• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Včera podvečer som prerušil rokovanie prerokúvaním bodu Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý sme prerokúvali ako tlač 425. Bol podaný procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Gašparovič.

    Vzhľadom na to, že nie je v rokovacej sále dostatočný počet prítomných poslancov, budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu rozpravou.

    Do rozpravy sú prihlásení ešte pán poslanec Zlocha, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Klemens. Z prítomných pánov poslancov je momentálne prítomný v rokovacej sále pán poslanec Klemens. Keď prídu ostatní poslanci, tak potom im udelím slovo.

    Pán poslanec, máte slovo.

    Prosil by som pána ministra Šagáta, aby sa dostavil do rokovacej sály a zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Klemens.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    zabezpečenie výživy národa patrí medzi základné požiadavky hospodárskej a kultúrnej vyspelosti každého národa vrátane národa slovenského. Jednou z hlavných podmienok na splnenie tejto požiadavky je potravinová bezpečnosť obyvateľstva a stabilizovaný potravinový trh. Až následne sú v tomto reťazci zdravotníctvo, veda, školstvo, kultúra a masmediálna politika, ktorá usmerňuje obyvateľov v správnej racionálnej výžive. Zbytočne by zdravotníci, vedci, kultúrni a masmediálni pracovníci odporúčali správnu výživu občanov, ak by bol v krajine hlad zapríčinený nedostatkom potravy. Tým chcem povedať, že program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame, sa musí prioritne odvíjať od fungujúceho poľnohospodárstva v nadväznosti na potravinársky spracovateľský priemysel.

    V mojich vystúpeniach som viackrát upozornil, že za výživu národa bola, je a vždy bude zodpovedná vláda, že poľnohospodári sú zodpovední len za dorobenie dostatočného množstva kvalitných poľnohospodárskych produktov, na čo však musia mať vytvorené primerané podmienky a tie v súčasnosti, bohužiaľ, nemajú. Je potešiteľné, že zatiaľ v našich obchodoch je potravín stále dosť a v širokom sortimente. No menej už je potešiteľná skutočnosť, že za rok 1999 sme doviezli potraviny zo zahraničia v objeme 32 mld. korún, čo je viac ako dvojnásobný rozpočet kapitoly rezortu ministerstva pôdohospodárstva.

    Zastávam názor, že čo si vieme dorobiť doma pri garantovaní kvality a sebestačnosti, nenakupujme v zahraničí. Som presvedčený, že naši poľnohospodári a potravinári, ak budú mať vytvorené podmienky, sú schopní garantovať nielen potravinovú sebestačnosť, ale v prvom rade kvalitu potravín a ich zdravotnú bezpečnosť, bez škodlivín, antibiotík, biostimulátorov, dioxínov a rezíduí, čo v dovážaných potravinách napriek prísnej kontrole môže byť diskutabilné, aj keď je rešpektovaný § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1995 Z. z. a vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 302/1995, ktorá zaviedla povinnosť zdokladovať akosť a zdravotnú neškodnosť dovážaných produktov vrátane certifikácie v zmysle platných predpisov. Okrem toho, ak budeme potraviny riešiť z vlastných zdrojov, budeme riešiť zamestnanosť, čo je pri súčasnej 20-percentnej nezamestnanosti ďalšie pozitívum, ktoré hovorí v prospech potravín zo slovenskej produkcie.

    V súvislosti s programom ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky dovolím si pripomenúť ešte jeden významný faktor, a to sú ceny potravín. Súčasná realita pre mnohých občanov Slovenskej republiky je taká, že pri nákupe potravín nerozhoduje ich zahraničný či domáci pôvod, ani ich proklamovaná nutričná hodnota a kvalita, ani dobre mienené odporúčania a rady zdravotníkov, ale rozhoduje ich cenová dostupnosť a kúpyschopnosť obyvateľstva. Preto je mi ľúto, že pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 nebolo akceptované moje odporúčanie pre vládu Slovenskej republiky, aby prehodnotila a zvážila úpravu DPH aspoň najzákladnejších potravín chleba, pečiva a mlieka.

    Na záver chcem povedať, že poľnohospodári a potravinári nepotrebujú vedecky zdôvodnené podklady na poľnohospodársku prvovýrobu a spracovanie nutrične hodnotných a zdravotne bezpečných potravín, ktoré by umožnili správnu výživu obyvateľstva Slovenskej republiky, ale potrebujú vytvoriť primerané podmienky na svoju poľnohospodársku a potravinársku činnosť. Ak podmienky budú vytvorené, potom nebude pre poľnohospodárov a potravinárov problém plne realizovať program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky tak, ako ho predložila vláda Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Klemensa sa hlásia pani poslankyňa Aibeková, Engliš a Podhradská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Ja pánovi poslancovi chcem poďakovať za ten pohľad, ktorý naozaj bol objektívny a vlastne mnohé z toho, na čo som ja chcela upozorniť vo svojom vystúpení, povedal on. Nakoniec aj keď si pozriete uznesenie, ktoré dal náš výbor, tak vlastne som ho navrhla ja, bolo schválené a ide absolútne vo vašom duchu, že kým nebude cenová politika, dovozná politika a kým sa nerieši ekonomická situácia na Slovensku, tieto programy zostanú iba programami na papieri a skutočne sa nič nerieši. Takže úplne sa stotožňujem s tým, čo ste vy, pán poslanec, povedali. Napriek tomu, že vy ste poľnohospodár a ja zdravotníčka, tak vidíte, že sme na jednej vlnovej dĺžke, pretože naozaj sa môžu navzájom ovplyvňovať zdravotný stav, kvalita a rozsah potravín a spôsob stravovania. Takže ďakujem vám za tento váš príspevok.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Klemens, vy ste ma opäť nesklamali. Som presvedčený, že poľnohospodári ak budú mať podmienky a tak ďalej a tak ďalej. Nehnevajte sa, to je krásne vyhlásenie a to je to, čo sme kritizovali vôbec na tomto materiáli. Však o toto tu ide. Tento materiál mal mať alebo mal povedať, ako budú vytvorené tieto podmienky. A, bohužiaľ, nehovorí. A vy ste to tiež nepovedali. Poľnohospodári budú vyrábať mlieko a tak ďalej, teda poľnohospodári budú vyrábať mlieko za ceny, aby ho mohli piť všetky deti trebárs za 2 koruny, alebo za pekné oči pána Šagáta? Alebo toho, kto to tu predkladal? Nehnevajte sa. A ak budú vytvorené podmienky, opäť zdôrazňujem, základné potraviny za základné ceny, ste hovorili. Kto má vytvoriť tie podmienky za základné ceny? Tie základné potraviny za základné ceny? Veď ste to hlásali vy, Strana občianskeho porozumenia, Strana demokratickej ľavice a podobne. Ale tieto základné potraviny za základné ceny v tomto materiáli nie sú podporené a vy to takisto nepodporujete. Vy len hovoríte všeobecné prianie. Ak budú vytvorené podmienky. Kto ich má vytvoriť? Tento zdrap papiera, ktorý tu je predložený? Prepáčte, myslím si, že ste sa zmýlili v adresátovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Klemens, s veľkou pozornosťou som si vypočula vaše vystúpenie a môžem povedať, že s ním aj vrelo súhlasím. Len naozaj má jednu jedinú chybu, že je to znovu len prázdna deklarácia, ale sa nepremieta do žiadnych konkrétnych činov. A, žiaľ, musím povedať, že je to už, zdá sa, typická diagnóza koaličných poslancov, že jednu vec rozprávajú a druhú vec vlastne robia. A poslanec, ako iste viete, má možnosť, keďže nemôže sa zúčastniť priamo na vykonávaní konkrétnych činov, aby sa veci zmenili, tak to má možnosť ovplyvniť hlasovaním. Myslím si, že si stačí porovnať to, ako ste hlasovali napríklad vtedy, keď pán minister Koncoš žiadal navŕšiť rozpočet pre pôdohospodárov, lebo to spolu súvisí, a v ďalších veciach, ktoré mohli byť tým prvým krokom, aby sa naozaj situácia riešila, tak ako to predkladá tento materiál. Tam ste zlyhali. Takže potom už naozaj si neviem inak vysvetliť váš dnešný postoj v porovnaní s tým, ako hlasujete v tomto parlamente ako poslanec. Len zdá sa, že trpíte určitým druhom schizofrénie. A akosi si myslím, že by ste s tým mali niečo urobiť.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha.

    Ešte predtým, ako vystúpi, dovoľte mi, aby som prečítal zoznam písomne ospravedlnených poslancov na dnešnom rokovacom dni: panie poslankyne Kolláriková, Rusková, Tóthová, páni poslanci Benkovský, Hofbauer, Kandráč, Kovačič, Lexa, Ošváth a Prokeš. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Prokopovič.

    Pán poslanec Zlocha, máte slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som hneď na začiatok povedal, že prerokúvanie tohto materiálu včera ma priviedlo do obrovských rozpakov. Je všeobecne známe, že otázka zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky a otázka priemerného veku dožitia sa je veľmi aktuálna a zrejme by sme sa ňou mali zaoberať, pretože určite prináša aj obrovské ekonomické straty. Napriek tomu prístup k riešeniu tejto problematiky je nedostatočný alebo malý, počet poslancov, rôzne názory, že takýto materiál nepatrí do Národnej rady, ma skutočne prinajmenšom roztrpčili.

    Čo nás môže viac zaujímať, ako je problematika zdravotného stavu obyvateľov a priemerného veku dožitia sa? My predsa vieme veľmi dobre, že sú krajiny na svete, kde zdravotný stav a priemerné veky dožitia sú o 4 - 6 rokov, v niektorých krajinách dokonca ešte viac rokov väčšie alebo dlhšie, ako je to na Slovensku. Samozrejme, boli to krajiny kapitalistické a pred viac ako 10 rokmi sme tejto problematike nevenovali žiadnu pozornosť. Vychvaľovali sme sa vysokou zdravotnou starostlivosťou, a napriek tomu, ak priemerný vek dožitia sa žien bol len okolo 75 - 76 rokov, to bolo na začiatku deväťdesiatych rokov a naopak, priemerný vek dožitia sa mužov dosahoval len niečo okolo 66 - 67 rokov, tak určite to malo nútiť k zamysleniu sa.

    Ja som veľmi rád, že sme tu včera mali aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, už tu asi nie je a podľa môjho názoru by tu mala azda sedieť celá vláda. Veď na jednej strane uvažujeme o tom, že chceme predĺžiť vek odchodu do dôchodku, ten by sa mal postupne zvyšovať až na 65 rokov. Ale potom, preboha, koľko máme šancu - muži - užívať tento dôchodok? Rok? Dva? Pretože zrejme náš zdravotný stav a všetko, čo s tým súvisí, je veľmi zlý. Problematikou zdravotného stavu a priemerného veku dožitia sa sa zoberali rôzne rezorty. Určite ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pôdohospodárstva, ale môžem povedať, že aj rezort životného prostredia. Vychádzali sme totiž z toho, že tak ako obyčajne aj tu bola maximálna snaha tento problém zvulgarizovať a obviňovať jedného alebo hľadať jednu príčinu. Často sa totiž hovorilo, že príčinou zlého zdravotného stavu a nízkeho priemerného veku dožitia sa je len zlé životné prostredie. Určite nenamietam, ale môžem povedať, že je to jedna z príčin.

    Z tohto materiálu sme sa napríklad dozvedeli, že potravinová skladba, ktorá na Slovensku prevažuje a ktorá dominuje v spotrebnom koši obyvateľov, sa tiež výrazne podpisuje pod zlý zdravotný stav a nízky priemerný vek dožitia sa. Je to, samozrejme, logické. Ak my sa prekrmujeme hlavne jedlami s vysokými obsahmi tukov, ak u nás spotreba alkoholu je veľmi vysoká, ak je vysoká spotreba cukrov, tak potom skutočne sa nemôžeme čudovať, že sme na takých nelichotivých miestach v týchto poradiach, na akých sme.

    V materiáli sa uvádza, že potraviny, ktoré požívame, sa podieľajú na zlom zdravotnom stave 20 až 60 %. Zrejme s tým treba súhlasiť, pretože je u nás pomerne veľa ľudí obéznych. A ono sa to potom prejavuje vo veľkom počte diabetesu. Máme viac ako 200 000 obyvateľov, ktorí majú cukrovku, a všeobecne sa tvrdí, že cukrovka znižuje priemerný vek dožitia sa okolo 6 rokov, prípadne aj viac. Je tu veľa lekárov, budem si musieť dávať pozor na jazyk, aby som niečo zle nepovedal, ale pán profesor Švec sa usmieva, takže mi asi dáva za pravdu. A je to skutočne tak a všeobecne sa konštatuje, že diabetes sa pričiňuje aj o to, že sa zvyšujú srdcovocievne ochorenia a, samozrejme, to jedno s druhým súvisí.

    Hovoril som o tom, že sme sa snažili aj my v rezorte životného prostredia prispieť k riešeniu tejto problematiky a v spolupráci s Ústavom klinickej a preventívnej medicíny sme robili alebo podporili niekoľko projektov a skutočne je možné povedať, že sme sa dozvedeli veľmi zaujímavé výsledky. Na Slovensku podľa štatistiky, podľa zdravotníckej štatistiky, hlavne v okresoch na juhu Slovenska, a mohli by sme povedať, že je to od okresu Komárno až po okres Trebišov, sú najvyššie počty zomretých na 100 000 obyvateľov. Teda percentuálne je to najviac. Na prvých troch miestach pravidelne sa striedajú okresy Krtíš, Lučenec, Levice a Trebišov. Ak máme na Slovensku takéto veľké rozdiely v zdravotnom stave a v priemernom veku dožitia sa, ako je to uvádzané v zdravotnej štatistike, tak určite je niečo na zamyslenie sa a určite by sme mali aj v Národnej rade podporiť projekty, ktoré by tento problém riešili.

    Zobral som si zo sebou jednu tabuľku, podľa ktorej skutočne v prvých 7 okresoch s najvyššou úmrtnosťou sú okresy Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Trebišov, Nové Zámky, Rimavská Sobota a Komárno. A pokiaľ si zoberieme potom príčiny úmrtia, je všeobecne známe, že najväčšou príčinou úmrtia sú srdcovocievne ochorenia a na druhom mieste sú novotvary. Aj tu badáme obrovské rozdiely. Tak napríklad v srdcovocievnych ochoreniach na 1. mieste je okres Rožňava, na 2. mieste je okres Michalovce, na 3. Trebišov, na 4. Rimavská Sobota, na 5. Levice, na 6. Lučenec a na 7. Veľký Krtíš. V novotvaroch na 1. mieste okres Nitra, na 2. mieste okres Veľký Krtíš, na 3. Nové Zámky, na 4. Senica, na 5. Lučenec, na 6. Žiar nad Hronom. Samozrejme, ak sú také veľké rozdiely medzi krajinami strednej a východnej Európy, tu by sa dalo povedať, že sme na približne rovnakej úrovni a medzi vyspelými krajinami na svete je ten rozdiel 3 až 6 rokov, tak podľa môjho názoru by bolo pomerne jednoduché, aby zdravotníci, ale zrejme aj pôdohospodári, ale aj rezort životného prostredia začali skúmať, prečo sa v tých krajinách dožívajú vyššieho veku a prečo sa u nás dožívame veku nižšieho.

    Ono skutočne tých dôvodov by sme mohli nájsť pomerne veľa. Jednoznačne je možné povedať, že okrem tých rôznych dôvodov mohli by sme zovšeobecniť a povedať, že jednou z príčin alebo hlavnou príčinou zlého zdravotného stavu a nízkeho priemerného veku dožitia sa je zlý životný štýl obyvateľov Slovenska. Myslím, že tu môžeme zakryť všetky rezorty a nebudeme si navzájom vyčítať, že to je len životné prostredie alebo len pôdohospodárstvo.

    Neviem si predstaviť, ako by sme sa mali dožiť vysokého veku, keď ešte stále tá politická situácia nie je práve najlepšia. Mimochodom výskumníci Dr. Günter vo svojej správe s kolektívom tvrdí, že hlavne politická situácia a prostredie, v ktorom obyvatelia žijú, je jednou z hlavných príčin. Ako príklad, práve pán minister mi šepká, Portugalsko, akurát som chcel povedať. V roku 1970 napríklad v Portugalsku počas Salazarovej diktatúry bol priemerný vek dožitia sa výrazne nižší ako na Slovensku. No v roku 1980 Portugalsko nás dobehlo a teraz je už niekoľko rokov pred nami. Je však zaujímavé, že táto situácia je prakticky vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy, teda v bývalom socialistickom tábore, kde skutočne zdravotný stav a priemerné veky dožitia sa sú veľmi, veľmi nízke.

    Pri jednej návšteve v Kanade od našich krajanov som dostal knihu, publikácie, rôzne materiály a na posledných stranách tam majú zoznam zomretých v roku 1988, 1989 a 1990. Prekvapilo ma to, že väčšina z nich, môžem vás ubezpečiť, sa dožila veku nad 80 rokov. To boli naši občania, ktorí sa vysťahovali za prácou do Kanady. Určite nemali ľahký život, ťažko pracovali, a napriek tomu sa dožili vyše 80 rokov. Údaje môžem poskytnúť k nahliadnutiu. Len ojedinelé prípady sú tam úmrtie nad 70 rokov alebo neskoršie. Nemôžeme teda hovoriť, že by to bolo v národnosti alebo národe, ale jednoznačne sa možno prikloniť k názoru, že je to životný štýl.

    Vrátim sa k tej pôvodnej myšlienke, či sme sa my v minulosti mohli dožiť nejakého vysokého veku. Tú politickú situáciu už vynechám, o tom som hovoril, ale väčšina našich ľudí dochádzala za prácou. Skoro sa vstávalo, cestovalo v nabitých autobusoch alebo vlakoch, stresové situácie, práca, potom zase návrat domov a znova práca buď na záhradke, alebo v družstve, lebo si potreboval privyrobiť, alebo pri oprave svojho domu, alebo pri výstavbe domu. Nakoniec o Slovákoch bolo známe, že boli najčastejšími návštevníkmi alebo najradšej chodili na dovolenku na "maltu" alebo trávili ju pri "malte". Áno, bolo to pri malte, že stavali domy pre seba alebo pre svoje detičky. No a samozrejme sa tí ľudia zodrali. Ťažko bolo očakávať, že títo ľudia sa dožijú nejakého vyššieho veku.

    Ministerstvo životného prostredia, myslím si, urobilo dosť veľa v podstate od svojho vzniku za účelom alebo sa pričinilo o to, aby sa niektoré dôvody zlého zdravotného stavu odstránili. V minulosti sme problematike životného prostredia skutočne nevenovali veľkú pozornosť. To sme začali robiť až po roku 1990. Keď dnes poviem, že napríklad emisie síry sme znížili o viac ako 80 %, asi 82 %, emisie tuhých znečisťujúcich látok, opravujem, emisie síry o 62 % a tuhých znečisťujúcich látok o viac ako 80 %, oxidov dusíka skoro o 40 % a oxidu uhoľnatého viac ako 30 % a že venujeme pozornosť už napríklad prchavým organickým látkam, že venujeme pozornosť ťažkým kovom v ovzduší, že sa robia štúdie napríklad vplyvu nízkych obsahov olova na mentálny vývoj detí, aj to sa riešilo za spolupráce ministerstva životného prostredia, tak môžem povedať, že tie nepriaznivé vplyvy zo životného prostredia sa postupne znižujú alebo odstraňujú.

    Ale treba povedať, že tieto hriechy sa nám budú prejavovať ešte dlho do budúcnosti z jednoduchých dôvodov. Do pôdy sa nám dostalo veľké množstvo dusičnanov, ťažkých kovov. U nás sa napríklad ročne emitovalo viac ako 1 000 ton ťažkých kovov. Viac ako 100 ton olova. To bolo napríklad z rôznych výrob, z hutníckeho priemyslu a napríklad z automobilov. Toto ešte v tej pôde máme. V pôde je ohromné množstvo dusičnanov, ohromné množstvo pesticídov. U nás sme používali často rôzne chemikálie bez toho, aby sme vedeli, čo to je, z čoho je tá látka zložená, ako s tou chemikáliou nakladať a ako ju likvidovať.

    Ja si spomínam, že v roku 1993, keď naše ministerstvo robilo inventarizáciu chemických látok a prípravkov, tak väčšina týchto látok bola označená len obchodným názvom, nič viac. A často to boli látky neodskúšané, ich vplyv na živý organizmus vôbec nebol preukázaný a len tak sa, samozrejme, mohlo stať, že sme veselo používali DDT a až po nejakej tej desiatke rokov sme odrazu zistili, že to "mandelínky" neničí, ale sa to dostáva do kostí živých tvorov a spôsobuje to krehnutie kostí, alebo ako by som povedal, rôzne zdravotné problémy. Podobne sme vo veľkom vyrábali bifenyly. Jednoducho sa vylievali často do pôdy alebo do potokov, ale že bifenyly, formaldehydy a iné chemické látky nám spôsobujú zdravotné ťažkosti alebo niektoré z nich priamo môžu vyvolávať rakovinu, to sme sa dozvedeli až neskoršie a potom neskoršie sa začali robiť problémy. Určite nebude jednoduché tieto problémy odstrániť.

    V druhom polroku minulého roku a začiatkom tohto roku bolo v tlači pomerne veľa správ, že je problém s nezávadnosťou pitnej vody z vodovodov. Je všeobecne známe, že na vidieku, kde nie sú vodovody, nie je možné používať vodu pre dojčatá pre vysoké obsahy dusičnanov. Ale tam, kde je norma 50 mg na liter vysoko prekročená, máme mnohé studne, kde je 200, 300, 400, dokonca viac ako 500 mg na liter dusičnanov, tak ono to musí položiť aj koňa, nieto zdravého človeka. Tu by sme mohli povedať pomerne ešte veľa príkladov. Máme pomerne veľa prameňov, ktoré sú voľne dostupné. Dokonca aj v niektorých minerálkach sú pomerne vysoké obsahy radónu. Napriek tomu, že je to známe, že sme na to upozornili rezort zdravotníctva, napriek tomu sa tieto vody verejne používajú. Že môžu vyvolať rakovinu? Nikto to zatiaľ až tak nepreukázal, a preto sa to robí. V tom to teda je.

    Ešte sa vrátim k jednej myšlienke. Je veľmi zaujímavé, že rozdiely v priemernom veku dožitia sa v krajinách Európy a vo vyspelých krajinách sú okolo tých 3 až 6 rokov. Ale zistili sme zaujímavý poznatok, že takéto rozdiely máme aj na Slovensku. A dokonca boli zistené také paradoxy, že napríklad v okresoch alebo regiónoch s najväčším zaťažením z hľadiska životného prostredia, s najväčšou produkciou škodlivín, ako je napríklad Bratislava, Košice, Trenčín, tak tam máme najvyššie priemerné veky dožitia sa. A zasa naopak, v okresoch na juhu Slovenska, kde v podstate nemáme zdroje znečistenia, a to sú prakticky tie okresy na hraniciach s Maďarskou republikou, tam máme najvyššie úmrtnosti, najhorší zdravotný stav a najvyššie výskyty alebo najväčší počet zomretých na novotvary, teda na rakovinu a najväčší počet zomretých na srdcovocievne ochorenia. No a tu by sme sa naozaj mohli zastaviť pri otázke, že všetko to súvisí so životným štýlom a, samozrejme, aj s potravinovým reťazcom, ktorý používame. Mastné, ťažké jedlá, často pri pestovaní plodín, ale hlavne ovocia a zeleniny sa pôdy prehnojujú. Toto sa všetko dostáva do potravinového reťazca a do človeka a postupne sa akumuluje. No a potom sa nemôžeme čudovať, že máme pomerne veľa problémov so žalúdkom, ale že máme napríklad pomerne veľký počet novorodencov, ktorí sa rodia s telesnými chybami alebo s poškodením. No a potom títo ľudia nemajú šancu sa dožiť nejakého dlhého priemerného veku.

    Samozrejme, sú tu ešte iné dôvody. Mne sa to síce nechce veriť, ale napríklad Slovensko je uvádzané, že je v spotrebe alkoholu na obyvateľa na 1. mieste na svete. Neviem, či je to pravda, ale v jednom materiáli som to čítal, ale určite je medzi prvými. A myslí sa tvrdý alkohol. Myslím, že v pive sú ešte lepší v Českej republike a vo víne vo Francúzsku a v Taliansku, ale zrejme s mierou. Na Slovensku sa veľa fajčí. Zasa v pomere s inými krajinami spotreba tabaku a tabakových výrobkov je nepomerne vyššia. A okrem toho používajú sa silné korenené jedlá, pije sa veľa kávy a potom, samozrejme, nemôžeme sa čudovať, že ten zdravotný stav je taký, aký je.

    Keď sme prerokúvali tento materiál vo výbore, ja som povedal aj jednu vec, že ak by som sa mal stravovať japonským štýlom alebo jesť také obrovské množstvo rýb ako napríklad na Islande a že toto by bola jedna z hlavných príčin dobrého zdravotného stavu a dlhého veku dožitia, tak možnože by som zapochyboval a predsa by som sa vrátil k slovenskej alebo k stredoeurópskej kuchyni, ale v každom prípade systém stravovania a stravy, ktorá sa používa, má jednoznačne veľký vplyv na zdravotný stav.

    A teraz, keď sa pozrieme na tento materiál, ja sa, žiaľ, pán minister, musím pridať k ľuďom, ktorí kritizujú tento materiál, pretože je nekonkrétny. Sú tu síce napísané konkrétne ciele na 10 rokov, ale nikto tu nie je zodpovedný. My ak chceme, alebo štát ak chce, aby sa zlepšil zdravotný stav obyvateľov, tak zrejme bude musieť siahnuť do svojho vrecka. Mám už vnukov, ktorí chodia do základnej školy, a od nich som sa napríklad dozvedel, že v školách mliečne desiate prakticky neexistujú alebo sa zavádzajú len kde-tu. Pritom jednoznačne zdravotníci hovoria, že mlieko je veľmi dôležité vo výžive hlavne detí. Ale v mnohých školách máme namontované automaty, kde si deti môžu kúpiť Pepsi-Colu alebo iné osviežujúce nápoje a samozrejme, že už je to všelijako sýtené a chemicky upravované. Možnože keby tam niekto predával jogurty alebo mlieko, alebo proste niečo iné, tak tie deti by si to skôr kupovali.

    Ja by som sa aj na pána ministra obrátil s otázkou. My ak chceme, aby sa ten zdravotný stav zlepšil, myslíme si, že občan za súčasnej situácie si bude kupovať tie drahšie a nezávadnejšie potraviny alebo sa zvrhne a bude kupovať to lacné? Občan kupuje to, na čo má. A čo je u nás lacnejšie? Tak je to bôčik, je to prípadne rebierko a salámy, ktoré kilogram stojí 50 alebo 60 korún. Ale to percento slaniny alebo tých mastných vecí, ktoré je tam, je tam veľmi vysoké. A my ak chceme znížiť množstvo tukov do desiatich rokov, neviem, o 10 %, o 20 %, tak to ťažko urobíme. Ťažko prinútime človeka, aby si kupoval šunku alebo nejaké kvalitnejšie výrobky.

    V mnohých školách boli snahy rušiť školské stravovanie. Práve v školách je veľká príležitosť, aby sme naučili deti sa správne stravovať. Veď predsa v dnešnom uponáhľanom svete mnohé deti chodia s kľúčikmi na krku a prakticky ten obed je jediná dobrá strava za deň. A ak nebude štát podporovať alebo ministerstvo školstva stravovanie v školských jedálňach, tak potom skutočne to zle dopadne. Pretože rodičia často aj večer prichádzajú neskoro a už asi nemajú veľký čas, veľa času na varenie normálneho jedla, ale ich ponúknu možno nejakými výrobkami McDonaldu, ktoré cestou kúpia.

    Ale napríklad zasa poznatok overený. Deti cez veľkú prestávku utekajú zo škôl, pretože už rôzni predavači pred školami predávajú hot dogy alebo podobné výrobky. A zasa ak je toto dobrý systém stravovania, tak potom ťažko môžeme hľadať nejaké zlepšenie. Určite podľa môjho názoru by bolo dobré, ale to by bol skôr námet pre ministra školstva, aby sa v školách od štvrtej alebo piatej triedy, môže byť od piatej triedy, zaviedol povinný predmet, v ktorom by boli zahrnuté aj otázky stravovania sa alebo výživy, dobrého životného štýlu a azda aj prístupu k životnému prostrediu. Pretože deti, to je proste niečo, čo sa dobre formuje. A keď ich to naučíme od začiatku, tak samozrejme, že tieto svoje názory a požiadavky budú presadzovať aj vo svojich rodinách. Budú dokonca nútiť svojich súrodencov alebo aj svojich rodičov, aby takto žili a aby sa takto stravovali.

    Takže materiál by bol vtedy dobrý a vtedy by bol zaujímavý, keď by tam boli konkrétne úlohy a konkrétne ciele. Ja by som, pán minister, ak môžem odporučiť, vy pravdepodobne ten materiál poznáte, ministerstvo životného prostredia v roku 1993 vypracovalo a predložilo na schválenie do Národnej rady stratégiu, zásady a priority environmentálnej politiky. Nakoniec je to asi niečo podobné, to je pre životné prostredie, toto je pre stravovanie. A tam sú pre jednotlivé rezorty rozpísané konkrétne termínované úlohy. Toto bol materiál, ktorý bol, povedal by som, zásadným materiálom pre činnosť rezortu životného prostredia. Ak budete mať vy niečo podobné vypracované, tak určite vám to môže pomôcť. Ak som hovoril, že hodne tu záleží na štáte, akú politiku bude viesť k rezortu pôdohospodárstva, tak to by som pokladal za základ aj správnej výživovej politiky, ale nakoniec aj podpory pôdohospodárstva.

    Veď ako si môže náš občan, či mladý, či starý, kúpiť ovocie? Kilo jabĺk stojí, myslím, 29 korún, tie normálnejšie jablká. Ja som videl na vlastné oči, keď babky počítajú haliere, či si kúpi jedno jablko alebo dve. A zrejme je to aj vo väčšine rodín. To isté by sa dalo povedať o citrusových plodoch a vôbec o zelenine. Len tak mimochodom, v krajinách, ktoré majú lepší zdravotný stav obyvateľov a dožívajú sa dlhšieho veku ako na Slovensku, je oveľa vyššia spotreba rýb, a teda nie mastného mäsa, ovocia, zeleniny. Samozrejme, musí to byť zdravé, to nemôže byť z kontaminovanej pôdy a ošetrované ťažkými pesticídmi. No a potom je vysoká spotreba ovocia a zdôrazňuje sa spotreba citrusových plodov. Ja si myslím, že by nebol problém, keď by sa u nás grapefruity a niektoré iné plodiny predávali lacnejšie a mohol by to dotovať štát a potom by zrejme si to aj viac ľudí kupovalo.

    Na viacerých miestach sa zdôrazňuje, že bude treba robiť rôzne programy, či televízne, či rôzne relácie. Ja si myslím, že až tak nás to nezachráni. Nemám nič proti tomu, že by bolo viac reklám na lepší životný štýl, že by sme vyhnali alebo vytlačili z televízie to obrovské množstvo reklám na pracie prostriedky alebo hygienické potreby, ktoré sa používajú v jednej časti obyvateľstva. A oveľa viac by sa mal presadzovať zdravý životný štýl, ale asi by bolo vhodné, keby sa vytvorila nejaká medzirezortná komisia, a môže to byť pod patronátom ministerstva zdravotníctva, ktorá sústredí ľudí, ktorí majú čo do toho povedať a ktorí budú vedieť presvedčiť občanov Slovenskej republiky na jednej strane a na druhej strane vládu, aby sa tejto problematike venovala väčšia pozornosť.

    Určite sa na tento materiál môžeme pozerať z viacerých strán, ale ak by sme nedokončili jeho prerokúvanie, ak by sme aspoň neodporučili rezortu zdravotníctva, rezortu pôdohospodárstva, rezortu životného prostredia, aby vypracovali nejaké konkrétne materiály, tak by to bola podľa môjho názoru veľká hanba pre túto Národnú radu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zlochu sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Ambróš. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Klemens - ako prvý.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Zlocha, v prevažnej väčšine s tým, čo ste povedali, súhlasím. Ale dovoľte, aby som sa zastavil pri myšlienke pesticídov. V tomto prípade s vami nesúhlasím. Pretože pesticídy sú aplikované nielen v poľnohospodárstve Slovenskej republiky, ale vo všetkých poľnohospodársky vyspelých štátoch sveta. Ak pri aplikácii pesticídov sú rešpektované a dodržiavané príslušné metodiky, nie je sa čoho obávať. Ani v medicíne, ak lekár predpíše pacientovi jednu tabletku, nemôže použiť dve. Existuje vo svete tzv. alternatívne poľnohospodárstvo, t. j. poľnohospodárstvo bez použitia chemikálií a pesticídov, ale z celého poľnohospodárskeho objemu toto tzv. alternatívne poľnohospodárstvo tvorí len necelé 2 %.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    chcel by som sa pripojiť k tým, ktorí označujú skôr materiál za deklaratívny ako konkrétny. Pretože skutočne on v takejto polohe nezaväzuje nikoho. Keby sme k tomuto materiálu pripojili, tak ako to zvykne byť vo výskumných projektoch, prehľad literatúry, tak myslím si, že by to bol taký istý návrh, pretože to sú zosumarizované poznatky zo sveta, poznatky z toho, čo sa u nás dialo v uplynulom období. Ale ako dosiahnuť to, čo chceme, tie kroky, ktoré chceme, to tu sa nepremieta. Tu sa premietajú skutočne len požiadavky, ako by sme, čo by sme mali, ako by sme mali dosiahnuť. Ja s tým súhlasím, ale keď si zoberieme len niektoré také orientačné čísla a dnešných dôchodcov, dvaja dôchodcovia, ktorí žijú v meste, vydajú dnes na bežné stravovanie, veľmi skromné stravovanie jedenkrát do týždňa s prípravou mäsa 6 000 až 6 500 korún. A na druhej strane, ak rodina, ktorá sa stravuje racionálne, dvaja mladí ľudia s jedným dieťaťom do 6 rokov, potrebuje na racionálne, skutočne tak, ako je tu deklarované, 8 - 9 000 korún, potom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k predrečníkovi asi v tom zmysle, že je to problém všetkých rezortov a mal by to byť problém celej vlády, ale vrátane aj odborných kruhov opozície a koalície. Pán minister, ja si uvedomujem, že týmto spôsobom vlastne nezaväzujete nikoho k nejakej užšej spolupráci. Bude sa vám veľmi ťažko podávať správa výročne, každoročne, ako to požadujete alebo vláda od vás požaduje v uznesení číslo 894. Chcem povedať, že zelenú dnes dostávajú rôzne komerčné farmaceutické firmy, ktoré ponúkajú zázračné prostriedky na schudnutie do 14 dní, do 3 týždňov, do 4 týždňov. Bola som v Spojených štátoch síce len pol roka, ale videla som následky takýchto zázračných rôznych spôsobov upravovania "racionálnej" výživy, kde som bola svedkom komerčných reklám v oblasti výživy, kde sa predávali alebo ponúkali tabletky na chudnutie pre deti do 5 rokov, od 5 do 10 a od 10 do 15 rokov. Dúfam, že tak ďaleko nechceme prísť v našom stravovacom režime.

    A zároveň by som chcela povedať, pán minister, takýto vážny materiál, ktorý bol vo vláde prerokovaný 13. októbra 1999, mal byť predložený do parlamentu pred návrhom zákona o štátnom rozpočte. Potom by som verila, že tomuto materiálu prikladajú všetci spomínaní ministri v tomto uznesení skutočnú vážnosť, aká patrí takémuto programu ozdravenia výživy. Pokiaľ nebude mať snemovňa jasné finančné toky alebo krytie tohto programu, myslím si, že takýto program zostáva iba na papieri.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Zlocha. Vy ste spomínali, pán poslanec, že najväčšou chorobnosťou trpia južné okresy. Uvádzali ste tam aj tabuľky. Áno, je to pravda. Ja by som chcela upriamiť pozornosť na to, že síce medzi Rožňavou a Komárnom je dosť veľká vzdialenosť, ale táto chorobnosť sa prejavuje aj v rámci jedného okresu. Spomeniem okres Dunajská Streda. Okres Dunajská Streda patrí síce medzi okresy, kde nezamestnanosť nedosahuje 20 %, ale paradoxom je to, že napríklad pokiaľ v Šamoríne nezamestnanosť je 4,3 %, v západnej časti okresu, to znamená v okolí Veľkého Medera, nezamestnanosť dosahuje v priemere 27,7 % aj viac. Prečo to spomínam? Preto to spomínam, lebo tá západná časť okresu patrí medzi najchorobnejšie časti Slovenska. Takže áno, sú tam stravovacie návyky, ja tvrdím, že sú tam aj pesticídy, pretože vždy to bola obilná komora Slovenska. To je jedna vec.

    A druhá vec, tiež sa prihováram za to, aby ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a s ministerstvom školstva zabezpečilo jednak materiálne a jednak organizačne, aby sa do škôl vrátili tie mliečne desiate. Žiaľbohu, prichádzame k tomu, že naše deti nepoznajú vodu. Deti nepijú vodu. Teda v predškolskom a v školskom veku. Vieme, čo to znamená pre mladý organizmus, vieme, čo to znamená pre chrup. Kalcium navyše je obsiahnutý najviac v mlieku. Takže by som prosila pána ministra, aby v spolupráci s týmito ministerstvami zabezpečili materiálne, organizačne, aby sa mliečne desiate vrátili do škôl.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni,

    na rozdiel od predrečníkov ja tento materiál vítam, pretože vláda sa konečne začína zapodievať problémami, ktoré sú naozaj veľmi vážne. My máme najvyššiu incidenciu tzv. civilizačných chorôb v Európe. A to je alarmujúci údaj. Len treba povedať, že žiaden jednorazový krok túto situáciu nezlepší. Ja si myslím, pre nás je najdôležitejšie, aby sme pokračovali v integračnom procese do Európskej únie, teda aby sme prijímali aj tie zákony, ktoré zaručujú obyvateľstvu primeraný zdravotný štandard. Narážam teraz na spoločnú agrárnu politiku. Je potrebné dotovať poľnohospodárstvo a zvyšovať spotrebný kôš obyvateľstva. To je samozrejmé. Musíme to však urobiť iným spôsobom, ako sa to robí u nás. My musíme pristúpiť na tie princípy spoločnej agrárnej politiky, ktoré dovoľujú prirodzene znižovať ceny potravín a zabezpečiť zdravú výživu obyvateľstva. Civilizačné choroby majú obvykle genetický základ. Teda nie je možné očakávať, že v priebehu jednej dekády sa zníži napríklad incidencia karcinómu hrubého čreva, ktorý je dominantný v južných častiach Slovenska, predovšetkým pre zneužívanie pesticídov, herbicídov a fertilizérov, umelých hnojív, ktoré zaťažili genofond obyvateľstva v tejto oblasti. A my dnes vlastne doplácame na to predchádzajúce obdobie tým, že náš genetický základ je natoľko porušený, že nemáme regulačné mechanizmy, ktoré by zabránili vzniku rakoviny. To sú problémy, ktoré musíme riešiť dlhodobo a v spolupráci s Európskou úniou.

    Ďakujem.

  • Na margo toho, čo povedal predrečník pán poslanec Zlocha, treba povedať, že Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky bol spracovaný a prezentovaný už 29. októbra 1997. Čiže veľmi nechápem niektoré tie reakcie zo strany opozície. Práve naopak, chcel by som sa ich spýtať, prečo sa nevenovali tejto problematike skôr. Preto vítam túto iniciatívu ministerstva zdravotníctva. Chápem ešte ďalšiu vec, že tento program si nedáva ambície, aké má zákon. Prosím vás pekne, aby niekto zmenil stravovacie návyky, tak to sa nedá prikázať zákonom. Ale je záujem, ja tento záujem vítam zo strany ministerstva zdravotníctva o spracovanie prierezového materiálu, ktorý sa vlastne dotýka činnosti všetkých ministerstiev. A tu by sme uvítali do budúcnosti, keby sa zlepšila spolupráca medzi ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom pôdohospodárstva a trebárs aj ministerstva hospodárstva, aby tie úlohy, ktoré sú dané v Programe ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, sa dostali do života. A na to, myslím si, a za Stranu zelených to v každom svojom vystúpení presadzujeme, na to netreba zákony, na to treba proste vôľu. A myslím si, že niektoré tie názory, ktoré odzneli tu v diskusii, že tento materiál by mal byť stiahnutý, resp. že nemal by byť prerokovaný na úrovni Národnej rady, sú podľa môjho názoru mylné. A som presvedčený, že práve naopak, program ozdravenia výživy obyvateľstva by mal byť prerokovaný a schválený Národnou radou.

  • Pani poslankyňa Aibeková je posledná prihlásená do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ja som pôvodne chcela stiahnuť svoju prihlášku do vystúpenia, pretože vlastne na 99 % to, čo som chcela povedať, tu už odznelo, či z úst odborníkov na poľnohospodárstvo, alebo na zdravotníctvo. Vyprovokoval ma však predsa len k tomuto vystúpeniu pán poslanec Ambróš a predtým pani poslankyňa Kadlečíková.

    Ja chcem totiž objasniť, že tento materiál, myslím si, že pán minister dostal ako danajský dar, pretože je to vládny materiál, podpísal ho predseda vlády a v plnej miere ho mal tu predniesť predseda vlády. Pretože naozaj nemá zmysel hovoriť o ozdravení výživy obyvateľstva, keď sa do toho nezapoja všetky rezorty. Takže tentoraz, pán minister, vlastne vám to bolo hodené na plecia iba z toho názvu "ozdravenie". Ale musí to byť naozaj komplexný program, tak ako to viacerí povedali. Ak sa nezlepší ekonomická situácia na Slovensku, keď je viac ako 500 000 nezamestnaných, ktorí žijú z minimálnych finančných dávok, tak im môžete dávať letáčiky, osvetu, hovoriť im o tom, ako je chorobnosť spätá so stravovacím režimom. Jednoducho si nemôžu dovoliť kúpiť tie potraviny, ktoré by si mali kupovať a ktoré by mali dávať svojim rodinám, a tým aj vlastne preventívne pôsobiť proti vzniku mnohých ochorení, keď si to jednoducho nemôžu dovoliť.

    Pán poslanec Ambróš, vy kriticky hovoríte, že tento materiál tu bol už v roku 1997. Áno, správne. Ale vtedy tento materiál bol vo výbore pre zdravotníctvo, pretože mal iba taký skôr epidemiologicko-biologicko-hygienický charakter. Predkladalo ho vtedy ministerstvo a vtedy pán poslanec Roman Kováč ako opozičný poslanec žiadal, aby tento materiál bol komplexnejšie dopracovaný a na základe toho bol aj seminár v roku 1997, kde mal hlavné slovo zase Výskumný ústav výživy ľudu. Tam sme konštatovali mnohé skutočnosti, ktoré už sú zrealizované. Takže divím sa, že aj pani poslankyňa Kadlečíková tu kriticky vystupuje, že materiál sa v Národnej rade Slovenskej republiky neprerokoval a mal sa prerokovať. On sa prerokoval, ale prerokoval sa vo výbore, pretože aj to sme tvrdili, že ten materiál predovšetkým má byť prerokovaný vo výbore.

    Samozrejme, je dobre a ja s tým absolútne súhlasím, aby aj ďalšie rezorty sa do toho zapájali. Takže nie je pravda, že sme sa tomu nevenovali v predchádzajúcom volebnom období. A vlastne tento materiál vznikol potom na základe požiadaviek výboru. A preto tvrdím, že ho mala predkladať vláda, pretože v tom boli aj naše kritické výhrady, že nemôžete hádzať rezortu zdravotníctva všetko na plecia, ako sa v minulosti hádzala napríklad aj problematika drogových závislostí.

    Chvalabohu, už v predchádzajúcich rokoch vznikol vlastne istý nadnárodný program a uložila sa povinnosť všetkým rezortom sa do toho zapájať. A divím sa pani Kadlečíkovej, ktorá reprezentuje Stranu občianskeho porozumenia, ktorá išla do volieb z heslami základné potraviny za základné ceny, keď toto nedodržiava, práve naopak, ceny celkovo vzrástli za rok 1999 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, teda rokom 1998, o takmer 9 %. Takže k tomu sa nedostaneme.

    Záverečné dve pripomienky. Myslím si, že veľmi správne pani poslankyňa Sárközyová poukázala na to, že v materiáli sa dobre hovorí o zlepšení stravovania v školách, ale, bohužiaľ, aká je situácia? Odhlasujú sa deti zo spoločného stravovania, pretože rodičia nemajú peniaze zaplatiť stravné lístky. Stravujú sa potom tak nekvalitne, ako to hovoril pán poslanec Zlocha, že zasa je to otázka peňazí. Chýba však pitný režim, o ktorom sa síce správne hovorí, ale poznáte situáciu na školách, aká je? Učiteľ nielenže nepropaguje tento pitný režim a vedenia škôl ho nezavádzajú, ale práve naopak, ešte stále v štýle socialistickej disciplíny a ruky za chrbtom a sedenie v lavici nedovolia deťom sa ísť napiť vtedy, keď to potrebujú. Dochádza tým k poruchám, pán minister je pediater, vie, aké vážne následky toto má.

    Takisto, vážené dámy a páni, situácia v zdravotníctve. Strava v nemocniciach nezodpovedá kritériám, o ktorých sa tu píše. A malo by to platiť dvojnásobne, pretože v tej nemocnici by vlastne tá strava mala byť súčasťou liečebného procesu. Veľmi ma preto mrzelo, keď ste aj tým pacientom, ktorí majú nárok na príspevok na diétne stravovanie v rámci zákona o sociálnej pomoci, viacerí z vás nepodporili tento návrh a suma sa pre nich nezvýšila. Ako sa potom diabetik a ďalšie skupiny môžu kvalitne stravovať a stravou vlastne vstupovať aj do liečebného procesu? Takže takéto materiály nebudú mať žiadny zmysel, keď sa nebudú dodržiavať v praxi.

    A posledná pripomienka, napokon, vážené dámy, vážení páni, my tu rozhodujeme o veľmi závažných materiáloch, a pritom si pozrite, aký je systém stravovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Nemám výhrady voči kvalite potravín, nemám výhrady voči veľkosti porcií, ale pozrite sa, či je leto, či je zima, jeden druh šalátov, zeleninu tu nedostanete. Väčšinou je preferované hovädzie a bravčové mäso. Takže končím výzvou na vedenie parlamentu, aby v duchu tohto materiálu zlepšilo stravovanie aj poslancov, pretože naša práca je náročná, často sú tu nočné služby. Sedíme tu minimálne 10 - 12 hodín a naozaj táto strava vôbec nezodpovedá pravidlám zdravej výživy. Začneme od seba a urobme všetko pre to aj zákonmi a ekonomickými opatreniami, aby sa zdravotný stav obyvateľstva zlepšil.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej sa hlásia poslanci Zelník, Keltošová, Oberhauser. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Je naozaj pravda to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, keď hovorila o tom, že materiál programu ozdravenia výživy obyvateľstva začala rozpracúvať už minulá vláda v roku 1997. Preto je pre mňa nepochopiteľné, v akom stave je časový harmonogram rozpracovania jednotlivých rezortov. A po tomto období si myslím, že skutočne materiál mal byť podstatne v inom duchu s konktrétnymi výstupmi aj s istým časovým harmonogramom dlhodobého ozdravenia výživy obyvateľstva. Tento materiál v takomto stave, ako je napísaný a pred nás predostretý, je skutočne iba deklaratívny. Urobí sa čiarka, akože splnená úloha. Ale ak to naozaj myslíme vážne s ozdravením výživy a s ozdravením obyvateľstva, tak by tento materiál mal mať úplne inú podobu, čo sa týka samotného rozpracovania časového harmonogramu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som podporila pani poslankyňu Aibekovú v tej časti, kde hovorila o tom, že takéto materiály treba prerokúvať v parlamente. Uvediem, že krajiny Európskej únie podobné programy organizovali v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Schválili ich parlamenty Nórska, Dánska, Talianska, Fínska, Holandska, Malty, kde gesciu nad týmito programami mali väčšinou ministerstvá pôdohospodárstva alebo životného prostredia. Myslím si, že je to materiál, ktorý je vhodný na schvaľovanie v parlamente, ale v inej podobe, tak ako sme to uvádzali v našich vystúpeniach. Je to na prospech tohto materiálu, na podporu, pán minister, pretože mu prikladáme veľkú vážnosť. A znovu by som vás prosila, keby ste nám potom v ďalšom konaní mohli predložiť aj pripomienky rezortov v rámci medzirezortného pripomienkového konania s konkrétnymi záväzkami jednotlivých rezortov, aby ich gesčné výbory vedeli kontrolovať aj v tomto smere, ako vám vychádzajú v ústrety pri plnení takého závažného programu, akým je program ozdravenia výživy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tento materiál je naozaj mimoriadnej dôležitý a plne súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou, že je potrebné ho prerokovať s plnou vážnosťou a prijať také opatrenia, aby sa naozaj strava našich ľudí zlepšila. Kritika opozície nesmerovala k znehodnoteniu ani práce pána ministra, ani k znehodnoteniu tohto materiálu. Ale ide nám úprimne o snahu, aby sme prijali niečo, čo naozaj pomôže zlepšiť stravovanie na Slovensku. A v tomto musíme jednoznačne povedať, že je to veľmi nekvalitná práca tých úradníkov, ktorí to spracovali, lebo pristúpili k veci skôr nejakým formálnym prístupom, aby odbili úlohu, a nie, aby dosiahli kvalitatívny obrat v stravovaní obyvateľstva Slovenska. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Naozaj pán minister zdravotníctva nemohol ani pripraviť materiál ako gestor, ktorý by riešil práve tie ekonomické aspekty tohto problému. Tie sú najviac v rukách ministerstva pôdohospodárstva. Veď v minulosti sa to volalo aj ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, čiže keď niekto má tú kvalitu výživy zlepšiť, asi najfundovanejší je ten, ktorý tú výživu má na starosti. Ministerstvo zdravotníctva môže k tejto tematike len povedať, ktoré veci sú dobré a ktoré veci sú zlé z hľadiska zdravia obyvateľstva. Ale ako na to, aby sa vyrábali lepšie potraviny, aby boli naozaj zdravé a zdraviu osožné, tak to musí povedať ministerstvo pôdohospodárstva. A preto by som navrhoval, aby sa stiahol tento materiál alebo aby sa pripravila jeho nová verzia, ktorá by bola pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva a aby boli to naozaj účinné opatrenia zlepšujúce výživu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či žiada záverečné slovo pán minister Šagát.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    veľmi pekne vám ďakujem za záujem, za kvalifikovanú diskusiu, za podnetné návrhy. Len chcem zopakovať, že ambíciou ministerstva zdravotníctva a úlohou bolo predložiť program, ktorý ste dostali, nie vecný harmonogram. Chápem vaše pripomienky, ktoré sa týkali niektorých úloh, ktoré si jednotlivé rezorty na tomto poli dali. Vláda však vo svojom uznesení si dala aj kontrolné dátumy na sledovanie efektivity tohto programu. Súhlasím však predovšetkým s tým, čo povedal pán prof. Švec, že to je program, ktorý je dlhodobý, žiadna jednorazová akcia tu nič nevyrieši, že je to program, ktorý treba spájať v širokých súvislostiach aj s našou integráciou s celou Európou. Pretože, tak ako hovoril pán exminister životného prostredia a ostatní, tie opatrenia lokálne by nemali absolútne optimálne výsledky.

    Preto som povďačný, že ste venovali toľko času, prosím vás, aby ste schválili program ozdravenia, tak ako je uvedené v programe. A prihováram sa, aby ste eventuálne prijali to uznesenie, ktoré odporúča gestorský výbor, aby sme to rozpracovanie predložili gestorskému výboru, pokiaľ je tu dobrá vôľa pomôcť myšlienke, aby sa s týmto zaoberali aj iné gesčné výbory podľa toho, ktoré rezorty ešte na tom majú hlavne participovať. Samozrejme, ja proti tomu nič nenamietam, naopak, ďakujem za ponúknutú pomoc a motiváciu ďalej posunúť tento program.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem za spoluprácu a dúfam, že podporíte zobranie na vedomie toho materiálu, ktorý sme predložili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Áno.

    Ešte pred vystúpením chcem požiadať všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v rozprave boli diskutované také tri okruhy problémov.

    Prvý okruh problémov, či sa má rokovať o tomto bode programu na pléne alebo vo výboroch. Kým vo včerajšom vystúpení, vo vystúpení poslancov, ktorí vystupovali včera, zaznieval prevažne názor, že by sa o tomto materiáli malo rokovať len vo výboroch, dokonca bol aj procedurálny návrh v tomto znení, dnes vystupujúci sa skôr klonia k tomu, že je to vážna otázka, že by mala byť prerokovaná na pléne. Trošku sa cítim v tom aj ja, pretože som predkladal návrh na uznesenie, aby o tom rokovalo plénum Národnej rady. A treba povedať, že priamo tento materiál žiada 8 rezortov, aby plnilo isté úlohy. A iste viete, že ukladať takémuto veľkému alebo kontrolovať takýto veľký počet rezortov môže skôr plénum ako jednotlivé výbory. Preto si myslím a prikláňam sa k tomu, že pravdu majú tí, ktorí hovoria, rokujme o tomto návrhu na pléne.

    Druhý okruh problémov vyplýval predovšetkým z posúdenia vnútorného obsahu. Myslím si, že sa to dá zhrnúť do takých troch viet. Po prvé, je dôležité vyrobiť zdravú potravinu. Po druhé, je dôležité ju predať za rozumnú cenu obyvateľstvu. A po tretie, je potrebné naučiť obyvateľstvo, aby si takúto zdravú potravinu kúpili a použili.

    Ja hádam na vysvetlenie tej poslednej vety, pretože ona tu tak skryte síce rezonovala v tých vystúpeniach, ale aby som ju osvetlil. My sme tu viackrát zdôvodnili, že nezdravé stravovacie návyky skracujú život obyvateľstva na juhu Slovenska. Tento juh je producentom aj zeleniny, aj hydiny, aj ovocia. A predsa tu máme najhoršie stravovacie návyky. Je vysvetliteľné, že tá najchudobnejšia oblasť, ktorá nemá ani zeleninu, ani ovocie, a to sú Kysuce, že tam sa naše ženy dožívajú najvyššieho veku? Ja si práve preto myslím, že otázka je naučiť ľudí nielen vypestovať zdravú potravinu a kúpiť ju za lacnú cenu, ale predovšetkým my ich musíme naučiť, aby si ju kúpili, aby ju používali. To je tá obsahová vec. Myslím si, že keď pôjdeme v týchto troch oblastiach, samozrejme, dve z nich patria nepochybne pôdohospodárstvu a tá tretia patrí celej sérii rezortov. Myslím si, že by sme dokázali trochu s tým problémom aspoň začať hýbať. A je dobré, že tu je prvý krok v parlamente, že s tým môžeme začať pohybovať. To je taký druhý okruh problémov, ktorý je treba, aby sme ho spomenuli. Chcem poďakovať niektorým vystupujúcim, ktorí veľmi korektným spôsobom dnes previedli tú diskusiu skôr do tej obsahovej a takpovediac do tej odbornej zložky tohto problému, ktorý je podľa môjho názoru veľmi vážny.

    No a konečne tretí taký okruh problémov je, čo s týmto materiálom spraviť, ako ďalej postupovať. My sme dostali základný materiál, aký je projekt. Samozrejme, naň musí byť naviazané rozpracovanie úloh. Čiastočne sme sa toho rozpracovania dotkli každý z inej úrovne informácií o materiáli, harmonograme tých opatrení. Ja by som nebagatelizoval niektoré tie programy, ktoré sú tam, pretože každý rezort, ktorý dostal úlohu, pristupoval z hľadiska možností, v ktorom pôsobí. Myslím si však, že tento harmonogram nebol predmetom rokovania. My sme si vo výbore, a ja som to čítal v spoločnej správe, vyžiadali, aby minister zdravotníctva predložil nášmu výboru rozpracovanie úloh Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky. Po dnešnej diskusii nadobúdam dojem, že výbor sám predloží, alebo po spracovaní predloží takýto materiál na rokovanie pléna, pretože je vidieť, že plénum ma obrovský záujem o to, akým spôsobom bude tento program naplnený. A myslím si, že to bude otázka výboru a predkladateľom by mohol byť výbor spolu s ministrom zdravotníctva.

    Pán predsedajúci, v rozprave odznel jeden procedurálny návrh pána poslanca Gašparoviča, aby sa tento dokument vrátil späť do výborov. O tomto návrhu treba hlasovať. Inak som nedostal žiadny iný písomný návrh na uznesenie. Viackrát bola vznesená požiadavka, aby sa stiahol tento materiál. Predkladateľ to neurobil, ale nebol predložený žiadny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sme o tomto materiáli v zmysle rokovacieho poriadku ďalej nerokovali.

    Teda mám vlastne len dva návrhy do hlasovania, prvý je procedurálny návrh pána poslanca Gašparoviča, aby sa tento materiál vrátil späť do výborov, nepokračovalo sa v rokovaní a aby sa príslušné výbory rozhodli, čo s týmto materiálom ďalej. A potom je druhý návrh, to je návrh uznesenia, tak ako som ho prečítal pri predkladaní spoločnej správy.

  • Pán spoločný spravodajca, myslím, že procedurálny návrh pána poslanca Gašparoviča je v tejto chvíli už bezpredmetný, pretože sme rokovali, skončili sme rozpravu o tomto bode programu, preto v tejto chvíli dám hlasovať iba o návrhu výboru, ktorý gesčný výbor predkladá plénu Národnej rady.

  • Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky

    A. Národná rada Slovenskej republiky

    1. berie na vedomie Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky,

    2. žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o ekonomickom zvýhodnení produkcie potravinových zložiek, u ktorých Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky predpokladá zvýšenie ich spotreby, s termínom do 30. júna tohto roka;

    B. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o spotrebe antibiotík a vývoji rezistencie na antibiotiká vo veterinárnej a humánnej medicíne, s termínom rovnakým do 30. júna tohto roka.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Kováč.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a pánovi ministrovi.

    Prosím pána ministra, aby zostal na mieste určenom pre navrhovateľov, pretože odporúčam, aby sme teraz pristúpili k hlasovaniu o dvoch vládnych návrhoch, ktoré sme prerokovali a hlasovanie sme odložili.

    Prvý z nich je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Záborskú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov, aby uvádzala jednotlivé hlasovania.

    Rokovanie o tomto návrhu zákona sme prerušili po odhlasovaní všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako aj návrhov zo spoločnej správy.

    Budeme teda pokračovať tretím čítam o tomto vládnom návrhu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Chcem upozorniť, že podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku je možné predložiť iba skupinou 30 poslancov návrh na doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy alebo návrhy na odstránenie chýb, alebo návrh na opakovanie do druhého čítania. Pýtam sa, či má niekto z poslancov takýto návrh.

    Pán poslanec Ferkó.

  • Ďakujem pekne.

    Podávam návrh podľa § 85 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku na odstránenie iných chýb, ktoré sa vzťahujú na ustanovenie prijaté pozmeňujúcim návrhom k § 35 ods. 1 zákona a na opakovanie druhého čítania, s podpismi 37 poslancov.

  • Prosil by som, keby ste odovzdali pani spoločnej spravodajkyni návrh skupiny poslancov. Pán poslanec, mohli by ste trochu konkretizovať dôvody, ktoré vás viedli k podaniu takéhoto návrhu skupiny poslancov?

  • Podávam pozmeňujúci návrh k § 35 vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140. V § 35 ods. 1 schváleného návrhu sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "fyzickej osobe, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v ods. 2, a právnickej osobe možno vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len na základe novej žiadosti podanej za podmienok podľa § 9 ods. 2". Ide o tie prípady, keď právnická alebo fyzická osoba nemá odbornú spôsobilosť a odchádza alebo zomrie odborný zástupca, aby mohol dostať povolenie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, na dovysvetlenie dôvodu vrátania tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania je tá skutočnosť, že v rámci druhého čítania bol podaný pánom poslancom Ferkóom pozmeňujúci návrh. Po odbornej konzultácii sme dospeli k záveru, že tento návrh bol schválený a je zjavne v rozpore s ústavou, preto treba v rámci druhého čítania, teda vrátenia tohto návrhu zákona do druhého čítania odstrániť túto chybu. Preto sme pristúpili, alebo preto podal pán poslanec takýto pozmeňujúci návrh za skupinu 30 poslancov, o ktorom dám hlasovať.

    Budeme hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s vrátením tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pánov poslancov z opozície prosím, aby sa prezentovali. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. V rokovacej sále je zjavne viacej prítomných poslancov, ako je stav na svetelnej tabuli.

    Prosím skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie, zrátali počet poslancov v rokovacej sále.

    Podľa nahlásenia je v rokovacej sále prítomných 81 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k opakovanému druhému čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Ferkó. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh.

    V § 35 ods. 1 schváleného návrhu sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "fyzickej osobe, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v ods. 2, a právnickej osobe možno vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len na základe novej žiadosti podanej za podmienok podľa § 9 ods. 2". Týmto návrhom sa upravuje § 35 ods. 1 v znení pozmeňujúceho návrhu vzhľadom na legislatívne väzby na § 9 ods. 2 a § 35 ods. 3. Ako som spomínal, ide o také prípady, keď existujúce právnické alebo fyzické osoby, ktoré nemajú odbornú spôsobilosť, aby mohli dostať povolenie, aby sme vlastne eliminovali retroaktívny účinok tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nie. Pani spoločná spravodajkyňa? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa spoločnej spravodajkyne, či môžeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Má splnomocnenie výboru.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    Prepáčte, páni poslanci, ruším toto hlasovanie, pretože musíme hlasovať najskôr o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ferkó.

    Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste uviedli návrh na hlasovanie.

  • Keďže vo vrátenom druhom čítaní bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ferkóa k § 35 ods. 1.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rámci opakovaného druhého čítania pán poslanec Ferkó k § 35 ods. 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Až teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pokračovaní prerokúvať tento návrh zákona v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto z poslancov návrhy na opravu jazykových alebo legislatívnotechnických chýb alebo či skupina poslancov má návrh na vrátenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh záverečného hlasovania o tomto návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, že Národná rada prijíma vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Pán minister sa hlási do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som otvoril znova rozpravu k vládnemu návrhu zákona číslo 277. Tak ako vyplynulo z bohatej diskusie okolo vzťahu medzi pregraduálom a postgraduálom a tak ako sme vám sľúbili, sme potom ďalej rokovali a z toho vznikol jeden návrh, ktorý by chcel predniesť pán poslanec Roman Kováč, ktorý je taký, aby som ja mohol povedať za rezort, že by som vás prosil, keby ste ho podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Svojím vystúpením pán minister otvoril rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlásia traja páni poslanci. Pán poslanec Kováč, pán poslanec Osuský, pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Roman Kováč.

    Dovoľte mi, aby som privítal na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky žiakov Základnej a Strednej školy z Dunajskej Stredy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul z dlhej diskusie včera, ktorú sme viedli a snažili sme sa zblížiť dva názory na problémy zriaďovania výučbových základní, teda lekárskych fakúlt, a zriaďovania výučbových základní ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve. Ten návrh je rozdaný komplexne, teda týmto sťahujem predchádzajúci návrh, pretože všetky 4 body som opäť uviedol na tento dokument.

    Čo je nové v tomto návrhu.

    1. V § 54 ods. 2 písm. a), kde definujeme pracovníkov, ktorí sú už zdravotníckymi pracovníkmi, doplňujeme ešte pracovníkov, ktorí majú za sebou štúdium verejného zdravotníctva. Viete, ide o Fakultu verejného zdravotníctva na Trnavskej univerzite a je potrebné, aby aj títo pracovníci sa dostali do stavu zdravotníckych pracovníkov. To je po prvé.

    2. A teraz je ten problém, ktorý sme riešili spoločne a kde si myslím, že sme možno našli prienik, a myslím si, že tento návrh je aj dobrý. Ide o zriaďovanie výučbových základní fakúlt pre pregraduálnu výchovu. Teda navrhujem, aby bolo znenie § 56 ods. 2 - výučbové základne lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt sú kliniky, ústavy a lekárne, na ktorých sa vykonáva výučba študentov lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt. Výučbové základne možno zriadiť vo fakultných nemocniciach s poliklinikou, v nemocniciach s poliklinikou tretieho typu, na vysokošpecializovaných pracoviskách zdravotníckych zariadení alebo vo verejných lekárňach. Zriaďujú ich na návrh dekana fakulty dohodou príslušná fakulta a zdravotnícke zariadenia, a to spravidla v sídle príslušnej fakulty. Dohoda podlieha schváleniu ministerstva zdravotníctva.

    Ako vidíte, z predchádzajúceho návrhu sme vypustili ministerstvo školstva po protestoch, že by mohlo ísť o zásah proti duchu vysokoškolského zákona, ktorý hovorí o autonómii vysokých škôl. Do návrhu sme zakomponovali fakt, že návrh na zriadenie nového klinického pracoviska iniciuje dekan fakulty, ale zostalo tam, že príslušné zdravotné zariadenie a príslušná lekárska fakulta dohodou takéto pracovisko vytvárajú. Súhlas ministerstva zdravotníctva sa naďalej vyžaduje. Myslím si, že toto je kompromis, ku ktorému sme dospeli. A je to rozumný kompromis, ktorý spĺňa jednak požiadavky lekárskych fakúlt, na druhej strane však aj zabezpečuje zdravotníckym zariadeniam dostatočnú súčinnosť s lekárskymi fakultami.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je v bode 42 návrhu, to znamená v § 56 ods. 3 znie: Výučbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sú kliniky Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, vysokokvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení a pracoviská zdravotníckych zariadení zodpovedajúce príslušnému špecializačnému odboru. Zriaďujú ich dohodou Slovenská postgraduálna akadémia medicíny so zdravotníckym zariadením. V prípade pracoviska podľa § 56 ods. 2 účastníkom dohody je aj príslušná fakulta. Dohoda podlieha schváleniu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Čo je nové v tomto návrhu, že pri zriadení výučbovej základne na klinikách lekárskych fakúlt účastníkom dohody, a teda spoluzriaďovateľom takejto výučbovej základne je lekárska fakulta, zdravotnícke zariadenie a Slovenská postgraduálna akadémia medicíny. Myslím si, že aj tu sme urobili značný krok, taký krok, ktorý je v tejto chvíli možný a je to možné akceptovať ministerstvom zdravotníctva. A myslím si, že bude na prospech zriadenia postgraduálnej výchovy v zdravotníctve.

    Štvrtý bod môjho návrhu sa nemení, zostáva tak, ako bol pôvodne predložený.

    Ďakujem.

    Verím, že podporíte tento návrh, pretože je to návrh, ku ktorému sme dospeli po hranu kompromisu. A myslím si, že tento návrh je už rozumný a dobrý.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    skutočne tak, ako sme sľúbili, ako o tom už hovoril aj môj predrečník poslanec Roman Kováč, sme včera strávili dve hodiny intezívnym a neľahkým rokovaním o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto zákonu. Po tom, ako sme sa dohodli o znení § 56 ods. 2, dovolím si vám oznámiť, že svoj pôvodný návrh k § 56 ods. 2 sťahujem, pretože znenie, ktoré obsahuje pozmeňujúci návrh, prednesený pánom poslancom Kováčom, je kompromisným riešením, na ktorom sme sa dohodli.

    Zároveň by som však chcel povedať, že na znení § 56 ods. 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, o ktorom sme tiež rokovali, musím trvať. Riešenie, ktoré ponúka § 56 ods. 3 vo verzii môjho pozmeňujúceho návrhu, je riešenie európskejšie, riešenie rovnoprávnejšie a riešenie dávajúce rovnakú štartovaciu čiaru všetkým kvalifikovaným a postgraduálnej výučby schopným, dostatočne erudovaným pracoviskám, ktoré na Slovensku túto výučbu môžu poskytovať. Dovolil by som si vás preto poprosiť, aby ste, ak máte vôľu podporiť to, čo som povedal, hlasovali za moju verziu § 56 ods. 3.

    Posledný, tretí bod môjho návrhu, ktorý sa týka § 80d, je dostatočne a dobre ošetrený v materiáli, ktorý je predložený ako spoločná správa, a preto ho sťahujem.

    Ostáva teda na hlasovanie z môjho pozmeňujúceho návrhu podopretého podpismi signátorov bod 2, týkajúci sa § 56 ods. 3. Prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    keby sa boli robili kompromisy v Mníchove takýmto spôsobom, tak druhá svetová vojna nevypukne. A musím vám povedať, že naozaj ten kompromis bol dobrý. Ale na druhej strane nemôžem nič iné povedať len to, čo povedal pán kolega Osuský, že v jeho návrhoch ho musíme podporiť, pretože je dokonalejší, európskejší, svetovejší ako návrh kolegu Kováča. Ale napriek tomu oceňujem obidve strany, že takto pristúpili k tomu. Ale dovoľte, aby sme my, náš klub hlasovali za pozmeňujúci návrh kolegu Osuského.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Prosil by som ešte pánov Kováča a Osuského, aby prišli na chvíľočku k pani spoločnej spravodajkyni.

    Prosím všetkých pánov poslancov, dostavte sa do rokovacej sály, ideme hlasovať o návrhoch najskôr zo spoločnej správy a potom o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Záborskú, aby uvádzala jednotlivé hlasovania.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda,

    pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    uvádzam hlasovanie o bodoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Osuský vo svojom včerajšom vystúpení žiadal o vyňatie na osobitné hlasovanie bodov 13, 14 a 24. Keďže pozmeňujúce návrhy týkajúce sa bodov 13 a 24 stiahol z hlasovania, tak jedine bod 14 vyjmeme na osobitné hlasovanie. Čiže gestorský výbor odporúča body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25 a 29 schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Gestorský výbor odporúča body 12, 13, 15, 26, 27 a 28 neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ako to prečítala pani poslankyňa Záborská, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Uvedené body sme neschválili.

    Zostáva nám hlasovať ešte o bode 14, pani poslankyňa.

  • Áno, v bode 14 je pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Osuský.

  • Najskôr musíme hlasovať o bode 14 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme. K tomuto bodu boli podané pozmeňujúce návrhy podľa odborníkov lepšie, aký je uvedený v spoločnej správe.

    Hlasujeme o bode 14 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Bod 14 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Najskôr o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Osuského.

    Pani poslankyňa, uveďte tento návrh.

  • Pozmeňujúci návrh sa týka bodu 42 návrhu k § 56 ods. 3 a znie: "Vyúčbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sú kliniky postgraduálnej akadémie medicíny, kliniky lekárskych fakúlt, vysokokvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení a pracoviská zdravotníckych zariadení zodpovedajúce príslušnému špecializačnému odboru. Zriaďujú ich dohodou zdravotnícke zariadenia a Slovenská postgraduálna akadémia medicíny alebo fakulta lekárska, farmaceutická, zdravotníctva a sociálnej práce. Dohoda podlieha schváleniu Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky."

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Osuský.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa, pristúpime k ďalšiemu návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Roman Kováč.

  • Pán poslanec Roman Kováč podal štyri pozmeňujúce návrhy. Tretí pozmeňujúci návrh je návrh korešpondujúci už so schváleným návrhom pána poslanca Osuského.

    Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča k bodu 42 návrhu. V § 54 ods. 2 písm. a) sa slová "v študijných odboroch všeobecné lekárstvo a stomatológia" nahrádzajú slovami "v lekárskych odboroch štúdia" a za slovo "farmácia" sa dopĺňajú slová "verejné zdravotníctvo".

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Roman Kováč k § 54 ods. 2 písm. a).

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 56 ods. 2 a máte ho predložený v laviciach.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Romana Kováča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 56 ods. 3.

  • § 56 ods. 3, pani poslankyňa, nie? O tom nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Osuského. To znamená, že o tomto návrhu pána poslanca Romana Kováča nie je možné dať hlasovať.

    Sú ešte nejaké ďalšie návrhy?

  • Áno, je ešte návrh k § 56 ods. 5.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa, sú ešte ďalšie návrhy?

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Zelník. Pýtam sa, či môžeme hlasovať o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch spoločne. Áno.

    Pozmeňujúce návrhy sa týkajú § 32 ods. 4 bod d), § 33 a § 80 bod b).

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Námietka poslanca Ferkóa z pléna, že návrhy neodzneli v rozprave.

  • Pán poslanec Zelník, je tu námietka, že ste tieto pozmeňujúce návrhy neprečítali, v rozprave neodzneli v rámci vášho vystúpenia.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrhy sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Aibeková k bodu 54 - § 66a ods. 3.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Aibekovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Posledné dva pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Delinga. Pán poslanec, žiadate hlasovať osobitne? Áno.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 48 ods. 7.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvom z dvoch podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Delingu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh z rozpravy je k bodu 54 ods. 2 písm. b).

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, aj o tých, ktoré odzneli v rozprave.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal pán minister.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v zmysle § 26 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku sťahujem vládny návrh zákona 277 o zdravotnej starostlivosti.

    Dôvod tohto stiahnutia je ten, že pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Osuského došlo k zmene základnej filozofie postgraduálnej výchovy v zdravotníctve.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, musíme rešpektovať stanovisko navrhovateľa, ktorý využíva právo.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nepristupujeme k ďalšiemu rokovaniu, k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona. Pán minister vyjadril svoje stanovisko. O tom, či je, alebo nie je v súlade s rokovacím poriadkom, sme ešte nerozhodli.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na návrh troch poslaneckých klubov predniesol procedurálny návrh, aby sme z rokovania 26. schôdze Národnej rady vypustili body programu 32 a 33, to je návrh na odvolanie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Takéto stanovisko odporúča aj gesčný výbor pre kultúru a médiá.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedené body z programu 26. schôdze vypustili.

    Pán poslanec Šlachta.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Prosím, pán predsedajúci, aby bol vypustený aj bod 35 - návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000, pretože vláda o ňom včera nerokovala a je návrh, aby bol presunutý na marcovú schôdzu.

    Ďakujem.

  • V mene štyroch poslaneckých klubov dávate tento návrh, áno? Áno.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu.

    Prosím pána ministra zdravotníctva, aby sa dostavil do rokovacej sály. Budeme prerokúvať ďalší bod, ktorý uvádza pán minister zdravotníctva, o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne,

    ďalším bodom programu je

    informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tibora Šagáta o podanie informácie.

    Nech sa páči.

    Páni poslanci, panie poslankyne, venujte pozornosť vystúpeniu pána ministra.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o vývoji situácie v zásobovaní liekmi tak, ako ja ju vnímam, ako mám o nej poznatky, ako máme k nej výsledky z výkazov platieb zdravotných poisťovní a lekární.

    Rok 1999 bol, čo sa týka zásobovania obyvateľov liekmi, jeden z najhorších, najťažších a najnepriaznivejších od nežnej revolúcie. Tento stav, ktorý bol podmienený vývojom, ktorý prebiehal v minulých rokoch, ktorý spôsobil, že, žiaľbohu, obrovské dlhy, ktoré vznikli za receptové lieky spolu s ekonomickou destabilizáciou Slovenskej republiky, viedli k tomu, že sa rapídne, teda veľmi silne začalo meniť správanie predovšetkým výrobcov a distribútorov, ktorí v snahe čo najrýchlejšie získať naspäť peniaze, ktoré dali do výroby, do distribúcie, do liekov, ktoré sa im, žiaľbohu, od spotrebiteľov nevracali, sa ich snažili získať, a preto začali pri dodávkach liekov vyžadovať jednak skracovanie dodacích lehôt, v ktorých bolo treba zaplatiť faktúry. Predtým tolerovali, samozrejme, lehotu 90 až 120 dní a potom dochádzalo ku skracovaniu a časť peňazí, ktoré mali lekárne na nákup liekov, sa začala používať na úhradu starých dlhov. Samozrejme, že túto situáciu bolo treba riešiť. A treba povedať veľmi otvorene, že sme ju riešili dvomi základnými mechanizmami.

    Prvý mechanizmus bol ten, že sme sa pokúšali do systému dostať viacej zdrojov. Mám k dispozícii porovnanie rokov 1998 a 1999. Ktorý pán poslanec by mal záujem o takýto graf, môžem mu ho poskytnúť. V priebehu, a dá sa urobiť zovšeobecnenie, že v priebehu roku 1999 sme vydali priemerne na mesiac na lieky viacej, ako to bolo v roku 1998, s výnimkou mesiaca január 1998, s tým, že výdavky na lieky v priebehu roku 1999 neklesli pod 900 mil. na mesiac. A v druhom polroku po tom, čo prišla finančná výpomoc, sa úhrady pohybovali s výnimkou mesiaca augusta nad 1 mld. Sk, v septembri 1,2 mld., v októbri 1,1 mld., v novembri 1,4 mld. Samozrejme, že tento prílev vyšších zdrojov spôsobil stabilizáciu, ktorá sa dosiahla, samozrejme, nie stabilizáciu, ktorá by bola optimálna.

    V priebehu roku 1999 uhradili zdravotné poisťovne verejným lekárňam za lieky 12 667 mil. Sk, čo je o 2 163 mil. Sk viacej ako v roku 1998. Dosiahlo sa, že tento objem finančných prostriedkov, to znamená 12 667 mil. Sk, vykryl celoročnú fakturáciu lekární za lieky. Keď sme porovnali záväzky poisťovní za receptové lieky, december 1998 a december 1999, tak môžeme konštatovať, že záväzky, alebo teda dlhy zdravotných poisťovní voči verejným lekárňam boli v roku 1999 3 838 mil. Sk a v roku 1999 v decembri 3 544 mil. Sk. To znamená v tých makroukazovateľoch na úrovni rezortu, samozrejme, na úrovni segmentu lekárnickej starostlivosti sa za cenu nepopulárnych opatrení podarilo dosiahnuť to, že sme nezvýšili deficit za lieky, ktorý sa v priebehu rokov 1996 - 1998 pohyboval tak, že v roku 1996 vznikol dlh na lieky 773 mil. Sk, v roku 1997 už tvoril 2,1 mld. Sk, a tak ako som uviedol, na konci roku 1998 3,8 mld. Sk.

    Samozrejme, že toto sú suché čísla, ktoré vôbec nehovoria o tom, ako vyzeralo zásobovanie obyvateľov liekmi a nie je jedinou ambíciou ministerstva zdravotníctva dosiahnuť vyrovnanú účtovnú bilanciu. To znamená, vydal, zaplatil, kúpil, predal, to by bola veľmi nedostatočná ambícia. Treba však povedať, že globálnym celosvetovým problémom celého zdravotníctva, určite aj segmentu medikamentóznej liečby, je problém, akým sa vyrovnávajú jednotlivé krajiny medzi tým, aký je obrovský dopyt po cenovo drahých a stále sa vyvíjajúcich liekoch, medzi schopnosťou ekonomík tieto lieky v takom rozsahu, ako by to očakával občan, ako by to očakával odborník, zabezpečiť.

    Tu v každej, aj v lepšej ekonomike vznikajú trecie plochy a nie všade, samozrejme, nachádzajú uspokojivé riešenia. O to bolo ťažšie pomerne v zlých ekonomických podmienkach riešiť všetky tieto veci úplne optimálne v prospech občana. A chcem teda uviesť okrem týchto makroukazovateľov, ako sme sa pokúšali zmierniť ten deficit na úrovni verejných zdrojov, ktoré sú potom ponúknuté do lekární na hradenie liekov, ako sme sa pokúšali aj na tom druhom ramene, to znamená ovplyvňovanie spotreby liekov, ovplyvňovanie mechanizmov, ktoré rýchlejšie a ľahšie dokážu reagovať jednak na zmeny ekonomických pomerov, ale aj na zmeny, ktoré vyvoláva vývoj v oblasti farmakológie a farmácie.

    Tieto zmeny spočívali v tom, že sme v spolupráci aj s vami aj v priebehu pomerne kritizovaného priebehu schválili normy, ktoré nám dovoľujú dnes nie ťažkopádny mechanizmus schvaľovania zoznamu liekov cez zákon, ale nariadením vlády, s tým, že možno pripustiť, a nebudem určite zakrývať, že tento proces, nariadenie vlády ešte treba zlepšiť tak, aby nevyvolával nejakú nedôveru. Naopak, aby sme presvedčili, že ide o niečo iné ako v minulosti.

    Tieto mechanizmy, ktoré sme teda použili na úrovni kategorizácie liekov, na úrovni nariadenia vlády, viedli v priebehu roku aj v závislosti od zmien maximálnych cien liekov, ktoré boli k 15. máju a potom, žiaľbohu, aj zmenou DPH k 1. júlu, nám našu kategorizáciu liekov, predovšetkým tú, čo bola vyjadrená v zákone, veľmi poznačili a mnohé lieky, ktoré boli predtým plne hradené, sa dostali do pásma čiastočne hradených. A práve nová legislatívna zmena bude dovoľovať, aby sme nariadením vlády vydávali zoznamy v synchronizácii so zmenami maximálnych cien liekov. Určite bude k tomu bohatá diskusia, takže potom si dovolím ešte vysvetliť niektoré veci, ktoré tu uvediete, pani poslankyne, páni poslanci.

    Chcem však povedať, že napriek tej veľkej kritike môžeme dokumentovať dnes na celom rade prípravkov a liekov, že mechanizmy, ktoré sme začali používať, viedli po dlhých rokoch pomerne stabilných cien k významným zmenám a dnes od platnosti nariadenia vlády od 1. februára vieme dokumentovať, ako významne mnohé firmy zmenili ceny liekov a niektoré doplatky, ktoré boli v nariadení vlády, týmito zmenami sa vlastne odstránili. A to nie sú malé sumy. A kto bude mať záujem, môžem to dokumentovať.

    Napriek týmto dvom hlavným smerom, ktorými sme sa snažili liekovú politiku stabilizovať, to znamená jednak doplnenie zdrojov a na druhej strane určité legislatívne mechanizmy na obratnejšie narábanie s nástrojmi, ktoré ekonomicky a odborne budú nútiť výrobcov a distribútorov do nižších cien, lieková politika má stále u nás mnohé veci, ktoré treba doriešiť a rezort má na tom eminentný záujem.

    Jednou zo základných vecí je, že predovšetkým treba vyriešiť staré dlhy, ktoré sa nahromadili. Napriek tomu, že do zdravotníctva tohto roku príde viac peňazí na občana, aj za tých, za ktorých platí štát, pretože som presvedčený, že mimorozpočtové zdroje prídu a nakoniec prišli už v prvom kvartáli roku 2000 mechanizmom oddlženia železníc, ktoré boli jedným z veľkých neplatičov poistného, myslím si, že pokiaľ nevyriešime dlhodobým splátkovým kalendárom staré dlhy za lieky, nebudeme vedieť dostatočne dobre stabilizovať túto situáciu. Uznesením vlády a nakoniec aj uznesením pléna Národnej rady k štátnemu rozpočtu na rok 2000 je vláda zaviazaná, teda ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva je zaviazané do 30. apríla predložiť návrh takéhoto riešenia dlhov, nielen za lieky, samozrejme, ale aj za iné komodity, ktoré sa tu v priebehu rokov nahromadili.

    Okrem toho samozrejme, že v liekovej politike nás očakávajú opatrenia na ďalších úsekoch toho reťazca, či už sú to marže distribútorom, lekárnikom, či už je to degresívna marža. Tieto opatrenia sme zatiaľ nemohli urobiť, pretože taký nestabilný systém by nebol schopný absorbovať ďalšie zmeny, ktoré by ho boli možno v niektorých lokalitách postavili takmer do polohy, že by sa činnosť bola úplne zastavila.

    Veľmi nepríjemnou je otázka dlhov, ktoré vyprodukovala verejným lekárňam poisťovňa Perspektíva. Táto situácia je predmetom legislatívneho riešenia, ktoré ste podporili. Ja vám ďakujem za to riešenie, že tie záväzky nezostali záväzkami, ktoré by nemali mechanizmus, ako ich riešiť. Viete veľmi dobre, že tieto záväzky preberie po zvláštnom účtovníctve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale neradi by sme ju zaťažili tým, aby to ona musela splácať z poistného poistencov. A práve naša ambícia je, a určite to tak musí byť, aby sme reštrukturalizáciou starých dlhov vyriešili aj tento dlh, ktorý by prišiel riešiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    Čo sa týka tých časových horizontov poisťovne Perspektíva, likvidátor predpokladá skončenie prác na rozhraní I. a II. kvartálu roku 2000, keď už budú zmapované pasíva a aktíva tejto poisťovne a budeme vedieť, aké skutočné dlhy v ktorých komoditách sú, ako ich treba riešiť.

    Záverom chcem teda povedať, že, samozrejme, nemôžem ja a ani nikto z ministerstva zdravotníctva byť spokojný s tým, ako prebiehalo zásobovanie obyvateľstva liekmi. Môžem len povedať, že došlo k výraznému zlepšeniu, pretože pokiaľ by sme neboli urobili aj nepopulárne opatrenia, tak som o tom hlboko presvedčený, že dodávky liekov by sa boli úplne zastavili a lekárne by boli nielen poloprázdne, tak ako to bolo, ale boli by zostali úplne bez možnosti zásobovať liekmi. Vidím teda pred sebou ešte pomerne mnoho práce a mnoho problémov. Verím, že v spolupráci aj s vami nielen pri ďalších legislatívnych normách a nielen pri takýchto informáciách alebo správach sa budeme môcť vzájomne obohatiť aj o podnetné návrhy, ako veci riešiť.

    Tým chcem znovu zdôrazniť to, čo sme povedali vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, že pokiaľ, páni poslanci a pani poslankyne, máte nejaké odborné pripomienky alebo iné k terajšiemu nariadeniu vlády, ktoré sa týka zoznamu liekov, sme pripravení ich priehľadne s vami spolu riešiť tak, ako ich predložíte. Dohodli sme sa, že sa to tak stane ku koncu marca tohto roku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za jeho vystúpenie.

    Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili títo páni poslanci a panie poslankyne, ktorých prečítam v poradí: pán poslanec Maxon, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Belohorská. Ako posledný pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi ako prvému v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    rokujeme o bode Informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie.

    Vážený pán minister, dúfam, že vy sám ste presvedčený o tom, že to, čo ste predložili teraz Národnej rade Slovenskej republiky, nepovažujete za kvalifikovanú informáciu ministra zdravotníctva o aktuálnej situácii v zásobovaní s liekmi. To, čo ste tu povedali, je v štandardnej, dostatočne kritickej parlamentnej demokracii ďalší dôvod na to, aby sme vám predložili návrh na vyslovenie nedôvery. Ak situáciu v liekovej politike, súčasnú situáciu v liekovej politike minister zdravotníctva odôvodňuje takýmto vystúpením, naozaj musím skonštatovať, že je nám veľmi ľúto. Vy ste nás tu presvedčili, že lieková politika je globálny svetový problém a že sa nedokážu s ňou vysporiadať ani vyspelé ekonomiky. Vy ste nám povedali, že sa vám podarilo nezvýšiť deficit voči dodávateľom liekov, zhruba teda to rozpätie je tam približne podľa toho, ako som to ja porozumel, 300 mil., alebo teda pokiaľ potom ste hovorili, že ten rozdiel december 1998 a december 1999, neviem, či 300 alebo 500 mil. korún. Hodnotili ste to ako situáciu v zásade stabilizovanú. Ale, vážený pán minister, vy ste nič nepovedali vo väzbe na nariadenie vlády platné od 15. mája v súvislosti so stanovením maximálnych cien. Vy ste nakoniec prezentovali, že mimoriadne dobré výsledky sa ukazujú vo vzťahu k nariadeniu vlády, ktoré je platné od 1. februára.

    Vážený pán minister, vy máte štatistické informácie o tom, ako efektívne účinné bude nariadenie vlády platné od 1. februára? Vy ste niekoľkokrát vo svojom vystúpení uviedli, že zlepšenie nastane určitými legislatívnymi postupmi. Vy ste niekoľkokrát zdôraznili, že vykonali ste a vykonáte mnohé opatrenia. Vážený pán minister, ja sa pýtam: Aké to boli konkrétne legislatívne postupy, aké mali objektívne dosahy a aké mnohé opatrenia ste spravili, aby oblasť liekovej politiky bola stabilizovaná a postupne sa zlepšovala? Vy ste permanentne predchádzajúcemu riešeniu v oblasti liekovej politiky vytýkali enormný nárast nákladov na liekovú politiku a dnes túto skutočnosť hodnotíte ako pozitívum. Vy ste povedali, že podarilo sa nám získať do tohto systému väčší objem prostriedkov, zhruba 1 - 1,2 mld. Sk mesačne, ale to nie je základný problém a základný princíp liekovej politiky. Prirodzene, že treba stanoviť tie finančné dosahy, ktoré s tým súvisia, ale veľmi dobre viete, že podstatne efektívnejšie musia byť iné nástroje v oblasti liekovej politiky. O tých ste nám nepovedali, žiaľ, ani slovo.

    Naopak, ja musím teda konštatovať, že aj napriek tomu, že ste uviedli, že vzhľadom na to, že sa podarilo zabezpečiť, zhruba to vychádza asi o 150 až 180 mil. korún mesačne viac zdrojov, žiaľ, musím konštatovať, že vo väzbe na ďalšie opatrenia, ktoré nevykonalo ministerstvo zdravotníctva, ale súčasná vláda, tak sa vám síce podarilo zabezpečiť vyšší objem finančných zdrojov na riešenie problematiky liekovej politiky, ale reálne občan Slovenskej republiky za to dostane menej už len tým šialeným opatrením, že sa zvýšila dolná sadzba DPH.

    Pán minister, prečo ste neuviedli, aké dosahy to malo na oblasť liekovej politiky, o čo viac musela táto spoločnosť vynaložiť na lieky bez toho, že by sa zlepšila štruktúra poskytovaných liekov, kvalita poskytovaných liekov? Čo ste nám v tejto informácii povedali z hľadiska slovenských producentov, z hľadiska slovenských výrobcov a z hľadiska presadzovania slovenských výrobcov, ktorí evidentne ponúkajú lieky za podstatne nižšie ceny?

    Vážené dámy a páni, a konkrétne, vážený pán minister zdravotníctva, ja vás už možno po niekoľkýkrát vyzývam k tomu a teraz teda oficiálne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, prosím, prestaňte si z tejto snemovne robiť žarty. To, čo ste predviedli pri ostatných dvoch dokumentoch, jednoducho nie je spôsob, ktorý možno uplatňovať v Národnej rade Slovenskej republiky. A to, čoho sme boli svedkami v tých predchádzajúcich dvoch bodoch, v tomto treťom ste len zdupľovali a podčiarkli. Ja naozaj nemôžem vysloviť absolútne ani najmenší náznak spokojnosti s touto informáciou, ktorá bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Maxonovi.

    Na jeho vystúpenie sú 4 faktické poznámky. Ako posledný pán poslanec Húska. Pán poslanec Kalman, ešte ako piaty. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý - pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Maxon,

    ja sa nečudujem, že nevyslovujete spokojnosť s týmto materiálom, pretože zdravotníctvu nerozumiete. A preto by som vám - dovoľte mi dokončiť - chcel povedať, že keby ste trošku sledovali vývoj liekovej politiky, zistili by ste, že existuje niekoľko takých stupňov alebo takých vĺn, ako lieková politika na Slovensku sa menila. Samozrejme, liekovú politiku ovplyvnila daň z pridanej hodnoty. Práve preto, aby takéto ovplyvňovanie nemohlo byť dlhotrvajúce, práve preto sme prijali nový zákon o lieku, ktorý bude platiť práve preto, aby sa mohli uplatniť slovenské výrobky, aby sa mohli uplatniť lacné generiká, práve preto sme prijali zákon o lieku.

    Ak hovorím, že nerozumiete tejto problematike, je to preto, lebo liekovú politiku si treba zložiť z viacerých zákonných noriem. Ak dnes máme podstatne vyšší počet liekov, na ktoré pacient nepripláca, tak si myslím, že to je pozitívum práve tejto liekovej politiky. Máme ich viac, ako sme ich mali za predchádzajúceho systému. Toto je ten kľúčový bod, na ktorý bolo a na ktorý treba upozorniť. Bude dobré, keď v budúcnosti budeme pri problémoch, ktoré sú vyslovene odborného charakteru, voliť opatrnejšie slová, pretože lieková politika je osobitná časť zdravotníckej problematiky a súvisí s ekonomikou, ale ekonomika nie je rozhodujúci prvok v tejto oblasti. Rozhodujúci prvok v tejto oblasti je dostupnosť lieku, pacient a jeho zdravotný stav. A to si myslím, že je potrebné, aby posudzoval zdravotník.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kačic má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    zásobovanie občanov v Slovenskej republike liekmi je rôzne v jednotlivých regiónoch. Závisí to hlavne od platieb jednotlivých zdravotníckych poisťovní lekárňam. Ak chceme, aby stav bol rovnovážny, treba aj sledovať, ako zdravotné poisťovne realizujú svoje platby. Ako príklad uvediem, napríklad v Bratislave lekárňam platia zdravotné poisťovne v priemere vo väčšine do 30 dní, ale v Prešovskom kraji, ktorý je z hľadiska počtu obyvateľov najväčší na Slovensku, sa realizujú platy v priemere 150 dní. Tu je takisto riziko pri rovnomernom zásobovaní liekmi občanov Slovenskej republiky. A práve tu, pán minister, by ste sa mali postarať, aby bol poriadok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať, pán poslanec Maxon, že ste skutočne presne pomenovali problémy a vôbec to nemusí byť niekto zo zdravotníctva so zdravotníckym vzdelaním alebo lekár, aby vedel povedať o aktuálnej situácii v zásobovaní liekov. Ja skutočne si dovolím povedať, že pán Maxon v tomto smere je možno ešte väčším odborníkom, ako sa niektorí tu pasujú, pretože tu sa neposudzuje odborná stránka, čo ktorý liek na akú chorobu, práve tu sa posudzuje celospoločenský prínos celého zoznamu.

    Musím povedať, že sú to veľké zavádzania, ak niekto tvrdí, že teraz dal niekto občanovi podstatne väčšiu paletu liekov, ako to bolo v minulosti. Prosím, je to obrovské zavádzanie. Ak v minulých zoznamoch figurovalo 2 400 plne hradených liekov, dnes je to 1 700 s tým, prosím, upozorňujem, že v tých zoznamoch sa nachádza množstvo alergénov, množstvo gélov na sonografiu atď. Čiže celkový počet liekov, ktoré občan môže dostať alebo bežný občan dostane na recept, teda čo potrebuje väčšina občanov, je možno okolo 1 100. Je to veľké zavádzanie verejnosti Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem upozorniť pána poslanca Maxona, aby si veľa nerobil z toho, keď je obvinený, že hovorí nezodpovedne v oblasti zdravotníctva, keď sa dotýka ekonomických problémov. Pán Dr. Kováč, bohužiaľ, dosť často sa prejavoval ako veľký odborník v iných oblastiach, hoci jeho doména je zdravotníctvo. Ten hlavný problém, ktorý však je, je v tom, že hlavný nátlak, ktorý sa vedie cez farmaceutický priemysel na čo najväčšie vyčerpávanie zdrojov občanov, ste iba prevalcovali na jednotlivých občanov, na pacientov. Namiesto toho, aby sa hľadali skutočne účinné a, samozrejme, len čiastkové formy zápasu proti tejto agresívnej marketingovej politike v liekovej a inštrumentálnej oblasti. Toto je hlavný problém a všetko ostatné je vlastne len pusté vypúšťanie hmly okolo holého faktu. Občanom ste zaviedli priamy peňazovod z ich peňaženky do tohto systému, ktorý si takto odčerpáva kúpnu silu. Možnože potom bude tlak kapitálu miernejší, keď začnú bežať znova zbrojné preteky, pretože aj finančný kapitál potom nájde svoje uspokojovanie aj v inej oblasti, nielen v zdravotníctve.

  • Ďakujem.

    Ako posledný - poslanec Jozef Kalman.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež nie som odborník na lekárnickú činnosť alebo na zdravotnícku činnosť, preto som si nechal vypracovať k tejto informácii podkladové materiály od odborníkov, v tomto prípade od lekárnických odborníkov. Z nich jednoznačne vyplýva, že dosiaľ boli zo strany riešenia týchto problémov len prísľuby a v podstate sa nič nesplnilo.

    Pán minister, napriek tomu, čo ste hovorili, musím povedať, že finančná kríza verejných lekárni sa naďalej prehlbuje. Sústavne pretrváva neplnenie zákonnej povinnosti zdravotných poisťovní uhrádzať verejným lekárňam lieky a zdravotnícke pomôcky vydané ich poistencom-pacientom najneskoršie do 30 dní od doručenia faktúry. V súčasnom období tento sklz v platbách zdravotných poisťovní verejným lekárňam presahuje 4 až 6 mesiacov. Výnimkou nie sú ani ďalšie mesiace. Zadlženosť verejných lekární vo vzťahu k distribútorom neustále pretrváva. Realitou je aj penalizácia verejných lekární zo strany distribútorov. Postupne narastá penalizovanie zdravotných poisťovní zo strany verejných lekární. Sústavne sa roztáča penalizačný kolotoč, a tým aj únik finančných prostriedkov zo zdravotníctva. Jednoznačne títo odborníci tvrdia, že zabezpečenie liekov pre pacienta sa stáva stále problematickejším. Lekárnici nie vlastným zavinením často nemôžu spĺňať zákonnú povinnosť - zabezpečiť pre pacientov predpísané lieky do 24 hodín. Tak čo sa teda zlepšilo? Ukazuje sa, že zatiaľ sa k nejakému zásadnému zlepšenie neprišlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave by mala vystúpiť pani poslankyňa Aibeková. Je 6 minút do 12.00 hodiny. Predpokladám, že bude dlhšie hovoriť. Vyhlasujem teda obedňajšiu prestávku, páni poslanci, pani poslankyne, do 14.00 hodiny s tým, že budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí členov vlády Slovenskej republiky a po nej budeme pokračovať rozpravou k tomuto predmetnému bodu.

    Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    členovia vlády,

    prosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, aby sme mohli otvoriť bod programu - hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať on sám.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    namiesto neprítomného podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, namiesto ministra Kukana minister Kňažko, namiesto pani ministerky Machovej minister Harach, namiesto ministra Macejka minister Harach, namiesto ministra Koncoša minister Magvaši a namiesto ministra Harnu minister László Miklós.

  • Ďakujem.

    Prosil by som pánov poslancov a členov vlády, aby si sadli na svoje miesta, aby veci, ktoré majú na vybavenie, si vybavili po hodine otázok.

    Budeme pokračovať v bode hodina otázok. Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Fedoročka. Otázka znie: "Na výjazdovom zasadnutí vlády vo februári v Prešove sa vláda bude zaoberať neutešenou situáciou v tomto kraji. Prijme vláda už konkrétne opatrenia pre jednotlivé okresy, ktoré pomôžu znížiť nezamestnanosť v okresoch? Dostala už vláda konkrétne požiadavky z jednotlivých okresov?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    požiadavky z okresov som termínoval do 10. februára, čiže v týchto dňoch dochádzajú a budeme ich kompletizovať. Ale k jadru vašej otázky.

    Navodenie priaznivého vývoja v oblasti zamestnanosti je otázka veľmi úzko zviazaná s odstránením jej hlavných príčin. Ťažisko treba preniesť do oblasti kľúčových národohospodárskych politík a národných plánov zamestnanosti, obdobne ako je to v krajinách Európskej únie. Kľúčovým predpokladom prechodu k trvalo udržateľnému rastu je preto razantný pokrok v reštrukturalizácii bankového sektora, následne podnikového sektora, v reforme verejných financií, v sprehľadnení vlastníckych vzťahov, v posilnení investičných ponúk, najmä zo zahraničia, v zmene daňového systému a v zmene nástrojov politiky trhu práce. Nevyhnutnou podmienkou pôsobenia súčasti hospodárskej politiky v smere vytvárania prostredia na podporu zamestnanosti je dosiahnutie spoločenskej dohody v záujme vyriešenia naakumulovaných problémov, stabilné politické a sociálne prostredie a podpora medzinárodných inštitúcií. Preto riešenie vysokej miery nezamestnanosti aj v Prešovskom kraji nie je možné hľadať iba v opatreniach aktívnej politiky trhu práce. Rast zamestnanosti a tvorba nových pracovných miest je súčasťou predovšetkým hospodárskej politiky.

    Vláda schválila svojím uznesením 25. novembra minulého roku koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2002. Súčasťou tejto koncepcie je aj Národný plán zamestnanosti, ktorý obsahuje opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti a politiky trhu práce a na jeho rozpracovaní sa podieľajú ministerstvá a orgány štátnej správy v spolupráci so sociálnymi partnermi a ďalšími subjektmi. V súlade s rozhodnutím vlády z 26. januára t. r. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo na rokovanie Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky a následne vlády Slovenskej republiky ešte v prvej polovici februára tohto roku návrh opatrení na zastavenie nepriaznivého rastu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Teda jednoducho povedané, na vývoj v oblasti rastu nezamestnanosti vláda reagovala tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo súhrnný dokument, ktorý predovšetkým analyzuje príčiny tohto vývoja a navrhuje opatrenia na jeho zastavenie a zvrat. Prvýkrát tento dokument prerokuje na budúci týždeň Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky a následne na to 23. februára práve v Prešove na výjazdovom zasadaní vlády to bude jeden z nosných dokumentov, ktoré prerokuje vláda Slovenskej republiky.

    Už dnes však môžem povedať, že materiál obsahuje návrh opatrení krátkodobého a návrh opatrení strednodobého charakteru. Krátkodobé opatrenia sú zamerané na program verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných v obciach a mestách. Na ich financovanie sa uvažuje použiť časť finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ďalším opatrením je výkon kontroly práce načierno v každom okrese. V tejto súvislosti bude intenzívna spolupráca medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom financií a ministerstvom vnútra pri koordinácii výkonu tejto kontroly. Strednodobé opatrenia sú zamerané najmä na razantnú finančnú reštrukturalizáciu bankového sektora a súbežne s tým finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry, na zvýšenie účinnosti právneho systému v záujme vymožiteľnosti práva a posilnenie pozície veriteľov pri reštrukturalizácii podnikovej sféry.

    Od utorka za týždeň prerokuje zákon o konkurze a vyrovnaní a následné zákony definitívne Legislatívna rada vlády, následne tripartita a začiatkom marca posunieme túto významnú legislatívu Národnej rade Slovenskej republiky.

    Medzi ďalšie strednodobé opatrenia patrí predĺženie sústavnej prípravy na povolanie a vytvorenie efektívneho systému ďalšieho vzdelávania za účelom zníženia trvania nezamestnanosti, vytvorenie podmienok na urýchlené využitie fondov Európskej únie na podporu nezamestnanosti, vyhodnotenie dosahu vecných a legislatívnych opatrení prijatých v roku 1999 na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

    Podľa stanoviska Národného úradu práce zamestnávatelia z okresov Prešovského kraja v súčasnosti navrhujú projekty na realizovanie s požiadavkami, ktoré prekračujú sumu 55 mil. Sk. Pritom rozpočet Národného úradu práce na rok 2000, ktorý schválila Národná rada, obsahuje na aktívnu politiku trhu práce 380,5 mil. Sk, z toho 272,7 je viazané na riešenie problematiky zdravotne postihnutých občanov a zvyšok je prevažne určený na záväzky z minulého obdobia. Z toho vyplýva, že v súčasnosti sú zdrojové možnosti Národného úradu práce výrazne obmedzené, a preto sa Národný úrad práce sústreďuje na nefinančné nástroje, ako sú kvalita sprostredkovania a práca s konkrétnymi skupinami nezamestnaných, poradenstvo a podobne.

    Na rokovaní vlády očakávame konkrétne návrhy predstaviteľov miestnej štátnej správy a samosprávy z Prešova a z Prešovského kraja o pripravenosti regiónov na riešenie problémov nezamestnanosti z hľadiska projektov infraštruktúry, zdrojov pracovných síl a podobne. Zároveň chcem dodať však aj to, že sme si vedomí, že bez osobnej iniciatívy to nepôjde. Pripravovali sme opatrenia na to, aby sa lepšie darilo živnostníkom od nového roku, aby sme vytvárali predpoklady na osobnú iniciatívu, na vznik nových živností. Vidíme, že nie celkom sa tieto opatrenia darí zavádzať do praxe, preto intenzívne pracujeme na analýze príčin, prečo z 260 000 živnostníkov len 2 000 požiadalo o nový spôsob registrácie a veľmi rýchlo prídeme zrejme aj s legislatívnymi úpravami tak, aby to viacej motivovalo. Lebo, ako hovorím ešte raz, bez osobnej iniciatívy to jednoducho ani v prešovskom regióne ani v slovenskej ekonomike to výraznejšie nepôjde.

    Zároveň vás chcem informovať alebo pripomeniem, že sme na výjazdovom rokovaní v Žiline schválili Plán regionálneho rozvoja. Dnes už vieme, že minimálne tohto roku dostaneme 10 mil. euro. Možno už viete, že práve Prešovský kraj bol vybratý ako prioritný. Z tých 10 mil. euro minimálne 4, ale je predpoklad, že aj viac, bude určených do Prešovského kraja.

    Možno ešte by som do vašej pozornosti uviedol to, že máme prostriedky na to, aby pokračoval rozvoj infraštruktúry aj tej, ktorá je zaujímavá v Prešovskom kraji. A dávame výrazne viac prostriedkov na oživenie bytovej výstavby, čo by mohlo, samozrejme, priniesť aj niektoré rozvojové stimuly v Prešovskom kraji.

    Skončím tým, že v Prešove budú členovia vlády minimálne dva dni, bude nielen výjazdové rokovanie vlády. Máme plánované stretnutie s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, navštívime mnoho podnikov, mnoho zariadení podľa jednotlivých rezortov a očakávam, že po prerokovaní aj niektorých konkrétnych podnikateľských a iných aktivít, som informovaný o viacerých takýchto aktivitách, vo viacerých rezortoch bude toto dobrým impulzom na obrátenie vývoja v tejto citlivej oblasti v Prešovskom kraji.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

    Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády, za odpoveď na moju otázku. Verím, že vláda na svojom výjazdovom zasadnutí v Prešove prijme konkrétne opatrenia na riešenie nepriaznivej situácie v Prešovskom kraji, ktoré občania v krátkej chvíli pozitívne pocítia. Chcem však pripomenúť, že v Prešovskom kraji z 13 okresov je 6 okresov, ktoré majú hranicu s Poľskom. Práve do Poľska je najväčšia frekvencia výjazdu Slovákov za nákupmi. Len cez hraničný priechod Vyšný Komárnik v roku 1999 prešlo smerom do Poľska zhruba 300 000 osobných áut a okolo 5 000 autobusov za nákupmi. Predpokladá sa, že občania nechali v Poľsku cez 3 mld. Sk.

    Pán premiér, jednou z mnohým možností, ako pomôcť tomuto regiónu, by bolo možno vytvorenie bezcolnej zóny s Poľskom. Tým by sa vytvorili pracovné možnosti v týchto okresoch a hlavne na Slovensku by zostal podstatne veľký finančný kapitál. Zároveň by sa však podstatne oživil cestovný ruch v týchto okresoch z dôvodu, že mnohí občania by už za takýmito nákupmi nemuseli chodiť cez hraničnú čiaru do Poľska. Preto ma zaujíma váš názor na riešenie tohto problému ako jedna z možných alternatív bez nejakých veľkých finančných nárokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za zaujímajú myšlienku, ktorú beriem ako podnet. Každá myšlienka hodná uvažovania si zaslúži, aby sme sa jej venovali. Preskúmam reálnosť tejto myšlienky, aj jej vecnú aj časovú. Pozývam vás na výjazdové rokovanie vlády, nielen vás, ale aj ktoréhokoľvek poslanca, poslankyňu, ja budem 3 dni sám v Prešovskom kraji. Príďte aj na stretnutie so štátnou správou, samosprávou. Preskúmam túto otázku tak, aby prípadne už v Prešove som vedel zaujať taký základný názor k tomu, do akej miery je reálna a do akej miery by mohla byť na riešenie problému prospešná.

  • Druhú otázku pre predsedu vlády položil pán poslanec Fehér. Otázka znie: "Kedy plánuje vláda Slovenskej republiky podpísať Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov?"

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán poslanec,

    vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporiť podpis Charty menšinových alebo regionálnych jazykov a svoj záväzok plní. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pripravilo a predložilo koncom minulého roka návrh na podpísanie charty na medzirezortné pripomienkové konanie. Ako je známe, z celkového počtu 96 ustanovení je potrebných pri podpise charty akceptovať minimálne 35 článkov a bodov. Vláda Slovenskej republiky však nechce a nebude konať bez tých, ktorých sa má Charta menšinových alebo regionálnych jazykov najviac dotýkať, teda bez poznania názoru príslušníkov jednotlivých menšín. Proces podpísania charty nemôže byť iba záležitosťou vlády, ale aj záležitosťou samotných menšín.

    Dovolím si pripomenúť, že text Charty menšinových alebo regionálnych jazykov predpokladá aj také riešenie či aplikáciu, a to v tom zmysle slova, že v jednom štáte môže existovať viacero opatrení a riešení pre rôzne jazyky, ako je to napríklad vo Fínsku alebo v Spolkovej republike Nemecko. Rovnako je to možno aplikovať aj u nás. Základom však je, že chceme teraz poznať názor jednotlivých menšín žijúcich na Slovensku a práve preto v polovici decembra minulého roku sa uskutočnilo rokovanie rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etické skupiny. Plán vlády je, aby do konca marca t. r. sa charta mohla dostať na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Toľko, pán poslanec, k vašej otázke.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Tretia z vyžrebovaných otázok pre pána predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Vo vládnom programe uvádzate, že v našej rozdelenej spoločnosti je hlavným kritériom politická náklonnosť. Podarilo sa vám počas vášho vládnutia tento neduh odstrániť?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec,

    časť programového vyhlásenia vlády, ku ktorej vzťahujete svoju otázku, má názov Východisková situácia, a pre lepšie dokreslenie kontextu otázky si dovolím odcitovať z tejto časti programového vyhlásenia vlády popri tej vami citovanej aj vetu predchádzajúcu a nasledujúcu. Citát teda znie: "Predchádzajúca vláda nerešpektovala nálezy Ústavného súdu, čo deformovalo právne vedomie občanov. Spoločnosť je rozdelená, pričom hlavným kritériom delenia sa stala politická náklonnosť a výraznou črtou medziľudských vzťahov nenávisť, zneužívanie moci a zastrašovanie. Morálka, etika a zodpovednosť sa zo života spoločnosti začali vytrácať." To je kompaktný citát, ktorý rámcuje vetu, ktorú ste vo svojej otázke uviedli vy.

    Môj komentár k prvej vete tohto citátu k deformácii právneho vedomia občanov predchádzajúcou vládou ste si mohli vypočuť na tomto mieste presne pred týždňom. Nadväzujúc naň, ho doplním o odpoveď na vašu otázku. Predovšetkým som rád, že sebakriticky nespochybňujete základnú dikciu citovaného tvrdenia. Každý, kto v uplynulých rokoch pozorne sledoval vývoj na Slovensku, veľmi dobre vedel, že tak ako bez Východoslovenských železiarní by sa nepostavil plot ani v poslednej slovenskej dedine, tak bez HZDS nemal šancu v privatizácii, ani nepomyslel na získanie štátnej objednávky, alebo trebárs politicky nepohodlný primátor Bratislavy ani nesníval o podpore vlády Slovenskej republiky pri rozvoji hlavného mesta. Som preto veľmi rád, vážený pán poslanec, že v tejto oblasti sa nám naozaj darí posúvať veci k lepšiemu.

    Nevyhovárame sa, že Fond národného majetku je nezávislý a že vláda nemá na jeho činnosť dosah. Do privatizačného procesu sme zaviedli vami ignorovaný inštitút verejnej súťaže a medzinárodných tendrov. Ku kontrole objektívnosti rozhodovania sme prizvali nezávislé inštitúcie. Rozhodli sme o vytvorení nového Úradu pre verejné obstarávanie. Takže si myslím, že sa nám túto časť programového vyhlásenia plniť darí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Čas vyhradený na otázky pre predsedu vlády uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurák pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Znížením objednávky uhlia do Elektrárne Nováky len na 1 640 kt hrozí pre Hornonitrianske bane, a. s., Prievidza, že budú nútené pristúpiť k prepusteniu cca 2 000 ľudí, čo prakticky predstavuje zatvorenie jednej bane. Má ministerstvo riešenie?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi teda zareagovať na túto otázku. Ministerstvo už na ňu reagovalo. Včera sa uskutočnila porada predstaviteľov, myslím, že ste boli aj prítomní, páni poslanci, niektorí, na tejto porade. Ja som, bohužiaľ, z iných pracovných dôvodov bol mimo, ale štátny tajomník viedol poradu s predstaviteľmi hnedouhoľných baní. Bol dohodnutý postup, akým spôsobom sa táto otázka bude riešiť. Ide o zníženie zhruba o 230 000 ton s tým, že predsa len pôvodne ten tender, ktorý bol vyhlásený, bol na milión aj niečo, presné číslo mám k dispozícii, nie je problém, je naším záujmom koordinovať vzťahy medzi týmito dvoma inštitúciami, ktoré sú v našej kompetencii s týmito firmami, a. s., tak, aby boli naplnené ciele zabezpečenia výroby elektrickej energie. To je po prvé.

    Po druhé, aby bola primeranými ekonomickými nákladmi vyrábaná elektrická energia. Lebo, dámy a páni, treba tu vidieť ten vzťah, ktorý je, na jednej strane zvyšujeme cenu elektrickej energie, a pritom neraz ministerstvo, a celkom právom, dostáva otázky: A sú prevádzkové náklady relevantné k tomu, že nemožno šetriť na prevádzkových nákladoch, ale riešiť vstupné náklady zvyšovaním, vyrovnávaním cien elektrickej energie? No a na druhej strane všimnite si, je tu otázka, ktorá je zas namieste, a je to sociálny aspekt, ktorý sa dotýka hnedouhoľného baníctva. Takže je v našom záujme vyriešiť to tak, aby sme vyvážili tento vzťah, to znamená, aby nedošlo k nejakým sociálnym otrasom v hnedouhoľných baniach. A zas na druhej strane, aby nebolo poukazované na to, že zvýšili ste cenu elektrickej energie a vlastne ona je zvýšená preto, lebo sú drahšie vstupy, lebo tie vstupy sú z našich hnedouhoľných revírov. To je jedna vec.

    Druhá vec, zastavili sme zatiaľ, je to v súlade s energetickou politikou aj v súlade s direktívou Európskej únie, ktorá dovoľuje až do výšky vlastne 15 % použiť aj energeticky či finančne menej výhodné domáce zdroje na výrobu energií v súlade s touto energetickou politikou. My trváme na tom, aby Slovenské elektrárne odoberali hnedé uhlie predovšetkým z hnedouhoľných baní Slovenskej republiky. Za tým účelom bola prijatá istá dohoda, ktorá sa teraz realizuje jednak vo vzťahu k Slovenským elektrárňam, že sa preverí vlastne odber hnedého uhlia priamo v Slovenských elektrárňach komisiou ministerstva hospodárstva, ale na druhej strane je to zas ten ústretový krok, ktorý treba urobiť aj voči Slovenským elektrárňam, že preveríme aj ekonomiku ťažby v hnedouhoľných baniach tak, aby sme zistili a nejakým spôsobom potom dohodli a vybalansovali tieto disproporcie.

    To je všetko.

  • Pán poslanec Dzurák, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem, pán minister, ja viem, že je to veľmi citlivý problém, že sa tam prelína ekonomika so sociálnosťou, ale bol vypísaný tender na dovoz uhlia do Elektrární Nováky a jednoznačne najlacnejšie vyšlo slovenské uhlie. Elektrárne Nováky majú približne 20 rokov životnosť a práve bane zabezpečujú za 20 rokov, že okolo 2 134 tis. ton uhlia sú schopné tých 20 rokov tam voziť. To značí, že máme na 20 rokov zabezpečenú zamestnanosť okolo 7 000 ľudí. Ak dnes sa nám zavrie jedna baňa, my ju v živote neotvoríme. Lebo to nie je ako obyčajný závod, jednoducho tam sú špecifické podmienky. Preto by som možnože uvítal také riešenie, že by ste, pán minister, aj vycestovali na miesto činu, lebo ide aj o uzavretie kolektívnej zmluvy. Navyše sám veľmi dobre viete, že nie je to len výroba elektrickej energie, že je tam výroba tepla, že z popolčeka prakticky žijú dva závody, Porfix a Ipor, na výrobu pórobetónových kociek. Je to taký problém, ktorý je skutočne na hornej Nitre. Keď by to nejako sociálne nám vybuchlo, že jednoducho nezastavíme ten sociálny pád na hornej Nitre. Nemáme to čím dnes nahradiť.

  • Samozrejme, že sledujeme aj tieto aspekty. Nie je problém vycestovať. Nakoniec ja som v Novákoch nedávno bol. Vlastne nebolo to pri veľmi príjemnej príležitosti, ale treba to spomenúť, pretože aj to je jeden z dôvodov, že elektrárne zvažujú vlastne s nákupom uhlia, pretože vyhorel jeden z blokov. Treba obnoviť prevádzku tohto bloku. Tam sa hľadajú čo najekonomickejšie cesty, pretože je možné ju obnoviť takým spôsobom, že by sa postavil úplne nový blok, ten by bol, samozrejme, stavaný s vysokými nákladmi. Postaviť blok v tej koncepcii a filozofii, aká je tam, je možné. Ale sú v súčasnosti zdroje, náhradné diely na takýto blok, ale doplnkové diely je potrebné zháňať aj na teritóriu Českej republiky. Finančne by vlastne rekonštrukcia tohto bloku a jeho uvedenie do prevádzky nebola až taká nákladná. Lenže pozor, sú tu normy, ktoré máme zo strany životného prostredia, a je otázka, či má zmysel vzhľadom na tieto normy, ekonomickú náročnosť potom tento blok spúšťať. Ale to bude práve predmetom rokovania, ktoré som už spomínal, aj istých takých prác našich komisií, ktoré sme ustanovili v súvislosti s týmto podnetom zo strany hnedouhoľných baní.

    Ešte by som chcel povedať, že my máme teraz istú rezervu, kde môžeme umiestňovať vlastne ťažbu hnedouhoľných baní, a tá spočíva v tom, že z dôvodov postupu, ktorý bol v deblokáciách v minulom roku, sa stalo vlastne to, že sa začalo neskoršie dovážať vysokoenergetické čierne uhlie z Ruskej federácie. Tým sme požiadali Štátne hmotné rezervy Slovenskej republiky, alebo aby z tohto dôvodu Štátne hmotné rezervy Slovenskej republiky uvoľnili svoje zásoby hnedého uhlia na doplnenie zásob v elektrárňach. To sa stalo a momentálne pripravujeme rokovanie so Štátnymi hmotnými rezervami na postupné napĺňanie zásob, čo znovu bude vlastne objednávka na ťažbu hnedouhoľných baní.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre ministra Miklósa. Otázka znie: "Aký je stav na výstavbe Čistiarne odpadových vôd Poprad, kde bolo preinvestovaných 500 mil. Sk. a nie je v prevádzke?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený parlament,

    vážený pán poslanec,

    úvodom treba uviesť, že výstavba čistiarní odpadových vôd je súčasťou koncepcie, ktorú má v gescii ministerstvo pôdohospodárstva, ale tým, že to má veľký vplyv na životné prostredie, tak samozrejme, že aj my máme k tomu čo povedať.

    Stavba ČOV Poprad bola začatá v investorstve Východoslovenských vodární a kanalizácií, š. p., Košice v novembri 1989 s plánovaným termínom ukončenia december 1993. Celkové rozpočtové náklady stavby boli plánované na 874 580 tis. korún. Vyšším dodávateľom stavby bol Váhostav, a. s., Žilina. Stavebné práce pokračovali do roku 1993, keď bola v mesiaci máj výstavba ČOV pozastavená z dôvodov nedostatku finančných prostriedkov. Celkovo bolo prestavaných 435 mil. Sk. V čase zastavenia prác bola stavba ČOV vo vysokom štádiu rozostavanosti.

    Krytie nákladov na stavbu bolo takéto: 44 mil. štátny rozpočet, 105 mil. Štátny fond životného prostredia, 31 mil. spoluinvestori, 69 mil. vlastné zdroje Východoslovenských vodární a kanalizácií, 185 mil. úvery.

    V roku 1996 udelilo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky koncesiu spoločnosti Eko, a. s., Poprad na dokončenie stavby a jej prevádzkovania na obdobie 15 rokov. Počas koncesie bola dobudovaná prvá etapa stavby - kanalizačný zberač. V súčasnosti je ukončená stavebná časť ČOV, časť technologických zariadení je dodaná na stavbe a časť z dôvodu neuhradených faktúr je u dodávateľa. Na dobudovanie stavby je potrebné ešte asi 300 mil. korún, na mechanický stupeň a kalové hospodárstvo a biologický stupeň. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky dodatkom číslo 1 ku koncesii zo dňa 18. 11. 1998 potvrdilo zmenu termínu ukončenia stavby do 31. 8. 2001.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Sopko, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Pán minister, ďakujem za odpoveď, ale mám doplňujúcu otázku.

    Čistička odpadových vôd Poprad je dlhodobo rozostavaná stavba. Má veľmi smutnú a neslávnu históriu. Ako ste sám povedali, bolo prestavaných takmer 500 mil. korún, a nie je v prevádzke. Okrem toho, že tie hodnoty sa znehodnocujú, ktoré už boli prestavané, je tu ešte jedna vážna záležitosť. Neplnia sa podmienky dlhodobých limitov na toku Poprad, ktoré boli dohodnuté medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou v hraničnom profile. Preto som túto otázku, pán minister, adresoval vám. A pretože ide o tatranskú oblasť, naozaj by som chcel vedieť váš názor, ako ďalej s dostavbou tohto vážneho vodného diela.

    Skončil som.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku.

    Samozrejme, som vedel, že kvôli tomu ste položili tú otázku nám. Ja by som vám mohol len to povedať v tomto momente, že takýto objem finančných prostriedkov rezort životného prostredia jednoducho nie je schopný zabezpečiť, pretože, ako som už niekoľkokrát spomenul, približný obrat, ročný obrat Štátneho fondu životného prostredia je okolo 1 mld. a v súčasnosti máme ešte stále dlhy. Takže to nie je možné.

    Na druhej strane, samozrejme, nás veľmi mrzí stav čistoty v rieke Poprad a sme vo veľmi intenzívnom rokovaní s dánskou DEPA. To je dánska agentúra životného prostredia, ktorá rozbehla projekt priamo s Popradčanmi, taký špeciálny kombinovaný projekt - dokončenie čistiarne plus pomoc pri výučbe na jednom popradskom gymnáziu. Podľa mojich informácií sú tieto rokovania vo vysokom štádiu. Druhá vec však je, že táto spolupráca ide mimo ústredného orgánu štátnej správy, takže máme akurát informáciu o tom a snažíme sa dánsku stranu aj z našej strany trošku podpichnúť, aby sa snažila, proste aby tá pomoc prišla. Ale podľa mojich informácií ani tieto prostriedky nebudú úplne dostačujúce.

    A ešte úplne taká súkromná informácia, že tam sú aj nejaké problémy s vlastníctvom tejto čističky.

    Takže toľko, pán poslanec.

    Ďakujem pekne.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Keltošová pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Prečo ste zrušili Výskumný ústav výživy?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem poďakovať pani poslankyni za záujem o dianie v rezorte. Nakoniec ostatné hodiny to ukázali. Dovoľte mi, aby som to uviedol na správnu mieru.

    Pani poslankyňa, nedošlo k zrušeniu výskumného ústavu. Výskumný ústav bol začlenený do Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. Malo to odborné aj ekonomické dôvody. Odborné môžem vysvetliť, ale ekonomické sú určite veľmi jednoznačné, lebo obidve tieto organizácie sídlili v jednej budove. Mali zdvojené mnohé činnosti, ktoré sa dajú jednoducho spojiť a je tým možné veci zracionalizovať. Pokiaľ ide o odbornú stránku veci, samozrejme, ja nie som expert na to, aby som mohol posúdiť úplne opodstatnenosť samostatného ústavu alebo jeho začlenenie, preto sa musím oprieť len o stanoviská odborné, ktoré mi poskytlo vedenie ÚPKM, teda Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. A než prišlo aj k tomuto začleneniu, ktoré bolo motivované nielen ekonomikou, ale predovšetkým tým, aby sme dosiahli vo výskumnom ústave vyššiu kvalitu, ako bola dosiaľ. Pretože treba uviesť, tak ako to mám tu napísané, že výskumná vedecká činnosť tohto výskumného ústavu už dlhé roky rozsahom a kvalitou zaostávala a tie výsledky, ktoré dosahovala, sú vlastne už v základných príručkách publikované. Mám ich k dispozícii, keby ste ich chceli vidieť.

    Samozrejme, že začlenenie tohto ústavu do Ústavu preventívnej a klinickej medicíny bolo urobené tak, aby sa všetky výskumné úlohy, ktoré boli, aby sa ich problematika riešila ďalej a bola integrovaná s úlohami Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. Výkonní pracovníci výskumného ústavu prešli do ekvivalentných oddelení Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. Z tých pracovníkov odišla iba malá časť, a to predovšetkým dôchodcovia. Odišla však podstatná časť administratívnych pracovníkov.

    Ďakujem pekne za otázku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ale neuspokojila ma. Musím vám položiť doplňujúcu otázku.

    Prečo ste, ak tvrdíte, že tento ústav mal takú slabú úroveň, v materiáli Program ozdravenia výživy v časti V - Monitoring píšete, pre poslancov, že "plnenie Programu ozdravenia výživy bude monitorovať Výskumný ústav výživy", ktorý od 1. januára neexistuje. Mám ďalšiu otázku na vás, pán minister, zlyhávate v riadiacich funkciách, pretože hneď pri nástupe, toto je len malá ukážka zlyhávania vašej riadiacej činnosti, že dávate úlohy nejestvujúcemu výskumnému ústavu. Chcem sa vás opýtať, aký zmysel malo zavedenie krízového režimu po vašom nástupe, ktorý poškodil pacientov a najmä nemocnice, zavedenie krízovej kategorizácie liekov, ktorá vyslovene poškodila pacientov, zavedenie od 1. februára systému financovania podľa zákona o Liečebnom poriadku, ktorý zaviedol taký chaos, že poškodil stomatológov. A môžem uviesť aj chaos, ktorý je momentálne v situácii zásobovania liekmi.

    Pán minister, moja otázka znie: Nevyvodíte z toho osobné závery, neodstúpite?

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku.

    To je tá prvá časť, čo sa týka, samozrejme, tej vašej prvej otázky, ktorú ste uviedli. Ak je v tom materiáli Program ozdravenia výživy uvedený starý názov tohto ústavu, je to technická chyba. Pokiaľ vy ju spájate s tým, že to je zlyhanie riadiacej činnosti, ja vám to nemôžem zazlievať a vašu interpretáciu beriem na vedomie.

    Pokiaľ ste sa dotkli iných a mnohých horúcich tém, ako ste ich tu uviedli, môžem sa o nich krátko zmieniť, aby sme využili ten čas, ktorý ste mi poskytli, a chcem vám zaň poďakovať, samozrejme.

    Ja som už opakovane zdôraznil a dovolím si vám dať do pozornosti to, čo som uviedol pri uvádzaní krízového režimu, že to bolo len nasmerovanie tých peňazí, ktorých bolo tak strašne málo v rezorte, na činnosti, ktoré sú také významné, aby neabsentovali, aby nedošlo k závažným poškodeniam zdravotného stavu, aby nedošlo k úmrtiam a podobne. Keď má ten systém také obrovské finančné problémy, treba veľmi zvažovať použitie tých peňazí. A bola to len výzva, aby sa tie peniaze vždy našli na akútne ošetrenie, na naliehavé, neodkladné. Beriem tú kritiku, samozrejme, to bol veľmi ťažký rok 1999. Ja dúfam, že rok 2000 určite bude lepší vzhľadom na to, že tie zdroje, ktoré sú mimo rozpočtu, ktoré na 1. štvrťrok sa nám podarilo získať, takže dá sa tomu krízovému režimu všeličo vytýkať a bude určite obľúbenou témou aj ďalších opozičných poslancov niekoľko mesiacov.

    Ale som o tom presvedčený, pani poslankyňa, že v tej chvíli a v tej situácii, v akej sme prebrali rezort, nedalo sa iné robiť. Nevylučujem, že mohli prísť nejakí iní ministri, iní manažéri, ktorí by možno zvolili inú taktiku riešenia, ale ja som sa len pokúsil pomenovať veci správnym menom a týmto výrazom som aj vlastne nechal signál, že možnosti tejto ekonomiky, možnosti riadenia rezortu na optimálne vyriešenie situácie v rezorte zdravotníctva nie je v tom období v silách toho rezortu, nie je v silách tej ekonomiky. Pokiaľ to neakceptujete, tak beriem to na vedomie.

    Pokiaľ ide, myslím si, že ste hovorili, o krízovej kategorizácii, o zásobovaní liekmi, to je taká spoločná problematika. Hovorili ste o chaose, ktorý vznikol nariadením vlády, tak mi dovoľte, aby som si vám dovolil uviesť niekoľko poznámok k tomuto. Tak ako som už dopoludnia uviedol, situácia v zásobovaní liekmi v minulom roku bola skutočne mimoriadne, mimoriadne ťažká. Skutočne občan mnohokrát musel navštíviť mnoho lekární a nenašiel liek a je pravda, že mnohí občania aj nemali dostatok prostriedkov a boli nútení zohnať si prostriedky na to, aby doplatili za liek.

    Žiaľbohu, ja tu však chcem uviesť veľmi otvorene, že ja za vznik tohto stavu, že zlyhali dodávky liekov, že neboli lieky, nenesiem zodpovednosť, pani poslankyňa. Dovoľte mi, aby som to vysvetlil, pani poslankyňa, pretože, žiaľbohu, dodávky liekov a zlyhávanie v zásobovaní, predovšetkým v roku 1999, boli len a len výsledkom toho, čo sa tu dialo ostatné roky. Ja nechcem tentoraz skutočne a ani mi to vôbec nenapadá, aby som to spájal s vašou funkciou niekde v predchádzajúcom období, ale to množstvo dlhov, ktoré sa nakopili za ostatné, predovšetkým tri roky, viedli k tomu, že do lekární žiaden distribútor a dodávateľ nechcel dodávať lieky, pretože splatnosť faktúr bola 120 aj 150 dní, čo je situácia, ktorá v neštátnych firmách vyvoláva odpor k tomu, aby ďalej úverovali takýto štát, úverovali takýto systém.

    Tie problémy, ktoré tu boli, nakoniec vrcholili v roku 1999 v zásobovaní liekmi, pani poslankyňa, ale nevznikli len v roku 1999. A pravdepodobne ja vám môžem poskytnúť, lebo to mám odložené, prudké protesty, upozornenia prebiehali zo strany lekárnikov v priebehu celého roku 1998. Boli výstražné štrajky a podobne. No samozrejme, že my sme tú situáciu, tak ako som uviedol dopoludnia, určite nebudete spokojní s tým vysvetlením, riešili tými dvoma spôsobmi. Predovšetkým sme sa pokúsili zabezpečiť zdroje legislatívne. A prišli v minulom roku, ako som už uviedol, do systému lekárenskej služby prišli oproti roku 1998 o 2,3 mld. Sk viacej. Samozrejme, pri tom dlhu, ktorý kolísal medzi 5-6 mld. sa tá situácia nedá úplne vyriešiť vrátane toho, že sme zabezpečili, že každý mesiac z prospektívnych rozpočtov išlo 28 % z celého výberu poistného až 30 % na segment lekárenskej starostlivosti, čo bola položka vždy minimálne 900 mil. Sk. V druhom polroku, ako iste viete, sme cez finančnú výpomoc potom do systému dostali 1,9 mld., z toho 40 % išlo na lieky.

    Pokiaľ ide o ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré sa tu očakávali, môžem ich uviesť, teda bolo to cenové opatrenie, v ktorom sme určili, koľko ide na lekárenskú starostlivosť. Bolo to aj pravidelné sledovanie toku peňazí z poisťovní do lekární, pretože, tak ako hovoril pán poslanec Kalman, mnohé lekárne, ale aj pán poslanec, nespomeniem si ktorý opozičný, hovoril, že niektoré lekárne sú prednostne skôr lepšie v Bratislave financované zdravotnými poisťovňami. Áno, takýto stav tu bol.

    Na zabezpečenie kontroly toho normálneho toku peňazí v priebehu mesiaca sme zaviedli tzv. dohadovacie konania, ktoré každý mesiac viedli k tomu, že sa stretli poisťovne, poskytovatelia, to znamená vrátane lekárnikov, a každý mesiac vždy dozadu sme vyhodnocovali, aký výber poistného a komu peniaze poisťovne dali. Stále pretrváva, chcem však povedať, rozdiel je v tom, čo hovoria poisťovne, že poukázali poskytovateľom, vrátane nemocniciam, vrátane lekárňam, a preto v tejto fáze prebieha, a stále si nemocnice myslia, že poisťovne zadržali platby asi na úrovni 20 % celého výberu, čo je dosť veľa peňazí. A momentálne teda chceme, aby sa tieto veci vyjasnili. A iste si pamätáte, že aj v minulosti, keď ešte bol pán minister Javorský, poisťovne boli upodozrievané, že majú niekde ukryté 3 mld. Sk. Takže aby sme si tieto veci vyčírili, vyjasnili. Momentálne prebieha odsúhlasovanie platieb medzi poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami podľa fakturácií za výkony tak, aby sme mali uzavretý rok 1999, aby sme sa vzájomne prestali upodozrievať.

    K tomu chaosu ešte chcem uviesť asi toľko. Priznávam, pani poslankyňa, že sa po tej profesnej stránke to vydanie nariadenia vlády a jeho uplatňovanie dalo urobiť lepšie. Považujem vás za rozhľadeného politika s príslušnými znalosťami a bolo by nekorektné, keby som tu hovoril niečo iné. Ale napriek tomu by som vám chcel dať do pozornosti tieto skutočnosti. Na to, aby sa zabezpečilo skutočne dobré zúčtovanie tých liekov a aby zbytočne pacient nezaplatil za liek, ktorý ešte nemal dajme tomu lekár k dispozícii nejaký zoznam, ktorý by mu to určoval, tak zúčtovacie diskety do lekární a cez softvérové firmy, ktoré majú na starosti softvéry počítačov privátnych lekárov, odišli, mám to niekde poznačené, možno sa trochu budem mýliť, ale určite okolo 28. januára. Musím povedať, že, žiaľbohu, Obzor, vydavateľ vestníkov ministerstva zdravotníctva, roky dozadu vydal vestník, ktorý sme my neautorizovali a museli sme dementovať, že, žiaľbohu, má chyby a nemôže sa používať. Takže určite tam tieto veci vznikli. Ale keďže to nariadenie vlády nám dovolí korigovať chyby nielen technické, ale eventuálne, ak by boli, aj odborné, máme oveľa lepší nástroj ako doteraz, pani poslankyňa, ako to bolo.

    A rozhodne však chcem odmietnuť ten chaos, ktorý sa tu začal zdôrazňovať okolo stomatológov, pretože síce Liečebný poriadok nadobudol novú platnosť, ale stále platili cenové opatrenia, a teda bolo podľa čoho účtovať. A zásadne odmietam také veci, ktoré sa tu povedali, že stomatológovia nevedeli, podľa čoho majú pracovať. Možno trochu obšírnejšie, ale keďže vidím váš kontinuálny záujem, pani poslankyňa, som ním mimoriadne potešený a bol by som veľmi rád, keby ste mali akúkoľvek otázku, či už čiastkovú, alebo systémovú, som pripravený kedykoľvek, nie len cez hodinu otázok, ale aj inokedy s vami o tomto diskutovať. A budem poctený, keď sa na mňa s takouto otázkou obrátite.

    Ďakujem pekne za položené otázky.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vládu pána Csákyho. Otázka znie: "Čím podporíte svoje tvrdenie, že Slováci sa iba teraz stali národom a trpia komplexom menejcennosti? Prečo si myslíte, že Slováci nemajú svoje dejiny a závidia preto Maďarom?

  • V knihe Medzi dvoma svetmi.

  • "

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážený pán poslanec,

    ak dovolíte, už tradične pristúpim k spresneniu citátu, pretože vaša otázka, ktorá tu odznela, predstavuje skôr vašu fikciu, a nie vierohodnú informáciu. Myslíte pravdepodobne na túto vetu, citujem: "Zdá sa, že slovenská politická reprezentácia, ktorá je teraz, to znamená v roku 1995, vo vláde a ktorá v roku 1993 vytvorila samostatný štát, trpí silným komplexom menejcennosti, a nie je schopná realizovať politiku na európskej úrovni." Koniec.

    Pán poslanec, obdobnú vetu som zverejnil v roku 1995 aj v denníku SME v slovenskom jazyku a aj s odstupom času sa mi zdá, že som nebol ďaleko od pravdy. Ďalej by som chcel zdôrazniť, pán poslanec, že v predmetnom článku som kritizoval vaše spôsoby riadenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v období medzi rokmi 1994 - 1998, ako aj spôsob vládnutia bývalej vlády. Nemyslím si však, že je správny ten trik, ktorý často používate, že seba a vaše hnutie sa snažíte stotožniť s celým národom. Obávam sa, vážený pán poslanec, že vaše nutkanie, ktorým sa snažíte vydávať za jediného "pravoverného" reprezentanta národa, u slušných ľudí skôr vyvolá nevôľu.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, vy sa stále vyhýbate priamym odpovediam na priame otázke, hľadáte kľučky, všetko bagatelizujete. Ja vás odcitujem doslovne, čo ste napísali v knihe Két világ Között (Medzi dvoma svetmi):

    "Na druhej strane pomyselného rokovacieho stola", teraz moja vložka, kde sa malo rokovať medzi slovenskou vládou a maďarskou vládou o zmene hraníc politických na etnické, čo píšete na inom mieste, čo ste vy nepravdivo tu vyhlásili, že to malo byť rokovanie medzi vládou slovenskou a menšinou, vláda s menšinami o zmene hraníc nerokuje, a teraz sa vraciam k vášmu textu, "sedia Slováci, ľud, ktorý v súčasnosti prežíva značne oneskorené anachronické obdobie svojej premeny na národ, a preto je v mnohých ohľadoch nevypočitateľný a nespoľahlivý. Ak berieme do úvahy prvky nevyhnutné na vyrovnanie, nemôžeme nebrať do úvahy skutočnosť, že Slováci, žiaľ, trpia silným pocitom menejcennosti, čo je predovšetkým nedostatkom vlastnej histórie, a preto zazerajú žiarlivo ako na Maďarov, tak i na Čechov."

    To sú vaše slová, nevykrúcajte sa z toho, vy máte k tomuto národu, slovenskému národu vzťah nedôstojný na člena vlády. Nikto zo Slovákov s takými názormi na Maďarov ako národ nikdy nevystupoval. Vy ste si dovolili meniť hranice, navrhovať zmenu hraníc na viacerých miestach, vy ste tu klamali, že nie ste autor knihy Maďari na Slovensku, vy ste sa tu posmievali mne, vy, človek, ktorý nevie ani jeden, okrem maďarčiny, ak je to pre vás cudzí jazyk, iný jazyk, lebo vyslovujete "know-hau" namiesto "now-hau", a vy sa opovažujete dívať zvrchu na mňa, ktorý hovorí štyrmi svetovými jazykmi a číta v ďalších dvadsiatich. Nedorástli ste ešte do toho! Odpovedajte na otázky, nevykrúcajte sa, lebo to nie je cesta. Pravdu treba povedať, tej sa bojíte ako čert kríža.

  • Pán podpredseda, chcete reagovať?

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Domnievam sa, že doplňujúca otázka nebola položená. O tých veciach sme hovorili v decembri, je to skôr ako nejaký televízny seriál. Ja sa ospravedlňujem váženým poslancom Národnej rady, že takto tu musíme viesť dialóg, ale som viazaný, samozrejme, zákonom. Prezradím ešte váženým televíznym divákom, že dnes som dostal 14 otázok, z toho 10 od pána Slobodníka. Pravdepodobne tento dialóg bude takýmto spôsobom pokračovať. Z mojej strany je mi to ľúto.

    Ďakujem pekne.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Fedoročko pre pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Ako hodnotíte činnosti Národného úradu práce a jednotlivých okresných pobočiek, ak v súčasnej situácii je nezamestnanosť na vrchole? Úrady práce nedokážu obsadiť voľné pracovné miesto ani počas prvého mesiaca. Nebolo by potrebné prehodnotiť funkčnosť a činnosť týchto inštitúcií?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec Fedoročko,

    pán premiér sa dotkol vo veľmi širokej otázke problematiky nezamestnanosti v Prešovskom kraji a vy ste položili takú špecifickú otázku a pani Sabolová, ktorá pred vami sedí, porušuje rokovací poriadok, že práve telefonuje. Ale to už sa tak stáva. Ale v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktorý je súhrnom všetkých vecných úloh vlády na celé štvrťročné obdobie, je v tejto súvislosti aj úloha a chcel by som zacitovať: Budeme nevyhnutne skvalitňovať činnosť Národného úradu práce; zabezpečovať hospodárnosť a účelnosť služieb nezamestnanosti, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, pretože Národný úrad práce je tripartitná organizácia. Do činnosti Národného úradu práce je potrebné vniesť systematickosť, priehľadnosť, efektívnosť a v tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky prehodnotí existujúcu sústavu a štruktúru úradov práce. Prvým krokom k naplneniu tejto úlohy bolo prijatie zákona číslo 292/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady...

  • Pani poslankyňa Sabolová, prosím vás, prestaňte.

  • ... číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Táto novela nadobudla účinnosť...

  • Pán minister, počkajte chvíľu, prosím vás.

    Prosím pani poslankyňu, aby prestala telefonovať.

    Nech sa páči, pán minister, pokračujte v odpovedi.

  • Táto novela nadobudla účinnosť 1. 12. 1999. Nové znenie § 6 tejto novely - sídla a územné obvody krajských úradov práce a okresných úradov práce predurčuje predstavenstvo Národného úradu práce. Sleduje zámer - zracionálnenie činnosti, zlepšenie hospodárenia a zvýšenie účelovosti služieb Národného úradu práce. Týmto ustanovením zákona sa dáva predstavenstvu Národného úradu práce právomoc určiť sídla a územné obvody krajských úradov práce a okresných úradov práce, ktoré nemusia byť zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajských a okresných úradov všeobecnej štátnej správy. Súbežne sa pripravuje projekt zásadnej reformy inštitucionálneho usporiadania trhu práce v Slovenskej republike, ktoré však musí byť časovo zohraný dohromady s postupom prípravy a zavádzania nového územnosprávneho usporiadania štátnej správy a samosprávy.

    Hodnotenie činnosti Národného úradu práce v súčasnosti len cez ukazovateľ obsadzovania voľných pracovných miest nemá prakticky žiadnu alebo veľmi slabú vypovedaciu schopnosť. Pri súčasnom počte nezamestnaných k 31. 12. minulého roku 535 211 osôb a počte 5 700 voľných osôb k 31. 12. 1999 predstavuje 94 uchádzačov na jedno voľné pracovné miesto. V niektorých regiónoch je situácia ešte vypuklejšia a predstavuje až približne okolo 300 uchádzačov na jedno pracovné miesto. Takto zjednodušene to skutočne vyzerá, že by nemal byť absolútne žiadny problém s obsadzovaním voľných miest.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, čas vymedzený na odpovede na otázky pre členov vlády uplynul. Ďakujem pekne.

  • Končím bod programu hodina otázok.

  • Ja by som chcel pánovi poslancovi Fedoročkovi povedať, že vo výbore som ochotný tieto otázky ďalej vysvetliť.

  • Tak ďakujem pekne. Končí bod hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v dopoludňajšej rozprave.

    Prosil by som teraz predsedov poslaneckých klubov, keby prišli na krátku poradu so mnou do traktu predsedu Národnej rady.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave o informácii ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie.

    Pán minister, prosím vás, keby ste zaujali miesto navrhovateľa.

    Do rozpravy sú prihlásení poslanci a poslankyne: Aibeková, Zelník, Keltošová, Belohorská, Drobný, Kačic.

    Podľa poradia vystúpi teraz v rozprave pani poslankyňa Aibeková.

    Žiadam vás, páni poslanci, poslankyne, aby ste rozhovory s členmi vlády viedli mimo rokovacej miestnosti, aby mohla v pokoji vystúpiť pani poslankyňa, ktorá je prihlásená do rozpravy. Ďakujem za pochopenie.

    Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    počkám, kým si pán minister... Ďakujem pekne.

    V ostatnom vystúpení, ktoré odznelo pred obedňajšou prestávkou, vystúpil pán poslanec Maxon. Ja si myslím napriek tomu, že sa ho tu pokúšal pán poslanec Roman Kováč znevažovať, že pán poslanec Maxon presne vystúpil a presne pomenoval problém, ktorý tu je.

    Bohužiaľ, pán minister, ja chápem, do akej situácie ste sa dostali po tom, ako ste stiahli z rokovania zákon 277, že to nebola príjemná situácia. Takže ľudsky vás chápem, ale tak ako ste, s odpustením, pán minister, odflákli úvodné slovo k takémuto materiálu, tak to skutočne vám neslúži ku cti. Tento materiál sa totiž presne volá Informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie. My sme nepočuli od vás ani jeden jediný návrh na riešenie situácie, ktorá tu v zásobovaní liekmi je.

    Pán minister, trápne vyhováranie sa, čo ste zdedili, ako ste zdedili, naozaj nie je namieste, pretože ste už ministrom 16 mesiacov. Mali ste rok šancu ukázať, čo dokážete v tejto veci urobiť. Nedali ste tu ani jeden jediný návrh, ako túto situáciu zlepšiť. A to, vážené dámy a vážení páni, ja som tento bod navrhovala v októbri, na októbrovej schôdzi Národnej rady. Čiže tu bol vytvorený niekoľkomesačný priestor na to, aby sa pán minister adekvátne na túto problematiku pripravil. Ale asi mu je jedno, že tu existuje lieková turistika, že ťažko chorí pacienti musia často cestovať z jedného mesta do druhého, aby si zohnali lieky, ktoré nevyhnutne potrebujú na zachovanie svojho zdravia a často aj svojho života. Takže je to neúcta voči parlamentu. A pán poslanec Maxon to absolútne a presne vyjadril.

    Je mi ľúto, že tu nie je pán poslanec Roman Kováč, pretože my mu nikdy neberieme právo, keď vystupuje k inej problematike a často to vyzerá tak, že sa všetkému rozumie najlepšie, keďže tu dáva návrhy na nočné rokovania. Je tu jediný poslanec, ktorý sa vás, pán minister, zastal, pretože tí ostatní majú asi svedomie a vedia, že nesú zodpovednosť za zle prijatú novelu zákona číslo 98, ako som ju už tu niekoľkokrát pomenovala, ako vám to budem dokumentovať na mnohých príspevkoch z tlače. Čiže nie opoziční poslanci, ktorí majú voči vám výhrady, ale veľmi vážne výhrady má zdravotnícka verejnosť voči vám a už ani nehovorím, aké je stanovisko pacienta voči tým krokom, ktoré ste doteraz urobili. Takže vyhovárať sa na predchodcov, pán minister, nie je dôstojné.

    Keď ste to urobili prvý, druhý mesiac, v poriadku, chápem to, že ste takto nastupovali. Ale vy ste tu spracovali materiál, ktorý sa volá Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády na podmienky rezortu zdravotníctva, má to 25 strán, takže naozaj ste sa v tejto problematike aspoň na papieri venovali. A tu píšete, citujem váš materiál: "V liekovej politike bude vláda vykonávať opatrenia v oblasti cenotvorby a opatrenia na zabránenie nehospodárnosti v predpisovaní a v spotrebe liekov. Zároveň vytvorí predpoklady na kontrolovanie účinnosti alternatívnej medicíny." Táto druhá veta mi síce celkom nesedí s tou prvou, ale dobre, pričom ďalej píšete: "Hlavným cieľom liekovej politiky je zabezpečiť účinné, bezpečné a kvalitné lieky pre celú populáciu v objektívne potrebnom množstve za prijateľnú cenu."

    Aká je realita, vážené dámy a páni? Aj tí, ktorí nepracujete v tejto oblasti, tak viem, že čítate dennú tlač, že sa stretávate s pacientmi, že vám sem telefonujú občania a dostávate listy od občanov. Takže situácia je úplne iná.

    V ďalšej vete píšete: "Zoznam liekov a výška ich úhrady bude vychádzať z odporúčaní odborníkov, ktorí budú členmi kategorizačných komisií Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky." Ako ste urobili novú kategorizáciu liekov platnú od 1. 2.? Áno, použili ste odborníkov, aby zostavili nejaký zoznam, ale zoznam, ktorý je teraz od 1. 2. v účinnosti, je úplne v rozpore s tým, čo títo odborníci pripravovali, čiže idete proti vlastnému programu. Tu sľubujete, že do 31. 12. vypracujete zásady liekovej politiky štátu. Nuž veru je február, pán minister, žiaden takýto materiál ste do výboru pre zdravotníctvo nepredložili a myslím si, že tento materiál je veľmi dôležitý a mal byť hotový nie do 31. 12., ale do 30. 6. 1999, keď ste mysleli vážne svoje sľuby, že zlepšíte situáciu v zásobovaní liekmi.

    Asi tá situácia naozaj nie je dobrá, keď 3. 2. boli zástupcovia Asociácie distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok, Asociácia farmaceutických výrobcov, Grémium majiteľov lekární, Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj, Slovenská lekárnická komora, Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu až u prezidenta tohto štátu, pretože vy jednoducho odmietate rokovať a odmietate si vypočuť zástupcov niektorých združení. Vy ste ich rozdelili na tých, s ktorými rokujete, lebo sú vám sympatickí, a ďalších, s ktorými nechcete rokovať a nechcete počuť ich pripomienky, ktoré sú, myslím, absolútne adekvátne.

    Aká je totiž situácia, prečo táto veľká skupina odborných zástupcov musela navštíviť prezidenta? Pretože štát im dlhuje 5 mld. korún len do verejných lekární a 3,5 mld. do lekární nemocničných. Táto suma, pán minister, sa nerieši a vy ste to sľúbili, vy ste to sľúbili opakovane v našom gestorskom výbore, že s vládou nájdete riešenia, aby ste oddlžili zdravotníctvo, pretože keď budete mať za sebou stále tieto dlžoby, tak sa nepohnete ďalej. Hovorili ste o tom, že rokujete s ministerkou financií a že ste našli spôsob vzájomného započítavania dlhov, a tým vlastne vyriešite tento problém. Tento spôsob sme aj my, opoziční poslanci, podporili, ale, žiaľ, nedeje sa nič.

    Vážené dámy, vážení páni, kým minister neuviedol žiadne údaje o tom, aká je situácia v zásobovaní s liekmi, ja si vám dovolím tieto údaje podať, pretože sú k dispozícii, sú publikované a myslím si, že predovšetkým minister by mal s nimi pracovať. Vy si veľmi dobre pamätáte, ako sme tu vystupovali pri zákone o štátnom rozpočte. Ako sme uvádzali, že ak bude prijatý ten rozpočet, ktorý je, k akým problémom to povedie. A darmo máte sľúbené dodatočné zdroje, to je len sľub na papieri, ktorý sa môže, ale nemusí zrealizovať. Vtedy nás aj títo zástupcovia prosili a do všetkých parlamentných klubov dali analýzu, k čomu to povedie, ak sa tieto finančné prostriedky prijmú v takom rozsahu, ako boli prijaté, to znamená najnižší rozpočet pre rezort zdravotníctva od roku 1993, keď vznikla Slovenská republika. Ešte aj vtedy bolo percento HDP vyššie a vtedy to bola naozaj veľmi zložitá ekonomická situácia. Vtedy som upozornila vo svojom vystúpení a upozorním znovu, prijatím tohto rozpočtu sa výrazne znižuje dostupnosť liekov aj životne dôležitých pod únosnú hranicu. Dochádza k výraznému zníženiu dostupnosti dôležitých zdravotníckych pomôcok, ako sú infúzne súpravy, pomôcky pre diabetikov, zdravotnícky materiál pre kardiochirurgické výkony. Tým dochádza k zhoršeniu zdravotného stavu, až k ohrozeniu zdravia obyvateľstva.

    Títo odborníci si dali námahu a objednali si prieskum verejnej mienky, ktoré realizovala agentúra AISA. A z tohto prieskumu vyplýva, že iba 8 % občanov si v priebehu posledných šiestich mesiacov obstarávalo liek, ktorý bol plne hradený zdravotnou poisťovňou. Až 38 % občanov na svoj liek čiastočne doplácalo. Pozoruhodné je, že 37 % občanov si lieky hradilo plne z vlastných zdrojov. Z hľadiska vekovej štruktúry je zaujímavé, že ani u starších občanov nad 50 rokov nie je percento plne hradených liekov vyššie, len 8 % si obstarávalo plne hradený liek a až 48 % čiastočne hradený liek. Ak vieme, aká je úroveň dôchodkov Slovenskej republiky, tak si vieme predstaviť tieto percentá prepočítané na to, koľko z toho dôchodku dajú na lieky. Až 43 % občanov, ktorí si v posledných šiestich mesiacoch obstarávali liek plne alebo čiastočne hradený zo zdravotného poistenia, malo problémy dostať svoj liek. Z hľadiska dostupnosti liekov je najhoršia situácia vo východoslovenskom regióne, kde svoj liek hradený zo zdravotného poistenia malo problém zohnať 54 % občanov. Už na to upozornil pán poslanec Kačic.

    Uvedené čísla dokazujú výrazne zníženú dostupnosť liekov na Slovensku v dôsledku neúnosne vysokých dlhov zdravotných poisťovní za lieky a zdravotnícke pomôcky. Lekárne už nemajú finančné prostriedky na nákup liekov, a preto nemôžu udržať potrebný sortiment liekov a zdravotníckych pomôcok tak, aby mohli plne uspokojiť občanov Slovenskej republiky. Celé to súvisí s tými neriešenými dlžobami a naozaj mnohé spoločnosti nemôžu ďalej úverovať štátne zdravotné zariadenia, pretože jednoducho ani oni nemajú už za čo doviezť lieky.

    Keď sa prijímal v našom výbore exekučný zákon, ktorý mal vyňať z exekúcií zdravotnícke zariadenia, súhlasila som s tým, ale upozornila som, že je tu skupina týchto distribútorov, výrobcov, dodávateľov liekov, ktorí sú týmto zákonom poškodení, pretože nedostanú svoje peniaze, a že nie je dobrý ten zákon, ktorý preferuje jednu skupinu na úkor druhej. A vyzývala som, aby sa hľadali iné riešenia, iné spôsoby. Vtedy pán poslanec Roman Kováč ako podpredseda nášho výboru arogantne reagoval: "Čo je to 5 mld. pre tieto farmaceutické spoločnosti. Pre nich to nie je veľká suma, aby ešte ďalej nemohli naše zdravotníctvo úverovať, veď sa im to oplatí."

    Takže takýto je asi prístup k liekovej politike zo strany koalície. Že tých negatívnych článkov, hlavne v ostatnom čase od 1. 2. sa objavilo veľké množstvo, stačí si pozrieť také denníky, ako je Pravda, Práca, Sme, samozrejme, aj Slovenská Republika, Národná obroda. Už som tu citovala z Domino-fóra, ale čo je najdôležitejšie, pán minister, myslím si, že vy by ste mali veľmi pozorne mať prečítané Zravotnícke noviny. Zdravotnícke noviny z 3. 2. sa veľmi kriticky vyjadrujú k situácii, ktorá tu vznikla nedomyslením a nedoriešením krokov ministerstva zdravotníctva tým, že ste nevydali aj príslušné vyhlášky a že ste vlastne aj tento nový kategorizačný zoznam liekov vydali neskoro. Mnohé lekárne ešte 2. 2. alebo 1. 2. nemali tento materiál. Museli zavrieť lekárne. To, či je dobrý zoznam, alebo nie, ukáže prax. Vy ste ho tu už chválili, ale ja, hoci som opozičná poslankyňa, neodvážim sa vyjadriť k tomu, či je dobre zostavený, alebo zle zostavený, pretože to ukáže až prax. To sa nedá za päť dní existencie tejto právnej normy. Vy už tvrdíte, že to je dobré. Ako je to dobré? Kedy to mohli zaviesť? Od 3. 2. Tam máte ešte sobotu, nedeľu. Ako môžete takéto niečo tvrdiť, keď je tu veľká nespokojnosť?

    Prečítam vám časť článku, ktorý vyšiel v Práci, čiže nie v nejakom našom straníckom denníku. Pani redaktorka veľmi správne poukázala na situáciu, ktorá sa objavila v lekárňach, keď ešte lekár 1. 2. nemal k dispozícii vlastný zoznam, podľa ktorého mal predpisovať lieky, a nemohol správne informovať pacienta, preto tu upozorňuje na situáciu, ktorá vznikala v lekárňach, že pacient jednoducho nebol informovaný, koľko bude doplácať, často nemal pri sebe potrebné finančné prostriedky.

    Sama pani redaktorka konštatuje, že príkladov, ktoré potvrdzujú netransparentnosť novej kategorizácie liekov, je viac ako dosť. Potvrdil reakcie mnohých popredných odborníkov na konečný výsledok kategorizácie. Potvrdil to aj poslanecký prieskum, ktorý dôrazne poukázali na skutočnosť, že v novom návrhu je veľa chýb, nepresností, ako aj rozhodnutí, ktoré všetci zhodne považujú za zásadne nesprávne. Teraz hodnotí, ako vznikla, aká bola reakcia ministra, resp. vášho hovorcu, ktorý asi naozaj v živote nebol v lekárni alebo nemal rozhovor s pacientom, pretože sama som videla na televíznej obrazovke, že tvrdil veci, ktoré nemali absolútne pravdivý podklad. A viacerí autori na toto aj upozorňujú, že hovoril niečo iné, ako je realita. Pretože on sa odvolával na odborníkov, ktorí mali tento zoznam urobiť. Ale vy veľmi dobre viete, že bol daný na pripomienkovanie iba prvý zoznam, ale ten konečný, ktorý vyšiel, odborníci nevideli, a preto aj protestovali proti odvolávaniu sa na ich stanoviská. Sama toto konštatuje a už nie je nikde ani slovo o tom, že konečnú verziu videli odborníci, ktorí sa na kategorizácii podpísali a menami, ktorými ministerstvo zdravotníctva operuje.

    Odrazu je jasné, prečo namiesto ešte koncom minulého roka spomínaných 960 liečiv je ich v zozname 1 700. Samozrejme, ministerstvo zvaľuje vinu na niekoho iného, na nejaký zoznam, ktorý protiprávne vydalo vydavateľstvo Osveta. Ale tá Osveta k tomu zoznamu asi niekde prišla. A ten zoznam zrejme mala z ministerstva a vzniklo to presne takýmto spôsobom, že zoznam pripravoval niekto iný a konečná verzia je iná. Úplne sa stotožňujem s výzvou, že takéto slová nie sú dôstojné ministra, ktorý zvaľuje vždy vinu na niekoho iného za chyby, ktoré sa ukázali hneď v prvé dni účinnosti kategorizačného zoznamu.

    Čo tak, pán minister, nastaviť si vlastné zrkadlo? Druhé neustráženie takéhoto dôležitého dokumentu, akým kategorizácia liekov nesporne je, najmä v súčasnej ekonomickej situácii, si žiada vyvodenie dôsledkov a začať by sa malo od hlavy.

    Ďalšími a ďalšími článkami by som mohla dokumentovať svoje slová, ktoré reagujú rovnakým spôsobom. Takže nie je dôstojné, pán minister, ak zakrývate svoje vlastné chyby a chcete ich posunúť na niekoho iného, kto tu už nevedie rezort ministerstva zdravotníctva 16 mesiacov.

    Pán minister, vy ste za tých 16 mesiacov skutočne neurobili nič razantného a takého výrazného, aby to zdravotníctvu pomohlo, aby to pomohlo tým, ktorí v zdravotníctve pracujú, a tým, ktorí sú na služby zdravotníctva odkázaní, to znamená pacientovi. Pacient je nespokojný, pacient je rozčarovaný. Môžem vám tu odovzdať články vašich voličov, ktorí vám presne toto vytýkajú a porovnávajú to, čo ste sľubovali v predvolebnej kampani, s tým, aká je realita. Posledný chaos okolo zákona číslo 98 o tom svedčí. Včera ste tvrdili, aký je zákon číslo 277 dobrý. A dnes len jednoducho preto, že tri body prešli inak, ako ste si ich vy predstavovali, pričom len vy ste dávali 77 zmien, tak jednoducho tento podľa vás prepotrebný návrh zákona ste stiahli.

    Ja keď som objektívne hovorila, že zákon nikoho nepoškodí, ale nijako ani nezvyšuje kvalitu, tak ste tu ironizovali, že poviem toto, poviem hento. Dnes sme to vlastne svojím správaním, pán minister, dokumentovali. Zamyslite sa nad tým! Sú vôbec novely, ktoré dávate do parlamentu, potrebné? Zlepšili ste nimi niečo pre oblasť zdravotníctva? Bohužiaľ, nezlepšili. Dokonca od 1. februára ste spôsobili taký chaos, aký tu ešte nikdy nebol. A tento chaos vám jasne dokumentujú stanoviská stomatológov, ktorí odmietajú takéto vaše neodborné riešenie. A ten chaos, ktorý nastal teraz v lekárňach, že prijmete niečo v skrátenom konaní, potom to ako taký nedorobok pošlete do terénu. A jednoducho, kto na to dopláca? Vy nie! Dopláca na to lekár, dopláca na to lekárnik, dopláca na to pacient.

    Tak som dúfala, pán minister, že aspoň pri tomto materiáli sa zachováte seriózne a predložíte nejaké seriózne analýzy, čo sa zlepšilo. Ale vy namiesto toho tu hľadáte vinníka vždy niekde inde, čo je neseriózne. Konečne sa správajte ako minister, berte zodpovednosť za to, čo robíte alebo čo ste mali urobiť a neurobili. Ja viem, že finančná situácia nie je ľahká, ale vy ste sa, pán minister, nezastali ani raz svojho rezortu a ani raz ste nevystúpili na obranu toho, aby ste do zdravotníctva dostali viac peňazí. Radšej ste zbabelo na prerokúvanie rozpočtu ani v parlamente neprišli. Vy ste asi spokojný, ale pacient-občan tohto štátu rozhodne spokojný nie je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Zelník. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prosím, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Skutočne som čakal v úvodnom slove, pretože situácia s liekmi je veľmi zlá a pacient chodí od lekárne do lekárne a zháňa lieky, mnohokrát ani na doplatenie lieku nemá, čiže liek si nevyberie, čakal som jednu serióznu analýzu od pána ministra s tým, že jednak pomenuje problémy a jednak aj povie isté východiská, akou cestou sa budeme uberať ďalej, pretože na to čakajú nielen lekárnici, distributéri, ale najmä čakajú na to občania.

    Bohužiaľ, pán minister sa akurát obmedzil na to, v akom ťažkom postavení je, stále sa vyhovára na minulosť, demagogicky zavádza verejnosť v tom, že v akom zlom finančnom stave našiel rezort ministerstva. Opak je však pravdou. Ak v roku 1998 východisková situácia pre zdravotníctvo nebola dobrá, ale bola podstatne lepšia, ako je východisková situácia na rok 2000.

    Pán minister, ruku na srdce, to, že tá východisková situácia na rok 2000 je podstatne horšia, ako bola v tom roku 1998 na rok 1999, v akom vám pán minister Javorský zanechal rezort, toto ste spôsobili vy sami svojou nesystematickou, zmätočnou prácou...

  • Hlasy v sále.

  • ... návrhmi nezmyselných zákonov, ale aj už spomínanou krízovou kategorizáciou, nehovoriac o poslednej, ktorej sa budem venovať vo svojom vystúpení v rámci diskusného príspevku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zelník, po ňom pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pretože tu odznelo množstvo demagógie o tom, v akom stave prebral pán minister rezort a koľko on teda všetkých vecí musel okolo toho urobiť, musím sa vrátiť a urobiť takú stručnú rekapituláciu toho, ako to vlastne bolo.

    V januári 1999 bola v Národnej rade Slovenskej republiky predložená novela zákona o Liečebnom poriadku v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa zaoberala najmä zoznamom liekov. Zoznamy liekov pre súčasné vedenie ministerstva je úplne magnetom a priťahuje to tak ako nič iné, toto bolo predmetom dvoch noviel, predmetom záujmu bol práve zoznam liekov.

    V dôvodovej správe uvádzal pán minister Šagát, že prijatie zákona je nevyhnutné z ekonomických dôvodov. Pamätáte sa, že ešte predtým pán minister v decembri vyhlásil krízový režim a v rámci neho nezmyselné opatrenia a presvedčil poslancov Národnej rady, že tá krízová kategorizácia je teda veľmi prepotrebná. Krízová kategorizácia mala zabezpečiť podľa predkladateľa na jednej strane skvalitnenie liečby a na druhej strane očakávala sa úspora.

    V pléne Národnej rady zazneli slová: Predkladaný návrh sa predkladá s vedomím, že je to návrh, ktorý sa predkladá v stave hlbokého nedostatku finančných zdrojov. Nepomohli argumenty o nekvalite spracovania zoznamu. Parlamentná väčšina dostala pokyn a tá zákon odhlasovala. Podľa slov Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností však asi na dve tretiny išlo o technické chyby v tejto kategorizácii a jednu tretinu úmyselné a neodborné zmeny v uvedenom zozname, ktoré neurobil len jeden človek. Tieto zmeny, povedali zástupcovi asociácie, budú znamenať straty a nie šetrenie v zdravotníctve. Niektorým firmám však prinesú veľký biznis. A zrejme tento biznis priniesli nielen firmám.

    Krízová kategorizácia nútila lekárov predpisovať drahšie lieky, pretože lacnejšie boli so spoluúčasťou pacienta a mnohokrát nie malou. Na toto všetko ste boli upozornení.

    Výsledok kategorizácie? Pri porovnaní druhého polroka 1998 a prvého polroka 1999, t. j. keď bola v platnosti krízová kategorizácia, táto bola drahšia skoro o trištvrte miliardy korún. Tieto peniaze sa museli zaplatiť zo zdravotného poistenia, resp. zaplatené neboli, čím sa prehĺbila nesolventnosť lekárnikov, ale aj distributérov, čo sa odrazilo v tom, že lekárnici nemali za čo nakupovať. Lekárnici mali stratu tým, že v lekárňach skladované lieky pre vysoké doplatky sa stali nepredajnými, preexpirovali a museli ich vyhodiť. Vo vyspelých krajinách alebo v krajinách, kde pracujú so zreteľom hospodárnosti a efektívneho využitia financií, dochádza k zmene kategorizácie po dlhých diskusiách a až potom sa proces spustí, keď sú škody minimalizované. Ministerstvo zdravotníctva sa však tvári, že k žiadnym škodám nedošlo. Veď škody zaplatili lekárnici.

    V minulom roku prieskum verejnej mienky zisťoval aj situáciu dostupnosti liekov na Slovensku. Výsledky naznačujú, že dostupnosť liekov na Slovensku je výrazne zhoršená. Prieskum ukázal, že iba 8 % občanov si v priebehu posledných šiestich mesiacov obstarávalo liek, ktorý bol plne hradený zdravotnou poisťovňou. Ja vám to zopakujem, pán minister, pretože vy si niektoré veci neviete zapamätať, lebo ich nechcete počuť.

    Až 38 % občanov na svoj liek čiastočne doplácalo. Pozoruhodné je, že 27 % občanov si liek hradilo plne z vlastných zdrojov. Čo je však zarážajúce, 20 až 30 % pacientov lieky vôbec neužívalo, a to z dôvodu, že ich alebo nevedeli v lekárni zohnať, alebo jednoducho nemali na ich doplatenie. Toto bol výsledok takto narýchlo schváleného zákona a podľa mňa to nebola žiadna náhoda, ale bol to jasný zámer.

    Napriek tomuto výraznému zhoršeniu v zásobovaní liekov, v ich nedostupnosti pre občana celkový ekonomický efekt je, že ak do októbra 1998, t. j. za štvorročné obdobie minulej vlády sa vytvoril dlh za nezaplatené lieky vo výške 4 mld. Sk, tak len za jeden rok pôsobenia pána ministra Šagáta dlh za nezaplatené lieky vzrástol na 8,5 mld. Sk. Čiže len za jeden rok vášho pôsobenia ste vytvorili dlh vo výške 4,5 mld. Sk.

    Ak teda, pán minister, kritizujete ten stav, že ste zdedili rezort, kde neboli zaplatené faktúry 4 mld. korún, tak vám sa iba za rok podarila takáto obrovská suma. A to ešte napriek tomu, že mnohí pacienti lieky neužívali, lebo nemali na ich doplatenie. Väčšina ľudí by čakala, že toto je dostatočné poučenie pre ministra, ale aj pre poslancov vládnej koalície v Národnej rade. Predstavte si, že nie. Situácia sa presne zopakovala o rok. Novela zákona o Liečebnom poriadku opäť predložená v skrátenom legislatívnom konaní, ako inak, s hlavným zameraním na lieky. Od augusta minulého roku pri príprave novely zákona o Liečebnom poriadku zaznievali hlasy a upozornenia na možnú netransparentnosť, čiže otvorene sa hovorilo o možnosti korupcie. Zákon bol predložený v skrátenom režime napriek veľkým výhradám viacerých poslancov a podaní pozmeňujúcich návrhov. Aj ja som taký návrh podával, ktorý mal za cieľ urobiť proces kategorizácie transparentným, ale toto veľmi prekážalo práve pánu ministrovi, a tak návrh neprešiel ani môj, ani iných.

    Potom nastalo cez médiá vymývanie mozgov a presviedčanie obyvateľstva, aký fantastický zákon pripravila vládna garnitúra. Lenže slová a činy sa veľmi rozchádzajú. Prosím, posúďte sami. Hovorca ministerstva zdravotníctva povedal, citujem, že "vďaka novelizácii Liečebného poriadku dokážu odborníci pružnejšie a razantnejšie reagovať na spotrebu a čerpanie prostriedkov na lieky. Všetky zásahy do kategorizačného zoznamu liekov bude prerokúvať vláda, nie parlament. Tak sa vylúčia nekonečné a v mnohých prípadoch aj neodborné diskusie. Vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkom". Zopakujem, bol prísľub, vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkom.

    Pán minister Šagát povedal 27. 1. 2000, že ministerstvo zdravotníctva chce nedostatok financií v rezorte riešiť primárne liekovou politikou. Zníženie nákladov chce ministerstvo dosiahnuť rokovaním s výrobcami. Ale ešte predtým zo zápisnice z pracovného rokovania medzi pracovníkmi ministerstva zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami zo 14. 1. 2000 vyberám: "Prítomní sa zhodli, že dohadovanie nižších cien liekov s dodávateľskými firmami je v kompetencii zdravotných poisťovní." Čiže zbytočne populistické vyhlásenia, pán minister. Aj vaši pracovníci uznali, že nie ministerstvo zdravotníctva, ale poisťovne majú byť tým subjektom, ktorý sa má zúčastňovať dohadovacieho konania.

    Prečo do kategorizácie nebola zapojená odborná verejnosť? Prečo opäť sú preplácané drahšie lieky a lacnejšie sú s výraznou spoluúčasťou pacienta? Prečo sa takýmto spôsobom uprednostňujú len niektoré firmy? To nech si každý domyslí sám. Chcem zdôrazniť, že pracovníci ministerstva zavádzajú až klamú verejnosť tým, že tvrdia, že zoznam liekov predložený do vlády bol produktom kategorizačnej komisie. Zaujímavé, pán minister, že vy to trpíte alebo asi musíte trpieť.

    Minulý týždeň sme na ministerstve zdravotníctva urobili poslanecký prieskum a zo zápisnice, ktorú urobili pracovníci ministerstva zdravotníctva, vyberám: "V decembri 1999 sa uskutočnili rokovania pracovných skupín. Predmetom rokovania boli len nové žiadosti o kategorizáciu, preto neboli zvolané všetky pracovné skupiny. Minister zdravotníctva 14. 12. 1999 vymenoval pracovnú skupinu na prípravu nariadenia vlády číslo 7/2000 Z. z."

    Dozvedeli sme sa, že členmi pracovnej skupiny boli traja magistri farmácie a jeden lekár. Zistil som, že jediné sedenie s odborníkmi v rámci subkomisie, kategorizačnej komisie bolo v máji a júni 1999. A boli robené pred zvýšením dane z pridanej hodnoty na lieky a bez zhodnotenia kompletného návrhu prílohy Liečebného poriadku, zoznamu anatomickoterapeutických skupín. Nikto teda - ani zdravotné poisťovne, ani pracovníci ministerstva zdravotníctva, ale ani odborníci - nemohol objektívne posúdiť návrhy na zaradenie a výšku úhrady, lebo nevedel konečnú cenu po zvýšenom DPH a ani nevedel, z ktorej účinnej látky treba bezpodmienečne vybrať liek na plnú úhradu.

    Pripomeniem len to, čo sa sľubovalo, že vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkov. Nuž, prosím, tu sú vyjadrenia špičkových slovenských odborníkov po získaní zoznamu.

    Predseda kategorizačnej komisie pán doc. Milan Pavlovič: "Posledné jednanie kategorizačnej komisie sa uskutočnilo ešte začiatkom roku 1999. Takže vyjadrenie členov komisie, ktorú tvoria špičkoví slovenskí medicínski odborníci, k zoznamu sa neuskutočnilo z iných ako časových dôvodov."

    Pán doc. MUDr. Róbert Hattala, CSc., predseda Slovenskej kardiologickej spoločnosti: "V súlade s názormi ostatných kolegov, expertov v kardiológii, ktorí zhodne uvádzajú, že v novom návrhu je veľa chýb, nepresností, ako aj rozhodnutí, ktoré všetci zhodne považujú za zásadne nesprávne. K týmto nedostatkom nemuselo dôjsť, pokiaľ by tento návrh bol posúdený kategorizačnou komisiou a jej jednotlivými pracovnými skupinami. Čo, ako vyplýva z priložených stanovísk niektorých jej členov, sa nestalo."

    Pán prof. Peter Turčány: "Navrhované vládne nariadenie v aktuálnej podobe nepovažujem za vhodné na vydanie. Je v ňom viacero odborných a formálnych chýb, nerešpektuje zásady deklarované v zákone o Liečebnom poriadku, v niektorých anatomickoterapeutických skupinách má diskriminačný charakter a jeho uplatňovanie v praxi by mohlo prispieť k ďalšiemu zhoršovaniu zdravotnej starostlivosti."

    Vyjadrenie pána doc. Dukáta, CSc.: "Považujem za potrebné upozorniť, že neboli rešpektované pripomienky kategorizačnej komisie pre kardiovaskulárne liečivá, čo nepovažujem za korektné."

    Pán prof. Viliam Pada, CSc., prednosta III. internej kliniky: "Predložený zoznam liečiv a liekov neprešiel pripomienkovaním, čo sa odrazilo na jeho odbornej, formálnej i vecnej úrovni. Materiál zaťažený množstvom preklepov, nepresností, nejasných formulácií."

    Pán prof. Vladimír Krčméry, DrSc., prezident Európskej chemoterapeutickej spoločnosti: "Uvedený zoznam liečiv nebol prerokovaný s kategorizačnou komisiou, ani s jej pracovnými skupinami."

    Pán prof. Dzúrik, DrSc.: "Napriek všetkým ubezpečeniam o účasti kategorizačnej komisie sa ani pri tomto zozname kategorizačná komisia nestretla a neodstránila z neho závažné formálne aj obsahové nedostatky a nesplnil sa ani prísľub pána generálneho riaditeľa. V materiáli je rad nedostatkov až omylov, ktoré nemožno uvádzať systematicky, pretože ide o neúnosný zoznam. Preskripcia liečiv je vrcholne medicínskou problematikou a zanedbanie tohto princípu musí viesť k nedostatkom, ktoré nakoniec zvýšia náklady na terapiu tak, ako sa to stávalo v poslednom roku."

    Aj tá posledná veta dokumentuje, aký charakter mala krízová kategorizácia a čo spôsobila. Okrem odbornej stránky, aké bolo technické zabezpečenie, prečítam osobnú skúsenosť, alebo len časť osobnej skúsenosti pána Dr. Jakuša: "Urobil som 28. 1. 2000 orientačný prieskum u lekárov primárnej sféry v regióne Čadca a Kysucké Nové Mesto, teda tri dni pred nadobudnutím platnosti novely zákona o Liečebnom poriadku. Zisťoval som, kto z lekárov má k dispozícii novú liekovú kategorizáciu, podľa ktorej bude predpisovať od 1. 2. 2000 pacientom. Z opýtaných 52 lekárov nemal k dispozícii novú kategorizáciu ani jeden. Pritom zo zákona sme zaviazali každého lekára, že je povinný, aby informoval každého pacienta o tom, či má, alebo nemá doplácať na lieky. V prípade, že by tento zákon porušil, môže byť sankcionovaný v rozmedzí od 5 tisíc až do 500 tisíc Sk."

    Zdá sa, že vládnej koalícii to zrejme asi neprekáža, pretože v tejto snemovni zaznelo, že kritizovať prácu ministra je neslušné. Prečo? Rozdelili ste si ministerstvá medzi politické strany, svojho kritizovať nebudete a druhého nemôžete. Nie zo solidarity, ale z obavy, aby nezačali kritizovať vášho. A tak s vaším súhlasom, dámy a páni z vládnej koalície, dochádza až k takýmto nehoráznostiam, pretože vládna koalícia nechce vidieť a nechce počuť. Čo je najhoršie, dopláca na to občan, ale aj zdravotnícky pracovník, pretože je nútený pracovať v neustálom, umelo vytvorenom strese.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja len malú poznámku k tomu, čo povedal kolega Zelník. Kto nie je hluchý a nie je slepý a počuje, čo čítal vo vyjadreniach listov členov kategorizačných komisií, musí povedať, že keď takéto vyjadrenia nevideli a nepočuli, tak ide o naozaj účelovú politickú slepotu a hluchotu, tá môže postihnúť kohokoľvek, ale nemala by postihnúť toho človeka, ktorý riadi taký dôležitý rezort, ako je rezort zdravotníctva. Na túto účelovú hluchotu a slepotu trpia ľudia, ktorí urobili dostupné lieky na plne hradené pacientom. Je menej ako 8,7 % už dnes plne hradených liekov. Vlani to bolo 8,7 % nedostupnosti plne hradených liekov. Veď to si, prosím, treba uvedomiť. Je nepríjemné počúvať takéto veci, keď mi to hovoria ľudia z kategorizačných komisií. Ale s tým by sa malo niečo urobiť, naozaj, lebo zasa pri tvorbe kategorizácie nebol taký neprekonateľný stav, aby zodpovedný pracovník ministerstva zdravotníctva nevypočul reči členov kategorizačnej komisie, vypočul si ich a eventuálne z nich vyvodil dôsledky. Ak by to nešlo, tak by som dôsledky nevyvodil, ale by som oboznámil verejnosť. Nejde to urobiť, nejde urobiť podľa toho, ako povedal pán profesor Turčány alebo pán profesor Krčméry. Ale aby to ľudia vedeli. Keď to nevedia, tak potom naozaj je to účelová a politická slepota a hluchota.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Keltošová, po nej pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    som rada, pán minister, že ste vo svojej obsiahlej odpovedi vysvetlili aj určité systémové väzby, resp. nedostatky systému, ktorý momentálne v zdravotníctve funguje. Som ďaleko od toho, aby som posudzovala veci, ktorými som sa odborne v minulosti nezaoberala, ale keďže vy ste už načali určité nedostatky v systéme zdravotníctva, dovoľte, aby som priložila k tomu zopár svojich poznatkov aj v situácii, o ktorej teraz hovoríme v zásobovaní liekmi.

    Pán minister, podľa mojich informácií za uplynulých 16 mesiacov, možno sa mýlim, ale informácie sú také, že ďalšie a ďalšie zahraničné distribútorské firmy dostali licencie, povolenie. Pýtam sa, či je to pravda, ak nie, tak sa ospravedlňujem, a ak je to pravda, tak sa pýtam, z akých dôvodov. Ja si myslím, že na takom malom trhu, aký je tu na Slovensku, 5,5 mil., necelých, obyvateľov, treba zvažovať na lekárnických vážkach, komu dáme licenciu, za akých podmienok. Ja som za konkurenčné prostredie. Ale mám taký pocit a presvedčila som sa o tom aj pri svojich zahraničných cestách, že lieky, ktoré dovážajú distribútorské firmy k nám na Slovensko, sú niekoľkonásobne predražené voči tým istým zahraničným liekom, ktoré si môžeme kúpiť v zahraničí v porovnateľných cenách. To je moja prvá, závažná pripomienka.

    Druhá pripomienka v rámci systému, ale aj v rámci nedostatku v zásobovaní liekov. Pán minister, vy si pamätáte rok 1994 od marca do decembra, keď ste pôsobili na tomto rezorte a keď sa rozhodovalo o veľmi závažných veciach, a to o pluralite zdravotného poistenia na Slovensku. Zdravotné poisťovne sú jedným z následkov, z dôvodov zlej situácie v zásobovaní liekmi. A ja sa pýtam, aké systémové zmeny chcete urobiť, pokiaľ ide o počet zdravotných poisťovní, pokiaľ ide o podmienky, za akých získavajú povolenie na činnosť. Ako chcete zmeniť systém? Neviem sa baviť, ani sa nebudem baviť o tom, či je dostatok takého lieku alebo iného lieku, ale moja druhá výhrada okrem licencií pre ďalšie zahraničné distribútorské firmy na našom trhu spočíva aj v tom, že systémové opatrenia, pokiaľ ide o počet, o pôsobenie, o solventnosť jednotlivých zdravotných poisťovní, sa mi zdajú príliš mäkké. Bude treba zvážiť naozaj a znova to sú, prosím, poistné prepočty, to nie je politika, bude treba zvážiť aj počet zdravotných poisťovní a ich pôsobenie na našom trhu, to znamená sprísnenie podmienok pôsobenia na našom trhu.

    A do tretice, pán minister, mám jeden návod, jednu ponuku pre vás. Viem, že, samozrejme, každá firma, to je jedno, či dováža lieky alebo iné komodity, má veľmi silný lobing na Slovensku a veľmi silný lobing aj medzi úradníkmi a je tu dosť široký korupčný priestor, ak to tak môžem povedať, práve pri udeľovaní, pri systéme prideľovania licencií jednotlivým distribútorom. Nikoho nechcem podozrievať, nemám na to dôkazy, ale viem si predstaviť, že ten tlak, ekonomický tlak môže byť veľmi zaujímavý. Neuvažovali ste, pán minister, aby podobne, ako to bolo, alebo je to aj doteraz v zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení, kde vznik nových doplnkových dôchodkových poisťovní môže odsúhlasiť iba vláda, neuvažovali ste, že by ste sa vzdali tej možnosti ako rezort udeľovania, prideľovania licencií za určitých podmienok v prospech vlády? Ja si myslím, že by to bolo objektívnejšie, možno aj tvrdšie, možno aj ťažšie, ale v podstate aj o toto ide.

    Toto sú moje tri otázky a myslím si, že ste ich pochopili takisto v dobrom, ako som sa snažila ich ja v dobrom tu postaviť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou traja poslanci, pán poslanec Zelník, pán poslanec Maxon a pán poslanec Kalman. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý - pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa mala pravdu v tom, keď hovorila o cenách liekov porovnaním u nás a v zahraničí. Chcem doplniť, že u nás sú drahšie ako v samotnom zahraničí. Napríklad keď som porovnával pri krízovej kategorizácii ceny liekov u nás a v Čechách, je zaujímavé, že niektoré komodity u nás oproti Čechám boli predražené o 50 až 100 %. Upozorňoval som tu, v tomto parlamente, na tieto anomálie, ale, bohužiaľ, vtedy zoznam bol schválený.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán minister,

    jedna z principiálnych vecí, ktorú spomenula pani poslankyňa Oľga Keltošová a koniec koncov trafila klinec po hlavičke, je otázka stanovovania metodiky tvorby cien napríklad aj zahraničných liekov. Vážený pán minister, vy veľmi dobre viete, že na ministerstve financií existujú štatistické údaje ohľadne cenotvorby a nakoniec existujú aj štatistické porovnania tých istých liekov s cenami používanými v zahraničí. A ja korektne v tomto období musím priznať, že pri stanovovaní maximálnych cien sme sa v mnohých prípadoch stali štatistami, alebo dokonca v mnohých prípadoch aj štatistami skreslených informácií. V oblasti liekovej politiky je principiálna predovšetkým oblasť cien a predovšetkým teda cien zahraničných liekov a ja priznávam teda isté chyby, ktoré sa v predchádzajúcom období v tejto oblasti diali. Ale, žiaľ, musím konštatovať, pán minister, že vy v týchto chybách plynule pokračujete. Ja, samozrejme, nemám ambície, aby som dnes konštatoval, že v predchádzajúcom období fungovali isté lobistické skupiny a že tie isté lobistické skupiny pracujú aj teraz, ale, dámy a páni, nezbavili sme sa tohto syndrómu. A je o čo lobovať. Lobuje sa o 13 mld. Sk...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Keltošová položila niekoľko otázok. Tiež odvtedy, ako som si vypočul informáciu pána ministra a na základe toho stavu, ktorý poznám, si kladiem aj ja jednu otázku. Nespokojní sú občania, nespokojní sú chorí so súčasnou situáciou. Nespokojní sú lekári so súčasnou situáciou, nespokojní sú lekárnici so súčasnou situáciou, nespokojní je aj minister, nakoniec to sám povedal, že je tu veľa problémov, ktoré sa ešte neriešia, lebo sa nedajú riešiť, nespokojní sme aj my v Národnej rade nielen so súčasnou situáciou, ale aj s tým, akým spôsobom tento dôležitý moment alebo problém prerokúvame. A preto si kladiem otázku, vážený pán minister, ako ďalej? Respektíve čo s tým? Myslím to skutočne vážne v záujme riešenia tohto problému, v záujme občanov, najmä chorých ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská, po nej pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy, páni,

    veľmi som zvažovala, či vystúpiť, alebo akým spôsobom vystúpiť, či po prvom a druhom vystúpení, ktoré tu odznelo k tejto téme, minister nájde dosť sily a povie, že tento materiál sťahuje. Lebo priznám sa, že keď sa tu hovorilo o stiahnutí materiálu, ja som myslela, že sťahujete aj tento materiál. Lebo podávať tejto snemovni a vlastne prostredníctvom médií informáciu celému obyvateľstvu o tom, aké je zásobovanie s liekmi v našej spoločnosti v súčasnosti, mi pripadá skutočne nosenie dreva do lesa. Ľudia vedia veľmi dobre, aká situácia je, lebo to znášajú sami na svojej koži. A myslím si, že pán minister žije v nejakom skleníku, kde ho držia jeho kolegovia, nečíta ani dennú tlač, lebo ináč by musel vo svojom vystúpení reflektovať aj niektoré veci, ktoré bezprostredne odzneli v novinách v týchto dňoch.

    Musím povedať, že ak sa zvykne hovoriť o tom, že doktori vedia spolu akosi držať a zakrývať, aspoň tak sa to traduje medzi obyvateľstvom, tak teraz majú možnosť ľudia konfrontovať aj to, akým spôsobom v základných životných otázkach ich zastupujú ich poslanci, ktorých volili. Nakoniec je to veľmi jasne vidieť aj na prázdnych stoličkách v zasadacej sieni u poslancov, do akej miery ich táto vaša informácia zaujíma.

    A chcela by som sa opýtať, pán minister, kto pripravoval vlastne ten materiál. Budem veľmi zvedavá na vašu odpoveď, pretože sme tu počuli od pána kolegu Zelníka, že tí, ktorí skutočne v týchto odboroch či už medicínskych, alebo farmaceutických pracujú, sú naslovovzatí odborníci a, musím povedať, všeobecne uznávaní nielen v lekárskej obci na Slovensku, ale aj v zahraničí, neboli oslovení, alebo lepšie povedané, ani na ňom nespolupracovali.

    Musím povedať aj to, že som čakala vo vašom vystúpení, že sa opriete o dva základné nosné programy, ako bolo argumentované, že z tých uvoľnených peňazí na lieky do zdravotníctva prídu, a to bol program kardiologický a program onkologický. A nedostala som vo vašom vystúpení, pán minister, na to odpoveď, čiže bola by som veľmi rada, keby táto informácia bola zaznamenaná s tým, že ste nám vlastne nepodali informáciu, alebo aby táto informácia bola vlastne len východiskovou bázou pre vaše ďalšie rokovanie s odborníkmi, s lekármi. Pretože v onkológii nebolo tu spomenuté meno pána profesora Kozu a ja viem a určite to vedia aj páni poslanci alebo obyvatelia, že v sobotu v Banskej Bystrici zasadala Slovenská onkologická spoločnosť, ktorá sa zaoberala nákupom cytostatík, tak ako sú navrhované, pán minister, v týchto vašich "kšeftoch". Musím sa vyjadriť takto dehonestujúco, aj keď ide, lebo práve preto, že ide o mimoriadne závažné ochorenie a obyvatelia na Slovensku by mali vedieť odpoveď. A musím povedať, že treba, pán minister, aby ste odpovedali.

    Pristupuje sa v stratégii onkologickej liečby späť k centralizácii? Má znamenať, že Bratislava alebo isté kruhy budú robiť obdobu politického výpalníctva, čo máme možnosť vidieť v privatizácii aj v zdravotníctve? Lebo za normálnych okolností ako lekárovi mi nie je dostatočne jasné, keď sa zriekne nemocnica povedzme v Banskej Bystrici svojho stopercentného príspevku na cytostatiká, ako jej môžu byť dodané cytostatiká v hodnote 140 %. Akosi na perpetuum mobile neverím. Myslím si, že z vašich dvojnásobných platov už obyvatelia, ale aj, samozrejme, lekári vytriezveli, a tak viacerým to nie je jasné. Lebo že sa nabalí distribútor, to je jasné. Tak ako to máme rozumieť? Kto bude distribútorom v tomto prípade? Alebo ktorý bohumil vlastne ide dodávať lieky o 40 % lacnejšie? Toto boli všetko otázky, ktoré by si priala vedieť aj verejnosť. A čo môžete aj potom odpovedať redaktorke, ktorá v Práci uverejnila článok, ktorý hovorí o tom, že onkológovia jednoducho nie sú ochotní a neschválili tento navrhovaný spôsob cytostatickej liečby.

    Viete veľmi dobre, že cytostatická liečba je plánovaná presne podľa dní, tam nie je možné zrazu povedať, keď je rozbehnutá séria cytostatickej liečby, že liek nebude 4., 6. alebo 21. deň k dispozícii. Prečo sa nakupujú lieky od distribútorov, keď sa lieky dobre nakupovali od výrobcov a prax v tom bola zabehnutá. Takže lekári od vás nič iné nepýtajú, len aby nákup liekov bol transparentný. A, samozrejme, aj odpoveď na to, čo má znamenať, že niekto zrazu je schopný dodávať 140 % objemu. Kde teda dodnes tých 40 %, v koho vrecku zostávalo. Nebudem hovoriť aj o možnom nabaľovaní sa. Možno za distribútorom sa bude skrývať politický priaznivec.

    Mimoriadne ma zarazili reči a, žiaľ, v tomto ohľade, pán minister, a pretože ide o onkologické ochorenie, bolo by treba odpovedať aj na tieto reči, že nákup týchto liekov je podobný nákupu prístrojovej techniky a ako vieme, na tom sa niektoré politické strany priživili. Nebudem tu spomínať mená, ale myslím si, že obyvateľstvu je už dosť známy reklamný trh alebo reklamný obchod. A musím vám povedať jedno, že ako lekárovi je mi zle od žalúdka, ak počujem, že niekto je ochotný na onkologických pacientoch si zarábať, alebo aby z toho profitovala nejaká politická strana, prípadne ak majú tieto prostriedky byť práve podľa tých rečí použité ako vkladový kapitál na založenie nejakej politickej strany. Poviem vám - veľmi smutný začiatok na ohromnom nešťastí.

    Samozrejme si myslím, pán minister, že by ste mali veľmi urgentne práve v takomto vystúpení reagovať znovu na článok, ktorý odznel v Práci a redaktor Ivan Bielik asi je vám trochu známy zo zdravotníckej problematiky, ktorý sa priamo pýta: Kto dostane miliardový obchod? Lebo to je veľmi zaujímavé. A tam máte možnosť prečítať si, či a aký spôsob budeme uplatňovať pri nákupe cytostatík pri cytostatickej liečbe u pacientov.

    Bola tu od pani kolegyne Aibekovej, pán minister, vznesená pripomienka, že za tých 16 mesiacov ste neurobili nič alebo málo. Ja si myslím, že ste urobili profesúru. Veľmi by som vám ju priala, keby ste ju práve robili z organizácie zdravotníctva, lebo myslím si, že zdravotníctvo práve pri transformácii by potrebovalo skutočne jednu veľmi komplexnú analýzu. Ale ak som mala možnosť počuť od pána kolegu Zelníka, že aj takí ľudia, ako je profesor Krčméry, nerokovali pri tejto vašej stratégii či už nákupe liekov, alebo ďalšieho vlastne smerovania slovenského zdravotníctva, tak skutočne vám poviem, že to prekvapilo aj mňa.

    Prečítala som si, že chcete meniť stratégiu financovania zdravotníctva, z doteraz 94 verejných zdrojov a 4 % súkromných zdrojov na 75 verejných a 25 súkromných zdrojov. Nedá mi, aby som si pri tejto príležitosti nespojila možno veci, ktoré vás prekvapia, že ich spojím, ale to je 20 - 24 % nezamestnanosť. A chcem sa vás opýtať, pán minister, teda ako majú postupovať ľudia, ktorí žijú z podpory alebo majú minimálny plat? Ako majú teda postupovať nezamestnaní, prípadne tí, ktorých ste vyradili zo sociálnej siete, aby sa vlastne umelo znížila nezamestnanosť a predpokladom, že týchto vyradených je okolo 4 - 5 %, skutočne sa dostávame k údajom, ktoré sú katastrofálne. A práve preto zvlášť akcentujem onkologickú liečbu, že tá nesie okrem hrôzy a tragédie pre rodinu aj ďalšie množstvo iných výdavkov, ktorými sa snažia zmierniť bolesť, alebo stravovanie, alebo iné potreby tohto pacienta.

    Prečítam vám aj jeden z listov, ktorý mi prišiel, lebo neustále aj pri vašom vystupovaní počujem, ako keby sa tá situácia zlepšovala. Ja si myslím, pán minister, že je to klamanie samého seba, a možno by som povedala, že asi tu platí to dobré slovenské, že po piatich minútach si človek zvykne aj na šibenicu, že ľudia si už jednoducho začínajú zvykať na to, že takto sa k nim správate a snažia sa všelijakým spôsobom zaobstarávať si lieky a snažia sa o riešenie svojej zdravotnej situácie. Ale sú tu aj listy, ktorými sa na nás obracajú ľudia, keď už skutočne nevedia ako ďalej.

    "Som starobná dôchodkyňa a chcem, lebo verím, že obhájite naše ťažkosti, do ktorých nás dostal terajší minister zdravotníctva. Som chorá na srdce a veľmi ma prekvapilo, že lieky, ktoré vám pripájam k listu, a tu sú účty, takže netreba upodozrievať, že to nie je pravda, musím plne hradiť. Je to Regadrin a Dileren. Môj druh tiež užíva Dileren v jednej škatuľke je 27 kapsúl. Podotýkam, že toto máme odporučené od odborníkov, a to písomne v zdravotnej karte. Prosím vás, môžeme takto žiť, keď ešte treba na živobytie platiť, za byt, plyn a podobne. Tiež musíme na seba niečo kúpiť. Toto už je neúnosné. Nič v zlom, ale prajeme našej vláde, aby sa ocitli na našom mieste a aby nemali žiadne úspory, len každý mesiac dôchodok a z toho všetko hradili. Teraz je pre nás luxus aj pohreb. Prosím, tlmočte toto v Národnej rade, za čo vám ďakujem."

    Pán minister, toto sú otázky dôchodcov. Toto sú vlastne sťažnosti, ktoré my od pacientov dostávame. A ja som prekvapená z jednej veci, že vy sa tvárite skutočne tak bohorovne, ako keby ste nám predkladali situáciu, kde budeme hovoriť napríklad len o vitamínoch alebo kde budeme hovoriť o odtučňovacích kúrach a metódach. Tento národ, myslím si, pán minister, že už má toho dosť, a skutočne vás prosím, zvážte, či situáciu neuzavriete vy teraz a nepoviete, že pripravíte ďalšiu informáciu. Ale tú už, prosím vás, nepripravujte s politickými súbežníkmi, tú už pripravujte s lekármi, s odborníkmi. Neviďte v lekároch politikov. Lebo na onkológii ak sa dostane niekto do postele, tak je mu úplne jedno, či ste v tej alebo onej politickej strane, ale on potrebuje presný deň. Vy viete veľmi dobre, že delenie nádorovej bunky nemôže čakať na distribútora, nemôže čakať na centralizáciu nákupu cytostatickej liečby. Je to úplne proti princípom.

    Pán minister, celá onkologická stratégia, ktorá sa urobila na Slovensku, musím povedať, že urobila sa ešte pred rokom 1989 a nebola zlá. Veď sme vo všetkých okresoch rozbehli poliklinické onkológie. Pacienti vlastne boli liečení aj v okresoch veľmi vzdialených od Bratislavy štandardom, ktorý spĺňa skutočne európsku úroveň. Nevidím dôvod, prečo by sa mala táto situácia dnes zmeniť. Meňte si stratégiu v médiách. Nech je tu pluralita rôznych časopisov, možno aj takých, ktoré, by som povedala, nevyhovujú istým kritériám morálky, neviem, ako by som to nazvala, ale nevidím dôvod, prečo sa má meniť zabehnutá stratégia onkologickej liečby a nákupu cytostatík. A ak toto nemá vyriešiť Slovenská onkologická spoločnosť, ktorá združuje skutočne, by som povedala, hviezdy slovenskej onkológie, pán minister, tak potom pripravujete materiál úplne zbytočne.

  • Faktické poznámky - pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý je pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    K otázke nákupu cytostatík s celoplošným nákupom chcem povedať iba toľko, že dostal som kópiu listu, ktorou boli oslovení riaditelia zdravotníckych zariadení, ktorý im píše pán doc. Korec, údajne poradca pána ministra. Navrhuje riaditeľom zdravotníckych zariadení, aby sa akože dobrovoľne rozhodli, že podiel financií odovzdajú na celoplošný nákup, ale je tam aj dôvetok, že je to so súhlasom či prianím pána ministra, takže každému riaditeľovi by malo akože byť jasné, že by mal vyhovieť. Ja som rád, že v Banskej Bystrici sa uzatvoril tento problém s tým, že slovenskí onkológovia nesúhlasili, pretože je to nerozum, to, čo povedala pani poslankyňa, že predsa otázka distribúcie zabezpečenia liečby musí byť skutočne plynulá a otázka nastavenia liečby a hazardovať takýmto spôsobom s pacientom a ísť za každú cenu do "celoplošákov" len preto, aby niekto bol dobrý voči nejakej firme, čo iné za tým môže byť, pán minister? Ministerstvo sa sústredilo na nič iné iba na celoplošné nákupy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vo svojom vystúpení som hovorila, aj pani poslankyňa hovorila, ako i čítala z listu pacienta. Takéto listy, myslím, dostávate aj vy viacerí. Mnohí máte aj choré deti alebo rodinných príslušníkov, ale myslím si, že pán minister, by mal vážne brať aj slová svojich kolegov lekárov. Dúfam, že si pozrie článok s veľkým nadpisom Kto pozná novú kategorizáciu liekov. "Nekorektný postup voči pacientom i voči predpisujúcim lekárom", píše sa to v Zdravotníckych novinách a píše to lekár, ktorý žiada, aj keď súhlasí s tým, že sa kategorizačný zoznam nerobí ako zákon, ale nariadenie, s čím som nakoniec aj ja vyjadrila súhlas, ale vrelo vám odporúča, pán minister, a ja sa s tým na 100 % stotožňujem, že za ním musí nasledovať i technické zabezpečenie, aby tí, ktorí ho majú realizovať, ho mali včas k dispozícii a neboli nútení priamo vládou masovo porušovať zákon. Naozaj vlastne nútite lekárov, aby porušovali zákon, pritom vám ešte zákonná norma umožňuje dať im aj za to pokutu. Naozaj tá pokuta by mala ísť na vašu hlavu a nie na hlavu týchto lekárov.

    A končím svoje vystúpenie výzvou: Tí, ktorí pracujú v oblasti zabezpečovania liekov, tí vás žiadajú, aby sa prísľub vlády k otázke liekovej politiky zásadne zmenil a urýchlene riešil, pretože ak sa nestane prioritou, pre zdravotníctvo bude rok 2000 veľmi čiernym rokom. Čiernou farbou ste začali tými vašimi opatreniami a dúfam, že aspoň na konci roka tú vašu snahu nejako dovediete do lepšieho konca.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný vystúpi v rozprave. Po ňom pán poslanec Kačic ako posledný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    nebudem vás dlho unavovať rečnením, len si myslím, že na správu, ktorú podal pán minister, som bol zvedavý a chystal som si aj záznamník, že nám udá nejaké veľké množstvo informácií. Nedočkali sme sa. Skôr zvolil spôsob, že bude čakať informácie od nás. Ja mu zásadné informácie nedám, ale poviem len jednu súvislosť, ktorá mi tu napadá, nech si to eventuálne prijme alebo neprijme, v súvislosti s podávaním dvoch správ. Správy o racionálnej výžive a správy o liekovej politike, alebo o politike o lieku, čo je v slovenčine správnejšie. Politika o lieku podľa mňa, ale to neviem.

    Prvá správa bola, by som povedal, platonické rečnenie o tom, ako racionálne vyživovať národ. Vláda ani pán minister neprišli s balíkom dotačných financií, tak je veľmi ťažko si myslieť, že by sme veľmi ťažko prinútili chudobné a stredné vrstvy, stredné vrstvy možnože áno, ale chudobné už nie, racionálne sa stravovať. Racionálna strava je skutočne veľmi finančne náročná. Ale túto správu považujem za platonické rečnenie. Keď sme nenašli dotačné prostriedky, tak ako môžu mať títo ľudia na racionálnu stravu, keď im v liekovej politike unikajú peniaze na čiastočne alebo úplne hradené lieky? Sú to chudobní ľudia alebo stredné vrstvy, ktoré musia platiť obrovské peniaze za lieky a potom na racionálnu stravu nezostáva. Ja by som bol tieto dva systémy na vašom mieste, pán minister, dal dohromady a ukázal tu v snemovni, aká je v tom bieda tohto národa, že navzájom obidva tie systémy na seba negatívne pôsobia. Niet na racionálnu stravu už v základnej východiskovej polohe a ešte sa zhoršuje situácia dostupnosti liekov plne hradených. Oni si musia čiastočne alebo úplne hradiť lieky. A koľko im zostane na racionálnu výživu? Neracionálna výživa na druhej strany zhoršuje morbitidu, chorobnosť a zvyšuje nároky na lieky. Je tu uzavretý kruh, o ktorom by som sa mohol rozrečniť.

    Ja som si tu napísal taký traktát, ale nebudem ho hovoriť. To je môj subjektívny názor. O tom by som bol tu rečnil a povedal tejto snemovni, priatelia, v tejto situácii je to bezvýchodisková situácia. Povedzte mi, aké máte vy názory. Ako z tohto kruhu vyjsť? Dotácie nemôžeme dať, lebo je rozpočet krízový. Odkiaľ zobrať peniaze? Existuje tu reťaz, ktorá sa zúčastňuje na tzv. politike o lieku. Výrobcovia surovín, výrobcovia liekov, distribučné firmy, zdravotné poisťovne, lekárne, pacient, vykonávatelia zdravotnej starostlivosti. Ja by som si ich zavolal, byť na vašom mieste, a opýtal by som sa, ktorý z vás je schopný zniesť väčšie alebo menšie dávky zvyšujúcich sa finančných nárokov na lieky a prechodne by to dotovali firmy, výrobcovia, distribútori, lekárne alebo zdravotné poisťovne. Nešpekulujte, prosím vás, nechajte prežiť tento systém kolobehu liekov, a keď bude lepšie, potom sa môžete nabaliť vyššími maržami. Teraz nie.

    Tak som to videl riešiť na Novom Zélande. Prosím vás, dohromady dáva rezortný minister týchto ľudí z tejto reťaze a veľmi ich ani nenútil, iba im povedal, priatelia, povedzte si každý svoju maržu, ktorú chcete mať, svoje príjmy z tohto kolobehu a povedzte, ktorú z týchto marží môžete pustiť do tohto systému a nenechať to všetko na pacienta. Nám sa zdá, že všetko na pacienta, ale to nie je pravda. To určite nemá nikto pravdu, kto hovorí, že len pacienti to znášajú. To zoberte lekárnika a ten povie, ja to znášam. Zoberte distribútora a ten povie, my sme úplne na krachu. Každý má pocit, že to znáša. Ale keby sa objektívne pri jednom stretnutí všetky ohnivká reťaze stretli a povedali si pravdu o svojich príjmoch, tak potom by sme našli jedno ohnivko, ktoré by povedalo, že ja tu môžem prispieť 8 % na obdobie jedného roka a zlepším situáciu. Ale bez tohto vzájomného interakčného pôsobenia na jednej lodi a v jednom priestore ťažko možno napraviť situáciu v liekovej politike alebo politike o lieku takýmto spôsobom, ako tu mnohí z nás rečníme, pretože keď nieto, ani čert nezoberie. Tak odkiaľ, kde a ako a akým spôsobom? Ale sú predsa len isté rezervy v reťazi distribúcie liekov alebo používateľov liekov a na tie rezervy by sme mali siahnuť. Pacient si myslí, že sa siaha len na jeho rezervy, ktoré sú už prakticky žiadne, a pritom výrobca liekov si hovorí, že on krachuje, pretože on tiež nemá rezervy.

    Spomeniem napríklad postoj belgickej vlády. Postoj belgickej vlády k niektorým liekovým komoditám bol taký, že si zobrala odborníkov z jednotlivých rezortov a opýtala sa ich na skutočne efektívne základné esenciálne lieky. Vybrala si ich a pomenujem len jeden, nechcem robiť reklamu, antioxidácia. U nás stojí Freedox jedna fľaša 5 000 Sk, u nich 800 korún. Ja som po tom pátral minulý týždeň, kto dáva tú dotáciu. Vláda. Prečo ste ju dali, pán minister? On povedal, že je to efektívne. A takých liekov je niekoľko. 800 liekových komodít dotovali takýmto spôsobom. Samozrejme, východisková poloha belgickej vlády je iná ako našej, ale predsa je tu len istý systémový prístup k riešeniu veci. Tento systémový prístup môže aj chudobný urobiť. Nemôže dať taký veľký rozdiel, ako tu som povedal, 5 000 korún a 800 korún, ale môže dať 100 korún. Istým spôsobom stimuluje danú liekovú skupinu alebo komoditu.

    O tom by som bol hovoril, pán minister. Ale ja viem, že ťažko je hovoriť vtedy, keď je veľká kríza a keď všetci chcú, naťahujú ruky a nikto nedáva z plnej dlane a nepovie, tu máte a prosím vás, dotujte.

    Obidva systémy - racionálna strava aj lieková politika - súvisia veľmi úzko navzájom odborne a substanciálne a malo sa naozaj o týchto správach hovoriť jedným dychom a povedať, kde v týchto dvoch systémových okruhoch môžeme mať eventuálne prepojenie a kde môžeme mať rezervy a ako ich možno využiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kačic. Konštatujem, že pán poslanec Kačic nie je v rokovacej sále.

    Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Šagát?

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k niektorým poznámkam, k niektorým námetom, k niektorej kritike. Pôjdem od konca, aby to bolo viacej v pamäti.

    Ďakujem pánu profesorovi Drobnému, nedal nejakú konkrétnu otázku, hovoril len o filozofii. Chcem uviesť k tomu vášmu námetu, aby sme zvolali tých ľudí a hľadali spoločne riešenia, aby distribútori eventuálne povedali, že teda 8 % sa oni zrieknu. Skutočne tu ide o veľké množstvo peňazí, pretože 34 % je obchodná marža z dovezených liekov, čo je pri 12 mld. za receptové lieky skutočne veľká kopa peňazí. A preto by som chcel v tom vystúpení sa pokúsiť vás priviesť k tomu, že predsa len budete vedieť azda pochopiť tie zámery liekovej politiky, kam to smerujeme. Možno sa mi to podarí. Minimálne mám takúto ambíciu. My máme, dnes už na ministerstve zdravotníctva sme urobili systém stretávania s jednotlivými subjektmi, ktoré sa podieľajú na zdravotníckej starostlivosti, tak, že máme presne vypracovaný systém, ako sa s nimi stretávame. Napríklad každý prvý pondelok od 13.00 do 17.00 hodiny sme rezervovali pre ktorúkoľvek profesijnú organizáciu, stačí, aby nám napísala dopredu a povedala tému, o ktorej chce diskutovať. A každý prvý pondelok, tak to máme dohodnuté. Každé dva mesiace napríklad pravidelné stretávanie s tripartitou. Každý tretí pondelok sa robí rokovanie poskytovatelia a poisťovne. Takže, pán profesor, pokiaľ tieto organizácie prichádzajú s nejakými námetmi, určite som ďaleko od toho, aby sme ich ignorovali.

    Pani poslankyni Belohorskej. Asi najviac, čo vás trápilo, bolo, samozrejme, to, čo ste označili za kšeft, a dokonca tu upodozrievate, že eventuálne kšeft z plošného nákupu liekov by mohol byť zdrojom financií na tvorbu alebo na vznik nejakej novej strany. Chcem upozorniť na jednu vec a pravdepodobne budete súhlasiť, že skupinový nákup liekov a iných komodít v zdravotníckych systémoch nie je nič neobvyklé. Žiaľbohu, skupinový nákup v našej krajine sa neuplatňoval. Tento skupinový nákup môže skutočne viesť a vedie, keď sa robí priehľadne, k zníženiu ceny za ten tovar, ktorý sa kupuje, vrátane cytostatík. Skupinové nákupy tu neboli zatiaľ zavedené. Tento model, ktorý chceme urobiť predovšetkým na začiatku na úrovni cytostatickej liečby, nákupu cytostatík bol predložený.

    Pokiaľ by ste upodozrievali a mysleli si, že je to niečo nepriehľadné, ponúkam vám, pani poslankyňa, eventuálne so zástupcami onkologickej spoločnosti, aby sme si k tomu spoločne sadli a vysvetlili veci, pretože ide o hlboké nedorozumenie. Mne nejde o žiadny centralizmus. A ak si myslíte, že skupinovým nákupom nie je možné nakúpiť 100 %, ale 120 % liekov, tak iste to existuje. A nepôjde o to, aby sa niekto pritom obohatil. Naopak, aby sme za rovnaké množstvo peňazí kúpili o 20 a viacej percent liekov, v tomto prípade onkologických. Naopak, ja mám ambíciu a máme pripravený program ďalšieho zabezpečenia onkologickej liečby, pani poslankyňa. Pokiaľ by ste prijali moje pozvanie na ministerstvo alebo kdekoľvek inde, môžeme to predebatovať. Skutočne chceli by sme zabezpečiť mamografický program, pretože nie sú dnes prostriedky na to, aby sa zabezpečovali napríklad filmy na vyšetrenie mamografom. Vy viete veľmi dobre, že sú, napriek tomu, že máme pomerne dobrú sieť mamografických pracovísk, sú vyťažené kvôli nedostatku financií na veľmi nízku úroveň, takže pokiaľ budete chcieť, mohli by ste sa eventuálne stať členkou manažérskej onkologickej rady a členkou odborného onkologického zboru, ktorý sa vytvára na ministerstve. Nevidím v tom nič také, čo by nemohlo byť prístupné vám a, naopak, budem rád, keď sa oboznámite s tými všetkými mechanizmami, aby tá vaša obava, nedôvera zmizla, aby sa rozplynula, aby sa znížila.

    Pokiaľ ste uviedli, že chcem zvýšiť podiel verejných a neverejných zdrojov z pomeru 96:4 na 75:25, trošku to treba poopraviť. Samozrejme, to je trajektória, ktorá je na dlhé časové obdobie, pretože nie je možné v krátkom období takýmto spôsobom zmeniť financovanie zdravotníctva. Je však pravdou, že takýto model financovania zdravotníctva je vo vyspelých krajinách. Pritom však z tých 20 % neverejných zdrojov sú priame platby občanov len asi na úrovni 8 a 10 %. A nie je, samozrejme, ambíciou nikoho z nás, aby sme dnes zaťažovali vyššou sumou občana nielen na liekoch, ale podielom spoluúčasti aj na iných výkonoch. A tie ostatné medzi 10 až 25 sú potom zdroje, ktoré sú z iných doplnkových, či už poistných produktov, alebo dotácií a podobne.

    Pokiaľ ste uviedli, že mnohí dôchodcovia dnes sú v takej ťažkej situácii, že skutočne nemajú možno dosť peňazí, aby si zaopatrili lieky, to uznávam, ale chceli by sme, a to pravdepodobne budete súhlasiť, že celoplošné bezplatné alebo čiastočné úhrady sú málo adresné, a radi by sme, aby sme v zákone o sociálnej pomoci mali adresnosť a tomu, kto sa nachádza v sociálnej núdzi, mohli dohodnúť mechanizmus priplácania cez sociálnu pomoc. Samozrejme, to vyžaduje dohovory na úrovni rozpočtu, aby tie prostriedky boli v rozpočte pre sociálnu pomoc, Sociálnu poisťovňu alebo iné dávky, ktoré idú cez krajské úrady. Takže tá adresnosť a tá bezbrehosť v bezplatnosti je opäť filozofia, ktorú sme si tu nevymysleli my, ale ktorá existuje vonku, ktorá existuje a je motivujúca, je dobrá, pretože potom skutočne sa podarí racionálnejšie použiť prostriedky a zabezpečiť lieky. Takže najviac ste mali ťažkostí kvôli tým onkológom. Nech sa páči, môžeme to podrobnejšie predebatovať.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Keltošovú, ďakujem pekne za tie tri otázky. Pani poslankyňa, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 1999 som podpísal len jednu licenciu firme FÉNIX. Pamätám si to, lebo ten názov je taký pekný, žiadna iná licencia nebola. A aj tak išlo len o transformáciu veľkodistribučnej firmy. Pokiaľ si dobre pamätám, nejaká SALVIA, a. s., alebo SALVIA holding, neviem už presne, takže neviem o iných ďalších. Pokiaľ by ste mali nejaké vedomosti, nech sa páči, pozreli by sme, kto to podpísal. Myslím si, že viac ako jedna nedostala takúto licenciu.

    Pokiaľ ide o zdravotné poisťovne ako príčinu týchto dôsledkov. No vy chodíte hodne po svete a iste mi dáte za pravdu, pani poslankyňa, pretože nie od počtu poisťovní závisí fungovanie systému. Určitý čas napríklad vo Švajčiarsku zdravotné poistenie vykonávalo aj niekoľko sto poisťovní. Otázka fungovania poisťovní závisí od dobrého legislatívneho prostredia a od tých ľudí, ktorí sú tam. A treba povedať, že v tej vývojovej fáze poisťovníctva, žiaľbohu, niektoré veci v poisťovníctve nešli tým smerom, ako sme predpokladali. No iste v tom boli objektívne príčiny, možno nie úplne domyslených všetkých ustanovení zákonov, ale predovšetkým ja si dovolím tvrdiť, že to bola predovšetkým tvorivosť tých, ktorí dokázali v tých zákonoch nájsť všetky veci, aby eventuálne použili prostriedky nie správnym spôsobom. A chcem vás ubezpečiť, že stále prebieha policajné šetrenie poisťovní, ktoré som inicioval vo februári a marci minulého roku. A pokiaľ dôjdu, pokiaľ budú výsledky, budem vás, samozrejme, informovať. Ten proces nie je uložený, pretože sme dovyšetrúvali našou kontrolou štátneho dozoru a dovyšetrúvame niektoré poisťovne a dodávame o tom nové informácie vyšetrovateľom. Takže ten proces beží, môžete, samozrejme, namietať, že trvá dlho, ale to je mimo mňa.

    Pokiaľ ide o tie licencie, pokiaľ by sme teda pripustili, že ich bolo dajme tomu viacej, pokiaľ by ste to vedeli vydokladovať, mne by to osobne vôbec neprekážalo, pokiaľ by takéto licencie vydávala vláda. Neviem, aký technický mechanizmus by na to mali vymyslieť. Nie je to problém pre mňa. Tak ako je licencia, ako ste hovorili, na dôchodkovú poisťovňu. Skôr si myslím, že takéto licencie by skutočne mali byť pre zdravotné poisťovne, lebo na zdravotné poisťovne doteraz licencie vydáva ministerstvo zdravotníctva. Lebo u tých distribútorov si nemyslím, že až také nebezpečenstvo hrozí, ale pre zdravotné poisťovne beriem to ako podnetný návrh, pretože teraz robíme novelu, teraz sa pokúšame urobiť nový zákon o zdravotnom poistení, kde by sme mohli toto zakomponovať. A až príde sem, nájdete to tam, pokiaľ v pripomienkovom konaní to nenadobudne iný smer.

    K vášmu vystúpeniu hovoril pán poslanec Maxon a hovoril o veľmi dôležitej problematike cien. Skutočne v tejto oblasti sme trošku zameškali veci aj my, aj predtým, ale v zákone 140 a pri zaraďovaní lieku do kategorizácie, do zoznamov kategorizačných zákon vyžaduje, aby dnes výrobca dokladoval ceny z niekoľkých okolitých štátov. A iste viete, že predovšetkým cenotvorba je hlavne doménou ministerstva financií, kde my sme mali pomerne malú spoluúčasť. Takou ambíciou je a možno však aj poradíte, že sme chceli tú cenotvorbu, pokiaľ to budete podporovať, chceli by sme to zobrať, pretože sme vytvorili v zákone o lieku také prostredie, že budeme žiadať od výrobcov tie ceny, čo sú v okolitých krajinách. Tak ako to uvádzal aj pán poslanec Zelník, že v okolitých krajinách tie ceny boli podstatne nižšie. A z týchto cien budeme teraz vychádzať pri tvorbe našich cien.

    Krátko by som si dovolil zareagovať na pár poznámok, ktoré tu uviedol pán poslanec Zelník. Predovšetkým by som prosil, pán poslanec, keby sme si vyjasnili, a bol by som rád, pokiaľ by ste eventuálne priniesli čísla, podľa ktorých ste zistili, že dlh za lieky narástol v roku 1999 alebo od októbra 1998 do októbra 1999 na 8,5 mld. korún. Som pripravený si to s vami, samozrejme, vyjasniť tieto veci, pretože by bolo korektné, aby sme si jeden druhému tieto veci povedali. Nemám dôvod sa skrývať za nejaké falošné údaje, očistíme to. Ale predovšetkým v tejto oblasti dokazovania, aké dlhy vznikli, totiž vznikajú takéto základné nedostatky. Každý subjekt hovorí o svojich číslach. Distribútori hovoria o jedných číslach, lekárnici hovoria o jedných číslach a poisťovne hovoria o druhých číslach. Existujú minimálne tri údaje. My, samozrejme, ich môžeme mať len zo zberu buď z verejných lekární, buď z poisťovní, pán poslanec, alebo ich môžeme mať od tých, ktorí sem dodávajú lieky. Iné vlastne ťažko by sme mohli mať. Samozrejme, že tieto tri údaje sa podstatne líšia, ešte ich oddeľme na lieky receptové a lieky, ktoré sa dodávajú do ústavných lekární. Ja som tu hovoril zásadne o receptových liekoch a chcem uviesť, že tieto čísla medzi nimi nie sú rovnaké, máme s tým problémy.

    Okrem toho jednou takou metodickou chybou je to, že napríklad poisťovne hovoria len o dlhu za lieky po čase splatnosti faktúr, kým distribútor hovorí o dlhu od obdobia, keď to dodá, to znamená, že tu máme metodické nedostatky. My však máme z poisťovní, a pravdepodobne vy nebudete spochybňovať čísla poisťovní, z poisťovní podľa vyfakturovaných liekov dali nám údaje, že ten dlh je nižší, ako bol v roku 1998, ale môžeme si skutočne tieto údaje porovnať. Takže nemôžem skutočne tu pripustiť, aby som neoponoval veľmi dôrazne, že 8,5 mld. vznikol dlh za obdobie, keď ja som ministrom.

    Samozrejme, že takisto, pokiaľ by ste chceli tvrdiť, že krízovou kategorizáciou vznikli straty, nutnosť predpisovať drahšie lieky a tak ďalej, museli by ste možno dokázať kvantifikáciou. A keďže globálne čísla hovoria o poklese zadlženosti, tak ťažko tomu sa dá asi uveriť, pretože pokiaľ celkový dlh klesol, tak ako by mohla kategorizácia dopadnúť naopak, nárastom nákladov.

    K tomu preexpirovaniu, to je vážna vec, čo ste uviedli. Skutočne kategorizácia, ktorá príde neočakávane a lekárnici majú málo času si upraviť zásoby, tak to môže mať tie následky. Len treba veľmi objektívne povedať, lebo túto vec som konzultoval, že v minulom roku lekárne prakticky nemali žiadne zásoby a k žiadnemu preexpirovaniu liekov, až na nejakých objemoch iste, ale nie veľkých, nedošlo. Takže keď sa na to objektívne pozriete, tak je to tak.

    Zásadne, samozrejme, neviem, odkiaľ ste citovali, že 27. januára, pán poslanec, údajne som uviedol, že nedostatok financií budem riešiť najmä kategorizáciou. Ja by som bol veľmi rád, keby ste eventuálne povedali, kde som to povedal. Viem, že to uviedla pani redaktorka Paulínyová v Markíze, ale to nie sú moje slová, to bol jej komentár, že ja to chcem tak robiť, ale nikdy som také slová nepovedal. Takže to je ťažké. Nechcem povedať, že je vinná redaktorka, ja neviem, odkiaľ ona zobrala tento údaj, ale takéto niečo som nikdy nepovedal.

    Pokiaľ ide o poisťovne, že ony majú dohodovať ceny. Viete veľmi dobre, že tak je v niektorých systémoch. Nakoniec to pravdepodobne vyústi tak, pretože dnes sme hovorili so správnou radou Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zastávam názor, že pokiaľ zdravotná poisťovňa prepláca výkony za zdravotnú starostlivosť, má aj vstupovať do tvorby cien a má aj vstupovať do toho, s kým vlastne tú zmluvu uzatvorí. Samozrejme, že takú kompetenciu môže získať len postupne, pretože vyžaduje určitú reguláciu a určité legislatívne prostredie.

    Či sú východiská rozpočtu na rok 2000 horšie ako v roku 1998. Samozrejme, to je váš osobný názor, ja ho rešpektujem, ale nemôžem s tým súhlasiť, pretože pokiaľ budete spochybňovať tie mimorozpočtové zdroje, ony sa budú dávať spochybňovať do tej chvíle, pokiaľ neprídu. Ale musím povedať, že mimorozpočtové zdroje na prvý kvartál máme, pán poslanec, a pokiaľ prídu všetky tie mimorozpočtové zdroje, tak si vás dovolím upozorniť, že platba štátu, keby boli regulárne, prešli cez rozpočet, len, žiaľbohu, nepodarilo sa to, to je pravda, ale nepovažujem to za žiadnu svoju zbabelosť, že som tu nevystúpil, pretože som vyvíjal úplne iné mechanizmy, ako sú mechanizmy v koalícii, aby som získal peniaze, nie kritizovaním vlastných spolubojovníkov vo vláde alebo, nedajbože, vo vlastnej koalícii. Tie peniaze tu budú a pokiaľ sa teda naplnia tie ambície, odvod štátu by bol na úrovni 411 korún v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď to bolo okolo 280, ako iste viete. Iste, to môžete spochybňovať, že to nepríde a nikdy to nebude v tejto sume, hovorme o tom v čase reálnom, v tomto reálnom čase, ako to je, tie peniaze zatiaľ v tejto úrovni sú v prospektívnych rozpočtoch, pán poslanec.

    Samozrejme, že pani poslankyňa Aibeková mala viacero pripomienok. Ja by som si dovolil reagovať, samozrejme, len na niektoré. Už som uviedol, že sme vytvorili pravidelné rokovania, pokiaľ sa ich budete napríklad chcieť zúčastniť, máme ich rozplánované s tými rôznymi asociáciami a nevylúčime nikoho, nemáme obľúbených, ako ste uviedli. Ale tak to neberiem, áno, že máte takýto názor. Ktorákoľvek asociácia bude mať chuť sa zúčastniť rokovania, môže si o to požiadať, môže navrhnúť program a sme pripravení o tom rokovať. Takže by som nepovažoval za správne, ak by som si nedovolil korigovať vašu predstavu o obľúbenosti alebo neobľúbenosti. O tom rozpočte a zbabelosti som hovoril.

    O stomatológii, no veľmi úprimne. Samozrejme, že stomatológovia očakávali, že tým, že začne platiť nový Liečebný poriadok, okamžite zmeníme cenové výmery a okamžite zmeníme cenu bodu. Nie, tie výkony sú presne ohodnotené bodovo a stomatológovia, samozrejme, usilujú, aby mali cenu bodu okolo 1,10 Sk a teraz v poslednej fáze až 1,50 Sk. Cena bodu a maximálna cena výkonu. My sme však povedali, že pre január minimálne platí financovanie ako v decembri 1999, a teda tie podmienky, podľa ktorých mohli účtovať, podľa ktorých mohli pracovať, sa nezmenili a nebol dôvod, aby to začali vykladať ako neusmernenie. Pretože až dohodneme, a to je opäť cenové opatrenie na ministerstve financií, pani poslankyňa, dnes budeme hovoriť, aká výška bodu bude, koľko halierov a potom to môžeme, samozrejme, cenovým opatrením vydať. Takže asi toľko k tomu.

    Bol by som rád, keby skutočne ešte raz som sa pokúsil, už som uviedol pani poslankyni Keltošovej na hodine otázok, že, samozrejme, nenamietam alebo nerozporujem, že niektoré veci procesne sme mohli zvládnuť lepšie pri vydávaní nariadenia vlády. A v žiadnom prípade, som tomu vzdialený, aby som zvaľoval chybu len na Obzor. Myslím si, pani poslankyňa, a to pravdepodobne uznáte i vy napriek svojej kritickosti, že absolútne neobstojí, aby táto inštitúcia vydala zoznam, ktorý nie je autorizovaný. Nehnevajte sa, ten zoznam vyšiel a urobil problémy. Pritom však chcem povedať, že štandardným postupom, a to sú zúčtovacie diskety, sa informácia o platnom nariadení vlády dostala pred 1. februárom nielen do lekární, kde potom ich nepustí, aby to inak účtovali, ale prostredníctvom softvérových firiem, ktoré majú zmluvy so svojimi lekármi, ktorí majú dnes všetci počítače, aj lekárom prvého kontaktu. Iste by bolo bývalo elegantnejšie, keby tie zoznamy boli vydané presne a tak. Ale nechcem vám pripomínať, že sa to nepodarilo v minulosti dvakrát ani vám, ale súhlasím, pani poslankyňa, malo to byť.

    Ale chcem povedať jednu vec, že napriek všetkej kritike tá konštrukcia, a pokiaľ by napríklad pán poslanec Maxon súhlasil, mohli by sme ju prejsť, tú konštrukciu tvorby nariadenia vlády a tvorby cien a tvorby možnosti zmien, zmeny ceny dennej definovanej dávky, čo je diskusia odborná, ktorú ťažko by sme tu zvládli na tejto pôde. Veľmi rád ju, takúto pôdu, na takéto rokovanie pripravím. Dúfam, že nezaspal vďaka môjmu preslovu tu, samozrejme, a pozývam ho, aby sme o týchto veciach podiskutovali na pôde ministerstva zdravotníctva, kde by som sa možno rád pokúsil zvrátiť tie jeho názory, ako nekvalifikovane robíme naše opatrenia. Pretože chcem uviesť aspoň jednu vec okrajovo. Neviem, či to povedal pán poslanec, musel by som si to pozrieť, ale že sme tu nepovedali ani jednu vec, ani čo sme urobili, ani aký návrh opatrení teda sme prichystali.

    Dovoľte mi, aby som len spomenul tie veci, ktoré už boli urobené a niektoré sa tu už aj uviedli na vyvedenie tej situácie, pán poslanec, z tej krízy. Krízu sme vyhlásili, pán poslanec, začiatkom minulého roku, takže si myslím, že to je v poriadku. Zákon číslo 273 sme robili, započítavanie pohľadávok, pán poslanec, a okrem toho sme vyriešili problém prevzatia záväzkov za poisťovňu Perspektíva. V zákone číslo 140 sme napríklad mali na pamäti podporu generických výrobkov našich výrobcov. V cenových opatreniach sme nasmerovali 28 až 30 % zdrojov na lieky, ktoré sa vydávajú v lekárňach. Áno, aj v exekučnom zákone, pretože tá situácia bola taká vážna, že boli by nám skolabovali mnohé zdravotnícke zariadenia kvôli exekúcii, pretože, žiaľbohu, nevieme sa vysporiadať s tými dlhmi v takom rýchlom časovom slede, ako by sme to potrebovali. A tak isto aj v Trestnom zákone sa presadilo, že neplatenie poistného je trestný čin. Teda tu sa urobilo na úrovni legislatívy 5, 6 alebo koľko opatrení. Samozrejme, že než to legislatívne opatrenie účinkuje, než má efekt, treba chvíľu vyčkať.

    No a k tým veciam, ktoré máme ambíciu, aby sa to zlepšilo, pán poslanec, iste ste nemohli nepostrehnúť jednu zo zásadných vecí, ktorú potrebujeme vyriešiť, to je splátkový kalendár starých dlhov a v tom celom reťazci, ako som hovoril, ktorý je zložitý, ktorý môže mať niekoľko zásahov, sme urobili a budeme zlepšovať napríklad preskripčné a indikačné obmedzenia pri preskripcii liekov, zosúladenie zmien maximálnych cien s vydávaním nariadenia vlády. A odzneli tu slová, ako môžeme hodnotiť, že už je to dobré, kvalitné. Naopak, hovoríme, že to stále má chyby, ale vidíme pozitívne veci aj od 1. februára. A pravdepodobne budete súhlasiť so mnou, ak napríklad za Lipanthyl, kde v nariadení vlády bolo uvedené, že bude doplatok 154 korún, okamžite po 1. februári cena tohto lieku klesla, takže doplatok je 16,50. Keby ste mi potom uviedli, ktoré stúpli, bol by som rád. Norvasc, tabletky zo 103 korún, doplatok 20 korún. A dokonca niektoré lieky, na ktoré bol doplatok, napríklad Aricept 1 176 korún, je nulový. Zoznam je k dispozícii, pokiaľ máte oň záujem.

    Ešte by som chcel krátko povedať k tomu, čo hovoril pán poslanec Kalman, pretože viem o tom, pán poslanec, že ste oslovili Lekársku komoru a že vám vypracovali dobrý materiál. A musím povedať, že v žiadnom prípade tento materiál nie je v kontradikcii s postupom ministerstva zdravotníctva. Žiaľbohu, niektoré tie kroky, ktoré sú tam uvedené, vyžadujú mimo iného a vyžadovali by aj zmeny v ústave. Tak ako ste si ich pozreli, napríklad príplatky za recept, ktoré Lekárska komora presadzuje. Ale, a to aj spolu pre pána poslanca Kačica chcem uviesť aj vám, že platby a dĺžka splatnosti sa určite zlepšila v porovnaní s polovicou roku 1999, že tá symetrickosť platieb je určite iná ako predtým. Samozrejme, nie je to ideálny stav. Na to robíme to mesačné stretávanie s poisťovňami a s poskytovateľmi, kde si vzájomne títo porovnávajú, aký bol výber a kam dali peniaze. Len takýmto spriehľadnením tokov sa môže nastoliť finančná disciplína poisťovní, ktoré, treba povedať, že aj dnes aj protizákonne odosielajú na zdravotnícke zariadenia vrátane lekární peniaze neskôr, ako im ukladá zákon. A určite s tým nemôžeme súhlasiť.

    Pokiaľ som nestačil zodpovedať, nezachytil som alebo som bol nedokonalý, na záver chcem poprosiť ktoréhokoľvek, kto uzná za vhodné ktorúkoľvek z týchto tém, sme pripravení sa pokúsiť odborne ponúknuť vysvetlenia na ministerstve zdravotníctva. Budem rád, keď sa ohlásite a budeme si môcť nejaké veci vysvetliť. Uviedol som už predtým, že nariadením vlády je možné korigovať chyby, ktoré sú v zozname, ale nielen chyby. Reagovať veľmi flexibilne na zmenu v ekonomickej situácii krajiny, na zmenu v odborných znalostiach pri indikáciách alebo vývoji nových liekov. Myslím si, že ten proces liekovej politiky je úplne dnes v inej polohe ako predtým.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za vystúpenie v závere rozpravy.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike.

    Materiál ste dostali ako tlač 464 a spoločnú správu výborov ako tlač 464a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 859 z roku 1999 zo dňa 6. 10. 1999 zobrala na vedomie návrh koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike a rozhodla ju predložiť na verejnú diskusiu a poverila ma odôvodniť tento návrh v Národnej rade Slovenskej republiky. Naplnila tak jednu z najdôležitejších úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to, že sa predloží riešenie sociálneho poistenia Slovenskej republiky.

    Koncepcia sa dotýka jedného z významných ústavných práv občana Slovenskej republiky vyjadreného v článku 39 ods. 1, a to je právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Sociálne poistenie prekrýva práve túto životnú udalosť, keď občan nemôže mať trvalý príjem z dôvodu svojho veku, nemoci a úrazu. Osobne si myslím, že je to jeden z najzásadnejších materiálov o smerovaní sociálnej politiky v našej krajine. Totiž od spôsobu usporiadania sociálneho poistenia sa bude odvíjať nákladovosť ostatných častí sociálnej politiky.

    Základný cieľ, ktorý sme si postavili, je vytvoriť taký systém účasti na sociálnom poistení, ktorý bude minimalizovať počet občanov, ktorí budú odkázaní na formy sociálnej pomoci či niektorých častí sociálnej štátnej podpory. Zároveň chceme vytvoriť taký systém sociálneho poistenia, ktoré sa svojou adresnosťou a riešeniami začne približovať možnostiam seniorov vo vyspelom svete. Nikde vo svete totiž len základný systém sociálneho poistenia dôstojnú životnú úroveň v prípade vzniku sociálnej udalosti nerieši komplexne, ale len sčasti, až súhrn riešenia celkovej sústavy zabezpečuje primerané hmotné zabezpečenie občanov.

    To hlavné, čo koncepcia prináša, je zosúladenie vecného riešenia s inštitucionálnou a finančnou prípravou, kde sa už prvé kroky urobili a život dokázal, že sú správne. Koncepcia chce priniesť prioritu dlhodobých cieľov riešení pred okamžitými krokmi a zároveň uviesť ich do vzájomného súladu. Koncepcia chce tiež zosúladiť vzťahy v rámci jednotlivých súčastí sociálnej politiky, konkrétne medzi sociálnym poistením, štátnymi sociálnymi dávkami, sociálnou pomocou a medzi sociálnym poistením a zamestnanosťou.

    Ukazuje sa, aj celospoločenská diskusia, ktorá prebiehala od 6. 10., potvrdzuje, že pre Slovenskú republiku je len jedna reálna alternatíva zmiernenia deficitu verejného financovania v oblasti sociálneho poistenia, ktorá bude predovšetkým rešpektovať tieto rozhodujúce kroky.

    1. Zaviesť nový významne fondovo orientovaný systém.

    2. Nastaviť príslušné parametre sociálneho poistenia, t. j. dôchodkový vek, podmienky nároku ako vzájomnej väzby na otázku dôchodkového veku.

    3. Riešiť koordinované väzby príspevkového a daňového zaťaženia fyzických a právnických osôb.

    4. Modifikovať makroekonomický profil, to znamená hospodársky rast, infláciu, zamestnanosť, migráciu a demografiu.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

    pretože táto otázka by mala byť v konečnom dôsledku otázkou, o ktorej rozhodne vláda, diskusia k tomuto bodu bude podnetom k tomu, aby vláda Slovenskej republiky dopracovala túto koncepciu o vaše pripomienky a vláda prijala rozhodnutie o tom, akým smerom pôjde koncepcia reformy sociálneho poistenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie správy a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov Štefanovi Rusnákovi, podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie kolegyne,

    vážení páni kolegovia,

    z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike (tlač 464) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní koncepcie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 30. novembra číslo 481 z minulého roku pridelil koncepciu reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike na prerokovanie trom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola koncepcia pridelená na prerokovanie, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú koncepciu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 11. januára tohto roku číslo 308, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 26. januára tohto roku číslo 89 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 31. januára tohto roku číslo 158, a to s doplňujúcimi návrhmi uvedenými v ich uzneseniach.

    Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetnú koncepciu v lehote určenej rozhodnutím predsedu. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré koncepciu prerokovali, vyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky tieto návrhy:

    1. odporučiť vláde Slovenskej republiky koordinovať harmonogram reformy sociálneho poistenia tak, aby zákon o sociálnom poistení nadobudol účinnosť 1. 2. 2002,

    2. požiadať vládu Slovenskej republiky definovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky zdroje finančného krytia reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky ku koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike (tlač 466) vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu vziať na vedomie.

    To je všetko. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zároveň vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ešte skôr ako otvorím rozpravu k tomuto bodu, dovoľte niekoľko organizačných pokynov. Dnes budeme rokovať do 18.30 hodiny vzhľadom na to, že potom je v Parlamentke program, na ktorý má väčšina poslancov ďalšie pozvánky. Zajtra budeme rokovať od 9.00 hodiny do 14.00 hodiny bez obedňajšej prestávky a potom ďalej budeme pokračovať v rokovaní tejto schôdze od 13.00 hodiny v utorok na budúci týždeň.

    Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako prvý v zmysle § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Andel. Dávam mu slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    koncepciu reformy sociálneho poistenia (tlač 464) vnímam ako ďalšiu etapu transformácie sociálnej sféry, ktorá reprezentuje kontinuitu zmien začatých v rokoch 1990, 1992 a následne v roku 1996, ktorá vychádza z programového vyhlásenia vlády, a jej cieľom je dlhodobé systémové pretváranie sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie. Správu považujem za komplexne spracovanú, ktorej hodnota je v tom, že prirodzene nadväzuje na stav a smerovanie z minulosti a svoju úspešnosť vidí okrem iného v požiadavke celonárodného konsenzu, aby každými novými voľbami neprichádzala nová koncepcia reformy. Dôležitá je aj skutočnosť, že sú rešpektované súčasné európske a svetové megatrendy z hľadiska cieľového stavu.

    Súčasný systém sociálneho poistenia sa opiera o štyri piliere, ktorými sú nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie a odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Pripravovaná koncepcia vymedzila všetky kategórie širšie a poslednú zmenila na všeobecné úrazové poistenie.

    K predloženej koncepcii mám viacero pozmeňujúcich pripomienok, resp. doplňujúcich návrhov. Koncepcia predložená vládou Slovenskej republiky v novembri 1999 do Národnej rady považuje metódu priebežného financovia dôchodkov, v ktorom pracujúce obyvateľstvo platí dôchodky dôchodcom za devastujúcu cestu tak pre vládu, ako aj občanov, tak pre ekonomiku, ako aj pre sociálnu politiku. S týmto názorom zásadne nesúhlasím. Jej devastáciu vnímam v prvom rade vo vzniku deficitu, keď klesá počet prispievateľov, čiže pracujúceho obyvateľstva, a narastá počet poberateľov, čiže dôchodcov. Ak rastie priemerný vek, znamená to, že obyvatelia majú dlhšiu etapu aktívneho života. Slovensko patrí medzi tri krajiny Európy s najnižšou hranicou dôchodkového veku a trend zvyšovania tejto hranice s rastúcou hranicou strednej dĺžky života zatiaľ ignorovalo. Túto devastáciu preto možno jednoducho zvrátiť posunom hranice odchodu do dôchodku. Otázkou je, či sa môže táto hranica posúvať teraz, keď je taká vysoká miera nezamestnanosti.

    Po druhé takýto názor nemá oporu a skôr naopak verejná mienka tvrdo bojuje proti takémuto zavedeniu. Nakoniec aj my sme sami proti tomu v podobných intenciách, ako sa vyjadril kolega poslanec Zlocha, keď zdôvodňoval túto problematiku a vlastne sa spýtal, alebo ja sa pýtam, či priamo z pracovného procesu by sme mali ísť do hrobu.

    Neperspektívna situácia nastala aj v doplnkovom dôchodkovom poistení, nemocenskom poistení a v odškodnení pracovných úrazov. V tomto zmysle sú základnými dôvodmi reformy jej deficitnosť v budúcich rokoch, nespravodlivosť pre ekonomicky silné obyvateľstvo, malý motivačný priestor a malá transparentnosť súčasného modelu. S tým by sa dalo súhlasiť. Nesúhlasím však s konštatovaním, že hlavnou príčinou súčasnej krízy je nepriaznivý demografický vývoj charakterizovaný znížujúcou sa pôrodnosťou, predĺžujúcou sa dĺžkou života a všeobecným starnutím obyvateľstva. Protestujem proti tomu, aby bola predĺžujúca sa dĺžka života a produktívneho veku považovaná vo vládnej koncepcii za negatívny vývoj vo vzťahu k čomukoľvek. Celosvetovo sa zastáva názor, že model priebežného financovania je deficitný, keď klesne podiel prispievateľov príjemcov dávok pod hodnotu 2:1. Posunom vekovej hranice odchodu do dôchodku je možno tento pomer zachovať. Túto hranicu je možné bez záporných dôvodov posunúť, keď vláda vytvorí podmienky na dlhodobý a systémový pokles počtu nezamestnaných.

    Na Slovensku je tiež diskriminácia vo vekovej hranici odchodu do dôchodku medzi ženami a mužmi, ktorá je ovplyvňovaná aj počtom detí, o ktoré sa ich matka stará. Zrejme za tento svoj názor nezískam veľké sympatie u nežnejšej časti nášho obyvateľstva. Odstránenie tejto diskriminácie vytvára tiež priestor na udržanie uvedenej magickej hranice 2:1. V Európe túto diskrimináciu mnoho štátov už odstránilo, pričom jednotlivé štáty zhodne argumentovali dlhším priemerným vekom žien ako mužov a všeobecne vyššou vitalitou žien než mužov rovnakého veku v starobe. Preto je v dnešnom svete uprednostňovanie žien pred mužmi pri určení vekovej hranice odchodu do dôchodkov paradoxom.

    Pýtam sa, či by bola politická vôľa posunúť túto hranicu, aká by bola reakcia odborov, aká by bola reakcia samotných žien. Nebude v súčasnej situácii nárastu nezamestnanosti výsledkom dosah na štátny rozpočet negatívny? Môže sa ľahko stať, že to, čo sa ušetrí na dôchodkoch, sa premrhá v podpore v nezamestnanosti a v sociálnych dávkach.

    Silné diskriminačné pnutie vzniká aj v nemocenskom poistení. Je dôsledkom toho, že ekonomicky silné obyvateľstvo z dôvodu ochrany pred poklesom príjmov v čase choroby čerpá dovolenku, resp. chodí do práce so všetkými negatívami na ich zdravie a na ohrozenie zdravia spolupracovníkov a napríklad i spolucestujúcich v dopravných prostriedkoch. Na strane druhej je veľká skupina zamestnancov, ktorým nemocenské dávky kryjú pracovné príjmy, a preto je pre nich výhodné ochorenie zneužívať. Čo považujem za pozitívum reformy, že sleduje trend diverzifikácie zdrojov na krytie dôchodkov a v prvom rade tlak na vytváranie zdrojov dlhých peňazí. Tento trend je celoeurópsky, resp. celosvetový, a preto mnohé silné ekonomiky prešli a prechádzajú reformou, ktorá vytvára viac zdrojov na financovanie sociálneho zabezpečenia, zaisťuje zásluhovosť, adresnosť a transparentnosť a dlhé peniaze majú aj ďalší multiplikačný sociálny efekt spočívajúci vo využití týchto peňazí na rozvoj bytovej výstavby.

    Koncepcia prináša na jednej strane viaczdrojové financovanie, ale na druhej strane nerieši problém nároku na konkrétnu výšku dôchodku vo väzbe napríklad na mzdu, hrubý domáci produkt, výšku štátneho rozpočtu alebo iný ukazovateľ. Všeobecne konštatuje, akú úroveň by mala dosiahnuť, ale ju nezaručuje. Aj po jej prijatí nebude mať prispievateľ istotu, aký vysoký bude jeho dôchodok a akú životnú úroveň voči pracujúcemu obyvateľstvu mu štát o 10, 20, resp. 30 rokov zaručí. Prognóza sa síce zmieňuje o predstave, že by dôchodca mal dostať približne 50 % zo svojho čistého príjmu ako zamestnanca hodnoteného za celý produktívny vek a ďalší doplnkový dôchodok až do výšky 25 % uvedenej hranice. Ale pevná väzba tu nie je vymedzená. Odpoveď ponecháva v kompetencii vlády na jej aktuálne každoročne rozhodnutie pri návrhu rozpočtu. Chýbajúce zdroje štát predpokladá získať zvýšením príspevkov zo strany zamestnávateľov, zamestnancov a prerozdeľovacími mechanizmami, hlavne z príjmu štátneho rozpočtu, sprísnením podmienok na mzdy, nároku na dôchodok, znížením výšky dôchodku poskytovaných podľa dnešného modelu a implementáciou kapitalizácie.

    Prvé signály z Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktoré tlmočil jej prezident Peter Gajdoš v oficiálnom stanovisko koncom januára, vyjadrujú protest proti ďalšiemu poistnému zaťažovaniu zamestnancov, keď sa tým aj tak nezlepší stále klesajúca životná úroveň našich dôchodcov. Týmto opatrením vláda predpokladá, že prostriedky na výplatu časti dôchodkov v budúcnosti musia byť akumulované počas obdobia do začiatku výplaty týchto dôchodkov, t. j. ich kapitalizáciou. Súčasná solidarita v priestore, medzigeneračný transfer, resp. priebežné financovanie sa nahradí solidaritou v čase, odloženou spotrebou, akumuláciou zdrojov. S tým možno súhlasiť. Ale prečo sa na krytie nedostatkov súčasného modelu nevyužijú prostriedky z privatizácie, veď to sú práve prostriedky, ktoré vytvorila generácia dnešných dôchodcov?

    Ďalšou vecou, s ktorou nemožno súhlasiť, je odstránenie súbehu príjmu z dôchodku a príjmu z pracovného procesu. Koncepcia hovorí, že pracujúci dôchodca berie prácu tým, ktorí prispievajú na jeho dôchodok. Protestujem proti takémuto stanovisku. Dôchodca, keď bol v produktívnom veku, priebežne financoval prostredníctvom štátneho rozpočtu dôchodcov, preto keď sa niekto rozhodne poberať v dôchodkovom veku dôchodok, treba to rešpektovať a zaistiť mu naň nárok bez ohľadu na to, či pracuje alebo nepracuje. Problém percenta nezamestnaných je o niečom inom. Je úlohou vlády priniesť do hospodárstva rozvojové impulzy a podstatne dlhodobo systémovo znižovať nezamestnanosť na hranici 3 - 6 % a vtedy nemôže pracujúci dôchodca ohrozovať počet voľných pracovných miest.

    Transformovať bude potrebné aj doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré bolo zavedené len od roku 1996. Dôvod spočíva v tom, že súčasný nízky počet poistencov vyplýva zo zlej ekonomickej situácie zamestnancov, zamestnávateľov, ako aj vo väzbe medzi nimi predpísanej zákonom. Koncepcia však ignoruje od pocitu určitej nedôvery stabilitu tohto systému. Čo keď sa štát rozhodne túto formu zrušiť alebo transformovať a prispievatelia na tom opäť stratia? Zastávam názor, že určitá nedôvera v stabilitu dávok štátu sa dá preklenúť posilnením postavenia komerčného sektora a paralelne vytvorením osobitných kontrolných orgánov na najvyššej úrovni, zvyčajne podriadených predsedovi parlamentu. Vo vyspelých ekonomikách existuje takáto celá sieť garancií, ktorými vyspelé štáty, kde už reforma prebieha, podporujú dôveryhodnosť nového systému.

    Moje znepokojenie tiež priamo súvisí aj s nedôverou v novo pripravovaný zákon o Úrade pre finančný trh, ktorý by mal podľa pôvodného legislatívneho zámeru zásadným spôsobom skvalitniť štátny dohľad nad poisťovňami, ale zrejme sa tak nestane, tak ako sa to nestalo v prípade Úradu verejného obstarávania, a stane sa politickým a nie nezávislým vysoko profesionálnym úradom.

    Reforma predpokladá, že všetky druhy sociálneho poistenia vrátane dôchodkového musia byť v ingerencii verejnoprávnych inštitúcií. Vychádza z modelu prísneho oddelenia štátu od súkromného sektora. Toto však nie je súčasným megatrendom, pretože sa všetky formy vlastníctva vlastne už zrovnoprávnili a podnikať je možné so všetkým a vo všetkom, teda aj s dôchodkovým poistením. Na nedávnej medzinárodnej konferencii o poisťovníctve koncom januára pani ministerka financií Brigita Schmögnerová prisľúbila, že vláda je ochotná vytvoriť aj priestor na poskytovanie týchto produktov súkromnými poisťovacími spoločnosťami. Treba však nájsť mechanizmus kontroly, ktorý zamedzí, aby nahromadené prostriedky v komerčných poisťovniach nebolo možné zneužiť. O východisku som už hovoril, je ním vymenovanie a výber profesionálov do všetkých riadiacich a rozhodovacích funkcií nezávislých výkonných a dozorných orgánov nad sociálnym poistením.

    Kolegyne, kolegovia, posledná vec, ktorá úplne absentuje v koncepcii, je väzba na sociálnu sieť. Mám tým na mysli problémy, ktoré súvisia so zaťažením štátneho rozpočtu dávkami poskytovanému rómskemu etniku, z ktorých mnohí celý život nepracovali a ich podiel sústavne prudko narastá. Nedomnievam sa, že by sa v koncepcii mal objaviť akýkoľvek rasový a diskriminačný prvok, ale som presvedčený, že by koncepcia mala vymedziť priestor na harmonizáciu s dávkami sociálnej siete, ktorý by zabezpečil významný rozdiel príjmov medzi tými, ktorí celý život pracovali alebo podnikali, a medzi tými, ktorí celý život len poberali sociálne dávky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Belohorská a pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Ako prvá - pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som veľmi dôrazne protestovať u pána podpredsedu za jeho vyjadrenie, že ženy sú diskriminované tým, že idú skôr do dôchodku. Škoda, že práve z tohto hľadiska začínate svoj pohľad na vyrovnávanie sa žien a mužov, že ste nezačali hovoriť o pomoci ženám, matkám, čo sa týka polotovarov, služieb, pomoci v zamestnanosti, starostlivosti o deti. Škoda, že ste nezačali hovoriť o vyrovnávaní platov, lebo tam by sme mali začať. Veľakrát žena sama ako živiteľka rodiny sa stará aj o deti. A zatiaľ ešte ste sa nevyjadrili k tomu, ako vlastne štát pomôže žene-matke zabezpečiť starostlivosť o rodinu, keď chce chodiť do práce. A znova opakujem, všetko sa odvíja od ekonomiky, v prvom rade začnime hovoriť o vyrovnaní platov, až potom začnime s teóriami, že dokedy majú ženy robiť, ako sa žena vlastne snaží v úplnej rodine zabezpečiť pre spoločnosť výchovu mladej generácie. Ak sa tieto veci nevedia ohodnotiť, skutočne len minimom, že sa jej zníži za ťažko odpracované roky, to nie je pohoda, to je výsmech, že sa práve toto obdobie nazýva materskou dovolenkou. Ja by som priala pánom, aby sa začali oni podieľať týmto spôsobom na výchove detí a aby v rodine vedeli, čo je to dovolenka s takou podporou, ktorá pri materskej dovolenke je.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Aj keď je pravda a tabuľky, ktorými to dokumentuje aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, že vek odchodu do dôchodkov v krajinách Európskej únie, ktorým sa chceme priblížiť, ukazujú, že v mnohých krajinách je tento vek odchodu vyšší ako u nás. Ale predsa len v bývalých socialistických krajinách ženy žili a pracovali a dodnes žijú a pracujú v úplne iných podmienkach ako ženy v týchto krajinách. Už aj pani poslankyňa hovorila o tých službách, výhodách atď. A chcem upozorniť na to, že ani v takej krajine, ako je Rakúsko, ktoré je novou krajinou Európskej únie, nie je rovnaký vek odchodu u mužov a žien. A dokonca ani v Taliansku, ktoré je zakladajúcou krajinou bývalého spoločenstva, súčasnej Európskej únie. Takže nielen Slovensko sa bude musieť vysporiadavať s touto otázkou. Tak preto chcem upozorniť, že akékoľvek urýchľovanie procesu odchodu do dôchodku, teda zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môže byť len a len na škodu.

    Nakoniec situácia s nezamestnanosťou by sa mohla ešte zhoršiť, keby tie ženy, ktoré chcú pracovať, nemohli pracovať a tie, ktoré chcú odísť do dôchodku, pretože jednoducho vychovali 4, 5 detí, robili ťažkú prácu v takých podmienkach, že naozaj ledva čakajú, kedy pôjdu do dôchodku. Tak nejaké urýchľovanie tejto situácie by bolo na škodu. Takže ak hovoriť o rovnoprávnosti postavenia mužov a žien v Slovenskej republike, tak sa musí začať niečím naozaj úplne iným. A samozrejme aj veku odchodu sa treba venovať, ale veľmi citlivo.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, do rozpravy sa prihlásili títo poslanci a poslankyne písomne: za klub SDK pán poslanec Brocka, za klub HZDS pán poslanec Tkáč. A ďalej potom písomne prihlásení poslanci Kalman, Keltošová, Engliš, Juriš, Rusnák, Záborská, Sárközy. To sú všetci písomne prihlásení, ktorí vystúpia v tom poradí, ako som povedal.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Brocka za klub SDK.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou aj s pani poslankyňou Belohorskou, že odstraňovanie diskriminácie žien alebo úsilie o zavedenie rovnosti šancí pohlaví neznamená iba zrovnať hranice odchodu do dôchodku. Podľa môjho názoru by to bolo voči ženám veľmi nespravodlivé. Som rád, že pani Belohorská hovorila aj o inom, o postavení žien, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti, ale to je vlastne téma, ktorá nie je predmetom nášho rokovania. O tom budeme iste rokovať pri iných koncepčných alebo iných vládnych návrhoch zákonov.

    Ja by som chcel hovoriť o reforme sociálneho poistenia a o dôchodkovej reforme. Myslím si, že súčasný systém priebežného financovania dôchodkov pripomína známe pyramídové hry. Iste ste sa s tým už stretli. Pri dnešnej situácii, pri výkonnosti ekonomiky, pri miere nezamestnanosti, pri úrovni miezd, tí, ktorí do systému vstúpili skôr a dávno, dnes dostávajú zo systému možno aj viac, ako doň vložili. Ale tí, ktorí vstupujú do toho systému dnes alebo ktorí by doň mali vstúpiť neskôr, tak sa ocitnú v situácii, že dostanú podstatne menej. Alebo dokonca niektorí, ak by sa systém zrútil, nedostanú vôbec. Preto je objektívnou nevyhnutnosťou zmeniť terajší systém financovania dôchodkov. A ja som veľmi rád, že konečne takýto materiál je tu v parlamente a že konečne táto vládna koalícia a pán minister tento materiál predložil do vlády a vláda do parlamentu. Jeho niekoľkoročné meškanie má veľmi nepriaznivé dôsledky, ktoré dnes pociťujeme v rôznych oblastiach. Nielen tí konkrétni dôchodcovia, ktorí majú obavy z toho, že sa tento rok nebudú valorizovať dôchodky, ale aj napríklad tí, ktorí márne by chceli vytvoriť pracovné miesta a chcú pomôcť znižovať nezamestnanosť a nemôžu tak urobiť, lebo nemajú peniaze.

    A neskôr by som chcel poukázať na to, ako napríklad aj z realizácie reformy sociálneho poistenia môžu na Slovensku vzniknúť zdroje dlhých a lacných peňazí, napríklad pri financovaní hypotekárneho úverovania bytovej výstavby. Jednoducho niet peňazí, a pritom sa tu ponúka možnosť, osvedčená metóda známa z vyspelých trhových ekonomík, keď práve dôchodkové fondy sú zdrojom takýchto prostriedkov.

    Podľa prílohy, ktorá je súčasťou materiálu, na strane 19 a 20 a podľa matematickopoistných analýz je zrejmé (pritom tieto analýzy, alebo tento materiál je starý už niekoľko rokov, kde sa vychádza z istých predpokladov ešte roku 1997, 1998) a súčasný vývoj to len potvrdil, zhoršovanie situácie v Sociálnej poisťovni. Do systému vstúpia poistenci podľa veku mladší povinne, stredná generácia, v tomto prípad štyridsiatnici, podľa vlastného uváženia a tí nad 50 by už neboli pojatí do nového systému.

    Pri uvažovaní čistej ročnej miery zhodnocovania, to znamená kapitalizácie príspevkov, 2 % pri pesimistickom variante, 5 % pri optimistickom variante, znamenajú, že v druhom kapitalizačnom pilieri by sa mali vytvoriť aktíva vo výške za 5 rokov 34, to je pesimistická verzia, optimistická 39 mld., za 10 rokov 117 a 154 mld. za 15 rokov. Ak ste pozerali tie tabuľky, to sú zdroje, o ktorých sa nám ani nesníva. A toto je práve možno jediná vnútorná rezerva, ktorú slovenská ekonomika má na výrazné oživenie finančného a kapitálového trhu so všetkými dôsledkami, ktoré s tým súvisia.

    Ak chceme, aby bolo dosť peňazí nielen na dôchodky, ale aj na ich pravidelné zvyšovanie, nevyhneme sa posúvaniu hranice odchodu do dôchodku. Som rád, že diskusia je už oveľa ďalej, že už na verejnosti, v médiách sa o tomto probléme často diskutuje. Dnes už, podľa môjho názoru, nestojí problém tak, či posúvať alebo neposúvať, dnes už problém stojí tak, že o koľko posunúť. Jednoducho, to je dnes problém a o tomto budeme diskutovať. Ja si myslím, že niet iného riešenia, ako zmeniť hranicu odchodu do dôchodku.

    Súčasné deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne, keď príjmy nestačia kryť výdavky, ovplyvňuje nielen vysoká miera nezamestnanosti či výška príspevkov od štátu, ale do budúcnosti aj nepriaznivý demografický vývoj. S tým asi veľmi veľa neurobíme, lebo ak by sa aj zmenila situácia v oblasti demografického vývoja, tak jej priaznivé účinky sa objavia alebo dostavia o generáciu neskôr. Už dnes ten pomer závislosti tých, ktorí prispievajú do systému a ktorí z toho systému čerpajú prostriedky, je na úrovni, ktorá je vo svete bežne považovaná za znak kolapsu systému, keď je tento pomer nižší ako číslo 2. A to je práve náš prípad.

    Ak by sme nič neurobili, tak môžete si pozrieť dôsledky, ktoré sú v tej prílohe matematickopoistných analýz na 5. strane, kde vo verzii pesimistickej alebo optimistickej to znamená miliardy dotácií zo štátneho rozpočtu každý rok. Každý rok tak, že to v priebehu 6 rokov pri pesimistickej verzii predstavuje takmer 70 mld. Sk. A záver tohto modelu výpočtu hovorí, že v základnom sociálno-ekonomickom a demografickom scenári pri zachovaní v súčasnosti platnej legislatívy je spôsob priebežného financovania neudržateľný. Ak chceme udržať pomer miezd, resp. podiel dôchodku ku mzde, ak chceme udržať aspoň na tej úrovni, ako je teraz, alebo ak prípadne je naša ambícia, aby sa zvyšoval v prospech dôchodkov.

    V dôchodkovom systéme je nutné okamžite pristúpiť k zavedeniu opatrení znížujúcich jeho výdavky. Tieto opatrenia by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2000. Na tom čísle vidieť, že tie výpočty sa robili oveľa skôr, ako sa materiál predkladal ako úloha do vlády. A to by mal byť len medzičlánok v prechode na nový systém sociálneho poistenia, v ktorého poslednej pracovnej verzii sa predpokladá účinnosť od 1. januára 2002. Prosil by som vás, keby ste si tento dátum, kolegovia, zapamätali.

    K ďalšej otázke, a to je problém rovnosti šancí mužov a žien, som už povedal v úvode, lebo na to reagovali pani poslankyňa Belohorská a Aibeková. Našťastie súčasťou tohto materiálu sú analýzy, ktoré nerátajú s tým, že by na Slovensku mala byť zavedená jednotná spoločná hranica.

  • Hlas z pléna.

  • Tých variantov je tam veľmi veľa, nepredpokladám, že bude schválený ten, na ktorý ste vy reagovali.

    Ale pri tejto diskusii chcem zdôrazniť alebo upozorniť na jeden problém, ktorý sa často vo verejnosti zle interpretuje, a to je stredná dĺžka veku. Často sa tým populisticky argumentuje, že nemôžeme posúvať hranice, a dokonca som zaregistroval aj v dennej tlači, našťastie potom na to reagovali odborníci, že keby sa posunuli hranice mužov o dva, o tri roky, že by poberali dôchodky len dva-tri roky. Je to hlúposť. Nie je dôležitá pre dôchodkové zabezpečenie stredná dĺžka veku od narodenia. Pre dôchodkové zabezpečenie je dôležitá, by som povedal, stredná dĺžka dožitia od hranice, keď sa stanete dôchodcom. To znamená, ženy u nás od 54 rokov a muži u nás od 60. No a tu tie čísla sú oveľa optimistickejšie. Muži v priemere na Slovensku poberajú dôchodok 15 rokov. Ženy ho poberajú, ja odhadujem, možno až 24 rokov. Čiže ženy poberajú ten dôchodok podstatne dlhšie ako muži.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to veľmi jednoduché, ak použijete vlastný príklad. Ak sa zamyslíte nad tým, koľko poberá dôchodok váš otec alebo matka, to sú bežné prípady, a nie je pravda, že by muži brali dôchodok, rozdiel medzi vekom 60 a 67,4. My máme isté možnosti. Samozrejme, náš zámer alebo naše možnosti nie sú také ako vo vyspelejších a bohatších krajinách. Medzi také radím napríklad Švédsko, kde dnes majú problém, je to skôr politický problém, ale uvedomujú si, že musia posunúť hranice na 70 rokov a mužom i ženám rovnako. Ale tam sa my, verím, že nedopracujeme, alebo sa takejto hranice nedožijeme.

    Ďalšia vec alebo to, čo je obsahom tohto materiálu, a to je ako tretí pilier nového systému sociálneho poistenia, je doplnkové dôchodkové poistenie. Zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení už existuje u nás od roku 1996. Ja si pamätám, vtedy pán minister bol ministrom hospodárstva, keď som ho ja predkladal do Moravčíkovej vlády a vláda ho aj schválila, ale už do parlamentu sa nedostal a vláda po nás, Mečiarova, ho schválila trošku v inej podobe, nie na občianskom princípe. To znamená, výrazne osekala možnosti tohto zákona a aj dnes vidieť, že nesplnil očakávanie nielen tých druhých predkladateľov, ale ani tých, čo tie dôchodkové poisťovne zriadili, ani nás, ani občanov, lebo možnosť doplnkového dôchodkového poistenia využíva veľmi malá skupina aktívneho, zamestnaného obyvateľstva. A je to na škodu nás všetkých. A preto tá zmena v smere rozšírenia okruhu oprávnených osôb, to znamená, aby to mohla byť aj rozpočtová sféra, aby to mohli byť aj osoby samostatne zárobkovo činné. Myslím si, že je to užitočné a prospešné.

    V navrhovanej koncepcii je aj doplnkové dôchodkové poistenie ponímané oveľa širšie, ako sme na to zvyknutí doteraz, pretože v tom dobrovoľnom pilieri - o tom, o čom hovoril aj pán podpredseda Andel - je možnosť aj pre komerčnú sféru, pretože bude vykonávané komerčnými poisťovňami, bankami či investičnými spoločnosťami a bude vychádzať z princípov osobnej participácie. Je to zásadná zmena oproti súčasnému stavu.

    Koncepcia reformy sociálneho poistenia je koncepčný materiál, ktorý podrobne analyzuje súčasnú situáciu rámcovo, popisuje navrhovaný systém sociálneho poistenia spolu s potrebnými opatreniami pri prechode na nový systém. A obsahuje tiež to, čo by som chcel pokritizovať na záver, a to je ten navrhovaný harmonogram alebo časový plán sociálnej reformy. Tam je niečo, s čím ja nesúhlasím. A preto som vám hovoril, aby ste si z toho materiálu ten 1. január 2002 zapamätali, lebo to je z tých matematickopoistných analýz uvažovaný ako posledný možný termín pracovných verzií. Ale tu v materiáli sa napríklad termín účinnosti zákona o sociálnom poistení uvažuje 1. júl 2003. Ja rozumiem tomu, prečo predkladateľ navrhol takýto dátum. Bude to až po voľbách. Jednoducho je to pokus vyhnúť sa istým nepríjemným dosahom možno zo strany verejnosti. A ja chcem vysloviť presvedčenie, že, naopak, verejnosť veľmi rozumie a vie oceniť veľmi zodpovedný prístup. My už dnes ideme do reformy päť minút po dvanástej. Čiže každé odďaľovanie účinnosti takých dôležitých zákonov je všetkým nám na škodu.

    A keďže som hovoril o pozitívnych účinkoch, napríklad aj na vývoj ekonomiky, na jej oživenie a rozbeh a zníženie nezamestnanosti, tak je to v našom eminentnom záujme. Preto by som vás chcel poprosiť, v návrhu uznesenia je aj jedno odporúčanie, ktoré vzišlo z rozpočtového výboru, a som rád, že aj gesčný výbor ho podporil, a myslím si, že by bolo znakom múdrosti tejto snemovne, keby uznesenie schválila v tejto podobe.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie.

    S faktickými poznámkami sa hlási päť pánov poslancov a poslankýň. Ako posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý - pán poslanec Andel.

  • Ďakujem.

    Chcel by som reagovať na tú prvú vstupnú časť kolegu Brocku. Samozrejme, ja si uvedomujem, že odstránenie diskriminácie odchodu vekovej hranice do dôchodku je veľmi, veľmi citlivá vec. Naše krásne Amazonky na mňa tu trošku pokričali. Máte pravdu. Ja absolútne s vami súhlasím, ale je to jedna z možností a treba to spomenúť. Iste, nie sú tu špecifiká, nie sú tu vytvorené podmienky, nie je tu nakoniec ani politická vôľa. Neupodozrievajte ma, že by som chcel nejako ženy hnať a tlačiť a, pre boha živého, vytvárať nejaké nedobré prostredie. Pani Belohorská, máš pravdu, že by si mi nedala večeru, keby si bola moja manželka, ale našťastie to nie je v priamom prenose, moja by mi to tiež asi tak urobila, že by mi nedala večeru.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská sa môže rovno k tomu vyjadriť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budem sa vyjadrovať k pánu poslancovi Brockovi, ktorý správne na začiatku povedal, že tento zákon je tu potrebný. Len treba vidieť spoločnosť v jej vývoji, v ktorom sa momentálne nachádza. A dnes pritvrdzovať, povedala by som to v úvodzovkách, "muziku" je dosť problematické, aj diviť sa, prečo doplnkové pripoistenie dneska nebeží, alebo nie je také, ako ste ho očakávali. Lebo tam by tu platilo to dobré slovenské, že kde nič nie je, ani čert neberie. A jednoducho ak ľudia nemajú zdroje, tak nemajú z čoho si priplácať. Ak podniky krachujú jeden za druhým vďaka zlému vedeniu alebo možno aj zlej stratégii celej ekonomiky momentálnej vlády, tak jednoducho ani tí podnikatelia nemajú z čoho platiť.

    Ale veľmi správne pán Brocka povedal asi v polovici svojho vystúpenia, že toto je materiál, ktorý sa pripravoval dlhý čas, aj keď na začiatku nás najprv kritizoval, že my sme sa s týmto nezaoberali, ale potom zrazu si sám sebe protirečil a povedal, že materiál sa pripravoval roky a pracovalo na ňom množstvo odborníkov. Práve toto chcem podčiarknuť. Áno, pracovalo na ňom množstvo odborníkov a zaoberali sa práve tou dimenziou porovnávania sa s Európou. Len ja by som bola veľmi rada, keby naši dôchodcovia mali také starosti, ako majú dôchodcovia v zahraničí, kde vlastne dôchodok kopíruje 80 až 90 % mzdy, ktorú mali, a tí starší ľudia potom majú možnosť chodiť na dovolenky alebo skutočne užívať starobu. Ale naši starí ľudia sú nútení hľadať si zdroje pri zarábaní, lebo im to nevyjde.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Brocka,

    predpokladám, že keď ste spomínali očakávaný nepriaznivý demografický vývoj, že ste nemali na mysli ten fakt, že narastá počet dôchodcov, resp. že stúpa u nás počet starších v tej kategórii starších ľudí. Ak by ste toto chápali ako nepriaznivý vývoj, tak potom zrejme ste zástancom takého riešenia pre dôchodcov, ako svojho času ponúkol minister zdravotníctva Šagát. Jednak teda v kontinuite s tým návrhom, že sa odchod do dôchodku posunie až na hranicu 65 rokov a potom by každý čerstvý dôchodca mohol dostať bezplatne zájazd do Grónska, aby riešil svoju situáciu tak, ako to spomínaný pán minister zdravotníctva už pripomenul, že Eskimáci to riešia múdro, že keď nemajú z čoho žiť, odchádzajú do fujavice.

    Ale predpokladám, že keď ste hovorili o nepriaznivom demografickom vývoji, mali ste skôr na mysli mladé rodiny a že klesá počet narodených detí. Nuž iste je to tak, ale myslím si, že je treba sa pozrieť na tento problém v súvislostiach. Pokiaľ sa nepodarí vyriešiť perspektívu mladých rodín, pokiaľ sa nepodarí zmeniť podmienky existencie mladej rodiny, nedá sa očakávať, že by sa na Slovensku rodilo viac detí. Takže zrejme keď očakávate nepriaznivý vývoj, nemáte vôbec vo svojich predstavách také riešenia, ktoré by pomohli znížiť nezamestnanosť, ktoré by riešili bytovú otázku mladých rodín a tak ďalej a tak ďalej. Takže to nie je veľmi dobrá správa pre slovenských občanov aj pre vašich voličov, lebo zdá sa, že očakávate ten nepriaznivý vývoj v súvislosti s tým, čo je schopná súčasná vládna koalícia. To znamená, že je v podstate neschopná.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka, dúfam, že nebudete veľmi tvrdo obhajovať ten princíp, že neplatí priemerná štatistická veličina, štatistická hodnota priemerného veku. Platí a takisto nemôže byť v rozpore s priemerným rozsahom poberania dôchodku. Naopak, v priemere je to tak, lebo ak by sme len štatisticky vybrali určité skupiny, tak by sme potom mohli hovoriť, že niektorí nedostanú dôchodkovú šancu, ktorí umrú pred 60 rokom.

    A po druhé. Prosím vás, nehovorte, že verejnosť vie veľmi oceniť zodpovedný prístup vlády. Naopak, sami ste sa neriadili tým, pretože to, čo pán Dzurinda s jeho propagačným cirkusom robil pred voľbami, bolo všetko, len nie zodpovedný prístup. A naopak, vychádzalo sa z tej istoty, že ľudské vedomie zaostáva za bytím a že keď už voliči hodia tie lístky do urny, tak potom ich príjemne prekvapíme. Nemôžete ani čakať, že sami občania v zhoršenej reštrikčnej a cenovo liberalizačnej politike, budú utekať sami do pripoistenia. Jednoducho sa im zužuje manévrovací priestor v konzumácii. To znamená, že nemajú inú možnosť a nemôžu ešte myslieť na budúcnosť, keď im obmedzíme v súčasnosti kúpnu silu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, vy ako odborník na sociálnu sféru by ste mali vedieť, že ženy odchádzajú do dôchodku ako 57-ročné. V nižšom veku idú podľa počtu detí, ktoré vychovali. Najnižší vek je skutočne 54 rokov, a to vtedy, ak vychovali tri alebo viac detí.

    Ak poukazujete na zlý demografický vývoj, určite tomuto vývoju nepomôže, ak zrušíte túto prednosť skoršieho odchodu do dôchodku ženám, ktoré mali viac detí. Mali by ste, práve naopak, prijímať opatrenia, ktoré podporujú populačný vývoj. A ak im nedokážete ponúknuť, neberte ženám aj to málo, ktoré majú za to, že vychovali novú generáciu pre túto spoločnosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč vystúpi v rozprave za klub HZDS.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    pán spravodajca,

    dámy a páni,

    chcem vystúpiť v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko k materiálu o koncepcii reformy sociálneho poistenia.

    Dovoľte mi trošku netradičný úvod. Je to absolútna náhoda, ale dnes som dostal časopis Medzinárodná revue sociálneho zabezpečenia, ktorú vydáva Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia, ktorá má sídlo v Ženeve a kde Slovensko má po prvýkrát v histórii zastúpenie v Byre, to je najvyšší orgán, a mám tú česť vykonávať túto funkciu. Tento medzinárodný, svetom uznávaný časopis má napríklad takýto obsah: Penzijná reforma, Svetová banka o penzijnej reforme, Medzinárodná organizácia práce o penzijnej reforme, Nový konsenzus sociálnej reformy?, Štokholmská iniciatíva. Tu sú potom komparatívne štúdie o priebehu sociálnych reforiem a v závere globálny rating, globálny stupeň národných systémov sociálneho zabezpečenia.

    Chcem tým povedať len jedno, že to, o čom dnes diskutujeme, je dnes svetový problém. Takisto je to aj problém európsky v tom zmysle, že jednotlivé štáty, ale aj spoločenstvá štátov hľadajú riešenia na mnohé výzvy a otázky, ktoré súvisia so sociálnou situáciou. Dnes, tak ako sa hovorí v Európe, treba povedať, že mne sa veľmi páči tento termín, že aj Slovensko zošedivieva, že populácia starne, že nastávajú skutočne výrazné demografické pohyby v spoločnosti, na ktoré musí sociálny systém reagovať. Vzhľadom na to, že do postproduktívneho veku postupne prechádza generácia občanov, ktorá sa narodila na konci druhej svetovej vojny, alebo je teda v tom populačnom výbuchu, v dobrom zmysle slova, po druhej svetovej vojne.

    Na druhej strane má Slovensko aj určité špecifiká, ktoré spočívajú v tom, že počet občanov v produktívnom veku, teda tí, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty a platia poistné, je vyšší vďaka populačnej explózii na začiatku sedemdesiatych rokov, ktoré v tom Česko-Slovensku, vo vtedajšom normalizačnom Česko-Slovensku, sme evidovali, a že dominantným demografickým výbuchom bolo práve Slovensko. A táto skupina občanov dnes tvorí širší rámec produktívnych občanov v produktívnom veku a tá začne "robiť" na Slovensku výrazné problémy v roku 2030, pretože budú mať ľudia zo začiatku sedemdesdiatych rokov v tom čase 60 rokov.

    V tejto situácii teda na Slovensku je ten pomer, už keď som tú myšlienku začal, treba dokončiť, že máme zhruba proporcie 3,44, to znamená, že 3,44 zamestnancov alebo občanov v produktívnom veku môžu, ak by mala platiť politika zamestnanosti, tak môžu tvoriť hodnoty pre jedného dôchodcu. V teórii aj v praxi sa hovorí, že ak toto číslo je pod dve celé, tak treba to chápať ako extrémnu situáciu a krízu. Sú také štáty aj dnes už v Európe, ktoré majú nižšie číslo, napríklad Turecko má 1,29 a podobne. Ale sú to čísla, ktoré znamenajú, že títo ľudia pracujú a tvoria hodnoty a platia poistné. To treba jasne povedať.

    Ďalej je treba uviesť aj skutočnosti, že táto koncepcia sociálneho poistenia sa spúšťa alebo kontinuálne teda prebieha tento reformný proces v dosť nepriaznivom ekonomickom prostredí. To treba jasne povedať, že aj v odbornej literatúre, to zase hovoria iní, ak nezamestnanosť začína dvojkou, teda nad 20 %, tak sa považuje za extrémny problém v ekonomike. To sú fakty.

    A v tejto súvislosti aj medzi základné príčiny insolventnosti verejných fondov dnes združených v Sociálnej poisťovni treba uviesť reštriktívnu hospodársku politiku a vysokú nezamestnanosť, ktorá vlastne dáva jednoduchú logiku na princípe sedliackeho rozumu, ak sa nepracuje, neplatí sa poistné a fondy nemajú zdroje. To si treba veľmi jasne uvedomiť a je treba naozaj robiť všetko pre to, aj keď niektoré reštriktívne opatrenia sú pochopiteľné, majú objektivizujúci charakter, je treba robiť všetko pre to, aby sa prešlo na formu ekonomického rastu a aby sa spustili rozvojové impulzy a znižovala nezamestnanosť. To treba veľmi jasne hovoriť.

    V tejto súvislosti treba povedať tie súvislosti, ktoré v rámci reformy sociálneho poistenia treba evidovať alebo sú to aj skutočnosti, že v podstate dnes je desiaty rok po začiatku ekonomických reforiem, šokových terapií zo začiatku deväťdesiatych rokov a že je nevyhnutné, aby sa zhodnotili globálne a komplexne, ale, povedal by som, aj vedecky a odborne, bez emócií a bez politiky. A to sú alebo je to analýza a optimalizácia daňového príspevkového a poistného zaťaženia štátu, občanov, zamestnancov a zamestnávateľov.

    Myslím si, že táto ekonomicko-finančná súvaha na reformu sociálnych systémov je nevyhnutná vzhľadom na to, že dnes nie sú exaktne zodpovedané otázky, či je, alebo nie je sociálna únosnosť zaťaženia, tak ako tu už avizovali v stanovisku Konfederácie odborových zväzov. Je tu treba jasne zvážiť, aké sú proporcie medzi daňovým a poistným zaťažením. To skutočne je zásadná otázka a je to aj otázka skutočného postoja štátu, respektíve vlády a štátneho rozpočtu k týmto systémom.

    Na začiatku deväťdesiatych rokov bola jasná súťaž, to nehovorím pejoratívne, medzi daňovou a ekonomicko-finančnou reformou a reformou poistenia. Ak si vtedy spomínate, ak to zoberiem na úrovni občana, priemerný Čecho-Slovák vtedy mal 20 alebo 19,5 % daň zo mzdy. Tá sa rozvíjala do jednotlivých položiek a v tom čase pri silnej daňovej loby bolo možné získať určitý paradox, ktorý potom sa kompenzoval cez rôzne aj súboje a vyjednávania, že daňová reforma mohla zlikvidovať poistné fondy ešte pred ich založením. Pretože existujú poistnomatematické modely minimálnych vstupov do určitých novovytvárajúcich systémov, aby sa vôbec založili. Myslím tým aj zdravotné poistenie či poistenie sociálne. V tejto situácii dnes sme a po tých desiatich rokoch je nevyhnutné urobiť exaktný prepočet práve takéhoto komplexného zaťaženia jednotlivých subjektov, ktoré som pred chvíľou menoval.

    Chcel by som ešte jednu poznámku z európsko-svetových pohľadov. V októbri minulého roku na Slovensku bola veľmi zaujímavá akcia a bola to prvá Svetová konferencia sociálneho zabezpečenia, ktorú sme organizovali spolu s Medzinárodnou asociáciou sociálneho zabezpečenia. Žiaľ, za minimálneho záujmu médií aj naši občania mali veľmi malú šancu sa o tejto konferencii dozvedieť. Myslím si, že by bolo vhodné a dá sa dohodnúť aj postup cez výbor pre sociálne veci a bývanie, aby poslanci dostali aspoň závery tejto konferencie. Sú publikované a dajú sa získať.

    Táto konferencia riešila mimoriadne vážny problém, ktorý v súčasnosti je, a to je vzťah sociálneho zabezpečenia a globalizácie. Tieto globalizačné procesy sú mimoriadne závažné, pretože práve v týchto chvíľach, možno si to aj neuvedomujeme, je vlastne 100. výročie zakladania takýchto fondov od Bismarcka cez britské, anglosaské systémy. A jednotlivé fondy alebo systémy sociálneho zabezpečenia sú dnes také nekompatibilné, že Európska komisia alebo únia napríklad hovorí len o určitej harmonizácii alebo o kooperácii týchto systémov, o unifikácii alebo zjednocovaní normotvorby nechcú ani počuť.

    V tejto situácii dnes sme, to je objektívny proces, lebo tie systémy sú už stáročné, sú také znezlučiteľné do určitých unifikačných rovín, že je treba to brať ako realitu. V tejto situácii teda aj Slovensko je v medzinárodnom kontexte. Medzinárodné normy, ktorých je dosť a ktorými je Slovensko viazané. Je to normotvorba Rady Európy, kde Slovensko ako druhý štát po Poľsku v roku 1998 ratifikovalo Európsku sociálnu chartu. Končia nám dvojročné prázdniny po tejto ratifikácii v lete tohto roku, kde sa vstupuje do veľmi tvrdého a prísneho kontrolného mechanizmu Rady Európy. Máme ratifikovaných a publikovaných 62 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a v tejto súvislosti aj nová normotvorba, aj táto koncepcia musí byť kompatibilná s acquis communautaire, teda s jednotným právnym poriadkom Európskej komisie.

    Doterajší vývoj, tá koncepcia z toho tiež vychádza, bol stavaný tak, že sme nešli cestou, ako išla väčšina rezortov približovania k Európskej únii, ale práve tým, že sa vlastne reformovalo všetko, že už nové právne predpisy mali byť v plnom súlade s predpismi Európskej komisie. Konkrétne aj zákon o sociálnom poistení, tzv. šiesty variant prešiel v máji 1998 takým akýmsi auditom Európskej komisie a v podstate európski odborníci nám jasne uviedli, že tento novopripravovaný model je plne v súlade s predpismi Európskej únie. Čiže v tejto situácii tam by bolo možné za krátky čas získať čistý stôl. Samozrejme, že tie rokovania sú ďalšie a možné, ale tie veci sa skutočne dejú už v intenciách Európskej únie.

    Z hľadiska tohto materiálu, ktorý je, by som chcel ešte upozorniť na niektoré systémové väzby. A treba však uviesť, čo sa ešte zatiaľ nepovedalo, že s vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočnil začiatkom, tuším, minulého týždňa výbor pre sociálne veci a bývanie taký seminár, kde sme si povedali o týchto otázkach, a treba povedať, že diskusia je skutočne nekonečným príbehom. Vo vzťahu k sociálnemu poisteniu je nevyhnutná a je možné niektoré veci naozaj označiť len tézami. V tejto oblasti teda treba uviesť aj určité systémové väzby, ktoré platia, alebo princípy, na základe ktorých sa táto reforma má robiť, a to je otázka zachovania získaných nárokov alebo tzv. vyvezených nárokov zo systému, ktorý má na základe tejto novej koncepcie dožiť, a je to otázka, do akej miery sa bude znižovať dosiahnutá úroveň sociálnych a ekonomických práv občanov.

    A sme pri otázkach, ktoré tu už odzneli, ktoré sú kontradiktórne. Napríklad otázka rovného postavenia muža a ženy v sociálnom poistení je nevyhnutým cieľom. To si treba veľmi jasne a razantne povedať. Otázka je iná, akým spôsobom tie diferenciácie a preferencie, ktoré sú v starom systéme, sa budú riešiť. A to je systémová väzba najmä na oblasť rodinnej politiky, či naozaj už postavenia muža a ženy, lebo nemôže byť v rovine ideálna, táto koncepcia musí si stanoviť takéto ciele, nemôže byť rozdielne poistenie, sociálne poistenie muža a ženy. To si treba jasne povedať.

    Iná otázka je, že ak doterajší systém už založil akýkoľvek nárok, tak treba jednoducho, aby tento nárok prešiel do rozdelenia týchto množín, ak to mám povedať takýmto jazykom. Ale na druhej strane kompenzačné opatrenia aj za dávky, s ktorými sa už nepočíta, ako je dôchodok za výsluhu rokov, či sa v oblasti nemocenského poistenia môžu redukovať niektoré dávky, ako je vyrovnávací príspevok v ťarchavosti alebo v materstve. Tieto kompenzačné opatrenia musí uviesť potom nová sústava štátnej sociálnej podpory, najmä teda štátna sociálna podpora. A sú pripravované ďalšie dávky, ako je sociálny príspevok, príspevok na dopravu a príspevok na vzdelanie, ktorý spolu s ďalšími, rodičovským príspevkom a tak ďalej, príspevkom už schváleným na bývanie, vytvorí novú architektúru aj propopulačných opatrení, ktoré sú nevyhnutné.

    Samozrejme, sú tu ďalšie možnosti v systémových krokoch vo vzťahu k daňovým otázkam. Pán poslanec Brocka preferuje tieto opatrenia, treba ich zvážiť a naozaj sú pozoruhodné v tom zmysle, že by sa urobili propopulačné opatrenia v niektorých oblastiach finančného práva. V tejto súvislosti máme teda rozdielne názory na tempo. Otázka je vždy však aj taká, koľko za určitých finančných okolností môže minister, ministerstvo presadiť vo vláde. To je iná otázka, ja to chápem ako realitu. Chcem však upozorniť na to, že je nevyhnutné, aby aj súbežne s touto koncepciou sa dokompletizovala reforma pracovného práva, ktorá môže tiež vytvoriť mnohé predpoklady na vyššiu spravodlivosť v sociálnom poistení, a reforma v oblasti štátnej sociálnej podpory.

    Z hľadiska časového k tejto koncepcii treba uviesť, že je nevyhnutné pochopiť, že na Slovensku táto reforma prebehla už v mnohých smeroch. Je pozoruhodné to, že existuje verejnoprávna Sociálna poisťovňa. Nechcem už o tom hovoriť, ja som ako končiaci predseda správnej rady už hodnotil túto inštitúciu nedávno z tohto miesta. Chcel by som len uviesť, že je nevyhnutné zachovať verejnoprávny charakter tejto inštitúcie, že treba v tejto inštitúcii dokončiť to, čo ja považujem, a to kritizujem teraz najmä rezort financií zo súčasnej vlády, že sa zbrzdilo tempo spolupráce so Svetovou bankou. Myslím si, že toto je škoda, pretože tam nešlo vôbec len o pôžičku a o peniaze, ale tam išlo o intelektuálny projekt, ktorý súvisel s vytvorením predpolia na takýto zákon. A v tejto situácii komplexný informačný systém je nevyhnutný už aj z pohľadu európskeho, najmä v situácii, keď sa bude vytvárať voľný pohyb pracovných síl. Tam v podstate, ak to chcem veľmi zúžene povedať, z hľadiska sociálneho poistenia nepôjde o nič viac, len o informačný systém. Aby si systém pamätal, kedy ktorý občan v ktorom systéme, dnes nekompatibilnom, pracoval. Takže ja by som odporúčal tento model Svetovej banky urýchlene zavádzať, pretože vytváranie najmä pilierovosti a aj v týchto svetových koncepciách sa o tzv. multipilierových systémoch mimoriadne veľa diskutuje, lebo je kríza priebežného rozpočtovania PSUGO či repartície a kapitalizačný pilier, ktorý sa v tejto oblasti ide zavádzať cez osobné účty, je nič iné, znovu opakujem, možno to zjednodušujem, ako informačný systém. Pretože otázka, aby si systém pamätal, koľko si kto poistil a v akej výške, to je otázka, ktorá sa už dnes v Sociálnej poisťovni robí. Každý z nás už má čiarkový kód, zavádzajú sa 50 rokov dozadu tzv. optické archivačné systémy a skenujú sa papierové médiá na počítače. V tejto situácii je to teda naozaj pozoruhodné z hľadiska iných postkomunistických štátov, kde sa to ešte nerobí, ba dokonca sú štáty, dokonca aj naše niektoré susedné, kde sa začína informačný systém budovať z nuly. A ak tento systém bude istým spôsobom informačne schopný dať princípy poistenia, tak v 10. až 15. roku sa môže tam prejsť na dobré sociálne poistenie. To hovorím ako pozitívum slovenského modelu.

    Ďalej by som ešte chcel uviesť, že, samozrejme, sú diskutabilné termíny, pretože v predvolebnom období sa aj pri multikoalícii veľmi ťažko budú hľadať konsenzuálne riešenia a rozhodovania. A môžem uviesť príklad zo Švédska, kde na konferencii ministrov na Malte v máji 1998, kde som mal česť robiť viceprezidenta tejto konferencie, švédska pani ministerka, pretože ich systém bol v konjunktúre po roku 1945 založenia, švédska pani ministerka povedala pozoruhodnú vetu a ja to dávam súčasnej koalícii na vedomie, že najťažší problém, ktorý oni mali pri presadzovaní nového modelu švédskeho systému sociálneho poistenia, bola koalícia. Čiže v koalícii sa veľmi ťažko hľadal konsenzus pre to, aby také náročné operácie a manévre, sociálne manévre v dobrom zmysle slova sa mohli v praxi uplatniť. Preto avizujem ten termín. Nemyslím si, že výbor pre financie tam kompetentne rozhodoval s dátumom 1. február 2001, ale boli aj nóty, kde bol 1. február, je mi ľúto. A...

  • Hlasy z pléna.

  • To asi bol preklep. Tak to vnímam, lebo z hľadiska počítačového to je nezmysel, samozrejme, aj zakladania nárokov. To je možné, začiatok a koniec jasne určiť inak, takže beriem to ako fakt a nechcem to rozvíjať.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že tieto termíny sú také, že tzv. účinnostný paragraf bude knižka, podľa mojej predstavy, pretože tam celý rad jednotlivých inštitútov nemôže nabehávať naraz. V každom prípade to bude závisieť od schopnosti Sociálnej poisťovne stráviť cez výpočtovú techniku najmä tento nový zákon na prehodnotenie dávok. A je nevyhnutná legisvakancia, to znamená medzi platnosťou a účinnosťou zákona minimálne rok. To sú skúsenosti aj zo sveta a takto aj dnes je schopná Sociálna poisťovňa po zavedení zákona do platnosti spustiť jednotlivé systémy. V tomto čase je možné uprednostniť nemocenské poistenie, dovtedy je možné dotiahnuť úrazové poistenie na báze Sociálnej poisťovne, kde sa nájdu veľmi čisté, krištáľovo čisté riešenia finančných tokov medzi úrazovým poistením, nemocenským poistením a medzi dôchodkovým zabezpečením z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania a môžu sa vyriešiť aj väzby medzi úrazovým poistením a liečebným alebo zdravotným poistením, ktoré sú takisto nevyhnutné najmä z hľadiska financovania účelne vynaložených nákladov na liečenie občana, ktorý utrpí úraz, pracovný úraz alebo chorobu z povolania.

    Chcel by som na záver uviesť, že oceňujeme kontinuitu tohto modelu, ktorý je postavený, že za Hnutie za demokratické Slovensko podporíme tento projekt a jeho ďalšiu realizáciu a že reformátorom držíme palce a chceme sa spolupodieľať na tejto reforme, lebo je to reforma na jednu až dve generácie. A preto som aj rád, že som podpísal spoločné vyhlásenie všetkých zástupcov politických strán, ktoré sú v parlamente, a že je tu zhoda nad takým závažným modelom, ktorý dnes prerokúvame. Bodaj by takýto konsenzus existoval vo finančnej, hospodárskej aj v politickej sfére.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman, po ňom pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    ako už bolo povedané, rokujeme o mimoriadne zložitej a náročnej reforme, ktorej význam je mimoriadne dôležitý tak pre súčasnosť, ako aj pre nastávajúce obdobie, predovšetkým preň.

    Súhlasím s tým, že súčasný systém sociálneho poistenia je nevyhovujúci. Aj preto považujem reformu sociálneho poistenia za nevyhnutnú. Oceňujem prístup ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa podujalo zavŕšiť jeho zmenu, že sa podujalo na zmenu súčasného stavu. Taktiež oceňujem prístup, ktorý ministerstvo zvolilo ešte pred jeho prijatím. Mám na mysli pomerne širokú diskusiu, verejnú diskusiu i skutočnosť, že ministerstvo pravidelne rokuje so sociálnymi partnermi pri tvorbe tejto reformy. Za kladné považujem nakoniec i to, že o reforme, o zámeroch hovoríme i v súčasnom období tu v parlamente ešte pred jej prijatím vládou Slovenskej republiky.

    Dôsledne som sa oboznámil s navrhovanou reformou a verím, že súčasný návrh bude ešte v mnohých momentoch precízovaný či korigovaný. Zároveň chcem však zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky bude musieť urobiť niekoľko významných opatrení vo svojej činnosti, aby sa mohla reforma v našej spoločnosti dôsledne zaviesť. Bez zmeny prístupu k niektorým oblastiam v našej spoločnosti by reforma nenašla vhodné prostredie a nesplnila by svoj účel. V samotnom návrhu je uvedených niekoľko momentov či dôvodov, pre ktoré sa reforma zavádza bez toho, aby sa tieto momenty či dôvody riešili, alebo hľadali riešenia, čím by v konečnom dôsledku prispeli k úspešnosti reformy a zároveň by prispeli k zmierneniu jej príliš reštriktívneho charakteru, najmä vo vzťahu k občanovi.

    Uvediem len niektoré. Všetci si uvedomujeme, že úroveň sociálnej sféry vrátane sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je závislá od úrovne ekonomiky v štáte. Čím je vyššia úroveň ekonomiky, tým sú vytvorené aj podmienky na lepšiu sociálnu situáciu jednotlivých sociálnych skupín obyvateľov toho-ktorého štátu. Aká je však naša ekonomika? Musíme uznať, že priam katastrofálna. Vláda, a čo je najhoršie, nielen ekonomické problémy nerieši v prospech občana, ale zatiaľ ani nemá jasnú koncepciu hospodárskeho rozvoja. Ďalším takým momentom je výška odvodov do poisťovní. Je v konečnom dôsledku závislá od výšky miezd a platov. Tie však majú vo svojej reálnosti klesajúcu tendenciu a nie je perspektíva tento stav zmeniť. Objem finančných zdrojov v poisťovniach je závislý od prosperujúcich podnikov a čo najväčšieho počtu zamestnaných. U nás je dobre fungujúcich podnikov čoraz menej, žiaľ, a stále menej zamestnaných.

    Miera nezamestnanosti, všetci veľmi dobre vieme, aká je. A už tu dnes o tom bolo hovorené, že môže značným spôsobom ovplyvniť úspešnosť zavádzanej reformy. Ministerstvo uvádza ako jeden z dôvodov zavedenia reformy, najmä v dôchodkovom poistení, zlý demografický vývoj našej spoločnosti. Ministerstvá, zároveň celá vláda však tieto skutočnosti len konštatuje a na zlepšenie demografického vývoja, resp. pre ten súčasný, na zlepšenie jeho podmienok a pre ten budúci v podstate nič nerobí. Mám na mysli otázku nezamestnanosti, otázku rodinnej politiky, otázku starostlivosti o mladé rodiny a tak ďalej.

    Vláda nepodniká kroky na zlepšenie zdravotného stavu. Mali sme o tom dnes možnosť počuť. Ministerstvo argumentuje nutnosť predĺženia dôchodkového veku. Neviem si to však za súčasnej ekonomickej situácie, najmä v oblasti zamestnanosti, predstaviť. Najmä ak vývoj bude v tejto oblasti taký, aký je. Chceme tým rozširovať rady nezamestnaných? Chceme tým vytvárať viac nezamestnaných z radov mladých ľudí? Preto, ak by malo prísť k úprave dôchodkového veku, mala by byť táto úprava rozložená na väčšie časové obdobie, minimálne na obdobie 12 rokov. Myslím si, že to je alternatíva B v navrhovanom materiáli.

    Takto by som mohol uviesť ďalšie faktory, ktoré priamo vplývajú na vývoj súčasného systému sociálneho poistenia, ktorý sa má reformovať.

    Teraz priamo k samotnej koncepcii. Predložený návrh reformy sociálneho poistenia si v dôchodkovej časti kladie za cieľ zachovanie finančnej stability, teda rovnováhy medzi príjmami a výdavkami v dôchodkovom zabezpečení. Z materiálu však vyplýva, že pri zachovaní súčasného stavu legislatívy a spôsobu financovania vznikne v priebežne financovanom dôchodkovom zabezpečení deficit vo výške 67,5 mld. Sk. To je ten pesimistický variant. Alebo 52,7 mld. Sk, to je ten optimistický variant. Pitom sa ešte navrhuje odčleniť z poistného na dôchodkové zabezpečenie 3 - 6 % na kapitalizáciu. To by znamenalo, že predpokladaný deficit sa bude ešte prehlbovať, pretože súčasná výška poistného 27,5 % zo mzdy už nepostačuje ani na výplatu dôchodkov súčasných poberateľov.

    Z očakávaného demografického vývoja uvedeného v návrhu reformy vyplýva, že počet platiteľov poistného bude klesať a počet dôchodcov sa bude zvyšovať. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko peňazí bude chýbať v dôchodkovom zabezpečení už na budúci rok a o koľko sa bude tento deficit zvyšovať každý ďalší rok aj zavedením fondového spôsobu financovania. Z tabuliek uvádzajúcich očakávaný trend vyplýva, že už v roku 2000 štát ako garant bude musieť poskytnúť na dôchodky 10,3 mld. Sk a v nastávajúcich štyroch rokoch asi po 8 mld. Sk. Po uplynutí prechodných a koncepčných opatrení by sa predpokladaný deficit na rok 2000 mal znížiť na 8,3 mld. Sk a v nasledujúcom roku už len na 5,5 mld. Sk a od roku 2002 by dôchodkové poistenie malo byť sebestačné. To nie je zlá vyhliadka, ale znamená, že tých 2 a 5 a 3-krát 8, teda 31 mld. Sk budú peniaze ušetrené v priebehu 5 rokov prevažne na súčasných a budúcich dôchodcoch, a preto by bolo vhodné, aby bolo v materiáli konkrétne uvedené, o koľko a ktorým skupinám dôchodcov budú dôchodky skrátené a nielen všeobecné konštatovania, že budú sprísnené podmienky poberania, zrušené pracovné kategórie a podobne.

    V týchto údajoch ešte nie sú zakalkulované odvody do kapitalizačných fondov, ktoré by sa mali začať tvoriť v roku 2002 vo výške 3-percentného poistného. Z predloženého materiálu teda nie je jasné, ako sa prejaví na časti priebežne financovaných dôchodkov odčlenenie asi 5 mld. Sk v roku 2002 a približne rovnaká suma každý ďalší rok, keďže tieto peniaze sa začnú ukladať na osobné účty poistencov a nebudú sa z nich vyplácať dôchodky poberateľov. Opäť je tu otázka, či sa tento "výpadok" z priebežne financovaného systému pokryje zvýšenými platbami prispievateľov alebo z rozpočtu štátu, alebo budú nižšie dôchodky od roku 2002?

    Na riešenie predpokladaného nedostatku financií v základnom dôchodkovom systéme, ako sa naznačuje aj v návrhu reformy, bude potrebné poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo zvýšiť poistné pre zamestnancov a zamestnávateľov a ostatných platiteľov? Alebo znížiť dôchodky? Ktorý z týchto krokov je najrealistickejší a vôbec prijateľný? K prepočtom a výhľadom demografických poistných a finančných veličín v tabuľkách možno na záver vo všeobecnosti povedať, že sú veľmi ovplyvniteľné minimálnymi zmenami už v desatinných miestach v použitých ukazovateľoch, a preto ich možno spochybňovať ako nerealistické, možno až zavádzajúce, najmä v dlhodobých výhľadoch nad 20 a viac rokov.

    Všeobecne teda možno konštatovať, že v návrhu reformy prevládajú opatrenia výlučne reštriktívneho charakteru. V prvom období predreformnom, to je v rokoch 2000 - 2002 sa predpokladá prijať zákony, ktorými sa predĺži dôchodkový vek na 65 rokov pre mužov a 62 rokov pre ženy. Alebo rovnaký vek pre obe pohlavia v rôznych variáciách. Predĺži potrebný čas odpracovania rokov na nárok na platný, na plný starobný dôchodok z 25 na 35 rokov a viac. Zruší možnosť poberať dôchodok a pracovať alebo podnikať. Zákon bol už pripravený, zatiaľ ešte neprešiel. Zruší sa možnosť poberať starobný a vdovský dôchodok alebo vdovský dôchodok súčasne. Zruší poskytovanie mimoriadne starobného dôchodku. To je možnosť odísť predčasne do dôchodku. To sa už uskutočnilo. Zaviedlo sa platenie poistného na dôchodkové zabezpečenie pracujúcich a podnikajúcich dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok bez toho, aby sa ich dôchodok ďalej zvýšil, keďže zaplatili viac atď. Zrušia sa pracovné kategórie a ďalšie výhody pre zamestnancov, ktorí pracujú v nebezpečných a zdraviu škodlivých podmienkach. Ako, kedy a za akých podmienok sa zrušia v návrhu reformy, nie je uvedené. Týmito opatreniami sa pravidelne plánuje ušetriť tých asi 8 mld. Sk v priebehu nastávajúcich 2 rokov.

    V návrhu reformy sa na strane 2 neuvádzajú nové úpravy budúcich nárokov poistencov, z ktorých by bolo možné zistiť konštrukciu budúcich dávok a podmienky ich nároku. Tiež nie je uvedené, ako sa započítajú nároky tých platiteľov poistného, ktorí už niekoľko rokov platili do starého systému v novom systéme. Či sa im získané nároky prepočítajú do počiatočného kapitálu v kapitalizačnom pilieri, tak ako to urobili napríklad v Poľsku, alebo im nevznikne žiaden nárok za tie roky, čo už platili, ako to urobili niektoré krajiny v Latinskej Amerike, alebo sa im v priebežne financovanom systéme zachová vzniknutý nárok vo forme odpracovaných rokov. V celom návrhu reformy nie je ani slovo o tom, či doterajší priebežne financovaný dôchodkový systém bude pokračovať alebo bude zmenený a ako.

    V časti úrazového poistenia je potrebné zdôrazniť, že predovšetkým zamestnávateľ, keďže v súčasnosti už máme prevažne súkromné vlastníctvo, je zodpovedný za pracovné podmienky zamestnancov, teda aj keď sú nebezpečné alebo poškodzujúce život a zdravie, alebo príliš namáhavé. Zamestnávatelia by sa mali snažiť vytvárať také pracovné podmienky, aby nepoškodzovali a neohrozovali zamestnancov, aby nemuseli platiť viac za ich sociálne a zdravotné poistenia, tak ako je to v krajinách Európskej únie. Princíp zodpovednosti zamestnávateľa za pracovné podmienky zamestnancov by sa mal prejaviť aj vo výške príspevkov na úrazové poistenie. Nie je dôvod, aby ostatní poistenci zdravotného, nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia platili rovnaké percento z platu, ale ich chorobnosť alebo úrazovosť je podstatne nižšia ako v rizikových prevádzkach a zamestnaniach.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v závere chcem poukázať na tieto skutočnosti. Z predloženej koncepcie reformy je zrejmé, že reforma dôchodkového zabezpečenia nie je zameraná na zlepšenie životnej úrovne súčasných dôchodcov. S tým zásadne nemôžeme súhlasiť. Za súčasnej, už aj tak veľmi zlej sociálno-ekonomickej situácie dôchodcov a ľudí v preddôchodkovom veku si ďalšie zhoršenie tejto neúnosnej situácie nemôžeme dovoliť. Zároveň si nemôžeme dovoliť zhoršenie súčasných platiteľov príspevkov napríklad určením vyšších alebo ďalších platieb na dôchodkové poistenie.

    Ďalšia pripomienka. V zásade je potrebné doriešiť postavenie štátu v systéme sociálneho poistenia a dôsledné plnenie jeho povinností. Podľa skúseností vyspelých ekonomík štát nie je len garantom celého systému sociálneho poistenia, ale i príkladom v plnení povinností, ktoré pre neho zo systému vyplývajú. Ďalšia taká pripomienka alebo zásada by mala byť, že reforma nemôže prispieť k ďalšiemu zvýšeniu daňového zaťaženia zamestnávateľov.

    Vážené dámy, vážení páni, dalo by sa určite ešte o ďalších otázkach hovoriť. Je nutné sa permanentne zaoberať daným materiálom. Ja som presvedčený, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pred jeho definitívnym predložením do vlády pristúpi na ďalšie námety, ktoré dostáva z verejnej diskusie, ale aj námety, ktoré odznejú v diskusii v parlamente Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási jediný poslanec, pán poslanec Brocka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ja som veľmi, priznám sa, teraz nerozumel vystúpeniu pána poslanca Kalmana a rovnako som nerozumel, keď pán poslanec Engliš tlieskal po tomto vystúpení. Tlieskali sme všetci spolu po vystúpení pána poslanca Tkáča, ktorý hovoril veľmi kvalifikovane a veľmi korektne a konštruktívne o predloženom návrhu a o reforme sociálneho poistenia. Ale pán poslanec Kalman, ktorý je tieňovým minister sociálnych vecí za HZDS, hovoril v úplne inej tónine. Preto by som na to, že je tieňovým ministrom HZDS, mal veľmi veľa otázok a veľmi veľa pochybností, lebo sa mi zdá, že aj jeho predstavy sú úplne iné ako predstavy pána poslanca Tkáča, a preto by som prosil, aby pán minister Magvaši sa vo vláde s reformou poponáhľal, lebo po voľbách v roku 2002, ak by prípadne na reforme pokračoval pán minister Kalman, tak by to mohlo byť úplne inak, alebo by sme nemohli hovoriť o kontinuite, ako o nej hovoril napríklad aj poslanec Tkáč.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, 7 minút je do skončenia. Pýtam sa, či vystúpite.

    Pani poslankyňa Keltošová vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Budem veľmi stručná.

    Chcem povedať len jedno, pán poslanec Brocka, ak dovolíte aj z tohto názorného príkladu vystúpenia dvoch mojich kolegov vidíte, aká široká názorová voľnosť a vnútorná demokracia v HZDS existuje. Budem sa pridŕžať faktov a chcem povedať len toľko.

    Celá reforma, tak ako tu je predložená, v zásade prešla aj pripomienkovým konaním vo vnútri HZDS a potom v rámci výboru pre sociálne veci a bývanie. Myslím si, že dá sa na nej veľa vecí zlepšovať, nakoniec preto o nej diskutujeme, ale v princípe súhlasíme s filozofiou. Nemáme zásadné námietky voči filozofii. A ja som to povedala verejne aj z médiách, že nech by bola ktorákoľvek vláda teraz pri moci, vzhľadom na zlé vyhliadky, pokiaľ ide o starnutie populácie a opotrebovanie systému, že by bolo treba tento systém meniť. Ja na tomto mojom vyhlásení nič nemením a myslím si, že aj do budúcna, nech už ktokoľvek bude sedieť v kresle ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, napríklad aj vy, pán poslanec Brocka, môžete sa tam ocitnúť, čiže môžeme sa spoliehať na to, že tu bude určitá kontinuita, ku ktorej nás nútia, či si to priznáme, alebo nie, vonkajšie okolnosti. To je realistický pohľad a myslím si, že na tomto sa zhodneme.

    Chcela by som v rámci časového limitu povedať zopár viet aj pre našich poslucháčov a divákov, lebo tu odzneli také hrôzostrašné vízie, pokiaľ ide o dôchodkový vek žien a priemerný vek dožitia mužov a koľko si muži užijú toho dôchodku alebo neužijú. Chcela by som povedať, že celý tento systém sa nebude dotýkať tých, ktorí majú rok-dva do dôchodku, resp. v dôchodku sú. Tento systém bude premietnutý zhruba pre tú generáciu, o ktorej hovoril pán kolega Tkáč. To je pre tie deti, ktoré sa narodili začiatkom sedemdesiatych, osemdesiatych rokov, ako napríklad aj môj syn sa narodil v roku 1972. A myslím, že viacerí z nás máme deti z tohto obdobia, ktoré vlastne prídu do dôchodku okolo toho roku 2025, 2030, ale dovtedy treba s týmto systémom niečo urobiť. Môžeme sa rozprávať o tom alebo sporiť, aký kapitalizačný systém, na aké účely ho použiť, či na hypotekárne úvery, alebo na iné potreby národného hospodárstva, ale to už je len vecný spor. To nie je spor o filozofiu.

    A ja by som bola rada, keby tu opätovne zaznelo, že ani HZDS, a myslím si, že ani SNS, nie je v zásade proti reforme sociálneho systému, sociálneho poistenia. Nám ide len o to, či v tomto čase, a o tom sme tiež hovorili, či je to prezieravé, či je to vhodné v tomto čase ekonomickej recesie teraz púšťať tento systém. Môžeme sa znova vrátiť k tejto otázke, či pri miere nezamestnanosti 20 a viac percent je ekonomicky únosné predlžovať vek odchodu do dôchodku, či pri takejto recesii, aká tu momentálne vládne, treba urýchľovať ten systém, ako navrhoval pán Brocka, o rok skôr spúšťanie tohto systému. To nemusí súvisieť len s voľbami. Ale ak by som mala viacej času, tak by sme mohli o tom hovoriť ešte viac. Môžno sa prihlásim k tejto téme zajtra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej.

    Páni poslanci, panie poslankyne, konštatujem, že je 18.26 hodín. Myslím, že sa neoplatí púšťať ďalší diskusný príspevok. Prerušujem teda rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

    Ďakujem vám pekne. Príjemný večer.

    Ďakujem, pán minister, pán spravodajca.