• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram štrnásty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Lexa, pán poslanec Moric a pán poslanec Zelník.

    Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní budeme pokračovať prerušenou rozpravou o bode programu Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorú máte ako tlač číslo 516.

    Konštatujem, že pán spravodajca je prítomný v sále.

    V rozprave ako posledný včera vystúpil pán poslanec Cuper, ktorý svoje vystúpenie neukončil. Preto sa pýtam pána poslanca, či chce vo svojom vystúpení pokračovať.

    Nie. Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper nebude ďalej vystupovať v rozprave.

    Teraz dávam slovo predsedníčke výboru pre pôdohospodárstvo poslankyni pani Márii Kadlečíkovej, ktorá je posledná z prihlásených rečníčok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    dokument, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady, považujem z hľadiska prípravy Slovenskej republiky pre nastávajúce integračné procesy za mimoriadne dôležitý. Vítam ho preto a hneď na začiatku vyhlasujem, že podporujem aj navrhnuté uznesenia, tak ako tu boli predložené.

    Zdá sa, že si poslanecká snemovňa uvedomuje, že najväčšie riziká, ale aj výzvy nášho vstupu do Európskej únie predstavuje otázka pôdohospodárstva, pretože tak v bilaterálnych, ale aj v multilaterálnych skríningoch sa hovorí o tom, že to bude jedna z posledných kapitol, ktorá sa bude otvárať pri rokovaniach s Európskou úniou, aby nedošlo náhodou k zablokovaniu rokovaní. Kapitola Pôdohospodárstvo je číslo sedem a je predpoklad, že Slovenská republika sa k nej dostane v roku 2001. Ďalej sa budeme musieť zaoberať aj kapitolou číslo osem, ktorá hovorí o rybnom hospodárstve, a vlastne budeme sa k nej musieť prispôsobiť tak, ako keby sme mali moria, pretože predpoklad podnikateľských aktivít v rámci otvorenej Európy môže uvažovať aj o tomto.

    Ak dnes hovoríme o tom z hľadiska slovenského pohľadu a pripravenosti, tak treba priznať, že rezort pôdohospodárstva systematicky už od roku 1996 venoval pozornosť našej príprave, a to najmä negociátorov aj v rámci projektu PHARE, aj v rámci legislatívnych otázok, ale napriek tomu si dovolím povedať, že aj keď výskumné ústavy, ktoré na Slovensku máme tak ekonomiky poľnohospodárstva, tak napríklad aj Výskumný ústav veterinárny, živočíšnej výroby, Lesnícky výskumný ústav, odviedli veľký kus práce, je tu určité riziko pri rokovaniach, a to je najmä otázka legislatívy.

    Totiž pôdohospodárskych odborníkov pre otázky práva môžeme spočítať na dvoch rukách, ale ešte máme stále dva voľné prsty. To znamená, že ich máme osem. Situácia je o to horšia, že ani na Právnickej fakulte Univerzity Komenského či na ďalších právnických fakultách sa už dnes pôdohospodárski experti pre právo, ktoré je mimoriadne špecifické, nepripravujú.

    No a práve tu by som prosila sústrediť aj pozornosť Národnej rady, pretože v oblasti pôdohospodárstva sa bude prijímať niekoľko desiatok zákonov, resp. aj technických noriem a niektoré by mali byť prijímané po dohode aj v rámci vlády Slovenskej republiky. Ale ak majú byť tieto normy kompatibilné či zákony, ak nemá dochádzať k určitým problémom, tak potom treba posilniť legislatívny odbor a súhlasím aj s názormi, že aj Parlamentný inštitút Národnej rady, lebo v opačnom prípade sa môžeme dostať pri prerokúvaní zákonov do značných problémov.

    Zároveň by som chcela upozorniť na to, že rokovania s Európskou úniou nie sú o tom, že budeme chcieť byť úplne kompatibilní, že nám zostáva tu niečo národné, že máme svoje špecifiká, že v dôsledku transformácie máme aj mnohé nevýhody a vlastne že sme zraniteľnejší. Čiže aj legislatívu, ktorú v súčasnom období prijímame, treba prijímať tak, aby vytvárala časový priestor práve na obdobie, keď do Európskej únie začíname vstupovať.

    Franz Fischler, komisár Európskej únie pre poľnohospodárstvo, tvrdí, že nech krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa stanú členmi Európskej únie, nepočítajú s tým, že budú dostávať tie výhody, ktoré majú dnes farmári v krajinách Európskej únie. Vraj Európska únia na to nemá. Máme sa dostať do akejsi karantény a vlastne v tejto karanténe by sa ešte naše znevýhodňujúce podmienky mali prehlbovať. Je tu aj taktika, zrejme aj tá, prečo je pôdohospodárstvo posledné. Preto, aby sa už vlastne hovorilo len o tom, čo zostalo.

    Čiže pri našich rokovaniach nepadať hneď do kolien, čo si vynegociujeme, to budeme mať. A súhlasím aj so stanoviskom potravinárskych a poľnohospodárskych komôr krajín CEFTA, že vlastne upozorňujú Európsku úniu na to, že neprimerane chránia svoje trhy a subvenciami podporujú dotovanie výrobkov, ktoré exportujú aj do našich krajín.

    Naše východiská na vstup do Európskej únie sú solídne. V porovnaní s krajinami Európskej únie dosahujeme len jednu tretinu dotačnej podpory v pôdohospodárstve, čo vysoko vyzdvihujú napríklad experti USA a OECD. Poľnohospodárske komodity vyrábame o 30 až 50 % lacnejšie. Colné tarify sú o dve tretiny nižšie a podstatne vyššia je aj kvalifikácia pracovnej sily. V priemere však máme jednu z najvyšších DPH pri potravinách. Pri rozhodovaní o rezorte by sme preto mali byť kompetentnejší a najmä zamerať svoj pohľad dopredu. Odložiť rezervovaný a dovolím si povedať niekedy až sektársky prístup k pôdohospodárstvu a zabudnúť na tvrdenia, prečo práve tento rezort by mal byť neefektívny.

    Je čas zamyslieť sa nad tým, prečo kvôli poľnohospodárstvu zlyhali rokovania WTO v Seattli. Dať si odpoveď na to, prečo v piatich krajinách prvej skupiny kandidátov na vstup do Európskej únie bola zvýšená dotačná podpora agrárneho rezortu o 30 až 50 %. A prečo vo všetkých krajinách OECD je tak výrazne podporovaný export agrárnych komodít. Bude to zrejme aj preto, že práve poľnohospodárstvo zabezpečuje trvalé udržiavanie vidieckeho života, krajinotvorbu, výrazne ovplyvňuje úroveň zamestnanosti a životného prostredia.

    V predloženom dokumente sa hovorí o tom, že vlastne naše poľnohospodárstvo nie je zamerané na export. Tu by som prosila upraviť túto poznámku, pretože naše poľnohospodárstvo je na export zamerané. Ak sa má zvyšovať import do Slovenskej republiky a obchodná bilancia má byť potom vyrovnaná, tak v tom prípade musí byť zvýšený aj export našich agropotravinárskych komodít do zahraničia. A z hľadiska biologických, ekonomických či inštitucionálnych podmienok, sme na to pripravení.

    Chcela by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej moji predchádzajúci predrečníci zaoberajúci sa touto otázkou nehovorili. Kameňom úrazu pri rokovaní o vstupe do európskej integrácie bude vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy, ktorú podľa našej legislatívy nemôžu nadobúdať cudzinci. Cena pôdy je v Slovenskej republike šesť až dvadsaťkrát nižšia ako v Európskej únii. Pri plnej harmonizácii s legislatívou Európskej únie by mohlo dôjsť k jej rýchlemu prevodu "do rúk cudzincov". S tým už majú obrovské problémy negociačné tímy z Českej republiky, ale najmä z Maďarska a Poľska, pretože tieto tímy trvajú na tom, aby vlastníctvo pôdy zostalo nedotknuté a aby si o tomto výsostne mohli rozhodovať len príslušné krajiny.

    Na druhej strane je tu naša vysoká nezamestnanosť, ktorú významným spôsobom napĺňa aj agrárny sektor. Zo strany Európskej únie je pripravený návrh, ale nie veľmi sa s ním súhlasí, ktorý by naše prijatie podmieňoval akousi karanténou s nerovnoprávnymi a nejasnými pravidlami. Voľný pohyb pracovných síl či rovnaká štátna podpora agropotravinárskeho rezortu by sa tak na nás nemuseli vzťahovať. Ale tu musíme, ako som už povedala, rozhodne presadzovať naše požiadavky, nebyť submisívni, nepodliehať určitým tlakom a v každom prípade legislatívu aj časove harmonizovať. A ak nám niekto povie, že niečo musíme prispôsobiť a upraviť, to neznamená, že to musíme zrušiť. Výnimky sa nežiadajú, ale sú určité osobitné pravidlá.

    Veľkou výzvou - a príležitosti pre naše možnosti v rozvoji vidieka jednoznačne sú vo zvyšovaní kvality našich potravinárskych komodít, v biologickom poľnohospodárstve a v rozvoji infraštruktúry. Ale priznajme si, asi v nás chýba sila, ktorá by odstránila nešváry transformácie aj deformáciu podnikateľskej etiky. A tak nádejou našich farmárov, potravinárov, lesníkov a vodohospodárov je napojenie sa na štandardy Európskej únie v oblasti finančnej disciplíny, v dostupnosti výhodných agrárnych úverov nie tak ako u nás za 25 až 30 percent, to je sebazničujúce, ale tak, ako oni majú osobitný zákon, ktorý zaručuje dávať agrárne úvery od 4 do 8 percent, vo vyššej dotačnej podpore a vo vyváženosti cien vstupov. Slovenský pôdohospodár sa však času naplnenia týchto nádejí musí predovšetkým dožiť.

    Na záver chcem vyhlásiť to, s čím som začala, že každá aktivita, ak má byť cieľavedomá, vyžaduje si koncepciu. A materiál, ktorý bol spracovaný, považujem za kvalifikovaný s tým, aby sme ešte posilnili v Národnej rade tak legislatívny odbor, ako aj pracovníkov Parlamentného inštitútu z hľadiska právnej kompetentnosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že žiadne faktické poznámky k jej vystúpeniu nie sú.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Migaš. Áno.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcel by som v záverečnom slove k tomuto bodu programu oceniť väčšinou vecný tón a snahu o spoluprácu celej Národnej rady, opozície aj koalície, na úspešné zvládnutie úloh, ktoré sú spojené so začleňovaním do Európskej únie. Niektoré príspevky podľa môjho názoru išli nad rámec predmetu rokovania, ktorým bolo Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj keď vo svojom vystúpení som hovoril o politických kritériách, ekonomických kritériách, čiže dotkol som sa tejto problematiky, nemal som ambíciu hovoriť komplexne o celom procese začleňovania. Osobne si myslím, že to je predovšetkým parketa pre vládu, pre jej predkladanie správ do Národnej rady, aby takto komplexne pojaté veci predkladala pri informáciách a kontrole tohto procesu do nášho parlamentu.

    Dôraz som položil na legislatívne úlohy Národnej rady. To je a bude podľa môjho názoru najdôležitejšia a zároveň aj najťažšia úloha. Nechcel som byť abstraktný a chcel som položiť dôraz predovšetkým na to, čo je z našej strany najdôležitejšie. Chcel by som podporiť tie vystúpenia, ktoré tu odzneli, osobitne pani poslankyne Keltošovej, keď hovorila, že je potrebné v najbližšom období, aby náš integračný výbor, prípadne ďalšie výbory urobili inventarizáciu toho, čo sme urobili, a toho, čo je jednoducho pred nami.

    Osobne si myslím, že skutočne niektoré zákony nie sú ešte na stole, nie sú rozpracované a nebolo by dobré, ak by sme v novembri, decembri chceli dohnať to, čo neurobíme kvalitne a cieľavedome celý rok. A mám takú obavu, že znova sa to skoncentruje do týchto dvoch mesiacov a potom sme tlačení skráteným legislatívnym konaním, samozrejme, potom aj nekvalitným produktom legislatívnej činnosti v Národnej rade. Preto si myslím, že je aktuálna úloha, aby sa v najbližšom období takáto inventarizácia urobila, aby sme dostali jasne na papieri jednotlivé etapy prípravy a schvaľovania týchto zákonov v Národnej rade.

    Osobitne by som sa chcel v tejto súvislosti obrátiť na integračný výbor. Jeho úloha, či už informačná, kontrolná, legislatívna, bude nesmierne dôležitá. Ak je potrebné, som pripravený urobiť všetky kroky, aby sa posilnili materiálno-technické a personálne záležitosti spojené s činnosťou tohto výboru. Hlavná ťarcha bude na tomto výbore. My sme neprijali nejaké rozhodnutie o posilnení alebo zmene tohto výboru, vytvorení nejakého veľkého výboru, ako je v iných parlamentoch. Spoliehame sa na to, že tento výbor, tak ako bolo deklarované v mojom vystúpení, vo vystúpení pána poslanca Šebeja, tieto úlohy a tieto veci jednoducho zvládne.

    Zároveň by som sa chcel obrátiť na predsedov ostatných výborov, pretože taktiež budú hrať veľmi dôležitú informačnú a kontrolnú funkciu voči jednotlivým rezortom, budú musieť tlačiť na rezorty, aby materiály boli predkladané do Národnej rady včas, kvalitne, aby sme ich mohli efektívne a v časových termínoch, ktoré od nás bude požadovať Európska únia, schváliť. Opakujem, úloha výborov, odborných výborov v Národnej rade, sa nebude znižovať, práve naopak, v tomto kontexte treba vidieť aj vzrastajúcu úlohu a nároky na jednotlivé výbory.

    Navrhujem taktiež do uznesenia alebo do zmien v uznesení, ktoré budeme potom schvaľovať, aby boli zapracované niektoré návrhy, ktoré tu predniesol pán poslanec Kalman. Myslím si, že majú opodstatnenie a že to celkove môže toto uznesenie zlepšiť.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám pekne za konštruktívny prístup k tomuto dôležitému bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Jozefovi Migašovi za vystúpenie.

    Pýtam sa predsedu výboru pre európsku integráciu pána poslanca Šebeja, či sa tiež chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    prv než predložím na hlasovanie jednotlivé pozmeňujúce návrhy a prv než sa vyjadrím ku konkrétnym jednotlivým príspevkom k diskusii, dovoľte mi, aby som využil tento okamih a povedal čosi, čo možno môže znieť zbytočne slávnostne, ale má podľa mňa k dnešnému dátumu mimoriadne veľký význam. Zdá sa mi, že včera a dnes sa na pôde Európskej únie začalo diať čosi, v rámci čoho sme sa my stali súčasťou procesu, ktorý v Európe prebieha už päťdesiat rokov. My sme boli dlho divákmi toho procesu a keďže som sa podrobne zaoberal tým, čo sa dialo za tých uplynulých 50 rokov, musím vám povedať, že aj naša parlamentná debata vlastne bola za uplynulý deň takou malou Európou. Chcem povedať, že všetky hlasy, ktoré nabádajú k chráneniu si svojich partikulárnych záujmov, sú európske hlasy. Sme v tom rovnako európski ako sú európski Európania, ktorí sú už v Európskej únii, pretože vlastne celých uplynulých 50 rokov bol boj o akúsi rovnováhu medzi partikulárnymi záujmami jednotlivých európskych národov a záujmom celku.

    Nedá mi, aby som nespomenul, pretože sme sa stali súčasťou toho celého, troch veľkých mužov, ktorí vlastne stáli pred Európou, ktorá trochu pripomínala náš parlament po konci druhej svetovej vojny a ktorí hľadali spôsob, ako by tá Európa mohla efektívne spolu žiť napriek tomu, že k sebe navzájom nepociťovala príliš veľkú dôveru. Úplne na počiatku bol 19. septembra 1946 v Zürichu prejav Winstona Churchilla, ktorý mal víziu o vzniku Spojených štátov európskych. Po ňom prišiel riaditeľ Francúzskeho národného plánovacieho inštitútu Jean Monett. Jean Monnet navrhol princípy, podľa ktorých by...

  • Hlasy v sále.

  • Jiří z Poděbrad, samozrejme, ale tak ďaleko som si netrúfal ísť, ale máte pravdu, začal to Jiří z Poděbrad. Jean Monnet navrhol na troskách vlastne vojnou rozbitej Európy princípy, na základe ktorých by sa v budúcnosti tie spory, ktoré sa v prvom rade krútili okolo partikulárnych záujmov týkajúcich sa výroby ocele, uhlia, teritórií, ako ich riešiť nie vojnou, nie teritoriálnym bojom, ale vyjednávaním a dohodou.

    Na základe toho potom 9. mája 1950 ten tretí veľký, ktorého som chcel spomenúť, francúzsky minister zahraničia Robert Schuman navrhol vznik Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré vzniklo 18. apríla 1951, teda pred 49 rokmi.

    Medzitým vznikla Rada Európy, v apríli 1949 vzniklo NATO a trvalo ďalších 5 rokov až do júna 1955, kým v tom pohybe, ktorý sa odohrával vo vnútri Európy, a v tej pretrvávajúcej vzájomnej nedôvere sa ministri zahraničia tých pôvodných šiestich štátov Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ rozhodli rozšíriť spoluprácu na všetky odvetvia hospodárstva, teda nielen uhlie a oceľ, a o ďalšie dva roky podpísali v Ríme - teda tie slávne rímske dohovory o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu EUROATOM. Až o 10 rokov neskôr vytvorili prvé orgány Európskeho spoločenstva. O ďalších 6 rokov sa pripojili ďalšie tri krajiny - Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Ja vám to vymenúvam len preto, aby ste nemali pocit, že veci okolo Slovenska, ale aj Českej republiky a kandidujúcich krajín sa dejú s neznesiteľnou pomalosťou. Áno dejú sa, ale to je logika európskeho vývoja, tak to bolo vždy.

    V roku 1974 sa Európa rozhodla, že založí Európsky parlament, ale prvé voľby do Európskeho parlamentu sa udiali až o 5 rokov neskôr v roku 1979. V roku 1981 pristúpilo Grécko, keď tam padla diktatúra, v roku 1986 Španielsko a Portugalsko a ten ďalší vývoj poznáte. Považoval som to za potrebné pomenovať len preto, že toto nie je konečný tvar Európskej únie a Európska únia okrem toho, že začala vyjednávať s nami a s 5 ďalšími novými kandidujúcimi krajinami, tak začala medzivládnu konferenciu, ktorej výsledkom bude, že Európska únia, do ktorej sa snažíme dostať my dnes, bude v čase, keď do nej budeme vstupovať, úplne niečím iným, ako je v dnešnej dobe. V čase, keď vstupovalo povedzme Španielsko a Portugalsko v roku 1986 alebo v roku 1981 Grécko, nemali ani štipku tých problémov so vstupom, ktoré budeme mať my, pretože neexistovali desaťtisíce strán acquis communautaire, neexistovalo euro, neexistovala nevyhnutnosť meniť ústavné systémy, pretože vlastne v tom čase ešte neodovzdávali ani kúsok svojej identity, dnes áno, a aj rozhodovacie mechanizmy vo vnútri Európskej únie boli pohodlne ešte založené na princípe konsenzu, čo do budúcnosti, zdá sa, nebude možné uchovať, ak si chce Európska únia zachovať aspoň štipku, by som povedal, flexibility a rýchlosti pri rozhodovaní. Šťastie pre nás je, že sme sa stali súčasťou toho procesu, a aj keď nemáme rozhodujúci hlas v Európskej únii, nemôžeme tam prinášať príliš veľa iniciatívy do toho, čo sa v Európskej únii deje, nová stratégia Európskej únie je, že počúva hlasy kandidujúcich krajín a je zvedavá na ich názory, aká má byť Európa v budúcnosti. To predtým nebolo. A môžem len konštatovať, že napriek, by som povedal novosti, tohto problému v našom parlamente v tejto podobe, nerobili sme počas celej debaty nič iné, len sme boli Európanmi so všetkými ich štandardnými nedostatkami aj prednosťami.

    Dovoľte mi preto, aby som pristúpil rovno k tomu, čo sa povedalo v rámci parlamentnej debaty, a dovolím si zopár komentárov.

    Pani poslankyňa Keltošová naliehala na vládu a na legislatívcov vlády, na Legislatívnu radu vlády, aby sme sa dozvedeli termíny, v ktorých sa zákony majú dostávať do parlamentu, nie termíny, v ktorých vláda očakáva tie zákony na svojom stole. To je podľa mňa oprávnená požiadavka, vrele ju podporujem, pretože na konci toho procesu sme my a my sme tí, ktorí ponesú zodpovednosť za to, či budeme v tom procese úspešní alebo či budeme hanebne zaostávať. Ale na to, aby sme mohli byť úspešní, my tú agendu potrebujeme mať na stole včas. V tom chcem podporiť opätovne a s veľkým dôrazom pána predsedu Národnej rady, pretože toto je absolútne kľúčová požiadavka, ak má tento parlament byť úspešný, a to úspešný ako celok.

    Pani poslankyňa Keltošová vzniesla tiež požiadavku, aby sme si vyžiadali od vlády odpočet úloh, ktoré v tejto súvislosti mali byť splnené, ale ešte neboli, zároveň s termínmi, ku ktorým by mali byť splnené. Áno, hovorili sme o tom aj vo výbore pre európsku integráciu a podpredsedovi vlády pre európsku integráciu a podpredsedovi vlády pre legislatívu posielame list, v ktorom od nich žiadame presne túto informáciu, na najbližšom zasadaní výboru ju dostanete k dispozícii.

    Zároveň potom v reakcii na pána poslanca Tkáča pani poslankyňa Keltošová sa pýtala, prečo nie sú k dispozícii programové materiály portugalského predsedníctva. Neviem, či ste si všimli, ja som poprosil tajomníčku výboru, aby tie materiály stiahla z internetu, lebo tam sú, bohužiaľ, v anglickom jazyku, a rozdal som ich poslancom integračného výboru. Aj pán portugalský veľvyslanec, ktorý tu bol asi pred tromi týždňami, tie materiály doniesol v dvoch verziách, rozmnožili sme ich a počul som, že pani Blahová z Úradu vlády včera doniesla preklad tých materiálov, takže ktorýkoľvek poslanec bude mať o ne záujem, vo výbore pre európsku integráciu ich dostane.

    Pán poslanec Tkáč vystúpil so zdravou mierou skepticizmu a vravím, v tomto sme Európania, lebo ja som tiež skeptický a viac nás je skeptických, čo sa týka nezištných a dobrých úmyslov našich partnerov na druhej strane rokovacieho stola. Ale o tom je Európska únia, o tom je od začiatku, preto som tak začal. Európa je o partikulárnych záujmoch a o tom, ako sa tie partikulárne záujmy riešia za rokovacím stolom. Áno, uvedomujem si, že je tu problém s pohybom pracovných síl a že sa už vyslovili niektoré vlády našich partnerov, že otvorený pohyb pracovných síl dovolia pre kandidujúce krajiny, a teda aj pre nás, až vtedy, keď priemerný zárobok u nás dosiahne úroveň 80 % povedzme v Rakúsku. To znamená, že takmer nie za nášho fyzického života. To je, samozrejme, požiadavka z ich strany, ktorú by sme neradi akceptovali, ale tá požiadavka je diktovaná, podľa mojej mienky, dvoma motívmi, ktoré obidva sú iracionálne. Po prvé predpokladom, že keď sa otvorí voľný pohyb pracovných síl, že celá východná Európa sa presťahuje do západnej. To je, samozrejme, hlúposť a konštatujem, že to povedal a veľmi otvorene na pôde Európskeho parlamentu poľský prezident Kvasniewski, jednoducho to odporuje povahe obyvateľstva východoeurópskych krajín vrátane slovenského. Naši obyvatelia, naša pracovná sila, naši občania sa jednoducho nebudú húfne sťahovať za prácou len kvôli o niečo vyššiemu zárobku, budú hľadať prácu doma. A okrem toho tá práca v prostredí, v ktorom sa hovorí iným jazykom, jednoducho nie je taká prístupná. Tá druhá iracionálna obava s tým spojená vlastne si nevšíma fakt, že ak sa otvorí trh s pracovnou silou, tak tá naša pracovná sila prestane byť veľmi rýchlo lacnou.

    Pán poslanec Halmeš vravel, že sa treba pozerať aj do minulosti, ale len cez malé spätné zrkadlo. K tomu by som rád poznamenal, že v malom spätnom zrkadle tá minulosť sa stále hýbe a možno nás aj naháňa. Takže radšej hodnoťme minulosť ako vec, ktorá sa už stala, a nenechajme, aby nás prenasledovala.

    Pán poslanec Kalman predložil návrh na úpravu uznesenia, ktoré budem hneď komentovať. Vyjadril svoju nespokojnosť, čo sa týka dokumentov, ktoré sú k dispozícii. Ja viem, že nie je ich dostatok, snažíme sa, aby ich bolo čoraz viac. Budete dostávať z výboru pre európsku integráciu aj členovia, ale keď uznáme za vhodné, aj všetci poslanci Národnej rady všetky relevantné dokumenty. To je jedna z úloh, ktoré prijal výbor pre európsku integráciu na svojom poslednom zasadaní a myslím, že už sa tak aj začalo diať, ale informácie sú základnou požiadavkou a vrele s ňou súhlasím.

    Čo sa týka negociačných pozícií a pozičných dokumentov, o ktorých hovoril pán poslanec Kalman, no ono je to tak, že prax vo všetkých parlamentoch kandidujúcich krajín, a to je v tých materiáloch, ktoré som rozdal členom výboru, je taká, že pozičné dokumenty, jednak ten všeobecný a potom tie jednotlivé parciálne pozičné dokumenty, tie vždy, teda výbor pre európsku integráciu v českom parlamente, v slovinskom, v poľskom, maďarskom, je s nimi oboznamovaný, ale nezasahuje do nich, pretože by sa plietol do činnosti exekutívy. Je s nimi oboznamovaný, tie pozičné dokumenty nemajú charakter, by som povedal, čohosi strategického, len konštatujú stav a uvádzajú prípady.

    Teraz by som sa rád obrátil na pána poslanca Gašparoviča, tie pozičné dokumenty zároveň vymedzujú tie miesta vo vyjednávaní, kde by sme chceli nejaké prechodné obdobie alebo nejaké výnimky. Áno, budeme ju zakaždým mať, zatiaľ také tie dokumenty ešte ani nemôžu existovať, lebo nevieme, v ktorých kapitolách, v ktorom období začneme vyjednávať. Ja vás ubezpečujem, že tie pozičné dokumenty v tom okamihu, keď budú pripravené, prídu do integračného výboru parlamentu. A tým by som aj vás chcel ubezpečiť, že Slovenská republika v tých vyjednávaniach bude musieť žiadať prechodné obdobia, výnimky, presne tak, ako to robia iné krajiny, lebo jednoducho na plné splnenie tých noriem Európskej únie nemáme v mnohých prípadoch peniaze, v mnohých prípadoch je to pre nás sociálne neúnosné. Budeme o to žiadať.

    A teraz k tomu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kalman. Navrhuje tri zmeny. Navrhuje rozšíriť bod A uznesenia o vsuvku, že Národná rada konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra v Helsinkách o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja. A teraz je tá vsuvka "zmeny prístupu Európskej únie k jej rozšíreniu a tiež zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí". Môžem povedať iba svoj názor, pretože náš výbor o tom nerokoval. Môj názor je ten, že by sme tam tú vsuvku dať nemali, pretože my nie sme oprávnení konštatovať, že Európska únia zmenila svoj prístup. Podľa mňa nezmenila, iba pokračuje v tom trende, ale to je na vaše uváženie.

    Potom navrhol zmenu v bode D, kde tá zmena spočíva v tom, že vláda Slovenskej republiky nepredkladá Národnej rade správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií ročne, ale polročne. Na to nemám názor, predkladám to na vaše zváženie. Pýtal som sa na názor podpredsedu vlády pre európsku integráciu, tiež povedal, že vlastne prečo nie. A teraz pán poslanec Kalman žiada doplniť bod D o ďalšie dva body, a síce: "Žiadame vládu Slovenskej republiky my parlament Slovenskej republiky o to, aby po štvrté bod 4 a 5 vytvorila účinný informačný systém a podmienky na konzultačnú činnosť v oblasti využívania programov a fondov Európskej únie, teda PHARE, ISPA a SAPARD a po piate vytvoriť systém pravidelnej komplexnej informovanosti verejnosti o Európskej únii a o postupe prác v procese integrácie vrátane očakávaných dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jednotlivé odvetvia, regióny a obyvateľov. Opäť mám k dispozícii len svoj vlastný názor a konzultácie s podpredsedom vlády, ale ja podporujem obidva tieto body, aby sa ocitli v našom uznesení, považujem ich za rozumné.

    V rozprave tiež vystúpil pán poslanec Orosz, ktorý podľa mojej mienky, a chcel by som mu za to poďakovať, veľmi kvalifikovane, a kto dával pozor, tak vie, že hovoril najmä o procedúrach, nehovoril o politických otázkach, ale hovoril o efektivite procedúr v parlamente. Hovoril veľmi kvalifikovane o prekážkach, ktoré nás čakajú, a o tom, čo s tým musíme robiť. Rád by som mu za to poďakoval, hoci z debaty vyplynulo, že nebol celkom vždy presne pochopený.

    Pán poslanec Weiss upozornil na kvantum práce a ja by som rád podoprel, že mal pravdu. To kvantum práce, ktoré nás očakáva, sa nepodobá na nič, čo sme mali možnosť mať v parlamente doposiaľ, a pravdepodobne parlamenty, ktoré prídu po nás už túto, by som povedal, zaťažkávajúcu skúsenosť mať nebudú. My sme v tomto prípade tí, ktorí si ten najväčší náraz integračného procesu odnesú.

    Pán poslanec Bárdos popisoval jednotlivé princípy Európskej únie a dostalo sa mu reakcií, ktoré, podľa mňa, sa netýkali sa toho, čo hovoril pán poslanec Bárdos, preto ich nebudem ďalej komentovať.

    Pán poslanec Delinga žiadal, aby náš výbor poskytoval viac informácií o zmenách, ku ktorým prichádza na pôde Európskej únie. Môžem povedať, že sľubujem, parlament bude dostávať z našich zdrojov, keďže sme v spojení aj s naším veľvyslanectvom pri Európskej únii v Bruseli a všetky relevantné informácie poslanci Národnej rady od nás odteraz počnúc budú pravidelne dostávať.

    Pán poslanec Delinga navrhol tiež upraviť uznesenie a navrhol vlastne dve veci. Nahradiť body 4 a 5 v časti B jedným bodom, ale tentoraz s dovolením si dovolím s jeho návrhom nesúhlasiť a neodporúčam túto časť jeho návrhu schváliť, pretože keď si pozriete tie body bližšie, tak zistíte, že nehovoria o tej istej veci.

    Ten prvý bod hovorí o zefektívnení režimu práce parlamentu, teda hovorí o vnútri nášho parlamentu, zatiaľ čo ten druhý bod hovorí skôr o niečom inom. O tom, o čom hovoril pán poslanec Orosz, a to o nevyhnutnosti preniesť časť zodpovednosti mimo parlamentu, povedzme delegovať na vládu prijímanie tých technických smerníc, odporúčam ponechať uznesenie v pôvodnom stave. Ale podporujem druhú časť návrhu pána poslanca Delingu, ktorý navrhol v časti C bod 1 písm. b) toto znenie, ktoré mi pripadá zlepšením toho textu po našom vzájomnom dohovore: "Informovať poslancov a verejnosť o Európskej únii, prijímaných zmenách v orgánoch Európskej únie a o procese európskej integrácie najmä z hľadiska prebiehajúcich rozhovorov so Slovenskou republikou." Domnievam sa, že by sme mali podporiť túto zmenu uznesenia.

    Tretí návrh odznel zo strany pána poslanca Tuchyňu a tiež sa domnievam, že by bol obohatením a spresnením uznesenia. Ide o to, že pán poslanec Tuchyňa navrhuje doplniť bod C o nový bod 3 v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky poveruje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť dohliadať, aby v systéme transformácie rezortu obrany a celého systému riadenia obrany štátu (krízového manažmentu) boli zapracované nové požiadavky obrannej politiky Európskej únie." Veľmi sa prihováram za prijatie tohto bodu, pretože on vlastne anticipuje vývoj v Európskej únii. Európska únia začína mať svoju vlastnú zahranično-bezpečnostnú politiku a nepochybne príde k okamihu, keď bude svoje členské štáty, ale i kandidujúce štáty žiadať, aby vo svojom vlastnom obrannom plánovaní kalkulovali s tým, čo sa chystá na pôde Európskej únie.

    Zvyšok debaty nie je potrebné komentovať. Ešte poznamenám k pani poslankyni Kadlečíkovej, že naše negociačné tímy, najmä keď bude reč o takých veciach, ako je vlastníctvo pôdy, vlastníctvo nehnuteľností, nepochybne budú žiadať podobne ako Maďari, Poliaci a Česi určité výnimky, určité ústupky tak, aby prostredie Slovenskej republiky neutrpelo, ale nebudeme tým robiť nič zvláštne. Presne to isté robili Portugalci, Španieli, to isté robili Gréci, to isté robili všetci ostatní, takže budeme len veľmi Európanmi v tomto slova zmysle.

    To je hádam všetko. Dovoľte mi teda na záver, aby som vás požiadal, aj s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, o ktorých budeme hlasovať, o podporu tomuto uzneseniu. Pripadalo by mi symbolické a dobré, keby sa Národná rada s čo najväčším počtom hlasov uzniesla na tomto uznesení práve dnes, keď sa začali rokovania o našom vstupe.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Cuper zrejme chce podať procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Nie procedurálny návrh, iba chcem pánu spravodajcovi pripomenúť, že aj ja som mal dva pozmeňujúce návrhy, nedovolili ste mi ich komentovanie, ale dal som ich na úpravu uznesenia, takže žiadal by som, aby sa o nich hlasovalo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, neuviedol som ich jedine preto, že som nemal nič v písomnej podobe, nič som od vás nedostal.

  • Ale k uzneseniu sa nedávajú v písomnej podobe.

  • Prepáčte, nestačila mi mentálna kapacita, aby som si ich zaznamenal.

  • Žiadam pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Páni poslanci, panie poslankyne, o tomto bode programu budeme hlasovať o 11.00 hodine dnes.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.

    Návrh zákon ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 336 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 336a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci druhého čítania návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. Ide o parlamentnú tlač číslo 336.

    Základné ciele, ktoré skupina poslancov týmto návrhom sleduje, sú vyjadrené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Dovoľte mi, aby som ich stručne zopakoval.

    1. Cieľom skupiny poslancov je zosúladiť text zákona s platným textom Ústavy Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa voľby prezidenta. Ako vieme, podľa ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. volia prezidenta Slovenskej republiky občania Slovenskej republiky v priamych voľbách, zatiaľ čo platný text zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky upravuje ešte spôsob voľby prezidenta Národnou radou Slovenskej republiky. Je nesporné, že tento rozpor je potrebné odstrániť.

    2. Počas aplikácie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v uplynulých troch rokoch sa v praxi objavilo viacero nejasností a medzier v jednotlivých ustanoveniach zákona, ktoré spôsobovali výkladové problémy. Tieto sa riešili najmä prostredníctvom mechanizmu upraveného v § 1 ods. 2 platného zákona, podľa ktorého si môže Národná rada Slovenskej republiky, ako aj jej výbory v medziach zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením. Viaceré takto prijaté podrobné pravidlá rokovania schválené v tomto i v minulom volebnom období sa stali trvalou súčasťou práce a spôsobu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Myslím si, že si môžem dovoliť konštatovať, že je v súlade s vôľou väčšiny poslancov premietnuť najvýznamnejšie z týchto pravidiel priamo do textu zákona. Vďaka nášmu návrhu by sa toto malo uskutočniť.

    Tretí cieľ, ktorý predkladatelia návrhu svojou iniciatívou sledujú, je úloha zabezpečiť potrebnú dynamiku a efektívnosť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Nevyhnutnosť siahnuť aj k takejto úprave pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva z požiadavky vytvoriť racionálny legislatívny rámec na efektívne plnenie ústavných funkcií Národnej rady Slovenskej republiky a zabezpečiť, aby sa čas určený na rokovanie Národnej rady efektívne využíval a odstránili sa z neho často zbytočné prieťahy spôsobené neúmerným predlžovaním rozpravy k jednotlivým bodom programu. Veľmi často sa totiž, ako všetci dobre vieme, stáva, že rozprava prebieha bez vecných argumentov alebo niektoré vecné argumenty sa donekonečna opakujú.

    Do tejto kategórie návrhov, ktoré boli počas rokovania vo výboroch najviac diskutované, patria svojou podstatou len dva návrhy.

    Prvý sa dotýka úpravy inštitútu faktickej poznámky. Inštitút faktickej poznámky sa navrhuje upraviť v dvoch smeroch. Po prvé v tom, že sa v zákone výslovne uvedie, že poslanec má právo len na jednu faktickú poznámku na vystúpenie ostatného rečníka a zároveň sa navrhuje ustanoviť možnosť rečníka reagovať na faktické poznámky iných poslancov k jeho vystúpeniu. Takáto úprava, ktorú navrhujeme, je podľa nášho názoru plne opodstatnená. Vychádza z ťažko vyvrátiteľného argumentu, že základom rozpravy v parlamente by mali byť vystúpenia prihlásených rečníkov v rozprave, a nie faktické poznámky, čo sa, žiaľ, v praxi slovenského parlamentu spravidla stáva. Navyše ak by nestranný pozorovateľ hodnotil obsah faktických poznámok, zrejme by dospel k záveru, že sú často len prejavom rečníckych cvičení poslancov často s dehonestujúcim obsahom a sledujúcim hlavný cieľ odviesť pozornosť od podstaty vystúpenia rečníka. Som hlboko presvedčený, že možnosť rečníka reagovať na faktické poznámky ostatných poslancov prispeje svojím preventívnym pôsobením k uvážlivejšiemu slovníku niektorých poslancov, a tým aj k zvýšeniu kultúry rokovania slovenského parlamentu. Je to hádam aj cesta k zvýšeniu dôvery verejnosti v Národnú radu Slovenskej republiky.

    Náš druhý návrh, ktorý patrí do tejto kategórie, zavádza možnosť Národnej rady Slovenskej republiky uzniesť sa pri rokovaní o určitom bode programu k špecifickému spôsobu rozpravy, ktorý spočíva vo vyhradení celkového času na rozpravu. Ide v posledných dňoch o veľmi často skloňovaný § 29a. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť po prvé to, že ide o fakultatívnu možnosť rozhodnúť sa o takomto spôsobe rozpravy na návrh dvoch poslaneckých klubov. Po druhé čas určený na rozpravu nesmie byť kratší ako dvanásť hodín. Reálne, respektíve fakticky sa môže skrátiť tento čas len v tom prípade, ak určitý poslanecký klub nevyužije čas, ktorý mu bude vyhradený.

    Chcem zdôrazniť, že trafiť pravú mieru pri stanovení tohto režimu nie je jednoduché. Predtým ako sme formulovali náš konkrétny návrh, sme podrobili dôkladnej analýze procedúry rokovania mnohých európskych parlamentov a z tejto analýzy nám vyplynulo, že pravidlá, ktoré navrhujeme, sú bežnou praxou v zahraničí. V tomto smere máme pripravené fakty a argumenty, ak bude potrebné, v rozprave ich môžeme predstaviť a vyvrátiť tvrdenia, ktoré sa vyskytli počas rokovania vo výboroch, ktoré boli formulované bez znalosti veci. Dovolím si povedať, že na základe analýzy zahraničných skúseností sme zvolili zlatú strednú cestu a pri miere regulácie sme prihliadali na konkrétne pomery v slovenskom parlamente. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že navrhovaný mechanizmus bol kritizovaný takpovediac sprava i zľava, to znamená, vyskytoval sa celý rad návrhov aj na oveľa väčšiu mieru reštrikcie, ktorú sme však odmietli. Domnievam sa totiž, že ani avanturistický radikalizmus slovenským politickým pomerom nesvedčí.

    Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k histórii vzniku tohto návrhu a k hodnoteniu rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe skúseností z praxe predseda Národnej rady Slovenskej republiky už v prvej polovici minulého roka zriadil komisiu na prípravu novelizácie zákona o rokovacom poriadku pod vedením podpredsedu Národnej rady pána Hrušovského. Podpredseda pán Hrušovský sa obrátil na všetky poslanecké kluby, aby mu zaslali pripomienky k platnému rokovaciemu poriadku, pričom do stanoveného času zaslali pripomienky len dva poslanecké kluby - poslanecký klub SDĽ a poslanecký klub SDK. Návrhy poslaneckého klubu SDK sa neskôr stali súčasťou návrhu zákona predloženého do legislatívneho procesu skupinou poslancov pod vedením poslanca Ivana Šimka. Ostatné poslanecké kluby ponúkanú možnosť nevyužili. Okrem toho mala skupina poslancov k dispozícii niektoré poznatky z praxe sústredené najmä u pracovníkov legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, respektíve v ústavnoprávnom výbore.

    Na základe takto získaných podkladov sme potom pristúpili k spracovaniu návrhu. Do legislatívneho procesu bol návrh zaradený už v septembri minulého roka a úspešne prešiel do druhého čítania. Určité otáľanie s jeho prerokúvaním v druhom čítaní bolo spôsobené najmä tým, že v súvislosti s rozhodnutím Helsinského summitu o prizvaní Slovenskej republiky na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vznikli aktuálne potreby rozšíriť obsah novely aj na otázky súvisiace so zabezpečovaním aproximácie práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky na začiatku tejto schôdze rozhodla, že sa má tento návrh prerokovať na tejto schôdzi v rámci druhého i tretieho čítania, sa pristúpilo k rokovaniu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a tento proces sa ukončil v stredu minulý týždeň. Ak mám hodnotiť priebeh rozpravy vo výboroch, tak som nútený konštatovať, že vo viacerých z nich zaznela k návrhu ako celku zo strany opozičných poslancov vecne nepodložená kritika. Som si vedomý toho, že aj diskusia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa bude pravdepodobne niesť v tomto tóne, i keď by som bol veľmi rád, keby sa tento predpoklad nenaplnil.

    Vecne sa vo výboroch diskutovalo k viacerým otázkam, z ktorých spomeniem dva. Diskusia sa viedla k § 22 zákona, kde sme navrhovali novú úpravu času rokovania počas rokovacích dní Národnej rady Slovenskej republiky. Po diskusii sme tento náš návrh korigovali a navrhli sme tento bod z novely vypustiť. Viacerí poslanci navrhovali skrátiť rokovacie dni na dni utorok až štvrtok, to znamená vypustiť piatok s odôvodnením, že poslanci sa musia venovať viac práci v regiónoch. Akokoľvek sa tento návrh zdá príťažlivý a aj odôvodnený, podľa môjho názoru nie je možné sa s ním v súčasnej realite stotožniť vzhľadom na úlohy, ktoré pred Národnou radou Slovenskej republiky ako kolektívnym orgánom stoja.

    Diskusia sa vo výboroch krútila aj okolo úpravy ustanovenia § 94 ods. 2, ktorý umožňuje predkladať pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona aj nad rámec návrhu v prípade, ak s tým navrhovateľ vysloví súhlas. Objavili sa aj návrhy, aby sa toto ustanovenie z platného textu zákona o rokovacom poriadku úplne vypustilo. Som toho názoru, že nami navrhované riešenie je vhodnejšie, pretože predstavuje určitú ochranu zámerov navrhovateľa, ktorého pôvodný úmysel, ktorý sledoval spracovaním návrhu zákona, by sa mohol takto úplne modifikovať. Náš návrh, podľa ktorého sa pozmeňujúce návrhy nad rámec novely môžu predkladať len so súhlasom navrhovateľa, je podľa nášho názoru vyhovujúcejší, pretože po prvé umožňuje kvalitatívne zlepšiť návrh zákona a po druhé chráni práva a pôvodný úmysel navrhovateľa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám všetkým, ktorí ste sa konštruktívne zapojili do doterajšej diskusie o návrhu novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, poďakovať. Návrh by mal byť po schválení pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, kvalitatívne zlepšený a vyváženejší a podľa môjho názoru spôsobilý prispieť nielen k zvýšeniu efektívnosti rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj k zvýšeniu politickej a právnej kultúry v slovenskom parlamente. Toto sa odvážim tvrdiť napriek tomu, že som si vedomý toho, že čo ako dobrý zákon nie je všeliekom, ten je obsiahnutý v ľuďoch, ktorí ho realizujú, teda v tejto chvíli nás všetkých, ktorí tu sedíme.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v závere môjho vystúpenia v mene skupiny poslancov požiadal o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 459 z 29. septembra 1999 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších právnych predpisov, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru jedného i druhého.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej citovaným uznesením Národnej rady číslo 459 v znení uznesenia číslo 594 zo dňa 18. novembra minulého roka.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 9. februára, keď zasadal, žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, aj keď toto, čo čítam, je čisto teoretické, pretože vlastne bol pridelený všetkým výborom a všetci poslanci mali možnosť cez svoje výbory svoje pripomienky uplatniť v týchto výboroch.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 249 z 8. februára a z 9. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 329 z 1. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 201 z 2. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením číslo 147 z 1. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením číslo 155 z 31. januára 2000, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 87 z 1. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 106 z 1. februára 2000, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírodu svojím uznesením číslo 88 z 26. januára 2000, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo svojím uznesením číslo 93 z 1. februára 2000, Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením číslo 124 tiež z 1. februára 2000, Zahraničný výbor Národnej rady uznesením číslo 68 z 1. februára 2000, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svojím uznesením číslo 114 z 27. januára roku 2000 a napokon Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 123 z 3. februára tohto roku.

    Nebudem čítať konkrétne návrhy, ktoré vzišli z rokovaní výborov. Máte ich uvedené v spoločnej správe v tlači 336a, ale konštatujem, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval tieto návrhy a pripomienky z prerokúvania v jednotlivých výboroch ako gestorský výbor dňa 9. februára 2000 a odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 5, 6, 9, 10, 11, 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 29, 31, 33, 35, 36 a 37 s odporúčaním tieto návrhy schváliť. Ďalej odporúča jednotlivo hlasovať o bode 17, ktorý tiež gestorský výbor odporúča schváliť. O ostatných bodoch odporúča Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský hlasovať taktiež spoločne a tieto body neschváliť už aj preto, že niektoré tieto body by boli v rozpore s tými bodmi, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť. Konkrétne v tej skupine, ktorú navrhuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschváliť, sú body 2, 3, 4, 7, 8, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 24, 25, 26, 30, 32, 34 a 38. Ináč gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. (tlač číslo 336) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré prejdú z tohto nášho rokovania, po rozprave schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal 5 písomných prihlášok. Za poslanecké kluby pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi za poslanecký klub SMK, pán poslanec Gašparovič za poslanecký klub HZDS. Ďalej sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Bauer, Benkovský a Brňák.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

    Máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je veľmi dôležitá, môžem povedať základná právna norma pre každodennú, resp. legislatívnu prácu poslancov najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Tento zákon musí byť vybudovaný na veľmi jasných, jednoznačne definovaných a logicky zostrojených právnych normách, ktoré podľa možnosti v maximálnej miere vylučujú vznik neriešiteľných situácií v priebehu rokovania cteného snemu a počas procesu tvorby a prijímania zákonov. Rokovací poriadok parlamentu musí byť taký, aby neboli medzery, ktoré sa dajú doslova zneužiť na znehodnotenie a brzdenie legislatívnej práce Národnej rady Slovenskej republiky. Či chceme, nechceme, táto zásada je zatiaľ veľmi dôležitá pre našu prácu. V našom najvyššom zákonodarnom zbore totiž zatiaľ zďaleka nie je taká situácia, akú by sme si želali, aká je vo väčšine spoľahlivo fungujúcich európskych demokraciách, ktorá zaručuje pri tvorbe zákonov taký konsenzus, resp. spoluprácu, výsledkom ktorej je kvalitný zákon. Taká právna norma, ktorá má slúžiť v prospech občanov na zlepšenie ich životnej úrovne.

    Asi každý so mnou súhlasí, ak konštatujem, že dlhé roky platil rokovací poriadok ešte zo starého režimu len preto, lebo dlhé roky trvalo, kým tento ctený snem sa dokázal dohodnúť na novom právnom predpise. Pred takmer štyrmi rokmi v roku 1996 bol schválený súčasne platný rokovací poriadok, zákon číslo 350 z roku 1996 Z. z. Vtedy sme tvrdili, že sa prijal základný zákon činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je modernejší, a zavedením troch čítaní, resp. trojstupňovitého schvaľovacieho procesu právnych predpisov sa mala zaručiť čistota legislatívneho procesu, minimalizovanie pravdepodobnosti schválenia nedokonalých protiústavných, resp. protizákonných právnych noriem. Žiaľ, prax bola iná. Za toto obdobie za 4 roky sa objavilo viac nedostatkov a protirečení v tomto zákone, ktoré očividne brzdili a brzdia legislatívny proces a ktoré vyvolali spory o výklad jeho jednotlivých ustanovení. Navyše zmeny, ktoré nastali schválením ústavných zákonov číslo 244/1998 Z. z. a číslo 9/1999 Z. z., a nie v poslednom rade nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. nás núti legislatívne reagovať. Ukladá to aj ustanovenie článku 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená upraviť a novelizovať rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, naším záujmom je, aby zákonodarná činnosť bola rýchla, pružná a efektívna. Máme veľmi veľa úloh pred sebou. Musíme pripraviť a schváliť veľký počet zákonov. Navyše od včerajšieho dňa, keď sa začali alebo začínajú oficiálne rozhovory so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie, v procese harmonizácie práva musíme ešte intenzívnejšie a s väčšou zodpovednosťou pristúpiť k tvorbe právnych predpisov, k legislatívnej práci. Musím konštatovať, že za uplynulý rok, rok a pol, súčasná opozícia Národnej rady Slovenskej republiky dokázala, že je schopná dokonale využiť, presnejšie povedané, zneužiť nedostatky a medzery ustanovení rokovacieho poriadku. Zámerne skomplikuje a sťažuje práce, resp. spomaľuje proces tvorby a schválenia zákonov. Je to premyslená deštruktívna práca na vysokej úrovni. Aj z tohto dôvodu v neposlednom rade treba zmeniť, korigovať rokovací poriadok tak, aby rokovania boli dynamické, aby sme sa vyhli zbytočným a nekonečným deštrukciám a neefektívnemu plytvaniu energiou a časom.

    Nahromadilo sa veľa príčin, aby sme pristúpili k novelizácii rokovacieho poriadku. Uvedené dôvody viedli skupinu poslancov k tomu, že iniciovali úpravu rokovacieho poriadku a vzali na seba nie jednoduchú zodpovednosť skonštruovať racionálnu sústavu jednoznačných a logicky zostrojených ustatanovení, ktoré zaručia efektívnejšiu zákonodarnú prácu ako doteraz.

    Od prvého čítania návrhu zákona v stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a spoločnej správe sa nahromadila celá séria rôznych legislatívnotechnických a vecných pripomienok. V priebehu rokovaní vo výboroch odznelo veľa pripomienok a pozmeňujúcich návrhov. V mene klubu poslancov za SMK vyhlasujem, že budeme podporovať všetky tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vedú k efektívnemu výsledku, k takej právnej norme, ktorá zracionalizuje, urýchli a zlepší legislatívnu prácu. Jedným slovom zabezpečí lepšiu dynamiku činnosti poslancov tohto cteného snemu. Preto podporujeme odporúčania gestorského výboru a rozumné závery skupiny poslancov, ktorá predkladá návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. Sme presvedčení, že nie je zámerom obmedziť práva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale ide o vytvorenie triezvych a racionálnych pravidiel činnosti parlamentu tak, aby práca bola efektívna, úspešná v prospech všetkých občanov tejto republiky. Verím, že toto je naším spoločným cieľom.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, po slovensky Zvolenský alebo vojvoda Zvolenský, na vašom mieste by som...

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán Zvolenský, nechajte si tie svoje duchovné výplody pre niekoho iného. Na vašom mieste by som rozhodne nehovoril o deštruktívnej práci opozície na vysokej úrovni. Ak ide o nejakú deštruktívnu prácu, tak tú odvádza maďarská koalícia na Slovensku, a to deštruovaním samých základov slovenskej štátnosti. Ani jeden váš návrh nesmeroval k posilneniu slovenskej štátnosti, ale iba k jej deštrukcii. Vy potrebujete túto vládu, týchto neschopných ľudí, ktorí sú schopní vládnuť len za vašej pomoci, a vy ich sústavne vydierate. Vy však nevydierate ich, vy vydierate slovenský národ, vy rozkladáte jeho štátnosť všetkými rôznymi spôsobmi či už doma alebo v zahraničí. Vy potrebujete nový rokovací poriadok, aby ste zavreli ústa opozícii, aby ste stihli ešte dostať všetku pôdu na južnom Slovensku, aby ste dostali nové územno-organizačné členenie zárodkami dvoch budúcich autonómnych jednotiek, a na to potrebujete túto neschopnú vládnu koalíciu, vašich prisluhovačov, ktorá nie je schopná samostatne vládnuť bez vašej pomoci. Na vašom mieste by som sa vyjadroval o opozícii slušnejšie. Vy totiž už vo vládnej koalícii, ak títo neschopní ľudia, ktorí ovládli Slovensko, určite nebudete s vašimi deštrukčnými plánmi. O pyrotechnických schopnostiach politikov maďarskej koalície hádam na Slovensku nepochybuje nijaký rozumný človek.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    hlboko nesúhlasím s vaším vyjadrením o deštruktívnej práci opozície a s neefektívnym plytvaním času a energie. V živote som sa v parlamente deštruktívne nesprávala a neplytvala som čas. Veľmi ma mrzí, že keď ste boli vy pán poslanec v opozícii a ste v parlamente už veľmi dlho, tak ste nikdy takýto návrh na zmenu rokovacieho poriadku nedali. Čiže považujem vaše správanie sa koaličných poslancov za účelové, pretože vy ste tento priestor absolútne nevyužili, keď ste boli opozičný poslanec. Nedávali ste v tomto duchu ani pripomienky, keď sa tu platný rokovací poriadok prerokúval. A najskôr by ste sa mali, vážený pán poslanec, pozrieť do vlastných radov. Veď len pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte bolo podaných 17 návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní, už nehovorím o tom, že analýzy hovoria, že väčšina zákonov bola podaná v skrátenom legislatívnom konaní. Tak sa nedivte, že opozícia na takéto správanie sa poukazuje. A veľmi rýchle ste zabudli na to, že bývalá opozícia ústami mnohých svojich ministrov využívala priestor na rozsiahle a dlhé rozpravy a my sme im tento priestor nebrali. Spomeňte si, že pani ministerka Schmögnerová alebo pán minister Harach ako opoziční poslanci nemali nikdy kratšie vystúpenie ako 40 minút. Môžete si to spočítať. Sú o tom dôkazy v tých knižkách, ktoré sú záznamami z rokovaní. Takisto pán poslanec Šimko ako opozičný poslanec veľmi dobre využíval svoj čas a priestor a tiež si môže pozrieť, aké boli jeho vystúpenia, koľko pozmeňujúcich návrhov dával. A my ako koalícia sme nikdy neprišli s takýmto návrhom. Takže z vašej strany je to účelové.

  • Pán poslanec Duka-Zólyomi,

    neriešiteľné situácie v tomto parlamente vznikajú výlučne v dôsledku nechuti koaličných poslancov byť pri rokovaní a byť pri hlasovaní o vládnych návrhoch. Žiadne iné neriešiteľné situácie nevznikajú. Ja mám nafotografované situácie v tejto snemovni, keď sa prerokúval najvážnejší zákon na tento kalendárny rok, a to návrh zákona o štátnom rozpočte. Poslanecká snemovňa bola ako vykradnutá. Na snímke sú traja poslanci koalície a jeden jediný predstaviteľ vlády. Takže kto tu hovorí o neriešiteľných situáciách z dôvodu opozície. Vy tu sami spôsobujete neriešiteľnú situáciu sami sebe, celému štátu a snažíte sa to zvaliť na opozíciu. Neodvolávajte sa na nedostatky zákona, ktoré brzdia legislatívny proces v prospech prijatia Slovenska do Európskej únie. To sú nezmysly. Parlament je na to, aby prerokoval, prediskutoval, aby sa uplatnili kladné aj záporné pripomienky, zvážil ich, odhlasoval a prijal alebo neprijal.

    Čo sa týka skorigovania rokovacieho poriadku preto, aby sa vylúčila deštrukcia pri rokovaní, no tak môj návrh je veľmi jednoduchý. Zakážte vystupovať opozícii, opozičným poslancom. Priamo to dajte do "rokováku". Opoziční poslanci nesmú vystúpiť, a pokiaľ vystúpia viac ako 2 minúty, sú odsúdení na dereš, ak 5 minút, tak španielsku čižmu, a nad 5 minút narazíte ich tu na kôl. Prečo nie? Však to odhlasujte, máte ústavnú väčšinu, a nerozprávajte tu o tom, že treba rokovací poriadok skorigovať, aby sa vylúčila deštrukcia v prospech legislatívneho procesu v záujme prijatia Slovenska do Európskej únie. To sú také smiešne frázy, ktorými môžete tak ohlupovať možno niektorých ľudí na južnom Slovensku, aj to iba takých, ktorí nevedia po slovensky.

  • Pán poslanec Gašparovič vystúpi za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.

  • Vážený pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia,

    pôvodne, keď som uvažoval o vystúpení k tomuto bodu programu, mal som úplne inú predstavu o mojich slovách a aj o úvodnom vstupe do tejto rozpravy.

    Bod programu, ktorý sme mali pred týmto, vstup do Európskej únie, pán spravodajca Šebej označil tak vzletne ako slávnosť nás, nášho parlamentu pri vstupe Slovenska do týchto procesov v rokovaní. Hneď na to predkladáme zákon, ktorý asi s normami Európskej únie v niektorých statiach nebude mať veľa spoločného. Čo ma najviac prekvapilo, bolo vystúpenie predkladateľa pána poslanca Orosza tónom, o ktorom dopredu musel vedieť, že navodí diskusiu, o ktorej som si myslel, že v tomto prípade takto prebiehať nebude. Pán poslanec Orosz vo vystúpení povedal o tom, ako sme sa na ničom nezúčastňovali, ako sme deštruovali, ako nekvalifikovane a s nijakými návrhmi, resp. dôkazmi o tom, keď hovoríme, že tento rokovací poriadok nebude v zmysle parlamentnej demokracie, sme nepredložili.

    Môžem vám povedať, kolegyne, kolegovia, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a pri rokovaniach o týchto problémoch ani koalícia nepredložila žiadne dôkazy o tom, že ona má pravdu. S odbitím nás na naše otázky, keď bude treba, tak vám to povieme. O tom, že sme mali od začiatku výhrady k tejto novele zákona, a o tom, že naše výhrady boli skutočne výhradami, ktoré treba akceptovať, svedčí nakoniec aj to, čo povedal pán predseda Orosz, a to v jednom prípade, resp. nie povedal, ale kde ho chcem upozorniť na jednu vec. Ako predkladateľ na poslednom zasadnutí ústavnoprávneho výboru dal skoro dve strany pozmeňujúcich návrhov k svojmu návrhu, ktorý ako spoluautor predkladá. Čiže kto hovoril o nekvalite alebo o nie dobrej predlohe tejto normy? Sami si to uvedomili. Ale to je v poriadku, ja to akceptujem, len vyčítam pánu predkladateľovi, že takýmto štýlom išiel na nás na opozíciu, ktorá, samozrejme, že mala k niektorým ustanoveniam výhrady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Duka-Zólyomi spomínal, ako dlho tento rokovací poriadok platí a ako dlho sme ho pripravovali. Áno, dlho sme ho pripravovali. Ani opozícia, ani koalícia nemala zrejme záujem na zmene minulého rokovacieho poriadku. A môžem vám povedať, že k zmene došlo práve z iniciatívy poslancov vtedajšej koalície, a to Hnutia za demokratické Slovensko. Keď sme odbúrali jeden z paragrafov, resp. jedno ustanovenie zo starého rokovacieho poriadku, o ktorom sa stále hovorilo, že je Šalgovičov, a to bolo ukončenie rozpravy na základe postavenia sa jedného poslanca, ktorý povedal, už ma to nebaví, skončme rozpravu. Toto nám vtedy vyčítala opozícia a myslím si, že aj oprávnene. My sme pristúpili a do tohto rokovacieho poriadku sme toto nedali. Dnes dochádza k inej situácii, znovu sa navrhuje obmedzenie na vystúpenie opozície, ale z iného pohľadu.

    Vyčítate opozícii, že využívame, pán Duka-Zólyomi dokonca povedal, že zneužívame ako opozícia nedostatky rokovacieho poriadku. Samozrejme, v tomto rokovacom poriadku sa vyskytli niektoré ustanovenia, ktoré sa dali vyložiť alternatívne, a preto došlo vždy k debate a k nezhode. Nemáme nič proti tomu, aby sa odstránili z rokovacieho poriadku takéto ustanovenia, ale nakoniec aj k takýmto ustanoveniam rokovací poriadok zaujímal svoje stanovisko a riešenie záverečnej časti vždy mal. Ale opakujem, súhlasíme, ak by došlo k takýmto problémom, aby sa zmenili. Vyčítate nám najmä to, že vedieme diskusiu, ktorá nie je pre vás zaujímavá. Ale rozoberme si, o ktoré body programov, o aké skutočnosti išlo, kedy rozprava bola dlhšia a podľa vás neprimeraná. Prakticky nikdy nešlo o zákonnú normu. Nikdy nešlo o novelu zákona alebo o zákon. Išlo o úplne iné skutočnosti. Nevylučujem z tohto rokovanie o štátnom rozpočte. Ale k štátnemu rozpočtu to platí a som rád, že aj v tejto novele autori zachovávajú možnosť k štátnemu rozpočtu vyjadriť názory všetkým poslancom bez rozdielu.

    Zoberme si rokovanie tejto schôdze. Začiatok schôdze bol taký, ktorý sa vám nepáčil. Pýtam sa, je to chyba rokovacieho poriadku? Ja si myslím, že vôbec to nie je chyba rokovacieho poriadku, je to chyba zostavenia programu. Čiže ak by sme si vážili a ak by sme dodržiavali ten rokovací poriadok, ktorý je teraz, samozrejme, nie bez chýb, myslím si, že by nikdy nedochádzalo k situáciám, ku ktorým sa staviame aj my niekedy kriticky. Pri zostavovaní programu nič nebránilo tomu, aby sme tie body programu, o ktorých sme dopredu vedeli, že budú kontradiktórne, jednoducho budú v diskusii navádzať mnoho, mnoho prihlášok a vyjadrenia svojich názorov, mohli sme dať na koniec rokovania a koho by to bolo zaujímalo, ten by tu bol sedel, koho nie, nebol by tu. Čiže zákony, normy zákonov, pozmeňujúce návrhy, ktoré sa k nim dávajú, by boli prešli tak, ako prechádzajú v týchto dňoch. Zaznamenali ste nejaké prieťahy, pokiaľ rokujeme o konkrétnych normách novelizácie niektorého zákona v týchto dňoch? Ja nie. Ja si myslím, že diskusia bola bez akýchkoľvek problémov. Čiže v tomto vidím, v zostavení programu a na druhej strane, samozrejme, aj pri vedení schôdzí Národnej rady je mnoho problémov, ktoré by nemuseli byť, ak by schôdza bola vedená inak.

    Pán Duka-Zólyomi spomenul ešte aj to, že Ústavný súd rozhodol v niečom a že toto tiež viedlo k tomu, že rokovací poriadok je zlý a že ho treba zmeniť. Pán poslanec, vy dobre viete, o čo išlo a že v tom smere rokovací poriadok bol zmenený. Ústavný súd vyčítal, že tu boli vyšetrovacie komisie a podľa ústavy Národná rada nemôže mať komisie, môže mať len výbory. Čiže sa to zmenilo.

    Takže sú tu otázky, o ktorých môžeme hovoriť. Ak by som sa vrátil teraz k rokovaciemu poriadku, k predlohe tlače 336, tak musím konštatovať, že z hľadiska legislatívneho ide o viac ako 40 zmien a doplnkov. Podľa článku 11 bod 20 legislatívnych pravidiel by už mal nasledovať prakticky nový zákon, čiže nový rokovací poriadok Národnej rady, a nie takto zlepený. Ide o tri, povedal by som, skupiny návrhov, ktoré pán poslanec Orosz predniesol. Dovoľte mi, aby som prešiel teda k jednotlivým článkom, tak ako sú v zákone, a k jednotlivým paragrafom, ako nám ich predkladajú naši kolegovia poslanci.

    Tento zákon má veľmi veľa gramatických aj štylistických nedostatkov. V § 17 ods. 2 sa hovorí, že sa na konci pripája veta: "Návrh zákona nemôže prerokovať na takejto schôdzi, ak nebola dodržaná 15-dňová lehota ustanovená v § 2." Myslím si, že zostava, gramaticky táto veta nie je dobrá. Tam by skôr malo ísť k prehodeniu niektorých slov, ale nejdem to tu teraz hovoriť, aby som nezdržoval. V § 22 druhá veta znie: "Ak predseda Národnej rady nerozhodne inak, schôdza Národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 10.00 hodine. Počas ďalších dní schôdzí Národnej rady sa rokovanie začína" a tak ďalej. Myslím si, že tam musíme dať počas ďalších rokovacích dní, pretože v Národnej rade sú aj nie rokovacie dni, keď sa môže niečo konať. V § 23 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety (§ 23 hovorí o riadení schôdze Národnej rady): "Ak ani na ďalší rokovací deň do jednej hodiny od určeného začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci ukončí schôdzu. Predseda Národnej rady navrhne" - tu je neprerokovaný - "navrhne neprerokované body programu schôdze na program" by malo byť, nie do programu. Ale o čo mi ide. Ja si myslím, že program sa nemôže prerokovať, ale môžu sa prerokovať body programu, že by to tam gramaticky nesedelo.

    Zaujímavý je však § 24 ods. 1, kde sa za druhú vetu vkladá nová tretia, štvrtá a piata veta, ktoré znejú: "Na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu," myslím si, že na program "môže zaradiť všeobecná politická rozprava." Súčasťou návrhov môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy. V takomto prípade sa postupuje podľa § 29a, to je nový paragraf, o ktorom ešte budeme hovoriť. Prečo som toto povedal? Pokiaľ ide o všeobecnú politickú rozpravu, tam ide k časovému limitu. Myslím si, že ťažko tu dať časový limit. Ak by všetci poslanci chceli v tejto rozprave vystúpiť a niekedy môže ísť o veľmi dôležité politické otázky, napríklad o otázky, ktoré sme prerokúvali dnes, o vstupe do Európskej únie. Obmedziť tam lehotu by nebolo dobré. Skôr si myslím, že takýto bod programu by sa mohol dať ako posledný bod programu, kde by nezáležalo na tom, presne nieže nezáležalo, ale kde by nemohlo dôjsť k tomu, že sa bude blokovať prerokúvanie jednotlivých návrhov na zmeny alebo nové zákony, ktoré by sme mali prerokovať.

    V § 26 ods. 5, ktorý hovorí o začatí rokovania, sa pripájajú vety: "Ak je navrhovateľom skupina poslancov, je vzatie návrhu späť účinné, len ak o to žiada nadpolovičná väčšina členov tejto skupiny. Vláda môže svoj návrh vziať späť len na základe platného uznesenia." Tak najskôr by som k tomu platnému uzneseniu. Môže byť aj na základe neplatného? Myslím si, že nemôže. Keď je neplatné uznesenie, tak ho nemôže sem ani dať. Ale pán predkladateľ mi hovorí, že v spoločnej správe je to už opravené, takže chcel som na to len upozorniť. Lenže nemyslím si, že by bolo v súlade s ústavou, ak poslanec, ktorý zoberie späť návrh, jeden z tých 15, ktorí sú povinní, že by celý návrh mal byť neplatný. Dochádza k situácii, že poslanci, keď zbierajú podpisy na zmenu v rámci predkladania návrhov noviel zákonov, sú si vedomí, že stačí 15 poslancov. Napríklad zoberme si náš klub. Nás je 43, chcem dať zmenu v rámci rozpravy, podpíše mi 15 poslancov. Samozrejme, môže sa stať, že z nejakých dôvodov jeden potom povie, že odstupuje a teraz by tento návrh neplatil, hoci ďalších 15 poslancov v našom klube by to podpísalo a sú za môj návrh, ktorý predkladám. Preto si myslím, že tu by to malo byť doplnené tým, že ak je iný poslanec, ktorý namiesto neho bude predkladateľom tohto návrhu, tak by to malo platiť, ale nie zrušiť takýto pozmeňujúci, doplňujúci návrh tým, že nie je predložený v zmysle zákona. Ale myslím si, že je porušená ústava, pokiaľ ide o prejav vôle poslanca.

    V § 7 ods. 3 sa píše: "Strata poradia rečníka znamená, že rečník môže vystúpiť v rozprave len ako posledný," tu nemusí byť len. "Ak viacerí rečníci stratia poradie, môžu vystúpiť až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v poradí, v akom toto poradie stratili. Ak rečník opakovane stratí poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave." Prosím, súhlasím, často sa to dá zneužiť, že niekto naschvál stratí niekoľkokrát poradie, ale zoberme do úvahy, že niekto stratí poradie preto, že plní určité povinnosti, ktoré mu vyplývajú aj z postavenia poslanca a možno aj z rokovacieho poriadku, že v tom čase napríklad je na stretnutí s predsedom Národnej rady pri prijatí zahraničnej delegácie alebo povedzme, že sedí aj vo výbore a vo vzťahu k tomu zákonu sa v niektorom výbore práve niečo prerokúva. Čiže kto oprávnene, nemyslím špekulatívne, ale kto oprávnene vykonáva inú činnosť vyplývajúcu mu z funkcie a z poverenia Národnej rady, nemal by stratiť absolútne možnosť vystúpiť s tým, s čím vystúpiť chce. Čiže toto sú niektoré návrhy k týmto ustanoveniam.

    V § 29a, myslím si, že tento § 29a je takým najvážnejším, ktorý v rámci tohto rokovacieho poriadku má zmeniť postavenie poslanca zastupujúceho svojho voliča. V tomto paragrafe sa hovorí, že Národná rada sa nemôže uzniesť na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. Myslíme si, že dva poslanecké kluby celkom pri takejto dôležitej zmene nevyjadrujú názor Národnej rady, že by to malo byť aspoň dve tretiny poslancov poslancov. "Na dĺžku času na rozpravu k prerokovanému bodu programu takýto návrh sa môže predložiť len do otvorenia rozpravy. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín, pokiaľ," tam hádam by mohlo byť "ak", "ide o všeobecnú politickú rozpravu, dve hodiny". K tomu som hovoril. Panie poslankyne, páni poslanci, 12 hodín. Pán predkladateľ povedal, že je to fakultatívne, súhlasím, že to nemusí byť 12 hodín, ale zoberme si náš parlament a postavenie opozície, koalície v súčasnosti. Viem si predstaviť, že asi väčší časový limit ako 12 hodín by nebol. 43 poslancov klubu Hnutia za demokratické Slovensko pri takomto rozdelení by dostalo na každého poslanca niečo vyše 3 minúty. Určiť poradie, kto bude vystupovať, podľa tohto má predseda klubu. Páni poslanci, myslíte si, že je to v súlade s ústavou, aby mne predseda klubu povedal, že ty dnes nebudeš vystupovať, že bude vystupovať druhý? Ja si myslím, že nie. Mňa voliči neposlali do Národnej rady preto, aby som sedel na stoličke a ukazoval sa pred televíznymi kamerami, že tu sedím. Pretože je tu možnosť, ktorú dáva toto ustanovenie, že ak nebudem môcť prehovoriť, môžem dať takýto návrh písomne. Páni poslanci, poslankyne, opäť si myslím, že písomné zdôvodnenie a predloženie a zdôvodnenie ústne je o niečom inom. Myslím si, že v tom si nebudeme vôbec odporovať.

    Ďalej tu ide o otázku započítania niektorých funkcionárov, ich vystúpení do tohto časového limitu. Som si vedomý jedného, že predseda Národnej rady je ten, ktorý organizuje život Národnej rady, organizuje vôbec program pre prácu poslancov v Národnej rade. Čiže môže dôjsť k situácii, že predseda Národnej rady, a v tomto prípade si myslím, že aj podpredsedovia aj predsedajúci, keď vedie schôdzu, má mnoho dôvodov, aby vstúpil do rokovania. Ale ak som predsedom Národnej rady a som predsedom politickej strany, ktorá v parlamente má svoj klub, a budem vystupovať ako predseda Národnej rady, ale budem zasahovať do obsahu a podstaty tejto rozpravy, ktorú vediem, a toto sa nemá tomuto klubu počítať, no tak si myslím, že je tu jednoznačná diskriminácia vo vzťahu k ostatným klubom. Čiže sú to otázky a problémy, ktoré treba riešiť.

    Na zasadnutí ústavnoprávneho výboru nám kolegovia prezentovali, že je mnoho rokovacích poriadkov, kde také niečo rokovací poriadok pripúšťa. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že do § 29 naši predkladatelia prevzali časť z maďarského rokovacieho poriadku a časť z poľského rokovacieho poriadku. Mohol by som čítať mnoho ďalších rokovacích poriadkov, samozrejme, nebudem, ak budú predkladatelia v rozprave niektoré čítať z čoho, tak vystúpime aj my s našimi poznatkami. Mohol by som veľa citovať, kde niečo takéto nie je, kde poslanec vždy dostane slovo, samozrejme, možno v určitom procesnom poradí, tak ako to tieto poriadky uvádzajú, ale môže vystúpiť. Nebráňme poslancovi, ktorého občan zvolil a ide do Národnej rady, aby sa mohol v mene neho prezentovať so záujmami svojich voličov.

    Pokiaľ ešte ide o vzatie späť, tam som zabudol jednu poznámku, ktorú mám napísanú, že návrh môže vziať späť napríklad predkladateľ vládneho návrhu po prerokovaní. S kým bude rokovať Národná rada? S ministrom ako navrhovateľom alebo s predsedom vlády, zavolá si ho? Alebo bude rokovať s vládou? Tam si myslím, že to nie je jednoznačné a jasné. To je veľký problém. Budeme čakať deň, dva, kým si vláda zmyslí, že ozaj tento návrh zoberieme späť? Veď to bude nelogické predĺženie rokovania Národnej rady.

    V tom istom paragrafe v bode 5 sa hovorí, že podrobnejšie pravidlá rokovania pri určení dĺžky času na rozpravu môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje v pochybnostiach o postupe... Pán predkladateľ hovorí, že sa to vypúšťa v spoločnej správe. Ja nerokujem o spoločnej správe, ja hovorím o zákone, ktorý mám v rukách, ktorý som dostal ako poslanec Národnej rady. A to, že je to v spoločnej správe, neznamená, že to bude schválené pani poslankyne. Ja si dovolím vás na to upozorniť, aby ste to neschválili, a preto vám chcem povedať, že podrobnejšie pravidlá... O aké pravidlá môže ísť a dohodnúť ich majú predsedovia klubov? Veď na to je predsa zákon. Nemôže predseda klubu s druhým predsedom klubu dohodnúť nejaké pravidlá. Takže upozorňujem preto, ak by ste chceli hlasovať podľa spoločnej správy, nevypustiť, tak radšej tak, ako predkladá spoločná správa. Takže neberte mi moje právo vám povedať môj názor a informovať vás o tom, o čom si myslím, že nie je dobré.

    V § 34 sa pripája veta: "Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu." No v tomto rokovacom poriadku máme dve minúty. Ja si myslím, že niekedy dve minúty nestačia. Ak si pamätáte, aj pri schvaľovaní programu dokonca aj dvakrát, trikrát sa niekto prihlási, aby mohol naplniť ten svoj návrh. Myslím si, že toto skracovať netreba, tým sa čas nepredlžuje.

    Pokiaľ ide o hlasovanie, v § 36 ods. 1 na konci sa pripája veta: "Hlasovanie sa spravidla ukončí bezprostredne po skončení rozpravy po prípadnej porade poslaneckých klubov, ak Národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. Národná rada sa môže uzniesť bez rozpravy, že hlasovanie o všetkých návrhoch, v ktorých sa skončí počas rokovacieho dňa rozprava, o súvisiacich návrhoch s výnimkou procedurálnych návrhov, o ktorých sa hlasuje ihneď, sa uskutoční počas poslednej hodiny rokovacieho dňa." Čo ak je hodina málo? Potom čo, nebudeme ďalej rokovať? Ak je hodina málo alebo ak tá hodina z určitých dôvodov ani nemusí byť, môže ukončiť rokovanie schôdze Národnej rady predsedajúci a predseda z iných dôvodov. Čiže nemyslím si, že je to tak jednoznačne povedané a že je to správne.

    V § 38: "O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu," takto citujem to vaše ustanovenie Národnej rady, "nechá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. Predsedajúci nechá o procedurálnom návrhu v takomto prípade opäť hlasovať", tam stačí, keď bude hlasovať, "keď bude Národná rada schopná sa uznášať". No neviem, ako bude predsedajúci vedieť, že to má zrejmú podporu alebo nemá zrejmú podporu. To bude nejaká jeho úvaha, o ktorej poslanci môžu pochybovať.

    V § 49 ods. 1 sa za slovo "zvoláva" vkladajú slová "spravidla počas rokovania rokovacích dní". Tam ide aj o schôdze výborov. Neviem predstaviť, že by výbor bol stále, povedzme, bez predsedu. To sa môže stať. Rokovania výboru môžu byť podľa tohto aj v čase zasadania Národnej rady.

    V § 52 ods. 4, mám tu poznámku, kde sa hovorí, že ak tento zákon neustanovuje inak, sa nahradzujú slovami "s výnimkou prípadov ustanovených ústavou, ak je na platné uznesenie potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov". A na konci sa pripája veta, to je § 52 ods. 3a, myslím si, že to by bolo dobré dať do normálneho bodu. Alebo v tom istom paragrafe posledná veta, ktorá sa vkladá: "V takýchto prípadoch je na schválenie uznesenia výboru potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru." To je možné takto podmieniť?

  • Hlasy v sále.

  • Ale tu to tak nie je napísané.

    Je tu, panie poslankyne, páni poslanci, veľa ďalších výhrad, ktoré by som mohol čítať ďalej, nečítal som tie gramatické, ktoré tu sú. Chcem povedať len jedno. Ani jednu z týchto výhrad, ktoré tu mám, nebudem dávať a nebude dávať zrejme ani náš poslanecký klub na pozmeňujúce návrhy. Ak to chcete upraviť podľa týchto našich pripomienok, ktoré si myslím, že sú opodstatnené, je to v poriadku, upravte si, môžete prevziať niektoré návrhy, ale my ich podávať nebudeme, pretože vieme, že toto by bolo zase len predĺženie rokovania tohto bodu programu, pretože aj tak by ste ich neschválili.

    Ešte jednu takú zaujímavú poznámku. V § 82 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: "Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch," takže chýba to, čo som povedal "potrebný počet poslancov". K tomu by sme ozaj mali zaujať stanovisko, či to môže chýbať.

    Vrátim sa už k tomu poslednému, čo spomínal pán predkladateľ Orosz, pokiaľ ide o možnosť pri prerokúvaní zákonov, resp. noviel zákonov, ktorými sa mení a dopĺňa iný zákon, kde v § 94 ods. 2 ste dali nové znenie: "Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí." No viete, kolegyne, kolegovia, bola veľká diskusia a môžem povedať, že ešte väčšia zo strany súčasnej koalície, ktorá trvala na tom, aby sme toto do rokovacieho poriadku dali, bolo to najmä z prostredia poslancov SDĽ, kde vtedy zastupoval pán Ftáčnik, nepripustiť, aby sa novelou jedného zákona dalo novelizovať 10, 12 zákonov. A ja si myslím, že to bolo dobré, že sme sem dali a sme to vtedy aj podporili. Ja si dovolím tvrdiť, že pri tomto môže vzniknúť chaos, pretože jednou novelou meniť niekoľko noviel, viem, že sa to týka konkrétne štátneho rozpočtu, ale o to je to dôležitejšie a o to to bude pedantnejší ten štátny rozpočet, pokiaľ bude vzťah k iným zákonným normám. Ja by som toto sem nedal. Myslím si, že to aj v Európskej únii, nieže si myslím, ja som bol pritom, keď to veľmi pozitívne hodnotili.

    Páni poslanci, ešte by som mal niekoľko pripomienok k tomu, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Viete si predstaviť, ak budete naháňať, tak ako ste naháňali, dáte to ministrovi a ten dokáže účinnosť urobiť zo dňa na deň, čo sa tu stane?

    Pokiaľ ide o hlasovanie, o časomieru, to je jeden z veľkých problémov. Po prvé, tento zákon nespĺňa ani procedurálne tie podmienky, pretože nehovorí o financiách. Financie tu budú veľké a my sme v štátnom rozpočte na tento rok financie na toto nedostali. My budeme musieť meniť - spýtajte sa technikov - tieto tabule, ja som bol pri tom, keď sa tabule montovali, ony nie sú zastarané, budú musieť mať nové programy, a to bude stáť niekoľko miliónov. Takže aj toto, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, je absolútny nezmysel, to sa nebude dať. Narobíte problémy kancelárii, narobí si predseda parlamentu sám problémy a, samozrejme, že my budeme potom protestovať. Vyhnite sa, prosím vás, takýmto unáhleným rozhodnutiam.

    A nakoniec, ak už sa vám ozaj podarí tento návrh takto prijať, tak potom bude potrebné, aby pán predseda mal splnomocnenie, aby po doplnení vyšiel nový zákon v úplnom znení, lebo bez toho bude v Národnej rade skutočne pri rokovaní chaos.

    Ďakujem pekne, panie poslankyne, páni poslanci. Opäť opakujem, tieto pripomienky nedávam ako pozmeňujúce návrhy, pretože nechcem, aby tu bola bohvieaká diskusia. Pokiaľ predkladatelia budú predkladať svoje návrhy tým, že je to aj inde v iných parlamentoch, tak si vám dovolím tvrdiť, že moji kolegovia, ktorí vystúpia, tiež upozornia potom na tie parlamenty, kde takéto niečo nie je prípustné.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlási desať pánov poslancov. Pani poslankyňa Aibeková je ako prvá.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Gašparovič veľmi správne zaregoval v úvodných slovách na pána predkladateľa. Pán poslanec Orosz, naozaj je absolútne neobvyklé a v tomto parlamente som za roky pôsobenia nepočula, aby predkladateľ ešte v úvodnom slove degradoval opozíciu na nejaký plevel parlamentu. Vy ste to, bohužiaľ, urobili inými slovami, ale urobili. To nie je znakom štábnej kultúry.

    Keď porovnávam tento váš návrh s tým pôvodným, keď sa prerokúval rokovací poriadok, zásadný rozdiel je v tom, že vtedy sa na ňom zúčastnila opozícia, že pán poslanec Ftáčnik, dnes minister školstva, bol jeden z predkladateľov tejto novely. Vy teraz absolútne obchádzate opozíciu a naozaj vlastnú neschopnosť v parlamente chcete nahradiť touto novelou. Taká logika, pán poslanec, aká je v tomto vašom návrhu, zachovávate desaťminútové skrátenie vystúpenia poslanca, čo je v poriadku, ale zároveň tu dávate ďalší trest. To znamená, že na jednej strane desať minút a na druhej celý klub len dve hodiny. Kde je tu, prosím vás pekne, logika? Ak mám právo desať minút vystúpiť, tak mi ho potom neberte, pretože už desať minút je isté obmedzenie. Ale v poriadku. Voči tomu sa nedá namietať, že naozaj sú situácie, keď tých desať minút by malo stačiť. Takže zamyslite sa trochu nad toutou vašou logikou aj nad spôsobom, ako ste podali vysvetlenie. Ako chcete získať opozíciu, ako to včera pri rokovaní o veľmi závažnom bode, o zahraničnej politike a mieste parlamentu v nej, keď tu došlo k istým návrhom na spoluprácu s opozíciou, keď vy po pár hodinách toto všetko negujete a začínate urážkami na stranu opozície?

  • Dovolím si vysloviť súhlas so všetkými výhradami, ktoré tu predniesol pán poslanec Gašparovič, a chcela by som sa zastaviť pri niektorých, o ktorých hovoril. V prvom rade skutočne pokladám za absolútne nedôstojné, aby sa v parlamente predkladala novela zákona s takými vážnymi štylistickými nedostatkami. Pán poslanec Gašparovič spomenul iba niektoré. Ale ak si niekto dá námahu a prezrie si ten predložený návrh, tak tam zistí veľké množstvo. Myslím si, že parlament by mal mať takú ctižiadosť, aby sa tu aj zo štylistickej stránky predkladali veľmi dobré veci.

    Taktiež by som chcela protestovať proti tomu, že sa predkladá tento návrh preto, že opozícia zneužíva nedostatky v rokovacom poriadku. To je celkom samozrejmé. Dokonca sme svedkami aj toho, že občania využívajú legislatívne medzery v zákonoch a podľa toho sa riadia. Opozícia má takéto právo. Ale, samozrejme, sme za to, aby sa vyčistili tie nedostatky, ale kategoricky namietame proti tomu, aby sa opozícii bralo právo vystúpiť. Každý poslanec, ktorý je v parlamente, bol volený určitou skupinou občanov. A teraz sa mu odoberie slovo.

    Ja si teda kladiem otázku, na ktorú by mi mali predkladatelia odpovedať, že ak táto predkladaná novela urobí z poslancov štatistov, a ona skutočne urobí z tých poslancov štatistov, pretože demokratické právo aj ústavné právo poslanca je, aby sa na pôde parlamentu mohol vyjadriť k čomukoľvek a kedykoľvek, čiže ak urobia z niektorých poslancov štatistov, načo tí poslanci vlastne majú sedieť v pléne Národnej rady. Veď to je jeho základná povinnosť, aby tu počúval a aby vyjadroval svoj názor.

    Nepáči sa mi hlavne to skrátenie politickej rozpravy.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Rozvíjam myšlienku pána poslanca Gašparoviča, kde najmä treba upozorniť na to, aký duch ovládal vznik minulého rokovacieho poriadku a aký ovláda teraz. Pri tom prvom bola snaha, ktorú akceptovala aj vtedajšia koalícia, že sa rozšíria práva, diskusné práva opozície. Terajší duch tejto novely je duch obmedzenia práv opozície. Môžete akokoľvek kvetnato nazývať vašu snahu o racionalitu postupu, práca v parlamente je predovšetkým práca diskusná. To nie je nedôstojný postup, to je správny postup. A dokonca teraz, keď zavádzate do návrhu strihanie metra z obidvoch strán, to znamená aj obmedzenie individuálneho času poslanca, aj obmedzenie strany, ktorá v tejto diskusii vystupuje, je jednoducho nezodpovedný postup. Odmietame ho a vás upozorňujeme, že nebude to tak dlho, keď budete odkázaní na to, aby ste mali diskusný priestor ako opozícia. A potom vaše kvílenie bude prinajmenšom absolútne nezodpovedné. Lebo teraz úplne tvrdo valcujete opozíciu. Nie naša Veľká Idka, váš valec valcuje všetky podmienky, aby sa z parlamentu urobila len prikyvovacia mašinéria. To je ten postup, ktorým idete.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Je zaujímavé, že koalícia sa nesnaží na našu kritiku odpovedať obhajobou svojich krokov, ale obmedzením a umlčaním opozície. Zjavne tejto koalícii prekáža, že opozícia dokáže argumentovať a poukazovať na jej chyby. Chcem upozorniť vás dámy a páni z koalície, že tak ako zakážete vystupovať nám v budúcnosti, keď budete v opozícii, nebudete môcť vystupovať ani vy. Čo iné môže robiť opozícia, keď jej v Národnej rade zoberiete možnosť diskutovať? Som presvedčený, že ani tieto vaše opatrenia nás neumlčia a nájdeme si nakoniec cestičku, ako budeme poukazovať na vaše chyby. Ako opozícia sa nebudeme pasívne pozerať na to, čo tu robíte. Páni predkladatelia, ste presvedčení, že ste jasne definovali normy, aby ste vylúčili neriešiteľné situácie v parlamente? Myslíte si, že zlepšíte činnosť parlamentu takýmito opatreniami? Ja som presvedčený, že nie. Musíte si spraviť predovšetkým poriadok vo vlastných radoch. Nesnažte sa dirigovať a riadiť opozíciu. Vypomstí sa vám to.

  • Pán poslanec Gašparovič sa nezmienil vo svojom vystúpení o faktickom dôvode, prečo sa tu táto novela predkladá. A som veľmi rád, že neformálne kuloárovo to tu povedal pred viacerými poslancami pán poslanec Roman Kováč, aj keď neviem teda, či to povedal za seba, za Demokratickú úniu alebo za SDKÚ, alebo v čom momentálne sa nachádza, a to, že táto novela sa predkladá preto, lebo treba eliminovať fundovanosť opozičných poslancov, voči ktorým poslanci koalície sú v nevýhode. Takže ak takýmto spôsobom pán doktor Kováč diagnostikoval váš vzťah, tak je to v poriadku, ale nezaťahujte do toho opozičných poslancov za to, že sú fundovaní, zatiaľ čo koaliční sú nefundovaní.

    Za rozpravu, ktorá prebieha v Národnej rade, opäť ste na vine vy koaliční poslanci, pretože za celé predchádzajúce roky v Národnej rade vždy bol zaradený samostatný bod programu verejná rozprava k aktuálnym politickým a spoločenským otázkam. Tento bod vždy na schôdzi Národnej rady bol zaradený na záver a v rámci tohto bodu ktorýkoľvek poslanec sa mohol prihlásiť s ľubovoľnou tematikou a povedať v plnej dĺžke svoje vystúpenia. Tí, ktorí sedia v parlamente dlhší čas, pamätajú si na to. Ja som sedel vždy pozorne hore a vypočul som si až do posledného poslanca všetky vystúpenia, pretože ma tieto vystúpenia zaujímali. Vás vystúpenia a názory opozície nezaujímajú. Z toho vyplýva vaša obmedzenosť prístupu k tejto problematike.

    Čo sa týka Strany maďarskej koalície, pán Béla Bugár na poslednom rokovaní, ktoré viedol, robil tu z celého pléna hlupákov, keď odmietal uznať prezentáciu za formu zistenia počtu prítomných poslancov. Takže aj to tam premietnite do rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gašparovič sa vyjadroval k § 27 ods. 3. Nemôžem s tým súhlasiť. Ja sa pozerám na to tak. Otázka straty poradia. Poslanec, ktorý sa prihlási do rozpravy, myslím si, že vo vlastnom záujme by mal byť a zdržiavať sa v rokovacej miestnosti. Nevidím nič dôležitejšie, ako keď poslanec má byť prítomný na rokovaní. Takže neobstoja takéto výhovorky, že niekde sa môže zúčastňovať na iných rokovaniach. Myslím si, že vo vlastnom záujme, keď chce vystúpiť, potom v opačnom prípade nemá sa hlásiť do rozpravy. To je môj názor k tomu.

    Pokiaľ ide o ďalší problém 15 podpisov. Keď už ten, kto zbiera podpisy, dopredu predpokladá, že niekto môže stiahnuť podpis z tohto návrhu, ja si myslím, že nie je žiadny problém poistiť sa a dať tam o tie tri, štyri podpisy navyše.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek.

    Prosím, pán poslanec Cuper, nemajte poznámky na vystupujúcich pánov poslancov.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na slová pána poslanca Gašparoviča by som chcel povedať. Vážení páni, na jednej strane sa predkladá tomuto parlamentu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kde podľa predkladateľov chcete, náročky hovorím slovo chcete, aby sa zvýšila informovanosť občana, na druhej strane predkladáte nový rokovací poriadok, kde drastickým spôsosobom okliešťujete informovanie občana práve o názory opozície. Filozofia každého rokovacieho poriadku musí byť taká, aby sa zvýšila informovanosť občana z hľadiska všetkých názorových skupín v parlamente, a teda nielen podľa akéhosi politického kľúča, o ktorom hovorí tento rokovací poriadok. Považujem to skutočne za scestné. Návrh tohto rokovacieho poriadku bráni prezentovať poslancovi svoj názor, nikto ho nemá právo poslancovi brať ani ho hodnotiť, len občan vo voľbách. Ten predpokladám, že zhodnotí svojím hlasom, kto zastupuje jeho záujmy a v nasledujúcich voľbách to bude prezentovať. Rokovací poriadok nemôže brať právo občana na informovanie, čo tento rokovací poriadok robí, v prípade, že ho prijmete. Páni predkladatelia, podľa môjho názoru sledujete jeden jediný zámer umlčať opozíciu, aby nemohla zo svojho pohľadu informovať o vašom skvelom vládnutí, skutočne, o vašom skvelom vedení tohto štátu. No a keby som chcel byť ešte "tvrdší", tak skutočne na základe tohto rokovacieho poriadku, ktorý chcete prijať, zrušte voľby. To bude oveľa jednoduchšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som predkladateľovi podotknúť len jednu vec. Vážený pán kolega, nebudujte si kariéru na ponižovaní druhého. Tak si nikdy nevybudujete cestu k tomu, aby ste boli úspešný, pretože veľmi rýchlo vám prídu na podvody. Ak stanovujete desaťminútový limit, tak vám poviem, pri koalícii ho môžete úplne pokojne zrušiť, lebo vaša koaličná zmluva hovorí vlastne o tom, že nemôžete dať žiadny pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý dopredu dohodnete mimo, teda v koaličnej rade. Strácate vlastne ducha parlamentarizmu ako kontrolného orgánu na výkon exekutívy. Veľakrát ste nám vy dávali práve naopak príklad z Českej republiky. A ja vám poviem, že teraz sa tam pozrite, dodnes nie je prijatý rozpočet v parlamente, ale stále im to neprekáža, aby si kontrolovali vládu, aby vláda robila v záujme občanov, ktorí nás volili. Pán kolega, takže desať minút pre vašich pánov poslancov neviem, či by ste to nakoniec pre koalíciu nemohli znížiť aj na dve, tri minúty. Aj to by bolo dosť. Pretože doteraz v tejto sieni tu veľa z nich ani nesedelo. Až keď zaznel zvonec, ktorým musíte odzvoniť hlasovanie štvrťhodinu predtým. A hovoriť o tom, či tu niekto má byť prítomný alebo nie, potom nemáte robiť chaos v programe. Máte ísť bod po bode tak, aby si poslanci mohli pripraviť aj svoj pracovný čas na to, aby mohli vystúpiť. Nebudem hovoriť napríklad o európskej integrácii, ktorú ste si naplánovali, tak ako ste si ju naplánovali, hoci mala byť ešte minulý týždeň.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Gašparovič vyjadril nesúhlas s názorom pána predkladateľa Orosza, že opozícia je deštruktívna. Ja si takisto myslím, že deštruktívni nie sme my, ale poslanci vládnej koalície, ktorí neustále po schválení programu predraďujú také body do programu, ktoré neriešia problémy spoločnosti, ale naopak, také návrhy, ktoré spoločnosť traumatizujú, pretože kriminalizujú poslancov opozície. Alebo také návrhy, ktoré sú urýchlene dodané, pretože ich práve prerokovala vláda, v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré si poslanci nemohli ani naštudovať. Alebo také návrhy, ktoré vôbec nie sú veľmi dôležité, mohli by počkať, ako napríklad pamätné dni. Je mi ľúto, že pri takom dôležitom bode programu tu sedelo iba zopár poslancov vládnej koalície a v konečnom dôsledku si ale sami sebe, nielen opozícii, schvália ďalšie predĺženie rokovania aj po 19.00 hodine, keď sa začínajú spravidla kultúrne podujatia, ale zrejme žiadna potreba umenia pre poslancov vládnej koalície nie je žiaduca. Čím väčší robot, tým lepšie.

    Tiež si chcete odsúhlasiť, a nielen opozícia, ale sami sebe, nemožnosť svojho vystúpenia, pretože bude o ňom rozhodovať predseda vášho klubu. Ako sa potom budete zodpovedať svojim voličom, ak toto schválite? Ako sa im pozriete do očí, keď si sami sebe chcete odobrať právo ich zastupovať? Čo tu chcete zaviesť, páni kolegovia, do tohto parlamentu? Kde je tu tretí pilier - zákonodarný - v tomto štáte? O čom bude vôbec potom tento parlament?

  • Ďakujem.

    Súhlasím s poslancom Gašparovičom, že zdôvodnenie predkladateľov nie je ani správne, ani odborné. Povedzme si pravdu. Hlavným dôvodom je odobrať možnosť poslancom vyjadrovať sa k predkladaným návrhom zákonov. Návrh, aby predseda klubu určoval, kto a kedy má vystúpiť a v akom poradí, je predsa smiešny a je dokonca v rozpore s ústavou. Predsa poslanci Národnej rady tu zastupujú občanov Slovenskej republiky, ktorí ich volili. Nie sú to bábky a nie sú to nesvojprávne osoby. Tvrdenie, že máme veľmi veľa úloh pred sebou, ktoré je potrebné splniť pre predvstupové práce do Európskej únie, je predsa neopodstatnené. Veď hlavným dôvodom je skutočne len jedna jediná vec, aby sme skrátili časy vystupovania poslancov alebo odobrali túto možnosť. Jednoznačne to potvrdzuje i znenie § 22, v ktorom je zakomponovaná nová úprava času vystupovania tak poslancom pri hlavnom výstupe, ako aj v skrátených časoch pri prihlasovaní sa do poznámky. Mali by ste si uvedomiť, že každý zákon sa pripravuje nie pre jedno volebné obdobie, pre tú-ktorú vládu. Rokovací poriadok sa pripravuje na dlhšie obdobie a som presvedčená, že mal by platiť tak pre jedno vládne zoskupenie, ako i pre druhé vládne zoskupenie. Ináč je to nekvalitný materiál, ktorý nemá v tomto parlamente čo hľadať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, podľa dohody budeme teraz hlasovať o prerokovanom bode programu - úlohy Národnej rady v súvislosti s integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Prosil by som teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvoľnil miesto pre spravodajcu Františka Šebeja, aby uvádzal jednotlivé hlasovania najskôr o pozmeňujúcich návrhoch k uzneseniu, ktoré predložil výbor pre európsku integráciu, v poradí, tak ako boli podané.

    Pán navrhovateľ, pán poslanec Orosz, ideme hlasovať teraz o návrhu uznesenia.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu uznesenia.

    Pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Budeme hlasovať v poradí, v akom boli pozmeňujúce návrhy k uzneseniu Národnej rady podané. Prvú sériu pozmeňujúcích návrhov podal pán poslanec Kalman. Ja som navrhol Národnej rade vo svojom vystúpení prijať jeho návrhy v časti D. Navrhujem teda, aby sme hlasovali oddelene o tých pozmeňujúcich návrhoch, ak pán poslanec Kalman súhlasí. Pán poslanec Kalman navrhuje v časti A upraviť bod 1 tak, že: "Národná rada konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra 1999 v Helsinkách o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja" a teraz tam navrhuje vsunúť "zmeny prístupu Európskej únie k jej rozšíreniu a tiež zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí". Ja som navrhol neprijať túto zmenu, ale nech sa páči, Národná rada rozhodne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca, neinformujte o vašom subjektívnom názore o podanom návrhu uznesenia. Snemovňa sa rozhoduje slobodne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Uveďte ďalší návrh.

  • Ďalej pán poslanec Kalman navrhol v bode D zmeniť periodicitu predkladania pravidelných správ raz ročne na polročne v tomto znení: "Bod D - Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby po prvé polročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií a implementácii prijatých zákonov pre vstup do Európskej únie." Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Myslím si, že o týchto dvoch bodoch by sme mohli hlasovať spoločne, ak pán predkladateľ súhlasí. V časti D doplniť body 4 a 5 - "Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby po štvrté vytvorila účinný informačný systém a podmienky na konzultačnú činnosť v oblasti využívania programu a fondov Európskej únie (PHARE, ISPA, SAPARD), a po piate vytvoriť systém pravidelnej komplexnej informovanosti verejnosti o Európskej únii a o postupe práce v procese integrácie vrátane očakávaných dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jednotlivé odvetvia, regióny a obyvateľov."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Delinga, ktorý navrhol v časti B nahradiť body 4 a 5 jedným bodom 4, ktorý by znel takto: "Vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce Národnej rady v súvislosti s legislatívnou procedúrou pri prerokúvaní a schválení zákonov a technických predpisov."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Druhý návrh pána poslanca Delingu sa týka časti C bod 1 písm. b), v ktorom navrhuje nové znenie, ktoré znie takto: "informovať poslancov a verejnosť o Európskej únii, prijímaných zmenách v orgánoch Európskej únie, o procese európskej integrácie najmä z hľadiska prebiehajúcich rozhovorov so Slovenskou republikou".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Tretí pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Tuchyňa, ktorý navrhol doplniť časť C o nový bod 3, ktorý znie: "Národná rada poveruje Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky dohliadať, aby v systéme transformácie rezortu obrany a celého systému riadenia obrany štátu (krízového manažmentu) boli zapracované nové požiadavky obrannej politiky Európskej únie." Následne prečíslovať potom bod 3 tejto časti na bod 4.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • A nakoniec mi v písomnej podobe dodal dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec Cuper, ktorý v časti B navrhuje, aby bod 4 znel: "Vykoná všetky potrebné organizačno-personálne opatrenia na zefektívnenie práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok pre jeho činnosť." Ostatnú časť vypustiť. Nemal som príležitosť k tomu povedať komentár. Poviem len to, že to isté je v časti E predloženého návrhu uznesenia.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Druhý návrh pána poslanca Cupera je do časti C zaradiť ďalší bod 4, ktorý by znel: "V rámci ústavnoprávneho výboru sa zriadi Komisia pre aproximáciu práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie."

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Zostáva nám hlasovať o uznesení ako o celku.

  • Pán poslanec Cuper, máte teraz pred hlasovaním návrh?

    Odporúčam, aby sme hlasovali teraz o návrhu uznesenia, tak ako ho máte písomne predložený s tým, že súčasťou uznesenia budú aj schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sme hlasovali.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme prijali.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána Ivana Šimka a navrhovateľa pána poslanca Orosza, aby zaujali miesta určené pre nich.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu - novela rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec Bauer je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    chcem vám predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka rokovacích dní schôdzí Národnej rady, § 22. Navrhujem, aby § 22 znel takto: "Rokovacími dňami schôdzí Národnej rady sú spravidla utorok, streda a štvrtok. Ak predseda Národnej rady nerozhodne inak, schôdza Národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 13.00 hodine a v tento deň trvá najdlhšie do 20.00 hodiny. Počas ďalších dní schôdzí Národnej rady sa rokovanie začína o 9.00 hodine a trvá najdlhšie do 20.00 hodiny, vo štvrtok do 17.00 hodiny, ak Národná rada na návrh aspoň troch poslaneckých klubov nerozhodne inak."

    Cieľom tohto návrhu je, tak ako povedal aj pán predkladateľ Orosz, zdynamizovať a zefektívniť prácu Národnej rady prechodom na trojdňový režim. Takýto režim majú aj parlamenty v iných krajinách, napríklad poľský sejm. Toto znenie zachováva dostatočnú pružnosť, to znamená, že aj predseda Národnej rady má možnosť zvolať rokovanie Národnej rady aj v iné dni, pokiaľ to bude potrebné tohto roku, a takisto má možnosť Národná rada návrhom aspoň troch poslaneckých klubov zmeniť čas rokovania Národnej rady.

    Návrh sa netýka rokovania alebo nemení rokovanie výborov Národnej rady, tak ako o tom hovorí predkladaný návrh zákona v bode 15, ktorý navrhuje, aby rokovacími dňami výborov Národnej rady boli tiež spravidla rokovacie dni Národnej rady. Napriek tomu bude mať možnosť predseda výboru zvolať rokovanie výboru aj v iné dni, ako sú rokovacie dni Národnej rady, a tým aj rokovacie dni výborov Národnej rady.

    Myslím si, že to bude výhodnejšie aj pre prácu Kancelárie Národnej rady, ktorá bude mať takto jeden deň navyše na lepšiu prípravu rokovania Národnej rady. Prechodom na trojdňový deň sa vlastne vyčlení jeden ďalší pracovný deň pre prácu poslancov v regiónoch, a je to o to dôležitejšie, že práve dnes vidíme, že sa prehlbujú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, a preto je dobre poznať osobne takto priamym kontaktom situáciu v jednotlivých regiónoch. Verím, že tento návrh bude prijateľný aj pre opozíciu.

    Ďakujem vám za pozornosť a za podporu tomuto návrhu.

  • Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Veľmi často a množstvo rečníkov aj v tomto prípade ako pán poslanec, ktorý predniesol tento poslanecký návrh, hovorí o takzvanom dynamizovaní práce parlamentu. A každý v tejto diskusii, aj z predkladateľov tohto návrhu, sa stále oháňa dynamizovaním práce parlamentu, zrýchlením práce parlamentu. Prosím vás pekne, nemýľme si dynamizovanie práce parlamentu s neinformovaním verejnosti. Podľa vašej filozofie dynamizovania práce parlamentu by parlament asi najrýchlejšie pracoval vtedy, keby nebola žiadna diskusia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte aj mne ako poslancovi, i keď s menšou poslaneckou praxou, zaujať stanovisko k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Občania sa celkom oprávnene a veľmi kriticky vyjadrujú k celkovej práci Národnej rady Slovenskej republiky, k jej legislatívnemu procesu, k forme a kultúrnosti vystupovania poslancov, a to tak v rozprave, ako i vo faktických poznámkach. Obdobná kritika bola a ešte stále je na účasť poslancov na rokovaniach Národnej rady osobitne pri hlasovaniach o významných návrhoch zákonov. Doterajší rokovací poriadok umožňoval zneužívanie možnosti rôznej obštrukcie, a to tak zo strany koalície i opozície, zdržiavania či blokovania rokovania Národnej rady. Týmto spôsobom sa výrazne znižovala efektívnosť práce poslancov najmä v súvislosti s riešením konkrétnych problémov občanov. Tieto otázky predložený návrh rieši.

    V tejto súvislosti chcem predovšetkým oceniť prístup predkladateľov k takej prepotrebnej novele i snahu o riešenie sporných, dnes už prežitých ustanovení rokovacieho poriadku. Predkladatelia z môjho pohľadu odstraňujú najzávažnejšie trecie plochy. Vytvárajú lepšie podmienky na využitie rovnakých práv koaličných a opozičných poslancov. Navrhnutými novými ustanoveniami vytvárajú priestor na zefektívnenie rokovania Národnej rady pri súčasnom naplnení ducha Ústavy Slovenskej republiky.

    Samozrejme, tento môj postoj je podopretý konkrétnymi stanoviskami. Zákon o rokovacom poriadku z roku 1996, ktorý dnes platí, bol svojho času významným posunom parlamentnej demokracie v porovnaní s bývalým takzvaným Šalgovičovým zákonom z predchádzajúceho spoločenského systému. V čase jeho prijatia sa stal rozhodne nástrojom na plnohodnotné uplatňovanie demokratických foriem tvorby a prijímania zákonov, bol prínosom pre nové ponímanie parlamentarizmu. Zákon však celkom prirodzene nemohol postihnúť všetky otázky súvisiace s rokovacím postupom a po viac ako troch rokoch jeho uplatňovania je nutné ho novelizovať. Súvisí to jednak so zmenenými podmienkami, s potrebou reagovať na problémové situácie, ku ktorým dochádza v parlamente i vo výboroch na meniacu sa spoločensko-politickú prax.

    Predložený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady rozhodujúcim spôsobom dotvára poňatie parlamentarizmu v našich podmienkach. Výrazne charakterizuje stupeň parlamentnej demokracie a samotný štýl parlamentu. Možno sa len stotožniť so stanoviskom aj legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý charakterizuje parlament ako výrazne politický. Pokiaľ zápas o odborné riešenia a presadenie svojich zámerov prerokúvaných zákonom prebieha najmä vo výboroch, prípadne politických kluboch a odborných komisiách, tak pri diskusii v pléne nie je ani tak jej úlohou presvedčiť opozičných kolegov, ako skôr osloviť verejnú mienku, prípadne médiá či voličov. Znamená to, že rokovanie v pléne je viac-menej politickou diskusnou tribúnou, čo sa v našich podmienkach prejavuje skôr v negatívnom zmysle slova. Úlohou zúčastnených je najmä zdôvodňovanie vlastných návrhov a rozhodnutí, kritika oponentov prevažne s politickým podtextom. Zdôrazňujem a hovorím o týchto otázkach preto, že to súvisí s podstatou novelizácie rokovacieho poriadku.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Gašparoviča, nechcem s nimi polemizovať, len by som chcel upozorniť na skutočnosť, že takmer dve tretiny z nich, ako som ich mal možnosť si porovnať so spoločnou správou, sú práve riešené v tejto spoločnej správe. Navrhovatelia sa teda, podľa mňa, snažili o vyváženosť možností vystúpení a parlamentnej práce tak opozičných, ako i koaličných poslancov.

    Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o konkrétne novelizované ustanovenia, v zásade by som sa chcel vyjadriť len k tým, ktoré považujem z môjho pohľadu za najvýznamnejšie. V poslaneckom návrhu v bode 4 sa zakotvuje možnosť všeobecnej politickej rozpravy a na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. Osobne takúto možnosť vítam, aj keď platný rokovací poriadok to prakticky umožňuje. V spoločnej správe sa však navrhuje uvedený bod vypustiť. V prípade, že by zostal pôvodný návrh, odporúčal by som pozmeňujúci návrh, a to v druhej vete vypustiť slová "ako môže byť" a nahradiť ich "určené témy". Tým by sa všeobecná politická rozprava nezvrhla na všeobecné, nič neriešacie problémy, ale práve naopak, určením témy by dostala zmysluplný obsah zameraný na najpálčivejšie otázky života spoločnosti.

    Významným prvkom viacerých pozmeňujúcich ustanovení je možnosť predkladať návrhy so súhlasom aspoň dvoch poslaneckých klubov, čím má opozícia reálnejšiu šancu ovplyvňovať chod parlamentu. To považujem za správne. Z hľadiska funkčnosti parlamentu a najmä zefektívnenia jeho práce je zaradenie nového ustanovenia, kde ide o § 29a - určenie dĺžky času času na rozpravu, považujem za veľmi dôležité. Návrh na možné zdôvodnenie 12-hodinového obmedzenia času prerokúvania jednotlivého bodu považujem za dostatočné, keďže sa nemôže týkať, tak ako sa uvádza v návrhu ústavných zákonov, štátneho rozpočtu, programového vyhlásenia vlády a podobne.

    K pôvodnému návrhu skupiny poslancov som mal viaceré návrhy, avšak tieto sú riešené v spoločnej správe, preto podporujem túto zmenu. Za politicky významný považujem tiež doplnený § 33 v bode 9, kde sa dáva po odznení faktických poznámok možnosť reagovať i rečníkovi. Práve faktické poznámky boli a veľmi často sú i priestorom na demagogické vyhlásenia, polopravdy a spravidla najmä na znevažujúce, často urážlivé výroky na vystúpenia ostatného rečníka bez toho, aby sa tento mohol k nim vyjadriť. Nové ustanovenie by mohlo najmä z psychologického hľadiska tomuto predísť práve preto, že poslanci s faktickými poznámkami si budú musieť uvedomiť, že rečník bude mať možnosť v prípade schválenia sa k ich reakciám vyjadriť. Môže sa preto stať, že pri zaujatí stanoviska sa použije ľudové príslovie Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Významným faktorom je i skutočnosť, že rečník týmto spôsobom môže využiť právo posledného slova a vyvrátiť či spresniť názory poslancov použité vo faktických poznámkach. Pravda, má to i ďalšie významné opodstatnenie v presne opačnom garde. Aj rečník v rozprave si bude musieť oveľa viac uvedomovať, akým spôsobom bude vystupovať, či sa zníži k urážkam a prezentovaniu nepodložených údajov, ktoré môžu vyprovokovať celú sériu faktických poznámok. Je preto pravdepodobné, že dôjde aj zavedením tohto ustanovenia k zvýšeniu politickej kultúry v Národnej rade, ktorá nám často chýba. Áno, stav komunikácie a kultúrnosti vystupovania je ostro verejnosťou kritizovaný a občania sú znechutení prístupom niektorých poslancov, ktorý im umožňoval doterajší rokovací poriadok.

    Obdobne v bode 10 návrhu v § 34 sa stanovuje limit na procedurálny návrh v trvaní jednej minúty, čo v prípade potreby seriózneho zdôvodnenia nepostačuje, preto navrhnem v závere pozmeňujúci návrh - navrhujem predĺžiť tento čas na dve minúty. Hovoril o týchto otázkach aj pán poslanec Gašparovič.

    Podporujem v bode 13 doplnenie § 36 ods. 1, ktorý sa týka hlasovania po skončení rozpravy. Vzhľadom na kontroverznosť poslaneckého návrhu, ktorý sa prejavuje v poslednej vete, ale najmä vzhľadom na oprávnené požiadavky občanov na účasť poslancov na rokovaní Národnej rady budem hlasovať za vypustenie poslednej vety. Táto by umožnila hlasovanie o všetkých prerokovaných bodoch na záver rokovacieho dňa. Takýto postup by však mohol viesť k znižovaniu disciplíny poslancov a v prípade ich neprítomnosti pri rozprave o návrhoch zákonov k ich možnému zníženiu kvalifikovanosti rozhodovania pri hlasovaní o predložených návrhoch zákonov.

    Taktiež je opodstatnený návrh pod bodom 14, kde sa v § 38 dopĺňa odsek súvisiaci s hlasovaním o procedurálnych návrhoch. Práve doterajší postup bol často zo strany opozície zneužívaný na obštrukcie, umelé predlžovanie či dokonca zablokovanie rokovania Národnej rady.

    V § 80, ktorý sa dotýka spoločného spravodajcu, odporúčam predísť nepredvídaným udalostiam pri prijatí pozmeňujúceho návrhu v smere určenia náhradníka pre prípad, že z vážnych dôvodov jeho neprítomnosti či náhlych zdravotných problémov sa nemôže na rokovaní zúčastniť. Vylúčilo by sa tým zdržiavanie rokovania a navyše by prerokúvanie návrhov zákonov sledovalo viacero členov gestorského výboru.

    Pri prerokúvaní návrhov zákona v druhom čítaní sa neraz tiež stáva, že z viny navrhovateľa tento nezohľadní všetky niekedy dôležité otázky súvisiace s návrhom zákona. Doteraz ich, pokiaľ išlo o návrhy rozširujúce, nebolo možné zapracovať do zákona. Tento nedostatok sa v bode 39 stanovením konkrétneho postupu spresneného v spoločnej správe odstraňuje. Považujem to za progresívne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy podpísané skupinou poslancov.

    1. Návrh k bodu 10 v § 34 v navrhovanej poslednej vete slová "najviac jednu minútu" sa nahrádzajú slovami "i so zdôvodnením najviac dve minúty".

    Odôvodnenie: Už som o tom hovoril, ale v prípade ponechania pôvodného návrhu nemá poslanec možnosť vysvetliť podstatu a dôležitosť procedurálneho návrhu.

    2. Návrh k bodu 22 v § 80 ods. 1 prvá veta za slová "ďalej len spoločný spravodajca" sa vkladajú slová " prípadne aj jeho náhradníka".

    Odôvodnenie: V prípade objektívnych vážnych dôvodov neprítomnosti určeného spravodajcu, jeho náhlej nevoľnosti dochádza k zablokovaniu či zdržaniu rokovania a uvedeným návrhom by sa tomuto predišlo.

    O jednotlivých bodoch by som prosil hlasovať samostatne. Vážené dámy a páni, prosím o podporu uvedených návrhov.

    V závere chcem vyjadriť osobné presvedčenie o potrebe prijatia predloženej novelizácie zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky najmä z hľadiska minimalizácie obštrukcie legislatívneho procesu. Samozrejme nepredpokladám, že nastane ideálny stav. Návrh však reálne prispeje k zvýšeniu efektívnosti a kultivovanosti rokovania Národnej rady a ku skvalitneniu legislatívneho procesu. Preto predložený návrh zákona a odporúčané návrhy zo spoločnej správy podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Benkovského sa hlásia štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Husár.

  • Na predkladanom návrhu ma osobne najviac dopaľuje politická zákernosť a farizejstvo pri odôvodňovaní tohto návrhu, a vy ste pán kolega tento môj pocit iba umocnili. Vymenovali ste dôvody, pre ktoré treba novelizovať rokovací poriadok, a medzi nimi ste uviedli, že občania kritizujú neúčasť poslancov na zasadaní, celkovú atmosféru, vulgárnosť vystúpení a zneužívanie faktických poznámok. Povedzte mi jedno jediné konkrétne ustanovenie tejto novely, ktoré rieši tieto neduhy. Jedno jediné. Ak je niekto vulgárny dnes desať minút a má to v sebe, tak bude vulgárny povedzme už iba štyri minúty. Ak tu niekto nesedí, tak tu nebude sedieť naďalej, pretože novela rokovacieho poriadku nič podobného nerieši. Tieto argumenty, ktoré ste použili, sú skutočne, prepáčte, ale nemám iný výraz, iba demagogické a účelové, ktoré majú občanom zakryť prapríčinu tohto kroku a rozhodnutia, ktorým je obmedzenie a narušenie slobodnej politickej súťaže predovšetkým na mediálnom fronte, aj keď to priznať nechcete, pretože o tento ide. A opakujem ešte raz, vážený pán kolega, keby ste boli konkrétne aj tým, ktorým ste toto odkazovali, teda občanom a voličom uviedli jedno jediné ustanovenie rokovacieho poriadku, teda návrhu novely, ktorým sa tieto neduhy majú riešiť, malo by vaše vystúpenie zmysel a bolo by konkrétne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s tým, čo povedal aj pán poslanec Benkovský na margo prijatia novely rokovacieho poriadku. Dovolím si však poznamenať, že ak nebude na našich zasadnutiach disciplína a slušnosť, ak nebude snaha o racionálne využívanie rokovacieho času, ak nebude vzájomná ústretovosť a tolerancia, potom nepomôže žiadna novela rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem tiež reagovať na slová pána poslanca Benkovského. Dovoľte mi, aby som ho zacitoval. Pán poslanec Benkovský povedal: "Občania sa kriticky vyjadrujú k práci parlamentu." Prosím vás pekne, pán poslanec, čo ste to povedali? Čo ste to povedali? Ako ste konkretizovali túto vetu? Povedali ste nič. Zbavme sa takýchto nekonkrétnych demagogických viet. Občania sa kriticky vyjadrujú k práci vlády, prezidenta, občania sa kriticky vyjadrujú k práci všetkých štátnych orgánov, a teda aj parlamentu. Je to ich právo, a teda to právo im neberte. A okrem toho im neberte aj ďalšie právo, ktoré majú občania, o ktorom ste nehovorili, a to je právo na informovanie, právo na to byť informovaný, lebo tento návrh tohto rokovacieho poriadku je rokovací poriadok z nejakej inej doby, pán poslanec.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková nie je prítomná v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, sú dve minúty pred dvanástou. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Pán predseda parlamentu teraz zvoláva vedenie Medziparlamentnej únie. Prosil by som členov, aby sa dostavili k pánu predsedovi.

    Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Po tomto bode programu budeme pokračovať rozpravou. Do rozpravy je písomne prihlásený ešte pán poslanec Brňák.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze rozpravou o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Brňák.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    opätovne na pôde parlamentu rokujeme o novele rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem povedať, že k tejto téme sa vraciame v priebehu nie dlhého času vlastne po tretíkrát. Tie prvé dva pokusy ostali takpovediac v akejsi politickej čiernej diere a teraz tu máme návrh, ktorý sa chýli niekde ku koncu a k rozhodnutiu o tom, či uvedený návrh novely rokovacieho poriadku schválime, resp. neschválime. Nechcem teraz hovoriť vo všeobecnosti o téme rokovacieho poriadku, o téme, ako tento rokovací poriadok, ktorý teraz platí, vznikal, ako jednoducho existuje na pôde parlamentu. K tejto téme som mal možnosť sa vyjadriť už počas predchádzajúceho rokovania aj pléna v rámci, myslím, prvého čítania, takže k tomuto sa už vyjadrovať nebudem.

    Uvedený návrh novely rokovacieho poriadku z hľadiska akýchsi základných technických údajov pozostáva celkove alebo navrhuje celkom 44 zmien. Treba si pripomenúť, že keďže ide o poslanecký návrh novely rokovacieho poriadku, že k uvedenému materiálu zaujímala stanovisko aj vláda Slovenskej republiky, ktorá takpovediac ku každému navrhovanému bodu mala svojím spôsobom kvalifikovanú výhradu. A vláda Slovenskej republiky vo svojej informácii skutočne ku všetkým návrhom, ku všetkým bodom vyjadrovala isté stanovisko, istý postoj, ktorý vo viacerých prípadoch bol odlišný s tým, ktorý navrhovala skupina poslancov. Chcem povedať, že aj samotný legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady k tomuto z hľadiska celkového množstva nie až tak rozsiahlemu materiálu mal celkom 17 pripomienok, 17 pozmeňujúcich či doplňujúcich zmien, z ktorých, treba povedať, boli mnohé skôr legislatívnotechnickej podoby a niektoré sa dotýkali aj vecného charakteru.

    Treba povedať, že k samotnej rozprave v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu vzišlo celkom 38 navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s tým, ako už o tom hovorili aj predrečníci, napríklad pán poslanec Gašparovič, 13 pozmeňujúcich návrhov vlastne navrhli v legislatívnom behu a štádiu samotní predkladatelia, to znamená skupina poslancov, ktorá predkladala tento návrh. Čiže nejde tiež celkom o klasický a typický spôsob legislatívneho behu tohto návrhu zákona.

    Z tohto uhlu pohľadu sa javí byť vlastne aj dnešná situácia pomerne komplikovaná. Ak dovolíte, ja sa budem vyjadrovať nejakým zásadným spôsobom k tomu základnému materiálu, ktorý je predložený, pretože, tak ako už bolo konštatované pri pánu poslancovi Gašparovičovi, jednoducho nie je možné reagovať v rámci vystúpenia k návrhu zákona k tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré vzišli z následných diskusií a debát a ktoré vlastne visia ešte vo vzduchu. Nevieme, či budú schválené, a nevieme, či tvoria alebo budú tvoriť samotnú legislatívnu podobu.

    Zo všeobecného hľadiska chcem konštatovať, že predkladatelia tohto návrhu novely rokovacieho poriadku už v samotnom návrhu v dôvodovej správe konštatujú, že v rámci uvedenej novely rokovacieho poriadku sa má posilniť predovšetkým pozícia poslaneckých klubov, čo je do istej miery situácia, ktorá môže byť z formálnoprávneho hľadiska akceptovateľná, ale pre mňa je značne nepochopiteľná najmä vo vzťahu k tým poslancom predkladateľom, ktorí si hovoria, že sú liberáli, že sú liberálne orientovaní, ak na druhej strane predkladajú návrh novely rokovacieho poriadku, ktorý sa vyznačuje, ak sa má čím vyznačovať, tak sa vyznačuje predovšetkým akýmsi zvýšeným stupňom kolektivizmu či straníckosti, či posilňovania poslaneckých klubov, teda z toho vyplývajúcich aj politických strán. Myslím si, že situácia, tak ako je konštatovaná aj v dôvodovej správe, je v zásadnom rozpore s princípom liberalizmu, ak o ňom hovoríme, s princípom akejsi osobnej slobody poslanca na pôde parlamentu a je skutočne zarážajúce, že práve títo niektorí poslanci vlastne na jednej strane cítiac sa liberálmi, na druhej strane neúnosným spôsobom preferujú a posilňujú princíp straníckosti, princíp kolektivizmu a princíp v podstate obmedzujúci slobodné postavenie uplatňovania mandátu poslanca.

    Chcem povedať, že práve v tomto kontexte otázka stojí tak, či predložený návrh novely rokovacieho poriadku nemôže byť z hľadiska intenzity vstupu do slobodného výkonu poslaneckého mandátu istým narušením aj ústavných článkov. Mám na mysli predovšetkým článok, ak sa nemýlim, 73 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výkon poslaneckého mandátu je slobodný a tento mandát vykonáva poslanec slobodným spôsobom, nie na základe príkazov. Ak si zoberieme predložený návrh novely rokovacieho poriadku v kontexte tohto ústavného článku, najmä jeho ustanovenie § 29a, silne narúša tento princíp a je skutočne otázne, či toto silné narušenie nenapĺňa kvalitu neústavnosti tohto textu. Totiž ak má v poslaneckom klube, tak ako sa hovorí aj v dôvodovej správe, rozhodnúť napríklad predseda poslaneckého klubu alebo iný kolektív o tom, kto môže a nemôže vystúpiť v rozprave v prípade, ak bude táto rozprava skrátená na ten obmedzujúci celkový rozsah, povedzme 12 hodín, v takom prípade skutočne môže ísť o zásah do slobodného výkonu poslaneckého mandátu.

    Základným leitmotívom, ktorým by sa mali riadiť poslanci pri predkladaní novely rokovacieho poriadku vo všeobecnosti, by mal byť akýsi normálny legislatívny postup, akási normálna efektívna práca a efektívna cesta. Nikde nie je napísané a treba povedať, že ani teraz platný rokovací poriadok parlamentu nie je svojím spôsobom ideálny a že tiež je len výsledkom pôsobenia politických strán a akéhosi priesečníka záujmov politických strán na pôde parlamentu. V každom prípade však tento doteraz platný rokovací poriadok sa snažil a ja pevne dúfam, že aj sa bude snažiť ešte aj do budúcnosti do istej miery vyvažovať postavenie parlamentných politických strán, v rámci ktorých jedna časť parlamentných politických strán a hnutí má prirodzenú výhodu spočívajúcu v tom, že sú zastrešení v rámci väčšiny v parlamente, že majú vedenie parlamentu, že majú vládu, exekutívu a že jednoducho narábajú mocenskými legitímnymi a legálnymi prostriedkami síce na jednej strane, ale na druhej strane toto vyvoláva potrebu nejakého efektívnejšieho pôsobenia aj samotnej politickej menšiny v parlamente, ktorou sme zhodou okolností dnes my. V tomto smere aj výsledok predchádzajúcej spolupráce koalície a opozície, a o tom tu už bolo povedané, do istej miery zohľadňoval práve túto skutočnosť a poskytoval oproti tomuto návrhu novely rokovacieho poriadku parlamentnej menšine alebo parlamentnej opozícii oveľa lepšie a oveľa kvalitnejšie postavenie z hľadiska jeho pôsobenia v samotnom parlamente.

    Ak sa zamyslíme nad tým, aké skutočné dôvody teda viedli skupinu poslancov predložiť uvedený návrh novely rokovacieho poriadku, tak si myslím, že už na prvé počutie tejto otázky odpadá ten, podľa môjho názoru, najvážnejší dôvod novelizácie právneho predpisu vo všeobecnosti, a tým je vlastne zistenie po istom čase, že uvedený právny predpis nie celkom vo všeobecnosti vyhovuje pomerom spoločnosti, pomerom v parlamente, a na druhej strane sa tam vyskytli také chyby, ktoré jednoducho je potrebné normálnou cestou odstrániť v rámci novelizácie uvedeného zákona. Domnievam sa, že základným dôvodom predloženia novely rokovacieho poriadku dnes, práve tohto, o ktorom dnes rokujeme, je skutočnosť z blízkych minulých dní, a to skutočnosť predovšetkým alebo prevažne spočívajúca na politických základoch, ktoré jednoducho spočívajú v tom, že opozícia v minulosti vystupovala dlhšie, hovorila dlhšie, a to sa dnes alebo aj v minulosti nepáči parlamentnej väčšine. Ak by si niekto z poslancov vládnej koalície urobil nejakú analýzu a v rámci tejto analýzy by skúmal, z akých dôvodov opozícia v minulosti využívala väčším spôsobom napríklad inštitút faktických poznámok, prečo vystupovala v niektorých prípadoch viac, ako vystupovala, teda viac ako v iných prípadoch vystupujeme, ak by poslanci vládnej koalície zisťovali a do tejto analýzy zahrnuli aj mnohé prestoje, prestávky, ktoré idú na krk, ak to možno takto povedať nie poslancov opozície, ale predovšetkým poslancov vládnej väčšiny alebo poslancov vládnej koalície, tak jednoducho by dospeli k záveru, že uvedené dôvody razantnejšieho vystupovania poslancov parlamentnej opozície majú svoje ratio a že ak sme takto vystupovali, vystupovali sme takýmto spôsobom nie pri bežnej a normálnej činnosti parlamentu, ale zväčša pri veciach, ktoré majú citlivý politický podtón, vo veciach a v prípadoch, kde sme jednoducho cítili ako politický subjekt, že tieto veci môžu prerásť rámec istého individualizmu a že sa môžu dotýkať aj samotnej politickej strany alebo postavenia politickej strany, napríklad ak hovorím konkrétne tak HZDS v rámci parlamentu a v rámci samotnej spoločnosti. To bol skutočný dôvod, prečo sme v minulosti možno podľa vášho názoru, podľa nášho názoru nie, vystupovali možno razantnejšie, možno z hľadiska kvantitatívneho vymedzenia častejšie, ale myslím si, že tieto dôvody nemôžu slúžiť tomu, aby ste teraz mechanickým spôsobom a zásadným spôsobom zmenili rokovací poriadok, na základe ktorého, obrazne povedané, chcete, aby sme nevystupovali, aby sme toľko nehovorili a aby sme nemali taký priestor, aký sme v minulosti mali.

    Trvám na tom, že parlament aj za súčasného znenia rokovacieho poriadku môže nájsť také efektívne riešenia, ktoré v rámci terajšieho znenia dostatočným spôsobom umožňujú riadny a efektívny chod tohto parlamentu. Ale o tom som tiež hovoril už v minulosti v rámci prvého čítania. Chcem povedať, že predovšetkým vo vzťahu k novo navrhovanému ustanoveniu § 29a sa skutočne tá situácia javí tak, že ide o akýsi dvojnásobný postih alebo dvojnásobný trest pre parlamentnú poslaneckú menšinu. Normálny priebeh rozpravy a diskusie a samotnej rozpravy pri jednotlivých bodoch spočíva v tom, že poslanci môžu vystupovať v samotnom parlamente. (Pán predsedajúci, prosím, aby mi to neblikalo, no neviem, či to nešlo od vás). Ten zásadný a normálny postup spočíval v tom, že poslanci môžu vystupovať na pôde parlamentu takmer neobmedzene. Musia splniť isté požadované kritériá z hľadiska procedúry a následne môžu slobodne vystúpiť tak v rámci postavenia rečníka, ako aj postavenia poslanca, ktorý vystupuje s faktickou poznámkou alebo procedurálnym návrhom. Istým obmedzujúcim ustanovením už v teraz platnom rokovacom poriadku je tá pasáž rokovacieho poriadku, ktorá hovorí o tom, že je možné obmedziť vystúpenia poslancov za poslanecký klub na čas najmenej 20 minút a poslanca na čas najmenej 10 minút. Nové ustanovenie § 29a ide ešte ďalej a hovorí, že ani tento postup nemusí byť konečný a je možné docieliť aj zúženie celkovej rozpravy na čas neprevyšujúci 12 hodín, ktorý čas, treba povedať, v prípade Hnutia za demokratické Slovensko, v prípade, by som povedal, toho natiahnutého času a termínu znamená v skutočnosti 3 až 4 minúty na jedného poslanca z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

    Myslím si, že v tomto prípade neobstoja ani tie reči zo strany viacerých poslancov vládnej koalície, ktorí hovoria, že parlament nie je od toho, aby sa tu táralo, aby sa tu veľa rozprávalo a že parlament je v podstate na to, aby bol tu akýsi technologický proces na spôsob nejakej továrne, na spôsob nejakého podniku, v rámci ktorého sa poslanci budú vyjadrovať iba čisto technologicky k samotným právnym predpisom či témam, ktoré sú v tomto rokovacom poriadku. Musím povedať, že nie je tomu tak ani z hľadiska teraz existujúcich prieskumov verejnej mienky, pretože na rozdiel od minulosti parlament dnes z hľadiska dôveryhodnosti predstihol nielen políciu, čo vieme pochopiť zvlášť na situáciu, ktorá sa dnes deje, nielen súdnictvo, čo je už trocha zarážajúce, pretože súdna moc v minulosti vykazovala istý stupeň, by som povedal, silnejšej podpory ako parlament, ale aj samotnú vládu Slovenskej republiky. Z tohto uhlu pohľadu teda neobstoja tie tvrdenia, ktoré hovoria o tom, že parlament je nedôveryhodný a v parlamente vystupujú ľudia a poslanci, mysliac teda vaším slovníkom, predovšetkým z parlamentnej opozície, iba na základe akýchsi špekulatívnych a, by som povedal, nie celkom vecných dôvodov.

    Ak si zoberieme konkrétnu predlohu novely rokovacieho poriadku, tak tých výhrad vo vzťahu k navrhovaným ustanoveniam mám viacero, na niektoré výhrady v podstate reagoval pán poslanec Gašparovič, v niečom sa možno v krátkosti zopakujem, ale myslím si, že je potrebné na tieto možné problémy do istej miery poukázať.

    V bode 3 návrhu zákona sa navrhuje v § 23 ods. 5 na konci pripojiť tieto vety: "Ak ani na ďalší rokovací deň do jednej hodiny od určeného začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci ukončí schôdzu. Predseda Národnej rady navrhne neprerokovaný program schôdze do programu nasledujúcej schôdze. Obdobne postupuje predseda Národnej rady, ak sa do ukončenia schôdze neprerokujú všetky body programu schôdzu z dôvodu opakovanej neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov." Chcem povedať, že toto ustanovenie vyvoláva množstvo otáznikov, pre mňa najväčším otáznikom je čo v prípade ustanovenia § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o možnosti zvolania mimoriadnej schôdze. Iste viete, že zvolanie mimoriadnej schôdze je zase, by som povedal, opatrením, ktoré je na prospech parlamentnej menšiny. Parlamentná väčšina tým, že má predsedu parlamentu, môže totiž schôdzu zvolať kedykoľvek cez ústa pána predsedu a možnosť zvolania mimoriadnej schôdze pri splnení zákonom predpokladaných náležitostí sa takto javí byť ako jedno veľmi významné oprávnenie parlamentnej menšiny a treba povedať, že ono nemá svoje odôvodnenie iba v zákonnej úprave, ale priamo v ústavnej, v ústavnom vymedzení. To znamená, ak ústava predpokladá, že poslanci pri splnení predpokladaných náležitostí môžu zvolať mimoriadnu alebo iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze, otázka stojí potom tak, čo v prípade, ak bude schválený bod 3 novely tohto rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého táto iniciatíva môže byť fakticky odvrhnutá na čas neurčitý do budúcnosti. Vlastne tým, že sa bude neustále oddiaľovať neprítomnosťou, účelovou neprítomnosťou poslancov vládnej koalície alebo ak chcete politickou obštrukciou, tak v takom prípade vlastne nedôjde k naplneniu ústavného inštitútu možnosti zvolania mimoriadnej schôdze zo strany poslancov alebo skupiny poslancov, kde sa žiada celkový počet 30 poslancov.

    Ďalšia otázka sa dotýka bodu 4. Tu je uvedené, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa môže zaradiť všeobecná politická rozprava, súčasťou návrhu môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy, v takomto prípade sa postupuje podľa § 29a. Som si vedomý toho, že uvedený návrh sa navrhuje v rámci spoločnej správy vypustiť, a teda že nebude na základe pripomienky, že vlastne ide o prázdne gesto zo strany predkladateľov, ako keby gesto vo vzťahu k nám ako politickej menšine v parlamente v tom, že môžeme iniciovať na pôde parlamentu takúto politickú rozpravu. Skutočne za dnešných pomerov a dnešných možností akýkoľvek poslanec na začiatku programu môže takýto bod iniciovať aj sám, čiže nevidím dôvod, aby takéto veľké gesto nám bolo ponúknuté a nám schválené. Ak by skutočne poslanci vládnej koalície chceli rozmýšľať v tomto duchu, ako pomôcť parlamentnej opozícii alebo parlamentnej menšine, tak by urobili niečo iné. Napríklad by navrhli, aby možnosť takejto politickej rozpravy nebola možnosťou, ale aby to bolo obligatórnou povinnosťou parlamentu v prípade, ak napríklad o to požiadajú dva poslanecké kluby. Vtedy by sme skutočne mohli hovoriť o tom, že poslancom vládnej koalície pri iniciovaní tohto rokovacieho poriadku ide aj o normálne pomery, ide im aj o to, aby poslanci parlamentnej opozície mohli iniciovať a úspešne iniciovať na pôde parlamentu takýto bod programu, ktorý si myslím, že na pôdu parlamentu patrí, a takáto politická rozprava sa diala pomerne často aj v minulosti. Treba povedať, že hlavný význam takejto politickej rozpravy môže spočívať aj v tom, že v rámci nej sa ventilujú veci, ktoré by sa neventilovali pri iných bodoch programu rokovania a v podstate parlamentnú väčšinu by to nič nestálo, pretože, ak by sa im to nepáčilo, tak by mohli povedzme na záver programu schôdze, keď by takýto bod bol zaradený, aj odísť domov. Takže v podstate si myslím, že by to ani nejako príliš nerušilo efektívny a vecný chod činnosti samotného parlamentu.

    V bode 5 navrhuje skupina poslancov doplniť § 26 ods. 5 v tom smere, že ak je navrhovateľom skupina poslancov, je späťvzatie návrhu účinné, len ak o to žiada nadpolovičná väčšina členov tejto skupiny. Vláda môže zobrať návrh späť len na základe platného uznesenia. Vo vzťahu k poslancom si myslím, že táto úprava nie je šťastná a nie je ani dobrá a nie je ani čistá z hľadiska zákona, pretože ak vychádzame z toho, že poslanec má zákonodarnú iniciatívu sám individuálne, je nezmyselné, aby v prípade, ak podá poslanecký návrh zákona skupina poslancov, povedzme 10 a 5 stiahnu svoje podpisy, aby spôsobili neprerokovanie takéhoto návrhu zákona. Ak by totiž ostal čo i len jeden poslanec podpísaný pod týmto návrhom, je to poslanecká iniciatíva zákonodarnej povahy a myslím si, že jednoducho takýto návrh nie je možné považovať za zobratý späť, iba ak by ho stiahli všetci poslanci, ktorí tam vystupujú ako predkladatelia.

    To najvýznamnejšie ustanovenie, ktoré je aj najviac rozporuplné, sa dotýka teda ustanovenia nového znenia § 29a. Čiastočne som už o tom hovoril na začiatku. Bez toho, aby som ironizoval toto ustanovenie, ja by som ho v dobrom nazval tak, ako sa niekde v zahraničí zvyknú pretaviť snahy niektorých poslancov a iniciátorov o nejaké zmeny v zákonoch a takéto zmeny nesú mená práve tých poslancov, tak ja by som si dovolil tomuto ustanoveniu § 29a dať názov, že je to Kováčov paragraf. Prečo Kováčov paragraf? Myslím si, že pán poslanec Roman Kováč, predseda poslaneckého klubu SDK, na pôde tohto parlamentu je dnes politickým synonymom poslanca, ktorý predkladá na výsosť rovnaké a podobné návrhy. Tieto rovnaké a podobné a neustále sa opakujúce návrhy smerujú ku skráteniu času na rozpravu, k vypusteniu bodu rokovania zo samotného schváleného programu rokovania schôdze alebo k zaradeniu nových bodov. To je typický a maximálne využívaný priestor pána poslanca Kováča a osobne som hlboko presvedčený o tom, že ak § 29a prejde či už v znení, ktoré je v pôvodnom návrhu, alebo v tom znení, ktoré je v spoločnej správe, jednoducho tento názov si zaslúži toto meno aj pre budúcnosť a nepochybujem o tom, že pán Roman Kováč toto ustanovenie bude používať pomerne často. V tomto smere by som chcel reagovať na tých mnohých poslancov vládnej koalície, ktorí hovoria, že však v súvislosti s § 29a nejde o nič. Je to výnimočné opatrenie, ktoré v podstate do konca volebného obdobia ani nemusí byť parlamentom schválené. Poznajúc reálne správanie sa poslancov dnešnej vládnej koalície, poznajúc iné výnimočné inštitúty, ktoré sú v rokovacom poriadku, tak jednoducho si myslím, že to nie je pravda a že z takéhoto ustanovenia by sa časom vyprofiloval jeden veľmi pekný automat možno na každej alebo každej druhej schôdzi alebo minimálne používajúci sa vo vzťahu k niektorým a pravidelným bodom rokovania parlamentu. Aj inštitút v pôvodnom rokovacom poriadku, ktorý hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, bol inštitútom veľmi výnimočným, musím teda kriticky povedať, že aj my sme ho v minulosti využívali možno troška viac, ako by sa žiadalo z hľadiska jeho výnimočnosti, ale myslím si, že vy ste v tomto smere dotiahli tento automat ešte ďalej, v terajšom, v teraz platnom, a že inštitút skráteného legislatívneho konania, ktorý sa pôvodne tiež dotýkal výnimočných situácií, tak sa viac-menej, myslím si, dotýkal percentuálne možno 60 alebo 70 % vládou predkladaných návrhov zákonov.

    Pokiaľ ide o tú časť vystúpenia pána predkladateľa Orosza v tom smere teda, že vlastne v súvislosti s týmto návrhom existuje celý rad príkladov a skúseností z iných krajín, ja nechcem prijať túto rukavicu, pretože, myslím si, že nie je namieste. Myslím si, že je pomerne pokrytecké, či by to bolo z mojej strany alebo z niekoho iného dnes pred vami vytiahnuť nejaký citát, alebo časť citátu z rokovacieho poriadku v zahraničí a na tom citáte, alebo na tej úzkej pasáži dokumentovať, však je to úplne normálne a demokratické. Pokiaľ som mal možnosť si prečítať niektoré rokovacie poriadky v celosti, nielen v skrátenej podobe, a mali sme tú možnosť pri tvorbe teraz platného rokovacieho poriadku, chcem povedať, že ak prejde táto novela rokovacieho poriadku bezo zvyšku tak, ako je navrhovaná, že taká prísna úprava postavenia a vystupovania poslancov nie je v žiadnej úprave, myslím v komplexnom slova zmysle, v žiadnej právnej úprave v rámci Európy. Samozrejme, že môžu tam byť isté podobnosti typu možnosti skrátenia času alebo nejaké iné obmedzenia. Ale treba povedať, že postavenie poslanca v slovenskom parlamente je oproti postaveniu napríklad k opozícii poslancov v iných demokratických krajinách značne zúžené a obmedzené tým, že vlastne jedinou možnosťou vystupovania poslanca opozície v parlamente je buď vystúpenie v rozprave, alebo vystúpenie vo faktickej poznámke, alebo vystúpenie v rámci procedurálneho návrhu. Iný spôsob a iný typ vystúpenia poslanca na pôde parlamentu oproti iným príkladom a iným skúsenostiam z iných krajín jednoducho nie je. Čiže minimálne na základe takejto optiky ide o silné reštrikčné opatrenia vo vzťahu k poslancom alebo niektorým poslancom, mám na mysli predovšetkým poslancom parlamentnej opozície.

    Ďalšia výhrada sa dotýkala bodu 11, kde sa chcelo vypustiť slovká pred hlasovaním v § 35 ods. 4. Viem, že tento návrh je tiež navrhnutý na neschválenie v rámci spoločnej správy, ale chcem povedať, že takýto návrh zase by bol istou diskrimináciou vyslovenia a prezentovania názoru v prípade, ak sa hlasuje o množstve pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a následne by nemali možnosť poslanecké kluby rokovať o zmenenej situácii práve vo vzťahu k schváleniu alebo neschváleniu niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a k zaujatiu celkového postoja, komplexného postoja k hlasovaniu ako o celku.

    Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 14, ktorý hovorí o ustanovení § 38, ktorý sa dopĺňa o nový odsek 3. Tam sa hovorí, že o procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, nechá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak sa zistí, že nie je parlament schopný uznášať sa, pokračuje sa podľa programu a nechá o tomto návrhu predsedajúci hlasovať v čase, keď bude Národná rada uznášaniaschopná. Chcem povedať, že aj toto ustanovenie, tak ako je navrhované, pôsobí ako šikanovanie proti možnému vystupovaniu parlamentnej opozície a poslancov parlamentnej menšiny v tom smere, že zase ak odznie takýto procedurálny návrh z našich radov a vy využijete napríklad politickú obštrukciu, tak jednoducho spôsobíte, že sa nedostane takýto procedurálny návrh ani v blízkom, ani v blízko-budúcom čase jednoducho na hlasovanie. Čiže myslím si, že ak ste chceli zlepšiť toto ustanovenie, tak ste ho mali zlepšiť v tom smere, že tu jednoducho nastupuje povedzme sankcia pre parlament podobného charakteru, k akej dochádza vplyvom zistenej neúčasti poslancov na začiatku schôdze aj so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi.

    Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 16, kde sa navrhuje, aby v prípadoch, keď sa podľa ústavy predpokladá hlasovanie podľa ústavy trojpätinovou väčšinou alebo kvalifikovanou väčšinou hlasov, aby takýmto spôsobom sa hlasovalo aj na pôde výboru. Chcem povedať, že ak sa už opravuje toto znenie, že by bolo žiaduce, aby sa takýmto spôsobom hlasovalo nielen o uznesení, čo treba mať na mysli ako záverečné uznesenie parlamentu, ale aj o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, na ktoré sa vzťahuje tento inštitút kvalifikovaných hlasov. Inými slovami povedané, ak bude predmetom rokovania ústava alebo ústavný zákon, tak nielen konečné uznesenie výboru by malo podliehať trojpätinovej väčšine hlasov, ale aj jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo jednoducho z tohto znenia priamo nevyplýva.

    Pokiaľ ide o ustanovenie bodu 21, tak chcem povedať, že tam sa navrhuje rozšíriť okruh akýchsi, akéhosi uľahčovania v tom smere, že sa tam chce vložiť nové ustanovenie § 25, ktoré ale pre spojitosť s ustanovením § 79 ods. 5 nemá absolútne žiadny súvis a myslím si, že ide o zjavne nepochopenie toho, o čom sa hovorí v § 79 ods. 5, ak sa tam chce dať zároveň mechanické zvýhodnenie tohto ustanovenia aj na prípady podľa ustanovenia § 25 rokovacieho poriadku.

    Ďalšia otázka alebo výhrada sa dotýka bodu 22 návrhu novely rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania a po konzultácii s navrhovateľom predkladá návrh na ďalší postup. Chcem povedať, že toto ustanovenie je porušením princípu deľby moci, chcem povedať, že jednoducho nie je možné, aby v prípadoch, ak je predkladateľom vláda a spravodajcom poslanec a došlo by k tej situácii, ktorú predpokladá ustanovenie § 80 ods. 2, aby jednoducho spravodajca ako poslanec konzultoval ďalší postup s predkladateľom, ktorým je napríklad člen vlády. Myslím si, že je to nezmyslené a nie celkom čisté.

    Ďalšia otázka alebo výhrada sa dotýka bodu 30 § 86, kde sa za slová "gestorského výboru" vkladajú slová "alebo spoločného spravodajcu". Viem čo viedlo teda predkladateľov k tomuto návrhu a ešte aj v iných pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch, ale chcem povedať, že toto ustanovenie do istej miery znižuje význam, celkový význam výboru, gestorského výboru a práce vo výbore. My sme pôvodne aj v samotnom rokovacom poriadku stavali hlavné gro činnosti parlamentu a by som povedal najviac vecnú diskusiu a možností urobenia nápravy práve na činnosť výborov. Nebolo by dobré podľa môjho názoru, teda do istej miery zoslabovať pozíciu výboru aj v takomto prípade a malo by tam teda ostať, že v prípadoch jednoducho podobných ako sa predpokladá v § 86, ostane celá situácia riešená aj na povedzme operatívnom zasadnutí samotného gestorského výboru, a nie napríklad na ľubovôli ustanoveného spoločného spravodajcu. Prípadne nič nebráni, aby bol spoločný spravodajca v podstate aj splnomocnený.

    Taktiež v ustanovení, teda v bode 32, v ustanovení § 89 sa opätovne dopĺňa ustanovenie § 25, čo opätovne aj v kontexte už s bodom 21 považujem za nekorektné, pretože bod, teda § 25 hovorí jednoducho o niečom inom ako o zľahčenom postavení pozície spoločného spravodajcu v rámci jeho vystupovania.

    Ďalšia otázka vcelku posledná sa dotýka bodu 39, kde sa hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí. Hovoril už o tom aj pán poslanec Gašparovič. Myslím si, že nie je to dobré ustanovenie, že skutočne by sa malo ostať na tom, že sa treba držať rozsahu, ktorý je predložený v samotnej novele, iba ak by bol predložený celý komplexný návrh zákona, pre ktorý sa to nedotýka. A skutočne si neviem predstaviť aj vo svetle posledných udalostí, akým praktickým spôsobom by sa vlastne zisťoval súhlas predkladateľa v takom prípade, ak by bola predkladateľom vláda Slovenskej republiky. Neviem si predstaviť, či vo výbore sa poslanec opýta ministra a on mu povie, pritaká, že áno, súhlasím s tým, aby bol novelizovaný zákon rozšírený o túto vašu pripomienku alebo nie. Myslím si, že ak by ten súhlas tam mal byť pre prípad vlády, že v takomto prípade sa jednoducho musí vyžadovať to, čo sa vyžaduje v inej veci, a to súhlasné stanovisko vlády ako kolektívneho orgánu.

    Na záver chcem povedať k celej tejto problematike, že toto ustanovenie z hľadiska celkového systému nie je dobré. Myslím si, že tvorba rokovacieho poriadku je veľmi komplikovaná a nesúvisí iba čisto s formálnoprávnymi záležitosťami, ale má dosah a súvis aj na mnohé iné záležitosti, ktoré majú skôr politickú esenciu a politickú povahu. Viem si predstaviť, že ak by dnes táto novela nebola schválená, že už samotní predkladatelia o dva týždne by prišli s celým radom ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by podľa nich zlepšovali tento právny predpis alebo ktoré si vyžiadala prax na takéto riešenie.

    Myslím si, že to najhoršie, čo je v tomto ustanovení, je znenie nového § 29a, a apelujem na všetkých poslancov, predovšetkým poslancov vládnej koalície, aby ste minimálne toto ustanovenie neschválili. Nie preto, že ono je namierené proti nám, teraz ako poslancom parlamentnej opozície, ale že je to umelé nesystémové opatrenie, s ktorým budete mať obrovské problémy, ak ho budete chcieť dostať do praxe. A to hovorím úplne vážne a úprimne, pretože také riešenia a taká reakcia, aká bola prezentovaná myslím pánom poslancom Kováčom, že však o nič nejde, dáme stopky do rúk trom poslancom, ktorí budú merať kolotoč vytvorený medzi jednotlivými klubmi, je síce zaujímavá myšlienka, ale podľa môjho názoru nie reálna. Treba povedať, že ak by sa táto úprava mala premietnuť do plného naplnenia, že je potrebné zabezpečiť predovšetkým financie a peniaze, pretože bude nevyhnutné zmeniť súčasné elektronické zariadenie, ktoré máme v parlamente. Pokiaľ viem, tak toto sa dopĺňať nedá, ale musí byť vyslovene vymenené za nové a vyvolá si to celý rad ďalších technických problémov, o ktorých dnes ani nevieme, pretože ide o značne kostrbatý, umelý a nesystémový prvok rokovania samotného parlamentu.

    Celkom posledná poznámka. Ak sa apeluje zo strany mnohých poslancov vládnej koalície na to, aby činnosť poslancov parlamentu bola efektívna, vecná, aby sa menej hovorilo politicky, myslím si, že je možné nájsť riešenie. Toto riešenie však spočíva na iných princípoch, ako sú obmedzujúce ustanovenia nového rokovacieho poriadku. Viem si predstaviť, že pre prácu poslanca alebo práci poslanca by značne pomohlo, keby sa zabránilo do istej miery narastajúcemu procesu anarchie v rámci samotnej budovy parlamentu, samotného odborného personálu a keby došlo predovšetkým k pomoci poslancom vo vzťahu k tým veciam, ktoré robia prácu poslancov kvalitnejšou a efektívnejšou. Mám na mysli predovšetkým zlepšenie informačnej bázy poslancov, mám na mysli predovšetkým zlepšenie aproximačnej bázy samotného parlamentu, legislatívnej bázy, ktoré veci si jednoducho žiadajú niečo zmeniť v postoji aj k odbornému personálu samotného parlamentu. V takýchto prípadoch si viem predstaviť, že aj samotní predsedovia výborov, aj funkcionári v parlamente by mohli byť z hľadiska profesií teoreticky dojičkami kráv, poviem to možno troška expresívne, a v podobnej situácii sme boli v jednom zo škandinávskych parlamentov, keď sme boli prekvapení, keď na čele ústavnoprávneho výboru stála učiteľka materskej škôlky. Nešlo nám do hlavy, ako takýto post môže zastávať nie preto, že by si človek nevážil učiteľov materských škôl, ale jednoducho, ako môže zastávať takýto post učiteľka materskej škôlky. A zistili sme, že je to možné, je to možné vtedy, keď práve tá pani poslankyňa, predsedníčka výboru mala taký servis a tak zabezpečený servis, že jednoducho bolo veľmi ľahké, aby túto funkciu vykonávala. Čiže si myslím, že je tu platforma na obrovské zlepšovanie práce v činnosti parlamentu na to, aby sa zvýraznilo postavenie aj legislatívy v parlamente, aby sa zvýraznilo postavenie aproximácie porovnávania nášho práva s právnym poriadkom Európskej únie, aby sa zabezpečila informačná báza a aby sa v tomto smere vytvorili podmienky predovšetkým vo vzťahu k možno zvýrazneniu týchto pracovníkov a skvalitneniu samotných takýchto servisných činností. Toto by mohlo pomôcť aj poslancom, aj samotnému parlamentu, ale nie to, čo sa navrhuje v tejto novele rokovacieho poriadku už aj preto, že práve tieto viaceré obmedzujúce ustanovenia môžu byť v blízkej minulosti použité aj proti vám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Pán poslanec Hofbauer, Slobodník a Gajdoš.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Z tých argumentácií, ktoré tu predkladateľ uviedol a ktoré opakovane boli aj uvádzané, neobstojí ani jedno tvrdenie. Zmienim sa len o dvoch, o zefektívnení rokovania a o zvýšení slušnosti a kultúrnosti rokovania. Nuž tak nekultúrnu a neslušnú úroveň do rokovania tejto snemovne vniesla, dovolím si pripomenúť, ministerka Schmögnerová a predseda vlády Dzurinda. Vy si vari nepamätáte tie ich hulvátske a grobianske spôsoby prešpikované urážkami, invektívami, osočovaniami a nadávkami pri ich prvých vystúpeniach v tomto parlamente? Tam sa znížila laťka kultúrnosti a tam sa znížila latka korektnosti vzťahov v rokovaní až pod úroveň suterénu.

    Dámy a páni, je smiešne, ak sa prerokúva v súčasnosti návrh zákona o slobode prístupu k informáciám a súčasne sa prerokúva návrh novely zákona rokovacieho poriadku o zbavení možnosti poslancov v tomto parlamente vystupovať. Ja som už zažil tri razy účasť vo vládnej koalícii, tri razy v opozícii a viem veľmi dobre, čo hovorím. Ani jeden jediný raz som nehlasoval za skrátenie rozpravy v tých minulých obdobiach, keď to niektorí poslanci navrhovali. A ak táto novela zákona bude vami prijatá, tak si vám dovoľujem prognózovať iba jedinú vec. Pripravujete si neradostnú budúcnosť, pretože mlyny na Slovensku doteraz vždy pomleli tých, ktorí ich roztáčali. A verte tomu, že viem, o čom hovorím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Zo všetkých tých ustanovení, ktoré chystá koalícia na opozíciu a ktoré ja nazývam pascou na Jima Silvera, tak sa nazýva jeden román, ktorý som v prekladateľských začiatkoch robil, to je pasca, ktorú si chystáte na seba. Ale tu ide o celkom konkrétne veci. Podľa časopisov a podľa novín je tam návrh, že keď koaliční poslanci nevyužijú svoju alikvotnú čiastku, ktorá im prislúcha podľa počtu poslancov pri rokovaní, tak sa skracuje aj vystupovanie opozície. To znamená, pri konkrétnom príklade spomeňte si na rokovanie o prípadoch Lexu alebo Krajčiho. My sme hovorili, vy ste čušali a potom ste si podľa príkazu koaličnej rady odhlasovali, čo ste chceli. To znamená teraz pri schválení takéhoto návrhu, ak to teda tam je, zdôrazňujem, že keď je určených 12 hodín, hovorí sa tam o 12 hodinách, a keď by nám patrili, pripusťme 4 hodiny, nejdem teraz rátať presne, koľko by nám patrilo, a 8 hodín by patrilo terajšej koalícii, keď sa vy zrieknete 8 hodín, to znamená, že opozícia nemá právo hovoriť, všetci poslanci, čo chcú, môžu hovoriť 10 minút za klub alebo niečo takého. Pokladáte to za demokratické? Opakujem, toto je pasca na Jima Silvera, ale táto pasca, ako tu už povedal aj môj kolega poslanec Hofbauer, to je pasca, ktorú si chystáte na seba či po predčasných voľbách, ja verím, že budú a že sa skončia tak, a keď nie po predčasných, celkom určite po tých legálnych v roku 2002. Uvedomte si, čo chcete pre seba prijať a dívajte sa na tieto veci zo svojho hľadiska, zo svojej optiky, či to bude vyhovovať vám opozícii, keď tu budú vládnuť iní.

  • Ak chcú Číňania niekomu pohroziť, tak hovoria, že priatelia, toto je 136. vážne varovanie. Vy nám, vážení koaliční partneri, predkladáte v krátkom čase ďalšiu novelu zákona o rokovacom poriadku, ako keby ste nám chceli pohroziť, no, no, prestaňte hovoriť, lebo vám nadobro zatvoríme ústa. O tom svedčí i úvodné vystúpenie pána poslanca Orosza k tejto predlohe, pretože namiesto konštrukcie, po ktorej volá už niekoľko dní pán predseda parlamentu, sa vyvoláva takýmto vystúpením konfrontačný duch v tomto parlamente. Namiesto toho, aby sme sa venovali tak ako včera potrebným novelám zákonov a novým legislatívnym normám, aby sme sa priblížili k momentu plnej integrácie do Európy, rokujeme o niečom, čo neprináša tejto spoločnosti ani tomuto parlamentu efekt. Prosím vás, skutočne je tu základný rozpor medzi slovom a skutkom z úst súčasnej koalície a ich potentátov. Prosím vás pekne, spamätajte sa už a začnime v tomto parlamente robiť konštruktívnu robotu v prospech Slovenska a jeho občanov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Páni poslanci Husár, Gašparovič, Cuper, Krajči, Húska. Ešte raz pán poslanec Husár, Gašparovič nie, Cuper. Pán poslanec Kresák je ako posledný prihlásený. Usporiadajte si, páni poslanci, poradie na svetelnej tabuli ešte raz. Vymažte všetkých pánov poslancov. Prihláste sa, páni poslanci, do rozpravy ústne. Páni poslanci, nikto viacej okrem Husára a Húsku? Pán poslanec Husár, Húska, Cabaj, Kresák, Gašparovič, Cuper, Krajči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pocity, ktoré momentálne mám a ktoré určite má každý opozičný poslanec v tomto parlamente ako reakciu na predloženú politickú zákernosť, ktorú jej spracovatelia nazvali novelou rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, asi najlepšie vyjadrí naše známe slovensko-maďarské zvolanie "posledný raz kúpem". Áno, vážení občania, hoci vôbec nechcem v tejto vážnej chvíli zľahčovať túto tému, je to tak. Ešte niekoľko minút, možno hodinu budeme môcť v tomto parlamente rozprávať relatívne slobodne a bez drastických obmedzení, ale po uplynutí týchto minút už neostáva nič iné ako zvolať už spomínané "posledný raz kúpem", pretože potom sa na Slovensku utopia aj posledné zvyšky predstieranej parlamentnej demokracie.

    Prečo hovorím, vážené kolegyne, kolegovia, o politickej zákernosti? Pretože pod zástavami demokracie, pod heslami zavedenia poriadku a systému a spružnenia rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, pod heslom, ktoré, samozrejme, beriem a uznávam, dosúladenia rokovacieho poriadku s prijatými ústavnými zákonmi číslo 244/1998 Z. z. a číslo 9/1999 Z. z., ako i nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sa vlastne veľmi jednoducho, ale veľmi tvrdo a dôrazne vládna koalícia rozhodla vytesniť priestor opozície, predovšetkým priestor mediálny, a v politickej súťaži veľmi neférovým spôsobom odrezať opozícii z tretrov štucne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, 8 bodov z predložených 43 bodov tejto novely rieši problémy už spomínaných dvoch ústavných zákonov a nálezu Ústavného súdu. Ďalšie body bolo treba nájsť a nabaliť na skutočnosť, že do tejto novely sa zamontuje jej jadro, rozhodujúci bod a cieľ, ktorý vládna koalícia sleduje, a to § 29a. § 29a nie je v tomto znení iba procedurálnou úpravou, ale je zároveň výrazným zásahom do najzákladnejších občianskych práv všetkých občanov i každého poslanca jednotlivo, to znamená do slobody prejavu a práva na informácie. Slobodu prejavu a právo na informácie garantuje na prvom mieste medzi politickými právami tretí oddiel druhej hlavy ústavy.

    A dovoľte mi v tejto súvislosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som zacitoval nášho kolegu Petra Kresáka z jeho publikácie Občan a demokracia strana 105 tejto publikácie. "Podobne ako základné ľudské práva patria, rozumej i politické práva, do tzv. prvej generácie ľudských práv. Formovali a presadzovali sa totiž spolu so základnými ľudskými právami už počas buržoáznych revolúcií. Prívlastok politické získali najmä vďaka tomu, že chránia najrozmanitejšie politické názory a zaručujú občanom účasť na politickom živote, na výkone štátnej moci, na ovplyvňovaní politického života spoločnosti a tak ďalej, ako aj preto, že bez nich aj ich rešpektovania, a teraz podčiarkujem, nemožno hovoriť o demokratickom politickom zriadení. Jadrom každého demokratického zriadenia je rešpektovanie rôznych politických názorov. Preto základný zákon Slovenskej republiky prijal v článku 31 takýto štátny záväzok. Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd, jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti."

    I keď bezvýhradne uznávam, že demokracia je založená na pravidle majority, zdôrazňujem to, čo zdôraznil náš pán kolega Kresák v uvádzanom citáte, že na druhej strane musí demokratický systém zabezpečiť podmienky pre slobodnú súťaž politických síl v tom - ktorom štáte. Kroky, ktoré teraz podnikáte, v podstate a vo svojej nahote nie sú ničím iným ako obmedzenie slobodnej politickej súťaže a zároveň vážny zásah do slobody prejavu, ako som už uvádzal, nielen poslanca, ale aj občana, voliča.

    Vážení priatelia, ako poslanec môžem i mimo tejto snemovne a tejto tribúny prejavovať svoje myšlienky a názory slobodne, povedzme na schodoch pred Národnou radou. Avšak už z inštitútu poslanca, jeho poslania sprostredkovateľskej demokracie právo prejavu má byť poslancovi zachované predovšetkým tam, kde ho v sprostredkovateľskej demokracii v priamych voľbách alebo iným spôsobom volič poslal, teda v parlamente. Uvádzam a opakujem hádam po piatykrát, že nemôžeme a nebudeme vnímať tento krok inak ako hrubé protiústavné obmedzenie slobody prejavu poslanca a obmedzenie práva občana na informácie.

    Významný slovenský predstaviteľ teórie práva profesor Prusák vo svojej poslednej učebnici práva píše takéto zaujímavé slová: "Tyrania väčšiny sa môže uskutočňovať nielen ľubovôľou, ale aj legálne pomocou prijímania zákonov majoritou, ktoré vznikajú bez akýchkoľvek záruk uplatnenia iných názorov. Väčšina napríklad prijme v parlamente alebo jeho výbore väčšinou hlasov, že o určitej otázke sa nebude vôbec konať rozprava alebo uznesenie, že rozprava sa končí, pretože výsledok hlasovania je vopred jasný. Aj na týchto príkladoch vidieť, že ničím nelimitovaná majorita v parlamente a jej vláda disponujú hrozivejšou silou ako niekdajší monarcha." Tieto slová uzreli svetlo sveta v roku 1995. Profesor Prusák vtedy určite ani netušil, že o ďalších päť rokov tzv. slobodného a demokratického Slovenska tieto slová budú opäť aktuálne a že ich budeme musieť pripomenúť i našim koaličným poslancom.

    Dovoľte mi, vážení koaliční kolegovia predovšetkým zo Strany občianskeho porozumenia pripomenúť, čo nepočúvate radi. Ale teraz nechcem dehonestovať. Hlboko si vážim myšlienku, ktorú ste uplatňovali v predvolebnej kampani, a to je myšlienka rozšírenia informovanosti občanov priamymi televíznymi prenosmi. Ja som sa doposiaľ v žiadnom vystúpení ani v kuloároch tejto myšlienke neposmieval, pretože ju považujem za hlboko demokratickú a múdru. Tým viacej sa čudujem, že dnes vy takto zmýšľajúci ľudia pristupujete ku krokom, ktoré sú konkrétne vyjadrené v navrhovanom § 29a rokovacieho poriadku.

    Ale v čom tkvie podstatná vec. Niekto múdry vás, vážení koaliční kolegovia, naučil múdru myšlienku, že politický zápas sa vyhráva na mediálnom fronte, a teda účelom tohto zákona v tejto situácii a v tomto čase je vytesniť opozíciu predovšetkým na mediálnom fronte a pri problémoch, ktoré sa navršujú vo vládnej koalícii, znemožniť opozícii, aby mohla v rámci prirodzeného politického zápasu mediálny front využívať i prostredníctvom parlamentu a svojich vystúpení.

    Vážené, pardon, vážení, lebo sú to samí muži, kolegovia spracovatelia a predkladatelia tohto návrhu, nehovorím teraz...

  • Hehovorím teraz k nim, hovorím k predkladateľom a spracovateľom tohto návrhu. Išli ste dokonca ďalej vo vzťahu ku svojim kolegom v parlamente ako vláda. Aj vláda našla v sebe aspoň toľko slušnosti, že v stanovisku, ktoré vám predložila, upozorňuje k návrhu § 29 ods. 2 až 4 a prečítam presne: "Odporúčame prehodnotiť z hľadiska zachovania základných práv poslancov s odkazom na § 27 zákona." Aj vláda bola taká slušná. Vy však, vážení kolegovia, nie. Poviem hneď prečo, pretože vychádzam už zo spoločnej správy, ktorú považujem za vašu konečnú a poslednú vôľu alebo jej prejav. Vláda vo svojom stanovisku iba naznačila problémy okolo bodu 4 návrhu, v ktorom naznačuje, ktoré ďalšie problémy pri všeobecnej politickej rozprave je potrebné doriešiť. Predkladatelia túto požiadavku alebo návrh vlády pochopili tak ochotne a vrelo, že v spoločnej správe sa bod 4 už úplne vypúšťa s odporúčaním gestorského výboru. Teda vážení kolegovia, teraz opoziční, ktorí ste ešte nepostrehli túto skutočnosť, oznamujem oficiálne, že zámerom vládnej koalície a tohto návrhu je nepripustiť všeobecnú politickú rozpravu v parlamente, ktorá je takisto, vážené kolegyne a kolegovia, absolútne obvyklým a bežným nástrojom opozície vo všetkých demokratických parlamentoch, snemovniach, od maďarského, poľského a americkým končiac. Ale navrhovatelia či spracovatelia pochopili alebo si nechceli dať prácu okolo bodu 4 a pochopili požiadavku vlády tak, že problém vyriešime tým, že nič podobného ako všeobecná politická rozprava nebude.

    Uznávam, vážení kolegovia, že úplne správne chápete všeobecnú politickú rozpravu ako politický nástroj opozície, ale práve týmto ste zdupľovali a opakovane potvrdili pravý zámer zmeny tohto rokovacieho poriadku. Viacerí kolegovia spomínali, čo v skutočnosti brzdí prácu tohto parlamentu. Nuž poviem to takto. Permanentne v ňom chýba 20 koaličných poslancov. Niektorých predsedov trpasličích politických strán som tu už nevidel týždne, pretože hľadajú záchranné pásy, hľadajú, kde na koho sa opäť prilepiť. Títo predsedovia politických strán a zároveň poslanci sú dokonca predsedami výborov. Chápem, že to takto musí byť, pretože teraz je taký čas, že treba rokovať a veľmi rýchlo s kým, prečo a začo. Ale nemôžete, prosím vás, túto výčitku, ktorú vám teraz adresujem, v žiadnom prípade odmietať, pretože pred chvíľou ste ju potvrdili. Hovorím opäť ako v triede tu tým, ktorí tu obyčajne sedia, lebo tí tu sedia aj teraz, ale, bohužiaľ, prepáčte mi, že tieto slová cez vás adresujem tým, ktorí tu nie sú.

    Pred chvíľou sme prerokovali vážny dokument, veľmi vážny dokument pre náš prístupový proces. Koľko, ak to má vládna koalícia ako numero unno vo svojom vládnom politickom programe, koľko poslancov vládnej koalície tento bod zaujímal? Na dvakrát sme museli o ňom hlasovať, pretože ste neboli schopní sa ani na hlasovanie, ktoré bolo oznámené na jedenástu hodinu, vážení kolegovia, zísť. Koľko času sme stratili, pretože nie nevkusným, nie drzým, ako sa tu často ozýva, ale brutálnym provokujúcim spôsobom tento čas ukradol svojimi vystúpeniami predseda vlády Mikuláš Dzurinda a niektorí ďalší členovia vlády.

    Ako som už povedal, vážené kolegyne, kolegovia, nič z toho, čo tu už kolegovia z SDĽ prezentovali, tento rokovací poriadok nerieši. Kto má zakódované, že je vulgárny, bude vulgárnym, keď prijmeme 4 novely, bude vulgárny namiesto 10 minút 4 minúty, ale tým nič nezískame ani nevyhráme. Veľmi sa čudujem neprítomnému pánu kolegovi Ficovi, že k tomuto, ako sa povie, zobák neotvorí. Pravdepodobne by si narobil trochu problémov, pretože nedávno nám vypočítal, koľko v tomto parlamente peňazí a času pregágame. Ale teraz budem trochu konkrétny vo vzťahu k § 29a čo sme vyprodukovali? A prečo hovorím o politickej zákernosti? Pretože zdanlivo je všetko super, O. K., totálna spravodlivosť a veľmi seriózne uplatnené právo. Podľa počtu poslancov v poslaneckom klube sa pomerne rozdelí určený čas 12 hodín medzi jednotlivé poslanecké kluby. Vážené kolegyne, kolegovia, pán Fico, pán kolega Andel momentálne dostávajú touto veľkorysosťou 4 minúty 8 sekúnd na svoje vystúpenie. Z toho môžu použiť, ak sa prijme novela, 2 minúty na podanie podnetného a vážneho pozmeňujúceho návrhu, 2 minúty na faktickú poznámku a ostane mu ešte celá minúta 8 sekúnd na vystúpenie v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Neviem vám povedať, ale on si poradí.

    A teraz, ak dovolíte, pán predkladateľ, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Prepánaboha, ktorýkoľvek z neprávnikov nových poslancov si prečíta rokovací poriadok, tak musí prísť k zrozumiteľnému jednoduchému záveru, že faktická poznámka je súčasťou rozpravy. Je súčasťou rozpravy, organickou súčasťou rozpravy, lebo tak to deklaruje už i § 33. Poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, tým sa to začína. Teda jedna pripomienka. Dehonestácia faktickej poznámky je nemiestna. Ja predsa nemôžem garantovať, nikto z nás nemôže garantovať, že tu využijúc taký či onaký čas v hlavných vystúpeniach v rozprave niekto nebude pol hodiny, hodinu či 4 minúty, ako navrhujete, trepať demagogicky, nevecne a k tomu nemá plénum zareagovať faktickými poznámkami? Toto máme pustiť do éteru všetci, či to už bude z tej strany alebo z tej pre občana ako svätú pravdu, pretože pán poslanec to prečítal bez koktania, nahlas a múdro. Nie, práve faktická poznámka ako organická súčasť rozpravy je tým nástrojom, ktorým sa takisto názory a závery vyplývajúce z celkovej rozpravy prirodzeným spôsobom vyrysujú.

    Tak pán kolega Gašparovič ako kolega Brňák poukázali na skutočnosť, že všetky nástroje na zachovanie poriadku v snemovni aj na efektívne rokovanie rokovací poriadok obsahuje. Vážené kolegyne, kolegovia, tu sme sa naťahovali o faktických poznámkach či jednu, dve alebo desať. Ak sa poslanec do rozpravy musí prihlasovať, ak sa musí prihlasovať s faktickými poznámkami, tak je len prirodzené, že celý proces môže prebiehať jediným spôsobom, ako prebieha teraz. A ak stanoví rokovací poriadok v § 32, že poslanec môže vystúpiť v rozprave iba vtedy, ak mu udelí slovo predsedajúci, tak nie sú žiadne problémy s tým, či môže byť jedna, dva alebo desať faktických poznámok. Môže skutočne byť už v rámci jestvujúceho a upraveného rokovacieho poriadku k vystúpeniu iba jedna faktická poznámka od jedného poslanca s tým, že sa poslanec k nej prihlási.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja som tu v minulom volebnom období tiež nejaký čas sedel. Pamätám si tak ako aj vy, pretože nám pamäť ešte trochu slúži, ako to všetko bežalo. Boli, bez výčitiek to hovorím, vážení kolegovia a kolegyne, boli obštrukcie, boli tvrdé obštrukcie, boli stovky faktických poznámok z radov opozície na vystúpenia. Pán podpredseda, dávam vám za pravdu, nie všetci opoziční politici boli pracovití. Pán Kňažko dával prednosť tenisu a golfu, máte pravdu.

    Vrátim sa, prosím vás, už iba k jednej, podľa mňa najdôležitejšej veci, a to k § 29. Okrem prirodzenej diskriminácie, o ktorej nechcem tvrdiť, že je plánovaná alebo zákonitá, a hneď vysvetlím prečo, do času určeného poslaneckému klubu sa nezapočítava čas spravodajcu alebo predkladateľa. Vážené kolegyne, kolegovia, v našom výbore pre hospodárstvo a privatizáciu podľa programu na tento rok je určený predsedom výboru jeden jediný opozičný poslanec ako spravodajca k predkladaným materiálom, ako spravodajca. Ak spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku môže vystupovať kedykoľvek o to požiada, už týmto sa novokonštituovaným § 29a zakladá opäť diskriminácia a z pohľadu, o ktorom tu hovorím, tak ako sú určovaní ešte aj spravodajcovia jednotlivých výborov z radov opozície, v neprospech opozície.

    Priznám sa, že po tieto mesiace už tak nie, ale celý život som lúštil s radosťou hlavolamy i tie najzložitejšie. Úprimne a bez žartovania sa priznám, že hlavolam v odseku 3 navrhovaného nového § 29a sa mi doposiaľ nepodarilo vylúštiť. A prosím s plnou vážnosťou, aby ste pred hlasovaním, vážení obidvaja zodpovední, nám postup podľa odseku 3 vysvetlili. Pre mňa je absolútne nezrozumiteľný. Uvádza sa tu: "Poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub oznámi predsedajúcemu predseda poslaneckého klubu alebo ním poverený..." a tak ďalej. Zdôrazňujem poradie. Ale vo vete predtým sa píše: "V rozprave vystupujú striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, podľa poradia určeného lósom." Tak prosím vás, aké poradie má potom určovať predseda poslaneckého klubu? Poradie poslancov za klub, v ktorom budú vhadzovaní do bubna či urny, z ktorej budú vylosovaní? Je to relatívne na smiech, ale prakticky veľmi dôležité. Pretože už toto celé naznačuje, ako vlastne zrýchlime rokovanie Národnej rady. Ak sa tento proces má realizovať tak, ako je tu naznačený, tak, samozrejme, cez overovateľov, a samozrejme, že všetko toto bude chcieť svoj čas, vážené kolegyne a kolegovia. A čas veľmi slušný. Čas na to, ktorý musí dostať predseda klubu, aby určil poradie rečníkov a urobil zoznam. Čas na to, aby sa urobilo losovanie, vyhotovil zoznam a poradie rečníkov a čas na všeličo iné. Ale nechcem tento čas ani ja zbytočne márniť, a preto hovorím ešte raz, že je mi tento odsek a určite väčšine kolegov, lebo som s mnohými na túto tému aj z koalície, aj z opozície hovoril, nezrozumiteľný. Prosil by som ho následne vysvetliť.

    Treba sa, vážení bratia, Slováci, ako by povedal Ján Slota, ešte zamyslieť nad tým, či žreb alebo lós, pretože sme na Slovensku, aj žrebujeme - v televízii stále, a ten žreb je slovenskejší. Na okraj veci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ nám ešte povedal "nehovorte o hotovej veci, veď toto je len fakultatívna možnosť". Len fakultatívna možnosť. Ale ja sa pýtam a odpovedám si zároveň, kedy bude táto fakultatívna možnosť využívaná? Po prvé, obávam sa, tak ako povedal pán poslanec Brňák, že pri neutíchajúcich aktivitách pána kolegu Kováča, on túto fakultatívnu možnosť bude chápať ako obligatórnu povinnosť. A druhá skutočnosť, že táto možnosť bude využívaná vždy a zásadne pri všetkých návrhoch, s ktorými sa dostáva vládna koalícia na tenký ľad. S návrhmi, v ktorých sa opozícii, predovšetkým ekonomickými zákonmi a inými, naskytuje možnosť kritizovať nielen vecný obsah, ale aj politický zámer a spájať vecnú rozpravu s politickou, čo je pri ekonomických zákonoch a sociálnych zákonoch úplne normálne a zákonité. Pri týchto, vážené kolegyne a kolegovia, bude táto fakultatívna možnosť, vážený pán kolega, využívaná. Túto skutočnosť vieme vopred a vieme aj prečo. Preto, aby sa práve pri týchto zákonoch vytesnil onen mediálny priestor pre opozíciu a aby boli čo najrýchlejšie a bez veľkej ujmy na imidži a zdraví vládnej koalície za nami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nepodávam žiadne pozmeňujúcie návrhy, pretože to je úplne zbytočné, pochopiteľne, viete to tak dobre vy ako aj ja. Ani moji kolegovia, ak ste si všimli, hoci majú rad pripomienok, pozmeňujúci návrh nepodali. Je to úplne zbytočné.

    Zvážte ešte raz a posledný raz sami. Možno na krátky čas § 29a vládnej koalícii pomôže. Ale som presvedčený, že onedlho vám bude veľmi na príťaž, a som presvedčený, že postupne sa budú musieť o "demokratické" spôsoby vládnutia a uplatňovania majority či v parlamente, či v štáte zaujímať i okolité krajiny a európske spoločenstvá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nasledujú faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Posledná je pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec vo svojom vystúpení poukázal na viacero absolútnych nezrovnalostí v predkladanom návrhu zákona. Myslím si, že celý § 29a možno nazvať paškvilom a skutočne, vážené dámy, vážení páni, ak si pozriete odsek 2, kde sa hovorí v druhej vete "v rozprave vystupujú poslanci zastupujúci poslanecké kluby striedavo podľa poradia určeného lósom", nuž touto vetou si pripadám nie ako v parlamente, ale v nejakej lotérii, pretože taký istý postup, kde sa losujú víťazi niečoho a nejakej súťaže, tiež sa deje lósom. Takže vy tu dávate odmenu poslancovi, keď bude vylosovaný lósom, tak sa dostane do poradia, ktoré je vyhovujúce. Takže je to naozaj neprijateľné. Myslím si, že celá novela vznikla práve preto, ako ste vo svojom vystúpení upozornili, že jednoducho vládna koalícia je rozhádaná, nevie si zabezpečiť primeraný počet poslancov, a keď bude rokovanie veľmi krátke a tzv. pružné, tak zostane dosť času poslancom potom vo voľných dňoch behať, lobovať a vybavovať pre seba potrebné veci.

    Čo sa týka verejnoprávnej televízie, tiež sa potom prenosy stanú nezáživnými, pretože jednoducho občan nebude mať čo sledovať, a to znamená, že potom ich verejnoprávna televízia zruší pre nízku sledovanosť. Tým opozícii definitívne zamedzí akýkoľvek priestor na prezentovanie sa, pretože dnes je situácia taká, že prednosť dostane tzv. treťoradý, myslím si v postupnosti, ministerský úradník, ktorý prehovorí k čomukoľvek, ale opozičný poslanec priestor na svoje vyjadrenie nedostane. Takže cieľom tejto novely je toto všetko dosiahnuť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím si, že toto nie je novela rokovacieho poriadku, toto je návrh nového rokovacieho poriadku, hoci by sa chcel skryť za to čarovné slovíčko novela. Nie. Je to návrh nového rokovacieho poriadku. Znova by som chcel upozorniť všetkých prítomných, ale aj tých, ktorí sú pri televíznych prijímačoch, toto je zákon, ktorý sa prerokúva spolu so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. V týchto dňoch je v parlamente takisto zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Tento rokovací poriadok nesleduje nič iné, skutočne nesleduje nič iné, iba obmedzujúce opatrenia v zmysle informovania verejnosti. Toto treba niekoľkokrát prízvukovať, ide tu o to, aby sa znehodnotila alebo znemožnila všeobecná politická rozprava. Nijako inak sa toto nedá charakterizovať. Všetko ostatné, páni navrhovatelia, čo tu hovoríte, nie je pravda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Demokratická Weimarská republika bola zlikvidovaná demokratickými metódami. Pokiaľ, samozrejme, páni koaliční poslanci, viete, čo bola Weimarská republika, ak vám to vôbec niečo hovorí. Ak nie, tak si to pozrite v lexikóne. To, čo nasledovalo, už nebola demokratická republika ani republika, ani demokratická. To už bola diktatúra a tá diktatúra sa skončila metódami a cieľmi a koncami, ktoré vám opäť nebudem pripomínať, pretože predpokladám, že možno ich tušíte. Tento parlament už bez rozsudku poslal do väzenia poslanca. Tento parlament rozhodol hlasmi koaličných poslancov, že ignoruje ústavné amnestie a nerešpektuje zákony. Tento parlament rozhodol o zobraní poslaneckej imunity na základe tvrdení bez dôkazov, bez argumentov, bez dôkazov. Na základe toho, že vy veríte vyšetrovateľom. Dámy a páni, ďalší tucet mien poslancov opozície bol predhodený do tlače s tým, že sú zhromažďované podklady na účely ich trestného stíhania. No to je skutočne skvelé, keď najskôr sú označené mená, potom je oznámený cieľ a potom sa oznamuje, že sa zhromažďujú podklady na účely ich trestného stíhania. Jeden z posledných prípadov, ktorý ma skutočne ohromil, bol v piatok, takýto oznam odznel v súvislosti s menom kolegu poslanca Ivana Hudeca, bývalého ministra kultúry, a udialo sa to práve v deň, keď boli z väzby prepustení traja vrahovia, ktorým bola preukázaná organizácia a vecné naplnenie zločinu vraždy. Takže, dámy a páni, vy tu sejete vietor, tá búrka vás však zmetie. Ja vás opakovane na to upozorňujem, diktatúra sa nikdy neskončila dobre.

  • Ďakujem.

    Návrh rokovacieho poriadku je vyslovene účelovo pripravovaný. Jeho cieľom je umlčať opozíciu, aby svojimi argumentmi nemohla presviedčať občanov o nepripravenosti tejto vlády rozumne vládnuť. Ak by to skutočne navrhovatelia mysleli ináč, tak by k príprave rokovacieho poriadku prizvali i zástupcov opozície. Určite si mnohí tu prítomní poslanci, ktorí boli i v predošlom volebnom období v tomto parlamente, pamätajú, že pri príprave rokovacieho poriadku, ktorý bol schválený v minulom volebnom období, boli prizvaní i zástupcovia vtedajšej opozície a zároveň sa do úvahy brali ako príklad i rokovacie poriadky ďalších demokraticky fungujúcich parlamentných systémov. No, žiaľbohu, tu sa to nedeje. Musím znovu opakovať, že tento rokovací poriadok má skutočne slúžiť len na umlčanie opozície. Preto považujem za veľmi výstižný názov na prvej strane Národnej obrody, ktorý znie: Rokovací poriadok bičom na opozíciu. To by ste páni kolegovia mali zapracovať ešte do preambuly a bola by to skutočnosť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, pán spravodajca Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja sa, samozrejme, vyjadrím k celej rozprave na konci, ale nechcem zostať dlžný odpoveď na priamu otázku pána poslanca Husára. On sa pýta na interpretáciu ods. 3 § 29a. Ja som toto ustanovenie síce nepísal, ale mám pocit, že je vcelku zrozumiteľné. Napriek tomu teda poviem, ako ho rozumiem ja.

    Je tu napísané, že v rozprave vystupujú striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov podľa poradia určeného lósom či žrebom. Ten lós určí poradie navzájom medzi tými klubmi a, samozrejme, nezávislými poslancami. Vo vnútri klubov to poradie rečníkov vyplýva z ďalšej vety, určia alebo oznámia predsedovia poslaneckých klubov. Tak tomu rozumiem, tak to je tu, podľa môjho názoru, napísané.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, ale ja nemôžem za to, že vaši kolegovia poslanci vyrušujú.

  • Ale vy ste tu na to, pán predsedajúci, aby ste tu zabezpečili pokoj a aby ste im neodpovedali.

  • Zapnite pani poslankyňu Belohorskú. Buďte ticho, páni poslanci. Zapnite pani poslankyňu Belohorskú.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že koalícia sa dnes dostala do veľmi zlej situácie. Namiesto toho, aby vás, vážení páni poslanci, zaujímali problémy ľudí, ktorých ste ožobráčili vy, pretože nezamestnanosť z obdobia, keď ste "zdedili po nás" 13 %, ste dnes priviedli na 21 %, a to už upozorňujem po veľmi prísnych reštrikciách, ktoré zo sociálnej siete vyradilo dosť veľké percento ľudí. Takže, aby ste si riešili tieto problémy, aby ste riešili problémy v zdravotníctve, aby ste riešili problémy v školstve, snažíte sa toto všetko prekryť tým, že úplne oklieštite možnosť opozície vyjadriť sa k problémom, ktoré v štáte sú.

    Ja by som možno na vysvetlenie niektorým aj poslancom z mojich radov, a teda z opozície, uviedla, odkiaľ ste vy brali návod. Brali ste návod z Rady Európy, kde sa podobným spôsobom striedajú politické strany, kde podobným spôsobom je limitovaná určená dĺžka vystúpenia, dokonca aj otázky, ešte aj to čakám, že pripravíte, aby otázka nemohla trvať dlhšie ako 30 sekúnd, ale zabúdate na jedno. Rada Európy robí odporúčania a prerokúva momentálne situácie, napríklad krízové, zemetrasenie v Turecku a podobne. Ale nerieši zákony, tak ako ich riešime my. Neprijíma zákony, ktoré vlastne určujú celý chod štátu, tak ako ich určujeme my. Vy si však nevážite žiadny zo zákonov. Tak práve preto, ak vám nie je svätý ten zákon, ktorý je dnes platný, ako je dnes platný rokovací poriadok, tak práve preto chcete umlčať aj nás, aby nebolo toho, kto upozorní na vaše chyby.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení predkladatelia,

    myslím si, že treba, aby som hneď na začiatku svojho vystúpenia povedal, že skutočne mám veľké výhrady voči tomuto tzv. aktualizovanému zneniu rokovacieho poriadku. Je to naozaj orientácia, ktorú sme nemali nastúpiť a ktorá v podstate obmedzuje legitímne práva hovoriť opozícii k problematike, v ktorej aj tak nemá exekutívnu právomoc, ktorá je naopak v rukách koalície.

    Je to v podstate určitý druh umlčovania súperov. Viete, nie som obdivovateľom Masaryka, ale jeden jeho výrok sa mi páčil, a to, keď povedal, že "demokrace, toť diskuse". Demokracia to je diskusia. A naozaj jej podstatné znaky sú práve v tom, že občan musí mať možnosť počuť jedného, druhého a musí si nakoniec vybrať svoj názor. Pričom, samozrejme, rozhoduje v podstate nie momentálna šikovnosť jedného alebo druhého rečníka, ale rozhoduje akumulačný efekt. Rozhoduje to, že sa postupne ukladá v poslucháčovi a v občanovi vedomie, ako sa celkove správajú tí, ktorí sú v opozícii, a tí, ktorí sú v koalícii. To nakoniec rozhodne. Nielen preto, či veľmi šikovne vám nabúravame vaše koncepcie alebo či naopak sa nešikovne bránime, ale rozhodujú aj výsledky vlády. Objektívne výsledky vlády, ktoré vedú nie k dobrému hospodárstvu a k nie dobrej spoločnosti.

    Všimnime si, priatelia, čo to vlastne znamená, keď sa stanovujú limity dvanásť hodín na jeden zákon. Veď prv či neskôr to povedie k tomu, že dokonca aj zákony, ktoré majú relatívne nízku váhu a kde by sa nemusel prejavovať veľký názorový rozdiel medzi koalíciou a opozíciou, tak sa jednoducho ten čas bude čerpať na úkor toho, že sa zaškrtili možnosti vo veľmi dôležitých, brizantných, teda v podstate výbušných oblastiach, v ktorých rozdielny názor medzi koalíciou a opozíciou bude výraznejší. A tak v podstate dostaneme túto konfrontačnú stratégiu do celej štruktúry rokovania. A neviem, neviem, či budete mať z toho veľkú radosť. Ale o jednom vás ubezpečujem. Celkom určite z toho nebudete ťažiť nijaké efekty.

    O čo v podstate ide? Hovorili ste napríklad, že tie dlhé reči o ničom alebo tie hlúposti a podobne, ako ste označovali kvalitu argumentácií opozície, sa musia skončiť, lebo nedávajú vám čas na skutočnú prácu. Predovšetkým parlamentná práca je tá najskutočnejšia práca. Je to práca, samozrejme, diskuzná, je to práca rozhovoru, práca argumentačná, ale nie menej prácou.

    A čo sa vlastne deje. Kvalita legislatívnej práce celkove poklesla, ale nie v závislosti do toho, ako sa správame my tu v parlamente, ale v závislosti od toho, že mešká legislatívny proces v exekutíve a, samozrejme, aj tým, že klesá celková úroveň pripravovaných zákonných noriem. Tým sa v podstate deje to, že napriek trvalému proklamovaniu, že sa blížime k Európskej únii a k európskemu riešeniu, od nej sa vzďaľujeme.

    My sme vás už aj v ekonomických oblastiach upozorňovali, že ste tak nekonečne precenili politický aspekt integračného vývoja, že nakoniec ste sa tzv. priblížili k Európskej únii politicky, pretože naozaj sa správate tak, ako vám tí radcovia zvonka hovoria, ale zo stránky faktickej, reálnej, ekonomickej úrovne sa vzďaľujete, vzďaľujete sa veľkou rýchlosťou od európskej výkonnosti a na základe toho v podstate sa zhoršuje situácia celkom.

    Čiže toto isté sa deje aj pri tomto pokuse dostať opozíciu do ešte menej vhodnej časovej situácie, v akej sa nachádzala doteraz. Lebo koniec koncov, pamätajte si, že rokovací poriadok sme prijali ako priestor pre opozíciu. A teraz tento priestor by ste chceli znova odstrániť. Tá možnosť bude nám všetkým chýbať, ale ľudia vonku to celkom výrazne, celkom určite pocítia.

    Treba povedať, že mimoriadne ťažko sa prijíma argumentácia, keď sa rozhodnutie prijme lósom alebo žrebom, kto má alebo nemá právo zaujať stanovisko v parlamente. Ale priatelia, veď je to hrôza. Veď to naznačuje, že chcete parlament viesť tam, kde moderný, hlavne globalizačný trend vedie napríklad národné hospodárstvo do kasínových hospodárstiev, kde jednoducho tak ako Allais, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, povedal, že moderné ekonomiky a moderné burzy sa menia na kasína. A má to ešte jednu nepríjemnú stránku, ktorú by som vám rád predsa len pripomenúť. Ak sa pamätáte, keď ste zaviedli demokratické princípy žrebom, ešte ste nezdemokratizovali činy, ktoré sa diali. Lebo pri ukrižovaní Krista použili vrh kockou. Hovorí sa: "Kockou hodili o jeho rúcho."

    Ubezpečujem vás, že žiadne žrebovanie, žiadne losovanie, žiadne hádzanie kockou nezväčšuje demokratický priestor, a už tobôž nie objektivitu. Je to len vnášanie psychózy kasín, psychózy náhodnosti, psychózy prechádzať na iracionálne postupy. Tento postup je veľmi nesprávny a veľmi by som sa prihováral za to, aby sme ho za každých okolností opustili.

    Napokon mi treba zdôrazniť, že určite, až budete mať možnosť bilancovať účinky na verejnosť, tak vám tento zákon nepôjde k duhu. Dokonca aj uznávam, že mnohé naše slovné šarvátky sa niektorým občanom môžu zdať ako nepríhodné, niekedy nedôstojné, ale na druhej strane charakterizujú jednak stupeň skutočného napätia v spoločnosti, ktorý je, a zároveň charakterizujú odhodlanie stáť si za svojimi stanoviskami. A tieto fakty sú neúprosné. Pripravujete v tejto novelizácii rokovacieho poriadku obmedzovací postup. Som zásadne proti takejto novelizácii a ubezpečujem vás, že nebudete mať z toho radosť, ale čo je najdôležitejšie, ani osoh.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Húsku sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Dvanásťhodinový limit na rozpravu podľa zákona bude stanovený napríklad na taký bod programu, akým je návrh zákona o štátnom rozpočte na daný kalendárny rok. Vy ste asi chorí. To je jedna vec. Druhá vec: Ak si vy myslíte ako koaliční poslanci, že týmto zapcháte nám ústa a že tým zviditeľníte sami seba, tak ste na hlbokom omyle z jednoduchého dôvodu. Vy nemáte ako seba zviditeľniť. Však sledujte, akým spôsobom prebiehala rozprava, ako súdruh Weiss so súdružkou Schmögnerovou roznášali faktické poznámky naklepané na stroji, aby ste vy koktavo a jachtavo ich tam potom prečítali k bodu, s ktorým vôbec nesúviseli. Však to bolo smiešne a trápne.

    A ďalšia vec, dámy a páni, tie vaše vystúpenia, s ktorými ste sa dostali do dvorany slávy, sú skutočne veľmi významné. Ja by som sa zmienil napríklad o pozmeňujúcom návrhu k vodnému dielu Slatinka, ktorým pán poslanec Slaný za KDH sa zaručene dostal do parlamentnej dvorany slávy pozmeňujúcich návrhov a celé stredné Slovensko si ho určite pamätá nesmierne dobre a čím ďalej tým lepšie. Takže zakázaním vystupovania pre nás vám inteligenčný kvocient a palebná sila vôbec nestúpne. Z tohto mraku pre vás, chvalabohu, nenaprší.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na slová pána poslanca Húsku je pre mňa paradoxné, že pánom predkladateľom budem čítať článok 26 Ústavy Slovenskej republiky. Odsek 1: Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Odsek 2: Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a tak ďalej a tak ďalej. Keď sa to týka občana, poslanca sa to týka, vážení páni predkladatelia, stonásobne viac.

    Článok 26 ústavy je v príkrom rozpore v tejto chvíli s vaším § 33 tohto návrhu zákona, ktorý hovorí o akejsi 10-minútovej taxe, ktorý hovorí, že poslancovi, ktorému udelil slovo ako poslednému, na ďalších prihlásených poslancov sa neprihliada a tak ďalej. Vážení páni doktori, tento § 33 selektuje, kráti, čiže obmedzuje právo na informácie, čiže je cenzúrou, a tá je podľa odseku 3 článku 26 ústavy, ako iste viete, zakázaná. A vy páni predkladatelia ako páni doktori práva to viete oveľa lepšie ako ja. Tak na čo sa tu hráme?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja chápem úsilie predkladateľov a ich snahu zefektívniť rokovanie pléna Národnej rady. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že forma, ktorú zvolili, nie je dobrá, pretože je v rozpore s ústavou. Ja sa už dnes teším na tú situáciu, keď si niektorý poslanecký klub vyčerpá svoj čas a ďalší z poslancov tohto poslaneckého klubu bude chcieť predložiť pozmeňujúci návrh, na čo má podľa ústavy právo, a predsedajúci schôdze mu nedá slovo, čím poruší ústavné právo poslanca a ústavu. Na túto pikantnú situáciu sa už dnes teším.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak dovolíte, ja by som chcel urobiť určitý historický exkurz. Ja som rád, že je tu pán minister Ftáčnik, ktorý je autorom platného rokovacieho poriadku a spoluautorom zákona o rokovacom poriadku. Je tu aj pán poslanec Šimko, pán poslanec Hrušovský, podpredseda Národnej rady. To sú všetko mená a osobnosti, ktoré boli členmi ústavnoprávneho výboru od zimy 1994. V tom čase sme pripravovali text nového zákona o rokovacom poriadku. Mal som tú česť byť predsedom ústavnoprávneho výboru. A páni z koalície musia potvrdiť, že sa skutočne hľadal absolútny konsenzus. To znamená, že nešlo o to, aby sa presadili niektoré veci. A na tom site nedoriešených problémov naozaj zostali už len niektoré konkrétne kauzy tvorby nového moderného zákona o rokovacom poriadku, ako sú vyšetrovacie komisie a boli tam niektoré obavy z možného zneužitia rokovacieho poriadku zo strany koalície. To páni ministri a funkcionári Národnej rady musia potvrdiť. Pán podpredseda Hrušovský vtedy bol členom ústavnoprávneho výboru, keď sme spoločne povedali jedno, že toto je, chvalabohu, jeden z prvých modelov opozično-koaličného zákona a založila sa vtedy určitá tradícia. A ako bývalý predseda ústavnoprávneho výboru som veľmi úzkostlivo dbal na to, aby hlasy opozície boli vypočuté. Tam nemám absolútne nič, ani škvrnu na svedomí. Chcel by som preto v závere zvýrazniť to, čo povedal aj pán poslanec Húska, že ak sa založila pri nejakom zákone tradícia koalično-opozičnej spolupráce, aby ste ju nenarúšali. Bolo by to škoda pre krehkú stabilitu v parlamente.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa programu 26. schôdze o 16.00 hodine budú nasledovať interpelácie poslancov a odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Aby sme mohli pripraviť tento bod programu, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 16.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. novembra 1999,

    ktoré ste dostali ako tlač 467.

    Dovolím si ospravedlniť pre pracovné zaneprázdnenie k tomuto bodu členov vlády Slovenskej republiky pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, pána podpredsedu vlády Pavla Hamžíka, pána ministra kultúry Milana Kňažka a pani ministerku financií Brigitu Schmögnerovú.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 467 nachádza.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili poslanci Gašparovič, Engliš, Kolláriková, Slobodník, Tuchyňa, Aibeková, Drobný, Krajči, Zlocha, Hudec a Sopko. Ako prvému dávam slovo pánu poslancovi Gašparovičovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    K vašej informácii o neúčasti ministrov vás musím upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku tu musí byť celá vláda.

    Panie kolegyne, kolegovia,

    budem interpelovať pána ministra zdravotníctva v jednej veci.

  • Pán poslanec Gašparovič, zatiaľ preberáme bod odpovede na interpelácie.

  • Ale ja som sa prihlásil, vy ste povedali interpelácie, tak som prihlásený. Bolo povedané, že sú interpelácie, pán podpredseda.

  • Nie. Povedal som jasne. Tak prosím, pokračujte, pán poslanec.

    Prosím tých poslancov, ktorí budú hovoriť k odpovediam na interpelácie, aby podľa toho, ako som uviedol, uviedli aj číslo interpelácie, na ktorú bolo potom odpovedané.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobre, že sme nezmenili rokovací poriadok. Takže ešte raz.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán predseda vlády,

    vláda,

    dovoľte mi, aby som interpeláciu predniesol na ministra zdravotníctva, a to z dôvodu, ktorý je dnes veľmi vážny. Vyčítali ste nám stále a vyčítate, že minulá vláda počas svojho pôsobenia narobila veľa škody v rámci privatizácie a ja neviem čoho všetkého a že tieto škody sa stali aj v zdravotníctve. Chcem povedať, že namiesto teda takýchto problémov, o ktorých vy hovoríte, ktoré zrejme ani nie sú, vy vyrábate úplne nové problémy. Riešite presúvanie nákladov v zdravotníctve na pacienta, ktorý by mal, resp. čiastočne už aj platí za zdravotnú starostlivosť dvakrát, odvodom do poisťovne a priamo zdravotnému zariadeniu.

    Ďalším takým zaujímavým názorom alebo pohľadom zdravotníctva je transformácia, ozdravenie, redukcia a reštrukturalizácia, reorganizácia a čo ja viem čo ešte všetko v tejto činnosti. Ide mi tu o rušenie nemocníc v regiónoch a nútenie pacientov navštevovať vzdialené zdravotné zariadenia v centrách. Teda to, čo sa za dlhé roky vybudovalo, ukázalo sa byť dobrým a myslím si, že v prospech občana veľmi dobrým a prospešným, ministerskí úradníci niekedy na čele s pánom ministrom zdravotníctva toto všetko rušia. Táto situácia, myslím si, že nie je dobrá.

    Pán minister, chcel by som v krátkosti len niekoľkými vetami povedať teraz konkrétne, na čo je moja interpelácia. Interpelácia sa týka aj petičnej akcie, ktorá prebehla v Modre, kde občania Modry a okolitých obcí nesúhlasia s reštrukturalizovaním Nemocnice s poliklinikou v Modre na sociálne zariadenie. Žiadajú zachovanie interného a detského oddelenia nemocnice s poliklinikou v Modre v sieti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

    Pán minister, podľa informácií, ktoré mi dali, viackrát vás navštívili, resp. žiadali vás o to, aby ste ich prijali. Napísali vám aj list. Dožadoval sa stretnutia s vami pán primátor mesta Modry. Napriek tomu ste odmietli s ním hovoriť o týchto problémoch.

    Preto, pán minister, vás prosím, keby ste mi napísali, z akých dôvodov má dôjsť k zrušeniu tohto zdravotníckeho zariadenia. Čo vás k tomu vedie. A prečo nechcete prijať občanov tohto regiónu. Mám informáciu, že petíciu chcú zverejniť a chcú sa v rámci svojich možnosti cez médiá dožadovať vašej odpovede. Bol by som radšej, pán minister, keby som od vás dostal rýchlo túto odpoveď, ktorú by som mohol tlmočiť voličom tohto regiónu, ako ďalej chcete v tejto veci rozhodovať.

    A ešte raz vás prosím, aby ste týchto zástupcov regiónu prijali a hovorili o týchto problémoch s nimi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vašu interpeláciu.

    Ďalej bude interpelovať pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    mám tých interpelácií pripravených trochu viacej, pretože sa nám to nazhromaždilo. Začnem prvou interpeláciou na predsedu vlády a súčasne aj na pána ministra vnútra. Interpelácia vo veci sťažnosti pomalého postupu orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní rozčlenenia obce Družstevná pri Hornáde a vytvorenie novej obce Kostoľany nad Hornádom.

    Úmyselne som to nazval vo veci sťažnosti. Príslušné oddelenia či už v Národnej rade, na ministerstve spravodlivosti aj na Úrade vlády a aj na ministerstve vnútra odpovedali podľa mňa veľmi zle, ak nechcem hovoriť nekompetentne. Jednoducho, tak ako sa aj vyjadrili, posunuli spis ďalej. Čiže riešili byrokraticky túto sťažnosť petičného výboru, výsledkom činnosti ktorého bolo úspešné referendum o oddelení časti obce Kostoľany nad Hornádom. Jedine štátny tajomník Budiak odpovedal, myslím si, že nielen kompetentne, ale aj mal záujem tento problém riešiť. Žiaľ, je to v takom stave, že vo svojich kompetenciách to nemôže vyriešiť. Preto si dovoľujem interpelovať ako na pána predsedu vlády, tak na pána ministra vnútra.

    K tomu, čo sa udialo, zaujal petičný výbor občanov obce stanovisko, s ktorým ja sa plne stotožňujem, a preto ho tu aj predkladám. Pre byrokratický a ťažkopádny postup orgánov štátnej správy dodnes k vytvoreniu novej obce nedošlo. Od úspešného referenda, verejného hlasovania oprávnených občanov časti Kostoľany nad Hornádom dňa 30. 6. 1998 uplynulo už mnoho mesiacov. Nikoho však zo zodpovedných orgánov tohto štátu nezaujíma, že nebola splnená vôľa občanov a ich ústavné právo. Kedy sa zrealizuje rozdelenie obce, pýtam sa. Nová obec, ktorá už mohla od roku 2000 existovať ako samostatná, by bola istotne životaschopná, pretože má 1 200 obyvateľov, cirka 1 200 obyvateľov. Čo do veľkosti zo 110 obcí okresu Košice-okolie by zaujala dvadsiate piate možno tridsiate miesto.

    Petičný výbor je toho názoru, že obhajoba postupu Krajského úradu v Košiciach a jeho kvalitnej práce ministerstvom vnútra nemá opodstatnenie. Vyžiadanie doplňujúcich podkladov krajským úradom od obce potrebných na vypracovanie jeho stanoviska k žiadosti o rozdelenie bolo úmyselným predlžovaním problému. Krajský úrad tieto mal k dispozícii ešte pred písomným vyžiadaním od obecného úradu dňa 11. 1. 1999. Krajský úrad predložil ministerstvu kompletné podklady so svojím stanoviskom a príslušnými prílohami podľa Smerníc Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 203/2/1997 dňa 23. 2. 1999.

    Keď ministerstvo hodnotí kladne kvalitu krajského úradu, prečo potom po mesiaci, t. j. 22. 3. 1999 vyžiadalo od krajského úradu nové doplňujúce a ďalšie podklady? Pôvodný termín na ich spracovanie bol daný na termín 30. 6. 1999 a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 24. ho skrátilo na 7. 5. 1999.

    Keď Úrad vlády Slovenskej republiky narušil pôvodný termín predloženia podkladov na rokovanie vlády namiesto 30. 6. 1999 na 7. 5. 1999, mali pracovníci zodpovedných orgánov štátnej správy, či už ministerstvo vnútra alebo krajský úrad, pružne reagovať a zabezpečiť prostredníctvom obce včasné a kvalitné predloženie požadovaných podkladov. Nešlo tu o vedomé odďaľovanie vybavenia predmetnej agendy?

    Závažnejšia je skutočnosť, že pol roka, t. j. od 30. 6. boli podklady k žiadosti o rozčlenenie obce na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Materiál sa na rokovanie vlády nedostal, a to aj napriek mojej otázke v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 18. 11. 1999 a prísľubu tlmočeného pánom Čarnogurským, ktorý odpovedal v tom zmysle, že materiál prerokuje vláda v decembri 1999.

    Žiaľ, prijatie poslaneckého návrhu novely zákona o obecnom zriadení dňa 16. 2., skoro mesiac po predložení otázky, odsunulo žiadosť tejto obce do zabudnutia. Ministerstvo vnútra ako vecne príslušný orgán, resp. Úrad vlády Slovenskej republiky pri prerokúvaní iniciatívneho návrhu poslancov mali na tento aktuálny problém upozorniť a doriešiť štyri obce, ktoré neboli doriešené. Zdôrazňujem, štyri obce Slovenskej republiky, ktoré sú takto postihnuté. Kompletnú žiadosť na vytvorenie novej obce Kostoľany nad Hornádom malo ministerstvo k dispozícii od 30. 6. 1999. Ubezpečenie ministrom spravodlivosti pánom Čarnogurským bolo pre občanov Kostolian nad Hornádom v časti obce Družstevná pri Hornáde zaväzujúce, preto nerobili žiadne postupy.

    Petičný výbor preto vyslovuje nespokojnosť s takýmto postupom pri realizácii úspešného referenda, a ja tu jeho názor verejne predkladám. Postup štátnych orgánov pri riešení odčlenenia časti obce Kostoľany nad Hornádom od Družstevnej nad Hornádom napriek úspešnému referendu bol zlý. Neriešil problém občanov, ale problém nejakého spisu. Čiže podľa mňa liknavý a byrokratický.

    Prečo som si osvojil názor petičného výboru je to, že nebola splnená vôľa občanov a ich ústavné právo. Žiadam preto o opätovné prehodnotenie problematiky a uvedenie na správnu mieru tak, aby boli občania spokojní, že vláda naplnila ich túžby, o ktoré bojujú, podotýkam, už deväť rokov, a ktoré na konci ich snaženia niekto zmaril. Ak je nutné, tak aj prijať nový zákon, kde by tieto požiadavky občanov boli doriešené v zmysle ich požiadaviek vyjadrených úspešným referendom. Ja totiž toto považujem za zmarenie výsledkov referenda občanov tohto štátu, aj keď len na malom území.

    To je jedna interpelácia na pána predsedu a na pána ministra vnútra.

    Druhá interpelácia na pána ministra Magvašiho.

    Vážený pán minister, z dobre informovaných kruhov, ako sa to hovorí, sa mi dostalo do uší, že vedúci pracovníci Národného úradu práce majú snahu zlikvidovať firmu KLM Pozdišovce. Ide o firmu, ktorá sa výrazne podieľa na zachovaní tradície pozdišovskej keramiky na východnom Slovensku.

    Viem, že pre úradníkov z Bratislavy je to prípad alebo spis, ktorý im nič nehovorí. Každému trošku proslovensky orientovanému občanovi však, a aspoň s malým umeleckým cítením alebo sklonom, sa hneď vybavia vázy, taniere a iná keramika s prekrásnymi a špecifickými kresbami a farbou.

    Nechcem tu popisovať históriu tejto firmy. Nechcem tu popisovať to, čo sa už urobilo v prospech tejto firmy aj zo strany Národného úradu práce. V každom prípade, keď je táto firma už v takom stave, že má stále zákazky v zahraničí a je nádej, že sa z tohto ekonomického marazmu, v akom bola, dostane, príde niekto, kto ju chce exekučnou cestou zničiť. Aký to má zmysel pre Národný úrad práce, keď firma sa dostane do úpadku, ľudia budú prepustení. Je ich tam vyše päťdesiat, čo v Michalovciach znamená doslova katastrofu, pretože je tam nad 33-percentná miera nezamestnanosti. Exekútor danú firmu, resp. jej budovy nikomu nepredá. Považujem to za neprofesionálne riešenie. Nehovoriac o tom, že tým dôjde k likvidácii pozdišovskej keramiky, čo pre našu históriu bude neodpustiteľný čin a ja si ho dovolím nazvať až trestný čin.

    Žiadam vás preto, pán minister, aby ste zabránili likvidácii pozdišovskej keramiky a vytvorili podmienky na zachovanie tejto výroby. Žiadam vás, aby ste o svojich postupoch informovali Národnú radu Slovenskej republiky formou odpovedí na moju interpeláciu.

    Ďalšia interpelácia je na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Tibora Šagáta.

    Schválenie Liečebného poriadku, ktorý posúva na občanov obrovské bremeno zdravotnej starostlivosti na ich vlastné plecia, považujem za porušenie ich ústavných práv. Namiesto toho, aby sa problémy zdravotníctva riešili inými systémovými opatreniami, pristúpilo sa k tomuto riešeniu hlboko reštrikčnému. Istotne, nie je to ľahký problém, ale ak je človek na naše zdravotníctvo odkázaný, zistí množstvo chýb, ktoré by bolo možné riešiť, ale ministerstvo zdravotníctva to akosi prehliada. Nehovoriac o tom, že pri zrode tohto neporiadku v zdravotníctve ste stáli aj vy sám pán minister, pretože ste presadzovali zriadenie komerčných zdravotných poisťovní. Tie sa namiesto toho, aby sa podieľali na odstraňovaní nedostatkov vo financovaní zdravotníctva, sa na týchto nedostatkoch živili a nehovoriac o tom, že aj osoby, ktoré za týmito poisťovňami stáli. Dodnes tento systém umožňuje doslova okrádanie zdravotníctva na úkor občanov.

    Pýtam sa preto, pán minister, ako zistí občan, a teraz to preženiem, či náhodou nebol fiktívne operovaný. Neexistuje vôbec žiadna kontrola občanov či už zdravotníkov, lekárov, ale ani poisťovní, že s prostriedkami hospodária korektne. A ako si môže overiť pacient alebo dokonca zdravý občan, či sa na jeho účet nečerpajú lieky, zdravotné úkony a podobne? Prečo zdravotné poisťovne raz za pol roka alebo raz za rok nepredložia svojim poistencom prehľad, ako sa čerpali na nich finančné prostriedky? Aj ľudia by si uvedomili, aké finančné prostriedky na svoju chorobu čerpajú, a istotne by to aj s nimi pohlo. Ale v každom prípade by to pohlo aj s tými zodpovednými zdravotníckymi a poisťovacími pracovníkmi, ktorí zneužívajú celú túto situáciu až k tomu, že sa lieky vraj distribuujú až do Užhorodu. To sú rezervy, pán minister, ktoré treba odhaliť.

    Preto vás žiadam, aby ste mi vysvetlili, prečo nechcete zaviesť kontrolu priamo poistencami, ktorá je bežná na západ od našich hraníc. Podobne vami presadzovaná kapitácia odčerpáva prostriedky bez toho, že by sa občan u lekára objavil. Naopak lekári, ktorí sú v tomto systéme zapojení bez toho, aby niečo urobili s pacientom, dostávajú na neho 35 korún mesačne. Pri 3 000 pacientoch viete, aká je to suma, nehovoriac o tom, že niektorí občania ako pacienti idú úplne inde, ak v danom lekárovi nevidia vôbec žiadnu záruku zlepšenia svojho zdravotného stavu. Čiže prerozdeľovanie finančných prostriedkov je nekorektné. Možno by sa viac peňazí dostalo do iných zložiek zdravotníctva, nielen do rúk lekárov, ktorí majú to šťastie od vás pán minister, že sa dostali na teplé zabezpečené miesta a nemusia vôbec nič robiť preto, aby si získavali pacientov. Pýtam sa vás pán minister, ako vyriešite problém kapitácie, ktorý je podľa mňa tiež určitým zdrojom nedobre kontrolovaného prerozdeľovania financií, peňazí v zdravotníctve.

    A posledná interpelácia je takisto na ministra zdravotníctva pána Šagáta.

    Vážený pán minister, určite budete so mnou súhlasiť, že vznik bystrického a košického kardiocentra znamenal v histórii slovenskej kardiológie nový medzník. Aj keď mi je známa skutočnosť, že vzťah rôznych autorít slovenskej kardiológie k tomuto medzníku sa pohybuje od vysoko pozitívneho cez indiferentný až po mierne negatívny. Faktom však zostáva, že po rôznych úvodných problémoch máme dnes na Slovensku tri pracoviská, ktoré sú schopné na rutinnej báze poskytovať komplexnú kardiologickú starostlivosť u dospelých pacientov vrátane kardiochirurgického a intervenčného kardiologického programu. Aj keď bystrické a košické pracovisko vzhľadom na svoje priestorové a personálne limitácie kapacitne nemôžu a ani nechcú konkurovať Slovenskému ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave, je cítiť, že rozbitie bratislavského monopolu oživilo odbornú diskusiu. Umožnilo výmenu skúseností, ale hlavne zvýšilo dostupnosť špičkových kardiologických výkonov regiónov. Aspoň o malý krok nás priblížilo k normám, ktoré sú už samozrejmosťou vo vyspelých krajinách. Na dnešnú krízovú dobu asi tri kardiocentrá stačia. Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb Bratislava je považovaný za slovenské referenčné pracovisko. Ostáva však určite najdôležitejšia otázka, a to je finacovanie týchto centier. V Čechách dnes funguje desať kardiocentier. Je to vďaka vytvoreniu podmienok zo strany českej vlády, ale aj vďaka tlaku Českej kardiologickej spoločnosti.

    Dovoľte mi krátku rekapituláciu histórie kardiocentra v Košiciach.

    V päťdesiatych rokoch to boli prvé pokusy o spustenie kardiochirurgie v Košiciach, boli neúspešné. V sedemdesiatych rokoch opäť pokusy, opäť kardiochirurgia nebola spustená. V roku 1990 prvý komplex - projekt na založenie kardiocentra. V roku 1992 Komisia pre rozvoj kardiológie pri ministerstve zdravotníctva iniciovala vznik kardiocentra v Košiciach, boli vyčlenené aj peniaze. So zmenou vlády došlo k zrušeniu týchto plánov. V roku 1995 znovu obnovená myšlienka kardiocentra, podpora poslancov, vlády, založené. V rokoch 1996 - 1997 vznik kardiocentra vrátane kardiochirurgického oddelenia a investícia bola do 100 miliónov korún. Dnešný stav je taký, že je kompletne dobudované kardiologické aj kardiochirurgické oddelenie. Lekársky personál bol pripravovaný na pobytoch v Nemecku, Izraeli, Japonsku, Prahe, Bratislave. V Bratislave boli vyškolené tímy inštrumentárnych a anesteziologických sestier. Na kardiochirurgickom oddelení sa dnes rutinne vykonáva celý sortiment srdcových operácií.

    Úvahy o redukcii kardiochirurgických pracovísk na Slovensku považujem za nesprávne aj z týchto dôvodov. Terajší počet kardiochirurgických pracovísk na región 5 - 5,4 milióna obyvateľov je poddimenzovaný. Ekonomizačné argumenty na redukciu pracovísk neobstoja. Jedna operácia v Bratislave je najmenej rovnako finančne nákladná ako operácia v Košiciach a náklady na transport pacientov z východu republiky do Bratislavy by boli vynaložené navyše. Pritom by išlo o nemalé položky. Existuje skupina pacientov, ktorých stav neumožňuje transport a operačný zákrok musí byť vykonaný v urgentnom režime. Pri nedostupnosti kardiochirurgického oddelenia na východ republiky by sa tunajší obyvatelia dostali do nevýhodného postavenia vo vzťahu k obyvateľom bratislavského regiónu. Zrušenie kardiochirurgie by následne obmedzilo aj výkon na kardiologickom oddelení. Dnešné kardiocentrum v Košiciach je výučbovou základňou pre postgraduálne štúdium internistov kardiológov, ale aj pre medikov Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorí by o problematiku komplexnej kardiológie nemali byť ochudobnení. Obrovské úsilie a materiálne hodnoty, ktoré boli do dnešného zabehnutého kardiocentra v Košiciach vložené, by nemali byť premrhané. Keďže podľa mojich informácií sa kľúčové otázky organizácie a financovania kardiologickochirurgickej starostlivosti na Slovensku riešia na úrovni ministerstva zdravotníctva v týchto dňoch, považujem situáciu za mimoriadne závažnú. V týchto dňoch v určitom zmysle sa píšu dejiny slovenskej kardiológie, bohužiaľ, však negatívne.

    Vážený pán minister, posúďte preto všetky skutočnosti, zabráňte absurdným krokom, ktoré by nás mohli vrátiť o desať rokov späť. Zabráňte likvidácii kardiocentra v Košiciach. Žiadam vás pán minister, aby ste o svojich rozhodnutiach informovali Národnú rada Slovenskej republiky formou odpovedí na moju interpeláciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v bode interpelácie.

    Ďalej bude interpelovať pán poslanec Slobodník, po ňom pán poslanec Tuchyňa. Pardon, pani poslankyňa Kolláriková, po nej pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán premiér,

    vážení predstavitelia vlády,

    prvú interpeláciu budem mať na pána ministra Ftáčnika.

    Vážený pán minister Ftáčnik, interpelujem vás vo veci porušenia zákonov Slovenskej republiky pri vydávaní vysvedčení slovenským študentom zmiešaného Gymnázia v Nových Zámkoch.

    Pán minister, určite si uvedomujete, že ide o veľmi vážnu vec. Tým, že sa slovenským študentom rozdali polročné vysvedčenia s maďarským označením názvu školy v záhlaví a pečiatkou podobného znenia, bola porušená Ústava Slovenskej republiky, zákon o štátnom jazyku číslo 270/1995, ako i, čo je paradoxné, i vami podporený a prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín číslo 184/1999 z 10. júla 1999. V § 4 ods. 3 zákona o štátnom jazyku je uvedené, že celá pedagogická dokumentácia sa vedie v štátnom jazyku, teda i vysvedčenia. Slovenskí študenti mali dostať polročné vysvedčenia výhradne v slovenskom jazyku.

    Porušenie zákona považujem za zámernú provokáciu zo strany riaditeľa gymnázia. Neobstojí výhovorka, že ministerstvo školstva a príslušný krajský úrad nedostatočne informovali vedenie školy, ako vysvedčenia majú vyzerať. Je doslova šokujúce, že riaditeľ gymnázia Alexander Tóth sa diví, že okolo odovzdávania vlastne maďarských vysvedčení slovenským študentom nastal značný rozruch. Tento riaditeľ porušil i novoprijatý zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Prijatím zákona o používaní jazyka národnostných menšín sa umožnilo doklady o získanom vzdelaní a kvalifikácii získané v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín vydávať dvojjazyčne. Požiadavka Strany maďarskej koalície na právo používať v týchto školách na dokladoch o získanom vzdelaní a pedagogickej dokumentácii dvojjazyčné úradné pečiatky nebola prijatá. Teda zo strany riaditeľa novozámockého gymnázia došlo k porušeniu i tohto zákona, pretože použil na vysvedčenia pečiatku s maďarským označením školy, čo je v rozpore tak so zákonom o štátnom jazyku, ako i s novoprijatým zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. V každom prípade riaditeľ tohto gymnázia za nedodržanie a hrubé porušenie ústavy, zákona o štátnom jazyku i zákona o používaní jazyka národnostných menšín by mal byť odvolaný z funkcie riaditeľa gymnázia.

    Demokracia je len tam, kde sa ctia, rešpektujú a dodržiavajú zákony. A porušovanie zákonov sa postihuje. Ako je možné, že sa po zistení tohto hrubého porušenia zákonov okamžite neurobila náprava a slovenským študentom sa nestiahli neplatné vysvedčenia a neodovzdali sa im správne vysvedčenia? Bol už Alexander Tóth za hrubé porušenie ústavy a dvoch zákonov Slovenskej republiky odvolaný z funkcie riaditeľa? To je otázka na vás pán minister.

    Ešte by som chcela dodať, že je príznačné pre našich novinárov, podotýkam novinárov slovenských denníkov, že takéto hrubé porušenie slovenských zákonov prešlo bez povšimnutia okrem denníka Nový deň. Ale viem si predstaviť, aké divadlo by narobili, keby boli dotknutí študenti maďarskej národnosti. Ukážka takéhoto vysvedčenia je tu, kto má záujem, môže si pozrieť, záhlavie je v maďarskom jazyku a pečiatka je tu aj v maďarskom znení, čo je úplne v rozpore aj so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín.

    Druhú interpeláciu mám na pána premiéra.

    Vážený pán premiér Dzurinda, interpelujem vás vo veci spracovanej koncepcie decentralizácie verejnej správy pre Slovenskú republiku. Rozhodla som sa k tomu kroku z toho dôvodu, že na verejnosti sa táto problematika vo veľkom pertraktuje, politické zoskupenia vydávajú stanoviská a svoje stanovisko vydalo i Združenie miest a obcí Slovenska. I Slovenská národná strana dala stanovisko z dvojdňového rokovania našich starostov a primátorov k spracovanej koncepcii decentralizácie verejnej správy. Jedni materiál chvália, iní ho kritizujú, ale je tu jediná spoločná vec, a to, že transformácia verejnej správy musí i naďalej pokračovať. Tak ako sa reštrukturalizuje ekonomika i ďalšie oblasti našej spoločnosti, i verejná správa nesmie ustrnúť, ale musí sa vo všetkých oblastiach priblížiť priamo k občanom. K tým občanom, ktorí nám dali dôveru vo voľbách a my nesmieme a ani ich nechceme sklamať. Preto sa budeme vyjadrovať k predloženej koncepcii decentralizácie verejnej správy.

    Spracovaná koncepcia predpokladá zásadné zmeny vo výkonnej moci formou rozsiahleho odovzdávania a presunu kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy a regionálne samosprávy. Koncepcia je spracovaná veľmi všeobecne a jej obsah nezodpovedá jej názvu. Je to len pracovný materiál. Materiál nie je konzistentný, je neutriedený a nešpecifikuje presne čo a v akom rozsahu zostane na úrovni štátnej správy a čo bude na orgánoch samosprávy. Nie je uvedená presná špecifikácia finančných nákladov s presným ekonomickým rozborom. Nie je uvedená zásada pri delimitácii kompetencií a finančných prostriedkov. Z celého materiálu nie je jednoznačne vidieť, v čom táto decentralizácia bude pre občanov výhodnejšia oproti terajšiemu systému a v čom bude lacnejšia, keď niektoré kompetencie sa navrhujú presunúť z okresov na kraje a uvažuje sa so zvýšením počtu krajov o 4 kraje, uvažuje sa so zriadením Úradu pre štátnu službu a so zriadením 12 samosprávnych vyšších územných celkov.

    V materiáli sú uvedené riziká vo všeobecnosti, ale nie je uvedené, akým spôsobom budú eliminované. Materiál neobsahuje návrh, ako budú využité uvoľnené pracovné sily pre decentralizáciu. Budú to ďalší nezamestnaní? Ak sa budú na obce spolu s kompetenciami delimitovať i finančné prostriedky, kto bude kontrolovať ich správne využívanie? Proces decentralizácie musí byť však komplexný, musí sa uskutočniť vo všetkých oblastiach naraz, teda i v oblasti právnej a verejných financií. Decentralizácia si vyžiada nielen zmenu veľkého počtu zákonov, ale aj zásah do Ústavy Slovenskej republiky. Je to úloha veľmi náročná a nemala by sa uponáhľať. Predpokladaný termín realizácie decentralizácie, december 2000 a január 2001 je podľa nás preto nereálny.

    Územné členenie má zohľadňovať možnosť vyrovnaného rozvoja regiónov. Vytvorenie vyššieho počtu regiónov, než je 8, by viedlo k atomizácii územia Slovenskej republiky, regióny by nemali potrebnú ekonomickú silu, v dôsledku čoho by sa oslabila ich životaschopnosť a sebestačnosť. Ak sa má realizovať i zmena počtu regiónov, tak súhlasíme len so znížením počtu regiónov. Za optimálny stav pri navrhovanom presune kompetencií a finančných prostriedkov zo štátnej správy na samosprávu a vytvorenie vyšších územných a správnych celkov považujeme tri kraje - Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský a Bratislavu. Až vtedy budeme môcť so spokojným svedomím vyhlásiť, že s takto chápanou decentralizáciou a územným a správnym členením skutočne šetríme finančné prostriedky a zároveň s takto ponímanou decentralizáciou posunieme správu vecí verejných priamo k občanom. Na vytváranie spoločných obecných úradov, ktoré by mali zabezpečovať výkon kompetencií a správnych agend pre obce, ktoré sa nebudú môcť vykonávať samostatne, bude potrebné v rámci legislatívneho procesu vypracovať právne, finančné, organizačné a personálne pravidlá. Výber sídiel spoločných úradov ponechať na rozhodnutie obcí. Obce, ktoré vytvoria spoločný úrad, musia mať zachovanú vlastnú identitu a suverenitu. Nesúhlasíme so zavedením čestnej funkcie starostu v obciach do 500 obyvateľov, pretože nakoniec by sa mohlo stať, že táto obec by nebola riadená a by sa nám rozpadla. Nesúhlasíme s prenosom kompetencií na samosprávy v oblasti školstva, najmä v spojitosti so zriaďovaním školských zariadení, dokonca i vysokých škôl.

    Reformu verejnej správy podmieňujeme tým, aby bol proces prenosu kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy súbežný so zmenou daňových a ekonomických pravidiel a taktiež so zmenou finančných a rozpočtových tokov. Súčasťou navrhovanej reformy musí byť aj seriózne ekonomické posúdenie a zdôvodnenie.

    Pán premiér, bola by som rada, keby ste sa mi vyjadrili písomne k tejto problematike a zároveň či trváte na pôvodnom termíne, ako je uvedený v koncepcii decentralizácie verejnej správy. Ďakujem.

    Ešte mám jednu interpeláciu, taktiež na vás pán premiér.

    Vážený pán premiér, dňa 16. septembra na hodine otázok som mala na vás otázku týkajúcu sa problematiky štúrovského mosta. Bol to určite osud, ale i určitá symbolika, že práve v ten istý deň ste vy pán premiér sedeli s premiérom Maďarskej republiky na lodi nesúcej meno maďarského nacionalistu Rákoczyho a uprostred Dunaja pri Štúrove ste podpísali dohodu o spoločnej výstavbe mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom. Mosta, ktorý dnes už svojimi nevyhovujúcimi parametrami spojí dve malé mestečká na oboch brehoch Dunaja a definitívne zabráni kedykoľvek v budúcnosti Maďarskej republike postaviť dolný stupeň vodného diela v Nagymarosi. Keby bolo postavené toto vodné dielo, tak po korune hrádze v Nagymarosi by viedla komunikácia, ktorá by spojila obidva brehy, teda i tieto dve mestečká. Maďarská vláda však ani najmenej nehodlá rešpektovať rozhodnutie Medzinárodného súdu v Haagu a odmieta dokončiť vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros tak, aby plnilo účel dohodnutý v platnej zmluve. Na rozdiel od Slovenska Maďarsko most potrebuje, a tak sa rozhodlo vyriešiť tento svoj problém na úkor Slovenska. Podľa dohody Slovensko bude však musieť vynaložiť na výstavbu mosta dve tretiny plánovaných finančných prostriedkov. Pre náš rozpočet to bude znamenať záťaž minimálne, opakujem minimálne 1 mld. Sk, a to v čase veľmi kritickej ekonomickej situácie na Slovensku. V čase, keď vláda prijíma jedno reštrikčné opatrenie za druhým bez projektov obsahujúcich ozdravné opatrenia.

    Prijímaním reštrikčných opatrení sa obmedzujú prostriedky na aktívnu politiku trhu práce, znižuje sa podpora v nezamestnanosti, znižujú sa sociálne dávky aj dávky pre ZŤP, zvyšuje sa nájomné, ceny energetických vstupov. Od začiatku roku 1999 vláda zvýšila dolnú sadzbu DPH zo 6 na 10 % pri mnohých komoditách, medzi ktoré patria i potravinárske výrobky, zvýšila cenu elektrickej energie, ďalších vstupných médií, cenu benzínu a nafty, platenia liekov. Dôchodcovia, ktorí si museli celý život platiť zdravotné poistenie, teraz si musia priplácať za lieky. Dokonca študenti vysokých škôl si museli zaplatiť formou sponzorského za prijatie na vysoké školy, aby tieto školy mohli vôbec fungovať, čo je samozrejme v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky predsa zaručuje u nás bezplatné vzdelávanie. Chýbajú peniaze v školstve, v zdravotníctve, v doprave. Chýbajú peniaze v samospráve i v ďalších oblastiach života našej spoločnosti. Rastie napätie v mnohých slovenských podnikoch, ktoré nie sú schopné umiestňovať svoju produkciu ani splácať svoje záväzky, čo vytvára hrozbu masového prepúšťania. Dokonca štát si neplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, podnikateľom zadržiava návratnosť DPH aj niekoľko mesiacov. To vlastne prispieva tiež k platobnej neschopnosti mnohých podnikateľov, vedúcej až ku kolapsu niektorých menších podnikov. Robí sa jedno reštrikčné opatrenie za druhým, ale neponúkajú sa nijaké opatrenia na ozdravenie hospodárstva, a teda i ekonomiky. Zaťaženie našich občanov v roku 1999 nestačilo, v novom roku 2000 siahla vláda opäť do vreciek našich občanov formou zvýšených poplatkov za elektrickú energiu, plyn, vodné, stočné, nájomné a teraz od 15. februára i za dopravu.

    Pýtam sa, dokedy to ešte vydržia naši občania. Neustále sa zvyšujúca nezamestnanosť, korupčné aféry jedna za druhou, stúpajúca kriminalita. Na jednej strane ste reštrikční voči našim občanom, že to len ťažko môžu uniesť, ale na druhej strane rozhadzujete plným priehrštím. Ako sa dá inak nazvať plánovaná stavba mosta v Štúrove? Veď do tejto stavby musíme vložiť viac ako 1 mld. korún. Je to hazardovanie s dôverou občanov. Tých občanov, ktorých ste donútili pritiahnuť si opasok na tú najposlednejšiu dierku.

    Pán premiér, preto sa vás znovu pýtam, za tejto katastrofálnej ekonomickej a hospodárskej situácie, keď sa prijíma jedno reštrikčné opatrenie za druhým, trváte na vyčlenení finančných prostriedkov na výstavbu štúrovského mosta? Je podľa vás dôležitejšia výstavba štúrovského mosta ako použitie týchto finančných prostriedkov na vyriešenie aspoň niektorých akútnych problémov, ktoré som vám tu vymenovala. Odpoveď na moju otázku na hodine otázok ma vôbec neuspokojila. Za vás nepresvedčivo odpovedal podpredseda vlády pán Mikloš frázami o hospodárskej spolupráci, o euroregióne, o karpatskom, beskydskom a ďalšie frázy. Viem ho však pochopiť, musel zdôvodňovať niečo, čo sa rozumne zdôvodniť nedá. Musel obhajovať rozhodnutie vlády uvoľniť viac ako 1 mld. korún na výstavbu štúrovského mosta.

    Skrátim to trošku. Keď som ďalej listovala vládny program, doslova ma oslovil ďalší text. Vláda bude garantovať zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov patriacich k národnostným menšinám. Obnoví sa v Slovenskej republike vydávanie dvojjazyčných vysvedčení a dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie. Vypracuje sa zákon o jazyku národnostných menšín. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak príde k jedinému názoru, program, ktorý vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie, obsahoval veľa sľubov, ale jedine, čo doteraz vláda zrealizovala, boli len požiadavky SMK. Už treba zrealizovať len poslednú požiadavku, a to výstavbu mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom, a potom budeme čakať spŕšku ďalších požiadaviek zo strany SMK.

    Nakoniec ďalšia požiadavka sa už objavila v spojitosti s novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky. SMK totiž podmienila svoju podporu novele Ústavy Slovenskej republiky zmenou jej preambuly. Pôvodné znenie preambuly "My národ slovenský" žiada nahradiť znením "My občania Slovenskej republiky". Táto požiadavka nemá skutočne obdobu v nijakom štáte. Ja som vo svojich vystúpeniach tu na parlamentnej pôde upozorňovala, že v Slovenskej republike sú práva národnostných menšín zabezpečené v ústave i v ďalších 36 normách a tieto práva sú nadštandardné v porovnaní s ostatnými štátmi. Ak na národnostne zmiešanom území máme niekoho chrániť pred diskrimináciou, tak sú to Slováci. Odpoveď, že to nie je pravda, že Slováci sú na národnostne zmiešanom území Slovenska spokojní, že spolužitie medzi Slovákmi a občanmi národnostnej maďarskej menšiny je dobré, nie je pravdivé. Vyvracajú to vyhlásenia zo šurianskych stretnutí Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území južného Slovenska. Osobne dostávam veľa listov od občanov žijúcich na národnostne zmiešanom území južného Slovenska. Sú to smutné listy končiace konštatovaním i otázkou, kedy sa skončí diskriminácia Slovákov na tomto území, kto im pomôže, kto sa ich zastane.

    Prečítam vám list stredoškolského pedagóga žijúceho 21 rokov v Štúrove pána Siránka. Píše: "Zamýšľam sa nad tým, aká je pravdivosť konštatovania, že Slováci na juhu územia Slovenskej republiky si žijú dobre. Áno, žijeme bez väčších problémov, ak sa uspokojíme a nenamietame, keď pri platení v obchode pokladníčka nezdvihne hlavu a nevystrelí na vás ako zo samopalu sumu po maďarsky a vy zostanete stáť, až kým nezdvihne hlavu a pozrie na vás a potom sa jej uráči odpovedať i po slovensky. Áno, žijeme v zhode, ak neprotestujeme, že vám lekárnička na škatuľku liekov napíše, prepáčte kolegovia za SMK, egy darab este." Neviem, či som to dobre prečítala, poviem to aj po slovensky, čo musíte porozumieť, že máte užiť jednu tabletku denne. Na území Slovenskej republiky, samozrejme. "Ak chceme žiť u nás v mieri a v pohode, musíme si všímať, že pri krásnej mladej lipke niekto zničil betónový podstavec, ktorý oznamoval, že táto lipka, symbol slovanstva, bola vysadená v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Pravdepodobne to robia Slováci, členovia SNS, ako to deklaroval pán Pál Csáky v nádeji, že sme "buta Tóti" a že tomu uveríme. Nesmie vás v Štúrove iritovať ani skutočnosť, že v deň slovenského štátneho sviatku neuvidíte na susednej základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským štátnu zástavu, že v miestnych novinách Štúrovo a okolie sa v slovenských textoch hmýria pravopisné a štylistické chyby, ktoré dvíhajú krvný tlak Slovákom zamýšľajúcim sa nad tým, ako dlho by obstál šéfredaktor novín v susednom Ostrihome, ak by sa tam čírou náhodou vydávali dvojjazyčné miestne noviny. Dovolil by si tam niekto przniť maďarský jazyk ako na Slovensku v spomenutých novinách slovenský jazyk? Áno, žijeme teda u nás v relatívnej zhode, pretože sme holubičí národ, pretože nevieme, nechceme, či sa bojíme ozvať, keď na vlastnom území, vo vlastnom štáte ťaháme za ten kratší koniec. Všetky uvedené skutočnosti vám potvrdí hociktorý Slovák žijúci v našom slávnom meste Štúrovo.

    Rozhodol som sa preto, že ja nebudem mlčať, píšem nielen za seba, ale aj za ostatných Slovákov mesta Štúrova, za rodičov Slovákov, ktorí nabádajú svoje dospelé deti, aby si nezakladali svoju budúcnosť na tomto území, pretože tu nemajú šancu. Pri rovnakých podmienkach bude pred nimi v každom ohľade uprednostnený príslušník maďarskej národnosti, uprednostnený, tak ako to bolo i v mojom prípade. Som stredoškolský pedagóg do 1. júla 1999 pôsobiaci vo funkcii riaditeľa slovensko-maďarského gymnázia v Štúrove. Pri nedávnych konkurzoch na miesta riaditeľov škôl, podotýkam, že slovo konkurz som dal medzi úvodzovky, pretože bez nich to slovo stráca pravdivý význam, som dostal od svojho zboru 19 hlasov. Ďalší záujemca maďarskej národnosti dostal 10 hlasov a tretí záujemca maďarskej národnosti dostal 2 hlasy. Skúste uhádnuť, ako "konkurz" dopadol. Presne tak ako na všetkých spomenutých dvojjazyčných školách. Všetci slovenskí riaditelia boli nahradení riaditeľmi maďarskej národnosti. Na maďarských školách však všetci riaditelia zostali. Nie je to teda do očí bijúce, nie je to veľavravné? Pri súčasnom dôležitom postavení školských rád nemá Slovák šancu stať sa na takejto dvojjazyčnej škole riaditeľom. Prežil som to na vlastnej koži a môžem tu otvorene vyhlásiť, že mám ťažké srdce na pánov inšpektorov, ktorí našu prácu poznali, ale nedokázali nás v Nitre, Pribinovom meste, obhájiť. Nerozhodovali návrhy komisií, ale plnú kompetenciu má prednosta krajského úradu. Môžeme teda pokojne spolunažívať na juhu Slovenska, ale len vtedy, ak budeme lojálni. Od príslušníkov maďarskej menšiny sa lojálnosť nevyžaduje. Veď si len spomeňme na reakciu pri odvolávaní riaditeľov maďarských škôl v Búči a Bátorových Kosihách, ktorí evidentne porušili platné predpisy. Dozvedeli sa o tom dokonca i v Štrasburgu. My ale mlčíme, u nás je všetko v poriadku. Kto vie dnes o nás Slovákoch pozbavených funkcií, všade je hlboké ticho. Veď sme lojálni a žije sa nám tu dobre. Len aby sme my Slováci žijúci na zmiešanom území južného Slovenska od tejto dobroty nezahynuli. Preto voláme, nie zákon na ochranu menšín, ale zákon na ochranu Slovákov v tomto regióne je potrebný. Nevyhnutne ho potrebujeme, ak máme prežiť na tomto území.

    Preto mi dovoľte vyjadriť názor, rozdelenie a osamostatnenie spojených škôl je jediná šanca nás Slovákov na zmiešanom území južného Slovenska. Viem, že bude milión dôvodov proti, šetrenie a podobne, ale ja si veľmi dobre pamätám na prípad v Šahách, kde Krajský úrad v Nitre mal snahu zlúčiť školy pod spoločné riaditeľstvo. Čo všetko podnikli rodičia žiakov maďarskej národnosti proti tomu a obhájili svoj záujem. Len my sa bojíme, ustupujeme, hoci je to náš životný záujem a dôvod na prežitie. Veď navonok to vyzerá tak, že my Slováci tu nemáme nijaké problémy, veď mlčia médiá, mlčia poslanci i my zo strachu, lebo sa nám môže stať, že sa ocitneme na ulici. 24. 9. naša škola oslávila 50. výročie vzniku slovenského gymnázia, chcel som zabezpečiť dôstojnú oslavu tohto výročia. Veľmi precízne som oslavu pripravil v národnom duchu, oslavy už, žiaľ, prebehli v inej réžii, s polovicou hostí tzv. družobných škôl z Budapešti a Ostrihomu. Veľavravný je i prvý krok nového riaditeľa gymnázia, vypnutie osvetlenia štátneho znaku na priečelí školy vraj v záujme šetrenia elektrickou energiou. Odhlásili slovenský denník, ale Uj szó tento osud nepostihol. A tak sa znovu pýtam, kto sa nás zastane? Kto bude písať do Štrasburgu o tom, akú propagandu robia učitelia maďarských škôl pri zápise žiakov do prvého ročníka základných škôl? O tom, že aj v minulosti pri nástupe Slováka do funkcie riaditeľa sa písali protestné petície? Dnes je situácia už taká, že Slovák nemá žiadnu šancu na tomto území.

    Žiadam vás preto, vážení poslanci, i z tohto miesta, bráňte nás, bráňte nás slušne, kultivovane, ale dôsledne, lebo máme pocit krivdy a tento pocit na vlastnom území, na zvrchovanom území Slovenskej republiky je strašný a predstaviť si ho vie len dotknutý jedinec. Bolo by nesmierne smutno sledovať, ako na brehu Dunaja vítajú Štúrovčania ováciami "svojho" premiéra Viktora Orbána. A nášmu premiérovi Dzurindovi sa ušiel len zdvorilostný potlesk.

    Na záver preto znovu a veľmi intenzívne opakujem, oddelenie spojených dvojjazyčných škôl by mal byť prvý krok na to, aby sme tu prežili, aby sme sa mohli pozrieť do očí generáciám, ktoré nastúpia po nás.

    Pani poslankyňa, touto cestou vás žiadam, všetkých poslancov slovenského parlamentu, myslite na nás, na Slovákov žijúcich na zmiešanom území južného Slovenska. Veď i my sme súčasťou nášho krásneho Slovenska. Bráňte nás. Pán premiér, myslíte pri svojich rokovaniach i na Slovákov žijúcich na zmiešanom území Slovenska? Mysleli ste na nich, keď ste podpisovali dohodu s premiérom Maďarskej republiky o výstavbe mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom? Pán premiér, zamyslite sa nad týmto listom, nech je pre vás mementom, akými ováciami vítali Štúrovčania premiéra Maďarskej republiky, pričom vám sa ušiel len zdvorilostný potlesk."

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vystúpenie. Ďalej bude interpelovať pán poslanec Slobodník, po ňom pán poslanec Tuchyňa.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Nuž ja sa teraz prihovorím naozaj občanom. Všimnite si, prosím vás, kto tu sedí z ministrov. Pár ľudí tu zostalo, aj tí, s výnimkou azda jedného, nebudem ho menovať, aby mu nenarástli krídla od radosti, všetci sedeli, debatovali a absolútne nikto nepočúval tento strašný apel. Tento apel, ktorý skutočne by mal vojsť do dejín slovenského národa, to, čo tu prečítala teraz pani poslankyňa Kolláriková. Ja začnem s podobnou témou. Bol tu aj pán minister Kanis, aj ten sa vytratil, ani jeden z tých, na ktorých sa chcem obrátiť, tu nie sú, ale dostanú to, tieto listy, takže sú spokojní.

    Pán minister Kanis, už verejne a aj so súhlasom ministerstva obrany sa hovorí o likvidácii posádok v Komárne a Trebišove. Poznám argumenty z novín, ktorými sa to odôvodňuje, ale chcel by som vedieť, či si vláda, slovenská vláda uvedomuje možné nebezpečenstvá, ktoré z toho plynú. Či niekto z vlády monitoruje vysielanie rozhlasu a televízie z Maďarska, kde sa často opakujú požiadavky na revíziu Trianonu a na zmenu hraníc. Aj váš spolučlen, pán minister, pán podpredseda vlády Csáky, aspoň štyri razy vyslovil požiadavku na zmenu tzv. politických hraníc na etnické. Vyhýba sa tomu teraz ako čert krížu, chce si zachovať dekórum pred svojimi príslušníkmi maďarstva, ale povedal to a je to strašná hrozba.

    Môžete ubezpečiť slovenských občanov, že posádky na južnom Slovensku, ktoré sa likvidujú, neznamenajú, ak vezmete do úvahy, že od tejto požiadavky sa dodnes takpovediac nikto nedištancoval, ohrozenie slovenských občanov? A uvedomujete si, že aj takouto cestou, aj takýmto krokom znemožňujete umiestnenie v meste Komárne na dôstojnom mieste sôch veľmi drahých slovenskému národu a slovanstvu vôbec, sôch svätého Cyrila a svätého Metoda na dôstojnom mieste? Ešte tu mám aj plagát, ktorý som vám chcel ukázať a ktorý vám možno pošlem, fotokópiu, ktorý ukazuje tie strašnosti, aké sa tam dejú. Tu je plagát A szent György lovagrend harmadik Felvidéki magyar báljára, január huszonnegyedikén, szombat, Komárom sportcsarnok. Len po maďarsky. Len po maďarsky. A tu je napísané: jegyelövétel, čiže predpredaj lístkov, ak rozumiem dobre, Információiroda, Megye utca 5, Rév-Komárom. To je ďalšia urážka, pretože sa toto mesto nenazýva Komárno, ale podľa maďarskej tradície ten pravý Komárom leží na druhej strane Dunaja, na južnej strane Dunaja, a toto je iba Rév-Komárom. Takisto je úplne samozrejmé, že v rozpore s jazykovým zákonom všetky takéto Komáromi album, Komárňanský album, všetko je najprv písané po maďarsky a až potom po slovensky. Tu sú už normálne maďarské texty, ako keby sme boli v Maďarsku, a potom až texty v slovenskom jazyku. Sú to dvojjazyčné. A toto je v Slovenskej republike, kde platí zákon o štátnom jazyku.

    Aj moja druhá interpelácia na pána Ivana Mikloša, takisto tu neprítomného, ale aspoň ospravedlneného, je podobného charakteru. V rokovaní o novom územnom členení vo výbore pre verejnú správu povedal niečo, čo svedčí o jeho najeufemistickejšie povedané, nekompetentnosti. Keď som ho informoval, že prakticky v každej obci na juhu Slovenska, kde žije čo len 25 % občanov maďarskej národnosti, je v obecnej samospráve absolútna väčšina prívržencov SMK, čo je mimochodom názorný dôkaz nepravdivosti "argumentu" o národnostnom útlaku zo strany Slovákov, a keď som vyslovil obavu, že obecná samospráva väčšinou hlasov neprijme rozhodnutie napríklad o zriadení slovenskej školy aj v takých obciach, kde žije 60 % Slovákov, pripomínam mimochodom, že z tých 974 obcí, kde žije zmiešané obyvateľstvo na južnom Slovensku, sa v 351 obciach nekonajú bohoslužby v slovenčine, že tam sú desiatky a desiatky obcí, kde niet slovenských škôl a kde malé slovenské deti od šesť rokov vyššie sa musia autobusom voziť do najbližšej dediny, kde je slovenská škola, pán podpredseda mi na to povedal pri tom rokovaní: Však tí Slováci, nebojte sa o nich, tí sa o seba postarajú. Nuž ako sa môžu postarať, keď nemajú ani len tretinu predstaviteľov v takomto obecnom zastupiteľstve?

    Požadujem od vás pán podpredseda vecnú informáciu, ako bude vláda postupovať v takýchto otázkach, či nedopustí diskrimináciu Slovákov v Slovenskej republike. To, čo sme teraz počuli, to dodávam, od pani Kollárikovej, to je strašný obraz, ktorý by mal vzburcovať tento slovenský národ, aby si uvedomil, kto mu vládne, že ani jeden z týchto ministrov sa nevedel postaviť za Slovensko.

    A ešte pridávam jednu podotázku, ktorá je tiež charakteristická pre túto vládu. Pokladáte vy a premiér Slovenskej republiky za správne, že dvaja členovia vlády, ktorí sa zaoberajú regionálnym rozvojom, sú obaja maďarskej národnosti? Hovorím o pánu podpredsedovi Csákym a o ministrovi Harnovi, ktorý sa tiež pred chvíľou vzdialil do nenávratna? Ako vysvetlíte slovenským občanom, že o regionálnom rozvoji z celej vlády majú rozhodovať dvaja občania maďarskej národnosti?

    Tretia interpelácia je takpovediac dvojdomá. Ja ju adresujem aj pánu podpredsedovi Csákymu, ktorý tu nie je, a s príslušným dôvetkom ju odovzdávam aj pánu premiérovi.

    Vážený pán premiér, miera lží, miera demagógie, ktoré sa nehanbí vyslovovať pri otázkach a odpovediach a pri interpeláciách podpredseda vlády Pál Csáky, pretiekla. Nehovoriac o jeho ponosách, že ho šikanujem otázkami, musím tu zdôrazniť, že zatiaľ z tých dvadsiatich otázok, ktoré som mu položil, mi odpovedal na tri. Na tri otázky. Ostatným sa veľkým oblúkom vyhol a koaličná časť mu, samozrejme, takéto úniky bez problémov schválila. Na zvyšných 17 asi vôbec nereagoval, nieže asi, ale vôbec nereagoval alebo odpovedal skreslene a nepravdivo. Predložím tieto otázky v rámci tejto interpelácie, nebudem ich tu opakovať, nebudem to predlžovať.

    Minister alebo podpredseda vlády, ktorý si trúfa klamať tak okate a tak bezočivo a tak často, ako to robí pán Csáky, je nebezpečenstvom pre vládu a je nebezpečenstvom pre Slovensko. U pána Csákyho sa to umocňuje navyše tým, že nechce priznať ani jednu urážku voči slovenskému národu, ktorej sa dopustil. Chce vyzerať ako človek, ktorý pred maďarstvom nemá povinnosť nič korigovať. Lebo ako teraz povedal v odpovedi na moju otázku, stojí si za všetkým, čo skutočne napísal. Takže mu zostáva teraz len iná cesta, a to povedal doslovne takto, ako som to predtým citoval 9. septembra vlani na hodine otázok. Nie náhodou však v interview vysielanom Slovenským rozhlasom vo vysielaní pre maďarských poslucháčov ho pochválila redaktorka za to, to bol december 1996, že je jediným Maďarom, ktorý hovorí o zmene maďarsko-slovenských hraníc.

    Keďže však stáť za všetkým, čo len v rokoch 1996, 1998 napísal, je v niektorých prípadoch dokonca trestné a verím, že aj prokuratúra, ktorej som tieto citáty poskytol, zhodnotí jeho výroky ako rasistické alebo znamenajúce hrozbu pre slovenskú štátnosť, pre celistvosť republiky, a teda trestné, opakujem, uchyľuje sa k odpútavacím manévrom, ktoré mu, ako sa zdá, majú pomôcť udržať si aj úctu iredentistov, že teda stojí si za svojím, aj podporu na všetko ochotných koaličných poslancov. O tom, že ma uráža ako človeka, sa rozširovať nebudem. Narážky na môj vek, ironické úsmevy, ktoré rozdáva laviciam koaličných poslancov, ponosy na to, že ide o televízny seriál a podobné výhovorky sú predovšetkým svedectvom jeho charakteru a ozaj primitívnym pokusom vyhnúť sa odpovediam. Ale také prekrúcanie faktov, také otvorené lži, takú demagógiu, akú šíri, sú skutočne javom, ku ktorému sa neuchyľoval zatiaľ ani jeden z ministrov ktorejkoľvek slovenskej vlády.

    Poskytnem všetky tieto otázky, ako som povedal, pánu premiérovi a očakávam od neho, že bude aktívny a objektívny. Očakávam, že neodbaví túto interpeláciu ledabolo nejakým siedmym sekretárom, ale že si porovná na jednej strane fakty a na druhej strane nepravdy, ktoré šíri pán Csáky.

    Spomeniem len naozaj dva prípady. Kým si myslel, že sa budem môcť zbaviť zodpovednosti za knihu Maďari na Slovensku, ktorej je anonymným autorom, tak stále tvrdil, ja som to nenapísal, ja nie som autor. Usvedčilo ho veľa faktov. Jednak, že odmietol písomne, je taký doklad, slovenský preklad tejto knihy. V tom spomínanom interview pre maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu sa redaktorke pochválil dokonca, že sa cíti súčasťou radu politikov, ktorí písali politické knihy, ako boli Konrad Adenauer, Otto von Habsburg, Erhard Buzek, Václav Klaus. A ďalej to dokazuje list Miklósa Duraya bývalému štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Csabovi Tabajdimu o autorstve a škodlivosti tejto knihy. Aj v tejto knihe totiž spochybňuje hranice medzi Slovenskom a Maďarskom dohodnuté v Trianone 1920 a v Paríži 1947. Píše, že Maďari nemali ani v roku 1920, ani v roku 1938, pozoruhodný dátum, mimochodom, ten rok 1938, možnosť vyjadriť sa, do ktorého štátu chcú patriť. Ďalej tam píše o nám odobratom území na základe Viedenskej arbitráže. Hovorí, že sa toto vrátilo, toto územie do Maďarska. Domáha sa zrušenia Benešových dekrétov v knihe, čo harmonizuje s vetou Vojtecha Bugára z apríla 1997, keď v interview v Práci povedal, že Maďari by mali právo získať túto tzv. neidentifikovanú pôdu, o ktorej sa veľa hovorí.

    Vynechávam naozaj veľa pasáží, ktoré však poskytnem pánu premiérovi a dám ich k dispozícii aj pánu podpredsedovi. Neváhal sa pre jedno slovo, ktoré naozaj prekladateľka preložila zle, vo vete: Partizáni po večeroch zabíjali, vraždili, vraždili svojich rodákov aspoň tak horlivo ako cudzí okupanti, to bolo zle to "po večeroch", tam bola zmena "esténként" a "esetenként", takže malo byť príležitostne, ale na význame tej vety sa nič nezmenilo. On si trúfol povedať v odpovedi: Priznám sa, pán poslanec, že keď som počul váš text, ktorý ste tu citovali, ani som ho nepoznal. Nuž nepoznal ho preto, že tam to bolo po večeroch, ale že tam povedal, že vraždili, a ešte navyše, aby sa zmiernilo to ostrie, v odpovedi Csáky píše: "Naozaj píšem o SNP, píšem, že malo antifašistickú orientáciu." To napísal, ani ja som to nespochybňoval. Z určitého hľadiska, píše on, bezpochybne malo aj charakter občianskej vojny, keď v určitých prípadoch povstalci použili vojenské násilie aj proti vlastným občanom. Krásny eufemizmus, keď v tej knihe je "vraždili", "gyilkolták", toľko viem aj ja po maďarsky, čo znamená toto slovo, i keď nie ja som bol prekladateľom týchto úryvkov.

    Zameriam sa len na tú poslednú vec, ktorá sa odohrala tu pred niekoľkými dňami na hodine otázok. Vyznelo to tak. Položil som mu otázku: Čím podporíte svoje tvrdenie, že Slováci sa iba teraz stali národom a trpia komplexom menejcennosti? Prečo si myslíte, že Slováci nemajú svoje dejiny a závidia preto Maďarom, čo je citát z knihy Medzi dvoma svetmi? Na to, samozrejme, absolútne skreslil otázku a ten text, to už poviem teraz, znie takto: píše tam najprv o tom, že jediný čestný spôsob, ako sa môže slovenská vláda vyrovnať s tým, že tu nie sú etnické hranice, ale politické, je pristúpiť na rokovanie. Potom mi v jednej interpelácii povedal, že on myslel rokovanie s maďarskou menšinou, čo je nezmysel. O zmene hraníc dnes nerokuje nijaká vláda s menšinou, ale len štát so štátom, čiže to bola ďalšia zo série týchto lží.

    A ten citát je tu: "Na druhej strane pomyselného rokovacieho stola sedia Slováci, ľud, ktorý v súčasnosti prežíva značne oneskorené anachronické obdobie svojej premeny v národ, a preto je v mnohých ohľadoch nevypočítateľný a nespoľahlivý. Ak berieme do úvahy prvky nevyhnutné na vyrovnanie, nemôžeme nebrať do úvahy skutočnosť, že Slováci, žiaľ, trpia silným pocitom menejcennosti, čo je predovšetkým nedostatkom vlastnej histórie, a preto zazerajú žiarlivo tak na Maďarov, ako i na Čechov." Takže tu je ten konkrétny citát a teraz počúvajte, čo z toho urobil vo svojej odpovedi pán Csáky. To je taká typická demagógia, to je taká typická lož, na akú sa naozaj nijaký iný minister tejto vlády ani tí, ktorých nemám veľmi rád, dosiaľ nezmohol a dúfam, že sa ani nezmôže.

    On z tohto urobil toto: Myslíte pravdepodobne na túto vetu, ktorú som ja uverejnil v denníku SME. Zdá sa, a teraz citujem, čo napísal: "Zdá sa, že slovenská politická reprezentácia, ktorá je teraz, to znamená v roku 1995, vo vláde a ktorá v roku 1993 vytvorila samostatný štát, trpí silným komplexom menejcennosti a nie je schopná realizovať politiku na európskej úrovni. Koniec. Pán poslanec, obdobnú vetu som už zverejnil v roku 1995 aj v denníku SME v slovenskom jazyku a aj s odstupom času sa mi zdá, že som nebol ďaleko od pravdy." Čiže absolútne sa vyhol odpovedi, neodpovedal na túto konkrétnu stať, na tento konkrétny citát zo svojej knihy, ale vymyslel si nejaký článok, ktorý podľa môjho hlbokého presvedčenia ani v SME nevyšiel, a ak vyšiel, tak iste obsahoval niečo iné, ale v každom prípade ja som nečítal ten článok, imaginárny článok. Ja si spravím bibliografickú rešerš, dám si tú prácu, a teda zistím si, či takýto článok vôbec vyšiel.

    Takto sa vyhol zodpovednosti s vaším súhlasom vážená koalícia, so súhlasom premiéra tejto vlády, so súhlasom ministrov, ktorí si nadávajú, že sú Slováci a píšu si do kolónky slovenská národnosť, so všetkými týmito, so súhlasom týchto ľudí si tu bačuje a kraľuje a klame, ako keby čítal, alebo ako keby písal. Vymýšľa si tieto fakty. Pokladám to za nedôstojné pre člena vlády tieto výhovorky, tieto urážky, toto mihanie na koaličných poslancov, znevažovanie oponenta, vyslovene takéto strašné veci, ktoré si neviem ani predstaviť, že by sa to za minulej vlády stalo voči opozícii.

    Ale raz, ako som povedal, pretože som vec odovzdal generálnemu prokurátorovi s tými strašnými citátmi, ktoré znevažujú Slovákov aj prítomných Slovákov, aj minulých Slovákov, napísal mi, že pokiaľ ide o 9. a 10. storočie, kde pôvodne napísal, hovoriť o Slovákoch v 9. a 10. storočí je číre vytváranie mýtov. Tak mi to raz v odpovedi napísal, no že historici vravia, že by bolo lepšie hovoriť o Slovanoch ako o Slovákoch. Ja by som to aj prijal. Síce nie, samozrejme, rád, ale prijal by som to ako takú povedzme vedeckú pomôcku, aj keď už teda slovenský národ tu bol, o čom svedčí maďarčina, ktorá prevzala všetky usadlé slová zo slovenčiny, zo slovenčiny aj s nosovkami, galamb - holub a ja neviem, péntek - piatok, mohol by som veľa týchto slov s nosovkami spomenúť, ale jednoducho je to absolútne nesprávne.

    A to ma na tom poburuje, že pán Csáky v druhej takejto malej stati píše: My Maďari na Slovensku by sme mali obnoviť kult a sláviť kult svätého Štefana, pretože tento kult vznikol na Slovensku. Čiže na jednej strane Slovákov vymazúva z mapy a ešte nás aj presídlil do Juhoslávie podľa jedného šialeného maďarského historika Imre Bobu, lebo rieka Morava sa mu tam videla tá juhoslovanská rieka, ale na druhej strane tu hovorí o Maďaroch ako už o kompletnom národe.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, nedebatujte so mnou. Ja dávam interpeláciu na pána premiéra a na pána Csákyho, aby sa dištancovali od týchto lží. Že ich vysvetľujem, tak ich vysvetľujem. To si zase od vás naozaj hovoriť nedám.

  • Pán poslanec, interpelujte ďalej, nedebatujte s poslancami.

  • Hlasy v sále.

  • No tak budeme sedieť do polnoci. Vás sa nezozbiera 76, aby ste si to odhlasovali.

    To je teda moja skrátená, zdôrazňujem, interpelácia na predsedu vlády, ktorú dávam zároveň aj Csákymu, aby teda odpovedal na tieto otázky, ktoré mu tam položím, aby doložil článok zo SME a zároveň aby odpovedal na ten článok, ktorý mal uverejnený v knihe Medzi dvoma svetmi, z ktorého som vám citoval.

  • O slovo požiadal pán minister Kanis.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som reagovať na úvodné vety, ktoré povedal pán poslanec Slobodník, ja som tie vety počul, nesedel som tu, pán poslanec, ale starostlivo som si ich vypočul. Ide o problém, ktorý sa teraz v posledných týždňoch istým spôsobom stáva takou jednou z tém, ktoré prebiehajú, a ako minister obrany považujem za potrebné sa k nemu vyjadriť. Je to otázka obrany Slovenskej republiky v podobe otázky rušenia niektorých posádok na južnom Slovensku. Je to problém nielen čisto vojenský, uvedomujem si jeho politické súvislosti, ale zároveň treba povedať aj isté skutočnosti, ktoré sa viažu k tejto problematike.

    Chcel by som upozorniť, že tento štát má stále platný dokument, ktorý sa nazýva Obranná doktrína a v ktorom je charakterizovaná celá koncepcia obrany Slovenskej republiky, ako aj interpretácia postavenia Slovenskej republiky v súčasnej geopolitickej situácii. Naša obranná doktrína podobne ako obranné doktríny viacerých európskych štátov a našich susedných štátov nepozná pojem konkrétneho nepriateľa. Táto myšlienka je adekvátna situácii, ktorá v Európe je. Teda nikoho neoznačujeme za nepriateľa a zmyslom našej obrany je, ak by došlo k napadnutiu Slovenskej republiky, aby sme boli schopní sa obrániť. Teda ak nehovoríme o konkrétnom nepriateľovi, potom ani nehovoríme o nejakom konkrétnom smere napadnutia. A keby sme už mali hovoriť, tak potom by sme mali do činenia s vecami, ktoré sú označené ako štátne tajomstvo, a teda diskusia o tomto probléme by musela byť za podmienok, ktoré by znamenali ochranu štátneho tajomstva. Preto verejná diskusia o niektorých týchto veciach jednoducho nemôže byť a môže byť iba na úrovni výmeny všeobecnejších názorov.

    Domnievam sa, pán poslanec Slobodník, že tak konkrétne hovoriť o nepriateľovi alebo o možnom útoku, si asi nemôže dovoliť predstaviteľ tohto štátu, asi si to nemôže dovoliť minister obrany, a som presvedčený, že si to nemôže dovoliť ani váš syn, veľvyslanec Slovenskej republiky vo Veľkej Británii. Chápem, že si to môže dovoliť opozičný poslanec, ale ak zoberieme do dôsledkov takýto spôsob vyjadrovania, tak zrejme je to spôsob vyjadrovania, ktorý nemá miesto v istom oficiálnom diplomatickom alebo medzinárodnom vzťahu.

    Na ministerstve obrany sa vypracovali scenáre ohrozenia Slovenskej republiky, ktoré prešli diskusiou a schvaľovaním v kolégiu ministra obrany. Dovoľte mi, aby som z týchto scenárov, ktoré boli schválené aj na schôdzi Rady obrany štátu v decembri 1999, zacitoval. Píše sa tam okrem iného: "Vojenské ohrozenie Slovenskej republiky zo strany susedných štátov sa dostáva do silnej hypotetickej roviny vzhľadom na transfer stability a bezpečnosti spojený s rozšírením aliancie a taktiež na relatívne stabilné politické prostredie v susedných krajinách. Príčinou vzniku tohto typu ohrozenia by s najväčšou pravdepodobnosťou bol politický, ekonomický a sociálny kolaps, ktorý by mohol destabilizovať demokratické zriadenie štátu a presadiť politiku sily voči susedom. Ďalej sa tam konštatuje, že bezpečnostné prostredie v Európe dnes dominantne ovplyvňuje európsky integračný proces na báze Európskej únie a v rámci Severoatlantickej aliancie a do tohto procesu je zapojená aj Slovenská republika.

    No a z odborného, vojenského hľadiska si myslím, že možno by bola zaujímavejšia diskusia v nejakom zložení, kde by sa zúčastnili aj vaši kolegovia, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Gajdoš, ktorí by iste mohli rozprávať o tom, ako je organizovaná obrana Slovenskej republiky. Čo sa týka, samozrejme, aj spôsobov rozvinutia príslušnej sily a napokon aj otázky vzdialenosti od hraníc, v akej by takáto obrana prebiehala.

    Čo sa týka rušenia posádok, chcem uviesť na pravú mieru, aby nevznikla dáka dezinformácia, pretože zďaleka sa to nedá potvrdiť o tých posádkach, ktoré sú na južnom Slovensku. Áno, pôjde o zrušenie mechanizovaného práporu v posádke Komárno, ale v Komárne ostane iný vojenský útvar. Takisto pôjde o zrušenie mechanizovaného práporu v posádke Rimavská Sobota, ale príde tam iný druh vojska. Neviem, odkiaľ ste zobrali to, že by sa malo rušiť niečo v Trebišove. Vytvorí sa brigáda, ktorá bude mať velenie v Prešove a Levice sa dokonca posilňujú, pretože Levice sa stanú sídlom brigády. Takisto ostáva posádka v Štúrove. Takže neviem, od čoho sa odvíjajú tie názory, ktoré akoby robili nejaké varovania, že čo sa to tam bude diať. Je to v podstate úmerné znižovanie, tak ako to bude v iných oblastiach, v tých iných to bude viac, prirodzene, podľa toho, o aké teritórium ide.

    Chcel by som však brať istým spôsobom podnet vášho vystúpenia v tom, že po viacerých rokoch existencie Slovenskej republiky tento štát nemá prijaté niektoré základné dokumenty a myslím aj ústavný zákon o bezpečnosti. Domnievam sa, že práve z hľadiska vyjasnenia istých otázok obrany, ako aj právnych základov obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti Slovenskej republiky bolo by skutočne už načase, aby v tomto roku už slovenský parlament prijal ústavný zákon o bezpečnosti. A som presvedčený, že je to záležitosť, na ktorej by malo dôjsť k spolupráci všetkých parlamentných klubov, poslaneckých klubov. Je to v záujme tohto štátu, aby to bolo spoločné dielo, to znamená, aby sme nerobili okolo toho nejakú politizáciu alebo politický spor, ale aby sme rešpektujúc dobrú vieru a záujem obrany, o čom ste hovorili aj vy pán poslanec, aby sme spojili sily a vypracovali v konečnej podobe taký ústavný zákon o bezpečnosti, ktorý by dal v mnohom odpovede aj na to, ak má niekto isté obavy z toho, ako je zabezpečená obrana našej vlasti.

    Chcel by som vás ubezpečiť, že nie som o nič menší vlastenec ako vy a o nič menej mi neleží na srdci obrana našej krajiny.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej bude interpelovať pán poslanec Tuchyňa, po ňom pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Vážené prítomné kolegyne, kolegovia,

    pán predsedajúci,

    vážení prítomní ministri vlády Slovenskej republiky,

    vo svojej interpelácii sa obraciam na predsedu vlády podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v dvoch problémoch.

    Prvý. V roku 1999 veľmi silne rezonovala vo verejnosti a študentskej verejnosti obzvlášť otázka akreditácie niektorých vysokých škôl. Chcem vašu pozornosť, pán predseda, obrátiť na nariadenie vlády Slovenskej republiky z 2. 10. 1990 o Akreditačnej komisii. Myslím si, že toto nariadenie je už značne neaktuálne a vyžaduje nové vydanie. Svoj názor opieram predovšetkým o tieto skutočnosti. Akreditácia je určitý spôsob kontroly, a preto musí plne rešpektovať i zákon o kontrole, ktorý bol prijatý po tomto čase. Musí vymedziť povinnosti Akreditačnej komisie, pracovných skupín akreditovanej školy, čo prispeje k vzájomnému pochopeniu týchto subjektov, a tak uľahčí proces akreditácie. Akreditácia vyžaduje komparáciu so študijnými plánmi, odbormi vysokých škôl Európskej únie, trendy štúdia vyspelých krajín. To uľahčí uznávanie kvalifikácie a zaradenia absolventov škôl do pracovných procesov i mimo územia Slovenskej republiky. Posúdiť ekonomiku štúdia z pohľadu nákladovosti, efektívnosti, využívania celoškolských profilových katedier, laboratórií a podobne, a nie z pohľadu akreditácie fakúlt jednotlivých vysokých škôl. No a konečne to vyžaduje taxatívne stanoviť a zabezpečiť, aby v Akreditačnej komisii, jej pracovných skupinách pracovali i zahraniční experti.

    Vážený pán predseda vlády, desať rokov dnešnej dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti, ale aj sveta v kontexte prebiehajúcej zahraničnej spolupráce, ale i potreby komparácie s normami Európskej únie je veľmi dlhý čas, a preto si myslím, a spolu so mnou i vysokoškolská obec, že novela nariadenia vlády k tejto činnosti je nanajvýš aktuálna.

    Druhý problém. Od konca roku 1998, vážený pán predseda vlády, vedieme spolu internú diskusiu o otázke funkčnosti Sekcie obrany a bezpečnosti Úradu vlády. Keďže v poslednom čase došlo k prijatiu nepresných rozhodnutí a táto sekcia nevstupuje do riešenia problémov záujmov a bezpečnosti štátu a odborne vám neradí, ale vás i nechráni, jej opodstatnenosť nie je žiaduca. Vzhľadom na charakter informácií nemôžem o týchto otázkach hovoriť na tomto zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Toto riešenie by napomohlo navodiť právny stav v súlade so zákonom číslo 347/1990 Zb. § 20 tohto zákona, 20a i § 19.

    Vážený pán predseda vlády, je naliehavé riešiť otázku systému riadenia obrany štátu podľa nových terminológií. Je to otázka krízového manažmentu štátu. Navyše je nám ponúkaná metodická i finančná pomoc zo zahraničia na riešenie tohto problému. Všetky postkomunistické krajiny v tomto smere urobili zmeny, ale v Slovenskej republike platí zákon o Rade obrany štátu z roku 1969, a tým aj celý systém riadenia, ktorý je neaktuálny a nezodpovedá súčasným potrebám a je v rozpore s mnohými platnými zákonmi Slovenskej republiky prijímanými po roku 1990. V praxi nie je naplňovaný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 347/1990 Zb. tzv. kompetenčný zákon, kde všetky kompetencie na obranu štátu sú v § 19 zverené Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, a nie Úradu vlády. Vážený pán predseda, verím, že po roku a pol našej diskusie o týchto otázkach tieto problémy prakticky vyriešite. Vyžadujú to i naše integračné sťaženia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková. Po nej pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený člen vlády,

    pán predsedajúci, skôr kým prejdem k mojej interpelácii, dovolím si vás upozorniť, že podľa § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku majú byť na interpeláciách, doslova sa hovorí v tomto odseku, na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Je nedôstojné, keď sa objavia na začiatku interpelácií a potom každý odíde a nech si hovoria poslanci, čo chcú. Myslím si, že mnohé upozornenia sú tu veľmi vážne, nakoniec aj ostatný rečník, jeho interpelácia bola o tom dôkazom.

    Ja budem mať dve stručné interpelácie. Jedna pozostáva zo štyroch otázok na ministra zdravotníctva pána Tibora Šagáta. Aj keď je pán minister neprítomný, dovoľte mi najskôr uviesť, že som očakávala od ministra, ktorý urobí chybu v tom, že neprimerane reaguje na pozmeňujúce návrhy a stiahne návrh zákona, že sa aspoň ospravedlní Národnej rade a povie, že jeho chybou došlo k stiahnutiu v rozpore s rokovacím poriadkom. Nestalo sa. Ani teraz pán minister nemá záujem vypočuť si interpelácie. Odovzdala som ich písomne, takže dovoľte mi ich uviesť aj ústne.

    Prvá otázka znie. Pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky podpísaných viacero medzinárodných dohôd. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky pre oblasť zdravotnej starostlivosti bola podpísaná 29. októbra 1992 s účinnosťou od 1. januára 1993. Mala účinnosť na čas 5 rokov a ďalších 5 rokov, ak 3 mesiace pred uplynutím účinnosti jedna zo zmluvných strán nerozhodne inak. Platby za poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti a odborná spolupráca sa realizovala prostredníctvom dohody medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou Slovenskej republiky a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou Českej republiky. Dohoda bola platná do konca roka 1999.

    Od 1. januára 2000 nie sú slovenskí občania chránení dohodou a prípadné zdravotné ošetrenie v Českej republike si musia hradiť sami. Ako chce ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky riešiť túto situáciu a ako zabezpečilo informovanosť obyvateľov Slovenskej republiky o potrebe poistiť sa v komerčných poisťovniach pred cestou do Českej republiky, aby sa nedostali do nepríjemných situácií?

    Druhá otázka. V ostatných dňoch sa z médií takmer denne dozvedáme o zadržaní desiatok občanov iných štátov, ktorí ilegálne prekročili hranice Slovenskej republiky s cieľom dostať sa do niektorej z krajín Európskej únie. Častokrát sa zistí, že sú v zlom zdravotnom stave a musí im byť poskytnutá zdravotná starostlivosť. Vo viacerých prípadoch ide o hospitalizáciu v nemocniciach, ktorá nie je lacná a odčerpáva nemocniciam z nízkeho prospektívneho rozpočtu. Títo imigranti nie sú riešení v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Ako reaguje ministerstvo zdravotníctva republiky na tieto skutočnosti a ako sa snaží pomôcť zdravotníckym zariadeniam, ktoré poskytujú zdravotnú pomoc týmto nešťastníkom. Oni totiž nemôžu byť riešení podľa § 10 ods. m) zákona číslo 273/1994 Z. z.

    Tretia otázka. Pán minister, ako zástupcovia štátu v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne obhajujú záujmy Slovenskej republiky, keď je občanom Slovenskej republiky prednostne odporúčaná kúpeľná liečba v kúpeľoch v Českej republike a renomované slovenské kúpele sú zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne obchádzané?

    A posledná otázka. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši pred prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte reagoval na zvýšenie minimálnej mzdy od 1. 1. 2000 na 4 000 Sk a predložil do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona číslo 274/1994 Z. z. na úpravu výšky odvodov poistného. Vy ste pán minister na túto skutočnosť nereagovali a odvody poistného podľa § 10 ods. 6 písm. a), j), l) § 12 ods. 7, § 13 ods. 7, 8, 9, 10 sú naďalej vo výške 3 000 korún. Zareagujete na úpravu výšky minimálnej mzdy aspoň dodatočne? Alebo si myslíte, že zdroje do zdravotného poistenia sú v dostatočnej výške? Viem, že sa zákonom číslo 56/1999 Z. z. nahradil termín minimálnej mzdy v príslušných zákonoch presne stanovenou sumou v korunách, ale táto kopíruje sumu minimálnej mzdy, na čo váš vládny kolega pružne zareagoval a vy nie.

    Druhá moja interpelácia bude veľmi stručná a bude na pána ministra Čarnogurského. Pri bode, ktorým bol návrh na odvolanie ministra Čarnogurského z vlády Slovenskej republiky vo svojom vystúpení, ktoré tu mám v písomnej podobe, povedal pán minister dve veľmi zaujímavé veci a ja ho žiadam, aby mi ich vysvetlil a aby predložil dôkazy o svojich tvrdeniach. Toto tvrdenie sa týkalo únosu syna bývalého prezidenta Slovenskej republiky. Pán minister povedal doslova to, je tu písomný záznam. Dovolím si však tvrdiť, že keby únos organizoval niekto zo spravodajskej služby, niekto, kto má skúsenosti, tak by celý únos nebol tak amatérsky zorganizovaný. Čiže pán minister svojimi slovami potvrdzuje, že vie, kto organizoval tento únos a že to nebola spravodajská služba. V druhej vete hovorí, a vtedy som ho už požiadala, aby sa ospravedlnil, tak teraz ho žiadam písomne, aby takisto podal dôkazy, pretože v druhej vete hovorí. Takže páni poslanci, takže páni poslanci za HZDS, keď po druhýkrát by ste chceli niečo podobné organizovať, tak poverte predsa väčších odborníkov, a nie amatérov. Myslím si, že takéto vážne tvrdenia ministra spravodlivosti, ktoré odzneli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, by si žiadali aj riadne vysvetlenie. A ja vás o toto vysvetlenie, pán minister, žiadam. A keď ste si toto všetko vymysleli, tak vás žiadam, aby ste sa ospravedlnili poslaneckému klubu HZDS za svoje tvrdenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene štyroch poslaneckých klubov predkladám návrh, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine do skončenia rozpravy.

  • Do skončenia rozpravy o tomto bode a o písomných odpovediach, tak to myslíte, pán poslanec? A písomných odpovediach na interpelácie, tak aby sme tieto dva body prebrali dnes.

    Prosím pánov poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu. Ešte raz pán poslanec Kováč spresní svoj procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Pán predsedajúci, máme v programe ešte dokončiť interpelácie, odpovede na interpelácie a máme 5 vystúpení v rámci rozpravy k rokovaciemu poriadku. Navrhujem, aby sme týmto, až vystúpeniami k rokovaciemu poriadku, ukončili rokovanie v dnešný deň. To znamená prebrať tieto tri body.

  • Pán poslanec Baco má tiež procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco.

  • Vážený pán predsedajúci,

    návrh pána poslanca Kováča je neregulárny, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Zákon jasne hovorí, že na interpeláciách sú prítomní všetci členovia vlády. Takže nie je možné pokračovať v interpeláciách, pretože priebeh interpelácií je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Preto, pán predsedajúci, navrhujem, aby ste si aj vládnuca koalícia osvojovali pomaličky vzhľadom na zvolebnievanie sa, že zákon platí pre všetkých, rovnako aj pre vládnucu koalíciu. Preto navrhujem, aby bolo prerušené toto rokovanie a aby ste prizvali členov vlády, keď budú prítomní, potom môžeme pokračovať v rokovaní, inak je naše rokovanie v rozpore so zákonom.

  • Najprv dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhuje, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine tak, aby sme dobrali všetky body rokovania.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujte sa a hlasujte o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Dávam hlasovať ešte raz vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci do sály. Žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie páni poslanci. Ešte raz hlasujeme o návrhu pána poslanca Kováča. Prosím, hlasujte.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča. Prosím, keby ste sa posadili, páni poslanci, na svoje rokovacie miesta, budeme pokračovať hlasovaním o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča. Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Kováča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol, páni poslanci, panie poslankyne, schválený.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v interpeláciách.

    Žiadam členov vlády, ktorí sú prítomní v parlamentnej budove, aby sa dostavili na svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v interpeláciách poslancov na členov vlády.

    Zatiaľ vystúpi pán poslanec Drobný, po ňom pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec Baco dal ďalší procedurálny návrh na prerušenie bodu interpelácie, pokiaľ nepríde vláda. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Žiadam vás páni poslanci, panie poslankyne, aby ste prišli na hlasovanie o ďalšom procedurálnom návrhu. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Baca, aby sme prerušili bod interpelácie poslancov na členov vlády Slovenskej republiky, pokiaľ nebudú prítomní členovia vlády. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh prešiel.

    Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem teda, aby sme pokračovali rozpravou k rokovaciemu poriadku, ktorý sme prerušili o 16.00 hodine.

    Prosím, pán poslanec Cabaj má ďalší procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem mať procedurálnu otázku, kedy sa bude pokračovať v interpeláciách a v odpovediach, pretože ste si dnes odhlasovali, že sa bude dnešný deň pokračovať do ukončenia programu, takže by ma zaujímalo, keby ste oznámili teraz, keďže bol tento bod prerušený, že kedy sa bude pokračovať.

  • Keď skončíme rokovací poriadok, potom budeme pokračovať bodom interpelácie aj za účasti členov vlády Slovenskej republiky, ktorí prídu.

    Pán poslanec Baco, ďalší procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Áno, hneď ho poviem. Chcel by som poďakovať kolegom z vládnej koalície za to, že ma podporili v mojom návrhu, v dobrom návrhu, takže je to pekné od vás, len mi je ľúto, že to hlasovanie bolo neplatné, pretože som nebol prítomný, a ak poslanec, ktorý predložil návrh, nie je prítomný, nemôže sa o jeho návrhu hlasovať. Tento záver, ktorý ste prijali, vážení kolegovia, keďže som tu nebol, je neplatný.

  • Takže pokračujeme v interpeláciách, len čo prídu členovia vlády.

  • Pani poslankyňa Mušková - procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Chcela by som navrhnúť predkladateľom návrhu zákona o rokovacom poriadku, aby tento návrh stiahli, pretože je aj tak nezmyselný, aj tak ho Ústavný súd zruší.

  • Ale to nemôžeme robiť procedurálnym návrhom, pani poslankyňa, takže budeme pokračovať

    v rokovacom poriadku.

    Prosím navrhovateľa pána poslanca Orosza, spravodajcu pána poslanca Šimka, aby zaujali svoje miesta. Pán poslanec Orosz je tu, pán poslanec Šimko je tu.

    Zároveň odovzdávam vedenie rokovania k rokovaciemu poriadku pánu podpredsedovi Hrušovskému.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Cabaj, Kresák, Gašparovič, Cuper, Krajči a Mikloško. Títo páni poslanci ešte vystúpia, sú v rozprave prihlásení.

    Teraz by som prosil pána poslanca Cabaja. Nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie.

    Pán poslanec Kresák, po ňom sa pripravia pán poslanec Gašparovič, Cuper, Krajči a Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia poslanci,

    tu vidíte, ako sa dá manipulovať s poradím, ale to neprekáža.

    Dovoľte mi, aby som povedal pár slov na podporu predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a novelizuje zákon číslo 350/1996 Z. z., zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ako všetci vieme, výraz parlament sa semanticky odvodzuje od latinského termínu parlamentum alebo od francúzskeho parle, čo vlastne znamená, obidva výrazy sú prakticky identické, hovoria niečo v tom smere hovoriť, vravieť. Niet teda akejkoľvek pochybnosti o tom, že história parlamentov sa vždy svojím spôsobom spájala so slovami a rečou. So slovami a rečou chápanou nielen ako prostriedok výmeny informácií a myšlienok, ale s rečou, ktorá je chápaná aj ako nástroj na presadenie určitých ideí a tiež ako prostriedok na získavanie podpory na dosahovanie stanovených cieľov. Pokiaľ sa však prvé parlamenty pokladali a boli iba poradnými orgánmi monarchov, dalo sa v nich prakticky rozprávať neobmedzene. Len čo sa začal uplatňovať zastupiteľský princíp a z parlamentov sa stali moderné zastupiteľské orgány, treba povedať, že pred parlamentmi sa objavili nové úlohy.

    Uvedené pokladám za potrebné zvýrazniť predovšetkým z toho dôvodu, že zastupiteľská demokracia priniesla pre parlamenty úlohy a kompetencie, s ktorými sú spojené aj nové povinnosti. Vieme, že parlamenty dnes pracujú jednak ako zastupiteľské orgány, ale pracujú aj ako zákonodarné zbory, ktoré sa svojou normotvornou činnosťou podieľajú predovšetkým na formulovaní štátnej politiky, ale pracujú tiež, ako vieme dobre, aj ako kontrolné orgány.

    Všetky uvedené funkcie parlamentov, nárast komplexnosti a zložitosti spoločenských úloh, ale aj zvýšený počet členov jednotlivých parlamentov si vyžiadal v každom parlamente, aby sa uplatnili a zaviedli do života pravidlá rokovania, rozhodovania týchto orgánov. Také pravidlá, ktoré na jednej strane rešpektujú základné demokratické princípy a rešpektujú zastupiteľskú funkciu parlamentu, ale na strane druhej umožňujú aj efektívne plnenie úloh a funkcií, ktoré majú dnešné parlamenty.

    Rokovacie poriadky preto v moderných parlamentoch dnes na jednej strane rešpektujú pôvodný význam a zmysel parlamentnej práce, ktorým je nepochybne aj dnes využívanie slova na výmenu myšlienok a informácií, ale na druhej strane práve tieto rokovacie poriadky zabezpečujú, aby sa pre samotné slová parlament ako taký neutopil, aby sa neutopil zmysel jeho existencie a aby sa neznemožnilo slovami jeho rozhodovanie a plnenie základných úloh.

    Azda ani nie je potrebné na tomto mieste zvýrazniť tú skutočnosť, že parlamentné demokracie a vôbec moderné parlamenty odmietajú také prejavy, ktoré nielenže na parlamentnej pôde nepredstavujú žiadne relevantné informácie a neprinášajú myšlienky, ktoré sú hodné súťaže s myšlienkami politických oponentov, ale ktoré nezriedka prinášajú myšlienky a prejavy, ktoré sú znevažujúce, urážajúce a ktoré vyvolávajú antipatie jednotlivých parlamentných skupín a v konečnom dôsledku aj samotných voličov a deštruujú tak základné morálne hodnoty spoločnosti.

    Ak si uvedomíme na druhej strane spomínaný nárast úloh a povinností, ktoré stoja pred modernými parlamentmi, neprekvapuje, že napriek rozdielnym formám vlády, napriek rozdielnym volebným systémom, napriek ďalším odlišnostiam, ktoré existujú dnes v moderných demokraciách, naprostá väčšina rokovacích poriadkov ich parlamentov obsahuje ustanovenia, ktoré určitým spôsobom a za určitých podmienok umožňujú regulovať alebo aj ustanoviť celkovú dĺžku rozpravy k jednotlivým prerokúvaným otázkam, alebo dokonca umožňujú rozpravu skrátiť či predčasne ukončiť.

    Čiastočne na túto situáciu, a to pokladám za potrebné osobitne teraz zdôrazniť, na túto situáciu reaguje aj platné znenie rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pokladám za potrebné upozorniť všetkých tých, ktorí z tohto miesta spomínali alebo sa dovolávali neústavnosti navrhovaného riešenia, na obsah platného znenia, teda ustanovenia § 35 platného rokovacieho poriadku. Ako iste všetci viete, toto ustanovenie umožňuje Národnej rade, aby predčasne rozhodla o ukončení rozpravy, a to aj pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov. Ak tak Národná rada urobí, majú teda aj podľa platnej právnej úpravy stratiť možnosť prehovoriť niektorí poslanci, ale týmto sa, samozrejme, zachováva právo, aby podali návrh, ktorý chceli predniesť v písomnej podobe.

    Čo treba vyzdvihnúť na návrhu, ktorý podala skupina poslancov a o ktorom sa dnes diskutuje. Čo treba povedať v súvislosti s tak namietaným ustanovením § 29a, navrhovaným § 29a. V prvom rade treba povedať, z tohto miesta upozorniť a zopakovať najmä tým, ktorí nesledovali rozpravu od samého začiatku, že ide iba o návrh fakultatívnej možnosti. Nejde o zavádzanie akejsi povinnosti alebo akého štandardného správania. V druhom rade je potrebné zvýrazniť, že ide o návrh, ktorý môžu podať iba dva poslanecké kluby, tak ako v prípade ustanovenia platného § 35 rokovacieho poriadku.

    Táto konštrukcia je teda známa už v platnom znení a bola prijímaná tými, ktorí dnes vyslovujú nesúhlas s predloženým návrhom.

  • Hlasy v sále.

  • Pani kolegyňa, nechajte ma dohovoriť, myslím si, že viem, o čom hovorím. Návrh pritom obsahuje zároveň minimálny časový limit v rozsahu 12 hodín, ktorý otvára v každom prípade dostatočný priestor na prednesenie relevantných argumentov k prerokúvanej otázke, a to tak zo strany koalície, ako aj opozície. Návrh pritom priamo zakazuje použitie tohto riešenia pri niektorých prerokovaných bodoch programu, ktoré sú svojím významom také, že si zaslúžia, aby sa o nich diskutovalo dlhšie.

    V neposlednom rade treba povedať ďalšiu veľmi významnú vec, že obsah tohto návrhu neslúži jednostranne proti niekomu. Uplatňuje sa absolútne rovnako tak voči koalícii, ako aj voči opozícii. Ak by malo dôjsť k jeho prijatiu, ak dôjde k jeho prijatiu, ak by niekedy malo dôjsť k jeho uplatneniu, skráti sa možnosť rovnako pre všetkých, čo je tiež mimoriadne dôležité a treba to opakovane povedať.

    Nepokladám za potrebné podobne ako moji predrečníci argumentovať tým a uvádzať jednotlivé ustanovenia zákonov rokovacích poriadkov krajín, kde takéto riešenie existuje. Ale musím povedať, že takéto riešenie sa skutočne uplatňuje a uplatňuje sa v krajinách, ktoré majú dlhú demokratickú tradíciu a zavádzalo sa postupne, tak ako sa komplikovala činnosť parlamentov v jednotlivých demokraciách.

    Prečo pokladám za potrebné na tomto mieste upozorniť na tieto príklady. Pokladám to za potrebné jednoducho preto, aby som preukázal to, že neobstoja námietky o porušovaní demokratických princípov, keď sa navrhuje v predloženom a diskutovanom návrhu, aby Národná rada mohla rozhodnúť vopred, že určí dĺžku času, počas ktorého sa bude o tom-ktorom bode diskutovať. Pokiaľ takéto rozhodnutie zabezpečí dostatočný časový priestor na vyjadrenie jednotlivých politických názorov a bude sa vzťahovať, akože sa má vzťahovať rovnako na všetkých príslušníkov zákonodarného zboru, nie je dôvod na odmietanie tohto riešenia, ktorého cieľom nie je nič iné než legitímna snaha o zvýšenie efektivity práce Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aj v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, a o tom som hlboko presvedčený, musí prevládnuť záujem o legislatívne riešenia a ďalšie politické riešenia, ak chceme naliehavých ekonomických, sociálnych, kultúrnych a ďalších otázok života našich občanov pred neraz a, žiaľ, musím to povedať, slaboduchými, no o to rozsiahlejšími vystúpeniami poslancov, ktorých hlavnou snahou je nielen upútať na seba pozornosť čo najširšej verejnosti, no najmä spomaliť alebo znepriechodniť rozhodovací proces v tomto zákonodarnom zbore.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, nakoľko som presvedčený o potrebnosti a správnosti riešení, ktoré sú predložené, teda v diskutovanom návrhu zákona, dovoľte ma požiadať aj z tohto miesta o podporu, o vašu podporu pri rozhodovaní o jeho ďalšom osude.

    Dovoľte mi však zároveň konštatovať, že som veľmi pozorne počúval doterajšiu diskusiu a že by som rád v snahe, pretože odzneli aj názory, ktoré podľa mňa sú hodné pozornosti, že v snahe ukázať na to, ako jeden z predkladateľov tohto návrhu skutočne vážne počúvam hlasy, ktoré odzneli z radov mojich kolegov právnikov, dovolím si zároveň predniesť jeden pozmeňujúci návrh. V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujem vypustiť bod 5 z predloženého legislatívneho textu. Zdôvodnenie uvádzam stručne v predloženom návrhu a hovorím tak aj z tohto miesta na základe toho, že som počúval, čo v tejto súvislosti predovšetkým hovoril kolega Brňák a zvažujem právne argumenty, ktoré tu odzneli. Pozmeňujúci návrh by ste mali mať už rozmnožený vo vašich laviciach.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kresáka chcú reagovať šiesti páni poslanci. Posledný pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Kresák,

    vy ste tu prezentovali klasickú ukážku slaboduchého vystúpenia plného odborných nepresností. Mohli by sme pominúť to, že hovoríte o parlamente monarchov, ale on to nebol parlament monarchov, ale stavovský parlament a schádzala sa v ňom opozícia, keď chcela alebo požiadal kráľ, aby mu schválili nejaké nové dane na vedenie vojny. Teda nebol to parlament monarchov, bol to stavovský parlament. Ak už by sme o tom išli, ale k tomu sa budem ešte vracať pri svojom vystúpení.

    Vy nieže hovoríte slaboducho, ale vy klamete. Zásadne sa obrňujete úsmevom a za ten úsmev schovávate buď klamstvá, alebo neznalosť. Rozprávate o tom, že § 29a je ukážkou toho, ako ste demokraticky vyriešili zalepenie úst opozícii. Ak už mal byť tento parlament rovnosť alebo v ňom mal byť zohľadnený princíp rovnosti, vážený pán docent Kresák, tak by nesmel byť v tomto paragrafe ods. 4, v ktorom samom je už zakotvená nerovnosť, pretože vládna koalícia vedie celý parlament, jej predstavitelia môžu kedykoľvek vystúpiť, ich rečnícky čas sa neskracuje, takisto ako ministri, takže samo osebe je to, čo ste povedali, klamstvom. Takisto ako ste tvrdili, že takáto právna úprava je v štandardných demokraciách. Nie je nikde. Všade sa obmedzuje rečnícky čas pre prvé, druhé a tretie čítanie, ale nie globálne pre jednotlivé body programu, ako vy ste to navrhli, že jeden poslanec bude mať v parlamente štyri minúty.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, myslím si, že nie je dôstojné človeka vášho vzdelania, aby ste hodnotili vašich parlamentných kolegov takými slovami, akože mnohé slaboduché pripomienky. Pán poslanec, to nie je dôstojné, to ja by som si nikdy voči svojim kolegom nedovolila. A ak si myslíte, že len vy máte duchaplné, múdre a správne vystúpenia, tak to je veľmi zlým obrazom a nazývať všetko ostatné alebo niektoré vystúpenia slaboduchými. To skutočne nemôžem s takýmto vaším tvrdením súhlasiť a myslím si, že vám to ani neprináleží. Vy sa totiž veľmi často v parlamente pri niektorých prerokúvaných bodoch nevyskytujete, takže nemôžete adekvátne hodnotiť, aká diskusia je z kvalitatívnej úrovne.

    Samozrejme, že sa vyskytujú rôzne pripomienky, sú tu aj rôzne emocionálne pripomienky, ale to sa vyskytuje vo všetkých parlamentoch, či už európskych alebo svetových. Takže ja by som vás pre budúcnosť žiadala, keď predkladáte nejaký návrh, tak si myslím, že je snahou tých ostatných kolegov získať na svoju stranu a presvedčiť ich. Ale to urážkami ani vy, ani pán poslanec Orosz ako predkladateľ, nikdy nedosiahnete. Urážkami dokážete pravý opak, že ešte popudíte aj tých, ktorí pôvodne vôbec nechceli vystupovať. Ak si niekoho chcete získať, tak to aj robte takými slovami, ale nie urážkami a nie negovaním hodnoty vášho kolegu alebo vašej kolegyne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Kresák začal v podstate takým spôsobom, že nebyť toho, že zdôvodňoval potrebu prijatia novely tohto zákona, tak si myslím, že skôr by svedčal našim argumentom. Pán poslanec Kresák totiž povedal, že treba veľmi citlivo vnímať pozíciu parlamentu v zmysle zastupiteľského orgánu a v zmysle zákonodarného orgánu. Zastupiteľská pozícia je teda skôr to politikum a zákonodarná pozícia skôr vecná alebo formálnoprávna záležitosť. A my práve tvrdíme, že všetky kauzy, ktoré chcete zamedziť sporným ustanovením § 29a, nemajú spojitosť k tej formálnoprávnej alebo vecnej stránke činnosti parlamentu, ale práve k tej, ktorú možno nazvať ako zastupiteľský orgán, práve k tej politickej. Pretože doteraz všetky ťahanice a všetky naťahovania neboli spojené ani tak s činnosťou parlamentu ako zákonodarného orgánu, ale predovšetkým s činnosťou parlamentu ako vyšetrovacieho a politického orgánu. Čiže si myslím, že skôr v tomto smere si nahral trocha nám. A s tou ústavnosťou a neústavnosťou, myslím si, že áno, do istej miery aj doterajšie znenie rokovacieho poriadku je v tejto otázke otvorené, ale treba povedať, že ústavnosť nemožno vnímať ako statický pojem, ale ako získanie istej kvantity možného porušenia poslaneckých práv. A táto kvalita je tiež narušenie slobody poslanca...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Teraz, prosím, zapnite pána poslanca Cabaja, potom pána poslanca Krajčiho.

  • Vážený pán predsedajúci,

    na kolegu predrečníka chcem povedať len jedno. V zákone o rokovacom poriadku v § 27 ods. 7 sa hovorí: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky." Skutočne som to takto aj bral, že kolega Kresák tu vystúpil vo voľnom prednese, čítal poznámky, len mám taký dojem, že v tej druhej časti niečo iné sa mu do tých poznámok zamiešalo, pretože pokiaľ hovorí o tej teoretickej rovine, to by som bral, má to naštudované, hovorí teoreticky, ako by to malo byť. Ale len čo sa dostal do praktickej roviny, znova sa len potvrdzuje, že dáva politiku nad právo.

    A je paradoxná situácia, že tí predkladatelia, ktorí nám predkladajú návrh novely zákona o rokovacom poriadku, s výnimkou jedného sú všetko noví poslanci v tomto parlamente. Zrejme buď ich niekto posunul do tejto roviny a plnia niečiu objednávku a predkladajú nám tento návrh, alebo si to zvažujú, že si vytvárajú parlament podľa svojho obrazu, alebo pre seba takýmto spôsobom. Nebudem hodnotiť to slaboduché vystúpenie, pretože to je pod úroveň jedného docenta, to si môže dovoliť voči žiačkam v škole, ale nie voči kolegom - poslancom v parlamente, tu netreba poúčať, tu si treba jednoducho rozdiskutovať veci a hľadať podporu, buď tá podpora sa nájde v argumentoch, alebo potom je to o niečom inom. Ale ak to má byť o niečom inom, tak nechcem na tú tému hovoriť, pretože on hovoril, že § 29a, že teda vyzdvihol ho, že je aký veľmi dobrý, ako funguje. Neviem, v tomto parlamente som už dlhšie a mám taký dojem, že tento § 29a vôbec systémovo ani nepatrí tam, kde ste ho navrhovatelia predložili. Ale to je už váš problém, to je vaša vizitka, vy ste sa pod tento návrh zákona podpísali.

    O ostatných veciach, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona, potom poviem v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kresáka. Zrejme jeho vystúpenie bolo aj z toho dôvodu, že nepôsobil v predchádzajúcom parlamente, a teda nemá dostatočné skúsenosti na to, aby kritizoval vystúpenia kolegov a hlavne opozície. Keby si tak pán Kresák spomenul, ako vystupovala opozícia v predchádzajúcom volebnom období, my sme si nedovolili nazvať, že sú to bezduché vystúpenia, dokonca sme ani neuvažovali o tom, že by sme ich obmedzovali vo svojom vystúpení. A dnes ako veľký právnik chce nás poúčať, aké je to demokratické, keď poslancovi skracujú jeho vystúpenie. Dokonca zašiel do roviny, že keď skrátia vystúpenie aj koaličným poslancom, je to obrovsky demokratické, a teda že sa tým vyrieši funkčnosť parlamentu. Je to absolútne mylné. Problém je kdesi inde. Problém je v tom, že aj keď vás je 93, vaše argumentačné schopnosti sú minimálne, nemáte možnosť čím argumentovať proti tým veciam, ktoré my tu hovoríme, ktoré sú pravdivé a ktoré vieme podložiť aj svojimi argumentmi. Žiaľbohu, vy keď to neviete, tak sa snažíte zatvoriť ústa opozícii, a tým zmeniť pomery v tomto parlamente.

    Vo svojom vystúpení hovoril niečo aj o tom, že vystupujúci chce upútať pozornosť verejnosti. No však samozrejme. Každý politik chce upútať verejnosť svojím vystúpením a nenechajte to na občanovi, nech si vyberie, čo je v jeho vystúpení pozitívne alebo čo je negatívne. Veď je to tak pre vás dobré, ako aj pre nás, a teda každý politik, ktorý chce byť vo verejnosti obľúbený alebo neobľúbený, musí čo najviac vystupovať, aby si ľudia z toho vybrali, čo iní potrebujú. Teda na záver, nezatvárajte ústa takýmto spôsobom, represia nikdy nevyriešila žiadny problém.

  • Pán poslanec Kresák do takého kvázi uhladeného tónu vlastne zabalil takú informáciu, ktorá mala hovoriť o diskvalifikácii opozičných poslancov pri argumentovaní, pri chránení svojho prirodzeného diskusného mandátu. Priatelia, v rámci parlamentu to je naše základné prirodzené právo, aby nám mandát diskutovania nebol odoberaný, nebol umelo krátený a tobôž nie dokonca odievaný do nejakého právneho hávu. V americkom práve je síce zvykom používať také prostriedky, pri ktorých nie je dôležité mať dôkazné dôvody, ale dôležité je presvedčiť porotu. A v tomto slova zmysle je veľmi ťažko možné toto akceptovať. Naozaj, nerobte to. Už ste mnohokrát slúžili len svojej pozícii v rámci koaličného zoskupenia a postavili ste sa tvrdo proti právu. Tento postup je podľa mňa naozaj chybný a celkom určite nepomôže, aj keď sedemkrát nazvete vystúpenie svojich kontrapartnerov ako slaboduché.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Dámy a páni,

    navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý tu zatiaľ ani v diskusii neodznel, ale prečítam ho a potom sa ho pokúsim zdôvodniť.

    Bod 8 sa vypúšťa, to je po prvé. Po druhé - bod 12 znie takto: § 35 sa dopĺňa odsekmi 7, 8 a 9 v znení: Bod 7: "Na návrh predsedu Národnej rady môže Národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. V takom prípade sa rozprava skončí bezprostredne po rozhodnutí Národnej rady." Bod 8: "Po uzavretí rozpravy podľa odseku 7 majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do rozpravy, právo odovzdať svoj prejav písomne predsedajúcemu. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi Národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. Na vykonanie úkonov podľa tohto odseku vyhlási po uzavretí rozpravy predsedajúci 10-minútovú technickú prestávku." Bod 9: "Po skončení rozpravy a po prípadnom vypočutí informácie povereného člena poslaneckého klubu (ods. 5) začne predsedajúci rokovanie o ďalšom bode programu, ak sa Národná rada uzniesla podľa § 36 ods. 1 tretej vety."

    Vážení prítomní, 1. marca 2000 bude 10 rokov čo som vstúpil na pôdu parlamentu. Za tých 10 rokov sa mi zdá, že to je účinné, čo je jednoduché, čo má akúsi svoju eleganciu. Medzi všetkými 150 poslancami je jeden, ktorý má osobitnú politickú zodpovednosť, pretože na neho je sústredený pohľad kamier, mikrofónov a verejnej mienky, a to je predseda. Ja si myslím, že tak ako v mnohých parlamentoch sveta, napríklad britská spíkerka môže v jednej chvíli povedať, že tým kladivkom klopne a povie dosť a, samozrejme, berie na seba zodpovednosť, či ako doživotná lady alebo sir bude ohováraná, že zneužívala svoju moc, alebo či bude ctená, pretože svoju moc využívala podľa toho, ako ju niekoľkostoročný parlament naučil. Z tohto dôvodu si myslím, že dať takúto väčšiu právomoc predsedovi parlamentu je aj zaväzujúce a je, by som povedal, výchovne noblesné. Preto sa mi zdá, že sa to zjednoduší, že nebudeme mať stopky, nebudeme mať lósy, nebudeme mať neviem čo, ale je tu táto možnosť a človek, ktorý ju nezužuje, bude dokonca históriou, ako hovorí niekedy môj kolega Slobodník, bude prekliaty alebo bude ctený ako múdry vládca.

  • Hlas zo sály.

  • Ešte mám šancu sa poopraviť. Dobre, tak som to rozumel. Čiže z tohto dôvodu dávam tento pozmeňujúci návrh. Podľa mňa znamená postavenie vyššej latky politickej zodpovednosti aj politických dôsledkov a zjednodušuje celý mechanizmus. Verím, že nájdem porozumenie u všetkých ako jeden z bardov slovenského parlamentarizmu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška dvaja páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Priznám sa, že som si myslel, že nebudem vystupovať v tejto rozprave v nijakom prípade, pretože to, čo si schváli tento parlament, bude pre mnohé politické kluby a pre mnohých poslancov vlastne bič v budúcom volebnom období. A nebudú sa príjemne cítiť v tejto zvieracej kazajke. Ale predsa len mi nedá, aby som nepovedal, že ten prvý návrh pána poslanca Mikloška je prijateľný a bolo by možné s ním súhlasiť. Je otázka, čo s touto veľkou zodpovednosťou, akože on povedal "spíkerky" alebo "spíkra" parlamentu, keď ho budú zastupovať ďalší "podspíkri" alebo "podspíkerky" v tomto parlamente. Koho zodpovednosť to potom bude? Teraz tu napríklad nevedie túto schôdzu parlamentu predseda parlamentu, vedie ju podpredseda a ja sa pýtam, ako sa potom bude deliť táto navrhovaná právomoc medzi predsedu a podpredsedu. V tom je veľký problém.

    Na záver mi dovoľte, aby som mal ešte jednu poznámku. Ja som tiež ako pán poslanec Mikloško nie jeden deň v parlamente a dokonca si pamätám, že som ho vítal v parlamente ako bývalého spolužiaka z Nitry. Ale musím povedať, že sa jednoducho netreba zahrávať s takými vecami, ako je rokovací poriadok. Upozorňujem na to. Ľahko sa popáli ten, kto chce veľmi rýchlo využiť svoju momentálnu výhodu. Ľahko sa to zmení na jeho nevýhodu. Upozorňujem všetkých, že sa im to môže stať. Skúsme ešte pouvažovať o tomto. Ja neviem, či je to potrebné prijať už dnes, tento mesiac alebo budúci mesiac. Skúsme o tom ešte pouvažovať.

    Ďakujem.

  • Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Mikloška, pretože skutočne svojím pozmeňujúcim návrhom dokázal, že náš názor nie je len názorom opozície, že zmena rokovacieho poriadku nie je dobrá a že je nešťastná. A pritom sa mu chcem poďakovať, že našiel tu odvahu a vystúpil v tomto zmysle.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    prerokúvame pomerne významný bod, pretože tento parlament si schvaľuje pravidlá, podľa ktorých majú poslanci vystupovať a podľa ktorých sa majú riadiť. Namieste je však jedna otázka, a to prvá, či vôbec sa treba touto myšlienkou zaoberať v súčasnosti, keď máme oveľa vážnejšie problémy, ktoré je potrebné riešiť, a či vlastne to, čo nám vyčítate, že tento parlament je vystavený akémusi pomalému prijímaniu zákonných noriem, zo strany opozície dochádza k deštrukcii, a teda že tento parlament nemôže riešiť tieto problémy. Musím povedať, že to nie je pravda. V každom prípade aj teraz ste mali možnosť presvedčiť sa o tom, že problém nie je v tom, že by opozícia mala dostatok sily deštruovať tento parlament, ale problém je v tom, že vy nie ste schopní sa zísť a zabezpečiť si kvórum na uznášanie.

    Práve preto si treba povedať aj druhú vec. Samotná myšlienka, ktorá hovorí o tom, že by sme mali obmedzovať vystúpenie poslancov alebo meniť v súčasnosti rokovací poriadok, je zvrhlá, pretože to neprináša žiadny efekt, a keby sme chceli deštruovať tento parlament ako opozícia, máme aj iné možnosti, ktoré, samozrejme, keď nám odoberiete možnosť vystúpenia, budeme používať aj naďalej. To znamená, že jediným riešením, ako pokračovať, je otázka dohody. Otázka dohody medzi koalíciou a opozíciou a tak, ako to hovoril Vojtech Tkáč, keď sa pripravoval rokovací poriadok v predchádzajúcom období, tak táto dohoda sa našla.

    Vy sa s nami nechcete dohodnúť a jednoznačne presadzujete svoje záujmy. Chcem však povedať, že vychádzajúc zo základných medzinárodných, ale aj vnútroštátnych noriem, treba povedať, že naozaj odoberáte základné práva poslancom, ale tým aj občanom Slovenskej republiky, pretože poslanec zastupuje občanov Slovenskej republiky. Z Deklarácie ľudských práv a slobôd k základným právam patrí sloboda prejavu, a teda obmedzovať túto slobodu znamená, že buď sa bojíte toho, čo sa tu povie, alebo jednoducho nemáte argumenty proti tomu, čo sa tu hovorí.

    Keď som trošku sledoval, čo v demokracii znamená sloboda prejavu, tak je zaujímavá jedna myšlienka, ktorá sa objavuje v týchto základných príručkách, kde sa hovorí, čo robiť v prípade, keď niekto zneužíva slobodu prejavu informáciou, ktorá podľa vášho názoru je falošná. A odpoveď je jednoduchá. Odpoveď je, netreba robiť nič, nie je vašou vecou toto posudzovať. Toto posudzuje občan. Vo všeobecnosti platí, že jediným liekom na slobodný prejav je ešte viac slobodného prejavu. Keď si toto neuvedomujete, tak práve narážate na základný problém. Nie je rozhodujúce prijať nejaký zákon. Dôležité je, aby tento zákon bol rešpektovaný, aby sa tento zákon stal aj súčasťou morálky tohto parlamentu.

    Preto by som vás chcel vyzvať, aby sme tento závažný krok v súčasnosti neriešili a aby sa zišli zástupcovia, právnici tak opozičných, ako aj koaličných strán a tento problém si vyriešili a potom s ním vystúpili v Národnej rade.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi, ktorý je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení neprítomní poslanci vládnej koalície,

    teraz ste ukázali brilantnú ukážku toho, ako to myslíte s fungovaním slovenského parlamentu. Zídete sa tu iba vtedy, keď potrebujete poslať niekoho z opozície do väzenia alebo ho politicky perzekvovať. Ak ide o reálne riešenie ekonomických, sociálnych a spoločenských problémov na Slovensku, nie ste schopní ponúknuť adekvátne riešenia, a preto sa schováte do svojich kancelárií alebo zaleziete domov. Potom tu predsedajúci pol hodiny vyzváňa, aby vás zohnal na hlasovanie, ak treba skrátiť diskusiu o nejakých závažných spoločenských problémoch alebo ak konečne sa rozhodnete hlasovať o tom, že niekoho vydáte na trestné stíhanie. Inak je tento parlament absolútne neefektívnym zákonostrojom, ako ho definoval pán poslanec Kresák.

    Slovenský ústavný ponovembrový systém alebo od svojho začiatku sa honosí dvoma druhmi demokracie. Obsahuje priamu demokraciu aj nepriamu demokraciu. Hrobárom priamej demokracie bol predchádzajúci prezident Michal Kováč, ktorý tým, že likvidoval prvé referendum za pomoci tu prítomného predsedu ústavnoprávneho výboru Orosza, ktorý, keď sa požadovalo referendom skrátenie funkčného obdobia, tak efektívne manipuloval s tými, ktorí vypísanie referenda požadovali, že sa mu podarilo z 374 tisíc podpisov efektívne znížiť záhadnými metódami manipulácie Štatistickým úradom až na 314 tisíc. V každej dmeokracii by sa to pokladalo prinajlepšom za dôvod na opustenie funkcie právneho poradcu z Prezidentskej kancelárie. Pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz za to bol povýšený na vedúceho Prezidentskej kancelárie v Košiciach.

    Pán Orosz, chcem vám povedať, že ste boli jedným z vážených hrobárov priamej demokracie na Slovensku. Teraz sa stávate hrobárom aj nepriamej demokracie na Slovensku.

    Jednoducho potreboval a cítil som potrebu povedať to nie kvôli tomu, nie kvôli vám, nie kvôli vašim kolegom z vládnej koalície a možno ani nie kvôli občanom tohto štátu, ale aby to bolo zapísané v análoch dejín tohto parlamentu, pretože raz to budú študovať ľudia, ktorí budú posudzovať naše skutky a činy s odstupom.

    Podpísali ste sa bez akejkoľvek hanby pod návrh aj s ďalšími pánmi, ktorí si uvedomujú neschopnosť tejto vládnej koalície, ktorí cítia za to zrejme aj zodpovednosť, aj hanbu, že sa im podarilo oklamať občanov tohto štátu, zmocniť sa vlády v tomto štáte a teraz nie sú schopní obhajovať a ponúkať riešenia tomuto oklamanému národu, podotýkam, za ktoré by sa boli schopní v tomto parlamente zoči-voči občanom tohto štátu postaviť. V tomto zmysle by ste si mohli konečne vstúpiť do svedomia, pretože ste podpísaný pod všetkými vážnymi rozhodnutiami tohto parlamentu, a aj samotná úprava smeruje k tomu, aby sa vaše postavenie ešte posilnilo najmä pri výkladových rozhodnutiach, keď sa pán predseda chce zbaviť zodpovednosti, tak zvoláte ústavnoprávny výbor, kde sa potom prijme príslušné rozhodnutie na pokyn pána poslanca Zajaca, pretože je to tak zrejme pre vás efektívnejšie zmanipulovať menší kolektív.

    V tomto smere pokladám slovenský parlament za absolútne nedemokratickú inštitúciu, ktorá obmedzuje právo opozície na vyjadrenie sa. Pritom, ako tvrdia autori, opozícia v demokracii vzniká z toho, že medzi všetkými, pán poslanec Orosz, musí zákonite vznikať rozdielnosť názorov a musí dochádzať k cibreniu názorov vo všeobecnej diskusii. Hovorí to Eras Kohak, profesor Bostonskej univerzity.

    Teraz sa chcem vyjadriť k zmyslu a podstate parlamentarizmu, pretože sme tu boli poúčaní pánom docentom Kresákom o tom, čo parlament a parlamentarizmus je. Chcem ho opraviť, pretože tie jeho veľkoduché či slaboduché vystúpenia v tomto parlamente postrádali vždy akýkoľvek politický zmysel a boli plné nepresností, aj vedeckých. Ale tak už to chodí. Kto sa dá na cestu komentovania platného znenia ústavy a neštuduje hlbšie filozofické a dejinné korene toho-ktorého spoločenského javu, ktorým parlamentarizmus je. Je pravda, že parlament, a už tu bola ešte za pána poslanca Hrnka diskusia o tom, že môže pochádzať od slova hovoriť alebo vravievať, ako povedal pán poslanec Kresák, ale nemusí.

    Niektorí, ktorí sa zaoberajú štátoprávnou archeológiou, lebo taká vedná disciplína je, tvrdia, že tak sa volalo aj miesto na ostrove Cite v Paríži, kde sa schádzali slobodní francúzski muži, aby si vyjasnili názory, ako sa bude riadiť a usporadúvať vtedajšia francúzska spoločnosť. Bolo tomu tak zrejme v 11., 12., ale neskôr aj v 13. storočí, ale to už existoval parlament ako inštitúcia na Islande takmer 230 rokov alebo možno viacej, možno menej. V osemsto tridsiatom šiestom sa zišiel po prvýkrát. Bolo to zhromaždenie slobodných mužov, ktorí aj slobodne a neobmedzene vyjadrovali svoje názory. Z ich názorov vznikali zákony, ktorými sa toto spoločenstvo riadilo. Teda parlament je výlučne inštitúciou, v ktorej sa v diskusii, predkladaní rôznych názorov má dospieť k nejakému konkrétnemu riešeniu.

    Ak hovoríme o novodobom parlamentarizme alebo aj stredovekom, ak nemáme na mysli parlamentnú formu vlády, ktorá existovala, alebo teda zárodky akéhosi parlamentarizmu v časoch Rímskej republiky. Byzancia a Východ totiž parlamentarizmus nikdy nevymysleli, pretože tam vždy existovala autoritatívna forma vlády, presne taká, ako sa presadzuje v tomto parlamente, ktorá nemá nič spoločného s demokraciou, a to už nehovorím s liberálnymi názormi. A ak len v tom, že táto vládna opozícia predstavuje celkom chaotické zhromaždenie, ktoré nemá v sebe nijaký konsenzuálny náboj a nie je schopná dospievať ku konsenzuálnym rozhodnutiam.

    Nedá sa súhlasiť, pán poslanec Kresák, ani s tým, že by existoval monarchistický parlament. Bol to vždy stavovský parlament, bol výrazom stavovskej hrdosti, bol výrazom ich rovnosti, teda každého plnoprávneho šľachtica, ktorý sa mohol zúčastniť a rozhodovať v tých veciach, ktoré neboli prenesené na panovníka, a vyjadrovať sa k prijímaniu niektorých vecí ako napríklad daní alebo neskôr aj krajinských zákonov. Tak sa schádzal aj uhorský parlament na poli Rákos. Ale možno málokto vie, že sa schádzal po istý čas v 16. storočí po obsadení väčšiny dolného Uhorska Turkami aj tu na Slovensku naproti Novému Mestu nad Váhom v Beckove, teda pod Beckovským hradom alebo aj na hrade Beckov po dlhší čas.

    Parlament teda je na to, aby sa tu prezentovali isté varianty riešení, isté problémy prediskutúvali. Ja som povedal už v predchádzajúcich dňoch pánu poslancovi Rakúsovi a hovorím to aj pánu docentovi Kresákovi, že nieto tu ani sudcov, ani žalobcov, aby hodnotili, či niekto má prostoduché, slaboduché, lepšie alebo horšie vystúpenia. Je vecou každého, aby prezentoval svoje predstavy. Na prezentáciu týchto predstáv sa má dať každému primeraný priestor, pretože naši voliči nás poslali tu na to, aby sme tu prezentovali najmä ich skupinové záujmy, aby sa z toho cibril celospoločenský záujem. Ale zrejme tejto vládnej koalícii, ktorá sebazničujúco smeruje k autoritatívnej forme vlády, nezáleží na názore opozície. Jednoducho potrebuje rýchlo prevalcovať opozíciu, ktorá by hatila jej plány na to, že prerokúvanie závažných spoločenských problémov si žiada dlhší časový interval. Zrejme sa asi väčšina vážených poslancov vládnej koalície ponáhľa reprivatizovať niektoré podniky a zháňať si budúci podiel na privatizácii strategických podnikov. V tomto zmysle vás naozaj chápem, že zdržiavanie sa v parlamente by bolo pre vás márnou škodou. Ale nezabúdajte, že občania nezabúdajú tiež najmä na tých, ktorí toho naprivatizujú príliš veľa. Áno, to platí aj pre niektorých, ktorí sa usmievajú.

    V tomto zmysle novela rokovacieho poriadku, ktorú predstavilo ctené grémium vedené pánom poslancom Oroszom a je podpísaný pán poslanec Kresák, Bárdos, Zajac, Harach a pán Galbavý, ktorý zrejme ani nevie, čo podpísal.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, vyslovujem svoj názor. Ja som to pánu Galbavému už povedal, takže on je s tým uzrozumený, že neviem celkom dobre, ako si ho získali, aby to podpísal. Ja nehodnotím vystúpenie pána poslanca Galbavého. Pán kolega Šimko, hovorím o tom, že asi zrejme nevedel, čo podpísal, pretože v opačnom prípade by ste ho zrejme neboli získali, aby sa podpísal pod tento nie celkom dobrý podarok, ako chcete ovládnuť parlament tým, že umlčíte svoju opozíciu. Je to presne také isté, pán poslanec Orosz, ako keď vám pán Čarnogurský 2. 2. v tomto sneme povedal, že ste nie celkom pripravený vydarenú novelu exekučného zákona, ktorá neumožňuje ani exekuovať zdravotnícke zariadenia, ani im neumožňuje podávať exekúcie na iné inštitúcie, takže zdravotnícke zariadenia sú totálne paralyzované a vyradené z tohto procesu. Zrejme obdobne vám ide o to, aby ste vyradili aj slovenský parlament z procesu vládnutia v Slovenskej republike.

    Teraz k niektorým ustanoveniam, ktoré sa dostali geniálne do tohto návrhu. Priznám sa, jediné ustanovenie, ktoré by malo svoje opodstatnenie v tomto návrhu, je obsiahnuté v bode 4 § 24, ktorým sa navrhuje doplniť, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu môže zaradiť všeobecná politická rozprava. Súčasťou návrhu môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy. V takomto prípade sa postupuje podľa § 29a. Bolo by to naozaj veľmi pekné ustanovenie a my sme sa ako opozícia už nie raz dožadovali, aby takýto bod do programu schôdze Národnej rady bol zaradený. Vždy bol statočne odmietnutý vládnou koalíciou, ktorá sa zrejme bojí kritiky opozície na spôsob a prezentáciu vládnutia. Ja by som teda vašu snahu, vážení páni poslanci, po demokratizácii rokovacieho poriadku bral v tomto zmysle, ak by ste vypustili slovíčko "môže" a upravili toto ustanovenie v tom zmysle, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu zaradí všeobecná politická rozprava. Do programu schôdze Národnej rady. To znamená, bolo by to obligatórne ustanovenie a nebolo by to na vôli vládnej koalície, či sa všeobecná politická rozprava uskutoční alebo nie. Je všeobecným dobrým zvykom v parlamentnej demokracii, že taký bod programu figuruje na každej schôdzi parlamentu v západných demokraciách, len u nás sa nedostal zrejme do návrhu rokovacieho poriadku. Teda mám taký návrh, pretože som si povedal, že na tomto pozmeňovaní alebo zlepšovaní, ako chceš, pán kolega Šimko, sa nemienim zúčastňovať, pretože pokladám tento návrh novely rokovacieho poriadku za absolútne nedemokratický, a tým za nezlepšiteľný, ba dokonca v niektorej časti, ako budem hovoriť, aj protiústavný. Nemám záujem, aby som zlepšoval vaše protidemokratické a protiústavné návrhy zákonov.

    Ďalší paragraf, ktorý tu už bol niekoľkokrát prediskutúvaný, o ktorý sa vlastne vedie spor a ktorý vlastne je jadrom celej politicky účelovej novely, je § 29a. Bolo tu už povedané o ňom veľa. Bolo tu povedané aj pánom docentom Kresákom, že taká úprava je bežná v západných demokraciách. Dostali sme tu rozbor. Mnohí sme si študovali rokovacie poriadky krajín Európskej únie a niektorých iných demokracií pri príprave tohto rokovacieho poriadku v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu. Nie, taká úprava nie je. Nehovorím, možno výnimky by sa našli, ale hovorme spravidla, nepoužívajme, že nie sú, možno, že sú, neviem o nich, ale ak sú, dám sa poučiť. Ale spravidla väčšina rokovacích poriadkov obmedzuje rečnícky čas jednotlivých poslancov. Nikdy nedáva toto právo poslaneckým klubom. Pýtam sa, prečo tá tendencia preniesť zodpovednosť na poslanecké kluby. Vari toľko nedôverujete jednotlivým poslancom, že pán Roman Kováč bude určovať už aj to, kto vystúpi za klub, v akom poradí vystúpi a akú dĺžku času bude mať na vyjadrenie názorov?

    Prosím, prijal by som také obmedzujúce úpravy, ako sú v iných demokraciách, že sa osobitne upravuje dĺžka rečníckeho času pre prvé čítanie, druhé čítanie, tretie čítanie. Zoberme si ako príklad Nemeckú spolkovú republiku, kde má poslanec 15 minút na prvé čítanie, 10 minút na druhé čítanie a ešte 5 minút na tretie čítanie. Prosím, za tento rečnícky čas môže vyjadriť svoje politické názory, môže vyjadriť aj to, čo pán Kresák nazval teda tou zákonodarnou činnosťou, to znamená, môže aj predniesť pozmeňujúce poslanecké návrhy. V našom prípade, ak sa obmedzí čas na 12 hodín, to znamená, ak sa to podelí počtom poslaneckých klubov, pri našich výpočtoch sú to okolo 4 minúty na všetky tri čítania. Ja sa pýtam, akým spôsobom máme vyjadriť svoje názory, svoje predstavy, pretože naši voliči nás tu poslali na to, aby sme ich tu vyjadrovali, naši voliči si žiadajú, ale žiadajú si to aj vaši, aby si mohli pozrieť v televízii, aby videli prácu parlamentu, prácu jednotlivých poslancov, poslaneckých klubov, a tá sa môže prezentovať len tým, že sa tu vyjadrujú názory. Možno aj slaboduché, ako hovorí pán osvietený poslanec Kresák. Tých 12 hodín je smiešnosť, ak sa ujdú nejakému poslancovi 4 minúty.

    Toto nedemokratické ustanovenie je ešte vo svojej podstate prehĺbené nedemokratickosťou, pretože v odseku 4 teda nie je pravda to, čo tvrdí pán poslanec Kresák, že je to demokratické, lebo sa vzťahuje na všetkých. Nevzťahuje sa totiž na všetkých, pretože z tohto časového limitovania je vyňaté vedenie parlamentu a ministri, teda celá vláda. To znamená, je to preferovanie vládnej koalície na úkor opozície. Poznáme tieto manipulácie, ktoré sa v tomto parlamente diali. Pán predseda vlády alebo pani Schmögnerová alebo niektorí z ministrov si jednoducho prišli v najlepšom rečníckom čase, vynadali opozícii, obvinili ju zo zločinov, ktorých sa nikdy v živote nemohla ani dopustiť, a jednoducho ak sme chceli na nich reagovať, tak zmizli z tohto parlamentu. Ja sa pýtam, kde bude demokratickosť v tomto parlamente, ak toto ustanovenie takýmto nehoráznym spôsobom zvýhodňuje vládnu koalíciu oproti opozícii. Ak sa odmietne právo opozícii vyjadriť k vystúpeniam jednotlivých ministrov.

    Ďalší okruh problémov, ktorý je upravený, to je otázka hlasovania. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v predchádzajúcom funkčnom období mal parlament 83-člennú väčšinu. Ja si nepamätám v tomto parlamente, možno až na jednu, dve výnimky, aby vládna koalícia nebola uznášaniaschopná, ak sa dalo hlasovať o návrhoch zákonov. To podotýkam, že nikdy sa však nestávala taká manipulácia, ako sa stala flagrantne dnes, že pri prerokúvaní tejto novely rokovacieho poriadku pán predkladateľ Orosz sedel ešte za stolom, zrazu sa podarilo zohnať všetkých vážených členov vládnej koalície, ktorých je 93, to znamená o 10 viacej, a boli uznášaniaschopní, teda boli schopní hlasovať o zákone. Takže zrazu sme museli prerušiť jednu prácu, lebo tu sa znova nedemokraticky uprednostňuje právo vládnej koalície odhlasovať si všetko za každú cenu kedykoľvek. Ja to pokladám za nehoráznu stupídnosť, za neslušnosť voči občanom tohto štátu, ale aj voči opozícii. Ak chce vládna koalícia vládnuť v tomto štáte, ak chce, aby bol nejaký poriadok dole, v sociálnej, ekonomickej oblasti, tak si musí zaviesť predovšetkým poriadok do svojich radov. Neobstoja výhovorky, že opozícia zdržiava nebodaj vládnu koalíciu v práci. Ja si myslím, že nezdržiava, práve naopak, ak niektorým nekvalifikovaným zákonodarným návrhom zabránime alebo oddialime ich prijatie, je to práve naopak, možno bohoľubá činnosť voči tomuto ubiedenému národu, ktorý trpí za neschopnosť Dzurindovej vlády vládnuť. A to už netvrdím, že v demokracii každý občan, každá občianska spoločnosť má právo, aby jej vláda zabezpečovala blahobyt.

    Takže nie je potrebná nijaká novelizácia rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok dáva jasné pravidlá hry, prerokoval sa návrh zákona, hlasovalo sa o ňom. Bol poriadok, každý poslanec vedel, čo sa prerokúva momentálne v parlamente, teraz nevieme my poslanci opozície, nevedia poslanci vládnej koalície, nevie už aparát tohto parlamentu, čo kedy a ako sa bude prerokúvať. Veď to je anarchia, to nemá nič spoločné s civilizovanou formou vládnutia. Ak pominieme len to, že demokracia je vlastne sama osebe anarchiou, a to najhoršou formou vlády.

    Vážení páni poslanci vládnej koalície, zdisciplinujte seba, seďte tu, počúvajte, zapájajte sa do diskusie, dávajte racionálne návrhy k zákonom a iným návrhom, ale najmä k zákonodarným návrhom, ktoré predkladajú vaši ministri, veď sú to predovšetkým ich návrhy, aby boli kvalitné. A opozícia, ubezpečujem vás, pokiaľ nešlo o šikanovanie politických odporcov, jednoducho vždy sme boli konštruktívni, vždy sme sa zapájali aj do hlasovania. Príkladom je včerajšok, keď sa hlasovalo v radoch opozície za 4 zákonodarné návrhy, ktoré sme si mysleli, že sú potrebné a veľmi potrebné pre túto spoločnosť. A neobviňujte nás z toho, že my nebodaj brzdíme vaše vládnutie alebo nebodaj sme príčinou vašej biedy, vášho vládnutia. Na príčine ste si sami, vytvorili ste koaliční zlepenec, ktorý nie je schopný dohodnúť sa, vzájomne sa vydierate, vzájomne si aj tu v tomto parlamente neustále podkladáte nohy a nie ste schopní sa často zhodnúť ani na tých najelementárnejších princípoch. To už nehovorím o kádrových alebo iných návrhoch. Ja len vyslovujem presvedčenie, že tento národ má takejto vlády dosť, že referendum o predčasných parlamentných voľbách bude úspešné a že sa sformuje nová politická garnitúra aj v tomto parlamente, ktorá bude schopná prijímať efektívnejšie riešenia, ako je schopná dosiahnuť táto vládna koalícia.

    Tretí okruh problémov, ktorý má spasiť biedu vládnutia tejto vládnej koalície, je obsiahnutý v bodoch 22 až 26, teda § 80 až 82. Chcem povedať, že novelizačné ustanovenia, ktoré sa dotýkajú postupu alebo vyjadrení gestorského výboru, ktoré sú podmienkou prerokúvania návrhov v tejto snemovni, sú flagrantným zjednodušením toho, čo sa až môže dosiahnuť. Už nestačí, že teda väčšina rozhodnutí tohto parlamentu - kontroverzných alebo sporných - sa prenesie na ústavnoprávny výbor, kde po zrakovej, vizuálnej konzultácii pána poslanca Orosza s pánom Zajacom vždy ostatní poslanci schvália akúkoľvek politickú ohavnosť, ktorá umožní presadiť protizákonné alebo protiústavné rozhodnutie, ale teraz sa toto právo prenesie na jedného jediného človeka. Ja sa chcem opýtať predkladateľov, ako to bude v prípade § 108, keď o vyslovenie dôvery požiada v tomto parlamente vláda Slovenskej republiky a vláda teda bude aj predkladateľom tohto návrhu. Ja sa pýtam, ako teda po konzultácii s predkladateľom návrhu sa bude vyjadrovať ten, kto bude robiť spravodajcu k tomuto návrhu. Nebude to hádam spájanie zákonodarnej a výkonnej moci? Nebude to podlamovanie toho, čomu sa hovorí kontrolná funkcia parlamentu voči zákonodarnej moci? Nie je to anarchia, ktorá sa vnáša do systému trojdelenia štátnej moci?

    To sú všetko otázky, ktoré je potrebné zodpovedať, pretože dať také právo spoločnému spravodajcovi výborov, aby nahradil rozhodnutie samotného výboru, nehnevajte sa na mňa, pri najlepšej vôli je to nedemokratické opatrenie. Možnože podľa vašich predstáv urýchli rokovanie tohto parlamentu, len sa pýtam, kde až tá svojvôľa a anarchia a pokus vnucovať svoje predstavy celému národu a aj opozícii za každú cenu, dospeje. Veď demokracia nie je o tom, že by sa tu mala presadzovať vôľa vládnucej väčšiny takýmto spôsobom.

    Ostatné ustanovenia, samozrejme, sú len akýmsi pláštikom na zakrytie toho, čo je zmyslom samotného návrhu zákona a čo teda sa kamufluje aj v dôvodovej správe, ako zosúladiť text zákona s platným textom ústavy, najmä v súvislosti so zmenou spôsobu voľby prezidenta, ale najmä na zabezpečenie súladu s nálezom Ústavného súdu, ktorý pokladám za veľmi nekvalifikovaný. Bolo to rozhodnutie, ktoré sa dotýkalo fungovania komisií v tomto parlamente. A myslím si, že to bol návrh pána predkladateľa Šimka, ktorý sa vtedy obrátil na Ústavný súd, bolo to "geniálne", pretože pokiaľ ja poznám parlamentarizmus a myslím si, že niečo o ňom viem, takisto by to musel potvrdiť aj pán poslanec Kresák, že v každom parlamente fungujú vo svete komisie či už vyšetrovacie, či už riadne alebo mimoriadne, či už tie, ktoré vedie opozícia alebo vládna koalícia. Pretože samotná podstata parlamentu spočívala aj v jeho súdnych funkciách, ktoré časom, samozrejme, sa zotreli a ostali len tie zákonodarné a tie zastupiteľské, ako tu bolo povedané. Ale, samozrejme, pre tie prípady, ako je napríklad kauza Kováč alebo ďalšie kauzy, v každom demokratickom parlamente by sa vytvorili takéto komisie, ktoré by vyšetrili tento problém a neposielali by sa poslanci opozície do vyšetrovacej väzby.

    Takže ja vám, vážení páni poslanci vládnej koalície, želám, aby vám vyšlo to tretie, aby ste naozaj zefektívnili rokovanie tejto Národnej rady, ale môžete ho zefektívniť len tým, že táto vládna koalícia, ktorú zohnal dohromady jeden pán na bicykli, ktorý preukázal totálnu neschopnosť vládnuť, efektívne prijímať rozhodnutia, ktoré by boli nejakým spôsobom hnacím motorom pre dynamiku rozvoja Slovenskej republiky, ten človek, ktorý vznikol alebo ktorý bol výtvorom alebo výplodom niekoho, kto ho chcel mať pri moci v boji s antimečiarizmom, tento človek by mal zvážiť svoje účinkovanie, mal by podať demisiu, vy by ste potom mali zvážiť to, že je potrebné odhlasovať predčasné parlamentné voľby, v ktorých by sa konštituovala nová politická scéna nie z 11 politických strán, možno by bolo dobré, ak by občania Slovenskej republiky zvážili a sformovali parlament zo 4, 5, možno 6 politických strán, z ktorých by sa vytvorila efektívna vládna koalícia, ktorej poslanci by si svoje miesta v parlamente vážili, že sú zástupcami občanov Slovenskej republiky, ktorí by sa pravidelne zúčastňovali na rokovaniach, sedeli v poslaneckých laviciach, efektívne pracovali počas rokovacieho dňa, a nie vysedávali bohviekde, a potom by nebolo potrebné zalepovať ústa svojim politickým protivníkom.

    Na záver mi dovoľte, keďže túto mizériu slovenskej parlamentnej demokracie, ktorej hrobár tu sedí po ľavej strane, prezentovali už dávnejšie vaši dvorní šašovia v jednej relácii, ktorá sa volá Dereš, neviem prečo, ktorá je vždy politicky účelovo zmanipulovaná vo váš prospech tými, ktorí tento scenár píšu, a keďže som bol zvedavý, čo sa tam bude diať, som sa jej raz zúčastnil a bolo mi podarované niečo, aby som si zalepil zrejme ústa, pretože zrejme vám leží všetkým v žalúdku, najmä z vládnej koalície, lebo mám zrejme najviac odvahy povedať vám pravdu, ktorá je často krutá. Takže, vážení páni poslanci, odkladám vám tu tento dar pána Andrasyho a pani Vacvalovej, aby ste si s ním zalepili oči, aby ste nevideli dôsledky svojho vládnutia slovenskej občianskej spoločnosti, ktorá je na pokraji zúfalstva a ktorá vám to zrejme čoskoro spočíta aj bez toho, že by sa vyjadrovali ďalší vaši dvorní šašovia o tom, že predčasné voľby sú absolútnou nehoráznosťou, a ja predpokladám, že časť toho zvýši aj na zalepenie očí tých vašich dvorných šašov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

    Na jeho vystúpenie sú dve faktické poznámky - pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Benkovský. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako prvá je pani poslankyňa Mušková.

    Nech sa páči.

  • Chcela by som doplniť tú časť, v ktorej hovoril pán poslanec Cuper o prijímaní zákonov v parlamente a o záujme poslancov. A chcela by som ju doplniť o časť tvorenie zákonov. V tomto volebnom období sa už totiž stalo pravidlom, že k tvorbe veľmi dôležitých právnych noriem, ktoré sa v minulosti vytvárali na základe konsenzu vládnej koalície a opozície, nemá dnešná opozícia možnosť sa vyjadriť a nemá k nim ani žiadny prístup. Právni experti vládnej koalície tvoria napríklad dnes novelu ústavy, možnože už aj celú ústavu, a tvorili aj tento rokovací poriadok a ďalšie právne normy v hlbokej ilegalite namiesto toho, aby o takých závažných zákonoch pozvali na širokú diskusiu odborníkov nielen z opozície, ale aj ďalších. Okrem správ z médií poslanci parlamentu z opozície nedostávajú žiadne informácie o pripravovaných materiáloch, a je to hanba tohto parlamentu, ako sa tu zaobchádza s opozíciou. Hanbou by som nazvala aj tento obsah predloženej novely. Spôsob, akým chcete umlčať opozíciu, verím, že nájde odozvu aj na Ústavnom súde. Je totiž protiprávne, ak beriete ústavné právo občanom, pretože títo sa zúčastňujú na správe verejných vecí prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade, ktorých vystúpenia chcete v tejto novele obmedziť časovým limitom. Ďalej je protiústavné, ak nútite poslancov podriadiť sa príkazom, pretože v novele rokovacieho poriadku chcete ustanoviť, že klub určuje rečníkov v rozprave. V ústave v článku 73 ods. 2 sa jasne hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja poviem len jednou vetou, pretože všetky vystúpenia, aj toto posledné vystúpenie pána poslanca Cupera a jeho faktické poznámky hraničiace až s normálnosťou, sú živým príkladom, prečo treba novelizovať rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • O vystúpenie požiadal podpredseda Národnej rady pán Igor Presperín. Po ňom vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Využijem možnosť rokovacieho poriadku.

    K bodu 8. V § 29a ods. 1 text druhej vety znie: "Takýto návrh predkladá predsedajúci schôdze po prerokovaní na poslaneckom grémiu." Ďalej odôvodnenie: Nový inštitút určenia dĺžky času na rozpravu má prispieť predovšetkým k racionálnemu využívaniu času určeného na rokovanie Národnej rady. Je vhodné, aby povaha takto prerokovaných bodov bola vopred posúdená v poslaneckom grémiu.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k bodu 8 k § 29a ods. 6, kde navrhujem vypustiť poslednú vetu. Odôvodnenie: V zmysle § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonom môže podávať poslanec s 15 podpismi ostatných poslancov. Je nelogické hlasovať o návrhu na doplnenie a zmenu zákonov vtedy, keď návrh predkladá jeden poslanec, tým viac, že tento ani nebol prednesený na schôdzi Národnej rady. To znamená vtedy, keď sa prakticky poslanec nedostal z časového hľadiska už k možnosti vystúpiť v rozprave.

    Posledný pozmeňujúci návrh je k bodu 39. V § 94 ods. 2 navrhujem text vypustiť s odôvodnením, že nie je odôvodnené meniť doterajší text a už vôbec nie je vhodné navrhovať možnosť podávať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy nad rámec návrhu. Navrhované znenie vytvára v právnej úprave medzeru, podľa ktorej predkladateľ, v tomto prípade člen vlády, môže s pomocou poslancov presadzovať také návrhy, ktoré boli vo vláde odmietnuté. Okrem toho je návrh v protiklade s navrhovaným textom § 26 ods. 5.

    Pán podpredseda, odovzdávam tieto pozmeňujúce návrhy aj s podpismi k nim pánu spravodajcovi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Cabaj ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.

    Tibor, máš slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ktorí ste ešte vydržali sedieť v rokovacej miestnosti, pretože mnohých ľudí to jednoducho nezaujíma a zrejme asi bude na tom niečo pravdy, keď po Slovensku koluje jeden vtip, ktorý hovorí, že vďaka prenosom z parlamentu takmer celé Slovensko ovláda rokovací poriadok, bohužiaľ, len nie predsedajúci a poslanci Národnej rady. Zrejme asi na tom niečo bude, pretože tí, ktorí pozerajú a hodnotia, akým spôsobom poslanci v tomto parlamente pristupujú k svojej práci, asi vedia, o čom hovoria a prečo, možno to zobrali z tejto humornej stránky. Nie je to dobrá vizitka tohto parlamentu, pretože už pôsobí viac ako 14 mesiacov. Takisto veľa sa zabávajú aj na tom, že pár poslancov opozície cvičí s celou vládnou koalíciou, pretože tá nie je schopná zabezpečiť si účasť. Aj keď je to o jeden deň neskôr v televízii, občania majú možnosť vidieť, ako to v tomto parlamente funguje.

    Keď v minulosti jeden poslanec v tomto parlamente mal osobitné postavenie, náhodou keď sa objavil v parlamente, tak navrhol ukončenie rozpravy podľa starého rokovacieho poriadku, čo už v novom rokovacom poriadku nie je možné. Teraz máme ďalšieho kolegu, ktorý len čo zistí, že vládna koalícia má 76 poslancov, tak sa odhlasuje a pokračuje množstvom zasadnutí v parlamente, myslím si, že už v jubilejnom šestnástom, ale to už zrejme patrí k tomu, pretože viacerí kolegovia hodnotili, že nie je problém ani tak v rokovacom poriadku, ako v organizácii práce.

    A, bohužiaľ, mrzí ma, že mnohí aj renomovaní teoretici práva zastávajú jeden názor, že ak niekto nerešpektuje zákon alebo nedodržiava niektoré zákony, tak vymyslíme na to ďalší zákon, a to tým, že bude tu ďalší zákon, budeme potom mať všetko zabezpečené. Totiž doterajší rokovací poriadok umožňoval, aby Národná rada mohla efektívne fungovať. Len si to vyžaduje takú maličkosť, zabezpečiť si účasť poslancov, a ak sa prijalo, že poslanci majú veľmi slušný plat, pretože musia byť profesionálmi, že sa musia profesionálne venovať svojej robote, zrejme už toto by bolo treba prehodnotiť, pretože sa ukazuje, že v tomto parlamente nie je potrebné profesionálne sa venovať robote, ale zísť sa, tak ako to bolo podľa starého rokovacieho poriadku, tzv. Šalgovičovho, keď sa poslanci zišli na jarnom a jesennom zasadnutí, a to, čo ústredný výbor navrhol, jednoznačne odhlasovali, teraz namiesto ústredný výbor by sme tam napísali, čo predloží koaličná rada, a mohli by sa venovať možno svojim civilným zamestnaniam a nemuseli by takýmto spôsobom vystupovať v parlamente. Ale do toho navrhovatelia jednoducho pri predkladaní tohto návrhu zákona nešli, pretože je zaujímavejšie brať poslanecký plat, a pritom si robiť svoje kšefty a venovať sa iným záujmom ako práci v parlamente.

    Preto aj veľmi málo tu zaznieva nejakých odôvodnení, prečo treba novelizovať rokovací poriadok. A nerobím sa ani múdrym, ani skúseným, niečo som v tom parlamente zažil, ale ak ľudia, ktorí sa doteraz okukávajú po parlamente, hovoria, že treba zmeniť rokovací poriadok, tak asi nevedia, o čom hovoria, pretože podľa tohto rokovacieho poriadku ešte nestihli ani vôbec zareagovať, že nejaký parlament existuje.

    Takže tým aj zároveň chcem reagovať na niektoré vystúpenia, keď tu napríklad kolega, ktorý pôsobil s nami aj v minulom funkčnom období, Árpád Duka-Zólyomi, hodnotil, že opozícia využíva priestory v zákone o rokovacom poriadku a že ich zneužíva na deštrukciu a všetky náležitosti. Ja mu len chcem pripomenúť, a možno on bol jeden z tých, ktorý v minulosti hovoril, keď sa prijímal zákon o rokovacom poriadku v minulom parlamente, ktorý hovoril, že tento zákon je veľmi zlý, pretože nerešpektuje opozíciu, že je robený iba pre vládnu koalíciu. A naraz, čuduj sa, svete, tí, ktorí sme boli vtedy vo vládnej koalícii, keď teraz pôsobíme v opozícii, znova sa využíva, že tento rokovací poriadok je znova ako pre nás. Nebude to asi v tom, že niekto ten rokovací poriadok neovláda a nevie jednoducho podľa neho pokračovať v tomto parlamente? Ale to už nech si každý zhodnotí po svojom.

    Takisto je tak trochu aj symbolické, že okrem kolegu Orosza, ktorý tu je za skupinu predkladateľov, ktorý sa pokúša obhájiť to neobhájiteľné, pretože jednoducho tento návrh novely je jednoducho účelový, lebo treba zapchať ústa opozícii, pretože z vládnej koalície sa na to nikto nezmôže, aby niečo vôbec v tomto parlamente v rozprave povedal. Jednoducho sa zmôžu iba na to, aby hlasovali o tom, čo je potrebné odhlasovať, a on svojím spôsobom sa snaží prispôsobiť tento parlament na svoj obraz.

    Dovolím si povedať len jednu poznámku, že každý je strojcom svojho šťastia a na každú chorobu existuje medicína. To znamená, že málokto si uvedomuje, že každý padá do tej jamy, ktorú si vykope, a to momentálne si ju vytvára vládna koalícia, ktorá si myslí, že tu bude naveky a nebude musieť takisto sa vyrovnať s tou novelou zákona, ktorý momentálne teraz prijali a ktorý je skutočne vyrobený ako bič pre tých, ktorí si to momentálne neuvedomujú, ale na to prídu zrejme neskôr, keď bude treba podľa tohto zákona o rokovacom poriadku pokračovať. Ja úprimne hovorím, že si neviem celkom predstaviť, ako moji kolegovia predsedovia klubov by zvládli tú situáciu, ktorá je pre nich postavená podľa návrhu novely tohto rokovacieho poriadku, keď si doteraz neboli schopní ani jednoducho zabezpečiť si účasť. Ako zvládnu situáciu a osobitne som zvedavý, ako sa s tým vyrovná kolega Roman Kováč, ako si bude klub SDK rozdeľovať jednotlivé vystúpenie alebo to demokraticky prijmú a zatvoria ústa, aby sa poslanci nepohádali, kto ten priestor využije alebo nevyužije, tak ako ste to dali do rokovacieho poriadku. Takže chcem len skutočne upozorniť, vyrábate niečo, o čom neviete, čo to vlastne voči vám prinesie, ale to zrejme si uvedomíte až potom, keď ten zákon bude prijatý.

    Takisto je symbolické, že spravodajcom je kolega Šimko, ktorý - a to by som doprial tým poslancom, ktorí sú noví v tomto parlamente, ktorí to náhodou vtedy nevideli v televízii, keby si prečítali jeho plamennú reč, ktorú mal o parlamentarizme a s ktorou sa dá plne súhlasiť, so všetkým, čo tu vtedy povedal, ako by ten parlament mal vyzerať, ako by parlamentná demokracia mala fungovať, len na rozdiel od toho som veľmi zvedavý, akým spôsobom teraz pristúpi k tomuto návrhu, ktorý môžem povedať, že dávno som taký slabučký návrh nevidel, jednoducho slabý je vo viacerých miestach, zraniteľný, a dokonca si dovolím tvrdiť, že aj vo viacerých miestach je protiústavný, čo, samozrejme, nie je už úloha tohto parlamentu, pretože tento parlament bez mihnutia oka pokračuje tak, ako mu je nalinkované bez ohľadu na to, aké bude zhodnotenie jeho pôsobenia.

    Taktiež mi dovoľte, aby som sa dotkol toho návrhu, ktorý máme pred sebou, pretože mám určité skúsenosti aj z minulého funkčného obdobia, keď sa pripravoval návrh zákona o rokovacom poriadku, pretože to boli hodiny a dni diskusií v tom prípravnom období, kým vôbec bol tento návrh predložený do parlamentu. Množstvo pripomienok, a treba povedať, že na tomto návrhu sa podieľali takisto poslanci koalície ako opozície, čo sa nedá povedať teraz pri tomto účelovom návrhu zákona, ktorý bol tak veľmi rýchlo zaradený do rokovania tejto schôdze, pretože niektorí si mysleli, že takýmto spôsobom budú mať viacej času na svoje kšefty a nebudú musieť sedieť v parlamente, pretože sa nebude toľko diskutovať, zbehnú sa a odhlasujú, preto sú tu aj mnové návrhy viacúčelové.

    Treba povedať, že aj tá rozprava, ktorá prebehla, ukazuje, že na jednej strane bod druhý, tak ako ho predkladatelia predložili, to je o rokovaní, že sa rokuje od desiatej hodiny a pokračuje sa do dvadsiatej hodiny, a uvažovalo sa teda, ktoré rokovacie dni by to boli, s výnimkou teda piatku, keď by bola reálna šanca, aby sa poslanci v pondelok a v piatok venovali práci vo svojich regiónoch. Na jednej strane v správe je navrhnuté a dokonca odporúča to aj garančný výbor a treba povedať, že v tom garančnom výbore takisto je to o jeden hlas navyše pre vládnu koalíciu. Preto aj hovorím, že to odporúča vlastne vládna koalícia, tento návrh prijať, aby druhý bod bol vyhodený, ale pritom sa objavil ďalší návrh, ktorý predkladá pán kolega Bauer takisto z vládnej koalície, ktorý hovorí o tom, že rokovacími dňami sú spravidla utorok, streda a štvrtok a takisto aj ten čas. To znamená, že sa dostávame k tomu, čo sa už dávno šušotalo po priestoroch, po chodbách v tomto parlamente, že maximálne obmedziť čas rokovania v tomto parlamente jednak aj na rokovacie dni a navyše, keďže je problém zabezpečiť si účasť poslancov na hlasovaní, alebo zabezpečiť si účasť tak, aby boli poslanci prítomní počas prerokúvania jednotlivých návrhov zákonov a jednotlivých bodov v rokovacej miestnosti, vymyslieť si systém, že sa hlasuje poslednú hodinu rokovacieho dňa, keď už aj tí, ktorí majú svoje kšefty v priebehu celého dňa, prídu večer do parlamentu a zahlasujú, pretože na ich hlasy sa skutočne čaká, aj keď treba povedať, je to veľmi slabá práca vládnej koalície, ak z 92 poslancov má problémy vôbec zabezpečiť 76, to znamená, že viac ako 10 % poslancov tohto parlamentu sústavne absentuje a nerád hovorím o poslancoch vládnej koalície, ktorí im chýbajú do kvóra a uznášaniaschopnosti.

    Takže na jednej strane je tento návrh vyradiť, na druhej strane sa objavuje, samozrejme, kolega Kresák tu hovoril o tzv. fakultatívnej možnosti s obmedzením k bodu 8, teda návrhu § 29a, určenie dĺžky času na rozpravu, že je to iba možnosť. Ja len chcem povedať, že je to veľmi vtipné, ak niekto hovorí, že dva poslanecké kluby budú takýto návrh predkladať. Ja verím, že by sme sa smiechu nezdržali v tomto parlamente, ak by práve dva poslanecké kluby predkladali návrh na skrátenie rozpravy podľa toho návrhu zákona, ktorý ste vy pripravili, a verím, že ktorý si aj odhlasujete, ak on tu hovoril, že tie dva poslanecké kluby by takýto spôsob navrhovali. Do určitej miery sa mi skôr vidí ako východisko z toho nešťastia, ktoré vyrába parlament, návrh, ktorý predložil kolega Mikloško, zrejme aj zo svojej skúsenosti, lebo pôsobil ako predseda parlamentu, ale takisto je to len, by som povedal, v tomto prípade menšie zlo, nie dobre riešené, ale menšie zlo. Ale to je zrejme problém vás vo vládnej koalícii, aby ste si toto usporiadali medzi sebou, pretože nie je to celkom také jednoduché. On navrhuje tento paragraf a ja hovorím, že nesystémový § 29a vypustiť a potom, že na návrh predsedu môže Národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. Samozrejme, narazí to na ďalšie problémy, ktoré sa v tomto priestore budú musieť objaviť po takomto prijatí uznesenia zrejme by to bolo. A verím, že, tak ako to fungovalo doteraz vo vládnej koalícii, by to fungovalo aj ďalej, že ak by takýto návrh predseda Národnej rady predložil, nepochybujem o tom, že poslanci vládnej koalície by mu to odhlasovali a že by to prešlo, skoro by som rozmýšľal, či vôbec uvažovať o nejakom hlasovaní, že to možno rovno nechať tomu predsedovi parlamentu, že však on sa rozhodol a je to len strata ďalších 30 sekúnd, ktoré trvajú počas hlasovania v tomto parlamente, pretože má zatiaľ ešte väčšinu poslancov, ktorí ho podporujú, takže zrejme je to viac formálna záležitosť ako realita.

    Takisto si myslím, že kolega Mikloško to aj jednoznačne myslel, že jediné toto právo by patrilo na predsedu Národnej rady, to znamená konkrétne a menovite, aby to nešlo na predsedajúceho Národnej rady, ale že to výsostné právo by zostávalo na ňom. Len potom neviem, čo bude robiť kolega Kováč, ktorý vždy obyčajne takéto návrhy dáva, zrejme bude mať zase o niečo menej starostí, že ako zabezpečí prácu vo svojom poslaneckom klube.

    Kolega Kresák tu hovoril aj o tom, že je záujem zefektívniť rokovanie Národnej rady. Ja som tu už niekoľkokrát upozorňoval na skutočnosti, že kým sa vládnou väčšinou nerozhodlo o skrátení trebárs diskusného vystúpenia podľa súčasného rokovacieho poriadku minimálne na dvadsať minút a desať minút pre jedného rečníka, tých prihlásených do rozpravy ani tak veľa nebolo, ako skôr potom sa prihlásili ďalší a tá rozprava prebiehala ďalej, pretože do určitej miery treba povedať, že každá akcia vyvolá reakciu. Takže neviem, či toto je zefektívnenie rokovania. A navyše už aj moji kolegovia upozorňovali na to, pretože niekoľkokrát sme sa aj v grémiu na tú tému bavili, veľmi záleží na tom, ako je postavený program rokovania Národnej rady. Ale to už je problém vedenia Národnej rady, pretože takým spôsobom, ako rokujeme doteraz, sa to nevyrieši, ani keď sa prijmú tri nové rokovacie poriadky, to je problematika úplne niekde inde.

    Samozrejme, ak som povedal, že zastávam názor, že je to výsostne účelová novela, to len potvrdzuje to, čo sa niekoľkokrát odohralo v tomto parlamente, ak vládna väčšina pri svojich 92, predtým 93 hlasoch nebola schopná odvolať v personálnych návrhoch niektorého činovníka, ktorého volí a odvoláva Národná rada, bez mihnutia roka sa pristúpilo k zmene, účelovej zmene zákona, aby toto mohla zvládnuť, takže to vôbec neprekvapuje, že takýmto spôsobom pokračujeme, to patrí len do mozaiky a vysvedčenia vládnej koalície, ktorá si svojím spôsobom privlastňuje moc, síce má momentálne väčšinu, ale je to o niečom inom.

    Dovoľte mi, aby som však reagoval na § 29a, pretože nechcem hádať, akým spôsobom hlasovanie dopadne, ale myslím si, že to bol zmysel celého pripravovaného návrhu, aby sa to maximálnym spôsobom zošnurovalo a aby sa určilo vystúpenie pre poslanca opozície, samozrejme, že sa to hovorí aj pre poslanca koalície, ale ak zoberieme vystúpenia za 14 mesiacov v tomto parlamente, tak zistíme, že veľmi málo bolo vystúpení poslancov vládnej koalície, takže im by zrejme neprekážalo, ani keď sa im to obmedzí na niečo vyše 4 minúty, ktoré dávate pre jedného poslanca teraz do toho limitu v § 29a a pre v podstate 40-členný náš poslanecký klub je to niečo vyše 3 hodiny. Je až smiešne, že ak do tohto obmedzenia sa zaraďujú všetky faktické poznámky a procedurálne návrhy, ktoré môžu v tejto rozprave zaznieť, zistíte, že skutočne netreba už ani žiadnu diskusiu, jednoducho tento parlament sa výsostne dostáva do polohy slúžky vlády a zabezpečí to, čo vládni úradníci predložia, odhlasujú a takto to bude zabezpečené. Preto treba zatvoriť ústa poslancom, aby čo najmenej k tomu hovorili, ak sa poslanci z vládnej koalície zídu, aby to mohli veľmi rýchlo odhlasovať. Pre tých, ktorí si nepamätajú, a možno je to aj pre občanov Slovenskej republiky, to limitovanie, ktoré je teraz, niečo nad 4 minúty na jedného poslanca, je v príkrom rozpore s tým, čo tu platilo doteraz, pretože aj doteraz platili určité obmedzenia. Rečník, ktorý vystupoval za poslanecký klub, mohol mať skrátený čas maximálne na 20 minút, a ten, kto vystupoval v rozprave ako písomne prihlásený, mohol mať 10 minút a 10 minút sa mohol ešte raz prihlásiť ústne, takže takisto jednotliví rečníci mohli mať 20 minút. Takže výsostne účelové je to do tejto roviny postavené na takmer 4 minúty nehovoriac o tom, že beriete možnosť reagovať poslancom na jednotlivé vystúpenia poslancov za týmto rečníckym pultom. Samozrejme, ono dosť často sa to stáva, že veľmi málo poslancov z vládnej koalície vystúpi dopredu, pretože ak niekto vystúpi za týmto pultom, dá sa naňho reagovať faktickou poznámkou. Ak povie z miesta, jednoducho nech povie, čo povie, ak by bol dobrý predsedajúci, tak sa nedá na neho reagovať.

    V súvislosti s kolegom Kresákom chcem ešte reagovať, on tu dal, čo je veľmi zaujímavé v histórii parlamentu, ale zrejme ešte veľa vecí sa tu naučíme, že je jeden z predkladateľov, ktorý dáva pozmeňujúci návrh a dáva vyhodiť bod číslo 5 z návrhu zákona, ktorý on takisto podpísal ako druhý v poradí, pretože si myslím, že dosť dlho trvalo predkladateľom, kým pochopili, že návrh zákona do parlamentu môže predložiť aj jediný poslanec bez ohľadu na to, či ich bude 15 alebo 20 podpísaných, a ak by sa z tých dvadsiatich desiati ako vzdali podľa tohto návrhu, vtedy by toto išlo z parlamentu dolu, to znamená, že vôbec si neuvedomili, že je právo ktoréhokoľvek poslanca ako jedinca predložiť návrh zákona do parlamentu bez ohľadu na to, že by tých ďalších 19 od toho ustúpilo. Takže zrejme toto si uvedomili a dali takýmto spôsobom ten návrh vyradiť.

    Ale ak sa dotknem ešte toho bodu 29, my sa dostávame do veľmi zvláštnej pozície a neviem, prečo dávame do popredia predsedu poslaneckého klubu bez ohľadu na to, že tiež túto funkciu robím a robím ju tretie funkčné obdobie, prečo sa má vyvyšovať predseda poslaneckého klubu v porovnaní s ostatnými poslancami, ak prebieha rokovanie v parlamente. Predseda zabezpečuje organizačnú záležitosť chodu poslaneckého klubu mimo rokovacej miestnosti. Vy ste teraz povýšili predsedu poslaneckého klubu a dávate ho do nejakej úlohy ja neviem hlasovača alebo losovača, alebo neviem čoho, akým spôsobom som to pomenoval, ktorý bude hovoriť, koľko ktorý poslanec ako bude vystupovať. Navyše sa chcem opýtať, či ako predseda klubu dostanem na stôl nejaké stopky a časomieru, ako to máme na hokejovom štadióne alebo niečo podobné, či budem mať takú možnosť potom ako ovplyvňovať jednotlivých poslancov. Pretože ak dáte určitý limit pre poslanecký klub a predseda hovorí to poradie poslancov, ktorí vystúpia, ako chcete toto zabezpečiť, ako sa to bude riešiť, alebo celý parlament bude ovešaný jednotlivými budíkmi a možno že aj každý poslanec bude mať možno presýpacie hodiny na pulte, aby vedel, či ešte na tejto chôdzi môže vôbec ústa otvoriť. A možno by bolo dobre, keby každý dostal aj limit, koľko razy vôbec môže hlasovať za, koľko proti, koľko by sa mal zdržať, aby sme teda povedali poslancom, že vy ste tu tlačidloví poslanci, a nie na to, aby ste tu hovorili.

    Pán kolega Šimko bol ten, ktorý hovoril svojho času tu v parlamente, že parlament je odvodený od slova hovoriť. Ak nechceme v tomto parlamente hovoriť, tak zrejme bude priestor, aby sa hovorilo niekde inde, ale to neviem, či toto rovno sledovali predkladatelia tohto návrhu.

    Dovoľte mi teda na záver povedať, že vzhľadom na skutočnosť, že tento poslanecký návrh novely zákona je výsostne politicky účelový so snahou umlčať poslancov opozície a taktiež preto, že zastávame názor, že tento návrh je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, náš poslanecký klub sa odmieta podieľať na jeho schvaľovaní, za ten si musíte niesť zodpovednosť sami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hajdúk - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Cabaja. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Rád by som povedal, že sa stotožňujem s tým, čo pán poslanec Cabaj povedal. Mne sa naopak zdá byť, že to je úplne v poriadku a správne, ak každý poslanec, čo sa týka času na vystúpenie, má rovnakú možnosť, rovnaké právo. Zatiaľ lepší nápad, lepšie riešenie som nepočul. Ak to poslanci opozície pociťujú ako krivdu, to, čo sa tu dnes robí, myslím si, že by si to mali rozobrať v prvom rade medzi sebou. Keby tu neboli tie trojhodinvé vystúpenia, jedenapolhodinové vystúpenia, ktoré mali len veľmi malú odbornú hodnotu, len veľmi málo dobrého tam bolo povedaného, možno by k tejto situácii, v ktorej sme dnes, ani vôbec nebolo došlo. Viete, ja si myslím, že opozícia by mala prehodnotiť spôsob svojho pôsobenia. Možno by bolo dobré, keby si sadli s nejakými politológmi, psychológmi a nechali sa počuť, ako vôbec vystupovať, lebo viete, darmo je, ako tu rok sedia, nedokázali ešte presadiť nič, takže ich voliči dúfam, že aj na toto sa pozrú, či tí poslanci, ktorí tu sedia, sú schopní niečo presadiť alebo nie.

    Ďakujem za slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ.

    Pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som využil právo navrhovateľa a vystúpil pred hlasovaním o návrhu zákona a vyjadril sa k priebehu rozpravy a pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rozprave zazneli.

    Ospravedlňujem sa, že budem hovoriť možno dlhšie, ako som predpokladal. V rozprave však zaznelo mnoho hlasov, ktoré je potrebné dať na pravú mieru, pretože hrubo skresľovali náš legislatívny zámer. Je potrebné, aby som na tieto hlasy zareagoval aj preto, aby boli občania, ktorí sledujú priebeh rokovania na televíznych obrazovkách, oboznámení s naším zámerom, mali pravdivé a neskreslené informácie. Súhlasím s tým, že majú právo byť informovaní, čo zaznelo niekoľkokrát v rozprave.

    Najskôr mi dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenia koaličných poslancov, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy.

    Pán poslanec Bauer predložil návrh týkajúci sa § 22. Jeho podstatou je to, aby sa rokovacími dňami Národnej rady stali dni utorok, streda a štvrtok aj s určitou úpravou hodín rokovania počas týchto rokovacích dní. Ja som sa k obsahu tohto možného návrhu vyjadril už vo svojom úvodnom slove. Poukázal som na to, že ho považujem za odôvodnený a príťažlivý, ale vzhľadom na funkcie, úlohy, ktoré má Národná rada Slovenskej republiky pred sebou, je ťažko možné ho v súčasnom období zrealizovať. Je pravda, že v tomto ustanovení, v tomto návrhu pána poslanca Bauera sa uvádza slovíčko spravidla, to znamená, že popri utorku a štvrtku to môže byť aj iný deň, keď Národná rada bude rokovať. Keď však vychádzame z reality, ktorá nás čaká v tomto volebnom období, tak je zrejmé, že to slovíčko spravidla sa spravidla uplatní skoro vždy.

    Chcem ešte upozorniť na väzbu tohto ustanovenia, tohto návrhu na bod 15 nášho návrhu, kde hovoríme o rokovacích dňoch výborov. Tam tiež uvádzame to, že rokovacie dni výborov sú dňami, keď rokuje Národná rada, to znamená tiež by sa to vzťahovalo na utorok, stredu a štvrtok. Treba chápať tento návrh v súvislosti aj s rokovaniami výborov. Bez ohľadu na to nebudem zaujímať postoj k tomuto návrhu, ja osobne by som neodporúčal, aby sa stal súčasťou platného rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec Benkovský predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa dotýka procedurálneho návrhu, aby dĺžka času na vyslovenie procedurálneho návrhu a jeho odôvodnenie bola stanovená na dve minúty. Doteraz sme vychádzali z jednominútovej praxe. My sme vlastne preniesli do nášho návrhu text podrobných pravidiel rokovania Národnej rady, kde sa hovorilo o jednej minúte. Je to na uváženie, ja osobne považujem tento návrh za dobrý a v zásade je možné ho podporiť.

    Ďalší jeho pozmeňujúci návrh spočíva v tom, aby sa, aby gestorský výbor pri určovaní spoločného spravodajcu určil aj jeho náhradníka pre prípad, že spoločný spravodajca nebude môcť byť prítomný na rokovaní parlamentu vtedy, keď tu má byť. Myslím si, že je to takisto návrh veľmi praktický a môže odstrániť prípadné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť v rokovaní Národnej rady.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána podpredsedu Presperína, predložil tri pozmeňujúce návrhy. Ten prvý sa dotýka § 29a, kde navrhuje, aby návrh na uplatnenie osobitného spôsobu rozpravy predkladal predsedajúci schôdze po prerokovaní v poslaneckom grémiu. Keď porovnáme tento návrh s analogickou úpravou v zahraničí, tak takúto úpravu poznajú viaceré štáty. Myslím si, že je to racionálny návrh, s ktorým sa dá súhlasiť. Náš návrh vychádza z toho, že takýto návrh môžu podať dva poslanecké kluby. Tu vlastne tomu mechanizmu predchádza prerokovanie v poslaneckom grémiu. Myslím si, že je to správny návrh.

    Čo sa týka jeho druhého pozmeňujúceho návrhu, on tam navrhuje vypustenie poslednej vety ods. 6 z §29a s odôvodnením, že o pozmeňujúcom návrhu poslanca, ktorý bude zachytený v zápisnici, sa nemôže dať hlasovať, pretože nebude spĺňať náležitosti podľa ustanovenia § 82 ods. 2, ak ide o pozmeňujúci návrh k návrhu zákona. Myslím si, že nie je nevyhnutné, aby sa toto stalo súčasťou rokovacieho poriadku, pretože si myslím, že výklad je jasný. Ak pozmeňujúci návrh, ktorý predloží poslanec, nebude spĺňať všetky náležitosti, teda nebude obsahovať trebárs tých 15 podpisov ako prílohu tohto pozmeňujúceho návrhu, tak, samozrejme, nie je možné o ňom dať hlasovať.

    Ďalší jeho pozmeňujúci návrh sa dotýka § 94 ods. 2, ide o tú možnosť predkladať návrhy nad rámec zákona návrhu navrhovateľa. O tomto sa veľa diskutovalo, ja osobne som stále presvedčený o tom, že tento návrh, ktorý my navrhujeme, by bolo vhodné, aby zostal v rokovacom poriadku, pretože umožňuje zlepšiť návrh v priebehu rozpravy na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    K pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mikloška sa vyjadrím až neskôr.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kresáka, ide o vypustenie bodu 5 dotýkajúceho sa späťvzatia návrhu navrhovateľom. Toto vystúpenie alebo tento návrh pána poslanca Kresáka je reakciou na vystúpenie pána poslanca Brňáka. V podstate akceptuje pripomienky, ktoré pán poslanec predniesol v rozprave. V tejto súvislosti by som sa chcel dostať vlastne k vystúpeniam opozičných poslancov. Chcem zdôrazniť, že počas diskusie o tomto návrhu zákona sme akceptovali pripomienky opozičných poslancov. Jeden z nich je stelesnený v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kresáka a ďalšie sú obsiahnuté v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Ak sa pamätáte na rokovanie o tomto návrhu zákona pri prvom čítaní, tak pán poslanec Brňák vo svojom vystúpení vzniesol celý rad veľmi konštruktívnych pripomienok k nášmu návrhu. My sme tieto konštruktívne pripomienky akceptovali a premietli ich do spoločnej správy výborov. Z tohto hľadiska si myslím, že je vhodné podporiť pozmeňujúci návrh pán poslanca Kresáka.

    Chcem povedať, že pri akceptácii pripomienok opozície sme boli pripravení ísť ďalej. Nikto z opozičných poslancov v diskusii neinformoval túto snemovňu, že predkladatelia návrhu sa stretli s predstaviteľmi poslaneckého klubu HZDS a rokovali sme o obsahu návrhu. Pri tomto rokovaní sme naznačili, že sme pripravení byť ústretoví k ďalším návrhom, ktoré zaznejú v rozprave. Veľmi konkrétne sme hovorili o tom, že vo vzťahu k § 29a sme pripravení podporiť predĺženie času 12 hodín aj na dlhší čas. Hovorili sme aj o tom, že do § 29a sa môže dať ustanovenie, ktoré by zakazovalo použitie tohto mechanizmu pri rokovaní o návrhu zákonov v druhom čítaní, keď je najvhodnejší čas na to, aby sa predkladali konštruktívne návrhy. Z tohto hľadiska som bol veľmi prekvapený vyjadrením pána poslanca Gašparoviča, ktorý vystupoval za poslanecký klub HZDS, keď zdôraznil, že oni pozmeňujúce návrhy nebudú predkladať. Tým vyjadrili veľmi jasný postoj k tomu, že im nejde o kvalitný zákon, ale im ide len o diskusiu, demagogickú diskusiu.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré časti vystúpenia pána poslanca Gašparoviča. Po všeobecnom politickom úvode rozoberal jednotlivé body nášho návrhu. Ak som dobre počítal, mal výhrady k 12 bodom nášho návrhu. Dovoľte mi, aby som k nim vyjadril. Jedna tretina týchto návrhov, ktoré kritizoval, dnes existuje v podobe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v podobe podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ak sa na ne pozrieme veľmi dôkladne z tohto hľadiska, tak dospejeme k záveru, že tieto uznesenia boli prijaté v minulom volebnom období. Podpísal ich pán poslanec Gašparovič ako vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky. On za nich hlasoval spolu s dnešnými opozičnými poslancami a toto sa stalo súčasťou uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na základe návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v tomto období viedol pán poslanec Brňák. Teraz kritizujú to, čo v minulom volebnom období schválili. My sme len doslovne premietli to, čo sa v minulom volebnom období schválilo v podobe uznesení Národnej rady Slovenskej republiky do textu rokovacieho poriadku.

    Ďalších päť pripomienok, ktoré formuloval pán poslanec Gašparovič, sú korigované v spoločnej správe. Sú korigované z našej iniciatívy na základe toho, že sme rešpektovali konkrétne pripomienky, okrem iného pripomienky pána poslanca Brňáka počas prvého čítania. Posledné tri pripomienky, ktoré pán poslanec Gašparovič uviedol, sa dotýkajú tých diskutabilných častí zákona o rokovacom poriadku, t. j. § 29a, § 94 ods. 2, a ďalej bola jeho pripomienka k stanoveniu dňa účinnosti tohto zákona.

    Čo sa týka pána poslanca Brňáka, rešpektujem ten jeho politický úvod, ktorý tradične patrí k vystúpeniam opozičných poslancov. O tom si dovolím povedať, že bol konštruktívny. Jedno mu ale vyčítam, že vo svojom vystúpení hodnotil pôvodný návrh zákona, a nie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. On veľmi dobre vie na základe našich spoločných diskusií, že na základe i jeho pripomienok sme tieto naše návrhy korigovali. A vedel veľmi dobre, že majú podporu v celom parlamente. Takto sa vlastne dostal do pozície, že len opakoval to, čo povedal v prvom čítaní.

    Mňa osobne veľmi mrzelo vystúpenie pána poslanca Husára, pretože ho veľmi dobre poznám, viem, že sa dá s ním veľmi konštruktívne rozprávať o veciach, ktoré sa týkajú zlepšenia platného zákonodarstva. Nemôžem inak ako hodnotiť vaše vystúpenie, pán poslanec, ako demagogické najmä z pohľadu toho, že týmto návrhom zákona sa porušuje sloboda prejavu, že sa porušuje právo na informácie. Vaše výhrady boli vznesené voči § 29a. Ja sa k tomu dostanem a budem to veľmi podrobne analyzovať. Vaša čiastková výhrada takisto totožná s vystúpením pána poslanca Húsku sa dotýkala toho, že sa umožňuje v určitej situácii losovať v parlamente. Treba sa pozrieť na to, o čom sme dali možnosť losovať. My sme dali možnosť losovať o tom, v akom poradí budú vystupovať členovia poslaneckých klubov. Nič viac a nič menej. Teda dali sme vybrať lósom to, či prvý vystúpi poslanec za HZDS alebo poslanec za SDĽ, prípadne poslanec za SDK, keď bude ďalšie poradie. Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že lós je tradičný demokratický prostriedok, ktorý poznal už staroveký Rím, a jeho základom je rovnosť šancí tých, o ktorých sa losuje.

    V súvislosti s tým, čo uviedol pán poslanec Hofbauer vo faktickej poznámke, chcem povedať jedno. Ak sa niečo kritizuje, tak najprv si treba podrobne prečítať, čo sa kritizuje. Pán poslanec Hofbauer hovoril o tom, že chceme obmedziť rokovanie o štátnom rozpočte prostredníctvom režimu § 29a. V tomto ustanovení § 29a je veľmi jednoznačne povedané, že pri rokovaní o štátnom rozpočte sa takýto spôsob rokovania nemôže uplatniť.

    K pánu poslancovi Cuperovi. Mohol by som nechať jeho vystúpenie bez komentára, pretože neprekročil svoj tieň. Vystupoval tak, ako ho dobre poznáme. Musím reagovať, pretože začiatok jeho vystúpenia bol hrubým útokom na moju osobu a demagogickým útokom. Pán poslanec Cuper už niekoľkokrát v tomto volebnom období, ak nemal proti mojim vystúpeniam argumenty, tak vystúpil demagogicky. Opäť sa vrátil k známej petičnej akcii z roku 1994, keď túto petičnú akciu Hnutie za demokratické Slovensko jednoducho zbabralo. Jednoducho na základe tých petičných hárkov, ktoré boli predložené, nebolo možné vyhlásiť referendum. Ak by prezident republiky bol vyhlásil referendum, bol by porušil ústavu. A opriem to o konkrétny argument.

    Táto petičná akcia sa stala predmetom rokovania Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky pri prerokúvaní tejto kauzy poslal do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky komisiu, ktorá mala posúdiť, či sme postupovali v súlade so zákonom. Chcem vás informovať o závere tejto komisie. Komisia konštatovala, že pracovníci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky posudzovali petičné hárky v prospech signatárov petície. Kritizovali nás, táto komisia Ústavného súdu Slovenskej republiky nás kritizovala za to, že sme vystupovali v prospech signatárov petície, že sme boli viac liberálni, ako sme mali byť. Podľa ich prepočtu sme mali byť 19-krát prísnejší voči jednotlivým podpisom na petícii. Toto bol verdikt Ústavného súdu Slovenskej republiky, môžete si ho prečítať v odôvodnení k príslušnému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol rozhodovaný na základe iniciatívy pána poslanca Húsku.

    K tým ďalším otázkam, o ktorých pán poslanec Cuper hovoril, myslím si, že nemá zmysel reagovať.

    Dovoľte mi teraz k tomu § 29a, lebo o tom bola vlastne celá rozprava. Chcem povedať, že tak ako som povedal v úvodnom slove, že predkladatelia návrhu majú len jeden návrh na úpravu spôsobu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, je to práve ten § 29a. Všetko ostatné, čo je v našom návrhu, je už súčasťou praxe Národnej rady Slovenskej republiky, je súčasťou podrobných pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme schválili uznesením. My nerobíme nič iné, len to prenášame do platného rokovacieho poriadku. Jedine § 29a je možné za určitých okolností hodnotiť, že pôsobí alebo môže spôsobiť určitú reštrikciu pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že vo všetkých parlamentoch sveta existujú určité ustanovenia rokovacích poriadkov, ktoré umožňujú obmedziť rozpravu. Ony sledujú rovnaký cieľ, ale prirodzene v detailoch sa rozlišujú. V zásade je ich možné rozdeliť do troch veľkých skupín. Tá prvá skupina spočíva v tom, že sa v rokovacom poriadku ustanovuje možnosť časovo obmedziť vystúpenie konkrétneho poslanca. Tie úpravy sú rôznorodé od 2 minút zhruba do 15 minút. U nás v našom rokovacom poriadku máme, ako viete, 10 minút pre poslanca a pre hovorcu klubu 20 minút. Toto je možné uplatniť podľa platného rokovacieho poriadku.

    Druhá skupina návrhov smeruje k možnosti parlamentu rozhodnúť o skončení rozpravy. Toto rozhodnutie môže byť prijaté na základe návrhu predsedu, predsedajúceho, poslanca, poslaneckého klubu alebo iných subjektov, ktoré v parlamente pôsobia. Takéto ustanovenie sme v našom rokovacom poriadku mali. Je to ten tzv. Šalgovičov rokovací poriadok. Áno, podľa tohto rokovacieho poriadku bolo možné ukončiť rozpravu na základe návrhu určitého poslanca. Vy veľmi dobre viete, vážení kolegovia z opozície, že ste to dva a pol roka v minulom volebnom období veľmi tvrdo využívali. Ak sa tu hovorilo o Kováčovom paragrafe, tak toto bol Slotov paragraf, ktorý bol vždy pripravený na to, aby vystúpil, podal procedurálny návrh a rozprava sa ukončila. Keď tu nebol pán poslanec Slota, tak to uplatnil pán poslanec Moric.

    Chcem v tejto súvislosti povedať jedno. Ja takýto mechanizmus, takýto inštrument považujem za nedemokratický. Napriek tomu, že takýto inštrument okrem iného pozná rokovací poriadok parlamentu Veľkej Británie, rokovací poriadok vo Francúzsku, v Rakúsku, v Kanade, v Holandsku a mohol by som pokračovať ďalej. Áno, tam takýto inštrument existuje. V tejto súvislosti sa chcem dostať k návrhu pána poslanca Mikloška. Pán poslanec Mikloško predložil takýto návrh, aby sme sa dostali tam, kde sme boli predtým, a k tomu, čo funguje vo viacerých demokratických parlamentoch sveta. Je to tvrdý a drastický zásah, ale je možný, je prijateľný v iných krajinách, preto je prijateľný aj u nás. Ale je veľmi paradoxné, vážení kolegovia z opozície, že vy ste po prednesení tohto návrhu zatlieskali. Neviem to pochopiť, pretože to je oveľa väčšia reštrikcia, ako to, čo navrhujeme my. Áno. Inak sa to nazýva v ústavnej teórii metóda gilotíny. Áno, teda dá sa návrh a rozprava sa končí. Dá sa o tom hlasovať. Bude to tak ako v iných krajinách.

    Teraz ak dovolíte k tej tretej skupine možností, ktoré obmedzujú rozpravu. Tá spočíva na tom, že parlament rozhodne dopredu, aký čas sa vyhradí na rokovanie o určitom bode programu a tento čas sa rozdelí medzi poslanecké kluby. Tento prvok je moderným prvkom v rokovaní parlamentov Európy a sveta. Existuje dnes objektívna tendencia zavádzať takéto ustanovenia do rokovacích poriadkov viacerých krajín. Ak vy tvrdíte, že tento inštrument je nesystémový, tak sa musíme stotožniť s tým, že všetko nové je nesystémové. Hovoríte, pani poslankyňa Mušková, aby som uviedol príklady. Uvediem len tie, ktoré máte k dispozícii, lebo parlamentný inštitút spracoval určitý materiál, porovnávací materiál z iných krajín. Uvediem, že toto je možné napríklad v holandskom parlamente, v nemeckom parlamente, bulharskom, maďarskom alebo v poľskom. Do Poľského sejmu chodíme veľmi často. Skúste sa opýtať kolegov v Poľsku, ako to tam funguje. Nikto to nepovažuje za nedemokratické.

    Chcem povedať, že to, čo navrhujeme, je aj určitým bičom na koalíciu. A veľmi zreteľne a z veľmi vážneho dôvodu sme to tam dali. Áno, je to bič na koalíciu, pretože pre koalíciu je veľmi jednoduché spoliehať sa pohodlne na parlamentnú väčšinu, na hlasovaciu mašinériu. Toto ustanovenie núti aj poslancov koalície, aby išli do otvorenej a tvorivej diskusie s poslancami opozície.

    Dovolím si povedať, že toto ustanovenie zabezpečuje aj určitú atraktívnosť a zaujímavosť rokovania slovenského parlamentu a dokonalú informovanosť voličov o stanoviskách jednotlivých poslaneckých klubov a poslancov o tom, aké majú predstavy o riešení určitej otázky. Poslanci klubov sa pri tomto mechanizme striedajú a reagujú navzájom na seba. Musia hovoriť veľmi konštruktívne, a nie demagogicky. Bránia im v tom dve brzdy. Tá prvá brzda, to je čas. Poslanci musia vystupovať vo vedomí toho, že plynie čas. Nemôžu hovoriť tak dlho, ako chcú, ale musia hovoriť k veci. A tá druhá brzda spočíva v tom, že vedia, že okamžite po ich vystúpení vystupuje poslanec za iný poslanecký klub a akúkoľvek demagógiu môže vyvrátiť.

    Ešte niekoľko faktov k tomu § 29a, či je skutočne takým strašiakom pre opozíciu, ako zaznelo v rozprave, že teda ide o umlčanie úst pre opozíciu. Po prvé chcem zdôrazniť, že minimálny čas na rozpravu je podľa tohto návrhu 12 hodín. Ak si rozdelíme tento čas medzi poslanecké kluby, pre poslanecký klub HZDS je tu čas 3 hodiny 26 minút, pre poslanecký klub SNS je to 1 hodina a 15 min. Dovolím si povedať, že je to čas, ktorý je dostatočný na to, aby sa vyjadrili konkrétne návrhy k prerokúvanému bodu programu. Chcem povedať aj to, že to, čo tvrdil pán poslanec Cuper, nie je správne. On tvrdil, že tento čas je spoločný pre všetky tri čítania. Ak si dobre prečítate tento návrh, v každom jednom čítaní je možné uplatniť tento mechanizmus a v každom jednom čítaní má poslanecký klub a poslanec takto vyhradený čas. Ak si rozpočítame tento čas na poslancov, tak každý poslanec má k dispozícii bez 12 sekúnd 5 minút. Chcem zdôrazniť, že od vzniku Slovenskej republiky sa nestalo v dejinách tohto parlamentu, aby všetci poslanci za poslanecký klub vystúpili k určitému bodu programu. Poviem argument, prečo som to povedal. Inými slovami sa prakticky tento čas, ktorý je 5 minút na poslanca, predlžuje, pretože nikdy sa nestalo, aby vstúpili všetci poslanci. Môže sa to, samozrejme, stať, ale to je vyslovene teoretická možnosť.

    Chcem ešte zdôrazniť ďalšiu skutočnosť. My sme v tomto návrhu dali veľmi jasné brzdy k tomu, aby sa to nezneužívalo. Nie je možné použiť tento mechanizmus pri rokovaní o najzávažnejších otázkach, a to je rokovanie o ústavných zákonoch, je to rokovanie o štátnom rozpočte, pán poslanec Hofbauer, a je to rokovanie o programovom vyhlásení vlády. Boli sme pripravení, že podporíme aj pozmeňujúci návrh, aby sa tento mechanizmus nedal uplatniť pri druhom čítaní o návrhoch zákonov.

    Bude na rozhodnutí slovenského parlamentu, či modernizuje spôsob svojho rokovania alebo zostane pri starých schémach a zostane možno aj pri inštitúte, ktorý sme v roku 1996 odmietli.

    Dovoľte mi, aby som v závere svojho vystúpenia požiadal poslancov o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca si žiada vyjadriť svoje stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    chcem sa najskôr poďakovať za konštruktívnu rozpravu napriek tomu, že bola aj politicky emocionálna. A je to celkom logické, pretože sme rozprávali o veľmi citlivej súčasti alebo veľmi citlivých pravidlách na rokovanie parlamentu, práve o rozprave, ktorá znamená aj prezentáciu politiky politických strán, ktoré súťažia, takže je celkom prirodzené, že každý poslanec a každá politická strana vníma každý zásah do pravidiel, ako sa vedie rozprava, vníma to veľmi citlivo a na to reaguje. Myslím si, že mnohé námietky, ktoré tu odzneli, rieši spoločná správa, tak ako ju navrhuje schváliť gestorský výbor. Niektoré z tých námietok sa riešili aj podanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vzišli z rozpravy. Konkrétne to bolo 8 návrhov, ktoré podali poslanci v rozprave. Neskôr budem o nich hovoriť.

    Chcel by som povedať, že je legitímnym právom každej opozície a v demokratických krajinách to aj každá opozícia využíva, že všetky medzery, ktoré sú v pravidlách na rokovanie a dajú sa využiť na parlamentnú obštrukciu, tak ich aj využíva. Myslím si, že to treba brať ako fakt, ktorý je a ktorý je normálny. Na druhej strane je legitímnym právom každej väčšiny v parlamente tie medzery zužovať, tak ako sa dajú. Samozrejme, treba to urobiť demokraticky a v súlade s ústavou. Tu chcem povedať, že ústavnou funkciou Národnej rady Slovenskej republiky je, že je to ústavodarný a zákonodarný orgán a jej základným poslaním je prijímať ústavu, ústavné zákony a zákony. A pokiaľ ide o rozpravu, tak celú úpravu rozpravy prenecháva ústava zákonu, teda predovšetkým zákonu o rokovacom poriadku, ktorý prerokúvame. Takže pravidlá na vedenie rozpravy nemôžu byť v rozpore s ústavou, pretože ústava v tomto zmysle nedáva žiadne osobitné pravidlá.

    Chcel by som ešte povedať trošku k tej politickej stránke. Viacerí poslanci z HZDS nám pripomínali, že v predchádzajúcom volebnom období vtedy, keď my sme boli v opozícii, tak sme využívali taktiež rokovací poriadok, tak ako nám poskytoval priestor, a hovorili sme, koľko sme chceli, a hovorili sme často dlho a používali sme množstvo faktických poznámok. Ale chcel by som pripomenúť, že hovorili sme si tu všetko, čo sme v minulom volebnom období hovorili pre seba. Neboli tu kamery, nikto sa o tom nedozvedel, pokiaľ to novinári nedali ďalej cez noviny, tak nikto nevedel, čo sa tu hovorilo. To, čo sa hovorí v tomto volebnom období, všetko preberajú kamery a každé slovo, naše, vaše, každé slovo každého poslanca si budú môcť alebo mohli vypočuť občania. Ja viem, že to nie je priamy prenos a môžeme o tom diskutovať. Ja osobne som zástancom priamych prenosov, ale každé slovo sa prenáša cez televíziu a je to taká silná zbraň pre opozíciu, akú sme my ako opozícia v minulosti nemali. Takže ja si myslím, že sťažovať sa na toto politicky nemôžete. Ale každá debata vyžaduje isté pravidlá, samozrejme, aj pravidlá slušnosti, ale v tom súhlasím naozaj s pánom poslancom Husárom, že kto má v sebe to, že hovorí vulgárne, tak bude vulgárne hovoriť, trebárs aj keď dostane 10 sekúnd. Ale každá debata, ak to nemá byť diskusia, ktorá bude trvať nekonečne dlho, potrebuje aj isté pravidlá. O tom je tento návrh rokovacieho poriadku.

    Chcel by som povedať, že tie návrhy, ktoré vzišli z rozpravy, podľa môjho názoru zodpovedajú tej diskusii. Podľa mňa treba, aby sme ešte o týchto návrhoch trochu diskutovali a vzhľadom na to, že niektoré z nich sú dosť vážne, by som chcel požiadať predsedajúceho o takú polhodinovú prestávku.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, aj na základe požiadavky všetkých predsedov poslaneckých klubov koaličných strán vyhovujem požiadavke vyhlásiť pred záverečným hlasovaním polhodinovú prestávku. Prosím všetkých pánov poslancov z koalície, aby sme sa zišli na spoločný poslanecký klub do kinosály.

    Ešte by som vás prosil o pozornosť, či niekto omylom nevzal odložený mobilný telefón redaktora Slovenskej televízie na parapetnej doske tu vonku pred telefónnymi búdkami. Ak by si bol niekto myslel, že je to stratený alebo zabudnutý, prosím, aby ste vedeli, kto je majiteľom tohto mobilného telefónu.

    Vyhlasujem prestávku do 21.00 hodiny. Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu zákona o rokovacom poriadku. Po odhlasovaní tohto návrhu budeme pokračovať bodom programu interpelácie.

    Vyhlasujem prestávku a zvolávam všetkých poslancov do kinosály na spoločný poslanecký klub koaličných strán.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Prosil by som teraz pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto za rečníckym pultom. Prosím o pokoj v rokovacej sále. Pánov poslancov prosím, aby skončili rokovania s pánmi ministrami, aby sme sa mohli sústrediť na hlasovanie.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Dámy a páni, budeme najskôr hlasovať o tých návrhoch, ktoré obsahuje spoločná správa s tým, že oproti tomu, čo som povedal na začiatok, musím upozorniť a vyňať na osobitné hlasovanie ešte dva ďalšie body z tej skupiny bodov, ktoré som navrhol na hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť, vzhľadom na to, že ak by sme ich schválili, tak v takom prípade by sa stal bezpredmetným návrh pána poslanca Kresáka. A týka sa to bodov 10 a 11. To znamená, že o týchto bodoch budeme hlasovať osobitne a v prípade, že by sme ich schválili, potom o návrhu pána poslanca Kresáka by sme už nemohli hlasovať.

    Takže pán podpredseda, navrhujem, aby sme najskôr rokovali o tých bodoch, ktoré navrhuje gestorský výbor schváliť a o ktorých môžeme rozhodovať spoločne bez toho, že by kolidovali s niektorým z návrhov, ktorý bol v rozprave. Sú to body 1, 5, 6, 9, 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 29, 31, 33, 35, 36 a 37.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje o jednotlivých bodoch, tak ako ich predniesol, hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz môžeme hlasovať o tých dvoch bodoch, ktoré taktiež gestorský výbor pôvodne navrhoval schváliť ešte bez vedomia návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Kresák. Ide o body 10 a 11. O týchto navrhujem hlasovať spoločne a len upozorňujem, že v prípade, že by sme ich schválili, potom nebudeme už môcť hlasovať o návrhu pána poslanca Kresáka.

  • Takže odporúčate ich neschváliť?

  • Ja nemôžem odporúčať nič iného okrem toho, čo gestorský výbor ešte bez vedomia toho, že by bol býval vedel, že pán poslanec Kresák podal ten návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 10 a 11 zo spoločnej správy s tým, že pán poslanec Kresák podal k týmto dvom pozmeňujúcim návrhom svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je lepší.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 10 a 11 sme neschváli.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej budeme hlasovať o tom najkontroverznejšom bode, a to je bod 17, ktorý vlastne obsahuje nové znenie § 29a. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Ja musím upozorniť, že v prípade, že ho schválime, tak nebude už možné hlasovať o bode 1 z pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal pán poslanec Mikloško.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 17 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Zostáva nám ešte, pán podpredseda, hlasovať o ďalších bodoch spoločnej správy, a to o bodoch 2, 3, 4, 7, 8, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 24, 25, 26, 30, 32, 34 a 38. Navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne a gestorský výbor navrhuje tieto body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.

  • Je to presne tak, ako hovoríte, pán podpredseda.

    Ako prvý podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Bauer, takže vás prosím, keby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Bauer.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bauera sme neschválili.

  • Ďalšie dva návrhy z rozpravy podal pán poslanec Benkovský. Pán podpredseda, keby ste dali najskôr hlasovať o bode 1.

  • Pán poslanec Benkovský žiada hlasovať osobitne.

    Prezentujme sa a hlasujme o prvom z dvoch podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Benkovského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej môžeme pristúpiť k druhému návrhu pána poslanca Benkovského.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Benkovského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Druhý návrh pána poslanca Benkovského sme neschválili.

  • Ďalší návrh z rozpravy podal pán poslanec Kresák.

  • Prezentujme sa a hlasujme o podanom návrhu pána poslanca Petra Kresáka k článku I bodu 5 návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kresáka sme schválili.

  • Ďalšie dva návrhy v rozprave podal pán poslanec Mikloško. Pokiaľ ide o jeho prvý návrh, už som to pripomínal, keď sme hlasovali o spoločnej správe. Tým, že sme prijali bod 17 spoločnej správy, tak je bezpredmetné hlasovať o prvom bode pána poslanca Mikloška, takže môžeme hlasovať len o bode 2, čiže k bodu 12 návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Mikloško.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikloška sme schválili.

  • No a nakoniec tu máme, pán podpredseda, tri návrhy pána podpredsedu Presperína. Prosím, keby ste dali hlasovať najskôr o bode, ktorý pán podpredseda označil ako prvý. Čiže k bodu 8 § 29a ods. 1 text druhej vety.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Presperína.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Áno, pán podpredseda, môžeme prejsť k druhému bodu návrhu pána podpredsedu Presperína. Ten sa týka ods. 6 § 29a, kde navrhuje vypustiť poslednú vetu.

    Len pre poriadok pripomínam, že hlasujeme už o § 29a v znení bodu 17 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Môžeme pristúpiť k poslednému návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy, taktiež k návrhu pána podpredsedu Presperína. Je to návrh, ktorý sa vzťahuje k § 94 ods. 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Presperína.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

    Konštatujem, že ani tretí návrh pána poslanca Presperína sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, máme ďalšie návrhy?

  • Pán podpredseda, tým sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré vzišli z rozpravy. Vzhľadom na to, že sme niektoré z nich schválili, tak treba postupovať tak, že buď rozhodneme o tom, že ideme priamo do tretieho čítania, alebo by sme museli čakať príslušný čas, ktorý ustanovuje zákon o rokovacom poriadku. Mám poverenie gestorského výboru na to, aby sme hlasovali o návrhu, aby sme prešli rovno k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného procedurálneho návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Čižmáriková. Zapnite pani poslankyňu Čižmárikovú.

  • Mám len jedno také malé upozornenie. Konzultovala som aj vedľa s nejakými slovenčinármi. Pokiaľ ja si dobre pamätám, slovo "lós" je bohemizmus. Správne po slovenský je "žreb".

  • Pani poslankyňa, máme priestor, aby sme v rámci konečnej úpravy textu schváleného návrhu zákona mohli v rámci legislatívnotechnických a jazykových úprav upraviť konečné znenie návrhu zákona tak, aby bol v súlade s pravidlami slovenského pravopisu.

    Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na záverečné hlasovanie.

    Pán spoločný spravodajca, prepáčte, pán navrhovateľ sa žiada k mikrofónu.

  • Ja len k tomu návrhu pani poslankyne Čižmárikovej. V našom právnom poriadku je už vžitý pojem "lós". Takže bude treba postupovať aj z tohto hľadiska. Vždy majú prednosť tie termíny, ktoré sa už používajú v rokovacom poriadku, teda v platnom právnom poriadku. Chcem ešte povedať jednu vec. Ja plne rešpektujem vôľu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú schválila pri pozmeňujúcich návrhoch, z toho hľadiska sa s tým stotožňujem a odporúčam všetkým poslancom, aby schválili tento návrh zákona pri záverečnom hlasovaní.

  • Pán spoločný spravodajca, teraz máte šancu na záverečné hlasovanie.

  • Áno, pán podpredseda. Navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi a spoločnému spravodajcovi za prácu odvedenú pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene štyroch poslaneckých klubov predložil podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku návrh na vypustenie z rokovania 26. schôdze Národnej rady bodu 55, t. j. návrh na opakovanú voľbu člena Rady Slovenskej televízie (tlač 393a).

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Budaj.

  • Chcem upozorniť ctenú snemovňu, že Rada Slovenskej televízie má problémy s tým, že nie je zvolený predseda. Rada očakáva dovolenie deviateho člena. Zákon určuje do 60 dní zvoliť člena. Člen však nie je zvolený už 150 dní, a pretože snemovňa preťahuje tento termín, rada upozorňuje, že snemovňa zanedbáva zákon a nevolí člena. Ja na to upozorňujem a prosím, aby poslanci zvážili, či nemožno pristúpiť k opakovanej voľbe.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, rozhodli sme hlasovaním o vypustení tohto bodu programu z 26. schôdze. Preto už nie je možné v tejto chvíli viesť diskusiu o tom, či je alebo nie je vhodné sa vrátiť k tomuto bodu.

    Pristúpime k poslednému bodu 26. schôdze, ktorým sú odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

  • Hlasy v sále.

  • Budeme pokračovať v prerušenom bode pogramu -

    interpelácie poslancov.

    Prosím pána podpredsedu Presperína, aby tento bod programu viedol.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ďalej podľa prihlásených sa do rozpravy bude interpelovať pán poslanec Drobný, po ňom pán poslanec Krajči.

    Dávam slovo pánu poslancovi Drobnému.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    páni ministri,

    kolegyne, kolegovia,

    interpelujem ministra zdravotníctva pána Tibora Šagáta, a to vo vzťahu k prílohe číslo 2 zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona číslo 3/2000 Z. z.

    V tejto prílohe sa, vážený pán minister, objavili niektoré molekuly liekov a liečiv veľmi účinných v kategórii A, teda ambulantných. Pri rokovaniach v zdravotnom výbore nám bolo sľúbené, že tieto molekuly a lieky a liečivá sa budú môcť predpisovať na žiadanky nemocničných zariadení a budú promptne vyplácané z prospektívneho rozpočtu. Ale prax ukázala, že...

  • Prosím, pán poslanec, keby ste troška prerušili vaše vystúpenie.

    Vážení páni poslanci, kolegovia, buďte tolerantní. Nechajte hovoriť poslanca, ktorý vystupuje v interpeláciách.

    Prosím tiež pánov poslancov, aby nediskutovali teraz pred rečníckym pultom ani s členmi vlády.

    Nech sa páči.

  • Prax ukázala, pán minister, že aktivácia tých peňazí z prospektívneho rozpočtu je prakticky nemožná. A tak sa nám 110 pacientov s roztrúsenou sklerózou dostalo do situácie, keď nemôžeme v reálnom čase aktivovať lieky a dostať ich do liečebného procesu.

    Ústami pána Šipekyho nám bolo sľúbené, že tento finančný tok sa vyrieši k spokojnosti pacientov a neurologickej obce. Preto vás naliehavo prosím, keby ste boli taký láskavý a urobili v tomto nápravu, lebo naozaj je to vec, ktorá sa týka 110 roztrúsených sklerotikov, ďalej okolo 200 ľudí, ktorí majú chronicky zápal pečene, a okolo 200 ľudí s cirhózou pečene, možno, že viac. A sú to ľudia, ktorým lieky predlžujú život a výrazne zlepšujú kvalitu prežívania. To je prvá vec.

    Druhá vec. V prílohe číslo 2 sú niektoré odborné nedokonalosti alebo chyby, aspoň podľa listov, ktoré poslali členovia kategorizačných komisií, a niektoré tieto chyby sú veľmi triviálne. Kategorizačné komisie by ich odstránili, len ich hlas akosi nechodí na to miesto, kde by sa tie opravy mohli implementovať do prílohy číslo 2. Takou chybou, ktorú som tam ja postrehol, je napríklad indometacin Indrem, na ktorý má preskripčné právo ortopéd a reumatológ, ale pritom je to špecificky liek pre jeden druh migrény a s tou sa zaoberajú neurólogovia. Mali by mať tiež preskripčné právo. Tak by som bol rád, keby sa to napravilo čím skôr.

    Ďalej sú tam také chyby, že som napočítal len letmým pohľadom v prílohe číslo 2 zhruba asi 30 liekov, molekúl, ktoré sú obsolétne, substanciálne neúčinné a už dnes možno povedať, že nie sú účinné ani placebovým efektom.

    Neviem prečo taká pomalosť, ospalosť domácich výrobcov, ktorí mnoho razy zareagovali veľmi dobre na výrobný program. Napríklad prebrali licenciu Nimotopu z firmy BAYER a vyrábali Dilceren a vyrábajú ho veľmi účinný, ale robia obsolétné lieky také, ako je Dorsiflex, ako je Mydocalm, ktoré naozaj neúčinkujú ani placebovo. A sú to isté položky, ktoré vyhadzujeme v podstate von oknom. Je spústa nových molekúl, ktoré by sa mohli licenčne vyrábať a sú účinné. Na to poukazujem nielen ja, ale na to poukazujú aj členovia kategorizačných komisií. A chceli by to napraviť.

    Ďalej si myslím, že napríklad prístup k antioxidanciám nie je odborný. Lazaroidy boli určené kedysi ministerstvom zdravotníctva tak, že boli mimoriadne zúčtovateľnou položkou. Boli určené špičkové pracoviská, ktoré dostali svoje kvóty a teraz tieto kvóty prakticky neexistujú. Ak náhodou niekoho z vás, nedajbože, postihne choroba, ktorá sa dobre lieči povedzme Fredoxom, tak vám ho nebudem môcť zabezpečiť. Je to smola, pretože to je naozaj účinný liek. Je to liek, ktorý belgická vláda dotuje tak, že u nich stojí jedna ampulka 800 korún, u nás stojí jedna ampulka 5 000 korún. Takže tam by bolo treba urobiť poriadok.

    Ja si myslím, že aspoň za tieto veci, najmä betainterferóny v mene Občianskeho združenia Róska, to je združenie pacientov, ktorí trpia na nevyliečiteľnú chorobu - roztrúsená skleróza, by som sa prihováral, pán minister.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Po ňom pán poslanec Zlocha.

    Pán poslanec Krajči má slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    členovia vlády,

    dámy a páni a prázdne lavice,

    vzhľadom na to, že je tu absolútny nezáujem o vystúpenia s interpeláciami poslancov a vybavujú sa tu súkromné záležitosti s ministrami, vzhľadom na to, že v tejto snemovni je to už sedemnáste nočné zasadnutie, nebudem vás zdržiavať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, svoje interpelácie odovzdám písomne.

    Ďakujem vám za prejavenú neúctu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Zlocha.

    Páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť rečníkom v rozprave. Toto nie je materská škôlka. Tam nemohli tiež rozprávať, pán poslanec, tak nás neškoľte.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážená Národná rada,

    mám pripravené tri interpelácie. Prvá sa týka ministra životného prostredia pána Miklósa a ministra obrany pána Kanisa.

    Je to pravda, že v nedávnej minulosti na Slovensku, na území jedného z našich národných parkov, cvičili jednotky z Belgicka, krajiny, ktorá je členom NATO, spolu s jednotkami Slovenskej armády? Nebol pritom porušený zákon o ochrane prírody a krajiny? Prečo z toho robíte takú tajnosť, páni ministri? Ak bol pritom porušený zákon, kto za to nesie zodpovednosť?

    Druhá interpelácia sa týka takisto ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa vo veci porušovania stavebného zákona ministrom kultúry pánom Milanom Kňažkom pri výstavbe "malej, skromnej, dvojposchodovej vilky" na Havlíčkovej ulici v Bratislave. V tlači - v Slovenskej Republike a v Pravde sa objavila informácia, že pán minister Milan Kňažko porušil stavebný zákon pri výstavbe ochranného múru a garáže na Havlíčkovej ulici v Bratislave tým, že stavebné práce urobil v rozpore so schváleným projektom a schváleným stavebným povolením, čím obmedzil vlastnícke práva a vstupy na pozemky susedov. Ako bude ministerstvo porušenie zákona riešiť? Nariadením odstránenia stavby? Pokutou? Či dodatočným povolením stavby? Alebo nebodaj len obligátnym postrašením bu bu bu?

    Tretia interpelácia ide na ministra spravodlivosti pána Jána Čarnogurského. Koncom minulého roku sa v denníkoch Pravda, Nový Čas a SME objavili informácie o zneužití tendra na verejné osvetlenie Bratislavy. Tender vyhrala firma Siemens. Nemuselo by byť na tom nič čudné, veď každú súťaž by mal niekto vyhrať. Ale v prípade vypísania súťaže na dvadsaťročný kontrakt na rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu verejného osvetlenia v Bratislave a najmä vo výbere víťaza zdá sa, nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom.

    Verejnú súťaž vyhlásil Magistrát Bratislavy v roku 1996. Do súťaže sa prihlásilo osem domácich a zahraničných firiem. Jedna zo zahraničných firiem, firma Siemens, sa však poistila. Našla si domácu firmu TV Com, ktorá jej na základe zmluvy o dielo z 12. 1. 1995, ten dátum si treba všimnúť, dodala písomné podklady na účely verejnej súťaže. Potom prišli ešte ďalšie dve zmluvy o dielo, každá vo výške 15 miliónov Sk. Tieto zmluvy boli podpísané 15. júna 1996 a 30. septembra 1996 takisto pred vyhlásením víťaza súťaže. Odmena za vykonanú prácu sa v zmluvách o dielo viaže na víťazstvo vo verejnej súťaži a na podpis zmluvy medzi firmou Siemens a vyhlasovateľom súťaže magistrátom hlavného mesta. Podľa zmluvy z 30. septembra 1996 Siemens poskytol TV Com 50-percentnú zálohu a 15 miliónov vyplatil vo forme preddavku ešte pred ukončením tendra na verejné osvetlenie. Potom, samozrejme, o víťazovi súťaže nebolo možné pochybovať, pretože TV COM vedené pánom generálnym riaditeľom Gaburom, riaditeľom rozpočtovej správy KDH, členom užšieho vedenia predsedníctva KDH podliehajúcim priamo predsedovi KDH pánu Jánovi Čarnogurskému, malo priame prepojenie na magistrát Bratislavy, ktorý bol obsadený predstaviteľmi KDH, Demokratickej strany a Demokratickej únie.

    KDH potrebovalo peniaze na vyplácanie reklamných agentov okresných, krajských a oblastných funkcionárov, a tých bolo až 67 a, samozrejme, aj na volebnú kampaň a financovanie tieňovej Slovenskej informačnej služby. Veď obdobie za Mečiara nebolo ľahké. Bolo treba akosi prežiť. A preto boli potrebné peniaze aj na kúpu budovy pre KDH na Žabotovej ulici s pozemkom a garážami v lukratívnej časti Bratislavy za lacný peniaz.

    Siemens oproti proklamáciám nepriniesol ani zahraničný kapitál. Na prvú etapu realizácie projektu si vybral úver 360 miliónov korún v slovenskej banke, ktorej je mesto Bratislava jedným z akcionárov.

    Pán Peter Gabura, šéf rozpočtovej správy KDH, bol v kritickom období priamo riadený predsedom hnutia. A ak by sme aj pripustili, že o jeho aktivitách pán predseda nevedel, nesie za ne prinajmenšom politickú zodpovednosť. Pán Ján Čarnogurský je však aj ministrom spravodlivosti, a preto nesie zodpovednosť aj za nedodržiavanie zákonnosti, porušovanie zákona o verejnej súťaži.

    Chcel by som od vás, pán minister spravodlivosti, počuť odpoveď na moje otázky:

    Bolo naozaj všetko v poriadku pri získavaní zákazky pre firmu Siemens? Nevyhrala súťaž len preto, že firma pána Gaburu jej poskytla informácie a ona zas jej v predstihu ešte pre vyhlásením a uzavretím súťaže vyplatila 62,5 milióna Sk? A TV Com na oplátku či z vďaky za veľkorysý dar jej zrejme zabezpečil na Magistráte Bratislavy víťazstvo? Nebolo by jednoduchšie, pán minister, priznať, že išlo o jednoduchú korupciu a porušenie zákona o verejnom obstarávaní?

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej interpeluje pán poslanec Hudec. Po ňom ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážený parlament,

    hostia tu nie sú,

    vzhľadom na to, čo sa udialo dnes v parlamente, aj preto, že trvalý nezáujem pána ministra Kňažka o interpelácie pretrváva, on radšej píše podnety na podozrenie z trestných činov, tak podám svoju interpeláciu písomne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako posledný písomne prihlásený do interpeácií je pán poslanec Sopko.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    vznášam interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jozefa Macejka.

    Vážený pán minister, nerád vás zaťažujem problémom, ktorý by mali doriešiť manažmenty Tesly Stropkov a Slovenských telekomunikácií, ale keď po niekoľkých mesiacoch vidím, že nedochádza ku zhode a rokovania smerujú do slepej uličky a nie k riešeniu problému, obraciam sa, pán minister, na vás.

    Ako viete, vedenie firmy urobilo všetky potrebné kroky, aby získalo od Slovenských telekomunikácií zákazku na telefónne prístroje na rok 2000 v počte 120 tisíc kusov, čo by zabezpečilo prácu 260 pracovníkov okresu Stropkov. Pokiaľ mám informácie, rokovania už prebehli na vašej úrovni, pán minister, aj na úrovni predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu. Podľa vyjadrenia vedenia firmy, ktoré som v rámci poslaneckej iniciatívy získal, rokovania boli neúspešné a nestretli sa s pochopením. Slovenské telekomunikácie dohodli nákup našich výrobkov - telefónov len na prvý štvrťrok, to znamená v počte 30 tisíc kusov. Vedenie Tesly, keďže nie je pripravený náhradný výrobný program, na ktorom sa intenzívne pracuje už takmer dva roky, je nútené takýmto rozhodnutím znížiť počet svojich pracovníkov, pretože nebude mať pre nich prácu.

    Rozhodnutím Slovenských telekomunikácií o tom, že od 1. apríla 2000 nebudú priamo nakupovať telefónne prístroje, ak budú robiť prípojky telefónnych prístrojov k žiadateľovi, a telefónny prístroj si každý zákazník môže kúpiť v predajni Infotel v každom okresnom meste, nepriamo likviduje domáceho výrobcu, a tým aj pripraví o prácu ľudí v Stropkove a v okolí tohto mesta. V predajniach Infotelu je na predaj pripravených 10 druhov zahraničných výrobkov, čo znamená, že nie je možné naplánovať objem predaja našich výrobkov.

    Pán minister, mám pocit, že problém sa veľmi podceňuje. Mám pocit, že nie ste správne informovaný vašimi pracovníkmi. V doterajších svojich stanoviskách, pokiaľ som ich dostal, ste zdôvodňovali nepodpísanie zmluvy s Teslou Stropkov privatizáciou Slovenských telekomunikácií, cenami telefónnych prístrojov aj tým, že manažment Tesly chce podpísať zmluvu na tri roky. Stav podľa zástupcov Tesly je iný. Privatizácia sa stále ešte odsúva, o cene ešte nikto nerokoval a zmluva, ktorá je na Slovenských telekomunikáciách, je na rok 2000, aj keď pôvodne bola plánovaná na tri roky.

    K tomu všetkému by som chcel doplniť, že v Českej republike tiež prebehla privatizácia telekomunikácií v roku 1995, ale vláda urobila všetko pre to, aby dodávky na český trh boli zabezpečované od dvoch dodávateľov - od jednej domácej firmy a jednej firmy zahraničnej. Príslušné ministerstvo malo na zreteli zaručenú kvalitu, technické parametre, servis a pri hromadných nákupoch aj prijateľnú cenu.

    Čo sa týka kvality prístrojov z Tesly Stropkov, všetci dobre vieme, že je to kvalitný výrobca, že vyhral tender v Čechách v roku 1997 na dva roky spolu s domácim výrobcom a za nimi ostalo ďalších trinásť iných firiem. V Maďarsku Tesla Stropkov vyhrala tender v roku 1999 dokonca pred Siemensom. V Rakúsku boli trikrát a boli druhí, pretože vyhral vždy domáci výrobca, aby si chránili svoju firmu, a tým aj prácu pre vlastných ľudí. Podľa skúseností z trhov Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska 95 % telefónnych prístrojov dodávajú žiadateľovi o telefónnu linku vždy telefón tak, ako to bolo dosiaľ u nás, a nie aby si zákazník išiel kúpiť prístroj na zriadenie linky.

    Je veľmi smutné, tak to aspoň ja vnímam, a treba povedať, vedať, že aj kolegovia poslanci z východného Slovenska, že niektorí členovia vlády aj členovia alebo pracovníci zakladateľského rezortu nemajú na zreteli, že ľuďom treba predovšetkým dať prácu, len potom budú spokojní. A o takýto prístup, pán minister, ja vás dnes v tejto súvislosti prosím. Firma Tesla Stropkov je významný zamestnávateľ v našom regióne. Veľmi potrebujú, aby telefónne prístroje boli nakupované centrálne Slovenskými telekomunikáciami aspoň do konca tohto roku 2000, aby sa dokončila reštrukturalizácia výrobného programu, ktorá prinesie ľuďom prácu aj slušnú mzdu. Opačný efekt spustí pomalú likvidáciu akciovej spoločnosti Tesla Stropkov, prinesie stratu zamestnania v regióne, kde miera nezamestnanosti už dnes je vyše 32 percent a hrozivo narastá. Považujem za svoju povinnosť za týchto ľudí bojovať. Bojovať za vážny problém, ktorý ešte zhorší žalostný stav v zaostávajúcom Prešovskom kraji. Chcem však povedať, že pre mňa je to aj zápas za udržanie zamestnanosti v Stropkove a okolí, ale aj zápas s ľudskou hlúposťou a s necitlivým až cynickým prístupom Slovenských telekomunikácií k akciovej spoločnosti Tesla Stropkov. Očakávam od vás účinné a ústretové kroky a verím, že z pozície ministra svojou veľkou autoritou vstúpite do zdĺhavého riešenia problému. Slová útechy nepomôžu dlhoročným pracovníkom Tesly, ktorým hrozí strata zamestnania. Od pána predsedu vlády Slovenskej republiky Dzurindu očakávam, že vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom zasadnutí v Prešove sa bude týmito vzťahmi medzi Teslou Stropkov a Slovenskými telekomunikáciami zaoberať, a verím, že s úspešným koncom pre zamestnancov Tesly.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Sopko bol posledným písomne prihláseným v interpeláciách.

    Pýtam sa, kto chce ešte z poslancov predniesť interpeláciu ústne. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Hoffmann. Končím možnosť uplatnenia ďalších ústnych prihlásení do interpelácií.

    Ako prvá bude interpelovať pani poslankyňa Mušková.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    vážení členovia vlády,

    ja sa ospravedlňujem, že v tejto nočnej hodine interpelujem, ale my sme si toto neodhlasovali. Budem preto veľmi stručná.

    Interpelujem pána ministra školstva vo veci nesplnenia programového vyhlásenia vlády v časti Výchova a vzdelávanie, v ktorom sa vláda zaväzuje zabezpečiť porovnateľnú úroveň financovania škôl tak štátnych, ako aj cirkevných a aj súkromných.

    V minulom týždni prebehla v kostoloch petičná akcia za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi, ktorú iniciovali otcovia biskupi. Táto požiadavka je oprávnená nielen vzhľadom na programové vyhlásenie vlády, ale aj vo vzťahu k ústave, kde sa v článku 42 garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách. Mimochodom majú to takto zrovnoprávnené už aj v Čechách.

    Vážený pán minister, aké opatrenia pripravujete, aby bolo toto právo zabezpečené a aby sa v budúcnosti nemuseli občania svojich ústavných práv domáhať petíciami?

    Ďalej vás interpelujem v súvislosti s takzvanou racionalizáciou stredných škôl. Obchodná akadémia, Teplická ulica v Bratislave, bola v tomto materiáli zaradená medzi školy, ktoré sa rušia ako neperspektívne. Tá istá škola bola však v minulom roku vybraná aj medzi ďalšími z asi dvesto škôl do projekto Infovek, v ktorom sa zabezpečujú perspektívne školy počítačmi, počítačovou sieťou a možnosťou prístupu k internetu. Ja by som chcela len, pán minister, od vás vysvetlenie, ako tieto dva rôzne pohľady na tú istú školu v priebehu roka súvisia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

    Ako posledný interpeluje pán poslanec Hoffmann.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    budem interpelovať predsedu vlády Slovenskej republiky vzhľadom na to, že Banskobystrický kraj patrí dlhodobo ku komplikovaným sociálno-ekonomickým územiam tohto štátu, kde priemerná nezamestnanosť dnes dosahuje 24 percent, kde okres Rimavská Sobota je slovenským rekordérom v tom smutnom zmysle slova, pretože nezamestnanosť dosahuje najvyššiu hodnotu na Slovensku, kde okresy Veľký Krtíš a Revúca sú vysoko nad 30 percent a tak ďalej. Preto aj vláda v minulom období prijala celý rad uznesení vo vzťahu k pozdvihnutiu tohto regiónu. A ja sa pýtam pána predsedu vlády, ako sa plní uznesenie číslo 96 z 21. februára 1995 vo vzťahu k regiónu Rimavská Sobota, ako sa plní uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 208 z 18. marca 1997, ktoré sú opatrenia k oživeniu sociálno-ekonomického rozvoja v okresoch Lučenec, Poltár a Detva. Pýtam sa, ako sa plní uznesenie číslo 252 z 8. 4. 1997 na podporu sociálno-ekonomického rozvoja okresu Revúca. Pýtam sa, ako sa plní uznesenie číslo 60 z 21. januára 1997 na oživenie sociálno-ekonomického rozvoja okresu Veľký Krtíš, ako sa plní uznesenie číslo 170 zo 4. marca 1997 o sociálno-ekonomickom rozvoji okresu Banská Štiavnica. A napokon, ako sa plní uznesenie vlády číslo 315 z 3. mája 1996 k návrhu projektu rozvoja infraštruktúry priestoru stredoslovenského regiónu centra Banská Bystrica, Zvolen. Chcem sa opýtať, na základe čoho bolo prijaté zrušovacie uznesnie číslo 184 z 3. marca 1999, ktorým sa vypúšťa celý rad úloh z uznesenia číslo 315 z roku 1996. Navrhujem, aby sa vláda na výjazdovom zasadnutí v kraji týmito otázkami zaoberala.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili písomne aj ústne do interpelácií.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi národnej rady. V tejto súvislosti chcem teda požiadať pánov poslancov a panie poslankyne, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie poslancov hneď. Hlási sa ako prvý pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Pán poslanec Zlocha, chcem odpovedať na vašu interpeláciu.

    Najskôr musím konštatovať, že údaje, ktoré ste uviedli vo svojej interpelácii, sú už asi 4 mesiace predmetom rôznej mediálnej pozornosti, článkov, otázok a podobne, ale tým nechcem v žiadnom prípade bagatelizovať vašu interpeláciu. Nuž ale vtedy, približne pred 4 mesiacmi, keď sa tieto údaje objavili po prvýkrát v médiách a stali sa predmetom mediálneho záujmu, vtedy jednak riaditeľ spoločnosti TV KOMP Peter Gabura dal médiám informácie, čo sa týka tej práce a vôbec stykov a zmlúv so Siemensom, a ďalej informácie médiám k tejto problematike členovia výberovej komisie mesta Bratislavy, či z Magistrátu, alebo jednoducho z mestských orgánov, ktoré rozhodovali vtedy o víťazovi súťaže na osvetlenie mesta Bratislavy.

    Vtedy na tejto tlačovej konferencii, ako aj v ďalších mediálnych výstupoch členovia tejto výberovej komisie povedali, že jednoducho ponuka Siemensu bola najlepšia, čo mimochodom zdá sa aj mne ako laikovi, že tomu by nasvedčovalo aj faktické osvetlenie mesta, ktoré dnes už je realizované, ale títo členovia povedali, že všetky ponuky z organizácií, ktoré sa vtedy uchádzali o túto objednávku, sú v archíve Magistrátu mesta Bratislavy a sú dostupné osobám, ktoré o to majú záujem a zrejme spĺňajú minimálne zákonné kritériá. Ale, samozrejme, vy ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky máte právo nazrieť do týchto podkladov, do týchto ponúk, nie iba Siemensu, všetkých organizácií, ktoré sa vtedy uchádzali o túto objednávku. A preto lepšie než čokoľvek by som vám ja mohol povedať, pretože detaily tejto súťaže nepoznám, ale lepšie než čokoľvek by som ja vám mohol povedať, vám odporúčam, aby ste zašli na Magistrát mesta Bratislavy, vyžiadali si predloženie a nahliadnutie do týchto ponúk jednotlivých organizácií a tam si môžete sám urobiť obraz o tom, či po prvé ponuka Siemensu bola najlepšia a z toho hľadiska či zvíťazila zaslúžene v tej súťaži, ktorá bola vypísaná, alebo ak by ste došli k názoru, že nebola najlepšia, že niektoré iné boli lepšie, tak, prosím, uveďte tieto okolnosti a bude potrebné sa s nimi v takom prípade zaoberať. Zatiaľ jednoducho vychádzam z toho, čo vtedy povedali títo členovia tej súťažnej poroty či komisie, ako sa to nazýva, že ponuka Siemensu bola najlepšia.

    Pán poslanec, to je všetko, čo som schopný odpovedať na vašu interpeláciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce niekto ďalší z členov vlády odpovedať na interpelácie, ktoré boli dnes vznesené na rokovaní? Konštatujem, že nie.

    Zároveň chcem požiadať členov vlády, aby svoje odpovede dali poslancom v písomnej forme, aj tí, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Pristúpime k rokovaniu o bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. novembra 1999, ktoré ste dostali ako tlač 467.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, ktorý tak učiní ústne, pretože žiadne písomné prihlášky do rozpravy nemám na interpelácie, v ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti tiež prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády k tlači 467 nachádza.

    Tak ako som konštatoval, písomne nemám prihlásených žiadnych poslancov ani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa teda, či sa chce do rozpravy prihlásiť niektorý z poslancov ústne. Pán poslanec Zlocha, pán poslanec Engliš, pán poslanec Hudec. Takže končím možnosť prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, pán poslanec Zlocha, poslanec Engliš, pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha, máte slovo ako prvý v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    ja tu mám odpovede na 7 interpelácií, takže sa dopredu ospravedlňujem, že budem hovoriť trošku dlhšie.

    Moja prvá odpoveď sa bude týkať alebo moje stanovisko bude k interpeláciám číslo 1, 2 a 3. Interpeloval som ministra životného prostredia, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministra vnútra. Dvoch vo veci výstavby bytov v Tatranskom národnom parku a ministra dopravy vo veci hraničného priechodu v Lysej Poľane. Hneď dopredu by som chcel povedať, že nie som vôbec spokojný s odpoveďami. Zrejme zbadáte, že prečo nie.

    Pán minister Miklós vo veci výstavby bloku v Tatranskom národnom parku píše, že žiadne z nariadení, žiadne nariadenie vlády alebo nič z nariadenia vlády nebolo porušené a že o výstavbe bloku mohlo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Podľa môjho názoru je to chabá výhovorka, pretože podľa nariadenia vlády, bod 2.3.3 "v národnom parku sa má regulovať prírastok bytov, tento povoliť výnimočne pre trvalo bývajúcich s cieľom zlepšiť bytovú situáciu pri súčasnom zvýšení architektonickej úrovne jestvujúcich budov". V súčasnosti už možno blok je dokončený napriek protestom občanov, napriek tomu, že stanoviská, ktoré boli dávané z oprávnených inštitúcií, boli záporné. Mestské zastupiteľstvo bolo schopné vymeniť aj úradníkov na odbore životného prostredia alebo zabezpečiť výmenu, takisto zobralo rozhodnutia od Štátnych lesov v TANAP-e, ktoré nie sú orgánom štátnej správy, a negatívne stanovisko, ktoré bolo od Správy národného parku, nebralo do úvahy. Teda vyrúbali sa stromy, bytová situácia sa mohla riešiť nadstavbou, tak ako sa uvažovalo, a nie ďalším blokom. A dokonca sa vie o tom, že v bloku budú bývať aj ľudia nie trvalo bývajúci v Tatranskej Lomnici. Teda podľa môjho názoru úradníci, ktorí pripravovali stanovisko pánovi ministrovi, nepoznajú ani nariadenie vlády a zrejme sa nevyznajú ani v príslušných predpisoch, pretože sa nemohlo stať, aby došlo k takémuto zásahu v Tatranskom národnom parku.

    Druhá vec je problém kamiónovej dopravy cez hraničný priechod Javorina - Lysá Poľana. Pán minister životného prostredia mi napísal, že ministerstvo s tým nemá nič, že jeho kompetencie a jeho úloha bola splnená tým, že bol schválený územný plán a nariadenie vlády. Minister vnútra zasa napísal, že tento hraničný priechod je určený pre občanov všetkých štátov sveta, má nepretržitú prevádzku a neobmedzenú osobnú a nákladnú dopravu. A minister dopravy, pôšt a telekomunikácií napísal, že vôbec si nie je vedomý toho, že by ministerstvo porušovalo nariadenie vlády. Tak zasa len na občerstvenie pamäti si dovolím odcitovať: "Chrániť priestory pre rozvoj existujúcich a výstavbu nových hraničných priechodov. Hraničné priechody pre obmedzený tovarový styk vozidlami do 3,5 tony Javorina - Lysá Poľana, obmedzenie z dôvodu prejazdu chráneným územím Tatranského národného parku." Určite je to vec všetkých zainteresovaných ministerstiev - ministerstva vnútra, ktoré má rokovať so zainteresovanými inštitúciami v Poľsku, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií takisto a ministerstva životného prostredia, ktoré jednoducho nemá povoliť prechod ťažkým nákladným autám cez tieto priechody. Ak si neuvedomujeme, čo robí 2 700 ťažkých nákladných áut, ktoré prechádzajú cez Tatranský národný park a cez obce, ktoré tam v tej prihraničnej oblasti sú, tak potom skutočne sme ignorantmi aj zákonov, aj ochrany prírody a krajiny.

    My sme tu ešte minulý rok schvaľovali pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodným dohodám, napríklad aj o ochrane pred prchavými organickými látkami, a napriek tomu si nechránime to dôležité a to cenné, čo v našom národnom parku máme alebo čo na Slovensku máme a čo vôbec máme v národnom parku. Teda s odpoveďami ani u jedného ministra nie som spokojný.

    Môžem teraz, pán predsedajúci, pokračovať v mojich ďalších interpeláciách, sú pod číslami 36, 37, 38, 39. Alebo až keď na mňa príde rad?

  • Nie, teraz hneď. Nech sa páči.

    Ešte raz prosím tie čísla, pán poslanec.

  • Číslo 36, 37, 38, 39. Číslo 36, to je zase interpelácia na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejka. Týkala sa informácie, že ministerstvo alebo Slovenská správa ciest vypísala súťaž na spracovanie dokumentácie na výber ďalšej trasy diaľnice od Ladiec alebo od Sverepca po Višňové. Samozrejme, že som sa pozastavil nad tým, pokladal by som to za zbytočné vyhodenie peňazí, pretože už predsa bolo rozhodnuté podľa spracovanej technickej štúdie v roku 1996, že takzvaný rajecký variant je nepriechodný. Nepriechodný je z jednoduchého dôvodu. Prechádzal by cez Rajeckú dolinu, ktorá je mimoriadne cenným prírodným prostredím, narušil by pásma hygienickej ochrany pitnej vody, pásma ochrany liečivých prameňov, liečivých vôd pre kúpele Rajecké Teplice a okrem toho by narušil biokoridory a biocentrá, ktoré sa na tomto území nachádzajú. Napriek tomu, že sa uvádza, že to je len dĺžka 40 km a že by to bolo lacnejšie, nie je to pravda, pretože ochrana prírody a škody, ktoré by boli následne napáchané, sú nedozierne. A okrem toho aj z hľadiska ekonomického trasa diaľnice Považím bola vybratá z jednoduchého dôvodu, teda aj z toho dôvodu, že Považím prechádzajú hlavné tovarové toky. Okrem toho z tejto trasy, z údolia Váhu bola naplánovaná, a nakoniec sa už tam realizujú práce, naplánovaná odbočka na Kysuckú dolinu a priechod do Poľska. Okrem toho od Bytče je zase priechod na Českú republiku. Pokiaľ viem, začal sa už realizovať aj obchvat Púchova a ďalší priechod na Českú republiku. Teda okrem toho celý tento úsek od Sverepca až po Višňové už prešiel verejným posudzovaním podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a okrem preichodu diaľnice cez Považskú Bystricu všetky ostatné úseky boli schválené a boli vybraté alebo odporučené trasy, ktoré sú výhodné aj z hľadiska ochrany životného prostredia a, samozrejme, aj z hľadiska ekonomického.

    No a teraz mám dve odpovede od pani ministerky Machovej a pani ministerky Schmögnerovej k interpelácii, ktorou som sa obrátil na troch ľudí. Okrem nich ešte aj na pána predsedu vlády, zrejme buď pánovi predsedovi a jeho kancelárii je čas skoro tri mesiace krátky na to, aby odpovedal jednému obyčajnému poslancovi, dokonca opozičnému, ale ja napriek tomu žiadam, aby pán predseda vlády sa spamätal a aby mi dal odpoveď na túto moju interpeláciu.

    No a teraz mi dovoľte, aby som trošku obšírnejšie hovoril k tomu, čo mi napísala pani ministerka Machová. Vo svojej odpovedi píše, že odpoveď dala vypracovať na Fond národného majetku, a môžem povedať, že sa jej strašne čudujem, že sa poriadne nepozrela do dokumentov a že sa pod tento materiál podpísala. Najskôr odcitujem stanovisko právneho zástupcu postihnutých kúpeľov. Odpoveď pani ministerky Machovej sa vôbec nezaoberá kvalifikovaným posudzovaním postupu Fondu národného majetku Slovenskej republiky z pohľadu oprávnenosti odstúpenia od zmluvy z dôvodov ním uvádzaných, ale miesto toho obsahuje zavádzajúce obvinenia majúce za cieľ čo najviac očierniť SPA-NOVUM, a. s., a tým zároveň ospravedlniť zjavnú protiprávnosť postupu Fondu národného majetku. V odpovedi sú uvádzané úplne skreslené informácie o postupe pri navŕšovaní základného imania HONTTHERMA, a. s., vydanie zamestnaneckých akcií. Sú tam aj narážky na spôsob hospodárenia tejto spoločnosti, čo však môže byť predmetom úplne iného šetrenia a nemá žiaden súvis so skutočnosťou, ktorá by bola v zmysle zmluvy účastníkov kvalifikovaným dôvodom na jednostranné odstúpenie od nej. Právnik píše: Mám vážne podozrenie, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku sa interpeláciou zaoberalo len veľmi povrchne a vo svojej odpovedi iba pohodlným odpísaním nekvalifikovaného vyjadrenia, ktoré dostali od Fondu národného majetku. No ja by som to teraz pani ministerke chcel preukázať. Keď by si prečítala notársku zápisnicu a potom zmluvu o odplatnom prevode akcií zmluvou, tak by zistila, že v notárskej zápisnici, ktorú doručila do kúpeľov v Dudinciach a. s. HONTTHERMA pani dr. Volfová, mimochodom je to manželka pána poslanca Volfa, je tam uvedený jediný dôvod, pre ktorý Fond národného majetku odstupuje od zmluvy, nesplnenie povinnosti vydania zamestnaneckých akcií HONTTHERMA, a. s., so sídlom v Dudinciach v rozsahu minimálne 10 % základného imania tak, aby všetci zamestnanci mali možnosť ich nadobudnúť. Kupujúci v určitom termíne do 6 mesiacov od účinnosti zmluvy nesplnil túto povinnosť a zamestnanci nemali možnosť akcie upísať. Kupujúci takto porušil svoju povinnosť, čím predávajúcemu vzniklo právo v súlade s článkom 8 ods. 1 a ods. 2 odstúpiť od zmluvy.

    Vo svojej odpovedi uvádzate množstvo iných dôvodov dodatočne vymyslených či odpísaných z článku v denníku Sme niekedy zo začiatku minulého roku a zistenie "závažných nedostatkov" či už vo finančnom hospodárení, poškodzovaní záujmov spoločnosti, či zhoršenia materiálneho vybavenia kúpeľov. Ale tie predsa neboli dôvodom odstúpenia od zmluvy. Klamú vás a vy potom klamete mňa, pani ministerka, keď ste písali odpoveď na moju interpeláciu, že zamestnanci si nemali možnosť nadobudnúť akcie, lebo na upísanie bolo určených len 8 hodín. Mnohí si vzhľadom na platové podmienky nemali možnosť uhradiť 30 %. Upozorňujem vás, a sú na to písomné doklady, že zamestnanci mali dosť času, bolo to viac ako 5 dní, právnik má v rukách doklady, kde viac ako 100 zamestnancov podpísalo prevzatie materiálov, informáciu o privatizácii a u ďalších sú zase doklady o tom, že im boli odoslané tieto podmienky poštou. Podľa môjho názoru je trošku naivné tvrdiť, že manažment kúpeľov, ale dokonca aj pracovníci kúpeľov by nemali 300 korún na kúpu jednej akcie pri známych platoch. Cena jednej akcie bola totiž len 1 000 korún. No a potom, pokiaľ by nemali 300 korún na zaplatenie 30 % jednej akcie, to je trošku smiešna výhovorka, preto by som sa tým ani nemal zaoberať.

    V notárskej zápisnici pri odôvodnení porušenia kúpnej zmluvy kupujúcim sa uvádza, že predávajúcemu vzniklo právo na odstúpenie v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2. A ak sa nenahneváte, ja vám prečítam, čo v tejto zápisnici je. Tam je totiž napísané, že za podstatné porušenie zmluvy sa považuje, odvoláva sa na článok 4, porušenie ktoréhokoľvek záväzku alebo povinností uvedených v článku 4 ods. 1. Tak vám to prečítam, pani ministerka. To je prvá splátka kúpnej ceny vo výške 15 780 tisíc v stanovenom termíne, ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 35 mil. korún v splátkach, je to tu rozdelené, a zostávajúca časť kúpnej ceny, ktorá sa odpustí, ak sa bude investovať ročne viac ako 5 200 tisíc. Ani jeden z týchto bodov nebol porušený, pani ministerka. Mali by ste upozorniť Fond národného majetku, nech sa na súdne pojednávanie dobre pripraví, pretože sudcovia asi nie sú takí sprostí, aby naleteli na dôvody, ktoré vy uvádzate. Okrem toho v článku 7, osobitné dojednanie, na ktoré sa vy odvolávate, sa hovorí, že kupujúci sa zaväzuje presadiť vydanie zamestnaneckej akcie do šesť mesiacov v rozsahu 10 %, ale v druhom odseku je jasne napísané, že zmluvné strany sa dohodli, že za nesplnenie tohto záväzku uvedeného v ods. 1 kupujúci zaplatí predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 10 036 tisíc aj 100 korún, a to v lehote stanovenej predávajúcim. Len tak mimochodom, po nevydarenom upisovaní akcií bolo vtedajšie vedenie Fondu národného majetku informované, no a zrejme to pokladali za dostatočné a nevypovedali zmluvu.

    V zmluve je takisto uvedené, že pre túto zmluvu platia právne predpisy Slovenskej republiky a všetky spory podliehajú príslušnému súdu v Slovenskej republike. Pokiaľ som informovaný, žiaden súd nerozhodol, kto porušil zákon a či Fond národného majetku uvádza oprávnené dôvody na odstúpenie od zmluvy. Je však pravdou, že Krajský súd v Bratislave vydal predbežné opatrenie a že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, napadnuté odporcom - Fondom národného majetku, potvrdil. Odvolací súd sa teda stotožnil so správnym názorom prvého stupňa, že sú v danom prípade splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, konkrétne zákazu disponovať s akciami odporcovi do času, kým sa o otázke, kto je vlastníkom týchto akcií, rozhodne.

    Ja som vám tam dával otázky, či je možné pochybovať alebo že pochybujem o tom, že žijeme v právnom štáte. Určite podľa týchto vašich odpovedí by som o tom pochyboval. Ale ja verím, že sme naozaj v právnom štáte a že právnici rozhodnú, kto má túto pravdu. Podľa môjho názoru Fond národného majetku v prípade kúpeľov Dudince a. s. HONTTHERMA a a. s. SPA-NOVUM hrubo porušil zákon, všetky kroky, ktoré urobil, boli výsostne politické, pretože zrejme akcionári boli priaznivci vtedajšej vládnej koalície, ale upozornil som na to. Všetci tí, ktorých ste tam dosadili - Fond národného majetku, uvádzal som aj mená -, patria k súčasnej vládnej koalícii. A to, nemôžem si pomôcť, považujem za výsostne politické rozhodnutie.

    A mám tu ešte aj odpoveď od pani ministerky financií. Tu si dovolím zase odcitovať stanovisko právneho zástupcu kúpeľov. V odpovedi ministerstvo financií malo reagovať predovšetkým na kritiku postupu Strediska cenných papierov Slovenskej republiky. V danom prípade došlo k zmene majiteľa cenných papierov sporným postupom. Nedošlo k nemu z vôle strán, ale iba z vôle jednej strany - Fondu národného majetku. Konkrétne nami napadnuté jednostranné odstúpenie Fondu národného majetku od zmluvy urobené formou notárskej zápisnice v žiadnom prípade nie je možné považovať za inú právnu skutočnosť, ale je to akt vyplývajúci zo zmluvného vzťahu zúčastnených strán. Nešlo teda o prechod cenného papiera, ale ani o prevod. O prevod cenného papiera ide, ak sa mení majiteľ cenného papiera na základe zmluvy, čo v tomto prípade nebolo. Prechod cenných papierov je zmena osoby majiteľa z iných právnych dôvodov, než je zmluva, napríklad v dôsledku smrti doterajšieho majiteľa cenného papiera na základe súdneho rozhodnutia, prechody cenných papierov pri zlúčení, splynutí, rozdelení alebo premene právnických osôb, pri prechode na štát, pri prepadnutí majetku alebo v dôsledku vyvlastnenia a podobne. Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky zaregistruje prechod cenného papiera len na základe originálov alebo úradne overených kópií, ktoré osvedčujú prechod cenného papiera. K prechodu cenného papiera totiž nedochádza dňom registrácie, ale iným dňom uvedeným v zákone. Registrácia prechodu má len deklaratórne účinky, pretože sa vykonáva spätne ku dňu, keď k prechodu cenného papiera došlo. Napríklad pri dedení je podkladom registrácie súdne rozhodnutie o dedičstve a prechod cenného papiera sa registruje ku dňu smrti poručiteľa. Prechod cenných papierov nie je upravený výslovne samostatne, ale všeobecne ako prechod iných majetkových práv v osobitných zákonoch, napríklad dedenie v Občianskom zákonníku, trest prepadnutia majetku v Trestnom zákonníku a podbne. Zákon o cenných papieroch upravuje iba to, ako Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky zaznamenáva prechod zaknihovaných cenných papierov. Podľa § 68 ods. 1 zmenu osoby zaknihovaného cenného papiera, ku ktorej dochádza prechodom podľa § 7 ods. 1, zaregistruje Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky ku dňu tohto prechodu. Podľa ods. 2 tohto paragrafu príkaz na registráciu podľa ods. 1 dáva nadobúdateľ cenných papierov alebo ním poverený obchodník s cennými papiermi.

    V ods. 3 tohto paragrafu je uvedené, že k príkazu podľa ods. 2 treba priložiť rovnopis alebo úradne overenú kópiu dokladu o zmene osoby majiteľa zaknihovaného cenného papiera podľa ods. 1. Z uvedeného vyplýva, že takýmto dokladom nemôže byť iba jednostranné vyhlásenie Fondu národného majetku. Teda právny zástupca je presvedčený, že Stredisko cenných papierov svojím konaním porušilo ustanovenia zákona o cenných papieroch - § 64, § 67 ods. 3 a čiastočne aj § 65 - a ministerstvo financií malo reagovať predovšetkým na túto skutočnosť.

    Mám ešte jednu odpoveď na interpeláciu. Interpeloval som podpredsedu vlády pána Csákyho po jeho vystúpení a kontroverzii s pánom poslancom Moricom, kde uviedol: "Toľko ton banánov by obetoval premiér, ktorého ste podporovali aj v tomto parlamente, aby sa mohol priblížiť čo len na kilometer k pánovi Clintonovi." Samozrejme, že som to pokladal za urážku vlády, ktorej členom som bol, a na záver som sa pána podpredsedu pýtal: Neprecenil Pán Boh svoje schopnosti pri stvorení niektorých ministrov vlády Mikuláša Dzurindu, ktorí zrejme nie sú ani dostatočne chápaví, ani dostatočne rozumní, keď si nedokážu vtesnať do pamäti ani niekoľko veľmi dôležitých udalostí zo šesťročného obdobia vlády Vladimíra Mečiara v malej Slovenskej republike? Pán minister, pán podpredseda to priznáva, ale, samozrejme, hneď to spochybňuje, ale v tom čase na to akosi zabudol, tak ako sa zabúda aj na iné dôležité rozhodnutia a dôležité kroky, ktoré sa udiali počas vlády premiéra Mečiara. Pán podpredseda v podstate len potvrdil, že nie je chlapom a neodpovedá na otázky, ktoré mu boli dané, ale obyčajne sa vyhovára ako malé sopľavé decko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán predsedajúci,

    budem veľmi stručný. Nesúhlasím s odpoveďami, ktoré som dostal v odpovediach pod číslom 18 a 28 v tlači číslo 467. Zdôvodním veľmi stručne. Pán minister Pittner mi odpovedal veľmi všeobecne a pochopil veľmi dobre moju otázku, ktorá smerovala k tomu, aké tendencie sú v prípade riešenia súčasného stavu usporiadania tohto štátu a ktoré okresy je plánované zrušiť, pravdaže, osvedčenou salámovou metódou, to znamená uberať kompetencie tzv. malým okresom a zlikvidovať ich, išlo o okres Zlaté Moravce, ale nielen oň. Takže trvám na tom, aby sa hlasovalo o vyslovení mojej nespokojnosti s touto otázkou.

    Takisto je to odpoveď pána ministra spravodlivosti. Pán minister spravodlivosti zrejme nechcel pochopiť, je veľmi bystrý, keď ide o to, aby nepochopil, čo sa človek pýta. Bolo tam podozrenie z toho, že obžalovaná pani inžinierka Bánska bola zrejme pod inými tlakmi a boli tam iné záujmy než čisto právnické a jednoducho sa ocitla v situácii, keď negatívny záujem istého človeka, ktorý pracuje ako príslušník orgánu činného v trestnom konaní, postupoval nie tak, ako mal.

    Žiadam, aby sa o týchto mojich návrhoch, ako to vyžaduje rokovací poriadok a právne predpisy tohto štátu, rokovalo, hlasovalo. Len dávam na záver kratučkú otázku. Aby sme skončili túto schôdzu, je nutné dať o týchto náležitostiach hlasovať. Bolo tu viacero námietok, ja neviem, ako sa vyrovnáme s tým, keďže pochybujem, že gongy naženú do týchto lavíc dostatočný počet poslancov, ktorí by mohli hlasovaním ukončiť rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    som nespokojný s odpoveďou číslo 4 a číslo 5 z tlače 467. Odpoveď pána Milana Ftáčnika som, žiaľ, vôbec nedostal, ale mal som sa možnosť s ňou oboznámiť v materiáli, v tlači 467. Odpoveď pána ministra Pittnera som dostal. Išlo o interpeláciu týkajúcu sa prepúšťania zamestnancov s pedagogickým vzdelaním zo školských služieb a prijímanie nekvalifikovaných učiteľov v okrese Sobrance. Nebudem to rozoberať. Pán minister Ftáčnik mi odpovedá, že nie je to v jeho kompetencii, pretože to je organizačný odbor okresného úradu a podobne. Pán minister vnútra mi odpovedá opačne. Navrhuje to odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry. Samozrejme, veľmi chváli a obhajuje prednostu okresného úradu, pretože som vo svojej interpelácii povedal, že prednosta okresného úradu asi nemá záujem riešiť problémy Sobraneckého okresu. Sám dáva podnet na zrušenie i tohto okresu svojím konaním. Čiže on ho obhajuje na rozdiel od pána ministra Ftáčnika, ktorý jednoducho to priznal, čo som povedal, že po prechode uvedených kompetencií na odbory školstva nebude dochádzať k uvedenému porušovaniu uvedenej vyhlášky a k prijímaniu nekvalifikovaných pedagogických zamestnancov na úkor kvalifikovaných. Čiže on to priznáva. Som nespokojný s takýmito odpoveďami, pretože konkrétne na moje otázky nebolo odpovedané. Bolo diskutované všeobecne príslušnými vyhláškami a podobne, ale o tom, ako sa mal riešiť problém, keď boli kvalifikovaní vyhodení a boli tam prijatí ľudia, ktorých ešte aj z pohostinstva vyhodili pre nadmerné požívanie alkoholu. O tom sa ani jeden nezmienil. Som nespokojný a žiadam tiež, aby sa o tom hlasovalo.

    A posledná vec, ktorú by som chcel. Chcel by som poprosiť takisto pána ministra Macejka, aby mi odpovedal, tak ako som s ním hovoril. Do dnešného dňa asi po troch mesiacoch som nedostal odpoveď. Dostal som len arogantný a drzý list od človeka, od ktorého som žiadal, aby bola vykonaná kontrola, pretože zneužíva svoje právomoci ako námestník riaditeľa Okresnej správy ciest v Rožňave. Ide o pána Demku. Na jeho list, ktorým mi odpovedal, som mu jasne dal najavo, že nečakám od neho odpoveď, ale od ministra. Takže žiadam odpoveď od pána ministra Macejka na interpeláciu v súvislosti so zneužívaním svojej právomoci námestníkom riaditeľa Okresnej správy ciest v Rožňave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, chcete odpovedať?

    Nech sa páči, pán minister Čarnogurský.

  • Pán poslanec Hudec, chcem vás ubezpečiť, že veľmi rád by som konkrétne odpovedal alebo reagoval na vaše pripomienky, nie je to však možné predovšetkým z toho dôvodu, že vaše pripomienky boli vonkoncom neurčité, skôr to boli náznaky, akési inotaje, že ktosi mal asi záujem na trestnej veci, o ktorej ste hovorili, nič bližšie. A preto už z tohto dôvodu nemôžem nič konkrétnejšie odpovedať na vaše pripomienky.

    Druhý dôvod spočíva v tom, že zákon mi ako ministrovi spravodlivosti nedáva právo zasahovať do rozhodovania súdov. Zákon mi dáva právo a dokonca povinnosť zasahovať, ak by v jednotlivých veciach na súde dochádzalo k neprimeranému predlžovaniu konania, odďaľovaniu rozhodnutí a podobne. V trestnej veci, v ktorej ste podali písomnú interpeláciu a na ktorú som vám odpovedal, k takýmto prieťahom nedošlo. A vo svojej písomnej odpovedi som vám uviedol, že v trestnej veci ide o obžalobu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona, čiže so závažnejšími následkami. Obžaloba bola podaná na Okresnom súde v Nitre 16. júna 1999 a po predbežnom prejednaní obžaloby, keď sa príslušný sudca musel oboznámiť vlastne s celým trestným spisom, 10. 9., čiže takmer po troch mesiacoch, rozhodol s tým, že vrátil vec okresnému prokurátorovi na došetrenie. Tento čas takmer troch mesiacov nemožno v danom prípade považovať za neprimerané predlžovanie veci. Okresný prokurátor tam podal sťažnosť 23. 9., čiže za necelé dva týždne bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre opäť v primeranej lehote, ktorý uznesením zo dňa 4. novembra 1999 rozhodnutie okresného súdu o vrátení veci na došetrenie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.

    Keď som vám písal písomnú odpoveď na vašu interpeláciu, to znamená 30. 11. 1999, uvádzal som, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Nitre z dôvodu písomného vyhotovenia uvedeného rozhodnutia. Predpokladám, že rozhodnutie bolo doručené a predpokladám, usudzujem, že spis je opäť na Okresnom súde v Nitre s tým, že buď bolo pojednávanie, alebo v krátkom čase by malo byť. Z týchto všetkých rozhodnutí, úkonov súdu a rozhodnutí súdu vyplýva, že ku žiadnemu neprimeranému zdržovaniu tam nedochádzalo, a preto z mojej strany nielenže nebol dôvod zasahovať do veci, ale nebolo ani právo zasahovať do veci. Pán poslanec, toto uvádzam na vaše pripomienky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadril nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

    Návrh uznesenia máte, vážení páni poslanci, panie poslankyne, predložený ako súčasť tlače 467, návrh sa doplní o stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    Po prvé. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. novembra 1999.

    Po druhé. Prosím teraz o kus trpezlivosti. Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Zlochu, že odpoveď ministra vlády Slovenskej vlády pána Miklósa na interpeláciu číslo 1 vo veci výstavby bytovky v centre Tatranskej Lomnice a znehodnocovanie životného prostredia kamiónovou dopravou cez hraničný priechod Javorina - Lysá Poľana považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Zlochu, že odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky pána Pittnera vo veci dodržiavania územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja a nariadenia vlády Slovenskej republiky na území Tatranského národného parku orgánmi štátnej správy považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Zlochu, že odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky pána ministra Macejka pod číslom 3 vo veci kamiónovej dopravy cez hraničný priechod Javorina - Lysá Poľana považuje za neuspokojivú.

    Ďalej vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Engliša, že odpoveď ministra vlády pána Ftáčnika číslo 4 vo veci prijímania pracovníkov bez pedagogického vzdelávania a praxe na úseku školstva v okrese Sobrance považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Engliša, že odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky Ladislava Pittnera pod číslom interpelácie 5 vo veci personálnej práce prednostu Okresného úradu Sobrance považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Hudeca, že odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky pána Pittnera na interpeláciu číslo 18 vo veci zmeny štátnej správy a perspektív okresu Zlaté Moravce považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Hudeca, že odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky pána ministra Čarnogurského na interpeláciu číslo 28 vo veci obžalovanej inžinierky Márie Bánskej považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Zlochu, že odpoveď ministerky vlády Slovenskej republiky pani ministerky Machovej na interpeláciu číslo 37 vo veci snahy Fondu národného majetku Slovenskej republiky o reprivatizáciu akciovej spoločnosti SPA-NOVUM považuje za neuspokojivú.

    Vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Zlochu, že odpoveď ministerky vlády Slovenskej republiky pani Schmögnerovej na interpeláciu číslo 38 vo veci snahy Fondu národného majetku Slovenskej republiky o reprivatizáciu akciovej spoločnosti SPA-NOVUM považuje za neuspokojivú.

    A nakoniec vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Zlochu, že odpoveď podpredsedu vlády pána Csákyho na interpeláciu číslo 39 vo veci výroku v rámci hodiny otázok na adresu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Morica považuje za neuspokojivú.

    Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Páni poslanci, poslankyne, vzhľadom na to, že sme vyčerpali program 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, vyhlasujem 26. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

    Ďakujem pekne.

  • Rokovanie 26. schôdze NR SR sa skončilo o 23.00 hodine.