• Po skončení 27. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 26. schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rozpravou o bode programu - Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o výsledku zistení výboru pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. augusta, zo 16. novembra a 10. januára.

    Pán poslanec Bárdos má procedurálny návrh.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Mám procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní Národnej rady aj po 19.00 hodine, až kým neskončíme rozpravu o bodoch 3, 4 a 5.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Bárdos, ktorý odporúčal rokovať aj po 19.00 hodine.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Podpredseda NR SR B. Bugár: Ani toľko nevydržíš ako Maďari. No. Sedia aj ráno.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o bodoch, ktoré som uviedol.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Cabaj.

    Čo vykrikujete, pán poslanec Hudec?

  • Pán predsedajúci,

    mám procedurálnu otázku. Stále som presvedčený o tom, že bol porušený rokovací poriadok, lebo ak si zoberiete stenozáznam, tak pán poslanec Bárdos dal návrh, aby sa pokračovalo po 19.00 hodine, kým sa neskončí rozprava k týmto bodom. Nikde nepovedal, v mene ktorých poslaneckých klubov hovorí. A žiadne iné poslanecké kluby sa k tomu nepripojili. To znamená, že na to treba tri poslanecké kluby, aby ste vôbec mohli dať hlasovať o tomto návrhu.

  • Pán poslanec Cabaj, na procedurálny návrh na predĺženie rokovania nie je potrebný súhlas troch poslaneckých klubov, stačí jeden poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Stačí jeden poslanec. Páni poslanci, pozrite si rokovací poriadok. Takže rokovací poriadok porušený pri hlasovaní o tomto návrhu nebol.

    Pán poslanec Jozef Gajdoš vystúpi ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy k prerokúvaným bodom, ktoré sú uvedené v návrhu 26. schôdze Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    zlatý klinec programu zasadania parlamentu na tento týždeň máme za sebou. Musím byť úprimný, že po záverečnom vystúpení pána ministra Čarnogurského sa mi nechce ani meditovať nad materiálom, ktorý je do pléna Národnej rady predložený vo vzťahu k zbaveniu imunity pána poslanca Ivana Lexu. Z jeho vystúpení som sa totiž dozvedel, že obsah tohto materiálu pripravila pani Sujová z Plus 7 dní, osvojil si ho vyšetrovateľ a pán Sopko ho len posunul do parlamentu.

    Včera ktosi tu na pléne povedal, že Hnutie za demokratické Slovensko založilo tento štát na nenávisti. Dovolím si tvrdiť, že to nie je pravda. Pravda je, že keď sa skríži had s ježom, bude z toho stále len ostnatý drôt. Vy ste do vládnej koalície spojili dve protichodné, historicky nezmieriteľné ideológie, ktoré sa sústavne vybíjajú vo vnútorných zápasoch tým spôsobom, že svoje problémy ventilujú smerom k HZDS ako k vymyslenému spoločnému triednemu nepriateľovi, preto čím väčšie problémy vo vnútri vládnucej koalície máte, tým väčší je hon na čarodejnice, ktoré, samozrejme, hľadáte medzi príslušníkmi Hnutia za demokratické Slovensko.

    Tento materiál alebo, lepšie povedané, tieto materiály, ktoré predstavujú tlač 417, 499 a 500, sú svedectvom politickej účelovosti, sú svedectvom morálnej úbohosti autorov i prisluhovačov tohto diela. Všetky tri návrhy na zbavenie imunity poslanca Ivana Lexu nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť a sú svedectvom dôkaznej núdze vyšetrovateľov v jednotlivých prípadoch.

    Ja som spomínal vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach, že za každú cenu tu chcete mať 30 prípadov Ivana Lexu. Bez ohľadu na to, či je vinný, alebo je nevinný. Zarážajúce na týchto materiáloch je, že napriek neschopnosti vyšetrovateľa predložiť dôkazné materiály, sme ho neboli schopní, alebo ste ho neboli schopní zbaviť mlčanlivosti, aby mohol jednoznačne podoprieť svoje tvrdenia o vine Ivana Lexu. Vy ste v dvoch prípadoch dokonca ani nepovažovali za potrebné pozvať vyšetrovateľa na verifikáciu predložených písomných dokumentov. Mandátový a imunitný výbor má zrejme už takú právnu erudíciu, že je schopný vynášať na svojich zasadnutiach rozsudky. Možnože sa toho v krátkom čase dočkáme.

    Imunitný a mandátový výbor alebo mandátový a imunitný výbor si zrejme neuvedomuje, že sústavným predkladaním materiálov o činnosti Slovenskej informačnej služby neustále prehlbuje nedôveru voči tejto službe a svojím spôsobom túto službu deštruuje. Je zarážajúca aj naivita a neznalosť poslancov, niektorých poslancov mandátového a imunitného výboru o pravidlách práce Slovenskej informačnej služby a o pravidlách práce informačných služieb ako takých, pretože nemohli by sa dopúšťať takého diletantstva, ktoré neustále spochybňuje túto službu. Považovať za kriminálny delikt ten fakt, že Slovenská informačná služba si zriadila podnikateľské subjekty na realizáciu zvláštnych úloh, je skutočne absolútna neznalosť praxe, ktorá všeobecne v spravodajských službách je zaužívaná od čias ich inštitucionalizácie. Spravodajská služba musí zakrývať, ak chce byť efektívna a úspešná, niektoré svoje činnosti práve prostredníctvom takýchto subjektov. A tu je tendencia, tu je vehementná snaha rozbiť, narušiť, odkryť tieto subjekty, dať ich k dispozícii verejnosti bez, samozrejme, uvedomovania si dosahu na takéto konanie i na činnosť spravodajských služieb.

    Ak si dovolí vyšetrovateľ predložiť návrh na trestné stíhanie Ivana Lexu na základe konštatovania psychicky zdeptaného Jaroslava S., že kedysi, kdesi, čosi povedal niekomu o tom, že jeden z podriadených riaditeľa Slovenskej informačnej služby koná v rozpore s právom a použil finančné prostriedky na svoj osobný prospech, tak je to prinajmenšom zarážajúce, pretože si nemyslím, že by Ivan Lexa bol padnutý na hlavu, ak mu niekto povie, že jeho podriadený spreneveril dva milióny korún, že nebude konať. Konať mal už aj jeho zástupca, o ktorého tvrdenie sa opierate, pretože každý občan štátu pri zistení porušenia práva a zákona má povinnosť zo zákona toto oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Pri nedostatku finančných prostriedkov, ktorými trpia rezorty a inštitúcie v tomto štáte, si nemyslím, že by sa Ivan Lexa dopustil takej nehoráznosti, že by ponechal tento čin bez povšimnutia. Čiže tvrdenie vyšetrovateľa je v tomto smere prinajmenšom naivné.

    Ak zriadi riaditeľ Slovenskej informačnej služby zrušovaciu komisiu na likvidáciu zbraní, ktoré sú nadpočetné, nepoužiteľné a táto komisia predloží návrh, je za tento návrh zodpovedná. Prenášať zodpovednosť na riaditeľa Slovenskej informačnej služby za to, aké bolo ďalšie konanie so zbraňami, je skutočne tendenčné a, samozrejme, len preukazuje vašu snahu pokračovať na maličkostiach diskreditácie Ivana Lexu ako významného predstaviteľa Hnutia za demokratické Slovensko.

    Skutočne z týchto materiálov by sa poučil aj Hitchcock, aj mnohí autori súčasných diel v oblasti science-fiction. Myslím si, že z týchto materiálov čerpal aj tiežpublicista Ruskovej Národnej obrody Ernest Weidler, ktorý svoje morálne kvality kedysi ocenil ambíciou stať sa prezidentom Slovenskej republiky, vystriedal všetky možné redakcie i politické tričká, ktorý si vo vzťahu k mojim vyjadreniam na adresu generála Ivora kladie otázku: Ako vysoko nad dnom má hladinu morálnosti a kultivovanosti poslanec Jozef Gajdoš? Chcem mu odporučiť, aby sa prišiel posadiť do lavíc parlamentu a vychutnať si atmosféru permanentnej ignorácie a diskriminácie poslancov HZDS, aby si skúsil posedieť aspoň týždeň v samotke väznice bez dôkazov viny s podlomeným zdravím. Ivan Lexa tak sedel tri mesiace...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, váš čas uplynul. Ďakujem vám za vystúpenie.

    Ďalší v poradí písomne prihlásení do rozpravy k tomuto bodu sú páni poslanci Cuper a Engliš. Ani jeden z pánov poslancov nie je prítomný v rokovacej sále, preto strácajú poradie a možnosť vystúpiť, keďže v čase, keď mali vystúpiť, nie sú v rokovacej sále. Títo dvaja páni poslanci boli poslednými písomne prihlásenými do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa, či sa do rozpravy k tomuto bodu programu hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Tarčák a pán poslanec Danko. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá ústne prihlásená do rozpravy vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Hlas poslanca Krajčiho z pléna.

  • Pán poslanec Krajči, už som skončil možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Žiaľ.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegovia, kolegyne,

    chcem len veľmi krátko povedať niekoľko poznámok, pretože za celé hodiny rozpravy nebolo jasne povedané, len na základe prečítanej správy mandátového a imunitného výboru, o čo vlastne ide. Zazneli tu rôzne argumenty, rôzne informácie, ale pre jednoduchosť, pretože poslanci opozície sa obracajú poväčšine na občanov Slovenskej republiky, by som chcela zdôrazniť, že nie všetky tie rôzne zakrývania a informácie a nepravdy, ktoré tu zaznievali mnohokrát, sú hlavnou príčinou týchto troch bodov, ale je najdôležitejšou vecou, a to vlastne je zbavenie imunity alebo vydanie poslanca na trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa. V troch prípadoch, a to v jednej veci, kde boli neoprávnene použité prostriedky, ktoré mali slúžiť pre Slovenskú informačnú službu, na úplne iné aktivity a slúžili - asi vo výške 2 miliónov korún - na výstavbu rodinného domu jedného z príslušníkov Slovenskej informačnej služby, kde riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Ivan Lexa bol o tejto veci informovaný na jar v roku 1998 a ako verejný činiteľ a štatutárny zástupca Slovenskej informačnej služby neoznámil túto vec v zmysle zákona ako štatutárny zástupca a správca štátneho majetku. Tým porušil zákon podľa § 3 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 278/1993 Z. z., že vec, o ktorej sa dozvedel, neoznámil orgánom činným v trestnom konaní a nevykonal žiadne opatrenia - ide o kvalifikáciu skutku zneužitie právomoci verejného činiteľa.

    Na tomto rokovaní k tomuto bodu boli prizvaní aj vyšetrovatelia, aj prokurátor, dokonca aj generálny prokurátor a boli niektoré veci doplnené, ktoré bolo možné doplniť na základe toho, že vyšetrovateľ nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti. Ide o to, aby súd mohol v prípade veci rozhodnúť. Dotyčný pán spravodajskej služby Gejza Valjent bol obvinený zo spáchania trestného činu a je, teda bude vyšetrovaný.

    V druhej veci ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa a tiež o to, že bol vydaný súhlas na neoprávnené použitie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej informačnej služby vo výške 14 mil. Sk a možno až viac skoro do 15 mil. Sk za účelom založenia podnikateľských subjektov, o ktorých existencii pán riaditeľ informačnej služby vedel a tie neslúžili priamo na činnosť Slovenskej informačnej služby.

    Dokonca sa hovorí v správe, že nepodával informácie - nebudem to rozoberať do podrobnosti - o výške 15 mil. Sk pri založení firiem, ktoré slúžili úplne iným účelom ako na podporu Slovenskej informačnej služby a na spravovanie prostriedkov. Cez tieto založené fiktívne firmy je vlastne ochudobnenie štátu a priamo Slovenskej informačnej služby o 15 mil. Sk. Možno o viac, o obrat, ktorý tieto firmy nakladaním s týmito prostriedkami mohli získať. O tejto konkrétnej skutočnosti sme sa, páni poslanci, veľmi dobre viete, dozvedeli aj pri neverejnom zasadnutí, keď bol riaditeľ Slovenskej informačnej služby Mitro v Národnej rade, kde sme dostali aj správu, kde nemohli byť uvedené niektoré skutočnosti len preto, že neboli odtajené. Čiže zase ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa a nehospodárne nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Nech o tom rozhodne súd.

    Tretia vec je, kde je Slovenská informačná služba a jej riaditeľ zodpovedný tiež za nakladanie s majetkom štátu, a aj keď možno na likvidáciu a cez vyraďovaciu komisiu, možno tak, ako tvrdila opozícia, nepotrebných predmetov. Vieme veľmi dobre a netreba tu tiež nejaké valné dôkazy, pretože sa už aj v poslednom období, a dobre to viete, páni poslanci z opozície, zistilo, že bol objavený sklad zbraní, ktorých identifikačné čísla súhlasia so zbraňami, ktoré boli vyradené zo Slovenskej informačnej služby a vlastne neboli vyradené, ale boli kdesi uskladnené.

    Čiže nejde len o zodpovednosť vyraďovacej komisie, ktorá je priamym zodpovedným za tieto skutky a riaditeľ informačnej služby bol zo zákona ako štatutárny zástupca a správca štátneho majetku zodpovedný. A preto tu ide o kvalifikáciu skutku, ako uvádzajú vyšetrovatelia, zneužitie právomoci verejného činiteľa za tri skutky, kde došlo k neoprávnenému alebo k zlému nakladaniu, alebo k zneužitiu a podvodu, že zbrane a munícia boli použité nie tak, alebo boli znehodnotené nie tak, ako bolo rozhodnuté a oficiálne uvedené.

    Hovorím to veľmi v jednoduchej podobe, pretože občania, tak ako vy sa k nim zvyknete obracať, tu počujú všetko možné, len nie to, o čo v podstate v týchto troch kauzách ide. Otvorme priestor na vyšetrenie. Otvorme priestor na to, aby ten, kto si myslí, že je všetko v poriadku, mohol bez problémov pokojne vypovedať tam, kde má.

    A azda ešte jedna poznámka, pretože zaznieva tu, že nebol na poslednom rokovaní mandátového a imunitného výboru vyšetrovateľ. Bol pozvaný, ale keďže skutky, ktoré boli na poslednom rokovaní výboru, a boli to skutky týkajúce sa vyraďovania zbraní, boli, poviem aj pre verejnosť, jasné a známe, nebol potrebný. A nám nejde o to, aby sme my boli vyšetrovatelia. Nám ide o to, aby sme spriechodnili súdom konať, nepožadovali sme účasť vyšetrovateľov na rokovaní.

    Páni poslanci z opozície, ak chcete niekedy veci zmeniť, máte veľkú možnosť, pretože ani poslanci koalície nie sú takí dôslední, že chodia všetci na mandátový a imunitný výbor, máte možnosť prísť. Je vás sedem. Môžete veľakrát zmeniť aj rozhodovanie na mandátovom výbore, ale je veľmi zlé, ak robíte obštrukciu vtedy, keď sa to týka vášho poslanca, vášho kolegu, ktorého obhajujete.

    Tu vlastne ma to trošku aj prekvapuje a mrzí, pretože pán poslanec Gašparovič pri svojom vystúpení hovoril, že nechceli sme vo výbore dokumenty, že sme si mysleli, že máme jasné dôkazy. Ale mali ste tú možnosť. Vy ste odignorovali začiatok výboru, a preto buďme všetci trošku objektívnejší a seďme tam. A keby ste boli vzniesli svoje argumenty, mali ste veľkú príležitosť zmeniť rozhodnutie aj v tom čase. Pretože to rozhodnutie o hlasovaní účasti vyšetrovateľov, pán poslanec, nebolo 10:0, ale bolo na tesno. A keby ste boli piati, keby ste boli piati, boli by ste zvrátili aj účasť vyšetrovateľov.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, to hlasovanie bolo také, že by ste boli s hlasmi opozície zmenili rozhodnutie mandátového a imunitného výboru. Ja osobne som bola proti účasti a bola by som aj za vašej prítomnosti proti účasti, ale nič by to nezmenilo.

    Nechcem tu s vami diskutovať, páni poslanci, aj keď mám možno ešte minútu a pol. Chcem len zdôrazniť, že obhajujte svojho kolegu, ak máte argumenty na jeho obhajobu, ale nehádžte úplne iné argumenty a na úplne iných poslancov a na úplne iných poslancov len preto, lebo nemáte argumenty na to, aby ste obhájili pána poslanca Ivana Lexu.

    Vážení občania, pretože toto sledujete aj vy, treba zvážiť, či takto majetkové delikty a zneužitie právomoci verejného činiteľa pri takýchto finančných kauzách nie je potrebné otvoriť. Otvoriť cestu súdom, aby mohli konať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa hlásia pani poslankyňa Podhradská, páni poslanci Šťastný, Gašparovič, Cabaj, Bohunický, Kozlík, Krajči. Končím možnosť ďalších prihlášok.

  • Výkriky v sále.

  • Ale, pán poslanec, ja nemôžem za to, že vy... Tak hláste sa kartou. Kde máte svoju kartu? Ale nemáte, pretože nie ste prihlásený. Pán poslanec Baco je posledný prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

    Prepáčte, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Sabolová,

    vy ste niekoľkokrát oslovili vo svojom vystúpení občanov tohto štátu. Dovolím si aj ja vo svojej faktickej poznámke, ktorou budem reagovať na vaše vystúpenie, osloviť občanov tohto štátu. A dovolím si upozorniť občanov tohto štátu na ten mechanizmus, ktorý tu zavádzate, že sa usilujete z obvinených, zo zlodejov, zo zločincov urobiť korunných svedkov, ktorým sľubujete, že sa v podstate vyvlečú z toho, čo urobili, len keď označia Lexu a ďalších ľudí za zodpovedných za veci. Zo zločincov, zlodejov, opakujem, robíte korunných svedkov a z nevinných ľudí robíte zlodejov a zločincov.

    To je ten problém, pani poslankyňa Sabolová. Vy hovoríte, že nemáme žiadne argumenty. Vy nemáte žiadne dôkazy. Nemajú ich ani vyšetrovatelia a podľa vás je to v poriadku. Hovorili ste o tom, že v materiáli číslo 417 sa uvádza vraj nejaký pracovník Slovenskej informačnej služby, nepamätám si meno, zneužil finančné prostriedky, že ich nepoužil na to, na čo ich mal použiť, ale že ich použil na výstavbu alebo dostavbu, nepamätám si presne, svojho rodinného domu.

    Uverme, že to tak bolo, ale kde beriete istotu, že o tom vedel Lexa. Aj v materiáli sa hovorí, že "údajne" Svěchota v nejakom čase "údajne" informoval Lexu. Pre vás je toto dôkaz? Nehnevajte sa, ak na základe tohto by mal rozhodovať súd o tom, že Lexa je vinný, tak potom už naozaj začnem pochybovať aj o spôsobilosti súdov rozhodovať v tejto veci.

    A ak vám to stačí, ak takto apelujete na občanov, tak potom naozaj je tragédiou, že práve takíto ľudia, ako ste vy, takí ľudia, ako sedia v mandátovom a imunitnom výbore, takí ľudia, ktorí sedia na ministerstve spravodlivosti, ktorí sedia vo vláde, spravujú tento štát.

  • Vážená pani poslankyňa,

    nečudujem sa, že ako žena nepoznáte a nemáte informácie o spravodajských službách, o ich činnosti, o spôsoboch ich realizácie v prospech štátnobezpečnostného záujmu. Opýtajte sa pána generála Ivora, pána generála Mitra, koľko fiktívnych firiem si založil on už od obdobia, odkedy je vo funkcii. Je úplne scestné vaše tvrdenie, že fiktívna firma spôsobila straty a škody spravodajskej službe aj štátu. Naopak. Za účelom zhodnocovania zdrojov, za účelom financovania istých služieb sa tieto fiktívne spoločnosti zakladajú. Takže bolo by dobré, keby ste si pred vynášaním súdov prehĺbili svoje znalosti a potom skutočne fundovane argumentovali pre alebo proti.

    Vaše tvrdenia, že v týchto materiáloch sú dôkazy o vine Ivana Lexu, sú skutočne politicky motivované, pretože ja som v tomto materiáli žiadne dôkazy nenašiel. Ak si zoberiete tieto písomnosti a zatrasiete nimi, vypadne z toho politická špina a nezostane v nich absolútne nič. Absolútne nič z faktografie. A je prejavom skutočne tendenčnosti mandátového a imunitného výboru, že si ani nepozve vyšetrovateľa, aby dôkazy predložil. A keď vám ide skutočne o objektívne rozhodovanie, prečo nebol vyšetrovateľ zbavený mlčanlivosti?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani poslankyňa,

    vážení páni poslanci,

    som ďaleko od toho, aby som kryl podvody alebo sa stotožňoval s podvodmi pri nezákonnosti, ale myslím si, že poslanec má tú výhodu, že je chránený imunitou, a na to, aby sa mu dokázali, aby mohol byť súdený, tieto prípadné podvody, tak musí byť zbavený imunity. To je samozrejmé. Lenže ak má byť zbavený imunity, tak to musia byť rukolapné dôkazy.

    Ja z toho, čo je v materiáloch, neviem, odkiaľ, pani poslankyňa, beriete takú istotu v tom, že trebárs v tom jednom prípade, ktorý ste spomínali, že boli tie prostriedky takýmto spôsobom použité, keď sa tu stále hovorilo o tom, že boli uvedené dôkazy, taký protokol, také doplnky. Nemohli vyšetrovatelia vypovedať, lebo neboli zbavení mlčanlivosti, že sú tu listinné dôkazy, ktoré nikto nevidel.

    My sme predsa včera žiadali túto snemovňu, dávali sme procedurálny návrh, aby bola aspoň časť rokovania neverejná, kde by sa toto potvrdilo. Prosím, s čistým svedomím by som potom mohol hlasovať podľa toho, aké by boli tieto dôkazy predložené. Viete, v každom tomto spise na konci je, samozrejme, to, čo býva obvykle zaklínacia formulka. To, čo je povinnosťou mandátového výboru. A tam sa hovorí, že dáva správu o výsledku zistení. Tuto žiadne zistenia mandátového výboru nie sú. Tu si mandátový výbor, zrejme aspoň tí členovia, ktorí nie sú z opozície, osvojili to, čo predložil vyšetrovateľ bez dôkazov. A na základe tohto, nehnevajte sa, ja nemôžem podľa svojho vedomia a svedomia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa,

    vaše zdôvodnenie, že sa mohlo ovplyvniť vypočutie vyšetrovateľov, mi pripadá tak trošku naivné, nehnevajte sa na mňa, jednak z toho dôvodu, že vaše názory sú jednoznačne známe vo vzťahu k tejto veci, ako by ste hlasovali. Ale tu nejde o to, či sme tam boli, alebo nie. Keby sme aj hneď tam neboli a koalícia by bola sama a mohla by rozhodnúť o tom, či chce vedieť, čo je obsahom spisov, či sa chce oboznámiť s niektorými vecnými alebo písomnými dokladmi, tak si myslím, že je veľmi pozoruhodné, ak povie nie, rozhodneme aj bez toho, aby sme vedeli, či skutočne sa skutok stal. To je hrozné myslenie. Tým ignorujete všetko, čo môžeme zistiť, pretože vy dopredu viete, ako budete hlasovať, či vyšetrovateľ dá alebo nedá podklady.

    A preto ste boli radi, že vyšetrovateľ nemôže dať veci, o ktorých by sme možno diskutovali. Je to veľmi nebezpečné. A najmä preto som sa ja včera sústredil nie na preukazovanie, či sa stal alebo nestal skutok, ale som sa sústredil na to, čo Ústavný súd povedal vo vzťahu k získavaniu trestných spisov od vyšetrovateľa. Je to jeho povinnosť. On má povinnosť a my sme sa zbavili toho, aby sme si mohli pozrieť spis. A viete, § 158, že spáchal skutok ako verejný činiteľ, tam je potrebné úmyselné zavinenie. Len úmyselné zavinenie môže byť pri § 158 Trestného zákona. A ten úmysel mu nikto nemohol dokázať z toho, čo my sme mali predložené. Tam bola len konštatácia vyšetrovateľa a nič iné. Pretože zavinenie môže byť aj neúmyselné, ako som včera povedal. A to môžu byť ešte aj nedbalostné, nemá význam, aby som zase o tom rozprával.

    Takže, pani poslankyňa, ak sama nechcete vedieť, o čom budete rozhodovať, to je to vaše nešťastie a to vás môže v budúcnosti trápiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    po skúsenostiach, ktoré mám s pani kolegyňou v mandátovom a imunitnom výbore, tak je akákoľvek snaha o objasnenie alebo vysvetlenie úplne zbytočná, pretože ona už dopredu vždy všetko vie, pretože ona to dostala na papieri od vyšetrovateľa a my sme len na to, aby sme to posunuli ďalej. Takto vystupuje v mandátovom a imunitnom výbore a prečo by inak vystupovala aj teraz v pléne. Jednoducho vystúpila preto, aby mala čiarku, pretože je členka mandátového a imunitného výboru. Ale na druhej strane vidia aj občania, že ona veľmi dobre vie, o čom hovorí, a potvrdzovala to, že jednoducho hlasujú na základe politickej objednávky. Ona totiž aj vedela, ako by dopadlo hlasovanie v imunitnom výbore, keby to bolo tak alebo onak. Možno už dopredu mala nalinajkované a vedela, čo budú robiť ostatní kolegovia. Len bol problém ten, že nevedela zabezpečiť účasť ostatných kolegov. Len čo sa desiati zišli, tak odhlasovali, čo chceli. Vôbec nebola snaha, už to tu kolegovia povedali, aby sa dopátrala nejakých skúseností alebo informácií, čo konkrétne, o čom sa vlastne hovorí. Jej stačil jeden papier, pretože už to viackrát povedala, že my neskúmame vinu. My len rozhodujeme o tom, aby sme odstránili prekážku vyšetrovateľovi, aby mohol pokračovať na základe jeho zbožného želania. Takto ona k tomu pristupovala a vôbec sa nezaoberala tým, čo by mal riešiť mandátový a imunitný výbor, či tu nejde o politickú perzekúciu poslanca a prečo je teda ten inštitút zakotvený ako imunita poslanca Národnej rady.

    A len jednu poznámku. Samozrejme, do ekonomiky. Lepšie, keď ona nehovorí, pretože ak tu hovorí o tých fiktívnych firmách a keby si bola vypočula vyšetrovateľa a trochu si zosumarizovala informácie, tak by veľmi dobre vedela, že tie firmy, ktoré sú vytýkané v tomto jednom podaní, ich majetok bol zhodnotený takmer o 15 mil. Sk. Tak za to má byť teraz trestaný riaditeľ informačnej služby, že zhodnotili majetok firiem, ktoré boli založené pre potreby Slovenskej informačnej služby?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja chcem poďakovať pani poslankyni Sabolovej, ktorá objasnila vlastne priebeh výboru a potvrdila to, čo som hovoril aj ja, že poslanci HZDS často hlasujú nohami a nie rukami, pritom vo výboroch i v pléne Národnej rady sa musí hlasovať rukami. Ak by tam boli, znovu hovorím, a ostali, tak vyšetrovateľ vystúpi. A dozvedeli by sa minimálne pri tej tlači 500, pretože tá jediná bola odtajená, skutočnosti, ktoré dokazujú jednoznačne, v tomto prípade jednoznačne vinu pána poslanca Lexu. Je to tam napísané, pán predseda mandátového výboru začal aj citovať, nedokončil to, ale je to tam pekne presne popísané, akým spôsobom pán poslanec Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby vymenoval komisiu, ako dal príkaz, akým spôsobom sa majú zbrane zlikvidovať, ako podpísal protokol, ktorý hovoril o tom, že tie zbrane boli zlikvidované. A na druhej strane div sa, svete, kúpil si jednu zo zlikvidovaných zbraní.

    Prosím vás, veď ja si osobne myslím, že to mu tam niektorý z pracovníkov Slovenskej informačnej služby podstrčil, aby ho možno v budúcnosti diskreditoval. Veď on musel žiadať policajné zložky, úrad, ktorý dovoľuje nákup zbrane do osobného vlastníctva, a on požiada a uvedie tam číslo zlikvidovanej zbrane, ktorú on v protokole podpísal. Ja toto nikdy nepochopím! A na toto sú všetko listinné dôkazy, ktoré bezpečne ten vyšetrovateľ mal pri sebe. A je to odtajené a môže ich kedykoľvek dať. Čiže ja si myslím, že v tomto skutku je to úplne jasné. Možno preto aj pani poslankyňa Sabolová, len z tohto jej stačilo, aby nevidela tie dôkazy. Ja som ich chcel vidieť, ja som hlasoval za to, aby tam boli.

  • Vážená snemovňa,

    ja som bol nemilo dotknutý vystúpením pani poslankyne. Myslím, že dokumentovalo to, povedal by som, právne bezvedomie pani poslankyne a neuvedomuje si, že sa vlastne skutočne pripravujú politické procesy, že vláda nezvláda riešenie hospodárskych a sociálnych problémov, je tu 20-percentná nezamestnanosť a hľadá sa nepriateľ, ktorý by zakryl tieto veci. Neuvedomujete si, pani poslankyňa, že postup, ktorý volíte, vlastne robí kamikadze aj z členov súčasnej vlády, z pána Mitra takisto a z mnohých vedúcich aparátov, kde kedykoľvek v budúcnosti práve na takomto princípe, ktorý sa teraz realizuje v parlamente, môže dôjsť k masívnemu obviňovaniu vedúcich inštitúcií možno z problémov, ktoré sa odohrali na úrovni nižších zložiek aparátov. A nie je problém ktoréhokoľvek ministra a vedúceho štátnej správy obviniť, že o tom údajne vedel a že došlo k spáchaniu trestného činu.

    Takže to je vierolomné, ak odmietnete vo výbore predloženie dôkazov, pán Bohunický. Vy hovoríte, že boli podklady, ale nedožiadali ste ich a plénum ukázalo tú vašu bezbrehosť z hľadiska právneho vnímania záležitosti, keď v pléne ste takisto verejne ukázali občanom, že ste zamietli predloženie dôkazov alebo konanie v istých bodoch na neverejnom zasadnutí. Takže opakujem, že vystúpenie pani poslankyne, aj viacerých poslancov, naznačuje právne bezvedomie. Nech ide príslušný stíhaný a dokazuje svoju nevinu na súdoch. To je zvrátenosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja si pani poslankyňu Sabolovú vážim, a to minimálne z troch dôvodov. Po prvé, pretože je žena, po druhé, že je východniarka, a po tretie, že je jediná z toho klubu, ktorá je schopná ešte bojovať a vystaviť sa verejnému tlaku. Ostatní sú zbabelci a stiahli sa. Ale musím povedať, pani poslankyňa Sabolová, že ste sa dostali do stavu politickej hypnózy, kde silné osobnosti vás hypnotizujú a najsilnejšie afrodiziakum je práve moc. Vy ste podľahli tomuto fenoménu a také osobnosti ako Čarnogurský, Pittner a Ivor s vami manipulujú. A poviem prečo.

    Pokiaľ ide o § 158 - zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ten sa dá na každého aplikovať. A ubezpečujem vás, že ho porušil už aj pán Dzurinda, keď zrušil amnestiu. Tým, že zrušil amnestiu bez toho, aby mal súhlas vlády Slovenskej republiky. Tento paragraf porušil aj generálny prokurátor, ktorý ďalej podporuje trestné stíhanie, aj dozorujúci prokurátori pán Barila a Serbin, ktorí zneužívajú svoju právomoc a napriek tomu pokračujú v trestnom stíhaní. A myslím si, že je to začarovaný kruh, ktorý nás čaká, keď ho nepretneme.

    Ale čo sa týka vášho spôsobu, ktorý tu robíte, Dostojevský vo svojom románe použil jeden výraz "publičnaja kazeň". To je verejná poprava. Nie je to poprava fyzická priamo, ale je to poprava mediálna, ktorú vy robíte a ktorú presadzujete. Vždy hovoríte, choďte sa očistiť na súd. Vážení, ale vy ste nás verejne popravili. Koho vy chcete očisťovať? Človeka, ktorému odotnete hlavu? Tak viete čo, o takú očistu ja nemám záujem. Ja sa budem brániť a čistiť vždy.

    Čo sa týka tých skutkov, ktoré tam hovoríte, a o krycích firmách. Ja som člen výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby. Ja som sa pýtal pána Mitra, ako je to s krycími firmami, a som zhrozený, čo pán Mitro odpovedal. On nechcel prevziať späť tieto firmy, hoci tie firmy vykazovali zisk, len preto, aby mohli niekoho kompromitovať. Ale tu je otázka ďalšieho dokazovania. A prosím vás, nechajte, nech sa to dokazuje.

  • Pani poslankyňa Sabolová,

    možnože je to dobré, že tak vystupujete, ako vystupujete, pretože poslanci Národnej rady Slovenskej republiky aj občania, verejnosť Slovenska sa presvedčili pri prerokúvaní tohto bodu, že ste zamietli poslancom možnosť, aby sa zoznámili s dôkazmi. Vy ste im upreli možnosť, aby čo len jeden jediný dôkaz mohli vidieť, že naozaj to, za čo vy tu ako mašinéria, stranícky regulovaná, hlasujete. To ste odmietli. Tuto to videli všetci občania Slovenskej republiky, dnes doobeda to bolo v televízii v zázname. Vy ste hlasovali proti tomu, aj s vaším kolegom, ktorý sa tu predvádza neustále ako vrchný inkvizítor, pán Bohunický, motáte tu hore dolu, že čo by bolo, keby bolo, ale keď ste došli do priamej konfrontácie, boli ste priamo vyzvaní, či ste za to, aby boli poslancom sprístupnené dôkazy, tak ste to zamietli. Ani jeden jediný dôkaz ste neumožnili poslancom, aby ho mohli vidieť. Napriek tomu ste hlasovali vo výbore, že boli výboru predložené dôkazy. Neboli žiadne dôkazy výboru predložené, a napriek tomu ste hlasovali vo výbore, že výbor niečo zistil. Výbor nič nezisťoval, preto nemohol ani nič zistiť. A navyše hlasovali ste v tomto pléne pred občanmi Slovenskej republiky, že nesúhlasíte s tým, aby tu vystúpili vyšetrovatelia v neverejnom rokovaní, aby tu mohli plénum zoznámiť s tým, o čom tu hovoríme.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je čas obeda a do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja páni poslanci, pán poslanec Tarčák a Danko, vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Maxon. Ak si želáte, môžeme pokračovať, páni poslanci, bez hlasovania. Pýtam sa pánov poslancov, či súhlasíme s tým, aby sme hlasovali. Nie.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Po prestávke vystúpi ešte pán poslanec Tarčák a pán poslanec Danko. Budeme pokračovať o 14.00 hodine ďalším bodom programu - hodina otázok a po hodine otázok týmto bodom programu.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 26. schôdzi hodinou otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budem riadiť.

    Prosil by som poslancov a členov vlády, aby si sadli na svoje miesta a venovali sa bodu programu - hodina otázok.

    Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko. Namiesto pána ministra Ftáčnika takisto pán minister Kňažko. Namiesto pána ministra Kanisa pán minister Magvaši. Namiesto pána ministra Pittnera pán minister Čarnogurský. Namiesto pána ministra Haracha pani ministerka Machová. A namiesto ministra Macejka pán minister Harna.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite do 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Krajčiho. Otázka znie: "V Spišskej Novej Vsi ste sa boli predviesť vo firme EMBRAKO. Aké zásluhy máte na vytvorení tejto firmy, ktorá zabezpečuje cca 1 000 pracovných príležitostí?"

  • Pán poslanec,

    návštevy firmy EMBRAKO v Spišskej Novej Vsi som sa zúčastnil na základe pozvania predstaviteľov investorskej spoločnosti EMBRAKO. Moja prítomnosť v tejto firme mala predovšetkým signalizovať jasnú podporu vlády Slovenskej republiky tejto významnej investícii, ale aj zahraničným investíciám všeobecne.

    Po druhé, vláda Slovenskej republiky prijala k 1. aprílu 1999 rad opatrení so zámerom napomôcť výraznejšiemu prílevu zahraničného investičného kapitálu do slovenskej ekonomiky. Moja návšteva vo firme EMBRAKO sa uskutočnila v júli. Teda niekoľko mesiacov nato. Stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti EMBRAKO bolo teda aj z tohto pohľadu vítanou príležitosťou získať bezprostredné poznatky o prípadných zlepšeniach nášho investičného prostredia. Moja návšteva prispela k tomu, že sme pripravili zlepšenia investičného prostredia pre zahraničné investície k 1. januáru 2000 a že sme tieto zlepšenia vzápätí premietli do príslušnej legislatívy.

    Región Spišskej Novej Vsi je poznačený vysokou mierou nezamestnanosti. Je tam jedna z najvyšších mier nezamestnanosti na Slovensku vôbec. Vďaka investícii spoločnosti EMBRAKO má však už doteraz 935 občanov svoje pravidelné zamestnanie a podľa mojich informácií sa počíta v tomto roku ešte s dodatočným zvýšením počtu zamestnancov o ďalších 120.

    Moja pracovná cesta na Spiš, popri mnohých ďalších účeloch, sledovala záujem poukázať, že cesta k prelomeniu bludného kruhu nezamestnanosti vedie práve tadiaľto. Vedie cez výraznejší prílev priamych zahraničných investícií. Cesta do Spišskej Novej Vsi bola jedným zo stavebných kameňov obnovenia dôvery v Slovenskú republiku. Bola súčasťou procesu získavania zahraničných investícií.

    Dnes sa veľmi teším, že sme výhodne pred Vianocami predali náš podiel Československej obchodnej banke. Že do finálnej fázy sa dostávajú rokovania o vstupe zahraničného investora pre Východoslovenské železiarne. Veľmi ma teší, že práve v týchto minútach prebieha v hoteli Slovan v Košiciach tlačová konferencia, kde veľký americký koncern oznamuje svoje definitívne rozhodnutie - investovať 20 km juhovýchodne od Košíc minimálne 75 mil. dolárov, čo je vyše 3 mld. Sk.

    Registrujeme zvýšený záujem zahraničných investorov. Tento záujem sa však nezrodil sám od seba. Boli potrebné aktivity, medzi ktoré môžem pokojne zaradiť aj moju návštevu firmy EMBRAKO.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Zapnite pána poslanca Krajčiho.

    Nech sa páči.

  • Samozrejme, pán predseda.

    Chcel by som sa opýtať pána premiéra na niekoľko vecí.

    Po prvé neodpovedal na otázku, aká je jeho zásluha. Pretože on sa zvykne chváliť cudzím perím tak, ako keď bol prerážať tunel pod Braniskom, ktorý je zásluhou Mečiarovej vlády, tak aj táto firma EMBRAKO je zásluhou Mečiarovej vlády a predovšetkým tých ľudí, ktorí robili na miestnej štátnej správe, pána prednostu Bubeníka a pána poslanca Volného, v tom čase. Pán premiér, vy máte snahu chváliť sa cudzím perím. Keď ste boli v tom podniku, tak to nebolo v júli, keď vás pozývali, ale boli ste tam na jeseň. Čiže strácate aj pamäť.

    Ďalšia vec. Vašou prítomnosťou ste tejto firme len poškodili. Pretože vaša osoba stratila dôveru na vstup zahraničného kapitálu na Slovensko. Okrem toho vás títo ľudia prosili, aby ste im pomohli v rámci aktívnej politiky zamestnanosti, aby ste dali finančné zdroje, ktoré môžete ovplyvniť. Do dnešného dňa ste neposlali ani korunu. Okrem toho vieme všetci, že ste Spišiak a sám dobre viete, že okres Spišská Nová Ves, ktorý sa pohybuje na hranici vyše 20 % miery nezamestnanosti a blíži sa k 30 %, sa veľmi nádejal na to, že keď budete predsedom vlády, že niečo urobíte. Dnes už viac ako po roku ste neurobili nič. Pýtam sa teda, pán premiér, chcete niečo urobiť pre Spišiakov?

  • Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Pán poslanec,

    orientácia vašej otázky je od samého začiatku bludná, pretože nikdy som sa nechválil firmou EMBRAKO v Spišskej Novej Vsi. Keď ste ma pozorne počúvali, vysvetlil som vám pohnútky, ktoré ma viedli k návšteve nielen v tejto firme na Spiši, ale mnohých ďalších po Slovensku, pretože ako som uviedol, cesta k otočeniu vývoja nezamestnanosti, cesta k otočeniu vývoja hospodárstva na Slovensku vedie cez proces dokončenia reštrukturalizácie a tento proces skončíme najrýchlejšie aj najefektívnejšie práve prostredníctvom priamych zahraničných investícií.

    Ale keď ste použili pojem zásluha Mečiarovej vlády, tak sa vážne obávam, že najväčšiu zásluhu vašej vlády treba vidieť v "krachu" mnohých slovenských firiem vrátane firiem na Spiši. Pripomínam vám, že vďaka nekvalifikovanej privatizácii a nízkej starostlivosti popadali na Spiši všetky významnejšie firmy. Zo Spišskej Novej Vsi spomeniem aspoň Nový domov, Tatrasvit, Mliekareň a mnohé ďalšie. Najväčšou zásluhou Mečiarovej vlády je, že ste rozobrali túto ekonomiku takým spôsobom, že verní privatizéri mečiarovci ako Martinka, Poór, Rezeš nieleže firmy viedli do krachu, ale dnes sa boja čo i len ukázať na Slovensku. Toto je hlavná zásluha Mečiarovej vlády, toto je hlavná príčina, že dnes máme takú vysokú nezamestnanosť, že sa musíme s ňou boriť tak, ako sa boríme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ruch v sále.

  • Druhá z vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Rusnáka. Otázka znie: "Aké opatrenia prijala vláda na zníženie miery nezamestnanosti?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    v súlade s rozhodnutím vlády z 26. januára 2000 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripraví na rokovanie Hospodárskej rady vlády a následne vlády Slovenskej republiky ešte v prvej polovici februára 2000 návrh opatrení na zastavenie nepriaznivého rastu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Vláda bude dôsledne presadzovať realizáciu úloh, ktoré v roku 1999 schválila a ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na vývoj zamestnanosti. Vedomí si časovej následnosti prijímaných opatrení považujeme za nevyhnutné urýchliť kroky, ktoré povedú k zlepšeniu nepriaznivého stavu. Za základné predpoklady riešenia nezamestnanosti považujeme:

    1. Dynamiku ekonomického rastu a v jej rámci najmä razantný pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií.

    2. Rozsiahly prílev strategických zahraničných investícií.

    3. Vydefinovanie rámca regionálnej politiky, ktorá vytvorí trhovokomformné nástroje podporujúce prílev investícií do problémových regiónov.

    4. Zásadnú prestavbu daňového systému.

    5. Priestorovú a profesnú mobilitu pracovnej sily, ďalej efektívnu podporu malého a stredného podnikania, zosúladenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce, účinnosť právneho systému v smere vymožiteľnosti práva a posilnenie pozície veriteľov pri nevyhnutnej a urýchlenej reštrukturalizácii podnikov s využitím inštitútu bankrotu. Transformáciu systému sociálneho zabezpečenia a v jeho rámci odstránenie nevhodného pomeru medzi sociálnymi a pracovnými príjmami. Ďalej prehodnotenie systému služieb zamestnanosti a v jeho rámci nástrojov politiky trhu práce a poistenia v nezamestnanosti.

    Za významné však považujeme zabezpečiť sociálny zmier, politickú stabilitu a podporu medzinárodných inštitúcií v integrácii Slovenska do nich s možnosťou využitia štrukturálnych fondov Európskej únie na efektívnu pomoc Slovenskej republike.

    Prezentovanie všetkých vecných a legislatívnych opatrení prijatých v roku 1999 s dosahom na riešenie zamestnanosti na tomto mieste by si vyžiadalo pomerne veľa časového priestoru. Preto uvediem iba informatívne, že vo vláde sme prijali približne 50 dokumentov, môžem vám ich poskytnúť v písomnej podobe, ktorých závery budú mať výraznejší dosah na riešenie zamestnanosti. Ku každému takémuto dokumentu bolo prijaté konkrétne uznesenie vlády s podrobnejším špecifikovaním množstva úloh na realizáciu. Spomeniem aspoň niektoré z týchto dokumentov.

    V legislatívnej oblasti okrem novely zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti boli prijaté zákony predovšetkým v daňovej oblasti, ktoré určite výraznejším spôsobom ovplyvnia aj vývoj zamestnanosti v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2000, zákon, ktorým sa umožňuje živnostníkom platenie tzv. paušálnej dane, novelu vyhlášky ministerstva financií, ktorou sa odstraňujú určité diskriminačné ustanovenia voči zahraničným investorom a podobne. Uvedené, ale aj ďalšie legislatívne úpravy vytvárajú vyššiu motiváciu na podnikanie tak pre domácich podnikateľov, ako aj - čo je veľmi dôležité - priaznivejšie podmienky na prílev zahraničných investícií.

    Chcel by som zhrnúť túto možno skôr teoretickú odpoveď do konštatovania, že vytvárame opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a eliminovanie nezamestnanosti v dvoch oblastiach. Tá prvá sú priame nástroje, tá druhá sú nepriame nástroje. Z priamych nástrojov spomeniem napríklad, že v roku 1999 sme odovzdali asi 10 450 bytov. Na tento rok máme finančné prostriedky a opatrenia na to, aby sme odovzdali aspoň 12 500 bytov. Splatili sme pohľadávky stavebných firiem voči zákazke na výstavbu diaľnic tak, že máme čistý stôl a zároveň peniaze disponibilné na zabezpečenie diaľničnej výstavby minimálne do augusta tohto roku.

    Spomenul som reformu sociálneho systému, ktorej výsledkom bude tlak na realizáciu verejnoprospešných prác a na vytváranie pracovných miest aj v tejto sfére. Z nepriamych nástrojov som považoval za dôležité rekapitulovať ako najvýznamnejšie redukciu deficitov verejných financií, redukciu deficitov zahraničnoobchodnej a platobnej bilancie. Redukcia deficitov vedie k znižovaniu úrokových sadzieb, a teda k lepším podmienkam dostupnosti úverov tak, aby mohla byť zabezpečená investičná výstavba a tým aj zamestnanosť.

    Uvediem aspoň jeden príklad. V októbri 1998 si predchádzajúca vláda požičiavala za 30,8 %. Túto stredu sme získali vo vláde informáciu, že ministerstvo financií si požičalo za 10,25 %, za tretinovú úrokovú sadzbu.

  • Spomeniem z tých nepriamych legislatívnych nástrojov zníženie priamych daní k novému roku, licencovanie živnostníkov, ktoré som spomenul, podporu zahraničných investícií, ktoré som spomenul, spomeniem reštrukturalizáciu bánk a podnikov, ktorá má vrcholiť koncom tohto roka. A myslím, že by som mohol spomenúť aj privatizáciu tých sektorov, ktoré sú pripravené.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, páni poslanci!

    Pán poslanec Rusnák má slovo. Pán poslanec Rusnák hovorí. Nie, pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Chcem vysloviť svoj názor opierajúci sa o realitu, ktorá je napríklad konkrétne v Prešovskom kraji. Mne sa zdá, že ten postup je veľmi pomalý a žiadaný efekt chýba, pretože vnímajú to takto občania, vnímajú to tí, ktorí sú postihnutí vysokou nezamestnanosťou. Ja len na konkrétnych pár príkladoch chcem poukázať.

    Napríklad dnes Prešovský kraj už má vyše 103 tisíc nezamestnaných občanov. Mesačne pribúda nad 6 tisíc ďalších nezamestnaných, čo tvorí pomaly mesačne 1 %. Päť okresov je nad 30 % v nezamestnanosti. Sú to Stropkov, Vranov, Bardejov, Sabinov a Kežmarok. Samozrejme, aj ostatné okresy nie sú na tom o nič lepšie. Preto sa chcem spýtať, pán predseda vlády, kedy sa začnú už realizovať konkrétne opatrenia, aby bolo ich cítiť práve tam, kde ľudia ich najviac očakávajú.

    Ďakujem.

  • Záleží, pán poslanec, veľmi na tom, čo vidíme alebo čo rozumieme pod konkrétnymi opatreniami. Ak vytvárame podmienky na výrazný pokles úrokových sadzieb, tak ja hovorím, že robíme konkrétne opatrenia na to, aby sa výraznejšie a lepšie podnikalo. Keď výhodnejším spôsobom zdaňujeme živnostníkov, tak hovorím, že vytvárame konkrétne dobré podmienky na to, aby mohli aj ľudia prejaviť viacej vlastnej zodpovednosti a stavať sa takpovediac na vlastné nohy. Samozrejme, tá úloha štátu je aj priama. Spomenul som zabezpečenie diaľničnej výstavby, bude nespomaleným tempom pokračovať stavba tunela cez Branisko, niektoré infraštruktúrne projekty, ktoré sa týkajú priamo Prešova, niektorých iných miest a obcí Prešovského kraja. Spomenul som bytovú výstavbu. Isteže, môžeme vnímať to tempo ako pomalé, ale isté je aj to, že ide o oblasť, ktorá nie je jednoduchá, ktorá nie je takého typu, že dokážeme takéto problémy riešiť zo dňa na deň.

    Ale záver, pán poslanec, najbližšie výjazdové rokovanie vlády bude koncom februára v Prešove. Budeme tam tri-štyri dni. Pozývam vás ako poslanca, aby ste sa ho zúčastnili. Tam na mieste budeme skúmať konkrétne, kde môžeme ešte výraznejšie pomôcť aj samotnému Prešovskému kraju - 25. februára.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • Čas vyhradený na otázky poslancov pre predsedu vlády uplynul.

    Teraz prejdeme k otázkam poslancov pre členov vlády.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Môžete informovať Národnú radu Slovenskej republiky o mieste pobytu Dušana Sopka, ktorý vystupoval v roku 1997 na tlačovke KDH, ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania trestných činov?"

    Odpovedať bude pán minister Čarnogurský namiesto pána ministra Pittnera.

    Nech sa páči, pán minister.

  • K osobe Dušana Sopka, narodeného 23. 1. 1955, bytom Bratislava, Znievska ulica 24, môžem uviesť, že bol majiteľom firmy SK-PEN, spol. s r. o., so sídlom v Lužiankach, Radošínska ulica číslo 6. Menovaný dňa 20. januára 1998 podal na Krajskom úrade vyšetrovania Bratislava podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie z trestného činu vydierania podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1 a 3 písm. b) a obmedzovania osobnej slobody podľa § 238 Trestného zákona.

    Ako druhý poškodený vystupoval občan z Nitry. Z uvedeného prípadu boli obvinení a následne vzatí do vyšetrovacej väzby štyria občania z Nitry a jeden občan z Bratislavy. Boli nedávno prepustení z väzby, ale trestné stíhanie proti nim trvá. Prípad vydierania mali spáchať tým spôsobom, že násilím so zbraňou zobrali do vozidla poškodeného Dušana Sopka a odviezli ho k rieke Nitra, kde od neho a následne aj od ďalšieho poškodeného občana z Nitry požadovali vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 11 900 000 korún, ktoré od nich aj získali. Dôvodom požadovania predmetnej finančnej hotovosti bolo sprivatizovanie pozemkov bývalého Cukrovaru Nitra.

    Dňa 31. 12. 1998 na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu boli všetci obvinení z väzby prepustení a stíhaní na slobode. Dušan Sopko je trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 209 Trestného zákona - poškodzovanie cudzích práv. Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru v Nitre bolo trestné stíhanie skončené s návrhom na podanie obžaloby. To znamená, že prípad bol riadne zadokumentovaný vrátane vypočutia Dušana Sopka. Teda tento návrh bol podaný dňa 27. 10. 1999 a spis sa nachádza na Okresnom súde v Nitre. Skončením prípadu na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru v Nitre polícia nemá momentálne dôvod na zisťovanie pobytu alebo pohybu Dušana Sopka.

  • Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja som rád, že ste odpovedali dokonca vy a nie pán Pittner, pretože vy ste ten človek, ktorý si pozval Dušana Sopka na tlačovú konferenciu KDH, ktorého tam vyťažoval a kládol mu otázky týkajúce sa vydierania a rôznych záležitostí. Dnes už je jasné s odstupom času, že ste zneužili svoje postavenie a médiá na to, aby ste tento prípad medializovali. Môžem vám prečítať z vyšetrovacieho spisu, že dňa 23. 2. 1996 ako konateľ firmy SK-PEN atď. požiadal o úver vo Všeobecnej úverovej banke vo výške 5 mil., pričom použil podnikateľský zámer s nepravdivými údajmi a následne 15. 3. po predložení falzifikátu faktúry, podľa ktorej mal Tukový priemysel fakturovať SK-PEN dodávku baliaceho stroja atď.

    Na základe toho, keď som bol ministrom vnútra, som povedal, že tento človek je určitým spôsobom nespoľahlivý a že vy ste ho dali na tlačovú besedu, začali ste voči mne trestné stíhanie a vzniesli ste mi obvinenia z poškodenia mena tohto človeka. Ja len pre vašu informáciu chcem povedať, že vtedajší šéf advokátskej kancelárie pán Mitro, ktorý je dnes šéf spravodajskej informačnej služby, obhajoval pána Sopka pred vydieračom Ľubomírom F. v Nitre, pričom obhajoval aj jedného, aj druhého. Dnes Ľubomír F., šéf podsvetia v Nitre, je na slobode, pričom je dôvodne podozrivý z viacerých trestných činov, ale vy sa tvárite aj s pánom Mitrom, že sa nič nedeje.

    Takže pýtam sa, pán minister spravodlivosti, prečo ste vtedy na tlačovej besede vytiahli tento prípad a takto ste zneužili svoje postavenie?

  • Pán poslanec,

    nerozumiem, povedal by som, logike vášho uvažovania. Po prvé to trestné stíhanie voči štyrom občanom z Nitry a jednému z Bratislavy, medzi ktorých patrí aj Ľubomír F., trvá a je to stíhanie za závažný skutok. A to, či pán Sopko spáchal nejaký trestný čin alebo nespáchal, to je samostatná záležitosť a relatívne nezávislá od trestného stíhania týchto piatich. To znamená, že predstavenie pána Sopka alebo umožnenie pánu Sopkovi vystúpiť na tlačovej konferencii KDH bolo úplne oprávnené.

    A po druhé, pán poslanec, vy ste teraz pred chvíľou povedali, že Ľuboš, Ľubomír F. je šéfom podsvetia v Nitre, tak nejako ste sa vyjadrili. Je možné, ale povedal by som, tým viac bolo oprávnené a odôvodnené, že sme pánu Sopkovi umožnili vystúpiť na tlačovej konferencii KDH, pretože z toho sa javí, ak Ľubomír F. je naozaj taký, ako hovoríte, že pán Sopko naozaj dôvodne sa mohol prinajmenšom domnievať, že je v ohrození, a v takom prípade mu bolo treba pomôcť, hoci aj takou formou, akou je umožnenie vystúpenia na tlačovej konferencii. Takže ten vtedajší náš postup považujem za plne oprávnený a aj dnes sa k nemu spätne hlásim.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil taktiež pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Za akých okolností sa syn riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov pán Zemko dostal do služieb Policajného zboru?"

    Bude odpovedať znova pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči.

  • Miroslav Zemko, syn riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, teda Františka Zemka, požiadal dňa 6. septembra 1999 o prijatie do štátnej služby príslušníka Policajného zboru. Na základe jeho písomnej žiadosti bolo vykonané prijímacie konanie, pri ktorom splnil všetky zákonom stanovené podmienky na prijatie do Policajného zboru. Menovaný bol prijatý dňa 15. 10. 1999 do prípravnej štátnej služby ako policajt čakateľ v hodnosti strážmajster so zaradením na protidrogové oddelenie Protidrogového odboru Bratislava. Pri prijatí mu bolo určené skúšobné obdobie v dĺžke 12 mesiacov. Jeho zaradenie na funkciu zodpovedá získanému úplnému strednému vzdelaniu s maturitou.

    K vašej otázke, pán poslanec, uvádzam, že podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z. z. jedna z podmienok na prijatie štátneho občana Slovenskej republiky do štátnej služby príslušníka Policajného zboru je vykonanie základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby, ak podlieha brannej povinnosti. Vychádzajúc z uvedeného, môže byť do štátnej služby príslušníka Policajného zboru prijatý aj občan, ktorý je držiteľom preukazu neschopnosti nástupu na základnú vojenskú službu. Takýto občan nepodlieha brannej povinnosti, a preto podmienka vykonania základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby u neho nemusí byť splnená. Ak takýto občan splní ostatné podmienky na prijatie do štátnej služby príslušníka Policajného zboru, podľa zákona číslo 73/1998 Z. z. takto vzniknutý služobný pomer nie je v rozpore s uvedeným zákonom.

    Z uvedených skutočností vyplýva, že u strážmajstra Miroslava Zemka v prijímacom konaní do štátnej služby príslušníka Policajného zboru bolo postupované v súlade so zákonom číslo 73/1998 Z. z., ktorý schválila Národná rada.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Celkom sa mi páči to odôvodnenie. Mám pred sebou zákon číslo 171/1993 Z. z. o službe v Policajnom zbore. Citovali ste veľmi správne, že občan, ktorý sa chce stať policajtom, musí predložiť doklad o vykonaní základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby, ak podlieha brannej povinnosti. Ja si myslím, že je to základná podmienka, ak človek, ktorý nesplnil základnú vojenskú službu, resp. má "modrú knižku", ako vy hovoríte, ani v súlade so zákonom o zbraniach a strelive nemôže používať strelnú zbraň. Neviem si teda predstaviť, ako môže človek slúžiaci v Policajnom zbore vykonávať štátnu službu bez toho, aby mohol manipulovať so zbraňou, aj keď, samozrejme, toto ustanovenie zákona o zbraniach a strelive bolo napadnuté na Ústavnom súde a pripravuje sa novela tohto zákona. Ale v tejto chvíli alebo v tej chvíli, keď bol prijímaný pán Zemko, tento zákon platil, a teda je to v rozpore s dvoma zákonmi a myslím si, že by bolo treba doplniť alebo bolo by potrebné doplniť, aby som správne povedal, novelizovať § 14 tohto zákona číslo 171, aby ste tam doplnili ešte bod h), že keď je to príbuzný vysokého policajného funkcionára, že sa na neho nevzťahujú predchádzajúce ustanovenia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, opäť nerozumiem logike vášho uvažovania. Pretože ak je v zákone uvedené, že musí vykonať základnú alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti, a v tomto prípade je jasné, že nepodlieha brannej povinnosti, tak nerozumiem, o čom to hovoríte. To je o inom.

  • Reakcia z pléna.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pre pána ministra Ftáčnika pán poslanec Zlocha. Otázka znie: "Prečo nazývate almužnu, ktorú chcete podhodiť učiteľom, trinástym platom?"

    Namiesto pána ministra Ftáčnika bude odpovedať pán minister Kňažko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    ctená snemovňa,

    myšlienka o trinástom plate za rok 1999 pre zamestnancov školstva prvýkrát odznela na rokovaní ministerky financií s predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a ministrom školstva v marci 1999. V čase, keď sa o tom začalo hovoriť, bol tzv. trinásty plat iba pracovným názvom, pričom si účastníci rokovania uvedomovali, že zákon takýto pojem pre školstvo nepozná. Bolo to v čase, keď už bolo známe rozhodnutie vlády o zmrazení platov pre zamestnancov s tým, že vláda odsúhlasila osobitný prístup k školstvu a zdravotníctvu. Takzvaný trinásty plat mal a mohol byť kompenzáciou nezvyšovania platov v rezorte školstva, ktorý je na jednom z posledných miest v rebríčku priemerných platov. Navrhovaným riešením v tejto forme by sa boli riešili oprávnené požiadavky učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Podmienkou na vyplatenie trinásteho platu bolo získanie mimorozpočtových zdrojov, pričom ako jedna z možných alternatív získania uvedených zdrojov boli výnosy z predaja podielu Slovenskej republiky v Československej obchodnej banke. Predpokladal sa čistý výnos minimálne vo výške 16 mld. Sk.

    V decembri 1999 sa podpísala definitívna zmluva o odpredaji podielu Slovenskej republiky v Československej obchodnej banke a čistý výnos sa zmenšil na 5 mld. Sk, a to preto, že 10 mld. Sk musí byť odložené na riešenie sporu okolo Slovenskej inkasnej jednotky, ktorej účty spravuje práve Československá obchodná banka. Vláda Slovenskej republiky už predtým prijala svoje uznesenie, podľa ktorého 6 mld. Sk z uvedeného výnosu určila pre železnice, ktorým bývalá vláda neplatila za výkony vo verejnom záujme. Na základe toho vláda už nemala k dispozícii finančné prostriedky na prerozdeľovanie. Po januárových rokovaniach ministra školstva s ministerkou financií sa nakoniec podarilo nájsť iné zdroje, a to štátne finančné aktíva, ktoré má štát uložené na nepredvídané účely. Tým sa však štát vystavil riziku, že nebude vedieť kryť všetky svoje záväzky.

    Po spoločnom rokovaní predsedu vlády, podpredsedu vlády pána Mikloša a ministerky financií s ministrom školstva sa rozhodlo, že prijateľné riziko pre štát je 500 mil. Sk, čo stačilo na pokrytie len 28 % všetkých zamestnancov školstva. Uvedomujem si, že spomínaná výška predstavuje len necelých 30 % z pôvodne požadovanej sumy 1,7 mld. Sk na vyplatenie trinásteho platu v 100-percentnej výške pre všetkých zamestnancov školstva a že tento krok vyvolal pomerne silný ohlas najmä v pedagogických kolektívoch.

    Oceňujem veľmi triezve stanovisko Odborového zväzu školstva a vedy, ktoré bolo vydané včera. Rozhodnutie o čiastočnom krytí trinásteho platu chápem ako prvý krok, po ktorom budú v roku 2000 nasledovať ďalšie. Od 1. júla tohto roku 4-percentné zvýšenie tarifných platov pre všetkých zamestnancov štátu, teda aj zamestnancov školstva, a ďalej zvýšenie priemerných tarifných platov učiteľov o 450 Sk od 1. septembra 2000 v súvislosti so zvýšením miery vyučovacej povinnosti. Školstvo týmto získalo a získa v roku 2000 viac ako 1,2 mld. mzdových prostriedkov navyše oproti roku 1999.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    ja som vôbec nedostal odpoveď na moju otázku, pretože ja som sa jasne pýtal, prečo nazývate túto almužnu trinástym platom, na to ste mi neodpovedali. Ak sa nemýlim, v školstve sú najnižšie priemerné platy zo všetkých rezortov. Platy od najnižších platových stupňov až po tie najvyššie sa v hrubom pohybujú od 6 800 korún asi do 12 500, či 12 600 korún. Keď by ste to nazvali nejakou odmenou, v poriadku. Dalo by sa to tak nazvať. Ale tak obyčajne klamete. Klamali ste alebo vodili ste učiteľov za nos od marca až do konca roka. Nakoniec aj pred sviatkami sa hovorilo, že po sviatkoch dostanú trinásty plat. No ale nakoniec zrejme vláda má iné meradlá na to, čo je to trinásty plat alebo čo je to normálny plat. Podľa údajov, ktoré boli publikované v tlači, učitelia prijali toto rozhodnutie s veľkým rozhorčením, pretože to nepokryje ani zďaleka žiadne zvýšené náklady, ani infláciu. Tak nakoniec bolo uvedené zasa v médiách, že váš balíček opatrení na jedného obyvateľa zvýši náklady asi o 690 korún. Tak si to spočítajte. Priemerná rodina, štyria ľudia, mám obavy, že to bude tak stačiť akurát na zvýšenie nákladov na dopravné, ktoré budú.

    Takže pedagógovia sú vám zrejme, nie vám, pán minister Kňažko, ale zrejme vláde a pánu ministrovi Ftáčnikovi vďační za to modré z neba, ktoré im sľubujete. Oni sa vám zrejme odvďačia tým, že vám pripravia rovnako na vysokej úrovni vzdelaných ľudí.

  • No, pán poslanec, keď už položíte otázku, myslím si, že by ste mali počúvať aj odpoveď.

    Jasne vám bolo odpovedané, čo sa týka vašej námietky o trinástom plate, že trinásty plat bol iba pracovným názvom, pričom si účastníci rokovania uvedomovali, že zákon takýto pojem pre školstvo nepozná.

    Ďalej, myslím si, nad všetku pochybnosť je zrozumiteľné, že vláda musela prijať uznesenie, podľa ktorého 6 mld. z uvedeného výnosu určila pre železnice, ktorým bývalá vláda, to znamená tá vaša vláda, neplatila za výkony vo verejnom záujme. Na základe toho vláda už nemala k dispozícii finančné prostriedky na prerozdeľovanie. Opakujem to kvôli tomu, že ste zrejme veľmi nepozorne počúvali odpoveď. Ďalej tých 500 mil. korún, ktoré som spomínal, čo stačilo na pokrytie 28 % všetkých zamestnancov školstva, bude navŕšené v roku 2000 o viac 1,2 mld. mzdových prostriedkov navyše oproti roku 1999. 500 mil. a 1,2 mld. dáva presne požadovanú sumu 1,7 mld. na vyplatenie trinásteho platu.

    Ak by ste ani po tomto vysvetlení neporozumeli, na budúcej hodine otázok vám to môžem ešte raz zopakovať.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Szabóová pre pána ministra Koncoša. Otázka znie: "Akú úlohu budú plniť zaniknuté štátne podniky Vodární a kanalizácií a z nich utvorené akciové spoločnosti, keď transformačný proces negarantuje, ale naopak umožňuje ďalšie trieštenie doterajších vodárenských sústav?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za otázku.

    Hneď v úvode musím povedať, že návrh transformácie majetku v súčasných štátnych podnikoch Vodární a kanalizácií do majetku obcí sa pripravuje a pripravuje sa aj v spolupráci s viacerými poslancami, myslím, že zo všetkých poslaneckých klubov Národnej rady. Z nového návrhu koncepcie jasne vyplýva, že nejde o premaľovanie, aby som tak obrazne povedal, štátnych podnikov Vodární a kanalizácií na akciové spoločnosti, ale naopak, obce sa budú môcť rozhodnúť, do akej obchodnej spoločnosti sa začlenia a akú novovytvorenú vodárenskú spoločnosť, na ktorú sa uskutoční prevod majetku štátu v správe štátnych podnikov Vodární a kanalizácií, vytvoria.

    Princípy novej koncepcie neumožňujú trieštenie doteraz existujúcich sústav. Na prvom mieste je to princíp technologickej, prevádzkovej a ekonomickej funkčnosti. Prevod majetku štátu v správe Vodární a kanalizácií na obce začlenené do nimi vytvorených spoločností chceme uskutočniť ako celok vrátane prevádzkového majetku. Štát už potom nebude zasahovať do prevádzkovania vodárenských systémov, ale navrhujeme podmienku pre prevádzkovateľa - spĺňanie odbornej spôsobilosti. Ani nepredpokladáme ďalšie trieštenie vodárenských sústav, tým myslíme vodárenskú sústavu ako celok, nie majetok súčasného podniku Vodárne a kanalizácie, lebo v každom podniku je zvyčajne niekoľko samostatných sústav. Predpokladáme, že každá obec bude napojená na nadobecnú kostru a bude závislá od jej funkčnosti a prevádzkyschopnosti a táto kostra pre obec v podstate nahradzuje zdroj vody. Obec teda vo vlastnom záujme by sa mala snažiť o to, aby zostala zapojená v určitom funkčnom celku. Obec sa nebude podieľať len na majetku rozvodov vo vnútri obce, ale aj na majetku spomínanej kostry, teda hlavnej trasy, na ktorú sú napojené aj ďalšie obce.

    Akcie, ktoré by takto obec získala, nebudú predajné a prevoditeľné na subjekty mimo takejto vodovodnej spoločnosti, mimo takejto obchodnej spoločnosti. Vytváranie spoločností bude podliehať predovšetkým kritériu, aby daná množina obcí, ktoré budú na sústavu napojené, tvorila jeden celok. Chápem, že v okrese Komárno máte trochu iné skúsenosti, no a nakoniec v okrese Komárno je aj viacero nezávislých zdrojov, takže obava vami vyslovená v otázke je azda aj namieste. Ale skutočne bude záležať na starostoch, primátoroch obcí, aby vytvorili funkčnú a ekonomicky životaschopnú prevádzkovú jednotku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    Vážený pán minister, dovoľte mi položiť ďalšiu otázku. Doteraz platná koncepcia transformácie vodární predpokladala prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií štátnym podnikom do času vydania vodného zákona, ako aj skončenia transformácie. Z akého dôvodu sa upustilo v okrese Komárno od uvedených zámerov koncepcie? To je prvá otázka. Druhá otázka. Prečo obce okresu Komárno majú znášať straty vzniknuté z prevádzkovania Vodovodov a kanalizácií?

    Ďakujem.

  • Ten hlavný dôvod, pani poslankyňa, je práve skúsenosť aj z privatizácie, resp. z vytvorenia samostatnej vodovodnej spoločnosti v meste Komárno a v ďalších troch či štyroch obciach, teda oddelene od samostatného závodu Vodární a kanalizácií, ktorý predtým prevádzkoval vodovodnú sústavu v rámci celého okresu Komárno.

    Ďalšie dôvody sú tie, že z transformačného procesu podľa doteraz pripravovanej koncepcie boli vylúčené obce, ktoré doteraz nemajú vybudovaný vodovod a kanalizáciu. My, naopak, navrhujeme, aby sa podieľali na majetku Vodární a kanalizácií po privatizácii všetky obce a mestá bez ohľadu na to, či majú vybudovaný vodovod.

    Ďalej obce, v ktorých je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovanie pri platnej cenovej politike ziskové, spravidla nemajú záujem vstupovať do spoločnosti s obcami, kde to zásobovanie je problematické a stojí podstatne viac nákladov, teda sú potrebné vyššie finančné náklady na prevádzkovanie týchto vodovodov, ako v ich konkrétnom prípade. No a potom sa stáva to, čo sa stalo u vás, že v podstate Komárno s tými priľahlými obcami, ktoré sú napojené na jeden samostatný zdroj vody, má cenu vody približne 4 Sk/m3 a ostatné obce, ktoré v závode Vodárne a kanalizácie stratili, resp. závod, ktorý prevádzkuje vodovody v ostatných obciach okresu, stratil takýto významný zdroj a hlavne významných odberateľov vody, a potom tie náklady samostatne sa zvýšia a sú určité problémy.

    Vy sama nakoniec viete, že tieto problémy sa riešia, že som dal prísľub starostom a primátorom z okresu Komárno, mimo Komárna, že nebudete doplácať na tieto zvýšené náklady a nebudete znášať ako obce straty, ktoré vznikli z titulu prevádzkovania. Závod je síce samostatnou ekonomickou jednotkou, ale v rámci celého veľkého podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie. Takže aj ekonomiku tohto závodu posudzujeme a budeme posudzovať v rámci veľkého podniku ZVAK.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Sárközyová pre podpredsedu vlády pán Csákyho. Otázka znie: "Kedy plánujete predložiť zákon o regionálnom rozvoji?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážená pani poslankyňa,

    ďakujem za vašu otázku. Zákon o regionálnom rozvoji je najdôležitejším nástrojom regionálnej politiky a v zmysle legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky takýto zákon má byť do vlády predložený do júna 2000. Vzhľadom na kompetenčné zmeny z konca minulého roka tento zákon bude spracovaný Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a bude predložený aj do vlády, aj do parlamentu pánom ministrom Harnom. Zákon podľa našich predbežných dohôd bude komplexný, to znamená, bude mať snahu riešiť deľbu kompetencií medzi centrálnou úrovňou a regionálnou úrovňou, deľbu práce medzi jednotlivými rezortmi, spôsoby koordinácie, deľbu práce medzi štátnymi a neštátnymi útvarmi, mechanizmy cezhraničnej spolupráce, nadväznosť na úroveň Európskej únie, spôsoby financovania jednotlivých projektov, koordináciu štrukturálnych fondov a ďalších dôležitých väzieb.

    Nechcem však tajiť, pani poslankyňa, že v súvislosti s týmto procesom máme aj určité problémy. Jedným z problémov je meškajúca reforma verejnej správy. Je veľmi ťažké realizovať účinnú regionálnu politiku bez toho, aby sme definovali alebo znovu definovali regióny Slovenska. Je problematické vytvárať štruktúry regionálnej politiky s takým vedomím, že celá štruktúra sa môže a pravdepodobne bude meniť v roku 2000. Preto považujem za nesmierne dôležité urýchlenie realizácie reformy verejnej správy, aby sme podmienky rozpočtu roku 2001 už mohli prispôsobiť novým regionálnym štrukturálnym a finančným podmienkam. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť aj na ten fakt, že absencia regionálnych samospráv v Slovenskej republike nás tlačí do pozície inkompatibility nielen smerom k Európskej únii, ale aj k našim niektorým susedom v krajinách Vyšegradskej štvorky.

    Dúfam, pani poslankyňa, že sa nám podarí v roku 2000 eliminovať tie zaostalosti, o ktorých som hovoril a ktoré naša vláda zdedila. Aj z týchto dôvodov bude zvládnutie procesov regionalizácie a decentralizácie veľmi dôležité a v tomto procese môže zohrať zákon o regionálnej politike veľmi dôležitú úlohu. Dúfam, pani poslankyňa, že Národná rada Slovenskej republiky v mesiaci október 2000 bude môcť hlasovať o finálnej verzii tohto zákona.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán podpredseda.

    Dovoľte mi položiť ešte jednu doplňujúcu otázku, ktorá súvisí s vašou odpoveďou, a to: Kedy začne fungovať centrum regionálneho rozvoja, Národné centrum regionálneho rozvoja?

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Odpovedajte len na otázku pani poslankyne, nie na poznámky pánov poslancov.

  • Pani poslankyňa,

    pôvodne sme mali v úmysle vytvoriť Národnú agentúru regionálneho rozvoja už vlani. Pri ďalších diskusiách a pri skonštituovaní inštitúcií regionálneho rozvoja sme dospeli k názoru, že bude dobré realizovať tento proces krok za krokom. Po vlaňajších dohodách a diskusiách sme sa dohodli, že najprv vytvoríme ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Zákon o vytvorení tohto ministerstva bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky v októbri v minulom roku a ministerstvo funguje od 1. decembra 1999.

    Predpokladám, že národná agentúra môže byť vytvorená k 1. marcu, najneskoršie k 1. aprílu tohto roku s tým, že chcem vás informovať, že materiál na vytvorenie národnej agentúry už je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovom konaní a súčasťou tohto dokumentu je aj štatút národnej agentúry. Ešte je tu jedna otázka, ako inkorporovať existujúce regionálne rozvojové agentúry do siete národnej agentúry. My sme zdedili stav, podľa ktorého v regiónoch Slovenska funguje 11 regionálnych rozvojových agentúr. Domnievame sa, že tieto agentúry, aj keď majú rôzne vnútorné štruktúry, by mohli byť súčasťou siete národnej agentúry pre jednotlivé regióny, ale s tým, že predpokladáme, že niekedy v apríli vyhlásime alebo vypracujeme jednotné podmienky činnosti týchto agentúr a, samozrejme, každá regionálna rozvojová agentúra si bude môcť vybrať, či sa chce, alebo nechce stať účastníkom celoštátnej siete. Ja predpokladám, že vo väčšine prípadov sa dohodneme. A v tejto chvíli vám môžem povedať, že predbežné naše myšlienky sú také, že regionálne rozvojové agentúry ako súčasť celoštátnej siete Národnej agentúry pre regionálny rozvoj by mohli pracovať v každom novovytvorenom regióne po skončení reformy verejnej správy. Toľko vám teraz môžem povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, nešomrite, keď sú položené otázky a odpovedá člen vlády.

    Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán podpredseda Národnej rady Marián Andel pre pána ministra Miklósa. Otázka znie: "Z prerokovaní vládneho návrhu zákona, nového banského zákona sa začína hovoriť o vplyve lobistických skupín, ktoré silne tlačili aj na predchádzajúcu vládu, o vylúčení bituminóznych hornín z vyhradených nerastov, do ktorých patria aj roponosné bridlice, ktoré sú vo svete považované za strategickú surovinu. Uvedomujete si, že táto surovina je možno jediná strategická energetická surovina, ktorá sa na Slovensku nachádza v dostatočnom množstve?"

    Veľmi ťažká otázka, pán minister, aj odborne.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda. Pre koho ako je tá otázka ťažká.

    Vážená snemovňa,

    vážený pán podpredseda Andel,

    ďakujem pekne za otázku. Na úvod považujem za potrebné povedať, že gestorom banského zákona je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a nie ministerstvo životného prostredia, takže nie som úplne kompetentný posudzovať podstatu vašej otázky. Ale napriek tomu máme gesciu v geológii, čiže odbornú stránku viem vysvetliť.

    Podľa doteraz platného banského zákona číslo 44/1988 Zb. v znení zákona číslo 498/1991 Zb. sú vyhradenými nerastami okrem iného všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny. Z vymenovaných nerastov je zrejmé, že pri týchto sa uvažuje o využití na energetické účely. Pokiaľ však máme na mysli bituminózne horniny, ktoré sú u nás ako najznámejšie, najmä z okolia Lučenca, tie, ktoré sú nazývané alginity, obsah organického uhlíka v nich je veľmi malý. Kolíše medzi 4 až 14 %, v priemere 8,4 %. Z týchto údajov je zrejmé, že tieto naše bituminózne horniny, teda alginity, nie sú vhodné na využitie ako energetické suroviny, a pritom boli zrejme zaradené medzi vyhradené nerasty práve preto, že sa predpokladá vo všeobecnosti bituminózne horniny použiť ako energetické suroviny. Tieto horniny sú však dobre využiteľné ako fertilizér, ako pôdny aktivátor vhodný na celkové zlepšenie kvality pôdy, na zvýšenie výnosov a ďalšie a ďalšie iné účely. Využitie suroviny na ochranu a tvorbu životného prostredia je teda oveľa viac efektívnejšie než jej využitie ako zdroja ropných destilátov.

    Z uvedeného vyplýva, že bituminózne horniny najmä z okolia Lučenca, ktoré sú ťažiteľné, nie sú energetického charakteru, a preto ich zaradenie medzi vyhradené nerasty, medzi uhlie, ropu a horľavý zemný plyn nie je celkom v poriadku. Ja sa však nechcem vyjadriť k tomu, či to má byť, alebo nemá byť zaradené medzi vyradené nerasty, ja som vám len povedal, aká je situácia s alginitmi u nás. Či sa majú, alebo nemajú zaradiť medzi vyhradené horniny, to je predmetom diskusie v baníckych aj geologických kruhoch. Ale v žiadnom prípade by som nechcel povedať, že my tlačíme alebo netlačíme na to, či sa majú zaradiť alebo nezaradiť medzi vyhradené horniny. Môj osobný názor však je, že v žiadnom prípade tieto horniny nie sú vhodné na energetické využitie, čiže nie sú ako energetická surovina.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Pán podpredseda Národnej rady, nech sa páči.

  • Samozrejme, že za určitých okolností máte pravdu, že tieto roponosné bridlice v súčasnosti, ak by sa z nich spracúvala ropa, tak ten pomer nákladov a výnosov by bol azda 0:0. Ale ak bude narastať energetická náročnosť a cena ropy, tieto bridlice môžu byť, myslím si, veľkým prínosom pre príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    Iste, pán Zlocha, nebol som minister životného prostredia ako vy, ale možno mám taký tím poradcov možno ako vy, ja som len ocenil a ty vieš veľmi dobre, že i za tvojho ministrovania, alebo keď bola táto vláda pri moci, že skutočne existovali lobistické skupiny, ktoré mali záujem a najmä ten záujem spočíval v tom, aby mohla byť nekontrolovateľná ťažba týchto hornín.

    Ďakujem.

  • Pán minister, budete reagovať?

  • Áno, ďakujem. Môžem na to reagovať.

    Ja zopakujem ešte raz fyzickú podstatu tých bituminóznych hornín. Podľa môjho názoru skutočne asi ani v budúcnosti nebude výhodnejšie využiť tieto horniny ako energetickú surovinu voči využitiu ako povedzme fertilizér. Čiže tam treba aj toto zvažovať.

    Druhá vec je, ešte mi dovoľte jedno moje presvedčenie. Ja si myslím, že nie je vhodné zaraďovať bituminózne horniny ako celok do vyhradených alebo nevyhradených, ale bolo by to treba rozdeliť, lebo medzi bituminóznymi horninami je veľká škála rôznych hornín, niektoré sú vhodnejšie, niektoré menej vhodné. Takže zrejme by bolo treba v budúcnosti rozdeliť túto skupinu na podskupiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Čas vymedzený na hodinu otázok bol vyčerpaný.

    Prosil by som podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorý sme prerušili v rozprave. Pán poslanec Tarčák je ďalším ústne prihláseným rečníkom do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov a pánov ministrov, ak chcú si navzájom vysvetliť veci, páni ministri už vychádzajú mimo rokovacej sály. Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Tarčák, nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená odchádzajúca, či ešte tu zotrvávajúca vláda,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanému bodu. Zbavovaniu imunity poslanca Ivana Lexu sa venujeme už druhý týždeň, niekoľko dní. Treba hneď na začiatok povedať, že účelom tohto bodu je len jeden, alebo účel je len jeden, a to politicky perzekvovať poslanca, osobne Ivana Lexu a cez neho Hnutie za demokratické Slovensko. Tých pár jednotlivých poslancov z vládnej koalície, ktorí sa pokúšali aspoň akým-takým spôsobom potvrdzovať opodstatnenosť tohto bodu prerokúvania, často, alebo veľmi apelovali na občanov. Tak mi dovoľte, aby som i ja hneď na začiatok apeloval na občanov.

    Vážení občania, voliči Slovenska, som presvedčený o tom, že ak pozeráte toto prerokúvanie, vaše presvedčenie je zo dňa na deň jasnejšie, a to v tom zmysle, že vláda Slovenskej republiky pod vedením Mikuláša Dzurindu je v koncoch. Jednoducho nie je schopná riešiť ten stav, do akého sa dostala v priebehu jedného a pol roka svojho vládnutia. Kde nielen sa jej podarilo rozvrátiť hospodárstvo, spochybniť podnikateľskú sféru, vlastnícke vzťahy, zneistiť investorov, ale dosiahnuť mieru nezamestnanosti, ktorá nemá obdobu v Európe. Táto vláda nie je schopná riešiť tento stav, v ktorom sa nachádzame, ale naopak ten, kto by to mal riešiť a hľadať východiská za súčinnosti všetkých rozumných ľudí, a to je jedno, či sa nachádzajú v opozícií, či v koalícií, sa správa, vystupuje ako kôpka nešťastia, na ktorom je evidentne vidieť, že nevie kam z "konopí". Nie je možné, aby donekonečna táto vláda verejne zavádzala a klamala.

    Je úplne neprípustné, aby celý rok boli nezmyselne zavádzané tisíce alebo desaťtisíce učiteľov, že dostanú trináste platy, a potom im dajú almužnu, ktorá je výsmechom. Je úplne absurdné, ak sa pokúša táto garnitúra presviedčať občana, že nie 20 % je nezamestnanosť, ale údajne 10. Veď to je neprípustné, je to prejav hrubej, tupej politickej arogancie tejto vládnej zostavy. Je absurdné, aby niekto presviedčal a prekrúcal fakty, že to nie je 20 %, ale iba nejakých 10. Lebo údajne podľa niektorých novín údajne 10 % robí na čierno. To nemá obdobu v civilizovaných krajinách, prosím vás. Táto vláda nie je schopná riešiť tieto problémy, preto tu podsúva takéto body programu, ako je zbavovanie imunity, lebo si myslí, že toto postačí vám, vážení občania, ako náplasť na to, že sa vaša životná úroveň zo dňa na deň zhoršuje, že vaše peňaženky sú zo dňa na deň prázdnejšie. A tento moloch nevie kam z konopí. Preto sú tieto návrhy tu.

    Teraz poďme k podstate, k samotnému zbavovaniu pána poslanca imunity. Ak si neuvedomujete, páni kolegovia, tu nejde len o osobu pána Lexu, ale ide o samotný princíp hroziaceho parlamentného systému na Slovensku. Ide o to, že dávate sa vťahovať vy, lebo zodpovednosť bude na každom z vás, ktorí budete hlasovať za, že sa pod to podpisujete. Veď si zoberte, že nemáte jeden jediný vecný argument na to, aby ste s čistým svedomím mohli hlasovať za zbavenie imunity. Už ste zbavili v 6 bodoch imunity pána poslanca, mali ste na to celé mesiace, aby ste dokázali jeho vinu. Jeden jediný smiešny a trápny argument nám predviedol pán minister spravodlivosti, ktorý nám ako argument na závažné trestné činy čítal rozhovor psychicky zničeného, pod psychickým tlakom donúteného k výpovedi jedného príslušníka SIS z týždenníka Plus 7 dní. Nehnevajte sa, je to úbohé, trápne a nedôstojné.

    Je nemysliteľné, aby ste, pani poslankyňa, argumentovali tým, že vyšetrovateľ niečo má, ale my o tom nevieme. O vine či nevine, o súhlase na výdaj alebo zbavenie imunity poslanca budem rozhodovať i ja, tak ako i členovia vášho koaličného či vládneho zoskupenia. Pýtam sa, na základe čoho, veď ste sa báli, aby nám tu vyšetrovateľ predložil dôkazy. Veď si spomeňte, že jeden z bodov, keď ste zbavovali v prvom prípade Ivana Lexu imunity, ste argumentovali tým, že ste mu dávali za vinu, že nedal súhlas a nezbavil mlčanlivosti príslušníka SIS. To bol jeden z bodov, za ktorý ste ho už poslali do vyšetrovacej väzby. Vy teraz argumentujete tým, že nemôžete zbaviť príslušníkov, teda vyšetrovateľa mlčanlivosti. Prosím vás, to je detinské, je to trápne a nedôstojné. Ak vám toto neprekáža a ak si neuvedomujete, čo sa tým sleduje, vážení poslanci, tak vás chcem aspoň tých pár, čo ste tu, prebrať z omylu. Ak si neuvedomujete, že to má len jeden cieľ, dostať vás do úzkych, aby ste sa podpísali pod ďalší protiprávny, z politického hľadiska neprijateľný počin, a to, aby ste podporili túto nezmyselnosť zbavovania imunity. Nebuďte a nežite v ružovom sne. Pán predseda vlády, ako to robí celú svoju politickú kariéru, ako to robí predseda vlády, znova klamal a nedodrží slovo, lebo iste si pamätáte, že bude zakladať novú stranu pred voľbami, už ju zakladá v týchto dňoch, ale zrejme vám to nedochádza, zrejme toto dodrží a zakladá to preto, lebo predčasné voľby sú predo dvermi. Rozmýšľajte, vážení páni koaliční poslanci!

    Pán kolega Sopko, ja som vás skutočne mal za jedného seriózneho pána, ktorý si vedel vyargumentovať svoj názor, svoje stanovisko. Pracovali sme v tej komisii, ktorá prešetrovala Slovenskú informačnú službu. A tam ste sa mi javili ako rovný a svojprávny človek. Nehnevajte sa, budem trochu osobný a pýtam sa vás: Prečo a čo vás alebo čím vás držia dnešní vládni, že ste ochotný sa podpísať pod takýto "blábol", ako ste predložili teraz v tom materiáli, ktorý sa prerokuje teraz. Mne to nevychádza. Vy ste vždy boli pragmatický, rozumný a seriózny. Toto s tým nemá predložený materiál absolútne nič spoločné. Preto mi vychádza len jedno, že tak ako na väčšinu alebo na niektorých z vás sú isté materiály, ktoré sú zrejme predmetom vydierania alebo nátlaku. Iné mi nevychádza, nehnevajte sa za túto osobnú poznámočku, lebo vás poznám z minulých rokov. To, že sa pod to podpíše Strana demokratickej ľavice v konečnom dôsledku, lebo ak by s tým nesúhlasila, ak by ste s tým nesúhlasili vy osobne, tak stačí, a to vám nikto nemôže prikázať, že takýto materiál tu nepredložíte. Za to si poneste zodpovednosť alebo isto v budúcnosti budete zodpovedať svojim voličom. Ale osobne ma trápi, alebo teda mám pochybnosť, prečo ste sa práve vy pod to podpísali. Keďže ste obmedzili čas, musím končiť.

    Úplne záverom. Vážení, už nie je o 5 minút dvanásť. Je 5 minút po dvanástej a, vážení kolegovia, ja som tu už v treťom parlamente a už som tu videl hocijakých tých, čo plnili príkazy a podpisovali sa pod nezmyselné veci politbyra, už tu nie sú, rozmýšľajte.

  • Pán poslanec Danko je posledný ústne prihlásený do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Krumpolec a pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Gajdoš.

  • Pán kolega Tarčák, nediv sa, že naši kolegovia koaliční poslanci a poslankyne trpia hluchotou a slepotou, pretože proste nosia politické tričká, takže to patrí k profesionálnej deformácii, ale treba sa diviť, že slepotou a hluchotou trpia aj predstavitelia médií, nielen súkromných, ale aj verejnoprávnych.

    Ja som vo svojom vystúpení spomínal kritický článok tzv. publicistu Ernesta Weidlera, ambiciózneho to človeka, ktorý sa usiloval jeden čas byť prezidentom Slovenskej republiky, človeka, ktorý sa neštíti poučovať o pravidlách a kritériách slušnosti, pritom načierno na Slovensku prevádzkoval rakúsku rozhlasovú stanicu bez licencie, nahrabal si krásne prachy, vystriedal už "x" redakcií a myslím si, že v minulosti aj politických tričiek. Taký človek sa pýta, ako vysoko nad dnom má hladinu morálnosti a kultivovanosti poslanec Jozef Gajdoš. Ja mu chcem odkázať, že on toto dno už dávno prerazil. A prerazili ho aj viacerí predstavitelia súčasných médií, ktorí nechcú počuť naše argumenty. Nechcú počuť o iných alternatívach možného únosu alebo zavlečenia Michala Kováča mladšieho mimo územia Slovenska. Nechcú počuť o amorálnosti Kováčovej amnestie.

  • Ďakujem.

    K vystúpeniu pána poslanca Tarčáka chcem uviesť skutočnosť, ktorú zrejme poslanci opozície poznajú, ale túto zámerne obchádzajú. Mandátový a imunitný výbor, pán poslanec Tarčák, nerozhoduje o vine poslanca Lexu. O vine poslanca rozhoduje súd, nikto iný. Mandátový výbor iba posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie poslanca. Vzhľadom na predloženú žiadosť vyšetrovateľa mandátový výbor posúdil, že sú dôvody na trestné stíhanie pána poslanca Lexu. Chcem pripomenúť, že mandátový výbor nie je vyšetrovacou komisiou, ktorá by mala zhromažďovať konkrétne dôkazy a rozhodovať o vine a treste pána poslanca Lexu. Toto je úlohou orgánov činných v trestnom konaní a úlohou nezávislých súdov. Národná rada Slovenskej republiky svojím rozhodnutím môže iba umožniť, aby zákon a právo, a teda aj vina alebo nevina pána poslanca Lexu bola potvrdená alebo vyvrátená. Páni poslanci z opozície, ak vám teda naozaj ide o pravdu, právo a zákon, nemali by ste v tomto prípade konať proti zisteniu skutočnej pravdy.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

    Pani poslankyňa, prihlásili ste sa po tom, keď som povedal, že končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    pán predseda mandátového a imunitného výboru poslanec Sopko, pre vás som si pripravil jeden príbeh z histórie, skôr než sa dostanem k podstate veci.

    Výbor pre verejné blaho predkladal spisy prokurátorovi revolúcie Saint-Justovi, ktorý najprv každý predložený spis na tých, ktorých posielal na gilotínu, čítal veľmi pozorne, ale vždy vyhovel Výboru pre verejné blaho a posielal na káre na gilotínovanie denne množstvo tzv. podozrivých, ktorým nikto nikdy nijakú vinu nedokázal. Potom už tých gilotínovaných bolo strašne veľa, takže iba prekladal spisy. Potom už neprekladal spisy, prekladali mu ich členovia Výboru pre verejné blaho. Potom už nerobil ani to, pretože jeho spis niekto iný zobral a poslal ho na gilotínu. Tak bolo urobené spravodlivosti zadosť.

    Mne celé toto vaše počínanie ako predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, ktorý má chrániť to, aby sa s poslancami nenakladalo podľa vôle toho, kto síce nebol víťazom v parlamentných voľbách, kto ich síce prehral, ale podvodmi sa spojil, oklamal voličov a vyhlásil sa za tzv. víťaza. Dnes robí kontrarevolúciu a snaží sa svojich politických protivníkov obviniť zo zločinov, ktorých sa nikdy nedopustili.

    Pán Sopko, oproti predchádzajúcemu prípadu, keď sme tu prerokovali poslanie Ivana Lexu do vyšetrovacej väzby a pána Krajčiho, pánom ministrom spravodlivosti Čarnogurským doslova vymyslený prípad marenia referenda, ktorý sľuboval zrejme americkým chlebodarcom, že ho dovedie do víťazného konca, vtedy ste sa ešte snažili tie spisy čítať. Vtedy ste si dokonca dali námahu pozvať niektorých vyšetrovateľov, ale keďže dopadli veľmi trápne, pretože dôkazy o individuálnych vinách alebo zavinení nemali, pretože, pán poslanec Sopko, v trestnom práve - už tu bolo niekoľkokrát povedané - platí individualizácia zavinenia. Teda nie je možné niekoho obviniť z trestných činov za činy, ktoré možno spáchal aj niekto iný alebo vôbec ich nespáchal a boli k nim, k ich priznaniu donútení buď psychickým terorom, alebo pod vyhrážkami.

    Takže aj tu máme prípad v tomto vašom návrhu 346, keď je obvinený riaditeľ Slovenskej informačnej služby z nejakých trestných činov, ktorých sa evidentne dopustiť nemohol. Vy ste si nedali tú námahu, aby ste predvolali vyšetrovateľov, aby doložili dôkazné prostriedky. Vy ste odmietli, aby tento parlament ich posúdil prípadne v neverejnom zasadaní. A pán poslanec Krumpolec vo svojej politickej zvrhlosti ide tak ďaleko, že neustále opakuje, že sa niekto má očisťovať zo zmyslených zločinov len preto, že bol v nejakej politickej organizácii, alebo len preto, že pán minister spravodlivosti aj s ministrom vnútra ho obvinili z nejakých zločinov, ktorých sa evidentne nemohol dopustiť, ktorí sami zrejme vyprodukovali túto kauzu po tom, čo sa takáto vládna koalícia dostala k moci, zmocnili sa silových rezortov a teraz tvrdia, že v nimi ovládaných silových rezortoch sa majú títo ľudia očistiť.

    Pán Krumpolec, to azda nahovárajte niekomu inému. Aj Slánskému hovorili, že sa má očistiť pred Národným súdom z vín, ktoré mu boli pričítané, a za zločiny, ktoré nikdy nespáchal. Ja sa divím, pán Krumpolec, že s takouto filozofiou vy tu vychádzate po tom, čo ju tu obhajoval pán poslanec Sopko ako predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady. Mne je trápne, že musím stáť vedľa takéhoto človeka, ktorý nemá v sebe absolútne nijakú morálnu zodpovednosť. Vy ste sa dali nie na príliš schodnú cestu. Vy ste sa dali na cestu prenasledovania politických protivníkov. Ja som vám, pán Krumpolec, hovoril včera, aj pánovi Sopkovi aj ostatným, že tento problém, problém viny, kolektívnej viny riešil niekto dávno pred vami. A riešil ho úplne ináč. Riešil ho práve na princípe individuálneho zavinenia.

    Ani v norimberskom procese nebolo nikoho možné postaviť za zločiny, ktorých sa dopustila nejaká organizácia. Každému sa muselo dokazovať individuálne zavinenie. Ich vina už vtedy, keď bola vznesená proti nim, bola nesporne preukázaná, ale tu nijaké dôkazy predložené neboli. Takže možno, že pre vás stačí tvrdenie pána poslanca Sopka na základe toho, že mu nejaký vyšetrovateľ, ktorí každú chvíľu odchádzajú alebo prichádzajú, pretože jednoducho námestník generálneho prokurátora pán Lauko sa postaral o to, aby dozorujúci generálni prokurátori boli takí, ktorí sú verní KDH. Vyšetrovacie tímy sa zostavujú z ľudí takisto verných a zodpovedných pánovi ministrovi vnútra. No a kádrovými opatreniami, ako to už bolo tu dnes aj včera povedané, na okresných a krajských súdoch sa urobili tiež príslušné opatrenia, aby dozorujúci sudcovia relatívne boli zhovievavejší k prípadným nedostatkom vo vyšetrovacích postupoch. To už nehovorím o dôkazných prostriedkoch a to už nehovorím o krkolomných právnických formuláciách, ktoré sa tu citujú, kde absolútne chýba princíp individuálnej zodpovednosti a zavinenia.

    Takže jediný pokrok, pán poslanec Sopko, ktorý ste urobili vo svojej bohoľúbej činnosti, keď plníte úlohy, ktoré vám ukladá "výbor pre verejné blaho", to znamená to päťčlenné grémium, ktorému sa hovorí koaličná rada a ktorá o všetkom rozhoduje a ktorá zrejme bude raz niesť aj individuálnu zodpovednosť za to, čo sa v tejto spoločnosti deje, že sa tu jednoducho vykonštruovávajú a sústavne aj v tomto parlamente predkladajú vykonštruované kauzy proti politických protivníkom.

    Ja chápem, a bolo tu už pánom Tarčákom povedané, že vám nič iné neostáva. Vláda pod tým neschopným človekom, ktorý by nebol schopný riadiť, a to znova opakujem, ani osadu na Zabíjanci v Rudňanoch a ktorý nabral toľko drzosti a odvahy, že oklamal ľudí, aby sa postavil do čela slovenskej vlády, je potrebné mu povedať, pán poslanec Sopko, aj vami, aj vaším politickým subjektom, aby si našiel iných skúšobných králikov na schopnosti skúšať, až koľko vydrží ním ovládaná slovenská spoločnosť. Je jasné, že tieto neúspechy vás nútia k tomu, aby ste neustále siahali k silovým prostriedkom, aby ste tu neustále občanom namiesto zvýšenia platov, zníženia cien pohonných hmôt a potravín predhadzovali nejakých údajných vinníkov, na ktorých sa chcete mstiť Mečiarovi, Hnutiu za demokratické Slovensko a poslancom za HZDS.

    Ja vás ubezpečujem, že tak ako sa našlo v Dreyfusovej afére množstvo intelektuálov, ktorí sa dokázali vzoprieť autoritatívnej moci, tak to aj na Slovensku bude. Budeme sa stavať proti nedemokratickým totalitným praktikám Dzurindovej vlády, ktoré vy tu, pán Sopko, prezentujeme.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Gajdoš a pán poslanec Gašparovič ako posledný. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Podhradská.

  • Chcela by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Cupera jednou poznámkou. Je to priam šokujúce a nakoniec musel znovu o mnohých veciach hovoriť pán poslanec aj kvôli tomu, že vy, páni, ktorí sedíte v koaličných laviciach, sa neustále spoliehate na to, že tisíckrát opakovaná lož sa stane pravdou. Ono sa môže zdať, že tá lož je pravdou, ale lož sa nikdy pravdou nestane. Vy tu donekonečna opakujete nezmysly. A odpusťte mi, pán Krumpolec, vážim si vás už len kvôli tomu, že máte istý vek, pre ktorý si treba vážiť človeka, ale ak ste vy schopný a ochotný tu znovu opakovať tie bludy, že sa Mandátový a imunitný výbor Národnej rady rozhodol "na základe zistení", že existujú dôvody na stíhanie poslanca Lexu, pritom rozhodol bez dôkazov, tak potom naozaj už začínam pochybovať o vašom zdravom rozume. Odpustite mi. Ja si myslím, že všetko, čo sa tu deje okolo Lexu, a napokon aj to, čo sa dialo okolo Krajčiho, v podstate na to by sa dal aplikovať jeden skoro taký vtip, ale je to skôr čierny humor, ktorý sa objavil v jednom médiu. Dovoľte mi, aby som ho zacitovala: "Generál Ivor faxuje do slovenského parlamentu: Keď budete môcť, odhlasujte stratu imunity ďalších poslancov HZDS. Odpoveď parlamentu: Budeme môcť. Pošlite menný zoznam."

  • Vážený pán predseda mandátového a imunitného výboru,

    chcem sa vás opýtať, či ste sa za toto poslanecké obdobie interesovali, aká je situácia v Slovenskej informačnej službe. Dnes už má táto služba názov PIP - Inteligence servis: Pittner - Ivor - Pipta. Či ste sa interesovali, aký osud stihol mnohých príslušníkov tejto služby, ktorí sa bezprizorne potulujú po uliciach našich miest bez možnosti získať zamestnanie, pretože Ivorove a Mitrove úderky sú im neustále v pätách. Títo ľudia sú prenasledovaní za svoju profesionálnu erudíciu, ktorú odovzdali v minulosti do služieb tohto štátu. Nechali ste si, pán predseda, vyčísliť škody, ktoré napáchala súčasná vládna garnitúra tým, že rozvalila rozviedku, že prezradila informačné zdroje? Máte vy predstavu o tom, koľko rokov trvá vybudovať sieť spravodajských informátorov, legalizantov a ďalších ľudí, ktorí poskytujú dôležité drahocenné zdroje trebárs v oblasti ekonomickej rozviedky? Určite ste to neurobili, pretože ak by ste to urobili, tak by sa nemohol stať Mandátový a imunitný výbor Národnej rady sprostredkovateľom na dehonestáciu a znefunkčnenie Slovenskej informačnej služby.

    Ak tu zaznievajú hlasy, dajte sa k dispozícii súdom, očistite sa, máte vy, páni poslanci, ahnung, čo stojí súdny proces, čo dnes stojí obhajoba, koľko súdny proces trvá, kto na to má?

  • Chcem reagovať na niektoré poznámky, ktoré pán poslanec Cuper predniesol k vystúpeniu pána Krumpolca.

    Pán poslanec Krumpolec, prestaňme už hovoriť o tom, čo je absolútne proti zásadám trestného konania. Prestaňme hovoriť o tom, nech sa poslanci vydajú súdnej moci a nech tam dokazujú, že sú nevinní. Zásada, ktorá platí nielen v slovenskom trestnom konaní, ale vo všetkých demokratických konaniach hovorí, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Pán poslanec Krumpolec, aj na súde súd vychádza z toho, čo mu povie prokurátor. Ak prokurátor nemá dôkazy, súd ho oslobodí. A takisto aj tu v Národnej rade. My chceme poslať poslanca, keďže nevieme, o aké dôkazy ide, aby ich sám zbieral, aby zbieral dôkazy proti sebe? Veď je to nezmysel! A imunita? Prečo sa má poslanec vzdať imunity? Imunita má svoje opodstatnenie. Pozrite sa do histórie. Začala vznikať, keď monarchovia začali voči šľachte uplatňovať svoje práva. Šľachta si vytvorila určitú imunitu, keď sa vytvárali senáty, kde monarcha nemohol rozhodovať o budúcnosti šľachtica v niektorých veciach. Dnes sa táto imunita preniesla do formy ochrany pred politickými silami. Politické sily, ktoré dôjdu k moci, môžu manipulovať s inými politickými stranami a politikmi, preto v parlamente, kde je viacero politických strán, platí imunita, aby silná politická strana nemohla manipulovať s poslancami.

    Takže nechcime už, aby poslanci získavali dôkazy na svoju obranu. Nech získavajú tí dôkazy, ktorí chcú žalovať. A keďže nie sú a my sme ich ani nevideli, preto sa staviame na stranu týchto.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Danko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    byť posledný je ťažké, pretože už skoro všetky argumenty odzneli, ale je aj to výhoda, že pokúsim sa urobiť stručnú generalizáciu, dúfam, že sa mi to podarí.

    Myslím, že tu ide o veľké nedorozumenie medzi poslancami vládnej koalície a poslancami opozície. Dámy a páni, moje hlboké presvedčenie je, že tu celý, skoro celý deň zbytočne rokujeme, lebo nemáme o čom rokovať. Nenaplnili sa podmienky, na základe ktorých Národná rada môže pristúpiť k prerokovaniu žiadosti vyšetrovateľa o pozbavenie imunity pána poslanca Lexu. Prečo? Nesúhlasím s tým, čo vládni poslanci hovoríte, my nie sme súd, prepáčte, ja teraz poviem a právnici ma dobre počúvajte. My z hľadiska rozhodovania sme presne v situácii poroty, ale náš rozdiel medzi súdom je v tom, že súd rozhoduje o vine a nevine a o treste, ale my rozhodujeme v pléne o vydaní alebo nevydaní.

    Dovoľte mi, aby som použil analógiu medzi súdom. Videli ste vy súd na tomto svete, ktorý pristúpi k rozhodnutiu a vynesie rozsudok bez toho, aby zisťoval skutkovú podstatu a zisťoval argumenty, fakty, teda dôkazy? Súd v legislatíve má na to vlastne pripravené vyšetrovacie orgány, ktoré dávajú podnet na trestné stíhanie a žalobcu prokurátora, ktorý dáva žalobu. Čo máme my ako porota, lebo my teraz budeme vystupovať ako porota, ktorá rozhodne o vydaní, nevydaní poslanca? My máme na to takisto zriadený špeciálny útvar a ten sa volá imunitný výbor, ktorý má odpovedať, skôr než pošle, postúpi túto žiadosť vyšetrovateľa do pléna, má odpovedať na túto otázku: Sú splnené podmienky na vydanie poslanca na trestné stíhanie? Zamyslime sa, ktoré sú to podmienky, už to bolo povedané. Prečo poslanec má výhodu oproti ostatným občanom, že má imunitu? Prečo má toto výnimočné postavenie v spoločnosti? To je len tak? Pán poslanec Gašparovič hneď povedal, kde je vlastne vývin a historický začiatok toho. Je to preto, že každý z vás, ja aj vy ste súčasťou politickej hry, ktorá sa v každom štáte hrá, a preto môžete byť zneužitý na politický boj. To je inštitút imunity, ktorý vás všetkých, nás má chrániť pred tým, aby sme neboli na politický boj zneužití, teda aby na nás nemohol byť spáchaný akt politickej pomsty, revanšu a tak ďalej.

    To znamená, kedy môže imunitný výbor vyniesť odporúčanie pre plénum, že môžeme hlasovať o zbavení imunity? Keď dospeje k presvedčeniu, že nejde o politické zneužitie proti poslancovi, že nejde tu o politickú pomstu, ale ide o akt spravodlivosti. A ako to môže urobiť, keď nie tak, že zisťuje dôkazy? Čo to vy tu vlastne hovoríte, že nemá právo imunitný výbor na to, aby bol oboznámený s dôkazmi? Však v jednom prípade prišiel vyšetrovateľ a hlasovaním ste mu znemožnili vypovedať. V druhom bol, ale nebol zbavený mlčanlivosti. Pýtam sa: Prečo ste nežiadali zbavenie mlčanlivosti, nech vyšetrovateľ vypovedá? To, že vy nemáte, že poslanec nemá právo nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, keď ide o takú závažnú vec? Ja sa vás pýtam: Ústavný činiteľ, ktorý má priamo mandát od voliča a na ktorom je postavená moc parlamentnej demokracie, nemá právo a nemá dôveru vidieť do vyšetrovacieho spisu, ale rádový úradník, ktorým vyšetrovateľ je, má právo vidieť do vyšetrovacieho spisu? Čo to tu za absurdity rozprávate?!

    Dámy a páni, keď ma pozorne počúvate, tak ja, keď uvažujem, sa pýtam: Prečo nechcete počuť vyšetrovateľa? Prečo ho nechcete zbaviť mlčanlivosti? Jediná logická odpoveď, ktorá mi napadá, lebo sa bojíte, že keď začne rozprávať, nie je dostatok faktov na to, aby ste predstúpili pred plénum a skonštatovali: "Páni, odporúčame vám, hlasujme, lebo nadobudli sme presvedčenie, že nejde o akt politickej pomsty." Iné racionálne, keď máte, povedzte. Ja ho neviem nájsť. A nehnevajte sa, my sme teraz v takej situácii, ako by bol súd v situácii, keď má vyniesť rozhodnutie.

    Ja som robil 15 rokov súdneho znalca, oddriemal som niekoľko stoviek súdnych procesov, tak vám môžem povedať, že my sme v situácii, keď súdu stačí, že príde vyšetrovateľ a povie: Dámy a páni, ja som videl dôkazový materiál. Vážený senát, povie, ja som čítal výpovede svedkov, ja som videl doličné predmety - tak sa to volá -, ja som videl znalecké posudky a ja mám ten názor, že je vinný. A súd odsúhlasí, áno, vyhlásime vinu a určíme trest. Prosím vás pekne, to je absurdná absurdita!

    Vy dnes chcete a predstupujete pred nás s tým, že vyšetrovateľ vám povedal, citujem, že "videl dokumenty, dokumenty existujú" atď. Pýtam sa vás, členov imunitného výboru, kto z vás videl vyjadrenie, kto z vás videl vyjadrenie napríklad zbrojára, ktorý by potvrdil, že tie zbrane, ktoré sa bežne v Slovenskej informačnej službe, v polícii, v armáde vyraďujú, že tie zbrane sú nefunkčné alebo sú nové a tak ďakej? Kto to videl? Nikto! Ale tu nám tvrdíte, že áno, že tieto zbrane boli neoprávnene vyradené.

    Dámy a páni, mám málo času, musím to urýchliť. Ja si spomínam, ten istý problém sme povedali, keď ste dávali prvýkrát na pána Lexu žiadosť. Pýtali sme sa: Prečo nemáte argumenty? Trváme na tom, aby boli doložené fakty z vyšetrovacieho spisu. Povedali ste, netreba, lebo my máme toľko argumentov, lebo do mesiaca po tom, keď schválite, bude vznesená obžaloba. Pýtam sa, je rok po tom, a nie je ani v jednej veci podľa mojej informácie vznesená obžaloba. Okrem iného aj preto ste museli dať opäť nové návrhy. Prečo musíme byť opatrní, keď rokujeme teraz v prípade pána Lexu? Preto, že vy ste dokonca pred voľbami avizovali, že po voľbách budeme my poslanci HZDS trestne stíhaní, kriminalizovaní, zatváraní. Vy ste to dali ako súčasť volebnej kampane. Vy ste vyhlásili, že to bude predmetom politického boja. A aj bolo. A keď ste vyhrali moc, teraz to vlastne dokazujete. A neviete nám dať argument, že to tak nie je.

    Dámy a páni, samotné zloženie imunitného výboru je také, že musíme trvať na predložení faktov, lebo máte tam podľa výsledkov volieb majoritu. Čiže si prehlasujete, čo chcete. Vtedy by stačilo na to, že akási mienka výboru bez pohľadu povedzme na fakty, keby bol ako v americkom Kongrese etický výbor, ktorý je na princípe parity 50 %:50 %, možno, ale tu vy máte jasnú väčšinu. Takže keď vy chcete, odhlasujete, ktokoľvek z nás, vy sa dohodnete, ide na trestné stíhanie. Čiže z procesného hľadiska to, čo tu robíte, je navrátenie sa k princípu inkvizície a inkvizičných súdov, vtedy takisto inkvizičný tribunál vynášal rozsudok, ale dopredu bolo rozhodnuté nad kým a prečo. Dôkazové konanie bolo bezvýznamné.

    Čiže toto, čo chcete urobiť, vás vyzývam a ja dávam vlastne návrh, dám návrh, nemôžeme tvrdiť, nemôžeme o tom rokovať, pretože nemáme o čom rokovať. Trvám na tom, aby plénum rozhodlo vrátiť celý prípad imunitnému výboru a aby imunitný výbor vyžiadal všetky materiály, ktoré sú k tomu nevyhnutné. To je môj návrh, pán predsedajúci, trvám na tom, aby bolo o ňom hlasované.

    Ešte mám minútku. Dámy a páni, zvážte tieto argumenty, zavedenie nečistoty do nášho rozhodovania je zosmiešnením parlamentu. Nie vyšetrovateľ je trápny, nie ostatní, alebo kto okolo toho inscenuje, ale my sme trápni, ak to odhlasujeme, lebo my rozhodujeme, celé plénum, vy aj my. A ak rozhodneme bez týchto materiálov, ktoré sú nevyhnutné, berieme na seba plne zodpovednosť, plne zodpovednosť. A je to zapísané v zápisoch, v stenografických správach, nedá sa to odvolať. Čiže vyzývam vás k tomu, aby sme to zvážili, a prosím, aby bolo o tom hlasované.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Danka sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Krajči. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel podporiť slová pána Danka, pretože poslanec má preskúmať, či čin, z ktorého je obvinený poslanec, je skutočne činom, za ktorý je nutné mu odobrať imunitu, aby bolo teda zadosťučinené právu, a nie aby bolo vylúčené trebárs politické šikanovanie. Žiaľ, ako pán poslanec Danko a v podstate aj ďalší kolegovia jednoznačne tu dokumentovali, že predložené materiály ich utvrdzujú v tom, že ide o politické šikanovanie, pretože žiadne dôkazové materiály tu neboli predložené alebo podklady na to, aby poslanecká snemovňa dala súhlas na trestné stíhanie pána Ing. Ivana Lexu. Mňa len mrzí to, že pán Sopko ako predseda mandátového a imunitného výboru sa podpisuje pod takéto nekompletné materiály, a pripadá mi to skutočne ako v päťdesiatych rokoch alebo za stalinskej éry. Chcel by som povedať, že pokiaľ vyšetrovatelia nepredložia takéto dokumenty, tak mňa osobne nemôže žiadne slovo vyšetrovateľa, policajta ubezpečiť alebo nemôže žiadny policajt povedať, ručím svojím slovom, že je to tak, ako sa to stalo.

    Takže apelujem aj na ostatných poslancov, tak ako pán Danko, aby sa podľa toho zariadili. A myslím si, že návrh, ktorý pán Danko predložil, aby sa stiahol tento návrh a aby mandátový a imunitný výbor dal uznesenie alebo návrh na uznesenie pre Národnú radu na základe skutočných podkladových materiálov, dôkazových materiálov.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    dôkazná núdza pri veciach, kde bol obvinený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivan Lexa, myslím si, že je jasná každému. Orgány činné v trestnom konaní majú dostatočné množstvo tzv. hlasných trúb, či v televízii prostredníctvom pani Lesnej, alebo cez časopis, ktorým dnes nám dokazoval pán Čarnogurský, Plus 7 dní. Určite tieto veci už by boli zverejňované občanom každý deň, aby vedeli, že toto a toto urobil poslanec Národnej rady, funkcionár Hnutia za demokratické Slovensko. Ale, žiaľ, tá dôkazná núdza je taká veľká alebo taká silná, že nemôžete sa pohnúť z miesta.

    Iste, vážení koaliční poslanci, pamätáte sa na tú noc, keď sme zbavovali Ing. Ivana Lexu imunity, keď v neskorých alebo skorých nočných hodinách vo vašich kluboch vás navštevoval pán Dzurinda a pán Pittner a vysvetľovali vám, že ak nezahlasujete za zbavenie imunity v tých prvých veciach poslanca Národnej rady, tak že oni sú ohrození na živote, a ja neviem, čo ešte vám všetko vtedy narozprávali. Myslím si, že vrcholom nedemokratickosti v tomto rozhodovaní dnes je to, že mandátový a imunitný výbor si schválil, že nevypočuje dôkazy vyšetrovateľov. Vaša mediálna podpora cez Markízu, všetky vaše veci, ak by boli v poriadku, o ktorých tu dnes tvrdíte, určite by boli zverejnené už stokrát. A občan Slovenskej republiky bol opäť oklamaný. Len, žiaľ, nemáte nič. A práve týmto politikom, ktorým tak chcete robiť tú službu, snažíte sa upriamiť pozornosť občanov na iné veci, len nie na tie, ako ich zbedačujete.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Danka jednou poznámkou. Hneď na začiatku by som chcela vyjadriť svoj nesúhlas s jednou jeho poznámkou. Pán poslanec Danko si kládol otázku, či je možné, aby niekde súd rozhodol bez dôkazov, či je možné, aby niekde porota rozhodovala bez dôkazov, či je možné, aby v niektorom parlamente rozhodol mandátový a munitný výbor o tom, že vydá poslanca na vyšetrovanie, teda zbaví ho imunity bez dôkazov, a vzápätí odpovedal, že nikde to nie je možné. Nesúhlasím s vami, pán Danko, v Slovenskej republike je to možné. A chcela by som zdôrazniť, že najmä je to možné vo fašistických režimoch, v diktátorských režimoch, v totalitných režimoch a v bezprávnych policajných štátoch. Stačí si vybrať len z týchto možností, ktoré som vymenovala, ktorá z týchto možností platí pre súčasné Slovensko, lebo opakujem, na Slovensku, na dnešnom Slovensku je to možné.

  • Vystúpenie pána poslanca Danka svedčí o tom, ako nás postihla demokracia. Na doplnenie jeho vystúpenia, v ktorom hovoril o tom, ako poslanci, niektorí poslanci bývalej opozície sa vyhrážali v predvolebnom období vládnemu hnutiu, že nás budú stíhať, súdiť. Dokonca sa našiel aj jeden taký, ktorý vykrikoval, že nás budú vešať. Vďaka Bohu už taká forma popravy, vlastne tento totálny trest u nás neexistuje. Ale ja by som chcel toho pána poslanca aj čiastočne ospravedlniť tým, že v jeho cievnej sústave, obyčajne v odpoludňajších hodinách, veľmi vehementne o paritné zastúpenie bojuje krv a alkohol. Takže sa to dá čiastočne ospravedlniť. Demokracia nás postihla aj v tom, že ak chce poslanec Národnej rady uplatniť svoj názor a nevystatovať sa nebezpečenstvu, že ho médiá alebo politickí protivníci roztrhajú na kusy, tak sa skutočne musí zaštítiť poslaneckou imunitou, o oklieštenie ktorej usilujú poslanci súčasnej vládnej koalície, pretože im nevonia otvorenosť a argumentačná sila našich vystúpení. Verím, že zdravý rozum aj predtucha budúcnosti bude takým varovaním, že sa tak nestane a že poslanci si zachovajú aj pre budúce volebné obdobie imunitu v takom rozsahu, v akom platí pre poslancov Národnej rady v súčasnosti.

    Ďakujem.

  • Vážení páni kolegovia z vládnej koalície,

    je mi nesmierne ľúto, že sa nechávate zneužívať a podporujete politiku perzekúcie voči opozícii. Tvrdíte, že vy nie ste súd, že vy dávate len súdom voľnú ruku, aby mohli skúmať bez toho, aby ste vy vedeli niečo o vine, pretože aj v tomto spise sa hovorí iba o podozrení, bez toho, že by ste si žiadali čo len jediný dôkaz. Sami ste to odhlasovali, že nie ste zvedaví, že to nechcete počuť. Dokonca ste ochotní zatlačiť tlačidlo len na príkaz koaličného politbyra a vôbec vás nezaujíma právo a už vôbec vás nezaujíma človek. Neviem, či ste si všimli, že už páni vyšetrovatelia pripravujú spis na ďalších siedmich poslancov z opozície, v ktorých už hovoria, zrejme rovnakej kvality, ktorých máte zbaviť imunity v budúcnosti. Chcem však upozorniť, že čo teraz sejete, môže vás v budúcnosti zožať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána Danka, ktorá sa týkala toho, ako narábame s informáciami. Ja by som si dovolil povedať, že asi situácia je takáto.

    Po prvé, niekomu tu sa vznesie obvinenie alebo sa označí ako podozrivý, pričom nemá prístup k informáciám, obhajca nemá, podozrivý nemá prístup k informáciám, imunitný výbor nemá prístup k informáciám, lebo ich nežiada, plénum Národnej rady nemá prístup k informáciám, ale novinári prístup k informáciám majú, dokonca podľa mojich informácií majú možnosť nahliadať aj do spisu a dokonca majú aj spravodajské informácie. A to sú všetko novinári typu Zita Sujová, Peter Tóth, Miloš Luknár. A to sú práve tí novinári, ktorí takýmto spôsobom potom zneužívajú informácie.

    Táto snemovňa sa ide zaoberať prípravou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ja sa pýtam: Nebolo by lepšie zaujímať sa o zákon, ktorý by zabraňoval zneužívaniu informácií? Pretože toto, čo sa tu deje, nikto nemá právo sa obhajovať, pretože niekto má prístup k informáciám, ktoré potom verejne zneužíva. Takže ja si myslím, že nad týmto by sme sa mali zamýšľať a nie robiť to, čo robíme. To znamená, bezducho zdvíhať ruky a hlasovať za niečo, čo je skutočne absurdné.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce navrhovateľ pán poslanec Sopko, predseda mandátového a imunitného výboru, vyjadriť k rozprave.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    tak ako tu odznelo, už jeden rok sa presviedčame aj sporíme o tom, čo má mandátový a imunitný výbor skúmať pri žiadosti vyšetrovateľa o súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady. V roku 1999 sme zaviedli určitú prax, to znamená prizvať vyšetrovateľov a zástupcov prokuratúry a vyžiadať si časť dôkazových materiálov. Chcem však povedať, že nemusí to takto byť, ak členom mandátového a imunitného výboru alebo členom Národnej rady postačuje žiadosť vyšetrovateľa. Rovnako nemusí byť prítomný vyšetrovateľ, ak je v žiadosti objektívne preukázané, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal poslanec. Mandátový a imunitný výbor aj Národná rada rozhoduje o žiadosti, o tých žiadostiach, ktoré výboru boli predložené, predložil ich vyšetrovateľ ako procesne nezávislý orgán, ktorý je oprávnený na to, aby predložil žiadosť a uviedol dôkazy pre podozrenie. To azda po prvé na úvod.

    Po druhé, pán poslanec Kačic ma prosil, aby som povedal svoj názor na to, aké dôvody viedli poslancov Národnej rady, ktorí sú členmi mandátového a imunitného výboru, ak nehlasovali za účasť vyšetrovateľov. Ak členovia mandátového a imunitného výboru nadobudli presvedčenie o tom, že dotknutý poslanec je oprávnene stíhaný na základe informácií uvedených v žiadosti, potom účasť vyšetrovateľov vo výbore nepokladali za potrebnú, aj keď ja som ich, pán poslanec, pozval. Možno aj preto, že v doterajšej praxi dialóg členov mandátového a imunitného výboru s vyšetrovateľmi nebol vždy korektný a nezaobišiel sa bez nežiaducich emócií.

    Rovnako by som, páni poslanci, chcel povedať, že rokovací poriadok Národnej rady, ktorý stanovuje kompetencie mandátového a imunitného výboru, nehovorí nič o vyšetrovacom spise ani o účasti vyšetrovateľov na rokovaní výboru. Takže, tak ako v celom priebehu minulého roku, aj teraz prebehla diskusia veľmi bohatá, napätá, účelová, protichodná, sprevádzaná urážkami aj vyhrážkami. Ale napriek tomu verím, že táto diskusia, táto rozprava, ktorá tu odznela, prispeje k rozhodnutiu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ak poslanci zo správy aj z rozpravy nadobudli dojem, že ide o obvinenia vykonštruované, že ide o politické procesy, že ide o politické zastrašovanie či o spravodajské hry, myslím si, že ak ktokoľvek z poslancov nadobudol také presvedčenie, nebude hlasovať za predložený návrh uznesenia.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Cabaja, hovoril o tom, čo je poslaním imunity poslancov Národnej rady. Áno, mali by sme si uvedomiť, že poslaním imunity poslancov Národnej rady, zmyslom poslaneckej imunity nie je zabrániť postihom poslancov za spáchané protiprávne činy, len zabrániť ich neodôvodnenému šikanovaniu zo strany orgánov výkonnej či súdnej moci. Alebo zabrániť vydieraniu. Rovnako, panie poslankyne, páni poslanci, zvážme, či skutky popísané v správach, ktoré ste dostali, spĺňajú takéto znaky.

    Takže to všetko si musíme uvedomiť a mať teda v našich mysliach, ak budeme hlasovať o piatich uzneseniach. Súhlasím s tvrdením poslancov opozície, že každý z nás nesie osobnú zodpovednosť za hlasovanie o uzneseniach Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o správy, pokiaľ ide o ich obsah. Obsah správ bol schválený mandátovým a imunitným výborom. Miesto toho, aby niektorí páni poslanci boli prítomní v mandátovom a imunitnom výbore a žiadali správy doplniť alebo pozmeniť, to znamená, podali nejaké pozmeňujúce návrhy, nezúčastnili sa rokovania mandátového a imunitného výboru. Ale je to pravda, nebol tam nikto z vás, keď sa odsúhlasoval obsah správ. A ešte chcel by som spomenúť, že treba sa pozrieť do záznamu, aká je dochádzka členov mandátového a imunitného výboru na rokovaniach. Sú aj takí, ktorí nemajú ani 50-percentnú účasť.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Gajdoša, ale azda pre všetkých, chcel by som citovať § 57 rokovacieho poriadku. Ak príslušný orgán požiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca, mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje a podáva správu Národnej rade. Už je vec iná, kedy je potom správa zaradená na rokovanie Národnej rady, kedy sa dostane do programu. Možno aj z toho boli určité časové posuny. To znamená, že Národná rada sa musí zaoberať každou žiadosťou, ktorú dostane. A súhlasím s vami, že sú aj vážnejšie veci na rokovanie tejto Národnej rady. Ale ono to tu prichádza na Národnú radu. Predseda to svojím rozhodnutím pridelí mandátovému a imunitnému výboru a my sa musíme podľa rokovacieho poriadku týmito žiadosťami a takýmito správami zaoberať.

    Toľko som chcel povedať na záver, vážený pán predsedajúci.

    Ak som dobre postrehol, nehlasovali sme ešte o jednom procedurálnom návrhu pána poslanca Danka. A potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o navrhovaných uzneseniach. V rozprave neodzneli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy k piatim navrhovaným uzneseniam, ktoré tvoria prílohu k tlači číslo 417, 499 a číslo 500, preto mám ten názor, že môže Národná rada pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec.

    Prosím všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Najskôr o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Danko, a potom o jednotlivých návrhoch na uznesenie, tak ako ich predkladá mandátový a imunitný výbor.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby pán poslanec nehovoril, keď hovorí, alebo nepoužíval pojem plurál. Keď hovorí o rozhodnutí mandátového výboru, aby používal pojem väčšina tohto parlamentu, ak chce, nedemokratická väčšina. Aby nás s vami nestotožňoval.

    Ďakujem.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pristúpime k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Danko, ktorý odporúča, aby sme vrátili všetky návrhy na doplnenie mandátovému a imunitnému výboru a prerušili rokovanie o nich a rokovali až potom, keď budú úplné a kompletné.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktorých uznesenie predkladá mandátový a imunitný výbor.

    Prosím teraz pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby hlasovanie k jednotlivým návrhom na uznesenie uvádzal.

    Pán poslanec Sopko, máte slovo.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tlači číslo 417. Prečítam textovú časť:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 16. augusta 1999 evidovanej pod číslom VKE-15/30-99."

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko.

    Hlasujeme o návrhu uznesenia k tlači číslo 417.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa ku skutku uvedenému v tlači číslo 417.

    Prosím, pán poslanec, uvádzajte ďalší návrh na hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tlači číslo 499. Prečítam text:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 16. novembra 1999 evidovanej pod číslom VKE-0015-82/VP-30-99."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol predseda mandátového a imunitného výboru.

    Hlasujeme o návrhu na uznesenie uvedenom v tlači číslo 499.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. V prípade, že pri opakovanom hlasovaní na svetelnej tabuli nebude vykázaný dostatočný počet poslancov, odporučím, aby sme hlasovali pomocou skrutátorov, pretože evidentne je v rokovacej sále prítomných viac poslancov, ako je na svetelnej tabuli.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán predseda mandátového a imunitného výboru k tlači číslo 499.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej republiky Slovenskej republiky Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa ku skutku uvedenému v tlači 499.

    Pán poslanec Sopko, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz by sme mali hlasovať o troch uzneseniach, ktoré sú prílohou k tlači číslo 500. Prednesiem prvý návrh uznesenia k prvému skutku. Prečítam text:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 10. januára 1999 evidovanej pod číslom VKE-1/30-98 (prvý skutok: Uznesenie číslo popisné VKE-006-694/VP-30-99 zo dňa 23. augusta 1999)."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Dávam hlasovať, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Budeme hlasovať o návrhu k uzneseniu, ktoré je uvedené v tlači číslo 500. Uznesenie prijímame ku skutku číslo 1, teda k prvému skutku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa k prvému skutku uvedenému v tlači číslo 500.

    Pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k druhému skutku uvedenému v tlači číslo 500.

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 od. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 10. januára 2000 evidovanej pod číslom VKE-1/30-98 (druhý skutok: Uznesenie číslo popisné VKE-006-716/VP-30-99 zo dňa 27. augusta 1999)."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Hlasujeme o návrhu uznesenia k druhému skutku uvedenému v tlači číslo 500.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie Ivana Lexu, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci žiadosti vyšetrovateľa k druhému skutku uvedenému v tlači číslo 500.

    Pán poslanec Sopko, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k tretiemu skutku uvedenému v tlači číslo 500. Prečítam text:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 10. januára 2000 evidovanej pod číslom VKE-1/30-98 (tretí skutok: Uznesenie číslo popisné VKE-006-716/VP-30-99 zo dňa 27. augusta 1999)."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Dávam hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko, predseda mandátového a imunitného výboru. Hlasujeme o návrhu uznesenia k tretiemu skutku uvedenému v tlači číslo 500.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa k tretiemu skutku uvedenému v tlači číslo 500.

    Pán poslanec Sopko, máme ešte ďalšie návrhy na uznesenie?

  • Ďakujem.

    Tým sme všetky hlasovania k týmto prerokúvaným bodom skončili.

    Ďakujem pánovi predsedovi mandátového a imunitného výboru za spoluprácu pri prerokúvaní uvedených troch bodov programu tejto schôdze Národnej rady.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu rokovania 26. schôdze Národnej rady, ktorým je

    návrh vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 402. Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh vlády odôvodnil pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Národná rada Slovenskej republiky 4. decembra 1996 prijala uznesenie číslo 482 označené ako uznesenie k správe mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady, ktorým vzala na vedomie, že poslanec František Gaulieder sa vzdal funkcie poslanca. Jeho mandát mal takto zaniknúť 4. decembra 1996. Väčšina z nás si pamätá, ako to bolo. A od tohto uznesenia Národnej rady sa začali odvíjať udalosti, ktoré poškodili Slovenskú republiku, politické postavenie a koniec koncov aj právny poriadok Slovenskej republiky.

    František Gaulieder podal jednak návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky o porušení svojich občianskych práv. Ústavný súd Slovenskej republiky mu vyhovel a nálezom z 23. júla 1997 konštatoval, že Národná rada týmto uznesením porušila ústavné právo Františka Gauliedera upravené v článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd vtedy si však svoje právomoci - a podľa môjho názoru správne - vyložil tak, že Ústavný súd nemohol zariadiť návrat Františeka Gauliedera do Národnej rady. Na to odkázal Národnú radu a Národná rada jednoducho pred voľbami neprijala uznesenie, ktorým by navrátila mandát Františkovi Gauliederovi. František Gaulieder sa na to obrátil na Európsku komisiu pre ľudské práva v Štrasburgu a táto Európska komisia pre ľudské práva najskôr prijala jeho návrh, čím otvorila konanie o jeho návrhu. Následne neskôr v septembri t. r. prijala rozhodnutie, že v prípade Františeka Gauliedera bola porušená Európska konvencia o ľudských právach. Na základe tohto rozhodnutia Európskej komisie, ak nedôjde k skončeniu tohto konania zmierom, vec prejde na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa bude vecou zaoberať s tým, že vlastne základ žaloby Františka Gauliedera je daný, je mu vyhovené v podobe nálezu Európskej komisie, že boli porušené jeho ľudské práva.

    Toto je takpovediac súdna línia, justičná línia konania, ktoré bolo spustené uvedeným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Druhá stránka veci je tá, že ak Národná rada Slovenskej republiky chce naozaj byť dôsledná vo veci a prípadne ovplyvniť alebo ukončiť konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, bolo by dobré, aby zrušila svoje pôvodné uznesenie číslo 482 zo 4. decembra 1996. Ja by som chcel zdôrazniť, že rozhodujúci je tu právny a morálny záväzok Národnej rady, aby zrušila toto svoje uznesenie, pričom zrušenie tohto uznesenia by v každom prípade zlepšilo procesnú pozíciu Slovenskej republiky v konaní či pred Európskym súdom pre ľudské práva, bez ohľadu na to, aké stanovisko by zaujal František Gaulieder ako žalobca, a bez ohľadu na to, ako by toto konanie pokračovalo.

    Z toho dôvodu vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým navrhuje, aby Národná rada zrušila svoje uznesenie číslo 482 zo 4. decembra 1996. Pri príprave, alebo skôr než vláda prijala takéto rozhodnutie, tak sme sa zaoberali, samozrejme, právnymi aspektmi veci. Požiadali sme o právne správny znalecký posudok, zhodou okolností poslanca Národnej rady doc. Kresáka, o právnych dôsledkoch alebo o právnych možnostiach zrušenia tohto uznesenia 482. Z posudku, ktorý máte k dispozícii, vyplýva, že čisto z právnych dôvodov je to možné a nie sú tam problémy. Čiže ak si spojíme tento právny posudok, že z právneho hľadiska je to možné a nevyvoláva to problémy, a zároveň právnu a morálnu povinnosť voči tomuto porušeniu občianskeho práva ktoréhokoľvek občana, teraz nejde o to, či to bol František Gaulieder alebo ktokoľvek iný, a eventuálnou úvahou, že takýto postup by dokonca zlepšil procesné postavenie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktoré žiadnym spôsobom inak nemôžeme ovplyvniť, navrhujem, aby Národná rada prijala návrh vlády a zrušila toto uznesenie 482 zo 4. decembra 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Čarnogurskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pána poslanca Ivana Šimka, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som na základe uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady číslo 242 z 12. januára tohto roku podal informáciu o prerokovaní návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 402) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh vlády Slovenskej republiky bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 419 zo dňa 2. novembra 1999 na prerokovanie Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti s termínom na prerokovanie do 15. decembra minulého roku.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady a Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokovali uvedený návrh dňa 15. 12., resp. 1. 12. 1999 s tým, že odporúčajú návrh vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady navyše vo svojom uznesení číslo 227 zo dňa 1. decembra 1999 konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom uvedeného uznesenia číslo 482 z roku 1996 bola 4. decembra 1996 Národná rada Slovenskej republiky, jej povinnosť je uviesť toto uznesenie do súladu s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I ÚS 8/97 zo dňa 23. júla 1997.

    Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti predmetný návrh prerokoval a rozhodol o ňom svojím uznesením číslo 85 z roku 2000 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady rokoval o predmetnom návrhu vlády Slovenskej republiky tiež ako gestorský výbor dňa 12. januára tohto roku, pričom potvrdil svoje odporúčanie z 1. decembra 1999 Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 402) schváliť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie informácie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Húska, pán poslanec Fico, pán poslanec Cuper a pán poslanec Cabaj.

    Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    v spojitosti s teraz predloženým návrhom, ktorého iniciátorom je pán minister spravodlivosti Čarnogurský a vláda Slovenskej republiky, chcem poukázať na niektoré zásadné pripomienky, ktoré sme uplatnili vo vzťahu k tomuto návrhu aj na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a je potrebné uviesť, že tento príbeh je do istej miery dlhšieho dáta. A chcem uviesť, že v rámci tohto príbehu na počiatku aj mnohí poslanci vládnej koalície zastávali totálne odlišné stanovisko, ako azda zaujmú dnes.

    V prvom rade chcem uviesť zásadnú pripomienku, ktorá rezonovala aj na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady v tom smere, že vláda Slovenskej republiky v súvislosti s vlastným uznesením tohto parlamentu počas minulého volebného obdobia nemá čo spoločné. Vláda Slovenskej republiky ani jej minister nemá právo iniciovať na pôde parlamentu krok, ktorým by mal parlament zrušiť vlastné uznesenie z minulosti. Je to, by som povedal, zásah exekutívnej moci do moci zákonodarnej a z ničoho, zo žiadneho oprávnenia, ani ústavy, ani ďalších zákonov, takéto oprávnenie pre člena vlády ani vládu Slovenskej republiky nevyplýva.

    Čiže tu chcem povedať, že v tomto smere je táto pripomienka zásadná. Koniec koncov s ňou vyšiel na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady práve poslanec vládnej koalície pán Šimko a aj z tohto dôvodu navrhoval v tom čase, aby tento návrh nebol odsúhlasený a nebol priechodný.

    Druhá poznámka vo vzťahu k teraz predloženému návrhu. Toto uznesenie, ktoré sa má dnes postupom, ktorý navrhoval pán minister spravodlivosti, zrušiť, je cesta nezvyčajná. Toto uznesenie bolo alebo sa udialo v priebehu prvého volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a toto prvé volebné obdobie riadne skončilo riadnymi voľbami v roku 1998.

    Chcem povedať, neexistuje žiadne oprávnenie, aby nové zloženie parlamentu nejakým spôsobom zasahovalo do činnosti predchádzajúceho parlamentu. A poukazujem na možné problémy, ktoré by mohli práve pre budúcnosť z takéhoto kroku vzísť, ak by sme dnes išli touto cestou, že v rámci 2. volebného obdobia, teda v rámci dnešného času, budeme rušiť uznesenia alebo rozhodnutia predchádzajúceho parlamentu. Myslím si, že neexistuje relevantný právny názor, ktorý by jednoducho v tomto smere náležitým spôsobom preukázal alebo argumentačne podporil iné stanovisko alebo iný názor.

    Ja som nemal možnosť sa oboznámiť s právnym posudkom, o ktorom hovoril pán minister spravodlivosti, ale jednoducho si myslím, že toto postráda základnú logiku, pretože jednoducho nemožno hovoriť v prípade individuálnych uznesení parlamentu o akejsi kontinuite a o možnosti následného parlamentu rušiť uznesenia predchádzajúceho parlamentu. To je druhá zásadná pripomienka vo vzťahu k tomuto návrhu a vo vzťahu k tomu, čo chcete urobiť.

    Tretia zásadná pripomienka spočíva v tom, že uznesenie, ktoré sa má dnes zrušiť, je vlastne dnes už, by som povedal, ničotné. Je dnes spotrebované. Je dnes bezpredmetné. A navyše na základe tohto uznesenia v minulosti sa konštitutívnym spôsobom, teda právne záväzným spôsobom, nič nezakladalo, nič nerušilo, nič nemenilo, ale parlament iba zobral na vedomie vzdanie sa poslaneckého mandátu exposlanca Gauliedera a nastúpenie náhradníka. To znamená, že ani zrušením tohto uznesenia vlastne sa nedosiahne nejaký konštitutívny alebo iný účinok, pretože toto uznesenie skutočne bolo spotrebované tým, že parlament vlastne niečo zobral na vedomie. A rušiť uznesenie, ktorým parlament niečo berie na vedomie, je znova jedno veľké "kocúrkovo". To je ďalšia zásadná pripomienka.

    Ďalšia zásadná pripomienka, a tu už použijem azda politický princíp. Ten spočíva v porovnateľnosti teraz prerokúvanej veci s vecou, ktorou sme začínali túto schôdzu parlamentu a ktorá sa vzťahovala na zrušenie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné stíhanie svojho poslanca práve v spojitosti s uznesením vyšetrovateľa polície, ktoré uznesenie bolo Ústavným súdom zrušené.

    Tá spojitosť a tá schizofrénia, a zase rozličné metre, spočíva predovšetkým v tom, že na rozdiel od prípadu exposlanca Gauliedera, kde Ústavný súd síce vyslovil porušenie jeho ľudských práv, Ústavný súd v tomto prípade nešiel ďalej a nezaoberal sa otázkou, akým spôsobom sa táto vec má vysporiadať po zverejnení tohto rozhodnutia. To znamená, Ústavný súd v tom čase nezrušoval ani nijakým spôsobom sa nezaoberal záväznosťou alebo rozpornosťou, alebo zrušiteľnosťou uznesenia, ktoré sa navrhuje dnes zrušiť parlamentu. Samozrejme, že to ani konať tak nemohol, pretože v danom prípade by išlo o zásah moci súdnej do moci zákonodarnej.

    Terajší prípad, ktorý sa dotýkal občana Svěchotu, o ktorom rokoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý podobným spôsobom ako v prípade exposlanca Gauliedera rozhodol o porušení ľudských práv občana Svěchotu, zároveň išiel ďalej. Išiel ďalej v tom, že zároveň zrušil uznesenie vyšetrovateľa polície, ktoré bolo jediným a rozhodujúcim podkladom na zbavenie imunity poslanca Lexu na pôde parlamentu.

    Žiadalo by sa povedať, že bolo automatickou povinnosťou parlamentu zosúladiť stav právny, zosúladiť teda stav faktický so stavom právnym a automaticky po nadobudnutí právnej moci tohto rozhodnutia Ústavného súdu bez toho, aby to iniciovali poslanci, mal sám parlament toto uznesenie zrušiť. Toto uznesenie zrušené nebolo a dnes takmer v totožnej kauze, ale dovolím si povedať, ústavnoprávne oveľa slabšej z hľadiska rozhodnutia Ústavného súdu, zrejme idete postupovať až na koniec a uznesenie parlamentu, ktoré je nulitné, ktoré je spotrebované, ktoré je obsolétne, bralo iba niečo na vedomie, tak toto idete zrušiť.

    Ďalšia pripomienka sa dotýka vlastne tvrdenia pána ministra spravodlivosti v tom, že toto zrušenie ako keby malo napomôcť medzinárodnoprávnej ochrane exposlanca Gauliedera pre prípad konania Medzinárodného súdu pre ľudské práva a slobody. K tomuto chcem povedať, že podľa doteraz platnej judikatúry pred Medzinárodným súdom pre ľudské práva za normálnych okolností, ale je tu koniec koncov pán poslanec Fico, ktorému je bližšia táto problematika, za normálnych okolností by nemal zohľadňovať ďalšie súvislosti typu zrušovania alebo nezrušovania jedného spotrebovaného uznesenia parlamentu, pretože pre rozhodovanie Medzinárodného súdu pre ľudské práva je rozhodujúca skutočnosť, že exposlanec Gaulieder bol úspešný v konečnom rozhodnutí pred Ústavným súdom. To je to najpodstatnejšie, to je to najdôležitejšie a to je to dôležité, čo je pre rozhodovanie Medzinárodného súdu pre ľudské práva. Samotná skutočnosť, či má byť nejaké uznesenie následne zrušené, zvlášť pokiaľ ide o uznesenie z minulosti, neviem si predstaviť, akú môže mať priamu väzbu alebo priamu súvislosť na vyriešenie tohto sporu zmierlivým spôsobom, zvlášť keď treba povedať, že agent Slovenskej republiky pán poslanec Fico od začiatku riešil v mene slovenského štátu túto kauzu takým spôsobom, že išiel na zmierlivé konanie obidvoch strán, štátu a exposlanca Gauliedera.

    Ja osobne vnímam tento návrh a tento pokus skôr zase z tých politických súvislostí možno aj preto, že pán Čarnogurský do čoho sa zahryzne, tak chce dotiahnuť do konca možno preto, že bývalý exposlanec Gaulieder sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia a pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia aj takýmto spôsobom chce istú politickú alebo právnu satisfakciu pre svojho člena.

    Inak gratulujeme mu k tomuto členovi, myslím, že urobil dobre, že si ho zobral v rámci Kresťanskodemokratického hnutia. Ale to je poznámka, teda skôr by som povedal, politickej povahy.

    V tomto smere si jednoducho myslíme aj u nás na pôde, teda v rámci Hnutia za demokratické Slovensko, že niet o čom vlastne v tejto spojitosti rozhodovať, a chceme apelovať v podstate aj na tých poslancov vládnej koalície, ktorí nie tak dávno, doslova nie tak dávno pomerne razantne vystupovali proti tomu, aby sa zrušovalo uznesenie predchádzajúceho parlamentu. Nie pre nejaké oprávnené alebo neoprávnené potreby a záujmy exposlanca Gauliedera v tomto prípade, ale jednoducho preto, aby nevznikol jeden nebezpečný, jeden zlý precedens do budúcnosti, keď by sa mohlo postupovať aj takým spôsobom, že nielen spotrebované, nielen ničotné, nielen teda nekonštitutívne uznesenia a rozhodnutia parlamentu by bolo možné zrušiť ďalším nasledujúcim parlamentom, ale mohlo by sa na základe tohto precedensu ísť trocha ďalej a mohli by sa skúmať aj uznesenia, ktoré ten konštitutívny význam a zmysel v tom predchádzajúcom období povedzme mali.

    Myslím si, že ak sa chce dosiahnuť všetko dobré pre exposlanca Gauliedera, že jednoducho terajší právny stav, ktorý je navodený, je dostatočný na to, aby pán exposlanec Gaulieder bol dostatočne hojený, neviem, či až v takej miere, v akej preslychli správy, že najmä z tej materiálnej ujmy koľko by mu mal štát alebo proste niekto iný uhradiť.

    To je v zásade všetko. Z týchto dôvodov vlastne ani nebudeme hlasovať za tento návrh, ktorý inicioval minister spravodlivosti, vláda, ktorá podľa nášho názoru ani nemá kompetenciu takýto krok urobiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Brňáka s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Gajdoš a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán minister Čarnogurský má zvláštny dar - stáť na strane podvodníkov a gaunerov. Určite to nie je dar od Boha, pretože Pán Boh rešpektuje to, že je predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, aj to, že je ministrom spravodlivosti. Ja som už hovoril o jeho zastaniach sa exprezidenta Michala Kováča a jeho nepodareného syna. Myslím si, že pán minister spravodlivosti by si mal uvedomiť ten fakt, že pán poslanec Gaulieder po celý čas užívania poslaneckého mandátu za Hnutie za demokratické Slovensko sa snažil s týmto mandátom kupčiť. Keď sa mu ho nepodarilo predať za stanovenú cenu, tak zvolil inú taktiku. Chcel by som upozorniť pánov poslancov na to, že toto je len krok k tomu, aby nasledovalo aj finančné odškodnenie pána poslanca Gauliedera, ktorý sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Chcel by som sa opýtať pána ministra Čarnogurského, zároveň i predsedu KDH, či po realizácii toho odškodenia to bude "fifty-fifty" pre pána Gauliedera a pre KDH.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len potvrdiť slová pána poslanca Brňáka, ktorý povedal, že v minulom volebnom období nebol odobratý mandát žiadnemu poslancovi, že parlament iba vzal na vedomie vzdanie sa. Keďže som tu sama z imunitného výboru minulého volebného obdobia, tak môžem potvrdiť to, čo pán Gaulieder vtedy vyhlásil. Povedal, že skutočne podpis pod vzdaním sa mandátu je jeho, je pravý. A chcem ešte raz zopakovať, že ani imunitný výbor, ani parlament v minulom volebnom období nikoho nezbavil imunity a nikomu nezobral mandát.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal predo mnou pán poslanec Brňák. Treba si dobre zafixovať to, čo povedal hneď na začiatku, že rozhodujeme o zrušení uznesenia Národnej rady na základe návrhu vlády. Rozhodujeme na základe možno nie vlády, ale jednej politickej strany, ktorá získala jedného poslanca, ktorý po zrušení tohto uznesenia si zrejme bude chcieť uplatniť nárok na náhradu škody a zrejme bol do tejto strany prijatý aj preto, že strana sa vraj teraz už nachádza vo finančnej tiesni, pretože nemá už tých ľudí, ktorí jej doteraz financie poskytovali. To len viac-menej taký úvod.

    Ale chcem sa teraz spýtať aj pána ministra a vás, kolegyne, kolegovia. Keďže v predchádzajúcom bode programu som sa opieral o rozhodnutie Ústavného súdu, toto rozhodnutie Ústavného súdu Národná rada ani mandátový a imunitný výbor neakceptovali. Teraz pán minister vám predkladá svoj názor opretý o rozhodnutie Ústavného súdu a žiada vás, aby ste rozhodli na základe tohto. Dovoľte mi, keď vynechám to, čo všetko povedal kolega Brňák, aby som sa teda vrátil k rozhodnutiu tohto Ústavného súdu, na základe ktorého máme dnes rozhodovať - 1 ÚS 897, myslím, že ten ste citovali, pán minister.

    Hneď na začiatok, aby nebolo, že nečítam všetko a nie som objektívny, pokiaľ ide o uznesenie, v ktorom sme súhlasili so vzdaním sa mandátu pána poslanca Gauliedera. Ústavný súd hovorí, že si je vedomý, že žiaden právny predpis neupravuje lehotu, dokedy môže poslanec vziať späť svoje vyhlásenie, teda svoj prejav vôle o vzdaní sa funkcie poslanca, resp. nahradiť ho iným neskorším. Rovnako však v žiadnom právnom predpise nie je upravená podmienka, ktorá by bránila ktorémukoľvek poslancovi Národnej rady vziať späť svoj predchádzajúci prejav vôle. Čiže na tomto je postavené rozhodnutie Ústavného súdu. Musím sa však trošku vrátiť do histórie a povedať, ako vznikol tento problém.

    Viete dobre, tí, ktorí ste v parlamente boli, že pán poslanec Gaulieder podal list, v ktorom sa vzdáva, potom prišiel list, ktorým sa nevzdáva a vystúpil aj osobne v parlamente, že on takýto list nepodal, v ktorom sa vzdáva mandátu poslanca. Postup podľa rokovacieho poriadku je taký, že rozhoduje mandátový výbor. Mandátový výbor mal obidva tieto listy. Vypočul pána poslanca. Pán poslanec tvrdil jedno: Áno, ja som to podpísal - vzdanie sa mandátu, ale tento list som na Národnú radu neposlal.

    A tu je teraz ten ďalší taký bod, o ktorom by sme si možno mohli niečo povedať, či vôbec potom Ústavný súd na základe takéhoto výroku pána poslanca mal vôbec vo veci rozhodovať. Ústavný súd má presné pravidlo, kedy môže rozhodovať. A je tam povedané aj to, že predtým musí takýto žiadateľ o to, aby Ústavný súd rozhodol, vyčerpať všetky možnosti, ktoré sú mu dané inou formou dosiahnuť svojho práva. Pán poslanec keď povedal, že takýto list neposlal, sa nedožadoval orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mohli hneď prostredníctvom súdu nakoniec vyhlásiť, že došlo skutočne k trestnému činu, niekto zaňho podpísal, niekto zaňho poslal, čiže nie on urobil tento skutok.

    Napriek tomu, že Ústavný súd nemá právo podľa Trestného poriadku, zobral túto vec a rozhodoval, ale prestal rozhodovať o týchto veciach, o ktorých teraz rozprávam. Rozhodol a požiadal jedine znalca, ktorý mal potvrdiť, či ide o autentický podpis pána poslanca, alebo nie. Boli tam dve rozhodnutia. Jeden záväzok na zmluvu a jeden záväzok na vzdanie sa mandátu. Ústavný súd iba požiadal, aby bol overený podpis na základe notára, pokiaľ ide o zmluvu. Ústavný súd neskúmal ten ďalší podpis, či je autentický, alebo nie. Došlo k situácii, že bolo treba skúmať obidva listy a znalec vyhlásil, že obidva podpisy bývalého poslanca Gauliedera sú autentické. Na základe toho Ústavný súd rozhodol, že sa priklonil k tej druhej vete, ktorú som teraz čítal, že môže poslanec kedykoľvek vziať späť svoje rozhodnutie o vzdaní sa mandátu. Ale už tie ďalšie žiadosti, ktoré bývalý pán poslanec Gaulieder žiadal, Ústavný súd odmietol, samozrejme, prerokovať, resp. o nich rozhodnúť.

    Ústavný súd z dôvodov uvedených v texte odôvodnenia, z ktorého tam citoval trošku aj pán minister, nemohol vyhovieť petitu podnetu v celom rozsahu, pretože vychádzal z § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z., podľa ktorého na konanie o rozhodovaní o prijatom podnete sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona, to je konanie o ústavných sťažnostiach. Obsah týchto ustanovení v § 49 a nasledujúcich priamo vylučuje možnosť vyhovieť tej časti petitu podnetu, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby Ústavný súd zrušil uznesenie Národnej rady číslo 482 zo 4. decembra 1996. Je to tak preto, lebo v danom prípade nejde o rozhodnutie orgánu uvedeného v článku 127 ústavy, a to je § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. Uznesenie Národnej rady číslo 482 zo 4. decembra 1996 ani žiadne iné uznesenie takéhoto orgánu štátnej moci nemá vôbec povahu rozhodnutia v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej republiky. Okrem toho podľa § 51 citovaného zákona účastníkmi konania pred Ústavným súdom sú okrem sťažovateľa aj orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy, proti ktorému sťažnosť smeruje, za ktorý však Národná rada podľa článku 72 ústavy nemôže byť považovaná. Čiže nemôže Ústavný súd Národnej rade dať žiaden príkaz na to, aby zmenila alebo rozhodla inak, ako rozhodla predtým.

    Rovnako nebolo možné vyhovieť, a teraz budem citovať, "Ústavný súd nemohol vyhovieť ani tej časti petitu, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby Ústavný súd rozhodol o tom, že je naďalej poslancom Národnej rady". Ústavný súd, ktorý je podľa článku 130 ods. 3 ústavy oprávnený preskúmať konanie každého subjektu, ktorý svojím konaním môže porušiť ústavné právo iného subjektu a v tomto smere ho aj posúdiť, nemôže však jeho protiprávne konanie napraviť svojím konaním, resp. rozhodnutím. Povinnosť napraviť svoje protiprávne konanie má ten subjekt, ktorý takto konal, t. j. ktorý svojím protiprávnym konaním vyvolal nežiaduci náskok, v danom prípade Ústavný súd označil Národnú radu. Takže povedal Národnej rade, že by mala upraviť toto svoje rozhodnutie. Národná rada má jedinú možnosť v tomto prípade, a to obrátiť sa na poslancov, na tých poslancov, ktorí rozhodovali v tej veci, nie poslanci iní, aby podľa sľubu, podľa vlastného svedomia a presvedčenia a ústavy, ktorá im toto oprávnenie dáva, rozhodli. Čiže nemôže Ústavný súd prikázať poslancovi, musíš rozhodnúť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, Medziparlamentná únia prijíma rozhodnutia pre svoje národné rady, resp. svoje parlamenty členských krajín. Nikdy nemôže povedať vo svojom rozhodnutí, že členské krajiny Medziparlamentnej únie zaväzuje k nejakému rozhodnutiu. Vždy odporúča. Aj v tomto prípade Ústavný súd odporúča Národnej rade, že by mala takto učiniť, pretože boli podľa Ústavného súdu porušené práva Gauliedera. To som povedal preto, že tu sú tie skutočnosti, na základe ktorých aj pán minister nás žiada, aby sme toto uznesenie zrušili. Lenže Ústavný súd vedel, o čom rozhoduje, a preto sa poistil v jednej veci, kde úplne na koniec Národnej rade niečo akože našepkáva, pretože vedel, že by sa tým mal zaoberať aj on. A to našepkávanie je v jednom.

    Páni poslanci, podpis Gauliedera na žiadosti vzdať sa mandátu poslanca. Ústavný súd hovorí a dáva do pozornosti, potichučky, reverz. Čo to je reverz? Prečítam, ako nám to pekne Ústavný súd povedal: "Reverz zabezpečovaný vo forme osobitných zmlúv, záväzkov medzi politickým subjektom a ním navrhovanými kandidátmi vo voľbách je v rozpore s ústavou, pretože prostredníctvom neho môže príslušný politický subjekt trvale a účinne vyžadovať od bývalého kandidáta, po voľbách, samozrejme, poslanca, ktorý s ním uzavrel tzv. reverznú zmluvu, výkon mandátu výlučne podľa straníckych príkazov a na základe predchádzajúceho písomného vyjadrenia kandidáta o vzdaní sa funkcie poslanca v budúcnosti podľa článku 81 ods. 1 ústavy. Zákaz reverzu vyplýva z článku 75 ods. 2 ústavy, podľa ktorého sľub poslanca s výhradou má za následok stratu mandátu. Okrem toho reverz je neprípustný aj podľa článku 73 ods. 2 ústavy, ktorý upravuje jedine reprezentatívny a nie imperatívny mandát a nie je ani v súlade s článkom 75 ods. 1 ústavy, t. j. s obsahom sľubu poslanca Národnej rady."

    Páni poslanci, pani poslankyne, ústavný dôsledok sľubu ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady, uskutočnenie s výhradou nachádzajúcou sa v tzv. reverze pred zložením sľubu má mať nevyhnutne za následok stratu jeho mandátu. A článok 75 hovorí v prvom odseku druhej vete: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Odsek druhý: "Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu."

    Páni poslanci, tu bol prezentovaný tento imperatívny mandát bývalého pána poslanca Gauliedera. Ak budete rozhodovať a nezoberiete do úvahy toto rozhodnutie Ústavného súdu, zase porušíte ústavu. Môžeme teraz hovoriť: A čo ostatní, ak takéto reverzy podpísali? Skúmajte, skúmajme, budeme so spätnou platnosťou teraz my rozhodovať o minulých poslancoch, že mali takýto imperatívny mandát a budeme ich rušiť? Skúmajte ďalej, aké rozhodnutia sa prijali v minulosti v národných radách, o ktorých možno na základe takéhoto rozhodnutia poslancov rušiť rozhodnutia Národnej rady budeme musieť potom prejsť reťazou všelijakých návrhov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nehovorím to zbytočne, je to veľký problém. Na druhej strane si myslím, že táto Národná rada nie je oprávnená zrušiť to uznesenie, ktoré prijala minulá Národná rada. Myslím si, že na vysvetlenie, ktoré som chcel dať, to stačí.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási len pán poslanec Brňák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Práve v spojitosti s vystúpením pána poslanca Gašparoviča o tom, čo môže skúmať parlament v budúcom volebnom období, chcem vám dať do pozornosti, že vo svetle teraz prerokúvanej veci je možné, že budúci parlament bude skúmať uznesenie, na základe ktorého prišiel naspäť do parlamentu štátny tajomník ministra pôdohospodárstva, na základe ktorého poslanec Ďuračka odišiel z parlamentu, na základe ktorého potom zase štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva sa vrátil do funkcie štátneho tajomníka a následne prišiel nový náhradník. Ak vy nás v princípe idete cepovať za využívanie alebo zneužívanie, alebo používanie, alebo koketovanie s nejakým imperatívnym mandátom, tak chcem povedať, že v princípe Slovenská demokratická koalícia použila imperatívny mandát aj vo vzťahu k poslancovi Ďuračkovi. V princípe sa podobný postup, a tak bol aj avizovaný, chystá v inej politickej strane z vládnej koalície, kde sa podobným elegantným spôsobom má straníckym vplyvom a straníckou mocou vysunúť poslanec z parlamentu, možno, a na základe neho dosiahnuť, aby prišiel iný poslanec.

    Takže ak ideme v princípe rozprávať o tom, že imperatívny mandát za žiadnych okolností nie, tak chcem povedať, že prípad exposlanca Ďuračku bez ohľadu na to, čoho sa dopustil alebo čo je za ním, bol zneužitím straníckeho vplyvu na slobodný výkon poslaneckého mandátu ako Brno. Keby totiž štátny tajomník sa nevrátil naspäť do pozície štátneho tajomníka, bolo by možné uvažovať o tom, že išlo o normálne vrátenie sa pôvodného poslanca na post poslanca. Ale ak sa on rýchlo vrátil naspäť a prišiel iný náhradník, je to imperatívny mandát, možno v zelenom.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Fico.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    k tejto problematike chcem podčiarknuť to, čo hovorili moji predrečníci, kolegovia, že nemožno prijať tento pokus pomocou exekutívneho návrhu vrátiť späť rozhodnutia Národnej rady, teda suverénneho parlamentu, ako pokus o vratnosť, ako pokus o vygumovanie času, teda v podstate pokus, aby to, čo bolo, nebolo. Spochybňovať staré zloženie, lebo to je v podstate ono, je to spochybňovanie starého zloženia parlamentu, tak vlastne nič iné sa nespochybňuje, ako že sa spochybňuje aj hlavný suverén, ktorý má právo prijímať rozhodnutie vo svojom čase, a to je voliaci občan. Voliaci občan v demokratických nespochybniteľných voľbách vtedy zvolil takú štruktúru parlamentu, ktorá prišla k záveru, nie že odoberie mandát, ale že berie na vedomie vzdanie sa toho poslanca a toto rozhodnutie bolo suverénne spravené a vy chcete spochybňovať túto suverenitu.

    Keď by naozaj išlo len o ochranu práv, o ktorých by sa pochybovalo, či boli zachované, alebo nie, pokiaľ išlo o vtedajšieho poslanca Gauliedera, tak je na to predsa prostriedok súdnej moci, pomocou ktorej je možné toto celkom normálnym spôsobom urobiť. Myslím si, že nejde o nič iné ako o určitý druh sebevoľnosti. Dôkazom o tom je to, že je za tým skrytá neprekonaná trauma z vlastnej vtedajšej nízkej príťažlivosti zo strany voličov. Tento pokus, čo vlastne táto vláda sústavne robí, je vlastne nič nie inšie, ako sústavne chcieť zvládnuť minulosť. Pretože budúcnosť naozaj ovládať nevie. Reštrikčným stagflačným spôsobom vláda rúca hospodárstvo tohto štátu, dokazuje, že vlastne nič inšie nevie robiť, ako prepisovať niektoré rozhodnutia z minula. Ak to považujete za úspech, že budete vládnuť minulosti, tak je to naozaj podľa môjho názoru veľmi pochybné a ubezpečujem vás, že čas ďalej plynie, jednotlivé správacie vzory môžu sa opakovať, ale čas je nemeniteľný. Nikto, ako sa hovorilo v starom rímskom porekadle, nevstúpi do tej istej rieky.

    Nemôžem inak, ako konštatovať, že je to iba odmena za prestupový lístok a vízum, že za takéto prestupy sa vždy odmení. A ubezpečujem vás, že vývoj času sa nezastaví. Minulosť aj tak nezvládnete, budúcnosť ste už ovplyvnili, ale v negatívnom zmysle slova, že ste jej vlastne zobrali možnosť pozitívneho vývoja a že v budúcnosti bude naozaj veľmi veľa problémov, ktoré bude treba riešiť. Prosím vás, prekonajte psychickú traumu z minulosti. Naozaj nevygumujete minulosť. Nechajme veci, ktoré boli. Riešte, ak chcete pozitívne ovplyvniť budúci vývoj pozitívnymi krokmi v službe tejto vlasti. Nie tak, že jej budete prepisovať minulý vývoj.

    Ďakujem.

  • K vystúpeniu pána poslanca chce reagovať pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Chcela by som len doplniť pána poslanca Húsku, keď povedal, že neviete čo s budúcnosťou. Neviete, ktoré opatrenia môžu zlepšiť tú hrozivú situáciu, tú hroznú situáciu na Slovensku, ktorú ste zapríčinili, a toto rokovanie je toho dôkazom. Tento začiatok schôdze, že ste nedali do programu veci, ktoré sú dôležité. Zákony, ktoré riešia problémy v spoločnosti. Riešite tu však stále minulosť, stále sa paprete s kriminalizáciou opozície a podobne. Je mi to ľúto a skutočne nevyhovárajte sa na opozíciu, že predlžuje čas, ale vy ste to spôsobili, lebo vy ste dali na začiatok programu tieto body.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Fico. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážené dámy a páni,

    vážený pán minister,

    na úvod by som rád povedal, aký praktický význam má prerokovanie dnešného návrhu vlády na zrušenie predmetného uznesenia, na základe ktorého musel pán poslanec Gaulieder opustiť rady Národnej rady Slovenskej republiky. Fakt je taký, že či dnes zrušíme toto uznesenie, alebo nezrušíme, nebude to mať vplyv na to, že bude pokračovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. Zrušenie tohto uznesenia môže trochu zlepšiť procesné postavenie Slovenskej republiky, kým nezrušenie tohto uznesenia v podstate nezmení nič na postoji Európskeho súdu pre ľudské práva k Slovenskej republike. Pravda je taká, že sťažnosť pána poslanca Františka Gauliedera, alebo exposlanca pána Františka Gauliedera bude prerokovaná najmä z toho dôvodu, že v Slovenskej republike nebol rešpektovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Toto je prapríčina tejto sťažnosti. A myslím si, že dnešné rokovanie vôbec nebude mať zásadný vplyv na to, ako sa Európsky súd k tejto sťažnosti postaví.

    Rád by som uviedol, že zatiaľ, a to trošku poopravím pána ministra spravodlivosti, žiadny štrasburský orgán záväzne nerozhodol o tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ľudských práv pána Gauliedera. Najskôr rozhodla Európska komisia pre ľudské práva o prijateľnosti tejto sťažnosti. Ide o typické procedurálne rozhodnutie, ktoré nemá vecný charakter. Krátko na to Európska komisia pre ľudské práva vydala tzv. správu, v ktorej prvýkrát naznačila svoj právny názor na otázku, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv pána Gauliedera, garantovaných v Európskom dohovore o ľudských právach. V tejto správe sa konštatovalo, že práva pána Františka Gauliedera boli porušené, čiže komisia vyslovila iba právny názor, ktorý nemá záväzný charakter. Záväzne o veci môže rozhodnúť iba Európsky súd pre ľudské práva alebo túto sťažnosť môžeme skončiť iba zmierom, keď ho uzatvoríme medzi sťažovateľom a Slovenskou republikou.

    Momentálne existuje jediné rozhodnutie, ktoré povedalo záväzným spôsobom, či postup Národnej rady Slovenskej republiky voči Gauliederovi bol alebo nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s Európskym dohovorom. Týmto rozhodnutím je nález Ústavného súdu. A chcem na tomto mieste potvrdiť, že všetky obhajovacie reči, ktoré išli v mene Slovenskej republiky do Štrasburgu v spomínanej kauze, vychádzali z tohto nálezu Ústavného súdu. Nález Ústavného súdu konštatoval porušenie ľudských práv pána Gauliedera. Jednoducho nebolo možné a bolo by to veľmi trápne a nepríjemné, keby sme tvrdili, že tieto práva neboli porušené.

    Chcem pripomenúť, že ak nebola politická vôľa do septembra 1998 túto kauzu vyriešiť, že som očakával, že krátko po vzniku novej vládnej koalície bude táto vec jedna z prvých na rade a bude okamžite vyriešená. Žiaľ, uplynuli dva, tri mesiace a nič sa nedialo a zdalo sa, že táto kauza už nie je zaujímavá pre vládnu koalíciu, hoci predtým sme ju ako opoziční poslanci používali ako obrovský kyjak v predvolebnom boji a týmto kyjakom sme mávali od rána do večera na každom stretnutí s občanmi. Preto ma prekvapilo, že trvalo až do 18. decembra 1998, keď pod tlakom Európskej komisie pre ľudské práva a na môj osobný návrh Národná rada prijala uznesenie Národnej rady, ktorým vyslovila ľútosť nad touto kauzou, ďalej konštatovala, že predchádzajúca Národná rada sa nevysporiadala s nálezom Ústavného súdu. A nakoniec sme konštatovali, že pán František Gaulieder prijal plnenie, ktoré mu vyplývalo zo zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov.

    Keďže sa vo veci ďalej nič nekonalo, 5. februára 1999 na môj podnet ako agenta navštívil Slovenskú republiku prezident Európskej komisie pre ľudské práva a začalo zmierovacie konanie, ktoré svojím spôsobom je nevídané a historické, pretože málokedy prezident Európskej komisie navštívi krajinu a pokúsi sa vec urovnať zmierom. Toto stretnutie, ktoré bolo 5. februára a na ktoré som mal mandát vlády Slovenskej republiky, skončilo podľa môjho názoru úspešne, pretože boli dojednané všetky finančné náležitosti zmieru s výnimkou jednej jedinej otázky. Sťažovateľ požadoval, a nakoniec to už bolo aj medializované, zrušenie predmetného uznesenia, zrušenie predmetného uznesenia, o ktorom rokujeme dnes. Keďže na toto nemal nikto mandát v tom okamihu odpovedať, či to je alebo nie je možné, informoval som vládu Slovenskej republiky, aby sa vyjadrila k tejto otázke, či budeme alebo nebudeme iniciovať pred Národnou radou Slovenskej republiky takýto krok.

    Od 5. februára 1999 uplynul rok, dnes sa píše 3. február 2000 a máme na stole návrh, ktorým sa pokúšame toto uznesenie zrušiť. Čo sa stane, ak zrušíme toto uznesenie? Ak zrušíme toto uznesenie, budeme môcť argumentovať pred Európskym súdom pre ľudské práva, že boli splnené všetky náležitosti, ktoré sme prerokovali 5. februára 1999 a že môžeme "tlačiť" sťažovateľa k uzatvoreniu zmieru.

    Vážené dámy a páni, domnievam sa, že je našou úlohou urobiť všetko pre to, aby vo veciach, kde už rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, sme nešli do ďalšieho sporu pred Európskym súdom pre ľudské práva. Ak je tu jasné rozhodnutie najvyššieho orgánu ústavnosti, že konkrétne práva konkrétneho človeka boli porušené, hoci možno o tom viesť dlhosiahlu politickú diskusiu, môžeme viesť morálnu diskusiu, malo by nám záležať na tom, že Slovenská republika už nebude predmetom ďalšieho sporu na Európskom súde.

    Ak dnes nezrušíme toto uznesenie, bude pokračovať ďalej zmierovacie konanie, oznámime Európskemu súdu pre ľudské práva postoj Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bude určite definitívny, ponúkneme Európskemu súdu pre ľudské práva určité podmienky zmieru, a ak s nimi sťažovateľ bude súhlasiť, tak zmier podpíšeme. Ak nebude súhlasiť, čo sa v tomto okamihu nedá ani potvrdiť, ani vylúčiť, rozhodne s definitívnou platnosťou Európsky súd pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva rozhodne s definitívnou platnosťou tak, že buď uzná porušenie práv pána Gauliedera, alebo neuzná. Iný spôsob rozhodnutia Európskeho súdu nepoznáme. Súčasne môže Európsky súd pre ľudské práva rozhodnúť o finančnom zadosťučinení sťažovateľa, o výške ktorého bude rozhodovať samotný Európsky súd pre ľudské práva.

    Domnievam sa však, že keď už boli dohodnuté určité finančné náležitosti zmieru 5. februára 1999, že pravdepodobne by Európsky súd nemal ísť nad rámec týchto finančných dohôd, ktoré boli dosiahnuté. Boli pustené určité informácie do obehu, že nastáva zvyšovanie podmienok zmieru zo strany sťažovateľa. Neviem to v tomto prípade odhadnúť a nakoniec zmierovacie konanie je vždy dôverné, ani v tomto prípade nemôžem povedať, ani by som nepovedal podmienky, na ktorých sa vláda Slovenskej republiky dohodla so sťažovateľom. Ale domnievam sa, že aj Národná rada Slovenskej republiky by mohla vyslať určitý signál k sťažovateľovi, že máme záujem túto vec uzatvoriť zmierom a neísť až pred Európsky súd pre ľudské práva.

    Aký záver vyplýva z tejto kauzy? Z tejto kauzy vyplýva predovšetkým záver, že máme veľmi nepriaznivú, zlú právnu úpravu konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Nie je predsa možné, ak sa občan domôže svojich práv až nálezom Ústavného súdu, aby neexistoval vykonávací mechanizmus, ktorý zabezpečí, že tieto práva budú rešpektované v praxi. A to sa netýka iba pána exposlanca Gauliedera. To sa týka desiatok ľudí, ktorí sa domohli ochrany práv na Ústavnom súde, napríklad v prípade súdnych prieťahov, keď sme nedokázali tieto nálezy Ústavného súdu dostať ďalej do praxe a zrealizovať ich. Takže ak dnes hovoríme aj o tejto kauze, mali by sme súčasne pripomenúť urgentnú potrebu novelizácie Ústavy Slovenskej republiky a príslušného zákona, najmä pokiaľ ide o postavenie Ústavného súdu a jeho oprávnenia vo vzťahu k iným orgánom.

    Vážené dámy a páni, rozumiem všetkým výhradám aj právneho, aj politického charakteru. Nakoniec sám som čítal expertný posudok, ktorý bol vypracovaný v tejto záležitosti, kde v tomto posudku bol jasný rozdiel medzi právnym a osobným postojom. Kým na jednej strane právny expert hovorí, že neexistujú v práve alebo v medzinárodnom práve zásadné prekážky na takýto postup, že on ho sám neodporúča, takže ja som videl trošku v tom takú vnútornú schizofréniu. Ale rozumiem tomuto postoju, pretože naozaj ide o komplikovanú vec, na ktorú sa musíme pozrieť aj trošku s nadhľadom. Preto nebudem tu teraz nikoho presviedčať, aby sa správal tak alebo onak. Zdôrazňujem, že ja mám záujem a budem všetko robiť pre to, aby Slovenská republika uzatvorila túto kauzu zmierom, a dôvody, ktoré som uviedol v súvislosti s týmto návrhom aj s ďalším postupom, myslím, boli dostatočne jasné, aby ste pochopili, aké je v tejto záležitosti moje stanovisko.

    Návrh vlády na zrušenie uznesenia spĺňa všetky formálne náležitosti, myslím si, že vláda Slovenskej republiky môže odporučiť Národnej rade takýto krok. Je na Národnej rade, ako sa rozhodne, či ho bude alebo nebude rešpektovať. Zdôrazňujem, zlepší sa tým iba procesné postavenie Slovenska, ale nemá to žiadny vplyv na rozhodnutie Európskeho súdu, ktorý tak či tak bude postupovať predovšetkým na základe rozhodnutia alebo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Toto som potreboval povedať na spresnenie, pretože predsa len som k tejto záležitosti pomerne blízko. A vyjadrujem presvedčenie, že v krátkom čase, a to v termíne do 29. februára, keď máme Európskemu súdu pre ľudské práva oznámiť ďalší postup, budeme môcť oznámiť aj súdu, aj verejnosti, že táto sťažnosť bola znesená zo sveta zmierom, ktorý rešpektoval nielen záujmy sťažovateľa, ale aj záujmy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Chcem len zareagovať na výrok pána poslanca Fica, keď povedal, že Európsky súd pre ľudské práva sa ešte nezaoberal týmto problémom, že sa ešte ním musí zaoberať. Áno, je to tak, ako hovoril pán poslanec Fico, ale som presvedčený, že Európsky súd pre ľudské práva sa bude zaoberať celým prípadom pána poslanca Gauliedera a takisto aj Európsky súd neuznáva imperatívny mandát a takisto k imperatívnemu mandátu sa stavia, ako sa stavia naša ústava. Takže som presvedčený, že bude musieť vziať do úvahy aj toto a bude to iný pohľad na tento problém pána poslanca Gauliedera.

    Pokiaľ ide o to, že vláda predložila tento návrh, nemyslím si, pán poslanec, že je to všetko v poriadku, aby vláda predkladala návrhy Národnej rady, lebo to je vlastne náš návrh na zrušenie nášho rozhodnutia. Keby si to bola aspoň Národná rada osvojila a ona ho predložila, bolo by to iné, ale nemôže prísť vláda predkladať náš návrh na zrušenie nášho návrhu.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    k preliminárnej otázke chcem povedať, že 3. február 2000 sa zapíše ako február politických udalostí pána ministra spravodlivosti Čarnogurského čiernymi písmenami do dejín slovenskej spravodlivosti. Po tom, čo nebol touto snemovňou pán minister spravodlivosti odvolaný a v tejto snemovni mu dôveruje iba 60 poslancov tohto parlamentu, nemá nijakú legitimitu, aby vo funkcii zotrval. Každý iný minister by sa bol na jeho mieste poďakoval a z funkcie odstúpil. Ale pán minister spravodlivosti má hrošiu kožu a bez akýchkoľvek iných dôvodov dokázal so stoickým pokojom ako minister spravodlivosti pozerať, ako toto plénum, ktoré nie je hodné, aby zastupovalo slovenský národ, posielalo naspäť do basy alebo vydávalo na trestné stíhanie ľudí, ktorým sa nič z toho, čo im je kladené za vinu vyšetrovateľmi, nebolo preukázané. Boli tu flagrantne porušované princípy právneho štátu, ústavnosti a zákonnosti za prítomnosti pána ministra spravodlivosti, ktorý nestratil ani jedno jediné slovo, aby povedal poslancom, že nezákonnosti sú najhrubšieho zrna.

    A po tretie bez akejkoľvek škrupule chce skončiť tretiu z káuz, ktoré zosnoval proti vtedajšej vládnej koalícii. A škoda, že odišiel pán poslanec Fico, je ešte mladý, budem mu chvíľu venovať pozornosť, ako správne podotkol, že používali túto kauzu ako obrovský kyjak, ktorým mlátili vtedajšiu vládnu koalíciu. Áno, pán Čarnogurský, to bol jeden z tých hrubších kyjakov, ktorý sa vám podarilo vsunúť do rúk takým neskúseným politikom, ako je aj pán politik Robert Fico.

    Pán minister spravodlivosti, chcem sa vás opýtať, koľko dostal "nezávislý" právny expert tohto parlamentu pán Kresák za posudok, ktorý vypracoval a na základe ktorého tu predkladáte uznesenie tomuto parlamentu, keď evidentne za takýto váš postup a postup vlády Slovenskej republiky, škoda, že odtiaľ odišiel aj jej podpredseda zodpovedný za legislatívu, pretože by sa musel určite tiež červenať. Ja sa pýtam, kde ste zobrali, pán minister spravodlivosti a vláda tohto štátu, ktorý si ešte stále hovorí, že je demokratický, kde ste zobrali na to puvoár, alebo teda oprávnenie, aby ste predkladali tomuto zákonodarnému zboru návrhy uznesení, keď v ústave a v rokovacom poriadku je jasne povedané, že vláda tohto štátu má iba zákonodarnú iniciatívu, a nie uzneseniadarnú iniciatívu. Takýto pojem ja nepoznám v našom ústavnom systéme. Ak ho pozná právny expert SOP, mal by nám urobiť osobitnú prednášku, možnože by sme sa poučili. Ale iste Amerika je krajina neobmedzených možností a pán právny expert SOP zrejme tu sa prišiel snažiť nám zavádzať americké móresy, zrejme z Las Vegas. Ale zabudol, že tu je európsky právny poriadok a európske ústavné tradície.

    Samotná kauza Gaulieder má dve roviny - právnu a politickú. V rámci tej politickej treba ešte dať jednu podrovinu, ktorou je rovina morálna. Mal som tú česť poznať obidve. V právnej rovine sa pán František Gaulieder platne, vedome vzdal mandátu, čo táto snemovňa zobrala aj na vedomie. Pretože takisto ako vy ste zobrali na vedomie vzdanie sa funkcie pána Kotiana, predpokladám, že to nenapadneme a nebudeme sa mu ospravedlňovať v budúcom funkčnom období, ak by sme tu náhodou ešte sedeli. Teda v tejto právnej rovine nevidím nijaký dôvod, aby sa tým zaoberal Ústavný súd, aby sa tým zaoberala dokonca Európska komisia a, nedajbože, ešte aj Medzinárodný súdny dvor pre ľudské práva.

    Pánovi Ficovi ako menej skúsenému politikovi, čo pripúšťa aj pán minister spravodlivosti, chcem pripomenúť, pán Fico, že ani Európsky dohovor o ľudských právach nedával vám právo iniciovať a zároveň dehonestovať tento štát pred Európskou komisiou, pretože pánovi Ficovi Ústavný súd vyhovel, pardon, Gauliederovi Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel a to samo nezakladalo právo, aby sa Európska komisia zaoberala touto kauzou, aby týmto hrubým spôsobom dehonestovala Slovenskú republiku. Neboli nijaké medzinárodnoprávne dôvody na toto počínanie. To mohol aj právny expert SOP vo svojom posudku spomenúť.

    Ja som dostal dokonca zo Štrasburgu list s právnym zdôvodnením, ak bude mať záujem právny expert SOP, tak mu ho oxeruxujem. Je súkromný. Práve preto ho nepredkladám, aby mi pán minister spravodlivosti, nedajbože, nechcel vyplatiť odmenu z vládnych rezerv alebo z vrátených peňazí vlády Slovenskej republiky, ktoré dostali.

    Takže, pán Fico, treba vážiť svoje politické skutky, lebo tu ste na jednej fotke pred Markízou a vaše šalamúnske zdôvodnenie ma naozaj veľmi pobavilo, keď vám položil otázku redaktor Extra Slovenska, že mnohých prekvapilo, že ste sa pred rokom stali jedným z aktérov tzv. virtuálnej televíznej revolúcie v Záhorskej Bystrici: Ako hodnotíte vašu účasť s odstupom času? Som však rád, že mi to veľa ľudí vie tolerovať, pretože súčasne som zasa korektný v iných otázkach, jednoducho to viem nejakým spôsobom vyvážiť. Pán Fico, ja predpokladám, že budete sa snažiť vyvážiť aj svoj postup pred Medzinárodným súdnym dvorom v Štrasburgu, to, čo ste konali pred Európskou komisiou, aby ste vyhoveli jednému človeku, ktorý sedel v tomto parlamente, dopúšťal sa hrubých amorálností, žiadal 15-miliónové úplatky a ktorého pán minister spravodlivosti chce odmeniť zo zdrojov daňových poplatníkov pätnástimi miliónmi korún a jedným počítačom.

    Dúfam, pán Bugár, že nie tým, čo vám zmizol.

  • Ako dobre viete, že zmizol, pán poslanec.

  • Je to naozaj. Donieslo sa mi to do uší.

  • Pán Bugár, možnože aj do rúk. Kto ho vie. Podľa toho, ako ma máte rád, pán podpredseda, by som predpokladal, že ma v dohľadnom čase aj obviníte.

    Takýto postup teda nie, pán Fico. Povedali ste včera, že každý deň stojí rokovanie v tejto sále daňových poplatníkov 2 milióny. Ja som vám chcel dnes odporúčať a včera už som vám to odporúčal, aby ste trocha odpočítali, lebo 300 mil. ide na dostavbu západného predhradia Bratislavského hradu a ten bude slúžiť aj verejnosti. Takže ostáva len 450 mil., povedal som aj to, že 50 mil. zrejme stojí 40 pracovníkov tohto parlamentu navyše, ktorí tu prišli z Gunduličovej, takže bude to podstatne menej ako 2 milióny. Ale dnešný deň, pán Fico, bude stáť daňových poplatníkov Slovenskej republiky 15 mil. plus jeden počítač a plus ešte nejaký ten milión navyše, ktorý stojí tento deň rokovania. Inak to asi zrejme si musíte spočítať, pán Fico, aj vy.

    Politika nie je iba populistické rečnenie, ak treba niesť zodpovednosť pred národom, je to oveľa ťažšie, ako sa to niekedy javí. Je tu ešte morálna zodpovednosť. Áno, súhlasím s pánom Ficom, že bol to obrovský kyjak na vládnu koalíciu, vtedajšiu. Ten "kyjak" vyrobil alebo vznikol v dielni vtedajšej opozície, ktorá sa sformovala do SDK a ktorá vyrobila nielen túto kauzu, vyrobila kauzu unesenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a toto všetko sa používalo ako tie Ficove kyjaky na vtedajšiu vládnu koalíciu.

    Mal som tú česť, pán minister spravodlivosti, byť na jednom rozhovore so zástupcom amerického veľvyslanca, ktorý mal eminentný záujem, aby sa pán Gaulieder vrátil do tohto parlamentu, pretože potreboval v každom prípade pokoriť vtedajšiu vládnu koalíciu aj týmto spôsobom. A iste máte aj vy nemalú zásluhu na tom, že som sa na tomto rozhovore zúčastnil. Bol som tam za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Okrem toho bol tam váš kolega Figeľ, bol tam pán podpredseda SNS Andel, ktorý však odišiel, keď išlo do tuhého, a bol tam za Stranu demokratickej ľavice pán Kanis. Už vtedy po nie príliš korektnom naliehaní a vyhrážaní sa dokonca ekonomickými sankciami som povedal, odpovedal príslušnému pracovníkovi amerického veľvyslanectva, že zabezpečíme to, aby poslanci zaradili tento bod programu vrátenie mandátu Františkovi Gauliederovi. Sľúbil som aj to, že budeme hlasovať, ale že budeme hlasovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, teda podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tak aj bolo učinené. To, že väčšina a drvivá väčšina poslancov vtedajšej vládnej koalície nehlasovala za vrátenie Františka Gauliedera, pokladám za dôstojné a som na to hrdý. Zabránili sme, pán Čarnogurský, politickému kupčeniu s mandátmi, aspoň doteraz na rok a pol. Je to podľa mňa dosť úspešne, pretože v predchádzajúcom funkčnom období sa s nimi kupčilo bezhranične.

    Pokladal som to vždy za pliagu slovenskej politickej scény a za príliš amorálne na to, aby ma bol niekto donútil, aby som vrátil mandát Františkovi Gauliederovi, ktorého sa vzdal. Vzdal sa ho dobrovoľne, aj keď podpísal reverz. Bol to jeho problém. Mal si toto amorálne počínanie zvážiť, keď podpisoval reverz. My sme ten reverz zobrali iba na vedomie. Ničoho amorálneho sme sa nedopustili. Ostatné ste vykonštruovali vy vo vtedajšom SDK, možno len v KDH, ale to je váš problém. My sme to odniesli s tým, že naše preferencie neboli také, aké mohli byť, ale to je vec voličov-občanov tohto štátu, že naleteli na vaše predvolebné sľuby a naleteli na to, že ste nás neoprávnene mlátili Ficovými kyjakmi, ktoré držal pán Fico s vami, ale to je už jeho problém, aj morálny.

    Pán minister spravodlivosti, takže ak vy tu presadzujete a presviedčate terajšiu vládnu koalíciu, že má zrušiť uznesenie, ktorým vláda tohto štátu z vrecák daňových poplatníkov vyplatí pánovi Gauliederovi 15 mil. Sk, ktoré mimochodom si vyžadoval za svoj mandát možno aj od vás, ale ste mu ich nedali, vyžadoval ich od nášho hnutia, ale ich tiež nedostal, pokladám to za hrubo amorálny čin. Zbavenie alebo vzdanie sa mandátu pána poslanca Gauliedera pokladám v súlade s právnym poriadkom, v súlade s ústavnými tradíciami a politickou morálkou. Nevidím teda nijaký dôvod, aby sme sa dnes zaoberali týmto uznesením alebo návrhom uznesenia, pretože nie sú na to ani právne, ani morálne dôvody.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať s faktickými poznámkami dvaja poslanci.

    Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som doplniť pána poslanca Cupera len jednou poznámkou. Spomínal tu ten nešťastný laptop, ktorý sa vám stratil. Je mi to naozaj ľúto, ale chcela by som poradiť tomu zlodejovi, ak ho chytia, tak v rámci vyšetrovania by mohol povedať, že ho na to naviedol Lexa. Konal by v tradíciách toho, čo sa v tomto parlamente deje.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja iba veľmi stručne by som rád konštatoval a vlastne ospravedlnil sa kolegovi Cuperovi, že musím zaujať to stanovisko, že vzhľadom na úroveň jeho právneho bezvedomia a úroveň jeho poznatkov je už, žiaľ, akákoľvek prednáška pre kolegu Cupera z mojej strany a aj pre prevažnú väčšinu seberovných z jeho partie pre mňa absolútnym mrhaním času. Takže ja sa veľmi ospravedlňujem, ale z týchto dôvodov v tomto prípade už nemôžem vyhovieť tejto požiadavke.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave a posledný vystúpi pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ja som si najskôr kládol za svoj cieľ, že budem informovať tento parlament o skutočnostiach, ktoré sa odohrali v mandátovom a imunitnom výbore, ktoré sa odohrali v parlamente, pretože kauza, ktorú si vyrobil náš kolega Fero Gaulieder a ktorá slúžila potom ako kyjak, ako to tu bolo povedané, voči HZDS, mala niekoľko rovín. O tej právnej nebudem hovoriť, pretože k tomu sa vyjadrili právni experti a aj takzvaní experti, ktorí sú nad všetkými a ktorí všetkému rozumejú. A potom skutočne platí to, čo povedal voľakedy môj dedko, že tie paragrafy budú krútiť, ako to im vyhovuje, ale to už je ich problém.

    Jednu poznámku, ktorá zaznela v súvislosti s tým právnym aspektom. Tí, ktorí by ste si boli prečítali materiály, o čom rokovala Národná rada, by ste sa dozvedeli aj právne argumenty, ktoré tu zazneli, že celá problematika, ktorou sa zaoberal Ústavný súd v súvislosti s Ferom Gauliederom, vôbec ani Ústavnému súdu nepatrila. To tiež bolo povedané. Do určitej miery treba povedať zo zákulisia, že toto rešpektovali aj iní právni experti, dokonca jeden poslanec SDĽ, ktorý toho času je vo vláde a nesedí v parlamente, vtedy mi hovorí, že my síce vieme, že je to gauner, ale čo by sme si do toho neuderili, keď sa vyrobila z toho politická kauza.

    Takže nerobte si žiadne zásluhy, že súčasná vládna koalícia drží nejaký prím a že robí niečo v parlamente. Tieto politické kauzy sa odohrávali aj v minulosti a veľké poďakovanie patrí pánu ministrovi za KDH, ale dobre, že aj spravodajca je z KDH, pretože v kauze Gaulieder sa najviac zástupcovia KDH, terajší poslanci, angažovali. A ja im chcem úprimne poďakovať, že zobrali nášho bývalého kolegu potom medzi seba, pretože ak aj medzi niektorými sympatizantmi bola aká-taká pochybnosť o tom, o čom rokoval parlament potom, keď si Fero Gaulieder sadol do týchto lavíc medzi priaznivcov a vtedajších poslancov KDH, všetky pochybnosti sa rozplynuli, každý si utvoril svoj obraz a bolo mu jasné, o čom je to. Takže toto bola tá politická rovina.

    Oprávnene som hovoril, že dostalo sa to do úplne inej roviny a zavádzať tu poslancov parlamentu, že Národná rada sa odmietla zaoberať rozhodnutím Ústavného súdu, je skutočne zavádzanie, pretože keď by ste sa trochu hrabali v materiáloch a archívoch Národnej rady, tak zistíte, že prvýkrát sa táto kauza riešila na 21. schôdzi bývalej Národnej rady a po rozhodnutí Ústavného súdu na 31. schôdzi Národnej rady a Národná rada sa zaoberala týmto uznesením Ústavného súdu a hlasovaním Národná rada rozhodla. Národná rada rozhodla a tým to pre Národnú radu skončilo. To, že sa teraz niektorí aktivizujú a z politickej mŕtvoly chcú vytĺkať politický kapitál, ja neviem, možno ešte niekde by to platilo, na cintoríne, ale mám pochybnosť, že to platí medzi normálne živými a zdravými ľuďmi, najmä medzi tými, ktorí by od tejto vlády očakávali úplne niečo iné, že by sa zaoberala riešením problémov tých obyčajných ľudí, ktorí sú na hranici životnej existencie, že rozmýšľajú, čo vôbec matky dajú svojim deťom jesť.

    Ale súčasná vláda, keďže nevie predstaviť svoje výsledky a úspechy, ktorými by sa postarala o občanov Slovenskej republiky, tak naďalej sa zaoberá kauzami a vstupuje dokonca, tak ako to tu kolega Fico hovoril, hrá sa na ďalšiu politickú kauzu a vstupuje do parlamentu, dáva návrh na zrušenie uznesenia bývalej Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, ak dochádzajú argumenty, ak dochádzajú presvedčivé podklady, potom nastupuje politikum a to sa takým spôsobom aj predstavuje.

    Ja som pôvodne chcel hovoriť o priebehu rokovania v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady, ale po tých rokovaniach, skôr by som povedal, po hlasovaniach, lebo tie rokovania tu takmer žiadne neboli, nebolo s kým rokovať. Tu sedelo tak 10, 12 poslancov vládnej koalície, či už to bolo pri obhajobe ministra spravodlivosti a potom nakoniec sotva 60 poslancov mu ešte z tých 92 dalo podporu. Tí ostatní radšej sa buď stratili, alebo jednoducho nehlasovali proti jeho odvolaniu, čo tiež signalizuje, už sme tu taký prípad mali, keď jeden člen vlády potom bol odídený. Takže, pán minister, neviem, ako ďalej vaši súpútnici budú pokračovať, ale to nepatrí teraz tak ďaleko sem. Vy ste tu ešte stále ako minister, ktorý ešte stále je ministrom a z poverenia vlády tento návrh tu predkladáte.

    Je skutočne trápne, ak sa má parlament zaoberať takouto kauzou, ktorá skončila úplne v minulosti a navyše ak aj kolega Fico vysvetlil, že či to prijímame alebo neprijímame, je to vlastne o ničom. Tak potom sa čudujem, prečo tento parlament tak bedáka nad tým, že sa neprerokúvajú zákony, prečo sa vlastne takouto otázkou zaoberá a prečo, ak teda vláda mala záujem takýmto spôsobom sa prezentovať, prečo sa to neposunulo niekedy neskôr alebo vôbec, ja zastávam názor, že vôbec to v tomto parlamente nemalo byť. Totiž nedá sa hovoriť o nejakej morálnej zodpovednosti alebo niečom podobnom z pozície parlamentu, a to z toho dôvodu, že ak môj bývalý podpredseda z poslaneckého klubu má morálku založenú na sume 15 mil. korún, a ja som tak trochu prekvapený, pretože prvýkrát sa hovorilo o tých 15 mil. v roku 1996, v roku 1997 bola 5,5 % inflácia, v roku 1998 5,8 % inflácia, ale už za minulý rok bola 16 %, teraz bude ešte o niečo viacej, tak sa pýtam, či Fero Gaulieder zabudol počty, keď znova sa už hovorí o nejakom odškodnení, znova o kauze 15 mil. korún. Takže to sa chcem len spýtať, dať do pozornosti, že ak tí, ktorí ho obhajujú a ktorí hája takýmto spôsobom túto kauzu, aby udržali vlastne pri živote politickú mŕtvolu, či zvažovali aj túto situáciu s 15 mil., o ktorých prebehla informácia v médiách, že to je požiadavka, ktorú kladie vo svojej žiadosti, kde by sa mala s týmto vysporiadať Národná rada.

    Nebudem vás vôbec zaťažovať tým, pretože vyzerá to tak, že nie je záujem, až taký veľký počet poslancov tu nie je, ale na hlasovanie sa patrične zbehnú, aby odhlasovali to, čo vláda urobila. Pretože vláda si urobila z tohto parlamentu pridruženú výrobu a jednoducho posunie sem materiál a tento parlament to odhlasuje. Tak v tomto prípade to presne to isté bude, či Fico hovoril tak alebo onak a či by právnici zastávali úplne iný názor, takže tento parlament rozhodne tak, ako už bolo nalinajkované. To znamená, pán Čarnogurský, už druhýkrát budete úspešný a budete sa môcť prezentovať, že o toho Fera Gauliedera ste sa skutočne postarali, že nie nadarmo si za vami sadol do týchto lavíc.

    Len chcem povedať jednu vec tým, ktorí tu o tom polemizujú, že parlament vylúčil Gauliedera, bývalá Národná rada, z tohto parlamentu. Ak si zoberiete uznesenie, znelo: "Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie, že František Gaulieder sa vzdal mandátu poslanca." Toto je uznesenie Národnej rady. Nie že ho vylúčila. Národná rada, a to sme robili aj na tejto schôdzi a tento týždeň, aby tí, ktorí ste tu noví, aby ste si spomenuli, aké uznesenie sme prijímali, že nastupuje náhradník, presne v tej istej rovine to bolo uznesenie o nastúpení náhradníka do parlamentu. A tam v prvej časti sa zobralo na vedomie, že Gaulieder listom oznámil, že sa vzdal funkcie poslanca a tým vlastne 4. decembra jeho mandát zanikol a že na uprázdnený mandát v zmysle zákona o voľbách atď. nastupuje náhradník, ktorého určila politická strana. Takže toto je tá podstata, o čom všetkom to bolo.

    A tu jednu vetu musím povedať, pretože som bol členom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, kde sa veľmi veľa na tému Gauliedera rozprávalo, pritom Gaulieder sedel a čušal. Jediná priama otázka, keď som sa opýtal: Fero, je to tvoj podpis? Podpis je môj, ale ja som to nepísal. Tak ja som mu vtedy povedal, kamarátsky, pretože sme v takom vzťahu boli: Ani ja listy nepíšem ako prednosta, mne to píše sekretárka, ja ich podpisujem. A kto nesie zodpovednosť, tá sekretárka alebo ja, kto som sa podpísal? A skončila celá debata v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady. Vtedy som požadoval, aby materiály mandátového a imunitného výboru boli zachované, pretože som vedel, s kým máme do činenia.

    Bohužiaľ, nepoučil sa ani tento parlament a mnohí si z toho naďalej vyrábajú politickú kauzu. Ale ako som už povedal, čo narobíme, keď nie sú ekonomické výsledky, aspoň budeme ľuďom dávať pred oči hry, pretože parlament sa hrá na to, že je parlament. Z tohto dôvodu nemáme najmenší dôvod, prečo by sme mali podporiť návrh uznesenia, ktorý nám predložila vláda. A preto ani na hlasovaní o tomto uznesení náš poslanecký klub sa nebude podieľať.

    Pán minister, zariaďte si to medzi vlastnými poslancami, keď ste si ich upiekli, musíte si ich aj zjesť.

    Ďakujem.

  • No dúfam, že pán minister nie je ľudožrút, že ich chce zjesť.

    Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

  • Súhlasím s pánom poslancom Cabajom, že táto rozprava nie je o ničom, ako povedal pán Fico. Ide o veľa. Pánovi ministrovi Čarnogurskému ide o veľa. V prvom rade ide o to, aby zvíťazili jeho tútori, ktorí ho podporovali zo zahraničia. Ide o to, aby tu presadil princípy, ktoré sú vlastné všetkým poplatným štátom, istým mocnostiam, ktoré majú hrdý titul "banánové republiky", kde sa prevraty robia podľa želania a predstáv tútorov. To je alfa a omega toho celého.

    Potom ide o víťazstvo samotného ministra spravodlivosti, ktorý chce rehabilitovať a revitalizovať KDH ako politický subjekt na slovenskej politickej scéne. Teda ide o veľa. My s pánom ministrom si určite rozumieme. Ide naozaj o veľa. Ide o revitalizáciu KDH po tom, čo sa mu úspešne podarilo zničiť to, čo stvoril pred voľbami tiež na podnet svojich zahraničných tútorov a za ich pomoci, za ich peniaze, čo vychádza najavo. Keď som v tomto parlamente kedysi povedal, že prichádzali peniaze zo zahraničia, zistilo sa to až teraz.

    Ale ide aj o to, že, právny expert SOP pán Kresák, ja vôbec by som nechcel patriť do tej kategórie ľudí ako vy, ktorí budú presadzovať v tomto štáte hodnoty banánovej republiky. V tomto smere som veľmi hrdý na to, že nemám takúto morálnu a duševnú úroveň. S vami by som naozaj nechcel mať spoločný systém hodnôt ani spoločný systém demokratických inštitúcií, lebo vy im jednoducho nerozumiete alebo ich krivíte zámerne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Národná rada je najvyšším orgánom štátnej moci. Predseda Národnej rady preto má protokolárne prednosť napríklad pred predsedom vlády, pretože je predsedom najvyššieho orgánu štátnej moci, vyššieho než je napríklad vláda. Prezident je síce protokolárne nad ním, ale prezident zasa má minimálne výkonné právomoci. A preto, keď dnes debatujeme alebo budete o chvíľu rozhodovať o kauze Františka Gauliedera, ide v skutočnosti o rozhodovanie o tom, či tento najvyšší orgán štátnej moci skutočne je aj najvyšším a najpevnejším z toho hľadiska, že každý jeden z vás má postavenie, ktoré v rozpore so zákonom nemôže byť otrasiteľné.

    Je naozaj paradoxné, že formálne rozhodnutie v roku 1996 bolo iba rozhodnutím, ktorým Národná rada zobrala na vedomie nastúpenie náhradníka. Nuž, prosím, tak je slovenská ústava konštruovaná, musíme rešpektovať toto formálne označenie veci, ale v skutočnosti ide o jedno z najzávažnejších rozhodnutí parlamentu, pretože parlament takýmto spôsobom rozhoduje o pevnosti každého jedného zo 150 poslancov Národnej rady a z pevnosti 150 poslancov Národnej rady sa buduje, vyplýva, sa odvodzuje pevnosť Národnej rady ako celku. A od pevnosti Národnej rady je odvodená vlastne pevnosť štátu, s minimálnou nadsádzkou to môžem povedať. Čiže rozhodnutie, ktoré prijal parlament v roku 1996, a aj rozhodnutie, ktoré budete prijímať o chvíľu vy, patrí medzi najdôležitejšie rozhodnutia, aké tento parlament prijímal a prijíma.

    Druhá vec, všeobecná, ktorú chcem povedať tentoraz na adresu diskutujúcich z klubu HZDS. Páni poslanci, vidíte, ako ste zaťažili Slovenskú republiku počas svojej vlády, aké bremená ste nastlali na plecia a ústavný vývoj Slovenskej republiky a ako dlho a ťažko musíme odstraňovať tieto bremená, ktoré ste dokázali vyrobiť počas svojej vlády. Aj o zamestnanosť sa staráme, ale ani nezamestnanosť nie je možné odstraňovať a znížiť, ak neodstránime tieto defekty ústavného systému Slovenskej republiky, ktoré ste vy vyrobili.

    V diskusii správne odznelo, že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práva Františka Gauliedera, ale nezrušil to uznesenie. Podľa môjho názoru postupoval vtedy Ústavný súd správne a nesprávne postupoval v kauze Jaroslava Svěchotu, keď zrušil uznesenie, myslím, vyšetrovateľa. Ale, prosím, dajme tomu, že to môže byť predmetom právnickej debaty, či to malo byť tak alebo onak, skutočnosťou je to, že Ústavný súd konštatoval porušenie práva Františka Gauliedera, a na tom nemení nič, čo ste povedali, pán poslanec Gašparovič, vy, že reverzy boli podpísané, budeme skúmať všetky reverzy, ktoré boli podpísané a tak ďalej. Čo z toho vznikne?

    Páni poslanci z klubu HZDS, vy ste dávali podpisovať reverzy a aj týmto svojím konaním vášho klubu, vašej strany ste proste podkopali ústavné základy Slovenskej republiky. A fakt je, že radšej to neskúmajme podrobne, pretože by sme mohli mať problémy, ktoré ste vy spôsobili.

    Pán poslanec Brňák, hovorili ste, že bol odstránený, že bol teda vytlačený z parlamentu poslanec Ďuračka. No, pán poslanec Brňák, ako to bolo? Bolo to opäť na základe zmeny volebného zákona, ktorú ste vy urobili, vy, poslanci HZDS, asi pred tromi rokmi, pretože podľa predchádzajúceho volebného zákona zvolený poslanec mal relatívne pevné miesto v parlamente, ale len za zákonom stanovených podmienok mohol byť nahradený náhradníkom. Čiže inými slovami, rozhodovali voliči, občania Slovenskej republiky o tom, kto bude poslancom, kto bude náhradníkom a podobne, a nie strany. Vy ste zmenili tento systém novelou volebného zákona asi pred troma rokmi, keď ste zobrali občanom Slovenskej republiky toto rozhodovacie právo a vložili ste toto rozhodovacie právo do rúk straníckych bossov. Áno, aj ja som patril medzi straníckych bossov, z toho hľadiska aj do mojich rúk, aby som predišiel vašu argumentáciu, ale predovšetkým vám išlo o to, aby ste vy, HZDS, aby úzke predsedníctvo, alebo možno iba predseda HZDS mohol rozhodovať o tom, kto bude nastupovať ako náhradník.

    Áno, zatiaľ sme nezmenili tento zákon, pretože nebolo by vhodné počas volebného obdobia meniť, takpovediac meniť pravidlá hry. Ale ubezpečujem vás, že máme v pláne zmeniť ho. Má to spoločné to, čo ste, pán poslanec Brňák, vy hovorili, keď ste kládli akoby na roveň prípadu Gaulieder prípad Ďuračka, čo nie je na roveň. Nemožno klásť na roveň, pretože vlastne obe podmienky pre jedno aj druhé ste založili vy. Jednoducho, keď chceme napraviť zlú medzinárodnú situáciu Slovenskej republiky, je potrebné zrušiť uznesenie Národnej rady číslo 482. Áno, je pravda, že procesné postavenie Slovenskej republiky zrušením tohto uznesenia sa príliš nezlepší, pretože ste ho zhoršili práve svojím vtedajším rozhodnutím tak, že už je to ťažko naprávať, ale aspoň trochu sa tým zlepší a v každom prípade zlepšia sa tým právne a morálne podmienky na pevnosť poslaneckého zboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    K tej procesnej námietke, ktorá odznela od viacerých, že vláda nemá právo, nemá oprávnenie podávať návrh na zrušenie tohto uznesenia, nie je to pravda, ale podrobnejšie sa k tomu vyjadrí Ivan Šimko.

    Pán poslanec Cabaj - ešte trochu k politickej dimenzii celého prípadu, - povedali ste, že Františka Gauliedera sa vtedy v tom roku 1996 najviac zastali poslanci KDH. Pán poslanec Cabaj, beriem vaše slová ako veľkú pochvalu a veľké uznanie pre poslancov KDH, pretože u Františka Gauliedera Ústavný súd konštatoval porušenie jeho občianskych práv, naznačila niečo také, zatiaľ sa dá povedať, aj Európska komisia, čiže medzinárodný orgán občianskych práv. A to znamená, že človeka, ktorému boli porušené občianske práva a bez ohľadu, opakujem, bez ohľadu, či to bol František Gaulieder a čo porobil predtým, či podpísal ten reverz, alebo nepodpísal, to všetko je v tejto súvislosti vedľajšie. Jednoducho, keď jeho občianske práva boli porušené a keď sa ho v tej situácii najviac zastali poslanci KDH, a to citujem pána poslanca Cabaja, hovorím vám, že ako predseda KDH som na to hrdý a hlásim sa k tomu.

    Pán poslanec Fico, veľmi ľutujem, ale musím konštatovať, že ako agent poverený zastupovaním Slovenskej republiky pred Európskou komisiou a teraz pred Európskym súdom ste v tejto kauze nepostupovali dostatočne kvalifikovane a nezastupovali ste Slovenskú republiku takpovediac lege artis. Totiž...

  • Reakcia poslanca.

  • ... totiž v roku 1998 vy ste z vlastnej iniciatívy bez toho, aby ste to s kýmkoľvek konzultovali, navrhli prijatie toho uznesenia 125 z decembra 1998, ktoré sa ukazuje, že nemalo žiadny význam v tejto kauze. Vy sám ste boli prinajmenšom vtedy proti zrušeniu uznesenia 482, čiže vy sám ste nepodnikli všetky kroky, ktoré by prinajmenšom zabránili zhoršovaniu procesného postavenia Slovenskej republiky v tejto kauze, ak nepoviem, že priamo ste sa zúčastnili na tomto zhoršení procesného postavenia Slovenskej republiky. Súhlasím s vami, že zrušenie tohto uznesenia 482 nebude mať zásadný význam pre súčasné procesné postavenie Slovenska, ale hovorím, keď netečie, aspoň kvapká, čiže isté aspoň malé zlepšenie procesného postavenia bude mať za následok, a opakujem, bez ohľadu na to, či bude mať, alebo nebude mať, je to právnou a morálnou povinnosťou slovenského ústavného systému, slovenských ústavných orgánov, v tomto prípade Národnej rady Slovenskej republiky, aby toto uznesenie bolo zrušené, pretože, ako som povedal na začiatku, uznesenie 482 otriaslo pevnosťou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A poznáte to príslovie, že reťaz je taká pevná, ako je pevný najslabší článok reťaze. Pevnosť Národnej rady Slovenskej republiky je daná pevnosťou právneho postavenia a, samozrejme, potom aj vedomím a svedomím pri rozhodovaní každého zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Preto zrušenie uznesenia 482 založí precedens, že právnym postavením poslanca Národnej rady nemožno len tak beztrestne otriasať a bude to precedens, ktorý posilní právne postavenie každého jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do budúcnosti a v tomto zmysle posilní postavenie a pevnosť Národnej republiky Slovenskej republiky ako celku, a tým posilní ústavný systém Slovenskej republiky.

    Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili návrh vlády Slovenskej republiky a zrušili uznesenie číslo 482 z decembra 1996.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko aj spravodajca?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi niekoľko poznámok k rozprave, ktorá podľa môjho názoru bola zaujímavá. Samozrejme, dominovali skôr politické stanoviská, ale aj z tohto hľadiska si myslím, že tá rozprava bola zaujímavá a zaujímavý je vlastne aj prípad poslanca Gauliedera. Dokonca ja zaujímavejší než jeho osobný prípad, kde vlastne vo vzťahu vôbec k postaveniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ku vzťahu politických strán, k parlamentu, v tomto zmysle je to svojím spôsobom veľmi zásadný prípad, v ktorom sa autoritatívne rozhodnutím na to príslušného orgánu ochrany ústavnosti, teda Ústavného súdu, definitívne povedalo, že prax reverzov, prax zaviazania kandidátov za určitú poslaneckú stranu dopredu je jednoducho neprijateľná, nezlučiteľná s Ústavou Slovenskej republiky.

    Je dôležité, že takéto rozhodnutie existuje, pretože v minulom vývoji aj v demokratickom vývoji v týchto geografických šírkach a dĺžkach to bolo aj inak. Za prvej Česko-slovenskej republiky boli reverzy bežnou súčasťou parlamentného života, a pritom znenie ústavy nebolo v tom čase zásadne odlišné. Dnes už vieme, že táto prax nie je prípustná. Je celkom logické, že HZDS, ktoré chcelo disciplínu poslaneckého klubu riešiť týmto mechanizmom, nemôže v tejto chvíli vystupovať iným spôsobom než spôsobom, ktorým vystupuje, a brániť čosi, čo v podstate brániteľné nie je, pretože v tejto otázke rozhodol celkom jednoznačne Ústavný súd Slovenskej republiky.

    Tu by som chcel povedať len niekoľko poznámok, ktoré mám ku konkrétnym vystúpeniam. Pán poslanec Cabaj hovoril tak viac-menej všeobecne politicky, ale pán poslanec Cuper povedal niekoľko, prinajmenej dve som si zaznačil, veci, ktoré podľa môjho názoru sú celkom zaujímavé.

    Pán poslanec Cuper hovorí, že Národná rada vzala na vedomie vzdanie sa mandátu u Gauliedera, takisto ako vzala na vedomie vzdanie sa funkcie predsedu výboru pána poslanca Kotiana pred niekoľkými dňami. No problém je v tom, že to práve nebolo takisto. Je celkom logické, že pán poslanec Kotian, ktorý sa vzdal svojej funkcie predsedu výboru, že sa jej vzdal, neprotestoval, naopak, vyjadril to aj svojím hlasovaním a Národná rada to zobrala na vedomie. Lenže v prípade Gauliedera to bolo práve odlišné. Pán poslanec Gaulieder tu verejne pred nami všetkými, ktorí sme tu boli, povedal, že on sa nevzdáva, on sám hlasoval proti tomu, že sa vzdáva, a vy ste odhlasovali, že sa vzdáva. No myslím si, že je to absurdné a, samozrejme, v tomto je absolútne zásadný rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi.

    Pán poslanec Cuper nevidí dôvod, prečo by sa mala Európska komisia alebo dokonca aj Európsky súd pre ľudské práva tým zaoberať. Ja mu to neupieram, že ho nevidí. Problém je ten, že Európska komisia, Európsky súd pre ľudské práva ten dôvod vidí a zaoberá sa tým a zaoberá sa tým nie náhodou, ale aj preto, lebo o tomto prípade rozhodol aj najvyšší orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Húska sa obáva, aby sme sa nevracali späť do minulosti, aby sme sa nepokúšali gumovať minulosť. Samozrejme, to neprichádza do úvahy. Aj tento návrh nemôže pôsobiť spätne, ak dnes rozhodneme tak, že zrušíme uznesenie, tak rozhodneme len o tom, že to uznesenie odo dnes prestane byť platné a účinné, ale do minulosti to, pravdaže, nemôže zakladať žiadne právne účinky. To je logické, to je základný princíp fungovania nášho právneho poriadku. A z toho dôvodu tieto obavy pán poslanec Húska naozaj mať nemusí.

    Ešte by som chcel drobnú poznámku aj k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča, ktorý tiež hovorí o tom reverznom systéme. Samozrejme, nie je obava, že by mohli vaše reverzy preskúmavať dozadu, nie je žiadna...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, ja som nevykrikoval, keď si ty rečnil, tak buď taký dobrý, správaj sa slušne, si nakoniec docent právnickej fakulty, takže by bolo dobré ako pedagóg, dokonca aj môj bývalý, keby si bol skôr v tomto vzorom.

    Ale vrátim sa k pánovi poslancovi Gašparovičovi. Nemusíte sa obávať, že bude vaše reverzy preskúmavať ktokoľvek, pretože nemôže to už spätne pôsobiť. Ak Ústavný súd povedal, ale po tom, čo ste ich vy podpísali, že reverzy nemožno podpisovať, tak už to nemožno do budúcnosti. Vy ste ich v minulosti podpísali, s tým sa už, bohužiaľ, nedá nič robiť.

    Myslím si, že aj ty, pán poslanec Cuper, si o tom v tlači hovoril, takže dokonca si hovoril o konkrétnej sume, ktorá sa vtedy tohto dotýkala.

    No pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Gašparoviča, že rozhodnutie Ústavného súdu nemôže ukladať poslancom, ako majú hlasovať, pretože poslanci nemôžu byť viazaní ničím iným iba svojím vedomím, svedomím a presvedčením, tu musím povedať, že nie je to celkom tak. Poslanci sú viazaní aj ústavou a sú viazaní jednoducho rozhodnutiami Ústavného súdu, pretože to je súčasť nášho právneho poriadku. A treba, aby sme si tohto boli vedomí.

    Zaujímavé sú tiež dve právne námietky pána poslanca Brňáka, ku ktorým chcem obrátiť našu pozornosť. Predovšetkým otázka legitimácie vlády dávať návrhy na zmenu, rušenie alebo vôbec na uznesenia Národnej rady. Je pravda, že som na decembrovom rokovaní ústavnoprávneho výboru túto otázku nastolil a dal som vtedy aj návrh. Tam ste nehovorili celkom tak, ako to bolo, pretože nedal som návrh, aby sme odmietli návrh, ale aby sa ústavnoprávny výbor stal navrhovateľom takéhoto uznesenia. Ale potom v rozprave sme dospeli k tomu, že podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že "Národná rada prerokúva návrhy, podnety, správy a vyhlásenia výborov Národnej rady a vlády vo veciach patriacich do pôsobnosti Národnej rady", sme napokon spoločne dospeli k návrhu, že túto možnosť vláda má, lebo je to proste návrh. Takže si myslím, že táto pripomienka jednoducho nie je dôležitá a nemá zmysel.

    No a čo je, čo ešte chcem povedať na záver a čo je možno najdôležitejšie, je námietka, že uznesenie bolo vlastne skonzumované, teda spotrebované, a že dnes už nezakladá žiadne právne účinky a z toho dôvodu ani jeho zrušenie nezakladá žiadne právne účinky. S týmto súhlasím, to je pravda. Na druhej strane, a je to pravda aj v tom zmysle, že nemôže predstavovať titul na vyplácanie akýchkoľvek nejakých nárokov, ktoré by pán exposlanec František Gaulieder mohol mať, ale je to gesto. Je to politické gesto dobrej vôle.

    A čo je dôležité politicky, taktiež si myslím, že - ale pre nás všetkých v tomto zmysle, aj pre opozíciu, aj pre koalíciu - zlepší pozíciu Slovenskej republiky v spore pred Európskym súdom. Z toho dôvodu podľa môjho názoru má zmysel toto gesto urobiť a má zmysel zrušiť navrhované uznesenie.

    Prosím, pán predsedajúci, keby ste dali o návrhu vlády hlasovať. Ďakujem pekne.

    Neboli prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy ani žiadne procedurálne návrhy.

  • Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Procedurálny návrh o forme hlasovania, aby ste dali hlasovať o tom, že pán poslanec Šimko už v tomto parlamente nebude klamať a hovoriť nepravdu.

  • Beriem slovo pánu poslancovi Cuperovi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Vzhľadom na to, že neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu vlády Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 483 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi aj pánovi ministrovi.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci,

    dávam procedurálny návrh, aby sme zrušili uznesenie Národnej rady, ktorým na základe návrhu pána poslanca Morica bola vyslovená nedôvera pánovi prezidentovi Michalovi Kováčovi. Osobne si myslím, že to je taký jasný prípad, že môžeme o tom hlasovať bez rozpravy. Keď robíme čistý stôl, môžeme spokojne robiť čistý stôl.

  • Pán poslanec, nie je to v programe.

    Budeme pokračovať podľa programu druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 404. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 404a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

    Ďalšiu časť schôdze bude viesť pán podpredseda Hrušovský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky vám predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Zmluvy medzi ČSSR a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, ktorá bola podpísaná v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, a to v súvislosti s prebiehajúcim procesom posúdenia zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.

    Po sukcesii Slovenskej republiky do zmluvy bývalej ČSFR a na základe medzinárodných zvyklostí uskutočňuje s jednotlivými štátmi posúdenie vzájomnej dvojstrannej zmluvnej základne a jej revíziu v súčasnom období práve Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vo februári 1994 sa začal proces posúdenia zmluvnej základe medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Počas expertných rokovaní postupovala delegácia Slovenskej republiky na základe výsledkov dvoch kôl medzirezortného pripomienkového konania, pričom expertné rokovania sa uskutočnili v Bratislave v máji 1996 a v Kyjeve v roku 1997.

    Zdôrazňujem to, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým preto, aby sme si uvedomili, že nejde o žiadny jednostranný krok, ale, naopak, o dohodnutú záležitosť.

    V rámci expertného rokovania bolo posúdených 200 zmlúv uzatvorených medzi bývalým Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom, z ktorých bolo posúdených ako platných vo vzájomných vzťahoch medzi SR a Ukrajinou 65 zmluvných dokumentov. Zároveň sa posúdili tri zmluvy uzavreté medzi ČSFR a Ukrajinou, z ktorých bola jedna platná, pričom expertné delegácie sa dohodli na 38 zmluvách, ktoré je potrebné ponechať v platnosti, a 28 zmluvách, ktorých platnosť je potrebné pre ich nefunkčnosť a zastaranosť ukončiť.

    Vláda Slovenskej republiky k materiálu Správa o výsledkoch inventarizácie a posúdenia dvojstrannej zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou uznesením číslo 751 zo dňa 31. augusta 1999 vyslovila súhlas s ukončením platnosti 28 zmlúv, z nich Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísaná v Moskve 6. júna 1980, je prezidentskej povahy, preto v zmysle článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky je na skončenie platnosti potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a následne prezidenta Slovenskej republiky. Zmluva bola publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 71/1981 Zb.

    Chcem vás ubezpečiť, že potvrdenie stavu zmluvnej základne je formalizované protokolom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o dvojstranných zmluvných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorý bol podpísaný počas návštevy ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky v Kyjeve dňa 3. septembra 1999. Protokol nadobudne platnosť až po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.

    Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ukončením platnosti tejto zmluvy.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť, obzvlášť pánu poslancovi Bajanovi.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zmluvy.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Bohunickému a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pekne ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    ctená snemovňa,

    predkladám vám správu o výsledku rokovania Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík a o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou (tlač 404).

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti zmluvy pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 16. novembra 1999 číslo 470 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady v termíne do 18. januára.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v stanovenom termíne. Na svojej 44. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 63, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti zmluvy. Predmetná správa bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára 2000 číslo 64.

    Pán predsedajúci, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov do rozpravy hlási ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Páni poslanci, odporúčam, aby pán podpredseda vlády Fogaš, ktorý je splnomocnený vládou odôvodniť ďalšie dva body programu 26. schôdze, ktorými sú zákon o metrológii a zákon o ochrane topografií, odôvodnil tieto obidva dva návrhy a potom by sme spoločne hlasovali o všetkých troch bodoch.

    Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Vidím, že nie je všeobecný súhlas s takýmto navrhovaným postupom. Pristúpime teda k hlasovaniu.

    Ešte v súlade s rokovacím poriadkom sa pýtam pána poslanca Bohunického, či sa chce ešte vyjadriť k návrhu. Nie.

    Ak nie, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na uznesenie.

  • Ďakujem, ctená snemovňa.

    Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou (tlač 404a): "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou (tlač 404a)."

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže nie je v rokovacej sále dostatočný počet poslancov, aby sa Národná rada mohla uznášať, odporúčam, aby sme pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode, aby pán podpredseda vlády mohol uviesť ďalšie dva návrhy zákonov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky, a potom budeme hlasovať o všetkých troch predložených bodoch programu.

    Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste uviedli návrh vlády, ktorým predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky

    vládny návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov (tlač 470).

    Nech sa páči, uveďte predmetný návrh vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    právne vzťahy v oblasti topografií polovodičových výrobkov sú vzťahmi patriacimi do skupiny práv priemyselného vlastníctva. Ich hlavnou funkciou je úprava vzniku, dĺžky trvania a zániku účinkov v oblasti ochrany topografií polovodičových výrobkov. Ďalej sem patria otázky upravujúce vlastnícke a spoluvlastnícke vzťahy, konanie v oblasti ich ochrany, náležitosti jednotlivých druhov podania, ako aj otázky trov konania.

    Dnešná úprava je obsiahnutá v zákone číslo 529/1991 Zb.

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte.

    Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály. Budeme hlasovať.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujeme za pozdrav, pán poslanec Zajac.

    Základným zámerom predloženého návrhu zákona je vytvoriť podmienky, ktoré zodpovedajú vyspelej trhovej ekonomike a sú v plnej miere harmonizované s úpravou platnou v Európskej únii.

    Navrhovaná úprava smeruje k posilneniu právneho postavenia majiteľa topografie, ako aj iných držiteľov práv viaznucich na topografii. Pritom bližšie vymedzuje okruh výlučných práv majiteľa topografie, rozvádza konkrétnejšie otázky prevodu a prechodu vlastníctva topografie, záložného a podzáložného práva, licencie, vzdania sa práva na topografiu. Návrhom sa rozširuje oblasť ustanovení zakotvujúcich konanie o prihláške, zápise a výmaze topografie s tým, že vymedzuje všetky potrebné náležitosti podaní súvisiacich s konaním o topografiách. Tento prístup si nevyžiada žiadne vykonávacie predpisy.

    Návrh zákona rešpektuje záväzky z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä požiadavky dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, zmluvy o ochrane duševného vlastníctva, o integrovaných obvodoch a taktiež ustanovenia Smernice Rady Európskeho spoločenstva číslo 87/1954 o právnej ochrane topografií polovodičových výrobkov na zblíženie zákonov členských krajín Európskeho spoločenstva vzťahujúcich sa na topografie.

    Prijatím navrhovaného zákona nevznikajú nároky na štátny rozpočet a jeho uplatnenie si nevyžiada žiadne inštitucionálne zmeny. Ako vyplýva z tabuľky zhodných návrhov zákona a smernice EÚ číslo 87/54 zo dňa 16. 12. 1986, znenie návrhu zákona predovšetkým v jeho hmotnoprávnej časti plne rešpektuje smernicu a z tohto hľadiska bol návrh zákona posúdený aj expertom Európskej únie pánom Nicholasom Bartonom z Veľkej Británie, pričom bola po vykonaní ním navrhnutých úprav konštatovaná úplná kompatibilita návrhu s príslušnou smernicou Európskej únie.

    Základný cieľ, a to posilnenie ochrany majiteľa topografie, držiteľa práva na ochranu či tretej osoby disponujúcej právom vo vzťahu k topografii sa v dikcii návrhu prejavil tak, že tento upravuje v širšom rozsahu vzťahy medzi pôvodcom, spolupôvodcami a tretími osobami. Bližšie charakterizuje pojem obchodovanie, obchodné využívanie a predovšetkým presne vymedzuje procesný postup úradu v jednotlivých druhoch konaní, čo v doterajšej právnej úprave chýbalo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o schválenie tohto návrhu zákona a jeho posunutie do ďalšieho kola čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Palackovi, aby zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov, ktorý sme dostali ako tlač 470. Tento návrh posúdil pán predseda Národnej rady a pridelil ho výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskému. Po prerokovaní tento výbor určil mňa za spravodajcu pri tomto návrhu zákona a odporúča jeho prerokovanie a schválenie v prvom čítaní na dnešnej schôdzi Národnej rady.

    Navrhujem prijať uznesenie, ktorým Národná rada rozhodne o pokračovaní v prerokúvaní tohto návrhu zákona. A potom navrhujem prijať uznesenie o pridelení výborom.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Palackovi.

    Pán poslanec, prosil by som, keby ste teraz ešte zaujali miesto v snemovni, nie miesto pre spravodajcov, pretože odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu uvedeniu návrhu a potom otvoríme rozpravu k jednotlivým bodom.

    Pristúpime k ďalšiemu prerokúvanému bodu, ktorým je

    vládny návrh zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý ste dostali ako tlač 493.

    Z poverenia vlády návrh vlády odôvodní podpredseda vlády Ľubomír Fogaš.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    oblasť meraní súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, platbami, ochranou zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia upravuje každý moderný štát osobitnými zákonnými prostriedkami. V Slovenskej republike v súčasnosti platí v tejto oblasti zákon číslo 505/1990 Zb. o metrológii, prijatý v čase začínajúcej ekonomickej transformácie. Táto právna úprava svojím znením už nevyhovuje podmienkam a je potrebné ju prispôsobiť požiadavkám uplatňovaným jednak v štátoch Európskej únie a jednak zmeneným ekonomickým podmienkam u nás.

    Teda hlavné dôvody vypracovania nového zákona o metrológii a zmene a doplnení niektorých zákonov vyplynuli zo skutočnosti, že samostatná republika, ktorá vznikla, si takúto úpravu vyžaduje z potrieb adresného uloženia práv a povinností a potom, samozrejme, na to nadväzujúce zmeny štátnej správy si vyžadujú celý rad ďalších úprav, ktoré boli už aj realizované v rámci jednotlivých noviel. Ďalšie impulzy na zmenu vyplynuli z postupujúcej transformácie ekonomiky a prechodu od jej centrálneho riadenia k trhovej ekonomike.

    Ďalej sú to požiadavky Asociačnej dohody a požiadavky prispôsobenia právnej úpravy v oblasti metrológie právnej úprave Európskej únie. Nová úprava je podmienená aj rozšírením predmetu právnej úpravy o požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky a metódy ich kontroly. Táto oblasť z hľadiska ochrany spotrebiteľa doteraz nie je u nás dostatočne upravená ani docenená. Navrhovaný zákon sa z hľadiska organizačného zabezpečenia metrológie opiera o súčasnú infraštruktúru. Tým chcem zdôrazniť, že nevzniknú ďalšie súčasti riadenia v tejto oblasti, čo by si žiadalo mimoriadne ekonomické nároky. Naopak, predpokladá sa pôsobenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť metrológie.

    Plnenie odborných úloh, výkon metrologického dozoru a vykonávanie činností vyplývajúcich zo zákona o metrológii budú zabezpečovať metrologické orgány a organizácie podriadené Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorými sú Slovenský metrologický ústav ako hlavný odborný orgán štátnej správy pre oblasť metrológie, Slovenský metrologický inšpektorát ako orgán štátnej správy pre oblasť metrologického dozoru a Slovenská legálna metrológia ako štátna organizácia zriadená Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky vykonávajúca metrologické činnosti podľa tohto zákona.

    Návrh zákona predstavuje súčasne určitú dereguláciu. Oproti súčasnej právnej úprave sa totiž predmet regulácie zákonom zužuje na metrologickú kontrolu meradiel používaných v oblastiach, ktoré nesúvisia s ochranou občana-spotrebiteľa alebo verejných záujmov. V týchto oblastiach sa predpokladá pôsobenie iných faktorov, ako je záujem používateľa meradla na kvalite výroby, certifikácia systémov kvality a iné. Kalibráciu týchto meradiel bude zabezpečovať ich používateľ predovšetkým v akreditovaných laboratóriách.

    Prijatím zákona sa dosiahne zosúladenie technického práva Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie, čo teda je nasmerované i vo vzťahu k našim integračným ambíciám, ďalšiemu procesu aproximácie nášho právneho poriadku. V oblasti spotrebiteľsky balených výrobkov ide predovšetkým o zosúladenie so Smernicou Rady číslo 75/106 EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľsky balených kvapalných výrobkov balených podľa objemu, a Smernicu 76/211 EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľsky balených výrobkov balených podľa hmotnosti alebo objemu.

    Myslím si, že ďalšie smernice nebudem vymenúvať, pretože ony sú uvedené priamo v dôvodovej správe aj v úvodnej správe samotného návrhu.

    Pán predsedajúci,

    vážení poslanci,

    predložený návrh zákona je plne kompatibilný s právnymi dokumentmi Európskej únie v oblasti metrológie a spotrebiteľsky balených výrobkov. Predkladaný návrh prispeje k realizácii voľného pohybu tovaru medzi Slovenskou republikou a členskými krajinami Európskej únie, ale aj krajinami, ktoré sa na vstup do Európskej únie pripravujú. Harmonizácia právnej úpravy a technických požiadaviek na meradlá bude prínosom k odstraňovaniu technických prekážok obchodu a vytvorí predpoklady na ľahšie prenikanie našich výrobkov na trhy Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu, ale aj štátov strednej a východnej Európy. Zdôrazňujem to preto, lebo práve do týchto krajín smeruje podstatná časť nášho exportu.

    Chcem vyjadriť presvedčenie, že návrh vlády Slovenskej republiky podporíte a odsúhlasíte do ďalšieho čítania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zákona.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Bartošovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby zaujal stanovisko k predloženému návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 493) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 493) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 29. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu najskôr k prvému z uvedených návrhov zákonov, ktoré predniesol pán podpredseda vlády a kde bol spravodajcom určeným gestorským výborom pán poslanec Palacka, a to k vládnemu návrhu zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

    Pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto hlási do rozpravy ústne k návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Nehlási sa ani k tomuto zákonu nikto, preto vyhlasujem rozpravu k obidvom predloženým návrhom zákonov za skončenú.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v poradí tak, ako sme prerokúvali jednotlivé body programov. Najskôr budeme hlasovať o návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, o návrhu uznesenia, ktoré už predniesol pán poslanec Bohunický.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sa zdržiavate mimo rokovacej sály, aby ste sa dostavili na hlasovanie o jednotlivých návrhoch, ktoré sme prerokovali.

    Prosím, páni poslanci, nehlasujme, ale skúsme sa prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, je o 2 minúty 19.00 hodín, kedy končíme rokovanie.

    Prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.

    Prosím všetkých pánov poslancov o dochvíľnosť, aby sme mohli začať rokovanie schôdze hlasovaním o týchto troch prerokovaných bodoch.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc. Dovidenia.