• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram desiaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Rusková, Tóthová, Presperín, Benkovský, Budaj, Hofbauer, Kandráč, Krajči, Lexa, Ošváth a Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Palko.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na to, že v rokovacej sieni je ešte málo poslancov, aby sme mohli začať hlasovať, navrhujem, aby sme v rokovaní pokračovali druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Pýtam sa ctenej snemovne, či je s tým všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 412 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 412a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva pán Šagát.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som stručne uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 227 o zdravotnej starostlivosti.

    Tento zákon v predchádzajúcich zneniach neriešil všetky problémy, ktoré sa ukázali v priebehu jeho uplatňovania, a preto je to novela, ktorá reaguje na tie problémy, ktoré vznikli jeho uplatňovaním a je potrebné ich vykonať, aby sa zdravotná starostlivosť ďalej zlepšovala.

    Upozorním na päť základných vecí, ktoré táto novela rieši:

    Otvára legislatívny rámec na to, aby bolo možné na poskytovanie sociálnej pomoci vytvoriť priestor v zdravotníckych zariadeniach a naopak. Uvedená problematika potom súvisí aj s definovaním nového druhu zdravotníckych zariadení, a to hospitov. Zásadná zmena sa navrhuje v definovaní zdravotníckych pracovníkov. Zmena sa týka určovania výučbových základní. Spresňujú sa podmienky na povoľovanie činností pre neštátne zdravotnícke zariadenia a nakoniec sa upravujú niektoré ustanovenia na úseku ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych a stolových vôd.

    Ďakujem pekne za udelenie úvodného slova.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre zdravotníctvo poslankyni Záborskej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou, ktorú prijal Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri prerokúvaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 651 zo 16. decembra 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti, určila, že tento zákon prerokujú tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 31. januára 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnej starostlivosti, odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 235 z 12. januára, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 121 zo 17. januára, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 309 z 11. januára, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 109 z 27. januára a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 87 z 26. januára. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal uznesenie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z uznesení Národnej rady v uvedených výboroch, máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti, odporúča tento zákon v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Poveril spoločného spravodajcu výborov MUDr. Alojza Rakúsa predložiť návrh zákona v Národnej rade.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Osuský a pán poslanec Kováč.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k návrhu tohto zákona v rozsahu v oblasti, ktorá sa týka koincidencie problematiky vzdelávania v zdravotníctve, a to pregraduálneho i postgraduálneho, v oblasti školstva a zdravotníctva.

    Na úvod by som predostrel, že to, o čom budem hovoriť, je pozmeňujúci návrh, ktorý som spolu so skupinou pätnástich poslancov predložil a ktorý sa týka predovšetkým § 56, jeho odsekov 2 a 3, ktoré riešia práve zmienenú oblasť pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania.

    Duch toho, čo je obsahom pozmeňujúceho návrhu, bol i duchom stanoviska a pozmeňujúceho návrhu školského výboru, teda výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, a opiera sa jednak o skúsenosti s tým, ako veci fungovali, a na druhej strane o trend a víziu, ako by mali fungovať. A chcem povedať, že to, čo predkladám, nie je nič voluntaristické, ale opiera sa o názor ľudí, ktorí žijú v danej problematike svoj celý pracovný život. Ide o názor lekárskych fakúlt a ide i o názor Rady vysokých škôl, ktorá sa tejto problematike venovala.

    Chcel by som povedať, že vzdelávanie pracovníkov zdravotníctva, teda predovšetkým vysokoškolské vzdelávanie, je a bolo vždy oblasťou kontaktu obidvoch rezortov. A aj keď sa vyskytli rôzne názory, ako sa to v budúcnosti má riešiť inak, zatiaľ vychádzame z toho, aký stav je a ako veci fungovali, s tým, že by sme radi svojím pozmeňujúcim návrhom prispeli k tomu, aby veci dostali pevný a dobrý základ a prispeli aj k ich lepšiemu fungovaniu až do času, kým sa obidva rezorty, ktoré nesú zodpovednosť i budúci, neviem, ktorý legislatívny zbor tejto krajiny, rozhodnú riešiť veci inak.

    V pozmeňujúcom návrhu v prvom bode, ktorý ste dostali, navrhujeme zmenu proti dikcii, aká je v predloženom návrhu zákona, keď sa hovorí o tom, kto zriaďuje výučbové základne. Dikcia, ktorú navrhujeme, vychádza z reality, ktorou je to, že to, či fakulty potrebujú ďalšie alebo iné vzdelávacie základne, vie najlepšie fakulta sama. To znamená, fakulta môže rozhodnúť, či potrebuje rozšíriť svoju vzdelávaciu bázu o ďalšiu kliniku, či potrebuje rozšíriť vzdelávanie o nový odbor alebo o niečo, čo bude vyžadovať spoluprácu s inou klinikou. A preto si myslíme, že štatutár fakulty, ktorým je dekan, je tou "prvou" stranou, ktorá má zriaďovať kliniku.

    Druhým zriaďovateľom, a tu sa vraciame k pôvodnej forme, akou to bolo riešené v predchádzajúcom zákone, by malo byť ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva má nepopierateľne významný podiel na fungovaní kliník a iste i nemocníc takého typu, v ktorých sa vzdelávanie môže konať a považujeme preto za dohodu medzi ministrom zdravotníctva a dekanom fakulty za primeranú, solídnu a dobrú základňu, ktorá na jednej strane dáva ministerstvu potrebnú možnosť ingerencie do vecí, za ktoré je v konečnom dôsledku zodpovedné a na druhej strane ctí postavenie dekana ako štatutárneho zástupcu fakulty, ktorá je zodpovedná za výučbu ako takú.

    Dovolím si požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý neberie, samozrejme, a nikdy by nám to nezišlo na um, ministerstvu zdravotníctva jeho závažnú ingerenciu, naopak, posilňuje ju a dáva na druhej strane možnosť iniciatívy a spolurozhodovania tomu, kto je zodpovedný za priamy priebeh výučby, to znamená dekanovi lekárskej alebo inej fakulty, ktorá je vymenovaná v návrhu.

    Druhým bodom, ktorého sa týka pozmeňujúci návrh, je ten istý paragraf ods. 3. Tento je venovaný postgraduálnemu vzdelávaniu, teda v podstate tomu, v procese čoho vzniká z absolventa lekárskej, farmaceutickej alebo inej fakulty skúsený lekár či farmaceut, na ktorého možno preniesť zodpovednosť za zdravie občanov. Dlhoročná, desiatky rokov trvajúca tradícia dávala v tomto smere hlavné slovo inštitúcii, ktorá sa volala Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Táto prešla niektorými transformáciami svojho názvu a dnes figuruje v zákone ako Slovenská postgraduálna akadémia medicíny. Nezíde nám na um, samozrejme, vonkoncom odoberať právomoci tejto inštitúcii. Ale chcem povedať, že na Slovensku sa vo vysokošpecializovaných zariadeniach nachádzajú kliniky a pracoviská, ktoré môžu svojou úrovňou, gradusom a kvalifikáciou pracovníkov rovnako dobre zabezpečovať postgraduálne vzdelávanie a formovanie lekárov - špecialistov.

    Chcem to povedať bez ohľadu na to, že univerzitné kliniky, ktoré sú sústredené pod Slovenskou postgraduálnou akadémiou medicíny, toto právo majú. Ale nepochybne sú aj iné univerzitné kliniky a pracoviská vysokých škôl, ktoré už z titulu, že sú pracoviskami vysokých škôl, podliehajú evaluácii, akreditácii a všetkému ďalšiemu a pracujú v nich, verme tomu, vysokokvalifikovaní lekári, ktorí sa starajú o dorast v pregraduálnom vzdelávaní a majú mať tiež túto možnosť.

    Rád by som povedal, že bez ohľadu na zásluhy a vklad či už Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie alebo SPAM do formovania nových lekárskych generácií, jednoducho je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že univerzitné kliniky sú nepochybne všade v Európe a v civilizovanom svete garantom vzdelávania budúcich lekárov. Považujeme za primerané, aby SPAM, ako sa hovorí, dostal "což jeho jest" a zároveň, aby univerzitné kliniky, ktoré sú pod prísnym dohľadom akreditačných komisií a evaluačných postupov, mali také isté práva. Nerieši to kompetencie skúšania.

    Sám pracujem na jednej z takých kliník, ktorá už roky nie je klinikou SPAM alebo IVZ, ale napriek tomu sa na nej pripravujú budúci dermatovenerológovia, ktorí sú potom, pod hlavičkou dnešného SPAM, predtým IVZ, skúšaní z vedomostí, ktoré u nás nadobudli. Tvrdím, že zmena, ktorú sme tam vložili, len otvára možnosť dosiahnuť normálny európsky štandard, podľa ktorého univerzitné kliniky a pracoviská univerzity môžu rovnako ako iné kliniky poskytovať postgraduálne vzdelávanie lekárom.

    Tretia časť pozmeňujúceho návrhu je skôr formálna a myslím si, že v istej podobe rieši to, aby sa zmenil pôvodne navrhovaný dátum platnosti. Ten sa vzhľadom na terajšie prerokúvanie musí posunúť a zároveň sa tým rieši ešte jeden závažný problém. Vieme, že riaditelia zariadení, v ktorých sa nachádzajú kliniky, majú dnes množstvo existenčných, ekonomických starostí, ako udržať chod týchto zariadení. Nie je niekedy vylúčené, a teraz to poviem otvorene, odhliadnuc od ekonomických problémov týchto zariadení, sú niekedy problémy i na báze personálnych vzťahov, pretože sú to vždy len ľudia, ktorí rozhodujú. V dikcii, aká tam pôvodne bola, by bolo možné negatívnym postojom zablokovať podpísanie zmluvy, čo by znamenalo ex lege zánik kliniky. Úprava, ktorú sme navrhli, toto rieši a svojvoľne sa nik nemôže postaviť k zmluve takýmto spôsobom. To znamená, že tento tretí bod spoľahlivo udrží existenciu mnohé desiatky rokov fungujúcich kliník a vzdelávacích inštitúcií, ktoré nebudú môcť byť vystavené - aj keď verím, že by to nebolo časté, ale mohlo by sa to stať - ľubovôli jedného zo zriaďovateľov, ktorý by mohol odopretím podpisu zmluvy vlastne priviesť fungujúce pracovisko k zániku. Toto je tým tretím pozmeňujúcim návrhom ošetrené.

    Tvrdím, že to nie je otázka politiky, ani otázka politických strán, ale je to otázka odborná. To, čo navrhujem, navrhujem podľa najlepšieho vedomia a svedomia v prospech veci. A preto si dovolím požiadať ctenú snemovňu o podporu uvedených pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Švec.

    Pardon, pán poslanec, keby ste chvíľu počkali, pán poslanec Osuský na niečo zabudol.

  • Dovolil by som si ešte poprosiť, aby snemovňa vyňala na osobitné hlasovanie body 13, 14 a 24.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa pridal k návrhu, ktorý predniesol pán MUDr. Osuský, a skúsim vám vysvetliť, o čo ide v tej druhej časti návrhu. Postgraduálne špecializované vzdelávanie lekárov je v našich podmienkach veľmi vysoko hodnotené a myslím si, že spĺňa európske kritériá, ktoré sa na túto závažnú postgraduálnu výchovnú činnosť kladú. Máme špecializovaný inštitút, máme príslušné kliniky, ale nie je celkom vyvážená spolupráca medzi SPAM a lekárskymi fakultami. Lekárske fakulty ako najvyššie vzdelávacie inštitúcie majú vo svojom portfóliu kliniky, ktoré sú vysokokvalifikované na akúkoľvek školiacu činnosť, čiže aj na postgraduálne špecializačné školenie. Problém je v tom, že kým vysokoškolskí profesori sa podieľajú na postgraduálnom vzdelávaní prednáškami, no na mnohých fakultných klinikách, ktoré sú vysokokvalifikované, nebeží praktická výučba. Myslíme si, že vyváženie tohto stavu a otvorenie možnosti pre kliniky lekárskych fakúlt podieľať sa na plnom rozsahu špecializačných školení len prispeje ku kvalite našich lekárov - odborníkov. Preto prosím ctenú snemovňu, aby tento náš spoločný návrh podporila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Musím sa pridať aj ku kolegovi Švecovi, aj podporiť kolegu Osuského vo vecných návrhoch, ktoré tu predniesol skutočne fundovane a hovorí nám z duše. My, čo robíme na lekárskych fakultách, v podstate musíme s tým súhlasiť. Nedá sa nič robiť.

    Dotknem sa odseku 3, o ktorom hovoril aj kolega Švec. To je v návrhu spoločnej správy také nevyvážené, že môžem povedať doslova, že to v podstate monopolizuje SPAM. Nikde na svete v kultúrnych krajinách, ani v Maďarsku, kde to bolo takisto ako u nás, nie je monopolizácia postgraduálnej fakulty. Maďari si takisto transformovali svoj SPAM na jednu z lekárskych fakúlt a vyvážili, dali rovnováhu medzi lekárskymi fakultami a bývalým SPAM, kým u nás je stále monopolizácia. Kolega Osuský má pravdu, že v odseku 3 treba urobiť tie pozmeňujúce zmeny, ktoré navrhoval.

    To znamená, je rovnocennosť v postgraduálnej výchove SPAM a lekárskych fakúlt a táto rovnocennosť sa musí implementovať do zákona, pretože v opačnom prípade nie sme kompatibilní so zahraničím. Už som to tu prednášal. V opačnom prípade máme monopolnú organizáciu, ktorou je SPAM, a máme relatívne druhotriedne lekárske fakulty, ktoré nemajú veľa čo hovoriť do postgraduálnej výchovy, ale môžu hovoriť len do pregraduálnej výchovy. Preto si myslím, že jeho návrh v tomto smere v odseku 3 je veľmi dobrý a podporíme ho, náš klub ho podporí určite, pretože je to vecný a veľmi vyvážený návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší vystúpujúci v rozprave z písomne prihlásených poslancov je pán poslanec Kováč.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto zákonu, ktorý patrí medzi základné zdravotnícke zákony, a opäť treba potvrdiť, že rokovanie o tomto zákone nebolo ľahké, pretože bolo treba množstvo stretnutí s príslušnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú týmto problémom. Po predložení návrhu, ktorý predložil výbor pre zdavotníctvo, alebo ktorý schválil výbor pre zdravotníctvo, Asociácia lekárskych fakúlt požiadala o revíziu niektorých ustanovení a Asociácia lekárskych fakúlt rokovala na úrovni predstaviteľa tejto asociácie a pána ministra zdravotníctva. Zhodou okolností ustanovenia, ktoré predniesol pán poslanec Osuský, sú aj obsahom, resp. v inej modifikácii sú obsahom dohody medzi Asociáciou lekárskych fakúlt, ktorú za túto asociáciu podpísal nový dekan Lekárskej fakulty prof. Traubner, a ministerstvom zdravottva. Dovolím si v tejto chvíli povedať štyri body, na ktorých sme sa dohodli - bol som pri tomto rokovaní -, štyri body, na ktorých sme sa dohodli a ktoré sú predmetom podpisu.

    Po prvé, je to bod 42 návrhu, to znamená v § 54 ods. 2 písm. a), kde boli vypustené medicínske odbory, ako bola pediatria, v minulosti študovaná ako osobitný druh štúdia, a Pražská hygienická fakulta. Zvolili sme spoločný termín "v lekárskych odboroch štúdia", to znamená vo všetkých odboroch. Bude sa to vzťahovať na všeobecné lekárstvo, stomatológiu, pediatriu a hygienu. Myslím si, že tento pojem je širší a lepšie to zahŕňa.

    Čo sa týka zriaďovania výučbových základní lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt, je tu navrhované znenie, ktoré bolo dosiahnuté dohodou s Asociáciou lekárskych fakúlt a s dekanom farmaceutickej fakulty, a to znenie máte v pozmeňujúcom návrhu. Dovolím si ho prečítať: "Výučbové základne lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt sú kliniky, ústavy a lekárne, na ktorých sa vykonáva výučba študentov lekárskych fakúlt, fakúlt zdravotníctva a sociálnej práce a farmaceutických fakúlt. Výučbové základne možno zriadiť vo fakultných nemocniciach s poliklinikou, nemocniciach s poliklinikou tretieho typu, vo vysokošpecializovaných pracoviskách zdravotníckych zariadení alebo vo verejných lekárňach. Zriaďujú ich dohodou zdravotnícke zariadenia a príslušná fakulta, a to spravidla v sídle príslušnej fakulty. Dohoda podlieha schváleniu ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva."

    Pri tomto koncipovaní sme pri dohode s Asociáciou lekárskych fakúlt vychádzali z toho, že predstaviteľ vzdelávacej inštitúcie, to znamená katedra, a predstaviteľ zdravotnej starostlivosti, t. j. oddelenie, sú dva rovnocenné prvky, a preto obidvaja sú zakladateľmi spoločného pracoviska, ktoré sa volá klinika.

    Čo sa týka § 56 ods. 3, navrhnuté znenie pánom dekanom, ktoré schválilo ministerstvo zdravotníctva, sa skladá z pôvodného textu, ktorý bol v zákone, doplneného o nový text: "Výučbové základne pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve sú kliniky Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, vysokokvalifikované pracoviská zdravotníckych zariadení a pracoviská zdravotníckych zariadení zodpovedajúce príslušnému špecializačnému odboru. Zriaďujú ich dohodou zdravotnícke zariadenia a Slovenská postgraduálna akadémia medicíny. Dohoda podlieha schváleniu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky." Tento text bol takto upravený na návrh Asociácie lekárskych fakúlt.

    A konečne v § 56 ods. 5 boli namietané slová "harmonogram výučby" zo strany Asociácie lekárskych fakúlt. Spoločný termín, ku ktorému sme dospeli po vyjasnení si pojmu, ktorý by mal byť obsahom dohody, sú slová "organizácia výučby", ktorá zahŕňa to, čo je potrebné do dohody dostať.

    Myslím si, že by sme mali rešpektovať túto dohodu, ktorá je podpísaná predstaviteľmi lekárskych fakúlt, a vlastne dnes prednášam len text tejto dohody pretavený do pozmeňujúceho návrhu. Pevne verím, že podporíte toto riešenie, ktoré je výsledkom, opakujem znovu, je výsledkom vzájomnej dohody.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pánu kolegovi Kováčovi len toľko. Prosím, keď bola robená dohoda s prof. Traubnerom, ešte oficiálne nebol dekanom. Stal sa oficiálne dekanom s podpisom ministra o týždeň. Ešte celkom ako nastupujúci dekan nevsal túto problematiku na seba. Ja som s ním potom diskutoval o tom. Nevedel presne, o čo ide. A ďalší dvaja dekani lekárskej fakulty doc. Mirosaj a prof. Hajtman s tým absolútne nesúhlasili. Takže možno povedať, že Asociácia lekárskych fakúlt zastupovaná ďalšími dvomi dekanmi s obsahom ods. 2 nesúhlasila. Jednoznačne kreovanie nových klinických pracovísk patrí do rúk dekana, tak ako to povedal pán kolega Osuský, pretože dekan sleduje vývoj vo svete, dekan sleduje vývoj toho, čo sa vo svete deje, dekan vie na základe toho, čo mu dávajú informácie volené orgány, vedecká rada, akademický senát a iné útvary, ktoré na fakultách sú, a dekan vie, ako treba meniť profiláciu študentov a kreovať nové kliniky.

    Preto by som povedal, že aj dnes názor prof. Traubnera, keď si to uvedomí, bude podstatne iný, bude ten, ktorý má doc. Mirosaj a prof. Hajtman, ktorí ma povereili, aby som tu vystúpil, že s formulovaním ods. 2, ako bolo v predposlednej vete predposledného odseku, nesúhlasia. Zriaďovateľom musí byť dekan. To je skutočne to, čo tu predniesol kolega Osuský a, bohužiaľ, musím kolegovi Kováčovi povedať, že nakoniec prof. Traubner nebol ešte kompetentný a možno ani nebol vecne v obraze, o čo v tomto doplnku a novom návrhu ide.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som len potvrdiť, že, samozrejme, čerstvo zvolený dekan Traubner, ktorý prišiel do tejto funkcie, má právo podpísať za seba akúkoľvek dohodu a vonkoncom v tom nevidím nič zlé. Pravda je však taká, že toto je zákonodarný zbor a tu sa formulujú zákony. Jednoducho ex lege takáto dohoda nie je ničím záväzným, tobôž keď viem, že z pôdy lekárskej fakulty, od gestorujúceho prodekana, ktorý má na starosti takéto záležitosti, bol od samého počiatku - i od predchádzajúceho dekana - prezentovaný iný názor. A ak je názor - a je nepochybne, to by som si dovolil podčiarknuť pred touto snemovňou - lekárskych fakúlt názorom, ktorý, verím tomu, zastupujem svojím pozmeňujúcim návrhom, a napriek tomu, že nespochybujem podpis svojho dekana pod touto dohodou, považujeme formuláciu, ktorú sme predložili my 15 poslanci v pozmeňujúcom návrhu, za dobrú a ešte raz hovorím, prospievajúcu veci.

    Ďakujem.

  • Myslím si, že je tu isté nedorozumenie, ktoré treba vysvetliť. Lekárske fakulty sú najvyššie vzdelávacie inštitúcie, ale zároveň v rezorte zdravotníctva kliniky lekárskych fakúlt sú najvyššie kvalifikované zdravotnícke zariadenia, ktoré zabezpečujú najvyššiu odbornú zdravotnú starostlivosť. Z tohto titulu predsa nemôžeme spochybniť kvalitu týchto zariadení aj v súvislosti s postgraduálnym vzdelávaním lekárov. Problém je len v istej dohode, ktorá sa musí legislatívne zakotviť. Zriaďovanie kliník je jedna vec. Na to môžeme mať rôzne názory. Myslím si, že zriaďovanie kliník je možné uskutočniť len na základe súhlasu všetkých partnerov, ktorí sú zainteresovaní v rezortoch, ktoré zodpovedajú za túto činnosť. Ale vzdelávanie lekárov je predsa taká závažná vec, že treba zvážiť, či lekárske fakulty majú byť izolované od tohto procesu. Myslím si, že je úplne logické, že zdravotnícke zariadenie najvyššieho typu, čo je klinika lekárskej fakulty, by mala mať právo vzdelávať aj tých lekárov, ktorých sama vychovala, do špecializovaného pracovného zaradenia.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kováč bol posledný z písomne prihlásených poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Delinga, pán poslanec Drobný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vrátim sa ešte k včerajšiemu krátkemu vystúpeniu pána ministra a najmä k poznámke, že sa otupilo ostrie opozície a zákon, ktorý sme včera prerokúvali, je taký dobrý, že nebolo o čom diskutovať. Chcem povedať tú skutočnosť, že skutočne zákon sme prerokúvali tri dni. Je to neobvyklé, pretože nikdy predtým výbor pre zdravotníctvo nemusel zákon prerokúvať taký čas. Pritom nejde o nič komplikované.

    Pán minister, vy ste si už zvykli na rétoriku zavádzania, a poviem, aj klamania občanov, pretože vy ste povedali včera, že nebol nikdy daný taký priestor. Nie je to predsa pravda, pán minister. Výbor pre zdravotníctvo pod vedením pána predsedu Národu a podpredsedníčky pani Aibekovej vytvoril vždy taký priestor všetkým, ktorí mali záujem o prerokúvanú tému, že sa dokonca pre obrovský záujem schádzali v kinosále. Teraz to tak nebolo. Teraz bolo povedané, že sa stretneme, vystúpia jednotliví zástupcovia profesijných skupín a potom výbor bude rokovať už sám.

    Takže treba povedať tak, ako to v skutočnosti prebiehalo, pretože v minulosti všetci tí, čo mali záujem, mohli vystúpiť a to bolo zaujímavé, že vy ste ako poslanci mali za sebou všetky odborné spoločnosti a vy ste možno ani nemali naštudovaný zákon a povedali ste, osvojujem si tento návrh, a mnohokrát ste ani nevedeli, o čom je reč. Lebo je zaujímavé, že pri prerokúvaní zákonov vo výboroch ste nedávali pozmeňujúce návrhy, tam ste väčšinou so všetkým súhlasili. Dokonca boli aj také situácie, že pracovníci ministerstva pozývali poslancov na ministerstvo zdravotníctva a venovali sa im ešte predtým, než išiel zákon na rokovanie vlády, než ešte zákon išiel vôbec na pripomienkové konanie. Sám som sa zúčastnil na takom rokovaní napríklad pri Liečebnom poriadku. Vy ste vtedy nemali čas, boli ste zaneprázdnený, neprišli ste s ostatnými poslancami. Pracovníci ministerstva vám venovali tri hodiny. Prebrali ste, so všetkým ste súhlasili. Prišli ste do parlamentu a to boli vaše praktiky, že ste potom vystúpili po každom takom rokovaní, či to bolo vo výbore alebo na ministerstve, a znevažovali ste materiál a prácu ministerstva. Takáto je pravda, a nie to, že sa teraz vytvára priestor na nejakú prácu.

    Nerobím rozdiel, či je to opozičný alebo koaličný poslanec. Skutočne treba povedať, že pri týchto dvoch zákonoch výbor pre zdravotníctvo postupoval skutočne v tom, aby obidva zákony boli maximálne kvalitné. To, že predošlé zákony boli predmetom ostrej kritiky práve opozičných poslancov, dnes nám občan aj vy, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžete dať za pravdu, pretože všetky zákony, ktoré boli doteraz prerokúvané a boli predložené pánom ministrom do parlamentu, boli tie, ktoré prispeli k zhoršeniu finančnej situácie v zdravotníctve. Dnes sme svedkami napríklad novej kategorizácie liekov, ktorá bola predložená do vlády a vláda ju schválila. Dobre viete, aký cirkus to spôsobilo. Polroka sme upozorňovali nielen my, ale aj ostatné firmy, že tento zákon zakladá možnosť korupcie, netransparentného postupu. Dnes čo vidíme? 400 chýb pri zozname liekov, ktorý ste dali do vlády. Ako mohla vláda takéto nariadenie vlády schváliť?

    Pán premiér sa dokonca nechal počuť, že on bude prvý, kto sa bude venovať korupcii. Nech najskôr láskavo venuje pozornosť tým, ktorých má okolo seba, lebo sa zdá, že pod lampou je najväčšia tma.

    Ako je možné, že zákon bol schválený a upozorňovali sme: nedávajte ho na skrátené legislatívne konanie, dajte ho na riadne rokovanie, lebo je to dôležitý zákon. Politickou silou ste pretlačili tento zákon, aby bol takto prerokovaný. Bol schválený, stomatológovia nemajú cenový výmer, lekárnici deň pred účinnosťou dostali zoznam liekov. Takisto mnohí praktickí lekári nemali zoznam liekov, hoci v zákone majú povinnosť upozorňovať pacientov, na ktorý liek majú koľko doplácať, nehovoriac o tom, koľko tam bolo odborných chýb, nehovoriac o tom, že krízovou kategorizáciou, pán minister, zavádzate verejnosť. Chcem povedať občanom, že Slovenská televízia je takzvane slovenská verejnoprávna inštitúcia, pretože dáva iba jednostranné informácie. Nemá absolútne záujem na tom, aká je pravda. Bohužiaľ. Pretože vy ste 14. 12. vymenovali komisiu, ktorá pozostávala zo 4 pracovníkov, z troch pracovníkov magistrov a z jedného lekára, a tvrdíte, že to robila odborná skupina. Nie je to pravda, pretože odborné komisie zasadali v máji a júni 1999, čiže v žiadnom prípade sa nemohli zaoberať tým zoznamom, ktorý išiel do vlády. Prosím, to som považoval za potrebné povedať, aby aj kvôli záznamu, aj kvôli tým, ktorí to budú počúvať, že skutočne sa dezinformuje, že to skutočne presahuje všetky rámce slušnosti, morálky a etiky.

    Vrátim sa k zákonu o zdravotnej starostlivosti, ktorý je naozaj jedným zo základných zákonov rezortu zdravotníctva.

    Čakal som, lebo práve v minulosti to bolo predmetom ostrej kritiky, že zákon bude riešiť aj dlhodobý spor medzi rezortmi ministerstva zdravotníctva a rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to doriešenie otázky transformácie takzvaných sociálnych lôžok. Bohužiaľ, nestalo sa tak a vo výbore pre zdravotníctvo bolo povedané, že to bude riešiť až ďalšia novela v súčinnosti s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Mrzí ma, že novela zákona ruší možnosť pracovať v štátnom zdravotníckom zariadení a súčasne mať licenciu na výkon súkromnej praxe. Sme svedkami častej kritiky čiernej ekonomiky v zdravotníctve. Na Slovensku existuje množstvo takzvaných ľudových liečiteľov, ale ich liečba a platby a dôsledky, o tých nechcem, samozrejme, hovoriť, tie sú nám, myslím si, všetkým známe. Prečo však zákonom chceme zrušiť možnosť, aby schopný, erudovaný lekár s patričnou praxou a skúsenosťou po pracovnom čase mimo štátneho zdravotníckeho zariadenia za jasne stanovených podmienok legálne mohol vykonávať prácu lekára? Ak umožníme získať licenciu skúseným lekárom odborníkom, bude to mať viaceré pozitívne efekty.

    1. Zníži sa tzv. čierna ekonomika. Liečba či diagnostika bude poskytovaná za vopred jasných a určených podmienok.

    2. Tým, že pacient bude mať možnosť ísť k lekárovi po 16.00 hodine či počas víkendu, bude mať väčší výber, stále predsa proklamujeme slobodnú voľbu lekára.

    3. Mladších kolegov to bude nútiť, aby dosiahli istý stupeň odbornosti, ak by sa chceli uchádzať o takúto licenciu.

    4. Ani to nie je zanedbateľné, môže sa vytvoriť isté konkurenčné prostredie a tento stav bude nútiť aj k zmene správania sa v neštátnych zdravotníckych zariadeniach vo vzťahu k pacientovi, pretože aj lekár, ktorý bude pracovať v neštátnom zdravotníckom zariadení, bude nútený preveriť isté svoje spôsoby správania sa k pacientovi, aby pacient nemal dôvod navštíviť alebo ísť k lekárovi po 16.00 hodine alebo prípadne počas víkendu.

    V tomto zmysle podávam svoje pozmeňujúce návrhy k novele zákona číslo 277, ktoré sa týkajú troch paragrafov. Zároveň chcem stiahnuť svoj podpis na pozmeňujúcom návrhu, ktorý dával pán poslanec Roman Kováč, pretože som bol uistený, že tento pozmeňujúci návrh je prerokovaný s dekanmi lekárskych fakúlt a je to so súhlasom. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré som sa teraz dozvedel, nesúhlasím s tým, aby zákony, ktoré tvoríme, slúžili úzkej skupine ľudí, ale domnievam sa, že by zákon mal sledovať celospoločenský záujem. Preto sťahujem svoj podpis z tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Engliš, pán poslanec Drobný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážení páni ministri,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    aj mňa sa včera veľmi dotklo vyjadrenie pána ministra pri prerokúvaní predchádzajúceho zdravotníckeho zákona, lebo tvrdil, že v minulosti nebol daný priestor na odborné posúdenie zákonov. Pán minister, plne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Zelník. Zavádzali ste verejnosť, zavádzali ste túto snemovňu. Vždy bol daný priestor, len, bohužiaľ, pán minister, práve pri zákone o liekoch ste sa vy na týchto rokovaniach nezúčastnili. Jedno bolo dokonca priamo vo výrobni liekov v Slovakofarme Hlohovec, kde ani jeden vtedajší opozičný poslanec neprišiel. Ďalšie zorganizovali všetky združenia, asociácie a tak ďalej, ktorí pracujú v tejto oblasti, a bolo to v priestoroch Slovakofarmy, pretože Národná rada nemá dôstojné priestory, kde by taká veľká skupina ľudí mohla prísť. Pán minister, keďže vy ste sa nezúčastňovali na týchto rokovaniach, to neznamená, že tento priestor nebol daný.

    Vy ste sa poďakovali podpredsedovi výboru, že odviedol dobrú prácu. A ja sa chcem poďakovať predovšetkým legislatíve Národnej rady Slovenskej republiky, či už pánu JUDr. Záhradníkovi alebo našim pracovníčkam, pretože bez ich drobnej a namáhavej práce by tento zákon nebol spracovaný tak kvalitne, ako je. Hovorím o oboch zdravotníckych zákonoch. Aj títo pracovníci odviedli kus práce a vďaka nim sme sa nedostali do protiústavného stavu, pretože váš zákon číslo 140, ako ste ho predložili, bol jasne protiústavný a poukazovali na to nielen títo pracovníci, ale aj ďalší legislatívci. Pán minister, nie je dôstojné vašej funkcie, keď klamete.

  • Chcel by som reagovať na slová pána poslanca Zelníka, ktorý hovoril o tom, že poslanecká previerka jasne dokázala, že v komisii, ktorú ustanovil pán minister Šagát, boli štyria ľudia. Pritom nedávno v médiách odznelo z úst pracovníka ministerstva, že to nie je pravda, že pán minister Šagát ustanovil širokospektrálnu komisiu, do ktorej boli zapojení odborníci aj z praxe a podobne. Jednoznačne mám pocit, že sa tu kamufluje určitá až lobistická skupina, a obávam sa, pán minister - bolo by dobré sa na to pozrieť -, že asi za tou lobistickou skupinou ste vy sám, keď štvorčlennú skupinu vyjadruje alebo označuje pracovník ministerstva za širokospektrálnu.

  • Pán poslanec Drobný. Zapojte mikrofón pánu poslancovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Zaujmem stanovisko k pánu kolegovi Zelníkovi v tom zmysle, že skutočne dvojdenné a azda jednonočné rokovanie výboru pre zdravotníctvo, ktoré sa venovalo tomuto zákonu aj s odborníkmi z praxe, dotklo sa i otázky odseku 2 § 56, kde vystúpil jeden z riaditeľov - pán minister tam nebol prítomný, ale bol tam kolega Kováč, bola tam legislatívna skupina z ministerstva - a chcel zvýšiť kompetencie zdravotníckych zariadení pri kreovaní nových kliník. Bol tam jednoznačne odpor zo strany pracovníkov zdravotníctva, ale aj kolega Kováč mal jednoznačný postoj, že bol za pôvodnú verbálnu dikciu tohto odseku. Myslel som si, že táto vec je zažehnaná a nebude robený nejaký taký ťah spoza chrbta, že sa tu proste novelizuje niečo, čo vo výbore pre zdravotníctvo nebolo vôbec povedané. Vtedy bol riaditeľ zdravotníckeho zariadenia ojedinelý vo svojich názoroch - rozšírenie kompetencií pri zriaďovaní kliník - a odišiel odtiaľ istým spôsobom znechutený.

    Zaujímavé je, že jeho dikcia je teraz proste v novele, ktorú predkladá kolega Kováč, hoci vo výbore pre zdravotníctvo to mohlo byť povedané. Boli by sme sa o tom rozprávali na mieste, kde bola pracovná klíma, kde sa ľudia vedeli kreatívne zapojiť, ale tu, prosím vás pekne, sme postavení pred hotovú vec. A naozaj dikcia kolegu Kováča nie je dobrá. S tou dikciou lekárske fakulty nesúhlasia a musím doplniť kolegu Zelníka, že skutočne on berie aj podpis, lebo sám videl, že bol istým spôsobom nedobre informovaný. Nechcem hovoriť, že klamaný, ale mali by sme v tomto robiť trochu čistejšie. Viem, že podnety, ktoré sú vo výbore pre zdravotníctvo, sa potom môžu dostať do istých konkrétnych návrhov, ale mali by sme ako členovia výboru vedieť o tom azda v predstihu, a nie byť postavení pred hotovú vec a pred takú vec, s ktorou nemôžeme súhlasiť. Žijeme na lekárskych fakultách a vieme, ako to tam beží.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi povedať niekoľko zhodnocujúcich slov k novele zákona, ktorú prerokúvame. Musím povedať, že po dlhom čase je to prvý zákon, prvý zdravotnícky zákon, ktorý nejde v skrátenom legislatívnom konaní. Aj keď som opozičná poslankyňa, vždy sa snažím byť objektívna a na rozdiel od vás, pán minister, lebo vy ste tu vystupovali ako opozičný poslanec len a len výsostne politicky a do tej politiky ste zaobaľovali aj niektoré odborné stanoviská, ja postupujem opačným spôsobom. Vždy sa snažím predovšetkým na zákon pozerať vecne a odborne. Preto oceňujem, že ste konečne dali zákon, ktorý nebol v skrátenom konaní a mohla sa k nemu vyjadriť aj laická, aj odborná verejnosť, čo aj využila. Naozaj, do výboru prišli mnohé pripomienky. Nebolo ich zďaleka toľko ako k zákonu číslo 140, kde trvám na svojich slovách, pán minister, zo včerajšieho dňa, že nebyť kvalifikovaného rokovania výboru, boli by ste prijali protiústavný zákon, o čom svedčia jednoznačne stanoviská legislatívneho odboru a ďalších právnikov, ktorí sa k tejto veci vyjadrili.

    Pravda je taká, že keby sa nebolo rokovalo, tak by ten zákon znovu išiel na Ústavný súd a vy by ste prehrali. Keby nešlo o kvalitu zákona, tak sa ako opozičná poslankyňa môžem tešiť, že ste prijali zlý zákon a bude zrušený. A práve preto, že to tak nie je a že sa snažím mať vecné stanoviská, tak som zmeny podporila aj ja a budem aj hlasovať za ten zákon. Teda toľko, pretože ste včera nehovorili pravdu, pán minister. Priestor počas minulého volebného obdobia bol a bol daný ešte vo väčšej miere, ako je to teraz, len spôsob bol taký, že sa mohol vyjadriť každý. Keď prišli zástupcovia všetkých zdravotných poisťovní, dostali všetci priestor. Dnes sa musím kriticky vyjadriť k zákonu číslo 277 v tom duchu, že ste ho napríklad nedali na pripomienkovanie Združeniu zdravotných poisťovní. Prišli mi pripomienky dodatočne s poznámkou, že jednoducho tí, čo zabezpečujú finančné toky pre zdravotníctvo, sa nemohli k takémuto dôležitému zákonu vyjadriť a mohli využiť iba svoju šancu prostredníctvom poslancov. Neboli pozvaní dokonca ani na rokovanie výboru, kde sa vyjadroval iba zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nepovažujem to za dobrý krok, aj keď musím objektívne zhodnotiť, že vďaka konštruktívnemu rokovaniu výboru aj v tomto prípade sa 29 predloženými pozmeňujúcimi návrhmi kvalita zákona zvýšila, a dokonca poukážem na body, ktoré, myslím si, je nevyhnutné prijať, aby sme nespôsobili krach nášho kúpeľníctva.

    Koľko zmien prináša tento zákon? V porovnaní s novelami z roku 1994 a 1998 prináša 77 zmien. Zdanlivo sa zdá, že sa tým zákon dostáva na oveľa vyššiu kvalitatívnu úroveň, ako boli predchádzajúce, či už novela, alebo zákon. Musím tento zákon hodnotiť tak, že ani veľmi nepomôže, ale ani neublíži zdravotníctvu. To musím objektívne povedať, že v porovnaní so zákonom číslo 98, ktorý sme kritizovali aj s pánom poslancom Zelníkom, tieto vaše zmeny nezhoršia situáciu v zdravotníctve.

    Veľmi sa mi páčilo hodnotenie vašej činnosti v časopise Domino-fórum. Naozaj nás nemôžete obviňovať, že by tento časopis, resp. dvojtýždenník, bol naklonený HZDS alebo opozícii. Je tu veľmi vtipné prirovnanie autora, ktorý hodnotí doterajšiu činnosť ministerstva zdravotníctva ako anglický walz, čo je pomalý tanec v krokovaní, krok dopredu, krok dozadu s obratmi doprava i doľava. Táto vaša novela je taká, pán minister. Niečo urobíte dopredu, niečo dozadu, niečo doprava a niečo doľava. Je taká ako vaša doterajšia činnosť počas 16 mesiacov.

    Razantné vyjadrenia, razantné sľuby, razantné materiály, ale, bohužiaľ, realita je presne taká ako pomalý anglický valčík. Pomaličky, veď nič nám neujde, veď času máme dosť. Aj táto novela rozhodne však neprinesie to, čo sľubujete v dôvodovej správe, t. j. ku skvalitneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti a k posilneniu ochrany pacienta zabezpečením odbornosti, plynulosti, sústavnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. To je citát z dôvodovej správy. Znovu ma prekvapilo, pán minister, že ste nevyužili svoju šancu a nenapravili to, čo ste ako opozičný poslanec kritizovali. Veď zo 77 zmien sa 10 týka pôvodného návrhu zákona, ktorý ste predkladali ako minister vy v roku 1994, 32 zmien prináša nové návrhy, čiže nenapráva novelu z roku 1998, a v 35 ide o rozšírenie, ale nie o zmeny paragrafov novely z roku 1998.

    Objektívne hodnotím, že novela prináša isté pozitíva a z môjho pohľadu sú to tieto body. Je to bod 11, ktorý sa týka § 24 ods. 1 písm. n), podľa ktorého sa umožňuje zriadenie zariadení, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť, to sú hospice. Pozitívne hodnotím bod 17, ktorý nadväzuje na tento bod a týka sa § 24 ods. 4 a umožňuje podnikanie taxatívne uvedeným štátnym zdravotníckym zariadeniam v oblasti sociálnych služieb na základe súhlasu zriaďovateľa. Dostala som však upozornenie od viacerých riaditeľov nemocníc, že tieto body síce schvaľujú, ale nevedia, ako budú pokračovať ďalej. A predovšetkým, kde sa na zriadenie týchto dvoch typov zariadení vezmú finančné prostriedky. Vy viete, pán minister, že rozpočet je taký biedny, aký ešte od vzniku samostatnej republiky nikdy nebol, takže aj dobrá myšlienka narazí na túto bariéru, na bariéru financií. Čiže je dobré, že sa to dostalo do zákona, že sa otvára priestor. To je krok A, ale keď neurobíte krok B, to znamená, že konkrétne poviete, koľko finančných prostriedkov sa bude môcť vyčleniť a z čoho, tak jednoducho riaditelia nebudú môcť tieto zariadenia zriaďovať, hoci sú veľmi potrebné a je dobré, že sa umožní ich rozvoj.

    Oceňujem aj bod 38, a to je precíznejšie určenie kategórií pracovníkov v zdravotníctve, pretože naozaj ste pamätali nielen na lekárov, ale aj na iných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve, bez ktorých často ani činnosť lekára nemôže byť stopercentná.

    V bodoch 25 a 27 rozširujete právomoci stavovských organizácií, a to je asi jediný bod, ktorý ste splnili z tých, ktoré ste v roku 1998 kritizovali. Tak naozaj v týchto bodoch tie právomoci rozširujete. V čom vidím negatíva? Negatíva, nakoniec sme takto viacerí vystúpili aj pri rokovaní výboru, a to je, že sa zvýšili sadzby na odbery vôd z prírodných liečivých zdrojov na liečebné, rekreačné, plniarenské a energetické účely, ako aj sadzby na odbery rašeliny, slatiny alebo bahná z prírodného liečivého zdroja na liečebné účely. V niektorých návrhoch išlo až o stonásobné zvýšenie, čo by ohrozilo schopnosť slovenských kúpeľov byť konkurencieschopnými a znížilo by záujem o tieto služby. Preto prosím vážených poslancov, aby akceptovali a hlasovali za spoločnú správu za body 17, 18, kde náš výbor pristúpil k úprave a k zreálneniu týchto sadzieb tak, aby sa tieto negatíva neprejavili.

    V predloženom návrhu ministerstva bol pôvodne aj bod 8. Týmto bodom 8 sa mali riešiť dorastoví lekári a mali byť presunutí z primárnej zdravotnej starostlivosti do špecializovanej. Našťastie v hodine dvanástej ešte v novele číslo 98 bol zachovaný súčasný stav, a tak na to musí reagovať aj spoločná správa. Čiže tento presun sa nerealizuje, čo vidím tiež ako kvalitnú prácu výboru, že zabránil takémuto ohrozeniu činnosti dorastových lekárov v takej miere, ako to je doteraz.

    Teraz ešte na záver, skôr ako prednesiem jeden môj krátky pozmeňujúci návrh. Pán minister, ja si vždy veľmi podrobne študujem aj vaše vystúpenia z minulosti. Veľmi dobre si na ne pamätám, ale predsa len, čo je na papieri, nemôžete ma obviňovať, že som niečo pozmenila. 21. mája 1998, keď sa prerokúvala novela zákona číslo 277, vtedy ste vystúpili so zdrvujúcou kritikou a navrhovali ste, samozrejme, vrátiť návrh na dopracovanie. Čo ste kritizovali? Kritizovali ste, že novela ponecháva centrálny model riadenia a stavbu zdravotného systému. Dnes ste sa tejto problematiky vôbec nedotkli a ponechávate tento systém tak, ako bol.

    Ďalej ste navrhovali vypustiť znenie § 21a a ďalších, ktoré hovoria o zabezpečení zdravotnej starostlivosti na úrovni súčasne dostupných poznatkov. Dnes vám to plne vyhovuje a nechali ste toto znenie tak, ako bolo v roku 1998. Ale hlavný krik a hlavné vyťahovanie tromfov bola zdravotná dokumentácia. Vtedy ste razantne presadzovali, že by mala byť majetkom zdravotníckeho zariadenia. Dnes, našťastie, prevládli odborné stanoviská a aj keď musím povedať, že pani poslankyňa Záborská vystúpila s touto požiadavkou lekárskej komory, ktorá ju mala aj pred dvoma rokmi, tento návrh neprešiel a ani nie je zakomponovaný v návrhu zákona, tak ako ho predkladá pán minister. Som rada, že zvíťazili tieto vecné hľadiská nad politickými.

    Pán minister, ale najviac ma prekvapila vaša kritická pripomienka k tvorbe siete zdravotníckych zariadení. Týkala sa § 23 ods. 2. Vtedy ste doslova povedali: "Sieť by sa mala tvoriť podľa potrieb regiónu, podľa potrieb občana ušiť sieť každému regiónu ako oblek." Nuž dnes ste takisto ako predchodcovia stanovili sieť na rezorte ministerstva zdravotníctva a ja som si myslela aj vtedy pred dvoma rokmi a myslím si to isté aj teraz, že to prináleží ministrovi. Pretože to nemôžete ponechať na región. Sami teraz vidíte, keď chcete prejsť k reštrukturalizácii akútnych lôžok, aký ohlas je z regiónov, že vám na každú zmenu reagujú rôznymi petičnými akciami, výzvami, medializáciou a tak ďalej.

    Čiže, keby sa boli, pán minister, naplnili tieto vaše slová, že nech si občan a región šije sieť ako oblek, tak by sa vám to asi všetko rozsypalo pod rukami a zrejme by ste naozaj finančné prostriedky na to nemali, pretože každý región by, samozrejme, chcel, aby na jeho území bolo čo najviac zdravotníckych zariadení. Takže som rada, že už teraz nejdete týmito krokmi a kabátiky nebudete šiť podľa regiónov, ale podľa toho, ako to uznáte za vhodné, pretože naozaj patrí to ministrovi. Patrilo to predtým a dúfam, že aj naďalej, kým sa ekonomická situácia v zdravotníctve nezlepší. Pretože keď bude dosť peňazí, čo myslím si, že nebude ani v roku 3000, tak potom by táto vaša myšlienka mohla byť naplnená.

    Tiež ste kritizovali povinnosti neštátnych zdravotníckych zariadení. Tam ste sa vyjadrili k tomu, že predsa by sa malo k nim inak pristupovať a napríklad, že niektoré údaje nemôžu poskytovať takým spôsobom ako štátne zdravotnícke zariadenia, toto ste takisto ponechali. Nakoniec sám seba, pán minister, negujete zo včerajšieho dňa, keď ste tvrdili, že v minulosti nebol priestor na vyjadrenie, pretože v tomto vašom vystúpení práve hovoríte aj o pripomienkovaní a vyjadrení sa stavovských organizácií.

    Na záver, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci návrh. Bude sa týkať bodu 54 § 66a ods. 3 a navrhujem nové znenie, aby úhrada bola príjmom Štátneho fondu zdravia. Celý § 66a totiž hovorí o úhradách za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. Myslím si, že ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, tak by sa dostali do zdravotníctva finančné prostriedky, ktoré vlastne sa istým spôsobom tvoria v tomto procese, a takisto ako sú aj pokuty príjmom Štátneho fondu zdravia, myslím si, že táto myšlienka by len a len rezortu zdravotníctva prospela a že by sa tieto zdroje zase mohli využívať v prospech pacientov, že by mohli byť vo väčšej miere a kvalitnejšie ošetrení v kúpeľných zariadeniach.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne chce s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková. Je skutočne pravdou to, že reakcie pána ministra Šagáta v minulom parlamente, keď bol ako opozičný poslanec, väčšinou boli motivované politicky a doslova populisticky. A o tom, že je to pravda, svedčí aj fakt, že všetky vyhlásenia typu: Štát si musí splniť svoju morálnu odvodovú povinnosť, Sociálna poisťovňa musí uhrádzať za výkony, ktoré nesledujú liečebný cieľ, presunutie lôžok na ministerstvo práce a sociálnych vecí, ohodnotenie lekárov je nedostatočné, kritika exministra Soboňu, že mal odísť, ak zdravotníctvo dostalo len 5,3 % HDP. Dnes má zdravotníctvo pridelené 4,9 % HDP. Sľuby o transparentnosti, odbornosti, nechcem a nemôžem vymenúvať z časových dôvodov všetko, čo bolo predtým ním povedané ako opozičným poslancom. Ale faktom zostáva, pán minister, že vaším pričinením ste spôsobili zníženie rozsahu i kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Spustili ste sociálnu eutanáziu. Občan, ktorý nemá peniaze, nemôže si zaplatiť bedrový kĺb, nemôže si zaplatiť očnú operáciu, nemôže si zaplatiť cievnu operáciu. Viete o tom, že napríklad amputácie stúpli o 20 až 30 % kvôli tomu, že sa nevykonávajú cievne operácie?

    Ak deficit zdravotníctva za štyri roky bol 8 mld., vážený pán minister, za rok ste spôsobili o 8 mld. väčší deficit. Koncom roka sa odhaduje deficit na 16 mld. Ak za lieky za minulé štvorročné obdobie bol deficit nevyplatených faktúr v sume 4 mld., dnes to predstavuje 8,5 mld. Pán minister, čo robíte teraz ako minister? Máte všetky práva, všetku moc. Vtedy ste ako opozičný poslanec dávali návrhy, nech sa páči, realizujte ich.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    chcem sa pripojiť do rozpravy k takému dôležitému zákonu, ktorý teraz prerokúvame, a to je zdravie našich občanov alebo o zdravotníctve. Nie nejakou bohatou diskusiou k problematike všeobecného zdravia a lekárstva a podobne, ale k problematike, ktorá je tiež zahrnutá do tohto zákona, a to využívanie prírodných liečivých vôd na rôzne účely, nielen na účely kúpeľníctva, ale hlavne na účely všetkých občanov z hľadiska pitia.

    Viem veľmi dobre, že úrady alebo Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, ktorá sa zaoberá týmito náležitosťami, dôsledne prerokúva navrhované úpravy v tomto zákone a podala aj rôzne návrhy už v pripomienkovom konaní. Neboli však v každom prípade zapracované a neboli zohľadnené ani vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Z tohto pohľadu by som chcel predsa len predniesť určité návrhy, najmä pokiaľ ide o § 65a a ten nový odsek, ktorý definuje v podstate záujem využívania prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd viacerými užívateľmi, kde v navrhovanej úprave ide o to, aby sa takéto vody dávali z jedného zdroja len pod jedným obchodným názvom. Názor pravádzkovateľa je taký, že by zákon nemal zasahovať do obchodných názvov jednotlivých minerálnych vôd a že základné údaje na etikete by mali byť stanovené. To znamená, že podľa toho by sa mal rozlišovať v podstate prameň a zdroj tejto prírodnej alebo stolovej vody. Čiže aj z tohto pohľadu sa snažím predložiť návrh, ktorý bude definovať etiketu výrobcu alebo prevádzkovateľa stolovej a minerálnej vody pod tým, že bude tam jasne stanovený názov, adresa výrobcu, chemická analýza vody, označenie zdroja vody a lokality.

    Ďalej by som sa chcel zmieniť k § 54, ktorý je rozhodujúci predovšetkým z hľadiska platieb za využívanie vodných zdrojov, a to na rôzne účely. Je to vec, ktorá sa v našom štáte zavádza a do určitej miery bude spôsobovať na trhu, aj keď nie veľmi výrazne, z hľadiska konkurencieschopnosti producentmi a distributérmi vôd, najmä z pohľadu dovozu rôznych sortimentov vôd, rôzne ťažkosti. Ale keďže sa tak vláda rozhodla a v podstate je nutné, aby predsa len štát mal určitý osoh zo svojich vodných zdrojov, myslíme si, že by malo dôjsť aj k určitej jednotnej úprave, pokiaľ ide o taký istý účel využívania prírodného zdroja vody. A návrhy, ktoré sú predložené v predmetnom zákone pod týmto paragrafom, majú rôznu klasifikáciu a z tejto rôznej klasifikácie potom vychádzajú aj nerovnomerné podmienky pre jednotlivých distributérov alebo prevádzkovateľov.

    Myslím si a takisto si to myslí aj Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, že by nemal byť rozdiel medzi prírodnými liečivými vodami a minerálnymi vodami, pokiaľ sa budú využívať na plniarenské účely, že to by mala byť sadzba rovnaká, pretože ide o síce inú vodu, ale ide vlastne o ten istý účel, ide o tie isté technické prostriedky, tú istú technológiu, tak prečo by tu mala byť vlastne rozdielna sadzba. Z tohto pohľadu si myslím, že v paragrafe, ktorý hovorí o spoplatnení za odber vody, to znamená v ods. 2, kde za odber povedzme pod písmenom b) vody z prírodného liečivého zdroja na plniarenské účely sadzba 5 korún, ale potom v písmene e) je voda z prírodného zdroja minerálnej stolovej vody na plniarenské účely sadzba 15 korún. Názor asociácie je taký, že by malo ísť o rovnakú sadzbu, to znamená, že aj vody, ktoré sa čerpajú na plniarenské účely alebo používajú z prírodného liečivého zdroja, by mali mať sadzbu 15 korún. Z tohto pohľadu teda bude vychádzať aj môj návrh, ktorý chcem predložiť.

    Ďalej som mal záujem predložiť návrh aj na meranie alebo odber vody, ale keďže vo výbore pre zdravotníctvo tento návrh bol dosť pokojne riešený a je pod bodom 16 zakotvený a výbor ho odporúča schváliť, tento návrh už podávať nebudem.

    Takže dovoľte teraz, aby som predniesol svoj návrh pozmeňujúceho charakteru s tým, že v bode 48 ods. 7 navrhujem vypustiť slová "len pod jedným obchodným názvom" a navrhujem ich nahradiť znením "keď etiketa okrem obchodného názvu obsahuje názov, adresu výrobcu, chemickú analýzu vody, označenie zdroja a lokality vody". Zdôvodnenie som uviedol pred chvíľočkou.

    Takisto môj druhý návrh je k bodu 54 ods. 2 písm. b), kde sadzbu 5 korún za jeden kubický meter navrhujem zameniť sadzbou 15 korún za jeden kubický meter, aby skutočne nedochádzalo k rozdielnym sadzbám a k zvýhodňovaniu povedzme liečivých prameňov oproti iným minerálnym vodám na plniarenské účely.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto z poslancov.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    k tejto problematike vystupujem pred snemovňou nie prvý raz. Ale zopakujem niektoré veci, ktoré sú pre nás triviálne, pre vás mnohokrát nie celkom známe alebo treba ich osviežiť.

    Pracovníci lekárskych fakúlt pracujú v prostredí, na ktoré pôsobia dva rezorty v našej republike: rezort zdravotníctva a rezort školstva. Podľa toho, ako sa menia ministri a štátni tajomníci, ktorí zodpovedajú za vysokoškolské štúdium, podľa toho sa buď zmenšuje, alebo zväčšuje gravitačné pôsobenie ministerstva školstva na lekárske fakulty, fakultu farmaceutickú, Fakultu ošetrovateľstva v Trnave, alebo zmenšuje. V súčasnosti sa mi zdá, že je dosť výrazný vplyv ministerstva zdravotníctva na lekárske fakulty a relatívne malý vplyv ministerstva školstva. To je môj názor, ale možno sa mýlim. V minulej vláde bol ten vplyv vďaka generálnemu riaditeľovi sekcie vysokých škôl väčší. Možno je to môj osobný názor. Ale aj tak možno povedať, že tieto dve gravitačné pôsobenia bývajú väčšinou nevyvážené, každopádne. Jeden rezort pôsobí intenzívnejšie za jedného ministra, druhý rezort pôsobí intenzívnejšie za iného ministra. Nie je to vyvážené.

    Preto v roku 1993 sme dávali návrh, aby sa dvojrezortnosť riadenia lekárskych fakúlt a aj farmaceutickej fakulty, fakulty ošetrovateľstva zrušila a aby riadenie bolo v kompetencii niektorého podpredsedu. Tento návrh bol rozpracovaný v ideovej podobe a zdá sa nám príslušný a dobrý. Bohužiaľ, potom sa menili vládne garnitúry a návrh vyňatia lekárskych fakúlt z dvojrezortného riadenia sa neuskutočnil. Riadenie má vždy svoje negatíva. Pozitív je tam málo. Negatíva sú najmä vtedy, keď je konfliktná situácia, to je normálne ľudské, povedal to už kolega Osuský. V konfliktných situáciách sa dvojrezortnosť vníma jednoznačne negatívne a negatívne dopadá na nás, ktorí pracujeme na lekárskych fakultách. Potom, keď tá konfliktná situácia pominie, tak pominie aj stresujúca situácia osadenstva lekárskej fakulty, dostáva sa do normálnych koľají a potom si relatívne kontrastne lebedia a povedia si, teraz sa máme už relatívne dobre. Konflikt sa vyriešil, a povedal by som, čo spôsobilo istú formu eufórie. Len to kolísanie v eufórii a v depresii z konfliktnej a nekonfliktnej situácie, bohužiaľ, uberá na výkone osadenstiev lekárskych fakúlt.

    Preto si myslím, že pred touto snemovňou, keď bude v inom zložení, zostáva vždy problém, ako dostať lekársku fakultu, farmaceutickú a ošetrovateľskú v Trnave spod vplyvu dvoch rezortov a nechať v jednom rezorte. To si skutočne žiada vec a žiadajú si to problémy, ktoré lekárske fakulty a tie ďalšie dve fakulty riešia, vyžaduje si to konkrétna vec, konkrétne úlohy, ktoré plnia. Keď to tak nie je, samozrejme, že v dvojrezortnosti sa dostávame do kompetenčných sporov, aké ingerencie ten-ktorý rezort má mať.

    Dobre viete, že pregraduálna výchova všeobecného lekárstva sa v celom svete vyvíja a na tento vývoj musíme dávať pozor a tomuto vývoju sa musíme prispôsobovať nielen pasívne, ale aj aktívne. Kto vlastne sleduje, ako sa mení pregraduálna výchova? Kto to monitoruje? Kto dáva na to pozor? A kto sa tým zaoberá? No predovšetkým tí, ktorí prednášajú, tí, ktorí učia praktiká, tí, ktorí chodia na letnú prax so študentmi týchto fakúlt. Tí to majú skutočne v náplni svojej práce a tí to naozaj aj sledujú. Sledujú to nielen vo svojom odbore, ale sledujú vývoj celého systému vzdelávania, celého systému vzdelávania lekárov, bakalárov, magistrov ošetrovateľstva a magistrov farmácie na farmaceutickej fakulte. My sa tým zaoberáme nielen ako profesionáli pedagógovia, ale ako profesionálni lekári, aby sme vedeli, aké tie nové generácie lekárov, farmaceutov, bakalárov ošetrovateľstva, magistrov ošetrovateľstva budú, čo si vlastne žiada v spätnej väzbe odberateľ produktov lekárskych fakúlt a ostatných fakúlt, o ktorých hovorím.

    Odberateľ väčšinou ide po profilácii absolventov. Riaditelia nemocníc presne povedia, ako by mali mať profilovaných absolventov, a my musíme povedať, akým spôsobom to dosiahneme a čo musíme robiť. A tak sa dostávame do situácie, v ktorej si kladieme otázku, kto vlastne zodpovedá za kreovanie nových výučbových báz a nových kliník, nových ústavov na pôde výučbovej základne Lekárskej fakulty, Farmaceutickej fakulty, Fakulty ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva v Trnave. A tak ten, kto o tom najviac vie, je skutočne štatutár fakulty, to je dekan. Pretože má svoje profesijné organizácie - európsku, svetovú, kde sa dekani lekárskych fakúlt stretávajú a oni vedia, čo sa deje v inom svete, čo sa deje v Západnej Európe, čo sa deje v Strednej Európe, čo sa deje v Amerike, Južnej Amerike a inde, a oni majú naozaj najčerstvejšie informácie o tom, čo treba robiť, aké nové interdisciplinárne odbory treba zriaďovať, aké nové kliniky treba zriaďovať a tak ďalej a tak ďalej. Teda je celkom prirodzené, že iniciatívu v zriaďovaní nových klinických pracovísk musí mať dekan, lebo je na to najkompetentnejší a naozaj má vedieť kedy, kde, ako a čo možno zriadiť.

    Navyše dikcia starého zákona, § 56 zákona číslo 277 hovorí, že návrh dáva dekan a zriaďovateľom je minister zdravotníctva. To je istým spôsobom starý zákon, ktorý platí dodnes a ktorému možno vytknúť to, že je, bohužiaľ, trošku asymetrický, pretože obidva rezorty majú mať rovnaký vplyv, a pritom zriaďovateľom je minister zdravotníctva. Ako to, že je z toho úplne vyňatý minister školstva? To je podľa mňa veľká asymetria a myslím si, že návrh, ktorý tu predkladal kolega Osuský, práve tomuto urobí koniec. Zriaďovateľom je dekan lekárskej fakulty. Túto kompetenciu berie na seba minister zdravotníctva a minister školstva nie je ani spomínaný, pretože štatutár lekárskej fakulty zastupuje rezort školstva. Mohli by sme to takto interpretovať. Takýto spôsob zriaďovania je pre nás momentálne optimálny, ale najlepšie by bolo, keby to naozaj bolo vyňaté z rezortov zdravotníctva a školstva a bolo by to mimorezortné riadenie podpredsedom vlády. Ale to momentálne nie je realita. Len hovorím, ako by to bolo najlepšie.

    Preto si myslím, že návrhy kolegu Kováča a kolegu Osuského, ktoré odzneli, majú isté výhody a nevýhody. Výhodou návrhu kolegu Osuského je to, že skutočne hovorí z duše ľudí, ktorí pracujú na pôdach lekárskych fakúlt. Nedá sa nič robiť, kolega je tam istý čas, veľký čas etablovaný, pracuje tam, vie dobre, čo tieto spoločnosti, zoskupenia, akademické spoločnosti žiadajú a v čom je ich životný problém. Ich životný problém je v tom, aby nebol v riadení výučby, výskumu a liečebnopreventívnej činnosti chaos, aby nebola diskrepancia. Aby riaditelia kliník nestavali zástupcov prednostov proti prednostom a dekani prednostov proti zástupcov svojich prednostov. Priatelia, to je situácia, ktorá sa bežne realizuje. A keď je konfliktná situácia medzi dekanom a riaditeľom, tak sa okamžite tieto dve bóje, zástupcovia prednostov a prednostovia zámerne stavajú proti sebe a zneužíva sa ich postavenie. Pritom ich pracovná výkonnosť klesá, ich pracovná výkonnosť sa sústreďuje na konflikt, a nie na pracovné problémy. A v tom je naša bieda a v tom je náš problém. A návrh kolegu Osuského to práve ide istým spôsobom paralyzovať, i keď nie úplne, ale predsa len výrazne.

    Návrh kolegu Kováča, bohužiaľ, náhodou uprednostňuje a iniciatívu dáva do rúk riaditeľovi a riaditeľovi, ktorý nesleduje práve potreby, o ktorých som hovoril. On sa skôr sústreďuje na liečebnopreventívnu činnosť a na výsledný produkt pregraduálnej výchovy, a ako sa to docieli, to ho tak veľmi nezaujíma. Preto si myslím, že v tomto smere návrh kolegu Kováča nie je celkom vyvážený a nie celkom hovorí z našej duše. To je možno návrh človeka, ktorý robil v praxi, a človeka, ktorý by si myslel, keďže má najväčší finančný vplyv na lekárske fakulty rezort zdravotníctva, mal by mať aj vplyv, povedal by som, filozofický a politický alebo iný vplyv, organizačný, väčší ako rezort školstva. Ale myslím si, že výsledkom takéhoto uvažovania je potom naozaj deformácia, kde by sa v deformačnej podobe istým spôsobom skreslil aj výsledný produkt, to znamená profil absolventa, a istým spôsobom by sa pravdepodobne nie celkom aktuálne a nie celkom na svetovej a európskej úrovni zriaďovali nové pracoviská a menili sa kurikulá výchovy a výučby lekárov.

    Myslím si, že nám netreba ako opozičným poslancom dávať nový návrh, keď je tu návrh, ktorý je skutočne taký, ktorý nám hovorí z duše. A preto hovorím, že v hlasovaní budem podporovať návrh kolegu Osuského, pretože je to návrh, ktorý je v pregraduálnej výchove veľmi reálny. V postgraduálnej výchove, už som sa niekoľkokrát zmieňoval o tom, že existujúci zákon, ale aj návrh, ktorý dáva kolega Kováč, v podstate monopolizuje SPAM. A v tomto smere nie sme naozaj kompatibilní s ostatným svetom. Nikto nemá v Amerike, žiadna lekárska fakulta monopol na to, aby robila postgraduálnu výchovu. To majú prakticky homogénne rozdelené všetky lekárske fakulty. A preto si myslím, že aj v tomto smere je návrh kolegu Osuského vyváženejší a lepší a odsek, ktorý navrhuje, je lepšie riešený v jeho návrhu, a preto budeme hlasovať za jeho návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chcú reagovať pán poslanec Kováč a pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec,

    pri návrhu pána poslanca Osuského vylučujete možnosť, aby v súkromných nemocniciach, cirkevných nemocniciach sa zriadila výučbová základňa. Pretože je logické, že minister nemôže podpisovať dohodu v mene súkromného zariadenia, tak ako to navrhuje pán Osuský. Minister predsa nebude za seba písať dohodu v mene nejakej súkromnej nemocnice alebo cirkevnej. To k tomu prvému bodu. To znamená, že budeme musieť rešpektovať to, že cirkevné zdravotné inštitúcie sa už nemôžu dostať na úroveň kliník. Pretože minister podľa našej ústavy môže urobiť len to, čo mu zákon ukladá. Nemôže rešpektovať nijaké iné dohody, ale musí robiť to, čo mu ukladá § 56 ods. 2. To k tomu prvému.

    A pokiaľ hovoríte o tom druhom, poznám vo svete mnoho štátov, kde sú inštitúty postgraduálneho vzdelávania v medicíne. To znamená, Slovensko nie je nejakou výnimkou a nie sú to len postkomunistické krajiny. Preto si myslím, že tak ako ste postavili otázku, v súčasnosti v mojom návrhu je otázka postavená tak, že aj lekárske fakulty, resp. kliniky ako vysokošpecializované zdravotnícke zariadenia môžu byť výučbovou základňou, samozrejme.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán prof. Drobný. Súhlasím s tým, čo povedal a môžem to potvrdiť z vlastnej praxe. Aj aj som sa zúčastňoval na výučbe a práci s medikmi. Myslím si, že skutočne musí byť zachovaná priorita lekárskej fakulty a dekana, pretože vtedy to má úspech a má to svoj zmysel, aby výučba medikov aj postgraduálna výučba sa vykonávala v tomto duchu, a to nechcem nejakým spôsobom dehonestovať prácu zdravotníckych pracovníkov, ale rozhodne mozgový potenciál na lekárskych fakultách je podstatne vyšší. Títo ľudia sa musia vzdelávať, musia si robiť kandidatúry, musia na sebe pracovať jednoducho už len preto, lebo vystupujú pred medikmi alebo pred absolventmi lekárskych fakúlt ako lekármi, musia si zvyšovať svoju erudíciu. Preto si myslím, že je to rozumné, aby sme nestavali do protikladu prednostov a ich zástupcov a v tomto smere má pozmeňujúci návrh pána MUDr. Osuského väčšie opodstatnenie.

    Na druhej strane nevidím dôvod, prečo by nemohli byť zriadené, prečo by nemohla byť zriadená výučbová báza aj v cirkevných alebo vysokošpecializovaných pracoviskách, ktoré sú neštátne. Napríklad Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorý je skutočne vynikajúcim a porovnateľným s Národným onkologickým ústavom a sú tam klinické pracoviská. Nevidím dôvod, prečo by v takomto neštátnom zdravotníckom zariadení nemohli stážovať medici a prečo by tam nemohla prebiehať výučba. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa to predsa nezakazuje.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa venoval vecnej stránke návrhu.

    Samozrejme, prijímam všetky kritické vyjadrenia zo strany pánov poslancov, poslankýň, ktorí hovoria, ako som zavádzal a klamal. To je ich názor. Nemôžem zmeniť svoje stanovisko a tvrdím to, čo som povedal, že práca výboru je kvalitatívne iná, než bola v predchádzajúcom období. Ale rešpektujem, samozrejme, vaše názory, pani poslankyňa Aibeková.

    Ešte mi predsa nedá, aby som nepovedal jednu vec. Pani poslankyňa, najprv ste uviedli, že tento návrh zákona nepomôže ani nezhorší, a nakoniec ste potom citovali niekoľko pozitív.

  • Hlas poslankyne Aibekovej z pléna.

  • Teraz hovorím ja, pani poslankyňa, budete mať možnosť sa zasa vyjadriť. Tak na jednej strane hovoríte, že to nezhorší, nepomôže, na druhej strane poviete, aké to má pozitíva. Myslím si, že pozitíva sú tam, i keď, samozrejme, ako sme uviedli v dôvodovej správe, treba pripraviť nový zákon, ktorý by nebol len novelou, pretože ambíciou nebolo zmeniť všetko, čo by sa žiadalo, ale napriek tomu som presvedčený, že to povedie k zlepšeniu.

    Vy, pani poslankyňa, sa veľmi dobre pamätáte, a tí poslanci, ktorí boli vo výbore, že výbor svojím uznesením požiadal dva rezorty, aby sa stretli, aby nám predložili ešte v minulom období, ako sa budú riešiť zdravotno-sociálne, sociálno-zdravotné lôžka. V minulom období sa tak neudialo. Nebudem to kritizovať. Proste sa to neudialo. Otvárame legislatívny priestor, aby sa začala táto činnosť diať. Ponúkame, aby v ústave sociálnej starostlivosti sa poskytovala ambulantná liečba, ktorá bude hradená zo zdravotného poistenia, čo doteraz nie je možné a pacient sa musí presúvať. To nie je zlepšenie zdravotnej starostlivosti? Na to financie v zdravotnom poistení nebudú v optimálnej miere, ale máme.

    Otvárame inú možnosť, že občan, ktorý nemôže byť odsunutý z nemocnice, lebo nemá kde ísť a kvalifikujú ho zdravotnícki pracovníci, že už má len potrebu sociálnej starostlivosti, zostane v nemocnici a, samozrejme, budú mať na to zákonnú možnosť nechať ho tam, klasifikovať ho ako sociálneho pacienta a žiadať na neho peniaze, aj keď ich teraz nemáme, ale vytvára sa legislatívny priestor na túto činnosť a, samozrejme, vznikne automaticky sekundárne tlak na financovanie toho. S pánom ministrom Magvašim máme pracovnú skupinu, ktorá bude riešiť tieto veci, ale nielen sociálne lôžka, ale to, čo tu hrdinsky pán poslanec Zelník hovorí, že neriešime. To je napríklad platenie zdravotných výkonov Sociálnou poisťovňou, čo, pán poslanec, odpusťte, opakovane to vyťahujete, ale to ste zaviedli v zákone vy, aby sa zdravotné výkony platili zo zdravotného poistenia pre Sociálnu poisťovňu. Sme pripravení to, samozrejme, riešiť. Nevedeli sme vydať kvantifikáciu, koľko peňazí to bude Sociálnu poisťovňu stáť, a pretože Sociálna poisťovňa nemôže ísť do rizika, že ju tu bude stáť 500 mil. alebo viac pri jej napätom rozpočte, ustúpili sme v roku 1999 od tohto riešenia. Takže to nie je, že sme sľúbili a nechceli, pretože sám viete, v akej situácii je, hlavne tohto roku aký napätý je rozpočet Sociálnej poisťovne.

    A ešte krátko k tomu kabátiku, ako sa bude robiť sieť. My sme si asi neporozumeli, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, nechajte ma dohovoriť, skutočne som si vás veľmi úctivo vypočul, tak mi dovoľte, aby som sa aj ja pokúsil vás získať na svoju stranu, nie popudzovať. Stále tvrdím, že kapacity zariadení v regiónoch majú skutočne vyplývať z potreby obyvateľov, ale nie tak, že každý obyvateľ bude mať doma koronárnu jednotku, pretože jednak sa to nedá vybaviť finančne, ani obsadiť personálne a v našej reštrukturalizácii dodržujeme tento princíp. Dohodli sme sa, pani poslankyňa, že vám vo výbore po skončení prvej etapy reštrukturalizácie a redukcie lôžok prednesieme naše výsledky, prednesieme vám aj filozofiu a trvám stále na tom, že, áno, je to región, s ktorým musíme diskutovať, tak ako budeme diskutovať s Komárňančanmi o očnom oddelení, tak ako s inými, aby sme ich presvedčili, že naše kroky sú dobré a nie sú namierené proti občanovi, že to treba ušiť na mieru v regióne. Koncepcia absolútne stále platí a bude dodržiavaná a tlačí sa napriek všetkým petíciám, pretože petície sú len z dezinformácie obyvateľov. My tvrdíme, že chceme bezpečnú a dobrú, kvalitnú zdravotnú starostlivosť v regióne, tak potom to musia robiť ľudia vysokokvalifikovaní na výborne vybavenej technike a nemôžeme mať pár kilometrov od seba dve pôrodnice, ktoré sa nemôžu dať vybaviť touto technikou ani ľuďmi, aby 24 hodín zamestnávali a poskytovali takúto zdravotnú starostlivosť. Je lepšie sa potom rozhodnúť a vysvetliť, že je bezpečnejšie komplikovaný pôrod preložiť tam, kde je sústredená technika.

    Pokiaľ ide o centrálny model riadenia, ešte, pani poslankyňa, nič sa na tom nemení a zrejme vám to uniklo, pretože pokiaľ by ste si prečítali programové vyhlásenie vlády...

  • Hlas poslankyne Aibekovej.

  • Desaťkrát ste ho čítali, ďakujem vám pekne, že ste venovali programovému vyhláseniu vlády toľko pozornosti, ale možno ste si aj prečítali rozpracovanie programového vyhlásenia, pretože my zásadne chceme decentralizovať riadenie. Vydržte, veď nebuďte netrpezlivá, budete sa môcť vyjadriť. Samozrejme, proces decentralizácie si vyžaduje opäť vytvoriť na to legislatívne prostredie. Chceme, aby vznikli verejnoprospešné neziskové zdravotnícke zariadenia. Myslím si, že v tomto názve sa ukrýva to, čo chceme, aby netvorili zisk na obohacovanie sa ľudí, ktorí sú tam, ale aby zisk používali maximálne na svoj rozvoj. A túto ambíciu máme urobiť v budúcom roku, teda legislatívny rámec na to odštátňovanie. Inak si neviem predstaviť, ako by ste si urobili model decentralizácie len presunutím právomocí na krajské alebo okresné úrady, kde skúsenosť ukázala, že to nie je úplne optimálne, pretože, žiaľbohu, dodnes nemáme presne určenú sieť zdravotníckych zariadení, pani poslankyňa. Zato ste súhlasili, aby bola v zákone urobená recyklácia licencií, ktoré sú vydané.

    Ale poďme k odborným veciam, samozrejme, pretože sú najdôležitejšie, k predloženým pozmeňujúcim návrhom. Pozmeňujúce návrhy predložil pán poslanec Osuský, pán poslanec Kováč, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Delinga. Rád by som sa k nim vyjadril. Pôjdem od toho jednoduchšieho.

    Pán poslanec Delinga predniesol niektoré zmeny platieb, ktoré sú predmetom novely zákona. Treba povedať, že tieto ceny sme vo výbore spoločne veľmi podrobne prebrali aj s Asociáciou výrobcov a distributérov minerálnych vôd a bol by som rád, keby ste akceptovali názor a odporúčanie gestorského výboru. Už by som do tejto problematiky ďalej nešiel. To obviňovanie, že sme týmito cenami chceli niečo zhoršiť, dostupnosť a tak ďalej, chcem povedať, že vládny návrh sa pripravuje tak, že je to aj, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom financií a náš návrh bol určite prísnejší a dával väčšie nároky na finančné hradenie ťažobného, ale nakoniec sme prišli ku kompromisu na úrovni gestorského výboru.

    Čo sa týka pani poslankyne Aibekovej, samozrejme, vôbec nenamietam, pokiaľ snemovňa schváli, aby boli tieto príjmy nie polovica príjmom štátneho rozpočtu a polovica príjmom Štátneho fondu zdravia, nič iné si nemôžem želať, len aby to bolo príjmom Štátneho fondu zdravia, takže jej ďakujem za pozmeňujúci návrh.

    Nebudem teraz hovoriť o zákone číslo 140 o jeho protiústavnosti. Povedal by som len takto, pravdepodobne budete so mnou súhlasiť: Ak minister predkladá zákon, ktorý prejde Legislatívnou radou vlády a tá uzná, že zákon nie je v rozpore s ústavou, tak sa necítim taký kvalifikovaný, aby som zmenil tento názor, samozrejme, a so spokojným svedomím som to predložil do parlamentu, samozrejme, prostredníctvom vlády. Takže ak niekto našiel protiústavnosť na úrovni Národnej rady a je opodstatnená, je to na diskusiu, odstráňme ju, ale nedajme to na úroveň viny dokonca mojej osobnej, že som predložil zákon, ktorý je protiústavný. To odmietam, samozrejme, pretože na to, aby sa tieto veci vyjasnili, je legislatívny rámec.

    Pokiaľ ide o návrh, to je tá najboľavejšia diskusia, ktorá sa rozvinula, je to návrh pána poslanca Osuského a pána poslanca Romana Kováča. K tejto problematike opakovane vystúpil aj pán prof. Drobný. Chcem najskôr uviesť niečo vo všeobecnosti. Je to neuralgický bod, vzťah fakulty a postgraduálnej akadémie, ktorý je tu celé roky. Neviem, či je momentálne až taká vhodná chvíľa, aby sme o tom medzi sebou my, ktorí vieme, o čo ide, až tak prudko diskutovali, lebo si myslím, že diskusia by mohla prebehnúť niekde inde. Ale som za to, aby sme vzťahy medzi fakultami a inštitútom vyriešili. Keď sme naposledy sedeli, a mám z toho záznam, môžete spochybňovať podpis pána prof. Traubnera, myslím si, že je to svojprávny človek, ktorý sa podpísal v zastúpení dekanov. A na základe tejto dohody pán poslanec Kováč predložil kompromisné riešenie a bol tam aj prodekan Dúbrava. Súčasne sme sa dohodli na jednej základnej veci, pán poslanec Osuský. Dohodli sme sa, že keď obidvaja cítime, že to nie je dobre usporiadané, že sa pokúsime nájsť riešenie a prídeme s ním ako s definitívnym riešením v zákonnej norme.

    Preto by som vás skutočne chcel poprosiť, aby sme akceptovali kompromis, ktorý sme našli, či už to budete dnes uznávať za úplne vhodné alebo optimálne, to, čo sme dohodli s pánom prof. Traubnerom bez ohľadu na to, či bol inaugurovaný. To asi nie je dnes meritom veci. Skúsme nájsť spoločnú reč, ako to ďalej usporiadať v budúcnosti. Pokiaľ by ste nesúhlasili s tým postupom, že nechajme to tak, ako to bolo dohodnuté, a rokujme ďalej - čo vám garantujem pred snemovňou, že vytvorím priestor minimálne na svojej úrovni -, potom by som musel ísť do diskusie oponencie vášho návrhu, čo, samozrejme, by možno nebolo úplne dobré. Takže teraz som momentálne na rozpakoch, ako to vyriešiť. Ale predsa len okrajovo naznačím niektoré veci, ktoré by boli v protiklade k tomu, čo hovoríte.

    Pán prof. Drobný uviedol, že minimálne by tam mal byť potom minister zdravotníctva a minister školstva. No len musím povedať veľmi otvorene a nechcem zdržovať, že je to neznalosť zákona, pán profesor, pretože v zákone o vysokých školách, ktorý sme si na mieste rokovania prečítali, dekan zriaďuje nezávisle od ministerstva školstva pracoviská, kliniky, takže naopak, prof. Traubner aj prodekan namietali, že tam nechcú mať ministra školstva, pretože už majú taký zákon, že sú autonómni. Takže keby ste chceli dosiahnuť rovnováhu tým, že to tam dáme, tak je to vlastne v protiklade so zákonom o vysokých školách. Druhá vec je, myslím si, že sa dohodneme a dokážete eventuálne stiahnuť svoj návrh o zriaďovaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, som vzdialený na kilometre od toho, aby som tu znevažoval fakultu a jej pracoviská i kompetencie dekana, to mi ani neprislúcha, ani by som sa to nikdy neodvážil. Ale pýtam sa, keď chce dekan lekárskej fakulty zriadiť kliniku a neberiem mu vôbec právo, aby vo svojej databáze zistil, že to treba urobiť, ale pýtam sa, keď chce niekde fungovať nejaká klinika, nepotrebuje priestor, nepotrebuje mať nejakú šatňu, nepotrebuje nejaký telefón, nepotrebuje ekonomické a priestorové, technické vybavenie na jej fungovanie? A nie je teda partnerom pre dekana ten úplný chudák riaditeľ, to nič zdravotníckeho zariadenia, ale priamo minister? Hoci oni dvaja budú spolu žiť v tej nemocnici? A čo to je ten riaditeľ nemocnice? To je už taký nevhodný partner, že s ním netreba urobiť dohodu, že to ideme urobiť? A ktorý z riaditeľov by bol taký hlupák, že by povedal, vieš čo, nejdeme to urobiť, pretože každá klinika je ozdoba každej nemocnice? To znamená, nehnevajte sa, tá dikcia, že po dohode zriaďujú obidvaja, je dobrá dikcia. A aby eventuálne sme usmernili, pretože univerzita je úplne autonómna, aby sme eventuálne vedeli usmerniť niektorého riaditeľa, ktorý by nechcel pristúpiť k dohode, je tam, že dohoda podlieha ministrovi zdravotníctva. To je dobré riešenie, prijmite ho, prosím vás pekne, minimálne v tomto bode sa dohodnime.

    Horší bod je, samozrejme, ďalšie vzdelávanie. Tam však opäť chcem prízvukovať, otvorme si cestu na dodiskutovanie, pretože principiálne zásadne nemám nič proti tomu, aby postgraduálne vzdelávanie nerobili lekárske fakulty. Prečo nie? Ale vychádzajme z nejakých historických okolností, ktoré tu sú 40 rokov. Vyše 40 rokov sa tu vyvíjal jeden systém vzdelávania, ktorý má veľmi dobré hodnotenia vonkajších expertov a nikde vonku na svete, na celom svete neexistuje jednotný model vzdelávania. Ale tento model tu bol, fungoval a dosiahol výsledky. Tento model, samozrejme, spojme s modelom ďalšieho vzdelávania na lekárskych fakultách, ale vytvorme na to priestor nie tak, aby sme to riešili poslaneckým návrhom v priebehu prerokovania tohto zákona. Veď to nie je dôstojné. Urobme na to priestor, diskutujme o tom, nech sa páči, to sme sa nakoniec aj s dekanom lekárskej fakulty dohodli a vytvorme to. Nikto sa nebráni tomu, naopak, ak rezort má záujem o to, aby bolo vzdelávanie fakt kontinuálne, pretože to nekončí, prosím vás, len atestáciou, to je celoživotné štúdium.

    Áno, súhlasím s pánom poslancom Zelníkom, že hodnotenie lekárov a zdravotníckych pracovníkov je zlé, ale hľadajme variant ako a odpovieme naň, aby sme neboli stále len kritizovaní. Teda vraciam sa, áno, chceme, aby sme sa dohodli s lekárskou fakultou, ako budeme robiť spoločne postgraduálne vzdelávanie v tejto fáze bez pripravenosti, bez toho, aby sa povedalo daj, bez určitých kompenzačných...

  • Hlasy v sále.

  • Kratšie mám hovoriť? Dobre.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, končím, samozrejme. Prosím vás pekne, keby ste boli takí láskaví a podporili, pokiaľ nedôjde k zmenám z pohľadu pána MUDr. Osuského, aby ste podporili návrh pána poslanca Kováča, pretože je to návrh, ktorý je kompromisným riešením dnešnej situácie po dohode s dekanom lekárskej fakulty.

    Ďakujem vám za pozornosť, ďakujem za porozumenie, teším sa na ďalšiu spoluprácu. Ďakujem všetkým tým, ktorí prispeli, že zákon je lepší, pretože som posledný medzi tými, ktorí by si mysleli, že sme takí geniálni na ministerstve zdravotníctva, že urobíme optimálny návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi aj za pochopenie.

    Žiada si záverečné slovo pani spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    páni ministri,

    kolegyne a kolegovia,

    len v krátkosti pár slov k prerokúvanému návrhu novely zákona. Samozrejme, v tom stave, v akom sa nachádza naše zdravotníctvo, v tomto volebnom období budeme určite svedkami ešte ďalších noviel, prípadne úplne nových prepracovaní zákonov, ktoré sa týkajú zdravotnej starostlivosti, či už je to zákon číslo 140, zákon číslo 277 alebo nakoniec aj zákon o Liečebnom poriadku. Žiaden zákon, či už príde ako návrh z ministerstva, ale nakoniec ani ten, ktorý prijmeme v dobrej vôli v parlamente, nie je dokonalý a každý jeden z týchto zákonov by sa dal ešte zlepšiť. Dôležité je to, aby sme vedome neprijali niečo, čo je v rozpore s demokraciou, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Keď sa vrátim k pozmeňujúcim návrhom, tiež by som chcela podporiť návrh pani poslankyne Aibekovej, pretože akékoľvek financie, ktoré prídu do fondu podpory zdravia, sú pre zdravotníctvo prínosom. Problém, ktorý spomínal pán poslanec Zelník, a to je súbeh súkromnej a štátnej praxe lekárov, samozrejme, sú lekári, ktorí volajú po otvorenosti v tejto oblasti a dokonca sú aj fungujúce zdravotnícke systémy v ostatných štátoch, ktoré to pripúšťajú. A nakoniec filozofia niektorých ministerstiev zdravotníctva v iných štátoch je taká, že vo fungujúcom systéme zdravotníctva lekári, ktorí pracujú ako odštátnení, ktorí pracujú v súkromnej praxi, majú väčšie príjmy, sú lepšie finančne zabezpečení, ako tí, ktorí sú v štátnych zdravotných zariadeniach. A práve preto, aby odborníci neodchádzali zo štátnych zariadení, aby štátne zdravotníctvo fungovalo na špičkovej úrovni, tieto štáty umožňujú špičkovým pracovníkom pracovať aj mimo pracovného času alebo čiastočne v rámci pracovného času ako súkromní lekári. Ale všetko je to proces, ktorý sa nedá urobiť rýchlo. Nestačí zmeniť jeden paragraf zákona alebo vypustiť jeden bod z daného paragrafu. Treba to mať veľmi dobre premyslené, pretože v týchto štátoch je doriešené, koľko lekár bude platiť zdravotníckemu zariadeniu, čo bude používať zo zdravotníckeho zariadenia, koľko z pracovného času môže robiť. Tam nie je výnimkou, že je povolený jeden alebo dva dni, a preto som presvedčená, že ešte do konca volebného obdobia sa vrátime aj k tomuto bodu.

    Posledné sú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Osuského a pána poslanca Kováča. Keďže obidva návrhy sa dotýkajú bodu 42 § 56 ods. 2 a 3, pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať, aby sme v tejto chvíli prerušili hlasovanie, a keďže tento zákon, táto novela má punc konštruktívnosti a konsenzuálnosti, aby sme do zajtra rána, kedy by sme ako o prvom bode hlasovali o obidvoch zákonoch týkajúcich sa zdravotníctva, aj zákona číslo 140, aj zákona číslo 277, sa snažili dohodnúť na definitívnom znení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Mám iba jednu požiadavku na pána poslanca Romana Kováča pred hlasovaním. Keďže pán poslanec Zelník stiahol svoj podpis, zostáva mu síce presne 15 podpisov, ale tie dva sú úplne nečitateľné, tak keby pre čistotu hlasovania pán poslanec Roman Kováč prečítal dve nečitateľné mená, aby niekto potom nenapadol, že sme hlasovali o niečom, čo nespĺňalo požiadavky rokovacieho poriadku. Tak len keby tie dve mená povedal pán poslanec Kováč. Zostáva mu dostatok, 15 podpisov. Ja som si to prepočítala, len keby povedal tie mená.

  • Pani poslankyňa, vyriešime to tak, že pred hlasovaním o tomto pozmeňujúcom návrhu pani spoločná spravodajkyňa prečíta mená, ktoré sú nečitateľné.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pani spoločnej spravodajkyni.

    Budeme pokračovať.

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniam, chcel by som vás informovať, že pán poslanec Milan Ištván za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky listom z 8. februára 2000 písomne oznámil, že navrhovatelia berú späť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. (tlač 331). Uvedený návrh zákona bol v schválenom programe uvedený pod číslom 49.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 284/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 209/1998 Z. z., v druhom čítaní.

    Včera sme hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy k tomuto návrhu zákona prerušili, preto prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Langoša, aby hlasovanie ďalej uvádzal.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, zostáva nám hlasovať o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prvý návrh je návrh vypustiť z vládnej novely zákona ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c). Na oživenie pamäti ide o to, aby sa vypustili zo zákona perkusné troj- a viacvýstrelové zbrane vyrobené po roku 1890. Pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán poslanec, ešte raz zopakujte návrh pre tých, ktorí prišli teraz.

  • Áno, bolo navrhnuté vypustiť zo zákona ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c), teda perkusné troj- a viacvýstrelové zbrane vyrobené po roku 1890.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, posledný návrh predniesol v rozprave pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi spolu so skupinou 15 poslancov. Ten návrh má dva body. Opäť prečítam, pretože už je druhý deň rokovania.

    Prvý bod v navrhovanom odseku bodu 35 § 20 ods. 4 nahradiť text "príslušnej štátnej skúšobni" novým textom "autorizovanej osobe" a pod čiarou je odkaz na nový zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Druhý bod tohto návrhu je k bodu 35 vládneho návrhu k § 20 ods. 4 doplniť v novom odseku 4 za prvú vetu text tohto znenia: "Policajný útvar vyzve držiteľa zbrane na overenie vždy, ak od posledného overenia uplynula lehota 10 rokov pre krátke guľové strelné zbrane, 15 rokov pre brokové strelné zbrane a 20 rokov pre dlhé guľové strelné zbrane a kombinované strelné zbrane."

    Pán predsedajúci, prosím vás, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy v druhom čítaní. Chcem oznámiť, že gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť ma splnomocnil navrhnúť vám, aby ste otvorili tretie čítanie k tomuto návrhu zákona ihneď.

  • Dávam o tomto návrhu hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu gestorského výboru, aby sme tento návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili tento zákon do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 284/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 209/1998 Z. z.

    Pokračovať budeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov poslanca Antona Hoffmanna, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pán minister, rozprava bola už uzatvorená, vy sa hlásite do rozpravy znova, otvárate tým rozpravu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    je pravda, že včera sme ukončili rozpravu k tomuto zákonu, ale vzhľadom na to, že poslanci dodatočne zistili určité nezrovnalosti v porovnaní s našou ústavou, týka sa to § 12, otváram týmto rozpravu a vzhľadom na to, že mám ich písomné vyjadrenie, som za to, aby táto zmena bola vami prijatá a akceptovaná.

  • Týmto, samozrejme, rozprava bola znova otvorená. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Kresák. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som využil otvorenie rozpravy a predložil pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov, ktorý už bol rozmnožený a ktorý máte k dispozícii. Skupina poslancov, využívajúc ustanovenie § 72 ods. 2 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku, predkladá tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

    Náš pozmeňujúci návrh sa dotýka bodu 11 návrhu, a to znenia § 12 ods. 1 písm. g). Ak si, prosím, všimnete text predloženého návrhu, tento návrh v podstate pod písm. g) definuje podmienky, za ktorých policajný útvar môže zakázať cudzincovi pobyt na území Slovenskej republiky. Pôvodný text písm. g) obsahuje ustanovenia, ktoré sú vyjadrené v texte Ústavy Slovenskej republiky v článku 23 ods. 3, ale jeho navrhovaný text nie je celkom v súlade. Z tohto dôvodu navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu zosúladenie tohto textu uvedeného pod písm. g) s textom uvedeným v článku 23 ods. 3 ústavy.

    Iba na spresnenie si dovolím uviesť, že pôvodne navrhovaný text umožňuje, aby policajný útvar zakázal cudzincovi pobyt na území Slovenskej republiky, ak je to nevyhnutné okrem iného na udržanie vnútorného poriadku, ale aj ak je to nevyhnutné na ochranu morálky, alebo ak je to v záujme ochrany prírody. Navrhujeme preto spresnenie pojmu "udržanie vnútorného poriadku" v súlade s ústavou nahradiť pojmom "udržanie verejného poriadku".

    Navrhujeme vypustiť aj, "ak je to nevyhnutné pre ochranu morálky". Ochrana morálky, morálka ako taká nie je právny pojem a nepozná ho ani ústava. Zastávame názor, že vlastne udržanie verejného poriadku je súčasťou verejného poriadku a je to, samozrejme, aj ochrana morálky. A v prípade záujmov na ochranu prírody zastávame názor a predkladáme návrh, aby išlo o záujmy ochrany prírody na vymedzených územiach, tak ako to pozná aj samotný text Ústavy Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh teda v tejto časti odstraňuje problémové časti návrhu a zosúlaďuje text s Ústavou Slovenskej republiky.

    Návrh bol rozmnožený, pán spravodajca, máte ho k dispozícii.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu a končím svoj príspevok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Chcem veľmi pekne poprosiť, aby pán spravodajca povedal, o ktorý paragraf ide, pretože ten pozmeňujúci návrh nemáme na laviciach. Ja ho nemám.

  • Pani poslankyňa, bol rozdaný pozmeňujúci návrh, ale nevidím problém v tom, aby spoločný spravodajca prečítal ešte raz, keď budeme o tom hlasovať.

    Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci,

    chcem vás upozorniť, že nebola dodržaná 24-hodinová lehota na doručenie pozmeňujúceho návrhu poslancom. S tým sa musí parlament vysporiadať.

  • Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    tak ako som to konštatoval v otvorení rozpravy, ide o zákon, ktorý sme včera uzavreli, ale pri tejto príležitosti prišli poslanci po uzavretí s tým, že je tu nesúlad s ústavou, ktorý doplňujúcim návrhom v podstate nemení § 12 zákona, ale ho spresňuje tak, aby bol v plnom súlade s ústavou. Čiže myslím si, že táto formálna pripomienka vzhľadom na to, že sa neruší obsah a zmysel toho ustanovenia, by mohla byť tolerovaná.

  • Pani poslankyňa, máte procedurálny návrh? Môžete mať len procedurálny.

    Nech sa páči.

  • Ak mi dovolíte, rozprava ešte nebola uzatvorená. Ak pán predkladateľ hovoril o § 11 a pán minister o § 12, tak potom neviem, k čomu je vlastne táto zmena.

  • Pani poslankyňa, túto záležitosť vám vysvetlí spoločný spravodajca.

  • Ona bude vysvetlená, ale nebude sa môcť o tom vlastne diskutovať. A ja si myslím, že sú tam také závažné veci, že by sa mal vrátiť tento zákon späť do výboru pre obranu a bezpečnosť a ústavnoprávneho výboru.

  • Preto hovorím, pani poslankyňa, bolo to viackrát povedané, rozprava je k tomuto bodu už skončená.

    Pán spoločný spravodajca, chcete mať záverečné slovo k rozprave?

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    pokiaľ ide o predložený pozmeňujúci návrh, ako spoločný spravodajca si osvojujem návrh predkladateľov, pretože nejde o zmenu obsahu daného paragrafu, ale ide o zosúladenie pojmov s ústavou. A na vysvetlenie kolegyni Muškovej, ide o bod 11 a § 12 predkladaného zákona. Odporúčam, aby sme túto navrhovanú zmenu podporili a schválili.

  • Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že nebola dodržaná 24-hodinová lehota a pretože nejde o zásadnú zmenu v predkladanom návrhu, odporúčam, aby snemovňa odhlasovala skrátenie tejto lehoty tak, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrhy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, najskôr dám hlasovať o pozmeňujúcom návrhu predloženom skupinou poslancov. Je to k bodu číslo 11 § 12. Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Žiada si niekto prečítať tento návrh, ktorý bol rozdaný do lavíc? Nie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďalej odporúčam hlasovať podľa spoločnej správy spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 8 a 10 spoločnej správy a tieto schváliť tak, ako ich odporúča gestorský výbor.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej hlasujeme samostatne o bode číslo 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme samostatne o bode číslo 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 6. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh nebol prijatý.

  • Hlasujeme samostatne o bode číslo 9 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 9 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Tento bod spoločnej správy nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby sme ihneď pristúpili aj k tretiemu čítaniu.

  • Dávam o tomto návrhu gestorského výboru hlasovať.

    Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o tom, že s týmto návrhom ideme do tretieho čítania a tento návrh prerokujeme teraz v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má tridsať poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Kolegyne, kolegovia,

    pán minister,

    ďakujem za spoluprácu.

  • Pokračovať budeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) v druhom čítaní.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Balleka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. A zároveň sa pýtam, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča o bode číslo 1 hlasovať osobitne, keďže sa dotýka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jozefa Kalmana. Bod číslo 1 k § 2 gestorský výbor navrhuje schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, uveďte ďalší.

  • O bodoch číslo 2, 3, 4 navrhujem hlasovať vcelku. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme spoločne o bodoch 2, 3 a 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že body 2, 3 a 4 spoločnej správy boli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Návrhy pána poslanca Pavla Števčeka zasahujú do kompetencií vládneho zákona. Sú takpovediac nad jeho rámec. Vskutku, myslím si, až dozrie čas na novelizáciu tohto zákona.

    Pán predsedajúci, kladiem otázku pánu poslancovi Števčekovi, či si želá hlasovať o svojich pozmeňujúcich návrhoch vcelku alebo osobitne.

  • Áno, budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Števčeka.

    Nech sa páči, uveďte návrhy.

  • K bodu číslo 1 zmeniť znenie. Je uvedené v pozmeňujúcom návrhu vládneho zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Števčeka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Uveďte ďalší návrh.

  • O bode číslo 2, nech sa páči, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2 návrhu pána poslanca Števčeka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

    Druhý návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Prosím o hlasovanie o bode číslo 3.

  • Budeme hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Števčeka. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

    Konštatujem, že tretí návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Prosím o ďalšie hlasovanie o bode číslo 4.

  • Budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Števčeka.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Štvrtý návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďalej prosím o hlasovanie o bode číslo 5.

  • Budeme hlasovať o piatom návrhu pána poslanca Števčeka. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Piaty návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Prosím o hlasovanie o bode číslo 6.

  • Budeme hlasovať o šiestom návrhu pána poslanca Števčeka. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že šiesty návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Nech sa páči, uveďte ďalšie.

  • A napokon prosím o hlasovanie o bode číslo 7.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o siedmom návrhu pána poslanca Števčeka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

    Siedmy návrh pána poslanca Števčeka nebol prijatý.

    Nech sa páči.

    Skončili sme hlasovania o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spoločný spravodajca, máte návrh pána poslanca Kalmana?

  • Pán poslanec, váš návrh je vskutku totožný, vy ho len rozširujete. Hlasovaním o bode číslo 1 spoločnej správy sme váš návrh vskutku vylúčili.

  • Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kalmanovi.

  • Pán kolega Ballek, ja som vás požiadal, aby ste dali najprv hlasovať o mojom, pretože som vlastne upravoval ten prvý návrh zo spoločnej správy a nerozširoval som ho. Naopak, môj návrh som dával kvôli tomu, aby bol zúžený, aby sa nehovorilo v súvislosti s protispoločenským javom a drogových závislostí, ale len jednoznačne s drogovou závislosťou. Predsa som jasne zdôrazňoval, že ak tam bude taký široký pojem, že to bude zúžené a vlastne to, čo chceme spraviť, orientovať sa jednoznačne na drogy, stratí účinnosť.

  • Pán poslanec Hudec, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Áno, je to procedurálna záležitosť, pretože ak by sme napríklad hlasovali o percentách alebo nejakých číslach, tak vtedy vylučuje pozmeňujúci návrh pôvodný. Ale jednoducho tu ide o iný návrh, tak prosím vás, aby ste boli takí láskaví, akceptujte to. To je iný návrh.

  • Pán poslanec, keby ste sa neozvali, už by sme boli o tom hlasovali, lebo dávam o tomto bode programu hlasovať.

    Pani poslankyňa Keltošová.

  • Chcem vám len pripomenúť, pán predsedajúci, včerajšie hlasovanie o inšpekcii práce, kde ste mňa upozornili ako spravodajkyňu, že najprv treba hlasovať o Andelovom návrhu a až potom o spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • Áno, ale to bolo na základe § 83 návrh vrátiť na dopracovanie. To sú návrhy, o ktorých treba hlasovať skôr.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kalmana. Pán poslanec, žiadate hlasovať o vašom návrhu? Prvý bod spoločnej správy nebol prijatý. Vy ste dali k prvému bodu prakticky zúžený návrh. Dobre sme porozumeli?

    Nech sa páči, máte zapnutý mikrofón.

  • Pán podpredseda, ja som v podstate návrh v zúženej forme dal vo výbore. Vo výbore pri prerokovaní sa rozšíril a opätovne som žiadal, aby bola zúžená forma. Keď zostane forma, ktorá je predložená, ktorú sme schválili, v podstate sú tam drogy zakombinované. Osvetová činnosť by sa mala orientovať aj na boj proti drogám. Ale znovu poukazujem, že je to postavené v širšom kontexte. Išlo mi o to, aby to boli len drogy. Ak by sme teraz dali ešte raz navyše drogy a v prípade, že by bol schválený, tak v podstate to môže byť. Možno by sme dupľovali význam boja proti drogám, ale potom otázka drogových závislostí bude orientovaná v dvoch bodoch. Súhlasím s tým, aby sme hlasovali. Tým jednoznačne zvýrazníme otázku boja proti drogám.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy? Pýtam sa vás, či máte splnomocnenie gestorského výboru, aby sme ihneď teraz postúpili do tretieho čítania.

  • Áno, mám, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, o tomto návrhu budeme hlasovať. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh a môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Konštatujem, že nikto nemá takýto návrh, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o osvetovej činnosti.

    Ďakujem pánu spravodajcovi za jeho vedenie.

  • Pred obedňajšou prestávkou ešte pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 374).

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Tuchyňu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov a aby zároveň uvádzal hlasovania.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy a len jeden doplňujúci, aby sme o bode 8 spoločnej správy hlasovali samostatne, prosím, aby sme hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 9, 10 a 12 spoločne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 9, 10 a 12. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli odsúhlasené.

    Nech sa páči.

  • Prosím, aby sme hlasovali o bodoch 5, 7 a 10. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 5, 7 a 10 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Konštatujem, že body 5, 7 a 10 spoločnej správy neboli schválené.

  • Prosím hlasovať o bode 8 samostatne. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 8 spoločnej správy nebol schválený.

  • Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Výbor ma splnomocnil, aby sme ihneď pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh o prerokovaní vládneho návrhu v treťom čítaní.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Aj ja ďakujem za spoluprácu.

  • Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram odpoludňajšie rokovanie 26. schôdze Národnej rady.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 395 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 395a.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnila ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády uviedla návrh novely zákona číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Uvedený návrh novely zákona rieši predovšetkým dva okruhy, a to ďalšiu liberalizáciu poisťovacích služieb v súvislosti s požiadavkami OECD a posilňuje kompetencie a právomoci dozorného orgánu. Umožňuje zahraničným poisťovniam podnikať v poisťovníctve na území Slovenskej republiky formou svojich organizačných zložiek, pobočiek, odstraňuje diskriminačné ustanovenia týkajúce sa výšky kaucie žiadateľom o podnikanie v poisťovníctve a nadväzujúc na smernice Európskej únie pri nových poisťovniach zavádza špecializáciu na podnikanie výlučne v odvetví životného alebo neživotného poistenia. Významne posunie právomoci dozorného orgánu najmä v procese povoľovacej činnosti pri vykonávaní dozoru a pri sankčných postihoch. Vzhľadom na skutočnosť, že tento návrh predstavuje piatu novelizáciu zákona, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady bol splnomocnený vyhlásiť v Zbierke zákonov jeho úplné znenie.

    Dovoľte mi, aby som ešte stručne zaujala postoj, trošku predbehnem, k spoločnej správe, ktorá bola predložená pod číslom 395a. Z hľadiska predkladateľa by som sa chcela zastaviť pri bode číslo 13 spoločnej správy, ktorý upravuje problematiku § 11 ods. 3 a týka sa to náležitostí žiadosti o udelenie povolenia na činnosť pre zahraničnú poisťovňu. Predkladateľ navrhuje, aby ste tento bod neschválili. Vysvetlím prečo. Akceptovanie bodu 13 by viedlo k situácii, že by sa od zahraničnej poisťovne vyžadovali údaje, ktoré sú aktuálne len pre tuzemské spoločnosti, napríklad návrh členov štatutárneho orgánu, aktuára a podobne. Pre dozorný orgán bude navrhnuté znenie doplnené v zmysle bodu 12 spoločnej správy. Bod 13 preto neodporúčame akceptovať. Zatiaľ bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá pán poslanec Ivanko, a predkladateľ navrhuje alebo odporúča, aby poslanecká snemovňa tento návrh schválila.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Dávam slovo poverenému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch a o stanovisku gestorského výboru k spoločnej správe.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 640 zo 16. decembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (tlač číslo 395), dvom výborom Národnej rady, a to výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v termíne do konca januára 2000.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Obidva výbory odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor uznesením číslo 238 zo dňa 12. januára 2000 a výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 303 zo dňa 11. januára 2000.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 18. Sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 24/1991 Zb., schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná spoločná správa výborov o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 316 z 18. januára 1999. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril

    1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu o tomto návrhu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Ivanko, pán poslanec Farkas. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 395), podávam v mene 16 poslancov pozmeňujúci návrh týkajúci sa článku I. Navrhujem za bod 18 vložiť nový bod 19, ktorý znie: V poznámke pod čiarou k odkazu 12 sa na konci pripája táto veta: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: Z dôvodu potreby odstránenia zákonom uloženej povinnosti mlčanlivosti poisťovní v súlade s platným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti.

    Prosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na začiatku svojho vystúpenia chcem poukázať na to, že predložený vládny návrh novely zákona o poisťovníctve je potrebný a opodstatnený, a preto, samozrejme, budem aj za tento predložený návrh hlasovať. Predloženú novelu si vyžiadala súčasná prax a taktiež aj niektoré skúsenosti z práce poisťovní, ako aj ďalšie s tým súvisiace činnosti.

    Zámerom návrhu je ďalej legislatívne upraviť podmienky na podnikanie v komerčnom poisťovníctve. Opiera sa o skúsenosti a výsledky získané pri výkone dozoru nad poisťovňami. Požiadavky postupnej harmonizácie nášho legislatívneho rámca s legislatívou Európskej únie sú tiež zohľadnené a zapracované a taktiež prijatím predloženého návrhu sa odstraňujú výhrady orgánov OECD, ktoré boli z ich strany skoncipované jednak v súvislosti s činnosťou, ako aj s legislatívou nášho poisťovacieho systému.

    Návrh počíta s ďalšou liberalizáciou krokov v poisťovníctve, napríklad počíta s umožnením vykonávať poisťovaciu činnosť na širšej palete aj poisťovniam so sídlom v zahraničí, čím dochádza k ďalšiemu rozširovaniu ponukovej stránky pre záujemcov o poistenie. Taktiež sa navrhuje posilniť dozor nad poisťovníctvom zavedením inštitútu schvaľovania osôb navrhovaných do vrcholných riadiacich funkcií poisťovní. Ustanovuje sa povinnosť registrácie sprostredkovateľov poistenia, spresňujú sa náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vznik a podnikanie v poisťovníctve.

    Práve v tejto súvislosti, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov chcem predložiť pozmeňujúce návrhy najprv k otázke sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve a ďalší návrh sa dotýka otázky riešenia prevodu poistného kmeňa. Chcem vás informovať o tom, že výbor pre financie, rozpočet a menu sa týmito otázkami zaoberal, ale vzhľadom na to, že niektoré názory ešte v tom období neboli celkom vyjasnené, tak týmto krokom chceme naše úsilie dotiahnuť do úspešného konca.

    Prvý návrh vám prečítam. V navrhovanom § 12b ods. 3 nahradiť v úvodnej vete slová "dozorný orgán vydá povolenie na sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve fyzickej osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky" slovami "fyzickej osobe podľa odseku 2 vydá dozorný orgán povolenie na činnosť, ak spĺňa tieto požiadavky".

    Ďalej v navrhovanom § 12b v ods. 4 nahradiť v úvodnej vete slová "dozorný orgán vydá povolenie na sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve právnickej osobe, ak" slovami "právnickej osobe podľa ods. 2 vydá dozorný orgán povolenie na činnosť, ak" a ďalej to pokračuje podľa pôvodného textu.

    Na odôvodnenie by som vám chcel uviesť, že odseky 3 a 4 predkladaného vládneho návrhu zákona stanovujú základné kritériá, ktoré má spĺňať fyzická osoba podľa ods. 3 a ktoré má spĺňať právnická osoba podľa ods. 4, ktorej sa vydá povolenie na sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve. Okruh osôb, ktorým sa vydá povolenie, je definovaný veľmi nejednoznačným spôsobom a s prihliadnutím na definíciu sprostredkovateľskej činnosti uvedenú v odseku 1 je možné usudzovať, že v ods. 3 a 4 nejde len o osoby poisťovacích maklérov, tak ako sú definovaní v ods. 3, ale môže ísť o akúkoľvek fyzickú osobu, právnickú osobu v poisťovníctve vykonávajúcu, resp. zaujímajúcu sa o vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti.

    V zmysle jednoznačného výkladu by bolo možné usudzovať, že činnosť každej jednotlivej fyzickej osoby, agenta a právnickej osoby by podliehala povoľovaciemu konaniu zo strany dozorného orgánu. Aplikácia pomerne náročných kritérií stanovených zákonom na takto definovaný okruh osôb by viedla k redukovaniu počtu aktívnych sprostredkovateľov, tým k zvýšeniu nezamestnanosti a k zmenšeniu daňových odvodov v konečnom výsledku. Takéto sprísnenie podmienok vykonávania sprostredkovateľskej činnosti vzhľadom na krátkosť existencie komerčného poisťovníctva na slovenskom trhu by neviedlo k jeho ďalšiemu rozvoju. Na základe nášho návrhu ide o presnejšie definovanie okruhu fyzických a právnických osôb, poisťovacích maklérov, ktoré na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve potrebujú povolenie dozorného orgánu, je presne poukázané a presnejšie definované.

    Druhý návrh. V navrhovanom § 20f v ods. 1 slová "návrh postupu tohto prevodu" nahradiť slovami "návrh postupu prevodu na preberajúcu poisťovňu". Na konci tohto odseku doplniť nové vety, ktoré znejú: "Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa súhlasí. Ak z predloženého návrhu vyplýva, že účel prevodu poistného kmeňa nebude dosiahnutý, dozorný orgán rozhodne o ďalšom postupe."

    Po druhé, v navrhovanom § 20f v ods. 2 za prvú vetu vložiť druhú vetu, ktorá znie: "Prílohou žiadosti je návrh postupu prevodu poistného kmeňa na preberajúcu poisťovňu, ktorého súčasťou musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa súhlasí." Na konci tohto odseku doplniť vetu, ktorá znie: "Dozorný orgán schváli prevod poistného kmeňa, len ak s tým preberajúca poisťovňa súhlasí."

    Po tretie, v navrhovanom § 20f v ods. 3 nahradiť slová "ktorým bol schválený prevod poistného kmeňa" slovami "ktorým bol schválený postup prevodu poistného kmeňa podľa ods. 1 alebo schválený prevod poistného kmeňa podľa ods. 2".

    Na odôvodnenie tohto návrhu by som chcel uviesť, že ods. 1 § 20 uvádza niekoľko prípadov, v ktorých je dozorný orgán oprávnený nariadiť prevod poistného kmeňa a upravuje lehoty, v ktorých dozorný orgán rozhodne. V ods. 3 návrhu zákona sa stanovujú povinnosti preberajúcej poisťovne. V žiadnom odseku však návrh bližšie nešpecifikuje postavenie preberajúcej poisťovne z hľadiska jej práv. Vzhľadom na rozdielny spôsob kalkulácie poistných produktov jednotlivých poisťovní a na uvádzanie poistných produktov s dumpingovými cenami nie je možné nariadiť preberajúcej poisťovni takýto prevod. Takýto postup je v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky, v zahraničí je typickým príkladom riešenia situácie poisťovní, ktorých platobnou schopnosťou je ohrozená úhrada ich záväzkov z garančného fondu, ktorého prispievateľmi sú jednotlivé poisťovacie subjekty.

    Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dozorného orgánu preberajúca poisťovňa vstupuje do všetkých práv a záväzkov, ktoré boli predmetom prevodu. Je preto nevyhnutné, aby preberajúca poisťovňa mala možnosť zvážiť, či je schopná prispôsobiť celý systém preberanému poistnému kmeňu. Takéto prispôsobenie je časovo aj finančne nákladné a môže vážnym spôsobom narušiť administratívny chod a samotnú platobnú schopnosť preberajúcej poisťovne. Je preto nevyhnutné, aby preberajúca poisťovňa mala možnosť vyjadriť sa, či je schopná prispôsobiť si celý systém preberajúcemu poistnému kmeňu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Farkas bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa chce v rozprave vyjadriť pani ministerka. Nie.

    Spoločný spravodajca? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode programu. Pani ministerka má uviesť ešte ďalších päť bodov programu schôdze. Keby sme mohli postupovať tak, že ich pani ministerka uvedie, vystúpi spoločný spravodajca a otvorím rozpravu k jednotlivým bodom programu a po ich prerokovaní, teda tých, ktoré uvádza pani ministerka, by sme hlasovali o 6 prerokovaných bodoch. Je súhlas s takýmto postupom? Áno.

    Pani ministerka, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh sme dostali ako tlač 174.

    Prosím, pani ministerka, aby ste návrh uviedli.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som vám stručne uviedla návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Ide o zmluvu prezidentského typu. Z tohto dôvodu musí byť pred rafitikáciou v súlade s článkom 86 Ústavy Slovenskej republiky predložená na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky. Túto zmluvu podpísal minister zahraničných vecí 15. februára 1999 pán Kukan. Zmluva je vypracovaná na základe modelovej zmluvy OECD. Osobitosťou zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Fínskou republikou je ustanovenie článku 17 zmluvy, podľa ktorého príjmy umelcov a športovcov za činnosti vykonávané počas návštevy druhého zmluvného štátu, ak sú hradené z verejných fondov, budú oslobodené od zdanenia v tej krajine, v ktorej umelci a športovci vykonávajú svoju činnosť. Inak zmluva rieši štandardným spôsobom všetky ostatné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Fínskou republikou v oblasti zamedzenia dvojitého zdanenia, zabránenia daňovým únikom. Preto vás žiadam, vážená poslanecká snemovňa, o jej podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme využili čas do príchodu pána spoločného spravodajcu, a prosím pani ministerku financií, aby uviedla v poradí druhý

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh sme dostali ako tlač 342.

    Pani ministerka, prosím, aby ste z poverenia vlády predmetný návrh zmluvy uviedli.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    táto zmluva je rovnako zmluvou prezidentského typu a musí byť pred ratifikáciou v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky predložená na schválenie Národnej rade.

    Zmluva s Belgickým kráľovstvom bola podpísaná 15. februára 1997 v Bruseli pánom Hamžíkom. Do tejto zmluvy sú zapracované po prvýkrát špecifické ustanovenia týkajúce sa spolupráce zmluvných štátov pri výbere daní, ktoré by malo byť účinným prostriedkom pri predchádzaní daňovým únikom a malo by napomôcť výberu daní. Takéto ustanovenia sú bežne uzavierané a úspešne vykonávané vzájomne medzi štátmi Beneluxu a Škandináviou. Inak nie sú v tejto zmluve žiadne osobitosti alebo odchylky od bežných zmlúv, ktoré sú pripravované na základe modelovej zmluvy OECD. Odsúhlasenie tejto zmluvy si nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodnoprávnych dokumentov. Predpokladáme, že môže pomôcť rozvoju belgicko-slovenských hospodárskych vzťahov. Práve preto vás chcem požiadať o jej podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu zmluvy.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač číslo 342) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 457 z 11. novembra 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 11. januára 2000. Uznesením číslo 306 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predloženú zmluvu prerokoval na svojom zasadnutí 12. januára 2000. Uznesením číslo 198 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 319 z 18. januára 2000 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy nehlási podľa stavu na svetelnej tabuli takisto nikto z poslancov. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.

    Teraz by som prosil pána poslanca Maxona, aby vystúpil ako spoločný spravodajca gestorského výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ospravedlňujem sa, že som tu nebol vtedy, keď bolo treba, ale nemal som informáciu, že sa včera dohodlo, že sa tri body, ktoré sa týkajú ministerstva pôdohospodárstva, preložia.

    Tak mi dovoľte, aby som vám predniesol stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k tlači číslo 320. Je to návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Materiál máme ako tlač 174a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval túto spoločnú správu, schválil spoločnú správu, určil mňa ako spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s odporúčaním prijať uznesenie tak, ako je uvedené v tlači 174a. Myslím si, že návrh na uznesenie je prílohou spoločnej správy, kde Národná rada podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že takisto sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa z poslancov niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby zostal ešte na spravodajskej stoličke, pretože bude spravodajcom aj k ďalšiemu návrhu vlády, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 349. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 349a.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedla ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Táto dohoda je prezidentskou zmluvou a v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva je zmluvou pomerne dôležitého ekonomického charakteru. Vychádza zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila s inými štátmi. Nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale predpokladáme, že môže priaznivo pôsobiť na rozvoj vzájomných hospodárskych vzťahov medzi Maltou a Slovenskou republikou. Táto dohoda poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Dohoda rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli nastať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv. Dohoda s Maltou bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 115 zo dňa 24. 2. 1998. Podpísali ju 7. 9. 1999 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan vo Vallete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím pána poslanca Maxona ako spoločného spravodajcu, aby nás informoval o výsledku rokovania a odporúčaní uznesenia gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol pridelený návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií ako tlač 349.

    Zároveň k uvedenej dohode bol ako gestorský určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Tento výbor 11. januára tohto roku uznesením číslo 304 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s touto dohodou vysloviť súhlas. Rovnako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dňa 12. januára tohto roku uznesením číslo 195 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade s touto dohodou vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť túto spoločnú správu.

    Vážené dámy, vážení páni, súčasťou spoločnej správy v tlači 349 alebo prílohou spoločnej správy 349a je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prerušíme rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať po uvedení všetkých šiestich bodov, ktorých navrhovateľkou je pani ministerka financií.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 348. Máte rozdanú aj spoločnú správu výborov pod tlačou 348a.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zmluvy uviedla a odôvodnila pani ministerka financií.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    V porovnaní s inými dohodami by som chcela upozorniť, že táto dohoda sa pripravovala pomerne dlho, najdlhšie zo všetkých dohôd, ktoré sme prerokúvali. Je za ňou niekoľko rokov veľmi intenzívnej práce. Ide opäť o prezidentskú zmluvu, ktorá je v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Ani táto dohoda nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale znovu predpokladáme, že môže mať priaznivé účinky na rozvoj vzájomných hospodárskych vzťahov. Poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Rieši sporné prípady, ktoré by mohli nastať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv.

    Keďže ide o dohodu všeobecného hospodárskeho charakteru, musí byť podľa základných predpisov upravujúcich uzavierania vykonávanie medzinárodných zmlúv odsúhlasená Národnou radou a ratifikovaná prezidentom.

    Dohoda bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 304 zo dňa 9. 5. 1995 a zmenou uznesenia vlády číslo 132 zo dňa 24. 2. 1998. Dohodu podpísal dňa 8. 9. 1999 štátny tajomník ministerstva financií pán Vladimír Podstránsky v Bratislave.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu návrhu Dohody vlády o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Šeptákovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády vo výbore, ako aj o odporúčaní výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, dovoľte mi, aby som sa na začiatku vám aj ctenej Národnej rade ospravedlnil. Som tu v Národnej rade, len dolu vo výbore sme rokovali o problematike nezamestnanosti, a keď som započul svoje meno a dobehol sem, už tu bol pán predseda, takže mu ďakujem, že to za mňa zobral.

    Vážená pani ministerka,

    vážený pán podpredseda,

    dámy a páni,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - spoločná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348).

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 487 z 3. decembra 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 11. januára 2000, uznesením číslo 305 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348) vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 12. januára 2000, uznesením číslo 196 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348) vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 318 z 18. januára 2000 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač číslo 348a.) Výbor poveril svojho spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Návrh na uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348)

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348)."

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať potom naraz o všetkých prerokovaných bodoch.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1999.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 486.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády odôvodnila predmetný návrh ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za obdobie 1. až 3. štvrťroka 1999. Za toto obdobie celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli takmer 141 mld. korún, výdavky 153,3 mld. Príjmy sa plnili na úrovni 78,3 %, výdavky na úrovni 78,7 %. Schodok, ktorý z toho vyplynul za prvé tri štvrťroky, predstavuje 12,4 mld. korún, čo je 82,8 % plánu na rok 1999.

    Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu za hodnotené obdobie z hľadiska časového plnenia boli vyššie o 6 mld. korún, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli vyššie o 9,7 mld. korún. Na tomto zvýšení v porovnaní s predpokladom sa podieľala hlavne dovozná prirážka, ktorej príjmy za prvé tri štvrťroky dosiahli 4,5 mld. korún. Časovo zaostávalo plnenie daňových príjmov, kde okrem daní z príjmov vyberaných zrážkou a spotrebných daní ostatné daňové príjmy nedosiahli alikvotnú časť rozpočtu na rok 1999. Nedostatočné bolo plnenie v kategórii nedaňových príjmov, kde neboli splnené naše predpoklady v príjmoch z administratívnych poplatkov a platieb, ktoré zaostali približne o 2,3 mld. korún. Nízke boli aj príjmy zo splácania poskytnutých úverov, pôžičiek, predaja účastín, kde najmä príjmy z domácich úverov a pôžičiek z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov neboli splnené.

    Výdavky štátneho rozpočtu boli v zásade čerpané v nadväznosti na vývoj príjmov. Časovo boli prekročené o 7,1 mld. korún a v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 13,7 mld. korún. Vysoké prekročenie bolo pri kapitálových aktívach, čo bolo aj v dôsledku použitia mimorozpočtových zdrojov, ktoré boli v podstatnej miere použité na financovanie výstavby diaľnic a cestnej siete.

    Plnenie účastí na majetku a úvery ovplyvnil vklad do základného imania Investičnej a rozvojovej banky Bratislava v sume 5,7 mld. korún. Za uvedené obdobie bolo zabezpečené financovanie štátneho dlhu a priebežného schodku štátneho rozpočtu vlastnými aj cudzími zdrojmi.

    Stav finančných prostriedkov na súhrnnom účte štátu k 30. septembru tohto roka dosiahol 8,4 mld. korún. Tieto prostriedky boli určené na splácanie dlhov vlády podľa splátkových kalendárov.

    Dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne oboznámila zatiaľ s predbežnými výsledkami rozpočtového hospodárenia za celý rok 1999. K 31. 12. 1999 príjmy štátneho rozpočtu dosiahli hodnotu 216,7 mld., výdavky 231,5 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol 14,8 mld. korún a oproti plánovanému schodku štátneho rozpočtu vo výške 15 mld. to bolo menej presne o 247 mil. korún. Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli vyššie o 36,8 mld. korún, podieľali sa na nich príjmy daní vyberaných zrážkou, spotrebnej dane z pridanej hodnoty, ktoré sa dosiahli vyššie, ako sa predpokladali.

    Rovnako i zavedenie dovoznej prirážky, ktoré prinieslo do štátneho rozpočtu odo dňa jej zavedenia 8,4 mld. korún. Nižšie bolo plnenie pri dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb, dohromady o 6,5 mld. korún a nižšie boli aj príjmy z cla, ako sa pôvodne predpokladalo. Výdavky boli vyššie o 36,6 mld. korún a najvyššia časť prekročenia pripadá na výdavky spojené so začatím reštrukturalizácie bankovej sféry.

    Chcela by som povedať, že v hospodárení štátu v roku 1999 bolo dôležité to, že do roku 2000 neboli prenesené žiadne neuhradené záväzky. To vytvorilo dobré podmienky na začiatok hospodárenia štátu v roku 2000. Na porovnanie po skončení roku 1996 sa neuhradili záväzky štátneho rozpočtu vo výške asi 1,2 mld. korún, v roku 1997 to bolo 1,4 mld. a v roku 1998 1,2 mld. korún.

    Na záver ešte jeden údaj. Výsledky štátneho rozpočtu podľa operatívneho hlásenia k 31. 1., teda k poslednému dňu minulého mesiaca sú takéto: dosiahnuté príjmy predstavujú 18,432 mld., dosiahnuté výdavky 14,727 mld., prebytok k 31. 1. predstavuje 3 705 mil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v gestorskom výbore.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe k tlači 486a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil na prerokovanie uvedený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý ho uznesením číslo 326 zo dňa 20. januára 2000 odsúhlasil, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor ho prerokoval a prijal uznesenie číslo 199 zo dňa 12. januára 2000, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a tento výbor uznesením číslo 102 zo dňa 25. januára 2000 prijal platné uznesenie.

    Uvedené výbory, ktoré prerokovali predloženú správu o plnení rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1999, ju vzali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu taktiež vzal správu na vedomie, ktorá vykazuje už spomínané príjmy, výdavky a rozpočtový schodok, a taktiež ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 330 z 1. februára 2000 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi, spoločnému spravodajcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa niekoľkými poznámkami dotkol dnes už možno málo aktuálneho materiálu - správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1999. Napriek tomu, že sme už v roku 2000, myslím si, že stojí za to pohovoriť o tomto materiáli najmä v kontexte nielen vývoja štátneho rozpočtu, ale aj v kontexte vývoja verejnoprávnych fondov, pretože treba vidieť nielen okruh štátneho rozpočtu, ale treba vidieť vývoj financií tohto štátu možno v globálnejšom kontexte, než uvádza predkladaný materiál.

    Takže pokiaľ vezmem suché čísla, budem komentovať suché čísla, ktoré sú predmetom predkladaného materiálu, treba konštatovať niektoré ďalšie veci nad rámec toho, čo uviedla pani ministerka. Predovšetkým treba konštatovať, že v rámci vývoja štátneho rozpočtu za tri štvrťroky roku 1999 došlo k regulácii výdavkov štátneho rozpočtu 7,2 mld. korún s viazaním výdavkov 5,5 mld. korún. To naznačuje teda istý vývoj, ktorým sa vláda na jednej strane správne snažila zachytiť negatívny rozpočtový vývoj. Ale na druhej strane neplatia nariadenia pani ministerky o tom, že rozpočtové hospodárenie skončilo s čistým štítom, pretože štátny záverečný účet ukáže, aké bolo viazanie výdavkov, aká bola regulácia výdavkov štátneho rozpočtu a ako prežívali jednotlivé rozpočtové kapitoly. Stačí taký malý príklad, keď viaceré vysoké školy vzhľadom na rozpočtovú nedostatočnosť skončili svoju činnosť už 10. decembra. Takže takto podvyživené skončili, samozrejme, mnohé ďalšie rezorty, a teda existuje v celom systéme vnútorný dlh, ktorý sa prenáša do ďalšieho rozpočtového obdobia.

    Pani ministerka, neobstoja demagógie o tom, či v roku 1996 sa prenášala 1 mld. korún alebo 1,5 mld. korún, treba vždy hovoriť o tom, ako vyzerala kartotéka a ďalej ako vyzeralo viazanie, ako vyzerala regulácia výdavkov a v akom rozpočtovom priestore sa jednotlivé rezorty vyvíjali. Z reakcie aj vašich rezortných kolegov je zrejmé, ale najmä z rôznych neformálnych inštitúcií, ktoré prežívajú v rezortoch, že nesporne ten finančný život im bol v roku 1999 značne podviazaný a prenesie sa do rozpočtového roka 2000. Ale nechcem predbiehať štátny záverečný účet, ktorý určite túto situáciu obnaží viac.

    Treba si, samozrejme, povedať, keď hovoríme o rozpočtovom hospodárení, a pokiaľ prezentujete čísla už za celý rok 1999, v akých podmienkach sa vyvíjalo hospodárstvo Slovenskej republiky, že rozpočtové hospodárenie sa sanovalo za cenu v priebehu roka prijímaných dvoch balíčkov opatrení, že došlo k rozhádzaniu hodnotového systému štátu, keď chaoticky boli prijímané cenové opatrenia, daňové opatrenia, ktoré v súhrne znamenali zvýšenie daňového zaťaženia občanov aj podnikateľskej sféry, že bola dodatočne zavedená dovozná prirážka, že bola nefunkčnosťou vlády a neskorými opatreniami vlády spochybnená ekonomika ako taká a padla slovenská koruna, znehodnotila sa voči doláru o vyše 20 % s ďalšími značnými dosahmi na podnikateľskú sféru.

    Takže, vážená pani ministerka, aj o tom treba hovoriť, pokiaľ sa hodnotí, či trištvrte rok, či celý rok z hľadiska finančného hospodárenia štátu. Samozrejme treba spomenúť to, že došlo k zmrazeniu infraštruktúrnych investícií, že došlo k poklesu investícií ako takých o 20 %, že došlo k rastu nezamestnanosti na vyše 20 %, pričom tento vývoj sa nezastavuje a úrady práce a odborníci avizujú až možných 22 % nezamestnanosti, že rast zlých úverov len v 1. polroku 1999 v dôsledku pádu ekonomiky znamenal navŕšenie o 20 mld. korún a že medzipodniková zadlženosť v 1. polroku narástla o 20 %. To všetko charakterizuje mizériu, hospodársku mizériu v Slovenskej republike nielen za tri kvartály roka 1999, ale nesporne za celý rok 1999.

    Treba povedať, že čistý úver vláde sa v podstate umelo znižuje tým, že boli príjmy z privatizácie Československej obchodnej banky, a pokiaľ sa aj vezme do úvahy príjem z privatizácie Československej obchodnej banky, tak údaje Národnej banky Slovenska indikujú, že dolná hranica schodku, veľkého verejného fiškálneho schodku dosiahla 3,6 % hrubého domáceho produktu, a to je umelo znížený ešte o príjmy získané v rámci privatizácie Československej obchodnej banky. Štát pohltil 57 % pôžičiek slovenských komerčných bánk a reálne úverovanie firiem v roku 1999 sa znížilo o 7,1 %, čo je najnižšia hodnota od začiatku roka 1995. Určite v tomto smere žiadna pochvala pre účinkovanie pani ministerky financií.

    Dovoľte mi dotknúť sa ďalšieho okruhu mimo štátneho rozpočtu, ktorého sa dotýka aj, samozrejme, rozpočtové hospodárenie, najmä pokiaľ došlo k prevahe alebo k tlaku z hľadiska sanácie štátneho rozpočtu. Viackrát som v parlamente hovoril, že cez palubu boli hodené verejnoprávne fondy v snahe zachrániť kožu štátneho rozpočtu alebo aspoň základné proporcie štátneho rozpočtu, a teda keď porovnáme alebo spojíme hospodárenie štátneho rozpočtu s kontextom vývoja verejných fondov, tak treba povedať, že výdavky verejných fondov alebo hospodárenie verejných fondov za tri kvartály roku 1999 sa skončili s úhrnným deficitom 5 mld. korún, pričom zostatky fondov naakumulované počas Mečiarovej vlády klesli z 10 mld. korún na 5 mld. korún, to znamená na polovicu. Rast nedoplatkov poistného dosiahol len za Sociálnu poisťovňu prírastok 7,8 mld. korún, to je nárast o takmer 30 %, pričom ešte nepoznáme vývoj nedoplatkov poistného v Národnom úrade práce a v zdravotných poisťovniach, kde sa môžeme opodstatnene domnievať, že práve z dôvodu pádu, prudkého poklesu slovenskej ekonomiky aj tu vývoj bude veľmi dramatický. Takže sa ukazuje, že keď sa aj možno podarilo sanovať vývoj štátneho rozpočtu v priebehu roka 2000, opakujem, v rámcoch prijatia dvoch veľmi zložitých balíčkov opatrení a rozhádzania hodnotového systému cez palubu boli hodené verejnoprávne fondy a podobne hospodárenie obcí a miest.

    Takže, vážená Národná rada, myslím si, že hodnotenie trištvrte roka v kontexte alebo v porovnaní vývoja štátneho rozpočtu a v porovnaní vývoja verejnoprávnych fondov naznačuje, že slovenská ekonomika v priebehu roka 1999 sa ponárala, že sa pohybovala v hlbokej nerovnováhe, keď určitá nerovnováha viazaná na ekonomický rast bola nahradená hlbokou nerovnováhou viazanou na ekonomický pokles, ktorá veľmi prudko poznačuje nielen záver roka 1999, ale veľmi prudko sa podpisuje pod značné nerovnováhy, hlboké nerovnováhy, ktorých svedkami sme nielen v oblasti nezamestnanosti, ale aj ďalších zásadných problémov slovenskej ekonomiky v súčasnom období.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Maxon. Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

  • Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Kozlíka, kde hovoril o tom, že jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu boli podvýživené. Ako príklad uvádzal najmä školstvo, kde situácia hlavne na vysokých školách nielen v minulom roku, ale aj v tomto roku bude absolútne katastrofálna. Uvediem len príklad, pretože jeden z docentov mi chcel v pondelok aj ten prípadný 13. plat, ktorý by mu pán minister Ftáčnik dal, vrátiť, aby som mu ho sem zobral. Ale chcem poukázať na inú vec.

    My sme vypracovali dva varianty. Jeden bol sociálny, druhý výkonový. Pri výkonovom by 5 fakúlt prežilo len do septembra, pardon, do októbra. To znamená, že za november a december by ľudia na piatich fakultách nedostali výplaty. Pri sociálnom variante prežijú všetky fakulty Univerzity Mateja Bella len 10,8 mesiaca. To znamená, necelých 11 mesiacov, a to už nehovorím o tom, že je 10-percentné zníženie ostatných nákladov. Takže, samozrejme, ak to pani ministerku uvádza do takého frenického smiechu, odporúčal by som, aby prišla na zasadanie akademického senátu Univerzity Mateja Bella a bola by sa dozvedela, v akej situácii je jedna vysoká škola, ktorá má vychovávať deti, ktoré raz budú tvoriť v tomto sociálnom systéme Slovenskej republiky inteligenciu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka financií,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    celkom na úvod by som chcel poznamenať, že vlastne po veľmi, veľmi dlhom čase sa táto snemovňa opäť raz ide venovať ekonomickým problémom. Žiaľ, ale súčasne musím konštatovať, že ak 9. februára 2000 ideme diskutovať o trištvrteročnom plnení štátneho rozpočtu za rok 1999, jednoducho túto skutočnosť treba nazvať ako neefektívnu, nekoordinovanú prácu Národnej rady. Určite sa všetci spoločne zhodneme na tom, že ten dokument, keď nakoniec už máme predbežné, podotýkam predbežné výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1999 a intenzívne sa finalizujú práce na predložení štátneho záverečného účtu za rok 1999, dnes 9. februára 2000 ideme diskutovať o trištvrteročnom plnení rozpočtového hospodárenia za rok 1999. To si podľa môjho názoru naozaj zaslúži primeranú kritiku a z tohto miesta by som chcel aj požiadať vedenie Národnej rady, menovite pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Migaša, aby sa zasadil za to, aby sa v Národnej rade prerokúvali aktuálne dokumenty a dokumenty, ktoré majú reálnu časovú vypovedaciu schopnosť.

    Jednoducho, aby sme dnes dodržali všetky právne predpisy, evidenčne zoberieme tento dokument na vedomie. Preto nebudem veľmi hovoriť o rozpočtovom hospodárení za trištvrteroka 1999, ale dovoľte mi povedať niekoľko všeobecných poznámok a pripomienok, ktoré súvisia s ekonomickou situáciou a s rozpočtovou situáciou Slovenskej republiky aj v súčasnom aktuálnom období.

    Celkom na úvod mi dovoľte ešte poslať z pôdy Národnej rady jednu dobre mienenú radu premiérovi tejto vlády pánu Mikulášovi Dzurindovi. Odporučil by som, prípadne, pani ministerka financií, vy by ste to istým spôsobom mohli zariadiť alebo sprostredkovať, aby po jeden a polročnom vládnutí mal okolo seba taký tím poradcov, aby si jednoducho základné ekonomické kritériá a základné ekonomické kategórie neplietol a aby demagogicky neklamal občanov Slovenskej republiky. Približne pred 10 dňami pán ministerský predseda vystúpil v Slovenskom rozhlase a veľmi jasne a zrozumiteľne prezentoval pred občanmi Slovenskej republiky, aký mimoriadne veľký úspech dosiahla súčasná vláda, keď sa podarilo zabezpečiť zahraničné úverové zdroje za cenu približne 10,35 %. Považoval to za obrovský úspech, považoval to za úspech predovšetkým vo vzťahu k ďalšiemu jeho konštatovaniu.

    Pani ministerka, osobne to považujem za celkom uspokojivý výsledok, ale nemôžem jednoducho nereagovať na to, že predseda vlády pán Dzurinda pred občanmi Slovenskej republiky prezentoval, že my sme si na infraštrukturálne projekty požičiavali peniaze za 30 %. Je to absolútna lož, je to demagógia a vy pani ministerka veľmi dobre viete, že to tak nie je. Korektne som priznal a je to nakoniec štatisticky jasne preukázateľné, že áno, refinancovali sme potreby štátneho rozpočtu koncom roku 1998 prostredníctvom štátnych pokladničných poukážok a štátnych dlhopisov a časovo, pretože sme nemali objektívne uspokojivo zvládnuté manažovanie dlhovej služby, sa dostali tieto zdroje na refinancovanie potrieb štátneho rozpočtu do hodnôt 30 %. Ale ešte raz opakujem, neboli to zahraničné úverové zdroje používané na infraštrukturálne projekty. Ak si tieto základné veci pán ministerský predseda mýli, musím len skonštatovať, že je mi to veľmi ľúto a mám pochybnosti o jeho základných ekonomických vedomostiach. V tom prípade by som mu odporúčal, aby sa zdržal radšej komentovania ekonomiky a vývoja ekonomiky na Slovensku. Tá politika, v ktorej sa mu nakoniec veľmi nedarí, mu predsa len z hľadiska komentovania prislúcha.

    Čo sa týka roku 1999, a nakoniec to bolo čiastočne prezentované aj z hľadiska výsledku rozpočtového hospodárenia za trištvrteroka, ale v konečnom dôsledku aj za celý rozpočtový rok, bol rok 1999 prezentovaný ako stabilizačný. Opäť sa vrátim k vystúpeniu pána premiéra. Nakoniec to vystúpenie je z tohto týždňa a istým spôsobom rezonovalo aj minulý týždeň, keď pán predseda vlády ubezpečoval občanov Slovenskej republiky, že rok 2000 je už naozaj definitívne stabilizačný. Som presvedčený, že stabilizačným nebol ani rok 1999, a som skoro presvedčený, že nebude to tak ani v roku 2000.

    Vážená pani ministerka, dúfam, že to konštatovanie, pokiaľ ste hodnotili celoročné rozpočtové hospodárenie, že do roku 2000 ste prešli s čistým štítom a nemali ste žiadne neuhradené záväzky, dúfam, že toto konštatovanie nemyslíte vážne. Ak to myslíte vážne, tak, prosím, choďte na Krajský úrad do Nitry, opýtajte sa, v akom rozsahu neboli dofinancované potreby školstva, choďte na Krajský úrad do Trenčína a opýtajte sa, v akom rozsahu neboli dofinancované potreby školstva a nakoniec analogicky sa to týka...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani kolegyňa, ja bývam obyčajne pokojný, nerozprávam hlúposti, pani kolegyňa, nebudem s vami diskutovať, ale môžem vám to štatisticky podložiť konkrétnymi údajmi a nemôžem sa stotožniť s tým, keď predkladateľ povie, že všetky záväzky boli do haliera vyrovnané a situácia na Krajskom úrade v Nitre a na Krajskom úrade v Trenčíne je celkom iná.

    Vážené dámy, vážení páni, čo sa týka ekonomického vývoja Slovenskej republiky možno trochu odbočím alebo ekonomického diania, ani by som nehovoril vývoja, trochu odbočím možno od materiálu, ktorý prerokúvame, rozpočtové hospodárenie za trištvrteroka roku 1999. Dámy a páni, výbor pre financie, rozpočet a menu na základe iniciatívy poslancov vykonal poslanecký prieskum v Národnej banke Slovenska týkajúci sa postupu bankového dohľadu Národnej banky Slovenska vo vzťahu k AG banke. Niektorí sa trochu o to zaujímate, zrejme viete, že AG banka dnes nemá licenciu, že AG banka mala približne 60 tis. klientov. Dnes prirodzene nemám dostatočný analytický materiál, aby som mohol naozaj celkom objektívne zhodnotiť, či Národná banka Slovenska postupovala z hľadiska vecného celkom korektne a v súlade nakoniec so zákonom o Národnej banke Slovenska, ale jednoznačne môžeme v tejto chvíli konštatovať, že istým spôsobom sú indície, že to bolo cielené riešenie, ktoré bolo významným spôsobom vyvolané vyhláseniami predstaviteľov Národnej banky Slovenska a menovite šéfa bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. V tomto kontexte, dámy a páni, mi dovoľte upozorniť podľa mňa na jednu mimoriadne závažnú vec. Nakoniec som na túto skutočnosť už upozornil a na moje veľké prekvapenie sa zatiaľ nič nedeje. Rozpočtové hospodárenie, samozrejme, veľmi úzko súvisí s menovým programom Národnej banky Slovenska. Menový program Národnej banky Slovenska schvaľuje banková rada a banková rada rovnako schvaľuje mimoriadne vážne ekonomické rozhodnutia týkajúce sa Centrálnej banky, emisnej banky pôsobiacej na Slovensku.

    Vážené dámy a páni, neviem, pani ministerka, či máte tieto informácie, ale podľa zákona o Národnej banke Slovenska guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, vrchných riaditeľov a ostatných troch členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska a podľa zákona o Národnej banke Slovenska má banková rada 8 členov. Podľa § 8 rokovaniu bankovej rady predsedá guvernér, v jeho neprítomnosti ním poverený viceguvernér, banková rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých členov, banková rada je uznášaniaschopná, aj keď je prítomný guvernér alebo ním poverený predsedajúci viceguvernér.

    Vážené dámy a páni, vo viacerých mimoriadne dôležitých rozhodnutiach Národnej banky Slovenska prostredníctvom jej najvyššieho orgánu bankovej rady za príslušný návrh hlasovali 4 ľudia, jeden sa zdržal alebo bol proti. Tým jednoducho chcem poukázať, že takéto rozhodnutia bankovej rady sú v rozpore so zákonom o Národnej banke Slovenska a predpokladám, že aj predstavitelia AG banky v tomto zmysle budú konať. Ale túto skutočnosť uvádzam preto, že sa to naozaj netýka len rozhodnutia v tomto prípade, ale viacerých rozhodnutí, a túto skutočnosť uvádzam preto, že aj vláda je v tejto oblasti pasívna, pretože nedoplnila ostatných členov bankovej rady. Zabudol som podotknúť jednu skutočnosť, že v súčasnom období má banková rada 5 členov, to znamená, že ak má byť platné uznesenie bankovej rady, tak za toto uznesenie musia hlasovať všetci členovia bankovej rady a v mnohých prípadoch sa to tak nestalo.

    Vážené dámy, vážení páni, nie je to tak dávno, možno si na to viacerí pamätáte, keď sme prerokúvali v Národnej rade dokument týkajúci sa strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Aj vo väzbe na pripomienky vlády, aj vo väzbe na pripomienky poslancov Národnej rady bol spracovaný materiál Konkretizácia strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja a v tejto konkretizácii strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja sme sa naozaj mali možnosť dočítať naozaj prečudesné veci. Vážené dámy a páni, v tejto koncepcii sa napríklad s poklesom zamestnanosti ráta až v roku 2004, to je vlastne dva roky po uplynutí mandátu tejto vlády, a to aj v tomto dokumente sa uvažuje s mierou nezamestnanosti 14 až 17 %. Len na oživenie pamäti by som chcel uviesť, že v októbri 1998 dosahovala nezamestnanosť 13,9 %. Objektívne sme boli za túto skutočnosť kritizovaní, pretože miera nezamestnanosti bola nad limit, ktorý sme si stanovili v programovom vyhlásení vlády, a bola to jedna z vecí, ktorú sa nám nepodarilo dodržať do dôsledkov. Dnes hovoríte o stabilizácii miery nezamestnanosti, ale konkretizácia strednodobej koncepcie hospodárskeho vývoja jasne hovorí, že s poklesom uvažujete až v roku 2004.

    Podobne je to, vážené dámy a páni, aj s reálnou mzdou. V roku 1999 predpokladám - a to súvisí aj s dokumentom, o ktorom hovoríme - sme dokonca dosiahli pokles reálnej mzdy v rozsahu asi 1,5 % a v nasledujúcich rokoch sa v strednodobej koncepcii uvažuje len s mimoriadne nepatrným rastom a vlastne až v roku 2003 a 2004 sa počíta s reálnym rastom miezd vyše 5 %. To znamená, vážené dámy a páni, opäť po uplynutí vášho mandátu. Samozrejme nemám dnes ambície, aby som hovoril, kto po ostatných parlamentných voľbách mandát v tejto krajine bude mať. Ale jednoducho s týmito prognózami a s takto definovanými krokmi a konkretizáciou strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja naozaj nie je možné sa stotožniť.

    Možno by som ešte pripomenul veľakrát spomínaný a sľubovaný 5-percentný ročný rast HDP. Nechcem nejakým spôsobom dráždiť kolegov zo Strany občianskeho porozumenia, ale práve tento politický subjekt dokonca v rámci volebných aktivít sľuboval 10-percentný rast HDP a je možné si to v ich dokumentoch veľmi jasne a zreteľne preštudovať. Podotýkam, 10-percentný rast HDP každý rok. Pravda je zase opäť niekde inde. Na rok 2000 sa uvažuje s rastom HDP 1,9 až 2,6 %. Stále hovorím o konkretizácii strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja na Slovensku. V rokoch 2001, 2002 3,2 - 3,7 %, až v roku 2003 sa ráta s rastom tesne nad 5 %.

    Vážené dámy a páni, opäť po uplynutí vášho mandátu. A v súvislosti s dokumentom, ktorý spomínam, musím, samozrejme, spomenúť, že je v absolútnej disharmónii so zákonom o štátnom rozpočte, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky na rok 2000. Prirodzene, že rast HDP má svoje úskalia, je veľmi dôležitá štruktúra tohto rastu, ale predsa absolutistické porovnanie. Počas Mečiarovej vlády sa dynamika rastu HDP pohybovala od 5 - 7 %. Za 6 rokov 1999 - 2004 sa má tempo rastu pohybovať od 3,2 - 4 %, to znamená, že keď porovnávame hodnoty rastu HDP za roky 1994 až 1998 vrátane obrovského prepadu v poslednom štvrťroku 1998, ak sa dobre pamätám, v poslednom štvrťroku 1998 klesol HDP o 0,5 % %, tak potom reálne vzrástol HDP v tomto hodnotenom období 1994 - 1998 približne o 24 %. Do roku 2002 má predstavovať rast HDP kumulatívne buď 11,1 %, to je tá dolná hranica, alebo 15,5 %, tak ako som už uviedol v závislosti od stanoveného rozpätia, či zoberieme dolnú hranicu projektovanú alebo hornú hranicu.

    Takže, vážené dámy a páni, problém inflácie. V roku 2000 má podľa tohto dokumentu dosahovať 9,3 %. Uznáte všetci, že je to úplne nereálne aj vzhľadom na realizovanú liberalizáciu cien smerom nahor od 1. januára 2000 a nakoniec aj od 1. februára roku 2000. Naozaj otvoreným zostáva ďalší cenový rast v roku 2000 a vzhľadom na nereálne postavený rozpočet sa naozaj pýtam, ako mohli spracovatelia tohto dokumentu, ktorý spomínam, uvažovať v roku 2000 s mierou inflácie 9,3 %.

    Jednu alebo dve vety týkajúce sa roku 1999 z hľadiska životnej úrovne. Dámy a páni, tá sa v jedinom roku prepadla rekordným tempom. Dvojciferná inflácia, rekordne plošné zvyšovanie cien a prepad reálnych miezd medziročne, už som hovoril, že celkový prepad je približne 1,5 %. To číslo, samozrejme, možno ešte nie je presné, ale v niektorých kategóriách tento prepad reálnych miezd bol až 6 %.

    Vážené dámy a páni, rok 1999 mal byť z hľadiska veľkých sľubov rokom vstupu zahraničných investorov. Ak sledujete túto oblasť, tak aby sme mali trošku zachovanú chronológiu, k 31. aprílu 1999 bol objem zahraničných investícií v jednej tretine toho istého obdobia roku 1998. Ak berieme prílev zahraničných investícií celkovo za rok 1999 v porovnaní s rokom 1998, podotýkam, a to nakoniec všetci veľmi dobre vieme, ale zvýrazňujem túto skutočnosť, aby nám to bolo dostatočne jasné, rok 1998 bol volebný rok, veľmi dobre vieme, že investori vo volebnom roku sa nehrnú do žiadnej krajiny. Dámy a páni, pri porovnaní roku 1999 a 1998 z hľadiska zahraničných investícií je 60-percentný pokles.

    Niekoľko slov o číslach, ktoré mnohým z nás nie sú zrozumiteľné z hľadiska zvýšenia celkových príjmov štátneho rozpočtu. Dámy a páni, do rozpočtovaných príjmov sa nám dostal takzvaný transfer oprávok vytvorený v Národnej banke Slovenska na klasifikované aktíva či dajme tomu Všeobecnej úverovej banky alebo Konsolidačnej banky, čo významným spôsobom ovplyvnilo príjmovú časť štátneho rozpočtu. Dnes ešte mám na mysli, že predovšetkým my opoziční poslanci celkom presne nevieme, ako sa tieto zdroje použili a ako budú alokované. Uvažuje sa, že tieto zdroje budú použité a predpokladám, že sú aj používané na reštrukturalizáciu úverového portfólia vybraných komerčných bánk.

    Ale v tej súvislosti, vážené dámy a páni, mi dovoľte vysloviť naozaj veľkú kritiku na tento proces. Boli sme kritizovaní za to, že predkladáme nekonformný revitalizačný zákon, že v tomto zákone môže dôjsť k protekcionalizmu vybraných subjektov, ktoré pôjdu do procesu revitalizácie. Súhlasím s vami, že tento zákon z hľadiska realizácie mal veľmi veľa úskalia, ale v konečnom dôsledku bol smerovaný v prospech podnikateľskej sféry, pretože to bola naša ambícia, a myslím si, že pokiaľ by sme mali dlhší čas na jeho realizáciu, tak aj výsledky by boli pozitívne.

    Dámy a páni, z hľadiska voľnej hospodárskej súťaže pri súčasnej reštrukturalizácii bánk dnes nikto v tejto snemovni nám, ktorí máme možno trošku informácie o tejto oblasti, negarantoval, že ak bude 40 mld. prostriedkov takpovediac daňových poplatníkov použitých na reštrukturalizáciu úverového portfólia komerčných bánk, čo sa udeje. Dnes absolútne legislatívne nemáme zabezpečené, či do roku v týchto komerčných bankách, kde bude recidíva, nie sú prepracované systémy a metódy kontroly. Dnes nikto z nás nevie, ktoré klasifikované úvery sa previedli do Slovenskej konsolidačnej banky. Na základe akých kritérií a na základe akých princípov ste pracovali? Na základe princípov priateľstva alebo na základe kritéria? Ak tie kritériá, pani ministerka, existujú, prečo táto snemovňa... Pozerám sa na to svojimi očami, pretože reálne viem, ako to prebieha. A, pani ministerka, v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk a vytvorenými oprávkami ste permanentne prezentovali, že my sme minuli všetky disponibilné zdroje v tejto krajine. Vážená pani ministerka, čo nám bránilo, aby sme nepoužili na proces reštrukturalizácie a prípadne revitalizácie tie zdroje, ktoré boli z hľadiska oprávok vytvorené v Národnej banke Slovenska? Poviem vám, čo nám v tom bránilo. Zodpovednosť, pretože sme nenašli optimálny model, ako to vyriešiť. Do dnešného dňa nemáte vyriešené, či je optimálnejšie najskôr spraviť proces reštrukturalizácie a potom privatizácie alebo či tieto veci robiť súčasne.

    Vážené dámy a páni, veď je to absolútna demagógia, ak dnes niekto tvrdí, že keď vstúpi zahraničný kapitál do našich bánk, podnikatelia na druhý deň budú mať lacnejšie úvery. Je to demagógia najhrubšieho zrna a povie vám to každý bankový úradník.

    Vážené dámy a páni, takže dnes táto vláda disponuje so 40 mld. oprávok, ktoré možno nedopatrením Mečiarova vláda zabudla prehajdákať, ale dnes sa s týmito prostriedkami nakladá tak, že slovenská verejnosť a odborná slovenská verejnosť o tom nemá dostatok informácií. Vy stále tvrdíte, že komerčné banky, ktoré sú pod kuratelou a pod správou štátu, nedokážu dostatočne efektívne pracovať, nedokáže sa zamedziť tomu, aby neboli poskytované možno nenávratné úvery. Pripúšťam, že táto situácia vždy v takýchto komerčných bankách nastáva. Ale čo ste spravili vy v dnešnom období, aby sa tak nedialo? Dnešní úradníci politicky dosadení v týchto komerčných bankách už budú dávať len úvery, ktoré budú vysoko návratné, rentabilné.

    Vážená pani ministerka, pozrite sa, čo sa deje vo Všeobecnej úverovej banke, čo robí manažment Všeobecnej úverovej banky. Manažment Všeobecnej úverovej banky sa nezamýšľa nad ničím iným, len aby prostredníctvom klasifikovaných aktív, ktoré má, realizoval reprivatizáciu. A mohol by som vám predložiť aj konkrétne príklady, kde takéto ambície má.

    Takže, vážené dámy a páni, s ekonomikou to naozaj nie je také, ako sa väčšinou snaží, musím povedať, že pani ministerka v mnohých prípadoch má objektívny pohľad, ale to, čo je častokrát prezentované ústami súčasného ministerského predsedu, jednoducho pre stredne vzdelaného ekonóma nie je absolútne stráviteľné.

    Vážené dámy a páni, predsa sa ešte vrátim ku kľúčovému problému. Aktívna politika trhu práce v skutočnosti neexistuje. Podiel umiestnených nezamestnaných do pracovného pomeru sa pohybuje okolo 55 %, čo predstavuje absolútne najnižšie hodnoty v histórii Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, na aktívnu politiku zamestnanosti sa má tohto roku vynaložiť 380 miliónov korún. Je to absolútne zanedbateľná suma a nepokryje ani zdravotne postihnutých občanov. Vážené dámy a páni, už je dnes verejne prezentované, že Slovenská republika v miere nezamestnanosti má absolútny primát, veľkú vypovedaciu schopnosť má však i fakt, že v porovnaní s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami strednej a východnej Európy sa Slovensko dostalo na prvé miesto v zhoršení dôvery verejnosti za rok 1999 či hospodárskej politiky vlády, či vývoja životnej úrovne.

    Dámy a páni, ak konštatujem tieto skutočnosti, tak sa opieram o skutočnosti uverejnené v renomovanom britskom denníku The Ekonomic. Tento denník avizuje pre Slovenskú republiku na rok 2000 najhoršie vyhliadky spomedzi všetkých transformujúcich sa ekonomík. Neočakáva nijaký hospodársky rast. Naopak, predpokladá stagnovanie ekonomiky, rastúcu nezamestnanosť a 18-percentnú infláciu. Dámy a páni, to neboli moje alebo naše prepočty, to bola citácia z renomovaného ekonomického denníka.

    Takže vážené dámy, vážení páni, na záver mi dovoľte skonštatovať, že nie je dobré, keď táto snemovňa ekonomickým veciam venuje takú veľmi malú pozornosť, nie je to dobré, keď sa dokumentu, ktoré majú platnosť k 30. 9. 1999, venujeme 9. februára 2000, a nie je to dobré, keď ústami ministerského predsedu občania Slovenskej republiky sú zahŕňaní klamstvami a lžami.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte v stručnosti, pretože je to prezentované ako ekonomický problém, je to prezentované ako neschopnosť Vodného diela Gabčíkovo refinancovať sa, dovoľte mi, aby som k tejto skutočnosti, ktorou sa dosť zaoberajú médiá Slovenskej republiky, uviedol možno jednu alebo dve poznámky. Predovšetkým ústami pána Bindera tu už bolo niekoľkokrát prezentované, že pokiaľ by sa vyriešil kompetenčný problém a zmluvný vzťah medzi energetickou časťou vodného diela a vodným dielom ako takým, tak by naozaj nevznikali problémy so splácaním týchto záväzkov. V súvislosti s tým mi dovoľte položiť tejto snemovni otázku. Ak situácia s refinancovaním Vodného diela Gabčíkovo vzhľadom na staré záväzky, ktoré má, je taká katastrofálna ako to, že sa nájde nájomca, ktorý by bol ochotný si toto vodné dielo prenajať? Vážené dámy a páni, nemyslíte si, že je to také závažné rozhodnutie, o ktorom by mala byť táto snemovňa informovaná? Dnes sa teda hovorí o tom, že by Vodné dielo Gabčíkovo mohlo byť predmetom ekonomického prenájmu. Súčasne sa ale niekde medzi riadkami možno spomína aj jeho budúca privatizácia. Opäť si nemyslíte, že by o takýchto vážnych rozhodnutiach mala byť informovaná Národná rada Slovenskej republiky?

    A celkom úsmevne mi dovoľte ešte na záver poznamenať. Dámy a páni, ak sa rozhodnete privatizovať Vodné dielo Gabčíkovo, som ochotný spracovať základný privatizačný projekt tohto vodného diela, ale tento základný privatizačný projekt potom musí mať ešte niekoľko výstupov. Do základného privatizačného projektu, prosím, je potrebné zahrnúť aj privatizáciu Národnej rady Slovenskej republiky, privatizáciu Úradu vlády a nakoniec aj privatizáciu prezidentského paláca.

    Dámy a páni, nehnevajte sa, dnes sa rozhoduje o takých vážnych ekonomických veciach a Národná rada Slovenskej republiky nemá absolútne aktuálne informácie. Je to, vážené dámy a páni, výzva pre vás koaličných poslancov, aby ste sa naozaj v týchto veciach aktívne zapájali a sami pre svoje uspokojenie alebo sami pre to, aby ste mali dostatok informácií, na základe ktorých sa môžete rozhodovať, tieto informácie od členov vlády požadovali. Všetky iniciatívy, ktoré sme v tomto smere vyvinuli my, viete veľmi dobre, ako sa skončili.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlási desať pánov poslancov, posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slaný.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Maxona, ktorý konštatuje, že sú problémy na mikroúrovni. Áno, súhlasím s ním, lebo vláda v prvom kroku nastolila makroekonomickú rovnováhu, ale na mikroúrovni sú problémy. To každý uznáva, ale podľa mňa dokiaľ nebude prijatý funkčný systém konkurzov, to znamená, že nebude ozdravená vlastnícka štruktúra týchto podnikov a nebude stransparentnené celé ekonomické prostredie, problémy budú naďalej. Ale pýtam sa, prečo počas vlády HZDS, ktorá tu vládla šesť rokov, zákony, ktoré by dali tieto vzťahy do poriadku, neboli prijaté. To znamená, sme tu rok a pol a garantujem pánu Maxonovi, že tieto zákony prijmeme a urobia sa aj ďalšie opatrenia, ktoré urobia stabilizáciu na mikroekonomickej úrovni.

    Ďakujem.

  • Osobne si myslím, že pán Maxon tu uviedol niektoré štatistické údaje, ktoré, samozrejme, sú korektné a ktoré prebral z oficiálnych vyhlásení, hlavne napríklad údaje o počte nezamestnaných, ktoré prevzal z úradu práce a ktorý, žiaľbohu, je fakt na 20 %. Len treba doplniť, že takýmto spôsobom nikto v Európe nepočíta počet nezamestnaných. Robí sa to formou štatistického úradu, formou výberu. Ak použijeme tento spôsob, tak výpočet, ktorý by bol porovnateľný s ostatnými štátmi Európskej únie, je približne 17 %, kde na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce berú aj človeka, ktorý pravidelne pracuje len jednu hodinu týždenne, ako zamestnaného. Čiže treba povedať, že ak použijeme tento údaj, ktorý je medzinárodne porovnateľný, je to korektné a tú chybu v percentách spravil predseda úradu práce, ktorý to zverejnil.

    Mám ešte druhú pripomienku a myslím si, že tiež treba korektne povedať, že každá vláda, či to bola vláda HZDS alebo terajšia, musí v strednodobom plánovaní ísť za hranicu svojho funkčného obdobia a je to absolútne normálne, že i my plánujeme strednodobú koncepciu do roku 2005. Však ste to robili i vy, a ak by to každá vláda nerobila, tak by sme nemohli hovoriť o strednodobej koncepcii. Čiže, myslím si, že táto výčitka tiež nie je celkom korektná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Maxon vo svojom vystúpení hovoril aj o tom, že nízke čerpanie, ktoré sa dosahovalo v priebehu roka zo štátneho rozpočtu, je zapríčinené aj tým, že jednoducho nedochádzalo k úhrade faktúr za vykonané práce, ktoré pre štátne organizácie, pre štátnu správu a pre inštitúcie, ktoré sú naviazané na rozpočty prideľované ministerstvom financií, jednoducho neboli uhrádzané. A môžem naozaj zo svojich poslaneckých prieskumov potvrdiť, že doslova pani ministerka podľa slov úradníkov krajských úradov a niektorých ďalších centrálnych úradov dala príkaz neuhrádzať faktúry. A to je, vážení priatelia, v čase, keď došlo k stvrdeniu disciplíny voči zamestnávateľom, keď zamestnávatelia môžu byť trestne stíhaní za to, že nevyplatia mzdu zamestnancovi, že neodvádzajú do fondov peniaze alebo si neplatia daňové povinnosti. Je paradox, že štát týmto ľuďom nezaplatí za vykonané práce, čiže oni nemajú odkiaľ tieto peniaze hradiť do príslušných fondov, alebo daňovému úradu, keď nedostali od samého štátu zaplatené. A tu je paradox, že vláda navrhla určité tvrdé pravidlá pre zamestnávateľov, ale sebe nastavuje veľmi mäkké pravidlá a sama vyvoláva chaos v kolobehu financií v štáte. A keď takéto príkazy dáva ministerka, tak je to o to smutnejšie, lebo ona vlastne navodzuje atmosféru nefunkcie finančných tokov v štáte, ktorý táto vláda spravuje, a preto si myslím, že by bolo potrebné vysloviť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    So záujmom som si vypočul analýzu hospodárenia tohto štátu za 1. až 3. štvrťrok 1999 a musím povedať, že vystúpenia rečníkov po pani ministerke ma zaujali troška viac a zdali sa mi, že boli fundovanejšie. Znovu som si vypočul názory obidvoch strán na splácanie napríklad úverov diaľnic za rok 1999 a, samozrejme, týka sa to aj roku 2000. V tom rozpočte alebo v materiáli, ktorý hovorí o rozpočte za 1. až 3. štvrťrok, mi však chýba akosi výkaz ziskov a strát, najmä otázka strát, ktorá je spôsobená touto vládou, a chýba mi časť "má dať". Táto vláda by mala čosi dať. Chýbajú mi odpovede aj na niektoré otázky, ktoré by som veľmi rád položil. Napríklad stále mi nikto neodpovedal, či je potrebné budovať vôbec infraštruktúru vo forme diaľnic na Slovensku. Nikto nevie odpovedať, či bude výstavba diaľnic lacnejšia v období budúcich rokov ako v rokoch 1998 a 1999, keď bola zastavená.

    Presvedčí ma niekto o tom, tak ako hovorili rečníci pán Kozlík a pán Maxon, že úvery sú dnes lepšie, ak sú s vyššou úrokovou mierou a sú kratšie ako predchádzajúce úvery? Pripočítal, prosím, niekto k týmto úverom aj pád slovenskej koruny a prostriedky, ktoré sú vynaložené na platby nezamestnaným? Kto pripočíta straty, ktoré vznikli z rozpadu diaľnic, pretože konzervácia v roku 1999 nebola žiadna? Kto pripočíta dopravnú infraštruktúru tohto štátu, nemožnosť rozvoja investícií na Slovensku z titulu nedokonalej cestnej siete, napríklad Volkswagen vo Zvolene a podobne? Presvedčí ma niekto o tom, prečo iné štáty zrýchlili výstavbu diaľnic ako napríklad Maďarsko a Česko po rozhodnutí slovenskej vlády o jej zastavení? Presvedčí ma o tom, že je nevýhodná výstavba diaľnic na Slovensku, ak sa stavia z cudzích zdrojov, ak všetky ostatné štáty stavajú diaľnice najmä z cudzích zdrojov? Prečo nebola v tomto rozbore uvedená strata Slovenských aerolínií za rok 1999 v objeme 580 miliónov korún, kauzy telekomunikácií a ďalšie a ďalšie?

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vláde chýba jasná koncepcia a schvaľuje nedotiahnuté dokumenty, ktoré podnikateľov odrádzajú od podnikania. Ukazuje sa, že strednodobá koncepcia bola spracovaná iba na upokojenie verejnosti, nie ako koncepčný materiál. V tejto faktickej poznámke sa odvolávam, pani ministerka, na zákon o dani z príjmu, ktorý ste tak urýchlili, že obsahuje chyby, ktoré sa budú musieť čoskoro novelizovať. Hovorím o paušálnej dani a o vašom nariadení, že sa môže uplatniť iba na jeden predmet podnikania, preto o túto paušálnu daň nie je taký záujem. Ďalej o vysokej nezamestnanosti, ktorá, ako bolo povedané, nie je 16 %, ktoré ste predpokladali, ale vyše 20 %, nehovoriac o tom, že sa nenapĺňa ani výber daní a rozpočet začína veľmi pokrivkávať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Maxon sa dotkol AG banky a bankovej rady. V žiadnom prípade to, že chýbal nejaký člen bankovej rady v Národnej banke Slovenska, neovplyvnilo vývoj v AG banke. Vieme, že už v roku 1997 AG banka mala stratu viac ako 250 miliónov korún. V roku 1998, myslím si, že to bolo ďalších 300 miliónov korún a vtedy sa preklopila do záporného vlastného imania, myslím si, že ku koncu októbra 1999 to bolo okolo 950 miliónov straty. Vtedy zrejme vystúpil aj šéf bankového dohľadu v televízii, ale toto vystúpenie iste nepoškodilo banku. Naopak, pomohlo tým klientom, ktorí mali uložené vklady v AG banke, lebo vývoj smeroval k tomu, že čím by k tomu došlo neskôr, tým viac klientov by bolo poškodených. A viem, že Národná banka zvažovala, či má prijať nútenú správu nad AG bankou, ale nútená správa sa robí vtedy, keď existuje nejaký projekt alebo keď predložia akcionári to, že navŕšia základné imanie, a k tomu nedošlo, a že predložia projekt, ktorý reálne môže tejto banke pomôcť. Nič také urobené nebolo, to znamená, že nebol dôvod vyhlásiť nútenú správu.

    Pán poslanec hovoril, pamätáte sa, pán poslanec, keď ste hovorili pred niekoľkými mesiacmi, že sme postavili v republike 500 bytov a veľmi ste sa smiali, keď sme hovorili, že ich bude 10 000 v roku 1999 a vraj tomu neveríte. Skúste sa teraz pozrieť na výsledky, že je tam 10 000 bytov. Hovorili ste, aká bola nezamestnanosť v októbri 1998, ale nepovedali ste už to, ako sa vyvíjala krivka rastu nezamestnanosti pred októbrom 1998. To znamená ešte počas vlády Vladimíra Mečiara. Rast HDP počas Mečiarovej vlády bol 5 až 7 %, nízka inflácia, ale položte si otázku: Za akú cenu to bolo? Za cenu deformovaných cien, ktoré viedli ku krachu prirodzených monopolov.

  • Pán poslanec Maxon sa dotkol oblasti školstva. Chcela by som zacitovať z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaväzuje zabezpečiť bezplatnú výchovu a vzdelávanie. Chce v ňom umožniť cenovo prístupné stravovanie, ubytovanie, dopravu a účinnú pomoc vo forme štipendií. V porovnaní s reštrikciami, ktoré ste pripravili pre občanov, je celé programové vyhlásenie iba zdrapom papiera. Neprítomná pani ministerka, skutočnosť je oproti vašim sľubom celkom iná. Mnohí talentovaní žiaci a študenti si nebudú môcť dovoliť študovať, pretože ceny všetkého, aj sľubovaného ubytovania, stravovania, cestovného išli rapídne hore a nekompenzovali ste ich ničím, žiadnymi štipendiami. Táto devastácia je zrejmá vo všetkých sférach spoločnosti. Rast nezamestnaných, a tým aj počet rodín, ktoré žijú na hranici biedy, znemožňujú našim deťom získať sľubované vzdelanie. A teda vďaka vašej vlády sa národ ožobračuje nielen materiálne, ale aj vzdelanostne. Táto likvidácia, keď aj po inej línii nielenže ste nevytvorili sľubované podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov, ale naopak. Takými krokmi, ako je nevalorizovanie platov počas celej vašej vlády a vyplatenie 28 % odmien, ktorú prezentujete ako trinásty plat, tento stav sa v spoločnosti vôbec spochybňuje. Takisto sľubovaný pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov z programového vyhlásenia neexistuje.

    Tiež zvyšovanie prostriedkov, ktorými ste sa zaviazali, že budete dávať do školstva postupne, teda každoročne, neexistuje, nerealizujete to. V školách vypínajú elektrinu, nemajú telefóny, neviem, či ste počuli o tom, že v mnohých školách sa stali prípady, keď sa stali úrazy, keď sa nemohli učitelia dovolať prvej pomoci, behali po susedných telefónnych búdkach, po bytoch a tak ďalej. Tak sa skutočne školstvo dostáva do takej krízy...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    chcel by som nadviazať na časť vystúpenia pána poslanca Maxona, v ktorej sa dotkol vyhlásenia pána predsedu vlády o stave našej ekonomiky. Myslím si, že to bolo dnes alebo včera, neviem. Aké ideály? A teda len jeden parameter v podstate nie je v zhode s predstavami tejto vlády a je to nezamestnanosť.

    Chcel by som poukázať na jednu vec, že tento stav alebo čísla, ktoré boli uvádzané, už bolo povedané, za akú cenu boli získané. Za cenu toho, že sa bremeno rozložilo na daňových poplatníkov. Tieto čísla neboli získané z titulu rozvoja ekonomiky, rastu ekonomiky, z titulu nárastu HDP. To všetko znášajú občania tejto republiky, a to ide na úkor ich štandardu a ich sociálneho postavenia.

    A teraz k pánu predsedovi vlády. Prosím vás pekne, veď si zoberme len investovanie a rozvoj diaľnic, ako to bolo spomínané, vôbec stavebníctva. Veď pokles výroby o 25 % k 30. 12. je ukazovateľ, ktorý o niečom hovorí. A ak sa rozprávame s odborníkmi z tejto oblasti, naštartovanie, opätovné naštartovanie v tejto oblasti bude trvať tri až štyri roky. Kde sme vlastne dostali naše stavebníctvo? Kam kráčame? Pretože ľahko sa hovorí o nejakých číslach, že sa tu pustí 8 miliárd a podobne. Tu sú stavy, ktoré budú trvať niekoľko rokov. Nad tým sa treba zamyslieť, ako naštartovať rozvojové programy tohto štátu. To je podstata vlády, tam by mali pracovať vládni činitelia.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Podfinancovanie a nedofinancovanie terciárnej sféry nám robí maléry nie doma, ale robí nám predovšetkým nedobré meno v zahraničí a u zahraničných hodnotiteľov. Predovšetkým u nás sú to arabskí študenti, ktorí študujú za doláre a ktorí okrem výučby v angličtine chodia a navštevujú prednášky aj v slovenskom jazyku a proste 10. decembra nemali už kde chodiť. Museli odísť preč. Nedofinancované vysoké školstvo bolo v ich očiach istým spôsobom debaklom. Ale teraz som sa zúčastnil na neurointenzívnom zjazde v Gengu, kde bolo 1 300 intenzivistov z celého sveta a čudovali sa, že Slovenská republika od roku 1999 nevykonala žiadne život zachraňujúce zákroky, intravaskulárne zákroky, ktoré sa v rokoch 1997 a 1998 robili a naraz sme prestali. No ja som musel pani Dejongovej konštatovať, že sme nemali na špeciálny zdravotnícky materiál peniaze. Ale nielen to, my sme nemali peniaze ani na bazálnu liečbu. Tretinové obsadenie posteľových fondov periférnych nemocníc, myslím si nemocníc mimo Bratislavy, to je debakel, ktorý sa tu v zdravotníctve nevyskytol. A tým si musíme dať my doma otázku, prečo je to tak, a nie sa klamať do vlastných očí a do vlastných vreciek. Veď to zahraničie vidí. V Gengu nás zaradili medzi krajiny, ktoré sa neriadia zásadou medicíny založenej na dôkaze, ale medicíny založenej na dohode, že rozpočet bude, tak ako prospektívne určíme, so známym koncom, ale aj so známym debaklom, priatelia. Nerobíme život zachraňujúce zákroky na intenzívnych neurologických, anesteziologických jednotkách len preto, že nemáme na špeciálny zdravotnícky materiál. A to nás zaradilo v Gengu medzi rozvojové krajiny, priatelia. Zbytočne sa ponáhľame, sme rozvojoví.

  • Pani ministerka, väčšina vystúpení smeruje k tomu, že sa vám jednotliví poslanci chcú zdôveriť s tým, že vidia vašu činnosť ako nie prospešnú v prospech Slovenskej republiky, ale ako skazonosné dielo, ktoré ničí všetko, čo je slovenské. Prostredníctvom svojho chránenca Eichlera ničíte Východoslovenské železiarne a posúvate ich U. S. Steelu. Zničili ste AG banku tým, že ste voči nej začali negativistickú politiku.

  • Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste reagovali na pána poslanca Maxona.

  • Hovorím o tom, čo hovoril pán Maxon.

  • Nie, vy hovoríte stále pani ministerke.

  • Vaša činnosť smeruje teraz k tomu, pani ministerka, aby ste sa zmocnili toho, čo je väčšine Slovákov najdrahšie, to je Vodné dielo Gabčíkovo. Chcete začať o tom, že prenajmete alebo sprivatizujete Vodné dielo Gabčíkovo. Pani ministerka, pýtam sa vás: Je možné nakladať s podnikom alebo s nejakou inštitúciou, ktorá je predmetom súdneho sporu? Vodné dielo je predmetom súdneho sporu dvoch krajín Maďarska a Slovenska pred Medzinárodným súdnym dvorom. Maďarsko je zaviazané k nejakým plneniam. Nie je vôbec mysliteľné uvažovať o prenájme alebo predaji takéhoto vodného diela. A nedivil by som sa, keby za tou celou privatizačnou činnosťou boli aktivity budapeštianskej vlády. A vy im napomáhate, pani ministerka. Tak ako ste napomáhali ničiť AG banku, Východoslovenské železiarne, slovenské školstvo a ďalšie inštitúcie.

    Pán predsedajúci Hrušovský, vám chcem povedať, aby ste zvažovali svoje vystúpenia proti poslancom Hnutia za demokratické Slovensko a aby ste sa pozerali rovnakým metrom na všetkých.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Začnem len od konca faktickou poznámkou na poslednú faktickú poznámku.

    Pán poslanec si je vedomý, že v tejto chvíli ho chráni poslanecká imunita. Keby ste si toho vedomý neboli, tak v tejto chvíli na vás dávam trojnásobné trestné oznámenie. A veľmi dúfam, že novela Ústavy Slovenskej republiky obmedzí imunitu poslanca v tomto smere.

    A dovoľte mi, aby som sa vrátila k diskusii.

    Vážená poslanecká snemovňa, chcela by som vyjadriť presvedčenie, že vyjadrenia zo strany opozičných poslancov, ktoré tu odzneli, boli jednoducho spôsobené neinformovanosťou, neznalosťou, nekompetentnosťou. Myslím si, že v tom prípade by sa mnohé dalo iste vysvetliť tým, že asi by sme sa aj my zo strany vlády mali usilovať o to, aby sme viac informovali túto poslaneckú snemovňu vrátane opozičných poslancov.

    Bohužiaľ, vystupovali tu bývalí ministri, minimálne traja, možno i viacerí, ale troch som napočítala. V tom prípade už ťažko predpokladať, že sú neinformovaní, nekompetentní a tak ďalej. Znamená to, že zrejme vystupovali zámerne, aby zavádzali verejnosť, z ktorej možno kde-tu občas niekto si aj vypočuje niečo, čo sa ešte v poslaneckej snemovni hovorí. Dovoľte mi, aby som sa preto pokojne pokúsila reagovať na niektoré zámerné dezinformácie, ktoré odzneli z úst, žiaľ, aj niektorých mojich predchodcov.

    1. Ani štátny záverečný účet nič nezmení na tom, že zákonné záväzky štátu boli uhradené v roku 1999 v plnej výške, tak ako som to povedala. Ak mi dovolíte, môžem zopakovať. V minulom roku sme prešli na prechode roka 1999 do roku 2000 bez toho, aby sme mali akékoľvek prostriedky na kartotéke K 1 alebo kartotéke K 2. Znamená to, že všetky zákonné záväzky štátu, ktoré boli v zákone o štátnom rozpočte, štát vlani uhradil. Dokonca sme získali, resp. prešli sme do nasledujúceho roku s trošku menším schodkom, ako zákon o štátnom rozpočte predpokladal.

    Ak niektoré príspevkové organizácie, rozpočtové organizácie majú neuhradené záväzky, to je, samozrejme, iná vec. Súvisí to s tým, že zrejme nekorigovali svoje záväzkové vzťahy v nadväznosti na zákon o štátnom rozpočte. Samozrejme, že máme prehľad aj za jednotlivé krajské úrady, koľko tieto neuhradené záväzky predstavujú a zrejme sa treba aj pozrieť trošku do toho, prečo si krajské úrady častokrát nad rámec rozpočtu objednávajú niektoré činnosti, práce a tak ďalej.

    Ale to, ešte raz opakujem, nič nemení na tom, že minulý rok sme skončili s tým, že sme uhradili všetky zákonné záväzky, ktoré vyplývali zo zákona o štátnom rozpočte. Na veci nič nemení ani to, že v priebehu roka sa uplatňovala priebežne regulácia, a ani to, že sme boli nútení pristúpiť k viazaniu prostriedkov štátneho rozpočtu a zrejme aj to čiastočne vysvetľuje, prečo niektoré krajské úrady sa dostali aj do istých ťažkostí, že zrejme neboli schopné sa adaptovať dostatočne rýchlo na viazanie prostriedkov, ktoré sa v priebehu minulého roka muselo dvakrát uplatniť uznesením vlády Slovenskej republiky.

    2. Situácia v ostatných zložkách verejných financií nevznikla z večera do rána, nevznikla v roku 1999. Jej príčiny a jej korene sú, samozrejme, hlbšie a aj hlbšie z časového hľadiska. Znamená to, že ich treba hľadať v predchádzajúcich rokoch. Nechcem teraz podrobne analyzovať všetky faktory, ktoré spôsobili postupné zhoršovanie finančnej situácie jednotlivých zložiek verejných financií. Pán exminister Maxon pre istotu odišiel z tejto rokovacej sály, nepochybne jedným z významných zdrojov vývoja nepriaznivej finančnej situácie, hlavne v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, bolo práve prijatie zákona o revitalizácii podnikov. Bol to signál, že podniky prestali alebo znížili svoju finančnú disciplinovanosť, ktorá sa vlastne okamžite odrazila na nižších odvodoch do sociálnych fondov, či je to Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne. Odvtedy sa datuje výraznejší pokles výberu rovnako v Sociálnej poisťovni ako v zdravotnej poisťovni, ktorý sa pohybuje na úrovni okolo 90 - 91 %, kým predtým, pred prijatím tohto zákona, dokonca pred rozbehnutím diskusie okolo neho, bol o 4 - 5 percentuálnych bodov vyšší. Nehovoriac o tom, že Sociálna poisťovňa, samozrejme, závisí od toho, čo sa odohralo na pôde dôchodkového a celého sociálneho poistenia.

    Len zopakujem, že to boli práve títo poslanci, ktorí dnes sedia v opozičných radoch, ktorí ešte v rokoch 1996, 1997 presviedčali, že sa bude realizovať koncepcia nového dôchodkového poistenia, celého sociálneho poistenia. Iste viete, že sa neuskutočnila, a to je jedna z vážnych príčin, prečo dnes Sociálna poisťovňa, aj tie dôchodky sú nízke, predsa len sa dostala nad pomery svojich možností. Tu sa ukazuje, že je absolútne nevyhnutné, že sme stratili drahocenné roky, aby sa konečne uskutočnila vážnejšia reforma sociálneho poistenia. Napokon na dnešnej schôdzi Národnej rady, možno nie na dnešnej, ale na tejto schôdzi Národnej rady budete mať možnosť prerokovať aj koncepciu sociálneho poistenia, ktorú pripravilo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

    Dovoľte mi, aby som pokračovala. Napriek tomu, že si uvedomujeme i príčiny, i dôsledky, ktoré sa dotýkajú ostatných zložiek verejných financií, napriek tomu chcem povedať, že výsledky v roku 1999, ktoré zatiaľ nemá v rukách ani opozícia, ani vládna koalícia, pretože ešte definitívne nie sú, ale predbežné odhady ukazujú, že sa nám podarilo dosiahnuť jeden z vážnych cieľov, redukovať schodok verejných financií v porovnaní s rokom 1998. Chcela by som vás informovať, že reakcia zahraničných investorov je v tomto smere mimoriadne pozitívna. Posledné číslo Energic Markets Investors uviedol aj hodnotenie emisie Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila v minulom roku. Keďže je to v angličtine, budem asi trošičku lámať, ale chcem vás informovať, pravdepodobne to ešte médiami neprešlo, že emisia Slovenskej republiky v roku 1999 je hodnotená ako najlepšia stredoeurópska emisia vlád. Dôvod, prečo takto zhodnotili túto emisiu, je zrejme naporúdzi. Ak sme začali obchodovať túto emisiu na úrovni 420 bázických bodov, do konca decembra sme obchodovali už na sekundárnom trhu na úrovni 250 bázických bodov. Takéto zlepšenie nezaznamenala žiadna iná suverénna emisia.

    A chcem len povedať, že trošku som sa zasmiala, keď som čítala aj jedno zo zdôvodnení časovania tejto emisie, ale aj prečo táto emisia ukazuje takúto výbornú produkciu. Citujem šéfa oddelenia európskeho kapitálového trhu Credit first Boston pána Malíka, ktorý hovorí toto: "Zvolenie Rudolfa Schustra bolo skutočne zeleným svetlom a umožnilo demonštrovať novú historku alebo zmenenú podobu historky okolo Slovenskej republiky. Pripravili sme dva rôzne cenové scenáre a vývoj by bol totálne iný, keby bol tieto voľby vyhral Mečiar.

    Dovoľte mi, aby som sa vrátila ešte k diskusii. Pán poslanec Maxon mal skutočne v mnohých prípadoch pravdu a ja s vami súhlasím, že stabilizácia slovenského hospodárstva po tom dedičste, ktoré sme zdedili po vás, naozaj trvá dlhšie. A naozaj netrvá iba jeden rok a zrejme ani tento druhý rok nebude definitívnym rokom stabilizácie. To len odráža skutočnosť, z akých východiskových podmienok táto vláda v roku 1998 a na sklonku roka 1998 vychádzala. Súhlasím s vami aj v kritike bankového dohľadu, ale musím povedať, že je to tiež len súčasť negatívneho dedičstva. Pokiaľ viem, bankový dohľad je štruktúrovaný a vedú ho tí istí ľudia, ako to bolo aj predtým. A nedávno skončená dvojtýždňová emisia, pardon, misia Svetovej banky nás utvrdila v tom, že je skutočne nevyhnutné robiť veľmi rýchlo závažnejšie zmeny v bankovom dohľade aj v súvislosti s tým, že sme sa odhodlali konečne k tomu veľmi dôležitému kroku, ktorým je reštrukturalizácia finančného sektora.

    Veľmi dobre si uvedomujeme, že je jednoducho nemožné, aby sa opakovalo to, čo sa odohralo počas predchádzajúcej vlády a v predchádzajúcom období. Zlé dlhy, ktoré sa sústredili v troch hlavných finančných inštitúciách, vo Všeobecnej úverovej banke, Slovenskej sporiteľni a Investičnej a rozvojovej banke, iba určitou, a musím povedať, podstatne menšou sumou pochádzali ešte spred roka 1989. Tieto úvery sa sústredili do Všeobecnej úverovej banky. Slovenská sporiteľňa, ako zrejme mnohí z vás viete, predtým vlastne úvery, okrem úverov obyvateľstvu neposkytovala. Všetky zlé úvery, celý podiel zlých úverov Slovenskej sporiteľne vznikol vlastne počas vášho vládnutia, vážení poslanci, a príčiny...

  • Hlasy zo sály.

  • ... a príčiny, pokiaľ viem, pán Mečiar bol aj vo vláde a mali ste dokonca na Slovensku aj svojho ministra, tu sediaceho pána poslanca, ktorý bol ministrom privatizácie. Takže úvery, ktoré vznikli v týchto inštitúciách, vznikali vo veľkom rozsahu v Slovenskej sporiteľni v plnom rozsahu...

  • Pokoj, páni poslanci, nereagujte emotívne.

  • ... až po roku 1989. Áno, boli to úvery, ktoré boli spojené s privatizáciou, a chcem povedať nielen s malou privatizáciou, ale vo veľkom rozsahu s veľkou privatizáciou, pretože je vám veľmi dobre známe, že slovenskí privatizéri nemali hotovostné prostriedky a boli nútení si požičiavať z bánk. A požičiavali si a viedli podniky takým spôsobom, že tie podniky skrachovali a neboli schopní uhradiť svoje záväzky voči bankám. Isteže, časť z týchto zlých úverov ide aj na rub určitej neschopnosti alebo nepripravenosti, odbornej nepripravenosti manažmentu týchto bánk.

    Rada by som poučila, ak je to vôbec potrebné, pána poslanca Maxona, že príjmy z privatizácie nie sú súčasťou ani štátneho rozpočtu a nie sú ani súčasťou celkových verejných financií. Čiže nevchádzajú, pán poslanec, nevchádzajú do fiškálneho schodku. My sme tieto príjmy z ČSOB nepoužili na nič inšie ako len zatiaľ na čiastočné oddlženie Železníc Slovenskej republiky. Pán bývalý minister Jasovský, škoda, že ste aspoň časť z týchto dlhov Železníc Slovenskej republiky nezobrali vtedy na seba a nesnažili ste sa riešiť Železnice Slovenskej republiky hoci len jednou jedinou miliardou. Ak mi dovolíte, nehovorím, že vy ste tie dlhy urobili, ale vy ste ani korunu z tých dlhov neuhradili. A my sme zdedili situáciu, keď celkové dlhy v Železniciach Slovenskej republiky spolu s neuhradenými faktúrami, vy to zrejme dobre viete, predstavujú 30 mld. Sk.

    Rovnako chcem upozorniť, že ste zrejme ešte nemali definitívne čísla o vstupe zahraničných investícií do Slovenskej republiky, ani ste ich nemohli mať, pretože ešte nie sú. Práve preto, pán poslanec Maxon, je veľmi nekorektné, ak porovnávate zahraničné investície roku 1999 s rokom 1998, pretože tieto čísla ešte v rukách nedržíte. Zrejme ste asi pozabudli, že v decembri 1999 sa uskutočnila historicky najväčšia investícia zahraničného investora, ktorá predstavuje vstup KBC do ČSOB a predstavuje 17 mld. Sk. Takže výsledky za rok 1999 bude diametrálne iné, ako ste to uviedli vy, pán poslanec Maxon, a veľmi som prekvapená, že to neviete.

    Rada by som sa vyjadrila ešte k celkovému hodnoteniu slovenského hospodárstva. Ak kritizujete spomalenie rastu investičného dopytu, musím povedať, že ste naozaj nepochopili hospodársku politiku tejto vlády. Spomalenie rastu investičného dopytu a predovšetkým verejných investícií bol predsa zámer politiky tejto vlády. Práve politika, ktorú ste robili vy, keď sa predimenzovali neefektívne alebo nízkoefektívne štátne investície, nesie veľký diel zodpovednosti za to, čo sa vlastne počas predchádzajúcich rokov urobilo. Jedna vec bola hospodárska politika vlády, ktorej súčasťou bola, samozrejme, aj privatizačná politika. To, ako sa privatizovali slovenské podniky, je vlastne príčinou dnešnej vysokej miery nezamestnanosti Slovenskej republiky. Samozrejme, ak porovnávate stavebníctvo, iste, keďže boli takéto štátne investície, ktoré išli do infraštruktúry, stavebníctvo ako jedno z odvetví vykazovalo relatívne dobré výsledky. Ale aké to malo dôsledky v prehriatí ekonomiky, ktoré znamenalo vysoký rast vnútornej zadlženosti Slovenskej republiky, ale ešte veľmi výraznejšej zahraničnej zadlženosti.

    Je skutočne poľutovaniahodné, ak zavádzate verejnosť, keď hovoríte o vývoji slovenskej koruny v ostatných mesiacoch a zakrývate pred nimi, že pád slovenskej koruny predsa nastal tesne po tom, ako Národná banka Slovenska rozhodla o zmene kurzu, kurzovej politiky, pretože už jednoducho nemohla udržať ten prudký pokles devízových rezerv, ktorý nastal v auguste, v septembri, to znamená v mesiacoch tesne pred voľbami, ktoré boli v Slovenskej republike koncom septembra a začiatkom októbra. Naopak, v priebehu minulého roka a hlavne po májovej kríze sa slovenská koruna stabilizovala, a naopak, posilnila oproti začiatku roku 1999. A Národná banka Slovenska dokonca musela už niekoľkokrát intervenovať proti ďalšiemu posilňovaniu slovenskej koruny.

    Takže, prosím, neklamte tých, ktorí možno pozerajú alebo budú pozerať prenos z Národnej rady. Samozrejme nijako nechcem zľahčovať situáciu, ktorá tu dnes je. Nechceme zľahčovať ani fakt, že je tu vysoká miera nezamestnanosti, aj keď vedieme spory o číslach, ktoré sa uvádzajú, pretože to nie sú čísla porovnateľné s tým, ako sa meria miera nezamestnanosti v štátoch Európskej únie.

    Na druhej strane je fakt, že je negatívny vývoj zamestnanosti a v tomto smere je nevyhnutné, aby i vláda, ale aj zamestnávatelia mobilizovali svoje sily. Chcem povedať, že o dva týždne bude osobitné zasadnutie vlády Slovenskej republiky v Prešove, kde sa budeme zaoberať iba otázkou riešenia nezamestnanosti.

    Myslím si, že ste znovu neuvádzali presné čísla, ktoré sa týkajú vývoja cien za rok 1999, a dostatočne ste neuvádzali ani príčiny rastu cien. Asi by bolo vhodné povedať, že priemerný ročný rast cien dosiahol v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 10,6 %. Áno, je to viac ako v predchádzajúcich rokoch. A je známe, prečo je to viac. Pretože bolo nevyhnutné pristúpiť k určitým korekciám administratívne riadených cien, lebo vy ste nemali odvahu, aby ste ich dostali na úroveň, aby aspoň čiastočne pokrývali náklady.

    Dovoľte mi, aby som využila ešte pár minút na to, aby som vás informovala o prebiehajúcom projekte reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií a nadväzujúc na to finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry. Viete, pán poslanec Maxon, je to tak, že asi ani inak uvažovať neviete. Uvažujete tak, ako ste to robili, keď ste použili otázku, ktoré úvery ste previedli, veď my vlastne ani nevieme, ktoré ste previedli. Chcela by som povedať, že tu platí také slovenské porekadlo: Podľa seba súdim teba.

    Verejnosť bola cez médiá informovaná presne o kritériách, ktoré sa použili na delimitáciu úverov do Konsolidačnej banky a do Slovenskej konsolidačnej. Táto informácia zaznela viac ako pred mesiacom na tlačovej konferencii ministerstva financií. Zhodou okolností na ostatnej tlačovej konferencii pán štátny tajomník veľmi podrobne informoval o tom, ako prebieha reštrukturalizácia finančného sektora. Môžem povedať, že nepochybne, ako to už býva, boli rôzne záujmy, ktoré chceli presadiť svoj "úver", aby bol delimitovaný na jednu alebo druhú inštitúciu. Môžem však povedať aj to, že prístup k rozhodnutiu mala veľmi úzka skupina ľudí a definitívne rozhodnutie bolo zamknuté v trezore a nemala som k nemu dostup ani ja, hoci to bolo na ministerstve financií.

    Samozrejme, to je len prvý krok, ktorý sme urobili, a čaká nás oveľa zložitejší krok, a to riešiť práve tieto transferované úvery, ktoré sa dostali do Konsolidačnej banky a ktoré sa dostali do Slovenskej konsolidačnej, to znamená do agentúry, ktorá bude musieť ďalej spravovať tieto zlé úvery alebo úvery, ktoré sú klasifikované, resp. z nich prevažná väčšina stratových úverov. Veľkú energiu teraz vyvíjame práve v tom smere, aby sme prijali tie najlepšie postupy. Pripravujú sa pravidlá hry, pripravujeme aj medzinárodný audit práve preto, aby nevznikali ani nemuseli vznikať pochybnosti, že tento proces nebude dostatočne pod dohľadom. Urobíme všetko pre to, aby verejnosť bola maximálne informovaná, ako sa bude postupovať.

    Ku konkrétnym ešte asi dvom - trom poznámkam. Som veľmi prekvapená, keď sa tu otvorila otázka predaja Vodného diela Gabčíkovo. Pravdepodobne ste veľmi neinformovaní, ale Vodné dielo Gabčíkovo sa jednoducho nemôže privatizovať, pretože sme sa takto zaručili aj v medzinárodnej zmluve, to znamená, aj na základe našich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy musí byť štátnou inštitúciou. Takže skutočne neviem, na základe čoho ste prišli s takýmto nápadom a začali ste strašiť, že sa bude privatizovať Vodné dielo Gabčíkovo. Rovnako nie je pravdou ani to, že keby sa vyriešili kompetenčné spory, ktoré sú medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou, nevznikol by tu vôbec problém prefinancovania vodného diela, inými slovami, úhrady záväzkov vodného diela, ktoré reprezentuje Vodohospodárska výstavba. Nie je to tak.

    Uvediem len jeden príklad. V prípade, že dôjde ku zmluve a som presvedčená, že tento rok konečne zmluva bude podpísaná, neviem, prečo nebola podpísaná pred dvoma-tromi rokmi, ale prosím, a určite je predpoklad, že Slovenské elektrárne budú za prenájom uhrádzať Vodohospodárskej výstavbe približne asi 1,1 mld. korún. Len v tomto roku Vodohospodárska výstavba musí uhradiť svoje záväzky vo výške, je to úhrada istiny a úhrada aj úrokov takmer dosahujúcej 9 mld. korún. A nasledujúce roky je to rozložené v jednotlivých rokoch, pán Binder to veľmi dobre vie. Čiže summa summarum, ani z tohto prenájmu nebude schopná Vodohospodárska výstavba uhrádzať svoje záväzky vyplývajúce z výstavby Vodného diela Gabčíkovo.

    Možno ste, pán poslanec Jasovský, zabudli, že my sme za vás uhrádzali ešte v roku 1999 neuhradené záväzky za výstavbu diaľnic. Boli to presne tie diaľnice, ktoré ste chceli využiť vo volebnej kampani roku 1998 a museli sme uhradiť už z roku 1999 1,8 mld. korún.

    Na záver by som chcela prejaviť určité prekvapenie nad tým, keď pán poslanec Šepták si nedá ani kúsok roboty, aby svoje tvrdenia, ktoré veľmi rád veľmi často opakuje do éteru, sa snažil vyargumentovať. Pán poslanec Šepták, neviem, na základe čoho tvrdíte, že sa zhoršuje výber daní. Chcela by som položiť otázku: Ktorých? Prezraďte mi to, prosím. Naopak, myslím si, že aj v dôsledku toho, že práve táto poslanecká snemovňa schválila napríklad novelu zákonov o spotrebnej dani a o DPH s účinnosťou apríl 1999, ktoré, chcem podotknúť, sa nedotýkajú daňových sadzieb, ale dotýkajú sa výberu dane, resp. vratiek spotrebnej dane a DPH, a aj v dôsledku toho, že táto poslanecká snemovňa schválila veľmi rozsiahlu a významnú novelu zákona číslo 511 o správe daní a, samozrejme, i v dôsledku toho, že sa urobili určité zmeny v daňových sadzbách, sa výber niektorých daní výrazne zlepšuje. Zlepšuje sa výber spotrebných daní, zlepšuje sa výber dane z pridanej hodnoty. Môžem uviesť i čísla, porovnanie k 8. 2. 1999 a rok 2000. V DPH je to 1 774 mil., pri spotrebných daniach 415 mil.

    To, že je nižší výber dane z príjmov fyzických osôb o 38 mil. korún, azda nikoho z vás neprekvapuje. Práve táto poslanecká snemovňa schválila nový zákon o dani z príjmov. V ňom sa znížilo daňové zaťaženie fyzických osôb, ktoré sme prepočítali, že z hľadiska príjmov do štátneho rozpočtu bude znamenať úbytok 3,1 mld. korún. Tak naozaj neviem, čo ste vlastne mali na mysli. Je pozitívny vývoj dane z príjmov z kapitálových výnosov a je dokonca ešte stále pozitívny vývoj dane z príjmov právnických osôb. Takže bola by som veľmi rada, keby ste boli do tej miery zodpovedný, že svoje tvrdenia sa budete snažiť aj podložiť faktmi, aby sme skutočne mohli rokovania v Národnej rade posunúť aj o kúsok ďalej a aby to neboli len snahy vyfarbiť sa v lepšom svetle, pretože vašich voličov sa vám darilo klamať dosť dlho a zrejme to chcete robiť aj naďalej.

    A na záver by som ešte chcela povedať, že vývoj v štátnom rozpočte je pozitívny. Samozrejme, že je to len začiatok roka a každým rokom to zvyčajne býva tak. Napriek tomu nás teší, že sme dosiahli dobré výsledky aj pri zabezpečovaní dlhu štátu a číslo, ktoré ste si asi, pán poslanec Maxon, interpretovali, ako ste chceli, bolo číslo, ktoré sa týkalo minulotýždňovej emisie štátnych dlhopisov, ktoré boli trojročné dlhopisy, samozrejme, domáce dlhopisy emitované doma, ktoré sme predali za priemernú sadzbu 10,57 %. Myslím si, že to bol skutočne veľmi dobrý výsledok, aj keď to porovnávam s výsledkami, ktoré sme dosahovali v roku 1999 a výrazne lepšie, keď to porovnávam s výsledkami z roku 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka vystúpila ako navrhovateľka, kde sa vyjadrovala k rozprave, ktorá odznela. To znamená, že faktické poznámky na pani ministerku nie je možné udeliť.

    Pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali o tom hlasovať, že pre dnešný deň sa za toto vystúpenie pani ministerke z blahovôle tohto snemu udeľuje beztrestnosť, pretože v opačnom prípade by ju klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko musel žalovať za reči, ktoré tu viedla proti nám. Pani ministerka, ale nebudeme takí blahosklonní vždy. Upozorňujem vás, že konečne si začnite dávať pozor na to, čo hovoríte a koho urážate v tejto snemovni. Vy ste iba ministerka.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper!

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu, pána poslanca Farkasa, aby uviedol hlasovanie.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať.

  • Prečítam vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1999.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že

    1. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 140 876 300 000 korún, čo je 78,3 % z ročného rozpočtu,

    2. výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky dosiahli 153 299 700 000 Sk, čo je 78,7 % z ročného rozpočtu,

    3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky sa k 30. 9. 1999 skončilo schodkom vo výške 12 423 400 000 Sk, čo je 82,8 % z ročného rozpočtu,

    B. berie na vedomie

    správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1999."

    Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Ešte raz vyzývam všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prosím pánov poslancov, ktorí sú v rokovacej sále, aby sa prezentovali, pretože opticky vidieť, že v rokovacej sále je viac poslancov, ako je prezentovaných na svetelnej tabuli. Ak zistím, že nebude dostatočný počet poslancov, budeme hlasovať pomocou skrutátorov.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní o 17.00 hodine.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní.

  • Po prestávke.

  • Prosím poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Tých, ktorí nie sú v rokovacej sále, ale sú v budove Národnej rady, prosím, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, ktorých navrhovateľkou bola pani ministerka financií. Najskôr o návrhu uznesenia k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1999, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály na hlasovanie.

    Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Farkas.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých bodoch, tak ako sme ich prerokovali.

    Prosil by som teraz spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve, pána poslanca Maňku, aby uvádzal hlasovanie k návrhu zákona.

    Pán poslanec Maňka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol návrh na hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. Na rekapituláciu máme spoločnú správu, v ktorej je 18 pozmeňujúcich návrhov, a z pléna a z rozpravy vyplynuli ďalšie tri pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o spoločnej správe. Hlasovanie navrhujem v dvoch hlasovaniach. Vynímam z hlasovania bod číslo 13, o ktorom budeme hlasovať osobitne, nakoľko o to požiadala pani ministerka, a budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodu 13 s tým, že všetky body gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy (tlač 395a). Hlasujeme o bodoch 1 až 18 s tým, že sme vyňali na samostatné hlasovanie bod číslo 13.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode číslo 13 zo spoločnej správy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Najskôr vystúpil pán poslanec Ivanko.

  • Prvý návrh predložil pán poslanec Ivanko za skupinu poslancov. Chcem vás upozorniť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že máte v laviciach dva návrhy. Sú rovnaké, akurát v jednom návrhu sa vypúšťa posledná veta, ktorá nebola šťastná, a preto ste dostali druhý návrh, ktorý je kratší, a rozlíšime ho tak, že návrh, o ktorom budeme hlasovať, nezaberá celú stranu.

  • Počkajte, pán poslanec. Máme dva návrhy. Jeden predniesol pán poslanec Ivanko a druhý pán poslanec Farkas.

  • Pán poslanec Ivanko predniesol jeden návrh. Ten, ktorý je dobrý, ale v laviciach máme dva rôzne. My sme po diskusii pred rozpravou urobili ešte druhý návrh. Pán Ivanko dal dva návrhy, ktoré sú totožné. V jednom texte je o jednu vetu menej.

  • Pán poslanec, musíme hlasovať o tom, ktorý odznel v rozprave.

  • Prečítam ho. K článku I navrhujem za bod 18 vložiť nový bod 19, ktorý znie: V poznámke pod čiarou k odkazu 12 sa na konci pripája táto veta: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov." Tento je platný.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Maňka, predniesol pán poslanec Ivanko tento návrh v rozprave?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Uveďte teraz návrhy pána poslanca Farkasa.

  • Predseda výboru pán Farkas predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci je k článku I bod 11. Môžeme o ňom hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu, ktorý podal pán poslanec Farkas.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Druhý návrh je k článku I bod 17.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, máme ďalšie návrhy?

  • Nemáme ďalšie návrhy. Podľa § 84 rokovacieho poriadku ods. 2, ak v druhom čítaní boli pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, čo boli, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení, ale môže sa konať skôr, ak o tom na návrh gestorského výboru rozhodne Národná rada bez rozpravy. Splnomocnenie ako zástupca gestorského výboru mám na to, aby sme hlasovali bez rozpravy o tom, že tretie čítanie uskutočníme dnes.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto v rámci tretieho čítania hlási do rozpravy. Pán poslanec Maxon? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča schváliť vládny zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, aby uviedol hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení danovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrh.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    na laviciach máte spoločnú správu 174a týkajúcu sa Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Prílohou tejto spoločnej správy je návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s touto zmluvou.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča navrhované uznesenie schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Maxon je spoločným spravodajcom aj k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Prosil by som vás, pán poslanec Maxon, aby ste v rámci tretieho čítania odporučili prijať uznesenie.

  • Vážené dámy a páni,

    Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií je predmetom tlače 349a. Prílohou tejto tlače je aj návrh uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky navrhuje s touto dohodou vysloviť súhlas.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča návrh zmluvy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi.

    Teraz prosím pána poslanca Šeptáka, ktorý je spoločným spravodajcom k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste v rámci tretieho čítania predniesli návrh na uznesenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmov a z majetku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca. Hlasujeme o zmluve medzi Slovenskou republikou a Belgickým kráľovstvom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pán poslanec Šepták je spoločným spravodajcom aj k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, predložte návrh na uznesenie.

  • Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Šepták.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Sovenskej republiky Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona číslo 222/1996 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 378, spoločnú správu výborov máte ako tlač 378a.

    Prosím teraz navrhovateľa pána poslanca Šimka, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ctená snemovňa,

    vážené dámy a páni,

    mnohí poznáme situáciu, niekto na vlastnej koži, niekto z počutia, že občan chce využiť možnosť, ktorú mu poskytuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a chce si odkúpiť byt od obce alebo prípadne kúpiť od iného občana. Splní všetky zákonom požadované náležitosti, podpíše zmluvu, zaplatí, ale vlastníctvo neprejde, musí čakať, kým katastrálny orgán, katastrálny úrad rozhodne o zápise a uskutoční vklad, ktorý sa stáva až tým okamihom, keď prejde vlastníctvo z obce na občana alebo povedzme medzi dvoma občanmi.

    Tento systém bol zavedený a myslím si, že v zásade je to správny systém, pretože ide o to, aby štátny orgán skontroloval, či má zmluva všetky náležitosti, či predáva byt skutočný vlastník. Je to jednoducho potrebné. Ak by to tak nebolo, mohlo by dochádzať k zložitým situáciám, že povedzme niekto predá byt bez toho, aby bol v skutočnosti v jeho vlastníctve. Ale zase je to tiež obdobie, keď občan splnil zákonom požadované náležitosti, dostal sa do stavu akejsi právnej neistoty a musí čakať, kedy bez toho, že by to mohol nejako ovplyvniť, prejde na neho vlastníctvo. Zákon na toto obdobie stanovuje poriadkovú lehotu a ukladá katastrálnym orgánom, aby rozhodli o tom, či uskutočnia vklad v jednomesačnej lehote. Bohužiaľ, prax je v skutočnosti taká, že na mnohých katastrálnych úradoch sa rozhoduje o týchto otázkach 2, 3, 5, 10, 12, 40 mesiacov a občanovi nezostáva nič iné, iba čakať, kedy katastrálny orgán rozhodne. Neexistuje vlastne žiadna realisticky použiteľná možnosť, ako by sa to dalo urýchliť. A treba povedať, že existujú aj prípady, o ktorých sa vie, že úradníci katastrálnych úradov boli ochotní vybaviť túto agendu aj rýchlejšie, ale za podmienok, ktoré si stanovili sami a ktoré nie sú predpísané zákonom.

    Ešte by som chcel pripomenúť, že takáto situácia panuje na mnohých okresných katastrálnych orgánoch, ale nie na všetkých. Asi jedna štvrtina okresných katastrálnych orgánov dokáže vybavovať túto agendu v zákonom stanovených lehotách, to znamená v 30-dňovej zákonom stanovenej lehote. Z toho dôvodu nie som celkom ochotný akceptovať argument, že tento problém je problémom finančným, že jednoducho katastrálne orgány nemajú dostatok financií na to, aby zvládali agendu, pretože existujú okresy, a nie jeden, ktoré dokážu v zákonom stanovených lehotách o týchto veciach rozhodnúť.

    Toto všetko ma viedlo k tomu, aby som hľadal spôsob, ako vytvoriť mechanizmus, ktorý by dokázal prinútiť katastrálne orgány, aby v priebehu mesačnej lehoty rozhodli. Samozrejme, je to dosť komplikované, pretože v súčasnej právnej úprave, v súčasnom katastrálnom zákone nejestvuje žiadna sankcia pre úradníkov katastrálnych orgánov, aby v prípade, že nedodržia túto lehotu a vlastne ak ju nedodržia, tak nič nezostáva tomu občanovi, len aby čakal. Z toho dôvodu som navrhol, aby sa do zákona zapracovala právna domnienka, že v prípade, že katastrálny orgán zostane nečinný a keď uplynie 30-dňová lehota bez toho, že by katastrálny orgán akýmkoľvek spôsobom rozhodol alebo prerušil konanie, tak v takom prípade by sa uplynutie tejto lehoty považovalo prakticky za rozhodnutie o vklade a vlastníctvo by prešlo na nadobúdateľa, na toho, kto o ten vklad požiadal.

    Chcem povedať, že stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza občan v období, keď už splnil všetky zákonom stanovené náležitosti, zaplatil, uzavrel zmluvu, do rozhodnutia o vklade, je vážny, pretože v takomto období môžu nastať rôzne udalosti, ktoré môžu skomplikovať právnu situáciu. Občan môže napríklad umrieť. V takom prípade vlastníctvo vlastne ešte neprešlo. Ale napríklad je aj vcelku hodné zamyslenia to, že namiesto mesiaca, povedzme rok alebo dva roky, alebo aj viac, občan platí nájomné obci, hoci obec vie, že príslušný byt predala. Už sa celkom logicky prestala aj možno zaujímať a starať o tieto bytové alebo nebytové priestory. A z toho dôvodu som prišiel s touto iniciatívou. Musím povedať, že táto iniciatíva vzbudila pomerne veľkú vlnu odporu. Jednak to bol odpor, ktorý vychádzal z prostredia katastrálnych úradov, ale musím povedať a musím konštatovať, že sa vyskytlo aj viacero vcelku opodstatnených právnych a organizačných námietok, ktoré treba, aby som zobral na vedomie.

    Legislatívna rada vlády nedala odporúčanie práve z týchto dôvodov na schválenie zákona a aj pri rokovaní ústavnoprávneho výboru sa členovia ústavnoprávneho výboru priklonili k mienke, že by bolo lepšie k tomu zákonu sa vrátiť, nezlepšovať ho pozmeňujúcimi návrhmi, ale vrátiť sa k nemu odznova a predložiť ho vo forme viacerých pripomienok, ktoré odzneli. Považujem takýto prístup za opodstatnený a vhodný a z toho dôvodu som sa rozhodol vziať tento návrh späť teraz s tým, že v takomto prípade nedošlo k situácii, že Národná rada nesúhlasila s návrhom a je možné predložiť tento návrh aj skôr než v lehote 6 mesiacov, ako je lehota v prípade, že Národná rada zamietne predložený návrh. Z toho dôvodu chcem konštatovať, pán predsedajúci, že tento návrh sťahujem, to znamená, že prestáva byť návrhom aj pre túto schôdzu, aj vôbec, a oznamujem, že pripravím nový návrh, ktorý zohľadní pripomienky, ktoré vzišli či už z Legislatívnej rady vlády, alebo z ústavnoprávneho výboru, alebo prípadne aj od ďalších ľudí, ktorí mi posielali svoje pripomienky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Pán poslanec Šimko oznámil, že sťahuje návrh zákona z rokovania tejto schôdze Národnej rady. Akceptujeme tento návrh.

    Ďalej vám chcem oznámiť, panie poslankyne, páni poslanci, že pán poslanec Prokopovič listom z dnešného dňa oznámil, že v súlade s § 95 zákona o rokovacom poriadku takisto ako jediný predkladateľ sťahuje návrh zákona o drobnom podnikaní, ktorý sme prerokúvali ako tlač číslo 370.

    Pristúpime v poradí k ďalšiemu prerokúvanému bodu, ktorým je

    Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 425 a spoločnú správu výborov k tomuto návrhu ako tlač 425a.

    Prosím, aby teraz z poverenia vlády návrh Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky uviedol minister zdravotníctva pán Tibor Šagát.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    materiál vychádza z potreby prijatia systémových opatrení na zlepšenie ďalšieho vývoja zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky, kde najmä spôsobu života a výživovým zvyklostiam prislúcha popredné miesto. Je to pokus, aby sme sa v tejto problematike na tomto úseku posunuli ďalej.

    Z prerokovania vo výboroch Národnej rady vyplynula požiadavka z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby bol tento materiál doplnený o vecný a časový harmonogram zabezpečenia úloh. Tak sme urobili písomnou formou a dúfam, že už pán podpredseda Mesiarik tento materiál dostal.

    Ďakujem pekne za možnosť prednesenia úvodného slova.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Romanovi Kováčovi, podpredsedovi výboru pre zdravotníctvo, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 479 z 29. novembra 1999 pridelil Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky (tlač 425) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenému materiálu určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súhlasil s Programom ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, vzal ho na vedomie a odporučil

    1. Národnej rade Slovenskej republiky Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky vziať na vedomie,

    2. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rozpracovanie Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky do termínovaných úloh vrátane zodpovednostných vzťahov.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie vyjadril nesúhlas s Programom ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, zobral ho na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ho na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky na vedomie. Vo svojom uznesení požiadal Radu Slovenskej televízie a Rozhlasovú radu, aby Program ozdravenia výživy Slovenskej republiky zapracovali v rámci programovej štruktúry Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, vzal ho na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky dňa 1. februára 2000. Vo svojom uznesení 88 z 26. januára 2000 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený program vziať na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky

    a) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o ekonomickom zvýhodnení produkcie potravinových zložiek, pri ktorých program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky predpokladá zvýšenie ich spotreby, s termínom do 30. 6. 2000,

    b) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o spotrebe antibiotík a vývoj rezistencie na antibiotiká vo veterinárnej a humánnej medicíne, termín do 30. 6. 2000.

    Výbor požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rozpracovanie úloh Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky.

    Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Na základe stanovísk výborov gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 92 z 1. februára tohto roku, v ktorej určil za spoločného spravodajcu výborov Romana Kováča. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý si dovolím prečítať.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    1. berie na vedomie Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky;

    2. žiada vládu Slovenskej republiky

    a) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o ekonomickom zvýhodnení produkcie potravinových zložiek, pri ktorých Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky predpokladá zvýšenie ich spotreby. Termín do 30. 6. 2000,

    b) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o spotrebe antibiotík a vývoj rezistencie na antibiotiká vo veterinárnej a humánnej medicíne. Termín do 30. 6. 2000."

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode. Pýtam sa, či sa z poslancov hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Hlásia sa poslanci Keltošová, Baco, Zelník, Zlocha, Aibeková a Klemens. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som stručne vysvetlila stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý navrhol predkladateľom vrátiť tento materiál na dopracovanie.

    Po prvé, ako sa konštatuje v materiáli, 70 % úmrtí na Slovensku sa viaže na srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. Preto si myslíme, že taký materiál, aký predkladá pán minister, by mal byť veľmi vyvážený a mal by byť aj kontrolovateľný. Hovoríme, že podiel výživy na tomto stave sa pohybuje v rozpätí 20 až 60 %. Všetci si verejne uvedomujeme, že máme vážne problémy s ochoreniami, ktoré súvisia s vysokým tlakom, osteoporózou, obezitou, diabetesom atď. Očakávala som pri predkladaní tohto materiálu do výboru, že sa v ňom bude tejto situácii venovať väčšia pozornosť. Ak nemáme byť len formálni a nemáme zobrať na vedomie materiál, ktorý sa tu predkladá, tak by som potom poukázala najprv na niektoré nedostatky, ktoré sme už v prvom prerokúvaní vo výbore namietali, boli doplnené na druhom rokovaní výboru. Ide o takzvaný časový a vecný harmonogram zabezpečenia plnenia úloh. Je mi ľúto, sem do tejto snemovne som predkladala viaceré materiály, ktoré mali vecný a časový harmonogram, pretože parlament je na to, aby kontroloval vládu, ale v tomto prípade je mi ľúto, pán minister, takýto vecný a časový harmonogram je nekontrolovateľný.

    Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, aby som vás upozornila aj na to, že jednotlivé rezorty v rámci takého vážneho a dlhodobého programu, ako je Program ozdravenia výživy obyvateľov, ignorujú tento program. Ak má byť ministerstvo vnútra zodpovedným nositeľom úloh, ktoré vyplývajú z tohto materiálu, tak potom nechápem postoj pána Haracha, ktorý bol zaviazaný uznesením vlády číslo 894 z 13. októbra 1999, kde sa v časti B ukladá aj ministrovi hospodárstva, aby sa spolupodieľal na plnení tohto programu, a pán minister vo svojom liste z 26. novembra odpovedá pánu ministrovi Šagátovi, že odborníci z jedného aj druhého rezortu sa dohodli, že ministerstvo hospodárstva nebude plniť toto uznesenie vlády.

    Pán minister, ja sa pýtam, či bolo zrušené toto uznesenie vlády, že neplatí pre ministra hospodárstva, alebo v tej časti, kde sa ukladajú úlohy ministrovi hospodárstva, bolo ministerstvo ďalším uznesením vlády vyňaté. Ak uznesenie vlády platí, tak potom platí aj pre pána ministra Haracha, nehovoriac o tom, že ministerstvo hospodárstva môže taktiež významnou mierou prispieť k ozdraveniu výživy obyvateľstva. To je moja prvá pripomienka. A vôbec nechápem, ako je možné, že na stretnutí 24. 9. 1999 na pôde rezortu hospodárstva sa zástupcovia ministerstva zdravotníctva a zástupcovia ministerstva hospodárstva dohodli, že táto úloha nebude uložená ministrovi hospodárstva. Považujem to za nezodpovedný prístup a prosím si vysvetlenie.

    Takisto v spomínanom citovanom uznesení vlády 894 bola uložená úloha ministrovi školstva. Medzi materiálmi, ktoré sme dostali do výboru, minister školstva nám nič nepredložil. Znova sa pýtam, či pre ministra školstva neplatí citované uznesenie vlády, alebo práve minister školstva, ktorý by mal mať veľký záujem na ozdravení výživy v rámci školského stravovania, bol z tejto úlohy vyňatý. Ak nebol, tak sa pýtam, prečo tu od neho jeho stanovisko nie je.

    Ďalší dôvod, prečo sme namietali vo výbore nekomplexnosť tohto materiálu a dokonca, povedala by som, podceňovanie takého vážneho programového materiálu, aký ministerstvo predkladá, je napríklad materiál ministerstva financií. Dovoľte mi, aby som zacitovala zopár perličiek, v čom vidí ministerstvo financií svoju úlohu. V bode 8 zabezpečovať zdravotne neškodné poživatiny v dostatočnom výbere. Kto, dokedy a akými nástrojmi? Bohužiaľ.

    Ďalej ministerstvo financií chce organizovaním rôznych prednášok a besied zainteresovať jednotlivcov, ale aj väčšie kolektívy na propagovaní zdravia a zdravej výživy. Tak to naozaj si myslím, že úradníci na miniterstve financií sa spotili pri takejto práci.

    Bod 12, ministerstvo financií chce podporovať rodinu vo všetkých jej poslaniach, aby mohla vytvárať podmienky na zachovanie a rozvoj zdravia. Typická úloha pre ministerstvo financií, naozaj. Neviem, čo bude robiť pán minister Magvaši. Ďalej chce vytvárať možnosti prístupu zamestnancov k poradenstvu v oblasti správnej výživy. Ja neviem, či vlastných alebo priamo riadených organizácií, či v pracovnom čase, alebo vo voľnom čase. Jednoducho nerozumiem tomuto materiálu. A takisto sa chce v bode 16 ministerstvo financií zamerať na celkový spôsob života z pohľadu svojej zodpovednosti. Tak to už naozaj neviem, ako mám tomu rozumieť. A podpísaný je riaditeľ odboru. Neviem, akého odboru, JUDr. Ján Šprto.

    Toľko z rozpracovania tohto programu ozdravenia výživy ministerstvom financií. Ale môžem predložiť aj ďalšie perličky, ako rozpracovalo túto úlohu ministerstvo kultúry. Knižnice v rámci svojich kultúrno-spoločenských a vzdelávacích aktivít budú venovať pozornosť ponuke populárno-náučnej literatúry a odborných časopisov s témou zdravej výživy, ktoré vlastnia vo svojich knižničných fondoch. Budú organizovať kultúrno-spoločenské a vzdelávacie podujatia pre širšiu verejnosť. Podujatia budú vedené odborníkmi. V neposlednom rade tu bude aj vydavateľská činnosť knižníc, pomocou ktorej budú propagovať tematickú literatúru a výberové bibliografie. Kto je zodpovedný? Ako sa to bude kontrolovať? Nevedno.

    Ďalej úlohy sa dávajú aj Slovenskému filmovému ústavu, Slovenskej filharmónii, to je dobre, že sme prijali teraz zákon o Slovenskej filharmónii, lebo Slovenská filharmónia v rámci koncertov konaných v priestoroch Slovenskej filharmónie umožní prezentáciu nových druhov potravín, vážení, v rámci správnej výživy, formou informačných letákov, ktoré sa budú rozdávať návštevníkom koncertov. Ďalej vo vzťahu k vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom s cieľom zlepšiť zdravotný stav zamestnancov zabezpečia v spoločných stravovacích zariadeniach objednávanie vegetariánskych jedál. Toto je, prosím, celoslovenský Program ozdravenia výživy obyvateľstva.

    Takto by som mohla citovať aj ďalšie rezorty, ktoré, neviem, či to vypísali z knižnice z päťdesiatych rokov alebo zo šesťdesiatych rokov, ale predložený materiál do parlamentu sa mi zdá v takejto podobe dehonestujúci a príliš vážny na to, aby sme sa nad ním len usmievali. Ja preto vážne, pán minister, vás prosím, jednak aby spomínaní dvaja ministri Harach a Ftáčnik splnili uznesenie vlády, tak ako im to vláda uložila, aby sa dopracovali konkrétni nositelia úloh za jednotlivé rezorty, či ministerstvo financií, či ministerstvo kultúry, aby tam boli dátumy, dokedy sa dá kontrolovať cez náš výbor plnenie týchto úloh.

    A na záver vás veľmi pekne prosím, keby ste tento materiál sám stiahli.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Engliš. Pán poslanec Zelník, hláste sa počas vystúpenia pani poslankyne, keď chcete vystúpiť.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť vystúpenie pani poslankyne Keltošovej, že môžeme zobrať aj humornú stránku k tomuto riešeniu, a to tak, že by sme prípadne definovali, akým spôsobom vzájomne súvisí tento návrh a obidva balíčky opatrení. Pretože v prvej svetovej vojne vydávali lekárske miesta dobré rady, akým spôsobom ozvláštniť a rozšíriť potravinovú skladbu o mletú slamu, o drevené piliny a tak ďalej.

    Priatelia, jednoducho, takto sa predsa nedá ísť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    čo dodať k tomu, čo povedala pani poslankyňa Oľga Keltošová? O vážnosti prístupu k tomuto dokumentu nakoniec hovorí samotné úvodné slovo pána ministra. Pán minister, ak len trošku chcete odčiniť nezmysly, ktoré sú tam uvedené, a chcete predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky materiál, ktorý by reálne riešil program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, rešpektujte návrh pani poslankyne Keltošovej a stiahnite tento dokument. A nakoniec je to aj stanovisko sociálneho výboru, ktorý je vaším odbornokonzultačným poslaneckým partnerom a mali by ste tento názor rešpektovať. Pán predsedajúci, v prípade, že pán minister po vystúpení pani poslankyne Oľgy Keltošovej nebude rešpektovať jej návrh, tak mi dovoľte, aby som súčasne predložil procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a aby pán minister zdravotníctva zvážil počas prerušenia rokovania o tomto bode stiahnutie tohto dokumentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Uvedený materiál bol, ak môžem povedať, veľmi kritizovaný aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a dokonca bol vrátený na prepracovanie. Potom sa tam dostali niektoré veci, ktoré prezentovala pani Keltošová. Skutočne sa čudujem pánu Kováčovi ako spoločnému spravodajcovi a ako predsedovi gestorského výboru, že tento materiál po dohode s pánom ministrom Šagátom nestiahol. A vrcholne sa čudujem pánu ministrovi Šagátovi, že takýto, neviem, smiešny materiál tu predložil a proste že sa pod takúto znôšku "blbostí", akú máme pred sebou, vôbec podpísal. Prepáčte, ale skutočne to je nehorázny prístup k Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky a vôbec ministerstva k tejto problematike. Preto návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Keltošová, plne podporujem. Myslím si, že sme dali jasne najavo aj v samotnom výbore, že s takýmto materiálom, ak bude tak predložený, nebudeme v žiadnom prípade súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Baco je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Zelník.

  • Pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    dámy a páni,

    boli sme svedkami úvodného slova predkladateľa, ktoré ešte Národná rada nezažila, myslím si, teda jeho strohosťou a stručnosťou, v tejto chvíli nekomentujem obsah. Čiže zdalo by sa, že v podstate ide o nejakú formálnu záležitosť, alebo že o nič nejde. Čo ma veľmi prekvapilo, pretože poznáme, aké sú veľké problémy v zdravotníctve, aké sú problémy v riešení financovania zdravotníctva, a prakticky otázka ozdravenia výživy je finančne najmenej náročný proces, ktorým vieme dosiahnuť v konečnom dôsledku to, o čo nám ide v celej problematike ministerstva zdravotníctva, to znamená, že lepšie zdravie a dlhší vek obyvateľov najefektívnejším a najlacnejším spôsobom, tak mi dovoľte, aby som hneď na začiatku povedal niekoľko faktov, čím by som chcel zaujať, a potom by som ešte podrobnejšie rozobral niektoré okolnosti, pre ktoré si myslím, že je veľmi príslušné, aby sme túto problematiku seriózne rozobrali a povedali si o nej seriózne a dohodli sa ako ďalej.

    Je to osvedčené, povedal by som, všeobecné tvrdenie odborníkov z celého sveta, že prakticky až 60 % zdravotný stav obyvateľstva vrátane dlhovekosti alebo dĺžky života ovplyvňuje spôsob života. V spôsobe života sa má na mysli približne 50 % výživa. To znamená, že priamo myslím si, týchto 30 % podielu výživy, priameho podielu na zdraví občanov je taký veľký podiel, že preto niekedy vznikla myšlienka, aby sa s ozdravovaním výživy zaoberalo a aby sa tento materiál dostal do parlamentu a aby aj v parlamente sme si o tomto pohovorili, pretože ide o prakticky najefektívnejšiu a najvýraznejšiu, svojou váhou najvýznamnejšiu oblasť, ktorá ovplyvňuje zdravie občanov. To je jeden fakt, ktorý som chcel povedať. Čiže najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci zdravie občanov, a pritom najeefektívnejší faktor. Preto sa zrejme niekedy rozhodlo, že sa ním bude parlament osobitne zaoberať alebo vláda sa ním bude osobitne zaoberať a bude parlament informovať o tom, čo vlastne by sa tu malo udiať.

    Druhý fakt, ktorý by som chcel na začiatku spomenúť alebo pripomenúť, je ten, že za posledné desaťročie sa na Slovensku predĺžil priemerný vek mužov zo 66,6 roka na 68,8 roka, teda o 2,8 roka. Dámy a páni, chcel by som podotknúť, že je to najväčšia dynamika predĺženia života u mužov za posledných päť desaťročí. Keď sme za posledné desaťročia stagnovali v dĺžke veku, hlavne za posledné dve desaťročia, a európske západné krajiny išli až násobne rýchlejšie v predlžovaní života, keď sme sa dostali na rozdiel 8 - 10 rokov, tak prvýkrát za ostatných desať rokov sme mali väčší prírastok priemernej dĺžky života alebo dĺžky života dosahovanej pri úmrtí, ako mali občania Európskej únie. U žien bolo toto predĺženie veku zo 75 rokov na 76,2 roka, čiže o 1,2 roka. Sú to skutočne veľmi vysoké čísla oproti tomu, aká bola situácia pred 20 - 30 rokmi, a myslím si, že máme z toho všetci radosť, že sa konečne tieto stagnujúce parametre, základné parametre, ktoré hovoria o kvalite života, pohli smerom dopredu. To je ďalší fakt.

    Ďalší fakt, ktorý by som chcel povedať, ktorý na Slovensku platí možno rok alebo dva, je asi takýto, uvediem na príklade. Keď lobistické kruhy kritizujú tých, čo vyrábajú nealkoholické nápoje, keď zhadzujú mlieko ako zdravú potravinu a kydajú vlastne, keď to mám priamo povedať, na mlieko ako na potravinu všetko možné a nemožné, čo je nezdravé na mlieku ako potravine, tak na to novinári využívajú prvé stránky novín. Keď sme však chceli z ministerstva prezentovať pozitívnu stránku mliečnej výživy a hlavne keď sme chceli prezentovať veľké riziká, ktoré pre zdravie a priame nielen ohrozenia, ale priame negatívne dôsledky z toho, že sa konzumuje málo mlieka, tak sme si to mali zaplatiť ako inzerát. V médiách nám to nechceli zverejniť, odmietli to zverejňovať a poukázali na to, že áno, môžeme to publikovať, ale si to máme zaplatiť ako inzerát. A pritom ešte raz opakujem, loby nealkoholických nápojov prezentovala svoje negatívne výmysly o nezdravej stránke konzumácie mlieka na popredných stránkach. Čiže poukazujem na tento druhý fakt ako na reálie trhového prostredia a chcem zároveň povedať, že na Slovensku máme o tretinu nižšiu spotrebu mlieka, ako je lekármi odporúčaná dávka. Máme tu takto celkom reálny vážny zdravotný problém s výživou vápnika, hlavne u detí.

    Čiže by sme mali jednoducho tieto reálie, že sme v nejakom trhovom prostredí, kde peniaze a lobistika majú svoje reálne pôsobenia, a myslím si, že v každom prípade zdravie občanov, výživa občanov, výživové návyky občanov a smerovanie výživy občanov by mala byť oblasť, ktorá si zasluhuje našu pozornosť, a mali by sme nájsť aj formy a spôsoby na to, ako v tomto prípade nezdravé a nesprávne pôsobenie trhových síl obmedziť alebo nahradiť iným spôsobom. Preto si myslím, že je veľmi príslušné, aby sa o tejto problematike dnes diskutovalo a aby sme sa dohodli na nejakom efektívnom riešení. Musím úprimne povedať, že ja som bol pri prerokúvaní tohto materiálu proti tomu, aby bol postúpený do pléna, chcel som, aby sa vrátil, pretože skutočne vyzerá ako taká svätená vodička, ktorá nepomôže ani neublíži, ale závažnosťou problematiky, ktorú som predznačil v úvode svojho vystúpenia, si myslím, že skutočne je taký dôležitý, že treba, aby to, čo môže povedať, a to, čo môže urobiť tento materiál v prospech zlepšenia výživy obyvateľstva, aby aj urobil.

    Žiadal som v pôdohospodárskom výbore, aby bola predložená analýza nástrojov, ktorými sa za 10 rokov už prakticky existencie tohto programu pôsobilo na ozdravenie výživy obyvateľstva, ako jednotlivé nástroje, inštrumenty napomáhali tomu, aby sme dosiahli ciele, ktoré chceme dosahovať, a aby si z tejto analýzy vyvodili poučenie a záver, ako mobilizovať disponibilné nástroje k tomu, aby sa v priebehu ďalších rokov ešte účinnejšie to, čo je k dispozícii, aké inštrumentárium, aby sa to inštrumentárium rozvinulo. Táto moja požiadavka bola odmietnutá a jednoducho žiadna analýza neexistuje, ani vládnou väčšinou nie je ochota takúto analýzu pôsobenia nástrojov ozdravovania výživy urobiť a predložiť túto analýzu na účel budúcej mobilizácie disponibilných nástrojov. To znamená, a to je dôvod, prečo si myslím, že tento materiál by sme nemali zanedbať a nemali by sme ho prijať teraz, ale skutočne by sa mal vrátiť na dopracovanie a mal by sa orientovať skutočne hlavne na inštrumentárium, pomocou ktorého je možné ozdravovanie výživy zabezpečovať, a jednak na analýzu tohto doterajšieho inštrumentária a hlavne na to, ako s týmto inštrumentáriom pracovať v budúcnosti. Teda to je môj hlavný dôvod, prečo som za to, aby tento materiál bol ďalej živý, nemyslím ako na sledovanie, ale aby sa s ním pracovalo a dopracoval sa.

    Druhá vec, čo si myslím, je to, že by sme mali pracovať asi metódou hlavného článku, a tak ako pani kolegyňa poslankyňa Keltošová povedala, prakticky niektoré rezorty nie že bagatelizovali, úplne sa vysmiali z úloh, ktoré im z tohto programu pripadajú. Myslím si, že treba dať tomuto materiálu inú váhu aspoň v kľúčových veciach. Čiže myslím si, že vždy vo všetkom existujú také oblasti, ktoré majú najvýznamnejšiu váhu, a myslím si, že tie by bolo treba vybrať a postaviť ich na úlohu vládnej priority. Možno by to mohlo byť tak, že by boli v tomto programe vybrané tri alebo štyri oblasti, ktoré sú mimoriadnej váhy a tieto tri alebo štyri úlohy by boli každým rokom osobitne vo vláde vyhodnocované, ako si jednotlivé rezorty plnia svoje úlohy a svoje povinnosti k týmto prioritám alebo k kľúčovým úlohám.

    Myslím si, že takouto prioritou by mala byť skutočne otázka výchovy, propagandy u obyvateľov, pretože ako som už uviedol, voľný trh a voľné trhové sily pôsobia často úplne protismerne s tým, čo je všeobecný záujem podporovať vo výžive. Povedal som teda príklad mlieka, situácia je úplne hrozná a zhoršuje sa, pretože napríklad mlieko v tomto roku zdraželo. Poľnohospodári, dámy a páni, zo svojich dotačných zdrojov pre vašu informáciu ročne investujú do mlieka okolo 3 miliardy Sk. To je skoro jedna tretina zo všetkých dotačných prostriedkov, aby si nikto nemyslel, že sa zo strany poľnohospodárov nereaguje. Napriek tomu muselo dôjsť vzhľadom na zníženie dotácií do poľnohospodárstva k zvýšeniu ceny mlieka, a keď poľnohospodári zvýšili svoje odbytové ceny o 80 halierov, tak maloobchodné ceny sa, samozrejme, zvýšili o 2,50 Sk až o 3 Sk. Takže poľnohospodári reagujú na túto spoločenskú potrebu a na tento výsostne humánny záujem tým, že, ešte raz opakujem, dámy a páni, poctivo jedna tretina zo svojich dotačných prostriedkov ide priamo na podporu mlieka, povedal by som na ekonomiku výroby mlieka, pretože ide priama dotácia na 1 liter mlieka okolo 1 Sk, čím sa zlacňuje, idú ďalšie dotácie do technológií, do investícií či už na výrobku krmív, na spracovanie krmív, hlavne na technológie, na chov kráv, čím sa zabezpečuje efektívnejšia a lacnejšia výroba mlieka. Sú to okolo 3 miliardy Sk ročne a je to tretina všetkých dotácií, ktoré idú do rezortu.

    Chcem to povedať preto, lebo je tu rezort, ktorý je skutočne príkladný, uvedomuje si váhu a význam, a chcem aj povedať, že je možné na tomto príklade podporiť to, v čom je tento zdravotný a humánny záujem, ale, samozrejme, účinnosť takéhoto snaženia sa veľmi znehodnocuje, pokiaľ nie je všeobecný záujem o spoluprácu a o participáciu aj finančnú, aj iných rezortov a celkovo vlády na tomto riešení. Čiže myslím si, že napríklad otázka mlieka by mala byť druhá priorita, ktorú by si vláda zobrala priamo pod patronát a každoročne sa ňou zaoberala a každoročne prideľovala konkrétne aj finančné prostriedky na to, aby sa toto riešenie stimulovalo.

    Tretí podľa mňa možný okruh vládnej priority v tejto oblasti by malo byť ekologické poľnohospodárstvo a výroba ekologických potravín. Pozrime sa na to, ako sa veľmi zmenili výživové návyky, spotreba potravín za posledných 10 rokov. A musíme si úprimne priznať, že to bolo hlavne z dôvodov veľkých cenových pohybov a zdražením niektorých potravín, že sme sa dostali svojím spôsobom k racionálnejšej výžive, ako to bolo pred 10 rokmi. Lenže pre ďalšie obdobie už to nebude platiť, tam už musíme jednoducho aktívne začať na to pôsobiť.

    Ale čo je hlavné, dámy a páni, chcem povedať, že dnes na Slovensku sa používa na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 10-násobne menej umelých hnojív a prakticky takým istým násobkom menej agrochemikálií ako vo vyspelých štátoch západnej Európy, ale nielen západnej Európy, teda aj v Spojených štátoch amerických, čím, samozrejme, sme sa dostali nejakými priemernými dávkami, dá sa povedať, na hranicu všeobecne označovanú za ekologické poľnohospodárstvo. Samozrejme, táto hranica sa stala riziková do tej miery, že nebudeme schopní si vyrobiť ani 70 % potravín mierneho pásma z vlastnej produkcie oproti vlastnej potrebe.

    To znamená, že tento problém takisto treba zharmonizovať a nikde nie je napísané, že keď nepoužijeme na pôdu umelé hnojivá, napríklad dusík v umelých hnojivách, ale budeme aplikovať maštaľný hnoj, že sa nám nedostanú dusičnany v neželateľnej miere do potravín. Čiže týmto som len chcel predznačiť, že riadený proces ekologizácie výroby potravín na Slovensku doteraz prebiehal, a myslím si, že prebiehal veľmi pekne a účinne, pretože máme v oficiálnych kruhoch podľa kritérií Európskej únie zapojených do produkcie ekologických potravín väčšie percento pôdy, ako má Európska únia. A sme skutočne z tej biedy, ktorá tu vznikla, vlastne je to z núdze cnosť, ale máme šancu štvrtinu, možno tretinu poľnohospodárskej pôdy zapojiť do tohto procesu.

    Je to veľký potenciál a výzva, aby sme mimoriadnym spôsobom mohli skutočne výživu na Slovensku, hlavne čo sa týka reziduí, skvalitniť. Samozrejme, ešte raz chcem povedať, že si to vyžaduje určitú všeobecnú spoluprácu a koordináciu minimálne tým, že by vláda tieto úlohy jedenkrát ročne prerokovala a spresnila jednotlivým zainteresovaným svoje úlohy na budúci rok.

    Čiže ešte raz, dámy a páni, na záver mi dovoľte, aby som zhrnul. Odporúčam, aby bol materiál skutočne dopracovaný hlavne v časti doterajších skúseností z používaného inštrumentária a čo z toho vyplýva pre budúcnosť, ktoré sú tie najefektívnejšie inštrumenty, a takisto vybrať svojou váhou najvýznamnejšie priority, alebo kľúčové úlohy, ktoré odporúčam - teda tieto tri, to je otázka výživy mliekom, ekologická produkcia potravín a oblasť propagandy, výchovy a osvety -, aby sa tieto kľúčové veci stali vládou gestorovanými prioritami a úlohy z toho vyplývajúce boli vládou gestorované pri všetkých krokoch vlády vrátane rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán minister sa prihlásil s vystúpením. Pán minister chce povedať zásadné slovo.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    ďakujem za veľký záujem a plno kritických pripomienok, samozrejme. Ale predsa mi dovoľte, aby som trošku upriamil vašu pozornosť na to, že predmetom dnešného rokovania je materiál, ktorý má názov Program ozdravenia výživy.

    Tento materiál je predložený v Národnej rade, je to materiál, ktorý vznikal niekoľko rokov dozadu a jeho základ sa položil, pani poslankyňa Aibeková, v roku 1998, keď bol prerokovaný na špeciálnom seminári, kde v tej forme materiál bol, naopak, vtedy pochválený a prakticky z tej odbornej stránky zámerov a východísk nenastala žiadna zásadná zmena. Preto si myslím, že nie je dôvod, aby som sťahoval tú časť, ktorá je tu predložená, ktorá vznikala niekoľko mesiacov dozadu. Máte pravdu, bolo to v roku 1997, nerád by som sa teraz dopustil nejakého omylu. A preto si myslím, že pokojne sa možno vyjadriť k tým tézam, k tým východiskám, ktoré vyšli zo štúdií, ktoré sa robili vo Výskumnom ústave výživy, v štátnych zdravotných ústavoch. Tie veci sú explicitne jasne povedané, z toho vyplývajú aj úlohy, ktoré by mali vzniknúť na odstránenie nepriaznivých trendov, ktoré sú tam uvedené.

    Na druhej strane je však pravda, že pri prerokúvaní predovšetkým vo výbore pre sociálne veci vzišla pripomienka, že by bolo dobré, aby bol predložený vecný a časový harmonogram. Súhlasím, že tento vecný a časový harmonogram, ktorý sme získali na základe uznesenia vlády od jednotlivých rezortov, nemá tú kvalitu, aká by zodpovedala, a preto si myslím, že to, čo navrhol výbor pre zdravotníctvo, že žiada ministra zdravotníctva predložiť rozpracovanie úloh, že by sme sa mohli k tomuto materiálu vrátiť potom, ja ho budem rezortnými kolegami žiadať dopracovať aj v zmysle vašich pripomienok, ktoré odzneli.

    Chcem len uviesť, že minister Harach aj minister Ftáčnik si splnili úlohy, samozrejme, možno nie tak adekvátne, ako by ste si želali, a preto navrhujem, aby ste zobrali na vedomie ten program a rozpracovanie úloh, tak ako navrhuje výbor, aby ste uložili ministrovi zdravotníctva.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, chcel som reagovať na vystúpenie pána poslanca Baca, ale teraz môžem reagovať na pána ministra. Neviem, ako mám chápať jeho poslednú vetu. Či sám chce stiahnuť tento návrh, aby rezorty dopracovali skutočnosti, o ktorých sme hovorili, lebo takto to naznačil, ale inak zasa naznačuje, aby sme o tom ďalej rokovali. Neviem, či z tohto pohľadu to nie je potom zbytočné. Čiže pán minister chce stiahnuť návrh? Tak sme to mali pochopiť? Tak potom nemáme o čom ďalej diskutovať. A ak nechce, pýtam sa, o čom máme diskutovať, keď výbor Národnej rady, ktorý je inak gestorským výborom, aj v minulosti takéto veci prerokúval a v pléne Národnej rady sme to nikdy nemali. Nikdy sme nemali takého veci. Je to vec výboru. To po prvé.

    A po druhé, neviem, či práve pán minister zdravotníctva má takýto materiál predkladať, či práve z vystúpenia pána poslanca Baca nevyplýva, že skôr by toto mal predkladať minister pôdohospodárstva, a nie minister zdravotníctva. Čo má minister zdravotníctva do výroby a ja neviem do čoho. Čiže toto stretnutie je úplne pomýlené, stále hovoríme, že máme málo času a odrazu ideme mlátiť prázdnu slamu. Ja som len čakal, kedy pán minister predloží aj to, ako budú vydávať kuchárske knihy s receptami na pečenie kačíc v súčasnosti. Aj to budeme prerokúvať v Národnej rade? Takže, pán minister, skutočne stiahnite tento návrh, nemá význam, aby sme ho prerokúvali.

  • Pán minister, chcete reagovať? Dokončíme faktické poznámky.

    Pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dámy a páni,

    nepovažujem ani za celkom správne, aby sme teraz diskutovali, či vôbec taký materiál má byť alebo nemá byť, alebo ak má byť, tak aký tento dokument má byť. Jednoducho z procesného hľadiska sa dostal na rokovanie pléna Národnej rady a boli konštatované zásadné nedostatky, ktoré v ňom sú. Som naozaj presvedčený, že nebola tomuto dokumentu venovaná dostatočná pozornosť. Pán minister nás upozornil, aby sme si uvedomili, že rokujeme o programe ozdravenia, teda bod programu je Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, už len keby ste sa zamysleli nad opodstatnením a správnosťou názvu tohto dokumentu, tak musíte konštatovať, že vlastne je nezmysel, ako sa tento samotný dokument nazýva. Ideme ozdravovať výživu? Tak by to mal byť program zdravej výživy obyvateľov Slovenskej republiky, a nie ozdravovania výživy. Pán minister, krútite hlavou, hádam nechcete povedať, že máme terminus technicus "chorá výživa". A pokiaľ namietame nedostatky tohto materiálu, tak naozaj na zdravú výživu je potrebné realizovať podporné projekty a tie podporné projekty musia mať zabezpečené aj financovanie. To v tomto dokumente absentuje.

    Dámy a páni, nehnevajte sa, ale tento dokument by mal obsahovať možno aj úvahu o tom, či priemerný občan Slovenskej republiky z hľadiska svojich reálnych príjmov má reálnu šancu sa aj zdravo stravovať a čo efektívne pre to chceme spraviť. Takže trvám na svojom návrhu a myslím si, že to bolo najlepšie riešenie, pán minister, keby tento materiál bol stiahnutý. Súčasne navrhujem aj zmenu názvu tohto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Je to naozaj téma, ktorá je aktuálna a dôležitá a dobrá, pretože ľudský tvor je závislý od stravy a tekutín takých významných, že vďaka tejto závislosti prežíva a žije istý vek. Keď tú závislosť istým spôsobom nebudeme regulovať, tak, samozrejme, človek si riadi svoj príjem potravín a tekutín podľa orgánov a ich požiadaviek. Ak si zvykne na isté typy stravy, tak sa potom môže nezdravo vyživovať a istým spôsobom je neusmernený. Ale ako to urobili kultúrne krajiny? Kultúrne krajiny išli na to nie cez rezort zdravotníctva, ale cez rezort výroby potravín. Takže podporujem kolegu Baca, že proste diktát výrobcov potravín bol taký silný, že prinútil cez neškodlivé potraviny, cez potraviny, ktoré neobsahovali toxické látky, cez potraviny, ktoré boli lacné a relatívne organolepticky dobré, prinútil konzumentov konzumovať to, čo mu predostrel na stôl. To západná kultúra jednoznačne dosiahla. Nehovorím, že nerobila aj osvetu, ale predovšetkým robila diktát výrobcov a výrobcovia diktovali dobrými, lacnými a zdravými potravinami. A v tom bol efekt Spojených štátov vo výžive, ale napriek tomu to prestrelili. Oni prestrelili cenu potravín tak nízko, že dnes priemerný Američan, ktorý je už v mojom veku, je obéznejší ako ja. Pretože naozaj majú lacné potraviny. V tomto smere...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, nevykrikujte, ja som udelil slovo pánu poslancovi. Pán poslanec, choďte mimo rokovacej sály, ak sa chcete takto vulgárne správať. Čo vykrikujete, prosím vás, kto mu zobral slovo? Pán poslanec, sadnite si na svoje miesto! Ste trošku roztržitý, tak sa upokojte. Pán poslanec si sám vypol svoj mikrofón, keď chcete vedieť, a nevykrikujte.

  • Môžem ešte dokončiť myšlienku? Takže ja by som v tomto programe, pán minister, ale najmä kolega Baco, išiel naozaj tak, ako povedal pán Baco, cez výrobcov surovinových potravín, výrobcov potravín, potravinových komodít a takto diktovať nášmu obyvateľstvu, ako sa má zdravo stravovať. Samozrejme, osveta tomu môže napomôcť, ale predovšetkým diktát výrobcov potravín je dôležitý. A, bohužiaľ, zanedbali sme propagáciu mliečnych výrobkov, a preto nastal výbuch tuberkulózy na Slovensku, pretože sme nemali dostatok živočíšnych bielkovín, kalcia, dostatok živočíšnych tukov. Niektorí ľudia už naozaj prestali živočíšne tuky konzumovať, a tam, prosím vás, ochrana proti tuberkulóze používaním mliečnych výrobkov je jednoznačne na tomto založená. Keď nebudeme v tomto smere vybalancovaní a nebudeme sa sústreďovať hlavne na diktát výrobcov cez poľnohospodárske produktívne zložky, tak budeme na chvoste kultúrneho sveta a nebudeme dobrí.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal spoločný spravodajca pán poslanec Kováč.

    Predtým pani poslankyňa Keltošová.

  • Pán minister, chcela som povedať, že odborná stránka nie je teraz predmetom debaty v parlamente. My hovoríme o tom, že ak parlament má kontrolovať vládu, resp. jednotlivé rezorty, pokiaľ ide o plnenie programu, musíme vedieť, koho a kedy. To tu nie je. Okrem toho si myslím, že by to aj malo patriť podľa nórskeho vzoru, kde bol prijatý ako prvý takýto program v roku 1975. Bol prijatý parlamentom pre ministra pôdohospodárstva. Čiže zvážte kvalitu príspevku jednotlivých rezortov, tá je mizerná. To, že na poslednú chvíľu sme dnes dostali od pána ministra Ftáčnika a Haracha ich stanoviská, ktoré tiež za veľa nestoja, časový a vecný harmonogram hlavného koordinátora, kde, myslím si, mal by to byť minister pôdohospodárstva. Aj preto si myslím, že tento materiál jel zrelý na vrátenie a na prepracovanie ako taký.

    Okrem toho tam máte ciele až do roku 2010. Pýtam sa, čo chcete urobiť v tomto volebnom období do roku 2002. K tomu sa rezorty nevyjadrili. To je vo veľmi všeobecnej a povrchnej rovine. Nevieme, čo chceme robiť do roku 2002, povedzme v ďalšom volebnom období 2006 až 2010. Toto treba všetko zvážiť a potom to dať do parlamentu. Ale znovu opakujem, prihováram sa, aby vás zbavili tejto úlohy, aby to dali ministrovi pôdohospodárstva, tak ako to urobili v Nórsku a naozaj stav výživy obyvateľstva aj dlhovekosť v Nórsku nasvedčuje tomu, že to bol dobrý krok.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    predsa len by som sa rád dotkol vystúpenia pani poslankyne Keltošovej, ktorá zdôvodňovala, že ministerstvo, nazvala to ministerstvo vnútra, potom hovorila o ministrovi Harachovi a potom o ministerstve hospodárstva, verím, že to je lapsus linguae, ale trochu čítať viem a je v materiáli, ktorý máme rozdaný. Neviem, o akom materiáli hovoríte, pani poslankyňa, ale ten, ktorý majú k dispozícii ostatní poslanci, tam je kapitola ministerstvo hospodárstva, ktorá sa predovšetkým zaoberá problematikou obchodnej inšpekcie, ktorá patrí do sféry tohto ministerstva.

    Okrem toho je tu ďalší materiál z ministerstva školstva. Vy ste doslova povedali, že minister Harach nedal nič. Minister školstva nepredložil nič. Dokonca ste hovorili o nejakej porade, ktorá povedala, že ministerstvo hospodárstva nič nedá. Neviem, my poslanci máme v rukách niečo iné. A možno vy máte niečo iné.

    Myslím si, že asi sme nepochopili základný princíp, akým spôsobom je možné ozdraviť výživu. Súhlasím s pánom poslancom Bacom, že základ ozdravenia výživy - a ten termín je terminus technicus v medicíne, pán poslanec Maxon, takže ak sa nenahneváte, my vo financiách nezavádzame novú terminológiu, nechajte nám v medicíne našu - program ozdravenia výživy je medicínsky termín. Súhlasím s tým, že základ toho je vo výrobe potravín. To je pochopiteľné. Lenže, páni a dámy, to nie je všetko, pretože keď si pozriete, ako vyzerá potravinová skladba obyvateľov Slovenska, tak zistíte, že sú mimoriadne veľké rozdiely a od nich je závislý, samozrejme, výskyt chorôb. Pozrite sa na celú oblasť južného Slovenska, ktoré je zaťažené vysokou spotrebou tuku, a hneď uvidíte, aký je výskyt zvýšenej hladiny cholesterolu, aký je výskyt hyperteznej choroby, výskyt nádorov. To všetko má, samozrejme, svoj dosah. Teda nie je to len vo výrobe potravín. Je to výroba potravín, ale nie je to všetko.

    A teraz sa dostávam presne k tomu, na čo ste narazili. Treba zmeniť potravinové návyky slovenskej populácie. A na to treba celý komplex opatrení. Treba, aby potraviny, ktoré sa dostanú na trh, boli kvalitné, aby neboli presýtené antibiotikami, aby neboli presýtené ďalšími látkami, ktoré povedzme z nadmerného používania priemyselných hnojív vnikajú do potravín. Myslím si, že toto sú úlohy, ktoré sa netýkajú ministerstva pôdohospodárstva. Samozrejme, osvetu nemôže urobiť ministerstvo pôdohospodárstva. A tá osveta podľa môjho názoru je minimálne taká dôležitá, ako je výroba kvalitných a zdravých potravín, ich dostupnosť. Rovnako je dôležité zmeniť výživové návyky. Tu je priestor pre školstvo, pre kultúru, pre zdravotníctvo atď.

    Myslím si, že rokujeme o materiáli, ktorý sa nevolá časový a vecný harmonogram. Navyše, keby ste úplne presne chceli pozrieť tento materiál, pani poslankyňa, tak by ste zistili, že to je materiál určený pre ministra zdravotníctva, nie pre parlament. Keď sa pozriete do uznesenia vlády, zistíte, že harmonogram je určený preňho. On, samozrejme, má právo s jednotlivými rezortmi diskutovať a posúdiť, či túto úlohu áno, alebo nie. A myslím si, že aj táto diskusia prebieha. Preto sa skutočne obraciam na parlament - vrátiť sa k materiálu, o ktorom hovoríme.

    Pani poslankyňa Keltošová, vy ste o materiáli nepovedali ani slovo. Vy ste hovorili o materiáli, ktorý sa volá Časový a vecný harmonogram zabezpečenia a ten nie je predmetom rokovania tohto parlamentu. Predmetom rokovania sú tézy, ktoré postavil Program ozdravenia výživy. K týmto tézam správne hovoril pán poslanec Baco. Súhlasím s ním, my sme preto dostali a navrhli aj vo výbore, aby sme sa dozvedeli, aké ekonomické nástroje chce vláda použiť, aby sa v rezorte pôdohospodárstva produkovali tie potravinové zložky, ktoré žiada zdravá výživa alebo ozdravenie výživy. Samozrejme, môžeme hovoriť aj o celom systéme dotačnej politiky, akým spôsobom práve táto má vplyv na produkciu tých potravinových článkov, ktoré označujeme za zdravé. Ale hovorme o týchto tézach. Nezaoberajme sa niečím, čo nie je predmetom rokovania tohto parlamentu. Toto je materiál, ktorý je pre ministerstvo zdravotníctva. Tak si myslím, aby sme sa vrátili k meritu veci. Prosil by som aj ostatných, ktorí budú vystupovať, aby sa vrátili k materiálu a povedali, ktorá téza je zlá, aká chýba a ktoré tézy tam treba doplniť a čo s tým urobiť. Ale nie začať sa rozprávať absolútne o niečom inom a vytýkať, že tu je niečo, čo sa mi nepáči.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlási päť pánov poslancov. Končím možnosť dalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán spravodajca,

    po prvé chcem povedať, že som čítala z listu, ktorý napísal pán minister Harach pánu ministrovi Šagátovi dňa 26. novembra, kde sa jeho pracovníci dohodli so zdravotníckymi, že táto úloha v uznesení vlády 864 nebude uložená ministrovi. Dobre viete, boli ste vo vláde, že úradníci sa nemajú čo dohadovať, či úlohu vlády splnia, alebo nie. To je prvá poznámka. Ten list mám k dispozícii.

    Po druhé. Chcem povedať, že takýto materiál, aký nám, predkladáte bez toho, aby sme ako parlament zo zákona mali kontrolovať splniteľnosť týchto úloh bez vecného a časového harmonogramu, je bezcenný. Súhlasím s odborníkmi, ktorí tu vystupujú, pokiaľ ide o oblasť výživy, že sú tu dobré a smelé ciele. Ale prepáčte mi, som pragmatička. Pýtam sa, kde sú výsledky medzirezortného pripomienkového konania? Súhlasia jednotlivé rezorty s tými úlohami, ktoré dostali? S ktorými súhlasia, s ktorými nesúhlasia? Nemôžem si pomôcť, ale jednoducho toto je materiál, ktorý je tu len na nejakú tému, na nejakú diskusiu, ale nie je vykonateľný. Pán predkladateľ, nie je vykonateľný, pokiaľ nevieme a nemôžeme odkontrolovať, či naozaj jednotlivé ministerstvá si budú svoju úlohu plniť. Veď je to predsa smiešne, aby ministri takýmto štýlom odpovedali na taký vážny materiál ministrovi zdravotníctva, že v priestoroch Slovenskej filharmónie bude výstavka potravín alebo že knižnice začnú do svojho základného fondu objednávať nejaké ďalšie brožúrky. To nemyslíte vážne. Takže prosím vás, vážne sa vráťme k tomuto materiálu. Dopracujte to.

    Chcem vidieť aj výsledky medzirezortného pripomienkového konania. Chcem vedieť, čo rezorty akceptovali, kto to splní, dokedy to splní a dajte to naspäť do parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som sa vyjadriť k tomu, čo bolo povedané o aktuálnosti tohto materiálu. Totiž ako kandidátka na poslankyňu Strany občianskeho porozumenia som sa v júni 1998 k tomuto materiálu dostala a môžem povedať, že ani riadok, ani slovo nebolo na ňom zmenené, dokonca výsledky zostali pôvodné. Čiže materiál bol pripravený vlastne už pred dvomi až tromi rokmi. A čudujem sa, z akého dôvodu sa až dnes dostal na rokovanie parlamentu. To po prvé.

    A po druhé, súčinnosť ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva je opodstatnená, lebo keď zoberieme aj Svetovú organizáciu pre zdravie, ako aj Svetovú organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo, tak v rámci Kódexu alimentarius, teda Potravinového kódexu majú tieto spoločnú úlohu a prijali v roku 1996 na svojom zasadnutí v Ríme jednu z úloh, ktorá sa presne volala takto, Program ozdravenia výživy národa a bola potom potvrdená aj na Svetovom summite k výžive.

    Celkom súhlasím s tým, že tu chýbala časová a obsahová konkretizácia tohto programu a výbor pre pôdohospodárstvo žiadal, aby táto konkretizácia bola doplnená tak, aby sme sa na pôde Národnej rady k nej mohli vyjadriť.

    Takže výživa obyvateľstva je veľmi dôležitá, ale bude potrebné tento program konkretizovať, čo nás ubezpečili predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva a zdravotníctva, že je následný krok po schválení alebo odporúčaní tohto programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v priebehu dnešného dňa som počul dve také veľmi dôležité vyhlásenia alebo skutočnosti. Tou prvou bolo vyhlásenie nášho premiéra. To bolo ráno v rádiu, že konečne je Slovensko zastabilizované. A tou druhou je návrh, aby sme hlasovali za prijatie materiálu, ktorého súčasťou je predkladacia správa a v nej je napísané, že v Slovenskej republike v posledných rokoch viac ako 70 % obyvateľstva zomrelo. A potom na druhej strane je napísané, že cestu k zlepšeniu súčasného nepriaznivého stavu, teda spôsobu stravovania obyvateľov Slovenskej republiky je potrebné vidieť najmä v informovanosti obyvateľstva a tak ďalej.

    Navrhujem, aby sme využili českú skúsenosť. Oni v televízii udeľujú "Čechšmejd". Zaveďme "Slovakšmejd" a som pripravený jeden z tých dvoch navrhnúť na dnešný deň ako "šmejd".

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keď sme preberali túto správu vo výbore pre životné prostredie, tak jedno z konštatovaní bolo, že tento materiál je mimoriadne nekonkrétny bez časového a vecného harmonogramu. A preto sme požiadali predkladateľa, aby časový a vecný harmonogram, ktorý údajne, a naozaj sa ukázalo, že je to pravda, je spracovaný, aby nám ho doručil do nášho výboru a našťastie sme ho dostali tesne pred týmto rokovaním.

    Lenže, vážení priatelia, neviem, asi pán poslanec Kováč tento materiál nemá, ale keď si ho prečítate, tak je na posmech. Veď to nie je vážne. Prečo železničiari nemajú dostať po jedenásťhodinových službách druhé jedlo pripravené zo zeleniny a hydiny, a policajti áno? Veď toto sú tak smiešne rozpracované úlohy, že to nikto nemôže myslieť vážne. Je to hanba niekde predkladať. Keby tu boli navrhnuté systémové návrhy, že budú znížené ceny alebo zvýhodnené ceny zdravých potravín proti tým, ktoré sú z hľadiska zdravej výživy nesprávne, tak to by možno pomohlo, že by si ľudia kupovali zdravšiu stravu. Ale ak vy budete riešiť, že jedni dostanú po jedenástich hodinách zeleninové jedlo a dať to do vládneho materiálu, veď isteže zdravé jedlo majú dostať policajti. Doteraz dostávali také, čo ich otrávilo?

    Myslím si, že je to primitívnym spôsobom vypracované riešenie a tento materiál treba vrátiť na prepracovanie, zobrať ho naozaj vážne, oprieť sa najmä o rezort pôdohospodárstva, lebo ten je zodpovedný za výživu a iste v spolupráci so zdravotníctvom, ale nie so Slovenskou filharmóniou, ako je to tu na jednej strane napísané, riešiť problémy zdravej výživy na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem len na pochopenie toho, čo som povedal. Aj pani poslankyňa Kadlečíková asi nerozumela. Hovorím, že tento materiál nie že nie je dôležitý, ale nepatrí na rokovanie Národnej rady, pretože Národná rada ho nemôže ani prijať, ani neprijať. Čiže je to vec výborov, aby dozorovali a spolupracovali s príslušným rezortom, ale nie Národná rada. Je to absolútne zbytočné prerokúvanie, aj keby bol materiál hneď veľmi dobrý a všetci by sme s ním súhlasili, to nezabráni realizovať ho alebo nerealizovať. Nie je to vecou takéhoto zasadnutia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Musím sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán Kováč, pretože Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky sme prerokúvali vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Žiadali sme, neviem, ako vo vašom výbore, pán Kováč, my sme materiál žiadali doplniť o časový a vecný harmonogram zabezpečenia plnenia úloh, pretože jednoducho tie myšlienky, tie tézy, ktoré tam boli, neboli podložené určitými argumentmi, napríklad čo sa týka financovania. Konkrétne som mal otázku, ako chcete podporiť zdravú výživu tým, že budete nútiť ľudí piť drahšie mlieko. Predsa musí prísť skutočne do úvahy aj určitá dotácia a podporenie, o čom tu bolo, samozrejme, hovorené ústami pána Baca, ústami pána prof. Drobného a podobne. Čiže ak sa pán Kováč odvoláva, že časový a vecný harmonogram nie je súčasťou tohto materiálu, považujem to za nekorektné. My sme jednoducho žiadali, jednoznačne žiadali, aby sme vedeli, akým spôsobom sa budú tieto tézy podporovať. To by som chcel povedať na záver, ak koalícia tvrdila, že základné potraviny za základné ceny, tak chceme vedieť, kde to je zakotvené konkrétne v tomto materiáli. Ja sa čudujem, že k tomu nezaujme stanovisko aj pán Mesiarik, ktorý túto tézu verejne hlásal. Vo výbore zaujal také stanovisko, ako zaujal. V podstate nedošlo k podporeniu tohto materiálu zo strany výboru pre sociálne veci a bývanie.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    situácia v zdravotníctve začína napriek istému mediálnemu embargu stále viac a častejšie rezonovať v dôsledku nedofinancovania zdravotníctva. Opakovane bolo povedané, že tento štát nemá na zaplatenie takého rozsiahleho zákona, akým je zákon o Liečebnom poriadku. Osobne si myslím, že zákon o Liečebnom poriadku nie je ničím rozsiahly a je len zákonom, ktorý vymedzuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v mnohých prípadoch nedostáva občan to, čo mu tento zákon umožňuje.

    Hľadáme zdroje, ako by sme v zdravotníctve ušetrili peniaze. Uvažuje sa o zrušení niektorých zdravotníckych zariadení, sú nezmyselné reštrikcie v liekovej politike. Zdravotnícke zariadenia nemajú na nákup špeciálneho zdravotného materiálu a z toho potom vyplýva nemožnosť vykonávať isté diagnostické, ale aj liečebné úkony. Napríklad v dôsledku toho, že zdravotníci nemôžu zakúpiť cievne protézy, znížila sa rapídne operácia cievnych ochorení na dolných končatinách, čím sa zvýšil výskyt, alebo čo je podmienené zvýšením počtov amputácií. Znížil sa počet výkonov operácií na srdci, ale tým sa vôbec neušetrí, pretože to, čo by malo priniesť efekt, je skutočne otázka zdravej výživy, čím sa znižuje výskyt niektorých ochorení a v budúcnosti by to založilo to, že zdravotníctvo by spotrebúvalo možno menej financií alebo nebol by nárast financií pre zdravotníctvo taký, ako je v súčasnosti.

    Hovoríme o zdravej výžive, odporúčame občanovi, aby sa zdravo stravoval, aby konzumoval viac ovocia, zeleniny, nejedol mastné jedlá a tak ďalej. Prosím vás, vážené dámy, vážení páni, nerobte z nášho občana niekoho, ktorému treba urobiť osvetu, ktorému treba povedať choď a kúp si banány, choď a kúp si jablká. Sú naši ľudia takí, poviem, nevzdelaní, že by si sami vedome chceli škodiť? Občan by si iste rád kúpil ovocie a zdravo sa stravoval, rád by si kúpil zeleninu, ale veď len 1 kg jabĺk stojí dnes 30 až 40 korún. Nehovorím o ostatných produktoch, o rajčinách, paprikách alebo nebodaj o hrozne. Tu dole v bufete stojí 1 kg hrozna 135 korún, myslím. Preto sa chcem spýtať, kde sú tie doteraz nesplnené sľuby - Základné potraviny za základné ceny. Prečo vláda pristúpila k tomu, že zvýšila DPH zo 6 na 11 % pri potravinách? Občan sa potom musí prirodzene správať tak, na koľko má v peňaženke.

    Chcem sa ešte spýtať, pretože je to veľmi dôležité, koľko peňazí vláda vyčlenila na tento projekt, na projekt ozdravenia výživy obyvateľstva.

    Jedným z účinných nástrojov, ako znížiť výdavky do zdravotníctva, je ozdravenie obyvateľstva, a to cestou zdravej výživy, pretože zdravotníctvo sa na samotnom zdravotnom stave obyvateľstva podieľa iba asi 20 %. Časový a vecný harmonogram, ktorý bol predložený z jednotlivých rezortov, je len vizitkou toho, aká vážnosť sa tomuto materiálu dáva. Preto si skutočne myslím, že by materiál mal byť vrátený a prepracovaný s výhľadmi aspoň na desať rokov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší vystúpi pán poslanec Oberhauser s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Zelník trafil presne klinec po hlavičke. Keby predložený materiál, ktorý sme požadovali, bol doplnený o časový-vecný harmonogram, v ktorom by bolo uložené jednotlivým rezortom, ako urobiť cenovo atraktívnejšiu potravu, ktorá bude zdravá pre obyvateľstvo Slovenska, ako riešiť všetky nadväznosti s tým súvisiace, tak v tej chvíli by sa materiál dal brať vážne.

    Ale keď je materiál postavený, že vlastne zdravá výživa súvisí len s propagáciou zdravých výrobkov, zdravých potravín, tak je to chorá cesta. Nepodceňujte obyvateľstvo Slovenska. Keby si mohlo kúpiť kvalitné mäso, nekúpi si bôčik. Keby si mohli kúpiť mlieko, ktoré dnes stojí viac ako 20 Sk, kvalitné mlieko, tak by nešpekulovali, ako kúpiť také, ktoré je na pokraji. Jednoducho sa znížila spotreba mlieka pod potravinovú bezpečnosť, lebo je menej ako 160 litrov na osobu a rok. Toto sú pravé príčiny, prečo sa ľudia zdravo nestravujú. Nemajú peniaze na zdravú výživu. A keď sa táto vec nebude riešiť, tak jednoducho ani propagácia zdravej výživy nemá zmysel. A preto opatrenia mali smerovať do ekonomických opatrení, a nie do propagandy zdravej výživy. Toto je scestné v predloženom materiáli. Propaganda môže byť len vtedy účinná, keď bude zviazaná s ekonomickými opatrenami na riešenie zdravej výživy na Slovensku.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby ste tento materiál vrátili do príslušných výborov, ktoré sú gestorskými jednotlivým rezortom, aby tieto výbory navrhli, čo ďalej s materiálom, pretože si myslím, že nemá význam, aby sme sa takto ďalej hádali, či treba o tom rokovať, alebo netreba.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vo viacerých vystúpeniach zazneli pripomienky, že naozaj tento materiál nie je vhodné prerokúvať na úrovni pléna Národnej rady, bude dostatočné, ak sa tento materiál prerokuje na úrovni odborných výborov. Preto v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dáme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Gašparoviča zajtra.

    Pán minister má v poradí ďalší bod. Neviem, či využijeme, že v priebehu desiatich minút odôvodníte materiál.

  • Hlasy z pléna.

  • Odložíme to na zajtra.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 26. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine prerokúvaním bodu programu - informácia ministra zdravotníctva o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Zajtra budeme hlasovať o zdravotníckych zákonoch. Taká bola vôľa parlamentu.