• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší deň rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ferkó, Krajči, Prokeš, Sládeček, Sopko, Švec, Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Včera sme rozpravu prerušili po faktických poznámkach na vystúpenie pani ministerky financií. Teraz pokračujeme v rozprave, a to v poradí, ako sú poslanci písomne prihlásení. Dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému poslancovi pánu Klemensovi.

    Prosím podpredsedu Národnej rady pán Andela, aby viedol ďalší priebeh rokovania Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Klemens, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    pri tvorbe štátneho rozpočtu okrem zosúladenia príjmov v nadväznosti na výdavky by mala platiť zásada, že vláda bude prihliadať na priority, ktoré sú v danom roku pre každého občana v štáte rozhodujúce, a to podľa môjho názoru pre rok 2000 sú vzdelanie, zdravie, výživa a bytová otázka. Podľa uvedenej zásady teda v štátnom rozpočte na rok 2000 bez zneváženia ostatných rezortov národného hospodárstva malo byť v maximálnej možnej miere ako priorita prihliadané na rezort školstva, zdravotníctva, pôdohospodárstva a bytovej výstavby.

    Ja, ak dovolíte, zaujmem stanovisko k rezortu pôdohospodárstva. Rozpočet rezortu pôdohospodárstva pre rok 2000 treba posudzovať z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko je výdavková možnosť štátnej pokladnice, t. j. koľko môže štát poskytnúť financií tomuto špecifickému rezortu národného hospodárstva z celkového rozpočtu, ktorý, ako vieme, je závislý od jeho príjmovej položky a tá zostáva zhruba na úrovni tohto roku. Štátna pokladnica, od ktorej sú závislé aj ostatné rezorty národného hospodárstva, nebude v roku 2000 o nič plnšia, než je v roku 1999, a preto logicky ani rezort pôdohospodárstva, bohužiaľ, nemôže počítať s radikálnejším rozpočtovým zvýšením.

    Druhé hľadisko je reálna potreba financií pre rezort pôdohospodárstva tak, aby sa zastavil úpadok a kríza tohto rezortu a aby sa zabezpečila potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky. Práve z tohto druhého hľadiska je rozpočet rezortu pôdohospodárstva pre rok 2000 nedostačujúci a sú voči nemu z praxe, ale aj z odborných kruhov oprávnené výhrady. Ak v pokladnici štátu financie na vykrytie reálnych potrieb pôdohospodárskeho rezortu nie sú, potom na zastavenie kolapsu je potrebné prijať opatrenia, ktoré som predniesol pri prerokúvaní zelenej správy za rok 1999 a ktoré znova teraz pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 predkladám, pretože sú pre poľnohospodársku prvovýrobu životne, a to podčiarkujem, životne dôležité. Je ich šesť a sú to:

    1. dostupnosť úverov pre agropotravinárske subjekty za maximálne 10-percentnú úrokovú mieru v rámci zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárov,

    2. doriešenie starého bloku úverov, ktorý je už dávno vysoko preplatený a v súčasnom objeme 6,3 miliardy korún je nesmiernou záťažou pre poľnohospodárske podniky, ktoré, ak im štát nepomôže, nedokážu sa ho zbaviť. Tento problém treba riešiť pri reštrukturalizácii bankového sektora,

    3. novelizovať exekučný poriadok, ktorý je pre poľnohospodárov likvidačný,

    4. znížiť DPH pri základných potravinách, konkrétne pri chlebe, pečive a mlieku zo súčasných 10 percent na nulu,

    5. vydať trhové poriadky pre komodity pšenica, jačmeň cukrová repa a cukor, zemiaky, ošípané a jatočný dobytok formou zákona o organizovaní trhu vrátane úpravy nákupných cien menovaných komodít tak, aby boli vykryté ich výrobné náklady plus minimálny zisk, ktorý zabezpečí aspoň jednoduchú reprodukciu,

    6. novelizovať zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve tak, aby sa uzatváral celý kolobeh platieb vrátane sféry obchodu.

    Ak tieto navrhované opatrenia budú realizované, potom možno povedať, že ďalší úpadok poľnohospodárstva sa zastaví a rozpočet na rok 2000 pre rezort pôdohospodárstva môžeme schváliť. Bez prijatia týchto navrhovaných opatrení, keď v rozpočtovom návrhu na rok 2000 je v porovnaní na rok 1999 zvýšená len suma na vyrovnanie vlastníckych vzťahov k pôde o 100 miliónov korún a nie sú akceptovateľné požiadavky ako valorizácia dotácií, zvýšenie štátneho príspevku pre štátny fond trhovej regulácie či zvýšenie kapitálových výdavkov na podporu investičných aktivít a modernizáciu výrobno-technickej základne, sa pôdohospodársky rezort z úpadku nedostane. Treba pripomenúť a zdôrazniť, že úpadok a krízu pôdohospodárskeho rezortu nespôsobila táto vláda, ale zlepšenie sa očakáva od nej.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v mojich vystúpeniach pripomínam, že za výživu národa bola, je a vždy bude zodpovedná vláda. Poľnohospodári sú zodpovední len za vyprodukovanie dostatočného množstva kvalitných poľnohospodárskych produktov, na čo však musia mať vytvorené primerané podmienky. Pri prerokúvaní zelenej správy som povedal, že ak sú poľnohospodári považovaní za príťaž našej spoločnosti, potom im treba to otvorene povedať a nenechať ich trápiť. Dúfam, že tomu tak nie je. Preto verím, že ak už financie na potrebné zvýšenie rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na rok 2000 nie sú, potom aspoň tých šesť mnou navrhovaných opatrení by sa malo v prospech poľnohospodárov urýchlene realizovať, pretože, tak ako už v tejto sále odznelo, kľúč nášho vstupu do Európskej únie nemá armáda, ale fungujúce poľnohospodárstvo.

    Ďakujem za pozornosť a pozmeňujúci návrh prikladám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Melánia Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Ivan Hudec.

    S faktickými poznámkami sa zatiaľ prihlásili štyria poslanci. Ak ďalej nikto, uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými pripomienkami. Ako prvý s faktickou vystúpi pán kolega Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    v zásade je možné súhlasiť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nakoniec boli prezentované už pri prerokúvaní takzvanej zelenej správy a istým spôsobom sa dá konštatovať, že to, čo prezentoval pán poslanec Klemens, je triezvym pohľadom na reálne potreby a objektívne potreby poľnohospodárov. Žiaľ, ja ale v tejto chvíli musím konštatovať, že ten triezvy pohľad chýba ministerstvu financií a nakoniec chýba aj vláde Slovenskej republiky, pretože tieto objektívne požiadavky sa jednoducho v návrhu rozpočtu na rok 2000 neobjavujú a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani objavovať nebudú a poľnohospodári v roku 2000 zaznamenajú vzhľadom na rastúcu mieru inflácie reálny pokles disponibilných prostriedkov zo štátnej pokladnice.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Baco.

  • Pán kolega Klemens, ja som pochopil tvoje vystúpenie tak, že treba splniť 10 základných vecí, z ktorých by si chcel spomenúť 8. Po prvé je to všetkých 6. Čiže trošku zmätene to na mňa zapôsobilo, pretože poznám ťa ako naozaj odborníka v poľnohospodárstve a si jediný, ktorý aj v poľnohospodárskom výbore vystupuješ v prospech poľnohospodárov zo všetkých poslancov vládnucej koalície, ale nehnevaj sa, prečo sa nechávaš nahovoriť na takúto hru. Za tvoju rodnú SDĽ vždy tu vystupuješ, ako bojuješ za poľnohospodárov, aby ste mohli pred poľnohospodármi demonštrovať, že máte človeka, ktorý bojuje, ktorý to predkladá. Ale nikdy si nepresadil v tvojej rodnej strane, aby sa pri hlasovaní dala na tvoju stranu, aby sa dala na stranu poľnohospodárov. Nikdy, teraz tu kritizuješ exekučný zákon. My sme vás prosili, keď tu bol pred dvoma mesiacmi na stole, aby ste neprijímali tie rozhodnutia. Teraz tu kritizuješ DPH za potraviny, že sa zvýšila. Farizejsky navrhuješ nulovú DPH na potraviny a pred dvoma mesiacmi ste hlasovali, aby sa DPH pri potravinách zvýšila zo 6 na 10 percent.

    Prestaňte s touto dvojakou tvárou SDĽ. Likvidujete to poľnohospodárstvo. Pán poslanec Klemens, či si to uvedomuješ, lebo neuvedomuješ, či tu budeš rozprávať zlatými literami alebo akokoľvek, si súčasťou tejto mašinérie, ktorá to poľnohospodárstvo definitívne likviduje. Si súčasťou mašinérie, ktorá pracuje v rozpore so zákonom o poľnohospodárstve. Zákon o poľnohospodárstve hovorí jasne, že sa majú dotácie valorizovať a že sa má vytvoriť valorizačný mechanizmus zvyšovania dotácií zo štátneho rozpočtu. A robíte proti tomuto zákonu.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nestačím otvárať ústa aj oči od údivu, čo tu pred chvíľou predviedol pán poslanec Klemens. Neostáva mi nič iné len súhlasiť s tým, čo tu všetko povedal, ale na druhej strane treba skutočne povedať to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Baco, že jednoducho aj SDĽ je zodpovedná za to, čo pán poslanec Klemens kritizoval. Musím len konštatovať, že SDĽ ďalej pokračuje vo svojej hre na dobrého a na zlého, že zlá je tá pani ministerka, ktorá jednoducho sedí na tom rozpočte a dobrí sú niektorí poslanci, ktorí poukazujú na tie chyby. Ale nakoniec hlasovať za zlepšenie, aby aj pre tých poľnohospodárov, ako pán poslanec Klemens hovoril, nebude. Pretože nakoniec sa podriadia straníckej disciplíne a budú hlasovať ako v jednom šíku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel len ohodnotiť vystúpenie môjho kolegu pána Klemensa, ktorý skutočne, ako už bolo povedané, je odborníkom. Prakticky celý život sa venuje pôdohospodárstvu a myslím si, že tomu aj patrične rozumie. Chcel by som podporiť jeho tých 6 základných podmienok na zlepšenie stavu. Myslím si, že veľmi citlivo a veľmi múdro povedal, že prakticky kríza v pôdohospodárstve sa začala už možno niekedy v roku 1990 nezmyselným rozbíjaním družstiev a dnes sa, samozrejme, čaká od tejto vlády, kde je aj silný ľavicový prvok, že jednoducho tých deväť rokov sa zmaže a všetko sa dostane na pravú mieru. Osobitne by som chcel podporiť jeho pozmeňujúci návrh na nulovú DPH pri tých základných potravinách, ako je mlieko, chlieb a pečivo. Skutočne z tých základných sú to tie najzákladnejšie.

    A ešte by som chcel doplniť, zrejme nepovedal pán poslanec ešte jednu vec. V druhej polovici roku 1996 obvinil Najvyšší kontrolný úrad ministra pôdohospodárstva Petra Baca zo zodpovednosti za korupčný škandál v kauze vývozu obilia. Obrat z predaja obilia predstavuje 700 mil. Sk až 1,1 mld. korún. Provízie sú 70 mil. Sk. Vývoz pšenice spôsobil, že na jar už nebola pšenica na trhu a musela sa dovážať za cenu o 1 500 korún viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi pani poslankyňa Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážená pani ministerka,

    návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, je najdôležitejším zákonom spomedzi všetkých zákonov tohto roka. Je to zákon o štátnom rozpočte na rok 2000. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 počíta s príjmami vo výške 183 583 761 tis. korún a s výdavkami vo výške 201 583 761 tis. korún. Predložený návrh štátneho rozpočtu sa predpokladá so schodkom 18 mld. korún, čo je 1,94 percenta predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. V roku 2000 sa očakáva tvorba HDP v objeme 230 mld. Sk. Som presvedčená, že táto hodnota schodku určite nie je konečná, ale bude mať stúpajúcu tendenciu. Mám ešte v pamäti predkladanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, keď nás pani ministerka financií presviedčala o jeho kvalite. Citujem pani ministerku. "Rozpočet sme pripravili so schodkom 15 mld. korún. Ak sa nám podarí udržať tento schodok, bude to signál, že so znižovaním schodku to myslíme naozaj vážne. Podstatné je to, aby sa nám podarilo presadiť tendenciu jeho podstatného poklesu, ktorého dodržanie by malo v nasledujúcich rokoch priniesť pre naše finančné hospodárenie štátu významné výsledky, a náš zámer je, rozpočtové hospodárenie do nulového schodku, respektíve prebytku."

    Pani ministerka, vy ste nás skutočne presvedčili, že so znižovaním schodku to nemyslíte naozaj vážne, pretože namiesto 15-miliardového schodku, respektíve jeho znižovania, nám schodok narástol a teraz je 18-miliardový. Prepáčte mi, pani ministerka, ale ešte si vás trochu zacitujem. "Veríme však, že opatreniami, ktoré pripravujeme najmä na podporu investovania, dokážeme zvrátiť súčasný vývoj, keď nezamestnanosť prekračuje úroveň 16 percent. Predpokladáme vývoj inflácie na úrovni 10 percent. Stav daňovej sústavy nie je zdravý. Potrebuje realizovať viaceré zásadné opatrenia a rozhodnutia. Vyžaduje si to predovšetkým zvýšenie efektívnosti výberu daní. Realizácia týchto opatrení si vyžiada zmeny v legislatíve. Prínosy z týchto zákonov budú ešte v tomto roku." To sú vaše slová, pani ministerka, ale boli to iba prázdne sľuby. Nezamestnanosť nie že klesla, ale vyšplhala sa skoro na 20 percent a inflácia na 14 percent.

    Štátny rozpočet by sa v prvom rade mal orientovať na posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Najdôležitejšou zložkou príjmov štátneho rozpočtu je DPH vo výške 62,9 mld. korún a spotrebné dane vo výške 27 mld. korún, ktoré platia, samozrejme, ako koneční spotrebitelia pri kúpe tovaru, respektíve za služby. Nepovažujem za zdravé, aby financie získané z daňového príjmu fyzických osôb, ktoré sú vo výške 27,3 mld. korún, boli vyššie ako finančné prostriedky získané z príjmu právnických osôb, ktoré sú vo výške 24,5 mld. korún. Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí s vývojom daňových príjmov, ktoré v návrhu štátneho rozpočtu predstavujú výšku 165,256 mld. korún, a nedaňové príjmy sú vo výške 17,727 mld. korún a tu práve vidím rezervy v napĺňaní príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    Príjmovej stránke štátneho rozpočtu sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť. Z charakteru rozpočtovaných príjmov vyplýva, že jej získanie malo byť podmienené nielen prijatím viacerých legislatívnych noriem, ale aj prijímaním zásadných rozhodnutí počas roka. Pri využití zdrojov získaných z nedaňových príjmov, respektíve predaja majetku ide v zásade o jednorazové neopakovateľné zdroje, preto nemôžeme pripustiť, aby sa stali súčasťou trvalej spotreby. Príjmy v roku 2000 by boli dokonca nižšie ako v roku 1998 a 1999, keby si vláda nepomohla zvyšovaním spotrebných daní. Vláda zvyšuje ceny cigariet, ceny alkoholu dúfajúc, že občania Slovenskej republiky začnú vo veľkom holdovať týmto nerestiam, a tak pomôžu naplniť vláde príjmovú časť štátneho rozpočtu. Alebo si vláda myslí, že zvyšovaním ceny pohonných hmôt sa vláde naplní príjmová časť štátneho rozpočtu? Ale je otázne, či zvyšovanie cien nespôsobí pokles dopytu po uvedených tovaroch a službách, a teda v konečnom dôsledku aj pokles príjmov v štátnom rozpočte.

    Ťarchu ekonomiky prenáša vláda na plecia občanov a na plecia im kladie ďalšie a ďalšie bremená. Je preto zarážajúce, že v čase, keď má vláda problémy s naplňovaním štátneho rozpočtu a prijíma jedno reštrikčné opatrenie za druhým, premiér Dzurinda podpísal s premiérom Maďarskej republiky dohodu o spoločnej výstavbe mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom. Tento podpis nie je lacný. Bude stáť slovenských daňovníkov okolo 1 miliardy Sk. Je to hazardovanie s dôverou občanov. Tých občanov, ktorých ste donútili pritiahnuť si opasky na tú najposlednejšiu dierku. Keby bol dostavaný dolný stupeň Nagymaros, tak problém cestného spojenia by bol vyriešený. Realizoval by sa po korune tejto hrádze. Maďarská vláda však ani najmenej nehodlá rešpektovať rozhodnutie Medzinárodného súdu v Haagu a odmieta dokončiť Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros tak, aby splnilo v platnej zmluve dohodnutý účel. A Slovensko má opäť ťahať za kratší koniec a zároveň si zaťažovať svoj rozpočet.

    Medzi takzvané priority, ktoré si vláda stanovila pri štátnom rozpočte, zaradila školstvo, zdravotníctvo, obranu štátu a pôdohospodárstvo. Výdavky zo štátneho rozpočtu určené pre tieto priority sú však na približne rovnakej úrovni, ako to bolo pre rok 1999. Ministerstvo školstva malo v rámci štátneho rozpočtu pre rok 1999 pridelené finančné prostriedky vo výške 6,752 mld. Sk a v tomto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je 6,914 mld. korún. Ide tu oproti minulému rozpočtu o zvýšenie o 162 mil. korún. Ministerstvo zdravotníctva malo v rámci štátneho rozpočtu na rok 1999 pridelené finančné prostriedky vo výške 14,751 mld. a v tomto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je 14,923 mld. korún. Ide tu oproti minuloročnému rozpočtu o zvýšenie o 172 mil. korún. Ministerstvo pôdohospodárstva malo v roku 1999 pridelené finančné prostriedky vo výške 11,708 mil. korún a pre rok 2000 je 11,969 mld. korún. Oproti minuloročnému rozpočtu ide o zvýšenie o 161 mil. korún. Ministerstvo obrany v roku 1999 malo pridelené finančné prostriedky vo výške 13,835 mld. korún a v tomto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je 15,048 korún. Ide tu oproti minuloročnému rozpočtu o zvýšenie o 1 213 mil. Sk.

    Vidíme, že najmarkantnejší vzrast pridelených finančných prostriedkov z týchto prioritných rezortov je ministerstvo obrany, a to o 1,213 mld. Sk. Vláda zdôvodňuje toto zvýšenie predprípravnými prácami na ministerstve obrany pre vstup do NATO. Teda nie preto, že skutočne tieto finančné prostriedky sú potrebné pre chod tohto rezortu, tak ako chýbajú finančné prostriedky i v iných rezortoch. Tieto finančné prostriedky sa využijú len na predprípravné práce na ministerstve obrany na vstup do NATO.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako vidieť, nič nie je zadarmo. Za vstupenku do NATO si ešte riadne načrieme do vreciek takisto hlavne občania Slovenskej republiky. Tieto finančné prostriedky by sa určite viac zhodnotili v rezorte školstva, kde chýba niekoľko miliárd korún. Na školstve, na vzdelaní našich detí nemôžeme a ani nesmieme šetriť. Veď národ bez vzdelania je ako národ bez duše.

    Budem pokračovať ďalej, keď sa prihlásim, a budem dávať zároveň aj pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Chcel by som doplniť pani poslankyňu, že pán poslanec Dzurák je obyčajný klamár, luhár, podvodník, pretože tu neustále prekrúca fakty. Vďaka jeho strane prokurátor vyšetroval kauzu obilie dvakrát a dvakrát vyšetroval pracovníkov ministerstva ako svedkov, nie ako obvinených. Ešte raz opakujem, pracovníci ministerstva pôdohospodárstva neboli vyšetrovaní v kauze obilie ako obvinení, ale ako svedkovia. Pán poslanec Dzúrik, ste obyčajný sprostý klamár, prestaňte s tým.

  • Pán kolega s faktickou poznámkou sa reaguje na rečníka, ktorý predtým vystupoval.

    Pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Rád by som len opravil pána poslanca Baca, že to nie Dzúrik, ale Dzurák, to je po prvé. A po druhé k pani poslankyni Kollárikovej. Prosím vás, pani poslankyňa, preštudujte si riadne rozpočet obrany. Ja s vami súhlasím, že je zýšený, ale keď porovnáme trendy, tak je iný a ja o tom budem hovoriť, dokonca 1,5 mld. v tomto rozpočte je nekrytých. Vláda v programovom vyhlásení isteže nie v súlade s politikou vašej strany sa hlási k členstvu do NATO, takže i týmto spôsobom armádu musí pripravovať, ale to nie sú neúčelne vynakladané prostriedky, sú v záujme prípravy, celkovej prípravy armády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som upozornil ešte na jeden podvod v súvislosti s nedávno schváleným zvýšením dane z motorových olejov a mazív. Chcem len doplniť pani Kollárikovú v tom zmysle, že ešte nebol tento zákon vlastne schválený a už letela cena za posledný zhruba mesiac, cena benzínu 95 Blaifraj za zhruba tri týždne o vyše koruny hore, a to ešte prosím pekne, píšeme rok 1999, to ešte neplatí nový štátny rozpočet, čiže ešte stále sa jednoducho nemohol tento zákon prejaviť. Čo môžeme čakať v novom roku - 33 Sk za liter benzínu?

    Ďakujem veľmi pekne aj za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte, aby som pogratuloval, že dnes predsedáte, už som vás dlho nevidel v tejto funkcii, ale i napriek tomu budem reagovať na pani poslankyňu Kollárikovú.

    Pani poslankyňa Kolláriková, budete prekvapená, ale ja budem tentoraz s vami súhlasiť. Taktiež sa mi nepáči, že všetko hádžeme a povedzme súčasná vláda na plecia občanov tohto štátu. My sme pred voľbami skutočne sľúbili, či už SDK alebo SDĽ, ktorákoľvek strana, že budeme brať na zodpovednosť konkrétnych ľudí, ktorí dostali túto krajinu do takéhoto marazmu, bohužiaľ, to sa zatiaľ neurobilo, ale stále ešte vyzývam ctený parlament, vládu, stále máme šancu, aby sme konkrétnych ľudí zobrali na zodpovednosť, tí, ktorí porušili trestné činy, aby sme ich zatvorili a budeme vidieť, občan sa nám za to odvďačí v budúcich parlamentných voľbách a získame väčšiu dôveru, či už vláda alebo parlament. Takže hľadajme zdroje, tie peniaze musia niekde byť a potom ten občan si bude uťahovať opasok, bude ochotný šetriť naďalej, pretože bude vidieť, že je toto právny štát.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, ďakujem vám za gratuláciu, ja veľmi nerád vediem schôdzu, nerád som, keď sa mám zúčastňovať takýchto slovných prestreliek poslancov. Nie je to preto, že včera vystúpil pán kolega Hofbauer, ale všetci podpredsedovia, predsedovia majú aj niektoré iné povinnosti, ktoré sú spojené s návštevami našich zahraničných partnerov, takže raz za uhorský rok budem viesť schôdzu i ja.

    Teraz vystúpi pán poslanec Hudec a pripraví sa kolega Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pani ministerka,

    hostia,

    ak dovolíte, ja by som vo svojom vystúpení v piatich bodoch mal niekoľko poznámok, dva návrhy a rád by som podčiarkol niekoľko skutočností, ktoré by som rád nazval už skúsenosťami tohto parlamentu.

    Nedávno sme si vypočuli prejav prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom celkom oprávnene a správne skonštatoval, že Slovensku chýba štátna doktrína. Je jedno, ako to nazveme, ale pravdou je to, že pri každom každoročnom rozpočte treba pozerať na tento rozpočet aj cez okuliare dlhodobých cieľov nášho štátu. Preto si kladiem otázku, ako sa v tomto rozpočte odzrkadľuje čosi, čo by bolo možné nazvať stratégiou, dlhodobými cieľmi nášho štátu. V čom vidno túto stratégiu, v čom by mali byť tie pozitíva stratégie každého rozpočtu. V prvom rade by to mala byť podpora takých rezortov a takých aktivít v rezortoch, ktoré napĺňajú túto úlohu. Ide predovšetkým o školstvo, bez výnimky celé školstvo, potom ide o rezort kultúry, najmä v oblasti pestovania národného povedomia, v oblasti podpory pôvodnej tvorby a podpory vývozu tejto pôvodnej tvorby. Potom ide o podporu vedy a techniky, napokon ide o podporu takých aktivít, ktoré v súhrnne možno nazvať podporou kultúrneho dedičstva, osvety, nezanedbateľne aj najvyššej ustanovizne v tejto oblasti Matice slovenskej.

    Napokon ide o dôležité oblasti v rezorte zdravotníctva, ktoré by bolo možné nazvať podporou preventívnej medicíny, to znamená, ide o hygienu, pediatriu, genetiku a dorastové lekárstvo. V neposlednom rade ide o podporu cielených pozitívnych sociálnych projektov, ktoré v konečnom dôsledku možno označiť aj ako podporu skvalitňovania populácie do budúcnosti. A v neposlednom rade, aj keď to budem citovať posledné, v neposlednom rade iste medzi prvoradé ciele patrí ochrana životného prostredia, teda toho najvzácnejšieho popri kultúre, čo na Slovensku máme. Bohužiaľ, tieto aspekty alebo takéto čítanie rozpočtu nedopadne pre tento rozpočet dobre. Rozpočet na rok 2000 nezohľadňuje tie požiadavky, ktoré by mal, tie ambície, ktoré by mal mať každý rozpočet, to zlé, čo je zlé, ktoré už len lepíme, to už aj tak nezachránime, ale do tohto nemožno neinvestovať. Pozrime si napríklad na rozpočet susednej Maďarskej republiky, kde sú vždy tieto aspekty veľmi jasne a zreteľne vidieť.

    Moja druhá poznámka sa bude týkať čohosi, čo by som nazval už takou chorobou našej parlamentnej práce. Je to zásadné odmietanie všetkého pozitívneho z minulosti. To je jedno či z dávnovekej minulosti, nedávnej alebo dokonca takej dávnej, že bolo ešte aj pred prevratom v rok 1989. Boli pozitíva v každom období, ale jednoducho my sme sa naučili, respektíve ochoreli sme nejakou zvláštnou chorobou, že vždy najradšej alebo dokážeme stavať iba na zelenej lúke, všetko zbúrať, všetko zlikvidovať, všetko zničiť bez ohľadu na to, že to je dobré a potom nariekať, že tí pred nami nám nič dobré nezanechali.

    Ako príklad by som rád uviedol napríklad problém, ktorý v tomto rozpočte tiež veľmi jasne trčí, to je problém novostavby Slovenského národného divadla. Nebudem hodnotiť aktivity, propagandistické aktivity ministra kultúry, ktorý pred pár mesiacmi vyhlasoval, ako štátny rozpočet výrazne podporí túto novostavbu, ako to pokročí, ako to dokončí a podobne. Vieme všetci veľmi dobre, že takýmito postupnými krokmi, aké si budeme môcť dovoliť, lebo na iné nemáme, keď budeme uvažovať o tom, že to dostavíme zo štátneho rozpočtu, tak to divadlo nebude stáť ešte ani o 15 rokov. Jednoducho treba zmeniť základné myslenie o tejto budove. Keby aj tá budova stála, vieme dobre, že napríklad na jej každoročnú činnosť bude potrebné vyčleňovať zo štátneho rozpočtu, ak pôjdeme doterajším spôsobom myslenia o tejto budove, tak nás bude stáť minimálne 70 mil. Sk. To znamená, to, čo dnes dávame prakticky ako investíciu, tak to nás bude stáť 70 mil. Sk. To je o ničom. Nechápem, prečo sa odmietla úvaha, ako získať investičný grant, teda nie ohrozenie devízového hospodárstva, čo z tohto miesta veľmi by som povedal nekompetentne mi vyčítal pán predseda vlády Dzurinda, pretože nešlo o pôžičku, ale išlo o investičný grant, čo zabudol alebo nevedel alebo tí, čo ho informovali, ho informovali zle.

    Napokon by som neváhal znovu zhodnotiť pôvodný zámer tohto divadla, či ho nechať v pôvodnom zámere alebo urobiť z toho niečo iné. Viete dobre, že Američania chceli dať 2 mld., na naše peniaze 2 mld. Sk s tým, že by tam postavili hotel, ten hotel by bol spoločným majetkom, z ktorého zisk by mohol byť používaný na úhradu všetkých prevádzkových nákladov divadla, aby nás to nestálo nič a nebolo by nás to stálo v budúcnosti nič. Nie, my všetko zamietneme, skriminalizujeme, div pán minister Kňažko sa nevyhrážal, že mi dá vypísať trestný príkaz, pretože on si mýli podnet pre prokurátora na podozrenie z páchania trestného činu s trestným oznámením a s ostatnými kategóriami toho druhu, ale toto bola pravda, takto sme to chceli urobiť, tu sa to zamietlo a výsledok sa ukazuje napríklad aj v tomto rozpočte. To nie je dobré myslenie, to nehovorím teraz len do radov vládnej koalície, aj pre budúcu vládu bude platiť, že to, čo urobila dobre táto vláda, netreba to zanedbať, netreba to zahodiť, ale vždy všetko to, čo sa dá využiť, treba využiť bez ohľadu na to, kto to urobil.

    Ak dovolíte, zmienim sa o niektorých konkrétnostiach štátneho rozpočtu, najmä v rezorte kultúry. V prvom rade ma ohromuje, že štátny fond kultúry dostal len 72 mil. Sk, keď každoročne to bolo minimálne 100 mil. Sk a viac. Dokonca boli záruky, ako získať z mimorozpočtových zdrojov ďalšie finančné prostriedky. Tak napríklad v roku 1998 štátny fond mohol disponovať takmer 165 mil. Sk. Po druhé, neviem prečo sa nekalkuje s príjmami a či sa zastavili všetky vymáhania finančných prostriedkov dlžníkom do fondu, nie politickým dlžníkom, ako si to vysvetľuje súčasné ministerstvo kultúry, ale skutočne reálnym dlžníkom. Prekvapuje ma súčet transferov pre občianske združenia. Ide o 91 689 tis. Sk, pričom občianske združenia zvyčajne produkujú len malú časť kultúrnej spotreby. Ajhľa, tu sa objavili obrovské peniaze. Upozorňujem, zväčša sú používané na politické ciele, a nie na kultúrne ciele.

    Mimoriadne kultúrne aktivity sa zvýšili z 10 - 20 mil. Sk odrazu na 34, to je takmer o 75 percent. Vieme dobre, že ide o položku v rozpočte, ktorá je najmenej transparentná, nie je potrebné ju publikovať, zverejňovať, ako povedzme fond Pro Slovakia a tu sa odrazu objavuje veľké zvýšenie. To znamená, že tiež tu hrozí politizácia, poskytovanie účelových prostriedkov.

    Pri rozbore poskytovania finančných prostriedkov na krajské výbory zisťujeme dva paradoxy. Po prvé, tých peňazí je tam veľmi málo. Vieme dobre, že veľká časť kultúrnych inštitúcií prešla pod kraje, teraz dokonca aj divadlá, a odrazu finančných prostriedkov je menej. Bratislava má len 44 mil. Sk, nehnevajte sa, to je smiešne. Zato Nitra, zrejme preto, že pani Kárová potrebuje pre svoju súkromnú firmu, ktorá organizuje festival, trucfestival, potrebuje peniažky, tak tam je až 90 mil. Sk. Ja to Nitre nezávidím ani divadlu, ja im to dožičím, ale takéto prideľovanie finančných prostriedkov je až okato smiešne.

    Upozorňujem, že z rozpočtu ministerstva kultúry sa na činnosť príspevkových organizácií priamo riadených rozpočtuje len 944 mil. Sk, ale z toho na divadlá 459, to je takmer 40 percent. My už nemáme rozpočet kultúry, ale máme rozpočet divadiel. Pritom absolútna suma je o 30 percent nižšia ako v rokoch 1996 až 1998, nehovorím o inflačných a iných problémoch, ktoré s tým súvisia. Matici slovenskej sa rozpočtuje 93,9 mil. Sk oproti roku 1998, keď to bolo 115 mil. plus 15 mil. zo Všeobecnej pokladničnej správy. To je rozpočet, ktorý je skutočne likvidačný.

    Príspevky z programu PHARE, nijaký príspevok na kultúrnu činnosť ani na toľko pertraktované menšiny. Nie je to hrubá chyba? Nie je to škoda?

    Preto si dovolím predniesť aspoň jeden komplexný návrh, ktorý bude hovoriť o tom, nebudem žiadať peniaze tak, aby sa prehĺbil deficit, nebudem pýtať z iného rezortu peniaze, ale si myslím, že tento návrh prednesiem, keď sa ústne prihlásim, takže aj tak nič neušetríme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Húska a pripraví sa pán poslanec Tuchyňa.

    S faktickými poznámkami vystúpia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Dzurák.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážim si pána poslanca Hudeca ako odborníka v tejto oblasti a skutočne pomenoval problémy na ministerstve kultúry. Pritom ako hovoril o rôznych privatizačných veciach, však zabudol spomenúť ešte jednu vec a zrejme to neúmyselne, preto mu to pripomeniem. 22. 2. 1996 bola sprivatizovaná Slovenská filmová tvorba Koliba, akciová spoločnosť. Petičný výbor slovenského zväzu žiadal ministra kultúry Ivana Hudeca, aby zabránil privatizácii. Zistilo sa, že Koliba bola zapísaná v Obchodnom registri rok po tom, ako sa oficiálne zverejnil termín jej vzniku, to je 10. 7. 1995. Jedným z hlavných vlastníkov je Dr. Ondruš, organizátor horolezeckej výpravy na Mount Everest, ktorá tam vztýčila vlajku HZDS.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma.

  • Ja by som chcel zareagovať ako odborník na tému Národného divadla. Tu, žiaľ, vo všetkom, čo hovorí pán poslanec Hudec, sa dá súhlasiť, ale tento projekt, ktorý sa začal robiť v sedemdesiatych rokoch, už vtedy bol profesionálnou architektonickou obcou spochybňovaný. Hovorilo sa o ňom ako o megalomantskej stavbe. Žiaľbohu, plánovaný náklad, ktorý bol vtedy pod miliardu Sk, sa už dvojnásobne prekročil, a ak by v rozpočte tohto roku sa mala táto časť dokončiť, by bola zrejme potrebná znova jedna miliarda korún a na prevádzku pri starých cenách je odhad 100 miliónov na rok.

    Čiže ak nebude dobudovaná ľavá strana Dunaja od starého mostu, nie je možná a v zásade nemá zmysel táto stavba, ktorá nebude zapojená do polyfunkčného centra. Ja očakávam, že hádam, ak by sa Slovensko dostalo do Európskej únie, tak by takéto stavby mohli byť využívané skôr formou pre kongresy a pre podnikateľské centrá, ale tu je jednoznačne potreba prehodnotiť znova projekt, lebo ani budúci štátny rozpočet nebude mať na takúto drahú prevádzku takýchto veľkých divadelných celkov. A netýka sa to len bratislavského divadla, týka sa to divadiel nitrianskeho, košického, prešovského, ktoré sú stále finančne prevádzkovo podvyživené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Okrem toho, že chcem nadviazať na slová pána poslanca Hudeca, chcem potvrdiť slová o podvyživenosti kultúry aj predrečníka pána poslanca Kužmu. Skutočne je to tak. Ja by som len chcel znova upozorniť pani ministerku financií, že pod rúškom nedostatku peňazí sa dnes v kultúre likvidujú organizácie. Hovorím to ešte raz, pani ministerka. Likvidujú sa organizácie a bol by som veľmi rád, keby ste sa na to konečne pozreli bez patričnej straníckej koaličnej príslušnosti. Všetky kultúrne inštitúcie sú skutočne absolútne poddimenzované. Musí sa zmeniť v prvom rade vzťah štátu ku kultúre. Takto to vyzerá jednoducho tak, že tento štát nemá rád kultúru, čo sa odrazí na kultúrnosti tohto štátu.

    Čo sa týka privatizácie Koliby, chcel by som upozorniť, že privatizácia Koliby bola začatá za vlády pána Moravčíka. Páni, spresnite si informácie a hlavne si pozrite, ako to vyzeralo skutočne v zmluvách.

    No a stavba Národného divadla sa tiež dá riešiť úplne iným spôsobom, ako je to v súčasnosti naznačované. Stačí si naozaj len prezrieť isté dokumenty, ako to začalo riešiť bývalé ministerstvo kultúry. Pritom by vôbec nešlo o peniaze zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Števček.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená snemovňa,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi vyjadriť vďačnosť rečníkovi pánu poslancovi Ivanovi Hudecovi za to, že vnáša do rozpravy o štátnom rozpočte úplne iný rozmer, v tejto snemovni nie tak často prítomný. Je to rozmer duchovný, je to rozmer, ktorý vyžaduje koncepciu rozvoja národnej spoločnosti a rozvoja mladého demokratického štátu.

    Pravdaže, ťažko vydupať zo súčasnej vlády predstavu o tom, ako sa má naša spoločnosť rozvíjať. Rozhodne nikdy nie bez kultúry, nikdy nie bez školstva, nikdy nie bez vedy a výskumu. Slovenská kultúra - našťastie, na dejinné šťastie - je dobre historicky vytrénovaná a skutočne prežije aj v podmienkach krajne nežičlivých. V takých, v akých jej predpisuje žiť a pôsobiť aj súčasná vláda v návrhu svojho rozpočtu na rok 2000.

    Osobitne by som však chcel upozorniť na jedno riziko. V rozpočte sa časť prostriedkov i starostlivosti presúva na orgány miestnej samosprávy, najčastejšie na krajskej úrovni. Niet záruk, niet dostatočnej zábezpeky, že peniaze určené na kultúru sa skutočne do kultúry, do kultúrnych aktivít na miestnej úrovni aj dostanú. Jedným takým signálom je napríklad nákup kníh. Podľa posledných správ minulý rok alebo rok, ktorý sa teraz končí, sa často nenakúpila ani jedna jediná kniha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Húska, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    hovorím hneď na začiatku, že predkladaný rozpočet, jeho štruktúra a jeho odvodenie z celkovej koncepcie hospodárskej politiky je mi absolútne neprijateľný a zásadne som proti nemu. Ale chcem zároveň zdôrazniť, že pre prípad, že bude využitý tlak koalície, ktorý existuje v parlamente a bude schválený tento rozpočet, tak predkladám zároveň návrh na zlepšenie tohto rozpočtu, a to v podstate najmä tým, aby bol zvýšený rozpočet kapitoly Slovenskej akadémie vied o 74 miliónov Sk na takzvané bežné výdavky. Išlo by predovšetkým o zvýšenie na tovary a ďalšie služby v rozsahu 27 miliónov, zvýšenie na vedeckú výchovu, štipendiá a odvody o sumu 7,3 a príspevok na ostatnú činnosť v rozsahu 39 miliónov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predovšetkým sa chcem vrátiť k tomu základnému princípu, prečo je tento odmietavý postoj nás ako opozície k predkladanému rozpočtu. Pretože je naozaj realizovaním tej politiky, ktorú považujeme za zásadne nevhodnú, nesprávnu. Teda stagflačnú politiku. Pani ministerka sa včera pokúsila takým slovným trikom naznačiť, že my tu stále hovoríme o recesii, že ani nevieme, čo je to recesia, potom urobila slovnú poučku, aj to slovnú poučku z takzvaného statického modelu o troch za sebou idúcich štvrťrokoch, ktoré ak nepredstavujú skutočný pokles, tak sa nedá hovoriť o recesii. Ale vážení priatelia, my hovoríme, že toto nie je recesný rozpočet, toto je stagflačný rozpočet, to je rozpočet, ktorý sa rozhodol z dôvodov ťažkosti získania prostriedkov v podkapitalizovanom prostredí orientovať sa predovšetkým na zastavenie verejných investícií, na ich podstatné redukovanie, na vytvorenie stagflačného prostredia tým, že zvyšuje ceny obmedzením regulácie vývoja cenových hladín, a tým, samozrejme, vedie k inflácii.

    Aj keď sa pozrieme na logiku doterajšieho vývoja, za šesť mesiacov v roku 1999 došlo k poklesu devízových rezerv o 50 percent. Je to obrovská suma. Za osem mesiacov tohto roku došlo k poklesu priemyselnej výroby o 6,6 percenta. Za osem mesiacov tohto roku rastie v podstate iba ťažba energetických surovín a klesá napríklad v tej oblasti, v ktorej sa neviem, akým spôsobom domohla pani ministerka pojmu nová industriálna politika. Tak rád by som jej pripomenul, že v industriálnych oblastiach, napríklad v brandži textil a odevy, došlo k poklesu v uvedenom časovom slede o 28,5 percenta, gumy a plastov o 19,5, pri neenergetických surovinách o 18,9 percenta, čiže ide o stagnačné a brzdiace priebehy v oblasti industriálnej politiky.

    Ale chcem upozorniť, že tento rozpočet má vnútornú nekonzistenciu aj z tých dôvodov, že napríklad dvaja členovia vlády, ktorí zodpovedajú za ekonomiku a za rozpočtovanie, teda ministerka financií a podpredseda vlády, majú v podstate, keby sme ich brali za slovo, rozdielne názory. Pretože pani ministerka hovorí o novej industriálnej politike, ale pán podpredseda vlády Mikloš hovorí o čomsi inom. Hovorí o tom, ako treba v podstate prejsť v smere rastu služieb, o odchode od industriálnej vlny. Rád by som pripomenúť, že Elwin Tofler už pred vyše desiatimi rokmi avizoval cez tretiu vlnu stanovisko, že budúci vývoj smeruje od industriálneho štádia do postindustriálneho štádia. A, samozrejme, tieto vnútorné rozpory, ktoré sú aj v koncepcii rozpočtu nutné, mätú a nedávajú jasný cieľ. Znova by som rád pripomenúť jedno múdre fénické porekadlo, ktoré hovorí: Pre toho, kto nepozná cieľ plavby, niet priaznivého vetra. Jednoducho nie ste v stave za predpokladu celkom presne rozdielnych cieľových koordinácií zostaviť správny rozpočet. A ako je aj možné zostaviť zhodný cieľový rozpočet z ľavo-pravého zlepenca, ktorý má vo svojich základných podstatách rozdielne smerovanie, rozdielne orientovanie? Čiže nutne sa to odráža aj na celom tomto rozpočte.

    Ďalej sa tu pokúša vytvárať figový list, ktorým sa má zakrývať nahota tohto rozpočtu. Hovorí sa, že "no veď teraz sme znížili dane". Tie hry medzi priamymi a nepriamymi daňami, pri ktorých pri jedných sa zvyšuje, pri druhých sa jednopoložkovo znižuje, je skutočnosť taká, že ak to bilancujeme, tak pri dani zníženie má predstavovať do 6 mld., z tých prepočtov, ktoré som videl, a zvýšenie, ktoré sa očakáva do rozpočtu, je 15 mld. To znamená, takéto odrobinky odovzdávať spoločnosti, hospodárstvu a občanom a na druhej strane zberať taký veľký rozsah nie je žiadna veľká múdrosť. To je múdrosť lúpežných rytierov, ktorí zavádzali takzvané osobitné mýta a pomocou ktorých vyberali z peňaženiek občanov prostriedky.

    Osobitne chcem zdôrazniť, že celý tento postup je naozaj nasmerovaný nesprávne a že tento rozpočet len prehĺbi celkový stav reštrikčného smerovania. Zvyšuje nekonkurencieschopnosť Slovenska, ten základný problém, ktorý tu stále bol. Bývalá opozícia síce uznávala, že makroekonomicky dosahujeme za posledné štyri roky pozitívne výsledky, ale hovorila, že je to málo vidieť na mikroekonomike. Teraz aj makroekonomika, aj mikroekonomika, aj verejná spotreba, aj súkromná spotreba prudko klesajú.

    Prihlásim sa ďalej v rozprave.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    ja by som skúsil pánu poslancovi Húskovi vysvetliť tú filozofiu politiky súčasnej vlády, keď hovoril, že nepozná niekto cieľ plavby.

    Pán poslanec, v hospodárskej politike existujú dve cesty oživenia. Jedna cesta, prvá, je zdanlivo rýchla, jednoduchá a často populárna. Táto cesta je charakterizovaná zvýšenými štátnymi výdavkami do ekonomiky. Je to cesta veľmi lákavá, ale najčastejšie vedie do ďalšieho prehlbovania problémov, pretože oživovacie impulzy veľmi rýchlo pominú. Sme si to všimli a ekonomika upadne ešte do väčšej krízy. Druhá cesta je z časového hľadiska podstatne pomalšia, pretože prináša efekt až po niekoľkých rokoch. Je to cesta veľmi zložitá, strastiplná a málo populárna, čo so sebou prináša to, čo kritizujete vy, to znamená, že, bohužiaľ, krátkodobo aj útlm ekonomického rastu, ďalší pokles výroby i zamestnanosti v štátnom sektore. Tento pokles by mal byť však vyvážený realizáciou rozvojových impulzov v oblasti súkromného sektora, ktorý by sa mal stať v budúcnosti hnacím motorom slovenskej ekonomiky a hlavným tvorcom hrubého domáceho produktu, ktorý bude schopný pohlcovať v pracovnom procese značnú časť pracovnej sily uvoľnenej zo štátneho sektora. Čiže toto je tá filozofia a toto je ten smer plavby, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Nie. Tak potom neviem, prečo sa hlásiš. Ja som uzatvoril možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámka. Môžeš si to zobrať zo záznamu.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Tuchyňa a pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Pán podpredseda,

    pani ministerka,

    kolegovia, kolegyne,

    vo svojom vystúpení sa chcem zaoberať len výlučne časťami dotýkajúcimi sa obrany štátu. Pani ministerka, nebudem hovoriť k vám, ale k vláde ako celku vrátane jej predsedu. Na úvod začnem netradične.

    Tento návrh rozpočtu mi pripomína vtip, keď v miestnom rozhlase znie správa. Večer sa bude premietať film Baba dala vojakovi. O hodinu znie nová správa. Nebude to film Baba dala vojakovi, ale Balada o vojakovi. Optimizmus je v tom, že rozpočet je vyšší ako predchádzajúci rok, i keď z hľadiska výdavkov z pohľadu HDP má stále klesajúcu tendenciu, a teda je to len balada o rezorte obrany a armády. Armáda je neodmysliteľnou súčasťou fungovania štátu. Štát bez zabezpečovania svojej suverenity, nedotknuteľnosti územia nie je štátom. Pravda, po rozpade bipolárneho sveta bezpečnostné riziká a možnosti ohrozenia suverenity a nedotknuteľnosti územia štátu nadobúdajú iné dimenzie. Miery priameho ohrozenia Slovenskej republiky sa zmenšujú. Veľký globálny konflikt vo svete, ale ani v našom regióne nehrozí. Tieto hodnotenia vedú k záverom o znižovaní počtu ozbrojených síl. Áno, sú to objektívne tendencie a neobchádzajú veľmoci ani malé štáty. Zároveň však nastoľujú požiadavky spoločných riešení bezpečnostných rizík. Armády nastupujú k riešeniu týchto rizík vždy vtedy, keď stroskotali politické riešenia. Spoločné riešenia bezpečnostných rizík nastoľujú požiadavky na kvalitu armád z hľadiska zvládnutia spoločných postupov riešenia týchto rizík, požiadavky dokonale pripravených štábov a vojsk a dokonale pripravenú techniku.

    Na druhej strane tendencie vývoja vojenských strategických zámerov sú také, že štáty sú povinné zabezpečovať svoju obranu v kolektívnom modeli, ale i samostatne. Takto to riešila Rímska strategická koncepcia z roku 1991, ale takisto to rieši Washingtonská koncepcia z tohto roku. My sme v situácii, keď sa usilujeme začleniť do štruktúr NATO, ale nie sme tam. Hlásime sa k požiadavkám OSN na zabezpečovanie mieru vo svete. Sme teda v najzložitejšej situácii. Je našou povinnosťou budovať svoje ozbrojené sily, zabezpečovať ich vysokú pripravenosť pre potreby vlastnej obrany, ale i zabezpečovania mieru vo svete. Na toto potrebujeme finančné prostriedky.

    Vláda tieto tendencie pochopila, v programovom vyhlásení deklaruje základné úlohy v oblasti obrany, ktoré ja pre krátkosť času neprečíslujem. Ich napĺňanie vyžaduje vykonať veľa organizačných opatrení a vyčleniť potrebné finančné prostriedky. Sme svedkami, že vláda robí závažné organizačné opatrenia. Pripravila plán prípravy Slovenska na členstvo v NATO. Ministerstvo obrany pripravuje reformu rezortu obrany vrátane obranného plánovania. Početné stavy vojakov rezortu v roku 2002 majú dosiahnuť 30 tisíc oproti terajším približne 40 tisícom. Národná rada, jej skupina poslancov pripravuje novelu ústavy vrátane zámerov novelizácie článkov potrebných na fungovanie obrany a bezpečnosti štátu.

    Vláda však má i nepodarky vo svojej práci, ako je návrh zákona o Železničnom vojsku. Zatiaľ ešte nerieši systém obrany štátu ako celku a jeho zásadná reforma mala predchádzať všetkým reformám jednotlivých prvkov tohto systému. Obrátený postup, tak ako sa uskutočňuje, bude vyžadovať dodatočné finančné zdroje. Vynakladá stále neefektívne finančné prostriedky v podobe mzdových prostriedkov a iných nákladov na sekciu obrany a bezpečnosti Úradu vlády. Táto sekcia podľa kompetenčného zákona do Úradu vlády nepatrí, lebo jediným orgánom, ktorý zabezpečuje obranu, koordinuje činnosti ústredných orgánov štátnej správy v obrane je podľa kompetenčného zákona ministerstvo obrany.

    Systém koordinácie činnosti spravodajských služieb nie je obvyklý ako v iných vyspelých krajinách. Nie je vylúčené, že naše spravodajské služby nekonajú v tej istej veci. Všetky zbytočne tak vynakladajú finančné prostriedky. Nehľadá možnosti zabezpečenia niektorých činností efektívnejšími štruktúrami útvarov armády a ministerstva vnútra vylúčením ich duplicity, a tým zníženia výdavkov na obranu a bezpečnosť. Navyše štruktúry vojsk ministerstva vnútra sú nekompatibilné so štruktúrami NATO. Napríklad Rakúsko, náš najbližší sused, zabezpečuje ostrahu štátnej hranice len armádou. Nepresadzuje dôsledne demokratickú kontrolu ozbrojených síl. Ministerstvo obrany ako jeden z rozhodujúcich subjektov tejto kontroly nerieši svoje sciviľňovanie, ako je to obvyklé na ministerstvách obrany demokratických štátov. A toto popri aspekte demokratickej kontroly má svoj ekonomický rozmer v podobe zvýšených výdavkov na platy, v podobe hodnostných príplatkov, v príplatkoch za výsluhu rokov a podobne. Pomaly rieši profesionalizáciu, hoci ona v konečnom dôsledku znamená zefektívňovanie výdavkov na obranu. V modeli 30-tisícovej armády pri tretinovom modeli výdavky na mzdy poklesnú o 1 miliardu, približne, a to nepočítam ďalšie sumy, ako sú odvody, strava, výstroj, výcvik, ktorý sa podstatne zlacní.

    Čo však je najzávažnejšie z môjho vystúpenia, vláda nevydelila pre rezort obrany potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie obrany, hoci v programovom vyhlásení sa k tomu zaviazala. Dňa 21. 10. sme sa pod vplyvom nedostatku finančných prostriedkov v rezorte obrany zaoberali na schôdzi Národnej rady celý deň a prijali sme uznesenie číslo 499. Pre mňa je toto uznesenie stále platné a ani výbor pre obranu a bezpečnosť nevyslovil súhlas s návrhom rozpočtu na rok 2000. Gestorský výbor neprijal ani jednu pripomienku pre obranu a bezpečnosť, a pritom za návrhy hlasovali všetko koaliční poslanci okrem jedného opozičného poslanca, ktorý tiež hlasoval za.

    Na zabezpečovanie obrany štátu moderné a demokratické štáty vyčleňujú prostriedky v objeme približne 2 percentá hrubého domáceho produktu. Aký je stav v našich podmienkach? Rok 1998 1,95 hrubého domáceho produktu, 1999 1,7, rok 2000 síce 1,7, ale prostriedky, ktoré nie sú kryté zatiaľ v rozpočte, takže vydelenie predstavuje 1,52 hrubého domáceho produktu. Tento návrh rozpočtu počíta s objemom 800 miliónov, ktorý je podmienený dosiahnutím z predaja majetku v správe rezortu obrany. Ak nepredá, bude sa mu o tento objem, ktorý nenaplní, krátiť. Realizáciu programu pripojenia k NATO v objeme 785,7 milióna počíta pokryť z prostriedkov získaných z privatizácie. Teda objem 1,5 mld. a 87 mil. nie je zatiaľ krytý. Aby vláda splnila svoje zámery, teda zvýšenie výdavkov na obranu o 0,1 % HDP oproti roku 1999, predstavovalo by to sumu 16,74 miliardy korún. To neskúmam, koľko finančných prostriedkov je skutočne vynakladaných na obranné účely. Viac ako jedna štvrtina rozpočtu rezortu nie sú obranné výdavky. Nenavrhujem žiadne zvyšovanie ani úpravy kapitoly rezortu obrany, pretože návrhy výboru pre obranu a bezpečnosť neboli akceptované. Chcem len pripomenúť vláde plnenie jej programového vyhlásenia v oblasti obrany a nám poslancom našu spoluzodpovednosť.

    Predsedovi vlády chcem pripomenúť, že je predsedom Rady obrany štátu a nesie osobnú zodpovednosť za obranu štátu. Týmto návrhom rozpočtu vláda nemôže zabezpečiť pripravenosť armády v požadovanom rozsahu, jej ohlásenú transformáciu, plnenie programu pripojenia, ba ani zákonom stanovené náležitosti vojakov.

    Rok 2000 musí byť rokom intenzívnej prípravy na vstup do NATO. Rok 2001 bude rokom hodnotenia pripravenosti kandidátov na členstvo. V prvej polovici roku 2002 prebehne ďalší summit NATO, ktorý má rozhodnúť o rozširovaní NATO, možno poslednom. Slovenská republika môže splniť politické podmienky na vstup do NATO veľmi dobre. Nesplnením vojenských podmienok sa môžeme ocitnúť ako pred Madridom.

    V súvislosti s Helsinským summitom chcem ešte upozorniť na nový aspekt. Hlavne s prechodom pána Solanu na novú funkciu v Európskej únii nadobúda nový rozmer vojenský aspekt Európskej únie.

    Svoje vystúpenie chcem zakončiť tromi prirovnaniami.

    Po prvé, finančné zabezpečovanie rezortu obrany mi pripomína vtip o gazdovi, ktorý odúčal koňa žrať. Nevydržal a zdochol. Ani armáda nevydrží a zahynie.

    Po druhé, pre pána ministra obrany mám odporúčanie. Pripravil si reformu a ďalšie organizačné opatrenia, ale, pán minister, a rána sú tam tiché.

    A končím výrokom Napoleóna. Národ, ktorý si neváži svoju armádu, si zaslúži armádu cudziu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte aj pán poslanec Baco, v poriadku, nedokončil som vetu, berieme.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád sa podívam do listiny o hlasovaní, ako pán poslanec Tuchyňa hlasuje. Po tomto vystúpení by som očakával, že bude proti rozpočtu.

    Také zásadné veci povedal, a tak zásadne ich hodnotil pekne, že ak bude hlasovať inak, tak je to dôkaz toho, čo pán poslanec Baco uvádzal, keď sme hovorili o poľnohospodárstve.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš.

  • Na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu platí hodnotenie, ktoré povedal pán poslanec Baco na pána Klemensa. Kritizuje rozpočet, pritom nežiada zvýšenie kapitoly ministerstva obrany. Ja som prekvapený, že nebol zhodnotený materiál, ktorý prácne vypracovali finanční experti a vôbec odborníci rezortu ministerstva obrany do výboru pre obranu a bezpečnosť. Tento materiál sa nazýva odôvodnenie zvýšenia výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany na rok 2000 na 2 percentá HDP. V tomto materiáli sú presne nakvantifikované potreby rezortu po jednotlivých oblastiach, po jednotlivých druhoch vojsk, po jednotlivých činnostiach, vyšpecifikované podrobné náklady na činnosť Armády Slovenskej republiky. V materiáli sa hovorí, že armáda na svoju efektívnu činnosť potrebuje 24 miliárd korún, 24 miliárd korún. Napriek tomu rezort obrany nežiadal 24 miliárd korún, žiadal len dorovnať výšku finančných prostriedkov do výšky 2 percent z HDP.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť tento materiál neschválil. Žiadal len čiastkové úpravy v rozpočte kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Takže smutne treba konštatovať, že naoko sa tu deklaruje nespokojnosť, ale chýba reálny krok, ktorý by veľmi razantne podporil požiadavky rezortu pri riešení takých závažných otázok, ako je reforma Armády Slovenskej republiky a, samozrejme, i...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maxon má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Mali sme možnosť prostredníctvom rozpočtu rezortu obrany si vypočuť charakteristiku, v akých problémoch sa samotný návrh rozpočtu pohybuje. Len teda pre ostatných, ktorí nie sú celkom zainteresovaní, treba povedať, že na obranu a bezpečnosť je v rozpočte na rok 2000 vyčlenená suma 21,5 miliardy Sk. A je to významný podiel celkových výdavkov štátneho rozpočtu.

    Ja rešpektujem skutočnosť, že sme v situácii, keď sa už usilujeme o vstup do NATO. Som však presvedčený, že občanom treba dať legitímnu možnosť vyjadriť svoj postoj k možnému vstupu referendom. Pred týmto aktom nemáme legitímne právo plytvať prostriedkami daňových poplatníkov.

    A, vážené dámy a páni, treba si uvedomiť, že napriek tomu, že pán poslanec Tuchyňa prezentoval, že armáda sa ocitne vo veľmi zložitej situácii, treba povedať, že je to jediný rezort, jediná rozpočtová kapitola, kde došlo k významnému zvýšeniu rozpočtových prostriedkov z pôvodne navrhovaných približne o 1,7 miliardy. To všetko sa udialo v čase, keď krátime zdroje školstvu, keď krátime zdroje zdravotníctvu, keď krátime významným spôsobom kultúre, keď krátime transfery do štátnych fondov.

    A ešte na záver jedna poznámka. Situácia v rozpočte armády by bola omnoho optimálnejšia, keby ste racionálne, zodpovedne postupovali v procese deblokácie ruského dlhu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja si veľmi vážim to, čo povedal pán poslanec Tuchyňa. Sú to tvrdé slová a je profesionálom v danej oblasti. Čiže je to zrejme všetko, tak ako to predznačil. Ale ja sa na druhej strane pýtam. Je členom koalície, vidí tieto problémy z úplne inej strany, zvnútra. My ich vidíme v tejto chvíli zvonku. Má možnosť isté veci ovplyvňovať.

    Čiže čo z toho a hlavne čo ďalej, hej, keď je táto situácia skutočne taká. No a ja v tejto chvíli naozaj končím len s takým veľkým otáznikom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Rád by som reagoval na tú časť vystúpenia pána poslanca Tuchyňu, v ktorej sa dotkol úlohy a jednotného zastrešenia spravodajských služieb.

    Je nesporne faktom, že môže dochádzať teoreticky k takým situáciám vzhľadom na to, že v našom štáte máme tri druhy spravodajských služieb vrátane dvoch vojenských, že na jednej a tej istej veci môžu pracovať súčasne aj dve. A považujem to rovnako za zbytočné vynakladanie štátnych prostriedkov. Skúsenosti, ktoré sme nadobudli aj pri zahraničných cestách a oboznamovali sme sa so systémom spravodajských služieb vojenských aj civilných v štátoch, ktoré už majú v tomto smere 90-ročnú tradíciu, ukazujú, že je potrebné ich zastrešiť pod jeden spoločný systém, aby k takýmto, nazval by som to zbytočným hazardovaním finančnými prostriedkami nedochádzalo. Takže v tomto smere sa plne stotožňujem s pánom poslancom Tuchyňom a túto vec bude potrebné riešiť.

    Čo sa týka štátneho rozpočtu, rád by som pripomenul do povedomia pánom a paniam poslankyniam, že štátny rozpočet pre armádu klesá už od roku 1995. Čiže nie je to záležitosť len tejto vlády. Ale na druhej strane treba uznať objektívne jednu vec, že vláda vo svojom programovom vyhlásení si dala záväzok zvyšovať každý rok podiel výdavkov na obranu o 0,1 HDP. Ak v roku 1998 to bolo 1,95, už v tomto roku to malo byť 2,05 a budúci rok sme mali plánovať 2,15. To by bolo nejako okolo 19,5 miliardy. Takže stotožňujem sa s názorom pána poslanca Tuchyňu, že treba tento krok a líniu držať.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kadlečíková, pripraví sa pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    ctené panie poslankyne, páni poslanci,

    vzácni hostia,

    na začiatku svojho vystúpenia chcem vyzdvihnúť tú skutočnosť, že tvorcom predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 nemožno uprieť snahu o racionalizáciu výdavkov na štátnu administratívu. Pokles objemu výdavkov na ústredné orgány štátnej správy je evidentný. Takýto postup je opodstatnený najmä v prípadoch príspevkových organizácií. Samozrejme, že vynímam z tohto školstvo, respektíve pri tých ústredných orgánoch, ktoré si svojimi funkčnými úlohami dokážu získať potrebné prostriedky z medzinárodných projektov, racionalizáciou nákladových položiek, zvýšenými požiadavkami na efektívnejšiu a dynamickejšiu prácu zainteresovaných ľudských zdrojov. Podotýkam, že to pri tom nemusí byť vôbec spojené s uvoľňovaním pracovných síl.

    Nech mi však predkladatelia odpustia možno kritickejší tón k niektorým východiskám štátneho rozpočtu, ale patrí medzi povinnosti poslanca Národnej rady, aby práve pri takýchto príležitostiach presadzoval predovšetkým to, k čomu sa zaviazal pri hlasovaní o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Žiadny dokument sa totiž nevyznačuje dokonalosťou a navyše predkladatelia sa uchádzajú aj o naše hlasy.

    Dovoľte mi preto vyjadriť svoj názor a požiadavky. Predložený štátny rozpočet počíta s dosiahnutím ekonomického rastu 2,5 percenta. Je to skromný cieľ. Jeho dosiahnutie však len s veľkým vypätím zabezpečí plánovaný schodok štátneho rozpočtu a predpokladanú 16,6-percentnú nezamestnanosť, ale dôležité je, že pritom bude zachovaný prorastový ekonomický trend. Veľké podhodnotenie cenovej a mzdovej hladiny v porovnaní s krajinami Európskej únie predstavuje závažné riziko pri našom začleňovaní do únie. Odstránenie tohto rizika si preto bude vyžadovať podstatne vyšší ekonomický rast.

    Dynamika rastu každej ekonomiky stojí na troch pilieroch. Prvým je domáca spotreba, ktorá od septembra 1999 začína prudko klesať v dôsledku prijatých ekonomických opatrení, ale aj vďaka zvýšenej DPH. Po druhé, je to objem investícií, ktorý vykazuje celoročne trend poklesu. Takže zostáva nám pri zvyšovaní ekonomického rastu predovšetkým ten tretí pilier a zrejme jediný, to je ekonomický rast v roku 2000 vyriešiť zvýšeným exportom. Vzťahuje sa to aj na export agropotravinárskych komodít. Rýchlo sa o tom presvedčili všetky asociované krajiny zaradené do prvej skupiny, ako Česká republika, Maďarsko, Slovensko, pri ktorých exportné dotácie neklesnú v roku 2000 pod hodnotu 2 miliardy prepočítane, čo mi zatiaľ pri našom, dovolím si povedať konzervatívnom prístupe, zachovávame na úrovni 440 miliónov Sk. Ale s konzervatívnymi prístupmi sa len ťažko dobíjajú ešte stále, ale limitované zahraničné trhy. Môže narastať len záporná zahraničnoobchodná bilancia a tá má v prípade dovozu agrárnych tovarov, ktoré sa dajú vyrobiť doma, mimoriadne negatívny dosah na znižovanie ekonomického rastu. Najdrahšie sú totiž dovážané potraviny. Štatistiky FAO sú dôkazom toho, ako sa z niektorých bývalých krajín RVHP stali krajiny s nedostatočným potravinovým príjmom a po prekonaní kritického bodu začali nadobúdať ekonomické charakteristiky rozvojových krajín.

    Kritickým bodom je, keď dovoz prevyšuje vývoz na úrovni 110 percent. Už tretí rok sa pohybujeme v tesnej blízkosti 100 percent, avšak vlaňajšie rozhodnutie či tohtoročné ministerstva pôdohospodárstva zvýšiť exportné dotácie o 440 miliónov, avšak, žiaľ, na úkor investícií, investičných dotácií už v máji viedlo k oživeniu exportu a od júla 1999 rastúci vývoz prevyšuje mierne sa znižujúci dovoz.

    Návrh výboru pre pôdohospodárstvo zvýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva pre Štátny fond trhovej regulácie o 400 miliónov Sk je preto opodstatnený a poznamenávam, že Strana občianskeho porozumenia tento návrh podporí. Každá doteraz vložená koruna viedla k zníženiu záporného salda zahraničného obchodu o 5 Sk, a to už znamená hospodársky rast. Chcem ale ďalej zdôrazniť tú skutočnosť, že 400 miliónov musíme predsa v štátnom rozpočte po roku vládnutia nájsť. Natoľko schopní musíme byť. Ale spoliehať sa na mimorozpočtové príjmy z privatizácie by som sa nechcela. Čiže v každom prípade 400 miliónov by bolo dobré z tohto odpočítať.

    Prečo tá nedôvera voči mimorozpočtovým príjmom? Ak si zoberieme, že táto Národná rada odsúhlasila, že 713 miliónov Sk bude zo zákona prevedených na podporný fond ministerstva pôdohospodárstva, tak, vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo prevedených len 50 miliónov Sk. A tak sa poľnohospodárstvo stále dostáva do zložitejšej a zložitejšej situácie. Verte mi, včera som sa mimoriadne zle cítila večer, musím povedať, že bola to pre mňa zložitá situácia, keď som pred negociátormi asociovaných krajín vysvetľovala, že my bojujeme o 400 miliónov Sk v tomto parlamente na exportné dotácie a oni sa bavili o tom, ako výrazne zvyšujú dotácie do pôdohospodárstva, pretože komisár Kischler im vyhlásil, ak nebudú dosahovať úroveň dvoch tretín toho, čo oni budú mať v roku 2006, nie je možné v žiadnom prípade počítať s prijatím do Európskej únie, a ak, tak mať tam len akúsi karanténu. Pritom Maďarská republika má 48 miliárd dotácií do pôdohospodárstva. Keď to vydelíme dvoma, je to hrubý prepočet, to je 24 miliárd. Pri našich 8 400 mil. je to naozaj už potom dobrá cifra. V Českej republike majú prijatý permanentný rast dotácií do roku 2004, aby mohli byť prijatí do Európskej únie a už dnes majú 19 miliárd. Čiže na tento trend si zvyknúť budeme musieť a ísť aj týmto smerom.

    Ja by som ďalej chcela zdôrazniť, že ak má byť zachovaná istota podnikateľského prostredia v agropotravinárskom rezorte, potom je potrebné zabrániť zmene účelovosti dotácie v priebehu rozpočtového obdobia. Vláda, Národná rada, všetci zainteresovaní zodpovedne sedia nad týmto zákonom, hádajú sa o každú korunu, a pritom jednoduchým administratívnym zásahom už bez súhlasu Národnej rady sa zníži už aj tak nízky objem dotácií o ďalších 600 miliónov Sk. Ale za to bez akejkoľvek informovanosti parlamentu či verejnosti sa pridajú 4 miliardy elektrárňam, ktoré keď nedokážu zvládnuť svoje problémy, požiadajú vládu o ďalšie významné zvýšenie cien elektrickej energie, ktoré celkom určite poslušní občania zaplatia a podnikateľská sféra tá to vyrieši zníženou výrobou.

    Krátenie rozpočtovej kapitoly by sa v priebehu roka rozhodne nemalo týkať ani rezortu školstva, zdravotníctva či stavebníctva. Navrhnutý rozpočet pre kapitolu pôdohospodárstva sa pohybuje v iných dimenziách, ako by ho k tomu zaväzovalo schválené programové vyhlásenie vlády. Nezakladá, nerieši otázku osobitného úverovania, valorizačný mechanizmus dotácií a otvorená zostáva aj otázka starého bloku úverov. Brzdím svoj optimizmus pri takých vyhláseniach, že reštrukturalizácia bankového sektora to vyrieši. Mám silné podozrenie, že ide len o reštrukturalizáciu bankového sektora a že reštrukturalizácia podnikateľskej sféry zostáva bokom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcela zdôrazniť, že sa naozaj nepatrí, aby sa z kapitoly vedy aplikovanej rezortu pôdohospodárstva presúvali prostriedky na iné kapitoly. Je to naozaj, povedala by som, až neetické v tomto období.

    Zároveň by som chcela poprosiť, aby pri hlasovaní zo spoločnej správy boli vyňaté z časti B bod 18, z časti C bod 10, z časti C 3 bod 10 a z časti C 4 body 10 a 11. Opakujem ešte časť C bod 10.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám za vystúpenie, pani kolegyňa.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Kadlečíková správne konštatovala, že investície do poľnohospodárstva najmä na podporu exportu sú pre slovenskú ekonomiku mimoriadne dôležité. V tomto smere by som chcel ale upozorniť ctený parlament aj pani predsedníčku výboru pre poľnohospodárstvo, pre pôdohospodárstvo, že nielen peniaze, ale aj technické opatrenia, respektíve rôzne nástroje, ktoré sú tu, colné a podobne, brzdia export slovenských poľnohospodárov do zahraničia a tieto veci nič nestoja, práve naopak, by mohli priniesť peniaze slovenskej ekonomike.

    Na dôvažok som očakával, že ako predsedníčka tohto výboru upozorní aj na to, že sa neplní uznesenie Národnej rady, ktorým sa rozhodlo zvýšiť lesnému hospodárstvu dotácie na výšku 600 miliónov a na riešenie povodní, na opravu tokov, malých tokov v lesoch a dolinách o 200 miliónov Sk, ktoré bolo schválené Národnou radou a do rozpočtu sa to nepremietlo. Tieto peniaze by boli mimoriadne dôležité aj na podporu zamestnanosti práve v tých najchudobnejších teritóriách Slovenska, v hornatých oblastiach, kde je veľká nezamestnanosť a ľudia keby takýmto spôsobom mohli pracovať v lesnom hospodárstve na obnove porastov, na zlepšení pomerov v lesnom hospodárstve, na zalesňovaní a na úprave vodných tokov, by veľmi uvítali zo strany vlády, že sa myslí aj na najchudobnejšie kraje Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Baco.

  • Je mi veľmi ľúto, pani poslankyňa Kadlečíková, ale myslím si, že dosť bolo pekných rečičiek, inak nemôžem reagovať na to. Zdá sa toto vystúpenie, že ide o dámu s dvoma tvárami, ktorá na jednej strane pred poľnohospodármi chce vyzerať, že bojuje za nich a na druhej strane kolaboruje s deštrukčnými tendenciami, a myslím si, že sa to teraz naplno ukázalo. Pani poslankyňa, podiel výdavkov na poľnohospodárstvo podľa projektu pre budúci rok je z HDP 1,26 percenta. Pred dvoma rokmi to bolo 1,76 percenta, čiže o 40 percent viacej. Od vás pani predsedníčka pôdohospodárskeho výboru sa očakávalo, že aspoň osobne navrhnete, aby sa táto suma, tento úžasný pokles, bezprecedentný pokles výdavkov pre pôdohospodárstvo nerealizoval, pretože v zákone o pôdohospodárstve a takisto aj v prijatom programovom vyhlásení, ktoré bolo schválené Národnou radou, je záväzok opačný, to znamená, že sa budú výdavky pre pôdohospodárstvo zvyšovať.

    Pani predsedníčka, prečo vedome porušujete zákon o pôdohospodárstve, prečo nerešpektujete programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo schválené v Národnej rade Slovenskej republiky? Toto plénum Národnej rady, táto verejnosť, občania Slovenskej republiky vás majú vo funkcii predsedsedníčky pôdohospodárskeho výboru na to, aby ste, keď už to vláda nenavrhla, vy navrhli a aby ste to presadzovali. Žiaľ, vo vašom vystúpení ste sa ani len nesnažili, nepokúsili o to, aby ste tieto záväzné dokumenty, ktoré majú charakter zákona, teda i zákon o poľnohospodárstve, rešpektovali, aby ste žiadali vôbec toto plénum, aby prijali opatrenia na úrovni týchto zákonov.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Pripájam sa k vystúpeniu pani predsedníčky výboru a chcem zdôrazniť predovšetkým tú slabú argumentáciu a veľmi nízke presadzovanie poľnohospodárstva v tomto parlamente a potom je pochopiteľné, že sa všetci cítime medzi takými negociátormi, ktorí majú za sebou silu ekonomiky iných štátnych rozpočtov, veľmi chabo a že tam vlastne ťažko vieme obstáť. Áno, včera sme, aj ja som sa tam zúčastnil, počuli, aká existuje politická zhoda medzi vládou a parlamentom napríklad v Maďarskej republike pokiaľ ide o pôdohospodárstvo. Doslova by sme mohli povedať, že by tu mohla zapracovať aj Strana maďarskej koalície v tomto parlamente, ale asi k tomu nedôjde, pretože tam skutočne maďarské pôdohospodárstvo, keď týmto trendom pôjde, najmä z hľadiska proexportnej politiky a dotačnej politiky, tak prevalcuje slovenské poľnohospodárstvo jednoznačne svojimi lacnými výrobkami. Teda je veľmi dôležité, aby táto politická zhoda v koalícii pre pôdohospodárstvo bola iná. A myslím si, že tu je veľká parketa politickej práce predsedníčky pôdohospodárskeho výboru. Lebo ak pôdohospodársky výbor niečo navrhne a gestorský výbor to totálne ignoruje, tak ja si neviem predstaviť, kto iný má zapracovať v gestorskom výbore, ak nie politická sila v koalícii, ktorá reprezentuje pôdohospodárov. A toto je skutočne zatiaľ len na úrovni rétoriky, ale nie na úrovni presadzovania postavenia poľnohospodárov.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Klemens, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej, ktoré znelo na podporu poľnohospodárskeho rezortu. Zvlášť chcem prízvukovať ňou spomínané dotácie, keď ich valorizácia o mieru inflácie vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ktoré má hodnotu zákona. Bohužiaľ, dotácie sú v súčasnosti takmer jediným dostupným zdrojom financií poľnohospodárov, preto požiadavka na ich valorizáciu je naprosto oprávnená.

    Tiež jej požiadavka na zvýšenie Štátneho fondu trhovej regulácie na zabezpečenie nákupu štátom kontrahovaných komodít a na zabezpečenie proexportnej politiky je v súlade potrieb poľnohospodárskej prvovýroby.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo, vážená pani poslankyňa, ja na rozdiel od mojich kolegov vaše vystúpenie nepodporím a už ani nie som ochotný podporovať. Dosť politických fráz, dosť bolo politických vyhlásení, dosť bolo definovania problémov. Efektívna národohospodárska politika je taká, ktorá aj tie návrhy, ktoré tu predostriete, dokážete riešiť.

    Vážené dámy, vážení páni, v predchádzajúcom parlamente boli formulované mnohé námety na riešenie poľnohospodárstva, a nielen formulované, ale boli aj reálne uskutočnené. Musím súhlasiť s pánom poslancom Bacom, že tu hráte istú farizejskú politiku. Prečo o to, čo ste tu dnes prezentovali, ste sa nezasadili na rokovaní pôdohospodárskeho výboru? Prečo to, čo ste tu prezentovali, ste neprezentovali pred výborom pre financie, rozpočet a menu? Za predchádzajúce volebné obdobie vám môžem povedať, že to boli výbory, ktoré veľmi úzko spolupracovali a na 80 percent opodstatnené návrhy pôdohospodárskeho výboru boli aj reálne uskutočnené.

    A pokiaľ sa tu hovorí o dámach na margo vášho vystúpenia, tak ešte jedna veta dáme, ktorá návrh rozpočtu predkladá. Vy máte vo svojom záväzku volebného programu oživiť poľnohospodársku prvovýrobu s využitím konkrétnych výrobných a prírodných podmienok daného regiónu s rozvojom výroby produktov náročnejších na prácu a tak ďalej a tak ďalej. Takto navrhovaný rozpočet váš volebný sľub v žiadnom prípade nerešpektuje.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu o rozpočte kapitola školstva, zvlášť vysoké školy. Svoje vystúpenie, žiaľ, začnem trošku iným spôsobom, ako som si naplánoval. Inicioval ma k tomu včerajší výstup pána podpredsedu vlády, ktorý tu znovu spustil, vychrlil na naše konto opozície svoje slová a ktorými vlastne vytvoril určité napätie, ktoré sa tu permanentne opakuje.

    Chcel by som len pripomenúť, že jeho vystúpenie bolo asi 25. v poradí a takisto sa opakuje veta za vetou, ktorú tu predstieral včera, ktoré robili tieto vystúpenia počas kampane na voľby. Je už rok za nami. Treba uvažovať o tom, ako zlepšiť, ak teda už tu bola taká katastrofa, čakali sme aspoň, že každý rezort sa posunie aspoň o 1 percento k dobru. Podľa rozpočtu, ktorý bol predkladaný, tu necítiť žiadne rozvojové alebo nejaké impulzy, ktoré by naznačovali, že v príslušných rezortoch by mohlo prísť k zlepšeniu. Naopak, je tu znovu reštrikcia. Pretože tónu, ktorý tu nahodil, musím odpovedať naň a chcel by som pripomenúť všetkým, ktorí tu ste a ktorí ma počúvate, že v roku 1998 tesne po voľbách bol vykonaný audit slovenskej ekonomiky, keď v rámci Agendy 2000 sme boli zaradení na tretie miesto za Slovinsko a Českú republiku s výkonom okolo 49 percent HDP z krajín Európskej únie.

    Ďalej by som chcel pripomenúť, že tá strašná zahraničná zadlženosť, ktorá tu bola prezentovaná, bola okolo 1 800 USD na hlavu. V Českej republike a v Maďarsku to bolo nad 2 000 dolárov všade aj v Poľsku na jedného občana. Chcel som pripomenúť, že tu bola stabilná koruna šesť rokov. Trošku stúpala, ale posledné dva - tri roky bolo 34 až 35 Sk za dolár. Takisto by som chcel pripomenúť, že tá štruktúra zadlženosti nebola na prejedenie alebo spotrebu, ale bola do investičných celkov, ako boli diaľnice, ako bola energetika. Tieto veci nakoniec budú zarábať na seba a budú prinášať peniaze na splátky.

    Včera pani ministerka - počul som to po prvý raz a myslím si, že urobila určitý pokrok - povedala, že boli krátkodobé a strednodobé. Doteraz to boli len krátkodobé pri vystúpeniach našich predstaviteľov vlády. Ja tvrdím, že to boli krátkodobé a dlhodobé s tým, že bolo niekoľko krátkodobých, teda na preklenutie úverov, na ktoré sa čakalo. Samozrejme, že tieto úvery boli pod 6 percent a keďže bola inflácia 6-percentná, tak museli byť výhodné. Predpokladám, že úvery, ktoré sa prijali toho roku zo zahraničia, sú určite horšie. Možnože na infraštruktúru, ale najhoršie, ktoré sa vôbec niekedy prijali.

    A teraz niekoľko slov k rozpočtu pre školstvo. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa uvádza a citujem: "Vláda Slovenskej republiky považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." Ďalej: "Úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a a zaistenie rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami." Ďalej: "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality." Ďalej: "Vláda bude podporovať ďalší vývoj doktorandského štúdia" a podobne. Čo sa ale stalo za posledný rok a čo teda nás čaká v ďalšom roku pri takto prijatom rozpočte pre školstvo.

    A, samozrejme, chcem pripomenúť ešte jednu vec, že školstvo bolo zaradené medzi päť priorít vlády na rok 2000. Teda ak sa priority prejavujú takýmto spôsobom, že sa znižuje rozpočet pre školstvo, tak potom je to hádam záporná priorita. To znamená, že môžeme tu operovať s číslami, ak si teraz porovnáme 0,67 percenta HDP, bolo to na tento rok a na budúci rok sa predpokladá okolo 0,6, je to asi 14 percent dole pre školstvo. Samozrejme, že stav školstva odzrkadľuje vzťah spoločnosti k vzdelávaniu, vzťah spoločnosti k budúcnosti tohto národa. Rozpočet pre školstvo v Slovenskej republike patrí medzi najnižšie. Obávam sa, že je najnižší v Európe pri tomto percente 0,6 percenta z HDP.

    Tvorba rozpočtu pre vysoké školy nie je spravodlivá ani v položke financovania vedeckého bádania a výskumu. V rozpočte sa zhruba prideľuje 3,29 miliardy Sk. Pre vysoké školy je pridelených okolo 815 miliónov korún, čo je zhruba asi 12 percent z celého objemu, ktorý je pridelený pre rezort školstva. V Holandsku je to napríklad okolo 60 percent. To je tá špička Európy. Nemusíme ísť na 60, možno že by bolo dobré nad 25. Pretože dnes sme dlžní školstvu inováciu. Vysoké školy v podstate pracujú vo vede, výskume na zastaranom zariadení, na prístrojoch a vôbec v prístupe k vedeckej literatúre sú nové informácie absolútne nedostupné hlavne z hľadiska financií. Čiže tu je veľmi veľký deficit voči vysokým školám tých 12 percent z celkového rozpočtu. Ak by sme ešte porovnali a nech sa vážení kolegovia v akadémii nenahnevajú na mňa, že im niečo závidím, ale Akadémia vied s 3,5 tisícmi zamestnancami alebo 3,4 tisícami zamestnancov dostáva okolo 800 miliónov korún na vedu a výskum. Školstvo s 21 tisíc zamestnancami dostáva spomínaných 815. Čiže ak si porovnáte, je to neproporcionálne voči školstvu, vysokým školám, kde teda by mal byť hlavný tlak na rozvoj vedy a výskumu.

    Samozrejme, k strednému školstvu by som sa rád vyjadril takisto. K negatívnym javom patrí aj plánované 10-percentné prepúšťanie pracovníkov v rezorte školstva. Možnože sa podarí znížiť toto číslo. Bodaj by tak bolo. Samozrejme toto sa prejaví v kvalite výučbového procesu, pretože mnohí kvalitní učitelia možno nám takisto budú odchádzať. Hovoríme o nepedagogických pracovníkoch. Tento stav sa za posledný rok alebo dva znížil asi o 18 percent, čiže počet nepedagogických a pedagogických pracovníkov. Takže ďalšie znižovanie o 10 percent - vlastne by ten rezort v tomto smere prepadol skoro o tretinu. Tu ideme na doraz.

    Samozrejme, že ďalšie veci, ktoré k tomu prispievajú, že tento rezort je veľmi ohrozený, je stav pedagogického zboru v školách, napríklad keď si pripomenieme niektoré čísla. V rezorte školstva chýba asi 5 100 učiteľov s kvalifikáciou. Súčasne tam pracuje, aby sme si predstavili tú skladbu učiteľov, asi 10 000, ktorí nespĺňajú kvalifikáciu, a 5 140 dôchodcov. Ak teda učiteľom ešte zoberieme osobné ohodnotenia, čo sa vlastne stalo toho roku, tak tí kvalitnejší odchádzajú preč. Idú za lepším "džobom", za lepšou prácou, zostávajú len nekvalitní alebo prichádzajú nekvalifikovaní. Však toto všetko sa musí prejaviť za pár rokov. To nie je krátkodobý proces. Tento proces, jeho dosah bude o 5, 10 rokov. My predsa chceme mať vzdelaný národ. Dnes, keď Slovensko nemá dostatok surovín, nemá energetické suroviny, je nútené vychovávať vysoko kvalitnú pracovnú silu pre sofistikovanú výrobu. My si nemôžeme dovoliť nekvalitných učiteľov, najmä na vysokých školách, aby pracovali na nekvalitných prístrojoch alebo na nekvalitných informáciách, ktoré, už raz som hovoril, nemáme možnosť dostať častokrát drahé, ale potrebné knihy na vysoké školy.

    Takže to by bolo ku školstvu. Samozrejme, že čas mi beží. Ja sa k tomu ešte vrátim pri svojom ďalšom vystúpení, ale k tomu, čo sa dá urobiť aj bez veľkého zvyšovania nákladov, by bolo možné tu debatovať možnože už s tými systémovými zásahmi do rezortu školstva. Je tu potrebné pripraviť nový vysokoškolský zákon a súvisiace zákony o financovaní školstva a vedy. Tieto veci a iné ďalšie skúsim pripomenúť v druhom mojom vystúpení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega, za vystúpenie.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili zatiaľ štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalšieho podania faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani kolegyňa Tóthová, ale ešte predtým si dovolím zazvoniť, pretože príde maďarská delegácia, pán predseda ich chce privítať a nechce ich privítať pred prázdnym parlamentom.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec v oblasti vysokých škôl. Dlhé roky som na vysokých školách pôsobila. Je mi to veľmi ľúto, že je taká situácia, a dokonca my sme mali ambíciu vyvážať vysokoškolské vzdelanie. Za takejto situácie to asi nebude možné. Katastrofálna situácia je aj v stredoškolskom vzdelaní. A každý, kto rešpektuje tú skutočnosť, že vysokoškolské vzdelanie má byť kvalitné, tak nemôže pokojne prejsť nad takzvanými racionalizačnými opatreniami v sieti stredných škôl, o čom písala aj Národná obroda začiatkom decembra. Napríklad len v Bratislavskom kraji sa má zrušiť Gymnázium v Stupave, Obchodná akadémia v Bratislave, majú sa takzvane zlúčiť viaceré školy. Dôvod? Vraj stredné odborné učilištia produkujú veľkú skupinu nezamestnaných. Vážení, ak zrušíme tieto školy, tak potom nám základné školy budú produkovať nezamestnaných. A ešte nezamestnaných s menšou kvalifikačnou štruktúrou, s nižším vzdelaním, ktorí budú svojimi vedomosťami ešte menej zdatní sa umiestniť na trhu práce. Prosím vás pekne, čo to robíme? Preboha, veď toto sú úplne kroky proti zdravému rozumu. A úspora v Bratislavskom kraji 2,5 miliónov, čo to je?

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela nadviazať na tú časť vystúpenia pána kolegu Benčata, kde hovoril o kvalifikovanosti a nekvalifikovanosti v odbore školstva. Obávam sa, že tá situácia je ešte horšia, ako ju on pomenoval, pretože podľa posledných analýz máme medzi pedagógmi 30, v základných školách dokonca 40 percent nekvalifikovaných ľudí. A čo sa týka dôchodcov, tak ich máme 11 percent.

    No ale v súvislosti s touto nekvalifikovanosťou a dôchodcami, ktorí sú zamestnaní v školstve, by som chcela povedať aj toľko, že ak sa teraz hovorí, že vzhľadom na prepúšťanie, ktoré má byť 5-percentné pre pedagogických a 10-percentné pre nepedagogických pracovníkov, že sa bude siahať hlavne po nekvalifikovaných a po dôchodcoch, že to je jednoznačne nemožné, pretože tí nekvalifikovaní sú len tam, kde kvalifikovaných nemáme. Takže ťažko dať preč nekvalifikovaného pedagóga, ktorý učí v základnej škole, keď tam nemáme za neho kvalifikovanú náhradu. Pre prvé ročníky základnej školy, tam je veľká väčšina dôchodcov. Znovu ťažko dať preč dôchodcu, keď nemáme za neho plne kvalifikovanú náhradu. A tá nekvalifikovanosť a dôchodcovia sú tam vlastne pre to, že tie platy pre učiteľov sú také nízke, že jednoducho my ich aj vyškolíme dostatočné množstvo, ale oni nám hneď po vyškolení odchádzajú. A preto sa domnievam, že aj tá štvorpercentná valorizácia, ktorá sa navrhuje na rok 2000 pre ľudí s pedagogickým vzdelaním, je veľmi malá a že by bolo treba pokračovať v tej tradícii, ktorá sa začala ešte v roku 1996, že sa valorizovali platy pre pedagogických zamestnancov o 10 percent, aby sa uzatvárali nožnice medzi pedagógmi a medzi ostatnými ľuďmi v štátnej správe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť na dve oblasti, ktorých sa pán poslanec Benčat veľmi vážne dotkol. Po prvé je to zabrzdenie rozvoja slovenského hospodárstva, ktoré sa najmä prejavilo pri zastavení výstavby diaľnic. Toto nás stálo oveľa viac, ako keby sa diaľnice v tom istom čase stavali. Jednoducho preto, lebo bolo treba zaplatiť za stroje, lízingy objednané zo zahraničia. Bolo treba vyplatiť odstupné viac ako 30 tisíc ľuďom. Keď si to prenásobíte piatimi mesačnými platmi, tak vidíte, tí ľudia päť mesiacov mohli pracovať na stavbách. Konzervácia stavieb, penále a sankcie. Ide o miliardové sumy, ktoré boli vynaložené na to, aby sa nestavalo. Namiesto toho, aby sa ďalej pokračovalo vo výstavbe diaľnic, aby sa Slovensko rozvíjalo.

    Druhú tému, na ktorú by som chcel upozorniť, ktorú hovoril pán poslanec Benčat, je otázka vzdelávania a výchovy. My tam máme dve základné obavy. Po prvé to podvyživenie, ktoré ide do mzdových prostriedkov školstva, má odraz aj na duchovnom rozvoji obyvateľov Slovenska. Lebo takisto sa škrtá tým, ktorí vyučujú náboženstvo, najmä evanjelickej cirkvi, a tým, ktorí kňazi sú živitelia rodín, ťažko poškodí táto vláda. Dôjde k takému prenasledovaniu a k takej reštrikcii, aké boli hádam až v minulom režime, lebo zníženie o 10 percent z miezd pri raste počtu týchto kňazov na Slovensku znamená zníženie miezd možno o 20 - 30 percent. A vyhadzovanie ľudí z roboty, ktoré ako naznačila pani poslankyňa Slavkovská, bude možno aj z politických dôvodov a Slovenská národná rada práve v deň porušovania alebo pripamätávania si ľudských práv bude tieto veci veľmi pozorne sledovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som upozorniť, že ak pri tohtoročnom rozpočte, teda na rok 1999, a pri krátení prostriedkov, ku ktorému vlastne došlo viazaním, boli mnohé školy nútené ukončiť predčasne výučbu, sa prejavili problémy predovšetkým v tomto. To je otázka zvýšenia platov alebo pohyblivej zložky a aby sa zabezpečili fixné výdavky, tak sa znížili veľmi výrazne na vysokých školách v tom štvorpercentnom viazaní práve prostriedky na vedu a výskum. To je dosah tohto roku. Ak sa o 14 percent bude krátiť rozpočet pre vysoké školy pre rok 2000, tak pochopiteľne školy musia z aspektu tohtoročnej situácie uvažovať, čo urobiť. Či budeme ďalej priberať na školy tie počty absolventov, ktoré v súčasnosti sú, alebo budeme musieť adekvátnym spôsobom zareagovať na vysokých školách a znížiť počty prijímaných študentov, pretože sa to jednoznačne prejavuje do nákladov. A už nemôžeme vôbec očakávať, že v najbližších rokoch a na vysokých školách z tohto pohľadu stačí jeden jediný rok, ktorý bude výrazne poddimenzovaný, aby došlo k úbytku nádejných, zopakujem, podčiarkujem nádejných pedagogických pracovníkov, ktorí dnes pri možnostiach predovšetkým jazykových a z hľadiska odbornosti z našich škôl majú dobrú pozíciu, budú v zahraničí kedykoľvek vítaní, uplatnia sa tam. To je síce vývoz z našej strany a reprezentácia dobrá, ale, žiaľ, možno sa už nikdy viacej títo ľudia naspäť nevrátia, zostanú tam. A ich náhrada, pretože výchova je dlhodobá...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadala pani ministerka. Podľa § 28 ods. 1 nášho rokovacieho poriadku jej dávam slovo.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    poslanecká snemovňa,

    je len škoda, že tu nesedí pán minister školstva, ktorý by nepochybne oveľa kvalifikovanejšie vystúpil ako ja, ale keďže tu nesedí, musím ho zastúpiť. Slová, ktoré tu zazneli zo strany opozičných poslancov, neinformovaných by azda presviedčali o tom, že za situáciu v školstve a osobitne na vysokých školách nesie zodpovednosť táto vláda, že predtým to tu bolo všetko v najlepšom poriadku.

    Dovoľte mi, aby som zacitovala z knižočky, ktorú by sme si mali asi častejšie listovať. V knižočke, ktorú sme pripravili pred voľbami, kde sme zmapovali všetko to, čo sa tu za posledné štyri roky vládnutia predchádzajúcej koaličnej vlády Hnutia za demokratické Slovensko, SNS a ZRS urobilo. Myslím si, že sme ju veľmi priliehavo nazvali Čierna kniha vládnutia. Na jej piatej strane sa hovorí napríklad toto, vždy sa opieram o presnú citáciu z médií. "Nespokojnosť s hospodárskym vývojom na Slovensku, s privatizáciou, sociálnymi podmienkami i situáciou v školstve vyjadrili pískaním a ďalšími prejavmi nesúhlasu študenti Technickej univerzity vo Zvolene predsedovi vlády. Objavil sa aj transparent. Nenúťte mladých k emigrácii. Odíďte vy. Máj 1998." Ešte jednu kratučkú. "Strecha nad aulou Univerzity Komenského je v havarijnom stave. Cez strechu tečie do auly voda. Od roku 1935 v nej bolo promovaných 80 tisíc absolventov vysokých škôl. Na úpravu a renováciu auly by Univerzita Komenského potrebovala 32 miliónov korún. Má len 2 milióny korún. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky mlčí." Mohla by som pravdaže pokračovať, ale nechcem tým tráviť priveľa času.

    Veľmi správne bývalá pani ministerka školstva poukázala na to, aký je rozdiel v priemernej mzde v školstve a v hospodárstve. Musím jej však pripomenúť, že tento rozdiel je už takmer tradičný, pretože bol za jej vládnutia a my sme ho zdedili. A možno, keby tu sedela, by si spočítala, čo by to znamenalo, keby tento trojtisícový rozdiel medzi priemernou mzdou v školstve a v národnom hospodárstve sme chceli v jednom roku, možno v dvoch rokoch, ako si to ona predstavuje, zvrátiť. Ja by som chcela položiť otázku: Vážená pani ministerka, prečo ste to neurobili za vášho štvorročného ministrovania?

    Podobnú otázku by som rada položiť predchádzajúcemu pánu poslancov Benčatovi, ktorý hovoril o tom, ako sa v rozpočte v západných štátoch Európy alokuje pre vysoké školy. Znovu len položím otázku: Prečo ste nepriblížili rozpočet pre vysoké školy napríklad holandskej situácii? To, čo ste urobili, dali ste 200 miliónov na takzvané Mečiarove vysoké školy. Preto je zásadný rozdiel medzi rozpočtami, ak sa pozriem dozadu, keď ste tých 200 miliónov alokovali a vytvorili ste situáciu, že pre existujúce vysoké školy jednoducho takmer nebolo možné prežiť.

    Mohla by som, samozrejme, v takýchto otázkach pokračovať, ale myslím si, že je dôležité východisko. Kde je východisko? Východisko je v tom, že pre vysoké školy už týmto zákonom, zákonom o štátnom rozpočte v § 15 otvárame možnosť pre finančný experiment. Ak sa vysokým školám podarí nájsť východisko z toho, myslím si, že to nebude otázka jedného roka, ale to bude otázka perspektívy celého vysokého školstva. Chcem len uviesť, že podľa § 15 zákona o štátnom rozpočte bude možné, aby si vysoké školy zaviedli svoj osobitný účet financovania vysokej školy, od ktorého očakávame, že bude určitou zárukou, zjednodušením operatívneho použitia skutočne dosiahnutých vyšších príjmov, ale zároveň budú môcť používať tie zostatky osobitného účtu nielen v bežnom roku, ale prenášať ich z jedného roku do druhého.

    Chcela by som upozorniť túto poslaneckú snemovňu, že ste schválili veľmi dôležitú novelu zákona o rozpočtových pravidlách číslo 303 v znení neskorších predpisov, kde sme po prvýkrát, a to napriek tomu, že školy sa toho dožadovali už roky, to znamená za vlády týchto opozičných poslancov, keď oni vládli, aby školy si mohli ponechávať určité druhy príjmov na svojich účtoch. A my sme konečne s týmto prišli a myslím si, že školy to mimoriadne ocenia.

    Ak by som pokračovala, nechcem hovoriť v celej šírke o všetkých školách, pretože vystúpenie pána poslanca Benčata sa predovšetkým týkalo vysokých škôl, dovoľte mi, aby som predsa len jednou, dvoma myšlienkami rozšírila aj na základné a stredné školy. Pozrite si, prosím, tabuľkovú časť rozpočtu, kde sa po prvýkrát v histórii, v tejto novodobej krátkej histórii Slovenskej republiky cielene idú vyčleňovať prostriedky, aby sme riešili to, čo sme zdedili skutočne z obdobia ešte pred rokom 1989. Pripomeňme si, že v desiatkach, možno i stovkách škôl zateká, pretože sa stavali školy s plochými strechami a v budúcom roku vyčleníme viac ako 237 miliónov, aby sa z týchto plochých striech stali strechy, ktoré nebudú takto komplikovať život žiakom, ale i učiteľom.

    Jedna z najvýznamnejších položiek na financovanie malých a stredných škôl je položka na teplo a energie. Moje skúsenosti sú skutočne - mohla by som o nich hovoriť hodiny a hodiny, poukazujú na to, že sa krajne nezodpovedne pristupovalo k hospodáreniu s teplom a s energiami v školstve. To bolo nie za týchto čias, za týchto posledných pár mesiacov, ale to bolo za celé štyri roky a predchádzajúce roky. Ukázalo sa, že je absolútne nevyhnutné urobiť tomuto koniec a urobiť tam jednu ráznu čiaru. A ideme preto cestou aj plynofikácie základných škôl, stredných škôl, aby si mohli samy vykurovať svoje zariadenia, aby neboli odkázané na monopolných výrobcov, ktorí im vyrubujú také faktúry, že sa im až oči otvárajú. Takže alokujeme z prostriedkov privatizácie 150 miliónov korún aj na túto veľmi dôležitú operáciu. Mohla by som pokračovať, že vo Všeobecnej pokladničnej správe sú vyčlenené ďalšie zdroje na dokončovanie škôl, ktoré sme ešte v rozostavanom stave zdedili naozaj z predchádzajúceho obdobia.

    Na záver len jednu poznámku. Pani ministerka školstva, je pre mňa prekvapením, bývalá pani ministerka školstva, a bývalá podpredsedníčka vlády pani Tóthová, ako vy reagujete na dlho odkladanú reformu v školstve. Skutočne nechápem, ako môžete súhlasiť s tým, ale robili ste to, napokon tam ste dospeli a tam ste dostali túto spoločnosť, ako ste aj dostali, že vám je jedno, že vedľa seba vo vzdialenosti 2 - 3 metrov, možno som to prehnala, 200 - 300 metrov sú dve stredné odborné učilištia, ktoré produkujú doslova nezamestnaných, pretože, bohužiaľ, najväčší počet nezamestnaných mladých ľudí je práve absolventov týchto stredných odborných učilíšť. A vám je úplne jedno, že tieto školy tu idú, odčerpávajú zdroje, ktoré by sa efektívne mali využiť, samozrejme, v školstve, ale pre iné stredné odborné učilištia alebo iné stredné školy, ktoré budú schopné produkovať absolventov, ktorí sa umiestnia aj v spoločnosti. Myslím si, že ak sa urobila dakde chyba, tá chyba sa urobila v tom, že sme nezačali s redukciou školskej siete hneď, že sa to odkladalo a pridlho podľa môjho názoru pripravovalo.

    A na adresu učiteľov a platov učiteľov. Vláda Slovenskej republiky na svojom predpredchádzajúcom zasadnutí bola schopná urobiť určitú korekciu a tá korekcia spočívala v tom, že svoje predchádzajúce rozhodnutie o znižovaní počtu pedagogických pracovníkov revidovala. Revidovala ho v tom smere, že sa bude zvyšovať vyučovací úväzok učiteľov nie o dve hodiny, ako sa predpokladalo, ale o jednu hodinu. Ale zároveň vám chcem povedať, že sa bude o 450 korún zvyšovať aj tarifa pre učiteľov. Znamená to, že učitelia nebudú učiť viacej, ako ste hovorili, za menej peňazí, že budú učiť viacej, ale za viac peňazí. Pokiaľ sa budete zhovárať s učiteľmi, či teda sú ochotní o jednu hodinu viacej učiť, keď dostanú zaplatené, takmer všetci, iste ja som so všetkými nehovorila, ale s tými, čo som hovorila, odpovedali áno. Tieto kroky bolo však potrebné urobiť pred rokmi. Potom by inak vyzerala štruktúra učiteľov, kde skutočne je veľký počet nekvalifikovaných učiteľov. Musím povedať, že zhruba asi toľko ako po skončení druhej svetovej vojny, a to nie je dobrá známka tejto slovenskej spoločnosti a kde je skutočne vyšší počet dôchodcov, akoby bolo asi vhodné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pani ministerka.

    S faktickými poznámkami chce vystúpiť 15 poslancov. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Rada by som nadviazala na posledné slová pani ministerky, že tieto kroky mala urobiť bývalá vláda pred rokmi. Pani ministerka, tieto kroky, ktoré vy robíte, nikdy, nikdy by Mečiarova vláda neurobila, pretože sú pre školstvo likvidačné. Pokiaľ ste uvádzali čiernu knihu, chcem vám pripomenúť, že pri jej spracúvaní ste porušili zákon o štátnej kontrole, pretože podľa neho ste sa mali dať vyjadriť tým osobám, ktoré tam uvádzate, ich činy. To ste neurobili, a keby ste sa dali vyjadriť, tak aj tá malá bublinka tých čiernych kníh by vám spľaskla na pravdivý obraz, a nie na fatamorgánu.

    Pokiaľ ste spomínali, že zavádzate osobitný účet, potom je len otázka: Prečo vaši koaliční poslanci pri novele vysokoškolského zákona, keď sme tu žiadali, aby určité prostriedky ten paragraf, ktorý mal zmysel, ja nemám čas ho opísať, aby ostal, aby ste ho nesťahovali z toho návrhu? Vyzývali sme, aby ste za neho hlasovali - vládna koalícia. A nehlasovali ste. Takže nie je umenie zaviesť osobitný účet, ale je podstatné urobiť také systémové zmeny, ktoré zabezpečia, aby na ten osobitný účet prichádzali aj financie, a mohli prísť.

    Ďalej pokiaľ ste hovorili o 200 miliónoch na nové školy. Ja osobne som na to hrdá, že sme založili nové vysoké školy, pretože sme dali priestor na vzdelanie. A vzdelanie aj pre zahraničie a na vývoz vzdelania.

    Pokiaľ ste hovorili o plynofikácii, ja by som rada o tom diskutovala, pretože to sú ďalšie investície. Keď sa bude plynofikovať sólo škola, tam, kde je diaľkové, tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka zase tým veľmi zvyčajným spôsobom ako slovný žonglér alebo ako pustý demagóg začala svoj príhovor. Povedala, že sme tvrdili, že predtým bolo všetko najlepšie a potom ste sa dovolávali, že táto vláda nemôže zodpovedať za terajšie výsledky. Vážená pani ministerka, my sme nikdy nehovorili, že predtým bolo všetko najlepšie. Keď si pohodíte loptu a potom na to dáte efektnú odpoveď, to ešte nie je žiaden argument. Akože môžete povedať o súdnych ľuďoch a vôbec o ľuďoch, ktorí niesli spoločenskú zodpovednosť, že tvrdili o svojej situácii ako o najlepšej. To jednoducho nie je pravda. My sme vedeli, v akých ťažkých situáciách sme boli, a vedeli sme, že to vyžadovalo enormné úsilie vlády napríklad, aby sa z malého objemu rezerv pri delení štátu dosiahla 8-miliardová rezerva dolárov. Vy ste ju za jeden rok dokázali znížiť o 50 percent. Tam sú tie miliardy preč.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šťastný.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    divím sa dosť nad tým, čo ste tu hovorili, pretože nie je tak dávno, čo sme tu počuli slová pána ministra, kde z hľadiska hospodárskej činnosti škôl označil rektorov za vydieračov a podvodníkov. To na jednej strane. O tom, že sme chceli prijať poslaneckú novelu zákona o vysokých školách, myslím si, že netreba veľa hovoriť, pretože domnievam sa, že aj vašou zásluhou ten prvý bod vypadol z tejto novely a o tom celá novela vlastne bola. Pretože nadväznosť ďalších a ďalších zákonov, ktoré by sa museli novelizovať, zrejme bola príčinou, prečo doznala táto novela toľkých zmien.

    A konečne treba povedať, tento rok 1999 bol prvým rokom od roku 1990, keď neboli valorizované na vysokých školách platy. Vždy boli minimálne v 5 percentách, minimálne v 5 percentách, respektíve 10 za pol roka. Takže ťažko povedať alebo prijať to, že sa nezvyšovali, že neboli valorizované a podobne. Aj to bol spôsob, prečo sa udržiavala minimálne tá istá úroveň alebo mierne zvyšovala. A konečne ja si neviem dosť dobre predstaviť, ak budú investície v rozpočte také, aké sú, ako môžu školy čosi pre seba aj z iných zdrojov získať, ak nebudú mať na náhradu strojového parku, ak nebudú mať do tej investičnej výstavby, respektíve z investičnej výstavby možnosť kúpiť nejaké strojné zariadenia, na ktorých môžu čosi vyrobiť pre seba. Potom to bude len proklamácia a nič viacej.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vstúpi pán poslanec Benčat.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    nesklamali ste ma. Znovu ste vystúpili so svojou rétorikou a znovu ste tu demagogicky hádzali číslami, ktoré nie sú pravdivé. Platy v školstve za vlády pána Mečiara od roku 1993, máme tu graf, stúpali od necelých 6 000 korún až pod 10 000 korún. Je to Štatistický úrad. Tieto platy každý rok boli od roku 1996 valorizované plošne o 10 percent pre pedagógov, o 7 percent pre nepedagogických pracovníkov. Bol to skromný príspevok vlády k rozvoju školstva a stabilizovaním situácie v školstve. Pri 6-percentnej inflácii tam bol stále nárast o 4 percentá. Myslím si, že dnes, keď zoberieme stabilný vlaňajší plat, budúci nebude vyšší, tak reálna kúpna sila týchto platov postupne klesá až o mínus 20 percent. Takže ťažko tu hovoriť o tom, kto tu čo robil a kto tu čo zle financoval.

    Vznik vysokých škôl v Trenčíne, v Trnave a v Bystrici si vynútila situácia. Jednak to bolo dané odporúčaniami OECD, pretože Bratislava už je saturovaná vysokými školami, neumožňuje študovať všetky tie odbory, ktoré sa otvorili v týchto školách, a druhá vec je aj sociálna. Pretože tieto školy, samozrejme, umožňujú pri dnešných a ešte očakávaných vysokých dopravných tarifách a zvyšovaní taríf študovať aj sociálne slabším. Dochádzať, prípadne tam byť ubytovaný. Takže neboli to Mečiarove školy, boli to školy, ktoré tu vznikli pre tento národ a pre našich mladých ľudí.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    včera a dnes je na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky nášho parlamentu predseda parlamentu Maďarskej republiky János Áder, s ktorým sme mali teraz asi hodinový rozhovor, rokovania našich delegácií. Je prítomný na balkóne. Privítajme pána predsedu maďarského parlamentu.

  • Prajeme mu aj príjemný pobyt dnes v Bratislave a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave faktickou poznámkou pána poslanca Slobodníka.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani ministerka, skutočne váš slovník dokazuje, že namiesto argumentov sa uchyľujete k floskulám, ktoré sú jednoducho neslušné. Povedali ste takzvané mečiarovské školy. Ja si myslím, že po vás zostane niečo iné, keď sa skončí vaše neslávne obdobie. Po vás zostane takzvaná schmögnerovská formula. To znamená to neustále opakovanie o tom, čo ste zdedili, hoci sa to už povedalo, že nijaké dedičstvo to nebolo. Ale čo vlastne robíte teraz? A neodpovedali ste na to dosiaľ, ja vám tú otázku ešte položím vo svojom vystúpení na to, že tvrdenie o ekonomickom zaostávaní Slovenska za Mečiara je naprosto nespravodlivé, naskrze nespravodlivé, pretože sme boli tretí, bohužiaľ, musím to povedať aj pred naším maďarským hosťom, pred Maďarskom a pred Poľskom. My sme boli tretí so 41 percentami v hodnotení Európskej únie v Agende 2000, pokiaľ ide o ekonomiku.

    Ďalšia veľmi nepríjemná vec, ktorej ste sa dopustili, je citovanie o porušenej fasáde Univerzity Komenského. To nevychádza...

  • Poslanec Kvarda z pléna: Pán poslanec, ak dovolíte, rád by som bol, keby ste...

  • Pán poslanec Kvarda, pán poslanec Slobodník sa obracia na ministerku.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

  • Hovorili ste o fasáde Univerzity Komenského, ale zabudli ste povedať, že včera vo vláde ste schválili namiesto peňazí na fasádu Univerzity Komenského poldruhamilióna alebo 1 900 tisíc korún na fasádu Csemadoku, čo je niečo veľmi amorálne. Zobral mi asi 20 sekúnd pán Kvarda, dajte mi ešte pol minúty.

  • Nech sa páči, ešte pol minúty dajte pánu Slobodníkovi.

  • Ja si myslím, že len pol minúty chcem. Ja zastanem, keď bude 0.30. Ja si myslím, že toto je rozhodnutie, ktoré ukazuje, akým smerom sa uberáte. Nie fasáda Univerzity Komenského vás zaujíma, nie školy, ktoré pomáhajú mladým ľuďom budovať si vedomosti, aby mohli konkurovať tým starším, skúsenejším. Vás zaujíma a vy ako ministerka financií ste ani slovo nepovedali, keď sa pridelil 1 500 tisíc, ale 9 tisíc na Csemadok.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Prosil by som podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    ja by som vás chcela slušne, ale dôrazne poprosiť a požiadať, aby ste si odvykli ten tón, ktorý používate v diskusii s opozíciou. Už nie ste učiteľka, ktorá karhá neposlušných žiakov a nepomôže vám ani ten ironický úsmev, pretože je to tak. Mohli by ste si niekedy pozrieť tie svoje vystúpenia, ako konáte. Vy ako ministerka zodpovedáte tomuto parlamentu, a nie naopak. Vy nemáte najmenšie právo takto sa správať voči poslancom.

    A čo sa týka tých vysokých škôl, už viacerí kolegovia hovorili, že keby sa mali zatvárať a rušiť školy pri každej zmene vlády, ako by to tu vyzeralo. Keby sa v roku 1989 boli likvidovali vysoké školy len preto, že tam pracovali učitelia a študovali študenti, ktorí boli členmi komunistickej strany, ako by to vyzeralo? Ako by vyzeralo, keď príde po vás ďalšia vláda a zruší nejakú školu, ale vy za vašej vlády asi žiadnu novú školu neotvoríte.

    Pani ministerka, mali by ste sa porozprávať s tými študentmi, ktorí tu boli pred niekoľkými dňami a otvorili túto výstavu. Sú to študenti tej vami toľko kritizovanej školy v Banskej Bystrici, ktorí mi doslova povedali, že nikdy by nemali šancu študovať v Bratislave. Sú to nadané deti, ktoré by si z finančných dôvodov nemohli dovoliť bývať, cestovať a študovať v Bratislave a už nehovorím o tom, že by ich nikdy na tú školu nevzali, pretože rozhodovanie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prebieha prísne podľa rodinných klanov. Nemá šancu dieťa z Bystrice alebo z Kremnice sa na túto školu dostať. Sú to študenti, ktorí vyhrávajú aj ceny v zahraničí a pristupujú k svojmu štúdiu a k práci s nadšením a láskou. Takže ak zatvoríte tieto školy, vezmete...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Budaj má slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vidíme, že rozpočet sa stal zámienkou na kritiku reformy v školstve a chcem poďakovať pani ministerke, že sa veľmi jednoznačne postavila za reformu aj s tou odvahou, že dokázala vysloviť, že reforma sa mala rozbiehať aj za tejto vlády ešte razantnejšie a nebolo treba strácať čas. Pokiaľ ide o platy a odmeňovanie v školstve, bolo jasne povedané a som rád, že to tu zaznelo, že za prácu dostanú učitelia zaplatené viac a že v tomto smere bude reforma pokračovať. Možno školstvo neuživí veľa nekvalifikovaných, ale tí, ktorí sú kvalifikovaní a sú potrební v školstve, budú dobre zaplatení. Máte pravdu, kolegovia z opozície, toto by Mečiarova vláda naozaj nerobila. Tá by držala školstvo v tom stave pred reformou. Čakalo by sa na to, kedy celá ekonomika skrachuje, tak ako padla v Rusku, pretože ono sa to vždy nakoniec zráta a peniazom sa neujde.

    Mečiarova vláda dávala vraj skromný príspevok učiteľom, ako tu povedal pán Benčat. Skutočne to bol skromný príspevok, o to skromnejší, o čo viac sa rozhadzovalo v iných sférach. Myslím si, že národný majetok sa za tejto vlády spravuje predsa len racionálnejšie a zďaleka nemožno hovoriť o takom rozhadzovaní národného majetku, k akému prišlo v uplynulom období. Je to fakt, ktorý hovorí o tom, kto má aké priority pri rozpočte a pri hospodárení s národným majetkom.

    Chcem ešte dodať, že mečiarovské vysoké školy sú terminus technicus, ktorý nehovorí nič o ideologizácii študentov, nehovorí nič o študentoch...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Angelovičová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    ctená snemovňa,

    chcem podporiť slová pani ministerky a plne s ňou súhlasím. Situácia, v akej sa naše školstvo nachádza, a mladí ľudia, v akej sa situácii nachádzajú, má korene úplne dakde inde v inom časovom horizonte. Slová pani ministerky doplním ešte o jeden fakt. Začiatkom roka 1996 dosiahla miera nezamestnanosti v Slovenskej republike 13,7 percenta. Počet nezamestnaných vo veku do 25 rokov činil 31,3 percenta. V júni 1998 mladí ľudia vo veku 15 - 24 rokov tvorili 32,2 percenta z celkového počtu nezamestnaných, vo veku 25 - 34 rokov 29 percent, t. j. spolu vo veku 15 - 34 rokov to bolo 61,2 percenta z celkového počtu nezamestnaných. Chcem ale ešte pripomenúť. V júni 1998 bolo nezamestnaných 374 735.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež budem reagovať na pani ministerku financií.

    Pani ministerka, začali ste čiernymi knihami. Čierne knihy, pani ministerka, patria k veľkým trápnostiam, ktorých sa dopustila táto vláda na začiatku, a tie argumenty, ktoré sú v čiernych knihách, sú jedným obrovským nezmyslom, pozri čierna kniha ministerstva kultúry, pozri prípad Kráľa Dávida, pozri nasledujúce účinkovanie nového vedenia na Novej scéne. Nebudem komentovať v tejto chvíli, nie je na to čas.

    Použili ste výraz Mečiarove vysoké školy. Niekoľkokrát tento terminus technicus sa vyskytuje nielen u vás, ale aj u vašich koaličných kolegov. Je to opäť jeden, ako to nazvať slušne, nezmysel. Vôbec čo si to dovoľujete, pani ministerka, takýmto spôsobom tu charakterizovať nejakú vysokú školu? Takýmto spôsobom hovoriť o študentoch, ktorí sú na týchto vysokých školách? Ako k tomu vôbec prídu títo študenti, aby vôbec boli spájaní s nejakou akoukoľvek ideológiou? Chcete hádam povedať, že Vysoká škola výtvarných umení je Gottwaldovskou alebo Zápotockého školou? A preto ju treba odsúdiť? Veď to je číry nezmysel. A toto vy tu z tohto pultu verejne pred občanmi Slovenskej republiky tvrdíte. Pani ministerka financií, teória likvidácie, ktorú ste si vy zvolili, je jednoduchým nezmyslom. Je to zlá filozofia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že už lekciu o slušnom správaní, pani ministerka, ste tu od mojich kolegov dostali dosť. Viete, ono sa nestačí len obliecť pekne, nestačí vedieť jesť príborom, ale treba sa vedieť aj slušne správať. Včera ste vo VTV dávali pre občanov zavádzajúce informácie a veľmi ste sa tu usmievali včera nad tým plagátom, ktorý tu bol, že porušujete ľudské práva. Ale vy ich ozaj porušujete, pretože základným ľudským právom je právo na vzdelanie. To ste tu už počuli. O vysokých školách, ktoré rušíte. Vy zabraňujete týmto deťom pokračovať v štúdiu a vzdelávať sa. Teda tým porušujete ľudské práva. Ľudské právo základné je aj právo na informáciu, ale na pravdivú informáciu, nie na vaše bludy a na vaše útoky.

    Pani ministerka, od dnešného dňa alma mater Slovenskej republiky Univerzita Komenského nevyučuje, nekúri sa. Ja viem, že pedagógovia aj študenti dobehnú to, čo by ešte mali absolvovať. Ale chcete mi povedať, že ste týchto ľudí neukrátili na plate? Pozrite sa na svoje výsledky v zdravotníctve. Pozrite sa na to, ako porušujete práva, ústavné práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, výsmechov s plombami a podobnými avantúrami. Dokonca medzi spoluúčastné lieky, kde pacient si musí priplácať, sú zaradené aj lieky na liečbu onkologických ochorení. Nechcem vám priať zlé a nechcem končiť s tým, že Boh vás varuj.

  • Dovolím si dve poznámky k vystúpeniu pani ministerky. Prvú, pani ministerka, vaše vystúpenia sú nesmierne inšpirujúce. Aj teraz inšpirovali 15 poslancov s faktickými poznámkami, a to nielen opozičných. Mňa dokonca inšpirovalo vaše vystúpenie k veľmi vážnej úvahe na využitie príležitosti novelizácie ústavy na podanie jedného veľmi vážneho návrhu na zmenu ústavy, ktorý by znel asi takto. Dĺžka volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a dĺžka funkčného obdobia vlády Slovenskej republiky je limitovaná dostavaním rozostavaných bytov a škôl. V zátvorke by mohlo byť, aby ich nemusela dostavovať pani Schmögnerová. Praktickejšie by bolo, samozrejmá vec, nasledujúca vláda. Problémom ostáva, že dĺžka vládnutia bude potom priamo úmerná stupňu rozostavanosti. Asi takáto je logika vašich vystúpení, pani ministerka. Pochopiteľne každá vláda po každej musí dostavovať a musí byť povďačná za rozostavanosť, ktorú zdedila, pretože táto rozostavanosť je vysoko účelová a spoločensky účelná.

    Druhá pripomienka. Pani ministerka, uvedomte si, čo dehonestáciou bývalej vlády Kozlíka, Mečiara a všetkého vlastne robíte. Dehonestujete celý rad významných a skutočne významných medzinárodných inštitúcií, menového fondu a ďalších, ktoré v rokoch 1995, 1996, 1997 dávali k vývoju slovenskej ekonomiky aj vám veľmi dobre známe stanoviská. Chcete vy nahovoriť občanom Slovenskej republiky a poslancom tohto parlamentu, že blufovali, chcete, aby sme pre budúcnosť my sami negovali a nevšímali si stanoviská týchto renovovaných inštitúcií?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani ministerka Schmögnerová vždy, keď vystúpi, tak otvorí minulosť, ale vždy veľmi nešťastne. Ja by som na jej mieste minulosť neotváral jednoducho preto, lebo akosi Univerzita Komenského sa nestavala v uplynulých štyroch rokoch, Univerzita Komenského stojí veľmi dávno. Školy s plochými strechami sa stavali za komunizmu, takisto vykurovanie a tak ďalej energie, spôsob zabezpečenia škôl vznikol úplne v predošlom režime. A nízke platy učiteľov s tým, že ste ich nútili zbierať vajcia, nábor robiť do družstiev, vyberať kontingenty, to ste začali vy pani ministerka Schmögnerová. Načo sa budeme stále vracať do minulosti? Chcete, aby sme rozprávali o týchto témach? Tam sa založilo to školstvo, ktoré dnes nie je bohvie ako zabezpečené, nie je zabezpečené na úrovni 21. storočia, a nie za obdobia predošlej vlády v predošlých štyroch rokoch.

    Čiže venujme sa dnešným dňom, venujme sa dnešným problémom, nezaoberajme sa stále minulosťou, lebo si potom musíme začať pripomínať aj tieto veci, ktoré iste vás nepotešia. A takisto je to aj s reformami v školstve. Ak nebude seriózna verejná diskusia, ak všetci odborníci na Slovensku sa nebudú môcť vyjadriť, aké chceme školstvo, je to školstvo pre celé obyvateľstvo Slovenska, nie pre vás pani ministerka Schmögnerová. Nie je náhodná taká reforma, ako tu vznikla z iniciatívy poslancov, ako cudzím perím sa teraz chválite vy, že sa vysokým školám ide čosi zlepšiť, ale komplexná reforma podrobená kvalitnému, odbornému dialógu a vyjadreniu všetkých obyvateľov Slovenska, aké chcú školstvo. Potom to bude mať nejakú úroveň, a nie to, čo predvádzate vy v tejto snemovni.

  • Ďakujem.

    Ďalej má slovo pani poslankyňa Kolláriková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka, vyjadrenie "nenúťte mladých k emigrácii" je plne aktuálne práve teraz, keď nezamestnanosť skutočne prudko stúpa. V súčasnosti dosahuje nezamestnanosť skoro 20 percent a v tomto percente sú zohľadnené aj percentá práve mladých, ktorí sú doslova nútení, keď sa chcú zamestnať po skončení strednej alebo vysokej školy, tak musia odchádzať do zahraničia. Vy ste nevytvorili nijaké ozdravné projekty na ozdravenie tohto prostredia, aby skutočne mladí po skončení škôl tu mohli ostávať.

    A ešte by som sa vyjadrila aj k finančným prostriedkom, ktoré sú určené pre základné a stredné školy, ktoré sú zahrnuté v kapitole výdavkov krajských úradov. Na rok celkové výdavky štátneho rozpočtu pre kapitoly krajských úradov boli vo výške 47,6 mld., pre tento rok sú o 1 mld. nižšie, z toho na tovary a služby na rok 1999 bolo určených 5,2 mld. a na rok 2000 sú opäť tieto výdavky nižšie, a to vo výške 5,144 mld. Sk. Čiže ja vidím veľmi kritickú situáciu v tovaroch a službách, a to hlavne pre základné a stredné školy, pretože najväčšiu položku týchto záväzkov tvoria, samozrejme, energetické vstupy. Vieme, že v roku 1999 na začiatku roka sme zvýšili ceny a ja sa pýtam, ako toto všetko majú hradiť a z čoho majú hradiť základné a stredné školy, keď vlastne nie sú pokryté záväzky, všetky záväzky i v tomto roku. V tomto roku, keď pripravujeme základ pre rok 2000, vidím veľmi ťažkú situáciu v...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť vystúpenie pani ministerky v oblasti školstva. Niekedy sa mi zdá, že páni opoziční poslanci viac bojujú proti pani ministerke ako proti návrhu štátneho rozpočtu. Samozrejme minister financií nie je populárny v žiadnej krajine, ani v oveľa vyspelejších krajinách, ako je Slovensko. No možno, že u nás je to preto alebo možno práve preto, že pani ministerka sa vždy snaží odborne argumenovať, hovoriť pravdu a nebojí sa nazvať veci pravými menami, a to zrejme niekoho veľmi mrzí.

    Ďakujem vám pani ministerka za vaše odborné vystúpenie.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Ja na vystúpení pani ministerky oceňujem jej odbornú, ale pritom pre občana zrozumiteľnú argumentáciu. Ja oceňujem aj to, že vo svojich vystúpeniach sa neznižuje pri reagovaní k slovám, ktoré ja osobne by som od ženy, zdôrazňujem ženy poslankyne nikdy neočakával. Pokúsim sa aj ja pokračovať podobným spôsobom.

    Som presvedčený, že keby dnešná opozícia zostavovala návrh štátneho rozpočtu, takže príjmová časť by bola rovnaká, pretože jednoducho nie je odkiaľ vziať. Hádam v tej výdavkovej časti rozdiely by mohli byť, že by sa to podelilo ináč, ale v konečnom dôsledku znova len rovnako. Je to ako hra kariet, ak ich je 32, sú tam 4 králi, 4 esá. Ak dnes opozícia chce presvedčiť občana, že by všetkým nadelila len kráľov a esá, jednoznačne potom by to museli byť karty falošné. Teda páni poslanci z opozície, nemajte za zlé pani ministerke ani nám poslancom z koalície, že nechceme hrať s občanmi s falošnými kartami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na záver dnešného doobedňajšieho rokovania vystúpi pán poslanec Cagala.

    Pán poslanec Cagala, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nezačnem slovami, čo je v programovom vyhlásení vlády, ale skôr z iného konca. Stratégiou každého štátu, ktorý nechce byť banánovou republikou alebo nechce nakupovať do jakživa technológie know-how zo zahraničia, je podpora vedy a techniky. Rozpočet v kapitole Slovenskej akadémie vied, ako aj rezortov ministerstva hospodárstva, pôdohospodárstva nezabezpečuje ani úlohy schválené vládou, ktoré na rok 2000 sú jednak schválené, jednak zmluvne potvrdené či rezortmi, tak i Akadémiou vied.

    Na porovnanie niekoľko konkrétnych čísel o výdavkoch na vedu a techniku v štátoch bývalého východného bloku, s ktorými sa môžeme porovnávať, ekonomiky boli podobné alebo sú podobné. Dnes Česká republika dáva v rozpočte, ktorý napriek tomu nebol schválený iste aj z týchto dôvodov, 1,2 percenta hrubého domáceho produktu, Poľsko 1,4 percenta, Maďarsko okolo 1 percenta HDP, u nás sa v minulých rokoch pohybovala táto čiastka pod úrovňou týchto štátov, bolo to okolo 0,8 - 0,9 percenta. Tento rozpočet však zakladá len 0,5 percenta výdavkov na technický rozvoj pre už spomínané kapitoly. Pritom máme podpísané prístupové podmienky k Európskej únii, kde táto vláda tieto podmienky potvrdila, kde sa hovorí, že v roku 2002 by to malo byť okolo 1,5 percenta. Z 0,5 percenta neviem, ako sa vyškriabeme k tomu percentu, o ktorom som teraz tu hovoril.

    Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport navrhol zvýšenie v kapitole ministerstva školstva v oblasti Slovenskej akadémie vied o 74,5 mil. Sk na najpotrebnejšie veci a aktivity Slovenskej akadémie, aby vôbec Slovenská akadémia mohla fungovať. Avšak gestorský výbor v spoločnej správe odporúča neschváliť tento návrh. Takisto pán predseda akadémie i jeho pracovníci, ktorí boli vo výbore, presvedčili všetkých členov výboru tak koalície i opozície, že táto potreba skutočne tu je, oni mali požiadavku oveľa vyššiu, tá sa pohybovala okolo 270 mil. Minimálna suma však bola 74,5 mil. Sk, o ktorej nikto z nás nepochyboval, že je potrebná.

    Myslím si, že tu je ešte jeden sporný bod, na ktorý som upozornil vo výbore a chcem dať do pozornosti aj pléna, s ktorým som nesúhlasil, aby sa táto suma práve zobrala z fondov vedy a techniky z ministerstva hospodárstva, z ministerstva pôdohospodárstva. Nepoznám presne ministerstvo pôdohospodárstva a jeho potreby, poznám však veľmi dobre potreby ministerstva hospodárstva. Objem prostriedkov, ktorý je tam založený, je len ako dofinancovanie už dávno schválených úloh vedy a techniky, na ktoré sú takisto podpísané hospodárske zmluvy a ktoré nie tak, ako hovoria niektorí kolegovia vo výbore, že sú to prostriedky, ktoré slúžia súkromných firmám na rozvoj vedy a techniky, to vôbec nie je pravda. Z toho 60 - 70 percent prostriedkov je na vývoj práve v oblasti špeciálnej techniky, a to sú všetko štátne podniky. I mnohé dnes už sprivatizované firmy pred tým tieto prostriedky, ktoré dostali v rezorte, pardon, boli to prostriedky, ktoré tiež išli prevažne štátnym firmám alebo naopak aj firmám súkromným, ale na potreby riešenia úloh vedy a techniky, ktoré štát podporuje. Každý štát na svete, či to je Taliansko a má prevažne alebo má 99 percent súkromné firmy, Holandsko, Švajčiarsko aj Nemecko podporujú vedu a techniku tým, že istú časť si hradí podnik sám a istú časť príslušný rezort z prostriedkov na vedu a techniku, ktoré sa pohybujú v sumách od 2,5 až po 5 percent z HDP. V týchto vyspelých krajinách štát prostriedky prideľuje na riešenie vedy a techniky, na vlastný vývoj. Teda, aby sme nemuseli kupovať ako už spomínané know-how, ale aby sme naopak využívali aj našich inžinierov, a tým zadávali práce, aby naši vysokoškoláci, ktorí skončia školu, sa nemuseli zamestnávať v zahraničných firmách a nemuseli robiť vedu a techniku pre zahraničné firmy, ale pre potreby slovenského štátu.

    Preto hovorím ešte raz, nesúhlasím s tým znížením a budem dávať pozmeňujúci návrh, kde skutočne by bolo potrebné uvažovať o zvýšení zo zdrojov, o ktorých nechcem dnes hovoriť, z ktorej oblasti, nechcem nikoho ukracovať. Ale myslím si, že rozpočet každoročne, to je jedno aj za minulých vlád, nebol na 100 percent udržaný, tak si myslím, že 74,5 mil. nepoloží na lopatky ani rozpočet, ktorý by o tieto peniaze deficit zvýšil.

    Ďalej takisto Slovenská akadémia vied, ktorá urobila svoje porovnanie, keď tam bol vykonaný prieskum z nášho výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kde požiadali jeho porovnanie s podobnými akadémiami, najmä s Českou akadémiou, kde skutočne stav tejto akadémie je nežiaduci, stav pracovníkov, výskumníkov, odborníkov je skutočne vekovo už nad hranicou nielen priemeru Európy, ale ďaleko nad hranicou skoro 10 rokov nad hranicou Českej republiky a Poľskej republiky a takisto štruktúra je čím ďalej tým horšia, pretože ten stav, ktorý nezakladá ani možnosť vyplatenia miezd na úrovni roku 1999 v Akadémii vied, iste by nepriniesol ani možnosti rozšírenia ich aktivít na obdobie budúcich rokov.

    Takisto z hľadiska plánovaných výdavkov roku 2000 nebude možné počítať so zlepšením a modernizáciou používaných laboratórií, používaní vedeckých metód prístupov k riešeniu projektov. Pri raste cien energií a tak ďalej bude stav ešte horší, ako bol v roku 1999. To sú skutočnosti, ktoré sa nedajú ničím poprieť a dnes nie je možné ani tieto skutočnosti inak vyvrátiť ako faktom, ktorý je založený na Akadémii vied, o ňom každý dnes hovorí.

    Bežné výdavky na projekty sú v predloženom návrhu rozpočtu také minimálne, že v mnohých odboroch je výrazne obmedzené použitie základných laboratórnych postupov. Pritom nebude založené na možnosti obnovy, reparácie i nákupu by som povedal surovín na tie projekty, ktoré takisto boli minulou vládou, ale i touto, samozrejme, schválené. Nedostatočné finančné zabezpečenie riešenia úloh zásadným spôsobom znižuje efektívnu vedeckovýskumnú prácu a možnosť realizácie získaných výsledkov v praxi. Najväčším problémom však bude, že vzhľadom na nedostatok prostriedkov pridelených do rozpočtu sa bude musieť zastaviť činnosť VEGA, čiže Vedeckej grantovej agentúry, pozastaví sa do získania prostriedkov na riešenie, čo obmedzuje vedeckovýskumnú činnosť, a je potrebné povedať, že práve je to činnosť, ktorá je prepojená na krajiny Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že som tu hovoril argumenty, ktoré sú skutočnosťou, a preto môj pozmeňujúci návrh bude zvýšiť v kapitole Slovenská akadémia vied v položke 600 výdavky o 74,5 mil. Sk na pokrytie bežných výdavkov, ako aj zvýšenie výdavkov v kapitole ministerstva hospodárstva na technický rozvoj vo výške 71 mil. Sk. To boli minimalizované požiadavky z týchto dvoch inštitúcií, ktoré si myslím, že by sme mohli do vedy a techniky investovať a že tieto prostriedky sú iste návratné a ekonomika, ktorá počíta s číslami 1 a 1 sú dva, je nezvratná a tieto prostriedky sa iste tomuto štátu vrátia.

    Pani ministerka, dúfam, že som nehovoril demagógiu, ako ste ráno nazvali vystúpenia opozičných poslancov v Rádiožurnále, ale že som hovoril fakty a skutočnosti, ktoré v budúcnosti ovplyvnia život v našej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa.

    Slovo má pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na fakty, ktoré tu spomínal pán poslanec Cagala, čo sa týka Slovenskej akadémie vied. Slovenská akadémia vied dostala na budúci rok o 2,2 percenta menej financií v porovnaní s týmto rokom. Pri takom malom rozpočte, ako má Slovenská akadémia vied, a to je 802 mil., tých 2,2 percenta je skutočne veľmi veľa, ak si k tomu ešte prirátame aj tú 10 až 11-percentnú infláciu, ktorá sa očakáva. Ja sa obávam, že Slovenská akadémia vied v budúcom roku už bude iba trpenou inštitúciou, pretože z pridelených finančných prostriedkov nebude môcť zabezpečiť dve svoje základné funkcie, a to je funkcia výskumná a funkcia výchovy mladých vedeckých pracovníkov. Práve na kategóriu 633, to je materiál a dodávky, nedostala Slovenská akadémia vied to, čo požadovala, ale dostala o 15 mil. menej, čiže musí pozastaviť aj tie výskumy, ktoré už robila. Vôbec tu nehovorím, samozrejme, o tom, že by mala začať aj nejaké nové výskumy. Takže tie peniaze, ktoré sa na výskumy minuli, teraz pôjdu akosi do nenávratna, pretože ak sa vo výskume nepokračuje, tak je ten výskum znehodnotený. Takisto nedostala financie na 40 nových ašpirantov, ktorí majú nastúpiť od 1. septembra, takže výchova vedeckých pracovníkov bude v tomto roku prerušená. Domnievam sa, že ten návrh pána poslanca Cagalu zvýšiť tých 75 mil. je skutočne oprávnený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som nadviazal na slová pána poslanca Cagalu v tom, že naozaj demagógia by mala prestať v tomto parlamente. A práve zo strany opozície, najmä z tých radov, ktoré sa už jednoznačne prejavili, je jasné, že nám ide o vecné argumenty, že keď kritizujeme rozpočet, keď máme pripomienky k zákonom, ktoré vytvárajú podmienky pôsobenia, fungovania slovenskej spoločnosti, máme dobrú vôľu, aby sme pomohli aj terajšej vládnej koalícii, lebo ide o záujmy obyvateľov Slovenska, aby sa tu jednoducho lepšie žilo. A preto by som prosil pani ministerku Schmögnerovú, aby prestala ona s demagógiou a určite jej nebudeme demagogicky my odpovedať. To jej garantujem a za našu ľavicu, za Slovenskú národnú stranu, jednoznačne dávame tento záväzok. Ale musíte k nám ako k opozícii sa správať partnersky. Nemôžete na nás jednoducho útočiť nehoráznym spôsobom, ktorý nemá nič spoločného s kultúrnym pôsobením v demokratickej parlamentnej demokracii a v takto usporiadanej spoločnosti.

    Čo sa týka výdavkov na priemysel a vôbec na vytvorenie podmienok práve zabezpečením úloh vedeckého výskumu, technického rozvoja, to sú práve tie kľúčové momenty, ktoré môžu založiť budúce rozvojové programy na Slovensku. A plne sa stotožňujem s názormi pána poslanca Cagalu, že nie je to podporené v štátnom rozpočte. Iste štátny rozpočet v trhovom hospodárstve nemôže vydávať prostriedky priamo na realizáciu priemyselných projektov, ale práve technickým rozvojom, vytvorením podmienok vo vedeckovýskumnej základni, tam sú možnosti založiť budúci rozvoj. A v tomto smere treba urobiť v rozpočte rozhodne viac.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 13.00 hodine.

    Želám vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Bugárovi.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu. Na základe § 28 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hlási pán podpredseda Andel.

    Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady, máte slovo.

    Zároveň žiadam pani ministerku alebo pána podpredsedu Mikloša, aby zaujali určené miesto pre navrhovateľov.

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia uviedol pár všeobecných, ale v podstate principiálnych vecí k tohtoročnému rozpočtu, a to ešte skôr, ako prejdem ku konkrétnym číslam.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 vôbec nezohľadňuje strednodobú koncepciu rozvoja, ktorú síce nedokonalú, ale predsa nejakú schválila vláda Slovenskej republiky, ako i náš parlament. Pýtam sa, čím sa riadi vláda pri zostavovaní rozpočtu. Po prvé, volebnými sľubmi? Odpovedám, že nie. Vládnym programom? Nie. Európskou politikou integrácie? Opäť nie. Strednodobou koncepciou rozvoja prijatou vládou a parlamentom, ako som povedal? Tiež nie. Keď som si dával tieto rečnícke otázky, tak, samozrejme, sa musím snažiť na ne aspoň čiastočne i odpovedať.

    Vláda Slovenskej republiky zostavila tento rozpočet ako matematicko-štatistický prepočet výdavkov a príjmov s indexmi hore alebo dole, s malými zásahmi politických strán do výdavkovej časti štátneho rozpočtu. V celom rozpočte nie je priestor na financovanie rozvojových programov. Rozpočet degeneruje slovenské hospodárstvo, pričom svojou globálnou plošnou investičnou reštrikciou paralyzuje v našom štáte podnikateľskú aktivitu.

    Panie a páni poslanci, väčšinou žijeme v tomto štáte. Minulý rozpočet vám prešiel, lebo ste sa mali ešte na čo vyhovárať. Na čo sa ale budeme vyhovárať v roku 2000, respektíve v roku 20O1, keď v tomto roku nedáme správny impulz na rozvojové programy, posilnenie makroekonomiky, ale aj podnikovej a podnikateľskej ekonomiky? Neuvedomujeme si, že nie svetová alebo európska recesia robí nenapraviteľné škody, lebo prebieha kontinuálne, ale recesia štátu, nášho štátu, a tá sa hlavne v podnikaní, teda v ekonomickom základe našej spoločnosti odstraňuje mnoho rokov, rokov, ktoré sa počítajú na desiatky. Keďže tu všetci žijeme a sami sa tiež stretávame s občanmi tohto štátu, určite máme predstavu, ako občania tohto štátu žijú. Ale ak prijmeme tento rozpočet, drvivá väčšina občanov tohto štátu bude doslova živoriť. Myslíte si, že práve preto nám dali títo ľudia dôveru a v posledných parlamentných voľbách nás posadili do týchto parlamentných lavíc? Nevyhrážam sa vám, lebo som, samozrejme, jeden z vás. Ale vás dôrazne vyzývam na širokú polemiku s cieľom hľadať východiská a predkladať návrhy riešenia, čiže takzvanú mobilizáciu všetkých schopných ekonómov, totálnu rekonštrukciu návrhu predloženého rozpočtu. Vymeňme tento návrh, ktorý zostavovali zabehnutí byrokratickí matematici, za progresívny, analytický návrh schopných ekonómov.

    Títo odborníci navrhujú znížiť neproduktívne režijné náklady a s tým spojenú byrokraciu a posilniť rozvojové programy, ktoré by zabezpečili dlhodobý rast našej ekonomiky. Nie je možné hospodárenie štátu zvyšovať bez zvyšovania daňovej povinnosti, zvyšovaním štátneho deficitu a zvyšovaním alebo udržiavaním neproduktívnych nákladov bez priameho smerovania do produktívnych oblastí. Bohužiaľ, na Slovensku už koluje taký vtip, že sa zdanilo a zdražilo všetko a že ministerstvo financií vydá výnos, kde každý, kto má vodu v kolene, vyfasuje vodomer a bude musieť platiť vodné a stočné. Takýto vtip sa šíri po Slovensku. A ak si to zoberieme, čo všetko skutočne, aké reštriktívne opatrenia táto vláda za rok svojho vládnutia urobila, ani sa nečudujme, že takéto vtipy po Slovensku kolujú.

    Som si vedomý, že rozdeliť možno iba toľko finančných prostriedkov, koľko sme schopní z tejto našej ekonomiky dostať. Preto som vystúpil v rozprave i k rozpočtu na rok 1999, ale aj k strednodobej koncepcii rozvoja, ktorá má, samozrejme, že priamy súvis s rozpočtom a predložil som k nim aj konkrétne návrhy na riešenie. Viacerí z vás, či už z koalície alebo opozície, či už verejne alebo v kuloároch toto moje vystúpenie, respektíve tieto opatrenia pochválili, respektíve aspoň akceptovali. Pýtam sa, kde sa tieto moje návrhy skončili. Pýtam sa, boli nerealizovateľné? Alebo, a to je zrejme, tá pravá príčina, že námety, respektíve návrhy riešení, ak ich predloží opozičný politik, sú už jednoducho vopred neprijateľné. Môj názor je, že keď som tieto návrhy dával, sedel tu síce predkladateľ za vládu, ale členovia vlády si moje návrhy jednoducho nevypočuli. A keď ich nepočuli, je pravdepodobné, že sa s nimi ani nezaoberali. Čiže na základe tejto mojej dedukcie mi vychádza, ako som už povedal, s akýmkoľvek návrhom, ak prídem, nikto sa s ním nebude zaoberať, respektíve moji koaliční kolegovia ich jednoducho neschvália a budú hlasovať proti nim. Ešte raz sa pýtam, čo sa teda stalo s týmito mojimi návrhmi na zvýšenie najmä príjmovej časti a zníženie výdavkovej časti štátneho rozpočtu ako napríklad:

    1. podstatné zníženie počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, respektíve ich zlúčenie, privatizácia alebo zníženie pracovníkov, ako napríklad geologická služba, Štatistický úrad, Technický a skúšobný ústav stavebný, Lignotesting a tak ďalej a tak ďalej,

    2. zmena daňovej sústavy,

    3. zmena makroekonomických ukazovateľov na podporu investičného rastu a zníženie úrokových sadzieb,

    4. zjednodušenie a prispôsobenie legislatívy podľa dlhodobej koncepcie, čím sa zavedie stabilné podnikateľské prostredie.

    V týchto príkladoch by som mohol pokračovať ďalej.

    Všetky svoje návrhy som rozvinul v rozprave o strednodobej koncepcii rozvoja, ktorá sa, žiaľ, do zákona o štátnom rozpočte, ako som už povedal, nepremietla. Vrátim sa na začiatok tohto roka, hoci nechcem rekriminovať, nedá mi ale, aby som sa nepozastavil nad niektorými pasážami, ktoré nám pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999 predložila pani ministerka Schmögnerová. Rád by som citoval v niektorých tých častiach pani ministerku.

    Citát číslo 1. "Verím však, že opatreniami, ktoré pripravujeme najmä na podporu investovania, dokážeme zvrátiť súčasný vývoj, keď nezamestnanosť prekračuje úroveň 16 percent." Mám dve otázky. Po prvé: Kde sú tie investície, pani ministerka? A po druhé: Zvrátili sme nezamestnanosť? Pýtam sa, aká percentuálna nezamestnanosť je dnes. Asi 20 percent. Zároveň si aj odpovedám.

    Citát číslo 2. "Ďalším osobitným zdrojom príjmov budú príjmy získané predajom štátneho majetku či predajom účastín štátu. Ak chceme medziročne zvýšiť tvorbu príjmov takmer o 14 mld. korún, musíme príjmovej stránke venovať oveľa väčšiu pozornosť, než to bolo v predchádzajúcom období." Pýtam sa vás pani ministerka, lebo úmysel bol, samozrejme, dobrý, ako dodržujete zákon o správe majetku štátu číslo 278/1993 Z. z., bližšie hlava I § 3 odsek 3. Bez privatizácie strategických podnikov je dubiózny majetok štátu, to je majetok štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie jeho funkcií, ktorý síce nie je inventarizovaný, ale odhad jeho trhovej hodnoty je cca 70 mld. Sk, a to je v podstate veľmi slušná rezerva. K druhej časti citátu iba ironicky, bohužiaľ, iba ironicky môžem povedať, že väčšia pozornosť venovaná príjmovej stránke rozpočtu znamená podľa ministerstva financií zvyšovať, iba zvyšovať daňovú zaťaženosť.

    Citát číslo 3. "Keď sa príjmy z dovoznej prirážky nevynaložili na podporu podnikateľských aktivít a exportu, ale sa v podstate použili na bežnú spotrebu, a to je varujúce." A aká je skutočnosť? Slová ostali iba na papieri a, bohužiaľ, nepremenili sa na skutky. Preto pani ministerka, dovoľte mi, keďže vy ste vyzývali, vyzvať vás, aby ste vami zavedenú dovoznú prirážku použili skutočne na podporu podnikateľských aktivít.

    Citát číslo 4. "Vláda má záujem znižovať administratívu." Kto pozná stav, vie, že k tomuto nakoniec komentár ani netreba.

    Posledný citát číslo 5. "Vláda program hospodárnosti, ktorý je zameraný najmä na znižovanie výdavkov na prevádzkovú činnosť organizácií, bude priebežne vyhodnocovať, aby ho nestihol osud predchádzajúcich podobných pokusov, ktoré zapadli prachom a nepriniesli žiadne efekty, len zvýšenú administratívu pri ich vyhodnocovaní." Pýtam sa všetkých poslancov: Uviedla vláda tento program do života? Odpovedám, že nie. Reštriktívnymi opatreniami siahla iba po investično-kapitálových výdavkoch.

    Ešte raz, nechcem sa stále vracať k roku 1999, ale na základe chýb, ktoré ste sa v tomto roku dopustili, treba prehodnotiť skutočne predložený návrh štátneho rozpočtu a treba sa poučiť na vlastných chybách, aby sme mohli povedať, že máme vládu, ktorá je poučiteľná.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem ešte monitorovať tento ročný rozpočet s dosiahnutými výsledkami, respektíve s predpokladanými výsledkami. Napríklad:

    1. nezamestnanosť za január až september 1999 je 18,2 percenta. Do konca roka alebo vlastne už teraz prekročila 20 percent a predpoklad, ako som už raz spomínal, bol iba 16 percent,

    2. inflácia, predpoklad bol 10 percent. Za január až september 1999 je to 15 percent, do konca roka je predpoklad dokonca na 17,5 percenta. Uvedomme si, že o 75 percent viac, ako bolo plánované, a skoro trojnásobne viac ako v predchádzajúcom období,

    3. zvýšenie reálnych príjmov obyvateľstva, predpoklad tu bol 18 percent, podľa premiéra dokonca 100 percent. Skutočný stav je taký, že reálny príjem klesol o jednu tretinu,

    4. rast hrubého domáceho produktu bol uvažovaný na úrovni 3 percent, reálny stav ukazuje iba na 1,5 percenta, čo je jedna štvrtina predchádzajúceho rastu.

    Nechcem ďalej hovoriť o tom, že keby ste aspoň časť opozície boli akceptovali na začiatku tohto roka, nemali by ste dnes až takéto veľké problémy. Ale nielen tie, ktoré som menoval. Kvalitatívne na vyššej úrovni by sa riešili i daňové i nedaňové príjmy, bytová výstavba, príjmy do poisťovní a vlastne všetky hlavné ukazovatele hospodárstva.

    Konkrétne k tomuto rozpočtu mám niekoľko pripomienok.

    1. Register investícií Ministerstva financií Slovenskej republiky v tomto rozpočte, ktorý pre istotu neobsahuje záverečné súčtové údaje, tie hovoria o tom, že v roku 1998 bolo na investície vyčlenených 14,8 mld. korún, v roku 2000 je to necelých 4,2 mld. korún a na rok 2001 je predpoklad 10,5 mld. Sk. Myslím si, že k tomu netreba žiadny komentár. Kapitálové výdavky z roku 1998 klesnú na jednu tretinu v roku 2000 a potom majú stúpnuť v roku 2001 o 100 percent. Pýtam sa, či bola nutná takáto reštrikcia investícií. Pýtam sa, či vieme, koľko investícií bolo vlastne začatých? Máme vôbec o tom prehľad?

    2. V rozpočte v tabuľke číslo 8 je počet zamestnancov bez vojenských a bezpečnostných služieb 227 tisíc osôb. Vo všetkých príspevkových, rozpočtových a silových zložkách je zamestnaných cca 360 tisíc osôb. Na mzdy bez vojenských a bezpečnostných zložiek je rozpočtovaných aj s poistným 54 mld. korún, celkove to ale je 78 mld. korún, ktoré idú z výdavkovej časti nášho rozpočtu, čo je viacej ako jedna tretina. To znamená, že zo 183,5 mld. príjmov je to 42,5 percenta na platy a odvody do fondov, ktoré ešte ani nie sú vypočítané v skutočných mzdách. Čo to všetko znamená. Opäť vám odpoviem a možno viacerí z vás budú prekvapení, lebo z 2,7 milióna práceschopného obyvateľstva a 2,9 milióna ekonomicky činných obyvateľov je 13 percent zamestnaných v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Keď k tomu pripočítame ešte pol milióna nezamestnaných, zistíme, že 1,8 milióna pracovníkov kvázi produkuje pre 5,5 milióna obyvateľov Slovenskej republiky. Neviem prečo, keď sa prirovnávame k európskym krajinám v iných veciach, sa neprirovnávame aj v zamestnancoch rozpočtovej a príspevkovej sféry, kde v týchto krajinách, vyspelých krajinách Európy nie je 13 percent ako u nás, ale je to 6 až 7 percent. Viem, že za tento neduh nemôže iba terajšia vláda, ale keď je vláda v úzkych, mala by hľadať riešenie, a myslím si, že toto je jedno z nich.

    3. Bolo by treba urobiť podstatnú zmenu v hospodárení štátnych podnikateľských subjektov hlavne v štátnych monopoloch, železnice, SPP, elektrárne, banky a tak ďalej, a tým dosiahnuť vyššie príjmy z daní, vyššie dodatkové odvody a zníženie transferov zo štátneho rozpočtu podnikateľským subjektom, ktoré sú v tabuľkovej časti predloženého rozpočtu vyčíslené na viac ako 12,6 mld. korún. Keď sme už pri tom, ukážem vám viac ako dvojmiliardovú rezervu v štátnom rozpočte, ktorá by sa podľa môjho názoru mohla okamžite prerozdeliť. V tabuľkovej časti návrhu štátneho rozpočtu v tabuľke číslo 1 pod bežnými výdavkami transfery podnikateľských subjektov je zahrnutá suma 12 624 206 tisíc Sk, pričom podrobná špecifikácia príloha číslo 1 k tabuľke číslo 9 uvádza už iba 10 606 206 tisíc korún. Je mi jasné, že v tabuľke číslo 9 sú uvedené ďalšie transfery krajským úradom a Všeobecnej pokladničnej správe, ale pýtam sa, nie je to takzvaná vata na budúce prerozdelenie? Prečo to nie je bližšie špecifikované.

    4. Chcem sa vyjadriť aj k príjmom do štátneho rozpočtu. Niektoré daňové príjmy sú nadhodnotené, ale pri iných menších daniach bude možno skutočnosť aj o 100 percent vyššia. Ja by som sa ale chcel viac zamerať na nedaňové príjmy, kde je najväčšia rezerva a ktorá pri dobrej koordinácii vie preplniť štátny rozpočet, splatiť démonizované dlhy Fondu národného majetku a podporiť rozvojové programy. Naznačil som už v predchádzajúcej polemike, že treba dôsledne dodržiavať zákon číslo 278/1999 Z. z., kde vidím možnosť v priebehu pol roka získať 30 mld. korún, či už sú to vodárne a kanalizácie, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo školstva, štátne hmotné rezervy, jednotlivé krajské úrady a tak ďalej a tak ďalej.

    Len za privatizáciu 36 percent Globtelu, vtedy ešte bez GSM 1800, ponúkali rôzne subjekty 9,2 až 12,1 mld. korún.

    Ďalšími možnými príjmami neuvedenými v štátnom rozpočte je predaj Československej obchodnej banky v hodnote cca 18 miliárd korún. Celé príjmy z privatizácie sú vyčíslené v tabuľke číslo 1 na 10 miliárd, ktoré nie sú zahrnuté v súčte. Tak ako to aj niektorý môj predrečník dnes povedal, treba robiť aj tvrdšiu politiku v deblokácii slovenských pohľadávok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pozrite si správu o hospodárení Fondu národného majetku, pozrite si jeho finančné úložky, pozrite si jeho majetkové účasti a hodnotu majetku, pozrite si jeho pohľadávky v budúcich splátkach, revolvujte majetok na trhovú cenu a odčítajte si záväzky a zistíte, ako možno ešte naplniť náš štátny rozpočet.

    Samozrejme, že štátne príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku na úrovni cca 7 miliárd korún je málo, ale pýtam sa či už plynárne po zdražení plynu alebo Národná banka Slovenskej republiky pri troške šetrenia nevie každý z týchto subjektov samostatne tento objem odviesť do štátneho rozpočtu napríklad aj tento rok.

    Samozrejme, ešte som sa nedotkol ďalších príjmov a vôbec som nemyslel na privatizáciu telekomunikácií a celej spoločnosti.

    Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, vo svojom vystúpení som sa snažil byť korektný, síce kritizujúci, ale aj s návrhmi na riešenie som vystúpil. Nedotkol som sa, samozrejme, mnohých vecí, ktoré nás veľmi trápia, ako je napríklad Matica slovenská, tlak na zmenu pôdohospodárskych dotácií, nedostatočné finančné zabezpečenie najmä masového športu, veľmi zlú situáciu v školstve a v zdravotníctve, výstavby bytov a tak ďalej a tak ďalej.

    Ale tieto veľmi dôležité oblasti zmapovali a zmapujú, vyjadrili sa, vyjadrujú sa a budú sa vyjadrovať k nim aj moji kolegovia.

    Dovoľte mi, aby som ešte zacitoval časť z výzvy Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, lebo v podstate z tejto výzvy tu odznelo veľmi, veľmi málo. "Konfederácia odborových zväzov žiada zvýšiť kapitálové výdavky štátu na oživenie podnikovej sféry, zrýchlenie jej transformácie a realizovať cielené opatrenia na oživenie ekonomiky. Odmietame navrhovaný štátny rozpočet na rok 2000, ktorý sa len pasívne prispôsobuje zlej východiskovej situácii a nehľadá spôsoby a cesty na jej zlepšenie." Aj o tom vlastne bol môj príspevok a som rád, že taký dojem z rozpočtu, aký som nadobudol, má podstatne viac ľudí a podotýkam, že nie iba opozičných.

    V poslednej časti svojho vystúpenia by som chcel znovu prejsť do všeobecných, ale podľa môjho názoru zásadných vecí. Z pohľadu na štátny rozpočet roku 2000 si treba ešte uvedomiť skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú príjmovú stránku, a to druhotná insolventnosť podnikov, vysoká daňová zaťaženosť, vysoké úrokové miery, vysoká nezamestnanosť, chýbajúci systém regionálneho rozvoja a tak ďalej a tak ďalej. Z týchto pohľadov vidím riešenie v systematickom odstraňovaní príčin problémov príjmovej stránky štátneho rozpočtu, ale nie podľa hesla, keď máš prázdnu pokladnicu, tak zvýš dane. Žiadne kvázi zníženie priamych daní nesmie predbiehať prudké zvýšenie druhotných daní, ktoré majú priamy dosah na kúpyschopnosť obyvateľstva a spätne negatívne, samozrejme, aj ovplyvňujú príjmovú zložku štátneho rozpočtu.

    Riziko výrazného daňového zníženia je na jednej strane pre vládu ťažko mysliteľné, ale ak má viesť cesta k prosperite, je nevyhnutné toto riziko podstúpiť a dať priestor životaschopným podnikom, ktoré dokážu riziká takéhoto prístupu nahradiť. Celkové riešenie odstraňovania rizík štátneho rozpočtu si žiada zabrániť ďalšiemu neprogresívnemu prístupu, čiže otvorene si povedať pravdu, niesť zodpovednosť za príslušné kroky a zainteresovať všetkých na ozdravenie slovenskej ekonomiky. Tu sme opäť pri tom vedieť počúvať a prijímať reálne návrhy aj zdola, posudzovať ich a pozerať na ne pozitívnym pohľadom, a nie a priori negovať všetko, lebo to predložil ten, ktorý mi nie je dvakrát sympatický.

    Systémová podpora zhora spätne prenesie aktivitu podnikateľov, ale i štátnych zamestnancov, ktorí môžu podstatne napomôcť rozvoj vo svojich regiónoch, a tak prirodzenými tokmi minimalizovať príjmové riziká štátneho rozpočtu.

    Zdá sa mi, že súčasný pohľad Ministerstva financií Slovenskej republiky pri predkladaní rozpočtu vychádzal z tendencie, ako sa nedá, namiesto poskytnutia možnosti, ako riešiť systémové problémy. Pre úspech v budúcnosti je nevyhnutné odstrániť toto záporné ponímanie zo strany ministerstva financií tak, aby sa toto ministerstvo stalo nositeľom ekonomického programu v hospodárskom riadení a plánovaní.

    Vážená pani ministerka, dúfam, že môj príspevok budete kvalifikovať ako podnetný a neozvete sa na mňa ako na kolegu Kozlíka, že som demagóg.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, verím, že môj príspevok nie je iba rozhovor medzi slepým a hluchým.

    A na záver by som ešte chcel povedať ešte jednu zásadnú poznámku. Presne pred desiatimi rokmi sa zmenil politicko-ekonomický systém. Pred siedmimi rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Bohužiaľ, bohužiaľ, my všetci, ktorí sme mohli tok vecí ovplyvniť, máme tiež jeden veľký neduh. My sme neurobili analýzu novej štruktúry ekonomiky Slovenska. V podstate ideme v starých intenciách, a to nielen v oblasti ekonomiky, ale zoberme si aj oblasť sociálnej sféry. Ako som povedal, zmenil sa politicko-ekonomický systém a my skutočne ideme podľa predošlého politicko-ekonomického systému. Mohol by som o tom veľa rozprávať. Nechcem, aj tak som zneužil, že ako podpredseda parlamentu môžem rozprávať viac ako desať minút. Ale myslím si, že to je ten veľký problém, že nedokážeme prispôsobiť ekonomiku a sociálnu oblasť novým podmienkam. A to už je 10 a 7 rokov.

    Zabúdame napríklad na to, že sa nám zmenšil trh a podobne. Takže skutočne tu vidím veľké chyby. Tu vidím veľké chyby. Treba sa nad tým zamyslieť. Sadnúť si a domyslieť, ako prispôsobiť terajším podmienkam aj chod ekonomiky. Lebo inak tomu bude každý rok, tak ako je tomu i teraz. Opozícia vždy bude kritizovať štátny rozpočet a koalícia si ho vždy bude brániť. Ja si myslím, že nám chýbajú hlboké analytické a systémové kroky. A za to nesieme zodpovednosť všetci.

    Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu sa hlásia s faktickými poznámkami štyria poslanci. Pán Slobodník má procedurálny návrh, okrem neho štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Dávam procedurálny návrh, pán podpredsedajúci, aby ste prerušili schôdzu, aby sa hlasovalo o tom, že prerušíme schôdzu.

    V tejto budove, nie v tejto miestnosti, nie je ani 50 poslancov koaličných i opozičných. To znamená, že je to nedôstojné, aby za takýchto podmienok pokračovala schôdza. Nie sú teraz po všelijakých chodbách a kanceláriách. Ľudia odišli a žiadam vás teda, aby ste dali hlasovať o prerušení schôdze do utorka do 9. 00 hodiny.

  • Pán poslanec Kozlík, s faktickou poznámkou?

  • Moment, moment, treba dať hlasovať.

  • Pán poslanec, ja riadim schôdzu, a keď si prečítate rokovací poriadok, tam je jednoznačne povedané, že sa o tom hlasovať bude bez rozpravy, a nie okamžite.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Tak dajte hlasovať, pán podpredseda.

  • Dobre, pani poslankyňa Keltošová.

  • Pán podpredseda, ja sa takisto pripájam k návrhu, aby sa dalo o tom hlasovať.

  • Áno, budeme hlasovať.

    Pán poslanec Húska.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Kozlík, nekričte tu.

  • Tu nejde o to, či niekto kričí alebo nie. Vy, keď poviete, že sa hlasuje bez rozpravy, tak vlastne nechávate pokračovať rozpravu.

    Chcem oceniť na vystúpení pána podpredsedu Národnej rady, že upozornil na záver svojho vystúpenia aj na to, že úverová zaťaženosť ďalej rastie. A tu si myslím, že by bolo dobre to niekoľko razy stále opakovať. Priatelia, za 6 mesiacov vzrástol objem zlých úverov alebo kvalifikovaných, alebo ak chcete nevymáhateľných úverov o 20 miliárd. To je suma v polročnom rozpätí, ktorá celkom zreteľne uvádza, že kto vlastne tu zväčšuje mieru insolventnosti a mieru nespôsobilosti platby. Toto si treba dôverne uvedomiť a uvidíte, aká je vnútorná súvislosť medzi úpadkom ekonomickej solventnosti a politikou vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Prirodzene, že ja trvám tiež na tom návrhu pána poslanca Slobodníka, aby sa dalo hlasovať. Považujem to za nedôstojné. V tejto snemovni sa mnohí z nás oháňajú záujmom pracovať v prospech občanov Slovenskej republiky a reálnu šancu na zmenu tohto nezmyselného dokumentu, ktorý nám predkladáte vo forme návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, má v rukách len koalícia. Koalíciu jednoducho tento dokument nezaujíma.

    Vážené dámy a páni, jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, podpredseda Národnej rady približne 20 minút prezentoval, aké nereálne sú východiská rozpočtu na rok 2000, aké disproporcie sú v tomto dokumente a ako nereálne bude očakávať rozpočtované príjmy a ako nereálne bude potom možné uvoľňovať aj výdavky. Ak ani túto skutočnosť predkladatelia neberú do úvahy, musím teda vysloviť nad tým poľutovanie.

    A chcel by som ešte povedať, že ja osobne ani moji kolegovia sme nikdy, pokiaľ sme boli v exekutíve, netvrdili, že je všetko v absolútnom poriadku, že je všetko dobré. Ale, vážené dámy a páni, dnes s absolútnou istotou, skoro so stopercentnou istotou môžeme povedať, že je všetko zlé.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bol tu podaný procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že prerušíme dnešné rokovanie Národnej rady a pokračovali až budúci týždeň v utorok ráno o 9.00 hodine. Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.

    Prítomných je len 56 poslancov. O tomto návrhu budeme hlasovať neskoršie.

    Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Danko, ktorý tu nie je, stráca poradie.

    Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som začal záverom namiesto úvodu. Už je o všetkom rozhodnuté. V stredu 93 poslancov tejto snemovne schváli vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2000 s malými zmenami, ktoré už koaličná rada odsúhlasila a možno aj niektorí poslanci koalície preto stiahli svoje návrhy a niektorí návrhy, ktoré chceli podať, už nepodajú, lebo im to bolo zakázané. Poslušné rozhodnutie koaličnej rady odklepnete, budeme sa tváriť, že robíme demokraciu a v podstate iba robíme ďalej politický teror, ktorý tu už beží dávno. Potom príde ešte jeden krok, že začneme hľadať vinníka za neúspechy, čo bude stáť iste pani ministerku funkciu, aby to na ňu všetko stiahli, pretože ona to zle vysvetlila, zle to podala, a preto sa poslanci pomýlili. Nebude vinná koaličná rada, ale vy poslanci.

    Ale nechám pokračovanie záveru na to, či mi zostane čas, a vrátim sa k predmetu môjho vystúpenia. Nebudem hovoriť o číslach, ktoré ste v rezorte obrany, ktorý mi je profesijne najbližší, vyčlenili, pretože ako minister by som vedel, a to hovorím veľmi zodpovedne, užitočne a efektívne utratiť ešte o 10 mld. viac. Vedel by som aj o nejakú korunu ešte prísť bez toho, aby som spôsobil väčšiu škodu armáde, než o nej hovoril pán poslanec Tuchyňa. Nebudem ani hovoriť, v ktorom rezorte by bolo treba zobrať peniaze a dať armáde, pretože ak nebudú tieto peniaze dobre použité, a tu zatiaľ vôľu nášho výboru nevidím, aby sme robili poriadnu kontrolu, tak tie peniaze aj tak budú prešustrované alebo aspoň časť z nich.

    Preto až v druhom vystúpení chcem trošku o armáde hovoriť, teraz mi dovoľte niekoľko všeobecných slov k našej demokracii. Rokujeme dnes o otázke, ktorá je v tomto kalendárnom roku jednou z najdôležitejších pre Slovensko. Je to otázka natoľko vážna, že v niektorých štátoch býva otázka schválenia rozpočtu schválená s otázkou dôvery samotnej vláde. Úmyselne hovorím v niektorých, lebo v našich slovenských podmienkach sa nedá realizovať. Nie vláda sa rozhodla takýto rozpočet nám predložiť, ale koaličná rada jej dovolila takýto rozpočet predložiť a zároveň zabezpečila, že bude schválený. Vláda sa tvári, že vládne, predseda vlády srší optimizmom pri vysvetľovaní aj takých udalostí, kde sám zažil alebo kde dokonca sám spôsobil debakel pre Slovenskú republiku. Ale pred médiami vystupuje ako najúspešnejší politik Európy. Aj časť tejto snemovne sa významne tvári, ako keby boli úplne svojprávnymi poslancami skutočného a demokratického parlamentu. Ale potom príde hlasovanie a ústavná väčšina poslušne splní príkaz koaličnej rady a hlasuje, ako je stanovené. Aj v dnešnej rozprave máme dôkazy o takejto absolútnej poslušnosti. Veď niektoré návrhy našich ctených koaličných kolegov boli také závažné, že ak by nedošlo k ich schváleniu, tak určite by odišli napríklad pán poslanec Klemens aj poslanec Tuchyňa z poslaneckého klubu. Ale spoločne budú s ostatnými hlasovať za prijatie rozpočtu bez ich stanovísk.

    Tak ako vlani aj teraz očakávame, že návrhy nás opozičných poslancov budú zamietnuté. Iste takýto príkaz už koaličná rada vydala. Veď je bežnou praxou, že práve u nezorientovaných poslancov, keď v priebehu hlasovania prídu do miestnosti a počujeme to veľmi dobre tu, nepýtajú sa kolegov, o čom sa hlasuje, ale čí je to návrh? Ak je to návrh opozičného poslanca, tak už je tlačidlo dopredu vybraté, jasné a nikdy sa nepomýli. Hodnotím, že toto sa prenáša ako návyk, ako istá železná košeľa z predvolebného obdobia. Politickí lídri dnešnej koalície organizovali boj s Vladimírom Mečiarom, boj s HZDS a vy ako kandidáti ste sa toho boja zúčastnili a zostalo vám to asi na večnosť. Preto tá ochota podriadiť sa koaličnej rade namiesto uplatnenia nezávislých práv poslanca parlamentu, a preto vám to ani nepripadá dehonestujúce pre vás osobne alebo nedemokratické pre vzťahy, ktoré na Slovensku vládnu. V týchto podmienkach teda rokujeme. Uvedomuje si to aj naša bábková vláda, a preto občas na naše argumenty sa iba povýšenecky uškŕňa alebo reaguje arogantne a znova omieľa tú istú polievočku výčitiek na našu adresu. Veď oni sa vlastne nemusia uchádzať o dôveru parlamentu. Oni musia len niekedy byť prítomní tomuto politickému divadlu, respektíve niekedy ani nemusia byť, tak ako tomu bolo včera, teda v stredu o 10.45 hodine, keď tu zostala pani ministerka, ktorá aj tak nepočúvala rozpravu, lebo ju bavil pán poslanec Benkovský, čo jej vôbec neprekážalo, že nepočuje, nemôže sa venovať argumentom proti jej návrhu.

    Taký je stav a správanie sa našej vlády Mikuláša Dzurindu pri rokovaní o osude Slovenska a o osude jej obyvateľov v roku 2000. Ale aby som nekrivdil, musím povedať, že aj dnes o 13.38 hodine tu boli ôsmi poslanci za SDK, dvaja poslanci za SMK, dvaja za SOP, siedmi za SDĽ, o nás nebudem hovoriť. My vám robíme oponentúru. Bolo nás rozhodne viac. Poslancov HZDS bolo najviac, bolo nás 14 a traja poslanci SNS. Áno viac než ktorákoľvek politická strana v tomto parlamente a než jej pomerné číslo. Aj to je dôkaz vášho vzťahu k tomuto materiálu, o ktorom rokujeme. Chytáte za slovo všetko, len aby ste zosmiešňovali. Vážení kolegovia, zosmiešňujete Slovensko, že vás trpí.

  • Pán poslanec, ale hovorte o materiáli, o ktorom rokujeme teraz.

  • Musím však popravde povedať, že sú aj svetlé okamihy demokracie v našom parlamente, keď nemáte pokyny a hlasujete sami. Zažili sme to aj teraz, keď ste museli zaujať stanovisko k účasti na rozprave predsedu Konfederácie odborových zväzov. Žiaľ, výsledok vášho hlasovania je rovnaký. Odborárov ste odmietli pustiť do sály, aby mohli povedať, čo si o tom myslia.

    Ak chcem stručne charakterizovať, o čom rokujeme, musím pripomenúť, že rokovanie o štátnom rozpočte je rokovaním o účte hospodárskej politiky vlády. A tá u nás nejako nemá dôveru. Nemáme sa, bohužiaľ, my Slováci čím pýšiť. Dnešná vláda nezaložila dobrú hospodársku politiku. Spustila úporný boj so slovenskými podnikateľmi, keď od začiatku organizovala kriminalizáciu ich činnosti, vyvolávala pocit strachu a stratu istoty a sebadôvery u podnikateľov. Z politických dôvodov odmietla dobré, Slovensku prospešné infraštruktúrne projekty a dnes sa k nim potichučky vracia. Je pravdou, že používala aj obvyklé opatrenia, ako dovoznú prirážku, spotrebné dane a podobne tak ako v iných štátoch, kde robia múdru politiku, ale kvôli slabosti a nerozhodnosti vlády boli používané tak neskoro, až sa stávali iba znovu nástrojom proti občanom. Preto bezohľadne a sociálnemu postaveniu obyvateľov aj podnikateľskému sektoru necitlivo zavádzala ďalšie dane, dovoľovala zvyšovanie ceny surovín, ktoré spôsobili ďalšie zvyšovanie cien. To ohrozovalo a prakticky ohrozilo povesť Slovenska a jeho ekonomiky, vyvolalo tlak zahraničia na slovenskú korunu, spustilo inflačné tlaky, ale aj následne infláciu.

    Ak energetika pri nástupe tejto vlády priniesla zisk alebo prinášala zisk 3,5 mld., v dôsledku straty kurzu slovenskej koruny za vášho pôsobenia vznikla strata 8 mld. A to sa nedávno v rádiu bil predseda vlády do pŕs, akú dobrú, premyslenú hospodársku politiku robí. Tak možno on pre seba áno, pre Slovensko rozhodne nie. Ako tu už bolo povedané, obce aj mestá nesúhlasia s rozpočtom, lebo sú finančne štátom zabezpečené nižšie, než je miera inflácie. Preto už hrozí, že získajú menej ako vlani a často sa obávajú, že dôjdu, že sa dostanú do konkurzu. Ale vlastne s tým nesúhlasia ani odbory. Konfederácia odborových zväzov dala písomné stanovisko, a preto, keď ste si ho prečítali, tak ste spontánne odmietli s nimi rokovať, pretože majú pravdu. Pravda tejto snemovni na Slovensku prekáža. Ak my poslanci opozície odmietame podporiť tento vládny program, nemôžeme sa diviť. Nesúhlasia s ním samosprávy ani odbory, ani naši voliči. A to už je určite viac než 50 percent všetkých voličov Slovenska. Pamätajte si to.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce s faktickými poznámkami reagovať osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pani poslankyňa Slavkovská je posledná.

    Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem stručne zareagovať na predchádzajúceho rečníka. Mňa skutočne udivuje to jasnovidectvo pána Andrejčáka, keď povedal, že v stredu budeme hlasovať za tento návrh štátneho rozpočtu, dokonca už vie, ako sa skončí hlasovanie. Absolútne ignoruje to, že napríklad aj naši poslanci z koalície, ktorí vystupovali, dokonca predkladali tu pozmeňujúce návrhy, to znamená, že pri tomto návrhu štátneho rozpočtu zrejme ešte budeme diskutovať aj o tom, čo je potrebné zmeniť. To, keď hovoríte, že koaličná rada prikázala, určite to nie je pravda. Ale ja si myslím, že čerpáte predovšetkým z vlastných skúseností, ktorých sme boli svedkom. To znamená osemdesiatdvojka, keď sa rozhodla, tak hlasovala do jedného chlapa, do jednej ruky. Tak ja by som vás prosil, keby ste skutočne nezhadzovali tieto veci takým spôsobom, ako vy to dokážete, pretože sledujem túto rozpravu a celkom úprimne hovorím, že zatiaľ som nepočul nejaké východiská alebo návrhy, ako by ste to riešili vy. Zatiaľ iba všetko kritizujete. S ničím nie ste spokojní. Bol by som skutočne rád, keby ste navrhli riešenia. Samozrejme, pani Belohorská tu pred chvíľou povedala, odstúpte, my to urobíme lepšie. Samozrejme o to nakoniec ide, pretože my vieme vaše zámery. Ale zatiaľ tá diskusia nepresvedčila a zrejme ani občanov nepresvedčila, že to myslíte vážne, pretože zatiaľ je to iba kritika pre kritiku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V súvislosti s tým, čo hovoril prechádzajúci pán poslanec, ja by som len chcel povedať aj v reakcii na faktickú poznámku, že riešenie je veľmi jednoduché. Riešenie je v inej filozofii vládnutia a riešenie je v tej chvíli aj v inej filozofii rozpočtu. Táto vláda pomaly a iste predala životnú úroveň občanov Slovenskej republiky za politické pohladkanie predstaviteľov Európskej únie. Viete, to sú tie reči o tom, ako do Európy, o tom, ako do demokratickej Európy, ako už sme v prvej skupine, keď iné skupiny neexistujú a tak ďalej a tak ďalej. Skutočne my sme v tejto chvíli asi najdemokratickejší štát na svete, ale, bohužiaľ, aj najhladnejší s perspektívou, že budeme ešte hladnejší.

    Preto mi často vlastne napadá, koho vlastne táto vláda je. Koho? Akých občanov? No mojou táto vláda určite nie je. V súvislosti s rozpočtom na rok 2000 sa skutočne treba bez urážok, bez invektív a dlhých rečí, od tejto vlády dištancovať, od takéhoto spôsobu vládnutia a hľadať jednoducho iné možnosti. A to si, prosím vás pekne, naozaj bez emócií uvedomte aj vy všetci, ktorí často bez argumentov obhajujete to, čo je tu predkladané.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prerokúvanie návrhu štátneho rozpočtu je prerokúvanie jedného z najdôležitejších dokumentov, podľa ktorého sa budú spravovať štátne financie v budúcom roku. Preto sa nečudujem, že pán poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, upozornil, že tomuto dokumentu by sa mala venovať náležitá pozornosť. Parlamentná práca by mala byť naozaj vyvrcholením toho roku, ktorý sme tu strávili. A preto tie návrhy, ktoré tu boli ako procedurálne návrhy prerušiť rokovanie, vychádzali jednoducho z toho, že je to nedôstojné, keď tu prednášame pre niekoľkých poslancov riešenia, pozmeňujúce návrhy, ktoré majú skvalitniť tento zákon. Jednoducho si predstavte, ako môžu reagovať vládni poslanci na pozmeňujúce návrhy, ako môžu kvalifikovane posúdiť, či boli dobré alebo zlé, keď tu jednoducho nie sú a tieto návrhy nepočujú. Na budúci týždeň zrejme automaticky očakávate, že budú všetci tlačiť na povel a nepotrebujú vlastne počúvať, prečo sú niektoré návrhy z našej strany prednášané a prečo sú naozaj dobré.

    Slovenská národná strana absolvovala s množstvom celoštátnych organizácií, s predstaviteľmi cirkví rokovania a my sme nazbierali množstvo poznatkov, ako tento návrh rozpočtu zlepšiť. Napríklad už som povedal, že sa venuje priorita školstvu, duchovému rozvoju, ale v rozpočte sa to neodzrkadlilo. A chceme navrhnúť, ako zlepšiť, kde zobrať prostriedky a kde ich presunúť. No ale keď poslanci tu nie sú, ako budú môcť k tomu zaujať stanovisko. Preto naozaj je to nedôstojné takéto rokovanie vyvrcholenia parlamentného roka.

  • Ďakujem.

    Súhlasím s predrečníkom, že zákon, ktorý prerokúvame, je najdôležitejším zákonom tohto roka. Zákonom, ktorý je rozhodujúcim pre rok 2000. Preto by tu mali byť prítomní všetci predstavitelia vlády, nie iba pani ministerka a teraz pán minister zdravotníctva. Mali by si vypočuť výhrady od nás opozičných poslancov, ale, samozrejme, aj niektoré výhrady od koaličných poslancov, aby pochopili, že skutočne tento zákon, ktorý prerokúvame, ktorý nám predložili do parlamentu, nie je kvalitným zákonom. Ja som presvedčená, že im stačí iba to vedomie, že aj tak bude odsúhlasený tento zákon. Tak si hovoria, načo by sme tu boli prítomní.

    Ešte by som nadviazala na poznámku o samosprávach. Plne súhlasím s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, že finančné prostriedky, ktoré sú pre nich určené, že nie sú pre nich postačujúce. Keď si uvedomíme, že tohtoročný príjem z podielových daní, ktorý podľa predpokladov mal mať určitú výšku, nebol naplnený. Chýbalo 180 mil. korún, a to bolo v auguste. Do konca roka táto suma určite nebola zmenená. Preto sa im nedivme, že žiadali vládu, aby tieto finančné prostriedky zvýšila o sumu na výšku 9,7 mld. korún. Inak ja sa k tejto problematike budem potom vyjadrovať vo svojom príspevku a zároveň dám aj pozmeňujúce návrhy, aby niektoré ich požiadavky boli splnené. Som zvedavá, či ma teda podporíte.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák sa zmieňoval o spomalení, ba až zastavení výstavby diaľnic. Ja by som chcel upozorniť na skutočnosť, na ktorú poukázala pani ministerka financií v tejto snemovni, ak sa nemýlim už tri razy, a to na zámer jej osoby a vlády - zrušenie Štátneho fondu výstavby pozemných komunikácií. Na tento moment chcem osobitne upozorniť, pretože ako "investičák" som málokedy počul v tejto snemovni väčší nezmysel ako takýto zámer. Diaľnice a líniové stavby nie je možné predsa financovať takým spôsobom, že v decembri nie je známe, čo sa bude financovať v budúcom roku. V januári suma na výstavbu komunikácií je nulová, pretože výdavková časť sa priebežne napĺňa z príjmovej časti, zatiaľ čo stavba je kontinuálna, plynulá, hospodárske zmluvy treba uzatvárať priebežne a na dlhé časové horizonty dopredu. Na území nášho štátu Štátny fond výstavby pozemných komunikácií bol v zákone schválený už tri razy. Po prvý raz to bolo za prvej Československej republiky v roku 1929. Po druhý raz to bolo po roku 1968. Po tretí raz v roku 1993. Úprimne blahoželám tejto vláde a jej poradcom, ktorí vymýšľajú a predkladajú do snemovne takéto nezmysly, pretože buď nevedia, o čom rozprávajú, tak potom nech radšej nerozprávajú, alebo to robia zámerne, tak potom nech od toho odstúpia. Toto je aj moja rada tým poslancom, ktorí hovoria, že my nedávame návrhy, odporúčania. Dávame. Môj návrh je taký, kto dáva takéto nezmyselné odporúčania vláde a kto ich akceptuje vo vláde, nech odtiaľ ide preč.

  • Ďakujem.

    Ja by som chcel zvýrazniť tú časť vystúpenia pána poslanca Andrejčáka, kde vlastne poukázal na to, že vládna koalícia, vláda klamú nielen občanov, ale, žiaľbohu, klamú aj sami seba. Stačí niekoľko reálnych čísiel na vývoj hospodárstva Slovenskej republiky za tretí kvartál. Hovorí sa o ekonomickom raste 0,6 percenta, čo je po 6-percentnom raste uplynulé štyri roky absolútny prepad, 10-krát menší rast, ako bol v rokoch 1994 - 1998, ale čo je veľmi zložité, klesá priemyselná produkcia, stavebná výroba, poľnohospodárstvo, prepravné objemy, klesajú investície, to znamená vklady do budúcnosti. Ale paradoxne narastá objem nakúpených osobných automobilov. To znamená, klesá produktívna ekonomika a potom namiesto získavania príjmov z rastovej ekonomiky vytrieskava pani ministerka Schmögnerová peniaze rastom daní, daňového zaťaženia, zvyšovaním cien a dovoznou prirážkou. Namiesto toho, aby sa vláda starala o ekonomický rast, tak sa stará, ako vytlačiť, vytrieskať peniaze z občanov, rastie nezamestnanosť o 30 percent, vážená koalícia, proti porovnateľnému roku 1998, samozrejme, s odrazom vo výdavkoch štátneho rozpočtu, vo výdavkoch, ktoré sú viazané na úrady práce a podobne dochádza k poklesu reálnych miezd a, samozrejme, aj k poklesu odbytu pre poľnohospodárske podniky, podniky, ktoré produkujú potraviny, ktoré produkujú základné potreby pre občanov v tých nižších príjmových zložkách. Takže to je pravda, vážená koalícia.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Andrejčák tu uvádzal určité čísla, ktoré svedčia o tom, že koaliční poslanci akosi málo sledujú rokovanie o takom dôležitom zákone a oni by tiež vlastne svojimi konštruktívnymi návrhmi mohli pomôcť zlepšiť tento zákon, pretože je to zákon ich vlády a im by tiež malo záležať na tom, aby ten zákon bol dobrý. Pre mňa je pozoruhodné nie to, že ich tu sedí málo, ale pozoruhodnejšie je to, že niektorí z nich, keď vystúpia, tak vystúpia veľmi zaujímavo, veľmi populisticky asi v tom zmysle, že takto to už ďalej nejde, už nemôžeme ďalej zaťažovať občanov, pričom to zaťaženie na dnešnú mieru dopustila vlastne súčasná koalícia. Dokonca tvrdia, to tvrdenie citujem, že musíme mať už pod dozorom rast cien, a pritom vo vláde bola prerokúvaná veľmi zaujímavá informácia o štátnom rozpočte na rok 2000. Je to veľmi dlhý dokument, ale ja z toho uvediem len to, že sa tam hovorí o sociálnej sfére a počíta sa na rok 2000 zvýšenie obyčajného cestovného o 30 percent, zastavenie prevádzky osobnej dopravy na 30 percent tratí a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tento rozpočet nie je konečný napriek tomu, že niektorí koaliční poslanci sa kasajú, že tu budú strážiť ďalšie cenová nárasty. Zrejme ich ani neustrážia.

    Ďakujem.

  • Ďalší, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Tarčák. Nie je tu. Stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Slobodník, pripraví sa pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    je mi trápne hovoriť pred takýmto skromným auditóriom, pretože to naozaj nemá nijaký význam, a tak sa prihlásim do ústnej diskusie. Teraz by som povedal niekoľko všeobecných čísiel a dúfam, že aj pani ministerka si už konečne nájde čas, aby mi odpovedala na tú vecnú informáciu o treťom mieste Slovenska v Agende 2000. To sú čísla, ktoré sú vecné.

    Túto slovenskú ekonomickú biedu odštartovali čechoslovakisti, ktorí ani slovom neprotestovali v roku 1989 proti pražskému nerovnakému metru. Necelých 15 percent z výnosov transportu ropy a plynu voči 72 percent výkonov bolo na Slovensku, 18 kilometrov autostrád z celkového počtu 130 kilometrov, štyri plánované trate TGV, Trains de grande vitesse, rýchlostné vlaky, z ktorých ani kilometer nemal viesť cez Slovensko a tak ďalej. To nie je všetko, prečo sa Slovensko ťažko obnovovalo. Holandské dražby, ktoré sa presadzovali za ministrovania v oblasti privatizácie pánom Miklošom, boli rozdávaním majetku svojim, najmä z VPN.

    Bol som nedávno na stretnutí s voličmi v hoteli Jalta v Trenčianskych Tepliciach, ktorý sa v holandskej dražbe dostal podpredsedovi VPN Jozefovi Kučerákovi za smiešnu sumu, ani nie štvrtinu sumy, na ktorú bol tento hotel pôvodne odhadnutý. Ironicky som sa spýtal organizátorov stretnutia, či nás príde privítať aj majiteľ pán Kučerák, jeden z najhorlivejších bojovníkov proti slovenskej štátnosti. Povedali mi, že narobil dlhov za 1 200 miliónov korún a zmizol. Nenávratne sa stratil, kde pôsobí na Slovensku, to nevie. Polícia ho nehľadá, Jalta mu už nepatrí, hotel Jalta. To je jeden z početných príkladov, ako sa privatizovalo pred Mečiarom, na ktorého všetci nadávajú. Výkony v tomto smere produkoval bývalý minister privatizácie Janičina, ktorý aj po voľbách v roku 1994, ktoré sa, ako je známe, skončili víťazstvom národných síl, privatizoval a privatizoval, hoci vláda dožívala posledné hodiny. A skúste si zistiť páni, komu patria drahé pozemky pri výpadovke z Bratislavy na Senec. Veľmi drahé pozemky. Alebo jahodové farmy v Blahovej a tak ďalej. Kto nekresťansky bohatol, hoci sa hlási ku kresťanstvu, a dnes by chcel vidieť len takzvané - termín je z kruhu koalície - Mečiarove privatizácie.

    Poznám jedného poslanca aj poslanca, ktorý býval na skromnej ulici v skromnom byte v starom dome, v starom byte, bol som u neho na návšteve, keď sme ešte ako mali také nejaké ľudské kontakty a keď sa kasal, že on nikdy nepôjde do praktickej politiky, že on bude len akosi duchovne obohacovať tento slovenský národ. Tento človek, ktorý býval v tom skromnom byte, ktorý mu naozaj nebolo hodno závidieť, sa stal dnes latifundistom tu v okolí, veľmi blízkom okolí Bratislavy, ktorý sa zo skromného bytu presťahoval do veľmi drahej viacmiliónovej vily. Raz vyjde najavo, za aké peniaze. Samozrejme, ja som presvedčený, že spravodlivosť existuje a že aj keď tie božie mlyny melú pomaly, ale ony začínajú chodiť rýchlejšie, príde rad raz aj na to.

    Takže mne sa pred takýmto skromným auditóriom naozaj nechce hovoriť, tak len tá otázka. Ja sa prihlásim, samozrejme, do diskusie s tým návrhom, ktorý mám na pridelenie peňazí Matici slovenskej, to aby náhodou sa na to nezabudlo. Možnože niektorí poslanci teraz dostávajú triašku, keď počujú Matica slovenská, ale ono je to tak. Ale tá otázka znie a nie je to otázka. Chcem, aby si jednoducho uvedomila pani, ktorú som pokrstil, že vymyslela takzvanú Schmögnerovej formulu Za všetko je vinný Mečiar. To je obrovská formula, ktorá nebude už dlho žiť, lebo nakoniec raz príde čas, keď sa to všetko odhalí, ako to vlastne bolo.

    Tak teda ako človek, ktorý sa zúčastnil na nejednej konferencii týkajúcej sa rozšírenia Európskej únie, nechcem vymenúvať ani mestá, kde všade sa tieto konferencie konali, ja som sa ako predseda zahraničného výboru na nich zúčastňoval, na všetkých týchto nám rozdávali takzvanú Agendu 2000. Rokovalo sa o nej a tam sa čierne na bielom hovorí, že Slovensko vlastne nemôžu prijať do ako prvej, vtedy sa nehovorilo prvá, druhá skupina, ale teraz vidíte, aký je to humbug, že všetkých 12 krajín sa bude vlastne znovu hodnotiť a podrobovať, že toto bola len jedna floskula, propagandistická floskula, že teda preradia nás do prvej skupiny. Existuje len jedna skupina a tá je tu. A tam sa bude hodnotiť podľa iného metra, a nie tak rýchlo, bohužiaľ, aby sme si rozumeli. Aj ja som za Európsku úniu, ale, bohužiaľ, nebude tak rýchle sa to hodnotiť, ako by sme si to želali, a pôjde to neskôr.

    No a v tejto Agende 2000, ktorá je povestná tým, že z nás vyrobila zo Slovenska krajinu, kde sa utláčajú menšiny a Maďarsko vyzdvihla ako krajinu, kde je vzorná menšinová politika, kde sa stavajú potemkinovské dediny takzvaných samospráv, ktoré nemajú peniaze. Keď príde na analýzu týchto samospráv, na to, koľko konkrétne dostávali forintov, tak vyjde najavo, že je to naozaj tá potemkinovská dedina.

    No ale aby som k tým ekonomickým veciam hovoril, keďže je tu reč o rozpočte, tak tam sa hovorí konkrétne to, že z krajín, ašpirantských krajín alebo z asociovaných krajín Európskej únie 11 ich hodnotili, nehodnotili Cyprus, hodnotili len stredo a východoeurópske krajiny, z týchto je na prvom mieste ekonomicky Slovinsko, nie Slovensko, ale Slovinsko, bohužiaľ, ktoré malo, samozrejme, všetok priemysel bývalej Juhoslávie a dosahuje 61 percent hrubého domáceho produktu priemeru členských štátov Európskej únie. Na druhom mieste bola Česká republika, ktorá dosiahla podľa Agendy 2000 vypracovanej Európskou úniou, jej orgánom je Európska komisia, 56 percent. Na treťom mieste bolo Slovensko so 41 percentami, už som to naznačil vo faktickej poznámke.

    Čo sa asi mohlo diať v tom predchádzajúcom spoločnom štáte, keď Slovensko, ktoré sa po roku 1993 rozvíjalo nepomerne dynamickejšie, nepomerne, povedal by som, vyhranenejšie než Česká republika, malo iba 41 percent priemernej hodnoty, teda hrubého domáceho produktu členských krajín Európskej únie? Za nami bolo Maďarsko s 38 percentami, takže vidíte, Slovensko bolo vyhodnotené ekonomicky vyššie ako Maďarsko. A za nami, to bolo za Mečiarovej éry, aby ste náhodou nezabudli, lebo táto správa vznikala v rokoch 1996 - 1997, a za nami bolo Poľsko, ktorého predstaviteľ si spokojne príde do Bratislavy a inštruovaný našimi "dobrými" novinármi napíše o Slovensku alebo povie o Slovensku, že teraz ako dobre robí táto vláda ekonomiku a že predtým to bolo zlé. Toto Poľsko, ktoré dosahovalo vtedy iba 32 percent HDP krajín Európy. A tie ďalšie, to ani nehovorím. Niektoré z nich mali 16 až 12 percent a takisto sú pozvané na ďalšie kolo rokovaní, ako je pozvané Slovensko, o ktorom sa hovorilo, že je zlé, lebo neplní, najmä to mu vyčítali, národnostnú politiku.

    Viete, kto to organizoval? Mohol by som vám zase citovať svojho obľúbeného autora Pála Csákyho, ktorý napísal, že v Mostoch na Dunaji a vlastne v tej knihe Két világ között - dobre som to vyslovil, pán Farkas - Medzi dvoma svetmi, napísal, že my Maďari sa uchádzame aj o pomoc za hranicami a veľmi úspešne. Nuž uchádzajú sa, pretože sa rozširujú také...

  • Pán poslanec, to je k rozpočtu?

  • Ja hovorím o rozpočte, keby ste náhodou nevedeli. Ja som vám už povedal, nie sme v uhorskom sneme. Sme v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • No neviem, či to viete, obávam sa, že nie, obávam sa, že nie, keď stále zahriakujete poslancov opozície.

    Skrátka a dobre, vyrobil sa štát, ktorý nerobí dobrú politiku, pretože robil politiku v záujme tohto národa, a nie v záujme cudzieho kapitálu, ktorému sa vypredáva - US Steel a podobné inštitúcie, ktoré dostávajú do rúk naše rodinné striebro. Takže tak sa Slovensko vyradilo, ale už bolo jasné veľmi dobre z ekonomického hľadiska a neekonomického...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • To už prešlo 10 minút? No však ja ešte budem hovoriť.

    Ďakujem.

    Tak odpoviete, pani ministerka?

  • Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pána poslanca Slobodníka, že by bolo bývalo dobré, keby sa bola viacej orientovala jeho reč, jeho vystúpenie aj smerom odpovedania na niektoré otázky, ktoré tu odzneli. Predovšetkým si myslím, že musíme viacej zdôrazňovať, že vieme, aký má byť budúci rozpočet. Chcem povedať, že akýmkoľvek spôsobom môžeme dospieť k úspešnému riešeniu iba za predpokladu, že sa v samotnom rozpočte obnovia dve základné funkcie, takzvaná navigačná a akceleračná funkcia. Navigačná v smere orientácie na také rozvojové ciele, ktoré sú v zhode s celosvetovým a európskym trendom. To znamená, veľmi výrazne má tento rozpočet zohrávať úlohu usmerňovania slovenského hospodárstva. A akceleračná v tom slova zmysle, že práve verejné investície do infraštruktúr vedú k urýchľovaniu hospodárskeho rozvoja a na základe toho vedú k obnoveniu dynamiky rastu, ale nie takého rastu, aký sa tu predstavuje, keď aj relatívny rast 2 percent sa považuje za veľký úspech, ale rastu takého, ktorý zväčšuje dynamiku predchádzajúceho rastu, lebo až vtedy môžeme hovoriť o tom, že sa dostávame dopredu.

  • Chcem podporiť názor pána poslanca Slobodníka, že v rámci našich rozpočtových možností Slovenská republika je skutočne veľkorysá v rozpočte na výdavky národnostných menšín. Je to neodškriepiteľné a je to fakt. Ja to nekritizujem, ja to konštatujem. A zároveň musím aj konštatovať, že skutočne aj tento rok vznikne s dlhmi, a neviem či rozpočet, ja som to aspoň nenašla, na rok 2000 počíta so zaplatením dlhov, ktoré prejdú z tohto roku do budúceho. Ja tu mám pred sebou výstrižok z Pravdy zo 6. decembra 1999, kde sa uvádza, že 280 miliónov, dobre počujete, 280 miliónov nedoplatkov na platoch učiteľov nebude možné zaplatiť z tohto rozpočtu. Ak by to malo byť, musel by sa zmeniť zákon, čo neprichádza do úvahy. Teda na budúci rok sa to bude tlačiť. Ale to je len školstvo. A čo ostatné rezorty? Kde sú rezervy alebo z čoho pani ministerka to chceme zaplatiť v roku 2000? Ja by som veľmi rada pri vašom vystúpení počula odpoveď, aj keď viem, že niet takého rozpočtu, že by sa do budúceho roku niečo nepretlačilo. Lenže vy ste to v roku 1998 veľmi kritizovali, ale veľmi ako úplnú katastrofu Mečiarovej vlády. Ale vaše pretlaky do budúceho roku sú väčšie, a preto sa pýtam, z čoho to bude financované.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nepatrím k tým, čo veľa a zbytočne rečnia, ale posledné vystúpenie rečníka ma inšpirovalo. Snažím sa v každom vystúpení hľadať určité ratio, ale z toho, čo tu počúvam, v mnohých prípadoch nieto čo. Zatiaľ musím povedať, česť výnimkám, počúvam školenie a rétorické cvičenia o rozpočte, a nie konkrétne prerokúvanie rozpočtu. Počúvam ideologizáciu rozpočtu namiesto konkretizácie veci. Počúvam nekorektné útoky na ministerku, ženu, dámu bez toho, že by sme si uvedomili, že je to rozpočet vlády, a nie Brigity Schmögnerovej. Som toho názoru, že keby sme vypli kamery, tak určite tu ubudne veľa teatrálnych a imidžových vystúpení.

    A posledná poznámka. Som presvedčený, že úprimný záujem riešiť veci rozpočtu tejto republiky, v každom prípade vyzerá inak.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Slobodník vo svojom úvode hovoril o skromnom auditóriu. Ja chcem len pripomenúť, že po kritike na účasť koaličných poslancov sa zabudol pozrieť do vlastných radov, kde za HZDS sedelo v čase jeho vystúpenia 12 a za SNS 2 poslanci. Rozpočet predkladá vládna koalícia. Bol prerokovaný v ministerských kluboch jednotlivých politických strán vládnej koalície, v poslaneckých kluboch vládnej koalície, v spoločnom klube vládnej koalície. Uznávame konštruktívnu opozíciu, má priestor pri prerokúvaní aj zákona o štátnom rozpočte. Čo však počúvame, je len zlosť, nenávisť, osobné politické predstavenie, hru na diváka. A najmä kritiku bez konkrétneho návrhu.

    K tým potemkinovským dedinám. Počúvali sme počas celého minulého volebného obdobia, ak chceme viac, mali by sme viac zarobiť, teda mať vyššiu príjmovú časť, a hovorili ste to počas celého obdobia. Teraz, keď máme vychádzať z vašej teórie, tak znovu v rámci štátneho rozpočtu na rok 2000 môžeme rozdeliť len to, čo vieme naplniť v rámci príjmovej časti. V rámci toho zohľadňujeme aj iné priority, teda školstvo, zdravotníctvo, ale možno ušlo vašej pozornosti, keď kritizujete, že strany vládnej koalície nevyužívajú možnosť, teda hľadať cesty naplnenia aj iných priorít, tak vám pripomínam, že SDĽ chce naplniť aj potreby miest a obcí na zabezpečenie základných činností, a preto bol hneď v úvodnom vystúpení zástupcu za klub SDĽ návrh, kde žiadame rozšíriť rozpočet alebo zvýšiť pre mestá a obce o 500 miliónov korún...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Paška, procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Na úvod vám prečítam § 23 zo zákona o rokovacom poriadku ods. 6. Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania. Pokiaľ viem, tak sa zhruba pred 15 minútami hlasovalo o návrhu pána poslanca Slobodníka na prerušenie schôdze. Vtedy nebola prítomná nadpolovičná väčšina. Teraz je potrebné postupovať podľa § 23 ods. 6.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teda aspoň ste prečítali to, čo tí, ktorí navrhovali tento procedurálny návrh a potom tu kričali, tak si neuvedomili, že sme hlasovali, nezisťovali počet. To znamená, že hlasovanie ešte môže prebehnúť, keď nás tu bude dosť. Počet sme nezisťovali.

    V rozprave ako ďalší vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Jasovský.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Prečítajte si rokovací poriadok, prečítajte si rokovací poriadok, pán poslanec, na to ste tu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    v minulých rokoch vtedajšia opozícia aj občianske združenia s obľubou vyčítali vláde premiéra Mečiara, ale i mne ako ministrovi životného prostredia, že venujeme málo pozornosti otázkam životného prostredia, jeho tvorbe a ochrany. Nemôžem povedať, že sa nám všetko, čo sme chceli urobiť, aj podarilo. A takisto nemôžem povedať, že som bol spokojný s prostriedkami, ktoré bývali vyčlenené pre rezort životného prostredia, prípadne so znížením počtu pracovníkov v rámci úsporných opatrení pri integrácii štátnej správy a novom územnom členení.

    Dnes ale pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 2000 musím vyjadriť veľké výhrady k ekologickej politike terajšej vlády a, samozrejme, aj k práci rezortu životného prostredia. Za rok terajšej vlády boli do parlamentu predložené len materiály, ktoré boli vypracované našou vládou, ale nič nové. V koncepčných materiáloch vypracovaných a schválených terajšou vládou sa prakticky otázky životného prostredia a problémy, s ktorými sa Slovenská republika v tejto oblasti borí, vôbec neuvádzajú. Znížili sa výdavky na budovanie infraštruktúry. V rámci šetriacich opatrení sa opäť redukujú počty pracovníkov na ministerstve a celkom samozrejme aj na odboroch životného prostredia v krajoch a okresoch.

    Preto sa vôbec nemožno čudovať, že negatívne, ba až hriešne podceňujúce stanovisko vlády k politike životného prostredia sa opäť odrazilo aj v návrhu rozpočtu na rok 2000. V porovnaní s rokom 1999 je totiž rozpočet opäť nižší, teraz o 22 543 tis. korún. Pri porovnaní s rokom 1998 je to dokonca ešte horšie. Návrh rozpočtu je nižší o 110 mil. korún. Na mzdy a platy bude mať ministerstvo životného prostredia menej o 13 mil. korún. Čo to bude znamenať v praxi? Že bude musieť uvoľniť na samotnom ministerstve a v podriadených organizáciách viac ako 100 pracovníkov. Kto bude potom plniť úlohy v rezorte životného prostredia, ktoré súvisia najmä s integráciou do Európskej únie? Ja si to neviem predstaviť. Ale viem si dobre predstaviť, že Slovenská republika nebude schopná splniť ekologické kritériá požadované Európskou úniou, ak bude v tejto oblasti pre životné prostredie ubíjajúcej politike vláda pokračovať.

    Ministerstvo životného prostredia v rámci programu starostlivosti o životné prostredie uvádza návrh 88 projektov, ktoré by mali byť riešené v roku 2000 a požaduje na ne sumu 66 347 tis. korún. Z pridelených prostriedkov na túto oblasť je vyčlenených len 12 miliónov. Povedzte mi, ktoré projekty bude možné riešiť, keď je jeden dôležitejší ako druhý, keď mnohé sa riešia v spolupráci s viacerými krajinami? V rámci geologickej činnosti by malo ministerstvo životného prostredia zabezpečovať financovanie úloh regionálnej geológie, hydrogeológie, ložiskovej geológie, energetických surovín a geofaktorov životného prostredia, ktoré vyplývajú z koncepcie geologického výskumu a prieskumu Slovenskej republiky do roku 2005, surovinovej politiky Slovenskej republiky, energetickej koncepcie, koncepcie využívania geotermálnej energie, riešenia regiónu Banskej Štiavnice a ktoré sú kryté aj príslušnými uzneseniami vlády. Požiadavky na plnenie týchto úloh sú pokryté len na 76 percent. Rozpočet pre túto časť - geologickú činnosť je nižší o 10 mil. Sk. Nezabezpečenie finančných prostriedkov sa určite prejaví v blízkej budúcnosti, keď nebudeme mať ukončené geologické výskumy a prieskumy a budú nám chýbať surovinové zdroje, keď budeme mať problémy s využívaním domácich energetických surovín a pravdepodobne aj obrovské problémy so zásobovaním obyvateľov zdravou pitnou vodou. Aké problémy sme si narobili len prispôsobením normy pre pitnú vodu s krajinami Európskej únie na obsah arzénu. Odrazu sme zistili, že v mnohých obciach a regiónoch musíme urýchlene riešiť zásobovanie obyvateľov zdravou pitnou vodou s neúmerne vysokými finančnými nákladmi.

    Z rozpočtových organizácií je na tom lepšie Slovenská inšpekcia životného prostredia. Jej rozpočet je na úrovni roku 1999. Ale to znamená aj zmrazenie miezd, nedostatok prostriedkov na bežnú prevádzku, dopravu a osvetlenie. A, samozrejme, nemožno splniť neustále sa zvyšujúce úlohy. Horšie na tom bude Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorému sa znižuje rozpočet o viac ako 11 mil. korún. Podstatne sa znížili najmä mzdové výdavky. Čo to bude znamenať v praxi? Vysokokvalifikovaní odborníci si budú musieť zvyknúť na zmrazenie platov a zníženie reálnych príjmov alebo budú riešiť situáciu odchodom do súkromných spoločností. Ale ako bude rezort zabezpečovať plnenie úloh potrebných pre činnosť rezortu a štátu, nakoniec aj pre bezpečnosť štátu a jeho obranu, to naozaj neviem. Mám však vážne obavy, že to nebude vedieť ani ministerstvo životného prostredia a určite ani vláda Mikuláša Dzurindu.

    V oblasti financovania kapitálových výdavkov SHMÚ nebude môcť zabezpečiť výmenu zastaraného rádiolokátora, ktorý je na Kojšovej holi v prevádzke od roku 1985. Je technicky zastaraný, morálne opotrebovaný a nie je schopný zabezpečovať a poskytovať informácie na predpovede intenzívnych búrok, ničivých povodní a záplav, ktoré v konečnom dôsledku narobia oveľa viac škôd ako požadovaných 50 mil. korún.

    Peniaze sa neujdú ani na údržbu a opravu existujúcich monitorovacích staníc a už vôbec nie na ich rozširovanie. Už teraz sa nerealizuje 6 čiastkových subsystémov v ovzduší a vo vode. Stráca sa vzájomná previazanosť a harmonizácia celoplošného monitorovacieho systému. A to len preto, že na tieto úlohy vláda nevie vyčleniť požadovaných 75 mil. Sk, a to už ani nehovorím o tom, že sa nemonitorujú organické látky, prchavé uhľovodíky a ťažké kovy. Hlavne, že sme pristúpili na príslušné medzinárodné dohovory a že sme ich ratifikovali aj v Národnej rade.

    Vláda sa stále vyhýba aj vyriešeniu pálčivého problému správy národných parkov a osobitne Tatranského národného parku, pretože pre ne nenašla viac prostriedkov, než to bolo v rozpočte na rok 1999. To znamená, že príspevok na ochranu prírody v TANAP-e ostane Štátnym lesom v Tatranskom národnom parku, Štátne lesy budú naďalej porušovať zákony a spravovať aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý by mal pripadnúť Správe Tatranského národného parku. Ale nebudú robiť ochranu prírody a tá tu bude naďalej chradnúť a budú sa znižovať aj počty chránených rastlín a živočíchov. Samozrejme, že budú pokračovať aj nájazdy rómskych spoluobčanov, ktorým sa nepodarilo včas emigrovať do teplejších či ekonomicky silnejších krajín, aby si z Tatranského národného parku či národného parku Slovenský raj nanosili dostatok palivového dreva na zimné obdobie, pretože z takého likvidačného rozpočtu rezort životného prostredia nebude vedieť zabezpečiť stráženie a ochranu nášho prírodného bohatstva.

    Dzurindova vláda sa hrdí aj dobrým prístupom a dobrými vzťahmi k medzinárodnej spolupráci a k medzinárodným organizáciám. Zníženiu rozpočtu o dva milióny korún pre túto oblasť však o tom nesvedčí. Ak si Slovenská republika nebude plniť povinnosti v stanovených poplatkoch, urobí si akurát hanbu a potom by sme sa nemali čudovať, že sa nakoniec dostaneme do pozície chudákov z rozvojových krajín, ktorým sa poplatky odpustia alebo skrátia.

    Príspevky občianskym združeniam nikdy neboli vysoké, ale "umelci" zostavujúci tento rozpočet i tu našli odvahu a rozpočet im znížili o 100 tis. korún. K tomu ja už nemám ďalší komentár.

    Predstavitelia rozpočtu mi celkom samozrejme môžu položiť otázku, odkiaľ a komu zobrať finančné prostriedky, aby sa mohli presunúť do kapitoly životné prostredie. To by som síce mohol urobiť, ale bolo by to úplne zbytočné. Hlasovacia mašinéria vládnej koalície by moje návrhy aj tak zamietla. Zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na normálne fungovanie štátu je vecou vlády. Vláda by mala prijímať len také opatrenia, ktoré budú zvyšovať výkonnosť slovenskej ekonomiky, podporovanie veľkých, stredných, ale i malých podnikateľov. Žiaľ, vy ste za rok dokázali akurát opak. Neviem či úmyselne alebo svojou neschopnosťou robíte všetko preto, aby sa slovenská ekonomika zrútila, alebo aby sa dostala aspoň na kolená. Preto sa vlastne ani nečudujem, že nie sú peniaze na školstvo, ba ani na zdravotníctvo či kultúru a že vôbec nie sú ani na životné prostredie. Kašu ste si navarili, tak si ju budete musieť aj zjesť. Či táto rozpočtová kaša bude chutiť aj občanom Slovenskej republiky, či z nej nebude aj bolenie brucha a nebodaj aj hnačky, zrejme vaša vláda uvidí veľmi skoro, keď začnú pôsobiť ďalšie unáhlené rozpočtové opatrenia - zvýšené ceny pohonných hmôt a mazív, piva, liehovín a tabakových výrobkov a prejaví sa aj plánované zvýšenie nájomného, elektrickej energie, plynu a tepla, následne prakticky všetkého, aj základných potravín, a občania budú mať prázdne žalúdky a prázdne peňaženky. Len aby ste potom celá vláda vedeli dobre a rýchlo behať, aspoň tak ako váš premiér, keď vám občania budú chcieť vyjadriť "vďaku" za život v biede.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 5 poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Ja si myslím, že pán poslanec Zlocha jasne povedal heslo, čím horšie, tým lepšie. Samozrejme, čím horšie pre občanov, tým lepšie pre Hnutie za demokratické Slovensko. Presne to bolo tak povedané. Navarili ste si kašu, zjedzte si ju. Ja neviem, kto tú kašu bude jesť a z čoho sa môže variť táto kaša. Takže je to vyhrážanie s otáznikom pre koho?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Naozaj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Zlocha, je potrebné zvýšiť kapitoly, ktoré majú hlavný vplyv na životné prostredie, nakoľko toto sa v budúcnosti vypomstí. Už som upozornil a je to konkrétny návrh, že táto snemovňa prijala uznesenie, v ktorom rozhodla, že na podporu lesného hospodárstva na zalesňovanie, na hospodárenie, ktoré by využilo všetky plochy, ktoré treba zalesniť a o ktoré sa treba intenzívne starať, najmä v súkromnom sektore, ktorý nemal techniku, nemal prostriedky, nedostal ju pri vrátení lesov, je mimoriadne dôležité, aby sme ľuďom na vidieku dali prácu, aby sme vytvorili podmienky na zlepšenie životného prostredia, aby sme aj splnili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ku ktorému sa zaviazala.

    Takisto viete veľmi dobre, že povodne, ktoré boli v uplynulých rokoch, spôsobili obrovské škody a je potrebné urobiť protipovodňové opatrenia v tých oblastiach, v ktorých došlo ku škodách. A na toto tiež Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie a táto vláda ignoruje rozhodnutia Národnej rady. Jednoducho ministerstvo nezapracovalo tieto rozhodnutia Národnej rady do návrhu štátneho rozpočtu a je potrebné tieto obidve zapracovať, a tak vytvoriť podmienky na splnenie nielen uznesenia, ale aj na zlepšenie života ľudí práve v oblastiach, ktoré sú vo veľmi ťažkom ekonomickom postavení, lebo horské oblasti sú z hľadiska nezamestnanosti a problémov, ktoré s tým súvisia, v najťažšom postavení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Zlochu, ktorý hovoril o nedostatočnom finančnom pokrytí na úlohy pre rezort životného prostredia. Ja mám opätovne v rukách výstrižok z Nového dňa zo 6. 12. 1999, kde sú uvedené myšlienky súčasného ministra životného prostredia a kde sa konštatuje, že životné prostredie je tretia najväčšia oblasť, ktorú treba aproximovať k právu Európskej únie. Tu treba v rámci manuálu implementácie legislatívy prevziať vyše 300 predpisov z Európskej únie a zapracovať do nášho práva. Jednoznačne sa konštatuje, že personálne toto ministerstvo nie je vybavené. Dokonca si dovolím prečítať, je uvedené, že ministerstvo životného prostredia, teda jeho minister László Miklós verejne deklaruje, že odborníci rezortu vyrátali, že nám chýba 700 pracovníkov štátnej správy. Vážení, racionalizovať áno, ale rozumne. Ako sa chcú tieto úlohy z tohto rozpočtu splniť? Tu nie je otázka, že požadujeme, že kritizujeme, že nie je viac. My sme nespokojní s tým, že sa neodrážajú v rozpočte rozvojové programy, že sa nepočíta s rozvojovými programami, ktoré dajú financie rozpočtu.

  • V jednom bode s pánom poslancom Zlochom nemôžem súhlasiť, a to, že kašu, ktorú varí súčasná koalícia, táto koalícia bude aj jesť. Žiaľ, nie je to tak. Túto kašu jedia všetci obyvatelia tohto štátu, a to aj takí, ktorí si toto jedlo neobjednali, pretože to, čo sa varí v súčasnosti, to je dokonca v rozpore aj s receptom, s ktorým ste, vážená koalícia, išli do volieb. Takže s tou kašou je to veľmi biedne. A čo sa týka kvalitatívnej úrovne smerovania Slovenska, čo sa reprezentuje teraz predkladaným návrhom štátneho rozpočtu, tak pravda sa nachádza asi na pomedzí toho, čo povedal známy český klasik, že "špatné kroky sa môžu uskutočňovať částečně z blbosti a částečně ze špatného úmyslu". Tak táto mixáž asi v tomto smerovaní je.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Zlocha, ja by som mal len jednu otázku na pani ministerku financií. Totižto stále sa tu už druhý deň porovnáva v súvislosti s rozpočtom toto obdobie vládnutia s tým predchádzajúcim obdobím vládnutia. Ja by som prosil pani ministerku financií, keby povedala aspoň jeden rezort, jedno ministerstvo, jeden úsek, ktorý funguje podľa jej názoru lepšie, s lepšími ekonomickými ukazovateľmi alebo ktorý je organizačne v rámci vlastného zabezpečenia lepší, ako bol ten v minulom období. Ja len by som veľmi pekne prosil, aby tá odpoveď od vás pani ministerka neznela tak, že ten rezort nefunguje v tomto období preto, lebo v tom minulom období fungoval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Oberhauser má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dávam návrh, aby dnešné rokovanie schôdze sa ukončilo o 15.00 hodine a aby sme pokračovali v rokovaní tejto schôdze v utorok na budúci týždeň podľa vášho uváženia. Svoj návrh zdôvodňujem nasledovne. Pán predsedajúci, požiadali nás, dnes o 15.00 hodine, aby zástupcovia Slovenskej národnej strany rokovali so zástupcami OECD pánmi Mališevom, Male, Martensom a Praisom v súvislosti s tým, že zástupcovia OECD sú na Slovensku, aby vypracovali ekonomický prehľad o Slovenskej republike. Ak neumožníte naše rokovanie s týmito pánmi, neviem, či ich máme priviesť do sály alebo akým spôsobom, lebo my máme vystúpiť v rozprave a jednoducho nebudeme sa môcť buď zúčastniť na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočte, alebo na rokovaní so zástupcami OECD. Preto prosím o prerušenie, a ak neprerušíte, tak žiadam, aby sa hlasovalo bez rozpravy o ukončení dnešnej schôdze.

  • Pán poslanec, samozrejme, bude sa hlasovať, ale chcem vás upozorniť, že z 13 poslancov Slovenskej národnej strany momentálne sú tu traja a ostatní 10 bez problémov môžu rokovať so zástupcami OECD.

    Takže vážení páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa a zároveň hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca.

    Prítomných, tak ako sme predpokladali, je len 33 poslancov. Budeme pokračovať.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Húska, prečítajte si rokovací poriadok. Ja vám prečítam rokovací poriadok, ale nekričte.

    V rokovacom poriadku v § 23 ods. 6 máte: Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov... My sme sa prezentovali aj hlasovali. Takže my sme hlasovali a nezisťovali sme len počet. Vtedy môžem využiť možnosť prerušiť, ale takúto možnosť ja nevyužijem, to znamená, že budeme pokračovať.

    Ďalší v rozprave je pán poslanec Jasovský.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pán poslanec Zlocha, máte procedurálny návrh?

    Pani poslankyňa Tóthová, nekričte, dostanete slovo, ak sa prihlásite.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja mám k vám prosbu, pán predsedajúci. Nás je málo. My sme len dva kluby. Určite nemáme možnosť využiť situáciu, aby sme mohli odísť. Vy, keď potrebujete prerušiť schôdzu, ukončiť schôdzu, posunúť začiatok schôdze, to vždy hravo urobíte. Skutočne vzhľadom na to, že sa prerokúva veľmi dôležitý problém - štátny rozpočet a že Slovenská národná strana požiadala, aby mohla rokovať so zástupcami OECD, tak si myslím, že by bolo korektné, keď by sme im túto možnosť dali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja v tom nevidím problém. Bolo poslanecké grémium. Keby na poslaneckom grémiu poslanci za SNS túto prosbu dali, ja si myslím, že pán predseda by určil, že dnes budeme rokovať len do 15.00 hodiny, ale problém je v tom, že fakticky sú tu traja poslanci za Slovenskú národnú stranu a tí desiati by pokojne mohli rokovať s OECD. Ale, samozrejme, dám procedurálny návrh s tým, že sa opýtam, či poslanecká snemovňa súhlasí s takým návrhom, aby sme o 15.00 hodine skončili. Ak bude všeobecný súhlas, lebo to je možnosť, tak, samozrejme, môžeme skončiť, ale musí byť všeobecný súhlas.

    Pán poslanec Husár, máte procedurálny návrh? Nie.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    môj procedurálny návrh znie. Prosím dať zistiť prítomnosť členov parlamentu. Počet prítomnosti členov parlamentu. Zdôvodnenie. Rokuje sa o vážnom zákone. Je tu slabý počet poslancov najmä z vládnej koalície. Nie sú tu v dostatočnom zastúpení ani členovia vlády, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že som dala procedurálny návrh zistiť počet prítomných poslancov a prosím hlasovať bez rozpravy.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, toto nie je moja povinnosť. To znamená, že o tomto nedám hlasovať.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Požiadal by som vás, aby ste si dali vytiahnuť zápis, stenografický prepis rokovania, pretože vy ste teraz pri uvádzaní hlasovania skutočne povedali "prezentujte sa a hlasujte". To znamená, že prebehla súčasne prezentácia aj hlasovanie. Pri prezentácii bolo zistené, že je prítomný malý počet poslancov na to, aby bola schôdza uznášaniaschopná, takže do 15 minút od tohto času musíte zopakovať prezentáciu.

  • Vážený pán poslanec, nie ste po prvýkrát poslancom. Veľmi dobre viete, že prezentácia sa robí buď na začiatku schôdze a vždy a pravidelne. To sa musí urobiť. Vtedy pán predseda alebo predsedajúci káže poslancom, aby sa prezentovali. Tak sa zisťuje počet prítomných. Ináč sa hlasuje. Pri hlasovaní podľa rokovacieho poriadku predsedajúci musí povedať, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Ale to je hlasovanie, a nie prezentácia. Ukážte mi v tomto rokovacom poriadku, kde je povinnosť predsedajúceho zisťovať počas prerokúvania hociktorého bodu počet poslancov, ktorí sú prítomní.

    Pán poslanec Mikloško, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja sa chcem poďakovať poslancom SNS za tento procedurálny návrh, lebo takto sme si uvedomili za posledné týždne, že tu vôbec sú.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, domnievam sa, že to, čo tu hráte, je nedôstojná pozícia pre podpredsedu Národnej rady a môj procedurálny návrh je, aby ste zvážili, či zo seba robíte tu hlupáčika zámerne alebo...

  • Vypnite pána poslanca.

    Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Jasovský. Pripraví sa pán poslanec Kačic, ktorý tu nie je. Keď tu nebude, stratí poradie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    pán minister,

    dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko slov k tomuto zákonu, aj keď koalícia nám ešte pred prerokúvaním tohto zákona začala vyčítať ústami jedného z kolegov farizejstvo, potom populizmus, amatérstvo a ďalšie. Viem, že postavenie opozičného politika v tomto parlamente ružové nie je a že pozmeňujúce návrhy sú prijaté len vtedy, keď je to po určitom výnimočnom, ale napriek tomu cítim potrebu vystúpiť k tomuto zákona aj z úcty k tým 110 tis. ľuďom, ktorí v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií pracujú.

    Vystupoval som aj k zákonom, ktoré mali pripraviť pôdu pre možno aplikáciu zákona o štátnom rozpočte, čo po slovensky má znamenať napĺňanie príjmovej časti rozpočtu. V úvode vystúpení som hovoril o hádzaní hrachu na stenu. Poznamenávam, že hrach na stenu asi budem hádzať aj teraz, pretože nie vždy je adekvátna odozva k návrhom, ktoré tu odznejú a, samozrejme, za 10 minút urobiť rozbor časti kapitoly dopravy, pôšt a telekomunikácií a predložiť seriózne návrhy je veľmi ťažké a veľmi zložité. Zopakoval som si ale pri príprave na toto vystúpenie programové vyhlásenie vlády a porovnal som ho s jeho naplnením v zákone, ktorý prerokúvame. Bolo uvedené, že základom štátnej dopravnej politiky bude garancia štátu pri úhrade straty za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme v oblasti železničnej prepravy osôb a autobusovej pravidelnej prepravy. Je chvályhodné, že v bežných transferoch došlo k zvýšeniu v železničnej doprave o 500 mil. korún, ale čo s odhadovaným nepokrytím v sume cca 2 mld. Sk? Je síce pravdou, že 1 250 mil. je uvedená v prílohovej časti rozpočtu, čo je návrh na financovanie rozvojových parametrov programov rezortov z finančných prostriedkov získaných privatizáciou. Bežný transfer ale nie je rozvojový program a čo s absolútne nepokrytou sumou vo výške 700 mil. korún?

    Povedať, že tento problém sa vyrieši úpravou taríf a likvidáciou neefektívnych tratí pri absencii riešenia dopravného modelu štátu a nepokračujúcej harmonizácie autobusovej a železničnej dopravy je nezmysel. Viete veľmi dobre, že absolútny nárast taríf neprináša priamo úmerný rast tržieb. Je smutné, že vláda po vyjadreniach odborárov, citujem, podstúpila medzinárodnú medzinárodnú blamáž a objednala si medzinárodný audit, keď teraz jeho výsledky nerešpektuje. Otázku taríf takisto vláda v stredu nevyriešila.

    Som rád, že sa v prílohe objavujú možné zdroje na rozvoj železníc a najmä na rýchlostnú trať Bratislava-Trnava. Suma, ktorá je predpokladaná, je ale znovu podcenením úlohy štátu pri financovaní železničnej infraštruktúry. Návrh rozpočtu v tejto oblasti je podceňovaním rozvoja dopravnej infraštruktúry a odvetvia dopravy vôbec. Upozorňujem na situáciu v oblasti mobilných prostriedkov, kde technický stav a štruktúra je veľmi zlá, najmä vozne na prepravu osôb sú za hranicou fyzickej životnosti a pre medzinárodnú prepravu nie je dostatočný park osobných vozňov zodpovedajúcich podmienkam Medzinárodnej únie železníc.

    V tomto smere som rád, že Generálne riaditeľstvo železníc pripravuje určité názory a návrhy na možné riešenie. Slovensko totiž nemá na rozdiel od susedných krajín ani jedno spojenie uceleným vlakom alebo kurzovými vozňami s krajinami Európskej únie. Stály pokles aj tranzitných prepráv sa negatívne prejavuje na ekonomike Železníc Slovenskej republiky.

    Mal by som hovoriť možno ďalej k otázkam železníc, bolo by asi veľmi dlhé, žiadali by sa tu pozmeňujúce návrhy, mám ale taký pocit, že ich predloženie by nebolo účelné, skôr očakávam, že pozmeňujúce návrhy predložia iné, niektoré koaličné zoskupenia a my ho budeme môcť podporiť. Chýba mi systém v riešení tohto zákona o štátnom rozpočte, chýbajú mi určité otázky, napríklad otázka kapitálových transferov a podobne. Dalo by sa dlho hovoriť, bohužiaľ, čas veľmi rýchlo uteká.

    K cestnej infraštruktúre niekoľko slov. Chýbajú prostriedky na zlepšenie cyklistickosti opráv ciest, opravy, respektíve prestavby potreba ročne 40 - 45 mostov, zlepšovanie okresnej a miestnej úrovne, technických parametrov ciest a tak ďalej. Tu dochádza ku kráteniu bežných výdavkov na mzdy a ostatné osobné výdavky o 5 percent, čo bude znamenať zníženie počtu pracovníkov na výkonných jednotkách správy a údržby. Všetky rezervy v tomto smere ale už boli vyčerpané v minulosti, pretože pri fixnom objeme finančných prostriedkov bolo znižovanie jedinou možnosťou valorizácie príjmov radových cestárov. Pri rovnakých kapitálových výdavkoch na opravy a údržbu nemožno ani výpadok vlastných kapacít nahrádzať dodávateľsky.

    Významnou nákladovou položkou, na ktorú upozorňujem pri výkone letnej a zimnej údržby ciest, je spotreba nafty. Zvýšenie DPH z uhľovodíkových palív nie je rovnako ako celá ostatná inflácia v návrhu zohľadnená. Čo z toho vyplýva, nie je potrebné hovoriť. Údržba a opravy ciest budú mať podstatne nižší rozsah ako v predchádzajúcom roku, čo pri stále stúpajúcej intenzite cestnej premávky bude mať priamy negatívny dosah na bezpečnosť a plynulosť cestnej prevádzky.

    K rozpočtu Štátneho fondu cestného hospodárstva - tento na prvý pohľad ako keby ctil schválený variant B nového programu výstavby diaľnic. Lenže v návrhu oproti ročnému rozpisu nie je rozpočtovaná suma 1 600 mil. Sk, ktorá je zapísaná ako priorita pod čiarou tiež v prílohe 3 návrhu rozpočtu, návrh na financovanie z prostriedkov získaných z privatizácie. Mne ale chýba to, že v prípade nezískania týchto prostriedkov alebo získania po hlavnej stavbárskej sezóne bude znovu ohrozená výstavba diaľnic, a tak ako v roku 1999 bude to znamenať nedodržanie pôvodného harmonogramu a môže to byť znovu určitým kolapsom v stavbárskych kapacitách.

    O úveroch na výstavbu treba povedať, že návrh predpokladá prijatie nových úverov vo výške 7 mld. korún, myslím si, že bude potrebné včasné rozhodnutia, efektívna príprava týchto úverov, aby ich bolo možné čerpať zo začiatku, a nie ako v tomto roku, v roku 1999 len v septembri. Narýchlo a v poslednej chvíli získané úvery sú totiž veľmi drahé, o čom svedčia aj dva úvery, ktoré boli prijaté do roku 1999.

    Bolo by potrebné hovoriť tiež o úvere, ktorý bol získaný od Nomury. Tu nie je rozpočtovaná totiž suma na splátku úveru pre Nomuru v sume 2,2 mld. Sk, to je z hľadiska výstavby diaľnic síce nie zaujímavé, ale celý úver od Nomury je splatný v konkrétny deň a naraz. To, že ministerstvo financií v minulom roku odčerpalo akože ročnú splátku od Štátneho fondu cestného hospodárstva, niekomu sa to zrejme hodilo ako skrytá rezerva, ale splátka úveru Nomury ostáva rozpočtovým rizikom budúceho roka.

    Takže požadujem a upozorňujem na to, aby príjmy z privatizácie boli a boli skutočne načas a takisto nové úvery, aby boli zabezpečené v plnej výške a načas, pretože už dnes ideme do určitých konfliktov s Poliakmi, ktorí majú problém čerpať zdroje z programov PHARE vzhľadom na zastavenie úseku Skalité-Zvardoň.

    Bolo by potrebné hovoriť o problematike autobusovej dopravy, pretože táto tiež nie je dostatočne rozpočtom riešená, aj keď kvitujem sumu dvakrát 200 mil. Sk na prípravu nových tratí a na výrobu alebo nákup nového autobusového parku. Myslím si, že hospodársky výbor k tomu zaujal dosť slušné stanovisko. Dúfam, že ministerstvo dopravy, ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva na to bude reagovať adekvátne, pretože v autobusovej doprave výkony klesajú, systém financovania výkonov vo verejnom záujme spolu s privatizáciou je riešený pomaly, terajšia zlá finančná situácia sa bude naďalej zhoršovať v roku 2000. Len cena nafty za rok je vyššia o jednu tretinu, podniky nemajú prostriedky na obnovu vozového parku. Nemyslím si, že riešenie tohto problému úpravou taríf je logické, skôr požadujem a navrhujem vrátiť sa k programu obnovy autobusového parku, o ktorom sme hovorili v našej vláde v predchádzajúcom období.

    V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sú uvedené sumy, o ktorých som hovoril, dvakrát po 200 mil. korún. Možno bude vhodné, ak by sme sa vrátili spätne k programu bonifikácie úrokov pre nákup autobusov a podporili by sme domácich výrobcov. Nemám možnosť vysvetľovať dôvody tohto môjho návrhu, ale keď len poznamenám, že 100 nových autobusov, 100 kusov bude znamenať 3 000 pracovných miest, je to jednoduché prepočítať.

    Nesúhlasím v návrhu so zdrojmi, ktoré sú zdrojmi alebo dotáciou pre 5 miest na Slovensku, ktoré dostávajú bežné a kapitálové transfery v objeme 1 325 mil. Sk, zvyšok Slovenska 1 400 mil. korún. Nemyslím si, že je to správne a že z toho len pre Bratislavu ide 560 mil. korún. Navrhoval by som, aby časť týchto bežných transferov bola kapitalizovaná, používaná práve na obnovu autobusov, tým by došlo k zníženiu nákladov na údržbu a opravu, na spotrebu pohonných hmôt, spätne by sa to vrátilo potom do prevádzky, myslím si, že ten efekt by bol lepší.

    Nemám čas na kombinovanú dopravu, na leteckú dopravu, nemám čas na otázku pošty, telekomunikácií, ale hádam k pošte by som poznamenal, že za 1. až 10. mesiac má zisk 317 mil. korún. Treba veľmi zvažovať, prečo pošta nepoužíva tieto prostriedky na modernizáciu, automatizáciu, pretože sa jej to okamžite vráti v znížení nákladov, osobných nákladov.

    Bohužiaľ, nemám viacej času. Treba si uvedomiť, vláda návrh predložila, my ho schválime, my budeme mať zaň zodpovednosť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásilo 9 pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pána poslanca Jasovského, že sa stále nedoceňuje a, samozrejme, dokonca sa podceňuje význam práce, ktoré rezort dopravy a spojov vytvoril počas ministrovania pána Jasovského a jeho predchodcu Rezeša, keď skutočne došlo k veľkoprodukčnému rozbehu výroby diaľničnej siete. Je to mimoriadne pozitívny jav a k nemu sa tak či tak bude musieť táto vláda vrátiť, ale, samozrejme, bude musieť inkasovať skutočnosť, že zastavením výstavby zabrzdila, zablokovala, stratila tempo výstavby a stratila taktiež aj šírku pracovného frontu. Tá umožňovala sústavne napomáhať urýchľovanie rozvoja ekonomiky.

    Výstavba verejných investícií, výstavba diaľnic bola skutočne trvalým rozhýbavateľom konjunktúry, a to je mimoriadne dôležité, pretože bez konjunktúry nemôže byť nijaký rozpočet uspokojivý, lebo takýto rozpočet bude viesť iba k ďalšiemu a ďalšiemu zaostávaniu. A jeho výrazný reštrikčný charakter len potvrdzuje, že sa stratili prednosti, na ktoré mali, povedal by som, zo psej povinnosti nadväzovať aj terajší vládni činitelia. Mali nadviazať na verejné investície predchádzajúcej vlády.

  • Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Áno, pán poslanec Jasovský otvoril otázku, ako vlastne chceme ísť do Európy. Veď aj na bicykli, kto jazdí, potrebuje cestu, a dokonca by som povedal, že ešte kvalitnejšiu cestu. A vláda zastavila diaľnice, vláda v podstate zabrzdila rozvoj železníc, ohrozené sú aerolínie a tak ďalej, to znamená, že Slovensko, ktoré je tranzitnou krajinou, vlastne vypadáva z tranzitného systému Európy, pretože stráca tempo zapojenia sa do európskych magistrál. Predsa rozvoj diaľničného systému nebol samoúčel. Ak pani Schmögnerová hovorí, že diaľnice vedú odnikadiaľ nikam, tak potom aj cesty v Európe asi pre ňu vedú odnikadiaľ nikam.

    V každom prípade, čo sa týka oblasti ministerstva rezortu dopravy, spadá tam aj privatizácia Slovenských telekomunikácií a práve 10 miliárd korún, ktoré štátny rozpočet má získať z telekomunikácií, sú ďalším podvodom, ktorý má v podstate v sebe obsiahnutý štátny rozpočet, keď len z tohto titulu v každej kvalifikovanej krajine by vykazovaný deficit nebol za tohto stavu 18 miliárd korún, ale 28 miliárd korún, pretože 10 miliárd korún sa spotrebuje v štátnom rozpočte. Takže ide o ďalší z radov podvodíkov, ktorý štátny rozpočet v sebe obsahuje.

    Pán Bugár, to, že vediete schôdzu parlamentu, neznamená, že ste majster sveta. Keď sa hlasuje, tak sa v prvom kroku prezentuje, to by ste ako predsedajúci mohli vedieť, pán Bugár, takže asi by bolo treba zmeniť predsedajúceho schôdze. A naučte sa rokovací poriadok.

  • Pán poslanec, vy musíte vedieť, že môžete reagovať len na predrečníka. Nech sa páči, môžete žiadať.

    Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči, máte slovo.

  • Doplním kolegu Jasovského v problematike používania finančných prostriedkov z privatizácie. Okrem zámerov, ktorých realizácia je krytá výdavkami štátneho rozpočtu, ďalšie krytie chce vláda realizovať z predaja štátneho majetku alebo z privatizácie. Príjmy z privatizácie štátneho majetku použije vláda na riešenie zadlženosti štátu, predovšetkým na úhradu oprávnených nákladov železníc, takisto aj na zdravotníctvo v hodnote 3 miliárd korún. Ďalšie peniaze by mali smerovať na rozvoj bytovej výstavby vo výške 2,3 miliardy korún, na Národný program prípravy na vstup do NATO vo výške 1,2 miliardy korún a pre Štátny fond trhovej regulácie vo výške 1 miliardy korún. V rámci rozpočtových prác sú definované rozvojové projekty, ktoré sa budú riešiť v objeme finančných prostriedkov 8 miliárd Sk. Zo zdrojov privatizácie sa budú kryť i výdavky na realizáciu štátnych záruk za bankové úvery vo výške 10 miliárd Sk. Pýtam sa, ako a z čoho chce vláda zabezpečiť záväzok Fondu národného majetku vyplatiť občanom peniaze za dlhopisy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja som si vypočula vystúpenie pána poslanca Jasovského, ktorý vie, čo hovorí, a on vo svojom vystúpení poukázal na pozitíva a nutnosť stavby diaľnice. Tá nutnosť je zrejmá aj zo súčasnej situácie napriek tomu, že táto stavba diaľnic je politicky zaznávaná a dehonestovaná. Chcem poukázať, že bratislavský Volkswagen sa rozhodol rozšíriť svoju výrobu aj do Banskej Bystrice. Pán primátor Králik pre denník Práca uviedol, že z tohto projektu zišlo, pretože investor zistil, že sa nebude pokračovať pri výstavbe diaľnice, že teda aká je cesta na stredné Slovensko cez Hronský Beňadik, a preto upustil od zámeru stavby v Banskej Bystrici.

    Ďalej spoločnosť Fermast, akciová spoločnosť, v Slovenskej Ľupči tiež chcela rozšíriť výrobu a doslova citujem: Pozastavenie výstavby cestného ťahu bolo signálom pre investora, a do Banskej Bystrice jednoducho nepôjde diaľnica, skonštatoval primátor, a taktiež to bolo dôvodom na odstúpenie od projektu. Vážení, tým, že ste zastavili financovanie, preťažili ste rozpočet zvýšeným počtom nezamestnaných, zadusili ste rozvojové programy, tak ešte stále nechápete, o čo ide. Pritom Maďarsko a Poľsko naskočilo na úver stavať diaľnice, to, čo sme robili my.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Jasovského v tom zmysle, že táto vláda nemá previazaný systém v jednotlivých svojich kapitolách alebo v jednotlivých sektoroch. Uvediem príklad. Ak sa na budúci rok zredukuje osobná doprava o 24 až 27 percent a zároveň je tu určitý projekt, ako sa dá znížiť nezamestnanosť, ja sa pýtam, aké to má súvislosti, ako sa ľudia, ktorí sa budú chcieť zamestnať, budú dopravovať do práce. To je moja prvá otázka, či tieto veci sú spoločne konzultované a koordinované.

    Druhá otázka je, ak si spomínate, pred krátkym časom sme prijali novelu zákona o zamestnanosti, kde sa sprísňujú kritériá na poskytovanie podpory v nezamestnanosti, a od tejto novely za vhodnú prácu sa považuje aj taká práca pre nezamestnaného, za ktorou musí dochádzať hodinu až hodinu a pol. V prípade, že neprijme túto prácu, bude vyradený z evidencie a nebude dostávať podporu v nezamestnanosti. Ak sa zredukuje osobná doprava takmer o štvrtinu, ľudia budú vyraďovaní z evidencie nezamestnanosti, zostanú bez peňazí, a pritom objektívne za tou prácou zrejme budú mať veľké problémy dochádzať. A pokiaľ ide o zamestnanosť, do konca tohto kalendárneho roku železnice majú prepustiť ešte 1900 zamestnancov, to bude ďalší nárast do evidencie úradov práce, a v priebehu ďalších rokoch v tomto volebnom období sa uvažuje dokonca s prepúšťaním 24 - 25 tisíc železničiarov. Takže ja sa pýtam, kde sú tu spoločné koordinované projekty tejto vlády v oblasti zamestnanosti a napríklad v oblasti prepravy osôb.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Jasovský hovoril, kde všade je potrebné investovať, kde je potrebné robiť údržbu. Ja mu odpoviem na jednom príklade. Aj mestu Zvolen chýba 50 percent rozpočtových prostriedkov na to, aby mohlo udržiavať cesty, stavať nové, aby mohlo kosiť toľkokrát do roka, koľko treba. Ak by sme si na to všetko už raz požičali, nezvládli by sme to splácať. To isté platí aj o štátnom rozpočte. Jediná cesta je znížiť dlhovú službu a postupným oživením hlavne súkromného sektora vytvárať potrebné zdroje. Vláda prevzala na seba zodpovednosť za budúci vývoj, a preto nemohla a nemôže pokračovať v ceste ďalšieho zadlžovania.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku, procedurálnu otázku mám skutočne veľmi vážnu, hoci to na prvý pohľad znie komicky, ale ja by som naozaj žiadal vysvetlenie. My hlasujeme v tejto chvíli bez toho, aby sme sa prezentovali, ako som sa dozvedel. Potom ale neviem, na základe čoho predseda parlamentu kontroluje prezentáciu pri hlasovaní. Teda môj procedurálny návrh by mal byť asi o tom, aby sme hlasovali o tom, že sa pri hlasovaní nemusíme prezentovať, čo je, samozrejme, hlúposť, ale ja by som vás naozaj žiadal o vysvetlenie v tejto chvíli.

  • Pán poslanec, ale vy ste sa hlásili nie s procedurálnym návrhom. To bol procedurálny návrh? Dobre. Potom sa k tomu...

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • To neexistuje, pán poslanec, to by ste mali vedieť.

    Pán poslanec Husár, nech sa páči, máte slovo.

  • Rozprávate medzi sebou, pán podpredseda, nemôžem rozprávať.

  • Pán kolega Jasovský povedal, že táto vláda nebuduje cesty do Európy. Zato usilovne buduje cesty do neba. Včera som si, pán kolega Jasovský, s úžasom pozrel nielen ja, ale aj 153 tisíc Kysučanov v televízii prvú informáciu o tom, že v rámci zrušenia regionálnych tratí má byť zrušená trať Čadca - Makov. 37 kilometrov cestného ťahu predstavuje jednu súvislú obec bez chodníkov, v ktorej v mnohých sa majú problém obísť dve autá. Áno, táto cesta bude cestou do neba, pretože okrem toho, že je medzinárodným ťahom pri zvýšení zaťaženia ďalšími osobnými automobilmi a autobusmi, bude znamenať pre mnohých občanov Kysúc rýchlu cestu do neba.

    Aký je prístup vlády k riešeniu problémov dopravy prezentuje samotná odbornosť zostavenia rozpočtu. Pani ministerka, v prílohe číslo 3 pod názvom Návrh na financovanie rozvojových programov rezortov finančnými prostriedkami získanými z privatizácie, podčiarkujem rozvojových programov, pod poradovým číslom 2 ministerstva dopravy je zmluva o výkonoch vo verejnom záujme 1 250 tisíc. Keď je pre túto vládu toto rozvojový program, tak odpoveď na to, aký má vzťah k riešeniu oprávnených potrieb obyvateľstva je myslím si úplne jasné a zrozumiteľné.

  • Čím viac tu sedím v snemovni, tým sa viac dozvedám o výstavbe diaľnic a nevychádzam z úžasu. Od pani ministerky som sa napríklad dozvedel, že diaľnice, ktoré sme my stavali za Mečiarovej vlády, boli diaľnicami odnikiaľ nikam. Vážená pani ministerka, ak nejaké diaľnice sú odnikiaľ nikam, to je presne to, čo uskutočňuje vaša vláda v súčasnosti. Kopíruje tým tie najhlúpejšie modely výstavby diaľnic z čias socializmu, keď súdruhovia okresní a krajskí tajomníci strany sa medzi sebou hašterili a každý chcel mať na území svojho okresu alebo kraja minimálny kúsok diaľnice. A tak bol "frclík" diaľnice na Záhorí, kúsok pri Bratislave, trošku nad Trnavou, kúsoček okolo Prešova, súdruhovi Lenártovi sa vybudoval kúsok diaľnice pri Liptovskom Mikuláši a summa summarum po 20 rokoch intenzívnej výstavby diaľnice odnikiaľ nikam, pretože nebol jediný jeden súvislý úsek. Do dnešného dňa žneme tieto nezmyselné plody a vy v tom idete teraz pokračovať, keď súvislé úseky, ktoré boli pripravené predinvestične-projektovo, inžiniersko-geologicky a stavebne za našej vlády ste zastavili a namiesto toho rozbabrávate päť rôznych úsekov, ktoré navzájom nesúvisia, a čo je najväčší gól, skúma sa trasa diaľnice od Považskej Bystrice cez Rajec smerom na Ružomberok. Tak to je volovina najhrubšieho zrna, pretože to je trasa, ktorá bola aktuálna v šesťdesiatych rokoch za stavu východozápadnej magistrály zo západných Čiech do Sovietskeho zväzu, a nie v súlade so severojužnou trasou transeurópskych magistrál podľa Európskej únie. Ja vám skutočne gratulujem k takýmto stupídnym nápadom a úprimne ďakujem aj pánu Maňkovi za vysvetlenia vo veci výstavby diaľnic, pretože tie jeho výklady sú skutočne slávne.

    A pán predseda Bugár, ak zo seba vy robíte pri týchto hlasovaniach hlupáčika, to je vaša vec, ale z nás to nerobte, dobre?

  • Pán poslanec, z vás netreba.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja mám naozaj procedurálnu otázku, ktorá prerastie do procedurálneho návrhu. Ale naozaj mi tieto veci nie sú jasné, keďže sme sa pred chvíľou dozvedeli, že hlasujeme bez toho, aby sme sa prezentovali, potom neviem, na základe čoho predseda parlamentu kontroluje prezenciu pri hlasovaní, a tak by bola logická otázka, ktorá je, samozrejme, nelogická. Ja to priznávam, ale ja by som mal teraz dať hlasovať o tom, že sa pri hlasovaní nemusíme prezentovať, čo je nezmysel. Preto tomu nerozumiem, čo ste povedali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, procedurálny návrh.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja mám zase procedurálnu poznámku, aby sme si na všetky procedurálne otázky urobili čas na odpoveď niekedy medzi sviatkami.

  • Pán poslanec Paška. Už sa ani nepýtam. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Skutočne si treba uvedomiť, že hlasovacie zariadenie, ktoré máme v Národnej rade, má tlačidlá. Prvé tlačidlo, ktoré musí každý poslanec stlačiť, ak chce hlasovať, je prezentácia. To znamená, že každý poslanec sa pred hlasovaním zaprezentuje. Rovnako hlasovacie zariadenie, ktoré vyhodnocuje hlasovanie, nám oznámi na tabuli a rovnako aj na výstupoch z počítača počet prítomných poslancov. Až potom nasleduje vyhodnotenie hlasovania. Z uvedeného je zrejmé, že pri každom hlasovaní sa prezentujeme, a teda platí aj § 23 ods. 6, že 15 minút po tom, ako ste zistili, že v rokovacej sále nie je dostatočný počet poslancov na uznášanie, ste povinný dať sa prezentovať plénu Národnej rady a v prípade, že opäť nebude dostatočný počet poslancov, tak musíte schôdzu prerušiť.

  • Ja jednému nerozumiem. Ešte máme 40 minút. Ak chceme tých 40 minút využiť na také procedurálne prestrelky, samozrejme, je to možné, je to vaše a naše právo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Mám procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o výmene predsedajúceho, pretože som nespokojná s vaším postupom, pán podpredseda parlamentu, keď som navrhla hlasovať o zistení počtu, že ste nedali hlasovať. To bol môj procedurálny návrh. Nikde sa nehovorí, čo môže byť obsahom procedurálneho návrhu. To nebol návrh nezmyselný, nebol to návrh neaktuálny ani návrh nerealizovateľný. Preto ste mali dať hlasovať o zistení počtu prítomných. Porušili ste rokovací poriadok, preto môj procedurálny návrh je, prosím hlasovať o výmene predsedajúceho.

  • Pani poslankyňa, keby ste ovládali len trošku rokovací poriadok, by ste vedeli, že o tom sa nedá hlasovať. Predsedajúceho určí predseda Národnej rady, a nie Národná rada.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si však, že vy ste dohodnutí, že už sme skončili. Ja som stretla viacerých pánov poslancov na schodoch z koalície, ktorí mi priali príjemný víkend, dovidenia, odchádzali. Takže skutočne si myslím a pán predsedajúci, skúste si spomenúť na rokovania, ktoré tu boli v predchádzajúcom funkčnom období, keď schôdze viedol pán Gašparovič, že keď sa zistilo, že tu nie je dostatočný počet poslancov, nie sme uznášaniaschopní, povedala by som, akcieschopní. Niektorí sú tu občas aj hladní a musia sa tu potom nakŕmiť v lavici. Navrhujem, aby sme to radšej ukončili.

  • Znovu sa pýtam poslancov Národnej rady, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme skončili dnešný deň rokovania a pokračovali v utorok. Nie je.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Gašparovičovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, pokiaľ sa chceme dnes v tejto chvíli hádať o tom, ako máme postupovať podľa rokovacieho poriadku, myslím si, že tu bol návrh, o ktorom ste mali dať hlasovať. Dali ste hlasovať, a keďže v rokovacej miestnosti bolo len 33 poslancov, konštatovali ste to sám, mali ste schôdzu prerušiť na 15 minút a znovu ste mali dať hlasovať. Pán poslanec, podľa § 23, ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaní zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci Národnej rady schôdzu preruší a určí termín ďalšieho rokovania. Toto ste nedodržali, pán podpredseda.

  • Už som to vysvetlil trikrát, pán poslanec, keby ste ma chvíľku počúvali, už som to vysvetlil trikrát. Môžem znovu. Ja som nedal zistiť počet prítomných poslancov pred hlasovaním. Ja som dal hlasovať. V tom je trošku rozdiel.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, rád by som povedal, že podľa rokovacieho poriadku je rokovanie v piatok do 16.00 hodiny. Toto od nás očakávajú občania. Zato, že niektorí poslanci SNS chcú rokovať s niekým iným, tak nech idú rokovať. Ale prečo by sme my nemali plniť svoju základnú povinnosť voči občanom, že rokujeme do 16.00 hodiny?

    (Ruch v sále).

  • Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh? Tak predložte procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, pri všetkej úcte k vám vám chcem pripomenúť, že ste dali urobiť prezenciu tým, že ste dali hlasovať, pretože ak poslanci hlasovali, tak sa museli predtým aj zaprezentovať, a tým sa vlastne naplnil aj § 23 ods. 6, že ste pri hlasovaní zistili, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov, a preto je potrebné ďalej pokračovať podľa tohto paragrafu.

  • Pán poslanec Gašparovič, procedurálny návrh? Ale predložte procedurálny návrh, prosím aj ostatných pánov poslancov.

  • Pán podpredseda, ja sa vrátim opäť k tomu, čo som povedal a vy ste mi to teraz vašou odpoveďou potvrdili, že ste dali hlasovať. Povedali ste, že ste dali zisťovať prezenciu. Povedali ste: Dal som hlasovať a nedal som zisťovať prezenciu, ale tým momentom, ako ste dali hlasovať, ste zistili, že nás je tu málo a že nie je možné hlasovať. Preto ste splnili tú povinnosť, ale nesplnili ste povinnosť o tom, že na 15 minút máte prerušiť schôdzu.

  • Pani poslankyňa Tóthová - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, prečítajte si rokovací poriadok. Na tabuli máte prítomných a tá kolónka, keď sa zaplní, tým sa zistí počet prítomných. A z SDK je tu päť poslancov. Prosím vás pekne, veď oni budú prijímať rozpočet, vládna koalícia, a vôbec ich nezaujíma, o čom to je. Veď to je trápne. A možno by ani nebol problém v tom, ale v tom je, že porušujete rokovací poriadok.

  • Pani poslankyňa, viete, že máte predložiť najprv procedurálny návrh. Takže kto porušuje rokovací poriadok?

    Pán poslanec Husár, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Mám, pán podpredseda. Navrhujem, aby ste dali hlasovať o ukončení dnešného rokovania ihneď. Odôvodnenie. Vy pán predseda aj ďalší predsedajúci ste nám stokrát predviedli logický výklad § 23. Každé hlasovanie začínate slovami prezentujte sa a hlasujte. Výkon hlasovania spočíva v tom, že stlačím tlačidlo za, proti alebo zdržiavam sa. Ale prvé, čo urobím, je prezentácia. Tým naplňujem § 23 rokovacieho poriadku a prezentujem sa pred hlasovaním. Vy pán predseda a ďalší ste, opakujem tento logický výklad, urobili nesčíselnekrát pokynom prezentujte sa a hlasujte.

  • Pán poslanec, tak si prečítajte rokovací poriadok § 146, ktorý hovorí o tom, ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Až na návrh poslanca môžeme celú záležitosť dať ústavnoprávnemu výboru.

    Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, ja mám úplne praktický a logický procedurálny návrh. Vy ako predsedajúci schôdze si zabezpečte dostatočnú účasť poslancov vládnej koalície...

  • Pán poslanec, to nie je procedurálny návrh.

  • To je procedurálny návrh. Zabezpečte si dostatočnú účasť poslancov vládnej koalície a môžete rokovať, kedy chcete, o čom chcete a ako chcete.

  • Pán poslanec Jasovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ja mám procedurálny návrh, aby bola z prostriedkov Národnej rady zakúpená váha. Keďže nie je možné zisťovať počet poslancov, nie je možné zisťovať prezentovaním, navrhujem, aby tí poslanci, ktorí budú za, sa odvážili prví, tí, ktorí budú proti, sa odvážia druhí, rozdiel týchto hmotností bude vyjadrovať výsledok. Ak sa nemôžeme prezentovať, skúsme sa vážiť.

    Ďakujem pekne.

  • To je teda procedurálny návrh, pán poslanec? Porušujete rokovací poriadok.

    Pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme normálne pokračovali do 16.00 hodiny v rokovaní, pokiaľ je s tým všeobecný súhlas.

  • Ruch v sále.

  • Dávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní do 16.00 hodiny, pokiaľ je s tým všeobecný súhlas. Ak nie je všeobecný súhlas, tak prosím, aby bol vyjadrený menovite, ktorý z poslancov s tým nesúhlasí.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, vyzývam opozíciu pred občanmi, pred očami občanov, aby si plnili svoju poslaneckú povinnosť a rokovali do 16.00 hodiny.

  • Za toto vás sem občania zvolili, aby ste tu sedeli a pokiaľ chcete, diskutovali. Za koalíciu je tu prítomná pani ministerka financií a spravodajca Pál Csáky. To je dostatočné na to, aby schôdza mohla ísť ďalej. A prosím vás, plňte si svoje povinnosti pred občanmi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja sa stotožňujem s tým procedurálnym návrhom, ktorý prezentoval pán poslanec Mikloško, len by som sa ho chcel opýtať, prečo ho neprezentoval včera, keď tu celý deň nebol, a prečo ho neprezentoval dnešné celé predpoludnie, keď tu nebol, keď si tak poctivo plní svoje povinnosti.

  • Pán podpredseda, chcem potvrdiť slová pána poslanca Mikloška a žiadam jeho slovami, aby ste okamžite dali rozhodnúť predsedom Národnej rady, aby odcestoval alebo išiel na bicykli alebo na aute za premiérom a požiadal, aby tu sedela celá vláda. Pán Mikloško správne povedal, počúvajú to všetci občania, rozpočet sa netýka len pani ministerky financií, ale i školstva, zdravotníctva, hospodárstva a môžem menovať celú vládu. Takže prosím, požiadajte - to dávam procedurálny návrh -, aby pán predseda išiel za premiérom, aby prišla vláda na rokovanie. Inak nemá význam rokovať.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, ako procedurálny návrh dávam, aby ste zavolali lekársku starostlivosť, lebo podaktorí poslanci vládnej koalície buď majú vlčiu tmu, alebo vízie, pretože nech sa pozerám, ako sa pozerám, ale Pála Csákyho ja tu nevidím. Možno je to tým, že sedím ďaleko od tej poslaneckej predsedníckej lavice, ale pán Mikloško to vidí a treba mu veriť. Je to predsa kresťan a údajne statočný človek. Ak ho vidí, tak treba ho urýchlene ošetriť.

  • Tak to bol pekný procedurálny návrh.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja mám procedurálnu prosbu na vás teraz, to tu myslím ešte nebolo. Je to možno smutné, že niektorí poslanci tu nie sú počas rokovania o takomto vážnom bode, ale možno ich nezaujímajú tie vystúpenia, ktoré tu odznievajú, ale mne sa zdá, že je oveľa smutnejšie, že niektorí poslanci tu nie sú vtedy, keď sa práve prihlásili a keď majú ísť hovoriť, keď majú teda vystúpiť. Takže by som prosil predtým, než prerušíš schôdzu, keby si prečítal mená tých poslancov, ktorým prepadlo ich poradie, pretože tu neboli dokonca ani vtedy, keď sa prihlásili do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci za slovo.

    Ja by som navrhla cteným kolegom, aby sme sa trošku upokojili, lebo predsa už je len polhodina do konca rokovania, a aby sme dokončili túto polhodinu v pokoji, lebo preberáme veľmi vážny bod - rozpočet, ktorý si vyžaduje každú minútu. A viem, že niektorí poslanci z vládnej koalície, takisto ako z opozície opustili budovu alebo sú v budove pre stránky, ktoré prijímajú práve kvôli štátnemu rozpočtu, aby si skonzultovali veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Je niečo po pol štvrtej, ja odporúčam, aby ste vyhoveli prosbe opozície, pretože oni sa správajú úplne ako malé deti. Je to úplne nedôstojné. A zrejme by to ešte pol hodinu trvalo, takže bolo by vhodnejšie asi skončiť.

  • Pán poslanec Orosz, ja veľmi rád, ale musí byť všeobecný súhlas Národnej rady. Ja nemôžem ukončiť skôr schôdzu, dnešnú schôdzu Národnej rady. Pýtam sa ešte raz, ale počúvajte ma chvíľočku. Ak tu bude všeobecný súhlas, bez problémov môžeme o 27 minút skôr ukončiť dnešný deň rokovania.

    Je, vážení páni poslanci a pani poslankyne, všeobecný súhlas?

    Pán poslanec Baco.

  • Pán predsedajúci, ja si myslím, že nemôžete skončiť tú schôdzu, my chceme rokovať o rozpočte, je to veľmi vážna vec. Súhlasím s tým a žiadam vás tak ako pani poslankyňa Dubovská, aby ste dodržiavali nielen literu, ale aj ducha tohto zákona o rokovacom poriadku. A aby ste rešpektovali to, čo pán Mikloško povedal tu ako skutočne povolaný duchovne robiť tu duchovné výklady, aby ste rešpektovali názor opozície. Žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, či sa táto schôdza skončí skôr alebo neskončí skôr.

  • Pán poslanec, keby ste tu sedeli, dvakrát sme už hlasovali, vy ste tu vtedy neboli.

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja mám procedurálnu požiadavku a žiadam vás, aby sme v ďalšom rokovaní pokračovali podľa platného zákona o rokovacom poriadku. Súčasne vás žiadam, aby ste aj vy dodržiavali tento zákon, lebo potom nemôžeme chcieť od našich občanov, aby rešpektovali právo, keď samotný predsedajúci schôdze Národnej rady nerešpektuje zákony.

  • Ja rešpektujem rokovací poriadok.

    Nech sa páči, pani Belohorská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Urobili ste nám teraz zo záveru rokovania frašku, ako vediete túto Národnú radu. Prosím vás len o jednu vec, aby ste si uvedomili, že Národná rada ako zastúpenie občanov, ktorí nás volili a dali nám dôveru, vám zverila vedenie schôdze. Našťastie vďaka stenografickým záznamom sa aj váš spôsob vedenia a rozhodovania dostane do historických záznamov.

    Takže, pán podpredseda, skúste rozhodnúť. Rozhodnúť vážne, dôrazne a prestaňte si už robiť vtipy. Tie budú možno večer v televízii.

  • Mne sa zdá, že vtipy robíte vy. Nemám konkrétne vás na mysli, ale už by sme mohli dávno skončiť, keby nebola takáto atmosféra.

    Ja som dvakrát vyzval poslancov, aby sme ukončili schôdzu. Nech je všeobecný súhlas. Nie je, nie je, nemôžem, nemám právo.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prerokúvanie štátneho rozpočtu je pravdepodobne najzávažnejším bodom pre vládu aj pre všetkých poslancov.

    Žiadam vás, aby ste vyzvali vládu, aby tu bola prítomná počas celého rokovania. Veď je nezmyslom, ak sa na poslancov poukazuje, či tu sú alebo nie sú a za celé štyri dni, čo sa prerokúva vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na kalendárny rok 2000, je tu prítomná výlučne len ministerka financií, ktorú tu nechávate prefackávať. Teraz je tu chvíľočku pán minister Harach, ale to nie je vláda.

    Dôrazne vás žiadam, aby ste požiadali členov vlády, aby tu boli prítomní, pretože prerokúvame rozpočet vlády, a nie rozpočet ministerky Schmögnerovej. To sa predsa nedá personifikovať na jednu predkladateľku, jednu členku vlády za daný rezort financií. Ona nenesie predsa zodpovednosť za celý rozpočet. Zodpovednosť za to nesú všetci členovia vlády, každý za svoj rezort, a oni sa majú zodpovedať parlamentu.

  • Pán poslanec Kozlík, máte procedurálny návrh?

  • Áno, procedurálny návrh. Ja by som chcel pripomenúť, že tu bol procedurálny návrh pána poslanca Husára, ktorý žiadal okamžite hlasovať o prerušení schôdze bez rozpravy vzhľadom na nedôstojné prostredie. Nie je tu prítomná vláda, nie je tu prítomný dokonca už ani spoločný spravodajca. Je tu 33 poslancov tohto parlamentu. Je to nedôstojné. A ja teda opätovne opakujem: Okamžite bez rozpravy dať sa prezentovať a hlasovať o tom, aby sa prerušila táto schôdza a pokračovala v utorok o 9.00 hodine. Pokiaľ nebude dosť prítomných, 15-minútová prestávka, čo automaticky v podstate znamená prerušenie schôdze do utorka 9.00 hodiny. Netreba čakať na všeobecný súhlas, pán predsedajúci.

  • Pán poslanec, keby ste si všimli, ja som dal hlasovať o návrhu pána poslanca Husára a nebolo dosť poslancov.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, čo sa tu deje, je hanba. Nehnevajte sa, ale vy to vediete veľmi zle, pretože rázny predsedajúci by dal tomuto správny tón, prijal by riešenie a buď sa bude rokovať, alebo sa prizve vláda, alebo sa to ukončí vzhľadom na nedostatočný počet.

    Ja som dala návrh na hlasovanie, nedali ste hlasovať. Dala som návrh na vaše vystriedanie, ani to sa neuskutočnilo. Musím povedať, že nevediete toto rokovanie, ale robíte tu z toho perzský trh. Toto je parlament, rokovanie o rozpočte a mne je veľmi smutno, že je tu taká atmosféra. Predsa toto nemá žiadnu úroveň. Tak buď sa bude pracovať, alebo sa dá hlasovať a potom sa rozídeme a normálne budeme pracovať. Pretože teraz tu je slabý počet poslancov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ja s vami úplne súhlasím, ale tú atmosféru tu robíte vy, lebo hovoríte, využívate a zneužívate procedurálny návrh, a pritom ste nepodali ani jeden procedurálny návrh. Tak dodržujte rokovací poriadok.

    O slovo sa hlási pani ministerka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    zrejme, že tak či tak by sa naťahovali tieto prestrelky až do ukončenia do 16.00 hodiny. Dovoľte mi, aby som využila tento čas trošku rozumnejšie a reagovala na doposiaľ prebiehajúcu rozpravu.

    Opakovane a dosť často sa viacerí poslanci v rozprave vyjadrovali k tomu, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 nie je priestor na financovanie rozvojových programov, paralyzuje sa podnikateľská sféra, nie je priestor aj na riešenie niektorých akútnych sociálnych otázok. Dovoľte mi, aby som predsa len vo zvyšnom čase poukázala na tú časť návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, ktorú nazývame Všeobecná pokladničná správa. V nej sa nachádzajú mnohé projekty, ktoré poukazujú na rozvojové zámery vlády v roku 2000.

    Možnože by som predsa len začala niektorými sociálnymi otázkami, pretože tomu sa v tejto chvíli venuje pomerne málo pozornosti. Myslím si, že prevažná časť poslancov je informovaná, že sociálna politika, ktorá zahrnuje aj dôchodkovú politiku, sa nerealizuje iba prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale realizuje sa aj prostredníctvom rozpočtov Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. Napriek tomu chcem poukázať aspoň na niektoré súvislosti, ktoré nájdete priamo v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

    Konečne sa podarilo v tejto poslaneckej snemovni schváliť zákon, ktorým sa vytvára takzvaný garančný fond. Je to veľký pokrok, pretože roky sme volali, aby tento zákon, ktorý je obvyklým zákonom v štátoch Európskej únie, prijala aj slovenská poslanecká snemovňa. Za toho predchádzajúceho obdobia sa to nepodarilo, ja som veľmi rada, že konečne sa to podarilo v tomto roku. Garančný fond bude poskytovať prostriedky pre tých zamestnancov, ktorých podniky sa dostávajú do konkurzu. A kým dôjde k rozhodnutiu o konkurze, to znamená k uspokojovaniu konkurzných pohľadávok, to je obdobie, ktoré môže trvať pomerne dlho, určite niekoľko mesiacov v tom lepšom slova zmysle, častokrát sa stáva, že zamestnanci nedostávajú mzdy. Skutočne možno povedať, že stalo sa takým slovenským športom, že zamestnanci pracujú a mzdy im nie sú uhrádzané. Pre tento prípad je teda vytvorený garančný fond a v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa sú alokované do garančného fondu prostriedky vo výške 210 miliónov korún. Ako je vám známe, podľa zákona druhú časť budú vytvárať prostriedky od zamestnávateľov.

    Chcela by som upozorniť, že od 1. 1. 2000 opäť zákonom ste rozhodli o tom, že sa bude poskytovať nová sociálna dávka, príspevok na bývanie. Myslím si, že je to veľmi dôležitý krok k tomu, aby sme spravodlivejšie rozdeľovali tieto obmedzené zdroje na sociálnu politiku. S čím bude spojený predovšetkým tento príspevok na bývanie. S dvoma opatreniami, ktoré súvisia s tým rozhodnutím paušálne nedotovať všetky, bez ohľadu na to, aké sociálne príjmy majú.

    Predovšetkým je nová politika v cene tepla. Tá sa bude realizovať od začiatku budúceho roku. Pokiaľ zalistujete trošičku v pamäti alebo v rozpočtoch za predchádzajúce roky, zrejme do pozornosti vám musí padnúť položka, ktorú sme poskytovali na dotácie na teplo. Od budúceho roku v zásade sa dotácie na teplo rušia. Samozrejme dotácie na teplo sa poskytovali pre všetkých, ktorí bývali, a bez ohľadu na to, či teda to boli vysoko príjmové skupiny alebo rodiny, alebo nízko príjmové rodiny. A ja neviem, prečo by sme mali dotovať rodiny, ktorých príjem dosahuje 40, 50 tisíc. Ja som veľmi rada, že aj takéto rodiny sú, ale potom celkom prirodzene menšia alikvotná časť je pre tie rodiny, kde je príjem skutočne násobne nižší.

    Takže druhá stránka veci je, že práve cez dotácie na teplo, a to hovorím veľmi zodpovedne, dochádzalo doslova k tunelovaniu štátneho rozpočtu, keď výrobcovia tepla zneužívali svoje monopolné postavenie, častokrát boli schopní dohodnúť sa aj s pracovníkmi Slovenskej energetickej inšpekcie, s pracovníkmi okresných úradov a napokon všetko ťažisko ich nehospodárnej, nezodpovednej politiky prechádzalo na toho konečného spotrebiteľa.

    My si uvedomujeme veľmi dobre, že dnes je ochrana práve toho konečného odberateľa veľmi nízka a myslím si, že tu je aj priestor pre záujmové združenia, nevládne organizácie, ktoré by mali pomôcť napríklad energetickej inšpekcii, správam finančnej kontroly, a tak ďalej ochraňovať záujmy konečného odberateľa.

    A v súvislosti s tým, že budeme rušiť dotácie na teplo alebo takmer na 100 percent budeme rušiť dotácie na teplo, chcem upozorniť, že vo Všeobecnej pokladničnej správe je vyčlenený príspevok na bývanie vo výške 1 700 miliónov korún. Z toho predpokladáme, že 1 600 miliónov sa použije priamo ako príspevok na bývanie a zvyšných 100 miliónov sa použije na organizačné a technické zabezpečenie poskytovania príspevku na bývanie pre krajské úrady.

    Samozrejme zavedenie tohto príspevku nesúvisí len s novou politikou, cenovou politikou, respektíve politikou v tepelnom hospodárstve, ale súvisí aj s tým, že aj dnes bývajú možno nielen v činžiakoch, ale aj v rodinných domoch ľudia, ktorí sú naozaj odkázaní na to, aby takýto príspevok na bývanie dostali. To znamená, že jeho použitie bude mať širšiu účinnosť.

    Ďalej by som chcela upozorniť na niektoré projekty, o ktorých sa tu už aj dnes hovorilo. Aj počas rozpravy odzneli mnohé kritické slová na adresu kapitoly pôdohospodárstva a ja by som len chcela upozorniť, že sa budeme musieť naučiť, že prostriedky, ktoré sa v jednotlivých kapitolách používajú, nebudú nevyhnutne len v príslušnej kapitole. Treba si pozornejšie všímať, čo sa nachádza vo Všeobecnej pokladničnej správe, a tým, že budeme používať aj mimorozpočtové prostriedky, ktoré napokon tiež v návrhu štátneho rozpočtu nájdete, bude potrebné sa sústreďovať aj na to.

    Takže mi dovoľte, aby som ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva ešte dodala: Vo Všeobecnej pokladničnej správe v skupine číslo 1 je program rozvoja vidieka SAPARD a je naň vyčlenených 280 miliónov Sk. Prečo o tom treba hovoriť? Je to inak program, ktorý je, samozrejme, s Európskou úniou, pretože ak včas prebehnú všetky tie administratívne práce okolo toho, je veľmi pravdepodobné, že poľnohospodárstvo prostredníctvom programu SAPARD získa troj až štvornásobok prostriedkov. To, samozrejme, pri sume 280 miliónov krát - len keby sme išli na tri, ale pokojne môžeme ísť na štvornásobok -, znamená značnú dávku prostriedkov, ktoré sa budú môcť použiť na rozvoj slovenského vidieka.

    A chcela by som aj pripomenúť, aj keď pani predsedníčka výboru Kadlečíková nakreslila taký veľký otáznik, že netreba a nesmieme spochybňovať použitie mimorozpočtových prostriedkov na rozvoj pôdohospodárstva. Skutočne predpokladáme použiť a dotovať Štátny fond trhovej regulácie a myslím si, že je veľmi dôležité, aby tento fond vytváral predpoklady na export produkcie, poľnohospodárskej produkcie, ale zároveň aby robil aj takú politiku, aby sa nám darilo vytvárať určitú rovnováhu na trhu poľnohospodárskej produkcie. Je tam alokovaných prostriedkov 1 miliarda korún a jednoducho my ani nemôžeme spochybňovať niečo také, že tieto prostriedky tam neprídu. Bolo by to zlyhanie tejto vlády a v žiadnom prípade k tomu dôjsť nemôže.

    Z ďalších programov, na ktoré treba upozorniť, odvolávam sa na vystúpenie pána poslanca Jasovského a som rada, že ste si všimli aj vo výbore podľa toho, čo ste hovorili, že v budúcom roku chceme alokovať viacej zdrojov pre SAD a najmä na obnovu vozového parku pre Slovenskú automobilovú dopravu a aj na vytváranie náhradných autobusových liniek, kde v zásade pôjde viac či menej tiež o posilnenie vozového parku.

    Pán poslanec bol ministrom, takže veľmi dobre vie, že dlhy v SAD sa tu kumulovali už niekoľko rokov a že sú značné, že zhruba asi 85 percent vozového parku je už po lehote splatnosti, to znamená takého, ktorý by sa mal vymeniť a nahradiť novým vozovým parkom. Je to úloha, ktorá sa, samozrejme, nedá realizovať v priebehu jedného roka, je to ale vážna úloha, pretože ak sa jazdí na vozovom parku, ktorý má 7, 10 rokov, skutočne je tu už ohrozená aj bezpečnosť prevádzky. Myslím si, že krok, ktorý ideme robiť v budúcom roku, je dôležitým krokom k náprave.

    Dovoľte mi, aby som vysvetlila trošku okolnosti, ktoré sa týkajú Železníc Slovenskej republiky. Myslím si, že všetci, čo tu sedíme a prevažná časť možno aj tí, ktorí si prezrú zo záznamu rokovanie z dnešného dňa, zákon o štátnom rozpočte, je menej podrobne alebo viac podrobne informovaná, čo sa vlastne za ostatné roky v Železniciach Slovenskej republiky odohralo. Je asi viac-menej dobre známe, že celkové dlhy Železníc Slovenskej republiky k roku 1998, mám tu na mysli nielen úvery, zmenky, ale aj ďalšie neuhradené záväzky, sa vyšplhali na rekordných 30 miliárd korún. Z toho by sme mohli presne vyčleniť, čo boli dlhy, čo boli zmenky a čo boli neuhradené záväzky. Je to teda dlh, ktorý sa tu opäť kumuloval niekoľko rokov a musím povedať, že nesú na ňom zodpovednosť nielen šéfovia rezortov, ktorí sú vrcholoví, tí, ktorí majú niesť zodpovednosť, ale aj šéfovia Železníc Slovenskej republiky. Myslím si, že je vám aj známe, že voči jednému z nich je už rozbehnuté trestné stíhanie. Ale to pravdaže tie prostriedky nevráti do Železníc Slovenskej republiky a my sme sa dostali do situácie, keď je nutné hľadať riešenie v železniciach, pretože keby sme ho neboli hľadali, tie železnice, tak ako to hrozilo VSŽ a tak ďalej, by sa dostali tiež do defaultu, do neschopnosti uhrádzať svoje záväzky.

    A v tomto smere ja sa nazdávam, že sa nám predsa len podarilo urobiť jeden veľmi významný krok dopredu, že železniciam sa podarilo získať za veľmi výhodných podmienok úver od Európskej investičnej banky, ktorý sa bude čerpať, prvá tranža už bola vyčerpaná v tomto roku, druhá sa bude čerpať v druhom roku. Tento úver je predovšetkým na to, aby Železnice Slovenskej republiky sa mohli aj modernizovať, i keď časť z neho sa použije aj na preklenutie určitej neschopnosti železníc splácať okamžite svoje ďalšie záväzky. Samozrejme, že poskytnutie úveru v takej vysokej sume od Európskej investičnej banky, ako sa to podarilo dosiahnuť, si aj Európska investičná banka podmieňuje tým, aby sa Železnice Slovenskej republiky racionalizovali.

    Je len škoda, že znovu môžem povedať, že roky k racionalizácii na železniciach nedochádzalo. Aj keď si uvedomujeme, že je tam armáda železničiarov, ktorých prácu si všetci nepochybne vážime, treba si aj povedať, či je možné donekonečna tlačiť prezamestnanosť v železniciach. Ja si veľmi vážim postoj generálneho riaditeľa, ktorý na jednej strane nutne musí pristupovať k racionalizačným krokom, na druhej strane pristupuje k tomu aj sociálne veľmi citlivo, že sa bude snažiť postupne znižovať počet zamestnancov berúc do úvahy vekovú skladbu a možnosť odchádzania do dôchodku. Ale iná cesta možná nie je.

    Znovu keby som sa pozrela trošku do histórie, pán poslanec Jasovský to vie veľmi dobre, ako vyzerá vozový park v Železniciach Slovenskej republiky, viete, že dokonca boli určité kritické chvíle, keď to vyzeralo, že ani sa nedovolí jazdiť, neviem, tuším na 500 vozňoch, pretože ich technická úroveň, spôsobilosť je veľmi nízka. Znamená to, že aj tu je skutočne potrebné investovať do zvršku a tak ďalej a tak ďalej.

    No a teraz k tej otázke ekonomicky oprávnených nákladov. Situácia je taká, že bolo potrebné urobiť audit, bolo potrebné urobiť medzinárodný audit, pretože boli domáci experti častokrát v zajatí svojich vlastných predstáv a myslím si, že tento medzinárodný audit objektivizoval situáciu v Železniciach Slovenskej republiky. A naozaj ukázal, že štát niekoľko rokov po sebe neuhrádzal ekonomicky oprávnené náklady, tak ako ich audit vyčíslil. No a zase sme tu my, ktorí budeme musieť uhradiť neuhradené, ekonomicky oprávnené náklady aj za predchádzajúce roky, za roky ešte vášho vládnutia. No a to je ďalší jeden dlh, ktorý ste vy vyrobili a my ho musíme splácať. Akým spôsobom ho chceme splácať?

    Je známe, že sa končia, finišujú rozhovory o predaji podielu Národnej banky Slovenska v Československej obchodnej banke. Predpokladám, že tieto negociácie sa ukončia do konca tohto roka a pravdepodobne ešte do konca tohto roka bude aj nový vlastník v situácii, že uhradí svoj podiel v Československej obchodnej banke. No a z týchto prostriedkov, naozaj ich nechceme prejesť, chceme použiť na oddlženie železníc, ktorej dlhy voči Sociálnej poisťovni a voči Spoločnej zdravotnej poisťovni dosiahli v tejto chvíli 5 miliárd korún. Tým, samozrejme, pomôžeme aj zdravotnému systému, aj sociálnemu systému. Takže v žiadnom prípade nedôjde k prejedeniu prostriedkov, ktoré získame, ale tie prostriedky nielenže pomôžu železniciam, to je vlastne prvá časť tej pomoci, respektíve riešenia starých záväzkov štátu, ale pomôžu aj trošku na lepšiu úroveň nastaviť ostatné sociálne fondy, teda Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne.

    Samozrejme, že sme sa zaviazali, že budeme voči železniciam postupovať v nasledujúcich rokoch tak, že skutočne tie ekonomicky oprávnené náklady štát bude uhrádzať. Že to nachádzate v dvoch kolónkach v štátnom rozpočte, prosím, nech vás to neprekvapuje, ale podstatné je, že vláda si stojí za týmto záväzkom. Zároveň chcem však povedať, že racionalizačné opatrenia v Železniciach Slovenskej republiky musia smerovať k tomu, aby dotácie zo strany štátu v nasledujúcich rokoch klesali. Inak totiž nemajú zmysel a treba len pozorne sledovať, či skutočne idú tieto racionalizačné opatrenia v železniciach v tomto smere.

    Dovoľte mi ešte pár slov, aby som povedala, pretože ešte stále sú štyri minúty, o projektoch, ktoré sa týkajú podpory podnikania. Nechcem teraz hovoriť všeobecne o vytváraní vhodnejšieho podnikateľského prostredia, ale skutočne o adresných projektoch. Po prvé, alokujeme 300 miliónov korún na záručné podporné a úverové programy do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Navyše v roku 1994 sa nám podarilo v čase, keď bola dočasná vláda, naštartovať podporný úverový program, ktorý sa realizuje prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Takže 200 miliónov korún je určených na podporu malého a stredného podnikania. Táto schéma je založená na tom, že dvoma tretinkami prispievajú komerčné banky a Európska únia, čiže dohromady 200 miliónov viaže na seba dvakrát dvesto, čiže tam bude 600 miliónov korún.

    Veľmi významné je, že sa alokujú zdroje aj na podporu exportu vo výške 500 miliónov korún. Možno, že by som tu chcela zareagovať na rôzne výpady, invektívy v tejto poslaneckej snemovni sú na každodennom programe, ktoré smerovali k spochybňovaniu našich prístupov k Eximbanke. Veľmi skoro budete novelizovať zákon o Eximbanke, ktorý odstráni tie najhrubšie nedostatky. My sme sa napokon zaviazali, že podnikatelia nebudú už musieť platiť parafiškál do Eximbanky, ale čaká nás aj úplne nový zákon o Eximbanke, ktorého príprava je, samozrejme, zložitejšia. To však neznamená, že táto inštitúcia si nebude plniť svoje úlohy. Bude to však veľmi odlišné od toho, ako ste to nastavili vy, keď ste sa nazdávali, že Eximbanka bude mať 70 miliárd aktív. Odporúčam vám, aby ste sa pozreli na dôvodovú správu k zákonu o Eximbanke, a keď ste sa nazdávali, že Eximbanka bude financujúcou bankou, o to tu, samozrejme, nejde, Eximbanka zostáva predovšetkým ako inštitúcia, ktorá bude naďalej poisťovať komerčné riziká, politické riziká a bude kofinancovať, respektíve bude poskytovať v niektorých prípadoch aj záruky. Tak vyzerajú aj moderné Eximbanky v zahraničí.

    Možnože nie je nezaujímavé, aby sme si pripomenuli, že nás čaká aj nové sčítanie obyvateľov, domov a bytov a chcela by som teraz upozorniť aj na to, že v budúcom roku vyčleňujeme viac ako 272 miliónov korún práve na prípravu sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutoční v roku 2001. Myslím si, že je dôležité, aby sme aj tento krok urobili vzhľadom na to, že v civilizovaných štátoch sa sčítania a cenzusy robia pravidelne každý rok.

    Takže keďže nechcem pretiahnuť svoje vystúpenie nad stanovenú hranicu 16.00 hodín, ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani ministerky sa hlásia dvaja poslanci. Pán poslanec Húska a pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Títo dvaja páni poslanci potom v utorok, keď budeme pokračovať prerokovaním tohto bodu, budú mať možnosť vystúpiť. V utorok o 9.00 hodine budeme pokračovať v prerokovaní tohto bodu.

    Dovidenia. Prajem vám príjemný víkend.