• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram trinásty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dní požiadali tieto panie poslankyne a páni poslanci: panie poslankyne Malíková, Sárközyová, Tóthová, Záborská, páni poslanci Andel, Benčat, Brňák, Faič, Fico, Hóka, Húska, Jarjabek, Kandráč, Lexa, Oberhauser a Šlachta. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Belohorská.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby účasť na dnešnom rokovacom dni osvedčili podpisom na prezenčnej listine, ktorá je pri stolíku pri vchode do rokovacej sály.

    Páni poslanci, skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím, prezentujme sa, aby sme zistili účasť prítomných poslancov v rokovacej sále. Nehlasujeme, iba sa prezentujme.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pánov poslancov, dostavte sa do rokovacej sály.

    Páni poslanci, prosím ešte raz o prezentáciu.

    Prosím o trpezlivosť, pretože niektorí páni poslanci nemajú hlasovacie karty. Technici vyhotovujú náhradné hlasovacie karty, preto hlasovacie zariadenie v tejto chvíli je nefunkčné.

    Prosím, páni poslanci, skúsme sa prezentovať a zistiť počet poslancov prítomných v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ku koncepcii reformy sociálneho poistenia, ktorú sme prerokúvali ako tlač 464.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Štefana Rusnáka, aby jednotlivé hlasovania uvádzal.

    Prosím, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    predkladám za gestorský výbor návrh. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré koncepciu prerokovali, vyplývajú dva návrhy. Prosím, aby sme hlasovali o týchto dvoch návrhoch osobitne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť v obidvoch prípadoch.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe. Gestorský výbor ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že prvý z návrhov sme schválili.

    Prosím, uveďte druhý návrh.

  • Áno. Budeme hlasovať o druhom návrhu, ktorý je v spoločnej správe. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Uveďte ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, pán predsedajúci.

    Odporúčam, aby sme teraz hlasovali za návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike (tlač 464). Tak ako sme už schválili v prvom návrhu zo spoločnej správy, mení sa tam dátum. To znamená, že nie k 1. januáru 2002, ako je to uvedené v návrhu na uznesenie, ale schválili sme k 1. februáru 2002. Odporúčam, aby sme hlasovali za uznesenie Národnej rady.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o záverečnom texte návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v spoločnej správe, so zmenami, ktoré sme schváli v predchádzajúcom hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku koncepcii reformy sociálneho poistenia.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Teraz by som poprosil pána ministra Koncoša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a prosím pána poslanca Pavla Šťastného, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom v poradí prerokovanom návrhu zákona, ktorý v mene vlády predložil pán minister pôdohospodárstva Pavol Koncoš a spoločným spravodajcom výborov bol pán poslanec Šťastný.

    Prosím, pán poslanec, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vzhľadom na to, že boli podané pozmeňujúce návrhy, uvediem pôvodný návrh gestorského výboru, ako sa malo hlasovať, a to v bodoch 3 a 5 schváliť a v bodoch 1 a 2 a 4 neschváliť. Tak ako vyplýva z rozpravy, navrhujem, aby bolo o bodoch 1 a 2 spoločné hlasovanie. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť a ostatné body 3, 4 a 5 samostatne.

  • Prosím, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy hlasovali spoločne s odporúčaním gesčného výboru neschváliť ich.

    Pán poslanec Gyurovszky.

  • Podával som procedurálny návrh, aby sme jeden bod vyňali na osobitné hlasovanie.

  • Bod 5. Pán spoločný spravodajca hovorí, že o bode 3, 4, 5 budeme hlasovať samostatne.

  • Ale pán poslanec Gyurovszky nedal písomný pozmeňujúci návrh.

  • Pri pocedurálnom návrhu nie je potrebný. Ale, pán spoločný spravodajca, vy ste odporučili hlasovať o bodoch 3, 4 a 5 samostatne.

    Prezentujme sa a hlasujme o prvých dvoch bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 1 a 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 3 spoločnej správy.

  • Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 3 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 4.

  • Bod 4 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Gašparovič podal pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o bode 5 zo spoločnej správy.

  • Bod 5 bol procedurálny návrh pána poslanca Gyurovszkého. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte teraz hlasovania z rozpravy. Prvý v poradí vystúpil pán poslanec Gašparovič, ktorý navrhoval zmenu k prílohe 1.

  • Za regionálnu správu Zlaté Moravce.

  • Každý poslanec má rozdaný tento pozmeňujúci návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Druhý pozmeňujúci návrh.

  • Druhý pozmeňujúci bol od pána poslanca Juriša, týka sa zmeny účinnosti zákona.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Juriš navrhuje účinnosť dňom vyhlásenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pýtam sa, či máte poverenie gesčného výboru pokračovať v treťom čítaní.

  • Áno, pán podpredseda. Mám poverenie predložiť návrh do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto v rámci tretieho čítania hlási do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol záverečné hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

  • Gestorský výbor na základe rokovaní a v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, po doplnení týchto odhlasovaných zmien schváliť so zmenami a doplnkami.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánovi Šťastnému za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme ďalej hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Juriša, aby uvádzal jednotlivé hlasovania tak, ako sú uvádzané v spoločnej správe.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    v rozprave neboli prednesené žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. A tak ako som uviedol v spravodajskej správe, gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11 a 12 a navrhuje ich schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gesčného výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • O bodoch číslo 5 a 9 zo spoločnej správy navrhuje hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 5 a 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že body 5 a 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, máme ešte ďalšie návrhy na hlasovanie?

  • Nie sú už ďalšie návrhy. Gesčný výbor ma poveril svojím uznesením číslo 107 ako spoločného spravodajcu výboru predložiť návrh zákona Národnej rade do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gesčného výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k prerokúvaniu návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z pánov poslancov hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli návrh na záverečné uznesenie.

  • Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1990 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, navrhuje schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním návrh zákona ako celok schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi poslancovi Jurišovi.

    Teraz by som poprosil pána poslanca Lászlóa Gyurovszkého, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o prerokovanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Gyurovszky, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh 15 poslancov, ktorý sa týkal bodov 4, 11, 19 a 31. Navrhujem hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán poslanec, najskôr musíme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. V spoločnej správe sú uvedené jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O týchto musíme hlasovať ako o prvých.

  • Vážený pán predsedajúci,

    navrhujem hlasovať o týchto bodoch jednotlivo, keďže sa pozmeňujúci návrh týka viacero týchto bodov. To znamená, že o bodoch 1, 3, 5, 7, 8 a 10 navrhujem hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča hlasovať o bodoch 1, 3, 5, 7 a 10 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ale nemá to vnútornú logiku, pretože vy ste podali sám osobne pozmeňujúci návrh k bodom 1, 3 a 5.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 3, 5, 7, 10 zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru schváliť ich.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Gyurovszky, páni poslanci, aké je nedorozumenie?

  • Reakcia z pléna.

  • Bod 5 spoločnej správy je s odporúčaním schváliť ho, pán poslanec.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Ale veď si pozrite spoločnú správu.

  • Hlasy z pléna a smiech.

  • Pán poslanec, 456a. Páni poslanci, myslím, že sme si vysvetlili nedorozumenie. Možno považovať toto hlasovanie za právoplatné?

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme opakovane o bodoch 1, 3, 5, 7, 10 zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej gestorský výbor navrhuje o bodoch 2, 4, 6 a 9 hlasovať jednotlivo.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2 zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca, áno?

  • Áno. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o bode číslo 4.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 4 s odporúčaním gesčného výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod číslo 4 sme neschválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o bode číslo 6. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Bod číslo 6. Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gesčného výboru neschváliť ho.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, schváliť. S odporúčaním gesčného výboru schváliť ho.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 6 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o bode číslo 9, ktorý gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gesčného výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod číslo 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Uvádzajte teraz hlasovania, ktoré odzneli v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte, pán spoločný spravodajca, bod číslo 8.

  • Bod číslo 8. O tom sme hlasovali. To sme schválili.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 8. V bloku spoločných hlasovaní na schválenie sme hlasovali o bodoch 1, 3, 5, 7 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej je tu pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona. Navrhujem o ňom hlasovať. Bol rozdaný pozmeňujúci návrh 15 poslancov. Mám to prečítať?

  • Pán spoločný spravodajca, ale nemôžeme hlasovať spoločne o všetkých, pretože niektoré z týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú navrhované na schválenie, sme už v rámci hlasovania o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy neschválili.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ja v tejto chvíli mám obavy, že nevieme, čo sme schválili. Nadväzuje to na pozmeňujúce návrhy pána poslanca, takže, pán predsedajúci, vy ste asi mali pravdu. Treba spraviť analýzu toho, čo sme odhlasovali, a vo väzbe na to hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prerušujem hlasovanie o tomto bode programu.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste s pánom ministrom spolu zosúladili jednotlivé odhlasované návrhy. No nedá sa, ale dá sa vylúčiť, dajú sa neschváliť jednotlivé pozmeňujúce návrhy tak, aby sme mohli hlasovať o zákone ako o celku.

    Prerušujem hlasovanie o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Delinga.

  • Pán predsedajúci, my sme zo spoločnej správy neschválili tie body, o ktorých navrhuje pán Gyurovszky znovu hlasovať. Ale kvôli tomu, že sú zlepšujúce oproti tým, čo sú v spoločnej správe, preto musíme hlasovať o všetkých bodoch, ktoré navrhol pán poslanec Gyurovszky. Čiže preto sme v spoločnej správe tie body neschválili, že pán Gyurovszky má zlepšujúce a nadväzujúce návrhy, aby nebol zákon zmätočný.

  • Pán poslanec, veľmi rád by som si to dal vysvetliť, ale pozrite sa na pozmeňujúci návrh pod číslom 2 pána poslanca Gyurovszkého a pozrite sa na bod číslo 2 zo spoločnej správy. V čom sú rozdielne tieto dva návrhy?

    Bod číslo 2 zo spoločnej správy sme neschválili. Preto nie je o čom hlasovať. O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gyurovszkého nemôžeme hlasovať. Už sa raz hlasovalo o tomto návrhu.

  • Reakcia z pléna.

  • Akože nie je pravda? Nie, hlasovali sme jednotlivo o týchto bodoch programu.

    Prosím, prerušujem hlasovanie. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacej sály. Po krátkej konzultácii s pánom spravodajcom a pánmi poslancami, ktorí predložili a sú podpísaní pod pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Budeme hlasovať teraz o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil, alebo ako prvý je podpísaný pod pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Gyurovszky. Po vzájomnej konzultácii a na návrh pána spravodajcu budeme hlasovať o všetkých piatich pozmeňujúcich návrhoch ako o jednom, teda spoločne o týchto predložených návrhoch.

    Prosím pánov poslancov, dostavte sa do rokovacej sály.

    Prosím ešte raz o účasť na hlasovaní.

    Pán poslanec Gyurovszky, uveďte pozmeňujúci návrh.

  • Navrhujem hlasovať o pozmeňujúcom návrhu ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte v laviciach, ktorý podala skupina poslancov na čele s pánom poslancom Gyurovszkým.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy 1, 2, 3, 4, 5, ktoré podala skupina poslancov, sme schválili.

    Pán poslanec Gyurovszky.

  • Mám uznesenie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, aby som podal návrh podľa § 81 ods. 2...

  • Mám uznesenie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto do rozpravy k tomuto návrhu zákona v rámci tretieho čítania hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že na svetelnej tabuli nie sú uvedení žiadni páni poslanci, ktorí by sa hlásili do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol odporúčanie gestorského výboru k záverečnému hlasovaniu.

  • Gestorský výbor navrhuje uvedený návrh zákona schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom rokovania 26. schôdze je pokračovanie tretím čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, pán minister nemal splnomocnenie vlády na to, aby mohol predmetný návrh zákona stiahnuť z rokovania 26. schôdze. Aj preto som prerušil rokovanie o tomto bode programu a neakceptoval som návrh pána ministra.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Rakúsa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Tento návrh zákona prerokúvame v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či niekto z poslancov navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má skupina 30 poslancov návrh na opakovanie do tretieho čítania. Pán poslanec Kováč, pani poslankyňa Aibeková sa hlásia do rozpravy k tomuto návrhu. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    predkladám v mene 30 poslancov návrh podľa § 85 ods. 3 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku na odstránenie iných chýb, ktoré sa vzťahujú na ustanovenie prijaté pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petra Osuského k § 56 ods. 3 zákona a na opakovanie druhého čítania k tlači 412.

    Návrh, ktorý sme schválili, návrh pána poslanca Petra Osuského, má rozpor medzi prvou a druhou vetou, kde v druhej vete hovorí o fakultách, ktoré v prvej vete - ich pracoviská nie sú uvedené. Tým by vznikli vážne nejasnosti medzi týmito dvomi ustanoveniami, dvomi vetami návrhu, takže by bol znemožnený jeho výkon v praxi. Teda môj návrh je vrátiť zákon do druhého čítania tak, aby sme takúto chybu mohli odstrániť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predložil pán poslanec Roman Kováč v mene skupiny 30 poslancov, ktorí v záujme odstránenia vnútorných rozporov v schválenom pozmeňujúcom návrhu odporúča, aby sme vrátili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu, ktorý podal pán poslanec Kováč.

    Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály, pretože neustále sa mení počet prítomných poslancov v rokovacej sále a Národná rada nie je schopná uznášať sa.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč v mene skupiny 30 poslancov, ktorí navrhujú vrátiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh skupiny poslancov na vrátenie zákona do druhého čítania sme prijali.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlásia štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    moje vystúpenie bude veľmi krátke. Ja chcem len upozorniť na to, aby sa do budúcnosti neopakovala taká situácia, aká tu bola minulý týždeň. Je nedôstojné, keď minister reaguje, inak to nemôžem nazvať, ako hystericky, keď sa nevie v koalícii dohodnúť jedna strana s druhou, ako vlastne má nejaký bod zákona vyzerať.

    Ja si myslím, že sa situácia dala riešiť úplne iným spôsobom, že ho mohla potom vrátiť vláda cez pána prezidenta a v parlamente sme sa mali zaoberať iba tým jedným jediným problematickým bodom. Myslím si, že toto je veľmi nedôstojná situácia, keď najprv minister žiada stiahnuť tento zákon pred prechodom do tretieho čítania. Zrazu prejdú tri dni a znovu sa zaoberáme a jednoducho je bez akéhokoľvek hlasovania a bez akého rozhodovania parlamentu dnešný program taký, že je tu tretie čítanie.

    Myslím, pán podpredseda, že ste mali dať rozhodnúť snemovni, či súhlasí s tým, že minister znovu vracia tento zákon naspäť na rokovanie. Je to naozaj chaotická situácia. Upozorňujem na to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Veci sa dajú skutočne riešiť aj dôstojnejšie, a nie vynechávať z toho parlament a len mu podsúvať body. Raz sa to ministrovi páči, raz sa to nepáči. Toto naozaj nie je výsledok dobrej práce ministra a naozaj takým hysterickým krokom negoval vlastne mnohotýždňovú a mnohohodinovú prácu legislatívcov aj ministerstva, aj Národnej rady. Veď to, myslím, že malo byť pred zaradením tohto bodu naozaj hlasovanie, či parlament súhlasí s takýmto krokom, ktorý ste navrhli na papieri, pretože ani porada u predsedu minulý týždeň nerokovala o tomto bode a o riešení tohto problému.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len chcem pani poslankyni povedať, že sme nehlasovali a nerokovali o tom, či sťahujeme, alebo nesťahujeme tento bod programu. Pán minister má legitímne právo sa vyjadriť, pretože bod, kvôli ktorému sa vraciame do druhého čítania, je ten, o ktorom budeme teraz rokovať. Je to nie zamietnutie návrhu ako celku, ale tento bod by vniesol chaos. A myslím si, že je lepšie, ak to vyriešime v priebehu troch dní, a nie podpísaním a nepodpísaním zákona a vrátením na opätovné prerokovanie. Je to možno neštandardný postup, ale myslím si, že si vyprosím, aby tu niekto hovoril o tom, že minister konal v hystérii.

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Pani poslankyňa Aibeková, len na dovysvetlenie. Hlasovať o tom, či prerokúvať tento návrh zákona v treťom čítaní, už Národná rada nemusí. Národná rada hlasuje iba v tom prípade, ak okamžite po druhom čítaní a ak boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, vtedy musíme hlasovať o možnosti prerokovať návrh zákona v treťom čítaní. My sme tento návrh zákona prerokovali uplynulý týždeň, odkedy uplynula lehota, ktorá umožňuje prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní aj bez hlasovania. Takto postupujeme.

    Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Drobný.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    žiadam, aby bol vybratý záznam, pretože máme tu pochybnosť, pretože minister predstúpil pred parlament a povedal, že sťahuje tento návrh zákona. Je to možné podľa rokovacieho poriadku pred skončením druhého čítania, o tom netreba hlasovať. Ak takýmto spôsobom vystúpil a takto sa ďalej pokračovalo, tak buď teda to stiahol, alebo nestiahol. Ak to má nezrovnalosti vo vláde, to už nech si rieši potom vláda a niekto ďalší, ale nepleťme do toho parlament.

  • Pán poslanec Cabaj, ja som sa snažil na úvod tohto rokovania o tomto bode programu vysvetliť právne stanovisko, či je, alebo nie je oprávnený. Pán minister nepredložil uznesenie vlády, ktorým by ho bola vláda poverila, a navrhovateľom nie je pán minister, ale navrhovateľom je vláda.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    mne ide teraz v rozprave o vec obsahu, a nie o metodické chyby, ktoré sa eventuálne stali, a prípadne vznikla tu situácia, v ktorej sa nám zdalo, že minister naozaj stiahol zákon z rokovania. Ale ako vidieť, poverený nebol vládou, takže z hľadiska obsahu naozaj môžeme dorokovať túto vec. Lebo v § 56 predposledný odsek, a vôbec ten odsek dohodli koaliční partneri tak, že v podstate kolega Kováč úplne, by som povedal, ustúpil kolegovi Osuskému. Znenie tej časti zákona, v ktorej sa hovorí o kreovaní výučbových báz, nám vyhovovalo a zdalo sa nám, že je tu kompromis, a preto som si myslel, že sme mali ustúpiť istým spôsobom dikcii toho, čo tu teraz predkladá kolega Kováč.

    Je to pravda, že jeho návrh proste neodstraňuje monopolné postavenie SPAM-u, ale v tejto situácii nakoniec to monopolné postavenie SPAM-u je únosné. Lebo taká je situácia. Oni mali kontinuálne päťdesiat rokov na to, aby kompletne organizovali postgraduálnu výchovu, výučbu, takže oni majú v tom najväčšie skúsenosti. Ale ja si myslím, aby sme nemali toto postavenie v budúcnosti, v zákone 172 potom budeme istým spôsobom musieť dajako to upraviť, ale v súčasnosti ja s tým plne súhlasím.

    To monopolné postavenie si vyžaduje situácia a metodicky lekárske fakulty musia byť riadené SPAM-om. Ale v budúcnosti by sme mali byť naozaj rovnocenní. A to, pán minister, musíte uznať aj vy, že aj inde vo svete to je tak. Keď tu hovoril kolega Kováč, že existujú SPAM-y alebo analógie aj inde, to neexistujú, priatelia, ony sú len softvérové, ale fyzicky sú katedry, kliniky na lekárskych fakultách. Ony vytvárajú softvér a v počítačovej sieti formálne fiktívne je SPAM. Aj napríklad v Pittsburghu je SPAM, ale to nie je prakticky existencia kliník. To je existencia len softvéru, know-how. To je niekde implementovaný v počítači. Zaň zodpovedajú fakulty. Ale v našej situácii je to pravda, tak ako hovoríte vy tu.

    Naozaj SPAM zodpovedá za postgraduálnu výchovu organizačne, náplňovo a so všetkým, čo k tomu patrí. Ja si myslím, že o päť rokov by sme mali byť úplne rovnocenní so SPAM-om my aj kliniky. Teraz to tak nie je, ani nemôže byť, a preto som tento kompromis chcel navrhnúť. Len keď som videl, my sme Petrovi sľúbili, že budeme hlasovať za jeho návrh. Naše postavenie bolo takéto, jednoznačne kryštalicky jasné. Ale teraz keď vidím, že to je takto, tak ja si myslím, že môžeme s týmto súhlasiť s tým, že v zákone 172 to nejakým spôsobom musíme zniesť zo sveta. Nemôže tu byť skutočne monopolné postavenie SPAM-u ďalej. Udržovať ho ďalej, to už nemá význam. To by bol anachronizmus a to by proste neodrážalo situáciu, ktorá sa tu vyvinie. Azda s tým súhlasíte? Teraz som za túto dikciu, čo nám predkladá kolega Kováč.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kováč.

    Predtým ešte faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja len trvám na svojom procedurálnom návrhu, ktorý som mal už predtým, že jednoducho treba predložiť tomuto parlamentu záznam, podľa ktorého minister predstúpil a požiadal parlament, že sťahuje tento zákon z rokovania Národnej rady.

    Ak je na to nekompetentný, to treba povedať, že áno, skutočne postupoval v rozpore s rozhodnutím vlády. Ale to treba tu ten záznam predložiť. V zázname je to jednoznačne napísané, že požiadal o prerušenie a na základe toho sa prerušilo.

  • Chcem len pripomenúť kolegovi Cabajovi, že pán minister vystúpil, tak ako ty hovoríš, že sťahuje návrh. Na to však predstavitelia HZDS, teda klub HZDS, aj ty, ste kričali, že nemá poverenie. Na to pán predsedajúci Hrušovský prerušil schôdzu, že si to overí. Dnes oznámil, že nemal poverenie. Čiže čo chceš ešte?

  • Hlasy z pléna.

  • Ja sa vám ospravedlňujem najmä preto, že máte dnes krásny kostým.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v mene pätnástich poslancov predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 277/1994 Z. z. Ide skutočne o ustanovenie § 56 ods. 3, kde navrhujeme takéto znenie: "Výučbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sú kliniky Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, vysoko kvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení a pracoviská zdravotníckych zariadení zodpovedajúce príslušnému špecializačnému odboru. Zriaďujú ich dohodou Slovenská postgraduálna akadémia medicíny so zdravotníckym zariadením. V prípade pracoviska podľa § 56 ods. 2 účastníkom dohody je aj príslušná fakulta. Dohoda podlieha schváleniu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky."

    Myslím si, že pán prof. Drobný veľmi presne vystihol podstatu. Organizačne a metodicky SPAM je účastníkom tej dohody preto, že dnes je zodpovedný organizačne aj metodicky za koordinovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Dostali sme tam práve znením podľa § 56 ods. 2 všetky fakulty, to znamená aj farmaceutickú fakultu, aj lekárne, v ktorých sa robí výučba, všetky výučbové základne fakúlt, univerzitných fakúlt sme dostali do tohto zákona, ktoré majú zdravotnícke zameranie, a tak sme zjednotili text.

    Ja som presvedčený, že, a dokonca my sme o tom aj hovorili pri rozhovore vo výbore pre zdravotníctvo, že nás čaká alebo samostatný zákon o zdravotnom vzdelávaní, alebo celú otázku zdravotného vzdelávania dáme ako súčasť zákona o výkone lekárskeho povolania. Tam by to pravdepodobne patrilo, že môžeš lekárske povolanie vykonávať vtedy a vtedy, keď máš príslušné vzdelanie a kde ho nadobúdaš. Tak takúto logiku má. Tento zákon sa pripravuje, predpokladám, že v priebehu tohto roka ho prijmeme a všetky nejasnosti sa odstránia.

    Ja vás preto prosím, kolegyne, kolegovia, aby sme schválili tento pozmeňujúci návrh. Ten zákon skutočne prináša mnoho, povedal by som, pozitívneho do problematiky zdravotnej starostlivosti. Tak chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tatár ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi požiadať, poprosiť a apelovať na túto snemovňu aj v mene pána poslanca Osuského, o ktorého pozmeňujúcom návrhu teraz vlastne rokujeme. Je tu podaný zo strany pána poslanca Kováča protinávrh. Teda v mene poslanca Osuského vás prosím, aby ste ponechali pôvodnú dikciu, aby ste neprijímali návrh Romana Kováča a spol. Ja vám vysvetlím, aké je systémové hľadisko.

    Ak sa urobí segregácia, diskriminácia, nerovnomernosť, protekcia, a to tento zákon, ako ho navrhuje Roman Kováč, robí, aj keď je to tradícia v našom postgraduálnom vzdelávaní, ale to je zlá tradícia, tak jednoducho sa zabráni demokracii, konkurencii, kvalite a rozvoju. A to je proste tak. A my, naopak, chceme a poslanec Osuský týmto svojím návrhom chcel, aby všetci, ktorí by mohli byť kompetentní na poskytovanie postgraduálneho vzdelávania, sa mohli aktívne do toho zapojiť nielen ako dodatoční pozorovatelia alebo pasívni účastníci tohto procesu. A teda ak ponecháme Osuského návrh, tak to bude lepšie pre budúcnosť, bude to demokratické a bude to dobré.

    Ďakujem vám pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    ja len veľmi stručne hlavne k poslednému vystúpeniu musím povedať, že, bohužiaľ, by sme urobili chybu, keby sme ponechali v platnosti ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý, myslím, v piatok, pretože on skutočne má závažné nedostatky z právneho hľadiska. Tam sú vnútorné protirečenia, takže keby sme aj hneď obsahovo súhlasili s tým, čo pán poslanec Tatár hovorí, tak akosi formálne by sme sa dostali do zlého svetla z hľadiska toho, ako je to právne formulované a protirečivé.

    A pokiaľ ide o samotnú obsahovú stránku, tak naozaj si myslím, že treba vychádzať z toho, že päťdesiat rokov tu fungovala táto inštitúcia. A ja by som teda celkom si nedovolil, alebo dovolil by som si namietať voči tomu, že možno o nej povedať, že doteraz to bolo zlé. Ja naopak mám také skúsenosti aj zo zahraničia, kde voči nášmu systému ďalšieho vzdelávania sa vyskytli dokonca obdivné hlasy. A keď aj treba túto činnosť distribuovať, nejakým spôsobom ju rozložiť na viac výučbových základní, tak to tento zákon alebo táto zmena návrhu § 3 umožňuje a navyše do toho vnáša istú postupnosť a kompetentnosť tak, aby to nebolo chaotické a nestalo sa to úplne nezrozumiteľné, kto vlastne kedy a ako má právo a podobne.

    A je tu ešte jedna taká nie celkom nezávažná otázka, že pokiaľ by sa náhle, ako ten predchádzajúci návrh, ktorý sme prijali v piatok, keby sa to predsa len stalo skutočnosťou, tak tu vzniká nie celkom nezávažná otázka: Kto to bude platiť? Kto bude platiť? Alebo budú na tých výučbových základniach tamojší pracovníci vykonávať výučbu zadarmo? Alebo akým spôsobom sa to bude platiť? Toto sú otázky, ktoré sú zatiaľ nevyriešené. A myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, aby sme sa priklonili k terajšiemu návrhu, ktorý podal pán poslanec Kováč.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil v rámci opakovaného druhého čítania k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti pán poslanec Roman Kováč. Myslím, že nie je potrebné, aby pán spoločný spravodajca čítal celý obsah pozmeňujúceho návrhu. Všetci páni poslanci ho máte rozdaný v laviciach.

    Pán spoločný spravodajca, môžete dať hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kováč.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu podanom pánom poslancom Romanom Kováčom v opakovanom druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    V rámci opakovaného druhého čítania neboli podané žiadne iné pozmeňujúce návrhy.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či na základe splnomocnenia gesčného výboru môžeme pristúpiť k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Áno, pán predsedajúci. Navrhujem, aby sme teraz pristúpili k tretiemu čítaniu tohto zákona.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného hlasovania.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme schválili novelu zákona Národnej rady číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali v rámci druhého čítania.

  • Prosím, prezentujme sa. Počuli ste návrh a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi, pánu navrhovateľovi, pánu spoločnému spravodajcovi za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj v pléne Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Návrh uznesenia Národnej rady ste dostali ako tlač 516.

    Prosím teraz predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Migaša, aby predniesol zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky súvisiace s integračným procesom.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    národnoštátne záujmy Slovenskej republiky pozostávajú z viacerých oblastí, ktoré sa navzájom podmieňujú. Jednou z nich, a to nie nevýznamnou, je zahraničná politika. Rozvoj civilizácie mení aj charakter svetového poriadku. Najmä v dôsledku spoločenskej deľby práce sa prehlbuje medzinárodná spolupráca. Tá vtláča významnú pečať vnútornej politike štátu. Aj preto súčasná vládna koalícia stanovila za svoj základný cieľ pretrhnutie kruhu medzinárodnej izolácie, do ktorého sme sa za ostatné roky dostali. Pritom vychádza z viery v sily a schopnosti našej vlasti obstáť v politickej, ekonomickej i duchovnej súťaži v európskom i svetovom meradle tak, že to bude na trvalý prospech všetkých občanov našej krajiny.

    Uplynulé obdobie od volieb je vhodnou príležitosťou na to, aby sa na pôde Národnej rady, do pôsobnosti ktorej podľa ústavy patrí rokovať o základných otázkach medzinárodnej politiky, zhodnotili doterajšie výsledky, určili základné úlohy, smery ďalšieho postupu a jej konkrétny podiel na integračných procesoch. Cieľom takéhoto postupu je čo najúplnejšie zabezpečiť a presadzovať sociálne, bezpečnostné, ekonomické a kultúrne záujmy našich občanov a štátu. Tieto skutočnosti ma viedli k tomu, aby bol do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradený bod s názvom Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Naše nádeje, ktoré sme vkladali do Helsínk, sa rozhodnutím samitu splnili. Pre stabilitu a prosperitu kontinentu Európska rada potvrdila dôležitosť rozširovania. Opätovne tiež zdôraznila inkluzívny charakter rozširovacieho procesu a rozhodla o tom, že Bulharsko, Malta, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko boli zahrnuté do 13 kandidátskych krajín. Takýto výsledok však nevznikol automaticky, ale je zavŕšením cieľavedomého a intenzívneho plnenia programového vyhlásenia vlády v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky tak zo strany parlamentu, ako aj vlády. Bolo treba uskutočniť slobodné a demokratické voľby prezidenta a to predpokladalo aj zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Vytvorili sme podmienky na účasť opozície v orgánoch parlamentu, osobitne v kontrolných výboroch. Je poľutovaniahodné, že opozícia ponúknuté možnosti nevyužíva kvôli nesplneniu jej maximalistických nárokov. Legislatívne tiež bolo upravené používanie menšinových jazykov. Splnenie kodanských kritérií v politickej oblasti ostáva aj po Helsinkách nevyhnutnou podmienkou na otvorenie vstupných rokovaní s kandidátskymi krajinami, ako aj ich naplnenie pri priamom vstupe do Európskej únie.

    Podmienky na úspešné predvstupové rokovania sme dokázali splniť. Teraz sa otvára cesta k tomu, aby v úniou stanovenom termíne, koncom roku 2002, boli splnené podmienky na prijatie do Európskej únie. Tomu však ešte bude predchádzať rokovanie o inštitucionálnej reforme Európskej únie. Dnes vychádzame z reálnej situácie. Voči krajinám, ktoré boli zaradené do prvej skupiny, sme v časovom sklze. Národná rada Slovenskej republiky by mala podporiť vládou stanovený cieľový dátum pripravenosti na vstup v termíne 1. 1. 2004. Reálne tento dátum môžeme charakterizovať ako ambiciózny. Je reálnejší ako dátum, ktorý si stanovili už rokujúce krajiny, napríklad Maďarsko k 1. 1. 2002, ostatné kandidátske krajiny prvej skupiny k 1. 1. 2003, pričom k prvému rozšíreniu podľa reálnych odhadov dôjde najskôr v roku 2004. Je zároveň ambiciózny vzhľadom na stanovený cieľ, aby Slovensko vstúpilo do Európskej únie so svojimi susedmi. Práve dnes začala Európska komisia aj s nami úvodné stretnutie Prístupovej konferencie na ministerskej úrovni.

    V záujme toho, aby sa stanovený cieľový dátum vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie stal realitou, musíme veľa urobiť a zmeniť. S prihliadnutím na výsledky v už doteraz absolvovanej úvodnej fáze negociačného procesu sa ukazuje, že našu pripravenosť a schopnosť možno charakterizovať tak, že v prvej skupine v negociačných kapitolách Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a odborná príprava, Spoločná zahraničná bezpečnostná politika sme už dnes na vstup pripravení. V ďalšej skupine v kapitolách Veda a výskum, Vonkajšie vzťahy, Hospodárska súťaž, Priemyselná politika, Rybné hospodárstvo, Štatistika, Rozpočet, Finančná kontrola, Hospodárska a menová únia, Právo obchodných spoločností, Colná únia, Ochrana spotrebiteľa by pri súčasnom tempe celé acquis mohlo byť prijaté do konca roku 2002. V ďalších kapitolách, ako je Sociálna politika a zamestnanosť, Voľný pohyb tovaru, Regionálna politika, Voľný pohyb osôb, je predpoklad prevzatia acquis do roku 2002, ale v kapitolách Telekomunikácie, Kultúra a audiovizuálna technika, Slobodné poskytovanie služieb, Voľný pohyb kapitálu, Energetika, Dane, Životné prostredie, Doprava, Finančné a rozpočtové ustanovenia, Poľnohospodárstvo je predpoklad, že Slovenská republika bude žiadať o prechodné obdobia.

    Takže ak cieľový termín vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie určuje dátum 1. 1. 2004, tak termín skončenia našej pripravenosti v zmysle návrhu vlády je potrebné stanoviť do 1. 1. 2002. Rozsah, zložitosť a náročnosť úloh predpokladá plánovité, cieľavedomé a vo vzájomnej zhode zabezpečované vypracovania pozičných materiálov všetkými orgánmi. Rozhodujúca časť úloh, a tým aj zodpovednosť, prináleží vláde. Doterajšie poznatky svedčia o relatívne dobrej pripravenosti vlády a rezortov. Náležitá pozornosť sa však venuje aj príprave a kvalite pozičných dokumentov. Slovenská republika postupne smeruje k plnému prevzatiu Acquis communautaire, a to predovšetkým prostredníctvom plnenia priorít Partnerstvo pre vstup a úloh vytýčených v Národnom programe na prijatie acquis. Tento materiál majú všetci poslanci a Národný program sa pravidelne vyhodnocuje. V súčasnosti vláda pripravuje už jeho tretiu aktualizáciu.

    Je to dôležité najmä s prihliadnutím na obsah bodu 11 Záverov fínskeho vyhlásenia Európskej rady, v ktorom je uvedené, že počas rokovaní sa bude každý kandidátsky štát posudzovať podľa skutočných dosiahnutých výsledkov. Tento princíp sa bude uplatňovať tak pri otváraní jednotlivých kapitol, o ktorých sa bude rokovať, ako aj pri samotných rokovaniach. Aby sa zachovala dynamika rokovania, treba sa vyhnúť zdĺhavým postupom. Tie kandidátske krajiny, ktoré boli teraz zaradené do procesu rokovaní, budú mať možnosť dobehnúť v primeranom čase krajiny, s ktorými sa rokovania už začali. Samozrejme, ak vo svojich prípravách dosiahnu dostatočný pokrok. Pokrok v rokovaniach musí ísť ruka v ruke s pokrokom pri spracovaní acquis do ich legislatívy a pri jeho implementácii a presadzovaní.

    Diferencovaný prístup k jednotlivým krajinám podľa úrovne ich pripravenosti potvrdil aj Romano Prodi vo svojom parlamentnom vystúpení, keď povedal, citujem: "Chápem úsilie Slovenska dobehnúť ostatné kandidátske krajiny a metódy negociačného procesu umožňujú napredovať vlastným tempom a primerane vlastnej ceste. Konečný úspech je v rukách slovenských občanov a v rukách jeho politických predstaviteľov", dodal. Z toho plynie jednoznačný záver, že proces integrácie v obsahu a termíne je v našich rukách a závislý od včasnosti a kvality našej pripravenosti. Veľmi často sa pripravenosť na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie zužuje len na implementáciu európskej legislatívy. Je pravdou, že nás čaká úloha prevziať do nášho právneho poriadku podstatnú časť acquis.

    To je však len časť podmienok na vstup do únie. Aj Romano Prodi, poznajúc našu súčasnú situáciu, pripomenul nutnosť politickej stability a demokratického spôsobu vládnutia.

    Okrem týchto tzv. politických kritérií sú úplne rovnocenné kritériá ekonomickej a sociálnej povahy. Obsahujú napríklad oblasť obchodu, tzv. 4 slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. A práve v ekonomicko-sociálnej oblasti sú naše problémy znásobené negatívnymi dôsledkami predchádzajúcej privatizácie, poklesom rozvoja a prosperity, vysokou nezamestnanosťou, nedostatkom kapitálu a podobne. V najbližšom 2-ročnom období to musíme riešiť tak, aby sme urobili výrazný krok vpred. Dovoľte mi, aby som bez nároku na úplnosť naznačil, čo nás v tejto súvislosti očakáva v jednotlivých oblastiach. Napríklad v oblasti ekonomických kritérií musíme skončiť reštrukturalizáciu a privatizáciu troch najväčších bánk a Slovenskej poisťovne. Skončiť privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Je potrebné schváliť plán rozvoja vidieka a v nadväznosti na priority v ňom obsiahnuté pripraviť programy financované v rámci programu SAPARD. A prijať postup realizácie odstavenia V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice vrátane sociálno-ekonomických dosahov vyplývajúcich z ich odstavenia.

    V oblasti legislatívy nás čaká novelizovanie ústavy, v rámci ktorej sa očakáva zrušenie 4-ročnej čakateľskej lehoty pre sudcov. Na programe je prijatie zákona o štátnej službe. Treba dokončiť prijatie zákona o hospodárskej súťaži, zákona o štátnej pokladnici a zabezpečiť správu verejných rozpočtov prostredníctvom systému verejnej pokladnice. Stanoviť časový harmonogram preberania Nariadení implementujúcich Smernice nového prístupu jednak na rok 2000, ale aj na ďalšie roky. Ďalej určiť časový harmonogram implementácie všeobecného systému uznávania odbornej kvalifikácie, ako aj harmonogram postupnej liberalizácie colných sadzieb pre všetky poľnohospodárske, potravinárske výroby do roku 2004, harmonogram zosúladenia rozsahu uplatňovania dane z pridanej hodnoty a premietnuť túto skutočnosť do zákona o dani z pridanej hodnoty a celý rad ďalších konkrétnych úloh.

    Aj tento neúplný a čiastkový výpočet ekonomických, legislatívnych úloh presvedčivo ukazuje, pred akým množstvom úloh stojíme. Zabezpečiť ich musíme plynulo, včas a na dobrej kvalitatívnej úrovni. Z uvedeného vyplýva, že predvstupové rokovania môžu byť ťažké a presadzovanie našich záujmov v značnej miere bude závislé predovšetkým od pripravenosti a schopnosti argumentácie. Správne preto bude dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlosťou a kvalitou negociačného procesu. Podľa mňa nie je rozhodujúce, koľko kapitol pri začiatku otvoríme, ale to, koľko z nich v predpokladanom termíne v náš prospech sa uzatvorí.

    Už som zdôraznil, že rozhodujúca úloha v príprave rokovaní a výsledkov predvstupového konania prináleží vláde a na jej pleciach je aj hlavná zodpovednosť za postup a dosiahnutie stanovených cieľov. Samozrejme, ide o problematiku, ktorá má komplexný charakter a svoju úlohu majú aj ostatné orgány štátnej správy, ako aj samosprávy. Veľmi významné sú na vstup politické aspekty. Ide o dôveryhodnosť a stabilitu spoločnosti, ústavného systému a úrovne ochrany ľudských práv a slobôd. Aj keď sa od ostatných volieb v tomto smere veľa zmenilo, mnohé veci bude treba naďalej zlepšovať aj v rámci koalície. Dôveryhodne vôbec nepôsobí trieštenie záujmov, zbytočné stranícke spory, rozdeľovanie strán, nezáujem opozície o konštruktívnu spoluprácu a sústavné vyvolávania konfrontačných nálad, populistické snahy o predčasné voľby a podobne. Je málo len deklarovať vôľu o vstup do európskych štruktúr, ale zároveň prilievať olej do ohňa ďalšej polarizácie spoločnosti. Týka sa to všetkých parlamentných subjektov. Bolo by vhodné si to uvedomiť, panie poslankyne, páni poslanci, a prijať pre seba potrebné konzekvencie.

    Z povahy základných kritérií na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie vyplýva veľmi významná a náročná úloha pre Národnú radu Slovenskej republiky. Iba zákonodarný orgán môže zabezpečiť záverečnú fázu prispôsobovania nášho právneho poriadku európskej legislatíve. Nejde však len o prispôsobovanie právneho poriadku, ale aj o prevzatia celého komunitárneho práva, pričom zložitosť tohto procesu nespočíva len v početnosti noriem, ale aj v ich novosti. Čo pre náš právny poriadok znamená v mnohých prípadoch osobitné a netradičné právne konštrukcie. Jednoducho a zrozumiteľne povedané, Národná rada musí byť pripravená na posudzovanie a schvaľovanie zákonov potrebných na riešenie našich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych problémov spoločnosti, ale navyše aj na také predlohy, ktoré súvisia s predvstupovým procesom. Pritom je dôležité si uvedomiť, že európska legislatíva je dynamická, sústavne sa mení a musíme mať schopnosť týmto zmenám sa prispôsobovať.

    Aby sme mali aspoň približnú predstavu, aký objem a rozsah prác nás čaká, pre ilustráciu uvádzam, že európske právo nie je statickým, ale dynamickým javom, čo znamená, že k existujúcim asi 80 tisíckam strán textov uverejnených v Úradnom vestníku európskych spoločenstiev pribúda ročne ďalších asi 5 tisíc strán. To v súčasnosti predstavuje 13 055 právnych aktov Európskej únie, z toho približne 1 210 smerníc, 3 640 nariadení, 4 889 rozhodnutí a 3 320 ostatných právnych aktov. Tie sú potom predmetom následnej harmonizácie práva. To zároveň znamená, že aj harmonizácia práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie je procesom neustálym.

    Preto by som rád zdôraznil, že pre tak náročnú zákonodarnú činnosť budeme musieť zmeniť doterajšiu prax a v mnohom aj prístup v posudzovaní návrhov zákonov a ich noviel. Európska únia nie je priateľom častých zmien právnych predpisov, ktoré sú, žiaľ, u nás skoro samozrejmosťou. V Európskej únii platí zásada, že ak sa právna norma trikrát mení a dopĺňa, potom nasleduje vypracovanie novej legislatívnej predlohy. V našej legislatíve je zatiaľ nedostatočná aj koncepčnosť, často prevláda účelovosť a v poslaneckých návrhoch aj populizmus. Bude vhodné zvážiť, či by sa v tomto smere nemala zmierniť aktivita poslaneckej zákonodarnej iniciatívy. Návrhy zákonov by sa v skrátenom konaní mali prerokúvať len v prísnom súlade s rokovacím poriadkom. Bez komplexného posúdenia sa treba vyhýbať ochotníckym dopĺňaniam a zmenám v predložených a schvaľovaných zákonoch, ktoré sa v poslednom čase častejšie objavujú. Trpí tým kvalita a aj úroveň zákonodarnej činnosti. V každom prípade zvýšime nielen intenzitu, ale aj kvalitu zákonodarnej činnosti. Tomu by sme mali podriadiť svoje myslenie a konanie. Podmienkou takéhoto postupu je aj lepšia koordinácia práce s vládou už pri tvorbe plánu legislatívnych úloh. Doterajšia koordinácia na tomto úseku trpí formálnosťou a spočíva v tom, že vláda zostaví legislatívny plán podľa návrhu rezortov, tento plán schváli a predloží ho Národnej rade na vedomie. Legislatívny proces sa tak často uskutočňuje nad rámec plánu a bez náležitej koordinácie. V tomto smere treba lepšie a efektívnejšie využívať iniciatívno-kontrolnú funkciu jednotlivých výborov Národnej rady. Len s cieľavedomou aktivitou môžeme dosiahnuť dynamiku a plynulosť v posudzovaní a schvaľovaní jednotlivých zákonov.

    Základnou podmienkou dynamizácie a celkového skvalitnenia zákonodarnej činnosti nášho parlamentu musí byť aj zlepšenie riadiacej a organizačnej činnosti Národnej rady. Je nevyhnutné dôsledne rešpektovať ústavnosť, zákonné postupy vrátane dodržiavania rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pripravený je návrh zmien a doplnkov rokovacieho poriadku, zameraný predovšetkým na racionálnejšie využívanie času určeného na rokovanie parlamentu. Azda bude krokom k lepšej plynulosti a efektívnejšiemu využitiu času. Je v záujme veci, aby pri schvaľovaní týchto zmien a doplnkov rokovacieho poriadku bola aktívna aj opozícia a prispela všeobecne prijateľnými formuláciami, aby novela nepresiahla rámec racionality, resp. neokliešťovala ústavné práva poslancov. Má účinne prispieť k sledovanému cieľu. Vyjadrujem veľkú nádej, že v tomto smere nájdeme spoločnú reč.

    Ďalšou vážnou otázkou je doterajší štýl a metódy parlamentnej práce. Je treba zvážiť možnosť, podľa ktorej by Národná rada mohla posudzovať schvaľovanie európskej legislatívy alebo aspoň jej časť v osobitnom spôsobe rokovania. Týka sa to najmä dohôd a textov zmlúv, pri ktorých vzhľadom na ich povahu nie sú prípustné zmeny a doplnky. Problémovou otázkou najmä z hľadiska ústavnosti bude schvaľovanie tzv. technických predpisov. Takýchto noriem bude veľmi veľa a doterajší spôsob ich schvaľovania by veľmi komplikoval parlamentnú prácu.

    Podľa pripraveného návrhu uznesenia k tomuto bodu bude hlavným garantom koordinácie na včasné posudzovania a schvaľovania noriem európskej legislatívy na pôde parlamentu integračný výbor. Podrobnejšie bude o tom hovoriť jeho predseda pán František Šebej. Exkluzívne zloženie tohto výboru, osobnostná a odborná úroveň jej členov je pre mňa zárukou, že naše očakávania splní. Pri diskusiách o príprave tohto bodu programu sme dospeli k názoru, že výbor pre integráciu pri dobrom riadení a dobrej vôli svojich členov môže úlohy dobre naplniť, aj keď sú jeho členovia zaradení aj do iných výborov Národnej rady. Dobré výsledky však môžu byť dosiahnuté len vtedy, ak aj ostatné výbory zvýšia v tomto smere svoju aktivitu a výkonnosť. Od nich sa predovšetkým bude vyžadovať zabezpečenie úzkej spolupráce s partnerskými rezortmi už v prípravnej fáze legislatívneho procesu. Členovia výborov by mali mať informácie o stave a termínoch príprav pozičných materiálov podľa jednotlivých kapitol tak, aby exekutíva v procese negociačných rokovaní poznala názory poslancov. Takáto forma aktivity výborov zvyšuje úroveň kontrolnej funkcie výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne je žiaduca pri tých kapitolách, pri ktorých sa predpokladá, že vzhľadom na naše ekonomické, sociálne a legislatívne podmienky sa budeme uchádzať o prechodné obdobie. Podľa predbežného poznania sa to bude týkať výberovo asi 10 kapitol.

    Azda ani netreba osobitne zdôrazniť, že v negociačných rokovaniach presadenie našich záujmov a potrieb bude v značnej miere závisieť od úrovne a presvedčivosti argumentácií, ktoré budú súčasťou pozičných materiálov. Preto by som rád zdôraznil význam zodpovedného prístupu výborov k pripravenosti, lebo od toho závisí naša úspešnosť. Je samozrejmé, že plnenie nastolených úloh predpokladá vytvorenie primeraného zázemia v oblasti personálnej a materiálnej. Vedenie Národnej rady Slovenskej republiky preto rozhodlo o určitých usmerneniach, ktoré bude v zmysle uznesenia realizovať a plniť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    rozhodnutie helsinského samitu z decembra minulého roku o otvorení rozhovorov so Slovenskou republikou a ďalšími kandidátskymi krajinami patrí medzi tie, ktoré majú skutočný historický dosah tak na vývoj jednotlivých uchádzačov o členstvo, ako aj celého kontinentu. Stratégia prijatá členskými krajinami predstavuje ďalší významný príspevok k budovaniu bezpečnej, stabilnej a prosperujúcej Európy. Je pre nás povzbudzujúce, že Slovensko dnes môže vstúpiť do rozhodujúcej fázy svojej cesty do spoločenstva krajín, s ktorými sme historicky, hodnotovo a civilizačne úzko spätí. Je preukázateľné, že sme po parlamentných voľbách v Slovenskej republike v roku 1998 zásadne zdynamizovali prípravy na členstvo v Európskej únii. Helsinský samit bol ocenením tohto pokroku. Je však aj záväzkom pre naše ďalšie integračné úsilie. Som presvedčený o tom, že výsledok tohto procesu bude obohatením pre obidve strany, tak úniu, ako aj Slovensko.

    Aj na základe vlastných historických skúseností európsku integráciu vnímame ako komplexný proces so vzájomnou previazanosťou jeho jednotlivých zložiek. Preto súčasne so snahou o začlenenie do Európskej únie sa chceme stať členmi NATO, Západoeurópskej únie a OECD. V tomto zmysle formujeme a realizujeme našu bezpečnostnú politiku, ako aj stratégiu v oblasti medzinárodných vzťahov. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má všeobecnú podporu verejnosti a politických síl zastúpených v Národnej rade. Ale k úspešnému splneniu stanoveného cieľa významným spôsobom prispeje komplexný prístup, ako aj spolupráca na parlamentnej úrovni medzi Európskym parlamentom a Národnou radou Slovenskej republiky.

    Napriek týmto pozitívnym skutočnostiam si myslím, že bude v prospech vecí, ak zostaneme skromne v reálnych podmienkach, v ktorých sa Slovenská republika nachádza. Tým, že sa vytvorila šanca na úspešnú integráciu a stanovil diferencovaný prístup k negociačným rokovaniam, zvyšuje sa zodpovednosť Národnej rady a vlády. Predovšetkým od nich závisí, ako rýchlo a s akými výsledkami bude Slovenská republika do Európskej únie začlenená. Tento cieľ má však komplexnú povahu. Ako som už povedal, Európska únia sa sústavne vyvíja. Má svoje záujmy a priority a v nasledujúcich rokoch budú vytvorené aj inštitucionálne zmeny. Možno preto predpokladať, že aj pri našej najlepšej pripravenosti rokovania budú náročné a často aj ťažké. O to viac je odôvodnené podoprieť pozičné dokumenty presvedčivými a zrozumiteľnými argumentmi. Bez vlastného pričinenia neočakávajme rýchle zmeny. Spoliehajme sa aj naďalej na vlastné sily. Pred Národnou radou Slovenskej republiky v predvstupovom období, ktoré je skoro zhodné s II. volebným obdobím, stojí veľmi naliehavý a konkrétny súbor úloh v oblasti politickej, zákonodarnej a iniciatívno-kontrolnej oblasti. Vyslovujem presvedčenie, že cieľavedomou a aktívnou činnosťou všetkých poslancov a orgánov Národnej rady v úzkej súčinnosti s vládou Slovenskej republiky je reálne prevziať európsku legislatívu do nášho právneho poriadku a splniť ekonomické a sociálne kritériá do konca roka 2002.

    Vážená Národná rada,

    1. januára 2004 sa vďaka našej poctivej a svedomitej práci môže naša vlasť stať plnohodnotným členom Európskej únie. Kým k tomu dôjde, rád by som vás požiadal o maximálnu zodpovednosť a spoluprácu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie návrhu zahraničnej politiky Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre európsku integráciu pánovi poslancovi Šebejovi a prosím ho, aby uviedol návrh uznesenia Národnej rady, ktorý pripravil výbor pre európsku integráciu.

    Ste prihlásená do rozpravy, pani poslankyňa. Faktickú poznámku na vystúpenie pána predsedu nie je možné udeliť, až v rámci rozpravy sú možné faktické poznámky.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpil s návrhom uznesenia Národnej rady k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Tento návrh sa zrodil po zvlášť dôkladnej príprave, na počiatku ktorej stálo rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 518 z 13. januára. Predseda Národnej rady inicioval poradu na úrovni predsedu Národnej rady, podpredsedov a predsedov vybraných výborov, konkrétne zahraničného, ústavnoprávneho, výboru pre európsku integráciu, a odborných pracovníkov. Zároveň prebehla ešte jedna analogická porada s veľmi podrobnou agendou týkajúcou sa všetkého toho, čo Národnú radu v súvislosti s prijímaním Národného programu pre prijatie acquis communautaire očakáva. Predseda Národnej rady zároveň pridelil všetkým výborom Národnej rady s výnimkou, myslím, výboru na kontrolu spravodajských služieb a mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií prerokovať zamerania a základné úlohy Národnej rady, čo aj všetky výbory urobili.

    Následne na základe materiálov, ktoré z jednotlivých výborov prišli, a na základe analýzy, odbornej analýzy situácie legislatívnej práce vznikol návrh, spoločný návrh uznesenia, ktoré máte v laviciach ako tlač číslo 516. Toto uznesenie schválil najprv zahraničný výbor a potom sa jeho textom zaoberal i výbor pre európsku integráciu.

    Chcem ešte v tejto súvislosti pripomenúť mimoriadne dobrú prácu Parlamentného inštitútu a aj ďalších administratívnych pracovníkov, tajomníčky výboru pre európsku integráciu, tajomníka zahraničného výboru, ktorí pripravili pre poslancov veľmi komplexný materiál, ktorý popisuje analogické činnosti parlamentov a parlamentných výborov jednak kandidujúcich krajín, krajín, ktoré kandidujú do Európskej únie, podobne ako Slovenská republika, a jednak príslušných výborov členských krajín Európskej únie.

    Dovoľte mi teraz, aby som pristúpil k samotnému textu uznesenia. Vzhľadom na to, že pán predseda Národnej rady väčšinu relevantných vecí, ktoré predchádzali tomuto uzneseniu, spomenul vo svojom zásadnom prejave, zároveň mi dovoľte, aby som počas toho uznesenia, po jeho prednesení vniesol po porade s podpredsedom vlády pre európsku integráciu niektoré, by som povedal, štylistické, gramatické zmeny, ktoré si myslím, že ten text spresnia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie:

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní základných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie

    A. konštatuje, že

    1. rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra 1999 v Helsinkách o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja a zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí,

    2. uvedené rozhodnutie Európskej rady vytvára nový priestor na realizáciu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie prijatého uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 1. decembra 1998 číslo 67 a zároveň je výzvou na intenzívne a dôsledné plnenie záväzkov vyplývajúcich z Asociačnej dohody;

    B. vyhlasuje, že

    1. v súčinnosti s vládou Slovenskej republiky upriami svoje úsilie na dosiahnutie priorít a cieľov spojených s plnením kodanských kritérií a so spracovaním, a teraz prosím, aby ste si uviedli malú gramatickú úpravu, so zapracovaním práva Európskych spoločenstiev, do zátvorky (acquis communautaire), aby aspoň raz v uznesení bol ten termín povedaný po slovensky, čiže práva Európskych spoločenstiev (acquis communautaire) do právneho poriadku Slovenskej republiky,

    2. uplatní svoje právomoci pri kontrole dôveryhodnej a efektívnej implementácie a presadzovania acquis communautaire,

    3. bude účinne pomáhať pri posilňovaní administratívnej kapacity štátu a budovaní inštitucionálnej základne so zreteľom na aktuálne a perspektívne potreby súvisiace s implementáciou acquis communautaire,

    4. vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok na jeho činnosť vrátane novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

    5. vytvorí v rámci ústavy a zákonov, teraz by som navrhoval namiesto "flexibilnejšiu" dať slovo "pružnejšiu" legislatívnu procedúru a namiesto "parlamentu" "v Národnej rade Slovenskej republiky", najmä pri preberaní legislatívy s charakterom technických predpisov;

    C. poveruje

    1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu

    a) kontrolnou funkciou všetkých zásadných aspektov integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Úlohou výboru v tejto súvislosti je predovšetkým monitorovať a kontrolovať

    - postup harmonizácie legislatívy a plnenia jej časového harmonogramu (a teraz príde ďalšie upresnenie, lebo tak sa volá oficiálne ten dokument),

    - plnenie nie Národného integračného programu, ale plnenie Národného programu pre prijatie acquis communautaire (to je oficiálny názov toho dokumentu) a postup vlády pri vyjednávaní,

    - využívanie programov a fondov Európskej únie (PHARE, ISPA, SAPARD).

    Teraz je ďalšie gramatické upozornenie, tam kde je po b).

    b) nie "informovanosť", ale gramaticky "informovať" poslancov a verejnosť o Európskej únii a o procese Európskej integrácie;

    Teraz príde po c).

    c) pravidelne prerokúvať príslušné pozičné dokumenty.

    2. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky

    dohliadať na oblasť zahraničnopolitických aspektov integrácie,

    3. gestorské výbory Národnej rady Slovenskej republiky

    - pri prerokúvaní návrhov zákonov kontrolovať vecnú stránku zapracovania acquis communautaire v rámci ich oblastí patriacich do ich pôsobnosti,

    - kontrolovať činnosť príslušných rezortných ministerstiev a ich postup v prístupovom procese, objem vykonaných prác a monitorovanie prípadného vplyvu integrácie na situáciu v príslušnom rezorte;

    D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby

    1. najmenej raz ročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií a implementácií prijatých zákonov na vstup do Európskej únie,

    2. vzhľadom na pripravovanú zmenu legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zabezpečila pri legislatívnych návrhoch dôsledné a komplexné vypĺňanie tabuliek zhody, aby mali pre poslancov vysokú vypovedaciu hodnotu na posúdenie a teraz nie "komparácie", ale "porovnania" právneho poriadku Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskej únie,

    3. v súvislosti s predkladaním návrhov zákonov zabezpečila povinnosť účasti odborných zamestnancov ministerstiev a Úradu vlády Slovenskej republiky zodpovedných za aproximáciu práva pri ich prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky a v jej výboroch s cieľom spolupráce pri posudzovaní zhody doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov poslancov s právnymi predpismi Európskej únie;

    E. ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

    zabezpečiť realizáciu potrebných organizačných, personálnych, finančných a technických opatrení v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na plnenie nových úloh vyplývajúcich z prípravy a priebehu rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Toľko navrhované uznesenie. Dúfam, že sa podarilo tým, ktorí potrebujú zachytiť tie gramatické alebo štylistické zmeny, ktoré som po porade s podpredsedom vlády navrhol.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomuto rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem oznámiť ctenej snemovni, že do rozpravy sa prihlásili piati páni poslanci v poradí pani poslankyňa Keltošová, ktorá vystúpi za klub za Hnutie za demokratické Slovensko. Potom ďalší páni poslanci v poradí: pán poslanec Tkáč, Kalman, Orosz a pán poslanec Weiss.

    Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    ctená snemovňa,

    predovšetkým by som chcela nadviazať na vystúpenie pána predsedu parlamentu, a to najmä na tú časť, kde hovoril o tom, že opozícia málo aktívne využíva svoje možnosti pri podpore integračných snáh. Ja za Hnutie za demokratické Slovensko môžem vyhlásiť, že naši poslanci, či už sú členmi zahraničného výboru, alebo výboru pre európsku integráciu, podporujú integračné úsilie Slovenska do Európskej únie a ďalšie kroky, ktoré si vláda vo svojom programovom vyhlásení v časti zahraničnej politiky vytýčila. Ide o kontinuitu s predchádzajúcou vládou, kde sme aj počas prerokúvania vládneho programu nevznášali kritiku. Hovorím teraz o časti vládneho programu zahraničnej politiky.

    Ale vrátim sa k uzneseniu, ktoré predkladáte Národnej rade. Pán predseda, je to tak, že Slovensko sa chystá na začatie rokovaní, oficiálne v siedmich až v desiatich kapitolách. Obávam sa však, že tento ambiciózny plán bude veľmi ťažké naplniť bez zintenzívnenia práce vlády, ale aj Národnej rady. Máme pred sebou, najmä poslanci výboru pre európsku integráciu, ale i zahraničného výboru, zoznam nedostatkov, ktoré boli vymenované v správe Európskej komisie, kde sa okrem, teraz citujem, "ozajstného pokroku konštatuje, že ak chce Slovenská republika dostihnúť vedúcich kandidátov, musí zvýšiť úsilie v príprave zákonov a v ich implementácii a v budovaní inštitúcií, ktoré budú dodržiavanie práva vynucovať". Ďalej správa Európskej komisie pripomína, že "nová vláda síce dosiahla konsenzus o potrebe makroekonomických a štrukturálnych reforiem, ich prijímania a najmä implementácie, ale niektoré tieto kroky kvôli heterogénnemu zloženiu vlády si vyžadujú viac času, ako je potrebné". Toľko citát zo správy Európskej komisie.

    Z týchto dôvodov si myslíme, že poslanci by mali bližšie poznať aj dokument Partnerstvo pre vstup, ktorý určuje pre Slovenskú republiku tieto priority: obnova makroekonomickej stability, podpora konkurencieschopnosti prostredníctvom trhovo riadenej reštrukturalizácie podnikov, transparentná reforma finančného sektora vrátane privatizácie troch veľkých bánk a poisťovne. Slovensko bude musieť v tomto roku prijať opatrenia podľa tohto dokumentu Partnerstvo pre vstup na stimulovanie domáceho a najmä zahraničného investovania.

    Preto klub poslancov HZDS napriek výhradám voči pomalej legislatívnej práci vlády podporuje uznesenie, ktoré je tu predložené, ale chcela by som sa vyjadriť najmä k niektorým jeho častiam.

    V časti uznesenia B bod 4, ale aj bod 5, kde Národná rada vyhlasuje, že vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok na jeho činnosť vrátane novelizácie zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ale ďalej že vytvorí aj v rámci ústavy a zákonov pružnejšiu legislatívnu procedúru, najmä pri preberaní legislatívy s charakterom technických predpisov, chcela by som požiadať podpredsedu vlády pána Hamžíka, aby parlamentu predložil inventarizáciu nesplnených úloh vo väzbe na acquis communautaire za rok 1999. Ja som si našla v legislatívnom pláne úloh za minulý rok úlohy, ktoré boli nesplnené a o ktorých sa tu mlčí, a napriek tomu sa rozpráva na verejnosti, že môžeme otvoriť aj 15 kapitol.

    Pretože máme pred sebou plán legislatívnych úloh na rok 2000, začnem hneď januárom. Chcem povedať, že tento plán zahŕňa spolu 46 zákonov, ktoré musí snemovňa prijať v tomto roku. Filozoficky si myslím, že tento plán, tak ako ho vláda predložila do výborov a do parlamentu, je nedostatočný. Hovorí sa tam, lenže v januári mal tu byť návrh zákona o telekomunikáciách. Ja sa pýtam, kde je. Je 15. februára. Vo februári sa predkladajú návrhy zákona o verejnej službe, o štátnej službe, Zákonník práce, všetky tieto tri mali byť prerokované a prijaté v septembri 1999. Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorý je plánovaný na február, mal byť prijatý 31. 3. 1999. V marci mali by sme mať na programe návrh zákona o reklame. Pripomínam, že vláda ho sľúbila Európskej komisií prijať v októbri 1999. Takisto návrh zákona o námornej plavbe, ktorý má byť prerokovaný v marci, mal byť prerokovaný presne pred rokom do 31. 3. 1999.

    Môžem takto pokračovať inventarizáciou nesplnených úloh, ktoré nás nectia a ktoré nám môžu robiť veľké problémy pri ďalších vyjednávaniach o ďalších kapitolách. Spomeniem október na tento rok, návrh zákona o poisťovníctve, ministerstvo financií. Tento zákon mal byť prerokovaný do 30. 4. 1999. Čiže toto sú konkrétne výhrady, ktoré klub poslancov za HZDS má k práci vlády. A myslím si, že oprávnene.

    Takisto by som sa, pán predseda, prihovárala za to, aby Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2000 - Priority harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, ktorý obsahuje tých spomínaných 46 zákonov, bol rozdelený pre prácu parlamentu rovnomerne. V prvom rade potrebujeme vedieť, v ktorých termínoch vláda chce dať do parlamentu jednotlivé zákony, pretože napríklad v júli máme prerokovať iba 1 zákon, v auguste 3, v októbri 2, v novembri 1, ale v decembri 9 zákonov, 9 ťažkých ekonomických zákonov, ktoré by mali podľa mňa predchádzať ešte prerokovaniu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Obávam sa, že to táto snemovňa nebude v stave na záver roka všetko schváliť. Preto navrhujem, aby sme prijímanie jednotlivých legislatívnych noriem dostali časovo určené a najmä rozložené v priebehu roku tak, aby sa im poslanci aj vo vecných výboroch, ale aj v gesčných výboroch mohli skutočne seriózne venovať.

    K časti E, pán predseda, chcela by som vám pripomenúť z tohto miesta, že v súčasnom období v parlamente by mala byť príprava na vstup do Európskej únie absolútnou prioritou. K tomuto cieľu chceme podriadiť všetko, to znamená aj výrazne zlepšiť organizáciu práce výborov, ale aj pléna. A to si žiada však posilniť personálne a odborné zázemie najmä výboru pre európsku integráciu, ale aj Parlamentného inštitútu. Chcela by som pre informáciu poslancov uviesť, že v Maďarskej republike má sekretariát výboru pre európsku integráciu 5 pracovníkov, z toho 2 právnikov, 1 ekonóma a 2 sekretárky. V Slovinsku má 3 odborných pracovníkov plus 1 sekretárku. Na takýchto pracovníkov by Národná rada šetriť nemala a mala by posilniť aj odborné zázemie Parlamentného inštitútu ešte viac, ako to bolo doteraz.

    Na záver by som chcela povedať len toľko: Klub poslancov HZDS aj naďalej bude aktívne pracovať aj vo výbore pre európsku integráciu, aj v zahraničnom výbore a v rámci svojich odborných možností, a myslím si, že tie možnosti v našom klube sú, bude sa podieľať aj na práci vecných výborov, ktoré budú prerokúvať jednotlivé návrhy v súvislosti s prijatím acquis communautaire. Nemyslím si však, že Národná rada dosiaľ pri organizácii času a práce venovala tomuto najvyššiemu cieľu dostatok pozornosti. Preto vyzývam najmä koaličných poslancov, ale aj vás, pán predseda parlamentu, aby sa systém rokovania a systém práce výborov radikálne zmenil. Budeme hlasovať za návrh tohto uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč. Predtým s faktickou poznámkou pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že pani poslankyňa dala jasnú odpoveď aj pánovi predsedovi parlamentu, ktorý tvrdil, že nie je tu záujem opozície konštruktívne pracovať. Myslím si, že vaše slová sa nezakladali na pravde. A nakoniec aj posledná výzva pani poslankyne jasne ukázala, že máme záujem a pracujeme konštruktívne. Napokon aj pri príprave uznesenia, ako sme boli v klube informovaní, naši poslanci veľmi aktívne vstupovali do tejto práce, do tejto činnosti. Takže prosím, pán predseda, aby ste toto brali do úvahy a nehovorili o nekonštruktívnosti opozície.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prispel niekoľkými poznámkami k veľmi závažnému dokumentu, ktorý sa prerokúva v Národnej rade Slovenskej republiky. A mrzí ma hneď v úvode to, že ako keby sme to brali ako niečo z radu materiálov. Ja si myslím, že toto nie je niečo z radu materiálov, práve naopak, je to mimoriadne závažná otázka, ktorú v súčasnosti Národná rada rieši. A som istým spôsobom prekvapený, že v rámci rozpravy sa do rozpravy neprihlásili zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí by hovorili v mene svojich klubov, okrem poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

    Chcel by som v tejto súvislosti povedať niekoľko poznámok, pretože si myslím, že je nevyhnutné, aby Národná rada si veľmi seriózne rozobrala otázky týkajúce sa preladenia tejto významnej inštitúcie v integračnom procese najmä po úspechu, ktorý sa dosiahol na helsinskom samite a ktorý jednoznačne vítame a oceňujeme to aj vo vzťahu k súčasnej vláde, voči ktorej sme v opozícií. Myslím si, že to je realistický prístup k týmto záležitostiam a že je to skutočne súčasťou národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky, kde sa stierajú koalično-opozičné pozície.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že proces európskej integrácie v súčasnosti je istým spôsobom, ak to chcem zjednodušene hodnotiť, aj súbojom euroskepticizmu a eurorealizmu, teda tých, ktorí sú zástancami tohto procesu, a tých, ktorí sú v mnohých smeroch aj proti takejto integračnej forme a majú na to množstvo argumentov. Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť demokratický charakter euroskepticizmu, ktorý by sme mali na Slovensku tiež nejakým spôsobom zvýšiť.

    Čo tým chcem povedať? Dovoľte mi, aby som to dešifroval. Aj v súvislosti s politickým bojom na Slovensku sa euroskeptici pomaly zatracovali do najhlbších pekiel, pričom však, pokiaľ mám dobré informácie, väčšinu poslancov Európskeho parlamentu, napríklad z Dánska, tvoria euroskeptici, ktorí programovo majú v programoch svojich strán nevstúpiť alebo vystúpiť v súčasnosti, predtým nevstúpiť, teraz vystúpiť, z Európskej únie. A stalo sa im niečo? Alebo stalo sa niečo Dánsku? Hodnotené je Dánsko ako štát, ktorý má dezintegračné ciele alebo ktorý je niečím špatným v Európe? Nič sa im nestalo. Chcel by som tým, a pritom sa osvedčujem, že nie som euroskeptik, ale chcel by som upozorniť na to, že ak niekto proti takémuto procesu je, tak ho netreba zatracovať a treba s ním diskutovať a treba diskutovať o plusoch a mínusoch.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť určitú diagnózu podľa vlastných skúseností, že podstatou euroskepticizmu je veľmi často neinformovanosť, prípadne skreslené alebo málo do hĺbky prepracované a tým aj povrchné prístupy. Žiaľ, politika je v mnohých smeroch povrchná a v tejto súvislosti je nevyhnutné a prihlasujem sa aj k tej časti uznesenia, ktoré máme pripravené, že najmä výbor pre integráciu a ďalšie subjekty by mali neustále pôsobiť vo vzťahu k informovanosti verejnosti, aj o zmenách alebo o postupe v Európskej únii, o vyjednávaniach, o ich výsledkoch a cieľoch a aj o samotnej práci Národnej rady Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že tu je kontinuálny proces medzi súčasnou vládnou mocou a vládnou mocou predchádzajúcou. Chcel by som zvýrazniť jednu zásadnú skutočnosť, ktorá sa v politickom boji zrejme úmyselne zabúda alebo zabúdala, a to, že sa hodnotili koaličné subjekty vlády, ktorá predchádzala tejto vláde, že sa hodnotili koaličné subjekty podľa svojich politických postulátov a "zabúdalo sa" na programové vyhlásenie bývalej vlády. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že tam bola politická klauzula, na základe ktorej strany, ktoré tvorili vtedajšiu vládnu koalíciu, postupovali podľa svojich programov, ale vláda a členovia vlády, hoc boli aj z jednotlivých, samozrejme, koaličných subjektov, boli zaviazaní programovým vyhlásením vlády. Žiaľ, táto formulácia sa málo používa, čo je v politickom boji akceptovateľné z istého pohľadu, ale treba povedať, že aj bývalá vláda mala jednoznačne strategickú úlohu zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, teda do OECD, a do NATO.

    V tejto oblasti, samozrejme, došlo k niektorým poruchám a treba aj to analyzovať a povedať pred verejnosťou, že sa ukázala pravda, že Európska komisia v tom čase používala nerovnaký meter pre asociované krajiny. Uprednostňovali sa politické hľadiská. A to platí aj pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Ak by sme boli bývali porovnali vtedajšie ekonomické či sociálne, ale aj ďalšie kritériá napríklad na vstup do OECD, a mal som tú česť mnohokrát rokovať s touto organizáciou, treba povedať, že tieto ukazovatele boli omnoho iné než tie, tých štátov, ktoré boli do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj prijaté. Sám som sedel ako pozorovateľ vedľa juhokórejského zástupcu, ktorí v tom čase boli tiež vo funkcii pozorovateľov, v čase, keď juhokórejské vojsko naháňalo demonštrantov počas generálneho štrajku po uliciach kvôli novému zákonníku práce mimochodom, tak to vôbec neprekážalo, aby Južnú Kóreu do Organizácie pre hospodársku spoluprácu prijali.

    Treba povedať, že dva rezorty vo vzťahu k tejto organizácii, a to Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, mali definitívu, to znamená mali čistý stôl s touto organizáciou na vstup do najvýznamnejšieho spolku ekonomicky najvyspelejších štátov sveta. To neznamená, že nechcem vidieť aj chyby bývalej vlády. Aby sme si rozumeli, ide tu však o to, že porovnanie kritérií aj v medzinárodnom zmysle slova má straníckopolitické prístupy a treba to chápať ako absolútnu realitu. To nie je nárek za tým, ja len komentujem širšie súvislosti vstupu do týchto spoločenstiev sveta a Európy.

    V tejto súvislosti sa domnievam, že vo vzťahu k Slovenskej republike boli aj značné poruchy, a to nielen zo strany vlády alebo vládnej moci vo vzťahu k Európskej komisii, ale aj spätne v spätnej väzbe. Ako príklad môžem uviesť a pán poslanec Kalman, predpokladám, bude o tom hovoriť ako exvicepremiér, ktorý zodpovedá za túto otázku, že sme veľmi starostlivo analyzovali jednotlivé pripomienky v posudku voči Slovenskej republike a podobne, kde boli doslova lži. Doslova lži a nebojím sa to povedať. V tejto súvislosti naozaj politika zatemnila fakty a pravdu v mnohých smeroch a ja to považujem za chybu zo strany Európskej komisie. Nakoniec aj konkrétne osobnosti, ktoré reprezentovali Európsku komisiu voči Slovensku, už tam nie sú, pretože zo závažných príčin došlo v podstate k výmene celého špičkového manažmentu Európskej komisie.

    Nehovorím to preto, aby som vyvolával teraz duchov alebo aby som vyvolával negatívne reakcie voči Európskej komisii. Hovorím to z jednoduchého dôvodu. Myslím si, že veľmi presne to včera, tak ako som to z médií akceptoval, povedal pán minister Kukan, že chceme hrať rovnocennú partiu pri vyjednávaní. A veľmi mi imponovali tieto jeho slová. Rovnocenná partia znamená, že ide skutočne o dvoch rovných účastníkov vzťahu, ktorý sa buduje, a na základe ktorého Slovenská republika sa stane plnoprávnym členom Európskej únie. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že sme v istom zmysle subjekt, ktorý kdesi klope na bránu, tá brána sa postupne otvára a že je nevyhnutné prijať, samozrejme, určité vstupné podmienky, ktoré z tohto spolku, to nie je pejoratívne, to je láskavo myslené, z tohto spolku pre Slovenskú republiku vyplývajú. Samozrejme, je nevyhnutné v tejto súvislosti diskutovať aj o zásadných otázkach, ktoré s tým súvisia.

    Ak prapodstata Európskej únie je v tom, že sa zabezpečujú demokratické princípy európskeho domu, veľmi zúžene to formuloval alebo opísal pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ako je voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovaru či voľný pohyb pracovných síl, v tejto súvislosti jednotlivé atribúty budú platiť vo vzájomnej vyrovnanosti. Treba však upozorniť v tejto súvislosti, že najmä otázka voľného pohybu pracovných síl, problematika sociálna a problematika zamestnanosti spôsobuje bolenie hlavy, v dobrom zmysle slova, to znovu nie je pejoratívne, z hľadiska nerovnováhy, ktorú majú asociované štáty voči štátom členským. Aj keď treba povedať, že Európa a Európska únia to už absolvovala cez štáty, ktoré mali menej rozvinutú ekonomiku, ako sú južné štáty súčasného európskeho spolku, alebo s týmito problémami sa bude musieť zaoberať.

    Sú veľmi závažné slová niektorých najmä nemeckých politikov v istom čase vývoja vstupu do Európskej únie, kde hovorili, že áno, asociované krajiny budú mať rovnaké postavenie, to ani nejde inak, ale že vraj v oblasti zamestnanosti by sa oplatila trpezlivosť. To sú veľmi závažné faktory, ktoré hovoria o tom, že v súvislosti s absolútnym naplnením všetkých atribútov Európskej únie pre všetkých členov je otázka voľného pohybu pracovných síl mimoriadne závažnou vzhľadom na možný sociálny mzdový a ďalší dumping, ktorý by vznikol tým, že asociované štáty, najmä postkomunistické štáty, v súvislosti so svojím mzdovým vývojom a existenciou ekonomickej nerovnováhy by spôsobovali to, s čím sa vlastne dnes nevie vysporiadať ani samotná Európska únia. To zasa nie je pejoratívne, to je konštatovanie otázky nezamestnanosti napríklad, ktorá má už 16 či 18 % v Nemecku, aj keď sa to tam začalo znižovať, alebo nerovnováha medzi nezamestnanosťou bývalej Nemeckej demokratickej republike vo vzťahu k materskej krajine Nemeckej spolkovej republike. Teda otázka zamestnanosti a sociálnej sféry je mimoriadne závažná práve pre budúce vyjednávania aj pre zástupcov Slovenskej republiky. Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť aj skutočnosť, že otázka voľného pohybu pracovných síl má mimoriadny dosah z hľadiska východísk. A to je otázka nezamestnanosti, ktorou trpí aj Slovenská republika.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi jednu kritickú pripomienku, ak ste sa istým spôsobom intelektuálne nadýchli vo svojom vystúpení, dával som veľmi dobrý pozor, išli ste na akúsi abstrakciu poradia krokov, ktoré je nevyhnutné urobiť preto, aby sme sa priblížili aj vo vyjednávacom procese. A zhrozilo ma, keď ste ako prvý bod, a počúval som vás starostlivo, uviedli privatizáciu. Ja si myslím, že v súčasnosti zabezpečiť kvalitné ekonomické prostredie na kvalitné vyjednávanie, ktoré nemá zatiaľ časové hranice, toto kvalitné prostredie je hlavným ekonomickým cieľom Slovenska. A ja to poviem veľmi jednoznačne, je to úloha - vyviesť Slovensko z hlbokej hospodárskej krízy, v ktorej sa v súčasnosti Slovenská republika nachádza.

    V súvislosti s európskym rekordérstvom v oblasti nezamestnanosti som si začal študovať niektoré skutočnosti týkajúce sa krízových cyklov Slovenska v minulosti a čítal som si česko-slovenské noviny aj odbornú literatúru o kríze, ktorá od dvadsiatych rokov vrcholila kdesi po roku 1935, 1937.

    Vážení, v tom čase bolo v Česko-Slovensku 300 tis. nezamestnaných, v Česko-Slovensku, opakujem znovu, vrátane Zakarpatskej Ukrajiny. A noviny to písali alebo opísali túto situáciu ako národná katastrofa. Vo vyvrcholení po znížení sezónnych zamestnancov bol počet temer 1 milión nezamestnaných v Česko-Slovensku vrátane rozšíreného územia a na Slovensku nikdy nevzrástla nezamestnanosť do takej hrozivej úrovne, v akej sa v súčasnosti Slovensko nachádza.

    Toto sú mimoriadne závažné historické paralely a je nevyhnutné, aby sme súčasnú ekonomickú situáciu veľmi jasne evidovali. Bez politiky chcem povedať fakt, že ak zahraniční investori v minulom roku, teda v roku 1999, v podstate vstupovali na územie Slovenska v najnižšej miere a v najnižšom rozsahu po roku 1993, toto je veľmi zásadný a vážny signál na riešenie a vyvedenie Slovenska z hlbokej ekonomickej krízy, v ktorej sa Slovenská republika nachádza.

    V tejto súvislosti treba už možno aj kvôli pamäti povedať, že v čase plnenia Asociačnej dohody, ktorú má Slovenská republika s Európskou komisiou, jednotlivé členské štáty Európskej únie neplnili záväzky z tejto asociačnej zmluvy voči Slovenskej republike. Je to, tuším, článok 43 tejto asociačnej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že jednotlivé členské štáty Európskej komisie budú vytvárať podmienky na organizovanie pohybu pracovných síl zo Slovenskej republiky.

    My sme opätovne niekoľkokrát vyzvali ešte na úrovni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerka Keltošová, neskôr ja, sme vyzvali tieto štáty, aby kooperovali s nami, pretože aj z asociačnej zmluvy, ak to má byť dohoda, tak táto dohoda obsahuje práva a povinnosti obidvoch zmluvných strán, to znamená aj členských štátov Európskej komisie, aj Slovenskej republiky. Žiaľ, počas nášho funkčného obdobia sme z niektorých krajín dokonca nedostali ani reakcie. Aj toto je realita. A ja to znovu opakujem nie preto, aby som vytváral euroskepticizmus, ale aby som skutočne zreálnil pohľad na vec, že ide o vstup do európskeho domu, kde vstupuje rovný s rovným.

    V tejto súvislosti sme iniciovali medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila v Luxemburgu na základe podnetu vtedajšej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sme oživovali príslušné pasáže Asociačnej dohody práve preto, aby sa najmä formou bilaterálnych zmlúv a dohôd umožnil pohyb pracovnej sily zo Slovenska a spätne na Slovensko. Nerobím si ilúzie, že to je problém, ktorý rieši problematiku trhu práce, ale z hľadiska napríklad stážistov, mladých ľudí, z hľadiska absolventov stredných či vysokých škôl, ktorí sa dostanú vonku, dostanú sa do jazykového prostredia a oťukajú si vyspelý štát, si myslím, že to je úžasná investícia do intelektuálneho bohatstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti teda oblasť sociálna a oblasť zamestnanosti, si myslím, bude aj jedna z najťažších kapitol vyjednávania, ale aj rozhodujúcich pre časové hranice vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že toto patrí medzi základné politické bariéry v ponímaní členských štátov Európskej komisie vo vzťahu k asociovaným štátom. Pán podpredseda vlády Hamžík mi to potvrdí, pretože keď sme spolu vyjednávali v Bruseli, tak presne o týchto otázkach sme vyjednávali s Asociačnou radou, na základe aj intervencií vtedajšieho pána ministra zahraničných vecí, dnes podpredsedu vlády, sme iniciovali stretnutia ministrov zodpovedných za tieto otázky z hľadiska Európskej komisie.

    Dovoľte mi ešte zaujať postoj k dvom problémom. Spomenul som termín preladenie Národnej rady na negociačný proces. Myslím si, že v uznesení, ktoré je tu navrhnuté, sú zakódované mechanizmy preladenia a že bude nevyhnutné aj zo strany najmä výboru pre európsku integráciu, ale aj zahraničného výboru, aby sa bezodkladne po tomto uznesení tieto výbory začali zaoberať týmito otázkami, pretože je nevyhnutné, aby aj Národná rada zvládla tie nároky, ktoré v súvislosti s negociačným úsilím pre parlament vyplynú. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sa začalo diskutovať aj o iných veciach než o obmedzení demokracie v parlamente, pretože to, čo sa pripravuje v rokovacom poriadku, pri všetkej úcte k navrhovateľom, mi nedáva záruky, že legislatívny proces, taký nevyhnutný pre aproximáciu, bude mať aj po novele rokovacieho poriadku dokonalé mechanizmy na to, aby neboli časové sklzy a časové problémy na preladenie acquis communautaire a väzby na slovenský jednotný právny poriadok.

    V tejto súvislosti sa domnievam, že aj pri novele ústavy, ale aj pri novele rokovacieho poriadku bude nevyhnutné chápať tieto veci v dvoch etapách. Prvá etapa by mala byť v tom, že sa prehodnotia všetky inštitúcie Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska ich pôsobenia a z hľadiska toho, ako tieto inštitúcie môžu pôsobiť na integračný proces. Myslím si, že ak v súčasnosti v Ústave Slovenskej republiky a následne v rokovacom poriadku, resp. v zákone o rokovacom poriadku, sú uprednostnené niektoré výbory, ktoré majú špeciálne kapitoly v legislatíve, myslím, že to je ústavnoprávny výbor, ďalej je to mandátový a imunitný výbor, že k týmto výborom je nevyhnutné preladiť aj v legislatíve a v zákone stanoviť kompetencie subjektu "x", ktorý dnes môže byť výbor pre európsku integráciu. Niečo podobné, ako je to v Dánsku a vo Fínsku, tzv. grand committee, na základe ktorého tieto subjekty Národnej rady v podstate plnia mimoriadne závažnú úlohu. Ak vstupom do Európskej komisie, Európskej únie sa odovzdáva časť suverenity štátu tomuto zoskupeniu, treba si uvedomiť, že v týchto výboroch vo Fínsku a v Dánsku ústavní činitelia, ktorí idú vyjednávať za svoju krajinu do spoločného priestoru, neodídu do Bruselu alebo do iného miesta rokovania bez návštevy grand committee, teda veľkého výboru, ktorý v podstate rokuje napríklad v Dánsku 52-krát do roka, teda len úplne vo výnimočných prípadoch nerokuje, vrátane teda Vianočných sviatkov či dovoleniek. A každý, kto ide do Bruselu a oznámi, že vo svojom výbore v parlamente nebol úspešný, tak je to už dnes pomaly automaticky akceptované, že treba preraziť bariéru a presvedčiť svoj vlastný výbor v parlamente a potom je to akceptované aj partnermi v Európskej únii.

    Chcem tým povedať, že do vstupu v čase negociácií je nevyhnutné, aby parlament saturoval aj takéto podobné funkcie a aby parlament bol permanentne informovaný o tom, s akými zámermi a cieľmi odchádza slovenský funkcionár, ústavný činiteľ, slovenská delegácia do Bruselu alebo do iného miesta vyjednávania. Myslím si, že sa založila dobrá tradícia aj pred dnešným rokovaním v Európskej únii, že na spoločnom rokovaní výboru pre európsku integráciu a výboru pre zahraničné veci Národnej rady sme z úst pána podpredsedu vlády Hamžíka a pána ministra Kukana počuli, s čím odchádza delegácia na dnešné rokovanie do Európskej únie. Toto je podľa mojej mienky veľmi závažný faktor na to, aby sa naozaj Národná rada preladila na tieto skutočnosti.

    Chcel by som jednu poznámku povedať z hľadiska času, pretože my sme naozaj reklamovali a vy, keď ste boli mnohí v opozícii, ste reklamovali voči nám, že sa zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania. Je skutočne pochybné podľa súčasného platného, tuším, je to § 89, rokovacieho poriadku povedať, že kedy vznikajú vážne hospodárske škody, a preto je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní nejaký návrh zákona prerokovať. Otázka času je veľmi závažná. Ja som ochotný aj schopný ju pochopiť, ale nie je možné, aby kvalita legislatívneho výstupu, teda zákona, trpela tým, že časové hľadisko znemožní diskusiu a podobne. Chce to potom preladiť celý legislatívny proces od štádia tvorby návrhu. A cieľom rokovacieho poriadku, ktorý v súčasnosti platí, bolo zabezpečiť čas.

    V každom prípade je úplne normálne v bežných demokraciách, že zákon sa spravidla mení po 10 rokoch, nariadenia vlády po 5 a rezortné predpisy majú zhruba životnosť 2 - 5 rokov. Ale toto sú inštitúcie zabehanej demokracie, kde tvorba práva je mimoriadne závažná, kde poslanecká tvorba práva je zabezpečená obrovským expertným aparátom, mechanizmom a systémom. V tejto súvislosti je čas dôležitý, ale kvalita je dôležitejšia. A preto aj pri novele rokovacieho poriadku si myslím, že by sme mali pristupovať k takýmto otázkam s rozvahou.

    Na záver mi dovoľte niektoré poznámky v súvislosti s procesom integrácie. V súčasnosti sa v určitej politickej filozofii diskutuje o akomsi konci národných štátov, diskutuje sa o tom, že elementárne princípy medzinárodného práva by mali ustúpiť demokratickému spoločenstvu, nejakým vyšším princípom, zásadám a cieľom. Myslím si, že o týchto veciach, o víziách, o tom, že končí princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov ako jeden z elementárnych princípov medzinárodného práva, a o konci tzv. národných štátov je možné diskutovať a mať aj rôzne postoje a názory. Ale to, vážení, podľa súčasného platného stavu v medzinárodnom práve a v medzinárodných otázkach neplatí. Platí veľmi jednoznačný princíp pôsobenia medzinárodného práva ako práva písaného a bez zmeny písaného práva všetko ostatné je v oblasti právnej teórie, abstrakcie a filozofovania.

    Tu aj otázka acquis communautaire je veľmi jednoznačná, pretože platí normatívne a normativistický prístup na vstup. My máme preladiť aj platný právny poriadok, a nie je možné v tejto súvislosti uprednostniť vyššie princípy vízie, aj keď sú hocijako čisté, bez nejakých spodných prúdov, nie je možné na toto zabúdať práve pre presadzovanie princípov Európskej únie do slovenského právneho poriadku a opačne. V tejto súvislosti si myslím, že je úplne normálne, keď sa národné a občianske princípy spolu s ostatnými princípmi nevylučujú, keď sú vo vzájomnej rovnováhe alebo vo vzájomnej podmienenosti. A to platí aj pre európsku integráciu.

    Takže ak by som to chcel uzavrieť, summa summarum vôbec sa nedomnievam, že vstupom do Európskej únie stratíme národnú identitu. Vôbec si nemyslím, že tento vstup by mal ublížiť národným a občianskym princípom, že by mal ponížiť niektoré a povýšiť iné princípy. A v tom si myslím, že spočíva aj oblasť zásadných štátnych, národných záujmov i tej, v dobrom zmysle slova, doktríny Slovenskej republiky, ktorá by mala stierať rozpory medzi opozíciou a koalíciou a ktorá by mala byť obojstranne prospešná aj európskemu domu, aj Slovenskej republike a predovšetkým jej občanom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča sa hlási šesť pánov poslancov, posledný je pán poslanec Halmeš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Kozlík.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že pán poslanec Tkáč správne otočil ten pohľad vstupu do Európskej únie alebo prístupového procesu do oblasti ekonomických a sociálnych vzťahov, pretože tie nesporne sú meritórne. Prekážalo mi na vystúpení pána Migaša, že zúžil svoj pohľad skôr na ten legislatívno-právny rámec. A je mi veľmi ľúto, že zaznelo viac falošných tónov, trebárs aj to oslovenie opozície. Ja si myslím, že keby parlament nie počúval, ale načúval, aspoň načúval opozícii, tak by nemohlo dôjsť k takému katastrofálnemu vývoju a pádu slovenskej ekonomiky do takej hlbokej krízy, v akej sa v súčasnosti nachádza.

    Už pri programovom vyhlásení vlády sme avizovali, že pokiaľ vláda bude voliť taký postup, ktorý bude viesť ku kriminalizácii podnikateľskej sféry, k spochybneniu podnikateľskej sféry, pokiaľ bude kumulovať neuvážené a neprimerané cenové rasty, daňové nárasty, dovoznú prirážku, ktoré sa následne spolu s chaotickými krokmi objavili v páde slovenskej koruny, nemusel by nasledovať dramatický vývoj v oblasti nezamestnanosti. Upozorňovali sme na škodlivosť spochybňovania výstavby infraštruktúry alebo projektov v oblasti infraštruktúry.

    Takže pán poslanec Tkáč, myslím, tieto rozmery správne naznačil. Myslím, že parlament sa musí zapodievať aj programovými dokumentmi, ako vyviesť Slovensko zo súčasnej krízy, ako namodelovať konkrétne projekty hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Parlament ako politický orgán má mať aj politickú zodpovednosť kontroly nad politickým vývojom na Slovensku. Je absurdné, ak predseda vlády si urobil z politickej príslušnosti holubník.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcela doplniť tú časť vystúpenia pána poslanca Tkáča, v ktorej hovorí o určitej kontinuite, pokiaľ ide o programy a kroky bývalej vlády a súčasnej vlády. Myslím si, že to je jedna z mála oblastí, kde táto vláda postupuje kontinuálne v zahraničnej politike.

    Chcem upozorniť na súčasné predsedníctvo Portugalska. Ja sa pýtam, prečo nemôžu mať poslanci napríklad v slovenčine materiál o portugalskom predsedníctve, pretože presne v tomto polroku portugalské predsedníctvo sa venuje horúcej téme, ako je nezamestnanosť v Európskej únii. A my o tomto nevieme alebo vieme len veľmi málo. Spomínajú sa konkrétne projekty, ktoré sa budú pripravovať pre skupiny nezamestnaných v Európskej únii. Portugalsko pripravuje projekty pre ženy, pre zdravotne postihnutých, pre absolventov škôl. Hovorí sa aj o financovaní týchto projektov, o odbornom servise. Ja si myslím, že by sme mali zachytiť tento trend a mali by sme informovať minimálne gesčný výbor o tomto programovom dokumente a naladiť už aj našu legislatívu na závery portugalského predsedníctva, resp. zasadnutia Európskej rady v Lisabone, ktoré bude, myslím, v marci 10. - 11. marca, na budúci mesiac. Takže sú možnosti. Nemusíme byť euroskeptici, ale potrebujeme mať o tom pravdivé, rýchle a podrobné informácie.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    terajšia vládna koalícia s obľubou hovorí, že my sme sabotovali, že sme nič nerobili pre vstup Slovenska do Európskej únie alebo že sme to dokonca sabotovali. To je, samozrejme, naivné klamstvo. Ak by sme napríklad v rezorte životného prostredia nič nerobili, tak vás ubezpečujem, že v roku 2004 z dôvodu nesplnenia podmienok v rezorte životného prostredia vstup Slovenska do Európskej únie by bol iba zbožným želaním.

    Určite po roku 1990 nebol stav v ochrane a tvorbe životného prostredia na Slovensku dobrý, ale môžem vás ubezpečiť, že od začiatku sme venovali veľkú pozornosť príprave zákonov, a to bol základ, a potom, samozrejme, aj príprave rôznych programov. Často som sa veľmi čudne cítil, keď na rôznych stretnutiach v rámci asocionovaných krajín, niektoré sa vychvaľovali programami, čo chcú robiť, a my sme to už dávno robili. Veď my sme napríklad zákon o prístupe k informáciám mali ako jediná krajina z transformujúcich sa krajín v oblasti životného prostredia. Zákon o hodnotení vplyvov na životné prostredie sme mali od roku 1994. A môžem si dovoliť tvrdiť, že legislatíva na ochranu ovzdušia, ochranu vôd, územné plánovanie a nakladanie s odpadmi bola a je stále na vysokej úrovni. Aj nakoniec podľa programu stačí urobiť len novely týchto zákonov, teda len nejaké menšie doplnky.

    V každom prípade bude ešte čo robiť, pretože ešte zostali oblasti, ktorým sa treba venovať, to je napríklad zákon o chemických látkach a prípravkoch a zákon o geneticky modifikovaných organizmoch, ale to už je menšia časť roboty.

    A mimo toho len malá zmienka, pre oblasť životného prostredia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcel by som aj ja reagovať pár slovami na vystúpenie pána poslanca Tkáča, hlavne na tú časť, kde sa orientoval na oblasť sociálnu smerom ku krajinám Európskej únie.

    Ja si myslím, že veľmi správne definoval význam tejto oblasti. A keď zoberieme súčasnú situáciu v sociálnej oblasti na Slovensku, ja si dovolím tvrdiť a povedať, že práve táto oblasť sa môže stať riziková pri rozhovoroch v príslušnej kapitole. Chcem len informovať v nadväznosti na jeho vystúpenie, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme podrobne rozoberali s ministerstvom práce celý problém, pripravili sme si určitú postupnosť, vytypovali sme určité priority tak, aby sme skutočne spoločne, to je jedno, či je to opozícia, koalícia, mali určitú aspoň teóriu, ako na to, ako z toho vyjsť.

    Chcel by som upozorniť, že máme určité signály z krajín Európskej únie, zo strany niektorých organizácií, ale i podnikateľov, kde prejavujú obavy nad, by som povedal, ohrozením ich trhu práce, ale prejavujú aj obavy nad dumpingovou cenou práce. O to je to problém vážnejší, a preto by som skutočne vyzýval, že by sme, viem, že je to proces, to sa nedá vyriešiť zo dňa na deň, pretože súvisí s ekonomikou, ja by som preto vyzval, aby sme v tých materiáloch veľmi dobre potom rozpracovali hlavne to, ako na to, ako v roku 2000 vytvoriť aspoň legislatívnotechnické podmienky, aby v roku 2001 konečne začal sa tento proces meniť a aby aj naši partneri v krajinách Európskej únie vedeli, že vieme, kde je problém, a vieme, ako ho riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcela som sa pôvodne prihlásiť pripomienkou k tomu, čo nám povedal pán predseda Národnej rady Jozef Migaš, ale pán poslanec Tkáč, jeho reč bola naozaj veľmi široká a dal mi priestor vlastne sa vyjadriť k veci, ktorú som chcela povedať. Pod všetko, čo bolo povedané, čo sa týka pozitívneho napredovania smerom k integrácii, sa ihneď podpíšem. Len obávam sa, že niektoré veci sú trošku vzdialené od reality. Tým myslím na politickú a ekonomickú stabilitu. Občania Slovenskej republiky sú pobúrení zvyšovaním cien, stáva sa pre nich luxusom zdravotníctvo a školstvo nasleduje. Toto všetko sú veci, ktoré ich trápia, chýbajú im rozvojové programy. A my tu hovoríme často o riešení nezamestnanosti jedným dychom spolu s tým, že chceme pomôcť príchodu zahraničných investícií. Máme však jeden problém, že zatiaľ sme ich naozaj veľmi nepodporili. A preto si myslím, že aj keď zákony, ktoré boli prijaté, mali byť podporené stabilitou aj vládnej koalície a v ďalšom procese by sa tu nemali nejako rozdrobovať názory. Taktiež je tu ďalšia vec, že ekonomická stabilita súvisí práve s tou politickou. A keď chceme jednotne niečo riešiť, tak musíme v prvom rade riešiť našu koaličnú situáciu, ktorá nie je utešiteľná. Takže ja by som chcela podporiť integráciu cez politickú stabilitu a vyzvať kolegov aj k tej ekonomickej.

    Ďakujem. A taktiež aj uznesenie, plne sa s ním stotožňujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som sa vrátil k vystúpeniu pána poslanca Tkáča dvoma poznámkami. Jedna je, a myslím si, možno ju oceniť, že jeho ústami sa aj prevažná časť opozície pomerne jasným spôsobom hlási k základným hodnotám európskej integrácie, teda aj k programovému vyhláseniu tejto vlády. Nakoniec obdobným spôsobom sa hlásila aj predchádzajúca vláda. A keďže pán Tkáč nebol konfrontačný, nebudem ani ja pripomínať, že nebola to otázka prezentácie programového vyhlásenia minulej vlády, ktorá zabránila alebo ktorá nám neumožnila udržať krok s okolitými krajinami, ale niektoré kroky vo vnútornej politike. A vy ste ich vlastne nepriamo aj naznačili. Možno sa s nimi, s mnohými ani nestotožňuje. Dobre, nech nás priťahuje budúcnosť a ten pohľad do minulosti bude len cez to malé spätné zrkadlo.

    Zdá sa, a takto to aj naznačujú európski politici, že pre náš budúci postup, našu jasnú integráciu do Európskej únie je ešte dôležitejšie, aby tu bola štandardná opozícia, ktorá v národnoštátnych záujmoch vyznáva podobné alebo rovnaké hodnoty. To je strašne dôležité aj pri prípadnom striedaní vlád. To je dokonca dôležitejšie, ako keď jedna vláda, ktorá je aktuálne pri moci, sa vehementne hlási k týmto hodnotám, nebola by tu garancia, že na týchto hodnotách bude stáť aj prípadná ďalšia vláda. To súvisí aj so zahraničnými investíciami a dôverou tejto krajiny všeobecne.

    Pán poslanec, viac by som chcel polemizovať s niektorými otázkami, ktorými ste sa dotkli nezamestnanosti, a to v porovnaní s prvou republikou. Musím povedať, že vtedy jednak bolo výrazne menej obyvateľov a jednak prevažovalo zamestnanie v agrárnom sektore. Ja viem, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kalman, po ňom vystúpi pán poslanec Orosz a potom pán poslanec Weiss.

    Pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    priznám sa, že pôvodne som chcel vystúpiť len s pozmeňujúcimi návrhmi v súvislosti s predloženým návrhom uznesenia Národnej rady, pretože aj v tomto duchu som sa pripravoval a očakával som, že k tomuto uzneseniu bude alebo vo vzťahu k tomuto uzneseniu bude predložená komplexná správa o súčasnom stave pripravenosti Slovenskej republiky do Európskej únie, predovšetkým z vlády. Očakával som, že takýto materiál bude buď písomný, alebo že ho predloží možno pán podpredseda, pravdepodobne pán podpredseda Hamžík alebo niektorý iný z vlády, ak už nie predseda vlády. Aj preto ma určitým spôsobom vyprovokovali niektoré myšlienky, ktoré zazneli v predchádzajúcich vystúpeniach. A je možno na škodu veci, že keď som požadoval v čase, keď v tejto sieni vystupoval predseda Európskej komisie Romano Prodi, aby sme k jeho vystúpeniu i k orientácii Slovenska vo vzťahu k Európskej únii dali diskusiu, že táto diskusia bola odmietnutá, možnože už vtedy by sme sa boli dohodli, že pri tomto prerokúvaní bodu by sme boli pristupovali komplexnejšie, možno aj na základe komplexnej správy o súčasnom stave a o súčasných zámeroch našej vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii.

    Nechcem byť, pochopiteľne, konfrontačný ani ja, aj keď mi nedá, že stále sú, myslím si, že zámerne skresľované niektoré momenty v predchádzajúcom období vo vzťahu k situácii, ktorá je v súčasnom období.

    Ešte jednu myšlienku k vystúpeniu pána predsedu Migaša. Myslím si, že v mnohých prípadoch s ním môžem súhlasiť, a ja sa k niektorým momentom vrátim, ale nie so všetkým súhlasím, s tým, čo ste, pán predseda, povedali. Možno aj preto, že vy ste sa spoliehali na to, že vaša správa bude doplnená alebo vaše vystúpenie bude doplnené nejakými ďalšími materiálmi.

    Pán poslanec Tkáč ma vyzval, aby som hovoril o niektorých otázkach v súvislosti s tým, aká bola rozpornosť medzi posudkom Európskej komisie a skutočnosťou v Slovenskej republike. Nebudem o týchto otázkach hovoriť. Aj zhodou okolností ten materiál mám pri sebe. Dámy a páni, má 30 strán, kto bude mať záujem, môže si ho odo mňa požičať a môžete sa do toho pozrieť. Sú to skutočne fakty, ktoré si môžete overiť vo vtedajšej štatistike alebo v niektorých iných dôveryhodných materiáloch, z ktorých vychádzala vláda a parlament alebo iné inštitúcie.

    Pán predseda Migaš, súhlasím s vami, že výbor pre európsku integráciu pridá na riadení, pridá na dôležitosti svojho poslania tak, aby úlohy zvládol. Priznám sa, dámy a páni, a možno to, čo teraz poviem, možno vychádza z toho, že nie celkom poznám poslanie výboru pre európsku integráciu, ale som presvedčený o tom, že tento výbor je skutočne špecifický a že by mal oveľa viacej predkladať do parlamentu rôzne informácie, rôzne zámery zo svojej činnosti, z činnosti vlády, ale aj z toho, akým spôsobom pôsobí, čo získava, čo by bolo treba prenášať na parlament alebo na Slovenskú republiku z toho, čo získa v zahraničí. Pretože ostatné výbory pracujú, dá sa povedať, permanentne a vyjadrujú sa k jednotlivým dokumentom, jednotlivým návrhom zákona a tam dávajú aj svoje pripomienky, resp. niektoré body si vyčistia. Výbor pre integráciu, myslím si, je špecifický. Aj z tohto pohľadu mi chýba väčšia aktivita výboru vo vzťahu k parlamentu.

    Pán predseda Šebej hovoril o tom, že boli spracované niektoré dokumenty, ktoré, keď som sa pýtal kolegyne Keltošovej, ktorá je v tom výbore, mi povedala, že to členovia výboru dostali. Kladiem si otázku: Nemali sme to dostať všetci? Je dosť možné, že tu aj kolovali niektoré materiály, je dosť možné, že som ho nedostal ja alebo niektorí ďalší poslanci, ale mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa pravidelne poslanci Národnej rady oboznamovali s novými trendmi, ktoré sú v Európskej únii tak zo strany únie, aj s postupom vlády Slovenskej republiky.

    Pán predseda Migaš, povedali ste, že sme zásadne zdynamizovali cestu do Európskej únie po parlamentných voľbách. V poriadku. Ale bolo by treba potom povedať v čom. V čom sme ten proces zdynamizovali? V politických kritériách? Určite mi poviete, že hej. A na základe toho helsinský samit rozhodol tak, ako rozhodol. Dobre. Ale aj tu treba povedať otvorene, že pretrvávajú určité problémy. Pomerne značné problémy. Už pani Dubovská niečo naznačila.

    Viete, nám bola pripomínaná otázka politickej nestability predovšetkým v tej politickej kapitole. Pýtam sa: Je dnes jednoznačná politická stabilita na Slovensku? Myslíte si, že Európska únia tendenciu prvých šesť mesiacov vlády písaním čiernych kníh hodnotila za prejav politickej stability? Je politická stabilita v súčasnom období v štruktúrach vládnej koalície? Je politika, pán Halmeš vyzval v súvislosti so štandardnou opozíciou. Má naša opozícia skutočne štandardné podmienky? Veď si len zoberte, koľko ste akceptovali námetov, ktoré boli dávané zo strany poslancov opozície.

    Zoberme si inú možnosť. Rovnomerne s politickými kritériami, tzv. kodanskými kritériami, sú kritériá ekonomické. A ja stále tvrdím, že sú predovšetkým rozhodujúce. Iste mi všetci dáte za pravdu, že sme v ekonomických kritériách ustúpili. Ak teda našej, alebo predchádzajúcej vláde bola vytýkaná otázka politickej nestability politických inštitúcií, tejto vláde by mala byť vytýkaná, alebo v tomto smere táto vláda vyrovnáva tento hendikep našej vlády v ekonomických kritériách. Tak skutočne treba povedať, v čom je tá akcelerácia.

    Ďalej otázka tretieho významného momentu v integračnom procese, to je otázka legislatívy. Aj v predchádzajúcom období, ako mám informácie, aj v súčasnom období je pozitívne hodnotená zo strany Európskej únie. Pochopiteľne, že sú rezervy. Pochopiteľne, že sa v praktickej činnosti vždy stane, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, že ten-ktorý zákon sa z rôznych dôvodov nedá prijať v stanovenom termíne. Veď nakoniec aj pani Keltošová dnes vyčíslila niekoľko zákonov, ktoré už mali byť a neboli.

    Dnes som čítal, tuším, v Pravde, pán podpredseda Hamžík písal v súvislosti s tým, že sú niektoré momenty, ktoré v legislatíve zaostávajú. Tak potom sa pýtam: V čom tá absolútna akcelerácia vo vzťahu k integrácii? Preto si myslím, že bolo by dobré, a verím, že pán podpredseda Hamžík vystúpi nie preto, aby sme sa konfrontovali, ale preto, aby sme sa viacej pochopili na základe väčšieho poznania. Pretože aj keď som hovoril o tom, že by sme ako poslanci mali mať správy z výboru aj z vlády častejšie, hovorím to preto, že sa stretávame v našej každodennej práci s ľuďmi, ale aj so zahraničnými partnermi. A že o týchto otázkach, veď je to priorita priorít - európska integrácia. Aspoň ja ju tak chápem a za ňu sa staviam. A preto si myslím, že by sme mali byť skutočne maximálne informovaní nielen cez tlač, nielen to, kto je schopný si čo pohľadať alebo nepohľadať. Aj preto navrhujem v tomto duchu určité zmeny alebo doplnky vo vzťahu k navrhovanému uzneseniu.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa zmienil o navrhovaných zmenách vo vzťahu k uzneseniu. A budem ešte niektoré otázky komentovať.

    Vážené dámy, vážení páni, navrhujem, aby sme v návrhu uznesenia pozmenili alebo upravili pod bodom A. konštatuje, že to, čo je uvedené, po prvé. Tu sa konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra 1999 v Helsinkách o začatí rokovania so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja a zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí. Chápem to ako zahraničnopolitický úspech Slovenskej republiky ako Slovenskej republiky, ako doterajšieho vývoja v oblasti integrácie.

    Dámy a páni, ale ja si myslím, že toto rozhodnutie Európskej rady pre objektívnosť, pre komplexnosť, treba tu jednoznačne povedať, že je to aj zásluhou zmeny prístupu Európskej únie k spôsobu rozširovania samotnej Európskej únie. Veď nakoniec to vyplýva aj z vystúpenia pána predsedu Migaša. Ja sa ospravedlňujem, že nebudem presne citovať, alebo nepoviem celú vetu, bola pomerne dlhá. Pre dôležitosť a stabilitu Európskej únie Európska únia rozhodla prizvať ďalšie krajiny. To opäť len potvrdzuje to, čo deklarujem alebo z čoho vychádzam ja. Preto si myslím, že by sa táto skutočnosť, táto zmena rozhodnutia Európskej únie zmeniť prístup, tak ako on bol pôvodne, keď sa podpisovali asociačné dohody s jednotlivými európskymi krajinami, vrátil, aby sa tam zabezpečil.

    Z tohto pohľadu navrhujem, aby sa doplnila medzi "spoločenského vývoja" a "zahraničnopolitického úspechu" vsuvka "zmeny prístupu Európskej únie k jej rozšíreniu a tiež podobne".

    Po ďalšie. Navrhujem, aby sa v bode D. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, po prvé, najmenej raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky atď. správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií.

    Dámy a páni, aj z toho, čo dnes hovorím, aj z toho, čo si dnes všetci uvedomujeme, som presvedčený, že raz ročne je predkladať komplexnú správu o stave a pozíciách Slovenska málo. Preto navrhujem "polročne". Mali by sme sa skutočne veľmi dôsledne a dôstojne zaoberať v parlamente stavom Európskej únie a výsledkami či problémami, ktoré máme vo vzťahu k Európskej únii alebo v procese integrácie.

    Dámy a páni, v časti bodu D. navrhujem doplniť úlohy pre vládu o dva momenty. Po štvrté navrhujem, aby sa doplnila táto stať: "vytvorila účinný informačný systém a podmienky na konzultačnú činnosť v oblasti využívania programu a fondov Európskej únie". To sú tie fondy, ktoré sú uvedené v návrhu uznesenia. Vychádzam z toho a sám som mal možnosť, sám som sa usiloval o tieto veci a nie vždy sa nám celkom darilo urobiť všetko pre to, aby každý, kto má záujem byť veľmi presne informovaný, čo je jednotlivý program, kto má na to právo, kto má na to nárok a z čoho vlastne môže financovať alebo akým spôsobom môžeme očakávať finančné zdroje, sa to skutočne aj dozvedel.

    Permanentne sa stretávam s názorom, obracajú sa na mňa ľudia, pretože vedeli, že som určitým spôsobom vo Phare robil, a pýtajú sa na tieto veci. Poznám aj z praxe, že finančné zdroje sú na tieto projekty. Poznám aj to, že keď krajina, ktorákoľvek asociačná, vyčerpá finančné zdroje, má nádej alebo má šancu, že ešte budú dodatočne pridelené ďalšie prostriedky. Tým vlastne len vytvoríme skutok, že môžeme pomôcť akémukoľvek dobrému podnikateľskému zámeru alebo regionálnemu problému týmto spôsobom. Mali by sme skutočne na úrovni krajov alebo na úrovni okresov mať aspoň nejaké dočasné alebo určitým spôsobom nejaké strediská, ktoré dokážu záujemcov o tieto otázky aj správne informovať.

    Vážené dámy, vážení páni, preto ďalší môj doplňujúci návrh, to je po piate, "vytvoriť systém pravidelnej komplexnej informovanosti verejnosti o Európskej únii a o postupe prác v procese integrácie vrátane očakávaných dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jednotlivé odvetvia, regióny a obyvateľov". To je to, čo je podľa môjho názoru absolútne nevyhnutné. Pozrite sa, informácií je skutočne málo. A teraz opäť sa vrátim k tomu, čo som hovoril na začiatku. Má to súvislosť aj s ekonomickými kritériami.

    Pýtam sa. Je dosť možné, že sú spracované na úrovni vlády, na úrovni jednotlivých rezortov. Je dosť možné, že to bolo prerokované možno aj v niektorých orgánoch parlamentu. Aké sú zásadné koncepčné zámery vlády vo vzťahu k príprave negociácie a vo vzťahu ku koncovke? Zo skúseností získaných s krajinami Európskej únie napríklad vieme, že v mnohých prípadoch dochádza k umŕtvovaniu niektorých odvetví. Na druhej strane si v procese negociácie vyjednajú niektoré krajiny silnejšiu pozíciu pre ten-ktorý rezort alebo pre ten-ktorý región. Máme tieto tzv. strategické zámery jasné? Ak áno, mali by sme o nich vedieť. Možnože aj toto nám malo byť predložené.

    Veď z histórie môžeme povedať, niekoľkokrát už som o tom aj hovoril, napríklad Portugalci prišli vlastne o poľnohospodárstvo, lodiarsky priemysel. Škandinávske krajiny - absolútne sa znížila úroveň produkcie v poľnohospodárstve a podobne. Hovorím to aj preto, pretože ak chodím, napríklad v poslednom čase sa stretávam pomerne často s manažmentom a kladiem im tieto otázky, či sú pripravované v súvislosti s rozvojom svojich podnikov. Na tieto otázky mi odpovedajú, zatiaľ nemajú dostatok informácií. Nevedia, akým spôsobom sa bude ich sektor a ich podnik rozvíjať z tohto pohľadu. A preto si myslím, že je skutočne nevyhnutné dávať aspoň predpoklady z tých pozícií, ktoré momentálne v procese negociácie sú, alebo v procese vývoja vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou či zámerov Európskej únie k asociovanej krajine, v tomto prípade Slovenskej republike, by mali byť jasné. Takisto by mal občan vedieť, aké sú určité dosahy a podobne.

    Nechcem sa vracať, dámy a páni, do minulosti. Ale skutočnosť je taká, že takýto program sme začali robiť. Mám pred sebou to, čo vyšlo len v Národnej obrode. Každý rezortný minister v roku 1997 vystúpil s týmito prvými predpokladmi. Tuto sú. Z Národnej obrody. Mali sme vypracované aj ďalšie materiály charakteru vo vzťahu k informačnej kampani, a to je otázka priamych dosahov na rezort, na jednotlivé regióny. Takže si myslím, že týmto otázkam by sa mala venovať pozornosť a určitým spôsobom by to prispelo aj k ďalšiemu rozvoju našej spoločnosti. Na druhej strane chápem, ak vláda, štát alebo krajina, ale v tomto prípade predovšetkým vláda nemá jasnú hospodársku stratégiu, je ťažko robiť aj nejaké priority. Je ťažké aj niečo predvídať, čo bude v roku 2001, či dva, alebo tri, alebo štyri. Ale mali by sme sa v každom prípade o to pokúsiť a mali by sme sa týmto smerom uberať.

    Preto sú tieto moje pozmeňujúce návrhy, skutočne si myslím, nevyhnutné, sú potrebné, mali by sme ich, dámy a páni, podporiť v záujme celkového procesu. Nie sú v rozpore, ale nie sú už vonkoncom, nie sú už v takom duchu, že by brzdili integračný proces. Naopak. Predpokladajú pri realizácii väčšiu informovanosť, ale aj väčšiu dynamiku práce jednotlivých rezortov. Nechcel som sa zmieňovať, pôvodne som chcel ešte hovoriť o tých veciach, že sú niektoré ďalšie resty v súvislosti či už vytváraním jednotlivých pracovísk na ministerstvách atď., kde stále si myslím, že je nedostatočne obsadená z hľadiska personálnej práce a z hľadiska zamerania odborníkov na európsku integráciu, čo určitým spôsobom sťažuje aj podpredsedovi vlády, aj celému negociačnému tímu samotnú pozíciu. Nechcel som už hovoriť o tom, že bolo určitým spôsobom zrušené alebo sa nerozvíjalo informačné centrum, ktoré sme mali tendenciu založiť, dokonca bolo založené. To všetko slúži týmto informačným zdrojom a informačným tokom.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, pristúpme k tomu, aby sme sa komplexnejšie a dôslednejšie informovali a som presvedčený, že potom všetci urobíme oveľa viacej pre európsku integráciu na jednotlivých postoch, na jednotlivých miestach, či už ako poslanci, či už ako jednotlivé priemyselné zväzy, ale aj odborové zväzy, či už Združenie miest a obcí Slovenska, resp. niektoré subjekty. Občan v súčasnom období nás podporuje, myslím, Slovensko podporuje do Európskej únie, ale občan chce byť aj informovaný. Urobme pre tú informovanosť z tohto pohľadu oveľa viacej, ako sme urobili doteraz.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Kalmana.

    Pán poslanec, prosil by som vás, keby ste písomne mohli odovzdať pánovi spoločnému spravodajcovi vaše pripomienky a návrhy k uzneseniu.

    Pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    vážený parlament,

    ja sa prikláňam k názoru pána poslanca Kalmana, že opozícia by mala byť viac zapájaná do celého tohto prístupového procesu. Skutočne pán poslanec hovoril mnoho príkladov, čo sa v jednotlivých rezortoch urobilo, a v každom prípade by bolo užitočné tieto príklady využiť.

    Ja som vo svojom prvom vystúpení hovoril, že začiatkom bola legislatíva. To bolo veľmi dôležité. Ale po nej potom nasledovali konkrétne programy pre jednotlivé oblasti životného prostredia, ktoré nám však už priniesli veľmi dobré výsledky. Chcel by som len pripomenúť, že oblasť životného prostredia patrí medzi priority v krajinách Európskej únie. A ak sa tu nesplnia podmienky, tak môžete mať politickú stabilitu, môžete sa ekonomicky chváliť, neviem akými, výsledkami, ale keď v rezorte životného prostredia nebudú plnené podmienky, tak potom sa zrejme budeme môcť rozlúčiť s našou túžbou stať sa čím skôr krajinou Európskej únie.

    My sme vypracovali veľké množstvo programov. Začali sme, samozrejme, už spomínanou environmentálnou stratégiou a z nej potom vyplývalo všetko iné. Napríklad v roku 1992, keď sa pripravoval program odpadového hospodárstva, tak sme na Slovensku mali jednu jedinú skládku odpadov, ktorá plnila podmienky. Keď sme končili, mali sme ich okolo 130. Viac ako 80 % obyvateľov už je zásobovaných plynom. Viac ako 80 %, asi 82 - 83 %, je zásobovaných vodou z vodovodov. Na druhej strane zaostávame v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd. V každom prípade bude treba zmeniť ešte myslenie občanov Slovenska vo vzťahu k životnému prostrediu, pretože my často dávame priority všetkému možnému, ale životnému prostrediu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v poradí písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Orosz.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    považujem za veľmi správne, že sa na program rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradil bod Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Je to možné považovať za pohotovú reakciu vedenia parlamentu a jej príslušných výborov na rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra minulého roka o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie. Tento nesporný zahraničnopolitický úspech Slovenskej republiky predstavuje však zároveň aj závažný a náročný záväzok Slovenskej republiky - vytvoriť podmienky na zabezpečenie úloh, ktoré z rozhodnutia Európskej rady pre nás vyplývajú. Každý z nás, ktorý je aspoň rámcovo informovaný o úlohách, ktoré nás v tejto súvislosti čakajú, si je vedomý toho, že pre Národnú radu Slovenskej republiky nastáva obdobie ešte intenzívnejšej práce, a to vo všetkých oblastiach jej pôsobenia.

    Dovoľte niekoľko poznámok k legislatívnej oblasti. Najprv k ústavnoprávnym otázkam.

    V súčasnosti je Slovenská republika v postavení asociovanej krajiny, z ktorého nevyplýva úloha preberať právo Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Reálnosť a aktuálnosť nášho vstupu do Európskej únie však vyžaduje potrebu vytvoriť si ústavné podmienky na možnosť priamej aplikácie práva Európskej únie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Toto nie je možné uskutočniť bez zmeny Ústavy Slovenskej republiky.

    Ústavná zmena by mala riešiť minimálne dva okruhy problémov:

    1. Umožniť prenos zvrchovaných práv Slovenskej republiky na Európsku úniu v súlade s európskou dohodou tak, ako to urobili všetky členské štátny Európskej únie.

    2. Bude potrebné zabezpečiť ústavný mechanizmus preberania práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tento mechanizmus môže byť rôznorodý. Môže prebiehať cestou normálnej legislatívnej činnosti parlamentu alebo prostredníctvom normotvornej právomoci vlády Slovenskej republiky, prípadne ich kombináciou.

    Ako racionálna sa ukazuje práve posledná spomenutá cesta, ktorá by spočívala v rozdelení úloh medzi parlament a vládu, keď by sa cestou legislatívnej aktivity Národnej rady Slovenskej republiky preberali všeobecne záväzné právne predpisy Európskej únie a cestou nariadení vlády tzv. technické normy, prirodzene, pri zachovaní kontrolnej funkcie parlamentu.

    O týchto možnostiach budeme zrejme ešte v parlamente podrobne diskutovať. V každom prípade však bude potrebné v krátkom čase prijať ústavné rozhodnutie. Spôsob riešenia spomenutých ústavných otázok vám pravdepodobne predloží skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky už na marcovú schôdzu Národnej rady. Aj v tom je obsiahnutý mimoriadny celospoločenský dosah pripravovanej novely Ústavy Slovenskej republiky. Je potrebné otvorene povedať, že jej prípadné neschválenie môže spôsobiť vážne problémy pri napĺňaní integračného úsilia Slovenskej republiky.

    Aj v predvstupovom období nás čaká mimoriadne intenzívna legislatívna aktivita. V súlade s článkami 69 a 70 Asociačnej dohody sme prevzali záväzok postupne zosúladiť 23 odvetví práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Na tomto úseku sa už nesporne veľa vykonalo, ale určite viac nás ešte očakáva. Len v tomto roku nás podľa legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky čaká okolo 50 zákonov, ktoré svojím obsahom priamo súvisia s aproximáciou práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti sa bude potrebné veľmi vážne zamyslieť nad platným zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, a to z hľadiska náležitostí, ktoré musí návrh zákona obsahovať. Dnešný text § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako vieme, hovorí o tom, že súčasťou každého návrhu zákona musí byť aj tzv. doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Priznajme si, že dosiaľ sme tejto časti návrhov zákonov venovali možno menej potrebnú pozornosť. Obávam sa, že v tejto oblasti budeme musieť ísť ešte ďalej, to znamená sprísniť mechanizmus kontroly návrhu zákona prostredníctvom predkladania tzv. tabuľky zhody s právom Európskej únie. V súvislosti s takýmto návrhom bude však zároveň žiaduce prijať aj určité personálne opatrenia v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by zabezpečili poslancom dostatočný odborný servis, ktorý by zaručoval zachovanie reálnosti ústavného práva zákonodarnej iniciatívy.

    Po druhé bude treba upraviť procedúru rokovania a rozhodovania parlamentu tak, aby sa minimalizovali možnosti modifikovať návrh zákona prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov tak, aby sa požadovaná zhoda s právom Európskej únie z návrhu počas legislatívneho procesu nevytratila. Nebezpečenstvo je tu najmä v nekvalifikovaných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré túto zhodu môžu narušiť. Aj v tomto smere sa ponúka viacero riešení. Najjednoduchší, ale zároveň aj najprísnejší mechanizmus by mohol spočívať v požiadavke, aby každý pozmeňujúci návrh bol doložený informáciou o stupni jeho zhody s právom Európskej únie. Toto riešenie však ja nepovažujem za reálne. Prijateľnejšie sa mi zdá skôr riešenie, ktoré by spočívalo v posilnení váhy gestorského výboru, resp. spoločného spravodajcu, ktorí by boli povinní vyjadriť sa ku každému pozmeňujúcemu návrhu z hľadiska ich zhody s právom Európskej únie. Vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zaznejú priamo na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, sa dá tiež nájsť vhodný mechanizmus, napríklad obligatórnym predložením stanoviska spoločného spravodajcu k schváleným pozmeňujúcim návrhom z hľadiska ich zhody s požiadavkami aproximácie, a to v čase medzi druhým a tretím čítaním o návrhu zákona s možnosťou vyvolať z dôvodu nezhody obligatórne opakovanie druhého čítania.

    O námetoch, o ktorých som hovoril, bude potrebné v najbližších dňoch a týždňoch veľmi intenzívne diskutovať a po nájdení optimálneho riešenia ich následne premietnuť do legislatívneho návrhu. Bol by som rád, keby pri presadzovaní závažných úloh, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú, došlo k zintenzívneniu pracovnej atmosféry v slovenskom parlamente i k tvorivej spolupráci, a to aj po línii opozícia - koalícia. Verím, že toto želanie sa aspoň čiastočne naplní.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Keltošová, Hofbauer - faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza.

    Pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som sa chcela obrátiť na prítomného pána podpredsedu vlády s otázkou, uviedla som to v mojom vystúpení: Pán podpredseda vlády, nebolo by možné rozložiť prijímanie návrhov zákonov rovnomerne po celý rok? Uvádzam znova, že vo februári vláda prerokuje 4, potom má mesiace 4 návrhy zákonov, potom v októbri 2, v novembri 1 a v decembri 9.

    Ja by som sa prihovárala, aj keď viem, že tento plán legislatívnych úloh bol vo vláde schválený na plynulú prácu schvaľovania návrhov zákonov, dohodnúť sa s rezortmi tak, aby predkladali tieto návrhy zákonov rovnomerne po celý rok. Pretože sa obávam, napríklad ak vláda v júni chce schváliť 6 návrhov zákonov, posunie ich do parlamentu, ktorý bude na prázdninách. A preto sa pýtam, uveďte ma, teda možnože som na omyle, však do obrazu, či tento plán legislatívnych úloh vlády, tak ako je postavený, je plán, ktorý plní vláda, alebo máte tú predstavu, že v týchto časových postupnostiach ho bude plniť parlament zároveň?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Zaujalo ma veľmi tvrdenie pána poslanca Orosza o tom, že neprijatie poslaneckého návrhu novely ústavy môže vážne ohroziť integračný postup Slovenskej republiky do Európskej únie. Máme tomu rozumieť tak, že táto novela ústavy bola ultimatívne požadovaná zo strany Európskej únie? Lebo ináč si to vysvetliť neviem. Alebo akým spôsobom predseda ústavnoprávneho výboru prišiel k takémuto prekvapujúcemu záveru? Ak táto novela ústavy je taká vážna, prečo sa predkladá ako poslanecký návrh? To je nanajvýš smiešne. To je prvá vec.

    Druhá vec. Krajnú nedôveru vzbudzuje fakt, že novela ústavy sa fakticky pripravuje konšpiratívnym spôsobom výlučne poslancami koaličných strán a opozícia k tomu prizývaná nie je. To je druhá skutočnosť.

    Tretia, že títo predstavitelia sú predovšetkým predstaviteľmi takých zoskupení, ktoré našu štátnosť nechceli, boli proti slovenskej zvrchovanosti i proti prijatiu ústavy.

    Štvrtá vec. Ak je táto novela takým závažným krokom, tak sa domnievam, že treba sa obrátiť formou debaty, rozpravy a dialógu s občanmi. Oboznámiť občanov. A nie predkladať to do parlamentu takou formou, ako pred mesiacom alebo pred tromi týždňami prišiel predseda vlády Mikuláš Dzurinda a tu podstrčil parlamentu na okamžité schválenie medzištátnu dohodu s Českou republikou o delení federálneho majetku. Takýmto spôsobom sa také závažné dokumenty ani nepripravujú, ani neprerokúvajú, ani nepredkladajú a ani sa neschvaľujú. A navyše zakrývať to rúškom, šermovaním, ohrozením údajných integračných postupov Slovenskej republiky do Európskej únie je absurdné, ja by som sa veľmi prihováral za to, aby takéto demagogické vyhlásenie koalícia prestala zneužívať pre svoje nápady.

  • O vystúpenie požiadal pán spoločný spravodajca.

    Pán podpredseda vlády ma už poprosil o vystúpenie. Chce si však vypočuť vystúpenia všetkých poslancov prihlásených do rozpravy a potom bude reagovať na všetky vznesené otázky.

    Pán poslanec Šebej.

  • Ja som požiadal len o stručný vecný komentár, pretože vidím, že sa tu navŕšilo určité kvantum nedorozumení.

    Pani poslankyňa Keltošová dostala od nás na výbore k dispozícii, by som povedal, extrakt z legislatívneho plánu vlády, kde na jednotlivé mesiace sú rozložené, sú tam zaznamenané iba tie legislatívne úlohy z tých štyridsiatich šiestich, ktoré súvisia s Európskou integráciou, pričom legislatívny plán vlády obsahuje 200 zákonných predlôh, ktoré sú rozložené počas toho roku rovnomernejšie. Takže sa pritrafí, že v niektorom mesiaci proste konkrétne tých, ktoré súvisia s Európskou integráciou, je viac ako v inom mesiaci, čo neznamená, žeby ten parlament nemal medzitým čo robiť. Ale prosím, to rovnomernejšie rozloženie medzi jednotlivé mesiace môže byť rozumná požiadavka. Ja len na vysvetlenie, že to vyzerá tak, že v jednom mesiaci je len jedna, v inom je ich šesť. Ono je tam k tej jednej dvadsať ďalších a o to menej je v iných mesiacoch. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je k tomu, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz. To je opäť nedorozumenie, ktoré ma vedie k tejto poznámke. Pán poslanec Orosz nepovedal nič v tom zmysle slova, že keď neprijmeme zmenu ústavy, že to z pohľadu Európskej únie ohrozí náš vstup do Európskej únie. Keďže viem presne, o čom hovoril, tak on nemal na mysli, že by Európska únia kládla naše ústavné zmeny ako akúsi podmienku, on len vravel v kontexte toho, čo vravel predtým, že tie zmeny musíme prijať, pretože ináč to kvantum práce, išlo čiste o rýchlosť práce parlamentu, napríklad o delegovanie určitého prijímania noriem technického charakteru na vládu, že by neprichádzali do parlamentu, že ak toto neurobíme, tak sa nám stane analogická vec ako v Českej republike, že ten legislatívny proces jednoducho zastane. Proste, že parlament bude zaplavený množstvom úplne nespracovateľného množstva technických smerníc a všetkého možného. Tak som tomu rozumel.

    Tiež by som vážne varoval pred tým, aby sme chápali zmeny v ústave ako čosi, čo je nevyhnutné v danom okamihu kvôli, by som povedal, blahu duše európskych komisárov. Tak to nie je. Pán predseda ústavnoprávneho výboru hovoril len o zmenách, ktoré súvisia s rýchlosťou našej legislatívnej činnosti. O ničom inom. Tak prosím, aby sme nevideli démonov tam, kde nie sú.

  • Pán poslanec Hofbauer chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán poslanec Šebej,

    ja som si doslova zapísal výrok pána predsedu ústavnoprávneho výboru Orosza. Takže váš výklad je vaším výkladom, ale ja mám textáciu, ktorú tu pán Orosz doslova povedal. Aj keď teraz potriasa hlavou v negatívnom zmysle. A tá vaša interpretácia, dovoľte mi, aby som sa jej zasmial. Predsa na urýchlenie legislatívneho procesu nie je potrebné v žiadnom štáte meniť ústavu. Nám tu nepredkladajte čosi také, čo je úplne nezmyselné.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Weiss.

    Pán poslanec Šebej má, myslím, na mysli tú časť novely ústavy, ktorá sa týka prijímania medzinárodných záväzkov z integračného procesu.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    začiatok rokovaní Slovenskej republiky o vstupe do Európskej únie je dôležitým medzníkom v napĺňaní dlhodobých národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky sa vo svojom uznesení z 1. decembra 1998, respektíve vo svojom vyhlásení, prihlásila k hodnotám, ktoré stáli pri zrode myšlienky európskej integrácie a na ktorých je založená Európska únia. Vyhlásila, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je záujmom väčšiny občanov Slovenskej republiky a významným predpokladom stability v strednej Európe. Vyjadrila odhodlanie zabezpečiť stabilitu inštitúcií Slovenskej republiky garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a ochranu menšín a celou svojou činnosťou všestranne pomôcť priblížiť proces integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie občanom Slovenskej republiky a zohrať aktívnu úlohu pri prijímaní acquis communautaire ako predpokladu na plnohodnotné členstvo v Európskej únii.

    Dnes, keď ako slovenský parlament pristupujeme k bezprostrednému plneniu týchto úloh, je dôležité si pripomenúť, že toto vyhlásenie bolo prijaté drvivou väčšinou hlasov. Iba jedna poslankyňa hlasovala proti. Hovorím o tom preto, že existujú záujmy, ktorých napĺňanie presahuje funkčné obdobie jednej vlády, jedného volebného obdobia. Pri realizácii tohto druhu záujmov preto musí byť dosiahnutá kontinuita činnosti i odborného zázemia, ale aj jednota politickej vôle.

    Pre úspech pri realizácii takej náročnej historickej úlohy, akou je začlenenie Slovenska do nesmierne náročného a komplikovaného prostredia Európskej únie, je kľúčovou kompatibilita, resp. previazanosť, prepojenosť zahraničnopolitických a vnútropolitických úsilí, rešpektovanie vzájomnej previazanosti medzinárodných a domácich politických, ekonomických a sociálnych procesov a vzťahov. Z tohto pohľadu je mimoriadne významné budovanie a existencia nadstraníckeho konsenzu v oblasti zahraničnej politiky i vnútornej prípravy na vstup do Európskej únie. To neznamená, že otázky zahraničnej politiky a európskej integrácie by mali byť vyčlenené z procesu súťaže, resp. súperenia medzi politickými stranami v rámci pluralitného demokratického politického systému.

    Legitímny spor ideí politických prístupov a taktických riešení by však nemal ohrozovať záujmy štátu, záujmy slovenských ľudí, záujmy úspechu v tomto náročnom procese. Predpokladom takéhoto konsenzu je dialóg politických strán v parlamente i mimo neho, ako aj dialóg medzi parlamentom, vládou a prezidentom republiky. Inak povedané, integrácia do Európskej únie je tou oblasťou, v ktorej aj napriek prirodzeným sporom medzi koalíciou a opozíciou, aj napriek značnej politickej polarizácii v iných otázkach vždy jestvuje najväčší priestor na hľadanie konsenzu v prospech presadzovania dlhodobých národnoštátnych záujmov.

    Ak má integračná politika a širšie aj zahraničná politika Slovenskej republiky reprezentovať záujmy všetkých občanov, nemôže ju koncipovať a uskutočňovať iba jeden politický subjekt. Aj preto sa v zahraničnom výbore bude posudzovať koncepcia zahraničnej politiky Slovenskej republiky až do roku 2003, teda s presahom do ďalšieho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Som rád, že všetky znaky konštruktívneho dialógu a hľadania konsenzu mali aj zasadnutia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, ktoré pripravili predložené uznesenie Národnej rady. Práca, ktorá je pred nami, bude úspešná, keď sa aspoň oblasť európskej integrácie stane ostrovom alebo prinajmenšom ostrovčekom politického dialógu a hľadania konsenzu. Aspoň na tomto poli politiky by sme mali odolávať pokušeniu vyvolávať nepriateľskú politickú konfrontáciu.

    Vážené dámy, vážení páni, význačným miestom na presadzovanie záujmov Slovenskej republiky bude až do skončenia rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie aj Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Slovenskej republiky, ktorý je obsadený na základe princípu proporcionálneho zastúpenia a ktorého agenda sa už nebude, aspoň tak dúfam, venovať vnútropolitickej situácii na Slovensku, ale predovšetkým konkrétnym výsledkom a problémom prebiehajúcich rokovaní o vstupe a kontrolou počínania si v týchto rozhovoroch tak Európskej komisie, ako aj vlády Slovenskej republiky.

    Prihováram sa preto za to, aby aj Zahraničný výbor Národnej rady, ktorý okrem toho obhospodaruje bilaterálne styky s parlamentmi, ale aj s Európskym parlamentom a ďalšími parlamentnými zhromaždeniami medzinárodných organizácií, bol personálne posilnený. Už dnes musíme myslieť na to, že po úspešnom skončení rozhovorov Slovenskej republiky s Európskou úniou bude nasledovať ratifikačný proces. Už dnes musíme získavať podporu svojich kolegov z parlamentov členských krajín Európskej únie, politických strán, ktoré pôsobia v členských krajinách Európskej únie na schválenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Plnenie úloh, ktoré vyplývajú z predloženého uznesenia, bude určite veľmi náročné. Verím však, že pre nás všetkých to bude práca povznášajúca a že prinesie pre všetkých občanov Slovenskej republiky želateľný výsledok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou alebo ústne sa hlásite do rozpravy?

    Pán poslanec Cuper má faktickú poznámku.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem sa len pána Weissa opýtať, prečo nazýva názorovú diskusiu na prístupový proces alebo na integračný proces konfrontáciou alebo konfrontáciou, ktorá by mala ohrozovať náš vstup do Európskej únie. My sme nikdy nehovorili, že sme proti vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO. Na dnešnej tlačovej konferencii Günter Vehrlegen hovoril, že dostal list od bývalého premiéra Mečiara a predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, v ktorom vyjadril jednoznačnú podporu prístupovým procesom Hnutia za demokratické Slovensko. To, že máme nejaké odlišné názory na niektoré procesy a že tu o nich diskutujeme, nenazývajte konfrontáciou, pán kolega Weiss, lebo pre vás je všetko konfrontačné to, čo tu odznie z úst opozície. Opozícia v parlamente musí mať iné názory alebo na niektoré veci odlišné názory, ale nie na podstatné veci.

    To znamená, je tu jasná línia, že chceme ísť do Európskej únie, ale to neznamená, že všetci budeme pritakávať tomu, čo budete vy tu hovoriť. Pretože vy ste si osobili právo rozhodovať o tom, ako bude vyzerať slovenská zahraničná politika a hovoríte často aj prostredníctvom médií, tak ako keby ste hovorili za slovenský národ. Ja som počúval vaše vystúpenie alebo nechali ste si predvolať veľvyslankyňu Rakúskej republiky a hovorili ste o tom, ako keby celý slovenský národ bol nespokojný s novou rakúskou vládou. Ja na rozdiel od vás pán Weiss som spokojný. Ja nemám nijaké výhrady.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či niekto z poslancov sa hlási do rozpravy ústne, keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy. Pán poslanec Bárdos, pán poslanec Delinga, pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Kadlečíková. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Bárdos, Delinga, Tuchyňa, Angelovičová, Slobodník, Cuper, Kadlečíková. V tomto poradí by som prosil poslancov, aby vystúpili. Prvý pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k veľmi závažnému materiálu, ktorý sa týka integračných snáh Slovenskej republiky a ktorý by mal pomôcť zintenzívniť a zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky v tejto oblasti, lebo pred nami sú tvrdé vyjednávania, ako to hodnotil z príležitosti začatia rokovania so Slovenskou republikou v Bruseli aj minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Nechcem opakovať to, čo tu už odznelo, ale musím povedať, že súhlasím s tými názormi, že treba posilniť, a to aj personálne, výbor pre európsku integráciu, zahraničný výbor aj Parlamentný inštitút, aby sme mohli využiť strategickú úlohu - vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. V okolitých štátoch sa to zavčasu urobilo, ako tu už odznelo v rozprave viackrát.

    Dovoľte mi, aby som sa po konzultácii s odborníkmi obšírnejšie vyjadril k integračnému procesu v oblasti voľného pohybu osôb s dôrazom na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Voľný pohyb osôb je jednou zo štyroch základných slobôd, na ktorých je založená Európska únia. Voľný pohyb osôb zahŕňa rozsiahle oblasti, vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií práva občanov, voľný pohyb pracovníkov a koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Právo voľného pohybu za účelom práce, podnikania a trvalého pobytu vo všeobecnosti i v penzijnom veku a bez akejkoľvek diskriminácie je jedným zo základných princípov garantovaných zmluvou o Európskej únii. S tým súvisí právo voliť i byť zvolený do všetkých stupňov verejných orgánov zastupiteľskej demokracie, ako aj vzájomné uznávanie diplomov a osvedčení o nadobudnutej kvalifikácii.

    Vstupom do Európskej únie bude Slovenská republika garantovať občanom Európskej únie a členom ich rodín právo bez akejkoľvek diskriminácie vyplývajúcej zo štátnej príslušnosti, t. j. právo požiadať o prácu a voľne sa pohybovať na území Slovenskej republiky za účelom hľadania zamestnania, bývať na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania, ako aj pobytu na území Slovenskej republiky za takých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, a to aj potom, čo prestali byť zamestnanými. Slovenská republika je pripravená uplatňovať právo Európskej únie zabezpečujúcej slobodu voľného pohybu osôb, ktoré patrí k hlavným prvkom jednotného trhu. V zásade na Slovensku neočakávame v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia žiadne problémy v súvislosti so vstupom do platnosti príslušnej legislatívy potrebnej na uplatňovanie tohto európskeho práva.

    Slovensko predpokladá zachovanie poskytovania niektorých nepríspevkových peňažných dávok, napríklad rodičovský príspevok, iba osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Je to postup uplatnený terajšími členskými štátmi a predpokladá sa aj od ďalších kandidujúcich krajín. Účasť na koordinačných mechanizmoch Európskej únie si vyžaduje nielen striktné uplatňovanie všetkých štyroch základných princípov v zmysle ich právneho výkladu, ale tiež vytvorenie štruktúr na efektívnu implementáciu a monitorovanie pravidiel koordinácie. Vstup do Európskej únie si vyžaduje užšiu spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom a vzrast medzinárodných kontaktov. Dosiahnutie dôležitých predvstupových cieľov Slovenskou republikou je podmienené ďalšou európskou spoluprácou, pretože nie všetci zamestnanci štátu a inštitúcií nadobudli dostatočné skúsenosti a špecifické zručnosti viesť potrebné základné prípravné práce.

    Určitý pokrok bol dosiahnutý za pomoci programu Európskej únie Konsenzus, avšak ďalšia pomoc by bola mimoriadne potrebná. Bude potrebné posilniť rozvoj ľudských zdrojov, jazykovú prípravu, schopnosť negociovania, ako aj iné komunikačné techniky, napríklad široko organizovaný lobing nielen na vládnej úrovni, ale aj na parlamentnej a na úrovni sociálnych partnerov. Zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov cez hranice štátov si vyžaduje aktívne opatrenia. Z veľkej časti sú tieto opatrenia potrebné i v oblasti sociálneho zabezpečenia, pretože sa nedá očakávať, že by pracovníci chodili do zahraničia, keby to malo negatívny vplyv na ich práva na sociálne dávky.

    Kľúčovými prvkami koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v Európskej únii sú právne predpisy zabezpečujúce kontinuitu pre osoby, ktorých sa to týka. V oblasti systémov sociálneho zabezpečenia Európa rešpektuje historicky vzniknuté rozdielne systémy v jej jednotlivých členských štátoch. Nariadenia založené na článku 42 Zmluvy o Európskom spoločenstve majú len obmedzený cieľ, pretože v nich nejde o harmonizáciu, ale len o koordináciu systémov. Štáty sa môžu v zásade úplne slobodne rozhodnúť, kto sa má poistiť, aké sociálne dávky sa budú poskytovať a za akých podmienok sa budú poskytovať sociálne dávky, aké príspevky a v akej sume bude treba platiť na financovanie príspevkových dávok, ako sa budú dávky vypočítavať, na akej úrovni sa stanovia sumy dávok, ako dlho sa budú poskytovať a podobne.

    Nástroje koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabraňujú v Európskej únii diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, uplatňujú zásadu rovnakého zaobchádzania, zachovávajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia a umožňujú vývoz dávok do zahraničia. Podľa článku 40 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej má dvojstranná asociačná rada prijať svojím rozhodnutím pravidlá na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia obsiahnutých v článku 39 Európskej dohody. Od roku 1999 Európska komisia pripravuje v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny návrh takéhoto rozhodnutia. Článok 42 Európskej dohody uvádza záväzok členských štátov únie.

    So zreteľom na situáciu na trhu práce v členskom štáte podľa ich legislatívnych opatrení a s ohľadom na pravidlá, ktoré v nich platia v oblasti pohybu pracovníkov, majú zachovať dvojstranné dohody týkajúce sa možnosti prístupu k zamestnaniu pre pracovníkov zo Slovenskej republiky, a ak to bude možné i ďalšie členské štáty priaznivo zvážiť uzatvorenie nových podobných dohôd. Asociačná rada má ďalej preskúmať možnosť poskytnutia ďalších zlepšení vrátane možnosti prístupu k odbornej príprave v súlade s pravidlami a postupmi platnými v členských štátoch a so zreteľom na situáciu na trhu práce v členských štátoch v spoločenstve. V súčasnom období má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu o vzájomnom zamestnávaní občanov s Nemeckou spolkovou republikou, Českou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou, s Ruskou federáciou, s Ukrajinou a o výmene stážistov so Švajčiarskou konfederáciou, Luxemburským veľkovojvodstvom a Fínskou republikou.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s článkom 42 Európskej dohody oslovilo trinásť z pätnástich členských štátov a od deväť z nich nedostalo žiadnu alebo dostalo zamietavú odpoveď. Z členských krajín neoslovili Nemeckú spolkovú republiku a Rakúsku republiku preto, že s uvedenými krajinami boli už podpísané, respektíve rozpracované dohody o zamestnávaní občanov. Z dôvodu zvýšenia nezamestnanosti sa v členských štátoch Európskej únie výraznejšie presadzujú pravidlá a postupy na ochranu trhu práce v rámci členských štátov Európskej únie, ktoré postihujú občanov krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie vrátane občanov asociovaných krajín. V tomto smere nepriaznivo pôsobí rezolúcia rady týkajúca sa obmedzenia vstupu príslušníkov tretích strán na územie členských štátov Európskej únie za účelom vykonávania aktivít ako samostatne zárobkovo činné osoby. Asociované krajiny nie sú z tejto smernice vyňaté. Keďže súčasne podľa článku 43 Európskej dohody sa začala druhá etapa prechodného obdobia, asociačná rada by mala posúdiť ďalšie spôsoby zlepšenia pohybu pracovníkov, berúc do úvahy sociálnu situáciu v oblasti zamestnanosti v spoločenstve. Predpokladáme, že Slovensko ako zmluvný partner Európskej dohody bude iniciovať spoločné opatrenia súvisiace s plnením článkov 42 a 43 Európskej dohody.

    Z hľadiska sociálneho zabezpečenia z pohľadu voľného pohybu osôb má Slovenská republika z krajín členských štátov Európskej únie uzatvorenú bilaterálnu zmluvu len s Francúzskom a v štádiu rozpracovania sú zmluvy o sociálnom zabezpečení so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Nemeckou spolkovou republikou, ako aj s Rakúskom. A začali sa rokovania s Luxemburskom a bol stanovený termín na rokovanie s Talianskom. Snahou Slovenska je uzatvárať v súčasnosti také bilaterálne zmluvné dokumenty, ktoré sa popri zohľadnení vnútroštátnych právnych predpisov blížia k právnym normám Európskej únie. Budú pozitívne vplývať na postupnú prípravu na zabezpečenie voľného pohybu osôb a majú predpoklad použiteľnosti i po vstupe do Európskej únie. Slovenská republika podobne ako iné asociované krajiny je vyzývaná v predvstupovom období uzatvárať zmluvy o sociálnom zabezpečení s čo najväčším počtom členských krajín. Takýto postup značne vplýva na realizáciu koordinácie systému sociálneho zabezpečenia.

    Pripravované bilaterálne zmluvy v oblasti sociálneho zabezpečenia sú v rozpore s nariadením Rady EHS navrhované bez zdravotného poistenia pre nesúhlas gestora - Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a bez prídavkov na deti pre nesúhlas s našou legislatívou. Pokiaľ je to možné, tieto zmluvy vo vecnom rozsahu obsahujú nemocenské poistenie a zahraniční partneri spravidla rozdelenie na nemocenské a na zdravotné poistenie nepoznajú a nesúhlasia s čiastočným riešením, t. j. zahrnúť do zmluvy nemocenské poistenie v chápaní slovenskej legislatívy.

    V otázke uzatvárania a vykonávania bilaterálnych zmluvných dokumentov v oblasti sociálneho zabezpečenia a tiež v oblasti zamestnávania ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sústavne naráža na problém riešenia zdravotnej starostlivosti, ktoré spadá do kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v danej oblasti a v súčasnosti presadzuje, aby v zmluvách o sociálnom zabezpečení nebola zahrnutá zdravotná starostlivosť, čo je pre väčšinu štátov Európskej únie neprijateľné riešenie. Rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny si nebude môcť plne splniť svoje úlohy v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia bez doriešenia tohto problému. Som si vedomý toho, že úplná implementácia všetkých právnych predpisov vzhľadom na ich povahu prichádza do úvahy až v horizonte, ktorým je čas vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Na záver mi dovoľte tlmočiť názor poslancov za Stranu maďarskej koalície. Klub poslancov Strany maďarskej koalície podporí prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, samozrejme, takisto ako aj samotný integračný proces Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Slobodník, Keltošová, Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V tom voľnom pohybe, o ktorom hovoril na počiatku pán poslanec Bárdos, mi znejú nejaké falošné tóny, ale tóny mne dôverne známe. Pán Bárdos zrejme citoval z dokumentu, ktorý vydala vláda Maďarskej republiky v roku 1998, nová vláda, vláda premiéra Orbána, ktorý sa volá mimochodom Za občianske Maďarsko a v celom asi 11-stranovom dokumente sa ani raz nespomína občiansky princíp, to na okraj. A tam je takáto veta, ktorá je veľmi podozrivá a ktorá mi takpovediac naznačuje, čo ste asi mysleli tým voľným pohybom, nehovorím o tom ďalšom sociálnom riešení, vidím, že sú prihlásení dvaja bývalí ministri pre sociálnu oblasť, tak oni to asi povedia. Tam sa hovorí, vláda, maďarská, vláda si je vedomá, že prijatím do Európskej únie musí prijať vízovú, utečeneckú a imigračnú politiku Európskej únie. Preto sa maďarská vláda bude vraj usilovať vypracovať špeciálne riešenia, ktoré zabezpečia nehatený voľný styk s občanmi susedných krajín a najmä s tam žijúcimi maďarskými menšinami a získať pre také riešenia súhlas Európskej únie. To samo osebe je bezočivosť, samozrejme, typická pre maďarskú vládu, keď to takto musím povedať, že si myslí, že Maďarsko ako vyvolená krajina sa dostane do Európskej únie skôr ako tie susedné krajiny, v ktorých žijú maďarské menšiny. Ale tu je tá jednostrannosť, ktorá chce vyňať občanov Slovenskej republiky, čo sú maďarskej národnosti, z celkového takpovediac systému občianstva v Slovenskej republike a pričleniť ich k maďarskému občianstvu. Tak to je niečo, čo by sa tu v tomto parlamente asi nemalo diať.

  • Ďakujem za slovo.

    Ďakujem aj nášmu predrečníkovi pánu Bárdosovi, že urobil sumár bilaterálnych dohôd a vlastne zahraničnej aktivity ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zhruba ste začali tak rokom 1993, ako som sledovala, v prijímaní jednotlivých bilaterálnych dohôd. Myslím si, že tá najdôležitejšia bola opomenutá, je to dohoda s Českou republikou o vzájomnej zamestnanosti a vzájomnom sociálnom zabezpečení, ktorá bola takým predobrazom pre bilaterálne dohody s ďalšími okolitými štátmi.

    Myslím si, pán kolega, že ak by sme postupovali takýmto spôsobom aj voči ostatným členským krajinám alebo asociovaným krajinám, táto zmluva ako základná zmluva po rozdelení Česko-Slovenska by mohla slúžiť aj mnohým európskym krajinám, ako uzatvárať vzájomne výhodné zmluvy, pokiaľ ide o zamestnanosť, voľný pohyb osôb a vzájomné sociálne zabezpečenie. Takže ďakujem vám za revíziu možno aj trošku úspechov ministerstva práce na poli zahraničných dohôd a zmlúv.

    Čo ma však teraz mrzí je, že ste spomínali nedotiahnuté zmluvy napríklad s Talianskom, Luxemburskom a s ďalšími krajinami. Zrejme ministerstvo práce by sa malo dôraznejšie odvolávať na spomínaný článok 43 asociačnej dohody, pretože tie základy, znovu sa vrátim do minulosti, prvé kontakty, prvé listy išli v rokoch 1995, 1996. Mnohé z členských krajín Európskej únie ani neodpovedali, ale je sa o čo oprieť. Myslím si, že tie prvé kontakty boli urobené a treba sa na ne odvolávať. Je naším spoločným záujmom, aby občania Slovenskej republiky, napríklad stážisti, študenti, ale aj doktorandi, sa mohli slobodne pohybovať v krajinách Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel pozitívne hodnotiť vystúpenie pána poslanca v oblasti sociálnych vecí a sociálnej sféry ako celku vrátane teda aj problémov týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti. Tri také základné poznámky sú: treba si uvedomiť jedno, že vstupom do Európskej únie, ale aj v rámci predvstupových rokovaní sa nekončí bilaterálny život Slovenskej republiky. To je prvá poznámka. A pokiaľ je možné dosiahnuť čiastkové dohody v bilaterálnych vzťahoch, tak je to podľa mňa pozitívne pre Slovensko, ale aj pre ďalšieho partnera. To súvisí aj so zaradením Slovenska v iných medzinárodných organizáciách okrem Európskej únie. Z pohľadu zamestnanosti alebo sociálnej sféry to je Medzinárodná organizácia práce, Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia, či to isté platí pre oblasť Rady Európy. Myslím si, že aj tam sú zaujímavé väzby medzi možnou úvahou o zaradení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy do Európskeho parlamentu ako jednej z komôr. To isté platí potom aj pre prípravu Slovenska v povstupovej etape, že na Slovensku by sme mali voliť asi 12 až 16 poslancov Európskeho parlamentu ako dôsledok vstupu.

    Druhá poznámka je v tom, že je nevyhnutné rokovať alebo robiť závery v oblasti zamestnanosti a práce a myslím si a presne v intenciách týchto našich vystúpení sme mali zhodu, že otázka zamestnanosti, práce, ale čiastočne aj k tej tretej poznámke sociálneho zabezpečenia by mala byť pre vyjednávačov v rovine stratégie, nie v rovine taktiky. Myslím si, že pán podpredseda vlády vie, o čom hovorím, pretože si myslím, že ak budú zásadné problémy na vstup zo strany prijímateľov, tak to bude oblasť práce a zamestnanosti.

  • O možnosť vystúpiť požiadal podpredseda vlády pán Hamžík.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    som rád, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla práve dnes, keď začíname rokovania o vstupe do Európskej únie, prerokovať návrh uznesenia k zameraniu a základným úlohám Národnej rady v príprave na rokovanie o vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Za posledných 10 rokov k dnešnému dňu Slovenská republika prešla zložitým procesom politických a ekonomických premien. Na ceste k otvoreniu rokovania sme zaznamenali nielen úspechy aj neúspechy, dôležité je aj z neúspechov sa poučiť a chytiť túto šancu správnym spôsobom do rúk. Myslím si, že si to uvedomujeme všetci, že to dokazuje aj táto rozprava, ktorú považujem za mimoriadne užitočnú a prínosnú aj pre mňa osobne. Nezaznamenal som nejaké zásadné rozpory, skôr snahu zmysluplným spôsobom prispieť k tejto ceste do Európskej únie, ktorá bude neľahká. Podľa mňa nejde o beh na krátke trate, nejde o to, aby sme diskutovali o termíne možného vstupu, ale ide predovšetkým o dobrú prípravu. V rámci negociácie podľa všetkých vyčlenených oblastí, ktoré nazývame kapitolami, pôjde predovšetkým o obhájenie záujmu Slovenskej republiky a o dohodnutie takých podmienok, ktoré zabezpečia stabilitu, rozvoj a predovšetkým rozvoj ekonomiky, ktoré zabezpečia perspektívu vyššej životnej úrovne a takej sociálnej situácie, s ktorou naši občania budú spokojní. Takto som vždy chápal, skôr v tom ekonomickom ako politickom rozmere, celý prístupový proces k Európskej únii. Je tu určitá tendencia, integračná tendencia, na ktorú sme sa my, obrazne povedané, napasovali a ktorej sa prispôsobujeme a ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Myslím si, že takto to tu aj všetci chápeme.

    V súvislosti s rozhodnutím Európskej rady v Helsinkách by som rád ocenil odhodlanie Národnej rady zintenzívniť realizáciu svojho vyhlásenia z 1. decembra 1998 k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Menovite by som chcel oceniť úsilie Národnej rady zamerané na plnenie priorít spojených s plnením kodanských kritérií a s preberaním práva Európskych spoločenstiev takzvaného acquis communautaire do právneho poriadku Slovenskej republiky, kde práve Národná rada zohráva a zohrá nezastupiteľné miesto. Úloha Národnej rady je nezastupiteľná najmä v tých aspektoch integračného procesu, ktoré súvisia s procesom koordinácie realizácie úloh, harmonizácie práva a preberania acquis communautaire, ale aj jeho implementácie, teda uvádzania do praxe toho, tých častí právneho poriadku, ktoré sme prevzali z práva Európskych spoločenstiev.

    Pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do európskych štruktúr bude priamo úmerná práve realizácii tej legislatívy, ktorú budeme s Európskou úniou harmonizovať. Mimoriadne dôležitú úlohu v tomto smere zohrá práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu tvorený poslancami s paralelným členstvom aj v iných vecne príslušných výboroch. Nebudem opakovať tie úlohy výboru, ktoré sú obsahom uznesenia, predpokladám, že ich Národná rada odsúhlasí, a myslím si, že sú správne zamerané. Dôležitú úlohu však bude hrať aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predovšetkým v tých oblastiach, ktoré sa týkajú dvojstrannej spolupráce najmä s parlamentmi členských a asociovaných krajín Európskej únie a činnosťou delegácií poslancov v mnohostranných inštitúciách. Taktiež nemožno nespomenúť úlohu Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky a jeho zameranie na politickú podporu prístupového procesu Slovenskej republiky.

    Chcel by som povedať alebo zdôrazniť to, čo tu nakoniec už zarezonovalo, pokiaľ ide o európsku integráciu. Pokiaľ ide o plnenie úloh, ktoré vyplývajú z nášho prístupového procesu, skutočne všetci bez ohľadu na to, ku ktorému politickému zoskupeniu patríme, či už sme súčasťou vládnej koalície alebo opozície, sme na jednej lodi. Myslím si, že tie ponuky, ktoré boli dnes spomenuté zo strany opozície, ak premeníme do konštruktívnej spolupráce a podieľania sa na prístupovom procese, že pôjdeme správnym smerom. Skutočne musíme vytvoriť také podmienky, a je to zdôrazňované aj zo strany našich partnerov, aby tu bola kontinuita za každých okolností.

    Dnes prezentujeme všeobecnú negociačnú pozíciu, tá je k dispozícii na internete, bude publikovaná v tlači, pripravujeme negociačné pozície v ďalších 15 kapitolách, teda v 15 kapitolách v oblastiach, podľa ktorých sa bude rokovať. Sú to tie ľahšie, ale musíme zintenzívniť prípravu predovšetkým ťažších kapitol. Niektoré z nich už boli spomínané, týkajú sa vnútorného trhu, voľného pohybu osôb, voľného pohybu kapitálu, poľnohospodárstva a ďalších. Ťažisko bude práve na prijímaní a harmonizácii nášho práva, na prijímaní práva Európskych spoločenstiev, viackrát to tu bolo spomenuté. Takto sme orientovali a úzko koordinovali aj s podpredsedom vlády pre legislatívu legislatívny plán vlády, pripravujeme revíziu Národného programu na prijatie acquis communautaire, teda na prijatie európskeho práva, ktorá bude publikovaná v polovici marca tohto roku a bude o jej príprave a je informovaný výbor pre európsku integráciu.

    Ja osobne nechcem zasahovať do uznesenia, chcem sa však vyjadriť k diskusii a k tým návrhom, ktoré tu boli v rámci rozpravy. Tie pripomienky, ktoré sa týkali zo strany pani poslankyne Keltošovej legislatívneho plánu vlády, budem o nich informovať podpredsedu vlády pána Fogaša. Myslím si, že pripomienka rozložiť prijímanie jednotlivých predpisov a návrhov, ktoré súvisia s prijímaním európskeho práva na celé tohtoročné obdobie, je relevantná, aj keď si treba uvedomiť skutočne to, čo povedal pán spravodajca, predseda výboru pre európsku integráciu, že parlament tento rok bude mať na stole okolo 200 právnych noriem, čiže roboty bude dosť, sú tam v tom prehľade, ktorý dostali členovia eurointegračného výboru, vlastne vypichnuté len tie normy, ktoré sú najdôležitejšie a ktoré bude ako prioritné sledovať Európska únia. Tak tomu bolo aj minulý rok.

    Treba si uvedomiť aj to, že nie je dôležité, ako sa vidíme my, ako my vidíme prístupový proces, ale dôležité je, ako nás vidí Európska komisia. Tá nás bude hodnotiť opätovne koncom tohto roku, v septembri bude spracovaná nová hodnotiaca správa, ktorá bude v novembri publikovaná, a myslím si, že teraz po Helsinskom summite nastal čas presného odpočtu úloh, ktoré sú splnené, ku ktorým sme sa zaviazali my, Európska únia len sleduje plnenie kritérií a týchto úloh, a ktoré sú mimoriadne dôležité z hľadiska prístupového procesu.

    Som veľmi rád, že pán poslanec Tkáč spomenul otázky, ktoré súvisia aj s národnou identitou. Myslím si, že to sú otázky, ktoré budú súčasťou diskusie, ktoré zaujímajú našich občanov. Ja osobne tiež nemám obavu, že by sme ju strácali, tak ako ju nemá záujem stratiť žiaden členský štát Európskej únie. Je tu však potrebná vysvetľovacia kampaň tak, aby to takýmto spôsobom chápali aj naši spoluobčania, ktorí nakoniec v ratifikačnom referende odsúhlasia náš vstup do Európskej únie. Čiže nepôjde o koniec národných štátov, ja chcem potvrdiť, že takáto koncepcia určite neexistuje zo strany tejto vlády, že máme snahu v každom prípade tak ako obhájiť naše záujmy vo všetkých kapitolách, tak aj obhájiť alebo zachovať našu identitu. Myslím si, že to nemusím ďalej rozvádzať.

    Som pripravený akceptovať tie pripomienky, nakoniec rozhodnete síce vy a budete o tom hlasovať, ale tie pripomienky, ktoré predložil pán poslanec Kalman, aj keď si myslím, že mnohé veci z toho, čo spomenul, sa realizujú, vláda má komunikačnú stratégiu, robí odpočet, pripravujeme informačné stredisko, ktoré bude zamerané na rozširovanie informácií o Európskej únii, o našich východiskách aj o podmienkach vstupu priamo do regiónov v spolupráci so Združením miest a obcí, v spolupráci s regionálnou tlačou, v spolupráci s miestnymi televíziami, s miestnymi rádiami. Informačný systém ohľadne PHARE i SAPARD nejde cez krajské a okresné úrady, tu bude vždy pocit u niektorých, že nie sú dostatočne informovaní, ale ja mám zase pocit, že nepátrajú dostatočne po informáciách, že len chytajú tieto informácie mnohí zo vzduchu. Chcem však pripomenúť, že v minulom roku, keď sme naprogramovali prostriedky za viac ako 4 miliardy, sme mali projekty za viac ako 8 miliárd. Čiže to hovorí o tom, že informovanosť je dostatočná. Určité rezervy sú vo včasnosti prípravy projektov a v kvalite týchto projektov, ale viem akceptovať tieto pripomienky. Ja vystúpim v Národnej rade Slovenskej republiky aj pri prezentácii zahraničnopolitického odpočtu v polovici marca, k otázkam európskej integrácie a nevidím problém ani v tom, ak sa na tom vy zhodnete, aby vláda predkladala parlamentu správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií.

    Chcel by som podporiť návrh uznesenia, tak ako bol predložený, vidím v ňom dôležitý signál, vidím v ňom aj potvrdenie spoločného východiska Národnej rady, nášho najvyššieho zastupiteľského orgánu k otázke integrácie v tejto podľa môjho názoru najdôležitejšej zahraničnopolitickej priorite Slovenskej republiky. Znovu sa vraciam k tomu, čo som povedal a čo tu bolo povedané aj z iných úst, sme na jednej lodi, dôležité je dobre sa pripraviť, netreba sa ani ponáhľať, pretože skutočne ekonomika potrebuje svoje, musíme zlepšiť konkurencieschopnosť, reštrukturalizovať do potrebnej miery finančný sektor aj ostatné oblasti, reštrukturalizovať priemysel a vytvoriť podmienky na to, aby skutočne vstup do Európskej únie bol pre Slovenskú republiku prínosom, ale musíme počítať aj s tým, že my musíme byť prínosom aj pre Európsku úniu.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Delinga.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu vlády sa hlási pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Chcel by som sa len niekoľkými vetami zmieniť o našej opozícii, ktorá bola dnes označená ako nie celkom spoľahlivá alebo nie celkom iniciatívna pri našich krokoch smerujúcich do Európskej únie.

    Chcem vám pani poslankyne, páni poslanci všetkým povedať, že sme to boli práve my, kto sme tie prvé kroky urobili, a že to bola Národná rada v minulom volebnom období, ktorá prijala uznesenie o tom, akým spôsobom Slovensko do európskych štruktúr pôjde. Boli sme to my, ktorí sme chodili obhajovať na rôzne summity a stretnutia naše postoje. Myslím si, že sa to nezmenilo ani dnes, a to je to plus a to pozitívum, prečo nás môžu dnes hodnotiť v Európskej únii ako krajinu, ktorá smeruje svojím konaním do týchto štruktúr Európy a práve zásluhou toho, že opozícia je taká konštruktívna. Na druhej strane chcem povedať, že nie vždy v súčasnosti informácia o krokoch našej vlády, ako si predstavujeme a čo všetko urobíme pre to, aby sme ozaj boli dôstojným členom veľkej európskej rodiny, je prezentovaná jednoznačne na verejnosti a informatívne správne.

    Pred tromi rokmi v Bruseli bolo zasadnutie predsedov asociovaných krajín, kde predstavitelia Svetovej banky a Európskej banky povedali, že asociované krajiny doženú krajiny Európskej únie o 300 rokov. Samozrejme, že sme sa usmiali, ale už to je nejaký signál, čo nám musí povedať, že asi akým spôsobom musíme informovať nášho občana, čo chceme robiť. Poľsko požiadalo už o vyše 20 výnimiek. Náš minister išiel s tým, že nebude žiadať o výnimky, preto by bolo dobré informovať, asi v ktorom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    tiež som si zobral za svoju povinnosť prispieť niekoľkými myšlienkami k takému vážnemu prerokúvaniu, ako je zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V úvode chcem povedať, že vedenie nášho parlamentu sa po 14 mesiacoch odhodlalo takýto bod zaradiť do programu a pán predseda parlamentu nám predniesol prejav k tomuto bodu. Považujem za malicherné, že sme nedostali na lavice toto zameranie a základné úlohy písomne, predsa by sme sa lepšie nad tým zamysleli, aj keď pán predseda parlamentu má právo vystúpiť alebo pred nás prísť v takomto štýle. Ja si myslím, že parlament musí mať jasné úlohy a jasné zameranie a že sú to jeho vnútorné úlohy, ktoré si aj vnútorne bude kontrolovať a bude na nich trvať.

    Chcem povedať toľko, že aj uznesenie, ktoré je tu pripravené, je, myslím si, komplexným vyjadrením túžby, aby sme sa zhostili vážnych úloh v prípravnej alebo teda prerokovávacej fáze, lebo už vlastne nejde o prípravu na rokovanie, ale už sa začalo rokovať dnešným dňom, a že toto uznesenie zrejme sa bude niekoľkokrát v parlamente hodnotiť a budeme o ňom hovoriť. Z toho pohľadu som sa predsa len zamýšľal nad niektorými formuláciami a hlavne o tom, aby vyjadrilo takú presnú a adekvátnu túžbu v tom, či skutočne Národná rada Slovenskej republiky môže týmto spôsobom prispieť k rokovaniu o vstupe Slovenska do Európskej únie. Niektoré formulačné zmeny už predniesol pán spravodajca, ja sa k nim pripájam a potom dávam dva návrhy.

    Veľmi výrazné a dôležité je, že aj samotná Európska únia v tomto procese nezaostáva a že sama vlastne vo svojom vnútri tvorí svoje konštitučné alebo kompetenčné nároky a zmeny a že tie výrazne zasiahnu aj v tomto procese, keď naša republika sa bude dostávať bližšie k jednotlivým kapitolám. Tieto kompetenčné zmeny a zmeny v orgánoch Európskej únie môžu zasiahnuť aj do reality, nielen do legislatívy, ale aj do reality v jednotlivých odvetviach alebo odboroch našej ekonomiky. Preto by som považoval za veľmi významné, aby Národná rada a jej príslušné výbory nám poslancom, ale aj celej verejnosti veľmi operatívne predkladali informácie o tom, k akým zmenám dôjde a hlavne aby boli v týchto zmenách nielen heslovité frázy alebo nejaké transparentné poučky, ale hlavne aby bolo už dovidené aj k dosahom na naše obyvateľstvo a na úroveň nášho približovania.

    Dokumenty, ktoré dostávame a myslím si, že naposledy to bol monitoring, ktorý nám pripravila Národná rada pod číslom 1 z roku 2000, hovoria síce o údajoch z roku 1997, ale veľmi výrazne hovoria aj v akom tempe náš štát môže počítať s tým, že sa do Európskej únie dostane. Pokiaľ som si to dobre preštudoval a z pohľadu hlavných ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, kúpna sila obyvateľstva, aká je úroveň ekonomiky štátu, tak termín odhadu vstupu kandidátskych krajín pre Slovensko tu vychádza na roky 2005 až 2008. Vidíme, že v niektorých novinových správach sa posúva tento termín možno na rok 2004, avšak neviem, či sa vychádza zo skutočnej analýzy, ktorú posúdila Európska komisia a jej orgány, alebo sú to len určité zbožné priania či už funkcionárov alebo aparátu.

    V každom prípade treba povedať, že tie porovnania našej kúpnej sily a parity nášho obyvateľstva nie sú také, aké by sme si priali. Hlavne nie v tomto období. A preto by som chcel požiadať pána predsedu parlamentu, aby sme čo najskôr dostali hlavné ukazovatele za rok 1999, pretože tu je vlastne realita, ktorá nám ukáže, kam sa republika v tomto prístupe a približovaní v tých dôležitých odvetviach ekonomiky dostala za posledné roky. Ja totiž považujem a dívam sa na prípravu na vstup do Európskej únie ako na výsostne politickú úlohu, ale bezprecedentne podopretú ekonomickými výsledkami štátu a sociálnou úrovňou obyvateľstva. Čiže politika bez ekonomiky skutočne nie je možná a v tomto prípade či chceme alebo nechceme, žiadne politikárčenie, žiadna populistika nám nepomôže. Myslím si, že je správne, ak predstaviteľ vlády tu dnes, a myslím si, že aj vládna koalícia vo svojich najvyšších funkcionároch sa takto bude dívať na naše konštruktívne námety v jednotlivých oblastiach a hlavne v jednotlivých zákonoch, ktoré majú reálny dosah pre príslušné odvetvia, v tomto prípade povedzme pôdohospodárstvo, potom pre priemysel a podobne.

    Vieme, že ak tu v Národnej rade nepodporíme to množstvo zákonov výkonnou ekonomikou a reálnymi podmienkami, hlavne pre podnikateľskú sféru, potom ťažko môžeme očakávať, že kapitoly, ktoré majú zadosťučiniť požiadavkám Európskej únie, sa naplnia. Tam by asi ani výnimky pre nás už nestačili.

    Chcem povedať, že Európska únia sa veľmi dlho vyrovnávala aj s Agendou 2000 a že práve v nej odvetvie pôdohospodárstva, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie z hľadiska najmä priamych dotácií, nič zaujímavé neprináša. Skôr sa tu začínajú k nám dostávať správy, že priame dotácie my ako predvstupový štát do oblasti pôdohospodárstva nemôžeme dostať.

    Ďalej chcem povedať, že množstvo zákonov v oblasti pôdohospodárstva bolo prijatých už so zreteľom na vstup do Európskej únie v predchádzajúcom volebnom období. Myslím si, že ich bolo až 14. A bolo by už vítané, aby sme aj ďalšie zákony a hlavne tie, ktoré sa dotýkajú výkonných podmienok odvetvia pôdohospodárstva, sme prijali v tomto parlamente aj v tomto roku. Zatiaľ to predznačené - a minister pôdohospodárstva to potvrdil - v úlohách vlády na tento rok nie je.

    Veľmi dôležitá je vlastne analýza plnenia úloh s dosahom na dosahovanie úrovne našej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva. Takéto argumenty sú k práci nás poslancov veľmi potrebné. Preto si myslím, že treba aj v tomto prípade upraviť príslušný návrh uznesenia, ktoré chceme prijať, aby výbory, ktoré sú za to zodpovedné, nám poslancom transparentne, ale aj pre verejnosť pripravili podklady, aby sme mohli s nimi ísť do fázy presviedčania alebo získavania obyvateľstva.

    Aby som dlho nerečnil, chcel by som v závere navrhnúť dve úpravy do uznesenia, a to predovšetkým prvú úpravu v časti B, kde považujem, myslím si, za podvojné tie dva body 4 a 5, kde najmä, keď si zoberiete ten bod 5, kde sa píše o tom, že vytvorí, teda Národná rada vyhlasuje, že vytvorí v rámci ústavy a zákonov teraz nie flexibilnejšiu, ale pružnejšiu legislatívnu procedúru v Národnej rade najmä pri preberaní legislatívy s charakterom technických predpisov. To slovo "preberaní" je totiž dosť dvojzmyselné, pretože či ide o preberanie, dá sa povedať technické preberanie predpisov sem do parlamentu z vlády, ale podľa mňa nejde o to, ide o schvaľovací proces, čiže ide o proces, ktorým sa my tu v parlamente máme zaoberať a ktorý by mal byť čo by som povedal najtransparentnejší. A tak si myslím, že tie dva odseky 4 a 5 vlastne hovoria o tom istom. Akurát navyše je tam, že ide o rokovací poriadok, ale v podstate sú to len, keď si ich prečítate a keď si ich dobre prečítate, tak o nič iného nejde, len o prijatie opatrení na efektívnu činnosť a režim práce. Preto ja navrhujem, aby tento bod bol zlúčený do jedného bodu, ktorý by znel: "Národná rada vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s legislatívnou procedúrou pri prerokúvaní a schvaľovaní zákonov a technických predpisov."

    A ďalej navrhujem v bode 1 pod písmenom b) v časti C, kde už aj pán spravodajca spravil tú štylistickú úpravu, myslím si, že tam by sme mali viac zvýrazniť účelnosť informovanosti poslancov a širokej verejnosti, a preto navrhujem toto znenie: "Informovať poslancov a verejnosť o prijímaných zmenách v orgánoch Európskej únie a o procese európskej integrácie najmä z hľadiska prebiehajúcich rozhovorov so Slovenskou republikou."

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kalman - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Delingu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Delinga ešte viacej zvýraznil ako ja tú otázku dôležitosti plnenia ekonomických kritérií. Nakoniec, dámy a páni, keď ste počúvali, tak aj pán podpredseda Hamžík sa zmienil o tom, že sa nám netreba veľa ponáhľať, pretože máme pred sebou množstvo úloh, ktoré treba riešiť. Ja opätovne zdôrazňujem, rozhodujúce kritériá budú ekonomické, splnenie ekonomických kritérií, a to vo vzťahu k tým prvým kritériám. To už vôbec nechcem hovoriť alebo nespomínam kritériá maachstritské, ktoré v súčasnom období mám taký dojem, že neplníme ani jedno. A preto by sme mali spoločne alebo preto by sa mala predovšetkým súčasná vládna koalícia dôsledne zaoberať problematikou súčasného stavu ekonomiky a s tým aj vo vzťahu k sociálnemu dosahu. Pretože ak si zoberieme jedno kritérium po druhom, ak ho trebárs porovnávame vo vzťahu k prvému posudku Európskej únie, tak vo všetkých nastal pokles a my vlastne dnes či chceme, či nechceme praktickou činnosťou pri plnení ekonomických kritérií sa vo vzťahu k Európskej únii vzďaľujeme.

    Pán Delinga hovoril o predpokladaných dosahoch v roku 2004, 2006 či 2008, ktoré sú len jedny z mnohých úvah, o ktorých sa uvažuje, kedy sa Európska únia rozšíri. Samotná Európska únia niekoľkokrát menila svoju prognózu prvého prijímania ďalších členov, ak sledujete vývoj od roku 1995 alebo roku 1994. A ten vývoj je podmienený aj samotnou situáciou a problémami, s ktorými sa samotná Európska únia borí a boriť stále bude. Aj tam sa budú meniť podmienky, a preto neustále bude narastať problematika ekonomických kritérií. A pokiaľ nebudeme realizovať ekonomické kritériá, veľmi ťažko môžeme hovoriť o tom, kedy vstúpime do Európskej únie, a veľmi ťažko môžeme vyjednávať, pokiaľ nebudeme mať aj na základe týchto výsledkov jednoznačné princípy, respektíve záujmy alebo ciele, ktoré chceme dosiahnuť.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    pozvanie Slovenskej republiky na rokovanie o vstupe do Európskej únie, ktoré sa prakticky začína napĺňať dnes, je značným pozitívom pre Slovenskú republiku, je naplnením snaženia všetkých parlamentných politických strán. Je to nielen veľká dôvera k Slovenskej republike, ale i značný záväzok.

    Chcem vás kolegyne, kolegovia upozorniť na nový aspekt v politike Európskej únie a ňou je spoločná obrana Európskej únie. Príchodom pána Solanu do štruktúr Európskej únie táto oblasť spolu s koordináciou zahraničnej politiky veľmi intenzívne rezonuje čoraz viac. I včera bola predmetom rokovania ministrov zahraničných vecí krajín Európskej únie. Chcem súčasne pripomenúť i výrok generálneho tajomníka NATO Robertsona z minulého štvrtka v Bulharsku: Cesta do Európskej únie vedie cez NATO. Pričom vyzval Bulharsko, ale i ostatné kandidátske krajiny na vykonanie vojenských a ekonomických reforiem.

    Reforma rezortu obrany je dlhodobá, je prakticky v začiatkoch, je rozplánovaná až do roku 2010. Reforma systému riadenia obrany štátu sa prakticky ani nezačala, a preto bude treba v nich riešiť i priority Európskej únie. Chcem však poznamenať, že ani Európska únia ešte nemá presne definované svoje zámery k spoločnej obrane, teda nie je neskoro, a sme na začiatku v tomto spoločne, treba zachytiť tieto trendy. Chcem vysloviť presvedčenie, že tento nový aspekt nemôže zostať bez povšimnutia nášho parlamentu.

    Z toho dôvodu odporúčam doplniť návrh uznesenia Národnej rady k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, doplniť bod C o nový bod 3, kde Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady uložiť dohliadať, aby v systéme transformácie rezortu obrany a celého systému riadenia obrany štátu (krízového manažmentu) boli zapracované nové požiadavky obrannej politiky Európskej únie. Bod 3 prečíslovať na bod 4.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu sa hlásia traja páni poslanci. Pán poslanec Hudec ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Tuchyňa,

    ja si myslím, že tie obavy z toho, že by sme niečo zmeškali ohľadom toho, že sa Európska únia pretvorí aj na obranné spoločenstvo, sú predčasné. Táto diskusia o tom, že v euroatlantickej oblasti je množstvo integračných zoskupení či už vojenských, ekonomických alebo politických, prebieha a prebiehala aj na pôde Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ja si myslím, že určite dôjde raz aj v tých integračných štruktúrach k dohode, že ktoré z tých integračných zoskupení, to znamená či už tie ekonomické alebo tie vojenskopolitické, alebo tie ekonomickopolitické sa stanú základom pre úplnú, alebo teda nazvime ju globálnu integráciu Európy. Zatiaľ si myslím, že tento proces nie je taký jednoduchý, pretože napríklad NATO je americko-európskym, teda nie kontinentálnym, ale medzikontinentálnym zoskupením, napríklad Organizácia o bezpečnosti je takisto medzikontinentálnym zoskupením, pretože sú tam aj štáty Ázie, aj Európy, aj Ameriky. Európska únia je výlučne európskym zoskupením a myslím si, že ešte bude veľmi dlho trvať tento proces zjednocovania jednotlivých integračných zoskupení. Nemal by som z toho obavu, skôr si myslím, že Slovensko bude integrované vojensky do NATO ako do Európskej únie, lebo ani do roku 2004, ani myslím si do roku 2010 nebude vytvorená obranná doktrína Európskej únie, ktorá by konkurovala obrannej doktríne NATO.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Keď som pred chvíľou hovoril o tom, že mnohé problémy v rámci samotnej Európskej únie môžu spôsobiť rozličnosť časového priestoru, keď budú prijímané jednotlivé krajiny vrátane Slovenskej republiky, som rád, že pán poslanec Tuchyňa poukázal na jeden mimoriadne náročný a zložitý problém v rámci Európskej únie, to je jednotná bezpečnostná politika. A keď sme dnes hovorili a v tomto duchu sme predkladali aj doplňujúce návrhy na uznesenie, aby sa prehĺbila informovanosť vo vzťahu k občanom, dovolím si tvrdiť, že práve tento moment jednotnej bezpečnostnej politiky je veľmi málo prezentovaný v našich kruhoch, médiách a vo verejnosti. Skutočne sa jednoznačne všetko prezentuje asi tak, ako pán Tuchyňa povedal vo vzťahu k Bulharsku. Neviem, koho to citoval, že cesta do Európskej únie je prostredníctvom NATO. Ale samotná Európska únia dnes vedie pomerne silný boj a pomerne silné tendencie k tomu, aby mala vlastný obranný systém, tzv. Západoeurópsku úniu. Skúste sa dnes opýtať 100 ľudí a ja vám garantujem, že možno 10 z nich bude vedieť, čo to vlastne Západoeurópska únia je. Ja viem, pán Gašparovič, že ty vieš. Takže to len potvrdzuje širokú škálu problémov, na ktoré sa musíme pripraviť a ktoré nevyhnutne musíme našim ľuďom a našej celej verejnosti vysvetľovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Nechcem polemizovať s pánom poslancom Tuchyňom, ale jeho vystúpenie navodzuje tak ako mnohé iné vystúpenia politikov, ktorí sa venujú len jednému z vybratých rezortov, akýsi zvláštny druh rezortizmu. Nemyslím si, že pri vstupe do európskych štruktúr treba uprednostňovať jeden alebo druhý rezort len preto, že budeme zdôvodňovať to, že je nevyhnutne prioritný a všetky ostatné pôjdu až za ním. Je to trošku aj boj o peniaze zo štátneho rozpočtu na budúce roky. A dovolím si tvrdiť, že veľmi málo tu odznelo okrem ekonomických kritérií a ďalších, len veľmi sporadicky tu zaznelo čosi, čo by malo byť viac než určujúcim pre našu krajinu pri vstupe do Európskej únie. Naozaj pôjde v konečnom dôsledku o účtovanie čohosi, čo sa bude nazývať kultúrnym vkladom každej krajiny do spoločnej pokladnice európskych kultúr, čo sa bude nazývať aj spôsob, akým možno zachovať osobitosť v rámci bohatého orchestra európskych kultúr a možno aj svoju vážnosť kultúry alebo ak chcete civilizácie, ktorú predstavuje to-ktoré spoločenstvo. Aby som aj ja nevyzeral, že budem preferovať jeden rezort pred ostatnými. Myslím si však, že vyváženosť by sme mohli akceptovať, keby nenastala, by sme veľmi oľutovali. Je potrebnejšia než čokoľvek iné. Preto prosím, aby sa bral aj tento názor pána poslanca Tuchyňu z takéhoto zorného uhla.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angelovičová ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy. Po nej vystúpi pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi vyjadriť stanovisko k prerokúvanému bodu programu Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky k príprave na rokovanie o vstupe do Európskej únie. Ako poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky ma zaväzuje vôľa prevažnej väčšiny občanov Slovenska podporovať vstup Slovenska do Európskej únie, ale na druhej strane aj povinnosť podávať informácie a vysvetľovať zmysel perspektívnosti členstva Slovenska v Európskej únii. Nášho občana najviac zaujíma jeho životná úroveň. V tejto súvislosti mojou povinnosťou je vysvetľovať občanom postup a opatrenia náročných hospodárskych reforiem spojených s nepopulárnymi krokmi na vytvorenie funkčného hospodárskeho mechanizmu, ktorý zabezpečí stabilitu v štáte a zároveň jeho hospodársky a spoločenský rozvoj. To znamená, že Slovensko je pripravované do Európskej únie na úroveň súčasných členských štátov ako celku.

    Svoje stanovisko zameriam na oblasť pôdohospodárstva. Chcem zdôrazniť a podčiarknuť, že pôdohospodárstvo je náročnou a zložitou kapitolou a rovnako ako v prípade ostatných kandidátskych krajín veľmi dôležité a citlivé. Dôležitosť pôdohospodárstva spočíva v zabezpečovaní potravín pre obyvateľov. Tak ako pri prerokúvaní zákona o veterinárnej starostlivosti minulý týždeň, aj dnes si dovolím vysloviť výsostne aktuálne právo, právo na potraviny, ktoré patrí medzi základné ľudské práva. Toto musíme mať práve a vždy na pamäti. Pre Slovensko je prirodzenou súčasťou členstva v Európskej únii plnoprávna participácia na spoločnej poľnohospodárskej politike únie. Aby sme sa mohli začleniť do únie ako plnoprávny partner, k tomu je potrebné splniť schválené určité kritériá, tak ako už tu bolo zdôraznené ako nutné podmienky na vstup. Dnes 15. 2. 2000 v Bruseli sa rokovalo o všeobecnej pozícii Slovenska na vstup do Európskej únie. Začlenenie Slovenska do spoločnej poľnohospodárskej politiky by nemalo predstavovať pre Európsku úniu výraznejšiu záťaž. Celková alokácia prostriedkov pre kandidátske krajiny je už určená. O rozdelení finančných prostriedkov rozhoduje Európska komisia na základe objektívnych kritérií. Pre pôdohospodárstvo sú to napríklad počet zamestnancov v pôdohospodárstve, výmera poľnohospodárskej pôdy, hrubý domáci produkt v prepočte na jedného obyvateľa a podobne.

    Aby sme sa dostali do obrazu, uvediem porovnanie Slovenska s Európskou úniou. Za základ zoberiem rok 1997, pretože je komplexný a uzavretý. Podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu bol na Slovensku 4,7 percenta a v Európskej únii 1,7 percenta. Zamestnanosť v pôdohospodárstve na Slovensku je 4,9 percenta bez lesníctva a rybárstva z celkovej zamestnanosti a v Európskej únii 5,1 percenta vrátane lesníctva a rybárstva. Na 100 ha poľnohospodárskej pôdy je zamestnanosť na Slovensku 5,9 a v Európskej únii 5,2. V štruktúre pôdneho fondu orná pôda zaberá na Slovensku 60,5 percenta a v Európskej únii 52,6 percenta. Lúky a pasienky na Slovensku 34 percent, v Európskej únii 38 percent. Trvalé kultúry na Slovensku 2 percentá a v Európskej únii 9,1 percenta. Záhrady tvoria na Slovensku 3,2 percenta a v Európskej únii 0,3 percenta.

    Oveľa zaujímavejšie sú ukazovatele produkcie. Uvediem porovnanie rastlinnej výroby, produkčné parametre za roky 1998 - 1999. Obilniny na Slovensku 4,06 tony, v Európskej únii 5,56 tony. Zemiaky na Slovensku 14,33 tony, v Európskej únii 33,02 tony. Ešte zaujímavejšie je porovnanie úžitkovosti v živočíšnej výrobe. Rok 1997 - úžitkovosť dojníc na Slovensku 3 604 litrov, v Európskej únii 5 454 litrov. Takto by som mohla pokračovať ďalej. Uvediem aj úroveň nákupných cien, ktoré boli v roku 1997. Táto bola všeobecne nižšia v porovnaní s Európskou úniou. Napríklad pri pšenici na Slovensku dosiahla úroveň nákupnej ceny 88,1 percenta v porovnaní s Európskou úniou. Pri mlieku 64,3 percenta a tak ďalej.

    Na záver týchto číselných porovnaní uvediem ešte spotrebu mlieka a niektorých mliečnych výrobkov. Tak napríklad spotreba konzumného mlieka na Slovensku je na jedného obyvateľa na rok 73,6 kilograma. V Európskej únii 101 kilogramov. Úroveň celkovej podpory do pôdohospodárstva vyjadruje ekvivalent produkčných subvencií, ktorý v roku 1998 na Slovensku bol 23 percent a v Európskej únii 45 percent. Finančné prostriedky z programu SAPARD sú pre slovenské poľnohospodárstvo tzv. dodatkovým zdrojom, a to ku prostriedkom, ktoré musí poskytnúť štát a podnikatelia. Vláda Slovenskej republiky už na rok 2000 schválila štátny príspevok na realizáciu programu SAPARD vo výške 270 miliónov Sk. Z uvedeného vyplýva aj pre nás poslancov Národnej rady úloha vysvetľovať záujemcom o projekty programu SAPARD, aby zodpovedali požadovanej kvalite. Predkladatelia projektov v rámci schválenia projektov musia preukázať schopnosť pracovať s nástrojmi, s ktorými sa pracuje v Európskej únii.

    Cieľom programu SAPARD je, aby sa asociované krajiny naučili administrovať, financovať, kontrolovať, hodnotiť a implementovať nariadenia Európskej komisie. Tieto finančné prostriedky slúžia ako tzv. tréning, aby sme po vstupe do Európskej únie boli schopní využívať ich vo väčšom objeme. Ja osobne vidím okrem iného veľkú perspektívu ďalšieho rozvoja pôdohospodárstva cez vidiecky rozvoj. Vychádzam z rozloženia našej krajiny, jej charakteru. V tomto prípade mám na mysli rozloženie obcí v údoliach okolo riek. Potom je to spôsob bývania, ale aj obliekania, stravovania. Spomeniem aj previazanosť pôdohospodárstva s kultúrou, tradíciami a duchovným životom. To sú faktory, ktoré silne vplývali a vplývajú na myslenie obyvateľov a rozvoj krajiny.

    Ešte je tu jeden fakt podľa mňa veľmi dôležitý, ktorý úzko súvisí s uvedenou skutočnosťou. Väčšina slovenských sídiel sú vlastne dediny. Charakteristickou črtou sídelných štruktúr je vysoká prevaha sídiel s počtom obyvateľov do 5 000, takmer 90 percent z celkového počtu sídiel. To je tá hlavná podstata, v ktorej vidím prínos pre pôdohospodárstvo cez rozvoj vidieka. Aj v Agende 2000 je okrem iného uvedené: "Poľnohospodárstvo nie je možné bez rozvoja vidieka a vidiek bez poľnohospodárstva."

    Z hľadiska odvetvovej štruktúry výroby má významné postavenie pôdohospodárstvo predovšetkým u nás na Slovensku v Trnavskom a Nitrianskom kraji. V ďalších krajoch Slovenska sa jeho význam odráža najmä v krajinotvornom a ekologickom efekte a rozvoji vidieka, čo by som chcela podčiarknuť. Každý z nás, ako tu sedíme, pozná situáciu, ktorá dnes prevláda na vidieku. Je to prudký nárast nezamestnanosti, väčšina vidieckeho obyvateľstva bola zamestnaná v poľnohospodárskych družstvách a v štátnych majetkoch, ktoré sú dnes v úpadku alebo sa rozpadli, vrátane pridružených výrob. Poklesli reálne príjmy vidieckeho obyvateľstva, vidiek nám schudobnel. Prudko narástli ceny vstupov do pôdohospodárstva v porovnaní s cenami a tak ďalej a tak ďalej.

    Ja sa zameriam práve na priority, v ktorých vidím prínos vidieckeho rozvoja. Rozdelím ich do troch základných skupín. Prvú skupinu tvoria priority rozvoja ekonomických aktivít vhodných pre vidiek. Dominantné postavenie budú mať poľnohospodárske aktivity, ako je prvovýroba, výroba potravín, spracovanie dreva, rozvoj drobných služieb vrátane pestovania liečivých rastlín a svoje miesto si našla a v budúcnosti aj nájde agroturistika.

    Druhú skupinu priorít vidieckeho rozvoja vidím v ochrane životného prostredia - ochrana vody, pôdy a ovzdušia. Tu vidím miesto aj pre ochranu oblasti cenných pre svoju krásu, bohatstvo, historickú hodnotu, jedinečné terénne charakteristiky, pramene vôd a tak ďalej.

    Tretiu skupinu priorít tvoria aktivity na skvalitnenie života vidieckeho obyvateľstva. Tu mám na mysli zabezpečenie dostatočných finančných príjmov pre vidiecke obyvateľstvo. Kladiem dôraz na vidiecku kultúru, duchovné hodnoty a v neposlednom rade aj na príjemné a čisté životné prostredie, ktoré bude slúžiť aj obyvateľom z miest, ktorí budú teda vyhľadávať vidiek na oddych a relaxáciu nových síl. Úlohou nás všetkých by malo byť pomáhať pri vytváraní podmienok približovania sa Slovenska k Európskej únii.

    Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte prečítať nadpis článku z Euromagazínu ročník 2 1999 číslo 4 strana 6. "Aj keď sa Slovensko dostane do Európskej únie, nedosiahne stav blaženosti." Stále bude musieť na sebe pracovať. Dodám ešte posledný odsek tohto článku. "Ak ste členom väčšej komunity, akou je Európska únia, máte väčšiu šancu presadiť sa, ak ste osamotený, ak ste nejakým zabudnutým jedincom, nemáte šancu." To je ten hlavný dôvod, prečo je našou snahou vstúpiť do Európskej únie a zároveň aj posolstvo pre našich občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Angelovičovej, ktorá urobila globálne porovnanie poľnohospodárstva k spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. K tomu treba povedať, že sme stratili tempo a dych, pretože materiály, ktoré urobilo ministerstvo pôdohospodárstva v roku 1997, presne kvantifikovali úroveň najmä konkurencieschopnosti a produkčnosti nášho pôdohospodárstva v komoditách, sa pohybovala od 60 do 80 percent, dokonca pri brojleroch 90 percent. Dobre vieme, že táto proporčnosť klesla na 30 až 40 percent. Čiže to je problém vo vzťahu k pôdohospodárstvu, k Európskej únii. My v takomto tempe pre ňu nebudeme problémom, pretože oni nám potraviny jednoducho vyrobia. My potrebujeme, aby sme ich vyrobili sami, teda nestrácali dych a produkčnosť. K tomu treba zasadiť aj prácu Národnej rady Slovenskej republiky v konkrétnych reálnych výstupoch pre toto odvetvie. Čiže nestačí prijímať len porovnateľné zákony v texte, ale treba ich prijať predovšetkým v realite voči odvetviu, voči jeho ekonomike, voči agrárnemu trhu, voči proexportnej politike, ale aj k marginálnym podmienkam, aké sú najmä v horských a podhorských oblastiach. A tam máme úžasný deficit, pani Angelovičová. Ja sa skutočne nenádejám a nie som presvedčený, že pôdohospodárstvo splní svoju kapitolu do roku 2004.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Ak by som bol štatistom, tak by som musel skonštatovať, že pani kolegyňa uviedla ďalší veľmi zložitý a národný problém v samotnej Európskej únii, ale aj v rámci asociovaných krajín, ktorý môže v konečnom dôsledku oddialiť rozširovanie Európskej únie. Chcem však hovoriť o niečom inom. Pani kolegyňa, vy ste povedali, uznávam vážnosť a dôležitosť poľnohospodárstva aj spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci Európskej únie, ale povedali ste, že tak ako v prípade ostatných asociovaných krajín je životne alebo veľmi dôležitou oblasťou poľnohospodárstvo a ukázali ste príklady porovnávania slovenského poľnohospodárstva s Európskou úniou. Myslím si, že tie porovnávania nie sú ani také veľmi rozdielne, nie sú ani také neprekonateľné. Chcem vám povedať, že nemáte pravdu, že v porovnaní s ostatnými asociovanými krajinami, kde je oveľa väčší rozsah poľnohospodárstva, kde poľnohospodárstvo sa oveľa väčším rozsahom podieľa na tvorbe HDP, kde je viacej zamestnaných, ako je u nás, napríklad Poľsko, Maďarská republika, Rumunsko, Bulharsko, budú mať oveľa väčšie problémy s poľnohospodárskou politikou, ako to bude mať Slovenská republika.

    Takže ja by som vás i chcel poopraviť alebo porozmýšľajte, či by ste nezmenili názor. Ja si myslím, že naopak aj dnešné súčasné poľnohospodárstvo, aj keď pán Delinga poukazuje na niektoré iné momenty, je určitým spôsobom alebo značným spôsobom našou výhodou k ostatným asociovaným krajinám, najmä tým, o ktorých som hovoril. Preto si skutočne tento náskok alebo tento dobrý odrazový mostík aspoň v tejto oblasti zachovajme a realizujme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper, prosím.

  • Pani poslankyňa Angelovičová, vaše explikácie porovnania štatistických údajov boli brilantné, len mi stále chýbali nejaké praktické reálne východiská súčasného alebo budúceho stavu. Ja si myslím, že poľnohospodárska politika tejto vlády, ktorá tým, že nedáva dostatočné zdroje do poľnohospodárstva, pripravuje pôdu preto, že ak vstupujeme do Európskej únie, asi ťažko bude hovoriť o nejakej našej poľnohospodárskej politike, pretože jednoducho naše poľnohospodárske podniky nebudú absolútne schopné nijakej konkurencie, ak tam neprídu dodatočné zdroje v podobe dotácií, o tých cenových vyrovnaniach už ani nehovoriac. To vám chcem povedať, že potom to je len samoúčel hovoriť občanom o tom, koľko stojí mlieko v štátoch Európskej únie a koľko na Slovensku. Dotácie poľnohospodárstva boli o nejakých 2 až 3, možno 4 miliardy nižšie ako za našich čias. Ak to tak ďalej budete dotovať, tak naozaj nebudeme mať nijaké poľnohospodárske integračné problémy, pretože prestane fungovať poľnohospodárstvo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Angelovičová tým, že hovorila o týchto problémoch, mi dovoľuje, aby som dokončil predošlý vstup, kde som hovoril o tých 300 až 350 rokoch, keď dobehnú asociované krajiny krajiny Európskej únie. Preto som to povedal, že sú to veľké problémy, ktoré nás čakajú. Nebude to jednoduché a myslím si, že by sme sa mali vyhnúť takej terapii šoku, ako už po roku 1989 na našich občanov prišla. Mám na mysli priebežné, pravidelné a objektívne informovanie, čo nás čaká. Čo nás čaká po každom kroku. Pán minister Kukan išiel s tým, že nebude žiadať výnimky, ale určité predĺženie času rokovania. Mal by nám povedať prečo, prečo len toto a či ozaj nemusíme žiadať o výnimky. Veď ako som spomenul, Poliaci, čo žiadali tých vyše 20 výnimiek, sa týkalo len poľnohospodárstva. To znamená, že nás niečo podobné čaká, či sme na to pripravení, prichystaní, my si tu o tom povieme, ale občan to nebude vedieť. Moja jediná, jediná taká žiadosť je, aby ozaj bol občan pravdivo informovaný, aby nebol vždy v šoku, keď sa z jedného dňa na druhý niečo zmení.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy a páni,

    odzneli tu aj triezve tóny, páčilo sa mi, čo povedal napríklad pán poslanec Tuchyňa, že pokus o integráciu alebo proces integrácie je zásluhou všetkých politických strán, teda aj koalície a opozície, niečo podobné povedal aj pán podpredseda vlády. Ale ja by som túto myšlienku, a pán podpredseda vlády si to bude pamätať, veď bol ministrom zahraničných vecí v Mečiarovej vláde, toto uznanie, že všetky politické strany sa usilovali o spoločný cieľ s výnimkami niektorých jednotlivcov, ktorí hlásali, samozrejme, neprijateľné názory, by som chcel vidieť aj takpovediac v diachronickej rovine, to znamená v súvislostiach, nielen v súčasnej rovine, ale aj v predchádzajúcom období.

    A teraz vám pripomeniem myšlienku, ktorá sa veľmi často opakuje v súčasnej tlači, koaličnej tlači, aj keď si nadáva do demokratickej, keď hovoria, že keď v predčasných voľbách, (nech žijú tieto predčasné voľby pre Slovensko), keď v predčasných voľbách zvíťazí Mečiar, nedostaneme sa do Európskej únie, budú tu zase prekážky, budú nás kritizovať. Tak táto myšlienka nemá len tú budúcu časovú rovinu, o ktorej meditujú niektorí novinári v snahe už takpovediac robiť predvolebnú propagandu, ale táto rovina má aj minulostnú časovú rovinu, bohužiaľ. Musím povedať, že v období 1994 - 1998 som sa asi zo všetkých slovenských politikov najčastejšie zúčastňoval na rokovaniach, v ktorých išlo o rozširovanie Európskej únie a poznám túto problematiku naozaj dobre, pretože som bol jednak členom toho spoločného výboru, dokonca podpredsedom pána spolupodpredsedu Húsku, jedným zo spolupodpredsedov a hovorím, pozývali ma na rozličné ministersko-poslanecké, medzinárodné podujatia, kde som mal možnosť vyjadrovať svoje stanovisko. Preto ma dosť zaráža, že táto politická garnitúra, ktorá je tu dnes vo vláde, by chcela zmenšiť alebo priamo negovať všetko, čo sa dialo v minulosti, čo sa robilo na vstup do Európskej únie. Ja si to však veľmi dobre pamätám a v tejto miestnosti, v ktorej teraz sme, sa odohrávali schôdzky Spoločného výboru Európskej únie, parlamentu Európskej únie a nášho parlamentu, kde, samozrejme, mala hlavné slovo opozícia - vtedajšia opozícia. Čo tam odznelo z úst pána Duku-Zólyomiho, pána Csákyho, ktorí boli vtedy členmi tejto komisie, pána Šimka, ktorý sa tu pred chvíľou potuloval, to bolo negovanie všetkého, čo Slovensko dosiahlo.

    Mám už takmer dopísanú knihu, v ktorej analyzujem situáciu po roku 1993 a najmä to, ako sa opozícia, ktorá tento štát nechcela, ako sa angažovala preto, aby negovala všetko pozitívne, čo Slovensko dosahovalo aj v oblasti ekonomiky, aj v oblasti politiky. Vymyslela sa proti nám tá najnehoráznejšia lož, ktorá v konečnom dôsledku zavážila pri rokovaní o ďalšom pokračovaní asociovaného členstva v Európskej únii. Tá lož sa nazývala utláčame maďarskú menšinu. To sa opakovalo na každej schôdzi. Ako som povedal, tí dvaja predstavitelia to opakovali. Darmo sme my argumentovali, darmo sme hovorili, darmo sme porovnávali, napríklad argumentovali tým, ako môže byť utláčaná menšina, ktorá z 1 004 obcí na južnom Slovensku, v každej obci, kde žije len 25 percent občanov maďarskej národnosti, má absolútnu prevahu v miestnej samospráve, v miestnej samospráve, v obecnej, mestskej samospráve. Dá sa tu hovoriť o útlaku? Nehovoriac o školstve, nehovoriac o všetkých tých vymoženostiach, ktoré dobre poznáte a ktoré vám tu nemusím opakovať. Dá sa hovoriť o utláčanej menšine, ktorá mala vtedy 17 a teraz 15 predstaviteľov v Národnej rade Slovenskej republiky? Dá sa o tom hovoriť? A keď sme to porovnávali so situáciou v Maďarsku, takisto boli hluchí, najmä jedna veľmi pekná pani z Fínska, horlivá bojovníčka za práva utláčaných Maďarov na Slovensku.

    Darmo sme argumentovali: V Maďarsku prijali zákon číslo 77 z augusta roku 1993, na základe ktorého každá z trinástich menšín mala mať jedného predstaviteľa v maďarskom parlamente. Nemala. A nemala ho ani v roku 1994, nemala ho ani v roku 1998. Majú taký zákon a pred Európou sú krytí, ale prax je celkom iná. A ešte nám to dokonca - to je nehoráznosť, ale takých nehorázností sme svedkami, bohužiaľ, teraz často - ešte pán podpredseda vlády, nie pán Hamžík, tu prítomný, ale pán podpredseda vlády Csáky, na moju interpeláciu, keď som ho interpeloval a spýtal sa ho, tak ako sa opovážite tvrdiť, že Maďarsko vyriešilo problém zastúpenia menšín v parlamente, napísal, však máme zákon. A Slovensko taký zákon nemá. To, že zákon sa nenaplnil, to, že ani jeden človek tam nebol zvolený za menšinu, ani jednu z tých trinástich, to akosi nezavážilo. A nás táto Európska únia, keď si prečítate tú porovnávaciu Agendu 2000, nás táto Európska únia kritizovala a bombardovala za útlak Maďarov, ktorý, samozrejme, vtedajšia opozícia podporovala. Veľmi podporovala. Nie všetci rovnako. Treba povedať z SDĽ sa tam činil jedine pán Weiss, ktorý má svoje tajné dohody s pánom Wiersmom, na ktoré sa, samozrejme, poslanci koalície nedostali, ale KDH, vtedajšie KDH robilo skutočne nadprácu. Bojovalo o to, pán Čarnogurský na všetkých fórach svojho politického zoskupenia bojoval o to, aby sa Slovensko nestalo ani asociovanou krajinou.

    Aj o tomto sa dočítate v knihe. Našťastie sa podarilo nájsť niekoľko dokumentov a niekoľko svedectiev o činnosti pána Čarnogurského, napríklad na tej tu v parlamente už často spomínanej konferencii OBSE vo Varšave, kde vyslovene tendenčne skresľoval situáciu.

    Opozícia, opozícia robila všetko. Pán Mikloško, na vašom mieste by som čušal ako voš pod chrastou. Keď začnem citovať vaše výroky, tak sa nenájde taká myšacia dierka na Slovensku, do ktorej by ste sa mohli schovať. Dobre. Len si polemizujte. Len si polemizujte. Proste robilo sa všetko. Zdiskreditoval sa Mečiar. Tu už neprítomný pán Zajac vymyslel termín boxer - poradca pána Mikloška, dlhoročný, platený poradca pána Mikloška si vymyslel, že Mečiar je boxer. Začali sa šíriť nepravdy, nehoráznosti v New York Times, New York Herald Tribune. No proste lži a lži postupovali vo všetkých štátoch. Bývalá VPN. To sa tiež nedá zabudnúť. Exponenti VPN prefarbení najprv na ODÚ a teraz na Demokratickú stranu rozširovali po svete tie najnehoráznejšie výmysly o Slovensku. Najnehoráznejšie výmysly o nejakom terore, o nejakom útlaku, o nespravodlivosti. Vymysleli si pojem mečiarizmus, ktorý sa opakuje teraz čoraz častejšie, o to preto častejšie, že tečie do topánok dnešnej koalícii a ukazuje sa, že nie je to tam všetko s kostolným poriadkom. Čiže robilo sa všetko, aby Slovensko za tých čias sa nedostalo do Európskej únie.

    Mal som to šťastie byť na jednej konferencii, to vám pripomeniem. Bola veľmi zaujímavá. Bolo to v októbri 1997 v Schönbergu, neďaleko Mainza, na krásnom hrade. Zvolal to vtedajší minister zahraničia Kinkel. Zo Slovenska som tam bol jediný ja. Bol tam Hans van den Broek a v diskusii som mu povedal asi toľko. Poďakoval som sa mu najprv za jednu vec, a to úprimne poďakoval, ktorú vtedy vyriešil. Keď prišiel za ním vtedajší minister zahraničia Maďarskej republiky László Kovács a žiadal ho ako európskeho komisára pre zahraničie, aby dal súhlas s etnickou autonómiou, myslel konkrétne na Rumunsko a na Slovensko, pán Hans van den Broek mu vtedy povedal: Také niečo neexistuje, Európa takúto legislatívu, takéto zákony nepozná. Ale na druhej strane som mu povedal: Vy máte 400 tisíc Frízov v Holandsku, pretože je Holanďan. Tí nemajú ani desatinu tých práv, ako majú Maďari na Slovensku. Tu by som sa chcel poďakovať dodatočne možno, že to nepoprie, čo povedal aj pánu podpredsedovi Hamžíkovi, ktorý po návšteve Slovákov v Maďarsku už vo funkcii podpredsedu vlády povedal, že Slováci v Maďarsku nemajú ani desatinu tých práv, ktoré majú Maďari na Slovensku. To samo osebe ukazuje, aká vykonštruovaná bola tá téza, že my nespĺňame politické kritériá. Druhý prípad, ktorý sa tu spomínal, ten je spornejší, uznávam. Tam ťažko vyriecť jednoznačné riešenie, aj keď my máme na to svoj názor a má svoje opodstatnenie. To je prípad Gaulieder, ktorý takisto dobre poznáte.

    Tieto dva okruhy, tieto dve témy Gaulieder a maďarská menšina boli príčinou, že sme balansovali na okraji prijatia za asociovaného člena. Po tomto mojom diskusnom príspevku vystúpil na záver tejto konferencie, kde bol aj vtedajší poľský minister zahraničia pán Geremek, ktorý potom predsedal OBSE jeden rok, o rok neskôr, povedal pán Kinkel, uzatvárajúc konferenciu: Všetky štáty vrátane Slovenska, to zdôraznil osobitne, sa stanú v decembri asociovanými členmi. Odľahlo mi na duši, ale neopovážil som sa to tak jednoznačne tu napísať, lebo som si myslel, že je to nejaký taký zdvorilostný zvrat, zdvorilostná fráza, ktorou ma akosi chcel utešiť. Ale nakoniec to tak aj vysvitlo na Luxemburskom summite. Napokon Slovensko síce nezaradili medzi tých prvých päť krajín, ale zaradili nás medzi asociované krajiny.

    A teraz k tým krajinám, ktoré zaradili medzi prvých 5 čakateľov takpovediac vstupu do Európskej únie. Z týchto čakateľov alebo z týchto adeptov sme predstihli v ekonomickej oblasti troch. Ja som to tu už hovoril, tak budem veľmi stručný. Na prvom mieste v tej Agende 2000 bolo Slovinsko, na druhej Česká republika, na tretej Slovensko, až štvrté bolo Maďarsko. O 4 percentá alebo 3 percentá malo menšiu, nižšiu úroveň hrubého domáceho produktu ako Slovensko. Poľsko malo 32, my sme mali 41, čiže o 9 percent viac, a Estónsko malo čosi okolo 30. Tieto tri krajiny sa tam dostali, nás pre úsilie opozície a len vďaka úsiliu opozície, medzi tých prvých 5 štátov nepozvali, i keď, samozrejme, bolo to úplne jedno. Ako vidíte, situácia sa zmenila. Teraz prijali aj krajiny, ktoré tu nechcem ani menovať, aby som im neublížil, ktorých ekonomická úroveň je taká, že dosahovali podľa tej Agendy 2000 10 až 12 percent priemeru Európskej únie.

    Preto sa tak dobre teraz počúvajú slová predsedu zahraničného výboru pána Weissa, že proces prijímania by nemal ohrozovať záujmy štátu. Samozrejme, že my sme tej mienky. Ako vidíte, nevystupujeme v cudzine s tým, že by sme chceli akosi brzdiť alebo znemožniť prijímanie Slovenska do Európskej únie. Nevyťahujeme kauzy, ktoré sa vyrábajú v tomto parlamente. A verte mi, že sú horšie ako Gaulieder a horšie ako tamtá takzvaná utláčaná maďarská menšina. Nebudem vám ich vymenúvať, zase ich všetci poznáte. Jednoducho toto sa v minulom období nerobilo. Vtedy sa skutočne vytvárala atmosféra proti vtedajšej vláde. Tá vláda nesmela získať medzinárodný úspech, akým by bolo začlenenie medzi asociované krajiny. Nakoniec sa to aj tak podarilo a som rád, že sa to podarilo, lebo pomohlo to koniec koncov aj terajšej vláde.

    V tejto otázke má Hnutie za demokratické Slovensko jednoznačnú pozíciu, odznela tu prakticky z úst všetkých, ktorí tu dnes vystupovali. My sme za vstup do Európskej únie, nie sme proti tomu, ale dovoľte mi tak trošku byť euroskeptikom, ale len v jednej vymedzenej polohe. Tá vymedzená poloha sa týka času. Práve preto, že som sa zúčastňoval na rokovaniach, nebudem ani vymenúvať všetky tie štáty, kde som bol, na ktorých som sa zúčastňoval, okrem Bruselu, samozrejme, ktorý je akosi domovom týchto rokovaní, ale tam odznievali nie na adresu Slovenska, ale na adresu všetkých asociovaných krajín aj tých, ktoré si robia nádeje, že v roku 2002 alebo 2003 sa pred nimi otvoria brány Európskej únie, iné témy. Bude to neskôr.

    Teraz to zhodou okolností povedal človek, ktorý, samozrejme, nevyvoláva naše politické sympatie, málokoho teda v tejto krajine, Haider, keď vyhlásil, že Česko by sa malo dostať o 25 rokov. Také vzdialené termíny tam nezaznievali, to nemôžem povedať, ale konkrétne na tejto Schönberskej konferencii v Nemecku pri Mainzi povedal predchádzajúci predseda Európskeho parlamentu Hänsch, myslím si, že sa aj pán Gašparovič s ním stretol, keď sme raz boli v Bruseli spolu, ten vyhlásil, to sa bude diať, a vôbec nemyslel Slovensko, myslel všetky tie lepšie, teda tie krajiny ekonomicky progresívnejšie, to sa bude diať okolo roku 2015. A najoptimistickejšie predpoklady, ktoré tam zazneli z úst iných, lebo toto bol taký najkrajnejší názor, to boli roky 2006, 2007, a ja som, žiaľ, presvedčený, nie za to, že by som to chcel, aby sa to oddialilo, ale jednoducho konštatujem objektívnu situáciu, poznajúc vnútorné pomery aj v Európskej únii, že skôr to naozaj sotva bude napriek veľkým očakávaním Maďarska, najmä Maďarska a Česka.

    Takže takáto je situácia, my sme museli bojovať za to a teraz sa už dopredu vyhrážajú novinári, že to isté budú robiť, keď vo voľbách, predčasných alebo tých riadnych, kto vie, ako sa skončí referendum a najmä teda voľby, ja verím, že dobre, že keď náhodou vyhrá HZDS, že zase dostane prednosť politická nenávisť, snaha politicky potopiť politického protivníka len preto, aby sa dosiahol cieľ. Čítate niečo také v týždenníkoch, ktoré predsa len sympatickejšie píšu o HZDS, čítate niečo také, že už sa tešíme na to, ako padne táto vláda a potom my vstúpime do Európskej únie? Európska únia je skutočne vecou celej politickej scény, opozície a koalície, len tie pravidlá korektnosti nedodržiavala vtedajšia opozícia a dodržiava ich terajšia opozícia.

    Jednoducho chcem, aby si občania uvedomili, lebo tým sa prihováram nie tu pánu Mikloškovi, ktorý má svoje hriechy voči Slovensku, a aj tak nepočúva, chvalabohu, ale občanom sa prihováram, aby si uvedomili, že keď sa tu vytvára dojem a keď sa chce prijať dokument, že vlastne 1. decembra 1998 sa tu čosi začalo, tak to nie je pravda. Od samého začiatku fungovala spoločná komisia, robili sme, čo sme mohli, presviedčali sme, čo sme mohli, vodili sme sem ľudí, aby sa presvedčili. Prišla sem jedna poslankyňa z Európskeho parlamentu, to tiež stojí za zmienku, horlivá zástupkyňa, nie táto krásna pani, ale iná Fínka, a chcela vidieť maďarské gymnázium. No tak som ju zobral do Šamorína, kde je maďarské gymnázium a ju veľmi zaujímalo ako tá zlá - ona to nepovedala, to ja teraz ironizujem - ako tá zlá Mečiarova vláda podporuje možnosti našich maďarských spoluobčanov študovať. Prišli sme do maďarského gymnázia v Šamoríne, po troch vetách riaditeľ gymnázia začal hovoriť po maďarsky, povedal, teraz ďalej bude tlmočiť môj učiteľ angličtiny, ja neviem tak dobre po slovensky, to je tiež unikátne, čo sa nemôže stať inde. A keď sa ho spýtala táto pani poslankyňa z Fínska, koľko študentov z gymnázia ide študovať na vysoké školy, maturantov, tak povedal 38. Keby nesedela, tak si sadne, lebo čakala, že povie dvaja traja, že máme nejaký numerus clausus pre žiakov, ktorí sú maďarskej národnosti. No a potom sa stala ešte jedna príhoda, ktorá je tiež príznačná pre Slovensko a nikde inde by sa nemohla stať, tá ju definitívne "dorazila". Prišli sme do maturantskej triedy a tam bol na zadnej stene v maďarčine citát z Hemingwaya, také niečo, že človeka možno síce poraziť, ale nemožno ho zlomiť alebo niečo podobné. Ja som si ho so svojou úbohou maďarčinou prelúštil do slovenčiny a spýtal som sa jednej dievčiny: "Slečna, prosím vás, mohli by ste mi preložiť do slovenčiny to, čo je napísané na zadnej strane triedy?" "Ja som tu nová," zahabkala, "ja neviem." Spýtal som sa druhého, nevedel, až tretí pomocou susedov preložil túto vetu do slovenčiny.

    Keď sme sa viezli v aute naspäť, pochopila, aká je národnostná politika Mečiarovej vlády, aká bola táto politika a ako to bolo v skutočnosti. My sme robili skutočne všetko, spomínam si, ako sme sa spolu s predsedom EÚ - NR SR, vypadlo mi meno, Rakúšanom socialistom, viezli do Mochoviec, ako sme pozerali vtedy ešte nefungujúcu atómovú elektráreň, aby sa presvedčil o tom, ako to všetko tam vyzerá, a preto veľmi podporujem názory, návrhy pána poslanca Kalmana, aby tie dokumenty, ktoré chcete prijať, v nijakom prípade jednoznačne nevynechali obdobie predchádzajúcej vlády z toho integračného času, ktorý Slovensko malo a na ktorom sa zúčastňovalo úprimne so snahou dostať sa do Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave. Faktická poznámka - pán poslanec Duka-Zólyomi. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Zároveň žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Slobodník, vy ste veľmi zábavný človek. Keď hovoríme o hocijakej téme, či o majetkovoprávnych otázkach medzi Českou republikou alebo Slovenskou republikou, či o sociálnych otázkach, keď vystupuje pán poslanec Bárdos a hovorí o voľnom pohybe alebo hocijakej téme, tak vy dokážete všetko otočiť proti Maďarom, proti nám, ktorí sme akoby skutočne boli nebezpečenstvom pre túto republiku a chceli by sme rozbiť túto republiku. Úplne majstrovsky útočíte na nás občanov maďarskej národnosti a na jej legitímnych predstaviteľov. Pritom odsudzujete nenávisť a súčasne z vás len tak žiari nenávisť proti Maďarom, a to konštantnou intenzitou. Pán poslanec, vy ste svojimi slovami, vlastnými slovami dokázali, že Slovenská republika bola na rovnakej štartovacej línii ako susedné krajiny a koho vinou vlastne Slovenská republika bola izolovaná a dostala sa mimo možností, aby sa začali so Slovenskou republikou rokovania. A táto vláda získala naspäť túto správnu pozíciu v Európe pre Slovenskú republiku. Toto jednoducho nemôžete vyvrátiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, v zmysle dohody všetkých poslaneckých klubov v poslaneckom grémiu predkladám vám návrh, aby dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pokračovalo do 22.00 hodiny. O tomto návrhu dávam teraz hlasovať. Čiže po 19.00 hodine do 22.00 hodiny. Samozrejme, keď skončíme skôr, skončíme skôr, najneskôr do 22.00 hodiny. Prosím, hlasujte o predloženom návrhu, tak ako bolo dohodnuté v poslaneckom grémiu. Nech sa páči, hlasujte.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Pán poslanec, nechcem nič hovoriť do svedomia, ale dohodli sme sa na tom v poslaneckom grémiu všetci, takže nechápem, prečo teraz držíte kartu v ruke. Ešte raz žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Skúsime znova hlasovať o predloženom návrhu. Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Pokračujeme ďalej v rozprave, vystúpi pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    predpokladám, že toto extempore, ktoré tu bolo pred mojím vystúpením, nebolo ako predzvesť prístupovej stratégie, pochybujem, že by v Európskom parlamente absolvovali toľko nočných zasadaní len preto, že sa vládna koalícia nevie dohodnúť. A možno, že tam ešte zatiaľ vládne koalície nemajú.

    V preliminárnej otázke som chcel pánu Dukovi-Zólyomimu povedať na jeho reagenciu na vystúpenie pána poslanca Slobodníka len toľko, že pán poslanec Duka-Zólyomi, pán Slobodník iba vyslovil isté obavy, ktoré vznikajú v spoločnosti, kde si 10-percentná menšina nárokuje alebo stanoví ako hlavný cieľ a kritérium vydierať 90-percentnú väčšinu. To sa stalo v jednej africkej krajine, kde Tuciovia po desaťročia neustále terorizovali Hutov v Ugande a potom sa stalo to, čo sa stalo. Takže, samozrejme, aj hranice požiadaviek menšiny musia byť alebo musia mať - pardon, Ruanda, aby som sa správne vyjadril, ospravedlňujem sa. Takže vydieranie má tiež svoje hranice a vydieranie zo Strany maďarskej koalície tu v predchádzajúcom období aj v tomto je a ja si myslím, že je také staré, ako je starý maďarský problém v strednej Európe.

    Chcem sa vyjadriť vo svojom vystúpení k predkladanej tlači 516 a budem mať aj jeden pozmeňujúci návrh.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba si postaviť otázku, čo je zmyslom integrácie. Integračné a dezintegračné procesy vo svete, ale aj v Európe prebiehali a nie sú ničím novým. Tieto dve filozofické párové kategórie vždy boli a sú predmetom záujmu v celom svete. Takisto ako je proces integrácie teraz vodcovským procesom, má v sebe alebo nesie v sebe aj zárodky dezintegrácie v tom zmysle, že ani integrovaná Európa nepopiera zmysel národných štátov. V tomto zmysle má aj svoje opodstatnenie obava tých euroskeptikov, ktorí hovoria o tom, že sú isté obavy z toho, ak táto vládna koalícia bude vo svojich integračných procesoch servilná voči Bruselu pri negociačných rokovaniach. Tá integrácia, ako tu už bolo vyslovené, môže mať buď ekonomickú povahu, môže mať povahu politickú, môže mať aj povahu vojenskú. Európa nie je v tomto smere výnimkou. Európa bola alebo pokusy 2000 rokov sa niesli v zmysle vojenskej integrácie. Táto integrácia je predovšetkým integráciou európskou a zároveň integráciou ekonomickou. O tom, či budú nasledovať aj otázky vojenské a vojenskopolitickej integrácie intenzívnejšie, vedie sa rozsiahla diskusia na rôznych európskych fórach. Tie predstavy o tom, či Európska únia do seba integruje aj integráciu vojenskú alebo štátnopolitickú, sú, myslím si, predčasné. Najprv je potrebné Európu integrovať ekonomicky. To bol aj zmysel a podstata samotnej Európskej únie.

    Ukazuje sa, že najmä po maachstritských rokovaniach vyvstáva aj otázka, ktorá nevyhnutne sprevádza integráciu ekonomickú, a tou je otázka štátnopolitickej integrácie Európskej únie. Maachstricht ukázal, že sa bude musieť Európska únia alebo štáty integrované do Európskej únie zamýšľať nad tým, akú štátoprávnu podobu dostane Európska únia. Mnohí sa obávajú toho, že ten proces vyústi do federalizácie. Federalizovaná Európa ako Európa, v ktorej by národné štáty mali stratiť svoju suverenitu a zvrchovanosť, je pre mnohé národné štáty súčasnej Európy viac-menej strašiakom. To sa musí priznať a každý, kto hovorí o tom, že by vo federalizovanej Európe sa národné štáty stali alebo ktorým by sa ponechali iba isté kompetencie a suverenita a zvrchovanosť by sa preniesli na inštitúcie Európskej únie do Bruselu a Štrasburgu, je prinajlepšom nazývaná ako euroskeptickou, ale vnáša istú obavu o osud jednotlivých národov Európy. Táto tendencia v sebe zahŕňa regionalizáciu Európy. To znamená proti tendencii národných štátov sa tu stavajú takzvané euroregióny.

    Na Slovensku je tendencia posilniť mnohé euroregióny alebo vytvárať euroregióny okolo hraníc Slovenskej republiky a nadraďovať ich nad organizačno-štátne štruktúry. V tomto zmysle nie príliš chápem bod 3 vyhlásenia Národnej rady, ktoré ste dostali, bod B, že Národná rada bude účinne pomáhať pri posilňovaní administratívnej kapacity štátu a budovaní inštitucionálnej základne so zreteľom na aktuálne a perspektívne potreby súvisiace s implementáciou acquis communautaire.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme svedkami práve opačnej tendencie. Nová územnoorganizačná štruktúra, ktorú navrhuje súčasná vládna koalícia, viac-menej sleduje oslabenie úlohy štátu. Dekoncentráciu právomoci nielen na obecné samosprávy a krajské samosprávy, ale aj vytváranie nových krajov, ktoré by sledovali to, čomu sa hovorí euroregióny. Je tu tendencia a snaha, aby vznikli čisto etnicky maďarské regióny alebo krajské organizačné štruktúry, najmä gemerský. To je na posilnenie toho, čo tu hovorili pán Slobodník a Nagy, nad čo sa nevedel povzniesť pán Árpád Duka-Zólyomi, dosť teda príznačne.

    Nie je pre Slovenskú republiku na súčasnej úrovni jej štátnomocenského vývoja ani mysliteľná tendencia takej dezintegrácie alebo dekoncentrácie právomocí štátnych orgánov na obecnú samosprávu, pretože obecná samospráva v Slovenskej republike nie je na výkon niektorých štátnych funkcií jednoducho pripravená. Ten model, ak nám bolo vyčítané pri územnoorganizačnom členení, že nie je vyvážený čo do územnoteritoriálnej zložky a ekonomickej, najmä prerozdelenia financií a prerozdelenia daní, tak táto vládna koalícia pri samotnej vízii toho, ako by malo vyzerať nové územnoorganizačné členenie alebo územnosprávne, pán kolega, správnejší termín je územnoorganizačné členenie štátu. Ja viem, že sa tu nezhodneme, pretože vy navrhujete dokonca vypustiť pojem štátna moc, nahradiť ho veľmi neurčitým pojmom verejná moc, čo tiež nie je v súlade s integritou Slovenskej republiky.

    Takže nové územnoorganizačné členenie neobsahuje v sebe to, čo je podstatné pre demokratické krajiny, to znamená podiel alebo prerozdelenie daní medzi regióny, teda medzi krajské organizačné zložky štátu, okresné, ale najmä medzi teda druhostupňové, ktorými budú kraje, teda kde by mala byť aj vytvorená samospráva a obecné zastupiteľstvá, ktoré by mali tvoriť prvý stupeň samosprávnych celkov. Preto si myslíme, že prerozdelenie administratívnych kapacít štátu v prospech obcí a miest práve naopak nie posilňuje administratívne kapacity štátu, ako sa to konštatuje v tomto uznesení, ale ich oslabuje. Preto by som žiadal, aby táto realita, ktorá tu v Slovenskej republike existuje, bola daná do súladu s tým, čo sa v predkladanom uznesení navrhuje.

    Myslím si, že nie príliš presvedčivo vyznievali slová pána predsedu parlamentu o tom, že by sme sa mali zamyslieť nad formami komunikácie a spolupráce v rámci posilnenia integračných tendencií. V tom ponímaní, ako pán predseda parlamentu predniesol svoju reč na úvod tohto materiálu, vyznievala táto vízia, lebo mne to pripadalo tak, že pán predseda parlamentu si myslí, že v záujme integrácie Slovenskej republiky do európskych štruktúr by sa slovenská opozícia v tomto parlamente mala vzdať absolútne všetkých svojich kontrolných funkcií. Jednoducho je zrejme asi vo vládnej koalícii taká predstava, že by sme nemali protestovať nijakou formou proti politickým perzekúciám politických protivníkov, zatváraní politikov za kriminalizáciu politikov a za neprípustné šikanovanie opozície v parlamente.

    Nie je vecou opozície v tomto parlamente, aby držala uznášaniaschopnosť parlamentu. Práca v tomto parlamente netrpí tým, že by ju brzdila opozícia svojimi vystúpeniami alebo častými vystúpeniami, práca v tomto parlamente, tohto parlamentu trpí neschopnosťou vládnej koalície držať uznášaniaschopnosť tohto parlamentu. Boli sme svedkami toho pred necelými desiatimi minútami, ako ste schopní držať uznášaniaschopnosť tohto parlamentu, keď ste si neboli schopní odhlasovať rokovanie po 19.00 hodine, a to rokovanie by už bolo asi 25.

    V tomto zmysle, pán predseda, si myslím, že je potrebné urobiť predovšetkým opatrenia organizačno-personálneho charakteru, aby sa posilnila schopnosť integračne pôsobiť v tomto parlamente, ako ju navrhujete v bode 4. Prosil by som pána spravodajcu, aby si poznačil. K bodu 4 navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý by sa dotýkal spresnenia. V bode 4 je potrebné upraviť, teda Národná rada vykoná všetky potrebné organizačno-personálne opatrenia na zefektívnenie režimu práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok jeho činnosti. Tu by som navrhoval dať bodku a vypustiť vrátane novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, lebo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj predseda zahraničného výboru pán Peter Weiss pripustil, že bývalá komisia pre aproximáciu práva, ktorá bola pri ústavnoprávnom výbore, za štyri roky urobila veľmi prospešnú prácu pre integračné úsilie tohto parlamentu. Nová vládna moc alebo vládna koalícia v tomto parlamente takúto komisiu neinštalovala, nezriadila ju, táto komisia prestala pracovať. Je na škodu veci, pretože táto komisia predkladala racionalizačné návrhy tomuto parlamentu práve na zefektívnenie práce, ktorá sa spája s prístupovým procesom Slovenska do Európskej únie.

    Aj napriek tomu všetkému, že práca komisie bola bojkotovaná vtedajšou vládnou koalíciou, môžem povedať, že tá práca sa rozvíjala úspešne a spolupráca s rôznymi inštitúciami z Bruselu, z Madridu a z iných inštitúcií, ktoré sídlia v rôznych častiach Európy alebo krajín Európskej únie, vyústila do veľmi prospešných a potrebných aktivít, ktoré boli napríklad alebo spočívali v tom, že bola prehodnotená Ústava Slovenskej republiky z pohľadu integračného úsilia a boli navrhnuté opatrenia, ktoré, žiaľ, sa ani v terajšom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky neobjavili. Pretože súčasná novela aspoň v tej podobe, ktorú som mal k dispozícii, pretože tá posledná sa nám akosi nedostala do rúk alebo sa tají, ak ju porovnáme s tým, čo navrhovali tieto inštitúcie, tak nikde v nich sa nehovorí o tom, že by sme mali zrušiť to, že o vstupe do Európskej únie ako nadštátneho integračného zoskupenia by nemali hlasovať občania Slovenskej republiky v referende. Nie je mysliteľné ani to, aby sa výkonnej moci dala takáto značná právomoc rozhodovať za zástupcov občanov, teda zákonodarný zbor tohto národa Národná rada Slovenskej republiky, a nie je mysliteľné, aby sa Národná rada zbavila zodpovednosti predkladať tieto kroky, ktoré budú nasledovať v tom prístupovom procese, občanom Slovenskej republiky na schválenie. V tomto zmysle si myslím alebo som presvedčený, že len samotné presviedčanie alebo vysvetľovacia kampaň, ako tu bolo navrhované mnohými poslancami v ich vystúpeniach, nebude efektívnou, ak občania Slovenskej republiky budú zbavení toho práva rozhodnúť o konečnom výsledku alebo teda v konečnom dôsledku musia rozhodnúť o tom oni, že Slovensko do Európskej únie vstúpi.

    Navrhoval by som, pán predseda, ak máte zefektívniť prácu tohto parlamentu v danej oblasti, uvažovalo sa o tom, že sa vytvorí celý parlamentný inštitút, ktorý sa bude zaoberať aproximáciou práca. Zatiaľ ale od nástupu tejto vlády pracujú na tomto úseku traja ľudia. Podotýkam, že v Čechách je to 13, ale v Madride ich pracuje vyše 200. Takže v mnohých krajinách alebo v krajinách, ktoré berú veľmi vážne tento proces, tieto útvary, pán predseda, sú značne posilnené. Ja viem, že máte svoje finančné a ekonomické problémy, lebo pribudol tu značný počet pracovníkov, treba prehodnotiť ich efektivitu a možnože sa potom dá posilniť aj útvar aproximácie, ktorý by sa týmto problémom zaoberal. V tomto zmysle neviem, prečo sa neobjavil medzi výbormi, ktoré sú pod písmenom c) poverené sledovať túto integračnú stratégiu, aj ústavnoprávny výbor.

    Navrhujem, pán predseda, aby tam bolo zaradené ako bod 4, že sa znova v rámci ústavnoprávneho výboru vytvorí komisia pre aproximáciu práva, ktorá sa na týchto integračných procesoch bude podieľať, pretože ústavnoprávny výbor v rámci štruktúry parlamentu má dôležité postavenie. Cez ústavnoprávny výbor prechádzajú všetky zákonodarné návrhy tohto parlamentu na rozdiel od profilových výborov, cez ktoré prechádzajú iba tie zákonodarné návrhy, ktoré sa dotýkajú samotnej práce alebo oblasti, ktorú výbor pokrýva.

    Ja viem, pán predseda, že vás strašia predčasné voľby, len nechápem, ako súvisia predčasné parlamentné voľby alebo snaha iniciovať predčasné parlamentné voľby s integračnou a prístupovou stratégiou Slovenskej republiky. Predčasné parlamentné voľby alebo ich iniciovanie prostredníctvom referenda je inštitucionálny proces, ktorý má svoje ústavnoprávne zakotvenie, je demokratický a je bežný v každej aj v integrovanej krajine Európskej únie. Ak vláda, vládna koalícia nie je schopná plniť zmluvu s občanmi a táto vláda podpísala zmluvu s občanmi a neplní ju, práve naopak, zhoršuje sa sociálnoekonomická situácia, je celkom prirodzené, že sa má moc vrátiť zdroju moci, a tou je občianska spoločnosť v Slovenskej republike.

    Nevidím v tom problém, aby Európska únia nejakým spôsobom mohla zasahovať do tohto celkom legitímneho a ústavného procesu, ktorý je bežný v každej demokratickej krajine dať sa občanom možnosť vyjadriť, či chcú alebo nechcú predčasné parlamentné voľby.

    Nemyslím si, že by mal možnosť aj prezident Slovenskej republiky tento proces brzdiť. Ustanovenia, ktoré sú v zákone o vykonaní referenda, dávajú síce možnosť pánu prezidentovi posudzovať ústavnosť alebo protiústavnosť otázky, ale zrejme táto Národná rada prehliadla skutočnosť, že je tu aj Základná listina práv a slobôd občanov Slovenskej republiky prijatá ešte Federálnym zhromaždením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorú nikto nezrušil, ktorá v tomto štáte platí a kde sa v jej článku I ods. 2 jasne hovorí, že posudzovať ústavnosť alebo protiústavnosť zákonov môže iba Ústavný súd, teda nie prezident Slovenskej republiky. Jednoducho prezident má povinnosť, ak sa zozbiera dostatočný počet podpisov, posúdiť maximálne to, či tieto podpisy sú alebo nie sú, či spĺňajú alebo nespĺňajú náležitosti, ktoré k nim patria.

    Mrzí ma, pán predseda, že aj ostatné opatrenia, ktoré vládna koalícia nie je schopná splniť a ktoré jej vyčítame, pokladáte za to, čo by malo brzdiť proces integrácie Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Hnutie za demokratické Slovensko vždy bolo a je za integráciu Slovenskej republiky. Uvedomujeme si, že integračné procesy sú objektívne a nezvratné a prevládajú v súčasnom období nad dezintegračnými procesmi, a preto by bolo nezmyselné tieto procesy nejakým spôsobom brzdiť alebo nepomáhať im. Predseda Hnutia za demokratické Slovensko o stanovisku Hnutia za demokratické Slovensko v tomto zmysle informoval aj komisárov Európskej únie a tiež jej predsedu Romana Prodiho, ktorý aj túto skutočnosť ústami Güntera Verheugena dnes predniesol alebo informoval o tomto stanovisku Hnutia za demokratické Slovensko aj teda na tlačovej konferencii. V tomto zmysle nemáte pravdu, ak tvrdíte, že nie sme za integračné procesy alebo že chceme integračné procesy brzdiť. Skôr naopak z toho, čo som tu povedal na pôde Národnej rady, si myslím, že ste urobili tie negatívne kroky, ktoré tento proces brzdia, vy po svojom nástupe do kresiel v tomto parlamente či už vedenia parlamentu alebo aj vedenia jednotlivých výborov.

  • Pán poslanec, vzhľadom na to, že sa naplnil čas rokovania, je 19.00 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

    Ďakujem vám.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne.