• Otváram dvanásty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Melánia Kolláriková, Viera Rusková, Katarína Tóthová, Roman Hofbauer, Pavel Kandráč, Dušan Kovačič, Ivan Lexa, Marián Mesiarik, Peter Ošváth, Jozef Prokeš, Štefan Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Prokopovič.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenej rozprave o koncepcii reformy sociálneho poistenia (tlač 464).

    Pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny Magvaši zaujal svoje miesto, podobne ako pán spravodajca Štefan Rusnák.

    Oznamujem, že do rozpravy sú ešte písomne prihlásení páni poslanci: Engliš, Juriš, Štefan Rusnák, pani poslankyňa Záborská a pani poslankyňa Sárközy.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Englišovi. Pripraví sa pán poslanec Juriš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    hneď ako som nastupoval, tak sa ma pán Rusnák pýtal, či budem toľko rozprávať. Nie. Je to materiál, ktorý máme predložený, a myslím si, že patrí k jedným z najrozsiahlejších materiálov, ktoré sme tu v parlamente mali. Považujem ho aj za jeden z najdôležitejších materiálov, ktorý sme v poslednom období tu v parlamente mali. Ja budem vychádzať priamo z tohto materiálu, pretože si myslím, že je tam dané všetko, čo by sme mali posúdiť z hľadiska analýzy súčasného stavu, a to, čo by tam možno malo byť. Chcel by som vás proste na niektoré myšlienky upriamiť.

    Základné dôvody potreby reformy sociálneho poistenia sú podľa tohto predloženého materiálu v kríze systému sociálneho poistenia, dôsledkov globalizácie spoločnosti, v nepriaznivom vývoji demografických faktorov, samozrejme, súčasných problémov makroekonomiky Slovenskej republiky a vôbec v stave verejných financií. Samotná kríza systému sociálneho poistenia je dôsledkom nečinnosti v rozhodujúcej oblasti sociálnej politiky, ktorou je sociálne poistenie, píše sa tu v materiáli. Ďalšie predlžovanie dnešného stavu by viedlo už v blízkej budúcnosti k zrúteniu celého systému nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a následne k nemožnosti financovať dôchodky oprávneným dôchodcom.

    Nemyslím si celkom, že by mohlo úplne dôjsť k zrúteniu, ale hlavne nemyslím si, že to bolo vďaka nečinnosti v oblasti sociálneho poistenia. Pretože keby to tak bolo, tak ani tento materiál tu nie je predložený. Ale to je vec názorová. V každom prípade musíme vychádzať zo skutočnosti, že určitá kríza systému sociálneho poistenia sa blíži. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme o tom už neraz hovorili.

    Druhým bodom, o ktorom hovorí tento materiál, je globalizácia spoločnosti. Globalizácia spoločnosti vyvoláva v podmienkach Slovenskej republiky problémy v rozvoji ekonomiky a následne vedie k rastu nezamestnanosti a k poklesu počtu platiteľov poistného. Dovolím si poukázať aj na to, čo je tu ďalej uvedené. Perspektívne formy medzinárodnej spolupráce a integrácie sa tak dnes pri strate trhov, raste dovozu, znižovaní vývozu a nedostatočnom vstupe zahraničného kapitálu do našej ekonomiky prejavujú v sociálnej politike nepriaznivými trendmi. Čiže keby som to čítal dosť povrchne, možno by som sa mal spýtať, prečo potom vôbec chceme vstúpiť do Európskej únie. Samozrejme, že to sú opäť záležitosti na ďalšie hlbšie diskusie, ale v každom prípade to vonkajšie a zahraničné prostredie bude vplývať na Slovenskú republiku a, samozrejme, aj na celý náš systém. Keď hovoríme o systéme sociálneho poistenia, tak aj na systém sociálneho poistenia.

    Nepriaznivý vývoj, nepriaznivý demografický vývoj, znižujúca sa pôrodnosť, predĺžujúca sa stredná dĺžka života, všeobecné starnutie obyvateľstva. S tým môžem absolútne súhlasiť. Tu sa zamýšľam nad tým, čo vlastne sa urobí pre to, aby toto zníženie nepriaznivého vývoja sa zastavilo. Čo vôbec robí vláda pre to, aby sa tu nerodilo viacej detí tých, ktoré sa rodia len preto, že na ne dostávajú väčší počet alebo vyššie finančné prostriedky na zabezpečenie daných rodín. Čiže myslím si, že toto je taká dôležitá vec, ktorá mi chýba v tomto materiáli. Aj keď viem, že sú materiály, ktoré o tom hovoria a sú pripravované na ministerstve práce a sociálnych vecí. Osobne si myslím, že určitá zmienka o tom tu chýba. Myslím si, že pokiaľ ste včera pozerali Markízu, tak budete som mnou všetci súhlasiť. Pretože o chvíľu sa môže stať, že tu žiadna rodinná politika nebude. Čo, si myslím, v tomto momente tiež absentuje. Budú podporované rodiny, ktoré pre budúcnosť tohto štátu, tohto národa veľa nespravia. A to je zásadná vec, ktorá mne tu chýba a na ktorú poukazujem.

    Samozrejme, že demografické riziko je jedným z najzávažnejších sociálnych rizík systémov vo svete. A dokonca si myslím, že je tu dostatok materiálov a podkladov na to, že sústava je v kríze. Ak klesne podiel prispievateľov a príjemcov dávok na 2:1 a dokonca ten pesimistický výhľad v roku 2020 je 1:1. Bohužiaľ, mne tu opäť chýba to, aby sa tento nepriaznivý vývoj ovplyvnil. Aspoň zmienka. A verím tomu, že pán minister vo svojej záverečnej reči povie, akým spôsobom tieto veci chce súčasná vláda riešiť, dať návrh na riešenie, pretože viem, že to nie je vecou len tejto vlády. Ale pokiaľ sa tu nedajú určité zárodky riešenia, tak v roku 2040 a možno ešte skôr bude parlament Slovenskej republiky riešiť ďalšiu krízu sociálneho systému. Myslím si, že to by už bola katastrofa, pretože, samozrejme, systémy sa nerobia na dva-tri roky. Ale o tom budem hovoriť.

    Súčasné problémy ekonomiky Slovenska, to je ďalší problém, na ktorý poukazuje materiál, menia podmienky vonkajšieho prostredia, ktoré majú vplyv na stav a možnosti súčasného sociálneho poistenia. Zvyšuje sa zaťaženie verejných financií, znižuje sa životná úroveň dôchodcov v porovnaní s ekonomicky aktívnymi skupinami občanov, aj v súvislosti s finančnými možnosťami uplatnenia valorizácie. Znižujú sa platby štátu do fondov Sociálnej poisťovne, klesá výber poistného a rastie výška pohľadávok, čo súvisí s úrovňou dosahovanej nezamestnanosti a so solventnosťou organizácií, najmä štátnych. Opäť si myslím, že toto je len konštatovanie. A v podstate materiál to nerieši. Samozrejme, že nie je vecou tohto materiálu to konkrétne riešiť, ale pokiaľ nedôjde a nebudú naznačené niektoré trendy získania zdrojov, pretože tu sa toto aj vlastne vyjadruje, aj sa hovorí o zdrojoch, tak si myslím, že systém je príliš teoretický a nerieši podstatu problému, do ktorého sa momentálne tieto verejné fondy, samozrejme, hlavne sociálne fondy, proste ktoré hovoria o sociálnom poistení, dostávajú.

    Systém priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia je teda v kríze. Negatívne trendy v dôchodkových systémoch vidieť takmer vo všetkých krajinách a Slovenská republika nie je výnimkou. Skôr naopak. S tým môžem celkom súhlasiť. Vo všeobecnosti možno jednoznačne zadefinovať, že systémovo riešiť dôchodkové zabezpečenie nie je možné bez vhodnej kombinácie nasledovných opatrení: zvýšenia príspevkov do systému zo strany zamestnávateľov, zamestnancov a štátu, sprísnenia súčasných platných podmienok na získanie nárokov na dôchodky zo základného systému, zvýšenia výšky dôchodkov poskytovaných dnešným základným systémom, zavedenia kapitalizácie systému. Samozrejme, ide o to, ktorému z týchto opatrení aký podiel sa prizná.

    Pokiaľ bude systém riešiť len problémy sprísnenia platných podmienok a v podstate sa bude riešiť len reštrikciou na tých, ktorí by to mali využívať, tak je tento systém nedobrý. Ja určitým spôsobom postrádam tu opäť zmienku o tom, že tieto veci sa pripravujú, ale nemôžu sa pripravovať len na ministerstve práce a sociálnych vecí. Hovorím, pevne verím, že sa pripravujú na ministerstve práce a sociálnych vecí, ale neviem, ako sa k danému problému stavia ministerstvo financií, hospodárstva a podobne. Čiže ide o to, ktorému z týchto opatrení aký podiel sa prizná. A v tom spočíva jednak úspešnosť zavedenia novej reformy, ale aj úspešnosť celého systému sociálneho poistenia a vôbec úspešnosť celej sociálnej sféry, ktorá sa, ako som spomínal, nedá riešiť na dva-tri roky, ale aspoň na 20 rokov. A tu sú dokonca analýzy až do roku 2040.

    Predkladaná koncepcia zachováva základný koncepčný zámer transformácie sociálneho zabezpečenia na vybudovanie systémov. Zachováva základné tri piliere sociálneho poistenia štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Aj keď samozrejme, že sú rozvedené na ďalšie subpiliery a podobne. Myslím, že tu odznelo, že v podstate určitým spôsobom to kontinuálne prechádza z dokumentu, alebo teda akceptuje niektoré myšlienky, akceptuje myšlienky, ktoré boli zakotvené v koncepcii transformácie sociálnej sféry, ktorá už bola v tomto parlamente predkladaná.

    Azda pre históriu si dovolím povedať, že ide o dôchodkové poistenie, kde sú dva piliere, tak ako uvádza materiál. Jednak je to povinný pilier financovania priebežným systémom a povinný kapitalizačný pilier, ktorý v súčasnosti neexistuje a o ktorom tiež tu bolo spomínané. To je to nóvum, ktoré by malo riešiť určité problémy krízy. Nemocenské poistenie je takisto vytvorené určitými piliermi, ako je to tu nazvané. Jednak súčasným, teda pilierom krátkodobých dávok, v súčasnosti dávkami nemocenského poistenia, a dobrovoľným pilierom doplnkovým, ktorý opäť v súčasnosti neexistuje. Doplnkové dôchodkové poistenie, tak ako sa tu uvádza. Ďalším sú tu síce dva piliere, áno, pilierom dlhodobých dávok, v súčasnosti dávkami doplnkového dôchodkového poistenia, aj keď je tu možný iný komerčný systém, o ktorom sa v materiáli hovorí. Samozrejme, hovorí o úrazovom poistení, po ktorom sa už dlho volá, pretože úrazové poistenie vytvorené povinnou sústavou úrazových dávok dnes existuje len v časti odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania. Problémy, ktoré sú pri odškodňovaní úrazov, sú veľké a netreba ich zdôrazňovať. Myslím si, že zainteresovaní vedia, aké sú.

    Prijatie nových právnych predpisov je podmienkou na zavedenie týchto systémových opatrení v celom sociálnom poistení. Ja by som chcel zvýrazniť, nebolo tu o tom hovorené, že na tvorbe týchto závažných dokumentov sa bude podieľať široký okruh odborníkov zo všetkých oblastí, ktorý je tu nazývaný ako grémium na reformu sociálneho poistenia. Preto nechcem nijako veľmi polemizovať s týmto materiálom, pretože si myslím, že to je určitou zárukou, pokiaľ som mal možnosť aj sa oboznámiť, kto je v tomto grémiu, ktoré vymenoval pán minister. Myslím si, že to grémium aj myšlienky, ktoré tu trebárs odznejú, bude akceptovať alebo bude ich rozoberať.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal dva názory obyvateľov v Slovenskej Republike, ktoré odzneli v médiách. A chcel by som vás oboznámiť aj s názormi mojimi k samotným problémom, ktoré materiál nerieši, resp. myslím si, že by bolo treba sa v tom grémiu tým zaoberať.

    Mám tu vyjadrenie človeka, ktorý má 53 rokov a ktorý sa vyjadril k otázke, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje reformu systému sociálneho zabezpečenia. Podľa nej by sa mala posunúť hranica odchodu do dôchodku. Tento názor je: "Súhlasím, pretože môžeme viac a dlhšie robiť. Mne sa to páči, je to tak aj na západe. Keď chceme vstúpiť do Európy, treba vekovú hranicu jednoznačne posunúť. Že je to na úkor mladých, to je ďalší problém, ktorý musíme prekonať. Treba reštrukturalizovať ekonomiku a dostať sa z 20-percentnej nezamestnanosti. Toto je riešenie."

    Druhý názor, to je 40-ročného respondenta: "Vidím to tak, že namiesto do dôchodku pôjdeme rovno do drevenej truhly. Je to jednoznačný zámer a cieľ. Kto nám dá garanciu, keď štát prestane vyplácať dôchodky? Dávam peniaze štátu, ale nemám šancu, že dôchodok dostanem. Čo mi štát garantuje? Nič. Je to nulové riešenie, hlava do piesku. Nevedia nič zabezpečiť, tak hľadajú alibi. Pštrosia politika."

    Vidieť tu dva zásadné rozdiely v názoroch na riešenie problému, hlavne teda veku odchodu do dôchodku. Sú to, samozrejme, názory ľudí, ktorí sa odborne tejto problematike nevenujú, ale v každom prípade vyjadrujú určité pocity k danej reforme. Vyjadrujú aj hlboké myšlienky, že pokiaľ sa nebudú riešiť problémy v hospodárstve, pokiaľ bude nezamestnanosť nad 20 %, tak tento systém nám nič nevyrieši a podobne.

    V podstate ide o to, aby tie opatrenia na zamedzenie krízy v sociálnom poistení neboli orientované len na reštrikciu voči poistencom, teda voči dôchodcom, voči nemocným, teda na zníženie nemocenských, dôchodkových dávok, predĺženie veku odchodu do dôchodku a podobne. Sú systémy a ja som presvedčený, že ako pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, tak i jeho odborníci vedia o týchto systémoch a vedia, akým spôsobom sa to dá riešiť. Cesta len úpravou veku napríklad odchodu do dôchodku nie je jediná cesta. Na to by som chcel poukázať zvlášť, pretože v súčasnej ekonomickej situácii je táto cesta, cesta taká, ako bolo povedané v tom vyjadrení, "cesta do truhly". Ja si myslím, že nie je cieľom systému dôchodkového zabezpečenia, aby odchádzali dôchodcovia do truhly, ale ide o to, aby dôchodcovia odchádzali ozaj na zaslúžený odpočinok.

    Teraz tie názory k návrhom, ktoré sú v predloženom materiáli. Z tejto koncepcie sú zatiaľ zrejmé len reštriktívne kroky, či ide o spresňovanie podmienok nároku na jednotlivé dôchodky, zrušenie predčasných starobných dôchodkov, znižovanie úrovne zárobkov na posudzovanie podstatného poklesu zárobkov u čiastočne invalidných a podobne. Bez jasnej konštrukcie budúceho systému poistenia, to zdôrazňujem, takýto postup nie je správny, pretože nerieši transformáciu, ale momentálnu situáciu v Sociálnej poisťovni. Ak nehovorím, a o tom, samozrejme, bude tu reč, ale ak nehovorím, že aj vôbec momentálnu ekonomickú situáciu. Zrušenie preferovaných kategórií ako súčasť systému sociálneho zabezpečenia môže byť realizované len za podmienok vytvorenia priestoru na plnohodnotné kompenzácie v systéme sociálneho poistenia. Pretože ak hovoríme o diskriminácii, tak títo ľudia, ktorých sa to týka, by boli v tom momente diskriminovaní, ak by sa na to zabudlo. Čiže treba to dotiahnuť, samozrejme, do náležitého stavu. Myslím si, že tu to nie je taký problém, pretože zatiaľ vždy bola snaha to doriešiť.

    Najväčšie riziko koncepcie je získanie finančných zdrojov, ktoré by pomohli preklenúť prvé obdobia reformy najmä v oblasti dôchodkového poistenia. Bohužiaľ, mám pocit, že toto predkladaný materiál postráda, čo považujem za určitú chybu. Obrazne povedané, ak sa nezlepší ekonomická situácia, nezvýši zamestnanosť, nebudú peniaze ani v systéme a kríza sa prejaví v plnej nahote. Čiže systém nehovorí o zdrojovom zabezpečení. Hovorí, samozrejme, o tom, ako by to chcel riešiť, ale tento problém akosi postráda. A ja verím tomu, že pán minister buď podá vysvetlenie, ale verím tomu, že to grémium jednoducho bude vychádzať z tohto systému a nebude to riešiť, tak ako som povedal, len na úkor poistencov.

    V oblasti budúceho nemocenského poistenia je problematická výplata dávok zo strany zamestnávateľov za prvé týždne práceneschopnosti. Po prvé jednak preto, že sú obavy, že tento priestor by bol opäť živnou pôdou pre špekulantov. V konečnom dôsledku zamestnanci by nemuseli tieto platby dostať. Máme také prípady. Čiže to je jedna záležitosť. Ale je to špecifická záležitosť na Slovensku, kde sa v poslednom období neplatenie daní, odvodov a podobne stáva národným športom. Čiže tu sa musí veľmi striktne postupovať. Musia byť prijaté aj opatrenia na zamedzenie toho, čo my v tomto prípade, samozrejme, nevieme ani rozdiskutovať, pretože to nie je vecou tohto dokumentu. Upozorňujem na to.

    Ďalej, aby zamestnávatelia poskytovanie týchto dávok jednotlivým zamestnancom nepokladali za najhlavnejšie kritérium pri prepúšťaní z dôvodov organizačných zmien. To je tiež riziko, na ktoré poukazujem. Za dôležité považujem čo najskôr legislatívne zabezpečiť výplatu nárokov z odškodnenia pracovných úrazov, z chorôb z povolania z jedinej verejnoprávnej inštitúcie a pripraviť tak podmienky na bezproblémovú realizáciu úrazového poistenia.

    Samozrejme, toto sú základné pripomienky, ktoré, teda ja predpokladám, že to grémium by malo rešpektovať. Verím tomu, že ide o odborníkov, ktorí vedia posudzovať danú oblasť, že pri príprave týchto legislatívnych dokumentov budú akceptovať niektoré tieto návrhy, ktoré tu odznejú. Samozrejme, že chcem zdôrazniť, že pri legislatívnych normách, ktoré bude pripravovať v súvislosti s týmto dokumentom toto grémium, resp. ktoré bude predkladať ministerstvo, treba uvažovať o tom, aké reštrikcie budú nielen na poistencov, ale aj na tých, ktorí sú neplatiči a podobne. Pretože aj keď je to tu teda spomínané, pokiaľ sa tento problém nevyrieši, tak systém je ohrozený a možnože nedôjdeme ani do toho roku 2040. Možnože za pár rokov sa dostaneme do takého stavu, že zbytočné nám budú systémy a dôjde k rozpadnutiu týchto verejných fondov napriek maximálnej snahe či už ministerstva, nás všetkých a ľudí, ktorí v tejto oblasti robia, čo by bolo katastrofou. A na to považujem za dôležité vás upozorniť pri takto dôležitom materiáli, akým je tu materiál, ktorý predkladáte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec podrobne analyzoval predkladaný materiál a spomínal v ňom aj reštriktívne opatrenia, ku ktorým ministerstvo siaha. Bohužiaľ, je to pravda, že pán minister vidí jediné východisko zo situácie, či už v nezamestnanosti, alebo v sociálnej pomoci, iba v reštriktívnych krokoch. Nie je to dobré. Navyše by som sa ho chcela spýtať, pretože časť materiálu vychádza vlastne aj z demografickej charakteristiky do budúcich rokov, že v programe SDĽ bolo, aby rodinné prídavky dostávali všetky rodiny, ktorým sa narodí dieťa. Ja nepovažujem tento krok za správny a myslím si práve naopak, že by sa mali zvýšiť prídavky tým rodinám, ktoré sú sociálne odkázané, ale zároveň kontrolovať vo väčšej miere ako doteraz, ako rodina tieto prídavky využíva. Aj to spomínal vo svojom vystúpení pán poslanec Engliš. A myslím si, že v opodstatnených prípadoch, aby naozaj dieťa dostalo tieto dávky, by sa malo siahnuť k tomu, že rodičia nedostanú túto dávku, ale či už cez miestnu správu, alebo štátnu správu by sa mohlo zabezpečiť, aby deti dostali naozaj tieto peniaze, ktoré vlastne štát vynakladá na ich život, na ich vzdelanie a na ich budúcnosť.

    Takže si myslím, že len reštriktívne opatrenia, z ktorých v mnohých smeroch vychádza aj tento materiál, nie sú riešením. Nakoniec, pán minister, predchádzajúca vláda kvalitne spracovala materiál Koncepcia rodinnej politiky. A tu sa naozaj v tomto materiáli tie prvky, ktoré súvisia s touto problematikou, neobjavujú.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Juriš, po ňom pán poslanec Rusnák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    hostia,

    diskutujeme o koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Je to materiál, ktorý predstavuje ucelenú predstavu sociálneho poistenia, určený na odbornú, ale aj verejnú diskusiu. Už 10 rokov sa uskutočňuje v našej krajine zmena hospodárstva a úloha štátu či vo výrobnej, alebo nevýrobnej sfére, či je to školstvo, zdravotníctvo, ale aj sociálne poistenie. Preto treba vysloviť poďakovanie pracovníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za prípravu tohto materiálu. Škoda, že verejná diskusia o tomto materiáli nebola už pred 3 - 4 rokmi, pretože riešenie situácie v sociálnom poistení je veľmi naliehavé a v tomto období sa významne predlžuje stredná dĺžka veku občanov, u mužov je to 69 rokov, u žien približne 77 rokov, teda aj čas poberania dôchodkov stúpa. Ďalej stúpa počet dôchodcov k počtu pracovne aktívnych a najmä negatívne v tomto smere ovplyvňuje tento pomer aj vysoký počet nezamestnaných. Tu treba povedať, že štát si dlhodobo povinnosť primerane platiť do poisťovne neplní. Napriek tomu stále rastie tlak na štátny rozpočet a v roku 2000 sa počíta do poisťovní s približne 5,9 mld. korún a tento nárast by mal byť trvalý.

    Ďalej je tu problém úspešnosti výberu poistného, momentálne v tomto období je to asi na 90 %. Toto taktiež znižuje množstvo financií použiteľných na sociálne poistenie. Vývojové trendy jednoznačne hovoria o kríze priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia, a preto bude sa musieť zaviesť ďalšie financovanie, ďalšie piliere toho financovania. A myslím, že ten hlavný by mal byť ten kapitalizačný pilier a doplnkové dôchodkové zabezpečenie. V súčasnom období priemerný dôchodok dosahuje len asi 40,5 % priemerného platu národného hospodárstva, čo sa stáva neúnosným pre slušnú životnú úroveň dôchodcov. Cieľom v krátkom čase by mala byť dosiahnutá úroveň do 50 % z priemeru platu. Samozrejme, že nepôjde to naraz, bude to niekoľkoročná cesta.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril niekoľkými poznámkami k niektorým bodom tejto koncepcie. Samozrejme, že nebudem vyčerpávať všetky body, ale len niektoré, kde by som mal nejaké pripomienky alebo slovo do diskusie.

    K bodu 1 - Analýza faktov vedúcich k nevyhnutnosti reformy sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mala dodržať zásada, že ani budúci systém by nemal dopustiť, aby sa znížila výška dôchodkov poskytovaných dnešným základným systémom. Mal by zostať najmenej na súčasnej úrovni, ktorá je i tak veľmi nízka a zabezpečuje len krytie základných potrieb dôchodcov. To som pred chvíľou hovoril, že len tých 40,5 % je k priemernému platu v národnom hospodárstve.

    K bodu 2 - Opatrenia k prechodu k novému systému sociálneho poistenia. Tam sa spomínajú vojaci, policajti a ďalší príslušníci ozbrojených zborov, ktorí by mali byť zvýhodnení aj v budúcnosti. Inak sa štátu nepodarí zabezpečiť kvalita výkonu v týchto službách. Je otázkou, ako to riešiť. Takým najschodnejším riešením by bola povinnosť zamestnávateľa, ktorá by vyplývala zo zákona, platiť doplnkové dôchodkové poistenie, čím by sa zabezpečilo ohodnotenie služby štátu do budúcnosti vo zvýšenom dôchodku. Zároveň aj stabilizácia kádrov. Pod sprísnením nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia by sa mohlo a malo chápať aj úplné zrušenie sociálneho dôchodku, pokiaľ by niekto nepracoval, nemá dostávať dôchodok, ale len sociálnu dávku od štátu. Nemôže byť týmito dávkami zaťažený prísne odvodový dôchodkový systém.

    K bodu 4 - Diverzifikácia zdrojov v sociálnom poistení. Časovo krátku počiatočnú práceneschopnosť by zamestnávateľ mal hradiť zamestnancovi 8 alebo 15 dní. Tu skôr si myslím, že tých 15 dní by bolo výhodnejšie, pretože s prihliadnutím na laboratórne výsledky potrebné na skončenie krátkej PN je táto dĺžka výhodnejšia. Pritom sa však nesmie zabudnúť aj na také skutočnosti, že okrem uvažovanej úrovne zabezpečenia zlepšenia pracovných podmienok možno bude prichádzať aj k zneužívaniu tejto právomoci zamestnávateľa, t. j. že kontrolu krátkodobej práceneschopnosti bude zneužívať na zbavovanie sa chorľavejších, no niekedy aj nepohodlných zamestnancov a napríklad i proti matkám starajúcim sa o choré deti. Ďalej pri kontrole dodržiavania liečebného režimu Sociálnou poisťovňou po 15 dňoch by bolo vhodné aj legislatívnou úpravou umožniť posudkovým lekárom ukončovať práceneschopnosť.

    K tretiemu pilieru, bod 1. Výber pohľadávok Sociálnej poisťovne je neefektívny predovšetkým preto, že sa nerieši v dostatočnej miere existencia a ďalšie hospodárenie vo veľkých podnikoch, vo veľkých neplatičoch do poisťovní. Ako napríklad v Železniciach Slovenskej republiky, v nemocniciach a druhotná platobná neschopnosť firiem poskytujúcich im služby vo veľkých strojárskych podnikoch a podobne. Pokiaľ sa nepozdvihne ekonomická situácia tu a vôbec celej republiky, štátne dlhopisy a cenné papiere nemožno považovať za systémový prístup ani k vnútorným zdrojom, ani k vonkajším.

    K tretiemu pilieru, bod 3. Zvýšiť účinnosť výberu zjednotením miesta výberu je dobrý krok. Zjednoduší sa vzťah aj voči poistencom a ich zamestnávateľom. Zo skúsenosti sa dá konštatovať, že Sociálna poisťovňa má najdlhšiu prax a najkvalitnejší personálny potenciál v tejto službe. Možné je aj iné riešenie, a to samostatné, nezávislé vyberacie miesto. Ale tu treba uvažovať, že sa zvýšia zasa náklady, než sa to vybuduje, nové budovy, výpočtová technika, pracovné prostriedky. Pritom Sociálna poisťovňa berie najväčšie percento zo všetkého sociálneho poistenia.

    Reforma dávkového systému, inštitút predčasného dôchodku a zásada dôchodok alebo mzda môžu pri správnom spôsobe používania veľmi priaznivo ovplyvniť zamestnanosť. To je možnosť uplatnenia absolventov škôl. Tí dnes kvôli neochote odísť do dôchodku skupiny lepšie zarábajúcich ľudí v dôchodkovom veku nemajú možnosť zapojiť sa do pracovného procesu.

    Nedávno sme prijali novelu zákona, kde sme zrušili predčasný odchod do dôchodku. Tu treba povedať, že štát, to je ako kabát, ktorý má veľa vrecák. Ja mám napríklad 8 vrecák, som si tu prerátal, pritom sociálne zabezpečenie len jedno vrecko a nezamestnaný a nezamestnaný mladý človek je vyplácaný z iného vrecka, no a keď ten mladý nerobí, tak veľmi často má tie iné záujmy, okrem iných aj teda pohostinstvá, alkohol, drogy, a potom takýto mladý človek nás bude oveľa viac stáť, ako keby sa zapojil do pracovného procesu. A ten, ktorý je už tzv. zodratý a chce ísť do dôchodku, by mohol skôr ísť. Pre štát by to bolo relatívne lepšie, pretože ten starý sa už nepokazí, ale ten mladý môže ísť na veľmi krivé chodníčky. Väčšinou sa formuje človek v mladosti. V starobe už to nie je tak. Kto bol naučený robiť odmlada, tak sa asi ťažko zmení, ale keď zamladi sa nenaučí pracovať, tak veľmi ťažko sa zmení potom k dobrému. Potom budú nároky na tie vrecká polície, väzenstva, kriminalita a všetko ostatné. Nehovorím, že mnohí mladí ľudia často odídu do zahraničia a tí najschopnejší sa nevrátia. Čo je veľká škoda.

    Takže tiež by sa tu malo uvažovať aj s týmto pri predlžovaní odchodu veku do dôchodku alebo možnosť do určitej sumy, aby mohli pracovať, lebo veľmi často sú to tí, čo pracujú dlhšie s tými vyššími platmi, čo je pochopiteľné.

    K bodu 9 - Organizačné zabezpečenia. Pri pracovných skupinách, ako je tam spomínané na strane 17 grémium za reformu, sa musí počítať s účasťou odborníkov úplne zdola, z praxe. Celé desaťročia sa v našej krajine opakujú tie isté chyby. O práci v teréne rozhodujú odborníci, teoretici a za odborníkov z praxe považujú sa ľudia, ktorí sedia na generálnych riaditeľstvách. To sú však vrcholoví pracovníci, ktorí priamo terén nepoznajú a nevedia počítať s problémami praxe a reakciou obyvateľstva. Preto do toho grémia by som odporúčal, aby tam boli aj ľudia z priameho prvého kontaktu s tými ľuďmi, ktorí sedia na okresoch.

    Systém, ktorý by mal v budúcnosti fungovať aspoň 50 rokov, by mal byť nielen dobre medializovaný, ale v dostatočnom predstihu propagovaný a vysvetľovaný v cielene zriadených informačných centrách v každom okresnom meste. Tam by mal byť styk so zástupcami Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce a okresných úradov - odborov sociálnych vecí. Pri možnosti spätnej väzby v tomto prechodnom období by sa veľa tzv. múch v systéme mohlo vychytať ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení.

    To je len niekoľko poznámok, ktoré som si pripravil k tejto koncepcii. Samozrejme, dalo by sa hovoriť o mnohých otázkach, ktorými celá spoločnosť bude žiť niekoľko rokov, než sa tento zákon prijme a, samozrejme, než príde do plného uplatnenia azda o 20, 30 rokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi.

    Dve faktické poznámky. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

    Ako prvá - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som len uviesť na spresnenie môjho predrečníka. Ministerstvo práce od roku 1992 pracovalo na reforme aj sociálneho poistenia v rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry. Bolo to aj vo výbore v tomto období rokov 1992 - 1993, len vy ste neboli vtedy v parlamente, pán kolega. Takže tieto práce začali a kontinuálne pokračovali počas a ďalších a ďalších volebných období. Ja si myslím, že takýto závažný krok, pokiaľ ide o sociálne poistenie, ktorý sa pripravuje nielen pre nás, alebo pre naše deti, ale pre ďalšie generácie, netreba unáhľovať, pretože ak zle založíte systém, a najmä takýto závažný systém, zle si dáte alebo zle vám prepočítajú poistné prepočty o predpokladanom vývoji poberateľov dôchodkov a ďalších dávok, tak takýto systém sa môže zrútiť a môže urobiť nedozerné škody. Čiže tu nešlo o politické preteky, ktorá vláda to predloží, ale nám išlo o to, aby čo najviac odbornej verejnosti bolo zapojenej, bez politiky, bez nejakých ambícií - my prví sme toto zaviedli. Išlo nám naozaj o to, oboznámiť sa aj so zahraničnými modelmi. Dať si verifikovať aj v zahraničí naše predstavy o koncepcii reformy a potom na záver dobudovať aj inštitúcie. Toto je dlhodobý proces a nemyslím si, že tu akékoľvek zrýchľovanie tohto procesu len za cenu získania politických bodov by išlo na úkor obyvateľov.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem.

    Chcem sa tiež vyjadriť k dvom bodom z vystúpenia pána poslanca Juriša. Môžem potvrdiť, že tento materiál sa skutočne pripravoval veľmi kvalifikovane, dokonca v predchádzajúcom volebnom období sa uskutočnilo niekoľko medzinárodných seminárov, na niektorých participovala aj Národná rada Slovenskej republiky, dokonca aj koordinačný výbor pre ženy, ktorý tu fungoval. Boli to napríklad stretnutia s britskou radou, bolo to so švédskym parlamentom. Takže ak sa pán poslanec nezúčastnil, je mi to ľúto, ale tieto diskusie prebiehali aj na medzinárodnej úrovni.

    Čo sa týka porovnávania výšky dôchodku k priemernej mzde Slovenskej republiky, pán poslanec, je veľmi zlé, že toto percentuálne porovnanie z roka na rok klesá a, bohužiaľ, napriek všetkým vašim predvolebným sľubom v tomto roku došlo k poklesu v porovnaní s rokom 1998, vtedy to bolo 41,3 %, teraz to je len 40,2 % a v roku 2000 to bude oveľa katastrofálnejšie, pretože keď sa počítalo s indexom rastu dôchodkov 1,10, tak by sme sa dostali na úroveň 40,3 %. Bohužiaľ, dôchodky nebudú tento rok valorizované. Balíček ekonomických opatrení vezme dôchodcom ešte väčšiu časť tejto znižujúcej sa časti dôchodku v porovnaní s priemernou mzdou. Takže aj keby sa boli valorizovali dôchodky, boli by sme sa dostali na úroveň 40,3 %, čo je nižšie ako v ktoromkoľvek z predchádzajúcich rokov.

    Takže zamyslite sa aj vy, aké kroky podporujete, čo sa týka dôchodcov, pretože ten nový systém, ktorý predkladá ministerstvo, by sa vlastne mal začať napĺňať až v roku 2002. Takže do roku 2002 ožobráčite...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Rusnák vystúpi v rozprave, po ňom pani poslankyňa Záborská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vláda koncom minulého roka predložila na verejnú diskusiu návrh reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Považujem to za veľmi dobrý a zároveň odvážny krok. Reforma sa bytostne dotýka väčšiny nášho obyvateľstva. Nesmie byť však uskutočnená iba na účet zamestnancov a súčasných dôchodcov alebo aby sa náklady na prechod na nový systém hradili z privatizácie bývalého spoločného majetku. Ide predsa o hodnoty, ktoré vytvárali práve súčasní dôchodcovia a ich ekonomická situácia je vďaka všeobecne nízkej úrovni oficiálnych príjmov v štáte ozaj nízka.

    Podľa vzoru susedného Poľska a Maďarska, kde od roku 1977, resp. 1999 začali rozbiehať kapitalizačné dôchodkové poistenie v časti doterajších príspevkov, aj na Slovensku by sa malo zaviesť vytváranie fondov, ktoré budú akumulovať príspevky zamestnancov a vytvárať kapitál s dlhodobým použitím. Vytvorenie takéhoto kapitálu by mohlo podporiť ekonomický rozvoj Slovenska.

    Najzávažnejším argumentom na uskutočnenie reformy dôchodkového zabezpečenia, a to nielen u nás, ale aj v mnohých krajinách, je hrozba budúceho nedostatku finančných prostriedkov v rámci priebežného financovania dôchodkov, lebo sa predpokladá znižovanie počtu ekonomicky aktívnych občanov a nárast skupiny dôchodcov v spoločnosti. Nedá sa súhlasiť, aby sa možnej hrozbe budúcich dlhov možno za 20 a viac rokov predchádzalo znižovaním životnej úrovne zamestnancov a ich rodín v súčasnosti, keď ich ekonomická situácia je už aj tak veľmi zlá. Skôr sa dá predpokladať, že si s vysokou nákladovosťou dôchodkového zabezpečenia poradí spoločnosť možno o 20 rokov, keď sa dá predpokladať, že aj všeobecná ekonomická situácia v štáte bude oveľa lepšia.

    Dôležitou a aj medzinárodnými organizáciami, napríklad OECD a Svetovou bankou, preferovanou požiadavkou reformy je konsenzus celej spoločnosti s pripravovanou reformou. Aj keď sa dá povedať, že celá spoločnosť súhlasí s potrebou zmeny nášho dôchodkového zabezpečenia, nemocenského a úrazového poistenia, nie je už taká jednoznačná podpora zavedenia kapitalizácie do poistenia na dôchodok. Od roku 1996 máme vytvorený inštitút doplnkového dôchodkového poistenia, ktorý sa realizuje kapitalizačnou formou. Pôvodne sa predpokladalo, že možnosť sporenia na prilepšenie k dôchodku za zvýhodnených podmienok oproti komerčnému sporeniu alebo poisteniu bude motivovať zamestnancov vstupu do tohto systému. Skutočnosť ukazuje, že opak je pravdou. V krajinách, ktoré už začali reformu realizovať, štát garantuje solventnosť v dôchodkovom poistení. V jednotlivých štátoch vytvorili osobitné kontrolné orgány na najvyššej úrovni, zvyčajne podriadené priamo predsedovi vlády. To je len časť veľkej siete garancií, ktorými štáty, kde už reforma prebieha, podporujú dôveryhodnosť nového systému a zabezpečujú, že občania svoje dôchodky v budúcnosti skutočne a v primeranej výške aj dostanú.

    Za nedostatok predloženého návrhu reformy sociálneho poistenia považujem skutočnosť, že predkladateľ nepripojil k návrhu nového kapitalizačného systému dôchodkového poistenia aj podrobnú analýzu súčasného systému dôchodkového zabezpečenia, akým spôsobom ich predpokladá riešiť, ako sa bude realizovať prechod medzi starým a novým systémom dôchodkového zabezpečenia. Dá sa predpokladať, že práve prechodné opatrenia určia, či reforma bude uskutočniteľná a ako sa zabezpečia existujúce nároky prispievateľov a poberateľov dôchodkov. Pokiaľ nový systém má byť povinný pre všetkých alebo pre určitú časť občanov, musí sa vyriešiť premietnutie doteraz získaných nárokov napríklad za obdobie už zaplateného poistného do nového systému tak, aby to systém uniesol, ale aby občan nebol poškodený. Bude preto veľmi dôležité podrobne sa zaoberať touto časťou reformných krokov v konkrétnych legislatívnych návrhoch.

    Je potrebné zároveň vysloviť uznanie autorom návrhu koncepcie reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky, pretože obdobný materiál ešte v našich podmienkach vypracovaný nebol. Oceňujem snahu zreformovať náš systém sociálneho poistenia a systémové zaradenie a spracovanie úrazového poistenia, pretože prežitá stará právna úprava nevyhovuje súčasným ekonomickým podmienkam a je príčinou narastania deformácií a anomálií zdedených z predchádzajúceho režimu, ktoré sa čiastkovými reformami nepodarilo vôbec alebo len sčasti odstrániť.

    Keďže úroveň sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je závislá od dobrej ekonomickej situácie v štáte, je dôležité si uvedomiť, že nemôžeme mať vysoké dávky dôchodkového, nemocenského či úrazového poistenia bez úspešne fungujúcej ekonomiky. Preto sa predpokladá, že reforma sociálneho poistenia v Slovenskej republike bude koncepčne aj realizačne nadväzovať na hospodársku politiku štátu, oživenie ekonomiky, skvalitnenie legislatívy, znižovanie nezamestnanosti a predovšetkým zvyšovanie miezd, ktoré sú jediným skutočným zdrojom dôchodkových a nemocenských dávok či v poistných, alebo zabezpečovacích systémoch.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou verejnú diskusiu k návrhu koncepcie reformy sociálneho poistenia. Verím, že aj dnešná diskusia prispeje k skvalitneniu predloženého materiálu. Uvedomujeme si totiž, že ju pripravujeme pre našu budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dve stručné poznámky k predrečníkovi. Pán kolega, doplnkový systém a slabá účasť na ňom zo zákona sa dá ovplyvniť jedine v kolektívnom vyjednávaní. Dávam vám to do pozornosti pre vaše prípadné ďalšie rokovania s Konfederáciou odborovým zväzov, aby iniciovala v rámci kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv doplnkové pripoistenie pre svojich členov v podnikoch, kde je toto možné. Pokiaľ nie je iniciatíva zo strany zamestnancov, predpokladám, že žiaden zamestnávateľ sa nebude hrnúť do toho, aby prispieval na doplnkové dôchodkové pripoistenie. Takýto je systém, takáto je prax. Čiže v dobrom dávam vám to do pozornosti, upozornite na to konfederáciu.

    Ďalej chcem povedať, že takýto zákon, resp. takáto reforma nebola pripravovaná. Znovu opakujem, neboli ste tu, musím vás len upozorniť, že zákon o sociálnom poistení bol pripravovaný v minulom volebnom období a jeho 6. verzia bola v máji 1998 podrobená auditu Európskej komisie a uspela. Takže to len na spresnenie a pre verejnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Záborská. Ako posledná písomne prihlásená sa pripraví pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    v prvom rade chcem oceniť, že do Národnej rady bol predložený komplexný materiál reformy sociálneho poistenia, na ktorom pracovali jednak zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či už v tomto, alebo v minulých volebných obdobiach, a určite bola okolo nich aj skupina odborníkov, ktorí mali fundované znalosti z tohto problému. Aj vo vyjadreniach medzinárodných inštitúcií ohľadom reformy sociálneho dôchodkového systému prevláda názor, že systémy dôchodkového zabezpečenia financované len priebežne sú neudržateľné, pričom hlavnou príčinou je demografický vývoj.

    Vzhľadom na včerajšiu diskusiu v rozprave ohľadne demografického vývoja by som sa na chvíľu pristavila pri tomto probléme. Keďže v západných krajinách hlavnou príčinou reformy dôchodkového poistenia bol demografický vývoj, je si ťažko predstaviť, že tento nastal pre zlú sociálno-ekonomickú situáciu, ako by sme si to chceli teraz zjednodušiť na Slovensku. Švajčiarsko má jeden z najhorších ukazovateľov demografického vývoja a bolo by odvážne hovoriť o Švajčiarsku ako o krajine so zlými sociálno-ekonomickými ukazovateľmi.

    Problematika determinácie populačného vývoja je veľmi komplexná. Už v tridsiatych a štyridsiatych rokoch boli vypracované určité teórie, ktoré sa opierali o také pojmy, ako sú pokrok, sociálno-ekonomický rozvoj, technologická modernizácia, ale tieto teórie sa ukázali ako nepresné. Ďalšie teórie boli komplexnejšie, ktoré zdôrazňovali tiež viaceré determinanty tohto vývoja, boli to biologicko-technologické, ekonomické, inštitucionálne, hlavne sociálne, ktoré spočívali v zmene funkcie rodiny a v meniacej sa hodnote dieťaťa. Súčasný pokles pôrodnosti pod záchovnú hodnotu vo vyspelých západných krajinách však predstavuje neobvyklý demografický jav. Za normálnych okolností v spoločnosti sa zastavil rast početných populácií a známy francúzsky demograf Dumond pripomína výrok Raymonda Arona, že Európania páchajú samovraždu znižovaním pôrodnosti.

    Viacpilierový systém s kapitalizačnou fondovou časťou je odporúčaný viacerými medzinárodnými organizáciami, ako je Svetová banka, OECD a Medzinárodná organizácia práce. Viacpilierový systém je aj najčastejší systém v Európskej únii. I keď v súčasnosti sociálny systém nie je jednotný a je na zodpovednosti každého štátu, ako túto úlohu zabezpečí. Reforma sociálneho systému je nutná aj v Slovenskej republike a je potrebné ju vykonať čo najrýchlejšie vzhľadom na súčasný stav systému dôchodkového zabezpečenia a tiež aj u nás očakávaný demografický vývoj. Ja by som toľko na úvod k demografického vývoju.

    A teraz by som chcela uviesť niektoré rozpory v navrhovanej koncepcii reformy sociálneho poistenia so zameraním na dôchodkové poistenie. Koncepcia nie je celkom v súlade s princípmi Ústavy Slovenskej republiky. V tretej hlave Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž." Toľko citát. Ak sa na predloženú koncepciu pozrieme z tohto hľadiska, musíme konštatovať, že nenapĺňa oba body tretej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, a to preto, že je diskriminačná voči poskytovateľom dôchodkového poistenia, ktorí sú obvyklí v iných demokratických štátoch s fungujúcimi systémami dôchodkového poistenia, a obmedzuje voľbu občanov vo výbere poskytovateľov.

    Ak sa teda v ústave hlásime k trhovej ekonomike, musíme akceptovať, že sloboda voľby v trhových podmienkach sa chápe ako najefektívnejší spôsob sebaurčenia jednotlivca a súťaž ako najistejší garant voľby. Štát má vstupovať do hry iba vtedy, ak je to jednoznačne nevyhnutné. Tu som citovala Radičovú Zo sociálnej politiky na Slovensku z roku 1998. Pritom nechceme spochybňovať ten fakt, že dôchodkové poistenie musí mať aj sociálny rozmer, v ktorom sa trhové mechanizmy nedajú uplatňovať. Takýto princíp zachovávajú aj v iných štátoch, a pritom do základných kapitalizačných pilierov systému dôchodkového poistenia sú zapojené rôzne finančné inštitúcie.

    Ďalej koncepcia nie je celkom v súlade s poznatkami a skúsenosťami a s odporúčaniami medzinárodných organizácií a nie celkom napĺňa kritériá efektívnosti. Je známe a dokumentované, že verejné spravovanie fondov je menej efektívne ako súkromné. Svetová banka už v roku 1994 dôrazne odporúčala súkromné spravovanie kapitalizačnej časti dôchodkov. Výhodnosť tohto postupu je overená v mnohých krajinách Európy, kde takto konštruované dôchodkové systémy fungujú dlhodobo. Je však známe, že tento postup vyžaduje presne stanovené pravidlá a prísnu kontrolu a takto by mal byť zameraný postup aj pri reformovaní systému v Slovenskej republike.

    Navrhovaná koncepcia je postavená na ochrane poistenca cez diskrimináciu inštitúcií, ktoré podľa skúseností z mnohých iných krajín sú zodpovední a spoľahliví partneri pri zabezpečovaní dôchodkového poistenia. Okrem toho medzinárodné organizácie vidia ako hlavný cieľ reformy stanovenie pravidiel a zásad pre všetkých zúčastnených a vo vytvorení kontrolných mechanizmov, a nie v diskriminácii a pseudoochrane poistenca.

    Reforma je v čiastočnom rozpore s odporúčaniami a pravidlami, ako aj skúsenosťami v Európskej únii, a to predovšetkým v časti, kde sa hovorí, že Európska únia je zodpovedná za koordináciu národných systémov v takých prípadoch, kde sa dotýkajú uplatňovania práva voľného pohybu občanov v rámci únie. Ak prijmeme taký systém, ktorý je neštandardný a diskriminačný voči poskytovateľom a produktom, ktoré sú bežné a zaužívané v Európskej únii.

    Táto koncepcia je čiastočne aj v rozpore so závermi Zelenej knihy o doplnkových dôchodkoch, ktoré vydala Európska komisia v máji 1999. Tento materiál odporúča prijatie zákonnej normy ohľadom doplnkových dôchodkov tak, aby boli dosiahnuté tieto ciele: Zabezpečenie najlepšej možnej ochrany poberateľa dôchodku, aby penzijné fondy mohli plne profitovať z jednotného trhu a jednotnej meny euro, aby boli zabezpečené rovnaké pravidlá pre rôznych poskytovateľov doplnkových dôchodkov a rovnaké pravidlá pre podobné produkty v doplnkovom dôchodkovom zabezpečení a aby bolo zabezpečené vzájomné uznanie pravidiel bezpečného investovania.

    Keďže ide o dlhodobú koncepciu, musíme zohľadňovať aj našu budúcu účasť na členstve v Európskej únii. Predpokladaná reforma, predpokladaná koncepcia je tak trocha aj v rozpore s vlastným zámerom docieliť prevzatie väčšej zodpovednosti občanov za príjem v dôchodkovom veku, čo sa dá len tak, že sa jednotlivcovi poskytne možnosť voľby. Koncepcia nezohľadňuje doterajšie skúsenosti a poznatky z priebehu doplnkového dôchodkového poistenia. Doplnkové dôchodkové poisťovne boli schopné za čas svojho trvania od roku 1996 získať 150 000 členov a naakumulovať 1,3 mld. Sk, naproti tomu v Českej republike od vytvorenia možnosti pripoistenia v dôchodkových fondoch súkromne spravovaných získali 1,8 mil. členov a prostriedky 32,9 mld. Kč. Podobné skúsenosti sú aj z Poľska a myslím, že v našich diskusiách sme oceňovali reformu dôchodkového poistenia v Poľsku.

    Aj tieto údaje vypovedajú o tom, čomu občania dôverujú viac, privátne alebo verejne spravovaným spoločnostiam. Teda dôchodkové doplnkové poisťovne oslovili iba malé percento z pracujúcej populácie, asi len 7 %, čo aj po zvážení faktu, že zákon má sám v sebe zahrnuté diskriminačné prvky, je veľmi málo. Podľa doteraz dosiahnutých výsledkov doplnkové dôchodkové poistenie nie je možné považovať za reálny zdroj príjmov v starobe a stavať nový reformovaný systém na inštitúciách, ktoré evidentne nie sú úspešné od začiatku.

    Na záver len niekoľko slov. Samozrejme oceňujem, ako som predoslala, koncepciu, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí, ale by som privítala, a myslím, že viacerí, keby na ďalšom pracovaní, na ďalšej práci na tejto koncepcii boli navrhnuté konštrukcie, ktoré by využívali štandardné a overené postupy a finančné inštitúcie. Ak chceme deklarovať, že pripravujeme reformu podľa európskych pravidiel, je potrebné odstrániť všetky diskriminačné prvky ako voči rôznym poskytovateľom penzijného poistenia, tak aj voči produktom, ktoré sa úspešne využívajú v krajinách Európy. Je potrebné zamerať sa na stanovenie pravidiel a kontrolný mechanizmus celého systému, a nie na výber tých, čo sa na systéme budú podieľať. Dobré pravidlá zabezpečia dobrých účastníkov.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Gajdoš.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel doplniť vystúpenie pani poslankyne v tej časti, kde hovorila v úvode o demografii a demografických procesoch. Zastupujem Národnú radu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy vo Výbore pre migráciu, utečencov a demografiu. Tento výbor pripravil pre Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zaujímavú štúdiu o demografických pomeroch v krajinách strednej a východnej Európy. A treba zvýrazniť z tejto štúdie napríklad konštatovanie, že demografický vývoj u našich susedov, teda na Ukrajine, ale aj v Rusku, má všetky znaky demografickej katastrofy. Toto je citát, ktorý je expressis verbis z tejto štúdie a je to treba doplniť aj z hľadiska tých príčin, ktoré pani poslankyňa analyzovala. Pretože príčiny tohto demografického vývoja v celej Európe, ale aj vo svete sú rôzne, a nie je len jedna príčina. Samozrejme, boli aj analyzované príčiny ekonomicko-sociálne, najmä po zmene režimov v týchto štátoch, keď došlo k vytvoreniu novej vrstvy chudobných, dôchodcov a rodín starajúcich sa o deti, pričom vznikal aj nový fenomén, a to je nezamestnanosť. Toto sú príčiny, ale nie sú jediné a sú veľmi zaujímavé tieto štúdie aj z globálneho celosvetového hľadiska.

    Chcel by som ešte jednu poznámku, pretože dosť sa tu pertraktuje doplnkový dôchodkový systém. Netreba negovať to, čo je, je to skutočne vecou kolektívneho vyjednávania, len bude treba ísť ďalej, a to je doplnkové pripoistenie v štátnej a verejnej službe a rozšírenie komerčného individuálneho, súkromného pripoistenia.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som len chcela nadviazať na tú časť pani Dr. Záborskej, kde hovorila o tom, že treba používať štandardné overené postupy ako v Európskej únii. Pani poslankyňa, plne s vami súhlasím, len ani v Európskej únii, ani v ďalších povedzme zámorských vyspelých štátoch neexistujú jednotné štandardné overené postupy. Čiže aj Slovenská republika musí vzhľadom na svoje historické tradície, na zvyky, na geopriestor, v ktorom je, si musí vyberať z viacerých štandardných postupov, ktoré existujú aj dnes v západnej Európe, a snažiť sa ich zladiť s prostredím, v ktorom my tu žijeme. Takže ani Európska únia v tomto prípade napríklad nám neprikazuje určitý unifikovaný model s niektorou krajinou, či s nemeckým systémom doplnkového pripoistenia, alebo s britským, ktorý je úplne iný. Takže v tomto smere si myslím, že apelovať na Európsku úniu, aby sme používali overené postupy, ja sa pýtam ktoré, lebo tých overených postupov tam možno majú v tých 15 krajinách l5.

    Pokiaľ ide o Českú republiku a súkromné fondy, tento model v podstate existuje u nás v rôznych komerčných poisťovniach, pokiaľ ide o systém doplnkového alebo teda životného poistenia, už dlhší čas. Myslím si, že v etape, keď sme v období reformy ekonomického systému, treba na dôchodkoch zamestnancov zainteresovať aj zamestnávateľov, preto sme volili tento systém na rozdiel od Českej republiky. Jednak preto, aby sme aj stabilizovali kvalitnú pracovnú silu, keď bude zamestnávateľ prispievať na doplnkové dôchodkové poistenie, je tu určitá výhoda pre toho zamestnanca. Ale zároveň tiež si myslím, že bude treba spružniť doplnkový systém cez komerčné poisťovne. Len znova treba zvážiť, či to bude priamo ten český model, alebo napríklad poľský model.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pri predkladaní akejkoľvek koncepcie sa veľmi radi oháňame argumentáciou, ako to je u našich vyspelých západných susedov. Pritom zabúdame na jeden dôležitý fakt, že tieto systémové opatrenia, ktoré v týchto štátoch fungujú, sú založené na veľmi silnej ekonomike. Na veľmi silnej ekonomike. Každá zmena, ktorá má byť systémová, musí prihliadať na ekonomické možnosti daného štátu. Teda aj my, ak štartujeme systém reformy sociálneho systému, musíme prihliadať na naše špecifické podmienky. Musíme brať do úvahy holý fakt, nepríjemný fakt, že je tu vyše 20-percentná nezamestnanosť. Čiže logicky by malo tejto koncepcii predchádzať prijatie zásadných koncepčných opatrení v oblasti zamestnanosti. Štát sa musí usilovať skutočne veľmi rozumne ovplyvňovať i demografickú politiku.

    V súčasnom období na Slovensku v tejto oblasti neexistuje premyslená cielená politika vo vzťahu k rodine. Ak si zoberieme rómsku časť slovenského obyvateľstva, dochádza k znižovaniu vekovej hranice pôrodnosti rómskych žien. Rómske ženy rodia osem, desať, trinásť detí. Kvalita tohto potomstva je veľmi diskutabilná, takže tu musíme zamerať svoju pozornosť a štát musí venovať veľkú pozornosť skutočne kvalite potomstva, pretože to zakladá budúcnosť štátu.

  • Posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    dnes už druhý deň, začali sme to včera podvečer, diskutujeme o koncepcii reformy sociálneho poistenia. Niekedy na jeseň minulého roku pri novelizácii zákona číslo 100 pri čiastkovej novelizácii, pretože tú 100-ku sme novelizovali asi trikrát alebo štyrikrát v poslednom období, v jednej faktickej poznámke jeden nemenovaný poslanec sa ohradil, že čo to je, že je na svete koncepcia a nikto o tom nevie, nevedia o tom ani poslanci. Ja som vtedy hovorila, že táto koncepcia je už na verejnej diskusii, akou formou, to som sa len okrajovo dotkla, hovorila som, že sú rozoslané anketové lístky a občania sa môžu vyjadriť, čo si o tomto myslia a ako si to predstavujú.

    Tie anketové lístky sa vrátili na veľké prekvapenie pracovníkov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tých anketových lístkov sa vrátilo 24 tisíc. Môžeme teraz diskutovať o tom, či je to veľa alebo málo. Určite, keď sa pozeráme na to, že na Slovensku je 1 264 000 dôchodcov, tak je to málo. Keď sa pozeráme na to, že prieskumy verejnej mienky sa robia väčšinou s respondentmi okolo tých 1 200, tak by som hovorila, že je to veľa. Prečo to spomínam? Preto, že z tých 24 000 anketových lístkov, ktoré sa vrátili, 75 % opýtaných, vlastne tých ľudí, ktorí sa zapojili do ankety, sa vyjadrilo pozitívne v tom zmysle, že áno, je potrebné zaviesť novú reformu sociálneho poistenia a 25 % sa vyjadrilo negatívne. Jediná otázka, ktorá tu vyvstala, bola, že nesúhlasili so zvyšovaním odchodu veku do dôchodku. Treba sa zamyslieť nad týmito číslami.

    Zaujímavosťou týchto anketových lístkov bolo to, vlastne tých, ktorí sa zúčastnili ankety, bola tá skutočnosť, že aj vekové rozloženie bolo také, aké je aj pri tých výskumoch verejnej mienky. Najviac sa zúčastnili dnešní dôchodcovia, teda tí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Na veľké prekvapenie sa tam zúčastnilo dosť veľa tých, ktorí sú okolo 30-ky, čiže tých, ktorých sa táto reforma bude najviac týkať. Takže ja si myslím, že v dnešnom období, vlastne dnes nemôžeme diskutovať o tom, či je potrebná táto reforma sociálneho poistenia, alebo nie. Ja si myslím, že v tejto snemovni sa nenájde nikto, ktorý by hovoril o tom, že to dnešné poistenie alebo dôchodky sú dobré a treba s nimi takto počítať aj naďalej. To je jedna skutočnosť.

    Druhá skutočnosť je tá, že treba sa zamyslieť aj nad tou skutočnosťou, že tí, ktorí sa zúčastnili ankety, nesúhlasili s tým, aby sa zvyšoval vek odchodu do dôchodku. Treba tu však vysvetliť. Myslím si, že nikto, kto spolupracoval alebo v budúcnosti bude spolupracovať či už na reforme sociálneho poistenia, alebo odborníci ministerstva nepočítajú s tým, že vek odchodu do dôchodku sa bude zvyšovať z večera do rána alebo sa bude naraz zvyšovať o päť rokov. Takže ja by som bola rada, keby sa táto koncepcia nezvŕtla na túto parketu, pretože je to tu síce spomínané, ale pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku sa počíta s tým, že by to bolo tri, šesť, dvanásť mesiacov a postupne by sa to zvyšovalo. Treba podotknúť, že na Slovensku z mnohých krajín je tento vek najnižší.

    Včera vo svojom príspevku pán poslanec Brocka hovoril o tom, že škandinávske krajiny teraz majú problémy so sociálnou reformou, pretože tam by už ten vek mali zvyšovať na 70 rokov. Určite mnohí viete, že v Kanade tento vek je 75 rokov. Tieto čísla nespomínam kvôli tomu, aby sme my boli spokojní s tým, že aj u nás sa ten vek zvýši. Ja by som bola veľmi rada, keby sme už v tej koncepcii boli tak ďaleko, že by sme mohli rozprávať o tom, že treba zvyšovať ten vek kvôli tomu, že už nevieme, čo robiť. No ale myslím si, že nikto, kto v tejto snemovne sedí, či sú to tridsiatnici, sa nedožijú toho, aby sa ten vek odchodu do dôchodku zvyšoval na 70 rokov. A to treba povedať. Treba povedať, že ten systém, ktorý je v súčasnosti, je nevyhovujúci. Prečo? Pretože je drahý, je nemotivačný a nespravodlivý.

    Mnohí si predstavujeme, vlastne si predstavujú, že každý si odkladá peniaze na svoj dôchodok. Žiaľbohu, zatiaľ to tak nie je. Každý odkladá peniaze na dôchodok svojich rodičov, pretože v Slovenskej republike historicky skončili platby na vlastné dôchodky zavedením národného poistenia v roku 1948. Preto základným dôvodom potreby reformy sociálneho poistenia je kríza systému sociálneho poistenia, ktorej dôvodom sú predovšetkým nízka konkurenčná schopnosť ekonomiky, nepriaznivý vývoj demografických faktorov, o tomto hovorila predo mnou pani poslankyňa Záborská, a súčasné problémy v makroekonomike a stave verejných financií. Lenže ten nepriaznivý demografický vývoj nie je len u nás, ale, žiaľbohu, je to riziko aj inde, aj vo vyspelých krajinách.

    Najvážnejšie skutočnosti, ktoré nevyhnutne si treba uvedomiť v súčasnom systéme dôchodkového zabezpečenia sú, v rokoch 2000 až 2006 bude musieť štát ako garant solventnosti, ak sa neprijmú reformné kroky na vyrovnanie deficitu Sociálnej poisťovne, poskytnúť v pesimistickom variante 67,5 mld. korún, to je 5,6 % hrubého domáceho produktu, a v optimistickom variante 52,7 mld. korún, čo je 4 % hrubého domáceho produktu.

    Systém priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia je v kríze. Systémovo vyriešiť dôchodkové zabezpečenie nie je možné bez vhodnej kombinácie týchto opatrení: Jednak zvýšenia príspevkov do systému zo strany zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj štátu; sprísnenia v súčasnosti platných podmienok na získanie nárokov na dôchodky zo základného systému; zníženia výšky dôchodkov poskytovaných dnešným základným systémom a zavedením kapitalizácie do systému. Prostriedky na výplatu časti dôchodku budú musieť byť ešte akumulované počas obdobia do začiatku výplaty týchto dôchodkov, čo znamená ich kapitalizáciu. Solidarita v priestore sa musí nahradiť solidaritou v čase odloženou spotrebou, akumuláciou zdrojov.

    Bolo tu už povedané veľa o doplnkovom dôchodkovom zabezpečení, ktoré je zavedené od roku 1996. Zatiaľ nesplnilo toto doplnkové dôchodkové poistenie svoj účel. Zúčastnilo sa ho okolo 160 tisíc poistencov. Je to málo určite k tomu počtu dôchodcov, ktorý máme. Treba sa nad tým zamyslieť, prečo sa to tak stalo. Ten zákon bol pripravený, včera tu odznelo, počas Moravčíkovej vlády v roku 1994, do platnosti vstúpil v roku 1996, zlepšoval sa, menil sa tento zákon. Myslím si, že ani zo strany tých, ktorí ho menili, tento zákon nepriniesol tie pozitíva, s ktorými počítali vtedy, keď to vošlo do platnosti.

    Základné riziká systému sociálneho poistenia sú makroekonomické riziko, finančné riziko a sociálne riziko spočívajúce v nespokojnosti dôchodcu s úrovňou dôchodku a neprimeranosti vyplácaných dôchodkov zaplatenému poistnému.

    Podobne ako v iných vyspelých a transformujúcich sa štátoch treba hľadať kompromis medzi výškou reálnych dôchodkov poskytovaných zo základného systému a výškou príspevkov do tohto systému, pravidlami na postupné zvyšovanie veku na vznik nároku na starobný dôchodok a posunom istej časti povinnosti v súvislosti so zabezpečovaním dôchodkov do systémov fungujúcich na princípoch individuálneho sporenia a kapitalizácie. Pred každou základnou zmenou treba vykonať rad potrebných úprav, aby tá zmena potom fungovala pozitívne a doniesla tie plody, ktoré od nej očakávame. Žiaľbohu, pri každej zmene, aj tu sú tieto vplyvy negatívne a pozitívne. Dotknú sa tých, ktorých sa to týka niekedy vo veľmi negatívnom svetle, ale bola by som veľmi nerada, keby sme sa pri diskusii o koncepcii reformy sociálneho poistenia zmienili len o týchto veciach.

    Myslím si, že nemôžeme byť spokojní s tým, že, ako tu už odznelo, pomer dôchodkov k nominálnej mzde klesá. Kým pred rokom 1989 to bolo 60 %, teraz je to okolo tých 40 %, ale ja by som bola nerada, keby sa to o 20 rokov ešte znižovalo. Takže preto túto reformu treba vykonať.

    Kde vidím problém? Problém vidím v tom, že je to síce potrebné. Je na to dosť veľká časová rezerva. Ja som vítala vo výbore pre sociálne veci a bývanie ako gesčnom výbore uznesenie, ktoré prijal finančný výbor, aby sa tá reforma urýchlila, aby tie čiastkové časti boli v platnosti od 1. januára 2002. Takže budem za to hlasovať. Myslím si, že budú za to hlasovať aj moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície. A druhá rovina je tá, že vo vzťahu k občanovi treba vysvetliť, ako sa ho to bude týkať. Pokiaľ občan nebude mať dostatok informácií alebo keď tie informácie budú skreslené, tak sa voči tomu bude stavať negatívne.

    Ja by som bola veľmi rada, keby sa do tejto diskusie v pléne zapojili aj tí, ktorých sa to výsostne bude týkať, tých poslancov je v auditóriu málo, ale myslím si, že je tu zopár poslancov, chvalabohu, takých, ktorí nemajú ešte 30 rokov, ktorých sa to bude týkať, ako by si oni predstavovali tú reformu, pretože väčšinou sa do diskusie zapájali tí, ktorí sú v preddôchodkovom veku, či sa nám to páči, alebo nie. Tí, ktorí máme nad tých 40 rokov, už sa nás táto reforma nedotkne. Preto by som bola rada, keby sa k tomu vyjadrili tí poslanci, ktorí majú 20 aj niečo. Žiaľbohu, nevidela som ich tu ani včera, nevidím ich tu ani dnes.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • V jednotlivých častiach sociálneho poistenia je nevyhnutné uskutočniť v súvislosti s prípravou reformy sociálneho poistenia tieto opatrenia: V nemocenskom poistení je nevyhnutné prijať zmeny platného právneho stavu už v období prípravy reformy sociálneho poistenia, keďže nie je primeraný súlad medzi výškou príjmu, z ktorého sa platí poistné, a výškou príjmu, z ktorého sa dávka vypočítava, čo neodôvodnene výrazne oslabuje proklamovaný princíp zásluhovosti uplatňovaný v sociálnom zabezpečení a spôsobuje nivelizáciu dávok nemocenského poistenia. Neodôvodnene zvýhodňuje osoby s nižším príjmom, čo vedie k zneužívaniu dávok a nemotivuje k práci. V rámci opatrení prechodu treba zaviesť nový spôsob výpočtu dávok nemocenského poistenia. Riešenie musí odstrániť existujúce deformácie a navrhnúť jednoduchší spôsob výpočtu, ktorý bude zodpovedať princípu poistnej matematiky.

    V systéme dôchodkového zabezpečenia treba odstrániť preferencie a diskriminácie. Zároveň nie je zabezpečená ani finančná udržateľnosť súčasného základného dôchodkového systému. To sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je nevyhnutné ešte pred prijatím zákona o sociálnom poistení prijať opatrenia, ktoré zabránia kolapsu dôchodkového zabezpečenia. Treba odstrániť rozpory s deklarovanou univerzálnosťou. Či sa nám to páči, alebo nie, nie nám, ale či sa to bude páčiť tým, ktorých sa to týka. Sú to vojaci, policajti a ďalší príslušníci ozbrojených zborov.

    Systémovo vyriešiť vek odchodu žien do dôchodku. Bola tu o tom včera reč, ja sa len pripájam k tomu, že nemôžeme to zvyšovať z jedného dňa na druhý, ale keď chceme pristúpiť k rovnosti šancí, tak myslím si, že to bude nevyhnutné. Tu je len otázka kedy, ako a o koľko. Ja súhlasím s tými, ktorí hovorili, že je to diskriminačné voči ženám. Samozrejme, ale na druhej strane si myslím, že aj dnešný vek odchodu žien do dôchodku je diskriminačný. Nie preto, že môžu odísť do dôchodku skôr a tých 54 rokov, to je len vtedy, keď sa starali minimálne o tri deti. Inak je ten vek 57 rokov, ale za diskriminačné pokladám tento vek zato, že ženy dostávajú menej dôchodku práve preto, že majú započítané menej rokov.

    A odstrániť rozpory s deklarovanou rovnosťou. Povinné a rovnaké platenie príspevku nemôže byť spojené so zachovávaním nerovnosti nárokov poistencov. Tieto opatrenia nevyhnutne doriešiť v čo najkratšom čase, aby sa potom pripravovaná reforma sociálneho poistenia mohla vnímať ako pozitívne systémové riešenie. V doplnkovom dôchodkovom poistení je potrebné odstrániť diskrimináciu v možnostiach účasti na poistení a doriešiť vzťahy doplnkového dôchodkového poistenia štátnej a verejnej služby.

    Hlavný dôvod všetkých navrhovaných zmien dnešného stavu deklarovaných ako opatrenia prechodu, ktorý treba občanom vysvetliť, je, že nemáme na súčasný systém, musíme šetriť, posilniť sociálnu spravodlivosť, odstrániť demotiváciu v práci. Konečným cieľom navrhovaných opatrení prechodu je nielen vytvoriť stav, ktorý zabráni kolapsu súčasného systému sociálneho poistenia, ale aj prijať opatrenia, ktoré budú v súlade s koncepčným riešením nového sociálneho systému.

    Teraz by som sa v krátkosti vyjadrila k doplnkovému dôchodkovému poisteniu.

    Niekedy koncom januára bola v Bratislave medzinárodná konferencia, kde sa práve diskutovalo o tejto téme, kde sme mohli počuť diskusné príspevky jednak z krajín Európskej únie, ale aj z transformujúcich sa krajín. Boli tam príspevky z Maďarska, Poľska, čiže z tých krajín, ktoré boli na rovnakej štartovacej rovine ako toho času my.

    Ja nemôžem súhlasiť, a to sa pripájam k predrečníkom, ktorí to hovorili, aby sa v doplnkovom dôchodkovom poistení nemohli zúčastňovať komerčné poisťovne. Prečo je diskriminovaný ten, ktorý je poistený v poisťovni, teda v doplnkovej dôchodkovej poisťovni, voči tomu, kto je poistený v komerčných poisťovniach? Tí, ktorí sú poistení v komerčných poisťovniach, nemajú daňové úľavy. Ja to nepokladám za správne. Určite tu treba pri vzniku alebo pri licenciách, ktoré dáva fakticky štát alebo bude dávať štát pri vzniku týchto nových poisťovní, zabudovať také páky, ktoré by tie nejasnosti alebo tie nástrahy odstránili, ktoré máme z týchto poisťovní. Ale keď tieto poisťovne fungujú vo vyspelom svete 150, 200, 300 rokov, myslím si, že aj keď na Slovensku, žiaľbohu, na takéto ustanovizne nemáme najlepšie podmienky, predsa by sme sa mali nad týmito vecami zamyslieť. Pretože keď nebudeme mať na výber, keď si budeme môcť vybrať medzi Sociálnou poisťovňou a Sociálnou poisťovňou alebo medzi tými doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, ktoré sú dnes na trhu, tak ten výber, žiaľbohu, nebude taký, aký by sme si predstavovali.

    Takže ja by som sa k tejto reforme vyjadrila v tomto zmysle. Vítam, že vláda mala politickú vôľu, že nám túto koncepciu predložila do Národnej rady, a myslím si, že ministerstvo práce a sociálnych vecí a pán minister bude mať dostatočnú vôľu a silu na to vo vláde, aby tieto zmeny presadil. A fandím všetkým nám, ktorí budeme schvaľovať zákony, ktoré sa tejto reformy budú týkať, aby sme ten časový harmonogram dodržali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Gajdoš s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne. A pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Gajdoš.

  • Vážená pani poslankyňa,

    chcem vám oznámiť, že tridsať rokov som mal už včera, to len aby som mohol diskutovať.

    Ak v štáte existuje vysoká miera nezamestnanosti, ak v štáte je nízky priemerný vek občanov, u mužov je to až hrozivých osem rokov oproti priemeru vo vyspelých štátoch Európy, tak koketovať s myšlienkou zvyšovania veku na odchod do dôchodku je hazardom. Mali by sme sa zamýšľať skôr nad inou cestou riešenia týchto problémov. Čo keby sa štát postaral o to, aby občan tohto štátu sa mohol v pracovnom pomere 35 rokov prakticky uplatniť tak, aby vytváral hodnoty, ktorými by sa sociálne zabezpečil nielen sám, ale garantoval by aj sociálne zabezpečenie pre tých, ktorí sú trebárs zdravotne postihnutí, a nemôžu plnohodnotne pracovať?

    Absolútne nemôžem súhlasiť s princípom rovnostárstva, ktorý sa "úspešne" uplatňoval za socializmu. Predsa existujú pracovné kategórie, kde sa ľudia v pracovnom procese viac, niektorí menej opotrebujú. Obhajujem tým výhody vojakov z povolania a policajtov a výhody pre ženy-matky, ktoré porodia deti pre tento štát. Takže skutočne nie plošne alebo s klapkami na očiach komparovať systémy, ktoré existujú v zahraničí, ale s takým ľudským citlivým princípom rešpektovať vlastné podmienky na tvorbu sociálnej politiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rada, že pani poslankyňa hovorila o tom, že treba vidieť novoprijímaný zákon o transformácii sociálnej sféry v čase a v priestore. Ale bola by som veľmi rada, keby si to aj ona uvedomila, v akej pozícii sú súčasní občania Slovenskej republiky, ak sa hovorí o tom, že doplnkové dôchodkové pripoistenie si nesplnilo svoj cieľ, že nie je ešte zaužívané. Jednoducho pri 21 až 25-percentnej nezamestnanosti asi ťažko môžeme dôjsť k rozšíreniu tohto dôchodkového pripoistenia.

    Treba povedať aj druhú vec, že je veľmi až, by som povedala, neľudské, ak siahame dôchodcom, ktorí sú nútení si privyrábať, lebo z tých malých dôchodkov nevyžijú, ešte aj na ďalšie zdanenie tohto príjmu, a pritom sme sa nezamysleli, že napríklad veľké množstvo takzvaných vojenských dôchodcov berie služné, ktoré je skutočne dostatočne vysoké na to, aby títo dôchodcovia z neho prežili. Ešte im vytvárame iné možnosti, nakoniec aj tu, v Národnej rade, na ďalší príjem.

    Takže ak hovoríme o transformácii, tak skutočne by sme mali myslieť tú transformáciu v čase a v priestore, ale Slovenskej republiky. A dívať sa na to, ako to robí Európska únia. Tam práve, naopak, nerobia výhodu pre zamestnancov, že môžu mať dve, tri zamestnania, lebo z jedného nevyžijú. Ale snažia sa predlžovať čas na dovolenky až na tridsať dní alebo skracovať týždenný pracovný čas. To je cieľom, aby sa ľudia nezodrali v práci.

  • Pani poslankyňa Sárközy bola posledná písomne prihlásenou do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce sa vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že desať vystúpení v rozprave jasne dokumentuje to, že sa prerokúva mimoriadne závažný dokument, ktorý v skutočnosti bude ovplyvňovať vývoj našej spoločnosti na ďalšie obdobia, nielen na jedno volebné obdobie tejto Národnej rady. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave a vystúpili skutočne vysokokvalifikovane a boli obohatením aj pre nás, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí, na doriešenie a predovšetkým ďalšie kroky, ktoré treba vlastne spraviť. Chcel by som oceniť aj to, že v rozprave sa ukázalo, že nebola snaha spolitizovať tento problém a hľadať skutočne vecné, ozaj vecné, obsahové riešenia.

    Chcel by som teda oceniť všetkých vystúpených, všetkých, ktorí vystúpili, oceniť aj vystúpenia zástupcov opozície, pretože keď sme si postavili pri spracúvaní tejto reformy sociálneho poistenia za cieľ dosiahnuť štyri konsenzy, štyri dohody, a to konsenzus na úrovni tripartity, na úrovni vlády, na úrovni generácií, ale aj na úrovni parlamentu, myslím si, že aj táto diskusia potvrdila to, že v parlamente je názor na to, že takáto reforma je nevyhnutná a že musíme asi týmto smerom ďalej ísť.

    Tak ako to bolo aj vo verejnej diskusii, sústredila sa aj táto rozprava predovšetkým na problémy dôchodkového poistenia a trošku v úzadí sú problémy nemocenského a úrazového poistenia, pričom predovšetkým úrazové poistenie chápem ako jeden veľmi deficitný, momentálne deficitný problém v slovenskej spoločnosti v sociálnom poistení. A budeme ho musieť čím skôr pripraviť.

    Samozrejme, ten problém sa tu staval do problému demografie. Ten problém demografie a štruktúry obyvateľstva dnes je založený v nejakom civilizačnom vývoji a musím povedať to, čo povedal nakoniec aj pán poslanec Tkáč, že vlastne tento demografický vývoj je demografickým vývojom ako charakteristicky civilizačná tendencia. To znamená, že nie je to niečo špecificky slovenské, ale je to civilizačnou tendenciou na celom svete a vlastne tieto demografické krivky sa akoby časovo len možnože posúvajú v niektorých iných svetadieloch, že teda aj napríklad africký svetadiel alebo juhoafrický, juhoamerický svetadiel má podobné tendencie civilizačných demokrafických kriviek, ako je to vo vyspelých ekonomikách.

    Myslím si, že správne sa tu vravelo o tom, že treba, aby Slovenská republika mala jasnú rodinnú politiku. Ako všetci viete, štátna rodinná politika bola schválená v roku 1995. My v súčasnosti, tohto roku, prehodnocujeme túto štátnu rodinnú politiku, do akej miery sa nám darí napĺňať tie veci, ktoré sa v roku 1995 postavili, a chceme v roku 2000 prerokovať vo vláde a pravdepodobne, že dáme to aj na prerokovanie do parlamentu, vlastne takú novelizovanú, upravenú rodinnú politiku, ktorá by vychádzala z toho poznania a vývoja, ktorý na Slovensku je.

    Myslím si, že správne tu bolo konštatované, že veľmi dôležitý bude moment celého toho prechodu zo súčasného systému na nový systém. A kľúčovým tam bude predovšetkým rozbehnutie druhého piliera dôchodkového poistenia, toho povinného dôchodkového poistenia, a preto by som chcel pár slov povedať o tom, ako predpokladáme v dopracovaní reformy práve uskutočniť tento prechod. V prvom rade k transferu v priestore. A ten transfer v priestore, to je otázka prvého piliera dôchodkového poistenia, sa v rámci reformy sociálneho poistenia pridá teda transfer v čase, a to je teda druhý pilier dôchodkového poistenia založený na fondovom kapitalizačnom systéme. Prvý a druhý pilier dôchodkového poistenia spolu bude zabezpečovať v cieľovom stave výšku dôchodkových dávok minimálne na úrovni 50 % reálnej celoživotnej mzdy, pričom modelová predstava cieľového stavu je, že v rámci prvého piliera sa bude hradiť 50 % predpokladanej vyplácanej dávky a v rámci druhého piliera taktiež 50 % postupným nábehom 50 rokov. Celková príspevková záťaž zamestnávateľov a zamestnancov sa nebude zvyšovať. Ale pomer v príspevkovom cieľovom stave sa predpokladá jedna tretina do druhého piliera a dve tretiny do prvého piliera.

    Oba piliere budú poskytovať starobné a pozostalostné dôchodky. Invalidné dôchodky budú zabezpečovať sociálne udalosti spojené so zdravotným stavom kontinuálne tak, aby v nich bolo možné zachovať nevyhnutnú mieru solidarity a úrazové poistenie bude ponímané ako doplnkové k nemocenskému poisteniu a k invalidným dôchodkom. Neodporúča sa žiadny transfer alebo subvencia z prvého piliera do druhého piliera v inej forme ako pôžička s výnosom. Prvý a druhý pilier musia mať charakter univerzálnych systémov. Riešenie pracovných kategórií bude výlučne riešené cez tretí pilier. Druhý pilier bude výlučne definovaný príspevkovo a nie dávkovo. Nadefinuje sa vzťah medzi životným minimom, minimálnou mzdou, priemernou mzdou a minimálnym dôchodkom, ktorý bude definovaný za istých podmienok.

    Chcel by som teda tým zvýrazniť skutočnosť, že skutočne pôjde od dôchodkového zabezpečenia k dôchodkovému poisteniu. A to je ten základný moment, o ktorom tu rozprávame. A keď sa príliš zvýrazňuje otázka veku, treba povedať, že pri poistnom systéme otázka veku bude len jedným z kritérií pre otázku vyplácania samotných dôchodkov. To znamená, že tá funkcia veku, ktorá bola taká významná pri dôchodkovom zabezpečení ako rozhodujúce kritérium, bude pri dôchodkovom poistení odtlačená. Nebude taká významná, ako je doteraz. A preto niekedy sa na tieto veci pozeráme, ako by som to povedal, s očami dnešných skutočností. Ale dôchodkový poistný systém je o niečom inom.

    Bolo tu diskutované o tom, či bude dostatok zdrojov na prefinancovanie tých transformačných nákladov. My predpokladáme zdroje financovania reformy získať jednak reštrukturalizáciou pohľadávok súčasnej Sociálnej poisťovne v rozsahu možnože 7 až 8 mld. Sk, pričom premeniť tieto pohľadávky voči štátu na dlhodobé aktíva a pohľadávky voči podnikateľským subjektom predať alebo odovzdať cez slovenskú konsolidačnú a dubiózne pohľadávky odpísať.

    Po ďalšie predpokladáme, že je možné získať veľmi výhodný úver z Európskeho sociálneho fondu alebo z Banky pre sociálny rozvoj Rady Európy, alebo aj nakoniec zo Svetovej banky na spracovanie bežnej úverovej kalkulácie podnikateľského typu s garanciou štátu. V rámci tohto nástroja je možné využiť priestor, ktorý pre problematiku reformy sociálneho poistenia sú schopné vytvoriť práve medzinárodné finančné inštitúcie.

    Ďalej predpokladáme zdroje z privatizácie, že by mali byť tiež dané na otázku rozbehu predovšetkým druhého piliera dôchodkového poistenia s tým, že by sme predpokladali aj emisiu osobitných štátnych bondov dlhodobo splatných s osobitnou konštrukciou úrokového výnosu.

    Chcel by som povedať aj to, aké budú podmienky vstupu do nového systému. S prihliadnutím k ústavným právam a nadobudnutým nárokom občanov sa odporúča, aby reformný systém pri jeho zavedení bol povinný pre občanov do veku 33 rokov, 18 rokov vstup do nového systému, 15 rokov predstavuje doterajší nárok na pomerný starobný dôchodok. S prihliadnutím na skutočnosť, že plný nárok na starobný dôchodok z druhého piliera možno získať približne po 20 rokoch, nemá teda zmysel, aby osoby staršie ako 50 rokov vstupovali do nového systému. Ale chceme zabezpečiť garanciu, to, čo som povedal na začiatku, aby sa v tom starom systéme dosiahla hodnota 50 % dôchodku ku mzde. Pre občanov vo veku od 33 do 50 rokov sa odporúča ponechať voľbu, buď zostať v doterajšom systéme, alebo vstúpiť do nového. Ak však takýto občan bude chcieť vstúpiť do nového systému, voľbu bude musieť uskutočniť len do jedného roka od jeho zavedenia a nebude ju môcť dodatočne meniť. Reforma sa osôb, ktoré sú už dnes poberatelia starobných a invalidných dôchodkov, vlastne nebude týkať. Ich nároky budú indexované a valorizované podľa súčasnej praxe.

    Chcel by som teda povedať niečo k inštitucionalizácii nového systému a pokiaľ ste teda videli v harmonograme reformy, predpokladáme vlastne také medziobdobie od roku 2000 približne do roku 2003, kedy by sa mali uskutočniť určité inštitucionálne podmienky na to, aby mohol ozajstne nabehnúť systém sociálneho poistenia. K tomu bude potrebné, a o tom rozprával aj pán poslanec Tkáč, zaviesť komplexný informačný systém celého systému sociálnej sféry. Bez vytvorenia takýchto technických podmienok nie je možné predpokladať, aby systém začal bežať. A preto, pokiaľ ste aj v návrhu finančného výboru hovorili, aby sme v roku 2002 už nabehli na systém, ono to úzko súvisí s technickými prostriedkami, ktoré dokážeme spraviť. To znamená, ak projekt, ktorý máme so Svetovou bankou pripravený, stihneme do roku 2002, vtedy má zmysel, aby systém začal bežať. Inak môžeme spôsobiť určitý chaos, problémy, ktoré môžu potom narušiť vlastne celý priebeh samotnej reformy.

    Chcel by som však povedať, pretože sa tu zamieňa otázka komerčného a pozícií, že nechceme robiť diverzifikáciu, myslím si, že to nie je celkom dobre pochopené. V prvom rade musíme dodržiavať aj ústavné práva občanov v tom zmysle slova, že ústava garantuje občanom nejaké pravidlá hry. Veď nemôžeme postaviť sociálne poistenie na princípe vyložene ziskovosti. Je pravdou to, že v treťom pilieri, ako v doplnkovom dôchodkovom poistení dobrovoľnom, tam sa bude môcť plne vyvinúť tento systém, pričom v druhom pilieri my predpokladáme veľmi pregnantný regulovaný systém. Tam totiž ten regulovaný systém má zabezpečiť tie ústavné práva, ktoré som definoval, že by to malo byť minimálne 50 % dôchodku zo mzdy. Ak takéto ústavné právo mám zabezpečiť, musím mať na to veľmi tvrdé a jednoznačné regulačné mechanizmy. A to znamená, že budem musieť mať presné riešenie otázky správy aktív, pravidlá správy majetku s ohľadom na diverzifikáciu rizika, pretože dajú sa dosiahnuť vysoké výnosy, ale s veľkým rizikom. A práve musím obmedziť otázku rizika a potom postavenia depozitára. Myslím si, že aj v druhom pilieri bude možnosť, aby do tohto druhého piliera vstúpili predovšetkým cez cestu depozitára významné veľké bankové domy, ktoré by mohli vytvoriť garancie a istoty fungovania druhého piliera.

    Ja by som chcel teda na záver poďakovať ešte raz za diskusiu, chcel by som povedať, že predpokladáme, že po uzavretí verejnej diskusie a diskusii v pléne Národnej rady pripravíme prepracovanú alebo dopracovanú reformu sociálneho poistenia s tým, že v priebehu marca by táto reforma bola ešte prerokovaná v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a následne by potom vláda Slovenskej republiky prijala reformu sociálneho poistenia.

    Ešte raz vám ďakujem za vaše aktívne vystupovanie. Myslím si, že skutočne sa ukázalo, že takéto závažné transformačné kroky sa musia diať spoločne, dohodou aj koalície, aj opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za jeho vystúpenie.

    Pýtam sa, či chce mať ešte záverečné slovo pán spravodajca. Nie. Ďakujem pekne pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Hlasovať o tomto návrhu koncepcie nebudeme dnes.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 356 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 356a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    na dnešnom rokovaní si dovoľujem uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Účelom navrhovaného zákona bolo upresnenie ustanovení doteraz platného zákona, pokiaľ ide o ustanovenie sídiel regionálnych veterinárnych správ s vymedzením miestnej príslušnosti pre určené okresy podľa intenzity poľnohospodárskej výroby, veľkosti a štruktúry potravinárskeho priemyslu, hustoty a štruktúry distribučnej a obchodnej siete. Z hľadiska rozsahu ide o stručnú novelu zákona o veterinárnej starostlivosti a verím, že s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, vyslovíte súhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Pavlovi Šťastnému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v druhom čítaní. Ide o tlač 356.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 5 z 22. októbra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 30. novembra 1999 a v gestorskom výbore do 1. decembra 1999 týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu na svojej 30. schôdzi 18. januára 2000 a schválil ju uznesením číslo 98. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pridelený návrh a zaujali k nemu stanoviská, ktoré sú uvedené v materiáli v spoločnej správe, ktorú ste dostali. Myslím, že nie je potrebné, aby som ich individuálne čítal.

    Preto konštatujem, že gestorský výbor odporúčal v návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 3 a 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť, o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s návrhom nechváliť.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov.

    Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť tento návrh, túto spoločnú správu v Národnej rade.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Gyurovszky. Moment. Ospravedlňujem sa, ale nemám materiál. Takže predtým pani poslankyňa Angelovičová prihlásená písomne. Potom by sme znova dali možnosť na ústne prihlásenia sa. Ospravedlňujem sa vám, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi v nadväznosti na predložený vládny návrh zákona citovať z dôvodovej správy na strane 1: "Cieľom takejto úpravy je vytvorenie siete regionálnych veterinárnych správ na regionálnom princípe podľa potreby poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu, ako aj distribučnej a obchodnej siete." Koniec citátu.

    Tento návrh novely zákona v prílohe ustanovuje sídla jednotlivých regionálnych veterinárnych správ s vymedzením miestnej príslušnosti pre určené okresy. Vzhľadom na to, že medzi nimi nie je Regionálna veterinárna správa Stará Ľubovňa, písomne som podala pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu na prerokovanie, a to Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a gestorskému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo dňa 26. 10. 1999. Poslanci týchto výborov môj pozmeňujúci návrh podporili a osvojili si ho.

    Preto mi dovoľte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poďakovať poslancom týchto výborov za prejavenú dôveru a pochopenie nutnosti ustanovenia sídla Regionálnej veterinárnej správy v Starej Ľubovni.

    Ak mi dovolí ctená snemovňa, rada odôvodním vážnosť pozmeňujúceho návrhu.

    Okres Stará Ľubovňa bol založený v roku 1968, a to ako nutnosť zabrániť zaostávaniu špecifického regiónu. Okresná veterinárna správa tam existovala aj pred reorganizáciou štátnej správy v roku 1996. V spomínanom okrese je sídlo Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, čo predpokladá úzku spoluprácu na úseku veterinárnej starostlivosti na regionálnej úrovni. V porovnaní s inými okresmi v Starej Ľubovni najmenej poklesol stav hospodárskych zvierat. Rozvojom súkromného podnikania vznikli farmy a firmy súkromných podnikateľov v oblasti živočíšnej výroby a spracovateľského potravinárskeho podnikania. Na území okresu je v súčasnosti 5 bitúnkov, ktoré zabíjajú asi 20 tisíc jatočných zvierat a v 4 výrobniach mäsových výrobkov sa denne vyrába 5 - 7 tisíc ton výrobkov. Okrem nich je na spomínanom území v prevádzke ešte 6 prevádzok rozrábania mäsa. V tomto okrese vyžaduje Štátny veterinárny dozor 12 poľnohospodárskych družstiev zameraných na produkciu mlieka, 16 salašov s úžitkovým zameraním na ovčí syr, 220 predajní potravín a ďalšie iné.

    V predloženom vládnom návrhu predmetného zákona v prílohe Sídla regionálnych veterinárnych správ odsek Prešovský kraj bod 3 je územný obvod okresu Stará Ľubovňa zahrnutý do Regionálnej veterinárnej správy Bardejov so sídlom v Bardejove pre územný obvod okresu Bardejov spolu so Starou Ľubovňou. Preto navrhujem zmeniť v odseku Prešovský kraj bod 3, t. j. vypustiť Starú Ľubovňu z Regionálnej veterinárnej správy Bardejov so sídlom v Bardejove a v tomto odseku Prešovský kraj doplniť bod 7 v znení "Regionálna veterinárna správa Stará Ľubovňa so sídlom v Starej Ľubovni pre územný obvod okresu Stará Ľubovňa".

    Ctená snemovňa, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu. V prípade nezriadenia Regionálnej veterinárnej správy v Starej Ľubovni by sa zväčšila vzdialenosť administratívneho centra od najvzdialenejších miest až na 90 km, pričom spoje hromadnou autobusovou dopravou z okrajových oblastí Starej Ľubovne do Bardejova sú obmedzené a komplikované.

    Ďalším negatívnym javom môže byť zníženie počtu veterinárnych pracovníkov v okrese Stará Ľubovňa. V takomto prípade sa môže veľmi ľahko stať, že sa zníži aj kontrola a dozor nad potravinami, čo bude mať negatívne následky na kvalitu potravín a zdravie obyvateľov. To chcem zdôrazniť, že tieto negatívne vplyvy sa môžu rozšíriť v územnom obvode okresu, ale aj za jeho hranicami. Uvedené doplním citátom z článku Legislatíva potravín v medzinárodnom meradle, ktorý bol uverejnený dňa 18. 11. 1998 v prílohe Roľníckych novín na strane 3. Citujem: "Uplynulo už takmer 112 rokov od vytvorenia takzvanej jedovej čaty Dr. Willieho v Spojených štátoch amerických, kde skupina dobrovoľníkov testovala bezpečnosť nových potravín ochutnávaním. Poznatky ľudstva sa odvtedy výrazne obohatili nielen vďaka skúsenostiam, ale predovšetkým vďaka rozvoju vedy a techniky. Úžasný rozvoj informatiky umožnil, že sa dnes dá zabezpečiť rovnaká úroveň informovanosti o čomkoľvek, vrátane hygieny a kvality konkrétneho potravinárskeho výrobku na ktoromkoľvek mieste na Zemi v reálnom čase. Každý občan má dnes možnosť získať informácie o legislatíve ktoréhokoľvek štátu, čo je pri dnešnom rozvoji obchodu, turistického ruchu a migrácie obyvateľstva veľmi zaujímavé." Koniec citátu. Tento citát doplním zvýraznením práva na potraviny, ktoré patria medzi základné ľudské práva.

    Týmto som chcela poukázať na závažnosť problematiky prerokúvaného zákona a zdôrazniť skutočnosť, aby sme týmto zákonom nevytvorili skupinu nedobrovoľníkov na testovanie potravín konzumovaním. Týmto som vyjadrila vecnú podstatu predloženého pozmeňujúceho návrhu k predloženému návrhu zákona.

    Ctená snemovňa, za podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu k predmetnému návrhu zákona vám vopred veľmi pekne ďakujem. Poslanci Strany demokratickej ľavice predložený vládny návrh zákona s týmto pozmeňujúcim návrhom podporia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Dve faktické poznámky. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok. Ako prvá - pani poslankyňa Kadlečíková.

    Prosím, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som sa chcela vyjadriť na podporu toho návrhu, ktorý je teda aj návrhom SDĽ, ale celkom určite aj Strany občianskeho porozumenia, a to z toho dôvodu, že v okrese Stará Ľubovňa je situácia hrozivá, čo sa týka nezamestnanosti. Totiž jediným rezortom okrem štátnej správy, ktorý dnes poskytuje v tomto okrese zamestnanosť, je práve rezort pôdohospodárstva. Takže riešime tým do istej miery aj otázku zamestnanosti v tomto okrese. Ale navyše by som chcela povedať, že Európska únia, Európska komisia nás stále kritizuje za to, že do istej miery ešte zaostávame pri týchto sanitárnych opatreniach a zooveterinárnych opatreniach. Keďže okres Stará Ľubovňa sídli na hraniciach, bude mimoriadne dôležitý práve z hľadiska prieniku zvierat na naše územie a my tiež budeme predstavovať a predstavujeme bariéru medzi krajinami napríklad aj bývalého Sovietskeho zväzu a veľa chorôb môže byť takto prenášaných aj do ostatných krajín, ktoré sú napríklad v Európskej únii. A práve preto v okrese Stará Ľubovňa je mimoriadne dôležité, aby bol zachovaný regionálny veterinársky odbor a zároveň aby sme podporili takto všetky opatrenia, ktoré sa vyžadujú aj z Európskej komisie.

    Ale tu by som chcela zdôrazniť ešte jednu vec, že želanie je pekná záležitosť, ale k tomu musíme mať aj technickú vybavenosť. Pôdohospodársky výbor tento návrh plne podporil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Juriš stiahol svoju faktickú poznámku.

    Konštatujem, že vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení písomne. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Gyurovszky sa predtým hlásil, pán poslanec Juriš ako tretí. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Ešte raz: pán poslanec Gašparovič, poslanec Gyurovszky, poslanec Juriš. V tomto poradí.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    je to pre mňa neobvyklé, aby som vystupoval pri takomto bode programu, ale napriek tomu sa pokúsim vám povedať, z akých dôvodov som bol oslovený skupinou odborníkov na túto regionálnu veterinárnu správu, a preto som pri rokovaní vo výbore navrhol pozmeňujúci návrh, ktorý nakoniec akceptoval aj gestorský výbor a je v spoločnej správe pod bodom 4 v prílohe zákona, v ktorej sa hovorí, že v prílohe zákona v časti určujúcej sídlo regionálnych veterinárnych správ - Nitriansky kraj, text bodu 1 rozčleniť na dve časti.

    Čiže toto bol môj návrh, že

    1. Regionálna veterinárna správa Nitra so sídlom v Nitre pre územný obvod okresu Nitra a

    2. Regionálna veterinárna správa v Zlatých Moravciach so sídlom v Zlatých Moravciach pre územný obvod Zlaté Moravce.

    V návrhu vlády tieto dve regionálne správy majú byť v jednom celku.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ak si pozriete tento návrh, tak môžete konštatovať, že je tu taký zaujímavý názor na zlučovanie týchto regionálnych správ. Celý juh ostáva tak nezmenený, ako bol, a stred a sever sa viac-menej zlučuje do väčších celkov a zrušujú sa niektoré regionálne veterinárnej správy. Je to zaujímavé.

    Prečo som však predniesol tento návrh? Okres Zlaté Moravce svojou rozlohou má 521 km a počtom obyvateľov cca 45 000 nepatrí medzi najväčšie. Jeho agrárne a lesné hospodárstvo však patrí k dominantám okresu. Výmera 26 000 ha poľnohospodárskej pôdy a 22 510 ha lesov, cca 1 000 ha vodných plôch to potvrdzuje. Štátny veterinárny dozor v tomto okrese zabezpečujú 5 veterinári. Ich činnosť by sa v podstate dala zhrnúť do troch úsekov. Úsek zdravia zvierat, úsek ochrany zvierat, úsek hygieny potravín a potravinového dozoru. V porovnaní s inými okresmi ich práca zahŕňa aj isté špecifiká a dá sa, pravdaže, v rámci Slovenskej republiky postaviť aj do takej polohy jedinečnej.

    Treba povedať, že v tomto okrese okrem klasického chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny možno pozorovať aj trochu exotický chov pštrosov a koní. Chovatelia koní sú v tomto okrese traja, ale ja v tomto prípade mám na mysli predovšetkým Národný žrebčín Topoľčianky. K tomuto intenzívnemu chovu koní chcem tak zdôrazniť aj to, že to je vlastne od roku 1921, pričom sa chov zameriava na lipicany, arabov, huculov a športové kone. Podnik má mimoriadny strategický význam, mimoriadne cenný geofond ušľachtilých koní. Má nielen celoslovenský, ale i celosvetový význam a predstavuje veľkú biologickú kultúrnu hodnotu. Regionálna veterinárna správa poskytuje kompletný veterinárny servis, či už pri predaji koní, ktoré sú väčšinou realizované do zahraničia, a to krajín Európskej únie, alebo pri rôznych typoch športových akcií: dostihy, parkúr, drezúra. A čo ja viem ešte všetko, čo k tomuto patrí.

    Treba povedať, že všetky tieto služby sú realizované často v neštandardných pracovných časoch, soboty, nedele, prípadne aj neskoré popoludňajšie hodiny, čo je zo strany Národného žrebčína Topoľčianky vysoko hodnotené. Táto možnosť je pri zrušení RVS v Zlatých Moravciach prakticky nerealizovateľná a najmä vo vzťahu k zahraničiu by to, myslím si, ozaj nevrhalo dobré svetlo na štátnu správu.

    Ďalším špecifikom je veterinárna starostlivosť vo vzťahu k dvom oborám, a to k danielej a zubrej. Zubrov je tu v súčasnosti 12 a je to jediná zubria obora na Slovensku patriaca Lesom, štátnemu podniku, Odštepný lesný závod Topoľčianky. A preto aj prístup musí byť istým spôsobom, myslím si, z tohto pohľadu individuálny. Čo sa týka danielej zvernice, je v nej 664 kusov danielej zveri, z ktorých takisto nezanedbateľná časť je exportovaná, a to najmä do krajín Európskej únie. V tomto okrese je aj veľká obora s rozlohou cca 14 000 ha pre raticovú, muflóniu a diviačiu zver, ktorá predstavuje unikátny geofond lovnej zveri. Majiteľom je takisto OLZ Topoľčianky.

    Len tak na okraj ešte pripomeniem, že pracovníci RVS zaisťujú priamo na mieste v teréne vyšetrovanie ulovenej zveri, odbery vzoriek na laboratórne vyšetrenie u diviakov na klasický mor ošípaných. Okrem týchto istým spôsobom, dá sa povedať, nadštandardných činností zaoberá sa RVS aj všetkými ostatnými v danom odbore bežnými činnosťami vo vzťahu k živočíšnej výrobe, či už sú to veterinárne prehliadky, štátny dozor nad karanténnymi maštaľami importovaných zvierat, štátny dozor pre export a import živých zvierat počnúc hospodárskymi zvieratami a končiac divo žijúcou zverou. Vo vzťahu k výžive a ochrane zvierat je vykonávaný štátny dozor v zmysle zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a ďalších príslušných predpisov a smerníc. Napríklad štátny dozor nad zoohygienickými podmienkami využívanými stavom zvierat, či nad spôsobom zaobchádzania so zvieratami.

    V danej oblasti je ešte jedno závažné špecifikum, ktoré treba pripomenúť. Podstatná časť okresu zasahuje do ochranných pásiem jadrovej elektrárne Mochovce. Preto je tu zisťovaná rádiohygienická kontrola odberom vzoriek prakticky z celého potravinového reťazca. Vo vzťahu k hygiene potravín a potravinového dozoru je takisto veľký počet úloh počnúc veterinárnym dozorom na bitúnku a končiac dozorom v potravinových predajniach.

    V závere chcem podotknúť, že je podstatne viac dôvodov na zachovanie RVS Zlaté Moravce ako dôvodov proti. Počas pôsobenia tejto RVS sa vyriešilo veľmi veľa problémov a nedostatkov dlhodobo súvisiacich s ochranou chovu zveri. Veľmi dobrá je činnosť štátnej služby hodnotená zástupcami včelárskych a poľnohospodárskych združení, najmä pri rôznych problémoch v priebehu roka, napríklad pri úhyne včiel či divo žijúcej zveri.

    Vzhľadom na to, čo som tu predniesol, pani poslankyne, poslanci, som presvedčený a dúfam, že som presvedčil aj vás, aj pána ministra, že najvhodnejšie riešenie je ponechať Zlaté Moravce, aby táto regionálna veterinárna správa bola zachovaná, a to najmä na výkon adekvátneho a najmä promptného riešenia problémov poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti, ktoré v tomto období postihujú najmä tieto odvetvia hospodárstva.

    Pani poslankyne, páni poslanci, písomný návrh nebudem dávať, pretože, ako som podotkol, gestorský výbor odporúča túto moju zmenu, ktorú som predniesol v ústavnoprávnom výbore. Preto vás aj ja chcem poprosiť, aby ste vzhľadom na tieto dôvody zachovali ten stav, ktorý som navrhol.

  • Reakcia z pléna.

  • Neodporúča? Ale ja tu mám, že odporúča. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak keď nie, tak to dám písomne ako pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gyurovszky.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    chcel by som upriamiť pozornosť na jednu vec zo spoločnej správy, a to na bod číslo 5, kde sa navrhuje v prílohe zákona Sídla regionálnych veterinárnych správ v časti Nitriansky kraj, aby boli zrušené územné obvody v Zlatých Moravciach a Šaľa a aby boli včlenené pod okres Nitra.

    Reagujúc na vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej zo Strany demokratickej ľavice, chcem povedať, že SMK plne podporuje návrh pani poslankyne v tom zmysle, aby v okrese Stará Ľubovňa bolo vytvorené regionálne veterinárne stredisko. Na porovnanie, v predchádzajúcom návrhu sa píšu niektoré argumenty, ktoré hovoria o tom, prečo je potrebné vytvoriť túto novú správu. Napríklad že na bitúnkoch sa porazí 27 000 kusov jatočných zvierat ročne. V okrese Šaľa to je 18 000 kusov ročne. Ročne v štyroch výrobniach mäsových výrobkov sa denne vyrába 5 000 ton výrobkov. V okrese Šaľa, kde je teraz veterinárne stredisko, tiež sa vyrába podobné množstvo mäsových výrobkov. Takisto môžem povedať, že v okrese Stará Ľubovňa sa vyžaduje 12 poľnohospodárskych družstiev, ktoré produkujú surové kravské mlieko, v okrese Šaľa je 15 poľnohospodárskych družstiev. Mohol by som pokračovať ďalej.

    Takže ak uznáme, a my uznávame, že okres Stará Ľubovňa má opodstatnenie v tomto smere, tak ja si myslím, že je nelogické zrušiť veterinárnu správu v Šali. Nakoniec sú tu nesprávne údaje v dôvodovej správe. K tomu napríklad je taká vec, že je tu vzdialenosť k Nitre 20 km, čo je jednoducho nezmysel. Vzdialenosť medzi Šaľou a Nitrou je 30 km a podobne.

    Povedal by som ešte jeden argument, ktorý sa tu nevyskytuje. Okrem týchto bežných vecí, ktoré sú napríklad aj v návrhu na Starú Ľubovňu, v Šali je firma Zverex, spol. s r. o., ktorá má 80-percentný podiel na vývoze diviny zo Slovenska. Pracovisko centrálnej zveriny vo Zverexe, spol. s r. o., vykupuje odstrelenú divinu z územia celej republiky, čo je asi 40 vlastných výkupní. Na dozor pri manipulácii so zverinou sa vzťahujú nové sprísnené opatrenia, ktoré vyhovujú v plnej miere požiadavkám Európskej únie. Prevádzka je schválená komisiou Európskej únie na vývoz diviny v koži a na spracovanie, balenie a expedíciu delenej diviny na export. Divina je pod dozorom pri vykládke v zberni, pri jej ošetrovaní, skladovaní, rozrábke, balení a expedícii.

    Počas spracúvania je sledovaná kvalita z hygienickej stránky, odoberané sú vzorky na kvalitatívny laboratórny rozbor z mikrobiologickej a rádiohygienickej stránky, ako aj na obsah cudzorodých látok. Expedovanie na vnútorný trh je do oblasti obchodu a vo veľkej miere do prevádzok reštaurácií. Ročne je vytvorených asi 20 až 25 kompletných zásielok diviny na export hlavne do Nemecka, Rakúska, ale aj Belgicka, Francúzska a Talianska. V poľovnej sezóne je 40 až 50 zásielok odlovenej drobnej zveri: bažanty, zajace, jarabice a iné. Rozrábka diviny vyžaduje trvalý veterinárny a hygienický dozor. Každý diviak je pri preberaní vyšetrený na trichinelózu tráviacou metódou podľa metodiky Európskej únie. Zároveň sa práve teraz stavia nová výrobňa divinovej špeciály, ktorá musí byť tiež pod trvalým veterinárskym dozorom.

    Takže z týchto dôvodov dávam návrh na vyňatie na osobitné hlasovanie bod číslo 5 zo spoločnej správy a odporúčam váženým pánom poslancom a paniam poslankyniam hlasovať. Gestorský výbor odporúča schváliť tento návrh. Navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie a neprijať tento návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Juriš ako posledný prihlásený.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    podávam pozmeňujúci návrh legislatívnotechnického charakteru, a to preto, že navrhovateľ predpokladal prijatie vládneho návrhu do konca minulého roku a je tam dátum účinnosti 1. január 2000. V spoločnej správe je podaný návrh a výbor odporúča schváliť od 1. marca 2000, ale súčasnosť je taká, že je to možno neisté, že by to všetko prebehlo. Preto podávam návrh: V článku II slová "1. január 2000" nahradiť slovami "dňom vyhlásenia". Ide o posunutie termínu účinnosti vzhľadom na tento termín, keď prerokúvame ten návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Maxon ako jediný. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Maxon má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vecne z hľadiska rozboru a vo vzťahu k vystúpeniu pani poslankyne Angelovičovej a nakoniec aj pána poslanca Gyurovszkého treba súhlasiť. Len zabudli upozorniť na jeden fakt, že zhruba na päť, šesť výkonných veterinárov bude v tom príslušnom regióne pôsobiť 11 administratívnych pracovníkov. Takže pokiaľ máte takéto požiadavky, tak potom tie dosahy prezentujte objektívne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že spoločná správa dosť vyvážene odporúča niektoré návrhy, ktoré aj gestorský výbor odporúča schváliť, teda doplniť predkladaný návrh zákona. A myslím, že dá sa s návrhom, ktorý je v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť alebo neschváliť, súhlasiť.

    Skutočne si treba uvedomiť, že nie je možné nejako rozširovať počet regionálnych veterinárnych správ z toho dôvodu, na ktorý tu už upozornil pán poslanec Maxon, že potom pracovníci štátnej veterinárnej správy viažu na seba ďalších administratívnych pracovníkov. Sú to náklady na prevádzkovanie budov, ale čo je veľmi dôležité, aj v štátnej veterinárnej správe, ako nakoniec v každom odbore, je nevyhnutná určitá špecializácia. A túto špecializáciu nemôžu zvládnuť traja, štyri veterinári na nejakej malej veterinárnej správe.

    Okrem toho v návrhu zákona sa dosť jasne hovorí, ktoré kritériá je treba rešpektovať pri ustanovovaní sídel regionálnej veterinárnej správy. A napríklad aj návrh pána poslanca Gašparoviča je síce dosť vyčerpávajúci, ale predsa len si myslím, že zriadiť Štátnu veterinárnu správu v Zlatých Moravciach pre taký malý rozsah poľnohospodárskej výroby a ostatných činností by nebolo účelné.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi zatiaľ za účasť pri prerokúvaní tohto zákona.

    Pokračovať budeme ďalej, páni poslanci, panie poslankyne, druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 394 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 394a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je skutočnosť, že tento zákon bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý pred prijatím ústavného zákona. Z toho dôvodu všetky doterajšie návrhy podzákonných právnych noriem, ktoré boli pripravované, už museli zohľadňovať túto právnu skutočnosť a nebolo možné ich realizovať v plnom rozsahu.

    Na základe uvedeného sa pristúpilo k vypracovaniu novely zákona v rozsahu jeho splnomocňovacích ustanovení tak, aby tieto boli riešené priamo v zákone. Z tohto dôvodu sa v predloženom návrhu zákona priamo ustanovujú podmienky a povinnosti vzťahujúce sa na ochranu poškodeného poľnohospodárskeho pôdneho fondu s riešením príslušných odvodov a ustanovuje sa spôsob výpočtu majetkovej ujmy v imisne ohrozenom území a rieši sa aj otázka majetkovej ujmy.

    Ostatné navrhované úpravy legislatívnotechnického charakteru vedú ku skvalitneniu a zjednoteniu výkonu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu tak, aby sa stabilizovala výmera najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenskej republiky. A vzhľadom na to, že navrhované zmeny týkajúce sa majetkovej ujmy budú mať dosah na štátny rozpočet, navrhuje sa, aby dotknutý § 6 ods. 7 tejto novely zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2001.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    verím, že sa stotožníte s dôvodmi, pre ktoré vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb., a že s ním vyjadríte súhlas. Myslím, že návrhy v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, vhodne dotvárajú predkladaný návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo poslancovi Antonovi Jurišovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    kolegyne nie sú tu,

    a je, vážená pani kolegyňa,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní (tlač 394).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 648 zo 16. decembra 1999 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 28. januára 2000 a v gestorskom výbore do 31. januára 2000: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 33. schôdzi 3. februára 2000 a schválil ju uznesením číslo 107. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 648, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 233 z 12. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 120 zo 17. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 86 z 26. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 103 z 1. februára 2000 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Návrhy máte v spoločnej správe, nebudem ich jednotlivo čítať, ale len uvediem, že gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11 a 12 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich. O bodoch spoločnej správy číslo 5 a 9 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov.

    Ďakujem.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do zoznamu rečníkov prihlásených do rozpravy k tomuto bodu sa prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Klemens, ktorému dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    vypočuli sme si správu spravodajcu pôdohospodárskeho výboru k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vzhľadom na to, že som členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, kde vládny návrh zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol dôsledne prerokúvaný, dovolím si k predkladanému návrhu uviesť niekoľko poznámok.

    Predovšetkým chcem zdôrazniť, že pôdny fond je nenahraditeľný prírodný zdroj, ktorý treba chrániť a poľnohospodársky obrábať tak, aby boli zachované prirodzené vlastnosti pôdy. A je jedno, či ide o poľnohospodársku pôdu ako celok, alebo o pôdu ornú, či ide o pôdu najúrodnejšiu, alebo ide o pôdu menej úrodnú. Každú pôdu treba považovať za výrobný prostriedok, ale v prvom rade za národné bohatstvo, a preto k pôde a jej ochrane treba pristupovať s plnou zodpovednosťou. Pri navrhovaní a stanovení zákonných opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy je nevyhnutné vychádzať z rešpektovania zvrchovaného práva vlastníka, resp. užívateľa pôdy, a tiež zo spoločensky opodstatnených opatrení na ochranu pôdneho fondu nevyhnutnú na prirodzenú reprodukciu jeho kvantitatívnych, ale i kvalitatívnych znakov a vlastností.

    V zákone, ktorý má zabezpečovať účinnú ochranu pôdneho fondu, je preto potrebné vymedziť vzťahy medzi subjektmi, ktoré poľnohospodársku pôdu obhospodarujú, a subjektmi, ktoré ako orgány ochrany pôdneho fondu majú zo zákona kompetenciu rozhodovať o potrebných opatreniach vrátane eventuálnych sankcií. Zmyslom tohto zákona je jednoznačné vymedzenie kedy, v ktorých prípadoch a pri akých kvantitatívne určených narušeniach zásad obhospodarovania pôdy je vlastník alebo užívateľ, resp. subjekt poškodzujúci prirodzené vlastnosti pôdy, povinný realizovať orgánmi ochrany pôdneho fondu stanovené opatrenia, pričom tieto opatrenia nesmú bezdôvodne narušovať vlastnícke práva ani spôsobovať majetkovú ujmu vlastníkovi pôdy.

    Nechcem vo svojom vystúpení hovoriť o formálnych, prípadne štylistických problémoch, ale chcem sa vyjadriť k niektorým vecným otázkam, ktoré pokladám za potrebné ozrejmiť. Hovoril som o nich už na rokovaní pôdohospodárskeho výboru a časť z nich bola akceptovaná a zahrnutá do spoločnej správy.

    Považujem za správne, že zaburinenie ako dôvod na uplatnenie nápravných opatrení voči obhospodarovateľom pôdy bolo z návrhu zákona vypustené. Je to tak z viacerých dôvodov. Aj v štátoch s najvyspelejším poľnohospodárstvom sa ráta s tzv. úhorovaním poľnohospodárskej pôdy, kde sa minimálne ovplyvňuje prirodzená vegetácia, v rámci ktorej sa vyskytujú trávy kultúrne, ale aj tzv. buriny. Nepoznáme, ktoré nekultúrne trávy pôsobia negatívne na prirodzenú úrodnosť pôdy, a už vôbec nie sú stanovené kvantitatívne kritériá medzi kultúrnymi a burinnými trávami, ktorých narušenie vedie k porušeniu prirodzenej úrodnosti pôdy. Navyše v súčasnom období naše poľnohospodárstvo, bohužiaľ, trpí zjavným nedostatkom finančných prostriedkov na chemické, resp. mechanické ošetrovanie porastov, v dôsledku čoho prirodzene dochádza aj k výskytu buriny. Ak by sa však opatrenie proti zaburiňovaniu poľnohospodárskej pôdy považovalo za celkom nevyhnutné, potom by to malo byť opatrenie v rámci zákona o poľnohospodárstve, pretože zaburinenie nepriaznivo ovplyvňuje nielen úrodu, ale z titulu úletu semien burín i hospodárenie na susedných pozemkoch, čím sa znižuje efektívna úrodnosť, nie však prirodzená úrodnosť pôdy.

    Ďalej chcem upozorniť, že v odseku 6 § 5, kde sa ustanovujú odvody do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, treba rozumieť dočasné zníženie úrodnosti, resp. dočasnú stratu úrodnosti ako dôsledok činnosti spravidla priemyselných podnikov, ako sú rôzne emisie a exhaláty elektrární, železiarní, hlinikární, cementární, magnezitových závodov a podobne. V tejto súvislosti je potrebné aktualizovať normatívy znečisťovania a priemerných ročných koncentrácií exhalátov. S ohľadom na dôležitosť a závažné ekonomické dosahy rozhodnutí orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považujem za potrebné vo výklade k zákonu, resp. vo vykonávacích smerniciach presne vymedziť rozhodovacie kompetencie orgánov ochrany na úrovni okresných a krajských úradov a na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Na záver chcem zdôrazniť, že základným cieľom predkladaného zákona je účinná starostlivosť a obhospodarovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom alebo užívateľom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, odporúčam, aby ste predkladaný návrh zákona prijali, pretože zohľadňuje poznatky získané fungovaním doteraz platného zákona číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj nové poznatky z tejto oblasti. Poslanci za Stranu demokratickej ľavice tento návrh zákona podporia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že žiadne faktické poznámky k vášmu vystúpeniu nie sú. Pani poslankyňa Kadlečíková, jedna faktická poznámka. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcela by som podporiť slová pána poslanca Klemensa a takisto aj iniciatívu ministerstva pôdohospodárstva pri predkladaní tohto zákona, pretože zložitá ekonomická situácia v poľnohospodárskych podnikoch, ktorá vyplýva najmä z toho, že sú nesolventné, z toho, že vlastne neexistuje finančný tok zabezpečený v tejto krajine a nie je ošetrený ani legislatívnymi opatreniami, často vedie k tomu, že mnohé poľnohospodárske podniky, najmä tie, ktoré sú po privatizácii, alebo tie, ktoré nezvládli transformáciu, sú značne zaburinené. Ako to povedal pán poslanec Klemens, má to vážny dosah aj na ekológiu, na životné prostredie. A úprimne si povedzme, že to má vážny dosah aj na zdravie ľudí. A práve z tohto dôvodu je potrebné tomu zabrániť.

    Táto novela šla ďalej, ale nebolo možné celkom súhlasiť s návrhom, kde nebolo presne exaktne vymedzené, čo je to zaburinenie. Takže budeme môcť v tomto pokračovať, ale dnes chceme chrániť do istej miery aj poľnohospodárske subjekty, aby vlastne netrpeli tí, ktorí ešte majú tú odvahu a chuť pracovať na poľnohospodárskej pôde, a preto, že nemajú prostriedky na chemické prípravky, sú takto postihnutí.

    Ďalej by som chcela ešte k tejto novele doplniť, že to, čo hovorí pán poslanec Klemens, je pravdou, že tie údaje, normatívy, ktoré sú uvedené, sú vlastne 20 rokov staré a už neodrážajú pravú skutočnosť. Takže práve preto by bolo potrebné aj tieto novelizovať a jednak aj ministerstvo pôdohospodárstva, príslušný rezortný výskum by v tomto mali urobiť veľký krok dopredu, aby podniky kvôli exhalátom netrpeli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto viac z poslancov. Uzatváram teda možnosť podania ďalších ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Koncoš. Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, zatiaľ za účasť na prerokovaní tohto zákona.

    Pristúpime k druhému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 456 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 456a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    k vypracovaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, nás viedli poznatky z praxe, ktoré poukázali na nedostatočnú úpravu otázky vydávania povolenia na výrobu liehu a jeho uvádzania do obehu a nadväzne vydávania osvedčenia na prevádzkovanie liehovarníckych závodov a ďalších právnych súvislostí, ktoré sa pri príprave pôvodného návrhu nepredpokladali, predovšetkým využívanie niektorých ustanovení zákona pre daňové úniky.

    Predkladaný návrh zákona v zmysle uvedeného upresnil otázku vydávania povolenia na výrobu liehu a jeho uvádzania do obehu. Vzhľadom na to, že prijatie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu, odstraňuje niektoré aplikačné nedostatky v praxi a prispeje k obmedzeniu únikov pri zdaňovaní liehu, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri jeho prerokovaní. K návrhom spoločnej správy sa vyjadrím po skončení rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo poslancovi Lászlóovi Gyurovszkému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    pod tlačou 456a máte spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 456), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 649 zo 16. decembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 28. januára 2000 a v gestorskom výbore do 31. januára 2000: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 33. schôdzi 3. februára 2000 a schválil ju uznesením číslo 108. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začiatku jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 234 z 12. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 311 z 11. januára 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Ďalej sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ako ste ich dostali rozdané v tlači 456a.

    Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Písomne sa neprihlásil do rozpravy, ktorú teraz otváram, nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Delinga. Ešte niektorí ďalší poslanci? Poslanec Gyurovszky. Končím možnosť ďalších ústnych prihlásení do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, traja páni poslanci vystúpia k tomuto bodu v rozprave.

    Nech sa páči, ako prvá pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v prvom rade by som chcela povedať, že mi je ľúto, ale opäť sa to stáva pre mňa poučením, že keď ide o pôdohospodárske záležitosti, je v sále málo poslancov. Ako keby sa takmer 40 % príjmov obyvateľstva nevydávalo na potraviny a ako keby sa potraviny nestávali základnou súčasťou nášho života, ak chcete, tak aj programu ozdravenia výživy. No ale zrejme pôdohospodárstvo postupne bude naberať iné črty a iné tendencie, pretože tou najzložitejšou kapitolou pri rokovaniach s Európskou úniou je práve tento rezort. A okrem toho chcem povedať, že preto sa necháva na koniec, aby sa hneď na začiatku nezablokovali rokovania. Už by sme sa mohli tak trošku poučiť od našich českých, maďarských, ale aj poľských susedov.

    Prepáčte mi toto intermezzo na začiatok a teraz by som chcela tiež povedať, že ako žena, hádam v zmysle našich zvyklostí na Slovensku, sa nepatrí hovoriť o alkohole, ale tiež keď to zoberiem z druhej strany, ako žena, ktorá je aj v domácnosti a rada hostí návštevy, tak v takom prípade viem, že kedy a ako použiť alkohol. A fakt je ten, že to vlastne k nášmu životu aj patrí. Takže vyjadrujem sa preto a, samozrejme, aj preto, že som predsedníčkou pôdohospodárskeho výboru, zároveň jeho členkou, k tomuto zákonu o výrobe a obehu liehu číslo 289/1996. Možnože tentoraz po prvýkrát s pánom ministrom nebudeme celkom na rovnakej vlnovej dĺžke, ale prosím ho, aby pochopil aj on moje stanovisko, resp. stanovisko, ktoré bolo predložené jednak Združením výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, ale zároveň ktoré bolo predložené aj Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou.

    Chcela by som hneď na úvod k tomuto vystúpeniu povedať, že pôvodný zámer novely vôbec nesúvisel s otázkou, že by sa zrušila možnosť nájmu liehovarníckych zariadení či závodov. Pôvodný zámer sa týkal najmä technicko-organizačných noriem. Takže ministerstvo pôdohospodárstva prakticky vyšlo s tým návrhom, ktorý je kompatibilný aj s pozíciou Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. K zmene došlo až na ministerstve financií, keď sa dospelo k určitému záveru, že treba vylúčiť možnosť nájmu, a teda že manipulovať s liehom sa môže len vo vlastných priestoroch. Táto požiadavka je, povedala by som, náročná finančne a do istej miery aj neakceptovateľná, najmä ak sa chceme vyhnúť tomu, čomu sa hovorí zvýhodňovanie, ja používam jemný termín, istých podnikateľských skupín voči tým druhým podnikateľským skupinám, ktoré majú takmer ten istý predmet činnosti.

    Ale aj naše zákony, ktoré prijímame, majú svoje súvislosti, takže mi dovoľte, aby som pripomenula, že v skrátenom legislatívnom konaní bola novela zákona číslo 229/1995, pred rokom, o spotrebnej dani z liehu v našom parlamente, no a tá v podstate zvýhodňuje liehovarnícke závody s uzavretým výrobným cyklom. To znamená, že zvýhodnené sú tie, ktoré vyrábajú aj surový lieh, ktoré vyrábajú aj rafinovaný lieh, no a tie, ktoré nemajú ten uzavretý cyklus, musia si tieto od nich nakupovať a zároveň spätne platiť spotrebnú daň nie štátu, ale týmto subjektom. Pričom týmto subjektom sa vytvára tým 16-dňová lehota, kde napríklad môžu využívať finančné prostriedky zo spotrebnej dane. No ale tie druhé, ktoré uzavretý cyklus nemajú, tie si musia za drahé úverové prostriedky požičiavať peniaze, lebo ony totiž do tejto chvíle ešte možno nič nevyrobili a už vonkoncom nič nepredali, resp. obchod, ktorý je v tomto prípade vždy víťazom, má čas aj 30, aj 60 dní, a vieme, že dnes už to niekedy ide aj do 120 dní.

    Takže týmto posilňujeme práve tú novelu, ktorá bola nespravodlivá, 229-ku, ale tú budeme musieť zrejme otvoriť. Včera sme o tom hovorili aj s pani ministerkou financií, lebo je neakceptovateľné, aby sme na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky prijímali to, čo zvýhodňuje iných.

    Takže mi dovoľte, aby som povedala, že umožnením prenájmu sa nikto nechce vyhnúť plateniu spotrebných daní. Naopak, povedala by som, že týmto sa môže dosiahnuť väčšia transparentnosť výrobného procesu a platby daní. To by sa dosiahlo tým, že súhlas s prenájmom by bol podmienený vládnym stanoviskom miestneho príslušného daňového úradu, prípadne ústredného daňového riaditeľstva. Nevylučuje sa pritom možnosť udelenia súhlasu s prenájmom tomu právnickému subjektu, ktorý už vlastní niektorý liehovarnícky závod. Nakoniec je to i v súlade so svetovým trendom globalizácie, aby sa vytváral uzavretý výrobný okruh.

    Treba jednoznačne povedať, že presadenie vylúčenia nájmu v súčasnosti povedie k značným aj národohospodárskym škodám, nevyužívaniu existujúcej kapacity nevýroby liehu. Napríklad Frucona Košice si povedala, prečo by ona mala toľko peňazí odvádzať a dávať na termínované účty napríklad tým, ktorí majú takýto uzavretý okruh, a tak si postavila za 25 mil. vlastnú výrobňu. Ja neviem, či to nie je škoda, keď na Slovensku existujú ďalšie liehovary, kde by sa mohol takýto lieh vyrábať. No a teda ak zavedieme vylúčenie nájmu, dosiahne sa tým opačný efekt, ako sa predpokladá. Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je 14 tis. ha pôdy, ktorá slúži ako základňa na výrobu liehu, a liehovarnícky priemysel zamestnáva 2 500 pracovných síl.

    Chcela by som ešte pripomenúť aj to, že v rozvinutých krajinách sa venuje náležitá pozornosť pre nesporné prínosy, či už vo forme spotrebných daní, využitím pôdneho fondu na pestovanie poľnohospodárskych surovín, ako sú obilie, zemiaky, cukrová repa, ovocie, a kompetentné orgány majú tomuto problému venovať náležitú pozornosť. Tým, že sa zaviedla spotrebná daň, tak ako je uvedené, tak sa dostávajú vlastne podniky do situácií, že sa snažia zrýchliť zrenie, resp. nedokončiť zrenie liehu, čo nie je zo zdravotného hľadiska dobré, pretože na Slovensku nemôžeme očakávať, že sa bude menej liehu konzumovať, aj keď budeme robiť akékoľvek propagačné aktivity v oblasti ozdravenia výživy, tak tým vlastne robíme aj teda určité opatrenia k aproximácii práva s európskou úrovňou legislatívy.

    Takže ak by náhodou neboli prijaté určité pozmeňujúce návrhy a ak by malo prejsť, že nájom nie je možný, podľa mňa je to protiústavné, pretože tým sa neplatičom daní jednoducho nevyhneme. To musíme ošetrovať iným spôsobom. Tak potom bude lepšie tento návrh stiahnuť, to myslím, že sme potom na jednej vlnovej dĺžke s pánom ministrom Koncošom. No ale bude potrebné urýchlene otvoriť zákon o spotrebnej dani číslo 229.

    A ešte jedna poznámka na záver. Vzdelávaniu sa venujeme všade. Hovorili sme o ňom aj v rámci príslušnej novely zákona, napríklad lekári sa musia vzdelávať, ale vzdelávať sa musia aj tí, ktorí vlastne sa venujú produkcii liehu, pretože to môže narobiť veľa problémov, ak sa neorganizujú odborné školenia v oblasti technológií, zdravotnej nezávadnosti či daňových povinností. Čiže aj v tomto smere budeme musieť venovať pozornosť tým, ktorí lieh vyrábajú.

    A úplne posledná poznámka na záver, že na Slovensku sa hovorí, sú to neoficiálne údaje, že vraj máme veľa čierneho liehu. Veľa čierneho liehu sa vyrába, veľa sa ho dováža. A že je to tak, spomeňte si na príhodu z novembra, myslím, roku 1999 v Leviciach, keď sa tlačilo veľa falšovaných ochranných známok práve na lieh.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, žiadne faktické poznámky nie sú k jej vystúpeniu.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    prerokúvanie tohto návrhu v tomto čase by nám skôr malo poslúžiť ako aperitív k obedu, no asi zrejme tí, čo nie sú tu, nečakali na prerokovanie zákona, ale išli to vykonať.

    Chcem sa pripojiť do rozpravy k tomuto návrhu zákona z dvoch podstatných vecí. Predovšetkým z toho, že tento zákon je veľmi dôležitý z hľadiska praktického a výkonného. A po druhé, že tento zákon, aj keď v praxi platí, predsa len je potrebné do určitej miery mu zasadiť niektoré zlepšenia.

    Ministerstvo pôdohospodárstva pristúpilo k tomuto vládnemu návrhu zákona z toho pohľadu, že vidí ako za najväčšie úskalie práve ten problém výroby liehu v prenajatých priestoroch. Pani Kadlečíková to tu zdôvodňovala, nebudem to zvýrazňovať, ale myslím si, že je tu ešte obdobie, keď práve tento čas, keď sa uťahujú veľmi vážne opasky a každá reštrikcia práve do liehu, do tabaku a do iných zakázaných činností povedzme prináša len to neplodné ovocie, že občania sa potom uchýlia k tomu, čo vlastne nie je treba. A myslím si, že keby skutočne táto novela mala ponechať alebo mala by sa schváliť v tom kontexte, že by prevádzkovanie liehovarov v prenajatých priestoroch nebolo možné, tak by to bolo nedobré a malo by to negatívny dosah na súčasnosť.

    Chcem podporiť za klub poslancov HZDS tento vládny návrh zákona však s tým a v takom pohľade, ako sú navrhované úpravy jednak v spoločnej správe a z gestorského výboru a ktoré potom zrejme ešte odznejú tu v rozprave od pána spoločného spravodajcu.

    Ministerstvo pôdohospodárstva si do tohto zákona dáva aj určité väčšie právomoci. Ja si myslím, že je to správne, najmä teda v tom § 14, kde sa dopĺňa, že štátnu odbornú kontrolu nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo. Ďalej poverení zamestnanci ministerstva v súvislosti s vykonávaním kontroly sú oprávnení vstupovať do priestorov liehovarníckeho závodu a vyžadovať potrebné doklady a informácie potrebné na vykonanie kontroly. K tomuto chcem povedať, že tieto zvýšené právomoci bude treba na ministerstve riešiť veľmi zodpovedne a bude treba z pohľadu právomoci pána ministra delegovať ich len na určitých pracovníkov, aby potom zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva nevyužívali polohu tohto zákona na to, že sa všetci rozbehnú do liehovarníckych podnikov alebo prevádzok a vlastne budú tam prebývať na kontrole väčšinu svojho času. Taktiež si myslím, že to by teda malo vo vykonávacom predpise k tomuto zákonu ministerstvo upraviť a azda pán minister to aj povie.

    Ďalej si myslím, že treba podporiť tie návrhy, ktoré sú zamerané na skvalitnenie hlavne určitých dokumentov, ktoré musia predkladať tí, ktorí chcú prevádzkovať liehovarnícky závod. Na druhej strane však ku kontrole by som chcel ešte podotknúť, že ministerstvo chce kontrolovať a ukladať aj určité pokuty a dalo si inštrument vo výške pokuty do 1 mil. Sk tomu, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. V tejto súvislosti by som chcel požiadať pána ministra, aby presne definoval vo vykonávacom predpise, o aké iné povinnosti vlastne pôjde a aby skutočne niektorí úradníci svojvoľne nerozhodovali a nesekírovali tých, ktorí prevádzkujú takéto podniky alebo závody, aby za malichernosti dostali pokutu až do výšky 1 mil. Sk. Takéto zvýraznenie pokutovej povinnosti je dosť všeobecného charakteru.

    Z tohto pohľadu chcem ešte raz pripomenúť, že je potrebné, aby sa aj naďalej upravovala zákonom taká dôležitá oblasť, ako je výroba liehu a spracúvanie ovocia v slovenskom štáte, a že určité právomoci treba upraviť zákonom tak, aby potom nedochádzalo k ich znehodnoteniu.

    Opätovne zdôrazňujem, že po prijatí a po odporúčaní tých návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktoré boli náležite vo výbore prerokované a boli v podstate aj v kontexte so Združením výrobcov liehu a so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou prekonzultované, budeme aj my poslanci HZDS podporovať. Podotýkam však, že očakávame ďalšie návrhy od pána spravodajcu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave pánu poslancovi.

    Pán poslanec Gyurovszky, chcete vystúpiť v rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegovia, kolegyne,

    chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ale ešte predtým, než ho prednesiem v mene 15 poslancov, by som chcel povedať niekoľko vecí k tomuto samotnému zákonu.

    Tento zákon v každom prípade predstavuje pozitívum a myslím si, že prispeje k vyjasneniu situácie v oblasti výroby a obehu liehu, aj keď musím povedať, že zahrnuje len časť tejto problematiky a druhá časť leží v správe alebo v problematike spotrebných daní, vybrania a platenia spotrebných daní, ktoré tento zákon nerieši. V každom prípade môžem povedať, že tu dôjde k niektorým významným zmenám, ktoré my, samozrejme, vítame.

    Po prvé je to, že ministerstvo pôdohospodárstva od schválenia novely tohto zákona bude mať plnú zodpovednosť za vydávanie povolenia, osvedčenia, doteraz sa o toto muselo podeliť s ministerstvom financií a s ministerstvom zdravotníctva. Toto odtiaľ vypadne, ministerstvo pôdohospodárstva bude plne zodpovedné za vydanie týchto osvedčení, samozrejme, v súčinnosti s Ústredným daňovým riaditeľstvom a výbercom správy daní.

    Druhá závažná zmena v tomto zákone je tá, že ministerstvo už nebude posudzovať nejaký zámer liehovarníckeho závodu, že niekto chce prevádzkovať nejaký liehovar a napíše zámer, ale dôjde k zmene, že ministerstvo už bude posudzovať fyzicky existujúce liehovarnícke závody, takže možnosť nejakého podvodu alebo možnosť nejakých nekalých praktík sa tým zmenší. Takisto sa tam dostala nová časť, a to je to, o čom hovoril aj pán poslanec Delinga, že poverení pracovníci ministerstva dostanú oprávnenie podľa tohto zákona vstupovať do priestorov týchto liehovarov a budú mať možnosť kontrolovať ustanovenia tohto zákona.

    Takisto je významnou zmenou, že ministerstvo je zo zákona povinné odňať osvedčenie, ak o to požiada Ústredné daňové riaditeľstvo alebo miestny správca daní. To znamená, že ak ten, ktorý prevádzkuje liehovar a má osvedčenie a povolenie od ministerstva, nebude platiť dane, ministerstvo je na návrh týchto dvoch orgánov povinné odňať osvedčenie a nie je možné, aby takýto výrobca alebo takýto podnikateľ ďalej prevádzkoval liehovar.

    V poľnohospodárskom výbore vznikla živá debata o tom, či návrh ministerstva odňať možnosť prevádzkovať liehovary v prenajatých priestoroch je odôvodnený alebo neodôvodnený. Všetci sme uznali, že tento problém je reálny, vychádza zo skutočností z uplynutých rokov, keď 3 alebo 4 liehovary, nechcem ich teraz menovať, ale všetci vieme, o ktoré ide, nezaplatili spotrebnú daň, a to tým spôsobom, že v prenajatých priestoroch dostali osvedčenie nejaké eseročky do 200 tis. Sk, tam prevádzkovali liehovar, nezaplatili spotrebnú daň. Je na zodpovednosti ministerstva pôdohospodárstva a financií, vtedajších, prečo vydávali osvedčenie eseročkám za 200 tis. Sk s nejakou dvojdňovou alebo trojdňovou existenciou. Tieto skrachovali, dali sa do konkurzu, prišla nová eseročka, zas dostala osvedčenie v pohode a tak ďalej a tak ďalej. Takto to robili ďalej, a tým sa nahromadila nezaplatená spotrebná daň.

    Poľnohospodársky výbor uznal, že toto je reálne existujúci problém. Názory sa rôznili v tom, či tento problém je možné riešiť tým, že sa zruší možnosť prevádzkovania v prenajatých priestoroch. Časť poslancov tvrdila, že to nie je systémové riešenie, časť poslancov s tým súhlasila. Bude zrejme na pléne, aby sa rozhodli poslanci, ktorý z týchto návrhov podporia, a podľa toho bude zrejme ten zákon vyzerať. V každom prípade sa hovorí o tom, že aj keby toto riešenie bolo prijaté, nie je to konečné riešenie a nie je to dobré riešenie, toto sa jednoducho musí riešiť. Tento reálne existujúci problém sa musí riešiť iným zákonom a inou formou. To je nezávisle od výsledku rozhodnutia sa poslancov o tomto konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem v mene 15 poslancov.

    Takže ja by som to prečítal, aby to bolo úplne jasné.

    Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 456).

    1. K článku I bod 4 spoločnej správy. Bod 4 vypustiť a následne prečíslovať bod novely.

    2. K článku I bod 11, to sú návrhy predkladateľa, bod 11 vypustiť a následne prečíslovať bod novely.

    3. K článku I bod 11: § 5 ods. 3 písm. b) znie: "Zmluvu o nájme so súhlasným vyjadrením Ústredného daňového riaditeľstva, ak sa má liehovarnícky závod prevádzkovať v prenajatých priestoroch."

    4. K článku I bod 19. Bod 19 vypustiť a následne prečíslovať body novely.

    5. K článku I bod 31: § 15a ods. 2 vypustiť.

    Je tu priložených 15 podpisov poslancov a plénum o tom bude hlasovať.

    Na záver k tomuto návrhu by som chcel povedať, že v pôdohospodárskom výbore vznikla debata o tom, či prípadným schválením tejto zmeny, ktorú teraz predkladám, sa zmení zmysel tejto novely. Pán minister zastáva názor, že sa zmení zmysel a že ak k tomu dôjde, tak potom stiahne novelu. No musím povedať, podobne ako pani Kadlečíková, že ak je toto zmysel tohto návrhu novely zákona, tak ten zmysel je veľmi ukrytý. Totiž v dôvodovej správe sa o tomto nehovorí nič. V dôvodovej správe sa hovorí, že navrhovanou novelou sa v zákone majú vykonať len tie úpravy a doplnenia, ktoré spresňujú doterajšie ustanovenia, odstraňujú určité aplikačné problémy v praxi, ako napríklad vydávanie povolenia fyzickej osobe, oznamovanie správcom konkurznej podstaty, zabezpečenie kontroly a podobne. Takže nič sa nehovorí o tom, že by zmyslom tohto zákona bolo odnímanie možností prevádzkovať liehovary v prenajatých priestoroch. Opäť zdôrazňujem, že o tom rozhodnú poslanci. Návrh je podaný, takže sa rozhodne zrejme hlasovaním o tom, čo prejde. Vláda má možnosť to stiahnuť, ak to uzná za vhodné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k nej vyjadriť pán minister Koncoš. Áno.

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ja by som hneď na úvod chcel doslova poprosiť, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala v súlade s odporúčaniami spoločnej správy. Myslím, že tento návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, je dostatočne vyvážený a podporuje ten zámer ministerstva pôdohospodárstva, o ktorom tu už bolo hovorené, v prvom rade zamedziť možnosti prevádzkovania liehovarníckych závodov, ak to tak môžem povedať, liehovarov tak, aby sa vytvárala možnosť daňových únikov. A, bohužiaľ, jednou z rozhodujúcich ciest na naplnenie, alebo teda na daňové úniky je aj prenajímanie liehovarov a závodov na výrobu alkoholu. Deje sa to totiž cez niekoľkonásobné prenájmy. Jednoducho daňová kontrola je neúčinná, vytvára sa celá spleť, celá sieť výrobcov, prenajímateľov, vlastníkov a podstata uniká.

    Som si vedomý, že spoločne s týmto návrhom, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva predkladá, je nevyhnutné novelizovať aj zákon o spotrebnej dani z liehu tak, aby sa spotrebná daň z liehu neplatila výrobcami liehu, ale aby táto daň sa preniesla na daňové sklady, a teda na obchod. Myslím, že môžem povedať, že v spolupráci s ministerstvom financií sa pracuje na tejto novele zákona a v krátkom čase bude predložená na rokovanie vlády a neskôr, samozrejme, do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem zdôrazniť, že ekonomické problémy štátu sa nedajú riešiť len cez zvyšovanie cien palív, energie, a teda prenášať na plecia obyvateľstva do nákladov domácností, ale jednou z rozhodujúcich ciest na naplnenie štátneho rozpočtu a štátnej kasy je aj už spomínané zamedzenie daňovým únikom. A o to sa predkladaný návrh zákona snaží.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

    Chce sa vyjadriť v závere ešte pán spoločný spravodajca?

    Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v rozprave bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom po skončení rozpravy navrhnem hlasovať. A potom ďalej v spoločnej správe tiež navrhnem hlasovanie.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem teraz rokovanie Národnej rady do utorka do 13.00 hodiny, keď budeme pokračovať hlasovaním o všetkých návrhoch zákonov, ktoré boli predložené, a potom budeme pokračovať v programe tak, ako bol schválený.

    Ďakujem pekne. Prajem vám príjemný víkend. Dovidenia v utorok o 13.00 hodine.