• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v novom roku 2000 zaželal všetko dobré, poprial všetkým pevné zdravie, spokojnosť a rodinnú pohodu. Spoločne si prajme veľa dobrých návrhov zákonov a správnych rozhodnutí v prospech občanov Slovenskej republiky.

  • Prosím vás, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prítomných je 105 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadal pán poslanec Ištván. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Marián Mesiarik a Pavol Kačic. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Ján Danko.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 26. schôdze, ako vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru návrh rozpočtu Fondu národného majetku a návrh na použitie majetku fondu uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku a návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže uvedie predseda rady tohto fondu. Na to, aby prezident Prezídia Fondu národného majetku a predseda rady Fondu detí a mládeže mohli materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem vás informovať, že na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky príde 20. januára 2000 predseda Európskej komisie pán Romano Prodi. Pri príležitosti oficiálnej návštevy Slovenskej republiky som pána predsedu Európskej komisie Romana Prodiho pozval do Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň som ho požiadal o príhovor.

    Podľa § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky súhlasila s vystúpením predsedu Európskej komisie Romana Prodiho na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a to vo štvrtok 20. januára o 11.30 hodine. O tomto mojom návrhu budeme pri schvaľovaní programu hlasovať ako o prvom.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 26. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Pýtam sa, či všetci poslanci, ktorí sú prihlásení na svetelnej tabuli, sa hlásia s pozmeňujúcimi alebo doplňujúcimi návrhmi, pokiaľ ide o 26. schôdzu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Kalman.

    Ešte sa hlási pán poslanec Prokeš.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, keďže ste nám všetkým zaželali všetko dobré v novom roku, aby som to isté urobil za poslancov Slovenskej národnej strany aj vám a vyslovil želanie, aby Národná rada viac konštruktívne pracovala, aby tu bolo menej hádok v tomto roku.

    Ďakujem a ospravedlňujem sa, že to nebol návrh na zmenu programu.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Odporúčam zaradiť na rokovanie tejto 26. schôdze návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. (tlač 336) s tým, že by sa o ňom rokovalo na februárovom pokračovaní tejto 26. schôdze a bližšie zaradenie by sme spoločne dohodli na začiatku tohto rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, ja navrhujem zaradiť do programu tohto rokovania vo štvrtok po hodine otázok diskusiu na tému Slovenská republika a Európska únia ako určitú reakciu na vystúpenie pána predsedu Európskej komisie pána Prodiho. To je po prvé.

    Po druhé navrhujem zaradiť do rokovania tejto schôdze zajtra od 14.00 do 17.00 hodiny všeobecnú diskusiu na tému súčasná politická situácia, súčasná ekonomická situácia a súčasná sociálna situácia v Slovenskej republike.

    A ak dovolíte, požiadam vás o jeden procedurálny návrh, pán predseda. Vedľa pána Sopka sedí pán, ktorého značná časť parlamentu asi nepozná. Bolo by ho dobre predstaviť, pretože, žiaľ, aj to sú praktiky tohto parlamentu, že niekoho zvolíme a nepoznáme koho, tak aby sme vedeli, s kým máme do činenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Kalman.

    Vedľa pána poslanca Sopka sedí nový predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého sme schválili v minulom roku za predsedu.

    Nech sa páči, pán predseda, predstavte sa.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Keďže moje návrhy súvisia s tou istou problematikou, hneď na začiatku hovorím, že by som chcela predložiť dva návrhy.

    Pred niekoľkými dňami uplynul rok odo dňa, čo bol zavraždený bývalý minister vlády Slovenskej republiky a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ducký. Navrhujem, pán predseda, aby si plénum Národnej rady Slovenskej republiky uctilo jeho pamiatku minútou ticha.

    A môj druhý návrh sa tiež dotýka tejto smutnej udalosti. Navrhujem, aby do programu tejto schôdze bol zaradený bod informácia ministra vnútra o stave vyšetrovania vraždy Jána Duckého.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    v prvom rade by som mal návrh, aby Národná rada vstúpila do rokovania s vedením Slovenskej televízie ohľadom priameho prenosu z vystúpenia pána Prodiho. To je jedna vec.

    Druhá - bod 51 Informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi s návrhmi na jej riešenie. To je druhý bod.

    Ďalej by som žiadal hlasovať o tom, aby bod 53...

  • Pomalšie, pán poslanec Jarjabek, druhý bod mi ešte raz zopakujte.

  • Ak mi pridáte štyri sekundy, tak áno. Návrh na zrušenie bodu číslo 53. Je to návrh na odvolanie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, teda vypustiť tento bod z rokovania parlamentu. Neexistujú už dôvody, pre ktoré tento bod bol daný. Neexistujú dôvody odvolania.

    Posledný bod v súvislosti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Prosil by som ešte, ak budete taký láskavý, lebo som to jednoducho nestihol.

  • Ďakujem.

    A po štvrté, ako štvrtý bod, teda štvrtý návrh v súvislosti s prenajatím letiska v Kuchyni armáde Spojených štátov a v súvislosti s výzvou občanov Kuchyne k tomuto problému, navrhujem ako samostatný bod schôdze informáciu ministra životného prostredia o zmene kvality životného prostredia vyplývajúcej z prevádzky vojenského letiska Kuchyňa a strelnice Záhorie. Nebudem hovoriť o výzve občanov. Je to známe teda ako zdôvodnenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela by som sa pridať svojím rozšírením, teda návrhom k pánu poslancovi Kalmanovi, ale chcem žiadať, aby v rámci tohto vystúpenia pána Prodiho dostala opozícia možnosť stretnúť sa s ním, prípadne či už v rámci vášho programu alebo akéhokoľvek iného. Chcem podotknúť, že moja požiadavka vyplýva zo zistenia, že napríklad teraz, keď tu bol spravodajca Európskeho parlamentu pán Wiersma ja ako členka zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu som sa o jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky dozvedela z televízie. Nebola nám daná žiadna možnosť sa s pánom poslancom stretnúť. Veľmi by som vás prosila, aby právo opozície v tomto smere bolo zabezpečené počas všetkých návštev a aby sa toto právo nezúžilo len na to, že nás pozvete a máme možnosť odsedieť si, ale aby sme mali možnosť aj diskusie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    mám návrh na doplnenie programu. Žiadam, aby bol zaradený ako bod číslo 53 a ostatné body prečíslované návrh na všeobecnú rozpravu o súčasnej situácii v Slovenskej televízii, prezentácii politických subjektov v Slovenskej televízii a priamych prenosov z rokovaní parlamentu. Slovenská televízia je v súčasnosti pravidelne zneužívaná súčasnou vládnou koalíciou na prezentovanie svojich politických záujmov. Vystúpenia pani redaktorky Ľuby Lesnej, pána Dobšinského a ďalších nemajú nič spoločného s objektivitou informovania a práve preto žiadame, aby za účasti riaditeľa Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bol tento...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Navrhujem vypustiť bod číslo 54 navrhovaného programu, ktorým je Návrh na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie (tlač 492). Uvedený bod programu je zaradený do programu schôdze v rozpore so zákonom číslo 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Uvedená rada totiž pracuje v kompletnom zložení a žiadnemu z jej členov v tomto období sa nekončí funkčné obdobie. Preto návrhy na voľbu členov tejto rady nespĺňajú zákonné dôvody.

    Ďalej navrhujem vypustiť bod číslo 53 - Návrh na odvolanie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie (tlač 491). Člena rady je možné odvolať len za zákonom stanovených podmienok a predloha zo septembra minulého roka, ktorú spracoval výbor pre kultúru a médiá, nie je aktuálna. Preto žiadam, aby sa výbor pre kultúru a médiá zaoberal touto predlohou a až potom dával návrhy...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán predseda,

    vedenie Slovenskej národnej strany oznámilo, že sťahuje svojich funkcionárov z vedúcich funkcií parlamentu. Chcel by som sa spýtať, konkrétne sa hovorilo o tom, že pán Kotian sa vzdáva predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Chcel by som sa spýtať, či sa to už stalo alebo či si to rozmyslel, čo je, samozrejme, ľudské, ale len by som rád mal v tom jasno.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám návrh, aby ako samostatný bod bola zaradená informácia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o vplyvoch prijatých zákonov koncom roku 1999 na jednotlivé sociálne skupiny občanov. Dôvod. Napriek tomu, že Hnutie za demokratické Slovensko už pri predkladaní zákonov žiadalo, aby boli vyšpecifikované dosahy, čo každá korektná vláda robí, nestalo sa tak. Máme množstvo listov, kde občania signalizujú neúnosnú sociálnu situáciu, ale skutočne takú, ktorá je pod hranicou ľudskej možnosti existencie. Preto žiadame, aby takáto správa bola do tohto parlamentu predložená ako samostatný bod.

  • Pán predseda,

    mám ešte jeden bod na doplnenie programu. Pred bod číslo 57 žiadam navrhnúť bod Všeobecnopolitická rozprava po vzniku takzvanej Slovenskej demokratickej či kresťanskej únie, teda takzvanej. Moje odôvodnenie spočíva v tom, že od fungovania alebo rok a pol fungovania tohto parlamentu takýto bod sa ešte do programu nedostal a situácia v Slovenskej republike je zo dňa na deň horšia. Politické, ale aj spoločenské pomery sa zásadným spôsobom dramatizujú. Dnes nevieme, či pán ministerský predseda Dzurinda je členom jednej politickej strany, dvoch politických strán alebo troch politických strán. My nevieme, kto, ktorá frakcia pána premiéra v parlamente podporuje, a preto žiadame taký bod zaradiť do programu.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vzhľadom na výsledky včerajšieho mandátového a imunitného výboru aj na to, čo sme dnes našli na stole, odporúčam vypustiť body číslo 3, 4 a 5 z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na to, že sme nemali dostatok času pripraviť sa na tieto tri zásadné body o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady. V prípade, ak Národná rada neodsúhlasí vypustenie týchto bodov, dávam druhý procedurálny návrh, aby tieto tri body boli zaradené úplne na koniec rokovania Národnej rady tak, aby sa poslanci mohli dostatočne oboznámiť s týmito materiálmi a aby sme mohli potom seriózne zaujať k tomuto stanovisko. Myslím si, že na také závažné opatrenia je niekoľko hodín vlastne z tlače málo a to, že sme dnes pri otvorení tejto miestnosti našli tieto materiály na stole, je skutočne nedôstojné, aby sme to prerokúvali hneď v úvode schôdze.

  • Prosil by som pánov technikov, pretože mi nefunguje hlasovacia karta, či už je pripravená, aby som mohol hlasovať. A potom by sme pristúpili k hlasovaniu. Prosím chvíľu strpenia.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na zmenu alebo doplnenie programu.

    Ako o prvom bode, ako som už oznámil, dám hlasovať o vyslovení súhlasu s vystúpením pána Romana Prodiho na 26. schôdzi vo štvrtok 20. januára o 11.30 hodine.

    Prosím vás, prezentujme a hlasujme o tomto mojom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Bajan, aby sme zaradili na rokovanie 26. schôdze návrh skupiny poslancov na novelu zákona o rokovacom poriadku na februárovú časť 26. schôdze s tým, že konkrétny termín by bol dohodnutý potom neskôr podľa toho, ako bude pripravená aj samotná novela.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bajana. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalšie dva návrhy predniesol pán poslanec Kalman. Prvý, aby k vystúpeniu pána Romana Prodiho, predsedu Európskej komisie bola uskutočnená diskusia po hodine otázok vo štvrtok. Dám hlasovať o tomto návrhu, pán poslanec, chcem len pre vašu informáciu uviesť, že ako posledný bod tejto schôdze je zaradený bod Zámery a úlohy Národnej rady Slovenskej republiky pri začatí rozhovorov o vstupe do Európskej únie, kde sa počítalo aj vo väzbe na vystúpenia pána Romana Prodiho s diskusiou ku všetkým aktuálnym otázkam, ktoré sú spojené so začatím rozhovorov aj s úlohami a zámermi Národnej rady. To len na spresnenie. Ale dávam hlasovať o tomto vašom návrhu, aby po hodine otázok bola zaradená diskusia k vystúpeniu pána Romana Prodiho.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Kalman, aby zajtra medzi 14.00 a 17.00 hodinou bola zaradená do programu všeobecná rozprava o súčasnej politickej, ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kalmana.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca sme neschválili.

    Ďalšie dva návrhy predniesla pani poslankyňa Podhradská. Prvý, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku pred rokom zavraždeného exministra vlády Slovenskej republiky a exposlanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Duckého. Myslím si, páni poslanci a pani poslankyne, že nebudeme hlasovať o tomto návrhu, a navrhujem, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku exministra a exposlanca Národnej rady.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Podhradská, aby Národnej rade bola daná informácia ministra vnútra Slovenskej republiky o vyšetrovaní vraždy pána Jána Duckého. Dávam hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Podhradskej.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalšie návrhy predniesol pán poslanec Jarjabek.

    Pán poslanec, včera som sa obrátil listom na pána riaditeľa ústrednej televízie, aby bolo zaradené vystúpenie pána Romana Prodiho v Národnej rade v priamom prenose. V kontexte listu, že on rozhodne, ktoré body programu z jednotlivých schôdzí budú vysielané v priamom prenose a ktoré v zázname v súlade s uznesením Národnej rady, ktoré prijala Národná rada v januári v roku 1999. Môžem dať hlasovať o tomto návrhu, ja verím, že vyhovie prosbe a ja som ho sám listom požiadal, aby zaradil vystúpenie. Trváte na tom, aby som dal hlasovať o tomto vašom návrhu?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Čiže panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, aby bol zaradený priamy prenos z vystúpenia Romana Prodiho v Národnej rade.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalší návrh je, aby bol priamy prenos aj z 51. bodu navrhnutého programu o informácii ministra zdravotníctva k súčasnej aktuálnej situácii v zdravotníctve. Hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Jarjabek, aby z programu 26. schôdze bol vypustený bod číslo 53 o členovi rady televízie. Čiže hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Jarjabek, aby do programu 26. schôdze bola zaradená informácia ministra životného prostredia o situácii na letisku Kuchyňa. Zopakujte to, prosím, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dovolím si prečítať celý ten návrh ešte raz, ako som ho predniesol. V súvislosti s prenajatím letiska v Kuchyni armáde Spojených štátov amerických a v súvislosti s výzvou občanov Kuchyne k tomuto problému navrhujem ako samostatný bod schôdze Informáciu ministra životného prostredia o zmene kvality životného prostredia vyplývajúcej z prevádzky vojenského letiska Kuchyňa a strelnice Záhorie.

    Ďakujem.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Pani poslankyňa Belohorská, pokiaľ ide o zabezpečenie návštevy a protokol na starosti má ministerstvo zahraničných vecí, pokiaľ ide o návštevu predsedu Európskej komisie pána Romana Prodiho, čiže v tejto veci je to záležitosť protokolu ministerstva zahraničných vecí a ja musím rešpektovať túto vec, jednoducho patrí to do ich kompetencie. Ale som pripravený v rámci rokovania predsedu Národnej rady s pánom Romanom Prodim zaradiť členov opozície aj z jednej, aj z druhej strany, aby boli zastúpení na rokovaní predsedu Národnej rady s Romanom Prodim, ktoré sa uskutoční pred samotným vystúpením. Čiže takto by sme túto otázku riešili. Nemôžem dať hlasovať o tomto návrhu programu. Národná rada nemôže takýmto spôsobom postupovať. Pani poslankyňa, budeme pokračovať v hlasovaní, dobre?

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Cuper na doplnenie programu ako bod číslo 53 - všeobecná rozprava o situácii v Slovenskej televízii, prezentácii politických strán v Slovenskej televízii a vysielanie priamych prenosov z rokovania Národnej rady. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Cupera.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh pána poslanca Cupera neschválili.

    Myslím si, že v danom prípade vybavíme ďalší návrh pána poslanca Cupera, ktorý ešte potom doplnil, aby ako bod číslo 57 na 26. schôdzu bola zaradená všeobecná rozprava o vzniku nového politického subjektu SDKÚ. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Cupera sme neschválili.

    Pán poslanec Paška predniesol dva návrhy, ale o jednom sme už hlasovali, pretože ho predniesol pán poslanec Jarjabek, bol to návrh, aby sme vypustili bod číslo 53, o tom sme už hlasovali. Ďalší návrh pána poslanca bol, aby sme vypustili z 26. schôdze návrh na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Dávam hlasovať o tomto návrhu, aby sme vypustili z rokovania 26. schôdze bod číslo 54.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Tóthová, aby na 25. schôdzu bol zaradený samostatný bod Správa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o sociálnych dosahoch prijatých sociálnych zákonov na jednotlivé sociálne skupiny občanov. Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Tóthovej. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh pani poslankyne neschválili.

    Posledné návrhy predniesol pán poslanec Tkáč. Prvý, aby sme vypustili z programu rokovania Národnej rady 26. schôdze body číslo 3, 4 a 5. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Tkáča, aby sme vypustili 3., 4. a 5. bod z návrhu programu tejto schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Pán poslanec ďalej navrhol, že ak nebude schválený tento návrh, aby body číslo 3, 4 a 5 boli zaradené na koniec 26. schôdze Národnej rady. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to boli všetky doplňujúce návrhy alebo pozmeňujúce návrhy do programu 26. schôdze.

    Teraz dávam hlasovať o programe schôdze ako celku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme program ako celok schválili.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, mám procedurálnu otázku, ako sa mohli schváliť body číslo 3, 4 a 5 do programu, pardon, body číslo 4 a 5, keď sme tento materiál dostali teraz a rokovací poriadok hovorí o tom, že každý materiál je potrebné doručiť poslancovi najmenej 24 hodín. Ja sa pýtam, či platí ešte vôbec rokovací poriadok pre túto snemovňu alebo neplatí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predseda,

    žiadame predložiť dôkaz, kedy tieto materiály boli predložené do pléna, to je prvá vec. A druhá vec, plénum nemôže schváliť čosi, čo je v rozpore so zákonom. Môže sa uzniesť koľkokrát chce, ale je to jednoducho v rozpore so zákonom. Ja vás na toto skutočne upozorňujem, že vy ako predseda Národnej rady by ste tento fakt mali rešpektovať.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prvé chcel som vyhovieť aj požiadavke poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby tie body, o ktorých rokujeme, aby boli zaradené v prvej časti programu 26. schôdze. To som urobil. Rešpektujem, že materiál o bodoch číslo 4 a 5 ste dostali fakticky pred rokovaním 26. schôdze, preto túto situáciu navrhujem riešiť takým spôsobom, že ak prídu body číslo 4 a 5 na rokovanie skôr, ako neuplynie 24-hodinová lehota, dám hlasovať o skrátení 24-hodinovej lehoty. Vychádzame z toho, že body číslo 1, 2, 3 budú dlhšie trvať a že bude splnená, pán poslanec Cuper, aj táto požiadavka rokovacieho poriadku. Ak nebude dodržaná táto lehota, dám hlasovať o skrátení. Rozhodne o tom Národná rada.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku, aby sa panie poslankyne a páni poslanci mohli prihlásiť písomne do rozpravy k bodom číslo 1, 2. Je spoločná rozprava.

  • Hlasy zo sály.

  • Ešte budeme hlasovať o zlúčení rozpravy k bodom číslo 1 a 2 programu 26. schôdze a potom urobíme technickú prestávku, aby ste sa mohli prihlásiť do diskusie.

    Prosím vás, prezentujte sa a budeme hlasovať o návrhu, aby sme zlúčili rozpravu k bodom číslo 1 a 2.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta. Budeme ešte raz hlasovať o mojom návrhu. Návrh znie, aby sme zlúčili rozpravu k bodom číslo 1 a 2. Hlasujeme o tomto návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem technickú prestávku, aby sa poslanci mohli prihlásiť do rozpravy k bodom číslo 1 a 2 a ešte raz potom dám hlasovať o mojom návrhu, aby sa zlúčila rozprava.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze Národnej rady.

    Pristúpime k prerokovaniu

    návrh poslancov - členov klubu Hnutia za Demokratické Slovensko na prerokovanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 z 9. apríla 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa, evidovanej pod číslom VKE-30/VP-30-99, príloha číslo 1.

    Nakoľko nasledujúcim bodom programu je

    návrh poslancov - členov klubu Hnutia za demokratické Slovensko na prerokovanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 178 z 24. februára 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa, evidovanej pod číslom VKE-1/30-99,

    podávam návrh, ako som už uviedol, aby sme rozpravu k týmto bodom programu zlúčili. Dávam o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu, aby sme zlúčili rozpravu k bodu číslo 1 a bodu číslo 2 programu 26. schôdze. Hlasujeme o zlúčení rozpravy.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Ešte raz zopakujeme hlasovanie. Keď nie, budeme pokračovať rokovaním o 1. bode bez zlúčenia rozpravy.

    Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu prvého bodu 26. schôdze. členov klubu.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neschválili sme zlúčenie rozpravy k týmto dvom bodom. Preto musíme rokovať o 1. bode programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Neschválili sme zlúčenie rozpravy, čiže bude oddelene.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, ešte raz sa prezentujme a hlasujme o zlúčení rozpravy k bodom číslo 1 a 2 programu 26. schôdze.

    Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti a hlasovali o tomto návrhu. Prezentujme sa hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas so zlúčením rozpravy k týmto bodom programu.

    Pristúpime k prerokúvaniu uvedených bodov programu.

    Návrh na prerokovanie uznesenia Národnej rady číslo 253 z 9. apríla 1999 ste dostali ako tlač 346 a návrh na prerokovanie uznesenia Národnej rady číslo 178 z 24. februára 1999 ste dostali ako tlač 388.

    Prosím povereného člena klubu Hnutia za demokratické Slovensko pána poslanca Ivana Gašparoviča, aby návrhy odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    pani kolegyne poslankyne,

    páni kolegovia poslanci,

    poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za klub Hnutia za demokratické Slovensko vám predkladajú svoj návrh, aby sme sa vyjadrili a zrušili uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme prijali na základe žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru na zbavenie imunity poslancov pána Krajčiho a Ivana Lexu s tým, že tu bol návrh na poslanca Lexu aj vydať ho na účely trestného konania do väzby. Tieto body sme navrhli pánu predsedovi, aby zaradil do tohto programu z dôvodov, keď náš návrh na začatie konania podľa § 128 článku 130 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vo veci výkladu článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so spornosťou výkladu medzi predsedom vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky a skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko Ústavný súd prijal tento návrh na konanie a ako viete o ňom aj rozhodol.

    V čase, keď sme tento návrh podávali, sme argumentovali, že právom prezidenta Slovenskej republiky upraveným článkom 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva - vtedy sme konštatovali - nie je oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré je už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol a ako viete vyjadril sa, že naše návrhy sú opodstatnené a prostredníctvom výkladu rozhodol, že amnestiu takýmto spôsobom nie je možné zrušiť. Z tohto dôvodu, ktorý pre nás v tomto prípade je dôvodom tým najdôležitejším, predkladáme Národnej rade uznesenie, v ktorom by sme mali vyjadriť súhlas so zrušením takéhoto návrhu. Obdobne ako v tejto tlači 346, aj v tlači 388 sme požiadali Národnú radu a predsedu, aby zaradila tento bod do programu, kde poslanci Hnutia za demokratické Slovensko v Národnej rade Slovenskej republiky na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 1 US 30/99 a v zmysle § 2 ods. 3 písm. d) a e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadajú, aby bolo v Národnej rade o tomto rozhodované.

    V tomto prípade takisto namietame rozhodnutie, ktoré Národná rada prijala svojím uznesením ako rozhodnutie, ktoré je neústavné, rozhodnutie, ktoré je v niektorých oblastiach úplne protizákonné. Na základe týchto uvedených skutočností je evidentné, že Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré je v rozpore s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predseda, uviedol som naše návrhy a prosím vás preto, aby ste otvorili rozpravu k obidvom bodom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Uvedené návrhy som pridelil, návrhy, ktoré uviedol pán poslanec Gašparovič, som pridelil ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich prerokoval a vyjadril sa k nim. Uznesenia ústavnoprávneho výboru máte rozdané. Ústavnoprávny výbor vo svojich uzneseniach má stanovisko, že nesúhlasí s predloženým návrhom uznesenia Národnej rady týkajúceho sa nevydania súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu a v tejto súvislosti zrušenia uznesenia z 9. apríla 1999 číslo 253, ako aj s predloženým návrhom uznesenia Národnej rady týkajúcim sa nevydania súhlasu na trestné stíhanie Gustáva Krajčiho a v tejto súvislosti zrušenia uznesenia z 24. februára 1999 pod číslom 178.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili za kluby: pán poslanec Gašparovič za klub Hnutia za demokratické Slovensko ako jediný. Ďalej sa prihlásili písomne do rozpravy nasledujúci poslanci, uvediem zároveň aj poradie: Brňák, Tkáč, Gajdoš, Cagala, Tóthová, pán poslanec Kandráč, Andrejčák, Brhel, Drobný, Engliš, Danko, Jarjabek, Benčat, Cabaj a posledný pán poslanec Krajči.

    Dávam slovo pánu poslancovi Gašparovičovi za klub za Hnutie za demokratické Slovensko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás v priebehu môjho vystúpenia informoval, prečo poslanci Hnutia za demokratické Slovensko navrhujú, aby sme zrušili rozhodnutia, uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými Národná rada zbavila imunity poslancov Národnej rady pána Ivana Lexu a pána Gustáva Krajčiho.

    Panie poslankyne, páni poslanci, stačilo by, ak by som zacitoval číslo rozhodnutia Ústavného súdu a prečítal výrokové časti tak jedného rozhodnutia, ako aj druhého rozhodnutia Ústavného súdu a myslím si, že nie je potrebné potom ani viacej diskutovať a poslanci by mali na základe svojho vlastného presvedčenia, ale v tomto prípade najmä v zmysle zákona, ústavy a Trestného poriadku rozhodnúť o tom, že tieto uznesenia, ktoré Národná rada prijala, sú uzneseniami, ktoré nemôže Národná rada pod svojím menom ďalej držať.

    Pripomeňme si, panie poslankyne, páni poslanci, 14. apríl 1999, keď na 12. schôdzi predkladal Národnej rade predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko návrh na tieto uznesenia. Už vtedy, ak si pamätáte, sme protestovali proti tomu, akým spôsobom pán predseda mandátového výboru tvrdil o dôkazoch, o dôkaznej sile žiadosti prokurátora a vyšetrovateľa. Už vtedy pán predseda mandátového výboru po jednotlivých bodoch a skutkoch, ktoré vyšetrovateľ predložil, nám asi takto predkladal návrh.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivan Lexa, keď pôsobil vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby a bol priamym nadriadeným Svěchotu a Beňa, a teraz ho citujem: V postavení verejného činiteľa zneužil svoju právomoc tým, že po zavlečení Michala Kováča do Rakúska v novembri 1995 listom oznámil vyšetrovateľovi, že nezbaví povinnosti mlčanlivosti podriadených príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Pán predseda mandátového a imunitného výboru povedal, že zneužil právo svoju právomoc bez toho, že by o tom takýmto spôsobom uvažoval súd, na základe čoho by mal byť aj trestaný. Je zaujímavé aj to, že zákon o Slovenskej informačnej službe v tomto prípade hovorí, že riaditeľ môže a nemusí niekoho zbaviť mlčanlivosti, čiže je tu len fakultatívne rozhodnutie, a nie obligo, že musí. Vieme my, či tu boli dôvody na to, aby riaditeľ nezbavil? Povedal nám vyšetrovateľ v prípade rokovania v mandátovom výbore, z akých dôvodov nezbavil? Nepovedal.

    Ďalej pán predseda mandátového výboru čítal a predkladal správu, že zatajoval skutočnosti o motorových vozidlách, zatajoval. Zase hovorí v tom konečnom, keď sa môže vyjadriť takýmto spôsobom súd. A ďalej, že dal skartovať písomné materiály bez toho, že by sme vedeli, či má riaditeľ oprávnenie, ale nemá oprávnenie skartovať takéto materiály, zrejme má, ale my sme nevedeli a nikto nám to v priebehu rokovania v mandátovom výbore, ale ani tu, kde sme už hlasovali za uznesenia, nedokázal jednoznačne povedať. Podieľal sa na odstránení motorového vozidla Mercedes Benz, podieľal sa, odniesol z neho volant alebo blatník, proste on už povedal, že niečo robil. Zase zastúpil súd.

    Viete, ďalší skutok, ktorý sme tu počuli, že sa podieľal na vyslaní príslušníkov Slovenskej informačnej služby do zahraničia s cieľom zistenia pobytu údajného svedka zavlečenia mladšieho Kováča do cudziny. A nemal aj povinnosť hľadať svedkov, aby bola objasnená táto kauza? Nemal by práve byť podozrievaný, že maril výsledky vyšetrovania, ak by takéto niečo nerobil? To sú otázky, ktoré sme si tiež nevysvetlili ani v mandátovom výbore a nevysvetlili sme si ich ani tu v Národnej rade. Takisto ani o tom, kde mu dávajú za vinu, že dal sledovať Remiáša. Z akého dôvodu, prečo ho dal sledovať? To tiež bolo bez toho pertraktované, že by sme vedeli jednoznačný dôvod.

    Zaujímavé je obvinenie, kde sa hovorí, že sústavne verejne prostredníctvom masmédií ovplyvňoval, a to bolo vtedy v prítomnom čase, ovplyvňuje nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní. Panie poslankyne, páni poslanci, toto je pekné, že ovplyvňuje. Ako poslanec má právo, dokonca má povinnosť. A pýtam sa, médiá, cez ktoré mal ovplyvňovať, neovplyvňovali iným spôsobom bez toho, že by on vystupoval? Nevykladali o tom, že niekto je vinný, nevynášali rozsudky? Ale čo je na tom najzaujímavejšie, že Ústavný súd potvrdil porušenie Trestného poriadku vyšetrovateľov. Takže kto teraz má byť trestne zodpovedný a stíhaný? Porušil v tom, že vyšetrovatelia začali trestné stíhanie, hoci tu bolo rozhodnutie Ústavného súdu. Vyšetrovatelia napriek tomu neakceptovali § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. A na základe týchto dôvodov potom pán predseda predniesol, že je zrejmé, že sú dané dôvody väzby podľa § 67 písm. b) Trestného poriadku.

    Ak si pamätáte, pani poslankyne, páni poslanci, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zisťoval, že v žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Lexu sú uvedené vyjadrenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, v ktorej uvádzal, že po preskúmaní žiadosti vyšetrovateľa adresovanej Národnej rade Slovenskej republiky súhlasí s jej dôvodmi a v prípade udelenia súhlasu navrhne príslušnému sudcovi podľa § 68 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vzatie Lexu do väzby.

    Pani poslankyne, páni poslanci, aj tu je chyba. Aká chyba? Chyba, že sme, a to sme zasa upozorňovali, rozhodli o poslancovi na vydanie do väzby na základe žiadosti subjektu, ktorý nie je oprávnený takúto žiadosť do Národnej rady podať. Rozhodli sme na základe žiadosti vyšetrovateľa cez prokurátora, ktorý vyšetrovateľovu žiadosť do parlamentu postúpil. Absolútne sme opomenuli, že o týchto otázkach, keď sa siaha na práva a slobodu občana, rozhoduje len nezávislý súd. Aj na to sme vás upozorňovali, aj to ste všetci ignorovali a nepočúvali ste nás. Výsledok toho, že došlo k takémuto rozhodnutiu, je nakoniec aj to, že Lexa bol z väzby pustený.

    Pani poslankyne, ale mandátový a imunitný výbor dal tomuto plénu návrh, ktorý neodporúčal, aby sme schválili návrh na väzbu. Preto došlo ešte raz k rokovaniu v mandátovom a imunitnom výbore, kde potom došlo k situácii, ktorú už tu z rokovania v parlamente veľmi dobre poznáme. Dokonca došlo k takej situácii, že mandátový a imunitný výbor hlasovaním rozhodol, aby dozorový prokurátor prišiel na zasadnutie mandátového a imunitného výboru, čo je jeho povinnosťou. Pán predseda, aj mandátový výbor akceptoval ignorantský fax pána prokurátora, že nemieni prísť a ani nepríde.

    Takže rozhodli sme o tom, že vydáme poslanca do väzby takýmto nie zákonným spôsobom. Že došlo k chybnému rozhodnutiu a že tu zrejme neboli aj dôvody, svedčí aj o tom, že bol porušený Trestný poriadok aj v tom, že poslanec vôbec nebol vypočutý k dôvodom väzby. A neboli mu predložené ani skutočnosti, ktoré on svojím konaním, ku ktorým sa musí vyjadriť, by mal ovplyvniť, a preto nie je možné, aby bol na slobode. Viete, že po niekoľkých mesiacoch väzby podal poslanec Lexa žiadosť o prepustenie z väzby, nebolo mu vyhovené, podal sťažnosť proti uzneseniu a krajský súd rozhodol v jeho prospech. Samozrejme, že to nehralo do karát ministrovi spravodlivosti, a preto sa pán minister spravodlivosti obracia na Najvyšší súd so sťažnosťou pre porušenie zákona. Najvyšší súd sa k tejto žiadosti vyjadril. Vyjadril sa tak, že nevyhovel pánu ministrovi spravodlivosti a poslanec Lexa bol prepustený na slobodu.

    V čase rozhodovania krajského súdu boli známe konkrétne osoby, ktoré by mali byť ešte v prípravnom konaní vypočuté, avšak neboli konkrétne poznatky o tom, že by práve na tieto nevypočúvané osoby mal Lexa pôsobiť. S týmto argumentom rozhodol krajský súd a tento argument potvrdil aj Najvyšší súd. Presne tento istý argument sme mali my v parlamente, keď sme rozhodovali o tom, že má byť Lexa vzatý do väzby. Nebola označená jedna osoba, ktorú by mal Lexa ovplyvniť. Boli označené osoby, ešte že sú pracovníci Slovenskej informačnej služby, ktorých by Lexa ovplyvniť mohol. Lenže väzba podľa ustanovenia Trestného poriadku sa nemôže založiť len na zistení, že sa majú ešte vykonať viaceré dôkazy, medzi aké patrí napríklad aj výsluch svedkov. To musí byť konkrétne a konkretizované. Väzobný dôvod musí byť založený na zistení konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva odôvodnený záver, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, respektíve na spoluobvinených so zámerom mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie, a nestačí iba vysloviť názor, že by obvinený takto konať mohol.

    Pani poslankyne, páni poslanci, striktné vyžadovanie preukázania konkrétnych skutočností ako odôvodnenej hrozby na reálne naplnenie niektorých obáv predkladaných v ustanovení § 67 ods. 1 Trestného poriadku je teda ústavnou zárukou, že sa osobná sloboda bude vždy obmedzovať len za podmienok stanovených zákonom. Nerešpektovanie preukázania konkrétnych skutočností na uvalenie väzby by znamenalo, že väzba a obvinenie sa už aplikovalo aj podľa subjektívnych hľadísk orgánov trestného konania, a to je to, čo je práve neprípustné. To sa týka aj súhlasu uznesenia, ktoré potom Národná rada prijala a má prijať.

    Zaujímavé, pani poslankyne a páni poslanci, v tomto je, že v priebehu väzby Ivana Lexu bolo vypočutých 42 svedkov plus 10 svedkov, dokopy 52 svedkov. Počas väzby Lexa nebol ani raz konfrontovaný so žiadnym z týchto svedkov. Počas väzby nedošlo po vypočutí týchto svedkov ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré by naznačovali, že sa Lexa takéhoto trestného činu dopustil. Vrcholom rozhodovania v Národnej rade 15. 4. 1999 bolo pri vedení tejto schôdze o hlasovaní. Začalo sa hlasovať pozmeňujúcim návrhom, ktorý dala pani poslankyňa Sabolová. Prečítam vám, aby to bolo pekne, celý ten postup. Pani poslankyňa dala návrh: Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) a § 142 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu do väzby. Pretože z mandátového výboru tu bol návrh na uznesenie nevydať Lexu do väzby, preto pani poslankyňa dala tento pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda Migaš: Pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave bol prednesený pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej. Hlasy z pléna, vykrikovali sme, že to takto nejde. Pozmeňujúci návrh oproti správe mandátového a imunitného výboru bol prednesený pani poslankyňou Sabolovou. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne. Hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovali sme o návrhu pani poslankyne. Pán predseda dal prezentovať, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej, tak ako ho uviedol predseda mandátového a imunitného výboru. Zase je (ruch v sále, nespokojnosť.) Prezentujme sa a hlasujme, povedal pán predseda. Takže sme hlasovali, hlasovanie bolo 134 poslancov, za návrh hlasovalo 82 poslancov, proti návrhu hlasovalo 51 poslancov, hlasovania sa nezdržal nikto, nehlasoval jeden poslanec. Pán predseda: Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý. Nech sa páči, pán poslanec Sopko, uvádzajte ďalšie hlasovanie. (Ruch, krik v sále.) Pán predseda do mikrofónu: Hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej, ak sú ďalšie pozmeňujúce návrhy, nech ich uvedie predseda mandátového a imunitného výboru a o nich sa bude hlasovať. Tento návrh bol prijatý. To sú výroky pána predsedajúce, pána predsedu. Zasa hlas z pléna, veľký ruch v sále. Je to zaujímavé. Pán predseda nás oslovil a povedal: Hlasovali sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu uznesenia a hlasuje sa o nich v poradí, ako boli prednesené v rozprave. Pani poslankyňa Sabolová predniesla pozmeňujúci návrh, o tomto pozmeňujúcom návrhu bolo hlasované a bol v snemovni jednoducho schválený. Čiže snemovňa ho prijala. Konštatačné slovo pána predsedu: Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lexu do väzby. Tak odhlasovala Národná rada Slovenskej republiky.

  • Ruch, pískanie a tak ďalej.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, dodnes sme neprijali uznesenie o vydaní pána poslanca Lexu do väzby.

  • Preto som to prečítal, aby sme si uvedomili, že skutočne ako priebeh rokovania pri tomto bode programu prebiehal. Čiže pán predseda, skutočne to bolo tak, je to záznam z Národnej rady. Národná rada, samozrejme, prezentovala toto uznesenie ako uznesenie, ktoré je platné.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri prerokúvaní týchto bodov programu, ak si pamätáte, som po vystúpení pána poslanca Sopka v mene poslancov klubu za HZDS žiadal o schválenie dvoch procedurálnych návrhov. Jeden, ktorý sa mal týkať rozhodnutia o vzatí do väzby pána poslanca Lexu, znel asi tak, že som prosil, aby sme odhlasovali, aby neplatné predloženie žiadosti návrhu vyšetrovateľa bolo nahradené žiadosťou sudcu, teda nič iné, len aby bol dodržaný zákon. Prosil som to, aby sme hlasovali o tom ako o procedurálnom návrhu. Hlasovalo sa, tento návrh ste nepodporili. Druhý náš procedurálny návrh bol, aby sme rokovanie prerušili a počkali do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v tom čase už rozhodol o prijatí návrhu skupiny poslancov na podanie výkladu článku 102 ods. 2 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, pani poslankyne, ani tento návrh ste nám neschválili, a pritom tieto návrhy smerovali len k tomu, aby sa nemuselo konať toto zasadanie k týmto bodom programu. Pretože by sme boli vyčkali rozhodnutie Ústavného súdu a nebol by dôvod, aby sme prijímali tieto uznesenia, ktoré dnes nie sú pre Národnú radu veľkou chválou.

    V trestnom konaní okrem iného platia určité zásady. Je tu aj zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok v § 2 ods. 1 zákona číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom. V tomto prípade z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona sa hovorí o neprípustnosti trestného stíhania. Odsek 1 hovorí: Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno o ňom pokračovať, musí byť zastavené ak to nariadi prezident republiky použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu. Táto zásada, pani poslankyne, platí a k tejto zásade ako náprotivok a procesným doplnkom zásady je aj zásada Nullum crimen sine lege a Trestný poriadok obsahuje, myslím si, dostatočné záruky, aby sa zásady rešpektovali.

    Existencia rozhodnutia o amnestii, pod ktoré spadajú aj skutky pánov poslancov Lexu a Krajčiho, pre ktoré ich Národná rada Slovenskej republiky vydala na trestné stíhanie a vo vzťahu k nim zbavila imunity, podnietila poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z klubu HZDS, aby iniciovali zrušenie týchto uznesení v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo boli vydané v rozpore s ústavou a so zákonmi Slovenskej republiky.

    Na margo toho, pani poslankyne, páni poslanci, ak si spomeniete, dňa 3. marca 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky rozhodnutie o amnestii, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 55/1998 Z. z. V článku 6 nariadil, aby sa nezačalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny.

    Dňa 7. júla 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky rozhodnutie o amnestii, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 214/1999 Z. z. V článku 2 nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. 12. a tak ďalej do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.

    Dňa 8. decembra 1998 vydal predseda vlády, ale už nový predseda vlády Slovenskej republiky, v zastúpení prezidenta rozhodnutie, ktoré označil rozhodnutím o amnestii. Hoci to rozhodnutie takto označené ani nemohlo byť. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 375/1998 Z. z. V tomto rozhodnutí rozhodol, že článok 5 a článok 6 rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 uverejnené pod článkom číslom 55/1998 Z. z. a článok 1 a článok 2 rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998 uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. sa vypúšťajú. Teda to je to, o čom sme hovorili, že pán Dzurinda v zastúpení prezidenta ako predseda vlády zrušil predošlé amnestie.

    Týmto rozhodnutím predsedu vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, garantovaných práv Ivana Lexu. Na základe tohto rozhodnutia začal vyšetrovateľ Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava pod číslom ČVS VKE-1/30-98 voči Ivanovi Lexovi trestné stíhanie a podľa § 160 odsek 1 Trestného poriadku mu vzniesol obvinenie.

    Následne vyšetrovatelia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky začali trestné stíhanie za skutky a aj za tie skutky, ktoré už boli amnestované, čím pani poslankyne, či chceme alebo nechceme, porušili ústavné práva všetkých dotknutých prvou a druhou amnestiou predsedu vlády.

    Toto, tak ako som to prečítal, skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vydal nález pod číslom I.-ÚS-48/99, v ktorom rozhodol.

    Po prvé, uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie vyšetrovania a kriminalistiky, nebudem to čítať ten celý dlhý názov, číslo VKE-1/30-98 z 1. 2. 1999, a postupom Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá uvedené uznesenie rozhodnutím číslo 2-KV 4/99 zo dňa 18. 2. 1990 ponechala v platnosti, došlo, opakujem došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa uvedeného v článku 17 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    V odseku 2 hovorí uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie - ten dlhý názov, číslo VKE-1/30-99 z 1. 2. 1999, sa zrušuje.

    Myslím si, že v tejto situácii, pani poslankyne, páni poslanci, nie je potrebné, aby som začal teraz o dôvodoch a obsahu rozprávať a zdôvodňovať každé vyjadrenie rozhodnutia Ústavného súdu, pretože toto rozhodnutie je nezmeniteľné, a preto nie je potrebné ani o tom viesť polemiku tu v Národnej rade.

    Pripomenúť však treba, že určité zásady, o ktorých som hovoril aj na začiatku, napríklad zásady revízneho princípu a zdôrazňuje ho aj rozhodnutie Ústavného súdu vo vzťahu k inej osobe priamo dotknutej výrokom tohto istého rozhodnutia, sú doplnené princípom beneficio cohesionis, podľa ktorého rozhodnutie sa zmení aj v prospech tej osoby ďalšieho spoluobžalovaného, zúčastnenej osoby alebo obžalovaného, ktorá nepodala odvolanie alebo žiadosť, ak je jej na prospech dôvod, pre ktorý bol zmenený rozsudok alebo rozhodnutie v prospech osoby či už obžalovanej alebo zúčastnenej osoby, ktorá odvolanie alebo žiadosť podala, čo znamená ďalšie rozšírenie skutočne ochrany základných zákonných práv a záujmov občanov. Pričom v revízii platí zákaz reformatio in peius, čo znamená zmenu k horšiemu. Z tejto zásady vychádza aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach v článku 5 ods. 1.

    Ciele právneho systému determinované princípmi demokratického právneho štátu sa prejavujú vo fungovaní celého právneho systému, čo sa však prejavuje odlišným spôsobom v tvorbe a odlišným spôsobom pri interpretácii a uplatňovaní práva. Princípy a zásady, ktoré boli sformulované, zdokonaľované a rozvíjané ešte skôr, ako boli zakotvené v texte normatívnych aktov a ktoré nepochybne prinajmenšom v tomto texte v ich abstraktnej podobe treba nachádzať. Nemožno hodnotiť a nemožno ich hodnotiť účelovo. Najmä nie tak, aby ich nesporný pojem, obsah a podobne bolo potrebné nachádzať tam, kde ústavodarca vzhľadom na formu ústavnej úpravy podstatne alebo absolútne eliminoval ich možnú konkurenciu. Rozhodujúce totiž nie je to, čo normatívny akt upraví a ako upraviť a vyjadriť mal, ale to, čo text skutočne vyjadruje.

    Z uvedeného podľa názoru Ústavného súdu vyplýva, že problém ochrany nadobudnutých práv má v trestnoprávnej oblasti osobitný charakter a povahu. Odlišuje sa aj od ochrany nadobudnutých práv z civilno-právnej oblasti bez ohľadu na to, či ide o právo súkromné alebo právo verejné, pretože nepozná možnosti zásahov do nich odôvodnených a odôvodniteľných požiadavkami verejného záujmu.

    Naopak treba povedať, a to konštatuje tiež Ústavný súd, že vo verejnom záujme a v súlade so zásadami právneho štátu presné dodržiavanie právnych predpisov všetkými účastníkmi právnych vzťahov, ak naráža efektívnosť právneho systému pri aplikovaní oprávnenými subjektmi, ktoré nimi disponujú, na prekážky vytvorené chybnými prezumpciami, nie je to téma na riešenie otázok de lege lata, ale de lege ferenda, teda nie tak, ako si predstavujú niektorí právnici, že do Národnej rady dajú zákon, dokonca ústavný zákon, ktorý sa bude týkať jednej kauzy, jedného mena a bude žiadať zhoršenie jeho osobného stavu.

    Preto náš návrh, ktorý sme predložili do Národnej rady.

    Pani poslankyne, páni poslanci, musím skonštatovať aj na záver, že § 11 ods. 1 písm. a) platí pre vyšetrovateľov, pre políciu bezo zvyšku. Musia zastaviť alebo nesmú začať trestné konanie, ktoré je tu dané.

    To isté, pani poslankyne, páni poslanci, platí aj vo vzťahu k pánu poslancovi Krajčimu. Viete, aký stav bol pri prerokúvaní žiadosti o jeho zbavenie imunity. Pamätáte si, ako prebiehali voľby, pamätáte si, že aj tu vydal uznesenie Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý konštatoval vo svojom výklade, že článok 72 a článok 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v bode 1 hovorí: Zákonodarná moc v Slovenskej republike je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom.

    Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bola otázka o zmene Ústavy Slovenskej republiky alebo jej časti. Ale v bode 2 hovorí: príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997 Z. z. o vyhlásení referenda k otázke uvedenej v prvej časti písm. B.4 bude rozhodnutie v bode, rozhodnutie odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 Ústavy Slovenskej republiky upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda.

    Čiže tu je ďalší dôvod, prečo sa pozastavujeme nad tým, že sa vedie trestné stíhanie a že Národná rada bola taká benevolentná a vydala súhlas na zbavenie imunity pána poslanca Krajčiho. Keď hovorím o tomto bode, musím povedať, že nikdy nikto, hoci sme na to upozorňovali, neskúmal, kde sa vlastne začal ten problém s vypísaním volieb. Viete, že Národná rada prijala uznesenie zo zákona, tak ako má, o vypísaní referenda aj s návrhom otázok, a teda text celého uznesenia. Povinnosťou prezidenta republiky je tento text do bodky, do bodky, čiarky prijať a takto ho dať do Zbierky zákonov. Pán prezident upravil uznesenie Národnej rady a dopustil sa týmto porušenia svojho ústavného práva.

    A tu sa začínali už tie prvé problémy o vypísaní referenda. K problému referenda sa však vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým sa vyrovnal s problémom, a povedal, že referendum, tak ako ho vypísal minister vnútra, v tom čase Krajči, neporušilo žiadnu právnu normu. Vyšetrovatelia ignorovali aj rozhodnutie Najvyššieho súdu a v rámci zákona, keď musí vyšetrovateľ, ak chce začať trestné stíhanie, vzniesť obvinenie a podať žalobu, musí skúmať aj takzvané prejudiciálne otázky, či tu nie je prekážka k tomu, aby mohol takéto rozhodnutie vydať. Páni vyšetrovatelia v mandátovom a imunitnom výbore, keď žiadali zbavenie imunity, ani nevedeli, že existuje takéto rozhodnutie Najvyššieho súdu. Preto aj v tomto prípade je potrebné konštatovať, že orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa zaoberajú týmito skutočnosťami, porušujú zákon a porušujú ústavu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zatiaľ z mojej strany všetko s tým, že odporúčam, aby sme na záver prijali uznesenia, ktoré som prečítal, ktoré predkladajú poslanci Národnej rady z klubu Hnutia za demokratické Slovensko, a zrušili tak uznesenia, ktorými Národná rada zbavila imunity svojich poslancov a vydala svojho poslanca do väzby.

    Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča má jediný prihlásený pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, v ktorom spochybňoval platnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa dotýkalo súhlasu na vydanie Ivana Lexu do väzby. Na tento problém je potrebné aplikovať § 37 ods. 1 tretiu vetu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa hovorí: Ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Chcem v tejto súvislosti povedať ešte to, že tento pozmeňujúci návrh sa dotýkal návrhu ako celku. Keďže bol schválený, hlasovanie o ďalších pozmeňujúcich otázkach už neprichádzalo do úvahy, bolo bezpredmetné a z toho hľadiska, myslím si, že niet sporu o tom, že toto uznesenie bolo prijaté platne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi prvý písomne prihlásený pán poslanec Brňák a po ňom pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    na úvod mám jednu poznámku k tomu, čo vo faktickej poznámke uviedol predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz. Nie je to tak, ako uviedol on, doteraz sa v praxi parlamentu nikdy neudiala taká vec, že jednoducho po prvom odsúhlasení pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu, ktorý by aj bolo možné charakterizovať ako vlastne konečné uznesenie, sa nikdy v parlamente neskončilo hlasovanie. Jednoducho boli tam aj iné uznesenia, ktoré nemali priamu väzbu a priamu spojitosť na ten návrh, ktorý podala pani poslankyňa Sabolová, ale boli tam aj iné návrhy, ktoré neodporovali vlastne tomuto návrhu. A navyše bolo potrebné, tak ako vždy doteraz sa udialo, dať hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku. Čiže jednoducho tá procedúra hlasovania bola spochybnená, nebola správna a toto nakoniec jasným spôsobom dokumentoval aj predseda pán Migaš v tom čase, keď najskôr povedal, že pristúpime k hlasovaniu o ďalších bodoch, ale až následne na základe všelijakých bočných informácií vlastne nedošlo k tomuto hlasovaniu.

    Teraz k samotnej téme. Na úvod si dovolím uviesť niekoľko všeobecných poznámok o stave právneho štátu a právneho vedomia na Slovensku. Základná otázka na Slovensku dnes z pozície demokratického a právneho štátu, spravodlivosti, ústavnosti a zákonnosti stojí tak: vtesnať sa do kože, hoci nedokonalej, ale historicky neprekonanej demokratickej spoločnosti so všetkým, čo k tomu patrí, alebo opitý ústavnou väčšinou v parlamente zobrať spravodlivosť či pseudospravodlivosť do svojich vlastných rúk. Slovensko a jeho prípadná budúcnosť je dnes rukojemníkom nezodpovedných, možno akademických, narcisistických, egocentrických, dokonca tiež bláznivých, ale aj zneužitých úvah, názorov o vine, treste, morálke, práve, ústave, ktoré sú síce korením každej demokratickej spoločnosti, ale iba z hľadiska názorov de lege ferenda. To znamená z hľadiska názorov, ako by malo právo, zákon a vlastne celá spoločnosť v budúcnosti vyzerať. V našich podmienkach ale tieto názory, subjektívne predstavy, osobné morálne či zištné politické dôvody dnes už dokonca bránia výkonu práva. Spomeniem napríklad amnestiu alebo dve rozhodnutia Ústavného súdu. Takéto správanie je typické pre revolúcie, ale spravidla takéto správanie podlieha aj revolučnej bizarnej demokracii, ktorej ústavným prostriedkom je napríklad aj gilotína.

    Myslím si, že dnes už možno na Slovensku oprávnene hovoriť o existencii reálnej anarchie minimálne v tom, že orgány štátu sa neriadia zákonom a právom, ale názormi politikov, novinárov a právnikov, ktorí mnohí právnu teóriu prispôsobujú politickej objednávke. Ak by u nás platilo právo a zákon, tak nadobudnutím účinnosti rozhodnutia Ústavného súdu o výklade ústavy v tom, že premiér Dzurinda nemohol zrušiť amnestiu, alternatívne doručením nálezu Ústavného súdu o porušení ústavného práva občana Svěchotu, ktorého súčasťou vo výroku je zrušenie zákonného podkladu vyšetrovania, by museli všetky orgány činné v trestnom konaní rešpektovať tento stav. Nepochybujem o tom, že na začiatku tu možno skutočne mohla byť snaha úprimne a razantne bojovať proti všetkej protiprávnej, najmä trestnoprávnej činnosti, ale takýto zápas, treba povedať, že je sizyfovský, nie je možné viesť ako súčasť politického zápasu medzi koalíciou a opozíciou.

    Spomínam si na slová vysokého ústavného činiteľa, ktorý dnešný boj koalície s kriminalitou vidí aj takto: Každý piatok sa na adrese jednej koaličnej straníckej centrály uskutočňuje sabat, na základe ktorého pravidelne začiatkom budúceho týždňa sú občania Slovenska, ale tiež príslušné orgány činné v trestnom konaní či parlament zaplavovaní novými trestnými oznámeniami či začatými vyšetrovaniami. Myslím si, že takéto spôsoby sú hyenistické v tom, že nedodržujú zásadu prezumpcie neviny a vlastne v maximálne skrátenom konaní vynášajú verejné rozsudky o vine, ba dokonca aj o treste. Trestné činy nemožno vyšetrovať takým spôsobom, že si vytvorím zoznam mien, ktorý potom rozpracujem a skúmam každý deň života tohto človeka, a ak niečo nájdem, čo mi ako-tak nesedí, zvolám tlačovú besedu a tam oznámim bombastickú správu o spáchaní trestného činu. Takýmto spôsobom by mohol byť dnes trestne stíhaný a odsúdený aj nemenovaný poslanec, ktorý ako študent na vysokej škole v noci močil pri pamätníku na Námestí SNP v Bratislave, vracajúc sa v dobrej nálade z nemenovanej viechy. Nepochybujem o tom, že generál Ivor by verejnosti zdôvodnil dôvody trestnej zodpovednosti tohto poslanca. A práve takýto, nazvime ho personálny trestnoprávny výber, budí silné indície skôr o politickej účelovosti ako o vyšetrovaní trestnoprávnej činnosti.

    Dôvodom záujmu nezávislého vyšetrovateľa musí byť primárne existencia trestnoprávneho skutku, napríklad vražda, vylúpená banka, znásilnená žena a podobne. Dnes je príliš často primárnym dôvodov na trestnoprávne vyšetrovanie osoba, ktorá sa dôsledne vyťažuje v tom, či niečo na ňu nenájdem. A toto sa dnes deje. Toto je politický prístup v trestnom konaní. Čo je ešte horšie, toto zakladá do genetického základu slovenskej spoločnosti informáciu: Konajte aj v budúcnosti tak, lebo takto konali pred vami.

    Ak by sme sa pokúsili bez vášní a rozumom rozmotať všetky veci, o ktorých rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, teda aj návrh občana Svěchotu, dospeli by sme, myslím si, celkom jednoznačne k záveru, že tento druh konania na Ústavnom súde nie je originárnou vôľou ústavodarcu pri schvaľovaní teraz platnej ústavy. Aj keď tento problém je známy skôr úzkej odbornej verejnosti, napríklad bol predmetom sporu medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky, práve táto skutočnosť je určujúca pri realizácii, respektíve nerealizácii dôsledkov rozhodnutí Ústavného súdu v konaniach podľa článku 130 ods. 3 ústavy najmä v línii prebiehajúceho politického zápasu.

    Článok 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky bol totiž skutočne iba procesným, a nie hmotnoprávnym ustanovením. Pravda je ale tiež taká, že parlament pri novelizácii zákona o organizácii Ústavného súdu akceptoval vôľu Ústavného súdu mať viac kompetencií a podľa môjho názoru neústavne potvrdil zmenu článku 130 ods. 3 z procesného na hmotnoprávne ustanovenie. Toto sa udialo v rámci zákona číslo 293/1995 Z. z. zo dňa 16. novembra 1995, ktorým bol novelizovaný zákon o organizácii Ústavného súdu. Táto novelizácia teda požehnala podávanie vlastne akýchkoľvek podnetov právnických a fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv, samozrejme, treba dodať, že Ústavný súd môže a nemusí takýto podnet prijať. Môže ho odmietnuť aj vtedy, ak by spĺňal všetky náležitosti a bol by dokonca oprávnený. Na konanie o takomto podnete sa primerane použijú ustanovenia o ústavnej sťažnosti, ale tá je vlastne o niečom úplne inom. Ústavná sťažnosť má priamu väzbu na článok 127 ústavy, a nie na článok 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ovocie tohto neorganického a nesystémového založenia vlastne nového druhu konania na Ústavnom súde žneme dodnes. Ako sa má napraviť zistené porušenie práv, čo to vlastne za rozhodnutie Ústavného súdu podľa článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a aké následky má mať? My sme sa s týmto nevedeli predovšetkým politicky vyrovnať napríklad v kauze Gauliedera, ktorá žije dodnes. Ústavnoprávni odborníci hovoria, že takéto rozhodnutie Ústavného súdu má čisto akademický význam. Takto hovorí napríklad komentár k ústave alebo že ide o deklaratórne rozhodnutie. Z toho, čo som doteraz povedal, by sa zdalo, že pri teraz prerokovanom bode ide o niečo podobné ako v kauze Gaulieder. Dokonca vládna koalícia má možnosť použiť i v súčasnosti najfrekventovanejší vecný a odborný argument, že predsa aj my sme to robili v minulosti, keby rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Gaulieder z hľadiska sily vlastného rozhodnutia nebol o niečom úplne inom.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 253 z 9. apríla 1999 vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Lexu, ktorého podkladom bolo uznesenie vyšetrovateľa ministerstva vnútra číslo VKE 1/30-1998 z 1. 2. 1999. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 1999 bolo okrem iného predmetné uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zrušené. Akékoľvek úvahy kohokoľvek o pokračovaní trestného stíhania na základe predmetného uznesenia sú v rozpore s platným právom, dokonca ich možno považovať za marenie výkonu úradného rozhodnutia či porušenie právomoci verejného činiteľa. Nadobudnutím právnej moci nálezu Ústavného súdu o porušení ústavných práv občana Svěchotu a najmä zrušením uznesenia, ktoré bolo podkladom pre uznesenie parlamentu o vydaní súhlasu na trestné stíhanie nastala ex lege, nastala zo zákona taká skutočnosť, ktorá nemôže nezrušiť toto uznesenie parlamentu. V tomto kontexte si dovolím povedať, dnes je stíhaný bývalý generálny prokurátor a dokonca mu bol nedôstojným spôsobom odobratý pas za možné dopustenie sa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa iba za to, že predtým, ako akceptoval rozhodnutie exprezidenta Kováča o udelenej milosti pre jeho syna, dovolil si obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby v tejto veci rozhodol. Uvedomujú si dnešní policajti, prokurátori na všetkých stupňoch, vyšetrovatelia a vôbec všetky zainteresované osoby aj na základe absurdného stíhania predchádzajúceho generálneho prokurátora, v akom stave trestnoprávnej zodpovednosti sa nachádzajú oni dnes?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč a po ňom pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda Národnej rady,

    dámy a páni,

    vo svojom vystúpení sa chcem pokúsiť hovoriť o konkrétnych právnych faktoch, o tom, že rozhodnutia Ústavného súdu sú kontradiktórne s rozhodnutiami Národnej rady Slovenskej republiky v minulom roku a že v rámci prístupu k právnemu štátu je nevyhnutné, aby Národná rada skutočne realizovala sebareflexiu a aby slušní ľudia v Národnej rade zvážili, či jej rozhodnutia sú alebo nie sú v súlade s princípmi právneho štátu.

    Dovoľte mi, pán predseda, pán podpredseda, dámy a páni, povedať, že existuje veľmi zaujímavá kniha, ktorá len tak úchytkom vyšla v roku 1968 v čase obrodzovacieho procesu od amerického senátora Fulbreita a tá kniha sa volá Pýcha moci. Chcel by som upozorniť alebo zvýrazniť to, že ani vaša moc nebude trvať večne, tak ako netrvala naša moc večne, že každá moc je prchká a každá moc je krátkodobá a byť pri moci je aj otázkou vnútorného svedomia, postavenia sa k problému a povedania si, či sa mám alebo nemám za svoje rozhodnutia a aj často za svoj súhlas hanbiť alebo nie sám pred sebou či pred verejnou mienkou aj spoločnosťou.

    V tejto súvislosti mi prichodí uviesť, že politika je vec mimoriadne povrchná. Na mimoriadnej povrchnosti sa zabávajú aj tvorcovia reklám, ktorí cez vulgarizmy či povrchnosť dostanú do podvedomia kupujúceho to, čo chcú dosiahnuť. Povrchnosť v politike je aj v tom, že by som si rád položil nejakú otázku či minisociologický prieskum medzi 150 poslancami Národnej rady, a teda ten prieskum by spočíval v otázke, kto z nás starostlivo a seriózne prečítal závery Ústavného súdu, dajme tomu v kauze Gaulieder, kto z nás si prečítal závery Ústavného súdu z júna, v ktorom Ústavný súd veľmi jasne povedal, že prezident alebo predseda vlády v zastúpení hlavy štátu nemôže meniť alebo rušiť už platné rozhodnutia o amnestiách, kto z nás si prečítal júlové rozhodnutie Ústavného súdu o prijatí podnetu v tých veciach, v ktorých už rozhodovala Národná rada. A kto z nás prečítal aj závery, nález v mene Slovenskej republiky Ústavného súdu z 20. decembra 1999.

    Ďalej by som chcel vedieť, kto z nás si veľmi starostlivo prečítal aj tie návrhy na trestné stíhania, ktoré už dnes máme na stole a ktoré sme skutočne našli na stole niekoľko minút pred otvorením tejto schôdze. Kto si stihol prečítať paragrafy Trestného zákona či zákon, paragrafy o Slovenskej informačnej službe, či paragrafy o nakladaní s majetkom a ďalšie ustanovenia, na ktoré sa tento text vlastne viaže. A v tom je teda aj povrchné rozhodovanie mnohých z nás v čase, keď pýcha moci sa nevyhla ani našim mocným z našich radov a nevyhýba sa ani súčasnej vládnej moci. Toto sú úvahy, ktoré si treba jasne zvážiť predtým, než pristúpime k rozhodovaniu o týchto otázkach.

    Vážený pán predseda, mám tu záznam obhajcov, na základe ktorého bolo evidentne dokázané, že vznesenie obvinenia alebo uznesenie o vznesení obvinenia po rozhodnutí Národnej rady je niečo úplne niečo iné ako a s čím súhlasila Národná rada Slovenskej republiky. Budem v tejto súvislosti citovať, aby som bol presný: Ministerstvo vnútra Sekcia vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru požiadalo Národnú radu listom zo dňa 26. 2. 1999, ktorý bol toho istého dňa doručený Národnej rade Slovenskej republiky, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Lexu. Žiadosť podpísal vyšetrovateľ Policajného zboru. Dňa 26. 3. ten istý orgán požiadal Národnú radu o vydanie súhlasu k trestnému stíhaniu poslanca za ďalšie skutky, pričom žiadosť podpísal vyšetrovateľ Policajného zboru. Na základe uvedenej žiadosti boli vydané uznesenia Národnej rady zo dňa 9. apríla 1999, ktorými Národná rada rozhodla o vydaní poslanca Ivana Lexu na trestné stíhanie ku každému skutku osobitným uznesením. Teda Národná rada svojimi uzneseniami číslo 253, 254, 255, 258 a 259 zo dňa 9. 4. 1999 vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca na základe žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru, a to vo veciach zavlečenia do cudziny a lúpež, neoznámenie krádeže motorového vozidla, fingovaná kúpa triptychu, umiestnenie nástražných výbušných systémov a monitorovacie zariadenie.

    Neoddeliteľnou súčasťou týchto uznesení Národnej rady Slovenskej republiky sú prílohy, v ktorých majú byť vymedzené skutky s ich popisom, pre ktoré Národná rada vydala poslanca Národnej rady na trestné stíhanie, a teda v akom rozsahu vymedzením skutkov ho zbavila imunity. Uznesenia Národnej rady boli na požiadanie obhajoby predložené, a to dňa 15. 4. 1999. Prílohy k týmto uzneseniam však predložené obhajobe neboli, pretože neboli momentálne k dispozícii vo vyšetrovacom spise, ktorý sa nachádzal na stole vyšetrovateľa pred očami obhajcov. Prílohy k jednotlivým uzneseniam Národnej rady, v ktorých sú vymenované skutky s ich popisom, pre ktoré Národná rada Slovenskej republiky vydala poslanca na trestné stíhanie, obsahujú údaje, v akom rozsahu a v akom vymedzení ho Národná rada zbavila poslaneckej imunity. Tieto uznesenia aj prílohy obhajoba požadovala preto, aby sa porovnali vydané uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré boli obvinenému oznámené na začiatku jeho prvého výsluchu dňa 15. apríla 1999. Obhajoba ale prílohy k jednotlivým uzneseniam nedostala, a preto požiadala, aby sa preskúmalo, či vydané uznesenia o vznesení obvinenia sú v súlade s rozhodnutiami Národnej rady, aby nedošlo k tomu, že by pre prípady nesúladu bola porušená imunita poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle ústavy. Z týchto dôvodov požadovali aj prítomnosť dozorujúceho krajského prokurátora, aby nedošlo k prípadnému nezákonnému postupu, proti ktorému by mohol na mieste rozhodnúť a uviesť veci do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom.

    Žiaľ, tento návrh nebol akceptovaný a žiadosti o okamžitý zásah dozorujúceho prokurátora nebolo vyhovené. Povedané jazykom úradným, po výsluchu, ktorý sa niesol iba v duchu týchto formálnych námietok, došlo k tomu, že privolaný sudca do budovy a kancelárie vyšetrovateľa bez toho, aby mal k dispozícii spis na svojom stole a bez toho, aby obhajoba sa čo i len oboznámila s návrhom dozorujúceho krajského prokurátora na vzatie obvineného do väzby, rozhodol o vzatí obvineného do väzby. Toto realizovala okamžite už pripravená eskorta.

    A teraz, pán predseda, si dovolím, aby ste si zvážili aj vaše ďalšie kroky v tejto situácii, že po tejto udalosti a z následne získanej prílohy uznesenia Národnej rady o vydaní poslanca na trestné stíhanie vo veci zavlečenie do cudziny a lúpež bolo zistené, že uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253, a teraz dávajte pozor, pán predseda, najmä jeho príloha ako jeho neoddeliteľná súčasť nie je identická so skutkom, na ktorý dala Národná rada Slovenskej republiky súhlas s vydaním poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie. Opakujem ešte raz. Nie je identická so skutkom, na ktorý dala Národná rada súhlas. Týmto postupom došlo k porušeniu imunity poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Tieto závery vyplývajú z toho, že vydané uznesenie o vznesení obvinenia v prípade zavlečenia do cudziny a lúpeže je v inom skutkovom vymedzení oproti tomu, v akom bola Národná rada Slovenskej republiky požiadaná o súhlas a v akom ho prerokovala a v akom vydala poslanca na trestné stíhanie, čo treba hodnotiť ako porušenie samotného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 zo dňa 9. 4. 1999, a tým aj Ústavy Slovenskej republiky a imunity poslanca. Je to zásadná námietka, vážený pán predseda, k tomu, akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní si vlastne vážia závery a rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej sa vraciam aj k tomu, že v čase, keď tieto skutočnosti, a to platí aj pre trestné činy referenda a začatie trestného stíhania vo veci referenda, že v tomto čase poslanci opozície veľmi evidentne a častokrát navrhovali, aby sa počkalo s týmito rozhodnutiami Národnej rady Slovenskej republiky do rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý následne potom v týchto záležitostiach vo vzťahu najmä k rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o zrušení rozhodnutia o amnestiách pokračoval. Preto by som chcel zvýrazniť aj tú skutočnosť, že je evidentné aj pre budúce takéto možné situácie, aby aj vo vedení Národnej rady sa veľmi jasne riešila otázka, kto môže podať návrh na začatie trestného stíhania a ktorý orgán je na to oprávnený alebo nie je na to oprávnený podľa Trestného poriadku.

    Treba povedať, že podľa platného Trestného poriadku trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Od uvedenej lehoty má obvinený všetky práva v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Do väzby môže byť vzatý iba zo zákonných dôvodov uvedených v Trestnom poriadku. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. Preto by som tiež chcel zvýrazniť aj to, že žiadosť o súhlas na vzatie do väzby bola podaná predtým, ako Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady, a to v čase, keď tento ešte nebol obvinený. V zmysle § 160 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie až dňa 9. 4. 1999. V tejto súvislosti mal vyšetrovateľ po doručení súhlasu s trestným stíhaním z parlamentu vzniesť obvinenie zo skutkov, s ktorými súhlasil parlament, a potom predložiť spis príslušnému prokurátorovi. Ak prokurátor príde k záveru, že existujú dôvody väzby, mal by požiadať o súhlas s väzbou parlament. Až v prípade súhlasu parlamentu by mal podať návrh do väzby sudcovi. Tento jediný zákonný možný postup nebol dodržaný.

    V tejto súvislosti by som chcel ešte uviesť, že dozorujúci krajský prokurátor v Bratislave nemal a nemá vydané platné uznesenie Národnej rady, ktoré by ho oprávňovalo podať návrh súdu vziať poslanca do väzby, pretože takéto uznesenie Národnej rady je vydané pre Policajný zbor ministerstva vnútra Sekciu vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti ďalej uviesť, že 28. júna 1999 rozhodnutím I ÚS 30/99 Ústavný súd Slovenskej republiky podal výklad k článku 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. V tomto výklade, budem citovať presný text, sa uvádza, že právom prezidenta Slovenskej republiky upravený článkom 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V tomto výklade nasleduje odôvodnenie senátu Ústavného súdu, teda Ústavného súdu, pretože znovu opakujem, že je to uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na 51 stranách Ústavný súd veľmi jednoznačne charakterizuje jednotlivé podania, vyjadrenia v tejto veci a charakterizuje aj právne názory. Chcel by som citovať z tohto textu predovšetkým tie skutočnosti, ktoré sa týkajú podstaty veci, a síce tie, že právom predsedu vlády v zastúpení prezidenta republiky nie je meniť alebo rušiť rozhodnutia o amnestii. Na strane 37 sú uvedené stanoviská, že cez interpretačné metódy do záveru Ústavného súdu vyústili interpretačné metódy súdu, že článok 102 ods. 1 písm. i) ústavy priznáva prezidentovi Slovenskej republiky právo amnestiu alebo milosť vo všetkých jej formách udeliť, z jeho gramatického obsahu naopak nevyplýva právo udelenú amnestiu vziať späť alebo ju zrušiť.

    V závere Ústavný súd jednoznačne konštatuje, že Ústavný súd prostredníctvom výkladu článku 102 ústavy zaujal stanovisko, že žiadne rozhodnutie, ktorým prezident Slovenskej republiky podľa trestnoprávnych hľadísk zhoršuje postavenie osôb, ktoré nadobudli udelením amnestie, sa nemôže opierať o oprávnenie vyplývajúce z uvedeného článku ústavy. V uznesení Ústavného súdu z 22. júla 1999 sa konštatuje, že z hľadiska rozhodnutia Mikuláša Dzurindu vláda svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta podľa článku 105 nepoverila.

    Ústavný súd vychádza z toho, že teória práva rozoznáva pojem neplatného právneho úkonu takzvané negotium nullum. Za tejto situácie Ústavný súd konštatuje na strane 9, treba takýto úkon predsedu vlády, teda spomínané rozhodnutie o amnestii číslo 375 z roku 1998 považovať za takzvané non negocium, teda právny úkon, na ktorý sa neprihliada. V tejto súvislosti Ústavný súd začal konanie vo veci samej, ktoré vyvrcholilo potom v náleze Ústavného súdu v mene Slovenskej republiky z 20. decembra 1999. Uznesením vyšetrovateľa konštatuje vo výrokovej časti Ústavný súd Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti číslo VKE 1/30/1998 z 1. februára 1999 a postupom krajskej prokuratúry, ktorá uvedené uznesenia rozhodnutím číslo 2 Kv 4/99 z 18. 2. 1999 ponechala v platnosti, došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa uvedeného v článku 17 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň v bode 2 sa uvádza, že uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti číslo VKE 1/30/1998 z 1. 2. 1999 sa zrušuje. Takisto v tomto citovanom uznesení sa hovorí, že podnet, v akom ho Ústavný súd prijal na konanie, je dôvodný. K porušeniu práva dochádza k porušeniu povinnosti štátneho orgánu. Sú tu uvedené ďalej ďalšie právne trestnoprávne aspekty dosahu abolície, čiže amnestie na jednotlivé skupiny prípadov. Týka sa to teda aj uznesení, ktoré navrhuje skupina poslancov za HZDS zrušiť vzhľadom na to, že už pri podaní žiadosti o vydanie na trestné stíhanie či do väzby bol porušený zákon.

    Ústavný súd veľmi jednoznačne konštatuje, že vzniesť obvinenie pre skutky, ktoré sú predmetom abolície, pretože neskôr došlo k prehodnoteniu jej vecného rozsahu, nie je v súlade so základným právom uvedeným v článku 17 ods. 2 a nie je ani v súlade s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, najmä nie v takej podobe, aby jeden vyšetrovateľ vec pre amnestiu odložil a iný vyšetrovateľ rovnako vecne a miestne príslušný po tomto odložení začal trestné stíhanie pre amnestované skutky po úvahe, že sa na ne amnestia nevzťahuje. Takýto postup, citujem ďalej z odôvodnenia Ústavného súdu, je v rozpore s inštitútom právoplatnosti rozhodnutí, a tým aj právnou istotou ako jedným z princípov právneho štátu.

    Ďalej sa Ústavný súd postavil do roly deklarácie, že svojím rozhodnutím Ústavný súd deklaruje, aký bol, je a bude rozsah ústavného práva alebo právomoci. Toto rozhodnutie celkom nepochybne platné ex tunc, teda do minulosti vždy v prípadoch, keď je to v konkrétnej veci efektívne. Ak štátny orgán koná inak, ako to vo svojom rozhodnutí o výklade považuje za súladné s ústavou Ústavný súd, konal tento štátny orgán celkom jednoznačne v rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy už v tej chvíli, keď svoje oprávnenie využil v rozsahu, ktorý mu ústava neposkytovala. Je celkom irelevantné, že konkrétny štátny orgán svoje konanie považoval za súladné s ústavou a je teda irelevantné i to, ako si sám rozsah svojich oprávnení vykladá. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa § 57 zákona číslo 38/1993 Z. z., ktorý mám pred sebou, o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak Ústavný súd vyhovie ústavnej sťažnosti, vysloví v náleze, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenie ústavy, alebo ústavného zákona boli porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo a napadnuté rozhodnutie zruší. Tak sa aj stalo. Na základe týchto rozhodnutí, ktoré boli zrušené Ústavným súdom, na základe toho, že Ústavný súd uviedol, že predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky porušil ústavu a zákony tejto krajiny, rozhodla Národná rada Slovenskej republiky uzneseniami, ktoré v súčasnosti klub poslancov za HZDS požaduje zrušiť.

    Vážený pán predseda, dámy a páni, rozhodnutím o zrušení týchto uznesení dáme zadosť záverom právnej inštitúcie, akou nepochybne je Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak nie každý je stotožnený s rozhodovaním vo väzbe na kauzu Gaulieder, chcem uviesť, že týmito kauzami, ktoré v súčasnosti sú v rozpore so závermi Ústavného súdu, si Národná rada Slovenskej republiky vytvára imidž organizácie, ktorá je stotožnená s protizákonnosťou, porušovaním ústavy a práva. Preto sa domnievam, že po serióznom zvážení a po tom, že si pripomenieme, že pýcha moci je vždy príčinou toho, že spravodlivosť si svoje miesto v spoločnosti nájde, aj keď nie hneď, vás žiadam, aby ste vyhoveli návrhu skupiny poslancov a zrušili ustanovenia o súhlase na začatie trestného stíhania v kauzách referendum či zavlečenie, aby sme aj takýmto spôsobom posunuli Národnú radu ako zákonodarnú inštitúciu do kvalifikovanej pozície právneho štátu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • To bol pán poslanec Tkáč. Ako ďalší prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Jozef Gajdoš. Po ňom vystúpi pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    predo mnou vystupovali renomovaní právnici Hnutia za demokratické Slovensko, ja som radový poslanec neprávnik, ale nedá mi, aby som sa ku kauzám - generál - ku kauzám mojich kolegov poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho nevyjadril z aspektu skôr ľudského, možno trošku politického, a nie z právneho aspektu. Deň za dňom sa, žiaľbohu, tento parlament zapisuje do existencie Slovenskej republiky čiernymi písmenami. Porušovanie ústavy, porušovanie ľudských práv, politické perzekúcie, likvidácia štátnosti, protiľudové zákony a asociálna politika, nerešpektovanie rokovacieho poriadku, ignorancia opozície, toto sú charakteristické znaky a pracovné metódy tohto parlamentu.

    Občan sa hrbí pod ťarchou existenčných problémov. Mnohí už v tomto štáte nemajú čo do úst a parlament predkladá občanovi pohľad na gladiátorské hry. Je osudné, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko musia iniciovať zrušenie pofidérnych uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými vydala súhlas na trestné stíhanie poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho napriek amnestii prezidenta Slovenskej republiky i napriek výrokom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Demokratický parlament by nemohol bez opodstatnených dôkazov prijať takéto rozhodnutie, aké prijal tento parlament, keď uvedené uznesenia schválil.

    Na základe verdiktu senátu Ústavného súdu mal predseda parlamentu iniciatívne zaradiť návrh na zrušenie pochybených uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Nestalo sa tak. Bohužiaľ. Páni koaliční poslanci, zdá sa mi, že chcete mať na Slovensku 30 prípadov Ivana Lexu, že chcete nielen hlavu Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho, ale cez nich sa hlavne usilujete o hlavu Vladimíra Mečiara, pretože viete, že Vladimír Mečiar sa rovná Hnutie za demokratické Slovensko a Hnutie za demokratické Slovensko sa rovná Vladimír Mečiar.

    Aj keď sa snažíte občanom Slovenskej republiky cez médiá vnútiť myšlienku vnútornej diferenciácie v hnutí, aby ste tak oslabili jeho jednotu a vplyv, nedarí sa vám to. Toto sú vaše, žiaľ, úbohé hry, na ktoré už vám väčšina občanov Slovenskej republiky nenaletí, lebo vie, že nimi odvádzate pozornosť od vlastných vnútorných problémov a je ich neúrekom, aj od vlastnej neschopnosti riadiť tento štát a naplňovať predvolebné sľuby občanom. Vieme, že pripravujete ďalšie návrhy na zbavenie imunity poslancov a ich vydanie na trestné stíhanie. Chcete ďalšími kauzami zabávať národ počas celého vládneho obdobia? Aké budú satisfakcie pre evidentne morálne aj hmotne postihnutých vašich politických protivníkov, ak sa preukáže ich nevina alebo nedokáže sa ich vina? Ak sa zmenia politické pomery na Slovensku, ako sa budú cítiť tí, čo sa prepožičali na tieto politické hry? Kam sa podejú úderky vyšetrovateľov, ktoré za judášsky groš konštruujú nové a nové obvinenia? Aký bude osud generála Ivora, ktorý sa ako potkan prehryzáva k životne dôležitým tepnám HZDS s cieľom zdiskretizovať a zničiť ho? Je to novodobý Berija na Slovensku? Ten doplatil na svoje metódy, ten doplatil na svoje praktiky. Likvidoval nepohodlných a potom likvidoval tých, ktorí mu pomáhali likvidovať nepohodlných. Napokon zlikvidoval sám seba.

    O chvíľu budete v tomto parlamente schvaľovať návrh ústavného zákona, ktorý vám predloží minister Čarnogurský, ktorý spolu s ministrom Pittnerom a premiérom Dzurindom celé toto politické divadlo režírujú. Už teraz "renomovaní právnici" o tomto ústavnom zákone hovoria, že nie je v rozpore s ústavou a že jeho znenie, ktoré z nás ešte nikto nevidel, schvaľuje aj zahraničie. Vy ste tak neschopní, evidentne neschopní a ešte to pertraktujete na verejnosť, že si všetko, čo sa v tomto štáte udeje, dáte schváliť zahraničím a ešte sa tým chválite pred občanmi. Myslíte si, akí ste múdri, pretože aj múdrych zo seba mnohí z vás urobili múdrymi oni sami. Ja neviem, odkiaľ berie odvahu a opodstatnenosť pán Kresák vpasovať sa do úlohy najvyššieho ústavného právnika na Slovensku, keď on študoval ústavné právo v Spojených štátoch, a nie Ústavu Slovenskej republiky.

    Každý súdny človek však vie, že účelovo znásilňovať ústavu na riešenie politických sporov je bezprecedentný krok, ktorý vyspelý demokratický svet nepozná. Prestaňte sa hrať na spravodlivých a bezúhonných. Vyšetrujte a trestajte tam, kde je to potrebné a opodstatnené. Neznásilňujte orgány činné v trestnom konaní, neznásilňujte súdy a prokuratúru. Začnite konečne rešpektovať ich nezávislosť od výkonnej moci. Predkladajte a schvaľujme v tomto parlamente zákony na prospech občanov Slovenskej republiky, a nie proti nim. Potom si nás budú občania vážiť, a nie haniť. Prvým takýmto ústretovým krokom na zmenu štýlu práce nášho parlamentu môže byť zrušenie uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými boli vydaní na trestné stíhanie páni poslanci Ivan Lexa a Gustáv Krajči. Bol by to aj náznak toho, že Národná rada Slovenskej republiky sa bude usilovať o to, aby sa o Slovensku mohlo bez začervenania povedať alebo hovoriť, že je právnym štátom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Podhradská ako posledná.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem potvrdiť stanovisko pána poslanca Gajdoša a zdôrazniť, že už vyše roka trvajúca honba na Ivana Lexu doniesla také úbohé výsledky, ktoré ukazujú, že ide len a len o vykalkulovanú hru, ktorou sa má zabávať utrmácané obyvateľstvo, aby necítilo tak drasticky kroky bankrotárskej hospodárskej politiky. Dejiny naozaj učia, že táto metóda nemá veľký ťah a hlavne nemá dlhé trvanie. Dokonca aj tie dámy, ktoré veľmi rady sedávali v predných miestach pri gilotínovaní v Paríži, nakoniec žiadali gilotínu pre tých, ktorí vlastne rozbehli tento proces revanšu. Upozorňujem na to, že touto cestou nie je dobré ísť a okrem toho v živote je to naozaj tak, že kyvadlový princíp funguje a odporúčam vám sústrediť sa predovšetkým už aj na pozitívne ciele. Bez pozitívnych cieľov jednoducho hra len na cirkusové hry bez chleba nie je žiadnym riešením. O tom vás chcem každého z vás ubezpečiť a som presvedčený, že v kútiku duše už cítite, že táto hra prestúpila všetky miery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    ja by som k vystúpeniu pána poslanca Gajdoša mala len tri krátke poznámky. Mal pravdu, keď povedal, že je hanbou, keď tento návrh na zrušenie uznesení musel podať poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Myslím si, že by bolo namieste, keby tento návrh na zrušenie uznesení podal napríklad minister spravodlivosti pán Čarnogurský, ktorý by mal byť hlavným garantom dodržiavania práva a zákonov v Slovenskej republike. Žiaľ, dočkali sme sa niečoho celkom iného. Pán minister spravodlivosti, skôr ho nazývajú minister pravosúdia, sa prejavuje tak, že robí všetko pre to, aby v Slovenskej republike boli zakryté práve tie machinácie, ktoré súvisia s porušovaním práva, s porušovaním zákonov a s porušovaním Ústavy Slovenskej republiky. My sme tu prijali svojho času uznesenia, na základe ktorých sme pozbavili imunity dvoch poslancov. Prijali sme tieto uznesenia nie na základe faktov, ale na základe dojmov. To, že sa takáto vec stala pravidlom v Slovenskej republike, už nikoho neprekvapuje. Chcem pripomenúť napríklad prípad Remiáš, keď sa donekonečna opakovalo verejnosti, že "Remiáš" je prvá politická vražda na Slovensku a že ju má na svedomí HZDS, dobre že sa nepovedalo, že priamo pán Mečiar. Ukázalo sa, že pravda okolo Remiášovej vraždy bola úplne iná a tí, ktorí rozsievali o nej klamstvá, necítia dnes potrebu, aby sa HZDS a Mečiarovi ospravedlnili.

    Ešte jednu vec mi dovoľte povedať. Pán poslanec vyzval koaličných poslancov, ale najmä predstaviteľov vyšetrovacích orgánov, aby sa vo svojej činnosti zamerali najmä na tie prípady, kde boli skutočne porušené zákony, a aby sa vyšetrovalo najmä v týchto prípadoch. Preto by bolo skôr namieste, keby sme tu mali návrh na pozbavenie imunity niektorých poslancov, ktorí sedia v koaličných radoch.

  • Ako ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte i mne, aby som niekoľkými slovami pripomenul udalosti, ktoré sme tu prerokúvali vlani, keď sme prijali unáhlené uznesenie tejto Národnej rady a nevypočuli si návrhy odborníkov z našej strany a v kuloároch mnohých i z vašej strany, že počkajme na rozhodnutie Ústavného súdu, potom budeme múdrejší, lebo nič iné sa o tomto prípade ani o jednej kauze, ani druhej nové nezistilo. Ani nové sa navonok nevyskytlo ako to, čo sme už do roku 1997 vedeli. Ja si myslím, že práve toto rozhodnutie, ktoré sme prijali, by bolo jedným z tých, ktoré by sa už v tomto parlamente nemalo opakovať. Mnohí z vás alebo skoro väčšia polovica ste boli alebo ste riaditelia spoločností, firiem, primátori, starostovia a každý dobre viete, že váš podpis, ktorý dnes dáte pod dokument, platí, i keď nastúpi po vás nástupca. Logika hovorí jedno jednoznačne, že predsa nie je možné, aby premiér zastupujúci prezidenta a nový potom zrušil jeho rozhodnutie. To hovorí jednoznačne zákon a ja si myslím, že mnohí sme boli presvedčení o tom, že robíme vtedy krok v rozpore s právom, v rozpore so zákonom. Dve noci rokovania, ktoré sme v tomto prípade mali, sme mohli práve využiť na to, aby sme tu prijímali ekonomické zákony, ktoré sú potrebné pre túto krajinu pri jej transformácii na nové podmienky. Zákony, ktoré sme potom prijímali v rýchlom skrátenom konaní pred samotným prijatím zákona o rozpočte, myslím si, že práve tu sme mohli tento čas venovať aj v tomto parlamente tým potrebám, ktoré skutočne dnes, nechcem sa obracať na občana, ale trápia nielen občanov, ale i podnikateľov, ktorým bránia v tom, aby mohli lepšie podnikať a lepšie ekonomiku tohto štátu zdvíhať.

    Myslím si, že práve dnes nami navrhnuté riešenie by malo byť automaticky prijaté, pretože tak rozhodol náš najvyšší ústavný orgán - Ústavný súd. Myslím si, že nikto z nás nechce porušovať ústavu ani zákony tohto štátu, lebo sme tu všetci prisahali na štátny znak, že sa budeme rozhodovať podľa zákonov, podľa ústavy tohto štátu. Preto vás chcem požiadať, aby v tomto vaše rozhodnutie dnes bolo také, ktoré je v súlade s ústavou a zákonom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Delinga. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Veľmi rád by som podčiarkol tie slová pána poslanca Cagalu, ktorými zdôraznil to, že rozhodnutia súdu by mali byť rešpektované. Stretávam sa ako poslanec v našich regiónoch s tým, že ľudia majú veľmi ťažké srdce nielen na štátnych úradníkov, tobôž už na podnikateľov, ktorí možnože nevedeli, možno, že nemôžu úspešnejšie podnikať, ale najmä to, že sa im stráca základná istota, ktorá spočíva v tom, že platia zákony. Možno to mnohí z nás oceňujeme, ale ja nie. Ja si myslím, že ak nebude platiť zákon, tak sa potom dostaneme asi do obdobia spred 200 rokov v Amerike, keď sa všetko vybavovalo koltmi a zbraňami, keď bolo možné vyvražďovať celé kultúry, keď bolo možné presadzovať čokoľvek a za akúkoľvek cenu akýmkoľvek spôsobom. Ja si myslím, že náš občan ani my sami si nezaslúžime takýto postup. Jednoducho ak platí rozhodnutie súdu, ak sa tomu podriadi každý a podriadilo sa tomuto rozhodnutiu vždy aj HZDS, mali by sa tomu podriadiť aj iní. To je alfa a omega všetkého. Darmo sa tu prekrúcajú veci, vysvetľujú sa iným spôsobom, odďaľujú sa. Veď to je v podstate to najhoršie, čo môže byť. A preto nalieham na všetkých poslancov Národnej rady, aby podporili tento návrh nášho klubu. Občan veľmi starostlivo sleduje tieto veci a dúfam, že jeho pamäť nebude krátka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Cagalovi, že tu spomínal aj minulé pôsobenie niektorých súčasných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, lebo tým mi dal príležitosť, aby som vlastne dopovedala myšlienku, ktorú som načala vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke. Pán poslanec Cagala spomínal, že mnohí zo súčasných poslancov pôsobili v nedávnej minulosti na postoch starostov a primátorov. Naozaj mnohí z nás takto pôsobili a naozaj, keď sa tu hovorí o tom, kde sa dodržiavalo a kde sa nedodržiavalo právo, kto zneužíval a kto nezneužíval právomoc verejného činiteľa, zaráža ma, že tých "spravodlivých", ktorí robia taký pohon na pána Krajčiho a na pána Lexu, nezaujíma napríklad, akým spôsobom zneužil postavenie verejného činiteľa bývalý primátor hlavného mesta Bratislavy v súvislosti s kauzou okolo spaľovne alebo v súvislosti s aktivitami Siemensu, do ktorej bol namočený až, až, a ako sa ukazuje, už aj vrabci na streche to čvirikajú, že to bolo v súvislosti so zabezpečovaním financovania KDH. Takže nalejme si čistého vína, povedzme si pravdu o tom, ako nám záleží na tom, aby sa v Slovenskej republike naozaj dodržiavali zákony a právo.

  • Ďakujem za slovo.

    K týmto prerokúvaným uzneseniam a k tomu, čo povedal pán poslanec Cagala, treba povedať aj takú zaujímavosť, že Hnutie za demokratické Slovensko po skutočnostiach, ktoré vyniesol Ústavný súd, jasne predložilo návrh na zrušenie týchto uznesení, ale k tomu, čo prerokúvame teraz v tomto bode, ústavnoprávny výbor priložil uznesenie, ktoré je také suchopárne a bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V poriadku. Ale na druhej strane nikto z predstaviteľov vládnej koalície z ústavnoprávneho výboru si ani nezobral za svoje, aby tu povedal nám všetkým v snemovni, prečo ústavnoprávny výbor prijal takéto uznesenie, že neodporúča zrušiť tieto uznesenia snemovňou. Neinformuje nás o tom, kde zobral dôkazy, ktorými odporuje tým skutočnostiam, ktoré vyniesol Ústavný súd. Nevieme o tom vlastne, ako zmýšľa vládna koalícia pri tom, že prerokúvame tento bod, pretože do rozpravy sa neprihlásili žiadni z poslancov, ktorí by aspoň slovne vyjadrili svoj názor. Čiže je to v podstate nejako skryte riadená mašinéria, ktorá odoláva zákonným demokratickým postupom v tomto štáte a ktorá sa snaží prostredníctvom snemovne, kde ovláda väčšinou, presadiť jednoducho určitú vôľu, ktorá nie je vyjadrená tu všeobecne a vo verejnosti a nebude známa ani verejnosti, to znamená ani svojim voličom, ani našim voličom, ale jednoducho asi prípravou obyčajného hlasovania za to, že toto naše rozhodnutie, tento náš návrh netreba prijať. To je skutočne na škodu a na hanbu.

  • Ďalšia v poradí je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Tóthová, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále, preto stráca poradie. Pán poslanec Kandráč ako ďalší. Po ňom vystúpi pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v súvislosti s predmetným návrhom na zmenu uznesenia Národnej rady si dovolím vašu pozornosť upriamiť na niektoré skutočnosti, ktoré z pohľadu práva majú podstatný význam a najvyšší zákonodarný orgán by ich mal pri svojom rozhodnutí rešpektovať zvlášť vtedy, keď tvrdíme, že sme právny štát, že rešpektujeme právny poriadok a jeho základné princípy a zásady. Určité zovšeobecnenia, ktoré tu poviem, sa dotýkajú obidvoch prípadov, obidvoch predmetných uznesení, pretože pre prípad oboch poslancov mám za to, že sa tu uplatňuje princíp dobrodenia spočívajúceho v súvislostiach. K prípadom poslancov Krajčiho a Lexu na trestné stíhanie tu v tejto váženej snemovni už bolo povedané veľmi mnoho. Boli povedané slová, ktoré sa prípadu bezprostredne a veľmi interesantne dotýkajú, ale bolo povedané aj málo, ktoré sa prípadu z pohľadu právneho riešenia dotýkajú len málo.

    Napriek tomu si dovolím zdôrazniť štyri skutočnosti. Predovšetkým po prvé si musíme uvedomiť, že problém vydania súhlasu na trestné stíhanie menovaných poslancov je predovšetkým právny problém, aj keď je jasné, že nie je možno vylúčiť politický podtón, politické súvislosti. Preto aj prostriedky na ich riešenie musia byť právneho charakteru. Nie je možné, aby to boli prostriedky iného charakteru. Musia byť riešené na základe práva. Ja si však ale osobne myslím, že sme to riešili nie na základe práva, ale riešili sme na základe politickosti. Nebudem už rozoberať inštitút amnestie. O tom som hovoril pri svojom predchádzajúcom vystúpení, bolo tu o ňom povedané veľmi veľa, veľmi interesantného. Chcem len pripomenúť, že amnestia raz daná je nezrušiteľná. Je to výsadné právo individuálne určenej osoby hlavy štátu, teda v našom prípade prezidenta republiky, konkrétne v čase, keď amnestiu udeľuje expremiér Vladimír Mečiar, je to právo zastupujúceho prezidenta.

    Tiež by som chcel podotknúť, že riešme to takými prostriedkami, ktoré právo poznalo v čase, keď sa skutok spáchal, a takými prostriedkami, ktoré poznáme v čase, keď sa o skutku rozhoduje. A nie rôznymi špekulatívnymi spôsobmi aj vrátane prijatia ústavného zákona, ktorý nemôže trestnosť skutku obnoviť.

    Po druhé. Dnes po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republike je jednoznačné, že amnestie udelené expremiérom Vladimírom Mečiarom sú platné a účinné. Niet pochybnosti o tom. A práve sa ukazuje, že nebol správny postup súčasného premiéra Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, ktorý následne zrušuje amnestie udelené predchádzajúcim zastupujúcim prezidentom, teda koná protiústavne, koná protiprávne. Toto však nezostáva v rovine len ústavného práva, má to širšie dôsledky a nasleduje reťaz ďalších porušovaní zákonov, tak Trestného zákona aj Trestného poriadku.

    Dovolím si ako tretiu skutočnosť podotknúť alebo pripomenúť, že amnestia udelená formou abolície znamená, že hlava štátu dáva príkaz, zopakujem, dáva príkaz, a to je aj z formulácie vidieť, že je to príkaz, imperatívny príkaz nariaďujem, aby sa trestné konanie nezačínalo, a keď sa začalo, musí byť zastavené. Čiže je to príkaz hlavy štátu a tento príkaz hlavy štátu nemôže byť zrušený, niet takej inštitúcie v našom štáte, niet takej sily v právnom poriadku Slovenskej republiky, že by ho niekto zrušil. Čo to znamená z pohľadu Trestného poriadku? V § 11 Trestného poriadku sa uvádza, že ide o neprípustnosť trestného stíhania. Na ilustráciu si vám dovolím uviesť príklad, a to uznesenie prijaté vyšetrovateľom Policajného zboru zo dňa 18. 9. 1998: Vec Ivan Lexa odkladám, nakoľko trestné stíhanie podľa článku 2 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. júla 1998 o amnestii uverejneného v Zbierke zákonov číslo 214/1998 Z. z. je neprípustné. Čiže vidíte, po prvýkrát vyšetrovateľ odkladá trestné stíhanie, pretože rešpektuje amnestiu danú expremiérom Vladimírom Mečiarom. S týmto faktom je len možno súhlasiť a je vidieť, že sú aj v Policajnom zbore vyšetrovatelia, ktorí daný právny režim v našom štáte rešpektujú.

    Dovolím si ešte jednu skutočnosť osvetliť, a to v súvislosti s neprípustnosťou trestného stíhania v prípade menovaných poslancov. Znamená to, že orgány činné v trestnom konaní, ak sa dozvedeli o tom, že je tu niektorý z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania, už v čase pred začatím trestného stíhania vec mali odložiť bez toho, že by trestné stíhanie začínali. Ak sa dozvedeli o takejto skutočnosti po začatí, mali trestné stíhanie zastaviť. Toto by bolo v súlade s Trestným právom, s Trestným poriadkom, bolo by to v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky. Chcem podotknúť, že trestnosť skutku sa nedá obnoviť žiadnym právnym prostriedkom ani ústavným zákonom. Trestnosť zaniká natrvalo, teda ani následná Dzurindova amnestia nemohla trestnosť skutku obnoviť. Z uvedeného, čo som povedal, si dovolím urobiť záver, že Národná rada Slovenskej republiky pri posudzovaní predmetných žiadostí vyšetrovateľov na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sa dopustila troch zásadných pochybení.

    1. Dala sa vtiahnuť do politickej hry a nepristupovala k riešeniu prípadov poslancov Krajčiho a Lexu z pohľadu práva.

    2. Obsah správy o výsledku a zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky nerešpektoval udelenú amnestiu, a preto aj návrh uznesenia, ktorý Národnej rade predložil, bol s obsahom amnestie v rozpore, teda bol protiústavný, protizákonný.

    3. Posledné pochybenie. Národná rada, plénum Národnej rady následne odsúhlasí správu, odsúhlasí návrh uznesenia, ktorý je evidentne v rozpore s právnym poriadkom.

    A tak sme vydali poslancov Gustáva Krajčiho a Ivana Lexu na trestné stíhanie. V súvislosti s tým si dovolím poznamenať, že Národná rada pri svojom postupe nerešpektovala princípy a zásady právneho štátu, konala v rozpore s ústavou i ďalšími právnymi predpismi, napríklad s Trestným poriadkom ako procesným predpisom i s Trestným právom hmotným ako hmotnoprávnym predpisom. Preto, vážení páni poslanci, vedome sme urobili chybu, zdôrazňujem, vedome sme urobili chybu, a preto si myslím, že je namieste, aby sme túto chybu odstránili v súlade s platným právnym poriadkom, ktorý bol účinný v čase spáchania skutku a ktorý je účinný v čase rozhodovania o skutku. Navrhujem teda uznesenia:

    1. Národná rada zrušuje svoje uznesenie číslo 253 z 9. apríla 1999, ktorým vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu.

    2. Národná rada zrušuje svoje uznesenie číslo 178 z 24. februára 1999, ktorým vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho.

    Myslím si, že zrušenie týchto uznesení by bolo prvým krokom k vyriešeniu daného problému. Treba ďalej uvažovať aj o riešení prípadu nielen v trestnoprávnej rovine.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kandráča sú štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kandráč vo svojom vystúpení zdôraznil, že amnestia je nezrušiteľná. Napokon tento jeho názor potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ale ja by som tu chcela pripomenúť ešte jeden názor, názor nie zo Slovenska, ale zo zahraničia. Taký istý názor má napríklad aj americký právnik Tom Devine, inak šéf GAP, organizácie, ktorá zo zákona, prosím pekne, nielen z nejakého osobného rozhodnutia, zo zákona monitoruje činnosť vlády. Tento Tom Devine v súvislosti so zrušiteľnosťou, respektíve nezrušiteľnosťou amnestie povedal, že amnestia je svätá, nemôže ju zrušiť nikto a štát, ktorý si dovolí urobiť takýto krok, je štát diktátorský a totalitný. Takže ak nezrušíme ustanovenia, tak ako to navrhuje klub poslancov HZDS, myslím si, že len podáme svedectvo o tom, aká je súčasná Slovenská republika. Znovu pripomínam a citujem Toma Devina zrušiť amnestiu môže iba štát, ktorý je diktátorský a totalitný.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kandráča, ktorý ako docent a odborník na trestné právo jednoznačne v tejto snemovni uviedol, že amnestia je nezrušiteľná. Opakujem opätovne to, čo aj on povedal, že tak to vyriekol aj Ústavný súd, nemohol inak. A pán docent povedal, že nie je v slovenskom práve prostriedok na obnovenie trestnosti. Chcem túto jeho myšlienku rozšíriť. Nielen v slovenskom práve niet právneho inštitútu na obnovenie trestnosti, v celom kontinentálnom európskom práve niet inštitútu, ani jeden štát nepozná právny inštitút na obnovenie trestnosti. Učebnice trestného práva poslucháčom ako právne minimum nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy aj v anglosaských dávajú do vedomosti jeden poznatok - raz udelená amnestia je nezrušiteľná. Toto je základný princíp Trestného práva, a tým aj právneho štátu. Teda všetky kroky, ktoré boli urobené, sú v rozpore s ústavou, sú s rozpore s Trestným zákonom, konkrétnu citáciu ustanovení uvediem, ak vystúpim so svojím prejavom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Hluché ucho, slepé oko a podrezaný jazyk, tak sa dá povedať a podčiarknuť celý problém, ktorý sa týka o tejto kauze, pretože je úplne jasné, že aj dnes v tomto parlamente hovoril odborník, hovoril presne a ja ďakujem pánu poslancovi Kandráčovi, len, bohužiaľ, tí, ktorí budú rozhodovať o tejto veci, ako sa tak dívam, sú tu radšej nie prítomní. Je to nepríjemné počúvať, ale dobre, že to počuli aspoň občania tohto štátu. Toto sú tí ľudia, ktorí chcú stanoviť základné pravidlá riadenia našej spoločnej pospolitosti, toto sú tí ľudia, ktorí si myslia, že všetko, aj ten paragraf je preto pokrivený, aby vyhovoval im. Takto sa ale asi ísť nedá.

    Veľmi pekne prosím všetkých tých občanov tohto štátu, ktorí ešte majú chuť počúvať diskusie o tomto probléme a ktorým nie je ľahostajné to, že je mnoho ľahostajných politikov, ktorí dokážu dokonca vytvoriť takzvané vysoké odborné komisie a neviem ešte aké špeciálne skupiny, ktorí zapredávajú svoju odbornosť, ktorí popierajú možno svoju prísahu pritom, ako preberali titul jurisdikcie doktor, universae doktor, že jednoducho stáva sa to, čo je nejakým veľkým nešťastím pre tento národ. Poviem iba jednu vetu: Čudujete sa, že tí, ktorí nechceli tento štát, sú motorom takých zmien a takých štruktúr v tomto štáte, ktorí tento štát ničia? Ja nie. Občan Slovenskej republiky si dobre rozmyslí...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    V tejto situácii, v akej sa nachádzame, v ktorej naozaj, ak sa dá hovoriť o parnom valci, tak nie o parnom valci z Veľkej Idky, ale o nejakom inom parnom valci, ktorý jednoducho chce aj proti všetkým princípom práva presadiť svoju majoritnú možnosť. Oceňujem, že pán poslanec Kandráč sa sústredil ako odborník na trestné právo predovšetkým na vnútornú vecnú argumentovanosť, že vlastne aj v takto trochu rozhorúčenej politickej atmosfére zachoval vysokú vecnosť a dokázal argumentačne, že všetky pokusy znovu kriminalizovať prípad pána poslanca Lexu sú jednoducho protiprávne. Toto si treba naozaj dôkladne uvedomiť a podľa môjho názoru bude treba, aby sa zápas o vedomie, o právne vedomie nás všetkých dostal na vyššiu hladinu. Len systém politického revanšu nie je dobrá služba budúcnosti. Ja som už minule pripomenul, že kyvadlový princíp je potom neúprosný. Ale bolo by si nám treba hlavne uvedomiť, že vnútorná príčinnosť veci je taká, že keď sa dlhodobo ignoruje právo, tak to má za následok, že následok tých príčin potom je o veľkú mieru tvrdší a ťažší.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák. Po ňom vystúpi pán poslanec Brhel.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    od vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavitelia slovenskej politiky verejne prezentovali, že chcú dosiahnuť jeden a ten istý cieľ, právny štát. Je to jeden z cieľov, ktoré si vytýčili. Vedeli sme teda všetci, že nás čaká nielen očista nášho právneho systému, ale aj očista od ľudí, ktorí sa tejto tendencii nepodriadia, nestotožnia sa s takýmto štýlom myslenia a konania. Nastúpili sme teda vedome ťažkú a zdĺhavú cestu. Budeme ju však schopní aj dokončiť? Dnes sa táto otázka stáva čoraz naliehavejšou. Ako vždy od deklarovania cieľa po jeho dosiahnutie vedie tŕnistá cesta. Žiaľ, musím konštatovať, že za terajšej vlády sú tŕne na tejto ceste nebývalo husté, veľmi ostré a je ich veľmi veľa. Cez sľuby a vyhlásenia v období, keď dnešní koaliční politici boli sami v opozícii, cez verejné sľuby v predvolebnej kampani, cez veľké slová pri nástupnej reči do funkcií nášho cteného pána predsedu parlamentu a ešte ctenejšieho predsedu vlády, Slovensko v tejto oblasti pokleslo do hlbokého úpadku. Ich slová, ktoré tu odzneli, sa nepotvrdili v žiadnom zmysle, ako boli povedané.

    Slovensko pokleslo do morálneho aj právneho úpadku. Dnešná politická špička nerobí nič, aby vyšetrila prvú politickú vraždu na Slovensku, keď za tejto vlády bol zavraždený náš bývalý kolega Ján Ducký. Namiesto toho sa snaží zrejme vyfabrikovať a nájsť krivých svedkov a pseudodôkazy na iné kauzy. Napríklad, že bol unesený Michal Kováč mladší a to, čo po tejto akcii nasledovalo a dodnes nasleduje, kto má z tejto akcie prospech, nás núti veľmi oprávnene si myslieť, že naozaj išlo o nejaký únos, ale že to niekto šikovný dopredu zorganizoval v prospech samotnej Kováčovej rodiny.

    Rovnako namiesto intenzívneho vyšetrovania hromadných vrážd, a dnes v Novom Čase sa o nich píše dosť, vyrábate rôzne kauzy, na základe ktorých a nášho špecialistu na indície pána ministra Pittnera vyrábate z nevinných ľudí takmer zločincov. Stále vyslovujete nové a nové prísľuby a akože dôkazy o vami vymyslenej trestnej činnosti predstaviteľov HZDS, ale dôkazy nemáte žiadne, a preto súdy nemôžu konať. Nekonajú.

    Našťastie Slováci majú ďalší dôkaz vašej nehodnovernosti. Terajší hlavní predstavitelia štátu vedome porušujú zákony aj ústavu, označujú ľudí za páchateľov trestných činov, na ktorých zmanipulovaná časť vyšetrovateľov sa snaží vyrobiť dôkazy. Už ste sa im za to aj odmenili. Veď práve pre tú skupinu špeciálnych politických vyšetrovateľov ste zvýšili trikrát viac platy než ostatným policajtom. A policajti si to uvedomujú, a preto nám to aj hovoria. To zvýšenie platu, ktoré ste im urobili na rozdiel od ostatných policajtov, nie je za výsledok práce, lebo žiadny nedosiahli, ale za politické prisluhovanie. A čoraz viacej ľudí si toto uvedomuje.

    Už ste začali spochybňovať Ústavný súd, už chystáte zákon, ktorý má zvrátiť, respektíve zrušiť výrok Ústavného súdu. Vôbec vám neprekáža, že nikde vo svete v demokratickom štáte by to nikto neurobil. Vy chcete tento akt politického teroru a arogancie nazvať demokratickou metódou. Ďakujem pekne za túto pseudodemokraciu. Žiaľ, na tomto deformovaní demokracie a právneho štátu sa podieľa aj naša snemovňa praktickými krokmi. Aj dnešná diskusia je toho dôkazom. Asi vám zakázali politickým príkazom vystupovať, obhajovať svoju pravdu a vy aj viete, že je to zbytočné, lebo musíte odsúhlasiť to, čo tam napísali. Až raz slovenská história predloží účet niektorým dnešným poslancom terajšieho parlamentu, bude tam veru veľmi smutné čítanie.

    My poslanci, respektíve vy koaliční poslanci ste na základe prázdnych, politicky motivovaných slov cez naše dokazovanie a volanie po objektívnom posúdení označili poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho za ľudí, ktorí páchali trestnú činnosť. Nie je vám vôbec hanba, že nikto túto trestnú činnosť doteraz nedokázal dokázať a že si ju vymysleli. Veď už v priebehu rokovania o tomto bode sme mali dosť dôkazov, že vyšetrovatelia ani nepoznajú obsah spisu.

    Napriek tomu, že tento politický zámer sa politicky zmanipulovaným vyšetrovateľom nepodarilo prerobiť do polohy aspoň zdanlivo trestného činu a súd ich neodsúdil, nikto sa dodnes ani Ivanovi Lexovi, ani Gustávovi Krajčimu, ani svojim voličom neospravedlnil za to, čo spáchali na slovenskej spravodlivosti. Minister vnútra, minister spravodlivosti aj predseda vlády cez ich bombastické reči o vine oboch poslancov, keď to nedokázali presadiť, namiesto ospravedlnenia vyrábajú ďalšie pseudodôvody s politickým cieľom, vymyslené trestné činy. A toto všetko má zrejme poslúžiť iba na to, aby odpútali pozornosť od zvyšovania cien, ktoré na Slovensku organizujete a ktoré na ľudí čoraz viacej dolieha. Voláte po dialógu, ale odmietate ho. Voláte po demokracii, ale šliapete po nej. Voláte po právnom štáte, ale šliapete práve právu na krk. Sľubujete lepšiu budúcnosť Slovenska, ale zatiaľ robíte opak a za to všetko si udeľujete vysoké odmeny, aj keď bieda na Slovensku sa vinou vašej nerozumnej politiky stala najčastejším tovarom v domácnostiach.

    Schvaľovanie programu dnešnej schôdze dokazuje, že mám pravdu v tom, čo som doteraz vyriekol. Ústavný súd rozhodol, že amnestie platia, že nie je možné ich meniť. Občania vidia, že idete účelovo meniť ústavu, aby aspoň naoko bolo možné presadiť vami vysnívanú trestnú činnosť a vysnívané stíhanie. Schválili ste, vážené poslankyne, vážení poslanci, program, v ktorom odmietate zrušiť neplatné uznesenie o zbavení imunity Ivana Lexu a zbavení imunity Gustáva Krajčiho. Iste si schválite uznesenie, aké vám radikálna časť politikov plných nenávisti nadiktovala. Ale aj ďalším dôkazom môže byť aj osoba osobne predsedu Národnej rady. Veď verejne organizuje porušenie zákona o rokovacom poriadku. Veď sám dnes povedal, že ak príde skôr než 24 hodín od doručenia týchto dvoch bodov 4 a 5 na program ich rokovanie, tak navrhne hlasovať o ich znížení. Ale veď my vieme, že uznesenie Národnej rady nemá takú právnu silu ako zákon, ktorým bol rokovací poriadok schválený. Teda ide organizovať niečo, čo už dopredu je v rozpore so zákonom. Vie to a napriek tomu to ide robiť. Nech to vedia aj slovenskí občania, že predseda parlamentu organizuje nie zákonnosť, ale protizákonnosť.

    Podľa zákona môže byť materiál v Národnej rade prerokovaný až po 24 hodinách po doručení poslancom. Podľa zákona vlastne má poslanec právo 24 hodín na to, aby si rozmyslel, aký postoj zaujať. Vy toto právo znásilňujete a chcete, aby sme vás za to chválili. To je návod ale aj pre občanov, že môžu vlastne porušovať zákon a možno aj to, že to dopredu vyhlásia, bude im poľahčujúcou okolnosťou, ako predseda Národnej rady si myslí, že mu odpustíme porušovanie zákona.

    Už pri rokovaní o odňatí imunity Ivanovi Lexovi a Gustávovi Krajčimu sme tvrdili, že ste spustili v právnom systéme päťdesiate roky. Teraz mám dojem, že sa chystáte ísť ešte ďalej. Nie v časovom zmysle, lebo slovenský parlament už černejšie obdobie vo svojej histórii nemá. Priliehavejšie je prirovnanie, že sa chystáte urobiť krok do Európy, to je smerom na Západ. Žiaľ, tento krok je aj krokom dozadu v čase, a tak asi to bude krok do nemeckej ríše pred druhou svetovou vojnou. Ak budeme znásilňovať ústavu, aby ste mohli niekoho dostať do väzenia, ktorému neviete nič dokázať, čo je to? Predsa to, čo sa robilo v Reichu pred vojnou. Ak sa včas nespamätáte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme v Európe rýchlejšie než naši susedia. Dokonca o 65 rokov skôr, ale, bohužiaľ, v Európe nie takej, ktorá je naším cieľom. Už k tomu nemáme ďaleko. Ak niektorým politikom nezmaríme ich osobné politické chúťky a snaženia, budú sa naše deti a vnúčatá za našu politickú naivitu hanbiť.

    To, že tak ako v prípade Ivana Lexu a Gustava Krajčiho vám nejde o právo, o ústavné záruky, ale o osobnú pomstu, dokázal pred pár dňami v televízii aj predseda výboru pre obranu pán Palko, keď doslova povedal: "Divím sa HZDS, že sa tak zastávate Lexu."

    Vážený pán predseda nášho výboru, my sa nezastávame Lexu, my sa zastávame hlavne princípu práva. Bojíme sa predovšetkým, že zvíťazí politické násilie, ktoré chcete presadiť, keď chcete presadiť zavŕšenie svojej osobnej nenávisti. Je nám jedno, voči komu chcete zneužiť postavenie v štáte alebo v parlamente, je nám jedno, v ktorej oblasti to je a či chcete zlikvidovať jedného alebo iného človeka tohto štátu. Nám ide o to, aby to nebolo možné a chceme to aj vám zabrániť. Ide o princíp chápania práva a ústavnosti.

    Dovoľte mi ešte jednu malú poznámku. Ak sa dnes SDĽ spája s KDH, Demokratickou stranou, Demokratickou úniou, iste bude mať zakrátko KDH dostatok spojencov proti samej SDĽ a s takouto metódou budú sami likvidovaní. Viem si to živo predstaviť. Nečakajte teda páni poslanci z SDĽ v budúcnosti ani od iných iné správanie než to, ktoré dnes uplatňujete. Dlho som si totiž myslel, že právni experti SDĽ sú na Slovensku najlepší. Dnes si to už nemyslím. Dlho som si myslel, že vedúci politici SDĽ sú na Slovensku najlepší. Veď kontinuita politickej skúsenosti ich strany je od roku 1921. Dnes si to už nemyslím. Nevidia ani za prvý záhon v záhrade, a nie za horu, ktorá medzi SDĽ aj ich dnešnými koaličnými partnermi existuje. Nuž čo sa dá robiť. Veď najneskôr v roku 2002 voľby budú a prekrucovanie práva aj na Slovensku prestane. Možno až potom Národná rada zruší navrhované uznesenie, ktoré svojou skupinou poslancov navrhli. Bolo by však rozumné a pre Slovensko prospešné, keby tak Národná rada urobila už dnes.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka sú celkom štyria páni poslanci, posledná pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V dnešnej dennej tlači som si mala možnosť prečítať si to, že pán predseda parlamentu sľubuje občanom, že sa bude snažiť zabezpečiť účasť na schôdzach v tomto parlamente. Keď sa pozerám do lavíc, sa mi to nezdá. Nezdá sa mi to a myslím si, že prerokúvanie terajšieho programu je taký výsostne odborný problém, že by to malo pánov poslancov zaujímať. A možno by ich to malo zaujímať aj práve v mene tej budúcnosti, o ktorej tu hovoril aj pán Andrejčák.

    Veľmi sa vám nepáčilo, keď sa hovorilo o politickej vražde. Budete mať teraz politické procesy a ja som upozornila aj v mandátovom a imunitnom výbore, pozor, neotvárajte Pandorinu skrinku, lebo sa môže stať, že budete práve jej obeťami. A prekáža mi ďalšia vec. V televízii veľmi často vystupujú či už minister pán Čarnogurský alebo vystupuje aj pán Ivor a ostatní. Prekáža mi, že práve pri prerokúvaní tejto témy nie je prítomný minister spravodlivosti, pretože politickým rozhodnutím rušiť zákon a zasahovať do ústavy je niečo, čo by si tu mal vedieť obhájiť.

  • Nadväzujem predovšetkým na pána poslanca Andrejčáka, že sa počas priebehu tejto kauzy sústavne prejavuje to najhlavnejšie, dôkazová núdza, že jednoducho niet dôkazov, respektíve dôkazy, ktoré sa predstavujú ako hodnoverné, postupne strácajú výpovednú a dôkazovú silu a ticho sa nahrádzajú ďalšími takzvanými dôkazmi. Takže v takomto zmysle slova my vás nebudeme pri problematike obhajovania pánov poslancov Lexu a Krajčiho sústavne upozorňovať na to, že táto schválnosť, táto účelovosť rozhodovania je mimoriadne nebezpečná pre právo a vôbec nie je v službe zvýšenia právnej istoty v našom štáte. Naopak podomieľa právnu istotu a veľmi dôrazne apelujeme na to, aby koaličná väčšina dôkladne zvážila, či ide ďalej touto cestou ignorancie argumentov a postačovania dôkazovej núdze.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja len doplním pána poslanca, ktorý hovoril o tom, že návrhy, ktoré v ďalšom bode programu opäť budú perzekvovať poslancov opozície, sme dostali tesne pred začiatkom tejto schôdze. Návrh pána poslanca Tkáča, aby tieto body programu boli posunuté, neprešiel. My sme upozornili na to, že bude porušený rokovací poriadok, ak sa nebude rokovať až po 24 hodinách. Pán predseda Národnej rady sľúbil, že tento bod, ak príde skôr na rokovanie, že sa teda uznesením poruší rokovací poriadok, že sa schváli, aby sa rokovalo o tomto programe skôr. Ja chcem len upozorniť pánov z vládnej koalície a pána predsedu Národnej rady, že my, pokiaľ sa venujeme tomuto bodu programu, ktorý teraz prebieha, nemôžeme si naštudovať materiály, lebo boli predložené pred touto schôdzou, a že ak sa skutočne odhlasuje predčasné rokovanie, ako je tých 24 hodín, je to nielen porušovanie práva rokovacieho poriadku, ale je to aj neúcta k človeku a je to bieda tohto parlamentu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Andrejčák vo svojom vystúpení niekoľkokrát zdôraznil, že v súvislosti s oboma prípadmi, o ktorých tu teraz hovoríme, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že sa naplnil skutok, za ktorý chceme pánov poslancov trestať. Ale o tom existujú dôkazy, žiaľ, o čom existujú dôkazy, to sú práve dôkazy o tom, že obidve tieto kauzy majú politický zámer a že sa ich snaží vládna koalícia vyriešiť politicky zmanipulovaným vyšetrovaním.

    Ja chcem povedať len jeden argument na podopretie svojho názoru. Existuje, prosím vás, presvedčivejší dôkaz o tom, že výrok Šafárikovho senátu, teda senátu Ústavného súdu, ktorý bezprostredne po tom, ako odznel, takzvaná špička expertov, právnych expertov koalície odsúdila, povedala, že nemá obdobu, že je to porušenie zákona, porušenie ústavy a tak ďalej. Existuje presvedčivejší dôkaz o tom, že Šafárikov senát rozhodol v intenciách ústavy ako to, že pán minister spravodlivosti pripravuje návrh ústavného zákona, teda chce zmeniť zákon na to, aby dosiahol anulovanie uznesenia Ústavného súdu. Myslím si, že presvedčivejčí dôkaz o tom, že Šafárik a jeho senát žiaden zákon neporušil, tu neexistuje. A naopak, existuje tu dôkaz, že pán minister spravodlivosti urobí všetko pre to, aby zmenil zákon a aby presadil svoju politickú zvoľu.

  • Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Brhel. Po ňom vystúpi pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    Ústavný súd svojím nálezom rozhodol, že uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru pod číslom VKE/30 z 1. 2. 1999 a postupom Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá uvedené uznesenie rozhodnutím číslo 2 KVE/4/1999 zo dňa 18. 2. 1999 ponechala v platnosti, došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa, teda pána Svěchotu, uvedeného v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že bol porušený tento článok 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďalej v bode 2, že sa zrušuje uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie vyšetrovania uvedené pod tým istým číslom VKE-1/30-99 z 1. 2. 1999. To znamená, že sa zrušuje toto uznesenie. Ďalej Ústavný súd svojím uznesením z 12. októbra 1999 priznal postavenie vedľajšieho účastníka konania na strane navrhovateľa pánu poslancovi Lexovi a na strane odporcov pánu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Z tohto jednoznačne vyplýva, že uvedené rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahuje aj na poslanca Lexu. Ak teda bolo zrušené uznesenie, na základe ktorého Národná rada rozhodla o vydaní na trestné stíhanie a vzápätí o vydaní na väzbu, musí Národná rada, pokiaľ rešpektujeme právny stav a Slovensko ako právny štát, zrušiť toto svoje uznesenie, pretože naň niet žiadny právny základ.

    Ďalej Ústavný súd konštatoval, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, čo je vlastne citácia článku 17 ods. 2 ústavy. A ďalej podľa článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Amnestia raz udelená nemôže byť zrušená a vzťahuje sa na skutky, ak sú aj podľa všeobecných zásad považované za trestné činy. To znamená, že zaniká trestnosť v zmysle § 65 Trestného zákona. Nie je možné vzniesť obvinenie na skutky, pri ktorých došlo k zániku trestnosti. Je to v rozpore s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že keď zrekapitulujeme uvedené vývody Ústavného súdu, v dôsledku rozhodnutia amnestií zaniká trestnosť a pre podozrenie spáchania takéhoto trestného činu nie je možné začať trestné stíhanie.

    Ďalej Ústavný súd je toho názoru, že vzniesť obvinenie pre skutky, ktoré sú predmetom abolície, pretože neskôr došlo k prehodnoteniu vecného obsahu, nie je v súlade so základným právom uvedeným v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nie je v súlade ani s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, najmä nie v takej podobe, že jeden vyšetrovateľ vec pre amnestiu odloží a iný vyšetrovateľ rovnako vecne a miestne príslušný po tomto odložení začne trestné stíhanie pre amnestované skutky po úvahe, že sa vraj na ne amnestia nevzťahuje. Znovu Ústavný súd konštatuje, že takýto postup je v rozpore s inštitútom právoplatnosti rozhodnutí, a tým aj s právnou istotou - pilierom a princípom právneho štátu.

    Rovnako Ústavný súd konštatuje vo väzbe na predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu k zrušeniu amnestie, ktorá bola udelená predsedom vlády Mečiarom, premiérom Dzurindom, že teda nemal právo tú amnestiu rušiť. Nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého takéto rozhodnutie Ústavného súdu, že nemal právo rušiť túto amnestiu súčasný predseda vlády Dzurinda, je záväzné iba v budúcnosti. Ústavný súd má ten názor, že takéto tvrdenia nemajú právnu oporu v žiadnom právnom predpise, ale sú aj v zrejmom rozpore s princípmi právneho štátu, pretože v Ústave Slovenskej republiky sa konštatuje, že Slovenská republika je právnym štátom. A znovu opakujem, podľa článku 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. To znamená, že pokiaľ sa nebude rešpektovať ten právny stav, ktorý je v náleze Ústavného súdu, zrejme dochádza na Slovensku k tomu, že sa nerešpektujú základné princípy práva, ktoré vytvárajú spravodlivú spoločnosť. V tomto prípade sa potom nebudú dodržiavať základné atribúty práva, ktoré civilizovaná Európa buduje dlhé roky.

    Znovu opakujem, rozhodnutie Ústavného súdu je o tom, že orgány činné v trestnom konaní porušili občianske práva tým, že začali stíhať už raz zaniknutú trestnosť. Obnovili vyšetrovania a trestné stíhanie, ktoré amnestoval bývalý premiér v zastúpení prezidenta pán Mečiar. Tí začali konať na základe neústavnej amnestie, ktorú udelil premiér Dzurinda.

    Chcel by som podotknúť, že takéto prehrešky voči základným princípom štátu sa nestávajú ani v krajinách s diktátorskými režimami. Aj tam na rozdiel od Slovenska rešpektujú trojdelenie moci a rozhodnutia súdov.

    Rozhodnutie Ústavného súdu je ďalej o tom, že potvrdilo Mečiarovu amnestiu v prípade údajného zavlečenia exprezidentovho syna do Rakúska. Teda nesúhlasím s názormi, podľa ktorých Ústavný súd rozhodol len o pánu Svěchotovi. Takýto názor, znovu opakujem, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Trestný zákon hovorí o zastavení trestného stíhania. Vo veci zavlečenia je stíhaných viacero osôb v rámci spolupáchateľstva organizovanej skupiny. Ústavný súd Slovenskej republiky v podstate zrušil celý tento skutok. Nie je teda žiaden dôvod na pokračovanie stíhania.

    Podľa ďalšej zásady práva, ak sa nejaké rozhodnutie v rámci určitého počtu osôb týka jedného, a je to na prospech aj ostatných, treba to rešpektovať aj v prípade ostatných. To znamená, že aj proti ostatným osobám stíhaným v kauze zavlečenia musí byť zastavené trestné stíhanie.

    Žiaľ, ak teda slovenskí vyšetrovatelia budú pokračovať v trestnom stíhaní, nebudú dodržiavať právny poriadok. Teda pôjdu, ak budú konať v omilostenej veci, pôjdu proti zákonu. Ak dnes vyhlasujú, že súd rozhodol len o Svěchotovi a budú pokračovať v stíhaní pána poslanca Lexu, pôjdu zase proti zákonu. Rovnako nie je možné konštatovať, že súd rozhodol neodborne alebo v rozpore s ústavou. Verdikt Ústavného súdu treba rešpektovať, a nie ho spochybňovať. Prokurátori a vyšetrovatelia sú procesne samostatní. Musia konať v súlade so zákonom a neprihliadať na politické záujmy moci. V prípade zavlečenia zabudli na svoju nezávislosť a považujem ďalšie pokračovanie vyšetrovania za hrubé ovplyvňovanie prokuratúry a vyšetrovateľov, ktoré hraničí so zákonnosťou.

    Domnievam sa, že veľa z toho, čo som uviedol, svedčí o tom, že kauza poslanca Lexu a poslanca Krajčiho je politická kauza, že politici a časť exekutívy sa rozhodla nerešpektovaním práva nastoliť takzvané svoje vlastné subjektívne právo. Rozhodli sa zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a skutočne takto to bolo spomínané, pripomína to postupy známeho sudcu Lyncha alebo križiakov, ktorí šírili vieru ohňom a mečom, pretože to považovali jednoducho za dobré. Takýmito postupmi dochádza k budovaniu policajného štátu, ktorý začína zavádzať inkvizičné postupy, ktoré určite vyústia do politických procesov.

    Už tu bolo spomínané, že nič netrvá večne. Ja si dovolím podotknúť, že nikdy ani nie je neskoro. Nikdy nie je neskoro, vždy je však čas urobiť skutočne sebareflexiu a podať ruku, ktorá sa ponúka. Myslím si, že všetci politici by si mali dať odkaz sebe, verejnosti, ale aj budúcim generáciám politikov, že právo musí byť nad politikou. Politika nesmie znásilňovať právo, politika nesmie byť nad právom. Pokiaľ budeme rešpektovať tento princíp, tak si myslím, že budeme musieť všetci do jedného hlasovať za zrušenie uznesenia, ktorým boli poslanci Lexa a Krajči vydaní na trestné stíhanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Drobný, po ňom vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko sentencií na prediskutúvanú tému aj ja, ako to vnímam a ako sa mi to javí.

    Kauzy, o ktorých hovoríme, prispeli k polarizácii spoločnosti a udržujú ju ďalej, udržujú napätie, ktoré je naozaj veľmi výrazné a silné, takže strácajú súdnosť aj veľmi štandardní politici a ministri. Uvediem niektorých. Minister Ján Čarnogurský, ktorého považujem za štandardného politika vo funkcii ministra spravodlivosti, povie to, čo naozaj odhaľuje jeho podvedomie a jeho vnútro, a to, čo by nemal povedať, keď o Ivanovi Lexovi - a opublikovali to všetky naše masmédiá - povedal: Pán kolega, pokiaľ budem ministrom spravodlivosti, budem sa snažiť, aby ste v kolúznej väzbe zotrvali čo najdlhšie.

    Priatelia, to mohol povedať minister vnútra, ale nie minister spravodlivosti. Ten mal povedať: Pán kolega, pokiaľ budem ja ministrom spravodlivosti, budete na slobode a na slobode objektívne posúdime vaše činy. Ale, bohužiaľ, vyplýva to z toho, že spoločnosť je naozaj v napätí a polarizácii a ľudia strácajú súdnosť, aj keď sú štandardní.

    Na druhej strane minister vnútra, ktorý premenoval vicepremiéra na Vladimíra Dzurindu opakovane v jednej relácii, pretože Vladimír mu veľmi straší v podvedomí, a to je jeho dominanta, ale ja som si aj zistil, že on ani birmovné meno nemá Vladimír, on je Mikuláš Dzurinda. Tak keď toto povedal, zrejme Vladimír ho straší. A to je jeho dominanta, o ktorej sa mu sníva pri snažení naháňať fiktívne alebo aj skutočné bosorky politického boja, a to robí dôsledne.

    Priatelia, tam sa potom stráca súdnosť. Tieto podrieknutia sú jasným diagnostickým znamením toho, že títo zaangažovaní rezortní ministri sú takí neobjektívni, že strácajú súdnosť v plnení svojich povinností. A oni sú skutočne schopní podľa mňa, aby to mohli dobre robiť. Ale oni to nemôžu dobre robiť, lebo sú takýmto spôsobom deformovaní.

    Priatelia, a teraz si uvedomme ďalšiu vec. Na začiatku obidvoch káuz takzvaného zmareného referenda a podľa mňa neúspešného referenda, tak aj na kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho je rodina Kováčovcov. Tam v tom prvom prípade ide o neprípustnú deformáciu otázok referenda Michalom Kováčom starším ako prezidentom a v druhom prípade ide o kauzu Technopol, na ktorej bol účastný pravdepodobne Michal Kováč mladší. Samozrejme pán Michal Kováč starší vtedy povedal známu vetu: Qui prodest, páni, qui prodest? No jedine vám, nám to neosožilo. Nám to nikdy neosožilo ani v koalícii, ani v opozícii. Ale vám to stále ešte je politickým kapitálom, z ktorého sa dá pekne žiť. A vy z neho žijete.

    Priatelia, ale teraz tu boli štyria študenti zo školy, ktorá je rušená. Tí vám odkazujú, že by bolo dobre, keby ste sa zaoberali zrušením tej školy, a nie týmito takzvanými pseudobosorkami a pseudoproblémami. Im sa, prosím vás, ruší škola a oni hovoria, ale učitelia sú tak ticho, lebo sa boja protestovať, aby nestratili funkčné miesta. To sa nemalo stať. Riešime pseudokauzy a možno kauzy, ja neviem, ale tam tie skutočné problémy obyčajného človeka - zrušenie strednej priemyselnej školy neriešime. Neriešime preto, lebo sme si zanedbali tvorbu zdrojov. Priatelia, to nám uniklo a teraz nieto peňazí na nič. Preto si myslím, že tieto pseudoproblémy by sa mali riešiť inak naozaj nie v parlamente. Parlament sa s tým dehonestoval.

    Ja som chodil na návštevu Lexu, pretože sa pozerám nielen na krstiny a svadby, ale pozerám sa aj na pohreby, na utrpenie ľudí. Na smrť sa pozerám denne, priamo do tvári smrti, a viem, čo to znamená trpieť. A viem, čo to znamenalo aj trpieť Ivanovi Lexovi. To je jedno, či je vinný alebo nevinný, ale bol metodicky nesprávnym spôsobom posúdený a mal veľmi intenzívny pocit krivdy. Veľmi intenzívny pocit krivdy, môžete hovoriť o tom, čo chcete. To je jedno, ako to je. Ale, priatelia, to sa nemalo stať. To sa malo robiť metodicky úplne inak. Tak ako to legislatíva, ako to tu bolo, povedané žiadala.

    Priatelia, tak sa to neuskutočnilo a urobili sme jedného človeka, ktorý má naozaj na nás všetkých pocit krivdy a hovorí nám, ako ste ma to zastali, priatelia. Za čias Mečiarovej vlády sa to nestalo ani raz, hoci bol dôvod na to, aby sa odňala imunita, neurobilo sa to. Ale to bolo principiálne. Ja som to hodnotil ako princíp, ktorý by mal platiť ďalej. Tu sa malo naozaj nadviazať kontinuálne na predchádzajúcu politiku a takýmto spôsobom sa správať voči kolegom v parlamente, aby parlament nebol zahltený pseudoproblémami, ale aby riešil naozajstné problémy.

    Priatelia, myslím si, že psychohygiena utrpenia, pokiaľ je maligné, je psychohygiena, ktorá je maligná a nie je dôstojná človeka. A toto je takéto utrpenie, ktoré obidvom týmto poslancom robíme. Zmarené referendum alebo iné delikty, ktoré sú pripisované Gustávovi Krajčimu, Ivanovi Lexovi a neboli posúdené objektívne, ich naozaj demobilizovali. A obidvaja sú takí schopní opoziční poslanci, že vám mohli dávať mnohé námety na riešenia. Tie ste mali využiť, a nie tieto obranné boje, ktoré sú nakoniec poznačené ich úzkosťou, panikovou reakciou, z ktorej nebude nikdy nič dobré. To nebude nikdy produktívne, priatelia. Aj opozíciu si máte pestovať, aby dávala dobré nápady a tie nápady by bolo treba zužitkovať. Veď sme to dnes videli aj v zdravotnom výbore, že sa dá aj s opozíciou dobre komunikovať a dá sa aj od opozície niečo vytiahnuť. A ja si myslím, že aj ako opozičný politik veľmi som chválil kolegu, ktorý dával návrh na zákon číslo 172, hoci je z koaličného tábora, má úplne iné názory ako ja. Prečo by som to nerobil?

    Priatelia, my sme si už dávno túto metódu z praktického boja a činnosti v parlamente neosvojili. Ale, priatelia, my, čo sme boli vychovaní jezuitmi a vychovaní v prvej republike, v slovenskom štáte a potom ešte v slobodnom Česko-Slovensku, máme aj iné morálne hodnoty ako tí, ktorí boli vychovaní len v komunizme. Komunizmus tam spravil zločin, tam urobil zločin nie v materiálnych statkoch, tie vybudoval lepšie, ako my ich budujeme. Ale v demoralizácii obyvateľstva, na generácii, ktorá bola vychovaná len tam, urobil veľké škody a tie škody sú tu. Tu v parlamente sa krásne demaskovali, psychohygiena tohto parlamentu je naozaj pod psa, priatelia. Ale to si musíme my uvedomiť, to nám nikto nenapraví. A môže sa smiať kde kto, ale kto je veriaci človek, tak psychohygienu nemôže zahodiť za plece a povedať, čo tu táraš, čo si misionárom alebo čím si.

    Myslím si, že toto zbytočne niekto vykrikuje a namieta proti tomu. Na týchto kauzách vidím toto utrpenie. Strašné utrpenie ste vybombardovali naozaj isto u týchto dvoch ľudí. To je jedno, či sú vinovatí alebo nie sú vinovatí, ale ste im implementovali pocit, že ste ich nespravodlivo posúdili, nespravodlivo metodicky a možnože aj obsahovo a teraz s týmto pocitom z tohto parlamentu možno odídu a ich činnosť bude ďalej motivovaná týmto pocitom. A máme ďalšieho vnútorného nepriateľa, ktorý bude na nás pracovať ďalej. To sa potom vráti ako bumerang. A to nie je dobré. Vo svojom živote si máme vytvárať priateľské vzťahy, produktívne vzťahy, profesionálne produktívne vzťahy, ale nie apriórne negatívne vzťahy. Ani v politickom boji by to tak nemalo platiť, priatelia. V politickom boji toto by naozaj nemalo platiť. Tam by mal platiť naozaj nekompromisný boj, ale s faktami. Mali ste robiť pozitívnu politiku, aby tu nebolo zatváranie škôl, aby nebolo zatváranie tých univerzít, ktoré sme vytvorili my, a mali ste týmto zabezpečovať prísun prostriedkov a boli by sme možno my hľadali v opozícii ešte niečo lepšie a bolo by to konštruktívne. A ja som od vás toto naozaj čakal v naivite, že tak to spravíte. Vy ste mali riešenie na všetko.

    Pán premiér povedal, že má na všetko riešenie, ale ja tie riešenia tu stále nevidím. A dúfam, že ešte v ďalších mesiacoch prídu, ale nieto obzoru, ktorý by ukazoval tie nové riešenia. A riešenie kauzy Ivana Lexu a kauzy Gustáva Krajčiho nie je riešením pozitívnych problémov. To je cesta naozaj do pekla, cesta do pekla nepsychohygieny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia traja páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    pán profesor Drobný povedal, že pán Čarnogurský je štandardný politik. Dovolím si, aj keď je trocha starší ako ja, s ním celkom nesúhlasiť. Pán minister spravodlivosti nie je štandardný politik, on je nadštandardný politik. Nie je pravda, že hovorí to, čo by mal hovoriť štandardný politik. Pán Čarnogurský spravidla podľa nadštandardných kritérií hovorí najnovšie málo a má svoje hovoriace ústa. To zrejme odkopíroval od predkolumbovských Indiánov, kde spravidla niektorí vládcovia si ustanovovali také hovoriace ústa a čomu teraz hovoríme spravidla hovorcovia. Jeden z nich riadi ministerstvo spravodlivosti, volá sa pán Lipšic. Podľa pána ministra spravodlivosti vraj nesmierny národovec, lebo kedysi organizoval žiarivkové referendum proti rozdeleniu a osamostatneniu Slovenskej republiky. To spravidla, sami uznáte, národovci naozaj často robia, pretože nechcú dopriať vlastnému národu samostatnosť, slobodu a nezávislosť. Pán Lipšic sa neštíti ani predtým, aby, s prepáčením za výraz, okydával svojich pedagógov a vymýšľal si na nich nehorázne sprostosti v médiách a v rôznych časopisoch, ktoré sú antimečiarovsky a protislovensky zamerané, ako to robí spravidla proti mne, pretože s ním spravidla nesúhlasím. Takže, pán profesor Drobný, pán Čarnogurský spravidla nehovorí, čo si myslí a čo chce.

  • Pán poslanec Šťastný.

    Zapnite pána poslanca Šťastného.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážení prítomní,

    chcel by som nadviazať na tú pasáž, kde hovoril pán profesor Drobný o nezákonnosti v tomto parlamente. Spomínam si na takú epizódu zo začiatku nášho volebného obdobia, keď v súvislosti s porušovaním rokovacieho poriadku dal pán poslanec Brňák hlasovať o tom, že tento parlament bude dodržiavať zákony a že bude hlasovať a pracovať podľa zákonov. Jednoducho sa to tu neprijalo, neodhlasovalo, zamietlo. Ja som si myslel vtedy, že je to, odpustite mi, taká parlamentná recesia. Ale keď sa prijali uznesenia v kauze Krajči a Lexa v rozpore s ústavou, keď sa dokonca bráni ďalej aj v súvislosti s nálezom Ústavného súdu učiniť spravodlivosti zadosť, tak som zistil, že je to vlastne systém, že to nebola náhoda na tom začiatku, ale to bol úplne systémový začiatok, a tak sa v podstate pokračuje a mám dojem, keď máme aj ďalšie návrhy, že asi sa bude pokračovať.

    Ja by som si predstavoval a chcel by som spolu s pánom poslancom Tkáčom vyzvať ostatných poslancov, aby tí, ktorí hlasovali vtedy za, by si povedali mea culpa, mea maxima culpa a snažili sa v terajšom hlasovaní napraviť túto svoju chybu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som nadviazať na pána poslanca, keď hovoril a dával rečnícku otázku, komu to prospelo. Nuž pozrime sa na situáciu dnes. Po dvoch rokoch alebo troch rokoch sa stáva z človeka hľadaného Interpolom ctený pracovník ministerstva zahraničných vecí s budúcou kariérou, ktorý rozmýšľa o tom, či bude dávať niekoho na súd alebo nie, ale ešte stále nedal odpoveď na otázku, čo má robiť Technopol s nevybavenými 80 miliónmi a z človeka, ktorý je poslancom, sa stáva do slova, do písmena vami uštvaný človek. Vy idete presne podľa hesla, že ho musíte dostať, preto vŕšite aj toho, čo sme boli včera svedkami v mandátovom a imunitnom výbore, ďalšie štyri kauzy, len aby ste sa mohli aspoň do jednej zahryznúť a zachytiť. Je to úbohé.

    Ja vás upozorňujem ešte raz. Toto sú politické procesy a otočí sa to raz k zodpovednosti voči vám. Tam sa už nebudete mať možnosť vyhovoriť na koaličnú radu alebo na niekoho, že ste mu verili. Tam budete pred tvárou národa stáť vy sami.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána profesora Drobného, ktorý uviedol niečo o právnom štáte a o nesúladnosti krokov. Všetko, čo čítam v tlači od expertov, je tak ďaleko od právneho štátu a dôsledného rešpektovania práva. Nadraďovanie politiky a spravodlivosti, áno, ja som za spravodlivosť, ale prv ju treba dať do právnych predpisov a potom realizovať. Úplne ma zaráža, ako vás vzrušuje vyvodenie zodpovednosti toho, čo bolo amnestované, ale vraždu politika vôbec nepovažujete za vážne vyšetriť. A k argumentom, ktoré tu už boli spomínané, ja len toľko, že by som sa skutočne rada stretla s pánom doktorom Lipšicom na právnej diskusii pred verejnými masmédiami, či už televíziou a rozhlasom, a skutočne by som chcela od neho, aby preukázal právne podklady tých bludov, ktoré tvorí a aplikuje a implementuje do slovenského práva. Je to úplne desné, čo sa robí dnes s právom, základmi práva v Slovenskej republike. Už sa vám podarilo spraviť chaos v ekonomike, absolútny chaos v politike a teraz robíte chaos v práve. Smeruje to asi k chaosu a ku koncu štátnosti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Engliš. Po ňom vystúpi pán poslanec Danko.

    Pán poslanec Engliš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    je ťažko vystupovať pred snemovňou, kde polovica poslancov číta noviny, dokonca niektorí podriemkavajú, ale napriek tomu si vás dovolím oslovovať panie poslankyne, páni poslanci. Tí, čo ste tu, prosím vás, aby ste možno zvýšili pozornosť, a tí, čo ste mimo, ozývam sa aj k tým. Budem sa snažiť tichšie rozprávať, pretože mi stále vytýkate, že keď sa postavím pred ten mikrofón, tak vás bolia uši, ale v každom prípade vás chcem aspoň prebudiť.

    Bola daná amnestia, jedna, druhá, bolo rozhodnutie Ústavného súdu jedno, druhé a vyšetrovanie beží ďalej pod záštitou Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že to nie je správne. Renomovaní právnici tu dali jasné dôkazy a ja ako neprávnik tu nebudem predkladať to, čo tu oni, fundovaní predložili, ale v každom prípade by som chcel niektoré veci potvrdiť alebo aspoň zvýrazniť.

    Amnestia je nezrušiteľná. Ja by som vás chcel upozorniť, že keď by ste to niektorým svojim priateľom v Amerike povedali, čo sa tu deje, ako povedali niektorí naši kolegovia niektorým senátorom, tak dobre, že im aj tie vlasy, ktoré ešte rástli, už nenarástli takto hore. Rozhodnutie Ústavného súdu je najvyšším rozhodnutím súdu, ak to tak teda môžem povedať neprávnicky. Pýtam sa vás, Národná rada Slovenskej republiky sa stotožňuje s protiústavným konaním a porušovaním zákonov v tomto štáte? To by sme si mali uvedomiť všetci. Raz to dejiny spočítajú, preto som chcel síce nie kričať, ale vás prebudiť. Ja vás vyzývam všetkých, aby ste sa pod túto politickú kauzu nepodpisovali. Pán profesor Šťastný povedal, že vás vyzýva tiež, keď už ste raz hlasovali, aby ste, nemusíte priznať chybu, ale aby ste podporili to, čo pán Gašparovič tu predniesol. Ja nie som podporovateľom žiadneho policajného štátu. Prosím vás, aby ste si to aj vy uvedomili, pretože ak sa policajná moc otočí aj voči vám, už bude neskoro. Vyzývam vás, aby sme nepodporili inkvizítorov aj v tomto parlamente, pretože niektorí sa tu skutočne správajú ako inkvizítori. Nie je už doba stredoveku a hovoríme o právnom štáte alebo aspoň chceme byť právnym štátom. Preto vás vyzývam, aby ste podporili návrh, ktorý tu bol prednesený pánom Ivanom Gašparovičom, či už ide o prípad pána Lexu alebo pána Krajčiho v bode programu jeden a dva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Danko.

    Predtým ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Engliša sa hlási pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ani ja nie som právnik, ale mrzí ma, že už vtedy, keď sa tu hovorilo o "kauze" pána exministra Krajčiho o tom, ako reagovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo Varšave na kongrese o tej amnestii, neprijali ste toto rozhodnutie Rady OBSE, neprijali ste rozhodnutie právneho a politického výboru tejto organizácie, ktorý jednoznačne tvrdil, že zrušenie amnestie, teda že správanie, ktoré mal pri referende, právne, vraciam sa k tomu referendu o tých známych štyroch otázkach, že v tomto prípade podporili rozhodnutie exministra, vtedy, samozrejme, ministra Krajčiho. Ale tu sa nehrá o právo. To správne povedali už viacerí. Vy nechcete zrušiť svoje rozhodnutie a nezrušíte ho, neuvedomujete si to, čo tu veľmi pregnantne povedal pán poslanec Engliš, že ak vytvoríme zo Slovenska policajný štát, bude to mať dôsledky nielen pre terajšiu opozíciu, ale, žiaľ, iste sa to môže negatívnym spôsobom aj obrátiť proti budúcim opozičníkom. A nazdávam sa, nie ste takí naivní, aby ste si mysleli, že ste dostali moc na doživotie, vaše osobné alebo vašich politických subjektov a že či tie voľby budú predčasné, ako sa o to usilujeme, alebo budú regulárne, že v týchto voľbách sa situácia môže celkom zmeniť a potom by nebolo dobré, aby ste plakali nad rozliatym mliekom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Danko, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    podľa môjho názoru niet čo dodať k právnej argumentácii našich expertov, lebo ja si myslím, že to povedali vyčerpávajúco. Ale ja by som sa chcel dotknúť iného problému. Problém poslancov Lexu a Krajčiho je oveľa dôležitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Pred niekoľkými mesiacmi sme oslávili 10. výročie nežnej revolúcie. Totalitný režim sa vyčerpal, rozsypal sa a na jeho popole vznikli nové demokratické trendy a všetci máme ambície, ktorí sme tu, tak to aspoň deklarujeme, budovať demokratickú spoločnosť, ktorej základným atribútom je právny štát. Právny štát, to je úcta k ústave, to je úcta k zákonu. K čomu ale dochádza práve teraz?

    Táto situácia je poučná, ako mení názor politická strana, keď sa stane z opozičnej strany vládna strana. Za štyri roky, keď som tu sedel ako vládny poslanec, som počúval, ako si nectíme zákony, ako my nemáme cit pre ústavnosť a ako ústava je základným zákonom štátu. Súhlasil som s tým, ale čo sa nestalo. Tí istí poslanci, ktorí mi tu hovorili pred štyrmi rokmi, keď tu sedeli ako opoziční poslanci v týchto radoch, teraz len tým, že sa presunuli o trochu ďalej a sú vládni poslanci, zrazu nechcú vidieť, že je porušená ústava, nechcú akceptovať nález Ústavného súdu. Je to pre nich maličkosť nehodná povšimnutia a hlasujú v parlamente neviem podľa čoho. Zákon im ukladá hlasovať podľa svojho svedomia. Pýtam sa, na čom je toto svedomie postavené? A už vôbec sa mi nechce veriť, čo som sa tu dozvedel, že záver, odporúčanie ústavnoprávneho výboru tohto parlamentu je neprijať toto uznesenie. Najlepší ústavní právnici z vládnej koalície nám odporúčajú neprijať uznesenie, nerešpektovať uznesenie Ústavného súdu. Aký Ústavný súd? My sme parlament a máme väčšinu a prevalcujeme, koho chceme, ako chceme. Toto je záver toho. To je tá dimenzia, ktorá trošku odlišná od právnej, ale o to nebezpečnejšia, spoločensky dôležitejšia. Aký je záver nerešpektovania Ústavného súdu? Záver toho je, že bežný občan, keď nás pozerá, povie, keď parlament nerešpektuje nález Ústavného súdu, tak kto už má rešpektovať zákon? Potom prečo my by sme nerobili, čo chceme? To je demontáž právneho vedomia. To je sabotáž právneho štátu, páni.

    Zoberme si to vecne. Podľa môjho názoru a opravte ma, právnici, len čo prijal Ústavný súd tento nález, všetky orgány vrátane Národnej rady majú povinnosť uviesť svoje rozhodnutia do súladu so záverom Ústavného súdu. Je to tak, páni právnici? Je. To znamená, ja sa vôbec pýtam, prečo poslanci Národnej rady za HZDS majú predkladať tento návrh, a nie Národná rada ako inštitúcia a orgán zákonodarný a ústavnoprávny, ktorý má hájiť tieto zájmy spoločnosti v rámci práva? Automaticky na prvom zasadnutí mala Národná rada predložiť tento návrh a uviesť svoje uznesenie prijaté v minulom roku do súladu s uznesením prijatým Ústavným súdom v decembri minulého roku. Nikto neodporujete, lebo všetci dobre viete, že je to tak. Ale všetci budete hlasovať tak, ako vám stranícke kancelárie prikázali. Lebo už vidím, prejudikujem rozhodnutie parlamentu z toho, čo povedal ústavnoprávny výbor.

    Dámy a páni, hrá sa oveľa viac ako o dvoch poslancov. Samozrejme osud dvoch poslancov je dôležitý, pretože ide o konkrétnych ľudí. Ale tu sa hrá o princíp tohto štátu a o ochotu zákonodarného zboru rešpektovať ústavnosť a zákonnosť. Toto bude test vašej úprimnosti, ako to myslíte s právnym štátom. Toto bude test, ako myslíte úprimne svoje volebné sľuby, ktoré ste občanom dali, a toto nech sa pozrú do tohto zrkadla, teraz sa nastaví zrkadlo a tam sa zbadáte sami plus všetci občania Slovenskej republiky. Či sa vám tá moja reč páči alebo nie, je tvrdá, ale je pravdivá. A vy veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že sami v sebe nesiete teraz veľký súboj, či poslúchnuť stranícke sekretariáty alebo zákon, právo a vlastné svedomie. Ja vás vyzývam k tomu, k zodpovednosti za to, čo svojím rozhodnutím v tejto spoločnosti navodíte. K tomu vás vyzývam, aby ste podporili a hlasovali za toto uznesenie, a tak dali do súladu činnosť a uznesenia Národnej rady s nálezom Ústavného súdu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Danka sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Kalman.

  • O týchto kauzách už bolo povedané veľa z právneho pohľadu aj z iných pohľadov. Pán Danko povedal ďalší pohľad. Prezentáciu sily. Myslím si, že tá prezentácia sily sa jednoznačne presadzuje.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám priblížil časopis alebo monitor, ktorý sme dostali všetci, mali ste možnosť si ho zobrať. Významný časopis The Ekonomist píše o Slovenskej republike. Slovensko má mladú a labilnú prozápadne orientovanú vládu, ktorá potrebuje naliehavo podporu. Tá labilnosť sa prejavuje v tom, že potrebujete silu a tú silu prezentujete v súčasnom období.

    Vážené dámy, vážení páni, ale ten istý časopis píše o niečom inom, a to sú už výsledky k 1. júlu minulého roku. Hovorí o tom, že hodnotí politické dianie v krajinách strednej a východnej Európy. Slovensko má 3,5 - najhoršiu známku. Hodnotí okrem iného aj nezávislosť médií. Slovensko má 4 - najhoršiu známku zo všetkých. Hodnotí aj ďalšiu veľmi zaujímavú vec, ktorú by sme si mali všetci uvedomiť, hodnotí dodržiavanie zákonov v jednotlivých krajinách. Slovensko má známku 4. Horšie je už len Rumunsko.

    Dámy a páni, aj to je prejavom vašej prezentácie vo vzťahu k Európskej únii. Aj to je prejavom presadzovania vašej sily a možno aj z tohto pohľadu ste dnes nechceli vypočuť, respektíve pripustiť diskusiu k predsedovi Európskej komisie, kde by sa určite boli prezentovali veci týkajúce sa porušovania ľudských práv, porušovania zákonov, ale nechceli ste dovoliť, aby sa to Európska únia dozvedela napriek tomu, že to ona vie. Pýtam sa alebo kladiem si otázku, ako to však pán Prodi zoberie, keď sa dozvie, že parlament orientovaný prointegračne, verbálne podporovaný pre Európsku úniu odmietol sa vyjadriť diskusiou k vystúpeniu predsedu Európskej komisie. Aj toto sú dôkazy vašej práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chýba mi tu pán poslanec Danko. Asi už stačil pobyt v parlamente. Dve poznámky.

    Hovoril tu o úcte k zákonom. Ja by som mu chcela povedať len toľko, že na jeho vzťah a úctu k zákonom by bolo dobré sa opýtať v Trebišovskom okrese, ako to vnímajú ľudia, ktorí žijú neďaleko neho. A po druhé, ak hovorí o svedomí, chcela by som mu tiež pripomenúť, že má jedno svedomie na štyri oči a jedno svedomie v tejto rokovacej miestnosti. Ja by som takéto svedomie nechcela mať a som rada, že ho mám jedno.

  • Prosím vás, aby ste nekomentovali vystúpenia.

    Pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Danko sa tu obrátil s veľmi vážnou výzvou na poslancov Národnej rady a mal na mysli predovšetkým poslancov vládnej koalície. Je skutočne smutné a nie je to po prvý raz, že keď sa pozrieme do radov, kde sedia poslanci vládnej koalície, zisťujeme, že sú viac ako poloprázdne. Niet sa čomu čudovať, lebo oni už zrejme majú jasné, ako budú hlasovať o návrhoch, ktorý dal klub poslancov za HZDS. A myslím si, že vlastne takým signifikantným znakom toho, akí v skutočnosti sú, je aj to, keď som na začiatku tejto schôdze dala návrh, aby si parlament pripomenul minútou ticha pamiatku zavraždeného politika Jána Duckého, v jednej chvíli som ľutovala, že som tento návrh dala. Lebo keď dal pokyn pán predseda, že máme vzdať úctu zavraždenému Duckému, tak si niektorí páni poslanci, najmä z radov Demokratickej strany, skoro nohy dolámali, ako utekali z tejto miestnosti, aby úctu k tomuto zavraždenému nemuseli vzdávať. Aj to je svedectvom o tom, akí ľudia sedia v radoch vládnej koalície.

  • Pán kolega pred chvíľou otvoril okrem iného jeden vážny problém, ktorý tento parlament prenasleduje už niekoľko mesiacov, a to je predovšetkým otázka ústavnosti v samotnom parlamente. Áno, predovšetkým ústavnoprávny výbor a mandátový výbor mal byť ten, kto mal po výroku Ústavného súdu prísť s návrhom na zrušenie uznesení, ktoré Národná rada prijala z dôvodu, ktorý je jednoznačný, jednoduchý a zrozumiteľný. Toto bola nielen morálna, ale aj právna povinnosť. Toto je aj náplň činnosti týchto výborov v tomto parlamente.

    Ústavnoprávny výbor je však sústavne a trvale zneužívaný a veľmi účelovo zneužívaný práve na deformáciu práva v tomto parlamente. Ústavnoprávny výbor je ten, ktorý podsúva tomuto parlamentu alebo vystieľa cestu pre protiústavné rozhodnutia, účelové rozhodnutia. A preto, bohužiaľ, na margo ústavnoprávneho výboru k tomu, čo povedal aj pán kolega Delinga, možno povedať iba jedno. Boh ochraňuj v tomto prípade nie kráľovnú, ale tento parlament a celú republiku pred takým ústavnoprávnym výborom, ako má v tomto volebnom období, samozrejmá vec v časti jeho koaličnej väčšiny.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jarjabek. Po ňom vystúpi pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    rád by som aj v prvom rade reagoval na pani poslankyňu Sabolovú, na to, čo tu povedala. Momentálne neviem, z ktorej strany vlastne pochádza, ktorú stranu reprezentuje a aký program strany vlastne reprezentuje. Takže potom, kým to bude jasné, dovolím si reagovať aj na jej slová.

    No a teraz vlastne k problematike, ktorú tu všetci prerokúvate. Dovoľte mi, aby som sa v tejto chvíli na túto problematiku pozrel trošku z iného pohľadu ako z pohľadu právnických formúl, z pohľadu práva a ústavného práva, ale hádam z pohľadu normálneho občana Slovenskej republiky, ktorého ťažia tie najbežnejšie problémy.

    Problematika, ktorú prerokúvame, nie je mojou parketou a priznám sa, že problém Slovenskej informačnej služby alebo ministerstva vnútra ako inštitúcie vyvolávajú vo mne skôr pocity, ktoré sa mi dosť ťažko definujú, a to, prosím pekne, za každého riaditeľa Slovenskej informačnej služby alebo za každého riaditeľa ministerstva vnútra, ministra ministerstva vnútra tými socialistickými počnúc a pánom ministrom Pittnerom končiac. Po prvý raz som sa s touto problematikou stretol takto tu v parlamente. Keďže skutočne táto problematika nie je mojím odborom, a teda ho nechápem, o to viac však chápem atmosféru, ktorá ho sprevádza.

    Takto pred rokom sa v tomto parlamente roztočil kolotoč obviňovania, ktorý sa už krúti rok. Dnes po roku som presvedčený, že je dlhotrvajúco zámerný, ale o to pre mňa viac nezmyselnejší a v konečnom dôsledku veľmi zákerný. Zákerný preto, lebo vedome vťahuje všetkých občanov tejto republiky do problematiky, o ktorej majú informácie len sprostredkovane z médií a tí informujú často veľmi rozporuplne.

    Následkom odštartovania kampane ohľadne pánov poslancov Lexu a Krajčiho sa odštartoval v spoločnosti hon na čarodejnice. V spoločnosti bol odštartovaný proces, ktorý vyvoláva pocit neistoty a strachu. Tento prekrýva vysokú nezamestnanosť, zlé ekonomické výsledky, likvidáciu inštitúcie. Je to zákerná hra na zneužívanie spoločnosti. A súčasní zodpovední za túto atmosféru sa skutočne činia, aby udržali napätie. Tento scenár skutočne funguje. A keď už napätie ako keby trošku poľavilo, vždy vystúpia protagonisti, ktorí vypustia balóny domnienky alebo očakávania rozuzlenia. Raz minister vnútra s úsmevom vystúpi a občan má už už pocit, že prípad bude rozuzlený, len ešte čakáme na malý dôkaz. Minister niekoľkokrát poruší prezumpciu neviny, čo na tom, veď občania v prvom rade a v prvom momente zaberú. A keď už má verejnosť ministra plné zuby a je zjavne okukaný, vystúpi ďalší protagonista tejto smutnosti. Ďalší, ktorý súťaží o dĺžku vysielacieho času v médiách, má síce menej vlasov ako minister, ale o to väčšiu túžbu po popularite a možno aj po ministerskom kresle. A verejnosť hltá domnienky a médiá sa predháňajú v informovaní o skoro faktoch.

    Po tom všetkom si môžeme vypočuť napríklad informáciu televízie Luna z 12. januára 2000. Televízia Luna 19.15 hodina 12. januára spravodajstvo: Lexa sa musí postaviť pred súd a dokázať svoju nevinu. Mladá, šarmantná dáma, vedomá si v tej chvíli svojej dôležitosti, povie do televízie verejne takúto, prepáčte mi, hlúposť. Je to proste nehoráznosť a môžeme to naozaj nazvať drzosťou alebo jednoducho hlúposťou? Vďaka vyjadreniam pána ministra a pána vyšetrovateľa zo všetkého trošku.

    Vo verejnoprávnej Slovenskej televízii si druhá pani redaktora alebo istá pani redaktorka, ktorá má stranícku úlohu ešte zo svojho predchádzajúceho zamestnania, a to likvidovať poslancov Lexu, Krajčiho a predsedu Mečiara, dovolí ešte viac. Skutočne si robí vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, čo chce vrátane zamieňania si svedka s obžalovaným, dokonca sama v televízii svedka obžalovala. No skutočne verejnoprávna Slovenská televízia so svojimi redaktormi na ukážku do Európskej únie. Skutočne. Toto všetko a ešte mnoho všeličoho ďalšieho sa v súčasnosti pod vplyvom tejto, dovolím si tvrdiť vami, ctená koalícia, vytvorenej atmosféry deje v celej spoločnosti. Je to samozničujúci proces. Dotýka sa celej spoločnosti a dotkne sa v konečnom dôsledku každého. A je otázkou času, kedy sa dotkne aj tých, ktorý ho spustili.

    V konečnom dôsledku dochádza vlastne k deštrukcii. Osočujete opozíciu, kriminalizujete ju, o takzvaných svojich kauzách mlčíte, hoci sú to kauzy celej spoločnosti. Teda aj naše, a teda aj moje. Neexistujú naše a vaše kauzy. Existujú problémy a tie problémy sú našimi spoločnými problémami. Za rok pod vedením tejto koalície sú spochybnené a deštruované všetky inštitúcie a vo všetkých rezortoch, dámy a páni, skutočne, vo všetkých rezortoch, deštruuje sa súdna moc vrátane Ústavného súdu. Deštruuje sa myslenie ľudí, deštrukciou hrdosti na vlastný štát docielite deštrukciu štátnosti. Je na čase, páni z koalície, zmeniť politický štýl.

    Prezident Slovenskej republiky vyzýva k všeobecnej debate a vyzýva sadnúť si spoločne za okrúhly stôl. Začnite alebo začnime debatovať inak. Dnes je to, dámy a páni z koalície, ešte stále a podotýkam ešte stále vo vašich rukách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Jarjabka s faktickou poznámkou sú dvaja páni poslanci - Cuper a Gajdoš.

    Pán poslanec Cuper.

  • Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Jarjabkovi za jeho veľmi pekné a fundované vystúpenie. Chcem nadviazať na tú časť, kde hovoril, že istá pani redaktorka v televíznej stanici Luna sa postaví a tvrdí, že pán Lexa sa musí postaviť pred súd a dokázať svoju nevinu, a tým sa aj očistí.

    Ja chcem doplniť, a to aj v súvislosti s tým, že som dnes navrhol, aby sme zaradili bod za prítomnosti riaditeľa Slovenskej televízie pána Materáka, bod programu, v ktorom by sa otvorila všeobecná rozprava o tom, či ešte Slovenská televízia, a to už nehovorím o iných televíznych staniciach na Slovensku, má verejnoprávny charakter a najmä či spravodajstvo a nielen spravodajstvo, ale vôbec publicistika má nejaký verejnoprávny charakter alebo je to obyčajne vymývanie s prepáčením za výraz mozgov slovenskej populácie.

    Samotná Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie musela skonštatovať, že na televíznej stanici Markíza je takmer 50 percent všetkého času venovanému politickým kauzám. Keď človek počúva reláciu Na Slovensku je to tak, tak mu mnoho razy musia naskakovať zimomriavky. Pán Lintner nepozná, čo je to prezumpcia neviny. Za ním ešte nastupuje mladá redaktorka, jeden mladý redaktor, ktorým tiež toto sväté slovo nehovorí absolútne vôbec nič. Vychádzajú z akýchsi fikcií a prezumpcií viny, čo je pre právny štát absolútne neprijateľné. Je to zvrhlosť takto postupovať a takto vtĺkať občanom demokraciu do hlavy.

  • V súlade s konštatovaniami nášho kolegu poslanca Dušana Jarjabka si musím tiež len povzdychnúť nad tým a márne sa nádejať hádam do budúcnosti, že sa dočkáme toho, či už z parlamentu alebo z politického, alebo verejného diania na Slovensku budeme mať objektívne informácie od zrelých redaktorov. V parlamente sa až na výnimky pohybuje mediálna puberta, ktorá je vďačná svojim chlebodarcom a zamestnávateľom za to, že má lukratívne zamestnanie. Ak si ich človek všíma, sú obyčajne privesení na určitých predstaviteľov súčasnej politickej koalície a nehnú sa od nich, túžobne očakávajú na slovo, na úsmev, na pohladenie, ktoré je vlastne potvrdením ich existencie.

    Takže ani verejnoprávna televízia, ani súkromné televízie u nás na Slovensku nie sú v stave poskytovať občanom Slovenskej republiky objektívne, neskreslené, beztendenčné informácie. Na to si budeme musieť zrejme ešte dlhý čas počkať. Musíme byť pripravení, že všetky kauzy, ktoré sa pripravujú v politických kruhoch, sa zároveň pripravujú v mediálnych kruhoch tak, aby bola jednota slov a činov pri ich prezentácii a takýmto spôsobom veľmi cieleným, veľmi umným sa na základe určitého poradenstva zo zahraničia masíruje verejná mienka. Je to smutné konštatovanie, ale musíme sa aj s týmto...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nedá mi, aby som nereagoval na situáciu, ktorá tu vznikla v podstate od volieb 1998, a nechcem sa vracať k právnej podstate celej veci. Myslím si, že naši právnici, ktorí tu vystúpili, relevantne zdôvodnili neopodstatnenosť celého tohto procesu, ktorý tu je vlastne rozbehnutý a, žiaľbohu, rozbehnutý je aj na pôde parlamentu Slovenskej republiky. Chcem iba pripomenúť niektoré aspekty a tie aspekty, ktoré ja vidím v politickej rovine.

    Ako tu už bolo povedané, vidím ich aj v ľudskej rovine. Dvaja poslanci sú už vyše roka traumatizovaní a vyšetrovaní, dokonca kolúzne väznení, neskôr prepustení. Celá táto situácia, ktorá tu vzniká, myslím si, že takisto traumatizuje občanov tejto republiky. Chcem pripomenúť, že celý proces má svoje zrkadlo už v tom, že sa začali štartovať veci vyplývajúce z eufórie moci, samozrejme, po voľbách. Začali tu fungovať určité páky na potlačenie, skôr by som povedal, zámer na likvidáciu opozície. Na to slúžia, samozrejme, aj tieto kauzy, ktoré sú tu pertraktované. Opozícia by mala byť zrkadlom spoločnosti, zrkadlom vlády. Ak chceme, ak chcete teda spravodlivo vládnuť, mali by ste si opozíciu ctiť, tak ako je to v štandardných demokraciách vo svete. Samozrejme, že likvidácia opozície je vlastne aj likvidácia demokracie, vážené dámy, vážení páni.

    K tomu stavu najmä prispelo, ak to zoberiem chronologicky, neústavné zrušenie Mečiarových amnestií, myslím si, že to bolo 8. 12. 1998, ktoré vlastne boli reakciou svojím spôsobom na amnestiu exprezidenta Kováča. A táto amnestia bola vlastne udelená v kauze Technopol, do ktorej bol zahrnutý aj jeho syn. Nikto neskúmal, nikto sa nezamyslel v tom čase nad tým, či bola spravodlivá alebo nebola spravodlivá. Nikto neskúmal podstatu veci a bolo tu dodržané výsostné právo amnestie. My sme boli vtedy vo vláde, nič sa nedialo, akceptovali sme túto amnestiu bez výhrad, pretože je to ústavný proces.

    Samozrejme, že cieľ amnestie pána Mečiara bol v tom, že sa pripravovali voľby v roku 1998 a polarizovala sa tu spoločnosť, stupňovalo sa napätie v spoločnosti. Tak čo mali robiť naši vládni činitelia preto, aby zabezpečili demokratický priebeh volieb, ktorý bol kvitovaný nakoniec aj Európou, a čo mali robiť, aby sa spoločnosť uspokojila a aby sme nejakým spôsobom naštartovali k týmto voľbám a k normálnemu životu? Nepochopila sa idea tejto amnestie a po voľbách sa opäť teda, ako som spomenul, Dzurindovým zásahom, premiérovým zásahom rozjatrili rany a znovu sa začína polarizovať naša spoločnosť a stupňovať napätie. Komu slúži toto všetko? Veď sme tu strávili desiatky hodín v tomto parlamente. Stovky strán sa popísalo, desiatky hodín odvysielalo v televízii. Nám to slúži, súčasnej opozícii? Asi nie. Veď sme traumatizovaní takisto ako obidvaja poslanci. Slúži to zrejme koalícii, ktorá, ako tu bolo spomenuté už viacerými predrečníkmi, zastiera mnohé neschopnosti vládnuť, vládnuť ekonomicky efektívne a vládnuť tak, ako sa na právny štát patrí. Takže zamyslime sa nad myšlienkou, respektíve nad podstatou celej tejto kauzy alebo oboch káuz. Komu to vlastne prospieva? Nechcem dlho rozprávať, ale už to, že Ústavný súd 20. 12. vlaňajšieho roku zrušil alebo rozhodol, že boli porušené práva Jaroslava Svěchotu a potvrdil teda vlastne platnosť Mečiarových amnestií v skutku zavlečenia občana do cudziny a amnestie v kauze referendum. To znamená, že potvrdil aj platnosť oboch amnestií týkajúcich sa poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho. To však stále nestačí. Znovu sa stupňuje napätie, vymýšľa sa nový zákon, ktorý je retroaktívny, a znovu tu budeme okolo tohto zákona diskutovať a občanov držať v napätí. Komu to prospieva? Nám asi nie, ani občanom.

    V súčasnosti, keď Slovensko - jasali sme v Helsinkách - bolo zahrnuté do jednej skupiny na prijatie, pre negociácie vstupu do Európskej únie, my máme pôsobiť ako stabilizačný prvok - Slovenská republika tak z ekonomickej stránky, ako aj z právnej stránky. Pamätajme si jednu vec, že o tom, či budeme prijatí, ja som to už tu niekoľko ráz povedal, nebudú už rozhodovať politické kritériá, i keď tam budú vždy veľmi silne akcentované, ale bude rozhodovať výkonnosť ekonomiky, výkonnosť legislatívy a výkonnosť administratívy. A toto keď si neuvedomíme a budeme takéto veci rozdúchavať a budeme sa tu vybíjať na irelevantných veciach z môjho pohľadu, tak potom to neposlúži ani ekonomickej prosperite, ani stabilite alebo prosperite tohto štátu v oblasti stability v strednej Európe.

    Na záver by som chcel povedať z tohto pohľadu, že právne veci podľa mňa boli jasne deklarované a sú jednoznačne deklarované našimi právnikmi a nakoniec nielen našimi právnikmi, veď to je právo, ktoré nezávisí od politiky, preboha, veď dnes právo musí mať jednoznačné výklady bez ohľadu na to, či je taká alebo taká politická strana pri moci. Samozrejme, že sa za tým skrýva ten druhý rozmer, ktorý som hovoril, je to politický rozmer. Ak si neuvedomíme, že tento rozmer, pokiaľ tu nestlmíme napätie v oblasti politického náboja, tak sa nestaneme stabilizujúcim prvkom v Európe. Ten pohľad na nás bude úplne iný a bude sa meniť.

    Z tohto hľadiska žiadam zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 z 9. apríla 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu, a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 178 z 24. februára 1999, v ktorom vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho.

    Ďakujem za pozornosť.