• Po prerušení rokovania 24. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 26. schôdze NR SR vystúpením predsedu Európskej komisie Romana Prodiho.

  • Príchod predsedu Európskej komisie pána Romana Prodiho do rokovacej miestnosti.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som v mene svojom a v mene vás všetkých privítal na pôde Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Európskej komisie pána Romana Prodiho.

  • Je pre mňa cťou, vážený pán predseda, že vás môžem privítať prvý raz na Slovensku i v slovenskom parlamente ako predsedu Európskej komisie. Dovoľte mi pri tejto príležitosti vyjadriť potešenie nad výsledkom nedávno uskutočneného helsinského samitu Rady Európskej únie, ktorý rozhodol o začatí rozhovorov o vstupe do Európskej únie aj so Slovenskou republikou. Som presvedčený, že na uvedenom rozhodnutí rady má nemalú zásluhu práve Európska komisia, ktorá pod vaším vedením odporučila vo svojej pravidelnej správe začať negociácie so Slovenskom. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vám odovzdal slovo a požiadal vás o príhovor.

  • Pán predseda,

    vážení členovia parlamentu - poslanci, poslankyne,

    dámy a páni,

    s mimoriadnym potešením navštevujem Bratislavu, toto krásne a historické mesto, ktoré sa nachádza v samotnom srdci Európy, v tomto dôležitom čase pre dejiny nášho kontinentu. Stojíme na začiatku symbolického roka 2000, ktorým sa pre nás otvára nové storočie a nové tisícročie, a čo je najdôležitejšie, aj nové nádeje rozšírenej, zosilnenej a zjednotenej Európy.

    Začal by som tým, že by som vám osobne a prostredníctvom vás všetkým obyvateľom, všetkému ľudu Slovenskej republiky zaželal všetko najlepšie v novom roku, ako aj v novej, práve otvorenej etape vzťahov medzi Slovenskom a Európskou úniou. Cieľom mojej návštevy, dnešnej návštevy Bratislavy, je zablahoželať Slovensku k novému štádiu, ktoré práve dosiahlo na ceste k pristúpeniu k Európskej únii. Zároveň by som sa rád s vami podelil o svoju víziu cesty vedúcej k pristúpeniu Slovenska k únii a zdôraznil úsilie, ktoré bude treba vynaložiť, ako aj výhody a odmenu, ktoré budú toto úsilie korunovať.

    Helsinský samit, ako ho spomenul už predseda parlamentu, prijal historické rozhodnutia. Vážené poslankyne a poslanci, rozhodnutie helsinského samitu o ďalšom pootvorení dverí do únie bolo rovnako odvážne, ako aj historické. Je to jednoznačné uznanie radu úspechov kandidátskych krajín, ktoré prijali výzvu a vynaložili všetko svoje úsilie na prípravu na členstvo. Prostredníctvom procesu rozširovania vytvoríme prvýkrát v histórii jednotnú Európu, zjednotenú mierom, demokraciou, dohodami a nie vojenskou silou. Takto definitívne zacelíme zraňujúcu deliacu čiaru, ktorá bolestivo a umelo pretínala Európu takmer počas celej druhej polovice 20. storočia. Rozšírenie Európskej únie je najvýznamnejším dôsledkom pádu berlínskeho múru. Slovensko sa nesporne nachádza v popredí tohto procesu vďaka aktívnej úlohe jeho ľudu v nežnej revolúcii.

    Súčasný proces rozširovania je najväčším procesom v celej histórii Európskej únie. Zo súčasného počtu 380 miliónov vzrastie náš počet obyvateľov na 500 miliónov. Je to 30-percentný nárast obyvateľstva, ktorý však znamená len 8 - 9-percentný nárast príjmu. Je to veľká výzva, veľké úsilie. Musíme sa dostať do toho istého spoločenstva, v ktorom budeme rovnocenní z ekonomického hľadiska, nielen z politického hľadiska.

    Šanca integrovať Európu je prvá takáto príležitosť, ktorú máme v histórii. Musíme zabezpečiť rešpektovanie demokracie, ľudských práv, právneho štátu, mieru a stability. Keď si uvedomíme to, čo sa deje v Bosne a Kosove, vidíme, aký dôležitý je tento proces. Poskytuje možnosť integrovať Európu a rozširovať rast a prosperitu na jednotný trh s viac ako 500 miliónmi osôb, čo je najväčší trh na svete. Je to trh, ktorý je väčší ako americký trh, a tomu napomôže aj naša jednotná mena. A dokonca aj to je udalosť, ktorá sa doteraz nikdy nestala v našich dejinách. Teraz sa na tom podieľa 11 krajín a dúfam, že v budúcnosti oveľa viac krajín sa rozhodne vzdať svojej vlastnej meny a pridať sa k novej, spoločnej mene.

    A preto je našou úlohou vytvoriť aj sociálne inkluzívnu Európu, Európu bez sociálnej vylúčenosti, ktorá je schopná čeliť najväčším svetovým konkurentom. Nie je to ľahká úloha, ale Európa je Európa a my máme pamäť, máme tradíciu sociálnej inklúzie. Máme desaťročia v našich dejinách, ktoré ukazujú, aká dôležitá bola sociálna solidarita v našom vývoji a rozvoji. Rozšírená Európa nebude len zahľadená do seba, ale bude mať dobré vzťahy so svojimi susedmi a pre Slovensko je to tiež veľmi dôležité.

    Helsinský samit znamenal prelom v snahách Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie. Slovensko dostalo oficiálne pozvanie na začatie rokovaní o vstupe. Tento proces nastane hneď, začne sa v polovičke februára otvorením medzivládnej konferencie v Bruseli. Ja som sem prišiel hneď po Helsinkách, v polovičke februára začnú rokovania a potom začiatkom marca nastane skutočná práca.

    Uvedomujem si, koľko energie a úsilia ste na dosiahnutie tohto cieľa vynaložili v tomto parlamente. Ja to viem. Viem, čo ste všetko spravili v priebehu uplynulého roka. Prijali ste množstvo nových legislatívnych noriem, pričom najpozoruhodnejšie výsledky sa zaznamenali v politickej oblasti. Značný pokrok sa dosiahol aj v ekonomickej oblasti a v oblasti preberania acquis. Váš parlament zohral, pán predseda, veľmi významnú úlohu v prípravách na pristúpenie a bez vášho parlamentu by ste sa neboli dostali na zoznam kandidátskych krajín. Chcel by som vám dnes vysloviť úctu za všetko vaše úsilie...

  • Jasne to ukazuje, že s cieľom pristúpenia sa stotožňujú všetky politické sily zastúpené v tomto parlamente a že je to cieľ, ktorý je spoločným cieľom aj väčšiny slovenského obyvateľstva. Prístupový proces je hnacou silou pokroku vo vašej krajine a za to sme vám vďační. Dobre si uvedomujem, že vy, vážení členovia Národnej rady, ste museli v minulom roku čeliť vysokej pracovnej záťaži, aby ste boli schopní prijať zákony na prevzatie kľúčových noriem acquis communautaire, museli ste často predĺžiť čas trvania vašich rokovaní a schôdzí. Na urýchlenie prijatia dôležitých legislatívnych noriem ste sa neraz rozhodli, hoci nie bez pochopiteľného váhania, že výnimočne použijete skrátené legislatívne konanie. A ja viem, aké je to ťažké, takéto rozhodnutie pre parlament. Je to výraz vášho pevného odhodlania pripraviť vašu krajinu na vstup do únie v najkratšom možnom čase.

    Vieme, že veľmi významné miesto v politickom programe Slovenska má jeden cieľ. Je ním dostihnúť v rámci negociačného procesu ostatné kandidátske krajiny, najmä vašich susedov, s ktorými sme začali rokovania už v roku 1998. Chápem túto ambíciu, túto súťaž. Vzhľadom na vašu zemepisnú polohu, politickú a hospodársku pozíciu v Európe chápeme vaše želanie a plne podporíme vaše želanie dostihnúť tieto krajiny. Naše pracovné metódy to umožňujú. Umožnia Slovensku a jeho susedným krajinám napredovať v prístupovom procese vlastným tempom na vlastnej, im primeranej ceste.

    To bol dôvod, prečo sme vypracovali koncept diferenciácie. Rokovania budú napredovať v súlade s pokrokom, ktorý jednotlivé krajiny dosiahnu v prípravách na pristúpenie. Vo všetkých krajinách začneme s piatimi kapitolami, ale potom každý bude pokračovať vlastným tempom. Nebudeme vás spomaľovať, budeme pomáhať všetkým krajinám v tom, aby boli rýchle, a miera pokroku jednotlivých krajín bude závisieť len od nich. Únia začne uplatňovať túto zásadu už v marci pri rozhodovaní o tom, ktoré kapitoly budú otvorené na rokovania s jednotlivými kandidátskymi krajinami.

    Dovoľte mi pripomenúť, že nikto by nemal úžitok z toho, keby sme otvorili s náročnými kapitolami. Naopak, dosiahnutie pokroku v náročnejších kapitolách pred otvorením bude najlepšou zárukou pokroku. Treba začať s jednoduchými kapitolami, ktoré dokážeme aj uzavrieť. Pretože nezáleží na počte otvorených kapitol, ale na počte uzavretých kapitol, ukončených kapitol. Tento proces je veľmi delikátny a musíme v ňom postupovať tak, aby sme uspokojovali vašu verejnú mienku a našu verejnú mienku. Som veľmi rád, keď vidím, že väčšina slovenského obyvateľstva toto podporuje. Ale rokovania budú ťažké, náročné a musíme pripraviť našich obyvateľov a vašich obyvateľov na to, aby boli pružní, chápaví, pretože našu prácu musíme spraviť dobre a kapitoly uzavrieť rýchlo. A prácu skončiť rýchlo. Musíme dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlosťou a kvalitou.

    Komisia chce, aby sa kandidátske krajiny dostali na úroveň členských krajín čo najskôr a musíme dodržiavať politické, právne, inštitucionálne kritériá, ktoré prijala a definovala Európska rada v Kodani. Kodanské kritériá sú naša duša. My musíme žiť spolu v demokratickej spoločnosti. Predsa budeme sedieť v tom istom parlamente a vy viete, aké dôležité je sedieť v tom istom parlamente. Rýchlosť potrebujeme v rozširovaní, aby sme nestratili našu dynamiku a aby sme dokázali zabezpečiť veci správne.

    Výsledky screeningu, každoročné hodnotiace správy pripravované komisiou, "Partnerstvo pre vstup" stanovujúce krátkodobé a dlhodobé priority v rámci príprav na pristúpenie a národné programy prijímania acquis pripravované vládou sú vhodnými nástrojmi na tento proces a monitorovanie pokroku. S uspokojením sme skonštatovali široký konsenzus, pokiaľ ide o ďalšiu prácu potrebnú v oblastiach, ako je ekonomická reforma a reforma súdnictva, pomoc rómskej menšine a boj so zločinnosťou. Treba zdôrazniť, že splnenie týchto kritérií nemožno už odložiť stranou po tom, ako krajinu pozvú na rokovania. Neznamená to, že prizvanie umožňuje odložiť tieto kritériá stranou. Preto by bolo užitočné pripomenúť niektoré dôsledky kodanských kritérií pre Slovensko, ako ich zdôraznila posledná hodnotiaca správa Európskej komisie.

    V politickej oblasti únia požaduje "stabilitu inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie menšinových práv a ochranu menšín". Plnenie týchto kritérií si vyžaduje neprestajné úsilie, rozhodnosť a každodenné zdokonaľovanie, čo si vy, vážení poslanci Národnej rady, plne uvedomujete.

    Ekonomickým predpokladom vstupu do Európskej únie je existencia fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie. Preto musíte byť nielen politicky, ale aj ekonomicky silní a my vám musíme pomôcť dosiahnuť rýchlejší, väčší rast, ktorý privedie krajinu na vyššiu úroveň príjmov. Je v záujme samotného Slovenska plne splniť tieto kritériá čo najskôr. To si vyžaduje, aby Slovensko vytrvalo vo svojom úsilí obnoviť makroekonomickú rovnováhu a neúnavne presadzovalo nedávno začaté štrukturálne reformy slovenského hospodárstva.

    Okrem toho Slovensko by malo byť schopné prevziať nesmierne široký súbor právnych noriem spoločenstva, známy ako acquis communautaire. Niekedy sa o tom hovorí, že tento súbor je veľmi byrokratický. Ja si to tiež občas myslím. Ale je to ťažký proces prispôsobovania. Je to zložitý proces a predpokladá ešte veľa práce. S potešením som sa dozvedel, že vo vašom parlamente uvažujete o prispôsobení svojich pracovných postupov s cieľom uľahčiť tento proces.

    Druhou stranou mince rozširovania je inštitucionálna reforma únie. Už vo februári urobí únia dôležitý krok na to, aby sa pripravila na pribratie nových členských štátov. Bude zvolaná nová medzivládna konferencia na uskutočnenie inštitucionálnych reforiem, ktoré sa začali už prijatím amsterdamskej zmluvy. Na helsinskej schôdzke Európskej rady sa na program dostala veľkosť a zloženie komisie, váženie hlasov v rade a možné rozšírenie hlasovania na základe kvalifikovanej väčšiny v rade, pričom dvere zostávajú otvorené ešte aj na ďalšie potrebné zmeny zmluvy. Preto potrebné, lebo pravidlá únie boli definované v čase, keď tam bolo len 6 členských štátov. Dnes je nás 15 a európska zmluva v dnešnej podobe nie je najlepším spôsobom na fungovanie únie s 15 členmi. A o chvíľu nás bude 22, 25, 27, 28 a potom bude úplne nemožné fungovať na tomto základe. Preto by táto medzivládna konferencia mala skončiť svoju prácu do decembra 2000 a ratifikačný proces by mohol začať. Týka sa 15 krajín. Väčšina krajín má dvojkomorové parlamenty, takže bude to dlhodobý proces. Dve, tri krajiny potrebujú referendum a to znamená, že my budeme pripravení dať odpoveď 1. januára 2003. To neznamená, že rozšírenie začne v ten deň. Znamená to, že sme sa k tomu dňu naň pripravili. A keď krajiny, kandidátske krajiny budú pripravené, tak rozšírenie začne s tými krajinami, ktoré budú na to pripravené.

    Proces rozširovania si v konečnom dôsledku vyžaduje vysokú mieru podpory obyvateľstva v členských krajinách, ako aj v kandidátskych štátoch. Na tomto mieste by som rád vyjadril úctu slovenskému ľudu za jeho neochvejnú podporu v procese integrácie do Európskej únie, aj napriek súčasným ekonomickým ťažkostiam a strádaniu, ktoré si plne uvedomujeme. Z toho istého dôvodu si aj vysoko ceníme rozhodnutie odstaviť bloky 1 a 2 Jadrovej elektrárne v Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ja viem, že to rozhodnutie bolo veľmi ťažké a vyžiadalo si obete, ale bol to jeden z tých problémov, ktorého riešenie pomohlo upokojiť verejnú mienku u vás aj u nás. Ukázalo, že máme tie isté pravidlá pre bezpečnosť, pre bezpečnosť a blahobyt obyvateľstva. Ja viem, že to bola obeť, a musím povedať, že sme za to veľmi vďační.

    Najlepšou zárukou konečného úspechu rozširovania je preto zabezpečiť plnú informovanosť obyvateľstva a občianskej spoločnosti a ich aktívnu účasť na tomto procese.

    Som presvedčený, že centrálna poloha Slovenska v Európe musí nájsť svoj odraz v jeho pevnej pozícii v jadre rozšírenej Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa si Slovensko vytýčilo ambiciózny program. Konečný úspech je v rukách slovenského ľudu a v rukách jeho politických predstaviteľov. To znamená - aj vo vašich rukách.

    V tomto ambicióznom a užitočnom úsilí môžete rátať nielen s našou plnou podporou, ale aj s naším hlbokým, hlbokým priateľstvom.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    úprimne vám v mene svojom, v mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ďakujem za váš príhovor, v ktorom ste pomenovali vašu víziu o Európskej únii a otvorene načrtli stratégiu postupu Európskej komisie voči krajinám uchádzajúcim sa o členstvo v Európskej únii osobitne, pokiaľ ide o Slovensko.

    Chcem vás ubezpečiť, že si uvedomujeme náročnosť procesu rozširovania Európskej únie na oboch stranách. V tomto procese vidíme prioritu, konkrétny príspevok k medzinárodnému mieru a tak potrebnej sociálnej stabilite na našom kontinente. Zvyknem zdôrazňovať, že jednou z najvýznamnejších úloh parlamentu je zvyšovať dôveru občanov v Európsku úniu a zároveň dôveru Európskej únie v Slovensko. Verím, že slovenský parlament v úzkej súčinnosti s Európskym parlamentom prispeje k prehlbovaniu tejto vzájomnej dôvery.

    Vážený pán predseda, chcem vás ubezpečiť, že Národná rada Slovenskej republiky je pripravená urobiť všetko pre to, aby zvládla náročné úlohy, ktoré nás v integračnom začleňovaní v najbližších rokoch čakajú.

    Ďakujem vám pekne za vystúpenie a účasť v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním bodu programu hodina otázok.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram v rámci 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 31 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto neprítomnej pani ministerky Schmögnerovej bude odpovedať podpredseda vlády Mikloš, namiesto neprítomného ministra Čarnogurského minister Pittner, namiesto neprítomného ministra Macejka minister Harach a namiesto neprítomného ministra Kukana minister Kňažko.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Na tieto otázky budete odpovedať v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša. Otázka znie: "Aké opatrenia prijala vláda, aby zastavila stúpajúcu nezamestnanosť v Košickom kraji?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec,

    závažným problémom ekonomiky Slovenska je vskutku vysoká a ako aj vo svojej otázke signalizujete alebo podčiarkujete regionálne diferencovaná miera nezamestnanosti. Prioritný dôraz na zníženie miery nezamestnanosti v krátkodobom časovom horizonte by však mohol znamenať zabrzdenie nevyhnutných reforiem. Naopak. Ich uskutočnenie vytvorí priestor na zníženie nezamestnanosti v strednodobom časovom horizonte. Dôležitú úlohu tu musí zohrať regionálna politika, ktorá vytvorí trhovo konformné nástroje podporujúce prílev súkromných investícií do problémových regiónov, ďalej politika trhu práce a v jej rámci opatrenia na zvýšenie motivácie hľadať zamestnanie, ako aj umiernená mzdová politika.

    Štrukturálnym a cyklickým aspektom nezamestnanosti chce vláda čeliť politikou podpory konkurencieschopnosti ekonomiky a vytváraním priaznivých podmienok na dlhodobo udržateľný ekonomický rast, ktorý je najlepším spôsobom znižovania nezamestnanosti. Zvýšený prílev zahraničných investícií či rozvoj malého a stredného podnikania sú tiež faktory, ktoré budú mať pozitívny vplyv na súčasnú úroveň nezamestnanosti. Tieto, ako aj ďalšie princípy a opatrenia tvoria vecný obsah vládou pripravovaných strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska. Ide o dokument schválený, rozpracovaný a stále aktualizovaný. Popri opatreniach prijímaných v rámci hospodárskej stratégie vlády má kľúčový význam aj spružnenie trhu práce.

    V tejto súvislosti vás môžem informovať, že príslušný minister predložil na rokovanie vlády koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2002, kde sa politika zamestnanosti a politika trhu práce rieši komplexne a systémovo. Súčasť tejto koncepcie tvorí osobitná časť, národný plán zamestnanosti. Závery a komplex opatrení týchto dokumentov budú priebežne rozpracované do konkrétnych realizačných projektov a úprav legislatívneho, inštitucionálneho, technického a organizačného charakteru a podobne. Viacero týchto opatrení je zameraných na podporu rozvoja zamestnanosti v krajoch.

    Súčasťou koncepcie politiky zamestnanosti do roku 2002 je aj krátkodobý program podpory zamestnanosti mladých ľudí, ktorý sa začne prioritne realizovať v Prešovskom a vami spomínanom Košickom kraji. Ďalším programom v rámci tejto koncepcie je program podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných.

    Problémom nezamestnanosti v Košickom kraji sa zaoberalo vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počas prvého spoločného výjazdu do Košického kraja práve v januári tohto roku. Nadväzne v spolupráci s okresnými úradmi a okresnými úradmi práce sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spolupodieľa na príprave programov sociálno-ekonomického rozvoja okresov Košického kraja a iniciuje ich prerokovanie za účasti ďalších zainteresovaných rezortov. Ďalšie výjazdy v tomto kraji v roku 1999 boli zamerané na oboznámenie sa a riešenie problematiky nezamestnanosti v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Konkrétne to bolo v okrese Trebišov, Spišská Nová Ves a v októbri v okrese Rožňava.

    Rád by som ešte podčiarkol, že koncom roku na výjazdovom rokovaní vlády sa vláda zaoberala plánom regionálneho rozvoja s podporou európskych fondov, že sme vyšpecifikovali regióny, kde prednostne bude táto regionálna podpora smerovaná. A práve Prešovský kraj, Košický kraj patria medzi tie oblasti, ktoré majú najvyššiu prioritu pri rozdeľovaní týchto prostriedkov na podporu regionálneho rozvoja. Rovnako si vás dovoľujem informovať, že v pláne výjazdových rokovaní vlády na I. polrok 2000 je vo februári Prešovský kraj a v apríli alebo v máji Košický kraj. Na tieto rokovania budeme veľmi konkrétne pripravovať dokumenty tak, aby vláda okrem prijímania všeobecných opatrení, ktoré by som zhrnul do realizácie konceptu strednodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja, aby sme boli nápomocní aj všetkým individuálnym aktivitám v Košickom kraji tak, aby sa mohol vyrovnať s tým neduhom, ktorým nesporne vysoká miera nezamestnanosti v súčasnosti je. Toľko v odpovedi, pán predseda.

  • Pán poslanec Engliš, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda,

    mne je ťažko sa vyjadriť k tomu, čo ste povedali, pretože koncepcia politiky zamestnanosti do roku 2002 nebola, bohužiaľ, predložená ani len do výboru pre sociálne veci. Čiže nemienim sa k tomu vyjadrovať. Považujem to za všeobecné opatrenia. Tie individuálne aktivity, ktoré ste povedali, mňa skôr v tomto momente zaujímali, pretože to, čo sa bude robiť v 2002 alebo 2001, už neovplyvní tú výšku nezamestnanosti, ktorá je momentálne. Samozrejme, že beriem, akceptujem to, čo hovoríte, do roku 2002, ale zatiaľ ste ma nepresvedčili, že to myslíte vážne. A preto vám dávam doplňujúcu otázku.

    Môžete mi povedať, prečo dosiaľ nie je zo strany vašej vlády podporený projekt Molex v Kechneci, kde ste slávnostne otvárali priestory budúcej továrne, ktorá by mala zamestnať niečo vyše 500 ľudí a v konečnom dôsledku dokonca až okolo 2 000 ľudí? Bohužiaľ, dokonca médiá hovorili, že to bolo určité klamstvo na tých 2 000 ľudí. A preto by som veľmi rád vedel, či tento projekt vôbec podporíte, či nám neujde do Poľska, aká je snaha.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem, pán poslanec, za túto konkrétnu, vecnú, doplňujúcu otázku. Skôr ako sa na ňu pokúsim rovnako konkrétne, vecne odpovedať, nedá mi, aby som sa predsa len ešte raz nepokúsil upriamiť vašu pozornosť aj na všeobecné opatrenia, ktoré sa musia pozitívne odraziť na vývoji zamestnanosti v Košickom kraji. Ja to aspoň telegraficky vymenujem, lebo to považujem za dôležité.

    1. Ide o znižovanie priamych daní, ktoré sme vykonali k 1. januáru tak pre fyzické osoby, ako aj pre firmy, pre právnické osoby, špeciálny režim zdaňovania živnostníkov.

    2. Je to masívnejšia podpora výstavby bytov, keď v roku 2000 venujeme omnoho viacej peňazí priamo z rozpočtových a mimorozpočtových verejných zdrojov, ako to bolo dosiaľ.

    3. Spomeniem znižovanie úrokových sadzieb, ku ktorému dochádza aj vďaka úspornej zodpovednej hospodárskej politike.

    4. Spomeniem zlepšenie opatrení na zvýšený prílev priamych zahraničných investícií. To je téma, ku ktorej sa vrátim v súvislosti s Molexom. Tento program sme upravovali rovnako k 1. januáru 2000.

    5. Spomeniem program reštrukturalizácie slovenských bánk a celého podnikového sektora, ktorý je takpovediac v samotnom procese, s tým, že vyvrcholí do konca roku 2000, pevne verím, vstupom strategických investorov do všetkých štyroch najväčších slovenských bánk. Vieme, že bankový sektor je chrbticou každej ekonomiky.

    A napokon spomeniem privatizáciu. Viete, že vrcholí príprava privatizácie Slovenských telekomunikácií, že o bankách som sa zmienil a na privatizáciu pripravujeme podľa zákona, ktorý, pevne verím, schválite na tejto schôdzi, aj ďalšie firmy, ďalšie fabriky. Podporíme každý investičný interes zo zahraničia. Konkrétne aj interes investovať v Kechneci neďaleko Sene v Košickom kraji.

    Konkrétne na vašu otázku odpovedám tak, že sa eminentne zaujímam o investíciu Molexu. Je to naozaj pravda. Na otvorení takpovediac staveniska som sa sám zúčastnil. V súčasnosti prebieha proces negociácie medzi touto veľkou americkou privátnou spoločnosťou a slovenskou vládou. Ide o podmienky, ktoré každý investor chce mať pre seba čo najlepšie.

    Pred Vianocami som poveril podpredsedu vlády Ivana Mikloša, možno bude priestor v ďalšej časti diskusie, že sa vyjadrí Ivan Mikloš celkom konkrétne, aby odpovedal na posledné aktivity firmy Molex, kde možno oni chcú príliš veľa, podľa našej súčasnej legislatívy možno toľko hneď nemôžeme dať. Ivan Mikloš po dohode so mnou ponúkol písomnou formou, tesne pred Vianocami, firme Molex východisko, ktoré považujeme za optimum. Očakávame reakciu americkej strany, ale prístup slovenskej vlády je absolútne ústretový. Robíme všetko pre to až po hranu, aby táto investícia na východné Slovensko prišla. Azda toľko na tento moment.

    Možno sa k tejto téme budeme vracať. Ja odchádzam na pracovnú cestu dneska večer. V sobotu budem v Košiciach. Nepôjdem do Kechneca, ja pôjdem síce do Východoslovenských železiarní, ale v súvislosti s tým, samozrejme, sa budem zaujímať aj o prvé reakcie firmy Molex, o to, aby nakoniec sme tú investíciu získali.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš. Otázka znie: "Myslíte si, že obmedzením dopravy do krajských miest reagovali odborári na zlú komunikáciu s Mečiarovou vládou?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Budem trošku možno neštandardný. Ešte využijem to, čo mi našepkali členovia našej vlády, že vlastne toto stanovisko Ivana Mikloša prerokovala vláda na svojom poslednom rokovaní v minulom roku. Takže bolo to stanovisko odobrené aj vládou Slovenskej republiky.

    Na vašu druhú otázku odpovedám tak, že nemáme tendenciu ani žiaden záujem ignorovať sociálnych partnerov, resp. vytvárať si nejaké poslušné odbory, ktoré by sme mali nejako dirigovať, čo majú robiť, čo nemajú robiť. Naopak, naša vláda plne rešpektuje autonómnosť odborov, rešpektuje ich práva a spôsob presadzovania požiadaviek. Odbory majú svoje právo združovať sa, tak ako o tom hovorí Ústava Slovenskej republiky. My si vážime ústavu, ako aj všetky platné zákony a nemienime ich porušovať.

    Spôsoby presadzovania požiadaviek odborov v demokraticky fungujúcej spoločnosti si určujú vedenia odborov. My akceptujeme ich rozhodnutia, samozrejme, želajúc si, aby vždy boli v medziach zákona. Takto sa pozerám aj na aktivity, o ktorých ste sa zmienili vo svojej otázke.

  • Budem tiež neštandardný, pán predseda. Mňa len mrzí, že jeden a pol roka sa to naťahuje s tým Molexom. A keď odídu do Poľska, môžeme ďakovať za to vašej vláde. Ale prejdem do tej druhej otázky. Ja si myslím, že opäť sú to všeobecné vyhlásenia, ktoré tu boli už viackrát, ktoré som tu už ja viackrát kritizoval a mal som pripomienku aj k tomu, kto vedie tripartitu. Myslím si, že teraz ste utiekli zase v tom, že všeobecne vyhlasujete, že budete robiť to, ono. A ja sa vás teda spýtam, kedy konečne budete odborárov akceptovať ako sociálnych partnerov a nebudete ich ťahať za nos? Preto to, čo ste povedali, považujem za ťahanie za nos. Nehnevajte sa na mňa.

  • Pán poslanec, opúšťate rovinu racionálnej diskusie. Pripomínam, že Molex už bol v Poľsku. Vykopli sme ho z brankovej čiary po nástupe k vláde, takže ono je to celkom ináč.

    A teraz k vašej poslednej podotázke, doplňujúcej otázke. Pán poslanec, nie je korektná. Nie je korektná z viacerých dôvodov:

    Po prvé, nie som si istý, či vy máte gebír, aby ste posudzovali predsedu tripartity, ale najdôležitejší je vždy výsledok bez ohľadu, kto z nás čo hovorí, najdôležitejší je vždy výsledok. A výsledok hovorí jasnou rečou. Iba v 5 % otázok nebola na tripartite zhoda. V 95 otázkach s odbormi sme našli zhodu. To je výsledok, ktorý nám dáva legitimáciu, a prepáčte mi za výraz, o ktorom sa vašej vláde nemohlo ani snívať. Pripomeniem vám aj vzhľadom na dikciu vašej doplňujúcej otázky, že vláda, ktorej som predsedom, splnila v plnom rozsahu svoje programové vyhlásenie v časti záväzku, ktorý hovorí o kvalitatívnych zmenách vo vzťahoch s odbormi a zamestnávateľmi, ktoré vaša vláda tak intenzívne deformovala. Na rozdiel od vás, ktorí ste vôbec neviedli dialóg, pán poslanec, len si spomeňte, vôbec ste neviedli dialóg, dokonca namiesto existujúcej legitímnej odborovej centrály Konfederácie odbvorových zväzov ste si vytvárali svoje vlastné odbory. Aj to vám pripomínam.

    Naša vláda okamžite nadviazala sociálny dialóg a dokonca sme splnili aj podmienky odborov, ktoré vy ste splniť nedokázali. V priebehu celého roku 1999 sociálny dialóg pokračoval v plnom rozsahu a môžem s plnou zodpovednosťou vyhlásiť, že dodnes tento permanentný dialóg medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi pokračuje. Povedal som, že najdôležitejší je vždy výsledok a fakty, argumenty. Tieto fakty a argumenty hovoria, že od nástupu novej vlády v roku 1998 do decembra minulého roku bolo zorganizovaných 40 zasadnutí. Z toho 19 predsedníctiev a 20 rád a rokovaní na najvyššej úrovni v Šoproni. Mimoriadnych zasadnutí predsedníctva bolo 5 a 6 mimoriadnych plenárnych zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Jedno rokovanie bolo zrušené. Pritom v zmysle rokovacieho poriadku a plánu práce Rady hospodárskej a sociálnej dohody bolo plánované jedno rokovanie predsedníctva a jedno rokovanie plenárneho zasadnutia za mesiac. Taký bol plán. Taká bolo skutočnosť. Zákon 106 v § 6 ods. 2 definuje plenárne zasadnutie najmenej raz za štvrťrok. Za toto obdobie bolo prerokovaných 201 materiálov, z toho v 13 prípadoch nebol súhlas niektorého zo sociálnych partnerov. To je ten pomer 5 % a 95 %. Zároveň za účelom hľadania spoločného konsenzu bolo niekoľko materiálov opätovne prerokovaných. Pán poslanec, tieto argumenty hovoria o riadnej spolupráci vlády s odbormi, s Konfederáciou odborových zväzov.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čas vymedzený na odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný. Teraz prejdeme k odpovediam členov vlády na otázky poslancov Národnej rady.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "V akom časovom horizonte bude riešený diaľničný obchvat mesta Prešov?"

    Namiesto pána ministra Macejka bude odpovedať pán minister Harach.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    kolegyňa,

    panie poslankyne,

    páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol odpoveď namiesto pána ministra Macejka, ktorý sa dotýka riešenia diaľničného obchvatu mesta Prešov.

    V procese investorskej prípravy diaľničných stavieb sa v prvej fáze hľadá optimálne umiestnenie diaľnice postupom podľa zákona číslo 127 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Takto sa postupuje aj v oblasti Prešova. Poloha toho diaľničného obchvatu, poznáme to nakoniec aj z poslaneckých výjazdov do mesta Prešov, a ja osobne som mal s tým hodne skúseností, sa riešila už v rokoch 1996 a 1997. Vtedy sa presadila taká idea obchvatu mesta, ktorá by bola úplne mimo dotyku mesta a vlastne by musela byť riešená tunelom. Investičné vyhodnotenie tohto spôsobu riešenia obchvatu viedlo k tomu, že pravdepodobne alebo s istotou sa takto realizovať nebude. Pretože mesto Prešov je cieľom a zdrojom veľkej časti dopravy, dopravná situácia v meste si žiadala racionálnejšie riešenie. V dialógu so zástupcami mesta a štátnymi orgánmi sa museli hľadať aj nové varianty riešenia diaľnice v bližšom kontakte s mestom, ktoré by riešili súčasne aj problémy tranzitnej dopravy a zároveň aj vnútorné dopravné problémy mesta. Takéto riešenie sa črtá navrhnuté povrchovou alternatívou s okrajovým dotykom mesta.

    Definitívne by sa mala poloha diaľnice uzatvoriť v tomto roku, keď bude skončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie s odporučením novej polohy diaľnice. Následne sa začne územná a projektová príprava. Začatie výstavby sa ukazuje ako reálne na prelome rokov 2002 a 2003. V medziobdobí bude rezort dopravy riešiť vnútorný okruh mesta v príjazdných úsekoch ciest a tým prispeje k riešeniu dopravnej situácie v meste. V I. štvrťroku už tohto roku začne v nadväznosti na riešenú diaľnicu výstavba privádzača Prešov-západ prvý úsek Ulica obrancov mieru - Ulica Škultétyho s ukončením v roku 2001 v objeme približne 119 mil. korún. Realizáciou uvedenej stavby sa v prvom roku vyrieši najmä kritická situácia na Ulici 17. novembra odklonením nákladnej dopravy a po vybudovaní diaľnice bude vlastne táto časť plniť aj funkciu privádzača.

    V nadväznosti na privádzač Prešov-západ a na Škultétyho ulicu zabezpečuje rezort dopravy preložku cesty III/06815, ktorá odbremení mesto v jeho juhovýchodnej časti. Začiatok výstavby tejto cesty bude bezprostredne nadväzovať na ukončenie projektovej prípravy a toto sa javí ako reálne na prelome rokov 2000 a 2001. Pričom odhad, teda projekt hovorí, že v roku 2002 by to mohlo byť skončené.

    Všetko.

  • Pán poslanec Sopko, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Pán minister, ďakujem za seba aj za Prešovčanov za veľmi kvalifikovanú odpoveď. Nič nové nepoviem. Sme si plne vedomí toho, že zo súčasných krajských sídiel je mesto Prešov v najhoršej a veľmi kritickej situácii. Akékoľvek odďaľovanie diaľničného obchvatu túto situáciu ešte viacej dramatizuje. A žiadne riešenia jednoduché a investične málo náročné neexistujú. Som veľmi vďačný, že ste takúto vyčerpávajúcu odpoveď mne osobne, ale hlavne obyvateľom Prešova poskytli.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem aj ja. Je to zo zdrojov. Ja to budem tlmočiť ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Kalman pre ministra zdravotníctva Šagáta. Otázka znie: "V obci Selce Krajský úrad v Banskej Bystrici, odbor zdravotníctva, zrušil miesto výkonu neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Pre Obvodné zdravotnícke stredisko Selce súčasne zrušil aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore pediatria. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré bolo podané na vaše ministerstvo ešte 23. 7. 1999. Vaši pracovníci doteraz o tomto probléme neboli schopní rozhodnúť a ani neinformovali o dôvodoch rozhodnutia samotnú obec. Prečo tak zdĺhavo riešite problémy a čo chcete pre zlepšenie stavu podniknúť?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená snemovňa,

    vážený pán poslanec,

    musím sa úprimne priznať, že nevybavenie tohto spisu je neospravedlniteľné a je zapríčinené tým, že ministerstvo zdravotníctva, jeho pracovníci nekonali. Veľmi ma to mrzí, že je to tak. Nebudem sa vyhovárať. Samozrejme, že všeličo sa dá ospravedlňovať rôznym spôsobom. Chcem vám len povedať, že prijmem opatrenia na úseku, odbore organizácie a riadenia zdravotníctva, ktorý túto agendu rieši, a v čo najkratšom čase túto vec posúdime a dáme na vedomie krajskému úradu.

  • Pán poslanec Kalman, chcete reagovať?

  • Nebudem reagovať, pán predseda, pretože pán minister priznal, že ministerstvo robí chybu v tomto smere. Chcem ho len poprosiť, aby v tomto duchu informoval príslušné obce. Ide o tri obce.

    Ďakujem.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok opätovne položil pán poslanec Kalman pre podpredsedu vlády pána Hamžíka. Otázka znie: "Týždenník The Economist v čase helsinského samitu hodnotil slovenskú vládu ako labilnú. Aký názor k tomuto hodnoteniu máte vy? Prečo podľa vás tento renomovaný týždenník vašu vládu takto hodnotil?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec,

    vážená Národná rada,

    pozorne som si prečítal článok o Slovenskej republike aj o jej vnútropolitických pomeroch v týždenníku The Economist v čase konania helsinského samitu, teda 11. decembra minulého roku. Jediná zmienka týkajúca sa stability slovenskej vlády bola publikovaná v odseku, ktorý teraz prečítam. Budem doslovne citovať: "Inými slovami, základný problém so Slovenskom bol Mečiar samotný. Problém bol vyriešený, hoci aj dočasne všeobecnými voľbami na Slovensku v septembri 1998. Boli to dostatočne korektné voľby, aby umožnili porážku Mečiara. Štyri rôzne stranícke bloky vrátane Dzurindovej Slovenskej demokratickej koalície, tá samotná je zoskupením 5 menších strán, sformovali novú vládnu koalíciu. Odvtedy sa vyskytli interné škriepky, ale žiadna nebola taká veľká, aby sa rozišla."

    Z tohto textu nemožno vyvodzovať záver, že v tomto článku sa hovorilo o labilnosti slovenskej vlády. Napriek tomu chcem odpovedať na prvú otázku, ktorú kladiete. Aký názor k tomuto hodnoteniu má ja. Ja si myslím, že toto hodnotenie aj celý článok je objektívny, je blízko tomu, čo sa udialo za posledný rok v Slovenskej republike.

    Pokiaľ ide o stabilitu tejto vlády, chcem len pripomenúť, že táto vláda bola dostatočne stabilná na to, aby prijala závažné politické a ekonomické opatrenia, aj keď boli ťažké, aj keď nie vždy boli stopercentne v súlade s našimi volebnými programami, aj keď sa podpísali na poklese preferencií, myslím, všetkých koaličných strán. Ja si myslím, že sme stabilitu dostatočne dokázali. V takejto zložitej koalícii problémy budú vznikať aj v budúcnosti, ale som presvedčený, že si všetci uvedomujeme zodpovednosť a zmenu, ku ktorej došlo v posledných parlamentných voľbách, a že ju budeme podporovať do konca tohto volebného obdobia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno, pán predseda.

    Ja sa, pán podpredseda vlády, musím priznať, že som tento článok nečítal. Vychádzam z materiálu, ktorý predložila Národná rada pre nás poslancov tento týždeň. Pravdepodobne ste nečítali ten článok ani vy, možno, že sa odvolávate na iný článok. V stati, ktorú sme dostali, je jednoznačne povedané, že sa hodnotí Slovenská republika v čase helsinského samitu a je tu doslova veta, na základe ktorej som sa chytil, a preto som vám položil otázku. "Ďalšie krajiny", predtým sa hodnotia iné asociované krajiny. Ďalej sa píše: "Ďalšie krajiny, ktoré chcú podstrčiť dopredu iného oneskorenca, Slovensko, pretože má mladú a labilnú, prozápadne orientovanú vládu, ktorá naliehavo potrebuje podporu." To znamená, že nemohla byť hodnotená Mečiarova vláda, ale vaša vláda. A ja som kládol otázku na vašu vládu a na hodnotenie tohto časopisu vašej vlády.

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Áno, jediný článok v čase helsinského samitu, ktorý bol publikovaný v The Economist, mám tu pred sebou, citoval som z neho a k prípadným názorom na labilitu alebo stabilitu slovenskej vlády som sa vyjadril. Myslím si, že aj keď bolo publikované - buď v tomto období, alebo v inom - v The Ecomist to, čo ste povedali, pán podpredseda vlády, nakoniec to tu bolo rozložené podľa vašich slov aj v parlamente, tak to neznamená, že článok v The Economist je dôkazom o labilite tejto vlády. A myslím si, že aj dnešné vystúpenie pána Prodiho a dnešné rozhovory s členmi vlády aj so zástupcami parlamentu dokázali, že súčasná vláda za labilnú určite považovaná nie je.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Prokopovič pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Vaše ministerstvo je garantom energetickej koncepcie Slovenskej republiky. Čo z tejto koncepcie bude vyplývať pre malých a stredných podnikateľov?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Áno, vláda v tomto mesiaci hneď na svojom 1. zasadnutí v tomto roku prerokovala energetickú politiku Slovenskej republiky, zobrala tento materiál na vedomie s tým, že celý súbor uznesení schválila a uložila úlohy, ktoré súvisia s otázkami z oblasti jadrovej energetiky, úlohy, ktoré súvisia s otázkami vývozu vyhoretého paliva, ktoré boli aktuálne a podobne.

    Energetická politika sa bude dotýkať malých a stredných podnikateľov ako východiskový dokument v časti legislatíva, v ktorej sa bude realizovať alebo predkladať niekoľko legislatívnych noriem, z nich najdôležitejší je regulačný zákon, resp. zákon o regulácii prirodzených monopolov, ktorý z pohľadu a vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom po prvé ich bude definovať ako odberateľov energie v liberalizovanom prostredí, to znamená s možnosťou vybrať si dodávateľa elektrickej či inej energie po prvé, to je na vstupe. A v koncovke táto koncepcia dáva možnosť malým a stredným podnikateľom aj prostredníctvom tejto legislatívnej normy pristúpiť vlastne k budovaniu napríklad energetických zdrojov na báze spracovania alternatívnych zdrojov energie, malých vodných elektrární, čo očakávam, že bude svojím spôsobom jedna z parkiet, projekty, ktoré sa uplatnia u malých a stredných podnikateľov.

    Energetická politika venuje veľkú pozornosť najmä alternatívnym zdrojom energie, to znamená spracovaniu biomasy, kde už dnes sa objavujú v rámci rôznych finančných sfér financujúcich a podporujúcich malé a stredné podnikanie, tak sa objavujú projekty, ktoré súvisia s otázkami spracovania biomasy a podobne, s alternatívnou výrobou nielen elektrickej, ale najmä tepelnej energie v tomto okamihu.

    Časť Tepelné hospodárstvo sa bude vzťahovať k malým a stredným podnikateľom a príklady už máme dnes v tom, že tieto energetické tepelné zdroje budú prechádzať do vlastníctva miest a obcí aj istou formou privatizácie a už aj dnes ministerstvo hospodárstva vydáva licencie najmä pre malých a stredných podnikateľov, ktorí po dohode s orgánmi miestnej a mestskej samosprávy vybudovali z domácich, resp. v súčinnosti so zahraničnými investormi tepelné zdroje, ktoré sa používajú potom na vykurovanie v mestách.

    Mohol by som rozprávať napríklad o zaujímavých projektoch, ktoré sa musia otvoriť v oblasti veľkých tepelných zdrojov aj toľko diskutovanej oblasti Mochoviec, pretože to teplo, ktoré tam momentálne je, je v takom rozsahu, že by dokázalo zabezpečiť vykurovanie niekoľkých miest. Jeho rozvod do tých väčších miest, ktoré sú v dosahu, by bol relatívne náročný.

    Ale príklad si treba zobrať z krajín, povedzme vidieť to vo Veľkej Británii, keď idete vlakom z Londýna do Cantonu a pozeráte sa vpravo, tam majú jednu atómovú elektráreň, tak okolo tejto atómovej elektrárne vidíte sústavu skleníkov či iných zariadení, ktoré sú vlastne napojené na toto teplo a produkujú čistú, podčiarkujem, čistú zeleninu a proste čisté potraviny a tak ďalej.

    Veľké možnosti budú mať malí a strední podnikatelia a to bude v podstate kontinuálne pokračovať aj to, čo je už teraz, že aj pri transformácii elektroenergetickej sústavy, ktorú táto energetická politika zakladá, vzniknú príležitosti na subdodávky malých a stredných podnikateľov pre jednotlivé rozvodné závody už aj z toho dôvodu, že časť rozvodných sietí zostane v majoritnom vlastníctve štátu a bude naším záujmom buď vytvárať nové takéto subdodávateľské vzťahy, alebo v každom prípade ich podporovať.

    Na záver len jednu vetu. Spolu sa dohodneme a pripravíme pre Radu vlády pre malé a stredné podnikanie ako jeden z bodov prerokovanie energetickej politiky v Slovenskej republike a z tohto prerokovania by sme mohli odvodiť minimálne námety projektov, celkom konkrétnych, ako ponukový list pre malých a stredných podnikateľov s finančným zabezpečením prostredníctvom agentúry a zdrojov, ktoré sú k dispozícii.

  • Pán poslanec Prokopovič, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

    Ja azda by som vás len chcel poprosiť, aby ste skutočne kládli dôraz aj na energetickej sekcii na vašom ministerstve práve na tú oblasť, čo ste spomínali, na vytváranie tých alternatívnych zdrojov, kde sa práve malí a strední podnikatelia podieľajú, či ide o tie vodné elektrárne alebo podobné alternatívne zdroje, aby aj formou určitého zvýhodnenia, nie nejakého mimoriadneho zvýhodnenia, ktoré by diskriminovalo ostatných, ale takého zvýhodnenia v dobrom zmysle slova ste podporili práve tieto skupiny. A to isté sa týka aj potom možnosti vstupu malých a stredných podnikateľov v rámci subdodávok do vlastnej výstavby týchto sietí.

    Ďakujem pekne.

  • Len jednu vetu by som k tomu povedal, že ďakujem za tento podnet, ale tu by som obrátil pozornosť aj našej Rady vlády najmä na už možno dnes dva bežiace programy znižovania energetickej náročnosti, ktoré práve toto majú v sebe zakomponované, a možno poskytnúť aj malým a stredným podnikateľom finančnú výpomoc napríklad na úroky alebo aj nenávratnú finančnú výpomoc na projekt, ktorý bude predložený.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Najväčšími bojovníkmi proti Matici slovenskej boli a sú iredentisti, ktorí vidia v nej reálnu silu brániacu záujmy Slovákov na juhu, čo vôbec nerobí štát a jeho orgány. Pál Csáky vyhlásil slovenskú kultúru za "zglajchšaltovanú" pod Maticu slovenskú, preto vaše kroky chtiac-nechtiac podporujú vôľu iredentistov."

    Nech sa páči, pán minister, je to skôr konštatácia ako otázka.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    ctená snemovňa,

    vy ste síce povedali, pán predseda, že prečítate otázku, ale otázku ste neprečítali, pretože otázka neexistuje. Otázka jednoducho nebola položená napriek tomu, že tento bod programu sa volá hodina otázok, je to teda informácia, v ktorej ma pán poslanec Slobodník informuje, že podľa jeho názoru moje kroky chtiac-nechtiac podporujú vôľu iredentistov. Nebudem sa, samozrejme, zaoberať myšlienkovými postupmi pána poslanca, ale obmedzím sa na krátke vyhlásenie.

    Chcel by som ubezpečiť ctenú snemovňu, že vo svojej činnosti ako minister kultúry Slovenskej republiky nepodporujem žiadnu, teda ani fiktívnu, ani skutočnú iredentu. V záujme občanov žijúcich na území Slovenskej republiky usilujem sa v praxi zabezpečiť rovnocenné podmienky na rozvoj kultúry všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich etnickú, politickú či konfesionálnu príslušnosť. Aj preto napríklad navrhujem vedeniu Matice slovenskej, ktorá deklaruje všestrannú podporu slovenskej kultúry na jazykovo zmiešanom území južného Slovenska, aby činnosť domov Matice slovenskej na tomto území bola jednou z priorít v rámci čerpania prostriedkov vyčlenených pre Maticu slovenskú účelovým transferom zo štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Inými slovami, navrhujem, aby Matica slovenská ušetrila na svojom administratívnosprávnom aparáte sekretariátu predsedu Matice slovenskej v Bratislave a správcu v Martine a tieto náklady vykrývala hlavne z vlastných príjmov Matice, napríklad z výnosov získaných z hospodárskych výsledkov supermoderného polygrafického gigantu Neografia, a. s., ktorý Matica slovenská získala od štátu za jednu korunu, a aby teda prostriedky zo štátneho rozpočtu venovala rozvoju kultúrnych aktivít v domoch Matice slovenskej na južnom území.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Slobodník, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Áno, samozrejme.

    Pán minister, keď vznikala, ide tu o Slovenskú národnú knižnicu a o Pamätník národnej kultúry, keď vznikala Slovenská národná knižnica, aj keď sa vtedy nevolala tak, neexistoval štát, existoval tu slovenský národ, ktorého jediný človek, ktorého existenciu popiera, sedí za vami, pán Csáky, ktorý vyhlásil, že sme sa národom stali až teraz pred niekoľkými desaťročiami. Preto nie je správne, ak si štát vďaka niekoľkým knihovníkom v istej skupine nárokuje právo na knižnicu Matice slovenskej. To je absolútne neprípustné. To je rozdiel od iných štátov, ktoré uvádzate.

    Vo výbore ste vyhlásili, že pre Slovenskú národnú knižnicu a Pamätník národnej kultúry dávate z 93 mil. schválených v rozpočte vyše 60 mil., to znamená, že pre Maticu slovenskú ste nechali necelých 30 mil. korún a ona sa naozaj stará o tých Slovákov na juhu, čo ministerstvo kultúry absolútne nerobí, a je to podstatne menej, a to by som rád povedal slovenskému národu, aby si to uvedomil, než ste dali príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí dostali 50 mil. len od vás z centra. Nehovoriac o krajských dotáciách, ktoré sú z jednotlivých krajov a okresov. Ako sa takto správate, ako sa môžete takto správať k štátotvornému národu, k jeho inštitúcii, ktorá je neporovnateľná so Slovenským národným múzeom, so Slovenskou národnou galériou? Ja nepodceňujem tieto inštitúcie, ale to je inštitúcia tohto národa, ktorá vznikala z krvi a potu, z grajciarov slovenských roľníkov v minulom storočí a takto sa k nej dovoľujete správať. Je to správne? Aby ste teda mali aj nejakú otázku.

  • Pán minister, chcete reagovať?

  • Som rád, že ste v tomto záverečnom príhovore predsa len dokázali vysloviť aj otázku, pán poslanec, vidím v tom istý pokrok. Dovoľte mi, aby som sa nevenoval krvi a potu a iným silným výrazom, ktoré, samozrejme, nič neriešia, ktoré vzbudzujú dojem, že sa snažíte argumentovať, ale vaše argumenty sa nezakladajú na racionálnej úvahe a nenarábate predovšetkým s faktmi, pán poslanec.

    Vy nemôžete porovnávať 50 mil. na kultúru národnostných menšín a 60 mil. na Maticu slovenskú, teda pokiaľ ide o Pamätník národnej kultúry a Slovenskú národnú knižnicu, resp. celý ten balík 93 mil. na Maticu slovenskú. My na kultúru na Slovensku dávame 2 300 mil. korún, aby bolo jasné. Áno. A z toho ide 50 mil. na kultúru národnostným menšinám. Vy nemôžete porovnávať Maticu slovenskú so sumou, ktorá ide na podporu kultúry národnostných menšín, pretože peniaze, ktoré idú do Matice slovenskej, to nie je predsa jediná suma, ktorou sa podporuje slovenská kultúra. To je len malé zrnko. To je skrátka len tých 90 mil. z čosi viac ako 2 mld., to po prvé. Takže to porovnanie je absolútne nezmyselné.

    Pokiaľ ide o Slovenskú národnú knižnicu, rád by som vás informoval, že viac ako 90 % zbierok sú štátne a zo štátneho rozpočtu už prvej Česko-slovenskej republiky, slovenského štátu, socialistického Česko-Slovenska a Slovenskej republiky od roku 1993. A tento majetok je v správe Matice slovenskej, aby sme veľmi zrozumiteľne hovorili.

    Máte pravdu, že v čase, keď neexistoval štát, tak plnila Matica slovenská aj úlohu slovenskej štátnosti, lenže dnes slovenský štát existuje, situácia sa teda zásadným spôsobom zmenila. Dnes slovenský štát a, ak chcete, slovenský národ disponuje vyspelými národnými inštitúciami, akou je Národná galéria, Národné divadlo a tak ďalej a tak ďalej, skrátka, všetky naše národné inštitúcie. A sme jediným štátom, kde Národná knižnica je v správe niekoho iného ako štátu, ako národa. Národná knižnica patrí všetkým, nielen členom Matice slovenskej, patrí celému národu, dokonca všetkým obyvateľom Slovenska. Má nezastupiteľné miesto v knižničnom systéme tohto štátu, a preto je nevyhnutné, aby bola riadne financovaná zo štátneho rozpočtu a aby bola v priamom vzťahu so štátom, so slovenským štátom, nie s Rakúsko-Uhorskom ani s Česko-Slovenskom, ak chcete, so slovenským štátom. Čiže akékoľvek porovnania z minulosti skrátka sú úplne nenáležité.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre pána ministra Harnu. Otázka znie: "V akom štádiu prípravy je zákon o regionálnom rozvoji?"

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som reagoval na položenú otázku. Regionálna politika predstavuje koncepčnú a výkonnú činnosť štátu a regionálnych orgánov, ktorá stanovuje hlavné smery a strategické ciele regionálneho rozvoja na celoštátnej a regionálnej úrovni a vytvára metódy a postupy na zaistenie realizácie týchto cieľov. Uskutočňuje sa predovšetkým prostredníctvom systémových opatrení a pravidiel na podporu regionálneho rozvoja. Podpora regionálneho rozvoja je v Európskej únii považovaná za kľúčový prvok politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Predstavuje významný príspevok k stabilite Európskej únie a je zameraná na znižovanie rozdielov medzi úrovňou rozvoja jednotlivých regiónov a na zmierňovanie zaostalosti regiónov, ktoré sú v najmenej výhodnej situácii vrátane vidieckych oblastí.

    Oblasť hospodárskej a sociálnej súdržnosti je vo všetkých členských štátoch Európskej únie previazaná s ich národnými systémami podpory regionálneho rozvoja. Tu je slabé miesto Slovenskej republiky, pretože tento systém, ako uvádza posudok Európskej komisie, nie je dosiaľ v Slovenskej republike dobudovaný ani na štátnej, ani na regionálnej úrovni. Vytvorením uceleného systému podpory regionálneho rozvoja na národnej úrovni, na úrovni samosprávy vyšších územných celkov sa právna úprava celej tejto oblasti stane dôležitým momentom pri hodnotení pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie a na využívanie pomoci zo štrukturálnych fondov.

    Právny poriadok Slovenskej republiky výkon správy na úseku podpory regionálneho rozvoja systematicky dosiaľ neupravuje. Nová právna úprava tak bude v celej šírke definovať obsah podpory regionálneho rozvoja a vytvorí ucelený systém na jej výkon. Návrh legislatívneho zámeru o regionálnom rozvoji bude predkladaný v súlade s legislatívnym plánom práce vlády na rok 2000 v mesiaci február a návrh zákona o regionálnom rozvoji bude predložený do parlamentu v mesiaci jún 2000, čiže v tomto roku. Zákon o regionálnom rozvoji vytvorí legislatívne prostredie umožňujúce vykonávať koncepčnú a cieľavedomú národnú regionálnu politiku, splnenie podmienok vyplývajúcich pre túto oblasť zo stanoviska Európskej komisie, zjednotenie základných princípov fungovania tohto úseku štátnej správy s pravidlami platnými v rámci Európskej únie a ich prenesením do vnútroštátneho práva.

    Z požiadavky Európskej komisie, ktorú vyslovila k prihláseniu Slovenskej republiky do Európskej únie v rámci acquis communautaire, taktiež z hľadiska vnútornej potreby konkretizovať obsah štátnej správy na úseku podpory regionálneho rozvoja vyplýva, že je potrebné, aby budúci zákon o regionálnom rozvoji definoval ciele, úlohy a spôsob vykonávania podpory regionálneho rozvoja, s tým súvisiace základné pojmy. Definoval, čo sú tu podporované regióny a spôsob ich podpory. Stanovil programové dokumenty k podpore regionálneho rozvoja, ich základný obsah. Vymedzil obsah regionálnej podpory podnikania. Stanovil pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku podpory regionálneho rozvoja.

    Princípy politiky ekonomickej a sociálnej súdržnosti, čiže regionálnej politiky sú obsiahnuté v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, časť III Politiky spoločenstiev, hlava 14, článok 130. Tento článok mimo iného definuje, že spoločenstvo usiluje najviac o znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a o zmierňovanie zaostalosti regiónov, ktoré sú v najmenej výhodnej situácii vrátane vidieckych oblastí. Podľa bodu B tohto článku spoločenstvo podporuje dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom štrukturálnych fondov.

    Nový zákon o regionálnom rozvoji umožní vytvorenie systému podpory regionálneho rozvoja v Slovenskej republike, ktorý bude zlučiteľný so systémom uplatňovaným v krajinách Európskej únie. Bude založený na sústredení prostriedkov na problémové regióny, tzv. princíp koncentrácie, zavedení viacročného programovania a posilnenia koncepčnosti, princíp programovania. Dôraz bude postupne kladený na decentralizáciu v rozhodovaní a prijímaní zodpovednosti vrátane spolufinancovania, princíp adicionality a na spoluprácu rôznych orgánov pri riešení problémov regionálneho rozvoja, tzv. princíp partnerstva.

    Prevzatie základných princípov politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti Európskej únie do navrhovanej právnej úpravy podpory regionálneho rozvoja v Slovenskej republike však dáva predpoklad, že Slovenská republika bude pripravená na prijatie pomoci v oblasti regionálneho rozvoja. Stručný obsah navrhovaného zákona bude obsahovať základné pojmy, ďalej ciele, úlohy a spôsoby uskutočňovania podpory regionálneho rozvoja, regionálnu podporu podnikania, podporované regióny, programové dokumenty na podporu regionálneho rozvoja, finančné prostriedky a nástroje na podporu regionálneho rozvoja a orgány regionálneho rozvoja a ich pôsobnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Sopko, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    ja sledujem osud tohto zákona už niekoľko rokov hlavne preto, že je základom regionálnej politiky a nástrojom rozvoja regiónov. Tento zákon, ako ste sám naznačili, má prierezový charakter a budú sa na ňom podieľať aj iné rezorty. Ak ste nás ubezpečili, že termíny stanovené v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky sú reálne, potom ma azda ešte zaujíma, to je tá doplňujúca otázka, ktoré ministerstvo bude gestorom prípravy a spracovania tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ako viete, bola prijatá novela kompetenčného zákona, ktorým kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja prešli na novokonštituovaný rezort alebo teda rezort, ktorý zmenil sčasti svoje kompetencie, to znamená na rezort výstavby a regionálneho rozvoja, čiže na rezort, ktorý riadim.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benkovský, ale nie je prítomný, čiže ju nepoložíme pánu Pittnerovi.

    Ďalšia v poradí je otázka pána poslanca Kalmana. Nie je prítomný.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Ftáčnika. Je prítomný. "Na protestnom zhromaždení pracovníkov školstva v Bratislave zaznel hlas, že v školstve pracujú prevažne ženy a ony si nemôžu uťahovať opasky. Poraďte im, čo si pri opatreniach vašej vlády majú uťahovať?"

  • Vážený pán poslanec,

    priznám sa, že nie som až takým znalcom dámskej garderóby, aby som mohol poradiť pracovníčkam školstva, čo si majú uťahovať, a myslím si, že to nepatrí ani do pôsobnosti, teda, myslím, dámska garderóba nepatrí ani do pôsobnosti ministerstva školstva. Napriek tomu si uvedomujem, že tento výrok jednej z účastníčok protestného zhromaždenia veľmi vtipne, napriek tomu, že sa to pani poslankyni nepáči, vyjadruje situáciu, ktorá v školstve vládne, a preto by som rád vecne odpovedal na tú otázku, ktorú mi kladiete už asi od septembra tohto roka a pokúšate sa dostať na ňu odpoveď.

    Protestné zhromaždenia v júni, na ktoré zrejme reaguje vaša otázka, sa uskutočnili na podnet Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a mali vtedy dva ciele, otázku zamestnanosti a mzdového ohodnotenia. To znamená, mali byť protestom proti pripravovanému prepúšťaniu, v tom čase pripravovanému prepúšťaniu pedagogických a nepedagogických pracovníkov a mali byť zhromaždením, ktoré žiadalo lepšie ohodnotenie práce pracovníkov školstva. V oboch týchto cieľoch už dnes vieme dať presnejšie odpovede, pretože medzičasom boli urobené rozhodnutia, ktoré ukazujú, aké perspektívy má školstvo v týchto dvoch oblastiach.

    Po prvé, 11. augusta vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, že zníži počet nepedagogických pracovníkov o 10 %, čo prakticky vykonala tým spôsobom, že znížila mzdové prostriedky pre okresné a krajské úrady, v pôsobnosti ktorých sú školy a školské zariadenia, o 10 %. Toto zníženie sa týkalo aj vysokých škôl, ktoré takisto majú znížené mzdové prostriedky o 10 % prepočítané na nepedagogických pracovníkov.

    Čo sa týka pedagogických pracovníkov, vláda 11. augusta rozhodla, že zníženie sa nebude týkať pedagogických pracovníkov v tom konkrétnom roku, to znamená od septembra minulého roku, ale že sa odsunie na 1. 7. 2000 a že sa toto zníženie nebude týkať pedagogických pracovníkov vysokých škôl. Uložila súčasne ministrovi školstva, aby pripravil návrh na zvýšenie miery vyučovacej povinnosti o dve hodiny, ktorý mal vykryť plánované prepúšťanie pedagogických pracovníkov o 10 %. Naše ministerstvo pripravilo návrh na zrušenie tejto úlohy alebo tohto rozhodnutia. Výsledkom bol kompromis, ktorý poznáte, že sa má miera vyučovacej povinnosti zvýšiť o jednu hodinu, čo by malo znamenať prepustenie okolo 5 tis. pedagogických zamestnancov. Tým chcem opraviť informácie, ktoré zazneli v rozprave, ale k tomu sa vyjadrím, samozrejme, ešte dnes podrobnejšie.

    Toľko teda k otázke zamestnanosti. Takýmto spôsobom vláda reagovala na požiadavky odborového zväzu a jeho protestné zhromaždenie. Takýmto spôsobom sme postupovali.

    Čo sa týka mzdového ohodnotenia, iste poznáte požiadavky odborového zväzu, ktorý požadoval zvýšenie tarifných platov od 1. októbra 1999 o 5 % v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére a zvýšenie tarifných platov pre všetkých pracovníkov školstva alebo rozpočtovej a príspevkovej sféry od 1. januára 2000 o 10 %. Neboli sme schopní pristúpiť k takémuto zvýšeniu, to sme viackrát tlmočili sociálnym partnerom na rokovaniach až na úrovni predsedu vlády, podpredsedu vlády a jednotlivých ministrov zodpovedných za rozpočtovú a príspevkovú sféru a naplánovali sme to, čo bolo schválené v štátnom rozpočte, zvýšenie tarifných platov v rozpočtovej a príspevkovej sfére o 4 %. My sme ako riešenie situácie za rok 1999 považovali a ešte stále považujeme otázku 13. platu, ku ktorej, ak dovolíte, sa vyjadrím presnejšie v rozprave, ktorá prebieha k návrhu na moje odvolanie.

    Čo sa týka ďalšieho zvyšovania platov pre pedagogických pracovníkov, schválila ho vláda, k 1. 7. 2000, som povedal, že bude zvýšené o 4 % a k ďalšiemu zvýšeniu tarifných platov pedagogických pracovníkov príde k 1. 9. 2000 o 450 Sk priemerne v súvislosti so zvýšením miery vyučovacej povinnosti o jednu hodinu. To sú reakcie vlády na požiadavky odborov, to je priestor, ktorý sa nám podarilo získať na zvýšenie mzdového ohodnotenia a zabránenie neodôvodneného prepúšťania pracovníkov školstva.

    Toľko odpoveď na vašu otázku.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    išlo skutočne o výroky učiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom protestnom zhromaždení v Bratislave. Skutočne ich vyjadrovanie bolo veľmi tvrdé a predpokladám, že by ste si ho nedali niekde za sklo, aby ste sa naň pozerali. Situácia v školstve skutočne nie je dobrá, vy ste už všeličo sľubovali, ale z vašich sľubov, z toho až tak veľa splnené nebolo. Určite viete o tom, že školy sú prefeminizované, učí tam veľmi veľa dôchodcov. A teraz, keď ste im ešte sťažili podmienky zvýšením počtu hodín, zvýšením počtu žiakov v triedach, tak potom sa naozaj nečudujme, že mladí ľudia do škôl nejdú, pretože je známe, že v školstve sú priemerné platy asi o 2 000 Sk nižšie ako v celom národnom hospodárstve. Neviem, či sa viete vžiť do situácie napríklad dvoch mladých učiteľov v Bratislave, ktorí by mali z týchto platov, ktoré v školstve sa dávajú, vyžiť. V Bratislave to je prakticky nemožné. A viem o tom, že veľmi veľa učiteľov má potom ešte ďalšie vedľajšie práce a nie je to vždy v súvise s ich pedagogickou činnosťou. Často sú to remeselnícke práce, ktoré musia vykonávať, aby ako-tak vyžili. Tu nejde len o ten 13. plat, nejde len o zmrazenie miezd, ale napríklad v Bratislave I učiteľom buď zobrali, alebo výrazne znížili osobné ohodnotenie. A to sú všetko fakty, ktoré jednoznačne preukazujú, že školská politika rezortu školstva, ale nakoniec aj tejto vlády, vašej vlády, nie je dobrá.

  • Vážený pán poslanec, už uplynul váš čas, ja som vás porozumel.

  • Pán minister, máte jednu minútu na odpoveď, potom skončím hodinu otázok.

  • Pán poslanec,

    budeme veľmi stručný, lebo z toho, čo ste povedali, je jasné, kam cieli vaša otázka alebo kam by cielila vaša otázka. Nepáči sa vám naša školská politika. Ja sa opäť k tomu vyjadrím širšie, pretože teraz mi zostáva 1 minúta.

    Ak chcete presvedčiť verejnosť, že za jeden rok sa dá zvrátiť to, čo sa vyvíjalo 10 rokov, to znamená, že sa nám prehlbuje, 10 rokov sa prehlbuje feminizácia, ktorá bola silná aj pred rokom 1989 a je silná všade na svete, ale u nás sa za posledných 10 rokov výrazne zhoršila, že za 10 rokov nám nenastupujú mladí ľudia do školstva, že to sa dá zvrátiť za jeden rok, tak to si myslím, že vám nikto neuverí, pretože ani vám sa to nepodarilo, vašej vláde za 4 roky, a viem, že ste sa o to snažili.

    Ja to priznávam, že je to tak, poznám materiály, ktoré pripravovalo ešte bývalé ministerstvo školstva, aby tento problém zvrátilo, ale nie je to také jednoduché. To, čo ste nám zanechali, jednoducho nie je možné takto ľahko riešiť. A k otázke toho, že odišli koncom roka osobné ohodnotenia, sa opäť vyjadrím v našej rozprave neskôr, pretože to súvisí so 4-percentným viazaním a dedičstvom, ktoré ste zanechali. Presne vám to vysvetlím.

  • Ďakujem pekne.

    Končím hodinu otázok.

    Ďakujem predsedovi vlády, členom vlády.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem 26. schôdzu a budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze rozpravou k otázke vyslovenia nedôvery členovi vlády ministrovi Ftáčnikovi.

  • Po hodine otázok bolo prerušené rokovanie 26. schôdze NR SR a pokračovala 24. schôdza NR SR. Po jej skončení pokračovalo rokovanie 26. schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o návrhu uznesenia, ktoré podala skupina poslancov - členov klubu Hnutia za demokratické Slovensko, týkajúceho sa nevydania súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu a zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 9. apríla 1999 číslo 253, tak ako ho máte uvedený v tlači 346.

    Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu uznesenia, tak ako som ho prečítal a ktoré je v tlači 346. Pýtam sa, kto je za návrh tohto uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Tak ako bol predložený, návrh znel zrušiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, pán poslanec.

    Pán poslanec Gašparovič, prosím, aby ste za skupinu navrhovateľov uviedli návrh na uznesenie. Ja som len chcel pripomenúť, že je v tlači 346 uvedené. Budeme hlasovať osobitne o každom návrhu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Páni kolegovia, panie kolegyne, budeme hlasovať za uznesenia, ktoré sú k tlači 346 a k tlači 388. Na začiatku musím povedať, že v priebehu rozpravy boli navrhnuté dve uznesenia, ktoré navrhli poslanci, ale nedostal som ich písomné znenie, takže o nich hlasovať nebudeme.

    Z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky je tu návrh na uznesenie číslo 144, o ktorom budeme hlasovať najskôr a potom budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesla skupina poslancov. Musíme hlasovať o tom, pretože to je návrh ústavnoprávneho výboru, to je kvázi spoločná správa.

  • Hlasy v sále.

  • Má pravdu v tomto prípade pán poslanec Cabaj.

  • Pán poslanec Gašparovič, uveďte návrh, vo svojom podaní navrhla skupina poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.

  • Takže ideme hlasovať o tlači 346.

    Uznesenie Národnej rady v zmysle zákona číslo 55/1998 Z. z. - rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii a v zmysle zákona číslo 241/1998 Z. z. - rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

    A. nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa, evidovanej pod číslom VKE-30/VP-30-99, príloha číslo 1, ČVS: VKE-1/30-98 (zavlečenie do cudziny a lúpež);

    B. uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 z 9. apríla 1999 číslo 348/1999 sa ruší."

    Takže, pán podpredseda, môžete dať hlasovať.

  • Budete hlasovať za alebo proti.

  • Naraz nemôžeme o obidvoch bodoch.

  • Hlasujeme o návrhu na zrušenie uznesenia týkajúceho sa vydania súhlasu na trestné stíhanie pána poslanca Lexu. Hlasujeme o tlači 346, ktorým navrhuje skupina poslancov zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 346.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Predkladateľ navrhuje za a spravodajca nie je.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Uveďte, pán poslanec, druhý návrh.

  • V tlači číslo 388 je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:

    "V zmysle rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného v Zbierke zákonov číslo 55/1998, v zmysle rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. júla 1998, uverejneného v Zbierke zákonov číslo 214/1998, Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

    A. nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa, evidovanej pod číslom VKE-1/30-99 o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky;

    B. zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 178 zo dňa 24. februára 1999."

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec a zároveň navrhovateľ Gašparovič.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovičovi za uvedenie návrhov na uznesenie.

    Pán poslanec Roman Kováč sa hlási.

  • Vážený pán predsedajúci,

    na návrh štyroch poslaneckých klubov navrhujem zmenu programu, a to tak, že by sme pokračovali v rokovaní tejto schôdze najprv návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999 (tlač 498), druhé a tretie čítanie. Nasledoval by bod návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne (tlač 482 a 496) a potom budeme pokračovať návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia (tlač 488). Ďalej budeme pokračovať v programe tak, ako bol stanovený.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrhy. Ja by som chcel ešte spresniť, aby sme zaradili a pevne stanovili bod programu návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia na zajtra ráno o 9.00 hodine ako prvý bod programu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý žiada zmenu prerokúvania poradia jednotlivých bodov zaradených na 26. schôdzu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že túto zmenu programu sme schválili.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme bod zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou skončili dnes, pokiaľ, samozrejme, sa neukáže, že diskusných príspevkov je veľmi veľa, preto dávam návrh, aby sme pokračovali v bode aj po 19.00 hodine. Samozrejme, maximálne do 21.00 hodiny.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    predpokladám, že pán kolega Mikloško ten návrh nemyslí vážne. Z obsahovej stránky je to neprijateľné, aby sme takýto dôležitý dokument začali prerokúvať o 18.45 hodine. Okrem toho nemá mandát na to, aby takýto návrh dal. Takýto návrh musia dať tri poslanecké kluby.

  • Je to procedurálny návrh, ktorý môže dať individuálne aj jeden poslanec, pán poslanec Maxon. Návrh bol podaný, musím dať o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Mikloško navrhol, ak do 19.00 hodiny neskončíme prerokúvanie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, aby sme dnes rokovali dovtedy, než neschválime túto zmluvu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 498. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 498a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby teraz návrh vlády odôvodnil predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    pri návšteve predsedu Českej vlády pána Miloša Zemana v Bratislave 24. novembra 1999 sa zavŕšilo dokončenie vysporiadania majetku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku podpísaním dvoch závažných dokumentov, a to po prvé Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku a po druhé Protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej.

    Podstatou dokumentov je taký variant dokončenia vysporiadania zostávajúcej časti majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej, ktorý spočíva v tom, že česká strana bezodplatne odovzdá slovenskej strane zostávajúcu časť zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej, ktoré zadržiava Česká národná banka a na ktorého bezodplatné odovzdanie má nárok Národná banka Slovenska. Pritom sa prihliada na to, že bola uzavretá dohoda o výmene akcií Komerčnej banky, a. s., a Všeobecnej úverovej banky, a. s., medzi Fond národného majetku Českej republiky a Fond národného majetku Slovenskej republiky.

    Chcel by som veľmi stručne upriamiť vašu pozornosť na podstatu uvedených dokumentov.

    Čo sa týka samotnej zmluvy, je to článok 4, v ktorom zmluvné strany, majúc na zreteli ustanovenia tejto zmluvy, vyhlasujú, že delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej podľa ústavného zákona je skončené, a potvrdzujú, že v súvislosti s týmto delením si neuplatňujú a ani v budúcnosti si nebudú uplatňovať žiadne majetkové nároky s výnimkou nároku podľa článku 3 tejto zmluvy. Ten článok 3 hovorí, že keď sa v budúcnosti ukáže nejaký majetok, keď sa objaví bývalý federálny majetok napríklad v zahraničí, že sa o ňom bude rokovať.

    Zmluvné strany sa súčasne dohodli a potvrdzujú, že si neuplatňujú ani v budúcnosti si nebudú uplatňovať žiadne majetkové nároky v súvislosti so spoločnou menou Slovenskej republiky a Českej republiky, ktorá existovala od zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do 7. februára 1993 na základe zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o menovom usporiadaní z 29. októbra 1992.

    Čo sa týka druhého vážneho dokumentu, ktorý sme podpísali s premiérom Zemanom, je to Protokol medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej. Tento protokol hovorí, že do 7 dní od nadobudnutia platnosti zmluvy, z ktorej som pred chvíľočkou citoval, Česká národná banka odovzdá Slovenskej republike onú zostávajúcu časť takzvaného slovenského zlata.

    Dámy a páni, myslím, že podpisom na vládnej úrovni sa dosiahol významný úspech, a to úspech oboch strán, tak Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky. Ide o dohodu, kde nemá praktický ani politický zmysel skúmať rovnice alebo účtové uzávierky, pretože to podstatné na tom je, že podpisom a, verím, aj úspešnou ratifikáciou na obidvoch stranách opäť výrazne vzrastie medzinárodná prestíž oboch našich krajín, tak Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky, ktorá nájde potom, samozrejme, pozitívny ohlas vo všetkých oblastiach. Ratifikáciou uvedených dokumentov vzrastie vzájomná dôvera oboch našich republík, Slovenskej republiky a Českej republiky. Takto budeme budovať zdravé základy nášho ďalšieho spolužitia, pretože navždy budeme susedmi.

    Keďže ide o jednoznačný politický, ale aj praktický profit tak pre občanov Slovenskej republiky, ako aj občanov Českej republiky, prosím, aby ste s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku vyjadrili súhlas.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi vlády za uvedenie návrhu zmluvy.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pánovi poslancovi Zólyomimu a prosím, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predseda vlády,

    dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi v zmysle § 77 ods. 2 zákona číslo 360/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podať informáciu k predmetnému návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Vážená Národná rada, predkladám správu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999. Je to tlač 498.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej 35. schôdzi prerokoval návrh a uznesením z 18. januára 2000 číslo 322, ktorým vyslovuje súhlas, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Takisto na svojej 45. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 66, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Gestorským výborom bol Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.

    Dovoľte mi, aby som súčasne prečítal návrh uznesenia v takomto znení:

    "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999 (tlač 498)

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999."

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tejto téme.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som zatiaľ dostal jednu prihlášku pána poslanca Kozlíka, ktorý vystúpi za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Ďalej sa hlási pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Mikloško. Prosím, hlásia sa ešte ďalší poslanci? Pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Belohorská, ja som vás zapísal. K čomu chcete hovoriť? Ste prihlásená do rozpravy. Aký je problém?

  • Odpoveď poslankyne z pléna.

  • Nemôžete, pani poslankyňa, pretože rozpravu som otvoril iba teraz.

    Pani poslankyňa, berme tieto prihlášky ako písomné prihlásenie sa do rozpravy. Súhlasíte?

  • Odpoveď poslankyne z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážená Národná rada,

    myslím, že pani poslankyňa Belohorská oprávnene namieta cirkus na kolieskach, ktorý sa v tejto Národnej rade odohráva. Taká zásadná zmluva, ako je zmluva medzi Slovenskom a Českom o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa hodí do pléna len tak ako keby z dlhej chvíle bez toho, že by sme vedeli, a nie je tu pán Roman Kováč prítomný, dôvod takéhoto predsunutia. Prečo pán poslanec minimálne zdôvodnil, čo dnes rokuje Česká národná rada? Je tu nejaký medzinárodný aspekt takéhoto predsunutia? Potom samozrejme, že poslanci opozície nemajú alebo vôbec poslanci Národnej rady nemajú priestor na to, aby sa normálnym spôsobom do diskusie prihlásili.

    Ja kvitujem, že som sa mohol prihlásiť aspoň ústne ako vystupujúci za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, ale opakujem, je to cirkus na kolieskach, čo vládna koalícia robí v rámci priebehu rokovania Národnej rady s bodmi programu, prehadzujete to ako sedliak seno, jednotlivé body programu, a ešte k tom také závažné body programu.

    Ale dovoľte mi prejsť k vlastnému meritu veci. Predznačil som otázku, prečo predsúvame. Je tu istá koordinácia, je tu možno nejaký úmysel, ktorý by mohol byť aj v dobrej viere, trebárs istej taktiky, aký bude výsledok rokovania v Českej národnej rade, ako budeme na to reagovať? Nič také som nepočul. Dobre, predsúvame tento bod z vôle väčšiny poslancov tohto parlamentu.

    Čo sa týka merita veci, domnievam sa, že predkladaný návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskom a Českom o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky naznačuje na nekompetentnosť a unáhlenosť súčasnej vlády a navrhovanej predlohy. Vysvetlím postoj klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

    Predovšetkým problém vysporiadania majetku bývalej federácie sa skladá z viacerých spárovaných problémov. Viaceré problémy boli tzv. nesporné, viaceré boli sporné. Čo sa týka vysporiadania zvyšku slovenského zlata, tzv. menového zlata, to bola nesporná záležitosť, takto tento problém bol kvalifikovaný aj analýzou ministerstva zahraničných vecí, ktorá bola prerokovaná ešte za vlády Vladimíra Mečiara a, samozrejme, bolo možné riešiť tento problém aj súdnou cestou, pretože v plnom rozsahu atribút vlastníctva a nespornosť vlastníckeho vzťahu Slovenskej republiky k tomuto menovému zlatu bola naplnená, preukázaná a nikdy nebola spochybňovaná. Proti tomu stála otázka vysporiadania hodnoty akcií Všeobecnej úverovej banky a Komerčnej banky, kde pri rokovaniach medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom takisto nikdy nebolo spochybňované to, že dôjde k vysporiadaniu rozdielov hodnôt v rámci výmenných akcií, čo bola elementárna podmienka usporiadania majetkových vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou v rámci delenia majetku. To bola jedna dvojica problémov.

    Mimo tohto tu stál problém, ktorý otvárala česká strana ohľadne bilancie bývalej Československej štátnej banky. Tento problém, tých 24, resp. 28 miliárd korún, ako kto tento problém uvádza, nikdy slovenskou stranou nebola uznaná. Pokiaľ česká strana tento problém otvárala, stavali sme proti tomu rad ďalších problémov, ktoré sa dali s podobným úspechom otvárať zo slovenskej strany, či už to bola otázka federálnych orgánov, či to bola otázka vysporiadania bývalých federálnych organizácií, či to bola otázka vysporiadania symbolov bývalej federácie, ktoré si nezákonne prisvojila Česká republika. A len tieto faktory sme oceňovali na minimálne 50 mld. korún. Takže to bola ďalšia dvojica problémov, ktoré spárované vystupovali proti sebe, ale boli to tzv. sporné pohľadávky, ktoré myslím, že úspešne sa dali, samozrejme, hrať smerom k tzv. veľkej nule. Ale v žiadnom prípade týmto smerom sa nedali hrať tzv. nesporné pohľadávky, ktorými boli otázky vysporiadania akcií Všeobecnej úverovej banky, Komerčnej banky, ktorými boli otázky menového zlata.

    A nesporne na základe ústupku, ktorý pán Dzurinda a jeho vláda vykonala v rámci dohody s Českou republikou, už, samozrejme, na stole je požiadavka Fondu národného majetku, ktorý vyčíslil súčasnej slovenskej vláde stratu na základe predkladaného rozhodnutia v rozsahu 2,5 až 3 mld. Sk, ktoré s plným oprávnením žiada kompenzovať zo strany ministerstva financií, ak nie finančným odškodnením, tak odškodnením, tým, že by sa previedla časť vlastníckeho podielu ministerstva financií vo Všeobecnej úverovej banke na účet Fondu národného majetku. To znamená, že je tu aj vyjadrenie istej autority, ktorou nesporne Fond národného majetku je a je obsadený politicky z vašich radov. Takže si myslím, že by ste takéto stanovisko aj autority Fondu národného majetku akceptovať mohli a mali.

    Takže aký záver k predkladanej zmluve o vysporiadaní, o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky? Predovšetkým súčasná vláda potrebuje a potrebovala rýchly medzinárodnopolitický úspech. V mene tejto potreby bola teda pozliepaná táto zmluva, pričom tento úspech za každú cenu znamená stratu rádovo 2,5 až 3 mld. Sk pre Slovenskú republiku, ktoré nesporne by boli potrebné na financovanie potrieb rozpočtového hospodárenia, resp. na financovanie rozvojových programov.

    Takže, vážená Národná rada, žiadny zázrak sa nekoná, ide o zmluvu, ktorá znamená ujmu Slovenskej republiky rádovo 3 mld. Sk. Z toho bude rezultovať, samozrejme, aj postoj klubu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý takúto zmluvu, samozrejme, podporiť nemôže.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hudec a pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Veľmi ma však mrzí nielen spôsob urýchleného predloženia tohto návrhu do nášho parlamentu, ale skutočnosti, ktoré podľa jednotlivých rezortov by bolo treba rozobrať. Svedčí to o tom, že jednoducho je to veľmi nezodpovedný prístup. Je verejným tajomstvom alebo nie je nijakým tajomstvom, že Česká republika má v držbe mnoho predmetov kultúrneho dedičstva Slovenska, v neoprávnenej držbe. A jednoducho táto zmluva likviduje akúkoľvek ďalšiu možnosť diskutovať o týchto veciach. Ja dôrazne žiadam, vážený pán podpredseda, ja viem, že máme silu jedného poslaneckého klubu, neviem, či sa prihlási k tomu ešte niekto iný, aby sme neuponáhľali takéto rozhodnutie. My máme veľké množstvo konkrétnych dôkazov o tom, že táto zmluva ťažko poškodí, nielen miliarda korún, aby som doplnil pána poslanca Kozlíka, ale aj v mnohých nevyčísliteľných kultúrnych hodnotách Slovenskú republiku. Ak toto prijmeme v takomto znení, ako to je navrhované, bez diskusie a bez toho, aby sme si vysvetlili, ako sa bude ďalej pokračovať, tak to pokladám za ťažký podraz nielen voči Slovenskej republike, ale vôbec voči ďalším príležitostiam, ako možno rokovať veľmi dôstojne a, isteže, veľmi primerane s Českou republikou o dôsledkoch, ktoré vyplývajú z dôsledného rozdelenia nielen štátu, ale aj majetku, ktorý sa toho týka.

    Naliehavo vás prosím, pán podpredseda parlamentu, predsedajúci schôdze, prosím vás, dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode aspoň o 48 hodín. Môže prísť aj nový pozmeňujúci návrh takéhoto typu.

  • Pán podpredseda, dovoľte mi, aby som zásadným spôsobom protestoval proti takémuto postupu Národnej rady, keď je niekoľko minút po skončení jedného bodu programu, si absolútne bez dohody prehodíte program podľa potreby. A neviem, či pán predseda vlády, ktorý to teraz predkladá, bude od zajtra znovu upevňovať SDK, aby dnes večer sa nám mohol venovať, ale toto je absolútne neseriózne voči poslancom. Nemáme na stole všetky možné materiály. Treba si uvedomiť, že ide o zásadnú zmluvu. V tejto súvislosti sa pýtam predsedu vlády, akým spôsobom presadzoval národné a štátne záujmy Slovenskej republiky pri podpisovaní tejto zmluvy, akým spôsobom zrádzal tieto národné a štátne záujmy a akým spôsobom presadzoval to, že Česká republika je v súčasnosti štátom, ktorý porušil dohodnutý ústavný zákon o štátnych symboloch, ktorý porušuje tento ústavný zákon do poslednej chvíle. A je to partner, s ktorým má Slovenská republika uzavrieť dohodu. Akým spôsobom kompenzovala česká strana alebo vysvetľovala politický postoj k zneužitiu symbolov, ktoré sa nemali objaviť ani na jednej strane republík, ktoré vznikli po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

    V tejto súvislosti naozaj považujem vládnu koalíciu za koalíciu nočnej práce, pretože také zásadné veci, ktoré ste dnes navrhli zmeniť bez dohody, ste hodili na "pľac" bez toho, aby opozícia mala šancu sa pripraviť na toto rokovanie z hľadiska času. Chcel by som ešte upozorniť, že by bolo vhodné v poslaneckom grémiu niekoľko hodín pred takýmto návrhom požiadať aj opozíciu, aby tolerovala takéto zmeny. Toto nie je demokracia, čo predvádzate.

  • Ďalšia v poradí do rozpravy prihlásená je pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vyjadrila hrôzu zo straty parlamentarizmu v tomto štáte. Predseda vlády, ktorý tu celý deň nebol, príde dnes, dá príkaz, vy vstanete a odhlasujete. Kde sme sa to dostali? Parlament, ktorý má kontrolovať vládu, ako si plní svoje povinnosti, zrazu sám sebe nariadi nočné, už opakované rokovanie a tlačí opozíciu do situácie, keď máme materiály, máme pripravené a nemôžeme ich fundovane predložiť. Napriek tomu možno sa sklamete, ale niektoré veci si dovolím povedať.

    Obviňujem túto vládu, obviňujem premiéra tejto vlády z vlastizrady, pretože robí veci poza chrbtom bez toho, aby nám skladala účty tak, ako slušná vláda by skladať mala. Nedala dodnes odpoveď na otázky, ktoré som dala ako členka zahraničného výboru, kde som sa pýtala na veci, ktoré sa týkajú podstaty tohto štátu.

    Bola som pri tom, keď vo Federálnom zhromaždení sa podarilo rokovaniami dať hlasovanie o rozdelení majetku pred hlasovanie o rozdelení republiky. Malo to svoje ratio, aby Slováci, tak ako veľmi často v dejinách boli podvedení a oklamaní, neboli aj pri tom rozdelení. Ja som bola jedna z tých, ktorá večer pred delením republiky mala isté pochybnosti, či štát, ktorý bude neskôr vo vedení slovenských politikov, bude dostatočne silný na to, aby si vedel uchrániť svoje záujmy, či slovenská politická scéna bude taká silná, aby vedela viesť tento štát. Dnes po toľkých rokoch mám hrôzu z politikov, ktorí tento štát vedú. Vedú ho spôsobom, že dehonestujúcim rokovaním večer vlastne ukazujú, že nám predkladajú niečo a boja sa, len aby to rýchle prešlo, len aby diskusia náhodou k tomuto bodu nebola taká, ako by si zaslúžili spoločné dejiny našich dvoch štátov.

    Musím povedať, že vtedy a tí, ktorí boli členmi federálneho parlamentu, mi dajú za pravdu a spomenú si, že sa hovorilo o veľmi závažných veciach pri delení štátu, a to boli tie veci, ktoré môžu držať politikov na uzde, a to boli archívy Federálne bezpečnostnej informačnej služby. Práve pri delení týchto archívov bol zablokovaný parlament a nemohli sme sa pohnúť ďalej. A možno aj to je príčina, prečo dodnes politická scéna Slovenska vyzerá tak, ako vyzerá. Nebudem hovoriť o tom ďalej, ale tí, ktorí vtedy vo federálnom parlamente boli, vedia veľmi dobre, o čom hovorím.

    Nebudem hovoriť o tom, že jedna veľká politická osobnosť nášho politického spoločného česko-slovenského spektra pán Dubček po svojom úmrtí, keď odchádzal z Prahy, odchádzal dehonestujúcim spôsobom. Všetci tí, ktorí boli pri rozlúčke na letisku, si spomenú na moje slová. Ako ho viezli bočnými uličkami a nikto nevedel trasu, kadiaľ pôjde auto, pohrebný voz s pánom Dubčekom. Ako prišiel na letisko, kde ho nakladali na bežiacom páse ako balík, kde nebola ani vtedy česko-slovenská zástava, kde nebola ani čestná stráž, kde nebola ani hymna alebo, lepšie povedané, akékoľvek slovo rozlúčky, ktoré tam bolo povedané, zaznelo v motoroch lietadiel, ktoré boli vedľa, lebo ho nakladali v tej časti "špeciálu", kde vedľa nakladali nákladné lietadlo. Tak o čom to hovoríme?

    Ako sa dá hovoriť dnes v tejto zmluve o delení, napríklad ako sme pochodili s loďami, ako sme pochodili s delením, to, čo sme počuli od ministra Ftáčnika predtým, že Československú obchodnú banku ste predali tak, že vlastne ste ju predali niekomu, kto nemá peniaze a 10 mld. nechal ako úložku, lebo jednoducho nemal na ňu, na splatenie a bude ju splácať zo zisku svojej banky. O čom ďalej máme hovoriť? O akom delení chcete počuť? O kultúrnych pamiatkach ste už počuli. Nebudem hovoriť o tom, že nevieme, ako sa ďalej bude v budúcom roku vyvíjať sociálne a zdravotné zabezpečenie občanov Slovenskej republiky, ktorí budú v Čechách, ale to už môže vyplývať z nových zmlúv. Ale opýtam sa na iné a na podstatné. Bol aj zákon, a to bol ústavný zákon Federálneho zhromaždenia o zástave. Dodnes nebola daná odpoveď na to, akým spôsobom alebo akú cenu pre vás mala naša zástava, zástava spoločného štátu. Len tak sme sa nechali takisto ako teraz dobehnúť.

    Pán predseda vlády, neprajem vám byť politikom, na ktorého je spustený taký pohon, ako ste vy spustili na svoju opozíciu. Ale upozorňujem vás na jedno, možno aj v súvislosti s dnes prebiehajúcou návštevou pána Prodiho. Nedostanete sa do Európskej únie, keď sa budete snažiť perzekvovať a snažiť sa štvať politikov opozície. Nedostanete sa do Európskej únie, ak zabudnete na jeden milión občanov tohto štátu a nedostanete sa tam kolenačky, tak ako robíte tu politiku všade na okolí. A to je práve súčasťou môjho vystúpenia a celej tejto zmluvy, ktorú takýmto dehonestujúcim spôsobom vo večerných hodinách, keď už väčšina z vás tu ani nie je, predkladáte.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili páni poslanci uvedení na svetelnej tabuli. Posledný je pán poslanec Krumpolec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Belohorskej a jednoznačne povedať, že sama vláda v tom materiáli, ktorý nám predložila, sa priznala k povrchnosti a k plytkosti celého procesu, pretože to sama uvádza v predkladacej správe. A ak si to nikto neprečítal, tak mu to prečítam. "Kvôli časovej tiesni bolo uskutočnené skrátené medzirezortné pripomienkovanie. Na expertnej právnej úrovni bolo dopracované znenie prílohy tejto zmluvy, ktorá má obsahovať konečný zoznam všetkých vládnych a rezortných dohôd súvisiacich s delením majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky" atď. "Niektoré časti tohto zoznamu sa však dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov nimi uzatvorených v dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť."

    Ako môžeme ratifikovať dohodu medzinárodného charakteru, ktorá nie je úplná? Ja si to neviem predstaviť, ako to môžeme urobiť. Čo viedlo túto vládu k tomu skrátenému procesu, pán premiér? Aký dôvod? Čo napadol niekto náš štát, je tu nejaká nadprirodzená bytosť, alebo čo sa udialo? Takže ak by sme k tomuto mohli takto pristupovať, museli by sme byť skutočne aj my veľmi povrchní a plytkí. To sme neboli ani vo federálnom parlamente a nemôžeme v žiadnom prípade byť ani v tomto, ak máme zodpovedne posúdiť, čo má náš štát dostať a ako sa má vysporiadať so svojimi bývalými štátnymi partnermi.

    Takže, pán premiér, takto sa nedá pristupovať k medzinárodnej zmluve a myslím si, že občania si to v tomto štáte v žiadnom prípade nezaslúžia a nikdy by nám to, nikdy by nám to neschválili a neodpustili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že z toho, čo zaznelo vo vystúpení pani poslankyne Belohorskej, by bolo treba zareagovať na prostý fakt, že je nemožné biť sa súbežne v prsia ako otcovia vlasti a štátu a zároveň sa k okolnostiam vzniku tohto štátu, kam patrilo i delenie spoločného majetku, stavať ako k niečomu, kde to akosi dopadlo bez nášho podielu. Ten štát ste rozdelili a jeho majetok delili vy. Pokiaľ ide o to, ako sa to malo doriešiť, mali ste to dlhé roky v rukách, mali ste, samozrejme, možnosť dopracovať sa s veľkým priateľom Vladimíra Mečiara Václavom Klausom k spravodlivému doriešeniu tejto kauzy. Pokiaľ sa pamätám, dosiahli ste len veľmi umeleckohistoricky pochybnú výmenu významných gotických malieb za Bojnický oltár. Pokiaľ ide o otázku, akú mala vlajka Česko-slovenskej republiky cenu, zamyslite sa nad tým, akú mala cenu pre vás. Takú, ako tá republika. A pokiaľ ide o otázku vlastizrady premiéra Dzurindu a tejto vlády, vlastizrady ste sa dopustili skutočnosťou, že sa nepodarilo...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

  • ... túto krajinu pod vaším "demokratickým", "vlasteneckým" a jednoznačne "proeurópskym" vedením dostať ani do NATO, ani na prah Európskej únie. Všetko toto ste za 5 rokov zmrhali. Takže tej vlastizrady ste sa dopustili na občanoch tejto krajiny aj na svojich vlastných deťoch vy.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Aibeková ide hovoriť, páni kolegovia poslanci.

    Zapnite pani poslankyňu Aibeková.

  • Som zapnutá, ale, pán podpredseda, taká pôda, ako ste v parlamente dopustili, tá do parlamentu nepatrí, takéto dehonestujúce vystúpenie pána poslanca. Ale dovoľte mi, ja chcem absolútne vo vecnom tóne, aj keď...

  • Prosím, pani poslankyňa Aibeková má slovo.

  • Ďakujem.

    Ja som chcela osloviť pána predsedu, ale zrejme mu je prednejšie diskutovanie s vládnym poslancom, aby si vyriešili problémy, ktoré majú.

    Pán predseda, vy ste vždy hovorili o nadštandardných vzťahoch s Českou republikou a v tom hroznom zhone, do ktorého ste nútili parlament a, bohužiaľ, koaliční poslanci vždy sklopili hlavy a súhlasili s tým, ste zabudli na jednu veľmi dôležitú zmluvu. Vám to je všetko smiešne, pán predseda, viete vy vôbec, že od 1. januára 2000 nie je v platnosti zmluva o vzájomnom vyrovnávaní si poplatkov za zdravotnú starostlivosť? Viete o tom, pán predseda, že teraz, keď slovenský občan pocestuje do Čiech a ochorie tam, že si to bude musieť platiť? Na to ste v tom zhone zabudli. Pripravujete takéto nekvalitné zmluvy.

    A tak ja vás vyzývam, aby ste dali za úlohu svojmu ministrovi zdravotníctva, aby urýchlene namiesto tých hlúpostí, ktoré predkladá do parlamentu a na čom sa nevie zhodnúť ani koalícia, tak aby pripravil okamžite túto zmluvu, aby na to nedoplácali občania Slovenskej republiky, ktorí mnohí študujú v Čechách a mnohí tam pracujú a ak ich postihne nejaký úraz, tak do smrti budú dvojnásobne postihnutí, že budú chorí invalidi a nebude im to mať ani kto zaplatiť.

    Takže takéto zákony a takéto zmluvy by ste tu mali dávať, a nie kadejaké hlúposti, o ktorých nás nútite rokovať celé týždne.

  • Ďakujem.

    Chcem povedať toľko, že sa hlásim k tomu postupu, ktorý bol odhlasovaný a odsúhlasený vo vyjednávacích delegáciách, keď išlo o riešenie tzv. veľkej nuly. Za predpokladu, že tzv. nesporné body delenia nebudú už predmetom ďalšieho handrkovania, ďalšieho rokovania. A teraz sa jednoducho znova zaplatí jeden účet v rozsahu 2 až 3 mld. Sk. Protestujem proti takémuto postupu a hlavne proti tomu, že také vážne problémy, ako je schvaľovanie tejto zmluvy, sa vlastne nasadí celkom improvizovane na koniec, alebo po skončení normálneho času rokovania. Je to jednoducho spôsob, ktorý nemôžeme prijať. Upozorňujem vás, že to ani pre vás nebude nijakým víťazstvom, keď teraz znova jednou improvizáciou zjednodušíte veci, ktoré sú samy v sebe zložité.

    Chcem vás upozorniť, že by nebola ani katastrofa, keby nebola dokončená nešikovným spôsobom táto dohoda, lebo napríklad vyrovnanie medzi Rakúskom a Česko-Slovenskom, ktoré malo skončiť do 31. decembra 1919, doteraz nie je podpísané a svet sa nezrútil. A my sme sa len vzdali zasa nejakých miliárd.

    Ďakujem.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani kolegyňa Belohorská sa viackrát odvolala na bývalých federálnych poslancov, patril som k nim a ja som už v zahraničnom výbore hovoril o skutočnostiach, ktoré predchádzali aktu podpisu tejto zmluvy. My sme vtedy veľmi jasne upozorňovali zo Strany demokratickej ľavice, ale aj mnohí poslanci, ktorí teraz sedia, alebo niektorí poslanci, ktorí teraz sedia v laviciach HZDS, napríklad pán Delinga, pretože vtedy bol v Dubčekovej strane, Sociálnodemokratickej strane, sme upozorňovali na to, že hektický termín 1. 1. 1993 rozdelenia môže priniesť problémy v budúcnosti. Upozorňovali sme najmä na majetok, a preto sme chceli, aby sme určitú chvíľu boli ešte spolu, aby sme v pokoji a navzájom mohli tento majetok deliť.

    Prirodzene, politická vôľa na jednej aj druhej strane bola taká, že sme sa rozdelili. Prosím, mali ste na to, vaša vláda, aby sme uzavreli tento pozostatok nejakým spôsobom, 5 rokov. Ani po dobrotky, ani po zlotky sa vám to nepodarilo. Je to vina aj jednej, aj druhej strany, aj keď súzvučne vládli vlády podobného zamerania. Ja si myslím, že aj na jednej, aj na druhej strane z tohto aktu vznikli oveľa väčšie straty, ktoré sa už veľmi ťažko budú dať vyčísliť. Ale ja si skutočne myslím, že v záujme dobrých susedských vzťahov naša dohoda na jednej aj druhej strane, a nemôžeme analyzovať, koho väčšia ujma nastane, ja si myslím, že v záujme dobrých vzťahov do budúcnosti je toto výborné riešenie a je dobré, že ho našla táto vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja v rámci určitého rozhorčenia "a šľak ma z toho ide trafiť" v zmysle Jula Satinského, skutočne taká vážna vec si vyžadovala pokojné prerokovanie v pléne Národnej rady. Nie je to otázka len tých 3 mld. Sk vysporiadania akcií Všeobecnej úverovej banky, Konsolidačnej banky, pán predseda vlády, je to aj otázka a zmluva o prevzatí zlata, na to vôbec nereaguje, to zlato neoprávnene bolo držané v Českej republike niekoľko rokov. Kde sú výnosy z neoprávnene držaného zlata? Takže tých otázok je, samozrejme, podstatne viac. Ale ja podotýkam ešte jednu historickú sentenciu vo väzbe na vystúpenie pani Belohorskej a na otázku, ktorú som položil, v akom stave je prerokovanie v českom parlamente, pretože v roku 1992 táto snemovňa schválila zmluvu o ochrane a podpore investícií a česká snemovňa podržala túto zmluvu a vznikla nerovnovážna situácia, keď Slovenská republika plnila náležitosti tejto zmluvy voči občanom Českej republiky a občania Českej republiky dodnes nemajú právo na uplatnenie istých nárokov v zmysle tejto zmluvy, pretože nikdy Českou národnou radou nebola schválená. Takže opäť je tu jeden historický precedens a my sa ponáhľame v závere rokovacieho dňa ozlomkrky schváliť túto zmluvu. Takže nejde len o tie miliardy, a ony budú chýbať, ony v tom konečnom vysporiadaní budú chýbať, 98 % bolo vysporiadaného majetku v tom hektickom čase roku 1992 a 2 % by sa skutočne zodpovedne mali dousporiadať, tam už ten čas toľko netlačí.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som sa skôr chcel vrátiť trošku späť. My predsa neprerokúvajme zmluvu v tejto chvíli. Tu je ešte iný problém. Ja chcem apelovať na všetkých poslancov, aby sa jednoducho zamysleli nad tým, do čoho vháňajú celý tento parlament. Ja vás žiadam, pán podpredseda, aby ste zdôvodnili alebo aby ste niekoho určili, kto zdôvodní, prečo bola spravená táto zmena programu. Aký dôvod ste mali na to, že ste prijali zmenu programu tejto schôdze, aby ste nás tak všetkých zaskočili. Povedzte dôvod zmeny programu. Ak to neurobíte, právom sa budeme všetci domnievať, že niečo zakrývate, resp. niečo pred časťou tohto parlamentu tajíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja som chcel už prosiť a pekne prosiť aj tých, ktorí ma nikdy nemali radi a mať radi nebudú, aby sme nerobili kroky, ktoré budeme kruto ľutovať. Viete, tie 2 %, ktoré spomínal pán poslanec Kozlík a čím dopĺňam aj ja vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, je totiž obrovská suma. Ja vás chcem upozorniť, aj tých rečníkov, ktorí bagatelizujú túto skutočnosť. Napríklad pred dvomi rokmi Rusko vrátilo Francúzsku nesmierne bohatý poklad, ktorý bol po osemdesiatich rokoch vyrovnaný, a jednoducho tie rokovania tak dlho trvali, ale určitým spôsobom sa dostali na pravé miesto. Ja sa pýtam, prečo sa máme vzdať takejto možnosti my, keď veľmi dobre všetci vieme a vedia to dobre aj naši českí susedia, štátni, že tam tie miliardy sú. Kto oprávňuje zbaviť sa jedným gestom tohto práva budúcich rokovaní? Dúfam, že keď Česká republika bola predsedom Európskeho komitétu, ktorý mal na starosti usporiadanie kultúrneho dedičstva, že jednoducho nie je možné ignorovať skutočnosti, ktoré sa týkajú napríklad aj Českej republiky. Veď my vytvoríme taký precedens, že potom sa jednoducho o mnohých veciach, o právoplatných nárokoch štátov vôbec ani nebude musieť rokovať, pretože sa dohodne veľmi rýchlo poza chrbtom čosi, čo sa nedá inak ani nazvať ako kultúrna lúpež. Hovorím opäť o pamiatkach, ktoré sú v neoprávnenej držbe v Českej republike a ktoré patria tomuto národu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Je tu otázka zlata. Zlata, takzvaného slovenského pokladu. To nebol poklad iný, len získaný od starých a proste slovenských občanov, ktorí namiesto toho dostávali, ako viete, bronzové alebo medené prstene Slovenský štát ďakuje. O tom sa v zmluve nehovorí ani slovo. Tak to celkom iné zlato sa tu delí. To je prvá vec.

    Chcem pripomenúť, ako to bolo s vlajkou. Keď som bol poslancom Federálneho zhromaždenia, prijali sme zákon, ktorý zakazuje delenie, 2. alebo 3. januára 1993 sa zišiel český parlament a z 200 členov bolo prítomných 192 a napriek dohode, že ani jeden štát neprevezme symboly predchádzajúceho spoločného štátu, 191 zo 192 prítomných súhlasilo s tým, aby sa tá spoločná zástava stala zástavou Českej republiky. Tam je náš modrý klin, ktorý nikdy nebol heraldickým znakom Českej republiky.

    Pán Osuský si tu dovoľuje posmievať sa zo slovenskej časti tejto zástavy a hanobiť všetko, čo je slovenské. Je to v štýle VPN, ktorú tu dnes tento pán a jemu podobní zastupujú. Ale toto delenie, to zostane na vašej hlave, pán premiér. Zrieknutie sa slovenského zlatého pokladu, o ktorom sa v celej zmluve nehovorí ani slovo, je vec, ktorú vám tento národ neodpustí. Je to vlastizrada! Ako to, že takisto ako ste sa zriekli Čedoku, námornej plavby, OK, teda leteckých liniek Slovenských aerolínií, ktoré si dodnes zachovali túto značku. O tom nie je v zmluve ani slovo.

  • Ďakujem.

    V českých médiách v týchto dňoch počas prerokúvania česko-slovenskej zmluvy v poslaneckej snemovni zúri mediálny súboj o tom, či zmluva, ktorá bola podpísaná na úrovni vlád, nie je príliš nevýhodná pre Českú republiku. Uvádza sa 8 mld., čo majú zaplatiť daňoví poplatníci v Čechách za jednu korunu, ktorú dostanú od štátu. Chcem povedať, že ani jedna strana by pri zvýraznení jedného uhla pohľadu nedospela k úplne spravodlivému spôsobu delenia, ktorý sa už v tejto chvíli ani nedá dosiahnuť. Ja si myslím, že ak Václav Klaus povedal, že tých 8 miliárd im stojí za korektné vzťahy so Slovenskom, so strategickým partnerom, a že zmluva, ku ktorej sa hlási, pretože ju pripravoval s Vladimírom Mečiarom, je dobrá napriek niektorým nejasnostiam, tak minimálne by sme mali takýmto spôsobom hodnotiť postup vlády aj my, a nie, pani poslankyňa, nazývať to vlastizradou. Chápem to ako určitú nepripravenosť na vystúpenie.

    Vy ste už naznačili, či je dobré, že bez prípravy rokujeme. Ale tri dni sme počúvali veci, ktoré sa dali povedať v dvoch hodinách, naozaj obsažne v dvoch hodinách, a nie v troch dňoch. Takže aj čas nám chýba na niektoré veci, ktoré potrebujeme prerokovať a prijímať.

    Chcem povedať, pán poslanec Hudec, aj keď reagujem na pani poslankyňu Belohorskú, že ak sú nevysporiadané veci v oblasti kultúrnych pamiatok, prosím, pokračujme. S korektným partnerom sa dá dosiahnuť viac, ako keď sú veci nevysporiadané. Myslím si, že Mečiar a Klaus, obidvaja potrebovali jeden českú a druhý slovenskú otázku kvôli svojmu vnútropolitickému zápasu. Myslím si, že táto vláda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som sa i ja vyjadrila k deleniu majetku. Niekto tu povedal, že my sme rozdelili štát a my sme to mali doviesť do konca. My sme rozdelili štát a bola som pri tom. A takisto sme rozdelili 98 % majetku. Chcem povedať z vlastných skúseností o delení majetku Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na české a slovenské ministerstvo. Môžem povedať len jedno. Keby sme boli v takomto chvate a tak ústretovo postupovali, tak dnes nemáme napríklad takú zmluvu o vzájomnej zamestnanosti s Českou republikou, o vzájomnej podpore v nezamestnanosti, akú máme, dnes by sme nemali napríklad zmluvu o vzájomnom dôchodkovom zabezpečení dôchodcov na českej alebo na slovenskej strane. Páni, to chce čas, to chce trpezlivosť, to chce vyjednávanie.

    A takisto, pán podpredseda, ja dôrazne protestujem, ja som bola v tejto Národnej rade vo vašej funkcii ešte v rokoch 1990 - 1992. Ani v tých hektických dobách hneď po nežnej revolúcii nebol takýto chaos v parlamente, aký je teraz. Prepáčte, my sme sa vtedy len učili viesť parlament, my sme sa učili demokracii po prvých slobodných demokratických voľbách, ale ani vtedy som si nedovolila dať takýto návrh, resp. vedenie parlamentu nedovolilo dať takýto návrh, aby sa takýto závažný bod posunul kedykoľvek, akýmkoľvek spôsobom, v ktorúkoľvek nočnú hodinu. Je to neúcta k parlamentu, pán podpredseda.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Skutočne som šokovaný z toho postupu, ktorý sa tu udial v tomto parlamente, a jednoznačne z toho vyplýva, že to bol úmysel a tento úmysel vás odhaľuje, odhaľuje vašu pravú tvár. Odporúčam váženým kolegom pánom poslancom, ktorí ešte nemali možnosť, nech si prečítajú knihu, ktorú napísal pán Valach a volá sa Okradli nás. V tej knihe je presne napísané, ako došlo k deleniu Československej štátnej banky, ako sa čachrovalo s devízovými rezervami, akým spôsobom sme boli vyšachovaní. A práve preto tu bol priestor na ďalšie rokovanie, aby sme mohli tieto veci napraviť, vrátane štátnych symbolov. Toto, čo ste urobili, nechcem nazývať, nech si to pomenujú občania, ale jednoducho chcem povedať, že macocha sa nikdy nevyrovná matke. Hnutie za demokratické Slovensko bolo tým hnutím, ktoré zakladalo tento štát a ktoré má k nemu iný vzťah, aký máte vy. Macocha sa naozaj matke nevyrovná, a preto by som chcel povedať, že týmto postupom ste odkryli svoju pravú tvár aj svojimi vystúpeniami dávate občanom najavo, kde patríte.

  • Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    pani poslankyňa Belohorská chcela povedať asi toľko v tomto parlamente, i keď sa to ťažko dá nazvať naozaj zo strany vládnej koalície nejakým parlamentom, pretože tu ide o autoritatívne presadzovanie vôle, teda o nejakú skupinovú autokraciu, ktorá ovládla vďaka oklamaniu občanov tento parlament a diktuje svoju infantilnú vôľu všetkým. Žiaľbohu, pri tomto uplatňovaní tejto infantilnej svojvôle, lebo ja si myslím, že najväčšou škodou pre slovenskú politickú scénu a tento parlament sú sentimentálni hlupáci, a toho sa, žiaľbohu, tento národ nevyvaroval, títo ľudia uzavreli nerovnoprávnu zmluvu s českou stranou. Ten, kto má dbať na to, aby táto zmluva bola rovnoprávna, aby v nej boli zakotvené všetky požiadavky, vtrhne o 18.45 hodine do parlamentu, nájde si jedného obetného baránka, ktorému na Slovensku je absolútne všetko jedno, lebo on sa vznáša v nadpozemských sférach, ten prinúti túto sentimentálne zmýšľajúcu skupinu autokratov, aby sme začali rokovať o takom závažnom právnom dokumente, akým je medzinárodná zmluva o vysporiadaní majetku, ktorá sa vnútila z českej strany slovenskej strane po desiatich rokoch, a teda je nerovnoprávna a snaží sa tu tento, lebo inak sa to nedá nazvať ako zbojník, vynútiť aj súhlas aj opozície, aj vládnej koalície. Lenže práve preto, že sme ten štát zakladali, že sme ho chceli, máme právo hovoriť doň, pretože zastupujeme tu milióny ľudí, ale "pán Ufón" nezastupuje tu takmer nikoho, pretože...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pred viacerými rokmi bol v televízii vysielaný seriál pre deti, ktorý sa volal Spadla z oblakov. Keď som počúval vystúpenia, tvrdú kritiku pani poslankyne Belohorskej, tak mi to pripomínalo práve názov tohto seriálu. Vy obviňujete túto vládu z vlastizrady, a pritom réžia delenia majetku bola vo vašich rukách. To si už naozaj myslíte, že všetci sme stratili pamäť? Ja považujem osobne za úspech v politike tejto vlády, že došlo k dohode s vládou Českej republiky o majetkovom vysporiadaní. Ak bude táto dohoda schválená, môže tým byť skončená trauma, ktorá stále ťaží vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou.

  • Pán poslanec Mikloško je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dnes je štvrtok večer, právom poznamenávate, že sme o dve hodiny predĺžili rokovanie, zajtra je posledný deň rokovania, pretože budúci týždeň parlament nezasadá. Bolo od začiatku politickou vôľou vládnej koalície, aby tento týždeň bola zmluva s Českou republikou vysporiadaná v parlamente. Nie je našou vinou, že diskusia tu dva dni, resp. tri dni prebiehala tak, že sme sa nepohli ani z miesta. Opakujem, je politickou vôľou tejto vládnej garnitúry, aby tento týždeň bola táto zmluva vysporiadaná v slovenskom parlamente.

    Po ďalšie len pripomínam, že naozaj delenie majetku vo chvíľach, keď sa delil štát, nebolo vecou tejto vládnej garnitúry, ale chcem zároveň povedať, že nepamätám sa na nejaké vystúpenia alebo články v novinách, ktoré by sme my ako opozícia jednoducho kritizovali alebo dokonca napádali a nazývali vlastizradou, že to nebolo všetko usporiadané. Pretože až príliš dobre sme vedeli, že štát, ktorý 70 rokov spolu existuje, nie je možné rozdeliť v krátkom čase ideálne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to bolo v inej súvislosti, pani kolegyňa. Ja vás rád počúvam, až na to, že v tejto chvíli ma trošku rušíte.

    Kolegyne, kolegovia, ak by som mal stručne povedať dva zásadné úspechy - a teraz by som povedal, že dokonca budem možno aj trošku protikoaličný a protivládny -, čiže úspechy nie ani tejto vládnej koalície, ale úspechy Slovenskej republiky, tak by som povedal, že to bol úspech, že Slovensko bolo zaradené s ostatnými krajinami do rokovania v Európskej únii.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ale sme tam aj my a to je veľmi dobré.

    A druhý úspech tejto vlády, ale zároveň úspech celej Slovenskej republiky je vysporiadanie, konečné vysporiadanie majetku s Českou republikou.

    Dámy a páni, s Českou republikou nás spája 70-ročná história, ktorá sa skončila v roku 1992, a s Českou republikou nás čaká budúcnosť, dokiaľ svet bude svetom. Česká republika je náš najbližší strategický partner a stalo sa už akousi tradíciou, že prezidenti týchto štátov robia prvé štátnické návštevy v týchto susedných krajinách. Budovať tieto vzťahy do budúcnosti možno na permanentnom napätí, to znamená nechať tam body, ktoré budú stále vyvolávať konflikty a ktoré kedykoľvek to niektoré politické garnitúry, a teraz neviem ktoré, to je jedno, budú vyhovovať, budú vyťahovať a budú to otvárať, aby vznikali napätia medzi jednou krajinou a druhou. Alebo vzťahy medzi štátmi možno budovať na pokoji a takýto pokoj možno urobiť vtedy, keď je čistý stôl.

    Zmluva, ktorú prijala táto vláda, a podotýkam, že na nej pracovala celý rok, a podotýkam, že počas týchto rokovaní som nenašiel v novinách nejaký článok, ktorým bola napádaná, a odkedy je v parlamente, nepamätám sa, že by sa ozval nejaký váš článok alebo ohlas.

  • Ruch v sále.

  • Nehanbia sa, ani ja sa nehanbím. Teda nebolo doteraz žiadnych námietok.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, páni poslanci, pokoj, nechajte hovoriť pána poslanca.

  • Ale spokojne môžu hovoriť, ja som zvyknutý, ja som 10 rokov v parlamente.

    To znamená, že do tejto chvíle nebolo žiadnych pripomienok a v tejto chvíli sa hovorí o vlastizrade.

    Dámy a páni, takúto zmluvu, aby sa mohol urobiť čistý stôl, respektíve takáto zmluva si žiadala veľkorysý prístup z obidvoch strán. A ja som aj preto vystúpil, aby som, a to hovorím veľmi vážne a bez akýchkoľvek dlhších úmyslov, vzdal česť predsedovi vlády, že túto veľkorysosť v sebe mal, predsedovi vlády Dzurindovi, a takisto vdávam česť sociálnemu demokratovi pánovi Zemanovi, že takisto mal veľkorysosť dotiahnuť veci k tomu, že nastane čistý stôl.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, vaše poznámky sú tak na úrovni tretej cenovej skupiny. Myslel som pána kolegu Tkáča.

    Dámy a páni, Mikuláš Dzurinda v ničom neustúpil. Samozrejme, nechcem teraz rozvíjať do podrobnosti diskusiu, kto na tejto zmluve dopláca a kto na nej získava, lebo je to diskusia, ktorá je z medzinárodného hľadiska nie vhodná. Ale dovolím si povedať, že Mikuláš Dzurinda pri utváraní tejto zmluvy v ničom neustúpil.

    A keď už tu bola reč o tom, ako chcete robiť takéto zmluvy, keď pán minister vnútra podpísal zmluvu medzi Bojnickým oltárom a medzi slovacikami? Ako to chcete posúdiť z dnešného hľadiska? Jeden hovorí, že to bol prínos, druhý hovorí, že to je strata. Ako sa dajú takéto vyrovnávania vecí, ktoré sú často neporovnateľné, akým spôsobom sa dajú robiť? Samozrejme, že každý si chváli to svoje, to znamená všetko to, čo ste urobili vy, bolo dobré, skoro ako v Biblii sa hovorí, že: "A videl Hospodin, že čo urobil, bolo dobré." A všetko to, čo robí táto garnitúra, je podľa vás zlé.

    Dámy a páni, vlády prichádzajú a odchádzajú. A stalo sa to aj s vašou vládou, v jednej chvíli sa to stane aj s našou vládou. Ale zostávajú isté činy, isté udalosti. A vyčistenie stola s Českou republikou patrí k historickým okamžikom budovania slovenskej štátnosti, historickým okamžikom. A historickým okamžikom budovania našej budúcnosti v rámci strednej Európy, historickým okamžikom.

    A preto ja bez toho, aby som sa tu potreboval s niekým hádať, s veľkou radosťou budem hlasovať za túto zmluvu, pretože, opakujem, s touto krajinou nás viažu najhlbšie historické zväzky aj najhlbšie priateľstvá.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa hlási 17 pánov poslancov, posledný pán poslanec Halmeš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvá je pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Budem súhlasiť s jednou vetou, ktorú povedal pán poslanec Mikloško, a to je, že nás s Českou republikou viažu dobré vzťahy. To stopercentne potvrdím. A myslím si, že po rozdelení sú tie vzťahy oveľa lepšie a oveľa korektnejšie, ako boli predtým, pretože každý žijeme zo svojho a každý si vieme hovoriť o svojich pracovitých rukách.

    Ale nevidím dôvod, prečo by sme teda mali podpisovať zmluvu, ktorá je určite nerovnovážna. A práve kolegom, ktorí nečítali tú zmluvu, by som veľmi odporúčala, aby si ju prečítali, kde je priamo písané, že množstvo týchto vecí nie je vyrovnaných. Nech si to pozrie aj pán poslanec Halmeš, ktorý mňa upozorňoval z nepripravenosti. Ja som k tomuto problému diskutovala aj v zahraničnom výbore, kde mi neboli zodpovedané otázky, napríklad aké je množstvo slovenských občanov, ktorí sú vydieraní, pretože všetky materiály FBS sú v Prahe. Toto sú veci, ktoré sú kľúčové pre štát. A preto hovorím aj o vlastizrade smerom k premiérovi. Premiérovi, ktorý zastupuje virtuálnu stranu, ktorá prakticky už neexistuje.

    A, pán predsedajúci, ak sa tu hovorí o tretej cenovej skupine, ja by som sa opýtala pánov poslancov, kde trávili celý deň, keď tu neboli. Ja som tu sedela od rána, ja som nesedela v tej tretej cenovej skupine. Tým, že ste dali takú závažnú zmluvu vo večerných hodinách, nepripravenie ste urobili vy. Vy ste urobili z parlamentu tretiu cenovú skupinu, a nie orgán, ktorý kontroluje vládu. Len vám je možné predkladať také veci, ako vám predkladá vláda, že vám nadiriguje, ako máte hlasovať a kedy o čom máte hlasovať. Nie vy si robíte program.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško vždy robí ten zaujímavý šalát žoviálnosti spojenej s uštipačnosťou. Hovorí o druhých, že mlátia slamu, ale keby len trocha rozmýšľal nad svojím celkovým postupom, tak by zbadal, že sa mu darí to mlátenie slamy veľmi výrazne ďalej robiť.

    Hlavný problém je v tom, že hodili ste toto do arény bez toho, aby bola vec normálne solídne prerokovaná. Keby ste uviedli, že máme nejaké záväzky, ktoré sa ukazujú, že je potrebné to rýchlo urobiť, to by som chápal. Ale aké záväzky, ak vieme, že paralelne nepostupuje aj druhý parlament z partnerskej republiky? Veď, preboha, nebuďte donekonečna stále vazalsky zasiahnutí tým, že musíte mať poddanskú dušu, musíte sa hrbiť. To je predsa nie cesta!

    My, samozrejme, považujeme Českú republiku za strategického partnera, ale to neznamená, že chceme, aby nad nami obnovila zase svoje tútorstvo staršieho brata.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Mikloško zahalil túto zmluvu ešte ďalšou zmluvou, pretože v takých neurčitých prednesoch nám tu naznačil, že vo vnútri zmluvy a vo vyjednávaniach sa schováva mnoho kameňov úrazu a mnoho vecí, ktoré vlastne ani táto vláda nemôže zverejniť a nemôže nám tu v parlamente povedať, a nieto ešte, aby sa o tom dozvedeli občania. To je nie dobrý postup a nedá sa v takomto prípade takáto zmluva schváliť.

    V tomto parlamente sa medzinárodné zmluvy schvaľovali vždy za veľkého súhlasu všetkých prítomných poslancov, to znamená koalície a opozície. Táto zmluva asi bude jedna zmluva, ktorá nedosiahne takéto auditórium a bude to veľmi na škodu, pretože ide o to delenie majetku medzi dvomi štátmi, ktoré teda veľké roky boli v spoločnom štáte.

    Chcem povedať toľko, že aj pokiaľ som bol ešte v riadiacej funkcii v Štátnom fonde trhovej regulácie, v roku 1994 sme uplatňovali práve voči federálnemu Fondu trhovej regulácie nároky z delenia majetku. Pokiaľ som tam bol, nedostali sme ohlas z českej strany na tie požiadavky, ktoré bolo treba vysporiadať. A hľadal som práve v dodatku k tejto zmluve v tých prílohách, či sa nachádzajú tieto dodatky. Vôbec nič sa tam nenachádza, čiže na to som upozorňoval, že nemôžeme schvaľovať takú zmluvu, ktorá nie je úplná. Čiže nemôžeme robiť to, čo robiť nesmieme.

    A chcem ešte povedať tým, ktorí si myslia, že som bol vo federálnom parlamente členom Dubčekovej strany, tak to nebola pravda. Ja som bol predsedom Roľníckej strany a ju som tam zastupoval, ale bol som tam v tichej koalícii so sociálnou demokraciou. Pretože ak by som bol býval v Dubčekovej strane, ťažko by tu v parlamente bol pán Volf.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško tu uviedol, že štát, ktorý existoval spoločne 70 rokov, že tam veľmi ťažko dospejeme k nejakému ideálnemu rozdeleniu majetku. No to je možné, ale ja si myslím, že ideálom každej vlády by malo byť, aby sa k tomu ideálnemu prerozdeleniu majetku priblížila. Predsa mali by sme si dať na stôl, čo sme chceli a čo sme dosiahli. A nielen tu hodiť na stôl zmluvu a tváriť sa, akí sme víťazi.

    Ja si myslím, že staré slovenské príslovie veľmi jednoznačne hovorí: "Dobré zmluvy robia dobrých priateľov." Ak sa tu začali spochybňovať určité nevysporiadanosti napríklad v oblasti kultúrnych pamiatok alebo v iných oblastiach, tak prečo potom tak natvrdo je stavaný článok 4 zmluvy, kde sa hovorí, že už raz navždy sa nemôžeme vrátiť k tomuto majetku. Ak je to možné urobiť v článku 3, kde sa hovorí o hnuteľnom majetku v tretích krajinách, ktorý iste nie je taký zaujímavý ako všetko ostatné, čo je zahrnuté pod článkom 4, tak si myslím, že takýto voľnejší výklad by bol možný aj v článku 4. Ibaže pán premiér nám to vôbec nepovedal, v akých pozíciách on bol na rokovaniach, o čom rokoval, či sa mu podarilo vôbec niečo presadiť z jeho požiadaviek alebo či vlastne nepresadzoval vôbec. A prečo teraz sa máme tu zase vo večerných hodinách trápiť s takouto zmluvou, ktorá je jednoznačne zase nevýhodná a vzbudzuje v nás, áno, v nás, ktorí sme bojovali za vznik samostatného slovenského štátu, vzbudzuje zase v nás pocit krivdy. A nikto nie je ochotný nám vysvetliť, že teda to tak nie je. Každý sa tu len tvári, aký je veľký demokrat a že všetko je to v poriadku. Trištvrtina tohto parlamentu tú zmluvu ani nečítala.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško hovoril o veľkorysom prístupe pri koncipovaní tejto zmluvy. Ja by som to, pán poslanec, skôr nazvala ako lokajský prístup. Chcela by som vás upozorniť, aby ste nerozdávali tak rozšafne, pretože nerozdávate zo svojho. Ak sa hovorí o nulovom variante, o ktorom hovorí nezávislý a dočasný premiér tejto vlády, chcem upozorniť, že nulový variant je len pre Slovensko, lebo Slovensko získa nulu, a teda nezíska nič, ale česká strana získa 10 mld. korún. Je to vyčíslené ekonómami a to sú len priame škody, ktoré sa dajú vyjadriť. Vy určite viete, že sú aj nepriame škody, ktoré sa vyčísliť nedajú. Keby ma pán premiér aspoň chvíľočku počúval, tak by si spomenul a vedel by odpovedať na to, prečo svojím jediným podpisom obral Slovensko pri vyrovnávaní Všeobecnej úverovej banky a Komerčnej banky o 1,2 mld. Sk. Neboli to vaše peniaze, boli to peniaze slovenských občanov! Potom by ste možno nehľadali zdroje v rozpočte uťahovaním opaskov slovenských občanov, ale hľadali by ste rozumné riešenia, pretože rozumná vláda robí rozumné riešenia. Nerozumná vláda má premiéra, ktorý sa baví a nepočúva poslancov.

    Myslím si, pán Dzurinda, že by ste mali mať úctu k tomuto parlamentu a počúvať, keď už nie ste schopný po viac ako roku trvania parlamentu diskusie s poslancami. Na diskusiu s občanmi treba odvahu, na diskusiu v parlamente treba odvahu. Vy ju zrejme nemáte.

    Pán Dzurinda v ničom neustúpil v diskusii pred podpisom zmluvy, lebo ustúpiť môže len ten, kto príde s požiadavkami. Kto nepríde so žiadnymi požiadavkami, nemá z čoho ustúpiť, zrazí päty a poslúcha. To sa stalo, žiaľ, nášmu premiérovi.

  • Pán predsedajúci, ponajprv k tomu, že my sme mali, naša vláda, sme mali uzavretú zmluvu. Viete, že sa tu vždy tieto snahy vyskytovali a že už sa dospelo k dohode medzi premiérom Mečiarom a premiérom Klausom, ale hneď na to, pár dní na to, pár týždňov na to, bol premiér Klaus odvolaný. A ktovie, či tam nebola aj táto otázka možnej dohody.

    To, čo povedal pán Mikloško, presne odzrkadľuje jeho život. Je to presne. Napísal v parlamentnom časopise teraz v decembri, že sa tak tešil z novembra 1989, ako všetci, samozrejme, že zabudol, že bol vlažný k slovenskej štátnosti. To je lož! Nie vlažný, toto bol nepriateľ slovenskej štátnosti číslo dva. Ten prvý takisto sedí v terajšej vláde. Čo ste vy robili po Mílovách, čo ste vy robili po tej nedohode s Burešom a Kalvodom, ako ste hysterizovali v parlamente, tak to si pamätáme všetci, to zostane v dejinách. Vy ste nemali nikdy vzťah k tejto štátnosti, nikdy ste nemali vzťah k tomuto štátu.

    Samozrejme, vaším poradcom číslo jedna bol Peter Zajac z VPN. Však ste tam spolu trávili čas a to je, ako by sa dalo povedať, modifikované omen nomen. To ste skutočne robili všetko proti vzniku tejto štátnosti do poslednej chvíle. Tak vám vyhovuje aj táto zmluva, kde, opakujem, niet ani slova o zlate, o zlatom poklade slovenského štátu. O tom čestnom zlatom poklade. Tak toto keď chcete zamlčať pred národom, vyhýbať sa tomu, pán Dzurinda ani slovom sa o tom nechce zmieniť, tak to je zrada na tomto národe a nedá sa nič robiť, tento národ vám to raz bude musieť pripomenúť. Aj vám, pán Mikloško.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec Mikloško, povedali ste, že išlo o veľkorysý prístup obidvoch strán. Škoda, že ste nepovedali, čo nás táto veľkorysosť stála. Hovoríte, pán Mikloško, že táto garnitúra pracovala na tejto zmluve jeden rok. Čo znamená jeden rok v živote národa? Kam sa ponáhľame? Čo premiér sleduje takýmto postupom? Samozrejme, že parlament by nemal skákať, ako vláda píska. A nakoniec celý tento priebeh tohto bodu je veľká hanba. Vaša hanba, pán premiér.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Budem citovať pána Mikloška, ktorý povedal doslova "zmluva predsedu vlády", "veľkorysosť predsedu vlády" a podobne. Ale veď predsa, pán poslanec Mikloško, toto nie je zmluva pre predsedu vlády. A nehnevajte sa, pre mňa hovoriť o veľkorysosti predsedu vlády, to je v tejto chvíli veľké nič, aby som sa slušne vyjadril. No a ja sa pýtam, keďže ide o takto závažnú zmluvu, kto z občanov Slovenskej republiky vedel o tom, vôbec poznal slovo tejto zmluvy, keď ani my, opoziční poslanci, sme túto zmluvu nepoznali, koaliční neviem, hovorím za seba, veď táto zmluva nám bola normálne, kolegovia, zatajená. Ja sa vôbec čudujem, že tu v tejto chvíli niekto vôbec sa baví o tejto zmluve z pohľadu jej kvality.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Mikloško, ja súhlasím s vami v tom, že táto zmluva je mimoriadne dôležitá. Nielen preto, že je to medzi dvomi štátmi, ktoré viac ako 70 rokov žili spolu, ale že je to zmluva o majetku. A zmluvy o majetku sú vždy veľmi dôležité, či je to medzi rozchádzajúcimi sa manželmi, obchodnými partnermi alebo štátmi. A to vám práve vytýkame. Vy ste nám to vlastne potvrdili, že takáto dôležitá zmluva hovoriaca o toľkých miliardách, o osude dvoch národov, a vy ju predhodíte vo večerných hodinách takým dehonestujúcim spôsobom. Vy ste, pán poslanec, prezradili, a ja vám za to ďakujem, dôvod, prečo ste to urobili. Povedali ste, že to je veľmi dôležitá zmluva, týždeň nebude rokovať parlament a vy ju chcete mať odsúhlasenú. Pán Mikloško, ale zabudli ste, že vy vediete tento štát a tento parlament.

    Prečo predseda parlamentu, keď je táto zmluva taká dôležitá, ju nedal ako prvý bod rokovania? Alebo po tých dvoch, ktoré sa presúvali už niekoľko mesiacov, ju nedal pred rokovanie o odvolaní ministra Ftáčnika? Prečo vy, ktorí máte v rukách priority rokovania, ste toto neurobili? Celá táto situácia nemusela vzniknúť a zmluva mohla byť prerokovaná v dôstojných podmienkach. Mohla sa vyjadriť jedna aj druhá strana. Vy nás nútite do takéhoto rokovania, a pritom sami priznáte, že ide o bytostne dôležitú zmluvu.

    Takže o toto ide, aby sme vás upozornili, že nie je možné, aby prišiel predseda jednej strany, ktorá už de facto neexistuje, a ostatní poslanci, ale to je na hanbu koaličných poslancov, že odsúhlasujú takéto niečo. Táto zmluva mohla začať rokovaním ráno o 9.00 hodine a v dôstojných podmienkach, keďže ide o dôstojné a dôležité...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som sa dotkla obsahu a formy tejto zmluvy pre poslancov, ktorí, predpokladám, tak ako opoziční poslanci, ju zatiaľ nemali čas naštudovať a mali sme ju pripravenú podľa riadne schváleného programu v priebehu tohto týždňa, prípadne ďalšieho pokračovania.

    Ja protestujem proti tomu, aby sa uzatvárala medzištátna zmluva, kde v dôvodovej časti sa hovorí: "Niektoré časti tohto zoznamu, ktorý je prílohou zmluvy, sa ešte dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť." Neviem, my ideme kupovať mačku vo vreci? Ideme schvaľovať zmluvu s prílohami, ktoré sa ešte dopracúvajú? To som ešte nepočula ani nevidela ani tu, ani v zahraničí. To je moja prvá pripomienka.

    Ak sa tá zmluva napriek našim protestom schváli, tak vás chcem upozorniť, páni koaliční poslanci, na článok 3. Ak sa po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy dodatočne zistí nehnuteľný majetok Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sa nachádza na území tretích štátov, čiže v zahraničí, a ktorý nebol predmetom delenia majetku, bude rozdelenie dohodou medzi vládami zmluvných strán. Ale tu sa nehovorí nič o tom, že ak sa dodatočne zistí nehnuteľný majetok Českej a Slovenskej republiky tu doma. Takže čo vlastne ideme schvaľovať?

    My vieme, že zahraničný majetok bol rozdelený. Tu ide o to, aby sme si ponechali možnosť rokovať podobne ako o majetku, ktorý sa zistí dodatočne v zahraničí, rovnaký meter zoberme aj na majetok, ktorý sa zistí dodatočne aj na území Slovenskej republiky. Prečo tak chceme ustupovať? Prečo sa ponáhľame? Aký termín tu bol dohodnutý medzi vládami, o ktorých parlament nebol informovaný? Čo je toto za spôsob, že vláda sa zaviaže k určitému termínu a parlament o tom nevie? Ja veľmi dôrazne protestujem, tá zmluva má formálne právne nedostatky a má aj vecné nedostatky...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán Mikloško správne pripomenul, že federálny majetok delili len a len ministri za Hnutie za demokratické Slovensko. Ako ministri federálnej vlády, aj ako ministri vlády slovenskej, ktorí sedeli vis-á-vis proti svojim českým kolegom a mohli proti nim ukázať svoje odborné majstrovstvo a pripravenosť na tento proces. Ak teda teraz HZDS a SNS kritizujú túto vládu, tak mali by si predovšetkým položiť otázku, prečo to delenie majetku dopadlo tak, že je dnes predmetom kritiky.

    Druhá poznámka nadväzujúca na pána Mikloška. HZDS malo exkluzívne vzťahy s ODS a s pánom Klausom, ktorí vládli v Českej republike štyri roky. Ja jednoducho neviem pochopiť, keď boli také vynikajúce vzťahy, prečo sa tá zmluva nedotiahla do konca a prečo teraz je predmetom kritiky tá vláda, ktorá dosiahla ten želaný nulový variant. Pán Mikloško to nevie, ale ja viem, že bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike pán Mjartan gratuloval svojmu nástupcovi pánovi Jozefovi Stankovi za skvelú zmluvu, ktorú urobil a pomocou ktorej sa veci dostali zo slepej uličky, z patovej situácie.

    A čo sa týka tej vlajky, archívu a tak ďalej, preboha, veď mali ste takmer sedem rokov, ak ste to chceli žalovať kdesi na medzinárodných fórach, mohli ste to urobiť. Táto diskusia jednoducho ukazuje, že Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana bytostne v každej situácii, je to jednoducho kvalita ich opozičnej politiky, potrebujú konflikt, potrebujú vyvolávať pocit krivdy, potrebujú mať nepriateľa, potrebujú niekoho označiť za zradcu, a preto to v tomto parlamente aj tak vyzerá.

  • Vážený pán podpredseda,

    ja mám procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila tento materiál na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, pretože nie je zrejmé, či tento ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k tejto dohode. To je po prvé.

    Po druhé, platí zákon číslo 542/1992, ktorý je súčasťou právneho poriadku Českej republiky, aj slovenskej. Podľa článku 3 Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku ČSFR používať symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

    Po tretie, v dôvodovej či predkladacej správe sa hovorí, že niektoré časti zoznamu, teda prílohy k tejto zmluve, za ktorú tiež chcete o chvíľu hlasovať, sa však dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť. V článku 3 tejto zmluvy sa hovorí, že konečný zoznam dohôd podľa odsekov 1 až 3 je uvedený v prílohe tejto zmluvy, ktorá sa podľa "predkladačky" má dopracovať. V článku 5 tejto zmluvy sa v závere hovorí, že každá zmluvná strana a tak ďalej postupuje podľa ústavného zákona alebo dohôd uvedených v prílohe k tejto zmluve, ak to prešlo do vlastníctva prvej zmluvnej strany. V tejto súvislosti po prvé tento text je absolútne nekompetentný. Po druhé treba zvážiť, aký je osud v súvislosti s touto zmluvou a podľa príslušného článku, kedy sa považuje delenie nehnuteľného majetku za skončené, zákona, resp. ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.

    Pán premiér v rozhlasovej reportáži pred niekoľkými týždňami na otázku diváka či poslucháča o exekučnom zákone povedal, že nemôže čítať všetko to, čo podpisuje. Toto je typický príklad, kde sa tak stalo. A v predkladacej správe sa bije text s obsahom tejto zmluvy. Navrhujem vrátiť tento zákon a túto zmluvu a žiadam hlasovať o tom bezodkladne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mňa len mrzí, že tu v Národnej rade, v tejto rokovacej miestnosti, nie je predseda Národnej rady, pretože ak si dobre pamätáme, v minulom roku verejne vyhlasoval, akým spôsobom parlament si vydobyje svoju pozíciu a prestane byť slúžkou vláde. Jednoducho možno práve preto sa pre istotu odtiaľto vytratil, lebo neviem, či nemá vo svojej strane ten istý problém, ako má premiér, že vlastne ostal generálom bez vojska, lebo to vojsko si robí, čo chce, a on medzitým lieta a teoretizuje, že ako by to bolo alebo keby to bolo. Ale že je to v tejto situácii, tak trochu to aj chápem, pretože mal som možnosť si pozrieť správy a pán Mikloško, keďže v tom čase rozprával v parlamente, zrejme nevidel, ako sa jednotliví poslanci vyjadrovali, kto kde bude patriť a kde bude slúžiť. Tak už tí poslanci teraz slúžia momentálne premiérovi a potom takýmto spôsobom to v parlamente vyzerá.

    Ale aby som bol úprimný, vôbec ma to neprekvapuje, že premiér slovenskej vlády sa pomaly zakráda, vletí do parlamentu, lebo nocou sa zakráda iba zlodej. Keby mal poctivé úmysly aj s touto zmluvou, ktorá je pripravená, že je zle pripravená, o tom hovoria odborníci, tak by takýmto spôsobom zrejme nerobil. Ale čo chcete od premiéra vlády, ktorý porušuje Ústavu Slovenskej republiky? Nič iné nemôže robiť, jedine potom môže manipulovať aj s poslancami, pretože poslanci aj svojím hlasovaním dnešný deň ukázali, že mu kryjú chrbát. To znamená, zistil, že smelo môže ísť ďalej, nič sa nedeje, nikto mu nedal po prstoch. Tak preto takýmto spôsobom vystupuje. Je to hanba Slovenskej republiky, takýto premiér.

  • Najradšej by som reagoval na predrečníka, ale, žiaľ, nemôžem, tak to poviem "zaobalene". Poslanec Mikloško má zmysel pre štátnický pohľad na problematiku, bez ohľadu na to, či tu sedí od rána, alebo nesedí. A myslím si, že sa mu podarilo pomenovať historický význam tejto zmluvy. Viete, ak premiérovi tu raz poviete, že je generál bez vojska, potom poviete, že ho všetci tu poslúchajú, tak to sú kontradikcie, ktoré vôbec nemajú logiku.

    Ak sme tu včera do polnoci hovorili o niečom, to nebolo nočné zakrádanie sa?

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás pekne, ja si myslím, že podstatný je obsah. Väčšina rozhodla, že sa bude rokovať o tejto zmluve teraz. To je vôľa parlamentu. A prosím vás pekne, na čom už nájdeme zhodu? Na sociálnych zákonoch nenájdeme. Ja vás chápem. Vláda prijíma zákony, ktoré sú nepopulárne, a my to tu podporujeme, pretože si myslíme, že je to východisko z ekonomickej krízy, v ktorej sa krajina nachádzala. Ale nezhodnúť sa na tom, že dostaneme slovenské zadržiavané zlato? Veď po tom volali generácie. Tak z toho sa nedokážeme potešiť? Akí ste to slovenskí vlastenci?

    K otázke kultúrnych pamiatok sme podpísali dohodu s Maďarskou republikou. Ja som rád, že je tá dohoda. Ale máme vysporiadané kultúrne veci s Maďarskou republikou? Veď stále hovoríme, že tam máme veľa pamiatok a dohoda je podpísaná. Jedine v korektných vzťahoch sa dajú dosahovať vyššie ciele. Tak prosím vás, považujme toto za jeden z dôležitých krokov k dobrým vzťahom so susedmi. Lebo kto nevyjde so susedmi, nevychádza, samozrejme, s nikým.

    A tie kontradikcie by som nachádzal aj viaceré. Pani poslankyňa Belohorská, raz ste povedali, že ste nepripravená, a druhýkrát ste povedali, že máte zmluvu prečítanú už niekoľko dní dozadu a že ste o nej diskutovali v zahraničnom výbore. Takže skúsme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán poslanec Mikloško, nech mi bude odpustené, že nevidím veci tak ružovo ako ty, ale ja som tu celý deň sedel v tejto snemovni a museli sme obhajovať tie svinstvá, ktoré ste vy narobili pred niekoľkými mesiacmi, keď ste zavreli nevinného človeka. Ja obdivujem tvoj sentimentalizmus. Mňa až udivuje, ale ty si ho mal aj pri tých rokovaniach s českou stranou, keď ťa riadili bývalí VPN-kári a keď ti hlavného poradcu robil súdruh Holaniak, nejaký Holander, podľa pána Havla. Ja som bol na takom jednom rokovaní, ale vo funkcii iba poradcu pána podpredsedu, a videl som to, čo sa tam dialo, ten bezuzdný sentimentalizmus, ten nezáujem o národnosť, štátne záujmy, ako ich pán Weiss často a rád definuje. Takže nakoniec vyústilo do toho sentimentálneho haluškovania s pani Burešovou. Ale ja som rád, naozaj, i keď v živote by som ti doprial všetko, lebo v duši si dobrý človek, že si nie a nebol naďalej predsedom Národnej rady, pretože by sme boli prišli v tých rokovaniach aj o posledné gate. A ostatné dopoviem, keď budem vystupovať.

  • Ja si myslím, že možno vari pokojne hovoriť nie do minulosti, ale aj do budúcnosti, a myslím si, že pán poslanec Mikloško má pravdu najmä v tom, že hovorí, že táto zmluva vytvára čistý stôl. To je najpodstatnejšie.

    A keď sa pýtame na to, prečo je dôležitá táto zmluva a nemyslíme sentimentálne alebo nevraživo, alebo akokoľvek na minulosť, ale myslíme veľmi vecne, veľmi otvorene, v prospech tých, ktorých sa táto budúcnosť týka, na budúcnosť, tak najdôležitejšie je na tejto zmluve to, že nie je zahľadená do minulosti, ale je otvorená do budúcnosti. Je celkom pochopiteľné, že proti tejto zmluve je istý odpor, a to nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Ale pre tých, čo chcú mať otvorenú budúcnosť dobrých vzťahov, a to znamená umožniť štúdium slovenským študentom v Českej republike, to znamená dvojité občianstvo, možnosť dvojitého občianstva pre Čechov žijúcich na Slovensku, Slovákov žijúcich v Čechách, to znamená možnosť otvorených hraníc, to znamená možnosť spoločnej cesty do Európskej únie a do NATO, to znamená možnosť otvorených sociálnych vzťahov, možnosť pracovať v Českej republike pre slovenských občanov a naopak, to všetko sú také veci, ktoré sú veľmi, veľmi významné a ktoré stoja za takúto zmluvu. Ak niekomu za to nestoja, obávam sa, že je zahľadený len a len, ale nevraživo, do minulosti. My sme zahľadení do budúcnosti.

  • Vážený pán predsedajúci, samozrejme, že...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosil by som vás, aby ste nezneužívali...

  • Ja mám právo vystúpiť, pretože predkladám procedurálny návrh, preto som sa prihlásil. Tak keby ste poznali rokovací poriadok, ostatní, vykrikujete zbytočne. Takže, pán predsedajúci, v mene klubu HZDS a Slovenskej národnej strany chcem požiadať, aby sa urobil poriadok v tomto parlamente, a preto aby bolo zvolané poslanecké grémium. Ja by som rád veril, že tento parlament ešte riadi predseda Národnej rady, a nie premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý vletel takto do parlamentu a narobil tu jeden rozruch.

  • Pán poslanec Cuper je posledný prihlásený do rozpravy.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo. Nech sa páči.

    Budem informovať pána predsedu o požiadavke zvolať poslanecké grémium.

    Pán poslanec Tkáč, nedali ste procedurálny návrh.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, neurážajte poslancov hlúpymi nadávkami, prosím vás pekne.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Milé dámy,

    vážení páni,

    na úvod svojho vystúpenia niekoľko...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, ak chcete dať takýto návrh, pozrite si rokovací poriadok o podávaní návrhov takéhoto typu, ako ste podali vy.

    Pán poslanec Cuper.

  • Milé dámy,

    vážení páni,

    vážení hostia,

    skôr než sa dotknem témy, niekoľko poznámok.

    Pán Mikloško, váš "heroický" vstup do tejto sály a následné obvinenie poslancov opozície z toho, že tu dva dni maria čas, bolo neférové. Nie my sme spôsobili toto mimoriadne zasadanie parlamentu. Vy svojím nezodpovedným prístupom k princípom demokracie, zákonnosti a právneho štátu bezdôvodne bez akýchkoľvek dôkazov ste poslali jedného z poslancov tejto snemovne do basy, čo sa v dejinách demokratického parlamentarizmu od roku 1989 v tomto parlamente neudialo. Správate sa ako autokrati, zneužívate moc a bolo našou povinnosťou na to túto spoločnosť, ťažko skúšanú vašou vládou, upozorniť. Je to sväté a neodňateľné právo opozície v každej krajine, ktorá si hovorí, že je demokratickou. Takže toto neberiem.

    Pán premiér, prečítam vám niečo: "Položil som právo a spravodlivosť do úst tejto krajiny. Blaho ľudí som uspokojil." Hádajte, kde je to napísané!

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie, nie. Je to § 1 Chammurapiho zákonníka. Prečítajte si to, ak pôjdete do Louvru. Je to tam. Stojí to tam v jednej zo siení. Označuje to inak aj...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Osuský, nestojí to v Londýne, stojí to naozaj v Louvri. Takže zbytočne by ste sa hádali. Ste neinformovaný. Možnože sa vyznáte v známkach, ale nie v práve.

    Označuje to aj bohovládu. V poslednom čase čoraz častejšie máte tendenciu odvolávať sa na blaho ľudí, ako ho uspokojujete a ako sa staráte o demokraciu, zákonnosť a právny štát. Ale váš prienik do tejto snemovne pripomínal skôr zbojnícky prepad, ktorým chcete na nočnom zasadaní dosiahnuť, aby bola ratifikovaná dohoda, ktorou spôsobíte tomuto štátu mnohomiliardové škody alebo spôsobíte tomuto národu mnohomiliardové škody. História je najlepšou učiteľkou, a preto ak nás tu pán Bohunický obviňoval, a nielen pán Bohunický, ale aj ďalší poslanci, aj pán Krumpolec, že za všetko, aj za túto zmluvu, ktorú uzavrel tento neschopný ministerský predseda, môže dnešná opozícia, vtedajšia vládna koalícia, tak sa ja musím vrátiť trocha naspäť dozadu, aby sme si ozrejmili niektoré fakty.

    Po víťazných voľbách v roku 1992 som išiel do federálneho parlamentu ako predseda ústavnoprávneho výboru. Vtedajší minister financií pán Kozlík mi dal návrh zákona o zákaze privatizácie federálneho majetku. Ja som tento zákon v júli dal zaregistrovať do snemovne. Asi o dva alebo tri dni bolo skrečované zasadanie Federálneho zhromaždenia. Prišiel za mnou pán predseda poslaneckého klubu ODS a povedal, že ak Hnutie za demokratické Slovensko tento zákon nestiahne, tak skončí koalícia na federálnej úrovni. Bolo celonočné rokovanie. Bývalý prezident Michal Kováč, vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia bol toho svedkom. Ja som tam bol iba chvíľami. A bol tam možno aj pán Roman Kováč a možno ďalší, Roman Zelenay, ktorí vtedy viedli Federálne zhromaždenie včítane pána Stanka, pán Bohunický, určite. Nemôžete nás obviňovať, že sme nepostupovali ako dobrí hospodári. Privatizácia federálneho majetku bežala na plné obrátky. Boli sprivatizované aerolínie, bola sprivatizovaná Česko-slovenská námorná plavba, a preto sme dospeli, aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme si mysleli, že čím skôr dôjde k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tým menšie škody budú spôsobené tomuto národu.

    Pán Bohunický, neobviňujte nás, že nás vtedy česká strana vydierala, pretože vy ste tomu napomáhali svojou nelojalitou k slovenskému národu. Vy ste nechceli hlasovať za osamostatnenie Slovenskej republiky. Vy všetci ostatní ste nás obviňoval z toho, že rozdeľujeme kvitnúci štát. Áno, môžem vás ubezpečiť, že ak by sme postupovali vašou filozofiou, tak by sme boli prišli takmer o všetok majetok. Naozaj by nebolo bývalo čo deliť. To, čo bolo v Prahe, by bolo patrilo všetko Čechom a Českej republike. Na rozdiel od vás sme boli trochu dlhozrakejší a videli sme možno trochu ďalej a netrpeli sme najmä sentimentálnou hlúposťou, ktorá je v politike absolútne neprípustná, pretože politika je rýdzo pragmatická činnosť. A nepoznám dva národy alebo štáty, aby sa sentimentálne objímali. Aj medzi Francúzskom, Anglickom a medzi Nemeckom a Francúzskom, aj keď sú kamaráti, uznávajú sa, prebieha tvrdý ekonomický boj. Niečo iné je sentimentálna priazeň, trebárs aj blízkych národov, a niečo iné je to, čomu sa hovorí, pán Weiss, národnoštátne záujmy.

    Ja si veľmi dobre pamätám, ako ste nás vydierali. Ja si veľmi dobre pamätám, že ste nás vydierali aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pán Mikloško, keď v českej Snemovni národov dávno prešiel zákon o rozdelení republiky, odhlasovala ho aj Česká národná rada, ale v Slovenskej národnej rade ste vy blokovali schválenie toho zákona. Aj tam sme ťahali za kratší koniec. Stále sme boli v tomto prípade oveľa slabším partnerom, a vydierateľným, pretože aj v tejto otázke sa česká strana vedela zjednotiť, či už strana vládna, aj opozičná, vtedajšia sociálna demokracia, pán Halmeš, ale aj ODS. A dohodli sa. My sme trpeli sentimentom. Ten sentiment alebo to, čo tomu predchádzalo, pán Mikloško, ja som vám už povedal, zúčastnil som sa toho. Ja viem, kto bol vaším poradcom. Ja som tam sedel iba dvakrát. Áno, bol pán Holender, dnešný sudca Ústavného súdu Českej republiky, ktorý každú chvíľu vybehol z rokovania, ak česká strana už končila rokovanie, išiel za ňou, poradili jej, naspäť sa zišli. A bolo jasné, pretože som sedel s ním v kancelárii a viem, že to pán Jičínský a jeho sekretárka z Prahy dirigovali. Tak o akej to rovnoprávnosti hovoríte alebo o akých rešpektovaniach záujmov Slovenskej republiky to hovoríte? Veď sme stále ťahali za kratší koniec.

    Uvedomte si, že nebyť Mečiara a tej garnitúry, ktorá vzišla z Hnutia za demokratické Slovensko, tak by sme boli dopadli veľmi smiešne. Prečo nechcete uznať, že to bol Mečiar, kto sa dokázal postaviť aspoň ako rovnocenný partner? A bolo to práve Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, ktorí sa postavili za tento národ a chceli zachrániť aspoň to, čo sa dá. Dohodli sme rovnoprávnu zmluvu. Našou úlohou bolo aj v ústavnoprávnom výbore zabrániť tomu, aby nedošlo k tomu, čo chcela česká strana. To znamená secesie alebo vystúpenie. My sme dohodli sukcesiu, teda vstúpenie do práv právneho predchodcu. Bol to rovnocenný zväzok. Samozrejme, to, čo sa už privatizovalo dopredu, sa zachrániť nedalo. Jednoducho bolo preč, ale nebola to naša zásluha. Bola to zásluha našej sentimentálnej hlúposti, ktorou tento národ po dejiny trpel.

    Vyprosím si, aby ste nás neustále obviňovali takým krátkozrakým a hlúpym spôsobom. A tu máte túto zmluvu, ktorá je naozaj výsmechom medzinárodného práva, pretože v článku 3 sa hovorí, že jej súčasťou budú aj dodatky alebo dodatok. A ten dodatok, nakoniec sa dozvieme, že nie je konečný a že bude, neviem akým spôsobom, pretože chýbajú derogačné ustanovenia, ktoré by hovorili o tom, ako sa teda bude pokračovať. Tak nehovorte, že to je rovnoprávna zmluva. Už starí Rimania takéto zmluvy nanucovali slabším partnerom, dobytým mestám, a to podľa toho, aký stupeň lojality prejavovali. Nehovorte nám, právnikom, že toto je výsledkom rovnoprávneho rokovania. Česká strana neustále vydierala a vydiera, až vás nakoniec pripraví o niekoľko miliárd, ale nie vás, ale tento národ.

    Pán Weiss nám tu hovorí, že sme mali na to štyri roky či sedem rokov. Pán Weiss, izraelsko-palestínske rokovania už bežia možno 12 rokov, ja neviem, aj za podpory vášho vzoru Spojených štátov a neustále sa vzájomne vydierajú. Nevedia sa dohodnúť. Nikto to neurýchľuje. Každú chvíľu sa dozvieme, pán komentátor Slovenského rozhlasu to minule nazval, že dostávajú tie rokovania orientálny kolorit. Ja vám, pán Weiss, hovorím, že radšej orientálny kolorit, radšej 10 rokov rokovaní, ako prijať takú výsmešnú zmluvu, ktorá je výsmechom medzinárodného práva a schopnosti Dzurindovej vlády uzavrieť a viesť rovnoprávne rokovania na medzinárodnej úrovni. Jednoducho správajú sa ako lokaji, ako servilní prisluhovači, ktorým každý môže vnútiť, čo chce. Ak takto bude viesť negociačné rokovania, tak naozaj neviem, aké môže byť potom naše postavenie v zjednotenej Európe, kde ešte stále štáty fungujú na princípe suverenity a zvrchovanosti.

    Ja preto dávam procedurálny návrh, aby sa dnešné rokovanie prerušilo, aby sme sa zajtra znovu tu stretli, aby sa dal priestor na posúdenie a diskusiu, tak ako sa to robí v každej civilizovanej krajine, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a posúdil, aké dôsledky táto zmluva bude mať pre tento národ. Lebo to nie sú iba tie 3 mld., ktoré spomínal pán Sergej Kozlík. To nie sú iba peniaze, ktoré už nikdy nedostaneme za sprivatizovaný majetok.

    Pán Weiss, sedeli tam aj neskorší členovia iných vlád, ktorí boli možno na prechodný čas v HZDS. Áno, hovorilo sa o jednom, ktorý naozaj veľmi neschopne rozdelil federálny majetok. Bol to terajší primátor a člen Demokratickej únie pán Moravčík, primátor tohto mesta. Mohol by som menovať aj ďalších, ktorí dnes už v HZDS nie sú. Mohol by som spomínať aj tých, ktorí za HZDS sú tu a ich rezorty na delenie nedoplatili. To neboli len tieto peniaze. Ja viem dobre, ako česká strana nakladala aj pred rozdelením s budovami, ktoré ostali v Prahe, že každá sa opravovala za obrovské peniaze. Upozorňovali sme už vtedy na to, že je to potrebné zahrnúť do zmluvy. Nestalo sa tak.

    Ja si myslím, že takúto zmluvu naozaj nie je možné podporiť, pretože nie sú tam zohľadnené okrem 3 mld. ani pohľadávky voči českej strane historického charakteru. Ak my nespomenieme v takejto zmluve, pán Mikloško, aj to, že česká vláda, kedysi česko-slovenská, vymenila hornú Oravu a Spiš za Tešínsko, ktoré jej prináša už 100 rokov zisk a bude jej prinášať ďalších možno 1000 rokov, tak sme jednoducho a budeme pokladaní vždy za hlupákov. Toto je len, bohužiaľ, potrebné povedať tomuto národ, to je len prvý krôčik k tomu rozdávaniu sa, v ktorom budete servilne pokračovať, pretože o chvíľu bude, keď vás podporia vaši koaliční partneri maďarskej koalície, za tým prídu Benešove dekréty, za tým príde štátna pôda, ktorá sa musí odovzdať obecným zastupiteľstvám, za tým príde zrušenie tzv. štrbských vykonávacích protokolov, podľa ktorých má vrátiť maďarská strana všetky historické a kultúrne pamiatky, ktoré ulúpila zo Slovenska protiprávne po roku aj pred rokom 1918, aj po roku 1918. A to nie sú malé hodnoty. Možno 80 % exponátov z ostrihomského múzea aj z budapeštianskeho by sa muselo vrátiť naspäť na Slovensko, pretože boli protiprávne ulúpené a podľa medzinárodných trianonských dohôd mala ich maďarská strana vrátiť.

    Ja poznám štát oveľa menší, pán Mikloško, ktorý si to vybojoval. Island si vybojoval všetko svoje historické dedičstvo na oveľa väčšom Dánsku, Kodani, po 300 rokoch boja. A ja si myslím, že vaša vláda tak dlho, táto neschopná vláda, tohto pána, čo tu sedí po ľavici, tak dlho nebude traumatizovať tento národ. Ja si myslím, že už druhýkrát sa v nijakom prípade tento slovenský národ nepodarí takýmto podvodným spôsobom oklamať, ako ste to urobili v predchádzajúcich voľbách. Práve preto sa môžete hanbiť aj za túto zmluvu.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera.

  • Ruch v sále.

  • Moment, páni poslanci! Prosil by som tých, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy, vymazať zo svetelnej tabule.

    Najskôr prečítam poslancov prihlásených s faktickými poznámkami: Cabaj, Bohunický, Mikloško, Delinga, Belohorská, Weiss, Slobodník, Tkáč, Húska, Zajac.

    Prosil by som technikov, aby posunuli mená na svetelnej tabuli tak, aby sa dali zaznamenať.

    Pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Krajči. Posledný je pán poslanec Krajči.

    Teraz by som prosil, aby ste vymazali mená zo svetelnej tabule - pán poslanec Cuper bol posledný písomne prihlásený do rozpravy -, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy poslanci ústne.

    Prosím, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásili poslanci: Tkáč, Baco, Belohorská, Slobodník, Húska, Cuper, Husár, Cabaj. Takže ešte raz prečítam: Hofbauer, Tkáč, Baco, Belohorská, Slobodník, Húska, Cuper, Husár, Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Na základe požiadavky pán predseda parlamentu zvoláva poslanecké grémium.

    Vyhlasujem prerušenie rokovania o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať zajtra udelením faktických poznámok poslancom, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Pokračujeme ráno o 9.00 hodine.