• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Záborská, páni poslanci Ištván, Kovačič, Lexa, Palko. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze, chcem vás informovať, že poslanec Július Brocka za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky listom z 18. januára 2000 písomne oznámil, že v súlade s § 95 zákona o rokovacom poriadku berú späť návrh na vydanie zákona o odmenách pri zastupovaní majetkových práv štátu orgánov právnických osôb. Mali sme to ako tlač 448. Uvedený návrh zákona bol v schválenom programe uvedený pod číslom 46.

    Ešte niekoľko slov k záveru včerajšieho rokovacieho dňa. Uskutočnilo sa poslanecké grémium. Chcem len uviesť, že navrhnutá zmena programu bola podmienená tým, že sme chceli zosynchronizovať prijímanie zmluvy o delení majetku v Českej republike a u nás. Nebol nijaký iný úmysel. Jednoducho to bolo podmienené tým a ďalej tým, že sa končí funkčné obdobie sudcov a predstaviteľov Sociálnej poisťovne. Dnes prerušíme 26. schôdzu a budeme pokračovať až 1. februára. Preto by sme tieto termíny nestihli a z tohto dôvodu bola navrhnutá zmena programu. Je potrebné, aby navrhovatelia pri zmene programu vždy uviedli jasné dôvody, aby nedošlo k zbytočnej polemike a dohadom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčal by som, ak je všeobecná vôľa, aby sme sa dnes riadili takto: rokovali by sme od 9.00 hodiny do 14.00 hodiny bez prestávky a o 14.00 hodine by sme 26. schôdzu prerušili. Súhlasíte s takýmto postupom? Čiže budeme rokovať bez prestávky do 14.00 hodiny a o 14.00 hodine by sme prerušili 26. schôdzu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu sudcov bez časového obmedzenia.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 488. Bol vám k nej rozdaný dodatok tlače 488, v ktorom je nové uznesenie vlády k voľbe sudcov.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády Ľubomír Fogaš. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    voľba sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia je vždy vzácnou udalosťou pre sudcov, lebo im dáva istoty, pre nás, lebo voľbou im dávame dôveru, ale zverujeme im aj značnú časť zodpovednosti. Skupina 33 sudcov bola 1. februára 1996 zvolená do funkcie na štvorročné funkčné obdobie. Jedna z týchto sudkýň sa vzdala funkcie.

    Pri výkone tejto náročnej funkcie musí dbať sudca nielen na odbornosť, znalosť právnych predpisov a judikatúry, ale tiež na morálne a spoločenské normy. Zdôrazňujem to preto, lebo práve morálka sudcov, ich zodpovednosť je dnes mimoriadne dôležitou skutočnosťou pri stabilizácii pomerov u nás. Z tohto pohľadu posudzuje verejnosť sudcovský stav nielen z odbornej stránky, keď sú občania účastníkmi konania, ale vnímajú sa aj negatívne javy, ako sú prieťahy v konaní, ako je veľa omylov, ktoré sa vyskytli v súvislosti s rozhodovacou činnosťou. Ide o ojedinelé prípady, ktoré však podstatnou mierou formujú názor verejnosti na súdnu moc ako celok.

    Z uvedeného dôvodu je zo strany ministerstva spravodlivosti potrebné na prípadné nedostatky aktuálnejšie reagovať, prípadne sudcu upozorniť, alebo, ak ide o vážnejšie porušenia, v rámci kompetencie odstrániť nedostatky a použiť inštitúty zakotvené v zákone o kárnej zodpovednosti sudcov. Je čas sa zamyslieť aj nad užívaním týchto inštitútov.

    Počas uplynulého štvorročného obdobia nadobudli kandidáti praktické skúsenosti pri rozhodovaní a oboznámili sa s často náročnými prípadmi. Ich rozhodovaciu činnosť, dodržiavanie etických noriem a v neposlednom rade správanie na verejnosti posudzovali ako predsedovia príslušných súdov, odvolacie senáty, tak aj sudcovské rady.

    Z celkového počtu sudcov pôsobí 7 na krajských, 23 na okresných a 2 na vojenských súdoch.

    Všetky návrhy, ktoré predkladám, sú v zhode so stanoviskami príslušných sudcovských rád. 31 kandidátov spĺňa predpoklady na výkon funkcie sudcu uvedené v § 34 a 35 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Zvolenie navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia nezaťaží štátny rozpočet, keďže nejde o nových sudcov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania.

    Vážený pán predseda,

    vážení páni poslanci,

    z dôvodov, o ktorých som hovoril, odporúčam predložené návrhy akceptovať a zvoliť 31 kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Pretože z neznámych dôvodov nie je prítomný určený spravodajca pán poslanec Fico, prosil by som predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby predniesol návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dám hlasovať o zmene spravodajcu k tomuto bodu, aby namiesto neprítomného poslanca Fica predniesol návrh predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Orosz. Hlasujeme, pani poslankyne, páni poslanci, o zmene spravodajcu k tomuto bodu.

    Prezentovalo sa 58 poslancov.

    Medzitým prišiel spravodajca určený ústavnoprávnym výborom pán poslanec Fico. Prosil by som ho, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážené dámy a páni,

    na úvod sa ospravedlňujem za meškanie.

    Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokoval návrh na voľbu sudcov na svojej 59. schôdzi 12. januára 2000.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia. Súhlasí s týmto návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia uvedených v prílohe tohto uznesenia, t. j. dodatok k tlači, schválila, a to verejným hlasovaním.

    Pán predseda, pokiaľ ide o prerokovanie tohto návrhu v príslušných výboroch, toto je jediná informácia, takže môžeme pristúpiť k otvoreniu rozpravy a prípadne k podávaniu návrhov alebo iných pripomienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na vystúpenia v rozprave.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš začal svoje vystúpenie veľmi vznešenou obradnou formulkou, že voľba sudcov na funkčné obdobie bez časového obmedzenia je pre nás vždy vzácnou udalosťou. Dá sa s ním súhlasiť, pretože súdna moc v Slovenskej republike aspoň do času, než nastúpila terajšia vládna koalícia a než sa riadenia rezortu ministerstva spravodlivosti neujal pán minister Ján Čarnogurský, bola pre tento parlament vzácnou udalosťou. Akosi od nástupu pána Čarnogurského do rezortu ministerstva spravodlivosti čoraz častejšie badať a najmä v médiách aj dnes ráno sa objavili hlasy práve zo sudcovského stavu, ktoré upozorňujú na to, že pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky čoraz častejšie sa snaží o politické zasahovanie a politické ovplyvňovanie súdnej moci, najmä sa to deje neprimeranými kádrovými zásahmi do fungovania súdnej moci. Je to v demokratickom a právnom štáte nie bežný jav a nie bežná zvyklosť.

    Pán Čarnogurský kedysi 24. novembra 1998 na margo fungovania SDK povedal, že kým trvajú súčasné politické podmienky, t. j. aktuálny zápas o demokraciu na Slovensku a zabezpečenie demokracie, bude SDK trvať. Pán Čarnugurský, chcem vám z tejto tribúny odkázať, že demokracia na Slovensku bola a vy jej aj so svojou SDK, ktorá sa podvodom dostala k moci na Slovensku pred takmer rokom a pol, chystáte neustále pohreb. Nebolo by treba vystupovať, ak by aj v tomto návrhu a dodatku, mimochodom podľa rokovacieho poriadku, pán predseda, dodatok musí byť súčasťou predkladaného návrhu a už v tom vidieť obrovský kus manipulácie, keď vláda najskôr rozhodla inak o tom dodatku, zase inak ohľadne sudcu, ktorý mal byť preverený za sudcu bez časového obmedzenia Mgr. Igora Schweighofera.

    Schizofrénia pána ministra spravodlivosti spočíva najmä v tom, že v hodnotení, ktoré je v základnom návrhu, sa hovorí o tom, že Mgr. Schweighofer si svoje povinnosti sudcu na 4-ročné funkčné obdobie vykonával veľmi zodpovedne a svedomito, jeho odborná zdatnosť bola na vysokej úrovni a stalo sa niečo, čo sa aspoň v sudcovskom stave v dnešnej situácii bežne stáva. A som presvedčený, že ak by za to mali byť postihovaní sudcovia súdov Slovenskej republiky, možno by takých sudcov muselo ísť pred kárne senáty aj 80 %, a preto výčitka, že pán Mgr. Schweighofer porušil zásadu zákonného sudcu, je zo strany pána ministra spravodlivosti smiešna. Pán Mgr. Schweighofer si vraj pridelil, alebo zobral spis mimo poradia. Neodňal spis inému sudcovi, a teda nemohol porušiť zásadu zákonného sudcu. Za to sa dostal pred kárny senát. Kárny senát ešte nerozhodol.

    V zákonoch a ústave tohto štátu sa nikde nehovorí, že ak sudca je za bežný priestupok postavený pred kárny senát, nemá byť preverený a zvolený na čas do funkcie bez časového obmedzenia. Pán Čarnogurský aj tu urobil zo zásad ústavnosti a právneho štátu svojský výklad a jednoducho chce tohto sudcu Mgr. Schweighofera potrestať dvakrát - raz pred kárnym senátom a druhýkrát zrejme asi tým, že presadil vo vláde toto stupídne rozhodnutie, ktorým neodporúča pána Igora Schweighofera zvoliť za sudcu bez časového obmedzenia. Ale pravda bude niekde medzi tým. Pán minister spravodlivosti si zrejme, tak ako v prípade pána sudcu a podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka, vymýšľa a je možno v tom aj kus politickej pomsty. Nie je verejnou tajnosťou, že otec Igora Schweighofera v čase, keď pán Čarnogurský pôsobil ako disident, bol zástupcom generálneho prokurátora a zrejme pán minister spravodlivosti sa nevie zbaviť disidentského syndrómu, ktorým túto spoločnosť už 10 rokov traumatizuje, a vidím v tom, žiaľbohu, aj trochu obyčajnej ľudskej pomsty.

    Preto využívam aj túto tribúnu, aby som protestoval, a myslím si, že väčšina, a drvivá väčšina, sudcovského stavu by v tomto prípade stála za týmto názorom, že protestujem proti tomu, aby pán minister spravodlivosti sústavne rok a pol politizoval nezávislú súdnu moc na Slovensku, nezmyselnými kádrovými opatreniami si ju podriaďoval, a na druhej strane, aby ste sa vy v tomto parlamente dožadovali, že pred takto manipulované súdy majú byť vami vydaní poslanci ako pán Lexa a Krajči postavení, aby sa dožadovali spravodlivosti. Je celkom evidentné, že výmeny na postoch krajských súdov a okresných súdov v okresoch a krajoch Bratislava, Žilina a Banská Bystrica boli evidentne zmanipulované a na čelo týchto súdnych inštitúcií boli postavení ľudia, ktorí sú bezvýhradne oddaní pánu ministrovi spravodlivosti. Mám obavu, že pred takto manipulovanými súdmi by sa ťažko niekto mohol cítiť ako človek, ktorý by sa mohol dožadovať nezávislej spravodlivosti. Preto žiadam, pán minister, pán podpredseda vlády, aby bol Mgr. Igor Schweighofer zaradený do zoznamu 31 alebo pripísaný ako 32. uchádzač o funkciu na zvolenie za sudcu bez časového obmedzenia a aby Národná rada v súlade s ústavou a zákonmi tohto štátu o jeho zvolení hlasovala, pretože toto rozhodnutie, ktoré obsahuje predkladacia správa, pokladám za nezákonné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Cupera - pani poslankyňa Tóthová ako prvá, pán poslanec Gašparovič ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Cupera a doplniť ho tým, že pokiaľ naznačil, že v justícii sa dejú podivné veci, tak je to celkom tak. Pán minister Čarnogurský ústretovo vyjadruje ochotu spolupracovať so samosprávnymi orgánmi, zavádzať ich a rešpektovať, ale realita je iná, nerešpektuje samosprávu dosiaľ vytvorenú v rezorte justície. Ďalej jeho postupy už vyvolali negatívne ohlasy nielen združenia sudcov, ale aj viacerých sudcovských rád.

    V rezorte justície sa nepostupuje tak, ako by sa malo postupovať. Minister by mal dbať na to, aby aj v oblasti advokácie nedochádzalo k stotožňovaniu advokáta s klientom. Je známy aj protest z minulého roka Slovenskej komory advokátov, ktorá bola vyjadrením určitého zásahu do slobody výkonu advokátskej funkcie. Preto si myslím, že nemôžeme byť spokojní s riadením justície tým spôsobom, ako sa deje dosiaľ. Ako exministerka práve rezortu spravodlivosti to veľmi citlivo vnímam a dostávam veľa signálov, že vznikajú v tomto rezorte nenáležité vzťahy ku vzťahom v právnom štáte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brňák je ďalší s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Cuper v konkrétnej veci, chcem povedať, že skutočne ide o netradičné riešenie, aj keď v minulosti povedzme už k podobnej situácii došlo. Ale myslím si, že v minulosti bola situácia z vecného hľadiska o niečom inom. Chcem povedať, že skutočne pán minister spravodlivosti v poslednom čase najmä v personálnych otázkach akoby nechcel rešpektovať stav nezávislosti súdnej moci, akoby chcel dosiahnuť predovšetkým jeho politický rozmer a politické vnímanie v tejto veľmi citlivej otázke. Myslím si, že pán minister spravodlivosti Čarnogurský sa v poslednom čase viac vyjadruje napríklad o potrebe novelizácie zákona o civilnej službe ako o problémoch legislatívy samotného rezortu spravodlivosti.

    V ústavnoprávnom výbore sme viackrát iniciovali, aby predložil zásadnú koncepciu vo vzťahu k súdnej moci. Dodnes nebol schopný túto koncepciu predložiť a materiál, ktorý nám pôvodne predložil, bol vlastne do istej miery nedôstojný ministra spravodlivosti a nedôstojný Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Preto aj v tomto smere si myslím, že ak pán minister spravodlivosti pristupuje takto principiálne k tomuto porušeniu, ktorého sa mal dopustiť jeden z kandidátov, že takto principiálne nech postupuje vo vzťahu ku všetkým sudcom na Slovensku a nech prípadne vyšetrí, v koľkých prípadoch sudcovia sa dopustili podobného excesu, ako sa dopustil uvedený kandidát na neobmedzený čas. Možno by sme boli prekvapení a jednoducho si myslím, že pán minister v tomto smere nemeria rovnakým metrom, ale skutočne využíva veľakrát svoj politický a účelový postup v týchto prípadoch.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán predseda, chcem nadviazať na pána poslanca Cupera a Brňáka a aspoň stručne predniesť, ako to vyzerá v ústavnoprávnom výbore, keď preberáme návrhy na voľbu sudcov. Prvý chybný krok je vždy vo vláde. Judikatúra jednoznačne hovorí o tom, že vláda navrhne sudcov na zvolenie, tých, ktorí prejdú tou tzv. čakacou lehotou, na 4 roky. Vláda poslala prvé uznesenie do Národnej rady s tým, že navrhuje nezvoliť v rámci uznesenia, a až po výhradách ústavnoprávneho výboru vláda zmenila uznesenie a zaradila tohto poslanca do zoznamu tých sudcov, ktorí majú byť zvolení, ale s poznámkou, že ho netreba voliť. Tým chcem povedať, že už dopredu sa manipuluje nielen výbor, ale aj Národná rada. Pán predseda, už v minulosti sa stalo, že na jednu sudkyňu, ktorá sa pánu ministrovi nepáčila, sa nazbieralo toľko materiálu, ktorý chcel argumentovať, že nie je hodna sudcovského kresla. Ale pánu ministrovi som aj vo vzťahu k sudcovi Schweighoferovi, pretože tá istá metóda bola použitá, povedal: Pán minister, ak vám donesiem tých sudcov, u ktorých sa zmenilo postavenie zákonného sudcu, odvoláte všetkých? Pán minister povedal: Áno, ak to tak bude. Môžem vám povedať, že som sa zhováral zatiaľ len s dvomi predsedami súdov, samozrejme, nepoviem s ktorými, ale ak bude treba, nebude to problém, ktorí povedali: Nerobte to, lebo na Slovensku nebude sudcu. Čiže dochádza k zmene tohto postu, či niekedy to môže aj zákonnou formou, samozrejme, ale nechcime ísť do takýchto detailov, lebo skutočne sa dostane do problému. A myslím si, že aj pojem zákonného sudcu u nás nie je definovaný a vyšpecifikovaný zákonom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ podpredseda vlády?

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    z poverenia vlády som predložil návrh na zvolenie 31 sudcov s tým, že vláda nepredkladá ďalší návrh, ktorý tam bol pôvodne obsiahnutý. Preto sa aj vláda na zasadnutí zaoberala touto vecou. V materiáli sa konštatuje, že v súčasnom období vedie kárny senát kárne konanie proti sudcovi, ktorého ste spomínali, s tým, že vzbudil oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu pri jeho rozhodovaní.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala s rôznou argumentáciou i tento návrh. Rozhodla sa vziať ho späť, rozhodla sa počkať na výsledok kárneho konania a následne rozhodnúť. Nie je záujmom vlády dvakrát zbytočne, zdôrazňujem, zbytočne trestať niekoho. Ale myslím si, že je potrebné, aby boli veci jasné. To pokiaľ ide o ten jeden jediný návrh, ktorý, samozrejme, v tejto chvíli, pretože bol vzatý späť, nepredkladám. Súčasne chcem povedať, aby sme opustili, a to platí všeobecne, ideu, že keď sa niečo zlé robí v praxi, tak treba upraviť zákon.

    Ak je jednoducho na súdoch neporiadok, tak je potrebné zaviesť alebo objasniť pojem zákonný sudca, stanoviť presné pravidlá hry, lebo inak to naozaj u každého z nás musí vzbudzovať podozrenie, musí vzbudzovať podozrenie, že sa tam dejú nekalé veci. Nebudeme, myslím si, pri tejto príležitosti hovoriť o týchto otázkach, ale mám aj ja svoje poznatky, tak ako vy, páni poslanci, niektorí máte aj skúsenosti. Je fakt, že justícia si žiada systémovú prestavbu, že si žiada razantnejšie opatrenia, ale žiada si tiež posilnenie, a o tom dnes rokujeme. Nie je možné, aby bolo dlhodobo toľko reštančných vecí a žiadna technika ich nevyrieši. Je potrebné doplniť sudcovský stav, a o to vás dnes pekne prosím.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

    Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania. Spravodajca dal návrh, aby sme hlasovali verejne, preto dávam hlasovať o návrhu spravodajcu, aby sme hlasovali verejne o voľbe sudcov.

    Prosil by som všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Najprv hlasujeme o spôsobe voľby sudcov verejne. Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili verejné hlasovanie o voľbe sudcov.

    Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predseda, keďže sme si zvolili spôsob, akým budeme voliť sudcov, predkladám návrh, ktorý bol schválený v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, že Národná rada Slovenskej republiky návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, ktorí sú uvedení v prílohe tohto uznesenia, teda dodatok k tlači 488, schvaľuje.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila 31 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní 26. schôdze budeme pokračovať prerušenou rozpravou o návrhu.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a spravodajcovi za uvedenie voľby sudcov bez časového obmedzenia. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda,

    práve v tejto spojitosti mám na vás jednu procedurálnu otázku. Dostalo sa nám do uší, že mám dojem, že práve v tomto prípade došlo k takej situácii, že vláda Slovenskej republiky zasadala na mimoriadnom zasadnutí na pôde parlamentu. Chcem sa opýtať, či vy ako predseda parlamentu máte vedomosť o tom, že vláda zasadala na pôde parlamentu. Ak je to pravda, teda či nedošlo k zásadnému porušeniu aj princípu deľby moci v tomto štáte, či nedošlo k takej situácii, že tu bola jednoducho popretá parlamentná forma vlády tohto štátu, ak vláda ako exekutívny orgán rokovala ako exekutíva na pôde parlamentu.

  • Pán poslanec, ja takú vedomosť nemám, skutočne nemám.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.

    Prosil by som navrhovateľa pána Mikloša, aby zaujal miesto.

    V tejto súvislosti chcem prečítať uznesenie vlády, aby nedošlo k nedorozumeniu.

    "Vážený pán predseda,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám v 260 vyhotoveniach návrh na schválenie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku ČSFR medzi Slovenskú a Českú republiku a jeho prechode na Slovenskú a Českú republiku, podpísanej v Bratislave dňa 24. 11. 1999. Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala 12. januára 2000 a prijala k nemu uznesenie číslo 1, ktoré pripájam.

    Návrh v Národnej rade Slovenskej republiky odôvodní predseda vlády a ako alternát podpredseda vlády Ivan Mikloš a minister zahraničných vecí."

    Pán predseda vlády sa ospravedlnil z dnešného rokovania Národnej rady a ako alternát bude ďalej zastupovať vládu podpredseda vlády Ivan Mikloš.

    Prosil by som aj spravodajcu pána poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho, aby zaujal svoje miesto.

    K tomuto bodu programu včera vystúpili všetci poslanci písomne prihlásení do rozpravy. Ako posledný z písomne prihlásených vystúpil pán poslanec Cuper. Na jeho vystúpenie bol celý rad faktických poznámok: pán poslanec Cabaj, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Weiss, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Augustín Marián Húska, pán poslanec Peter Zajac a pán poslanec Gustáv Krajči.

    Najprv dáme slovo tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami, a potom prejdeme k rozprave ústne prihlásených. Ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj.

    Upokojte sa, páni poslanci, pokračujeme v rozprave o zmluve.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    samozrejme, tým, že sa prerušila schôdza včera večer, aj sa stratila kontinuita faktických poznámok, ale napriek všetkému vás chcem požiadať, pretože o tom hovoril aj kolega Cuper v súvislosti s problémami a právnymi názormi na zmluvu, ktorú momentálne prerokúvame, a keďže nikto to jednoznačne nepovedal, vlastne vás aj požiadať, aby bol zvolaný ústavnoprávny výbor a ten aby zaujal stanovisko k právnym názorom, ktoré tu zazneli, a teda aj k jednotlivým postojom k tejto zmluve, a potom aby sme ďalej pokračovali v rokovaní Národnej rady.

  • Pán poslanec Cabaj dal procedurálny návrh, aby k posúdeniu zmluvy zasadol ústavnoprávny výbor. Pán poslanec, samozrejme, že ja sa obrátim na ústavnoprávny výbor, aby dal k tomu výklad, aj keď môj názor je, že zatiaľ nevidím vážne ústavnoprávne dôvody, pokiaľ ide o túto zmluvu. Ale s vašou prosbou sa obrátim na ústavnoprávny výbor, aby k tomu zaujal stanovisko. Budeme pokračovať ďalej faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Cuper takisto poukázal na vtedajšiu atmosféru ako bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia a hovoril o tom, ako vlastne bola určitým spôsobom slovenská strana dotlačená k rozhodnutiu, aké bolo. Skutočne chcem ešte raz upozorniť na to, že poslanci za Stranu demokratickej ľavice žiadali a podmieňovali hlasovanie o rozdelení tým, že najprv bude jasný zákon o deľbe majetku.

    Na jednej strane nás poslanci vtedajšej vládnej moci upozorňovali, čo všetko nás, slovenskú stranu stojí, keď sme v spoločnom štáte každý deň upozorňovali, aké stomiliónové škody pre Slovensko z tohto plynú. Na druhej strane nám hovorili, že sa nemusíme báť, veď budeme mať colnú úniu, menovú úniu a všetko pôjde veľmi dobre, za majetok, za delenie majetku rozhodujú naši ministri, teda vaši vtedajší ministri a sa chcem spýtať - sú tu minimálne dvaja prítomní ministri. A verím, že pán Hofbauer vystúpi v rozprave aj s tým, ako sa delil majetok námornej plavby, leteckej dopravy, a pán Andrejčák by mohol vystúpiť s tým, ako sa delil vojenský majetok. Často bol pomer 1:2 nepriaznivý pre slovenskú stranu. Verím, že tieto veci ako priami pamätníci a priami aktéri slovenskému národu objasnia.

  • Ďalej s faktickou poznámkou bol prihlásený pán poslanec Mikloško. Nie je prítomný. Po ňom vystúpi pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem sa vrátiť k tomu, čo táto zmluva obsahuje. A chcem skutočne vzniesť požiadavku na predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože rokovanie v dvoch výboroch podľa mňa dopadlo zle. Po prvé chcem povedať, že v článku 2...

  • Zapnite mikrofón pána poslanca Delingu.

  • ... v článku 2 ods. 4, ktorý znie takto: Konečný zoznam dohôd podľa odsekov 1 až 3 je uvedený v prílohe k tejto zmluve. Je to meritórne znenie, ktoré hovorí o konečnom zozname dohôd. Ale príloha o konečnom zozname dohôd nie je úplná, pretože už predkladacia správa vlády hovorí, že niektoré časti tohto zoznamu sa dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov aj českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú celkom zhodné a treba ich zosúladiť.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, koľko takýchto zmlúv chýba do tohto dodatku, kedy budú tieto dodatky, ako sa stanú súčasťou tejto zmluvy, keď ju ratifikujeme, to znamená, akým spôsobom vstúpia do tohto procesu, ktorý už v podstate bude skončený. Myslím si, že je to absolútne nemožné, aby po ratifikácii zmluvy niekto prikladal do zákona ešte nejaké prílohy, ktoré majú s konečnou platnosťou hovoriť, ako sa majetok rozdelil. Čiže takúto zmluvu skutočne nemôžeme v parlamente ratifikovať.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že ste nemali možnosť vypočuť si celý príspevok pána poslanca Delingu, mala som pripravené presne to isté. Ozaj by som vás prosila, keby ste si predmetný návrh zmluvy zobrali do ruky a o to opreli svoje rozhodnutie. Mal by zasadnúť a vyjadriť sa k tomu ústavnoprávny výbor. Je hanbou tejto snemovne, bude hanbou terajšej vládnej moci a dávam vám čestné slovo, že raz budem tá, ktorá bude iniciovať branie na zodpovednosť za to, že sa podpisuje takáto zmluva. Prečítajte si tú vetu, niektoré časti tohto zoznamu sa dopracúvajú dodatočne. Čiže vy vlastne niečo sľubujete ako v rozprávke, niečo, o čom ani neviete. To si treba prečítať. Uznám, že toho máte veľmi veľa, ste zavalení prácou, zavalení čítaním, ale prečítajte si aspoň túto jedinú vetu. Z toho pochopíte, že nemôžeme ratifikovať zmluvu. A počúvať reminiscencie takého charakteru, ako hovoril pán kolega, aj ja by som mohla vytiahnuť iné diskusné príspevky, napríklad pána kolegu Šimka, ktorý nám nadával do barbarov, že chceme Slovenskú republiku. O tom by sme tiež mohli hovoriť, ale nemám záujem evokovať nejaké citové alebo emocionálne reminiscencie. Hovorme o majetku Slovenskej republiky a za ten teraz zodpovedáte. Nech sa už skončí tá rozkrádačka, lebo predseda vlády nás obvinil, že sme zlodeji. Nebudem používať také slová, aké používal on, ale pýtam sa ho, akým právom on robí toto so slovenským majetkom.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Weiss.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Tiež som nemal zámer vracať sa do histórie delenia majetku, ale po tom, čo tu včera pán Cuper povedal, ako obvinil túto vládu, že sa vraj chystá urobiť nejaké mnohomiliardové škody, musím sa pána Cupera opýtať, ako je to možné, že Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré organizovalo proces delenia federálneho majetku, zanechalo po sebe takú situáciu, že eventuálne možno hovoriť o takomto riziku.

    Odporučil by som pánu Cuperovi, keď sa hovorí o kultúrnych pamiatkach, aby sa porozprával s exministrom kultúry pánom Slobodníkom, ako sa robili tie zoznamy, aké zmluvy urobil, aby sa porozprával s pánom Andrejčákom, ako sa delil vojenský majetok a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v diskusii o návrhu zmluvy, ktorá bola uzavretá, keď ste štyri roky nevedeli uzavrieť túto zmluvu, začali ste hovoriť o tom, ako to bolo v minulosti. Chcel by som tiež pripomenúť, že to mohlo s majetkom dopadnúť ešte horšie, keby si Strana demokratickej ľavice nebola vynútila, že sa najprv prijme zákon o delení majetku federácie. Vtedy som sa napočúval dosť útokov na Stranu demokratickej ľavice, že touto požiadavkou brzdí proces delenia federácie a robí škody. Nechcem si predstaviť, ako by sme boli bývali dopadli, keby sme vás boli vtedy poslúchli. HZDS sa jednoducho nevie zbaviť politiky na obraze nepriateľa. Potrebuje vyrábať nepriateľa aj pri tejto príležitosti.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Slobodník s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper, dajme možnosť vystúpiť pánu Slobodníkovi.

  • Veľmi sa čudujem tomu, čo si dovolil povedať pán Weiss, pretože je to jednoducho nekritické a nespravodlivé a veľmi dobre vie, ako ťažko sa vydobýjal Bojnický oltár, ani sa to nepodarilo v mojom čase uskutočniť. Urobili to až moji nasledovníci, ktorí prišli po mne. A robiť tu teraz z toho aféru? Pán Weiss by sa mal zamyslieť nad celkom iným - on a jeho strana! Pán Bohunický je tu prítomný ako poslanec Slovenskej republiky, hoci hlasoval proti jej vzniku, otvorene 25. novembra 1992. To je hanba! A pán Weiss a jeho strana najprv boli veľmi pozitívni, to je pravda, to musím objektívne povedať, ale hneď nato, keď sa malo rozhodovať o definitívnom rozhodnutí, tak podmienili toto rozhodnutie najprv plebiscitom, referendom a, samozrejme, že v zmanipulovanej Česko-slovenskej republike, keď mala slovo len jedna strana - spomeňte si len na rozhlas, na televíziu -, by sa to skončilo celkom ináč. Takže na mieste pána Weissa by som čušal ako voš pod chrastou a nespomínal svoje zásluhy...

  • Pán Slobodník, reagujte na pána Cupera, prosím.

  • ... nespomínal svoje zásluhy na vzniku Slovenskej republiky.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Ak mi dovolíte, išiel by som k právnej stránke tejto zmluvy a chcel by som skutočne podporiť to, aby sa ústavnoprávny výbor zaoberal aj širšími súvislosťami jej právnych aspektov. Táto zmluva totiž jednoznačne konštatuje, že sa končí proces delenia majetku podľa platného ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. V tejto súvislosti tu skutočne chýbajú ekonomické súvislosti podpisovania tejto dohody a ústavnoprávny výbor by mal právo aj povinnosť prerokovať aj ďalší osud existencie zákona číslo 541/1992 Zb. V tejto súvislosti považujem za hrubú chybu, že pri rozdeľovaní a určovaní do výborov na prerokovanie bol tento závažný dokument pridelený len Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Treba si uvedomiť, že je to dôsledok, ktorý má aj ústavnoprávne aspekty, a po tejto zmluve, ak bude ratifikovaná v tom texte, v akom je predložená do Národnej rady, nebude už vlastne efektívne a účinne platný zákon o delení majetku, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Je to hrubá chyba, že vedenie parlamentu rozhodlo tak, ako rozhodlo.

    Na druhej strane treba zvážiť, či Národná rada, jej plénum nie je zavádzané týmto návrhom zmluvy vzhľadom na to, že skutočne nie sú spresnené dodatky v tejto dohode, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ak to má byť prezidentská zmluva, že bude ratifikovaná hlavou jedného aj druhého štátu, tak je predsa nenormálne, aby Národná rada dávala súhlas na ratifikáciu s neúplným textom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Bolo by, samozrejme, pre nás lepšie, keby sme prechádzali priamo vecnou stránkou tejto problematiky, ale ako vidíte, sústavne sa objavujú aj psychologické javy, ktoré sú vlastne akousi vazalskou nostalgiou za naším provinčným postavením v Česko-Slovensku alebo dokonca za fosíliou nerozvinutého, nezrelého čechoslovakistického vzťahu. Každopádne sa prihováram za to, aby ústavnoprávny výbor dôkladne zvážil okolnosti a aspoň z formálnej stránky zlepšil obsah zmluvy, aby nehovorila, že na jednej strane je definitívne a konečné znenie a na druhej strane aby v prílohovej časti hovorila, že sa ešte dopracuje. To sú jednoducho z formálnej stránky nesprávne sformulované veci a myslím si, že to neuškodí vzťahom obidvoch. Koniec koncov touto zmluvou sa nekončí problematika vzájomných aj strategických vzťahov Slovenskej a Českej republiky. Nie je dôvod, aby sme v sebe pestovali zase voľajaké poddanské inštinkty a riešili zmluvu takým nedôstojným spôsobom.

  • Ďalej bol prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Nie je prítomný. Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Keď mi dovolíte, budem reagovať na vystúpenie pána Cupera tým, že v podstate hovoril o možnosti, ktorú táto zmluva dáva Slovenskej republike. Každá zmluva môže byť výhodná alebo nevýhodná. Dokonca som zistil, že keď pán Pittner dal preverovať moje zmluvy, tak zmluva môže byť aj právne nevyvážená. Teda predpokladám, že táto zmluva je minimálne právne nevyvážená a my sme Národná rada Slovenskej republiky a máme právo sa k tomuto vyjadrovať.

    Zaujímavé na tom a na tej debate je to, že sa vraciame k podstate Slovenskej republiky a slovenského štátu. Z osobných rozhovorov viem, že tu sedia aj zástupcovia KDH, aj SDĽ, ktorí veľmi chceli samostatný slovenský štát, ale nenabrali odvahu, aby ho presadzovali, pretože zahraničné tlaky boli opačné. Nechali Mečiara, nech urobí túto robotu a dnes sedia vo funkciách štátu a s radosťou žnú výsledky tejto práce, pričom toho, kto vytvoril štát, chcú zatvoriť. Toto je zlý prístup, ktorý sa deje. A pokiaľ ide o delenie majetku štátu, už som povedal, že pri delení majetku štátu vzniklo veľa miest, kde nás česká strana podviedla. Hovorilo sa o nich, vrátane symbolov, rozdelenia devízových rezerv, majetku Štátnej banky československej a podobne. Takže nie je dôvod hľadať nejaké riešenia, aby sme vyšli v ústrety Českej republike v týchto záležitostiach. Myslím si, že naozaj treba zvážiť, či ratifikovať takúto zmluvu a neuchyľovať sa k permanentným metódam, ktoré sa tu používajú, či už sú to skrátené legislatívne konania, alebo nočné rokovania. Počas nášho pôsobenia bolo jedno nočné rokovanie, ktoré nám vytýkate minimálne už štyri roky. Odvtedy, ako ste prišli k moci, je nočné rokovanie vašou základnou metódou.

  • Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, prosím vás, buďte taký dobrý, dajte hlasovať o nasledujúcom návrhu. Navrhujem prerušiť rokovanie o tomto materiáli, prejsť k ďalšiemu bodu a dať priestor, aby si toto mohol ústavnoprávny výbor v pokoji prerokovať. To nielen preto, že je právny problém, ale, prosím vás pekne, keď si delia dvaja sedliaci majetok, tak si dajú právne poradiť. A Národná rada tu rozhoduje o takej dôležitej otázke a svojmu právnemu výboru, resp. ústavnoprávnemu výboru nedá, aby sa vyjadril. Nevidela som zmluvu, ktorú niekto podpíše s bianko dodatkom, s bianko textom, že budú ešte dodatky. Je to nezodpovednosť.

  • Pani poslankyňa, dám o vašom procedurálnom návrhu hlasovať.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Rozširujem návrh pani poslankyne Tóthovej o to, aby bol tento dokument predložený na prerokovanie všetkým výborom. Veď sa to týka celkom všetkých výborov a všetkých poslancov. Toto nie je predsa nejaká privilegovaná vec, ku ktorej by sa mohol vyjadriť jeden alebo dva výbory. To by bolo primerané pri nejakej zmluve medzi Slovenskou republikou a Beninom o nezdvojenom zdanení investícií. Opakujem, aby bol tento materiál po prerušení predložený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Pán predseda, myslím si, že by ste nemali dať hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Tóthová. Nie preto, že je zlý, je dobrý, ale myslím si, že vy z vlastnej iniciatívy by ste hneď mali nariadiť, aby tieto výbory zasadli. Pán predseda, SDĽ aj tu potvrdzuje svoju schizofréniu. V zmluve s Vatikánom namietate presne tie nedostatky zmluvy, ktoré tu potvrdzujete. Vyzývam vás, pán predseda, z vlastnej vôle a z vlastného postavenia predsedu dajte rokovať výborom.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    chcel by som položiť jednu otázku a jedno odporučenie. Prečo medzi prílohami nie je uvedená aj dohoda o delení majetku rezortov životného prostredia? Nenašiel som ju tu. A po druhé odporúčam, aby bol tento materiál prerokovaný vo všetkých výboroch, ktoré v Národnej rade existujú.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem 26. schôdzu k tomuto bodu a prosím ústavnoprávny výbor, aby sa zišiel, aby posúdil túto záležitosť a dal stanovisko Národnej rade.

    Budeme pokračovať o 10.30 hodine.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Orosza.

  • Ďakujem pekne.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru do rokovacej sály ústavnoprávneho výboru.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte ústavnoprávny výbor rokuje, tak v rokovaní môžeme pokračovať najskôr o 11.00 hodine. Takže do 11.00 hodiny je prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze v prerušenom bode - zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou o delení majetku.

    Prosil by som predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Orosza, aby predniesol stanovisko ústavnoprávneho výboru k sporu pri rokovaní o zmluve medzi Českou a Slovenskou republikou o delení majetku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Na základe vášho rozhodnutia sa ústavnoprávny výbor zaoberal problematikou Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pričom sa zameral na predmet sporu, ktorý vznikol počas rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý spočíva predovšetkým v otázke konečného zoznamu dohôd, ktoré majú byť uvedené v prílohe tejto zmluvy.

    Ústavnoprávny výbor po diskusii prijal uznesenie, v zmysle ktorého konštatuje, že nenašiel ústavnoprávne prekážky na pokračovanie rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o tejto zmluve.

    Zároveň odporúčal podpredsedovi vlády pánu Miklošovi, ktorý predkladá túto zmluvu v mene vlády Slovenskej republiky, aby bližšie objasnil predmet sporu, pretože pri rokovaní ústavnoprávneho výboru sme si to ujasnili. Pán podpredseda zrejme vo svojom vystúpení potom podrobnejšie vysvetlí tieto otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi ústavnoprávneho výboru.

    Budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu. Prihlásil sa pán podpredseda vlády. Potom budeme pokračovať v rozprave.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som sa len vyjadriť k tomu inkriminovanému problému, kvôli ktorému vzniklo toto zdržanie.

    Chcel by som sa ospravedlniť za vládu aj za ministerstvo zahraničných vecí, pretože tá nejasnosť vznikla z dôvodu chybného textu v predkladacej správe, konkrétne toho, kde sa uvádza, že niektoré časti tohto zoznamu sa ešte dodatočne dopracúvajú, lebo podklady niektorých partnerských slovenských a českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú celkom zhodné a treba ich zosúladiť. Tento text tam nemal byť, tento text platil ešte v čase, keď sa len pripravoval tento materiál, ale dnes, ako sme to overovali aj na ministerstve financií, aj na českej strane, texty týchto príloh sú konečné, sú definitívne. Zároveň chcem potvrdiť, že texty sú identické z hľadiska textu, ktorý prerokúvate dnes tu, a toho textu, ktorý je predmetom rokovania Českej národnej rady.

    Tieto texty zmluvy boli vlastne pred podpísaním úradne zapečatené, takže aj to je jasným dôkazom toho, že sú definitívne, a po schválení podľa odseku 4, samozrejme, tento zoznam bude schválený ako konečný a definitívny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána vicepremiéra - ako prvý pán poslanec Husár, ako posledný pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Chcem sa opýtať pána podpredsedu vlády, prečo potom, pokiaľ sú už prílohy kompletné a dopracované a nie sú rozpory medzi zmluvnými stranami, nebola predložená do parlamentu príloha v tomto znení a úplná, tak ako má byť. Iba predloženie takejto prílohy považujem za dôkaz tvrdenia, ktoré pán podpredseda pred chvíľou predniesol.

    Myslím si, že všetci, aj pán podpredseda, si uvedomujeme, že predloženie zmluvy, tak ako bola atakovaná, by bolo nepríjemným fiaskom pre vládu, a preto dôvodne predpokladám, že akýkoľvek momentálny manéver zo strany vlády, a teda aj pána podpredsedu je možný.

    Žiadam a navrhujem, aby bolo rokovanie prerušené a aby bola predložená parlamentu príloha v novom znení, tak ako ju uvádzal pán podpredseda vlády. Parlament môže rokovať a rozhodovať iba o písomných materiáloch a rozhodovať o tých materiáloch, ktoré mu boli predložené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Aj moja námietka sa týka toho, že máme schvaľovať zmluvu, ktorej text je absolútne nekompletný, nedokonalý. V nijakom štáte nie je možné, v právnom štáte by sa nemohlo stať, aby sa na podpis, aby sa na schválenie, v tomto prípade v parlamente, predložila zmluva, ktorá nie je definitívna, ktorá má otvorené otázky. To je amorálne, to je protiprávne. A to je jednoducho niečo, s čím sa nemôže právne vedomie aj mňa, neprávnika, zmieriť.

    Som presvedčený, že takto to bude vnímať aj slovenská verejnosť, nehovoriac už o tom, čo pán podpredseda, samozrejme, nevie, lebo tu včera nebol, ak mu to niekto nepovedal, že v tejto zmluve - opakujem to pre slovenskú verejnosť - sa nehovorí ani slovo o zlatom poklade slovenského štátu, o tom, že naši otcovia a starí otcovia mnohých z tých poslancov, ktorí teraz budú hlasovať za túto zmluvu, mnohí rodičia a starí rodičia dali svoje zlato v rokoch 1939 - 1944, 1945 na zlatý poklad. Je to amorálne, keď sa táto vláda toho zrieka, je to viac ako amorálne, je to doslovne zrada slovenských národných a ekonomických záujmov, keď sa táto vláda zrieka čo len zmienky o zlatom poklade Slovenskej republiky. Myslím si, že prijatie a schválenie takéhoto dokumentu bude nulitné, pretože je v ňom vyjadrené, že ešte nie sú niektoré veci dopracované, a to pán podpredseda vlády nijako nevyvrátil. Vyslovil ľútosť nad tým, že ministerstvo zahraničia a ministerstvo, neviem aké, sa dopustilo omylu, ale to zostalo v texte. Vy ste ho pripravovali horúcou ihlou, aby ste ho mali čo najskôr pod strechou.

  • Vážený pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som vyslovil iba jednu poznámku v súvislosti s tým. Samozrejme, beriem to, čo povedal podpredseda vlády, keď sa ospravedlnil tomuto parlamentu. Len pod tým materiálom, ktorý sme dostali do parlamentu, je podpísaný predseda vlády. Ak dobre poznám legislatívny postup, a bol som prítomný v ústavnoprávnom výbore, keď i pán štátny tajomník priznal, že je to ich chyba, že sa to spravilo takýmto spôsobom, len potom mám pochybnosť o práci Legislatívnej rady vlády, keď takýto materiál prešiel Legislatívnou radou vlády, prešiel vládou. Dzurinda sa pod to podpísal, teraz to prišlo do parlamentu a musí sa priznať, že prvý krok bol chybný. Ale zrejme je to tiež vizitka práce vlády.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, chcel by som len k infomácii pána predsedu a pána podpredsedu vlády uviesť, že v ústavnoprávnom výbore to nebolo také jednoznačné, ako to bolo povedané, a boli tam aj niektoré návrhy, o ktorých sa diskutovalo a hlasovalo, a neprešli. Namietali sme, ako chce vláda zaručiť plnenie zmlúv, tých zmlúv, ktoré už Národná rada raz schvaľovala a opäť ich ideme schvaľovať. Keďže nám boli nejasné niektoré veci okolo financií, požiadal som, aby sme požiadali o stanovisko Národnej banky, ku ktorému by sme sa mohli vyjadriť. Pri hlasovaní v ústavnoprávnom výbore to neprešlo, pretože koaličných poslancov bolo viac. Tak len pre informáciu tohto pléna, že sme hovorili aj o iných veciach.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave tak, ako sú v poradí prihlásení poslanci: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Baco, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Húska, pán poslanec Cuper, pán poslanec Husár a pán poslanec Cabaj.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    pri prerokúvaní takého bodu, ako je konečná zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou vo veci vysporiadania majetkových vzťahov v súvislosti s delením spoločného štátu, hodno si povšimnúť, v akej atmosfére a v akom poradí sa predkladá na prerokúvanie a schvaľovanie do parlamentu. Bezprostredne pred týmto bodom Národná rada hlasovaním koaličných poslancov odmietla akceptovanie záveru Ústavného súdu vo veci kauzy Ivana Lexu a rovnako táto Národná rada odmietla akceptovanie uznesenia a výnosu Ústavného súdu vo veci trestného stíhania Gustáva Krajčiho. Táto Národná rada s koaličnými poslancami sa postavila nad inštitút Ústavného súdu a deklarovala, že jednoducho závery Ústavného súdu ignoruje. To je veľmi závažný moment, ktorý dokumentuje zásadné porušenie právnej štruktúry tohto štátu. Udialo sa to v ten istý deň, v ktorý Slovenskú republiku navštívil Romano Prodi a túto vládnu koalíciu ešte za to aj potľapkal.

    Dámy a páni, je to veľmi výrazný signál, ktorý sa premieta do celej ďalšej činnosti, postupu hodnotenia nášho štátu, ale aj prístupu občanov k tomuto štátu, pretože sa nesmieme čudovať nerešpektovaniu práva na úrovni občanov, ak sa Národná rada rozhodla ignorovať Ústavný súd.

    Materiál, ktorý prerokúvame, bol dopravený nedôstojným spôsobom do Národnej rady, keď vo večerných hodinách prišiel predseda vlády Mikuláš Dzurinda, podstrčil tento materiál, podiskutoval si s vedúcim schôdze, na čo Národná rada na návrh vedúceho schôdze - nebol to predseda Národnej rady - zmenila program "mir nichts, dir nichts". O štvrť na sedem večer sa rozhodla, že budeme prerokúvať a schvaľovať túto zmluvu s cieľom, aby bola ešte včera schválená, pretože tak sa to vraj dohodlo v koaličnej rade, čo bola lož. Takto to uviedol pán poslanec Mikloško. Klamal.

    Dámy a páni, spôsob prerokúvania tejto zmluvy, tak ako včera sme boli svedkami, má parametre kupčenia Cigána s ukradnutým koňom po tme. Toto nie je forma, ktorá je primeraná jednému právnemu suverénnemu štátu, jednej zvrchovanej vláde a jedným zvrchovaným partnerom tejto vláde. To je postup ľudí, ktorí sa dostali do vlády podfukom a takýmto spôsobom sa tam aj správajú.

    Dámy a páni, pri prerokúvaní tohto materiálu takej závažnej vážnosti nechcem znižovať váhu podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ale domnievam sa, že je to v prvom rade otázka predsedu vlády, ďalej ministra zahraničných vecí, ktorí mi tu chýbajú, ďalej by tu nevyhnutne mal byť prítomný podpredseda vlády pre európsku integráciu Pavol Hamžík. Veď je to predsa vec, ktorá je dominantného významu pre naše vzťahy v rámci strednej Európy. Čo mi zásadným spôsobom chýba, je prítomnosť guvernéra Národnej banky Slovenska. Takúto zmluvu chcete prerokúvať bez jeho osoby? Veď predsa veľmi vážne body sa týkajú práve vysporiadania vo finančnej oblasti a v tejto oblasti a v tejto sfére pán Ivan Mikloš nám jednoducho partnerom nie je. Za tieto sféry zodpovedá guvernér Národnej banky.

    Dámy a páni, včera tu odznelo z viacerých úst to, že prerokovanie, schválenie zmluvy je veľmi naliehavé a dôležité, lebo tým dávame signál svetu o pozitívnom prístupe Slovenska, o ústretovosti, s tým, že Česká republika je pre Slovensko strategickým partnerom. No s týmto vysvetlením a s týmto označením Českej republiky zásadným spôsobom nesúhlasím. Myslím si, že Česká republika pre Slovensko nie je strategickým partnerom, Česká republika je čímsi oveľa viac. S Českou republikou Slováci žili takmer trištvrte storočia v spoločnom štáte. Bolo to akoby spoločné manželstvo a v tomto spoločnom manželstve - štáte boli chvíle dobré aj zlé, triumfálne aj katastrofálne, pochmúrne aj veselé, takže Česká republika je naším partnerom aj historickým, pretože medzi Slovenskou republikou a Českou republikou nikdy v histórii neboli územné spory, vytýčenie hraníc sa udialo bez najmenších problémov. A keď na jednej alebo na druhej strane z tejto hranice vypukla bieda a nedobré pomery, tak utečenci hľadali záchranu a pomoc na druhej strane tejto spoločnej hranice a vždy ju aj našli.

    Takže sa domnievam, že Česká republika a Slovenská republika sú partneri viac ako strategickí. Sú to partneri, takpovediac, rodinní. Ale základom týchto dobrých vzťahov medzi takýmito dobrými partnermi sú dobré účty, dobré zúčtovania, korektné vzťahy do minulosti, aj korektné vzťahy do budúcnosti. Tu neobstojí nejaké ubezpečovanie, ako sme to počuli z úst pána Zajaca o tom, že našou ústretovosťou Slovensko čosi získa a ktosi nás kdesi za to akýmsi spôsobom potľapká. Nie je to pravda. Medzi korektnými partnermi môžu byť len korektné vzťahy, pretože nekorektné vzťahy sú východiskom jedine pre chvíle nedôvery a pochybnosti aj do budúcnosti.

    Teraz sa pozastavím pri samotnej textácii zmluvy. Dovoľte mi, aby som sa vrátil o kúštik ďalej, pretože včera odznelo, aj dnes odznelo nesmierne množstvo tvrdení, ktoré u niektorých poslancov možno vychádzajú z ich neznalosti, ale keďže u niektorých poslancov to ťažko môžeme predpokladať, pretože boli pri rokovaniach a boli pri tvorbe spoločného štátu, tak ich nepravdivé vyhlásenia môžu vychádzať výlučne zo zlého úmyslu alebo zo lží.

    Tak začnem tým, čo tu citovo uviedol pán poslanec Osuský o tom, aké to spolunažívanie s Českou republikou bolo idylické.

    Dámy a páni, federatívna republika, ktorá nahradila unitárny štát, nebola žiadna selanka, ale bol to tvrdo pragmatický útvar, v ktorom Slovensko hralo veľmi smiešnu úlohu prívesku. O tom, ako sa budú peniaze rozdeľovať, sa nerozhodovalo nikdy za spoločným stolom, ale vždy sa rozhodovalo v Štátnej plánovacej komisii na Nábřeží kpt. Jaroša číslo 1 000 presne oproti Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa. Tam sa rozhodovalo o tom, ako sa koláč federácie bude krájať, koľko z toho pripadne na federáciu a koľko pripadne na Českú republiku a na Slovenskú republiku.

    Pritom v rámci federácie sa rozhodovalo na úrovni pražských federálnych ministerstiev v takých oblastiach, ako bolo Federálne ministerstvo financií, Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálne ministerstvo palív a energetiky, Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva, Federálne ministerstvo zahraničných vecí a Federálne ministerstvo národnej obrany. Tam sa rozhodovalo o bytí a nebytí i parametroch tohto spoločného štátu. Na rozhodnutia týchto federálnych ministerstiev mali Slováci minimálnu možnosť vplyvu, a to, čo sa delilo na úrovni národných republík, ešte aj to podliehalo predbežnému schvaľovaniu a posudzovaniu v Prahe, či už v Štátnej plánovacej komisii, opäť veľmi nepochopiteľné, alebo na Federálnom ministerstve pre technický a investičný rozvoj.

    Takže ak v Šali alebo v Nitre chcel ktosi vybudovať kanalizáciu nad 50 mil., alebo v Prešove či Liptovskom Mikuláši čistiareň odpadových vôd, všetko to bolo potrebné najprv prerokovať a odsúhlasiť vo federálnych orgánoch, na bývalom Federálnom ministerstve pre technický a investičný rozvoj a v Štátnej plánovacej komisii, ktoré mali na toto právo veta. Takže taká bola zvrchovaná pozícia Slovenska v rámci federácie. Ale predstavte si obrátené garde, že vybudovanie kanalizácie v Českých Budějoviciach by mali chodiť Česi odsúhlasovať do Bratislavy. Viete si takú situáciu vôbec predstaviť, že by to česká strana strpela čo len dva týždne?

    Tak ak niekto spomína s dojatím a so slzami v očiach na spoločný štát, pripomínam mu práve tieto veci, lebo zrejme sú to ľudia, ktorí nežili s hospodárskou štruktúrou spoločného štátu, ale žili kdesi vo vzduchoprázdne, v umeleckých sférach, chodili možno dabovať na Barrandov alebo nakrúcať na Kavčie hory, a teda s českou stranou ich spájajú len zlaté spomienky na zlaté honoráre z týchto činností.

    Ale to ešte nie je všetko. Spoločný štát mal veľmi podivuhodné zákruty, na ktoré sme narazili napríklad pri dokončievaní Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, keď bolo už evidentné, že zo Žitného ostrova sa stane najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, a tým v celej Európe, čo je predmetom intenzívneho záujmu maďarskej strany.

    Cez celý tento rezervoár pitnej vody prechádzal Ropovod Družba, ktorý mal viac ako 30 rokov, a bolo teda evidentné, že je potenciálnym zdrojom ohrozenia tohto rezervoáru pitnej vody. Pracoval som v tom čase na ministerstve výstavby, na štátnej expertíze, a teda sme boli poverení prerokúvať a začať s prípravou prekládky tohto ropovodu mimo ochranného územia Žitného ostrova. Tak sme vyrazili na príslušný nadriadený orgán Ropovod Šahy. Tam sme zistili akurát len toľko, že je to odštepný orgán, a odkázali nás na nadriadený generálny orgán, a tým bol Benzinol Praha. V Benzinole Praha sme s údivom zistili, že zriaďovateľom Benzinolu Praha je české ministerstvo priemyslu, nie federálne, a všetky výnosy z existencie a prevádzky všetkých ropovodov na území vtedajšieho Česko-Slovenska nejdú do federálnej pokladne, kde by sa nejakým spôsobom delili, ale priamo vtekajú do českého národného rozpočtu Českej republiky. V prospech Slovenskej republiky nešla ani koruna, ani rubeľ, ani dolár napriek tomu, že trasa ropovodu išla územím Slovenska a výkony sa realizovali na slovenskom území. Presne tento istý stav sa dial v oblasti tranzitných plynovodov, kde to nešlo do federálu, ale do českej národnej kasy.

    A ešte by som pripomenul železnice, podnik ČSD, kde tri pätiny prepravných výkonov vo vozokilometroch sa realizovali na Slovensku, ale tržby sa nerozdeľovali ani v pomere 2:1, Čechy - Slovensko, ani v pomere prepravných výkonov, ale v pomere dĺžok železničných tratí v jednotlivých národných republikách, to znamená štyri pätiny v prospech Čiech a jedna pätina v prospech Slovenska, pretože Česká republika má hustú, jalovú a neefektívnu sieť, s ktorou v súčasnosti si sama nevie poradiť. Takže takýmto spôsobom fungovala federácia, na ktorú Demokratická strana so slzami v očiach spomína.

    Dámy a páni, tak to jednoducho nemohlo fungovať, pretože to bolo jednoducho zlodejstvo najhrubšieho zrna a o tomto dokonca nevedela slovenská vláda. Keď sme o tomto referovali predsedovi Slovenskej plánovacej komisie a nášmu nadriadenému podpredsedovi vlády z hľadiska technického a investičného rozvoja, oni nám spočiatku nechceli veriť, že ropovodná a plynovodná sieť je priamo zavesená na český štátny rozpočet, a dokonca to bolo prekvapenie pre samotnú Colotkovu vládu.

    Nie je potom prekvapujúce, že po roku 1989, keď sa ujala vlády garnitúra na čele s Vladimírom Mečiarom, slovenská strana prejavila jednoznačnú požiadavku napriamovania týchto vzťahov, pretože na takejto báze jednoducho funkčné a vyrovnané vzťahy medzi dvoma národnými republikami nemôžu existovať, a to tým skôr, že federálnymi orgánmi vybudované priemyselné základne na Slovensku boli náročné na energiu, suroviny a za federálom určované ceny dodávali tieto polotovary do Čiech, kde sa finalizovali a predávali do zahraničia prostredníctvom podnikov zahraničného obchodu, ktoré sídlili, samozrejme, v Čechách.

    Za tohto federálneho stavu Slovensko vykazovalo pretržite mínusovú bilanciu a Čechy nepretržite vysoko plusovú bilanciu, a česká strana stále rozprávala, ako česká strana 40 rokov dopláca na Slovensko. Nuž, tak to bol podvod najhrubšieho zrna, a nie doplácanie.

    Toto napriamovanie vzťahov medzi slovenskou stranou a českou stranou sa začalo po parlamentných voľbách v roku 1990. Začalo sa rokovaniami, pripomeniem to, v Trenčianskych Tepliciach, rokovaniami v Piešťanoch. A tam začala česká strana bubnovať na poplach a bývalá Verejnosť proti násiliu začala koncipovať, čo s Mečiarom: Rýchlo s ním preč, táto vláda predsa tu nemôže byť v takejto zostave. Viedlo to k známemu zvrhnutiu vlády parlamentným pučom 23. apríla 1991 v Národnej rade Slovenskej republiky a nahradením, poviem vám to otvorene, kolaborantskou pročeskou vládou, ktorá vo všetkom českej strane ustupovala. Malo to taký smiešny dosah, že 23. apríla bola zvrhnutá slovenská Mečiarova vláda a 30. apríla česká strana už privatizovala Československé aerolínie ako český podnik do českých rúk. Takže to tempo bolo celkom bleskové.

    Následne za ministrovania ministra Františka Podlenu, federálneho ministra dopravy, bola privatizovaná Československá námorná plavba opäť do českých rúk. Tam išlo o 18 zaoceánskych lodí, budovu Interspeidu v Londýne za 1 mld. korún a nábrežné hrany v troch svetových prístavoch. Tam sa finišovalo.

    V rokoch 1991 a 1992 česká strana detailne pripravila systém rozdelenia štátu. Bol to takzvaný katastrofický scenár, o ktorom vláda Jána Čarnogurského vyhlásila, že je to podvrh a výmysel Mečiarovej vlády. Nuž, samozrejme, že to nebol výmysel, mal som to v ruke a do detailu som sa s tým mohol ako poslanec oboznámiť. Bolo to pripravené do detailu tak, aby slovenská strana z toho vyšla vyslovene s holým zadkom s tým, nech Slováci z tejto federácie odídu, nech vypíšu referendum, že chcú mať samostatný štát. Nuž tak to bola pasca na hlúpych, lebo keby sme to spravili, tak všetko zostane v Čechách a Slováci začínajú tak, ako začínalo Slovinsko po vystúpení z juhoslovanskej federácie, na ničom, žiadna deľba žiadneho majetku, nič.

    Dámy a páni, to bolo to, čo predchádzalo vôbec rokovaniam s českou stranou o deľbe. Voľby v roku 1992 jednoznačne dokumentovali víťazstvo tých síl, ktoré chceli napriamený vzťah s českou stranou. My sme nemali program rozdelenia štátu. Mali sme program napriameného vzťahu ako rovný s rovným, ako partner s partnerom. Pre českú stranu sa toto javilo a česká strana to deklarovala ako absolútne neprijateľné. Však si spomeňte na rokovania ešte predtým s pani Burešovou na úrovni Kalvodu a ďalších českých politikov až po chýrne vyhlásenie pána Pitharta, že "když z vás nic nemáme mít, tak táhněte". Toto sú predsa skutočnosti, ktoré si všetci veľmi dobre pamätáme, lebo sme v tom čase sedeli v poslaneckých laviciach a pohybovali sme sa po tejto politickej scéne.

    Dámy a páni, po víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v parlamentných voľbách v roku 1992 sa začali rokovania s českou stranou. Česká strana ústami Václava Klausa jednoznačne deklarovala, že jediná schodná cesta sa v tomto smere javí v rozdelení spoločného štátu, a nie v pozícii rovný s rovným. Slovenská strana to akceptovala, pretože návrat do unitárnej federácie, tak ako to navrhlo 5 ústavných zákonov, ktoré predložil ešte v roku 1992 v záchvate zúfalstva Václav Havel, znamenalo úplné vzdanie sa akejkoľvek zvrchovanosti hospodárskej, politickej, občianskej, pretože v unitárnom, jednokomorovom federálnom parlamente by slovenská menšina bola vždy prehlasovaná českou väčšinou. Takže už ani Štátna plánovacia komisia by sa nekonala.

    To, čo tu v doobedňajších hodinách rozprával Peter Weiss, neboli nepresnosti, boli to lži najhrubšieho formátu. Lži najhrubšieho formátu, pretože to hovoril človek, ktorý vedel, o čom hovorí, a ktorý bol v tom čase na politickej scéne, a dosť vysokej. V tom čase bol predsedom vtedy ešte Komunistickej strany, ktorá sa neskôr transformovala na Stranu demokratickej ľavice. Jeho historky, že najprv bolo potrebné rozdeliť spoločný majetok a potom deliť štát, sú nezmyselné. Nech sa poradí so svojou manželkou, či sa dá spoločný majetok manželov najprv rozdeliť a až potom ísť na súd rozviesť sa, alebo či je to naopak. Majetok sa môže deliť až na základe rozdelenia, a nie naopak. Tak nech Peter Weiss nerozpráva nezmysly, o čom dobre vie.

    Rovnako nie je pravda, že delenie majetku sa dialo na impulz a na základe nátlaku Strany demokratickej ľavice. To je úplný nezmysel, pretože pri rokovaniach s českou stranou som bol od samotného začiatku. V júni 1992 som bol vymenovaný za ministra slovenskej vlády v dvoch rezortoch - výstavby a stavebníctva, dopravy, spojov a telekomunikácií. Rokovania s českou stranou neboli ľahké, ale neoznačujem ich ani za katastrofické, pretože delenie majetku spoločného štátu, ktorý trval 70 rokov, nie je prechádzka ružovým sadom. Každá strana, samozrejme, chce získať pre seba maximum a česká strana ťažila z toho, že všetky archívy, všetky archívne dokumenty, všetky zoznamy a všetky dokumentácie sa nachádzajú v Čechách a žiadne z nich na Slovensku. Takže v tom smere česká strana mala absolútny prím, absolútnu prevahu, nazval by som to vysokou materiálnou prevahou pri rokovaniach so slovenskými partnermi, pretože sme tam jednoznačne ťahali za kratší koniec. Ale išli sme do týchto rokovaní s týmto vedomím, a otvorene povedané, aj so spoluprácou tých slovenských predstaviteľov, ktorí v tom čase pracovali vo federálnych orgánoch, z ktorých niektorí veľmi konštruktívne a vecne spolupracovali s nami bez toho, samozrejme, že by poškodzovali českú stranu, pretože sme nemali záujem na poškodzovaní českého partnera, ale mali sme záujem na korektnej dohode a korektnom rozdelení.

    Do roku 1992, do decembra, sa niektoré veci podarilo zásadným spôsobom uzavrieť tak, že 1. januára 1993 Slovenská republika začala fungovať ako normálne naštartované auto s nahriatym motorom. Vám sa to teraz zdá také nejaké samozrejmé, že lietadlá lietali, vlaky jazdili, autobusy jazdili, kamióny prepravovali, pošty fungovali. To vôbec nie je samozrejmé. My sme predsa museli nadviazať kontakty a vstúpiť do desiatok európskych a svetových inštitúcií, bez ktorých by tento štát vôbec neexistoval. Nedalo by sa zatelefonovať ani len z Bratislavy do Prahy a už vôbec nie z Bratislavy do Viedne. Sme jediný štát, ktorý ku dňu ustanovenia mal svoje vlastné poštové známky a mohol frankovať svoje listy svojimi známkami. Vám sa to zdá smiešne. Sú to však nesmierne vážne veci.

    Česká strana v rozpore so spoločnými dohovormi a doslova vierolomne vypovedala spoločnú menu vo februári s tým, že o týždeň prestáva platiť spoločná mena, hoci sme boli dohovorení úplne napevno a natvrdo, že v priebehu prvého roka 1993 spoločná mena bude platiť a niekedy na jeseň sa budeme rozdeľovať. Slovenská strana zvládla aj tento český diktát, o ktorom sa predpokladalo, že ho nezvládneme. Kolkovanie peňazí prebehlo z našej strany za úplného poriadku a bez jediného zádrhu.

    Dámy a páni, rokovania pokračovali aj v priebehu roku 1993 a, samozrejme, je úplným nezmyslom to, čo hovoril pán Weiss, že sme mali k dispozícii 7 rokov a počas nich sme nič nespravili. Klamal v plnom rozsahu. Rokovania s českou stranou prebiehali v druhom polroku 1992, keď sa pripravovalo rozdelenie spoločného štátu. Tieto rokovania ďalej prebiehali a museli prebiehať, pretože boli rozsahom ohromne široké v celom roku 1993, v prvom roku našej štátnosti, keď sme dospeli k takým zásadným veciam, ako je rozdelenie napríklad technológie železničnej dopravy, leteckej a mnohých iných, ale súčasne tieto rokovania obnažili aj také skutočnosti, ktoré, bolo evidentné, sa nepodarí dotiahnuť do konca, pretože obe strany mali diametrálne odlišné názory.

    Diametrálne odlišné názory boli vo veci slovenského zlata, menového zlata, ktoré v rozpore s podpísanou dohodou česká strana zadržiavala až do súčasnosti a teraz je ochotná ho vydať s tým, že ho používala na záložné účely bezmála 10 rokov. Nuž takéto čosi sa medzi dobrými susedmi nerobí. Ak dobré vzťahy na korektných základoch, tak potom táto zmluva mala obsahovať aj to, čo sa dialo so záložným právom slovenského zlata, lebo 4 tony slovenského zlata, to je už slušná čiastka na bankové záruky vo svetových finančných kruhoch.

    V priebehu roku 1993 sa neuskutočnili uzavretia takých okruhov, ako sú archívy, štátne archívy, vojenské archívy, civilné archívy, archívy vojenského a civilného spravodajstva, archívy štátnej banky. To všetko ostalo v Čechách. Mena sa delila tak, že takzvaná Národná banka Slovenska tu na Štúrovej ulici nemala ani jeden jediný dokument a do dnešného dňa nemá dokonca ani len ucelené zbierky všetkých mincí, ktoré boli vyrazené v Česko-slovenskej republike od roku 1918, pretože to všetko ostalo v Prahe. Toto všetko boli veci, ktoré boli predmetom rokovania v priebehu roku 1993.

    V priebehu roku 1994 tých rokovaní nebolo príliš veľa. A veľmi dobre viete prečo. Pretože parlamentnými intrigami a kupčením poslancov klubu Hnutia za demokratické Slovensko sa uskutočnil prevrat, marcový puč a bola ustanovená dočasná Moravčíkova vláda na 8 mesiacov. Tá, samozrejme, na rokovaní nemala žiadny záujem a navyše pre českú stranu nebola ani partnerom, pretože to bola vláda, ktorá neexistovala z parlamentných volieb. Česká strana jednoznačne oznámila, že s Moravčíkovou vládou v týchto veciach nehodlá rokovať, pretože ju v zmysle toho, že nevzišla z volieb, nepovažuje za plnohodnotnú vládu.

    Nehádžte na nás to, čo sa v roku 1994 neudialo. Rokovania pokračovali po voľbách v roku 1994 na jeseň a po ustanovení druhej Mečiarovej vlády a pokračovali, samozrejme, s tými problémami, ktoré mala česká strana, a to boli blížiace sa parlamentné voľby. Veľmi dobre viete, že parlamentné voľby sú pre štát veľmi závažným signálom smerom dovnútra a v tomto smere ak by niektorý z českých partnerov preukázal voči Slovensku nejakú ústupčivosť alebo vôbec záujem rokovania, tak by vlastne podnecoval stranu ultračeských nacionalistov na čele s Bendom, Kalvodom a podobnými, ktorých politická kariéra stála a padala na nadávaní, opľúvaní Slovenska a Slovákov. Rokovanie s českou stranou prebiehalo, ale bolo limitované týmito reálnymi možnosťami.

    Záver roku 1998, samozrejme, už bol na Slovensku ovplyvnený našimi parlamentnými voľbami. To je reálny fakt. Česká strana sa s tým neponáhľala, pretože čakala, čo z týchto volieb vzíde, a to o to skôr, že v závere roku 1997 sa signalizovalo iniciovanie takých zoskupení, a to i za pomoci zahraničných kruhov, ktoré signalizovali, že môže prísť k úplnému zvratu vývoja na Slovensku. A otvorene povedané, mnohé české kruhy s týmto stavom aj doslova počítali. A ak listujeme v tejto zmluve, tak aj vidíme, že sa im to v zásade vyplatilo.

    Dámy a páni, Hnutie za demokratické Slovensko, ani ja ako osoba, poslanec a bývalý minister nemáme námietky proti uzavretiu zmluvy o delení spoločného majetku s českou stranou. Práve naopak, toto bol náš cieľ od samého začiatku. Len čo sme vyhrali vo voľbách v roku 1992, tu bolo zjavné, že spoločný štát v tých parametroch nemá šance ani z jednej, ani z druhej strany. A medzi korektnými partnermi môžu byť len korektné vzťahy, preto sme mali záujem a máme záujem aj teraz, aj do budúcnosti, aby sa tieto vzťahy opierali o korektné dokumenty korektne prijaté na obidvoch stranách štátnej hranice a rieky Moravy. Súčasne sa obávame, že dokument, ktorý je takto predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, takéto predpoklady nespĺňa z veľmi veľa dôvodov.

    Finančný dôvod včera uviedol podpredseda nášho hnutia a bývalý minister financií pán Sergej Kozlík. Okolnosti, za akých prišlo k finančnému vysporiadaniu v oblasti komerčných bánk, Československej obchodnej banky a týchto vecí, uvádzate ako úspech pre slovenskú stranu. To od nás, prosím vás, nechcite. Aj my sme sa nejaký ten piatok pohybovali a pohybujeme v tejto sfére. To je jednoznačný úspech pre českú stranu, nie pre slovenskú stranu. Ale dobre. Nie na tom stojí a padá, myslím si, problematika, pretože pri veľkých číslach sa musí počítať s korekciami, ktoré sa takisto pohybujú vo veľkých číslach. Problém je v čomsi inom.

    Rokovanie súčasnej koalície, ktorá sa tým chváli, že v priebehu roku 1999 a v tomto roku ho dotiahla do víťazného konca, neobsahuje vôbec to, čo v štádiu našich rokovaní ešte ostávalo ako s otvoreným koncom, a to je niečo viac ako iba finančné veci a finančné pohľadávky. To sú veci, ktoré sa veľmi ťažko dajú vyjadriť v korunách, či v českých, alebo slovenských. Napríklad pozostalosť, ktorá pozostávala z 93 debien pozostalosti po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Táto pozostalosť bola prevezená v roku 1920 z Paríža do Prahy. Kompletný zoznam bol k dispozícii ministrovi financií a bol vo vláde v štádiu, keď prebehol moravčíkovský prevrat. Pýtam sa, kde je ten kompletný zoznam? Mal som v ruke tú kópiu. Bola to prepravka v hnedom kartónovom obale takej hrúbky a formátu A0. Boli to dokumenty a zoznamy dokumentov, čo táto pozostalosť obsahovala. Nie je mi známe, čo sa udialo s týmto dokumentom, ako sa rokovalo s českou stranou, pretože po nástupe Mečiarovej vlády v roku 1994 sme nič také na ministerstvách nenašli.

    Pozostalosť po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý bol jedným z iniciátorov vzniku spoločného štátu, nie je takou vecou, ktorá sa môže zanechať. Čo sa udialo s 20 prepravkami zlata a cennosťami, ktoré boli zadržané osobám počas slovenského štátu, ktoré sa však nikdy nestali majetkom slovenského štátu, nikdy nevtieklo zlato a zhabané a zadržané drahokamy do zlatého pokladu slovenského štátu? Po vojne boli s veľmi detailným zoznamom každej osoby, ktorej to bolo odobraté, odvezené do Prahy a tam bez stopy zmizli na neznáme miesto, kde sa stratili. Buď mali byť vrátené tým, ktorí prežili vojnovú tragédiu, alebo to malo byť predmetom iných foriem, ale jednoducho nebolo možné takýmto spôsobom tieto veci prejsť mlčaním do stratena.

    Neboli dotiahnuté oblasti kultúry, kultúrne pamiatky, ktoré sa v obrovskom rozsahu nachádzajú v Českej republike a ktoré na územie Slovenskej republiky neboli vrátené naspäť. To sú mobilné predmety, mobiliáre, archeologické vykopávky, historické vykopávky. Napríklad vykopávky jednej z najstarších kresťanských slovanských vykopávok z Kostelan pod Třibečom sa nachádzajú v Prahe v Archeologickom múzeu. Prečo? Tieto veci mali byť predmetom ďalšieho rokovania a počas našej vlády aj chceli byť ďalej otvárané, dotiahnuté a doriešené. Nejdem sa vracať k takým veciam, ako je námorné loďstvo a letectvo, pretože toto bolo prefíkanosťou českej strany a za pomoci Čarnogurského, Miklošovej vlády v roku 1991 a 1992 sprivatizované do českých rúk. To je plač nad rozliatym mliekom.

    Keď som otváral ako minister dopravy v roku 1992 s vtedajším ministrom dopravy Českej republiky pánom Stráským túto problematiku, tak jeho argumentácia bola jednoduchá, veď slovenská vláda nemala žiadne námietky voči takémuto postupu českej strany. To je pre Česko uzavretá vec. Čarnogurského vláda neprotestovala. Prečo to teraz vy otvárate? To je rekriminovanie niečoho, čo je už uzavreté. Tieto veci by asi ťažko bolo možné vracať do tej zmluvy. Ale ako poslanec Federálneho zhromaždenia si spomínam, že jeden z posledných zákonov, ktoré sme prijali vo Federálnom zhromaždení, bolo nepoužívanie spoločných insígnií a spoločných znakov a symbolov spoločného štátu. Pán Osuský sa k tomu opäť vyjadril veľmi smiešnym spôsobom. Je to veľmi vážny dokument, pretože Česká republika nikdy nemala českú vlajku s modrým trojuholníkom. Modrá farba nie je v českej heraldike a trojuholník už vonkoncom nie. Ten štát zanikol a obe strany sa ústavným zákonom zaviazali, že nebudú používať spoločné symboly. Jedna z prvých vecí je, že česká strana porušila tento dokument, ktorý bol prijatý vo federálnom parlamente hneď vedľa Národného múzea v Prahe. Nie je to veľmi dobré svedectvo o korektnosti a lojálnosti obojstranných vzťahov, keď prvým krokom českej strany bolo nerešpektovanie tohto uznesenia a zákona federálneho parlamentu.

    Dámy a páni, jedna vec, ktorú táto vláda nemôže žiadnym vypovedacím spôsobom vysvetliť a zdôvodniť občanom tohto štátu, každému, kto sa cíti byť Slovákom, je zlatý poklad slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, na ktorý sa skladali občania tohto štátu zo svojich vlastných skromných zdrojov. Tam sa jednoduchí ľudia skladali obrúčkami, náušnicami. Sú tam zásnubné a sobášne zlaté drobnosti aj mojich rodičov. Ide tam viac ako o hodnotovú a korunovú hodnotu toho, čo obyvatelia darovali v tom štádiu a v tom čase. Oni totiž darovali všetko. Rozumiete? Viac ako všetko sa darovať nedá. Všetko, celé svoje zlaté imanie darovali títo jednoduchí ľudia, obyvatelia tohto štátu na vytvorenie zlatého pokladu vznikajúceho štátu, ktorý vznikal za veľmi dramatických okolností okolitých supov a pod nátlakom a hrozbami aj Hitlerovej ríše a pod hladom beckovského Poľska, horthyovského Maďarska. Tam nejde o vyčíslenie toho, či to má vlastne takú cenu, onakú cenu. Má to etickú cenu, má to historickú cenu, má to citovú cenu a, samozrejme, korunovú cenu.

    Takže ak sa táto vec nenachádza v spoločnej zmluve, dámy a páni, nesúhlasím s názorom, ktorý vyslovil Peter Zajac, že sa touto zmluvou založí trvalo rovnovážny vzťah. Mám veľmi veľké obavy, že práve naopak, založí sa trvalo nerovnovážny vzťah, ktorý by vôbec nemusel vzniknúť, pretože veci, ktoré som spomenul, sú veci viac ako len vyjadriteľné v nejakých miliardách korún. Nie je jednoznačne dopovedané, ako je to so súdnym sporom, ktorý prebieha vo Washingtone, ako je krytý, pretože ak slovenská strana vyhrá, tak sa budem veľmi čudovať.

    Všetky veci, ktoré nie sú z vecnej stránky definitívne podčiarknuté a zrátané, tam by nebolo nič iné potrebné, len k daným častiam tejto zmluvy uviesť: v týchto oblastiach sa bude pokračovať za účelom doriešenia konkrétnych postojov zúčastnených strán. Nič viac, nič menej. Žiadne kategorické záväzky ani z jednej strany, ani z druhej strany, pretože by to bolo, povedal by som, predčasné a bolo by to zaväzujúce v takom rozsahu, čo by nebolo korektné pri podpisovaní takéhoto dokumentu.

    Ešte jedna zmienka by tam bezpodmienečne mala byť. Predmetom tejto zmluvy totiž nie je otázka slovenského územia, ktoré bolo odstúpené Poľsku ako protihodnota za české Těšínsko. Táto zmienka tam mala byť aj v tej forme, že to nie je a nebolo predmetom rokovania, pretože toto územie jednoducho bolo českou stranou predané. Nechceme teraz otvárať túto vec, ani sme to nechceli, my sme chceli s českou stranou vyriešiť predovšetkým iné zásadnejšie veci a tie sa nám podarilo vyriešiť. Ale myslíte si, že je táto vec do budúcnosti a na večné veky uzavretá? Napriek tomu, že dávate do zmluvy klauzulu, že je na večné veky uzavretá, nevypovedateľná? Existuje niečo na večné veky? Spišské mestá sa vracali po 400 rokoch zálohy poľskému kráľovstvu.

    Dámy a páni, táto zmluva nedokumentuje korektnú, serióznu a vyčerpávajúcu prácu tejto vlády a dokumentoval to koniec koncov aj sám predseda vlády, ktorý túto zmluvu takýmto spôsobom prišiel predložiť a neobhájiť do Národnej rady Slovenskej republiky, lebo on ju neobhájil, on ju tam len podstrčil ako zdochnutého psa cez plot. Takýmto nedôstojným spôsobom sa rokuje o nesmierne dôležitej zmluve, ktorá usporadúva vzťahy medzi dvomi bratskými slovanskými národmi, medzi ktorými nikdy neboli ozbrojené, ani žiadne iné konflikty. Takto sa to predsa nepredkladá. Načo sa zakladá takýto spôsob prerokúvania? Načo sa zakladá takýto spôsob budúcich pnutí? Lebo zmluva budúce pnutie vyvolá, to vás môžem ubezpečiť. Myslíte si, že slovenskí občania budú akceptovať všetky znenia tejto zmluvy v takej dikcii, v akej je predložená? No môžem sa zaručiť, že určite nie. Všetci tí, ktorí prispeli čo len jednou zásnubnou obrúčkou na tvorbu zlatého slovenského pokladu, tak sa spýtali svojich detí a svojich vnukov: Synku, ako si hlasoval v parlamente za túto zmluvu? Ako to, že táto vec sa tam nedoriešila a nedopovedala? Načo si táto vláda zobrala na seba takéto zbytočné bremeno, keď to mohlo byť vyriešené normálnou cestou?

    A navyše, prečo sme boli zavádzaní tým, že zmluva musí byť bezpodmienečne včera? Čo sa týka vypuknutia nejakej vojny alebo ozbrojeného konfliktu? Niekto niekoho ide napadnúť? Alebo pán Dzurinda dnes potreboval zamávať podpísanou zmluvou v Banskej Bystrici pri svojom výjazde?

    To sú jednoducho nekorektné kroky, ktoré nedokumentujú precíznu prácu tejto vlády, a nakoniec aj samotný materiál, ktorý bol v takomto znení predložený a takýmto spôsobom aj vysvetľovaný podpredsedom vlády Ivanom Miklošom, však ono to tam je, ale vlastne to tam ani nie je, no tak to sa na mňa nehnevajte, veď takýmto spôsobom sa to nepredkladá ani nedokumentuje. A navyše táto zmluva mala byť predložená do všetkých výborov Národnej rady, všetkých výborov, pretože to nie je nejaká zmluva o zamedzení podvojného zdanenia medzi Beninom a Slovenskom a nie je to štandardná zmluva, akých sa prijímajú desiatky a ktoré prebehnú zahraničným alebo hospodárskym výborom a vybehnú von. Toto je zmluva, ktorá sa týka absolútne každého poslanca a absolútne každého občana tohto štátu.

    Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, vyslovujem veľké poľutovanie nad skutočnosťou, že takýto dokument ste tu priniesli, takýto dokument ste dali na predloženie a schválenie. A vy ho schválite a bude to dokument, ktorý nezaloží dobré vzťahy, ale práve naopak, vrhne veľmi čudný tieň na vládnu garnitúru, pretože už aj samotná forma prerokúvania automaticky u každého občana v tomto štáte vyvolá otázku, čo sa za tým skrýva, keď takýmto čudesným spôsobom na tom nástojili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlási spolu 11 pánov poslancov. Posledná je pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Gajdoš je ako prvý.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V prílohe zmluvy sú uvedené tri dokumenty, ktoré riešia problematiku delenia majetku bývalej federálnej armády. Napriek tomu, že bol podpísaný protokol o rozdelení archívnych fondov, o ich spoločnom využívaní, nebola ochota českej strany doriešiť otázku archívov spravodajských služieb. Treba oceniť prácu predstaviteľov týchto služieb, lebo ich zásluhou bol a je archívny materiál fyzicky rozdelený a pripravený na odovzdanie. Nie je však ochota českej vlády tento materiál vrátiť. Dúfam, že si všetci uvedomujete dôležitosť týchto materiálov a možnosť ich zneužitia i na politické účely. Všetky vzťahy, vzťahy medzi štátmi nefungujú na báze platonickej lásky a dôvery, ale na báze tvrdého pragmatizmu. Z toho titulu trvám na doriešení problémov odovzdania archívnych materiálov spravodajských služieb.

    Chcem upozorniť na fakt, že česká strana na základe tretieho dokumentu uvedeného v prílohe zmluvy uznala svoj záväzok na finančné vysporiadanie záväzkov v oblasti vojenského školstva, no do dnešného dňa sa finančné vysporiadanie nerealizovalo. Chcem upozorniť na fakt, že jedno je podpísanie zmluvných dokumentov a druhé je ich naplňovanie v praxi. Tu je zlá skúsenosť s bratmi Čechmi. S absolútnou neochotou z českej strany sme sa stretávali pri riešení delimitácie majetku Vojenského technického múzea a Leteckého múzea v Prahe. Ide o exponáty obrovskej historickej hodnoty s veľkou vypovedacou schopnosťou. V mnohých týchto exponátoch je zhodnotený boj slovenského národa za národnú slobodu. Nie je možné sa týchto exponátov jednoducho vzdať. História je zdrojom poučenia pre budúcnosť. Preto aj ja žiadam, aby táto zmluva bola prerokovaná vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

  • Ďakujem za slovo.

    So záujmom som čakal na vystúpenie pána Hofbauera, pretože mnohokrát v tomto parlamente hovoril o veľmi zaujímavých informáciách. Ale ako vždy, pán Hofbauer, skritizovali ste českú stranu, glorifikovali ste vtedajšiu vládu Vladimíra Mečiara, hovorili ste o hospodárskych mechanizmoch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, hovorili ste o zlatom poklade a o všeličom inom, ale len veľmi málo ste hovorili o tom, za čo ste vtedy zodpovedali ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, to znamená za rezort, ktorý ste bezprostredne riadili.

    Pán kolega Bohunický vyzval aj pána Hofbauera, aj pána Andrejčáka, aby ste zaujali stanovisko k tomu, ako sa delil majetok týchto rezortov, ktoré ste riadili. Nechce sa nám o týchto veciach rozprávať v prvom rade preto, že by sme museli priznať, že slovenská strana nezvládla delenie, a tam je aj podiel vašej viny.

    Skončil som.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov, aby používali primerané reakcie na vystúpenia poslancov a nepoužívali takéto výrazy.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som povedať toľko, že sa mi dostalo pochybnej cti byť citovaný pánom poslancom Hofbauerom. Záznam môjho vystúpenia zo včerajška ho usvedčí zo štandardnej lži, ktorej sa dopúšťa on a iní v týchto súvislostiach takmer pravidelne. Vonkoncom, ani slovkom, som nehovoril o idylických vzťahoch a nikto, ani ja, ani iný člen DS vo svojom vystúpení neronil nijaké slzy. Roniť slzy by sa dali, keby sme sa zamysleli nad tým, ako prebehlo v kompetencii ministerstva vedeného pánom exministrom Hofbauerom delenie materiálov Poštového múzea, o ktorom niečo ako filatelista viem. Bol to zrejme len malý a proti sláve Božej bezvýznamný kamienok v mozaike, v ktorej sa za slovenskú stranu delenia zúčastňovali nekompetentní, neschopní a možno niekedy aj hlúpi zástupcovia. To malo za následok, že aj delenie aj iných vecí ako materiálov Poštového múzea dopadlo zrejme tak, ako dopadlo. Problémom teda bola kompetentnosť ľudí, hoci na Slovensku v tom čase, a tým nemyslím seba, ale iných, ktorých by som vymenoval, existovali ľudia, ktorí by zabezpečili dobrú deľbu materiálov Poštového múzea. Neboli oslovení a delilo sa tak, ako sa delilo.

  • Pán poslanec Hudec vystúpi s faktickou poznámkou.

    Rokovanie schôdze ďalej bude viesť pán podpredseda Presperín.

  • Ďakujem za slovo.

    Prosil by som, aby sa naša diskusia vrátila do vecnej roviny, pretože ani pán poslanec Sopko, bohužiaľ, a už ani pán poslanec Osuský ako vždy nehovoria pravdu, lebo najväčšie chyby, ktoré sa stali, sa stali práve za ministrovania pána Dzurindu, dnešného, žiaľbohu, nášho predsedu vlády. Ale chcem upozorniť na inú skutočnosť.

    Vývoj legislatívy v medzinárodných dohodách a zmluvách, multidohodách v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a prípadného návratu do pôvodných krajín je stále vo vývoji. Česká strana, ktorá bola ako republika predsedom jedného z výborov UNESCO a s ktorou sme rokovali o veciach, ktoré boli na zozname slovenských pohľadávok, sama priznala, že nikdy neuzavrie nijakú definitívnu zmluvu napríklad s Nemeckom alebo Poľskom, alebo Rakúskom, pretože by im to uzamklo dvere do budúcich rokovaní. Prosím vás, to, čo sa teraz chce udiať, je definitívny koniec. O mnohých veciach sa dá ešte dlho rokovať a možno ich aj úspešne dokončiť.

    Som šokovaný tým, že ministerstvo kultúry patrí medzi rezorty, ktorý je vraj nepripravený a nevie rýchlo a dostatočne predložiť materiály. Materiály sú už dávno spracované, ale, pravdaže, je to dlhodobé a postupné rokovanie. O niečom sa dá dohodnúť hneď, o niečom v dohľadnej budúcnosti a o niečom sa zatiaľ nedá dohodnúť, ale touto zmluvou sa už nikdy nebude dať dohodnúť o ničom. Ešte raz upozorňujem, rezort kultúry má spracované materiály, počas môjho ministrovania sme ich urobili. Sú tam aj veci, o ktorých hovoril pán poslanec Hofbauer, preto na to reagujem, sú v týchto zoznamoch. Našťastie tieto zoznamy má aj Matica slovenská. Keby ste ju oslovili a keby ste sa netvárili, že neexistuje, a nelikvidovali ju, tak by ste mohli mať dostatok zoznamov.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Jedno sa dá pochopiť, že každé delenie je nevyspytateľná záležitosť a nadobudne všelijaké dimenzie, ale keďže ide o konečné delenie alebo uzavreté touto predkladanou zmluvou, treba si tiež položiť otázky, ktoré vyplývajú z ustanovení tejto zmluvy. Pán poslanec Hofbauer poukázal na niektoré z nich.

    Samozrejme, v zmluve je v prílohe protokol o delení zlata zo zásob bývalej Československej banky. Z materiálov, ktoré boli publikované, veľmi dobre vieme, že v týchto zásobách sa nachádzalo takmer 7,5 tony slovenského zlata. Protokol hovorí o delení 4,12 tony. Takže by som sa chcel spýtať zodpovedných funkcionárov alebo podpredsedu vlády, čo sa urobí s tým ostatným zlatom, či to zostalo ako nejaká darovacia položka na účet spoločného delenia.

    Ďalej by som si chcel vyjasniť otázku sporu, ktorý je vo Washingtone, pretože v článku 4 bode 2 sa píše, že zmluvné strany sa dohodli a potvrdzujú, že si nebudú uplatňovať žiadne majetkové nároky v súvislosti so spoločnou menou Slovenskej republiky a Českej republiky, ktorá existovala od zániku, ale aj na základe zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o menovom usporiadaní z 29. októbra 1992, čiže ide o spoločnú menu, ktorá fungovala dva mesiace. Okrem toho vieme, že vláda v štátnom rozpočte na rok 2000 pri ministerstve financií ponechala položku vo výške 50 mil. korún na súdne trovy. Takže som skutočne v rozpakoch, či je delenie uzavreté touto zmluvou, predstaviteľmi obidvoch vlád, alebo budeme ďalej viesť spory o menu alebo o inkasnú jednotku z minulosti.

  • Ďalej má slovo pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť niektoré údaje, ktoré spomínal pán poslanec Hofbauer, aby sme oživili to, čo tu bolo. Tak napríklad sa plánovala v tom období výstavba autostrád. Na Slovensko chceli dať osminu plánovaných kilometrov, 3,8 km. Chystali 4 rýchlostné trate, známe francúzske TGV, a pre Slovensko ani kilometer. Jedna mala viesť z Prahy do Norimbergu, druhá z Prahy do Berlína, tretia z Prahy do Varšavy, štvrtá z Prahy do Viedne. Ani kilometer na Slovensko.

    Transgas, to je to najstrašnejšie, 72 % výkonov bolo na Slovensku, len 28 % v Čechách, a napriek tomu zo 16,5 mld. korún ročného zisku Slovensko dostávalo asi 2 mld. korún, ostatné všetko zostávalo v Čechách, lebo tak bol zriadený podnik, dokonca nie federálny podnik, ale český podnik. To je len niekoľko detailov k tomu, ako sa plánovalo delenie a čo si chceli uchovať, žiaľ, aj pri delení. Opakujem, my sme sa usilovali o delenie, lebo sme chceli mať a chceme mať dobré vzťahy s Českou republikou, ale v politike nie sú predovšetkým priatelia, ale, ako povedal De Gaulle, záujmy a naším záujmom je dosiahnuť spravodlivosť. Nechceme nič navyše, chceme len svoje, a preto musíme naliehať aj na tom zlatom poklade z obdobia slovenského štátu, aj na spravodlivom delení. To všetko je súčasťou a musí byť súčasťou tejto zmluvy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    trošku sa čudujem týmto debatám okolo vyslovenia súhlasu s touto zmluvou a hlavne, že nám vyčítajú niektoré problémy a nedostatky ľudia, ktorí návrh zmluvy vypracovali a presadzujú ho. Bol som napríklad prekvapený tým, keď pani ministerka Schmögnerová v SITE tvrdila, že sme federáciu príliš skoro rozdelili a že na rozdelenie doplatilo Slovensko. V určitom zmysle áno, ale môžem vás ubezpečiť, že keby sme boli čakali na nejaké iné rozdelenie, tak Česko-Slovensko nikdy rozdelené nebude a Slovensko by nikdy nebolo samostatným suverénnym štátom.

    V Českej republike si totiž zvykli na poslušnosť, lojálnosť komunistov od roku 1948 a, samozrejme, mnohí s takýmto postojom pristupovali aj k deleniu majetku. Môžem povedať, že federáciu nemohli rozdeliť hlúpi ľudia. Naopak, dovolím si tvrdiť, že hlúpi ľudia budú súhlasiť s návrhom tejto zmeny a dokonca si dovolím tvrdiť, že hlúpi ľudia tento návrh vypracovali. Prečo sme my neuzavreli celkovo tento princíp delenia? Pretože boli vyslovené výhrady napríklad k deleniu aktív a pasív Štátnej banky československej. V tom čase prakticky Slovensko nemalo ľudí, ktorí by boli odborníkmi na bankové systémy, na finančné operácie, a mali sme informácie o tom, že v Českej republike dokonca previedli devízové rezervy do zahraničia na kontá komerčných bánk. Takisto nebolo možné preukázať, ktoré úvery boli dané pre Slovensko a pri podnikoch, ktoré mali sídla v Českej republike. Ale dovolím si tvrdiť, že rozdelenie bolo veľmi aktuálne a plnilo sa zbožné želanie občanov Slovenskej republiky. Komunisti by to nikdy nedosiahli a, žiaľ...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Cuper, prepáč, ešte predtým pán poslanec Zajac, ktorý vypadol zo zoznamu.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Pán poslanec Hofbauer, chcel by som poukázať na jeden paradox, ktorý spočíva v tom, že tí, čo sa na Slovensku chystali na rozdelenie Česko-Slovenska, alebo aspoň o tom verejne hovorili a pripravovali ho, keď išlo o faktické rozdelenie Česko-Slovenska, ukázalo sa a sami to dnes hovoria, že naň neboli pripravení. To sa týka aj všetkých rečí o vlajke. Napokon ten, kto ešte celkom nestratil pamäť, si určite spomenie na to, aký vzťah mali k tejto vlajke práve tí, ktorí chceli rozdelenie Česko-Slovenska. Takže si myslím, že 8 rokov po ňom hovoriť o česko-slovenskej vlajke ako o nejakom goodwille práve v súvislosti s pôvodným postojom, ktorý bol absolútne negatívny, nemá absolútne nijaký zmysel.

    Druhá poznámka sa týka toho, že možno je dobré, keď je táto diskusia taká rozsiahla. Pokladám za celkom logické, že sú to práve poslanci za HZDS, ktorí veľmi ostro vystupujú proti tejto zmluve. Zaujímavé je, že to nie sú poslanci za SNS. Ich asi tento problém netrápi. Ale zrejme to trápi tých, ktorí znovu, musím povedať, toto rozdelenie pripravovali, a nie náhodou z celkom opačného uhla pohľadu sa pozerajú na túto zmluvu tí, ktorí sa proti nej stavajú v Českej národnej rade, ktorí zasa hovoria, že je absolútne nevýhodná pre Českú republiku. Chcel by som len povedať, že je to dobré znamenie, pretože to znamená, že pre tých, ktorí chcú tú zmluvu na jednej aj na druhej strane, je zmluva dobrá.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, že ste pochopili, že jeden človek nemôže manipulovať celý slovenský parlament a celé Slovensko, aspoň si to vyprosíme.

    Paradoxom na Slovensku je skutočnosť, že tam, kde zoberie veci do rúk pán Zajac, slovenská tráva neporastie, pán Hofbauer. Žiaľbohu, tam, kde sa na Slovensku presadzovali slovenské záujmy trebárs pri jazykovom zákone, tam takú istú rolu zohrával pán Zajac a VPN. Jednoznačne sa postavili na protislovenskú platformu. Jednoznačne si našli v bývalom KC VPN priestor a servilných prisluhovačov vo vtedajšej Slovenskej národnej rade, aby im odhlasovala, čo potrebovali. Bolo potrebné veľa námahy a úsilia, aby sa to zmenilo počas vlády Hnutia za demokratické Slovensko a uprednostnili sa slovenské záujmy pred nacionálnymi maďarskými.

    Keď dnes ide o to, že sa tu má dosiahnuť spravodlivá dohoda s Českou republikou, znovu vstupuje do hry KC VPN a pán Zajac a znova manipuluje celým parlamentom a presviedča nás právnikov, že predkladaná zmluva je nie div geniálnym dielom, aj s pánom Miklošom, ktorý je z tej istej politickej strany, teda Demokratickej strany. Pýtam sa vás, občania Slovenskej republiky, dokedy si necháte po sebe šliapať touto uzurpátorskou skupinou ľudí, ktorá nereprezentuje ani 0,5 % občanov Slovenskej republiky, dokedy sa necháte terorizovať a škodiť slovenským záujmom?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som sa poďakovať pánu poslancovi Hofbauerovi, že sa vo svojom vystúpení venoval takmer chronologicky celému vývoju, ktorý vlastne predchádzal rozdeleniu, aj samotnému rozdeleniu a všetkému, čo sa tohto rozdelenia týkalo, vrátane delenia majetku. Myslím si, že je to dôležité najmä kvôli tomu, lebo sa zdá, že v tomto parlamente, tak ako nikde na svete, sa prejavil syndróm Y2K, lebo sa zdá, že koaliční poslanci majú už celkom vymetené pamäte ako stroje, ako počítače.

    Ale vrátim sa k zmluve, o ktorej hovoríme. Ústretovosť tejto vlády, o ktorej sa tu tak veľkoryso včera hovorilo, resp. výhodnosť tejto zmluvy pre naše vzájomné vzťahy, teda slovensko-české, mi veľmi tvrdo pripomína jednu scénku, ktorú roku 1969 v Slovenskom rozhlase interpretovala známa dvojica Krajíček a Hlaváček v zábavnej relácii Hostinec pod gaštanom. Tá historka, ktorú rozprávali, znela asi takto: Sused sa stretne so susedom a vraví mu: "Počúvajú, sused, čo ste taký namrzený?" "Ale, mám problémy s horným susedom." "Nevravte, a aké?" "Nuž, ukradol mi prasiatko. Zašiel som za ním, aby mi ho vrátil a on sa začal zastrájať, že mi dá po papuli." O týždeň sa obaja stretnú znovu a pokračujú v rozhovore: "Tak ako, sused," vraví prvý, "pokonali ste sa s tým horným susedom?" "Nuž, pokonal, pokonal. Uzavreli sme vzájomne výhodnú dohodu. Ja som sa zaviazal, že mu nechám prasiatko a on sa zaviazal, že mi nedá po papuli." Presne taká je táto zmluva.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovolím si jednou myšlienkou povedať, že pán poslanec Hofbauer hovoril historické fakty, a nie veci, ktoré sa netýkajú tejto zmluvy. A pokiaľ tu boli rôzne úvahy o tom, či slovenskí politici boli v čase rozdeľovania federácie pripravení, alebo nepripravení, chcem povedať, že boli adekvátne pripravení pomerne k danej situácii a k času, v akom sa to riešilo.

    Chcela by som zdôrazniť, že aj vláda, aj my by sme si mali položiť otázku, či táto zmluva odráža záujmy občanov. Keď predsa člen vlády sľubuje, hovorí, svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Je zmluva, ktorá má bianco časť na dodatky, o ktorých tu nikto nevie, v záujme občanov? Som presvedčená, že nie, je to výsledok lajdáctva. Také zmluvy sa nerobia a viete, pán podpredseda vlády, prečo sa nerobia? Pretože sú potenciálnym nebezpečenstvom konfliktu dvoch zmluvných strán v budúcnosti. A vaša vláda je povinná robiť také kroky, ktoré nebudú vyvolávať v budúcnosti konflikty. Ale zdá sa mi, že toto je zmluva - výsledok vašej servility, servility s rokovaním so zahraničím. Bolo to už označené ako kolenačková politika a myslím si, že pán predseda Prodi vám to veľmi krásne naznačil.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, potom sa pripraví pán poslanec Baco.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som urobil istým spôsobom inventarizáciu našich prístupov, ktoré sme aplikovali už od včerajšieho dňa pri takom závažnom dokumente, o ktorom v súčasnosti rokujeme. Keby to videl môj obľúbený autor, český autor Vančura, asi by povedal, že "tenhle spůsob projednávaní týhle smlouvy je poněkud zvláštní". Je škoda, že o takomto závažnom dokumente sa rokuje v takejto atmosfére a v takýchto okolnostiach. Tie okolnosti nie sú príliš priaznivé, pretože ja som tak v duchu "fandil" predsedovi Národnej rady, keď rozčúlený komentoval, že už nebude meniť program v novom roku 2000, že nebude prisluhovať vláde v čase, keď bude dávať skrátené konania, a včera som bol úplne zmätený. Včerajší deň považujem za čierny deň v histórii Národnej rady Slovenskej republiky, pretože Národná rada Slovenskej republiky v rozpore so závermi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodla v kauzách poslancov o zbavení imunity a nerešpektovala nález Ústavného súdu, ani uznesenie z leta.

    V čase, keď som ešte aj ako právnik, aj ako človek, aj ako poslanec bol rozčarovaný najmä tými, o ktorých som si myslel, že ich reči o čestnosti a spravodlivosti sa naplnia skutkami, tak z ničoho nič vzhľadom na to, že sa tu objaví predseda vlády, mení sa program a museli sme v tých zlých pracovných podmienkach, v akých pracujeme, rýchlo hľadať nové texty, pretože sa menil program. Aj toto nesvedčí o tom, aby v súčasnosti taký závažný dokument, ktorý vlastne končí jednu etapu vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, sa prerokúval v takejto atmosfére. Myslím si, že tak ako sa predseda vlády bije o jednotu v neexistentných politických subjektoch, mal minimum energie venovať aj konaniu a rokovaniu s opozíciou v parlamente, kde by sme si bez emócií a bez politiky vysvetlili, o čo v tejto zmluve ide, aká je kontunuita vyjednávania a aké sú pomery a podmienky, ktoré založí táto zmluva.

    Chcel by som predovšetkým uviesť, že existujú medzinárodné zmluvy a medzinárodné zmluvy. Samozrejme, medzi medzinárodnými zmluvami nie je rozdiel z hľadiska ich politickej či právnej sily, ale toto je skutočne mimoriadna zmluva, ktorá zavŕši etapu delenia federálneho štátu a určuje aj veľmi závažné právne aspekty v ekonomicko-sociálno-finančnej oblasti. Preto sme aj dnes reklamovali práve to, že táto zmluva obsahuje veľmi závažné právne i ekonomicko-finančné rozpory z hľadiska prílohy, ktorej súčasťou sú jednotlivé zmluvy či dohody medzi jednotlivými rezortmi.

    A už skutočne len s podivením musím konštatovať, že je to nesprávna práca ministerstva zahraničných vecí, ale aj obidvoch premiérov, ktorí podpíšu zmluvu s nevyjasnenými zmluvnými prílohami, medzi ktorými absentuje napríklad oblasť životného prostredia, tak ako to reklamoval pán exminister Jozef Zlocha. Preto sme reklamovali aj skutočnosť, že máme schvaľovať na ratifikáciu zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú prílohy a tieto prílohy nie sú kompletné, pretože sám predkladateľ vo svojej predkladacej správe konštatuje, že sa ďalej hľadajú či objavujú, alebo evidujú jednotlivé zmluvy medzi jednotlivými rezortmi.

    Ak sa vrátim k Vančurovi, tak naozaj treba uviesť, že v texte sa samotný predkladateľ spovedá, že kvôli časovej tiesni sa k návrhom oboch týchto dokumentov pred ich podpísaním uskutočnilo skrátené medzirezortné pripomienkovanie príslušnými slovenskými inštitúciami. Myslím si, že taká závažná zmluva, kde ide o riešenie historicky závažných skutočností, ako je návrat slovenského zlata, ako sú už reklamované hodnoty a majetky, ktoré zrejme znovu budú istým spôsobom jatriť tieto vzťahy, že pri takej závažnej zmluve je skrátené pripomienkové konanie minimum, čo je možné od niekoho žiadať. Preto aj ústami pána poslanca Gašparoviča sme v ústavnoprávnom výbore žiadali, aby vystúpil pred Národnou radou guvernér alebo splnomocnený zástupca Národnej banky Slovenska, aby sa osvedčil pred Národnou radou, pretože ani v zahraničnom výbore, ani vo výbore pre rozpočet sme nedostali k dispozícii stanoviská Národnej banky Slovenska, ktorá je mimoriadne závažným subjektom v tejto oblasti.

    Chcel by som ďalej uviesť, že máme aj dosiaľ istým spôsobom nevykryté právne pochybnosti o tejto zmluve vzhľadom na to, že naďalej platia zákony číslo 541 a 542 z roku 1992. A ústavný zákon číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku je obsiahnutý v článku 1 tejto zmluvy s tým, že sa tam konštatuje, že tento zákon sa stal súčasťou právneho poriadku zmluvných strán.

    Táto zmluva vo väzbe na zákon 541 v článku IV stanovuje, že zmluvné strany vyhlasujú, že delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej podľa ústavného zákona, teda zákona číslo 541 je ukončené. To znamená, že sa napĺňa podľa textu tejto zmluvy politický prístup, majetkovoprávny i ekonomicko-finančný prístup k ústavnému zákonu. Teda chýba - a to sme požadovali v ústavnoprávnom výbore -, chýba vlastne prístup vlády ako predkladateľa tejto zmluvy k ústavnému zákonu, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku.

    V tejto súvislosti má mimoriadny význam príloha jednotlivých zmlúv, pretože navrhovaná zmluva sa niekoľkokrát odvoláva na prílohu, ktorú tvoria zmluvy a dohody uzavreté na úrovni jednotlivých rezortov. V zmluve sa totiž konštatuje, že toto delenie a prevzatie jednotlivých subjektov, napríklad Štátnej banky československej Národnou bankou Slovenska a Českou národnou bankou, sa uskutočnilo buď priamo z ústavného zákona, alebo na základe dohôd uzavretých podľa ústavného zákona a konečný zoznam dohôd podľa ods. 1 až 3 je uvedený v prílohe tejto zmluvy. Pokladali sme za pochybnosť, keď samotný predkladateľ povedal, že táto príloha sa ešte kompletizuje. To je skutočne unikátny prístup predkladateľa k Národnej rade príslušnej krajiny.

    V článku 5 sa ďalej hovorí, že sa riešili aj vlastníctva podľa ústavného zákona alebo dohôd uvedených v prílohe k tejto zmluve, opäť avizujem túto prílohu, že jednotlivé záležitosti vo väzbe na dokumentáciu, ktoré prešli do vlastníctva jednej zo zmluvných strán, sú tiež súčasťou týchto dohôd. Čiže tieto dohody v prílohe majú mimoriadny význam pre budúce spory a v tom je aj kvalita zmluvy, ktorá by mala prejsť do inventára národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky ako jedna z priorít, pretože aj pri negociácii do Európskej únie je evidentné, že každá krajina, ktorá chce negociovať, musí vlastne dokumentovať, že má vysporiadané právne a iné vzťahy so susednými krajinami. Zmluva má splniť tento národný a štátny záujem.

    Preto sme reklamovali, a preto je možné skutočne aj právne akceptovať ako právny výrok, výrok podpredsedu vlády, ktorý sa ospravedlnil za predkladateľa Národnej rade, že takýto rozpor medzi predkladacou správou a prílohou vlastne do Národnej rady dospel. Iná otázka je, samozrejme, otázka kvality týchto zmlúv, ich obsahu a úplnosti, lebo je tu otázka, že ak Národná rada odsúhlasí tento text, už ani pán prezident pri ratifikácii nemôže meniť zoznam týchto zmlúv, a ak sú tieto zmluvy otvorené, či je tu istota a záruka, že prezidenti obidvoch krajín po schválení v parlamentoch oboch štátov budú mať identický text na ratifikáciu. A ja som na to skutočne upozornil v polosúkromnom a potom aj v zverejnenom výroku pred ústavnoprávnym výborom.

    Ďalej by som chcel ešte uviesť na úplnú inventarizáciu problémov z hľadiska ďalších systémových súvislostí, že táto zmluva súvisí aj so zákonom číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. A chcel by som uviesť, že v slovenskom právom poriadku platí a nikto nemôže vyčítať politikom, že na to upozorňujú, článok 3 ods. 2 tohto zákona číslo 542, ktorý znie - pre úplnosť ho po istom čase treba zopakovať -, že "Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používať symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky". Je to ústavný zákon, ktorý bol prijatý na federálnej úrovni a v tejto súvislosti treba upozorniť, že aj z hľadiska zákona o delení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento zákon, tak ako jeho predchodca o delení majetku zákon číslo 541, je súčasťou slovenského právneho poriadku.

    Preto si myslím, že je potrebné, aby pri ďalšom prerokúvaní tejto závažnej zmluvy sme získali informáciu Národnej banky Slovenska o tom, aký má ona pohľad na taký závažný dokument, a treba zvážiť text tejto zmluvy aj z iného právneho aspektu. A to je otázka, že existujú sporné záležitosti medzi jednotlivými subjektmi, na strane tých subjektov je aj účastník tejto zmluvy, teda Slovenská republika ako účastník medzinárodnoprávneho sporu vo veci vysporiadania majetku, ktorý je dnes vo Washingtone na rokovaní určitého subjektu, ktorý rieši právne spory o majetok, ktorý môže byť predmetom aj tejto zmluvy a táto zmluva v prechodných ustanoveniach otvorene sporné otázky nerieši.

    Toto je stručne vymedzený postoj poslancov aj HZDS k týmto otázkam. Toto sme reprodukovali v ústavnoprávnom výbore a nikto nám nemôže zazlievať, že chceme, aby každá zmluva bola čistá, pretože táto zmluva bude riešiť potom otázky, ktoré môžu buď zlepšovať, alebo zhoršovať vzťahy s Českou republikou. Máme záujem na zlepšovaní týchto vzťahov, nie na ich zhoršovaní, preto vystupujeme tak, ako vystupujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Tkáča - prvý je pán poslanec Andrejčák, posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podať prihlášky na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcem podporiť slová, ktoré vyriekol pán poslanec Tkáč. Skutočne je to tak. A zároveň chcem troška reagovať na dvoch poslancov SDĽ, ktorí tu napadli delenie majetku armády. Vážení, 8 mesiacov bol minister za SDĽ, pán Kanis ministrom, teraz je už vyše roka, a je ticho. Ale môžem povedať, že zabrzdil dokončenie zmlúv, ktoré sa za neho, keď bol v dočasnej vláde, robili, takže radšej mlčte, pretože iba prekrývate otázku. Ako sa rozdelili peniaze Komunistickej strany medzi Českou republikou a Slovenskou republikou?

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vieme o tom, že rozdeliť majetok rozvádzajúcich sa manželov je niekedy ťažké, a preto mi asi dáte za pravdu, že rozdeliť majetok federácie bolo ešte ťažšie. Ak niekto hovorí, že sme sa na rozdelenie federácie chystali dlhodobo, to vôbec nie je pravda. Ale pravdou je skôr opak. My sme napríklad vedeli o tom, že v Českej republike v roku 1992 využívali maximálne financie na to, aby budovali hraničné prechody a diaľnice. Na Slovensku sa neurobilo nič. V Českej republike si dokonca v tom čase pripravovali tlač peňazí v zahraničí ešte počas spoločného štátu. V rámci delenia majetku urobili, čo mohli. Sprivatizovali mnohé štátne podniky, či už to bol Čedok, či to boli Československé aerolínie a niektoré ďalšie. Teda nebolo to jednoduché.

    Ale dovolím si tvrdiť, že my sme išli hlavne v zmysle hlavnej myšlienky - vytvoriť samostatný štát pre Slovensko, vlastne splniť tisícročnú túžbu Slovákov. Znova opakujem, keď by to robili takí "poserovia", akí sú teraz vo vláde, nikdy by to neurobili, s prepáčením, že použijem tento výraz. Ono to nakoniec možno dobre dokumentovať na tomto: V Českej republike sa zrejme poučili z histórie. Pri každej príležitosti sa snažili využiť situáciu. Bolo to po 2. svetovej vojne, bolo to po roku 1948, bolo to po roku 1968 a bolo to aj neskoršie. Oni totiž mali jedného kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý na všetko hovoril "dobře". História si ho zapamätala pod týmto menom. A myslím si, že my máme predsedu vlády, ktorého možno charakterizovať týmto slovkom, pretože na všetko povie dobre. Včera ma napríklad prekvapilo, že pán Prodi povedal, že sme sa vzdali alebo súhlasíme s tým, že odstavíme 2 bloky atómovej elektrárne. Prekristapána, nikde vo svete nebolo toľko kontrol ako na týchto dvoch blokoch a konštatuje sa, že sú na mimoriadne vysokej úrovni.

  • Chcem nadviazať na jednu vážnu pripomienku pána kolegu Tkáča. Pán podpredseda vlády nám podal vysvetlenie, prečo vznikol rozpor medzi dôvodovou správou a predloženým materiálom. V tomto vysvetlení uviedol, že v čase, keď bol tento materiál predkladaný do vlády, bola dôvodová správa urobená tak, ako je vyhotovená, ako sme si ju mohli prečítať, ale momentálne sú všetky rozpory a problémy prílohy odstránené a príloha je dopracovaná. Nechcem popierať túto skutočnosť, chcem položiť pánu podpredsedovi vlády veľmi dôležitú otázku, ktorá je aj v záujme samotnej vlády. Národná rada dostáva všetky návrhy a môže rokovať iba o písomných návrhoch. Tieto schvaľuje v takom znení, v ktorom boli predložené, alebo v znení zmien a doplnkov. Preto sa pýtam, či máme chápať prílohu, ktorú máme predloženú, už ako dopracovaný a komplexný materiál, ktorý nebude obsahovať žiadne zmeny. Ak nie, zdôrazňujem, že materiál, tak ako je predložený, musí byť uverejnený v Zbierke zákonov a nemôže byť menený inak, iba tak ako bol schválený a predložený Národnej rade.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    V súvislosti so slovami pána poslanca Tkáča, viete, stále mi prichádza na um len jedna otázka a v súvislosti aj s tým, čo v tomto parlamente vlastne odznieva, ako je možné, že ľudia, ktorí sa dodnes nevysporiadali s existenciou Slovenskej republiky, sú v parlamente, sú dokonca poslancami tohto parlamentu, dokonca prisahali na Ústavu Slovenskej republiky. No viem si predstaviť, že musí to byť pre nich veľká trauma, naozaj bez ohľadu na to, že akceptujem akýkoľvek názor, viem si predstaviť, že títo ľudia pod vplyvom tejto traumy hlasujú aj o iných zákonoch. Ale to sú už zákony, čo sa týkajú nás všetkých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem sa dotknúť toho, o čom hovoril pán poslanec Tkáč v úvode, o včerajšom rokovaní, o schválení toho, čo ste schválili svojím ústavným "molochom", ktorý nebol síce kompletný. Vy si to možno neuvedomujete, ale spravili ste precedens, aký vôbec nemá v dejinách parlamentarizmu na Slovensku a najmä od vzniku štátnosti obdobu. Fakticky ste likvidovali Ústavný súd. Prijali ste uznesenie, ako to spomenul aj pán poslanec Tkáč, ktoré je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu, to znamená, nerešpektovali ste ani v prípade pána Lexu, ani v prípade pána Krajčiho rozhodnutie súdu. To znamená, že je fakticky v tom zmysle Ústavný súd zrušený, samozrejme, nie formálne, ale reálne, pretože akékoľvek rozhodnutie prijme v budúcnosti Ústavný súd, môže ho ústavná väčšina - a nemusí to byť terajšia ústavná väčšina, môže byť iná -, môže ho zrušiť a nemihnúť ani okom, čo je strašné a nespravodlivé.

    Mali by ste sa zamyslieť nad tým, čo ste vykonali, a mali by ste si uvedomiť, že toto nie je cesta právneho štátu a parlament, ktorý sám kedysi odhlasoval zákon o Ústavnom súde, ho vlastne teraz porušil. Je to abnormálne, je to ozaj pod tlakom politickej skupiny, ktorá teraz vedie pod tlakom toho politického vedenia, a je to strašné, že sa dovoľuje na pôde parlamentu takto znásilňovať zákon a znásilňovať ústava.

  • Možno sa zdá smiešne, že sa toľko zdôrazňuje otázka spoločných symbolov spoločného štátu a nepoužívania vlajky spoločného štátu. Ale chcem zdôrazniť jednu veľmi vážnu vec. Je to z našej strany úcta k spoločnému štátu, v ktorom sme spolu boli takmer trištvrtestoročia. Veď to nebol český symbol, ale bol to aj náš symbol. Veď predsa pod touto vlajkou bežali aj naši športovci, pod touto vlajkou bol spoločný štát známy všade vo svete. A túto vážnosť federálny parlament dokumentoval tým, že symboly spoločného štátu sa označili ako takrečeno nedotknuteľné, aby ich nebolo možné zneužiť jednou alebo druhou stranou. Veľmi ma mrzí, že česká strana toto nerešpektovala, a rovnako ma mrzí, že slovenská strana pri súčasnej zmluve to prechádza mlčaním.

    A ohľadom toho nejakého naznačovaného "čechožrútstva", čo tu zaznieva tak medzi riadkami, páni poslanci, nedajte sa vysmiať. V roku 1990 som bol primátorom tohto mesta, a v čase, keď sa ozývali hlasy, že pred Národným múzeom na nábreží Bratislavy nemá čo hľadať český kocúr so symbolom spoločného štátu, tak som kategoricky odmietol takéto nápady, pretože symbol spoločného štátu je symbolom spoločnej histórie a búrať pamätníky spoločnej histórie je predsa nezmysel. To robil len režim v roku 1989. Tak nech sa nám nepodsúvajú také skutočnosti, ktoré nemajú s nami nič spoločné, ktoré nijako nesúvisia s rozdelením spoločného štátu jednoznačne na báze jeho nefunkčnosti.

  • Pán poslanec Cuper - posledný s faktickou poznámkou.

  • Chcem povedať, pán predseda, na margo vystúpenia pána Tkáča, že ustanovenia o tom, že nikto nebude používať symboly tohto štátu, som spolu s terajším predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Českej republiky Volejníkom dopisoval niekedy tak okolo pol tretej ráno. Veľmi dobre si na to pamätám, bolo to v kancelárii ústavnoprávneho výboru. A s tými ustanoveniami súhlasila po predbežných rokovaniach aj česká strana. Pozrite sa, ako ich naplnila. Svedčí to len o tom, že jendotlivé ustanovenia medzinárodných zmlúv si štáty môžu vykladať aj tak, že ich jednoducho nerešpektujú.

    V tomto zmysle chcem pokračovať, že kráľ Vladislav Jagelovský, teda kráľ Dobře bol preto "kráľ Dobře", že, ľudovo povedané, bol hlúpy. Bol cudzincom na českom i uhorskom tróne a veľmi mu nezáležalo ani na uhorských, ani na českých pomeroch. Stačilo mu, keď bral z toho úžitok, teda dane, a užíval si vlády. Niekedy mám pocit, že aj náš kráľ Dobře, ktorý teraz vtrhol ako zbojník o trištvrte na sedem do parlamentu, hovorím o ministerskom predsedovi pánu Dzurindovi, je ako cudzinec alebo v tomto zmysle sa správa k vlastnému národu ako k cudzincovi. Nezáleží mu na tom, že budeme okradnutí, len keď on si ešte nejakú chvíľu povládne. Ale je aj na vás, vážení páni senátori tohto vznešeného slovenského snemu, aby ste nevystupovali ako servilní prisluhovači českej strany, ale aby ste sa statočne postavili za slovenský národ, pretože on príde o peniaze. Možno pán Dzurinda si ešte nejakú chvíľu povládne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, pán Slobodník.

  • Pán predseda, pozrite sa pred seba. Je nás dokopy 20. Väčšina odišla aj s aktovkami. Sme nielen neschopní uznášať sa, ale podľa môjho názoru a presvedčenia je to proti rokovaciemu poriadku, aby sa konalo zasadnutie, na ktorom zo 150 členov je nie okolo 70, ale 20. Preto vás prosím, aby ste odložili, prerušili túto schôdzu a napriek tomu, že ste povedali, že by mala pokračovať do druhej, prerušili ju už teraz.

  • Vážený pán poslanec, žiaden článok rokovacieho poriadku neurčuje, že pri rozprave musí byť toľko alebo toľko poslancov. Jedine pri hlasovaní. Sú ešte prihlásení niekoľkí polanci. V súlade s tým, čo som sa s vami džentlmensky dohodol, že budeme dnes rokovať do 14.00 hodiny, odporúčam, aby sme pokračovali v rozprave.

    Dávam slovo pánu poslancovi Bacovi. V žiadnom prípade nejdem proti rokovaciemu poriadku a podľa dohody budeme rokovať do 14.00 hodiny.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    kolegyne a kolegovia,

    chcel by som povedať niekoľko poznámok k tomuto prerokúvanému dokumentu z dvoch hľadísk. Hneď na začiatku som povedal, že som za zmluvu s Českou republikou aj o rozdelení majetku, ale za dobrú zmluvu, ktorá bude veľmi dobre pripravená, bude zapojená do nej celá škála zainteresovaných vrátane Národnej banky Slovenska. Preto dávam procedurálny návrh, pán predseda, v mojom vystúpení, aby sa hlasovalo o tom, že bude prizvaný guvernér Národnej banky Slovenska a všetkým nám povie, aké stanovisko má k zmluve Národná banka Slovenska, pretože je autoritou, ktorú nie je možné vynechať z tohto procesu, a myslím si, že poslanci Národnej rady majú právo vedieť, aké stanovisko zaujíma táto autorita k takejto veľmi dôležitej veci. To je jedna vec. A prosím, pán predseda, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

    Druhé, čo chcem povedať, chcem zaujať stanovisko k pánu poslancovi Mikloškovi, k jeho myšlienkam, ktoré vyslovil na túto tému. Jeho myšlienky spočívali v tom, že pán predseda Dzurinda je človek, ktorý dosiahol pre Slovensko mimoriadne úspechy v zahraničnej oblasti, a to, že Slovensko je začlenené do skupiny krajín, s ktorými sa ide rokovať o vstupe do Európskej únie. A ako druhý príklad uviedol túto zmluvu.

    Chcem povedať pánu poslancovi Mikloškovi, že ak by bol on predseda vlády, alebo ja, alebo ktokoľvek z nás, Slovensko by bolo začlenené do skupiny, s ktorou sa rokuje o vstupe do Európskej únie, pretože sme v situácii, ktorá sa jednoducho takto časovo vyvinula, geopolitické záujmy a procesy prebiehajú nezávisle od nás, nezávisle od Kurdov, od Turkov a iných, takže rozhodnutia, ktoré boli mimo nás a sú pre nás objektívne, myslím si, že by bolo veľmi nepoctivé, keby sme pripisovali osobám a osobnostiam, ktoré pôsobia v konečnom dôsledku v týchto procesoch možno skôr negatívne ako pozitívne.

    Ešte som chcel v tejto súvislosti nadviazať na pána Mikloška a využiť príležitosť, že predkladateľom tohto návrhu je pán premiér a chcel som mu povedať, lebo inak nemám možnosť mu to povedať, že sa zmenili okolnosti, pre ktoré vždy, keď pán premiér vstúpi do tejto miestnosti, z tejto miestnosti odchádzam a do tejto chvíle som odmietal zúčastňovať sa na rokovaní v miestnosti, kde sa nachádza on, pre jeho nehorázne obvinenie aj mňa z toho, že mám špinavé paprče od krvi Remiáša. Hovorím to dnes preto, lebo v stredu bol vynesený rozsudok odvolacieho súdu, ktorého účinok je definitívny, nemá odkladný účinok ani odvolanie a ktorý jednoznačne potvrdil rozhodnutie okresného súdu z roku 1998, že obvinenie, ktoré znelo, že "toto sú prvé obete politickej studenej vojny, ktorú vedie vláda s občanmi Slovenska", bol som tiež členom vlády, že toto obvinenie je krivé, nie je pravdivé a ten, kto ho zverejnil, sa nám musí ospravedlniť, aj mne, a musí nám zaplatiť aj ujmu na majetku vo výške 400 tis. Sk, spolu 4,5 milióna korún. Toto rozhodnutie bolo prijaté súdom, nezávislým súdom v roku 1998.

    Pán premiér rok na to z tohto miesta nieže nás obvinil, ani že vykričal, ale vrieskal na nás, že máme paprče zašpinené od krvi Remiáša. Nuž forma, vážené dámy a páni, už samotné spojenie "paprče špinavé od krvi človeka" je bez komentára. Každý si urobí o tom svoj názor. To je jedna stránka veci, kultúra, arogancia autora.

    Ale druhá vec je to, že skutočne dodnes neviem, kto vlastne bol nejaký pán Remiáš. Je mi ľúto, že sa stalo to, čo sa stalo, a toto obvinenie pán premiér navrieskal na mňa v tejto sále, aj na mňa, hovorím o sebe, hoci vedel, že rozhodnutie súdu je o tom, že to nie je pravda. Cítim sa týmto, samozrejme, dotknutý, a pretože je tu výrok aj odvolacieho súdu a toto rozhodnutie o nepravdivosti takéhoto tvrdenia je konečné...

  • Pán poslanec Baco, prosil by som, keby ste sa vrátili k zmluve.

  • No, ja hovorím o predkladateľovi tohto dokumentu, ktorý má svojou bezúhonnosťou vlastne garantovať kvalitu dokumentu. A toto rozhodnutie je spred dvoch dní, takže chcem oznámiť pánu premiérovi, že som dal pokyn svojmu právnemu zástupcovi, aby podobne postupoval voči pánu premiérovi, ako postupoval voči vydavateľovi tejto nehoráznosti, za ktorú bol odsúdený tento vydávateľ. Chcel som vyzvať pána premiéra, aby nabral toľko sily a ak má naozaj čo len trošku záujem o to, aby fungovali na Slovensku pomery, vzťahy v politike, aby vyvodil pre seba z tohto faktu záver a aby nám tento záver oznámil čo najskôr. Čiže nie pán premiér Dzurinda je pre nás autoritou, ktorá nám garantuje naše zahraničnopolitické úspechy, ale jednoducho život sa vyvíja a život nás do niečoho dostal. Samozrejme, on má na tom aj pozitívnu, aj negatívnu rolu, to mu takisto neberiem.

    K samotnej zmluve. V čase rozdelenia štátu som bol aj federálny poslanec, hlasoval som za zákon o rozdelení federácie, bol som aj minister a zúčastňoval som sa na mnohých rokovaniach o rozdelení štátu a nikto, ani pán Weiss, ani ďalšie politické autority, ktoré sú na opačnej strane politického spektra, neznížia hodnotu procesu rozdelenia, ktorý tu bežal. Ja som naň bol mnohokrát pyšný, nie, ja som sa k tomu nikdy nevyjadril, ale keď sa niekto snaží spochybňovať to, ako sme to robili my, chcem pripomenúť, že všetky autority politického, ale aj spoločenského života na celom svete hodnotili tento priebeh, tento akt pozitívne ako veľmi kultivovaný, elegantný a funkčný. Takže odmietam akúkoľvek kritiku našej vtedajšej práce a odmietam dehonestáciu. Je pravda, ako to bolo povedané, či už ide o rozdelenie manželstva, alebo firmy, alebo obce, alebo štátu, je to veľmi chúlostivý proces a tento proces sa vlastne nikdy nekončí.

    Chcem povedať pánu Mikloškovi, ktorý, nemyslím to skutočne pejoratívne, ale rád o sebe žartuje, že je veľmi nepraktický človek, že na výmenu žiarovky si musí domov pozvať opravára, že nevie si vymeniť žiarovku, chcem mu povedať, že tento proces usporadúvania majetku pri delení či už štátu, alebo akejkoľvek inej organizačnej jednotky je veľmi pragmatický proces. A on sa chváli na jednej strane, že je človek absolútne nepragmatický, a zároveň si myslí, že treba prijať zmluvu, ktorá by mala dať korunku tomuto procesu delenia a mala by raz a navždy skončiť traumu z rozdelenia štátu. Nie je to tak. Pokiaľ sa bude chcieť vyrábať trauma, vždy sa tu vyrobí a vždy sa bude vyrábať, a keď bude prijatá zmluvou tak, ako je navrhnutá, nieže sa proces skončí, ale sa otvorí celý balík nových problémov.

    Dámy a páni, ako Slováci sme vo federálnom parlamente s Čechmi uzavreli v roku 1992 zmluvu na úrovni zákona. Dohodli sme sa o delení štátu a česká strana nieže tento zákon, túto zmluvu na úrovni zákona vedome, ale zámerne porušuje. Zámerne porušuje zákon v časti, kde sa hovorí o tom, že sa nebudú používať symboly spoločného štátu. Nuž, neviem, či v inej oblasti života a či vôbec je to normálne, keď s niekým uzavriem zmluvu na najvyššej úrovni, tak si už neviem predstaviť vyššiu úroveň ako zákonom prijatú zmluvu, že niečo neurobí, a ten druhý partner bez mihnutia oka urobí to, k čomu sa v zákone zaviazal. Hovorím o tom preto, lebo si myslím, že aj tento problém sa dá vyriešiť. A myslím si, že tento problém sa dá vyriešiť aj vo finančných vzťahoch. Napríklad oceňujem hodnotu spoločnej zástavy, kde sa Česi v zákone zaviazali, že ju nebudú používať, a tento zákon porušujú, oceňujem to asi na 470 mld. Sk. Takže keby sme sa bavili o takejto sume, tak sa možno vieme nejako dohodnúť. Ale môžem sa veľmi mýliť. Toto číslo som nejakým spôsobom vydedukoval. Ale myslím si, že nie je možné s partnerom, s ktorým sa dohodnem, urobím zmluvu na úrovni zákona a on bez mihnutia oka robí proti tomuto zákonu, uzavierať s ním novú zmluvu, ktorá nebude nijakým spôsobom postihovať alebo riešiť problém, ktorý tu je - porušovanie zmluvy na úrovni zákona.

    Vôbec nechcem dnes povedať, že trvám na takom alebo takom riešení, ale trvám na tom, že táto zmluva musí tento problém riešiť. Nie sme, myslím si, na tom tak zle, aby sme potupne takúto potupnú rolu prijali, že máme partnera, s ktorým sme urobili zmluvu na úrovni zákona a on tento zákon vedome a cielene zámerne porušuje.

    Druhá myšlienka, ktorá bola povedaná zo strany pána Mikloška, je, že oceňuje veľkorysosť pána premiéra Dzurindu. Zmluvy sa nerobia preto, aby sa niekto prezentoval tým, aký je veľkorysý. Zmluvy sa robia preto, aby boli dobré. Dobré zmluvy sú také, ktoré uspokoja partnerov, ktorí vstupujú do týchto zmlúv. Nemáme na to, aby sme naše persony prezentovali, aké sú veľkorysé alebo aké majú iné parametre na úkor záujmov tohto štátu. Nerobia to ani najsilnejšie štáty na svete. Naopak, používajú autority svojich predstaviteľov na to, aby pre svoje krajiny urobili čo najvýhodnejšie zmluvy. A nerobí sa to opačne - urobiť zo seba veľkorysých, aby sme prezentovali osobu. Predsa nepredávame tento štát, túto zmluvu, vzťahy v tejto zmluve preto, aby sme niekoho ukázali, aký je veľkorysý alebo aké má iné parametre. Preboha, však to je zvrátenosť!

    Pozrite sa - pán podpredseda vlády to asi zachytil a môže to potvrdiť -, čo urobili Spojené štáty pred pár dňami. Vyhlásili selektívne clá alebo dovozné prirážky na oceľ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac postihnuté voči Spojeným štátom, hoci všetky konvencie vo WTO hovoria o tom, že takéto opatrenia sa nemôžu robiť selektívne a tento postup je úplne v rozpore s pravidlami WTO. Sú to Spojené štáty, majú silu na to. A chcem len týmto príkladom povedať, že som ešte nepočul o tom, aby Spojené štáty urobili s niekým zmluvu, ktorá je veľkorysá. Robia len dobré zmluvy pre Spojené štáty americké.

    Druhý takýto bod, ktorý podľa mňa túto zmluvu znehodnocuje, je naozaj otázka slovenského zlata. Je pre mňa nie ako pre politika, ale ako pre občana tohto štátu neprijateľné, aby som sa s niekým druhýkrát dohodol o tom, čo som sa už dohodol a čo on už dávno mal urobiť. Nespochybniteľne bolo s Čechmi dohodnuté, že nám zlato vrátia. Zlato nám nevrátili. Čo je to za zvrchovanosť vyjednávačov, keď oni znova súhlasia s tým, aby do ďalšej zmluvy tento záväzok strana, ktorá ho doteraz nesplnila, tam znova dala? Prepáčte mi, ale to naozaj nie je rovnocenná zmluva, nie je to dôstojná pozícia ani z hľadiska, povedal by som, politického, ani občianskeho, ale ani z hľadiska funkčného. Veď takto predsa nemôžu partnerské vzťahy bežať. Jednoducho som s niekým na niečom dohodnutý, on to neplní, tak sa s ním znova dohodnem, že to bude plniť. Tak to asi nejde.

    Toto sú parametre, základné parametre, pre ktoré nemôžem za túto zmluvu hlasovať. Som za to, aby sme túto zmluvu upravili v rozsahu pripomienok, o ktorých hovoríme, aby sme o tomto probléme ešte diskutovali. V prvom rade aby sa vyjadrila Národná banka Slovenska. Som presvedčený, že táto zmluva bude predmetom dlhej diskusie aj v českých krajinách, a nemyslím si, že zlá zmluva je lepšia ako stav, ktorý je dnes, pretože dnešný stav v našich vzťahoch je normálny. Nevidím ho v ničom poznačený tým, že nemáme zmluvne zafixované to, že Česi nám vrátia zlato, ktoré už predtým nespochybniteľne sľúbili, že nám ho vrátia. Nevidím v tom problém.

    Nechcem otvárať problém Obchodnej banky, ktorý je na súde a ktorý je takisto sporným problémom v tomto procese. A takisto sa nechcem podrobne zaoberať tými klauzulami, ktoré sú v návrhu tejto zmluvy a ktoré otvárajú voľný priestor na konanie, ktoré nemôže byť zelenou kartou pre orgány konajúce ďalej, ale jednoducho tieto problémy musia byť uzatvorené na pôde tohto parlamentu a treba ich do tejto zmluvy takisto doplniť.

    Vážená vládnuca koalícia, opäť vám chcem na záver pripomenúť, že nerobíte dobre, keď chcete vynechať 53 poslancov z podpory tejto zmluvy. My sme ochotní podporiť uzatvorenie zmluvy s Českou republikou o usporiadaní majetkových pomerov pri delení štátu, ale prosím vás, keby ste zobrali do úvahy tie pripomienky, ktoré tu boli, aby ste boli ochotní znova sa týmito pripomienkami zaoberať, aby ste boli ochotní diskutovať. A poďme nájsť spoločný text, spoločnú dikciu takejto zmluvy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

    Pán predseda, ešte raz by som chcel povedať, že som predložil procedurálny návrh, o ktorom prosím hlasovať.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Baca - pán poslanec Zlocha a pán poslanec Antecký ako posledný.

  • V čase delenia majetku som sa na tom zúčastňoval aj ja, ale rezort, ktorý som viedol - životné prostredie -, nemal dlhú životnosť ani federálnu, teda v podstate nebolo čo deliť. Majetok bol dokonca, teda hnuteľný majetok bol ocenený na menej ako 40 mil. korún. Samozrejme, že aj tu sa prejavila česká "vychytralosť", pretože medzi prvými inventarizáciami dokázali premiestniť nový majetok, výpočtovú techniku, dokonca aj knižnicu tak, aby vlastne nebolo čo deliť.

    Dovolím si tvrdiť, že len vďaka tomu, že na čele vlády v Českej republike a v Slovenskej republike boli dvaja múdri, rozumní, pragmatickí politici, sa federácia rozdelila. Vy ste nám to vyčítali a môžem povedať len jedno. Počuli sme množstvo nadávok od vás, množstvo vyhrážok a veľmi ma mrzí, že vy, čo ste boli proti tomu, tak teraz veľkoryso využívate to, že ste vlastne na čele samostatného Slovenska. Skutočne môžem povedať, že ma to veľmi mrzí, pretože nemáte na tom najmenšiu zásluhu.

    Samozrejme preto, že sa niektoré veci okolo majetku nedotiahli, bolo aj to, že dochádzalo k niektorým zmenám. Niekedy koncom roku 1997 sa Mečiar s Klausom v Piešťanoch dohodli na nulovom vysporiadaní. Medzitým došlo k sarajevskému prevratu v Českej republike, Klaus bol odstránený a Tošovský ako nový predseda vlády a predtým guvernér Českej banky nebol ochotný deliť zlato. Napriek tomu, že bol Masár ako guvernér našej banky viackrát posielaný na rokovanie, neboli ochotní rešpektovať toto rozhodnutie. Samozrejme, preto sa niektoré dohody nepodpísali, ale je vrcholne nezodpovedné, ak vy teraz robíte to, čo robíte, a aj to, že tak narýchlo, nedôsledne pripravíte materiál pre poloprázdnu snemovňu, kde sa vlastne má rozhodovať o veľkých veciach.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vystúpenie pána poslanca Baca bolo zasa v štýle, čo robí táto koalícia, je zlé, čo robila vláda do roku 1998, bolo dobré. Pýtam sa, prečo ste vy za štyri roky neurobili zmluvu, vaša vláda, ale nechali ste to nedoriešené. Nebolo to aj tým, že vláda Českej republiky nemala na Slovensku partnera?

  • Hlasy v sále.

  • Pýtam sa, môže byť zmluva výhodná pre jednu stranu? Alebo je zmluva zmluvou dvoch suverénnych zmluvných strán, dvoch suverénnych republík?

    K vášmu vystúpeniu ohľadom špinavých paprčí, myslím si, že všetci, čo boli v tejto rokovacej sále, nepočuli výrok pána premiéra, ktorý použil na hodine otázok a odpovedí v takej súvislosti, ako ste tu predniesli vy.

    (Hlas zo sály: "To je zapísané!")

    Opäť, opäť ste raz vystúpili a klamete. Výrok pána predsedu vlády znel v súvislosti s privatizáciou a špinavými paprčami, nikdy nie v súvislosti s Remiášom a krvavými paprčami. Ak je to zapísané, bol by som veľmi rád, keby sa to tu prečítalo zo zápisu, lebo všetci, čo sme tu, si myslíme, že klamete.

    Len toľko.

  • Pokiaľ ide o váš procedurálny návrh, pán poslanec Baco, dám o ňom hlasovať neskôr.

    Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Belohorská.

  • Prečo? O procedurálnom návrhu sa dáva hlasovať hneď.

  • Treba si ctiť rokovací poriadok.

  • Ja si ho ctím a vy dobre viete, že to tam nie je takto povedané.

    Takže, nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Som rada, že si ma tak ctíte, ale nie som rada, že si ma ctíte nad zákon. Myslím si, že zákon je to prvoradé a zákon o rokovacom poriadku vám ukladá, že ak poslanec prednesie procedurálny návrh, dáte o ňom hlasovať hneď a bezodkladne. Pokiaľ nepoznáte rokovací poriadok, veľmi ma to mrzí.

    Ale napriek tomu, že ste ma vyzvali, aby som nevystúpila, vystúpim. Od môjho včerajšieho vystúpenia ma oslovili aj novinári. Pýtali sa, ako som to myslela, či nemám Čechov rada a podobne. To je presne to, čo ste chceli dosiahnuť. Chceli ste dosiahnuť, aby ste znovu mohli predstaviť slovenskú opozíciu ako niekoho, kto je nacionalista, kto nemá rád Čechov a podobne. Hoci pravda je presný opak.

    Spomínam si na obdobie, keď sa delila republika, keď obidve strany boli šťastné, že sa tento proces skončil tak, ako sa skončil, v pokojnej, tichej atmosfére. A tie ostatné veci? Verili sme jeden druhému, že sa doriešia časom. Áno, niektoré veci sa riešia veľmi dlho. Niektoré veci medzi štátmi sa riešia dlhé obdobia, pokiaľ sa veľakrát obrúsi tá hrana momentálnych emócií, pokiaľ sa obrúsia aj kladné, aj záporné pocity z rozdelenia republiky. Nie Slováci trpeli českým komplexom, ale myslím si, že to bola druhá strana. Bola som veľmi rada, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi po rozdelení zostali veľmi dobré. Všade, celý svet nás obdivoval za to, akým spôsobom sme sa vedeli dohodnúť. Obdivovali nás všade, kde sme v delegáciách podporili jeden druhého, a treba povedať, že v tých delegáciách, v ktorých je zastúpená aj Národná rada, či už je to Severoatlantické zhromaždenie, Západoeurópska únia, alebo je to Rada Európy, českí partneri sú vždy tí najlepší alebo najpriateľskejší, s ktorými - samozrejme, s niektorými nie, niektorí nás obchádzajú -, ale s mnohými z nich sa vieme spojiť pri tom, keď potrebujeme vyriešiť alebo obhájiť pre Českú republiku alebo Slovenskú republiku niektorú zo spoločných otázok. Môžem aj konkrétne spomenúť niektoré, ktoré sa podarilo presadiť v Rade Európy, či už to bola otázka očkovania, alebo otázka monitoringu sociálnych práv, dodržiavania sociálnych práv.

    Ak hovoríme o delení majetku, tak som to tu včera spomenula, možno trochu emocionálne podfarbene, ale vám to teraz poviem pokojne. Áno, zaujímajú ma, zaujímali ma tie veci, ktoré som videla, že vtedy v spoločnom federálnom parlamente najviac zaujímali českú stranu. Preto som včera upozornila, že keď sa hovorilo o rozdelení archívov Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby, bola to česká strana, ktorá zablokovala parlament, my sme tri alebo štyri dni neboli vôbec schopní rokovať a na žiadnych grémiách, žiadnych dohovoroch nebol nikto schopný sa dohodnúť. Dávali sme rôzne návrhy. Dávali sme návrh, aby sa celý tento informačný materiál rozdelil podľa miesta narodenia. Teda tí, ktorí sa narodili na Slovensku, budú mať archív na Slovensku, tí, čo sa narodili v Čechách, budú mať archív v Čechách. Neprešlo to. Dávali sme návrh, že bude archív podľa miesta bydliska, teda kde je teraz trvalé bydlisko, či je to v Čechách alebo na Slovensku. Neprešiel ani ten návrh. Dávali sme návrh, že budú robené kópie, že jedna zostane v Prahe a druhá bude na Slovensku. Neprešlo ani to.

    Čiže sú to veci, ktoré by vás ako politikov, samozrejme, pokiaľ máte záujem kontrolovať a plniť si funkciu, pre ktorú vás občania do tohto parlamentu zvolili, tak by ste mali sledovať, či vaši politici nie sú vydieraní, či vaši politici alebo občania tohto štátu majú záznamy v tých rukách, v ktorých majú byť. A pokiaľ by ste nevedeli, do akej miery môžu byť tieto veci závažné pre jeden štát, alebo nemôžu, tak vám odporúčam teraz nedávno vydanú knihu o Interpole, kde budete vedieť, čoho prvého sa zmocnil Hitler, keď išiel na východ, a to boli archívy Interpolu, kde boli záznamy z 30 členských štátov o občanoch. O občanoch, ktorých práve istý záznam môže byť príčinou ich ďalšieho zlyhania v niektorej funkcii alebo vydierania. Nebudem už hovoriť o tých veciach, aby som sa neopakovala, lebo nie je účelom môjho vystúpenia ani evokovať, ani provokovať žiadne veci, ktoré označujete za nacionalizmus.

    Pre mňa vlajka spoločného štátu bola vlajkou, ktorá vtedy symbolizovala môj štát, ale znovu opakujem, ak si budeme vedieť ctiť zákon a nebudeme len nútiť občanov, ktorí nás volia, aby si tento zákon ctili, tak musíte vedieť, že vlajka ako symbol spoločného štátu bola zrušená, že symboly nebudú prechádzať na rozdelené štáty ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia. Vy ste nás napádali, že sme to mali dať na súd. Nie. Prístup Mečiarovej vlády bol, aby sme sa dohodli. Myslím si, že sa dnes nájdu ľudia, aj politici, ktorí budú schopní a ochotní dať vlajku na Medzinárodný súd. Možno aj práve tento dôvod bol príčinou toho, že sme stále nevedeli uzavrieť tieto protokoly.

    A myslím si, že keď pán Dzurinda chodí na návštevy a chce, aby boli jeho návštevy vždy korunované nejakým podpisom alebo nejakým vyznamenaním, alebo nejakým potrasením, alebo zbieraním nejakých odznakov, tak tento odznak ho veľmi nectí. Sedela som v zahraničnom výbore, keď nám predkladatelia hovorili, že komisia skončila štyri hodiny pred podpisom tejto zmluvy, že mali naponáhlo. Ale, vážení páni, veď v roku 1998 sa nezmenili celé osadenstvá ministerstiev a tí, ktorí dohadovali tieto dohody. Nemyslite si, že to bola skupina dvoch, troch politikov z ministerstva. Veď to boli odborné, expertné tímy jednotlivých ministerstiev. Tak je na škodu veci, že aj vy ste zúžili pohľad len dvoch výborov tohto parlamentu, že skutočne nemali možnosť vyjadriť sa aj ostatné výbory k tejto zmluve. Ak si myslíte, že raz a navždy bolo povedané posledné slovo pri týchto dohodách, tak sa mýlite. Potom to nie je dohoda, ktorá bola urobená odborne, ktorá bola urobená skutočne na základe rozdelenia alebo poznania obsahu majetku, ale potom bolo možné povedať iné - nerobiť takéto zmluvy a povedať jednoducho, rozišli sme sa a nevznášajme voči sebe majetkové nároky.

    Ak nás tu niekto obviní zo zlodejiny, už opakovane sme upozornili, že tento účel hry nepripustíme, ani keby sme boli v opačnej situácii. Neviem, ako sa budete cítiť vy, keď budete perzekvovaní, keď vám bude nadávané do zlodejov, keď sa bude o vás hovoriť, že máte krvavé paprče, že ste zamotaní do vrážd, keď budú perzekvované vaše rodiny. Pozrite si dnešné vydanie Nového Času, keď po vás budú posielané kontroly tak, že sa vám bude až ťažko dýchať, potom si spomeňte na moje slová, ktoré vám dnes hovorím. Sejete nenávisť do tohto národa. Zasiali ste túto nenávisť aj do vzťahov, ktoré boli urovnané a ktoré boli dobré. Lepšia žiadna dohoda, ako dohoda, ktorá z nás urobila znovu druhotriedny národ. Lebo vy ste urobili a pripustili to, že zmluvu dvoch spoločných národov, ktoré išli 70 rokov dejinami, ste prijímali vo večerných hodinách, prijímali ste ju v atmosfére, ktorú, skutočne sa čudujem, že včera zvládol aj predsedajúci tak, ako ju zvládol. To je vašou hanbou, to nie je našou hanbou. A ak si myslíte, že sa potom niekedy raz budeme odvolávať na to, čo kto povedal, tak sa mýlite, pretože zo všetkého sú robené zápisy a zo všetkého je robený obrazový materiál. Čiže toto raz bude svedectvom vášho zlyhania.

    Vy ste nám nadávali, že nevieme robiť ekonómiu, a predali ste podiel Československej obchodnej banky tak, že 10 mld. ste nechali na úložke. To znamená, že ste ju predali niekomu, kto nemal dostatok peňazí. Ale neobviňujem vás, pre mňa ekonómia nie je tá, o ktorej by som hovorila. Na to máme svojich expertov. A o tom, ako sa k tejto zmluve stavajú a ako túto zmluvu a svojich ministrov i svojho predsedu vlády vedia podporiť vládne strany, to najlepšie tiež zostane na obrazovom zázname, tento prostriedok vlády, kde sú len traja poslanci. A potom sa budem pýtať aj pána predsedu, aby zodpovedal vo verejnej diskusii, akým spôsobom chce urobiť poriadok, akým spôsobom chcete, aby občania v tomto štáte rešpektovali zákon, keď ho sami nerešpektujete.

  • Len pre poriadok, pani poslankyňa, kvôli rokovaciemu poriadku, § 34 rokovacieho poriadku: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej." A potom máte v nadväznosti na to článok 38: Po prvé: "O procedurálnych návrhoch sa hlasuje bez rozpravy." Po druhé: "O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania, ak žiada aspoň jeden poslanec, musí sa hlasovať." Nič nie je z hľadiska toho, že musím hneď dávať hlasovať. To len pre poriadok. O tomto návrhu dám hlasovať.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyni Belohorskej: pán poslanec Slobodník ako prvý, pani poslankyňa Keltošová ako posledná.

    Po vystúpení pani poslankyne Keltošovej preruším rokovanie schôdze do 1. 2. do 13.00 hodiny.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem sa dotknúť toho, o čom hovorila pani poslankyňa Belohorská, a pridať k tomu niečo. O spoločnej zástave sme už hovorili. Nechcem opakovať, že urážka, ktorá odznela z úst pána Osuského, čo nás je po zástave, keď ste o ňu nemali záujem, tak to asi vyznelo, že to je aj naša zástava s tým modrým klinom, to už nechcem opakovať.

    Ale nehovorilo sa tu zatiaľ o tom, že táto zástava nie je len symbolom niečoho, symbolom, ktorý je drahý každému, kto žil v tomto štáte, pretože nakoniec to bola jeho zástava a bola to zástava nielen po roku 1948, povedzme, ale aj predtým, po vzniku Česko-slovenskej republiky v roku 1918. Ale tu je aj iný moment, ktorý sa upúšťa zo zreteľa. Táto zástava bola aj obchodným symbolom, aj ekonomickým odznakom bývalej spoločnej republiky, to znamená, že Česká republika si aj v tejto ekonomickej oblasti akoby uchovala svoje dedičstvo a zbavila tohto dedičstva jednostranným používaním tejto zástavy aj Slovensko.

    A teraz k zmluve. Pán Mikloš si to neuvedomuje, pán Mikloš nebude tak dlho politikom, ako sa nazdáva, pretože to, čo robí táto vláda, musí vyvolať reakciu obyvateľstva. Ale pán Mikloš si neuvedomuje, alebo si až veľmi dobre uvedomuje, obávam sa, že skôr to druhé, že táto zmluva je definitívna bodka za vzťahom česko-slovenského delenia majetku. Nikdy viac nijaká vláda nebude môcť sa k tomuto deleniu vrátiť, pretože zmluvy zostávajú v platnosti, ako všetci vieme, aj po výmene vlád. A keď nás teraz nútite, aby sme pristúpili na túto zmluvu, myslím, parlament, nás nepresvedčíte, samozrejme, ale svojich máte presvedčiť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa ešte pripojiť k tomu zásadnému problému, o ktorom sa hovorí aj spoza rečníckeho pultu, ale z hľadiska vecnej podstaty tohto problému. O ostatných veciach by som mohol hovoriť ako súčasný človek toho delenia, ale nechcem to rozpitvávať. Chcem poukázať na jedno. Túto zmluvu vidím v takom kontexte, ako je napísaná. Napísaná je, že za 4 tony zlata, ktoré nám Česká republika mala bezodkladne dať, Slovensko sa podujalo zrieknuť sa akýchkoľvek svojich pohľadávok voči Českej republike z delenia majetku a už sa k nim nechce vracať. Takto je tá zmluva napísaná a takto je aj vedené v krátkom termíne rokovanie o nej medzi rezortmi, ako je to popísané v správe.

    Chcem sa spýtať zodpovedného pána podpredsedu vlády, prečo je protokol medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdaní a prevzatí nazvaný "zostávajúcej" časti zlata. To slovo "zostávajúcej" niečo znamená. Znamená to, že tá iná časť, nezostávajúca, toho zlata kdesi ešte je. A čo teda s tým zlatom? Pretože príloha zmluvy je na strane 12 pod bodom 6 Protokol o odovzdaní a prevzatí zásob zlata Štátnej banky československej z 31. 12. 1992 a tam sa zrejme píše o tých ďalších tonách zlata, ktoré ešte v útrobách Štátnej banky československej zostali a dnes sú vo vlastníctve Českej republiky a nevydané Slovensku. Prečo je to tak? Prečo to nie je nazvané tak, ako to má byť, a prečo Slovensko obetovalo ostatné tony zlata? To ma zaujíma.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    K vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej chcem povedať len dve krátke poznámky. Reagovala aj na niektoré vystúpenia koaličných poslancov, v ktorých sa spomínali krvavé alebo špinavé paprče, už si to presne nepamätám. Špinavé paprče, a pán Antecký nám veľmi múdro vysvetlil, že pán premiér, keď to povedal na pôde parlamentu, nemal na mysli to, ale mal na mysli Remiášovu vraždu a ja neviem čo všetko. Škoda, že pán Antecký tu teraz nie je. Chcela by som ho upozorniť na správu, ktorá bola pred niekoľkými dňami zverejnená v tlači, že krajský súd nedávno rozhodol o tom, že redakcia Sme musí zaplatiť odškodné, dosť značnú finančnú sumu, bývalým členom vlády za to, že sa svojho času pokúšala slovenskú verejnosť presvedčiť, že bývalá vláda, teda Mečiarova vláda, má paprče v Remiášovej vražde. Myslím si, že pán premiér by si mal dávať pozor na to, o čom hovorí, a nezneužívať to, že teraz je v situácii, resp. poslanci sú teraz v situácii, keď sú chránení imunitou.

    A ešte jedna vec. Keď sa hovorí o vlajke a o tom, ako sa zachovala Česká republika napriek tomu, že bol prijatý zákon, že sa spoločné symboly nebudú používať, obviňujete nás, že sme zbytočne sentimentálni a podobné veci. Veď to nie je len formálna záležitosť. Všetko, čím sa Česko-Slovensko ako spoločný štát Čechov a Slovákov počas 70-ročnej existencie prezentovalo v zahraničí pod touto vlajkou, sa dnes stotožňuje s Českom. A vám je to jedno? Veď každá značka má svoju hodnotu a vy sa teraz tvárite, ako keby o nič nešlo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    chcel by som potvrdiť to, čo hovorila pani poslankyňa Belohorská. Federáciu, ten spoločný štát chceli v prvom rade rozdeliť Česi. Jednoznačne Slovensko pokladali za prívesok, zaostalý prívesok, na ktorý by neustále doplácali. Najviac mi prekážalii vo Federálnom zhromaždení výčitky, že im ujedáme z chleba. Nielen ja, ale aj ostatní členovia Hnutia za demokratické Slovensko boli presvedčení o tom, že Slovensko dokáže ekonomickú suverenitu, ale aj samostatnosť štátu, že ho budeme vedieť riadiť. Keby sme robili takú politiku ako vy, keby sme boli takí servilní, tak by určite neboli voči nám rôzne výhrady, tak ako ste to zneužili vy v posledných voľbách.

    Príklad - slovenský zlatý poklad, hovorilo sa o tom, vy o ňom vôbec nehovoríte. Mali sme napríklad informácie o tom, že zlatý poklad nie je roztavený, tak ako to radi tvrdili v Čechách. To by skutočne robili len hlupáci, aby mince a rôzne iné predmety, drahokamy, šperky, ktoré majú osobitnú hodnotu a umeleckú hodnotu, niekto roztavoval. Mám len obavy z toho, ak vy tak poslušne plníte príkazy, zastavujete atómovú elektráreň, som zvedavý, čo bude, keď prídu ďalšie príkazy. Priam mi mráz chodí po chrbte, keď si pomyslím, že raz niekto povie, že treba vypustiť Gabčíkovo. Som zvedavý, či to urobíte a ako sa budete správať k Slovensku. Tieto požiadavky boli a sú. Včera som si uvedomil, že skutočne je tento parlament nesvojprávny. Včera sa to veľmi dobre preukázalo. Pán predseda sa síce chlapí, že už nebude poskokom vlády a nebude prijímať návrhy zákonov na skrátené konanie. Ináč zle informujete aj pána Prodiho, lebo on hovoril, že občas, a pokiaľ viem, my sme ich mali 80. A potom do tej skupiny...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Keltošová vystúpi s faktickopu poznámkou ako posledná.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k dvom veciam v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Belohorskej.

    Po prvé, pán podpredseda vlády Mikloš, chcem sa vás opýtať, či nikto vo vláde nekontroluje predkladacie zmluvy. Zobrala som vaše ospravedlnenie za vládu a za rezort ministerstva zahraničných vecí, ale ako môže vláda vypustiť do parlamentu vety, o ktorých sme hovorili, ktoré vy ste potom naprávali? Aká je to kvalita, profesionalita práce vlády, keď sa musíte ospravedlňovať parlamentu, že to bolo omylom a vlastne tie časti zoznamu sú už dopracované a tak ďalej a tak ďalej? To svedčí o úrovni a "profesionalite" jednotlivých rezortov, konkrétne teraz ministerstva zahraničných vecí, ale aj vlády ako takej.

    Zároveň sa chcem opýtať, pán podpredseda vlády, táto zmluva bola podpísaná 24. 11. oboma premiérmi. Prečo potom tvrdíte v predkladacej správe, že kvôli časovej tiesni sa k návrhom oboch týchto dokumentov pred ich podpísaním uskutočnilo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie? Nehnevajte sa, bola som dvakrát členkou vlády, ale dva mesiace musia stačiť, aby prebehlo normálne medzirezortné konanie, aby sme nemuseli v takomto chvate vo večerných hodinách rokovať o dôležitom dokumente. Ale na druhej strane chápem, že pokiaľ máte vlastné stranícke problémy, tie sú zrejme nadradené nad takéto štátne záujmy a zrejme ani v budúcnosti nemôžeme čakať nič iné. Pán podpredseda vlády, táto zmluva je paškvil. Povedali vám to naši právnici. A ak túto zmluvu parlament ratifikuje, myslím si, že sa len podpíšete pod svoju už teraz jasnú volebnú prehru.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v 26. schôdzi budeme pokračovať 1. 2. o 13.00 hodine. V rozprave vystúpi v poradí ďalší pán poslanec Slobodník a po ňom pán poslanec Húska.

    Prerušujem rokovanie 26. schôdze do 1. februára do 13.00 hodiny.

    Príjemný víkend, príjemný týždeň mimo rokovania Národnej rady.