• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Cagala, pán poslanec Drobný, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Lexa, podpredseda Národnej rady Presperín, pán poslanec Topoli a pán poslanec Pavol Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vymenovaním poslanca Lajosa Mészárosa prezidentom Slovenskej republiky za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky s účinnosťou od 22. januára roku 2000 podľa článku 137 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky mu týmto dňom zanikol jeho poslanecký mandát. Podľa príslušných ustanovení zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady nastupuje na zaniknutý mandát poslanca Mészárosa náhradník podľa určenia Strany maďarskej koalície. Vzhľadom na uvedené v mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh na doplnenie programu 26. schôdze o tieto body:

    1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    3. Návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca do medzinárodnej parlamentnej organizácie.

    Ďalej navrhujem, aby sme do programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradili ešte tieto body:

    4. Návrh na zmenu člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov (tlač 411) podaný členmi klubu poslancov Strany maďarskej koalície.

    5. Vzdanie sa poslanca Miroslava Kotiana funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    O tomto návrhu na doplnenie programu 26. schôdze dávam hlasovať bez rozpravy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa hlasujme o uvedených návrhoch, ktoré som predniesol vo svojom úvodnom vystúpení. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s doplnením programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime k

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Viliama Sopka, aby podal správu.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prezident Slovenskej republiky vymenoval dňa 25. novembra 1999 podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky poslanca JUDr. Lajosa Mészárosa za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky s účinnosťou od 22. januára 2000, keď sa zložením sľubu podľa článku 134 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ujal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Podľa článku 137 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom 22. januára 2000 zanikol jeho poslanecký mandát. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník z tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidačnej listine s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 45 ods. 5.

    Strana Maďarskej koalície listom svojho predsedu Bélu Bugára zo dňa 31. januára 2000 oznámila, že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lajosa Mészárosa nastúpil ako náhradník pán Miklós Fehér.

    Pán Miklós Fehér sa narodil 31. októbra 1959. Pôvodným povolaním je matematik, teraz pracuje ako zástupca prednostu Krajského úradu v Nitre. Býva v Komárne. Je ženatý. Má tri deti. Pán Miklós Fehér bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v prvom volebnom období od roku 1992 do roku 1994. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 20. schôdzi dňa 1. februára 2000 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia, voliteľnosť a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma poveril ako predsedu, aby som na tejto schôdzi podal správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. februára 2000 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie, že

    1. poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Lajos Mészáros bol prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky od 22. januára 2000, keď sa zložením sľubu ujal funkcie sudcu Ústavného súdu. Podľa článku 134 ods. 5 a článku 137 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom 22. januára 2000 zanikol jeho poslanecký mandát,

    2. podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa určenia Strany maďarskej koalície pán Miklós Fehér,

    3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste o tomto bode rokovania otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa, žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca. O tomto návrhu uznesenia dávam hlasovať.

    Prosím všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol predseda výboru pán Viliam Sopko. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Miklósa Fehéra na uprázdnený mandát poslanca Lajosa Mészárosa.

    Osvedčenie o tom, že sa pán Miklós Fehér stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 1. februárom 2000, mu odovzdám po zložení sľubu. Prosím náhradníka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Pristúpime k

    sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím pána Miklósa Fehéra, aby predstúpil pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných poslancov a poslankyne, aby počas skladania sľubu stáli.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem.

    Želám pánu poslancovi veľa úspechov v práci v Národnej rade Slovenskej republiky a v jej výboroch.

    Skôr ako sa bude pokračovať, bude 5-minútová technická prestávka. Prosil by som poslancov a poslankyne, aby zotrvali na svojich miestach, o chvíľu budeme pokračovať v 26. schôdzi.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme bodom programu

    návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca do medzinárodnej parlamentnej organizácie.

    Poslanci klubu Strany maďarskej koalície navrhujú, aby poslanec Miklós Fehér bol zaradený do Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a do mandátového a imunitného výboru, ktorých členom bol aj poslanec pán Mészáros.

    Ďalej poslanci navrhujú zvoliť Pála Farkasa za člena stálej delegácie medzinárodnej organizácie, ktorej členom bol tiež poslanec Mészáros.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Milé dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vás pozdravil.

    Chcem pripomenúť ctenému plénu, že si vážim jeho starostlivosť, ktorou sa stará o blaho maďarskej koalície, a jej poslanca chcú zaradiť do príslušného výboru. Tak to má byť v súlade s ústavou a zákonmi tohto štátu. Len vám chcem pripomenúť, pán predseda, a tiež tomuto ctenému plénu, že by bolo načase, aby ste zaradili aj poslanca Lexu do výboru, aby sa mohol zúčastňovať na práci v tomto parlamente, pretože rok a pol je dosť dlhý čas na to, aby ste tak urobili a netvárili sa, že všetko v tomto štáte, v tomto parlamente je v poriadku, lebo to je v príkrom rozpore s princípmi demokracie právneho štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Cuper bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Postupovať budeme tak, že najskôr budeme hlasovať o návrhu na voľbu poslanca Miklósa Fehéra do výborov Národnej rady a potom budeme hlasovať o voľbe poslanca Pála Farkasa za člena stálej delegácie Národnej rady do Zhromaždenia Západoeurópskej únie.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovená tajná voľba. Preto podávam návrh, aby sa voľba poslanca do výborov Národnej rady vykonala verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, a hlasujeme o mojom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k prvému hlasovaniu, a to o návrhu, aby poslanec Miklós Fehér bol zvolený za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a tiež za člena mandátového a imunitného výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme poslanca Miklósa Fehéra zvolili za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a za člena Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslanca Pála Farkasa za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Zhromaždenia Západoeurópskej únie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme poslanca Pála Farkasa zvolili za člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Zhromaždenia Západoeurópskej únie.

    Podľa doplneného programu pristúpime k

    návrhu na zmenu člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Návrh ste dostali ako tlač 411. Poslanci, členovia klubu Strany maďarskej koalície navrhujú Národnej rade odvolať z funkcie člena výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov poslanca Pála Farkasa a namiesto neho zvoliť za člena tohto výboru poslanca Lászlóa Kötelesa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa, žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Podávam návrh, aby sme aj o uvedenom odvolaní a voľbe poslancov hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k prvému hlasovaniu, a to o návrhu na odvolanie poslanca Pála Farkasa z funkcie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada odvolala poslanca Pála Farkasa z funkcie člena výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu klubu poslancov Strany maďarskej koalície na voľbu poslanca Lászlóa Kötelesa za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Na jeho zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila poslanca Lászlóa Kötelesa za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Teraz pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým je

    vzdanie sa poslanca Miroslava Kotiana funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že poslanec Miroslav Kotian mi písomne listom z 31. januára 2000 oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Na základe toho je potrebné, aby Národná rada podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku odvolala Miroslava Kotiana z funkcie predsedu uvedeného výboru Národnej rady.

    Návrh uznesenia Národnej rady a list poslanca Kotiana vám bol rozdaný.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Vzhľadom na to, že poslanec Miroslav Kotian sa vzdal funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, odporúčam, aby sme o uznesení vzdania sa a odvolania hlasovali verejne. O mojom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie vzdanie sa funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a na základe toho odvoláva Miroslava Kotiana z funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov s tým, že zostáva členom tohto výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie vzdanie sa poslanca funkcie predsedu výboru a odvolala Miroslava Kotiana z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze v prerušenej rozprave o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.

    Prosím navrhovateľa a predsedu vlády, aby zaujal miesto navrhovateľov a spoločného spravodajcu Árpáda Duku-Zólyomiho, aby zaujal miesto pre spoločných spravodajcov. Nech sa páči, pán predseda, pán poslanec.

    Chcem vás informovať, že k tomuto bodu včera vystúpili všetci poslanci písomne prihlásení do rozpravy.

    Ústne sú do rozpravy ešte prihlásení poslanci Dušan Slobodník, Augustín Marián Húska, Ján Cuper, Stanislav Husár a Tibor Cabaj.

    Pretože bol procedurálny návrh pána poslanca Baca, aby sa vyjadril v rozprave k tejto zmluve guvernér Národnej banky Slovenska, pozval som ho na rokovanie o tomto bode, ale musíme dať najprv odhlasovať, aby guvernér Národnej banky mohol vystúpiť v rozprave pri tomto bode programu. Preto vás prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovaním vyjadrili svoju vôľu, či Národná rada súhlasí s vystúpením guvernéra Národnej banky pána Juska k tomuto bodu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vystúpením guvernéra Národnej banky Slovenska.

    Dávam slovo pánu guvernérovi a po ňom vystúpi pán Dušan Slobodník.

    Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem za možnosť, aby som vyjadril niekoľko hlavných myšlienok k procesu delenia bývalej Štátnej banky československej. Problematika je veľmi široká, má za sebou sedem alebo osemročnú históriu, a preto sa vo svojom vystúpení môžem zamerať len na základné charakteristiky tohto procesu.

    Je dôležité si pripomenúť, že podľa ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. zo 14. júna 1992 o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku boli rozdelené hmotný majetok, práva a záväzky Štátnej banky československej súhrnne vyjadrené v bilancii ŠBČS v objeme približne 355,3 mld. Kčs na strane aktív, ako aj pasív. Na časť pripadajúcu Národnej banke Slovenska na strane aktív Národnej banke Slovenska pripadlo zhruba 113,6 mld. korún, na strane pasív približne 91,3 mld. korún. Českej národnej banke v zmysle tohto ústavného zákona pripadlo na strane aktív zhruba 241,7 mld. korún a na strane pasív zhruba 263,9 mld. korún.

    Toto rozdelenie sa uskutočňovalo na základe princípov stanovených uvedeným zákonom, t. j. princípom 2:1, územným princípom a princípom stanoveným Medzinárodným menovým fondom, ktorý sa vzťahoval tak na členskú kvótu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Medzinárodnom menovom fonde, ako aj na záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu. Tento princíp bol vyjadrený 2,29 v prospech Českej republiky a 1 diel v prospech Slovenskej republiky. V dôsledku uplatnenia týchto princípov delenia stanovených uvedeným zákonom Česká národná banka prevzala menej aktív než pasív zhruba o 22,3 mld. korún, Národná banka Slovenska prevzala viac aktív než pasív po bývalej Štátnej banke československej zhruba o 22,3 mld. korún. Uvedený rozdiel zhruba 22,3 mld. korún medzi prevzatými aktívami a pasívami bol zvýšený v období takzvanej menovej odluky, keď bola spoločná mena, t. j. od 1. 1. 1993 do 5. 2. 1993 v dôsledku salda clearingového zúčtovania platieb medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, o ďalších zhruba 2,4 mld. korún.

    Vysporiadanie tohto salda má byť rovnako, ako aj vysporiadanie výsledkov výmeny obeživa podľa princípov stanovených uvedeným zákonom Federálneho zhromaždenia číslo 541/1992 Zb. Celkové uplatnenie princípov delenia spôsobilo, že Česká národná banka prevzala menej aktív než pasív po bývalej Štátnej banke československej zhruba o 24,7 mld., kým Národná banka Slovenska prevzala viac aktív než pasív po bývalej Štátnej banke o rovnakú sumu, teda 24,7 mld. korún pri nedoriešení výsledkov výmeny obeživa.

    Z ďalších udalostí, ktoré sa odohrali popri tých zložitých rokovaniach, ktoré od roku 1992 prebehli do nedávnej minulosti, by som spomenul novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 358/1997 Z. z. z 3. 12. 1997. Na základe tohto zákona Národná banka Slovenska zúčtovala zhruba 24,5 mld. korún oproti záväzkom Slovenskej republiky voči Národnej banke Slovenska v rovnakej výške. Z našej bilancie tak na strane pasív, ako aj aktív v zmysle tohto zákona Národnej rady Slovenskej republiky odišlo zhruba 24,5 mld. korún. Za predpokladu, že parlamenty Slovenskej republiky a Českej republiky schvália predložený návrh zmluvy, dôjde k definitívnemu rozdeleniu aktív a pasív a majetku Štátnej banky československej, čo bude značiť toľko, že Národná banka Slovenska zvýši svoj zisk, ktorý odvedie do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a ktorý bude použitý v súlade so schváleným štátnym rozpočtom.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v procese delenia Národnej banke Slovenska pripadlo viac aktív než pasív, že zmluva, ktorá je navrhnutá, vytvára alebo umožňuje transferovať isté zdroje z Národnej banky do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré môžu byť kryté na vyrovnanie istých záležitostí celkového procesu delenia federálneho majetku, odporúčam váženej snemovni vysloviť súhlas s predloženým návrhom zmluvy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem guvernérovi Národnej banky Slovenskej republiky pánu Juskovi.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán Dušan Slobodník a po ňom pán Húska.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, pán poslanec Slobodník, počkajte chvíľu.

    Jediný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, mám otázku.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Gašparovič bol jediný prihlásený. Uzatvoril som možnosť prihlásiť sa, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.

  • Už mi ušlo 15 sekúnd, ale nevadí. Chcem sa spýtať pána guvernéra, či toto vystúpenie myslel celkom vážne, či si tak neurobil trošku posmech z poslancov, keď predstúpil a povedal, však niečo im poviem, to pre nich stačí. Vlastne ste nám nič nepovedali o tom, čo nás zaujímalo, napríklad aj v ústavnoprávnom výbore. Vaše vystúpenie, pán guvernér, je skutočne také, ako ste povedali na začiatku, že nám asi veľa nepoviete.

    Ale chcem vedieť okrem toho, že ste povedali, že Slovensko dostalo viac aktív a menej pasív a Česi opačne, či je to ozaj pravda. Či to myslíte vážne. Zoberte si, aké devízové rezervy ostali 1. januára po rozdelení republiky na Slovensku a aké devízové rezervy ostali v Čechách. Ako urobili podniky zahraničného obchodu a vôbec podniky a bankové podniky, ktoré mali v zahraničí svoje účty pred rozdelením. Myslíme si - a bolo to párkrát aj prezentované -, že veľa takýchto financií pred rozdelením odišlo do zahraničia a potom sa zobralo späť.

    A je tam ešte ďalej k zlatému pokladu, kde odrazu chýba z tohto pokladu, myslím, hodnota 2 mld. korún, a niektoré iné skutočnosti, ktoré dodnes neboli vysvetlené. Myslím si, pán guvernér, že by ste mali, tak ako je zmluva uzavretá, oboznámiť nás po jednotlivom článku, či je to tak a či banka s tým súhlasí, či má banka taký istý názor, že touto zmluvou sa všetko končí a nikdy sa k ničomu nebudeme vracať, či nedôjde k situácii, že napríklad bude môcť uplatňovať niektorá strana niektoré pohľadávky, o ktorých sa dnes nevie.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, urobil som výnimku pri pánu poslancovi Gašparovičovi. Potom som povedal, že jediný prihlásený je pán poslanec Gašparovič a uzatvoril som možnosť prihlásiť sa. Tak som udelil slovo. Čiže všetko bolo v súlade s rokovacím poriadkom.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík, lebo viac času stratíme, keď sa budeme dohadovať, či ste sa stihli, alebo nestihli včas prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som takisto podporiť stanovisko pána Gašparoviča. Skutočne, pán guvernér, vy ste nereagovali na meritum problému, pretože tú bilanciu, rozdelenie aktív, pasív Štátnej banky československej, bývalej Štátnej banky československej a nárok českej strany nikdy slovenská strana neuznala. Toto ste vo svojom vystúpení celkom obišli. Hovoríte o dôsledku de facto uznania tohto nároku v predkladanej zmluve, ale zároveň sa zahmlieva podstata problému, ktorú sme napadli a ktorú napádame pri tejto zmluve, že Slovensko prichádza o 7,5 mld. korún, ktoré priznal český predseda vlády, ktoré sme tu dokladovali tým, že nedochádza k vysporiadaniu, hodnotovému vysporiadaniu akcií Komerčnej banky a Všeobecnej úverovej banky, že nie je doriešená otázka protiprávneho, neprávneho nakladania Českej republiky so slovenským menovým zlatom. Celkom bola obídená otázka nedotiahnutia zlata, tzv. slovenského zlata v tejto zmluve, takže viaceré veci, ktoré ste aj vy osobne zabezpečovali v minulom období, vo vašom stanovisku celkom absentujú. To znamená, že stále ten základný rozpor akceptácie zmluvy, vysporiadania federálneho majetku ostáva otvorený. Takže, žiaľbohu, neposunuli sme sa na základe vášho stanoviska ani o krok dopredu.

    Podobne sa odvolávate na federálny zákon. Česká republika porušila otázku symbolov, porušila otázku, ktorú oceňujeme na desiatky miliárd korún.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník a po ňom pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    aj ja musím začať tým, o čom hovorili moji predrečníci, ako si veľmi zjednodušil úlohu terajší pán guvernér Národnej banky Slovenska, keď vymenoval fakty a absolútne zabudol na to, čo ako viceguvernér banky vlastne realizoval v minulom období pred septembrom 1998.

    V tomto prejave som vlastne chcel hovoriť aj o celej tej strašnej protislovenskej kampani, pre ktorú dnešní poslanci KDH a aj SDĽ, najmä tí, ktorí boli proti rozdeleniu republiky v konečnej fáze a dožadovali sa referenda, ktoré odmietla česká strana, dali pokyn svojim poslancom vo federálnom parlamente, aby nehlasovali za rozdelenie, a s jednou výnimkou tak aj urobili. Ale finančná tematika je dosť obsiahla sama osebe. A ubezpečujem vás, že som si preštudoval kvôli nej veľmi veľa dokumentov, ktoré jednoznačne vyvracajú aj to, čo povedal pán generálny guvernér, aj to, čo si dovolila urobiť so Slovenskom vláda pána Mikuláša Dzurindu.

    Treba začať z toho, že Slovensko obetovalo na oltár imaginárnych 24,7 mld. korún, a pokúsim sa vám to dokázať faktmi odborníkov ekonómov, nie mojimi, ja nie som ekonóm, ale preštudoval som si názory slovenských ekonómov, nie prívržencov Mečiarovej vlády. To hovorím zámerne preto, aby tu niekto nemohol manipulovať s tým, že, aha, veď to si vymysleli Mečiarovi prívrženci. Nie, toto boli názory ľudí, ktorí skôr boli oponentmi Vladimíra Mečiara, ale ktorí boli ekonómami, ktorí mysleli po slovensky a slovensky a ktorí nechceli dopustiť to, čo sa stalo.

    Tak čo sme teda obetovali? Čo obetoval Mikuláš Dzurinda a chcel si to dať za jeden večer odsúhlasiť, naivne sa domnievajúc, že mu to prejde. Čo všetko sme obetovali za týchto imaginárnych 24,7 mld. korún? Obetovali sme, nebude to chronologicky, nebude to, ja neviem, ani hodnotovo, od najvyššieho k najmenšiemu, ale bude to všetko pravda potvrdená slovami slovenských ekonómov a nepriamo aj niektorých českých ekonómov.

    Obetovali sme zlatý poklad slovenského štátu. Ten zlatý poklad pôvodne predstavoval - a bol dovezený zo Švajčiarska v roku 1949 - hodnotu 7,5 tony zlata, zlatých predmetov, vzácnych predmetov. Neviem, akým spôsobom sa stalo, že z tohto zlata zostalo teraz 4,9 tony a mali sme ho kúpiť, povedzme, za nominálnu alebo bilančnú cenu, čo malo stáť asi 620 mil. korún. Zmluva o tomto zlate bola podpísaná vo februári 1993 na jednej strane - neviem, či nie pánom Juskom, je tu a mal by sa k tomu vyjadriť, keď skončím - a bola podpísaná takisto premiérom vtedajšej vlády pánom Mečiarom. Z českej strany bola podpísaná pánom ministrom financií Kočárníkom a pánom guvernérom, generálnym guvernérom Českej národnej banky pánom Tošovským. Táto zmluva bola podpísaná, bola platná. Teraz sa z tejto novej zmluvy vytratila.

    Nie som právnik a poprosím svojich kolegov právnikov, aby sa vyjadrili k tomu, či môže nová zmluva, ktorú navrhuje terajšia vláda, negovať to, čo už bolo ako zmluva uzavreté a dohodnuté a čo nebolo iba realizované, lebo od prvej chvíle česká vláda začala narábať s týmto 24,7-miliardovým dlhom, ktorý si vymyslela a ktorým nás búšila po celý čas, a nič neodovzdávala. Neodovzdala ani toto zlato, zlatý poklad slovenského štátu v tej váhe 4,9 tony a, samozrejme, ani celý rad ďalších vecí.

    Napríklad konkrétne - zasa sa odvolávam na ekonómov - vysporiadanie medzi Komerčnou bankou Praha a Všeobecnou úverovou bankou Bratislava. Na tejto operácii stratila vláda Mikuláša Dzurindu a ministerka financií, ktorá sa tam angažovala, takisto podpredseda vlády Mikloš, sme stratili minimálne 4 - 5 mld. Sk jednak ako rozdiel ceny medzi akciami Komerčnej banky, ktorý bol nepomerne vyšší napriek tomu, že Slovensko tam malo len 14,7 % a zasa z VÚB vlastnila česká strana takmer 33 %, napriek tomu bol rozdiel o mnoho, mnoho miliárd korún v neprospech Slovenska. Tohto sme sa takisto vzdali, takisto dividend z týchto bánk. Takisto sme nereagovali na to, ako Komerčná banka v marci 1994 odmietla vôbec čo len hovoriť o vyrovnaní tohto nepomeru a tohto dlhu. Citujem vám, samozrejme, materiály odborníkov ekonómov, ktorí to všetko dôkladne analyzovali.

    Ďalej dostaneme 4,1 tony zlata, z toho celkového zlatého pokladu bývalej Československej republiky, ktorý bol 105 ton a 35 ton, tretina patrila nám a z nich zostalo v Čechách v Prahe 4,1 tony. Aj týchto 4,1 tony zlata, ktoré boli už prevedené nominálne na Národnú banku Slovenska, si česká strana zadržiavala na svojom konte v mene budúceho vyrovnania toho imaginárneho, ako hovorím ja, dlhu.

    Ďalej sme sa vzdali spoločného federálneho majetku z Federálneho národného fondu, v ktorom bolo 64 podnikov. Ich pôvodná cena bola 12,5 mld. korún, ale česká strana si hneď automaticky odtiaľ odrátala - či správne, či nie, to naozaj nebudem súdiť, to by mohli len finančníci presne povedať, alebo nie, pán Mikloš tu nie je, aj o ňom bude reč, čo povedal a čo spravil - ten rozdiel a zostalo len 4,5 mld. korún. Ide o také podniky, ako je napríklad Tuzex, Exiko, Motokov, Jablonex a celý rad veľmi významných a veľmi vzácnych, veľmi drahých podnikov. Toho všetkého sa vzdala v mene, opakujem, imaginárneho dlhu. Vzdali sme sa aj ďalšej veci. Aj tam, samozrejme, boli dividendy a nič z toho Slovensko, samozrejme, nedostalo.

    Ešte ak by som sa jednou vetou vrátil k tomu už dohodnutému a zmluvou i podpismi schválenej dohode o vrátení slovenského zlatého pokladu slovenského štátu, išlo, samozrejme, o dve veci. Išlo nielen o materiálnu hodnotu, ale išlo o to, že aj vaše matky, niektoré, tej slovenskej časti parlamentu, koaličnej, aj vaše staré matky a starí otcovia venovali na tento zlatý poklad svoje snubné prstene. Dostávali namiesto nich prstene z lacného kovu s nápisom "Slovenský štát ďakuje", že je tam aj majetok mnohých vašich otcov. Nehanebne ste sa ho zriekli. Nehanebne sa ho zriekate a zrieknete, pretože mi je jasné, ako tento hlasovací moloch, táto hlasovacia mašinéria zaúraduje.

    A ešte chcem k tomu dodať aj ďalšiu vetu. Aj vtedy vysoko postavený pán, štátny činiteľ Českej republiky pán Strásky, ako viete, jeden čas bol aj zastupujúcim prezidentom, ale to pred rokom 1993, aj ten vo februári 1993 už ako český človek, ktorý sa zúčastňoval na týchto februárových dohodách, potvrdil, že to zlato patrí Slovensku. To všetko sú fakty, to všetko sú konkrétne veci. Slovensko sa navždy zrieklo hodnoty know-how, teda poznania - ako to vyslovuje pán Csáky odborník na angličtinu know-how, čím dokázal svoju úroveň jazykových vedomostí -, zriekli sme sa tohto know-how federálnych podnikov, ktoré bolo budované z fondov bývalej Štátnej banky československej. Zriekli sme sa aj tretinového podielu za budovanie Českej národnej banky zo zdrojov Štátnej banky československej. Zriekli sme sa - už to odznelo, pán poslanec Kozlík to povedal - protihodnoty za spoločnú vlajku, ktorú si prisvojila Česká republika. Napriek tomu, že vo federálnom parlamente - osobne si to pamätám, bol som vtedy členom tohto federálneho parlamentu - sa prijal zákon zakazujúci alebo nepripúšťajúci, aby si ktorákoľvek z oboch strán, Česko či Slovensko, prisvojila niektoré štátne symboly bývalého spoločného štátu. Toto je veľmi zaujímavá kapitola a na počudovanie sa k nej vyjadril aj pán Mikloš.

    Samozrejme, ako som už spomenul, v tomto parlamente sa hneď po Novom roku 3. či 4. januára 1993 zišla Česká národná rada, ktorá mala 200 členov, z nich prišlo na túto schôdzu 192 a 191 z nich - jeden sa zdržal alebo bol proti, to si už nepamätám - hlasovalo za to, aby si česká strana prisvojila spoločnú vlajku. To znamená, v nej je modrý klin, ktorý patril Slovensku. Je to slovenský heraldický znak. Český heraldický znak vždy v dejinách bol červeno-biely alebo, ak chcete, bielo-červený. A, samozrejme, ide tu nielen o symbol istej kontinuity štátnosti, ktorý si týmto jednostranne Česká republika prisvojila, a tým sa prezentovala a dosiaľ prezentuje, ale ide o vysoko hodnotenú obchodnú značku, a súhlasím s tým, čo povedal pán Kozlík, že tu ide o miliardovú hodnotu, ktorú táto zástava, táto vlajka predstavuje.

    Poviem vám, čo vo februári 1999 už pri rokovaní novej slovenskej vlády - jej predstaviteľa pána Mikloša s podpredsedom českej vlády Mertlíkom - odznelo. Pán Mertlík cynicky vyhlásil: "Národná vlajka nie je niečo, čo by bolo možné oceňovať." No, samozrejme, z jednej strany je to naozaj symbol, je to niečo duchovné, je to symbol štátnosti, symbol národa, ale na druhej strane každý vie, že štátna vlajka je aj ekonomický symbol. Bolo by dobré odcitovať aj pána Mikloša, ktorý vtedy o tom imaginárnom dlhu po februári 1999 vyhlásil - škoda, že tu nie je, a pán predseda vlády si to nebude pamätať alebo nebude chcieť pamätať, ale možno naozaj si to nepamätá -, že o vlajke nemá čo rokovať, lebo sa má rokovať len o tom, čo bolo schválené zákonom číslo 451/1992 Zb. vo federálnom parlamente. Ale dodal - a toto je veta, ktorú naozaj musím presne odcitovať, aby sa to neprekrútilo, citujem z novín: "Podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš potvrdil, že federálna vlajka a federálne know-how nie sú predmetom delenia majetku federácie podľa ústavného zákona číslo 451/1992 Zb." A teraz je jeho citát, jeho slová: "Slovenská strana za kľúčové považuje, aby delenie a vyrovnávanie aj doteraz nerozdeleného majetku prebiehalo na základe tohto zákona. Zároveň súhlasíme, že treba inventarizáciu uzatvárať, nie rozširovať alebo mať hrozbu rozširovania. Táto cesta však veľmi úzko súvisí so spornou pohľadávkou, podľa nás údajnou pohľadávkou", to hovorí pán Mikloš, "z českej strany na vyše 24 mld. korún z rozdelenia Štátnej banky Československa."

    To znamená, že pán Mikloš sa domáhal na jednej strane veľmi správne - možno by s tým bolo potrebné súhlasiť - len toho, aby sa rozhodovalo o delení v zmysle zákona číslo 451/1992 Zb., zákona federálneho parlamentu, ktorý však bol prijatý, teraz vám nepoviem presne mesiac, ale rozhodne niekedy v septembri, októbri, novembri 1992, to znamená predtým, ako sa vynorilo delenie, ako sa realizovalo delenie, predtým, ako si Česká národná rada prisvojila bývalú spoločnú štátnu vlajku, a predtým, a to by som chcel vyslovene zdôrazniť, predtým, ako Štátna banka Československa vystúpila s požiadavkou, že Slovensko má zaplatiť imaginárnych - budem to donekonečna opakovať, lebo uvidíte, o aké miliardy išlo -, išlo o stovky miliárd korún. O aké miliardy nás vtedy žiadala a o čo sme vtedy prišli vďaka týmto akciám, ktoré sa teraz formalizovali a sú podpísané vládou, už čaká len na schválenie, a to schválenie príde, aj keď by som rád upozornil vás všetkých, ktorí tu nie ste - to je typické, čo robíte, vy viete, ako budete hlasovať, nepotrebujete počuť nijaké argumenty, že za toto hlasovanie, lebo ste dostali informáciu pred hlasovaním, sa budete raz musieť za to zodpovedať, rovnako ako sa bude musieť za toto delenie zodpovedať aj vláda a trošku ma to mrzí, že to musím povedať, aj pán guvernér Národnej banky Slovenska, za vybočenie z normy, za zjednostrannenie pohľadu na to, čo sa stalo.

    Zriekli sme sa teda tejto vlajky, to je mnohomiliardová hodnota, zriekli sme sa podielu z federálnych podmienok v mene imaginárneho dlhu, takých, ako sú Československé aerolínie, Československá štátna námorná plavba, ktoré boli jednostranne česky privatizované pred rozdelením štátu pre občanov Českej republiky. Navyše sa zriekla duchovných hodnôt, ktoré už nikdy nebude môcť vymáhať a ktoré sú zaujímavé z hľadiska slovenských dejín. Predovšetkým tu chcem spomenúť 93 debien Štefánikovho dedičstva. Tam sú dokumenty, ktoré sú pre slovenskú históriu a pre slovenský národ nesmierne cenné. Zriekla sa, samozrejme, ďalších najrozličnejších archívnych dokumentov vrátane archívov SIS alebo ako sa to volalo, BIS, Bezpečnostná informačná služba, zriekla sa archívov, samozrejme, aj menej "nebezpečných", muzeálnych, knižničných. Zmierila sa s nespravodlivým delením majetku ministerstva zahraničia.

    Tu vám porozprávam jeden svoj zážitok z marca 1993, o ktorom táto vláda nevie a nemusí vedieť, ale je faktom. Ako minister som bol vtedy na stretnutí Slovákov na Floride, kde je veľká kolónia Slovákov, a potom som sa dostal aj do Washingtonu. Tam o týchto veciach nechcel nikto hovoriť, ale pracovníci ministerstva zahraničia slovenskej národnosti, ktorí tam ešte boli, mi povedali tento príbeh. Hospodár bývalého spoločného veľvyslanectva Česko-Slovenska vo Washingtone, pôvodom Slovák, ktorý však mal Češku manželku, a teda optoval pre Českú republiku, povedal slovenským zástupcom toto: "V tejto budove je chodba. Táto chodba vedie, s prepáčením, do WC a túto chodbu používate len vy, slovenská časť." To sa, samozrejme, udialo ešte pred rozdelením republiky, ale aj po rozdelení republiky, lebo veľvyslanectvo nebolo hneď rozdelené. Za túto chodbu, za tento koberec musíte platiť.

    Ďalej sa slovenská vláda zriekla možnosti čo len nahliadnuť do zoznamu výrobkov zo zlata, ide o 105 ton, z toho 35 ton nám, a najmä do toho zvyšku, ktorý nám "veľkoryso" chcú dať. To je jediná kompenzácia za 24,7 mld., pričom hodnota tohto zlata je dnes, opakujem, 620 mil., teda ani nie 1 miliarda. Nemáme o tom vedieť nič, hoci medzi zlatými mincami, ktoré sú toho súčasťou, popri zlatých zlomkoch a zlatých prútoch týchto zlatých rezerv sú nepochybne, ako to zase písali odborníci ekonómovia, aj numizmaticky vzácne hodnoty, ktoré sa na Slovensko určite nedostanú.

    Tohto všetkého sa vláda Mikuláša Dzurindu vzdala v mene vyrovnania jedinej položky, ktorou nás česká strana už roky držala v šachu, a akýkoľvek presun nášho, nám patriaceho majetku, či už toho spomínaného zlatého pokladu Slovenskej republiky, slovenského štátu alebo podielu na Komerčnej banke a na vyrovnaní vzájomných vzťahov, na ktorých sme prerobili takisto niekoľko miliárd, vždy podmieňovala splnením tohto nášho záväzku. Slovenská vláda sa týmto podpisom vzdala, a to je najstrašnejšie, pretože sa stále hovorí o nulovom variante, aj toho, že česká strana nepristúpila na odstránenie zvyšku, o ktorý sa vedie spor pred súdom vo Washingtone, o 15,9 mld. korún. Ide o bývalé záväzky Československej obchodnej banky. Čiže nulové riešenie pre Českú republiku áno, ale pre Slovenskú republiku nie. Slovenská republika ešte bude musieť platiť 15,9 mld. korún.

    Ďalej sa vláda Mikuláša Dzurindu vzdala už dohodnutých 7,5 mld. korún - aj to tu už dnes odznelo -, ktoré česká strana uznala. A povedzte, je náhoda, že premiér Českej republiky Zeman vyhlásil, že táto zmluva v českom parlamente prejde, pretože sme na nej my Česi získali, a povedal cifru 7,5 miliardy korún? To znamená, že už je to dohodnuté, a zase apelujem na našich právnikov, aby povedali svoj názor, či aj táto už dohodnutá suma, zrejme aj s nejakými podpismi, nebola len ústna dohoda, iste to bola dohoda aj nejakým spôsobom zafixovaná, či aj na toto neplatí, že neskoršie dohody, finančné dohody, navyše v podobe, v akej to predložila vláda Mikuláša Dzurindu do parlamentu, že sú tam ešte poznámky, že to nie je zakončené, že ešte nie je hento tamto zakončené, čiže je to nedokonalý text, a je nepredstaviteľné, aby normálny parlament, kde ide o skutočné záujmy slovenského národa, kde by malo ísť, to prijal. Viem, že sa to prijme, viem, že Slovensko bude navždy, navždy odsúdené, aby sa s týmto zmierilo, ale nebude to také jednoduché pre tých, ktorí zmluvu v tejto podobe presadzovali.

    Aby sme si totiž rozumeli. Aj my sme za zmluvu s Českou republikou, za skončenie toho dlhého a pre Slovensko trápneho procesu delenia, keď nám stále čosi odmietali dať, lebo sme vraj my dlžní to alebo hento. Ale my sme sa nazdávali, že delenie bude prinajmenej také, aké dohodli v októbri 1997 v Piešťanoch vtedajší premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Som presvedčený, že v nulovej dohode by sa niektoré položky, ktoré sa tu spomínajú, a konkrétne slovenské zlato, konkrétne aj 7,5 mld. korún, o ktorých sa teraz hovorí, neboli vyskytli.

    Ale teraz poďme k tomu najzaujímavejšiemu, k tomu druhému bodu, je aj tretí, čo je zradné, čo je nespravodlivé a čo je neprijateľné pre Slovensko a slovenský národ na tomto delení. Suma 24,7 mld. podľa našich odborníkov, opakujem, nerobím zo seba ekonóma, znalca ekonomiky, reprodukujem názory slovenských ekonómov, ktorí túto situáciu neraz analyzovali v najrozličnejších slovenských denníkoch, a opakujem, boli to v tom čase prívrženci skôr opozície, teda pracujúci proti Mečiarovi alebo fungujúci proti Mečiarovi, alebo nesympatizujúci s Mečiarom ako prívrženci Vladimíra Mečiara. Slovenské komerčné banky si túto sumu podľa platných federálnych pravidiel v roku 1992, a ešte aj predtým, vypožičali zo Štátnej banky Československa.

    Slovenské banky to museli urobiť, lebo rozhodujúce, zväčša federálom riadené podniky mali finančne na starosti české banky, ktoré vtedy disponovali aj ich majetkovými zostatkami. Pri delení majetku však všetky tieto federálne podniky vystupovali ako majetok českých bánk. Pritom sa to týka aj najziskovejších podnikov, napríklad transportu ropy a plynu, ktoré ročne prinášali, o tom som aj ja veľa písal zase na základe vtedajších ekonomických informácií, ktoré ročne prinášali Československu 16 - 17 mld. korún vtedajších československých a 72 % týchto výkonov sa konalo na území Slovenska, len 28 % na území Českej republiky, ale podnik sídlil v Prahe, navyše nepodliehal federálnym orgánom, podliehal Českej republike, a tak sa stalo, že z týchto 16 miliárd sme nedostávali asi 11 miliárd korún ročne, ako by sme mali dostávať podľa toho 72-percentného podielu na tomto zisku, ale dostávali sme len 2,8 mld. korún ročne prostredníctvom federálneho rozpočtu. Aj to nám zahrnuli do federálneho rozpočtu, aby sa znížili ostatné prísuny na Slovensko.

    To znamená, že teraz máme - ešte som neskončil s touto strašnou politikou Štátnej banky československej pod vedením Jozefa Tošovského - platiť za to, čo naše podniky vyrobili, ale čo formálne podliehalo Českej republike, lebo podnik sídlil v Prahe, a čo si, samozrejme, prisvojovala aj v tom čase úplnú väčšinu peňazí, ako som spomenul, zo 16 - 17 mld. korún ročne zostávalo Slovensku len 2,8 mld. korún. Vzťahuje sa to napríklad, dobre počúvajte, aj na Východoslovenské železiarne, aj Východoslovenské železiarne boli centrálne riadený podnik a zisky z tohto podniku, predovšetkým z najväčšej košickej prevádzky a centra tohto vlastne gigantu, sa rátali ako český majetok. A všetko, čo si museli slovenské banky vypožičať na fungovanie tohto českého "majetku", sa teraz má ešte raz dvojnásobne vracať českým bankám.

    Okrem toho si vtedy slovenské banky, a to je ďalšia kuriozita, strašná kuriozita, požičiavali zo Štátnej banky Československa aj peniaze slovenským podnikom na výrobné aktivity v Česku, v Prahe, na stavebné podniky, ktorých realizácia sa konala v Prahe. To všetko je zahrnuté do sumy 24,7 mld. korún.

    Druhý aspekt tohto imaginárneho dlhu je ešte poburujúcejší. Neviem, ako to strávite, vy to strávite, nemáte svedomie, nemáte vzťah k tomuto národu. Máte pokyn hlasovať za to, čo chce Mikuláš Dzurinda, a budete hlasovať. Ale naozaj musím povedať to nemecké mitgegangen, mitgefangen, a to tretie nespomeniem, lebo to sa už nemôže stať, a našťastie, že sa už nemôže stať - mitgehangen. Kto vie po nemecky, si to preloží, ostatným som ochotný to súkromne prekladať za primeraný honorár, aby som si trošku zažartoval. Čiže keď vy budete hlasovať - ale preložím vám to: mitgegangen znamená išiel si s nimi, mitgefangen - chytili ťa s nimi, mitgehangen - obesili ťa s nimi. Opakujem, to posledné sa nemôže, chvalapánubohu, stať a nikto to nikomu neželá. My nie sme krvilační, nechceme nikoho posielať na dlhé roky do väzenia, ako sa to chystáte robiť vy, ale v každom prípade pred slovenským národom, pred jeho morálnym súdom vy všetci, ktorí budete za toto hlasovať, neujdete. To sa týka najmä SDĽ, povedal by som, lebo apelovať na KDH, apelovať na jediného zástupcu KDH, ktorý sedí a počúva, aj to podriemkáva, pána Brocku, by bolo asi márne a naivné. Ale apelujem na SDĽ, ktorá sa usiluje o svoje volebné preferencie. Neapelujem ani na Stranu maďarskej koalície, neapelujem ani na nich, pretože čím je horšie Slovensku, tým je pre nich lepšie. Oni to vidia takto.

    Ale teraz počúvajte ten druhý aspekt dlhu, ktorý je už priamo do neba volajúci a proti ktorému sa treba búriť, a veľmi búriť. Česká strana vždy operovala tým, že audit, ktorý robila nejaká firma - prvé slovo tejto firmy je Peace, čiže pokoj, Peace Foundation alebo tak nejako -, bol správny. Slovenská strana nikdy nespochybnila správnosť auditu, ale audit berie hotové čísla, hotové údaje a tie skúma, tie analyzuje. Lenže čo sa stalo v roku 1992? Koncom roku 1992 sa v Česku v Prahe robili manipulácie s federálnymi rozpočtovými prostriedkami a s devízami. V druhom polroku 1992 začali zrazu miznúť devízové rezervy Štátnej banky Československa. Za druhý polrok 1992 mala Česká republika desaťnásobne vyššie pasívum ako Slovenská republika. Kým v prvom polroku mala federácia ešte prebytok zahraničného obchodu 870 miliónov dolárov, keď si prerátate 870 miliónov dolárov, vtedy tri a pol alebo troma - dobre, buďme skromní - je viac ako 24,7 mld., v druhom polroku sa dospelo k úžasným stratám, ja vám tie čísla zase poviem a budete vidieť, že mnohonásobne, viacnásobne prevyšujú imaginárny dlh 24,7 miliardy korún.

    Potom sa začal v druhom polroku 1992 nevídaný umelo organizovaný dovoz do Českej republiky a pasíva boli také, aké predtým ani približne nikdy v Česko-Slovensku neboli. Len Česká republika mala za rok 1992, ako písali, schodok 663 mil. dolárov. Stalo sa to tak, že devízové rezervy vtedajšej Štátnej banky Československa sa dočasne predisponovali do českých a zahraničných komerčných bánk a za posledný štvrťrok 1992 dosiahlo pasívum obchodnej bilancie Štátnej banky Československa 27,8 mld. korún, čiže o 3,1 mld. korún viac, ako je tento imaginárny dlh. Hneď po rozdelení štátu sa peniaze, devízy, ktoré boli na účtoch komerčných bánk v Čechách a v zahraničí, previedli späť už len do Českej národnej banky a aj dodnes, ako píšu ekonomickí odborníci, by sa dali identifikovať viaceré podozrivé obchodné transakcie vtedajšej Štátnej banky Československa, na čele ktorej bol Josef Tošovský. A Josef Tošovský, ako viete, sa stal po Václavovi Klausovi predsedom českej vlády v roku 1997 a dodnes som hlboko presvedčený, že na pád Václava Klausa mala veľký vplyv práve dohoda, ktorú Klaus uzavrel v Piešťanoch v októbri 1997 s Vladimírom Mečiarom.

    Česká strana, všetky české politické kruhy, čo si opakovali pieseň o 24,7 mld. korún, ktoré sme im dlžní, sa nevedeli zmieriť s tým, že dohoda medzi Klausom a Mečiarom bola vtedy síce tiež nulová, čo mimochodom tu prítomný pán Mikuláš Dzurinda vtedy kritizoval spolu s bývalým ministrom Ľudovítom Černákom. Je to tak, pán Dzurinda? Kritizovali ste, je to zase z vtedajších novín, takže ja som si nevymyslel to nulové delenie, ale Mečiarovo nulové delenie bolo nepomerne menej nulové alebo menej negatívne pre Slovensko než to, k čomu sa dospelo teraz.

    Tretím protislovenským ťahom - a na to sa tiež musí pamätať pán vtedajší viceguvernér, teraz guvernér - bolo zrušenie menovej únie medzi Českou republikou a Slovenskou republikou pôvodne plánované na 30. jún 1993. On spomenul dátum 5. februára 1993. Ja sa pamätám, že to bolo 7. februára 1993, ale v podstate to nie je také dôležité. Bolo to začiatkom februára 1993 a bola snaha skomplikovať devízovú situáciu Slovenskej republiky, lebo my sme ich naozaj nemali. Zase si pamätám ako člen vtedajšej vlády, že v marci 1993 sme boli v situácii, že v Štátnej banke, teraz v Národnej banke Slovenska - alebo či sa to nevolalo Slovenská národná banka, to nie je podstatné, vieme, o aký subjekt ide -, sme mali asi len 30 miliónov dolárov, čo je pre človeka, ktorý chce žiť do konca mesiaca a nemá splatený byt a nájomné a ešte nemá kúpené stravné lístky, ak sa stravuje niekde v jedálni, nejakých 700 korún a, samozrejme, na celý mesiac.

    Takže sme boli nútení urobiť - vláda a ja sa k tomu hlásim, samozrejme, ako člen vlády -, boli sme nútení ako vláda urobiť jeden veľmi nevýhodný alebo čiastočne nevýhodný obchod. Predali sme jednu časť nášho priemyslu a odvtedy začali naše devízové prostriedky rásť ako šibnutím čarovného prútika. Ku koncu septembra 1998 bolo v Národnej banke Slovenska a v komerčných bankách Slovenska 11 miliárd dolárov. Dnes, ako všetci vieme, sú len 4. A tu vzniká, samozrejme, zákonitá otázka: Kde sa podelo za necelý rok hospodárenia tejto vlády 7 miliárd dolárov? To je dnes medzi bratmi 280 miliárd korún. A to som ešte podcenil, tú jednu korunu som nerátal, násobil som to len štyrmi.

    Aj vtedy zaúradoval pán Tošovský, vlastnoočne som čítal jeho článok v niektorom českom denníku, kde sa chválil už dávno post festum, keď už sa akosi nedalo s tým nič urobiť, že Česká republika si už v roku 1991 - keď na Slovensku o rozdelení štátu nehovoril ešte nik, také odvážne myšlienky vtedy ešte neboli s výnimkou pár prívržencov Slovenskej národnej strany, aj to skôr takých extrémisticky ladených, ktorí potom z tohto hnutia vypadli -, už vtedy si česká vláda dala tlačiť bankovky, české bankovky v ktoromsi latinskoamerickom štáte Honduras alebo v Nikaragui, to sa už presne nepamätám, aby hneď po 5. či 7. februári mohla nabehnúť na tieto veci. Toto sú len základné fakty.

    Slovenská vláda Mikuláša Dzurindu napriek tomu, že jej podpredseda spochybnil pred rokom, pred necelým rokom, vo februári 1999 dlh 24,7 mld. korún a trval, a na čom by táto vláda mala trvať, keď chce byť dôsledná, len na delení majetku podľa zákona číslo 491, to znamená aj bez tohto dlhu, a dobre, my by sme na tom aj tak ešte stratili, aj bez rokovania o štátnej zástave. Lenže teraz ten istý podpredseda vlády zrejme uvažuje ináč a už nechce deliť podľa zákona číslo 491, ale chce ísť ďalej a chce prijať tento imaginárny dlh, imaginárny, ktorým nás skutočne zaťažila česká strana, ktorým nás držala v šachu a ktorý nijaká slovenská vláda neprijala, nijaká slovenská vláda neprijala. Pán Zajac vo výnimočne krotkom tóne - to hodnotím pozitívne, lebo treba o ňom povedať aj dačo pozitívne, hoci väčšinou hovorím len negatívne a viem, čo hovorím -, takým miernym tónom hovoril o tom, že to kladieme na oltár vzájomných dobrých vzťahov. Nuž, ak tie vzájomne dobré vzťahy majú byť založené na tom, že Slovensko na tomto obchode, chudobné Slovensko, ktorého ekonomická úroveň nikdy nedosahovala úroveň Českej republiky ani proporčne, má byť tým gestom, má byť tým nositeľom gesta a dobrej vôle, tak je to pre vás strašné, že s tým súhlasíte.

    Vy si to totiž neuvedomujete a nechceli ste si uvedomovať a nechcete si uvedomovať a pán Zajac, samozrejme, aj jeho VPN si to nikdy neuvedomovalo. Dnes im vyčíta Ernest Weidler, ten, ktorý sa kedysi u pána Gašparoviča uchádzal o miesto prvého prezidenta Slovenskej republiky, vyčíta im, prečo nepristúpila VPN na to, aby sa utvorila konfederácia Česká republika a Slovenská republika. Lebo to neadresuje, dúfam, nám teraz, alebo ako pán Kusý chce likvidovať tento štát, tak možno aj on, pán Weidler. Myslím si, že sa to vzťahuje, je to spojené s ostrou kritikou VPN. Toto sú tie základné fakty. Vy si neuvedomujete jeden fakt. Slovensko, a teraz ma dobre počúvajte, no nepočúvate. Pán Hort sa smeje, čože je to preňho. Bude hlasovať a vráti sa spokojne do svojho bydliska, a keď mu tam nejaký človek Slovák povie, čo si to urobil, Milanko, tak povie: "Ja som urobil veľa v mene republiky, ja som človek Mikuláša Dzurindu, ja som podpísal manifest SDKÚ." Takéto veci sa teda diali.

    Neuvedomujete si, že Slovenská republika v hodnotení, aj to je to, na čo pán premiér a ani jeho pán ekonomický námestník, viceminister nechce odpovedať, je to, že v roku 1996 a 1997 sa vyrobila tzv. Agenda 2000 Európskou úniou, ktorá nás mala v žalúdku, Európskou úniou, ktorá nám nachádzala chlpy na dlani, a keď ich nenašla, tak si vymyslela niekoľko príkladov, aby nás znevážila. Ale v ekonomickej sfére nás uznávala. V ekonomickej sfére nám prisúdila 41 % priemerného hrubého domáceho produktu v pomere k priemernému hrubému domácemu produktu členov Európskej únie, 41 %, dobre počúvajte, boli sme tretí. Česká republika bola druhá a mala 56 %. A ak nemáte na očiach klapky, ak nechcete nevidieť realitu, tak každý z vás, ktorý tu žil, musí povedať, že po roku 1993, po rozdelení štátu sa Slovensko rozvíjalo nepomerne dynamickejšie ako Česká republika. Mali sme síce väčšiu nezamestnanosť, nie tých strašných reálnych 25 %, ktorých je teraz, čo je už na hranici katastrofy, na hranici ekonomickej katastrofy, a nie je to len tragédia, že sme prví v Európe, ale to už hrozí ekonomickým kolapsom.

    Ale nie o tom chcem hovoriť, nie o nezamestnanosti, proti ktorej sa nerobí nič, ale o tom, že Česká republika mala o 15 % lepší hrubý domáci produkt ako Slovensko napriek tomu, že na Slovensku bol, čo teraz je už dávno minulosť, hovorí sa o jednom - dvoch percentách rastu HDP za minulý rok a tento rok sme mali HDP ročne okolo 5,7 až 6 %. Napriek tomu ten rozdiel bol 15 %. Čím to bolo? Nuž tým, že ekonomika Čiech a Slovenska sa nevyvíjala rovnomerne, že sa to robilo na úkor Slovenska, že to bola len takzvaná pomoc.

    Zase vám poviem jeden konkrétny údaj. Veľmi veľa som o tom písal. Mal som jednu rubriku v Novom slove ako jediný nekomunistický novinár tohto týždenníka, ktorá sa volala Bez okolkov, a kde som dva roky týždeň čo týždeň písal o ekonomických a iných sociálnych i kultúrnych krivdách, ktoré sa dejú Slovensku. Predstavte si, že za rok 1961 keď sa začala družstevná bytová výstavba v celej bývalej Česko-slovenskej republike, na Slovensku sa postavilo 18,9, čiže 19 tisíc družstevných bytov. To znamená bytov, na ktoré si musel občan dať príspevok, aj keď vtedy veľmi skromný, nebolo to také strašné, ja sám som mal vtedy družstevný byt, stálo to asi 20 - 25 tisíc korún. V Čechách, ktoré sú dvojnásobne veľké, malo byť, vyrátajte si to, asi 28 tisíc družstevných bytov. Bolo 21 alebo 22, aby som neklamal, 22 tisíc bytov.

    Chceli stavať štyri železničné trate TGV (Trains de grande vitesse), ktoré sú vo Francúzsku. Jedna trať mala viesť z Prahy do Norimbergu, to už po roku 1989, druhá z Prahy do Drážďan, tretia z Prahy do Varšavy, štvrtá z Prahy do Viedne. Ani jeden jediný kilometer nemal viesť cez Slovensko. Zo 130 km diaľnic, ktoré sa stavali alebo mali stavať v rokoch pred rozdelením štátu 1991 - 1992, zo 130 bolo 112 km pre Českú republiku, 18 pre Slovenskú republiku. A keď k tomu pridáte toto bremeno, ktoré naložili slovenskému občanovi, slovenská vláda Mikuláša Dzurindu obrala týmto podpisom každého občana Slovenskej republiky aspoň o 7 - 8 tisíc korún. Každého, aj to dojča, ktoré sa v tejto minúte niekde v nemocnici v Bratislave alebo v Košiciach, alebo v Banskej Bystrici narodilo.

    To sú strašné veci a opakujem, vy, samozrejme, ťažko budete tieto veci riešiť ináč ako morálne, ale do toho radu morálne hanebných činov, do ktorého sa o chvíľu pripojí, a som presvedčený, že sa to presadí napriek siláckym rečiam niektorých členov SDĽ, ku ktorým sa pripojí odovzdanie neidentifikovanej pôdy a pričlení také územné členenie Slovenskej republiky, ktoré bude znamenať dočasnú - tá sa bude dať napraviť - tragédiu pre slovenských obyvateľov na južnom Slovensku a vôbec na Slovensku, po takýchto úderoch pod pás, ktoré dostáva Slovensko v mene tajnej dohody medzi SDK a SMK. Tá dohoda, samozrejme, raz vyjde najavo, niet takej tajnej dohody, ktorá by raz nevyšla najavo, a vtedy vyjdú najavo položky.

    Mal som v rukách a napísal som o tom článok z 15. apríla, je tam aj pán Gyurovszky, dúfam, že som ho teraz dobre nazval, to krásne maďarské meno Gyurovszky, bože, zbožňujem Slovákov s maďarským menom či Maďarov so slovenským menom. Pán Gyurovszky sa zúčastnil 15. apríla 1997 na rozhovore spolu s pánom Kálmánom Petöczom, ktorý sa už vtedy domáhal riešenia územného členenia Slovenska, s pánom Bugárom, ktorý sa vyhýba takýmto rokovaniam, a s pánom Csákym, ten sa takisto vyhýba, zúčastnili sa na rokovaní, na rozhovore s jedným redaktorom, s jedným spolupracovníkom Práce. A vtedy už povedal pán Bugár, čo spraviť s tou neidentifikovanou pôdou, ktorá je na juhu Slovenska, ako budú môcť Maďari, ako budú môcť Maďari, to citujem doslovne, ako budú môcť Maďari narábať s touto pôdou, keď je to štátna pôda. To povedal pán Duka-Zólyomi, tiež by nemal veľmi gestikulovať. Na jeho mieste by som strašne, strašne, strašne čušal. Strašne by som čušal, strašne by som čušal, lebo keď vám pripomeniem váš list, že Slovensko je kolonizátorská krajina, ktorý ste podpísali, a sedíte tu a nehanbíte sa tu sedieť, nehovoriac o iných veciach, ktoré nevyťahujem. Vieme svoju minulosť. Pravda? Ale nechajme to tak. Takže radšej korektne a čestne.

    To, čo sa chystá stať, to, čo sa stane, bohužiaľ, lebo nás je málo, by si mal slovenský národ veľmi dobre zapamätať a veľmi dobre uvedomiť. Ide tu o zradu všetkých, ktorí budú za toto hlasovať. Každý jednotlivec od predsedu parlamentu, ak bude hlasovať za to, po posledného poslanca koalície, každý si musí uvedomiť svoju zodpovednosť a každý si musí uvedomiť, že táto zodpovednosť sa premietne - budeme o tom hovoriť do omrzenia, ale budeme o tom hovoriť - do volebných výsledkov. Budeme opakovať slovenskému národu, čo s ním spravili tí, ktorí tento štát nechceli. To sa vzťahuje predovšetkým, samozrejme, na KDH a na SMK, ale aj na pána Weissa a spol., ktorí takisto vtedy úradovali a robili všetko proti. Som presvedčený, že tieto veci im slovenský národ nikdy neodpustí, najmä preto, že my budeme môcť čosi zmeniť, ak sa, nedajbože, dosiahne také územné členenie, ktoré je proti záujmom slovenského národa. Ako napísal tu prítomný pán Kvarda, západné Slovensko treba rozdeliť horizontálne, to znamená, celé južné Slovensko od Bratislavy po Kráľovský Chlmec odovzdať do rúk maďarskej správy, ktorú si tam vymysleli a ktorá by bola väčšinová. Pravdaže nie je, okrem tých dvoch okresov, ktoré nikto nespochybňuje. Toto sú fakty, ktoré sú hrôzou, pred ktorou stojíme a ktorá sa o niekoľko hodín alebo minút uzavrie pri tomto hlasovaní.

    A skutočne musím povedať, opakujem to naposledy najmä na adresu SDĽ, keď chcete ísť cestou, že sa zrieknete spravodlivosti v mene imaginárneho dlhu, ktorý nebol, ktorý bol vymyslený ako bič na čarodejnice, ako teraz vymýšľate rokovací poriadok, aj to bude taký bič na čarodejnice, na opozíciu, že večne nebudete v koalícii ani vy, tak si to uvedomte, ale to sú podružné veci v porovnaní s týmto, toto je osudová vec. Preto je jediná možnosť, vrátiť tento návrh vláde, požiadať ju, aby sa prerokovali jednotlivé položky, ktoré sú tu obsiahnuté, napríklad vyrovnanie podielu Komerčnej banky Praha a Všeobecnej úverovej banky Bratislava, ale napríklad aj otázka Štefánikovho dedičstva, napríklad konkréta tohto 24,7-miliardového dlhu, a až potom nech sa vláda rozhodne, nech sa zmluva s Českou republikou spraví. Chceme žiť s Českou republikou v normálnych vzťahoch, ale nesmie sa to stať na úkor slovenského národa.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slobodníka sa hlási celkom 8 pánov poslancov. Končím možnosť faktických prihlášok. Posledný je pán poslanec Krajči a končím. Pán poslanec Gašparovič už bol po.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som nadviazala na úvodné slová pána poslanca Slobodníka a taktiež prejavila názor, že som za uzavretie zmluvy, ale, samozrejme, nie za zmluvu tohto obsahu.

    Ďalej by som sa vyjadrila, tak ako pán poslanec, k vystúpeniu pána guvernéra Národnej banky. No ja som očakávala, pán guvernér, že si vypočujete vystúpenia poslancov pred týždňom, pretože poukazovali na otvorené otázky, na ktoré by mala práve Národná banka dať odpoveď, resp. dovysvetľovať poslancom. Ale ako som počúvala vaše vystúpenie, vy ste ma presvedčili o tom, že buď ste zámerne neodpovedali, alebo ste sa vôbec neinformovali o tom, čo požadovali poslanci v tejto snemovni. Je mi veľmi ľúto, ale skutočne vaše vystúpenie bolo také.

    Ďalej by som chcela konštatovať, tak ako pán poslanec Slobodník, že táto zmluva nepokrýva nedoriešené otázky. Je mi veľmi ľúto, že predseda vlády podpísal bez ohľadu na túto skutočnosť návrh zmluvy. Samozrejme, čo však možno očakávať od predsedu vlády, ktorý verejnú urážku našich podnikateľov českým premiérom nechá bez povšimnutia namiesto toho, aby bránil záujmy a dobré meno podnikateľov svojho národa. Pán premiér, tak ako ste nebránili našich podnikateľov, z tejto zmluvy mám pocit, že ste nebránili ani záujmy slovenského národa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na potvrdenie pravdivosti slov, ktoré povedal pán poslanec Slobodník, chcem pripomenúť občanom Slovenskej republiky aj prítomným poslancom poslaneckej snemovne, že po rozdelení federácie Česká republika dva roky hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Až sa minuli peniažky, ktoré uliali do zahraničia, začala Česká republika hospodáriť so značným deficitom v štátnom rozpočte. To je prvý moment, ktorý varuje.

    Druhý moment, minulý týždeň sa predseda českej vlády na adresu poslancov českej poslaneckej snemovne opýtal, čo chcú, keď im vláda pripravila takú výhodnú zmluvu o rozdelení majetku bývalej federácie. Už chceme teda pádnejší argument o tom, že táto zmluva je výhodná pre Českú republiku a nevýhodná pre Slovensko? Ak vláda na toto nereagovala, mali by poslanci poslaneckej snemovne prinajmenšom zbystriť pozornosť a začať uvažovať nad právnosťou tohto aktu, ktorý sa chystá, a nad jeho dosahom pre občanov Slovenskej republiky. Keď sme sa my snažili vysporiadať naše vzťahy v rámci bývalej federálnej armády, usilovali sme sa o rozdelenie archívov spravodajských služieb a usilovali sme sa dostať obrovský majetok, historický a duševný majetok v múzejných exponátoch, ktoré zostali v Prahe, tak nám česká strana odpovedala, keď sme aj fyzicky rozdelili archívy, že ide o ohrozenie suverenity Českej republiky. No a kde je naša suverenita, suverenita Slovenskej republiky?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení načrel do začiatku delenia majetku a do toho, čo predchádzalo tomuto deleniu. Spomínal lodnú dopravu, Československé aerolínie a podobne. Ja by som chcel k tomu dodať, že vo funkcii ministra vlády v tom čase sme veľmi dôrazne upozornili predsedu vlády pána Čarnogurského, že česká strana chystá rozdelenie štátu a slovenská musí urobiť analogický materiál a podklady, aby sme boli dôkladne pripravení na toto delenie. Dokonca skupina na čele s pánom Mariánom Tkáčom, vtedajším námestníkom ministra financií, a ďalšími, v ktorej som bol aj ja, vypracovala osnovu správy o delení Česko-slovenskej republiky. Avšak pán Čarnogurský so svojimi ľuďmi presadil, že sa vypracoval materiál, ktorý mal zdôvodňovať katastrofu, keby došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a nie pripraviť sa na toto delenie. Tým vznikol sklz, ktorý sa už potom nikdy nedal dobehnúť.

    A v tejto súvislosti by som chcel povedať, že pán Dzurinda, pán Jusko boli námestníkmi ministrov, pán Dzurinda konkrétne námestníkom ministra dopravy a vie veľmi dobre, ako došlo k deleniu Československých aerolínií, čo sa stalo s lodnou dopravou a podobne. Čiže je to jeho plná zodpovednosť. Ako sa vtedy prichádzalo o majetok, tak pokračuje vo svojich tradíciách a takisto pripravil aj túto zmluvu, ktorá ustupuje českej strane práve tam, kde sa ustupovať nemá, kde ide jednoducho o náš majetok, ako je to v prípade slovenského pokladu a ďalších, kde jednoducho treba položiť argumenty na stôl a naozaj sa s českou stranou dohodnúť, ale ako rovný s rovným. A to žiada aj Slovenská národná strana.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Podvodné finančné operácie pred rozdelením bývalého Česko-Slovenska, ktoré spomenul pán poslanec Slobodník, boli len prvým krokom rozličných zákulisných ťahov a podvodov, ktoré si dovoľuje jeden štát, jedna krajina, a v nich aj pokračuje voči Slovenskej republike. Myslím si, že história nás učí, že ani jeden anglický guvernér v hociktorom okupovanom štáte, ktorý bol pod anglickou korunou, nikdy nezastával záujmy tej krajiny, ale vždy zastával záujmy anglického dvora, anglického kráľa alebo kráľovnej. Žiaľbohu, máme vládu, ktorej zrejme tiež opäť niekto niečo nadiktoval, možno im sľúbil rýchlejšie tempo integrácie, ale to, že to bude stáť nielen každého občana peniaze, nielenže to zlikviduje akékoľvek možnosti napraviť niektoré krivdy, ktoré sa dejú, alebo sa môžu udiať takouto zmluvou, je oveľa zarážajúcejšie. Ťažko odmerať všetko peniazmi, ale myslím si, že tá nesvojprávnosť a taký spôsob rokovania a prístupu k veciam, ktoré sú vrcholovým záujmom nášho štátu, ako uvádza naša vláda, tak to skutočne nemá páru. Skutočne sa ukazuje, že ten, kto nechce štát, nech sa nechá potom riadiť, pretože to potom nijako inakšie nemôže dopadnúť, len tak, čoho svedkami sme teraz. Nielenže táto vláda ožobračuje občana zlým ekonomickým vedením štátu, ale dokonca ho okráda o ďalšie finančné prostriedky vo vzťahu k zahraničiu. A to je skutočne výsledok, to vyznamenanie, ktoré nepotrebuje nijaký komentár.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vláda Slovenskej republiky sa na nás obrátila s požiadavkou na autorizáciu svojej zmluvy o vysporiadaní a rozdelení majetku medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Samotná politická vôľa mať vysporiadané majetkové pomery so susednou krajinou je, myslím si, namieste a treba to hodnotiť pozitívne. Na druhej strane nie je možné k rozhodovaniu o majetku občanov štátu pristupovať bez náležitej prípravy, finančnej i majetkovej analýzy. Vzhľadom na to, že nielen pán poslanec Slobodník, ale i viacerí ďalší poslanci kvalifikovaným spôsobom spochybnili výhodnosť vládou predloženej zmluvy pre slovenskú stranu, dovolím si navrhnúť, aby Národná banka Slovenska písomne predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu k prerokúvanej zmluve a k prerokovanému bodu programu s tým, že by sa vyjadrila k vecným pripomienkam, ktoré vzišli z vystúpenia poslancov, tak, aby sme mohli objektivizovať niektoré námietky a aby poslanci, ktorí budú rozhodovať o tejto zmluve, vedeli, aké dôsledky bude mať hlasovanie pre Slovenskú republiku.

    Preto dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a požiadali Národnú banku Slovenska o vypracovanie písomnej správy. Nestačí nám totiž vystúpenie pána guvernéra k predloženej zmluve a k pripomienkam, ktoré vzišli z rozpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán poslanec Slobodník, vaša reč bola plná nenávisti, vyhrážok, urážok, mystifikácií, mýtov. Pre vašu pamäť uvediem, že bez Strany demokratickej ľavice by nebolo ani Ústavy Slovenskej republiky, bez Strany demokratickej ľavice by nebol býval prijatý zákon o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a veci by sa boli bývali skončili celkom inak, ako sa skončili.

    Váš názor na zmluvu, pán Slobodník, je v príkrom rozpore s názorom bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Českej republike pána Mjartana, ktorý gratuloval svojmu nástupcovi pánovi Stankovi, že sa konečne podarilo dostať veci zo slepej uličky, do ktorej sa dostali vtedy, keď vládlo Hnutie za demokratické Slovensko. Pýtam sa, keď máte toľko rozumu, prečo ste ho nepoužili a nedohodli s pánom Klausom lepšiu zmluvu? Prečo ste to nedokázali urobiť? Jednoducho potrebujete pri každej príležitosti ukazovať ľuďom nejakého nepriateľa, nejakých zradcov janičiarov. Vy neviete konštruktívne pracovať v politike, neviete robiť opozičnú politiku, vy by ste jednoducho bez nepriateľov nemohli existovať. To, čo ste nám rozprávali, rozprávali ste, pán Slobodník, päť a pol roka, tak sa nevyhrážajte tým, že to budete rozprávať znova. Výsledok vašej rétoriky je taký, že nemáte koaličného partnera, s ktorým by ste zostavili vládu, a nemáte partnerov v zahraničí. Táto zmluva nejaví žiadne známky toho, že by dlhodobo poškodila národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, naopak, konečne dokázala dať do poriadku vzťahy s Českou republikou. Dokazuje to, čo ste nedokázali vy, keď ste boli pri moci, preto na ňu tak útočíte.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení hovoril o zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a použil aj taký výraz, veľmi kritický, že táto zmluva vlastne nepokrýva nedoriešené otázky vo vzájomných vzťahoch. Ona nielenže nepokrýva nedoriešené otázky, ale znovu odkrýva aj doriešené otázky a odkrýva ich takým spôsobom, že vlastne redukuje už veci, ktoré boli dohodnuté. V roku 1993 vlastne česká strana uznala a priznala, že zlato slovenského štátu je majetkom Slovenskej republiky a doteraz ho protiprávne zadržiava. Táto zmluva sa tohto slovenského majetku vzdáva. Vám to neprekáža.

    Pred chvíľou pán poslanec Weiss reagoval na vystúpenie pána Slobodníka a hovoril, že neprijímame zmluvu preto, lebo chceme stále hľadať nepriateľa. Nie je to v tom, prečo sa nepodpísala doteraz táto zmluva, a jednoducho takúto zmluvu by Mečiarova vláda nikdy neschválila. Prečo sa česká...

  • Pani poslankyňa, prosím, reagujte na ostatného rečníka.

  • Áno, stále reagujem na pána poslanca Slobodníka. Prečo sa usiluje česká strana dosiahnuť, aby bola táto zmluva podpísaná práve v tomto čase? Nuž jednoducho práve preto, že majú skúsenosti s pánom Dzurindom ešte ako námestníkom ministra a vedia, že im vlastne ustúpi vo všetkých otázkach. Preto potrebujete túto zmluvu rýchle schváliť, aby ste dali zadosť ambíciám českej strany. V tomto je problém, niet sa kam ponáhľať. Francúzi s Rusmi si svoje otázky okolo dlhov vyriešili až po 79 rokoch len kvôli tomu, že obom stranám záležalo na korektnom uzatvorení zmluvy na rozdiel od tejto.

  • Obávam sa, že pán poslanec Slobodník už podal lepšie výkony ako dnes poobede. Ten výkon bol veľmi unavený, a dokonca by som povedal aj veľmi otravný a nudný, pretože nepovedal nič nové, iba tisícikrát zopakoval tie isté lži a tie isté nezmysly. Obmedzil by som sa iba na dve drobné poznámky.

    Tá prvá sa týka pána poslanca Slobodníka samotného a jeho vlastných výrokov. Pán poslanec Slobodník v roku 1990 v lete povedal, že Česko-Slovensko nebude nikdy rozdelené. A čo to tu dnes rozpráva? Pán poslanec Slobodník ešte v rakúskej televízii v októbri 1992 rozprával o tom, že HZDS nejde o rozdelenie Česko-Slovenska, ale HZDS ide o lepšie usporiadanie štátu, a dušoval sa, že Česko-Slovensko ostane uchované. Tak to, čo nám tu dnes rozpráva, sú úplné nezmysly. Pán poslanec Gajdoš hovorí, že to bol vývoj. No tak nech si takýto vývoj strčí za klobúk. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Povedal by som, že...

  • Poznámky poslanca Gajdoša z pléna.

  • Pán poslanec Gajdoš, vaše absolútne impertinencie si vyprosujem a hovorte si ich doma manželke, ak chcete hovoriť nezmysly, ale nie tu v parlamente.

    Druhá poznámka. Samozrejme, že tí, ktorí tento štát rozdelili a rozdelili ho takým spôsobom, že ho ani nevedeli rozdeliť, dnes iba nariekajú a nariekajú úplne zbytočne. Pretože jednoducho ich neschopnosť usporiadať veci, ktoré sami vytvorili, bola od začiatku jasná. Neboli na toto rozdelenie pripravení, zle rozdelili tento štát, pripravili Slovenskú republiku o množstvo vecí, nad ktorými teraz plačú, a ich náreky sú úplne zbytočné.

    A posledná poznámka. Ak sa dá o niečom hovoriť ako o ceste k dobrej spolupráci s Českou republikou, tak je to práve táto zmluva, ktorá je dobrou zmluvou pre občanov Slovenskej republiky a Českej republiky.

    Ďakujem.

  • Reagujúc na vystúpenie pána Slobodníka by som chcel povedať, že keď Mečiarova vláda pripravovala rozdelenie podľa takzvaného nulového variantu, tak dnešná vláda pod vedením pána Dzurindu pripravuje riešenie takzvaného dvojnulového variantu, to znamená, že...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, choďte si vybaviť svoje nedorozumenia mimo rokovacej sály.

    Pán poslanec Krajči.

  • Prosím, keby som mohol dostať čas, ak mi bude chýbať.

    Čiže keď Mečiarova vláda pripravovala naozaj rozdelenie podľa nulového variantu, Dzurindova pripravuje podľa dvojnulového. A že je to pravda, povedal aj sám Zeman, ktorý tvrdil, že 7 mld. korún získava z podpisu tejto zmluvy, ktorú pripravil pán Dzurinda. Dzurinda je predseda vlády, ktorý sa smeje z výrokov pána Zemana, keď hovorí o slovenskom pive, ktoré sa dá používať na vyplachovanie protéz, a miesto toho, aby protestoval, tak si dá české pivo. Ale to je Dzurinda.

    Ďalej by som chcel povedať, čo je výhodné pre Čechov, tak to je označované v Čechách ústami pána Zemana, že na Slovensku existuje akási skupina slovenských separatistov, ktorí presadzujú absolútne iné záujmy. Tak, páni, tí slovenskí separatisti sme my, aby ste vedeli, a jednoducho na rozdiel od vás nepresadzujeme naše vlastné záujmy, ale záujmy tohto národa.

    A na záver len pre pamäť chcem povedať aj pánu Weissovi, že lepšie mu sedí otázka pašovania cigariet, tak ako to bolo vo Zvolene, nech si na to spomenie a nehovorí pánu Slobodníkovi niečo pre pamäť.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Slobodníka takou poznámkou, že som presvedčený, že nie všetci rozumejú tomu, čo pán Slobodník povedal. Nikto z nás opozície nie je proti prijatiu takejto zmluvy, práve naopak, každý susedský vzťah a každý priateľský vzťah je dobrý vtedy, ak sú vyrovnané najmä dlhy, na to je každý citlivý. To isté chceme urobiť aj my a pán poslanec Slobodník reagoval na niektoré body tejto zmluvy, ktorá má byť potvrdená Národnou radou, ktoré nie sú v poriadku. Neviem, prečo takto, všetci páni z koalície, reagujete, ako by sme nechceli prijať zmluvu. Chceme prijať zmluvu, ale dobrú zmluvu, ktorá bude rovnako výhodná pre Slovensko, ako aj pre českú stranu. Možno sa to niekedy nedá, ale treba hľadať možnosti, ktoré sú tu dané.

    Viete, niektorí reagujete celkom z pozície nervóznych predstaviteľov svojich politických strán. To už je obohraté, že HZDS nevie byť v opozícii, že sme zvyknutí na niečo iné. Páni, vy neviete viesť opozíciu, ale neviete byť ani v koalícii, a to je to strašnejšie, Peter. Takže prečo vychádzame stále z takýchto postov a pozícií? Riešme túto zmluvu, nech nám odpovedia na problémy, ktoré predniesol aj poslanec Slobodník a my ostatní. Potom sa môžeme baviť, keď dáte na to vecné praktické odpovede, ktoré sú skutočne nezavádzajúce a sú reálne.

  • Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Húska. Po ňom vystúpi pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    nebudem sa teraz dotýkať výpočtov a otázky miery alebo nemiery dosiahnutej dohody, ale chcem sa dotknúť toho podstatného, čo vlastne dohoda je. Dohoda je vždy vyjadrenie nejakého stupňa záujmu, a to buď kultúrneho, politického, alebo všeobecného, ale aj ekonomického. A dohoda, jej kvalita a miera jej vnútornej vyváženosti je daná tým, do akej miery má vyvážené kompromisy. Pretože nesporne práve pri záujmoch dvoch strán vždy stoja tieto záujmy koniec koncov proti sebe a vyváženie týchto záujmov vyjadruje mieru kompromisu, a ak miera kompromisu je naozaj veľmi nízka v prospech jedného a vysoká v prospech druhého, tak v podstate nejde o kompromis, ale ide o diktát. Ide v podstate o stanovenie alebo využitie slabšej vyjednávacej pozície jednej zo strán. A je nesporné, že pán predseda vlády Dzurinda bol v slabšej vyjednávacej pozícii nielen preto, že je predstaviteľom 5,5-miliónového štátu, ale aj preto, že v rýchlom zháňaní zahraničných politických úspechov, ktorými by sa ako figovými listami zakryli zlé hospodárske výsledky tejto vlády, dostal sa do situácie slabšej vyjednávacej pozície a je nesporné, že to tak je.

    Rád by som zdôraznil, že problematika riešenia slovensko-českej alebo česko-slovenskej otázky, samozrejme, musela byť zmluvne riešená a rád by som zdôraznil, že bez ohľadu na celú polaritu, protirečivosť týchto záujmov by bolo dobré, aby bolo sústavne zdôrazňované, že strategické záujmy obidvoch republík, teda Českej republiky aj Slovenskej republiky, sú v tom, aby boli čo možno najúčinnejšími kooperátormi, teda aby vzájomne spolupracovali. Samozrejme, nesmieme prejsť z tohto konštatovania do nejakého naivného postupu a do predpokladu, že jednoducho náš partner na základe toho sa bude usilovať o minimum svojich záujmov. To nie je pravda, nebola pravda a nebude pravda.

    Môžem povedať ako človek, ktorý sa zúčastnil na rokovaní o riešení slovensko-českej otázky v slovenskej delegácii vedenej pánom Mečiarom a ktorá vyjednávala s českou delegáciou vedenou pánom Klausom, že obe delegácie si boli vedomé protichodnosti svojich vlastných záujmov, ale obe delegácie mali na pamäti to, že nesmieme dopustiť, aby sme zaťažili tieto vzájomné vzťahy hypotékou nejakého nekontrolovaného konfliktu, v ktorom by napríklad ako v Juhoslávii museli trpieť občania obidvoch republík a vlastne by to natrvalo zaťažilo vzájomné vzťahy.

    To znamená, že sme hľadali spoločné riešenia a, samozrejme, nebolo celkom ľahké ich dosiahnuť, pretože zase vyjednávacia pozícia Českej republiky bola naozaj výhodnejšia. Väčšina deleného majetku sa pohybovala buď na území Českej republiky, alebo v dispozícii Českej republiky. A v tomto zmysle slova pochopiteľne táto situácia bola využitá a môžem povedať, že niektoré veci aj doteraz ďalej český partner používa tak, ako je mu výhodné. Ako vidíte, urobili sme napríklad síce len minimum možného spoločného postupu vo forme zmlúv o únii, ale hneď prvú zmluvu o únii, napríklad o peňažnej únii, vypovedala česká strana po niekoľkých dňoch existencie samostatných štátov.

    Ale na druhej strane, samozrejme, česká strana má napríklad aj ekonomický záujem na colnej únii, pretože väčšinou z nej má viac a tam sa ani len na chvíľu nepokúša túto zmluvu, dajme tomu, narušiť. A to považujem za celkom legitímne, ide o to, aby sme boli partneri a aby sme si vzájomne videli do svojich záujmov.

    Zároveň chcem povedať, že zmluvy netreba robiť za každú cenu. Napríklad už som spomenul vo faktickej poznámke, že zmluva o vyrovnaní medzi Československou republikou ako jedným z nástupníckych štátov rakúsko-uhorskej monarchie a Rakúskou republikou ako druhým nástupníckym štátom mali byť uzavreté do konca decembra 1919 alebo najneskôr do 1921, a ako vidíte, doteraz sa neuzavreli tieto zmluvy a koniec koncov to neznamená prekážku pre vzájomné vzťahy Českej republiky s Rakúskom a Slovenskej republiky s Rakúskom ako dvoch nástupníckych štátov.

    Z týchto dôvodov chcem povedať, že, samozrejme, musíme hľadať kompromis, musíme sa dojednávať, ale tie kroky nesmú byť jednotlivé kroky, ktoré robíme vo viacerých dohodách, pretože takýto zložitý vzťah je možné riešiť iba viacerými dohodami, nesmie byť tak výrazne jednostranný, ako bola táto zmluva. Zaraz sme zase u nás platili výrazným ekonomickým znevýhodnením. A pritom je zaujímavé, vážení priatelia, že aj táto zmluva sa teraz vyhla problematike zlata. Ale čo to vlastne znamená? Že napríklad zlato, samozrejme, môže aj nemusí byť postúpené a môže byť nástrojom, pomocou ktorého vyvíjame na susedného partnera svoj vplyv, a to nie férový vplyv. To znamená, takto sa veci majú.

    Zároveň treba povedať, že máme aj vzájomné vzťahy zaťažené problematikou, ktorá stále nie je riešená a nemohla byť napríklad ani predmetom riešenia pri rozdelení republiky, pretože jednoducho boli témy, ktoré sa nedali vôbec nastoliť. Napríklad viete, že slovenské obce, desiatky obcí z takzvaného hornooravského regiónu a hornospišského regiónu boli vymenené za takzvanú českú časť Těšínska s tým, že tento územný vzťah bude územne vzájomne kompenzovaný medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. A nebol územne kompenzovaný. Chcem povedať, že ten návyk je už taký, že dokonca vyrovnávanie, ktoré vzniká pohybom koryta rieky Moravy, bolo uskutočnené medzi Československou republikou tak, že sa postúpilo 6 ha na základe tohto posuvu na rakúsku stranu, ale znova to bolo vyplatené z hektárového vlastníctva Slovenskej republiky a to pribudnutie, ktoré na základe pohybu rieky bolo v prospech Českej republiky, ostalo taktiež nekompenzované. Tieto skutočnosti tu jednoducho sú. A my prinajmenšom, samozrejme, nechceme predsa vnášať nejaké územné problémy medzinárodného typu s inými ďalšími štátmi, ale tento vzájomný vzťah medzi Slovenskou a Českou republikou musí aj v budúcnosti v záujme zlepšovania postupnej kooperácie a pôsobenia aj voči tretím štátom, byť raz riešený. Z takýchto dôvodov považujeme naozaj zmluvu za nedostatočne a nedobre pripravenú.

    Aby bolo vidieť, s akým chvatom bola robená, tak bolo to vidieť aj v tom, že sa do parlamentu dostala v dikcii a v znení, kde prílohová časť už nezodpovedala vlastnej dohode, a potom tu, povedal by som, veľmi nešikovným spôsobom to vysvetľoval podpredseda vlády, že nedopatrením v náhlosti, v chvate nebol dodaný správny text, ktorý je kdesi zapečatený. Ako je to možné, že sem nepríde poriadny text? Je to jednoducho dané tým, že nie je pravda, že táto vláda myslí štátnicky. Štátnicky myslí taká vláda, ktorá sa, samozrejme, usiluje o dobré vzťahy so susedmi a tobôž o dobré vzťahy so susednou Českou republikou, ale na druhej strane tieto vzťahy za cenu lacných krátkych efektov, politických efektov nemá jednoducho predávať.

    Z týchto dôvodov máme v zásade stanovisko, že budeme podporovať postupné vyriešenie celej problematiky medzi Slovenskom a Českom veľmi pokojnou, veľmi priateľskou, veľmi korektnou cestou, ale zároveň sme proti uponáhľaným, nešikovným riešeniam, ktoré mimochodom neukazujú na stupeň štátnickej zrelosti našej vládnej garnitúry, ktorá mala pri tomto vyjednávaní minimálne dosiahnuť určitú rovnováhu, a nie kúpiť dočasný krátky politický úspech za cenu, ako to bolo hovorené 7 mld. Sk. Som presvedčený, že v záujme budúceho strategického vzťahu medi Českou a Slovenskou republikou sa musia tieto veci stále vyjednávať, ale korektne, a korektný spôsob nie je vazalský spôsob.

    Priatelia, nie sme, nechceme a nebudeme vazalmi druhých a budeme musieť vyjednávať síce korektným spôsobom, ale nikdy nie tak, aby sme poškodzovali záujmy Slovenska. Tieto dve skutočnosti sú zakryté niektorým nekritickým posudzovateľom našej spoločnej česko-slovenskej minulosti. A možno to aj dokonca často vysvetliť, sú to napríklad rodinné vzťahy a podobne, ale to neznamená, že by sme mali pripustiť takýto postup medzi štátmi. Táto zmluva v polohe, ako bola predložená parlamentu, ukazuje také veľké dávky nedorobkov, že naozaj ťažko s ňou súhlasiť, i keď zásadne súhlasíme s tým, že sa treba usilovať o maximum dohody medzi Slovenskou a Českou republikou, samozrejme, na princípe partnerstva.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Cuper. Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hudec. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper, môžete sa pripraviť na ďalšie vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak mi dovolíte, chcel by som konkretizovať jeden údaj, ktorý uviedol pán poslanec Húska, a to, že Československá štátna banka, resp. vedenie banky 30. júna 1992 znížilo bilančný úhrn aktív o 286 mld. a na strane pasív tiež o 286 mld., teda spolu o 572 mld. vtedajších korún československých. Ako dôvod uviedlo potrebu kompenzácie príjmov a výdavkov štátnych rozpočtov a štátnych fondov, ako aj položky z bilancie ČSOB. To v skutočnosti znamenalo na jednej strane presun majetkových hodnôt Štátnej banky československej výlučne v prospech Českej republiky a na druhej strane výrazné zníženie objemu majetkových hodnôt určených na delenie medzi Českú republiku a Slovenskú republiku. Táto zvyšná časť bilancie Štátnej banky československej sa po menších korektúrach 31. decembra 1992 upravila na stav aktív 376 mld. a pasív v rovnakej výške. Dôsledkom tejto falošnej transakcie bolo, že si Česká republika z majetku Štátnej banky československej privlastnila hodnoty enormných rozmerov, a to v sume 572 mld. Kčs, kým Slovenská republika bola zároveň vylúčená z možnosti uplatniť tretinový podiel na týchto hodnotách, čo predstavuje sumu vyše 191 mld. Sk. Teda, o akej kompenzácii čoho chce táto zmluva hovoriť? Je to jednoducho potvrdenie podvodu, finančného podvodu, a keby sme mali takúto zmluvu ratifikovať, tak tento podvod budeme legalizovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper. Po ňom vystúpi pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcel som pozdraviť aj pána predkladateľa predsedu vlády Slovenskej republiky, ale niekde sa stratil do prvej lavice, skúša, ako mu to bude svedčať asi naspäť ako poslancovi.

    Vážený pán predseda vlády,

    milé dámy,

    vážení páni,

    medzinárodné zmluvy, najmä ak sa nimi majú deliť alebo usporadúvať pomery medzi dvoma vzniknutými štátmi, alebo ak ide o akékoľvek usporadúvanie vzťahov medzi dvoma alebo viacerými subjektmi, mali by byť uzatvárané v pokoji a nikdy by nemali byť uzatvárané v časovej tiesni. Predkladaný návrh zmluvy nám hovorí vo svojej predkladacej správe o tom, že kvôli časovej tiesni sa k návrhom oboch týchto dokumentov, teda myslí sa tým zmluvy a jej prílohy, pred ich podpísaním uskutočnilo iba skrátené medzirezortné pripomienkovanie príslušnými slovenskými inštitúciami. Neviem, prečo v inej časti sa hovorí o tom, že česká strana na rozdiel od slovenskej mala dostatok času aj na prerokovanie, aj na medzirezortné pripomienkovanie. Ide o to, že česká strana na rozdiel od slovenskej sa na spravovaní Slovenska naučila ovládať cudzie národy a nazbierala dostatok skúseností, aby nám aj po rozdelení vnucovala akýmkoľvek neprimeraným spôsobom svoju vôľu. A to aj preto, že tento národ má jednoducho nesvojprávnu vládu, vládu, ktorá je schopná za to, aby posedela ešte nejaký čas vo svojich kreslách, predať Slovensko za každú cenu. Ale história je najlepšou učiteľkou a veľa sa tu pohovorilo o období, ktoré predchádzalo uzatvoreniu tejto zmluvy.

    Pán Weiss nás pred chvíľou poúčal o nehynúcich zásluhách Strany demokratickej ľavice, o tom, že delenie federálneho majetku alebo po bývalom spoločnom štáte mohlo byť oveľa elegantnejšie, oveľa prospešnejšie pre Slovenskú republiku, ak by sme boli akceptovali návrhy Strany demokratickej ľavice. V prvom rade pánu Weissovi chcem povedať, že zrejme ako predseda zahraničného výboru tohto parlamentu nepozná medzinárodné právo a najmä jeho Viedenský dohovor o zmluvnom práve.

    Pán Weiss, nebolo možné súhlasiť alebo za nijakých okolností sa zmocniť vášho návrhu, alebo návrhu Strany demokratickej ľavice, že najprv rozdelíme majetok a potom štát. Bol to veľmi hlúpy návrh. Nedá sa deliť niečo, čo jednoducho je nedeliteľné. Subjektom federálneho majetku alebo vlastníkom federálneho majetku bol nominálne federálny štát. Pokiaľ nedošlo k jeho zániku rozdelením, nebolo možné nakladať s majetkom právoplatného vlastníka, to znamená federálneho štátu. Teda k efektívnemu deleniu majetku po bývalom spoločnom štáte mohlo dôjsť až vtedy, keď sa prijal zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ale táto psia logika je zrejme vlastná viacerým politikom Strany demokratickej ľavice, pretože nás pán Orosz v ústavnoprávnom výbore poúčal, že samotný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky visí vo vzduchu, či v "lufte", ako presne povedal.

    Chcem pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru odporučiť, aby si prečítal článok 152 platnej Ústavy Slovenskej republiky, kde sa jednoznačne hovorí o tom, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom od uverejnenia rozhodnutia Ústavného súdu, republikových neplatností spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.

    Pán Orosz, zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol publikovaný v Zbierke zákonov, teda platí aj v Slovenskej republike, lebo nie je mi známe to, že by ho bol Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil alebo čokoľvek na ňom menil, a to by bolo do 90 dní zakladalo právo zrušiť tento zákon. Teda ak česká strana nedodržuje zákon, pod ktorý sa podpísala takisto ako slovenská strana, nekoná v dobrej viere, ktorá sa žiada, a je súčasťou medzinárodných zvyklostí a vierolomne ho sama porušila, keď si prisvojila vlajku bývalého spoločného štátu. Nie my, ako tvrdí pán predseda českej vlády, nie my sme boli iredentisti, my sme iba uplatnili odveké sebaurčovacie právo spravovať si svoje záležitosti sami bez cudzej nadvlády. Neviem, ale každý Slovák, ktorému je slovo sloboda drahocenné, bol rád, že je tu samostatná Slovenská republika, že je tu samostatný slovenský štát, že sme slobodný a demokratický národ v rodine európskych národov.

    Viem, ako sa pán Zeman pri schvaľovaní zákona o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za každú cenu snažil "prepašovať" do tohto návrhu zákona svoje pozmeňujúce návrhy, že aj po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ostane Česko a Slovensko v únii. Tá únia bola natoľko nedefinovaná, že by bola umožňovala najmenej dvadsatoraký výklad, tak ako iné návrhy z dielne pána Zemama. A ak pán Zeman uplatnil to, čo som povedal, že sa naučil ovládať slovenský národ na jeho spravovaní počas prvej republiky a neskôr aj počas spoločného štátu, tak to platí o jeho snahe ovládnuť ho aj prostredníctvom návrhu tejto zmluvy dvojnásobne. V samotnej zmluve slovenská strana naozaj vystupovala ako nesvojprávny subjekt, konala v časovej tiesni.

    Zmluva nezodpovedá ani ďalším medzinárodným zvyklostiam, v mnohých častiach odporuje Viedenskému dohovoru o zmluvnom práve, a preto vo svojej podstate nespĺňa náležitosti v súlade s medzinárodným právom. Čo je najpodstatnejšie, že v samotnej predkladacej a dôvodovej správe jej predkladateľ hovorí o tom, že obsah zmluvy, ktorý je podstatnou a esenciálnou náležitosťou každej zmluvy, nie je definitívny. To sa už nebudem zmieňovať o veciach, ktoré boli z hľadiska finančného a ďalšieho vyrovnania predmetom úvah mojich kolegov.

    Chcem v súlade s tým, čo som povedal, navrhnúť na záverečné hlasovanie dve uznesenia. V prvom rade chcem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti text zmluvy vláde Slovenskej republiky, aby tento znovu prerokovala s českou stranou, uzatvorila sporný obsah zmluvy a takto dokompletovaný návrh zmluvy opätovne doručila Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ak by toto uznesenie, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, neprešlo, mám návrh, aby sa druhé uznesenie stalo súčasťou alebo prílohou zmluvného dokumentu a toto uznesenie, aby znelo: Vláda Slovenskej republiky reprezentovanej predsedom Mikulášom Dzurindom, podpredsedom vlády Ivanom Miklošom, ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom a ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou pri uzatváraní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku postupovali neštandardne v rozpore s medzinárodným právom a pri jej predkladaní do Národnej rady Slovenskej republiky uviedli Národnú radu Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky do omylu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto ustanovenie má oporu aj v medzinárodnom práve v článku 69 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, kde sa jasne hovorí, že ani zástupcovia štátu zastupujúci záujmy pri uzatváraní medzinárodných zmlúv nemôžu konať v omyle alebo dopúšťať sa omylu, ďalej podvodov alebo korupcie. Je tu množstvo možností uvažovať, ak pozeráme na ten neuzavretý obsah zmluvy, ak uvažujeme o delení aktív alebo o tom, ako sa delili aktíva a pasíva po bývalej Československej obchodnej banke, neschopnosti dať do zmluvy dodatok, že nebol vyriešený problém satisfakcie za českou stranou vymenené územia severnej Oravy a Spiša, hovorím zmienka, nie požiadavka finančného vyrovnania, tak je celkom namieste otázka a - pán premiér, žiaľbohu, sa niekde zasa vyľudnil -, opýtať sa ho, či konali pri uzatváraní tejto zmluvy jednotliví ministri alebo ich rezortní pracovníci v omyle, nebodaj v podvode alebo nebodaj, že boli českou stranou korumpovaní. Potom sa nedivme, že takto uzatvorená zmluva neumožňuje požadovať od českej strany tie finančné satisfakcie, ktoré slovenskej strane právom patria, s ktorými sa na slovenskej strane počítalo a na ktorých sa mali podieľať, ako to bolo napríklad sľúbené, aj 13. a 14. platom učitelia v Slovenskej republike.

    Potom je tu, samozrejme, namieste aj politická zodpovednosť za takto uzatvorenú medzinárodnú zmluvu. Pán ministerský predseda nemôže v nijakom prípade konať v časovej tiesni. O mnohých medzinárodných zmluvách sa rokuje roky. Uzatvoria sa, ale, samozrejme, niektoré zmluvné strany si roky nepokladajú za povinnosť plniť ich obsah. Chcem sa opýtať pána ministerského predsedu alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu, aká časová tieseň, aké dôvody na uzatvorenie takej nekvalifikovanej, neodbornej, nevýhodnej medzinárodnej zmluvy ho viedli k tomu, že túto zmluvu s českou stranou autentifikoval alebo parafoval. Neviem, lebo aj tu je rozdiel, či tento text zmluvy bol autentifikovaný alebo po jednotlivých stranách iba parafovaný. To odpovedám zároveň aj pánu Slobodníkovi, lebo aj medzi tým by bol rozdiel z hľadiska toho neukončeného obsahu.

    Zároveň chcem zdôrazniť, že to, čo sa chce prišiť ako neúspech tejto vlády pri delení federálneho majetku predchádzajúcej vláde, alebo osobitne Hnutiu za demokratické Slovensko, ktoré tomuto národu prinieslo slobodu, nezávislosť a demokraciu, že skazou tohto parlamentu - žiaľbohu, história sa v tomto prípade nemilo zachovala k občanom Slovenskej republiky -, že skazou tohto parlamentu sú poslanci, ktorí boli jadrom VPN, ktoré už pri zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky boli proti vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky. Nechceli dopriať, pán Zajac, pán Šebej, pán Tatár, pán Gál, ale aj ďalší, nechceli dopriať tomuto národu samostatný zvrchovaný slovenský štát a dnes sa snažia vo svojich faktických poznámkach, pretože sa zrejme boja vystúpiť a priznať svoj podiel na tom, že boli sprivatizované federálne podniky nie našou vinou, ale ich vinou.

    Znovu opakujem pre občanov Slovenskej republiky po víťazných voľbách v roku 1992 sa Hnutie za demokratické Slovensko zachovalo ako zodpovedný hospodár, dali sme do Federálneho zhromaždenia návrh zákona o zákaze blokácie, privatizácie federálneho majetku. Toho federálneho majetku, o ktorom sa často v médiách hovorí alebo tí, ktorí umožnili jeho privatizáciu tým, že nechceli skoršie rozdelenie federálneho štátu, dnes hovoria, že sme zodpovední za to, že sa sprivatizovala Československá námorná plavba alebo Československé aerolínie. Nie, my sme si boli vedomí toho, že federálny majetok sa nesmie privatizovať, a preto bol aj tento návrh zákona. Ale počas vlády VPN sa sprivatizovali tieto federálne majetky a nikomu, ani pánu Zajacovi, ani pánu Tatárovi, ani pánu Gálovi nenapadlo protestovať proti tomu, že sa tieto podniky privatizujú. My sme tak urobili, vážený pán Zajac. V tomto smere mám čisté svedomie. Ten zákon vo Federálnom zhromaždení som podával v júli 1992. Toto nám určite prišiť nemôžete v nijakom prípade.

    Takže vážený pán premiér, ak konáte v časovej tiesni, tak to nebola tá časová tieseň, ale bolo to zoskupenie v rámci SDK, ktoré tento štát nechcelo, ktoré robilo všetko, aby tento štát neexistoval, robilo všetko, aby nemal svoj štátny jazyk, robí všetko, aby sme dopadli pri delení federálneho majetku tak, ako tento národ nechce. Takže to je ten dôvod, že uvádzate tento parlament do omylu, že mu predkladáte nekvalifikovanú zmluvu, veľmi nevýhodnú zmluvu, a preto to moje uznesenie. Prezradím vám, že v budúcnosti, ak by títo poslanci v sebe našli dostatok odvahy, uznesenie číslo 2 by umožňovalo takúto nevýhodnú zmluvu, ktorú ste uzavreli možno v časovej tiesni, možno vás uviedli títo páni z VPN do omylu, že takúto zmluvu by sme mohli v budúcnosti aj spochybniť. V opačnom prípade Slovensko príde o mnohomiliardové škody. Takže, pán Dzurinda, prečítajte si túto knižočku, volá sa Okradli nás a okrádate nás aj vy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási 7 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Tatár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Bohunický.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi pozorne som sledoval pána poslanca Cupera a zdalo sa mi, ako keby som vo federálnom parlamente nebol. Keby s takýmto prejavom vyšiel vtedy, keď sa delila Česká a Slovenská Federatívna Republika, tak by bolo veľmi dobre. Prosím vás, tvrdí, že teraz robí vláda pod tlakom, pod politickým tlakom. A čo robila vládna reprezentácia HZDS v Čechách a na Slovensku iné ako toto isté? Prečo sme sa museli rozdeliť k hektickému termínu 1. 1. 1993? Pán Prokeš tvrdil, že nás stojí každý deň, keď sme vo federácii, 100 miliónov korún, poďme odtiaľ veľmi rýchlo preč. HZDS tvrdilo, môžeme sa spokojne rozdeliť, máme colnú úniu, máme menovú úniu, nemusíme sa ničoho báť.

    Prosím vás, vy ste zbabrali delenie majetku od začiatku, pretože ste boli pri tom. A teraz vytýkate tejto vláde, ktorá dáva neporiadok, ktorý ste vy urobili, do poriadku. Čudujem sa vám, lebo ste skutočne boli pri tom a prečo ste pre Slovensko neuhrali viac? Prečo ste neboli rovnocenní partneri českej strane? Prečo ste tak hekticky a rýchlo z Prahy odišli a nepozerali ste sa na prsty a na dokumenty, ktoré tam ostali a ktoré teraz akosi vyťahujete. Mali ste sa vtedy starať o slušné rozdelenie, mali sme byť ešte chvíľku majetkovo spolu, aby sme všetky veci dodelili veľmi slušne a veľmi poctivo a veľmi statočne. Hektický termín bol iba preto, lebo sa už nedalo koristiť v Česku, tak bolo treba koristiť na Slovensku. Preto 1. 1. 1993.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper hovoril o VPN, takže môžem reagovať na neho, a nie na pána Zajaca.

  • Upravte si mikrofón bližšie, nepočuť vás, pán poslanec.

  • Môžem reagovať na pána Cupera, nie na pána Zajaca, ktorý vyslovil absolútne nepravdivé názory. Fakt je - a ja som to povedal vo svojom prejave - v roku 1991 sa ešte nehovorilo o rozdelení republiky. To prišlo až potom, keď česká strana odmietla konfederáciu. On to veľmi dobre vie. Ale treba povedať jedno, skutočne tu teraz rozhodujú, podporujem pána Cupera, tí ľudia, najmä konkrétne z VPN, ktorí bytostne nechceli, konkrétne pán Zajac bol ideológom VPN, to povedal pán Gál a ten to už, hádam, vedel. Takže tu sa prejavili tieto tendencie. A pán Mikloško, ktorý bol v jeho vleku po celý čas, pravdaže, tvrdil, že treba pochybovať o správnosti tohto rozdelenia.

    Povedal som vám, aké je toto rozdelenie, čo si o tom myslí slovenský národ, a naposledy pripomínam to, na čo ešte zase nereaguje nikto z koalície, na slovenskom hrbe popri tomto nulovom riešení zostáva ešte 15,9 mld. korún za rozdelenie Československej obchodnej banky, ktoré si napriek nulovému riešeniu česká strana požaduje ďalej a pán premiér Dzurinda na to dosiaľ absolútne nechcel reagovať a nechce reagovať. Čiže je to dokopy do 50 mld. korún, o ktoré prídeme, a keďže je nás 5 miliónov, preto hovorím o 10 000 ste obrali aj práve narodené dieťa.

  • Pán poslanec Cuper si položil otázku, prečo súčasná vláda pri predkladaní tejto zmluvy na ratifikáciu koná v časovej tiesni. Som presvedčený, že sa pravdu nedozvie, dozvie sa pravdu až vtedy, ak sa niektorí z politických prominentov vládnej koalície, ktorý nebude plne uspokojený, raz preriekne. Potom pravda vyjde najavo. Naša vládna garnitúra rokovala s českou stranou ako rovnocenný partner, preto nebolo možné uskutočniť k všeobecnej spokojnosti všetky úkony v rámci vyrovnania, preto nebolo možné v istých časových intervaloch uzavrieť zmluvu, ktorú nám česká strana vnucovala, ale ktorá bola jednoznačne pre Slovensko nevýhodná.

    My sme sa nepoddali politickému tlaku tak ako súčasná vládna garnitúra. Tu je odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Bohunický. Skutočne v tejto knižočke sa jednoznačne hovorí, v akej pozícii Slovensko po rozdelení federálneho majetku zostalo. Okradli nás. Nikdy v histórii našich vzťahov, bratských vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi sme sa my Slováci nedočkali suverénneho rovnoprávneho postavenia. Vždy sme boli podvedení a okradnutí. Zoberme si od podpisu Clevelandskej a Pittsburskej dohody, od vzniku československého štátu neboli nám politickí predstavitelia českého štátu naklonení. Nechcem vymenúvať zásluhy pána prezidenta Masaryka, spomeniem len zásluhy pána prezidenta Havla o likvidáciu slovenského strojárskeho a zbrojárskeho priemyslu. Toto bol cieľ dehonestovať pomery na Slovensku, vytvoriť pre Slovensko nevýhodnú pozíciu, likvidovať odbytiská a trh pre slovenskú ekonomiku.

  • Vážený pán poslanec Cuper, vy sa veľmi často vydávate za vzdelanca a veľmi často aj vaše vystúpenia, prejavy sú také mudrlantstvo. Zhodou okolností som si práve pri tejto príležitosti spomenul na jeden veľmi pekný film, v ktorom hrali hlavné postavy známi českí herci Sovák a Horníček a bol to Bouvard a Pecauchet od Flauberta. A celkom rád by som vám aj zacitoval, išlo o dvoch mudrlantov, ktorí mali také povrchné tušenie, čo asi by mohlo byť predmetom vedeckých disciplín, ktoré chceli sledovať a do ktorých sa postupne a ustavične zabárali. Napriek všetkým študijným pokusom ale neprenikli ani v jednom odbore k podstate vedenia. Ich snahy sa skončili pravidelne pohromou a rozčarovaním, ale nezdolaní a neodradení sa obaja vášnivo vrhali opäť do ďalších štúdií predovšetkým prírodných vied a neskôr aj rôznych spoločenských odborov a politických otázok.

    Keď som si prečítal tieto vety z lexikónu francúzskych spisovateľov, niečo mi to pripomenulo a povedal by som, že aj vaše výroky, ktoré ste dnes predniesli na adresu delenia Československa, by mohli pokojne zapadať do radu tých výrokov, ktoré pripomínajú toto vynachádzanie vynájdeného, pojem kolektívnej demokracie alebo váš výrok, že ženy nemajú jazdiť vľavo. To isté hovoríte aj o delení Česko-Slovenska a myslím si, že sa zaraďujete presne do tejto milej galérie týchto figúrok.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem potvrdiť, že pán poslanec Cuper má dobrú pamäť, a chcem povedať, že okrem knižočky, ktorú tu ukazoval, existujú ďalšie knižočky z Federálneho zhromaždenia, ktoré do slova a do písmena popisujú, ako ten proces prebiehal. A preto treba z knižočiek uviesť, že neboli rozhodujúce hlasy alebo jeden hlas v Snemovni národov Strany demokratickej ľavice o rozdelení štátu, ale tri hlasy, ktoré dala tichá koalícia Sociálnej demokracie. Pán poslanec Bohunický aj pán poslanec Weiss, dobre si to nalistujte, máte to tam v počtoch, prečítajte si tie knižočky a nečítajte z toho, čo nepoznáte. Pravda bola taká, lebo sme tam sedeli, a to nespochybníte, aj keď budete neviem koľkokrát opakovať lož, ktorú opakujete.

    A po ďalšie chcem povedať, pán predseda vlády, že sme tu minulý týždeň predniesli niekoľko vážnych požiadaviek. Odvtedy uplynulo 10 dní, vláda vo svojej správe povedala, že príloha nie je kompletná. Teda sa pýtam, či počas tých 10 dní vláda niečo pre to urobila, aby príloha k tejto zmluve bola kompletná, a pýtam sa aj guvernéra Národnej banky, či skutočne to zlato už na Slovensko príde v takom malom množstve a koľko toho zlata vlastne na Slovensko malo prísť okrem tej 4,12 tony, pretože to je rozhodujúce pri delení, a nie to, že si budeme navzájom vykrikovať, čo nie je pravda. A ešte raz hovorím, prečítajte si tie knižočky.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper sa vo svojom vystúpení pýtal pána premiéra, prečo sa tak ponáhľa a čo ho vlastne ženie do časovej tiesne, prečo chce riešiť v takom strašnom tempe a takým strašným spôsobom vyrovnávanie vzájomných podlžností pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Nuž ja si myslím, že časová tieseň je veľmi závažná preto, lebo česká strana vie, s kým sa môže dohodnúť na takomto drancovaní Slovenskej republiky a s kým sa dohodnúť nemôže. Česká strana veľmi dobre vie, že s Mečiarovou vládou by sa na takomto drancovaní nikdy nedohodla, preto využíva situáciu, keď je pri moci znovu tá istá skupina, ktorá je zodpovedná za to, ako sa začal deliť federálny majetok ešte v roku 1992.

    Pán poslanec Bohunický sa darmo vyškiera. Československá námorná plavba sa privatizovala v roku 1992 počas vlády Čarnogurského, rovnako Československé aerolínie sa privatizovali počas vlády Čarnogurského a v Čarnogurského vláde figurovali mená Čarnogurský, Dzurinda, Langoš bol v tom čase ministrom vnútra. Tieto mená sa znovu dostali k moci, znovu rozhodujú o veciach, a preto potrebuje česká vláda dosiahnuť, aby sa teraz podpísala dohoda, ktorá sa už nebude môcť meniť. Vy to veľmi dobre viete, v tom je tá časová tieseň. A k tomu všetkému, čo tu odznelo na adresu vystúpenia pána poslanca Cupera, myslím si, že je naozaj trápne, pán poslanec Zajac, keď si chcete svoju duševnú lepru liečiť na úkor pána poslanca Cupera.

  • Vážený pán poslanec Cuper, uvedomujem si, že vás takmer nikto neberie vážne, ale napriek tomu mi dovoľte upozorniť vás, že za urážky a za podozrenia voči členom vlády, ktorí pripravili zmluvu, ktorá je dobrá tak pre Slovenskú republiku, ako pre Českú republiku, ste sa zabudli ospravedlniť.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Husár, po ňom vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Cabaj.

    Pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    napriek tomu, že po takzvanom vysvetlení, ktoré parlamentu podal podpredseda vlády Mikloš, by sa mohlo zdať, že vracať sa k námietkam, ktoré boli vznesené, je nosením dreva do lesa, vrátim sa k nim, pretože pred hlasovaním o zmluve považujem za veľmi dôležité sa k nim vrátiť. A považujem to za dôležité práve preto, že až spomínané vysvetlenie naplno odhalilo úbohosť súčasnej vládnej politiky a naplno odhalilo i to, aký minimálny význam pri naháňaní osobnej politickej prestíže a bodov pripisujú vládni predstavitelia takým "drobnostiam", akými sú právo a právny štát alebo úcta k zástupcom občanov, teda parlamentu.

    Náš parlamentný kolega František Mikloško v rozprave túto zmluvu označil prívlastkom historická. Súhlasím a stotožňujem sa. Oproti nemu však rozširujem dôvody, pre ktoré je možné oprávnené nazvať ju historickou. Je to prvá medzištátna zmluva v histórii samostatného demokratického slovenského štátu, ktorá bola uzatvorená nezodpovedne, spôsobom odporujúcim nielen nášmu vnútroštátnemu, ale aj medzinárodnému právu. Obdobne nezodpovedne bola predložená aj tomuto parlamentu a dúfam, že sa nenájde žiaden poslanec, ktorý s poukázaním na ospravedlnenie vlády bude oponovať metodikou pána ministra Kňažka, že je jedno, kde sme zmluvu a ako sme ju prijali, či v Leberfingneri, či v La Palome alebo na Úrade vlády, ale dôležité je, že sme ju prijali. Historickosť tejto zmluvy sa pravdepodobne pokúšali v jej texte zvýrazniť i autori textu, keď použili záverečné ustanovenia pri datovaní zmluvy - archaizmus - dané v Bratislave dňa. Pri prečítaní tohto textu mi nezišlo na um nič múdrejšie ako úvaha, že autori textu mali neustále na mysli miliardy darované českej strane touto zmluvou, a preto oprávnene a v súlade s realitou napísali "dané v Bratislave dňa". Mám však pochybnosti, či české znenie zodpovedá obsahovo slovenskému a či znie "vzaté v Bratislave dňa".

    Ale vrátim sa k tvrdeniam, ktoré som uviedol v úvode.

    Vážené kolegyne a kolegovia, každá zmluva, a teda i medzinárodná, je v teórii práva definovaná ako dvojstranný právny úkon. Aby bol konkrétny právny úkon právne záväzný a platný, musí podľa právnej teórie i platného zákonodarstva spĺňať požiadavky kladené na náležitosti právneho úkonu. Slovenská i česká právna teória i zákonodarstvo kladie absolútne zhodné nároky v tejto oblasti. Okrem iných k týmto náležitostiam patrí i určitosť právneho úkonu. Určitosť sa viaže na obsah právneho úkonu a znamená, že obsah zmluvy musí byť konkrétny, určitý a úplný.

    Nerešpektovanie ktorejkoľvek z požiadaviek požadovaných náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorá, i keď sa niekedy dá asanovať, má vždy pre účastníkov obyčajne vážne a nepríjemné následky. Na tejto skutočnosti a v tomto prípade nič nemení ani fakt, že táto zmluva sa stala platnou a účinnou až po jej schválení v parlamente a následnej ratifikácii. Z obsahu článku 2 ods. 4 predloženej medzištátnej zmluvy je absolútne jasné, že príloha k zmluve je podstatnou časťou jej obsahu. Touto prílohou sa dokonca rámčekujú a odobrujú pre budúcnosť všetky dohody a protokoly, ktoré boli medzi Slovenskou a Českou republikou v súvislosti s delením majetku uzatvorené. Tým je určená i miera a význam, miera významu tejto prílohy a je dôležitosť pre minulé, súčasné i budúce vzťahy Českej a Slovenskej republiky.

    V písomnom návrhu, ktorý sme od vlády dostali v predkladacej správe, je zrozumiteľne a jednoznačne uvedené, že príloha v čase predloženia materiálu do parlamentu je neúplná, že sa dopracúva a medzi slovenskou a českou stranou na existenciu niektorých dokumentov prílohy existuje rozporný výklad. Teda zdôrazňujem, že z písomne predložených materiálov sme sa jednoznačne dozvedeli, že v obsahu je zmluva zatiaľ neúplná a neurčitá. § 26 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady stanoví, že návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča Národnej rade schváliť.

    Pre Národnú radu i navrhovateľa je teda záväzné písomné predloženie odôvodnenia, nech sa nazýva predkladacou správou alebo dôvodovou správou až do času, do ktorého navrhovateľ tento predložený materiál nestiahne a nenahradí novým. V prípade vlády je možné toto stiahnutie a jeho nahradenie novým vykonať výlučne na základe uznesenia vlády, pretože uznesením vlády sa materiály postupujú do parlamentu. Samozrejmá vec, zhodne s § 26 z rokovacieho poriadku a opäť výlučne písomne. Iba takýmto spôsobom môžu byť menené akékoľvek skutočnosti uvádzané v písomnom návrhu, ktorý parlament dostane. Túto požiadavku určuje nielen obsahový a logický výklad § 226 rokovacieho poriadku, ale i ďalšie ustanovenia rokovacieho poriadku, napríklad § 29 ods. 1, ktoré síce dovoľuje poslancovi podať v rozprave ústne pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, avšak súčasne vyžaduje, aby bol vyhotovený a predložený písomne. Národná rada, ako si určite spomínate, neprerokovala ani jeden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorý by nebol predložený písomne.

    Čo sa však dialo doteraz v Národnej rade? Po tom, ako náš kolega Delinga upozornil na vážny problém, ktorý je uvedený v predkladacej správe, sa táto námietka opakovala vo viacerých vystúpeniach. Pán premiér v tom čase nebol schopný zaujať stanovisko, a teda dôvodne predpokladám, že o skutočnostiach uvedených v predkladacej správe nevedel. Predpokladám a nielen predpokladám, ale s presvedčením tvrdím, že predkladaciu správu k zmluve ani nečítal, čo pri jeho pracovnom zaťažení je samozrejmá vec, pochopiteľná. Omnoho trápnejšie je, že túto predkladaciu alebo dôvodovú správu nečítal ani jej predkladateľ, teda minister zahraničných vecí, ba dokonca ktorýkoľvek člen vlády.

    Nie je predsa možné, aby pri oboznámení sa s takouto informáciou bol materiál posunutý na prerokovanie Národnej rade. Ak sa mýlim, ak to tak bolo, a napriek tomu bol materiál posunutý do Národnej rady, tak potom je tu zo strany vlády vrchol netaktnosti, ba až arogantnej neslušnosti. Ak by to tak bolo a bolo by rozhodnuté, že do prerokovania zmluvy v parlamente budú rozpory v prílohe odstránené, tak bolo povinnosťou premiéra pri predkladaní a odôvodňovaní návrhu Národnú radu o tomto informovať a zabezpečiť, aby Národnej rade bol predložený nový materiál, teda problematická predkladacia správa. Po opakovaných námietkach sa však predsedajúci tváril, že tieto námietky v parlamente ani neodzneli. Až na druhý deň po opakovaní námietok a vznesení viacerých procedurálnych návrhov predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska. Podpredseda vlády Mikloš ani v tomto čase nebol schopný podať Národnej rade žiadne vysvetlenie.

    V priebehu prestávky sme sa za hodinu a niečo dočkali zázraku. Vstúpili sme rovnými nohami do Európy bez toho, aby sme sa pýtali, či sa to niekomu páči alebo nepáči, či súhlasí alebo nesúhlasí. Stali sme sa súčasťou civilizovanej Európy, krajinou džentlmenov, krajinou, v ktorej má slovo džentlmena prinajmenšom rovnakú hodnotu ako právna norma, zákon. Pán podpredseda vlády dal na slovo džentlmena z ministerstva zahraničných vecí, ktorého sa mu dostalo po telefóne. Následne pán predseda ústavnoprávneho výboru dal na slovo džentlmena pána podpredsedu vlády a nakoniec predsedajúci predseda Národnej rady dal na slovo ďalšieho džentlmena predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý jemu i parlamentu povedal, že vec je už v poriadku, predkladacia správa nie je aktuálna a neexistuje ústavnoprávna prekážka na prerokovanie a schválenie návrhu zmluvy, že toto jemu a ústavnoprávnemu výboru povedal džentlmen Mikloš, ktorému to povedal parlamentu doteraz neznámy džentlmen ministerstva zahraničných vecí.

    Bravo páni, bez akéhokoľvek ďalšieho komentára. Ale pripusťme aspoň na chvíľu, že spomínaní džentlmeni hovorili pravdu. A tu sme v novom marazme. Všimnite si, vážené kolegyne a kolegovia, ale i vážení občania, dva dátumy alebo aspoň mesiace, ktoré sa nachádzajú v predloženom materiáli. Na košieľke v predkladacej správe je dátum jej vyhotovenia december 1999. V samotnej zmluve ako dátum jej podpísania je august 1999. Z informácie, ktorú sme dostali z predkladacej správy, je jednoznačné, že ak by už v čase prerokovania zmluvy v parlamente bola príloha dopracovaná a úplná, nemohlo to tak byť v auguste 1999, teda pri jej podpisovaní premiérmi Českej a Slovenskej republiky. Premiéri Slovenskej a Českej republiky podpisovali zmluvu neurčitého obsahu a teraz v podstate neplatnú. Podpisovali nezodpovedne a nekvalifikovane spracovaný dokument mimoriadneho významu a dôležitosti. Keď už Občiansky zákonník v § 43 v rámci hmotnoprávnej prevencie ukladá účastníkom občianskoprávnych vzťahov povinnosť, aby pri úprave zmluvných vzťahov odstránili všetko, čo by v budúcnosti mohlo byť dôvodom rozporov, resp. by mohlo k nim viesť, tak vo zvýšenej miere túto hmotnoprávnu prevenciu musí uplatňovať štátny orgán a štát v medzištátnych zmluvách.

    Otázkou pre premiéra a zdôrazňujem rovnako pre slovenského ako i českého ostáva, či o neúplnosti a neurčitosti obsahu zmluvy v čase jej podpisovania vedeli alebo im bola podstrčená ako perfektný materiál. Zmluva totiž neobsahuje žiadnu odvolávku ani zmienku o tom, že príloha bude dopracovaná a spresnená a ani zmienku o akceptácii takéhoto dopracovania zmluvnými stranami. Každopádne i bez odpovede, ktorú však očakávam, je možné povedať, že za nehorázne nezodpovedný postup pri spracovaní, podpisovaní a postupovaní zmluvy do parlamentu nesie zodpovednosť predovšetkým minister zahraničných vecí.

    Akú dôveru parlamentu a občianskej verejnosti ešte vyžadujete a očakávate, keď klamete samých seba? Veď Národná rada by sa o tom, že v čase podpisovania zmluvy bola príloha, a teda celý obsah zmluvy neúplný a rozporný nebyť byrokratickej úprimnosti a poctivosti úradníka ministerstva zahraničných vecí, ktorý robil dôvodovú správu, nikdy ani nedozvedela. Nemala jednoducho odkiaľ.

    Z dôvodov, ktoré som uviedol, žiadam, pán predsedajúci, aby zhodne s rokovacím poriadkom bola vyžiadaná od vlády nová dôvodová správa, ktorá bude zrozumiteľne deklarovať, že predložená príloha je konečným a nemenným zmluvným materiálom a do toho času rokovanie o tomto bode programu prerušiť. Žiadam, aby v rámci kontrolnej funkcie Národnej rady ustavnoprávnym výborom bol zistený procesný postup a stav prílohy pri podpisovaní zmluvy a aby bolo zistené, kto za hrubé porušenie práva pri uzatváraní tejto zmluvy zodpovedá a aby bola o tom Národná rada informovaná.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako určite ja i všetci moji kolegovia z poslaneckého klubu sme za uzatvorenie zmluvy a skončenie celého procesu, nie však za každú a hocijakú cenu. Nemá význam zachrániť sa pred zhorením iba tým, že skočíme do vody a utopíme sa. K vašim výhradám, vystúpeniam niektorých mojich kolegov musím uviesť ešte krátku poznámku. Tisíc rokov poroby zanechalo v mnohých slovenských génoch veľmi významné stopy. Nie je problémom ešte stále vidieť Slováčika i vo funkcii ústavného činiteľa ako stojí ponížene s klobúčikom v ruke a úctivo sa pýta: "Ručičky bozkávam, veľkomožný pán, dobre, držím zadoček na dereši, či mám lepšie dvihnúť?" Nenabádam, páni a dámy, k arogancii, nenabádam ani k hlúpemu a nevhodnému búchaniu po stole, nabádam iba k tomu, aby sme v čase, keď niekto opľúva naše dvere, keď niekto pľuje do našej polievky alebo do nášho piva mali aspoň štipku vlastnej dôstojnosti, úcty k sebe a svojmu národu.

    Nie je neznášanlivý a vulgárny voči svojim susedom ten, kto od nich požaduje svoje. A v tomto prípade viete i vy veľmi dobre tak ako my, že tu nejde iba o jablko, ktoré do susedovej záhrady prepadlo z prečnievajúceho konára, alebo o sliepku, ktorá preletela k susedovi cez plot. Ide i o majetok, ktorý sused odviezol priamo z nášho dvora, a to dokonca už i v čase, keď sme ho mali mať oplotený. Pýtať naspäť v prípade štátov taký majetok nie je len právo, ale predovšetkým povinnosť. Povinnosť, ktorú tým, ktorí majú tento majetok spravovať a chrániť, ukladá občan a ústava. A to je predovšetkým vláda Slovenskej republiky a parlament.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ako predseda najsilnejšieho opozičného poslaneckého klubu vystúpil k prerokúvanej problematike, a to k tlači 498, k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku podpísanou v Bratislave z 24. novembra 1999.

    Dovoľte mi, aby som však v úvode zdôraznil, že Hnutie za demokratické Slovensko vždy realizovalo takú politiku, ktorá nielen založila základ pre dobré susedské vzťahy, ale tieto vzťahy aj rozvíjalo. HZDS bolo vždy vedené prianím definitívne zmluvne upraviť delenie a prechod majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na Slovenskú republiku a Českú republiku prirodzene však na princípe korektnosti a spravodlivosti.

    Dovoľte mi ale tak trochu zareagovať na priebeh prerokúvania tejto zmluvy v slovenskom parlamente. Chcem sa len spýtať, prečo tento slovenský parlament sa tak rýchlo ponáhľa so schválením textu zmluvy, ktorá bola predložená do parlamentu a musel sa tak strašne ponáhľať, že 20 minút pred skončením rokovacieho dňa táto zmluva bola predložená do parlamentu, ako by sa nič nedialo, a veľmi rýchlo ju treba schváliť. Dokonca v poslaneckom grémiu nám bolo povedané, že je to z toho dôvodu, že od 25. januára bude prerušené zasadnutie alebo teda schôdza Národnej rady a 25. alebo 26. túto zmluvu prerokúva česká snemovňa, že z toho dôvodu je potrebné, aby sme sa touto zmluvou zaoberali, aby sme ju prijali v slovenskom parlamente.

    Samozrejme, že nikto nepovedal pravdu do konca. Skutočne v českej snemovni táto zmluva sa prerokúvala minulý týždeň, ale prerokúvala sa iba v prvom čítaní. Do druhého čítania je priestor na 60 dní. Tak sme dostali informáciu z médií, že v druhom čítaní budú pokračovať zhruba o 60 dní v českom parlamente, tak nevidím dôvod, prečo sa tak veľmi muselo ponáhľať, aby sa maximálne skracovali lehoty a veľmi rýchlo sa to prijalo bez akejkoľvek diskusie. Taká bola totiž predstava, keď sa to predložilo večer v tomto parlamente.

    Samozrejme treba povedať to, čo už bolo konštatované, že je veľmi zlou vizitkou vlády Slovenskej republiky, ak do parlamentu predloží takýto materiál. Viete, že pred prerušením tejto schôdze na návrh nášho poslaneckého klubu zasadol ústavnoprávny výbor a zaoberal sa právnymi aspektmi tejto zmluvy, ktorá bola predložená do parlamentu, resp. nezhodou medzi textom zmluvy a predkladacou správou.

    Boli by sme naivní veriť, že ústavnoprávny výbor si splní svoju úlohu, na ktorú je postavený v tomto parlamente a že právnici rozhodnú tak, ako by mal parlament pokračovať. To skutočne tomu už neverím, pretože už niekoľkokrát som si mal možnosť toto pozrieť a, bohužiaľ, aj platí to, čo už som už tu raz povedal v tomto parlamente, ak dáte dokopy dvoch právnikov, máte tri právne názory. V tomto prípade bolo treba mať právny názor, že všetko v tejto zmluve je v poriadku, aj keď hneď po skončení rokovania ústavnoprávneho výboru vystúpil tu v zastúpení predkladateľa vtedy podpredseda vlády a ospravedlnil sa tomuto parlamentu, že skutočne je chyba medzi predkladacou správou a materiálom, ktorý máme v návrhu zmluvy. Takže to len chcem dať do pozornosti, že niečo iné sa očakávalo od ústavnoprávneho výboru, že nebude držať stranu výsostne vláde, ale jednoducho zaujme právne stanovisko, čo sa nestalo.

    Ale tiež si neodpustím jednu poznámku, že rád by som veril, že predkladateľ, v tomto prípade predseda vlády, nájde odvahu a v tomto parlamente ešte vystúpi skôr, ako sa skončí rozprava. Lebo on tu doteraz sedí, a to, čo sa mu už osvedčilo v minulosti, jednoducho vystúpi na záver, keď už nie je možné naňho reagovať.

    Ak prišiel obhajovať túto zmluvu a má čisté svedomie a je si vedomý svojich argumentov, nič mu nebránilo, aby trebárs v dnešný deň vystúpil, aby sme sa mohli spýtať na ďalšie veci, ktoré nie sú jasné z tohto nedôstojne pripraveného materiálu, ktorý bol predložený v parlamente. A takisto ja by som rád veril, že nájde odvahu a vystúpi aj guvernér Národnej banky, pretože ja som ho vždy pokladal za človeka, ktorý v živote narábal s číslami a ktorý nám aj povie niečo konkrétne k tým číslam. Jediné, čo sme sa od neho dozvedeli, možno v tej politickej rovine, že zmluva je dobrá, lebo Slovensko získa z tejto zmluvy viac. Neodpustím si na to jednu poznámku, pán guvernér, to je tak, ako keď tá jedna slečna hovorila, že som tak trochu tehotná, ale aj panenstvo som si zachovala. Nič viac ste nám nepovedali.

    Dovoľte mi konkrétne k tlači číslo 498 a dovoľte mi aj v mene nášho poslaneckého klubu vyhlásiť, že je principiálne neprípustné, aby bol text predložený na schválenie a tento nebol identický s aktuálnym textom a vykazoval akékoľvek odchýlky či už v zmluve samotnej alebo v prílohách zmluvy. Takisto nás mrzí, že nebola rešpektovaná naša požiadavka hlasovať o zmluve až keď dostaneme stanovisko Národnej banky Slovenska k tejto zmluve. Je nedôstojné a odporujúce aj dôležitosti tohto dokumentu začať jeho prerokúvanie 20 minút pred skončením rokovacieho dňa. Na vecné pripomienky, ktoré poslanci nášho klubu uplatnili v rozprave, predkladateľ doteraz nereagoval, už som hovoril zrejme z akého dôvodu.

    Doteraz ale predkladateľ nehovoril o otvorených problémoch, ktorými sa predložený návrh alebo ktorým sa tento predložený návrh vyhýba. Doteraz nehovoril, prečo česká strana používa československú vlajku, a to v rozpore s federálnym zákonom, ktoré prijalo Federálne zhromaždenie pri delení federácie. Takisto doteraz predkladateľ ani slova nepovedal, ako to bude s vyrovnaním slovenského zlata, aké budú z toho výsledky, ako to bude uzatvorené. Takisto neodpovedal predkladateľ, aká bude náhrada za slovenské obce a územie odstúpené Poľsku po druhej svetovej vojne za bývalej Česko-slovenskej republiky.

    Boli tu už predložené návrhy, aby prerokúvanie bolo prerušené. Už som hovoril v úvodnej časti, že je priestor na to, aby vláda písomne predložila svoje stanovisko k tým jednotlivým pripomienkam, ktoré sme rozporovali, ktoré sa nenachádzajú v tejto predloženej zmluve, v tomto návrhu, a takisto, aby k tomu bolo predložené stanovisko Národnej banky Slovenska. Treba otvorene povedať, že Národná rada bude sedieť možno dva alebo tri týždne, a keďže česká snemovňa má na to 60 dní, nevidím dôvod, aby sme v priebehu týždňa po zasadnutí vlády dostali stanovisko vlády a potom sa touto zmluvou zaoberali.

    Samozrejme o týchto návrhoch sa bude hlasovať po skončení rozpravy a v prípade, že nebude prerušené rokovanie a nebudú dopracované tieto materiály, o ktoré sme teda požiadali, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemôže hlasovaním ratifikovať zmluvu, ktorá bola takýmto spôsobom a s takýmto textom predložená Národnej rade Slovenskej republiky. HZDS je však i naďalej pripravené podporiť ukončenie procesu delenia majetku v súlade so zákonom číslo 541/1992 Zb. na prospech oboch strán, avšak s dôrazom na princíp spravodlivosti voči občanom Slovenskej republiky. V prípade, že silou hlasov rozhodnete o tom, že odhlasujete vláde túto zmluvu ako bianko šek, náš poslanecký klub sa na záverečnom hlasovaní o zmluve nezúčastní.

  • Hlásia sa traja poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cabaja. V poradí prvý pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja som rád, že pán Cabaj spomenul nedôstojnú úlohu ústavnoprávneho výboru v procese ratifikácie tejto zmluvy. Pán predseda tohto parlamentu si zvykol neriešiteľné problémy alebo politicky neriešiteľné problémy, ktoré sa tu vyskytnú počas prerokúvania, odhodiť alebo posunúť ako horúci zemiak ústavnoprávnemu výboru. Mechanizmus je celkom jednoduchý. V ústavnoprávnom výbore, teda nie v nejakých českých filmoch ani poviedkach vystupuje ako reálna bytosť nie nijaký škriatok istý pán poslanec, ktorý sa volá Zajac. Povolaním nie je právnik. Tento pán si myslí, že všetci sme jeho pajáci a všetci by sme sa mali riadiť iba jeho vôľou. Kto tak nečiní, tak si pán súdruh Zajac o ňom myslí, že je jednoducho nikto, nikto ho neberie vážne. Pán Zajac, ale túto vašu filozofiu neberiem vážne ja, pretože pajáca si môžete možno robiť z pána predsedu Orosza. V tomto ústavnoprávnom výbore sa teda malo rozhodnúť o tom, či zmluva spĺňa právne kritériá alebo nie. Podľa väčšiny alebo všetkých právnych expertov opozície nespĺňa. Ba dokonca aj pán Kresák v ústavnoprávnom výbore sa vyjadril, že nespĺňa, až kým sa na neho nepozrel pán Zajac. Keď sa na neho pozrel pán Zajac trocha prísnejšie, tak bolo aj pánu Kresákovi jasnejšie, že zmluva spĺňa právne kritériá. Ale ona je naozaj, ako povedal pán poslanec Cabaj, bianko šekom vystaveným vláde pána Mikuláša Dzurindu, dokonca môžeme povedať, že táto zmluva je aj prostriedkom politického nátlaku a politického vydierania, pretože v očakávaných budúcich voľbách pán Dzurinda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Zdá sa, že o pár minút budeme hlasovať o tom, aký osud stihne túto zmluvu. Chcela by som naozaj aj v intenciách toho, čo tu povedal pán poslanec Cabaj, pripomenúť len jednu vec. Často v sporadických vstupoch koaličných poslancov odznela odvolávka na to, že táto zmluva sa musí prijať práve kvôli tomu, že nám záleží na dobrých vzájomných vzťahoch s Českou republikou. Nuž tento argument by sme mohli zobrať naozaj do úvahy iba vtedy, keby táto zmluva bola dobrá. Chcem pripomenúť, aj keď sa vám bude zdať možno toto pripomenutie trochu neadekvátne, ale myslím si, že je veľmi presné. Svojho času predstavitelia európskych veľmocí, keď podpísali dohodu s Hitlerom, tzv. Mníchovskú dohodu, prišli a povedali, zachránili sme podpisom tejto dohody v Európe mier. Vieme, že mier nezachránili, bola to zlá dohoda.

    Takže chcem pripomenúť, páni poslanci, ktorí sedíte v koaličných laviciach, dobré vzájomné vzťahy môžu vzniknúť len na základe dobrej zmluvy. Táto zmluva nie je dobrá a naopak, myslím si, že ak ju prijmeme, bude v budúcnosti len zdrojom mnohých ďalších nedorozumení a konfliktov. Takže ak budete hlasovať za túto zmluvu, zodpovednosť za tieto konflikty a nedorozumenia budete niesť práve aj vy.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    kolegyne, kolegovia,

    poslanecký klub Slovenskej národnej strany sa chce veľmi zodpovedne stavať k ukončeniu delenia majetku medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Takto však postavená zmluva je naozaj akýmsi bianko vystaveným šekom. Preto ak nebudú akceptované pozmeňujúce návrhy, nebudeme sa zúčastňovať na takejto ratifikácii zmluvy.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prihlásil sa ešte o možnosť vystúpiť k diskutovanej problematike pán guvernér Národnej banky.

    Pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za túto možnosť. Budem sa snažiť byť vecný a stručný. Akceptujem to, že som hovoril len základné veci. Problematika, ako som spomenul, je veľmi široká a má dlhú históriu. Nevedel som, o ktoré veci je záujem. Budem sa snažiť reagovať na to, čo odznelo v rámci rozpravy.

    Upozorňujem na to, že tak ja, ako i Národná banka Slovenska sa môže vyjadriť len k tomu, za čo v procese delenia bývalej federácie zodpovedala, a to bola Štátna banka československá. Nezodpovedala za delenie aerolínií, za delenie ropovodov, plynovodov, vlajku, územia a mnohé, čo tu bolo povedané. To je proste záležitosť mimo Štátnej banky československej, a tým aj mimo nástupcov Štátnej banky československej a jedným z nich je Národná banka Slovenska. Z tých podnetov alebo otázok, ktoré boli uvedené, asi najcitlivejšou, najviac otázok odznelo na zlato. Len na ilustráciu, tzv. slovenské zlato 7,5 tony, nie 4,9, ale 7,5 je bilančná hodnota z celkovej bilancie Štátnej banky československej, myslím si, z jednej strany len 0,13 %, z tohto pohľadu nie je zaujímavá položka, ale vyjadrím sa k záležitosti zlata.

    Samozrejme, že každý štátny orgán či už zo slovenskej alebo českej strany musel postupovať v rámci ústavného zákona, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie. Jednoznačne treba povedať, že táto citlivá otázka bola stredobodom záujmu hlavne slovenskej strany a bolo vykonaných mnoho právnych analýz. A v delení zlata sa stanovil princíp 2:1 a z tohto zákona nevyplýva žiadna možnosť na uplatnenie historického princípu, ktorý sa pri zostavovaní a pri rozličných variantoch zákona v bývalom Federálnom zhromaždení tiež zvažoval. To sa do zákona nedostalo a historický princíp, ktorý oprávňoval nárokovať tzv. slovenské zlato, v tomto zákone nie je. Napriek tomu, samozrejme, že pri tých zložitých a dlhých rokovaniach sa dostala do diskusie aj táto záležitosť a je pravdou, že v jednej verzii protokolu, upozorňujem protokolu o delení zlata Štátnej banky československej, sa hovorí o tomto zlate v objeme približne 7,5 tony. Fotokópiu tohto protokolu mám so sebou. Tento protokol je podpísaný zástupcami Štátnej banky československej, Národnej banky Slovenska a Českej národnej banky. Podpis žiadneho predstaviteľa obidvoch vlád sa na tomto protokole neobjavuje a nie je.

    Budem citovať z tohto protokolu, je písaný v češtine. Tento protokol, ktorý hovorí aj o tých 7,5 tonách slovenského zlata, obsahuje jednu vetu: "Z uvedeného množstva a čiastky sa na základe medzivládnej dohody vyčleňuje pre Slovenskú republiku" a tak ďalej, to je to slovenské zlato. Upozorňujem na slová "medzivládna dohoda". Návrh medzivládnej dohody medzi vládami Českej a Slovenskej republiky o predaji zlata, a nie o delení zlata - mám pred sebou fotokópiu s nadväzujúcimi právnymi dokumentmi -, kde sa predpokladal podpis zástupcov vlád Slovenskej republiky a Českej republiky. Kolónky sú prázdne. Takže daná problematika bola diskutovaná, upozorňujem na to, že z federálneho zákona nevznikol právny nárok na dané zlato a nedošlo k dohode zmluvných strán, či už z tej alebo onej viny, proste v danej záležitosti nebola dosiahnutá dohoda.

    Čo sa týka ďalších čiastkových otázok, áno, je pravdou, že medzi koncom menovej únie a koncom klíringového zúčtovania je rozdiel dvoch dní, 6. a 7. 2. 1993 neprebehli bezhotovostné platby medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, bezhotovostné zúčtovanie bolo zastavené, avšak v tomto období platili federálne bankovky na území obidvoch republík. Preto menová únia končila až 8. 2., kým saldo klíringového zúčtovania je k 5. 2., keďže 6. a 7. 2 neprebiehalo, boli zakázané bezhotovostné platby medzi obidvomi republikami. Čo sa týka devízových rezerv, NBS nikdy nevlastnila devízové rezervy vo výške 11 mld. USD. To sa dá ľahko zdokumentovať. Čo sa týka delenia devízových rezerv, táto otázka bola tiež mnohokrát veľmi preverovaná špeciálnymi auditmi, špeciálnymi komisiami, výsledok bol stále ten istý. Prebehlo to v súlade so zákonom. A to, čo sa dialo predtým, a to sa mohlo diať či už slovenskými rezidentmi alebo českými rezidentmi, je iná vec. Ale zase to bolo mimo pôsobnosti Národnej banky.

    Čo sa týka zníženia bilancie o veľkú sumu, ktorú uvádzal pán poslanec Hudec, áno, je pravdou, došlo - teraz nevieme potvrdiť tú sumu ani ten dátum -, ale došlo k zníženiu bilancie z titulu zmeny metodiky účtovania hlavne príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ostatných štátnych finančných aktív a pasív z obratového na evidenciu len stavov, tak ako sa to deje dnes.

    Čo sa týka zlata, môžem otvorene povedať, že v týchto dňoch sú experti NBS v Čechách, kde prebieha príprava zlata, ktoré má prísť do Slovenskej republiky 7 dní po ratifikovaní tejto zmluvy parlamentmi. Keďže je to krátka lehota, tak dodané zlato sa musí prevziať, zapečatí sa, a keď nastane deň D, tak sa prevezie do Slovenskej republiky. Tento proces momentálne prebieha s tým, že získame nielen takzvané zliatkové zlato, ale získame aj istú časť, podstatne menšiu časť v minciach. Dohodol som sa s pánom guvernérom Českej národnej banky, že danému procesu bude asistovať aj renomovaná medzinárodná firma, ktorá je garanciou toho, že daný proces, keď bude potvrdený parlamentmi, nezadá žiadnu príčinu za sťažnosť ktorejkoľvek strany.

    Z mojej pozície môžem hovoriť len za Národnú banku Slovenska a nemôžem sa vyjadrovať k záležitostiam, ktoré som spomenul na úvod. Podstatná záležitosť pre nás je to, že pred uzatvorením tejto zmluvy môže partnerská strana tvrdiť a tvrdila, že NBS dlhuje partnerskej strane 24,7 mld., raz 29 mld., a partnerská strana zadržiava približne 4,1 t zlata. Česká strana oficiálne uznala, že na to máme nárok. To je, dá sa povedať, dnešný stav.

    Po ratifikácii tejto zmluvy česká partnerská strana nebude tvrdiť, že má pohľadávku voči NBS, či je to 24,7 alebo 22,3, alebo 29, nie je podstatné a nebude zadržiavať približne 4,1 tony zlata. Osobne som s daným stavom spokojný. Vynegociovali sme, že východisková pozícia sa zlepší. Nechcem vravieť len z pozície Národnej banky, ale celkovo sa domnievam, keďže som sa zúčastňoval na mnohých rokovaniach, kde sa rokovalo o mnohých problémoch, že skutočne je zmluva výhodná pre obidvoch partnerov. Možno keby som to hodnotil len z pozície NBS, moje hodnotenie by bolo trochu iné. Asi viete aké. Z tohto pohľadu, z hľadiska rozpravy mi nič iné nezostáva, len znovu uzavrieť moje vystúpenie tým, že vám odporúčam s touto zmluvou vysloviť súhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Hlási sa 9 pánov poslancov s faktickými poznámkami na vystúpenie pána guvernéra, posledný je pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán guvernér,

    už vo svojom vystúpení som hovoril o porušení ústavného zákona Federálneho zhromaždenia. Domáhate sa a hovoríte, že v protokole je uvedené delenie zlata na princípe 2:1. Neprotestujem. O tom sme vedeli. Ale hovoríte, že nikde nevyplýva ani historický princíp. Chcem len upozorniť na túto skutočnosť. Ak bol prijatý ústavný federálny zákon, ktorý v jednom článku hovoril o tom, že žiadna z nástupníckych krajín nebude používať spoločnú vlajku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jednoducho hneď od 1. januára 1993 tento federálny zákon bol porušený, samozrejme, rešpektujem, že zákony, medzinárodné zmluvy je potrebné dodržiavať, ale ak z českej strany hneď prvý deň vzniku Českej republiky bol vlastne porušovaný federálny zákon, na základe ktorého došlo k deleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prečo potom naša delegácia, ktorá bola na vyjednávaní s českou stranou, minimálne toto nedala do protokolu a prečo sa toto neobjavilo v zmluve minimálne v konštatačnej časti, keď sme sa už nezmohli na to, aby sme si vydobyli od českej strany náhradu na zneužívanie tohto symbolu, ktorý bol symbolom federácie, keď to bolo prijaté aj v ústavnom federálnom zákone.

    Na toto som sa pýtal, prečo takýmto spôsobom naša delegácia nevystupovala a prečo neobhajovala slovenskú pozíciu. Vy ste povedali, že zo svojho pohľadu ste spokojný s tými výsledkami. Otázka je, či sú spokojní aj občania Slovenskej republiky a akým spôsobom budú spokojní aj poslanci Národnej rady, ak dôjde k preskupeniu síl v tomto parlamente. Teraz je to ľahké hovoriť, keď máte za sebou 93 poslancov vládnej koalície. Čo budú hovoriť potom, ak to príde, ako budete reagovať?

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Pán guvernér,

    problém delenia majetku bývalej federácie sa skladá z takzvaných sporných a z takzvaných nesporných položiek. Pokiaľ ide o delenie aktív a pasív bývalej Štátnej banky československej, požiadavka českej strany vždy bola označovaná ako sporná. Nikdy nebola inštitútmi Slovenskej republiky uznaná. Táto zmluva ako keby de facto uznávala túto pohľadávku ako platnú a zároveň ju odpúšťa a cenou za odpustenie tejto pohľadávky v zmysle zmluvy, ktorá je v parlamente, je 7 mld. korún, ktoré priznal pán predseda českej vlády v českom parlamente. Takže cena tejto zmluvy je minimálne 7 mld. korún straty pre Slovenskú republiku, ak mám veriť slovám pána Zemana, a verím im, pri obhajobe tejto zmluvy v českom parlamente. Takže v rámci nesporných položiek tam stálo proti sebe alebo pri sebe vyrovnanie akcií Všeobecnej úverovej banky a Komerčnej banky. Stála tam naša požiadavka riešenia neoprávnene zadržovaného menového zlata, ktoré nikdy nebolo sporné a ktoré, stačilo sa pozrieť do materiálu, ktorý kedysi pripravil pán exminister Hamžík počas Mečiarovej vlády, kde analýza, právna analýza ministerstva zahraničných vecí jasne postavila otázku menového zlata Slovenskej republiky ako nespornú.

    Na druhej strane je otázka slovenského zlata. Áno, nebolo to v zmluvách, ale bolo v dobrej vôli a smerovala k tomu dobrá vôľa predošlých vlád Mečiarovej i Klausovej, dohodnúť sa a myslím si, že v tomto smere sa mal urobiť väčší krok aj pri tejto dohode.

  • Vážený pán guvernér,

    budem reagovať na vaše vystúpenie v tom zmysle, že nám poslancom pri schvaľovaní textu tejto zmluvy chýba komplexný a koncepčný ekonomický dosah a kalkulácia tejto zmluvy. To je po prvé.

    Po druhé sme chceli vedieť, aký bude ekonomický dosah zadržiavania zlata. To znamená, aké sú straty z jeho možného obratu alebo z jeho použitia v menovej aj finančnej oblasti. Chýba komplexný audit na úplné ekonomické, ale aj menové dosahy na dôsledky tejto medzinárodnej zmluvy. Nerozumel som vašim slovám z vystúpenia, kde ste konštatovali, že podľa vás je zmluva výhodná pre obidve strany, ale citujem: "Ak by som to mal hodnotiť len z pozície Národnej banky Slovenska, tak by som hovoril inak. Vy viete, ako to myslím." Koniec citátu. Nerozumiem vášmu vystúpeniu v tejto časi rozpravy.

    Ďalej by som chcel vedieť váš názor, a toto je podstatný problém, pre ktorý vedieme spor s predkladateľom, že sa v texte hovorí: "Na expertnej úrovni boli dopracované prílohy k tejto zmluve, na ktoré sa zmluva samotná odvoláva, a to, kde má byť končený zoznam všetkých dohôd súvisiacich s delením, okrem iného aj Štátnej banky československej. Niektoré časti sa však dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť. V tom je šlendriánstvo tejto zmluvy, a navyše ešte tieto zmluvy sú citované v prílohe, ktoré má ratifikovať jeden aj druhý prezident, sú citované raz v slovenčine a raz v češtine. To je neobvyklé, čo sme do parlamentu dostali. A preto by som sa vás chcel spýtať, či tento zoznam obsahuje všetky zmluvy, ktoré sa týkajú aj Národnej banky.

  • Pán guvernér,

    chápem, že ste diplomaticky nemohli priznať skutočnosť, že zmluva nie je výhodná pre Slovenskú republiku, najmä keď stojíte po boku pána premiéra, ktorý vás navrhol do funkcie.

    O tom by som pomlčal. Ale mám otázku. Ukázali ste nám nejakú zmluvu o tom, ako malo byť vrátené slovenské menové zlato. Pretože každá zmluva, ako som už povedal, musí byť buď autentifikovaná, alebo parafovaná, vy ste práve na to neodpovedali, kto zmluvu, ktorú máte - my ju nemáme, ináč mala byť v dokumentoch, ktoré predkladá pán ministerský predseda, pretože sa na ňu odvoláva predkladacia správa, lebo to už bude iba protokol z medzinárodnej zmluvy - mňa by zaujímalo, kto zmluvu, lebo bola zrejme zodpovedne vypracovaná, pretože sa v nej hovorilo o 7 tonách zlata, a v protokole sa bude hovoriť iba o 4,9 tonách, či 3,9 tonách zlata. Takže tu bol ústupok, ktorý Dzurindova vláda urobila v prospech českej strany a ktorý je naozaj pre vás, a nielen pre vás, lebo vy tiež zastupujete záujmy slovenského štátu, slovenského národa, je nevýhodný pre celú túto spoločnosť. Takže takéto postupy v medzinárodnom práve sú prinajlepšom neobvyklé.

    Znova opakujem, že toto nie je štandardný postup, a znovu sa musím opýtať, pán Dzurinda, akým spôsobom sa zmenila dohoda alebo zmluva iba na preberací protokol?

  • Nedozvedeli sme sa od vás, pán guvernér, aký je váš názor na sumu 24,7 mld. korún. Mali ste o tom niečo povedať. Počuli ste tie nie moje argumenty, ale argumenty našich ekonómov, ktoré som reprodukoval, že išlo o presuny zo Štátnej banky Československa na komerčné banky a potom opäť spätné presuny do banky. Ďalej, že sa z tohto financovali veci slovenskými bankami, ktoré sa realizovali v Českej republike, alebo ktoré sa realizovali prevažne na Slovensku, ale zisk išiel do Českej republiky. To sú dôvody, ktoré ma veľmi trápia, že sa na ne zatiaľ nedočkáme odpovede.

    Druhá vec je, a to chcem takisto pripomenúť, že pri tejto zmluve pán Dzurinda ustúpil aj pred názorom vlastného podpredsedu vlády Mikloša, ktorý vyhlásil, že sa bude deliť iba podľa zákona číslo 451/1992 Zb. To znamená, že keď už nie štátne symboly, tak ani iné veci, ktoré sa vyskytli po schválení zákona.

    Čiže toto sú veľké slabiny tohto zákona a realita je taká, že Slovensko na tom nestratí len toľko, čo tu povedal pán Kozlík, ale keď si všimneme, ako sa kupovala v 2. polroku 1992 pre Českú republiku, aké straty sa vyprodukovali, fiktívne straty v Štátnej banke Československa, dokopy to vychádza vrátane Komerčnej banky, teda toho nevýhodného obchodu, zase by som mohol citovať, nemám čas, výmenou akcií medzi Komerčnou bankou a Všeobecnou úverovou bankou sa stratilo prinajmenej 45 mld. Sk. Tak si to vydeľte sumou na jedného občana.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán guvernér,

    pozorne som počúval vaše vysvetlenie, ale musím sa priznať, že nie som o nič múdrejší, pretože teraz neviem, či protokol, ktorý ste nám ukazovali, je protokol, ktorý je uvedený v prílohe tejto zmluvy na strane 12 pod bodom 6, alebo je to nejaký iný protokol, ktorý vláda zabudla do tohto delenia a do tejto zmluvy zahrnúť, pretože protokol, ktorý je tu a podpísala ho vláda a je nazvaný ako protokol o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej hovorí o jednom zlate. Protokol, ktorý je pod bodom 6, nevieme, o akom zlate hovorí a potom nevieme, o akom zlate ste hovorili vy, pretože tých zásob alebo nezásob, alebo to slovenské zlato je podľa toho všetkého delené minimálne na tri časti.

    Očakával som od vás, že nám to veľmi zreteľne a jasne vysvetlíte, pretože je mnoho autorov a ešte viac čitateľov Slovenskej republiky, ktorí sa o to zaujímajú a majú v tom nejasno. A keďže tento protokol a táto zmluva je konečná, tak, prosím pekne, budeme mať v Českej republike aj naďalej slovenské zlato? To chcem vedieť. Ak áno, tak potom v žiadnom prípade táto zmluva nemôže byť konečná. Ale ak slovenské zlato v Českej republike nebude, tak potom musí byť súčasťou tohto delenia a tohto protokolu, ktorý je tu dodatočne vyhotovený.

    Takže, pán guvernér, žiadam vás, aby ste ešte raz alebo neskoršie, ak budete mať tieto dokumenty k dispozícii, v Národnej rade vystúpili a vysvetlili poslancom, ako to so zlatom je, aj keď hovoríte, že ide len o 13 % hodnoty, ktoré sa delili po Štátnej banke československej.

  • Pán guvernér,

    pozorne som si vypočul vaše slová a musím skonštatovať, že vaše vysvetlenie o slovenskom zlate je dôkazom politickej prehry tejto vládnej garnitúry tým skôr, že jeho hodnota je veľmi malá, lebo keď nie je schopná táto politická garnitúra ani získať to, čo Slovensku právom patrí, tak ako potom môžeme od nej očakávať, že bude plniť nejaké ďalšie úlohy v tejto spoločnosti.

    Veď jasne tu bolo povedané, že česká strana nikdy neviedla spory o to, že to zlato je slovenské a patrí Slovensku. A keď táto vládna garnitúra nie je schopná ho dostať na územie Slovenska pri jeho nepatrnej hodnote, tak je to totálna politická prehra a jej neschopnosť. Alebo im potom na Slovensku nezáleží a pozerajú sa na vec celkom pragmaticky, čo tam nejaké prstene starých rodičov, čo tam nejaké zlato, ktoré ľudia zbierali po Slovensku, aby si vytvorili svoj vlastný zlatý poklad. Čiže v tomto je tá arogancia a v tomto je politická prehra.

    A postaviť sa ako guvernér k tomuto celkovému problému, ako ste to stavali, s tým tiež nemôžem súhlasiť, lebo vaše postavenie je približne také ako predsedu vlády. A vy sa nemôžete postaviť ako prezident Priemyselnej banky alebo povedal by som ktorejkoľvek banky na Slovensku, a to sa ma netýka. Vás sa týkajú všetky problémy hospodárstva Slovenska. Aj tie lode, aj tie lietadlá, aj tie všetky ostatné veci, ktoré s tým súvisia, lebo iste celý problém sa posudzoval ako celok, aj tých 24 mld., na ktoré si nárokovala česká strana, nie je možné brať izolovane, ale v celkovom pohľade na celé delenie majetku bývalej federácie Českej a Slovenskej republiky. Čiže z takéhoto pohľadu by ste sa mali na to pozerať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán guvernér,

    naozaj je šokujúce vypočuť si z úst guvernéra Národnej banky Slovenska odporúčanie, že by mal parlament hlasovať za túto zmluvu, lebo ste spokojný s tým, že česká strana už nebude pripomínať svoju fiktívnu pohľadávku voči Slovenskej republike 24 mld. korún, ktorú si vymyslela, a nám sa vráti zlato, na ktoré máme dávno nárok a ktoré nám česká strana protiprávne zadržiava. Tak to je naozaj šokujúce.

    Mne to pripomína jeden príbeh, ktorý som rozprávala pred týždňom o dvoch susedoch, z ktorých jeden ukradne druhému susedovi prasiatko, a keď sa ten usiluje, aby mu ho vrátil, tak sa začne vyhrážať zlodej poškodenému, že mu dá po papuli. A potom uzavrú vzájomne výhodnú zmluvu, a tá vzájomne výhodná zmluva tkvie v tom, že zlodej si môže prasiatko nechať a poškodenému po papuli nedá.

    Ospravedlňujem sa, že používam také silné slová. Len citujem príhodu, ktorú som si pred mnohými rokmi vypočula v Slovenskom rozhlase. Takže presne na takom istom princípe je založená aj táto zmluva a presne na tom istom princípe pán guvernér odporúča, aby sme za ňu hlasovali. Pán guvernér, je mi smutno, že na čele Národnej banky Slovenska stojí človek s takým názorom, aký ste tu dnes prezentovali.

  • Pán guvernér, na začiatku som spochybnil, že ste prišli do Národnej rady pripravený, aby ste nám odpovedali na naše otázky, a vaše druhé vystúpenie ma v tom len usvedčilo. Brali ste to na ľahkú váhu. Nevysvetlili ste ani teraz niektoré skutočnosti, na ktoré sme sa konkrétne pýtali, aj pokiaľ ide o otázku pána poslanca Hudeca, kde si myslím, že ste nevysvetlili, čo je s tými 191 miliardami korún, na ktoré sa pýtal. A myslím si, že ste nevysvetlili ani niektoré otázky, ktoré sa vyslovene týkajú Národnej banky Slovenska, pokiaľ ide o východiskové bilancie, napríklad k 1. 1. v roku 1993, ktoré sú vyjadrené v miliardách asi takto, ako hovorí o nich pán Valach, keď hovorí, že aktíva, a to pohľadávky voči zahraničiu v nekonvertibilnej mene Národná banka Slovenska mala 7,1 mld., Česká národná banka 26 541 mld. a pasíva, záväzky voči zahraničným bankám a cenné papiere v nekonvertibilnej mene Slovenská národná banka mala 22 298 mil. a Česká národná banka 0. To sú predsa veľké cifry, o ktorých by sme dnes mali vedieť a vy ste nám k tomu nič nepovedali.

    Ďalej si myslím, že ste skutočne nezaujali hodnoverné stanovisko, keď poviete ja nič. Ale uvedomte si, že ak sa v budúcnosti preukáže zodpovednosť, že aj niektoré položky sa budú možno meniť, padne to na vašu hlavu. A chcel by som sa spýtať pána predsedu Dzurindu, či v zmluve, ktorú schvaľujeme, nejde v niektorých prípadoch dokonca podľa právnej terminológie o res iudicata, že schvaľujeme zmluvy a dohody, ktoré už Národná rada raz schvaľovala v zmluvách, ktorých bolo vyše dvadsať, ktoré robila vláda premiéra Mečiara. Nedostal som odpoveď, či nejde o duplikát schvaľovania týchto zmlúv dnes možno v inom znení.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci písomne a ústne prihlásení poslanci, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán predseda vlády ako navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    navzdory ostrej diskusii, ktorá sprevádzala schvaľovanie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je dnešok slávnostným dňom. Aktom ratifikácie tejto zmluvy sa definitívne končí jedna etapa moderných slovenských dejín. Ratifikáciou tejto zmluvy umožníte, pani poslankyne, páni poslanci, faktické dokončenie účtovania. Záver tohto účtovania bude z jednej strany celkom rukolapný, konkrétne merateľný a z druhej strany aj nemerateľný, násobne prevyšujúci ten, ktorý dokážeme nahmatať. Konkrétnym hmatateľným záverom bude príchod zadržiavaného zlata na Slovensko. Protokol hovorí, že sa tak stane do 7 dní od ratifikácie zmluvy.

    V rozprave som najčastejšie počúval, že keď hovoríme o zlate, ide o nespornú položku, ktorú česká strana nikdy nespochybňovala. Je to pravda. Otázka však stojí tak, prečo túto nespornú pohľadávku neboli dlhé roky schopní realizovať tí, ktorí nás dnes kritizujú. Pán poslanec Kozlík, vystúpili ste veľmi plamenne poukazujúc na to, že zadržiavané zlato bola a je nesporná pohľadávka. Nuž ale boli ste ministrom financií, boli ste za to dlhé roky zodpovedný, boli ste podpredsedom vlády pre ekonomiku, prečo ste teda dlhé roky neboli schopní túto nespornú pohľadávku realizovať?

  • Potlesk v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, na tomto príklade je jasne vidieť farizejstvo súčasnej slovenskej opozície. Slovenská republika má za sebou sedem rokov svojho jestvovania. Sedem rokov, to je 84 mesiacov. 61 mesiacov bol predsedom vlády pán Vladimír Mečiar, 61 mesiacov vláda Hnutia za demokratické Slovensko nebola schopná túto pohľadávku realizovať. To, čo vláda Hnutia za demokratické Slovensko nebola schopná vybaviť za 61 mesiacov, sme my vybavili za 12 mesiacov. Je to konkrétny hmatateľný prínos pre Slovenskú republiku a jej občanov. Myslím si, že to je hlavný dôvod, prečo poslanci opozície reagovali v rozprave tak podráždene, tak nervózne, ako reagovali, prečo volili silné slová s nulovým obsahom.

    Pán poslanec Bohunický to vystihol celkom jasne, keď oslovil opozíciu: "Zbabrali ste delenie federálneho majetku. Boli ste vo federálnej vláde, boli ste vo federálnom parlamente, mali ste všetky nástroje a páky na to, aby proces prebehol rýchlejšie, kultivovanejšie a pre Slovensko výhodne." Ja k tomu dodávam, nielenže ste zbabrali delenie majetku, ale neboli ste ani schopní pohnúť riešením tohto problému. Vystúpenia poslancov opozície boli afektom plynúcim z politickej žiarlivosti, dámy a páni, toho, že sme dokázali vyriešiť to, čo pre Hnutie za demokratické Slovensko riešiteľné nebolo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zmluva má však aj ďalší omnoho širší význam. Zmluvou sa definitívne riešia otázky majetkového delenia. Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa dostávajú do polohy čistého stola. Táto skutočnosť má ďalekosiahly význam. Význam, ktorý prekračuje slovensko-české vzťahy. Reputácia Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky ratifikáciou tejto zmluvy výrazne vzrastie. Slovenská republika i Česká republika ukážu schopnosť kultivovaným spôsobom usporiadať si svoje vzťahy. Zvýšenie reputácie prinesie aj zvýšenie dôveryhodnosti oboch našich krajín. Dôveryhodnosť je veľmi dôležitá nielen na výraznejší prílev zahraničných investícií, na zvýšenie zamestnanosti našich ľudí, ale aj na začlenenie sa našich krajín do Európskej únie.

    Prílev zahraničných investícií i členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii sú základným životným záujmom občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú to voliči Slovenskej demokratickej koalície alebo Hnutia za demokratické Slovensko. Preto aj ratifikácia tejto zmluvy je v základnom životnom záujme občanov Slovenskej republiky, všetkých občanov Slovenskej republiky a osobne si myslím, že je to dobrá zmluva aj pre občanov Českej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, demagógia ani štvanie nikomu nepomôžu, ani ľuďom, ani politikom. Pomôže nám iba zdravý rozum a poctivý úmysel. So záujmom som si prečítal článok pána Ivana Špániho v dnešnej Práci. Myslím si, že pán Špáni je novinár, ktorý je kritický voči vláde Slovenskej republiky, a ktorí sledujete tému delenia majetku, viete aj to, že pán Špáni sa tejto téme venuje dlhodobo. Nie vždy a nie vo všetkom s ním súhlasím, ani s uvedeným plným obsahom v dnešnej Práci. Ale myslím si, že to najpodstatnejšie hovorí na záver článku a že to hovorí pravdivo, keď píše, že "alternatívou tejto zmluvy sú dlhoročné súdne spory, v ktorých by si prišli na svoje právnici, ale vo vzájomných vzťahoch by narobili viac škody ako osohu". "Nestojí to za to," píše pán Špáni, "aj tento kompromis je ešte rozumný."

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dohoda o majetkovoprávnom vyrovnaní je dohodou medzi seberovnými partnermi, ktorých spája spoločná história, ale najmä spoločná vízia o spoločnej budúcnosti v spoločnom európskom dome. Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sú také dobré, aké azda ešte nikdy predtým neboli. Sú to vzťahy vskutku nadštandardné. Sú to vzťahy, vďaka ktorým sa stále lepšie cíti asi 350 tisíc Slovákov žijúcich v Českej republike. Počnúc dnešným dňom môžeme našu blízkosť a sympatie využiť pri budovaní nových foriem kooperácie, kooperácie, ktorá bude v prospech občanov Slovenskej republiky, v prospech občanov Českej republiky. Uzatvorená minulosť nám umožní naplno sa venovať našej budúcnosti. Aj preto vás, panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste túto dohodu svojím hlasovaním podporili.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána premiéra ako navrhovateľ nemôžem udeliť faktické poznámky.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, hovorím o faktických poznámkach.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť.

  • Pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    prepáčte mi za taký zachrípnutý a skreslený hlas, ale pred týždňom som ho stratil. Chcel by som len zhrnúť. V rozprave vystúpilo 13 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Bolo prednesených 10 procedurálnych návrhov a dva návrhy na uznesenie. Odznelo 103 faktických pripomienok. Hlasovali sme o všetkých procedurálnych návrhoch okrem jedného, a tento procedurálny návrh predniesol pán poslanec Paška, ktorý znie: "Prerušiť rokovanie a požiadať guvernéra vypracovať správu Národnej banky Slovenska k tejto problematike."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o procedurálnych návrhoch, ktoré podali páni poslanci v rozprave. Chcem upozorniť na jedno, že rokovanie...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cabaj, prosím, aby ste ma teraz počúvali a nevykrikovali. Chcem vám len oznámiť svoje stanovisko. Skončil som rozpravu o tomto bode programu. V rámci rozpravy boli podané pozmeňujúce návrhy k návrhu na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Cuper, a podané dva procedurálne návrhy. Jeden podal pán poslanec Paška a druhý podal pán poslanec Husár. Obaja žiadajú s iným návrhom alebo s inou požiadavkou prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Paška žiada, aby sme prerušili a Národná banka Slovenska informovala písomne Národnú radu o stanovisku Národnej banky k zmluve. Pán poslanec Husár žiada prerušiť rokovanie o tomto bode programu, aby vláda opravila zmätkovú dôvodovú správu tak, aby nedošlo k mylnej interpretácii jednej alebo druhej zmluvnej strany o obsahu zmluvy a ďalej žiada, aby po prerušení bola vyhodená konkrétna zodpovednosť konkrétneho člena vlády za nedostatky uvedené v dôvodovej správe.

    O týchto procedurálnych návrhoch dám hlasovať, páni poslanci.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte hlasovanie o jednotlivých návrhoch.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Paška. Prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Paška žiada prerušiť rokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Pašku sme neschválili.

    Pán spravodajca, prosím, podajte ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, teraz by sme mali hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Husára.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Husára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani procedurálny návrh pána poslanca Husára sme neschválili.

    Prosím, kto z pánov poslancov má procedurálne návrhy? Pán poslanec Cabaj.

  • Pán predseda Národnej rady, obraciam sa na vás, pretože predsedajúci porušuje rokovací poriadok. Žiadam v mene klubu HZDS a SNS, aby bolo zvolané poslanecké grémium. Svoj návrh odôvodňujem tým, že po vystúpení premiéra už zaznelo toľko hlúpostí, že keby hlúposť kvitla, tak tu máme jar, a nie...

  • Vypnite mikrofón pána poslanca Cabaja.

    Pán poslanec Gašparovič, máte ešte procedurálny návrh?

  • Pán podpredseda, ale keď sa navrhuje zvolať grémium, musí sa zvolať hneď.

  • Prosím, ale mali ste ešte procedurálny návrh.

  • Mám druhý procedurálny návrh, aby sme nerozhodovali skôr, ako rozhodne česká strana. Veď je to predsa nezmysel. Môže sa stať, že česká strana toto neschváli, tak navrhujem, aby sme nehlasovali. A tu už bolo veľa farizejstva zo slov pána premiéra, keď povedal, že sme nedokázali vybaviť túto zmluvu. Pán predseda, prednedávnom, asi dvoma dňami, boxoval Tysson. Za dve minúty zložil jedného, dostal 10 miliónov a ten 200 tisíc. A my sme sa zložiť nedali, lebo sme nechceli dvesto tisíc, ale desať miliónov. Čiže preto sme dodnes tú zmluvu nepotvrdili a neschválili, lebo nechceme byť na kolenách a mať omrvinky.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili tento bod rokovania a doplnili predloženú dohodu o ekonomickú bilanciu plusov, mínusov, lebo zmluva, ktorá je vlastne o delení majetku, je o kvantifikácii týchto dvoch strán. A toto by malo byť doplnené tým, že vzhľadom na to, že pán Dzurinda má také bohaté vedomosti, mohol by špeciálne pripraviť, ako to bolo s loďami a ako to bolo s lietadlami, lebo o tých má ešte viac znalostí.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale vy ste boli vtedy námestníkom ministra, takže viete...

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Mám procedurálny návrh, aby ste prerušili rokovanie a zvolali poslanecké grémium, pretože to žiadal pán predseda nášho poslaneckého klubu. Vyprosím si, aby sa tu stále porušoval rokovací poriadok, aby si pán ministerský predseda niečo mýlil, kde si príde vierolomne, ako chce, o trištvrte na sedem s nejakou zmluvou, ktorá nie je zmluvou, ale je obyčajným právnym a medzinárodnoprávnym nepodarkom, ak sa slušne vyjadrím, nakydá nám tu, usmieva sa. A vy sa dáte manipulovať pánom Šebejom a nedáte hlasovať o procedurálnych návrhoch vtedy, keď boli podané. To predsa nie je nikde napísané v rokovacom poriadku. Potom si ich zosumarizujete a dáte o nich hlasovať pred samotným hlasovaním o návrhu zmluvy. Veď nerobte z nás bláznov, pán predsedajúci.

  • Pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium.

    Budeme pokračovať o 17.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali miesta. Politické grémium sa skončilo.

    Pristúpime k hlasovaniu ešte o dvoch podaných procedurálnych návrhoch, ktoré podal pán poslanec Oberhauser a pán poslanec Gašparovič, a potom pristúpime k hlasovaniu o návrhu na uznesenie k zmluve, ktorý podal najskôr pán poslanec Cuper, a potom k návrhu, ktorý podal gestorský zahraničný výbor.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Pán poslanec, prosím, uveďte návrh pána poslanca Gašparoviča.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Gašparovič predniesol návrh, aby sa nerokovalo skôr ako v Českej republike, to znamená, aby sa toto rokovanie odročilo.

  • Navrhujem prerušiť rokovanie hlasovaním o tomto bode programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o druhom podanom procedurálnom návrhu pána poslanca Oberhausera. Pán poslanec Oberhauser žiada doplniť ekonomickú bilanciu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých podaných procedurálnych návrhoch, ktoré odzneli.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o prvom návrhu uznesenia pána poslanca Cupera, ktorý bol riadne prednesený a písomne odovzdaný s 15 podpismi.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Cuper. Hlasujeme o prvom z dvoch podaných návrhov na uznesenie.

  • Prvý návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že vracia text zmluvy vláde Slovenskej republiky, aby ho znovu prerokovala s českou stranou, uzatvorila sporný obsah zmluvy a takto skompletizovaný návrh zmluvy opätovne doručila Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh bol prednesený 20. januára. Neviem, či ho mám prečítať, každý to dostal.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku.

    O ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cupera môžeme hlasovať až po tom, keď odhlasujeme toto uznesenie.

  • Toto má byť podľa návrhu súčasťou uznesenia.

  • Pán poslanec Cuper, takto ste mysleli?

  • Odpoveď poslanca Cupera zo sály.

  • Pán poslanec Cuper, vy ste návrh predniesli tak, aby tento váš druhý návrh bol súčasťou uznesenia, ktoré bude súčasťou celého materiálu. Takto ste to predniesli. To znamená, že o druhom návrhu hlasujeme až po tom, ako sme odhlasovali.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o vyslovení súhlasu so zmluvou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie Národná rada Slovenskej republiky schválila a vyslovila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku.

    Pán poslanec, ešte nám zostáva hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cuper.

  • Áno. A teraz by sme mali hlasovať o druhom návrhu uznesenia pána poslanca Cupera.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím, prečítajte návrh, pán poslanec.

  • Vláda Slovenskej republiky reprezentovaná jej predsedom Mikulášom Dzurindom, podpredsedom vlády Ivanom Miklošom, ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom a ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou pri uzatváraní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku postupovali neštandardne v rozpore s medzinárodným právom a pri jeho predkladaní do Národnej rady Slovenskej republiky uviedli Národnú radu Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky do omylu.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme neschválili.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania schôdze Národnej rady, ktorým je

    návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem pánu premiérovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní návrhu zmluvy.

    Návrh vlády na voľbu zástupcov štátu za člena správnej rady Sociálnej poisťovne ste dostali ako tlač 482 a návrh na voľbu zástupcov odborových zväzov a záujmových združení občanov a zástupcov zamestnávateľských zväzov a združení ste dostali ako tlač 496. Návrh uznesenia Národnej rady máte v tlači 496a.

    Teraz dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánu Petrovi Magvašimu a prosím ho, aby návrh vlády uviedol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    tento návrh na voľbu zástupcov štátu do správnej rady Sociálnej poisťovne sa predkladá podľa zákona číslo 274/1994 Z. z. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1092/1999 z 8. decembra 1999 navrhla, aby po skončení funkčného obdobia zástupcov štátu v správnej rade Sociálnej poisťovne boli zvolení noví zástupcovia štátu. Na základe toho vláda Slovenskej republiky navrhuje podľa § 7 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona číslo 274/1994 Z. z. zvoliť týchto zástupcov štátu do správnej rady Sociálnej poisťovne: Petra Magvašiho, Borisa Sopiru, Michala Szabóa, Silviu Czúczorovú, Rudolfa Koronthályho, Vojtecha Puhu a Rudolfa Štefanoviča.

    Doterajším zástupcom štátu v správnej rade Sociálnej poisťovne sa v zmysle § 6 ods. 1 zákona číslo 274/1994 Z. z. sa ukončilo členstvo v samosprávnych orgánoch dňa 25. 1. 2000. Chcel by som sa vo svojom mene poďakovať všetkým členom správnej rady Sociálnej poisťovne za ich 5-ročnú prácu v tomto samosprávnom orgáne.

    Prosím vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili vládny návrh tohto zloženia zástupcov, ale aby ste podporili aj návrhy zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov a zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Žiadam predsedu výboru pána poslanca Mesiarika, aby predniesol návrh na zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som predložil podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov návrh na zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie tento návrh predkladá v tlači 496. Výbor sa písomne obrátil na Konfederáciu odborových zväzov a Asociáciu zamestnávateľských zväzov, ktoré požiadal, aby predložili návrhy v zmysle zákona do tohto správneho orgánu. Zároveň výbor požiadal tieto inštitúcie, aby do návrhov zahrnuli aj ostatné inštitúcie, ktoré spĺňajú podmienky zákona. Takto vám predkladáme na zástupcov poistencov jedného kandidáta zo Slovenskej lekárskej komory, 6 kandidátov z Konfederácie odborových zväzov a jedného kandidáta z Jednoty dôchodcov. Ďalej predkladáme podľa tlače 7 kandidátov za Asociáciu zamestnávateľských zväzov.

    Verím, vážené poslankyne, poslanci, že návrhy si osvojíte a títo kandidáti budú zvolení. Zároveň sa chcem poďakovať zástupcom poistencov a zástupcom zamestnávateľov za aktívnu prácu počas predchádzajúceho skončeného funkčného obdobia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Nech sa páči, predložte aj spoločnú správu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku rokovania o návrhu na voľbu zástupcov odborových zväzov a záujmových združení občanov a zástupcov zamestnávateľských zväzov a zástupcov štátu do správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, do pôsobnosti ktorého patrí Sociálna poisťovňa, prerokoval na svojej 30. schôdzi 30. novembra 1999 list predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne Vojtecha Tkáča z 18. novembra 1999. V tomto liste predseda správnej rady oznámil predsedovi Národnej rady Jozefovi Migašovi, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 247/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov sa končí funkčné obdobie členov správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne 22. novembra 1999 oznámil a obrátil sa na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ďalej na prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a prezidenta Konfederácie odborových zväzov, že funkčné obdobie ich členov sa končí a zároveň požiadal o predloženie návrhov.

    Návrhy zástupcov v počte 7 za odborové zväzy a záujmové združenia občanov predložil prezident Konfederácie Ivan Saktor spolu s charakteristikami a osobnými vyhláseniami kandidátov Národnej rady dňa 14. decembra 1999. Návrh zástupcu Slovenskej lekárskej komory za odborové zväzy a záujmové združenia občanov do správnej rady Sociálnej poisťovne predložil prezident Slovenskej lekárskej komory Ladislav Petričko listom z 10. januára 2000. Návrhy zástupcov v počte 7 za zamestnávateľské zväzy a združenia predložil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky Michal Ľach spolu s charakteristikami a osobnými vyhláseniami Národnej rade listom 14. decembra 1999. Návrhy zástupcov vlády Slovenskej republiky predložila vláda Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predložené návrhy prerokoval na svojej 32. schôdzi dňa 18. januára 2000 a konštatoval, že sú v súlade so zákonom Národnej rady číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, podľa ktorého členov správnej rady Sociálnej poisťovne volí Národná rada. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením 149 z 18. januára 2000 súhlasil s návrhom na voľbu zástupcu odborových zväzov a záujmových združení občanov Jozefa Webera navrhnutého Slovenskou lekárskou komorou a súhlasil so zástupcami zamestnávateľských zväzov a združení do správnej rady Sociálnej poisťovne, takisto s kandidátmi, ktorých navrhovala vláda.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal uznesenie k návrhu, ktorý predložil prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor. Voľbu zástupcov za odborové zväzy a záujmové združenia občanov predložených Konfederáciou teda ponecháva výbor na vaše rozhodnutie, rozhodnutie poslancov. Výbor odporúča Národnej rade podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov zvoliť do správnej rady Sociálnej poisťovne zástupcu odborových zväzov a záujmových združení pána Jozefa Webera, ďalej, ako som uviedol, zástupcov v zložení: Peter Gajdoš, Konštantín Baláž, Dušan Barčík, Peter Janíček, Zdenko Marko, Ján Malík a Ján Tomovčík zvoliť podľa vášho zváženia, ďalej zástupcov zamestnávateľských zväzov v zložení: Miroslav Kavala, Peter Vendelín, Cyril Moravčík, Ľudovít Faust, Alexander Horváth, Marián Rybár a Peter Weber výbor odporúča zvoliť a zástupcov vlády Slovenskej republiky, ako predložil pán minister Magvaši, výbor odporúča zvoliť.

    Zároveň Výbor pre sociálne veci a bývanie Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby sa o zástupcoch konala voľba verejným hlasovaním, ďalej aby sa o zástupcoch odborových zväzov a záujmových združení občanov hlasovalo jednotlivo o každom kandidátovi a o zástupcoch zamestnávateľských zväzov, aby sa hlasovalo spoločne a o návrhoch zástupcov zo strany vlády Slovenskej republiky takisto en bloc spoločne za všetkých sedem.

    Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Musím konštatovať, že do rozpravy sa písomne nikto z poslancov neprihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení komentoval niektoré skutočnosti súvisiace s ustanovovaním v histórii Slovenskej republiky druhej správnej rady Sociálnej poisťovne. Treba povedať, že päťročné obdobie v činnosti správnej rady, ktorej som mal česť predsedať, bolo veľmi zložité a správna rada ako tripartitný orgán splnila svoje poslanie. V decembri a následne začiatkom roku v decembri 1994 a začiatkom roku 1995 bola vytvorená tripartitná správna rada ako najvyšší samosprávny orgán novozriadenej Sociálnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie, ktorej základnými funkciami bolo riadenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa po transformácii z Národnej poisťovne už neregulovala, nemala, neobsahovala Fond zdravotného poistenia, ktorý sa rozptýlil do verejnoprávnych pluralitných zdravotníckych poisťovní.

    Správna rada, ako som už konštatoval, je tripartitný orgán. To znamená, že ho tvorili rovnomerne rozložené orgány volené alebo navrhované vládou Slovenskej republiky, ďalej zástupcami zamestnávateľských zväzov a združení a občianskych združení a odborových zväzov. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že päť rokov som v mene správnej rady predstupoval pred Národnú radu a chcel by som aj v mene odchádzajúcej správnej rady vysloviť poďakovanie Národnej rade aj v minulom funkčnom období i v tomto funkčnom období za veľmi dobrú spoluprácu, ktorá spočívala v tom, že sme pravidelne predkladali Národnej rade návrh rozpočtu, návrh ročnej uzávierky Sociálnej poisťovne za príslušný rok a poskytovali sme aj ďalšie dokumenty a materiály, ktoré sa prerokúvali najmä vo výbore pre sociálne veci a zdravotníctvo, neskôr vo výbore pre sociálne veci a bývanie.

    V tomto zmysle mi nedá uviesť fakt, že posledná ročná uzávierka za rok 1998, ktorú som predkladal v roku 1999, obsahovala prebytky v Sociálnej poisťovni za rok 1998 vo výške temer 11,5 mld. Sk. Chcem uviesť, že som zároveň ešte predkladal aj rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2000 a musím uviesť, že v príslušnom výbore pre financie a rozpočet sme boli uvoľnení z rokovania tohto výboru, načo následne výbor navrhol uznesenie, ktoré neskôr v decembri 1999 Národná rada schválila a na základe ktorého sa znížil rozpočet správneho fondu Sociálnej poisťovne v roku 2000 o 200 miliónov korún. Aj napriek tomu, že sme už v správnej rade a vo vedení Sociálnej poisťovne znižovali rozpočet o 230 miliónov korún, tento vážny zásah aj priamo v pléne Národnej rady naštrbil vzájomné dobré vzťahy medzi Sociálnou poisťovňou a Národnou radou Slovenskej republiky.

    Som odborne presvedčený o tom, že rozhodnutie výboru pre financie a rozpočet, ako aj rozhodnutie Národnej rady o znížení správneho fondu je protizákonné, a to z toho dôvodu, že Národná rada Slovenskej republiky môže len schváliť alebo neschváliť rozpočet správnej rady Sociálnej poisťovne, nemôže ho meniť alebo upravovať. Aj napriek týmto skutočnostiam spolupráca s Národnou radou všeobecne za uplynulé obdobie je pozitívna. Správna rada rokovala pravidelne a stretla sa na svojich pravidelných zasadnutiach 34-krát. Na týchto rokovaniach, na 34 rokovaniach prerokovala 255 samostatných materiálov.

    V tejto súvislosti sa správna rada podieľala na moderovaní Sociálnej poisťovne v tom zmysle, že v priebehu rokov 1995 - 1998 vzrástli dôchodky poskytované zo Sociálnej poisťovne takmer o 35 %. Zároveň sa darilo zvyšovať aj reálnu hodnotu dôchodkov v rokoch 1995 - 1998. Medzi hlavnými funkciami, ktoré správna rada organizovala, prípadne rozvíjala, bolo predovšetkým zabezpečenie základných funkcií Sociálnej poisťovne, a to aj vo vzťahu k orientácii na komplexný informačný systém sociálnej sféry, aj v spolupráci so Svetovou bankou. Sociálna poisťovňa plnila aj výrazné prvky vo vzťahu k prebiehajúcej transformácii sociálnej sféry.

    Chcel by som ešte uviesť, že je aj zásluhou správnej rady Sociálnej poisťovne skutočnosť, že Sociálna poisťovňa organizovala v roku 1997 Medzinárodnú konferenciu riaditeľov sociálnych poisťovní, fondov zamestnanosti, zdravotných poisťovní i úrazových poisťovní z krajín strednej a východnej Európy v rámci spolupráce s Medzinárodnou asociáciou sociálneho zabezpečenia. V októbri 1998 som mal tú česť byť v mene Sociálnej poisťovne zvolený za člena byra Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, čo je najvýznamnejšia svetová organizácia, ktorá združuje vyše štyristo členov, a súčasťou môjho pôsobenia v byre v zastúpení Sociálnej poisťovne a jej správnej rady bola na jeseň roku 1999 organizovaná v Bratislave prvá svetová konferencia sociálneho zabezpečenia v histórii tejto Medzinárodnej svetovej asociácie sociálneho zabezpečenia.

    Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj všetkým členom správnej rady, ktorým sa končí funkčné obdobie, za ich prácu v prospech rozvoja sociálneho poistenia.

    V súčasnosti stojíme pred kreovaním novozvolenej správnej rady a dovoľte mi niekoľko poznámok k spôsobu, akým sa pripravovali návrhy na členstvo v správnej rade Sociálnej poisťovne. Chcel by som vysloviť predovšetkým poznatok, že nebol dobre moderovaný spôsob návrhu kandidátov najmä zo strany odborových zväzov a záujmových združení občanov. Dovoľte mi zacitovať zákon, podľa ktorého budeme o chvíľu hlasovať, a to je predovšetkým zákon číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Podľa príslušných ustanovení, teda § 7 ods. 2 správna rada má 21 členov. Správna rada sa tvorí zo 7 zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov, zo 7 zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a zo 7 zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky. Žiaľ, došlo tu k mylnému pochopeniu § 7 ods. 2 písm. a), budem to opätovne citovať, že "správna rada sa tvorí zo 7 zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov".

    Myšlienkou tohto ustanovenia aj podľa poznámky číslo 3 tohto zákona je, že sa má postupovať podľa zákona číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení ďalších zákonov a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti predbežný návrh, ktorý predkladala Konfederácia odborových zväzov, obsahoval len nomináciu zástupcov odborových zväzov združených v Konfederácii odborových zväzov a jedného zástupcu pána profesora Tomovčíka za Jednotu dôchodcov, kde pán profesor vykonáva funkciu predsedu. Myslím si, že takéto nominovanie nebolo správne. Treba si uvedomiť, že Sociálna poisťovňa najmä v dôchodkovej oblasti zabezpečuje výplatu dôchodkov, ktoré sa dotýkajú veľkej skupiny občanov. Mesačne je vyplácaných vyše 1 200 tisíc dôchodkov, a to sú dôchodky starobné, ale sú to aj dôchodky pozostalých, teda dôchodky vdovské a sirotské a veľmi veľkú skupinu dôchodkov tvorí množina invalidných dôchodkov.

    V tejto súvislosti chcem uviesť, že zastúpenie žien v správnej rade Sociálnej poisťovne je neuspokojivé predovšetkým z hľadiska zastupovania záujmov žien v tejto inštitúcii. Po ďalšie chcem uviesť, že v tejto inštitúcii aj z hľadiska zástupcov poistencov, ktorí majú prirodzené vlastnícke práva, pretože platia poistné, je neuspokojivé zastúpenie invalidných občanov alebo občanov so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti chcem uviesť, že je asi 190 registrovaných občianskych združení občanov so zdravotným postihnutím. Preto by som chcel ešte znovu zvýrazniť svoje vystúpenie aj z pôdy výboru, aj zo včerajšieho veľmi pozitívneho stretnutia s vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že nereklamujem a nikdy som nereklamoval to, že mám nejaké výhrady voči kandidátom navrhnutým Konfederáciou odborových zväzov. Aj pri tejto príležitosti by som chcel vyzvať vedenie Konfederácie odborových zväzov, aby informácie, ktoré z príslušného výboru alebo z pléna odchádzajú do vedenia konfederácie, si verifikovali, pretože mám dostatok dôkazov aj z môjho dnešného doobedňajšieho stretnutia s niektorými funkcionármi konfederácie, že tieto informácie sú skreslené.

    V tejto súvislosti by som teda chcel podporiť návrh Slovenskej lekárskej komory, ktorá navrhla svojho kandidáta za túto skupinu občanov poistencov a zástupcu Jednoty dôchodcov pána profesora Tomovčíka, pretože tým by vlastne zo 7 navrhovaných kandidátov dvaja kandidáti boli tí, ktorí by mohli spĺňať kritériá a spĺňajú v plnom rozsahu aj odborné, aj ďalšie kritériá občianskych združení. Myslím si, že pri moderovaní tejto otázky sa skreslene aplikovali ustanovenia zákona o zamestanosti v § 8, podľa ktorého členov predstavenstva s výnimkou predsedu predstavenstva volí a odvoláva Národná rada. Návrhy predkladá reprezentatívna organizácia zamestnancov, reprezentatívna organizácia zamestnávateľov a vláda Slovenskej republiky. To je práve skreslený pohľad na obsah a zmysel zákona o Sociálnej poisťovni. Opätovne zvýrazňujem, že nemám absolútne nič proti nikomu z Konfederácie odborových zväzov, ktorá nominovala zástupcu odborových zväzov. S ľuďmi, ktorí sú navrhovaní na tejto kandidátke, mám priateľské vzťahy. Ide mi o to, že skutočne spektrum poistencov by malo byť v správnej rade plastickejšie zapojené a zvýraznené.

    Na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že nová správna rada, ktorú budeme o chvíľu voliť, nebude narúšať verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne, nebude zavádzať politické a personálne čistky v Sociálnej poisťovni, a nová správna rada skutočne ako reprezentatívny tripartitný orgán zvýši naďalej hodnotu a dôveryhodnosť v Sociálnu poisťovňu. Želám novovytvorenej správnej rade plný úspech v prospech všetkých dôchodcov a námezdne pracujúcich pre oblasť nemocenského poistenia aj dôchodkového poistenia, aj na prevzatie funkcií v oblasti úrazového poistenia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia 4 poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    neviem, či niekto z koaličných poslancov nájde toľko slušnosti, aby sa poďakoval predsedovi správnej rady pánu poslancovi - hovorím o poslancoch, a nie o vás, pán minister, to je niečo celkom iné. Takže v mene poslancov sa mu chcem poďakovať za vykonávanie tejto činnosti. Myslím si, že aktivity, ktoré prezentoval, sú dostatočným dôkazom o tom, že naozaj správna rada a vôbec Sociálna poisťovňa pracovala správnym smerom. A chcela by som vás všetkých poprosiť, aby ste akceptovali názor, ktorý tlmočil, a aby sa do správnej rady okrem zástupcov Konfederácie odborových zväzov dostal aj zástupca, ktorého navrhovala lekárska komora.

    Treba si uvedomiť, že Sociálna poisťovňa má takpovediac v gescii okrem dôchodkového aj nemocenské poistenie a myslím si, že je veľmi dôležité, aby tu pracoval aj lekár, aby mohol aj svojimi odbornými názormi usmerňovať, samozrejme, v zmysle zákona, činnosť správnej rady. A keď sme vo výbore pre zdravotníctvo rozhodovali o zložení správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tak sme plne akceptovali, aby v správnej rade za zamestnancov boli zástupcovia Konfederácie odborových zväzov, ale aj tých rôznych občianskych a ďalších združení. Dúfam, že tento kandidát nájde u vás podporu a z tých 7 miest aspoň tie dve vyčleníte pre túto skupinu, ktorá by vlastne mala zastupovať aj iných občanov, ako sú členovia odborových organizácií, pretože ich členská základňa, ako viete, je z roka na rok nižšia.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani kolegyňa Aibeková ma troška predbehla, bol som prihlásený v poradí ako druhý. Chcem oceniť prácu správnej rady Sociálnej poisťovne za uplynulé obdobie. Osobne by som si želal, aby sa všade takto riešili problémy bez politikárčenia v záujme spoločnej veci. Chcem sa osobne poďakovať kolegovi poslanci Tkáčovi za jeho prácu vo funkcii predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne. Novozvoleným funkcionárom - verím, že ich dnes zvolíme - správnej rady Sociálnej poisťovne chcem popriať predovšetkým veľa úspechov v ich práci a najmä v súvislosti s reformou sociálneho poistenia, ktorá nás v najbližšom čase všetkých čaká.

    Ďakujem.

  • Vzdávam sa svojho príspevku, pretože moji predrečníci povedali to, čo som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč okrem hodnotenia predchádzajúcej správnej rady sa zmienil aj o zložení správnej rady najmä v oblasti zamestnancov.

    Vážené dámy, vážení páni, v predchádzajúcom období sme veľmi dôsledne presadzovali princíp dať možnosť reprezentovať a presadzovať svoje záujmy čo najširšiemu spektru našich občanov. Aj preto sme okrem tých najväčších a jedným z najvýznamnejších sociálnych partnerov s asociáciou a konfederáciou rokovali aj s ostatnými sociálnymi partnermi, resp. podporovali tzv. tretí sektor. Žiaľ, v súčasnosti v návrhu do tejto správnej rady sa neprezentujú, tak ako sa zmienil aj pán poslanec Tkáč, neprezentujú alebo nenavrhujú zástupcovia iných ako len odborových, resp. Jednoty dôchodcov. Myslím si, že by niektoré inštitúcie, ako je Únia žien alebo niektoré ďalšie sociálne vrstvy mohli jednoznačne pôsobiť v týchto významných tripartitných orgánoch a presadzovať záujmy.

    Z tohto pohľadu si myslím, že navrhované zloženie tejto správnej rady nie je najvhodnejšie, že nerešpektuje skutočnosť našej spoločnosti a je určitým spôsobom alebo značným spôsobom aj v rozpore s tým, čo deklaruje súčasná vláda, akým spôsobom chce práve podporovať tretí sektor, umožňovať mu účasť na riadení a správe štátu štátnych záležitostí, resp. iných záležitostí, ktoré v našej spoločnosti sú a ktoré sa majú vykonávať. Preto si myslím, že by sme mali zvážiť, a keď už nič iné, aspoň rešpektovať to, čo povedala aj moja kolegyňa Aibeková v súvislosti s ďalším návrhom lekárskej komory.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som doplnila mojich predrečníkov v tom smere, že zloženie správnej rady, ako aj dozornej rady Sociálnej poisťovne absolútne neodráža skladbu poistencov, najmä nie žien. Chcela by som dať do pozornosti ako bývalá 6-ročná predsedníčka Vládneho výboru pre problematiku žien, že na Slovensku máme vyše 25 ženských organizácií, ktoré veľmi aktívne pracujú. Môžem vymenovať napríklad Katolícku jednotu žien, môžem vymenovať Spoločenstvo žien Sociálnej demokracie, Živenu, Úniu žien a ďalšie, ktoré združujú veľkú časť poistencov a poistenkýň v tejto republike. Tieto ženy nejdem teraz rozdeľovať podľa zamerania, podľa politického priradenia ku stranám, jednoducho táto veľká skupina poistencov vôbec nebola oslovená, čo považujem za vážnu chybu, pán minister, najmä ak ste, a to chválim, na ministerstve zriadili špeciálny odbor pre rovnosť šancí. Veľmi dobre viete, že aj v posledných pripomienkach Európskej komisie, ktoré sme práve dnes dostali, sa kladie veľký dôraz na rovnosť šancí žien a mužov. Tento váš materiál ani pripomienky z Európskej komisie za rok 1999 neodráža.

    Ďalej by som chcela upozorniť, že medzi poistencov patria napríklad aj ženy starostky a primátorky. Neviem, či ctená snemovňa vie, ale na Slovensku máme 484 žien, z toho 6 primátoriek veľkých miest. Čudujem sa, že ani Združenie miest a obcí Slovenska ako ich strešná organizácia nebola oslovená a tieto ženy neboli navrhnuté.

    Ďalej by som chcela povedať, že najväčšia strešná organizácia, ktorá zastrešuje tretí sektor, lebo som mala tú česť predsedať aj Vládnemu výboru pre zdravotne postihnutých občanov, Slovenská humanitná rada má pod sebou vyše 143 organizácií, ktoré združujú organizácie zdravotne postihnutých a rôzne charitatívne organizácie. Ani táto strešná organizácia, Slovenská humanitná rada, nebola oslovená. Znovu dávam do pozornosti pluralitu odborov, o ktorých tu už bola reč. Konfederácia dnes nie je jedinou odborovou centrálou, ktorá zastupuje záujmy odborárov a už vôbec zloženie, ktoré sme dostali, nepredstavuje celé široké spektrum poistencov, ktorí odvádzajú svoje poistné do Sociálnej poisťovne. Preto navrhujem, pán minister, aby ste zvážili jednak paritné zastúpenie žien a mužov v dozorných orgánoch a správnej rade. Takisto navrhujem, aby ste tento materiál vrátili a oslovili organizácie, ktoré sú skutočne reprezentatívne v zmysle zákona a oslovené neboli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej v otázke zastúpenia žien v tomto orgáne. Chcela by som váženej snemovni uviesť skutočnosť, ktorá je dozaista už viacerým známa, že Francúzske národné zhromaždenie prijalo zákon a podporili ho všetky politické subjekty, na základe ktorého sa prikazuje rovnaký počet žien a mužov. Dokonca volebné lístky politických strán, ktoré nebudú kandidovať rovnaký počet žien a mužov, dovolená je len 2-percentná odchýlka, budú diskvalifikované a nebudú prijaté ani do volieb.

    Vážení páni, povšimnite si túto skutočnosť. Povšimnite si, akým smerom ide európsky trend, povšimnite si skutočnosť severských štátov, koľko žien je v štátnych funkciách. Povšimnite si, že rozpory medzi opozíciou a koalíciou, tam, kde je väčšina žien v politike, nie sú také ako v iných štátoch, prípadne aj u nás. Verím, že aj pán minister podporí zloženie, nové zloženie príslušného orgánu, a to v prospech zastúpenia žien, aby sa mohli dostať do rozhodovacích procesov. Myslím si, že naše ženy sú intelektuálne aj energiou vyzbrojené takisto, ak nie mnohokrát lepšie ako muži.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán minister, v populácii je podľa posledných štatistických údajov 51,73 % žien. Pevne verím, že medzi poistencami vzhľadom na to, že ženy sa dožívajú dlhšieho veku, je viacej žien ako mužov. Pri zástupcoch odborových zväzov nie je navrhnutá ani jedna žena. Pri zástupcoch zamestnávateľských zväzov a združení nie je navrhnutá ani jedna žena a pri zástupcoch vlády Slovenskej republiky máte jednu, jedinú ženu. Teda z 21 uchádzačov je 20 proti jednej.

    Skutočne nielen to, že sa neplnia vaše politické programy ani programy jednotlivých politických strán, z ktorých je zložená vláda, ale ani vládny program. Nie sú plnené už žiadne z konkrétnych približovacích aktov Európskej únie alebo akýchkoľvek iných medzinárodných inštitúcií. Takže, pán minister, netreba len chodiť na kongresy a semináre, ktoré hovoria o rovnováhe žien a mužov v spoločnosti. Netreba sa ani usmievať, to je príliš vážna vec a ja na vás apelujem ako predsedníčka najväčšej nevládnej organizácie na Slovensku, ktorá má v súčasnosti 23 tisíc členiek, aby tak ako v predchádzajúcom období sme mali toto miesto. Upozorňujem, darmo vás to bude trápiť, ale budete mať znovu jeden z čiernych bodov. Ak nám nebudete ďalej rešpektovať naše miesto, skutočne vám navrhujem, aby sme to aspoň do štvrtka, keď zástupkyne našej organizácie budú rokovať s predsedom parlamentu, tento bod stiahli.

  • Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Pani Keltošová hovorila o pluralite odborov. Je fakt, že v našej spoločnosti prichádza k atomizácii odborového hnutia. Prichádza k zmene štruktúry odborového hnutia. Žiaľ, ubúda z členskej základne. Na druhej strane sa však hlásia k svojmu životu a presadzovaniu záujmov pracujúcich aj iné odborové zväzy, ktoré stoja mimo Konfederácie odborových zväzov. Pán minister, veľmi dobre viete, že aj v rámci Konfederácie odborových zväzov sú určité tlaky na to, aby boli prijaté ďalšie odborové zväzy, ktoré zatiaľ prijaté do konfederácie neboli, resp. odborové zväzy, ktoré nechcú byť súčasťou Konfederácie odborových zväzov. Dnes členská základňa týchto odborových zväzov presahuje oveľa viac ako niektoré odborové zväzy, ktoré sú navrhované, ktoré navrhli svojich zástupcov alebo ktoré navrhujete na schválenie do správnej rady. Preto si myslím, že je nesprávny postup, ak nie sú akceptované otázky plurality odborov, ak nie sú akceptované iné odborové zväzy, ktoré sú mimo Konfederácie odborových zväzov.

    Preto mi dovoľte a chcem vás požiadať, pán minister, aby ste vo svojej záverečnej reči alebo vo svojom vystúpení aspoň zodpovedali na tieto otázky: Či vôbec prišlo z vašej strany alebo zo strany Konfederácie odborových zväzov k hľadaniu dohody medzi konfederáciou a v nej združených odborových zväzov s inými odborovými centrálami, resp. či takáto dohoda existuje. Či ste sa vy obrátili alebo niekto iný z kompetentných na tieto odborové zväzy vo vzťahu možnosti ich zastúpenia v tomto orgáne, ktorý tu schvaľujeme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť návrh pani poslankyne Keltošovej. Súhlasím, samozrejme, s pripomienkami, čo do štruktúry návrhov zástupcov do správnej rady Slovenskej poisťovne, preto podporujem návrh zástupcu Slovenskej lekárskej komory za odborové zväzy a záujmové združenia občanov, ktorý predložil prezident Slovenskej lekárskej komory pán Petričko na pána Webera.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    obmedzím sa už len na pragmatické návrhy.

    Samozrejme, podporujem zástupcu odborových zväzov a záujmových združení z radov Slovenskej lekárskej komory pána Webera, pána Tomovčíka za Jednotu dôchodcov. Vzhľadom na to, čo tu odznelo aj z úst mojich predchodcov v diskusii, odporúčam, aby boli tri miesta ponechané pre Úniu žien, pre zdravotne postihnutých, prípadne iné odborové zväzy. Navrhujem, ak je to možné, aby predkladateľ zvážil túto možnosť s tým, že odporúčam, aby za Konfederáciu odborových zväzov bol, samozrejme, zvolený pán Peter Gajdoš ako viceprezident. Odporúčam pána Zdena Marku ako podpredsedu pre zdravotníctvo a sociálnych vecí. Ak sa ostatné organizácie neohlásia, samozrejme, môžeme pristúpiť k voľbe aj ďalších zástupcov odborových zväzov s tým, že môj návrh je taký, že vlastne nie je ohrozená činnosť správnej rady Sociálnej poisťovne, pretože tam budú štyria zástupcovia.

    Čo sa týka zástupcov vlády Slovenskej republiky, mám len jednu otázku, prečo je tam navrhovaný pán Peter Magvaši, keď Peter Magvaši je ako minister zároveň aj členom predstavenstva Národného úradu práce. Myslím si, že túto funkciu by mohla so spokojným svedomím vykonávať štátna tajomníčka. Hovorím to aj preto, lebo pán Tkáč povedal, že verí, že nebudú čistky ako v Národnom úrade práce. Bohužiaľ, k osobe predsedu predstavenstva Národného úradu práce nemám dôveru, pretože čistky sú, aj keď ich, samozrejme, nerealizuje on sám, ale sú určitým spôsobom robené pod jeho vedením. Podotýkam, aj keď ich nerealizuje on sám.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa nikto z poslancov nehlási s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    samozrejme, mám mandát k tomuto len predložiť návrh na 7 zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky. Tak hovorí dikcia zákona. A myslím si, že môj kolega pán Tkáč na záver vyzval, aby sme zachovali verejnoprávny charakter tejto inštitúcie, a preto vláda Slovenskej republiky nevstupovala žiadnym spôsobom do ovplyvňovania návrhov tých dvoch zložiek, to znamená 7 zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov a 7 zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami. To je v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky, a nie vlády Slovenskej republiky. To znamená, môžem dať len odpoveď na tie kritiky, ktoré tu boli povedané, že štruktúra zástupcov vlády predložená podľa zákona je veľmi blízka štruktúre, aká bola doteraz za zástupcov vlády v správnej rade Sociálnej poisťovne. A čo sa týka žien, tak počet žien je presne v takom istom návrhu, ako bol v minulom zložení. To znamená, jedna žena je teraz v návrhu a v minulej správnej rade za vládu bola tiež jedna žena. Chcel by som povedať, že výhrady zo strany poslankýň a poslancov, ktoré boli vznesené na vládu, boli zrejme v dôsledku toho, že nie celkom dobre poznajú zákon číslo 274.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    s mnohými poznámkami, s ktorými ste vystúpili v rozprave, dá sa súhlasiť, samozrejme. Problém kreovania takéhoto orgánu bol problémom aj v minulosti a zodpovedne by som chcel vyhlásiť, že nech budeme robiť čokoľvek aj v budúcnosti, nikdy nebude spokojnosť, pretože je tam za poistencov 7 kresiel a možností je sto. Preto si myslím, že bude potrebné, pán minister, aby výbor i ministerstvo spoločne pripravili zmenu zákona po dohode so správnou radou Sociálnej poisťovne, aby sme hlavne tú časť poistencov, ktorá bude skutočne kreatívna, v budúcnosti v novom systéme urobili určitou vzorkou a trošku sprísnili výber priamo v zákone. A to sa týka, samozrejme, aj žien, pretože ak zoberieme vzorku poistencov, tak možno 35 - 40 % je poistených žien, a to nemožno obchádzať.

    K návrhu, ktorý predkladá Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, vám zodpovedne vyhlasujem, že boli urobené rokovania s Konfederáciou odborových zväzov, kde došlo k dohode, a toto je výstup zo snemu, kde boli prítomné aj ďalšie centrály a došlo k dohode aj v tom, ako vidíte, že sú tam 2 návrhy mimo Konfederácie odborových zväzov. Súhlasím s vami, že mohlo byť viac žien, ale nedovolili sme si ani my ovplyvňovať navrhovateľov tak, aby dávali konkrétne mená alebo konkrétne pohlavia. A to platí, myslím si, aj v rozprave. To, čo navrhol pán Engliš, by nebolo správne, aby sme dopredu hovorili, koho máme voliť a koho nemáme voliť. Verím, že do budúcnosti sa týchto chýb vyvarujeme a pristúpime k tomu aj formou zmeny zákona.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča, aby sa voľba členov správnej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hlasovaním osobitne o návrhoch takto. O návrhu na zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov hlasovať jednotlivo o každom kandidátovi, spoločne o návrhu zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a spoločne o návrhu na zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    Dávam hlasovať o tomto návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh výboru bol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh pani poslankyne Belohorskej.

  • Ďakujem za slovo.

    V rozprave zaznel návrh od pani poslankyne Belohorskej. Najprv bol návrh v pripomienke, aby bol materiál stiahnutý z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. To bolo vo faktickej pripomienke a pani Belohorská dala potom aj písomný návrh, aby sme pozastavili alebo jedno miesto v kandidátke za poistencov nevolili a nechali pre budúceho kandidáta ženského pohlavia, teda pre ženu. Prosím, spresňujem zástupkyňu ženského združenia alebo organizácie.

  • Takže vieme, o čom budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Pán spravodajca, bol ešte ďalší návrh v rozprave?

  • Pán poslanec Engliš v rozprave navrhol, aby sme volili zástupcu za Slovenskú lekársku komoru, Jednotu dôchodcov a dvoch zástupcov navrhol za Konfederáciu odborových zväzov. Podotýkam, že dopredu hovoriť, koho budeme voliť, resp. mená, by bol problém, ale, prosím, je možné o tom, samozrejme, hlasovať. Takže pán Engliš navrhuje zvoliť štyroch a ďalšie miesta nechať na ďalšie doplňujúce voľby. Prosím, tak znel návrh pána Engliša, štyroch zvoliť za poistencov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Engliša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Ďalšie návrhy v rozprave nezazneli, a preto odporúčam pristúpiť k hlasovaniu takým systémom, aký sme schválili, to znamená, že teraz jednotlivo o zástupcoch záujmových združení a odborových zväzov.

    Prosím, aby ste dali hlasovať o kandidátovi pánu Jozefovi Weberovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o kandidátovi Jozefovi Weberovi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý, pán Jozef Weber bol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej budeme hlasovať o kandidátovi Petrovi Gajdošovi.

  • Nech sa páči, hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o kandidátovi Konštantínovi Balážovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Hlasujeme o kandidátovi Dušanovi Barčíkovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Budeme hlasovať o kandidátovi Petrovi Janíčekovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Budeme hlasovať o kandidátovi Zdenkovi Markovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

  • Ďalej budeme hlasovať o kandidátovi Jánovi Malíkovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Budeme hlasovať o kandidátovi Jánovi Tomovčíkovi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov do správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami do správnej rady Sociálnej poisťovne. Prosím pána poslanca, aby uviedol hlasovanie.

  • Budeme hlasovať spoločne o všetkých kandidátoch, ako sme sa dohodli hlasovaním predtým, a ide o týchto 7 kandidátov: Miroslav Kaval, Peter Vendelín, Cyril Moravčík, Ľudovít Paus, Alexander Horváth, Marián Rybár a Peter Weber. Hlasujeme spoločne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami do správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Budeme spoločne hlasovať o kandidátoch: Peter Magvaši, Boris Sopira, Michal Szabó, Silvia Czúczorová, Rudolf Koronthály, Vojtech Puha a Rudolf Štefanovič.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do správnej rady Sociálnej poisťovne.

    Predtým ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ďakujem pánu spravodajcovi aj pánu ministrovi.

    Pán poslanec Petrák - procedurálny návrh.

  • V mene štyroch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh po prvé na zlúčenie rozpravy o bodoch 3, 4 a 5 a po druhé na obmedzenie dĺžky vystúpenia v zlúčenej rozprave pre zástupcov klubov na 20 minút a pre poslancov na 10 minút.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý, to znamená, že sme prijali návrh, aby sa o troch bodoch, ktoré boli vymenované, viedla spoločná rozprava.

    Zároveň dávam ešte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca, aby pre poslancov, ktorí nevystupujú v mene klubov, bol stanovený rečnícky čas na 10 minút.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Hudecovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dávam procedurálny návrh, aby sme odsúhlasili, aby ani jeden člen z opozície nemohol vystupovať v tomto parlamente k týmto trom bodom. Ďakujem a prosím o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh, o tom sa nedá hlasovať. O tom sa nedá hlasovať. Chcete, aby sme hlasovali o tomto procedurálnom návrhu?

  • Hlasy v sále.

  • Vážení páni poslanci opozície, prečítajte si rokovací poriadok, to sa nedá.

    Vzhľadom na to, že by sme mali o 10 minút skončiť, prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.