• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram 6. rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ferkó, Gyurovszky, pani poslankyňa Kadlečíková, Sládeček, Volf. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Prokeš.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som vás upozorniť, že dnes budeme rokovať aj po 19.00 hodine. Len vás upozorňujem, aby ste si zaplánovali svoj čas tak, že budeme rokovať po 19.00 hodine, kým neskončíme rozpravu k zákonu o štátnom rozpočte. Bufet bude pripravený.

    V prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pani ministerky financií. S faktickými poznámkami sú prihlásení títo poslanci: Mária Angelovičová, Pavel Delinga, Viliam Oberhauser, Gustáv Krajči, Jaroslav Paška a Ľudmila Mušková.

    Pani poslankyňa, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Angelovičová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem podporiť slová pani ministerky. Tak ako včera vystúpila, poukázala na zložitú situáciu, v akej sa zostavoval návrh štátneho rozpočtu na rok 2000. Nie raz, ani nie dva razy sme pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 počuli o zložitej finančnej situácii v našom školstve. Aj v tejto zložitej finančnej situácii sa objektivizovali kritériá rozdeľovania finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na vysoké školy. Tak to bolo na rok 1999, tak je to aj na rok 2000. Postupovalo sa v snahe o objektívne a spravodlivé prerozdeľovanie.

    Len na porovnanie uvediem nadštandardné financovanie nových vysokých škôl v rokoch 1997 - 1998, ktoré vznikli zákonmi číslo 155, 156 a 201 z roku 1997. V roku 1997 bolo zo štátneho rozpočtu uvoľnené na tieto tri vysoké školy 210 mil. korún. V roku 1998 to bolo už 296 mil. korún, ale v roku 1999 bol aj na nové vysoké školy aplikovaný prístup pridelenia rozpočtu ako na ostatné vysoké školy a z neho vyšla pre tieto tri vysoké školy suma 138,9 mil. korún. To znamená, že v roku 1997 sa zobralo existujúcim vysokým školám, ktoré sa už vtedy nachádzali na ceste k úpadku pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1997, až 71 mil. korún a v roku 1998 viac ako 157 mil. korún. Ubralo sa školám, ktoré sú známe svojou históriou, vysokou kvalitou učiteľov a výchovou absolventov, z ktorých nejeden...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Delinga - faktická poznámka.

  • Nemám takú možnosť, že by som pani ministerke faktickú poznámku poslal poštou, tak jej to chcem povedať tu na mieste. Prosil by som, že by som mohol mať faktickú poznámku, keď tu bude prítomná.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser. Nie je prítomný. Pán poslanec Gustáv Krajči, nie je prítomný. Pán poslanec Paška, nie je prítomný. Pani poslankyňa Mušková, chcete reagovať faktickou poznámkou? Nie.

    Budeme pokračovať v rozprave poslancov, ktorí sa prihlásili ústne.

    Pán poslanec Hudec.

    Po ňom vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    hostia,

    ak mi dovolíte, budem mať tri konkrétne návrhy, pretože vo svojom vystúpení som už nestihol predniesť všetko to, čo som mal na mysli. Sú to tieto návrhy.

    Po prvé, chcem podporiť všetky návrhy poslancov, ktoré budú za to, aby sa financovalo z deblokovaného ruského dlhu zakúpenie cyklotrónu a všetky následné aktivity, čo s tým budú súvisieť. Predpokladám, že pán poslanec Duka-Zólyomi s tým vystúpi.

    Po druhé, chcem podporiť návrh výboru pre kultúru a médiá, ktorý bol prijatý na jeho rokovaní a nachádza sa v celom súhrne pozmeňujúcich návrhov k zákonu o štátnom rozpočte. Keby ho zaradil spoločný spravodajca na hlasovanie en bloc neprijať, trvám na tom, aby sa hlasovalo o týchto návrhoch nášho výboru osobitne.

    Tretia skupina návrhov sa bude týkať rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry a Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá smeruje k tomu, aby sa navŕšili finančné prostriedky pre Maticu slovenskú. Môj návrh bude taký, ktorý nebude prehlbovať deficit štátneho rozpočtu, bude vychádzať z toho, že by došlo k úprave jednotlivých častí položiek štátneho rozpočtu takto: navrhujem zvýšenie príspevku pre Maticu slovenskú zo štátneho rozpočtu v rámci kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Všeobecnej pokladničnej správy na rok 2000 tak, že sa zníži 7 položiek štátneho rozpočtu a presunú sa do položky Matice slovenskej.

    Po prvé, zo Všeobecnej pokladničnej správy z časti vyčlenenej na potreby kultúry zo sumy 120,3 mil. navrhujem túto položku znížiť o 25 mil. korún a použiť ich na krytie grantových úloh vedeckovýskumnej činnosti, na aktivity pracovísk členského hnutia, na inováciu expozícií múzeí Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch, Ľudovíta Štúra v Modre, Pamätnej izby Horova v Bánovciach nad Ondavou, Jozefa Gregora Tajovského v Tajove, Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove a na doplnenie knižných fondov Slovenskej národnej knižnice, domov a oblastných pracovísk.

    Po druhé: Štátny fond kultúry Pro Slovakia. Sumu 72,0 mil. znížiť o 7,2 mil. a použiť ich na pokrytie aktivít miestnej a regionálnej kultúry v činnosti miestnych a záujmových odborov Matice slovenskej, na významné matičné podujatia, akými sú: Slovesná jar, Literárny Kežmarok, Šaliansky Maťko, Kráľove Šahy a podobne, ako aj na kultúrne podujatia roku veľkého jubilea.

    Po tretie, sumu z knižnej tvorby - táto suma je určená v rozpočte na 5,6 mil. - znížiť o 0,6 mil. a 600 tisíc korún presunúť do kapitoly Matice s tým, že budú viazané na podporu vydávania pôvodnej slovenskej literárnej a esejistickej tvorby v rámci edície Matice slovenskej a edície Slovenských pohľadov, na sprístupňovanie výsledkov archívu Matice slovenskej, napríklad na vydávanie Slovenského biografického slovníka, Biografického lexikónu Slovenska v angličtine a podobne. Upozorňujem, že ide o projekty nesmierne veľkého významu, ktoré nemá kto iný urobiť.

    Po štvrté: Detská literatúra. Sumu 7,6 mil. korún znížiť o 0,6 mil. korún a týchto 600 tisíc korún v rámci navŕšenia rozpočtovej kapitoly Matice slovenskej viazať na vydávanie autorskej tvorby mladých autorov edície Mladá Matica, na regionálne zbierky Slovenských povestí a rozprávok, na edičné tituly v spolupráci s rezortom školstva.

    Po piate: Umelecké časopisy. Sumu 16,0 mil. korún znížiť o 0,7 mil. a viazať ju na čiastočné krytie nákladov vydávania Slovenských pohľadov, prílohy Slovenských národných novín Orol Tatranský a sčasti aj na časopis Slovensko.

    Po šieste: Mimoriadne kultúrne aktivity. Zo sumy 34,0 mil. 2,2 mil. korún viazať krytie nákladov kultúrnych aktivít slovenských kultúrnych a informačných stredísk Matice slovenskej v zahraničí, na reprezentáciu záujmových kolektívov miestnych odborov Matice slovenskej a domov Matice slovenskej medzi Slovákmi v zahraničí. Upozorňujem, že napríklad táto časť rozpočtu 34 miliónov korún nikdy nebola taká vysoká a napriek finančnej biede vidíme, že je vyššia takmer o 50 % oproti minulým rokom.

    Po siedme: Kapitálové výdavky. Sumu 300 mil. korún znížiť o 9 mil. korún a viazať ju pre potreby Matice takto:

    a) z rozpočtovej položky na financovanie zabezpečenia rekonštrukcie budov, kultúrnych zariadení, havarijných stavov, na rekonštrukciu objektov Matice slovenskej v Martine takto: Zo sumy 41 mil. korún 4 mil. korún oprava strechy a sietí v tretej budove Matice slovenskej, oprava sietí a zabezpečovacích zariadení v druhej budove Matice slovenskej a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine;

    b) z rozpočtovej položky na bežnú investičnú činnosť predovšetkým na finančné zabezpečenie rekonštrukcií budov, kultúrnych zariadení, ktorými sa riešia aj havarijné stavy, sumu 34 mil. korún znížiť o 5 mil. korún a použiť na investície na ochranu zbierok v Slovenskej národnej knižnici a Pamätníka národnej kultúry, na nákup doplnenia počítačovej techniky pre Slovenskú národnú knižnicu, obnovu fondov v požičovni, kostýmov a krojov, na dofinancovanie rekonštrukcií objektov, domov Matice slovenskej v Lučenci, Rimavskej Sobote, Dunajskej Strede.

    Podávam tento návrh aj písomne, tak ako mi to ukladá rokovací poriadok, s 15 podpismi poslancov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Malíková, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou? Máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.

  • Mám len poznámku k vedeniu schôdze.

    Pán predseda, pri prerokúvaní rozpočtu alebo zákona má byť prítomný predkladateľ a na začiatku vystúpenia pána Hudeca tu nebola pani ministerka, čiže by ste ju mali upozorniť na to, aby si plnila povinnosti.

  • Pán poslanec Slobodník, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou? Pán poslanec Delinga, taktiež. Čiže sú dve faktické poznámky, pán poslanec Delinga je posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Veľmi podporujem slová pána poslanca Hudeca o potrebe zvýšenia rozpočtu rozpočtovej kapitoly pre Maticu slovenskú. Neviem, či si občania uvedomujú, že z 96 mil., ktoré pridelilo ministerstvo kultúry na činnosť Matice slovenskej na tento rok, je 60 mil. viazané na Slovenskú národnú knižnicu a na Pamätník národnej kultúry. Keď si to odrátate, zostáva 36 mil. korún, čo je oveľa menej, ako je rozpočet na menšiny, ktorých je 50 a bol zvýšený aspoň v predbežnom rokovaní na 55 miliónov.

    Matica slovenská má nezastupiteľnú úlohu najmä na južnom Slovensku, kde je jedinou organizáciou, ktorá obhajuje záujmy tam žijúcich Slovákov, ktorí sa často nachádzajú vo veľmi tiesnivej politickej, sociálnej situácii. Preto apelujem na vás, aby ste skutočne využili túto možnosť. Keď sa vedelo nájsť pol druha milióna alebo milión, údaje sa rozchádzajú, na opravu fasády Csemadoku - vôbec tento názov je pomaličky trestný, lebo vyjadruje niečo, čo už fakticky neexistuje Cseh-Szlovák, Magyar Dolgozó, ak sa nemýlim, je táto skratka -, tak proste je jednoducho nevyhnutné, aby sa našli peniaze aj na slovenskú organizáciu, ktorá sa dostala pod takpovediac tlak úradníkov ministerstva kultúry, ak už nie aj samotného ministra, ktorý týmto tlakom podlieha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Samozrejme, podporujem to, čo predniesol pán poslanec Hudec, ale keďže som už predznačil svoju faktickú pripomienku, nebola tu pani ministerka, vraciam sa k tomu, ako včera poukázala na to, že si máme prečítať kapitoly o návrhu štátneho rozpočtu. Tak som si dôkladne prečítal, pani ministerka, a na strane 65 sa píše: "Pre poľnohospodársko-potravinársky komplex sú navrhované dotácie v sume 7 481 300 tisíc vrátane dotácií fyzickým osobám a podnikateľom v sume 600 mil. v porovnaní s rokom 1999 nižšie o 138,7 mil. korún.

    Takisto, pani ministerka, som si dôkladne prečítal uznesenie Národnej rady k štátnemu rozpočtu na rok 1999, kde Národná rada odporučila vláde, aby 500 mil. korún vyčlenila na pokrytie škôd na východnom Slovensku. Takisto som si prečítal uznesenie Národnej rady z tohto roku k rozpočtu, kde Národná rada odporučila vláde, aby 713 mil. korún z Fondu národného majetku bolo presunutých do rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Nestalo sa tak ani v jednom, ani v druhom prípade. V tomto rozpočte sa píše, že z dodatočných zdrojov získaných z privatizácie sa predpokladá zabezpečiť podpora poľnohospodárstva prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie vo výške 1 mld. To, vážená pani ministerka, predpokladá, že sa znovu prijme uznesenie Národnej rady a odporučíme vláde Slovenskej republiky, aby sa tak stalo a znovu sa tak nestane. Takže musíme skutočne veľmi výrazne a dôsledne žiadať vládu, aby plnila uznesenia Národnej rady, ako nás vy dôrazne žiadate, aby sme si prečítali to, čo nám píšete. V tom je moja faktická pripomienka, že neveríme tomu, čo napíšete vy do dôvodovej správy, že sa tak stane, lebo sa tak doteraz nikdy nestalo.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, po ňom pán poslanec Sitek.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážená pani nová poslankyňa Machová, (dovoľujem si vás privítať),

    kolegyne a kolegovia,

    no keď je to úroveň, nevidím dôvod, prečo pani ministerka sedí tam vzadu.

    Diskusia o návrhu štátneho rozpočtu bola skrátená na 10 minút, čo považujem za smiešne, keď k zákonu roka, ako sa návrh štátneho rozpočtu aj niekedy nazýva, ste nechceli diskusiu a mnohí kolegovia ju museli skrátiť, tak ako ju skrátili. Asi ste už rozhodnutí schváliť to bez ohľadu na to, čo je v ňom.

    Keď som pri schvaľovaní návrhu rozpočtu na rok 1999 mal aj pozmeňujúce návrhy, myslím si, že teraz by to bola zbytočná práca, pretože aj keď si o rozpočte myslíte to, čo si myslíte, alebo si myslíte svoje, urobíte to, o čom rozhodol vás ústredný výbor, teda, pardon, koaličná rada. Takže sa obmedzím len na niektoré myšlienky a podporím návrhy, ktoré dávajú moji kolegovia.

    Kto chce pochopiť návrh štátneho rozpočtu v sociálnej oblasti, musí si pozrieť aj rozpočty poisťovní, či už zdravotných, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, ale hlavne rozpočty Úradu bezpečnosti práce, Štátneho fondu rozvoja bývania a podobne. Robím to tak, že si pozriem najprv tie a až potom sa vraciam k rozpočtu a musím vás alebo môžem vás ubezpečiť, že je to veľmi zaujímavé čítanie, lebo zistíte, z akých východiskových údajov sa tvorí štátny rozpočet. Bohužiaľ, musím konštatovať, že východiskové údaje nie sú prorastové, ale mám pocit, že sú doslova úmyselne zle postavené. Proste, aby to nejako vyšlo, potom sa to upraví. Pre každý prípad sú tu občania, oni tú chybu zaplatia. Myslím si, že táto veta z úst predkladateľky nemusí odznieť, to všetci vieme. Existuje dokonca na to aj žart, nebudem ho rozvíjať, ale poviem len záver, pochádza s východu, že: "Nedovoľce, aby še kocili takí ekonómovia, bo pokapeme od hladu." Aj keď je to žart, vychádza z pocitov radového občana.

    A teraz budem hovoriť slovami rozpočtu. V porovnaní s rozpočtom na rok 1999 sa v rozpočte na rok 2000 premietajú viaceré nové relácie a zvýrazňujú priority vlády. Predpokladám, že asi ide o nejaké relácie v novej televízii Luna, lebo nič iné som tam nepostrehol, všetko starý systém, výskumná práca ministerky financií na slovenskom národe, samozrejme, i na menšinách, aby ste neboli diskriminovaní. Sú, pokračujem, nasmerované na postupnú redukciu spotreby štátu atď. Dodávam, ale hlavne na redukciu v domácnostiach Slovenskej republiky. Samozrejme, že musím uznať, že sú tam aj pekne napísané veci ako napríklad, že prioritami vlády zapracovanými v rozpočte na rok 2000 sú reštrukturalizácia finančného a podnikového sektora, rozvoj bytovej výstavby, pokračovanie výstavby diaľnic a podpora konkurencieschopnosti ekonomiky. Došlo teda ku zmene názorov na výstavbu diaľnic. Bytová výstavba sa ide rozvíjať, nie, samozrejme, vďaka ministerstvu financií, ale možno tvrdohlavosti ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ako sa teraz nazýva, ale hlavne ministra, ktorý neznegoval všetko, čo našiel na ministerstve, ako to robili jeho ďalší kolegovia vo vláde, a postupne, vzhľadom na svoju politickú príslušnosť presvedčil, to zdôrazňujem, asi presvedčil aj ministerku financií o svojej pravde. Nie nadarmo sa hovorí, opäť žartom, že svoj volebný program plnia len Maďari za pomoci Slovákov vo vláde Mikiho Dzurindu.

    Čas ma súri a povedal by som vám, samozrejme, ešte viac takýchto ďalších perličiek. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 vychádza z makroekonomických návrhov rámcov - rast hrubého domáceho produktu 2,5 %, pred dvomi rokmi 5,6 %, miera inflácie 10 %, minulý rok bola tiež plánovaná, teraz sa už pohybuje okolo 15 %, ale hlavne priemerná miera nezamestnanosti 16, 17 % a minulý rok to bolo už "hausnumero", pretože dnes je už 18,6 %, ale teraz toto "hausnumero" je až červené. Národný úrad práce plánuje počet nezamestnaných 515 tisíc, čo predstavuje 18,9 %. Prosím vás, to je predsa smiešne, čo tvrdila pani ministerka, že v januári bolo toľko, v novembri je toľko a v priemere bude 16 %. Podľa mňa to svedčí o neznalosti tejto problematiky. Ani sa nečudujem, pretože moje vyjadrenia, už som to raz predniesol a potvrdil argumentmi, to vyjadrenie znelo, že vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem riešiť nezamestnanosť v Slovenskej republike, pretože si to ani nestanovila ako hlavný cieľ alebo prioritu svojho programového vyhlásenia.

    Bohužiaľ, pani ministerka financií pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2000 to opäť potvrdzuje. Zamestnanosť sa nebude riešiť, ale nezamestnanosť alebo miera nezamestnanosti poklesne. Neviem, to je nejaká nová teória, ale potvrdzuje mi to aj to, že cieľom je spočítať akékoľvek čísla, nech len to dobre vyzerá, výsledok upravíme tak, že "oblbneme" obyvateľov. Zvalíme to na niekoho, lenže tentoraz, vážená pani ministerka, to budete musieť zvaliť asi na pána Mikloša alebo priamo na pána Dzurindu. Jednoznačne tvrdím, že štátny rozpočet na rok 2000 má nesprávne východiskové údaje, ktoré sa objavia v priebehu roka ako problémové a vôbec znemožnia týmto riadiť, čo je v štátnom rozpočte navrhnuté. Nehovoriac o tom, že údaje v štátnom rozpočte nie sú prorastové, absentujú podporné a rozvojové programy a podobne, ale to ste už viackrát počuli.

    Sľubované zvýšenie miezd v rozpočtových a príspevkových organizáciách sa bude v zásade realizovať z objemu prostriedkov, ktoré sa získajú redukciou zamestnancov, nehovoriac o tom, že sa znížil i objem prostriedkov na valorizáciu platov. Znamená to, že zamestnanci v štátnej správe, a to vás všetkých upozorňujem - všetkých, aj tých, ktorí sa pozerajú v televízii na rokovanie Národnej rady -, ak budete chcieť zvýšiť platy, musíte povedať, koho treba vyhodiť z práce. To považujem za vrcholne nekorektné voči odborárom, ktorí túto vládu považovali za slušného partnera.

    Bohužiaľ, asi sa nepoučili z vyjadrení bývalých opozičných politikov na adresu odborárov. Myslím si, že pán Brocka - nie je tu -, ale aj ostatní z SDK pri hlasovaní o možnosti vystúpenia pána Saktora v pléne to jasne potvrdili. Boli zásadne proti, tak ako sú proti všetkým návrhom, ktoré odborári predložia, nehovoriac už o tom, že sú zásadne proti riešeniu sociálnych problémov občanov, čo vyjadrujú, samozrejme, hlasovaním. Takže, občania, učitelia, zdravotníci, lekári, zvýšenie vašich platov je v nedohľadne. To, že vám v tomto roku poklesla životná úroveň, už viete, a tak ako vám poklesne v roku 2000, sa dozviete, ale dovolím si vás upozorniť na to teraz, je to asi darček k Vianociam od tejto vlády.

    Úprava daní, dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej, to všetko sa prenesie v konečnom dôsledku do vašich vreciek, nehovoriac o tom, že plánované zvýšenie energie, plynu, nájomného, myslím si, že k tomu prispeje. Ak budete náhodou medzi tými nezamestnanými, tak rátajte s nižšou podporou v nezamestnanosti, samozrejme, za kratšie obdobie. Ak si nenájdete miesto, tak neviem, čo mám odporúčať. Áno, pán Balejík tu hovoril o zakonzervovaní stavieb a otvorení, až keď budú peniaze, keby sa to dalo, že by sme sa mohli zakonzervovať alebo zabalzamovať a prebudili sa o nejaký čas, keď už tu táto vláda nebude, tak by to bolo najlepšie rozprávkové riešenie. Obávam sa, že ak táto vláda bude predkladať aj ďalší rozpočet, tak už občania nebudú mať ani na to zakonzervovanie alebo zabalzamovanie, ak by to, samozrejme, išlo.

    V každom prípade vláda odporúča utiahnuť opasky a obmedziť spotrebu, žiaľ, asi aj na životné potreby. Znížila výdavky na kúpeľnú liečbu, čiže pripravte sa na to, že si ju budete platiť alebo prispievať. Znížila výdavky na prídavky na deti, áno, aj keď ide o zníženie počtu odberateľov. Ak sa však počítalo tak ako s mierou nezamestnanosti, tak si myslím alebo ďakujem pekne, občania, dôjde aj k prehodnoteniu tejto sociálnej dávky. A ak budem pokračovať, tak z rozpočtov verejnoprávnych inštitúcií mi vyplýva, že nebude na dôchodky. Za štyri roky predošlej vlády sa zvýšili o 34,5 %, teraz to bude asi nula, pretože aj v roku 1999 to bolo, dá sa povedať, len z prebytku 12 mld., ktorý ostal z roku 1998.

    Keďže čas ma súri, nemôžem pokračovať a v podstate o číslach, ktoré kolegovia spomínali, ste sa jednoznačne napočúvali už dosť. Ja tento rozpočet nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek, po ňom pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    prv, kým sa budem zaoberať návrhom štátneho rozpočtu, chcem pánu Andrassymu povedať, že keď v televízii hovorí, že je neštandardné správanie opozície, tak neštandardné správanie je to, aby poslanec viackrát vystupoval a nebolo mu umožnené raz vystúpiť ucelene, aby predložil všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré chce uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu, čiže to je neštandardné správanie koalície.

    Národná rada Slovenskej republiky na 22. schôdzi, konanej dňa 22. októbra 1999, neschválila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony. Účelom navrhovanej právnej úpravy bolo zriadiť rozpočtovú kapitolu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako samostatnú rozpočtovú kapitolu, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky je finančne poddimenzovaný. Je len samozrejmé, že skutočná nezávislosť súdnej moci nemôže byť súčasťou jej ekonomickej závislosti. V správe hodnotiacej pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie bolo dôvodom výčitiek na adresu justície práve nežiaduce prepojenie výkonnej a súdnej moci a možnosť cez ekonomickú závislosť vplývať, i keď nepriamo na sudcovskú nezávislosť.

    Podľa našich poznatkov zo zahraničia je postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z pohľadu ekonomickej závislosti na výkonnej moci bez existencie samostatnej rozpočtovej kapitoly v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v porovnaní s okolitými, aj postkomunistickými krajinami prinajmenšom zvláštnosťou. Vychádzajúc z odporúčaní Rady Európy a najmä Európskej charty o postavení sudcov, ktorá bola prijatá v júli tohto roku, je posilnenie nezávislej súdnej moci od moci zákonodarnej a výkonnej prioritou. Napokon treba poznamenať, že je zarážajúca skutočnosť, keď osem krajských úradov, ktoré sú iba správnymi orgánmi druhého stupňa, majú samostatné rozpočtové kapitoly a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako vrcholný orgán súdnej moci samostatnú rozpočtovú kapitolu nemá.

    Keď porovnáme kapitálové výdavky napríklad v porovnaní s Ústavným súdom, ktorý má 10 sudcov, tak je smiešne, keď Ústavný súd má kapitálové výdavky 6 mil. Sk a Najvyšší súd, ktorý má 87 sudcov, je tam radove okolo 1 mil. Sk. Aby som vás upozornil, vážené poslankyne a vážení poslanci, tak iba 25 sudcov na Najvyššom súde má počítač. Ani každý predseda senátu, ktorých je tam 44, nemá vlastný počítač. Reprodukčná technika je absolútne nevyhovujúca. Keďže idem do počtov sudcov, tak vlastne 7 % všetkých sudcov zo všeobecného súdnictva je na Najvyššom súde a vlastne finančné prostriedky, ktoré sú prideľované, sú absolútne, absolútne nízke a sú absolútne poddimenzované. Nechcem viac rozvádzať, je tam katastrofálny stav aj vo vodičskom parku, sú autá, ktoré sú absolútne nevyhovujúce a vlastne sa zrejme budeme tým zaoberať, až kým sa nestane nejaká nehoda.

    Preto dávam pozmeňujúci návrh k tlači 432, návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000, aby z kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v položke 700 kapitálové výdavky z celkovej sumy 392 400 tis. Sk sa vyčlenili prostriedky pre Najvyšší súd Slovenskej republiky v sume 12 934 tis. Sk na obstaranie a technické zhodnotenie hnuteľného a investičného majetku. Položku 710 obstarávanie kapitálových aktív v celkovej sume 392 400 tis. Sk žiadam upraviť v zmysle uvedeného návrhu. Tak ako som už povedal, odôvodnenie je, aby sa zabezpečila materiálno-technická modernizácia súdu, aby sa mohlo realizovať súdne konanie na Najvyššom súde v primeranej lehote.

    Ešte by som sa zastavil, aj keď už nebudem dávať pozmeňujúci návrh, v rezorte ministerstva obrany. Viackrát som upozornil, že pán minister sa nezúčastňuje na rokovaní o návrhu rozpočtu, nebol ani vo vláde, ani vo výbore pre obranu a bezpečnosť, čiže v podstate som nemohol uplatňovať požiadavky, na ktoré by som sa ho chcel spýtať. Včera som tu vystupoval a nekritizujem len výdavkovú časť alebo len príjmovú časť, ale pani ministerke som povedal alebo odporučil, aby sa zaoberala Železničným vojskom. Nie je zákon o Železničnom vojsku a vyčleňuje sa okolo 0,5 mld. Sk. Je zarážajúce, keď ozbrojeným silám velia traja ministri, či už minister vnútra alebo minister dopravy, pôšt a telekomunikácií a minister obrany. Počas nášho pôsobenia sa pripravoval v Rade obrany štátu ucelený projekt, aby Železničné vojsko išlo pod jedno velenie, čiže pod Generálny štáb, aby finančné prostriedky, ktoré sa tam dávajú, boli účelovo využité, to znamená, že by v podstatnej miere došlo k zníženiu finančných prostriedkov.

    Je smiešne, keď sa na armádu v tabuľkovej prílohe vyčleňuje 785 mil. na projekt PRENAME a vlastne sa účelovo viaže a armáda dnes nielen že necvičí, ale v podstate nefunguje spojenie, neplatia sa faktúry telekomunikáciám, to znamená, že určite príde pozmeňujúci návrh, aby vlastne neboli tieto finančné prostriedky viazané, aby sa dali pre potreby armády, lebo sa treba pozrieť do minulosti, koľko štátnych finančných prostriedkov armáda ušetrila. Pani ministerke by som dal do pozornosti, že v záplavách, ktoré boli v minulých rokoch, včasným zakročením armády sa ušetrilo obrovské množstvo finančných prostriedkov, či už na západnom, alebo východnom Slovensku. Čiže armáda neplní funkcie len v súvislosti s brannou pohotovosťou štátu, ale predovšetkým plní funkciu aj v mierových podmienkach našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, po ňom pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani ministerky,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa k rozpočtu vyjadril veľmi krátko. Tak ako povedali moji kolegovia, môžem iba konštatovať, že rozpočet je zlý a pre kultúru dvakrát zlý alebo neprijateľný. Skôr by tu bola namieste debata vo vzťahu súčasnej koalície ku kultúre vôbec hovoriť o filozofii, akú má táto vláda ku kultúre, resp. táto koalícia, kde v spoločnosti by vlastne kultúra podľa tejto vlády a podľa súčasnej koalície mala stáť a aké podmienky je schopná na základe toho a na základe istých priorít v rámci kultúry koalícia pre kultúru vytvoriť. Moje pozmeňujúce návrhy k rozpočtu v rámci kapitoly ministerstva kultúry budú skôr monitorovať isté podhodnotenia, ktoré v tomto rezorte z môjho pohľadu existujú.

    Vzhľadom na krátkosť času dovolím si hneď prejsť k pozmeňujúcim návrhom.

    Prvý návrh. Viazať v rozpise rozpočtu na rok 2000 v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky účelovo na usporiadanie 5. ročníka Festivalu inscenácií slovenských hier 2,5 mil. Sk, na usporiadanie medzinárodného festivalu pantomímy a pohybového divadla Kaukliar 1,5 mil. Sk, na usporiadanie medzinárodného festivalu Divadlo deťom 2 mil. Sk a na usporiadanie festivalu Zámocké hry zvolenské 5 mil. Sk.

    Zdroje: rezerva rozpočtu na programy na podporu cestovného ruchu. Zdôvodnenie: finančné podhodnotenie pre rezort kultúry.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. Navrhujem riešiť vyčlenenie kapitálových prostriedkov na novostavbu Slovenského národného divadla. Variant A: Z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súlade s návrhom rozpočtu 150 mil. Sk, z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky presunom a úsporami 50 mil. Sk, pri výnoscoch privatizácie v súlade s návrhom rozpočtu 259 mil. Sk, presunom prostriedkov plánovaných v rozpočte na výstavbu mosta a colnice Štúrovo - Ostrihom 150 mil. Sk, spolu 609 mil. Sk, čo umožní rozbehnúť práce tak, aby sa termín skončenia reálne priblížil. Zdôvodnenie: finančné podhodnotenie rozpočtu rezortu kultúry.

    Ďalej, priznať neschopnosť vlády zabezpečiť objem prostriedkov, v tom prípade z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vyčleniť cca 50 mil. Sk. na konzervovanie, stráženie stavby, 359 mil. Sk určiť na dofinancovanie potrieb rezortu takto: Matici slovenskej 25 mil., Divadelnému ústavu na rekonštrukciu a vybavenie Múzea slovenskej divadelnej kultúry v historickej divadelnej budove v Prešove 50 mil. Sk, na rekonštrukciu kúrie v Bratislave na Žižkovej 14, 16, 25 mil. Sk, Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied na vydanie encyklopédie Beliana II. - IV. zväzok 5 mil. Sk, na pôvodnú knižnú tvorbu a distribúciu 15 mil. Sk, na záchranný archeologický prieskum v Bratislave 20 mil. Sk, na pôvodnú divadelnú tvorbu pre deti 15 mil., na akvizíciu diel súčasného výtvarného umenia pre štátne galérie 50 mil. Sk, na reštaurovanie výtvarných diel a mobiliárum múzeí 30 mil. Sk, na vydanie dokumentov národnej identity a štátnosti prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov a ďalších diel národnostného významu 25 mil. Sk, na podporu aktuálnej dokumentárnej filmovej tvorby 20 mil. Sk, na podporu pôvodnej animovanej tvorby pre deti 25 mil. Sk, na obnovu zariadení a knižničných zbierok v Jasovskom Kláštore knižnice biskupského úradu v Nitre 10 mil. Sk, na reštaurovanie zbierok fondov Slovenského národného múzea, Slovenského etnografického múzea 25 mil. Sk, na nákup nástrojov pre Slovenskú filharmóniu 19 mil. Sk.

    Zdôvodnenie: finančné podhodnotenie rozpočtu pre rezort kultúry.

    Ďalej navrhujem do kapitoly Kultúra a s tým súvisiace otázky vyčleniť 250 mil. Sk na podporu nových umeleckých programov slovenskej proveniencie v Slovenskej televízii. Zdroj: Bežné výdavky Slovenskej informačnej služby upraviť z navrhovaných 719 mil. Sk na 490 mil. Sk. Ďalej vyčleniť v rozpočte 150 mil. Sk na podporu nových umeleckých programov slovenskej proveniencie v Slovenskom rozhlase. Zdroj: Bežné výdavky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky upraviť z navrhovaných 1 779 mil. Sk na 1 629 mil. Sk. Zdôvodnenie: finančné podhodnotenie rozpočtu pre rezort kultúry.

    Môj ďalší pozmeňujúci návrh sa bude týkať Matice slovenskej. Len v krátkosti toľko pertraktované v tlači, toľko v tejto chvíli omieľané z jednej i z druhej strany ohľadne jej financovania. Rok 1999 bol pre Maticu slovenskú veľmi kritický a s vypätím síl, predovšetkým vedenia Matice slovenskej a jej zamestnancov, musela táto národná inštitúcia čeliť niekedy až neriešiteľným problémom. Doslova sizyfovskou prácou sa podarilo udržať Maticu slovenskú, tým aj chod všetkých pracovísk a útvarov Matice slovenskej, i keď musela pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sústavne napáda a obviňuje Maticu slovenskú, že obmedzuje činnosť a finančne ukracuje dve vážne inštitúcie v Matici slovenskej, a to Pamätník národnej kultúry a Slovenskú národnú knižnicu. Máme však možnosť porovnať k priemernému počtu zamestnancov priemerné mzdy, ako aj navrhované finančné prostriedky na rok 2000 pre Univerzitnú knižnicu, Slovenskú národnú knižnicu v Matici slovenskej.

    Dalo by sa o Matici hovoriť nesmierne dlho. V tejto chvíli však Matica slovenská by mohla zohrať istú všenárodnú úlohu, bez ohľadu na občanov Slovenskej republiky alebo zahraničia, istý stmeľujúci prvok, ktorý by mohol podnietiť nás všetkých, aby sme o Matici slovenskej rozmýšľali iným spôsobom. Preto navrhujem navŕšiť pre Maticú slovenskú z kapitoly Všeobecná pokladničná správa 25 mil. Sk. Zdroj: Rezerva Všeobecná pokladničná správa. Zdôvodnenie: finančné podhodnotenie rozpočtu pre Maticu slovenskú. A dovolím si v tejto chvíli už iba skromnú poznámku, že z hľadiska ministerstva kultúry zámerné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - pani Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Jarjabka v tom, že aj na príklade niektorých chronicky nedofinancovaných oblastí, do ktorých patrí iste aj celý rezort kultúry, ale v ňom osobitne niektoré rozpočtové zložky, ako je napríklad nová budova Slovenského národného divadla. Alebo ešte väčší problém, ktorý Slovensko má, to je riešenie pamiatkovej zadlženosti nášho štátu, spočíva aj v tom, že sa hľadajú, resp. niet odvahy na zásadnejšie riešenia týchto veľkých problémov, kde už nestačí len rozpočtová kapitola, dokonca tá by sa mohla zo zásadných riešení aj vyňať, čo by napríklad v prípade pamiatok na Slovensku znamenalo konečne zásadný obrat v tejto veci.

    Žiaľbohu, ani uznesenie pléna Národnej rady z roku 1998, ktoré zaväzovalo prerokovať raz ročne stav pamiatkovej zadlženosti nášho štátu, sa nedodržal a ani sa zrejme nedodrží, čo je na škodu veci, pretože je to vec, ktorá sa už nikdy nebude dať často napraviť. Veľmi by som chcel podporiť všetky návrhy pána poslanca Jarjabka, ktoré smerovali či už k podpore Matice, ale najmä k podpore edičných projektov, pretože sú také projekty, ktoré aj v oveľa väčších štátoch musí podporovať štát.

    Chcel by som uviesť ako príklad Španielsko, kde veľké zásadné encyklopedické diela podporuje štát. Myslím si, že v prípade tohto zásadného kultúrnopolitického projektu to opäť nemožno nahradiť ničím iným, ani neviem akým zlatým trhovým mechanizmom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Naozaj by som v plnej miere chcela potvrdiť a podporiť slová, ktoré povedal pán poslanec Jarjabek vo vzťahu k Matici slovenskej, aj k návrhom, ktoré by pomohli preklenúť jej neutešenú situáciu, do ktorej sa dostala nepremyslenou, alebo mám skôr obavy, že je to premyslená politika likvidácie ministerstva kultúry voči Matici slovenskej v poslednom roku.

    Prečo si myslím, že je oveľa dôležitejšie posilniť teraz pozíciu Matice slovenskej, ako to bolo po iné roky? Je to smutné, že to musím povedať na pôde slovenského parlamentu, ale zdá sa, že Matica sa opäť dostáva do pozície, v akej bola v časoch, keď slovenská kultúra bola na tom najhoršie, keď musela plniť najmä ochranárske úlohy, ktoré nemohol plniť štát, keďže sme žili v takých štátnych útvaroch, v akých sme žili. Teda Matica sa znovu dostáva do tejto pozície, keď musí plniť predovšetkým tieto úlohy, keďže štátne orgány, ktorých povinnosťou by malo byť, aby slovenskú kultúru ochraňovali, to nerobia. Práve preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa na Maticu v štátnom rozpočte pamätalo iným spôsobom. A ten, kto to nechápe, tak potom naozaj asi nechápe základné princípy toho, čo znamená kultúrna identita, čo znamená národná identita pre ktorúkoľvek kultúru na svete, vrátane slovenskej.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som začala s pozmeňujúcim návrhom k štátnemu rozpočtu, v ktorom navrhujem z úhrnného rozpočtu Úradu vlády zo 417 581 tis. Sk presunúť do rozpočtu Slovenskej televízie 295 200 tis. Sk sumu 1 mil. Sk. Dôvod: Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie rady pre rozhlas a televíziu, bolo na základe protizákonného vystúpenia Mikuláša Dzurindu v čase volebného moratória rozhodnuté o tejto výške pokuty. Podľa môjho názoru pán predseda vlády konal protizákonne, a preto navrhujem, aby aj finančný postih neniesla Slovenská televízia.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k štátnemu rozpočtu. Je to najsmutnejšie čítanie za posledné obdobie. Prečo? Rozpočty takmer všetkých rezortov majú menšie sumy ako za neschopnej Mečiarovej vlády. Po druhé, viaceré rezorty sú natoľko rizikové, že hrozí kolaps. To nie je zlomyseľnosť opozičnej poslankyne, to je konštatovanie niektorých ministrov, napríklad Ftáčnika, Šagáta. Len zdravotníctvo bude mať o 7 mld. menej ako minulý rok. Vieme, aké problémy boli minulý rok so zdravotníctvom. Moji kolegovia už k tomu svoje povedali. Je to proste katastrofálna situácia. Dovolím si povedať, že taký reštrikčný rozpočet ešte od vzniku Slovenskej republiky nebol. Nemali sme viac a nie je tajomstvom, že niekde to aj škrípalo, ale to išlo. Ľudia neboli na pokraji hladu a školstvo, zdravotníctvo, aj keď s problémami, fungovalo. Naraz prišla táto vláda a sú veľké problémy. Mám pocit, že to asi nevie.

    Aké bude prežitie roku 2000? No pravdepodobne z predaja strategických podnikov, ktoré sa vlastne budú prejedať, už pani ministerka naznačila, že niektoré pohľadávky zdravotníctva sa týmto budú riešiť. Je to možno aj zámer, aby bol súhlas obyvateľstva v tejto katastrofálnej situácii s ekonomicky samozničujúcim počinom. Podľa môjho názoru predaj strategických podnikov je samozničujúci počin. Viem odpovede pani ministerky, aj argumenty. Nevedeli, čo preberajú. Prosím vás pekne, to je celkom rozporné s ich vyhláseniami v čase opozície, ako to budú vedieť a navyše je tu jeden vážny argument. Štatistika za to obdobie bola presná, jasná a permanentná. Keď ju nečítali, nemohli robiť programy. Keď robili programy, museli ju čítať, zo štatistiky museli vedieť, aká je situácia. Boli veľké sľuby, čo všetko vyriešia. Dnes to riešia jedine prostredníctvom peňaženiek občanov.

    Kde sú už dávne sľuby, že dáme viac školstvu, kultúre, zdravotníctvu atď.? Kde sú sľuby, že budú prípadné reštrikčné opatrenia kompenzované a bude vyrovnávaná situácia najslabších vrstiev? Dovolím si povedať, že aj zníženie dane u fyzických osôb je podľa mňa také, že nie je ústretovým krokom k sociálne najslabším. Dovolím si uviesť príklad. Občan s ročným hrubým príjmom do 60 tis. Sk - to je tá najslabšia sociálna vrstva - získa daňovou úľavou 2 578 Sk za celý rok, zatiaľ čo fyzické osoby s hrubým príjmom do 500 000 ročne získajú až 18 208 Sk. Nedalo sa to riešiť tak, že by táto najlepšie situovaná vrstva nedostala žiadne zníženie dane a tá najslabšia bola celkom oslobodená od akýchkoľvek daní z príjmu fyzických osôb? Asi sa to nedalo, lebo v poslednej skupine sú všetci členovia vlády, vysokí štátni funkcionári a aj vysokí funkcionári v štátnej správe, ktorí sú predovšetkým z radov vládnej koalície.

    Taký reštrikčný charakter rozpočtu, aký je dnes, nebol ani pri vzniku Slovenskej republiky. A bol skutočne zlý. Vtedy dávali renomované zahraničné firmy atesty, svoje hodnotenia, že ide o rizikovú ekonomiku a na nej sa nedá budovať nová štátnosť. Tieto hodnotenia boli aj zverejnené. Ekonomickí ministri Mečiarovej vlády však túto veľmi vážnu rizikovú situáciu úspešne zvládli. Akú vlastne ekonomiku zdedila súčasná vláda, ktorá strašne plače, čo vlastne musí riešiť, aké má dedičstvo? No oveľa lepšie ako my pri zakladaní štátu. Napríklad Agenda 2000 pre Slovensko uvádza, že táto republika, t. j. Slovenská republika, je na treťom mieste v pozitívnych výsledkoch všetkých asociovaných krajín.

    Ďalej, v roku 1998 sa predseda rakúskeho parlamentu pán Fischer, vtedy to bola predsedajúca krajina Európskej únie, vyjadril, že Slovensko spĺňa, opakujem, spĺňa ekonomické parametre, takisto ako parametre aproximácie v danom období na vstup do Európskej únie. A nemôžem obísť analytickú správu Svetovej banky, ktorá bola v tom čase uvádzaná aj v našich médiách, kde sa uvádza, dovolíte, aby som citovala: "Slovensko zaznamenalo jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe." Ďalej: "Miera inflácie klesla na 6 %, čo je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín." Ďalšie pozitívne hodnotenie. Ďalej: "Rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne." Ďalšie pozitívne hodnotenie. Ďalej sa konštatovalo, že "uzdravenie", to je doslovný pojem z analytickej správy Svetovej banky, "uzdravenie ekonomiky je zásluhou súkromného sektora, ktorého podiel v Slovenskej republike na HDP je plus-mínus 80 %". Ďalej v tejto správe bolo pozitívne hodnotené znižovanie nezamestnanosti v Slovenskej republike, aj keď mierne, ale permanentne sa znižujúce.

    Vážení, chcem sa opýtať, mýli sa taká korektná inštitúcia ako Svetová banka? A boli aj ďalšie pozitívne hodnotenia, ktoré, žiaľ, nemám čas citovať. Mýlila sa Svetová banka, keď dala takéto pozitívne hodnotenie o ekonomike Slovenskej republiky? Časť tejto správy bola napríklad publikovaná v Národnej obrode 9. júla 1998. Teda to, čo som hovorila, je možné si porovnať. Mýlila sa táto inštitúcia, klame, keď terajší reprezentanti, hlavne pani ministerka vyplakúvajú nad tým, čo všetko a akú katastrofu zdedili? Nie, jednoznačne si dovolím tvrdiť, že slová o hroznom dedičstve ekonomiky Slovenska sú veci, ktorým nemožno veriť. Sú na takú tému, ako boli predvolebné sľuby, ktoré boli nereálne. Tieto konštatovania sú dobré len na to, aby zakryli neschopnosť súčasnej vlády robiť rozvojové programy. Veď v porovnaní s minulým rokom veľmi stúpa aj nezamestnanosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Jediná faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem uviesť len jednu poznámku v súvislosti s tým, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová, keď poukazovala na veľmi pozitívne hodnotenie Európskej únie výsledkov Slovenska v oblasti integračného procesu. V ekonomickej oblasti spomínala, hovorila o legislatíve a aproximácii. Mohol by som hovoriť o mnohých ďalších. Zdôrazňujem to hlavne preto, lebo práve v súčasnom období sme svedkami, že po Helsinskom samite sa veľmi negatívne zvýrazňuje pozícia predchádzajúcej vládnej garnitúry v súvislosti s integráciou. Predpokladám, že poslanci postrehli pri pani Tóthovej, o čom hovorila, že to nie je pravda, že tvrdenia, ktoré dnes počúvame z ich strany o ničnerobení predchádzajúcej vlády v oblasti integrácie a na druhej strane o tom, že úspech v Helsinkách, ktorý vítam aj ja, som rád, že je to tak, je len zásluhou súčasnej vládnej garnitúry.

    Ale skôr ma zaujíma otázka, zamýšľam sa nad štátnym rozpočtom roku 2000 v súvislosti s našimi ďalšími integračnými zámermi. Pýtam sa aj pani ministerky, či slová a predsavzatia, ktoré sú v súčasnom období formulované o našom vstupe do Európskej únie v roku 2002, 2003, resp. 2004 - čo osobne považujem za prehnané, aj keby som si ich prial -, či tieto ukazovatele, ktoré sú navrhnuté v štátnom rozpočte, rast HDP 2,5 %, inflácia vyše 10 %, nezamestnanosť vyše 17 % nás skutočne budú približovať k Európskej únii. Myslím si, že opak je pravdou, že sa budeme vzďaľovať a celý vyjednávací proces našich negociácií bude podstatne sťažený a cieľ asi tak rýchlo nedosiahneme. Tak buďme troška pri zemi a viac sa venujme práci. Aj z tohto pohľadu považujeme tento štátny rozpočet za nevhodný.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, po nej pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som obrátila vašu pozornosť na oblasť školstva. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala postupne zvyšovať počas celých štyroch rokov svojej vlády financie do školstva. Tiež sľubovala každý rok valorizovať platy učiteľov, pretože ako sa v programovom vyhlásení vlády deklaruje, školstvo je prioritou vlády. Bohužiaľ, už prvé kroky vlády v tejto oblasti však svedčia o opaku.

    V prvom roku svojho vládnutia nielenže nezvýšila financie do rozpočtu, ale naopak, viazala školstvu 4 % rozpočtových prostriedkov z biedneho rozpočtu. Od 1. 9. 1999 nariadila všetkým školám prepustiť 10 % nepedagogických pracovníkov a platy učiteľom, samozrejme, nevalorizovala, a ani uvoľnenie 1 % viazania týchto finančných prostriedkov len pre vysoké školy situáciu nezachránilo. V stanovisku Rady vysokých škôl dňa 11. novembra 1999 zo Žiliny sa konštatovalo, že sa nenaplnili sľuby, ktoré dal predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, ministerka financií pani Brigita Schmögnerová a minister školstva pán Milan Ftáčnik rektorom vysokých škôl. Rada vysokých škôl odporučila akademickým senátom fakúlt a vysokých škôl, aby bol prerušený vyučovací proces na vysokých školách k 10. decembru 1999. K prerušeniu výučby sa napríklad rozhodol senát Univerzity Komenského.

    Rektor Univerzity Komenského Ferdinand Devínsky zdôraznil, že "prerušenie výučby k 10. decembru v žiadnom prípade neznamená nejaké uhoľné prázdniny", to citujem, ale "ide o zabránenie devastácie kvality vzdelávania na Univerzite Komenského". Pán rektor ďalej skonštatoval, že aj desaťpercentná redukcia nepedagogických pracovníkov a v návrhu rozpočtu na rok 2000 stanovenie limitov pracovníkov jednotlivých rezortov vrátane školstva je krokom nepriateľským voči vysokým školám, ktoré už racionalizačné opatrenia urobili. Tiež povedal, že z tohto opatrenia cítiť metódy recyklovaných komunistov a je navyše v protiklade so zákonom o vysokých školách.

    Na základné a stredné školstvo opatrenia tejto vlády dopadli tiež veľmi tvrdo. Štvorpercentné viazanie finančných prostriedkov ohrozuje chod škôl, ktoré nie sú schopné zabezpečiť ani základnú prevádzku, lebo nemôžu platiť faktúry za teplo, elektrinu, telefóny. Aj preto učitelia siahli 17. novembra po výstražnom štrajku. Platy učiteľov boli naposledy valorizované 1. júla 1998. Priemerný plat predstavuje 8 155 Sk. Teda žiadne každoročné valorizovanie platov, ako to sľubuje programové vyhlásenie vlády. Najbližšiu valorizáciu vláda sľubuje od 1. júla 2000, a to 4 %. Ak by to aj tak bolo, je to smiešna suma a kompenzácia po dvoch rokoch vlády, pardon, od dvoch rokov, keď je v tomto období približne dvadsaťpercentná inflácia, nenapĺňa ani túto infláciu. Lenže to tak nie je, pretože ministerstvo financií a vláda chce ušetriť na školstve tým, že prepustí na ulicu 5 % pracovníkov školstva. A učiteľom vlastne nezvýšia vôbec plat, pretože im zvyšujú úväzok o jednu hodinu. Myslím si, že učitelia si veľmi dobre vedia spočítať, koľko je jeden a jeden.

    Kde je teda priorita školstvo? Je to výsmech, lebo tým, že neumožníme učiteľom aspoň priemerný životný štandard, schopní učitelia odídu z rezortu a učiť budú nekvalifikovaní pracovníci. Aký je to prístup k našim deťom, ako budú pripravené plniť úlohy, ktoré pred ne tento pretechnizovaný svet postaví? Alebo nepotrebujeme vzdelanú generáciu? Už teraz vo viacerých regiónoch situáciu v školstve zachraňujú dôchodcovia. Chvalabohu, že je to tak. Ale toto je tá priorita vlády? Ako povedali mnohí moji predrečníci, školy žijú zo svojej podstaty a fungujú len na základe toho, že sú učitelia a pracovníci obetaví.

    Pretože mi však ide čas, dovoľte mi, aby som najskôr predložila svoj pozmeňujúci návrh. Boli tu už spomínané rôzne kraje. Chcem upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na kraj Žilina. Tento kraj na severe Slovenska je práve vďaka svojej polohe oproti ostatným v značnej nevýhode. Kúriť sa začína niekedy už v septembri a prestáva v máji. Pamätám sa na časy, keď sa kúrilo aj v júni. Mnohé školy majú rovné strechy. Teraz sa plynofikujú Kysuce a mnohé školy by potrebovali rekonštruovať kotolne. Žilinský kraj eviduje k 30. 9. 1999 záväzky za oblasť školstva 88 miliónov. V dôsledku sústavného nedostatku finančných prostriedkov je uskutočňovaná minimálne údržba škôl a riešia sa iba havarijné prípady, ktorých výskyt je stále častejší.

    Môj pozmeňujúci návrh je iba minimum, čo môže aspoň trochu pomôcť, ale ak by som žiadala viac, viem, že by ste to neodsúhlasili. Takto je aspoň nejaká šanca. Preto mi dovoľte, aby som navrhla zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Krajský úrad Žilina v kategórii 710 Obstarávanie kapitálových aktív o sumu 5 mil. Sk. Viem, že je to smiešna suma, ale uvedenú sumu navrhujem účelovo vyčleniť na riešenie havarijných stavov v Žilinskom kraji. V tejto súvislosti navrhujem prílohu číslo 6 k zákonu Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v kapitole Krajský úrad Žilina doplniť o kapitálové výdavky na riešenie havarijných stavov 5 mil. Sk. V rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva navrhujem znížiť výdavky v kategórii 720 Kapitálové transfery pokračovanie výstavby Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky o sumu 5 mil. Sk.

    Pri prijímaní rozpočtu v roku 1999 vláda ubezpečovala, že je preto nízky, lebo je stabilizačný a na ďalšie roky bude rozvojový. Ako nás však presviedča predložený rozpočet na budúci rok, je opäť postavený reštriktívne proti občanom. Opäť dokazujete, tak ako pred voľbami i počas viac ako roku vládnutia, že viete byť iba proti. Proti diaľniciam, kde len zastavením ich výstavby šlo 40 tisíc ľudí na ulicu, proti školám, kde pripravujete po desaťpercentom prepúšťaní ďalšie prepúšťanie pracovníkov, ba dokonca azda aj zatváranie vysokých škôl. Neviete byť za niečo pozitívne. Neviete postaviť rozvojové programy a rozpočet napĺňate iba hádzaním batohov ekonomických opatrení na občanov tejto republiky. Zdá sa, že neviete, ako žijú mnohí občania tejto republiky, že žijú na pokraji biedy. A ja si tiež neviem predstaviť, ako budú žiť od 1. 1., keď tieto reštrikcie na nich budú vplývať ešte viac, pretože boli prijaté práve v súvislosti s prijatím tohto rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - posledná pani poslankyňa Angelovičová. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia,

    chcela by som sa bližšie dotknúť otázok miezd a prepúšťania pedagogických i nepedagogických pracovníkov, ktoré spomenula moja predrečníčka. Ide mi iba o jeden fakt, že v zákone o štátnom rozpočte nie je vyčíslená suma, koľko bude potrebné na odstupné pre týchto zamestnancov a nie je vyčíslená ani suma, koľko bude potrebných peňazí na zvýšenie o 450 korún pre pedagogických pracovníkov, ktorým sa zvýšila jedna hodina vyučovacieho procesu. Myslím si, že tá suma nebude malá a že by sme mali vedieť, aká je a malo by to byť zakotvené v štátnom rozpočte, pretože ináč môže nastať taká situácia, aká nastala aj v tomto roku, keď štátny rozpočet v oblasti miezd bol stanovený tak, že zohľadňoval nariadenie vlády o 1-percentnom znižovaní stavu zamestnancov. Tam to bolo v poriadku, ale listom premiéra z 3. 6. 1999 bolo prisľúbené, že finančné prostriedky na mzdy zostanú v rezortoch. Samozrejme, že neostali a neostávajú ani teraz. Na vysoké školy sa odoberá 66 miliónov, na malé školstvo sa odoberá 469 miliónov na mzdy v porovnaní s týmto rokom.

    Čiže ak nedostaneme do štátneho rozpočtu sumu a jej viazanie, alebo odkiaľ sa tá suma zoberie pre zamestnancov, ktorí majú mať zvýšené od 1. 9. tých 450 korún, tak sa obávam, že potom ich nebudeme mať odkiaľ zobrať. Prosila by som, keby ministerstvo školstva - to sa netýka, samozrejme, len ministerstva financií - vyčíslilo do schválenia rozpočtu túto sumu, aby poslanci mohli rozhodnúť o jej zakotvení v štátnom rozpočte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Veľmi ma mrzí, že nebola akceptovaná moja ústna prihláška u podpredsedu parlamentu pána Bugára, na ktorú som sa pred svojím odchodom do zahraničia - pretože som včera bola na zasadaní výboru Rady Európy - prihlásila. Prisľúbil mi to, veľmi ma mrzí, že mi to bolo znemožnené. Budem sa snažiť teraz v krátkych vystúpeniach povedať svoj názor aj smerom k pani poslankyni a k tomu, o čom hovorila.

    Ak hovorila o problémoch školstva, treba povedať, že z rozpočtu bude veľkou mierou ukrojené aj vďaka opatreniam, ktoré budú v budúcom roku alebo ktoré sú sľubované od 1. januára. Aby ste ma neupodozrievali, že naše stranícke noviny, použijem iné, denník SME v dnešnom čísle píše, že bude zdražená elektrina pre občanov o 40 %, plyn pre občanov o 30 %, pre podnikateľov o 11 %, nájomné o 70 %, teplo o 20 %, cestovné na železnici o 30 %, cestovné v autobusoch o 20 %, poštové služby o 10 %, telekomunikačné o 5 %, voda a stočné o 27 %.

    Školy a školské zariadenia používajú všetky tieto služby, takže aj keby vstupy hneď dostali rozpočet, ktorý bude rovný rozpočtu na tento rok, budú to školy cítiť. Porušujete - stále sa to niekomu nepáči, keď o tom hovoríme - základné ľudské práva. Upozorňujem vás, že porušujete základný z princípov Rady Európy, a to je vzdelávanie obyvateľstva, vzdelávanie a budúcnosť vlastného štátu, mladej generácie.

  • Pani poslankyňa Angelovičová.

  • Vážený pán predseda,

    budem reagovať na časť vystúpenia pani poslankyne Muškovej, kde hovorila o financovaní takzvaného malého školstva. Zmena vyplývajúca zo zákona o novom územnom a správnom členení Slovenskej republiky z roku 1996, nahradenie dvojstupňového riadenia ministerstvo - okres trojstupňovým - ministerstvo - kraj - okres malo za následok negatívny vplyv aj na financovanie takzvaného malého školstva. Tento zásah nielenže zlikvidoval 6 rokov budovanú špecializovanú štátnu správu, ale zároveň odobral exekutívne a finančné kompetencie rezortu školstva. Zrušením autonómneho systému školskej inšpekcie sa predchádzajúca vláda zbavila aj možnosti spätnej väzby na oblasť kontroly vyučovacieho procesu, a tým vlastne aj zodpovednosti za kvalitu školstva. Krokom späť bolo aj predchádzajúce obmedzenie právomocí a kompetencií školských samosprávnych orgánov, takže učitelia zostali aj napriek tomu obetaví, a ešte doplním, aj zodpovední.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči a po ňom pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    bavíme sa už niekoľko dní o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Dovoľte mi teda, aby som v krátkosti časového limitu povedal svoj názor.

    Koncepcia rozpočtu roku 2000 kopíruje rozpočet z roku 1999, ktorý bol takisto nevyvážený a mal nereálne ciele. Príjmy sú nadhodnotené, výdavky podhodnotené, deficit je nereálny už teraz, opätovne sú chybné a najmä nereálne stanovené makroekonomické parametre. Štátny rozpočet nedáva reálnu šancu na sľubované pozitívne zmeny v ekonomike. Absentujú rozvojové prvky, všetko je postavené na ďalšej reštrikcii. Dovoľte mi, aby som spomenul niektoré riziká štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte sú vedome či nevedome zakódované viaceré riziká, o ktorých sa už teraz dá tvrdiť, že v roku 2000 sa nezvládnu a prejavia sa zvýšeným tlakom.

    1. Sú to mimorozpočtové fondy, najmä Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne. Len Sociálna poisťovňa avizuje na január 2000 schodok 10 - 11 mld. Sk. Priamo je ohrozené vyplácanie dôchodkov, a to bez valorizácie v roku 2000. Otvorene sa hovorí o pôžičke zo Svetovej banky, čo znamená ďalšie zadlžovanie len na prejedanie. Zdravotné poisťovne už za rok 1999 sú v miliardových stratách. Aktívna politika zamestnanosti prakticky už nejestvuje a takmer všetky finančné prostriedky sú vynakladané na vyplácanie podpôr v nezamestnanosti. Nepomohli ani obmedzenia do výšky a dĺžky poskytovaných dávok.

    2. Vo viacerých rozpočtových kapitolách došlo k zníženiu výdavkov. Nezohľadňuje sa inflácia, neberú sa do úvahy riziká vstupov a zvyšovanie poplatkov za telekomunikácie. Vyslovene rizikovým sa stáva školstvo, zdravotníctvo a poľnohospodárstvo. Napríklad školstvo kleslo minimálne o 14 % a podiel na túto rozpočtovú kapitolu predstavuje len 0,6 % z HDP, čo je najnižšia čiastka v celej Európe. Pritom je paradoxné, že podpora vzdelávania, vedy a výskumu patrí medzi 5 priorít stanovených v štátnom rozpočte na rok 2000.

    3. Rizikové sú aj štátne záruky, a to minimálne v dvoch polohách: po prvé, zadlžovanie Slovenskej republiky ide na neefektívnu a neproduktívnu podobu a po druhé, príliš veľkým počtom len štátnych žiadateľov - Železnice Slovenskej republiky, Národný úrad práce, Štátny fond cestného hospodárstva, pôdohospodárska a potravinárska trhová regulácia na úkor dynamizácie ekonomiky a perspektívnych investícií. Doslova možno povedať, že zvyšovanie zahraničnej zadlženosti nejde do rozvojových projektov, ale na vyfinancovanie bežných potrieb.

    4. Rizikom je aj vyriešenie záväzkov Fondu národného majetku voči držiteľom dlhopisov, ktoré sú splatné k 1. januáru 2001.

    5. Výrazným rizikom je oklieštenie hospodárskej politiky, ktorá je stotožňovaná s rozpočtovou politikou. Ostatné makropolitiky sú hrubo zatláčané do úzadia. Všetko dianie v makro i mikro je podriadené rozpočtovej politike, navyše chybne koncipované.

    6. Pokračovanie v poklese tvorby hrubého fixného kapitálu sa takisto stáva rizikovým faktorom. Počas Mečiarovej vlády dosahovala miera investovania 40 %, čím sme sa radili na popredné miesta nielen v Európe, ale aj vo svete. To donášalo viaceré pozitívne momenty, nehovoriac o multiplikačných efektoch a nevyhnutnosti prekonať energetickú infraštruktúru, technologickú poddimenzovanosť. K rapídnemu poklesu tvorby hrubého fixného kapitálu došlo už v roku 1999 a pripravuje sa to isté aj na rok 2000. Bez investícií však nie je možný rozvoj ani reštrukturalizácia ekonomiky.

    7. Absentujú smery a konkrétne kroky na riešenie aspoň najvypuklejších problémov. Okrem vymenovaných 5 priorít s výnimkou uvažovaného rozbehu bytovej výstavby nenájdeme nijaké jasne vymedzené smery rozvoja. Vôbec sa napríklad nerieši problém zamestnanosti. Výsledkom bude ešte vyšší počet populácie odkázaných na sociálnu podporu, na ktorú však štát už teraz nemá financie.

    8. V rozpočte sa neuvažuje s valorizáciou súm životného minima s účinnosťou od 1. 7. 2000 ani s valorizáciou dôchodkov.

    Dovoľte mi, aby som sa na základe týchto vecí, ktoré predstavujú riziká štátneho rozpočtu, pozastavil ešte pri návrhu štátneho rozpočtu pre rezort ministerstva vnútra.

    V rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra rozpočet ministerstva vnútra v oblasti výdavkov v porovnaní s rokom 1999 poklesol o 64 mil. Sk, z toho rozpočet bežného účtu ministerstva vnútra o 60 mil. Zvýšené náklady spojené s úhradou energií, pohonných hmôt a telekomunikačných poplatkov len v prepočte na ceny roku 1999 si vyžiadali presun finančných prostriedkov zo skupiny kapitálových výdavkov na skupinu bežných výdavkov v sume 340 mil. Sk. Ak dôjde k realizácii predpokladaných úprav cien a telekomunikačných poplatkov energií k 1. 1., 1. 4. a 1. 7. 2000, situácia si nevyhnutne vyžiada presun ďalších rozpočtových prostriedkov týmto smerom. Už v polohe predkladaného návrhu však prostriedky neumožňujú v oblasti kapitálových výdavkov ani len realizáciu najnevyhnutnejšej obmeny materiálno-technického zabezpečenia Policajného zboru.

    V súčasnosti by si len obmena motorových vozidiel s počtom najazdených nad 250 tisíc kilometrov alebo nad 10 rokov veku vyžiadala cca 250 mil. Sk. Niekoľko rokov odkladané prezbrojenie Policajného zboru na výkonnejšie krátke zbrane alebo doplnenie o brokovnice a obmena samopalov v nevyhnutnom rozsahu predstavuje 260 mil. Sk. Dobudovanie informačného systému cca 600 mil., ide o automatizačný informačný systém polície, dokončenie vyžaduje digitalizáciu telekomunikačnej siete i dobudovanie hromadnej rádiovej siete.

    Uvedené kapitálové výdavky spomínam najmä v súvislosti s vývojom rozpočtu bežného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde schválený rozpočet v oblasti kapitálových výdavkov v roku 1997 predstavoval 1,9 mld., v roku 1999 došlo postupne k jeho poklesu na 1,2 mld. a rekord predstavuje návrh na rok 2000, kde navrhovaná suma predstavuje približne 830 mil. Sk, z toho 200 mil. účelovo viazaných na dobudovanie hromadnej rádiovej siete. Uvedený stav predstavuje aj vzhľadom na cenový vývoj v oblasti policajnej techniky pomalú smrť Policajného zboru. Táto situácia je o to komplikovanejšia, že z rozpočtu o 60 mil. nižšieho má rezort v roku 2000 schválené zvýšenie počtu policajtov uznesením vlády Slovenskej republiky, citovaným v návrhu rozpočtu. Nejde o malú čiastku. Je zaujímavé, že zrazu toľko policajtov vieme zvýšiť v početných stavoch, pričom sa uvažuje s veľkým počtom policajtov do vyšetrovacích orgánov, to je zrejme vaša priorita.

    Na základe uvedenej situácie navrhujem zvýšenie rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov o sumu 340 mil. Sk tak, aby bola zachovaná aspoň úroveň roku 1999 v nominálnej hodnote. Odporúčam akceptovať výdavky v skupine bežných výdavkov, aj keď sa nestotožňujem s optimizmom predstaviteľa rezortu, že budú v danej oblasti postačovať, najmä pokiaľ by došlo k zvýšenému počtu policajtov.

    Ďalej chcem povedať, že najťažšia otázka je, odkiaľ na to zobrať. Pokúsim sa navrhnúť, kde sa dá ešte naškriabať.

    Odporúčam prehodnotiť plánovanú účasť Armády Slovenskej republiky na misii KFOR, na ktorú je vo Všeobecnej pokladničnej správe rezervovaných 160 mil. Sk. Odporúčam prehodnotiť zriaďovacie náklady na Úrad pre verejné obstarávanie, kde je vo Všeobecnej pokladničnej správe rezervovaných 39,8 mil. Sk. Nebýva zvykom, že ak vláda hovorí o znižovaní aparátu, svojimi rozhodnutiami dnes už tieto aparáty rozširuje. Verím, že pracovníkov i priestory vyrieši delimitácia z ministerstva, na ktoré verejné obstarávanie doteraz patrilo.

    Ďalej odporúčam prehodnotiť prostriedky vo Všeobecnej pokladničnej správe určené na zriadenie štátnej pokladnice v roku 2000, kde je 150 mil. určených na nákup výpočtovej techniky a 100 mil. na stavby.

    Rovnako odporúčam prehodnotiť prostriedky určené na výstavbu colnice vo výške 50 mil. Sk v Štúrove v rámci výstavby Mosta Márie Valérie v súvislosti s rozhodnutím Európskej únie o zaradení Slovenskej republiky do skupiny na prijatie do Európskej únie. S predpokladaným prijatím nebude potrebné budovať colnicu, ktorá by bola zbytočným luxusom. Dočasná stavba na tento účel si zbytočne vyžiada takéto prostriedky. Určitú rezervu vidím aj v delimitácii kapitoly Úradu rozvoja stratégie vedy a techniky v sume 219 mil. Sk.

    Ak si myslíte, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, to, že proti organizovanému zločinu sa dá bojovať len slovami, tak si myslím, že skutočnosť je celkom iná. Pokiaľ nevytvoríme Policajnému zboru podmienky na to, aby mohol účinne bojovať s organizovanou kriminalitou, žiadne výsledky sa dosahovať nebudú. Preto apelujem na vaše svedomie, aby ste pri schvaľovaní štátneho rozpočtu zohľadnili pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil. A jeden pozmeňujúci návrh predkladám v písomnej podobe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami dvaja poslanci, posledný je pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Verejné obstarávanie a výkon štátnej expertízy boli počas 25 rokov federácie zabezpečované priamo na ministerstve ako jeden jediný odbor. Považujem za celkom absurdné, keď sa na to zriaďuje v súčasnosti osobitný ústredný orgán s osobitným štatútom, s osobitnou organizáciou a s osobitným postavením. Moja otázka znie, aké je jeho osobitné postavenie vo vzťahu k vláde. Je nadradený nad vládou? Podlieha pod podpredsedu vlády alebo ako? Aké sú záväzné jeho rozhodnutia vo veciach k ostatným rezortným ministerstvám? Veď táto pozícia je celkom nezmyselná, tak ako je to navrhované. Plne podporujem to, čo povedal pán Krajči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Krajči vo svojom vystúpení upozornil na to, že je potrebné riešiť problémy vnútornej bezpečnosti, problémy Policajného zboru, proste tie, ktoré by pomohli bojovať proti organizovanému zločinu, proti šíreniu drog a iných násilných činností, ktoré sa dnes už stali skoro bežnými v našom štáte a treba s tým naozaj niečo robiť. A tu je paradox. Na jednej strane sa posilňuje rozpočet armády tým, že sa počíta ešte aj, ako sám povedal, s podporou jednotiek pre KFOR, čiže bezpečnosť na iných územiach ako slovenských, a tiež sa majú z privatizácie vytvoriť zdroje na podporu vstupu do NATO. Bolo by oveľa rozumnejšie, keby táto vláda naozaj v prvom rade chránila občanov Slovenskej republiky, aby sa časť ozbrojených síl, ktoré sa aj tak budú musieť znižovať, presunula do jednotiek ministerstva vnútra, aby kasárne, ktoré sa majú odovzdať civilným organizáciám, mestám a obciam, napríklad v Komárne, ale aj v iných pohraničných obciach, boli použité na ozbrojené jednotky ministerstva vnútra na ochranu hraníc pred prienikom práve organizovaného zločinu, pred pašovaním osôb, drog a iných komodít, ktoré organizovaný zločin používa na svoje výnosy a na ohrozovanie, ktoré spôsobuje ohrozovanie Slovenska. A v tomto by bol pozitívny krok vlády, keby vypočula návrhy pána poslanca Krajčiho.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, pripraví sa pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v predchádzajúcom vystúpení som upozornil, že naozaj prerokúvanie štátneho rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky je akýmsi vyvrcholením roka a tento dokument, ktorý má ovplyvniť život v Slovenskej republike na celý nastávajúci rok, je mimoriadne dôležitý a myslím si, že preto naše zúženie možnosti vystupovania len na 10 minút, či už počas prihlásených do ústnej rozpravy, ako aj ústne prihlásených, písomne prihlásených a ústne prihlásených, je veľmi malý priestor na to, aby sme sa mohli zaoberať všetkými časťami rozpočtu a najmä tými najdôležitejšími, ktoré dnes vidíme, že sú mimoriadne dôležité pre život v krajine, a to sú najmä podpora rozvoja ekonomiky, aby sa vytvorili zdroje na financovanie úloh štátu, ktoré sú nezastupiteľné, a to v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva a v oblasti ochrany územia pred všelijakými organizovanými zločincami a nebezpečnými živlami.

    Čiže sú tu naozaj mimoriadne dôležité sektory, ktoré cítime, že nie sú dostatočne zabezpečené štátnym rozpočtom a ktoré nemajú iné možnosti príjmov. Predsa nepredpokladáte, že policajti si pôjdu zarábať alebo učitelia majú robiť ešte nejakú zárobkovú činnosť. Čiže to sú naozaj činnosti, ktorým štát má zabezpečiť tieto veci, lebo na to si ľudia, na to si občania vytvárajú štát, aby veci, ktoré nemôžu zabezpečiť sami, spojili sily takouto formou a zabezpečili ich zo štátneho rozpočtu. V tomto smere treba vidieť, že naozaj táto vláda neurobila veľa. Ja poviem iba jednu myšlienku súvisiacu s výberom daní. Na Slovensku je okolo 240 tisíc fyzických osôb, ktoré sú povinné platiť dane a okolo 42 tisíc právnických osôb, ktoré majú platiť dane. Na týchto je len 700 daňových poradcov.

    Predstavte si, ako môžu byť kvalitne vypracované daňové priznania, keď vlastne pri stále sa meniacich zákonoch ľudia pomaly ani nestíhajú proste absorbovať všetky zmeny a zapracovať sa do kvalitného platenia daní, do kvalitnej práce okolo daní. Daňové úrady vytvárajú len nejaký bič nad podnikateľmi, vrhli sa v prvom rade len na tých, ktorí platia dane, a tých dennodennými kontrolami vlastne odťahujú od ich práce, od ich hlavnej činnosti, ktorá má byť zameraná na to, aby vytvárali pracovné príležitosti, aby vytvárali proste hmotné statky, aby vytvárali hrubý domáci produkt. Čiže toto je jedna vážna vec, ktorá stále nie je riešená ministerstvom financií, a keď do budúcna nebude vyriešená, nie je šanca pohnúť sa z miesta.

    Aj návrh pána poslanca Prokopoviča, ktorý mal odbremeniť daňové úrady od množstva drobných platiteľov daní, vlastne je brzdený ministerstvom financií, lebo sa zužuje okruh ľudí, ktorí by mali byť takto zahrnutí, a potom, samozrejme, daňové úrady nemôžu stíhať výber daní a zabezpečovať dostatočné činnosti.

    Druhá vážna vec - colníci. Priatelia, teraz v týchto dňoch som sa stretol s prípadom, že vlastne prekážajú vývozu, rad predpisov na Slovensku prekáža exportu slovenských výrobkov. Ako potom môžeme očakávať, keď do vnútra krajiny prúdia výrobky bez obmedzenia, von z krajiny sa výrobok veľmi ťažko dostáva. To sú len dve myšlienky, na ktoré som chcel upozorniť vo všeobecnej rovine z hľadiska príjmov. Pretože je tento priestor zúžený, dovoľte mi, aby som sa zameral len na niektoré veci, ostatné zrejme doplnia poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí sa budú zaoberať inými sektormi spoločenského života.

    Vstupujeme do jubilejného roku 2000, keď kresťanské cirkvi, ale celý civilizovaný svet si ide pripomínať mimoriadnu udalosť, ktorá nastúpila, vytváranie novej civilizácie, civilizácie nového veku. A práve v tomto roku sa stalo, že ministerstvo financií vo svojom návrhu práve cirkvám stúpilo veľmi reštriktívne do návrhu rozpočtu.

    Vážení priatelia, viete, že celý predošlý režim boli cirkvi šikanované, obmedzované. Zoberte si, že kresťanské a vôbec všetky cirkvi na Slovensku, ktoré čerpajú dotácie zo štátneho rozpočtu, sú financované na úrovni Úradu vlády, t. j. z jednej budovy a niekoľkých zamestnancov, tí majú 400 mil. Všetky ostatné cirkvi na Slovensku, ktoré majú tisíce kostolov, tisíce duchovných, ktorí pracujú na obrode, duchovnej obrode národa, majú ten istý rozpočet ako Úrad vlády. A ešte na tento rozpočet bolo siahnuté v tomto návrhu, bol znížený oproti minulému roku o 11 mil. korún.

    Cirkvi vo svojej požiadavke požadovali zvýšenie o 80 mil. korún, ktoré nie sú uspokojené, a preto jeden z prvých pozmeňujúcich návrhov je, že žiadam, aby sa zvýšilo v rámci Všeobecnej pokladničnej správy z položky 4229, kde je 120 mil. korún, aby sa 80 mil. korún účelovo vyčlenilo na mzdy, na prípravu všetkých vecí súvisiacich s jubilejným rokom 2000. V prípade, že táto prvá alternatíva neprejde, tak žiadam, aby minimálne vo výške 46 mil., čo je rovnaké zvýšenie ako minulý rok, bol zvýšený rozpočet cirkví a náboženských spoločenstiev. Ide naozaj o zvýšenie len pre nových duchovných, ktorí vstupujú do služby po skončení vysokých škôl. Viete, že napríklad len v katolíckej cirkvi je množstvo farností, ktoré nie sú obsadené, v evanjelickej cirkvi a. v. je potreba okolo 100 duchovných, aby sa zvýšil počet, prichádzajú noví absolventi, títo nemajú zabezpečené mzdy. O toto ide, vážení priatelia.

    Ďalšie, čo požadujem, aby sa zabezpečila aj činnosť Matice slovenskej tiež zo Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá je v položke 4229, a to na činnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, ktoré ukladá zákon Matici slovenskej, aby tieto vykonávala, vo výške 25 mil. korún a na krytie kapitálových výdavkov 15 mil. korún.

    Vzhľadom na krátky čas poviem len jednu udalosť. Bol som vo Vojvodine, Slováci sa tešili, že jedine Matica slovenská im pomohla v ťažkých udalostiach, tu proste zaopatrila deti, ktoré boli v mimoriadne zložitej situácii. A teraz vlastne berieme Matici možnosť, aby takto Slovákov po svete, ale aj doma, určitým spôsobom v duchovnej oblasti ošetrila.

    Ďalej žiadam, aby sa zabezpečilo uznesenie Národnej rady, ktorým sa schválilo zvýšenie finančných prostriedkov na zveľaďovanie lesa a ochranu pred povodňami. Krytie žiadam, aby sa zabezpečilo z rezervy vlády Slovenskej republiky a na konto štátneho dlhu, čiže vydaním dlhopisov. Ide o funkcie, ktoré pomôžu práve v tých hornatých oblastiach aj zabezpečiť určitú zamestnanosť, a žiadam, aby tieto prostriedky boli účelovo viazané najmä pre neštátnych vlastníkov lesov, lebo títo nedostali vôbec žiadne vybavenie na hospodárenie v lese, a práve tieto položky slúžia vo Fonde zveľaďovania lesa na zalesňovanie a na starostlivosť o les, kde nie sú hospodárske výsledky, kde nie je možnosť získať peniaze z predaja dreva alebo z inej činnosti.

    Ďalej žiadam, aby sa plnilo uznesenie Národnej rady aj vo vzťahu k vodohospodárskemu fondu a zabezpečil sa do Štátneho fondu vodohospodárskeho transfer vo výške 200 miliónov korún účelovo viazaných na ochranu územia pred povodňami. Priatelia, viete, aké obrovské škody spôsobili povodne? Táto spoločnosť si nemôže dovoliť riskovať životy a zdravie občanov Slovenska. Preto tých 200 miliónov je mimoriadne vážnych.

    A na záver ešte žiadam, aby sa prijalo uznesenie k rozpočtu v znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby každé použitie prostriedkov získaných z privatizácie bolo najprv prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky."

    Iste vás nemusím presviedčať, prečo toto uznesenie. Vláda používa síce prostriedky získané z privatizácie často na prejedenie, my musíme postrážiť v Národnej rade, aby boli prostriedky využité tak, aby to pomohlo štátu nielen prekonať dnešné úskalia, ale aby sa vytvorili podmienky na dobrý život do budúcna.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem faktické poznámky nie sú.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    pokračujem vo svojom vystúpení s tým, že musím povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je zlá správa pre poľnohospodárov Slovenskej republiky.

    Pokiaľ som si porovnal rozpočty za posledné štyri roky, môžem zodpovedne povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu aj s jeho pridanými dominantami alebo náležitosťami je jeden z najslabších rozpočtov, ktorý poľnohospodári budú mať. Čo o tom hovoria reálne čísla? Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2000 sa navrhujú pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v objeme 11 969 400 tisíc korún. Tento objem výdavkov predstavuje len 1,26-percentný podiel z predpokladaného hrubého domáceho produktu tak, ako to stanovuje ministerstvo financií na budúci rok. V tomto roku je tento pomer vo výške 1,43 %.

    V roku 1998, teda v poslednom roku bývalej koalície Mečiarovej vlády, bol tento pomer v kapitole ministerstva pôdohospodárstva na hrubý domáci produkt 1,76 %. Čiže takto zostavený rozpočet pri dodržaní príslušných pomerov, ktoré vychádzajú aspoň z roku 1999 alebo 1998, ide vlastne pod túto hladinu v pomere na rok 1999 o 1 042 mil. korún a nad rámec alebo pod rámec roku 1998 o 3 400 mil. korún. Keď k tomu ešte prirátame predpokladanú úroveň inflácie v našom štáte, ktorá sa len pri miernom porovnaní zvýšila oproti roku 1998 o 10 %, tak môžeme klasifikovať, že poľnohospodári dostávajú o ďalšiu 1 200 mil. korún menej.

    Navrhovaný štátny rozpočet na rok 2000 vo výdavkovej časti rastie o 3,43 %, ale výdavky v kapitole ministerstva pôdohospodárstva len o 2,2 %. Čiže aj tu je určitá disparita, nepomer na celkový priemer štátneho rozpočtu, keď vieme, že napríklad v roku 1998 v období zákona, ktorý platil do decembra, bol tento pomer oveľa iný a keď výdavky vzrástli ďalším zvýšením o 14,5 mld., tak tento pomer sa zvýšil o 11,6 %. Ak by tu teda bola akási logika týchto nárastov alebo ekonomických trendov, museli by poľnohospodári dostať minimálne o 1,2 mld. korún viac, tak ako to hovoria tieto čísla.

    Aká je však skutočnosť alebo realita? Poľnohospodári dostávajú, keď si odrátame to, čo ministerstvo financií dalo do tejto kapitoly na vrub toho, že sa Štátna veterinárna správa na krajoch a okresoch vracia pod klobúk ministerstva pôdohospodárstva, priamo o 40 mil. Sk menej. A keď chceme porovnávať túto úroveň, tak je to len 99,2 % alebo tento index je len v takejto úrovni oproti roku 1999. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo bolo aj v roku 1999 postihnuté živelnými pohromami a povodňami. Tieto škody boli kvantifikované na úrovni 1,6 mld., ale poľnohospodárstvo dostalo len 65,2 mil. Sk, pritom vývoj dôchodkovosti poľnohospodárskej výroby ukazuje, že stratovosť sa ďalej prehlbuje a dnes Roľnícke noviny píšu dokonalý rozbor na základe trištvrteročného skúmania respondentov, že v podstate sa priamo odhaduje stratovosť poľnohospodárskej výroby v tomto roku o viac ako 2 mld. Sk.

    Takisto klesá dôchodkovosť lesného hospodárstva, kde obdobne ako vo vyspelých európskych štátoch, aj u nás sa v podstate o lesy nestaráme tak, ako by sme sa mohli starať. To spôsobujú predovšetkým činitele, ako zvyšovanie materiálnych vstupov, zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov a tie veci, ktoré zhoršujú najmä emisie a podobne.

    Chcem teraz povedať alebo vyzdvihnúť osem márnych čakaní našich poľnohospodárov, tak ako som to kvantifikoval, jednak vychádzajúc z vládneho programu a z tohto návrhu rozpočtu na tento rok. Márne poľnohospodári čakajú na 1,6 mld. korún od Fondu národného majetku, keď tam už v podstate polroka nikto nevládol, a keď ani pán Kaník neplnil uznesenie Národnej rady, ktorým mu bolo odporučené, aby z Fondu národného majetku do rezortu podôhospodárstva dal minimálne 713 miliónov Sk. Márne ste sa, poľnohospodári, dočkali schválených vládnych záruk od vlády, keď ich banky neakceptovali najmä z toho titulu, že naše poľnohospodárske tovary nie sú pre nich bonitnými tovarmi. Márne, poľnohospodári, čakáte na valorizáciu kapitoly nášho rezortu, tak ako o tom hovorí vládny program, keď už som povedal, že v podstate dostávajú menej. Márne čakáte, poľnohospodári, zatiaľ na oddlženie, keď sa vlastne vo vláde nevedia dohodnúť, koľko z toho pôjde pre podnikovú sféru a prostriedky, ktoré vytvorila Národná banka vlastne vo svojom rezervnom a inom fonde, a boli vytvorené za posledné roky, idú na oddlženie komerčných bánk a nevieme koľko z toho sa pre poľnohospodárov do podnikovej sféry dostane. Márne čakáte, poľnohospodári, na vytvorenie valorizačného mechanizmu priamych dotácií zo štátneho rozpočtu, keď v zákone dostávate menej o 138,7 mil. korún, tak ako je to vykvantifikované. Márne čakáte, poľnohospodári, na prijatie nástrojov na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín ako základ rastu efektívnosti a konkurencieschopnosti, keď do Štátneho fondu trhovej regulácie vláda pridelí len 440 mil. Sk a v dôvodovej správe sa síce uvažuje, že možno z Fondu národného majetku tam niečo príde. Márne čakáte, poľnohospodári, na zastavenie poklesu stavu hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, keď vlastne stavy naďalej klesajú, a keď sa pre to nič nerobí. Márne čakáte, poľnohospodári, na zníženie daní z poľnohospodárskej pôdy, keď vlastne v opačnom trende dane rastú a predovšetkým najmä tie dane, o ktorých sme už hovorili, a ktoré boli už schvaľované, a proti ktorým sme my poľnohospodári bojovali.

    Chcem ešte povedať svoj názor k tomu, čo sa odzrkadľuje aj v spoločnej správe z gestorského výboru, kde bolo niektorými poslancami v podstate dané do pozornosti to, že z rezortu ministerstva pôdohospodárstva je nutné zobrať 13 mil. na vedu a techniku do ministerstva školstva a 35 mil. korún na Vodné dielo Slatinka a tiež zobrať a dať na iné účely. Myslím si, že to nie je dobré, nie je to logické a proti tomuto sa skutočne treba postaviť.

    Dovoľte mi, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby som na záver svojho vystúpenia predniesol dva pozmeňujúce návrhy, alebo dva návrhy na úpravu zákona o štátnom rozpočte, a potom jeden návrh na uznesenie. Predovšetkým navrhujem, aby v prílohe číslo 3 k zákonu, čiže ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva v stĺpci 3 Bežné výdavky sa zvýšila suma o 1 mld., to znamená, aby sa upravila suma, ktorá je tam, na 9 864 570 tisíc korún a následne, aby sa o túto sumu upravili aj priame dotácie do poľnohospodárskeho komplexu. Zároveň aby sa opravil stĺpec 8, to znamená kapitálové transfery, a to o 575 mil. Sk na sumu 1,5 mld., pretože práve na novú techniku a technológiu sa pre našich poľnohospodárov v žiadnom prípade z ich prostriedkov, z ich vlastných zdrojov peniaze nedostávajú.

    Dovoľte mi predniesť ešte jeden návrh, a to v súvislosti s tým, že štátny rozpočet akosi zaujímavo v tomto roku alebo na budúci rok opäť zabudol na diakoniu slovenskej evanjelickej cirkvi, hoci sme to tu v konsenze na rok 1999 schválili, a preto dúfam, že na margo podpisu Zmluvy o zmierení medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou nájdem pochopenie, a preto dávam návrh, aby sa v zákone Rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu v bode 2 Účelové prostriedky zapracované v kapitole ministerstva kultúry pod položkou cirkvi a náboženské spoločnosti doplnila diakonia slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v sume 4 mil. Sk a tieto prostriedky boli presunuté z rezervy vlády. Zdôvodnenie som už uviedol.

    Taktiež mi dovoľte, aby som predniesol na margo toho, že do štátneho rozpočtu, vlastne do Štátneho fondu trhovej regulácie sa nedostávajú peniaze a v dôvodovej správe sa o tom hovorí, aby som predniesol návrh uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti so schválením návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 žiada vládu, aby zabezpečila v rozpočte Fondu národného majetku na rok 2000 zo zdrojov získaných z privatizácie podporu pre Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve v roku 2000 vo výške 1 mld. Sk a 160 mil. korún pre Štátny fond zveľaďovania lesa, tak ako to predpokladá návrh rozpočtov kapitol na strane 67 vláda Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási len jeden poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Delinga, súhlasím s tým, že rezort poľnohospodárstva potrebuje zvýšenie rozpočtu. Ale keď nebudú prijaté opatrenia, ako sú dostupné úvery za prijateľnú úrokovú mieru, ak nebudú zachované dotácie poľnohospodárom vo všetkých kútoch Slovenskej republiky, ak nebude vyriešený starý blok úverov, ak nebudú upravené nákupné ceny poľnohospodárskych komodít tak, aby pokrývali aspoň ich výrobné náklady, a ak nebude obnovený prerušený tok peňazí medzi prvovýrobou, spracovateľmi a obchodom, ani zvýšenie rozpočtu nič pre poľnohospodárov nevyrieši. A krízový stav sa nezlepší.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš, pripraví sa pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozpočtu kapitoly ministerstva obrany. Skôr než tak urobím, aby sme si mohli vytvoriť objektívny obraz o tom, ktorá vláda čo armáde dala, dovoľte mi, aby som spresnil oficiálnu štatistiku výdavkov rozpočtu kapitoly od roku 1994.

    Vláda premiéra Mečiara v roku 1994 okrem prostriedkov vo výške 2,18 % z HDP z dlhu Ruskej federácie dala k dispozícii rezortu obrany 90 mil. USD, čo v prepočte na vtedajší kurz znamenalo 3,1 mld. Sk. V druhom protokole v roku 1996 to bolo 130 mil. USD, čo v prepočte znamená 4,5 mld. korún. V roku 1997 to bolo 220 mil. USD, čo v prepočte predstavovalo 7,7 mld. Sk. A v roku 1998 to bolo 10 mil. USD, čo v prepočte znamená 350 mil. korún. Čiže okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu armáda za tieto roky dostala k dispozícii 450 mil. USD, čo je v prepočte 15 650 mil. korún, čo je vlastne jeden ďalší štátny rozpočet pre rezort. Teda údaje o percentuálnom podiele z HDP pre armádu na roky 1994 je 2,60, na rok 1995 2,50, na rok 1996 2,75, na rok 1997 2,85 a na rok 1998 2,00 % z HDP. Je to diametrálny rozdiel oproti prostriedkom z roku 1999, ktoré v štátnom rozpočte predstavovali sumu 1,70 % z HDP pre rezort ministerstva obrany.

    Vláda Mikuláša Dzurindu sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala medziročne zvyšovať výdavky na obranu o 0,1 % z HDP. Už v roku 1999 tento záväzok nesplnila a ani súčasným návrhom rozpočtu vo výške 15,048 mld. korún tento záväzok nemieni splniť. Vysoko poddimenzovaný rozpočet kapitoly bol navyše v tomto roku zaťažený prevismi z roku 1998 vo výške 828 mil. Sk, plus previsy, ktoré prejdú z tohto roku do rozpočtu budúceho roku, ktoré predstavujú ďalších 800 mil. korún, predstavujú záťaž pre nový rozpočet rezortu ministerstva obrany vo výške 1,6 mld. Sk.

    Chcel by som upozorniť, že závratnou rýchlosťou narastá vnútorný dlh rezortu, ktorý sa v súčasnosti šplhá nad hranicu 30 mld. Sk. Sú to prostriedky na materiálne zabezpečenie v oblasti logistiky, na výstavbu infraštruktúry, na modernizáciu, od výzbroje počnúc cez techniku a učebno-výcvikovú základňu končiac. Ak zoberiem do úvahy, že v pôvodnej alternatíve vláda navrhovala pre rezort ministerstva obrany rozpočet vo výške 12,5 mld. Sk, súdnemu človeku zostáva rozum stáť, ak si zoberieme, že táto vláda usilovne a permanentne cez médiá šíri správy o svojom zámere, vážnom zámere integrovať Slovensko do bezpečnostných štruktúr.

    Ak navyše k integračnému zámeru pripočítame začatú reformu, úsilie o reformu Armády Slovenskej republiky, ktorú cez médiá naplno spustil minister obrany Pavol Kanis, potom by takýto rozpočet, ale aj súčasný rozpočet znamenal totálny krach týchto zámerov. V praxi to vyzerá tak, že na aute pridávate plyn, naplno akcelerujete, ale pritom máte zošľapnutý pedál spojky a stojíte na mieste. Pritom rezort obrany je v situácii auta bez funkčných bŕzd v polovici svahu nad priepasťou. Aby Armáda Slovenskej republiky mohla žiť, cvičiť, opravovať, čiastočne uskutočňovať reformu Armády Slovenskej republiky a integrovať sa do bezpečnostných štruktúr, potrebuje rozpočet na úrovni 2 % z HDP, čo predstavuje sumu 18,292 mil. Sk.

    Z toho dôvodu v zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V prílohe číslo 3 v tejto kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky upraviť výdavky spolu na 18 292 mil. Sk, členenie výdavkov v jednotlivých skupinách spresniť po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, rozdiel medzi mnou navrhovanou úpravou a návrhom vlády Slovenskej republiky premietnuť do výšky deficitu štátneho rozpočtu.

    Svoj návrh odôvodňujem predchádzajúcimi konštatovaniami a tvrdením, že vládou navrhovaný rozpočet vo výške 15,048 mil. Sk nič nerieši a armáda sa bude i naďalej posúvať k spomínanej priepasti. Ak nasčítame dosahy vyplývajúce z novoprijatých zákonov a z pripravovaného tretieho balíka opatrení vlády, ak premietneme dosahy, dajbože, len 10-percentnej plánovanej inflácie, tak sme v rozpočte rezortu na pôvodne plánovanej úrovni pod hranicou 12 mld. Sk. Čo to znamená? Že rezortu ministerstva obrany hrozí opätovné zníženie bojaschopnosti, nebude zabezpečená modernizácia Armády Slovenskej republiky, v nadväznosti na nedostatok prostriedkov môže byť ohrozená činnosť vojenských opravárenských podnikov a leteckej opravovne Trenčín, môžu nastať problémy v oblasti plnenia medzinárodných záväzkov hlavne v oblasti modernizácie vzdušného priestoru, to sú projekty IKO, IFF, ASOK.

    Aj keď bude navrhovaný rozpočet schválený v spomínanej výške, nemôžeme ho považovať za definitívny, pretože tu existuje právomoc ministerstva financií viazať v prípade nenaplnených príjmov do štátneho rozpočtu prostriedky predovšetkým rezortu ministerstva obrany. Rizikovou oblasťou sa javia aj príjmy vo výške 900 mil. Sk, ktoré sú predpísané pre rezort obrany. Neviem si predstaviť, ako sa týchto 900 mil. korún dostane do štátneho rozpočtu, ak armáda v súčasnosti nemá čo predávať, za šrot, ktorý má k dispozícii, 900 mil. korún neutŕži.

    Ďalším rizikovým faktorom je transformácia. Zatiaľ nikto podrobne nevypočítal, čo bude stáť len jej prvá etapa, teda od 1. 1. 2000. Čo budú predstavovať náklady na odstupné, odlučné, denné dochádzanie, zvýšené náklady na PHN, nutnosť úpravy priestorov a ďalšie a ďalšie náklady.

    Žiaľ, musím končiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási len jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Ošváth, nech sa páči.

  • Nechcem polemizovať s názorom pána poslanca Gajdoša, pretože na otázky armády máme veľmi podobné názory, a nie je ani predmetom môjho vystúpenia nejaká zásadná oponentúra, ale chcel by som poukázať na jednu záležitosť, ktorá patrí do rezortu ministerstva obrany a jeho financovania.

    Keď sme už hovorili o armáde, tak spomeniem zložku Vojenského spravodajstva. Včera tiež zaznelo k tomu veľmi kritické vystúpenie, kde sa poukázalo na to, že Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva neprerokoval vo svojom výbore rozpočet pre rezort. Chcel by som poukázať na to, že sa dotyčný poslanec mýlil, pretože prečítam rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. novembra 1999, kde sa konštatuje, že prideľuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem - a je menovaný medzi nimi aj Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Konštatujem teda, že pán poslanec Danko sa v tejto záležitosti mýlil a v zmysle toho zákon číslo 303/1995 Z. z. hovorí o tom, že minister obrany je povinný až po schválení zákona o štátnom rozpočte rozpísať pridelené prostriedky pre jednotlivé kapitoly alebo rezorty, medzi ktoré patrí aj Vojenské spravodajstvo. Tak vzhľadom na to, že sa mýlil, a vzhľadom na naše korektné vzťahy predpokladám, že sa ospravedlní.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Malíková, pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    všeobecne k štátnemu rozpočtu na budúci rok 2000 treba povedať, že ide o starú formu rozpočtu a takisto staré poňatie výdavkov reštriktívneho rozpočtu. Nie je v ňom žiadna systémová zmena. Jednoducho povedané, je to rozpočet, ktorý škrtí, nerozvíja. V tejto súvislosti je zarážajúce, že pani Albrightová pri svojej návšteve na Slovensku v novembri tohto roku pochválila našu vládu za správnu ekonomickú politiku. Otázkou ostáva, pre koho je správna. Ak je len pre USA, je to príliš málo. Makroekonomická stabilita alebo stabilizácia na úkor občanov je zaujímavá hlavne pre zahraničie. Občana zaujíma však mikroekonomika. Oživiť ekonomiku, zastaviť pád nezamestnanosti, zvýšiť životnú úroveň, ktorá sa znižuje už doslova voľným pádom, to je to, čo zaujíma občana našej republiky. Toto však, bohužiaľ, navrhovaný rozpočet neobsahuje.

    V správe k návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza, citujem: "Rozpracovanie uvedených koncepcií umožnilo aj v návrhu štátneho rozpočtu jednoznačnejšie definovať priority vlády uvedené v programovom vyhlásení vlády." Ďalej sa hovorí: "Návrh štátneho rozpočtu vytvára priestor na urýchlenie štrukturálnych zmien a základ na hospodársky rast." Toto tvrdenie je však lož. O akom zakladaní hospodárskeho rastu autori rozpočtu hovoria, keď plánujú prírastok hrubého domáceho produktu v roku 2000 len 2,5 %, pričom na rok 1999 bol plánovaný 3 - 4 %, skutočnosť však bola len 2,8 %. Teda ide o pokračujúci pokles súhrnného ukazovateľa prosperity. Navyše predložený návrh rozpočtu je pri zohľadnení plánovanej 10-percentnej inflácii o 7 % nižší, než bol rozpočet na rok 1999, ktorý, myslím si, že názory občanov sú v tom jednoznačné, už sám bol veľmi reštriktívny a viedol k úpadku ekonomiky. Áno, k úpadku. Dôkazom toho je aj fakt, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 musel byť sprevádzaný tretím balíkom, už nie balíčkom ekonomických opatrení a zakladá ďalšie veľké riziká na budúci rok. Uvediem len niektoré.

    Napríklad v zdravotnom poistení sú zahrnuté aj dodatočné zdroje vo výške 2,5 mld. za úhradu záväzkov od železníc a z výnosov z privatizácie. Podobne v Sociálnej poisťovni sa predpokladajú príjmy až vo výške 7,3 mld. ktoré sú od železníc alebo z dlhov a sankcií zo zdravotných zariadení. Ale v akom stave sú zdravotné zariadenia a či budú schopné zaplatiť dlhy a sankcie, keď nemajú na svoj každodenný chod, je každému jasné.

    Obrovské riziko rozpočtu je aj v sociálnej pomoci. Narastá nezamestnanosť, zhoršuje sa sociálno-ekonomická situácia a je preto potrebné očakávať, že do roka príde vláda s ďalším, štvrtým, možno piatym balíkom ekonomických opatrení. Je neúnosné, aby sa všetky nedostatky z príjmovej časti rozpočtu riešili za cenu zaťaženia občanov, predovšetkým daňami. Podľa slov pani ministerky Schmögnerovej treba prispôsobiť spotrebné dane Európskej únii. Potom však občania Slovenskej republiky právom požadujú, aby sa Európskej únii prispôsobili aj mzdy a priemerné hodinové zárobky a aby toto nebolo na úrovni jedného až dvoch USD. Ak by hocijaká krajina, ktorú v Európskej únii chceme nasledovať, platila svojim občanom takúto žobračenku, určite by si nedovolila zvyšovať im dane.

    Ešte zopár poznámok k jednotlivým častiam rozpočtu. Rozpočet je nereálny z pohľadu nezamestnanosti. Podľa augustového vyjadrenia alebo vyjadrenia z augusta tohto roku Národnej banky je nezamestnanosť 18,2 %. Plánovalo sa 15 % aj v rozpočte, ktorý platí na tento rok. V súčasnosti je nezamestnanosť 19 % a je reálny predpoklad, že miera nezamestnanosti v budúcom roku i vďaka ekonomickým opatreniam vzrastie. Zámerom rozpočtu je udržať mieru nezamestnanosti na úrovni 16,5 %. Z toho pohľadu je toto nereálne a z toho vyplýva, že nereálne je aj uvažovanie o sociálnom zabezpečení.

    O diaľniciach sa takisto veľmi veľa hovorilo. Je nelogické, ak vláda hovorí o podpore diaľnic, a pritom znižuje transfer do Štátneho fondu cestného hospodárstva zo 6,5 mld. v tomto roku na 5,1 mld. v budúcom roku. Aká je to teda podpora? Alarmujúci je aj stav v školstve. V roku 1999 bolo v rozpočte vyčlenených 31,85 mld., v roku 2000 je to len 30,81 mld., čo predstavuje len 3,3 % hrubého domáceho produktu. Takto sme podľa materiálov z Európskej únie na poslednom mieste a predbehli nás krajiny, ako sú napríklad Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.

    Náklady na školstvo by mali byť minimálne 5 % hrubého domáceho produktu, to znamená, na školstvo by malo byť vyčlenených aspoň 47 mld. Sk. Najúčinnejšou zbraňou každého malého národa je jeho rozum. Preto si myslím, že sa oplatí investovať do školstva. Hovorilo sa o úsporných opatreniach. V praxi, vážení kolegovia, to znamená, že sa rušia už nie Mečiarom založené vysoké školy, rušia sa základné školy, rušia sa stredné školy, dokonca páni poslanci z KDH by mali vziať do pozornosti, že sa idú pripraviť zrušenia aj cirkevných škôl, škôl, z ktorých mnohé, hlavne tie základné, prežili uplynulé režimy a uplynulé roky, neprežijú však pôsobenie tejto vlády. Kritizovali ste a rušíte školy, ktoré vznikli počas bývalej vlády. Po vás však už nebude čo rušiť, bude potrebné mnohé školy obnovovať.

    Zaujala ma tiež bytová výstavba aj ako primátorku mesta. Slovenská republika je na poslednom mieste v počte dokončených bytov na jedného obyvateľa. Podpora bytovej výstavby v štátnom rozpočte je nedostatočná. Ak sa hovorí o 14 000 bytoch, doteraz bolo vybudovaných len 2 400 bytov. Premiér vlády rozprával nedávno v parlamente o rozvoji bytovej výstavby. Rozprával kvetnato a dlho, ako býva jeho zvykom, občan však už poučený predvolebnými klamstvami tejto koalície sa nepýta len to, čo nám zasa sľubujete, ale chce hlavne vedieť, ako to dokážete urobiť. A to sa neobjavilo ani v slovách premiéra, ani v rozpočte. Pýtam sa vás, teda ako zrealizujete 14 000 bytov ročne a kto si ich podľa vás dovolí kúpiť, keď priemerná cena malého bytu je 700 000 Sk, keď občania, ktorých kúpna sila klesá, už majú problémy s úhradou nájomného a mestám i obciam hrozí kolaps a nenaplnenie základných funkcií zo zákona, nieto ešte výstavba nájomných bytov.

    Dalo by sa ešte veľmi dlho rozprávať o tom, prečo a v čom je rozpočet zlý. Chcem sa ešte nakoniec zmieniť o tom, aká bola jeho príprava. Bolo to presne v štýle o nás bez nás. Vládna koalícia v arogancii svojej moci nemala za potrebné alebo neuznala za potrebné rokovať, už by som prehliadla, so stranami v parlamente, lebo to je vaším zvykom, ale nepotrebovali ste alebo nepovažovali ste ani za potrebné rokovať s tými, ktorých sa rozpočet týka.

    Slovenská národná strana postupovala ináč. Vyvolali sme sériu odborných rokovaní, napríklad s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, s Konfederáciou odborových zväzov, s predstaviteľmi vysokých škôl a školstva vôbec, s poľnohospodármi, zdravotníkmi atď. Chceli sme tieto rokovania dokončiť na politickej úrovni. Bohužiaľ, zareagovali dve strany, Demokratická únia a Strana občianskeho porozumenia s tým, že budú rokovať s nami až po rozpočte. Myslím si, že toto stačí občanovi a hovorí to veľa.

    Slovenská národná strana preto nepodporí predložený rozpočet a bude zvažovať aj svoj ďalší postup v opozičnej politike v Národnej rade, lebo si myslíme, že nie je vhodné sa zúčastňovať na hre, ktorú hráte, a nikto nemá patent na rozum a rok vášho vládnutia ukazuje, že zvlášť táto vládna koalícia. Mrzí ma len, že z arogancie moci vyplýva aj nezáujem zlepšiť život obyvateľov.

    Stručne na záver budem už predkladať k návrhu zákona o štátnom rozpočte 3 pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka toho, aby boli pridelené vyššie prostriedky mestám a obciam, tak ako požadovalo Združenie miest a obcí Slovenska 9,8 mld. Budem žiadať, aby boli z ministerstva obrany vyčlenené prostriedky vo výške 1,3 mld. na zaplatenie dotácií za teplo, pretože mestá a obce nie sú schopné túto úlohu zvládnuť a od budúceho roku zvlášť, keď ich vháňate do nových podmienok nepripravené. Takisto budem žiadať, aby pre Maticu slovenskú boli zvýšené finančné prostriedky podľa jej požiadaviek.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásilo 6 poslancov.

  • Hlas zo sály.

  • Dobre, tak 7 poslancov. Prečítam: Angelovičová, Sopko, Tóthová, Šepták, Oberhauser, Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

  • Nie, idem ja. Moment. Môžem ísť ja, áno? Bol som prvý.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    na úvod musím dať za pravdu pani poslankyni Malíkovej, že skutočne nie makroekonomika, ale predovšetkým mikroekonomika rozhoduje o tom, ako sa občania rozhodujú i voliť. A práve vy, vaša vláda, pani Malíková, vaša vláda, v ktorej ste boli aj vy, propagovala veľmi pravé makroekonomické úspechy. Ale mikroekonomické úspechy rozhodli vo voľbách 1998. A to, myslím si, že si treba uvedomiť. Teda nie nejaké pobláznenie občanov, ale ich životná úroveň rozhodla tak, ako volili. Je pravda, že vláda musela prijať tvrdé ekonomické opatrenia, ale prijala ich vzhľadom na to a vzhľadom na stav našej ekonomiky. Krachujú predovšetkým podniky, ktoré boli za korunu privatizované, lebo to bola vyložene stranícka privatizácia a tam sa najviac prepúšťa a tam vzniká aj vysoká nezamestnanosť. Bytová výstavba, ktorú ste podhodnotili u tejto vlády, myslím si, že je na oveľa lepšej úrovni a prakticky ešte my musíme splácať dlhy, ktoré ste vy založili v oblasti bytovej výstavby.

    Ďakujem.

  • Dúfam, že teraz bude úspešný pokus.

    Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne ešte raz, pán predsedajúci.

    Dnes ráno som vystúpila s faktickou poznámkou k nadštandardnému financovaniu troch novozriadených vysokých škôl na úkor existujúcich. Poviem to ešte raz zrozumiteľnejšie. Napriek nesúhlasu akademickej obce sa zákonmi zriadili 3 nové vysoké školy. Finančné prostriedky vynaložené na ich zabezpečenie v rokoch 1997 až 1999 mohli byť efektívnejšie využité na zvýšenie počtu študentov a zvýšenie kvality vzdelávacieho procesu na existujúcich školách. Ako príklad neefektívneho využitia vynaložených finančných prostriedkov uvediem výdavky vyčlenené v roku 1997 na jedného študenta v jednej z nových vysokých škôl. Tieto predstavovali sumu takmer jedného milióna Sk, pričom priemerné výdavky na jedného vysokoškoláka sa pohybujú na úrovni do 50 tis. korún. Preto návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 a zvlášť pre tieto vysoké školy sa javí vysokou napätosťou.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sopko, pán predseda výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na záverečné slová pani poslankyne Malíkovej. Posilňovanie vlastnej príjmovej základne obcí a odstraňovanie prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí je dlhodobé niekoľkoročné úsilie. V tejto oblasti sa nedarilo plniť svoje zámery ani minulým vládam a ani súčasnej vláde. Plne súhlasím so všetkými diskusnými príspevkami, ktoré odzneli v tej oblasti, že rozpočtové príjmy obcí sú nedostatočné, že sa obce zadlžujú a rozvojové programy obcí je možné realizovať len úvermi samotných obcí. Ale nedá mi, aby som sa nevrátil do minulého obdobia a nepovedal v tejto rokovacej miestnosti, že nikdy predtým som pani poslankyňu Malíkovú ani pána Prokeša nepočul hovoriť o tom, že treba zvýšiť rozpočty samospráv miest a obcí. Veľmi dlho vám to, pani poslankyňa, trvalo, kým ste pochopili, v akej ťažkej situácii sú samosprávy obcí. Osobne aj v tomto roku podporím všetky návrhy, ktoré budú súvisieť s podporou úsilia Združenia miest a obcí Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem nadviazať na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej, ktorá spomínala otázku financií obcí. Na rozdiel od toho, čo som pred chvíľou počula, pokiaľ sme boli vo vláde, vždy som počula veľké slová o tom, ako treba zvýšiť finančné prostriedky mestám a obciam, ako ste vehementne zastávali tieto otázky. Dnes hovoríte o prenesení kompetencií na tieto orgány, ale im nezvyšujete financie. A to, čo ste sľubovali, veľké slová, o ktorých ste hovorili, dnes nerealizujete. Tak čo je korektnejšie? Mať určitú zásadu a nesľubovať, čo sme robili my, ale veci, pokiaľ idú, realizovať, alebo mať veľké sľuby, na ktoré, keď sa dostanete na kreslá, zabudnete a neplníte ich. To považujem za nekorektné, necharakterné a podvod.

    Navyše chcem povedať ďalšiu otázku. Ľutujem krajinu, kde vládna koalícia si myslí, že možno zlepšovať mikroekonomické parametre bez zlepšovania makroekonomických. Pred chvíľou som tu niečo také počula. Tieto veci musia ísť ruka v ruke. Inak sa nikde nedá dôjsť. A že to, čo sme spomínali, zlepšenie makroekonomických parametrov občania pociťujú a neverili nám, dnes pociťujú, že zhoršovanie makroekonomických parametrov sa odráža v ich peňaženkách. Takto, vážení, takto treba vidieť veci.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Tiež by som chcel potvrdiť slová mojej predrečníčky pani Malíkovej, ktorá hovorila o bytovej výstavbe. Všetko ostalo len v polohe sľubov tejto vládnej koalície, že postavia 14 tisíc bytov. Ďalej to isté platí aj pre všetky sľuby, ktoré ste dali mestám a obciam. Tie teraz jednoducho nutne potrebujú zvýšiť svoj rozpočet o 1,5 mld. a to isté platí, aj čo sa týka toľkokrát proklamovanej kultúry, kde spomeniem Maticu slovenskú, ktorá jednoducho potrebuje na svoje základné prežitie zvýšiť svoj rozpočet o 45 mil. korún.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Malíková hovorila, že rozpočet je zlý, lebo nie je systémovo pripravený. To je jednoznačná odpoveď. Nie je tvrdý, je zlý preto, lebo keď jednoducho nedošlo k systémovým zmenám, človek, ktorý má málo peňazí, ako sa musí správať. No znížiť výdavky. A nie takým smiešnym postupom, ako sa to robí teraz. Musia sa zmeniť podmienky vynakladania výdavkov, aby znížené výdavky stačili. Ale dnes na zdravotníctvo, na nezmenené školstvo, na nezmenenú štátnu správu je zníženie vlastne len také, že v priebehu roka nebudú peniaze a každý bude kričať, že nemá na zabezpečenie normálneho chodu. Čiže v tomto je ten rozpočet zlý.

    Nové vysoké školy, priatelia, veď to je jasné, že staré školy nechceli, aby vznikli nové školy ako ich konkurencia. Kde ste to počuli, že by tlieskali vzniku konkurencie? Ale občania potrebovali nové školy. V tom je celá záležitosť a to tu stále nepoviete. Byty sa nebudú nikdy stavať, keď ľudia nebudú dobre zarábať. Veď je smiešne čakať, že ľudia budú schopní splácať drahé úvery, ktoré sú dnes k dispozícii. Aj keď to bude len 6 %, ale pri 700-tisícovom byte, pri miliónovom byte jednoducho ľudia nebudú mať na splátky.

    A rozpočet obcí. Priatelia, Slovenská národná strana vždy chcela presun kompetencií, ale s peniazmi, nie bez peňazí, ako sa to robí teraz. Pani poslankyňa Malíková nemohla tieto návrhy prednášať, lebo nebola v parlamente. A paradoxná politika SDĽ, ktorú predstavujete, zvyšovanie daní, ale pri obmedzovaní zdravotnej starostlivosti, školstva, dôchodkového zabezpečenia, nulovým nárastom miezd, veď to je politika naruby, ktorú predložila pani ministerka ako reprezentantka SDĽ. Veď s týmto nemôže nikdy vystúpiť.

  • Chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Malíkovú a povedať jej, že na Slovensku je dosť politikov, ktorí pochopili, že štát ďalej nemôže podnikať, riadiť a prerozdeľovať. Avšak je veľmi málo takých, ktorí dokážu priznať a spraviť nepopulárne opatrenia. Preto sa skláňam pred odvahou ministerky financií pani Schmögnerovej a pána vicepremiéra Mikloša. Veď to, že slovenský občan pracuje dvakrát dlhšie ako Poliak, o jednu tretinu dlhšie ako Maďar a o jednu štvrtinu dlhšie ako Čech, na to, aby si zabezpečil základné životné potreby, je výsledkom zlej predchádzajúcej politiky, kde sa nám rozbujnela štátna a verejná správa, ktorú sme po vás zdedili a ktorú nedokážeme ďalej financovať.

    Čiže ak nedôjde k úsporám či v štátnej, či vo verejnej správe, či v základnom školstve, či v nemocniciach, nebude možné, aby sa naše hospodárstvo nadýchlo a aby pomohlo oživiť bankový sektor, a tým aj podnikateľskú sféru. Stačí sa pozrieť na to, ako bol rozpočet robený, ako v prvom kroku došlo k poklesu dane z príjmu pre právnické osoby, pre fyzické osoby a očakávanie zníženia štátnej správy, ktoré by sa malo udiať v marci, by nám mohlo dať náhradné zdroje, ktorými by sme mohli ozdraviť banky.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    vystupujem pred cteným snemom s návrhom, aby pozmeňujúci návrh číslo 4 spoločnej správy v časti C III strana 12 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Súčasne prosím o podporu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby tento návrh nasledujúceho znenia bol prijatý. V rozpočtovej kapitole ÚNMS zvýšiť sumu v položke číslo 600 Bežné výdavky o 8,5 mil. Sk na zabezpečenie úloh spojených s výstavbou cyklotrónového centra v Slovenskej republike.

    Moje odôvodnenie je nasledujúce. Najprv stručne o tom, čo je to cyklotrón. V tomto prípade cyklotrón je cyklický urýchľovač zväzkov nabitých častíc od protónu počnúc až do iónov prvku xenónu. Výsledkom je produkcia širokého spektra rôznych rádioizotopov, ktoré sú potom určené najmä na využitie v zdravotníctve a v oblasti vedeckotechnických a priemyselných aplikácií. Potreba takého centra vznikla vtedy, keď po rozdelení Česko-Slovenska na Slovensku nezostali žiadne jadrové zariadenia na aplikačné účely. Odvtedy v zdravotníctve, resp. v nukleárnej medicíne nevyhnutné rádiofarmaká sa musia zaobstarávať za vysoké náklady zo zahraničia. Odhodlaná snaha a systematická príprava vedeckej obce na Slovensku vyústila v roku 1995 do návrhu strategického zámeru vytvoriť cyklotrónové centrum v rámci Slovenského metrologického ústavu. Tento projekt je výsledkom spolupráce 11 výskumných ústavov a fakúlt a postupnej spolupráce 5 rezortov, resp. Slovenskej akadémie vied, Úradu jadrového dozoru a Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva.

    Na tento účel vhodný priestor a vhodné budovy sa našli v areáli Slovenského metrologického ústavu, ktorý patrí pod ÚNMS. Z finančného hľadiska jediné možné riešenie bolo zabezpečiť projektovanie a výstavbu cyklotrónového centra v rámci deblokácií dlhu Ruskej federácie voči Slovenskej republike. Na realizáciu projektu sa podpísala zmluva so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, ktoré je medzinárodne uznávané pracovisko, čo sa týka výstavby urýchľovačov. Slovenská republika je stálym členom tohto medzinárodného centra.

    Paralelne bola podpísaná grantová dohoda s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu vo Viedni. V roku 1996 vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 434 uložila predsedovi ÚNMS uvedený strategický zámer realizovať. Súčasná vláda uznesením číslo 659 a 660 zo 4. augusta súhlasila s návrhom na komplexné dobudovanie cyklotrónového centra Slovenskej republiky. Cyklotrónové centrum má dnes charakter medzirezortného centra s celoštátnou pôsobnosťou. Projekt sa realizuje v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom školstva, ministerstvom obrany, ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvom životného prostredia, Slovenskej akadémie vied, Úradom jadrového dozoru a ÚNMS.

    Centrum bude mať najvýznamnejšie miesto v oblasti zdravotníctva. Poskytne zdravotníctvu vysokoúčinný nástroj na terapiu viacerých druhov zhubných nádorov a zároveň bude zariadením, ktoré umožní aplikovať v Slovenskej republike jednu z najprogresívnejších metód včasnej diagnostiky nádorových a srdcovocievnych ochorení. Zabezpečí tiež výrobu rádiofarmakov a rádionuklidov, ktoré sa doteraz importujú. Nádorové ochorenie spolu s kardiovaskulárnymi chorobami predstavujú najčastejšiu príčinu úmrtia v Slovenskej republike. Na nádorové ochorenie zomrie ročne približne 55 000 ľudí, čo je asi 20 % všetkých úmrtí. Srdcovocievnymi ochoreniami trpí polovica našej populácie a každý rok na ne zomrie približne 30 000 ľudí.

    Vybudovaním cyklotrónového centra sa vytvoria podmienky na činnosť prvého pracoviska nukleárnej medicíny na Slovensku s pozitrónovým emisným tomografom v skratke PET. Tým sa výrazne urýchli a zlepší včasná diagnostika predovšetkým nádorových, srdcovocievnych a mozgových ochorení a znížia sa náklady na terapeutické procesy. Realizáciu projektu odsúhlasila slovenská i ruská vláda a uskutoční sa formou dodávky objektov a technológií na kľúč z prostriedkov zadlženosti Ruskej federácie voči Slovenskej republike v celkovej výške 118 miliónov dolárov.

    Návrh rozpočtu bežných výdavkov ÚNMS však nezohľadňuje náklady na činnosť novovzniknutého organizačného útvaru cyklotrónového centra, ako aj náklady potrebné na zabezpečenie prevádzky postupne získaných zariadení. Popri tom v zmysle uznesenia vlády číslo 660 na rok 2000 až 2003 sa predpokladajú výdavky ÚNMS vo výške 17 až 22 miliónov Sk ročne. Po dôkladnej analýze a zohľadnení úsporných opatrení v rezorte navrhujem zvýšenie bežných výdavkov len o sumu 8,5 miliónov Sk. Táto suma je nevyhnutná na vypracovanie štúdia vykonania inžinierskych činností, ako je napríklad geologický a geofyzikálny prieskum.

    V budúcom roku sa plánuje uvedenie do prevádzky dvoch prvých laboratórií centra, a to pre PET od firmy SIEMENS a pre Ecriónový zdroj z Dubny, ktorý bude slúžiť aj ako samostatný predurýchľovač. Treba finančne zabezpečiť prípravné práce a využitie prvých zariadení centra. Taktiež z našich finančných prostriedkov musíme zabezpečiť stavebný dozor, ktorý musí byť podľa noriem Slovenskej republiky. Ďalej treba počítať so zvýšením počtu pracovníkov centra a odbornou prípravou nového personálu. Jednoducho povedané, bez uvedených 8,5 milióna Sk sa nedá rozhýbať, aktivizovať odsúhlasená suma 118 miliónov dolárov, ktorá je na budúce roky rozplánovaná na zabezpečenie projektovania výstavby cyklotrónového centra.

    Preto vás prosím, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, o podporu uvedeného pozmeňujúceho návrhu.

    Vážená Národná rada,

    ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka taktiež rozpočtu kapitoly ÚNMS. V zmysle uznesenia vlády číslo 76/1999 ministerstvo financií má zohľadniť pri zostavovaní štátneho rozpočtu finančné prostriedky na transformáciu európskych noriem do sústavy STN. Harmonizácia technických noriem Slovenskej republiky podľa právnych predpisov Európskej únie je veľmi náročná úloha a pre Slovenskú republiku nevyhnutná. Predpokladané minimálne výdavky sa odhadujú na sumu 45 miliónov Sk. Sú to finančné prostriedky, ktoré sa nedajú pokryť z príspevkov rôznych programov Európskej únie. V rozpočtovej kapitole ÚNMS na úlohy v oblasti štátnej štandardizácie a pre skúšobne je rozpočtovaných len 26 miliónov slovenských korún.

    V pripravenosti vstupu do Európskej únie treba harmonizovať najmenej 80 % technických noriem. Zaostávanie Slovenskej republiky v tejto oblasti je značné. Doteraz sa harmonizovalo len 27 % technických noriem Slovenskej republiky a vynaložili sa doteraz finančné prostriedky len v hodnote 68 miliónov.

    Vážená Národná rada, môj návrh znie, v rozpočtovej kapitole ÚNMS zvýšiť celkovú sumu v položke bežné výdavky, to je číslo 600, o 20 miliónov Sk na zabezpečenie úloh harmonizácie technických noriem Európskej únie v oblasti štátnej štandardizácie. Prosím Národnú radu o podporu uvedeného pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Musím sa prihovoriť za to, čo hovoril kolega Zólyomi, pretože včera som si na internete prečítal, že Albánsko veľmi tvrdo pracuje na vybudovaní svojho národného nukleárneho centra a internetovská adresa, ktorá tam znela, odkiaľ idú prostriedky, sú to veľmi čierne prostriedky z narkomafie a musím povedať, že sú to prostriedky veľmi rýchle. Preto sa prihováram za projekt, ktorý predniesol kolega, projekt vybudovania cyklotrónového centra, aby sme si mohli vyrábať vlastné rádionuklidy na diagnostiku a liečbu, predovšetkým na diagnostiku, pretože metabolické poruchy mozgu, to je prvá oblasť, ktorú pokryjú práve naše vlastné rádionuklidy. Naše vlastné rádionuklidy budú o 50 % lacnejšie ako dovážané. Napriek tomu, že tu existuje zákaz navŕšovania kapitol, myslím si, že táto kapitola naozaj stojí za zvýšenie.

    Tiež budem podávať návrh na zvýšenie dostavby tej časti centra, ktorá ešte nie je dostavaná, a prihováram sa aj za to, čo navrhoval kolega z maďarskej skupiny poslancov, aby sa skutočne zvýšila táto položka, aby sme boli mimo klubu Albánsko - Slovensko, ktorý jediný zostáva nevybavený cyklotrónom a je to istá národná hanba, že nemáme takéto centrum. Navyše to centrum bude skutočne sporiť miliónové sumy a bude pomáhať ľuďom trpiacim na rakovinu a ľuďom, ktorí trpia na ohraničené poruchy mozgového tkaniva, metabolické poruchy, ktoré sa dajú istým spôsobom modernými metódami liečiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Duka-Zólyomi, aj s vážnou kritikou alebo s rozborom, v ktorom sa venoval srdcovocievnym ochoreniam, ktoré sú skutočne naozaj veľmi závažné. Chcem podotknúť, že keby sme sa chceli porovnať s vyspelými krajinami Európy alebo napríklad s Českou republikou, mali by sme ročne odoperovať asi 3 000 pacientov až 4 500 pacientov v mimotelovom obehu a riešiť tým ochorenia srdca. Ak sme do roku 1995 postupne zvyšovali počet pacientov, ktorí mohli takúto operáciu absolvovať, a v roku 1998 už to bolo 1 392 pacientov, je pravdou, že sme zďaleka nedosiahli európsky priemer, ani sme nedobehli a nepriblížili sa k tomu, čo sa deje v Čechách. Chcem upozorniť, že v roku 1999 sa tieto operácie znížili o 400.

    Chcem upriamiť pozornosť, že rozpočet, ktorý je veľmi reštriktívny na budúci rok, zrejme ešte viac zníži počet takto odoperovaných pacientov. K cyklotrónovému pracovisku chcem podotknúť iba toľko, že počas minulej vlády v roku 1997 z deblokácie ruského dlhu sa začalo hovoriť o vybudovaní cyklotrónového pracoviska. Je to zásluha minulého obdobia, že toto cyklotrónové pracovisko sa začalo budovať. Preto chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho, aby sa nezastavilo budovanie tohto pracoviska a aby sa prostriedky 8,5 milióna korún vyčlenili, pretože to prinesie v konečnom dôsledku podstatne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nemám pripomienku k rozprave, ale dávam procedurálny návrh v mene štyroch poslaneckých klubov, aby sme pokračovali v rokovaní až do skončenia rozpravy, aby sme pokračovali aj po 19.00 hodine až do skončenia rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o chvíľočku budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, zatiaľ sa ešte pripravujú náhradné karty pre poslancov, takže pár sekúnd.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča, ktorý v mene štyroch klubov žiada, aby sme dnes rokovali po 19.00 hodine až po uzavretie rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý, to znamená, že budeme pokračovať v rozprave aj po 19.00 hodine, kým neuzavrieme rozpravu o tomto bode programu.

    Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    keďže som vystúpila so svojimi pripomienkami k dvom častiam rozpočtu, predovšetkým k rozpočtu zdravotníctva, teraz mi dovoľte, aby som už iba dala svoj pozmeňujúci návrh, pretože v rámci 10 minút, ktoré ste mi vyčlenili, ako i ďalším kolegom, tento pozmeňujúci návrh som nestihla predniesť.

    Bude to alternatívny návrh k spoločnej správe k bodu C IV, ktorý som navrhovala na samostatné hlasovanie. Toto je iba druhá alternatíva, vlastne upravenie, nebude znamenať navŕšenie.

    Prosila by som vás, vážené dámy, vážení páni, hádam aspoň základná kultúra, že by ste umožnili tomu, kto vystupuje, aby povedal svoj pozmeňujúci návrh.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Čiže bude to len alternatívny návrh, aby sa z VPS rozložili tieto prostriedky nie z dvoch skupín, ale z troch. Nebude znamenať navŕšenie rozpočtu ako takého.

    Čiže môj pozmeňujúci návrh znie: "Zvýšiť prostriedky pre Slovenský červený kríž o 7 miliónov korún presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa skupina 4, z položky 4109 presunúť 3 milióny korún, z položky 4229 2 milióny korún a z položky 4319 2 milióny korún."

    Po odsúhlasení tejto sumy sa štátna dotácia pre Slovenský Červený kríž zo štátneho rozpočtu dostane na úroveň rozpočtu roku 1999. Čiže žiadne navršovanie na tento rok. V opačnom prípade dôjde ku kráteniu rozpočtu v porovnaní s týmto rokom o 24 % a Slovenský Červený kríž nebude môcť plniť úlohy, ktoré mu vyplývajú zo záverov Medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve zo dňa 6. 11. 1999.

    Vážené dámy, vážení páni, vytýkali ste opozičným poslancom, že dávajú návrhy, ktoré sú nerealizovateľné a ktoré by vlastne tento rozpočet na rok 2000 zruinovali. Môj návrh neznamená navŕšenie ani o korunu rozpočtu a takéto isté návrhy som dávala ako koaličná poslankyňa. Čiže nevystupujem tu z nejakej populistickej pozície, ale z pozície, ktorú som obhajovala aj v minulých rokoch. Dúfam, že zvážite svoje hlasovanie a podporíte Červený kríž.

    Čo sa týka rozpočtu zdravotníctva, vážila som si aj koaličných kolegov, ktorí mali rovnaké názory na situáciu, ktorá v zdravotníctve v roku 2000 bude. Nebudem znovu citovať tieto názory, ale dovolím si vám, ktorí sa o túto problematiku zaujímate, aby ste si prečítali Zdravotnícke noviny číslo 43. Všetci koaliční poslanci okrem jednej pani poslankyne z SDĽ majú rovnaké názory ako opoziční poslanci. Všetci upozorňujú na riziká rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Tak preto vás prosím, aby ste pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe a ktorý som požiadala na vyňatie, podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási len pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    veľa sa hovorilo o zdravotníctve, prakticky celý rok o tom, aké je zdravotníctvo drahé, ako by sme mohli istým spôsobom ušetriť finančné prostriedky. Chcem podotknúť, že to, čo robí Červený kríž, skutočne v mnohých oblastiach supluje a nahrádza, resp. pomáha pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pomáha v tom, že prispieva k istému zlacneniu mnohých činností, ktoré sú v rezorte zdravotníctva, či už je to nábor dobrovoľných darcov krvi, či už je to školenie alebo vyškoľovanie pracovníkov v oblasti poskytovania prvej pomoci v autoškolách, na ministerstve obrany alebo ministerstve armády. Chcem podporiť návrh, ktorý dala pani poslankyňa Aibeková, ktorý naozaj nie je ničím, len zachovaním, aby činnosť Červeného kríža mohla naďalej existovať. Ak nepodporíme jej pozmeňujúci návrh, je vážne ohrozená činnosť Slovenského Červeného kríža a bola by to veľká chyba, veľká škoda.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, že ste mi umožnili vystúpiť aj napriek istým protestom, ale myslím si, že práve parlament je na to, aby sa aj opozícia vyrečnila. Cítime, že sa mnohí z vás snažia opozíciu ignorovať v tomto štáte, že existuje, a vzhľadom na tzv. ústavnú väčšinu víťazných politických strán sa snažíte opozíciu, ktorá bola prezentovaná skoro 1 miliónom občanov, nahradiť vnútornou opozíciou, ktorú máte medzi svojimi politickými stranami. Preto vás žiadam a vyzývam, aby ste rešpektovali milión slovenských voličov, ktorí zvolili zastúpenie do tohto parlamentu prostredníctvom politickej strany HZDS a SNS.

    Vážení páni kolegovia, zaútočili ste v predvolebnej kampani veľmi prudko na HZDS, že sme kradli, privatizovali a že bieda slovenského národa spočíva vlastne v tom, že nie sú peniaze, lebo sme ich rozkradli. Tak sa vás dovolím opýtať, kde teda peniaze sú. Už je čiastočná reprivatizácia za vami, už sa snažíte manažovať štát prvým provizórnym rozpočtom a druhým rozpočtom na rok 1999, takže si myslím, že bol dostatočne dlhý čas na to, aby sa začalo už hospodáriť po novom alebo, ako by som to parafrázovala, po vašom. Ako zástupkyňa, ako poslankyňa, ktorá pracuje v zahraničnom výbore, by som možno mala svoje vystúpenie orientovať smerom k zahraničnému rezortu, teda k ministerstvu zahraničia, ale neurobím tak.

    Prvý raz počas celého obdobia, ako pôsobím v parlamente, nebudem sa snažiť zvyšovať financie pre rozpočet ministerstva zahraničných vecí, pretože si myslím si, že ich má dosť, ak sme neuvážene bojovali o naše členstvo v Bezpečnostnej rade a precestovali sme veľké množstvo peňazí, ak sme odvolávali a robili politické odvolávačky veľvyslancov, ktorí boli vymenovaní za Mečiarovej vlády, myslím si, že tento rezort netreba navŕšovať. Ale práve preto, že reprezentujem časť populácie, ktorú vy nazývate menej vzdelanú a starú, je to časť populácie, ktorá dáva na prvé miesto problémy v zdravotníctve, budem sa viazať alebo budem hovoriť o tomto rozpočte.

    Začnem vyjadrením, ktoré uviedol jeden z veľmi významných a pre mňa osobne veľmi vážených členov lekárskej obce pán Anton Rákay, lekár, ktorý bojoval proti tuberkulóze a rakovine pľúc, lekár, ktorý sa veľmi zaslúžil aj o prevenciu onkologických ochorení. Vo svojej knihe Tabu začína citátom pána Kirsta a hovorí: "Vždy a všade tam, kde sa nehovorí pravda, začína sa lož." Môžem však použiť aj citát z Ústavy Slovenskej republiky článok 40, ktorý hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia." Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, na zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré stanoví zákon. Ale mohla by som takisto použiť a citovať aj časť Hippokratovej prísahy.

    Minister zdravotníctva sa prednedávnom vyjadril, že rozpočet je na hrane existencie, na hrane únosnosti, ak výdavky na zdravotnú starostlivosť klesnú pod 5 % HDP. Nuž, chcela by som sa opýtať neprítomného pána ministra, ale môžem sa to opýtať aj pani ministerky, ako chce s týmito prostriedkami, ktorú sú pridelené v rozpočte, zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ako sa majú zabezpečiť lieky, prevádzka v nemocniciach, ktorú, ako som vo svojom vystúpení uviedla predtým, čakajú aj reštrikčné opatrenia od 1. januára vzhľadom na energie, kde sa plní nie naše, ale vaše programové vyhlásenie, v ktorom je takto zastúpený zdravotnícky rezort.

    Viem a som si plne vedomá, aké ťažké a zodpovedné je riešiť situáciu v zdravotníctve. Žiaľ, mám pocit, že terajší minister sa spreneveril aj zdravotníckemu personálu, ale na druhej strane aj pacientom. Jeden z významných lekárov takisto, ktorý spolupracuje na transformácii zdravotníctva, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán MUDr. Kováč povedal alebo, lepšie povedané, odpovedal na otázky. Zníži sa rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti? Asi áno. Zníži sa jej dostupnosť? Asi áno. Zníži sa kvalita? Citujem presne odpoveď: "Hoci to nerád pripúšťam, asi áno." Keď sa nedávno v diskusii sumarizovali doterajšie transformačné kroky v zdravotnom poistení a v liekovej politike, pán minister Šagát otvorene priznal: "Nevydarili sa."

    A keďže ľudská pamäť sa snaží zabudnúť na nepríjemné veci, tak si čo-to pripomeňme z prijímania rozpočtu na rok 1998 v decembri roku 1997 za Mečiarovej vlády. Vtedy pán minister Šagát vystúpil ako poslanec a hovoril o kontraste: optimizmus vlády kontra realita. Vtedy vysvetľoval verejnosti, že všeobecné kritérium platné v Európskej únii je 8 % HDP a na Slovensku to bude v roku 1997 len 6 % a v roku 1998 len 6,1 %. O tohtoročnom som vám už čítala a trúfnem si použiť aj článok z časopisu Profit, ktorý hovorí, a je tu hodnotenie, že "zdravotnícky rozpočet na tento rok, na rok 2000, je najnižší od obdobia roku 1990".

    Skrátim svoje vystúpenie, aby som vás netrápila priamo citáciou vtedy opozičného pána poslanca, ale budem hovoriť o kapitálových výdavkoch, o znížení investičných prostriedkov na stavby. Už vieme, že v pláne je zníženie počtu nemocníc, vieme, že sa uvažuje a hovorí o odpredaji Fakultnej nemocnice, rozostavanej fakultnej nemocnice na Rázsochách, vieme, že momentálne prebieha demontáž, dalo by sa povedať, jestvujúcej Fakultnej nemocnice. Pán minister občas zakrýva problémy svojimi nevhodnými, povedala by som, až sadistickými vyjadreniami o Eskimákoch, elektrickom kresle, latríne a koncentračných táboroch. Ale jedno, čomu sa divím, je, že zdravotnícki pracovníci stále mlčia. Skôr naopak, akoby sa čakalo, presviedčajú, že obmedzením starostlivosti sa podporí zvýšenie zodpovednosti pacienta o svoje zdravie.

    V máji roku 1998 na Hviezdoslavovom námestí bol míting zdravotníkov v počte asi 800 ľudí. Vtedy člen Prezídia Slovenskej lekárskej komory povedal, keď sa rúcajú základy morálky v štáte, nemožno mlčať. Prebudiť by sa mali všetci občania. Zopakovali požiadavky, požiadali poslancov a vládu, aby okamžite riešila situáciu v zdravotníctve. Chcela by som sa opýtať, kde sú dnes všetci tí, ktorí vtedy burcovali, ako je možné, že dnes práve táto lekárska komora privíta predstaviteľov vlády a požiada o podporu Paktu stability. Koho chcete obetovať v rámci Paktu stability? Pacienta? Pacienta, ktorý s dôverou prichádza do nemocnice a nevie, že jeho liečba bude modifikovaná vzhľadom na to, že rezort v zdravotníctve dostal najmenej prostriedkov od roku 1990? Toto je situácia, nad ktorou by ste sa mali všetci zamyslieť, a preto vás prosím, páni koaliční poslanci, keďže väčšina je na vašej strane, aby ste podporili všetky návrhy, ktoré budú vyplývať z vašich vlastných návrhov, ale ktoré pomôžu rezortu zdravotníctva.

    A celkom na záver uvediem len poslednú vec. Dávate peniaze na oslavu prechodu do budúceho tisícročia. Pýtam sa vás, či niekto myslel na to, že práve v tento deň, keď najviac budú všetci oslavovať, musí zdravotníctvo posilniť svoje služby, pretože sa musí predpokladať, že v tomto období bude zvýšený počet úrazov. A poviem vám, že s týmto problémom sa zaoberali už všade na svete.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, v prvom rade vás chcem upozorniť na to, aby sme dodržiavali rokovací poriadok a ústne do rozpravy sa hlásia poslanci, ktorí sedia v rokovacej miestnosti. Včera na záver diskusie sme neprijali tento návrh, aby pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Kalman vo svojej neprítomnosti sa mohli prihlásiť ústne do rozpravy. A myslím si, a to aj na začiatok pani poslankyňa povedala, že mal by tu byť priestor na to, aby sa opozícia mohla vyrečniť. Myslím si, že z cca 80 prihlásených asi 60 bolo poslancov z opozície, ktorí sa skutočne mohli vyrečniť a mnohí sa len vyrečnili a neprišli s koncepčnými návrhmi.

    Pani poslankyňa, všetci dobre vieme, a tak ako vás aj nás ťaží situácia v zdravotníctve a boli by sme veľmi radi, keby bolo možné dať viac prostriedkov na zdravotníctvo. Ale zamyslite sa aj vy nad tým. Hovoríte o oslave budúceho tisícročia, že sa vynakladajú prostriedky a bolo by ich lepšie dať do zdravotníctva. Koľko osláv, výročia samostatnej Slovenskej republiky s prostriedkami štátu ste urobili vy a vtedy ste neplakali nad tým, že to treba dať do zdravotníctva. Čiže, pani poslankyňa, chcem vás len upozorniť, že aj pre vás a pre všetkých poslancov platí rokovací poriadok a plakať nad tým, že by sme mohli dať viac, bolo potrebné možno aj celé štyri roky v minulom období.

  • Pani poslankyňa, len na vašu poznámku, že platí rokovací poriadok. Áno, je to pravda, ale pani poslankyňa Belohorská dopredu povedala, že ide reprezentovať Slovenskú republiku na jednej akcii. Myslím si, že keď ide o rozpočet, v tomto prípade by nebolo dobré, keby sme tam poslali ospravedlnenie, že poslankyňa nemôže ísť.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    neberiem svoje vystúpenia ani vo faktických poznámkach, ani v diskusiách ako potrebu vyrečniť sa alebo potrebu, že tak sa to má proste robiť, keď človek je v opozícii. Skutočne, rezort zdravotníctva je v zlej situácii. Ak si dobre pamätáte, po nástupe novej vlády pán minister v decembri vyhlásil krízový stav. Bohužiaľ, vtedy vláda prijala nezmyselné opatrenia v rámci tohto krízového stavu a potopila zdravotníctvo ešte do väčšieho bahna. Chcem sa spýtať, čo chcete vyhlásiť teraz, ak východiská po roku 1998 boli podstatne lepšie ako na rok 1999, ak na rok 2000 dostávame reálne o 8 mld. Sk menej v reálnych peniazoch ako v roku 1998. Opakovane som apeloval a znova apelujem na poslaneckú snemovňu, že zdravotnícki pracovníci pracujú v neustálom strese. Jednoducho vedia, čo by pacientovi mohli dať, ale pretože nie sú základné lieky na oddeleniach, pacienti nedostávajú adekvátnu zdravotnú starostlivosť, množstvo pacientov. Nedá sa to, samozrejme, dokázať, pretože ošetrujúci lekár je zodpovedný za to, ako dopadne liečba pacienta, ale mnohé ťažké stavy by prežili, pokiaľ by mali tú zdravotnú starostlivosť, ktorú by mali dostať.

    To, že zdravotnícki pracovníci teraz neprotestujú, majú jednoducho strach. A môžem vám povedať, že majú väčší strach, ako mali kedykoľvek predtým, pretože tí, čo zdvihli hlavu a povedali, aká je skutočná realita v zdravotníckych zariadeniach, už tam nie sú. Boli jednoducho odvolaní, zlikvidovaní.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, do 14.00 hodiny budeme mať obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine vystúpi pán poslanec Húska ako prvý, ktorý je prihlásený do rozpravy.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Žiadam poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady. Zároveň žiadam pána spravodajcu, pani navrhovateľku, pani ministerku Schmögnerovú a pána poslanca Farkasa, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

    Ďakujem.

    K predloženému bodu programu v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka financií,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    v prvom písomnom vystúpení, ktoré som predložil na základe písomného prihlásenia, som medziiným uviedol pozmeňujúci návrh na zlepšenie finančného zabezpečenia vedeckej činnosti, a to hlavne vedeckej činnosti organizovanej prostredníctvom Slovenskej akadémie vied. Ale zároveň som upozornil na to, že samotná koncepcia, rámec tohto rozpočtu v jeho stagflačnom zovretí je nám neprijateľný, i keď predkladáme návrhy na úpravy jednotlivých kapitol pre prípad, že takýto rozpočet predsa bude prijatý.

    Zároveň by som chcel na tomto mieste podporiť aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili viacerí poslanci. Napríklad pán poslanec Hudec predložil návrh na zlepšenie financovania Matice slovenskej s ohľadom na skutočnosti, o ktorých vieme, akú dôležitú mienkotvornú a národotvornú funkciu moderného národa tvorila Matica slovenská. Myslím si, že macošský spôsob škrtenia rozpočtových prostriedkov na Matici nie je férový a dokonca je mimoriadne škodlivý a bolo by ho treba ako politický kŕč prekonať.

    Ďalej podporujem presun na racionálnejšie potreby, napríklad prostriedkov, ktoré boli určené na dostavbu štúrovského mosta. Nie preto, že by sme nemohli mať aj ako štát určité symbolické materiálové signály v smere našich susedov, ale preto, že je to neprimeraný signál, pretože koniec koncov to komunikačne nepotrebuje ani Štúrovo, ani Slovensko, ani jeho maďarský náprotivok, ani samotné Maďarsko. Iba to skomplikuje komunikačnú situáciu, pretože riešenia sú robené oveľa veľkorysejšie, oveľa primeranejšie vo forme obchvatových komunikácií, ktoré zaisťujú zmiernenie vplyvu prílišného prehustenia dopravy uprostred miest.

    Taktiež podporujem pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené na školstvo a na zdravotníctvo z jednoduchých dôvodov, že v nich koniec koncov nie sú obsiahnuté nároky na investičný rozvoj, ale sú obsiahnuté nároky, povedal by som, záchovných dávok. To znamená nároky, ktoré na udržanie zdravého chodu týchto dvoch veľmi dôležitých organizmov našej spoločnosti treba mať.

    Taktiež podporujem návrhy, ktoré dopĺňajú niektoré povinné, hlavne sociálne funkcie štátu a ktoré boli prednesené. Ale chcel by som sa zároveň v tomto ústne prihlásenom príspevku orientovať predovšetkým na to, že bolo niekoľkokrát aj pani ministerkou, aj pánom podpredsedom vlády zdôrazňované, že sa mení hlavne daňový systém takým spôsobom, že sa vlastne zmenšuje rozsah priamych daní a zväčšuje rozsah nepriamych daní, ako keby išlo o jednoduchú kompenzačnú činnosť a teda spravodlivú činnosť. Ale, priatelia, v skutočnosti, samozrejme, to tak nie je, pretože ak zníženie daní predstavuje úhrnne kalkulačnú hodnotu 6 mld. a zvýšenie daní úhrnnú kalkulačnú hodnotu okolo 15 mld., tak vlastne rozdiel 9 mld. nie je nič iné ako nadmerné siahanie na peňaženku občana.

    To znamená, v podstate ak napríklad pani ministerka v predminulom večernom vystúpení k rozprave doslova hovorila, že dotáciou tepla sa vlastne tuneloval štátny rozpočet, tak by som chcel povedať, že tento štátny rozpočet vlastne tuneluje hospodárstvo Slovenska a peňaženku nášho občana. Taká je skutočnosť a s týmto treba naozaj rátať. A myslím si, že všetky slovné ozdoby, pomocou ktorých sa zakrýva holá skutočnosť hlbokého reštrikčného zásahu a ktorú už avizuje náš terajší exekutívny systém ďalším balíčkom opatrení, ktorý má celkom objektívne a výrazne deštruktívnu funkciu, pretože koniec koncov každé reštrikčné opatrenie vo svojom konečnom dôsledku vedie k deštrukcii samotného systému.

    Chcel by som ešte povedať niekoľko slov k problematike, ku ktorej sa viackrát vracala aj pani ministerka, aj pán podpredseda vlády, ale aj niektorí z pánov poslancov, ktorí dokonca robili z toho cnosť, keď hovorili, že verejné fondy sa neosvedčili, bude treba ich, ako niektorí poslanci povedali, dokonca odstrániť, a čo najrýchlejšie vytvoriť jasné vzájomné vzťahy. Priatelia, už som tu raz vystúpil v priamej bezprostrednej reakcii na tento názor, ale potrebujem znova zdôrazniť, fondové hospodárstvo nie je nijakým pozostatkom, nejakým reliktom minulosti. Naopak, je to veľmi významný nástroj, ktorým sa prekračuje rámec ročných rozpočtov a umožňuje sa medziročné akumulovanie a prevod prostriedkov. To, čo sa teraz stalo v poslednom roku, že sa vlastne nedopĺňali fondy a že sa vlastne svojím spôsobom fondy vykrádali, to nie je argumentom toho, aby sme jednoducho tieto fondy a fondové hospodárstvo vôbec odstránili. Fondové hospodárstvo práve svojím prvkom nasmerovania na dlhšie časové cykly, než je jeden rok, je mimoriadne dôležité a treba, aby sme ho každopádne obhájili.

    A nakoniec by som chcel povedať, že keď teraz ohodnocujeme tzv. stabilitu a dokonca tzv. zlepšovanie pozície slovenskej koruny, tak chcem upozorniť, že je to možno aj jedna zo súčastí špekulatívnych kapitálových skupín, ktoré sa už niekoľkokrát pokúšali prudkým nákupom slovenských prostriedkov destabilizovať menu známymi operáciami, ktoré už niekoľkokrát uplatnili v rôznych krajinách. Z týchto dôvodov upozorňujem na osobitnú pozornosť nás poslancov, aby sme dohliadali na tento rozpočet, aby najviac stratil reštrikčné rysy, alebo aby sme ho v takejto podobe neschválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, po ňom pán poslanec Slaný, ďalej pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vo svojom vystúpení sa nebudem vracať k rizikám, na ktoré som upozornil v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000 v rozprave na základe písomnej prihlášky. Zameriam sa iba na problémy a na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Na úvod chcem vysloviť podporu návrhu pána poslanca Klemensa, ktorý navrhol v rozprave, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým odporučí vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade novelizáciu zákona o dani z pridanej hodnoty, v ktorom komodity - v návrhu sa uvádza chlieb, pečivo a mlieko - by sa preradili z 10 % na nulovú sadzbu. Som rád, že po necelých 10 mesiacoch aj poslanci z vládnej koalície prišli na to, že bolo chybou zaťažiť tieto komodity zvýšenou DPH a pri prerokúvaní zákona o DPH už vtedy skupina poslancov navrhovala vyňať 4 komodity a nezaťažovať ich zvýšenou daňou z pridanej hodnoty. Žiaľ, vtedy nedošlo k podpore tohto návrhu. Som rád, že aj keď ušlo 10 mesiacov, takýto návrh tu padol a plne sa s ním stotožňujem a budem ho podporovať. Ministerka financií vtedy prisľúbila vo svojom vystúpení, že tento problém, pokiaľ som ho vtedy stiahol z rokovania, bude sa riešiť inak. Žiaľbohu, zatiaľ v roku 1999 k žiadnemu návrhu neprišlo a neriešil sa nijako. Preto si myslím, že návrh pána Klemensa je dobrý, správny a treba ho realizovať.

    O dôvodoch nebudem hovoriť, pretože je to zbytočné. Zastávam názor, že štát je aj na to, aby vytváral aspoň základné podmienky na prežitie aj tým najchudobnejším, aby spôsobom nulového zaťaženia DPH niektorých základných potravín umožnil prežiť niektorým chudobným skupinám.

    Chcem vysloviť podporu aj návrhu pána poslanca Benkovského, v ktorom skupina poslancov navrhuje zvýšiť položku v § 5 ods. 1 návrhu štátneho rozpočtu o 0,5 mld. Sk v prospech obcí a miest. Tu by som len chcel zdôrazniť, že viaceré návrhy smerujú ku zvýšeniu odvodu pre Slovenský plynárenský priemysel. Ak by sme týchto 0,5 mld. chceli riešiť zaťažením Slovenského plynárenského priemyslu v prospech obcí, upozorňujem na to, že to môže dosiahnuť opačný efekt, pretože Slovenský plynárenský priemysel venuje a mal by venovať výraznú časť prostriedkov na plynofikáciu obcí a miest. Vieme, že mnohé prostriedky nie sú vysporiadané za odvedené práce ani za rok 1999. Obávam sa, že na jednej strane by sme mestám a obciam pridali, ale na druhej strane im uberieme, keď nebude môcť byť zrealizovaný projekt a projekty, ktoré majú obce z hľadiska plynofikácie.

    V súvislosti s filozofiou bytovej výstavby navrhujem, vážené kolegyne, kolegovia, prijať uznesenia, ktorým Národná rada zaviaže vládu a Fond národného majetku vyčleniť z výnosu privatizácie v roku 2000 sumu 2,3 mld. Sk určených na výstavbu bytov, výčlenení 0,9 mld. na výstavbu technickej vybavenosti a obnovu bytov, 0,3 mld. na výstavbu nájomných bytov, 0,1 mld. na program záruk na bankové úvery poskytované pre bytovú výstavbu a 1 mld. do Štátneho fondu rozvoja bývania. Podotýkam, že v návrhu štátneho rozpočtu v teoretickej časti sa o tom hovorí. Upozorňujem však, že ak sa chceme dostať ďalej v bytovej výstavbe, a viete, že to je proces od projektov cez výstavbu až po dokončenie, je potrebné, aby tieto prostriedky boli isté. A isté môžu byť len tak, ak zaviažeme vládu a fond, že tak ako sa v návrhu rozpočtu v teoretickej polohe navrhuje, že tieto prostriedky uznesením budeme žiadať, aby boli skutočne realizované. V opačnom prípade sa nedostaneme ďalej v bytovej výstavbe, naopak, dôjde k ešte prudkejšej stagnácii ako azda v tomto roku.

    Zo spoločnej správy na záver svojho vystúpenia k tlači 432 žiadam, vážený pán spravodajca, aby o bode 13, ktorým výbor pre sociálne veci a bývanie v § 10 ods. 1 navrhoval dať možnosť vláde prevziať štátnu záruku aj za prípadné úvery a pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitným, samostatným hlasovaním.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci - poslanec Slaný, poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Slaný, prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý navrhuje vyčlenenie niektorých druhov potravín do nulovej sadzby DPH. Čiže podľa mňa, ak by sme išli upravovať daň z pridanej hodnoty, treba ju upraviť na všetky potraviny.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

  • Mám len krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika. Pán poslanec, ak ste hovorili za celý klub SOP a kolegov, na ktorých ste sa odvolávali za svoj poslanecký klub, tak vás chcem ubezpečiť, že vami prednesené a predtým prednesené návrhy o preradení základných potravín do nulovej sadzby DPH a o vyčlenenie 500 mil. Sk v prospech rozpočtov obcí a miest i poslanecký klub HZDS a určite aj poslanecký klub SNS podporia. Už by teraz malo byť isté, že tieto návrhy prejdú. Ale ubezpečujem vás, že si zoberiem záznam o hlasovaní a budeme konfrontovať vaše vystúpenie so skutočnosťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slaný vystúpi v rozprave, po ňom pán poslanec Maňka, po ňom pán poslanec Tarčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé kolegyne, kolegovia,

    vo svojom diskusnom príspevku sa budem snažiť byť stručný a zameriam sa hlavne na môj pozmeňujúci návrh.

    V mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem znížiť výdavky rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, kód 700, určené na presídlenie obce Slatinka a tam zrozpočtovanej sumy 40 mil. Sk, túto sumu znížiť na 10 mil. Sk. Ušetrené prostriedky navrhujem presunúť do kapitoly Bežné transfery, kód 640, pre Štátny fond trhovej regulácie na celkovú stabilizáciu trhu s poľnohospodárskymi potravinami a produktmi. V súvislosti s navrhnutým presunom navrhujem zvýšiť sumu tejto kapitoly zo 440 miliónov na 470 miliónov Sk.

    Odôvodnenie: V súčasnej zlej finančnej situácii štátu je nereálne vynakladať finančné prostriedky rok čo rok na snahu o presídlenie občanov obce Slatinka najmä z toho dôvodu, že ešte nie je ani platné stavebné povolenie a proste celá realizácia investičného zámeru je ako taká otázna a z hľadiska ekonomického a spoločenského je oveľa výhodnejšie a únosnejšie presunúť ušetrené prostriedky na podporu trhu s agroproduktmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka, po ňom pán poslanec Tarčák, ďalej poslanec Roman Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia predniesol najprv jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Týka sa § 12, kde navrhujem po prvé v ods. 1 doplniť písmeno g), ktoré znie: "na zabezpečenie plnenia záväzkov zo štátnej záruky za úvery Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik, Bratislava do sumy zodpovedajúcej v prepočte 195 miliónov euro".

    Po druhé v ods. 4 sa za slová "písm. d)" vkladajú slová "a g)".

    A po tretie v súvislosti s úpravou textu § 12 odsekov 2 a 4 je potrebné vykonať aj príslušné zmeny v prílohe číslo 7. Upravenú prílohu predkladám ako súčasť tohto pozmeňujúceho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Odôvodnenie: Navrhovanými zmenami § 12 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 sa umožní čiastočne riešiť finančnú situáciu štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, Bratislava, ale aj štátneho rozpočtu vzhľadom na prevzatú štátnu záruku. Štátny podnik nie je schopný v roku 2000 splatiť svoje záväzky vyplývajúce z prevzatých úverov so štátnou zárukou. V záujme riešenia tejto situácie sa predpokladá vydať štátne dlhopisy s výhodnými podmienkami splatenia napríklad na desaťročnú lehotu splatnosti. Toto umožní nápravu nevýhodného financovania dohodnutého v minulosti na dostavbu Vodného diela Gabčíkovo formou krátkodobých dlhopisov. Je to v záujme predídenia hroziaceho kolapsu pri vážnych finančných problémoch Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik, Bratislava. Následne sa rieši vplyv využitia tohto ustanovenia na výsledok rozpočtového hospodárenia v rozpočtovom roku. Z hľadiska formálneho premietnutia do prílohy číslo 7 zákona upravuje a dopĺňa sa príslušný objem predpokladaných zdrojov štátneho dlhu, získaných vydaním štátnych dlhopisov a potrieb štátneho dlhu krytých týmito zdrojmi.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vláda od nástupu do svojej funkcie v októbri 1998 vynaložila značné úsilie na to, aby riešila úlohy súvisiace s nápravou deformácií v hospodárstve. Koncom roku 1998 musela vláda viazať časť výdavkov rozpočtových kapitol a takto získané finančné prostriedky smerovala do najrizikovejších oblastí. Súčasne vláda pristúpila k programu hospodárnosti a pripravila balíček opatrení na stabilizáciu slovenského hospodárstva s podporou jeho konkurencieschopnosti, ako i takzvaného sociálneho balíčka.

    Už pri tvorbe rozpočtu na rok 1999 a pri tvorbe rozhodujúcich koncepčných dokumentov stála vláda pred rozhodnutím, akou cestou sa bude uberať hospodárska politika Slovenskej republiky. V hospodárskej politike existujú dve cesty oživenia. Prvá cesta je zdanlivo rýchla, jednoduchá a často populárna. Je charakterizovaná zvýšenými štátnymi výdavkami do ekonomiky. Hovorila o tom dnes aj pani poslankyňa Tóthová, keď nám povedala, aké pozitívne výsledky dosiahla slovenská ekonomika v predchádzajúcom období rokov 1994 až 1998. Áno, pani poslankyňa Tóthová, očakával som od opozície, že bude poukazovať na "úspechy slovenskej ekonomiky v uplynulom období". Škoda len, že tieto úspechy sú len určitým intervalom a pokračovanie v tejto ceste vedie do ďalšieho prehlbovania problémov.

    Oživovacie impulzy sa strácali už v roku 1998, ešte počas účinkovania minulej vlády. Stačí si pozrieť štatistické údaje. Nebudem hovoriť teraz čísla, poslucháči ich už počuli viackrát. Pán poslanec Krajči dnes povedal, citujem: "Miera investovania u nás dosiahla 40 %, čím sme sa zaradili medzi popredné krajiny v Európe." Áno, ale to už pán poslanec Krajči nepovedal, že popredné krajiny v Európe investujú v takej miere, ktorú dokážu zvládnuť. Nepovedal, že Slovensko investovalo do projektov, ktoré nie sú rýchlo návratné a ktoré nedokážeme pri výkonnosti našej ekonomiky zvládnuť. Nepovedal, že tieto oživovacie impulzy veľmi rýchlo pominú a ekonomika padne do ešte hlbšej krízy.

    Áno, pán poslanec Krajči, súhlasím s vami, že investovať je potrebné a nutné. Bez investovania nebude naše hospodárstvo výkonné. Ale ak akýkoľvek výrobný podnik bude investovať do nákupu drahých áut, drahých budov a nebude investovať do moderných technológií, do rozvoja svojich odborníkov, potom nevytvorí dostatok finančných zdrojov, aby si na tieto investície dokázal v budúcnosti zarobiť. Presne takisto ako rozmýšľa vedenie dobrého podniku, musia rozmýšľať aj predstavitelia štátu.

    Druhá cesta oživenia slovenskej ekonomiky je z časového hľadiska podstatne pomalšia, pretože prináša efekt až po niekoľkých rokoch. Je to cesta veľmi zložitá a plná problémov. Táto cesta je málo populárna. Prináša so sebou útlm a pokles ekonomického rastu, pokles výroby, pokles zamestnanosti v štátnom sektore, ale aj v súkromnom sektore. Tu je potrebné uvedomiť si jednu dôležitú skutočnosť, a ja ju podčiarknem, tento útlm a pokles je krátkodobý. Vláda si mohla vybrať, či pôjde ľahkou a populárnou cestou, na konci ktorej nás čaká hlboký pád, alebo pôjde druhou cestou, cestou, ktorá nám prinesie dva-tri roky strádania, ktorá zníži popularitu vlády, zníži popularitu aj pani ministerky financií, na čo tak radi poukazujú niektorí poslanci bez toho, aby divákom vysvetlili, že je to určitá obeť pani ministerky a celej vlády, obeť, na ktorú bývalá vláda nenašla dosť odvahy. Vláda sa rozhodla ísť ťažkou cestou, ktorá pre samotnú vládu predstavuje určité riziká. Tieto riziká môžu spočívať v nespokojnosti občanov, opozičných politických strán, v nespokojnosti odborov.

    Chcel by som sa poďakovať tejto vláde, že chce prevziať zodpovednosť za budúci vývoj.

    Chcel by som vysloviť presvedčenie, že vláda podrobí analýze návrhy z rozpravy, ktorá v posledných dňoch zaznela, a ktoré vecne poukazujú na problémy. Myslím si, že niektorí poslanci získali pre svoje vystúpenia kvalitné podklady a stojí za to sa týmito názormi, samozrejme, zaoberať a analyzovať ich.

    Ešte mám krátky čas a chcel by som vás poprosiť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste podporili aj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predložil ako druhý v písomnej rozprave môj kolega, pán poslanec Benkovský, ktorý sa týka § 5 zákona o štátnom rozpočte, kde sa vlastne navrhuje zvýšiť daň z príjmov fyzických osôb a túto daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, a funkčných požitkov zdaňovaných podľa osobitného zákona v sume 500 miliónov korún presunúť na zvýšenie dotácie miest a obcí.

    Ja ako primátor, samozrejme, by som veľmi rád podporil aj väčšie zvýšenie, ale bolo by to nefér z mojej strany, lebo je to ťažké. Ľahké je takéto schválenie uskutočniť, ale ťažšie je potom nájsť zdroje, aby sme mohli v štátnom rozpočte túto dieru zaplátať. Chcem vás poprosiť, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby ste podporili tieto dva pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlásia dvaja páni poslanci - pán poslanec Kozlík, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok na vystúpenie poslanca Maňku.

    Dávam slovo poslancovi Sergejovi Kozlíkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    pokladám pána poslanca Maňku za uvážlivého človeka. Pán poslanec, odporúčam vám lepšie si naštudovať niektoré reálie okolo fungovania investícií, vplyvu investícií aj na hospodárske výsledky Slovenskej republiky v roku 1999. Je nesporné, že investície a najmä strategické investície fungujú tak, že v čase realizácie v danom roku zaťažujú obchodnú bilanciu, zaťažujú, samozrejme, aj účet zadlženosti štátu, ale v momente, keď končí investovanie a dovozy technológií a spúšťa sa produkcia, tak v tom momente sa už odľahčuje účet obchodnej bilancie a začínajú sa tvoriť zdroje na splácanie tých dlhov, ktoré príslušné investície priniesli. Keby ste si to naštudovali, tak by ste prišli na to, že len jadrová elektráreň Mochovce, Slovnaft, Duslo Šaľa, niektoré ďalšie investície tým, že už je zainvestované, nevozia sa technológie a realizuje sa produkcia, tie samé znamenali približne 20 až 25-miliardové zlepšenie obchodnej bilancie Slovenskej republiky.

    Tento vývoj sme predpokladali na rok 1999 - 2000, a keby bola takto poctivo bývalá opozícia, súčasná vláda analyzovala ukazovatele, nebola by volila stupídnu, tupú reštriktívnu politiku a nebola by utopila toto národné hospodárstvo. Takže kľúč k riešeniu súčasnej ekonomickej mizérie, pán poslanec, treba hľadať doma a to riešenie je aj v tom, že sa podporia investície namiesto ich redukcie a že sa bude financovať rozvoj namiesto toho, aby sa financoval úpadok, ako to navrhuje aj predkladaný štátny rozpočet na rok 2000.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka medzitým odišla a kolega Maňka hovoril o tom, že pani ministerka, vláda prináša obeť a aká je to strašná obeť, že sa vôbec tejto problematike venuje a predkladá jednotlivé návrhy do parlamentu. Viete, ono by možno bolo dobré, keby pani ministerka sa už toľko neobetovala. Nech už sa toľko neobetuje a keby si tak trochu vypočula jednoduchých občanov, ktorí zhodnotili jej pôsobenie a hodnotia aj túto jej obeť. Ona totiž už v tomto parlamente párkrát tak nešťastne vystúpila, kde bedákala o tom, aký má mizerný plat, ako mizerne je riešená. Nech by sa obetovala jedenkrát a žila teda z takého istého platu ako tí chudáci, tí ľudia, ktorí sú odkázaní žiť od výplaty do výplaty, aby si vôbec mohli dovoliť základné veci, pretože ona skutočne pôsobí ako Jánošík, len v opačnom garde. Ona tým chudákom berie, nie ako Jánošík, že bral bohatým a rozdával chudobným.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tarčák. Konštatujem, že pán poslanec nie je v sále, stráca poradie.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Budaj, po ňom pán poslanec Halmeš. Pán poslanec Halmeš, pýtam sa, či ste sa vzdali svojho vystúpenia.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    každý produkt každej firmy neoddeliteľne súvisí s touto firmou, s jej tvárou, dobrým menom, s jej goodwillom, s jej firemnou značkou. My tu teraz preberáme produkt firmy, ktorá sa volá koaličná Dzurindova vláda, a tým produktom je návrh štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok, tak mi dovoľte, aby som sa pozrel a pripomenul goodwill tejto firmy a jej súčasnú tvár.

    Začnem letom 1998, keď neprítomná pani ministerka Schmögnerová sa nechala hlučne počuť, že po víťazstve vo voľbách, o čom nepochybovala, sa v prvom rade zasadí o zastavenie výstavby diaľnic ako megalomanských stavieb Mečiarovej vlády. To sú jej doslovné citácie. Splnila tento prísľub a dnes sa môžeme pozerať na rozpad stavebníctva. Následne v priebehu decembra nasledovala séria prekvapujúcich krokov, ktoré dokresľovali goodwill tejto firmy. Zrušenie cestného záchranného systému ministrom, ktorý je zodpovedný za dopravu, Palackom. Sme jediným štátom v Európe, ktorý nemá cestný záchranný systém. K havarovaným autám chodia hasiči. Nasledovalo zrušenie národného leteckého prepravcu, a teda strata partnera pre letecké dohovory Slovenskej republiky s inými štátmi. Nasledovalo odňatie udelenej leteckej licencie Slovenským aerolíniám, čo bolo predtým zmluvne dohovorené. Nasledovalo odňatie zmluvne poskytnutých lietadiel, ktoré boli získané deblokáciou a tento štát nestáli ani päť halierov, ale zato tento štát prišiel o pol miliardy tržieb v korunách príjmami Slovenských aerolínií, a to v priebehu celej turistickej sezóny v roku 1999.

    Goodwill tejto firmy dokresľoval aj frontálny útok na Jána Duckého, bývalého riaditeľa Slovenského plynárenského podniku. Tu si všetci poslanci na to pamätajú a následné zavraždenie pána Jána Duckého, bývalého ministra a poslanca Národnej rady. Pamätáme si na osočenie tohto zavraždeného poslanca, a to bez akýchkoľvek dôkazov tu prítomnými pánmi. Pamätáme si v rámci tvorby goodwillu tejto firmy Dzurindovej vlády na zrušenie tendra ministrom Palackom na poradenskú firmu vo veci privatizácie Slovenských telekomunikácií, na vyhodenie a výmenu výberovej komisie tým istým ministrom Palackom, na vypísanie nového tendra ministrom Palackom a na stanovenie víťaza za predchádzajúceho Solomon Broothers tentoraz pre zmenu Deutsche Telecom.

    Ale v nadväznosti na to nasledovala prudká prestrelka vo veci financovania Slovenskej demokratickej koalície a KDH. Prestrelka sa udiala medzi rivalizujúcimi blokmi KDH a pánom Čarnogurským a za SDK pánom Palackom. Zo strany pána Čarnogurského sa uskutočňovalo - nie priamo cez neho, ale dá sa tam tušiť priama väzba - zablokovanie akcií Slovenských telekomunikácií a to veľmi smiešnym spôsobom, súdnou námietkou rakúskej firmy CDI, ktorá vysielala ilegálne zo slovenského územia reklamné programy orientované na Rakúsko.

    Spomíname si na pijanskú jazdu pána Ďuračku, ktorá obnažila problematiku kauzy Metro a financovania celého bloku poslancov a politikov za Stranu demokratickej koalície. Ak tento pán mal na 40-miliónovú vilu, tak sa za tým skrývali stámiliónové zbytočné štúdie pre údajnú výstavbu podzemnej dráhy v Bratislave, ale aj miliardové prevody majetkov mesta do vlastníctva Metra, akciovej spoločnosti, ktorej šéfoval pán Ďuračka, a po jeho odstúpení ho nahradila manželka pána ministra spravodlivosti pani Marta Čarnogurská. Takže aj toto sú kroky dobrého mena a goodwillu firmy zvanej koaličná Dzurindova vláda.

    Tieto majetkové presuny sa udievali v meste Bratislava. V meste Bratislava bol primátorom Peter Kresánek, za ktorého sa presunul majetkový vzťah Hradného vrchu a Zámockej ulice z majetku mesta do privátnych rúk Zámockej spoločnosti, blízkych tým istým ľuďom, ktorá vzápätí časť tohto majetku predala lučeneckej firme Garden a lučeneckej stavebnej firme Avant. Takže to, čo sa tu stavia, stavia sa v blízkosti Bratislavského hradu a Národnej rady za takýchto, pokojne poviem, machinácií súčasnej koaličnej Dzurindovej vlády, pretože pán Kresánek za odmenu bol posadený do parlamentu vrátane udelenia poslaneckej imunity.

    Goodwill koaličnej Dzurindovej vlády sa ďalej dotváral prudkým sporom okolo Nafty Gbely. Dámy a páni, čo táto vláda predviedla v tejto kauze, tak oproti tomu je kvapkou v mori to všetko, čo sa mohlo vyčítať počas Mečiarovej vlády a pri dopredaji akcií Nafty Gbely Fondom národného majetku.

    Ruvačka, ktorá za Dzurindovej vlády vypukla okolo Nafty Gbely, presiahla absolútne čokoľvek, keď krížom-krážom putovali osočenia a obvinenia medzi prezidentom Fondu národného majetku a ministrom hospodárstva Černákom, kde sa navzájom osočovali a obviňovali. Do dnešného dňa nie je uzavreté, ktorý z nich vlastne hovoril pravdu a ktorý klamal.

    V tejto situácii sa pripravoval štátny rozpočet a v tejto situácii prišlo k podivuhodnému preliatiu Priemyselnej banky do privátnych rúk, a to za stavu, že ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií ústami pána Černáka a pani Schmögnerovej sa navzájom osočovali, kto z nich má pravdu a kto luhá. Dámy a páni, ako máme veriť dôveryhodnosti tohto rozpočtu, ktorý bol pripravovaný tandemom takejto vlády a predkladala ho do takýchto pletiek zapletená ministerka financií?

    Dámy a páni, do dnešného dňa trvajú osočovania vrátane súdnych vyhrážok medzi podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivanom Miklošom a medzi firmou blízkou bývalému ministrovi Černákovi Sláviou Capital, kde sa navzájom tieto dva subjekty, ak môžem nazvať ministra pre ekonómiu Mikloša, osočujú a tvrdia, že oni majú pravdu a ten druhý klame. Moja otázka: Tak kto tu klame a kto vlastne hovorí pravdu?

    Dámy a páni, Priemyselná banka takýmto štýlom "prešustrovaná" do privátnych rúk sa vzápätí položila na lopatky, ale bez najmenších problémov bola odkúpená aj so všetkými sekerami a pohľadávkami Slovenskou sporiteľňou vrátane sekery mínus 10 mld. Sk. Dámy a páni, všetci občania tohto štátu zo svojich úspor a zo svojich statočne zarobených peňazí, ktoré majú uložené v Slovenskej sporiteľni, prispeli na toto darebáctvo, pretože táto potopená banka prešla do vlastníctva Slovenskej sporiteľne. Čo tým Slovenská sporiteľňa získala? Absolútne nič. Občania zo svojich vkladov a zo svojich prostriedkov budú splácať tieto veci.

    Dámy a páni, za odvolaným prezidentom Fondu národného majetku pánom Kaníkom sa skrývajú neuveriteľné kauzy - kauzy Istrochem, kauzy Dudince, kauzy Sliač, celé série káuz, ktoré sa vždy spájajú s prosperujúcimi a veľmi prosperujúcimi podnikmi, nie s problémovými, so zaťaženými, neprosperujúcimi a hospodársky krachujúcimi. Na tie keby ste siahali, klobúk dole. Nie, išlo sa po prosperujúcich podnikoch. A verte tomu, že táto vláda zakladá budúce reštitučné nároky a budúce odškodnenia na základe krokov, ktoré boli uskutočnené pod nátlakom.

    Dámy a páni, potom už nemôžu prekvapiť v nedávnych dňoch uskutočnené voľby do ústredných orgánov tohto štátu, ktoré prebiehali na báze prostého kupčenia. Vy nám odsúhlasíte toho, my vám podporíme hentoho. Vďaka tomu prišlo k vytvoreniu kompletne personálno-politických reťazcov, a to ako reťazca KDH, ktorý ovláda kompletne celú štruktúru silových ministerstiev a silových orgánov v tomto štáte, počnúc políciou, ministerstvom vnútra, Slovenskou informačnou službou cez prokuratúru a celý rezort spravodlivosti od okresných, krajských súdov až po Najvyšší súd, kde prebehla čistka a odstránenie nežiaduceho podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka.

    Presne to isté prebiehalo na úrovni SOP, kde tento reťazec prebehol na úrovni prezidenta tohto štátu, predsedu Ústavného súdu, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu vlády pre integráciu. Nuž, klobúk dolu, dámy a páni, pri takejto predstave pluralitnej demokracie v tomto štáte. Demokratická strana je skromná, malá, ale o to vplyvnejšia, ovláda podpredsedu vlády Ivana Mikloša, má k dispozícii prezidenta Fondu národného majetku a takýmto spôsobom vlastne rozhoduje o tom, čo sa v tomto štáte má reštituovať, predávať, ako povedala pani Machová, v budúcom roku 2000 prakticky všetky strategické podniky a všetky veľké banky.

    Takže, dámy a páni, toto je pozadie predkladaného rozpočtu, ktorý jednoznačne nepodporím.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Budaj. Konštatujem, že nie je prítomný v sále, stráca poradie. Po ňom pán poslanec Halmeš, po ňom pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Rakús.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    pán minister,

    dámy a páni,

    pán podpredseda, chcem ťa ubezpečiť, že moje vystúpenie bude podľa dohody kratšie ako 10 minút.

    Chcel by som nazerať na rozpočet z dvoch pohľadov, tie budú skôr všeobecné a potom na záver jeden konkrétny na problematiku nezamestnanosti.

    Prvý pohľad je pohľad politický, ktorý tu už zaznieva najmä z radov zástupcov opozície, ale aj niektorých poslancov vládnej koalície, ktorý žiada zvýšenie zdrojov jednotlivých kapitol, žiada a musím povedať, oprávnene, zvýšenie prostriedkov do takých rezortov, ako je zdravotníctvo, školstvo, sociálna sféra, povedzme i Matica slovenská. A nikto z nás by nebol proti, keby, pochopiteľne, ten rozpočet nebol limitovaný tým spôsobom, ktorý tu pani ministerka už niekoľkokrát zdôraznila, a to je množstvo zdrojov, ktoré do štátneho rozpočtu môžu reálne prísť.

    Samozrejme, rozumiem tomu najmä z politického pohľadu, ale populizmus, ktorý tu zaznieva, svedčí nie vždy o najzodpovednejšom prístupe k štátu. To, čo Slovensko potrebuje, a to je ten druhý pohľad, to je štátnický prístup aj k rozpočtu, aj k dvíhaniu sebavedomia národa, a tým myslím nielen slovenského národa, myslím týmto aj občanov maďarskej národnosti, teda všetkých občanov Slovenskej republiky. Slovensko je podlomené vo svojom sebavedomí a Slovensko potrebuje sebavedomie najmä v čase, keď bude konfrontované s vyspelými a sebavedomými národmi Európy. Ale sebavedomie nedodávame vtedy, keď poukazujeme neustále na vnútorné rozpory, ktoré sa cez politiku dostávajú do vedomia ľudí, keď neustále požadujeme viac, ako máme, keď pestujeme vo vedomí ľudí určitú nespokojnosť, pretože spájajú svoje nedostatky, svoj zložitý život, ktorý objektívne je nevyhnutný na to, aby sme pokročili o kúsok ďalej, s pohľadmi subjektívnymi a politikárskymi.

    Čakám na vystúpenie štátnika z opozície, čakám na vystupovanie štátnikov, ktorí povedia, priatelia, buďme hrdí na to, že sme vybudovali Gabčíkovo, že sme vybudovali diaľnice, že sme vybudovali Mochovce, ale buďme dostatočne zodpovední za splatenie podlžností, ktoré sme si takto urobili. To je pre mňa štátnický pohľad. A nie hovoriť, že dobre, my sme postavili a teraz táto vláda tu ženie národ do chudoby. Táto vláda musí zodpovedne pristupovať k splneniu záväzkov. A k tomu sa hlásime. To je štátnický pohľad, takto to treba pred národom povedať. A myslím si, že národ, ktorý bude počuť jednotnú vôľu aj svojich politikov, a nie politikárov, je schopný to takto aj pochopiť a úzke miesto vo svojom vývoji prijať, akceptovať so zaťatými zubami a posunúť Slovensko o jeden stupeň vyššie. A tam sa potrebujeme všetci dostať, všetci občania tejto republiky.

    Chcel by som, samozrejme, povedať niekoľko slov aj k tomu, čo sa opodstatnene kritizuje na rozpočte, a to nezaznieva len z lavíc opozície, zaznievalo to aj od koalície či už v kluboch, alebo kuloároch, alebo v konfrontácii s vládou, s ministerkou vo vzťahu k príprave rozpočtu, k jeho rámcom, k metodike. A to je aj môj návrh na uznesenie, ku ktorému smeruje táto kritika a spočíva v tom, že naozaj nemôže byť rozpočet pripravený na poslednú chvíľu. Svedčí o tom aj množstvo pozmeňujúcich návrhov v štádiu krehkej vyváženosti rozpočtu, keď už nie je možné do toho zasahovať, pretože to velí akási zodpovednosť za túto vládu, velí nám zodpovednosť za prijatie štátneho rozpočtu v posledných týždňoch pred reálnymi možnosťami.

    To znamená, že je nevyhnutné, aby vláda prišla s rámcom rozpočtu pred parlament v čase, keď je možné do toho ešte zasahovať, keď je možné ešte požadovať nový rámec formovania rozpočtu. A preto navrhujem, aby sme uložili vláde, aby s návrhom tohto rámca, týchto pravidiel predstúpila pred najvyšší zastupiteľský zbor už k 30. 6. budúceho roka. Tým by sme sa vyhli nervozite, mnohým skráteným konaniam a nepokoju v krátkom čase, ktorý na prijatie zákona zostáva. To je návrh na uznesenie.

    Niekoľko poznámok k problematike, ktorá tu už niekoľkokrát zaznela, a to je významný sociálny a ekonomický fenomén, ktorým je nezamestnanosť. Nezamestnanosť meria teplotu spoločnosti dosť komplexne, nielen ekonomicky, ale aj sociálne. Vlani som hovoril, že rozpočet je v očakávaní nezamestnanosti málo kritický. Tým nechcem povedať, že som to hovoril len ja, hovorili to viacerí. Potvrdilo sa to v tomto roku. Ale chcem povedať, že teraz mám opačný pohľad. Vláda predkladá návrh, kde sa predpokladá 16 až 17-percentná miera nezamestnanosti počas celého roka pri metodike, ktorú robí Národný úrad práce. To je, prosím, európska metodika, existujú aj iné metodiky, iné štatistické ukazovatele, sú aj mäkšie ukazovatele, ale prispôsobili sme sa tejto metodike.

    Myslím si, že ofenzíva vlády a jednotlivých rezortov v očakávaní vývoja nezamestnanosti je na budúci rok nedostatočná. Predovšetkým sa nemôže koncentrovať len na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, na Národný úrad práce, ale táto ofenzíva musí byť naozaj ofenzívou celej vlády. Je to otázka prijatia nového zákona o zamestnanosti, je to však len riešenie "malej" politiky zamestnanosti. Tam sú, samozrejme, tiež rezervy. Ale predovšetkým je to stratégia podpory malým a stredným podnikateľom, ktorí sú hlavným nasávačom pracovnej sily pri transformácii ekonomiky, ktorou Slovensko prechádza.

    Chcem povedať, že existujú nepochopiteľné veci na trhu práce. Včera som navštívil jeden z kľúčových podnikov, ktorý produkuje sofistikované výrobky, Považské strojárne v Považskej Bystrici. Stretol som sa s riaditeľmi a oni mi hovorili, že naozaj na časť výroby nemajú kvalifikovaných odborníkov stredoškolského vzdelania. Majú zložitú výrobu, ktorá má európsku úroveň. Ide napríklad o letecký motor do lietadiel s kolmým štartom letu. A oni majú problémy so získaním pracovnej sily zo širokého okolia. Pritom sú v tomto regióne tri najväčšie učilištia na Slovensku - Trenčín, Dubnica a Považská Bystrica. To znamená, že je tu nezosúladenie, medzirezortné nezosúladenie plánov prípravy ľudí do života s potrebami trhu práce, skutočnými potrebami ekonomiky. Preto navrhujem, aby sa vláda skutočne začala zaoberať prijatím stratégie rozvoja ľudských zdrojov s víziou na vstup do tretieho tisícročia ako jeden komplexný materiál, ktorý prepája jednotlivé rezorty, prepája potreby ekonomiky, sociálnej sféry a prípravy ľudí už od útleho veku. To je moja zásadná poznámka k budúcemu riešeniu nezamestnanosti.

    Ďalej zdôrazňujem, že my sme nezabojovali dostatočne ani legislatívne, ani, povedal by som, manažérsky z úradov práce a z iných inštitúcií s čiernou prácou. Nezabojovali sme dostatočne s náročnosťou plnenia podmienok na poskytovanie podpory a sociálnych dávok.

    Systém verejnoprospešných prác, o ktorom sa toľko hovorí, je naozaj vec, ktorá napriek tomu, že tu existujú určité medzinárodné zábrany, príliš náročné kritériá súvisiace s nútenou prácou, predsa len slovenská legislatíva, mierne upravená, poskytuje možnosť, ako nie prinútiť, ale pozitívne motivovať ľudí, aby sa zúčastnili na verejnoprospešných prácach, a tak sa čiastočne podmieňovalo vyplácanie sociálnych dávok, resp. podpory v nezamestnanosti. A to, prosím, nejde len o zametanie ulíc, nejde len o prácu pre nekvalifikovaných ľudí. Môže sa ponúkať kvalifikovaná práca pre vzdelaných ľudí, pre organizátorov voľných časových aktivít, pre vyhľadávanie sociálne odkázaných ľudí. Veď tu má spoločnosť toľko dier, ktoré nemá pokryté, a pritom máme tisíce kvalifikovaných ľudí nezamestnaných a veľmi veľa neurobenej práce, na to neexistuje legitímna odpoveď, ak na to "nehodíme" pohľad, ktorý tu naznačujem v rámci verejnoprospešných prác alebo znáročnenia prístupu k poskytovaniu podpory v nezamestnanosti.

    Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že rozpočet je výrazom zodpovednosti vlády za budúcnosť, jediná reálna alternatíva na to, aby sme toto úzke miesto v našom vývoji prekonali, a chcem povedať, že sa musíme zaviazať, že v budúcom roku postavíme náročnejšie kritériá na tvorbu rozpočtu, aby rok 2000 už v sebe niesol viac ofenzívy zo strany vlády, viac rozvojových projektov, nové rámce, ešte efektívnejšie správanie sa štátu pri svojej spotrebe. Vyjadrujem presvedčenie, že sa nám to spoločne podarí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi, že dodržal sľub, že skráti vystúpenie o 8 sekúnd, plus 9 ďalších faktických poznámok, čo je ďalších 18 minút, pán poslanec. Takže ďakujem pekne.

    Ako posledná je prihlásená pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cabaj vystúpi ako prvý.

  • Vážený pán predsedajúci,

    som rád, že našiel odvahu aj zástupca vládnej koalície, aj keď hovoril, že nevyužije celých 10 minút, pretože poukázal na skutočnosť, že skutočne tým, že ste sa rozhodli a skrátili vystúpenie poslanca na 10 minút, že ak chce niečo tomuto parlamentu povedať, tých 10 minút je skutočne málo. Ale to sa len potvrdilo to, o čom sme už hovorili v úvodnej časti. Máte na to právo, pretože máte 92 hlasov, tak si to viete odhlasovať.

    Ale skôr ma prekvapila iná vec, keď pán kolega Halmeš sa domáhal štátnického vystúpenia z radov opozície. Nedávam sa do úlohy štátnika, ale som rád, že takým spôsobom ocenil súčasných predstaviteľov vlády, to znamená pána Dzurindu a Čarnogurského, pretože vo svojom vystúpení som práve odcitoval ich vystúpenie pri predchádzajúcom schvaľovaní rozpočtu, keď boli vtedy poslancami opozície, to znamená, že mali skutočne nie vystúpenie štátnikov. Som rád, že to on ocenil, pretože sú teraz z jedného tábora. Keď hovoril v súvislosti s rozpočtom, že dáva návrh, aby už 30. 6. sa toto opakovalo, to by musela pani ministerka priniesť ďalšiu obeť a jednoducho poslednýkrát sa obetovať a odstúpiť, pretože to, čo nám predviedla ona a jej vláda pri schvaľovaní tohto rozpočtu, skutočne už len bolo potrebné povedať, pán Halmeš, že Dzurinda velí, rozpočet musí byť prijatý. Toto tu bolo potrebné jednoznačne povedať.

    A potom ešte jednu poznámku v súvislosti s tým, keď sa skrátila v tomto parlamente podpora nezamestnaných z 12 mesiacov na 9 mesiacov. Nikde sa neobjavilo v kapitolách jednotlivých krajov, že o 3 mesiace skôr v budúcom roku jednoducho nezamestnaní, ktorí sa dostali na úrad práce, po 9 mesiacoch prídu potom na okresné úrady, ktoré im budú musieť vyplácať zo sociálnej podpory, na čo peniaze nie sú.

  • Pán poslanec Halmeš, chcel by som vám povedať, že o tom, aká je nálada v parlamente, aký tu vládne duch, rozhoduje predovšetkým väčšina. Väčšinu má súčasná vládna koalícia a tá od samého začiatku, bohužiaľ, vniesla do parlamentu permanentnú konfrontáciu, a nie konštruktívny dialóg. Pokiaľ by ste neboli prišli s čiernymi knihami, pokiaľ by ste nezačali od samého začiatku s očierňovaním súčasnej opozície, bývalej Mečiarovej vlády, pokiaľ by ste realisticky uznali to, čo bolo dobré a na tom začali stavať, myslím si, že by bola celkom iná atmosféra v tomto parlamente, nemuselo by sa vyzývať na konštruktívny prístup len v čase, keď sa ide schvaľovať rozpočet, ktorý je skutočne reštriktívny a ktorý nepridá na sociálnom zmieri spoločnosti.

    Neviem si predstaviť štát, ani nepoznám štát v Európe, ktorý nežije z toho, že si nepožičiava. Nepoznám občana Slovenskej republiky, ktorý by chcel žiť nadštandardným spôsobom, aby si nepožičiaval, proste žiť aj s dlhmi sa dá. Ale prijať zásadu, že si nebudem požičiavať i za cenu toho, že ohrozím na existencii, na živote určité skupiny občanov, to proste je pre nás neprijateľná filozofia. Nehnevajte sa na mňa, s tým nemôžeme zo zásady súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči. Mikrofón zapnúť pani poslankyni Aibekovej.

  • Ďakujem pekne.

    Aj ja chcem povedať, že s väčšinou vystúpenia pána poslanca Halmeša súhlasím. Viem, že je odborník na problematiku zamestnanosti a čo sa toho týka, súhlasím, pán poslanec, absolútne ste načrtli veľmi správne riešenia. Ale preto ma prekvapuje, že ste hlasovali za zákony, ktoré viedli len a len k reštrikcii. Predsa nezamestnanosť sa nedá riešiť reštriktívnymi opatreniami, tým, že postihnete ľudí, ktorí chcú pracovať, ale jednoducho v regiónoch nenájdu prácu a 45 až 55-ročný muž nemôže už cestovať a niekde začínať, nikto ho nevezme do rekvalifikácie, nikto ho nevezme ako perspektívnu pracovnú silu. Budem podporovať všetky vaše návrhy, ktoré dáte na postihnutie čiernej práce, čiernych zamestnávateľov a tých, ktorí nechcú pracovať a zneužívajú dávky. V tomto budete mať plnú podporu, ale nemôžete od nás opozičných poslancov chcieť, aby sme podporili reštriktívne opatrenia.

    A čo sa týka prvej časti, pán poslanec, nesúhlasím s tým, že právo opozície je len poukazovať na nedostatky rozpočtu. Je to dokonca povinnosť opozície. Vy nemôžete očakávať, že opozícia bude tlieskať krokom, s ktorými nesúhlasí a s ktorými nesúhlasí naša voličská základňa. Nás volilo okolo milióna obyvateľov a títo sa vyjadrujú presne tak, ako sú naše vystúpenia. Nepoznám jeden, jediný parlament v Európe, kde by opozícia nebola kritická k rozpočtu, tak, prosím, neberte nám toto právo a pre zaujímavosť si prečítajte vystúpenia členov vlády, ktorí boli opozičnými poslancami. Tu nielen milióny lietali, tu lietali miliardy, ako navršovali, ako žiadali, ako pripomienkovali. Keby sme to neboli vtedy ustriehli, tak by to bolo oveľa horšie so zadlženosťou ako teraz.

  • Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pozorne som si vypočul vystúpenie jedného z mála koaličných poslancov, ktorí hovoria k rozpočtu tohto štátu. Domnievam sa, že štátnictvo je slovíčko, ktoré je odvodené od slova riadiť štát, a nemyslím si, že problém štátnictva je možné zjednodušiť jednoducho iba na otázku: vy ste zadlžili, musíme splácať. Podľa môjho názoru treba pokračovať v rozumných veciach, aby tie prinášali zdroje, ktoré budú môcť splácať zadlženie, ktoré vznikne. Nemyslím si, že štátnictvo je bezhlavé odvolávanie odborníkov, ktorí pracovali na ministerstvách, ktorí spolupracovali s nami, a odvolávať ich len za to, že spolupracovali s nami, hoci sú aj z vášho politického razenia.

    Štátnictvo neznamená odmietnutie koncepcií, stratégií, rozhodnutí predchádzajúcej vlády len preto, že ich pripravil niekto iný. Štátnictvo určite neznamená tiež odmietnutie akýchkoľvek názorov opozície len preto, že ide o názor opozície. A štátnictvo tiež určite neznamená u veľkých štátnikov nepriznanie si vlastných chýb, ktoré určite vaša koalícia urobila za rok vášho vládnutia, a váľanie všetkého zlého len na predchádzajúce fungovanie. Myslím si, že štátnictvo neznamená zastavenie výstavby diaľnic v smere zakonzervovania len preto, že azda odovzdávanie niektorých úsekov bolo spojené podľa vášho názoru účelovo s volebnou kampaňou. A nemyslím si, že štátnictvo znamená zablokovanie leteckej prevádzky na Slovensku len preto, lebo to pripravila predchádzajúca vláda.

    Podľa môjho názoru štátnictvo by malo dávať určité záruky na lepšiu budúcnosť, na lepšie fungovanie a takto by ste sa mali vyjadrovať. Myslím si, že už vyše roka času vládnutia vašej vlády by už mohlo stačiť na to, aby ste každé vystúpenie začínali tým slovíčkom, že nám vykáte, že nám hovoríte vy, vy ste urobili všetko zlé. Som presvedčený, že medzi nami je mnoho dobrých odborníkov a ľudí, ktorí mali snahu urobiť niečo pozitívne, a nemyslím si, že si zasluhujeme len to, aby sme sa stále dostávali do akýchsi čiernych kníh, do čiernych kruhov, do nejakých slučiek, ktoré nám chcete navliecť na krk.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S vystúpením pána poslanca Halmeša sa mi chcelo takmer celkom súhlasiť, kým, pravdaže, nezačal veci trošku obracať. Súhlasím s tým, že sebavedomie a hrdosť tohto národa je takmer nulová, alebo aspoň veľmi, veľmi nízka. No ak ju máme dvíhať, preboha, asi nie tak, že tento národ, tento ľud budeme ďalej ožobračovať, budeme predkladať reštrikčné ekonomické programy, nie rozvojové. Hrdosť národa nemôžeme dvíhať tak, že mu povieme: Splatíme dlžoby za bývalú vládu a už nijaké pôžičky si v živote nezoberieme. To je neekonomické, proste takýto projekt sa nedá postaviť, naprojektovať pred oči národa, to je nezmysel. Nemožno predsa bez rozvojových programov a so stúpaním nezamestnanosti, so škrtením škôl, kultúry, umenia, s pádom reálnych miezd, so zdvíhaním daňovej zaťaženosti ľudí, nemôžeme nijako dvíhať sebavedomie tohto národa ani občana. Skôr pôsobí toto všetko, čo sa v rozpočte pripravuje, depresívne, čiže celkom naopak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pozitívne hodnotím vystúpenie pána Halmeša. Je vidieť, že tejto problematike venuje veľa času, a myslím si, že veľmi jemne a slušne upozornil na to, o čom ja možno v niektorých prípadoch hovorím trošku drsnejšie. V každom prípade si myslím, že potvrdil, že 10 minút je málo na riešenie problémov, lebo sám hovoril, že skončí skôr, a len začal rozprávať a ešte poriadne ani nenavrhol riešenie, už vyčerpal 10 minút. Fakt, táto problematika je niekedy na 10 minút len záležitosťou doslova spomenutia niektorých základných vecí.

    V každom prípade chcem povedať, že štátnici, ktorí sú dnes na čele a sú v tejto vláde, buď si to podľa mňa nechcú uvedomiť, alebo nechcú riešiť. Pretože by som chcel podotknúť to, čo som povedal, že ak sa nebude robiť niečo so zamestnanosťou, s oživením hospodárstva, vôbec vytváraním pracovných miest, tak nechápem, ako môže klesať nezamestnanosť, ako to prezentuje pani ministerka financií. A veľmi podporujem myšlienku, ktorú spomenul, že jedine zapojením všetkých rezortov, inštitúcií do riešenia nezamestnanosti sa dá tento problém riešiť.

    Už som spomenul, že treba spraviť národný program zamestnanosti, pretože skutočne zapojením všetkých môžeme tento problém vôbec začať riešiť a až vtedy je určitá nádej, že sa dá odstrániť, dostane sa do určitých, samozrejme, dimenzií. Keď sa to robí ináč, tak si myslím, že dosah bude vždy zlý práve na obyvateľov. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že táto vláda to skutočne nechce pochopiť, aj keď z vlastných radov ju o to žiadajú jej ľudia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem len pripomenúť materiál, o ktorom som hovorila vo svojom vystúpení minulý týždeň. Vláda prijala pred krátkym časom koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2003. Vtedy som upozorňovala, že tento materiál mala snemovňa prerokovať pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, aby sme videli, akým spôsobom chce vláda túto koncepciu politiky zamestnanosti naplniť. Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že politika zamestnanosti je nadrezortný problém, je to viac problém ekonomiky ako samotného ministerstva práce a sociálnych vecí, ale pýtam sa, prečo sme nemali tento materiál v parlamente hneď po prijatí vo vláde. Mohli ste mať lepšiu orientáciu. Neviem teraz povedať, aké sú ťahy, ktorým smerom chce vláda ísť pri určovaní ekonomických priorít.

    Nadväzne na to, či školstvo vie vychovať dostatok odborníkov, alebo nevie, či potrebujeme taký počet vysokých škôl v tom zložení, ako teraz momentálne financujeme, či sú vyčerpané všetky možnosti financovania zdravotníctva zo strany subjektov a ďalšie otázky, ktoré sa odvíjajú od ekonomiky tohto štátu. Čiže ak by som povedala zjednodušene, vláda nemá koordináciu medzi jednotlivými politikami a to je veľká chyba.

    A stručne poznámku k verejnoprospešným prácam. Pán poslanec, vy to dobre viete ako bývalý riaditeľ okresného úradu práce, že sme viazaní, to nie sú len nejaké prekážky alebo bariéry, my sme viazaní tromi medzinárodnými konvenciami Medzinárodnej organizácie práce. Pre krátkosť času nebudem vysvetľovať, ale o tomto sme už spolu hovorili a vy takisto viete, že neprijatie alebo porušenie týchto záväzkov by sa dalo síce možno nejaký čas tolerovať, ale ustavične by sme boli pod monitoringom Medzinárodnej organizácie práce a jej aplikačného výboru.

  • Pán poslanec Hajdúk, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Sedím tu od rána, tak ako každý poslanec by mal sedieť, a aj preto môžem povedať, že vystúpenie pána poslanca Halmeša bolo jedným z mála, ktoré stálo za to aj počúvať. To, že reakcie na jeho vystúpenie boli také, aké boli, s tým už tiež treba počítať. Väčšina reagujúcich vlastne ani nedokázala prekročiť rámec takých mítingových bitkárov a vyberala si z jeho vystúpenia len to, čo sa im zapáčilo. Nedivím sa však ani tomu, pretože pochopiť to, čo chcel povedať a čo povedal, si vyžaduje určitú sumu teoretických vedomostí, určitý nadhľad, a myslím si, že aj schopnosť kriticky sa pozrieť na vlastnú robotu. Takže, pán poslanec Halmeš, myslím si, že z reakcií, ktoré na vaše vystúpenie odzneli, vôbec nemusíte byť smutný.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mušková má slovo, nech sa páči.

  • Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo sympatické, ale nie spravodlivé. Prečo vyžadujete štátnický pohľad iba od opozície, prečo ho nežiadate aj od vládnej koalície? Prečo nepoviete, že je výborné, že je postavené spomínané Gabčíkovo, že sa už aj samo splatilo vyrobenou energiou, ale nesprávnou legislatívou, ktorá bola prijatá počas vlády pána Moravčíka, prešlo platenie tejto energie, túto energiu nepredávalo, ale predával iný podnik. A pôžičky boli z našej strany urobené veľmi dobre, pretože sú skutočne dlhodobé. Takisto diaľnice. Prečo nepoviete, že bolo chybou z vašej strany nepriznať prioritu vo výstavbe infraštruktúry a postaviť sa k nej negatívne. Vy teraz prichádzate sami na to, že tieto diaľnice sa musia postaviť a pôžičky, ktoré teraz dohodla vaša vláda, sú oveľa nevýhodnejšie ako tie, ktoré vybavovala naša vláda. A navyše rozbiehať zastavené dielo je oveľa drahšie, ako pokračovať v rozostavanom.

    Viem, že ste neboli v minulom období v opozícii, ste nový poslanec, ale práve preto, že ste vo vládnej koalícii, mali by ste apelovať na vašich spolukolegov, aby boli práve v záujme hrdosti, o ktorej ste hovorili, trochu veľkorysejší a štátnickejší.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová, po nej pán poslanec Rakús, potom pán poslanec Kováč.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni ministri,

    dovoľte mi zaujať stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, a to k návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva a zároveň predložiť pozmeňujúci návrh. Pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2000 pre školstvo vláda Slovenskej republiky vychádzala z dvoch základných aspektov.

    Po prvé, sú to ciele stanovené v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky pre oblasť výchovy a vzdelávania, mládeže a športu, vedy a techniky. Tieto sú podrobne rozpracované spolu s časovým harmonogramom plnenia v dokumente Aktivity ministerstva školstva Slovenskej republiky na realizáciu programového vyhlásenia vlády, tak ako to bolo na rok 1999, tak je to aj na rok 2000.

    Po druhé, sú to finančné možnosti a zdroje, ktoré má vláda k dispozícii na napĺňanie týchto cieľov. Aktivity pre školstvo sú pripravované na základe znalostí situácie z predchádzajúcich rokov, z analýz a prijímajú sa postupy, ktoré sú stanovené na rok 2000, ďalej v strednodobej koncepcii alebo v predbežne spracovanej dlhodobej koncepcii rozvoja školstva. Realizácii mnohých aktivít predchádza predloženie a schválenie zákona a ďalších právnych noriem a najmä krytie finančnými prostriedkami.

    Predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 rieši zabezpečenie rozpočtového hospodárenia v školstve, pričom zohľadňuje aj riešenie dlho pretrvávajúcich problémov, ktoré nie sú problémom z roku 1999, ale už existovali aj pred týmto uvedeným rokom. Týmito existujúcimi problémami sú: dokončenie výstavby objektov, či už škôl, internátov, školských zariadení, ich vybavenie, ďalej opravy už existujúcich objektov, obnova a doplnenie laboratórneho prístrojového vybavenia audiovizuálnej techniky a iné. Ďalej štipendiá pre študentov a postgraduálneho štúdia, mzdy pracovníkov školstva a zamestnancov a mnohé iné. Tých nevyriešených a nedoriešených problémov je nad mieru.

    Pred predložením návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 vláda Slovenskej republiky vyriešila otázky možnosti ponechania príjmov platieb rodičov v organizácii, t. j. v škole, v školskom zariadení, v pôsobnosti krajských úradov a použitia príjmov z prijatých úhrad vysokých škôl za prijímacie pohovory a rigorózne skúšky novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, čím sa okrem sumy asi 200 miliónov Sk za malé školy a asi 500 miliónov za vysoké školy zabezpečí motivácia platiteľov, keďže ich platby budú adresné a zostanú v organizácii, ktorej služby platiteľ potom využíva. Táto skutočnosť bola pozitívne prijatá verejnosťou.

    Na zlepšenie finančnej situácie na vysokých školách vláda Slovenskej republiky zapracovala do návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách a návrhu zákona o štátnom rozpočte do roku 2000 možnosť ponechania skutočne dosiahnutých vyšších príjmov prostredníctvom účtu osobitného financovania vysokých škôl.

    Čo sa týka miezd pracovníkov školstva a zamestnancov, problémy sa datujú od roku 1993. Na porovnanie uvediem príklad vývoja životných nákladov, priemerných miezd v národnom hospodárstve a v školstve. Za základ zoberiem rok 1989, čiže index 100. Do roku 1992 priemerná mesačná mzda bola v prospech školstva. V roku 1993 životné náklady vzrástli oproti roku 1989 asi na 235. Index nominálnej mzdy je v národnom hospodárstve na 171 a v školstve asi na 166. V roku 1996 životné náklady mali vzostup asi na 310. Index nominálnej mzdy v národnom hospodárstve bol asi 260 a v školstve asi 247. V roku 1998 životné náklady vzrástli na 351. Index nominálnej mzdy v národnom hospodárstve tiež vzrástol na 322. A v školstve na 288. V roku 2000 sa predpokladá, že životné náklady sa zvýšia na 432. Index nominálnej mzdy v národnom hospodárstve sa tiež zvýši na 370 a v školstve na 297.

    Strane demokratickej ľavice nie je ľahostajný tento vývoj v školstve, aj vo volebnom programe má jednu z priorít rozvoj školstva tak, ako to vyjadrili poslanci za Stranu demokratickej ľavice pri doterajšom rokovaní predloženého návrhu zákona.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak mi dovolíte, predložím pozmeňujúci návrh, pričom vás chcem požiadať o jeho podporu. Pozmeňujúci návrh znie takto: "V kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčleniť 450 mil. Sk, skupina 8, kód 8777, ako rezervu na riešenie nárokov vyplývajúcich z novelizácie nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 229/1994 Z. z. o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických pracovníkov a zamestnancov. Zo sumy 450 mil. Sk účelovo vyčleniť na zvýšenie miezd, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní pedagogických zamestnancov od 1. 9. 2000 sumu 200 mil. Sk a na poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní a Národnému úradu práce 76 mil. Sk. Aby sa nezvýšil celkový deficit štátneho rozpočtu, sumu 450 mil. Sk pokryť znížením rozpočtovej kapitoly Štátny dlh o sumu 300 mil. Sk a ďalej v kapitole Všeobecná pokladničná správa navŕšením príjmov, kód 210 príjmy z podnikania, z vlastníctva majetku, o sumu 150 mil. Sk.

    Zdôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečí finančné krytie rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z 1. 12. 1999 o zvýšení miery vyučovacej povinnosti o jednu hodinu pre pedagogických zamestnancov základných a stredných škôl a následné zníženie počtu zamestnancov a súčasné zvýšenie tarifných platov pedagogických zamestnancov od 1. 9. 2000 v priemere o 450 Sk. Z celkovej sumy 450 mil. korún sa navrhuje účelovo vyčleniť 276 mil. Sk na zvýšenie platov od 1. 9 2000 a potrebné zvýšenie poistného. Zvyšná suma 174 mil. Sk je určená na odstupné prepusteným zamestnancov a krytie ďalších nákladov súvisiacich s uvedeným rozhodnutím vlády.

    Vopred veľmi pekne ďakujem za podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu. Z mojej strany je to všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky - ako posledný poslanec vystúpi pán Dzurák. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Prvý je pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Angelovičová, veľa dôvodov na tlieskanie asi vaši kolegovia nemali, a ani ten potlesk nebol bohvieaký. Ide o to, pani kolegyňa, že vo volebnom programe SDĽ, ktorým ste tak dobre klamali občanov Slovenskej republiky, že aj sedemročné deti presviedčali doma svojich rodičov, že súdružky učiteľky v Petržalke tvrdili, že majú voliť súdruha Ftáčnika a jeho stranu. Tak vehementne ste ich klamali, čítam, že sa zasadíte za to, že aspoň 5 % z hrubého domáceho produktu pôjde na školstvo, že zvýšite platy učiteľov o 60 % a, pani Angelovičová, vy ste im čítali - lebo vám to zrejme niekto napísal, možno pani ministerka alebo pán minister, - idete im tu hádzať omrvinky v podobe nejakého zvýšenia od budúceho septembra.

    Pán Rusnák, správajte sa slušne, pretože tomu nerozumiete a ešte klamete a pomáhate ohlupovať občanov Slovenskej republiky aj s vašou stranou.

    Takže, pani Angelovičová, to nebude nijaké zvýšenie až na úroveň 60 %, ktorú ste si stanovili vo volebnom programe, s tou sa učitelia v Slovenskej republike môžu nadobro rozlúčiť, pretože najmenej 16-percentná inflácia im bohato zhltne tie vaše 3 percentá, ktoré im chcete pridať od budúceho septembra, takže prídu vďaka finančnému hospodáreniu pani ministerky najmenej o 13 % zo svojich existujúcich platov. Takže nebudú mať 60 %, ale mínus, minimálne mínus 40 % na konci vášho vládnutia. A starajte sa o svoje vládnutie.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s vystúpením pani Angelovičovej si znova tak lovím v pamäti, pretože pri schvaľovaní zákona o rokovacom poriadku v tomto parlamente sa dosť polemizovalo o tom, či by predsa len v tom zákone nemalo byť napísané, že poslanec pri rozprave hovorí spravidla spamäti, resp. hovorí spamäti, pretože by sa nemohlo stať, že by sa potom mohli používať možno vystúpenia, ktoré boli aktuálne - tá úvodná časť možno aj pred desiatimi, pätnástimi rokmi -, ale potom pokračovať ďalej v tom, čo bolo uvedené. Lebo totiž kolegyňa Angelovičová hovorí o tom, že 450 mil., ktoré navrhuje zmeniť v jednotlivých kapitolách, má zabezpečiť splnenie nariadenia vlády, tak je to úbohosť tejto vlády, pretože vláda mala s týmto počítať. Ak vláda vydala nariadenie vlády a vláda nám predložila taký nekompetentný rozpočet, že musí jedna poslankyňa upozorniť a musí ho opraviť, tak je to o niečom inom.

    A v súvislosti s tým, čo som v úvodnej časti povedal, ako je to vlastne s prípravou jednotlivých diskusných príspevkov, odpusťte mi, že sa trochu vrátim do minulosti. Niekedy svojho času ako pracovník zdravotného odboru ONV som tiež pripravil jeden diskusný príspevok, zhodou okolností to tiež bolo pani poslankyni, len v tom čase vo Federálnom zhromaždení, a potom som s hrôzou zistil, že všade, kde som používal skratku NsP, ona hovorila, že máme v Topoľčanoch nemocnicu s posteľami. Tak sa ma pýtali, či máme ešte aj nejakú inú nemocnicu.

  • Ďakujem pekne.

    Nadviazala by som na úvod prejavu pani poslankyne, ktorá hovorila o tom, že zákon o štátnom rozpočte vychádza z nedostatku finančných prostriedkov, s čím súhlasím, a že vychádza z cieľov programového vyhlásenia vlády, s tým sa naozaj súhlasiť nedá. Odcitujem iba dve vety z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa absolútne týmto rozpočtom nenapĺňajú. "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." Oproti tomu tohto roku rozpočet na školstvo nielenže nerástol, ale išiel smerom dolu. Takže neviem, ako sa chceme porovnávať s krajinami Európskej únie. Ďalšia veta: "Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality a bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia." Vysoké školy dostali v porovnaní s týmto rokom o vyše 5 mil. menej na zabezpečenie doktorandského štúdia, čiže príde k poklesu doktorandov, čiže ani v tomto sa neplní programové vyhlásenie vlády.

    Samozrejme, súhlasím s tým, že sa musia týmto rozpočtom riešiť aj problémy, ktoré sú tu už dlhodobo, ktoré máme ešte z čias socializmu, ako napríklad rozostavané stavby. Ale v žiadnom prípade do takýchto záležitostí nepatria štipendiá, tie musí riešiť každá vláda každoročne, z roka na rok sú iné problémy.

    Veľmi rada podporím to, čo tu žiadala pani poslankyňa, zvýšenie na zabezpečenie odstupného a na tých 450 korún. Ale rada by som ju opravila, tých 450 korún vôbec nie je zvýšenie platu, je to iba kompenzácia za to, že sa učiteľom zvýšila vyučovacia povinnosť, a to je niečo celkom iné. Skúste sa opýtať odborárov, ktorí majú presné rozpočty, tak tá suma je oveľa vyššia.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som reagovala aj ja. Chcela by som len pripomenúť pani poslankyni a ostatným členom SDĽ i voličom SDĽ, že počas vlády Vladimíra Mečiara v obidvoch volebných obdobiach, keď som bola ministerkou práce, som predkladala návrhy do vlády týkajúce sa mzdových podmienok a v tejto súvislosti chcem povedať len príklad, že bola inflácia 5 až 6 %, valorizácia, zvyšovanie platov a miezd bolo 7 % pre všetkých zamestnancov verejného sektora, ale pre učiteľov to bolo vždy viac, to bolo 9 až 14 %. Reálne rástli mzdy. Teraz sa obávam, že krivka, trend bude opačný.

    Ale chcem ešte pripomenúť jednu vec. Znova sa vrátim k trhu práce a ku koncepcii politiky zamestnanosti. Pani poslankyňa, 4 roky som počúvala pána poslanca Ftáčnika aj na tomto fóre, akú má predstavu o reforme školstva, aby nezostávalo toľko absolventov stredných škôl, odborných učilíšť, ale aj vysokých škôl v evidencii úradov práce. Odmietam podporovať akékoľvek zvyšovanie v rezorte školstva, pokiaľ pán minister nepredloží svoju víziu ďalšieho systému vzdelávania tzv. štátnych detí. Budeme si vychovávať dorast povedzme pre strojárske podniky, ktoré krachujú? Budeme vychovávať dorast napríklad v sektore poľnohospodárstva pre technológie, ktoré sa už dávno nepoužívajú? V tomto smere nebudem podporovať vaše návrhy, pretože celý rad škôl, stredných odborných škôl aj učilíšť je zbytočných. Mala som predstavu, keď pán minister ako bývalý opozičný poslanec kritizoval Mečiarovu vládu, že len čo zasadne do kresla, tak o mesiac začne. Bohužiaľ, rok s rokom sa stretol a nič sa nedeje.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, odvolávali ste sa na programové vyhlásenie vlády. Môžem vám povedať, že programové vyhlásenie vlády, čo sa týka rozpočtu v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva, nielenže nie je plnené, ale naopak, tento rozpočet ide proti programovému vyhláseniu vlády.

    Dovolím si prečítať z vášho akčného programu z 9. 11. 1998, čo sa týka mzdového ohodnotenia. Vaším cieľom bolo, to ste už boli členmi vlády, zasadiť sa za zvýšenie priemernej mzdy tak, aby merané kúpnou silou z terajších asi 35 % v porovnaní so štátmi Európskej únie vzrástla postupne do roku 2000 najmenej na 50 - 60 %. Aká je realita? Včera boli zverejnené údaje Štatistického úradu. Nominálne mzdy vzrástli o 7,3 %, ale reálne, pani poslankyňa, poklesli o 6 %, a to predovšetkým v súvislosti zrýchleného rastu spotrebiteľských cien. Aj Štatistický úrad uvádza, že k poklesu došlo po prvýkrát od 3. štvrťroku 1993. A vy veľmi dobre viete, že priemerná mzda, aj keď je vyše 10 000, 10 641 Sk, čo je veľmi nízke, tak pre školstvo je len 8 101 Sk. Rozpočet počíta so zvýšením mzdy iba o 151 Sk, a to až od 1. 7. Pripočítajte si to k tomu školstvo a myslím si, že nemôžete byť spokojná a nemôžete obhajovať, že mzdy vzrástli. Nominálne áno, ale reálne poklesli. Tak si myslím, že naozaj by bolo dobré, keby ste začali plniť váš akčný program, s ktorým sa v mnohom smere dá súhlasiť, len, bohužiaľ, zostal iba na papieri.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Dzurákovi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na rozdiel od mojich opozičných kolegov by som chcel oceniť vystúpenie doc. Angelovičovej. Myslím si, že skutočne kapitola rozpočtu školstva vychádzala z dvoch základných aspektov. Jeden predstavujú ciele a druhé sú finančné možnosti. Žiaľ, vždy tie ciele sú vyššie ako finančné možnosti. Najväčší problém možno nie je ani v rozostavanosti školských zariadení, ale predovšetkým v údržbe a v technickom zariadení, ktoré je skutočne veľmi zlé. Ale nevyriešia to ani spomenuté novely zákona, ktoré spomenula pani docentka, no myslím si, že predovšetkým dobre fungujúce hospodárstvo.

    A na záver len toľko. Myslím si, že pani doc. Angelovičová si nemusí dať písať svoje vystúpenia. Je natoľko odborne zdatná a prosil by som ju, aby si nevšímala pána Cupera, lebo nadutosť, povýšeneckosť, zosmiešňovanie zdobí jeho charakter.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave pán poslanec Rakús, po ňom pán poslanec Kováč.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že pánu Dzurákovi sa v tomto parlamente moje meno zakazuje brať do úst, pretože si absolútne nezaslúži, aby sa rozprával s ľuďmi.

  • Pán poslanec Rakús, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážený člen vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    na úvod by som chcel vysloviť a odovzdať jednu požiadavku. Žiadam, aby bod 2 z časti C III na strane 12 spoločnej správy bol vyčlenený na osobitné hlasovanie. Tento bod hovorí o tom, to bol návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby v kapitole ministerstva zdravotníctva sa zvýšili bežné výdavky o 2 mil. Sk pre Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny. Gestorský výbor však neodporučil schváliť tento návrh. Tak by som týmto chcel apelovať, aby ste tento návrh predsa len zvážili a podporili, aby bol schválený. Zvýšenie o 2 mil. Sk bude značiť celkovú pridelenú výšku tejto inštitúcii na 80 mil. Sk.

    Chcem poznamenať, že v roku 1998 bol rozpočet pre túto inštitúciu práve tak na bežné výdavky 81 222 tisíc Sk, čiže o jeden a štvť milióna približne viac ako v tomto roku už po zvýšení o 2 milióny. Nezvýšenie rozpočtu by znamenalo, ak by sa mali zachovať priemerné mzdy z roku 1998, prepustenie 58 ľudí, t. j. približne jednej pätiny zamestnancov, alebo tomu zodpovedajúce zníženie miezd. Vzhľadom na to, že Slovenská postgraduálna akadémia medicíny je vzdelávacia inštitúcia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje postgraduálne vzdelávanie lekárov a všetkých ostatných zdravotníkov, pracovníkov v zdravotníctve, myslím si, že suma 2 milióny, ktorá aj tak nebude dostačujúca, ale aspoň symbolicky trošku pomôže, by si zaslúžila, aby bola schválená.

    Dovoľte mi ešte, aby som povedal pár okrajových poznámok na adresu rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. To, že som z tohto rozpočtu rozčarovaný, fakticky svedčí o tom, že sa nedocenila úloha zdravotníctva v spoločnosti. Ako pomerne zasvätený človek do tejto problematiky si dovoľujem so všetkou zodpovednosťou anticipovať, že takýto rozpočet povedie k zníženiu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti, k ďalšiemu zadlžovaniu zdravotníctva, pravdepodobne k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a nepochybne povedie k narastaniu už aj tak značne veľkej nespokojnosti nielen medzi zdravotníkmi, ale aj obyvateľstvom a vlastne aj v tejto vzájomnej prepojenosti.

    Čiastočné zlepšenie situácie, ak sa podaria nájsť nejaké mimorozpočtové zdroje, ako je to uvedené v uznesení, bude len čiastočným zaplátaním niektorých dier, ktoré sú najnápadnejšie. Mrzí ma, že sa tu vytvára akási mentalita, že zdravotníctvo je ako celok čiernou dierou, ktorá všetko zhltne a nevidno to na nijakom zlepšení. Bohužiaľ, musím túto mentalitu považovať za racionalizáciu, za hľadanie akéhosi neexistujúceho alibi na sebaospravedlnenie toho, že pre zdravotníctvo nebola dostatočná ochota alebo schopnosť nájsť dostatok prostriedkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Rakús, za vaše vystúpenie.

    S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prvá je pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Chcela by som sa poďakovať pánu poslancovi Rakúsovi a bývalému ministrovi zdravotníctva, že vystúpil citlivo k tejto otázke, a chcela by som podporiť, tak ako aj vo svojom vystúpení som prosila ostatných poslancov, aby podporili všetky návrhy, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Som veľmi rada, že špeciálne spomenul Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov, ktorý skutočne v terajšom období trpí mimoriadnym nedostatkom financií aj vzhľadom na priestory, aj vzhľadom na aktivity, ktoré robí.

    Chcela by som ďalej vysvetliť aj možno predtým nepochopenú vetu, ktorá sa týkala oslavy nového alebo vstupu do nového tisícročia, Silvestra. Francúzi, ale aj Nemci sa zaoberali touto otázkou, že sa očakáva, že bude zvýšený výskyt rôznych úrazov v súvislosti predsa len s búrlivejšími oslavami, o ktorých sa už pomerne dosť dlho hovorí, takže by mali byť posilnené špeciálne chirurgické, možno aj interné a iné služby lekárov. Tak o to som prosila, aby sa myslelo v rozpočte, alebo aby upozornila pani ministerka financií a vyčlenilo sa na to z rezervy vlády, a títo lekári a zdravotné sestry i ostatní zdravotnícki pracovníci, pretože určite to budú aj šoféri sanitiek, budú to určite aj pracujúci v laboratóriách, ktorým by sa za túto službu prilepšilo, aby boli zaplatení aspoň na tej úrovni, páni kolegovia, ako vieme zaplatiť inštalatéra alebo murára.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež kvitujem pozitívne to, čo povedal pán kolega Rakús, len aby tieto vylievané slzy neboli krokodílími slzami nad obeťou, pretože už niekoľkokrát sme takisto počuli iných rečniť, a potom pri hlasovaní sa tvárili inak. Ale to o Rakúsovi neplatí, on si svoje drží. Len skutočne plačme nad tým, čo v rezorte zdravotníctva je. Ale nemyslím si a nesúhlasím s kolegom Rakúsom, že SPAM by malo dostať. Asi mu chýbajú peniaze, to je pravda, lenže keby bol býval pretransformovaný SPAM na jednu z lekárskych fakúlt, tak by bol v oveľa horšej situácii, ako je teraz. Rozpočtovo má podstatne výhodu proti nám a jediná nevýhoda je v tom, keďže nie je pretransformovaný, tak sa nedal cestou zarábania peňazí. Neviem, či zarába, ale my ich zarábame, a to nám zlepšuje rozpočtové podmienky. Ale keby bol jednou z fakúlt, ktorá nezarába, tak je v oveľa horšej situácii, ako je.

    Ale napriek tomu môžem povedať, že iste SPAM je organizácia, ktorá sa svojím spôsobom snaží a veľmi, povedal by som, zlepšuje svoje programy a svoje projekty. Ale napriek tomu si myslím, že keby si bola ekonomicky našla viac, tak vo svojom pôsobení v rezorte zdravotníctva si môže zarobiť tradične už veľa peňazí, a tieto možnosti sa nevyužívali. To sú veci, ktoré mohli byť už dnes dávno pretransformované. Príspevky na postgraduálne vzdelávanie napríklad lekárov prvého kontaktu, to sa zatiaľ nevyužíva a je to ekonomická oblasť, ktorá sa inde môže využiť, a tu by sa tiež mohla využiť. Malo by sa ísť do hĺbky, do reorganizácie a naozaj by si ľudia mali platiť viac, ako si platia za postgraduálne vzdelávanie a získavanie vedomostí. Ale to, samozrejme, na SPAM-e sa zaspalo. Tam sa netransformovalo, oni zostali v tej istej zakonzervovanej podobe, ako boli pred revolúciou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    taktiež pozitívne hodnotím vystúpenie, musím povedať, triezvy pohľad pána poslanca Rakúsa, že otvorene povedal, že je rozčarovaný z rozpočtu zdravotníctva. Každý triezvo rozmýšľajúci človek nemôže inak reagovať, len byť rozčarovaný, poprípade až rozhorčený, pretože má úplnú pravdu, že dôjde k zvýšeniu nespokojnosti občanov, ale to azda nie je to podstatné. Dovolím si tvrdiť, že dôjde aj k zníženiu starostlivosti o zdravie našich ľudí.

    Povšimla som si správu Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu a napríklad sa tam uvádza, že nebude dostatok prostriedkov na očkovanie, na robenie preventívnych hygienických prehliadok a ďalších aktov, ktoré sa v minulosti uskutočňovali. A vy sami ste hovorili, že stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu boli triezve stanoviská. Takže sa zamyslime nad tým, aký rozpočet ideme schvaľovať. A netajím sa aj akousi zvedavosťou, že pri konečnom hlasovaní si budem všímať aj to, ako pán poslanec Rakús hlasoval. Pretože pokiaľ niekto pracuje v zdravotníctve a lepšie vie domyslieť dôsledky, ktoré tento rozpočet znamená pre budúci rok, tak neviem, či môže s pokojným a vlastným svedomím, ak nie na pokyn strany, hlasovať za tento rozpočet.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kováč, po ňom pán poslanec Palacka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som sa dotkol troch otázok, ktoré sa týkajú rozpočtu zdravotníctva.

    Rozpočet zdravotníctva, tak ako je zostavený sám osebe, keby sme ho nechali len na prostriedky, ktoré sú dané v zákone o štátnom rozpočte, je na uspokojenie potrieb zdravotníctva nedostatočný. Ale musíme povedať, že vláda a minister zdravotníctva si túto skutočnosť uvedomili a okrem finančných prostriedkov, ktoré sú v rozpočte, navrhujú použiť ďalšie mimorozpočtové zdroje na krytie potrieb zdravotníctva.

    Dovoľte mi, aby som sa vyslovil predovšetkým k dvom otázkam, ktoré podľa môjho názoru sú pre ďalší osud zdravotníctva kľúčové, a to je otázka, po prvé, či prídu, alebo neprídu ďalšie mimorozpočtové zdroje. Ich výška je kalkulovaná v rozsahu takmer 4,5 mld. korún. Ak prídu, treba povedať, že je to vlastne zvýšenie za poistenca štátu do výšky 386 korún, je to takmer o 100 korún viac na jedného poistenca a myslím si, že takýto nárast je adekvátny súčasným potrebám zdravotníctva. Preto aj chcem pripomenúť a chcem vás požiadať, aby ste podporili uznesenie, ktoré navrhol výbor, ktoré žiada vládu, aby predložila parlamentu správu o plnení svojho uznesenia. Sú to uznesenia číslo 985 z roku 1999, a to úloha C.7 a C.18 a priebežná správa o stave plnenia úlohy C.19 a C.22 predovšetkým preto, že to sú uznesenia, ktoré sa týkajú práve použitia mimorozpočtových zdrojov v zdravotníctve.

    Myslím si, že spôsob, ktorým to vláda rieši, je v mnohých prípadoch nasledovaniahodný, pretože tak, ako rieši dlh železníc v zdravotných poisťovniach, vlastne umoruje železnice, ale finančné prostriedky do zdravotných poisťovní predsa prídu. Rovnakým spôsobom, myslím si, že by mohla vláda začať postupovať pri riešení druhej časti problému, ktorý zdravotníctvo trápi, a to je otázka starých dlhov. Zdravotníctvo má pred sebou alebo tlačí pred sebou balvan 15 mld. korún. Nechcem teraz hovoriť o tom, ako vzniká tento dlh, akým spôsobom sa tento dlh nabaľoval za posledné roky. Vznikal v procese alebo prakticky v čase prítomnosti všetkých vlád, ale dosiahol v tejto chvíli výšku 15 mld. korún a je to problém, ktorého treba jednoducho zdravotníctvo zbaviť. Vláda sama si dala takú ambicióznu úlohu, že bude túto otázku riešiť so snahou vyriešiť ju do novembra budúceho roku.

    Myslím si, že tento termín je trošku dlhý a ponúkame niekoľko riešení, ktoré by mohli vyriešiť otázku starého dlhu. Medzi ne nepochybne patrí riešenie - takmer 2,8 mld. dlžia zdravotnícke zariadenia Sociálnej poisťovni na poistnom, - myslím si, že mechanizmus, ktorý sa použil pri železniciach, je mechanizmus, ktorý by bolo možné použiť aj pri zdravotníckych zariadeniach. To znamená, peniaze do Sociálnej poisťovne, ktoré treba dať, tie tam dať musíme, ale mohli by sme ich riešiť tak, že by sme umorili aj dlhy zdravotníckych zariadení.

    Ďalej existuje možnosť, aby sme reštrukturalizovali dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré sú, samozrejme, po očistení, za ktoré bude zodpovedné ministerstvo zdravotníctva, a aby sme po tomto očistení reštrukturalizovali dlhy priamo s výrobcami či už liekov, zdravotníckych potrieb, dodávateľmi energie, aby sme mohli uzatvoriť nové splátkové kalendáre. Nedá sa to vyriešiť za súčasného stavu, pretože máme tento zdravotnícky dlh značne diverzifikovaný. Veď si uvedomme, koľko máme zdravotníckych zariadení typu nemocničného, poliklinického, koľko máme lekární, koľko máme ambulancií súkromných lekárov a všade je istá časť tohto dlhu. Preto si myslím, že prvý krok, ktorý by sa mal spraviť, je pokus o centralizáciu tohto dlhu a potom riešiť následne problém reštrukturalizácie tohto dlhu.

    Myslím si, že sú to veci, ktoré sú štandardne používané povedzme pri reštrukturalizácii dlhov bánk, ale aj ďalších inštitúcií, a že by sme ho mohli rovnako použiť v zdravotníctve. Chcem len pripomenúť, že dlh nevznikol s nehospodárnosťou zdravotníctva. Musíme si uvedomiť, že zdravotníctvo prešlo veľkou transformáciou. Dnes dve tretiny zdravotnej starostlivosti má za sebou transformáciu. Transformácia stojí peniaze. Ona začne produkovať až vtedy, keď už je naštartovaná a vtedy je skutočne ekonomickejšie to zdravotníctvo a je lacnejšie pri zachovaní rovnakej, povedal by som, rovnakej úrovne. Ale my musíme peniaze, ktoré vznikli touto transformáciou, dlh, ktorý vznikol touto transformáciou, pretože sme z prostriedkov poisťovne platili aj proces transformácie, jednoducho túto transformáciu musíme zaplatiť. Dlhy, ktoré vznikli transformáciou, a to je úloha ministerstva zdravotníctva, presne vyčísliť, ktoré dlhy sú daňou za transformáciu a práve na ne by sme mali použiť proces reštrukturalizácie.

    Súčasne vás chcem, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili uznesenie, ktoré navrhol výbor, aby nám vláda dala správu o tom, ako urýchlene bude riešiť dlh zdravotníckych zariadení, tzv. starý dlh, ktorý sme limitovali dátumom 30. 6. 1999, aby nám dala správu, ktoré z týchto dlhov a akým spôsobom, ktorú metódu treba použiť. My sa nevyhýbame ani zodpovednosti za nehospodárnosť zdravotníckych zariadení a budú musieť niesť dôsledky za svoju činnosť. Niektoré dlhy, predovšetkým dlhy, ktoré sú smerované k tzv. malým dodávateľom potravín, služieb, upratovacích služieb, dopravy atď., budú musieť nemocnice riešiť vo svojej kompetencii zo svojho rozpočtu. Ale musíme im dať tiež príležitosť, aby mohli rozložiť tento dlh na dlhšiu časovú etapu, pretože ak by sme to neurobili, tak celkom určite by sme dospeli k platobnej neschopnosti týchto zdravotníckych zariadení.

    Prečo hovorím o takomto krátkom riešení dlhu, aspoň o návrhu na riešenie? Všetci vieme, že bude prijatý nový zákon, alebo chystá sa nový zákon o bankrote, o konkurze a vyrovnaní, aby som to presnejšie nazval, a my do tejto chvíle máme chránené dlhy alebo podlžnosti zdravotníckych zariadení pred exekúciou. Nemyslím si, že tento stav je trvale udržateľný, a ak neponúkneme hlavným veriteľom iné riešenie dlhu, vrátia sa k metodike exekúcií a to by mohlo zdravotníctvo značne poškodiť.

    Chcem ubezpečiť občanov Slovenskej republiky, že nezmysly, ktoré tu hovoria niektorí poslanci o tom, že nie sú peniaze na očkovanie a takéto veci, myslím si, že to treba chápať z odbornej medicínskej stránky ako nezmysly, pretože keby si títo poslanci dali istú námahu, ktorú venujú čítaniu tlače, a keby si dali námahu a prečítali by si Liečebný poriadok, tak by zistili, že všetky typy očkovaní sú zadarmo a sú platené z prostriedkov poisťovne. Takže hovoriť takéto veci verejne do mikrofónu tak, aby to počula verejnosť, je podľa môjho názoru šírenie poplašnej správy. Navyše hovorí to poslankyňa, ktorá sa pričinila o to, že vtedy, keď bola vo funkcii podpredsedníčky vlády, vtedy, keď sme žiadali peniaze na očkovanie pre deti proti hepatitíde - išlo o 40 miliónov korún -, tak presunula tieto peniaze na stavbu cesty pre pani poslankyňu Gantnerovú do Hencoviec. Pani poslankyňa, nemáte vôbec právo hovoriť o tom, že nie sú peniaze. Po prvé je to lož, klamete národ, zavádzate ho. A po druhé o takýchto veciach nehovorte, pretože v minulosti ste sa správali úplne opačne. Dnes by ste chceli byť pápežskejší ako pápež, a takáto úloha vám neprináleží.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť, moje vystúpenie smerovalo k tomu, aby ste podporili tie dva návrhy na uznesenie, ktoré navrhol zdravotnícky výbor. Je to skutočne predloženie koncepcie vlády, ako chce riešiť problematiku mimorozpočtových zdrojov smerujúcich do zdravotníctva a ako chce riešiť problematiku starého dlhu. Tieto dve riešenia považujem za kľúčové preto, aby zdravotníctvo so súčasným rozpočtom vydržalo.

    Ďakujem vám za podporu mojich návrhov.

  • S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Kováča sa prihlásili štyria páni poslanci. Pardon, ako posledná je pani poslankyňa Kadlečíková. Prvá pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem.

    Vážení prítomní,

    nikdy som si nedovolila nič povedať, čo som si prv neverifikovala. Preto si dovolím veľmi otvorene a rázne povedať pánu poslancovi Kováčovi, vyprosím si jeho formulácie, lebo to, čo som povedala, mám z materiálov Najvyššieho kontrolného úradu, strana 21, kde sa hovorí toto: "Riziká v rámci návrhu rozpočtu sú takéto: Štátnym zdravotným ústavom z dôvodu zvýšenia DHP a regulácie cien chýba", opakujem, "chýba na očkovacie séra 7 mil. Sk", ešte raz vám to prečítam, "chýba na očkovacie séra 7 mil. Sk." Preto, pán poslanec, vaše vyjadrenie je ďaleko od pravdy, je populistické a snažíte sa zakryť to, čo je nad slnko jasnejšie.

    Ďalej vám chcem povedať, že pokiaľ ste hovorili o mimorozpočtových zdrojoch 4 mil. korún, 4 mld., prepáčte, tak pravdepodobne počítate mimorozpočtové zdroje z predaja strategických podnikov. Bude to typické prejedanie, pretože je to spotreba. A potom keď ste už tak hovorili o 15 mld., ktoré sa tlačia, tak mám na vás otázku: Prečo GSM 1800 bolo predané za 20 mil. USD a nie za 320, 330 a viac ako v Maďarsku? Mohlo to byť vyrovnané.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V istých veciach by som sa musel pozitívne postaviť k tomu, čo hovoril kolega Kováč, pretože, ako ste si všimli, v zdravotnom výbore sme nepotratili zdravý rozum a pristupujeme k veciam, povedal by som, triezvo. Počuli ste, že povedal, že dlh, ktorý má zdravotníctvo, ktorý valí pred sebou, je dlhom všetkých vlád, ktoré pred touto vládou boli. To je fakt, o ktorom je nepopierateľný doklad vlády, vlády Mikuláša Dzurindu z mája tohto roku, kde ukázala, že v roku 1994 sa nabalil 12-miliardový dlh a ten valíme pred sebou ako slovenský dlh. Takže v zdravotnom výbore ho vieme pomenovať, že je to dlh nás všetkých a tu ho aj kolega Kováč presne tak pomenoval, to mu pekne ďakujem.

    Vracanie toho starého dlhu má však svoju štruktúru, o ktorej hovoril, a tam nás tlačí najmä tých 8,5 mld. na lieky, ktoré keď nenahradíme, tak, bohužiaľ, dostupnosť liekov bude horšia, ako je doteraz. Tak len zoberiem verejný výskum, ktorý robila u nás jedna agentúra v tomto roku, povedal by som, na dobrej vzorke ľudí, a zistilo sa, že 8 % plne hradených liekov je dostupných. To je katastrofálne málo. Keď nenahradíme tento 8,5-miliardový dlh, tak tá vzorka sa prakticky vynuluje. Musíme si uvedomiť, že túto časť dlhu musíme likvidovať.

    Na druhej strane si zasa myslím, že 38 % občanov doplácalo na liek. To je už dosť vysoké percento, 27 % občanov si plne hradilo liek, to je obrovské percento. Takže tam je účasť občanov veľká. Na druhej strane si myslím, že očkovanie, i keď sa to vo väčšine lekárskej obce hodnotí tak, že preventívna medicína je niečo, čo má obrovskú gloriolu, ale odborná gloriola tohto očkovania je niekedy celkom zhasnutá. Napríklad o očkovaní proti hemophilom som počul od niektorých poslancov ako o očkovaní, ktoré zachráni obrovské množstvo detí. Priatelia, poznám názor na túto vakcínu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán poslanec Kováč,

    nebudem sa vyjadrovať k tej časti vášho vystúpenia, v ktorej ste sa zaoberali zdravotníctvom, ale musím sa vyjadriť k tej časti, kde ste spomínali cestu k chate pani poslankyne Gantnerovej. Divím sa, že ste si odvtedy, keď ste túto poplašnú demagogickú správu pustili do éteru, nestihli overiť, že tie peniaze sa nedali na nijakú cestu, ktorá by viedla k chate pani poslankyne Gantnerovej, ale že išlo o hlavnú cestu Kežmarok - Poprad, ktorá aj bola za tie peniaze rozšírená a prestavaná a dnes sa na nej zabíja menej ľudí.

    Pán Kováč, aspoň občania popradského a kežmarského okresu zistili, aký ste notorický luhár a výmyselník, pretože ste naozaj vtedy takmer všetkých presvedčili, že išlo o peniaze, ktoré sme na úkor očkovania dávali na výstavbu nejakej cesty poslankyni HZDS. Bolo to jedno z veľkých klamstiev a surových klamstiev, ktorými ste túto spoločnosť pred voľbami počas celých štyroch rokov častovali.

    Nebudem sa vyjadrovať o tom, že ste nie odborník na otázky zdravotného poistenia, lebo vy ste toto poistenie doviedli do stavu ako minister, aj ako podpredseda vlády, vy ste ho doviedli tam, kde je dnes, svojimi nezmyselnými zákonnými úpravami, zavedením pluralizmu a ďalších vecí. Takže, pán Kováč, treba naozaj vážiť slová a občania z mnohých vašich klamstiev vytriezvievajú a myslím si, že vytriezvejú aj z tých, ktorými ich znovu častujete teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Chcem vysloviť uznanie a podporu pánu poslancovi Kováčovi v tej časti, kde hovorí o starom bloku v zdravotníctve a kde navrhuje aj určité riešenia. Predpokladám, že takéto riešenie je možné hľadať prostredníctvom programu reštruktrualizácie bánk, ale tento program bude úplný, ak do neho bude zapojená aj reštrukturalizácia podnikateľských subjektov, lebo ináč potom budeme svedkom rôznych exekúcií.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na Slovensku...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pán poslanec Švec a pán poslanec Cuper, prestaňte sa vadiť v parlamente.

    Slovo má pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Potom prosím, pán predsedajúci, aby som to mohla povedať, lebo chcem povedať, že na Slovensku sú aj dobré a zdravé srdcia, ktoré sa nehádajú a ktoré si pomáhajú. A my poslankyne pracujúce v komisii žien pri Národnej rade sme dostali od žiakov stredných odborných učilíšť poľnohospodárskych a potravinárskych sladké a iné vianočné dobroty, a pretože aj my máme dobré srdcia, pozývame do poslaneckého salónika podľa toho, ako páni poslanci budú mať čas na tieto sladkosti, ktoré už začínajú pripomínať celkom určite Vianoce a ktoré nám spríjemnia aj tento dnešný podvečer, či až večer rokovania o štátnom rozpočte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Myslím si, že namiesto hádky je to konštruktívnejší návrh.

    Prosím, páni poslanci, ďalej v rozprave má vystupovať pán poslanec Palacka. Konštatujem, že nie je prítomný, teda stráca poradie.

    Ďalšia je pani poslankyňa Slavkovská, po nej pán poslanec Köteles, ďalej pani poslankyňa Kolláriková a po nej pán poslanec Bohunický. Také je poradie najbližších piatich diskutujúcich.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    vo svojom prvom vystúpení som sa venovala rozpočtu kapitole ministerstva školstva. Teraz by som sa chcela sústrediť na rozpočet kapitol krajských úradov, a to oddelení alebo odborov školstva. Na školstvo a vzdelávanie sa na rok 2000 rozpočtuje suma takmer 31 mld. V porovnaní s týmto rokom je to však menej o 1 160 mil., čiže o 3,65 %. Najväčšiu časť týchto prostriedkov dostávajú kapitoly krajských úradov na vzdelávanie. V pôsobnosti krajských a okresných úradov inak musím vyjadriť svoje rozčarovanie nad tým, že výbor pre vzdelávanie sa vôbec nezaťažoval tým, aby si vyžiadal, tak ako to bolo v tomto roku, správu o rozpočte kapitol krajských úradov pre odbor školstva, pretože iba v týchto súvislostiach sa dá celé finančné krytie školstva posúdiť.

    Takže v pôsobnosti krajských úradov sa rozpočtuje suma na budúci rok 24 267 mil., čo v porovnaní s týmto rokom je menšia suma o 868 mil., čiže o 3,45 %. To zníženie podľa jednotlivých školských zariadení je nasledujúce: Predškolské zariadenia, teda materské škôlky, dostanú menej o 2,93 %, základné školy dostanú menej o 0,57 %, gymnáziá dostanú menej o 7,4 %, stredné odborné školy dostanú menej o 11,16 %, stredné odborné učilištia dostanú menej o 8,4 %, cirkevné a súkromné školy dostanú viacej o 4,17 %. Čiže z tejto tabuľky vidno, že dochádza k celkovému veľmi rapídnemu zníženiu, pretože ak si k percentám, o ktorých som hovorila, prirátame infláciu, s ktorou zákon o štátnom rozpočte ráta vo výške od 10,5 do 10,7 %, tak napríklad pre gymnáziá alebo stredné odborné školy je to zníženie o vyše štvrtinu, čo je skutočne, myslím si, pre školy katastrofálne. Takže všetky školy s výnimkou cirkevných a súkromných škôl boli ukrátené, v cirkevných a súkromných školách došlo k zvýšeniu o 4,17 %.

    V zákone o štátnom rozpočte je zakotvená jedna zmena, s ktorou treba súhlasiť a ktorú treba odobriť, je to vlastne zmena, ktorá vyplýva z novely zákona o rozpočtových pravidlách a ktorá umožňuje predškolským zariadeniam, školským klubom, strediskám záujmovej činnosti a domovom mládeže ponechať si na krytie výdavkov súvisiacich s ich činnosťou finančné prostriedky, ktoré získajú od zákonných zástupcov. Ale tu sa musíme pozastaviť, pretože ak si urobíme analýzu, a ak si spočítame finančné prostriedky, ktoré takto dodatočne môžu tieto školské zariadenia získať, tak ide presne o sumu 206 miliónov. Ak si tú sumu porovnávame so sumou 868 miliónov, o ktorú dostávajú školy menej, tak vidíme, že vlastne kompenzácia tu vôbec nie je, nedá sa o nej absolútne hovoriť.

    Školské majetky, školské hospodárstva a školské polesia majú rozpočtované na rok 2000 108 mil., čo je menej o 12,7 mil., v percentuálnom vyjadrení je menej o 10,51 %. Čiže aj tu vlastne ohrozíme školské majetky a školské hospodárstva, ktoré sú pre výchovu žiakov na stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach veľmi dôležité.

    V súvislosti s tým by som rada podala pozmeňujúce návrhy. Chcela by som dať pozmeňujúci návrh, po prvé, aby sa zapracovalo do zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 finančné pokrytie odstupného pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov v školstve, ktorí podľa návrhu vlády majú byť prepustení v roku 2000.

    Po druhé, zapracovať do zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 finančné krytie zvýšenia miezd o 450 korún od 1. 9. v nadväznosti na jednohodinové zvýšenie učebnej povinnosti pedagógov prvého a druhého stupňa. Body 5 a 6 predstavujú sumu 590 mil. plus odvody do ziskov.

    A keď už hovorím o finančnom zabezpečení, tretí môj pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva školstva, kde navrhujem zvýšiť bežné výdavky o sumu 30 218 tisíc, z toho bežné transfery, účelové finančné prostriedky na štipendiá pre doktorandov o 21 897 tisíc a na odvody do poistných fondov 8 321 tisíc, a to znížením výdavkov Všeobecnej pokladničnej správy v položke 8777.

    Domnievam sa, že výchova doktorandov by tiež mala byť srdcovou záležitosťou škôl, pretože tam si vlastne vysoké školy vychovávajú nástupníkov do pedagogických i do vedeckých činností, čo považujem za veľmi dôležité.

    Keďže boli všetky školy ukrátené na mzdovom zvyšovaní, zákon o štátnom rozpočte počíta iba so 4-percentným navŕšením od 1. júla, čím sa prerušil tok, kde sa pomaly zatvárali nožnice tým, že keď sa štátnej správe navršovalo 7 %, tak v školstve sa navršovalo 10 %. V tomto roku sa v školstve nenavŕšilo nič, na budúci rok sa im ide navrhovať o 4 %, čo považujem za veľmi nenáležité. Ďalší môj pozmeňujúci návrh znie: Valorizovaním mzdy pracovníkov v školstve od 1. 1. 2000 o 5 %, čo je suma 800 mil., a to na úkor zvýšenia schodku štátneho rozpočtu.

    No a na záver by som sa ešte dotkla veľmi stručne kapitoly Slovenskej akadémie vied, o ktorej sa hovorí v zákone o štátnom rozpočte, že je stabilizovaný i napriek tomu, že Slovenská akadémia vied musí absolútne pozastaviť projekty VEGA, čiže vlastne to, čo patrí do jej kompetencií, výskum nebude môcť vykonávať. Takisto nebude môcť prijať nových doktorandov od 1. septembra, pretože sa jej znížila položka 637, kde sa počíta so štipendiami, čiže 40 novoprijatých doktorandov, ktorí majú byť prijatí od 1. septembra, nemôže dostať štipendiá, pretože chýba 1 130 tisíc korún plus odvody do fondov je 429 tisíc.

    Takže posledný môj pozmeňujúci návrh znie, aby sa v kapitole Slovenskej akadémie vied zvýšili výdavky v položke 600 o sumu 74 500 tisíc na pokrytie bežných výdavkov presunom zo Všeobecnej pokladničnej správy položka 8701.

    Tieto pozmeňujúce návrhy, prosila by som poslaneckú snemovňu, pretože to nie sú iba moje pozmeňujúce návrhy, ale stotožňujú sa s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté aj v našom výbore, vo výbore pre vzdelávanie, šport a vedu. Dúfam, že určite všetci poslanci, ktorí sú spätí so školami, či už prostredníctvom seba, alebo svojich detí, alebo svojich vnukov, tieto moje pozmeňujúce návrhy prijmú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Konštatujem, že nie je v sále, stratil poradie.

    Ďalšia je pani poslankyňa Kolláriková, po nej pán poslanec Bohunický.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážená pani ministerka, práve neprítomná,

    pokračujem vo svojom príspevku, ktorý som z dôvodu časového obmedzenia nemohla dokončiť.

    Zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka. Na takomto dôležitom dokumente sa má pracovať priebežne po celý rok a systematicky sa majú pripravovať a predkladať projekty s ozdravnými opatreniami, ktoré by sa odrazili na znížení nezamestnanosti, na znížení inflácie a na náraste hrubého domáceho produktu a postupne pripravovať a predkladať návrhy zákonov v tvorbe štátneho rozpočtu.

    Musím však konštatovať, že vládny kabinet je opäť absolútne nepripravený predovšetkým na zostavenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Zahrnutie príjmov z privatizácie do príjmov štátneho rozpočtu nepovažujem za správne riešenie. Ide o jednorazový neopakovateľný zdroj príjmov, ktorý by zásadne nemal slúžiť na krytie rozpočtovej spotreby. Z tohto teda vyplýva, že deficit, ktorý je obsiahnutý v návrhu štátneho rozpočtu, nebude určite 18 mld., ale bude mať podstatne vyššiu hodnotu. Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky jednotlivých rozpočtových kapitol na rok 2000 sa rozpočtujú v celkovej sume 95 974 mil. korún a ich rozdelenie je uvedené v prílohe číslo 6. Po preštudovaní tejto prílohy konštatujem, že rozpočtové rezervy sú potrebné, ako napríklad rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a krytie potrieb Národného úradu práce, rezerva na štátne záruky za bankové úvery a ďalšie.

    Účelové prostriedky zapracované v jednotlivých kapitolách sú tiež opodstatnené, a to hlavne v kapitole ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva, ministerstva kultúry, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania, a to na podporu výstavby technickej vybavenosti a obnovu bytového fondu.

    Pozastavím sa ešte pri Všeobecnej pokladničnej správe. Zoznam mnohých opodstatnených požiadaviek by sa dal doplniť ešte na niekoľko strán, preto nemôžem súhlasiť so zaradením menovitého určenia finančných prostriedkov na stavbu mosta a colnice Štúrovo - Ostrihom. Sú podstatne dôležitejšie oblasti, kde by sme finančné prostriedky potrebovali a, samozrejme, aj vyššie finančné prostriedky. V rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti školstva, zdravotníctva, v oblasti pôdohospodárstva, pre vojakov, na bytovú výstavbu a, samozrejme, chýbajú finančné prostriedky v primeranej výške aj pre Maticu slovenskú.

    V ďalšej časti svojho príspevku sa budem venovať problematike samosprávy z pohľadu finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu pre samosprávy. Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2000 do rozpočtov obcí poskytujú dotácie v celkovej sume 2 mld. korún, a to 450 miliónov korún na výkon samosprávnych funkcií obcí s počtom obyvateľov na území obce do 3 000 na financovanie bežných výdavkov okrem výdavkov na mzdy, 1,325 mld. na mestskú dopravu, 145 mil. na dokončovanie objektov základných škôl v rámci KBV, 80 mil. korún na riešenie individuálnych potrieb obcí.

    Ďalším príjmom do rozpočtov obcí sú podiely na výnosoch republikových daní v celkovej sume 8 mld. korún. Pre obce rozpočtovaná suma dane z príjmov fyzických osôb sa navrhuje v absolútnej sume vo výške 6,190 mld. korún. Podiel na výnose daní z príjmov právnických osôb sa predkladá vo výške 4,48 %, čím sa predpokladá suma 1,150 mld. korún. Podiel na výnose cestnej dane sa rozpočtuje vo výške 30 %, čím sa predpokladá suma 660 mil. korún. Ďalej sú to ešte výnosy daní z nehnuteľností, výnos penále vyrúbeného daňovými úradmi na podnet obce vo výške 50 %.

    Keď porovnávam finančné prostriedky vyčlenené pre samosprávy na rok 2000 a porovnávam ho s rokom 1999, tak sa dá povedať, že sú na rovnakej výške. Dokonca v porovnaní s rokom 1998 výnos dane z príjmov právnických osôb je o 0,85 % menší. V roku 1998 bol vo výške 5,53 % a teraz v navrhovanom rozpočte na rok 2000 je iba 4,48 %. Tohtoročný príjem z podielových daní sa podľa predpokladov nenapĺňal. Ich výpadok už v auguste predstavoval 180 mil. korún. Je to spôsobené negatívnymi dosahmi likvidácie podnikov a s tým spojeným rastom nezamestnanosti, daňových nedoplatkov a zhoršovanie situácie v regiónoch. Mestá a obce evidujú nedoplatky štátnych orgánov a inštitúcií za nájomné, dodávky tepla a teplej úžitkovej vody. Situáciu nesmierne zhoršuje nevyriešená otázka krátenia dotácií ne teplo, teplú a úžitkovú vodu. Na mestá a obce mali priamy vplyv všetky opatrenia tzv. ekonomického balíčka v roku 1999 a tieto a ďalšie budú mať vplyv aj v roku 2000. Mestá a obce budujú zo svojich prostriedkov a z prijatých úverov zariadenia technickej infraštruktúry, ako sú vodovody, plynofikácia. Bez podpory obcí a miest hrozí obmedzenie činnosti a zánik mnohých kultúrnych a športových aktivít.

    Pri pokračujúcom ekonomickom podvýživení obcí a miest hrozí utlmenie miestneho rozvoja a úplné zastavenie investícií. Už teraz hlavne malé obce majú problémy s prevádzkovaním verejného osvetlenia, s pravidelným odvozom komunálneho odpadu. Preto je potrebné hľadať systémové riešenia ekonomických podmienok fungovania miest a obcí.

    Nesystémové riešenia finančných prostriedkov samospráv v štátnom rozpočte na rok 2000 nezohľadňujú ani infláciu, ktorá oproti rokom 1999 a 1998 dosiahla dvojnásobnú výšku. Preto sa vás pýtam, pani ministerka, kde sú vami prezentované návrhy na vyšší podiel obcí na výnose republikových daní? Kde je tých 17 mld. Sk, ktoré podľa M.E.S.A. 10 a pána Mikloša mali obce dostávať zo štátneho rozpočtu? Nedochádza ani k zmene prerozdeľovacieho systému podielových daní obciam, ani k výrazným zmenám pri rozdeľovaní dotácií na výkon samosprávnych funkcií.

    Uvedomte si, páni poslanci a poslankyne z vládnej koalície, že zadlžovanie samosprávy dosahuje takú mieru, keď ich predstaviteľom už nezostáva nič iné, len obmedzovať poskytovanie služieb pre obyvateľstvo a zastavenie aj tak veľmi slabých rozvojových programov.

    S prihliadnutím na tieto problémy samosprávy, ktoré som už uviedla, a s opätovným poukázaním na neustále narastajúcu infláciu dávam nasledujúce pozmeňujúce návrhy, o ktorých žiadam hlasovať, o každom návrhu samostatne.

    Prvý pozmeňujúci návrh. Vo výdavkovej časti Všeobecnej pokladničnej správy v skupine 1 zrušiť bod pod číslom 15 a 16, finančné prostriedky na stavbu mosta a colnice Štúrovo - Ostrihom. Zdôvodňujem to takto: V situácii, keď navrhovaný štátny rozpočet na rok 2000 je napätý so schodkom 8 mld. Sk, keď na naplnenie jeho príjmovej časti vláda musí prijímať jedno reštrikčné opatrenie po druhom, nezodpovedá zo strany táto požiadavka zapracovať bod do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Druhý pozmeňujúci návrh: Znenie § 5 ods. 1 navrhujem nahradiť novým znením, kde výška sumy bude zmenená, miesto 6,190 mld. na 7,7 mld. Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Jedna faktická poznámka - pán poslanec Kužma. Končím možnosť podania ďalších uplatnení do faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Chcel by som v jednej časti súhlasiť s pani kolegyňou, kde hovorí o nutných úpravách v štátnej správe. Ale tak ako som hovoril doobeda, keď som vyvolal takú nevôľu, že pokiaľ nespravíme aj reformu verejnej správy, obecnej, pod heslom "Viac právomocí, viac peňazí, ale menej ľudí", tak nedokážeme pokryť ani túto verejnú alebo samosprávnu administratívnu funkciu.

    Teda reforma okrem štátnej správy musí sa dotknúť aj samospráv. Ak ju nebudeme reformovať, tak výkon samosprávnej činnosti bude rovnako drahý ako výkon štátnej správy. A ľudia, ktorých budeme chcieť sporiť zo štátnej správy, sa budú presúvať automaticky do samosprávy i s tými úkonmi, ktoré robili. A toto nie je zmysel reformy. Ak nepriškrtíme výdavky v tejto časti, či v samospráve, či v štátnej správe, nemôžeme ísť do rozvojových programov. Takže sa tu nedá pridávať samospráve a vlastne zvyšovať zamestnanosť v samospráve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalej bude vystupovať v rozprave pán poslanec Bohunický, po ňom pani poslankyňa Podhradská.

    Pán poslanec Orosz nebude vystupovať v rozprave.

  • Vážená pani ministerka,

    vážený pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy, takpovediac, každý z iného súdka.

    Prvým pozmeňujúcim návrhom je: Do návrhu na financovanie rozvojových programov rezortov finančnými prostriedkami získanými z privatizácie, tabuľková časť návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000, príloha číslo 3, časť A, schváliť finančnú sumu 200 mil. Sk pre Slovenskú informačnú službu v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z Národného programu prípravy Slovenskej republiky na vstup do NATO.

    Odôvodnenie: Návrh kapitoly Slovenskej informačnej služby v návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000 nepokrýva finančné potreby služby tak, aby mohla plniť zákonom stanovené úlohy. Úlohy vyplývajúce z programu prípravy Slovenskej republiky na vstup do NATO zásadným spôsobom vplývajú na finančné potreby Slovenskej informačnej služby.

    Teraz z toho druhého súdka. Medzi priority vlády zapracované v rozpočte na rok 2000 patrí aj podpora opatrení zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Zdroje na túto prioritu okrem rozpočtových príjmov v rámci štátneho rozpočtu sa majú získať okrem iného z výnosu privatizácie. Aj v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, strana 60, Návrh rozpočtov kapitol na rok 2000 sa uvádza, citujem: "Rozvojové programy výskumu a vývoja zamerané na urýchlenie reštrukturalizácie a zvýšenie konkurencieschopnosti sa predpokladá financovať z mimorozpočtových zdrojov získaných z privatizácie."

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v nadväznosti na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky spracovalo a predložilo na Ministerstvo financií Slovenskej republiky dokument - Návrh rozvojových priorít z pohľadu východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. V súlade so závermi prijatými Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky k uvedenému dokumentu sa uskutočnilo pracovné rokovanie k výskumným a vývojovým činnostiam v rámci priemyselných odvetví Slovenskej republiky. Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia ministerstva hospodárstva, ministerstva školstva, ministerstva financií, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, združenia priemyselných zväzov Slovenskej republiky a technických centier rozvoja jednotlivých priemyselných odvetví Slovenskej republiky.

    Predmetné rokovanie podporilo návrh rozvojových priorít Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a konštatovalo jeho nedostatočné finančné zabezpečenie návrhu štátneho rozpočtu kapitola Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v skupine 2 - Veda a technika na rok 2000.

    Aj v ďalšom legislatívnom procese prebehlo viacero rokovaní s cieľom, aby sa v rozpočtovom roku 2000 zabezpečili finančné prostriedky na riešenie rozvojových priorít definovaním nových úloh rozvoja vedy a techniky. V rozpočtovej kapitole ministerstva hospodárstva v skupine 2 - Veda a technika vo výške 71 377 mil. Sk. Výsledkom týchto rokovaní bol návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu a môj poslanecký návrh. Žiaľ, návrh zapísaný v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 (tlač 432a) pod bodom 6 strana 13 gestorský výbor neodporúča schváliť.

    Z uvedeného dôvodu odporúčam, aby bod 6 strana 13 zo spoločnej správy k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Ak by návrh neprešiel, dávam pozmeňujúci návrh v dvoch variantoch opierajúcich sa o 15 podpisov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý uvedenú problematiku rieši iným spôsobom. Žiadam, aby sa o týchto variantoch hlasovalo samostatne. Verím, že buď jedno, alebo druhé riešenie v záujme rozvoja vedy a techniky podporíte, za čo vopred ďakujem.

    Dovoľte mi, aby som teraz predložil pozmeňujúci návrh.

    Prvý variant. Návrh k prílohe číslo 3: Návrh na financovanie rozvojových programov rezortov, záväzkov z minulosti a realizáciu štátnych záruk na bankové úvery finančnými prostriedkami získanými z privatizácie doplniť na strane 3 prílohy číslo 3 v bode 4 rozvojové priority školstva v oblasti vedy a techniky o novú prioritu. Novozačínajúce úlohy rozvoja vedy a techniky v stĺpci požiadavka rezortu 71,38 mil. a v stĺpci rozhodnutie vlády Slovenskej republiky 71,38 mil. Adekvátnym spôsobom upraviť aj riadok ministerstva školstva spolu. Zdôvodnenie je uvedené písomne. To je prvý variant.

    A druhý variant sa dotýka tej istej prílohy číslo 3. Doplniť na strane 3 prílohy číslo 3 v bode 4 rozvojové priority školstva v oblasti vedy a techniky v názve rozvojového programu. Rozvojové programy výskumu a vývoja na urýchlenie reštrukturalizácie a zvýšenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v stĺpci rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zmeniť číslovku 106 na číslovku 135. Adekvátnym spôsobom upraviť aj riadok ministerstva školstva spolu. Opäť je tu uskutočnené zdôvodnenie.

    Dovoľte mi, aby som v ostatnom čase, ktorý ešte mám, urobil niektoré poznámky. Koncepčné zameranie technickej politiky priemyselných odvetví Slovenskej republiky vo svojom obsahu definuje programová náplň výskumu a vývoja v rámci inovovaného rozvoja priemyslu Slovenskej republiky v siedmich programových oblastiach. Naplnenie a prípravu výskumu a vývoja v týchto siedmich programoch zabezpečuje svojimi odbornými kapacitami výskumná a vývojová základňa priemyslu v koordinácii technických centier rozvoja priemyselných odvetví za účinného zapojenia sa ďalších pracovísk vedy a aplikovaného výskumu na vysokých školách a Slovenskej akadémie vied.

    Štátna podpora jednotlivým úlohám rozvoja vedy a techniky bude stanovená na základe princípov na sprogresívnenie systému podpory výskumu a vývoja v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 763 z 8. 9. tohto roku. Pre aplikovaný výskum v pomere minimálne 50 na 50 % štátnych zdrojov vo vzťahu k prostriedkom hospodárskej sféry, pre aplikovaný vývoj pri zachovaní minimálne 25 : 75 % tohto podielu a obrátkovej návratnej formy využitia finančných prostriedkov v rámci revitalizácie inovačného fondu, ktorý zriadilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. O riešenie konkrétnych úloh rozvoja vedy a techniky na naplnenie zámerov programov s podporou zo štátneho rozpočtu sa uchádzajú všetky pracoviská v rámci verejnej súťaže pri uplatnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení neskorších predpisov.

    Neodddeliteľnou súčasťou naplnenia programov sú úlohy rozvoja vedy a techniky vyplývajúce z medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, kde ťažiskom jej rozvoja je aktívne zapojenie sa do V. rámcového programu pre výskum a vývoj, ktorý Európska únia pripravuje na obdobie rokov 1999 až 2002, ako aj doteraz prebiehajúce programy Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Jedna pani poslankyňa bude reagovať na vystúpenie pána poslanca Bohunického, pani poslankyňa Angelovičová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Na tému veda a výskum sa na tejto pôde vyjadrili viacerí poslanci Národnej rady, každý tak, ako túto oblasť vníma. Niekto citlivo a niekto citlivejšie. V každom prípade ide o veľmi komplikovanú oblasť. V súčasnom období, ako mám informácie, sa ministerstvo školstva vážne zaoberalo postavením vedy a výskumu a urobilo analýzu. Závery z týchto rozborov vyplynuli do strategických cieľov v prvom rade využiť možnosti vedy a výskumu pri tvorbe strategických štúdií pre potreby spoločnosti a potom na napĺňanie integračných snáh Slovenskej republiky.

    Pri tejto príležitosti, tak ako už spomenul aj pán poslanec Bohunický, chcem podotknúť, že ministerstvo školstva zabezpečilo vstup Slovenskej republiky do V. rámcového programu Európskej únie pre výskum a vývoj technológií, ako aj nevyhnutné podmienky na úspešné pôsobenie našich vedeckovýskumných pracovísk. Legislatívne normy a štúdie pre túto oblasť sa pripravujú a tvoria v úzkej spolupráci s vedecko-technickou komunitou. Bola zriadená Rada vlády pre vedu a techniku, bola ustanovená pracovná komisia k zásadným dokumentom z oblasti tvorby a realizácie štátnej vednej technickej politiky. Chcem preto požiadať ctenú snemovňu o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bohunického, pretože má svoje opodstatnenie a prispeje k rozvoju vedy a výskumu na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vašu faktickú poznámku.

    Pani poslankyňa Podhradská sa ospravedlňuje, zo zdravotných dôvodov nie je na tejto časti rokovania. Pán poslanec Paška nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Gašparovič nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Šimko, po ňom pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Ivan Šimko.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    dámy a páni,

    dovoľte mi k návrhu štátneho rozpočtu predniesť iba niekoľko poznámok. Nebudem sa už dotýkať činnosti bývalej vlády, ale neprijímam ani populizmus našej ctenej opozície, ktorá sa dnes stavia do úlohy štedrej víly, žičlivej pre každého, a iba lakomý gazda, teda vláda, nikomu nedopraje. Je však pravda, že keď sme boli v opozícii, ronili sme rovnako nekonštruktívne slzy aj my a dávali sme mnoho rovnakých nezodpovedných pozmeňujúcich návrhov.

    Predovšetkým chcem upozorniť, že zákon o štátnom rozpočte zďaleka nie je najdôležitejším zákonom tohto roka. Už v januári sme upravili ústavu, rozšírili sme sféru priameho rozhodovania občanov aj na rozhodovanie o hlave štátu. Skončili sme tak dlhotrvajúcu ústavnú krízu, upevnili sme naše štátne zriadenie a zvýšili sme autoritu našej republiky. Prijali sme celý rad ďalších zákonov, ktoré nám otvorili cestu do rodiny slobodných európskych národov. Vo finančnej a ekonomickej politike sme prijali viacero bolestivých, ale potrebných opatrení. Táto krajina bola po desaťročia obeťou nezodpovedného politického podplácania. Ani teraz nemám na mysli predchádzajúce volebné obdobie. I vy, dnešná ctená opozícia, ste sa s týmto dedičstvom stretali a museli ste s ním úporne zápasiť. Stabilita starého režimu bola totiž založená na ruských tankoch a domácich obuškoch. Starý francúzsky štátnik kedysi povedal, že: "S mečom sa dá dosiahnuť takmer všetko. Jediné, čo sa však nedá, je posadiť sa naň."

    Stabilný režim potrebuje buď priamo podporu obyvateľov, alebo ak je nedemokratický, vystačí si aspoň s ich pasivitou. Preto ich musí podplácať. Robil to Hitler, robili to aj komunisti. Spoločnosť riadená autoritatívne žije vždy nad svoje pomery. Vynakladá viac, než vytvorí. Je to rozdiel, ktorý sa nemusí vždy celkom viditeľne prejaviť v účtovnej položke Štátny dlh. Dá sa to kadejako zakrývať, dôsledky odďaľovať a ľuďom sa môže zdať, že všetko je v poriadku pomerne dosť dlho. Raz však príde čas účtovania a ilúzia sa zosype ako domček z kariet. Sú to krízy, ktoré potom prinášajú dôsledky absolútne nepredvídateľné, kruté, mimo akejkoľvek kontroly. Slovensko, pánboh zaplať, ešte v tejto etape nie je. Treba však povedať veľmi jasne, ani od nej nebolo ďaleko. Nedá sa desaťročia vynakladať viac, ako sa vyprodukuje. Zastaviť tento proces, siahnuť na spotrebné štandardy spoločnosti, to chce ozajstnú guráž, politickú odvahu, ktorú Dzurindova vláda po mnohých rokoch ustupovania našla. Toto je poézia i próza celej hospodárskej stratégie jej ročného pôsobenia. Toto je nesmierne bolestivý pochod ku skutočnej stabilizácii života našej spoločnosti v oblasti jej každodennej reality. A toto našlo svoj odraz aj v suchom texte návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky pre rok veľkého jubilea.

    Tento rozpočet je však iba jedným z krokov dnes naozaj ťaživej stratégie, a dovolím si povedať, zďaleka nie rozhodujúcim. Viacero systémových krokov ešte iba príde. Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý dokáže oddeliť to, čo je hospodársky zdravé, od toho, čo v súťaži neobstojí a spotrebúva prostriedky, na ktoré si nevyrobil. Bude bolieť, ale cesta k zdravému životu je vždy bolestivá.

    Daňové zákony, ktoré sme prijali pred mesiacom, myslím si, že po prvýkrát v samostatnej Slovenskej republike sa nám podarilo znížiť priame dane. Pri prijímaní tohto zákona sme tak trochu pre stromy nedokázali celkom doceniť les. Tento zákon mení daňovú filozofiu zásadným spôsobom. Presunuli sme ťažisko zdaňovania práce na spotrebu. Chceme utvárať také pravidlá, ktoré budú podnecovať ľudskú aktivitu, podnikavosť a prácu. Nech sa človeku, ktorý sa usiluje niečo vytvoriť, nevyťahujú za to korunky z vrecka. Radšej zaťažme spotrebu. Má to dva spoločensky pozitívne a podľa mňa i mravne dobré dôsledky. Jednak občan sa pri platení za spotrebné predmety či služby môže slobodne rozhodovať, či a koľko si kúpi, ale hlavne je to cesta k etosu skromnosti. Skromnosť, šetrnejšie vynakladanie prostriedkov, úcta k vytvoreným hodnotám, to sú všetko veľké občianske cnosti, ktoré musia stáť pri kolíske každej skutočne zdravej ekonomickej prosperity. Sú to cnosti, ktoré svedčia zdravej občianskej spoločnosti, ak sa má stať pevnou a napokon aj spokojnou.

    Tento základný postoj vlády si vážim a predložený rozpočet mu v zásade zodpovedá. Hovorím v zásade, pretože to platí, len pokiaľ ide o úsilie pri načrtnutí základných proporcií. Vidím tu však jeden absolútne fundamentálny problém. Ide o spravodlivosť. Moja skúsenosť totiž vedie k celkom prostému záveru. Je jasné, že keď je tu veľká štátna sekera, keď sme v rozličných skleníkových podmienkach stratili v mnohých sférach ekonomického života schopnosť súťažiť so svetom, skrátka, ak nám čosi chýba a ešte treba splácať, tak je nutné utiahnuť si opasky. Ale dosť záleží na tom, kto a ako. A v tom je pes zakopaný. Elementárny cit pre spravodlivosť totiž človeku hovorí, že by to ťažké bremeno nemal znášať len najslabší. Ak sa dnes prejdeme po Slovensku, rozhodne to nie je obraz biedy. Stavajú sa bohaté domy a veľa sa stavia. Na cestách majú už prevahu nákladné autá zo Západu. Ľudia po uliciach chodia oblečení vkusne a vonkoncom nie lacno. Lenže pritom nevidíme rastúce dlhy chudobných. Nevidíme ukryté starenky v izbičkách s vypnutou elektrinou. Nevidíme ľudí v nemocniciach, ktorí si z domu museli priniesť aj toaletný papier, a pritom možno nedostanú ani liek, ktorý by im vskutku pomohol.

    Nemyslím si však, že problém je v nesprávnej sociálnej, zdravotníckej či inej politike. To, k čomu smerujem, je oveľa hlbšie. Je to problém schopnosti presadzovania záujmov. Desať rokov po vykročení do priestoru slobodnej občianskej spoločnosti sme sa stretli s mnohými jej dobrodeniami, ale narazili sme aj na veľa temných miest. Ukázalo sa, že podaktoré záujmy ľudí nadobudli charakter organizovaných záujmov, iné menej. Je celkom legitímne, ak sa ľudia sledujúci určitý zákonom povolený cieľ dohodnú a spoločne sa usilujú ho presadiť. Často však, pravda, na úkor iných cieľov, ktoré zasa uprednostňujú iní. Lenže nie všetci ľudia majú chuť alebo schopnosť, či príležitosť stať sa účastníkmi takýchto organizovaných lobistických skupín. A tak vlastne tí najbezbrannejší, tí, ktorých je veľa, ale sú sami, tí spravidla dopadnú najhoršie. V tomto vidím veľký politický problém reformy, ale aj štátneho rozpočtu.

    Reštrikcia je potrebná a nevyhnutná. Spoločnosť nemôže donekonečna žiť nad svoje možnosti, ale všetci poznáme, aký obrovský tlak rozličných organizovaných záujmov kadejakých spoločenských skupín tu dokáže aspoň voči sebe túto reštrikciu zmierňovať. Tí, ktorí to nedokážu, tí ktorí nie sú súčasťou organizovaných záujmových skupín, teda vlastne jednoduchí občania, tí nesú ťarchu reštrikcie sčasti aj za tých mocných. To tu bolo aj pred nástupom Dzurindovej vlády a pretrváva to doteraz. Tu treba hľadať zmenu. Sú vlastne iba dve klasické cesty. Jedna je usilovať sa skrotiť nenásytnosť organizovaných záujmov a prinútiť ich znášať bremeno spoločenskej reštrikcie spolu s ostatnými. Druhá cesta je široká ponuka politického lobingu cez politické strany. U nás to má obrovskú tradíciu, založenú v prvej Československej republike. Strany sa stali širokou základňou na presadzovanie záujmov svojich členov. Viedlo to k neuveriteľnému klientelizmu, ale tak všeobsiahlemu, že sa stal skoro spravodlivým. Je to však ľahšia cesta. Slobodný svet sa pokúša, aj keď veľmi ťažko a často s neúspechmi, ísť prvou cestou.

    Dámy a páni, budem za tento rozpočet hlasovať, pretože je nevyhnutným krokom v stratégii nádeje. Budem sa však zasadzovať o to, aby ťaživé dôsledky tejto stratégie znášali nielen slabí a chudobní, ale aby ich znášali svojím dielom predovšetkým tí, ktorí sa dnes cítia nedotknuteľnými a smejú sa veselo ostatným do očí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Ivanovi Šimkovi za vystúpenie v rozprave.

    Na jeho vystúpenie je jedna faktická poznámka pána poslanca Kozlíka. Končím zároveň možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Sergej Kozlík má slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Šimka. Zazneli, myslím si, uvážlivé slová, zazneli slová aj o potrebe spoločenskej dohody. Ale chcem povedať jednu vec, že štátny rozpočet, za ktorý chce hlasovať, nie je tým návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000, ktorý by obrátil situáciu. Neprináša spoločenskú dohodu, prináša pre občanov 10-percentné zníženie reálnych príjmov, prináša prudký pokles životnej úrovne, ale zároveň prináša podstatné zúženie priestoru pre podnikateľskú sféru, a najmú pre tú, ktorá produkuje pre tuzemský trh, pretože klesajú príjmy práve najslabších, finančne najslabších štruktúr obyvateľstva, ktoré sú orientované práve na spotrebu produkcie domácich podnikateľov.

    Je tu zvýšenie daňového zaťaženia. Stále sa o tom málo hovorí, že miesto zníženia a proklamácie zníženia tu bude 9 mld. nárast daňových príjmov, vrátane dovoznej prirážky, to znamená o 6 mld. Sk sa znižuje zaťaženie v oblasti dane z príjmov fyzických a právnických osôb, práve v tých spotrebných daniach a dovoznej prirážke sa zaťažuje hodnotový systém o 15 mld. Sk. To jednoducho v budúcom roku občania, ale ani podnikatelia v zúžení podnikateľského priestoru nevydržia.

    Takže podporujem slová pána poslanca Šimka, že treba hľadať spoločenskú dohodu. Žiaľbohu, sľubované prísľuby vládnej koalície o tom, že aj pri rozpočte by sme sa mohli stretnúť pri okrúhlom stole a pokúsiť sa definovať nejaké pozitívne východiská, tak tento sľub sa nenaplnil a teda sme svedkami pokračujúcej reštrikcie v plánovanom rozpočte.

  • Ďakujem.

    Prosím, páni poslanci, aby ste povypínali mobilné telefóny alebo zastavili ich, pokiaľ ste v blízkosti. Tí, ktorí zvonia, aby nevyrušovali tých, ktorí vystupujú v rozprave, v ktorej ďalej vystúpi pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani neprítomná ministerka

    a spravodajca,

    keďže je málo času, najskôr by som prečítal svoj pozmeňujúci návrh a potom sa vrátim k niektorým nedokončeným myšlienkam v oblasti rezortu zdravotníctva, ktorý som tu načal jednak v diskusii, vo faktických pripomienkach, ale aj som nedokončil pri prvom vystúpení.

    Môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 (tlač 432) znie takto: Navŕšiť rozpočtovú kapitolu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo o 2,5 mil. Sk, tabuľka číslo 4 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2000 v rozpočtovej kapitole Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, je potrebné číslovku 209 118 Sk výdavky spolu nahradiť číslovkou 211 618 Sk. Je to suma 2,5 mil. Sk, ktorou je potrebné navŕšiť účelovo viazané na prostriedky na dostavbu cyklotrónového centra.

    Zdôvodnenie už zaznelo z úst kolegu Duku-Zólyomiho, ale ja by som ho ešte predsa len rád doplnil z hľadiska diagnostika, ktorý musí robiť klinickú diagnózu pomerne v krátkom časovom okne, aby nepremeškal vhodný čas účinnosti liekov. Existujú ochorenia mozgu, ktoré sa inštalujú v štádiu metabolickej poruchy na priestore niekoľko milimetrov kubických, a vy túto diagnostiku musíte urobiť, aby ste mohli neinvázne do tohto malého centra vstúpiť, lebo to centrum je pacemakerom, udavačom kroku pre činnosť mozgu. To znamená, toto centrum rozhoduje, ako sa správate, ako emociálne reagujete, atď. Ak zachytíte chorobu v štádiu metabolickej poruchy, a to môžete rádionuklidmi, tak môžete byť účinní definitívne a odstrániť poruchu chorobného prejavu na dlhé roky. S tým potom pacient žije po celý život. Je epileptikom alebo je inak postihnutý, hovoríme tomu psychopat, deviovaná osobnostná štruktúra a prekáža celej spoločnosti. Tam môžeme naozaj jeho osud celkom zvrátiť. Na to potrebujeme krátkodobé, strednodobé alebo dlhodobé nuklidy, ktoré dovážame z Anglicka, ktoré dovážame z Nemecka, zo Spojených štátov amerických a sú veľmi drahé.

    Náš cyklotrón by ich vyrábal skutočne za veľmi prijateľné nízke ceny. I keď sme prerazili bariéru zelených počas Mečiarovej vlády, presvedčili sme ich istým spôsobom, aby neboli takí agresívni, súhlasili s výstavbou tohto centra, tak by bolo dobré, keby skutočne položky, ktoré som prečítal, boli zvýšené, aj tá položka, ktorú prečítal pán Duka-Zólyomi, je potrebná na to, aby sme tohto roku toto centrum dostavali. Ak ho nedostavíme, tak naozaj vám musím povedať, že už Albánci tohto roku dostavajú centrum a my zostaneme poslednou krajinou Európy, ktorá nie je vybavená cyklotrónom. To bude skutočne hanba a nebolo by to dobré. Treba presunúť z nejakej inej položky rozhodne pre Ústav metrológie a presnosti merania a budeme mať túto, povedal by som, hanbu, ktorá je dedičstvom komunistickej éry socializmu, pretože na vysoké technológie vtedy naozaj nebolo peňazí. Dobre viete, že vtedy panovala a masovo sa robila lieková turistika. Kamionisti vozili lieky alebo špičkové terapeutické prostriedky a naši ľudia, ktorí na to mali peniaze, chodili na protónovú emisnú tomografiu do Viedne a tam si zaplatili túto metodiku. A my ju chceme mať tu doma pre vás pre všetkých, je to metodika, ktorá je veľmi dobrá na diagnostiku.

    Takže by som o tom pohovoril takto.

    Ale na druhej strane to, čom som nedokončil kolegovi Kováčovi v diskusii, musím dokončiť teraz. Niektoré očkovacie látky, ktoré vyrábali napríklad v Spojených štátoch amerických, nie sú presne preskúšané, akým spôsobom pôsobia na skutočne patogénne mikróby. A jedna z tých je očkovacia látka proti influenze, proti bacilom chrípky, ktoré žijú väčšinou v nosohltane ako saprofyty, ako baktérie, ktoré väčšinou nerobia choroby. Niektoré z nich choroby robia. Sám producent, keď mi vysvetľoval zloženie očkovacej látky, hovoril, že nie je isté, či táto očkovacia látka pôsobí aj na choroboplodné bacily influenzy. Teda hovorili mi, v Európe si ju zadovážili, keďže bola relatívne lacná, ale pritom drahá, Taliani, Albánci a teraz, myslím si, sme zadovážili aj my Slováci.

    Ale, priatelia, máme potreby iných očkovacích látok - je to odborná vec - napríklad proti meningokokom, na ktoré ľudia bez milosti zomierajú. A na to sme už očkovaciu látku nedoviezli. Tam by sme mali byť trošku múdrejší a mali by sme si robiť proste selekciu naozaj účinných profylaktických a preventívnych prostriedkov a nekupovať ich, povedal by som, celoplošne a nekupovať ich nerozmyslene, pretože musí byť istý rozum, lebo je to vlastný gól, z ktorého sa nám celý kultúrny svet potom smeje. To je vec, o ktorej som chcel dodiskutovať.

    Ďalšia vec, štruktúra dlhov, o ktorej hovoril kolega Kováč v položke 8,5 mld. za lieky, tá nás skutočne mrzí, a keď ju nesplatíme, tak potom naozaj dostupnosť liekov bude katastrofálne nízka. Plne hradené lieky sa môžu celkom vynulovať a nebudete môcť dostať plne hradený liek, i keď bude v zozname, ktorý sme schválili. Čiastočne hradené lieky, keď boli dostupné v 28 %, možno budú dostupné len v 15 %. Priatelia, potom budeme naozaj vidieť, čo znamená nesplatiť dlh 8,5 mld. za lieky.

    Nie som za to, aby sa liečilo, ako sa hovorí, halabala, polypragmaticky, o čom som tu už niekoľkokrát rečnil. Ale momentálne naša úroveň vedomia a vzdelania lekárov je taká, že používajú, bohužiaľ, polypragmáziu. Používajú veľa liekov a zatiaľ odborné spoločnosti tento odborný neduh akosi nelikvidovali. Na ministerstve zdravotníctva som hovoril, dajme sa útočne na prezidentov odborných spoločností, aby prestali používať polypragmáziu. To sa nedá, prosím vás, naordinovať. Bol by to štátny dirigizmus. Ale treba to robiť útočne poučovaním, vytvoriť dajaké centrum o interakcii liekov a poučiť lekárov doškoľovaním, že takéto typy liekov dohromady nejdú. Nikto ich o tom nepoučuje, alebo málo ich o tom poučujú. Všetci díleri hovoria, aký je liek dobrý izolovane. A zo sto dobrých liekov si urob mozaiku sto liekov, ale v mozaike sto dobrých liekov máte 150 negatívnych interakcií, toxických interakcií. A o tom sa akosi nechce lekárska verejnosť dozvedieť a nechce to akceptovať. Máme tam svoje vlastné rezervy, ktoré by mohli v budúcnosti, teraz nie, v budúcnosti po odstránení dlhu 8,5 mld. sa skutočne dostať na úroveň monoterapie liečby jedným liekom, prípadne dvoma liekmi, a ten druhý liek musí byť liek pomocný, nie hlavný. Ale u nás je zvykom dať štyri hlavné, základné lieky. Priatelia, to je skutočne odborný gól. A potrebuje to niekoľko rokov, desaťročí, a to nám môžete vyčítať.

    Pani ministerka, bohužiaľ, to, čo najhoršie môžete meniť rýchlosťou, je vedomie človeka. Keď si zafixuje určitú pozitívnu interakciu dvoch liekov, a potom do toho vstúpim tretím liekom a zlikviduje mu všetko pozitívne, tak ho ťažko presvedčíte. Musíte ho presvedčiť odborne. Odborné presviedčanie trvá dlhé roky. To sa nedá nič robiť. Lebo mnohí ľudia žijú v bludoch, ak mi dovolíte, a tie bludy sú ťažko vyvrátiteľné. Keby tu bol pán poslanec Rakús, povedal by vám, čo to znamená bludné presvedčenie. Bludné presvedčenie je nielen mylné obsahovo, ale je zároveň, povedal by som, veľmi tvrdé na vyvrátenie. Subjekt je o ňom ostentatívne presvedčený a nedá si ho vyvrátiť. Bludné presvedčenie je patologické v tom, že trvá, je interaktívne a nemôžete ho vyvrátiť. A to je ono. Takýchto bludov implementovaných vzdelaním, bohužiaľ, postgraduálnym vzdelaním, je vo vedomí lekárov veľa.

    Keď odstránime dlh 8,5 mld., tak potom bude naozaj lepšia situácia v liekoch a potom musíme mimovoľne zaútočiť na bludné presvedčenia mnohých odborníkov. Ale to je už náš problém. A myslím si, že ministerstvo zdravotníctva nám v tomto pomôže a pomôže nám v tom aj Slovenská postgraduálna akadémia, ktorá musí v tomto smere vyvinúť obrovské úsilie.

    O dlhoch v rezorte zdravotníctva hovoril kolega Roman Kováč. Tieto dlhy sa nabaľujú vďaka všetkým vládam, ktoré tu vládli po revolúcii, ani jedna sa nemôže vyhovárať - jedna je zodpovedná viac, druhá menej. Myslím si, že najviac to bolo vtedy, keď v roku 1994 sme si mysleli, že musíme naraz všetko nakúpiť, aby sme dostali našu slovenskú vlasť na úroveň kultúrnych krajín Európy, lebo nám chýbala hromada diagnostických a liečebných technológií. Raz sa to doviezlo, nebolo kontroly. Nebolo spätnej väzby a narobil sa balík 12 mld. dlhu. O tom dlhu nemôžeme hovoriť, že je Mečiarov, ale nemôžeme ani hovoriť, že je Moravčíkov. Je to proste náš dlh, slovenský dlh a musíme si ho sami splatiť. Nemôžeme nikoho obviňovať, že to urobil predovšetkým on. Pretože keď sa nakupovali CT aparáty práve v tom čase, nakupovali sa tak, že dnes mnohé z nich sú prikryté plachtou a na nich stojí vysušená kvetina, lebo tá tam stojí stále, čerstvá nemôže byť, aby nezvädla, a stroj sa používa len ad hoc, tu a tam, a pritom to stojí 22 miliónov korún.

    Priatelia, to je vlastný gól preto, lebo to nebolo systémovo nakupované, a je to gól, je to chyba celého spoločenstva zdravotníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť. A nemôžeme sa vyhovárať jeden na druhého. To je naše vlastné dedičstvo, negatívne dedičstvo, ktoré musíme odstrániť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    svoje krátke vystúpenie chcem využiť na predloženie pozmeňujúceho návrhu, ktorý dopĺňa pozmeňujúci návrh predložený členom poslaneckého klubu SDĽ Milanom Benkovským na začiatku rozpravy, ktorý vo svojom vystúpení navrhol v § 5 ods. 1 zvýšiť príjem obcí vo vzťahu k republikovým daniam fyzických osôb v percentuálnom vyjadrení z 21,35 % na 23,07 %, čo predstavuje v absolútnych číslach sumu 0,5 mld. Sk. Ale pán poslanec Benkovský vo svojom vystúpení neuviedol, z akých prostriedkov sa táto suma má získať. Inými slovami, bez predloženia ďalšieho pozmeňujúceho návrhu by došlo jeho schválením k zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky o 0,5 mld. Sk.

    V záujme predídenia tohto nežiaduceho stavu predkladám v mene skupiny pätnástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh, aby v § 3 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 suma 3 mld. Sk sa zvýšila na 3,5 mld. Sk odvodom z SPP do štátneho rozpočtu a analogicky v § 3 ods. 2 by sa zvýšili sumy uvedené v písm. a) a b) zo sumy 1,5 mld. Sk na 1,75 mld. Sk.

    Ďakujem pekne. Verím, že tento návrh získa podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec Orosz.

    Pán poslanec Baco nie je prítomný.

    Vraciam sa k tým poslancom, ktorí stratili poradie, a to sú títo páni poslanci: pán poslanec Tarčák, ktorý tu nie je, teda nevystúpi v rozprave. Pán poslanec Budaj by mal teraz vystúpiť v rozprave. Avizoval požiadavku na svoje vystúpenie. Tak žiadam pána poslanca Budaja, aby sa dostavil do rokovacej sály. Nie je tu. Konštatujem, že stráca poradie. Pán poslanec Palacka, stráca poradie vzhľadom na to, že tu nie je. Pán poslanec Köteles, stráca poradie, pretože nie je prítomný v rokovacej sále.

    Páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že všetci poslanci prihlásení do rozpravy vystúpili v rozprave.

    Prepáčte mi, ospravedlňujem sa pánu poslancovi Paškovi, ktorý bol prihlásený. Dávam slovo pánu poslancovi Paškovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    milé kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    už druhý týždeň rokujeme o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2000. Pani ministerka financií, rovnako ako aj pán spoločný spravodajca sú už určite unavení z takmer stovky rôznorodých vystúpení a ešte väčšieho počtu pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona a vidím, že už ani nedokážu sledovať diskusiu.

    Aj keď vláda predkladá návrh zákona nie po prvýkrát v tomto parlamente, teraz zožína mimoriadnu a rozsiahlu kritiku poslaneckej snemovne a som presvedčený, že tentoraz však nie je namieste viniť za túto kritiku a nekonzistentnosť návrhu ministerstvo financií na čele s pani ministerkou. V roku 1998 totiž na seba zobrala zodpovednosť za vládnutie na Slovensku koalícia 8 drobných politických strán s nekompatibilnými programovými cieľmi, v dôsledku čoho sa slovenská ekonomika už vyše roka potáca v neprehľadných hospodárskych improvizáciách vlády, ktoré postupne destabilizujú a rozvracajú národné hospodárstvo našej krajiny.

    Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 treba vnímať ako hybrid neraz aj protichodných ekonomických záujmov ôsmich na vládnej moci sa podieľajúcich politických strán. Strán, ktoré z hľadiska politologického reprezentujú široké spektrum, a to od extrémnej pravice po krajnú ľavicu, zahŕňajúce ako liberálne, tak aj konzervatívne politické zameranie, zahrnujúce rovnako občianske, ako aj nacionálne konštituované subjekty. Buďme, prosím, súdni a neočakávajme od takéhoto rozporuplného vládneho zoskupenia ucelenú a konzistentnú hospodársku politiku a ani s ňou kompatibilný návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý by založil potrebný rozvoj slovenskej ekonomiky. Ak chce totiž ministerstvo financií dosiahnuť priechodnosť zákona o štátnom rozpočte v Národnej rade, musí nevyhnutne do svojej predlohy zapracovať predovšetkým partikulárne požiadavky všetkých vládnych platforiem a až samotné zosúladenie ôsmich rôznych hospodárskych línií do jedného celku je sizyfovskou prácou, ktorá iste dala ministerským úradníkom poriadne zabrať. Dosiahnuť v rámci súčasného mocenského zoskupenia viac je podľa mňa absolútne nereálne, a preto si myslím, že zo všetkých v obsiahlej diskusii prednesených návrhov sú zmysluplné najmä tie, ktoré žiadajú návrh zákona o štátnom rozpočte vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nerobím si zbytočné ilúzie o tom, že by koaličná junta umožnila svojim poslancom čo i len ohroziť priebeh schvaľovania tohto dokumentu, a preto sa ešte zmienim o tej časti návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorá sa týka finančného zabezpečenia kultúry na Slovensku. Chcem poukázať najmä na nedostatky, ako aj na nepomer navrhnutých finančných prostriedkov pre Maticu slovenskú a vyčlenené finančné prostriedky pre kultúru menšín.

    V bežnom transfere jednotlivcom a neziskovým organizáciám pre kultúru menšín je návrh na 31 800 tis. Sk. V dotáciách do nefinančnej sféry je 11 900 tis. Sk, v dotáciách fyzických osôb 6 300 tis. Sk, čo je spolu 50 mil. Sk. Okrem toho na národnostné múzeá 8 500 tis. Sk, pri umeleckých súboroch z bežného transferu 133 779 tis. korún pre štyri umelecké súbory, ktoré nemáme finančne rozpísané, predpokladám, že každému z nich bolo navrhnutých rovnakým dielom, t. j. 33 445 tis. Sk. To znamená, že maďarský umelecký súbor Mladé srdcia má navrhnuté tieto finančné prostriedky. Celková suma je 90 945 tis. Sk.

    Okrem toho v iných kapitolách sa počíta dvakrát po 15 mil. Sk pre etnikum Rómov, čo znamená, že pre naše národnostné menšiny predstavujúce približne 15 % obyvateľstva návrh rozpočtu počíta so sumou 121 945 tis. korún, čo je o 28 mil. viac, ako počítame s návrhom rozpočtu pre Maticu slovenskú, ktorá zabezpečuje kultúrne vyžitie pre 85 % obyvateľstva. Matica slovenská plní aj úlohy štátu na základe zákona o Matici slovenskej schváleného práve Národnou radou Slovenskej republiky. Matici slovenskej sa vytýka nedostatočné napĺňanie jej zverených úloh. Ako ich však môže plniť, keď jej neposkytneme finančné prostriedky?

    Len pre zaujímavosť chcem ešte uviesť, že každý jeden transfer je položkovite rozpísaný a zdôvodnený až na umelecké súbory. V zdôvodnení sa píše: "Porovnanie s rokom 1998 nie je možné z dôvodu vyčlenenia maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia z roku 1999 z Národného osvetového centra." Pýtam sa, čo sa pod týmto skrýva. Prečo ministerstvo kultúry Slovenskej republiky transparentne nerozpísalo návrh rozpočtu pre Lúčnicu, Slovenskú filharmóniu, SĽUK a maďarský umelecký súbor Mladé srdcia? Azda ministerstvo kultúry nevie, že Národné osvetové centrum nie je v priamej pôsobnosti práve ministerstva kultúry? A nemôže si ministerstvo kultúry priamo overiť, aké boli finančné prostriedky v tomto súbore v roku 1998 a 1999?

    Ďalej v kapitálových výdavkoch v limite 216 650 tis. korún sa počíta so sumou 16 650 tis. ako rezerva na nepredvídané havarijné situácie. Zo sumy 83 350 sa ďalej počíta s príspevkom neziskovým organizáciám na bežnú investičnú činnosť, rezerva na nepredvídané havarijné situácie 10 mil. korún. Suma sumárum ani z 20 mil. rezervy nebolo možné rátať pre Maticu slovenskú ani s jednou korunou. Pritom sa stále bude poukazovať na to, že Matica slovenská si neplní svoje úlohy. Pritom štát nedáva finančné prostriedky na to, aby sa investovalo do Slovenskej národnej knižnice, neinvestuje sa do Pamätníka národnej kultúry, ku ktorému patria múzeá, ako Národný cintorín, a všetky tieto skutočnosti sa pred verejnosťou taja.

    Na základe týchto skutočností dávam pozmeňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu, navrhujem:

    Prvý návrh. Číslovku v časti bežné transfery zo štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol ministerstvo kultúry, položka Matica slovenská, 93 860 tis. korún navŕšiť o sumu 25 mil. presunom finančných prostriedkov z časti Všeobecná pokladničná správa.

    Druhý návrh. V časti Všeobecná pokladničná správa, príjmy z lotérií, skupina 4, v položke 4229 navrhujem účelovo viazať 20 mil. Sk na činnosť Matice slovenskej.

    Tretí návrh. V kapitálových transferoch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky navrhujem účelovo viazať pre Maticu slovenskú 15 mil. Sk.

    Štvrtý návrh. Ak by neprešiel návrh tretí, v kapitálových transferoch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky navrhujem účelovo viazať pre Maticu slovenskú 5 mil. Sk.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Jedna faktická poznámka - Štefan Rusnák. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Rusnák, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcem reagovať na predrečníka. Je mi ľúto, ale predstavitelia Slovenskej národnej strany najradšej všetko a všetkých kritizujú. Pani Malíková mimo poradia si zrána odrečnila, nezabudla nás poučiť a zmizla. Pán Paška hovorí o ôsmich drobných stranách v parlamente. Neviem, kde zaraďuje vlastnú stranu. Nakoniec v parlamente dnes ostal sám. Nie je to pre predstaviteľov Slovenskej národnej strany nič mimoriadne. Preto by bolo dobré, keby pri kritike iných sa najprv pozreli do vlastných radov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, aby sme to teraz upravili podľa toho, ako sú prítomní ešte niektorí poslanci, ktorí chceli pôvodne vystúpiť. Pán poslanec Husár sa vzdal svojho vystúpenia v rozprave, takže to len konštatujem, nepýtam sa. Taký je záver. Ďalej, pán poslanec Budaj, chcete vystúpiť? Áno. To je posledný poslanec, ktorý je prihlásený do rozpravy. A ešte pán poslanec Baco. To je všetko.

    Čiže pán poslanec Budaj je predposledný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegovia a kolegyne,

    dovoľte mi, aby som navrhol, aby sa výdavky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa v oblasti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zvýšené o sumu 12 345 tis. Sk vyňali na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    Pán poslanec Baco, máte slovo ako posledný v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 za kapitolu ministerstva pôdohospodárstva je dôkazom o zámere súčasnej vládnej moci definitívne likvidovať slovenské poľnohospodárstvo a otvoriť slovenský potravinový trh hlavne na dovozy potravín z Európskej únie, Čiech a dnes už aj z Maďarska, ktorý musí definitívne presvedčiť aj tých najoddanejších priaznivcov súčasnej politickej moci, že ide o druhú vlnu likvidácie poľnohospodárstva, identickú s likvidáciou z rokov 1990 - 1992.

    Ak niekto dodnes váhal, ako si má túto cenovú deštrukciu vysvetliť, tak len preto, že oficiálne vyhlásenia a aj platné dokumenty hovoria o niečom celkom inom. Slovami predsedu Slovenskej poľnohospodárskej komory hovorím, že návrh rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva na rok 2000 je ten najhorší, aký tu bol od roku 1989, lebo rozpočtové výdavky v roku 1989 boli o 40 % vyššie pre rezort pôdohospodárstva, ako sa to predpokladá v návrhu rozpočtu na rok 2000.

    Preto môj prvý pozmeňujúci návrh znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nespokojnosť predsedovi vlády Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky s predloženým návrhom rozpočtu na rok 2000 v časti pôdohospodárstva, pretože je v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády a s platnými zákonmi, predovšetkým zákonom o poľnohospodárstve."

    Nebudem citovať nehorázne predvolebné sľuby, keď napríklad SDĽ sľubovala až o 10 mld. zvýšiť dotácie do poľnohospodárstva, ale poukážem na záväzok z programového vyhlásenia vlády, ktorý tento parlament schválil, že sa majú dotácie valorizovať a že sa má vytvoriť valorizačný mechanizmus zvyšovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Opak je pravdou. Dotácie sa nevalorizujú, znižujú a valorizačný mechanizmus sa nevytvoril. Takéto konanie je priamo protizákonné, keď aj v zákone o poľnohospodárstve sa ukladá, že podpora poľnohospodárstva má byť taká, aby sa dosiahlo zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti výroby potravín.

    Dnešná vládna moc aj týmto rozpočtovým aktom tento zákon vedome, cieľavedome porušuje. Potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky sa definitívne stráca, napríklad pri obilí v tomto roku vrátane dovozu skrytého obilia, v mäse sa potravinová bezpečnosť znižuje iba na 80 %. Ako potom chceme, aby občania dodržiavali zákony? Ako chceme dosiahnuť vymožiteľnosť práva, keď vláda zámerne predkladá návrhy, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi, keď vláda predkladá vedome návrh, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré schválil parlament? Ako môže mať Národná rada Slovenskej republiky dôveru občanov, ak by mala takéto protizákonné návrhy schváliť? Podobne ide aj o porušovanie zákona o Štátnom fonde trhovej regulácie a ďalších fondov.

    Preto môj druhý pozmeňujúci návrh znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    a) schvaľuje zvýšenie dotácií do poľnohospodárstva a a potravinárstva o 1,5 mld. Sk, teda zo 7 481 mil. na 8 951 mil. Sk,

    b) schvaľuje zvýšenie kapitálových výdavkov na modernizáciu a rekonštrukciu výrobno-technickej základne poľnohospodárstva a potravinárstva o 0,575 mld., t. j. z 0,925 na 1,5 mld. Sk."

    Návrh, ktorý predkladám, nie je môj, je identický s minimálnou požiadavkou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, pod ktorú komora, ako tvrdí, nemôže ustúpiť, a nadväzuje na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli schválené v pôdohospodárskom výbore, ktoré si neosvojil, bohužiaľ, nikto z terajších koaličných poslancov, hoci za ne v pôdohospodárskom výbore hlasovali a budeme o nich teda ešte aj hlasovať pri záverečnom hlasovaní a prosím o ich podporu.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zvýšenie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 5 mld. Sk na zosúladenie objemu podpôr za roky 1999 a 2000 oproti doterajšej úrovni s programovým vyhlásením vlády a s platnou legislatívou."

    Tento návrh je nad úroveň požadovanú Slovenskou poľnohospodárskou komorou a je súčasťou vašich doteraz neplnených zákonných povinností, je nakvantifikovaný podľa analýzy plnenia vašich záväzkov.

    Ak by neprešli moje tri pozmeňujúce návrhy, potom dávam štvrtý pozmeňujúci návrh tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky do 30 dní po schválení rozpočtu na rok 2000 predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa premietne zosúladenie programového vyhlásenia vlády s dôsledkami schváleného rozpočtu na rok 2000."

    Dôvodom je skutočne iba potreba rešpektovať zákony tejto republiky a zosúladiť stav so zákonným stavom. Považujem za nechutné nedodržiavanie volebných sľubov, keď politici vládnej koalície a parlament zámerne prijímajú riešenia v rozpore s volebnými sľubmi a s programovým vyhlásením vlády. Za tragédiu však považujem situáciu, keď vlastné ministerstvo pôdohospodárstva nielenže nenavrhuje výdavky štátneho rozpočtu na rok 2000 v kapitole ministerstva pôdohospodárstva valorizovať na úrovni, ktorá bola vyjadrená politickou vôľou pri schvaľovaní programového vyhlásenia, ale ministerstvo pôdohospodárstva nenavrhuje tieto výdavky ani na úrovni z roku 1998. A ak takto konajú aj koaliční poslanci, odborníci v pôdohospodárskom výbore, tak to poľnohospodári, myslím, oprávnene považujú za zradu sľubov a ich záujmov. Veď kto už má bojovať, navrhovať a žiadať za rezort ministerstva pôdohospodárstva aspoň to, čo už tu pred rokom bolo, ak nie ministerstvo pôdohospodárstva a vládnuci poslanci z pôdohospodárskeho výboru? Otázka znie skutočne tak, čo sa dá ešte s pôdohospodárstvom a v poľnohospodárstve robiť, čo má ešte vôbec význam, o čo sa snažiť, keď vlastní rezortní politici takto zradia.

    Nie je pravdou, ako tvrdí pán predseda vlády, že trhové prostredie sa zlepšuje z roka na rok a rozpočet roku 2000 je lepší než v roku 1999 a v roku 2001 bude ešte lepší ako v roku 2000. Takéto vyhlásenie je priamym výsmechom občanom Slovenskej republiky a poľnohospodárom obzvlášť v zmysle, čo sa tu pechoríte, ja som o vás už rozhodol a nič si nepomôžete. Myslím si, že to celkom tak nemusí byť, uvidíme. Pravda je však, bohužiaľ, celkom opačná oproti tomuto tvrdeniu. Rozpočet roku 2000 je oveľa horší, ako som už na konkrétnych číslach preukázal, a taktiež trhové prostredie pre poľnohospodárov sa obzvlášť zhoršilo vo všetkých zložkách pre poľnohospodárov o 30 - 50 %. Rozobral som to dôsledne pri zelenej správe.

    Okrem už spomínanej nižšej podpore rezortu o 40 % ako v roku 1998 sú to nižšie odbytové farmárske ceny pri dramatickom raste cien vstupov. Objem úverov tiež banky znížili pre poľnohospodárov o jednu tretinu. Tvrdia, že preto, lebo vláda sa otočila k poľnohospodárstvu chrbtom. Ale najmä, vážená vládnuca koalícia, ste poľnohospodárom vždy zobrali nejaké finančné zdroje pri každom kroku v daňovej oblasti. Len pred niekoľkými dňami ste pri zmene zákona o dani z príjmov uvalili poľnohospodárom daň aj na dotácie, čím ste ich pripravili okrem priamej rozpočtovej reštrikcie o ďalších 1,5 mld. Sk. Ignorovali ste aj v Národnej rade môj pozmeňujúci návrh, aby ste tento vládny návrh nepodporili.

    Podobne ste pred niekoľkými dňami, vážená vládnuca koalícia, pripravili poľnohospodárov o 0,5 mld. Sk pri novele zákona o dani z uhľovodíkových palív a mazív. A je úplným, ale možno typickým tragikomickým príkladom vašej činnosti, keď ste schválili uvaliť daň na bionaftu vyrábanú z repky olejnej, čo nemá v Európe obdobu, pretože všade sa tento systém výroby podporuje a chcem povedať, že takto ste aj znehodnotili a zlikvidovali niekoľko stomiliónov štátnych peňazí, ktoré sme dali v minulosti na podporu, aby sa vybudovali tieto výrobné zariadenia, a vaším rozhodnutím ste to zlikvidovali.

    Podobne aj pri daniach z liehu a tabaku bude negatívny dosah na poľnohospodárov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Piati poslanci budú reagovať na vaše vystúpenie faktickou poznámkou, posledný je pán poslanec Husár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok. Pán poslanec Slaný, neskoro, skončil som.

    Prvý je pán poslanec Klemens.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vo vystúpení pána poslanca Baca bolo poukázané na rad vecí, ktoré sa podpisujú pod nepriaznivý stav v poľnohospodárstve. Pri hodnotení nepriaznivého stavu v poľnohospodárstve však nemožno nespomenúť dve veľmi dôležité skutočnosti, ktoré sa pod tento nepriaznivý stav tiež podpísali.

    Je to po prvé nezmyselné rozbitie poľnohospodárskej veľkovýroby s ilúziou, že drobné rodinné farmy a minipekárne, minibitúnky sú východiskovým riešením na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky.

    Po druhé, že pri privatizácii štátnych spracovateľských potravinárskych podnikov, ako sú mlyny a pekárne, mraziarne a konzervárne, poľnonákupy, mäsokombináty, mliekarne, cukrovary a ďalšie, nezískala poľnohospodárska prvovýroba, ale rôzne eseročky, ktoré v mnohých prípadoch danej problematike ani nerozumeli a išlo im len o vlastné zbohatnutie. Ak by tieto spracovateľské podniky získala poľnohospodárska prvovýroba, určite by neboli také problémy s nákupom a hlavne s finančným uhrádzaním za odovzdané komodity, ktoré sú teraz. Aj tieto dve skutočnosti sa podpisujú pod súčasný nepriaznivý stav v poľnohospodárstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Upozornila by som na vetu, ktorú povedal pán poslanec Baco, že vláda sa obrátila k poľnohospodárom chrbtom. Kto si preštudoval návrh štátneho rozpočtu, vie, že pán poslanec hovorí úplnú pravdu. Pravda, ktorá nás môže stáť v budúcnosti veľa trpkých chvíľ. Povšimla som si aj v masovokomunikačných prostriedkoch viaceré signály, že potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky je ohrozená. Myslím si, že budete so mnou súhlasiť, že je to veľké riziko, riziko v tomto štáte. Kto dnes ráno počúval Rádiožurnál, mohol si povšimnúť informáciu, aké silné ochranné opatrenia robí Poľsko v prospech svojho poľnohospodárstva. Dokonca bolo uvedené, že ani Európska únia nie je spokojná s týmito navrhnutými opatreniami v Poľsku.

    A pokiaľ ide o rodinné farmy, o tom tu nehovorte, sú to myšlienky, ktoré sa implantovali do slovenského poľnohospodárstva v rokoch 1990, 1992 s veľkými perlami ducha, ako napríklad "zrušme naše poľnohospodárstvo, vytvorme tam golfové ihriská" a podobne. Takéto myšlienky nikdy nemôžu prospieť nášmu poľnohospodárstvu a je veľmi smutné, že tento rozpočet vôbec nedáva možnosť na rozvoj ani prežitie poľnohospodárstva.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som len zdôrazniť, že to isté, čo hovoril pán poslanec Baco vo svojom vystúpení, hovorili aj ostatní koaliční poslanci, a povedala by som, že aj opoziční. Takže v tomto sa presne zhodneme, čo sa týka obsahu o valorizácii dotácií, o podpore exportu, o Fonde trhovej regulácie. Nakoniec sú tu pripravené aj určité návrhy. Tak prosím, aby nevznikal dojem, že koaliční poslanci v pôdohospodárskom výbore bojujú proti pôdohospodárstvu. Naopak, poľnohospodári to veľmi dobre vedia, lesníci a vodohospodári, že koaliční poslanci nijaký majetok v poľnohospodárstve nemajú, a teda s čistým svedomím bojujú za nich. Nie za seba, ale pre niektorých druhých môže tu vznikať aj určité podozrenie, za koho to vlastne bojujú.

    Ale chcela by som povedať, že je to omyl. Ak sa hovorí o dotáciách, že sa vraj idú zdaňovať. Áno, je to tak napísané v dani z príjmov, ale je tam jeden paragraf, odsek a v tom sa hovorí, čo sa v dotáciách dá do príjmov, prenesie sa do výdavkov, takže vlastne k žiadnemu zdaňovaniu potom nedochádza. To si asi pán poslanec nevšimol. Ale tiež to boli koaliční poslanci alebo koaliční politici, ktorí to dokázali presadiť. A chcem povedať to, čo dnes krvavo likviduje poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo ako celok, to je exekučný zákon. Nie, neboli sme to my, kto tento nezmyselný zákon prijal, a bolo by veľmi dobré, ak by sme pristúpili na to, že ho okamžite zlikvidujeme, pretože ďalej ničí poľnohospodárske podniky. Otrasný príklad je z Michala na Ostrove, keď za milión korún dokázali aj tri traktory, aj všetok živý dobytok, ktorý tam bol, zlikvidovať exekútori a, čuduj sa, svete, dať majetok naftárskej firme. Takéto spôsoby sme my nezaviedli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kozlík.

    Prosím, medzitým vypnite tie mobily.

  • Ďakujem pekne.

    Súhlasím s tým, že za všetkým treba hľadať človeka, aj za štátnym rozpočtom, aj za vzťahom štátneho rozpočtu k poľnohospodárstvu, a občana, samozrejme, ako človeka. A ako z toho vychádza občan ako spotrebiteľ? Vychádza z toho štátneho rozpočtu tak, že o 10 % mu klesne reálna mzda, že spotrebnými daňami bude zaťažený celý systém a dovoznou prirážkou tak, že záťaž vzrastie o 15 mld. korún a o 9 mld. korún vzrastú výnosy štátneho rozpočtu. Teda na prvom mieste je postavená potreba štátneho rozpočtu a hospodárske, sociálne záujmy sa vlastne stratili kdesi v prepadlisku záujmov štátneho rozpočtu ako takého, alebo príjmov štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ pán Baco správne spomenul viaceré okruhy, ktoré blokujú poľnohospodárstvo a vzniká tu polemika okolo exekučného zákona, predsa tu ležal na stole exekučný zákon a bol to práve pán poslanec Baco, ktorý uvážlivo navrhol pánu ministrovi Čarnogurskému, aby sa pozastavila účinnosť tohto zákona v čase, keď prudko padá ekonomika a keď sa výrazne zhoršujú účinky tohto nesporne inak potrebného zákona, že ho treba doladiť tak, aby fungoval efektívne v rámci národného hospodárstva. Kto mal v rukách exekučný zákon, ak nie vládna koalícia v tomto parlamente? Tak nad čím tu chceme nariekať a nad čím chce nariekať v tomto parlamente vládna koalícia? Nad vlastnou neschopnosťou?

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    zákonitý pokles domáceho dopytu, ktorý tu v roku 2000 bude, bude, samozrejme, znamenať aj pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie a veľmi výrazný pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie. O tomto všetkom vláda veľmi dobre pri zostavovaní rozpočtu vie. Správanie vlády za týchto okolností, aj správanie parlamentu k poľnohospodárom je vrcholne macošské a poľnohospodári sa dostávajú do situácie sirôt po štyroch rodičoch, nie po dvoch. Ešte nedávno v Tescu sem-tam pri nejakom výrobku visel hrdý nápis slovenský výrobok, možno pri desiatich, možno pri pätnástich, dnes už ani tento v Tescu nevisí.

    Všimnime si veci v širších súvislostiach. Poľnohospodárov dusí systém ako celok. Obchodné reťazce typu Tesco, Rema ďalšie a ďalšie vylučujú prakticky zo svojho predaja domácu poľnohospodársku produkciu a výrazne sa podieľajú na importe poľnohospodárskej produkcie cenovo vysoko konkurencieschopnej, ktorá v tejto situácii na slovenskom trhu bude hrať prím. Ochranné opatrenia vlády, ktoré musia nastúpiť, sú nevyhnutné. Vážené kolegyne a kolegovia, aspoň tí poslanci, ktorí konzumujú možno posledné poľnohospodárske prebytky v tomto salóne, by mali hlasovať za všetky návrhy pána Baca a pôdohospodárov, ktoré tu boli prednesené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky Schmögnerovej, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím, že by bolo nevhodné, aby na záver rozpravy som sa nevyjadrila k niekoľkodňovej rozprave o takom významnom zákone, ako je zákon o štátnom rozpočte na rok 2000. Predsa však mám len jednu výhodu, že sa nemusím jednotlivo vyjadrovať k jednotlivým vystúpeniam poslancov vzhľadom na to, že podľa možnosti som zaujímala stanoviská k niektorým ich vyjadreniam i k návrhom, ktoré tu odznievali počas rozpravy. Takže mi dovoľte, aby som sa na záver pokúsila zhrnúť rozpravu a zaujať k niektorým častiam rozpravy a k niektorým predbežným záverom tejto rozpravy svoje stanovisko.

    Myslím si, že to bola rozprava, ktorú možno z hľadiska počtu vystúpení označiť za rekordnú, pretože do rozpravy bolo prihlásených 53 poslancov, a nemala som možnosť spočítať všetkých, ktorí sa vyjadrili ešte druhýkrát (hlas z pléna), bolo ich 39, ďakujem pekne. Dohromady je to skutočne úctyhodné číslo poslancov, ktorí sa vyjadrili v rozprave o štátnom rozpočte. Okrem toho odznelo možno niekoľko stoviek konkrétnych faktických poznámok, čím sa, samozrejme, celá rozprava k zákonu o štátnom rozpočte predlžovala. Dovoľte mi, aby som sa v niekoľkých bodoch vyjadrila k najčastejším výhradám a pripomienkam, ale i pozitívnym hodnoteniam, ktoré odzneli v rozprave o štátnom rozpočte.

    Predstavitelia opozície jednoznačne pristupovali k hodnoteniu štátneho rozpočtu takým spôsobom, že nenašli na ňom nič pozitívne, prevažovalo veľmi jednoznačné negativistické až nihilistické hodnotenie. Zaznievali vyjadrenia takého druhu, že je to zlá správa pre Slovenskú republiku, je to najhorší štátny rozpočet počas existencie Slovenskej republiky, je to katastrofálny štátny rozpočet a tak ďalej a tak ďalej. Tento slovník sa veľmi často opakoval. Môžem však uistiť predovšetkým občanov Slovenskej republiky, že tento rozpočet je dobrou správou pre Slovenskú republiku, že je vlastne druhým rozpočtom vlády, ktorá vzišla z volieb v roku 1998, ktorým sa vytvárajú podmienky na stabilizáciu slovenského hospodárstva. Znamená to, že sa vytvárajú podmienky na stabilnú slovenskú korunu, na podnikateľské prostredie, v ktorom budú nízke úrokové sadzby za poskytované úvery.

    Môžem povedať občanom Slovenskej republiky, že je to rozpočet, ktorý v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 už vo väčšom rozsahu realizuje aj niektoré priority vlády Slovenskej republiky, ktoré sú odrazené v programovom vyhlásení vlády. Zároveň by som rada povedala, že tento rozpočet nadväzuje na rozpočtový rok 1999, v ktorom sa už realizovala po prvýkrát rozpočtová politika novej vlády, ktorá už priniesla svoje prvé pozitívne výsledky.

    Dovoľte mi aspoň zhrnúť niektoré z nich. Slovenská koruna sa zhodnotila oproti 1. januáru 1990 do tej miery, že historicky po prvýkrát Národná banka Slovenska musela včera intervenovať proti jej ďalšiemu posilňovaniu.

    Po druhé, výrazne poklesli úrokové sadzby na medzibankovom trhu, čím sa znížila aj dlhová služba štátu za rok 1999 o 600 mil. korún. Tieto prostriedky sme mohli použiť na sociálne dávky, ktoré by sme inak museli získavať ešte prísnejším viazaním prostriedkov v iných kapitolách a vlastne ohrozovaním výdavkovej časti jednotlivých kapitol. Chcela by som podotknúť, že úrokové sadzby za štátne pokladničné poukážky v druhej polovici roka poklesli, ak to porovnám od 1. 7. až po dnešok, na historicky najnižšiu úroveň, ktorá sa dosiahla v novembri 1999, keď sme za ŠPP platili 13,264 %. Aj preto môžeme povedať, že budúcoročná štátna dlhová služba bude lacnejšia, ako sme pôvodne aj predpokladali.

    Ďalšia pozitívna správa je, že bežný účet platobnej bilancie sa dostal na polovičnú úroveň ako v rovnakom období roka 1998. Neviem, odkiaľ poslanci opozície brali čísla o poklese devízových rezerv, pretože to nie je pravda. Devízové rezervy sa posilňovali a zodpovedajú úrovni asi 3,2-násobku mesačného dovozu. Ako viete, trojmesačný dovoz je tou bezpečnostnou hranicou, čiže pod tú sme sa nedostali.

    Rovnako môžem pomerne pozitívne hodnotiť aj výsledky rozpočtového hospodárenia za štátny rozpočet, ale aj za celé verejné financie. Schodok verejných financií na konsolidovanej báze za prvé tri štvrťroky dosiahol úroveň 3,28 %, čo je zlepšenie o viac ako poldruhapercentuálneho bodu oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Pozitívne je aj to, že výhľad dvoch najvýznamnejších ratingových agentúr dotýkajúcich sa hodnotenia Slovenskej republiky sa zmenil, zlepšil z negatívneho na stabilný.

    Rada by som, keďže vážení poslanci z opozície často všeličo citovali, upriamila vašu pozornosť aj na Pravdu z dnešného dňa, ktorá uvádza jednu celkom zaujímavú správu. Odvoláva sa na závery správy mesačnej prílohy denníka The Wall Street Journal s názvom Central European Economic Revue, v ktorej sa hodnotia viaceré aspekty ekonomického pokroku štátov strednej a východnej Európy. Hodnotí sa tu celkom 27 štátov strednej a východnej Európy. Slovenská republika nie je na špici, ako by sme možno mohli predpokladať z hodnotení, ktoré tu zaznievali v predchádzajúcich rokoch, je na 8. mieste. Je na 8. mieste za Maďarskom, Slovinskom, Poľskom, Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom a Litvou. Ale pozoruhodné je iné, že v porovnaní s rokom 1998 zaznamenala vzostup o dve priečky a v prvej desiatke hodnotených krajín sa stala jedinou krajinou, ktorej hodnotenie sa v porovnaní s uplynulým rokom zlepšilo. Nechcem to komentovať, je to strohá správa z dnešného denníka.

    Dôležité je, že už v priebehu roku 1999 sa nám podarilo realizovať niektoré z priorít vlády a jedna z nich nepochybne bola aj konsolidácia štátnych financií a verejných financií.

    Druhá veľmi často opakovaná výhrada voči štátnemu rozpočtu, musím povedať, že to už bolo také určité klišé, paušálne sa to opakovalo, bola takáto: Nemáte žiadnu hospodársku politiku, v rozpočte nie sú žiadne rozvojové priority, rozpočet je iba reštriktívny. Rada by som vysvetlila, že takéto časté opakovanie opozičných poslancov je založené na tom, že majú zásadne odlišnú predstavu a odlišný postoj k hospodárskej politike vlády. A je to skutočne pravda. V tomto máte pravdu. Hospodárska politika predchádzajúcej vlády v porovnaní s hospodárskou politikou tejto vlády je diametrálne odlišná.

    Na čom bola založená hospodárska politika predtým? Bola založená predovšetkým na vysokých vládnych kapitálových výdavkoch, ktoré vytláčali podnikateľské investície. Tieto vládne výdavky boli charakterizované nízkou efektívnosťou a boli charakterizované aj tým, že ich prevažná časť bola financovaná z vonkajších zdrojov. V dôsledku toho sme zaznamenali prudký rast zahraničnej zadlženosti, a to nielen centrálnej vlády, ale aj celopodnikateľského sektora. V dôsledku toho sme zaznamenali aj tri roky po sebe deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý bol horší ako 10 %. Slovenská republika sa tak dostala do pásma vysoko rizikových štátov s veľmi zraniteľným hospodárstvom. Dva roky po sebe sme zaznamenali deficit verejných financií, ktorý bol na úrovni 5 - 6 %. Ale zaznamenali sme aj vysoký rast úrokových sadzieb, a to nielen úrokových sadzieb na medzibankovom peňažnom trhu, ale aj úrokových sadzieb za úvery, ktoré sa poskytovali podnikateľskej sfére. To bola teda hospodárska politika predchádzajúcej vlády a jej výsledky.

    Ak sa často argumentuje tým, aká sa dosiahla vysoká miera rastu hrubého domáceho produktu, treba si uvedomiť, že táto miera rastu HDP vo svojej štruktúre mala práve za následok to, kde sa Slovenská republika v predvečer konca roku 1998 dostala. Ale najhoršie na tom bolo, že v priebehu štvorročného obdobia sa len veľmi pomaly realizovali štruktúrne zmeny v podnikateľskej sfére, takže sústavne klesala konkurencieschopnosť slovenskej produkcie a nerealizovali sa žiadne zmeny vo finančnom sektore. Len zopakujem, že táto podlžnosť nás bude stáť priveľa a sme vlastne posledný štát spomedzi stredoeurópskych štátov, ktoré sa transformujú na trhové hospodárstvo, kde budeme musieť až na sklonku tohto tisícročia, na prelome druhého tisícročia sa zaoberať finančnou reštrukturalizáciou, kým štáty ako Česko, Poľsko, Maďarsko túto veľmi náročnú, zložitú operáciu majú už za sebou.

    Politika, s ktorou prišla táto vláda, je politika stabilizácie slovenského hospodárstva, vytvárania podmienok na udržateľný hospodársky rast, v koncovke ktorého bude, samozrejme, i nárast pracovných príležitostí, upevnenie slovenskej koruny, rast konkurencieschopnosti slovenskej produkcie, vytváranie vhodnejšieho podnikateľského prostredia a aj - i keď nie ešte v tomto roku, ale bude sa to rozbiehať až v budúcom roku - vytváranie nových pracovných príležitostí.

    Po tretie. Veľmi často sa hovorilo o tom, že povedzte teda, čo vlastne chcete robiť, aké priority chcete realizovať. A pravdepodobne mnohí poslanci, ktorí takéto požiadavky formulovali, nemali asi dostatok chuti sa oboznámiť s návrhom zákona o štátnom rozpočte podrobnejšie. Pokiaľ by si boli aspoň vypočuli uvedenie rozpravy, či už to bolo z mojich úst, alebo vystúpenie pána predsedu vlády, mohli identifikovať priority v štátnom rozpočte i takýmto spôsobom.

    Znovu by som chcela zopakovať, že základnou prioritou štátneho rozpočtu, prvou zákonnou prioritou štátneho rozpočtu na rok 2000 je pokračovať v konsolidácii štátnych a verejných financií. Prečo je to potrebné? Niekoľkokrát sme sa to už pokúšali vysvetliť. K tejto myšlienke sa ešte vrátim o pár minút neskôr.

    Druhou základnou prioritou je podporiť podnikateľské prostredie. Pred schválením zákona o štátnom rozpočte sme rokovali v Národnej rade o novom zákone o dani z príjmov, ktorý Národná rada schválila. Zákon o dani z príjmov prináša veľmi významnú zmenu v zdaňovaní nielen fyzických osôb, ale aj podnikateľov, a to aj podnikateľov - fyzických osôb a podnikateľov - právnických osôb. Po prvýkrát od roku 1993 v mimoriadne zložitých podmienkach, čo neskrývame, sme vzali na seba to riziko, že sme sa rozhodli znížiť daňové zaťaženie aj fyzických osôb, aj právnických osôb. Myslím si, že si nedostatočne uvedomujeme závažnosť tohto kroku. Závažnosť tohto kroku spočíva v tom, že práve znižovaním priamych daní, priameho daňového zaťaženia chceme motivovať ľudí, aby hľadali zamestnanie a aby vytvárali zároveň aj nové pracovné príležitosti nielen pre seba, ale aj pre iných. Toto je to, o čo opierame aj svoj predpoklad, že budúci rok miera nezamestnanosti nemusí byť tou negatívnou extrapoláciou vysokej miery nezamestnanosti z roku 1999.

    V zápase o percento zníženia daňového zaťaženia si možno ani neuvedomujeme, že asi nenájdeme nielen v Európe, ale ani na iných kontinentoch veľa štátov, ktoré sa skutočne odhodlali v jednom jedinom roku k takému závažnému zníženiu daňových sadzieb, ako sme to urobili my. Jedenásť percentuálnych bodov v prípade daňového zaťaženia právnických osôb - akokoľvek mnohí mali predstavu, že by sme mali ísť ešte ďalej ešte rýchlejšie - predstavuje skutočne mimoriadne významný zásah do zníženia priameho daňového zaťaženia.

    Chcela by som odkázať tým pánom poslancom, ktorí jedným dychom hovorili, že k žiadnemu zníženiu daňového zaťaženia nedochádza, pretože sa zvyšovala cestná daň, spotrebná daň, znovu by mali asi rozlíšiť, o aký charakter dane ide. Ten, kto je platiteľom spotrebnej dane, platiteľom DPH, pre neho zvýšenie spotrebnej dane znamená iste určité zvýšené nároky na prevádzkový kapitál, ktorý treba prefinancúvať, ale nič viac, pretože spotrebná daň padá v plnom rozsahu na konečného spotrebiteľa. V prípade cestnej dane ide o odpočítateľnú položku z daňového základu, takže iste dochádza k zámernému presunu daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame. Prečo takýmto smerom postupujeme, som sa snažila pred chvíľočkou aj vysvetliť.

    Za najvýznamnejšiu rozvojovú prioritu, ktorá sa odrazí na podnikateľskom prostredí, pokladáme reštrukturalizáciu finančných inštitúcií. Najvýznamnejšia je z viacerých hľadísk, pretože po prvé potrebujeme skutočne vytvoriť takú ponuku úverových zdrojov, ktorú si budú môcť aj dovoliť podniky využívať, pretože dosiaľ tie úvery boli skutočne drahé a podniky sa zadlžovali až do tej miery, že dnes nám počet konkurzov narástol na niekoľko tisíc. Ale dôležité je si uvedomiť, že týmto krokom sa budú vytvárať aj nové úverové zdroje nielen pre tie podniky, ktoré sa dostali už dnes do zložitej situácie, ale aj pre nových začínajúcich podnikateľov, čo je skutočne mimoriadne potrebné. Isteže, je to jeden z najdôležitejších krokov, aby sa toto naplnilo, aj keď nie jediný, lebo je potrebné ďalej pokračovať aj v konsolidácii verejných financií tak, ako sme o tom hovorili, a sú aj mnohé možno menej významné faktory, ktoré ovplyvňujú aj celý finančný sektor v Slovenskej republike.

    Rada by som povedala, že dnes sme tu od rána zabraní do rozpravy o zákone o štátnom rozpočte, a tak ste možno ani nepostrehli, že dnes sme uskutočnili ďalšiu fázu rekapitalizácie troch najvýznamnejších finančných inštitúcií vo výške 9 mld. korún. Uskutočnila sa operácia, keď sa uvoľnili zdroje z Národnej banky Slovenska, prešli na účet štátneho rozpočtu a zároveň koncovka - posilnili sme, zvýšili sme základné imanie v Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej úverovej banke a Slovenskej poisťovni. Tie prostriedky pokračovali do Investičnej a rozvojovej banky a táto zároveň aj uhrádza druhú časť svojho záväzku refinančného úveru, ktorý bol poskytnutý v čase uvalenia nútenej správy na Investičnú a rozvojovú banku v decembri 1997.

    Chcela by som len povedať tým, ktorí možno budú sledovať tento záznam, že len 13 mld. korún nás stojí to, čo sa odohralo v decembri 1997, keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte na rok 1998. Nesedí tu pán poslanec Maxon, ktorý vtedy vlastne inicioval ten povestný posledný klinec do rakvy Investičnej a rozvojovej banky, keď prišiel s návrhom, aby sa prostriedky na úhradu majetkovej ujmy použili do dvoch rezortov, do rezortu obrany a do rezortu poľnohospodárstva. To bol ten spúšťací mechanizmus, na základe ktorého došlo k uvaleniu nútenej správy na Investičnú a rozvojovú banku, za ktorú dnes, nie vtedy oni zaplatili, ale dnes my zaplatíme len na úhradu refinančného úveru Národnej banke Slovenska 13 mld. korún. To nie je žiadna fatamorgána, to sú reálne prostriedky, ktoré by sa mohli použiť potom iným spôsobom, keby nebolo k tomuto došlo.

    Ďalej by som chcela povedať, že samozrejme, keď už hovoríme o tejto operácii, ešte do konca tohto roku dôjde k delimitácii prevažnej časti klasifikovaných úverov, takže do konca roku môžeme povedať, že Všeobecná úverová banka, sporiteľňa, Investičná a rozvojová banka dosiahnu koeficient kapitálovej primeranosti 8 %, budú to teda banky, ktoré budú spĺňať základné požiadavky podľa bazilejských kritérií a odrazí sa to, samozrejme, na celkovom hodnotení týchto finančných inštitúcií a sme presvedčení, že aj na zmene ich správania, musí sa to odraziť aj v úverovej politike, na ktorú všetci, na zmenu úverovej politiky týchto finančných inštitúcií všetci netrpezlivo čakáme.

    Veľmi často sa opakovali tvrdenia o tom, že nemáme vôbec predstavu o tom, aké konkrétne projekty by sme chceli realizovať, že sme zastavili výstavbu infraštruktúry a tak ďalej a tak ďalej. Znovu by som rada upozornila, že zrejme vznikli tieto výhrady účelovo alebo preto, že si poslanci nedali tú robotu, aby si starostlivejšie prečítali zákon plus návrh rozpočtu, ktorý nepochybne nie je jednoduchým čítaním.

    Rada by som preto zhrnula, aké rôzne projekty budú financované z rozpočtu na rok 2000. Zároveň by som chcela upozorniť aj na určitú metodologickú zmenu, ktorá ešte v tomto rozpočte nie je taká evidentná, ale v budúcoročnom rozpočte určite bude oveľa výraznejšia, a to, že budeme postupne prechádzať od rozpočtovania jednotlivých kapitol k projektovému rozpočtovaniu, keď naozaj bude väčší dôraz kladený na používanie týchto zdrojov, na konkrétne projekty. Dnes tieto projekty môžete nájsť vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale aj v prílohe, v tabuľkovej prílohe k štátnemu rozpočtu, kde v prílohe číslo 2 je uvedené použitie mimorozpočtových prostriedkov, tak ako ich schválila vláda svojím uznesením.

    Takže veľmi rýchlo by som chcela len zopakovať, že prvou prioritou z hľadiska rozsahu je nepochybne podpora rozvoja bývania, kde sa používa štátna prémia vo výške 2,6 mld. na podporu stavebného sporenia, 100 mil. je určených na bonifikáciu úrokov pre hypotekárne úroky, ďalej 2,3 mld. z mimorozpočtových zdrojov bude použitých na posilnenie Štátneho fondu na podporu rozvoja bývania a na ďalšie aktivity, ako je výstavba infraštruktúry, a tak ďalej a tak ďalej. Navyše osobitne sme vyčlenili vo Všeobecnej pokladničnej správe 200 miliónov Sk na nadobúdanie služobných bytov pre policajtov, colníkov a vojakov.

    Ďalej by som chcela povedať, že na obnovu vozového parku a vytvorenie náhradných autobusových liniek v SAD sa vymedzuje 400 mil. Sk. Na telovýchovu, zdravotníctvo, zdravotnícke, sociálne a humanitárne účely z prostriedkov lotérií sa vyčleňuje 852 mil. Sk. Na podporu malého a stredného podnikania prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky 300 mil. Sk a tzv. mäkkej úverovej schémy 200 mil. Sk. Na podporu exportu cez Eximbanku 500 mil. Sk. Ďalej na podporu vstupu do Európskej únie sa vyčleňuje 1,2 mld. Sk, predpokladáme, že budeme môcť cez toto získať ďalších asi 10 mld. zdrojov z Európskej únie, či už prostredníctvom programov ISPA, SAPARD alebo PHARE.

    Pre Fond životného prostredia sme vyčlenili z mimorozpočtových prostriedkov ďalších 400 mil. Sk, na onkologický program a kardiovaskulárny program, ktorý patrí ministerstvu zdravotníctva, do kompetencie ministerstva zdravotníctva, je z mimorozpočtových prostriedkov určených 540 mil. Sk. Mohla by som pokračovať, ale chcela som poukázať aspoň na tie najdôležitejšie.

    Ďalšia skupina výhrad sa dotýka spochybňovania východísk štátneho rozpočtu, a to v dvoch smeroch. Jedna časť výhrad hovorí o tom, že východiská štátneho rozpočtu sú nadhodnotené, iná časť hovorí, že naše ambície dosiahnuť v budúcom roku iba 2,5-percentný rast sú nedostačujúce, že si na viac netrúfame a doslova niektorý z poslancov uviedol: "Ako chcete dobehnúť Európsku úniu, keď budúci rok budete mať iba 2,5-percentný rast?"

    Pred chvíľočkou som uviedla, že nie je ani také dôležité tempo rastu ako jeho štruktúra, ako jeho efektívnosť, kvalita a tak ďalej, ale predsa by som len chcela povedať, že vždy, keď hovoríme o predikcii, každá predikcia má určitú mieru pravdepodobnosti. A zhodou okolností mám k dispozícii 4 predikcie - Slovenskej akadémie vied, Ústavu svetovej ekonomiky, ďalej Infostatu, Národnej banky Slovenska a spoločnosti Consulting. Len keď sa pozriem na ich predikciu hrubého domáceho produktu na rok 2000, musím povedať, že tá predikcia varuje od 0 % až po 3,4 %. Takže 2,5-percentný predpoklad rastu HDP, ako vidíte, nie je extrémny ani vľavo, ani vpravo od tohto intervalu. Keď sa pozriem na infláciu, tam rozdiely nie sú až také veľké, pretože Národná banka Slovenska odhaduje len tzv. jadrovú infláciu, ktorá je 4,5 %, ostatné inštitúcie odhadujú celkovú, to znamená aj to zvyšovanie administratívnych cien a rozpätie je 8,5 po 10,4. Fiškálny deficit je pomerne veľká zhoda, Národná banka Slovenska vychádza z predlohy štátneho rozpočtu, kde hovorí o 3-percentnom fiškálnom deficite, ale máme tu dokonca dve inštitúcie, ktoré odhadujú na budúci rok fiškálny deficit len na úrovni 2,1. Bežný účet, musím povedať, tu sa takmer všetky zhodujú, že by mal sa pohybovať na úrovni 5,1 - 5,5 % z HDP.

    Ak teda sa dotýkate len otázky rastu HDP, možno by bolo potrebné len opakovane podčiarknuť, že rast HDP v roku 2000 bude mať na rozdiel od rastu, ktorý sa dosahoval v predchádzajúcej štvorročnici, niektoré celkom odlišné charakteristiky. Tie sa budú dotýkať štruktúry rastu, efektívnosti rastu a predovšetkým dôsledkov rastu HDP. Hospodársky rast tejto vlády nebude nadmerne zvyšovať zadlženosť štátu, nebude ohrozovať stabilitu slovenskej koruny, nebude odčerpávať neúmerne vysoké zdroje. Hospodársky rast bude zameraný na vývoz, a to prostredníctvom sofistikovanejšej produkcie, bude realizovaný vo väčšom rozsahu prostredníctvom malého a stredného podnikania, rozvojom spracovateľského priemyslu a tretieho sektora. Predpokladáme, že takýto prístup bude vytvárať aj väčší dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile a prispeje k poklesu nezamestnanosti.

    Ďalší okruh vystúpení, ktoré odzneli v rozprave, sa zameral na spochybňovanie výšky schodku, fiškálneho schodku. Prvá časť sa opierala - pán poslanec Maxon tu už nesedí -, o znenie zákona o štátnom rozpočte, kde sa hovorí o zvyšovaní schodku o náklady na reštrukturalizáciu. Chcela by som rozlíšiť, či takéto zvyšovanie schodku, ktoré hodnotíme ako z účtovného hľadiska, skutočne dôjde k navŕšeniu schodku, či nad rámec tých 3 %, aké bude mať dôsledky. A myslím si, že v tomto smere máme s Národnou bankou Slovenska, ale aj s odborníkmi z Medzinárodného menového fondu rovnaký názor.

    A dovoľte mi, aby som odcitovala len dve vety z menového programu Národnej banky Slovenska, ktoré hovoria toto. Hovorí sa o tom, že okrem 3-percentného schodku celkových verejných financií z účtovného hľadiska dôjde k jeho zvýšeniu o náklady na reštrukturalizáciu, a doslova sa hovorí: "Preto zvýšenie fiškálneho deficitu z tohto dôvodu môžeme považovať za akceptovateľné a z menového hľadiska nedôjde k jeho vplyvu na zníženie priestoru na úverové aktivity." To je, myslím si, že najdôležitejšia veta, ktorá potom pokračuje ďalšou vetou: "Vykázaný fiškálny deficit", ten, o ktorom som hovorila, zvýšenie z 3 na 5,6 %, "nebude pri rozhodovaní o menovej politike zohrávať žiadnu úlohu." Je možné abstrahovať od týchto vplyvov, pretože nebude reálne zvyšovať dopyt ani do zahraničia, ani smerom dovnútra. Inými slovami, myslím si, že je dôležité hovoriť o fiškálnom deficite z hľadiska jeho menových účinkov, a ten je 3-percentný. Z menového hľadiska ďalšie kroky, ktoré sa budú používať na reštrukturalizáciu finančnej sféry, ale na druhej strane aj podnikovej sféry, budú neutrálne. To je, myslím si, že mimoriadne dôležité.

    Dotknem sa z iného aspektu schodku verejných financií. Nezakrývame, že kým v štátnom rozpočte sa nám aj v tomto roku, a aj v budúcom roku, predpokladám, bude dariť dodržiavať zámery, oveľa zložitejšie je dodržiavanie zámerov v ďalších zložkách verejných financií. Treba si uvedomiť, že my sme nastavili verejné financie takým spôsobom, že štát, mám na mysli centrálnu vládu, má veľmi obmedzené možnosti zasahovať do ďalších zložiek verejných financií a treba si zároveň uvedomiť aj to, že táto situácia sa musí zmeniť. Nie je možné, aby sme boli hodnotení za celkový schodok verejných financií, a pritom nemali k dispozícii žiadne mechanizmy alebo veľmi obmedzené mechanizmy na manažovanie verejných financií. Na tejto úlohe, určite veľmi zložitej, ministerstvo financií začalo pracovať a budeme postupne potom aj predkladať určité návrhy, pretože veľká časť nebude mať naozaj legislatívnu podobu.

    Ale zároveň by som chcela povedať, že netreba vôbec spochybňovať odhady schodkov Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte, resp. v prvej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, pretože sú vypočítané už pri zohľadnení určitých operácií, o ktorých hneď teraz poviem, a zároveň predpokladajú, a budeme to musieť iniciovať a predpokladám, že nájdeme aj podporu v Národnej rade, niektoré legislatívne zmeny, ktoré je potrebné urobiť.

    Po prvé, do konca tohto roka, resp. na prelome tohto a budúceho roka sa uskutoční operácia úhrady prevažnej časti dlhu štátu voči Železniciam Slovenskej republiky. Tento dlh nevznikol v roku 1999, opäť ideme riešiť dlhy štátu za predchádzajúce obdobie a prostriedky na to budeme mať, som presvedčená, ak nie na budúci týždeň, tak ob budúci týždeň už k dispozícii. Po prvýkrát mám vlastne možnosť verejne povedať, že v pondelok začiatkom budúceho týždňa sa podpíše zmluva medzi Národnou bankou Slovenska a KBC, belgickou bankou, a zároveň ministerstvom financií a KBC o predaji podielu Národnej banky Slovenska v ČSOB a zároveň aj zmluva o poskytnutí úložky zo strany štátu v prospech ČSOB. Predpokladáme, že teda ešte buď do konca týždňa, alebo nasledujúceho prídu aj prostriedky, ktoré utŕži tento štát za odpredaj svojho podielu v Československej obchodnej banke.

    Uisťujem vás, že naším zámerom je neprejesť ani korunu z týchto prostriedkov, ale použiť ich skutočne účelovo na oddlženie štátu. A jedna z foriem oddlženia bude práve v znížení dlhu štátu voči Železniciam Slovenskej republiky. Tie prostriedky nezostanú železniciam. Železnice Slovenskej republiky zároveň znížia, možno až na nulu, uvidíme, svoj záväzok voči Sociálnej poisťovni, ktorý sa pohybuje okolo 5 mld., voči daňovým úradom, voči Spoločnej poisťovni a práve tieto - Sociálna poisťovňa a Spoločná poisťovňa - vlastne už vykročia do prvého štvrťroka budúceho roku v oveľa priaznivejšej situácii ako dnes.

    Z mimorozpočtových zdrojov chceme použiť aj na oddlženie zdravotníctva vo výške 3 mld., chceme ďalej vo výške 1,06 mld. Sk použiť na riešenie zadlženosti Štátneho fondu cestného hospodárstva. Sú to všetko dlhy, ktoré vznikali v predchádzajúcich rokoch a raz ich treba riešiť. To je práve to ťažké dedičstvo, ktoré nesieme so sebou, ale iná cesta v tejto chvíli nie je.

    Je vám zrejmé, že okrem prostriedkov, ktoré získame za ČSOB v prvom štvrťroku budúceho roka, predpokladáme získať aj prostriedky, ktoré vzniknú vstupom strategického investora do Slovenských telekomunikácií, ktorý tam vstúpi čiastočne zvýšením základného imania, čiastočne odkúpením akcií. Samozrejme, že komunikujeme aj s ministerstvom zdravotníctva, ako riešiť konkrétne zadlženosť zdravotníctva. Je zrejmé, že dlhy, ktoré sa tu kumulovali za niekoľko rokov, nie je možné vyriešiť v jednom jedinom roku. Myslím si, že bude veľký krok dopredu, ak sa nám podarí znížiť zadlženosť zdravotníctva v takom rozsahu, ako som naznačila a zároveň rezort zdravotníctva už pripravil návrh na splátkový kalendár voči všetkým veriteľom v zdravotníctve. Myslím si, že je to pre nich nepochybne dobrá správa.

    Vo vývoji verejných financií dochádza však k narastaniu schodkov. Osobitne dochádza k narastaniu schodkov vo fondoch sociálneho zabezpečenia a ešte bližšie v Sociálnej poisťovni. Chcela by som upozorniť verejnosť, ale i poslaneckú snemovňu, že venujeme dosť malú pozornosť vývoju finančného hospodárenia v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a v Národnom úrade práce.

    Dovoľte mi, aby som povedala, že za 1. až 3. štvrťrok schodok vo verejných fondoch dosiahol 4,9 mld. korún, pritom tieto fondy nakladali s prostriedkami za toto obdobie vo výške 102 mld. korún. Je to nepochybne veľký balík a je len na škodu veci, že tak ako je pod drobnohľadom hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, nie je rovnako pod drobnohľadom aj hospodárenie s prostriedkami v týchto fondoch, hoci sú to prostriedky, na ktoré sa my rovnako skladáme ako do štátneho rozpočtu. Sú to odvody zamestnancov a zamestnávateľov. Pritom dochádza k neustálemu znižovaniu výberu poistného a narastaniu pohľadávok týchto sociálnych fondov - tu vždy hovorím zdravotné poisťovne plus Sociálna poisťovňa a Národný úrad práce. Celkové pohľadávky za sociálne fondy do konca trištvrte roka tohto roku dosiahli 64,5 mld. korún. Sú to analógie ako daňové nedoplatky, ako vidíte, je to suma ešte výrazne vyššia. Opäť by sme mohli hovoriť o príčinách narastania a dosiahnutia až takejto vysokej sumy, ale myslím si, že týmto by sme sa mali oveľa podrobnejšie zaoberať. Pritom celkové záväzky dosiahli v sociálnych fondoch k tomuto obdobiu 13,7 mld. korún.

    Zameriavame sa na znižovanie štátnej administratívy, počtu v štátnej administratíve a celkom nám uniká, koľko ľudí je zamestnaných v zdravotných poisťovniach, v Sociálnej poisťovni a v Národnom úrade práce. A som presvedčená, že s výnimkou Národného úradu práce, kde by sa mala robiť aj časť aktívnej politiky, tie čísla v ostatných poisťovniach sú nadhodnotené, ale posúďte.

    V sociálnych fondoch do konca trištvrte roka pracovalo 14 689 zamestnancov, z toho v zdravotných poisťovniach 3 159. V Sociálnej poisťovni 4 538 a v Národnom úrade práce 4 999 zamestnancov. Pritom neinvestičné náklady správneho fondu na jedného zamestnanca na mesiac dosiahli v zdravotných poisťovniach 32 180 korún, v Sociálnej poisťovni 27 609 a v Národnom úrade práce podstatne menej, 18 099.

    Myslím si, že tieto údaje sú skutočne alarmujúce a treba sa nimi podrobnejšie zaoberať. Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, že je potrebné obrátiť zvýšenú pozornosť na zákony, ktoré sa schvaľujú na prvom kroku vo vláde, na druhom v Národnej rade Slovenskej republiky, tie zákony, ktoré ovplyvňujú jednotlivé sociálne fondy, ktoré súvisia s ich hospodárením. Osobitne by som chcela upriamiť pozornosť na hospodárenie v týchto poisťovniach, na výšku a používanie správneho fondu.

    Veľká časť vystúpení, a to z radov aj opozičných poslancov, aj vládnych poslancov poukazovala na určité napätie a riziká v rozpočte. Nezakrývame to. Myslím si, že keď nič inšie, tak sme vládou, ktorá hovorí pravdu, hovorí otvorene aj o negatívnych stránkach. Nehovorí iba o pozitívnych stránkach. Uvedomujeme si napätia, ktoré budú vznikať v zdravotníctve, v Sociálnej poisťovni, ale širšie v sociálnej sfére aj v hospodárení miest a obcí i v poľnohospodárstve. Mohla by som pokračovať.

    Na druhej strane však musím povedať, že mnohé vyjadrenia zo strany opozičných poslancov boli zavádzajúce, nepravdivé, pretože znovu sa pozreli len povedzme na prostriedky, ktoré sú priamo vyčlenené v kapitolách, a nenalistovali si, čo je určené vo Všeobecnej pokladničnej správe, čo je určené v mimorozpočtových prostriedkoch a tak ďalej, a potom dochádzali k záverom, ktoré boli veľmi skresľujúce a skutočne vytvárali predstavu úplného rozbitia, rozvratu štátu. Takáto situácia nie je napriek tomu, že hovorím a opakujem, napätia a riziká si dobre uvedomujeme.

    V zdravotníctve som už hovorila o oddlžení, o tom, ako a čo sa oddlží jednorazovo, čo sa bude postupne cez splátkový kalendár a akým spôsobom oddlžovať. Na druhej strane je potrebné sa zameriavať aj na zlepšovanie výberu. Výška nedoplatkov, resp. pohľadávok poistných fondov ukazuje, že sú, samozrejme, veľké medzery. A to najdôležitejšie je, že aj v zdravotníctve je nevyhnutné pokračovať v reforme, ktorá sa začala, ktorá má zatiaľ len také prvé kroky, čo sa urobili, a všetkým je nám jasné, že sa tu zastať nedá.

    Chcela by som upozorniť na to, že nemôžeme byť spokojní ani so sociálnou sférou, a i keď mnohé kroky v tomto smere sme už urobili, k jej zefektívneniu, zabráneniu zneužívaniu napríklad rôznych dávok, či už sociálnych dávok a tak ďalej, predsa len treba i v tomto smere pokračovať. Odmietam však také paušálne tvrdenia, že dôjde k vysokému prepadu napríklad preto, že sa rušia dotácie na teplo. Pravdepodobne ste nepočúvali to zdôvodnenie, keď som hovorila, že rušenie dotácií na teplo bolo časovo harmonizované s účinnosťou nového zákona o príspevku na bývanie, takže to, čo sme v tomto roku mali vyčlenené na dotácie na teplo, bude v budúcom roku použité ako príspevok na bývanie. Z hľadiska sociálnej spravodlivosti je oveľa rozumnejšie, aby sa tento príspevok poskytoval tým, ktorí sú na to sociálne odkázaní, a aby sa nedotovali domácnosti, kde je podstatne väčší príjem.

    Tohto roku po prvýkrát máte možnosť zistiť, že sa vyčlenili prostriedky aj na garančný fond, čo súvisí s novelou zákona o zamestnanosti, kde sme konečne uzákonili aj garančný fond. Žiaľ, sme zasa naozaj jeden z tých štátov, ktorý dospel ako posledný ku zriadeniu garančného fondu. Otázne je, prečo sa to neurobilo za predchádzajúcej vlády, keďže je známe, že na Slovensku je už nový druh športu, keď sa neuhrádzajú mzdy a práve podniky, ktoré sa dostávajú do kritickej situácie, keď sa ešte nerealizuje konkurz, ale sa už vyhlasuje, v týchto podnikoch sa spravidla mzdy nevyplácajú, takže sme vyčlenili 210 mil. korún zo štátneho rozpočtu na vytváranie garančného fondu, na ktorom budú participovať aj zamestnávatelia.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila aj k hospodáreniu miest a obcí. Ako všetko, má to jednu aj druhú stránku. Uvedomujeme sizložitosť hospodárenia v rozpočtoch miest a obcí. Odzneli tu niektoré návrhy. Nazdávam sa, treba dodať, že sme vyšli v ústrety mestám a obciam aj iným spôsobom. Už v zákone o dani z príjmov, kde ste presadili to, že nebudú zdaňované príjmy z predaja majetku, z prenájmu majetku. Vážna je otázka, odkiaľ získavať zdroje na zvýšenie. Návrhy, ktoré odzneli na zvýšenie v prospech rozpočtu miest a obcí, návrhy, ktoré zazneli alebo sú v spoločnej správe, hovoria o zvýšení odvodu z SPP. Chcela by som len povedať, že neviďme v tom hneď riziko ohrozenia plynofikácie obcí. Zdá sa, že sa nájde aj iný spôsob, ako by sa prechodne riešili aj vzťahy medzi SPP a obcami, ktoré sa podieľajú na plynofikácii. Nechcem predchádzať, ale je tu istá možnosť zapojenia lízingových spoločností, ktoré by pomohli na určité preklenovacie obdobie vyriešiť aj túto otázku.

    Absolútne nemôžem súhlasiť so zavádzajúcimi tvrdeniami dokonca bývalého ministra pôdohospodárstva, ktoré pani predsedníčka výboru už vysvetlila, ako to je napríklad so zdaňovaním dotácií. Je to skutočne hrubý nezmysel, čo ste uviedli, pán bývalý minister, pretože dotácie sú riešené dvojakým spôsobom. Buď sú uznávané ako výdavky na dosiahnutie príjmov, to znamená, sú odpočítateľnou položkou, alebo sú riešené tak, že sa dotácie oslobodzujú od zdaňovania. Sú riešené dvojakým spôsobom. Rovnako to, čo ste hovorili o spotrebnej dani - predsa veľmi dobre viete, že sú tam zároveň aj zvýšené možnosti vratiek k spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, a viete aj to, že nikdy do tej výšky, ako to bolo vyčlenené v rozpočte, sa žiadny rok nevyčerpali. Rovnako dobre musíte aj vedieť, čo je v slovenskej verzii bionafta, že to skutočne nie je ten bioprodukt ako produkt v štátoch Európskej únie, a veľmi dobre viete, že aj pod hlavičkou takejto bionafty dochádzalo k mimoriadne vysokým daňovým únikom.

    Rovnako by som chcela povedať, že ak čítame kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, nalistujme si aj Všeobecnú pokladničnú správu, ktorá hovorí o vyčlenení prostriedkov na program rozvoja vidieka vo výške 280 mil. korún. Prečítajme si aj prostriedky, ktoré sú určené na odstraňovanie škôd zo živelných pohrôm vo výške 510 mil. korún. Prečítajme si aj prílohu, ktorá hovorí o alokovaní 1 040 mil. Sk do Štátneho fondu trhovej regulácie a 160 mil. korún do Štátneho fondu zveľaďovania lesa.

    Viete, ak sa tu pán poslanec Kozlík pred chvíľočkou vyjadril o exekučnom zákone takým spôsobom, akým sa vyjadril, ukazuje to buď na úplnú stratu pamäti - čo by som nepredpokladala u pána poslanca Kozlíka -, alebo jednoducho na hrubú demagógiu a hrubé prekrúcanie skutočnosti. Keď sa prijímal exekučný zákon v poslaneckej snemovni v prvom volebnom období, poslanci opozície jednoznačne ukazovali na veľké nedostatky toho zákona a nehlasovali sme zaň. Osobne som vtedy vysvetľovala vtedajšiemu ministrovi financií pánu Kozlíkovi, aké je škodlivé prijať exekučný zákon práve v tom historickom období. Pán poslanec, vtedajší minister Kozlík len rozhodil rukami a povedal - no tak navrhnite iné riešenie. On, ktorý mal za sebou 670 ľudí ministerstva financií, vtedy žiadal od opozičnej poslankyne, aby navrhla iné riešenie.

    Chcem povedať, že exekučný zákon nás stál určite dvojciferné číslo, vyše 10 mld. korún, pretože sa neprijal v tom istom čase v Českej republike a veľmi dobre vedeli, prečo ho neprijali, ale umožnil zároveň českým podnikom, veriteľom cez exekučný zákon si vymáhať pohľadávky, ktoré mali na Slovensku, a recipročne slovenskí podnikatelia a veritelia to voči českým podnikom urobiť nemohli, lebo v Česku do dnešného dňa exekučný zákon nie je. To, že sme boli vo vláde za to, aby sa exekučný zákon k 1. 1. zrušil, môžem povedať. Len, bohužiaľ, nebola nás prevažná časť vo vláde. Som rada, že došlo aspoň k takej novele exekučného zákona, k akej došlo, pretože nepochybne aj toto bude mať pozitívne účinky na poľnohospodárstvo. Ak hovoríme o rozbíjaní družstiev a rozbíjaní obchodných reťazcov, chcem vám len pripomenúť - nie je tu už poslanec, ktorý o tomto hovoril -, že oboje majú na svedomí ministri prvej vlády Vladimíra Mečiara. Ich mená si ľahko môžete dosadiť.

    Napokon sa najčastejšie hovorilo o tom - a myslím, že je to správne -, čo tento rozpočet prinesie pre občana. Myslím si, že pozorne počúvajúci občan si mohol i z toho, čo som uvádzala, už spočítať, čo pre neho rozpočet na rok 2000 bude znamenať a čo nebude znamenať. Pán poslanec Kozlík hovoril, že treba vidieť predovšetkým občana. Naozaj súhlasím s tým, len koľko je v tom farizejstva, že sa pasuje za najväčšieho ochrancu občana práve teraz a že sa nepasoval do jeho ochrancu v čase, keď bol podpredsedom vlády, a to isté môžem povedať o všetkých poslancoch opozície, ktorí vystupovali.

    Znovu by som len chcela trošičku oprášiť pamäť, čo sa tu odohralo. Obviňujete túto vládu z toho, ako zvyšuje ceny, obviňujete túto vládu z rôznych balíčkov, ale, vážení opoziční poslanci, tak trošku - ak si nechcete nalistovať v čiernej knihe vládnutia, nemám na mysli rezortnú knihu, ale knižku, ktorú sme pripravili za Stranu demokratickej ľavice do predvolebnej kampane -, tak mi dovoľte, aby som nalistovala ja vám. V lete v roku 1997 vláda prijala tzv. balíček opatrení, medzi ktorými bol návrh zákona o regulácii miezd, 10-percentné zvýšenie cien energie pre veľkoodberateľov, zvýšenie spotrebiteľskej dane z uhľovodíkových palív, zvýšenie väčšieho počtu poplatkov v správnom konaní, znovuzavedenie dovoznej prirážky vo výške 7 %, zvýšenie cien vodného a stočného, sprísnenie regulácie výdavkov a tak ďalej a tak ďalej. Mohla by som pokračovať v časti, ktorá hovorí o cenách, ku ktorému dátumu a ako sa zvyšovali ceny.

    Hovorím o tom iba preto, aby ste neronili krokodílie slzy, farizejsky tu nepoukazovali na nás, aká sme my neschopná vláda, asociálna vláda, vláda, ktorá pripravila rozpočet proti záujmom týchto ľudí, ktorí nás i vás volili. Zároveň by som chcela povedať, že zodpovednosť tejto vlády je v tom, že otvorene hovorí o tom, kde sa nachádzame a zobrala na seba odvahu, že robí opatrenia, ktoré nie sú lákavé a ani nemajú krátkodobo pozitívne sociálne dôsledky, ale bez nich by sme mohli síce možno v budúcom roku mať nižšie zvyšovačky cien, možno by mohli rýchlejšie rásť mzdy, určite aj toto by sa dalo robiť, ale o dva roky na to by už rovnako ktorákoľvek vláda, ktorá by vzišla z volieb, musela by robiť také tvrdé opatrenia, trúfnem si povedať, že bežný človek by to už takmer naozaj fyzicky neprežil. Tak ak treba liečiť, treba liečiť čím rýchlejšie, aj keď to bolí, ale dúfame, že z tejto liečby vyjde zdravý pacient, bude životaschopný a schopný starať sa sám o seba. O toto vládnej koalícii v plnom rozsahu ide.

    Vážené dámy a páni, nechcem sa v tejto chvíli vyjadrovať jednotlivo k pozmeňujúcim návrhom. Zabralo by mi to asi ďalšiu polhodinu a viem, že je už snaha, aby sme skončili definitívne rozpravu o zákone o štátnom rozpočte. Ale vo všeobecnosti by som chcela povedať niekoľko poznámok.

    Po prvé, mali by sme si uvedomiť zodpovednosť, ktorou pristupujeme ku schvaľovaniu zákona o štátnom rozpočte. Pozmeňujúce návrhy by nemali smerovať k tomu, aby sa zvýšil schodok štátneho rozpočtu, resp. verejných financií. Veľakrát sme hovorili o dôvodoch, prečo je to síce populisticky veľmi schodné, ale je to nezodpovedné, je to možno krátkodobo prínosom, ale dlhodobo alebo strednodobo to znamená len mínusy pre tento štát. Chcela by som vás požiadať, aby ste hlasovali skutočne nie na základe určitých rezortných prístupov.

    Samozrejme, že v rozprave odznievali návrhy, ktoré boli výsledkom práce jednotlivých výborov a tam sa rezortné pohľady museli evidentne zohľadňovať, a tak ste ich tu aj v desiatkach pozmeňujúcich návrhov predniesli. My však nerozhodujeme len o rozpočte pôdohospodárstva, školstva, zdravotníctva, rozhodujeme o rozpočte štátu, rozhodujeme o rozpočte Slovenskej republiky. Preto pri konečnom rozhodovaní sa pokúste skutočne takto z nadhľadu pozerať sa aj na jednotlivé rezortné návrhy a pokúsme sa nájsť taký konsenzus, aby nedošlo k ohrozeniu základných záujmov tohto štátu.

    Po druhé je zrejmé, keďže tieto návrhy vznikali v jednotlivých výboroch, mnohé z týchto návrhov sú kontroverzné. Niektoré hovoria o tom, aby sa zvýšila kapitola niektorého z rezortov, druhé hovoria o tom, aby sa kapitola toho istého rezortu znížila. Viete, že sa nedá dosiahnuť jedno i druhé a pri väčšine takýchto návrhov, kontroverzných návrhov zrejme jediné riešenie je neprijať ani jeden, ani druhý návrh. To by som tiež chcela dať do vašej pozornosti. Bude potrebné veľmi starostlivo zvažovať tie návrhy, kde je povedané, akým spôsobom je možné zvýšiť príjmy do rozpočtu a kde sa vlastne rozdeľujú dodatočné príjmy. Ak sa ukáže, a máme na to ešte niekoľko hodín vrátane noci, že je to reálne, v tom prípade je možné takýto návrh podporiť. Pokiaľ však takýto návrh je nereálny, dostali by sme sa práve do prvej kategórie, že by sme navyšovali schodok štátneho rozpočtu.

    Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v rozprave. Nechcem hodnotiť rozpravu z toho hľadiska, či vystúpenia prispeli k rozvíjaniu, alebo neprispeli k rozvíjaniu nášho uvažovania, spoločného uvažovania o rozpočte. Myslím si, že mnohé z nich skutočne bolo potrebné veľmi starostlivo počúvať. Chcem vám povedať, že záznam z tejto rozpravy budeme analyzovať na ministerstve financií, budeme sa ním veľmi starostlivo zaoberať. Nebudeme sa zaoberať mnohými útokmi, atakmi, nezmyselnými tvrdeniami, dokonca klamstvami a tak ďalej, to jednoducho od nás nechcite, ale všetky dobre myslené a dobre vyargumentované návrhy, ktoré zazneli - musím povedať, že zazneli niektoré aj zo strany opozície -, budeme zvažovať. Aj keď sa nedajú zohľadniť už v plnom rozsahu v tohtoročnom, teda v rozpočte na rok 2000, život sa nekončí a onedlho napokon začneme pracovať na rozpočte na rok 2001.

    Vítam návrhy, ktoré ukazujú na rastúci záujem poslaneckej snemovne k štátnemu rozpočtu, a viete, že predkladateľ, keď sa rokovalo o zákone o rozpočtových pravidlách, nebol proti tomu, aby sa zo zákona skôr predložil návrh zákona o štátnom rozpočte do Národnej rady. Myslím si, že to môže len pomôcť a skvalitniť štátny rozpočet na budúci rok. Rovnako si myslím, je veľmi dobrý návrh - ak dovolíte, že to môžem takto hodnotiť -, ktorý zaznel, aby už v polovici budúceho kalendárneho roku sme v Národnej rade hovorili o zámeroch štátneho rozpočtu na rok 2001. Ak sa niekto tak pejoratívne vyjadril o tom, že ministerstvo financií je takým ministerstvom štátneho rozpočtu, trafil skutočne klinček po hlavičke, ale nie z pejoratívneho hľadiska. Čím iným má byť ministerstvo financií, moderné ministerstvo financií, aj keď nie je ministerstvom štátneho pokladu? A o čom ten štátny poklad je? To je skutočne o štátnom rozpočte a o spravovaní majetku tohto štátu.

    V budúcom roku sa časť kompetencií ministerstva financií oddelimituje na novovzniknutý úrad finančného trhu a budeme mať väčší časový priestor, aby sme oveľa zodpovednejšie pracovali na štátnom rozpočte. Chceme už v budúcom roku prísť aj s prvým finančným výhľadom, ktorý bude pravdepodobne až do roku 2002, takže budeme mať už na stole aj prvú predstavu, ako bude vyzerať nielen rozpočet v roku 2001, ale aj rozpočet v roku 2002. Chceli by sme, aby sa tieto výhľady každým rokom inovovali o jeden rok ďalej, aby sa zaviedla určitá kontinuita do finančného rozpočtovania. To je prvá inovácia, s ktorou prídeme v budúcom roku.

    Druhá sa bude dotýkať toho, že budeme mať ambíciu postúpiť v manažmente verejných financií. Aj v priebehu odpovede som uviedla, aké je nevyhnutné, aby sme prešli len z manažovania štátnych financií na manažovanie verejných financií. Nie je to triviálna úloha, ťažko, veľmi ťažko sa s ňou pasujú aj iné štáty Európskej únie, ale tejto ambície sa vzdať nemôžeme a musíme spoločne v tomto smere pokročiť.

    Vážené dámy a páni,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás na záver požiadala, aby ste podporili vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za jej vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť k rozprave.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    rozprava o návrhu štátneho rozpočtu sa chýli ku koncu. Je to vážny materiál, ktorý sme prerokovali, a do akej miery je vážny, odzrkadľuje aj stanovisko pánov poslancov a poslankýň, ktorí vystúpili v rozprave. Vypočuli sme si spolu 81 vystúpení z radov pánov poslancov a poslankýň, ale treba vychádzať z toho, že v každej krajine, v každom štáte rokovania o návrhu štátneho rozpočtu vždy patria k najdôležitejším otázkam, ktoré prerokúvajú jednotlivé parlamenty. Veď vytvára značnú časť hospodárskej klímy na nasledujúci rok a vytvára určitý rámec ďalšieho rozvoja spoločnosti.

    Nechcem sa zaoberať niektorými otázkami, ktoré boli nadnesené, nechcem hodnotiť z odbornej stránky vystúpenia jednotlivých pánov poslancov a poslankýň. Veď po prvé to urobila už pani ministerka a po druhé alebo po ďalšie, že ani rokovací poriadok mi to veľmi nedovolí, môžem sa vyjadriť len k priebehu rozpravy a k jednotlivým procedurálnym otázkam.

    Z tohto miesta chcem vysloviť uznanie všetkým pánom poslancom a pani poslankyniam, ktorí tu vystupovali odborne, fundovane a mali snahu zlepšiť predložený návrh štátneho rozpočtu. Na druhej strane, žiaľ, sme počuli aj iné vystúpenia, ale teraz odhliadneme od toho. Veď celá spoločnosť je vo vývoji a nech nás poteší to, že smerujeme k lepšiemu. Viacerí páni poslanci tu vystupovali iba väčšinou z politického hľadiska. Je to pochopiteľné, veď rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu je sčasti aj politikum a hospodárstvo s politikou má vždy čosi spoločné. Viacerí páni poslanci spomínali, aké veľké negatívum je, že došlo k obmedzeniu rečníckeho času.

    Chcem vás informovať o tom, alebo chcem vám pripomenúť to, že v posledných rokoch a počnúc od roku 1992 vždy pri prerokovaní návrhov štátneho rozpočtu došlo k určitému obmedzeniu rečníckeho času, kým existoval v Národnej rade starý rokovací poriadok. Veď sa pamätáme na niektorých pánov poslancov, ktorí sa z radov vtedajšej vládnej koalície ozývali iba vtedy, keď vystúpili s procedurálnym návrhom na skončenie rozpravy. Takže sa živo pamätáme na toto obdobie. Zlatým klincom ohľadom tejto problematiky bol jeden pán poslanec, ktorý vystúpil v mene poslaneckého klubu a rečnil 52 minút a k tomu sa prihlásil ešte aj písomne do rozpravy. Nevyčerpal si ani celých 10 minút, ale hovoril o tom, že je nečestné a nedôstojné obmedzovať rečnícky čas, lebo sa nemohol plne vyjadriť. Tak to je iba na margo.

    Viacerí sa zmienili o tom, že, žiaľ, gestorský výbor nepodporil stanoviská alebo návrhy, ktoré boli prijaté v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o tom, že v gestorskom výbore sme prerokovali všetky návrhy, ktoré boli prijaté v ďalších výboroch. Ku každému návrhu sa vyjadrilo aj ministerstvo a mohli sa vyjadriť aj poslanci a hlasovaním sme rozhodli o tom, či gestorský výbor odporúča, alebo neodporúča prijať určitý návrh. Chcem vám vyjsť v ústrety a z hľadiska toho, že mám poverenie gestorského výboru navrhnúť spôsob hlasovania o viacerých bodoch, z ktorých väčšina bola zapracovaná do spoločnej správy a niektoré boli dotknuté v rozprave. Takže budeme hlasovať osobitne o každom bode aj zo spoločnej správy a Národná rada sa vyjadrí hlasovaním potom osobitne ku každému bodu.

    Bolo tu vyjadrené aj také stanovisko, že rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu je nelegitímne, lebo výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva neprerokoval predložený návrh štátneho rozpočtu. Chcem vás informovať o tom, že takéto stanovisko je mylné, lebo existujú k rokovaciemu poriadku tzv. podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a tieto podrobnejšie pravidlá sme prijali neskôr, po prijatí nového rokovacieho poriadku ešte v prvom volebnom období a v bode 23 sa píše, že tam, kde zákon ustanovuje prideliť návrh všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, návrh sa neprideľuje aj tzv. paralelným výborom, t. j. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a osobitným kontrolným výborom. Takže celé rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu prebehlo v rámci pravidiel a v rámci zákona o rokovacom poriadku.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh štátneho rozpočtu je komplexný dokument v súčasných ekonomických podmienkach, taký, ktorý podľa môjho hodnotenia môžeme podporiť. Isteže, každý z nás si vie predstaviť aj lepší návrh štátneho rozpočtu, ale, žiaľ, prostriedky a zdroje sú obmedzené a treba vychádzať z toho, že z týchto obmedzených zdrojov nemôžeme navrhnúť iné riešenie. Dúfajme, že tento návrh štátneho rozpočtu bude prijatý a posunie nás trošku bližšie k trhovej ekonomike. Teraz je zodpovednosť na nás, či tento návrh rozpočtu bude dostatočný, ale podľa všetkého keď tento návrh obsahuje to, z čoho sa dá vychádzať a všetky základy ekonomiky Slovenska, tak je to dosť optimálne stanovisko a hľadisko na ďalší vývoj a rozvoj spoločnosti. Úlohy sú na nás, sú ťažké, ale podľa môjho hodnotenia zvládnuteľné. Zajtra budeme hlasovať o všetkých návrhoch, dovtedy zhromaždím jednotlivé návrhy, ktoré tu boli uvedené a budeme hlasovať o každom návrhu osobitne.

    Ďakujem vám za spoluprácu.

  • Ďakujem pekne pani ministerke, ďakujem pekne pánu spravodajcovi za prácu, ktorá bola z ich strany vykonaná. Tak ako pán spravodajca uviedol, hlasovanie o štátnom rozpočte bude prebiehať zajtra, samozrejme, o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch a predpokladáme, že to bude v odpoludňajších hodinách. Ďakujem pekne ešte raz, pán spravodajca, aj vám, pani navrhovateľka.

    Páni poslanci, pani poslankyne, nasleduje druhé a tretie čítanie.

    Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Na záver dnešného rokovania by som vás chcel požiadať, aby ste nás informovali o programe zajtrajšieho rokovania.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, našou snahou je, poviem celkom na záver, aby sme skončili rokovanie tejto schôdze v piatok tento týždeň, aby sa parlament nemusel stretávať na budúci týždeň.

    To znamená, že teraz chceme pokračovať aj po 19.00 hodine rokovaním o jednotlivých materiáloch, ktoré sú pod bodmi 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11 s tým, že by sme preskočili rokovanie o návrhoch rozpočtov pod bodmi 12, 13, 14, 15, 16 a, samozrejme, aj bod 2 návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2000, ktoré sú naviazané na štátny rozpočet a predpokladajú schválenie štátneho rozpočtu, s tým, že by sme zajtra v dopoludňajších hodinách pokračovali prerokúvaním ďalších bodov, ktoré nie sú pod spomenutými číslami a ktoré si vyžadujú najskôr schválenie štátneho rozpočtu, a potom môžeme pristúpiť k rokovaniu o nich.

    To znamená, že rokovanie o štátnom rozpočte a schvaľovanie pozmeňujúcich návrhov by bolo zajtra - predpoklad po hodine otázok a odpovedí o 15.00 hodine s tým, že by sme potom samozrejme po prerokovaní tohto bodu a jeho schválení pokračovali v ďalšom programe schôdze.

    To znamená, že teraz chceme prejsť k rokovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku.

    Ale ešte predtým pani poslankyňa Tóthová má procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste si doriešili túto situáciu, pretože ste odsúhlasili rokovanie po 19.00 hodine, pokiaľ sa neskončí rozprava o rozpočte. Čiže rozprava sa skončila, to, čo ste si odsúhlasili, už teda pokračovanie neplatí, čiže by ste pokračovali v rozpore s rokovacím poriadkom. Musíte si navrhnúť nové uznesenie.

  • Pani poslankyňa, je to jasné, aj keď veľmi dobre viete, že môžeme využiť aj iné pravidlo rokovacieho poriadku, pokiaľ je všeobecný súhlas. Ja som to, samozrejme, myslel ako všeobecný súhlas koalície aj opozície, aby sme dotiahli rokovanie 25. schôdze do piatku. Myslím si, že v tom žiadny rozpor medzi nami neexistuje, ale predpokladá to prirodzene, aby sme pokračovali v rokovaní aj dnes. Je samozrejmé, že pokiaľ budú niektorí poslanci proti, musíme uplatniť isté podmienky. Chcem len pripomenúť, pani poslankyňa, že sme nemuseli byť takisto, keby sme sa rigorózne držali rokovacieho poriadku, ústretoví ani v tom, aby vystúpili niektorí poslanci, ktorí neboli prihlásení do rozpravy. Takže by som vás prosil o taký istý prístup pri tejto ďalšej otázke.

    Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme zistili všeobecný súhlas o tom, že budeme pokračovať ďalej v rokovaní, a ak tento súhlas nebude, tak predkladám procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, je všeobecný súhlas, aby sme dnes pokračovali po 19.00 hodine v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky? Okrem pána poslanca Gašparoviča aj ostatní súhlasia. Takže, pán poslanec Gašparovič, dúfam, že sa vecne prispôsobíš. Áno, ďakujem veľmi pekne za pochopenie. Budeme pokračovať ďalej.

    Takže nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 340, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 340a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ruch v sále.

  • Páni, páni poslanci a pani poslankyne, prosím o pokoj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    v súčasnosti je medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou bezzmluvný vzťah, keďže Lotyšská republika jednostranne vypovedala multilaterálne zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických a právnických osôb, ktoré boli platné medzi štátmi RVHP. Cieľom predkladanej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorú podpísali ministri zahraničných vecí oboch republík dňa 11. marca 1999 v Bratislave, je vytvorenie právneho rámca na rozvíjanie všestranných a vzájomne výhodných nielen hospodárskych, ale aj kultúrnych vzťahov.

    Zmluva sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štátny zdroj a štát, v ktorom má príjemca príjmu sídlo alebo bydlisko. V zmluve je zachovaný princíp, aby sa príjmy právnických a fyzických osôb jedného zmluvného štátu zdaňovali v štáte sídla právnickej osoby, prípadne bydliska fyzickej osoby. V druhom zmluvnom štáte sa môžu príjmy zdaniť len v rozsahu a za podmienok, ktoré sú stanovené ustanoveniami v článkoch 6 až 22 zmluvy. Príjmy z nehnuteľného majetku, jeho používania alebo prenájmu sa vždy zdaňujú v krajine, kde sa nehnuteľný majetok nachádza.

    Zisky z obchodnej a priemyselnej činnosti podnikov a spoločností sa zdaňujú v druhom zmluvnom štáte len za predpokladu, že boli dosiahnuté v tomto druhom štáte na základe činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v druhom štáte. Zdaňovanie dividend, úrokov a licenčných poplatkov je rozdelené len medzi oba zmluvné štáty, pričom pre štát zdroja je stanovená hranica zdanenia do výšky 10 % hrubej sumy do príjmov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka odôvodňuje návrh vlády.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je protokol k zmluve, ktorým sa stanovujú podmienky zdaňovania činností vykonávaných v pobrežnej oblasti. Z dôvodu rozdielnych geografických podmienok sa zmluvné strany dohodli, že zdaňovanie činností vykonávaných v pobrežnej oblasti budú upravovať ustanovenia protokolu. Napriek tomu, že Slovenská republika ani Lotyšská republika nie sú členskými štátmi OECD, je predkladaný návrh zmluvy v súlade s modelovou zmluvou OECD. Znenie jednotlivých článkov navrhovanej zmluvy zohľadňuje osobitosti vnútroštátnych predpisov oboch štátov. Uzavretie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je prejavom záujmu obidvoch zmluvných štátov na vytváranie priaznivého prostredia pre investorov a zároveň znižovanie daňového zaťaženia podnikateľov pôsobiacich na trhoch zmluvných partnerov.

    Odsúhlasenie zmluvy v Národnej rade si nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vykonávanie zmluvy bude mať pozitívny dosah na štátny rozpočet rozvojomm slovensko-lotyšských vzťahov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani ministerke.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže pani ministerka financií odôvodňuje ďalšie tri návrhy vlády, aby pani ministerka teraz odôvodnila všetky návrhy, ktoré ju splnomocnila vláda predložiť Národnej rade, a potom by sme poprosili spoločných spravodajcov, aby predniesli stanoviská gestorských výborov.

    Pani ministerka, prosil by som vás, aby ste odôvodnili

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku, ktorý máme ako tlač 341.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Z hľadiska zámerov tejto zmluvy možno povedať, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia sleduje skutočne rovnaké zámery ako pred chvíľočkou zdôvodnená zmluva. Predsa však z hľadiska obsahu ide o mnohé vážne odlišnosti, ktoré sú dané aj charakterom príslušného štátu a odlišnosťami v hospodárstve povedzme Írska a pred chvíľkou predkladanej zmluvy, ktorá sa týka Lotyšska.

    Táto zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov. Rieši najmä zdanenie príjmov z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov a priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, výrobno-technických poznatkov, z úrokov majetkovej účasti, výrobnej a technickej kooperácie.

    Dvojité zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania autorských práv k dielam literárnym, umeleckým a vedeckým a príjmy výkonných umelcov. Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky na odsúhlasenie v Národnej rade, pretože odlišne upravuje daňové povinnosti organizácií a občanov ako ustanovenia daňových zákonov zmluvných štátov. Jej odsúhlasenie si nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predpokladá sa, že vykonávanie zmluvy bude mať pozitívny dosah na štátny rozpočet rozvojom slovensko-írskych vzťahov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom.

    Prosím ju, aby odôvodnila ďalší bod, a to

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Vážená poslanecká snemovňa,

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku bola podpísaná dňa 24. augusta 1999 v Canberre. Text zmluvy bol schválený uznesením vlády 14. januára 1997 a následne na rokovaní vlády 11. augusta 1999 bol schválený návrh na zmenu článku 13 ods. 4 uvedenej zmluvy.

    Dosiaľ Slovenská republika a Austrália majú vzťah vo sfére zdaňovania bez zmluvnej úpravy. Predkladaný návrh zmluvy je historicky prvým zmluvným dokumentom svojho druhu medzi dvoma štátmi. Cieľom tejto zmluvy je opäť vytvoriť priaznivejšie podmienky na rozvoj všestranne vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Austráliou.

    Rozširovanie zmluvnej základne s členskými štátmi OECD je pre Slovenskú republiku prínosom, pokiaľ ide o jej snahu zaradiť sa medzi štáty, s ktorými sekretariát OECD rokuje o jej budúcom členstve. Text zmluvy rešpektuje štandardizovaný text modelovej zmluvy OECD. V pripomienkovom konaní sa k zmluve vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ako najdôležitejší pripomienkovatelia.

    Táto zmluva je predkladaná na odsúhlasenie v Národnej rade Slovenskej republiky a nevyžaduje si zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a ani sa nedotýka záväzkov z iných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uzavretie tejto zmluvy nemá negatívne dosahy na štátny rozpočet, skôr naopak, predpokladáme, že bude mať pozitívny dosah na štátny rozpočet rozvojom slovensko-austrálskych hospodárskych vzťahov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou a prosím ju, aby odôvodnila ďalší návrh, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve.

  • Hlasy z pléna.

  • V poriadku, pán poslanec Kozlík, odporúčam, aby sme teraz poprosili spoločných spravodajcov výborov k jednotlivým návrhom zmlúv, ktoré odôvodnila pani ministerka financií.

    Prosil by som teraz pána poslanca Kozlíka, aby predniesol stanovisko gestorského výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Odporúčal by som teraz zároveň predniesť, keďže sme spojili tri body do jedného, aj spoločnú správu k Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov aj medzi Slovenskou republikou a Austráliou, keďže ide o totožné spoločné správy.

    Vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás informoval, že návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku a takisto návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predložené zmluvy prerokoval na zasadnutí 23. novembra 1999 a uzneseniami číslo 266 a 267 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s týmito zmluvami.

    Podobne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrhy predložených zmlúv na svojom zasadnutí 25. novembra 1999 a uzneseniami číslo 174 a 175 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s týmito zmluvami.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu schválil spoločnú správu výborov Národnej rady k týmto zmluvám, ako aj návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvami medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou a Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Určil poslanca Sergeja Kozlíka za spoločného spravodajcu výborov.

    Takže, vážený pán predsedajúci, odporúčam, keby teraz mohol predniesť ďalšiu spoločnú správu pán poslanec Maxon.

  • Áno, prosil by som vás, pán poslanec Maxon, aby ste predniesli spoločnú správu výborov na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskou republikou.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    pán kolega Kozlík už predniesol návrh aj k Lotyšsku, aj k Austrálii, tak, ak mi dovolíte, ja by som hovoril k Írsku, tlač 341.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 400 z 13. 10. 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s touto zmluvou vyslovil súhlas 23. novembra 1999 uznesením číslo 268 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil súhlas s touto zmluvou 25. novembra 1999 uznesením číslo 176. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zmluvy, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Vážené dámy, vážení páni, spoločnú správu aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máte všetci k dispozícii. Návrh na uznesenie znie: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi za uvedenie spravodajskej správy.

    Prosím teraz pani ministerku, aby odôvodnila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo...

  • Hlasy v pléne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa.

    Otváram rozpravu o jednotlivých bodoch programu, ktoré odôvodnila pani ministerka financií. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.

    Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o bode programu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní a príjmov z majetku za skončenú.

    Teraz otváram rozpravu o bode programu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy k bodu programu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou, tlač 359, ústne, pretože písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, tlač 395.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodnila ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

  • Hlas z pléna.

  • Nie sú pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Gašparovič, odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch programu po prerokovaní týchto bodov až neskôr.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som zdôvodnila návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh novely zákona rieši predovšetkým dva okruhy, a to ďalšiu liberalizáciu poisťovacích služieb v súvislosti s požiadavkami OECD a posilnenie kompetencií a právomocí dozorného orgánu s cieľom dosiahnutia stavu, aby bol schopný efektívne ovplyvňovať vývoj na poistnom trhu Slovenskej republiky.

    Ťažiskovými zmenami v predkladanej právnej úprave sú:

    1. Umožnenie zahraničným poisťovniam podnikať v poisťovníctve na území Slovenskej republiky formou organizačných zložiek pobočiek.

    2. Odstraňuje sa diskriminačné ustanovenie týkajúce sa zvýšenia výšky kaucie žiadateľom o podnikanie v poisťovníctve, ktorí majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky.

    3. Bližšie sa špecifikuje problematika sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve spolu so stanovením registračnej povinnosti.

    4. V súlade so smernicami Európskej únie sa u nových poisťovní zavádza špecializácia na podnikanie výlučne v odvetví životného alebo neživotného poistenia. Zakladať nové univerzálne poisťovne nebude možné.

    5. Významne sa posilňujú právomoci dozorného orgánu najmä v procese povoľovacej činnosti pri vykonávaní dozoru a pri sankčných postihoch.

    6. Poisťovniam sa rozširuje okruh povinností týkajúci sa ich informačných a oznamovacích povinností vo vzťahu k dozornému orgánu. Navrhuje sa zaviesť povinnosť poisťovní zamestnať poistného matematika aktuára tak, ako je to bežné v krajinách Európskej únie.

    7. V prípade zistenia závažných nedostatkov v činnosti poisťovne, ktoré nie je možné riešiť opatreniami v rámci doterajšieho zákona, sa navrhuje, aby dozorný orgán mal možnosť zaviesť nútenú správu.

    Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh predstavuje piatu novelizáciu zákona, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol splnomocnený vyhlásiť v Zbierke zákonov jeho úplné znenie. Predmetný návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 6. októbra 1999.

    Na záver by som chcela uviesť, že táto novela zákona je dlho očakávanou novelou zákona o poisťovníctve, a to z dvoch dôvodov.

    Po prvé vytvára oveľa náročnejšie prostredie pre poisťovne, zavádza možnosti nútenej správy, požaduje aj skvalitnenie štruktúry zamestnancov poisťovní a tak ďalej. Zvyšujú sa sankčné postihy. Myslím si, že je to veľmi dôležitý krok, aby sa zvýšila efektívnosť individuálnej ochrany tých, ktorí investujú do poisťovne, ukladajú si tam svoje zdroje a tak ďalej.

    Z druhého hľadiska je tento zákon dôležitý preto, lebo táto novela je určitým predpokladom, aby sme splnili aj ďalšie z kritérií na vstup do OECD. Liberalizácia poisťovacích služieb je ďalším krokom k pristúpeniu liberalizačných kódov v rámci OECD a je to vlastne ďalší krok k tomu, aby Slovenská republika v polovici budúceho roka sa stala ďalším členom OECD.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Maňkovi.

    Ešte predtým s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, na návrh automatického predkladateľa o predĺžení rokovacieho dňa pána poslanca Kováča, ktorý je naprogramovaný, snemovňa vyslovila súhlas, že budeme pokračovať ďalej po 19.00 hodine. Prebrali sme tri body programu, o ktorých ste dali rozpravu. Rozpravu ste ukončili. Keďže v rozprave neboli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ste povinný dať o nich hlasovať, pán podpredseda. Nemôžeme dať hlasovať ani o deň, ani o týždeň. Musíme dať hlasovať hneď, inak zase porušíme rokovací poriadok. Preto prosím, aby sme dali o týchto bodoch hlasovať.

    V § 83 rokovacieho poriadku ods. 1 sa hovorí: "Po skončení rozpravy sa hlasuje." Ods. 3 hovorí: "Ak v druhom čítaní nie sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy." Samozrejme, musíme okamžite hlasovať.

  • Pán poslanec Gašparovič, rešpektujem vaše stanovisko. Môžem vyhlásiť 15-minútovú prestávku. V prípade, že zistíme, že po 15 minútach nie je snemovňa uznášaniaschopná, môžeme pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu. Tak je to v rokovacom poriadku. Pozrite si rokovací poriadok, páni poslanci. Teraz odporúčam, aby sme ešte dali slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Maňkovi. Dokončíme prerokúvanie tohto vládneho návrhu zákona a potom by sme sa procedurálne dohodli, ako budeme pokračovať ďalej.

    Pán poslanec Maňka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 395), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, dôrazne vás upozorňujem, že sústavne porušujete rokovací poriadok, ale teraz ho porušujete flagrantne. Mali ste dať okamžite hlasovať podľa § 83 ods. 3, ktorý hovorí: "Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi Národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov." Takže my vás prosíme, aby ste prestali porušovať rokovací poriadok a dali hlasovať. Ak nie je snemovňa uznášaniaschopná, mali by ste dať 15-minútovú prestávku a po nej odložiť schôdzu na zajtra. Tak to bolo v tejto snemovni po celé štyri roky.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, zistíme počet poslancov prítomných v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 37 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 49 poslancov. Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Preto v zmysle § 23 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku budeme pokračovať rozpravou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve.

    Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z pánov poslancov ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.