• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Čižmáriková, pán poslanec Sládeček.

    Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Irena Belohorská.

    Dosiaľ v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 vystúpilo 27 poslancov vrátane rečníkov, ktorí vystúpili za poslanecké kluby. Poradie stratili títo písomne prihlásení poslanci: Vojtech Tkáč, Viliam Oberhauser, Eva Slavkovská, Rastislav Šepták, Michal Drobný, Ján Danko a Jozef Tarčák. V rozprave má vystúpiť ešte 19 písomne prihlásených poslancov a poslanci, ktorí stratili poradie, teda spolu je to ešte 26 poslancov.

    V piatok sme rozpravu prerušili po vystúpení ministerky financií Brigity Schmögnerovej. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pani ministerky prihlásili pán poslanec Húska a pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte faktickú poznámku. Vzdávate sa. Pán poslanec Maxon? Nie?

    Čiže budeme pokračovať v rozprave v poradí, ako sa poslanci písomne prihlásili. Ako posledný z písomne prihlásených vystúpil poslanec Ján Jasovský.

    Teraz dávam slovo poslancovi Pavlovi Kačicovi a pripraví sa Viliam Sopko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená pani ministerka,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je rovnako chaotický ako hospodárska politika vlády. Nedáva východiská v rámci rozvojových impulzov ani z hľadiska strategickej myšlienky v oblasti rozvoja investícií a založenia budúceho rastu. Vlastný štátny rozpočet sa zle odštartoval už v roku 1999, keď sa váha celkového hodnotového systému preniesla do daní. Cez palubu hodili aj poistné systémy, pričom úplne odkrytá zostáva príjmová stránka štátneho rozpočtu. Istých je výdavkov okolo 4 miliardy v oblasti daní z príjmu fyzických osôb. V padajúcej ekonomike sú absolútne neisté príjmy viazané na ostatné druhy daní. Jasne nedefinujú ani projekty, na ktoré sa budú viazať vysoké pôžičky vlády v objeme 24 miliárd korún. Okolo 15 až 20 miliárd Sk existujú tiež riziká verejnoprávnych fondov.

    Rozpočet na základe aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky nepresviedča, že je postavený na reálnych východiskách. Nie sú definované výraznejšie impulzy, ktoré by pohli priemysel, stavebnú produkciu, riešili problémy poľnohospodárstva, zvýšenie objemu dopravy, to je na strane tvorby zdrojov.

    Na stránke spotreby dolárový export klesá, napriek zníženiu hodnoty koruny spotreba obyvateľstva bude klesať, pretože budú klesať reálne mzdy, tak je to založené v rozpočte. Investície takisto budú klesať, pretože nie sú žiadne konkrétne programy v podpore investícií. Je podsadený objem nezamestnanosti, ktorý nebude v štátnom rozpočte krytý. To znamená, sú tu zasa len riziká vo východiskách. Je tu otvorených a nekrytých programami minimálne 24 miliárd Sk, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu bánk a sociálne programy. Vytvára sa samoobsluha pre vládu v rámci mimorozpočtových zdrojov a poslancov to nezaujíma, čím to chce vláda naplniť, či nebude politické rozdeľovanie, ako bude navrhovať tieto zdroje, keďže nie sú podložené konkrétnymi projektmi. Došlo k absolútnej prevahe v dominancii daňovej sústavy zvyšovaním daňového zaťaženia v oblasti spotrebných daní, DPH a ďalších a na druhej strane cez palubu boli hodené poistné fondy, ktorých základňa sa naďalej odvíja od rokov 1996, 1997, nedochádza k valorizácii týchto príspevkov do verejnoprávnych fondov. To sú obrovské riziká medzi 15 - 20 miliárd Sk bilancie vyššieho deficitu týchto fondov, než predpokladá štátny rozpočet. Dokonca štátny rozpočet tieto riziká priamo definuje.

    Takže podľa mňa stojíme pred otázkou, či takto postaviť rozpočet je vôbec reálne. Ak reagujeme na podnikateľskú verejnosť, ktorá definuje situáciu tak, že na rok 2000 si nevie postaviť svoj biznis plán, ak to nevie urobiť podnikateľ, ako to vie reálne postaviť plán štátu, rozpočet v absolútne zmenených legislatívnych podmienkach v oblasti daní a hospodárskych nástrojov a pripravovaných cenových opatrení. Toto je situácia zrelá na rozpočtové provizórium, aby sa predišlo tomu, že v apríli, máji na budúci rok sa zistí, že rozpočet sa vyvíja úplne ináč. Potom sa budú prijímať opatrenia s účinnosťou od 1. júla, a tak stratíme polrok v roku 2000. Rozpočtové provizórium oproti tomu dáva šancu veľmi pružne reagovať na vznikajúcu situáciu už v prvých dvoch mesiacoch roka. Nie je to len môj názor, ale aj názor inštitúcií, ako sú napríklad Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná a priemyselná komora a tak ďalej. Ich stanoviská na riziká štátneho rozpočtu mi dovoľte spomenúť len v dvoch veciach.

    1. Predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 predpokladá prijatie mnohých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Eventuálne neprijatie týchto zákonov, respektíve prijatie týchto zákonov, ale zlých, môže viesť k rozpočtovému provizóriu.

    2. Závažným problémom je otázka štátnych záruk za bankové úvery. V § 10 návrhu zákona je umožnené prijímať štátne záruky pre značný počet subjektov - Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, štátne fondy, hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a podobne, pričom zvýšený limit z novoposkytnutých záruk vyvolal riziká pre štátne rozpočty v ďalších rokoch v prípade ich realizácie. Vo výdavkovej časti rozpočtu stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska už tu bolo prezentované. Len chcem poukázať na dosahy toho, čo je pre obec a mestá plánované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Nepriaznivo sa to dotkne najmä obcí a menších miest v hospodársky menej rozvinutých oblastiach Slovenska. Cieľové body krajšej budúcnosti budú vzdialenejšie pre občanov žijúcich na týchto územiach, kde je vysoká nezamestnanosť a sociálna bieda, nižšia pracovná kvalifikovanosť občanov, slabšia úroveň vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, nedostačujúca zdravotná starostlivosť, redšia dopravná sieť, menej kvalitná pôda, znečistené životné prostredie a podobne. Takisto vo veľmi kritickej situácii vo finančnom zabezpečení sú činnosti štátnej správy v regiónoch Slovenska. V poslednom období sa mimoriadne skomplikovala situácia vo finančnom zabezpečení vlastnej správy okresných úradov, najmä v dôsledku výraznej poddimenzovanosti ich rozpočtov a z nej vyplývajúcej dlhodobej a stále narastajúcej zadlženosti týchto úradov. Zadlženosť okresných úradov má za následok, že celý rad úradov už v súčasnosti a v ďalších najbližších dňoch nemôže plniť svoje základné zákonom určené úlohy a služby, najmä smerom k občanom.

    Je už realitou aj v samotných úradoch, že ich budovy sú odpájané od zdrojov energie, spojových služieb, úrady nevykonávajú úhrady nájomného, neplnia si daňové povinnosti k obciam a podobne. Ďalším aktuálnym problémom vo financovaní krajských okresných úradov je finančné zabezpečenie prác súvisiacich s prechodom informačných technológií na rok 2000. Rozsah výdavkov na zabezpečenie príslušných dodávok a služieb na túto úlohu predstavuje súhrnne na všetky kraje asi 65 miliónov Sk. Ako z uvedeného vyplýva riešenie súčasnej kritickej situácie, zabezpečenie najnaliehavejších problémov krajských a okresných úradov tak, aby boli schopné plniť svoje základné funkcie ako orgány štátnej správy, vyžaduje zvýšenie výdavkov na vlastnú správu úradov o 250 miliónov Sk s tým, že s postupnou úhradou výdavkov sa začne neodkladne.

    Dovoľte mi niekoľko slov k Prešovskému kraju, ktorý je z hľadiska počtu obyvateľov najväčší na Slovensku a kde mám trvalé bydlisko.

    Návrh štátneho rozpočtu pre Prešovský kraj nepostačuje na krytie výdavkov, a tým nezaručuje kvalitné plnenie úloh v kapitole Krajský úrad Prešov na rok 2000. Ak si vyberiem len jednu oblasť z rozpočtu Prešovského kraja, a to je školstvo, dostaneme sa do zúfalých čísiel. Z celkového objemu 762 miliónov Sk určeného na tovary a ďalšie služby pre kapitolu Krajský úrad Prešov je určených celkovo 395 miliónov Sk, čo je necelých 52 percent. Takto stanovený rozpočet za daného stavu nepostačuje zabezpečiť ani najnutnejšie požiadavky na zabezpečenie plynulej prevádzky škôl a školských zariadení v roku 2000. Svedčí o tom aj skutočnosť, keď toho roku musela vláda Slovenskej republiky prijať uznesenie na riešenie krízovej situácie v školstve prispením finančných prostriedkov na oddlženie neuhradených faktúr. Po sumarizácií návrhov jednotlivých škôl a školských zariadení je rozdiel oproti určenému objemu o 300 miliónov Sk nižší.

    Na záver mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh. Navrhujem v rozpočte kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť finančné prostriedky vo výške 10 miliónov Sk v prospech kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a účelovo ich viazať na obnovu rímskokatolíckeho kostola v Stropkove.

    Pán predseda, ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko, po ňom pán poslanec Šťastný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení členovia Rady vlády Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    v návrhu rozpočtu je zabudovaná krajná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. V príjmovej časti rozpočtu návrh počíta s výrazným zlepšením finančnej, daňovej aj colnej disciplíny. Štátny rozpočet má svoje riziká na príjmovej strane rozpočtu. Jedno z najväčších je v realizácii štátnych záruk. Priestor na prevzatie nových záruk je nižší, podstatne nižší, ako sú požiadavky rezortov. Preto si musí vláda Slovenskej republiky uvedomiť, že poskytovanie ďalších záruk treba veľmi dobre zvažovať, ale jeden prípad odporučím aj vo svojom vystúpení vo vzťahu k Železniciam Slovenskej republiky. Vo výdavkovej časti rozpočtu sú rozpočtované zdroje veľmi skromné, a preto aj kritika, ktorá tu odznieva, je v mnohom oprávnená. Len treba dodať, že dlhová služba pohlcuje veľkú časť výdavkov rozpočtu, a to je hlavný dôvod, že chýbajú rozpočtové zdroje na rozvojové priority. Keby neexistovalo to veľké bremeno dlhov, bol by stav aj v štátnom rozpočte naprosto iný. Nato doplácajú rezorty, a, žiaľ, bič práska na konci a v mnohom dopláca občan.

    Ako opozičný poslanec v predchádzajúcom období som mnohokrát hovoril a poukazoval na stav v hromadnej osobnej doprave, autobusovej alebo železničnej. Kritický stav pretrváva. Ale chcem pripomenúť, že kríza v autobusovej aj železničnej osobnej doprave existovala aj pred vládou Mikuláša Dzurindu. Nie je to záležitosť súčasnej vlády. Tak ako som pripomínal bývalým členom vlády pánu Kozlíkovi aj pánu Jasovskému, aj dnes chcem pripomenúť súčasnej ministerke financií pani Schmögnerovej a ministrovi pánu Macejkovi, že osobná doprava sa bezprostredne dotýka občanov tých najslabších sociálnych vrstiev. Súčasný katastrofálny stav je výsledkom niekoľkoročného vývoja, ale riešiť ho nevyhnutne musíme. Plne si uvedomujem dosah štátneho rozpočtu na rok 2000 v oblasti osobnej železničnej dopravy na občana z pohľadu dopravnej obslužnosti.

    Vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu vyčlenila na úhradu straty pri realizácii výkonov vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave objem 3,95 miliardy Sk, pričom 2,75 miliardy je v rámci bežných transferov a zvyšok je zahrnutý do rozvojových programov. Táto úhrada straty nepokrýva objektívnu potrebu prostriedkov na bezproblémové financovanie prevádzky osobnej dopravy a na zabezpečenie štátom požadovanej objednávky dopravných výkonov. To treba otvorene povedať s plnou zodpovednosťou a povedať aj B, aké budú dôsledky. V praxi to znamená nutnosť, aby Železnice Slovenskej republiky redukovali osobnú dopravu v rozsahu nad 20 percent oproti súčasnému stavu. To znamená úplné zastavenie prevádzky tratí pre osobnú dopravu alebo obmedzenie počtu vlakov na jednotlivých železničných tratiach či už hlavných alebo vedľajších. Je to vážne reálne riziko, ktoré možno odstrániť len dofinancovaním výkonov vo verejnom záujme zo štátneho rozpočtu v objeme zhruba 700 miliónov Sk. Otázka, kde nájsť priestor v štátnom rozpočte z príjmov, ktoré plynú do štátneho rozpočtu, ale ak to nie je možné, je možné vykonať zmenu v konštrukcii rozpočtu z dôvodu napätosti medzi zdrojmi a potrebami, potom musíme hľadať iné možnosti.

    Takéto možnosti sú. V prvom rade do času vyčlenenia týchto prostriedkov môže vláda Slovenskej republiky poskytnúť Železniciam Slovenskej republiky štátnu záruku v sume 700 miliónov Sk nad rámec uvažovaných záruk. A druhá možnosť, aby vláda Slovenskej republiky v záujme vládneho uznesenia číslo 544 z roku 1999 našla finančné zdroje na krytie ekonomicky oprávnených nákladov verejnej železničnej dopravy potvrdených medzinárodným auditom. Napríklad použiť prostriedky získané privatizáciou. Citované vládne uznesenie, pre vašu potrebu, je obsahom venované transformácii a ekonomickej stabilizácii Železníc Slovenskej republiky. Iná cesta nie je a bolo by veľmi zlé, ak by Železnice Slovenskej republiky boli doslova donútené vykonať ďalšie obmedzenie v dopravnej obslužnosti v regiónoch Slovenska.

    Tieto návrhy predložím písomne ako súčasť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2000 formou odporúčaní vláde Slovenskej republiky.

    Ak mám ešte zvyšok času, chcel by som sa tak ako každý rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu dotknúť otázky rozpočtov obcí a miest. Je to vždy veľmi citlivá záležitosť, okolo ktorej sa veľa diskutuje. Oceňujem všetky pozmeňujúce návrhy na zvýšenie štátneho rozpočtu v kapitole miestnych rozpočtov. Minimálne 10-percentný medziročný nárast podielu obcí na celoštátnych daniach pokladám za nevyhnutný a predpokladám, že v Národnej rade sa nájde veľká časť poslancov na podporu zvýšenia finančného objemu na podielových daniach do rozpočtov obcí minimálne o 500 miliónov Sk oproti vládnemu návrhu.

    Tak ako v minulých rokoch aj dnes nemôžeme spochybňovať požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska či iných združení obcí, pretože sú oprávnené a treba aj v takejto zložitej situácii hľadať kompromisy. Podporím tieto návrhy, aj keď som si vedomý, že priestor na zmeny v štátnom rozpočte je minimálny. Dlhová služba začína narastať aj vo sfére samosprávy, čo sa zákonite odráža v tlaku na štátny rozpočet v budúcom aj v nasledujúcich rokoch.

    Ďakujem za pozornosť.

    Návrh uznesenia odovzdávam písomne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný, po ňom pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    aj napriek možnej takmer celoročnej príprave na tvorbu rozpočtu na rok 2000 dostávame do rúk dokument, ktorý je vo svojej podstate zhodný aspoň koncepčne s rozpočtom na tento rok. Ak uvážime, že pri tvorbe rozpočtu roka 2000 mala vláda relatívne dostatok priestoru na iný prístup, potom sa mi zdá, že ide prakticky o kópiu aj s nedostatkami. Súčasnosť nás presviedča o nereálnosti tohtoročného rozpočtu. Máme už pred sebou návrh na novelizáciu alebo na zmenu tohtoročného návrhu alebo tohtoročného zákona o rozpočte a v jeho podstate je založený iba na reštrikcii. Tak aj súčasný návrh je poznačený v podstate tým istým. Nie je založený na reálnych cieľoch. Výdavky sú hlboko podhodnotené a príjmy sú odvodené iba od daňových opatrení, nevychádzajú zo žiadnych ani načrtnutých rozvojových programov. Z hľadiska všeobecného pomenovania ho možno označiť za ekonomiku brzdiacu a vysoko rizikovú.

    Ak vezmeme do úvahy programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa hovorí o základnej, zásadnej reštrukturalizácii hospodárstva, ktorá už v budúcom roku, teda v roku 2000 vytvorí podmienky pre rozvojové programy, tak je to potom o niečom inom. Je len ťažko si predstaviť, aby sa pri súčasných podmienkach dosiahol rast hrubej domácej produkcie na úrovni 2,5 percenta. Ak poklesne v dôsledku ostatných opatrení prijatých v daňovej oblasti domáca spotreba, už teraz je pokles reálnych príjmov o 6 percent, poklesne zisk a prehĺbi sa miera inflácie. Sme svedkami toho, ako klesá stavebná výroba, priemyselná produkcia. Domnievam sa, že napĺňanie takto navrhnutého a prípadne prijatého rozpočtu budú sprevádzať ekonomické balíčky opatrení, ktoré ešte viac prehĺbia reštrikciu. Je plánované zvýšenie cien energie, plynu, cestovného, apropo už teraz máme oblasti, kde napríklad v krupinskom regióne, kde ľudia zvažujú, že je výhodnejšie byť podporovaný v nezamestnanosti, respektíve na sociálnych dávkach, ako cestovať, pretože precestujú také obrovské peniaze z toho platu napríklad za zamestnaním do Zvolena, že sa im to jednoducho nevypláca.

    Čiže potom tieto balíčky, samozrejme, že prenesú problémy rozpočtu ako inak, opäť, samozrejme, na občanov. Tak ako celý rozpočet aj kapitola pôdohospodárstva je poznačená rovnakým rukopisom, aj keď sa na záver akoby ospravedlňujúco konštatuje, čo všetko sa v rozpočte nepodarilo zabezpečiť. A to všetko nepredstavuje veľa. Iba zhruba 3 miliardy korún. Sotva však poľnohospodárom pomôže konštatovanie, že v Štátnom fonde trhovej regulácie chýba 1 miliarda, že chýbajú prostriedky na projekty pozemkových úprav alebo prostriedky na vybavenie laboratórií, kontrolných, skúšobných a inšpekčných inštitúcií. Pritom ak chceme zabezpečiť úlohy vyplývajúce z programu ozdravenia výživy obyvateľstva, aj ten už máme poslanci k dispozícii, a súčasne plniť aj podmienky Európskej únie pri kontrole kvality potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, je plná funkčnosť týchto subjektov nevyhnutná. Avšak objem kapitálových výdavkov zakotvených v rozpočte tomu nezodpovedá. Za daných okolností sa len ťažko alebo vôbec nesplnia požiadavky domácej a zahraničnej validácie a akreditácie.

    Samozrejme, že uvedené by bolo len čerešničkou na torte problémov rezortu, keby boli v rozpočte riešené sľuby vlády poľnohospodárom, ktoré tak často a hlasno zaznievali v predvolebných programoch jednotlivých strán a programovom vyhlásení v súvislosti s riešením starého bloku úverov. Aj napriek tomu, že poľnohospodári pri zvýšení úrokov z týchto starých úverov z pôvodných 5 percent už v podstate dávno svoje dlhy splatili a napriek tomu sa neustále stávajú pre banky nedôveryhodnými, že majú pri likvidácii vlastne hmotný majetok, ktorý je reálny, ktorý nie je imaginárny ako v mnohých iných subjektoch. Ďalej je to otázka špecifickej úverovej politiky pre tento rezort, dotačná politika, programy rozvoja vidieka, riešenie nezamestnanosti na vidieku a tak ďalej.

    Dovolím si len niekoľko krátkych citácií z programového vyhlásenia vlády, kde zistíme, že ani jeden bod sa nepremieta v rozpočte na rok 2000. Citujem: "Vytvoríme primerané podmienky na využitie poľnohospodárskej pôdy s cieľom zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. Zvážime prípravu zákona o osobitných úverových podmienkach." Bude predkladaný návrh v júni 2000. "Osobitnú pozornosť budeme venovať znevýhodneným regiónom v záujme vyrovnania zvýšených nákladov." Návrh systému bude predložený v máji 2000. "Doterajší systém dotácií sa prehodnotí tak, aby podporoval produkčne aktívne funkcie." Návrh systému bude predložený v októbri 2000. "Prijmeme nástroje na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Navrhneme zníženie daní z poľnohospodárskej pôdy." Bude sa riešiť v priebehu rokov 2000 a 2001.

    Úplnú špičku z programového vyhlásenia predstavuje cieľ vlády pri už prijatých daňových zákonoch a predloženom návrhu štátneho rozpočtu, kde sa hovorí o zabezpečení primeranej životnej úrovne a zlepšení kvality vidieckeho obyvateľstva, vhodnej sociálnej klímy, ochrane a tvorbe životného prostredia. Všetko toto sa javí z hľadiska doterajších opatrení a súčasného rozpočtu utópiou. Ak si vezmeme do úvahy stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu kapitoly pôdohospodárstva, v ktorom sa hovorí, že citujem "zabezpečenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskej produkcie si bude vyžadovať dôsledné naplnenie programového vyhlásenia vlády", potom zmienka o utópii vôbec nie je nadsadená a očakávania poľnohospodárov sú v nedohľadne. Myslím si, že si to tento rezort, ktorý bol vždy zárukou potravinovej bezpečnosti a niesol na bedrách ťarchu riešenia aj sociálnych istôt predovšetkým na vidieku, nezaslúži. Čo sa dá ale očakávať, keď nie je súci na to, aby bol jednou z priorít súčasnej vlády a opatrenia, ktoré boli v ostatnom období prijaté, smerujú, a dokonca ani nie tak pomaly, ale pritom isto k jeho likvidácii.

    Osobitnú kapitolu v rámci tohto rezortu predstavuje vedeckovýskumná základňa, ktorá by podľa všetkých pravidiel, a doteraz to tak bolo, mala byť hnacím motorom rozvoja rezortu. Pri vyčlenení objemu prostriedkov na činnosť, je to zhruba 440 miliónov korún, treba povedať, že zo zdatnej VVZ bude, ak to mám povedať obrazne, len modelársky motor, ktorý by mal hýbať traktorom. V samotnom komentári k rozpočtu autori konštatujú, že v rámci transferov príspevkovým organizáciám, ktoré sú mimochodom v porovnaní aj s rokom 1999 nižšie a nezohľadňujú infláciu a naposledy prijaté opatrenia, jednoducho nebude možné zabezpečiť rozsah činností, ktoré má VVZ v pôsobnosti bez jej reorganizácie a zmeny štruktúry.

    Čo sa pod reorganizáciou spravidla skrýva. Samozrejme, že prepúšťanie pracovníkov, čo je vlastne už naprogramované na prvý polrok roku 2000. Potom už naozaj VVZ nebude schopná plniť svoje poslanie. Takýto prístup k VVZ spôsobí minimálne tri negatívne efekty. Úbytok mladých vedeckých pracovníkov, ktorí nájdu uplatnenie v zahraničí a len ťažko sa budú vracať do neistoty. Po druhé, znehodnotia sa investície vložené do VVZ, ako sú budovy, už dnes je značná časť ich v prenájme, prístrojový park a podobne. Znehodnotia sa rozpracované projekty, ktoré by prospeli rozvoju rezortu, nehovoriac o tom, že opätovné naštartovanie funkčnosti týchto inštitúcií bude neporovnateľne finančne náročnejšie ako vybilancovanie ich súčasných potrieb, ak bude vôbec možné ich opätovné oživenie.

    Verte mi, nemám v popise práce zakódovaný pesimizmus, skôr naopak, ale pri poznaní situácie v agropotravinárskom rezorte mi mrzne úsmev a dochádzajú akékoľvek optimistické vízie. Poľnohospodárstvo totiž nie je hrnček var, ako sa pravdepodobne mnohí domnievajú, inak si nemožno prístup vlády k tomuto rezortu vysvetliť. Aké by bolo východisko? Vrátiť sa k podpore poľnohospodárstva z uplynulých rokov pri zvýšení prostriedkov v úrovni inflácie a daňových opatrení, nahradiť revitalizačný zákon právnou normou, ktorá pomôže tým subjektom, ktoré ešte majú šancu dostať sa z okraju priepasti a splniť sľuby, minimálne tie, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády a ktoré vláda sľúbila pri rokovaní so samosprávnymi orgánmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Šťastného má pán poslanec Drobný a pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pri vystúpení pána profesora Šťastného mi napádajú otázky, ktoré súvisia so sledovaním kvality nielen v oblasti potravinárskeho priemyslu, ale všade vo všetkých rezortoch nášho hospodárstva. Včera sme diskutovali s európskymi komisármi o dodržiavaní izonoriem 9000 a komisárka z Fínska mi hovorila, že mám taký dojem, že máte predstavu, že dodržovanie kvality možno robiť akoby, možno robiť len ako potemkinovú dedinu, že si môžete cvičiť akreditačné komisie, ktoré budú sledovať tabuľkovým spôsobom systém kvality, ale v podstate produkcia kvalitatívne nepobeží na úrovni, ktorá sa vyžaduje.

    Ale ja som sa zhrozil, keď som to počul, nakoniec je to jeden z variantov, keď nebude peňazí na dodržanie kvality potravinárskych produktov, tak akreditačné komisie alebo rady, ktoré existujú v tomto rezorte, potom budú musieť trénovať, aby nestratili cvik, nácvik myslenia a vykonávania akreditačného procesu. Lebo napríklad v rezorte zdravotníctva sa nám tvorí Akreditačná komisia už dva roky a ešte stále nemá ten zvyk, aby mohla vstúpiť do akreditačného procesu.

    Preto si myslím, že je tu analogická situácia aj v rezorte potravinárskom, aj v rezorte zdravotníckom a školskom, že proste sledovanie systému kvality (izonormy 9000) sa buď bude robiť reálne na reálnych číslach, a to žiada zvýšenie prostriedkov, a to dostatočné množstvo finančných prostriedkov, alebo sa bude vykonávať len modelovo. A modelové vykonávanie je naozaj drahý špás. Preto si myslím, že aj v tomto smere postihuje reštrikčný rozpočet istým spôsobom aj udržanie kvality produkcie a Európska únia to od nás žiada. V Európskej únii sa zodpovední činitelia jasne vyjadrili, že oni nás čakať nebudú, my musíme tak rýchlo utekať v sledovaní kvality výroby, že ich musíme dobehnúť, a nie naopak. Oni nás čakať nebudú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa pripojiť k vystúpeniu pána poslanca Šťastného, ktorý poukázal na očakávanú veľmi zlú situáciu v budúcom roku, v podstate ktorá pokračuje v tom, že rezort pôdohospodárstva upadá neustále nižšie a nižšie. A k tomu ešte prispievajú nielen také vážne opatrenia, ako je neplnenie vládneho programu alebo ako je nenapĺňanie štátneho rozpočtu, ale aj také, dá sa povedať, detaily, ktoré vypracúva a dáva našim poľnohospodárom od 1. januára ministerstvo financií vo forme vládneho nariadenia, keď v podstate vylučuje v poľnohospodárskej doprave nákladné vozidlá z vratky z časti spotrebnej dane za motorovú naftu, čo považujeme teda za prípad, kde teda poľnohospodári sa asi budú musieť vrátiť ku koňom alebo ešte k iným štvornohým zvieratám, aby skutočne mohli zabezpečovať dopravu v poľnohospodárstve, keď už nákladné vozidlá nie sú pre ministerstvo financií alebo pre túto vládu takými vozidlami, ktoré dopravu uskutočňujú. A takisto si myslím, že zmena v zákone o dani z príjmu, že dotácie sa zahrnujú alebo sú v podstate príjmami v poľnohospodárstve, a nie odpočítateľnými položkami zdaňovacieho základu, je ďalší dosah, ktorý hovorí, tak tu máte poľnohospodári nejaké peniažky, ale nakoniec vám ich aj tak v daňovom systéme my štát zoberieme. Takže o čom tu vlastne v tom parlamente z hľadiska pôdohospodárstva pri vstupe do Európe chceme, čo vy vláda teda pre nich pripravujete?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa pán poslanec Topoli.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    flagrantné zneužívania mocenského postavenia vládnej koalície v tomto parlamente a osobitne pri prerokovaní štátneho rozpočtu ma prinútili obetovať čas svojho vystúpenia k niekoľkým poznámkam k doterajšiemu priebehu rozpravy. V prvom rade mi dovoľte, vážení koaliční kolegovia, ešte raz za celý poslanecký klub sa skromne poďakovať, že ste nám dovolili k najvýznamnejšiemu zákonu roka hovoriť celých dlhých 10 minút. Takúto nehoráznosť, akou je limitovať vystúpenie poslancov ešte pred začatím rozpravy, a nie až na základe jej priebehu a vývoja v tomto parlamente ešte od jeho vzniku, nevyprodukovala žiadna parlamentná väčšina. A Švejk by ju určite ocenil zvolaním, nech žije naša limitovaná demokracia, hurá.

    Nuž teda vážení limitovaní demokrati, každý koaličný či opozičný poslanec tohto parlamentu má neodňateľné právo a navyše, ak ho tým priamo poveria voliči, i neodňateľnú povinnosť, aby sa vyjadril k rozpočtu ako k celku k jeho jednotlivým kapitolám, aby hovoril, ak má o čom hovoriť, pretože ide o zákon, ktorý je nástrojom nášho ekonomického a sociálneho vývoja, teda oblasti, ktoré sú alfou a omegou záujmu každého občana, aby hovoril a mohol hovoriť bez následného mentorovania, zakrikovania, zatrieďovania, a ak je to potrebné i bez časového obmedzovania. Výhovorky na čas pri obmedzovaní poslancov v tomto prípade sú nemiestne. Zmeňme zákon tak, aby sa štátny rozpočet začal prerokúvať tak, aby bolo dosť času a priestoru pre každý závažný problém i pre každého, kto o ňom hovorí.

    Časový faktor zneužívajú vlády na priamy nátlak na parlament, a to predovšetkým vtedy, keď sú v úzkych a keď nechcú, aby sa niektoré závažné problémy pred spoločnosťou hlbšie rozbaľovali. Tak je tomu i teraz.

    Spomínal som už mentorovanie a klasifikovanie a doložím k nim i dehonestáciu odborného prístupu. Toto spolu s patričnou dávkou demagógie, klamstva a zneužívania médií patrí k propagandistickej clone, ktorú ste na účely prezentácie rozpočtu pripravili, a musím poznamenať, že veľmi svedomite. Jej Achillovou pätou však zostáva fakt, že je doslovným prepisom vašej predvolebnej kampane, preto jej efekt medzi občanmi je nesmierne nízky, ba miestami až nulový. K tomu prispievajú vo významnej miere i osobné postoje pani ministerky. Pani ministerka sa hneď na začiatku rozpravy vpasovala do dvojjedinej funkcie. Najskôr komentátorky rozpravy, ktorú vykonáva s entuziazmom, ktorý by jej mohol závidieť samotný Gabo Zelenay, a následne do funkcie hodnotiacej komisie, v rámci ktorej pôsobí opäť dvojjedine. Ako predseda i porota súčasne. Kritériá na hodnotenie má jasné a zrozumiteľné. Ak si vládny, hovoríš vecne a múdro alebo aspoň vecne a poukazuješ na niektoré riziká, ak si opozičný ako ináč ako nevecne, demagogicky, deštruktívne, prípadne i chrapúnsky.

    Navyše, ak je to potrebné, sa dodá, že už dávno nie ste ekonóm, neviete, o čom sa tu rozpráva, a ak náhodou aj viete, tak určite tomu nerozumiete. Takýmito argumentmi častujete, pani ministerka, predovšetkým vy, ale i viacerí koaliční kolegovia celú opozíciu a medzi nami ľudí, ktorí zostavovali a obhajovali nie jeden rozpočet, i ľudí, ktorí sa na tvorbe a realizácii nejedného rozpočtu zúčastňovali, uvádzanými prívlastkami nálepkujete i toho, kto sa z mimoriadne významných a celospoločensky dôležitých dôvodov pokúša o zvýšenie konkrétnej položky rozpočtu.

    Nemôžem vám v tejto súvislosti, pani ministerka, nepripomenúť vašu opozičnú minulosť, keď pri prerokovaní štátneho rozpočtu opozícia navrhovala zvýšenia, ktoré predstavovali desiatky miliárd, prípadne neprijatie vašich návrhov ste označovali za priamu genocídu kultúry, zdravotníctva, školstva, ba pomaly celého národa. Vy pani ministerka ste sa z radov opozičných poslancov vynímali svojou aktivitou a navrhovali ste zvýšiť ešte i najvyšší komín na Slovnafte. Vtedy to, samozrejme, nebolo demagogické a deštruktívne voči mladému a slabému štátu, vtedy to bol konkrétny prejav ľavicovej politiky, ktorá myslela, myslí a vždy bude myslieť iba na občana a jeho blaho.

    Áno, vážená pani ministerka, áno, vážení občania, takto to bolo a takto to je. Najskôr treba verejnosti vysvetliť, kto je múdry a kto hlúpy, kto konštruktívny a kto deštruktívny a kto za všetko zle zodpovedá. Potom nech sa už verejnosť pozerá a počúva, a to výnimočne inokedy ako nadránom. Potom jej do toho vmontujeme ešte niekoľko "drobných nesporných klamstiev", ktoré rozšíria naše nezávislé verejnoprávne médiá a je to.

    Dovoľte mi odsypať trochu z týchto drobností. Prvý deň v hlavnom spravodajstve o 19.30 hodine na STV hlásateľka zahlási: V parlamente prebieha rozprava k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorú sleduje celá vláda na čele s premiérom. Nuž figu borovú, vážení občania, našu vládu zaujíma, čo hovoria volení zástupcovia občanov k rozpočtu. Už hodinu po začatí sedí v sále ministerka financií sama a sedí tak celé dni napriek opakovaným výzvam opozície. Ale hlásateľka informuje verejnosť, tak ako som uviedol. Druhý deň rozpravy na otázku redaktorky Slovenského rozhlasu, ako hodnotí úroveň rozpravy, pani ministerka bez zaváhania odpovedá: Ako predchádzajúci vládni poslanci vystupovali vecne, i keď poukazovali na niektoré rozpočtové riziká. Opoziční demagogicky a deštruktívne. Pani ministerka si bez zaváhania zaklamala. Podľa záznamu z rokovania totiž druhý deň ako rečník nevystúpil v rozprave ani jeden vládny poslanec.

    Tieto zdanlivé maličkosti iba dokumentujú, ako permanentne, ľahko a účelovo robíte zo slovenskej demokracie demokraciu limitovanú, deformovanú a účelovú. Problémom všetkých politikov, a teda aj vás ostane fakt, že demokracia neznáša prívlastky a s nimi už nie je demokraciou. A v rámci tohto paradoxného zdeformovaného procesu z vašich úst už vychádzajú iba prázdne slová, ktoré jedných možno bolia, iných rozosmejú, ale ktorým už skoro nikto neverí a neberie ich vážne.

    A ešte jedna výhrada, vážená pani ministerka, vážení kolegovia. Ak štátny rozpočet chápeme spoločne ako nástroj ekonomického a sociálneho vývoja v záujme realizácie hlavných spoločenských cieľov, tak potom pri kritizovaní rozpočtu nehovorte o spolitizovaní rozpravy. Štátny rozpočet bol, je a bude významným nástrojom veľkej politiky a jej súčasťou. Štátny rozpočet je však i nástroj na potláčanie a postupnú likvidáciu negatívnych javov a problémov. Hlavne problémy slovenskej ekonomiky sú definovateľné veľmi jednoznačne. Vysoká nezamestnanosť, rast cien, rast inflácie, problém zahraničnej obchodnej bilancie, vysoká vnútorná zadlženosť, pokles výroby v odvetviach priemyslu a stavebníctva, pokles reálnych miezd, pokles stupňa potravinovej sebestačnosti. Za 8 mesiacov toho roku oproti rovnakému obdobiu minulého roku priemyselná výroba klesla o 6,6 percenta. V odvetví priemyselnej výroby bez energetiky a ťažby surovín medziročný pokles predstavuje takmer 10 percent.

    Takýto pokles považujú odborníci za alarmujúci a nebezpečný. Tento vývoj má ako prirodzený dôsledok pokles zamestnanosti v tomto sektore približne o 3 percentá. Pritom medziročná reálna mzda klesla o 3,2 percenta. V dôsledku poklesu indukčnej priemyselnej výroby prudko rastúcich nákladov a len minimálneho rastu tržieb sa vytvorili dramatické podmienky na akumuláciu finančných zdrojov nielen pre rozvoj, ale i na splácanie úverov. Väčšina podnikov za tohto stavu nie je schopná plniť zákonné povinnosti voči štátu a fondom. Nie je schopná vytvárať daňový základ na odvody dane, splniť podmienky na poskytovanie bankového úveru. Zásluhou týchto faktov sa dostáva do vážnych problémov a recesie i bankový sektor.

    Pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie súvisiaci s poklesom domáceho dopytu a rastom importu má pre veľkú časť poľnohospodárskych podnikov existenčno-likvidačný charakter. Riešenie týchto problémov a práve tieto problémy sú súčasne otázkami, na ktoré sme chceli my opoziční poslanci, ale predovšetkým občianska verejnosť odpoveď od vlády a pani ministerky cez hlavný nástroj regulácie ekonomického a sociálneho rozvoja štátu, teda cez štátny rozpočet. K tomuto smerujú naše otázky a pripomienky a skutočne ich nevnášame iba kvôli zvyšovaniu adrenalínu u pani ministerky alebo vládnej koalície.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je mi ľúto, že som musel svoje vystúpenie odbrbľať. Je mi ľúto, že sme urobili alebo ste urobili to, čo ste urobili. Ale slová, ktoré som musel uviesť, by mali aspoň trošku pohnúť vaším svedomím pre budúcnosť. Konkrétne pozmeňujúce návrhy prednesiem ústne v rozprave.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Benkovský, pán poslanec Cuper, pán poslanec Hort, pán poslanec Galbavý. Pýtam sa, kto sa hlási ešte s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na vystúpenia pána poslanca Husára asi v tom zmysle slova, že skrátenie časového limitu pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na desať minút bola podľa mojich veľmi dobrých a overených informácií bežná prax predchádzajúcej vládnej koalície, a preto je minimálne nedôstojné kritizovať súčasný postup. Pán poslanec Husár hovoril tiež o tom, že sme nevedeli o postupe a počtoch prihlásených, pritom už pri uvádzaní diskusie predsedajúci skonštatoval, že do diskusie je prihlásených 53 poslancov, a to väčšinou z opozície, a takisto, že väčšina z týchto opozičných poslancov upozornila v každom svojom vystúpení takisto ako pán poslanec Husár, že využije i ďalšiu možnosť vystúpenia v ústnej rozprave, preto si myslím, že hovoriť o obmedzovaní diskusie je skutočne nepravdou.

    Pokiaľ ide o reakcie na vystúpenia pani ministerky financií, ja si myslím, že ani nemohli byť iné, myslím si, že sú vzhľadom na demagogické vystúpenia opozície len veľmi opodstatnené a konkrétne, ale najmä odborne vysvetľujú stanoviská, postoje vlády k neopodstatnenej kritike, ktorá je tu často prednášaná.

    Hádam ešte jednu poslednú poznámku. Ak sa tu hovorí o spolitizovaní rozpravy, chcel by som upozorniť na niektoré vystúpenia, kde skutočne sa to len tak hemží takými odbornými výrazmi, ako že logo SDĽ bolo nahradené nejakou zbíjačkou vo vystúpení pána Gajdoša, on zabudol, že je to lastovička, že lastovičky sa vždy vracajú a zároveň, že prinášajú na rozdiel od zbíjačiek a zbraní nie vojnu, ale nový život.

  • Vážený pán predsedajúci,

    myslím si, že vystúpenie pána predrečníka poslanca Husára bolo veľmi fundované a dal si tú námahu, aby naozaj poukázal na to, že slovenské médiá alebo masové médiá, ktoré riadi pán poslanec Budaj, plnia dokonale svoju úlohu šíriť alebo ak chcete normalizovať slovenskú spoločnosť na obraz, ktorý jej chce vnútiť táto vláda, ktorá sa dostala k moci podvodom.

    Pánu Benkovskému by som osviežil pamäť, keby si dal tú námahu, ako som si dal ja a išiel vytiahnuť vystúpenia pani ministerky Schmögnerovej z predchádzajúcich vystúpení k prerokúvaným rozpočtom a zistil by, že pani ministerka naozaj prezentovala svoju "ekonomickú úroveň" najmä politickou demagógiou. Vyčítala vždy to isté, neúčasť vlády, kritiku dotieravých, že vláda Vladimíra Mečiara nechce počúvať kritiku novinárov a už vonkoncom nie kritiku z úst opozičných politikov, čím myslela najmä seba, rozprávala rozprávky o tom, ako vláda Vladimíra Mečiara vykoľajila slovenské hospodárstvo, a o tom, ako bude škrtiť ona a riešiť štátny dlh a niektoré ďalšie ekonomické ukazovatele, čo si myslím, že sa jej celkom dobre darí. Žiaľbohu na úkor...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán kolega Husár, rozprávali ste tu o zodpovednosti, rozprávali ste tu o rastúcej nezamestnanosti, rozprávali ste o tom, že nám nechcete dvíhať adrenalín. Ja som bol včera na poslaneckom prieskume v Čadci, mal som možnosť vidieť Pratex a mal som možnosť skontaktovať sa aj so správcom konkurznej podstaty. Ak vy chcete hovoriť na záver vášho vystúpenia o svedomí, ja som sa dozvedel, že jedným z členov dozornej rady je pani Jurčagová, je to vaša dcéra, ktorá sa tam dostala počas vášho vládnutia. Ja viem, že pána Grapu, ktorý vám je všeobecne známy, tam zastupuje jeho švagor pán Ďurana, ja viem aj o tom, aké sú tam kontakty pána Homolu, aj viem, ako je tam zastúpený bývalý pán Liščák. Pán kolega Husár, tá fabrika prežila veľkú hospodársku krízu za kapitalizmu v prvej Československej republike, tá fabrika prežila znárodnenie, ale neprežila vás a vašu kapitálotvornú vrstvu. Ak chcete hovoriť o svedomí, koho svedomie ste mali na mysli, ja si myslím, že vaše.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Aj ja si dovolím zareagovať na pána poslanca Husára. Pán poslanec Husár, dovoľte mi, aby som vyjadril ľútosť nad vaším emotívnym vystúpením, v ktorom ste nazvali myslenie poslancov a kroky ministerky Schmögnerovej za chrapúnske, deštruktívne a demagogické. Dovolím si prirovnať vaše argumenty k vtipu, musím povedať pravdu, že nie je mi do smiechu, hoci preberáme taký závažný zákon, ako je štátny rozpočet, ale ten vtip si dovolím i napriek tomu použiť ako príklad. Blondínka prišla do pizzerie a objednala si pizzu. Čašník k nej pristúpil a pýtal sa jej, či chce pizzu na krájať na šesť alebo na dvanásť častí. Blondínka odvetila, že stačí šesť, pretože dvanásť by nezjedla.

    Preto je to rovnako aj so štátnym rozpočtom, štátny rozpočet je určitý koláč, ktorý pekár upiekol len taký veľký, koľko múky mal v pivnici, v komore. Preto, prosím vás, považujem za populistické, demagogické, ak my sa dnes ideme baviť, že tomu rozpočtu, tomu rezortu treba pridať 100 miliónov, tomu druhému 200, treba znížiť dane, DPH z 10 na nulu. Povedzte mi, ktorá vláda by chcela zdražovať, ktorá? Možno bývalá alebo žiadna iná. Veď dnes je kasa prázdna, niet inej pomoci, jedine čo môžu občania vyčítať parlamentu a tejto vláde, je to, že sme neurobili poriadok a nezobrali sme na zodpovednosť tých ľudí, ktorí doviedli tento štát do tejto situácie.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Topoli, po ňom pán poslanec Gabriel.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, vystupuje pán poslanec Topoli.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážený podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 toho tu už bolo povedané veľmi veľa. Návrh štátneho rozpočtu počíta s deficitom 18 miliárd Sk. Práve toto číslo je pre väčšinu nezainteresovaných hrozivým mementom. Podľa mňa však budú problémy vyplývajúce z návrhu rozpočtu omnoho závažnejšie a komplexnejšie. Finančné toky štátu ohrozia nielen narastajúce ťažkosti podnikateľov, ale nepriamo aj zlú sociálnu situáciu, každodennú realitu obyčajných ľudí. Štátny rozpočet nedáva reálnu šancu na tak sľubované pozitívne zmeny v ekonomike. Absentujú rozvojové prvky, všetko je postavené na ďalšej reštrikcii. Táto moja obava vyplýva nie z nízkych príjmov a vysokých výdavkov, ale predovšetkým z pokrivených východísk. Vláda si hypoteticky naplánovala a z toho odvodila aj ostatné čísla v rozpočte, že ceny nevzrastú viac ako o 10 percent a miera nezamestnanosti neprekročí 17 percent. Odkiaľ pramení tento optimizmus, nie je mi známe. Štatistiky totiž hovoria, že za tento rok len do konca októbra bez vplyvu schváleného zvyšovania spotrebných daní z benzínu a nafty, motorových olejov, piva, tabaku či liehu, z rastúcich platieb za elektrickú energiu a plyn stúpli ceny o 13 percent.

    Podobne je to aj s nezamestnanosťou, počet nezamestnaných osciluje okolo 500 tisíc pracovníkov, čo je približne 19 percent. Túto problematiku v priebehu rozpravy o štátnom rozpočte nedokázala vysvetliť ani pani ministerka. Konštatácia, a teraz budem citovať "jednoducho predpokladáme, že nezamestnanosť momentálne kulminuje a v budúcnosti už bude iba klesať", podľa mňa pôsobí úsmev, keby to nebolo také vážne. Pani ministerka, nezamestnanosť ani ceny neklesajú samy od seba bez podporných a rozvojových programov vlády, ale podnikateľov, teda zamestnávateľov, a to tento štátny rozpočet neobsahuje.

    Ďalej mi dovoľte povedať niekoľko poznámok o reprodukcii a financovaní vodného hospodárstva. Pred mesiacom prerokovala táto snemovňa takzvanú zelenú správu o vodnom hospodárstve, v ktorej sa konštatuje, že na zabezpečenie vybraných funkcií vodného hospodárstva je potrebných 8,8 miliardy Sk ročne. Parlament túto správu prijal. Pozrime sa však, čo sa nachádza v návrhu štátneho rozpočtu pre vodné hospodárstvo. Na investičnú výstavbu sa navrhuje 390 miliónov Sk, 390 miliónov Sk, z toho pre Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodársku výstavbu spolu 160 miliónov a pre podniky Vodární a kanalizácie 230 miliónov Sk a z týchto 230 miliónov 130 miliónov je účelovo na výstavbu vodovodných sietí v obciach ochranného pásma Jadrovej elektrárne Mochovce. Na jej dokončenie potrebujeme 1,1 miliardy Sk. Môžeme tu polemizovať o tom, či to má platiť ministerstvo pôdohospodárstva z kapitoly ministerstva pôdohospodárstva alebo je to vyvolaná investícia, ale podstatné je to, že sa to musí jednoducho dokončiť a na to treba dnes tieto peniaze. Na verejnoprospešné akcie v pôsobnosti Vodární a kanalizácie je podľa návrhu len 100 miliónov korún.

    Požiadavky na vodné hospodárstvo, ktoré vyplývali z tých 8,8 miliardy a sú priamo na zabezpečenie akcií, ktoré vyplývajú aj zo vstupu Slovenska do Európskej únie. Na celkovú rozostavanosť, na dlhodobo rozostavané stavby sú potrebné 2,4 miliardy Sk. Vybudovať a dostavať stavby čistiarne odpadových vôd súvisiacich s nariadením vlády číslo 242/1993, ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, platnosť rozhodnutí výnimky je do roku 2002, na to treba 7,7 miliardy korún. A riešiť zásobovanie obyvateľov náhradných vodných zdrojov v prípade výskytu arzénu, tam treba 3 miliardy korún. Vybudovať koncepčne pripravované stavby prívodom vody s nižším podielom zásobovania obyvateľom na 115 miliónov korún. Čiže celková potreba len na malú vodu je 13,2 milióna. A minimálne potreby pre Slovenský vodohospodársky podnik sú 600 miliónov na škody spôsobené povodňami a 250 miliónov povodne a ochrana, reorganizácia tokov. Čiže presne tak, ako to bolo konštatované v zelenej správe, požiadavky korešpondujú s 8,8 miliardami a 5,3 miliardy je dlh z roku 1999.

    Návrh štátneho rozpočtu zabezpečuje požiadavky vodného hospodárstva na 2,5 percenta, a to už nie je úsmevné. Lebo vodné hospodárstvo plní nezastupiteľnú úlohu v tvorbe a rozvoji územia v rozvoji štátu. Nestačí len konštatovať, že máme najväčšie bohatstvo vo vode, a to, aby sme to mohli aj efektívne využiť, musíme doň aj investovať.

    Ďalším veľmi významným faktorom je už naša ambícia vstúpiť do Európskej únie. Pri takomto prístupe vlády to však nebude možné, lebo podmienky na vstup do Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva sú jasné. Spomeniem len niektoré. Podmienka na vstup 92 percent zásobovania obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov. Súčasný stav 83,1. Smernica Rady Európy číslo 91/271/EHS o čistení mestských odpadových vôd požaduje, že v každej obci nad 2 000 obyvateľov musí byť kanalizácia a čistiareň. A končí sa výnimka vyplývajúca z uznesenia vlády, z nariadenia vlády číslo 243/1993.

    To je na existujúcich čistiarňach. Na toto je potrebných 100 miliárd korún.

    Nemyslím si, že toto je možné riešiť len prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Chýbajú mi však rozvojové impulzy a systémové opatrenia. Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky ministerstva pôdohospodárstva na obdobie štyroch rokov berie vodné hospodárstvo ako macocha v slovenských rozprávkach. Veľmi rýchlo, ihneď po nástupe pozastavilo ministerstvo podľa môjho pohľadu v rozhodujúcich systémoch, ako je transformácia vodovodov a kanalizácií i napriek tomu, že o vydanie majetku infraštruktúry požiadalo 736 obcí a miest, čo predstavuje 40,5 percenta obcí, kde je vodovod. Konštatácia, že do vyriešenia legislatívnych podmienok je potrebné toto pozastaviť. Ak budem brať tento dôvod za rozhodujúci, pri súčasnom stave legislatívy riešenie vidím v nedohľadne.

    Návrhy, ktoré sú vo vláde na postup transformácie, ktoré predložilo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ten model H oddelenia spoločnosti je jediný možný na vstup strategických partnerov, ktorý je do tejto oblasti nutný z hľadiska investícií, ktoré som tu naznačil.

    Na záver len toľko. Chválime sa stále, aké máme bohatstvo vo vodách celkove, ale správame sa k vodnému hospodárstvu naozaj ako tá macocha.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Topoliho: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Husár ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec poukázal na jednu skutočnosť, že materiály, ktoré boli predkladané do vlády, materiály, ktoré boli predkladané do parlamentu, niečo naznačovali, robili určitú stratégiu až rozpočet vôbec, ale vôbec nie je súladný s týmito materiálmi.

    Už minule som povedala, že táto vláda vodu káže a víno pije. Je to aj v iných odvetviach. Je to v iných odvetviach taktiež vypuklé. Ciele sa programujú, financie sa nedávajú. Áno, ja súhlasím s tým, že vláda môže rozdeliť len to, čo do rozpočtu dostane. Konečne každá žena, ktorá má rodinu a príjmy, vie, že aj v rodine je možné len toľko rozdeliť, koľko príde príjmov do jej rúk. Ale v jednom sa vlády líšia. Vlády, ktoré vedia iniciovať aktivity, mať rozvojové programy, aby tie peniaze prišli, a vlády, ktoré to nevedia, sú vlády, ktoré vedia rozbehnúť aktivity, ktoré odbremenia štátny rozpočet, a sú vlády, ktoré spravia len na základe výpočtu nákladovo výsledkovej efektivity, ja keď vystúpim, o tom budem hovoriť, čiže koľko to stojí a koľko úrokov príde, ale nerobia funkčný výpočet efektivity a potom zaťažia množstvom nezamestnaných rozpočet, ktorý to vôbec nemôže prežiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, robím iba to, čo ste boli donútení aj vy urobiť. Prosím pána kolegu Horta, aby do troch dní si overil informácie, ktoré uviedol, ktoré sa dotýkajú Pratexu a mojej dcéry, a uviedol ich na pravú mieru. Vyhlasujem pred parlamentom, že nielen moja dcéra, ale ani nikto z mojich príbuzných nikdy nebol členom žiadneho orgánu Pratexu, akciovej spoločnosti, a obdobne, pretože to viem, ani exposlanec Homola.

    Zároveň vyhlasujem, že som bol verejne pred zamestnancami, manažmentom proti privatizácii Pratexu terajším subjektom.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gabriel. Nie je prítomný, stratil poradie. Pán poslanec Maxon a po ňom pán poslanec Andrassy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená pani ministerka,

    vážená ľahostajná neprítomná vláda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    napriek malej ochote tejto snemovne počúvať a registrovať pripomienky opozície a absolútnej neochote tieto pripomienky analyzovať, dovoľte mi, aby som využil obmedzený časový limit desiatich minút na moje vystúpenie. Vystúpenie, v ktorého prvej časti sa pokúsim prezentovať principiálne nedostatky a riziká navrhovaného rozpočtu, v druhej časti si dovolím položiť predkladateľovi, vám poslancom niekoľko otázok, v tretej sa obmedzím na krátky záver. Obmedzený čas, ktorý ste mi stanovili, ma núti hovoriť v bodoch.

    Pripomienka číslo 1. Projektovaný rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 2,5 percenta je nereálny a ťažko dosiahnuteľný. Nie je predpoklad splniť HDP ani v roku 1999, pričom treba zdôrazniť, že pozitívne dosahy poklesu hodnoty slovenskej koruny v tejto oblasti už boli vyčerpané.

    Pripomienka číslo 2. Uvažovaná miera inflácie do 10 percent nemá reálne ekonomické opodstatnenie. Ak sa v súčasnom období pohybuje okolo 15 percent, je pri uvažovanom veľkom rozsahu liberalizačných opatrení v cenovej oblasti od 1. januára 2000 i v priebehu roku 2000 odhadovaná politicky bez ekonomického opodstatnenia.

    Pripomienka číslo 3. Priemerná miera nezamestnanosti, s ktorou uvažujete v rozsahu 16 - 17 percent, je skutočne zbožným želaním. Nerešpektujete súčasný stav na trhu práce. Čítajúc tento návrh, ktorý uvažuje s významnou redukciou pracovných miest v štátnej správe, poznajúc stav podnikovej sféry, konštatujem: nereálne sľubujete uvedené čierne na bielom, čomu ani vy nemôžete veriť.

    Pripomienka číslo 4. Množstvo noviel zákonov prijatých na poslednú chvíľu skráteným legislatívnym konaním robia z rozpočtu ideový zámer, a nie základný národohospodársky dokument na rok 2000. Už dnes viete, že bude potrebné pre vážne disproporcie novelizovať zákon o správe daní, a rovnako viete, že to nebude jediná novela.

    Pripomienka číslo 5. Ak využijete v plnom rozsahu ustanovenie § 12 ods. 4 i vo väzbe na § 1 ods. 2 zákona, klamete predovšetkým odbornú ekonomickú verejnosť a namiesto prezentovanej makroekonomickej rovnováhy projektujete riziká pre budúcnosť. Pani ministerka, predpokladám, vie, o čom hovorím. V prípade využitia týchto možností môže totiž schodok štátneho rozpočtu dosiahnnuť 48,9 miliardy, t. j. 5,3 percenta predpokladaného HDP. Ak by sa však zohľadnil deficit zostávajúcich verejných fondov vo výške 10 miliárd, schodok rozpočtu všeobecnej vlády dosiahne 58,9 miliardy Sk, t. j. už 6,3 percenta predpokladaného HDP, a nie 3, ako uvádzate.

    Pripomienka číslo 6. Navrhovaný rozpočet nerešpektuje reálnu skutočnosť verejnoprávnych fondov. V pracovnom návrhu sa predpokladal deficit sociálnej poisťovne 7,2 miliardy Sk. V samotnom návrhu už len nereálny deficit 3,4 miliardy. Štátny rozpočet, vážené dámy a páni, je i pre dôchodcov. Takýmto postupom sa nielen vylučuje zvýšenie dôchodkov, ale i ohrozuje ich riadne vyplácanie.

    Pripomienka číslo 7. Použitie zdrojov z privatizácie sa uvádza ako úmysel bez konkrétneho a záväzného určenia. Vystavujete bianko šek všetkým a nikomu. Takto sa vám podarilo dosiahnuť dohodu o rozpočte vo vláde a veríte, že i v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pripomienka číslo 8. Takýchto závažných pripomienok by som mohol predniesť ešte približne 21. Nie veľmi vás to však zaujíma. A koniec koncov ani nemám čas. Dovoľte mi teda položiť niekoľko otázok.

    Otázka číslo 1. Koľko balíčkov ekonomických opatrení v roku 2000 budete musieť na dosiahnutie rozpočtových cieľov uskutočniť?

    Otázka číslo 2. Ak ste v roku 1999 vytiahli z vreciek občanov asi 17 miliárd Sk, prečo v roku 2000 pokračujete s ešte väčším apetítom?

    Otázka číslo 3. Prečo rozširujete počet subjektov, ktorým je možné prijímať štátne záruky? Neuvedomujete si, že to nie je makroekonomická stabilizácia, ale destabilizácia pre štátne rozpočty budúcich období?

    Otázka číslo 4. Nemyslíte si, že vychádzať v rozpočte z kurzu k 12. 11. s použitím koeficientu 1,12 je príliš odvážne? Nehovoriac o tom, že ani tento koeficient ste nepremietli do prílohy číslo 7, čo je významná metodická chyba.

    Otázka číslo 5. Z akých dôvodov uvažujete s poklesom daňovej výnosnosti v roku 2000 o 1 percento?

    Otázka číslo 6. Ako nás chcete presvedčiť, že školstvo je vašou programovou i rozpočtovou prioritou, keď podiel pre túto kapitolu predstavuje len 0,6 percenta HDP, teda najmenej v Európe.

    Otázka číslo 7. Už v roku 1999 došlo k rapídnemu poklesu hrubého fixného kapitálu. Na rok 2000 pripravujete to isté. Neuvedomujete si, že bez investícií nie je možný rozvoj a reštrukturalizácia ekonomiky?

    Otázka číslo 8. Dokážete, prosím, vysvetliť nám i daňovým poplatníkom, o akom znížení daňového zaťaženia hovoríte, keď počítate so zvýšením daňových príjmov o 8,7 miliardy Sk?

    Otázka číslo 9. Ako môžete žiadať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyčleniť ako príspevok na bývanie 1 miliardu Sk, keď doposiaľ nepoznáme ani základné princípy použitia týchto prostriedkov?

    Otázka číslo 10. Pani ministerka, prečo plánujete odvod Národnej banky Slovenska vo výške 2 miliardy? Ako opozičná poslankyňa ste takýto postup tvrdo kritizovali. Platí v tomto prípade zásada, iná stolička, iný princíp?

    Otázka číslo 11. Pani ministerka, za znižovanie dotácií na teplo a teplú úžitkovú vodu ste Kozlíka i mňa ostro kritizovali. Teraz, keď navrhujete nulu, platí i v tomto prípade zásada, iná stolička, iný princíp?

    Otázka číslo 12. Pani ministerka, uvedomujete si, že § 12 ods. 3 navrhovaného zákona je v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách?

    Otázka číslo 13. Viete o tom, že takýchto a podobných otázok môžem položiť niekoľko desiatok?

    Vážené dámy, vážení páni, prirodzene, lebo vás to nezaujíma, pán poslanec Kováč.

    Záver číslo 1. Navrhovaný zákon o štátnom rozpočte literárnym žánrom sľubuje rýchlu makroekonomickú stabilizáciu slovenskej ekonomiky, pričom nedôstojne nerešpektuje, že ekonomika má slúžiť občanom, a nie občania vašim predstavám.

    Záver číslo 2. Vážení poslanci koalície, hlasovaním o takto predloženom návrhu rozpočtu na rok 2000 preberáte politickú zodpovednosť, ktorú nedokážete pred slovenskou verejnosťou obhájiť. Ako som už povedal, týmto návrhom rozpočtu vláda postavila strechu domu. Vládu nezaujíma, ako sa pod touto strechou bude žiť, pričom dom nemá základné fundamenty a sľubuje, samozrejme, hrozbu zrútenia.

    Záver číslo 3. Už dosiaľ prezentované stanoviská predkladateľky dávajú minimálne šance uspokojivých a objektívnych odpovedí na moje otázky.

    A záver číslo 4. Ora et labora! Modli sa a pracuj! Pri takomto rozpočte vám to však asi ťažko pomôže.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Jediný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie pán poslanca Maxona je pán poslanec Švec. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán exminister Maxon, myslím si, že ste zabudli na jednu vec, keď ste hovorili o financovaní rezortu školstva, že rozpočet je rozdelený. To, čo ste vy vyčítali v kapitole ministerstva školstva, platí pre vysoké školy. Celkový rozpočet presahuje 26 miliárd Sk, čo je okolo 15 percent hrubého domáceho produktu. Takže si myslím, že vaše argumenty nepadali na úrodnú pôdu.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrassy. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážený pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    zákon o štátnom rozpočte je rozhodujúcou a najviac diskutovanou právnou normou, ktorá púta pozornosť nielen poslancov, politikov či hospodárskych analytikov, ale aj radových občanov. Niekoľkodňová diskusia v pléne Národnej rady k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 prináša aj ostrú výmenu názorov, tvrdú polemiku medzi koaličnými a opozičnými poslancami. Opozícia sa prirodzene stavia do polohy najväčšieho ochrancu záujmov ľudí, do pozície deda Mráza, ktorý štedro rozdeľuje financie pre zdravotníkov, poľnohospodárov či umelcov. Štedrosť opozície nie je ničím limitovaná, vychádza z myšlienky, keby sme tu boli my, bolo by všetko lepšie. Postoj strán vládnej koalície a ich poslancov musí v prvom rade vychádzať z ekonomických možností štátu, z možností reálneho hospodárskeho rastu v krajine.

    Naša strana v prvom rade pri prijímaní a podpore rozpočtu na budúci rok bude dbať o to, aby sa nemrhalo peniazmi občana, aby nekontrolovane nenarastal štátny dlh, pretože či chceme alebo nie, v konečnom dôsledku by dlhy štátu musel zaplatiť len a len občan. Základnou úlohou zodpovednej politiky vlády nielen na Slovensku, ale aj vo vyspelých štátoch sveta na prelome tisícročí je robiť politiku nielen pre dnešok či zajtrajšok, ale hľadieť do budúcnosti, pripravovať perspektívne sa rozvíjajúcu spoločnosť, spoločnosť pre budúcu mladú generáciu.

    V návrhu štátneho rozpočtu pozitívne vnímam očakávaný 2,5-percentný rast hrubého domáceho produktu a zároveň aj plánovaný 2-percentný schodok štátneho rozpočtu. Tieto čísla vychádzajú z cieľa, ktorý si dala vláda Slovenskej republiky a aj samotná Strana demokratickej ľavice, že počas vládnutia nebudeme nekontrolovane zadlžovať štát, zadlžovať takmer 5,5 miliónov občanov Slovenska, ale začneme systémové zmeny vedúce k oživeniu výroby v podnikoch, fabrikách.

    Na druhej strane, ak chceme postaviť pevnejšie základy pre našu lepšiu budúcnosť, pre jasnejšiu perspektívu mladej generácie, musíme začať veľmi vážne riešiť najmä problémy spojené s nezamestnanosťou, ktoré vylučujú rozsiahlu skupinu ľudí zo základných pracovných aktivít, zo základného celospoločenského života. Dnešných pol milióna nezamestnaných, čo je asi 19 percent aktívnych ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť v trhovej ekonomike, sú vážnym indikátorom trhového, ale aj politického neúspechu politiky predchádzajúcej, ale už aj súčasnej vlády. Finančná podpora aktívnej politike zamestnanosti a prijímanie zákonov smerujúcich k znižovaniu nezamestnanosti pod hranicu 15 percent v roku 2000 by podľa môjho názoru malo byť základným cieľom politiky vlády Slovenskej republiky v boji s nezamestnanosťou. Nechceme a nemôžeme hazardovať s našou budúcnosťou, a preto svoju pozornosť musíme sústrediť do výchovy, vzdelávania a technického pokroku spoločnosti. Občania Slovenska správne chápu potrebu zvyšovaniu investícií do vzdelania, do mladých ľudí, pretože budúci rast našej ekonomiky ide ruka v ruke s novými vedomosťami, s technickou modernizáciou celej spoločnosti.

    Do popredia sa čoraz viac v štátoch vyspelej Európy dostávajú vedomosti, a preto je našou povinnosťou podporovať rozvoj školstva, vzdelania, vedy a techniky. SDĽ vníma rozvoj vzdelania ako neoddeliteľnú súčasť stratégie hospodárskeho rozvoja, sociálnej rovnosti a znižovania priepastných rozdielov medzi občanmi. Súčasný systém vzdelávania ponúka mladým ľuďom vyššiu úroveň, väčšie množstvo nových moderných informácií ako kedykoľvek predtým. Zároveň však treba povedať, že dnes sa nekladie dôraz na prípravu prechodu mladého človeka do spoločnosti. Osobne si myslím, že slovenské školstvo a ľudia v ňom pracujúci odovzdávajú mladej generácii vysokokvalitné vedomosti, ale neučia mládež, ako tieto vedomosti využívať v živote dospelých.

    Pre spoločnosť, ktorá chce ísť súčasne s vývojom vo svete a chce mať moderného občana, je dôležité, aby ľudia vedeli využívať vedomosti mimo rámca oficiálneho vzdelávania. Nato, aby sme pripravili mladých ľudí na skutočnú nezávislosť, zodpovednosť či kreativitu, nato, aby sa človek učil celý život, je potrebné zmeniť školský systém. Zmeniť sa musí tak, aby nadobúdanie vedomostí nebolo spojené len s obdobím dospievania, ale oveľa viac sa musí dávať dôraz na vzdelávanie celej spoločnosti a najmä na vzdelávanie dospelých.

    Vzhľadom na rastúcu schopnosť získavať a šíriť informácie a vedomosti nielen v školách, vedeckých inštitúciách, ale aj prostredníctvom nových komunikačných prostriedkov a najmä prostredníctvom internetu prišla skupina mladých ľudí pred necelým rokom s projektom INFOVEK, ktorý si kladie za cieľ do roku 2003 napojiť všetky základné a stredné školy na internetovú sieť. Spočiatku nereálna utopická predstava sa stala realitou a dnes žiaci 80 škôl na Slovensku majú k dispozícii internetové učebne, majú k dispozícii neobmedzený prístup k informáciám, učia sa pracovať s výpočtovou technikou, učia sa využívať a pracovať s informáciami.

    Dámy a páni, využívam túto príležitosť a predkladám návrh za skupinu poslancov, aby sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa výdavky skupina 4 účelovo vyčlenila suma 35 miliónov Sk na podporu projektu INFOVEK, zavádzanie informačných technológií v základných a stredných školách. Aby sa nezvýšil deficit rozpočtu, sumu 35 miliónov Sk navrhujem získať zvýšením príjmov v kapitole Všeobecná pokladničná správa kód 290 iné nedaňové príjmy, výťažky z lotérií a iných podobných hier sumu 25 miliónov Sk a v kapitole Všeobecná pokladničná správa skupina 4 výdavky na telovýchovu a šport, školstvo, podporu mládeže, zdravotnícke, sociálne, humanitné a iné charitatívne účely kód 4039, výdavky na podporu školstva a mládeže prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky znížením o sumu 10 miliónov Sk.

    Ministerstvo vyčleňuje v rámci priorít získaných z výnosov z privatizácie strategických podnikov sumu 45 miliónov Sk a navrhovaných 35 miliónov Sk zabezpečí úspešné pokračovanie odvážneho a potrebného projektu na modernizáciu výučby v základných a stredných školách. Vízia INFOVEK-u je realitou a verím, že aj podporením tohto návrhu vytvorí Národná rada Slovenskej republiky priestor pre moderné vzdelávanie, pre modernú budúcnosť Slovenska a jeho občanov.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Andrassyho. Ako prvý pán poslanec Cuper, ako posledný pán poslanec Kačic. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, vystúpenie pána poslanca Andrassyho by nestálo naozaj za absolútne nijakú pozornosť, lebo zrejme ešte nepochopil, že vystúpenia by si mal písať každý, kto ich tu prednáša sám. A lepšie povedané, mal by ich predniesť bez toho, že by si ich napísal, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že sa tu nečíta, ale prednáša alebo rozpráva bez papierov. Pán Andrassy tu hovoril takým slovníkom, ktorý používal zrejme svojho času pán Weiss, keď písal Pezlárovi nejaké vystúpenia, a možno pán Andrassy mu niektoré z nich ukradol. Hovoril tu o svetlejších zajtrajškoch a lepšej budúcnosti. Ale chcem mu pripomenúť, že ja už nejakých 25 rokov robím v školstve a môžem mu povedať, že taká mizéria, aká je teraz, akú zaviedla pani ministerka financií za jediný rok v školstve ešte nebola.

    Pán Andrassy, vy zrejme neviete o tom, že učiteľom právnickej fakulty, ale aj iných fakúlt Univerzity Mateja Bella nebolo vyplatené cestovné od februára alebo od apríla, mnohým. Ak by z vlastného entuziazmu nechodili tých mladých ľudí učiť, aby mali vami sľubovanú lepšiu budúcnosť a svetlejšie zajtrajšky, tak určite by sme aj my boli dávno museli vyhlásiť to, čo urobil rektor Univerzity Komenského pán Devínsky, to znamená, prerušiť školský rok, pretože je to len naozaj na zodpovednosti tých ľudí, ktorí sebaobetovaním chodia vzdelávať tú mládež, ale nie vašou zásluhou ani nie vašej SDĽ.

    Ďakujem.

  • Ja mám len kratučkú poznámku. Práve tu zašvitorila lastovička, o ktorej hovoril pán Benkovský. Žiaľ, poplietla si ročné obdobie. Zabudla odletieť do teplých krajín. Bolo by dobré, vhodné usmerniť ju, aby do teplých krajín odletela nadobro a už sa nikdy nevracala.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angelovičová.

  • Pán predseda, chcem vysloviť podporné stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pred ctenú snemovňu predložil pán poslanec Andrassy. Tak ako v priebehu roka 1999 našli spoločnú reč minister školstva a ministerka financií na zvýšenie transferu na prevádzku siete Sanet z pôvodne navrhovaných 6 na 15 miliónov Sk s účelovým určením, verím tomu, že ctená snemovňa podporí tento dobre mienený návrh zvýšenia finančných prostriedkov v prospech základných a stredných škôl.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    neviem si predstaviť tie krajšie zajtrajšky a budúcnosti, ktoré spomínal pri prijatí predkladaného návrhu rozpočtu na tento rok pán kolega. Neviem si predstaviť, ako to chce vysvetliť občanom povedzme z východného Slovenska, kde v jednotlivých okresoch je vyššia nezamestnanosť ako 30 percent, kde už pomaly prestali fungovať základné životné funkcie v obciach, v mestách, v školách, v podnikoch, v nemocniciach a podobne. Ale na druhej strane chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca v tom, aby tie internetové siete boli aj v iných školách a navrhujem, ak sa budú realizovať, aby sa začali realizovať z východného Slovenska, najlepšie bude, ak sa začnú realizovať z okresu Stropkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel. Nie je prítomný. Stratil poradie. Pán poslanec Fico. Nie je prítomný. Stratil poradie.

    Pán poslanec Dušan Švantner. Po ňom pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    milé dámy,

    vážení páni,

    minulý rok pri prerokúvaní rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky sa často opakovala kritika minulej vlády na to, v akom stave nechala ekonomiku tejto krajiny a od týchto kritikov som očakával urýchlenú nápravu tejto situácie. Čakal som tých obligátnych sto dní. Čakal som rok. A dnes pri rozpočte na rok 2000 som sa dozvedel, že musíme čakať ďalší rok, a ak chceme vedieť prečo, nedošlo k pozitívnej zmene v ekonomike, mám oprášiť čierne knihy, ktoré napísali na ministerstvách. Pani ministerka nás tiež informovala, že dedičstvo, ktoré táto vláda prijala, je horšie, ako očakávala, a stav pacienta, rozumej ekonomiky Slovenskej republiky, je zlý a doktor, čiže nová vláda zistila ďalšie choroby, ktoré bude potrebné liečiť ďalšie roky.

    Pani ministerka, túto diagnózu môžete pokojne hovoriť aj budúci rok. No neverím, že občan a volič bude ochotný tieto reči počúvať a hlavne nebude týmto rečiam veriť, lebo si pamätá tak ako ja, že pani ministerka a pán exminister Černák sľubovali napríklad na Horehroní zmenu v Ľadovej doline, no fakty sú také, že nezamestnanosť pred voľbami bola v Breznianskom okrese 14 percent a teraz je viac ako 22 percent. Ale o tom sme hovorili na Fonde národného majetku, pani ministerka. Ja si to pamätám veľmi dobre.

    Pani ministerka, na základe vašich sľubov ste v okrese Brezno získali ako Strana demokratickej ľavice skoro 22 percent hlasov voličov, čo je piate miesto zo všetkých okresov. A povedzte, čo ste pre tento okres urobili? Na základe dnešnej ekonomickej reality máte také preferencie, že by ste sa veľmi ťažko dostávali vôbec do parlamentu. Šesťdesiatšesť percent obyvateľstva nesúhlasí s vývojom v Slovenskej republike. Pani ministerka, možno budete tiež hovoriť, že je to záležitosť privatizácie, aká je situácia na Horehroní, ale tu musím dopredu povedať, že privatizácia strojárskych podnikov, ktoré tvoria základ ekonomiky Horehronia, bola v prvej vlne privatizácie, čiže nie je to záležitosťou predchádzajúcej vlády.

    Milé dámy, vážení páni, keď som hovoril s odborníkmi z jednotlivých rezortov, musel som dať každému za pravdu, že je rozpočet nedostatočný. Chýbajú financie obciam, mestám, zdravotníctvu, školstvu, armáde, kultúre a tiež v sociálnej oblasti. My sústreďujeme pozornosť len na výdavky a málo sa zaoberáme možnosťami zvýšenia príjmov alebo celkovo zvýšenia v príjmovej oblasti. A preto chcem poukázať na tieto rezervy.

    Na daniach je vyše 50 miliárd korún nedoplatkov, čo ale už mala riešiť táto vláda. Podľa informácie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sú v rezortoch obrovské straty pri investíciách, kde sa nesledujú celkové konečné investičné náklady, ale iba prvá ponuka daná realizátorom, čo, samozrejme, je tiež záležitosťou tejto vlády. Štátny majetok sa prenajíma za nižšie ceny, ako sú náklady na energie, údržbu a prevádzkovanie, čo musí takisto riešiť táto vláda.

    Tiež by som chcel hovoriť o teraz konečnom delení majetku medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Pán predseda vlády sa tešil z úspechu. No skutočnosť je taká, že nás Česi vyzliekli donaha, a teraz keď nám hodili košeľu, sme schopní pánu Zemanovi dokonca bozkávať nohy. My sme darovali Českej republike pri výmene akcií bánk 2 miliardy korún. To sú takisto prostriedky, ktoré mohli byť použité, myslím si, celkom iným spôsobom. Pritom sme nezdôrazňovali pri tomto delení, aké straty sú pre Slovenskú republiku z delenia námornej plavby, kde nebol vôbec počítaný priestor, ktorý vlastnila bývalá Československá republika v Hamburgu. Nehovorilo sa o aerolíniách, kde sme z nich dostali iba 2 percentá z celého množstva akcií.

    Možno, že by bolo teraz tak trocha na uvoľnenie zaujímavé, keby tieto záležitosti, nezrovnalosti s Českou republikou riešil náš pán kolega Volf, ktorý je veľmi aktívny pri hľadaní nedostatkov pri privatizácii za minulej vlády.

    Pani ministerka, tiež by bolo potrebné vyčísliť straty, ktoré vznikli neprofesionálnym konaním pána Palacku na ministerstve dopravy a tiež pána Černáka na ministerstve hospodárstva.

    Tu som predložil len niekoľko bodov, ktoré keď by sa kladne vyriešili, by priniesli prostriedky, ktoré by sme mohli rozdeliť pre tie oblasti, ktoré finančné prostriedky veľmi potrebujú.

    Milé dámy, vážení páni, jedno hodnotenie rozpočtu je hodnotenie politikov, ktoré ovplyvňuje ich politická príslušnosť, a druhé je hodnotenie od obyvateľstva. Toto hodnotenie si myslím bude veľmi tvrdé a tu nebude možné už zostať pri tej rétorike, ktorú doteraz vláda realizuje.

    Milé dámy, vážení páni, uvedomme si, že je najvyšší čas začať spolupracovať na zlepšení ekonomickej situácie v Slovenskej republike. Vláda musí bezpodmienečne vytvoriť vhodné ekonomické, ale aj politické prostredie pre podnikateľov bez kriminalizovania a osočovania tých, ktorí privatizovali aj za minulej vlády. Likvidácia firiem vládou je pílenie si konára, na ktorom vláda sedí. Je mi ľúto, keď sa útočí na tých, ktorí privatizovali strojárske fabriky, lebo je to oblasť, ktorá bola v minulosti predimenzovaná, a tieto firmy musia 90 percent svojich výrobkov vyviezť do zahraničia a len 10 percent môžu umiestniť na domácom trhu, čo vyžaduje obrovskú námahu.

    Vieme veľmi dobre, že slovenský priemysel bol hlavne orientovaný na výrobu ťažkej vojenskej techniky. Dokonca v roku 1987 prínos z obchodu s týmito zbraňami bol pre Československú republiku 2 miliardy korún. My sme na túto oblasť celkom zabudli. My sme nechali naše trhy demokratickým krajinám a možnosti, ktoré sú, vôbec nevyužívame. Česká republika, ktorá nebola zameraná na výrobu tohto priemyslu, teraz je na trinástom mieste vo výrobe zbrojnej techniky, ťažkej zbrojnej techniky a ročne inkasuje za predaj tejto techniky vyše 700 miliónov USD. Je to skoro 30 miliárd Sk. Keď by sme tieto prostriedky mohli rozdeliť na tie oblasti, o ktorých som už hovoril, vlastne by sme nemuseli mať schodkový rozpočet a dokonca by nám ešte 12 miliárd zvýšilo.

    Ja si myslím, že práve tu sú tie miesta, tu sú tie rezervy, ktoré by táto vláda mala využiť. Takisto som proti privatizovaniu strategických podnikov, o ktorých budem hovoriť neskoršie.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Mikloš.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som sa zapojil do tejto rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu najmä z hľadiska reakcie na niektoré vyhlásenia, ktoré sa buď opierajú, alebo sa vôbec neopierajú o čísla a argumenty. Mnohé z nich sú politického charakteru v tom zmysle, že sa jednoducho veci vytrhávajú z kontextu, prípadne sa interpretujú inak, ako je realita, v rozpore s realitou. Ja veľmi súhlasím s tým, že treba hodnotiť veci vecne, podľa argumentov a podľa čísiel a zároveň nielen ja, ale aj vláda nepopiera, že situácia nie je jednoduchá a že s mnohými vecami ani my nie sme spokojní a chceme robiť a robíme všetko preto, aby sa zlepšovali. V žiadnom prípade ale nemôžem súhlasiť s katastrofickým vykresľovaním dnešnej situácie, s vyhláseniami typu, že je tu kríza, s vyhláseniami typu, že je pokles aj tam, kde on v skutočnosti nie je.

    Takže po prvé, pretože nielen tu teraz počas týchto dvoch hodín, keď tu sedím, ale počul som niektoré vyhlásenia aj z predchádzajúcej rozpravy, chcem povedať, že kríza napríklad je veľmi presne definovaná. Musí to byť absolútny pokles v priebehu najmenej dvoch štvrťrokov, a teda v žiadnom prípade v Slovenskej republike ku kríze nedošlo a nedochádza. Zároveň chcem povedať, že robíme zložitý manéver, robíme proces makroekonomickej stabilizácie, pri ktorom podobnom procese, keď ho uskutočňovali napríklad v Maďarsku a v Českej republike, sa kríze, absolútnej recesii nevyhli, pričom nám sa darí vyhnúť sa tejto recesii, a ten relatívny pokles, ku ktorému došlo, je pokles, ktorý sme predpokladali. Je to cena za účet, ktorý sa tu vystavoval dlhé roky v oblasti skrytej, ale aj otvorenej domácej, aj zahraničnej zadlženosti.

    Takže výsledky, ktoré slovenská ekonomika dosahuje napríklad v oblasti hrubého domáceho produktu, a týmto odpovedám aj na prvú otázku pána poslanca Maxona, ktorý tvrdí, že tie predpoklady v štátnom rozpočte sú nereálne a že je nereálny aj predpoklad na rok 1999. Neviem z čoho, pán poslanec vychádzate, pretože ja, keď sa opriem o reálne čísla a keď sa opriem aj o predikcie medzinárodných inštitúcií, tak môžem povedať, že sa dá predpokladať, že predpoklad na rok 1999 bude dosiahnutý takisto ako predpoklad na rok 2000.

    Aby som bol teda konkrétny. V roku 1999 v prvých troch štvrťrokoch je reálny rast HDP 1,8 percenta, pričom ale v štvrtom štvrťroku predpokladáme vyšší rast, pretože to porovnanie je vždy na predchádzajúce obdobie minulého roka, keď v minulom roku to bolo 0,5 percenta, pričom v tomto roku predpokladáme výraznejší rast vo štvrtom štvrťroku ako v treťom, a teda predpokladám, že tie predikcie, tak ako boli ministerstvom financií a vládou stanovené na rok 1999, budú splnené. Predpokladajú to aj mnohé medzinárodné inštitúcie, najnovšie sa môžete dočítať v dnešnej tlači, že Creditanstalt zmenil svoju predikciu, keďže pôvodne predpokladali omnoho nižšie tempo rastu a teraz predpokladajú také isté tempo rastu, ako predpokladáme aj my. To isté platí pre rok 2000, pričom niektoré sprievodné javy, ktoré ste spomínali, ako napríklad pokles investícií, treba povedať, že v štruktúre hrubého domáceho produktu hodnotíme ju, a nielen my, hodnotia ju všetci naozajstní ekonómovia veľmi pozitívne, pretože došlo k relatívnemu poklesu konečnej spotreby domácností, k relatívnemu poklesu konečnej spotreby štátu, k poklesu hrubej tvorby fixného kapitálu, ktorý sa ale očakával, pretože ten predchádzajúci bol neudržateľný a bol daný predovšetkým veľkými štátnymi investíciami, ktoré boli financované z krátkodobých a drahých pôžičiek.

    Takže podiel hrubej tvorby fixného kapitálu za prvé tri štvrťroky klesol, ale jeho úroveň stále dosahuje vyše 30 percent, čo je dostatočná úroveň. Treba povedať, že predtým dosahovaná úroveň 37 percent počas prvých troch štvrťrokov minulého roka bola absolútne neudržateľná a bola dosiahnutá tým spôsobom, aký som práve spomínal.

    Ďalšia otázka pána Maxona sa týkala toho, respektíve jeho pripomienka, že miera inflácie vo výške 10 percent zrejme nie je reálna. Tu musím povedať, že sa stotožňujem s týmto názorom pána poslanca, ale zároveň by som chcel veci trošku objasniť, prečo tomu tak je. V čase, keď sa zostavoval návrh štátneho rozpočtu, sme predpokladali istú úroveň úpravy regulovaných cien v roku 2000. Tie čísla sa navrhovali zhruba pred mesiacom a pol. Medzitým, keď sme, samozrejme, preskúmali tieto veci, tak sme zistili, že bude nevyhnutné v budúcom roku uskutočniť vyššiu úpravu regulovaných cien, ako sme pôvodne predpokladali, čo zrejme spôsobí, že tá predpokladaná priemerná inflácia, pričom by som chcel zdôrazniť, že priemerná v roku 2000 bude o niečo vyššia, na úrovni okolo 12 až 13 percent, pričom ale merané medziročnou infláciou to bude inflácia, ktorá bude, predpokladáme, zatiaľ nižšia ako 10 percent. S tým súvisí jedna z otázok pána poslanca, že sme vytiahli z vreciek občanov 17 miliárd korún údajne a chceme ťahať aj v budúcom roku.

    Pán poslanec, veci sa majú tak, že splácame účet, ktorý ste vy stanovili a vystavili, pričom sa snažíme splácať ho, samozrejme, tak, aby v minimálnej miere ho museli splácať občania, aby ho v istej miere splácali aj tí, ktorí situáciu spôsobili, napríklad aj manažmenty a majitelia podnikov, ktorí prispeli k tomu aj tým spôsobom, akým privatizovali a akým neskôr manažovali tieto podniky. Ale veľmi konkrétny príklad k zvýšeniu elektrickej energie. My budeme musieť v budúcom roku znovu zvýšiť elektrickú energiu, cenu elektrickej energie pre domácnosti, my sme zároveň ale povedali už na začiatku našej vlády, že v rokoch 1999 a 2000 budeme musieť vyrovnať ten rozdiel, ktorý vznikol tým, že počas vašej vlády ste vy dereguláciu odkladali. Napríklad keď sa prijalo rozhodnutie o dostavbe Mochoviec, tak vaša vláda spolu s uznesením o dostavbe Mochoviec prijala aj dve uznesenia, ktoré ste vy sami nesplnili. Prvé bolo o zvýšení regulovaných cien a druhé bolo o daňových úľavách pre Slovenské elektrárne. Vy sami ste nezrealizovali tieto uznesenia a len priamy dôsledok nezrealizovania týchto vami prijatých uznesení vašou vládou predstavuje 15 miliárd korún, o ktoré dnes jednoducho musíme zvýšiť príjmy aj zvýšením úrovne ceny elektrickej energie. Takže rozprávať tu o vyťahovaní peňazí z vreciek občanov práve z vašich úst je naozaj prinajmenšom neadekvátne.

    Čo sa týka nezamestnanosti, kde tiež tvrdíte, že tá priemerná miera nezamestnanosti 16 až 17 percent je zbožným želaním, treba povedať, že na prvý pohľad to tak môže vyzerať, pretože dnes je miera nezamestnanosti vyššia a keďže v budúcom roku predpokladáme reštrukturalizáciu mikrosféry, tak je ťažké predpokladať, že by sa plne kompenzoval, že by sa teda znížila miera nezamestnanosti. Ale zároveň ja som presvedčený, že to číslo je možné dosiahnuť a je reálne dosiahnuť, a to tým spôsobom, že znížime počet tých, ktorí pracujú načierno a poberajú sociálne dávky vrátane dávok v nezamestnanosti. Dnes Národný úrad práce odhaduje, že počet ľudí, ktorí pracujú načierno a poberajú dávky v nezamestnanosti, je okolo 100 až 140 tisíc, takže keby sa podarilo len časť týchto zneužívaní potlačiť, tak sa dá predpokladať aj zníženie nezamestnanosti, pričom chcem povedať, že tým by sa aj odľahčilo verejným financiám, pretože zhruba predpoklad je, že na dávky pre tých ľudí, ktorí zneužívajú systém sociálnej pomoci, ide okolo 18 miliárd korún.

    Zároveň k tej nezamestnanosti treba povedať, že my na rozdiel od vašej vlády vytvárame systémové podmienky na to, aby vznikali nové pracovné príležitosti napríklad tým, že sme dosiahli úspech v snahe o integráciu Slovenska, že vytvárame podmienky na zvýšený prílev zahraničných investícií, ktoré vytvárajú pracovné miesta, napríklad tým, že sme schválili špeciálne stimuly pre zahraničné investície, napríklad tým, že znižujeme daňové zaťaženie právnických osôb, napríklad tým, že sme zriadili a zaviedli licencie pre malých a stredných podnikateľov, kde najmä predpokladáme, že by mali vzniknúť podmienky na vznik nových pracovných príležitostí. Pritom chcem zdôrazniť, veľmi často tu boli kritizované dve veci: inflácia a nezamestnanosť, pri ktorých naozaj došlo k zhoršeniu tých indexov, ale zároveň obidve tieto veci sú veľmi jasným a priamym príkladom platenia vašich účtov.

    Pri nezamestnanosti jednoducho tým, že ste udržiavali zamestnanosť umelo aj vo fabrikách, ktoré na to nemali, z prostriedkov daňových poplatníkov, a že po voľbách došlo len k tomu, že táto umelá prezamestnanosť sa odstránila, pri inflácii najmä tým, že ste odkladali úpravu regulovaných cien, ktorú nebolo možné ďalej už odkladať, pričom celková inflačná krivka sa však po tých prijatých deregulačných opatreniach upravuje, a aj tým, že sa robí rozumná menová politika a aj tým, že sa znižuje expanzia fiškálnej politiky, čísla jasne hovoria, že inflácia je pod kontrolou a ten celkový trend bude trend znižovania.

    Ďalej tu bolo spomenuté, že kurz, podľa ktorého sú robené prepočty, je príliš odvážny. Zase realita ukazuje, že nemáte pravdu, pán poslanec Maxon a ďalší, ktorí ste niečo také tvrdili, pretože ten vývoj kurzu je jednoznačný. Vývoj kurzu už od prijatia tých májových opatrení sa neustále posilňuje, dnes je výrazne silnejší, ako bol na začiatku tohto roka a Národná banka dokonca už musela dva-trikrát intervenovať proti ďalšiemu posilňovaniu, pretože by to mohlo ohrozovať konkurencieschopnosť slovenských exportérov.

    Pri školstve, myslím si, že pán profesor Švec vám jasne odpovedal. Tvrdiť, že 0,6 percenta je na školstvo, to nemôžete myslieť vážne dokonca ani vy pán poslanec Maxon, takže na to myslím si, že netreba ani reagovať.

    Pokles fixného kapitálu, spomenul som, je stále za prvé tri štvrťroky vyše 30 percent hrubého domáceho produktu. Čo sa týka zníženia daňového zaťaženia, my sme jasne povedali aj v strednodobej koncepcii hospodárskej politiky, že budeme znižovať priame dane a zároveň, že sa bude zvyšovať podiel nepriamych daní na daňových výnosoch. Týmto smerom ideme a jednoznačne v tomto smere teda aj konáme.

    Čo sa týka dotácií na teplo, keď ste hovorili, že v minulosti ste boli kritizovaní, keď ste ho znižovali, netreba zabúdať, že my sme dotácie na teplo síce zrušili, ale zároveň sme zaviedli nový príspevok - príspevok na bývanie, ktorý v minulosti neexistoval, takže zase tu treba oddeliť tieto veci.

    Ak dovolíte, chcel by som ešte uviesť niektoré náležitosti ohľadom toho doterajšieho ekonomického vývoja. Štátny rozpočet je, samozrejme, zrkadlom stavu ekonomiky, ale zároveň platí, a to je kľúčové a prosím vás, aby sme na to pamätali, že naozaj prikrývať sa môžeme len takou perinou, na akú máme a tá naša perina je omnoho menšia aj preto, že pätinu výdavkov štátneho rozpočtu v budúcom roku musíme vydať na splatné úroky štátneho dlhu a na garancie štátu, ktoré vznikli najmä počas rokov 1994 až 1998. Jednoducho keby sme túto záťaž nemali, dýchalo by sa omnoho ľahšie a tie možnosti na výdavky na všetky oblasti, ktoré sú tu spomínané, by boli omnoho, omnoho lepšie.

    Čo sa týka toho, aké sú efekty politiky, ktorú robíme, ja som už spomenul integračné úspechy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom ozdravenia slovenskej ekonomiky. Jednoducho ekonomika je malá, otvorená a je životným záujmom slovenskej ekonomiky, aby bola Slovenská republika integrovaná a v tomto smere si myslím, že realita ukazuje úplne jasne výsledky, výsledky, ktoré sú, samozrejme, opačné, ako boli vaše, pretože vaše výsledky smerovali smerom dozadu napriek tomu, že dnes sa snažíte interpretovať výsledok Helsinského summitu ako úspech svojej politiky. Myslím si, že tomu už nemôže veriť naozaj nikto.

    Čo sa týka veľmi konkrétnych efektov politiky, ktorú robíme aj v politike makroekonomickej stabilizácie, ktorej nástrojom bol aj rozpočet na rok 1999 a bude aj rozpočet na rok 2000, je napríklad pokles úrokových sadzieb. Úrokové sadzby na medzibankovom trhu, ja viem, že vás to rozčuľuje, lebo to sú fakty, to sú čísla, klesli o jednu tretinu, o jednu tretinu, čiže dnes sa štát financuje omnoho lacnejšie, a to sú čísla, to sú fakty, ktoré ťažko môžete spochybniť.

    Ďalším faktom, ktorý určite veľmi ťažko spochybníte, je skutočnosť, že sa zlepšil rating Slovenskej republiky, kde za vašej vlády rating sa zhoršil a negatívny výhľad bol stanovený, pričom teraz sa rating zlepšil. Taktiež asi ťažko budete môcť poprieť, že pred rokom spedy, teda úrokové sadzby, za ktoré si štát a štátne subjekty požičiavali na zahraničných trhoch, že ten rozdiel medzi úrokovou sadzbou, za ktorú si požičiava nemecká alebo americká vláda, a úrokovými sadzbami, za ktoré si požičiavala Slovenská republika, bol 7 percent, kým dnes sú 2 percentá. Ťažko asi budete môcť spochybniť ďalšie fakty a veci, ktoré jednoducho sú faktami takisto, ako je pozitívne hodnotenie všetkých medzinárodných inštitúcií a všetkých inštitúcií, ktorých chceme byť členmi a ktorých aj vy ste tvrdili, že chcete byť členmi, len ste postupovali opačným smerom a len Slovensko počas vašej vlády bolo vylúčené z prvej skupiny.

    Takže celá tá nervozita, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci z opozície, celá tá vaša nervozita, celá tá vaša agresivita, celá tá vaša demagógia nie je ničím iným než strachom z toho, že vidíte, vy v skutočnosti vidíte, že ekonomická politika, ktorá sa robí, prináša výsledky, že prináša výsledky, na rozdiel od tej, ktorú ste robili vy, a že tie výsledky sú hmatateľné, pričom chcem len zdôrazniť, že ak tvrdíte a vykrikujete neslušne aj počas tejto rozpravy, že tie náklady, ktoré musí niesť aj obyvateľstvo, sú zapríčinené našou politikou, tak jednoducho buď nehovoríte pravdu vedome, alebo neviete, o čom hovoríte.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády sa hlásia páni poslanci v poradí, ako som si ich zaznamenal: Kozlík, Húska, Tkáč, Slobodník, Maxon, Hofbauer, Jarjabek, Aibeková, Gašparovič, Delinga. Prosil by som, keby ste posunuli na svetelnej tabuli po pánu poslancovi Delingovi, ktorí sú ďalší prihlásení s faktickými poznámkami. Pán poslanec Delinga, potom pán poslanec Cuper, Husár, Kačic, Krajči, Kolláriková, posledná je pani poslankyňa Podhradská. Pani poslankyňa Podhradská je posledná prihlásená s faktickou poznámkou. Prečítam ešte raz zoznam poslancov prihlásených a končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Poslanci Kozlík, Húska, Tkáč, Slobodník, Maxon, Hofbauer, Jarjabek, Aibeková, Gašparovič, Delinga, Cuper, Husár, Kačic, Krajči, Kolláriková a pani poslankyňa Podhradská ako posledná.

    Zapnite pána poslanca Kozlíka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády,

    podľa mňa vy uvažujete ako rak, ako rak, pretože pre vás smer dopredu a reforma je rozpad ekonomiky pri páde priemyselnej výroby, stavebníctva, objemu novozačínaných bytov, objemov prepravy. Pre vás smer dopredu je rozpad trhu práce pri 20-percentnej nezamestnanosti, pre vás smer dopredu je vytvorenie pretlaku v daňovom systéme voči poistným fondom, pre vás smer dopredu je prepad slovenskej koruny, pre vás smer dopredu je neistota podnikateľského prostredia. Len rast nezamestnanosti proti porovnateľnému obdobiu minulého roka je 30 percent a znamená rast dávok sociálnej pomoci pre nezamestnaných o 40 percent. Tam hľadajte zdroje, tam hľadajte, ako treba postupovať dopredu a zakladať rozvojové procesy v tomto štáte.

    V oblasti investícií, pán podpredseda vlády, je pokles rozvojových investícií o 30 percent. To, že sa zmierňuje trošku ten pokles investícií, paradoxne spôsobuje nákup osobných automobilov, ktorý vzrástol o 12 percent, a teda ten smer investície kdesi úplne inde, ako je predstava naozajstných ekonómov, nie čítankových ekonómov. Spotreba štátu vzrástla za prvý polrok o 2 percentá, takže nebalamuťte, že klesla spotreba štátu, zvýšili sa ceny elektrickej energie o 70 percent, v dôsledku pádu slovenskej koruny znovu stojíte na bode nula a musíte opäť zvyšovať ceny elektrickej energie takým spôsobom, že to veľmi ťažko unesie podnikateľská sféra aj občania. Takže toto je a odráža sa aj v štátnom rozpočte, ktorý je podvodom za podvodom vrátane deficitu, vrátane makroekonomických veličín.

  • Pán podpredseda vlády,

    viete, jednoducho už mi to pripadá ako frajerské reči, pretože hovoríte, že v riešení sme mali opačný smer. Samozrejme, opačným smerom sme išli pri raste hrubého domáceho produktu, opačným smerom sme išli pri inflácii, ale chcem povedať, že to najhoršie, čo vlastne stále zakrývate, je skutočnosť, že v devízových rezervách za necelý rok vám poklesli devízové rezervy štátu o 4 miliardy dolárov, to znamená vyše 160 miliárd korún. Tento fakt nie je spojený s ničím iným ako s celkovou hospodárskou politikou štátu, ktorá k tomu vedie. A hovoriť teraz, že občania si budú uvedomovať, aký veľký prínos prinášate, najprv vám padne rating o dva stupne do špekulatívneho pásma a potom, keď sa vráti zo špekulatívneho do neistého pásma, tak hovoríte o tom, aké veľké úspechy pri návrate o jeden stupeň nazad ste dosiahli. To jednoducho nie je fér. Každopádne dá sa len toľko povedať, že idete naozaj opačným smerom a že tento stav trvalého zmenšovania a reštrikcie aj voči verejným investíciám vám nutne vytvárajú priestor, ktorý nie je podnecujúci, ktorý objektívne zhoršuje situáciu. Na to môžete používať akékoľvek ozdobné výrazy.

  • Chcem reagovať vo svojej faktickej pripomienke na vystúpenie podpredsedu vlády. Poviem vám jeden konkrétny príklad zo Sabinova, vy ste Zemplínčan, nie je to ďaleko, keď podnikatelia zo Sabinova sa dohovárali s nemeckými podnikateľmi po vašom vystúpení, tuším to bolo na ekonomickom fóre v Davose, kde ste vytárali, že Slovensko bude prežívať 70-percentnú devalváciu. Nemeckí podnikatelia vytiahli xerox kópií z novín, západonemeckých a švajčiarskych, kde bol váš citát, a toto použili ako hlavný argument pri vykorisťovateľskej cene produkcie, ktorú musela sabinovská firma uzavrieť vďaka vašim táraninám na ekonomickom fóre. Problém bol ten, že išlo o 30 percent z plánovanej ceny dole a výsledok bol ten, že museli vzhľadom na ekonomické pomery túto zmluvu uzavrieť. Výsledok bol ten, že dostali o 30 percent menšiu cenu a museli prepustiť jednu tretinu svojich zamestnancov, vďaka xeroxu a vašej neochote hovoriť racionálne.

    Druhý príklad, ktorý chcem uviesť, je otázka týkajúca sa sociálneho poistenia, ktoré ste zdevastovali vašou reštriktívnou politikou, pretože sa znížili zdroje a vstupy do sociálneho poistenia.

    Tretí príklad je niečo nehorázne, čo ste dnes vyhlásili, a bolo by dobré, keby ste to opravili. Povedali ste doslova, že na dávky pre tých, ktorí zneužívajú systém sociálnej starostlivosti, ide asi 18 miliárd korún. Pán podpredseda vlády, sú tam zdravotne postihnutí občania, sú tam choré deti, sú tam ľudia, ktorí nie sú schopní vlastnou prácou sa o seba postarať. Toto je nehoráznosť a urážka všetkých tých, ktorí sú sociálne odkázaní z objektívnych príčin. A ak vám to nič nehovorí, tak by to malo vaším svedomím pohnúť. Vy vystupujete ako ten, kto sa prechádza po zhoretom dome a vychvaľuje sa, že tam fúka čerstvý vietor.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda, vy sa spoliehate na krátku pamäť ľudí. Spoliehate sa na krátku pamäť, pokiaľ ide o privatizáciu, pretože ak chcete dôsledne riešiť problémy privatizácie, mali by ste začať zo svojho privatizačného obdobia. Ja vám pripomeniem len prípad z Trenčianskych Teplíc, kde váš spolubojovník z VPN, nepočúva, ale to je jedno, on to nechce počuť, kde spolubojovník z VPN privatizoval na holandskej dražbe, vymyslenej vami, takejto dražbe v štýle známeho Koženého, a získal ju za niekoľko sto miliónov a narobil tam dlhy za 1 200 miliónov korún, potom odišiel, už mu to nepatrí. To je prvý prípad.

    Druhý prípad zase v súvislosti s privatizáciou a v súvislosti s očierňovaním predchádzajúcej vlády. Vy ste to ešte nepočuli, pani ministerka to už počula, rád by som vám pripomenul, že Agenda 2000 zostavená v roku 1996, 1997 Európskou komisiou, teda orgánom Európskej únie, konštatovala, že Slovensko z hľadiska ekonomiky, Mečiarovo Slovensko, ak teda chcete tento výraz, ak vám to robí dobre, Mečiarovo Slovensko bolo na treťom mieste pri hodnotení ekonomickej úrovne asociovaných krajín za Slovinskom a Českom. Takže nevyrábajte tu legendy o tom, že ste zdedili zlé Slovensko, Slovensko vykradnuté, Slovensko neviem aké. To je vaša demagógia, a to je to, že máte v rukách médiá, ktoré sa nechcú napríklad zaoberať otázkou Siemens - KDH, ako to napísala Pravda pred niekoľkými dňami, ale ktorí majú jediný terč pre bývalú Mečiarovu vládu. Berte do úvahy fakty, vychádzajte z reality, vychádzajte z toho, čo bolo, čo sa dá vždy doložiť oficiálnymi dokumentmi. Netvrďte už tie nezmysly, že ste zdedili strašnú púšť a už slovo zdedili je, samozrejme, smiešne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    ja som formuloval osem závažných pripomienok, z toho ste sa dotkli dvoch bez uspokojivej odpovedi. Formuloval som trinásť otázok, z toho ste sa okrajovo dotkli jednej.

    Vážený pán podpredseda vlády, ja si naozaj veľmi dlho už kladiem otázku, kde beriete tú odvahu vystupovať tak suverénne, kde beriete odvahu vystupovať tak bezúhonne. Vy veľmi dobre viete, že malá privatizácia je vaše triko, vy veľmi dobre viete, že z období malej... je to typické, že sa uškŕňate a usmievate, ale to, čo poviem, je reálnym faktom. Vy ste riadili proces malej privatizácie a z malej privatizácie je 28 až 30 miliárd Sk klasifikovaných aktív v Slovenskej sporiteľni. Môžete sa smiať, koľko chcete, je to reálny fakt a tento reálny fakt je dôsledok vášho predchádzajúceho vládnutia kedysi v minulosti a prosím vás, neklamte túto snemovňu, neklamte občanov Slovenskej republiky. Výdavky na školstvo majú absolútny pokles oproti minulému roku o 4 percentá. Ak celkom jednoducho do toho zarátame 10-percentnú mieru inflácie, tak je to 14 percent. Ak tá inflácia bude, tak ako ste vy predpokladali v rozsahu 12 až 13 percent, tak je to 17-percentný pokles. Tak prosím vás, nehovorte, že školstvo je vašou prioritou. Sú to bohapusté lži.

    A vážené dámy a páni, teraz sa obraciam na vás poslancov koalície. Do tejto situácie sme sa dostali, že počas týždňového rokovania príde podpredseda vlády do tejto snemovne, vyrozpráva sa s najväčšou pravdepodobnosťou a o chvíľočku odíde, a nám ste nechali jednoduchých 10 minút. To je tá demokracia.

  • Pán podpredseda, sledovať vaše vystúpenia by bolo celkom zábavné, pokiaľ by sa netýkali tohto štátu a nás všetkých, pretože to, čo vy tu prednášate s vážnou a úsmevnou tvárou, to sú klamstvá, až sa lustre kývu. Je to jednoducho presne naopak. Posilňovanie našej koruny vyzerá tak, že dnes kurzový lístok Národnej banky Slovenska uvádza dolár za 41,72 korún. Aký bol kurz pred rokom minulé leto? 35 korún. Tak čo tu posilnilo, o čom tu rozprávate?

    To, že vás chváli zahraničie, no, bodaj by vás nechválilo, však stačí si preštudovať zahraničné časopisy, ktoré charakterizujú túto vládu s chaotickými ekonomickými krokmi a následným chaotickým predajom strategických odvetví. Bodaj by vás nechválili, keď sľubujete predaj telekomunikácií, plynovodov, váš kamarát Kinčeš to už sľubuje vopred, keď sľubujete predaj energetických zariadení a bankového sektora vrátane všetkých záložných práv na všetky podniky slovenskej sféry. V rámci predaja telekomunikácií predávate aj Poštovú banku, dokonca predávate aj budovu ministerstva dopravy, spojov a pôšt. Tak bodaj by vás zahraničie nechválilo, bude vás chváliť a bude vás tľapkať po pleci a v budúcom roku možno tento štát aj prežije, pretože jednoducho bude prejedať peniaze, ktoré vy utŕžite z predaja strategických odvetví, presne tak ako vás za to v súčasnosti charakterizujú v zahraničí. Ale obyvateľov tohto štátu jednoducho klamať nemôžete. Stačí sa spýtať, ako sa majú po ročnom vládnutí Miklošovsko-Dzurindovej vlády v porovnaní s predchádzajúcim obdobím pred rokom, pred piatimi rokmi, pred desiatimi rokmi. Horšie. Naprostá väčšina občanov sa má horšie, to je rozhodujúce kritérium.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám taký pocit, že sa tu hrá nejaká zvláštna hra medzi podpredsedom vlády a pani ministerkou financií a síce, kto z týchto dvoch vyprovokuje viac faktických poznámok. A keďže som sa nechal vyprovokovať, tak mi dovoľte, aby som zareagoval na vašu poznámku, kde ste hovorili o vytváraní pracovných podmienok. Povedali ste, že vytvárate pracovné podmienky, respektíve vaša vláda vytvára pracovné podmienky. Niekde bude asi nejaké nedorozumenie, pán podpredseda vlády preto, lebo realita je taká, že s vaším takzvaným vytváraním pracovných podmienok rastie v tejto republike nezamestnanosť. Je to aj vaša zodpovednosť, pán podpredseda vlády, a keďže rád používate fakt a fakty, slovo fakt a fakty, takže toto je tiež faktom a v tejto chvíli je to vaším faktom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda vlády, hovorili ste o demagógii, ja som demagógiu nikdy nepoužívala, vychádzam len a len z materiálov, ktoré predkladá vaša vláda.

    Pozrime sa, ako to vyzerá v sociálnej oblasti. Sami priznávate v tlači 432 na strane 25, že nebude na valorizáciu dôchodkov. Vy veľmi dobre viete, že stále je v účinnosti zákon o valorizácii dôchodkov, už ste ho tento rok porušili a porušíte ho aj na budúci rok. Bude to po prvýkrát od roku 1991, keď nebudú valorizované dôchodky. My sme vám odovzdávali dôchodky v porovnaní s priemernou mzdou na úrovni 41,3 percenta, za tento rok poklesli na 40,2 percenta. Je to materiál ministerstva práce, takže nie sú to moje výmysly, plánovali ste, že postúpite o 0,01 pri 10-percentnej valorizácii. Čiže nedodržiavate ani vlastné plány, dôchodky po prvýkrát poklesnú pod 40 percent v porovnaní s priemernou mzdou.

    Pán podpredseda, rovnaká situácia bude v zdravotníctve. Po prvýkrát od roku 1991 sa dostane v percente HDP pod 5 percent. Ani v tom zložitom roku 1993 pri prvom rozpočte samostatnej Slovenskej republiky nešlo tak málo na zdravotníctvo. Pokles zdrojov v zdravotníctve je -3,2 percenta, keď si počítame vašu infláciu 10 percent, zdroje na zdravotníctvo poklesnú o -13,20 percenta. To sa doteraz nikdy nedialo. Pozrite si výsledky Štatistického úradu, kde po prvýkrát došlo k poklesu reálnej mzdy obyvateľov o 6 až 8 percent. Takže takéto sú výsledky o nezamestnanosti, my sme vám odovzdávali nezamestnanosť na úrovni...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda vlády, vás je skutočne zaujímavé počúvať, ale ako politik máte jednu veľmi zlú vlastnosť, pozerať sa na tých, s ktorými diskutujete a ironicky sa usmievať. To sú také takzvané hrdinstvá tých, ktorý sú hrdinami vtedy, keď sa im nič nemôže stať. Využívate tú situáciu aj v parlamente, ale nie je to hodné miesta podpredsedu vlády. Viete, vaša ignorácia aj v minulosti, ktorá tu bola s odôvodnením, že minulá vláda nič neurobila preto, aby sme sa dostali do európskych štruktúr, tej neverí dnes nikto, každý vie, že v roku 1993, keď sme začínali, nemali sme žiadne devízové rezervy, bolo rozbité poľnohospodárstvo, bolo rozbité strojárstvo a my sme za tie roky postavili všetky tieto inštitúty na nohy. My, keď sme začínali, mali sme taký rating, ktorému sa hovorí rizikový, vy to dobre viete, keď sme pracovali, tak sme mali 2bb plus, ako to vy ekonómovia hovoríte. Takže nie je to pravda, o čom vy takto chcete rozprávať. Viete, ja som presvedčený, že vám už nikto neverí. A zhodnotiť vaše vystúpenia a vaše sľuby, ktoré ste dávali pred voľbami, je myslím si také jednoduché, a tak pekne to povedal pán Pisarčík, myslím si, že sa tak volá, inak ho volajú Ander, ktorý povedal: Majiteľ fabriky stretol zamestnanca a hovorí, Jošču, zvýšil som ci plat dvojnásobne. Jój, tak ty ši taký zlatý, môj dobrý. Hovorím, ale ešte jednu správu ci poviem. Od zajtra ši prepušcený. Takže to sú tie vaše sľuby pred voľbami, dvojnásobne zvýšiť plat a hneď na to zvýšiť ceny, znížiť príjmy a všetko. Takže pán podpredseda, buďte trochu aj sebakritický.

  • Ďakujem za slovo.

    Áno, reč nespochybniteľných faktov je zrozumiteľná hlavne po 30. 10. 1998. Prvá reč nespochybniteľného faktu bola, že táto vláda zdvihla deficit štátneho rozpočtu o 14,5 miliardy a z toho ani jednu korunu nedala na posilnenie poľnohospodárov. Ďalšie nespochybniteľné fakty sú tie, že sa zvýšila hranica dane z pridanej hodnoty zo 6 percent na potraviny na 10 percent. Ďalšie nespochybniteľné fakty sú tie, pán Mikloš, že benzín každý týždeň je drahší a každý občan to vidí na tabuliach na čerpacích staniciach. Čiže nemôže ho nikto oklamať. Ďalší nespochybniteľný fakt bol ten, že vo vyúčtovaní za elektrinu k polroku, ale aj k novembru tohto roku sa zdvihla elektrická energia o 50 percent. Ďalší nespochybniteľný fakt bol ten, že sa zdvihlo vyúčtovanie pre našich občanov za plyn. Ďalší nespochybniteľný fakt je ten, že naši poľnohospodári už rokovali s vami trikrát, neustále píšu všelijaké zápisy, ale z tých 20 požiadaviek, ktoré ste im prisľúbili riešiť, zatiaľ možno sa vyriešili štyri. Ďalší nespochybniteľný fakt je ten, o ktorom som už hovoril, že vratka na časť spotrebnej dane nafty na nákladné vozidlá pre poľnohospodársku dopravu sa už nebude hradiť pre poľnohospodárov. Ďalší nespochybniteľný fakt je ten, že sú vlastne neustále nižšie reálne mzdy a že pôdohospodárstvo aj za rok 1999 bude reálnou mzdou viac ako o 22 percent nižšou, ako je priemer všetkých pracovníkov tohto štátu, a nespochybniteľný fakt...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán podpredseda vlády,

    keďže osobne vás podkladám za obyčajného luhára aj s pánom ministerským predsedom, ktorý sa teraz práve dostavil, chcem vás požiadať o to, aby ste nezabudli na ten sľub, ktorý ste dali vo svojom vystúpení, že budete bojovať proti čiernej práci a neodvádzaní do fondov, že splníte aj toto želanie občanov Slovenskej republiky, aby ste zahrnuli do svojho programu aj pána Eichlera, ktorý stále ešte nemá pracovné povolanie a nie z malého príjmu neodvádza do poistných fondov nijaké sumy a ktohovie, či platí vôbec nejaké dane tomuto štátu. Takže chcem vám pripomenúť tiež, že za vašej vlády, pán Mikloš, sa robili tie najväčšie privatizačné svinstvá, nie za Mečiarovej vlády. A my aj napriek tomu, že sme platili tieto vaše účty za vaše privatizačné svinstvá, sme zvyšovali životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Vy zavádzate verejnú aj súkromnú chudobu do nie takýchto, ako zvyknete ukazovať rozmerov, ale do takýchto rozmerov.

    Takže treba sa pozamýšľať nad tým, že spolu s pánom ministerským predsedom sa pod vaším vedením pán podpredseda vlády Mikloš Slovensko čoraz častejšie začína podobať niektorým z rómskych osád vo vašich rodných obciach na východnom Slovensku. Ja predpokladám, pán ministerský predseda, že okrem toho, že okrem toho, že si zbystríte pohľad na to Slovensko, nám tu namontujete teraz aj semafory, ktoré budú ukazovať, alebo prepnete nám ich z tej oranžovej či červenej na zelenú k svetlej budúcnosti, ako nám sľuboval pán Andrassy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    my vašim vystúpeniam rozumieme veľmi dobre, robíte politiku na tenkom ľade, a preto je potrebné použiť aj demagógiu polopravdy, prípadne klamstva. Ťažšie už vašim vystúpeniam rozumie občan. Ak argumentujete nielen vy, ale aj vládna koalícia napríklad tým, že zvýšenie nájomného postihne iba 10 percent obyvateľstva, je faktom, že postihne 10 percent sociálne najslabšieho obyvateľstva, ktoré si ani byty doposiaľ zo sociálnych dôvodov nemohlo kúpiť. Ja by som osobne vašej odbornosti neveril, tak ako jej neveria už mnohé podnikateľské zväzy a seriózni podnikatelia, mali ste ju možnosť prejaviť v malej privatizácii. Totálnym rozbitím reťazcov, obchodných reťazcov ste prakticky zlikvidovali mnohé spracovateľské odvetvia od textilného priemyslu cez pôdohospodársky spracovateľský priemysel. Rozbitím reťazcov ste postavili za obchodného partnera týchto bývalých silných subjektov Jána Fazuľu, ktorý mal prázdnu peňaženku po samotnej privatizácii. Pokles domácej spotreby, masívny nástup ázijského textilu a všetkého ostatného je dôsledkom vašej stratégie a vašej politiky, ktorú ste realizovali, a ak chcete tým istým spôsobom postupovať teraz, niet sa čo čudovať, že k vašim postupom majú tripartitní kolegovia také stanoviská, ako ich prezentovali aj včera.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda vlády,

    vaša hospodárska politika je taká chaotická, ako aj návrh štátneho rozpočtu. Hovoríte o krajšej budúcnosti prijatím štátneho rozpočtu, ešte šťastie, že vládnete v Slovenskej republike, lebo ináč by občania nevedeli, čo nás čaká. Chcem vám povedať jeden príklad o tom, čo vy hovoríte o umelej zamestnanosti. V Tesle Stropkov niekedy pracovalo viac ako 3 700 ľudí. Dnes tam pracuje niečo viac ako 1 000 ľudí. Je tam okresná nezamestnanosť viac ako 30 percent. Tu chceme ešte hovoriť, že aj títo ľudia sú tam umelo zamestnaní? Myslím si, že je to veľká chyba.

    Vravíte, že školstvo je vašou prioritou. Už to dnes zaznelo aj z iných úst. Ako má byť školstvo vašou prioritou, keď v Prešovskom kraji je navrhované z rozpočtu 52 percent potrieb pre školstvo, v kraji, ktorý z hľadiska počtu obyvateľov je najväčší v Slovenskej republike. Nerozumiem tomu dobre, ak dolár dnes je o 7 korún drahší ako pred rokom, že máme lepšiu, pevnejšiu menu. Je to veľmi smiešne. A vôbec, kde beriete odvahu takto klamať občanov Slovenskej republiky? Robíte to vedome alebo neviete, o čom vôbec hovoríte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    na spôsob vášho arogantného vystupovania sme si my už zvykli a jednoducho to berieme ako vašu politickú povinnosť, aby ste takto vystupovali, a vieme aj to, že za všetko môže predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara. Chcem však povedať, že ten, kto vás počúva, na prvý pohľad by vášmu dôveryhodnému klamaniu aj veril, ale skutočnosť je trošku iná. Zaviedli ste do vašich vystúpení nový fenomén, keďže už nezaberá to, že za všetko je zodpovedná Mečiarova vláda, že to, čo ste sľubovali, splníte za štyri roky vášho volebného obdobia. A tu ste sa znovu usvedčili sami vo vašom klamstve, keď ste vy ako tvorca strednodobej koncepcie hospodárskej politiky vypracovali konkretizáciu tejto strednodobej politiky hospodárskeho rozvoja, v ktorej ani v poslednom roku štvorročného obdobia vášho vládnutia nenájdete splnenie volebných sľubov ani programového vyhlásenia vlády. Sám ste tento materiál predložili, takže veľmi dobre viete, ako to je a klamete tu nielen poslancov, ale klamete aj občanov tejto republiky. Tak napríklad s poklesom nezamestnanosti sa ráta až v roku 2004, to je dva roky po uplynutí vášho mandátu, aj to na úroveň 14 - 17 percent.

    Len na oživenie pamäti vám poviem, že v roku 1998 to bolo 13,9 percenta. Čiže po šiestich rokoch tvrdej práce v prospech občanov nedosiahneme ani len pôvodný východiskový stav. Podobné je to aj s reálnou mzdou. Na rok 1999 sa dokonca ráta s jej poklesom 1,5 percenta, v nasledujúcich rokoch sa uvažuje s nepatrným rastom, čo však nie je špecifikované, a teda so zvýšením sa ráta až v rokoch 2003 - 2004 o 5 percent. Za vlády Vladimíra Mečiara sa reálne mzdy pohybovali od 5, rast od 5 do 8 percent. Sľubovaný 5-percentný rast HDP je tiež klamstvom, dokonca SOP šla tak ďaleko, že sľubovala 10-percentný rast HDP. Pravda je zase úplne inde.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    nesúhlasím s vaším tvrdením, že za touto vládou vidieť len úspechy a dobré výsledky. Ja totiž nepovažujem za úspech neustále stúpajúcu infláciu, ktorá nám zo 6 až 7 percent vyskočila na 14 percent. Nesúhlasím s vami takisto, že vláda dosiahla úspech v riešení nezamestnanosti. Predsa nezamestnanosť nám oproti predošlému obdobiu stúpla z 12,8 percenta skoro až na 20 percent. Ak toto vy považujete za úspech tejto vlády, tak ja teda nie. Tendencia medziročného znižovania zamestnanosti pretrváva, neustále pretrváva, v priemysle o 2,7 percenta a v stavebníctve dokonca o 11,8 percenta. Druhý mesiac po sebe klesla i zamestnanosť v doprave, a to o 1,4 percenta. Stavebná produkcia sa v septembri v porovnaní so septembrom 1998 znížila o 24,4 percenta a v prepočítaní na koruny je to 5,8 miliardy Sk. Pretrváva výrazný medziročný pokles stavebnej produkcie na novej výstavbe, na rekonštrukciách o 26,9 percenta. Za deväť mesiacov stavebná produkcia medziročne klesla o 27,9 percenta. Ak toto vy považujete za úspech tejto vlády, tak je to hlboký omyl.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    každodenný život nás presviedča, že vaše hospodárske úspechy, o ktorých hovoríte, sú iba krásnym snom. Snom na pohľad naivného človeka, ktorý spí hlbokým spánkom a nevie nič o okolitom svete, o svete, v ktorom žije väčšina našich občanov a táto väčšina musí stále viac platiť za teplo, elektrinu, potraviny. O svete, v ktorom žijú ľudia, ktorí majú šťastie, ak nestratili prácu, pričom musia stále viac platiť za svoje životné potreby, pretože inflácia spôsobuje, že ich reálne mzdy sú stále nižšie. Katastrofálne životné podmienky našich občanov, chýbajúce lieky, zatvárané školy, hladujúce regióny na jednej strane a korupčné aféry vašich priateľov z mokrej štvrte a plné vrecká všelijakých kšeftárov so štátnym majetkom na strane druhej, to je realita dnešných dní.

    Vážený pán podpredseda, mali by ste sa asi zaoberať týmito vecami.

  • Pani poslankyňa Podhradská je posledná, ktorá vystúpi s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som sa chcela pôvodne vo svojej faktickej poznámke venovať niektorým konkrétnym číselným údajom a porovnať ich s "výsledkami" súčasnej vlády, aby som jasne dokázala, že pán podpredseda vlády neostal nič dlžný povesti, ktorá mu predchádza, že jednoducho tára nezmysly bez prestania v tomto parlamente.

    Pán podpredseda, myslím si, že keď ste nám adresovali niekoľkokrát istú výčitku počas vášho vystúpenia, že prečo sme nervózni, tak ste sa neobracali na tých správnych. Myslím si, že nervózny v tomto parlamente ste tu predovšetkým vy a prejavom vašej nervozity je napríklad aj váš neustály arogantný úsmev. Myslím si, že ak tomu nerozumiete, čo teraz hovorím, mali by ste sa poradiť s psychiatrom, on by vám vysvetlil pozadie takýchto prejavov. Ak vás niektorí kolegovia "osočujú", že máte neprimeranú odvahu tvrdiť tu isté veci, myslím si, že na to, aby ste takéto tvrdenia tu v slovenskom parlamente prednášali, netreba odvahu, stačí tá neuveriteľná dávka bezočivosti, ktorú v sebe máte. Lebo inak nemôžem označiť vaše tvrdenie o zvyšovaní ratingu Slovenskej republiky počas pôsobenia vašej vlády a inak ako bezočivosť nemôžem označiť ani to, že slovenská koruna bola stabilizovaná, lebo najprv ste ju zrazili na dno a potom ste ju na tom dne stabilizovali a dnes to vyhlasujete za váš úspech. Je to naozaj neuveriteľné a je to skôr hodné ľudového rozprávača ako ekonomického experta. Myslím si, že by ste mali ponúknuť svoje služby agentúre Paczelt alebo Hatrix, ony by vám našli uplatnenie vo svojich humanistických reláciách.

  • Pani poslankyňa Podhradská bola posledná s faktickou poznámkou.

    Podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o vystúpenie požiadal premiér vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda.

    Pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Skôr ako tak urobím, by som asi nemal začať ináč ako tým, že sa poďakujem aj vám Národnej rade Slovenskej republiky za váš príspevok k veľkému úspechu, ktorý Slovensko dosiahlo uplynulý víkend v Helsinkách, keď bolo pozvané na rokovanie o vstupe Slovenska do Európskej únie. Chcem využiť túto príležitosť, aby som poďakoval predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky za jeho zahraničnopolitické aktivity, aby som poďakoval za podobnú aktivitu podpredsedom Národnej rady, predsedom jednotlivých výborov, osobitne pánu Petrovi Weissovi, predsedovi zahraničného výboru pánu Františkovi Šebejovi, predsedovi výboru pre európsku integráciu, členom týchto výborov, ale aj vám všetkým, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí máte na tomto našom spoločnom úspechu podiel. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    prekvapujúco rýchle plynutie času spôsobilo, že sa opäť stretávame pri posudzovaní rozpočtu štátu na nasledujúci rok. Na rok, ktorého letopočet sa tentoraz začína magickou dvojkou. Hneď na úvod mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že predkladaný návrh štátneho rozpočtu napriek všetkým problémom, ktoré v ňom možno nájsť, predstavuje dobrý nástup do nového milénia. Že je to dokument, ktorý bude napomáhať plnenie tých cieľov, ktoré si Slovensko na prahu nového tretieho tisícročia stanovuje. Základom pre toto moje presvedčenie je prístup k príprave návrhu štátneho rozpočtu. To veľké množstvo práce, ktoré sa vynaložilo, skúmanie všetkých pochybností, ktoré sa pri jeho postupnom posudzovaní vyslovili, hľadanie optimálnych alternatív tam, kde bolo potrebné vybrať najlepšiu z viacerých opodstatnených, odôvodňovaných a treba povedať, že odôvodniteľných.

    Návrh, ktorý posudzujete, trúfam si povedať, je možné považovať za výsledok dlhého procesu optimalizácie, procesu, v ktorom bolo treba hľadať spôsob, ako dať do súladu množinu opodstatnených požiadaviek s množinou opodstatnených námietok a najmä s množinou limitovaných možností. Na strane druhej treba povedať, že táto optimalizácia mala svoje rámce, svoje ciele, dohodnuté priority, ktoré bolo treba napĺňať. Z tohto hľadiska je vládny návrh štátneho rozpočtu dokumentom rešpektujúcim ciele obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády a desagregované do jednotlivých priorít, ktoré si vláda stanovila.

    Na tomto mieste pokladám za potrebné spomenúť taký rozhodujúci programový cieľ, akým je pokračovanie stabilizácie ekonomiky, no pri súčasnom využití štátneho rozpočtu a s ním spojeného inštrumentária na prorozvojové pôsobenie. Ďalej treba uviesť prointegračné pôsobenie návrhu štátneho rozpočtu, ktoré má podporiť ten zásadný zlom, ktorý Slovensko v roku 1999 dosiahlo vo svojom úsilí vstúpiť do integračných zoskupení. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 ďalej dôsledne nadväzuje na ciele zahrnuté v strednodobej koncepcii hospodárskej politiky spracovanej v úzkej spolupráci s Európskou komisiou. Táto strednodobá koncepcia by mala vo veľmi krátkom čase dostať podobu spoločného dokumentu, spoločného zhodnotenia a mala by byť spoločným dokumentom Slovenskej republiky a Európskej komisie, deklarujúcim orientáciu hospodárskej politiky Slovenska zo strednodobého hľadiska a najmä naznačujúcim cestu do európskych integračných zoskupení.

    Prinajmenšom z tohto hľadiska možno povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 túto prointegračnú orientáciu jednoznačne má. Táto prointegračná orientácia štátneho rozpočtu vystupuje aj v rade ďalších súvislostí. Predložený návrh utvára predpoklady na prijatie relatívne veľkého objemu prostriedkov z Európskej únie tým, že obsahuje prostriedky na financovanie spoločných aktivít zahrnutých do programov PHARE, SAPARD a ISPA.

    V širších súvislostiach prointegračný charakter má aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 obsiahnuté zníženie jeho podielu na hrubom domácom produkte. Spomenúť treba aj presadzovanie makroekonomickej stability, podporu štrukturálnych reforiem, teda naše pozitívne reakcie na odporúčania Európskej komisie obsiahnuté v pravidelnej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie publikovanej pred niekoľkými týždňami. V tejto hodnotiacej správe sa okrem iného uvádza, že konsolidácia makroekonomickej stability najmä prostredníctvom rozsiahlej fiškálnej reformy v strednodobom horizonte by mala byť pre Slovensko prioritná. Som presvedčený, že vami posudzovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je z tohto hľadiska krokom správnym smerom.

    Viem veľmi dobre, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 ste si náležite preštudovali a dokonale osvojili, že ho poznáte detailne, že poznáte čísla, ktoré ho charakterizujú. Samozrejme viem aj to, že máte svoj názor na štátny rozpočet na rok 2000. Nechcem, a teda ani nebudem vás presviedčať o správnosti týchto čísiel, nebudem odôvodňovať jednotlivé položky. Chcem vašu pozornosť orientovať na tie nosné konštrukčné prvky rozpočtu, ktoré odrážajú priority vlády Slovenskej republiky a ktoré reagujú na akútne potreby našej ekonomiky, nášho hospodárstva. Sú to priority, na ktorých sa vláda v dlhom procese práce na návrhu štátneho rozpočtu zhodla, ktorým z radu ďalších možných alternatív prisúdila najvyššiu váhu.

    Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že sú to priority všeobecne prijateľné, priority, o prospešnosti ktorých by nemali byť zásadné pochybnosti. Povedal som už, že návrh štátneho rozpočtu má v sebe prorastové prvky. Súhlasím s tým, že mnohé z nich by sa mali prejavovať razantnejšie. Zodpovedalo by to aj ambíciám vlády. Úsilie o všestrannú vyváženosť návrhu štátneho rozpočtu nám umožnilo dať návrhu rozpočtu len tú rozvojovú silu, ktorú má. Nemyslím si však, že by bola zanedbateľná. V uvedenej súvislosti sa treba zmieniť predovšetkým o vzájomnom vzťahu návrhu štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry. Vláda bola a je často predovšetkým z podnikateľských kruhov kritizovaná za to, že venuje pozornosť len makroekonomike, že mikroekonomické problémy nie sú v centre jej záujmu.

    Návrh štátneho rozpočtu v rôznych súvislostiach a nadväznostiach je práve výrazom odhodlania vlády riešiť mikroekonomické problémy, problémy podnikateľskej sféry. Daňové zaťaženie podnikateľov sa od 1. januára 2000 významne zníži. Aj keď to z hľadiska príjmov rozpočtu bude až problém roku 2001, je to výraz orientácie hospodárskej politiky vlády, jej vzťahu k podnikateľskej sfére, je to prejav určitej orientácie našej fiškálnej politiky. Zníženie daňového zaťaženia pri svojom nespornom význame pre podnikanie každého druhu by nebolo schopné jestvujúce problémy riešiť bez odstránenia základnej prekážky, ktorou je zásadné ozdravenie podnikateľského prostredia. Roky sa hromadiace a neriešené problémy doviedli slovenskú ekonomiku do stavu, v ktorom je paralyzovaný bankový sektor, v krokom nefunguje úverový mechanizmus taký dôležitý pre ekonomiku s nefungujúcim kapitálovým trhom a z minulosti s podkapitalizovanými podnikmi.

    Platobná neschopnosť sa stala nočnou morou našej ekonomiky. Spôsobila ťažkosti pre podniky inak schopné v konkurenčnom prostredí existovať. Tu vláda pripravila a schválila ambiciózny program reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Princípy tohto projektu sú vám známe. Návrh štátneho rozpočtu nadväzuje na tento projekt, mal by ho nezastupiteľným spôsobom podporovať.

    Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 by vláda mala byť oprávnená rozhodnúť o vydaní dlhopisov na účely reštrukturalizácie bánk a tiež prevziať úvery na účely reštrukturalizácie úverového portfólia bánk v sume zodpovedajúcej v prepočte 400 miliónom amerických dolárov. Táto podpora projektu reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora spolu s potrebnými legislatívnymi zmenami, predovšetkým zmenami zákona o konkurze a vyrovnaní, by mali viesť k tej kvalitatívnej zmene podnikateľského prostredia, bez ktorej úspešné zavŕšenie transformácie ekonomiky a najmä jej prevedenie na trajektóriu dlhodobého rozvoja sprevádzaného vysokou zamestnanosťou a naopak nízkou nezamestnanosťou, cenovou stabilitou a vyrovnanosťou zahraničnoobchodných vzťahov nie je možné. Úlohu štátneho rozpočtu v tomto kontexte treba podporiť. Štátny rozpočet tu pomáha riešiť jeden z najvážnejších problémov, ktoré ekonomika z minulosti zdedené v súčasnosti a prítomnosti má. Jeho vyriešením je podmienený nástup ďalších očakávaných pozitívnych zmien v ekonomike, vytvorenie silných bánk so zahraničným kapitálom a zahraničným know-how, masívnejší vstup zahraničného kapitálu do ozdravených podnikov, impulz pre malé a stredné podnikanie, konsolidovaný bankový sektor, oživenie regiónov a tak ďalej. Nepochybujem o tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že kľúčový význam tohto projektu si v plnej miere uvedomujete a podporíte, preto tú úlohu, ktorú v ňom má štátny rozpočet, o návrhu ktorého rokujeme.

    K nesporným prioritám hospodárskej politiky Slovenskej republiky, ktorá v proklamatívnej rovine nebola nikdy spochybnená, patrí vstup zahraničného kapitálu. Nepochybujem, že aj vy ste presvedčení o jeho nezastupiteľnej role, ktorú musí zohrať v slovenskej ekonomike. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je podpora jeho vstupu obsiahnutá ako priorita majúca konkrétnu podobu daňového úveru. Osobne zastávam názor, že táto forma podpory vstupu zahraničného kapitálu je dôležitá, ale nie prvoradá. Prvoradá je totiž zmena podnikateľského prostredia, najmä už spomínaný proces reštrukturalizácie bánk a podnikovej sféry. Sú to, respektíve budú to komplementárne pôsobiace procesy, na pozitívne pôsobenie ktorých štátny rozpočet utvára dobré predpoklady.

    Na tému vzájomného vzťahu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 a podpory podnikateľskej sféry by som mohol hovoriť ešte ďalej. Verím, že dobré zosúladenie návrhu štátneho rozpočtu v tomto smere cítite aj vy vážené panie poslankyne, páni poslanci, preto túto tému uzavriem len jedným želaním, s ktorým predpokladám budete aj vy súhlasiť. Uvedené ústretové kroky vlády, ktoré dúfam aj vy podporíte, by sa mali stretnúť v podnikateľskej sfére s priaznivou odozvou prejavujúcou sa na dobrej daňovej disciplíne. Vyžaduje si to rozpočet, jeho príjmy, vyžadujú si to aj pravidlá fair play, ku ktorým sa táto vlády vždy hlásila a hlási.

    Pri výpočte priorít hospodárskej politiky vlády nemožno vynechať bytovú výstavbu. Právom možno povedať, že je to priorita ostro sledovaná. Bývanie je problém, ktorý musí v živote riešiť azda každý. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že byt, možnosť bývať, predovšetkým pre mladých ľudí, pre mladé rodiny, predstavuje doslova bázický, fundamentálny bod životnej úrovne, často však bod ťažko dosiahnuteľný. Preto sa v roku 1999 venovala veľká pozornosť problematike výstavby bytov. Možno konštatovať, že vláda má koncepciu bytovej výstavby odrážajúcu sociálnu štruktúru obyvateľstva, jeho príjmové možnosti a využívajúcu synergické účinky viaczdrojového financovania výstavby.

    Návrh štátneho rozpočtu obsahuje transfery na bytovú výstavbu vo výške 3 400 miliónov Sk, ďalej v kapitole Všeobecná pokladničná správa je obsiahnutá suma 2 900 miliónov korún na podporu bytovej výstavby. Spolu so zdrojmi z privatizácie navrhovanými na použitie na tieto účely by v budúcom roku malo byť k dispozícií 8 600 miliónov Sk. Je to suma, ktorá je na hornej hranici možnosti ekonomiky. Očakávame od nej primárne posun v bytovej výstavbe, čo je iste dobrý signál pre tých, pre ktorých je získanie bytu zatiaľ ťažko riešiteľným problémom. Sekundárne je to dobrá správa pre stavebníctvo a pre výrobcov v nadväzujúcich oblastiach. Bytová výstavba vďaka uvedenej orientácii návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 by mala v ekonomike pôsobiť ako faktor podporujúci rast.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nechcem sa zaoberať podrobnou charakteristikou návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok aj preto, že tak kvalifikovane robia ministri vlády Slovenskej republiky, pani ministerka financií, pán podpredseda vlády Mikloš. Viem, že poznáte stavbu štátneho rozpočtu na rok 2000 vcelku aj v jeho detailoch. Preto sa už len stručne zmienim o ďalších prioritách, ktoré sú v návrhu obsiahnuté, ktorým sme pri jeho zostavovaní venovali najvyššiu pozornosť.

    Návrh štátneho rozpočtu v sebe obsahuje správnu tendenciu. Tendenciu, ktorú mienime dlhodobo presadzovať. Je ňou redukcia spotreby štátu a štátnej správy. Tu sme na začiatku dlhšej cesty. Neviem, či sme na ňu vykročili dosť razantne, ale pridáme do kroku, a som presvedčený, že túto cestu úspešne prejdeme. Rok 2000 v tomto smere je smelší začiatok, ale iste nie koniec. V návrhu štátneho rozpočtu je v rámci možností obsiahnutá aj podpora infraštrukturálnych projektov. Iste nie v miere, akú by Slovensko potrebovalo, ale v miere, ktorá zodpovedne odráža to, čo môžeme na tieto ciele vynaložiť. Dnes je ale celkom jasné, že čím bližšie budeme Európskej únii, tým viac peňazí dostaneme práve na dokončenie našej diaľničnej siete.

    Návrh štátneho rozpočtu obsahuje aj položky na podporu malého a stredného podnikania, na podporu exportu, na regionálnu politiku. Každá položka v konfrontácii s požiadavkami a často aj s akútnymi potrebami by mohla byť vyššia alebo oveľa vyššia. Neprekročiteľné obmedzenia, ktoré každý dobrý hospodár, ale aj uvážlivý politik a zodpovedný občan majúci na pamäti budúcnosť krajiny musí rešpektovať, neumožnili iné riešenia. Aj tu chcem vysloviť svoje presvedčenie, že prijaté obmedzenia sú v danej situácii optimálne.

    Pri charakterizovaní priorít, ktoré sme sa snažili vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rešpektovať, by som sa predsa ešte zastavil pri dvoch témach. Návrh štátneho rozpočtu a školstvo a návrh štátneho rozpočtu a príprava Slovenska na členstvo v Severoatlantickej aliancii.

    Najprv školstvo. Žiaľ, neurobili sme ani nemohli sme urobiť taký výrazný krok, ktorý by potvrdzoval tú pozornosť, ktorú vláda chce a bude venovať vzdelaniu. Vláda je totiž presvedčená, že nadchádzajúce 21. storočie bude storočím vzdelania. V návrhu zákona o štátnom rozpočte je obsiahnutá pre vysoké školy možnosť využívať na úhradu niektorých svojich výdavkov oproti rozpočtu skutočne dosiahnuté vyššie príjmy vysokej školy. Verím, že vysokým školám, univerzitám to pomôže.

    Návrh štátneho rozpočtu počíta aj s výraznejšou podporou vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Na tento účel sa z prostriedkov privatizácie má poskytnúť 1 250 miliónov Sk. Som rád, že sme boli schopní vyčleniť na modernizáciu slovenskej armády taký príspevok, ktorý bude účinný a ktorý bude jasne deklarovať záujem Slovenskej republiky začleniť sa do transatlantických bezpečnostných ekonomických štruktúr. Nestačí statky iba zveľaďovať, je nevyhnutné sa starať aj o ich ochranu a zabezpečenie. Chcem celkom jednoznačne vyhlásiť, že členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii má aj svoj ekonomický rozmer. Kolektívna obrana je omnoho lacnejšia ako individuálna obrana. S členstvom krajiny v Severoatlantickej aliancii sa bezprostredne spája zvýšený záujem o investovanie v príslušnej krajine a, samozrejme, Slovensko má aj moderné výrobky zbrojnej techniky, ktoré sú umiestniteľné v armádach Severoatlantickej aliancie a umiestniteľné tam budú o to ľahšie, čím skôr budeme aj my členom tohto obranného, bezpečnostného zoskupenia.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    hovoril som zatiaľ o celkovej orientácii rozpočtu. Snažil som sa zdôrazniť tie ciele, ktoré sme sa usilovali naplniť. Opäť zdôrazňujem, že sme museli postupovať selektívne, vyberať spomedzi rovnako závažných požiadaviek. Preto ani nemienim predstierať, že sa nám podarilo dosiahnuť spokojnosť pri všetkých odôvodnených požiadavkách, že náš návrh je z tohto hľadiska vo všetkých smeroch optimálny. Nie je a ani nemôže byť, ale verím, že sme vážili zodpovedne. Rozhodnutia sa prijímali po dlhých, často konfliktných diskusiách. Návrh štátneho rozpočtu nemožno posudzovať podľa jednotlivostí vytrhnutých z kontextu. O takýto pohľad by som chcel požiadať tých, ktorí v dobrej snahe s návrhom rozpočtu nesúhlasia alebo dokonca veľmi nesúhlasia. Je to komplexný dokument. Mimoriadne významný dokument, ktorý bude v ekonomike pôsobiť ako komplex zámerov, ktorý bude ekonomike vtláčať svoju pečať. Verím, že to bude pečať zodpovedného prístupu k obyvateľom Slovenskej republiky.

    Na záver by som chcel povedať, že návrh štátneho rozpočtu aj pritom, že neuspokojuje všetky požiadavky, je na oboch stranách, na strane príjmov i výdavkov, mimoriadne náročný. Vychádza totiž z parametrov vo vývoji ekonomiky, ktoré nebude jednoduché dosiahnuť. O tom vás iste nemusím presviedčať, ale bol by som rád, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keby ste aj vy po všestrannom posúdení návrhu rozpočtu ako celku a aj jeho detailov nadobudli presvedčenie, že schvaľujete dobrý návrh, dobrý rozpočet. Rozpočet, ktorý Slovenská republika potrebuje.

    Celkom na záver sa mi žiada povedať, že je to vlastne tretí štátny rozpočet v roku 1999. Bol to ťažký rok. Bolo treba schváliť provizórium. Bolo treba schváliť štátny rozpočet na bežný rok. Bolo treba pripraviť a teraz treba schváliť rozpočet na rok 2000. Výsledky však hovoria, že Slovensko ide správnym smerom. Európska komisia v hodnotiacej správe oceňuje nielen plnenie politických kritérií, ale aj znovuštartovanie a úspešné pôsobenie hospodárskej reformy. Správa doslova uvádza, že sme zdedili veľmi ťažkú hospodársku situáciu po svojej predchodkyni, minulej vláde, ale že súčasná vláda prijala mnohé odvážne opatrenia vedúce k stabilizácii ekonomiky, že dnes je Slovensko veľmi blízko fungujúcej trhovej ekonomike. Svedčí to jednoznačne o tom z hodnotenia nestranných, že Slovensko kráča dobrým smerom. Aj v hospodárskej oblasti. V tomto smerovaní musíme vydržať. Štátny rozpočet na rok 2000 je dobrým krokom v tomto smere.

    Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999, panie poslankyne, páni poslanci, som vám prisľúbil, že rozpočet na budúci rok, na rok 2000 bude lepší ako rozpočet na rok 1999. Som presvedčený, že je tomu tak. A dnes vám chcem prisľúbiť, že rozpočet na rok 2001 bude lepší ako rozpočet na rok 2000.

    Ďakujem vám všetkým veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu premiérovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána premiéra sa s faktickými poznámkami prihlásili - prečítam prihlásených poslancov, v prípade, že som nestačil si zapísať všetkých, tak by som prosil, aby tí, ktorých neprečítam, sa prihlásili: Kozlík, Tkáč, Húska, Gajdoš, Tóthová, Delinga, Maxon, Krajči, Švantner, Benčat, Jasovský, Slavkovská, Engliš, Drobný, Kolláriková, Budaj, Ošváth, Baco.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, ja som si postupne zapisoval pánov poslancov, ako sa prihlasovali. Pán poslanec, dopredu som upozornil, ak som niekoho, kto bol prihlásený, neprečítal, aby sa prihlásil. Pán poslanec Cuper, pán poslanec Jarjabek. Môžete stlačiť svoje tlačidlo a budete na svetelnej tabuli. Jarjabek. Kto ešte? Pán poslanec Maxon, vás som čítal, dvakrát sa nemôžete hlásiť. Ešte raz prečítam. Kozlík, Tkáč, Húska, Gajdoš, Tóthová, Delinga, Maxon, Krajči, Švantner, Benčat, Jasovský, Slavkovská, Engliš, Drobný, Kolláriková, Budaj, Ošváth, Baco, Cuper, Jarjabek. Všetci? Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Posledný vystúpi pán poslanec Jarjabek.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku na obed. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Kozlík.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    keby pán Dzurinda poďakoval aj predošlej vláde, možnože by bol dôvod na potlesk v súvislosti s prístupom alebo so zaradením Slovenska do vyjednávacej skupiny. Zámerne sa zamlčiava to, že nie Slovensko bolo zaradené do prvej skupiny, ale potom je otázka: Existuje druhá skupina? Takže Európska únia napravila svoj omyl nezmyselného delenia na dve skupiny a skutočne platí, že bola to práve vláda Vladimíra Mečiara, ktorá riešila 90 percent doterajších úprav legislatívy, jej prispôsobenia k prístupovým podmienkam do Európskej únie, že 90 percent tejto doterajšej legislatívy a legislatívnych zmien boli realizované za vlády Vladimíra Mečiara, že to bolo dobudovanie, nábeh takých kapacít ako Mochovce, Slovnaft, Duslo Šaľa, ktoré znamenali podstatné zlepšenie obchodnej a platobnej bilancie, ktorá sa práve prejavuje v roku 1999. Priblíženie výkonnosti Slovenskej republiky k Európskej únii za štyri roky našej vlády znamenalo zvýšenie výkonnosti meranej hrubým domácim produktom zo 40 na 48 percent.

    Pán Dzurinda asi nečítal štátny rozpočet na rok 2000, je to rozpočtová katastrofa, pán Dzurinda, znamená zvýšenie daňového zaťaženia o 9 miliárd korún. 6 miliárd síce v dani z príjmov sa znižuje, ale v ostatných druhoch daní vrátane dovoznej prirážky sa zvyšuje daňové zaťaženie o 15 miliárd korún. Takže láskavo si naštudujte štátny rozpočet, než tu prídete predvádzať verbálne kúsky v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Pán premiér, vy ste pred niekoľkými dňami v rozhlase nevedeli odpovedať na otázku jedného poslucháča o novele exekučného zákona, povedali ste, že nemôžete všetko čítať. To je katastrofa, keď predseda vlády podpisuje zákon, dáva ho do parlamentu a v rozhlase povie, že nečíta ani návrh zákona, ktorý predkladá. To po prvé.

    Po druhé, prečítam vám niekoľko poznatkov, ktoré sme dostali na stôl ako poslanci v súvislosti so štátnym rozpočtom. Odborový zväz požiarnikov hovorí: Požiarne zbrojnice zívajú prázdnotou, niet peňazí na ich nájomné. Slovenský odborový zväz kultúry a spoločenských organizácií: Záväzné limity, ukazovatele a úlohy štátneho rozpočtu na rok 2000, ako i plánované počty zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií ohrozujú existenciu inštitúcií a odbornú činnosť. Odborový zväz železničiarov, Odborové združenie železničiarov: Ak sme doposiaľ vyslovovali obavy o osud Železníc Slovenskej republiky, tak dnes je jasné, že vláda Slovenskej republiky chce železnice na Slovensku likvidovať. Neveríme, že vláde nie sú známe vážne varovania Európskej únie pred recesiou. Združenie miest a obcí Slovenska: Požiadavky pre miestne rozpočty súvisia aj s reformou verejnej správy. Nemôže byť predsa zámerom výrazne sťažiť ekonomicko-finančnú situáciu obcí a miest tesne pred tým, ako by sa mali prebrať kompetencie zo štátnych orgánov. Národná banka: Otvorenou otázkou je objem zdrojov získaných privatizáciou na rozvojové projekty hradených zo štátnych záruk a vtedy by nedošlo k otvoreniu rezervy na vyplatenie dlhopisov Fondu národného majetku. Sociálna poisťovňa: Neuvažuje sa o finančnom krytí zvýšenia dôchodkov, je to reálny predpoklad porušenia zákona, napĺňajú sa dôvody na zvýšenie dôchodkov. Mám tu listy ZMOS, pán Sýkora. Únia miest a obcí Slovenskej republiky, ktorá píše, že v súčasnosti sa však malé obce a najmä veľké mestá dostali do prakticky neriešiteľnej hospodárskej situácie. Výzva Konfederácie odborových zväzov, keby ste ma pán predseda počúvali, lebo to je faktická poznámka na vaše vystúpenie: Odmietame navrhovaný štátny rozpočet, ktorý sa len pasívne prispôsobuje zlej východiskovej situácii. Vláda okrem zákaz stanovísk na vedomie z uvedených pripomienok a požiadaviek nič neakceptovala...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán premiér spomínal vo svojom vystúpení, že sú jasne badateľné prorastové prvky v rozpočte. Ja by som povedal, keď už, tak sú to skôr stopové prvky ťažkých kovov vo vnútri toho rozpočtu, pretože prorastové je tam naozaj veľmi málo. Ale chcem sa vrátiť k tomu takzvanému veľkému úspechu, ktorý tu niekoľko dní produkuje pán premiér. V Národnej obrode, ktorá je provládna, sa píše: "Prizvanie Slovenskej republiky na predvstupové rozhovory nie je priamym úspechom diplomacie, len rozhodnutím Európskej únie. Na predvstupové rozhovory totiž pozvali takmer všetky krajiny, ktoré o to požiadali, s výnimkou len Turecka, ktoré si však tiež zlepšilo východiskové pozície. Vládni predstavitelia budú môcť o úspechu hovoriť až vtedy, keď Slovensko do Európskej únie prijmú a keď sa ukáže, že to má viac výhod ako nevýhod a nespôsobí to obyvateľstvu sociálne traumy.

    Je zábavné tvrdenie Mikuláša Dzurindu, že pozvanie je priamym konkrétnym výsledkom snahy priblížiť životné podmienky občanov Slovenskej republiky k životným podmienkam obyvateľov vyspelých európskych krajín. Podľa premiérovho myslenia sa vstupom do Európskej únie asi hneď zvýši životná úroveň, zvýšia sa platy, zníži sa zamestnanosť, podniky budú prosperovať. Môže to však byť aj naopak." Toľko citácia z vašich provládnych novín, z toho je zrejmé, že by bolo lepšie, keby sa nehovorilo hop, skôr než sa preskočí, bolo by lepšie, keby ste nerobili úspechy z toho, čo veľmi...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Domino fórum minulý týždeň napísalo jeden svoj článok s nadpisom Hľadá sa nový predseda vlády. Hovorím najvyšší čas, pretože toto, čo tu prezentoval pán Dzurinda, to boli samé táraniny, samé frázy, ani jeden rozumný politický či ekonomický argument na podporu rozpočtu. Som presvedčený, že ani obrovská integračná bublina, ani permanentná mediálna demagogická ofenzíva nepresvedčí tento národ, ktorý skuhrá na neschopnosť Dzurindovej vlády. O aký integračný úspech tu ide, pán Dzurinda? O aké prointegračné prvky ide v tomto rozpočte? Pripomeniem vám rozpočet rezortu ministerstva obrany, ktorý je nosným v otázkach integrácie Slovenskej republiky do NATO. Už prvý predpoklad, ku ktorému ste sa zaviazali vo svojom programovom vyhlásení vlády, ani v tomto rozpočte nespĺňate. To je zvýšenie, permanentné zvyšovanie rozpočtu kapitoly o 0,1 percenta z HDP, pritom v rámci programu PFP je minister obrany povinný vyčleňovať každý rok jedno percento z rozpočtových prostriedkov na realizáciu tohto programu. Takže nedávate mu na to možnosť, nevytvárate mu priestor. Robiť mediálny humbug je jedna vec, robiť reálne kroky je druhá vec. Pritom vieme, že ani tento rozpočet sa v reálnom živote v podobe, ktorú schváli Národná rada Slovenskej republiky, naplňovať nebude, pretože ministerstvo financií má určité právomoci, škrtíte...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, vážený pán predseda vlády.

    Musím konštatovať, že ste majster krasorečnenia, ozaj. Žiaľ, ale z toho sa naši občania nenajedia. Už viacerí vedia, že veľké sľuby, malé činy alebo žiadne činy. Ale, žiaľ, už to začína vnímať aj zahraničie. Ja si dovolím vám prečítať stanovisko fínskeho veľvyslanca v Slovenskej republike pána Risto Reneliho, ktorý v Euromagazíne uviedol, že citujem: "Usudzujeme, že tam, kde sa robia rozhodnutia, sú slová a činy dve úplne odlišné záležitosti." Inými slovami povedané, vodu kážete a víno pijete. Pokiaľ ste spomínali Helsinky, samozrejme, sme radi výsledku, ale v žiadnom prípade to nie je výsledok vašich 36 zahraničných ciest. Už v apríli som v tomto parlamente uviedla viacero príkladov, že zahraničie jednoznačne došlo k záveru, že bude len jedna skupina. Dovolím si uviesť, že ako podpredsedníčka vláda, keď som sa stretala so zahraničnými partnermi, tak ako vás aj mňa uisťovali, že podporia vstup Slovenska do Európskej únie. A už len na záver veľmi stručne. V roku 1997 sme boli v Bruseli aj s vtedajším podpredsedom vlády pánom Kalmanom a pán Van den Broek už vtedy povedal, nebudú rozhodovať skupiny, ale zdatnosti uchádzačov.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda vlády, spomenuli ste vo svojom vystúpení niekoľko vecí, na ktoré poľnohospodári určite nezabudnú. Napríklad také: je to dobrý rozpočet, je to dobrý návrh. Pýtam sa, v čom pre poľnohospodárov, keď budú mať v skutočnosti menej o 40 miliónov, ako im dal návrh rozpočtu pre rok 1999. Povedali, ste je to dobré podnikateľské prostredie. Pýtam sa aké, keď táto vláda pre poľnohospodárskych podnikateľov v priamych dotáciách uvažuje o 148,7 milióna korún menej pre agropotravinársky komplex, ako dostal v roku 1999.

    Ďalej hovoríte, pán premiér, o všelijakých iných prioritách tejto vlády, len ste nespomenuli pôdohospodárstvo, hoci ani na takej úrovni, akože pôdohospodárstvo je prioritou štátnej politiky, ako je to uvedené vo vašom vládnom vyhlásení alebo vo vládnom programe. Čiže už vypadlo aj zo štátnej priority, štátnej politiky.

    Čiže pán premiér, chcem zakončiť toto svoje faktické vystúpenie tým, že existuje v televízii relácia, predpovedacia prognostická relácia, kde zapískajú a hovorí sa, že s nami sa vždy vyjasní. Vy ste pán premiér na konci vášho vystúpenia mali zahúkať a povedať: S nami sa vždy zamračí.

  • Pán poslanec Maxon nie je prítomný, takisto ani pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán predseda vlády, ja by som chcel reagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že po vstupe Slovenskej republiky do NATO by sa mali zlepšiť možnosti našich strojárskych podnikov. Ja si myslím, že tomu sám neveríte, lebo viete veľmi dobre, že boj o trhy je neľútostný, a to zjednotenie zbrojných systémov so štátmi NATO bude skôr záležitosťou západniarskych firiem, aby získali trhy na Východe, aby mohli tie zbrane do našej republiky a do ďalších štátov dodať. My sme mohli túto záležitosť už riešiť skôr, ja som to hovoril v mojom príspevku dnes tým spôsobom, že sme sa mali viacej snažiť o to, aby sme trhy, ktoré sme mali, nestratili. Lebo keď porovnávam to, že ako, v akom objeme vyvážajú okolité štáty zbrojnú techniku, napríklad Bielorusko a Česká republika sú zhruba na tom rovnako, vyviezli za 700 miliónov amerických dolárov tejto techniky. My napriek tomu, že sme mali podstatne lepšiu základňu, mali sme fabriky prispôsobené na túto výrobu, tak koľko sme my vyviezli? Myslím si, že je to čisto záležitosť vlády a schopných manažérov, ktorí sú podporovaní touto vládou, aby sme mohli túto zbrojnú techniku vyvážať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Nemôžem si dovoliť neodpovedať na tú poznámku, čo stále počúvame tu, že vláda tlačí nejaký veľký batoh pred sebou našich dlhov a nášho vytunelovania hospodárstva a katastrofy. Ešte raz opakujem, je to Agenda 2000, ktorá konštatovala, že Slovensko sa nachádza na treťom mieste za Slovinskom a Českou republikou v tvorbe HDP v roku 1998 asi 49 percentami priemeru Európskej únie. Pripomínam, že Slovensko malo v tom čase asi okolo 8 miliárd korún devízových zásob, dnes je to zhruba asi polovica. Pripomína ďalšiu vec, že v tom období sme mali okolo 12 miliárd korún navŕšené v Sociálnej poisťovni, a takisto pripomínam ešte i ďalšiu vec, že inflácia bola okolo 6 percent a nezamestnanosť okolo 12 percent.

    Takže o čo tu ide? To sú stále tie isté reči, žiaľbohu, musíme sa týmto spôsobom aj my brániť, pretože v jednom kuse sa tu hovorí o nejakom navršovaní niečoho, čo tu bolo zlé. Samozrejme, že kto vládne, robí aj chyby, zrejme ich robíte aj vy a priznajte si ich. Myslím si, že mnohé veci v tomto rozpočte nie sú charakterizované tým, že tu bolo niečo zlé, je to charakterizované tým, že sú tu neodborné a nekompetentné zásahy do rozpočtu a tieto neodborné veci sa potom prejavia na životnej úrovni nášho obyvateľstva.

    A k tomu školstvu, čo bolo povedané. Samozrejme, že školstvo okrem toho, že hovoríte o nejakom zužitkovaní peňazí, ktoré si samo na seba zarobí, krváca. Školstvo v podstate ide o 14 percent dole s rozpočtom, školstvo malo každý rok od roku 1996 zvyšovanie platov okolo 10 percent plošne pre pedagogických pracovníkov a 7 percent pre nepedagogických pracovníkov. To je oveľa vyššia suma, ako ktorú si môže ponechať z dnešných príjmov vysoké školstvo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán premiér,

    vo svojom príhovore ste niekoľkokrát použili výraz, použili výraz sekundárne dobrá správa pre Slovensko. Mňa by zaujímalo, keď konečne použijete výraz primárne dobrá správa pre Slovensko, bolo by to akosi aktuálnejšie, a tých primárnych správ by asi veľmi veľa dobrých nebolo. Hovorili ste, podľa vašich slov zase citujem od celkovej orientácii rozpočtu. Opäť ste zabudli, po koľkýkrát už, samozrejme, pristaviť sa pri návrhu štátneho rozpočtu pre kultúru. Ani slovom ste sa nezmienili vo svojom príhovore o charakteristike rozpočtu, ktorý vlastne predurčuje kultúru a v tejto chvíli aj ovplyvňuje kultúrnosť obyvateľstva Slovenskej republiky, o ktorej toľko a rád rozprávate. Chcel by som len toľko povedať, že jedno bez druhého to nejde, kultúra ovplyvňuje kultúrnosť, no a bol by som veľmi rád, keby ste sa vo svojich voľných chvíľach aj nad týmto láskavo zamysleli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jasovský nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela nadviazať na tú časť prejavu pána premiéra, kde hovoril o tom, že schvaľuje dobrý návrh, dobrý rozpočet, ktorý Slovenská republika potrebuje. Otázne je, ktorá časť Slovenskej republiky potrebuje takýto dobrý rozpočet, ktorý zvyšuje mieru inflácie, ktorý bude zvyšovať nezamestnanosť a ktorý nám chystá ďalší balíček opatrení. A rada by som odcitovala tri veci, ktoré pán premiér hovoril.

    V roku 1998, keď ešte bol v opozícii a keď sa schvaľoval rozpočet, tak tvrdil: Chcem vám oznámiť, že my pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v ich peňaženkách omnoho viac ako dnes. Čiže to bolo v roku 1998.

    V roku 1999 pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, teda keď sa schvaľoval trvalý štátny rozpočet, pán premiér povedal: "Vláda bude v priebehu roku robiť všetko, aby príjmy do štátneho rozpočtu boli vyššie. Máme principiálne riešenia, nastolenie poriadku a masívny prílev priamych zahraničných investícií. Som pevne presvedčený, že rok 1999 bude rokom investícií. Nevidím nijaký dôvod na pesimizmus, vidím veľa nádejí pre tento rok a ďalšie roky. Chcem vás ubezpečiť, že sa budem usilovať o to, aby ďalšie rozpočty, ktoré bude predkladať táto vláda, boli lepšie a bohatšie." No a dnes sme sa znovu dozvedeli to isté. Rozpočet bude na rok 2001 lepší ako rozpočet na rok 2000, čiže od roku 1998, pán premiér, sľubujete stále to isté, ktoré ste doteraz nesplnili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Engliš nie je prítomný.

    Pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán premiér,

    obdivujem váš optimizmus a keby ste ho používali ako terapeut, tak by ste mali určite úspech, ale za tým vaším optimizmom je sivá skutočnosť. Zoberme si len tú realitu v prioritných rezortoch, v zdravotníctve a školstve. 13,2 % poklesu rozpočtu pre rok 2000 v nominálnych cenách v porovnaní s rokom 1999 je naozaj veľký úbytok, to urobí s rezortom obrovské negatívne veci. Štvorpercentný úbytok rozpočtu v školstve a už dnes niektoré univerzity nedokončili zimný semester, museli predčasne skončiť, pretože kvalita poklesla. To sú veci, ktoré sú zarážajúce. Väčšinou vaši rezortní ministri hovoria, že to je dedičstvo predošlej vlády. To mi pripadá, ako keď sa striedajú zmeny vo veľkej kuchyni hotela, kde kuchár Vlado odovzdáva zápražku kuchárovi Mikulášovi a kuchár Mikuláš hovorí, Vlado, nechaj, ja mám všetky recepty, aby som dokončil tú zápražku. A on tú zápražku dokončí za jednu minútu prihoretú. A potom sa vyhovára na Vlada, že mu dal už prihoretú zápražku. To nie je adekvátne.

    Ten váš optimizmus je dobrý, psychoterapeuticky veľmi dobrý, ale keď tu máme odborové zväzy, ktoré hovoria o katastrofe v školstve, v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, tak potom ťažko možno ten optimizmus brať ako liek. Skôr by som si myslel, že to je optimizmus kamikadzovský, hádam, ale ja by som nechcel tomu hádam veriť, no možno, že máte dáke recepty tajne skryté v šuplíku. Vytiahnete ich a ono to bude pôsobiť ako zázrak a nakoniec sa tie rezorty preberú. Bodaj by to tak bolo. Len ja mám taký pocit, že prečo o tom nevedia tie odborové zväzy, prečo to tak zle kreslia ony. Prečo napríklad, čo ja viem, organizácia lekárnikov je veľmi zronená a veľmi nespokojná, bojí sa krachu. Tak to sú veci, ktoré akosi nejdú s tým optimizmom ruka v ruke. Bodaj by vám ten optimizmus slúžil ako terapeutický prostriedok.

  • Vážený pán premiér,

    váš sľub, ktorý ste nám dali teraz tu v parlamente, že rozpočet pre rok 2001 bude lepší, ja neberiem vážne a som presvedčená, že ani naši občania ho takisto neberú vážne, pretože ešte nezabudli na sľuby, ktoré ste im dávali pred voľbami na zvyšovanie platov, na dvojnásobné zvyšovanie platov, na znižovanie cien potravín, na znižovanie daní pre fyzické i právnické osoby. A pýtam sa, čo z týchto sľubov ostalo. Len reštrikčné opatrenia bez ozdravných projektov, bez koncepcie na oživenie ekonomiky. Ale ľudia sa zo sľubov nenajedia. Preto, pán premiér, radšej nič nesľubujte, ale konajte, konajte veľmi rýchlo, aby bolo čím naplniť rozpočet pre rok 2001. Prezentujte sa skutočne len kvalitatívne lepšími rozvojovými programami na ozdravenie ekonomiky, aby krivka nezamestnanosti nám namiesto stúpajúcej tendencie mala klesajúcu tendenciu, aby inflácia takisto išla dole. Keď sa vám toto podarí, pán premiér, keď sa vám podarí vypracovať také projekty na oživenie ekonomiky, tak skutočne aj ja vám potom zatlieskam. Ale až keď toto splníte.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem povedať niekoľko poznámok na okraj rozpočtu, ktorý prerokúvame v skutočne zvláštnej situácii. Prvým znakom tej situácie je, že prežívame smutnú inventúru dlhov tejto republiky, ťažkosti, ale aj inventúru alibizmu mnohých predošlých vlád, ktoré odsúvali nepopulárne riešenia reálnych problémov. Toto je rozpočet vlády, ktorá nehrá na odsúvanie problémov, nehrá na žiadnu volebnú popularitu, ale robí politiku pre občanov, ktorým sa chce po skončení svojho mandátu prezentovať reálne vyriešenými ťažkými problémami.

    Po druhé, znakom tejto doby je, že občania sú s mnohým nespokojní a ťažko sa im zmieruje s poznaním, že slová o vykradnutí a zadlžení štátu sa v týchto mesiacoch a rokoch musia zmeniť, či sa nám to páči alebo nie, na každodennú realitu. My teraz prežívame to, čo bolo po voľbách len ako politické poznanie.

    Po tretie, politika triezvosti a realistickosti v tomto období prináša plné prvé plody. Oproti odhadom sa zlepšuje výhľad na rast hrubého domáceho produktu, posilnila sa mena a stabilizovali sa úrokové miery.

    Po štvrté a nie na poslednom mieste v očiach sveta a Európy sme začali byť rovnocennými partnermi s inými stredoeurópskymi štátmi. V rozpočte je teda odraz minulého hospodárenia a nehospodárenia a je taký, aký je, pretože viac si nemôžeme naplánovať než to, čo sme si zarobili.

  • Pán poslanec Cuper nie je prítomný.

    Pán poslanec Baco.

  • Vážený pán premiér,

    sľubovali ste voličom, že im dáte dvakrát vyššie platy, je to vec vášho vzťahu s vašimi voličmi, nebudem to komentovať, občania dobre vedia, aká je realita. Ja však nemôžem byť ticho pri vašom tvrdení, že je podstatne lepšie trhové prostredie, ako bolo pred rokom. V každom prípade za rezort pôdohospodárstva vo všetkých oblastiach je minimálne o tretinu horšie za jeden rok, ako bolo v roku 1998, či už je to v daniach, či je to v cenách, či je to v dotáciách, či je to v úveroch, či je to v legislatíve alebo v obchodných podmienkach.

    Ale pán premiér, vaše vyhlásenie, nebudem mu dávať žiaden prívlastok, že rozpočet je lepší ako v roku 1999, mne vyznieva príliš cynický a prepáčte, ale som presvedčený o tom, že kto počúval toto vaše vystúpenie, že ak počúvalo to desať občanov, tak minimálne osem to pochopí ako hodenie piesku do očí. Rozpočet je oveľa horší, chcem povedať ústami predsedu Poľnohospodárskej a potravinárskej komory, že taký zlý nebol ešte nikdy, a chcem vám povedať, že pre budúci rok napríklad výdavky pre rezort pôdohospodárstva sú 1,26 percenta z hrubého domáceho produktu a pred dvoma rokmi boli o 42 percent vyššie. Čiže 1,76 percenta, teda rozpočtové výdavky pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Pán premiér, takto je to aj v ďalších rezortoch. Nehnevajte sa, skutočne nemôžem inak nazvať toto vaše lakonické vyhlásenie iba hodenie piesku do očí.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér hovoril vo svojom vystúpení aj o tom, že integrácia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr má aj svoju ekonomickú dimenziu. S týmto vyjadrením musím, samozrejme, súhlasiť, pretože je pravdou, že kolektívna obrana je vždy podstatne ekonomicky menej náročná ako individuálna. Práve preto som presvedčený o tom, že tento kurz je správny.

    Čo sa týka výdavkov na rezort obrany, a tým aj v spojení s integráciou do NATO, je nutné poznamenať, že v tých prvých rokoch, kým naša armáda bude kompatibilná s armádami NATO, bude potrebné tie výdavky ešte dočasne zvýšiť, tak ako to veľmi správne vláda vo svojom programovom vyhlásení konštatovala, medziročný nárast o 0,1 percenta HDP. Tu by som rád poznamenal jednu vec, že napriek tomu, že sa to stretáva pomerne často s kritikou, že ten nárast nebol minulý rok z ekonomických dôvodov dodržaný, pozitívum je jeden fakt, že vlastne od roku 1995 klesá každý rok už aj za predošlej vlády rozpočet pre obranu. Po prvýkrát sa pokles vlastne zastavil až tento rok v roku 1999, keď sa udržal na 1,7 HDP, tak ako to bolo vlani, a na budúci rok je teda predpoklad, ak schválime tento rozpočet, že bude mať stúpajúcu tendenciu.

    Chcel by som teda vyjadriť presvedčenie, že na ďalšie roky ten nárast 0,1 percenta HDP bude stúpať najmä z toho dôvodu, že naša armáda potrebuje byť s armádami NATO kompatibilná a potom sa prejaví v neskorších rokoch aj ten ekonomický rozmer, že koaličná obrana je lacnejšia ako individuálna.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Andel. Odzneli všetky faktické poznámky poslancov prítomných v rokovacej sále. Po pánu podpredsedovi vystúpi pán poslanec Tatár.

    Pán podpredseda Andel, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážené dámy a páni,

    chcel by som aj ja niekoľkými slovami reagovať na vystúpenie pána premiéra, a to v tej časti, čo sa týka štátneho rozpočtu, ako i výsledku z Helsínk.

    Samozrejme, štátny rozpočet sa v podstate tvorí spôsobom, koľko peňazí zoženiem, toľko ich môžem vydať. A práve preto ja vidím nedostatok štátneho rozpočtu najmä v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Už som to tu už raz spomínal, ale chcel by som to i pred pánom premiérom povedať, že existujú konkrétne možnosti, ako naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu. Napríklad bez privatizácie strategických podnikov je dubiózny majetok nášho štátu, síce ktorý nie je inventarizovaný, ale odhad jeho trhovej hodnoty je cca 70 mld. Sk, čo je celkom slušný základ.

    Ďalej sa neuplatňujú príjmy dovoznej prirážky, tieto sa vynakladajú vlastne na bežnú podporu. Nevynaložili sa na podporu podnikateľských aktivít. Ak by sme toto urobili, opäť by to bol významný príjem do príjmovej časti nášho štátneho rozpočtu. Opäť, ak si zoberieme, vo všetkých našich príspevkových, rozpočtových a silových zložkách je zamestnaných cca 360 tis. osôb. Zo štátneho rozpočtu je to cca 78 mld. Sk, ktoré idú z výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Keď hovoríme o Európskej únii, jej štandard v krajinách Európskej únie je cca 6 až 8 percent, na Slovensku je to až 13 percent. Ak by sme pristúpili alebo by sme sa chceli vyrovnať aj v tejto oblasti štandardu krajín Európskej únie, tak opäť tu môžeme získať alebo ušetriť minimálne 25 mld. Sk. Ďalej niektoré menšie dane sú veľmi podhodnotené. Podľa môjho názoru ich výnos bude až o 100 percent vyšší.

    Ďalej, ako som už povedal, treba dôsledne dodržiavať zákon číslo 278/1993 Z. z., kde vidím možnosť v priebehu pol roka získať 30 mld. Sk. Či už sú to Vodárne a kanalizácie, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, školstva, štátne hmotné rezervy, jednotlivé krajské úrady a tak ďalej. Len privatizáciou 36 percent Globtelu na sieť GSM 1800 sme dostávali, ponúkali subjekty 9,2 až 12,1 mld. Ďalšími možnými príjmami neuvedenými v štátnom rozpočte je trebárs predaj Československej obchodnej banky cca za 18 mld. a podobne. Samozrejme to, čo som povedal, znie veľmi bombasticky. Ak to spočítame, tak ja som v tomto momente našiel 120 mld. pre príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Iste, nie je to také jednoduché. Ja nepracujem na ministerstve financií a nemám všetky podklady, ktoré by som potreboval, ale nech je to len jedna štvrtina, priatelia, aj tak je to 30 mld. korún. A pánboh zaplať, aby sme ich mohli dať do tých oblastí, ktoré nás najviac ťažia, najviac nás trápia, či už je to zdravotníctvo, školstvo, sociálna oblasť. Treba hľadať, a preto si myslím, že štátny rozpočet skutočne v príjmovej časti je nedokonalý.

    K Helsinkám. Isteže Helsinky a výsledok z Helsínk je pre Slovenskú republiku významným medzníkom a ja v žiadnom prípade nechcem tento úspech spochybňovať. Ale treba si uvedomiť, že na Slovensku je aj 40 percent občanov, čo je nezanedbateľné množstvo, ktorí sa obávajú zo vstupu do Európskej únie, respektíve následkov tohto vstupu. Na rozdiel od vlády Slovenskej republiky, ale na rozdiel aj od väčšiny poslancov či už koalície, či už opozície, ja vlastne patrím do skupiny euroskeptikov. Prečo? Skutočne sa obávam. Obávam sa o Slovensko, že vstupom do Európskej únie otvoríme náš trh, čím napríklad zlikvidujeme poľnohospodárstvo, ktoré síce ako-tak, ale predsa ešte prežíva. Nebude totiž už schopné najmä cenovo konkurovať produktom a výrobkom, ktoré k nám budú prúdiť z krajín Európskej únie. A zo 150 tisíc ľudí, ktorí v súčasnosti v tomto odvetví robia, minimálne 100 tisíc sa opäť zaradí do kategórie nezamestnaných. Podobné situácie vzniknú aj v ďalších odvetviach, ako napríklad v strojárstve, v odevnom priemysle a tak ďalej. Je teda reálne, že vstupom do Európskej únie Slovenská republika prekročí hranicu 30 percent nezamestnaných. A vlastne toto robí, táto skutočnosť, tieto obavy robia zo mňa euroskeptika. No bodaj by to tak nebolo.

    Iste, sú i rozvojové programy pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii a ktoré sú ňou i financované. I vy ste po návrate z Helsínk povedali, že áno, je toľko a toľko, myslím si, že miliárd euro vyčlenených pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do Európskej únie. To je v poriadku. Ale my sa nemôžeme na nikoho spoliehať. Na modré oči nám nikto nič nedá. Preto nevidím dôvod, prečo by sme nemohli podobne ako Nórsko byť mimo Európskej únie. Samozrejme, že nemôžeme byť izolovaní od Európy a od európskych štruktúr. To by bola samovražda pre tento štát. To si plne uvedomujem.

    Slovenská republika musí byť napríklad teraz pri budovaní nových európskych bezpečnostných štruktúr v rôznych európskych organizáciách i v inštitúciách. Spomenul som Nórsko. Moji oponenti budú tvrdiť a tvrdiť správne, že Nórsko má iné východiskové postavenie najmä v prírodnom bohatstve ako Slovenská republika. V poriadku. Áno. Dvadsiate storočie bolo storočím ropy, ale 21. storočie bude zrejme storočím niečoho iného a viacerí z vás zrejme predpokladáte, čo v tejto chvíli mám na mysli.

    Samozrejme ako správny demokrat rešpektujem i vás, ktorí chcete vstúpiť do Európskej únie, a to čím skôr. Nedá mi ale, aby som sa vás neopýtal, či aspoň čiastočne spĺňame niektoré požiadavky, požiadavky, ktoré na nás kladie Európska únia. Ide o ekonomickú, právnu a politickú oblasť. Zoberme si napríklad, v ekonomickej oblasti sme oproti minulosti citeľne klesli. Stačí si len porovnať kurzy slovenskej koruny voči doláru za roky 1997, 1998 a 1999. Tým vlastne som povedal všetko. Ďalej túto oblasť porovnávať nemusím. A verte, že nielen ja, ale aj európski experti pre túto oblasť si to zrejme všimnú takisto aj z tohto zorného uhla pohľadu ako ja. A výsledok, bohužiaľ, pre nás nedopadne dobre.

    V legislatívnej oblasti aproximácia nášho práva ku štandardu Európskej únie alebo krajinám Európskej únie bola hodnotená skutočne vysoko. Dnes je tento proces u nás naštrbený a nebojím sa povedať, že dokonca niekedy i znehodnocovaný. Zo všetkého uvediem iba dva príklady. Po prvé. Legislatívny plán vlády sa plní cca na 60 percent. Po druhé až 80 percent alebo temer 80 percent právnych noriem, ktoré prijímame v Národnej rade Slovenskej republiky, sa prijímajú v skrátenom legislatívnom konaní. A to, bohužiaľ, sa odzrkadľuje i na kvalite týchto právnych noriem. Príklad: tlače 478, 479, 480 boli v piatok poslané do Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sme ich v pondelok zaradili na toto rokovanie. To je proste nemysliteľné vo vyspelých krajinách, členských krajinách Európskej únie. Myslíte si, priatelia, že odborníci Európskej únie pre legislatívu budú súhlasiť s takouto prácou s legislatívnymi normami a s ich úrovňou a kvalitou?

    V politickej oblasti. Možno mimo SMK a HZDS sú v každom parlamentnom politickom subjekte pomerne veľké vnútorné spory, také, ktoré sa už otvorene medializujú. Samozrejme, že niekedy to môže byť prirodzené. Menej prirodzené však je, keď koaliční partneri sú neustále v napätom vzťahu. Ja nakoniec nemám právo sa do toho miešať, len si myslím, že aj toto si všimne to citlivé oko Európskej únie.

    Je tu i ďalšia reálna oblasť, a to už sú predčasné parlamentné voľby. Kto chodí medzi ľudí, vie veľmi dobre, ako to medzi národom vrie. A možnosti predčasných parlamentných volieb nesvedčia o politickej stabilite v tej-ktorej európskej krajine.

    Nie som škodoradostný a nemôžem sa tešiť z neúspechov Slovenska či už v oblasti vnútornej alebo zahraničnej. Prečo? Lebo na to dopláca jednoduchý človek, občan Slovenskej republiky. Ale kritika musí byť. Kritike sa treba pozerať otvorene do očí. Preto netreba na kritiku reagovať podráždene, hnevlivo a urážať svojho politického oponenta. I ja s dnešným pánom premiérom sme mali voči sebe v minulosti veľmi tvrdé vyjadrenia, dokonca to možno hrozilo aj súdom. Ale ako hovorí jeden slovenský nemenovaný politik, čo bolo, to bolo. Dnes sa vieme pozdraviť i odzdraviť, i ruky si podať. Tento národ totiž v tejto ťažkej situácii vôbec nepotrebuje politikov, ktorí sa nenávidia, nepotrebuje nenávisť. Nenávisť totiž ešte nikdy v histórii žiaden národ nenasýtila. Spôsobovala, žiaľ, rozbroje.

    Dámy a páni, nezabúdajme preto, že aj politická kultúra, politická vyspelosť bude jednou z veľmi dôležitých aspektov posudzovania nášho parlamentu, našej vlády, ale i Slovenska vôbec s členskými krajinami Európskej únie.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu sú dvaja páni poslanci. Posledný pán poslanec Budaj. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem nadviazať na vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a ešte raz zdôrazniť, že skutočne rozpočet nie je v príjmovej časti dostatočne prepracovaný. Pán podpredseda uviedol len niekoľko príkladov. Ja nie som ekonóm, ale pokiaľ som sa s expertmi z tejto oblasti snažila hovoriť o rozpočte, naznačovali, že skutočne nie sú niektoré veci podchytené, naopak výdavky, ktoré hrozia na pokrytie financií z verejných fondov, nie sú dostatočne zastúpené a podobne. Ale takéto nepresnosti potom dávajú otáznik, keď my v rámci školstva, základného vzdelania v jednotlivých krajoch, Košický kraj, rušíme jednu školu, jedno gymnázium, jednu odbornú školu, jedno gymnázium, zlučujeme školy a výsledok - úspora 2,2 milióny.

    Vážení, kde je to oproti tým miliardám, oproti tej sume, ktorú sme aj prepásli pri predaji GSM, čo Maďari za ťažké milióny predali, asi za vyše 336 miliónov, a u nás za smiešnu sumu sa to ponúklo dvom existujúcim subjektom. Neboli tu rezervy napríklad len na pokrytie zachovania základného školstva, neznižovania výučby, nepreťažovania učiteľov? Tieto otázky nás trápia, vážení. A preto ja tento rozpočet veru nepodporím.

  • Prosím pána podpredsedu Národnej rady, aby toto moje spresnenie nezobral v zlom, ale fakt je taký, že slávny citát, ktorého sa dotkol, čo bolo, to bolo, nepochádza z dielne slovenského politika, ale od majora Terazkyho v neošvejkovskej satire Čierni baróni. Tento major, jeho meno pochádzalo z toho, že hovoril: "Čo bolo, bolo, terazky som majorom." Pokiaľ by niektorí politici toto heslo opakovali, nech si spomenú, že kráčajú po stopách majors Terazkyho.

  • Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec poslanec Tatár.

  • Hlasy v sále.

  • Kto má faktickú poznámku? Mal, ale nebol prítomný, pani poslankyňa, vtedy, keď mal vystúpiť. Mal faktickú poznámku na vystúpenie pána predsedu vlády. Už medzitým vystúpil pán podpredseda Andel.

    Pán poslanec Tatár, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    nadväzujem na predchádzajúce polemiky medzi predstaviteľmi vlády, medzi premiérom a vicepremiérom a najmä faktickými poznámkami opozičných poslancov. A skutočne, a to už tu bolo povedané, stretáva sa tu pohľad na štátny rozpočet, pohľad z minulosti a pohľad do budúcnosti. Tento štátny rozpočet je koncipovaný tak, aby Slovensko bolo konkurencieschopné, integrované, sebavedomé, sebestačné a aby aj jednotlivci a občania mali pripravenú pôdu a prostredie, aby sa mohli angažovať vo svoj vlastný prospech a vo svoju vlastnú prosperitu. A ten pohľad, ktorý tu zjednodušene prezentovala opozícia, bol pohľad konzervovania starých štruktúr vrátane starých štruktúr priemyslu, starých štruktúr štátnej správy. A nakoniec ste tu obhajovali istými účelovými lžami taký spôsob privatizácie, ktorá sa dnes volá rabovačka a tie dlhy, ktoré ste urobili.

    A ja sa práve chcem dotknúť pohľadu na zmeny za posledných 10 rokov a na zmeny za posledný rok, a to tak ako sa odrazili v rozpočte. Veľmi málo sa urobilo za tých 6 rokov od roku 1992 do roku 1998, a práve preto aj postavenie centrálnych orgánov a centrálny spôsob rozpočtu, zlá štruktúra priemyslu a veľmi malé progresívne zmeny v poľnohospodárstve prinášajú aj úlohy, ktoré stáli pred zostavením tohto rozpočtu. Ale zároveň by som rád na rozdiel od politicko-opozičnej kritiky povedal aj kritiku do budúcnosti o tom, že ani táto vláda neurobila dostatočne hlboké zmeny za posledný rok, aby si zľahčila východiská štátneho rozpočtu. A myslím tým nielen na ministerstvo financií a spôsob zostavovania rozpočtu, ale najmä na to, že rezorty jednoducho neurobili dostatočné zmeny, neurobili také štrukturálne úpravy a reformy, ktoré by umožnili lepšie využívanie verejných financií.

    V tomto rozpočte je prvoradé, aby sa udržal plánovaný deficit. Samozrejme, sú tu hrozby, že môžu byť aj väčšie výdavky alebo sa nenaplnia príjmy trebárs z privatizácie. A preto v najbližšom roku bude hlavnou úlohou, aby sa riešila reforma sociálneho systému, lebo dnešný sociálny systém je mäkký a neadresný. Aby sa redukovala a reformovala štátna správa a celá verejná správa. Jednoducho, ak nebudeme ešte aj v roku 2000 šetriť a na rok 2001 nepripravíme štátny rozpočet na celkom iných východiskách a v inej štruktúre, tak naozaj sa nám bude veľmi ťažko brániť stagnácii ekonomiky vrátane toho, že sa nebude dostatočne zvyšovať životná úroveň. Treba aj povedať, že v tomto roku vláda zastavila pád koruny a zastavil sa prudký rast verejného dlhu. Keď sa pozriem do budúcnosti, tak to sprísnenie sociálneho systému je spravodlivé, pretože musíme prostriedky zabezpečiť pre tých, ktorí ich najviac potrebujú, a nie ako dnes, mäkko prideľovať aj tým, ktorí na ne v skutočnosti nie sú odkázaní. Ten dnešný systém je mäkký, neefektívny a veľmi drahý.

    Myslím si, že na reformu a primeranú redukciu verejnej správy, ministerstiev a úradov rôzneho typu verejnosť už dávno čaká a v tomto by aj parlament mal možno povedať svoje slovo a byť iniciatívny aj pred vládou, pretože tým partizánskym spôsobom zvnútra úradov jednoducho redukcia veľmi ťažko sama osebe nastane. To, čo nás čaká, je reforma dôchodkového systému a už teraz na to treba upozorniť a hľadať politickú vôľu už v najbližšom roku, napríklad predlžovať odchod do dôchodku o 6 mesiacov. A treba aj hlbšie ísť do najstratovejších rezortov, to sú štátom prevádzkované podniky, ako sú železnice, o ktorých už tu bola reč. Nielen zvýšením cestovného, redukciou tratí a aj postupnou redukciou prezamestnanosti. Čím rýchlejšie, tým lepšie, pretože tým skôr si tí ľudia nájdu aj potom adekvátne zamestnanie, pretože dnešný systém je neudržateľný.

    V štátnom rozpočte sú nepokryté niektoré štrukturálne fondy, sú na to aj pozmeňujúce návrhy na malé zvýšenie. Ale tu treba pripomenúť, že je nutné, aby sme mali efektívne projekty pripravené, pretože darmo by sme aj vyčlenili na to prostriedky, ale ak nebudú primerané projekty akceptovateľné Európskou úniou, nie je možné ich realizovať.

    Ja hovorím za Demokratickú stranu a musím povedať, že my máme odvahu a aj vyzývame na odvahu k takýmto reformám. Z veľkej časti populárnym a z istej časti aj nepopulárnym opatreniam, aby sme nedošli do ďalších problémov. Myslíme si, že za tento rok sa málo naštartovalo na zefektívnenie verejných výdavkov. Z rizík je to verejná správa, kde čakáme reformu. Je to riziko, ktoré je pasívne z minulosti, a to zlá štruktúra dlhov, ktoré sú drahé a budú nás ešte dlhý čas zaťažovať. Ale treba sa pozrieť aj na koncepcie tých veľkých okruhov výdavkov, ako je vodohospodárska koncepcia, ktorá dnes - a to tu zaznelo - žiada konzumovať miliardy. Však to nás neobyčajne zaťažuje! Máme už aj iné vodohospodárske koncepcie, ktoré sú preventívne, ekonomické, ekologické a oveľa lacnejšie. Dá sa tak v najbližších 8 až 10 rokoch ušetriť 15 až 20 mld.

    Takisto treba prehodnotiť aj extenzívnu energetickú koncepciu. A pozrieť sa smerom do rezortov. Či je to zdravotníctvo, ktoré redukovalo výkony, ale neredukovalo kapacity, a bude to treba urobiť. V školstve hľadať rezervy bez toho, aby sa ovplyvnil vyučovací proces. No a v sociálnej sfére treba pripomenúť už dnes spomínaný zákon o sociálnej pomoci, ktorý je síce veľmi štedrý, ale je neúnosný na naše dnešné zdroje. Takže musíme určite pristúpiť aj tu k nejakým novelám smerom k úsporám.

    Čo sa týka poľnohospodárstva, tam bude treba otvoriť diskusiu, aby sa objem, ktorý je vyčlenený v rozpočte na poľnohospodárstvo, skôr presunul z priamych dotácií napríklad na Štátny fond trhovej regulácie. Môžeme spomenúť príklad dotácií na hektár. Dúfam, že čoskoro sa aplikuje uznesenie Národnej rady, aby to bolo podľa iných parametrov. Niekoľko desiatok tisíc hektárov je napríklad zalesnených, ktoré sa však vykazujú a dotujú. Môžem to odhadovať do stotisíc, možno by sa presnými meraniami ukázalo, že je to 75. Treba redukovať štátne fondy, je ich 14. To je priveľký počet, treba ich buď pozlučovať, alebo začleniť do rezortov. A postupne zrušiť rozpočtové a príspevkové organizácie.

    Príkladom je stále ešte veľký podiel na aplikovanú vedu a výskum zo štátneho rozpočtu, ktorý je možné komercionalizovať. V zahraničnej službe by sa dali niektoré zastupiteľstvá redukovať a iné naopak posilniť, ale v prospech šetrenia.

    Reforma verejnej správy, reštrukturalizácia bánk, privatizácia a reštrukturalizácia v jednotlivých rezortoch, to je to, na čo my upozorňujeme. Považujeme tie zmeny doteraz za pomalé a treba, aby budúci rok boli hlbšie. Slovensko je otvorená ekonomika, malá a zadlžená a je naozaj závislá od dôvery demokratického zahraničia. A myslím si, že integrácia do Európskej únie a NATO je jediný spôsob a je pre nás životne dôležitá.

    Demokratická strana v tomto zmysle vyzýva všetkých aj koaličných partnerov, aj všetky rezorty, všetkých ministrov smerom k zodpovednosti za účelné vynakladanie verejných prostriedkov. A pred nami nie je jeden celý rok do budúcoročného rozpočtu, lebo na novom štátnom rozpočte pre rok 2001 a na uvedených reformách, zmene štruktúry, integrácie Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr musíme začať pracovať dnes, aby sme štátny rozpočet na rok 2001 pripravili na lepších východiskách, ako bol urobený štátny rozpočet pre rok 2000.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Tatára s faktickými poznámkami sú 7 páni poslanci. Posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem pripomenúť pánu poslancovi Tatárovi, že princíp fondového hospodárstva nie je princíp, ktorý bol vymyslený na Slovensku alebo dokonca predchádzajúcou vládou. Nie je neracionálny princíp, je to princíp, kde pomocou fondového hospodárstva sa chce preklenúť ročný cyklus rozpočtovania, ktorý umožňuje v takomto slova zmysle niektoré slabosti a krátkodobosť tohto rozpočtovania preklenúť. A preto nepovažujem za správne, aby sme teraz pledovali za zrušenie fondových štruktúr, lebo v budúcnosti je to tak, ak tie majú ešte vnútorné rezervy, tak je, samozrejme, lákavé sa zúčastniť na ich pohltení, ale keď sú stratové, tak vzniká ďalší problém. Jednoducho skúsenosť z fondového hospodárstva je komplementárna ku skúsenosti ročných rozpočtových cyklov. Takto to treba vnímať a takto to treba brať. Hospodárske fondy nie sú nijaký zázračný výmysel, ale je to predsa len racionálne riešenie.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    mňa vo vystúpení pána poslanca Tatára zaujala časť, kde hovoril k Železniciam Slovenskej republiky. Áno, je to najväčší podnik na Slovensku. Podnik, ktorý zamestnáva okolo 50 tisíc ľudí a situácia tam nie je dobrá. Demokratická strana hovorí o tom, že podporuje redukciu zamestnanosti. Tu by som ale poznamenal, že to nie je také jednoduché riešenie, pretože sa treba pustiť do otázky rekvalifikácie, do otázky spolupráce s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba riešiť otázku prípadných predčasných odchodov do dôchodku alebo ďalších možností. Železnice Slovenskej republiky uvažujú s tým, že budú likvidovať málo výkonné trate, ktorých je na Slovensku 42 až 47. Nie je to určite problém, ale čo, samozrejme, so zamestnanosťou, ktorá s týmito traťami súvisí, a čo s obslužnosťou území? To je najväčší problém, ktorý v tejto situácii prichádza do úvahy, pretože bez dopravy vlastne územie bude hynúť.

    Myslím si, že treba, aby vláda pokračovala v naštartovanom programe výroby autobusov. Veľmi správne, ja som to hovoril vo svojom vystúpení. Suma 200 miliónov korún pre možnosť tvorby nových tratí. Súvisí to zrejme s obslužnosťou území a s likvidáciou tých regionálnych tratí. Upozorňujem takisto na možný predaj Slovenských telekomunikácií, pretože o vstupe strategického partnera sa už akosi cudne mlčí. Hovorí sa skôr o predaji. Pokiaľ by došlo k zvýšeniu predaju o sumu 15 miliónov dolárov, získali by práve železnice, pretože je to v jednom rezorte práve 700 miliónov korún, ktoré im chýbajú a ktoré by im mohli a umožnili nadýchnuť sa. Treba, aby ministerstvo dopravy veľmi pokračovalo v takzvanom modeli obslužnosti územia, v dopravnom modeli obslužnosti štátu, kde zastalo a nerieši problematiku paralelných tratí, železníc a autobusov. A takisto treba, aby ministerstvo dopravy a najmä vláda rešpektovali takzvaný medzinárodný audit, ktorý bol objednaný za nejednoduché peniaze a kde je povedaná, akú sumu musia dostať železnice za zmluvu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Oceňujem vo vystúpení pána poslanca Tatára tú jeho časť, kde vlastne hovorí aj o slabších stránkach, ktoré doteraz boli dosiahnuté v rámci koaličnej politiky, v rámci teda plnenia aj vládneho programu, že sebakriticky poukazuje na niektoré slabšie miesta. Som rada, že pán poslanec Tatár upozornil aj na to, že treba zvýšiť Fond trhovej regulácie, pretože sa to pozitívne prejavuje na exporte. Avšak čo sa týka celkového objemu dotácií, tam treba povedať, že podľa požiadaviek Európskej únie zrejme bude musieť dôjsť v najbližšom období, tak ako to bolo v predchádzajúcich krajinách, ktoré boli pred nami asociované, k zvýšeniu dotácií, a to podľa požiadaviek jednak WTO, to znamená, že by to malo byť pri systémových dotáciách okolo 2 miliárd korún a pri exportných dotáciách máme ešte stále rezervu poldruha miliardy. Hovorím to preto, že vlastne sme už do regaty nastúpili. A poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo je posledným rezortom, kapitolou, kde sa vyjednávanie začne. Prečo? Pretože mohlo by sa úplne zastaviť, zablokovať celé vyjednávanie, ak by sa začalo práve s týmto rezortom. No a podľa požiadaviek Európskej únie budeme musieť mať v roku 2003 dotácie, ktoré budú v sedemdesiatich percentách dosahovať úroveň krajín Európskej únie, ale tú, ktorú majú naplánovanú v roku 2006. Čiže rezort je vyčerpaný. Ťažko v ňom už hľadať nejaké iné rezervy. Efektívnejšie nemôže pracovať. Môžu byť efektívnejšie len metódy a prostriedky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Tatár predznačuje reformu pôdohospodárstva, ako si to predstavuje Demokratická strana. Ale predstavuje ju úplne jednostranne, pretože vždy hovoria predstavitelia tejto strany len to, ako treba v podstate usporiadať dotácie tým, že sa niečo niekomu zoberie. A že sa teda treba v poľnohospodárstve naučiť žiť bez dotácií, že treba dotácie rozdeľovať efektívne a podobne. Len nikdy tu ešte nebol nastolený konkrétny systém, akým spôsobom si vlastne predstavujú vyriešiť v tejto strane nezamestnanosť v obciach a na vidieku práve v podhorských a horských oblastiach, aké aktivity tam mienia aktivizovať alebo zrušiť, teda iniciovať, keď v týchto vysokohorských alebo horských podmienkach nebude možné dať peniaze určitým spôsobom, ktorý je už zabehaný alebo ktorý je už osvedčený aj vo vyspelých krajinách Európskej únie. Preto týmto spôsobom, ako nás dráždia predstavitelia alebo nie nás, ale ako dráždia poľnohospodárskych výrobcov, podnikateľov, poľnohospodársku verejnosť, správu a samosprávu, je vlastne diletantským spôsobom sa pripájať k tomu, ako našu krajinu dostať cez pôdohospodárstvo na úroveň, ako má pôdohospodárstvo vo vyspelých krajinách. Čiže na konkurencieschopnosť. Aj pri rozprave a diskusii s vyjednávačmi z Európskej únie vieme, že v podstate fondové zabezpečenie v Európskej únii je prvoradé a že rozdeľovanie fondov musí mať nadväznosť aj na fondy, ale aj na príslušné kritériá vo vlastnej krajine.

    Takže páni, povedzte už raz, čo je...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Opakovane tu zaznievajú úvahy o rušení fondov pre rôzne okruhy investičnej činnosti. V zásade je to možné, ale to je cesta naspäť k plánovanému hospodárstvu pred rokom 1989. A to bola cesta, ktorá dokumentovala, že takýmto smerom sa pozitívny vývoj jednoducho neuberá. Fondy pre investičnú výstavbu, konkrétne na výstavbu komunikačných sietí, predsa nie je výmysel súčasnej vlády, respektíve Mečiarovej vlády, a to nie je vôbec objav Slovenska. To sú predsa osvedčené metódy, ktoré sa používajú na výstavbu líniových sietí či už v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, prakticky vo všetkých štátoch Európskej únie, pretože takéto investičné celky sa nebudujú zo štátneho rozpočtu a už vôbec nie z roka na rok tak, že v decembri nemá vláda ešte ani tušenie, čo sa jej podarí nahonobiť od prvého januára. To je prvý okruh.

    Druhý okruh. Riešenie problematiky dopravy, to je systémové riešenie. V rámci toho systémového riešenia súčasná koalícia prakticky nespravila nič, pretože robí náhodné kroky systémom "štychpróby". Prvým krokom bolo Palackove zrušenie vývoja výroby autobusov, a to aj malokapacitných autobusov. Druhým krokom nesystémového riešenia je rušenie regionálnych tratí.

    Dámy a páni, týmto smerom cesta nevedie. Cesta vedie procesom komplexného hodnotenia dopravnej obsluhy územia, a nie takým spôsobom, že to, čo je neefektívne, to sa ruší. Predsa, ak sa zrušia dopravné dostupnosti jednotlivých regiónov, tak sa vlastne tieto regióny jednoznačne umŕtvia. Mňa mrzí to, že táto vláda nechodí po osvedčené príklady do štátov, kde to je už odskúšané. Uvediem príklady Írska, Nórska, Švajčiarska. To sú štáty, ktoré sú porovnateľné územím, rozlohou aj osídlením so Slovenskou republikou.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na tú časť, kde hovoril pán poslanec Tatár o vlastne spotrebe štátu verejných výdavkov. Plne s ním súhlasím, že ich treba znížiť. Lenže už minulý rok táto vláda deklarovala zníženie tejto spotreby štátu a vlastne štatistika nám hovorí, že sa spotreba štátu vlastne o 2 percentá zvýšila od nástupu tejto vlády. Ďalej sa prijímajú právne predpisy, ktoré rozmenené na drobné, budem ich môcť aj citovať neskôr, vlastne znamenajú nárast administratívy. Už o pripravovanej reforme miestnej správy sa ani nezmienim, pretože dodnes nevieme, ako bude vyzerať. A chcem upozorniť, v rámci rozpočtu pri tomto prerokúvaní sa prijímajú zákony, ktoré vlastne v praxi majú opačný výsledok, ako bol zámer. Napríklad zákon o koncesionárskych poplatkoch, môžem citovať: "Právnické osoby si môžu napríklad televízne prijímače po štyroch rokoch jednoducho odpísať." Tak ich tieto právnické osoby odpisujú a bolo konštatované, že 10 tisíc podnikateľov sa už vlastne odhlásilo. Znamená to znížený počet platcov. Znamená to znížené príjmy do rozpočtu. Takže ja už viackrát hovorím a znovu opakujem, tu sa voda káže a niečo úplne iné sa robí, teda pije sa víno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Tatára rečníckou otázkou. Pán poslanec Tatár, ste si istý, že ste hovorili o návrhu rozpočtu na rok 2000? Pretože to bolo druhé exemplárne vystúpenie, keď sa hovorilo o inom rozpočte, aký máme na stole. To prvé nám predviedol predseda vlády. U predsedu vlády to, samozrejme, môžeme tolerovať, lebo viac ako mesiac cestoval, tak omylom mu možno dali nejaký iný návrh rozpočtu, ktorý tu prezentoval, ale vážené dámy a páni, to, čo nakoniec tu bolo prednesené z úst pána poslanca Tatára a celkom iste to, čo bolo prednesené z úst pána ministerského predsedu, to by sa celkom hodilo na návrh rozpočtov, ktoré už máme za sebou. Návrh rozpočtu 1996 a 1997. Tak prosím, administratívne si dajte do poriadku podklady a na základe týchto podkladov hovorte. Ak budete hovoriť na základe podkladov, tak potom nám tu nemôžete hovoriť, že do oblasti bytovej výstavby ide 8,6 miliardy, lebo aj ten najskúsenejší ekonóm a najpozornejší čitateľ to v rozpočte nenájde. Uvádzate to všetko pod nejakou memorandovou položkou, pod čiarou, a keď tie sľubované memorandové položky spočítame, tak potom by sme museli privatizovať aj telekomunikácie Maďarska, Poľska, Rumunska, Bulharska a Juhoslávie. A nielen Slovenské telekomunikácie. Tak preboha živého, už s tým prestaňte.

    A ešte celkom na záver jednu poznámku. Ja som veľmi rád, pani poslankyňa Kadlečíková, že ste pánu Tatárovi vyslovili vďačnosť za jeho vystúpenie, lebo počas celého pôsobenia v parlamente o nič iné sa neusiluje, len aby sedliaci dostali menej peňazí. Takže gratulujem vám k dobrej spolupráci.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v mojom vystúpení k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2000 vystúpil v dvoch častiach. V prvej žiadam zo spoločnej správy vyňať na samostatné hlasovanie tieto body.

    Po prvé. Presun medzi kapitolami - C IV zvýšiť prostriedky pre Červený kríž o 4 419 tisíc korún presunom z kapitoly VPS skupina IV z položky 4109 presun 2 946 tisíc a z položky 4229 presun na 1 473 tisíc korún. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že Slovenský Červený kríž je národná spoločnosť, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky v zmysle Ženevských konvencií a riadi sa vlastným zákonom číslo 84 z roku 1994. Návrh rozpočtu Slovenského Červeného kríža pre rok 2000 je 123 580 tisíc korún, kým dotácia zo štátu pre rok 1999 bola 33,978 tisíc korún plus 6 miliónov, teda na sumu 40 078 tisíc korún, čo pri úsporných opatreniach a regulácii v roku 1999 tvorilo len 37 500 tisíc korún. Plánovaná dotácia pre rok 2000 je však len 30 581 tisíc korún, čo predstavuje krátenie o 24 percent voči roku 1999. Štátna dotácia prostredníctvom kapitoly zdravotníctva predstavuje len jednu štvrtinu z rozpočtu Slovenského Červeného kríža, zvyšok tvoria zbierky a granty.

    Na záver chcem zdôrazniť, že Slovenský Červený kríž plní úlohu rezortu zdravotníctva, rezortov školstva, obrany, vnútra, zahraničných vecí a takisto rezortu práce a sociálnych vecí. Preto vás dámy a páni, žiadam, aby ste podporili v samostatnom hlasovaní návrh zdravotníckeho výboru.

    Po druhé. Návrh na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy súvisí s mojím zaradením vo výbore pre kultúru a médiá, kde tento výbor odporučil schváliť zvýšené výdavky o 200 miliónov korún z kapitoly ministerstva obrany pre Slovenskú televíziu.

    Po ďalšie. V kapitole Slovenský rozhlas zvýšiť o 60 miliónov Sk presunom z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že každá demokracia niečo stojí. Na rozdiel od komerčných televíznych a rozhlasových staníc sú úlohy verejnoprávnych médií v spoločnosti iné a tieto musia šíriť pojmy ako demokracia, ľudské práva, šírenie myšlienok, informácií a vzdelávania. Komerčné televízne a rozhlasové stanice svojím zameraním a zákonite vyššou sledovanosťou, ktorá sa u nás pohybuje na hranici 70 percent voči verejnoprávnym a v Európskej únii až v pomere 80 : 20, má vplyv na ich horšie získavanie reklamy alebo náhradného plnenia umožňujúce ľahšie ich financovanie. Verejnoprávne médiá by mali v budúcnosti a budú musieť aj v nepriaznivej ekonomickej situácii a ostrej politickej polarizácii a tlakom rôznych straníckych skupín odolávať, byť silne politicky a ekonomicky nezávislé, čo sa nebude dať bez vyčlenenia koncesionárskych poplatkov. V roku 2000 je však ešte potrebné zvýšiť dotáciu z dôvodu postavenia monopolného poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorých ceny indexov rastú jedenapolnásobne. Upozorňujem, že v roku 2000 sa uvažuje s ich privatizáciou a staré dlhy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu za roky 1998 a 1999 ich môžu zničiť, a tým znefunkčniť verejnoprávne vysielanie obidvoch médií, hlavne v štvrtom kvartáli roku 2000. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu návrhu, ktorý predložil výbor pre kultúru a médiá.

    Po tretie by som sa chcel trošku vyjadriť ešte k bytovej otázke. Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte sa vyjadriť k návrhu koncepcie financovania bytovej politiky, ktorá na Slovensku stagnuje v zásade už od roku 1989, čo má viaceré nežiaduce dôsledky jednak na občanov, ako aj na potenciálnych záujemcov o byt, ale aj na celý priemysel a celé odvetvie a nadväzne na to aj ostatné odvetvia, ktoré sú priamo naviazané na stavebnú výrobu. Tento priemysel je dlhodobo v krízovom režime aj napriek tomu, že v tom nastal obrat a jeden z najväčších kvalitatívnych skokov. Ak porovnáme kvalitu stavebnej výroby za obdobie rokov 1989 až 2000, zisťujeme, že tento rezort spravil obrovský skok vpred.

    Tento stavebný priemysel spolu s poľnohospodárstvom vytváral pracovné príležitosti pre menej vzdelané skupiny ľudí, ktoré pri jeho stagnácii prepadli do takzvanej sociálnej siete. V súčasnosti navrhované financovanie bytovej výstavby z troch zdrojov, a to zo Štátneho fondu rozvoja bývania 40 percent, hypotekárnych úverov 3 percentá a stavebného sporenia 52 percent je do značnej miery nevyrovnané a toto financovanie prebiehalo v roku 1992 až 1998. Do budúcnosti v súlade so strednodobou koncepciou je potrebné do roku 2005 prejsť na rovnomernejšie financovanie, kde v pomere hypotekárne úvery by dosahovali 39 percent, Štátny fond rozvoja bývania 22 percent a stavebné sporenie by tvorilo 39 percent. Týmto by došlo k predpokladu, aby sme obdobným spôsobom ako Európska únia financovali výstavby bytov. V roku 2010 by mali hypotekárne úvery vzrásť až na 71 percent, Štátny fond rozvoja bývania klesol na 9 percent a stavebné sporenie na 20 percent.

    Na záver konštatujem, že s návrhom štátneho rozpočtu v tejto oblasti nie som celkom spokojný, ale musím uznať rastúci trend financovania rozvoja bytovej výstavby, aj keď investície do tohto odboru rastú rýchlejšie. Napriek tomu, že v budúcnosti nebude dôležité len toto priame financovanie, je potrebné aj vytvoriť daňové nástroje stimulujúce investorov na investovanie v oblasti bytovej výstavby, obnovy bytového fondu ako systému daňových odpočítateľných položiek.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kužmu sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Už mi ide, ako vidím, čas. Ja chcem nadviazať na vystúpenie a upozorniť na článok z 19. júna 1999 v Národnej obrode, kde s veľkými písmenami bolo uvedené vyjadrenie predsedu vlády Dzurindu. Citujem: "V roku 2000 razantný nástup stavebníctva." Bola som veľmi zvedavá, ako sa toto vyhlásenie splní. Pozerala som rozpočet a financie, ktoré sú tam, sú úbohé. V tomto roku, teda v roku 1989 zo sľubovaných 10 tisíc bytov bolo dostavaných 488, opakujem 488, aj to prevažne dokončenie tých bytov, ktoré boli rozostavané za našej vlády. Infraštruktúra, ktorá je nutná k výstavbe bytov, nie je takmer vôbec v rozpočte pokrytá. Teda otázka na pani ministerku financií: Kde sú financie na splnenie vyhlásenia Mikuláša Dzurindu z 19. júna 1999, že v roku 2000 bude razantný nástup stavebníctva? Ja si myslím, že je to ďalšie bombastické vyhlásenie, ktoré má veľmi ďaleko od reality. Žiaľ, veľmi ďaleko od reality.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Osuský. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Rusnáková, po nej pán poslanec Kandráč, Sitek. Posledný je pán poslanec Moric.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    o rozpočte krajiny, ktorá je v situácii, ako je naša, sa dá povedať len toľko, že ho môžeme schváliť taký, aby sme sa v ňom vystreli podľa toho, aká dlhá je deka. Preto si to uvedomujem nielen ako poslanec Demokratickej strany a tiež SDK, ale i ako člen školského výboru, teda výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Dovolil by som si povedať niečo na tému tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré prijal, zhodou okolností jednomyseľne, náš výbor. Všetky tieto návrhy sú v kapitole, ktorá hovorí o presunoch medzi kapitolami, to znamená C IV, pretože si vážne uvedomujeme, že nie je možné, i keď zvážime dôležitosť vzdelania, vedy a výskumu pre túto krajinu a jej budúcnosť, zvyšovať štátny dlh a vlastne podrývať snaženie, ktorého cieľom je udržať primeranú bilanciu. Napriek tomu sa však viaceré z našich pozmeňujúcich návrhov týkajú istého smerovania a filozofie, ktorá by sa v budúcnosti mala prehĺbiť a siahnuť na doteraz zvykové rozdeľovanie prostriedkov. Tak ako vítame možnosť osobitného financovania z účtu, ktorý bude vlastne motivačným faktorom pre aktivity vysokých škôl, musíme konštatovať, že v transformujúcej sa krajine, kde čím ďalej viacej fungujúcich podnikov je v súkromných rukách a tie, ktoré sú v štátnych rukách, sú veľmi často nefungujúce, je pretrvávanie pomerne vysokého podielu - ide o stovky miliónov, konkrétne vyše 400 miliónov korún rezortného výskumu ministerstva hospodárstva podľa nás naďalej neudržateľných.

    Iste každý uzná, že vysoké školy a Slovenská akadémia vied sú skutočne tými významnými vzdelávacími a vedeckými inštitúciami, ktoré sú vo svojej podstate naviazané na štátny rozpočet. Na druhej strane je iste každému zrejmé, a teraz to poviem bez ohľadu na existenciu konkrétnych výskumných ústavov, že ak chce vyrábať Volkswagen lepšie prevodovky, ak chce mať Matador Púchov lepšiu zmes na pneumatiky, ak chce vyrábať Suchard Jacobs Figaro lepšiu čokoládu, musia to vyskúmať vo svojich laboratóriách, za svoje peniaze, a nie zo štátnych zdrojov. Preto sme v bode 8 C IV navrhli presunúť Slovenskej akadémii vied po 35 miliónov korún z kapitoly ministerstva hospodárstva a ministerstva poľnohospodárstva s tým, že považujeme naďalej za neudržateľné masívne toky na vedu a výskum do výskumu v rezortoch, ktorý reálne čím ďalej tým viac bude musieť stáť na vlastných nohách.

    V iných prioritách, ktorých sa náš výbor pri zvažovaní kapitoly školstva v rozpočte na rok 2000 dotkol, sa presuny a finančné sumy pohybujú v relatívne nízkych hodnotách. Ide o desiatky miliónov, niekedy i menej, ale ide opäť o oblasti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby na vysokých školách nezanikol výskum, aby neprestali prichádzať nové kádre a aby sa naďalej nezhoršovala existujúca situácia, keď sa vedeckí pracovníci posúvajú do vekovo vyšších kategórií a za nimi sa otvára priepasť. Preto si dovoľujem navrhnúť, aby sme okrem bodu 8 hlasovali zvlášť aj o bode 15, a odporúčam podporiť pozmeňujúci návrh výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v bode 15, ktorý hovorí o podpore štipendií pre doktorandov.

    Body 16 a 17, ktoré prerokúval náš výbor, sa týkajú podpory programov v oblasti vzdelávania. Opäť ide o relatívne nevysoké sumy, ktoré ale umožnia profitovať zo širšieho kontextu v styku s civilizovanými krajinami Európy a sveta. A preto si myslíme, že by sa z bodu 16 kapitoly Všeobecná pokladničná správa: rezerva na prípravu presunu kompetencií v štátnej správe mohli presunúť prostriedky do podpory programov v oblasti vzdelávania. Hovorím to s plným vedomím toho, že presun kompetencií je nevyhnutný, len nie som presvedčený, že uvedené prostriedky budú v tomto roku potrebné v celom rozsahu. To isté platí v položke 17, kde opäť považujeme za primerané použiť ako zdroj relatívne malé percento, konkrétne 2 percentá zo sumy, ktorou disponuje v oblasti vedy a výskumu ministerstvo hospodárstva.

    V rámci príslušných kapitol si náš výbor v kapitole C V dovolil navrhnúť zvýšiť v kapitole ministerstva školstva položky mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania na úpravu miezd vedeckých pracovníkov z vysokých škôl. Dovoľujem si zdôvodniť: vláda prijala, že (efektívne od 1. septembra) dôjde k malej, ale predsa úprave nedôstojných platov pracovníkov školstva. Stalo by sa, ak by sme neprijali tento pozmeňujúci návrh, ktorý vyjadrený v korunách stojí 5,8 mil. korún, že vedeckí pracovníci, ktorí sa často výrazne podieľajú na pedagogickom procese vysokých škôl, ostanú ešte aj o tých 450 korún mesačne ukrátení. Zdalo by sa mi jednak nedôstojné, a jednak aj nefér, ak by vláda prijala riešenie v prospech pedagogických pracovníkov od základného až po vysoké školstvo, aby opomenula túto kapitolu ľudí, ktorí sa na pedagogickom procese podieľajú.

    A moja posledná žiadosť sa týka v kapitole C V: presuny v rámci príslušných kapitol, podpory našej špičkovej olympijskej účasti v Sydney. My sme, samozrejme, dostali do výboru požiadavku na podporu ďalších kapitol týkajúcich sa športu cez fondy a podobne. Sám ale súhlasím s tým, že možnosti sú obmedzené, a myslím si, že v olympijskom roku je primerané koncentrovať sa na zdar špičkovej účasti Slovenska na letných olympijských hrách a v takom roku je zrejme nevyhnutné, aby ostatné kapitoly športového života boli možno šetrnejšie, pretože naším cieľom by oprávnene mal byť úspech na letných olympijských hrách.

    K tej kapitole C V bod 1 si dovolím povedať ešte jednu vec. Zrejme to bude otázka zásadného rozhodnutia. Centrum vedecko-technických informácií má už roky naprojektovanú stavbu budovy na Dúbravskej ceste. Povedané jednoducho, stojí z nej zatiaľ vykopaná jama. Tá budova má stáť 450 miliónov korún. Pritom by sa pri optimistickej vízii dostupnosti týchto prostriedkov toto financovanie dialo roky. Je teda absolútne isté, že tá suma by bola nakoniec vyššia ako 450 miliónov korún. Neviem si predstaviť, že ak si uvedomíme priority všetkého toho, o čom som doteraz hovoril, je reálne a dobré investovať pol miliardy do tejto budovy v akomsi výhľadovom pláne. Preto sa mi ani nezdá reálne, aby sa do konzervovania jamy, ktorá stojí na Dúbravskej ceste, investovalo 35 miliónov korún, ako je plánované v rozpočte.

    Myslím si, že existuje iste veľa dobrých vecí, ktoré by sa dali perspektívne financovať na konto tejto relatívne obrovskej, takmer polmiliardovej investície. A to hovorím ešte raz o optimistickej pol miliarde a o tom, aby sme zvážili aspoň načať tieto peniaze v prospech lepších vecí.

    Ešte raz chcem podčiarknuť, že náš výbor prijal jednoznačne to, že nechceme siahnuť na rozpočet kapitoly ministerstva obrany, pretože nám je jasné, že tento rok, ktorý prichádza, je pre Slovenskú republiku aj pre mňa osobne predovšetkým rokom, keď treba robiť všetko pre transformáciu armády. Keď vieme, že nie je dosť to, čo dostane, vieme, že je to ten rezort, ktorému by sa nemalo brať. Veríme, a to i s pánom ministrom školstva, ktorý to vyjadril na schôdzi nášho výboru k rozpočtu, že ak je budúci rok rokom armády, nad čím by sa možno mohol pán poslanec Tuchyňa pousmiať, tak že v roku 2001 príde aj rok školstva.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského je 6 pánov poslancov, posledná pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Osuský sa priznal k ďalšej svojej likvidátorskej úlohe, kde povýšil v jednom rezorte úlohu vedy a techniky na úkor štátneho rozpočtu ako bezprecedentnú, že inak to nejde, a na druhej strane, ako sa povie pod čiernu zem povedal, že načo sú tam štátne prostriedky v rezorte pôdohospodárstva na zabezpečenie úloh vedy a techniky, teda riadených úloh, ktoré tento rezort veľmi významne a dôležite zabezpečuje aj v tomto liberalizovanom prostredí.

    Rezort pôdohospodárstva je jediný, ktorý si dokázal nielen na vrub štátnych prostriedkov, ale aj svojou politikou predchádzajúcich rokov udržať vedecko-technickú základňu a ktorá veľmi významne prispieva svojím riešením a svojimi koncepciami k tomu, že v rezorte sa dôsledne uplatňuje inšpekcia na potraviny, na zdravé potraviny, na plemenársku prácu, samozrejme, proexportná politika, ktorá je veľmi dôležitá. A tu sa pozrime na to, príde príprava rozpočtu na rok 2000, je to v oku a v merku poslancov Demokratickej strany, aby zasiahli do rezortu, a aj keď nie veľa, ale predsa len sa pokúsili odobrať tomuto rezortu ďalších 13 miliónov korún na vrub vedecko-technickej základne. Myslím si, že ako môže jeden poslanec hovoriť, že podporuje vedu a techniku a školstvo do budúcnosti, keď z rezortu chce zobrať peniaze a nehľadá rezervy v tých rezortoch, ktoré by túto vedecko-technickú základňu mali rozvíjať. Myslím si, že to je absolútne neprijateľné a poľnohospodári toto skutočne nemôžu ďalej...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán Osuský, keď pravicový alebo tvrdo pravicový politik používa kryptokomunistickú demagógiu na obhájenie neobhájiteľného, vždy to vyzerá veľmi smiešne. Dojala ma vaša starostlivosť o to, že by ste nechceli ako predseda výboru zruinovať štátny rozpočet alebo presne na úkor školstva, aby sa nezvýšil dlh. Pán Osuský, vo vašom vystúpení chýbalo to, čomu sa hovorí poznanie pravdy. Vy nerozlišujete základný a aplikovaný výskum a práve preto vám unikajú niektoré súvislosti a presviedčate ľudí, že na ten aplikovaný výskum áno, tam by si mali podniky prispievať, ale základný výskum sa robí v každom štáte a štát naň pripláca, ak ho sám nefinancuje, pretože nie sú schopné rezorty ho samy financovať. A vy tvrdíte, že ho treba jednoducho zrušiť. Na úkor toho ako tvrdo pravicový politik a ja by som povedal po vystúpeniach k tej kosovskej kríze aj ako jastrab a vojnový štváč v tomto parlamente, lebo ste obhajovali agresiu NATO v Kosove, tvrdíte, že treba dať peniaze na prípravu armády do NATO. Áno, pán Osuský, treba ale občanom povedať, že tie peniaze pôjdu predovšetkým do Spojených štátov a iných západných krajín, ktoré budú dodávať techniku na transformáciu, takže občania Slovenskej republiky z toho veľký úžitok naozaj nebudú mať, najmä nie študenti vysokých škôl. A ja som za to, aby sa radšej presunuli tie prostriedky na školstvo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Osuský, nie so všetkým, čo ste tu povedali, je možné súhlasiť, ale chcel by som objektívne oceniť vecnosť vášho vystúpenia. Každopádne štát garantuje svoj strategický záujem v oblasti vedy, výskumu a do tejto oblasti smeruje i dostatočné finančné zdroje. Preto nemôžem s vami súhlasiť, že jednoznačne treba ubrať finančné prostriedky rezortom pôdohospodárstva, zvlášť nie tomuto rezortu, ktorý je katastroficky poddimenzovaný, a rezortu hospodárstva, a jednoznačne ich presunúť do kapitol vysokých škôl. Aj keď som naopak presvedčený a v tomto smere s vami súhlasím, že centrum základného výskumu pre štát sa má odohrávať práve na tejto pôde. Ak by sme takto jednostranne pristupovali k otázke vedeckého výskumu, presmerovali zdroje a presmerovali vedecký výskum len do týchto inštitúcií, myslím si, že štát by nemohol postihnúť celú škálu svojich strategických záujmov. Na druhej strane súhlasím s vami, že prevažná časť prostriedkov na aplikovaný výskum musí byť vecným bremenom fyzických a právnických osôb, ktoré majú interes zvyšovať kvalitu, umiestňovať svoje výrobky na trhoch, byť konkurencieschopní. Tá odozva, samozrejme, vložených prostriedkov alebo návratnosť vložených prostriedkov závisí od kvality tohto výskumu. Tak v tomto smere by som s vami súhlasil.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela súhlasiť s pánom poslancom Osuským v tom zmysle, že skutočne veda a výskum vo vzťahu k rozvoju národného hospodárstva zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pretože ak chceme zakladať nejaké rozvojové trendy, tak môžeme ich zakladať aj na rozvoji vedy a techniky. Nechcem sa vyjadrovať k tomu, že odkiaľ by sme mali zobrať peniaze, myslím si, že ja by som súhlasila aj s tým, nech sa zvýši štátny dlh a vôbec je to úloha vlády, odkiaľ zobrať peniaze, ale chcela by som sa pripojiť k tomu, že naozaj treba pridať určité financie, ja potom podám na to aj nejaký návrh pri svojom vystúpení, na Slovenskú akadémiu vied. Vychádzam totiž zo zasadnutia asociačného podvýboru Európskej únie pre inováciu vedy a techniky, ktorý zasadal 26. 10. v tomto roku v Bratislave, kde bola vyjadrená veľmi vážna pochybnosť zlepšenia stavu vo vývoji výdavkov na vedu a techniku a doslova sa tam konštatovalo, že Slovenská republika nevenuje dostatočnú pozornosť rozvoju vedy a techniky. Čiže ak si zoberieme ten trvalý klesajúci trend podpory na vedu a techniku, tak to vlastne úplne spochybňuje aj v očiach tohto asociačného podvýboru schopnosť Slovenskej republiky približovať sa štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do tohto spoločenstva. A keďže práve v dnešných dňoch sa toľko hovorí o tom, že 15 kapitol chceme načať a chceme teda rokovať o vstupe do Európskej únie, tak si myslím, že práve Slovenskej akadémii vied, ktorá robí vedu a výskum, by sme tieto peniaze mali pridať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcela zdôrazniť, že pán poslanec Osuský má východiská, ktoré prezentoval vo svojom vystúpení, podložené najmä tou skutočnosťou, že veda vždy tak aplikovaná, ako aj teoretická základňa v Slovenskej republike bola na vysokej úrovni. Dnes v podstate trpíme všetci, a teda sa snažíme nájsť finančné prostiedky, ako situáciu riešiť. Ja však nepovažujem, pán poslanec Osuský, 300 miliónov korún, ktoré idú na aplikovanú vedu do rezortu pôdohospodárstva, za masívne. Dokonca ide o tretinu toho, čo predtým išlo do rezortu pôdohospodárstva. Ale treba vidieť, že asi tretina z týchto prostriedkov sa využíva hlavne na univerzitách, keď systémom konkurzov rezortné inštitúcie vlastne umožňujú takto vstup univerzitám, aby riešili ich aplikované problémy a vďaka tomu, že rezort pôdohospodárstva si dokázal ako jediný zachovať na takej úrovni aplikovaný výskum. Je to aj jediný rezort, ktorý dokázal do vlády predložiť koncepciu vstupu do Európskej únie a takisto aj zvýrazniť, aké sú pozitívne či negatívne dosahy na agrárny rezort, a preto aj dnes Európska komisia sa vyjadrila, že zo všetkých asociovaných krajín je to práve Slovenská republika, ktorá je z hľadiska koncepčných materiálov najlepšie pripravená. A je to vďaka aplikovanému výskumu. A naozaj bolo by neetické, aby sme si teraz začali trhať z jednej kapitoly do druhej, a to len preto, že sme v takej finančnej biede, v akej sme. Treba hľadať prostriedky, ako zvýšiť výskum, finančné prostriedky tak pre Akadémiu, ako aj pre aplikovaný výskum, tam, kde si to rezorty nemôžu platiť samy.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, ani ja nie som spokojná s tým, že z tej časti C - to sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám rozpočtu, gestorský výbor okrem dvoch pripomienok gestorských výborov k jednotlivým kapitolám všetky zamieta. Myslím si, že oprávnene ste poukázali na to, že veľmi malá suma pôjde na platy v príspevkovej a rozpočtovej sfére, kam patrí aj školstvo a od 1. júla 4 percentá, čo je v priemere 154 korún, je veľmi málo. Preto si myslím, že vaša požiadavka, tá C V pre vedu a výskum má plné oprávnenie, ale dúfam, že rovnako podporíte aj stanovisko nášho gestorského výboru, tiež to je veľké C III, a to je v kapitole ministerstva zdravotníctva zvýšiť bežné výdavky o 2 milióny korún pre slovenskú postgraduálnu Akadémiu medicíny. Mrzí ma, že tento návrh, ktorý bol jednomyseľne schválený gestorským výborom pre zdravotníctvo, tu neobhajujú predkladatelia tohto návrhu, to je pán poslanec Roman Kováč a pán poslanec SDK. Takže ja dúfam, že keď tento návrh dám na samostatné hlasovanie, že takisto podporí, ako ja plánujem podporiť ten váš pod C V.

  • Ďalšou do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková, po nej sa pripraví pán poslanec Kandráč.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi vyjadriť sa ku kapitole ministerstva školstva a ku kapitole krajských úradov. Moja prvá pripomienka je len istým stanoviskom ku kapitole ministerstva školstva, kde je nutné skonštatovať, že návrh rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva školstva na rok 2000 pokrýva potreby rezortu naozaj len v tej najnevyhnutnejšej miere. Bez dodatočných opatrení bude veľmi ťažko možné zabezpečiť priority, ktoré ministerstvo školstva má, a to sú priority, ktoré súvisia nielen s medzinárodnou spoluprácou v rámci vzdelávacích programov, ale sú to aj aktivity, ktoré sa týkajú športovej reprezentácie, dofinancovania štipendií doktorandského štúdia, ale aj dokončenia 5-ročného cyklu novozriadených vysokých škôl a fakúlt.

    Moja konkrétna pripomienka sa týka kapitálových výdavkov Krajského úradu Banská Bystrica. Budem hovoriť o tomto krajskom úrade osobitne preto, lebo je fakt, že požiadavky krajských úradov zostávajú už niekoľko rokov na tej istej úrovni. Čo sa týka finančných prostriedkov pre odbory školstva, ktoré riadia materské, základné a stredné školy, sú nepokryté najmä v oblasti údržby a rekonštrukcie budov a najmä, a to podčiarkujem, havarijných stavieb. Môžeme porovnávať krajské úrady a môžeme hovoriť o tom, kde sú havarijné stavby v takom stave, aby sme im venovali väčšiu pozornosť. Je fakt, že s najväčšími nedostatkami bude v tejto oblasti bojovať najmä Krajský úrad Banská Bystrica. V čom spočívajú tieto nedostatky v konkrétnych školách a na čo by finančné prostriedky mali ísť. Ide predovšetkým o rekonštrukciu kotolní, ide o plynofikáciu, ide o rovné strechy, ale častokrát ide aj o ten najjednoduchší problém - o zlepšenie hygienických podmienok v jednotlivých školách a zariadeniach.

    Medzi osem najvážnejších stavieb, kde môžeme povedať, že je havarijná situácia naozaj zlá a kde môže ísť v istých prípadoch aj o ochranu života, patria hlavne zastarané 25-ročné kotolne, kde je nevyhnutné dotiahnuť do konca plynofikáciu škôl a školských zariadení. Ja prosím, aby ste túto moju pripomienku brali ako minimálnu pomoc, pretože na základe môjho návrhu aj tak budeme vedieť pomôcť možno iba dvom-trom, maximálne štyrom školským zariadeniam a školám zo spomínaného kraja. Ide predovšetkým o Základnú školu Cinobaňa, Osobitnú školu Lučenec, Základnú školu Halič, Základnú školu Selce, Základnú školu Veľké Dravce, Osobitnú školu internátnu Čalomija, Základnú školu Banská Bystrica, Základnú školu Fiľakovo.

    Vážená pani ministerka, celkové náklady, ktoré by boli potrebné na odstránenie havarijných stavieb v tomto kraji, sú 250 miliónov Sk, v rozpočte sa počíta s objemom 5 miliónov. Navrhujem, aby sme pre tento kraj pridali sumu 5 miliónov. Ak sa v spomínaných základných školách a v osobitných školách niečo stane, dôjde k ublíženiu na zdraví, na životoch, pýtam sa, kto bude niesť zodpovednosť. To nie sú stavby, kvôli ktorým teraz lobujem len preto, lebo som z Banskobystrického kraja, ale preto, lebo je tam vážny havarijný stav.

    Takže predkladám ctenej snemovni nasledovný návrh: Navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Krajský úrad Banská Bystrica v kategórii 710 Obstarávanie kapitálových aktív o sumu 5 miliónov korún. Uvedenú sumu navrhujem účelovo vyčleniť na riešenie havarijných stavov v Banskobystrickom kraji. V tejto súvislosti navrhujem prílohu číslo 6 k zákonu o štátnom rozpočte z rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v tisícoch Sk v kapitole Krajský úrad Banská Bystrica doplniť o kapitálové výdavky na riešenie havarijných stavov o 5 miliónov korún. V rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky súčasne navrhujem znížiť výdavky v kategórii 720 kapitálové transfery, pokračovanie výstavby Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky o sumu 5 miliónov korún. Navrhujem túto zmenu a tento presun práve z toho dôvodu, o ktorom už hovoril aj kolega Osuský. Išlo by to zo sumy 30 miliónov korún, ktoré by mali ísť na pokračovanie výstavby Centra vedecko-technických informácií. Tých 5 miliónov, ktoré navrhujem presunúť, nie je až taká vysoká suma, aby potom prípadne ministerstvo školstva nevedelo zabezpečiť pokračovanie výstavby CVTI.

    Vážená pani ministerka, prosím aj o vašu podporu a prosím aj o podporu kolegov poslancov Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Kandráč. Predtým ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Slavkovská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som podporiť pani poslankyňu Rusnákovú v snahe získať poslancov, aby sa zvýšili nejaké prostriedky na školy. Hovorila predovšetkým o malých školách, teda materských, základných a stredných. Dovolím si uviesť iba jednu takú celkovú cifru, ktorá ukáže, ako na tom zle tieto školy naozaj sú. Pre školy, ktoré sú v pôsobnosti krajských a okresných úradov, sa v roku 2000 rozpočtuje suma 24 267 miliónov. V porovnaní s týmto rokom je to zníženie o 868 miliónov, čiže v percentách je to zníženie o 3,45 percenta. Ak si zoberieme, že už zákon o štátnom rozpočte na rok 2000 hovorí s infláciou od 10 do 11 percent, tak keď si k týmto percentám prirátate ešte aj tú infláciu, tak skutočne zistíte, že ten obraz financovania pre malé školstvo je katastrofálny a že aspoň v tých niektorých malých sumách, ktoré môžeme ešte kdesi uvoľniť, by sme tým školám naozaj mali pomôcť, pretože ináč už to vyzerá tak, že takmer všetky školy už sú súkromné, pretože rodičia sa už skladajú pomaly na všetko.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    rozhodol som sa vystúpiť v rozprave, ktorá sa dotýka návrhu zákona o rozpočte na rok 2000, a to preto, že tento právny predpis považujem za veľmi dôležitý, a to z niektorých dôvodov, na ktoré si dovolím upozorniť ctenú snemovňu. Patrí predovšetkým medzi základné ekonomické nástroje finančnej politiky štátu, je jedným zo základných predpokladov na fungovanie štátu najmä tým, že jednotlivé kvantitatívne ukazovatele majú vplyv na kvalitu fungovania štátu a spoločnosti a je jedným z veľmi významných predpokladov na realizáciu hospodárskej politiky štátu ako celku, no a, samozrejme, nie je zanedbateľný ani vo vzťahu k občanom, a to preto, že občan sa z neho dozvie čo-to o svojej budúcnosti.

    Niekoľko mojich myšlienok bude smerovať k úvahám o rozpočte v oblastiach, ktoré profesijne sú mi veľmi blízke, a to, samozrejme, bude oblasť vzdelávania, vedy, výskumu, športu. Pri svojich úvahách budem vychádzať nielen z návrhu predloženého zákona, ale aj z programového vyhlásenia vlády, pretože si myslím, že takéto porovnanie dáva dostatok sily na argumentáciu, ktorú sa vo svojom vystúpení ohľadne rozpočtu budem snažiť prezentovať, dáva silu presvedčivosti, reálnosti, splniteľnosti, kontrolovateľnosti či deklaratórnosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, po oboznámení sa s príslušnými kapitolami rozpočtu i rozpočtu ako celku som nadobudol presvedčenie, že i keď nie som veštec a neviem predpovedať budúcnosť, s príslušnou mierou zodpovednosti môžem si dovoliť vyhlásiť, že niektoré činnosti zo spomínaných oblastí vláda len ťažko splní, respektíve budú len utópiou alebo len veľmi vzdialenou budúcnosťou.

    K meritu veci. K vzdelávaniu. Obsah kapitoly rozpočtu ministerstva školstva nikoho nemôže potešiť. Nemôže potešiť rodičov, nemôže učiteľov, študentov, ale ani samotných predstaviteľov ministerstva školstva vrátane samotného pána ministra, ktorý na zasadnutí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport vo svojom vystúpení konštatoval, že plánované prostriedky rozpočtu na rok 2000 pre oblasť školstva sú v takom množstve, ktoré pokryjú potreby školstva len v nevyhnutnej miere a sú poskytované v menšom množstve ako v roku 1999. Teda mojimi slovami povedané, školstvo opäť bude živoriť, opäť sa bude usilovať o prežitie. Veď už len pohľad na položky, ako sú mzdy, tovary, služby, kapitálové výdavky, jednoznačne potvrdzujú toto konštatovanie. Hoci si dovolím upozorniť, že v komentároch rozpočtu na rok 2000 sú aj takéto vyhlásenia: vláda Slovenskej republiky považuje v súlade s programovým vyhlásením vysoké školstvo za jednu z najvýznamnejších priorít a je pripravená podporiť túto prioritu aj praktickými opatreniami. Pýtam sa, ktoré sú to a kedy to bude? Ak to má byť len fakt, že sa zavádza účet osobitného financovania vysokej školy, zodpovedne vyhlasujem, že to nestačí na to, aby vysoké školy mohli v náležitej forme vyvíjať svoju činnosť. Nezlepší to finančnú situáciu vysokých škôl v takej miere, akú ju potrebujú vysoké školy.

    Páni poslanci, uvedomme si, že návrh rozpočtu pre vysoké školy na rok 2000 je reálne najmenej o 14 percent nižší oproti roku 1999 a tvorí len 0,60 percenta HDP oproti 0,67 v roku 1999, čo je tretí najnižší rozpočet v Európe. Neviem si teda dobre predstaviť, ako vysoké školy v takej nepriaznivej finančnej situácii zabezpečia svoje činnosti, z ktorých si dovolím spomenúť len niektoré.

    Po prvé. Samotný pedagogický proces. Po druhé doktorandské štúdium, v rámci ktorého by sa mali pripravovať noví vedecko-pedagogickí pracovníci pre vysoké školy, ale aj pre iné oblasti. Ďalej medzinárodná spolupráca, študijné pobyty, pozývanie významných odborníkov zo zahraničia. Po ďalšie, čo považujem za veľmi dôležité a je to v súlade s politikou OECD, je zavádzanie nových informačných technológií. No a na čo najviac trpia vysoké školy je investičná výstavba.

    Ďalej si neviem predstaviť, ako vysoké školy môžu plniť jednu z požiadaviek Európskej únie, a to otvorenosť voči ostatným vysokým školám. Neviem si predstaviť, že v takom množstve pridelených finančných prostriedkov toto dokážeme zrealizovať. A to nehovorím o situácii, ktorá sa dotýka študentov, sociálnej situácie, to znamená problém študentských domovov, sociálnych štipendií a, samozrejme, študentských pôžičiek. Pán predseda vlády pred niekoľkými minútami tu konštatoval, že 21. storočie bude storočím vzdelávania, ja si myslím, že nebude storočím vzdelávania, keď takéto finančné prostriedky bude mať k dispozícii školstvo a iné vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú pod správou ministerstva školstva.

    Na záver k problematike rozpočtu v kapitole ministerstva školstva si dovolím upriamiť pozornosť na východiská, ktoré vidím predovšetkým v tom, aby vláda plnila dôsledne programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala postupne zvyšovať finančné prostriedky pre rezort školstva tak, aby podiel z hrubého domáceho produktu bol porovnateľný s krajinami Európskej únie. Po druhé, aby sa zásadne zmenila filozofia rozpočtovania vysokého školstva spočívajúca v systémovom prístupe a komplexnej reštrukturalizácii štátneho rozpočtu redistribúciou medzi kapitolami v prospech vysokého školstva, a to preto, aby sme sa aspoň určitou časťou priblížili k podobným kapitolám, ktoré sú v rozpočtoch krajín Európskej únie.

    Veľmi úzko súvisí so vzdelávaním aj problém vedy a vedeckého výskumu a, samozrejme, v rámci tejto činnosti aj činnosť Slovenskej akadémie vied. Žiaľ, ak sa pozrieme na príslušnú kapitolu, tak sa musíme obávať toho, či vedecký výskum v budúcnosti nebude stagnovať a ja si myslím, že práve z toho množstva pridelených prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre rok 2000, nie sme ďaleko od pravdy, keď konštatujeme, že asi to tak bude. Je mi veľmi smutno, keď vrcholná vedeckovýskumná inštitúcia hľadá prostriedky na prežitie a nie na to, čo je jej hlavnou úlohou, t. j. rozvoj vedeckého bádania a vedeckej činnosti.

    Dovolím si v tejto súvislosti poznamenať a dať do pozornosti, aby vláda Slovenskej republiky aj v tejto sfére uvažovala o posilnení rozpočtu v kapitole Slovenskej akadémie vied, a to aspoň v takej miere, aby tá Slovenská akadémia vied prežila.

    K športu si dovolím dve poznámočky. Je významným propagačným prostriedkom a, samozrejme, je nepochybne významným prostriedkom na upevňovanie zdravia a efektívne využívanie času vrátane využívania na boj s kriminalitou a inými protispoločenskými činnosťami. Tu by som chcel upriamiť pozornosť i na to, že šport podporuje nielen zvyšovanie telesnej kultúry, ale napomáha aj duchovný rozvoj osobnosti občana.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Drobný, Slavkovská, Švec. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som kolegu Kandráča doplniť o niektoré myšlienky, ktoré síce nezazneli explicitne z jeho vystúpenia, ale nakoniec sa núkajú do pozornosti.

    My, ktorí robíme na vysokých školách pedagógov, a tí, ktorí robia v Akadémii vied vedu, vždy sme čakali od nežnej revolúcie to, že nás oslobodí od ekonomiky výskumu a že nás oslobodí od ekonomiky našich odborných činností. Bola to, bohužiaľ, naivná predstava, pretože táto revolúcia nás od toho neoslobodila. Naopak, teraz nás pohrúžila do hlbokého ekonomizmu a my sa musíme zaoberať ekonomikou našej práce a zostáva nám zo skutočného pracovného času málo priestoru na to, aby sme sa zaoberali tým vlastným esenciálnym, čím sa musíme zaoberať, výskumom, prípadne inými profesionálnymi činnosťami. Bohužiaľ, je to dané zrejme asi tým, že manažment vysokých škôl nie je na patričnej úrovni v porovnaní s vysokými školami na svete, pretože tam naozaj sú ľudia, ktorí robia výskum, ale aj ľudia, ktorí robia iné profesijné úkony na vysokých školách a akadémiách, oslobodenie od ekonomizmu a oni v podstate podpisujú prijaté rozpočty povedzme na granty a dá sa im taká dôvera, že napriek tomu, že sú absolútne z ekonomiky by som povedal laici, podpisujú a vydávajú sa na základe ich podpisov výdavky a tie sa kontrolujú jedine tým, že podá ku koncu sledovaného obdobia významné výsledky z vedy, výskumu alebo vývoja. U nás to tak, bohužiaľ, nie je a nebude to ani na budúci rok, pretože Kandráč hovoril o poklese 14 percent, ale podpredseda vlády povedal, že nezaručuje 10-percentnú infláciu, tá bude vyššia, teda 12 - 13 percent. Potom ten pokles finančných prostriedkov pre vysoké školy nebude 12 percent, ale sa bude pohybovať okolo 15 a viac percent, takže tam bude zasa budúci rok ešte horší. A tí výskumníci a bádatelia sa budú musieť zaoberať ekonomizmom, a nie vlastnou esenciálnou činnosťou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kandráč hovoril podľa mňa veľmi správne, že zákon o štátnom rozpočte je veľmi dôležitý, pretože jeho kvalita je veľmi dôležitým predpokladom na fungovanie štátu a má, samozrejme, dosah na kvalitu života nielen každého občana, ale aj jednotlivých inštitúcií v nasledujúcom roku. Ja by som to chcela doplniť o to, že zákon o štátnom rozpočte je veľmi dôležitý aj pre kvalitu pedagógov a vedeckých pracovníkov, teraz hovorím o vysokých školách. Ak nebude dostatok finančných prostriedkov na aspoň pomerne dobré ocenenie pedagógov a vedeckých pracovníkov, tak tá kvalita vyučovania rozhodne musí ísť dolu. Dolu už aj z toho dôvodu, že si ani nevychovávame nové kádre a o tom sa práve úplne jasne hovorí v programovom vyhlásení vlády, ja to odcitujem: "Vláda bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia." Čiže chceme podporovať to, aby sme mali nových vysokoškolských pedagógov alebo aj nových vedeckých pracovníkov na vysokých školách a iných pracoviskách. Keď si však pozrieme kapitolu ministerstva školstva, tak sa nám na pedagogický vyučovací proces pre doktorandov dostáva stále menej a menej peňazí, aj v nasledujúcom roku tam bude chýbať okolo 20 miliónov, takže nebude možné prijímať v takom počte doktorandov, v akom si vysoké školy predstavujú, a potom sa to, samozrejme, odzrkadlí aj na nedostatočnom počte prírastku a na prestarnutosti pedagogického zboru na vysokých školách. Takže zvýšiť rozpočet aspoň v tejto oblasti vzdelávacieho procesu je podľa mňa veľmi dôležité.

  • Ďakujem pekne.

    Pán docent Kandráč, s vaším vystúpením treba iba súhlasiť, ja plne akceptujem všetky vaše požiadavky, iba ste nepovedali, odkiaľ na to vziať. Viete, ten štátny rozpočet má svoje hranice a tieto hranice jednoducho nevieme prekročiť. Ja si myslím, že existujú aj iné cesty, ktoré by mohli nahradiť to, čo vysokým školám z rozpočtu chýba, a to je ten takzvaný druhý a tretí rozpočet. My v parlamente máme možnosť novelizovať zákon o vysokých školách, prípadne prijať nový zákon o vysokých školách paralelne so zákonom o financovaní vysokého školstva a vedy a takýmto spôsobom upraviť možnosti, ktoré sú aplikované vo všetkých vyspelých európskych krajinách a v zámorí. Jednoducho štátny rozpočet nemôže vyfinancovať všetky funkcie vysokých škôl.

    Čo sa týka financovania vedy, konečne by sme sa mali pozrieť, či vedeckovýskumná základňa Slovenskej republiky zodpovedá požiadavkám kladeným na vedu a výskum. Či tento štát je schopný financovať takú rozsiahlu vedeckovýskumnú základňu, aká existuje napríklad v rezortných sektoroch. Koľko výskumných ústavov má každý rezort. Prosím vás pekne, pozrite sa do telefónneho zoznamu. Uvidíte, čo to je za masa inštitúcií, každá z nich potrebuje riaditeľa, ekonomického námestníka, sekretárku, ostatné pracovné sily. Tu je tá rezerva a tú rezervu musíme hľadať vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sitek je ďalším prihláseným poslancom do rozpravy, po ňom sa pripraví pán poslanec Moric.

    Pán poslanec Sitek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    dlho som rozmýšľal, ako tento rozpočet nazvať a prišlo mi vhod, keď som si prečítal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý predkladal pán Benkovský a kde napísal, že zvýšenie rozpočtu miest a obcí pomôže prežiť samospráve. To znamená, že tento rozpočet je na zomretie. Keď niečo pomôže prežiť, no tak zrejme keď nezvýšime peniaze na prežitie, tak tento rozpočet v podstate dáva tú skutočnosť, že obce zomierajú. A uvediem aj dôvod. Keď som sa minule vracal z parlamentu po večernom zasadnutí, tak si všimnite, koľko obcí už ani nesvieti. Verejné osvetlenie nefunguje a vlastne je to dosah toho, že dnes sú krátené rozpočty na obce, a to ešte nehovorím, že sa v tomto roku uvažuje o zvýšení cien energií, plynu, tepla. To znamená, že znova tie obce, ktoré zabezpečujú základný chod v súlade so zákonom, nebudú ho môcť vykonávať a vlastne toto je aj dôsledok toho, že niečo iné sa hovorí a v podstate realita je úplne iná.

    Môžem v tomto smere aj pokračovať, lebo zastávam funkciu starostu obce, tak viem presne, kde sú všetky tieto problémy, stretávam sa s nimi každý deň. Podporujem požiadavku Združenia miest a obcí, aj v súvislosti s ďalšou organizáciou Úniou miest a obcí Slovenskej republiky a v súlade s rokovacím poriadkom dávam pozmeňujúci návrh, aby v návrhu rozpočtu v § 5 ods. 1 sa zmenilo číslo 6 190 miliónov na číslo 7 190 miliónov. Odôvodňujem to tým, že je to v súlade s požiadavkou Združenia miest a obcí Slovenska aj v súvislosti s požiadavkou Asociácie miest a obcí a vlastne je to aj v súlade s tou tendenciou, keď si premietneme parametre, ktoré rozpočet uvádza, to znamená infláciu, tak vlastne nič sa nerobí, len sa pokračuje predošlým rokom, tak ako to bolo rozpočtované. Keď uvediem, že v roku 1994 bolo v percentuálnom vyjadrení 29,92 podielu daní z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ostatných funkčných požitkov, právnických osôb bolo 5,87 a cestná daň bolo 30 percent, dnes sa uvažuje s 21,35, s 5,33 percentami a cestná daň ostáva na rovnakej úrovni, čiže vlastne nepokračujeme ani z roku 1994.

    Veľa sa tu hovorilo o rozpočte ministerstva obrany. Navrhuje sa tu znížiť výdavky na ministerstve obrany a presunúť na iné kapitoly. Vypočul som si aj pani ministerku v relácii VTV, kde v podstate hovorila, že armádni odborníci tu deklarujú HDP a vlastne argumentujú, že tento rozpočet nesúvisí s percentuálnym vyjadrením HDP, to znamená tie 2 percentá. Ale pani ministerka, ja som nehlasoval za programové vyhlásenie vlády, ako ste hlasovali vy, ani som nehlasoval v parlamente, to znamená, že keď ste si odhlasovali, že vláda zabezpečí medziročný nárast výdavkov štátu na obranu o 0,1 HDP, tak to dodržujte. My sme to nezabezpečovali, ale ani sme to nemali v programovom vyhlásení vlády. Za nás sa rozpočet pohyboval nad úrovňou 2 percentá HDP, to znamená kolísalo to medzi 2,5 až do 2,1 percenta.

    Ďalej sa hovorí, že vláda zdokonalí systém finančného, zdravotného a sociálneho zabezpečenia vojakov a občianskych zamestnancov, zlepší podmienky života vojakov základnej služby vrátane zlepšenia bytovej situácie profesionálnych vojakov. No realita je taká, že dnes armáda necvičí, že vlastne toto programové vyhlásenie vlády, ktoré ste prijali na štyri roky, to znamená, že je druhý rok pred nami a tento štátny rozpočet absolútne nekorešponduje s týmto programovým vyhlásením vlády. Ministerstvo obrany, to sú nielen výdavky priamo na výcvik, ale sú to aj výdavky na zdravotníctvo, výdavky na školstvo, lebo ministerstvo obrany má aj zdravotníctvo, aj školstvo a počas našej vlády bolo odovzdaných vyše 1 000 bytov, čiže riešila sa aj sociálna otázka vojakov z povolania a občianskych zamestnancov. Do tohto dňa nebol odovzdaný ani jeden služobný byt, čiže vlastne tá situácia je absolútne neriešiteľná, a myslím si, že dnešná situácia v armáde je neúnosná, ba by som povedal priam kritická.

    Bola prijatá reforma, ale myslím si, že táto reforma je scestná, lebo vlastne nič nerieši, ba práve pri dnešnej ekonomickej situácii len znova vyžaduje čerpanie finančných prostriedkov. A keď som sa pýtal pána ministra, ktorý tu vôbec nie je pri rozpočte, nebol tu ani vlani, dokonca ani vo vláde nebol rozpočet obhajovať a potom sa vlastne aj v televízii obhajuje, že je zvedavý, ako Národná rada bude postupovať v súvislosti s rozpočtom. Tak bol by som rád, keby už niekedy aj došiel pán minister do parlamentu a vlastne nás informoval, ako aj skutočný stav v armáde vyzerá.

    Chcel by som pokračovať, že vlastne reforma v armáde nič nerieši, len vyžaduje finančné prostriedky a vlastne nerieši podstatu veci, ktorá bola prijatá v roku 1994, keď bola prijatá koncepcia výstavby armády, a vlastne v roku 2000 mala dosiahnuť poloprofesionalizovanú armádu v počte 35 tisíc. Dnes sa uvažuje s tým istým, a dokonca každý rok sa uvažuje s reformou, kde bude vyčíslené minimálne 1,2 miliardy korún. Myslím si, že v dnešných ekonomických podmienkach je to scestné a predovšetkým by sa mal minister obrany zaujímať o to, prečo sa necvičí, prečo vojaci nechodia na základnú vojenskú službu, čím sú vlastne dávaní na vedľajšiu koľaj v súvislosti, že nemôžu nastúpiť do pracovného pomeru, lebo takí, ktorí neabsolvovali základnú vojenskú službu, vlastne nikto ich nechce prijať do zamestnania.

    Pani ministerka hovorila v tej relácii VTV, že bol nešťastný krok, keď sa prerozdelili finančné prostriedky v rozpočte 1998 z Investičnej a rozvojovej banky do ministerstva obrany. Bolo to cca 800 miliónov, ktoré sa vydali na reštrukturalizáciu bankovej sféry. Chcem upozorniť pani ministerku na to, že tieto peniaze boli účelovo viazané do vojenských opravárenských podnikov, ktoré riešia zamestnanosť, majú niekoľko tisíc zamestnancov, tieto podniky majú voči štátu všetky povinnosti splnené a zvýrazňujem, že sú to ziskové podniky, pani ministerka. To znamená, že zabezpečujú opravu a údržbu všetkých zbrojných systémov, ktoré sa v armáde používajú, to znamená, že tieto systémy sa nemusia vyvážať, teda ešte aj zlepšujú platobnú obchodnú bilanciu, lebo vlastne cez technológiu zabezpečujú dnes opravy všetkej výzbroje a techniky, ktoré armáda má.

    Ďalej z týchto prostriedkov boli nakupované zbrojné systémy zo ZŤS Dubnica. Viete dobre, aká je situácia, že keď tento zbrojný systém nie je zavedený v armáde, tak absolútne potom nemožno ho predať na ďalších trhoch. To znamená, že dnes, keď vyčíslime finančné prostriedky na projekt približovania NATO, je záhadné, prečo sa nevyčísľujú finančné prostriedky na zakúpenie tých systémov, ktoré ešte boli podpísané za mojej éry a dá sa povedať, že 1,6 miliardy je dnes nekrytých, to znamená Dubnica, Liptovský Hrádok a ďalšie podniky, ktoré sú priamo naviazané na armádu, nemôžu dodať tieto systémy, lebo vlastne nie sú vyčíslené v rezorte, lepšie povedané v kapitole rezortu ministerstva obrany ani v celkovom rozpočte tieto finančné prostriedky nie sú.

    To je jedna časť pohľadu na výdavky. Ale hovoril som, že bol vypracovaný návrh zákona o Železničnom vojsku, na ktoré sa z rozpočtu vydáva okolo 0,5 miliardy Sk a vlastne nič sa s tým nerieši. Vtedajší minister dopravy pán Palacka tento vládny návrh stiahol. Železničné vojsko existuje, pritom nemá zákon. Vlastne v celej spoločnosti sa systém zmenil, Železničné vojsko je nepotrebné. Je potrebné toto začleniť pod Generálny štáb, a tým sa ušetria veľké finančné prostriedky. Týmto sa nezaoberáme, ale hľadáme iné riešenie.

    Ďalšie riešenie je aj to, že integráciou Generálneho štábu, ktorá vlastne teraz prebieha, znamená ďalšie vynaložené finančné prostriedky. Myslím si, že keď už bolo politické rozhodnutie, že má sa integrovať Generálny štáb, tak bolo by múdrejšie, aby tento Generálny štáb ostal v Trenčíne, aby sa zbytočne neplytvalo s finančnými prostriedkami, lebo tie finančné prostriedky nie sú, a uvidíte, koľko to bude stáť celé preloženie Generálneho štábu z Trenčína do Bratislavy.

    V súvislosti s tým, že mám iba 10 minút, ďalšie pozmeňujúce návrhy uplatním, keď sa prihlásim do rozpravy.

  • Pán poslanec Maxon a Gajdoš sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Maxon.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    nemám v úmysle spochybňovať absolútnu výšku pridelených prostriedkov rezortu obrany. Pri tejto príležitosti by som sa chcel ospravedlniť pánu poslancovi Tuchyňovi, lebo na jeho vystúpenie som reagoval tým, že armáda má 21 miliárd. Nie je to pravda, armáda má 15,088 miliardy a obrana a bezpečnosť celkom je 21 miliárd, ale v tom je aj iné. Využívam túto príležitosť, ale by som vám všetkým chcel dať na zamyslenie skutočnosť. Nespochybňujem výšku zdrojov pre Armádu Slovenskej republiky, ale Strana demokratickej ľavice má rezort školstva, sociálnych vecí, pôdohospodárstva a obrany. Všetky tieto rezorty okrem obrany majú absolútny pokles v návrhu rozpočtu na rok 2000. Je to rozhodnutie v záujme Slovenskej republiky? Je to politické rozhodnutie vo vnútri Strany demokratickej ľavice? Je to silná pozícia muža obrany? Zo žartu, pani ministerka, vo VTV okrem iného, keď ste pán poslanec hovorili, zo žartu pani ministerka povedala, že tie prostriedky tam pridelila kvôli tomu, že mala obavu, že by ju prípadne pán minister zastrelil. Bolo to tam tak povedané, ale ešte raz opakujem, bolo to zo žartu. Ale ja si myslím, že z rozpočtu by sme si takéto žarty nemali robiť, keď je absolútny pokles rezortu školstva, absolútny pokles rezortu sociálnych vecí, pôdohospodárstva, treba naozaj zvážiť, či to bolo správne rozhodnutie vo vzťahu k armáde.

  • Každý si chráni svoje, samozrejme, ja som tiež profesionálne deformovaný, preto tvrdím, že to všeobecné nadšenie, ktoré v súčasnej koalícii existuje vo vzťahu k rozpočtu kapitoly ministerstva obrany, je neoprávnené. Kto pozná kupecké počty, tak musí uznať, že mám pravdu. Ak z celkovej rozpočtovanej sumy 15 048 miliónov korún odrátame previsy z roku 1999 vo výške 1,6 miliardy korún, ak v dôsledku neuváženej integrácie a redislokácie Generálneho štábu do Bratislavy vzrastú náklady na cestovné a odlučné až do výšky 800 miliónov korún, vlastná integrácia rezortu a Generálneho štábu okrem bytov bude stáť 300 miliónov korún, kapitálové výdavky na nutné dokončenie rozostavaných stavieb predstavujú 300 miliónov korún, náklady príspevkových organizácií 190 miliónov korún a náklady rozpočtových organizácií mimo Armády Slovenskej republiky predstavujú 4 400 miliónov korún, tak armáde ako takej zostane 7 670 miliónov korún. Prosím vás pekne, tieto prostriedky nestačia ani na elementárne potreby života armády. Ak ešte vezmeme do úvahy, že z tejto sumy zhruba 45 percent prostriedkov ide na platy a odvody do fondov, tak proste ten stav Armády Slovenskej republiky je žalostný.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení a prítomní počas rozpravy v rokovacej sále. Pán poslanec Moric by mal teraz nasledovať, len nie je prítomný.

    Prečítam poradie poslancov, ktorí sú ešte písomne prihlásení. Sú to poslanci Tkáč, Oberhauser, Slavkovská, Šepták, Drobný, Danko, Tarčák, Gabriel a pán poslanec Brhel.

    Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vždy pri prerokúvaní návrhu rozpočtu, teda návrhu zákona, ktorým sa upravuje štátny rozpočet v danej krajine pre príslušný rok, sme svedkami, a to platí aj pre iné krajiny, že, samozrejme, je tu vždy rozpor medzi opozíciou a koalíciou. Sú tu rôzne názory na jednotlivé položky a jednotlivé usmernenia finančných tokov v budúcom roku. Robiť štátny rozpočet je mimoriadne napätá a zložitá záležitosť a je pravdou, že ak mocnár, ktorý do rána prijíma rozhodnutie o tom, či treba niekoho popraviť alebo nie, tak sa určite, pokiaľ je trochu slušný a ľudský, trápi. Takisto aj neprideliť všetky prostriedky štátu na zdravie ľudí je vlastne ich čiastočná likvidácia. A ak by ani jedna koruna, ani jeden dolár, ani jedna marka nešli na asfalt, na tanky či na iné oblasti, tak by v zdravotníctve a v zdravotnom stave obyvateľstva bolo toho málo. Preto je náročné takéto rozhodovanie a som si plne vedomý aj tých slov, ktoré použijem, že pravda je aj pri tvorbe štátneho rozpočtu veľmi zložitá a náročná.

    V každom prípade, ale pokračujú v tomto rozpočte, a on je barometrom, pokračujú negatívne hospodárske tendencie hospodárskej politiky vlády. Predpokladám, že sme v trhovom hospodárstve, kde vláda má obmedzené aj vstupy, aj výstupy, kde, samozrejme, váľať všetko na bedrá vlády nie je možné, a to už je jedno, či jej predsedá Ján Čarnogurský, či jej predsedá Vladimír Mečiar alebo predsedá tejto vláde Mikuláš Dzurinda. Vláda v trhovej ekonomike má iné funkcie a poslanie ako v socializme a vyžadovať od vlády všetko, znamená aj jej zodpovednosť vtedy, ak by mala v rukách štátny plán, direktívne a centrálne riadenie. Verím, že nie sú v tejto krajine slušní ľudia, ktorí by chceli tento návrat, ale v každom prípade rozhodovať o rozpočte je ťažká vec.

    Tieto trendy sú predovšetkým vo filozofii prístupu v hospodárskej politike. Z rozvojovej stratégie sa dostávame neustále do reštriktívnej oblasti a potom sa divíme, že v rámci reštrikcií pri prepúšťaní ľudí je tu 30-percentný prepad stavebníctva, sú tu 12, 14-percentné miery inflácie, obmedzujú sa platy a mzdy, zvyšuje sa nezamestnanosť, že pri týchto ekonomických indikátoroch nemáme na sociálne poistenie, nemáme na zdroje do Národného úradu práce, pretože sa prepúšťa, pretože sa netvoria nové hodnoty, nepoberajú sa platy a mzdy a neplatí sa poistné. To je pravá príčina poklesu jednotlivých položiek vstupov. A preto si myslím, že je naozaj čas na prijatie programu obnovy Slovenska, v rámci ktorého sa zabezpečí ekonomický rast a rozvoj krajiny.

    Teraz k jednotlivým položkám a okruhom, ktoré si myslím, že treba zvýrazniť. Chcel by som predovšetkým uviesť to, že v návrhu rozpočtu, a venoval som sa tomu aj minulý rok, pokračuje fyzická, psychologická i finančno-ekonomická likvidácia takej ustanovizne, akou je Matica slovenská. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že plne súhlasím s tým, že princíp španielskej čižmy, ktorý používa táto vláda voči Matici slovenskej, úspešne funguje. Škrtenie, neodôvodnené a neoprávnené kritiky, vznášanie obvinení bez princípu prezumpcie neviny, to všetko sú inštitucionálne ťahy proti Matici slovenskej a ja plne podporujem tie požiadavky, ktoré hovoria o posilňovaní zákonných funkcií tejto inštitúcie. To by som chcel zvýrazniť.

    V sociálnej oblasti mi dovoľte veľmi stručne citovať priamo z materiálu vlády, aby som aj cez presnú citáciu upozornil na niektoré riziká, na ktorých táto pasáž v sociálnej sfére stojí. Predovšetkým by som chcel uviesť, že sú tu háklivé položky, ktoré jasne skritizovala aj Národná banka Slovenska, a to je temer do 30 miliárd, pohybuje sa to rôzne od 22 až 30 miliárd od onkologického programu cez Sociálnu poisťovňu, oddlženie železníc a štátnych zdravotníckych zariadení, s ktorým súhlasím, ale len aby to bolo. Je to postavené na privatizácii. V tejto súvislosti, samozrejme, sú kritizované aj platby štátu do jednotlivých verejných fondov a na strane 25 sa jednoznačne konštatuje, že návrh nepredpokladá ďalšiu valorizáciu dôchodkov v sociálnom poistení.

    O Sociálnej poisťovni budeme diskutovať predpokladám vo štvrtok. Nechcem teraz ísť do detailov, chcem len uviesť, že prapodstata je práve v tej hospodárskej politike, ktorú som kritizoval. Tým, že sa znižujú objemy výroby v stavebníctve a v ďalších odvetviach, tým že sa nepracuje, sa neberú mzdy a neplatí sa poistné. To ohrozuje v podstate aj zdroje do zdravotníctva. V sociálnej oblasti sa odporúča presunúť mechanizmus určovania životného minima na rozhodnutie vlády. Budeme možno zvažovať ústavnoprávny charakter takéhoto rozhodnutia, ale chcel by som povedať, že v dávkach sociálneho zabezpečenia sa zmeny týkajú úsporných opatrení oproti minulému roku, pardon, oproti roku 1999, ak bude minulý v porovnaní s budúcim rokom, o 800 miliónov korún, čo znamená pokles výdavkov na kúpeľnú starostlivosť o 300 miliónov korún a zníženie prídavkov na deti o 506 miliónov korún. Na kúpeľnú starostlivosť sa teda vyčleňuje o 300 miliónov Sk menej ako v roku 1999, a to bez patričnej legislatívnej aj kompenzačnej roviny. To, čo spôsobí slovenskému kúpeľníctvu, si neviem momentálne predstaviť.

    V rozpočtovom objeme nie je premietnutá prípadná valorizácia súm životného minima. Je to na strane 28. Veľmi nízko sa určujú sociálne služby a dávky vo výške 126 miliónov pre neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby. Sú tam všetky neštátne subjekty, ktoré rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny cez granty sa poskytujú temer 160 neštátnym subjektom. Platí to aj pre iné neštátne subjekty, ktoré suplujú štát aj v dobrom slova zmysle z hľadiska ústavov sociálnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa počíta aj s tým, že deficit v Sociálnej poisťovni aj v ostatných verejných fondoch sa má vykryť cez privatizáciu, konkrétne v Sociálnej poisťovni na dávky dôchodkového zabezpečenia cez oddlženie železníc vo výške 3,5 milióna korún a oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení v sume 1,5 miliardy korún. Bodaj by tie fondy a prostriedky boli, až na to, že sú postavené na veľmi nejasných a vágnych princípoch Fondu národného majetku. Aj Národná banka Slovenska vo svojej expertíze, čítal som ten citát predsedovi vlády pred týmto rokovaním, Národná banka upozorňuje, že takéto kroky nebudú mať pozitívny dosah na rok 2001 a ten už treba vidieť, pretože na dlhopisy po takejto privatizácii nebudú zdroje. Analogicky už teraz nechcem strašiť, treba vidieť rok 2001 a v tom je teda spôsobilosť štátneho rozpočtu a jeho zákona vidieť tieto tendencie najmenej na 2 až 5 rokov dopredu. Zdroje v Sociálnej poisťovni budú pri takomto tempe a pri tejto hospodárskej politike totálne zdecimované v roku 2001, pričom nie sú ani zdroje na zvyšovanie dôchodkov, ktoré už by mali nastať najskôr v marci 2000 vzhľadom na drastické znižovanie životnej úrovne a rapídny rast životných nákladov.

    V tejto súvislosti by som chcel povedať, že celkový mechanizmus kompenzácií bol na ministerstve práce najneskôr už v lete 1998 pred voľbami pripravený úplne inak, ako ho spustila táto vláda. Mali sme pripravené dávky, ktoré mali kompenzovať a zároveň robiť redistribúciu miliárd korún v oblasti dotácií do dopravy, v oblasti vzdelávania či v inej sfére. Bol pripravený právny režim príspevku na bývanie, bol pripravený právny režim príspevku na vzdelanie, bol pripravený právny režim príspevku na dopravu a mali sme zaviesť novú štátnu sociálnu dávku - sociálny príspevok. Tieto dávky mali vo svojej grafike zabezpečiť kompenzáciu všetkých tých opatrení, ktoré súvisia s prudkým zvyšovaním cien, s ich liberalizáciou aj v oblasti nájomného, v oblasti dopravy, v oblasti uzatvárania zmlúv vo verejnom záujme a a v konečnom dôsledku aj v riešení adresného poskytovania dávok. Ale ak je to postavené na tom, čo povedal pri tomto rozpočte podpredseda vlády, že 18 miliárd korún smeruje voči občanom, ktorí sú sociálne odkázaní a ktorí idú zneužívať tieto dávky, tak nech pánboh ochraňuje krajinu pred takýmito prístupmi, aké tu predviedol podpredseda vlády Mikloš. A to platí pre celý budúci rok.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Oberhauser je ďalší poslanec prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    štátny rozpočet pre rok 2000 je prvým rozpočtom tejto vlády, ktorý mohla systematicky pripraviť, na ktorý mala celý rok a ktorý je určitou charakteristikou, ako súčasná vláda pracuje, aké sú jej skutočné priority, ale aj aké sú výhľady, ak tento tím ministrov bude pokračovať vo svojej práci ďalej v rokoch 2001 a 2002. Čiže keď opozícia pristupuje k hodnoteniu tohto štátneho rozpočtu, vlastne automaticky hodnotí vo všetkých týchto troch oblastiach, ktoré som spomenul, tento vládny kabinet, hodnotí, ako bude vplývať na ďalší rozvoj Slovenskej republiky, aké budú predpoklady na úspešné procesy pripravujúce Slovensko na integráciu do Európskej únie.

    Slovenská národná strana považovala schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2000 za veľmi dôležitú úlohu, a preto venovala tejto príprave mimoriadnu pozornosť. Stretli sme sa s rozhodujúcimi organizáciami, ktoré ovplyvňujú spoločenský, politický a hospodársky život na Slovensku, a diskutovali sme o rôznych otázkach, ktoré súvisia s predloženým návrhom štátneho rozpočtu, s jeho kvalitou a s jeho dôsledkami, ktoré bude mať na hospodársky a spoločenský život v našom štáte. Preto je automaticky jasné, že predkladané stanovisko poslancov Slovenskej národnej strany, a teda aj moje, nie je len stanoviskom, ktoré by bolo vychádzalo z našich úzkych politických kruhov, ale sú to stanoviská, ktoré sú určitou sumarizáciou názorov celej odbornej verejnosti, ako aj spoločensky relevantných organizácií a orgánov. Ja som bol napríklad pri rokovaní so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, s predstaviteľmi cirkví, s predstaviteľom bankového sektora, daňovými odborníkmi a ďalšími a pri týchto analýzach sme naozaj museli konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu nie je týmto dobrou správou pre Slovensko, nakoľko jeho príprava nebola taká adekvátna tej vážnosti a tej dôležitosti, ktorý tento štátny rozpočet pre život Slovenskej republiky má, a neboli ani zohľadnené veci, ktoré sme navrhovali už pri minulom štátnom rozpočte, na ktoré sme upozorňovali a očakávali sme, že príprava noviel štátneho rozpočtu bude tieto problémy riešiť.

    Len jednu vec spomeniem z minulého štátneho rozpočtu. Upozorňovali sme napríklad na otázku šedivej a čiernej ekonomiky, na možnosti, ktoré sú tým, že sa dostáva ten ekonomický pohyb mimo zdaňovania, mimo legálnych ciest a potom je jasné, že štátny rozpočet jednoducho nemôže napĺňať príjmy. Poviem len jednu skutočnosť, na ktorú upozorňovali v týchto diskusiách v posledných týždňoch odborníci, ktorí sa s tým systematicky zaoberajú. Niektoré regióny Slovenska zaznamenali v štatistike takú situáciu, že sa konštatovalo, že úspory obyvateľstva neklesali, príjmy obyvateľstva stagnovali, ale výdavky pri nákupoch, pri spotrebe rástli. No odkiaľ tí ľudia zobrali peniaze? Jednoznačne sa ukazuje, že museli čerpať zrejme z tých mimolegálnych oblastí, zrejme ten obrovský pohyb peňazí, ktorý je v tej šedivej a čiernej ekonomike, napĺňal možnosť zvyšovania výdavkov. A to bol ten paradox, ktorý bol zhruba do septembra, že príjmy rástli oveľa intenzívnejšie, ako boli reálne možnosti, výdavky do spotreby rástli oveľa rýchlejšie, ako boli ich reálne možnosti z legálnej ekonomiky. A týmto sa vláda absolútne nezaoberala ani v príprave zákonov, ani v štátnom rozpočte, dokonca proti návrhu pána poslanca Prokopoviča sa tu ozvala dokonca vlna protestov z vládnych kruhov z obavy, že sa nenaplní štátny rozpočet, ak sa budú niektoré činnosti drobného podnikania a živnosti licencovať a paušálnymi daňami jednorazovo platiť vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

    Čiže ak sa pozeráme na štátny rozpočet, tak v prvom rade vidíme, že má obrovské riziká, že v tomto návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sa sústredil len na dosiahnutie 2-percentného schodku štátneho rozpočtu, jednoducho povýšiť celú tú úlohu a všetko, čo sa dialo okolo štátneho rozpočtu na jeden cieľ, ktorým bolo za každú cenu dosiahnuť 2 percentá schodku, to jednoducho nemôže byť kľúčovou úlohou pri tvorbe konštrukcie, ale aj potom pôsobenia štátneho rozpočtu. Jednoducho tu chýba komplexný pohľad na rozpočet, ktorý by potom pôsobil na makroekonomickú stabilitu a na komplexné usmernenie celého vývoja ekonomiky.

    Za priority boli vybrané úlohy - zabezpečenie krytia štátneho dlhu, rezervy na realizáciu bankových záruk a výdavkov na výstavbu bytov a diaľnic. Ako som už povedal, keď potom zvýšil nejaký zostatok toho štátneho rozpočtu, tak ten sa rozpočítal na výdavky, ktoré tradicionalisticky sa v rozpočte riešia bez štrukturálnych zmien a bez štruksystémových krokov. A toto jednoducho muselo mať za dôsledok, že tento návrh štátneho rozpočtu nemôže kryť takýto výdavkový balík. Vážnym problémom je to, že sa síce sústredil na to, že sa majú dosiahnuť 2 percentá deficitu, ale sa zabudlo akosi na to, že ďalšie verejné fondy, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, úrad práce majú svoje balíky, v ktorom budú ďalšie deficity, a keď tieto spočítame, tak vlastne deficit dosiahne nie 2 percentá, ale realita je 4 percentá, pani ministerka zavádza komisárov z Európskej únie a takisto aj medzinárodné finančné inštitúcie, keď tvrdí, že ide dosiahnuť niečo inšie, ako je v realite pravda. Tu by bolo treba principiálne riešiť celé verejné financie. Bolo by treba naozaj principiálne pristúpiť k tomu, aby sa prípadne zobral úver, aby sa vytvoril trebárs prostredníctvom dlhopisov nejaký balík prostriedkov, ktorým by sa jednorazovo vykryli všetky tieto problémy, ktoré vznikajú vo verejných financiách a nie je to zúženie len na 2-percentný schodok v štátnom rozpočte.

    Tak aby nepovedala pani ministerka, že nemáme návrhy, chcel som upozorniť, že je tu také riešenie, ktoré treba prehodnotiť, v Maďarsku tiež bolo napríklad jednorazové zvýšenie až na 10 percent HDP pri hodnotení schodku verejných financií a vyriešilo sa to. V Taliansku takisto je schodok až 3,8 percenta v porovnaní k našim 2 percentám. Čiže naše 4 percentá na riešenie celého schodku verejných financií sú riešiteľné a sú na to systémy, ako si s nimi poradiť. Veľmi vážnou je otázka naozaj aktívnej podpory rozvoja. Byty, tak ako sú koncipované, nie sú tým impulzom, ktorý pomôže rozprúdiť slovenské hospodárstvo. Diaľnice, vlastne poklesli vklady do diaľnic oproti minulému roku, takže tiež nebude tu nejaká významná dynamika. V riešení chýba vôbec podpora aktívnej politiky zamestnanosti a aj otázka, ktorú zaviedol povedzme návrh cez paušálne dane oživiť trošku tých drobných podnikateľov, nebude účinná, ak sa nepríde aj s balíkom finančných zdrojov na úverovanie týchto podnikateľov, ktorí by prišli cez to drobné podnikanie.

    Rozsah problémov, ktoré tu treba riešiť, zapojenie Fondu národného majetku, iné riešenie v Sociálnej, zdravotnej poisťovni, riešiť fondy rozvoja práve pre oblasť hospodárskeho života, to všetko prináša rad návrhov, ktoré by pomohli ozdraviť štátny rozpočet a v tom prípade by aj celé postavenie doteraz navrhovaného malo inú logiku. Významná je tiež racionalizácia štátnej správy, tak ako je koncipovaná, je nedostatočná a ubližuje práve tým, ktorí sú v tej svojej štruktúre produktívnym prvkom štátneho rozpočtu, ale aj spoločenského, kultúrneho života.

    V ďalšom budem v ústnom prihlásení pokračovať aj s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Slavkovská je ďalšia prihlásená do rozpravy. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím ďalšie faktické poznámky.

  • Ďakujem.

    Nedá mi nepovedať, pokiaľ ide o riziká štátneho rozpočtu, ktoré pán poslanec Oberhauser spomenul, že vlastne mnohé riziká prejdú aj ako platby do budúceho roku. A k týmto rizikám by som mala jednu otázku. V dôsledku oslabenia koruny sa zvýšili náklady na štátny dlh o 253 miliónov Sk. O koľko sa zvýšia budúci rok? Je to pokryté? Ja som študovala štátny rozpočet, návrh, a ja som to tam nevidela. Pani ministerka, buďte taká dobrá uviesť, pretože z tlače, z denníka SME viem, že nemáte vyriešené pokrytie 253 miliónov korún. Ak zalamujete rukami a nie je to pravda, potom asi tento denník klame. Mám tu výstrižok, ktorý, ak si budete želať, budem citovať.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ak dovolíte, ja by som sa chcela vyjadriť k rozpočtovaniu kapitoly ministerstva školstva, keďže už vo všeobecnosti tu bolo veľa názorov na túto kapitolu a všeobecne sa poslanci zhodli, či už koaliční alebo opoziční, v tom, že táto kapitola je nedostatočne financovaná, ja sa, samozrejme, k tomu pridávam, ale chcel aby som skôr povedať určité konkréta, kde ja vidím, že teda tých peňazí je málo.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Vláda považuje výchovu, vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." To znamená, že tou prioritou malo byť školstvo aj vlani, aj v tomto roku, ale, žiaľbohu, už v druhom roku vlády ešte stále tou prioritou nie je. Keď sa pozrieme na tabuľku výdavkov, tak ministerstvo školstva sa dostalo na ôsme miesto v počte pridelených financií v porovnaní s rokom 1999, a to za ministerstvo obrany, za Generálnu prokuratúru, ministerstvo spravodlivosti, Najvyšší kontrolný úrad, Ústavný súd, Kanceláriu prezidenta, Kanceláriu Národnej rady a podobne. Takže tá priorita, o ktorej sa vo vládnom programe hovorí, je na ôsmom mieste. Ak by skutočne malo byť školstvo prioritou, potom by sa dalo hádam z týchto ôsmich kapitol, ktoré sa dostali pred ministerstvo školstva, ubrať nejaká finančná suma a dala by sa pridať ministerstvu školstva ako priorite.

    Ak si zoberieme financie ministerstva školstva navrhované na rok 2000, tak musíme na jednej stránke povedať, že boli zvýšené tieto financie o 2,4 percenta, čo predstavuje sumu 162 miliónov. Samozrejme, tu však treba podotknúť, že toto malé zvýšenie je iba v oblasti bežných transferov a kapitálových výdavkov. Na druhej strane je zníženie a dosť výrazné v oblasti miezd a tovarov a služieb. Ak si, samozrejme, pripočítame k 2,4-percentuálnemu nárastu výdavkov ministerstva školstva štátnym rozpočtom predpokladanú infláciu vo výške 10,5 až 10,7 percenta, tak vlastne školstvo dostáva na rok 2000 menej oproti roku 1999 cca o 8 percent. Takže reálny nárast v stálych cenách je mínusový. Najhoršie je na tom položka 610, a to sú mzdy, ktorá poklesla o 66 miliónov. Ide zrejme o tú sumu, ktorá vychádza z uznesenia vlády znížiť počet zamestnancov v štátnej správe o 10 percent. Je zaujímavé, že keď sa ešte len hovorí o potrebe znižovania zamestnancov v štátnej správe, čo ja vôbec nechcem spochybňovať a súhlasím s touto myšlienkou, tak vtedy bolo prisľúbené, že ak sa zníži počet zamestnancov v štátnej správe, tak financie na mzdy, ktoré sa tým ušetria, ostanú v jednotlivých kapitolách, aby si tie kapitoly mohli pomôcť a aby týmito ušetrenými finančnými prostriedkami mohli zvýšiť mzdy a ostatné platové náležitosti pre tých zamestnancov, ktorí tam zostanú. No, žiaľ, nestalo sa tak, pretože tie financie, tie v tomto mojom prípade školy vôbec ani nedostali. No a keďže sa vysoké školy ohradili, že také direktívne nariadenie, že treba znížiť o 10 percent počet zamestnancov v štátnej správe, je zasahovanie do jej autonómie, čo je tiež teda pochopiteľné, tak vláda zmenila toto svoje rozhodnutie a ponechala na samotné vysoké školy, že koľko a akých pracovníkov prepustia.

    Ich rozhodovanie však pod vplyvom pridelenia nižších mzdových prostriedkov je slobodné iba v teórii, ale nie v praxi. Ak si totiž ponechajú všetkých pracovníkov, nebudú ich mať čím zaplatiť, pretože tých 66 miliónov tam už rozhodne nie je. Takže ten mzdový limit ich tak či tak núti niektorých tých pracovníkov prepustiť. Potom by mohli jedine siahnuť na osobné príplatky, ktoré aj tak už v tom rezorte školstva nie sú veľké a mohli by teda znížiť mzdy tým ostatným, ktorí tam zostanú a myslím si, že to nie je populárne.

    V oblasti miezd nie je pokryté ničím, skutočne ničím ani preraďovanie do vyšších tried a taríf z hľadiska bežného postupu, ktoré sa každoročne deje a na ktoré by sa, samozrejme, tiež malo prihliadnuť, pretože to preradenie zo zákona sa uskutočniť musí a potom znovu treba siahnuť na nejaké zásoby, ktoré sú zrejme na osobné ohodnotenia. Ak už hovorím o mzdách, tak si myslím, že veľkou iróniou je aj zvyšovanie tarifných platov od 1. júla o 4 percentá. V tomto kalendárnom roku neboli tarifné platy zvýšené vôbec, čiže bolo nulové zvyšovanie, a ak v roku 2000 to bude v priemere o 4 percentá od 1. júla, tak to sú vlastne 2 percentá na jeden polrok, no a vzhľadom na zvyšujúcu infláciu je to vlastne absolútne o ničom, zrejme o tom netreba ani hovoriť. To sa vôbec nepocíti.

    Ešte jedna otázka v tejto oblasti, s ktorou sme sa, samozrejme, nezoznámili v štátnom rozpočte a nie je tam tá suma ani zakotvená. Keďže sa idú prepúšťať pracovníci v rezorte školstva, a to, čo sa týka už kapitol krajských úradov alebo samotnej kapitoly ministerstva školstva, tak treba počítať, samozrejme, s odstupným pre týchto zamestnancov. Koľko to je, aká je to vlastne suma, ktorú na toto odstupné treba a ktorá by mala byť zakomponovaná v štátnom rozpočte, pretože inak neviem, odkiaľ to vlastne jednotlivé školy zoberú.

    Zlý trend je nasadený aj v položke 630 - to sú tovary a ďalšie služby, kde financie klesli o 32 miliónov namiesto toho, aby boli zvýšené v závislosti od očakávaného zdražovania energie v roku 2000, pretože z tohto sa vlastne platia energie.

    Takisto je zaujímavé hovoriť aj o príjmoch. V zákone o štátnom rozpočte sa zrejme omylom hovorí o nižšej úrovni rozpočtovaných príjmov pre kapitolu ministerstva školstva oproti roku 1999. Skutočnosť je ale taká, že kým v roku 1999 boli príjmy rozdelené na dve skupiny, a to záväzné príjmy a poplatky za prijímacie pohovory, v novom rozpočte sa hovorí už iba o záväzných príjmoch a tie sú vyššie o 9,4 milióna. Najvýraznejšiu časť príjmov vždy tvoria príjmy vysokých škôl v rámci teda tejto kapitoly. Zvýšenie záväzných príjmov je potom možné dosiahnuť iba zvýšením poplatkov za prijímacie pohovory, poplatkov za ubytovanie a stravovanie a platby za predaj odbornej literatúry. Keďže v zákone o štátnom rozpočte je zakotvené, že nadpríjmy si môžu vysoké školy ponechávať, čo je, samozrejme, veľmi prospešné pre vysoké školy, na druhej strane je ale obava z toho, aby práve v položke 220, a to sú administratívne a iné poplatky, nenastal veľký pohyb smerom nahor, aby sa teda naplnili tie zvýšené príjmy.

    Citeľné a nepochopiteľné zníženie nastalo aj v kategórii 630 - tovary a ďalšie služby o 32 miliónov. Keď si pripomenieme, že práve táto kapitola je skutočne stále poddimenzovaná a kvôli poddimenzovaniu tejto kapitoly tiež dochádzalo napríklad teraz k zastaveniu výučby na Univerzite Komenského, pretože tam sa počíta napríklad aj so spojovými službami, poplatkami za užívanie republikových a medzinárodných spojov a tak ďalej, tak sa treba opýtať, ako aj v tejto kapitole dokážu školy prežiť.

    V kategórii 640 - bežné transfery je rozpočtovaná suma 119,8 milióna na štipendiá doktorandov, o tom som tu už dnes hovorila, je to zvýšenie, čo treba teda podotknúť, aby sme hovorili pravdivo, ale i napriek tomu oproti požadovanej sume tu chýba 24 miliónov. Ináč nebude možné prijímať v takom počte nových doktorandov, aké majú vysoké školy v pláne, a okrem toho nebude možné ani preraďovať v zmysle zákona doktorandov z 8. do 9. platovej tarify. Takže tu si myslím, že naozaj treba zvýšiť tú sumu, ktorú vysoké školy požadujú a nie, samozrejme, neoprávnene.

    Návrh rozpočtu pre vysoké školy na rok 2000 je reálne teda najmenej o 14 percent nižší. Ako nevyhnutne treba vidieť, tak skutočne by bolo treba zvýšiť aspoň toľko, aby sa vyrovnal rozpočtu v tomto kalendárnom roku. No a kde na to vziať, pretože tá otázka tu sústavne zaznieva, tak ja poviem iba jednu takú myšlienku, ktorá bola povedaná pri schvaľovaní rozpočtu na tento kalendárny rok a ktorú povedala pani ministerka financií, že v tomto roku, teda v roku 1999 sa budú snažiť zvýšiť efektívnosť výberu daní, aby touto zvýšenou efektívnosťou sa viacej naplnili príjmy a potom sa mohlo viacej rozdeľovať. Takže ja si myslím, že ak sa teda toto splnilo, pretože to bol záväzok na tento rok, tak práve v tejto zvýšenej efektívnosti výberu daní je možné pridať aj kapitole ministerstva školstva a kapitolám krajských úradov pre oddelenia školstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šepták. Po ňom sa pripraví pán poslanec Brhel.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    už po druhýkrát pri tomto návrhu rozpočtu sa snažím svojím vystúpením presvedčiť vládnu koalíciu o potrebe spolupráce v rámci celého parlamentu. Už dnes vieme, že vládna koalícia nie je svojou rozhádanosťou garantom stability. Treba s tým niečo urobiť. Jedinou možnosťou je dohoda koalície a opozície na konkrétnom smerovaní v dlhodobom horizonte, inými slovami povedané zadefinovať priority, na ktoré budú nasledujúce vlády kontinuálne nadväzovať. Skrátka, aby sme mali konkrétne smerovanie.

    Veľakrát v tomto parlamente zazneli slová dane, daňové zákony a podobne. Dôležitou úlohou tejto vlády by mala byť nová reštrukturalizácia celého daňového systému, je potrebný základný návrh daňovej reformy, jediný trend je v znižovaní daňového zaťaženia. Daňové zákony je potrebné vidieť nielen ako prostriedok napĺňania štátneho rozpočtu, ale aj ako prostriedok na motiváciu alebo demotiváciu. Konkrétne spomeniem daň právnických osôb. Parlament nakoniec po veľkých kompromisoch vo vnútri vládnej koalície odsúhlasil sadzbu vo výške 29 percent. Je to ale len zdanlivý úspech, ktorý v praxi skoro nič nerieši.

    Aký bol hlavný motív na takéto opatrenie. Predpokladám, že podpora podnikaniu a obmedzenie daňových únikov. Ak si zoberieme dnešný stav slovenskej ekonomiky, je namieste konštatovanie: "Stav je žalostný." Drvivá väčšina podnikateľov nie je schopná konkurencie a z dôvodu vysokého daňového zaťaženia stráca záujem podnikať. Zároveň daňové zaťaženie vedie k nárastu daňových únikov. Myslím si, že je všeobecne známa skutočnosť, že poplatky za daňový únik sa pohybujú vo výške 15 až 20 percent, čiže inak povedané, zníženie dane z príjmov na úroveň 29 percent neprinesie väčšie platby do štátneho rozpočtu, ale naopak znamená čistých 11 percent mínus do rozpočtu, lebo ešte stále sa oplatí čistiť peniaze cez firmy na to špecializované.

    Jediná možnosť riešenia tohto problému bola zníženie dane z príjmov na 22 až 25 percent, keď by sa jednoducho povedané neoplatilo špekulovať a podnikatelia by začali budovať svoj imidž bez rizika. Musím povedať, že Slovenská národná strana cez svojich poslancov navrhovala prijať daň z príjmu vo výške 25 percent, no neboli sme v tomto parlamente vypočutí.

    Je potrebné uvedomiť si aj to, že takýto krok si vyžaduje veľkú dávku odvahy a rozhodnosti. Zároveň som však presvedčený, že liečba našej ekonomiky nemôže ísť formou postupných krokov, lebo je to cesta oveľa zdĺhavejšia a bolestivejšia ako radikálna operácia, ktorá jediná môže privodiť zmenu k lepšiemu. Treba si uvedomiť, že daňové nedoplatky právnických osôb predstavujú 52 miliárd korún. Čiže namieste je otázka: Je schválená výška dane z príjmov právnických osôb dostatočne motivujúca k podnikaniu a eliminácii daňových únikov? Odpoveď je jednoduchá. Neočakávam výrazný zvrat v napĺňaní štátneho rozpočtu v položke dane z príjmov právnických osôb. Nič viac.

    Prešiel by som na malý príklad nedávnej kauzy, kam sa stratili milióny v hre o diaľničné známky. Konkrétna ukážka pre strážcov rozpočtu, ako sa hospodári hore na ministerstvách v duchu hesla, ľudia, uťahujte, my si budeme povoľovať. Len v roku 1998 dosiahol rozdiel medzi očakávaným príjmom za diaľničné známky a skutočnosťou 56,5 milióna korún. Rok 1999 bude uzavretý v januári 2000 a predpokladá sa, že hospodárenie s diaľničnými známkami výrazne prekračuje straty roku 1998. Celkovú škodu si ťažko predstaviť, ale ročne fond vydá asi 1,5 milióna známok. Jedna stojí 400 korún, čiže v hre je 600 miliónov korún. Uvidíme, aký bude výsledok kontroly a čia hlava padne, kto ponesie za celú kauzu zodpovednosť a kto má na svedomí taký "bordel" v štátnej správe. Na jednej strane ľuďom balíčky ekonomických opatrení a na strane druhej rozhadzovanie vedúcich funkcionárov.

    Ďalšou kauzou, pani ministerka, je rast počtu zamestnancov vo verejnej správe. Za uplynulý rok, podotýkam rok reforiem, sa teda podarilo "znížiť počet zamestnancov platených štátom z daní plus 2 300 úradníkov. V priemysle naopak počet zamestnancov klesol o 36 tisíc ľudí". Toto všetko sa deje, keď vláda rozhodla o 10-percentnom znižovaní štátneho aparátu. Ako vidíme, ide o opačnú tendenciu. Na jednej strane prepúšťate učiteľov a nemá kto učiť malých žiakov, zrušili ste možnosť poberania predčasných dôchodkov a starých ľudí posielate za celoživotne odvedenú prácu na úrady práce, kde ich aj tak nikto nezamestná, a na druhej strane zvýšite počet úradníkov o 2 300. Toto skutočne nie je možné nijako ospravedlniť. Nevidím totiž, že by došlo k výraznému zlepšeniu fungovania štátnej správy.

    Tlačia sa mi na jazyk slová: šafárenie na úkor občana. Už sa mi nechce hovoriť o ďalších expertoch tejto vlády, ale predsa ešte jeden príklad. Nespokojnosť vládnej koalície dohodnúť sa na obsadení funkcií Fondu národného majetku a Najvyššieho kontrolného úradu vyvrcholila dohodou vytvorenia nového Úradu vlády pre štátnu pomoc. Čiže keď je veľa záujemcov o funkcie, a tých má mnohostranná koalícia dosť, vytvoríme nový úrad. Však čo na tom, že sa má šetriť, tu ide o vládne záujmy, o udržanie koalície. Ale čo má na to povedať občan, na ktorého čakajú nové balíčky ekonomických opatrení v budúcom roku, ako napríklad zvýšenie nájomného, plynu, elektriky, vodného, stočného, z toho vyplývajúce zdraženie základných potravín, čiže zhoršenie životnej úrovne?

    Dámy a páni, svoj ďalší čas venujem tejto koalícii na porozmýšľanie samých nad sebou a pravdepodobne sa ešte prihlásim ústne, pretože 10 minút je dosť krátky čas na pomenovanie všetkých chýb, ktoré v tomto parlamente robíte.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka sú traja páni poslanci, ako posledný pán poslanec Antecký. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Prvý je pán poslanec Bohunický.

    Nech sa páči.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel opraviť alebo doplniť, alebo vyvrátiť určitú demagógiu pána Šeptáka v tomto smere. Úrad štátnej pomoci vôbec nebol uskutočnený kvôli tomu alebo realizovaný kvôli tomu, aby sa uspokojili záujmy vládnej koalície v personálnej oblasti. Vieme dobre, že sme prijali v tomto smere zákon, ktorý v rámci našej prestupovej stratégie k Európskej únii je veľmi potrebný. Bol aj koalíciou, aj opozíciou ocenený takýto zákon a takýto úrad je skutočne veľmi dôležitý. Preto by som nemyslel, že sa obsadil. Doslova bolo povedané, že aj dokonca ho musíme vytvoriť a obsadiť. Veď to predpisuje zákon. Tak vôbec nešlo o nejaké koaličné rokovania a obsadzovanie podľa straníckych tričiek, ale pre potreby Slovenskej republiky. V tomto smere pán Šepták nemal pravdu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šepták vo svojom vystúpení hovoril o tom, že celá tá ťarcha, ktorú vláda realizuje vo svojich balíčkoch opatrení, ako aj v návrhu štátneho rozpočtu, sa prenáša na bedrá občanov, ale oveľa menej sa vláda pozerá na inštitúcie, na ktoré má priamy dosah.

    V § 3 ods. 1 sa pre Slovenský plynárenský priemysel stanovuje odvod zo zisku, po zdanení osobitný odvod vo výške 3 miliárd korún. Ak sa pozrieme na túto skutočnosť, musíme si postaviť ďalšiu otázku: Kde sú ostatné štátne podniky? Ako to, že sa vláda nepozrela na ich hospodárenie, že neprijala racionalizačné opatrenia, aby aj ostatné podniky mohli prispieť k tejto mimoriadne ťažkej ekonomickej situácii, ako ich sama vláda charakterizuje, na zlepšenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu?

    Telekomunikácie už chcete privatizovať, čiže už osobitný príjem si môžeme škrtnúť. Energetické závody zrejme zostali bokom, asi tiež už nie je zaujímavé od nich. Ale naozaj sa treba pozrieť na celú štruktúru štátnych podnikov, za ktoré je plne zodpovedná vláda a príslušné ministerstvá, ktoré sú ich zriaďovateľmi a na ktorých je možné premyslieť, ako získať vyšší príjem.

    Na druhej strane v ďalšom paragrafe sa v tichosti rieši to, čo sa aj vlani urobilo. Platy policajtov, informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničné polície a colníkov je nárast nula. Tu ste neprijali samostatný zákon, ktorým by ste ich platy vynulovali, robíte priamo v návrhu štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brhel. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    problém slovenského hospodárstva je v jeho nevýkonnosti. Podstatné je teda zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských podnikov, a teda rast produktivity práce. Bohužiaľ, predloženým návrhom štátneho rozpočtu vláda Slovenskej republiky úplne nedostatočne definuje a finančne zabezpečuje rastové faktory, ktoré by mohli viesť k rastu konkurencieschopnosti, a tým aj rastu produktivity práce. I keď návrhom deklaruje tento rozpočet ako rozpočet, ktorý by mal dať určité rastové impulzy, v skutočnosti je zostavený klasickou metódou definovania najskôr výdavkov a nápočtom príjmov. Rovnako si myslím, že taký zásadný dokument, ako je štátny rozpočet, by mal byť súčasťou strednodobej, aspoň troj až päťročnej finančnej a fiškálnej politiky. Nemal by byť predkladaný ako izolovaný dokument bez uvedenia, aspoň približného uvedenia možných budúcich zásadných zmien v regulačnom rámci. Ďalej si myslím, že v takto predkladanom návrhu štátneho rozpočtu jasne dominujú predovšetkým potreby a vidina alebo prizma ministerstva financií, pričom ostatné rezorty sa dostávajú do úlohy viac-menej pozorovateľov a nie je možné takýmto spôsobom navodiť skutočné oživenie ekonomiky.

    Čo sa týka deficitu verejných financií, vláda hovorí, že deficit verejných financií nepresiahne 3 percentá HDP. Z rozpočtu ale priamo vyplýva, že sa otvárajú nožnice a vzniká tu riziko deficitu všeobecnej vlády až do výšky 6,3 percenta je dané možnosťou emitovať dlhopisy až do výšky 10 miliárd, čerpať úver do výšky 6,6 miliardy, ďalší úver do výšky 4,3 miliardy a, samozrejme, sa pripočítava aj schodok zostávajúci z verejných rozpočtov, čiže spolu 58,9 miliardy, čo predstavuje až 6,3 percenta HDP, čo je už mimoriadne riziková záležitosť. Myslím si, že takéto nejasné a plávajúce údaje o verejných financiách zneisťujú investorov a pôsobia veľmi nedôveryhodne na investorov a vôbec na podnikateľov na Slovensku.

    Čo sa týka privatizácie, problém je obdobný. Jednak tu vzniká a navodzuje sa možnosť prejedania príjmov z privatizácie tým, že sa budú kryť predovšetkým výdavky, bežné výdavky štátneho rozpočtu a pri kalkulovaní v privatizácii je jedno isté, a to sú výdavky. Príjem je len hypotetický. A treba si uvedomiť ešte, ako môže reagovať vláda, pokiaľ sa dostane pod stres nutnosti príjmov z privatizácie. Čo sa udeje s takouto privatizáciou? Nebude to náhodou, nebude to panická privatizácia, privatizácia za každú cenu, ktorá bude realizovaná len a len s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu, a nie dosiahnuť maximálny výnos z privatizácie, to znamená maximálne možnú predajnú cenu? Je to možné, pokiaľ sa vláda bude spoliehať na príjmy z privatizácie ako jeden z kľúčových príjmov. Toto považujem za veľmi nezdravý princíp navrhovaného štátneho rozpočtu.

    Čo sa týka ešte privatizácie, je verejne známe, že tu vzniká problém s metodikou. Myslím si, že štátny rozpočet Slovenskej republiky je pod drobnohľadom zahraničných investorov, ale aj ratingových agentúr a ďalších inštitúcií, ktoré veľmi pozorne sledujú vývoj na Slovensku a takýto prístup, keď príjmy z privatizácie za zahŕňajú do príjmov štátneho rozpočtu v rozpore s menovou metodikou, môže navodzovať alebo aj navodzuje isté otázniky na kvalifikovanosť a profesionalitu vlády, ktorá takýto rozpočet zostavuje a predkladá.

    Ďalšie riziko štátneho rozpočtu vidím v štátnych zárukách. Vláda upúšťa od možnosti prijať záruky len do výšky 15 percent rozpočtovaných príjmov a v § 10 ods. 2 navrhovaného rozpočtu hovorí, že súhrn splátok úverov sú štátnou zárukou v tomto roku a novoprijatých štátnych záruk za bankové úvery v tomto roku nesmie presiahnuť 38 percent príjmov štátneho rozpočtu, čo je opäť obrovská suma a zakladá mimoriadne veľké riziko v štátnom rozpočte. Navyše je tu opäť k dispozícii stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého systém preberania štátnych záruk nie je dostatočne prepracovaný a mal by byť maximálne transparentný, čím sa hovorí, že jednoducho zrejme transparentný nie je.

    Čo sa týka konštrukcie rozpočtu vo väzbe podnikatelia a štát, v tomto štátnom rozpočte naďalej pokračuje tendencia vytláčania súkromných investícií štátnymi investíciami a nastáva tu opäť problém prílišnej spotreby voľných zdrojov štátom. Takéto uvoľnenie rozpočtovej politiky môže viesť k vysokým úrokovým sadzbám a k rastu zadlženosti štátu, pretože vláda výdavky na rozvojové projekty nezahŕňa do deficitu verejných financií.

    Čo sa týka parametrov, vláda vstupovala do roku 1999 s parametrami štátneho rozpočtu 3-percentný rast HDP, 10-percentná inflácia a 15-percentná nezamestnanosť. Už dnes je zrejmé, že ani jeden z týchto ukazovateľov sa nenaplní. Do roku 2000 vláda opäť vchádza s nereálnymi parametrami, rast HDP na úrovni 2,5 percenta, inflácia na úrovni 10 percent, nezamestnanosť na úrovni 16 a 17 percent, keď vieme, že tohtoročná inflácia alebo že inflácia v roku 2000 môže byť niekde na úrovni 12, 13, možno viac percent a nezamestnanosť sa už dnes šplhá k 20 percentám. Toto riziko rastu inflácie vyplýva jednak z deregulácie a z ďalšieho zdražovania cien elektrickej energie, plynu a tak ďalej. Navyše priemyselná produkcia za prvý polrok poklesla o 11 percent, stavebníctvo dokonca o 30 percent. Zhoršujú sa aj kvalitatívne parametre, ako je napríklad rentabilita. Za prvý polrok tohto roku bol pokles zisku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku až o 30 percent, znížil sa teda daňový základ. Banky hospodárili so stratou 4,8 miliardy korún.

    Čo sa týka podnikateľského prostredia na Slovensku, zopakujem len to, že vláda vytláča možné zdroje, ktoré by mohli byť k dispozícii podnikom a vôbec súkromným investíciám. Na Slovensku naďalej pretrvávajú tie nedostatky a neduhy, ktoré tu boli. Banky poskytujú úvery v absolútne nedostatočnej miere a poskytujú v zásade len prevádzkové úvery, skoro vôbec žiadne investičné úvery a vôbec nie dlhodobé peniaze.

    Čo sa týka exportu, vláda deklaruje zásadnú zmenu v exporte, ale keď sa bližšie pozrieme, čo sa v exporte udialo, zistíme, že korunový export sa síce zvýšil, ale dolárový export sa znížil alebo stagnuje. Problém exportu na Slovensku je stále ten istý, ako bol. Nedosiahla sa žiadna kvalitatívna zmena, v zásade pretrváva vývoz výrobkov s nízkou primárnou hodnotou. Aj taký klasický pozitívny príklad, ako je Volkswagen pri obrate okolo 50 - 60 miliárd, dosahuje pridanú hodnotu vo výške 5 - 6 miliárd, čo je 10 percent, čo je mimoriadne nízka pridaná hodnota.

    Čo sa týka zahraničných investícií, ale najskôr daní, vláda hovorí, že ide cestou Európskej únie, to znamená, že ide o zdaňovania výroby a výrobkov alebo zárobkov k zdaňovaniu spotreby. Hovorí, že znižuje daňové zaťaženie. Keď sa ale pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, zistíme, že vláda síce znížila priame dane fyzickým a právnickým osobám zhruba o 5 miliárd, ale na druhej strane narástli nepriame dane, predovšetkým spotrebné, a dovozná prirážka o 15 miliárd. Výsledok proklamovaného daňového znižovania je nárast daňového zaťaženia vo výške 9 miliárd, čo nie je znižovanie daní, ale zvyšovanie daní. Pretože ak vláda dane zníži, je samozrejmé, že znižuje aj príjmy štátneho rozpočtu, ale už sa neodhodlala k znižovaniu výdavkov, to znamená, že kompenzuje to kvázi znižovanie priamych daní zvyšovaním nepriamych daní a navyše to, že sa neodhodlala k znižovaniu výdavkov, kompenzuje aj príjmami z privatizácie, pričom znovu opakujem, hrozí reálne prejedanie príjmov z privatizácie. Základná otázka je, či teda pomôže zníženie sadzby dane podnikateľom. Odpoveď je jasná, Asociácia a Združenie podnikateľov Slovenska tvrdia, že takéto zníženie daní im v žiadnom prípade nepomôže. To znamená, že cieľom by mala byť skutočná...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Váš čas uplynul, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán Oberhauser - faktická poznámka. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vo vystúpení pána poslanca Brhela bolo spomenutých niekoľko vážnych vecí, ktoré treba naozaj zo strany vlády riešiť alebo potom si treba utvoriť názor na vládu, ako sa stavia k veciam. Lebo prejesť peniaze z privatizácie, oddlžiť banky a preniesť všetko na bedrá občanov, zvyšovať ceny energií a ďalších výrobkov produktov monopolov, to je spôsob ožobračovania občanov Slovenskej republiky a neriešenie skutočných problémov, ale jednoducho riešenie problémov veľmi povrchne s tým, že všetko zaplatí občan. Keď si len zoberiete, že celé oddlženie bánk má prebehnúť tak, že sa peniaze presunú do Konsolidačnej banky a nakoniec ich zaplatí občan Slovenskej republiky a banky sa niekomu takto oddlžené výhodne predajú, pritom sama pani ministerka povedala, že sa nezíska toľko peňazí, ako zostanú mínusy v Konsolidačnej banke, tak je to čistá strata. Bolo by lepšie predať tie banky za korunu také, aké sú dnes a nebol by problém, že by občan musel platiť tento deficit, ktorý takto vznikne.

    Podobne je to takisto s monopolmi. Keď ich nebudeme dôsledne riešiť, aby racionálne energetici, plynári a ďalší vyrábali, aby sa zisky, ktoré sa vytvoria, čerpali na využitie pre štátny rozpočet a na ďalšie proste pre občanov výhodné veci, tak jasne podporujeme neefektívnosť týchto štátnych podnikov, za ktoré plne zodpovedá vláda a ministri, ktorí v nej sedia, a všetko sa cez rozpočet a cez iné nástroje prenesie na občanov Slovenskej republiky. A to je nehoráznosť z hľadiska predkladaných materiálov.

  • Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pri 10. výročí našej nežnej revolúcie a pri schvaľovaní zákona zákonov roka mi prichádzajú niektoré reminiscencie na pamäť, a tak sa s nimi s vami podelím teraz a dotknem sa rezortov, ktoré sa čiastočne dotýkajú môjho profesionálneho zamerania.

    Keď sme ako druhý sled revolučného diania v roku 1989 posielali študentov do školských lavíc a zdalo sa nám, že my ako profesionáli budeme pokračovať v transformácii skutočne faktických vecí, zdalo sa mi, že je to správne, a nezdalo sa mi, že študenti splnili tú svoju úlohu tak dokonale, ako sa mi to zdá teraz. Oni si svoju šprintérsku úlohu položenia ofrfľaného znenávideného socialistického systému splnili dokonale, položili ho bezkrvavo a myslel som si, že vtedy laicky a dnes vidím, že odborne. A my sme po nich nastúpili vyzbrojení profesionálne a neuvedomili sme si, že profesionálne z komunistickej éry, nevhodne pre transformáciu socialistickej spoločnosti do kapitalistickej, trhovej, konkurenčnej a s inými prívlastkami sociálnych rozmerov spoločnosti a tak ďalej.

    Až dnešný deň a dnešná situácia Slovenska ukazujú, že sme to naozaj dobre nerobili, pretože nebol napísaný scenár pre všetky rezorty, nebol napísaný scenár pre komplexnú transformáciu spoločnosti, a preto nám napríklad vyhovovala trhovosť ekonomiky, ale veľmi nám nevyhovovala konkurenčnosť. A konkurenčnosť sme likvidovali nezákonnými spôsobmi a rôznymi inými polomafiánskymi a mafiánskymi spôsobmi, a tak sa stalo, že sa dostávame do "brindy", ktorá je v každoročnom rozpočte a pri všetkých možných politických reprezentáciách by bola pravdepodobne taká istá, o trochu lepšia, o trochu horšia. Niečo si každá reprezentácia zavinila sama, niečo táto reprezentácia sa mi zdá si zavinila zbytočne, ale to je môj subjektívny názor.

    Keď sa mám dotknúť transformácie v oblasti zdravotníctva, tak musím povedať jednu filozofiu, ktorá sa tu rozvíja a ktorá hovorí, ide o lacnotu v zdravotnej starostlivosti. Presuňme dve tretiny starostlivosti do domáceho prostredia a bude to lacné. Áno. Ono to v skutočnosti je lacné. Ale ako to vyzerá následne. Keď robíme epidemiologický výskum cievnych ochorení mozgu od dverí k dverám, zisťujeme tu strašnú biedu domáceho ošetrenia. To len tí, ktorí to riadia od zeleného stola si myslia, že je to lacnejšie. Ale, priatelia, ošetrovať doma ťažko chorého človeka znamená aj absolútny pokles sociálnej a kultúrnej úrovne rodiny a navyše absolútny pokles odbornej stránky ošetrovania človeka v domácom prostredí. On sa dostáva do laických rúk rodinných príslušníkov a laické ruky robia triviálne chyby ošetrovania. Skracujú a znehodnocujú zvyšky jeho zdravia a prakticky robia obrovské škody na jeho zdraví. Ale je to lacné, samozrejme lacné. Lenže keď sa náhodou ten človek dostane potom takto pokazený ošetrovaním v domácnosti do dobre fungujúcej nemocnice a náhodou je vybavená prostriedkami, tak ho za drahé prostriedky znovu vráti kdesi do dobrého stavu a on sa znovu vráti do domáceho ošetrenia ešte nedoliečený, pretože máme parametre skráteného ošetrovacieho času, a znovu sa laicky ošetruje v domácom prostredí. A opakovane musím tvrdiť, domáce prostredie je kontaminované nezaslúžene zdravotnými problémami, organizačnými, ošetrovateľskými a zároveň je kontaminované jatrogénnymi infekciami, anaeróbnymi, ktoré sa veľmi ťažko liečia antibiotikami, a potom máte pred sebou naozaj veľmi drahú zdravotnú starostlivosť. Je drahšia ako v dobre fungujúcich nemocniciach. To ale treba navštevovať rodiny doma. A to si netreba myslieť, že keď som na oddelení, na klinike, tak ho môžem na tretí deň po hospitalizácii prepustiť domov s tým, ošetrite ho, ja vás budem inštruovať. Ale choďte sa za ním pozrieť domov, ako to vyzerá. To je katastrofa. Holá katastrofa. Ak sú výnimky, tak to sú výnimky, ktoré potvrdzujú toto pravidlo. To treba chodiť v rôznych oblastiach, ak majú ľudia na ošetrovanie 20 tisíc korún, v Bratislave sa toľko žiada za ošetrovanie v domácnosti, tak potom áno, tá úroveň môže byť dobrá. Ale toľko nemajú, tak to, priatelia moji zlatí, keby ste videli ošetrovať Alzheimerovu chorobu v domácich podmienkach, tak by ste museli zaplakať. A toto je relatívne by som povedal zdanlivo ušetrený prostriedok, ale prostriedok, ktorý zníži zdravotnú starostlivosť o takýchto chronicky chorých a ťažko chorých ľudí.

    Samozrejme, náš rezortný minister žiadal isté rozpočtové prostriedky, ale ako sa zdá, z rozpočtových prostriedkov mu bude chýbať zhruba 12,3 percenta v nominálnych hodnotách prostriedkov pre rozpočet, ktorý by bol dostatočný a ktorý by nebol katastrofálny. Lenže tí, čo rozhodujú o tom, koľko zdravotnícky rezort bude mať, tí rozhodli o tom rozpočte, ktorý má on teraz. Tak sa stáva, že naše zdravotníctvo je v niektorých oblastiach veľmi zle vyzbrojené. Nie sú prostriedky na základné veci, infúzne súpravy, infúzne roztoky. Nie sú prostriedky napríklad na kardiologické výbavy, kardiostimulátory a tak ďalej. A tak sa potom ukazuje, že naozaj výkonnosť nášho zdravotníctva je na nízkej úrovni. To hovorím skutočne bez toho, že by som to preháňal. Zoberme si, že sme v klube európskych dvoch štátov, ktoré nevlastnia vlastnú produkciu rádionuklidov, Albánsko a Slovenská republika. Pritom máme rozostavanú stavbu pri Slovenskom metrologickom ústave, ktorá potrebuje nejaké prostriedky na to, aby sa dostavala, aby sa mohol z deblokovaných prostriedkov cyklotrón doviezť a rádionuklidy vyrábať. Mňa to profesionálne veľmi interesuje, pretože krátkodobé a strednodobé rádionuklidy môžem využiť na diagnostiku mozgových ochorení, ale aj iných. Môžu sa využiť na liečbu rakovinového ochorenia, ktorého ročne pribúda 20 tisíc a 11 tisíc z toho zomiera. Tak sme v klube neslávnych dvoch štátov, Albánsko a Slovensko, len preto, že je rozpočtová mizéria v rezorte zdravotníctva. Dúfam, že už to nebude dlho trvať a túto mizériu aj v tomto smere hádam rozpustíme.

    Keď sa pozrieme do iného rezortu, napríklad do rezortu školstva, kde v oblasti zdravotníckeho školstva pracujem prakticky 41 rokov, tak musím povedať, že 4-percentné krátenie rozpočtu tohto rezortu plus inflačný tlak, ktorý môže byť 12 - 13-percentný, ako povedal podpredseda vlády Mikloš, vytvorí takú reštrikciu tohto rozpočtu v systéme školstva, že tam bude prakticky katastrofa.

    Odborový zväz zamestnancov v školstve uvádza, že 150 tisíc zamestnancov školského rezortu sa dostane na hranicu biedy. A títo ľudia budú vyučovať naše deti, našich vnukov a nebude to dobrý pocit, pretože ich úroveň, ich reprodukčná schopnosť bude veľmi nízka. Aká to bude úroveň vyučovania. Priatelia, to je oblasť školstva.

    V oblasti sociálneho zabezpečenia, pretože zdravotníctvo v socializme robilo aj sociálnu starostlivosť, tam zasa bude požadovaných 64 miliárd korún nie celkom asi dostatočných na to, aby sa sociálna oblasť dlhodobo mohla sanovať na dobrej úrovni. Kolega Tkáč povedal, že debakel sociálnych fondov nastane dakedy v roku 2001. Ale nikto z tých, ktorí sa v tejto oblasti vyznajú, nepovedal, aký to bude rozmer debakla. Koľko to vlastne bude?

    Na valorizáciu dôchodkov pravdepodobne nebude. Ale na koľko percent budeme schopní v roku 2001 vyplácať dôchodky, ktoré boli vymerané? To nikto nepovedal a bolo by to dobré, keby sme to už vedeli. Bude to 30 percent reštrikcie dôchodkov, 50 percent reštrikcie a budeme schopní dávať plné dôchodky? A požičiame si na ne? Či ako to bude? Dôchodcovia sú veľmi odkázaní na to, čo im vymeral zákonný postup, čo im dal na to, aby mohli žiť veľmi skromne, ak nie na hranici biedy, a keď sa z toho uberie, priatelia, to budú nekonečné rady neplatičov za teplo, to budú nekonečné rady neplatičov za nájomné a za iné položky, ktoré sú samozrejmé.

    Tak si myslím, že v týchto oblastiach, o ktorých som hovoril, zdravotníctvo, školstvo a sociálne záležitosti, transformácia po nežnej revolúcii istým spôsobom zdrsnieva. Zdrsnieva preto, že sme nemali naozaj scenár transformácie. Nevedeli sme presne, ako na to ísť. Zásah do zdravotného poistenia v roku 1994 na pluralitný systém poistenia bol zásahom, ktorý bol predčasný a ktorý zaviedol do zdravotného poistenia neporiadky. Mnohé nezodpovedné poisťovacie spoločnosti začali hospodáriť veľmi neekonomicky. Pomíňali svoje prostriedky na reklamné tabule v predvolebnej kampani a vytvorili deficit rozpočtových prostriedkov, ktorý potom znáša Všeobecná zdravotná poisťovňa. A tá nebude schopná tieto minuté prostriedky a vyhodené von oknom nikdy prakticky vyplatiť.

    To sú len také okrajové veci. Pozmeňujúci návrh, ktorý dám k niektorým častiam, uvediem potom pri prihlásení sa do ústnej rozpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vo svojom vystúpení pán poslanec jasne označil problémy štátneho rozpočtu najmä vo vzťahu k sociálnym otázkam a k zdravotníctvu, ktorého by som sa chcel dotknúť takisto, aj tiež k otázke ďalšieho rozvoja vzdelávania a vôbec duchovnej oblasti.

    V tej oblasti zdravotnej a Sociálnej poisťovne predložený návrh štátneho rozpočtu doslova počíta so zmrazením transferov zo strany štátu. A tu si treba jednoducho povedať a jednoznačne povedať, že zadlženosť týchto inštitúcií vzniká práve z toho, že štát, čiže vláda, čiže ministerstvo financií vo vzťahu k sebe stanovuje oveľa mäkšie kritériá, ako stanovuje vo vzťahu k podnikateľskému sektoru alebo k zamestnávateľom. A tým vlastne vzniká deficit týchto inštitúcií. Preto nemajú dostatok prostriedkov na financovanie dôchodkov a financovanie aj potrieb zdravotníctva. Na dôvažok, bez dôslednej reformy v zdravotníctve, bez optimalizácií siete poskytovateľov ani nie je možné dospieť k racionálnemu hospodáreniu v tejto oblasti, a preto očakávame, že v budúcom roku, keď takto bude prebiehať vládna politika, rozhodne dôjde ku kríze v obidvoch sektoroch s veľmi vážnymi následkami a bude musieť byť v priebehu roku prijatá nová konštrukcia aj zo strany štátu, aj vo vzťahu k týmto inštitúciám. Vo vzťahu k školstvu a vôbec k duchovnému sektoru treba povedať, že tento je doslova diskriminovaný a jednoducho vláda sa správa...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán poslanec profesor Drobný upozorňoval na demokratický vývoj v roku 1989, na demokratický vývoj v roku 1990 a na demokratické pomery v súčasnosti. Dovoľte mi teda, pán predsedajúci, vám jasne a zreteľne prezentovať, že ste pred dvanástimi minútami porušili rokovací poriadok § 28 zákona číslo 350, kde sa uvádza: Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Asi pred dvanástimi minútami pani ministerka žiadala o slovo. Toto slovo ste jej neudelili. Ja nie som jej arbiter, ale vychádzam z jasnej a zreteľnej skúsenosti, o čo viac pani ministerka na pôde Národnej rady vystupuje, tak o to väčší počet ľudí Slovenskej republiky sa presvedčí, aký ten rozpočet v skutočnosti je.

  • Obdivujem vaše jasnovidecké schopnosti, pán poslanec Maxon.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Drobnému, že hovoril o ďalších rizikách rozpočtu pre zdravotníctvo. Mnohé som uviedla ja, pričom som vychádzala z analýz nie vlastných, ale renomovaných organizácií, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Dnes chcem tieto argumenty aj jeho argumenty doplniť aj vyjadrením jedného z generálnych riaditeľov ministerstva zdravotníctva. Môžete si to prečítať v ostatných Zdravotníckych novinách, ktorý sám hovorí, že rozpočet na rok 2000 je veľmi rizikový a bude veľmi náročné ho dodržať. Sľúbené mimorozpočtové zdroje pre zdravotníctvo chceme použiť zásadne na oddlženie. Ak by sme pripustili ich použitie na krytie bežných nákladov, stratili by efekt, ktorý sa u nich predpokladá. Riešenie starých dlhov. Na toto upozorňuje aj analýza Združenia zdravotných poisťovní, ktorá poukazuje na to, že z predpokladaných necelých 42 miliónov zdrojov majú byť použité takmer viac ako 2 miliardy na správne fondy. Ak by sa aj krátilo percento správnych fondov, tak bude 1,600 miliárd potrebné na správne fondy. Čiže disponibilných zdrojov bude iba 40 miliárd. Z týchto peňazí naozaj nebude možné riešiť staré dlhy, tak ako na to upozorňuje aj jeden z čelných predstaviteľov ministerstva zdravotníctva, a sľubované mimorozpočtové zdroje naozaj sú vo hviezdach, pretože 3 milióny z privatizácie, to sa nedosiahne a miliarda od železníc je už zakomponovaná v rozpočte Spoločnej zdravotnej poisťovne. Takže znovu vás prosím, aby ste zvážili pri hlasovaní ten pozmeňujúci návrh, ktorý schválil...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nesporne rozpočet zdravotníctva popri rozpočte školstva je katastrofálny. Je doslova taký, že hrozí kolaps. Najvyšší kontrolný úrad dal stanovisko k rozpočtu, a to signalizuje, pretože rozpočet pre zdravotníctvo v porovnaní s týmto rokom na budúci rok bude o 129 miliónov a nejaké koruny nižší. Prosím vás pekne, tento rok zdravotníctvo ledva existuje. Budúci rok mu chcete dať o 129 miliónov menej? A to za situácie, že budú drahšie vstupy? Drahšie potraviny? Elektrina a tak ďalej ide hore. Benzín, sanitky budú mať zvýšené náklady. Prosím vás pekne, to je nerozum. To je hazardovanie so zdravím národa. Pani ministerka hovorila, že príjmy zo strategických podnikov sa nebudú prejedať. Už vo viacerých článkoch sa uvádzalo, že z príjmov zo strategických podnikov sa oddlží zdravotníctvo. V poriadku, ale prosím vás pekne, to nie je prejedanie? Čo je to za investícia, keď sa zaplatí dlžoba napríklad za lieky? Veď to je jednoduchá spotreba a financie do spotreby z privatizácie, to je jednoznačné prejedanie, vážení.

    A chcem podporiť stanovisko ešte pána poslanca Maxona. Pán predsedajúci, ak si pani ministerka žiadala slovo, vy podľa rokovacieho poriadku ste povinný, jednoznačne povinný.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste ma nepoučovali. Ja viem, čo mám a kedy mám čo robiť. Takže v prípade, že by sa bola pani ministerka prihlásila, tak jej udelím slovo. Ubezpečujem vás o tom. Vy sa nestarajte, pani poslankyňa, o mňa.

    Pán poslanec Danko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pán predsedajúci, ja vás nebudem prosiť alebo vystríhať, ja vás chcem upozorniť. Túto schôdzu Národnej rady vediete tak, že podľa môjho názoru nemôžete dať hlasovať o zákone o štátnom rozpočte, pretože celý priebeh je v rozpore s rokovacím poriadkom. § 87 hovorí: Zákon o štátnom rozpočte sa prerokúva v Národnej rade tak, že musí byť pridelený všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť verejných funkcií alebo presne tak.

    Pán predsedajúci, ja vás upozorňujem, že tento návrh rozpočtu nebol prerokovaný v osobitnom výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva. Pán minister si dovolí predložiť kapitolu obrana do Národnej rady bez toho, aby subkapitola, ktorá je vlastne neverejná, bola prerokovaná v príslušnom výbore presne na ten účel v Národnej rade zriadeným. Podľa môjho názoru je to vážne porušenie rokovacieho poriadku a spochybňuje to celý proces schvaľovania štátneho rozpočtu. Teraz, samozrejme, právnici riešte, čo s tým.

    Teraz k samotnej kapitole, ku ktorej chcem hovoriť. Návrh rozpočtu obrany je veľmi zaujímavý. A keď dovolíte, sme presne desať rokov po nežnej revolúcii, revolúcii, ktorá bola vyústením túžby občanov žiť v slobodnom štáte a vlastne akéhosi odporu občanov voči autoritatívnemu štýlu riadenia v totalitnom režime. Je paradoxné, že po desiatich rokoch inštitúcia, ktorá je z princípu najautokratickejšie riadená, to znamená armáda, je v prieskume verejnej mienky na prvom mieste. To je, samozrejme, ale iná téma a na iný seminár, ale čo je téma pre túto našu debatu, je ešte väčší paradox, že i keď armáda má najväčšiu dôveru verejnej mienky, teda najväčšiu dôveru občanov, ale najmenej jej dôverujú tí ľudia, ktorí sú najkompetentnejší posúdiť stav v armáde, a to sú profesionálni vojaci. To je takisto čerstvý výsledok výskumu verejnej mienky. Prečo asi muži, ktorí sa odhodlali svoj život prežiť v armáde a spojiť svoj život s vojenskou kariérou, najviac nedôverujú armáde a prečo odchádzajú z armády, čo je priamo implementované do samotného návrhu rozpočtu, lebo tam počítate s 800 miliónmi na odstupnom pre vojakov. Prečo je to tak? Preto, lebo títo muži strácajú vierohodnosť tvrdenia tejto vlády, ktoré je vyjadrené v programovom vyhlásení vlády, že armáda sa bude modernizovať, bude sa profesionalizovať, bude sa reštrukturalizovať. Áno, ale podľa všetkého bez peňazí.

    Keď si dobre prečítate návrh rozpočtu pre obranu, je veľmi zaujímavý pre mňa a musím povedať, že som ešte taký rozpočet nečítal. Ja by som ho nazval takto: Ako z 10 miliárd skutočných urobiť na papieri 15 miliárd, ako z 1,1 % hrubého domáceho produktu urobiť 1,7 %. A že sa vám podaril tento žonglérsky trik, musím konštatovať, že áno, pretože nedávno bolo v televízii vyjadrenie vysokého predstaviteľa NATO a ten hovoril, že 1,7 % rozpočtu - asi tak, že je to primerané. Áno, je to napríklad viac, ako má Maďarsko, ktoré dáva 1,4 % a je členom NATO. Lenže teraz poďme k počtom, a to prosím, verím, že ma budú počúvať dôstojníci aj úradníci na ministerstve obrany. Návrh rozpočtu je približne 15 500 miliónov. Áno, ale 800 miliónov je podmienených pre akčný program vstupu do NATO z príjmov z privatizácie. Sú isté? Podľa mňa nie. 800 miliónov z výdavkov sú podmienené príjmami za predaj majetku armády. Ja som veľmi zvedavý, kde armáda predá za 800 miliónov tie svoje staré kasárne. Čiže už máme miliardu a pol veľmi pochybnú. 700 miliónov na odchod vojakov z armády. Pýtam sa vás, čo tým armáda získa? To sú peniaze, ktoré nemajú s réžiou armády, s výcvikom armády, s vyzbrojovaním armády nič spoločné. To už máme skoro 2 miliardy.

    V tomto roku má armáda dlh pol miliardy, za minulý rok jeden a pol miliardy, čiže tri miliardy. Máme dve miliardy plus tri miliardy - päť miliárd. Keď zoberieme len oproti minuloročnému rozpočtu je inflácia 10 percent, keď prepočítame, to je jedna miliarda a niečo, jeden a pol miliardy, dostávame sa na hranicu deväť miliárd. Je to krásne, čiže na papieri je 1,7 % HDP, ale keď sa dostaneme, berme 10 miliárd, tak je to maximálne 1,1 % hrubého domáceho produktu. Bolo by to povedal by som veľmi groteskné, keby nebolo za tým to, čo sa udeje na budúci rok. Tohto roku sme museli zaradiť mimoriadny bod programu Národnej rady, krízová situácia v armáde niekedy v septembri a celý problém sa mení len v tom, že taký istý bod budeme prerokúvať na budúci rok, len nebude to v septembri, ale vám garantujem, že minimálne v auguste. Minimálne v auguste nebude mať armáda na základné potreby, na výcvik a budú sa riešiť výdavky na stravu a bežné výdavky armády.

    Čiže pýtam sa, aká je to zodpovednosť, keď už nehovoríme o základnej zahraničnopolitickej priorite tejto vlády, t. j. vstup do NATO, ale ja som poslanec Národnej rady, mňa zaujíma predovšetkým to, ako je týmto rozpočtom zabezpečovaná obranyschopnosť krajiny. A musím konštatovať, že nijako, nehovoriac o tom, že nie sú tam a nemožno tam nájsť peniaze na modernizáciu. O modernizácii tu vôbec nerozprávajme, musíme rozprávať o tom, aby armáda prežila. Čiže ak by som to mal zhrnúť, tento rozpočet nie že nie je rozvojový, nie je ani konzervatívny, ani neudržiava stav, ktorý tu bol, je jednoznačne úpadkový a dôstojníci z Generálneho štábu, keď ma počúvajú, určite vedia, o čom rozprávam. Pýtam sa, či si vláda neuvedomuje to, čo sa v súčasnej Európe deje, či si neuvedomuje, že pomaly súčasťou alebo možno jedným z kritérií vstupu do Európskej únie možno bude aj príprava, teda schopnosť obrany štátu, pretože Európska únia začína vyvíjať samostatné aktivity na vytvorenie samostatnej bezpečnostnej štruktúry - Generálny štáb Európskej únie v Bruseli, spoločný výbor v Bruseli, kde budú premiéri všetkých štátov Európskej únie, vlastne politické vedenie toho Generálneho štábu. Európa si konečne začína uvedomovať to, čo možno prvý v 20. storočí anticipoval de Gaulle, ktorý od začiatku tvrdil, že Európa musí mať svoje záujmy, musí mať svoje politické, hospodárske, bezpečnostné záujmy, čo predpokladal aj Zbigniew Brzezinski a Henry Kissinger vo svojich knihách. Obidvaja zhodne konštatujú, že Európa sa emancipuje a uvedomí si postupne, že jej záujmy nie vo všetkom sa prekrývajú so záujmami Spojených štátov amerických a bude musieť takto postupovať. Ja vám to hovorím preto, že v kontexte toho kapitola obrany je mimoriadne dôležitá, pretože som presvedčený, že bude čoraz viac zohrávať úlohu okrem iných kritérií pri priberaní do Európskej únie posudzovanie aj toho, ako sa štát stará o vlastnú bezpečnosť a ako bude schopný pri vstupe do Európskej únie prevziať určitú zodpovednosť za obranu Európskej únie.

    Dámy a páni, ja vás chcem vyzvať, nedal som pozmeňujúci návrh, lebo som hlboko presvedčený, že zaň nezahlasujete, ale myslím si, že sú tu pozmeňujúce návrhy, ktoré umožňujú zdvihnúť rozpočet armáde. Ja vás vyzývam k tomu, aby ste pristúpili k tomu veľmi vážne, pretože situácia je skutočne taká, že reálne je tu 10 miliárd na armádu, a vyzývam vás teda aj k akejsi občianskej zodpovednosti za obranu štátu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Tarčák vystúpi ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážená pani ministerka,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    keďže ste svojím hlasovaním rozhodli o tom, že ste nám rozsekli naše vystúpenia na dve časti, pretože ste nám obmedzili časové vystúpenie, rozdelil som si svoj príspevok do dvoch častí. V prvej, pán kolega, všeobecne k rozpočtu, a potom v druhej konkrétne k jednotlivým návrhom.

    Milé dámy, vážení páni, každý rozpočet je odrazom či obrazom schopnosti či neschopnosti tej-ktorej vlády, ktorá ho predkladá v tej-ktorej krajine na svete. Rozpočet na rok 2000 je zlý rozpočet. Je to logické, pretože ho predkladá neschopná vláda na čele s neschopným predsedom, je to vláda, ktorá nie je schopná napĺňať volebné sľuby, s ktorými išla do volieb a vďaka ktorým získala hlasy, ktorá nie je schopná napĺňať svoje programové vyhlásenie vlády. Tento rozpočet je doslova likvidačný pre niektoré rezorty, minimálne, keď budeme hovoriť o rezorte školstva. Môj kolega pán Kandráč prirovnal, že nemá paralelu v Európe, jeho výška vzhľadom na hrubý domáci produkt. Ministerstvo zdravotníctva je v obdobných problémoch a ministerstvo poľnohospodárstva je takisto v likvidačnom procese. Ani ďalšie ministerstvá, či už ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra alebo aj ďalšie, nemôžu výskať, pretože tento rozpočet nezakladá žiadne rozvojové impulzy v jednotlivých rezortov.

    Tento rozpočet je rizikový, ba bezvýchodiskový pre verejné fondy. Je úplne reálne, že Sociálna poisťovňa na konci roku nebude mať z čoho vyplatiť dôchodky, je evidentné, že zdroje zdravotnej poisťovne nie sú dostačujúce a i keď chcete preniesť veľké bremeno na bedrá občana, aj tak sa zdá, že zdravotníctvo sa kolapsu nevyhne. Tento rozpočet je drastický pre občanov. Už ste avizovali zvyšovanie nájmu o 70 percent, avizovali ste zvyšovanie poplatkov za teplo, poplatkov za elektrinu, plyn a toto všetko smeruje k tomu, že opäť útočíte na občana, aby si utiahol opasok. Ale, pani ministerka, občan už nemá z čoho. Ak si to neuvedomujete, tak skutočne ženiete túto spoločnosť do kolapsu, ktorý bude vrcholiť, a tu sa môžeme prieť či v horúcej jari, či v horúcej jeseni.

    Tento rozpočet, pán kolega, je jeden z najhorších, aký tu bol kedy predložený, ba v niektorých oblastiach, ako som už spomenul, ministerstvo školstva, nemá paralelu v Európe. A to mi iste dá za pravdu, že je tomu tak. Tomuto zodpovedá alebo úrovni tohto rozpočtu zodpovedá i priebeh jeho prerokúvania, pre ktorý sú charakteristické takmer prázdne lavice vládnej koalície a totálny alebo takmer žiadny záujem, česť výnimkám, páni ministri, zo strany jednotlivých členov slovenskej vlády. Tiež je charakteristické tým, že vládna koalícia ignoruje akýkoľvek i racionálny alebo logický návrh, ktorý vzíde zo strany opozície. A nehnevajte sa, pani ministerka, bol som prekvapený vaším arogantným reagovaním na môjho kolegu Kozlíka, čo skutočne na dámu, myslím si, že nie je žiaduce, ba až prípustné.

    Tiež tento priebeh je charakteristický tým, že predkladatelia nahradzujú vecné a logické argumenty demagógiou a neustálym zvaľovaním príčin na predchádzajúcu vládu. Ak si položíme otázku prečo, hľadajme dôvody prečo takýto rozpočet, tak tu by som vás pani ministerka hneď na začiatku poprosil, keby ste skončili s tou permanentnou nezmyselnou demagógiou, že za všetko môže predchádzajúca vláda. Neviem, či tomu veríte, či nie, pani ministerka, ale príjmy štátneho rozpočtu z 90 percent sú príjmami daňových poplatníkov, a to či už vo forme priamych, či nepriamych daní a či už ide o fyzické alebo právnické osoby a tieto právnické či fyzické osoby ostali, tak ako pôsobili za našej vlády, až na tie výnimky, ktoré ste úspešne dokázali v priebehu tohto roka zlikvidovať. Čiže alfou a omegou problému celého rozpočtu je to, že ste nedokázali alebo nedokážete udržať tempo rozvoja hospodárstva, ktoré bolo za vlády pána Mečiara.

    O raste HDP vo výške 5 - 6 percent sa vám môže snívať, udržanie inflácie na úrovni 5 - 6 percent si môžeme iba zbožne želať a takisto udržať nezamestnanosť na úrovni 13 až 14 percent je zbožné želanie. To je problém celého rozpočtu. Je reštriktívny, nie je rozvojový, a preto nie sú zdroje na to, aby sme mohli - a mne je úplne jedno, či by som to navrhol ja alebo niektorý pán kolega z vládnej koalície -, aby sme mohli pridať ďalšie prostriedky či už do oblasti školstva, či zdravotníctva. Ďalej je dôsledkom toho, že pre túto vládu alebo sa podieľa na tom to, čo je charakteristické pre túto vládu, použijem a využijem tu váš slovník, a to je klientelizmus, korupcia a škandály, ktorý celý tento rok, v ktorom vládnete, má permanentný proces či už budeme spomínať Priemyselnú banku, či už budeme spomínať, ako bol vypísaný či nevypísaný tender na tretieho operátora GSM, či budeme hovoriť o deblokáciách ruského dlhu alebo budeme hovoriť o telekomunikáciách. Ba dokonca, ak by som pritvrdil vaším slovníkom, ide tu nielen o tunelovanie, ale doslova o zlodejinu. A tento návrh máte zakomponovaný aj v tomto rozpočte, kde kalkulujete, pani ministerka, s tým, že 51 percent Slovenských telekomunikácií chcete niekomu odovzdať tak, že do rozpočtu zakomponujete 10 miliárd Sk. Chorvátske telekomunikácie chorvátska vláda predala 35 percent za 35 miliárd. Žiaden majoritný podiel, ale len 35 percent. Vy chcete predať a slovenský občan má mať úžitok z predaja Slovenských telekomunikácií rozhodujúceho balíka akcií 10 percent. Nehnevajte sa, inak sa to nedá nazvať ako tou vašou terminológiou zlodejina. Tiež rozpočet veľmi hmlisto hovorí o tom, ako to bude s privatizáciou ďalších strategických podnikov, kde ide o zlaté žily či zlaté nosnice. Ako a aký úžitok a koľko príde do rozpočtu z privatizácie, či už ide o energetiku, plyn alebo banky. To sú nosné piliere slovenského hospodárstva a o tom hovoríte veľmi, veľmi hmlisto.

    Na záver, keďže čas nevychádza, chcem apelovať na občanov, aby si uvedomili, teda aby neverili permanentnému klamaniu členov vlády, aby si uvedomili tú skutočnosť, že svoje opasky budú uťahovať dotiaľ, pokiaľ tu bude vládnuť vláda pána Dzurindu.

  • Pán poslanec Andrejčák, Dzurák a Maxon sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie. Končím možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Andrejčák.

  • Pán poslanec Dzurák bol predo mnou.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    ja by som chcel reagovať čiastočne na to, čo povedal pán kolega poslanec Tarčák. Treba sa naozaj zamyslieť nad skutočnosťou, vy nám donekonečna vytýkate Mečiarove školy, Mečiarove diaľnice, Mečiarove vodohospodárske diela. Ja musím teda konštatovať, že chvalabohu, že Mečiarove školy sú a dúfajme, že budú, chvalabohu, že Mečiarove diaľnice sa postavili, a dúfam, že budete stavať ďalej. Chvalabohu, že vodohospodárske, Mečiarove vodohospodárske diela sú a dúfam, že budete v nich pokračovať. Ale žiaľbohu, žiaľbohu, musíme skonštatovať, že do dnešného dňa neexistuje žiadna Dzurindova škola, žiadna Dzurindova diaľnica, existuje Palackova kauza, existuje Černákova kauza, existuje Kaníkova kauza, existuje Černákova kauza a kauza ministerských financií v oblasti deblokácií, existuje kauza VSŽ, existuje kauza s dlhopismi. To je zatiaľ výsledok vašej vlády. Takže prosím, už by bolo načase, keby ste aj vy postavili nejakú Dzurindovu školu alebo Dzurindovu diaľnicu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Skutočne môžem povedať, bol to brilantný prejav pána Tarčáka, hovoril o neschopnej vláde, o demagógii a podobne. Vážení, ja som vaše zázračné vládnutie zažil na vlastnej koži. Skutočne vaša privatizácia to bolo skutočne okienko, ktoré si treba len dať zarámovať. Vážení, NCHZ Nováky, ak vám to niečo hovorí, ste tak sprivatizovali, tak ste domotali, že za rok tam nie je možné zistiť vlastnícke vzťahy. A to je váš podiel. O tom hovorím, lebo o tom viem. A ešte o tej arogancii, o ktorej hovoril pán Tarčák voči ministerke financií, vážení, jej vyjadrenia sú pohladením kvetmi voči niektorým vašim vyjadreniam.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci páni poslanci písomne prihlásení. Pán poslanec, ja som uzatvoril možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Dzurák, pán poslanec Maxon a pán poslanec, presne si nepamätám ktorý, boli traja páni poslanci. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Áno. Páni poslanci na svetelnej tabuli v poradí: pán poslanec Hudec, pán poslanec Engliš, pán poslanec Sitek a prvý sa hlásil pán poslanec Andrejčák. Pán poslanec Engliš, po ňom bol pán poslanec Sitek. Kde je na tabuli, ja ho nevidím na tabuli.

    Páni poslanci, prosil by som o poriadok. Všetci poslanci, ktorí prejavia záujem prihlásiť sa do rozpravy, budú, samozrejme, zapísaní. Po dvadsiatke technika už neberie ďalšie mená poslancov, preto by som prosil o trpezlivosť.

    Pán poslanec Sitek, mám vás posledného zapísaného, ďalej pán poslanec Jarjabek, Tóthová, Mušková, Krajči, Oberhauser, Delinga, Gajdoš, Maxon, Duka-Zólyomi, Aibeková, Húska, Mesiarik, Slaný, Maňka, Tarčák, Hofbauer, Budaj, Halmeš, Angelovičová, Husár, Rakús, Kováč, Palacka, Malíková, Slavkovská, Köteles, Kolláriková, Bohunický, Orosz, Podhradská, Paška, Gašparovič, Šimko, Drobný, Baco. Všetci prítomní páni poslanci v rokovacej sále sa prihlásili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ešte sa pýtam ctenej snemovne, v rokovacej sále nie sú prítomní pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Kalman, ktorí sa chceli a boli sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas...

  • Ruch v sále.

  • Nie je súhlas s tým, aby boli títo poslanci prihlásení do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Pani poslankyňa, ja sa pýtam snemovne, či je všeobecný súhlas s tým, aby pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Kalman aj napriek tomu, že nie sú prítomní v rokovacej sále v čase, keď by sa mali osobne prihlásiť do rozpravy ústne, boli zapísaní ako poslanci prihlásení do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, mal som snahu sa dohodnúť, dohoda neexistuje, nemôžem si dovoliť zapísať týchto pánov poslancov do rozpravy. Prečítam zoznam poslancov prihlásených do rozpravy ústne v poradí, tak ako som si zaznamenal zo svetelnej tabule: Andrejčák, Hudec, Engliš, Sitek, Jarjabek, Tóthová, Mušková, Krajči, Oberhauser, Delinga, Gajdoš, Maxon, Árpád Duka-Zólyomi, Aibeková, Húska, Mesiarik, Slaný, Maňka, Tarčák, Hofbauer, Budaj, Halmeš, Angelovičová, Husár, Rakús, Kováč, Palacka, Malíková, Slavkovská, Köteles, Kolláriková, Bohunický, Orosz, Podhradská, Paška, Gašparovič, Šimko, Drobný a posledný pán poslanec Baco.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

    Prosil by som, aby kancelária vyhotovila zoznam ústne prihlásených poslancov do rozpravy a vyvesila tento zoznam na nástenku pred rokovaciu sálu.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v mojom prvom vystúpení v rozprave som vyhlásil, že nebudem navrhovať zvýšenie ani zníženie rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany, to dodržím aj dnes. Naozaj by som efektívne v prospech rezortu obrany a v prospech obnovy bojaschopnosti republiky vedel spotrebovať aj o 10 miliárd viac, než teraz sú, ale dokázal by som aj s o niečo menším rozpočtom zabrániť úplnej strate bojaschopnosti efektívnym využitím finančných prostriedkov v armáde. Podstatné totiž v tomto rozpočtovom roku bude, ako minister obrany naloží, ako využije finančné prostriedky, ktoré má. Využitie finančných prostriedkov vyčlenených pre rezort bude závisieť, či rezort obrany začne naozaj predvídavo riešiť a tam, kde už nemá právo sám riešiť, či bude včas a predvídavo navrhovať príslušné legislatívne normy, navrhovať riešenia aj rozhodnutia vláde, Rade obrany štátu, aj Národnej rade. Či minister obrany a celý rezort bude o prioritách iba teoretizovať a tárať alebo či bude najprv racionálne rozmýšľať a včas riešiť naozaj prioritné otázky rezortu.

    V tejto oblasti by mohol výbor pre obranu a bezpečnosť významne pomôcť za dvoch podmienok. Členovia výboru, teda naši poslanci, by museli mať na prvom mieste svojho záujmu skutočnú obranyschopnosť Slovenskej republiky, a nie osobné alebo politické záujmy. Po druhé minister, štátny tajomník a náčelník Generálneho štábu by museli rešpektovať skutočných znalcov vojenského operačného umenia a tých ešte v armáde našťastie dnes majú, a nie rešpektovať iba vlastné politické záujmy a rozhodnutia. Splnenie kontrolnej úlohy výborom pre obranu a bezpečnosť by nebolo v takom prípade na úkor ministra ani ministerstva, ale v ich prospech a hlavne v prospech Slovenska. Žiaľ, nie som presvedčený, že výbor pre obranu a bezpečnosť bude mať dosť hlasov za uznesenia, ktoré by takýto krok v prospech Slovenska urobili. Že mám pravdu, potvrdí to aj hlasovanie k návrhu, ktorý predkladám v súvislosti s dnešným rokovaním o štátnom rozpočte.

    Samostatnou kapitolou a nazývam to brilantným dôkazom nereálnosti rozpočtu je zámer využitia prostriedkov takzvanej memorandovej položky vo výške 10 miliárd. Citujem k tomuto z tlače 432 strana 14: Ide o časť výnosu z predaja Slovenských telekomunikácií, akciovej spoločnosti, ktorý sa použije na realizáciu záruk za bankové úvery z minulých rokov. Ďalej citujem: S cieľom vytvoriť priestor na riešenie ďalších prioritných, predovšetkým rozvojových projektov chce vláda v priebehu roku 2000 zabezpečiť dodatočné zdroje z privatizácie, z predaja štátneho majetku, respektíve z predaja prebytočného majetku. Toľko citát. Na inom mieste v tlači 432 v časti návrh rozpočtových kapitol na strane 23 v kapitole ministerstva obrany sa píše: Na realizáciu národného programu PRENAME, ktorý bol vypracovaný v súlade s akčným plánom na členstvo v NATO, a tiež na plnenie cieľov interoperability vyplývajúcich zo záväzkov, zabezpečuje 785,7 milióna Sk, ktoré budú pokryté prostriedkami získanými z privatizácie. Viete, české dieťa by povedalo, tudle a ukázalo by veľmi významne, čo to znamená. Tak to bude aj s našimi 785,5 milióna korún.

    Reálnosť použitia finančných prostriedkov z predaja Slovenských telekomunikácií je obmedzená, pretože použitie akcií je rozhodnutím súdu zablokované. Súd môže tento problém riešiť aj niekoľko mesiacov a následne zas bude nejaký čas trvať proces výberu a realizácie, teda prvé peniaze, pokiaľ prídu z telekomunikácií, tak koncom budúceho roka. Ak totiž vláda nechce zmeniť ústavu alebo surovo zasiahnuť do samostatnosti a nezávislosti súdov. Je to teda nezmysel.

    A ako to vyzerá v rezorte obrany. No tam je to v ružovom. Ak v decembri schválime rozpočet, pripusťme, že do mesiaca bude jasné, čo minister chce ešte predať z rezortu obrany. Do 3 - 4 mesiacov administratívne zabezpečí vykonanie súťaže a tak ďalej, za 1 - 2 mesiace rozhodne, podpíše zmluvy, teda v druhom polroku, keď už dávno celý svet sa bude diviť, že Slovensko odmieta dať čo len korunu štátnych peňazí na prípravu cesty do NATO, prídu prvé peniaze. A ak sa nerozhodne minister predávať len za hranice, pýtam sa, koľko je reálnych slovenských korún z predaja majetku slovenským podnikateľom. Koľko je takých firiem, že budú kupovať od armády staré zbytočné kasárne, ktoré vyžadujú veľké investície, aby sa vôbec dali na niečo využiť a hneď dá na ruku peniaze? Ja si myslím, že je to hlúposť. Že budú, aj keby sme také našli, budú chcieť splátkové kalendáre a peniaze budú vtedy, keď už Európa bude chrbtom ku Slovensku.

    Myslím si, že takýto stav nemôžeme dopustiť. Tu nám vláda iba popoťahuje motúzy popod nos a hovorí, že má ďalšie peniaze, ďalších 10 miliárd na to, čo síce na jednej strane a dnes v závere aj predseda vlády, chválenkár, hovorí ako o priorite Slovenska, ale nechce dať na to ani korunu. Národný program prípravy na vstup do NATO v roku 2000 sa teda môže začať plniť za slovenské peniaze až koncom roka. Povedal som, nenavrhujem pridať žiadne peniaze, skutočne to dodržím, navrhujem však v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy na strane 101 až 111 v návrhu rozpočtu kapitol vyčleniť pre ministerstvo obrany 785,7 milióna Sk na realizáciu návrhu Národného programu príprav do NATO a zároveň škrtnúť túto sumu v texte kapitoly ministerstva obrany na strane 23 prvý odsek, pretože tým sa stane tento odsek zbytočný. Tým výška rezortu ministerstva obrany nebude zmenená, nepožadujem teda žiadne zvýšenie a bude na prioritu, ktorou významne premiér dnes zakončil svoje pochabé vystúpenie, budú zabezpečené finančné prostriedky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem zakončiť svoje vystúpenie, lebo sa mi o chvíľu končí čas, takýmto stanoviskom: Kto z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve z poslaneckých klubov tento návrh nepodporí, dokáže, že v skutočnosti je proti príprave Slovenskej republiky na vstup do NATO, aj keď bude stokrát denne tvrdiť pravý opak. Len vyčlenením finančných prostriedkov umožníme tomuto rezortu sa na vstup do NATO reálne pripravovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sitek - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ja by som chcel zvýrazniť ten fakt, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dlhuje oproti minulému rozpočtu ešte 1,6 miliardy korún, má nezaplatené faktúry, a to znamená, že tieto finančné prostriedky priamo sú viazané na slovenské firmy. Keby som šiel od východu, je to Odeva Lipany, Tatraľan Kežmarok, Slovena Žilina, Jas Bardejov, to znamená, že priamo tie fabriky, ktoré dodávajú materiál do armády, dnes nemajú zabezpečené finančné prostriedky a dá sa očakávať, že vlastne tieto fabriky začnú prepúšťať. Čiže chcem zvýrazniť, že tak ako bolo v minulom rozpočte dávané na pasívnu politiku o 1 miliardu korún viacej, tak sa počíta, že keď nedostane ministerstvo obrany tieto peniaze priamo, ktoré sú naviazané, tak vlastne sa zvýši nezamestnanosť, to znamená, že v konečnom dôsledku to ten štát zaplatí. Čiže som chcel upozorniť, že priamo tieto finančné prostriedky sú viazané na tie firmy, ktoré dodávajú do armády spotrebný tovar.

  • Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka financií.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa stručne pokúsila zareagovať aspoň na časť rozpravy, ktorá odznela dnes. V krátkosti možno i na niektoré faktické poznámky, ktoré zaznievajú. Viete, myslím si, že je veľmi priehľadná taktika, ktorú zvolili opoziční poslanci. Najskôr čakali, že bude horúca jeseň, horúca rovná sa predčasné voľby, teraz čakajú, že bude horúca jar, rovná sa predčasné voľby, no a práve o to opierajú svoju veľkú horlivosť, pretože predpokladajú, že možno za krátko sa bude zostavovať kandidátka, takže si myslím, že všetkým je nám zrejmé, prečo tu takým spôsobom vystupujú, ako vystupujú. Ale to je len poznámka na vysvetlenie, prečo tu máme toto divadielko.

    Chcela by som však dopovedať to, čo povedal pán poslanec Maxon. Viete, diaľnice sa stavajú a dajú sa stavať aj inak a lepšie, ako sa stavali, nemusia to byť diaľnice Schiffelovej ani úseky diaľnic, ktoré vedú od nikam nikam. Dajú sa stavať a budovať vysoké školy a vysoké školstvo inak, ako ste to robili vy a určite, určite lepšie, aby sa dosiahla aj vyššia úroveň vzdelávania študentov, ktorí, samozrejme, budú študentmi, ktorí budú vstupovať do budúceho tisícročia. A musím vám pripomenúť, že máte príliš krátku pamäť, pretože asi ste prirýchlo zabudli na kauzu obilie, kauza IRB, prevrat v Slovenskej poisťovni, kauzy v železnici a v Slovenskej sporiteľni, všetky privatizačné kauzy, keby som ich začala jedno za druhým vyratúvať, asi by mi nestačilo ani do pol noci.

    No ale dovoľte mi, aby som zareagovala na paušálne sa opakujúce niektoré vyjadrenia. Tie sa opakovane dotýkajú východísk štátneho rozpočtu a vyjadrení takého druhu, ktoré zas nemajú veľmi často a odrážajú vlastne nepochopenie nutnosti zmien v hospodárskej politike a myslím si, že buď to je teda neznalosť, alebo je to zámer, ktorým vystupujú opoziční poslanci.

    Pán poslanec Tarčák sa tu veľmi sugestívne vyjadroval svojim voličom, že o raste HDP na úrovni 5,6 percenta sa vám, to znamená novej vláde ani nesnívalo. A musím povedať, chvalabohu, že sa nám nesníva o takom raste, ako ste ho realizovali vy, pretože práve charakter rastu, jeho výška, ale hlavne štruktúra, jeho nákladnosť spôsobila, že Slovenská republika sa dostala do tejto patovej situácie, z ktorej sa veľmi ťažko dostávame von. Práve vaša hospodárska politika viedla k tomu, že sme tri roky po sebe mali vysoký schodok bežného účtu, vysoký fiškálny schodok, ktoré potom viedli k tým oslabeniam slovenskej koruny, k vysokému rastu úrokových sadzieb a tak ďalej a tak ďalej. Čiže pokračovať v takejto politike, to by bola skutočne cesta, ktorá by sa už ťažko mohla vrátiť aj späť a chvalabohu, že táto vláda si uvedomila úskalia vašej hospodárskej politiky.

    Rovnako hovoríte, že vám sa ani nemôže snívať o raste cien na úrovni 5 až 6 percent, no keby sme neboli konečne urobili niektoré, iste nie veľmi jednoduché politické rozhodnutia o náprave cien, ktoré vy ste odkladali a nechceli ste robiť, aby ste nestratili klesajúcu podporu vo verejnosti, tak aj my by sme mohli hovoriť o bázickej inflácii, ktorá by bola dokonca nižšia ako 5 alebo 6-percentná. Ale bolo nevyhnutné urobiť určité zvyšovania cien predovšetkým v cenách elektrickej energie, plynu, pretože ste to neurobili vy a pretože ste dostali aj touto politikou napríklad Slovenské elektrárne, Vodohospodársku výstavbu do neriešiteľnej situácie. Ale dnes sme už o tom viackrát hovorili.

    Určite, že nikoho z nás nemôže tešiť to, že vzrástla miera nezamestnanosti, ale ja vám musím povedať, že vy ste predsa vo svojom vládnom programovom vyhlásení mali, že znížite mieru nezamestnanosti pod 10 percent, a keď sme preberali túto vládu, miera nezamestnanosti bola okolo 14 percent, takže nie veľmi sa máte čím, nie veľmi sa máte čím chváliť.

    Musím povedať, že robíte presne to isté, z čoho nás obviňujete. Tvrdíte, že keď sme boli v opozícii, nič pozitívneho sme nevideli na vašej politike. Pravdu povediac, keď sa opieram o argumenty a fakty, a vždy sa o ne opieram, veľa pozitívneho ani sme v tom vidieť nemohli. Ale vy používate rovnaké slová, slovník, ktorý údajne sme používali my a ktorý nám vyhadzujete teraz neustále na oči. Sú to čierne predpovede, katastrofické scenáre. Hovoríte o likvidačnom rozpočte, hovoríte o kolapse, hovoríte o rozpade, rozklade armády, sociálnej sféry, zdravotníctva, školstva a vedy, podnikovej sféry a tak ďalej a tak ďalej.

    A ja vám chcem položiť otázku, vážení opoziční poslanci, ste naozaj presvedčení, že takýto rozpad, rozklad, katastrofa a tak ďalej je výsledkom týchto trinástich mesiacov vlády. Veď to vám neuverí žiadny súdne rozmýšľajúci človek. Navyše ak vy ste tvrdili, že tesne, keď ste odchádzali z vlády, že vraj bol u nás hospodársky zázrak, ja vám chcem len pripomenúť, že agentúra Moodi s Investor Servis v apríli 1998, zopakujem, v apríli 1998 znížila rating Slovenskej republiky zo stupňa BAA3 na stupeň BA1, to znamená z investičného stupňa do špekulatívneho. A pripomeňme si, tu sedel vtedy pán poslanec Baránik, veľmi dobre si to pamätám, ktorý pár dní predtým verejne hodnotil výsledky slovenského hospodárstva doslova ako malý zázrak a Sergej Kozlík v tom čase ešte člen vlády sa po zmene ratingu prekvapene vyjadril, že pri rozhodnutí ratingovej agentúry zohrávajú úlohu iné faktory ako vývoj hospodárstva. Myslím si, že chcel presviedčať o tom, o čom sa presviedčať nedalo.

    Ale ja súhlasím s jedným a myslím si, že pán poslanec Tkáč to povedal, napokon viem, že Hnutie za demokratické Slovensko, nie je to po prvýkrát, čo o tom hovorí, že v tejto spoločnosti treba program obnovy. Ale prečo s tým prichádza Hnutie za demokratické Slovensko, keď ste zanechali túto spoločnosť absolútne v poriadku, prosperujúcu, rozkvitajúcu, ja nechápem, prečo vy pár mesiacov po prehratých voľbách, keď ste sa nedostali do vlády, ste začali hovoriť o programe obnovy. Ale ja som presvedčená, že v tomto jedinom máte pravdu. Slovenské hospodárstvo, slovenská spoločnosť naozaj potrebuje sa obnoviť, a o to skôr, o čo horšia bola situácia, o čo horšie bolo dedičstvo.

    Dovoľte mi, aby som krátko zareagovala na niektoré otázky vecného charakteru. Je pozoruhodné počúvať poslancov z toho istého politického subjektu, ako majú veľmi odlišné názory, ale ja si myslím, že je to pochopiteľné a vonkoncom si nemyslím, že to je len preto, že je to opozícia, aká je. Prirodzene vznikajú rôzne názory na to, či treba viacej dať zdrojov do jednej kapitoly alebo do druhej, konkrétne tu mám na mysli ten súboj, ktorý sa tu priam vedie okolo kapitoly ministerstva obrany a ja sa nechcem k nemu vyjadrovať, len akurát poukázať na to, že aj vnútri opozičného hnutia sú diametrálne odlišné názory.

    Ale myslím si, že je oveľa dôležitejšie vyjadriť sa k otázkam privatizácie. Chcela by som vás upozorniť, že ma prekvapuje neznalosť zákonov zo strany niektorých pánov poslancov. Pokiaľ by ste si dali tú námahu prečítať aspoň tie kľúčové hospodárske zákony, tak by ste museli vedieť, že príjmy z privatizácie sú príjmami rozpočtu Fondu národného majetku. Takže nehľadajte v rozpočte, v štátnom rozpočte príjmy z privatizácie. Jediné, čo sa tam dostalo, časť príjmov z privatizácie, takzvaná memorandová položka, ktoré sa nezahrnujú do príjmov štátneho rozpočtu, ktoré chceme použiť na riešenie štátnych záruk. Takže pán poslanec Tarčák, strieľali ste absolútne vedľa, ale prosím, treba viacej asi študovať.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k otázkam schodku, pretože znovu tu vznikajú rôzne dezinterpretácie, nafukovanie. Nepochybne, ak ste o tomto informovali trebárs aj OECD, tak už predpokladám, že tí ľudia sú predsa len kritickí a vedia si vybrať z týchto vašich slov to, čo je reálne, čo má svoj faktický základ a čo nemá. Ale chcem vás ubezpečiť, že veľmi starostlivo aj z metodického hľadiska sú všetky tieto otázky zvážené, a ak hovoríme o nákladoch, ktoré budú spojené s reštrukturalizáciou finančného sektora, je veľmi jednoznačné stanovisko misie Medzinárodného menového fondu, s ktorou sme sa radili, že náklady spojené s reštrukturalizáciou sa nebudú pokladať za zvyšovanie schodku štátneho rozpočtu. To znamená z účtovného hľadiska nepochybne áno, ale z hľadiska vykazovania fiškálneho schodku, či už štátneho alebo celého okruhu, nebudú sa tieto zahrnovať. Prosím, pokiaľ je záujem prečítať si podrobnejšie to zdôvodnenie, ja ho dokážem aj vám hneď povedať. Dôležité totiž je, aký efekt má príslušný schodok, či vytvára dodatočný dopyt na trhu alebo nie. Je potrebné sa detailnejšie oboznámiť s technikou realizácie reštrukturalizácie, krytia nákladov v budúcom roku a v nasledujúcich rokoch a bude vám všetkým potom pochopiteľné, prečo je možné takýmto spôsobom postupovať.

    Emitované dlhopisy nebudú obchodovateľnými dlhopismi, nebudú vytvárať zvýšený dopyt na trhu a nie je potrebné ich ani vykazovať v deficite. Je to niečo úplne iné, ako keď ste emitovali v predchádzajúcich rokoch povedzme tri miliardy na podporu rozvoja bývania, diaľnice a tak ďalej, tam bolo reálne zvýšenie dopytu a muselo sa to potom vykazovať aj vo fiškálnom schodku celého okruhu verejných financií.

    Rovnako je pre mňa prekvapujúce, keď sa tu tak neuvážlivo hovorí o štátnych zárukách a nedáte si tú námahu, aby ste sa trošku podrobnejšie oboznámili, o aké štátne záruky ide. Gro tých štátnych záruk skutočne by som sa musela presne pozrieť na percento. Viac ako 90 percent sú to predsa štátne záruky, ktoré sa poskytujú na úvery, ktoré sú spojené s reštrukturalizáciou dlhov, či už sú to železnice, či sú to elektrárne, Vodohospodárska výstavba a tak ďalej a tak ďalej. V danom prípade hovoriť o netransparentnosti, no neviem, o čom tu vlastne hovoríte a musím povedať, že nechcem tvrdiť, že sme dosiahli všetko, čo sme chceli v tomto smere dosiahnuť, ale minimálne sme dosiahli niekoľko pozitívnych krokov. Dnes máme úverový a záručný výbor vlády, ktorý veľmi starostlivo posudzuje každú žiadosť o štátnu záruku, na druhom kroku, samozrejme, rozhoduje o tom vláda, máme veľmi presné nariadenie. V budúcom roku pripravujeme zákon o štátnom dlhu, úplne nový spôsob riešenia, aký bol doposiaľ, do ktorého bude zahrnuté aj ošetrenie štátnych záruk. Naopak, ak sa pozriem na prax udeľovania štátnych záruk a na dedičstvo z tohto dôvodu, veľmi dobre to číslo dnes už aj verejnosť pozná, je to 109 miliárd štátnych záruk, ktoré boli udelené za predchádzajúcich vlád a boli udelené a poskytnuté na úvery, o ktorých hneď od začiatku bolo v mnohých prípadoch známe, že sa nebudú môcť príslušnými podnikateľskými subjektmi ani splácať a v roku 2000 by to znamenalo, pokiaľ sa nám nepodarí úvery reštrukturalizovať, záťaž medzi 19 až 20 miliardami korún.

    Rovnako je zrejmé a počuť to z úst bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, tak to nemôžem inak hodnotiť, akože je to účelové tvrdenie hovoriť o tom, že pokračuje tendencia vytláčania súkromných zdrojov z trhu. Prosím, zrejme nesledujete vôbec, ako prebieha za posledné obdobie alebo za tento rok, ako prebieha obsluha štátneho dlhu a štátneho schodku. Možno by ste vedeli, že už niekoľko mesiacov vôbec neemitujeme štátne dlhopisy a celý záujem štátu sa obmedzuje týždenne na 300, 400, maximálne 500 miliónov korún. Ak to nazvete vytláčaním súkromných zdrojov, tak skutočne potom neviem, o čom hovoríte. A myslím si, že sa to jednoznačne aj odrazilo na úrokových sadzbách, ktoré poklesli v porovnaní s minulým rokom na priemer okolo 14 percent. Nie že by sme sa s týmto uspokojili, ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom je to výrazné, výrazné zlepšenie situácie.

    A práve preto pani poslankyňa Tóthová, nevidím ju, prepáčte, nemám okuliare, asi ste tam, neviem, odkiaľ ste skutočne brali ten citát. Ak ste to prečítali správne, tak potom novinár, ktorý tento citát uviedol, nebol informovaný. Ale rada by som vás upozorniť, že práve preto, že sa nám podarilo v tomto roku dosahovať podstatne nižšie úrokové sadzby ako v minulom roku, v kapitole štátny dlh sme ušetrili 600 miliónov korún, ktoré sme použili spolu s ďalšími prostriedkami, ktoré sa v druhom polroku tohto roka viazali v štátnom rozpočte na úhradu zvýšených nárokov na sociálne dávky. Takže vývoj je úplne iný, ako ste to vy uviedli. V budúcom roku sa rozpočet pripravoval zhruba pred dvoma mesiacmi, dnes už máme presnejšie prepočty, koľko nás bude stáť štátny dlh, obsluha dlhu presnejšie, a už dnes vieme povedať, že v kapitole štátny dlh sú určité rezervy, ktoré sa budú môcť použiť na iné ciele. Tie rezervy v tejto chvíli vyčísľujeme na 300 miliónov korún, pravdaže, všetko bude záležať na vývoji koruny. Zrejme nie ste neinformovaní, že posilnenie slovenskej koruny už dosiahlo takú hranicu, že dnes po prvýkrát Národná banka Slovenska intervenovala v prospech oslabenia slovenskej koruny. Myslím si, že toto ešte história veľmi nepoznala, nepoznala to rozhodne nie za posledné obdobie.

    Rada by som reagovať ešte na niektoré tvrdenia o nedôveryhodnosti investorov vo vzťahu k vládnej politike, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Opäť to zaznievalo z úst toho, od ktorého by som to naozaj nebola čakala, bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Vývoj slovenskej koruny svedčí azda o nedôveryhodnosti voči politike, hospodárskej politike tejto vlády? Vývoj úrokov na domácom peňažnom trhu svedčí azda o nedôveryhodnosti hospodárskej politiky tejto vlády? Vývoj stredov eurobondov, ja už som o tom hovorila pri dni emisie stred bol 420, dnes sme sa dostali pod 250, je to markantný pokles, ktorý asi v histórii máloktorý štát zaznamenal. Toto azda svedčí o nedôveryhodnosti domácich alebo zahraničných, v danom prípade zahraničných investorov? No pre mňa sú to skutočne nepochopiteľné tvrdenia. Musím povedať, že takýchto nepodložených tvrdení, hrubých, arogantných vystúpení zaznelo dnes priveľa a niekedy človek ani nevie, či vôbec má reagovať alebo nemá reagovať na to. Reagujem skutočne len preto, že keď tu sústavne, inak musím povedať, že dobre zorganizovaní, vážená opozícia, máte to dobre nachystané, ale keď je tu taká reťaz vašich vystúpení, ľudia, ktorí nie sú dostatočne informovaní a vás počúvajú v médiách možno zo záznamu, pomaly budú vám, aj začnú veriť, pretože je také slovenské porekadlo, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

  • Predpokladám, že bude mať možnosť vystúpiť aj pán minister, ale ja som už z tohto miesta raz upozornila na jednu súvislosť a dovoľte mi, aby som to zopakovala ešte raz. Skúsme sa, prosím, naučiť čítať rozpočet nielen cez kapitoly. Je tam okrem toho aj Všeobecná pokladničná správa, ktorá sa netýka jednotlivých rozpočtových kapitol priamo, a je tam v tejto chvíli aj príloha, ktorá hovorí o použití mimorozpočtových prostriedkov. Ak pozorne prečítate príslušnú rozpočtovú kapitolu plus VPS a zároveň si prečítate túto prílohu a tie čísla, ktoré sú pre jednotlivé rezorty uvedené, a dáte to dohromady, tak zistíte, že všetky vaše tvrdenia, ktoré tu zaznievajú, že dochádza k absolútnemu poklesu pre kapitolu ministerstva školstva, pôdohospodárstva, obrany, práce, sociálnych vecí a neviem čo ešte všetko, sú jednoducho nepravdivé. Takže nič viac, len jednoduchú aritmetiku, ale ja si myslím, že to si nevyžaduje až takú veľkú nadprácu, tak buďte takí láskaví, skutočne sa naučte v tom čítať.

    No a na záver mi dovoľte, aby som ešte krátko, veľmi krátko zareagovala na dve z otázok, ktoré zostali nezodpovedané, keď sa začala rozprava a v nej vystúpil pán poslanec Maxon, kde nás kritizujete, že neplánujeme vyšší odvod z Národnej banky Slovenska. No, prosím, otázka odvodu z Národnej banky Slovenska je vždy, samozrejme, otázkou vývoja slovenského hospodárstva. Keď slovenská koruna klesala, tak, samozrejme, sa vytvárali...

  • Hlasy v sále.

  • Ak dovolíte, neskáčte mi do reči. Keď slovenská koruna klesala, vytvárali sa v Národnej banke Slovenska prostriedky z kurzových rozdielov. Samozrejme, že tie ďalej boli oveľa väčšie, ako sme predpokladali v tomto roku, že budú, pretože sa hromadili už od minulého roka, keď od októbra dochádzalo k poklesu kurzu slovenskej koruny. Len čo dochádza k zvratu a slovenská koruna výrazne posilňuje, ako je to dnes, tak tieto prostriedky v Národnej banke Slovenska sa výrazne stenčujú. Už v tejto chvíli dochádza k ich úbytku o 2 miliardy korún v porovnaní s tým, čo sa odviedlo na prospech reštrukturalizácie Investičnej a rozvojovej banky.

    Takže všetko bude záležať na tom, ako to bude vyzerať v budúcom roku. Ak nepredpokladáme, že bude dochádzať k znehodnocovaniu slovenskej koruny, ak nechceme vytvárať takú situáciu na peňažnom trhu, aby Národná banka Slovenska pričasto intervenovala, pretože každá intervencia ju, samozrejme, niečo stojí, tak ak túto politiku naozaj chceme robiť, tak potom nemôžeme ani čakať, že Národnej banke Slovenska sa vytvoria osobitné zdroje, ktoré by sa mohli odviesť. Takže to je dôvod, prečo je odvod z Národnej banky Slovenska postavený, tak ako je postavený.

    Ak z hľadiska dotácií sa znovu zdá, že je tu určitý skrat alebo neochota nechať sa informovať. V budúcom roku rušíme dotácie na teplo. To znamená, že nehľadajte dotácie na teplo v rozpočte, nájdete tam iba by som povedala železnú rezervu vo Všeobecnej pokladničnej správe. Konečne, že tento krok sa urobil. Vy pán poslanec ako bývalý minister veľmi dobre viete, akým spôsobom sa prečerpávali zdroje zo štátneho rozpočtu a ako išli voči výrobcom na teplo. Škoda, že vy ste nemali vtedy odvahu urobiť tento krok, my sme to konečne urobili, ale, samozrejme, mohli sme to urobiť iba vtedy, ak sme vytvorili prostriedky na kompenzovanie zvýšených nákladov pre sociálne najslabšie skupiny. Takže ak nenájdete v tohtoročnom rozpočte dotácie na teplo, hľadajte tam, prosím, vo Všeobecnej pokladničnej správe sumu 1,7 miliardy, ktorá je určená na novú sociálnu dávku, na bývanie.

    No a možno, páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som len veľmi stručne vecne vás informovala, že v týchto dňoch prebieha prvá fáza reštrukturalizácie troch finančných inštitúcií, i keď v Investičnej a rozvojovej banke už niečo prebehlo pred tým, dochádza teraz k ďalšiemu zvyšovaniu základného imania v sporiteľni, poisťovni a vo Všeobecnej úverovej banke. Zasadnutia, valné zhromaždenia sa uskutočnili, teraz dochádza k vlastnému zvýšeniu základného imania. Do konca tohto roku chceme dosiahnuť, aby sa prevažná časť takzvaných zlých úverov alebo presnejšie klasifikovaných úverov presunula z týchto inštitúcií do Konsolidačnej banky alebo Slovenskej konsolidačnej, ktorá sa na túto potrebu vytvorila.

    V prvej fáze budeme delimitovať úvery vo výške 76 miliárd korún, z toho zhruba asi 12 miliárd pôjde do Konsolidačnej banky a zvyšných 64 miliárd pôjde do Slovenskej konsolidačnej. Samozrejme v žiadnom prípade tu nejde o analogickú operáciu, ako sa robilo za predchádzajúcej vlády, keď sa prijal zákon o revitalizácii. V žiadnom prípade to nebude znamenať, že dlžníci prestanú uhrádzať svoje záväzky, tu ide len o zmenu veriteľa, o zmenu toho subjektu, ktorý bude ďalej pokračovať vo vymáhaní pohľadávok. Samozrejme spôsoby vymáhania budú veľmi rozdielne, pretože predpokladáme, že bude možné ísť cez konkurz s reštrukturalizáciou, konkurz s likvidáciou, cez kapitalizáciu pohľadávok, odkúpenie pohľadávok, sekuritizáciu pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej. Celý tento diapazón metód sa bude používať.

    Je len škoda, že Slovenská republika z týchto všetkých stredoeurópskych transformujúcich sa štátov je posledný štát, ktorý túto operáciu realizuje, a skutočne budeme mať možnosť o tom určite aj viackrát hovoriť. Táto operácia bola zrelá už niekedy v polovici deväťdesiatych rokov, a to je ten druhý faktor, prečo úrokové sadzby dnes ešte pre podnikateľskú sféru sú stále vysoké. Ja sa pod to kedykoľvek podpíšem, ak sa nám podarí podstatne znížiť úrokové sadzby práve preto, že budeme realizovať túto veľmi zložitú a nákladnú operáciu a že budeme ďalej robiť zodpovednú politiku vo sfére financií. Týmto prispejeme podnikateľskej sfére najviac, pretože dosiahneme to, že v štruktúre nákladov finančné náklady spojené s úhradou úrokov na úvery, ktoré nevyhnutne potrebuje podnikateľská sféra pre svoju reštrukturalizáciu, podstatne poklesnú. A ak toto nepokladáte za podporu podnikania, ak v tomto nevidíte jeden z najdôležitejších projektov podpory slovenského hospodárstva, je potom zrejme niekde chyba v komunikácii a schopnosti porozumieť argumentom toho druhého.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani ministerky je 13 pánov poslancov, posledný pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pýtam sa, kto je prihlásený medzi pánom poslancom Paškom a Oberhauserom, nestihol som si to na svetelnej tabuli zaznamenať.

    Ako prvý je pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani ministerka financií, pri všetkej úcte k vám dovolím si vám povedať jednu vec. Zdržujete prijatie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre rok 2000. Stále hovoríte o nejakej taktike. Hovoríte o nejakej taktike zo strany opozície. Pani ministerka, nie je to pravda, sú tu iba isté argumenty, o ktorých si myslíme, že by ste ich mali počuť. To je všetko. Neustále provokujete faktické poznámky, neustále politizujete profesionálne problémy a všetko, čo ste do tejto chvíle povedali, pani ministerka, som už od vás niekoľkokrát počul. Delíte spoločnosť stále na my a vy. Pani ministerka, vy nerobíte rozpočet pre vašich voličov, vy robíte rozpočet pre občanov Slovenskej republiky, takže ešte raz sa budem opakovať aj ja. Pod rúškom nedostatku peňazí, pani ministerka financií, likvidujete fungujúce inštitúcie, kultúra je toho príkladom. Môžem menovať úplne konkrétne - Národné centrá, Slovkoncert, Hrebenda, Matica slovenská, Komorná opera, Súbor operety Novej scény a tak ďalej.

    Pani ministerka, dokonca vy aj trháte medzinárodné vzťahy, ktoré tieto inštitúcie mali so zahraničnými centrálami. Posledný medzinárodný škandál s agentúrou Langraf je toho skutočne dôkazom. Je prejavom absolútnej hlúposti protagonistov vašej prepolitizovanej, dovolím si to tak tvrdiť ešte raz, prepolitizovanej garnitúry v kultúre.

    Ďakujem za pozornosť, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pani ministerka, chcem sa vyjadriť k vašim poznámkam, ktoré hovoríte vystupujúcim poslancom počas ich vystúpenia. Jedna sa dotkla aj mňa.

    Vážená pani ministerka, nikdy som na vás nezaútočil, správam sa voči vám ako džentlmen, ste žena, ministerka zodpovedná za rozpočet a ja to rešpektujem. Ja pri mojich vystúpeniach faktograficky poukazujem na chyby vládnej koalície, to je moja práca, čiže práca opozície. Ale vyprosujem si od vás takú urážku, akú ste vyslovili, keď som odchádzal od mikrofónu po mojom vystúpení. Na ženu je to veľmi vulgárny slovník, nebudem ho tu teraz opakovať, bolo to povedané veľmi potichu, ale počul som to.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, ak dovolíte, nemôžem inak začať, ako ohradiť sa proti vašim vyjadreniam, že čo tu uvádzame, je lož. Všetko, čo uvádzam, dokumentujem buď štatistickými informáciami, alebo informáciami, ktoré boli verifikované tlačou. Ak nie sú pravdivé, ohraďte sa v tlači. A pokiaľ ste hovorili o zvýšených nákladoch na štátny dlh o 253 miliónov Sk, ktoré som uvádzala nedávno vo svojej faktickej poznámke, tak si vám dovolím uviesť, že je to z denníka SME a o chvíľu pôjdem k vám a vám to ukážem.

    Ďalej ste spomínali, že mnoho vecí sa dá robiť inak, ako to robila Mečiarova slovenská vláda. Tak aj diaľnice sa dajú robiť inak, ste to ukázali. Ani kilometer ste nevystavali tento rok. Aj školstvo sa môže robiť inak. Dusíte ho finančne a rušíte vysoké školy, stredné školy. Hovorili ste, že aj revitalizácia sa dá robiť inak. Dodnes ste nič neurobili pre revitalizovanie podnikov. Aj nezamestnanosť sa dá robiť inak. V porovnaní tento rok november s minulým rokom je percentuálny nárast nezamestnanosti 32 percent. Robíte toto dobre, keď to robíte inak? Plníte sľuby, ktoré ste dali pred voľbami? Pani ministerka, robíte to zle. Sľuby neplníte. Odrazom toho je aj anketa, ktorá bola urobená, výsledky zverejnené v júni 1,5 percenta bolo presvedčených, že to robíte dobre a plníte sľuby už...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážená pani ministerka,

    ja by som vám rád povedal dve čísla z vášho materiálu. A to jedno číslo hovorí, že v tomto roku budú výdavky pre kapitolu pôdohospodárstva 1,26 percenta z HDP a v roku 1998 to bolo 1,76 percenta z HDP, čiže pred dvoma rokmi to bolo o 40 percent viacej. O 40 percent viacej. Vy ste vo svojom vystúpení tvrdili, prepáčte, ale naozaj dogmaticky, neustále opakujete, že predsa vy ste to nemohli za 2 roky, za 14 mesiacov takto zredukovať, takto zničiť.

    Pani ministerka, ale skutočne tieto čísla sú vaše. Číslo výdavkov pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva oproti dvom rokom dozadu je o 40 percent nižšie, respektíve bolo pred dvoma rokmi o 40 percent vyššie. To je vaše číslo, pani ministerka. Ak nie je pravdivé, tak, prosím, beriem potom vašu ponuku na to, aby sme diskutovali, ale pokiaľ sú tieto čísla, ktoré ste uviedli do vášho návrhu zákona, pravdivé, tak nie je o čom diskutovať. Vy pre budúci rok projektujete úroveň podpory pre rezort pôdohospodárstva o 40 percent nižšiu ako pred dvoma rokmi. To je jedna vec. A pani ministerka, čo chcem od vás, je len to, aby ste dodržiavali programové vyhlásenie, ktoré tento parlament schválil. A ten schválil valorizovať dotácie do poľnohospodárstva a vy ich znižujete. Znižujete ich aj pre budúci rok, aj oproti minulému roku o 176 miliónov korún. Nie je pravda, že ich...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani ministerka povedala, aby sme si zobrali kalkulačky, aby sme sa naučili počítať. Tak zoberte si vy kalkulačku, pani ministerka, a počítajte so mnou. V roku 1998 bol rozpočet armády 1,95, tohto roku 1,7 a na budúci rok je uvažovaných 1,6 percenta HDP. Vy ste hlasovali za tú vetu, že zabezpečíte medziročný nárast výdavkov štátu na obranu o 0,1 percenta HDP. Tak ste to nemali dávať, keď to neviete zabezpečiť. Jediné, čo môžem povedať, že komu dám za pravdu, je minister spravodlivosti Čarnogurský, lebo on nehlasoval za programové vyhlásenie vlády, čiže jemu by som to nemohol povedať, ale vám to môžem povedať, lebo vy ste hlasovali za to a v podstate aj všetci poslanci vládnej koalície hlasovali za programové vyhlásenie vlády. Keď to neviete zabezpečiť, tak treba opraviť toto programové vyhlásenie vlády, lebo neviete zabezpečiť medziročný nárast.

    Čo sa týka toho rozkladu armády, je to tak. Je rozklad armády a opýtajte sa, že odchádzajú všetci dôstojníci, špičkoví generáli z Generálneho štábu, lebo nevidia dôvod a nevidia vôbec nejakým spôsobom zabezpečenie tých sociálnych istôt, ktoré dala bývalá vláda. Neraz som vám povedal, že je Železničné vojsko vo vzduchoprázdne, nemá zákon a vy znova s ním počítate, a keby ste zobrali tužku, tak je to okolo pol miliardy korún, ktoré vám zvyšujú, keby ste ho zrušili. Zrušenie je zbytočné, nikto ho nepotrebuje, v spoločnosti sa zmenila situácia, treba ho začleniť pod Generálny štáb pod ženijnú brigádu, ostatné veci vyčleniť a predať, ak niekomu treba, ak nie, tak odovzdať obciam a mestám: A tu sú finančné zdroje a vy to nechávate v rozpočte. A ďalej tá integrácia Generálneho štábu, tam absolútne nie je vyčíslená. Čiže na jednej strane nemáte peniaze a na druhej strane vyhadzujete peniaze von, čiže šetríte koruny a zároveň vyhadzujete.

  • Ďakujem za slovo.

    Tradične pani ministerka nesklamala. Zrejme cítila, že sa tu málo dynamizuje rokovanie parlamentu. Vystúpila, vyvolala reťazovú reakciu. Ja by som len jednu vec pripomenul, že áno, dá sa za veľmi krátky čas veľmi veľa zničiť. Keď staviate dom, zrejme asi staviate, tak staviate ho dva, tri roky, ale keď vám ho niekto podpáli alebo si ho podpálite, trvá to niekoľko hodín. Tak je to aj s týmto rokom. Darmo sa už budete vyhovárať na predchádzajúcu vládu a jej neduhy. Ja len pripomeniem tie nekompetentné veci, ktoré tu máme poruke už za tento rok.

    V prípade Slovenských telekomunikácií chceme asi znovu zopakovať situáciu z roku 1999, to znamená v novom rozpočte, kde dodatočný odvod bol Slovenským telekomunikáciám upravený z 500 miliónov na 100 miliónov korún ako ústretový krok voči zahraničnému kapitálu a pridali ste aj zvýšenie poplatkov za telekomunikačné služby. Aj na rok 2000 sa ráta s dodatočným odvodom 0,5 miliardy korún. Je to vzhľadom na tohtoročnú skúsenosť príliš rizikové. Ako sa vykompenzuje prívod štátneho rozpočtu, prepad ziskovosti napríklad v Slovenských elektrárňach, kde len za prvý polrok roku 1999 vyprodukovali stratu takmer 3,3 miliardy korún? V rovnakom období minulého roku to bol zisk vyše 1 miliardy korún. Alebo uveďme bankový sektor, ktorý po prvom polroku 1999 takisto vyprodukoval stratu takmer 4 miliardy korún, zatiaľ čo za rok 1998 to bol zisk 2,5 miliardy korún. Najväčšie straty pripadajú na Všeobecnú úverovú banku a na banky, teda Slovenskú sporiteľňu, ovládané štátom. Slovnaft takisto predpokladá stratu na rok 1999 v sume takmer 3 miliardy korún. VSŽ takisto plánujú stratu 3 miliardy korún. Čo to všetko urobí s príjmami štátneho rozpočtu? Odpovedzte.

  • Vážená pani ministerka,

    ja som vo svojom vystúpení predniesol 8 zásadných pripomienok a položil som 13 otázok. Ani na jednu moju pripomienku ste vo svojom vystúpení nereagovali. Rozhodli ste sa odpovedať na dve otázky. Musím vám povedať, že jednu ste nepochopili vôbec a druhú ste pochopili celkom opačne.

    Takže vážená pani ministerka, prosím vás, vyprosujem si, aby ste mentorovali poslancov, že majú pozorne a dôkladne čítať zákon o štátnom rozpočte. Chcem vás ubezpečiť, že ja zákon o štátnom rozpočte, návrh zákona o štátnom rozpočte pozorne čítam, a dokonca s istou dávkou neskromnosti si dovolím tvrdiť, že ho aj viem čítať, a to boli dôvody, prečo som vám položil otázku. Položil som vám konkrétnu otázku, či si naozaj trúfate využiť § 12 ods. 4, pričom teda pri jeho využití by mohol schodok predstavovať až 58,9 miliardy, dokonca v tej horšej alternatíve ešte viac. Položil som vám otázku, prečo je § 12 ods. 3 navrhovaného zákona v príkrom rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách.

    Vážená pani ministerka, to je dôsledok môjho pozorného čítania a nielenže som to pozorne čítal, vám by som odporúčal, aby ste si prečítali stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu na strane 4 a na strane 29. Máte to tam uvedené jasne, zrozumiteľne a explicitne.

  • Pani ministerka, na začiatku svojho vstupu ste prezentovali určitú takú politologickú analýzu. Ja si myslím, že voliči, občania na Slovensku, a nielen vaši by uvítali, keby ste sa viac vo svojich analýzach, prognózach aj nejakých koncepčných návrhoch venovali rezortu, ktorý vediete, t. j. ekonomike a ministerstvu financií. Ja by som uvítala namiesto uštipačnosti, výsmechu vecnosť a argumentáciu. Tej sme sa ale nedočkali. Ak hovoríte o rozpade, rozklade, ktorý je výsledkom tejto vlády, odchádzate do minulosti, aby ste niekoho obviňovali, neviem, či si neuvedomujete, že voliča už nezaujímajú obviňovania, ale zaujíma ich, čo idete robiť a po poučení z vašej volebnej kampane aj z kampane súčasného premiéra a SDK sa opýtajú hlavne, ako to idete robiť, pretože už takým nejakým jalovým a lživým sľubom nikto neuverí.

    Ale na túto otázku, ako idete niečo urobiť, teda konkrétny návod, argumenty ani vy, ani jeden z vašich kolegov vo vláde ešte odpoveď nedal. Argument, že vy ste to robili tak alebo horšie, myslím si, že neobstojí a ľudia sa z neho na Slovensku nenajedia. A veľmi ma zaráža, že práve vy ako predstaviteľka Strany demokratickej ľavice hovoríte o lži a klamaní. Prosím vás, čo ste robili v predvolebnej kampani vy? Komu ste sľubovali, že bude lepšie žiť? Veď ani tých 15 percent, ktorí vám dali omylom hlasy, čo sa vám určite v budúcich voľbách nestane, sa nemajú lepšie. Tak ako si dovolíte hovoriť o nejakých klamstvách. Hovoríte napríklad o výstavbe diaľnic. Ako idete vy podporovať výstavbu diaľnic, keď oproti roku 1999, keď bolo 6,5 miliardy, v tomto roku je 5,1? Ja si myslím, že počítať viem. Mali by ste sa to naučiť aj vy. Aspoň ako ministerke financií by sa to už patrilo. Ako si dovolíte hovoriť o rozvoji školstva, keď sa rušia na Kysuciach konkrétne základné školy?

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 25. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Budeme pokračovať rozpravou o štátnom rozpočte.