• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Krajči, pán poslanec Sládeček, pán poslanec Švec a pán poslanec Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 432 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 432a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Predtým ako vystúpi pani ministerka, pán poslanec Andrejčák má procedurálny návrh.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Andrejčáka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, iste bude k tomuto dôležitému materiálu prihlásených veľa rečníkov. Navrhujem, aby ste dali pokyn spísať poradie a povesiť ho vonku na tabuľu, aby sme sa mohli orientovať.

    Ďakujem.

  • Dobre, urobíme to tak. Ďakujem za návrh.

    Ešte chce niekto predniesť procedurálne návrhy? Nie.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo na odôvodnenie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Rok 2000 a prechod do nového tisícročia znamená, resp. chápe sa ako vstup do niečoho nového, ako príležitosť na nový začiatok. Veríme, že to platí aj pre naše prístupy k riešeniu ťažiskových otázok finančného a rozpočtového hospodárenia. S tým, akým smerom chceme nasmerovať finančné a rozpočtové hospodárenie v novom tisícročí, ste sa už rámcovo oboznámili v uplynulých dňoch pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojich uzneseniach ste vyjadrili názor na to, akým smerom by sa mal rozpočet na rokovaní Národnej rady dotvoriť. Rada by som v rámci uvedenia návrhu štátneho rozpočtu reagovala na najčastejšie sa opakujúce otázky a na záver aj zhrnula, čo by prijatie všetkých týchto požiadaviek znamenalo.

    Štruktúru a logiku rozpočtu v rozhodujúcej miere určujú priority, ktoré sa vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením rozhodla realizovať. Chcem len pripomenúť, že v roku 1999 našou základnou prioritou, ktorú sme prezentovali aj pri schvaľovaní rozpočtu, bolo udržať chod štátu, splniť naše záväzky voči zahraničným i domácim bankovým inštitúciám, zastaviť alebo aspoň výrazne spomaliť rast zadlženosti štátu. Vzhľadom na prevzaté dedičstvo a stav, v akom sa nachádzalo hospodárenie štátu, to bola mimoriadne náročná úloha.

    Základné makroekonomické ukazovatele dosiahnuté v doterajšom priebehu roka potvrdzujú, že sa nám táto úloha darí plniť. Hrubý domáci produkt v prvom polroku 1999 vzrástol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 2,4 %, pričom v bežných cenách o 8,8 %. Jeho vývoj bol ovplyvňovaný rastom zahraničného dopytu a poklesom domáceho dopytu. Pri posudzovaní dosahovaného rastu je potrebné zohľadniť, že s cieľom napraviť deformácie v reprodukčnom procese sa realizovali viaceré opatrenia, ktoré do istej miery tlmili rast hospodárstva. Uplatnenie obdobných opatrení v iných krajinách s transformujúcou sa ekonomikou viedlo často k absolútnemu poklesu tvorby HDP. Aj keď u nás dochádza k spomaleniu rastu hrubého domáceho produktu, predsa len koncoročný rast bude pozitívne číslo.

    Miera inflácie meraná vývojom spotrebiteľských cien za prvý polrok 1999 oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástla o 6,9 %. V priemere k 31. 10. tohto roka vzrástla o 9,8 %. Pritom na rast inflácie pôsobili opatrenia, ktoré vláda prijala v snahe stabilizovať hospodársku situáciu, a dotýkali sa najmä niektorých daňových opatrení, ktoré sa prirodzene odrazili na raste cien, ale rovnako aj opatrení, ktoré sa týkali regulovaných cien, teda cien, ktoré sú ešte stále administratívne určované.

    Podľa evidencie úradov práce bolo v priemere za prvý polrok 1999 evidovaných 434 tisíc disponibilných nezamestnaných. Priemerná miera nezamestnanosti dosiahla 16,3 %. V októbri dosiahol disponibilný počet evidovaných nezamestnaných 472 tisíc a miera nezamestnanosti bola 17,7 %. Je to nepochybne číslo, ktoré nás nemôže nechávať spokojných a ukazuje to, na čo sa bude musieť aj vládna politika v nasledujúcom období zamerať.

    V doterajšom priebehu roka výrazne klesol deficit zahraničného obchodu. Stabilizovala sa koruna, zlepšuje sa hodnotenie pozície Slovenska najvýznamnejšími ratingovými agentúrami. Aj hospodárenie štátneho rozpočtu nasvedčuje o tom, že sú reálne predpoklady na dosiahnutie rozpočtovaných zámerov. Po zvládnutí základných zámerov v roku 1999 môže vláda v budúcom roku razantnejšie pristúpiť aj k realizácii významných strategických zámerov.

    Základnou prioritou rozpočtu na rok 2000 je pokračovať v stabilizácii štátnych a verejných financií. Niekoľkokrát a pri rôznych príležitostiach sme zdôvodňovali, prečo je nevyhnutné udržať štátne a verejné financie na primeranej úrovni a zlepšiť, a nie zhoršovať ten trend, ktorý sme zdedili z predchádzajúcich rokov. Nie je to však jediná priorita štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Druhou najdôležitejšou prioritou je zlepšenie podnikateľského prostredia. Rozhodujúcim opatrením v tomto smere bolo prijatie nového zákona o dani z príjmov. O tom, ako radikálne pristúpime k zníženiu daňového zaťaženia, sa viedli na pôde Národnej rady dlhé diskusie. Naše stanovisko sme jasne formulovali. Mieru zdanenia je potrebné posudzovať aj v nadväznosti na ostatné prístupy v zdaňovaní. Ak sa od roku 1993 nerobili opatrenia v znižovaní daňového zaťaženia, nik nemôže od vlády reálne očakávať, že tento dlh napraví v priebehu jedného roka.

    K vytváraniu pozitívneho podnikateľského prostredia nepatrí však len znižovanie daňového zaťaženia, ale nepochybne podnikateľov musí zaujímať aj to, aká je úroveň úrokových sadzieb, ktorá sa odráža na finančných nákladoch podnikovej sféry. Preto ďalšou prioritou rozpočtu na rok 2000 je radikálne pristúpenie k riešeniu zložitej situácie v bankovej sfére. Je potrebné prekonať ťažkosti, ktoré vznikali počas celej transformácie našej ekonomiky a ktoré sa odrazili v bankovom sektore, ale je potrebné riešiť aj staré dlhy, ktoré ešte vznikali pred rokom 1989. K tejto úlohe bolo potrebné pristúpiť ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Nebola na to politická odvaha, a preto k tejto úlohe musíme pristúpiť dnes, aj keď podmienky z hľadiska celkového rozpočtového vývoja sú pomerne zložité a nebudú jednoduché ani v nasledujúcich rokoch. Potrebný objem prostriedkov chceme získať jednak zo zdrojov vytvorených Národnou bankou Slovenska, na čo sa už urobili všetky potrebné kroky, ale aj zo zdrojov získaných zahraničnou pôžičkou alebo dlhopismi štátu emitovanými doma, prípadne aj v zahraničí.

    Napriek značnej napätosti na výdavkovej stránke rozpočtu sme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zabezpečili niektoré nové transfery umožňujúce lepšie podmienky najmä pre malé a stredné podnikanie. Rovnako v snahe podporiť podnikateľské prostredie sa vyčlenili prostriedky aj pre Eximbanku, ktoré v rozpočte v roku 1999 neboli. Chceme týmto ďalej podporiť export, ktorý je veľmi dôležitý, pretože aj prevažná časť rastu hrubého domáceho produktu v tomto roku bola vedená práve rastom zahraničného dopytu.

    Len v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčleňujeme na podporu podnikania prostriedky dohromady v sume 1,7 mld. korún, čo v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 predstavuje viac ako 3,5-násobné medziročné zvýšenie.

    Medzi priority vlády patrí aj vytvorenie podmienok na výraznejšie zapojenie Slovenska do Európskej únie. Účelovo sme zabezpečili prostriedky na spolufinancovanie slovenského podielu v programoch SAPARD, ISPA, ale aj prostriedky, ktoré budú financované priamo z PHARE. Spolu sme vyčlenili prostriedky vo výške 1,3 mld. korún, ktoré sú predovšetkým rozpočtované v kapitole VPS. Na tieto prostriedky sa bude viazať niekoľkonásobný objem prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Ak zohľadníme skutočnosť, že v zmysle prijatej metodiky nie je podiel z fondov Európskej únie premietnutý v štátnom rozpočte, budú v skutočnosti viaceré rozpočtové kapitoly disponovať oveľa väčším rozsahom finančných prostriedkov, ako je to v predloženom návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    V nadväznosti na diskusiu, ktorá v niektorých výboroch odznela, musím zdôrazniť, že zdroje Európskej únie sa uvoľňujú na obdobie viacerých rokov. To znamená, že nemusíme hneď v prvom roku vyčleniť celý podiel na spolufinancovanie. Viaceré výbory totiž navrhujú, aby sa tieto prostriedky nerozpočtovali v kapitole VPS, ale priamo v jednotlivých kapitolách. Nepokladáme za vhodné takto postupovať, pretože prostriedky chceme uvoľňovať aj v nadväznosti na mieru rozpracovanosti a prípravy jednotlivých programov. Ak sa v niektorom programe príprava oneskorí, rozpočtovanie týchto prostriedkov v kapitole VPS ich umožní pružne nasmerovať na iný program, ktorý je vo väčšej miere rozpracovaný, alebo kde bude istejší úspech.

    Z odvetvového pohľadu sa vláda snažila priorizovať najmä bytovú výstavbu, kde medziročne prostriedky vzrástli o viac ako 2,2 mld. korún. Myslím si, že je to nielen vklad do riešenia bytovej a v širšom zmysle slova i sociálnej politiky vlády, ale je to znovu aj určitý konkrétny vklad na podporu podnikania, lebo nepochybne rozvoj bytovej výstavby bude znamenať aj takýto impulz. Pritom sa snažíme, aby sa prostriedky na bytovú výstavbu vynaložili efektívnejšie ako dosiaľ. Vyčlenili sme prostriedky aj na obnovu spustnutého bytového fondu, čo umožní jeho obnovu na sociálne, resp. služobné byty. Realizácia uvedenia niektorých ďalších priorít by pri dodržaní navrhovaných rámcov rozpočtu súčasne znamenala pokračovanie v stabilizácii verejných financií, tak ako som už aj na to upozornila.

    O tom, či sme mohli v predloženom rozpočte urobiť viac, možno diskutovať. Pri posudzovaní predloženého návrhu rozpočtu a alokácie jeho zdrojov do jednotlivých rezortov je potrebné si uvedomiť, z akej úrovne vychádzame a s ktorými otvorenými či skrytými ťažkosťami sme sa museli vyrovnať. Preto by bolo potrebné pripomenúť si, v akom stave vláda prevzala stav osobitne rozpočtového hospodárenia. Kto bez ohľadu na reálne zdrojové možnosti požaduje viac pre rôzne rozpočtové kapitoly, mal by si oprášiť čierne knihy stavu jednotlivých rezortov po predchádzajúcej vláde a trocha v nich zalistovať. Priestor na realizáciu nielen uvedených, ale aj ďalších priorít a zámerov podrobne definovaných najmä v programovom vyhlásení vlády a rýchlosť, s akou môžeme pristúpiť k ich realizácii, limitujú zdroje, možnosti nášho hospodárstva. Ale nie je to jediné.

    Nepochybne štátny rozpočet vždy okrem toho, že prináša niečo nové a snažila som sa zhrnúť, ktoré priority v rozpočte sú zahrnuté, je aj, samozrejme, určitým pokračovaním tendencií, ktoré prechádzajú z predchádzajúcich rokov. Nie sú to len tendencie, ktoré znamenajú zvýšené výdavky, ako napríklad na štátnu dlhovú službu, na štátne garancie a tak ďalej, ale sú to aj tendencie, ktoré by sme nazvali tendenciami zotrvačnosti jednotlivých rezortov. Miera radikálnosti zmien v rozpočte na každý nasledujúci rok odráža aj mieru zmien, ktoré jednotlivé rozpočtové kapitoly, resp. jednotlivé rezorty hodlajú realizovať. Ak sa teda kriticky pozeráte na niektoré výdavky a hľadali by ste a čakali by ste radikálnejšie zmeny, treba sa skutočne zamyslieť, do akej miery sa rezortom podarilo už v tejto chvíli realizovať zámery, ktoré chceme realizovať.

    Dovoľte mi, aby som vás teraz veľmi krátko oboznámila so základnými východiskami rozpočtu.

    V makroekonomickej sfére počítame s rastom hrubého domáceho produktu o 2,2 %, čomu zodpovedá objem HDP v bežných cenách na úrovni 930 mld. korún. V diskusiách o týchto zámeroch sa ozývali názory, že vláda by mala mať ambície presadzovať vyššiu dynamiku rastu slovenského hospodárstva, že preto nami predpokladaný rast o 2,5 % nemožno chápať ako ambiciózny zámer. Nazdávam sa však, ak skutočne zvažujeme východiská, z ktorých sa odrazila vláda Slovenskej republiky, bolo by asi nerozumné očakávať, že v budúcom roku bude podstatne vyšší rast slovenského hospodárstva. Ak sa nám podarí dosiahnuť toto číslo, myslím si, že to bude ďalší krok k stabilizácii a rozvoju slovenského hospodárstva.

    V tomto roku sme boli svedkami toho, že ozdravný proces sprevádzal rast nezamestnanosti. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti by sa na prelome rokov mala dostávať na najvyššiu úroveň, to znamená, že by mala kulminovať. Veríme, že aj opatrenia, ktoré pripravujeme na podporu investovania, napríklad jedno z opatrení sa dotýkalo zníženia daňového zaťaženia, opatrenia, ktoré sa dotýkajú finančného sektora a tak ďalej, budú tie, ktoré pomôžu zvrátiť a dokážu zvrátiť súčasný vývoj. Naďalej nepovažujeme za únosné v niektorých odvetviach umelo udržiavať zamestnanosť za cenu prežívania podnikov, ktoré nemajú predpoklady transformovať sa na efektívne a konkurencieschopné jednotky. V odhade miery nezamestnanosti na budúci rok 2000 sú približne kumulované tieto myšlienky, ktoré som teraz uviedla.

    V budúcom roku predpokladáme cenový vývoj asi na úrovni 10 %. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že budú pokračovať aj úpravy niektorých, zatiaľ ešte stále administratívne riadených cien. V plnom rozsahu môžem povedať, že vývoj cien aj v budúcom roku bude mať vláda pod kontrolou a bude v zásade odrážať okrem jadrovej inflácie len tie opatrenia, ktoré sme, bohužiaľ, nútení realizovať.

    Uvedené očakávané makroekonomické tendencie bolo potrebné zohľadniť aj pri stavbe predloženého návrhu štátneho rozpočtu a pri kvantifikácii jeho základných vzťahov. Predpokladáme, že príjmy medziročne vzrastú o 3,7 mld. korún a celkovo by mali dosiahnuť 183,6 mld. korún. Pri rozpočtovaní viacerých príjmových položiek sme vychádzali z predpokladu, že sa pozitívne prejavia rozhodnutia, ktoré sme prijali už v tomto roku najmä na úseku dane z pridanej hodnoty. Prijali sa zákony, ktoré by mali skvalitniť podmienky na zvýšenie účinnosti daňovej a colnej správy. Môžem povedať, že skúsenosti od prijatia týchto zákonov môžeme hodnotiť jednoznačne ako pozitívne a práve zákony, ktoré zefektívnili výkon daňovej správy, sa ukazujú ako tie, ktoré významne prispievajú k lepšiemu výberu pri spotrebných daniach a pri dani z pridanej hodnoty. Nie sú to teda len zvýšené sadzby, tak ako to mnohí interpretujú.

    Budeme pozorne sledovať, ako sa prejaví pôsobenie nového zákona o dani z príjmov a najmä to, či sa začne pozitívne meniť správanie sa podnikateľov pri znížení sadzby dane o 29 %, aj keď sa prevažná časť tohto účinku odrazí až v roku 2001.

    Tvorbu príjmov by mala pozitívne ovplyvniť aj zainteresovanosť rezortov na predaji nepotrebného a nadbytočného majetku. Myslím si, že je to ďalšie závažné opatrenie, ktoré by malo motivovať rezorty hospodárnejšie nakladať s majetkom štátu. Podmienky na to sme vytvorili v novelizovaných rozpočtových pravidlách.

    Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999 viacerí poslanci vyslovili názor, že návrh rozpočtu najmä vo svojej výdavkovej stránke dostatočne neodráža programové vyhlásenie vlády a je málo transformačný. Aj my sme mali ambíciu pri príprave rozpočtu na rok 2000 v tomto smere výraznejšie postúpiť. Všetci si uvedomujeme, že je to nevyhnutný krok aj v nadväznosti na situáciu, v akej sa rozpočtové hospodárenie nachádza. Ak príjmová stránka vzrástla o uvedených 3,7 mld. a za únosné sme považovali zvýšiť schodok len o 3 mld. korún, nevytvoril sa ani výraznejší priestor na zvýšenie výdavkov. Výdavky rozpočtujeme na úrovni 201,6 mld., čo predstavuje medziročný nárast o 6,7 mld. korún. Pritom musím upozorniť, že len rozpočet kapitoly Štátny dlh medziročne vzrastá o 5,2 mld. korún.

    Výdavky na splácanie starých záväzkov aj svojím celkovým objemom značne zaťažujú výdavkovú stránku rozpočtu. V budúcom roku budeme musieť na dlhovú službu štátu vynaložiť viac ako 25 mld. korún. Podniky, za ktoré štát v minulosti prevzal záruky za bankové úvery, budú musieť v roku 2000 platiť asi 19 - 20 mld. korún. Značná časť týchto splátok je riziková a vyžiada si vstup aj zo strany ručiteľa. My sme to riziko odhadli asi na úrovni 10 - 10,5 mld. korún.

    Môžem teda zhrnúť, že náklady, ktoré budeme musieť v budúcom roku vynaložiť aj spolu s nákladmi na reštrukturalizáciu finančného sektora, budú predstavovať len tieto tri položky spolu 45 mld. korún. Je to všetko riešenie vlastne dedičstva minulosti a keby sme toto nemuseli riešiť, mali by sme v týchto chvíľach k dispozícii navyše asi 45 mld. korún. V budúcom roku by sme ich mohli použiť na iné ciele štátneho rozpočtu a nepochybne by bol i podstatne väčší priestor na realizáciu mnohých zásadnejších projektov, ktoré by sme radi realizovali.

    Nutnosť splácať rastúce záväzky a snaha vytvoriť priestor na realizáciu priorít vlády znamenali, že bolo nutné prísne posudzovať ostatné výdavky rozpočtu. Z tohto dôvodu požiadavka na zabezpečenie valorizácie výdavkov o výšku predpokladanej inflácie, ktorá sa vo vzťahu k jednotlivým kapitolám predniesla v mnohých výboroch, je nereálna. Na to by sme potrebovali o 20 mld. viac, než máme k dispozícii.

    Preto bolo potrebné výraznejšie vstúpiť do vnútornej štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu, čoho výsledkom bolo na niektorých úsekoch aj ich medziročné zníženie. Nazdávame sa, že pri príprave rozpočtu na rok 2000 sme práve vo sfére redukcie neproduktívnych výdavkov urobili zásadný pokrok. Chcem len pripomenúť, že výdavky v mnohých kapitolách zostávajú na tej istej úrovni, resp. sa znižujú, a to v prípade, keď aj v roku 1999 aj v roku 2000 predpokladáme priemernú mieru inflácie asi na úrovni 10 %. Reálne si treba uvedomiť, že obmedzenia, ktoré kladieme jednotlivým rozpočtovým kapitolám, sú skutočne veľmi vysoko nastavené. Tá latka je postavená vysoko. Treba súčasne povedať, že na viacerých úsekoch ide o opatrenia, ktoré sú nepochybne i nepopulárne i konfliktné. K realizácii mimoriadne náročnej úlohy pristúpila vláda pri znižovaní počtu zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry. Aj keď sa počiatočné predstavy nepodarilo realizovať v úplnej miere, zníženie počtu zamestnancov štátnej správy v širšom zmysle slova asi o 17 tis. osôb je dobrý začiatok.

    Pritom je potrebné si uvedomiť, že uvedené zníženie sme dosiahli aj napriek tomu, že v súvislosti s prípravou Slovenska na vstup do Európskej únie začínajú v roku 2000 pôsobiť tri nové inštitúcie: Úrad pre finančný trh, Úrad pre štátnu pomoc a Úrad pre verejné obstarávanie. Nových pracovníkov si vyžiada aj realizácia novej sociálnej dávky, a to príspevku na bývanie, aby sme v ďalšom období mohli úspešne pokračovať v redukovaní štátnej administratívy, musíme dôsledne a diferencovane pristupovať k jednotlivým rezortom. Dôslednejšie vstúpiť do štruktúry nielen orgánov štátnej správy, ale aj štruktúry a počtu rozpočtových a príspevkových organizácií. V tejto sfére zatiaľ výraznejšia zmena nenastala. Oceňujem, že v niektorých výboroch odznela podpora na uplatnenie takéhoto postupu.

    Vláda prijala rozhodnutie, že priestor na mzdový rast bude adekvátny rozsahu, o ktorý sa štátna správa zoštíhli. Potom ako sa viaceré sféry štátnej správy vyňali zo znižovania počtu pracovníkov, vytvoril sa priestor na 4-percentnú valorizáciu od 1. júla roku 2000. Istá diferencia postupu sa prijala na úseku školstva. Dovoľte mi, aby som sa ešte trošku zdržala pri školstve, pretože predstavuje nepochybne významnú časť výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Chcela by som upriamiť vašu pozornosť osobitne na § 15 zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. Ustanovenia § 15 zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 sa dotýkajú tzv. účtu osobitného financovania vysokej školy. Jeho zavedením získavajú vysoké školy výnimku z platných rozpočtových pravidiel, ktorá prakticky bez zvýšených nárokov na štátny rozpočet roku 2000 pomôže zmierniť kritický nedostatok finančných prostriedkov v tejto sfére. Nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie aktivít vysokých škôl je všeobecne známy a je tiež nepochybné, že slovenské vysoké školstvo musí prejsť hlbokou transformáciou. Na príprave tejto transformácie ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami intenzívne pracuje a začiatkom roku 2000 bude vláde Slovenskej republiky predložená jej koncepcia. Táto koncepcia sa po prijatí premietne do nového zákona o vysokých školách a do zákona o financovaní vysokých škôl. Účinnosť týchto zákonov sa predpokladá od 1. 1. 2001. Súčasťou transformácie slovenských vysokých škôl bude aj zmena spôsobu ich financovania a hospodárenia.

    Zložitou úlohou bude dodržať rozpočtový objem výdavkov na sociálne dávky. Prínos opatrení, ktorý sa v tomto smere dosiahol, bol eliminovaný rastom nezamestnanosti. Praktické skúsenosti z uplatňovania niektorých nástrojov pritom ukazujú, že naše hospodárstvo zatiaľ nevytvára dostatočné zdroje na realizáciu niektorých sociálnych dávok. Navyše ich konštrukcia umožňuje ešte stále zneužívanie ich čerpania napriek tomu, že sme už urobili niektoré závažné kroky. Preto stále aktuálnou úlohou zostáva zvyšovanie adresnosti ich poskytovania, posudzovanie subjektívnych a objektívnych príčin, ktoré spôsobili prepad príslušného človeka do sociálnej siete. Pravdaže všetci sa zhodneme, že najúčinnejší spôsob, ako redukovať vyplácanie sociálnych dávok, je, aby čo najviac ľudí nachádzalo pracovnú príležitosť a neboli odkázaní na čerpanie sociálnych dávok.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z diskusií vo výboroch vyplynulo, že vašu pozornosť zaujal zámer vlády využiť zdroje z predaja štátneho majetku, resp. z privatizácie. Časť zdrojov v sume 10 mld. korún, ktoré takto získame, uvádzame v rámci tzv. podčiarovej alebo memorandovej položky, a to tak na strane príjmov, ako aj výdavkov. Rozhodujúcu časť splátok záruk za bankové úvery, ktoré bude nutné v budúcom roku s vysokou mierou pravdepodobnosti realizovať, sme vyčlenili mimo bilancie štátneho rozpočtu. Okrem iného nás k tomu viedli aj konzultácie s misiou Medzinárodného menového fondu, ktorá konštatovala, že vzhľadom na osobitný charakter spotreby týchto výdavkov sa nezahrnujú do výsledkov rozpočtového hospodárenia. Takýto krok však neznamená, že táto problematika sa dostáva mimo pozornosti vlády. Pripravujeme opatrenia, ktoré by minimalizovali riziko splácania záruk.

    Zdroje z privatizácie chceme využiť aj na realizáciu oddlženia štátu najmä v dvoch sektoroch, a to v sektore dopravy a zdravotníctva, ale aj na realizáciu viacerých rozvojových priorít. V predloženom materiáli vláda definuje programy, na realizáciu ktorých by sa malo vynaložiť približne 8 mld. korún. Rozhodujúci podiel z týchto prostriedkov bude smerovať na podporu rozvoja bývania.

    Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia kladieme výraznejší dôraz na hospodárenie celého fiškálneho okruhu. Tento by mal hospodáriť so schodkom vyšším ako 28 mld. korún, čo predstavuje asi 3 % hrubého domáceho produktu. Na schodok štátneho rozpočtu z tohto objemu pripadá 18 mld. korún, čo je tesne pod hranicou 2 % z predpokladanej tvorby HDP. Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam sme síce nemohli vyčleniť medziročne vyššie transfery, ale pripravili sme schému využitia mimorozpočtových zdrojov, tak ako som to už pred chvíľočkou uviedla, ktoré by mali zastaviť trend zvyšovania záväzkov Sociálnej poisťovne a čiastočne aj zdravotných poisťovní. Predpokladáme, že využitím prostriedkov z predaja štátneho majetku, resp. podielu ČSOB znížime dlh štátu za výkony vo verejnom záujme vo vzťahu k Železniciam Slovenskej republiky, čo by sa malo pozitívne prejaviť v znížení pohľadávok poistných inštitúcií.

    Vo viacerých výboroch sa osobitne diskutovalo o problematike vzťahu štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí. Musím zdôrazniť, že týmto vzťahom sme venovali aj my osobitnú pozornosť pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. Podiely na výnosoch republikových daní sa rozpočtujú v celkovej sume 8 mld. korún, čo je oproti rozpočtovanému zámeru tohto roka viac o 300 mil. korún. Navyše pri podielovej dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov sme od roku 2000 pristúpili k zmene. Namiesto stanovenia percentuálneho podielu navrhujeme určiť pevnú sumu odvodu, pretože vzhľadom na nový zákon o dani z príjmov môže byť dosiahnutie rozpočtovaného výnosu dane z príjmov fyzických osôb do určitej miery rizikové. Rozhodli sme sa preto eliminovať toto riziko nenapĺňania rozpočtového objemu tejto dane vo vzťahu k obciam práve tým, že sme pevne stanovili odvod z tohto druhu dane do obcí. Priame finančné transfery do obcí vzrastú v roku 2000 o viac ako 211 mil. korún, čím sa zohľadňuje v tomto prípade predpokladaná priemerná výška inflácie. Navyše do rozpočtov obcí bude smerovať asi o 150 mil. korún viac z dôvodov novelizácie zákona o cestnej dani.

    Chcela by som pripomenúť, že ďalší priestor na zvyšovanie príjmov rozpočtov obcí a miest sa vytvoril aj v novom zákone o dani z príjmov, kde ste odsúhlasili, že príjmy z predaja majetku a z prenájmu nebudú zdaňované. To znamená, že vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí zaznamenali v okruhu verejných financií azda ako jediná medziročná položka najvyššiu medziročnú dynamiku, čím je jednoznačne povedané, aký význam rozpočtovému hospodáreniu obcí prikladáme.

    Návrh na zvýšenie prostriedkov do rozpočtov obcí, ktorý sa objavil vo výboroch, samozrejme, bude predmetom rokovania, a myslím si, že je dôležité, aby návrhy, ktoré vzniknú a ktoré vznikli, jednoznačne hovorili aj o tom, z akých prostriedkov sa zvýšenie rozpočtu má uskutočniť. Mám na mysli jeden návrh, ktorý je zahrnutý aj do spoločnej správy.

    Návrh na zvýšenie prostriedkov do rozpočtov obcí nebol jediným návrhom na zvýšenie výdavkov rozpočtu. Poslanecké výbory navrhli zvýšiť výdavky rozpočtových kapitol, resp. iných verejných rozpočtov asi o 5 mld. korún. Pritom ďalšie poslanecké návrhy v rozsahu niekoľkých miliárd korún nenašli dostatočnú oporu v jednotlivých výboroch, ale nedá sa vylúčiť, že budú doručené aj počas rozpravy k návrhu o štátnom rozpočte. Dokonca predpokladáme, ak sme urobili určitú bilanciu, že môžeme očakávať celkové návrhy na zvýšenie výdavkov približne o 10 mld. korún. Chcem len upozorniť, že v takom prípade, pokiaľ nie je možné zdrojové krytie, by to jednoznačne znamenalo zvýšenie schodku štátneho rozpočtu a jednoznačné porušenie základného zámeru vlády, ktorý na prvom mieste, ako som uviedla, je konsolidácia štátnych a verejných financií.

    Pri časti prednesených požiadaviek sa totiž naozaj nenavrhoval zdroj krytia, ale pri časti prednesených požiadaviek bol tento zdroj krytia často diskutabilný. Boli mnohé požiadavky, ktoré na jednej strane navrhovali odobratie prostriedkov z jednej kapitoly, ale v inom výbore odzneli požiadavky, ktoré pre tú istú kapitolu navrhovali ďalšie zvýšenie. Je evidentné, že sú to požiadavky, ktoré odrážajú užšie pohľady jednotlivých výborov, ale pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte musíme zohľadniť záujem štátu ako takého.

    Ak celkovo zhrniem návrhy výborov, ich realizácia by znížila tlak, ktorý sa vytvára rozpočtom na realizáciu reforiem na úrovni jednotlivých rozpočtových kapitol. To je druhý negatívny aspekt popri možnosti ohrozenia základného cieľa štátneho rozpočtu na rok 2000. Súčasne by sa zo strany príslušných kapitol oddialila potreba pristúpiť k zásadným reformám, ktorých sa spoločne dožadujeme. Viaceré z argumentov, ktoré sa použili pri zdôvodňovaní zvýšenia výdavkov jednotlivých kapitol, už vláda zohľadnila vo svojom návrhu rozpočtu. Samozrejme, že posudzovala ich naliehavosť a opodstatnenosť.

    Dovoľte mi, aby som ešte veľmi stručne a rýchlo prebehla cez niektoré ďalšie paragrafy zákona o štátnom rozpočte. Vo viacerých výboroch sa osobitne diskutovalo o možnosti splnomocniť vládu emitovať dlhopisy, resp. prevziať úvery na reštrukturalizáciu. Navrhované riešenie nadväzuje na nevyhnutnosť reštrukturalizovať bankovú sféru, ktorá si vyžaduje zo strany vlády uplatniť aj viaceré doteraz nepoužívané postupy.

    Vo viacerých výboroch sa predkladali požiadavky, aby sa rozšíril okruh inštitúcií, na ktoré môže štát prevziať záruku. Išlo najmä o ďalšie štátne fondy. V etape zostavenia rozpočtu predložili rezorty požiadavky na štátne záruky za viac ako 79 mld. korún. Je zrejmé, že nebolo možné týmto požiadavkám vyhovieť. Aj tak v návrhu štátneho rozpočtu navrhujeme prevziať štátne záruky vo veľmi vysokom objeme 38 % z rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu, ale chcem povedať, že sú to štátne záruky, ktoré v prevažnej miere sú spojené so záväzkami, ktoré prechádzajú z predchádzajúcich rokov.

    Novým prvkom rozpočtu, tak ako som už na to upozornila, je vytvorenie priestoru na overenie experimentu vo vysokom školstve.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som na záver uviedla ešte jednu, dve myšlienky.

    Často v diskusiách aj s našimi voličmi, ale aj na pôde Národnej rady pripodobňujeme túto vládu k úlohe lekára, ktorej sa dostal do rúk zanedbaný pacient s ťažkou chorobou. Žiaľ, v priebehu tohto roka sme zistili, že tento pacient nemá len jednu chorobu, ale má niekoľko ďalších chorôb, a tie choroby sa ukazovali jedna po druhej. Zisťujeme, že je to výsledok toho, ako sa riadil tento štát v predchádzajúcich rokoch. A práve preto rok 1999 bol rokom, keď sme museli zachraňovať to najnevyhnutnejšie, keď sme museli zabezpečiť chod tohto štátu. Samozrejme, nie je možné čakať, že v priebehu jedného roka, v priebehu jeden a pol roka sa dajú odstrániť všetky ťažké choroby, ktoré slovenské hospodárstvo zdedilo. Proces liečenia slovenského hospodárstva je možno zložitejší a ťažší, ako sme pôvodne predpokladali.

    Pri rozhodovaní o zameraní rozpočtu na rok 2000 musíme mať preto na zreteli aj rozpočtové hospodárenie nielen v roku 2000, ale aj v roku 2001. Preto upozorňujem osobitne na tie návrhy, ktoré by mohli zakladať zvýšené nároky vo výdavkovej časti rozpočtu aj v roku 2001, keď si iste všetci dobre uvedomujeme, že na príjmovej časti štátneho rozpočtu budú rôzne výpadky, ktoré sú výsledkom nie náhod, ale výsledkom politiky tejto vlády.

    Predložený návrh štátneho rozpočtu bol predmetom viacnásobného rokovania so sociálnymi partnermi v rámci tripartity. Kým Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vyslovila s istými výhradami s návrhom súhlas, bohužiaľ, nedospeli sme ku konsenzuálnemu riešeniu s Konfederáciou odborových zväzov. V tejto chvíli sa nazdávam, že je možno potrebné viac vysvetľovať aj odborárom, aby si uvedomili, v akej situácii sa slovenské hospodárstvo po roku 1998 nachádza.

    Rozhodovanie o jednotlivých reláciách rozpočtu bolo komplikované a zložité aj na úrovni vlády. Dovoľujem si však tvrdiť, že z hľadiska súčasných podmienok ide o rozpočet, ktorý už nemá veľké možnosti zmien. Myslím si, že napriek tomu, že rokovania aj na úrovni vlády boli zložité, dospeli sme ku konsenzu, čo ukazuje, že sme podľa všetkého našli najlepšie riešenie, ktoré nepochybne bude ešte vašimi pozmeňujúcimi návrhmi doznávať určité zmeny, ale predpokladáme, že tieto zmeny by už nemali byť zásadné.

    Akýsi znalec rozpočtových pomerov povedal, že politici sú ľudia, ktorí rozdeľujú peniaze, ktoré im nepatria a ktoré nemajú, ľuďom, ktorí ich nepotrebujú. Verím, že po skončení schvaľovania predloženého návrhu rozpočtu si budeme môcť povedať, že pre tento parlament táto veta neplatí.

    V mene vlády a vo svojom mene vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 20. októbra 1999 číslo 488 požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, ktoré ste dostali ako tlač 457.

    Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vážená vláda,

    podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a na základe uznesenia Národnej rady číslo 488 z 20. októbra 1999 vám predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000.

    Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý štátny orgán opiera svoje stanovisko o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, z analýzy materiálov vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých kapitol, ako aj materiály vyžiadané od Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov. Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho rozpočtu a k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    V prvej časti tohto stanoviska Najvyšší kontrolný úrad hodnotí návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 z hľadiska verifikácie východiskových makroekonomických ukazovateľov, reálnosť dosahu východísk na oblasť príjmov a výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 projektované trendy ekonomického vývoja dokumentujú pretrvávajúcu zložitosť ekonomického prostredia, ktoré ovplyvňuje hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Prípadný nepriaznivý vývoj základných makroekonomických veličín oproti predpokladom zníži možnosti využitia štátneho rozpočtu ako jedného z nástrojov na vytváranie rovnováhy a stability ekonomiky Slovenskej republiky. V tomto návrhu v štátnom rozpočte na rok 2000 sú projektované príjmy v celkovej sume 183,6 mld. Sk a ich medziročný nárast je 3,7 mld. Sk, čo vychádza z očakávaného plnenia príjmov štátneho rozpočtu v roku 1999, z definovaných makroekonomických parametrov na rok 2000 a z prijatých i pripravovaných legislatívnych a organizačných opatrení na zlepšenie ich plnenia.

    Rozpočtová suma daňových príjmov 165,3 mld. Sk tvorí takmer 90 % celkových príjmov a oproti rozpočtu na rok 1999 predstavuje nárast o 8,7 mld. Sk. Z poznatkov kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že rezervy vo výnosoch všetkých daní sú najmä v dôslednom uplatňovaní celého spektra zákonných možností pri vymáhaní daňových a colných pohľadávok. Schopnosť uplatňovania zákonom umožnených konaní daňových a colných orgánov má nezanedbateľný vplyv aj na zamedzovanie daňových a colných únikov vyplývajúcich z tzv. sivej ekonomiky. Daňové pohľadávky majú neustále rastúci trend, pričom s ich vymáhaním sú spojené nemalé problémy. Preregistrovanie daňového subjektu na neexistujúcu adresu alebo výmaz posledného konateľa spoločnosti v Obchodnom registri príslušného súdu vlastne znemožňujú ďalšie konanie a vymáhanie daňových nedoplatkov.

    Aj špekulatívne zmeny adries podnikateľských subjektov s cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti a kontrole a zaplateniu daňového nedoplatku prispievajú k nárastu daňových nedoplatkov. Z celkových nedoplatkov evidovaných daňovými úradmi k 30. 9. 1999 v sume 53,7 mld. Sk dosiahli daňové nedoplatky sumu 50,9 mld. Sk. Tieto nedoplatky evidované daňovými úradmi sú síce v mnohých prípadoch potenciálnymi príjmami štátneho rozpočtu, avšak veľkú časť týchto pohľadávok štát nemôže a pravdepodobne už ani nebude môcť získať do štátneho rozpočtu z dôvodu, že príslušný subjekt prestal podnikať a nemá dostatok majetku na ich pokrytie a úhradu daňových nedoplatkov.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 sa neuvažuje na druhej strane so žiadnymi príjmami, ani len s korunou, ktoré by nasvedčovali, že chceme aktivizovať tieto nedoplatky a dlžoby, a teda si dávame určité predsavzatie, koľko asi chceme do štátneho rozpočtu získať z týchto starších dlžôb. Žiaľ, v rozpočte ani tento rok sa neuvažuje so žiadnou sumou v príjmovej oblasti.

    Otvoreným problémom v tejto oblasti sú pretrvávajúce rezervy v práci daňových a colných orgánov, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad neustále poukazuje. My chápeme, že práca daňových orgánov je mimoriadne obťažná, namáhavá a zložitá. Napriek tomu si myslíme, že percento prekontrolovaných daňových subjektov daňovými orgánmi je veľmi nízky. Napríklad daňové úrady v roku 1998 skontrolovali len 3,8 % evidovaných daňových subjektov na dani z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, pričom takmer v 50 % týchto subjektov boli zistené vážne nedostatky, na základe čoho boli dorúbené dane a, samozrejme, aj finančné sankcie.

    Treba povedať, že aj nízke percento skontrolovaných daňových subjektov pri súčasnej finančnej nedisciplinovanosti napomáha konzervovať tento nepriaznivý trend vývoja daňových nedoplatkov a jestvujúci stav. Argumentácia daňových orgánov, že aj štáty s vyspelou trhovou ekonomikou vykonávajú hĺbkové kontroly v podobnom rozsahu, neobstojí z hľadiska rozdielnej finančnej disciplíny tamojších a našich podnikateľských subjektov, prehľadnosti finančných tokov a, samozrejme, neporovnateľne všade vo vyspelých krajinách sa všetky finančné transakcie vykonávajú bezhotovostným stykom, nie tak ako u nás hotovostným.

    V súvislosti s problematikou daňových a colných nedoplatkov, ako aj vývojom plnenia daňových príjmov by som považoval za potrebné, aby na eliminovanie tohto negatívneho vývoja boli vykonané razantnejšie kroky najmä zo strany ministerstva financií, ktoré by pri zabezpečovaní plnenia daňových príjmov a vymáhaní nedoplatkov malo ísť príkladom pre celú sústavu daňových a colných orgánov. Netvrdím, že sa nič nevykonalo, to by bolo nesprávne. Vykonalo sa dosť, ale vidíme, že táto záplata je stále málo na dieru, ktorá tu je.

    S cieľom prispieť k riešeniu nahromadených problémov vymáhania daňových nedoplatkov Najvyšší kontrolný úrad po výjazdovom zasadnutí gestorského výboru pre financie a rozpočet na Ústrednom daňovom riaditeľstve usporiadal a zvolal všetky zainteresované zložky na pracovné stretnutie, aby sme hľadali nejaké možnosti zlepšenia fungovania týchto vecí v oblasti príjmov štátneho rozpočtu. Žiaľ, z tohto pracovného stretnutia sa ospravedlnilo práve ministerstvo financií a takisto nebol delegovaný zástupca súdnych registrov a živnostenských odborov. Samozrejme, táto pracovná skupina poukázala na mnoho nedostatkov, ktoré aj v tejto situácii je možné za plného porozumenia všetkých zúčastnených strán napraviť a zlepšiť, aby boli príjmy do štátneho rozpočtu plynulejšie.

    V predkladanom stanovisku uvádzame faktory, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť výšku daňových príjmov. Tieto spočívajú hlavne v skvalitnení prác daňových a colných orgánov pri správe daní, cla, vymáhaní daňových a colných pohľadávok. Nebudem sa zmieňovať, aké sú tam nedostatky, sú to nedostatky výkonu daňovej a colnej správy, kde si neplnia aj tí jednotliví daňoví a colní pracovníci svoje povinnosti v zmysle zákona. V skvalitnení práce orgánov polície, prokuratúry a súdov a v pružnejšom riešení prípadov pri podozreniach z trestnej činnosti vo finančnej sfére, to bolo predmetom rokovania pracovného stretnutia. Ďalej v zlepšení legislatívnych podmienok pri uplatňovaní konkurzného konania mechanizmov bankrotov, ďalej v zlepšení spolupráce daňových a colných orgánov s príslušnými štátnymi orgánmi pri poskytovaní vzájomných informácií a súčinnosti v daňovom a colnom konaní, v prijatí legislatívnych a organizačných opatrení na zvýšenie finančnej disciplíny a obmedzenia rozsahu tieňovej ekonomiky, v obmedzovaní poskytovania daňových a colných úľav, v posilňovaní oprávnenia a postavenia daňových a colných exekútorov, v zlepšení verejnej kontroly, recidívnych neplatičov daní a ciel ich zverejňovaním, ďalej v skvalitnení práce orgánov štátnej správy pri povoľovaní podnikateľskej činnosti a vedení registra podnikateľov, v prijatí ďalších legislatívnych a organizačných opatrení na zlepšenie práce týchto orgánov, aby sa nemnožili prípady, ktoré som už predtým spomínal, v efektívnejšom využívaní majetkových priznaní pri výkone daňovej kontroly a pri vymáhaní daňových nedoplatkov a ďalej v úprave postupov účtovania pre právnické osoby a fyzické osoby tak, aby boli minimalizované možnosti špekulatívnych prevodov aktív a pasív medzi uvedenými podnikateľskými subjektmi, čím sa vlastne fiktívne znižujú zisky, teda tvorba zisku, zvyšujú sa náklady a, samozrejme, dochádza k daňovým únikom.

    V oblasti príjmov treba prísne stanoviť previazanosť na výdavky. Domnievam sa, že bude potrebné v príjmoch stanoviť v štátnom rozpočte limity minima príjmov a vo výdavkoch zasa maxima rovnajúce sa minimu príjmov. Mnohé kapitoly sa budú musieť naučiť hospodáriť podstatne lepšie s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu, lebo riziko nehospodárneho nakladania je naďalej neúnosné, a pokiaľ sa podmienky nezlepšia, mal by sa zaviesť v takýchto kapitolách osobitný režim hospodárenia.

    Odhliadnem od zmysluplných teoretických meditácií o návrhu rozpočtu na rok 2000 a len stručne poukážem na existujúci stav v našej ekonomike z pohľadu kontrolných výsledkov Najvyššieho kontrolného úradu. Treba sa nám naozaj zamyslieť nad tým, ako u nás fungujú základné pravidlá hospodárenia so štátnymi prostriedkami a s majetkom štátu, akú máme úroveň štátnej, rozpočtovej a finančnej disciplíny, keď neustále kontrolami zisťujeme porušovanie štátnej disciplíny, finančnej disciplíny a hospodárenia. Aká je zodpovednosť na všetkých stupňoch riadenia? Aký majú režim tieto jednotlivé stupne? Kto a ako tieto jednotlivé stupne kontroluje?

    Nie je možné, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonával dennú a priebežnú kontrolu v každej kapitole. To nie je, bohužiaľ, možné, ale to nemôže byť ani účelom. Tými hospodármi a kontrolórmi sa musia stať práve jednotlivé kapitoly, aby preukázali schopnosť a precíznosť, že sú schopní hospodáriť s peniazmi štátneho rozpočtu. Aká je funkčnosť vnútorných kontrol a vonkajšej líniovej kontroly na všetkých stupňoch štátnej správy? Máme poznatky, že keď ideme na kontrolu, zisťujeme, aké kontroly vykonala vnútorná kontrola príslušného orgánu, tak sa zistí, že početne je dosť tých kontrol. Kde sú protokoly? Protokoly neboli. Prečo? Pretože sa nezistili podstatné nedostatky, tak robili len zápis. Samozrejme po takýchto kontrolách zisťujeme obrovské množstvo porušovania zákonov. Tak sa pýtam, ako je takáto kontrola funkčná a možná. Pre koho je dobrá? Pre rezortného ministra alebo vedúceho štátneho orgánu? S tým by sa nemal uspokojovať. A teda mali by sme túto kontrolu naozaj brať vážne, lebo tam je niekde vlastne riziko aj rezervy v hospodárení so štátnymi prostriedkami. Čím lepšie budeme hospodáriť, tým menšia bude zadlženosť, teda, myslím si, výdavková časť sa bude približovať k príjmovej časti, teda k vyrovnanému rozpočtu. To sú predsa skutočné rezervy tohto štátneho rozpočtu a aj hospodárenia s týmito prostriedkami.

    Akú máme úroveň právneho vedomia a konania? Čo sa vyvodzuje z týchto porušení? Tragédia je v tom, že síce vieme, protokol prerokujeme s každým zodpovedným rezortu alebo štátneho orgánu, prijmú sa opatrenia, ale ďalej sa nič nekoná. Je pravdou, že mnohé opatrenia vraciame, pretože nič nehovoria, aby sa išlo prísnejšie, aby sa išlo až na postih konkrétnych osôb za nedostatky, ktoré sa zistili. Prosím, ale je to skutočne stále brané vágne, povedal by som, veľmi povrchne tak, že to neprináša ďalší efekt alebo podmienky na zlepšenie tohto stavu.

    Myslím si, že aj v stanovení jednotlivých kapitol priorít, na ktoré sa majú výdavky vzťahovať, teda to poradie dôležitosti, nie je správne, pretože pri mnohých kapitolách sa na jednej strane konštatuje, že je nedostatok finančných prostriedkov, doslova akútny a životný, na druhej strane zistíme, že sa v tých nesprávne stanovených prioritách nakupuje alebo výdavky sa vydávajú aj na také veci, bez ktorých by sa kapitola aj zaobišla. Proste nechápeme momentálnu ekonomickú situáciu, že sa musíme uskromňovať a musíme merať, kde a do akej oblasti korunu vynaložíme, ale predovšetkým pre hlavnú činnosť, a nie vedľajšie činnosti, že si budeme vymieňať krajšie okná za milióny, že si budeme vynovovať kancelárie a neviem čo všetko. To nie sú priority a nemôžu byť v tomto stave našej ekonomiky, keď sa chceme skutočne odraziť už nejakými tými rastovými trendmi.

    Takisto by som chcel poukázať na nedostatočné a nezodpovedné konanie aj v súvislosti s verejným obstarávaním. Samozrejmá vec, my tu vždy hovoríme, ako sa dodržuje prvá etapa alebo teoretická stránka, máme zákon číslo 263, prebehne výberové konanie a tak ďalej. Všetko je dobré alebo možno tam je to dobré. Ale ďalšie etapy, bohužiaľ, už nesledujeme.

    Poviem len v krátkosti. Výberové konanie prebehne, objednáme si určitú vec, trebárs, stavbu, tá stavba podľa výberu má stáť desať, nehovorím čoho, uzavrieme zmluvu a všetci sme spokojní. Dokonca vykazujeme, koľko sa na verejnom obstarávaní ušetrilo. Ale pozrime sa na realizáciu, keď sa akcia skončí, koľko to stálo. Nie desať, ale osemdesiatpäť, ba dokonca stošesťdesiat. Tak tu hľadajme príčiny, prečo sa šestnásťnásobne znásobil náklad na túto investíciu. Predsa nie je možné toto trpieť. A takýchto prípadov máme, bohužiaľ, nie málo. A tam vidíme tie obrovské rezervy vo vynakladaní finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. To isté môžeme povedať o oblasti narábania s majetkom štátu a s jeho majetkovými právami. Tu tiež nepreukazujeme všade dobrú úroveň dobrého hospodára, pretože prenajímame majetok štátu ani nie za ceny, ktoré by nám vynahradili réžie, ktoré musíme platiť - dane, teplo, osvetlenie, údržbu a neviem čo všetko. Je to na stratu štátu. Tak potom prečo to prenajímame? To nie je hospodárnosť. Aj tam sú skryté rezervy pre štátny rozpočet. Aj to treba aktivizovať a peniaze dať tam, kde sú potrebné.

    Myslím si, že nefunkčnosť uvedených základných atribútov riadenia a hospodárenia nesú v sebe najväčšie riziko, ale zároveň aj vysoké rezervy na lepšie hospodárenie najmä v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu, kde sú značné rezervy v správnom stanovení týchto priorít za predpokladu sprísnenia celkového hospodárenia. V tejto súvislosti treba podčiarknuť, že občania si museli a budú musieť aj v budúcom roku utiahnuť opasky a obmedziť spotrebu doslova životne dôležitých článkov. Pýtam sa: Je to isté aj v štátnej správe, aj tam sme takou mierou skromní ako sme voči občanom? To je to isté. To je jedna nádoba alebo dve spojené nádoby. Tak majme aj toto na zreteli a narábajme s peniazmi naozaj podľa priorít, čo treba a čo netreba, bez čoho sa zaobídeme, to nekupujme a nevynakladajme na to peniaze.

    V ďalej oblasti celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú vo výške 201,6 mld. Sk. Samozrejme z týchto sa najviac dáva na verejnú spotrebu obyvateľstva v sume 85,7 mld. Sk. Tu dochádza k zvýšeniu o 3,6 mld. Sk. Problémy, riziká a nedostatky v tejto oblasti vidíme najmä v hospodárení a financovaní zdravotných poisťovní, ale aj iných verejnoprávnych inštitúcií, ktoré tiež súvisia s nedostatočnou kontrolou prostriedkov a majetku týchto verejnoprávnych inštitúcií aj cez štátny dozor. Bohužiaľ ani dnešný súčasný stav kontroly štátneho dozoru nie je dostatočný na zdravotné poisťovne. Musím však povedať, že my nemôžeme do toho zasahovať, lebo nemáme kompetencie a nemáme oprávnenia tieto kontroly tam vykonávať.

    Problémy a riziká, na ktoré v našom stanovisku poukazujeme v oblasti sociálneho zabezpečenia, školstva a kultúry, sa sústreďujú do adresnosti, konkrétnosti a hospodárnosti vynaložených výdavkov. Chcem poukázať len na takú vec, že v ostatných predchádzajúcich rokoch sa k cenám tepelnej energie dávala dotácia, ročne okrem minulého roku vlastne tento rok 1,5 mld., predtým približne 4 mld. Nikde v návrhu rozpočtu nie sú kompenzácie vyvážené. Na druhej strane, ako sa tým najchudobnejším rodinám bude toto uhrádzať alebo pomáhať, aby si boli schopní platiť svoje povinnosti.

    V oblasti verejných výdavkov štátu sa problémy a riziká sústreďujú najmä do oblasti samospráv na financovanie týchto výdavkov. Kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu preukázali, že v hospodárení kapitol krajských úradov sú značné rezervy. Kontrolami vykonanými v tomto roku vo všetkých krajských úradoch boli zistené nedostatky týkajúce sa hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, resp. majetkom štátu. V hospodárení týchto úradov je preto v podmienkach obmedzených zdrojov nevyhnutné zabezpečiť dôsledné dodržiavanie finančnej a rozpočtovej disciplíny, ako aj dodržiavanie zásad maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj pri nakladaní s majetkom štátu a jeho majetkovými právami. Sú to štátne orgány, ktoré by toto mali vo svojich regiónoch mať ako prvoradé. O tom by sme sa nemali veľa dohadovať.

    Navrhovaný štátny rozpočet v oblasti kapitálových výdavkov neumožňuje dokončiť rozostavané stavby, pričom ich zakonzervovanie prezrádza ceny stavieb a predlžuje obdobie výstavby. Áno, tento fenomén je skutočne pre našu ekonomiku veľmi škodlivý, pretože keď poviem len dve stavby - Národné divadlo, pôvodný náklad bol okolo 1 mld., dnes je už 4,5 mld., kým sa dokončí, tak bude stáť možno 6 mld. Toto je stále požierač peňazí zo štátneho rozpočtu. Ceny idú rýchlejšie hore. Výstavba trvá neskonale dlho. To isté platí pre Fakultnú nemocnicu na Rázsochách v Bratislave. Tá bude tiež o niekoľko, o hodne miliárd drahšia, ak sa bude mať dokončiť. Teda dajme hlavy dokopy. Čo sa s tým ide robiť? Bude sa pokračovať? Nebude sa pokračovať? Pretože dávať na to 20, 50 miliónov ročne, to nie je ani na konzerváciu. A verte mi, že pri konzervácii sa nespraví nič. Peniaze sa vytunelujú a nič sa tam nerobí okrem dákeho vrátnika. Takže berme to reálne a bolo by potrebné s týmto radikálne niečo urobiť, pokiaľ bude rozpočet stále takto otvorený, budú sa tam hádzať nejaké peniaze, ktoré v momente zmiznú a nič nebude na stavbe pribúdať.

    Takže navrhujem, aby sa v tom pokračovalo razantnejšie a radšej nájsť určitú formu, buď sa to zastaví, spraví sa určitá konzervácia, povie sa, koľko to bude stáť a bude to čakať päť rokov. A keď budú peniaze, pôjde ekonomika, potom povieme, áno, dáme do toho ročne 300 mil. a o tri roky to zdoláme. Neuspokojivo sa vyvíja rozostavanie stavieb, ktoré sa nezmenšuje, ale naopak, čo je horšie, neriešia sa tieto problémy pri tých veľkých stavbách, to je aj v školstve, zdravotníctve a tak ďalej.

    Osobitnou oblasťou, na ktorú by som chcel tiež poukázať, je oblasť preberania záruk štátu za úvery poskytnuté právnickým osobám. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 dochádza oproti predchádzajúcim rokom k zvýšeniu celkového limitu štátnych záruk za bankové úvery, ktoré je vláda oprávnená prevziať až do výšky 38 % rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu. Nakoľko záruky štátu sú do budúcnosti potenciálnym rizikom zvýšenia výdavkov štátnych rozpočtov, bude potrebné venovať samostatnú pozornosť aj tejto závažnej problematike z titulu možných negatívnych dosahov na štátny rozpočet a ďalší rast zadlženosti v budúcnosti.

    Zdroje, ktoré môže vláda získať ďalšími úvermi v roku 2000, budú môcť byť použité na riešenie reštrukturalizácie vybraných bánk. Keďže dlhy dlžníkov, ktorí nesplácajú svoje dlhy bankám, budú uhrádzané zo štátneho rozpočtu, resp. z ďalších finančných zdrojov štátu, akými sú aj napríklad zahraničné pôžičky, Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu nevyhnutnosti prijatia legislatívnych a organizačných podmienok na úspešné zvládnutie oddlžovania vybraných bánk. Najvyšší kontrolný úrad je toho názoru, že v záujme zabezpečenia transparentnosti, ako aj zodpovednosti za celý proces oddlženia vybraných bánk by mal byť tento proces regulovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a nielen uzneseniami vlády Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na uvedené považujem za potrebné uviesť, že na získanie všeobecného konsenzu potreby oddlžiť vybrané banky a ozdraviť podnikovú sféru zo štátnych zdrojov, to znamená na ťarchu daňovníkov, by bolo potrebné transparentným spôsobom analyzovať príčiny predchádzajúcich nedostatkov, ktoré viedli k súčasnému stavu v bankovom a podnikovom sektore. Ako ďalší krok nadväzujúci na túto analýzu by bolo žiaduce prijať také opatrenia, ktoré by v maximálne možnej miere bránili zopakovaniu tohto negatívneho vývoja. V tejto súvislosti by nemalo zostať nepovšimnuté ani konanie kompetentných pracovníkov príslušných bánk pri poskytovaní úverov, a to najmä z dôvodov preskúmania, či ich konaním nedošlo k porušovaniu všeobecne záväzných predpisov s vyvodením osobnej zodpovednosti v prípadoch ich porušenia. Pravdaže, toto sa týka len tých úverov, ktoré boli po roku 1992, resp. po roku 1993. Staré úvery treba riešiť osobitne a tie, myslím si, sa budú riešiť tak, že sa budú deponovať do osobitnej banky.

    Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách štátny rozpočet má obsahovať určenie maximálnej výšky rozpočtového schodku štátneho rozpočtu. Predložený návrh zákona neobsahuje vyjadrenie maximálnej výšky rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu na rok 2000. Vláda síce rozpočtuje schodok 18 mld. v § 1 ods. 2 zákona, ktorý však nie je maximálnou výškou rozpočtového schodku, pretože ďalšie ustanovenia navrhovaného zákona umožňujú vláde zvýšiť schodok štátneho rozpočtu o sumu prostriedkov získaných z vydaných štátnych dlhopisov a použitých v roku 2000, ako aj o sumu úverov použitých v roku 2000. Možnosť prevzatia úverov je uvedená v cudzích menách, teda v dolároch a euro. Takéto riešenie nestanovuje jednoznačne maximálne možnú výšku schodku štátneho rozpočtu, a to vzhľadom na denné výkyvy výmenných kurzov slovenskej koruny k doláru a euro. Najvyšší kontrolný úrad považuje vyjadrenie časti možnej výšky schodku v cudzích menách za neopodstatnené, ktoré nie je v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Najvyšší kontrolný úrad tiež považuje za potrebné osobitne upozorniť na závažnosť vývoja štátnej zadlženosti, ktorá musí byť zmysluplná.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená vláda,

    Najvyšší kontrolný úrad v nadväznosti na identifikované riziká a rezervy opakovane poukazuje aj v predkladanom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 na nevyhnutnosť prehĺbenia účinnosti daňového systému, zefektívnenia vnútorného kontrolného systému, vonkajšej kontroly sústavy poisťovní, ako aj zabezpečenia maximálnej hospodárnosti pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov a nakladaní s majetkom štátu vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu a na všetkých úrovniach riadenia.

    Osobitnú pozornosť je potrebné venovať problematike reštrukturalizácie bánk a zvyšovaniu zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad odporúča preto Národnej rade využiť toto stanovisko pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2000, ako aj pri ďalších legislatívnych návrhoch.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Balajíkovi.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 465 zo dňa 15. novembra 1999 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 a návrh rozpočtov kapitol na rok 2000 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby na prerokovanie do 2. decembra 1999 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 7. decembra 1999.

    Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledkoch prerokovania návrhov rozpočtov kapitol, ako aj vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil na svojom rokovaní dňa 6. decembra 1999 uznesením číslo 296 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 (tlač 432a).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ma určil za spoločného spravodajcu a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady súhlas s tým, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor poveril svojím uznesením spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ďalej navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 4, podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. Gestorský výbor uložil predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výbore. Ďalej predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.

    Teraz by som vás chcel informovať o priebehu a celkových výsledkoch prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 2000 a návrhy rozpočtov príslušných kapitol prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s týmito závermi:

    I. K návrhu zákona o štátnom rozpočte (tlač 432)

    1. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok a doplňujúcich návrhov nevyjadril ani jeden výbor.

    2. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre ľudské práva a národnosti.

    II. K návrhu rozpočtu kapitol

    1. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v kapitolách boli gestorskými výbormi schválené tieto rozpočtové kapitoly: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Sekcia verejnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - bezpečnostný úsek, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Štátny dlh Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, Najvyšší kontrolný úrad, Správa štátnych hmotných rezerv, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Úrad priemyselného vlastníctva, Štatistický úrad, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Úrad bezpečnosti práce, štátny úrad.

    2. S návrhmi na zmeny príjmov a výdavkov boli odsúhlasené tieto kapitoly: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Všeobecná pokladničná správa, Slovenská informačná služba, Slovenská akadémia vied, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Krajské úrady Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice, Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, Protimonopolný úrad, Úrad jadrového dozoru, Úrad geodézie, kartografie a katastra.

    V ďalšom texte uvádzame pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku a ku kapitolám vo vzťahu k prílohám k návrhu zákona v tomto členení:

    V bode b) sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu zákona o štátnom rozpočte.

    V bode c) sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám štátneho rozpočtu.

    V bode d) sú iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V bode e) sú požiadavky výborov na ministrov vlády Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak budú teraz v rozprave podané pozmeňujúce návrhy, žiadam vás, aby ste mi ich odovzdali, budú rozmnožené a rozdané pánom poslancom. Samozrejme pozmeňujúce návrhy musia splniť všetky náležitosti podľa nášho rokovacieho poriadku.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili títo poslanci: za kluby ako prvý Ferdinand Petrák, Milan Benkovský za SDĽ, Rastislav Šepták za SNS, štvrtý v poradí Pál Farkas za SMK a piaty Sergej Kozlík za HZDS. To sú piati poslanci prihlásení za kluby.

    Písomne prihlásení poslanci - budem čítať v poradí, ako sa prihlásili a zároveň sú na tabuli, tak ako bola požiadavka, vyvesení v poradí, aké mám pred sebou. Sú to poslanci a poslankyne: Tkáč, Keltošová, Kalman, Malchárek, Oberhauser, Delinga, Mesiarik, Zelník, Gajdoš, Slavkovská, Cabaj, Aibeková, Hofbauer, Klemens, Kolláriková, Hudec, Šepták, Húska, Drobný, Tuchyňa, Kadlečíková, Benčat, Cagala, Danko, Andrejčák, Tarčák, Slobodník, Zlocha, Jasovský, Kačic, Sopko, Šťastný, Husár, Topoli, Gabriel, Maxon, Andrassy, Brhel, Fico, Švantner, Tatár, Kužma, Osuský, Rusnáková, Kandráč, Sitek, Bajan a Moric. Čiže spolu aj s poslancami za kluby je 53 písomne prihlásených.

    Pán poslanec Bárdos, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán predseda, podľa § 30 rokovacieho poriadku v mene štyroch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby po vystúpení prihlásených za jednotlivé poslanecké kluby, ktorí vystúpia v neobmedzenom čase, sme skrátili vystúpenie písomne prihlásených poslancov a potom aj ústne prihlásených poslancov do rozpravy maximálne na 10 minút. Prosím pekne, pán predseda, aby ste dali o tom hlasovať podľa rokovacieho poriadku.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Bárdosa, aby sme v súlade s § 30 obmedzili rozpravu písomne a ústne prihlásených poslancov na 10 minút. Nebudeme obmedzovať vystúpenie poslancov za poslanecké kluby. Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

    Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Hlasujeme o skrátení času vystúpenia pre písomne a ústne prihlásených poslancov na 10 minút okrem poslaneckých klubov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh schválili.

    Pán poslanec Mesiarik, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    chcel by som využiť § 21 zákona o rokovacom poriadku ods. 1 a navrhnúť, aby dnes odpoludnia o 15.15 hodine sa mohol zúčastniť na našom rokovaní prezident Konfederácie odborových zväzov pán Saktor a aby mohol v dĺžke 10 minút vystúpiť.

    Tento návrh zdôvodňujem tým, že dnes odpoludnia je ohlásený určitý míting za veľkej účasti občanov a odborárov. A preto si myslím, že by bolo vhodné, aby predstaviteľ tejto najvyššej odborovej centrály mal možnosť poslancom v procese schvaľovania štátneho rozpočtu povedať názory a požiadavky tejto centrály.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, chcete sa vyjadriť k tomuto procedurálnemu návrhu? Nech sa páči a potom dáme o ňom hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, ja som z rozpočtového výboru. My sme o rozpočte rokovali takmer dva týždne. Ani raz v našom výbore nebol zástupca Konfederácie odborových zväzov. A priznám sa vám, že som ich očakával, lebo som chcel s nimi diskutovať o rozpočte.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mesiarika. Prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Mesiarika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ešte chce niekto predniesť procedurálny návrh? Nie.

    Pristúpime k rozprave, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Budú vystupovať poslanci za jednotlivé poslanecké kluby.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Petrák, po ňom pán poslanec Benkovský.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dnes, keď prerokúvame návrh štátneho rozpočtu na rok 2000, začíname presadzovať nový prístup, ktorý vytvára predpoklady budúceho zvyšovania životnej úrovne obyvateľov Slovenska. Prečo je to tak? Preto, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 zahŕňa prioritu ďalšieho skvalitňovania manažmentu v oblasti likvidity štátneho rozpočtu a finančných operácií s ním súvisiacich. Keď schválime uvedený návrh, v roku 2000 a v ďalších rokoch bude realizovaná reštrukturalizácia záväzkov z dlhodobých na krátkodobé, čím sa znížia ročné výdavky kapitoly Štátny dlh Slovenskej republiky. Pretože realizujeme reštrukturalizáciu príjmov štátneho rozpočtu zvýšením podielu nepriamych daní v štruktúre príjmov, čo súvisí s historickým krokom súčasnej vlády a koalície realizovať podstatné zníženie daní z príjmov právnických osôb, ale i fyzických osôb napriek veľmi zložitej finančnej situácii v štáte.

    V oblasti bilancie príjmov vláda vôbec po prvýkrát použila takzvanú memorandovú položku v sume 10 mld. Sk, ktorá nie je bilančnou položkou, ale položkou pod čiarou a ktorá slúži ako jeden z možných zdrojov použitia na realizáciu štátnych záruk. Chcel by som zdôrazniť, že ide o transparentný krok vlády, nakoľko takáto povinnosť uvádzať tieto zdroje pre vládu zo zákona o rozpočtových pravidlách nevyplýva a napriek tomu sa používa.

    V oblasti plnenia programu vlády návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 zabezpečuje dosiahnutie strategického cieľa vlády 3-percentného podielu schodku rozpočtu všeobecnej vlády na hrubom dôchodku. Mohol by som uvádzať aj ďalšie pozitívne zámery, ktoré návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 obsahuje, ale práve preto, že tento návrh považujem v podstate za progresívny z hľadiska nových prístupov, chcem sa dotknúť aj rizík, ktoré obsahuje akýkoľvek dobrý projekt. Stačí, keď človek vyjde na ulicu, chce ísť autom do Žiliny a podstupuje riziká účasti na dopravnej nehode, riziká, že príde o zdravie a podobne. A tak je to aj v spoločenskom živote. Každý nový krok, ale aj osvedčené kroky prinášajú riziká.

    Veľmi veľa sa hovorí o východiskách štátneho rozpočtu na rok 2000 vo vzťahu k skutočnému vývoju tempa rastu HDP, rastu miery inflácie a miery nezamestnanosti v roku 1999. Na základe týchto vývojových trendov sa vlastne tieto východiská spochybňujú. Ale na druhej strane by som chcel uviesť a chcel by som aj zdôrazniť, že uvedené ciele korešpondujú s prognózami Európskej únie, s prognózami OECD, ako aj výskumných ústavov Slovenskej akadémie vied, a preto verím, že nedôjde k väčším odchýlkam od týchto prognóz. Zvýrazňujú sa riziká transformácie vnútorného dlhu na zahraničie s tým, že rezerva, ktorá je tam vytvorená, nestačí na krytie kurzových rozdielov. Ale je tu aj projekt "hedžovania" týchto kurzových rozdielov, ktorý, myslím si, v budúcnosti dokáže tieto riziká minimalizovať. Uvedomujeme si aj riziko neplnenia príjmov zvlášť vo vzťahu k zníženým daniam právnických i fyzických osôb v roku 2000, ale uvedené riziko možno dočasne eliminovať viazaním rozpočtových prostriedkov, a toto riziko, myslím si, sa aj tak prejaví až v roku 2001 a nakoniec sme presvedčení o tom, že práve tento krok prispeje k tomu ako ústretový, že občania, ale aj právnické osoby prestanú využívať rôzne špekulatívne metódy a oplatí sa im platiť dane skôr, ako to bolo pri vysokých daňových zaťaženiach. Preto verím, že základné ciele projektované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je možné dosiahnuť.

    V oblasti výdavkov vláda ako prioritu stanovila redukciu spotreby štátu a štátnej správy, znižovanie prerozdeľovania verejných rozpočtov a zvýšenie motivačného pôsobenia verejných financií. To sú ciele, ktoré sú aj v ekonomickom programe Strany občianskeho porozumenia, a preto ich klub poslancov podporuje. Považujem za veľmi zaujímavé, ale i odvážne, že pri takto stanovených cieľoch vláda v návrhu rozpočtu na rok 2000 počíta s vydaním emisie štátnych dlhopisov na reštrukturalizáciu bánk v objeme 26,6 mld. Sk s tým, že aj v ďalších rokoch sa reštrukturalizácia bude realizovať s prispením štátneho rozpočtu.

    Uvedomujem si, že trendy projektované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 vychádzajú zo súčasnej zložitej ekonomickej situácie Slovenska a prinášajú aj riziká, čo v prípade nenaplnenia vývoja základných makroekonomických veličín oproti predpokladu vyvolá potrebu redukovať aj ciele vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Ale dovolím si povedať, že to v zásade nemení nič na tom, že tento návrh predstavuje zmenu prístupu k zostaveniu štátneho rozpočtu a zmena nevyhovujúcich prístupov je v našom volebnom programe.

    Preto poslanci klubu Strany občianskeho porozumenia v zásade podporia vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov SDĽ pán poslanec Benkovský a po ňom sa pripraví pán poslanec Šepták za SNS.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    táto vláda Slovenskej republiky po druhýkrát predkladá jeden z rozhodujúcich zákonov, akým je zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, ktorý má významné dosahy na celú spoločnosť, na každého občana, podnikateľský subjekt, na mestá a obce či jednotlivé rezorty. Preto je predmetom oprávneného odborného záujmu a priznajme si, v značnej miere aj politického. Pokiaľ moje vystúpenie za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice k štátnemu rozpočtu na rok 1999 malo skôr politickú dimenziu a v mnohom sa celkom pochopiteľne vracalo do nedávnej minulosti, tak pri dnešnom sa tomu zásadne vyhnem.

    Samozrejme, každý musí uznať, že akokoľvek boli ťarchy, záväzky dlhodobého charakteru využité, budú sa premietať do rozpočtov štátu ešte niekoľko rokov. Nechcem tiež hovoriť podrobne o jednotlivých kapitolách, ku ktorým sa iste vyjadria moji kolegovia. Myslím si, že môžeme konštatovať zodpovedný prístup predkladateľa k zostavovaniu štátneho rozpočtu. Tento prístup vychádza zo zdedenej ekonomickej reality, zo stavu napĺňania štátneho rozpočtu v tomto roku, z medzinárodných a vnútropolitických vplyvov, ale i z formovania podmienok na lepšie makroekonomické východiská roku 2000. V celom jeho priereze možno identifikovať snahu o postupnú realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, samozrejme, pri rešpektovaní súčasných ekonomických možností. V tomto zmysle slova Strana demokratickej ľavice podporuje základné makroekonomické parametre navrhnutého štátneho rozpočtu. Východiská štátneho rozpočtu sú dané nedôsledným napĺňaním základných rozpočtových parametrov v tomto roku. Dokumentuje to skutočnosť, že medziročný rast hrubého domáceho produktu sa predpokladá na úrovni 2,4 %, došlo tiež k miernemu zvýšeniu inflácie na 10,7 % a výraznejšiemu nárastu nezamestnanosti s predpokladom 16,3 %.

    Tieto nie najpriaznivejšie výsledky sú daňou za zdedený stav ekonomiky, ale i dôsledkom pomalej reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Pod tieto východiská sa podpísalo i neplnenie príjmov z daní právnických osôb, rast daňových nedoplatkov a priznajme i neplnenie racionalizačných opatrení v štátnej správe či vplyv takzvanej čiernej ekonomiky a hospodárenia Fondu národného majetku.

    Na druhej strane sme okrem príjmov z dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní zaznamenali dva mimoriadne pozitívne prvky, a to stav deficitu štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 12,5 mld. Sk, t. j. 85 % plánovaného schodku tohto roku. Druhým je príjem z oblasti, ktorú nielen z tohto dôvodu presadzovala Strana demokratickej ľavice, a to z dovoznej prirážky vo výške takmer 7 mld. Sk. V tejto súvislosti sme boli nálepkovaní nálepkami ako brzda ekonomickej reformy. Aj pri tejto príležitosti chcem zvýrazniť, že naše predpoklady a odborné odhady sa potvrdili. To dokumentuje, že sa zakladajú aj pozitívne trendy rozvoja prejavujúce sa i v zahraničnoobchodnej bilancii.

    Štátny rozpočet na rok 2000 jasne definuje priority, zámery finančnej rozpočtovej politiky v nadväznosti na riešenie makroekonomickej nerovnováhy, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prijatých opatrení stratégie urýchlenia reforiem. Makroekonomické rámce štátneho rozpočtu, konkrétne rast hrubého domáceho produktu o 2,5 %, inflácia na úrovni 10 % a priemerná miera nezamestnanosti 16 - 17 % sú napäté. Napriek tomu nemožno spochybniť evidentnú snahu vlády o vytvorenie predpokladov na urýchlenie štrukturálnych zmien a hospodárskeho rastu. Dovolím si to tvrdiť i napriek tomu, že v návrhu rozpočtu je zabudovaná značná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami.

    Návrh tiež počíta s výrazným zlepšením finančnej, daňovej a colnej disciplíny s priaznivou konjunktúrou v zahraničí a optimistickým výhľadom rastu hrubého domáceho produktu. Medziročný rast výdavkov o 15,9 mld. Sk, t. j. 8,1 % na celkový objem 210 mld. znamená súčasne nárast schodku o 3 mld. na rozpočtovaných 18 mld. Sk, čo je 1,94 % hrubého domáceho produktu. Rozpočtované tempo rastu schodku štátneho rozpočtu je približne trojnásobne vyššie ako rozpočtované tempo rastu príjmov štátneho rozpočtu.

    Schodok všeobecnej vlády sa so zarátaním deficitov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce a štátnych fondov dosiahne minimálne 30 mld. Sk, čo je približne 3,3 % hrubého domáceho produktu. Pritom asi o 16,5 mld. sa zvyšujú výdavky predurčené vzrastom výdavkov kapitoly práve štátneho dlhu, realizáciou štátnych záruk za bankové úvery, zvýšením výdavkov na bytovú výstavbu, diaľnice a iné. Takže sú len dve možnosti, a to je otázka ešte zvýšiť schodok alebo medziročne udržať bežné výdavky v kapitolách. Myslím si, že druhá cesta je schodnejšia.

    Kritika, že rozpočtované zdroje na rozvoj sú veľmi skromné, je oprávnená, ale najlepší spôsob, ako založiť a rozpočtom podporiť rozvoj, je znížiť zadlženosť. Pokiaľ bude dlhová služba pohlcovať najväčšiu časť výdavkov rozpočtu, na rozvojové priority nezvýši. Efektívnou cestou, ako dlhodobejšie podporiť rozvojovú rozpočtovú orientáciu, je zmenšiť toto bremeno a jednorazové a neopakovateľné príjmy a použiť ich na tento účel.

    Treba tiež podporiť významný zámer nasmerovať zdroje získané z odvodov Národnej banky Slovenska a emisiou štátnych dlhopisov, resp. pôžičkou Svetovej banky a reštrukturalizáciou bánk a zdroje získané z dovoznej prirážky približne 7,4 mld. na riešenie štrukturálnych problémov, najmä na podporu exportu a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Na spolufinancovaní projektov sa podieľa i Európska únia. Celkový prísľub je v objeme viac ako 10 mld. Sk najmä v kapitole VPS. Plné využitie možností Európskej únie by malo byť záväznou prioritou v rámci limitov jednotlivých ministerstiev.

    Pri hrubom domácom produkte s objemom 930 mld. Sk príjmová časť rozpočtu počíta s príjmami 183,6 mld. Podstatnú časť tvoria daňové príjmy, až 90 % s medziročným rastom 8,7 mld. Sk. Prevažujú príjmy z dane z pridanej hodnoty, daní fyzických, v menšej miere právnických osôb a spotrebných daní. Významný je príjem z dovoznej prirážky vo výške 7,4 mld. Sk. V návrhu je tým založená postupná reštrukturalizácia príjmov štátneho rozpočtu smerom k nepriamym daniam. To z nášho pohľadu sú reálne daňové príjmy, avšak stojace na hranici únosnosti. Celkové príjmy však treba vnímať i v súvislosti so ziskom z privatizácie niektorých strategických podnikov.

    V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu sa počíta so sumou 201,6 mld. Sk, ktorá vzrástla len v bežných výdavkoch o viac ako 9 mld. Na čo však chcem upozorniť, je skutočnosť, že podiel štátneho dlhu je v tomto najvýraznejší, až o 5,2 mld. Sk. Najväčšími položkami je 85 mld. korún vo verejnej spotrebe obyvateľstva, v tom najmä transfery poisťovniam, sociálneho zabezpečenia a školstvu. Na verejnej spotrebe štátu 53,7 mld. sa najviac podieľajú obrana, správa a súdy. Osobitne ťaživý je štátny dlh 25,2 mld. Sk.

    Z uvedeného vyplýva, že priority štátu sú smerované do redukcie výdavkov spotreby štátu a jeho správy, znižovania spotreby, prerozdeľovania z verejných rozpočtov a zvýšenie motivácie pri verejných financiách. Cieľom štátneho rozpočtu preto musí byť pokračovanie v konsolidácii finančného hospodárenia štátu, vytvorenie predpokladov na urýchlené štrukturálne zmeny vo finančnej podnikateľskej sfére a na realizáciu rozvojových priorít, ako je bývanie, podpora malého a stredného podnikania, regionálneho rozvoja a exportu.

    Strana demokratickej ľavice podporuje zámery štátneho rozpočtu na rok 2000, uvedomujúc si skutočnosť, že zvýšenie schodku štátneho rozpočtu a verejných financií by mohlo vážne ohroziť vývoj slovenskej koruny a znehodnotiť úspory občanov, zvýšiť úrokové sadzby, a tak spomaliť hospodársky rast. Strana demokratickej ľavice si tiež uvedomuje riziká štátneho rozpočtu. Pokiaľ rast hrubého domáceho produktu o 2,2 % považujeme skôr za minimálny základ rozvoja ekonomiky, tak 10-percentná miera inflácie je na hranici únosnosti vzhľadom na cenové pohyby a dosahy prijímaných opatrení.

    Osobitne veľmi vážnym problémom je otázka zvyšujúcej sa miery nezamestnanosti, jej udržanie, ale najmä snaha o jej zníženie, čo bude mať mimoriadne významné dosahy na štátny rozpočet.

    Riziká v príjmovej časti rozpočtu vidíme predovšetkým v daniach z príjmov právnických osôb, a to z hľadiska ich daňovej a odvodovej zaťaženosti, ale i ziskovosti a celkovej hospodárskej situácie v podnikovej sfére. Doteraz značne vysokú rizikovosť dane z pridanej hodnoty súvisiacej s daňovými nedoplatkami a systémom vratiek sa snaží riešiť novela zákona o dani z pridanej hodnoty a správe daní. V prípade spotrebných daní tiež pôjde v značnej miere o schopnosť štátu zabezpečiť dodržiavanie platných zákonov. V tejto súvislosti treba priznať, že daňová únosnosť v slovenskej ekonomike, ako i väčšine podnikateľských subjektov dosiahla už svoju marginálnu hranicu. Snahy o postihovanie daňových nedoplatkov majú racionálne jadro, ale aj svoje objektívne reálne obmedzenia.

    Napriek tomu riziká, ktoré som uviedol, do značnej miery zmenšujú zefektívnenie celej daňovej legislatívy a správy daní. V súvislosti s rizikami je správne, že sme na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prijali viacero zákonov, ktoré súvisia s napĺňaním príjmovej časti rozpočtu, ale i s obmedzením výdavkov z verejných financií. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, že viaceré z nich len nahrádzajú pôvodne pripravovaný, ale už v zárodku nepochopený zákon o dani z motorových vozidiel, ktorý mal priniesť do rozpočtu približne 2,5 mld. Sk.

    Trend postupného prechodu daňovej záťaže od priamych k nepriamym daniam a daniam z majetku, ktorý SDĽ podporuje, je ešte stále pomalý a nevýrazný. Diskusia o tom je i diskusiou o ľavicovosti či pravicovosti ekonomických reforiem. Sme jednoznačne za to, aby sa postupne presúvalo daňové ťažisko z priamych na nepriame dane a najmä majetkové dane, teda na dane, kde by sa zvýraznil princíp solidarity.

    Reštriktívne opatrenia, zvyšovanie cien má prevažne plošný charakter s dosahom na sociálne slabšie vrstvy občanov a navyše nezakladá rozvojové impulzy. Takto bola prijatá séria zákonov o zvyšovaní spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov, z piva, z liehu a z uhľovodíkových palív a mazív. Pokiaľ prvé tri nemajú výraznejší dosah na rast cien a občan môže obmedziť konzumáciu zdraviu škodlivých látok, tak štvrtý ovplyvní nielen rast cien benzínu a nafty, ale sčasti i tovarov a služieb. Len z veľmi malej časti sa dosahy na občana zmenšujú návrhom ministra Magvašiho na zvýšenie minimálnej mzdy, v tomto roku už po druhýkrát, z 3 000 na 4 000 Sk, či zníženie daní fyzických osôb.

    Práve Strana demokratickej ľavice trvala na rozšírení daňových pásiem, znížení daňového zaťaženia, valorizácii nezdaniteľnej časti či zvýšení odpočítateľných položiek pri daniach fyzických osôb. I keď sme si vedomí, že prijaté úpravy len znížia ťarchu úprav a dosahov spotrebných daní na občana, tieto zákony však bolo nutné prijať vzhľadom na potrebné napĺňanie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Chcem upozorniť vládu Slovenskej republiky, že takýto postup je už na hranici únosnosti. Nie je možné sústavne hľadať zdroje prostredníctvom zaťaženia občanov, práve naopak, oprávnene očakávame i v súlade s nami požadovanou a schválenou strednodobou stratégiou hospodárskeho a sociálneho rozvoja oživenie podnikovej sféry a výraznejšie ekonomické prínosy prostredníctvom týchto oblastí. Predpokladom takéhoto postupu je i výrazné zníženie daňového zaťaženia právnických osôb, ktoré sme v Národnej rade znížili zo 40 % na 29 %.

    Ak hovoríme o požiadavkách na štátny rozpočet, samozrejme, hľadáme celkom prirodzene i zdroje. V poslaneckom klube Strany demokratickej ľavice považujeme za dôležité zamerať sa najmä na dôslednejší výber a zvýšenie efektívnosti výberu daní, na výrazné zníženie daňových, colných nedoplatkov, ale i daňových únikov, ktoré sa už vyšplhali na takmer 50 mld. Sk, pritom sme si vedomí, že viac ako polovica je už nevymožiteľná.

    Ďalšími dôležitými zdrojmi zmeny ekonomickej situácie je i dôsledný a oveľa účinnejší boj s čiernou ekonomikou, v ktorej sa pohybuje radovo takmer 100 mld. Sk, redukcia neproduktívnych výdavkov na štátnu a verejnú správu, t. j. ministerstiev, centrálnych orgánov, ale i krajských úradov, zefektívnenie sociálneho a dôchodkového systému, ktorý sa pripravuje, rešktrukturalizácia a ozdravenie bankového sektora, ktorý naštartoval, zvýšenie odvodov do štátneho rozpočtu zo štátnych monopolov, ako i otázky, ktoré súvisia s časťou príjmov z privatizácie tzv. prirodzených monopolov a, samozrejme, i čo najplnšie využitie zahraničných podporných programov Európskej únie, ako je PHARE, rôznych grantov, programov SAPARD či ISPA.

    Do budúcnosti je to predovšetkým realizácia, ako som už spomínal, strednodobého plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, t. j. oživenie podnikovej sféry, podpora malého a stredného podnikania a podpora zahraničného obchodu. Zásadná je tiež rekonštrukcia daňového systému, prechod od priamych k nepriamym a k majetkovým daniam, zmena odvodového systému do sociálnych a dôchodkových poisťovní. Strana demokratickej ľavice sa netají svojimi prioritami. Je to školstvo, predovšetkým udržanie a zlepšenie chodu škôl a zvýšenie miezd ich pracovníkov. Ďalej je to otázka podpory regionálneho rozvoja, pomoci mestám, obciam a zaostávajúcim oblastiam a regiónom, riešenie problémov v zdravotníctve, podpora bývania a poľnohospodárstva.

    Pokiaľ ide o školstvo, tu mi dovoľte len neformálne odbočenie. Chcel by som zhodou okolností pozdraviť prítomných pedagógov z okresu Senec, pretože aj im sú určené nasledujúce slová. Pokiaľ ide o školstvo, Strana demokratickej ľavice je presvedčená, že nestačí len slovne podporovať výchovu a vzdelávanie, ale treba každoročne robiť konkrétne kroky, ktoré zabezpečia vzostup a rozvoj školstva. Na rok 2000 ide predovšetkým o predstih rastu platov učiteľov pred rastom platov v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére. V budúcom roku bude spojený aj s rastom miery vyučovacej a výchovnej povinnosti, ako o tom rozhodla vláda. Dôležité sú tiež otázky nových zručností počítačovej komunikácie a získavanie informácií a poznatkov, ktoré azda nikto nespochybňuje. Aby sme v tejto oblasti nezaostali a pripravili našich mladých ľudí na život v modernej spoločnosti, je dôležité investovať do tohto vzdelania už v základných a stredných školách. A o to ide i v projekte INFOVEK, ktorý aj týmto spôsobom chceme podporiť. V oboch konkrétnych prípadoch podá poslanecký klub Strany demokratickej ľavice konkrétne pozmeňujúce návrhy.

    Na náš poslanecký klub takisto možno i na ďalšie sa obrátili profesijné, stavovské, záujmové, občianske organizácie s požiadavkami na zvýšenie rozpočtu. Chcem im oznámiť, že poslanecký klub Strany demokratickej ľavice sa nimi vážne zaoberal. Konštatovali sme, že okrem výnimiek sú opodstatnené, majú racionálny charakter a vyžadujú si riešenie. Hovoriť o každej z nich nie je možné. Všeobecne však platí, že štát tak ako každý z nás si môže dovoliť len to, na čo má. O východiskách rozpočtu, ale i o možných zdrojoch zvýšenia príjmovej časti som hovoril. K tvorbe zdrojov nielen môžeme, ale musíme prispieť každý bez rozdielu a až potom budeme môcť rozdeľovať podľa potrieb.

    Dovoľte mi teraz zaujať stanovisko len k niektorým požiadavkám.

    Mám stanovisko Konfederácie odborových zväzov k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. Ako občan by som chcel zvýrazniť a neváhal by som sa pod ich list podpísať. Vláda bude musieť v predstihu rokovať so sociálnymi partnermi a oveľa vážnejšie zohľadňovať požiadavky odborárov. Áno, vláda nesie rozhodujúci diel zodpovednosti za sociálny zmier, ale odbory by mali rešpektovať možnosti a zmenu postavenia vlády v trhovej ekonomike. Mali by sme byť všetci schopní pozrieť sa pravde do očí a pomenovať reálnu hospodársku situáciu, ktorá nie je najlepšia. Preto k tejto situácii celá tripartita, t. j. štát, podnikatelia, ale i pracovníci musia priniesť svoje obete, pravda rovnakou mierou. To by som chcel zvýrazniť.

    Konfederácii odborových zväzov ide o požiadavku zvýšenia dodatkových odvodov zo zisku Slovenského plynárenského priemyslu, Národnej banky a telekomunikácií, o zvýšenie oproti pôvodnému zámeru a vymáhanie nedoplatkov daní, ktoré by mali smerovať k realizácii opatrení na oživenie mikrosféry. Neproduktívne smerovanie výdavkov považujú za chybné rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z minulých období, z ktorých vznikli i súčasné záväzky. Odborári ich navrhujú riešiť reštrukturalizáciou týchto záväzkov. Taktiež odporúčajú redukciu neefektívnej štátnej správy na centrálnej, ale i regionálnej úrovni. Za dôležité považujú platby štátu do fondov zdravotného a sociálneho poistenia. Vo svojom stanovisku žiadajú znížiť daňové zaťaženie zamestnancov, zvýšiť stupnice platových taríf pre zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry o 10 %, taktiež transfery na štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Je tu tiež požiadavka na zvýšenie transferov pre verejnú hromadnú dopravu a zvýšenie kapitálových výdavkov s cieľom oživenia podnikovej sféry.

    Vážené kolegyne, kolegovia, s väčšinou požiadaviek Konfederácie odborových zväzov sa poslanecký klub Strany demokratickej ľavice stotožňuje. Chcel by som však upozorniť, že viaceré požiadavky odborárov z uvedeného stanoviska sú už zapracované v návrhu štátneho rozpočtu a sú teda riešené určitým spôsobom, v primerane možnej miere, prípadne budú predmetom pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú tu v pléne prednesené.

    Významným faktorom ovplyvňujúcim spokojnosť občanov sú však aj obce a mestá. Združenie miest a obcí Slovenska sa obrátilo na vedenie Národnej rady, na výbor pre financie, rozpočet a menu, ale i politické strany vrátane Strany demokratickej ľavice s požiadavkou výrazne zvýšiť objem na podielových daniach do rozpočtov obcí vo výške 9,8 mld. Sk, ako i zabezpečenie doplatenia dlhov štátnych orgánov a organizácií a samospráv. ZMOS oprávnene upozorňuje na problémy, s ktorými sa stretáva, ako napríklad nezohľadnenie požiadaviek 9. snemu Združenia miest a obcí o zvýšenie podielových daní o 1 mld. Sk, o neplnenie podielu na republikových daniach vo výške približne 180 mil., o nedoplatkoch štátnych orgánov a inštitúcií, najmä za dodávky tepla a nájomné.

    Taktiež sa nezohľadnili dosahy prijímaných reštriktívnych opatrení. Obce a mestá spravidla prispievajú na oblasti, ktoré nie sú v ich priamej kompetencii, ako napríklad v oblasti školstva, sociálnej sféry, zdravotníctva. Budujú zo svojich prostriedkov zariadenia technickej infraštruktúry. Pri neriešení týchto problémov sú ohrozené mnohé z týchto činností vrátane plnenia takých najzákladnejších činností, ako je verejné osvetlenie či odvoz komunálneho odpadu. V tomto smere sa stotožňujeme s požiadavkou, aby samostatnosť miest a obcí zakotvená legislatívne bola sprevádzaná ekonomickou a finančnou samostatnosťou, umožňujúcou reálne napĺňať zverené kompetencie samosprávy. Samozrejme chápeme spravidla oprávnené požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska a máme vážny záujem ich riešiť, ale pýtame sa, či je to reálne v požadovanom rozsahu a v súčasnej ekonomickej situácii. Myslím si, že, žiaľ, v plnej miere nie. Ale napriek tomu poslanecký klub Strany demokratickej ľavice predkladá nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    Navrhujeme, aby v § 5 ods. 1 sa zmenilo číslo 6 190 tis. Sk na číslo 6 690 tis. Sk. Je to zvýšenie o pol miliardy Sk, čo predstavuje zvýšenie podielu obcí na republikových daniach fyzických osôb v percentuálnom vyjadrení z 21,35 % na 23,07 %. Zvýšenie rozpočtu miest a obcí pomôže riešiť problémy, o ktorých som teraz veľa hovoril.

    Na záver, vážené kolegyne, kolegovia, by som chcel zvýrazniť, že Strana demokratickej ľavice vždy stavala na odbornosti, a nie na populizme. Náš volebný program bol práve týmto charakeristický. Otvorene sme hovorili, že rok 1999 bude rokom veľmi náročným. Rokom, keď bude potrebné zastaviť úpadok. Áno, máme smelé zámery na štyri roky spolu s vládnou koalíciou. V tomto roku sme zabrzdili pád. V budúcom roku vytvoríme základy rastu a v ďalších rokoch, som o tom presvedčený, naplníme naše zámery.

    Dôsledky ekonomickej reformy a transformácie spoločnosti nemôžu však stále niesť len najslabšie vrstvy občanov. Preto je pre nás prijateľný návrh štátneho rozpočtu, ktorý rozkladá ťarchu na celú spoločnosť. Ak si majú uťahovať opasky občania, potom tak musia urobiť predovšetkým štátni zamestnanci, ale i podnikatelia i bankári. Skutočnosť, že sa majetky a peniaze dostali časti pochybných privatizérov a občanom iba nízke mzdy či neraz len podpora v nezamestnanosti, nás nikdy neuspokojí. Preto ťarchu reštriktívnych opatrení by mali výrazne viac niesť solventné skupiny občanov a zvýrazniť tým princíp solidarity.

    Stanovisko poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice k štátnemu rozpočtu na rok 2000 vychádza zo štátnopolitických záujmov Slovenskej republiky, a tým je podľa nás predovšetkým stabilizácia vnútropolitickej situácie a ekonomická prosperita. V záujme naplnenia tohto cieľa štátny rozpočet na rok 2000 s niektorými prijatými pozmeňujúcimi návrhmi poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice podporia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému. Faktické poznámky k vystúpeniu: ako prvý pán poslanec Maxon a posledná pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne.

    Možno sa pokúsim reagovať potom vo svojom vystúpení ako riadne prihlásený do rozpravy na nepresnosti, ktoré uviedol pán poslanec Benkovský. Celkom na úvod sa dopustil zásadnej nepresnosti, keď uviedol, že vláda už po druhýkrát predstupuje pred snemovňu s takýmto návrhom. Chcel by som mu pripomenúť, že už predstupuje minimálne po tretíkrát, a nie po druhýkrát. Predovšetkým som veľmi prekvapený, ako sa optimisticky pozerá na zadefinované makroekonomické východiská na zostavenie rozpočtu na rok 2000.

    Dámy a páni, rast HDP predstavuje približne 2,4 %. To je menej ako polovica z obdobia rokov 1994 - 1998. Inflácia sa, prosím, dobre počúvajte, strojnásobila. Nezamestnanosť dosiahla 18,6 %. Priemyselná výroba poklesla o 11 %, stavebníctvo o vyše 30 %. A na základe takýchto indikátorov ekonomického vývoja navrhované makroekonomické východiská sú absolútne, absolútne nereálne, nehovoriac o tom, že napríklad aj zadefinovanie 40-percentného zlepšenia zahraničného obchodu je absolútne nereálne. Každý súdny ekonóm vie, že napríklad pozitíva z poklesu koruny sa už absolútne vyčerpali. Už budú nastupovať len negatíva. Som veľmi prekvapený vaším optimizmom a podporou takéhoto návrhu rozpočtu.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na záver vystúpenia pána poslanca Benkovského, kde zadefinoval, že Strana demokratickej ľavice vždy stavala na odbornosti, a nie na populizme.

    Žiaľbohu to, čo bolo povedané v jeho vystúpení, tak to skôr pripomína populizmus. Pán poslanec napríklad povedal, že nie je možné, aby sa všetko riešilo na úkor občana, na úkor jeho zaťažovania. Ale to zaťažovanie, ktoré sa prostredníctvom rôznych zákonov riešilo, podporil aj klub poslancov Strany demokratickej ľavice, čiže netreba tu teraz populisticky hovoriť o tom, že sa nemôže všetko riešiť na úkor občana.

    Čo sa týka priorít SDĽ - školstva a platov učiteľov, je to obdobne. Nie je predsa možné povedať, že Strana demokratickej ľavice má akosi pred sebou záväzok, aby rástli platy učiteľov viac ako platy všetkých ostatných v štátnej správe a že podáte také pozmeňujúce návrhy, keď ste ich nepodali ani vo výbore, a keď boli podané také pozmeňujúce návrhy, tak vlastne celá koalícia s nimi nesúhlasila. Ak ich podáte, tak určite tiež neprejdú. To je iba populizmus, aby sa povedalo. A populizmus je aj to, že ak už máte takúto prioritu, ako je možné, že práve v kapitole Školstva v kategórii mzdy dostali učitelia ešte menej na mzdy, ako to bolo v roku 1999? Ako je možné, keď máte takú prioritu, že v tomto roku neboli mzdy pre učiteľov valorizované ani o jedno jediné percento?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Zaujala ma tá časť vystúpenia pána poslanca Benkovského, v ktorej hovoril o tom, ako Strana demokratickej ľavice chce akceptovať pripomienky Konfederácie odborových zväzov, ako presadzuje požiadavku realizácie sociálneho partnerstva, akceptovania týchto požiadaviek, i určitý apel na to, že sa žiada, aby vláda s Konfederáciou odborových zväzov rýchlejšie a skôr než príde k definitívnemu schvaľovaniu štátneho rozpočtu, o tomto štátnom rozpočte rokovala. Chcem pánu Benkovskému pripomenúť, že vláda rokovala, ale, žiaľ, tak ako to vyznieva zo stanoviska Konfederácie odborových zväzov, neakceptovala prakticky nič.

    A je len škoda, pán Benkovský - aspoň si myslím podľa mojich prepočtov a predpokladov -, že Strana demokratickej ľavice nehlasovala za návrh, ktorý bol predložený, aby mohol vystúpiť prezident Konfederácie odborových zväzov pán Saktor a otvorene to povedal. Opäť vám musím pripomenúť, že nám chýba, aspoň som nedostal v materiáli, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky, stanoviská sociálnych partnerov k štátnemu rozpočtu. Neoháňajme sa tým, že na jednej strane chceme akceptovať alebo robiť populistickú politiku, že akceptujeme, ale v skutočnosti neakceptujeme odbory.

    Pán Benkovský, spoliehať sa na to, ako ste povedali, že určite z pléna vzídu ďalšie námety, ktoré budú akceptované, je nepostačujúce. Ak ste mali nejaké námety, ak sa stotožňujete s niektorými požiadavkami Konfederácie odborových zväzov, tak ako ste hovorili, tak ste ich mali podporiť pri tvorbe štátneho rozpočtu, mali ste na to dostatočný priestor, a ak nie, mali ste to predložiť v súčasnom období za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice.

    Ďakujem.

  • Ďalej - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Veľmi ma prekvapil optimistický pohľad pána poslanca Benkovského na predložený štátny rozpočet. Pokiaľ som diskutovala s ekonomickými expertmi, tak jednoznačne tento rozpočet charakterizovali ako rozpočet ekonomickej katastrofy Slovenska. Som veľmi na základe ich názorov skeptická nad ponímaním tohto rozpočtu.

    Chcela by som jednu poznámku k vyjadreniu pána poslanca Benkovského k požiadavkám ZMOS. Vážení, v tomto rozpočte situácia ZMOS je absolútne nenáležite riešená, a to z hľadiska zámeru vlády presunúť na samosprávu niektoré kompetencie. Podľa predloženého rozpočtu nedávate týmto orgánom ani to, čo by im pokrylo doterajšiu činnosť. Pán poslanec Benkovský, vaše vyjadrenie, že požiadavky ZMOS sú nereálne, je vyjadrenie, ku ktorému hneď teraz musím povedať, že to nie je pravda. Ich požiadavky sú skutočne reálne, a to v situácii súčasnej kompetencie a nieto ešte v situácii, keď vláda proklamovala, čo všetko prenesie do kompetencie ZMOS. Nemáte stratégiu, nemáte vytypované kroky. Tak to, čo je tu predložené, je len nejaké sci-fi postulátov, ktoré sú viac zbožnými želaniami ako realitou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Na úvod kolega Benkovský zvýraznil, že Strana demokratickej ľavice podporuje makroekonomické parametre štátneho rozpočtu. Prirodzene, v danej situácii nemôžeme hneď bežať, ako si to predstavujú niektorí opoziční poslanci, ale musíme sa po šoku, ktorý sme zdedili z predchádzajúceho obdobia, naučiť najprv chodiť. Preto sú tie makroekonomické parametre takéto. Prirodzene, východiská pre lepší rozbeh a pre chod sme urobili už aj v tomto roku, pretože ak si pamätáte na balíček, tak my sme boli radšej za riešenie dovoznej prirážky, z ktorej sa získalo len v tomto roku približne 10 mld. korún, kým z DPH sa získalo omnoho menej a tá dopadala aj na obyčajných ľudí. Aj tieto bolestné východiská boli potrebné, aby sme mohli v tomto roku omnoho intenzívnejšie naštartovať rozvojové programy, ktoré budú hlavne v naozajstnej reštrukcii bankového sektora a reštrukcii hospodárskeho sektora. Prirodzene, že to nám umožňuje dávať väčšie investície aj do verejného sektora, najmä do výstavby bytov a aj do cestnej infraštruktúry.

    Chcem ešte raz oceniť a zvýrazniť priority, ktoré spomenul pán Benkovský, hlavne školstvo, mzdy a INFOVEK a na regionálnu politiku, hlavne rozpočty obcí. Chcem upozorniť, že sme prijali, nedávno ratifikovali Európsku chartu miestnej samosprávy a aj približovanie sa k Európskej únii priamo núti, aby išlo omnoho viac peňazí do samosprávy. Verím, že tieto priority podporia tak poslanci vládnej koalície, ako aj opozície.

    Ďakujem.

  • Domnievam sa, že vystúpenie pána poslanca Benkovského za klub poslancov Strany demokratickej ľavice si bolo hodno vypočuť z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, lebo dokumentoval klasickú janusovskú tvár tohto politického subjektu. O inom hovorí a ináč koná alebo ináč hovorí a o inom koná. Môžete si vybrať, dámy a páni, pretože reštriktívne kroky súčasnej vlády, ktoré skutočne idú pod kožu bežným, radovým občanom, a nie tým tzv. zbohatlíkom, ako sa tu rozpráva, pretože zbohatlíci sedia predovšetkým vo vašich radoch, tak tieto kroky, ktoré sa tu prijímali, premietajú sa na bežných občanov a premietajú sa katastrofickým spôsobom. Aké dôsledky to bude mať v budúcom kalendárnom roku? Tak do štátneho rozpočtu nijaké, ale na plochu občanov a príjmy občanov celkom katastrofické.

    A ospievanie dovoznej prirážky ako pozitívny krok - to môže, neurazte sa, skutočne len človek, ktorý nevie, čo rozpráva. Pretože dovozná prirážka, tak ako sa zaviedla v tomto kalendárnomm roku a pod egidou ministerky financií, to bol nezmysel, ktorý mal predovšetkým dosah na slovenskú výrobnú sféru, pretože všetky dovážané komponenty na účely ekonomiky, výroby, priemyslu a nášho exportu boli vlastne také znevýhodnené, že otriasli celým chodom a celou štruktúrou, celou filozofiou, koncepciou a predovšetkým zahraničná podnikateľská sféra týmito chaotickými krokmi súčasnej vlády bola do krajnosti zneistená.

    Dámy a páni, viem, že ste väčšinou študovali na inštitútoch, ktoré vám dali hrdé tituly RSDr., ale prosím vás pekne, vyjadrujte sa v súčasnosti súčasným slovníkom a súčasnou filozofiou, lebo tu produkujete len zmätky.

  • Pán poslanec Benkovský,

    myslím si, že ste SDĽ svojím vystúpením skôr uškodili, ako pomohli. Chcem vás ubezpečiť, že vaše vystúpenie bolo populistické a alibistické. Na jednej strane kritizujete tých, ktorí si dovolia kritizovať tento rozpočet, a sú to všetky profesijné združenia v tomto štáte. Na druhej strane sľubujete, čo je nesplniteľné, aj keď žiadate na to obdobie štyroch rokov. Zamávali ste víťaznou červenou vlajkou, z loga ktorej ste úspešne transformáciou v roku 1989 zobrali kosák a kladivo a nahradili ste ho zbíjačkou, ktorou chcete dôsledne ozbíjať tento národ. Ak vysvetľujete alebo ak vyslovujete podporu tomuto rozpočtu, nerobíte nič iné, len pochovávate poslednú nádej pre dôstojný život občanov v tomto štáte. V šoku je národ, pán poslanec Bohunický, a nie vy. Národ je v šoku z vášho vládnutia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som tiež dvoma poznámkami reagovala na vystúpenie zástupcu klubu poslancov SDĽ. Zaujala ma časť, kde sa hovorí alebo kde hovorí o tom, že treba uťahovať opasky aj štátnej správe. Myslím si, že také plošné prepúšťanie, k akému teraz dochádza v štátnej správe, nie je dobrou značkou kvality jej autorov. Štátna správa bez toho, aby prešla vnútornou reformou, aby sa vedela prispôsobiť aj novým požiadavkám, ktoré nás čakajú v súvislosti s naším predpokladaným vstupom do Európskej únie, táto štátna správa bude poddimenzovaná len preto, lebo si niekto dal za cieľ znižovať počty pracovníkov v štátnej správe.

    Súhlasím, ak je byrokracia v štáte príliš drahá, treba obmedziť počty, ale potom by vláda mala začať od seba. Pán poslanec, táto vláda má napríklad o jedného podpredsedu vlády viac, ako mala Mečiarova vláda a, samozrejme, tento podpredseda vlády má svojich extra poradcov, má svoje sekretariáty, náklady. Táto vláda má o šesť štátnych tajomníkov viac, ako mala Mečiarova vláda. Prečo nezačala vláda s uťahovaním opakov od seba, tak ako sme to robili my? Ďalej chcem upozorniť na to, že je nebývalý počet expertov a rôznych poradcov, o ktorých verejnosť ani nevie, ktorí radia za drahé peniaze nielen ministrom, štátnym tajomníkom, vedúcim úradov, ale aj ďalším na úrovni krajských úradov a krajskej štátnej správy. O tom treba tiež verejne hovoriť, keď už chcete hovoriť o tom, že si treba uťahovať opasky.

    A druhá poznámka, pán poslanec, vaša priorita, jednou z priorít je školstvo. Tak sa pýtam, ak máte takúto prioritu, prečo chcete prepúšťať pedagógov.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tiež by som sa chcela vyjadriť k vystupujúcemu pánu poslancovi a veľmi ma mrzí, že vystupoval v mene SDĽ. Aj keď by mi to v podstate mohlo byť jedno, ale vaši voliči sú totiž aj pacienti. Asi ste si nepozreli posledné prieskumy verejnej mienky, kde ľudia až v 67 percentách dávajú ako prioritu zdravotníctvo. Včera zo 76 prítomných poslancov 74 odhlasovalo zákon, ktorý je protiústavný, pretože nerešpektuje základný článok ústavy, ktorá hovorí o tom, že sa občania nesmú diskriminovať na základe veku, pohlavia, náboženstva a tak ďalej. Vy ste na základe veku diskriminovali svojich voličov, nielen našich, ale aj svojich voličov, pán poslanec. Pretože ak nechávate stomatologickú starostlivosť do 18 a nad 60 rokov, znamená to, že ľudí medzi touto kategóriou ste protiústavne diskriminovali. A to, že smiešne, vy ste si asi ani neprečítali, že ste odsúhlasili bezplatne jednu plombu ročne, to je výsmech kdekoľvek vo svete, v Európskej únii, do ktorej chcete vstúpiť. Ešte ste tam mali dať, že ak si to niekto nevyzdvihne, tak si to bude môcť kumulovať a o 5 rokov mu budú môcť zaplombovať päť zubov.

    Prečítajte si dnešné nezávislé noviny Pravda a dočítate sa, čo ste si včera odhlasovali. To je tragédia, možno ani neviete, čo ste včera odhlasovali. Hovoríte o školstve. Škoda, že ste sa viac nevenovali zdravotníctvu, pretože ste postihli vlastne celý priestor jednak v zdravotníckej starostlivosti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov SNS pán poslanec Šepták a po ňom pán poslanec Farkas za klub poslancov SMK.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, správajte sa slušne v Národnej rade.

    Pán poslanec Šepták, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    na úvod mi dovoľte zareagovať na pána Benkovského, ktorý na jednej strane hovorí o zhode s odborármi. Na druhej strane sa polovica klubu poslancov SDĽ zdržala pri návrhu pána Mesiarika. To vôbec nekorešponduje s tým, čo pred chvíľou rozprával pán Benkovský, keď si odbory ani len nemienia vypočuť.

    Dnes, t. j. v stredu 8. decembra 1999 sme začali rokovať o štátnom rozpočte na rok 2000 (tlač 432). Hneď na úvod môjho vystúpenia v mene klubu poslancov Slovenskej národnej strany mi dovoľte vrátiť sa späť do roku 1998 k predvolebnej kampani, k sľubom, ktoré vládna koalícia rozdávala ľudu našej krajiny. Veľmi ťažko sa mi vyslovujú slová, ktorými hlavný predstaviteľ SDK pán premiér Dzurinda presviedčal voličov o dvojnásobných platoch, no máme prudký pokles reálnych miezd, o znižovaní nezamestnanosti a zabezpečení 140 tisíc nových pracovných miest, no máme viac ako 500 tisíc nezamestnaných. Ďalej presviedčal o znižovaní daňovej zaťaženosti, o celkovom raste ekonomiky, lebo SDK má vypracovanú dlhodobú analýzu a pozná riešenie ekonomických problémov spoločnosti. Celá kampaň akoby sa niesla v duchu hesla nikto nemôže dať viac ako ja - premiér sľúbiť alebo ešte lepšie sľubom nezarmútiš.

    Veľmi rýchlo po nástupe terajšej vládnej garnitúry sa sľuby rozplynuli ako opar, ktorý rozfúkal jemný vetrík. Po viac ako roku vášho vládnutia je tu odpočet a skúška ohňom pri predkladaní štátneho rozpočtu. Už neobstoja reči, my za to nemôžeme, to všetko oni. Nie je možné držať v rukách kormidlo a vyhovárať sa na iných. Pokiaľ neviete riadiť, nechajte to tak, alebo ak áno, tak už konečne ukážte ľuďom reálnu víziu podloženú konkrétnymi krokmi k lepšej životnej úrovni. Lietať po zahraničí a vytvárať pozitívny obraz o našej krajine nestačí, keď ľud už ďalej nevládze uniesť zvyšovanie daňovej záťaže, čiže znižovanie životnej úrovne.

    Keď si spomeniem na svoje detské časy, kedysi sa v časopisoch predstavoval rok 2000 ako rok zmeny, kde dopravnými prostriedkami budú rakety a všetko budú robiť roboty. Po 20 rokoch na prahu milénia mám pocit, že nie na raketách, ale opäť začneme chodiť na rebrinákoch. Najvážnejším problémom pre občanov Slovenskej republiky podľa výskumu agentúry Markant je ekonomika a hospodárstvo. Až 60,4 % opýtaných za svoj najväčší problém uviedlo ekonomiku, 61,9 % opýtaných nezamestnanosť a až 65 % občanov je nespokojných s celkovým vývojom krajiny. To sú veľmi vážne signály pre každú vládu a je najvyšší čas efektívne riešiť problémy, a nie sa vybíjať v žabomyších vojnách vo vnútri koalície, čím ukazujete nestabilitu.

    Politická nestabilita ide v ruka v ruke s ekonomickou nestabilitou, čo vyvoláva nedôveru a nezáujem investorov zo zahraničia, ktorých Slovensko potrebuje. Pomaly sa končí rozpočtový rok 1999, ktorý pochádza z vašich rúk, pani ministerka. Dnes už vieme, že jeho základná konštrukcia nezodpovedá ani reálnym možnostiam, ani základným potrebám rozpočtového hospodárenia. Bez permanentných ekonomických balíčkov by už štátny rozpočet bol v troskách. Bohužiaľ, o systémových ekonomických reformách nemôže byť ani reči. Rozpočet roku 1999 neúnosne spomalil rozvojové programy a reštrikčné kroky posúvajú ekonomiku k bodu mrazu. Pár príkladov, keď reštrikcia alebo inak povedané zdraženie by malo priniesť do rozpočtu plus, ale napokon plus je mínus. Zvyšovanie cestnej dane a spotrebnej dane z uhľovodíkových palív neprinesie štátu ani korunu. Tie dve novely doplnili celú sériu reštrikcií, ktoré sa za posledný rok dotkli hlavne motoristov. Spomeňme zvýšenie diaľničných známok, zákonného poistenia, dovoznú prirážku či odpisové limity pri kúpe nových automobilov.

    Ďalšie vyostrovanie tlaku na peňaženky obyvateľov je dôkazom, že predpokladané príjmy štátneho rozpočtu sa z týchto opatrení akosi nedarí realizovať. Preto sa hľadajú ďalšie cesty, ako straty kompenzovať. Má to ale len jednu veľkú chybu - opäť prenesená ťarcha na plecia občanov. Proti zvyšovaniu cestnej dane a pohonných hmôt sa ohradili slovenskí autodopravcovia. Mali na to dôvod. Štúdia, ktorú vypracovala slávna M.E.S.A 10, hovorí: "Finančné zaťaženie sektora cestnej dopravy prekročilo kritickú hranicu a celé odvetvie je na hranici finančného kolapsu." Okrem priameho vplyvu na zvýšenie cien dopravných služieb, ktoré sa premietne aj do cien tovarov, to však bude bez zveličovania znamenať krach viacerých dopravných spoločností. Tie už dnes nedokážu konkurovať českým kolegom, ktorí ponúkajú lepšie ceny z objektívnych dôvodov. Čo to prinesie? Viac nezamestnaných a nulové odvody do štátneho rozpočtu. To je jedna strana rovnice. Ak na druhú stranu postavíme sumu, ktorú štát získa zo zvýšenia dane, ťažko možno očakávať zisk čo i len jednej koruny.

    Záver. Zvýšenie sadzieb týchto daní neúmerne zaťaží celú podnikateľskú sféru s druhotným tvrdým dosahom na obyvateľstvo. Reštrikčné opatrenia, ktoré majú nahradiť výpadok z rozpočtových príjmov 2,5 mld. zo zamietnutej dane z motorových vozidiel, nie sú systémovým, ale len preklenovacím, čiže dočasným riešením. Najhorší je fakt, že zvyšovanie daňového zaťaženia bude viesť ku kolapsu tých spoločností, ktoré si zodpovedne plnia svoje daňové a odvodové povinnosti.

    Osobitnou kapitolou je očakávaný efekt zo zvýšenia spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív. Petroolejársky priemysel už v prvom štvrťroku zaznamenal významný pokles predaja pohonných látok. Celková bilancia za osem mesiacov v porovnaní s minulým rokom je 7-percentný pokles predaja pohonných hmôt. Hovoriť v takejto situácii, keď sú ceny vyšponované na hrane únosnosti, o zámere získať na každom litri paliva o dve koruny navyše, vyznieva naozaj pochybne. Zvyšovanie nákladov na prevádzku automobilov sa sekundárne prejaví aj v predaji vozidiel a v strate príjmu z cla a DPH. Tento rok sa očakáva zníženie predaja nových áut o 11 tisíc. Už dnes je isté, že na každej korune zarobenej metódou pani ministerky prerobí štát minimálne dve koruny z dôvodu poklesu celkového obratu trhu. Navyše štát sa zaviaže "sponzorovať armádu novovytvorených nezamestnaných".

    Ale aby som sa vrátil k číslam. Prognózy vývoja základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré boli vypracované medzinárodnými inštitúciami a predpokladali, že v roku 1999 slovenská ekonomika vykáže predpoklad 4-percentné tempo rastu hrubého domáceho produktu, skutočnosť je 1,8 až 2 %. 12,7-percentná miera nezamestnanosti, skutočnosť je 18 až 20 %, v súčasnosti 18,6 %. 8-percentná miera inflácie, skutočnosť je 12 - 14 %. 10,5-perecntný rast nominálnych miezd, skutočnosť je 8 %. O prepade priemyslu a stavebníctva už ani nehovorím.

    Pomaly postupujúca reštrukturalizácia národného hospodárstva spolu s reštriktívnou politikou a liberalizáciou cien pri viac-menej zastavenom náraste miezd a platov nekompenzuje rast nákladov. Znehodnotenie koruny, zdražovanie a krachy podnikov dokresľujú kolorit ročného vládnutia tejto vlády. Jej bezmocnosť odhaľuje aj pokus o zostavenie reálneho a vyváženého štátneho rozpočtu. Vláda namiesto koncepčného riešenia problémov siaha k improvizácii. Narýchlo schvaľuje celý balík farbičkových zákonov, o ktoré sa má rozpočet opierať. O nekoncepčnosti a neschopnosti rezortov pripravujúcich tieto pomocné zákony hovorí aj samotný podpredseda pre legislatívu pán Fogaš. Jeho hlas ostal však nevypočutý. Rezorty majú naďalej svoje koľaje a klapky na očiach.

    Deravý rozpočet mieni vláda zaplátať ďalšou sériou zdražovania - benzín, nafta, motorové mazivá, cigarety, alkohol, pivo, to je len začiatok. Ešte nás čaká zastavenie dotácií štátu na teplo, zvyšovanie cien nájomného, dopravy, energií, čo sa, samozrejme, premietne aj v raste cien základných potravín, čiže opäť v ďalšom znižovaní životnej úrovne. Dokedy ešte jediným zdrojom financovania bude občan? O bezradnosti vlády svedčí aj katastrofálny vzrast daňových nedoplatkov. Ku koncu augusta dosiahli daňové nedoplatky sumu 52 mld. korún. Vláda sa snaží presvedčiť verejnosť o tom, že rozpočet bude reformný, teda úsporný a zároveň rozvojový. Vôbec jej neprekáža, že jedno vylučuje druhé. To, čo sa ministrom nepodarilo presadiť vo svojich kapitolách, pretlačili cez tzv. memorandovú položku, ktorá je z predaja majority Slovenských telekomunikácií. Takéto populistické ťahy vyvolávajú dojem, akoby koalícia rátala s predčasnými voľbami a začala pre istotu s predvolebnou kortešačkou.

    Samotný postup pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2000 je neštandardný a v negatívnom zmysle slova výnimočný. Zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka. Vláda nebola pripravená na zostavenie príjmovej časti rozpočtu. V poslednom období sme prerokovali viac ako 15 noviel zákonov v skrátenom legislatívnom procese či už ekonomického alebo daňového charakteru. Dôležitou úlohou pre vládu je zásadne zmeniť štruktúru výdavkov, čo nie je v tomto štátnom rozpočte zahrnuté. Zaviesť systémové zmeny, a to platí pre vládu ako celok. Cez zásadné zmeny rezortov dôjsť k dohode, aby systémové kroky prekračovali volebné obdobia, nie ako je to doteraz pri zmene vlády prichádza k zemetraseniu a k tvorbe novej koncepcie, ktorá nepokračuje tam, kde predchádzajúca vláda skončila. Jediné rozvojové alternatívy dokážu uniesť optimizmus v otázkach riešenia nahromadených problémov.

    Razantné zoštíhlenie štátnej správy a zníženie škály činností, ktoré sú financované zo štátnej pokladnice, veľké opatrenia na úradoch budú mať zmysel, len ak budú rozumné. Nielen plošné zníženie zamestnancov o 10 %, čo sa dotkne už aj tak ťažko skúšaného malého školstva, kde nám nebude mať kto učiť prvé ročníky, ktoré spravidla učili dôchodcovia. To môže mať za následok ochudobnenie vyučovacieho procesu natoľko, že začneme vychovávať nevzdelanú generáciu, čo sa v budúcnosti určite vráti ako bumerang. Len múdry národ má šancu prežiť. Nejde pritom len o reformu ako takú, ale ide o nápady, ako možno ušetriť alebo dostať do rozpočtu.

    Nároky rezortov sú čoraz väčšie. Tlak na deficit sa zintenzívňuje. Verejné financie vykazujú deficit až 4,4 % hrubého domáceho produktu. Vládu čaká nákladná reforma bánk a dôchodkového systému. Z tohto pohľadu je potrebné povedať, že vláde chýba jasná filozofická myšlienka, ktorá by viedla ku konkrétnemu cieľu. Horúcou operatívou plátame diery bez koncepcie cez plecia obyvateľov. Zlá filozofia zostavovania štátneho rozpočtu je aj v tom, že najskôr sa robí výdavková časť a potom sa dopasúva príjmová.

    Vládu čaká aj reštrukturalizácia podnikov. Z analýzy ich stavu vychádza, že hospodársky výsledok v 90 % z nich sa blíži k hmle. To sa odzrkadľuje aj v plnení príjmov do Národného úradu práce, kde chýbajú peniaze. Samozrejme, že príjmy budú závisieť aj od vývoja platobnej schopnosti platiteľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Budúci rok vláda naplánovala pasívnu politiku trhu zamestnanosti. Až 94,7 % rozpočtu Národného úradu práce ide na financovanie podpôr a poistného. Na rekvalifikáciu, čiže aktívnu politiku ide iba 380 miliónov korún. Pred štyrmi rokmi to bolo 3,9 mld. Z úradov práce týmto rozpočtom robíme akurát dobre platených poštárov bez možnosti ovplyvnenia trhu zamestnanosti. Riziko rozpočtu sa prejavuje aj v plánovanej 16,5-percentnej miere nezamestnanosti. Čo sa stane, keď sa už dnes s najvyššou pravdepodobnosťou vieme dopracovať k číslu, že nezamestnanosť je 18,6 %, čiže viac ako predpokladá rozpočet a určite bude mať tendenciu zvyšovať sa? Kde v rozpočte zoberieme ďalšie peniaze na nových nezamestnaných? Je to časovaná bomba, ktorá nič dobré neveští.

    Dámy a páni, prešiel by som k všeobecnému výkladu rozpočtu jednotlivých kapitol. Veľký problém, ktorý sa dotýka každého z nás, je zdravotníctvo. Až 67 % občanov si myslí, že zdravotníctvo by malo byť financované ako priorita zo štátneho rozpočtu. Je preto nepochybné, že sa vytvára tlak na zvýšenie rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Predložený rozpočet nemôže postačiť na krytie zdravotnej starostlivosti. Celý dlh je na pleciach výrobcov a tí už nie sú schopní tlačiť balvan, na ktorý sa neustále nabaľujú ďalšie dlžoby a takto ďalej úverovať štát. Indikátorom problémov zdravotníctva je samotný občan. Až 43 % ľudí má problém zaobstarať si lieky. Iba 8 % ľudí má lieky plne hradené poisťovňami.

    Ďalším problémom je zvýšenie spodnej hranice DPH zo 6 % na 10 %, čo znamenalo zdraženie liekov a vstupov pre lieky. Rozpočet zdravotníctva v číslach. Suma 43,2 mld. korún je absolútne nepostačujúca. Základné potreby zdravotníctva sú vo výške 55 mld. To sú peniaze, ktoré zdravotníctvo objektívne potrebuje na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, tak ako ju garantuje ústava. Neobstojí tvrdenie pani ministerky financií, že zdravotníctvo je loď, ktorá má diery, cez ktoré peniaze utekajú. Len pripomeniem, že v štátoch Európskej únie je na zdravotníctvo vynakladaná suma v objeme 8,5 % hrubého domáceho produktu. Slovensko je ďaleko za európskym priemerom. Keby sme sa dostali čo len na úroveň 7 % hrubého domáceho produktu, predstavovalo by to sumu 63 mld. Dámy a páni, sami posúďte situáciu v zdravotníctve.

    Ďalším problémom je neochota vlády, čiže štátu zvýšiť platby na zdravotné poistenie z 282 korún na mesiac na potrebných 411 korún, čo predstavuje 13,7 % zo 100 % vymeriavacieho základu 3 000 korún. Vonkajšia zadlženosť zdravotníctva je asi 16 až 17 mld., vnútorná, čiže prístroje a podobne je 80 mld. Tu môže nastať akútny, okamžitý výdaj, keď vypovie zastaraná technika. Nemôžeme čakať, že nároky zdravotníctva budú klesať, naopak, budú stúpať. Problém je, že štát ako platca poistného znižuje svoj podiel. Sme na chvoste všetkých krajín Európy. Predpokladám, že sa nechceme porovnávať s Rumunskom, ktoré vynakladá na zdravotníctvo 1,9 % hrubého domáceho produktu. Jediným riešením, ktoré sa ukazuje pri tomto navrhnutom rozpočte, je, že buď znížime úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo znížime dostupnosť nemocníc. Treba to ľuďom priamo povedať. Zdravotníctvo ide do nekontrolovateľného krachu. Ak to pôjde takto ďalej, odhadujem obrovské problémy už v marci 2000.

    Čo sa týka nemocníc, tie majú problém už dnes zabezpečiť lekársku starostlivosť. Od 9. 11. 1999 podľa Exekučného poriadku, ak nemocnica nezaplatí v hotovosti, lieky nedostane. Záver. Zdravotníctvo nežiada nič nereálne. Koniec koncov, chce len peniaze rozpočtu 1998 plus zohľadnenie inflácie, čo predstavuje 51 mld. To znamená 5,66 % hrubého domáceho produktu. Musím povedať jedno prirovnanie. Vláda navrhuje taký ozdravovací proces, ako keď chceme spáchať na pacientovi všetky ozdravné opatrenia naraz, a to výplach žalúdka, klystír, hladovka, pustenie žilou. Dámy a páni, to je šoková terapia, ktorú pacient nemôže prežiť. Podrobnosti rezortu zdravotníctva vám predostrie vo svojom vystúpení MUDr. Zelník.

    Ďalšou problematikou rozpočtu je samospráva. 8 mld. rozpočtu znamená vypínanie verejného osvetlenia, odpojenie financovania miestnej kultúry, telovýchovy, prepúšťanie ľudí, za 4 roky ide o 4 000 ľudí, nevyvážanie odpadkov, nekosenie priestranstiev a tak ďalej. Potreba samosprávy na zabezpečenie základného chodu je približne 9,5 mld. korún. Jediným riešením je zvýšenie podielu obcí na republikových daniach fyzických osôb z 21,35 % na 26 %, čo predstavuje zvýšenie asi o 1,5 mld. Konkrétne problematiku samosprávy rozoberie moja kolegyňa pani Ing. Kolláriková.

    Problematiky kultúry sa dotknem cez Maticu slovenskú. Navrhovaných 93 mil. korún je absolútne nepostačujúcich a hrozí likvidácia Matice. Na základné prežitie potrebuje Matica zvýšiť rozpočet o 45 mil., t. j. na úroveň 139 mil. Bohužiaľ s Maticou nikto o rozpočte nerokoval a ani ich nikto na rokovanie nevyzval.

    Kapitolu vedy a školstva som naznačoval už na začiatku svojho vystúpenia. Tie nedozerné škody, ktoré z nedostatku financovania budú spôsobené, sa vrátia v budúcnosti. To, čo teraz spôsobíme, si odnesú celé generácie. Problematiku školstva a vedy vám konkrétne predstaví pani PhDr. Slavkovská.

    Otázky problémov armády, jej financovanie a samotný chod ministerstva obrany rozoberie pán Ing. Sitek.

    Dámy a páni, takto by sa dalo hovoriť o všetkých kapitolách rozpočtu Slovenskej republiky. Dovoľte mi stručne zhrnúť svoje vystúpenie. V štátnom rozpočte nie sú načrtnuté krátkodobé ani dlhodobé priority. Tam je pes zakopaný. 10 mld. rizika v oblasti verejnoprávnych fondov, 20 mld. reštrukturalizácia bánk, 4 mld. sociálne programy. Nie je načrtnuté, odkiaľ tieto peniaze zoberieme. Stavebníctvo ide do kolapsu, je v útlme - minimálne investície. Poľnohospodárstvo - kríza. Ak bude spotreba klesať, nebudú sa nám napĺňať príjmy, investície sú nejasné. Nezamestnanosť 18,6 % pôjde hore, rozpočet počíta len so 16,9 %. Čo potom, kde zoberieme peniaze? Absolútne nejasné prostredie na výkon štátneho rozpočtu. Predpokladám obrovské problémy a vyzerá to na nový balíček ekonomických opatrení, pretože v priebehu budúceho polroka nám začne rozpočet vážne pokrivkávať.

    Nebudem hovoriť o kriminalizovaní podnikateľskej sféry. Jedine tá nám môže pomôcť vyjsť z tejto krízy, lebo vytváraním podmienok pre ňu zabezpečíme vytváranie nových pracovných miest, a tým nezaťaženie štátneho rozpočtu na financovanie podpôr v nezamestnanosti.

    Dva príklady na záver.

    Po prvé. Ministerstvo financií sa netají pravdepodobnosťou otvorenia zákona o štátnom rozpočte. Myslím si, že takáto alternatíva prináša skôr obrovské škody ako pozitíva hlavne z medzinárodného hľadiska.

    Po druhé. Na pošte v Dubnici nad Váhom som bol svedkom takejto scény. Jedna pani, neviem, kto to bol, sa pýtala pri poštovej priehradke, akým spôsobom môže odhlásiť platenie nájomného. Dnes ľudia prikračujú k riešeniu svojich problémov tak, že prestávajú platiť to, čo si myslia, že si môžu dovoliť neplatiť. Ide o nájomné, energie, áno, pretože tam hrozí akútne vypnutie. Nájomné sa v druhom rade prejaví v bytových podnikoch, ktoré nebudú mať z čoho zaplatiť energie na vykurovanie, a to sa prejaví vypínaním jednotlivých bytov od vykurovania a teplej vody. Bohužiaľ musím povedať, že takýmto spôsobom určite nedôjde k napĺňaniu štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, celý rozpočet je postavený na rizikách, ktoré ukazujú obrovské problémy v polovici roku 2000, preto klub poslancov za Slovenskú národnú stranu návrh štátneho rozpočtu nepodporí. Navrhujeme prejsť do rozpočtového provizória a počas prvých troch mesiacov nájsť všeobecný konsenzus s vyhliadkami na reálny rozpočet, na ktorom sa bude podieľať tak koalícia, ako aj opozícia. Bohužiaľ diskusia v Národnej rade je skrátená. Ako chceme riešiť problémy, keď nechcete diskutovať? Ide tu len o politické schválenie rozpočtu bez konkrétneho riešenia. Skutočne tu nejde o populizmus, ale o nelichotivú realitu.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať o 14.00 hodine faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon a posledná pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok. Posledná vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás hneď po ohlásení prestávky, čiže o 12.00 hodine, pozvať na dve výstavy vzdelávacej inštitúcie a vedeckej inštitúcie. Prvá bude hneď o 12.00 hodine vedľa rokovacej miestnosti a bude to výstava prác poslucháčov Akadémie umení v Banskej Bystrici a potom výstava Slovenskej akadémie vied o poslaní a činnosti Slovenskej akadémie vied v oblasti výskumu a jeho aplikácii vzdelávania kultúrnych aktivít. Čiže pozývam vás najprv na výstavu Akadémie umení v Banskej Bystrici a potom na výstavu Slovenskej akadémie vied, ktorá bude vo vestibule dole.

    Ďakujem pekne.

    O 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Po obedňajšej prestávke.

  • Vážení páni poslanci,

    vážené pani poslankyne,

    budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rokovaním o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. S faktickými poznámkami k predchádzajúcemu vystúpeniu pána poslanca Šeptáka sa prihlásili poslanci: Maxon, Húska, Hofbauer, Slavkovská, Tóthová, Mušková, Aibeková, Zelník, Oberhauser, Belohorská. Prosím, pôjdeme po rade napriek tomu, že snemovňa je takmer prázdna, čo nesvedčí o zodpovednom prístupe k takému dôležitému materiálu, takže žiadam pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Dávam slovo s faktickou poznámkou pánu poslancovi Maxonovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Na rozdiel od vás nie som rozhodnutý pokračovať, takže sa vzdávam svojej faktickej poznámky, predsa nemôžem pokračovať, keď tu nie je spravodajca, predkladateľ. Takže ak kritizujete svojich kolegov, tak teraz kritizujem vás, pán podpredseda.

  • Faktom je, že sme tu nie takmer rovnocenne, pán poslanec, ale nechcem polemizovať s vaším názorom. Žiadam pani ministerku Schmögnerovú aj pána poslanca Farkasa, aby sa ihneď dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Zatiaľ počkáme, kým sa dostaví predkladateľ aj spravodajca a potom dám znovu slovo pánu poslancovi. Tak prosím trochu počkať. Vyhlasujem prestávku do 14.30 hodiny. Budeme pokračovať o 14.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Pán poslanec Farkas, čakali sme na vás 30 minút. Bolo by dobré vysvetliť, prosím vás. Aj do budúcnosti žiadam predkladateľa, aj spravodajcu, aby tu boli načas.

    Nech sa páči, poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ospravedlňujem sa vám, je to pekné od vás, že nás vyzývate, aby sme boli presní, ale, žiaľ, nemohol som sa dostať skôr sem do Národnej rady, lebo bola zatarasená cesta. Od pol druhej som bol na ceste do Národnej rady. Dostal som sa sem jedine pešo, od Hodžovho námestia mi to trvalo o 15 minút dlhšie. Ešte raz, prepáčte mi.

  • Ďakujem.

    Prosím, budeme pokračovať faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka. Dajte, prosím, pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí boli prihlásení.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Teraz som skoro faktickú poznámku zase nestihol ja.

    Pán poslanec Šepták vo svojom vystúpení čiastočne kritizoval aj rozpor v tom, že nie je zabezpečená kontinuita rozpočtového hospodárenia ani kontinuita rozpočtového hospodárenia k roku 1998, ani k roku 1999 vo vzťahu k rozpočtu, o ktorom rokujeme. Osobne si myslím, že istá kontinuita je zabezpečená. Ekonomické balíčky, ktoré sa realizovali v tomto roku, priniesli do rozpočtu roku 1999 z vreciek občanov približne 17 - 18 mld. Sk. Symbolicky 6. decembra, teda pred dvoma dňami bolo Mikuláša. Považujem tento návrh rozpočtu na rok 2000 za ďalší balíček nášho Mikuláša. Problém je len v tom, že bývalo vždy zvykom, že Mikuláš darčeky dával a tento rozpočet má opäť ambíciu, aby z vreciek občanov a daňových poplatníkov vytiahol ďalších 17 - 28 mld. Sk. Takže na rozdiel od pána Šeptáka som presvedčený, že istá kontinuita rozpočtu tu je.

    Prepáčte mi, pán kolega Farkas, bola to technická záležitosť, ale ja som vašu funkciu robil 4 roky, ani jediný raz sa mi to nestalo.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

  • Oceňujem vystúpenie pána poslanca Šeptáka práve preto, že sa pokúšal jednak o komplexné zhrnutie všetkých stránok, a jednak robil v tom sumárnom postupe aj vytvorenie priestoru na diskusné príspevky svojich špecializovaných kolegov. Hlavne oceňujem to, že výrazne podrobil kritike práve reštrikčný charakter tohto rozpočtu. Reštrikcia práve v období úpadku je mimoriadne nežiaduca a svojím spôsobom vlastne prehlbuje proces zaostávania. Vonkoncom nemožno označovať reštrikčné opatrenia ako také, ktoré majú pomôcť ozdraviť celkovú situáciu. Naozaj je to vlastne sklon spraviť z filozofie reštrikcie akúsi cnosť v nádeji, že všetky tortúry bude možné absolvovať za predpokladu, že sa budeme trvale vracať k jednému vinníkovi - Mečiarovej vláde a minulým štyrom rokom. Samozrejme je to strata zmyslu pre argumenty a hlavne strata zmyslu pre kontinuitu vecí. Medzi tým, čo sa stalo, a tým, čo sa deje teraz, je, samozrejme, plynutie času, to je kontinuita, ale všetko, čo robíte, robíte vlastne diskontinuitne vrátane metódy politického revanšu zaodetého do reštrikcií.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Pán Šepták sa zmieňoval o nekonečných výhovorkách na predchádzajúcu vládu zo strany súčasnej koalície. Kolegovia, dovolím si v tejto súvislosti pripomenúť toľko s hurhajom oznamovaný príchod zahraničného kapitálu v roku 1999 po ustanovení Dzurindovej vlády. V roku 1999 do Slovenskej republiky prišlo 40 % objemu finančného kapitálu zo zahraničia v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tak kde sú tie vami proklamované tvrdenia, vízie, viery, nádeje a dúfania? Je to na smiech, pretože zahraničie si robí obraz o tomto štáte predovšetkým z jeho jednotlivých krokov, z krokov vystupovania jeho predstaviteľov a z koncepcií, ktoré sa predkladajú.

    A ešte jedna veľmi zásadná pripomienka k tomu, o čom sa zmienil pán Šepták, o problematike motoristov. Motoristi prispievajú do štátnej pokladnice 18 mld. Sk ročne, a to diaľničnými poplatkami, cestnými daňami, základnými poisteniami, DPH, dovoznými prirážkami, zrátané, podčiarknuté 18 mld. Sk a v návrhu štátneho rozpočtu do Štátneho fondu cestného hospodárstva je transfer 5,1 mld. Sk. Čiže táto vláda hrubo parazituje na všetkých tých, ktorí vlastne vytvárajú hodnoty a odvádzajú do štátnej pokladnice svoje vlastné finančné prostriedky z titulu automobilizácie a dá sa povedať, že životnému štandardu záveru 20. storočia.

  • Ďakujem.

    Ďalej pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šepták porovnával v začiatkoch aj rozpočet na tento rok a rozpočet na budúci rok. Chcela by som k tomu povedať toľko, že sa veľmi presne pamätám, ako sa v marci pri predkladaní rozpočtu na rok 1999 hovorilo, že rozpočet je reštrikčný, ale musí taký byť, pretože sme to zdedili, ale zakladá rozvojové trendy, aby na budúci rok, čiže na rok 2000 sa nám už ľahšie dýchalo. To je doslova citát, ktorý vtedy bol. Tak neviem, že by sa nám ľahšie dýchalo, myslím si, že sa dýcha čím ďalej ťažšie a nenaplnilo sa to, čo sa na rok 2000 malo naplniť. Dúfam, že pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2001 nebudeme presne tak, že zas budeme len sklamane konštatovať, že sa znovu nič nenaplnilo, ale že ideme stále dolu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážené pani kolegyne,

    vážení páni kolegovia,

    pán poslanec Šepták uviedol jednu myšlienku, či by nebolo dobré rozpočtové provizórium. Mám opačný názor, lebo si myslím, že nič iné by sme do tejto snemovne od tejto vlády nedostali, zasa len niečo reštrikčné, bez rozvojových programov, bez pokrytia existencie rezortom, bez toho, že by boli veľké riziká a hrozil by krach jednotlivých rezortov. Ale chcela by som povedať jedno, bolo tu povedané, že sa nám bude ľahšie dýchať. Tento rozpočet je taký, že tento rok sa nám bude ešte ťažšie dýchať ako minulý rok. Je to neochvejná pravda. A čo je tiež smutná pravda, je skutočnosť, že teraz prebiehajú zásadné vystúpenia jednotlivých klubov a pozrite sa, ako tu sedia poslanci vládnej koalície. Tých nezaujíma, čo bude opozícia namietať, pretože práve ona má kontrolnú funkciu a podobne. Ich nezaujíma, čo budeme hovoriť. Oni vedia jedno, že budú tlačiť tlačidlá za tento rozpočet. Je biedou dnešného parlamentu, že vedia diskutovať, hádať sa o obsadenie miest funkcií, ale o rozpočet štátu, ktorý vlastne je základom chodu štátu, tam je absolútna pasivita. Im je to celkom jedno. To je smutné.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem doplniť pána poslanca Šeptáka o ďalšie poznatky z regiónov, kde nezamestnanosť presiahla 20-percentnú hranicu. Terajšie reštrikcie tak tvrdo dopadli na občanov, že mnohé rodiny už teraz nie sú v stave vyjsť s financiami, ktoré majú. Začalo sa kradnúť v obchodoch, potvrdili mi to predavačky. Často sa stáva, že žena, ktorá má rodinu, príde si kúpiť do obchodu jeden párok do leča alebo jedno vajce. Skutočne, pán kolega, choďte sa pozrieť do iných regiónov, ako to tam vyzerá. S týmto javom sa predtým nestretávali predavačky. Títo ľudia to nerobia z roztopaše, ale pretože nemajú z čoho žiť. Skutočne enormne stúpa počet neplatičov, ako to povedal pán poslanec, neplatičov bytov. V parlamente sa vedie diskusia, či základná plomba bude zadarmo alebo si ju má občan platiť. Ja vám však garantujem, že po ďalších reštrikciách od 1. 1. 2000 mnohí občania ani tú jednu takzvanú sociálnu plombu nebudú potrebovať, lebo pri takej strave, akú si môžu dovoliť zo svojho biedneho rozpočtu, nebudú mať ani jeden zub.

  • Ďakujem pekne.

    Zaujala ma pasáž vystúpenia pána poslanca Šeptáka, kde hovoril o zdravotníctve. Budem mať komplexný príspevok k tejto oblasti, ale keďže 10 minút je pomerne málo a príspevkov, ktoré nám poslali profesijné združenia a rôzne komory i asociácie, a sú to veľmi podnetné údaje, ktoré sme dostali, odporúčala by som, aby si to veľmi dobre pozreli poslanci, ale aj pani ministerka, aby sa vedela adekvátne vyjadrovať k rezortu zdravotníctva. Mám tu aj veľmi dobre urobené analýzy, ktoré porovnávajú percento hrubého domáceho produktu, ktoré išlo do rozpočtu zdravotníctva od roku 1990. Od toho obdobia sa vystriedalo niekoľko vlád a na čele stálo niekoľko ministrov zdravotníctva.

    Vážené dámy a páni, na rok 2000 je to absolútne najnižšie percento HDP, ktoré pôjde do zdravotníctva. Aj v roku 1990 to bolo 5,41 % a v problémovom roku, keď sa po prvýkrát robil rozpočet pre samostatnú Slovenskú republiku, to tiež bolo 5,25 %. Postupne narastalo percento HDP až na 6,60 % v roku 1996 a na budúci rok je to iba 4,9 %, čo je absolútne najnižšie percento, ktoré dávate na zdravotníctvo. Prejavuje sa to v tom, že budú musieť oveľa viac doplácať na svoje potreby občania. Tak si pozrite, vážené dámy a páni, svoje predvolebné sľuby a svoje programové vyhlásenie vlády...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa tiež vyjadriť k predrečníkovi pánu Šeptákovi v oblasti zdravotníctva. Pán minister zdravotníctva ako opozičný poslanec, ale aj ako minister, keď nastúpil do funkcie, opakovane zdôraznil, že štát je vinníkom, že je v zdravotníctve dlh, a štát si opakovane nesplnil svoju morálnu odvodovú povinnosť. Nesplnil si ju však ani v roku 1999 a, čuduj sa, svete, na rok 2000 je rozpočet pre zdravotníctvo oproti roku 1998 menší o 7 - 8 mld. Sk. Okrem toho, že zdravotníctvo nedostalo ani rozpočet na úrovni roku 1998, zdravotníctvu sa ešte vytiahnu peniaze, pretože sa zdvihla DPH pri potravinách zo 6 na 10 % a zdravotníctvo odvedie naspäť do štátneho rozpočtu peniaze napriek tomu, že dostalo takýto nízky rozpočet. Zdravotníctvo sa dostáva do kolapsu, a to najmä za tento rok, nesystémovými opatreniami, ktoré urobilo ministerstvo zdravotníctva.

    Chcem povedať, vážené dámy, vážení páni, že týmto rozpočtom dostalo zdravotníctvo poslednú ranu z milosti. Zdravotníctvo je definitívne v kolapsovom stave. Na tento rok sa očakáva, ako nám bolo povedané v zdravotníckom výbore, že sa od občanov dostane do rezortu okolo 5,7 mld. Sk, čo je v prepočte na jedného obyvateľa asi 1 200 Sk. V tejto ekonomickej situácii, v akej sa nachádzajú občania, je to nemysliteľné a podľa mňa je amorálne, aby vláda vydierala občana, chorého občana takým spôsobom, že keď si chorý, zaplať. Opakovane som hovoril, že vláda spustila sociálnu eutanáziu, to znamená ten, kto nebude mať peniaze, bude odsúdený na smrť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šepták vo svojom vystúpení povedal, že Slovenská národná strana nemôže podporiť tento návrh štátneho rozpočtu a vymenoval hlavné riziká, ktoré predložený návrh má a ktoré ohrozujú nielen jeho čerpanie a vôbec naplnenie tých parametrov, ktoré si pani ministerka Schmögnerová predsavzala vo svojom návrhu, ale jednoducho jeho prijatie ohrozuje aj riadne fungovanie Slovenskej republiky a všetkých verejných financií, ktoré vlastne má zabezpečiť jeho výdavková aj príjmová stránka.

    Preto si myslím, že návrh stiahnuť tento návrh rozpočtu a skôr ísť rozpočtovým provizóriom, kým nebude pripravený taký, ktorý reálne prinesie zlepšenie situácie na Slovensku, je dobrý návrh, ktorý by mala pani ministerka akceptovať.

    Upozornil by som na jednu najdôležitejšiu časť, o ktorú sa často vládna koalícia opiera vo svojich výrokoch okolo štátneho rozpočtu. Sústredila sa totiž na to, aby sa dosiahla iba určitá veľkosť deficitu v štátnom rozpočte s tým, že toto je únosné z hľadiska požiadaviek Európskej únie. Avšak zabudlo sa, že deficity narastajú aj v zdravotnom poistení, čo sú tiež verejné financie, takisto v sociálnom rozpočte, v rozpočte na podporu nezamestnaných je množstvo neuhradených faktúr krajských, okresných úradov a ostatných úradov štátnej správy, a tieto deficity neboli vyčíslené.

    Pani ministerka klame vo svojom návrhu, lebo zatajuje pred Európskou úniou hlboký prepad slovenských verejných financií, a preto tento návrh rozpočtu, ktorý nerieši tento prepad, nie je dobrý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že pani ministerka na nás robí teraz s rozpočtom asi podobnú avantúru ako v roku 1994, keď označila toaletný papier za luxusný tovar a tvrdila, že dôjde len ku zvýšeniu výrobkov ako salámy z oslieho mäsa a podobných dovozových luxusných záležitostí.

    Ale k tomu, čo hovoril pán poslanec Šepták, teda k bodu o zdravotníctve, že zdravotníctvo by malo byť kryté tým, že by dostalo rozpočet ako na rok 1999 plus zohľadnenie inflácie, chcela by som ešte dodať a nesúhlasiť s pánom poslancom, lebo vlastne ani to by nestačilo, pretože už vieme, máme avizované zvýšenie cien energie o 30 až 50 % od januára budúceho roku. Čiže znova, aj keby sa zohľadnila inflácia roku 1999, znovu vstupy do zdravotníctva budú takého charakteru, že budeme platiť nemocnice, budeme platiť sociálne nízke platy pre zdravotníckych pracovníkov a nebude vlastne na liečbu.

    Chcela by som požiadať, aby si páni poslanci, ktorí budú hlasovať o rozpočte, prečítali aj ďalší z materiálov, ktorý sme dostali na náš stôl a je z vlády pána Dzurindu, ktorý hovorí o ozdravení výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, kde je výsmechom daný zámer, a to ako bod A - zmeniť stravovacie zvyklosti prevažnej časti obyvateľov Slovenskej republiky asi podľa návodu pána ministra Šagáta, že starí a nevládni by mali v zimnom období niekde odísť.

  • Ďalej v rozprave za klub poslancov SMK vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pán poslanec Kozlík za klub poslancov HZDS.

    Prosím, pán poslanec Farkas má slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    schválenie štátneho rozpočtu vytvára v našej transformujúcej sa ekonomike značnú časť celkovej hospodárskej klímy. V Slovenskej republike rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami a výdavkami rozdeľuje mnohomiliardové sumy finančných prostriedkov.

    Zostavenie a schvaľovanie štátneho rozpočtu vždy patrí medzi najdôležitejšie činnosti tak vlády, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky. Štátny rozpočet sa javí ako hlavný nástroj štátu na zabezpečenie určených cieľov hlavne v hospodárskej politike, ale, samozrejme, vytvára aj určitý ekonomický priestor na rozvoj celej spoločnosti. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Podiel štátneho rozpočtu na výške hrubého domáceho produktu je u nás vyšší a významnejší, ale badať snahu na postupné znižovanie spomínaného podielu. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie sa domácností.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení si vytýčila závery, ktoré chce urobiť, aby sa stabilizovala ekonomika krajiny, aby sa zlepšil rozpočtový systém, aby bol vytvorený priaznivý systém čerpania a naplnenia prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostriedky štátneho rozpočtu preto podľa nášho názoru majú byť rozdelené medzi jednotlivými kapitolami proporcionálne vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej, ale aj verejnej správy. Tieto požiadavky po prvýkrát od existencie samostatnej Slovenskej republiky sa môžu už opierať o parlamentom prerokovaný a schválený strednodobý hospodársky program, v ktorom sú stanovené hospodárske priority rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva a niektoré hlavné ciele smerovania ďalšieho rozvoja verejnej sféry. Aj v súlade s takýmito strednodobými prioritami vlády podľa nášho názoru jedným zo základných nástrojov ekonomickej stabilizácie musí byť zníženie deficitu verejných financií.

    Východiská štátneho rozpočtu sa bezprostredne musia spájať s ekonomickým potenciálom krajiny a musia vychádzať z existujúcej ekonomickej, spoločenskej, sociálnej základne, ktorá, žiaľ, nie je najlepšia. Korene zdedenej nepriaznivej hospodárskej situácie sú zapustené hlboko, problémy sa riešia veľmi ťažko a, bohužiaľ, pre spoločnosť a podnikateľskú sféru niekedy aj bolestne. Sú nám všetkým známe obrovské deficity štátneho rozpočtu z predchádzajúceho obdobia, neefektívnosť použitia prostriedkov rozpočtových peňazí, nepriaznivá zahraničnoobchodná bilancia, vysoké domáce a zahraničné zadlženie krajiny a menová nestabilita. Sú to, veru, vážne ekonomické veličiny, ktoré zužujú manévrovací priestor v rozpočtovej sfére pre súčasnú vládnu koalíciu, žiaľ, na minimum. Je nám jasné, že žiadne iné riešenie pre nás neexistuje, len cesta efektívneho a hospodárneho využívania verejných prostriedkov, presadenie hospodárnosti, upevnenie daňovej a finančnej disciplíny, zabezpečenie finančnej likvidity štátneho rozpočtu, zníženie deficitu štátneho rozpočtu a v neposlednom rade zníženie ešte stále vysokého negatívneho salda našej zahraničnoobchodnej bilancie.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 naznačené zmeny trendov makroekonomického vývoja sú podľa nášho hodnotenia väčšinou udržateľné, len bude potrebné vyvíjať maximálne úsilie zo strany vlády na zvyšovanie náročnosti na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami. Máme odlišný názor pri ukazovateľoch schodku štátneho rozpočtu a oblasti trhu práce pri ukazovateli miery nezamestnanosti.

    V návrhu štátneho rozpočtu je stanovené, že príjmy sú rozpočtované vo výške 183,6 mld. Sk a výdavky 201,6 mld. Sk. Rozdiel týchto veličín tvorí schodok štátneho rozpočtu v celkovej sume 18 mld. Sk. Ak k tomu ešte pripočítame 10 mld. Sk, ktorý je rozpočtovaný schodok zostávajúcich verejných rozpočtov, tak schodok všeobecnej vlády je 28 mld. Sk. Ale návrh rozpočtu na rok 2000 v § 12 ods. 4 hovorí, že schodok štátneho rozpočtu podľa § 1 ods. 2 možno zvýšiť len o sumu prostriedkov získaných vydávaním štátnych dlhopisov na účely reštrukturalizácie bánk vo výške 10 mld. Sk a o sumu úverov do objemu 16,6 mld. Sk určeného na reštrukturalizáciu úverového portfólia bánk a úveru vo výške 100 mld. euro, čo predstavuje približne 14,3 mld. Sk na financovanie projektov v sociálnej oblasti.

    Keď to všetko zhrnieme a vyčíslime, že v takom prípade, ak vláda využije prerokovaným návrhom rozpočtu poskytnuté možnosti vydávania štátnych dlhopisov, môže schodok štátneho rozpočtu dosiahnuť 48,9 mld. Sk. A keď k tejto sume pripočítame ešte spomínaný schodok zostávajúcich verejných rozpočtov vo výške 10 mld. Sk, tak by schodok rozpočtu všeobecnej vlády dosiahol spolu až 58,9 mld. Sk. Takýto vysoký schodok je už vážnym varovným signálom nielen vo vzťahu k našej vnútornej zadlženosti, ale aj negatívnym signálom k zahraničným investorom. Veď schodok všeobecnej vlády nebude na úrovni 3 % predpokladaného hrubého domáceho produktu, ako je to aplikované aj v ostatných krajinách vyspelej Európy, ale bude tvoriť 6,3 % predpokladaného hrubého domáceho produktu.

    A pokiaľ ide o druhú stránku veci, že oddlžené a reštrukturalizované banky v rámci privatizačného procesu môžu znamenať pozitívny vzťah v tvorbe príjmovej stránky štátneho rozpočtu na budúci rok a ďalšie roky, je jednak ťažko kvantifikovateľná a na strane druhej účel použitia týchto prípadných zdrojov bude ešte dlho diskutovanou otázkou.

    Pokiaľ ide o ukazovateľ miery nezamestnanosti, podľa nášho hodnotenia predpokladaná úroveň 16 - 17 % bude veľmi ťažko udržateľná, veď aj súčasná existujúca úroveň je, žiaľ, vyššia a návrh rozpočtu nepočíta s výraznejšou podporou rozvojových aktivít, ktorá by dokázala priamo či nepriamo zabezpečiť vyššiu zamestnanosť v krajine. Podľa nášho hodnotenia tento problém sa javí ako jeden z najzávažnejších a najrizikovejších faktorov v oblasti makroekonomických východísk. Zvýši sa počet tak dlhodobo, ako aj krátkodobo nezamestnaných. Podľa nás je bezpodmienečne potrebné vytvoriť a takisto prijať platnú koncepciu sociálnej sféry, ktorá vytvára podmienky na riešenie problémov sociálne odkázaných osôb či rodín. Na druhej strane je však potrebné zastaviť ďalší rozmach takzvanej špekulatívnej nezamestnanosti.

    Kvantifikácia príjmov k návrhu štátneho rozpočtu charakterizuje rad rizík vývoja makroekonomického prostredia.

    Na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme prijali viaceré legislatívne normy s pozitívnym dosahom na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Konečný efekt týchto krokov a opatrení je však ťažko predvídateľný, veď nepoznáme dosah týchto opatrení na zmenu podnikateľského rozhodovania a istotne bude potrebné počítať aj s tým, že k určitým zmenám zákonite musí dôjsť.

    Z príjmov štátneho rozpočtu vyše 80 % tvoria daňové príjmy v objeme 165,3 mld. Sk, čiže daňová výnosnosť vo vzťahu k hrubému domácemu produktu je projektovaná na úrovni 17,8 %. Keď toto číslo prirovnávame k stavu, ktorý sme určili v rozpočte na rok 1999, tak prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 predpokladá ďalší pokles daňovej výnosnosti hrubého domáceho produktu asi o 1 %, čo pri dodržaní východísk predloženého návrhu môže predstavovať sumu až 9,3 mld. Sk.

    Taktiež postupne dochádza k reštrukturalizácii príjmov štátneho rozpočtu zvýšením podielu nepriamych daní v štruktúre daňových príjmov. Splnenie položky výnosov z daní je podmienené prijatím a realizáciou určitých úsporných opatrení a taktiež výrazným obmedzením rozsahu tieňovej ekonomiky, špekulácií a daňových únikov. Celkové naplnenie príjmovej časti podľa nás je rizikové najmä vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov. Pri dani z pridanej hodnoty vývoj štruktúry domáceho dopytu a pri znižujúcej sa dovoznej prirážke môže znižovať celkovú výnosnosť daňových príjmov. Na vývoj dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bude nepriaznivo vplývať aj zmrazenie valorizácie platov štátnych zamestnancov, veď úroveň platov v štátnej sfére síce nepriamo, ale vplýva aj na úroveň platov v súkromnej sfére.

    Vari najkritickejšou položkou na strane príjmov je výnos dane z príjmov právnických osôb. Rapídne klesajúci trend tejto položky jasne poukazuje na viaceré nedostatky v našom transformačnom procese. V predloženom návrhu rozpočtovaná suma vo výške 24,5 mld. Sk je síce nižšia než v roku 1999, ale vzhľadom na súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu v mikrosfére a vzhľadom na bohaté skúsenosti našich manažérov v tunelovaní podnikov uvedená suma je dosť riziková. Je faktom aj to, že právnické osoby odčerpávajú najviac prostriedkov z existujúcich štátnych fondov. Saldo takejto bilancie by poukázalo ešte presnejšie na existujúce medzery v našom daňovom systéme a taktiež aj v aplikovanej dotačnej a podpornej politike štátu.

    Z návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že priority jeho výdavkovej časti sú nasmerované na redukciu spotreby štátu a štátnej správy, znižovanie prerozdeľovania finančných prostriedkov verejných rozpočtov. Predpokladá sa, že výdavky štátneho rozpočtu dosiahnu 201,6 mld. Sk a v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 budú v nominálnej hodnote vyššie o 6,7 mld. Sk, no v reálnych číslach budú nižšie cca o 12 mld. Sk.

    Z analýzy štruktúry prírastku výdavkov vychádza, že bežné výdavky vzrastajú najvýraznejšie a výdavky na úvery a pôžičky sa znížia. Kapitálové výdavky po minuloročnom poklese majú už v tomto rozpočte vzrásť o 1 mld., približne o 1 mld. Sk. Po dôkladnom preštudovaní výdavkovej časti štátneho rozpočtu je možné konštatovať, že v roku 2000 výdavky štátneho rozpočtu budú skôr pôsobiť stabilizačne a sú určené na vykrytie najzákladnejších potrieb spoločnosti. Významnejšie rastové a vývojové impulzy sa nedajú realizovať z prostriedkov štátneho rozpočtu. V rozpočtových výdavkoch cítiť určitú napätosť a v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 je snaha o ich zníženie hlavne po zohľadnení narastajúceho nároku na krytie štátneho dlhu.

    Ako nevyhnutné sa ukazuje potreba ďalšieho znižovania výdavkov na štátnu správu spojená s redukciou štátnej administratívy. Je veľmi vysoká povinnosť splátok úverov garantovaných štátom a rovnako sú vysoké výdavky na štátny dlh. Veľké sú požiadavky na transfery do Sociálnej poisťovne a ďalšie výdavky a mali by vzrásť aj výdavky na podporu bytovej výstavby.

    Vo vzťahu k Štátnemu fondu cestného hospodárstva sa očakávajú transfery a úvery na financovanie budovania diaľnic. Sú predložené požiadavky na rast transferov do Železníc Slovenskej republiky, na úhradu zvýšených výdavkov vo verejnom záujme. Napätosť je tiež aj v požiadavkách niektorých rezortov, najmä školstva, zdravotníctva, kultúry v jednotlivých krajských úradoch a ďalších.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa hodnotenia Strany maďarskej koalície aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré úzke miesta v našej hospodárskej, rozpočtovej a finančnej politike. V budúcom období bude potrebné návrh štátneho rozpočtu koncipovať tak, aby plnil stabilizačnú úlohu pre hospodárstvo krajiny, a nie aby bol zdrojom rozdeľovania lacných peňazí.

    Iste, zavedením štátnej pokladnice sa niektoré vzťahy optimalizujú, ale nedá sa očakávať od tohto procesu, že sa všetko zmení samo od seba. Je potrebné naďalej pripravovať ďalšie a ďalšie právne normy na vytvorenie priaznivého ekonomického prostredia pre podnikateľskú sféru. Bude potrebné ho neustále zdokonaľovať a harmonizovať s právom vyspelých európskych štátov. Musí dôjsť k neodložiteľným pozitívnym zmenám vo fiškálnej politike, ktoré smerujú k stabilizácii vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto procese.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    s vystúpením a niektorými otázkami pána poslanca Farkasa možno plne súhlasiť, kde poukázal na riziká. S jedným však osobne nesúhlasím, čo uviedol, že tento rozpočet vlastne vychádza z dedičstva, opätovne sa zase hovorí o dedičstve po Mečiarovej vláde.

    Vážení, už viackrát som povedala, pozrite sa, aké bolo to dedičstvo, veď rôzne fondy boli oveľa vyššie, neboli v takej kritickej situácii ako dnes. Stanovisko Svetovej banky, ktoré bolo vydané v júli 1998, t. j. pred voľbami, jednoznačne o Slovensku uviedlo, znovu budem citovať tomuto parlamentu, že "Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe". Miera inflácie postupne klesala na 6 %. Koľko je dnes? A uvádza sa, že je to najnižšia miera, ktorá bola v postkomunistických krajinách. Priemerný reálny rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 %, čo Svetová banka taktiež považuje za jeden z najlepších výsledkov v regióne. Uvádza sa zníženie nezamestnanosti. Toto všetko je pozitívne hodnotené. Predseda parlamentu Rakúska, vtedajší predseda povedal, že spĺňa ekonomické parametre. Tak prečo ste stále...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov HZDS pán poslanec Kozlík. Je to posledný rečník za jednotlivé poslanecké kluby.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážený parlament,

    štátny rozpočet je vždy bilanciou hospodárenia, istým biznisom, plánom vlády na ďalšie obdobie, ale podotýkam, zároveň je aj istou bilanciou hospodárskej politiky vlády v predchádzajúcom období. Tak mi dovoľte, než sa dostanem k vlastnému samotnému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, urobiť istú bilanciu, istý odpočet východísk v podstatne väčšej hĺbke, než tie východiská definoval návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.

    V prvom rade by som definoval 15 hospodárskych hriechov, sociálnych hriechov, ktorých sa dopustila súčasná vládna moc v uplynulom období.

    Ešte pred voľbami 1998 to bolo povrchné hodnotenie vývoja ekonomiky za uplynulé roky či cez M.E.S.A 10, ktorá obsadila v podstate a kontroluje súčasnú vládnu moc, ale aj vystúpeniami tu prítomnej pani Schmögnerovej, vystúpeniami ďalších prominentných politických predstaviteľov opozície pred voľbami 1998 to bolo spochybňovanie miery a štruktúry ekonomického rastu Slovenskej republiky, ktoré sa dostalo dokonca do záverov takých inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond a ďalšie autority, boli preverované tieto ukazovatele a s 1,5-ročným odstupom a zbytočným spochybňovaním Slovenska pán Mach, súčasný predseda Štatistického úradu, musí povedať, že sa nepotvrdilo, že by v deväťdesiatych rokoch dochádzalo k manipulácii štatistických údajov. Ale medzitým museli prebehnúť aj medzinárodnou tlačou rôzne pochybné tvrdenia alebo tvrdenia, ktoré spochybňovali hospodárske a sociálne ukazovatele Slovenskej republiky.

    Ale podobne boli prezentované veľmi povrchne údaje o investíciách do infraštruktúry, boli katastrofizované ukazovatele zahraničnej zadlženosti, deficitu obchodnej platobnej bilancie. To znamená, jednostranne bola negatívna, a to je druhá moja výhrada, že nielen vo vnútri Slovenska, a že vlastne si bývalá opozícia takto vytvárala klamlivé predstavy o stave a vývoji slovenskej ekonomiky, pretože nešla dostatočne do hĺbky jednotlivých faktorov, ale zároveň tieto tvrdenia prezentovala a zakladala ako východiská vo vzťahu k Slovenskej republike aj v medzinárodných inštitúciách, ratingových agentúrach a tak ďalej. Dalo by sa povedať, že kopala jamu, do ktorej v podstate po nástupe vlády v roku 1998 sama spadla.

    Ďalšie boli populistické a nereálne volebné prísľuby súčasnej vládnej moci vo voľbách, ale podobne aj v programovom vyhlásení vlády. Stačí spomenúť dvojnásobný nárast miezd, ktoré sľuboval sediac na bicykli pán Dzurinda, 140 tisíc nových pracovných miest. Každému súdnemu ekonómovi malo byť jasné, že tieto dva sľuby sú absolútne protichodné a nesplniteľné. A stojí otázka, prečo pán Mikloš, ktorý sa dnes prezentuje ako vrcholný makroekonóm a zástanca americkej školy, mohol nastúpiť do vlády, ktorej predseda sľúbil takéto nesplniteľné sľuby.

    Po voľbách roku 1998 ako štvrtý hriech bolo nastúpenie nevyberavej konfrontačnej politiky, keď sa vláda vybíjala a mrhala energiou v čiernych knihách, keď nastúpili a ďalej pokračujú rozsiahle politické čistky aj v odborných štruktúrach, nejde len o vrcholové riaditeľské posty a podobné posty, tá čistka ide do hlbokých štruktúr v štátnej správe a de facto sa eliminoval celý systém trebárs financovania diaľnic, kde, vážení kolegovia zo Strany demokratickej ľavice, boli povyhadzovaní aj ľudia odborníci, ktorí boli názorovo veľmi blízko napríklad vašej politickej platforme.

    Ďalej to bola spoločenská objednávka na trestné stíhania širokých vrstiev a štruktúr zamestnancov štátnej správy. Bolo to pretrhnutie kontinuity vývoja hospodárskych a sociálnych procesov, zrušenie revitalizačného zákona bez náhrady. Upozorňovali sme, že sa stratí dosť rozsiahly čas a po vyše roku sa prichádza s predstavou riešenia portfólia bánk. Nehovorí sa zatiaľ dostatočne o podnikoch, ale predstava je už viazaná na obrovské pôžičky v zahraničí, na emisie štátnych dlhopisov, pričom naša predstava revitalizačného zákona mohla byť realizovaná na báze opravných položiek, tak ako sa robí teraz prvý krok, ale robí sa s vyše 1,5-ročnou alebo takmer 1,5-ročnou stratou času.

    Podobne to bolo spochybnenie nástrojov podpory zahraničného obchodu, Eximbanky, Fondu na podporu zahraničného obchodu. Spochybnenie obchodných vzťahov s Ruskou federáciou či už dlhodobých kontraktov v oblasti plynu, ropy, či v oblasti dovozov energetických médií, odvoz a prepracovanie jadrového odpadu až nakoniec bývalý minister Černák s veľkou slávou podobné kontrakty podpisoval a tešil sa, že takéto nástroje v oblasti medzinárodnej spolupráce existujú, ale medzitým sa spochybnili obchodné vzťahy s Ruskou federáciou. Dnes to v plnej nahote v roku 1999 schytávame v oblasti deblokácií a 6 mld., potenciálnych 6 mld. v tovarových aj finančných plneniach sa rozplynie ako obláčik dymu. Bolo to zastavenie výstavby infraštruktúry. Dnes by sa k tomu vláda chcela vrátiť, ale štartovacie náklady sú oveľa väčšie, než keby sa bola dodržala kontinuita.

    Ďalšou zásadnou výhradou je plošné, politicky motivované spochybnenie privatizácie vlastníckych vzťahov bez toho, že by boli priamo dôkazy alebo preukázania porušenia zákonov, kde boli realizované nezákonné presuny akcií privatizovaných podnikov v Stredisku cenných papierov, kde došlo k zmene daňového režimu pri realizovaných investíciách odpočítavaných z kúpnych cien nadobúdaných podnikov, kde bolo cez politicky spriaznené banky pozastavené financovanie viacerých privátnych podnikov, keď bola prostredníctvom daňového finančného systému zavedená v podstate diskriminácia domácej podnikateľskej sféry v porovnaní so zahraničnými podnikateľskými subjektmi. Potom sa vyrába predstava vstupu zahraničného kapitálu, ako je INA Kysucké Nové Mesto, kde sa rieši zamestnanosť tým, že sa vyťahujú pracovníci z KFL a sú nebývalé v podstate úhrady mzdových nákladov na konto daňových poplatníkov, len aby sa vláda mohla pochváliť, že sem konečne nejaký zahraničný kapitál prišiel.

    Ďalšou výhradou je kriminalizácia podnikateľskej sféry. Nedá sa povedať iné, že po voľbách 1998 vláda nastúpila úporný boj s podnikateľskou obcou. Boli to politicky motivované prezentácie príjmov niektorých podnikateľov, manažmentov, škandalizácia riadiacich pracovníkov hneď v prvých vystúpeniach pána Dzurindu v parlamente, neštandardné riešenia trestných postihov za neplatenie daní, poistného a miezd, ktoré sa vymyká bežným normám v Európe, teda de facto spochybnenie podnikateľského prostredia, ktoré znamenalo či v krátkodobom zahraničnom kapitále, či v oblasti voľných zdrojov odlev desiatok miliárd korún z peňažného trhu Slovenskej republiky alebo zdrojov Slovenskej republiky.

    Ďalej to bola nedostatočná akcieschopnosť mnohofarebnej vlády, ktorá viedla k rozpočtovému provizóriu v roku 1999 v prvom kvartáli. Viedla k tomu, že definitívny rozpočet roku 1999 bol schválený bez jasného vymedzenia príjmovej stránky, de facto to bolo opäť rozpočtové provizórium, a ukázalo sa, že vláda dodatočne musela prijímať rad opatrení v daňovej a v ďalších oblastiach. Boli to rozpory a oneskorené riešenia v zvadách o dovoznej prirážke, postupných úprav v oblasti spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a cien. To v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že sa presolili balíčky opatrení aj tam, kde bolo potrebné realizovať čiastkové opatrenia. Tak sa dospelo k tomu, že je možné dokumentovať na údajoch, trebárs nechcem použiť Slovnaft, ale použijem slovenskú energetiku, ktorá predpokladala, že po vykonaných opatreniach v oblasti cien - pripomeniem 70-percentné zvýšenie pre občanov, 10-percentné pre podnikateľov - bude vykazovať podnik Slovenské elektrárne 3,5 mld. Sk zisku. Po prepade slovenskej koruny v dôsledku tvorby rezervy na kurzové straty v objeme 8 mld. Sk a strát z finančných operácií po zohľadnení kurzových strát, ktoré predstavovali skoro 5,4 mld. Sk, vykazuje podnik za prvý polrok stratu 3,3 mld. Sk, to znamená, že sa dostal do pozície o 7 mld. Sk horšie, ako bol východiskový stav čisto z titulu prepadu slovenskej koruny.

    Ale takto by sa dalo hovoriť o mnohých ďalších podnikoch, ktoré nie sú vytunelované, sú jednoducho manažované v atypickom prostredí, keď vláda skutočne vedie úporný boj s podnikateľskou sférou, a krachujú štátne podniky, krachujú podniky privatizované rôznymi metódami, pretože prostredie, v ktorom podnikajú, je nežičlivé, je nepriateľské. A podotýkam, v rámci konkurzov dve tretiny podnikov sú podniky, ktoré boli privatizované kupónovou metódou privatizácie.

    Podobne na zlom vývoji hospodárskej a sociálnej situácie na Slovensku sa podieľala i masívna zahraničná prezentácia možnej až 10-percentnej devalvácie slovenskej koruny, o ktorej rozprávali prakticky od predsedu vlády cez všetkých ekonomických ministrov, ako keby sa nič nedialo, ako keby to nemohlo vytvárať negatívne očakávania nielen na domácej podnikateľskej scéne a občanov, ale aj v zahraničí s odrazom, samozrejme, v obchodných vzťahoch a takisto o 25-percentnej nezamestnanosti ako podmienky fungovania trhu práce na Slovensku.

    Takže toto všetko vyvolalo pokles ekonomiky, prudký pokles kurzu slovenskej koruny, prudký rast nezamestnanosti, zhoršenie dostupnosti, zdraženie zahraničných úverov, výrazné zníženie ekonomického rastu pri poklese práve tej sféry, ktorá produkuje zdroje, t. j. priemyselná, stavebná výroba, poľnohospodársky potenciál, objemy výkonov dopravy. Ale podobne za ďalšie chyby možno pokladať nesprávne formulovanú a neuvážene v zahraničí prezentovanú energetickú koncepciu najmä v otázke predčasného skončenia činnosti Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Je to ruvačka predstaviteľov novej vládnej garnitúry o majetkové podiely, provízie a ďalšie finančné dosahy s odrazom v rôznych kauzách. Stačí spomenúť Naftu Gbely, Priemyselnú banku, výber operátora verejnej telekomunikačnej siete, Slovenské aerolínie, deblokácie a tak ďalej a tak ďalej.

    Bolo to politicky motivované spochybnenie hospodárenia viacerých strategických podnikov v závere roka 1998, ktoré sa prejavilo na celkovom účte, na účte hospodárskeho výsledku Slovenskej republiky, keď namiesto obvyklých približne 20 mld. Sk tvorby kladného hospodárskeho výsledku v dôsledku jednorazovej obrovskej tvorby rezervných opravných položiek podnikov, ako je VSŽ, Slovenské telekomunikácie, Plynárenský priemysel, niektoré banky, Slovenská republika vo štvrtom kvartáli 1998 vykázala stratu 25 mld. Sk. To, čo sa predtým riešilo postupnými krokmi zvyšovania alebo tvorby rezerv opravných položiek, sa jednorazovo - a nevylučujem v tomto smere politický pokyn - vytvoril ako jednorazová tvorba s absolútne negatívnym signálom v oficiálnych štatistikách Slovenskej republiky smerom do zahraničia.

    A v tomto trende chýb pokračovalo celkove poňatie fiškálnej finančnej rozpočtovej politiky Slovenskej republiky, kde došlo v rámci vývoja poklesu hospodárskeho potenciálu k tomu, že pri negatívnom vývoji príjmov štátneho rozpočtu sa dominantnými začali stávať riešenia smerované do daňovej oblasti, to znamená, že tvorba zdrojov, ktorá klesala, bola vyťahovaná cez daňové opatrenia a cez palubu v podstate boli hodené verejnoprávne inštitúcie a hospodárenie obcí a miest. Vývoj hospodárstva potom rezultuje do toho, že sa obnažujú obrovské riziká v rozpočtovom hospodárení. Keď berieme rozpočtové hospodárenie z hľadiska úhrnného hodnotenia vrátane obcí a miest, vrátane verejnoprávnych fondov, je možné sa oprávnene domnievať, že môže prísť k naplneniu pôvodných očakávaní aj Národnej banky asi 40 mld. Sk deficitu toho veľkého okruhu verejných financií, čo by znamenalo podstatné prevýšenie uvažovaných 3 % deficitu hrubého domáceho produktu.

    A posledná výhrada, ktorú pokladám za hriech súčasnej vlády, je absentujúca, chýbajúca vízia, kam vlastne chce vláda v hospodárskej a sociálnej politike dospieť, ako chce obohatiť tento štát, ako chce zakladať hospodársku a sociálnu budúcnosť tohto štátu.

    Takže, samozrejme, týchto 15 hriechov sa podpísalo pod dôsledky, ktoré z nich vyplynuli: v prvom rade nerovnováha, ktorá vyplývala z ekonomického rastu, bola nahradená hlbokou nerovnováhou, ešte hlbšou nerovnováhou, ktorá vyplýva z hospodárskeho poklesu. Dalo by sa povedať, že vláda sa rozhodla liečiť organizmus, ktorý mal mierne zvýšenú teplotu, tým, že ho napchala do mrazničky. Dobre viete, že takéto riešenie nemôže mať pozitívne východisko.

    Takže došlo k strate ekonomického tempa, k reálnemu hospodárskemu pádu slovenskej ekonomiky do recesie, k výraznému poklesu priemyselnej, stavebnej výroby, poľnohospodárstva, ale i exportnej schopnosti v dolárovom vyjadrení a a vláda naďalej klame samu seba, že máme trebárs za prvý polrok rast exportu o 9 %.

    Vážená Národná rada, je to klamanie samých seba, pretože štát nežije tým, či v prepočte na koruny exportuje viac, najmä keď došlo k 20-percentnému poklesu kurzu slovenskej koruny, ale žije z toho, či produkuje viac devízových prostriedkov a v dolárovom vyjadrení za prvý polrok došlo k poklesu exportu o 0,5 mld. USD. To znamená, že aj tento faktor sa podpísal pod oslabenie devízovej pozície Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že jednostranné zhodenie zo stola, trebárs výstavby a financovania diaľnic, ktoré prinášalo takisto ako sekundárny efekt isté devízové dolárové tranže, plus odlev prostriedkov, ktoré som spomínal, v dôsledku neistoty podnikateľského prostredia sa podpísali pod pokles devízových rezerv tohto štátu prakticky na polovicu z východiskovej úrovne roku 1998.

    Je samozrejmé, že potom dôsledkom pri nekonzistentnej, nekompetentnej politike vlády to rezultovalo do pádu slovenskej koruny s obrovskými finančnými dôsledkami v podnikateľskej sfére i v rozpočtovom hospodárení štátu, nehovoriac o raste nezamestnanosti, ktorá sa podpísala pod podstatné zvýšenie výdavkov v oblasti riešenia pasívnej nezamestnanosti, v oblasti riešenia výdavkov v sociálnej sfére i s priamymi väzbami na výdavky štátneho rozpočtu.

    Spomínal som, že vláda reagovala na problémy, ktoré sa prejavovali v páde ekonomiky a v zlom vývoji štátneho rozpočtu tým, že sa prehlbovali opatrenia v oblasti daňovej sféry a dochádzalo k tomu, že z organizmu, ktorý bol zjavne podvýživený, sa ďalej vyťahovali zdroje, ale smerované predovšetkým do spotreby štátu, do štátneho rozpočtu a pozastavil sa alebo sa v podstate zmrazili príjmy v oblasti verejnoprávnych fondov, kde dochádza k prepadu, kde dochádza k vytváraniu obrovských rizík v hospodárení týchto inštitúcií, kde prakticky dochádza k vyčerpávaniu rezerv, ktoré tam boli na konci roka 1998 zanechané. Stačí pripomenúť 9 mld. rezerv, ktoré boli v Sociálnej poisťovni a z ktorých časť bola použitá aj smerom k riešeniu zvýšenia valorizácie dôchodkov, ktoré, samozrejme, nie sú bez dna, a v roku 2000 hrozí v podstate finančný kolaps Sociálnej poisťovne.

    Pokiaľ si máme povedať pravdu z hľadiska bilancie štátneho rozpočtu, bilancia je skutočne zlá a svedčí o tom, že vláda oklamala občanov vo voľbách, že vláda neplní programové vyhlásenie, ktoré sa týmto stáva opäť len ďalším dokumentom oklamania občanov tejto republiky, nesplnenia toho, čo schválil parlament pre vládu pána Dzurindu. A teda na tento chaos, na tento pád sa ide nastaviť rozpočet roku 2000. Je to skutočne nezávideniahodná pozícia ministerstva financií, pričom sa aj pani ministerka podpísala ako členka vlády zodpovedajúca za tento vývoj pod hospodársku mizériu, presne pod hospodársku mizériu, pretože takto dnes už hodnotia vládu pána Dzurindu aj zahraničné pramene. Ekonomická povesť, povesť vlády pána Dzurindu je miseráble, je mizerná a takto ju definujú už viaceré zahraničné pramene.

    Takže nemožno na takých vratkých základoch, aké dali a dávajú výsledky roka 1999, ani postaviť rozpočet, ktorý by dával určitú istotu, isté základné proporcie, o ktoré by sa mohli oprieť občania, štát, o ktoré by sa mohla oprieť podnikateľská sféra. Je možné, ale nechcem ísť do detailov, spochybniť východiská návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Vo hviezdach je ekonomický rast 2,5 %, pričom treba podotknúť, že aj ekonomický rast 2,6 % za prvý polrok 1999 bol utópiou, pretože vyjadroval pokles priemyselnej a stavebnej výroby, objemov dopravy a opieral sa o pokles deficitu obchodnej platobnej bilancie Slovenskej republiky. Tá zakrývala aj to, že došlo k prudkému poklesu investícií na Slovensku.

    A ďalej platí, že ak obchodná bilancia, čo je pozitívne, deficit sa vyvíjal pozitívne, tak to bol predovšetkým obraz toho, že viaceré veľké investície už boli zainvestované, to znamená, nezaťažovali stránku dovozov v roku 1999, ale nabiehala produkcia týchto investícií. Je to fenomén, ktorý v roku 2000 už nebude tak prudko akcelerovať, to znamená, len na tomto ukazovateli je možné spochybniť proklamovaný 2,5-percentný rast hrubého domáceho produktu v roku 2000. Ale štátny rozpočet v roku 2000 nezakladá - a správne to tu povedali aj moji predrečníci, oceňujem, že to spomenul aj pán Farkas -, že nie sú zakladané v rozpočte výraznejšie impulzy, ktoré by pomohli prelomiť pokles priemyselnej produkcie, stavebnej produkcie alebo navodiť niektoré rastové tendencie. Na bytovú výstavbu sa síce dávalo o 2,3 mld. korún viac ako v roku 1999, ale objemy stále nedosiahli úroveň roku 1998. Na diaľnice sa dáva o 800 mil. Sk viac, aj to sa hovorí, že sú skôr smerované na rekonštrukciu, to znamená, ani v tomto smere nie sú definované nejaké pozitívne posuny a nie sú definované ani ďalšie razantnejšie programy, ktoré by vytvárali reálny prorastový priestor.

    V hodnotových vzťahoch na rok 2000 je založená jedna katastrofa, jeden fatálny moment, keď všetky riešenia, ktoré majú odsávať zdroje, vyňať zdroje z produkčnej sféry, sú natočené smerom do daňového systému. Boli prijaté daňové zákony, ktoré zvyšujú prostredníctvom spotrebných daní v podstate nákladovú záťaž alebo budú znižovať spotrebné faktory v slovenskej ekonomike a odbytové faktory a na druhej strane ako cukrík, ako istá náplasť sa nastavil zákon - zníženie v oblasti dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Určite každý z nás podporí zníženie daňového zaťaženia v oblasti priamych daní, ale povedzme si zase pravdu, to, o čom zákon o štátnom rozpočte nehovorí. Na jednej stránke sa sľubuje 4 mld. zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb, 2 mld. právnických osôb, to je 6 mld., ale na druhej strane sa prostredníctvom zvýšenia daní berie o 15 mld. korún viac ako v roku 1999. Tak kde je daňová spravodlivosť a s čím sa chce z hľadiska zníženia daňového zaťaženia táto vláda chváliť?

    Tá pravda je vo veľkých číslach zrejmá a takto to bude pravdepodobne vyzerať v roku 2000, pokiaľ sa naplnia príjmy štátneho rozpočtu, pretože v padajúcej ekonomike, v klesajúcich možnostiach tvoriť zdroje podnikateľskej sféry - mám obavu, a, samozrejme, medzi riadkami to vyjadruje aj predložený návrh štátneho rozpočtu, že príjmové zložky štátneho rozpočtu sú skutočne výrazne ohrozené. Dochádza k prehĺbeniu deficitnosti prostredia. Tým, že je všetko napasované na daňový systém, tak sa obnažujú ako absolútne riziká, fondové hospodárenie je, odhadujeme a ani štátny rozpočet neskrýva tieto riziká, môže ich odhadnúť na úrovni 10 - 15 mld. korún či v oblasti zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, národných úradov práce.

    Tak rizikovo ešte v histórii samostatnej republiky štátny rozpočet v tejto oblasti nebol postavený. Pritom prvý polrok 1999 dáva veľmi varovné signály prelomenia výťažnosti podnikateľského prostredia, keď k 8. mesiacu rast daňových nedoplatkov predstavoval 15,6 mld. korún, keď medzipodniková zadlženosť v dôsledku poklesu ekonomiky narástla o 20 %, keď objem zlých úverov v bankách narástol len počas jedného polroka fungovania tejto vlády o 20 mld. korún. Takže tam je možné hľadať aj to, akého pacienta treba riešiť a kto spôsobil chorobu pacienta, ktorý sa volá hospodársky a sociálny systém Slovenskej republiky.

    V tomto smere, myslím si, že sú riziká absolútne zrejmé pre každého, kto korektne uvažuje. A ako keby to nestačilo, tak sa prišlo so skrátenými konaniami v oblasti zákona o správe daní a v oblasti zákona o dani z príjmov, so zásadne novými zákonmi, s tým, že sa prehlbujú riziká formovania hospodárskeho prostredia. Ukázal to už zákon o správe daní, kde bezprostredne po spustení tohto zákona napriek tomu, že sme v parlamente upozorňovali, že takéto zákony nesmú ísť v skrátenom konaní, ukázalo sa, že tam boli fatálne nedostatky, že došlo k značným problémom v oblasti správy daní a už parlament sa zapodieva novelou, rieši novelu zákona o správe daní. Podobné riziká nesie aj zákon o dani z príjmov právnických a fyzických osôb od 1. januára roka 2000.

    Čo sa týka ďalších rizík, veľmi správne ich definoval alebo zazneli aj z úst predrečníkov, čo oceňujem a myslím si, že kvalitne vo svojom stanovisku na ne poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad, to, že dochádza k poklesu produkčnej schopnosti podnikateľskej sféry, čo je možné pomenovať ako zníženie daňovej výťažnosti, ale platí to aj o poistných fondoch, o plnení vzájomných záväzkov podnikateľskej sféry a podnikateľskej sféry k bankám, je možné dokladať na tom, že pokles daňovej výťažnosti o 1 % znamená 9,3 mld. korún. Pod to sa podpísala reálna hospodárska politika, zlá hospodárska politika súčasnej vlády.

    A podobne je možné hovoriť o ďalších zásadných problémoch, kde je možné hovoriť o tom, že štátny rozpočet neberie do úvahy predpokladaný pohyb kurzu slovenskej koruny. A ako sa má jeden podnikateľ vyznať v ekonomickom systéme, keď štátny rozpočet prejudikuje možný pokles hodnoty slovenskej koruny o 12 %? Predsa asi základným princípom hospodárskej politiky aj takého dokumentu, akým je štátny rozpočet, by malo byť udržanie kurzu slovenskej koruny, a naopak, definovanie určitých rozvojových predstáv, určitých východísk z pádu slovenskej ekonomiky. Situácia je opačná, je otvorená otázka celkovej pozície štátneho dlhu v objeme 2,5 mld. korún. Opätovne v takýchto spochybňujúcich kategóriách by bolo možné citovať ďalšie stanoviská, ktoré vyjadruje stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu.

    Za nedôstojné pokladám stanovisko Národnej banky Slovenska, za skutočne nedôstojné, ale napriek tomu všetkému "Národná banka Slovenska v celkovom dojme stanoviska si uvedomuje katastrofálnu úroveň návrhu štátneho rozpočtu v poňatí súhrnného vyjadrenia", to znamená súhrnu rozpočtov Slovenskej republiky. Poviem: "Ako keby sa Národná banka v predklone pokúšala kopnúť vládu do zadku," čo sa dosť dobre nedá, ale vyjadruje svoju zásadnú výhradu v záverečnom konštatovaní, že ak do ekonomiky budú plynúť zdroje zo zahraničia - investície, predaj štátneho majetku a súčasne Národná banka rozpustí vytvorené oprávky a rezervy na reštrukturalizáciu bankového sektora -, tieto sumy bude nevyhnutné sterilizovať v rámci peňažného trhu. Sterilizačné náklady môže negatívne ovplyvniť ziskovosť Národnej banky.

    Samozrejme štátny rozpočet počíta s odvodmi Národnej banky. Ale je tu iný, oveľa fatálnejší problém, a to je problém, že ak dnes vláda sťahuje na seba na peňažnom trhu prostriedky rádovo asi 75 % objemu, tak na budúci rok, pokiaľ predpokladá emitovať dlhopisy alebo získať záruky na 40 - 43 mld. korún, aký priestor na peňažnom trhu prenechá podnikateľskej sfére. V podstate ju vygumuje z peňažného trhu. Takže všetko je nastavené, absolútne nastavené na kategóriu štátneho rozpočtu v tom užšom zmysle slova, a teda v podstate sa ekonomika Slovenskej republiky dostáva do zvieracej kazajky alebo lievik, v ktorom sa v súčasnosti ekonomika nachádza, sa v podstate zužuje.

    Pokiaľ sa hovorí o rozvojových impulzoch, hovorí sa o tom, že 10 mld. korún by malo prísť tzv. memorandovou položkou. Nazval by som ju memoriálová položka, pretože len raz budeme spomínať na to, že sme mali nejakých 10 mld. korún, ktoré sa rozplynuli ako dym, ale ak je tam nejaká položka, ktorá má čosi povzbudiť, niečo nad rámec roku 1999, je to spomínaných 2,3 mld. korún na výstavbu bytov, pričom to nedosahuje ani úroveň roku 1998 a ostatné položky buď len sanujú úroveň roku 1999, alebo trpne prelievajú peniaze cez železnice do poistných fondov, alebo de facto sanujú niektoré položky výdavkov štátu vyjadrené v štátnom rozpočte. Nie je tu žiadna ambícia použiť výraznejší objem zdrojov z privatizácie na roztočenie hospodárskych kolies a z takéhoto ekonomického rastu potom získať zdroje trebárs na poistný systém alebo na platby daní. Tá politika je absolútne nepružná a chýba mi akákoľvek ambícia časť zdrojov v sociálnom systéme, v národných úradoch práce redefinovať ako rozvojové signály, dosiahnuť spoločenskú dohodu na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborov a zapojiť takéto zdroje do prorastových procesov a potom riešiť problémy príjmov štátneho rozpočtu ako problém získania zdrojov z rastovej ekonomiky, a nie ako problém vytrieskania peňazí padajúcej ekonomiky. Tak stojí problém súčasného navrhovaného štátneho rozpočtu.

    Vážené dámy, páni, za všetkým treba vidieť občana. Čo bude mať občan z navrhnutého štátneho rozpočtu? A beriem aj občana ako občana radového i ako občana podnikateľa. V prvom rade tento návrh štátneho rozpočtu nedáva dobrú správu, dobrý signál občanom Slovenskej republiky. Nedáva žiadne rozhodné impulzy na prelomenie hospodárskeho poklesu, sociálneho poklesu. Nedáva žiadne impulzy na to, že by došlo k poklesu nezamestnanosti.

    Ďalší faktor, ktorý by sa dal úspešne spochybniť vo východiskách štátneho rozpočtu, je to, že nedáva žiadne východiská v zmiernení dosahov, súčasných dosahov v sociálnej oblasti. Spomínal som, že zníženie daní z príjmov v súhrne o 6 mld. korún bude na druhej strane násobené alebo spochybnené vytrieskaním 15 mld. v iných druhoch daní a dovoznou prirážkou - na tú som pozabudol -, že bude násobené ďalšími opatreniami v oblasti cien, ktoré ešte nie je možné kvantifikovať, pretože vláda sa ide na ich vymedzení dohodnúť na budúci týždeň.

    Ďalej zmrazenie príjmov štátnych zamestnancov a dôchodcov pri 10-percentnom raste cien, čo dáva odpoveď občanovi, že jeho príjmy poklesnú o 10 %, jeho reálne príjmy v budúcom roku, že je tu 10 - 15 mld. sekera v oblasti sociálnych fondov a zdravotníctva, že je to rádovo 40 mld. samoobsluha pre vládu v oblasti vládnych garancií emisií dlhopisov bez bližšej konkretizácie programov. Pokúšal som sa pýtať jednotlivých zodpovedných pracovníkov ministerstiev, čo sa skrýva za tými miliardami korún a nikto to nevie povedať, nereagujú ani členovia vlády.

    Je to otázka pre vás, vážení kolegovia z vládnej koalície, pretože vy pri schválení predloženého návrhu štátneho rozpočtu v podstate schvaľujete samoobsluhu pre vládu. To nikdy nebolo zvykom. Štátny rozpočet vždy dokonca aj z mimorozpočtových prostriedkov jasne definoval, kam tie miliardy pôjdu, či na diaľnice, na byty, na Mochovce a tak ďalej, ale jasne boli definované prostriedky, ktoré boli rámcované štátnym rozpočtom, aj keď boli ponímané ako mimorozpočtové. V tomto zmysle dávam otázku a pani ministerka alebo členovia vlády by mali jasne vymedziť, kam konkrétne budú smerované zdroje 4,3 v sociálnych programoch, čo to budú za ďalšie zdroje 40 mld., aké programy budú prostredníctvom nich definované. Ináč sa stane to, čo v rokoch 1991, 1992, keď sa bez náhrady v rôznych programoch reštrukturalizácie bánk rozplynulo 10 mld. korún a dnes zostali v tomto štáte občanom len oči na plač.

    Na záver. Čo mi najväčšmi prekáža na tomto návrhu štátneho rozpočtu? Povedal som, že návrh štátneho rozpočtu je biznis plánom štátu. Pripomeniem slová jedného z podnikateľov v ministerskom klube SDĽ, ktorý vyčítal priamo pani ministerke veľmi tvrdú výhradu, že on nevie na základe prijatých zákonov v oblasti daní, na základe avizovaných opatrení v oblasti cien, na základe spochybňovania kurzu slovenskej koruny postaviť svoj vlastný biznis plán na rok 2000. Ak nevie postaviť svoj biznis plán na rok 2000 jednoduchý podnikateľ, ako môže biznis plán postaviť seriózne štátny rozpočet alebo štát? To znamená, že ide o štátny rozpočet, ktorého riziká v samostatnej Slovenskej republike sa zatiaľ historicky neobjavili. Nemá to obdobu, je to plač nad rozliatym mliekom, nad zúfalou hospodárskou politikou súčasnej vlády, že tento návrh štátneho rozpočtu de facto sám osebe je rozpočtovým provizóriom. Už neponímam tento problém len ako problém hospodárskej a sociálnej politiky.

    Vážená Národná rada, tento problém už ponímam ako zásadný politický problém, ako politický problém Slovenskej republiky. Je to pokračovanie vo volebných podvodoch. Je to pokračovanie v neplnení programového vyhlásenia vlády. Je to pokračovanie v "sľubotechnách" a je to podanie presoleného gulášu tomuto národu. V mene občanov tohto štátu, v mene klubu Hnutia za demokratické Slovensko nemôžem vysloviť súhlas s predloženým návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kozlíkovi za jeho vystúpenie.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia títo poslanci - prosím vás, aby ste posunuli tabuľu od čísla 9 - pán poslanec Benčat, pán poslanec Maxon, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Hajdúk, pán poslanec Maňka, pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper je posledný s faktickou poznámkou. Nepočítam tých, ktorí boli do 9. miesta. Prečítam znova. Poslanci a poslankyne: Húska, Bohunický, Švantner, Tóthová, Belohorská, Delinga, Keltošová, Andrejčák, Benčat, Maxon, Gajdoš, Slobodník, Hajdúk, Maňka, Cuper. Končím možnosť podania do faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Kozlíka.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby ste buď prerušili rokovanie, alebo zabezpečili účasť členov vlády, lebo tu nie je žiadny predstaviteľ vlády.

  • Pani ministerka, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej sály.

    Páni poslanci, v rámci faktických poznámok sa nemôžu dávať pozmeňujúce návrhy.

    Prosím vás, pán poslanec Húska, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem.

    Vo vystúpení pána poslanca Kozlíka oceňujem snahu o komplexné postihnutie kvality a nekvality rozpočtu a hlavne oceňujem, že poukázal na tri podstatné skutočnosti. Jednak strata prorastových podnetov vo vnútri rozpočtu, jednak zjav, ktorý ukazuje, že len za polrok tohto roka sa vlastne vyparilo 50 % devízových rezerv na Slovensku, čo je samo osebe viac ako katastrofálna skutočnosť. A po tretie, že sa vlastne celkom vedome podporuje nivočenie fondového hospodárstva, lebo sa poukazuje, že vlastne pomocou fondov ako by sme obchádzali rozpočtové hospodárenie. Ale čo je najdôležitejšie, chcem upozorniť na to, že pani Schmögnerová si kedysi brúsila svoje opozičné žihadlo práve na to, že sa vysmievala rozsahu makroekonomických výsledkov a hovorilo sa, že makroekonomické výsledky sa necítia ako efekty v mikroekonomike, že to nie je cítiť. Teraz môžem naozaj povedať, že aj vo svetle bilancovia, ktoré urobil pán poslanec Kozlík, sa ukazuje, že teraz naozaj cítiť dôsledky makroekonomického kolapsu v mikroekonomickom kolapse u každého občana. Každý občan to cíti vo svojej "kešeni", vo svojej peňaženke a môže očakávať ďalšie zhoršenie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bohunický, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vo vystúpení pána poslanca Kozlíka bolo niekoľko rozporov. Spomeniem aspoň jeden. Údajne zle prezentovaná energetická politika Slovenskej republiky navonok značí ohrozenie ekonomiky tým, že táto vláda dala prísľub na odstavenie V1 a V2 v Jaslovských Bohuniciach v roku 2006 a 2008. Pýtam sa, či vláda Vladimíra Mečiara nedala prísľub na odstavenie V1 a V2 už v roku 2000.

  • Hlasy v sále.

  • Viem, aby sa získali určité zdroje na Mochovce a bez modernizácie.

  • Prosím pokoj, nechajte dohovoriť pána poslanca. Páni poslanci, pokoj.

  • Ale týmto argumentom vlastne dala rakúskej strane do ruky veľkú zbraň proti našim integračným ambíciám. Ešte šťastie, že terajšia vláda robí veľmi ofenzívnu politiku v tomto smere, a to takú, že v súčasnosti navštevujú Jaslovské Bohunice mnohí zahraniční experti a odborníci, ktorí na mieste vidia, akým spôsobom je zabezpečená táto atómová elektráreň. A azda príde čas, keď nie politici tak ako vy, ale odborníci budú hovoriť do tejto problematiky a sami potom povedia, že aj Európskej únii vyhovuje to, aby možno atómová elektráreň pracovala ešte ďalej.

  • Pán poslanec Švantner, máte slovo.

    Prosím pokoj, páni poslanci.

    Prosím, pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    chcel by som zareagovať na pána Kozlíka, a to na oblasť, kde hovoril o neistote manažmentov firiem, ktoré boli privatizované počas minulej vlády. Asi tak pred mesiacom som bol v jednej firme, ktorá zamestnáva 1 700 zamestnancov, a hovoril som s riaditeľom tejto firmy. Pýtal som sa, ako je na tom ekonomicky. Je na tom dobre, ale, samozrejme, musí sa maximálne snažiť, aby firma fungovala. Ale čo je dôležité, pýtal som sa na to, čo by sa stalo, keby táto firma bola spochybnená ako privatizovaný podnik, čo by sa stalo s tými 1 700 zamestnancami. Bolo mi jednoznačne povedané, že v takom prípade len čo by začali banky spochybňovať majiteľa tejto firmy, tak by okamžite išla táto firma do úpadku. Čiže 1 700 zamestnancov by možno prišlo o svoje zamestnanie. Okrem toho by som teraz chcel upozorniť na skutočnosť, že naozaj to prostredie, ktoré by táto vláda mala vytvárať pre manažmenty a firmy, je veľmi dôležité. Len čo sa začne spochybňovať, samozrejme, potom sú aj ekonomické výsledky v tejto republike adekvátne tomu, aké prostredie vláda vytvorí. Čiže je potrebné spraviť všetko pre to, aby ľudia, ktorí chcú robiť, mohli robiť a aby neboli spochybňovaní.

    Ďakujem.

  • Ďalej má slovo pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kozlíka, v ktorom hovoril o čiernych knihách a o spochybňovaní privatizácie. Skutočne čierne knihy vyšli na posmech, lebo vlastne táto vláda sa sama presvedčila, že nebolo na čom stavať.

    A pokiaľ ide o spochybňovanie privatizácie a veľké reči o tom, že podniky boli za málo peňazí alebo zadarmo predané, tak chcem nadviazať aj na to, čo bolo, aby sme vychádzali zo stanoviska odborníkov. Dovolím si odcitovať, čo bolo odpublikované v našej tlači, môžem dať k dispozícii, ekonomického experta profesora doktora Riedingera, ktorý je ekonomický poradca Európskej únie a pri svojej návšteve na Slovensku uviedol, že pri privatizácii vôbec nie je rozhodujúce na kvalitu privatizácie, za aký peniaz sa privatizuje. Nemecko dokonca vytvorilo trojhand, do ktorého vložili 200 mld. mariek a tieto financie rozdelili medzi tých privatizérov, ktorí privatizovali podniky nemajúce dobré ekonomické parametre. Títo okrem podniku zadarmo, opakujem zadarmo, dostali ešte aj sumu financií, aby tieto podniky nekrachovali. Tak prosím vás pekne, prestaňte už s vašou demagógiou.

  • Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež by som chcela nadviazať na ekonomického experta HZDS pána Kozlíka a poďakovať sa mu za jeho vystúpenie, ktoré skutočne bolo ekonomickou analýzou neschopnosti tejto vlády. Chcela by som sa pridať k tej jeho časti, kde hovoril o spochybňovaní zahraničného obchodu a o spochybňovaní našich podnikov. Tak ako spochybňovala ministerka financií vlajkovú loď Slovenska VSŽ, to nerobí žiaden politik. A dovolím si na podporu svojich tvrdení zobrať aj HEROLD TRIBUNE z 2. demcebra tohto roku, kde sa hovorí o veľkých protestných akciách, ktoré boli v Seatli. A hovorí sa o dôvodoch, ktoré viedli k týmto protestným akciám. A čuduj sa, svete, bola by som veľmi rada, keby si pani ministerka mala možnosť to prečítať, že jeden z prvých dôvodov, kvôli ktorým sa protestovalo, boli viaceré železiarske organizácie, ktoré protestovali proti importovanému, cenovo nízko postavenému železu, ktoré eliminujú prácu v Spojených štátoch. A práve vďaka terajšej ministerke financií vlajková loď slovenského priemyslu zamestnávajúca 26 tisíc ľudí sa dostala do rúk zástupcovi práve tohto istého veľkého ekonomického loby v Spojených štátoch amerických. Takže aký bude osud VSŽ, to bude tiež jeden zo skalpov, ktoré budú zdobiť trofeje pani ministerky.

  • Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s tým, ako pán Kozlík rozobral analytickú situáciu súčasnej ekonomiky štátu ako základné východiská na zostavenie rozpočtu na budúci rok. Tým, že už na polroka vznikla v štáte o 20 mld. Sk väčšia medzipodniková zadlženosť, ako bola v predchádzajúcom roku, vlastne vzniká veľké vákuum v obrate peňazí, ktoré je isté, že sa nemôžu dostať ako príjmová časť aj na odvodoch do štátnej pokladnice. Pred voľbami bol veľký argument vtedajšej opozície v tom smere, že práve v kartotéke v Národnej banke, teda tam, kde sa uhrádzajú faktúry ministerstva financií alebo štátnych organizácií, bol nulový stav. Akosi nás pani ministerka pozabudla informovať o tom, aký je teraz stav, pretože prenikajú do ovzdušia správy, že sa zadržujú faktúry na úhrady práve z pohľadu ministerstva financií a že táto kartotéka je v podstate na nulovom bode, aj keď ešte trošku dýcha. Takže, pani ministerka, myslím si, že netreba oprašovať len čierne knihy, ktoré máte v skrini, ale treba oprašovať aj faktúry a treba ich pustiť do Národnej banky, aby sa vedelo, ako v podstate to ministerstvo financií hospodári a ako predpoklady, ktoré vznikli pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1999 pri zvyšovaní DPH, pri zavádzaní dovoznej prirážky a ďalších opatrení ekonomického charakteru, ako sa dokázali získať peniaze, navyše, s ktorými ste tu operovali a nás akosi ohlupovali, že to je moment, ktorý teraz prenášate takisto do vašej kompetencie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie môjho predrečníka pána Kozlíka v časti o Sociálnej poisťovni.

    Páni poslanci najmä z koalície, už tu odznelo, že hlavne Sociálna poisťovňa na záver roka 1998 zanechala prebytky 9 mld. korún. Chcem vás oboznámiť s faktom, že v januári roku 2000 Sociálna poisťovňa bude v schodku 10 až 11 mld. korún. Ako ste hospodárili tento rok? Tak nielen to, že nebudú zvyšované dôchodky, ale nebudú včas, je veľký sklz a sú veľké obavy, že nebudú vyplácané v oneskorených termínoch a či vôbec. Chápem, že zo zákona má štát povinnosť vykryť schodok Sociálnej poisťovne, ale vykrývať ho bude znova len návratnými finančnými výpožičkami. Pýtam sa, odkiaľ potom Sociálna poisťovňa zoberie na splácanie dlhu? Tak ak hovoríte o tom, že Mečiarova vláda zanechala za sebou spúšť, konkrétne v Sociálnej poisťovni zanechala prebytok, ktorý ste minuli.

    Zdravotné poisťovne sú už teraz zadlžené miliardami korún, niekoľkými desiatkami miliárd korún. Školstvo kleslo minimálne o 14 % oproti roku 1999. A pritom vláda sa hrdí tým, že školstvo a vzdelávanie patrí medzi jej priority. Môžem uviesť ďalšie čísla. Napríklad - o 300 miliónov menej na kúpeľnú starostlivosť, prídavky na deti - príplatky k prídavkom na deti mínus 506,2 milióna korún. Toto je ľavicová prorodinná politika? Toto je sociálna politika všetkých strán, ktoré sa hlásia k ľavicovému spektru?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som povedať len niekoľko krátkych myšlienok. Osobne veľmi ďakujem pánu poslancovi Kozlíkovi za školenie, ktoré urobil, a dúfam, že ten opozičný poslanec, resp. koaličný poslanec prihlásený do faktickej poznámky dá návrh, aby sa stiahol materiál, pretože tiež už neverí memorandovej položke. Ono keď začne niekto používať memorandum, tak nepoužíva ani zákon, ani uznesenie, ani záväzok, ale reči. Obyčajný človek by povedal "keci". A presne takúto hodnotu má aj tento zámer - získať miliardy na memorandovú položku. Takže o 10 mld. pripočítajme. Ale chcel by som povedať, že ani sa nedivím tomu, že pani ministerka nám tu tak vehementne tvrdí do očí, aké je to vynikajúce, pretože ona to inak zrejme ani nevie. Veď preboha, koľko desiatok rokov pracovala a učila ľudí, ako kapitalizmus hnije a smrdí, ako trhové hospodárstvo akurát padne do diery a teraz má byť iná? Akurát používa iné dôvody a z inej pozície, ale metódy používa tie isté. Takže je to nepresvedčivé a neuveríme tomu, ani hlas tomu nedáme.

  • Pán poslanec Benčat, máš slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa dotknúť tej časti pána predrečníka, kde sa zmienil o stavebníctve a o diaľniciach. Samozrejme, že spochybňovanie všetkého, čo vytvorila Mečiarova vláda, viedlo aj v tomto rezorte k prepadu výroby v priemere o 27,5 %. Ak by sme rozobrali podniky s viac ako 500 zamestnancami, tak je tam prepad okolo 51,9 %. Samozrejme, za ten čas poklesli reálne mzdy v stavebníctve o 9,6 %. Tak sa pýtam, prečo bola prerušená koncepcia výstavby diaľnic, keď sa dnes k nej znovu vraciame. Prečo boli zastavené tieto investície? Prečo sa tam spáchali určité škody? Pretože keby sme kontinuálne boli pokračovali, tak máme oveľa menej nákladov. Nič nové sa nevymyslelo. Znovu sa požičiava. Ak sa chcú stavať diaľnice, tak sa požičiava. Prečo sa to teda rok potieralo a zrazu je všetko podľa starého modelu.

    Zoberme si Štátny fond rozvoja bývania. Polroka sa spochybňoval, že to bol výmysel Mečiarovej vlády, že peniaze na výstavbu si rozdávali pre seba, pre svojich ľudí. Dnes sa prišlo k tomu, že nič lepšie sa nevymyslí a tento fond je dobrý fond, ktorý sa dá využívať pri riešení bytovej otázky. Samozrejme, že v skrátenom legislatívnom konaní nemôžeme vybudovať 14 tisíc bytov ročne. Nedá sa to. Tu je tvrdá ekonomická realita a treba pripraviť na to pôdu. Treba pripraviť infraštruktúru a všetko, čo s tým súvisí. Vážení, 14 tisíc bytov, ktoré ste si predsavzali, budú ťažko v priemere postavené za tie 4 roky. No a keďže mi neostáva veľa času, len by som povedal, že o V1 a V2 to sú zbytočné debaty, pretože je to na hrane únosnosti.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Myslím si, že môj predrečník sa veľmi korektne pokúsil prezentovať, že je veľmi komplikované a zložité zostaviť taký zákon, ako je zákon o štátnom rozpočte. O to zložitejšie je to v období transformujúcej sa ekonomiky. Ale napriek tomu si myslím, že predkladateľ by mal mať ambíciu, aby pravdivo a zrozumiteľne informoval nielen nás poslancov, ale aj verejnosť.

    Dámy a páni, považujem za kontraproduktívne a nepravdivé tvrdenie, že sa významným spôsobom znížilo daňové zaťaženie občanov a podnikateľských subjektov, keď priamo v rozpočte sa uvažuje so zvýšením daňových príjmov o 8,7 mld. Sk, pričom všetci veľmi dobre vieme, že celá ťarcha rastu príjmov je prostredníctvom nepriamych daní. To znamená, že podnikatelia v roku 2000 budú mať podstatne vyššie zaťaženie ako v roku 1999. Úľavy, ktoré sa prezentovali v návrhu, sa týkajú roku 2001. Pani ministerka, keď tak nesúhlasne krútite hlavou, mám pre vás ešte jedno odporúčanie. Keď budete najbližšie rokovať so svojím partnerom pánom Eichlerom, odporučte mu, aby si vybavil pracovné povolenie v Slovenskej republike, aby mohol tejto krajine odvádzať to, čo by mal zo zákona. Vy veľmi dobre viete, že ten stav je absolútne protiprávny, a vy ako členka vlády ste ochotná s človekom, ktorý porušuje zákony, sadnúť si k rokovaciemu stolu.

  • Každá korektná vláda rešpektuje zmluvné vzťahy, ktoré uzavrie predchádzajúca vláda. Ak jej tieto zmluvné vzťahy nevyhovujú, tak potichučky urobí korektúry po dohode s partnerom, ktorého sa to dotýka. Táto vláda s veľkým humbugom spochybnila zmluvné vzťahy s Ruskou federáciou. Neuvedomila si, aké dôsledky má jej konanie, a neuvedomila si aj ten fakt, že Slovenská republika je síce bohatá na prírodné krásy, ale je absolútne chudobná na surovinové zdroje. Teda ak by ruský partner išiel do dôsledku, do uplatňovania sankcií, na ktoré má právo a do uplatňovania politických pák, ktorými môže pôsobiť na ekonomiku Slovenska, tak by jednoducho zatvoril tri kohúty, ktoré dodávajú životodarnú energiu v podobe plynu, v podobe ropy a v podobe železnej rudy pre Slovensko a neviem, neviem, ako by si vláda s týmto problémom poradila.

    Samozrejme, priamou reakciou na politickú nezodpovednosť súčasnej vlády bolo uzatvorenie možnosti deblokovať dlh Ruskej federácie, takých dôležitých súčastí, od ktorých je ekonomika Slovenskej republiky závislá, ako sú energonosiče, ako je odvoz jadrového odpadu a jeho recyklácia pre Slovensko a sú zabrzdené i ďalšie projekty, ktoré boli v rámci deblokačných vzťahov určitou dominantou...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán predsedajúci,

    pán poslanec Kozlík spomenul, ako často táto vláda a konkrétne aj ministerka financií používa obohranú pesničku o zúfalom stave ekonomiky, aký sa dostal tejto vláde. Je to už naozaj obohraná pesnička. Jej, takpovediac, pôsobivosť klesá úmerne s opakovaním tejto nepravdy. Chcem to pripomenúť vo veľmi konkrétnej súvislosti. Teraz v Helsinkách sa hovorí o prijatí Slovenska medzi krajiny - adeptov Európskej únie. Všetci máme z toho radosť, aby to nikto neprekrútil, čo poviem. Ale je to, samozrejme, demagógia, pretože tých 6 krajín sa fakticky stáva adeptmi Európskej únie, teda Slovensko nie je vyčlenené ako zázračná krajina, ktorá zázračne objavila demokraciu a ministerka financií zabúda, zabúda aj celá táto vláda, zabúda celá koalícia, že v Agende 2000 vydanej v roku 1997 Európskou komisiou sa Slovensko z ekonomického hľadiska hodnotilo ako tretia krajina. Prvá krajina bola Slovinsko, dosahujúca 61 % priemerného HDP štátov Európskej únie. Druhé bolo Česko 56 % a tretie bolo Slovensko 41 %. Samo osebe je tu zaujímavý rozptyl 56 - 41, ktorý ukazuje, že Slovensko napriek oveľa intenzívnejšiemu ekonomickému rozvoju v pomere k Českej republike má len 41 % v tom hodnotení. Za nami bolo Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Bulharsko a Rumunsko boli medzi 10 - 20 %. Napriek tomu aj ich pozývajú. Takže toto je ďalšia demagógia, ktorú sa snaží koalícia využívať, aby znevážila činnosť Mečiarovej vlády. Myslím si, že ľudia všetko chápu správne.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Na úvod by som chcel vyjadriť presvedčenie, že ctená koalícia mi umožní vystúpiť a nebude tak nervózne reagovať, ako to bolo, keď vystupoval kolega Bohunický.

    Čo sa týka samotného vystúpenia pána poslanca Kozlíka, podporil by som ho aj pri tom, keď zdrvujúco kritizoval návrh štátneho rozpočtu. Tam už vari chýbala len kritika na papier, na ktorom bol napísaný. Potom by to už bolo všetko kompletné. Ale nenašiel som v jeho diskusnom príspevku ani stopu po nejakej ucelenej veci, po nejakej ucelenej alternatíve, na ktorej by sa dalo budovať.

    Pán poslanec Kozlík nepovedal, ako by to robil inak, keby to mohol robiť on. Ako by to robil lepšie. Viete, mám taký pocit, že všetko som to už raz počul, čo bolo povedané, keď sa schvaľoval rozpočet na rok 1999. Už vtedy sa hovorilo o katastrofe, rozpade, krachu a podobne. A vidíte, sme o rok ďalej. Myslím si, že opozíciu zo všetkého najviac mrzí to, že sa im pred očami ako jarná hmla rozplýva vidina predčasných parlamentných volieb. Asi v tom je najväčší problém.

    Pani ministerke Schmögnerovej sa darí to najdôležitejšie. Darí sa jej splácať dlhy, ktoré jej po predchádzajúcej vláde ostali. Nemusíte pochybovať, že viem, o čom hovorím. Som zástupcom primátora mesta v Dolnom Kubíne. Až na základe opatrení, ktoré pani ministerka urobila, sa začal dlh štátu voči mestu znižovať. Viete, akademické reči, ktoré prednášate, je jedna vec. Je celkom možné, že časť občanov vám uverí, ale prax, ubezpečujem vás, je celkom iná.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maňka.

    Prosím vás, páni poslanci, aby ste po sebe nepokrikovali.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kozlík, ďakujem, že ste na úvod a pre všetkých vysvetlili, že každý rozpočet vychádza z dedičstva minulosti. Vždy to tak bolo a aj bude. Bez analýzy nemôže byť pokračovanie. Kritika, že rozpočtové zdroje na rozvoj sú veľmi skromné, je oprávnená, ale najlepší spôsob, ako založiť a rozpočtom podporiť rozvoj, je znížiť zadlženosť. Pokiaľ bude dlhová služba pohlcovať najväčšiu časť výdavkov rozpočtu, na rozvojové priority nezvýši. Efektívnou cestou, ako dlhodobejšie podporiť rozvojovú rozpočtovú orientáciu, je zmenšiť toto bremeno a jednorazové a neopakovateľné príjmy použiť na tento účel. Som rád, že politika koalície nie je politikou ďalšieho zadlžovania.

    Pamätáme sa, že už v roku 1998 vtedajšia vláda nemala napríklad na výplaty pre tých, ktorí stavali diaľnice. Asi v tejto súvislosti zadlžovania pán Kozlík hovoril o vykopanej jame, do ktorej padla súčasná koalícia. Áno, je to pravda, že do vykopanej jamy sme sa museli najprv dostať, nedalo sa ju, bohužiaľ, obísť. Neobišla by ju ani bývalá vláda, keby zostala pri moci.

    Pán poslanec Kozlík hovoril o oneskorených riešeniach vlády, kde jednoznačne uviedol, že dovozná prirážka mala prísť skôr. Pán poslanec Hofbauer predtým vo faktickej poznámke povedal: "Zavedenie dovoznej prirážky bol omyl." Prosil by som vás, aby ste si najprv sami povedali, aká politika by mala byť, a potom by sme si to vyjasnili.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem doplniť pána poslanca Kozlíka v časti, kde hovoril o tom, že pani ministerka alebo štátny rozpočet je absolútne alebo finančná politika, ekonomická politika tejto vlády absolútne ruinuje podnikateľské prostredie. Ak by si boli tí, ktorí teraz predo mnou obhajovali finančnú a ekonomickú politiku pani ministerky, preštudovali jej vystúpenia - to im tiež osviežujem pamäť, pán Maňka - z prijímania predchádzajúcich rozpočtov - a ja som si dal tu námahu, že ich mám -, tak by zrejme asi túto osobu, ktorá teraz sedí a riadi slovenské financie, určite na tento zodpovedný post v štáte nenominovali. Pretože pani ministerka hovorí na účet pána Kozlíka, že "ak by som robila napríklad poradcu budúcej vláde, tak rozhodne by som odporučila okamžite zrušiť zákon o revitalizácii a zároveň by som odporučila, aby zákon o Eximbanke prešiel veľmi zásadnými zmenami".

    Pani ministerka, neprekáža vám pritom, že Eximbanka vykázala slušný zisk aspoň podľa toho, čo ste nám predložili a už sa ju vôbec nechystáte ani zredukovať, ani zlepšiť. Jednoducho vy zámerne ničíte slovenské podnikateľské prostredie, pretože ste tu ako nastrčená agentka cudzích mocností, ktorá má zastupovať Eichlerove záujmy a záujmy US Steel. A v tomto zmysle je potrebné chápať aj vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, ktorá jednoznačne citovaním zo zahraničných novín, z amerických novín ukazuje úlohu pani ministerky, ktorá má za úlohu zničiť slovenské podniky, najmä VSŽ.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadala pani ministerka Schmögnerová.

    Nech sa páči, dávam jej slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    jednu poznámku. Škoda, že diváci, ktorí sledujú priamy prenos, resp. pokiaľ nie je priamy prenos, budú sledovať záznam, nemajú možnosť vypočuť si aj posmešné, urážlivé, arogantné poznámky, ktoré vychádzajú z úst poslancov HZDS, ktorým dali vo voľbách svoju dôveru. Nepochybne by sa za nich hanbili. Hanbím sa aj ja za tento parlament. Za tú časť parlamentu, ktorá takto vystupuje. Je to skutočne pod úroveň vážení páni poslanci.

  • Výkriky v sále.

  • Páni poslanci, pokiaľ ste hovorili vy, tak bol pokoj. Tak nechajte hovoriť aj ďalších.

  • Druhá poznámka. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k doterajšiemu priebehu rozpravy. Budem mať možnosť vystupovať viackrát, takže nebudem hovoriť dlho. Pán poslanec Kozlík si svoje odrečnil. Nesedí tu, takže by som chcela len doplniť. Jeho vystúpenie nápadne pripomínalo presne to, čo tu prezentoval, keď sa v Národnej rade uskutočnila rozprava k priebehu rozpočtového hospodárenia za prvý polrok, keď sa diskutovalo o správe o štátnom rozpočte za prvý polrok. Takže vlastne si to zopakoval už po tretíkrát, lebo máte skutočne pravdu, pán poslanec, že po prvýkrát sme si to mali možnosť vypočuť, keď sa predkladal zákon o štátnom rozpočte na rok 1999, po druhýkrát, keď sa diskutovalo o správe k ročnému hospodáreniu štátneho rozpočtu a po tretíkrát dnes. Teším sa už na ďalšie vystúpenia pána poslanca Kozlíka, keď budem predkladať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, 2002. Myslím si, že stačí, keď si prečíta to, čo už má pripravené. Myslím si, že je to skutočne veľmi efektívne využívanie toho, čo mu už raz niekto napísal.

    No ale dovoľte mi, aby som prešla k vecnej diskusii. Pán poslanec Kozlík vypočítal 15 hriechov vlády Mikuláša Dzurindu. V žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že všetko, čo táto vláda urobila, je to najlepšie a nechcem ani tvrdiť, že sme neurobili mnohé chyby. Ale pre mňa je dôležitejšie iné, a síce, že sa o týchto chybách verejne hovorí a že sme schopní korigovať aj nedostatky, ku ktorým vždy, keď sa niečo robí, môže aj dochádzať. To, že tu dnes boli odborári, že odborári boli aj pred prezidentským palácom, neukazuje na to, že je situácia horšia, ale ukazuje to na to, že sa nám podaril urobiť jeden významný krok - demokratizovať slovenskú spoločnosť. Prečo sa odborári neodvážili postaviť pred Národnú radu Slovenskej republiky, pred prezidentský palác, prečo sa nepostavili na Odborárske námestie alebo na ktorékoľvek iné námestie v čase, keď sa zakladali základy toho, čo má dnes tvrdý dosah na všetkých voličov, bez ohľadu na to, či sú to voliči HZDS, SDĽ, SNS alebo kohokoľvek iného? Toto by som chcela, takúto odpoveď by som si chcela rada vypočuť.

    Ale som rada, že dnes je také prostredie, ktoré vytvára priestor aj pre odborárov. Vytvára priestor aj pre iných, aby sa kriticky vyjadrovali k tomu, čo sa dnes robí. Pre mňa je prekvapujúce, že Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré vládlo 6 rokov z 10 rokov transformácie a od roku 1993 po rok 1999, vlastne počas 7 rokov existencie Slovenskej republiky neuskutočnilo analýzu svojej hospodárskej politiky a nepripustilo ani len náznakom hrubé chyby, ktoré v hospodárskej politike urobilo. Dôsledky týchto hrubých chýb nebudeme odstraňovať jeden rok, ako sa vy azda nazdávate. Budeme ich odstraňovať dlhé roky. Myslím si, že súdny volič dokáže pochopiť, že ak máme na stole 200-miliardový verejný dlh, tento verejný dlh sa jednoducho nedá odstrániť v priebehu jedného roka. Darmo budete o týchto veciach hovoriť inak. Iste môžete oslovovať neinformovaných, ľudí, ktorí sú zaujatí, ale rozumní, rozmýšľajúci ľudia vám už na vaše reči nenaletia.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila konkrétnejšie. Dôsledky vašej fiškálnej politiky, keďže hovoríme o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, sú narastajúce schodky štátneho rozpočtu vyjadrené ako relatívne veličiny k hrubému domácemu produktu. Samozrejme, narastali aj v absolútnej výške, ale podstatné je iné. Podstatné je, že narastali aj vo vyjadrení k hrubému domácemu produktu. Práve to vlastne pridávalo k narastaniu toho veľkého balíka štátneho dlhu, ktorý dnes tlačíme pred sebou a ktorý sa nabaľuje ako jedna veľká snehová guľa, pretože sa nabaľuje o úroky, ktoré sme nútení platiť. Len zopakujem, že v rozpočte na rok 2000 budeme musieť celú jednu osminu zaplatiť len na štátny dlh. To nie je nič iné, ako len na úroky za dlhy, ktoré sa tu hromadili počas obdobia, z ktorého najväčšiu časť ste vládli vy vážení páni poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko.

    Dovoľte mi, aby som pokračovala. Dôsledky tejto fiškálnej politiky kombinované s vašou hospodárskou politikou sa odrazili aj na výsledku platobnej bilancie a na výsledku zahraničnoobchodnej bilancie ako jej súčasti. Tri roky po sebe ste vyrobili schodok, ktorý presahoval 10 %. Samozrejme, že to vytvorilo mimoriadne riskantnú situáciu, o ktorej budem o chvíľočku ešte hovoriť, v čom sa odrazila. Nie ste schopní urobiť žiadnu analýzu dôsledkov privatizačnej politiky, za ktorú nesiete v plnom rozsahu zodpovednosť vy vážení páni poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a SNS, pretože, žiaľ, už tu nesedia poslanci ZRS. Vy nesiete zodpovednosť za to, že dnes je niekoľkotisíc podnikov v konkurze. Vy nesiete zodpovednosť za to, že ste dali podniky do rúk tých, ktorí namiesto toho, aby ich riadili, ich vytunelovali a v dôsledku toho výrazne narástla miera nezamestnanosti. Vy nesiete zodpovednosť za to, že vaši dobrí podnikatelia mečiarovci vyviezli kapitál hneď po vašich prehratých voľbách.

    Pán poslanec Kozlík tvrdí, že to bol krátkodobý zahraničný kapitál. To môže hovoriť len tým, ktorí nie sú informovaní a ktorí nemajú podklady. Samozrejme, nesiete zodpovednosť aj za to, že slovenská podnikateľská sféra sa kriminalizovala. Nie my kriminalizujeme. Vy ste vniesli do tejto podnikateľskej sféry také praktiky, ako je výpalníctvo, ako je korupcia, mafianizácia slovenského hospodárstva a toto sa nedá odstrániť za jeden rok. To budú roky, kým to budeme schopní odstrániť. V poriadku, kde sme sa dostali? Aké sú výsledky vášho vládnutia? Počas vášho vládnutia Slovenská republika sa nestala ani členom OECD, nestala sa ani členom NATO a stratila pozíciu prvenstva medzi štátmi, ktoré sa budú v najbližšom období začleňovať do Európskej únie. Predpokladám, že túto stratu čiastočne kompenzujeme, ale tieto straty jednoducho v celom rozsahu sa ani nedajú kompenzovať.

    Totiž nejde o to, keď si pripíšeme k Slovenskej republike, že sme členmi OECD, sme členmi NATO, sme v prvej línii začlenenia sa do Európskej únie, ale ak hľadáme príčiny, prečo je situácia u nás taká, aká je, tak jedna z veľmi vážnych príčin je práve to, že sme stratili príležitosť, keď v roku 1994 sme naozaj boli všetky stredoeurópske transformujúce sa štáty na jednej línii a stratili sme túto príležitosť kvôli vám. Preto sú také vysoké úrokové sadzby, preto tak zvažujú zahraniční investori, či prísť alebo neprísť do Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som pokračovala. Pravdepodobne ste zabudli, prečo ste chceli predčasné voľby už v lete 1998. Veľmi dobre ste vedeli, že okolo augusta budú kulminovať nepriaznivé dôsledky vášho vládnutia. Naozaj to tak aj bolo, pretože kulminoval v auguste rast cien, rast nezamestnanosti. Schodok bol napokon koncom augusta, začiatkom septembra na úrovni celoročného schodku, vážení. To je dôležité, nie to, či tam technicky vznikne jeden deň alebo druhý deň nula na súhrnnom účte, ktorá by nemala medzi nami vzniknúť, ale dôležité je to, že kým dnes nie sme ešte na hranici - a sme na konci roka - ani celoročného schodku, vy ste koncom augusta už prekročili schodok, ktorý bol na celý rok 1998. Samozrejme, že ste si boli toho vedomí, a preto ste chceli predčasné voľby a napokon vám to voliči aj spočítali. Naučte sa utrpieť aj porážku a predovšetkým z nej sa poučte.

    Viacerí poslanci hovorili o tom, aké nepriateľské prostredie vytvára vládna politika a že je to vlastne aj súčasťou predloženého návrhu rozpočtu na rok 2000. Bola by som veľmi rada, keby ste uviedli aspoň jeden alebo dva skutočne relevantné dôvody. Jeden alebo dva relevantné dôvody, keby ste argumentovali. Ale vy ste už dávno stratili schopnosť aj argumentovať. Pre mňa je skutočne veľmi prekvapujúce, keď spochybňujete to, čo sa už asi ťažko dá spochybniť a dokonca nedokáže to spochybniť ani človek, ktorý je málo pripravený, málo vzdelaný.

    Na jednej strane hovoríte, že sme zaťažili podnikateľov, zopakujem, podnikateľov cestnou daňou, zvýšením spotreby dane, zvýšením DPH. Vážení páni poslanci, neviete, čo hovoríte. Azda neviete o tom, že všetky tieto položky, cestná daň je odpočítateľná, že nie podnikatelia, ale konečný spotrebiteľ platí spotrebnú daň, platí DPH. Neviete o tom? Myslím si, že potom by ste asi potrebovali základnú inštruktáž. Dôležité je iné. Dôležité je, že i v týchto podmienkach, ktoré sú skutočne zložité - a to nezakrývame, ako ste to zakrývali vy -, sme urobili významný krok dopredu. A mali by sme o ňom oveľa viac hovoriť, že sme išli cestou veľmi rázneho zníženia daňového zaťaženia aj podnikateľov, aj fyzických osôb. Ale to nie je to najdôležitejšie. Myslím si, že veľmi dôležité je to, že v štruktúre nákladov podnikateľskej sféry budú klesať finančné náklady. Finančné náklady skutočne do značnej miery zaťažujú podnikateľskú sféru. Prečo? Prečo to tak bude? Jednoducho preto, že sme nastúpili cestu redukcie schodku, ktorá sa celkom prirodzene odrazila aj na vývoji úrokových sadzieb.

    Ak sa pozriete na dennodenne publikované údaje o vývoji úrokových sadzieb na peňažnom trhu a porovnávate to s rovnakým alebo s priemerom minulého roku, tak jednoducho každý, kto vie čítať, pochopí, že sme sa dostali približne na polovičnú úroveň, ako bol priemer v minulom roku. To je, samozrejme, veľmi významný príspevok a budeme v ňom pokračovať. Práve to, že v budúcom roku, čo začíname už tento rok, budeme reštrukturalizovať finančné inštitúcie. To bude ten druhý faktor, ktorý bude veľmi dôležitý pri znižovaní úrokových sadzieb. Myslím si, že je to oveľa dôležitejší príspevok pre rozvoj podnikania ako čokoľvek iné.

    Kritizujete daňovú politiku vlády. Myslím si, že v jednom mal pán poslanec Kozlík pravdu. Skutočne to, že sme sprísnili daňovú politiku, sprísnili sme daňovú politiku, a tým sa aj pritvrdzuje podnikateľské prostredie, ale na druhej strane podnikateľské prostredie sa stáva aj rovnakým prostredím pre každého. Len si uvedomme a pripomeňme, ako ste výnimkovali dobrých podnikateľov, ktorí privatizovali. Prvý krok, čo sme urobili, je, že sme zrušili toto výnimkovanie v zákone o dani z príjmu s účinnosťou od 1. 1. 1999. Len si pripomeňme, ako ste výnimkovali podnikateľov napríklad pri odpúšťaní dovoznej prirážky. Zdedila som to po vás, ak budete mať záujem, môžeme vás veľmi podrobne informovať. Ale toto nie je cesta, ktorá vedie k vytvoreniu priateľského podnikateľského prostredia. To je cesta, ktorá vedie práve k podpore tých, ktorí v žiadnom prípade nie sú najlepší, a koniec koncov vedie k zníženej efektívnosti celého slovenského hospodárstva.

    Ťažko mi je pochopiť ako pán poslanec Kozlík, ktorého nazývate expertom Hnutia za demokratické Slovensko, prosím, neustále opakuje, a už to počúvam asi tretíkrát, že k poklesu exportu v dolárovom vyjadrení nedošlo. Vážený pán poslanec, vážení páni poslanci, ktorí máte rovnaký názor, zrejme zabúdate, že viac ako 80 % exportu zo Slovenskej republiky smeruje do štátov eurozóny, to znamená, vyjadrujú sa nie v dolároch, ale v euro a pre nás je dôležité práve to, že koruna k euro v tejto chvíli sa už dokonca zhodnotila asi o 1 %. Či je to dobré alebo zlé, nechcem hovoriť, ale znamená to, že ak hovoríme o raste exportu na úrovni 9 - 10 %, je to reálny rast.

    Ak tu odzneli nejaké nehorázne tvrdenia, tak za najnehoráznejšie tvrdenie pokladám to, keď pán poslanec Kozlík povedal, že výsledkom našej vlády, vlády Mikuláša Dzurindu, vlády tejto vládnej koalície, bol pád slovenskej koruny. Pokiaľ viem, k pádu slovenskej koruny došlo 1. októbra 1998. Vážení páni poslanci, kto bol vtedy vo vláde? Pokiaľ viem, až do 30. októbra 1998 tu vládla vláda Hnutia za demokratické Slovensko, SNS a ZRS. Takže si myslím, že na tomto príklade veľmi dobre vidieť, ako pán poslanec Kozlík zámerne podvádza svojich vlastných voličov. Vážení voliči Hnutia za demokratické Slovensko, vyjadrite sa aj vy a napíšte pánu poslancovi Kozlíkovi, aby vás jednoducho nepodvádzal.

    Myslím si, že je zrejmé, že k pádu slovenskej koruny došlo preto, že sa už dávno vytvárali podmienky na to, aby sa buď rozšírilo fluktuačné pásmo, alebo došlo k zmene kurzovej politiky. Národná banka Slovenska sa rozhodla pre toto druhé a výsledkom bolo, že z večera do rána po uvoľnení kurzovej politiky koruna devalvovala, alebo presnejšie by som povedala, znehodnotila sa o 20 %. Ak dlho trvalo, kým sme korunu stabilizovali, ale celý rok 1999 s výnimkou mája 1999, keď zo známych dôvodov došlo k jej fluktuácii, je koruna stabilná. Myslím si, že je to jeden z najvýznamnejších úspechov vládnej politiky.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k prehlbovaniu deficitnosti verejných financií. Na jednej strane je pravda, kým sa nám darí riešiť situáciu v štátnych financiách, oveľa zložitejšia je situácia v ďalších zložkách verejných financií, v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach. Ale zdá sa, že ste stratili znovu súdnosť a dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že v roku 1998, keď sme prevzali vládnutie v tejto krajine, prevzali sme zadlženie zdravotných poisťovní nie v celom zdravotnom sektore, zadlženie zdravotných poisťovní vo výške 13 mld. Sk. To, čo sa nám podarilo v týchto zložitých podmienkach stabilizovať, je dlh zdravotných poisťovní. Samozrejme, že to bolo veľmi zložité, ale myslím si, že je to veľký krok dopredu. V budúcom roku sa budeme snažiť znižovať zadlženie zdravotných poisťovní. Vážení, situáciu v zdravotných poisťovniach nespôsobila táto vláda, táto vláda musí riešiť to, čo sme zdedili v roku 1998.

    Ale vrátim sa k Sociálnej poisťovni. Pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som vám pripomenula - neviem, či ste boli, asi ste ešte vtedy boli ministerkou -, ale od roku 1995 váš rezort sľuboval, bola som vtedy poslankyňou, že dostaneme nový zákon o Sociálnej poisťovni, ktorý mal komplexnejšie riešiť otázku aj dôchodkového poistenia, aj ďalších zložiek sociálneho poistenia. Predpokladali sme, že tento zákon by mal, samozrejme, prispieť aj k riešeniu vývoja situácie v sociálnom poistení. Veľmi dobre viete, pretože ste v tom odborníčkou, že základ dnešného vývoja v Sociálnej poisťovni sa zakladal práve tým, že sa odkladali niektoré zásadné rozhodnutia. Ale v predchádzajúcich rokoch, poďme až do roku 1993, keď sa vlastne tento poistný systém, aj keď v inej podobe, ako je dnes, oddelil od štátneho rozpočtu, naakumulovali sa určité rezervné fondy, ale bolo evidentné, že ak sa neurobia zásadnejšie zmeny, tieto rezervné fondy sa vyčerpali. Tak prečo sa potom vzájomne čudujete, že k tomu došlo?

    Na druhej strane nesiete hrubú zodpovednosť za vážnu chybu, ktorú ste urobili, že ste začali hovoriť a potom ste dokonca pripravili a schválili zákon o revitalizácii, ktorý bol návodom pre podnikovú sféru, aby znížila svoju finančnú disciplinovanosť a neodvádzala odvody do Sociálnej poisťovne, Zdravotnej poisťovne v takom rozsahu, ako mala a, samozrejme, ani do štátneho rozpočtu.

    Ak som hovorila, že najnehoráznejšie tvrdenie bolo tvrdenie o páde slovenskej koruny a zodpovednosti tejto vlády za tento pád, tak druhé najnehoráznejšie tvrdenie bolo, že počas tejto vlády objem zlých úverov vzrástol o 20 mld. Sk. Skutočne zavádzať verejnosť, zavádzať vašich voličov, v tom ste mimoriadne schopní, za to vám azda treba až zatlieskať, ale pokiaľ sa budeme držať naozaj faktov, tak situácia je celkom iná.

    Čo sa vlastne odohralo v poslednom období? Pokiaľ ľudia, ktorí sú informovaní, chcú si to vypočuť a majú aké-také vedomosti, tak mi dajú asi za pravdu, že sa neodohralo nič viac, len sa neklasifikované úvery premenili na klasifikované. Boli to úvery, ktoré boli, samozrejme, poskytnuté nie počas tejto vlády, ale jednoducho preto, lebo sa ukázalo, že podniková sféra nie je schopná splácať tieto úvery. Tým sa automaticky neklasifikované úvery preradili medzi klasifikované úvery. A situácia vo finančných inštitúciách, kde je výrazný podiel štátu? No veď si povedzme pravdu, že v predchádzajúcich rokoch ste neboli ochotní priznať, aká je tam reálna situácia. My sme nabrali odvahu, a nebola to malá odvaha, keď sme po prvýkrát vlani zverejnili, resp. na prechode roka, aký je výsledok hospodárenia v Slovenskej sporiteľni, vo Všeobecnej úverovej banke a tak ďalej. A nebol to výsledok hospodárenia manažmentu, ktorý bol predsa jeden mesiac vo funkcii. A to už nechcem hovoriť o Investičnej a rozvojovej banke, za ktorú budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci viac ako 13 mld. Sk. To už nehovorím o AG Banke, kde základ toho, čo sa odohralo pred pár dňami, ste znovu urobili vy druhom privatizácie, ktorý ste preferovali. Len vám pripomínam, upozorňovali sme na to, že nie je rozumné, aby sa vlastníkmi finančných inštitúcií stávali veľké podniky. A čo sa stalo? Padla IRB, ktorú vlastnilo VSŽ, padla AG Banka, ktorú vlastnili vami privatizované veľké podniky.

    Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k častým výpadom a obviňovaniam, ktoré sa týkajú VSŽ. Chcela by som vám povedať, že keby sme neboli pristúpili ku krokom, ku ktorým sme pristúpili, dnes Východoslovenské železiarne už nie sú slovenským podnikom, nie sú totiž podnikom vôbec. Je to výsledok toho, do čích rúk ste tento podnik zverili. Ale skúsme povedať voličom aj niečo inšie. Keď privatizovali VSŽ, tak ste povedali, že chcete, aby sa tento významný podnik dostal do rúk slovenských podnikateľov. Možno na prvý pohľad je to lákavé, mohli by sme s tým súhlasiť, ale zopakujme si históriu privatizácie. V posledný deň Mečiarovej vlády, druhej Mečiarovej vlády, 10 % získal Manažér, dnes Manažér nemá ani jedno percento z akcií Východoslovenských železiarní. V priebehu vašej tretej vlády, vášho tretieho pontifikátu ste poskytli 15 % akcií FERIMEX-u. FERIMEX má dnes 0 plus niečo percent akcií.

    Vážení privatizéri, vážení poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, chceli ste privatizovať VSŽ v prospech slovenských podnikateľov. Viete, kde sú tieto akcie, kde tieto akcie zakotvili? Sú v rukách zahraničných investorov, rozdiel je akurát v tom, že rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou namiesto toho, aby šiel do štátneho rozpočtu alebo do Fondu národného majetku, išiel do vašich vreciek. A to je krivda, ktorú ste spáchali voči tomuto národu.

    Nerada reagujem na osobné invektívy. Myslím si, že to nie je dôstojné, aby človek na to reagoval. Práve preto by som len chcela odkázať pánu poslancovi Andrejčákovi: Ja sa nehanbím za svoju minulosť. Pod všetko, čo som urobila, sa podpíšem a chcem len dodať, že som nikdy nebola protežovaná súdruhom Biľakom, ako bol on a nebudem otvárať jeho aktivity okolo 17. novembra 1989.

    Dovoľte mi, aby som na záver povedala len jednu zhrnujúcu poznámku. Keď sme spoločne aj s mojimi odborníkmi z ministerstva financií napočítali približne už len tie niektoré návrhy, ktoré zazneli z úst opozície, tak sme si povedali, že tie zvýšili schodok asi o 70 mld. Sk. To je zodpovednosť HZDS a SNS. Tieto návrhy odzneli vo vystúpeniach pána poslanca Šeptáka, ktorý hovoril za poslanecký klub SNS a nepriamo, pretože máte pravdu, nie sú ešte v kvantifikovanej podobe, zaznievali aj vo vystúpení pána poslanca Hnutia za demokratické Slovensko. Chcela by som vás inštruovať v jednej veci. Vyrábanie deficitov má najväčší dosah na tých, ktorí majú najhlbšie do vrecka. Zdá sa, že to neviete alebo je vám absolútne ľahostajné, pretože je vám rovnako ľahostajné, čo ste zanechali. Zrejme vám je rovnako ľahostajné aj to, aký bude vývoj slovenskej spoločnosti a slovenského hospodárstva. A ostatným nie je ľavicové vyrábať deficity, ľavicové je, aby slovenské hospodárstvo bolo vyvážené, aby vytváralo pracovné príležitosti podľa možnosti pre najširší okruh, aby sa stabilizovala koruna, aby sa stabilizoval okrem kurzu aj vývoj verejných financií. Bez toho nie je možné dosiahnuť to, čo chceme pre našich voličov, aby sa postupne zlepšovala aj ich životná úroveň.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za jej vystúpenie.

    Konštatujem, že na jej vystúpenie je 20 faktických poznámok, ako posledný pán poslanec Hajdúk.

  • Hlas poslanca Cupera z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, keď máš pokazený strojček, tak si presadni a daj si ho vedľa, ak ti môžem poradiť. Nefunguje, tak máš asi pokazenú kartu. Takže pán poslanec Cuper sa hlási rukou ako posledný. Pre istotu prečítam všetkých poslancov, ktorí sú prihlásení do faktických poznámok podľa tohto poradia: Delinga, Tóthová, Aibeková, Bohunický, Husár, Keltošová, Zlocha, Kalman, Drobný, Jarjabek, Dzurák, Cabaj, Slobodník, Benčat, Belohorská, Húska, Zelník, Prokeš, Kozlík, Hajdúk, Cuper, vypadlo mi jedno meno, po pánu poslancovi Cabajovi bol pán poslanec Šepták. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok na vystúpenie pani ministerky.

    Dávam slovo prvému prihlásenému s faktickou poznámkou pánu poslancovi Delingovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    nechcel som reagovať, ale tak ako ste začali vaše vystúpenie, vlastne inak sa nedá. Vy v podstate bez ohňa a síry, proste rétoriku na tejto úrovni, ktorú ste zaviedli, už asi neopustíte. Skutočne nemôžem prijať to vaše vy a vykanie a vy a vy a vy. Nič som sa od vás nedozvedel. Čakal som, že poviete nejaké vecné argumenty, ale okrem toho, čo ste zdedili, som nič nepočul. Ubezpečujem vás, že som pre vás žiadne dedičstvo nepripravoval. A vôbec som nemal v úmysle, aby ste vládli. Absolútne mi to nezišlo na um. Ani svojim voličom, pred ktorých som chodil, som nehovoril, že by som chcel, aby bola ministerkou financií pani Schmögnerová a aby po nás niečo zdedila. Prosím vás pekne, nie, ale keď sa tak stalo, keď ste na tom pracovali, že chcete vládnuť, tak prosím vás pekne, vládnite. Veď v poriadku, ale zaoberajte sa vládou. Ubezpečujem vás, že ak hovoríte, že naši voliči už stratili súdnosť, tak preferencie hovoria o inom, a síce, že vaši voliči stratili súdnosť o tom, čo hovoríte vy. A ak takto budete hovoriť ďalej, možno ich presvedčíte, že už ani žiadne percentá naskakovať nebudú. Ale to je vec budúcnosti.

    A pokiaľ ide o schodky, vy ste si dovolili, keď ste prišli do vlády na konci októbra 1998, zvýšiť schodok štátneho rozpočtu o 14,5 mld. Tak si dovoľte aj tohto roku zvýšiť aspoň o 20 mld., ako normálne a budeme spokojní a podáme si ruky a pôjdeme ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážená pani ministerka,

    vaše vystúpenie bolo čisto politické a musím povedať, že zavádzajúce. Vonkoncom nie je pravda, že pán poslanec Kozlík dnes hovoril to, čo hovoril v minulosti. To ste si vy tak trošku vyfantazírovali, pretože stenografický záznam jasne hovorí o niečom inom. Dokonca v relácii Sito ste sa vyjadrili, že by ste mu nedali ani skúšku. Tak na to vám chcem povedať, pani ministerka, vaše preferencie v októbri tohto roku boli 3,4, zatiaľ čo v januári boli 10,8. Pokiaľ ste vy nechceli dať Kozlíkovi skúšku, vám skúšku neudelili občania tejto republiky, pretože vaše preferencie to akosi jednoznačne dokumentujú.

    Ďalej, keď ste hovorili o páde koruny, sedela som vo vláde, ešte sme rokovali, keď nám guvernér Národnej banky oznámil, že koruna prešla do fluktuačného pásma. Takmer mesiac sa nepohla, až keď sa dozvedelo, že preberáte vládu a začali ste vládnuť, vtedy nastal prudký pád koruny. Je to pravda. Výpisy z banky o kurze slovenskej koruny o tom jednoznačne nasvedčujú.

    A pokiaľ ste hovorili, že odborári už dnes nemajú strach protestovať, chcem vám povedať, že mítingy na námestí s ohováraniami, so zachránením kultúry a tie veľké scény, čo ste robili počas nášho vládnutia, boli dôkazom toho, že sa nikto nemusel báť, ale aj dôkazom toho, že to boli inscenované a vami robené scény.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    o našich voličov a sympatizantov sa nemusíte báť. Máme stabilné preferencie, občas rastú o percento, občas klesnú, ale držia sa od 28 do 30 %. Pozrite si vaše preferencie a zvlášť to, ako vás občania hodnotia ako ministerku financií. Patríte k najhoršie hodnoteným ministrom tejto vlády a najnesympatickejším členom. Vy nemáte právo urážať pána poslanca Kozlíka, tak ako ste ho urazili. Jemu nikto nikdy prejavy nepísal. Nikdy, to vy píšete svojim poslancom, ktorí čítajú ešte aj faktické pripomienky z lístočkov. Tak prosím vás, neosvojujte si takéto právo hodnotiť úroveň vystúpenia pána poslanca Kozlíka, ktorý sa vždy pripravuje a vždy bol pripravený. Vytýkate mu, že hovorí dlho a hovorí to isté. Pozrite si vaše vystúpenia ako opozičnej poslankyne.

    A čo sa týka zdravotníctva, pani ministerka, vy ste si nepreštudovali jeden materiál, ktorý dávajú desiatky združení, ktoré pôsobia v oblasti zdravotníctva, tak si prečítajte aspoň hodnotenie ekonómov M.E.S.A 10, keďže podpredseda vlády je z tejto organizácie alebo z tohto združenia. Tí hodnotia kroky ministra zdravotníctva negatívne, dokonca ironicky nazývajú krízový režim experimentom, ktorý znížil náklady len o 5 až 10 %, avšak mzdové náklady narástli. Tak si prečítajte aspoň toto hodnotenie a potom hovorte o úspešných krokoch v zdravotníctve. A taký rozpočet, ako ste pripravili, tu skutočne od roku 1990 nebol. Aj v roku 1990 na začiatku novej éry a novej cesty bol rozpočet pre zdravotníctvo oveľa lepší.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani ministerka poukázala na možnosť odborom legitímnym a legálnym spôsobom poukázať vláde svoje požiadavky. To sa počas vládnutia HZDS skutočne nedalo uskutočniť, pretože sa vládlo nedemokratickým spôsobom a bol tu strach. Ktorýsi poslanec za HZDS povedal, že sme nedovolili odborom vystúpiť na dnešnej schôdzi v 10 minútach. Chcem vám prečítať výsledky hlasovania pre zápis. 68,2 % poslancov za SDĽ hlasovalo za to, aby mohol pán Saktor vystúpiť. Len 34,9 % poslancov za HZDS hlasovalo za to, aby pán Saktor mohol vystúpiť, 53,8 % poslancov za SNS hlasovalo za to, aby mohol vystúpiť, SOP 33,3 % poslancov, SDK 7,1 % poslancov a SMK 14,3 % poslancov. Poviem vám, ako by ste docielili, aby pán Saktor mohol vystúpiť. Ak by prítomní poslanci Drobný, Hudec, Zlocha, Brňák, Jarjabek, Cabaj, Kozlík, Šťastný, Cuper, Maxon, Slobodník hlasovali, zvýšia kvórum a pán Saktor by mohol vystúpiť. To, že nevystúpil, ste spôsobili aj vy.

  • Vážená pani ministerka,

    v prvom rade vás chcem požiadať za celý poslanecký klub HZDS, aby ste už nikdy spoza tejto tribúny nerozprávali o dedičstve. Pri všetkej smole máme jedno šťastie, že sme nikdy neboli a nie sme s vami v príbuzenskom pomere, takže ste nič po nás dediť podľa zákonov tejto republiky nemohli. A ak ste dedili, tak pravdepodobne iba ako Bolek Polívka.

    Vážená pani ministerka, to, čo ste tu predviedli, je trošku na ekonomického odborníka hanebné. Sergej Kozlík je silný, je dobrý ekonóm, a preto utekáte pred jeho vecnými argumentmi a pred veľmi vecným vystúpením do čistej a čírej demagógie. Ale na toto sme neboli zvedaví ani nie sme. Chceme počuť, aby ste nám vysvetlili, ako touto konštrukciou rozpočtu zabránite zvyšovaniu inflácie, zvyšovaniu nezamestnanosti, sústavnému znižovaniu priemyselnej výroby a všetkým tým neduhom, ktoré slovenská ekonomika má. Na toto sme zvedaví.

    A smiešnosti okolo odborárov si po druhýkrát odpustite. Vari nechcete tvrdiť, že odborári nešli na námestia preto, lebo sa dozvedeli, že Mečiarova vláda mala pripravený únos celého prezídia odborového zväzu alebo že boli námestia obsadené tankami a transportérmi. Je to primitívne, je to demagogické, je to hanebné.

  • Pán poslanec Zlocha.

    Predtým som mal pani poslankyňu Keltošovú, ale...

  • Vážená Národná rada,

    určite by sme sa aj my mohli vyhovárať, čo sme zdedili v roku 1992 po voľbách, keď Hnutie za demokratické Slovensko vytvorilo vládu. Pád ekonomiky skoro o 40 %, rozbité poľnohospodárstvo. A to, samozrejme, bol dôsledok tých, ktorí boli pred nami, aj vašej rodnej strany, ktorá tu hospodárila 41 rokov. Vytunelovaná ekonomika - vy by ste aspoň mali mať rovnaký slovník, ako má váš predseda vlády. V marci tohto roku na stretnutí s podnikateľmi Nemeckej spolkovej republiky sa vyjadril, že výkonnosť našej ekonomiky je lepšia ako vo všetkých okolitých krajinách. A koniec koncov, zoberme si rast hrubého domáceho produktu počas našej pôsobnosti, a koniec koncov aj rast zahraničného obchodu počas vášho pôsobenia. To nie je, pani ministerka, vytunelovaná ekonomika. Ale ak sú problémy, tak aj vďaka vašim opatreniam, ktoré ste počas roka urobili. Dovolím si tvrdiť, že aj koruna sa zľakla vašich opatrení. 1. októbra, ešte predtým, než ste vytvorili vládu, radšej klesla. Veď si len pozrite, aká bola hodnota koruny v pomere k doláru, v pomere k marke ešte predtým.

    Hovoríte, že sa bojíme ísť pred odborárov. Pani ministerka, vy ste tam raz prišli. Opľuli vás a pred incidentom ste ušli. A dnes ste sa pred manifestujúcimi ani neukázali. Včera bola na druhom programe Českej televízie zaujímavá relácia o socializme na Slovensku a hlavným protagonistom bol Vasil Biľak. Môžem povedať, že jeho slovník a váš slovník sú veľmi blízke. Chcel by som vás poprosiť, pani ministerka, uvedomte si, keď budete takýmto štýlom rečniť, že ste pred poslancami Národnej rady, a nie ste na schôdzi Komunistickej strany Slovenska ani na večernej univerzite marxizmu-leninizmu.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči. Vy ste mali faktickú poznámku podľa poradia.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka,

    aj keď ma na jednej strane teší, že ste ma uznali za odborníčku v sociálnej oblasti, aj tak ste mi neodpovedali, kde sa podelo tých 9 - 10 mld. korún, ktoré sme vám nechali ako rezervu na rok 1999 v Sociálnej poisťovni. Hovorili ste o príprave zákona o sociálnom poistení. Budem o ňom hovoriť v mojom vystúpení o chvíľu, takže sa nebudem k tomu vracať. Myslím si, že obom nám je jasné, že Sociálna poisťovňa fungovala dobre. Nakoniec sa to prejavovalo v každoročnom zvyšovaní dôchodkov, čo na budúci rok nebude. Takže sa vráťme k téme, kde je 9 mld. korún zo Sociálnej poisťovne. Vy ste to preskočili a hovorili ste o zdravotných poisťovniach.

    Pokiaľ ide o spoluprácu s odborármi, chcem upozorniť aj prítomných poslancov, že počas Mečiarovej vlády sme mali veľmi úzke kontakty s odborovými zväzmi, ktoré mali záujem o spoluprácu. Sama som podpísala bilaterálnu dohodu so šiestimi odborovými zväzmi, podotýkam, že všetci predáci odborových zväzov, ktorí mali s nami dohodu o spolupráci, boli zároveň členovia vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a váš pán minister z SDĽ po nástupe ich všetkých z vedenia vyhodil. Takže to je pekné, že na jednej strane rozprávate o spolupráci s odbormi, dokonca ste sa zaviazali k spolupráci, ale skutky sú iné.

  • Po prvé, pani ministerka, vždy keď vstúpite do tejto siene, vznikne nejaká napätá atmosféra. Treba sa nad tým zamyslieť. Na jednej aj na druhej strane. Myslím si, že to neprináša prospech našej spoločnosti ani nášmu rokovaniu.

    Po druhé, vytýkate nám, že stále opakujeme niektoré zásadné otázky. Myslím si, že doslova je povinnosťou politika, keď je o niečom presvedčený, permamentne o tom hovoriť, buď pokiaľ mu to definitívne nevyvrátite, alebo pokiaľ sa to nerealizuje. Myslím si, že je to aj prípad pána kolegu Kozlíka.

    A po tretie. Položili ste otázku v súvislosti s tým, kedy a prečo sa počas našej vlády neštrajkovalo. Hovorili ste o tom, že sme hrozili a podobne. Už raz som vám to, pani ministerka, vysvetľoval a povedal. Prečo hovoríte, že to neviete, že ste na to takú odpoveď nedostali. Dostali ste odpoveď. Zopakujem vám ju ešte raz. Nikde na svete sa neštrajkuje, keď je primeraná inflácia. Nikde na svete sa neštrajkuje, pokiaľ klesá nezamestnanosť. Nikde na svete sa neštrajkuje, pokiaľ rastie reálna mzda. Nikde na svete sa neštrajkuje, pokiaľ sú rozpracované a realizované rozvojové programy. To všetko bolo počas našej vlády.

    To, že bol prerušený sociálny dialóg, ako ste mi osobne minule vyčítali, bolo pričinením niektorých politikov alebo niektorých odborárov, ktorých ste zmanipulovali pred voľbami, čo dnes už Konfederácia odborových zväzov a členská základňa chápe a vidí. Odborári jednoducho v tom čase nemali za čo, aj keď mali také právo, aké majú teraz, nemali za čo štrajkovať, lebo čo sme sa s nimi dohodli, v drvivej väčšine sa zrealizovalo. U vás sa to nerealizuje. U vás nerealizujete ani zákon, ktorý ste odborárom dali a ani dnes ste nepredložili stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ani stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov. Takže takýto rešpekt máte pred odborármi a takýto rešpekt sme mali my pred odborármi. Tak nám to nevytýkajte a konečne to pochopte.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nechcem pôsobiť demagogicky, ako to ukázala pani ministerka, nesvedčí sa. Znižuje to cenu vašich argumentov, ktorých máte hromadu. Tak neviem, prečo vystupujete demagogicky. To potom naozaj nepresvedčí ani voličov, ani nikoho. Ale keď ste hovorili o dlhu v zdravotníckom rezorte 13 mld. Sk, pripísali ste ho Mečiarovej vláde. Veď ten dlh vznikol v roku 1994, keď bol ministrom pán kolega Šagát, ktorý to jednoznačne zapríčil tým, že zaviedol pluralitný systém poistenia v zdravotníctve. On sa tým ani netají. Prosím vás, tento balík tlačíme pred sebou ďalšie roky a počas Mečiarovej vlády tam pribúdali 1,5 - 2 mld. dlhy. Takže buďme k faktom úctiví. Ten dlh je váš.

    Ale od kolegu Šagáta som čakal, že ho splatí za 13 mesiacov, čo vládne, ale nedokázal to splatiť. No je to škoda, pretože ak by ste z vašich vládnych bavorákov otvorili dvere a okná, videli by ste, ako krachujú nemocnice. A krachujú teraz, v tomto reálnom čase. Počas Mečiarovej vlády s vypätím akýchkoľvek síl minister Javorský našiel peniaze na to, aby nemocnice nekrachovali. Fakultná nemocnica v Martine skrachovala. Lekári si berú neplatené voľno. Priatelia moji zlatí, to je skutočne krach. Prosím vás pekne, to sa nedá zakryť žiadnou demagógiou. Skrachovala púchovská nemocnica, ostatné nemocnice majú, prosím vás, tretinu financií na svoje výkony. Tak toto počas Mečiarovej vlády nebolo. Kdekoľvek sa našli peniaze a boli. A boli na 100 % výkonov.

    O tom treba hovoriť, prosím vás, a treba to dajako riešiť. Nie, demagógia to nevyrieši ani dajaké také platonické, povedal by som, rezervy rozpočtu, o ktorých hovoríte ako o memorandových, tie sú nezúčtovateľné. Tie nič nevyriešia. Keď budú, tak sa budete s nimi chváliť, keď nebudú, tak ich nezúčtujete. No tak nič sa nestalo, ale prosím vás, reálne peniaze do zdravotníctva, do sociálnej sféry, do školstva. Univerzita Komenského skončila predčasne zimný semester. To sú debakle.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    v prvom rade si od vás vyprosím, aby ste sa ku mne takto hrubo správali. Ja si vám tiež nedovolím povedať, že sa správate ako urazená subreta. V živote by som si to nedovolil. Zbavte sa už konečne vášho komplexu Kozlík. Je to naozaj komplex, ktorým zaťažujete nielen nás, ale celú túto spoločnosť a občanov Slovenskej republiky, dokonca v televíznom zázname.

    No a teraz niečo o prekliatych peniazoch, o ktorých ste hovorili. Skrývate sa za nedostatok peňazí a likvidujete organizácie z čisto politických dôvodov. Vy totiž míňate peniaze na likvidáciu fungujúcich organizácií. A kultúra je toho, pani ministerka, jedným veľkým príkladom a dôkazom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prerokúvame návrh štátneho rozpočtu ako jeden z najdôležitejších zákonov v roku. Pani ministerka veľmi presne pomenovala jednu vec, že jednoducho niektorí poslanci HZDS robia toto rokovanie nedôstojným svojím správaním, svojimi výkrikmi z lavíc. Aj poslanci SDĽ pozorne počúvajú to, čo hovoria poslanci HZDS, a pritom ticho sedia a počúvajú. Samozrejme, máme svoje názory, ale prezentujeme ich vo svojich vystúpeniach alebo faktických poznámkach. Žiaľ, musím konštatovať, že správanie sa a vystupovanie niektorých, opakujem, niektorých poslancov HZDS robí túto rozpravu nedôstojnú a táto debata je, žiaľ, na úrovni debaty v krčme štvrtej cenovej kategórie vďaka vám páni poslanci z HZDS.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    v prvom rade trochu odbočím, dovolili ste to aj predrečníkovi, on nereagoval na vystúpenie pani ministerky. Totiž ak niekto nabúral prostredie konštrukcie diskusie, bola to práve ona. Pani ministerka, čo najviac takýchto vystúpení, lebo o vás platí, že trafená hus už zagágala. Skutočne, komplex máte pred sebou a jednoducho sa ho neviete zbaviť. Ale mňa mrzí len jedna vec, že vaši kolegovia rozhodli o tom, že to nie je v priamom prenose. Totiž zrejme by ste získali viac na daniach, lebo niekoľko ľudí by roztĺklo televízor kvôli ministerke financií a potom by hovorili nielen ministerka financií, ale aj Miss roku 2000, pretože ste predložili taký rozpočet, na aký sa v tomto parlamente ešte nepamätám. Ale to už je váš problém.

    Niektorí poslanci hovoria, že ticho sedia. No čo už majú robiť, keď majú takú ministerku? Čo už môžu iné urobiť? Jednoducho nevedia, čo na to povedať, a preto musia sedieť, nič iné im nezostáva. Ale aby som sa dostal k veci, o ktorej ste hovorili, a to je v súvislosti s hodnotením koruny. Viete, doprial by som vám, a tak názorne to vysvetlil, aby aj ľudia vedeli, o čom ste to tu vlastne rozprávali. Chytím vás pod krk a namočím pod hladinu vody. Potom vás vytiahnem, hlavu budete mať nad hladinou a budete sa tešiť, že ako dobre, že som už nad hladinou. To isté ste totiž spravili so slovenskou korunou. To je prvý predpoklad.

    A druhý, keď spochybňujete kolegu Kozlíka, že niektorí poslanci diskutovali a o čom hovorili, veď ani neviete, o čom ste rozprávali. Doteraz pokiaľ si pamätám, diskutovali traja zástupcovia poslaneckých klubov vládnej koalície alebo štyria, aby som neklamal, a dvaja zástupcovia opozičných poslaneckých klubov. Tak potom v prvom rade si musíte sadnúť so svojimi poslancami, a tým to vyčítať, alebo napísať im lepšie vystúpenia, lebo hovoríte sama proti sebe.

  • Pán poslanec Šepták, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Podľa vás, pani ministerka, za všetko nesieme zodpovednosť my. Nemalo by sa odpovedať otázkou, ale aj napriek tomu ju položím. Spýtali ste sa, pani ministerka, sama seba, keď sa pozeráte do zrkadla, za čo nesiete zodpovednosť vy? Ak to náhodou neviete, vyjdite von medzi ľudí, aby ste zistili, ako počas vašej vlády žijú.

    A ešte jednu poznámku, pani ministerka. Ani ja, ani pán Kozlík sme nevystúpili so zlým úmyslom, ale s reálnou kritikou. To sa ale nedá povedať o vašom vystúpení, ktoré bolo poznačené neskrývaným hnevom.

  • Pán poslanec Slobodník, máte slovo.

  • Pevne verím, pani ministerka, že dnešným demagogickým vystúpením, po ktorom ste sa tak zatvárili a spravili ste gesto voči svojej strane, parlamentu, dúfam, že to zachytila aj televízia, ste stratili nielen vy osobne niekoľko percent, ale aj vaša SDĽ. Vy ste si trúfli pred divákmi, ktorí tu žili aj v Mečiarovej ére, ako to vy nazývate, tvrdiť, že počas bývalej vlády sa tu nedalo protestovať. Prosím vás pekne, komu to chcete nahovoriť? Úroveň demokracie bola vyššia, než je teraz, v každej oblasti. Neboli väzni, nikoho parlament nevydal na trestné stíhanie, ako to robíte teraz. Jednému väzňovi sa skončila kolúzna väzba a už chceli orgány vymyslieť druhú, aby ho tam mohli znovu posadiť.

    Objektívny fakt je, že situácia je dnes oveľa horšia, než bola predtým. Neoháňajte sa mienkou cudziny. Tá chcela narušiť vývin slovenskej ekonomiky, slovenskej štátnosti. Povzbudzovala každého, kto brojil proti Mečiarovi. To isté sa teraz robí a zase za americké doláre voči Chorvátsku, kde takisto chcú odstrániť v decembri vládu, ktorá bráni národné záujmy. Vaša demagógia sa prejavuje aj tým, že každú pripomienku zhodíte zo stola tou nudnou tézou, že ste zdedili to či ono v ekonomickej oblasti. Fakty sú neúprosné. HDP bol vtedy okolo 6 %, teraz núkate 25 %. Nezamestnaných bolo 12 %, teraz je okolo 20 %, a napokon prečo ste neodpovedali na to, ako v Agende 2000 Európska komisia hodnotila Slovensko ekonomicky. Prečo stále tvrdíte, aký tu bol úpadok? Veď to sú lži.

  • Ďakujem za slovo.

    Žiaľ, musím sa aj ja vyjadriť k vystúpeniu pani ministerky. Mrzí ma to, pretože vystúpenie nebolo adekvátne jednej ministerky a najmä dámy. Keď porovnám obidve vystúpenia, vystúpenie pána Kozlíka sa nieslo v odbornej rovine s konkrétnymi návrhmi, s konkrétnou kritikou. Naopak, myslím si, že váš prejav bol plný invektív až arogancie. Veď opozícia je tu na to, aby vám poukázala, kde robíte chyby. Za niektoré veci by ste mali byť opozícii vďační, keď vám dávajú naši odborníci nejaké rady a výhrady k danému rozpočtu.

    Ďalšia poznámka - vraj prejav pána Kozlíka už poznáte, niekto mu ho píše, že sa opakuje. Povedal by som, že váš prejav som už počul na tejto pôde, presne sa opakujete, niektoré slová a vety som počul minimálne aspoň desaťkrát. A stále to isté dokola. Robíte si tu tribúnu na politický míting.

    Čo sa týka koruny, už bolo povedané, nejdem do detailov. Zrejme to mnohí už povedali. Keď niekto drží kurz koruny šesť rokov a zrazu za mesiac tá koruna padne, čím to asi je? Asi spochybňovaním koruny. Veď sa predpovedala inflácia 70 % a podobné čísla. To si nemôže dovoliť žiaden politik v žiadnom štáte, v demokratických štátoch sa za to odvolávajú ministri. Takže ma veľmi mrzí, že sa táto odborná diskusia stala debatou v krčme štvrtej triedy, ale tá debata bola daná tónom vášho vystúpenia. Tam je hlavný problém vzájomnej komunikácie medzi opozíciou a koalíciou alebo vami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovolím si pripomenúť pani ministerke Schmögnerovej jej vystúpenie ako opozičnej poslankyne zo 6. 12. 1996 na 21. schôdzi Národnej rady, kde začala protestovať proti podpredsedovi pánu Húskovi, ktorý vtedy predsedal, za skrátenie diskusie na 10 minút. Vážení kolegovia, v demokratických štátoch sa rozprava o štátnom rozpočte často ťahá niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov či už je to mimo rokovacieho pléna alebo vo výboroch. Vy ste nám dali návrh zákona niekoľko dní predtým, ako sme o ňom mohli vo výboroch diskutovať. Obmedzujete aj túto diskusiu. O čo vám vlastne ide? Hovoríte, že vám ide o Slovenskú republiku. Ak nedáte možnosť vyjadriť sa k základnému zákonu, ktorý určuje hospodársku politiku vlády, tak obmedzujete vlastne našu možnosť vyjadrovať sa k chodu tejto republiky.

    Zákon o štátnom rozpočte má 35 kapitol. Ak by som chcela uviesť pozmeňujúce návrhy len v rozsahu 2 - 3 minút, ku každej z nich by som potrebovala podstatne dlhší čas. Čo chcete teda týmto dosiahnuť? Chcete nám zamedziť aj možnosť, aby sme aktívne vstupovali do rozpravy o zákone o štátnom rozpočte. A to si trúfnem povedať, že vtedy vláda Hnutia za demokratické Slovensko predkladala v skrátenom legislatívnom konaní len minimum z toho, čo ste si dovolili predložiť vy.

    A ešte by som chcela povedať, pani ministerka, ste majsterka v tom, že robíte politickú perzekúciu, robíte sociálnu eutanáziu starších ľudí a postarali ste sa o emigráciu inteligencie a mnohých mladých ľudí, ktorí sú nútení zo sociálnych dôvodov emigrovať. Možno by bolo lepšie, keby ste po víťazstve VPN boli emigrovali vy, ako ste to zamýšľali.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani ministerka jednoducho predvádza svoj typický spôsob vystúpenia. Chcem upozorniť na to, že je hrozné počúvať práve ministerku, za účinkovania ktorej sa na ministerstve financií skrátili za necelý rok devízové rezervy o 50 %. A ona ide hovoriť o pozitívnych výsledkoch tejto vlády, to je naozaj na neuverenie.

    Ale aj ďalej. Bez akejkoľvek hanby napríklad hovorí, privatizovali ste VSŽ. Priatelia, veď VSŽ boli privatizované väčšinovo kupónovou privatizáciou. Tam sa diali už len opatrenia, ktoré vlastne mali kompenzovať priebeh roztratenia majetku do neznámych cudzích rúk.

    A chcem ešte niečo povedať. Vy pani ministerka vystupujete s takou bohorovnou pohŕdavou formou voči druhým ľuďom, že vám musím čosi pripomenúť. Skromnosť je cnosť skutočnej osobnosti. Ani na chvíľu by som nemal takú vnútornú pomätenosť, aby som vás obvinil zo skromnosti. Túto jedinú vlastnosť naozaj nemáte a ja vás z toho neobviňujem. Myslím si, že bude dobré, keď budete rozmýšľať sama nad sebou, nad kapacitami svojho inteligenčného zmáhania sa problémov a nehovoriť o druhých dehonestujúco. To je nielen nedôstojné, ale je to neľudské.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    zostal som, pani ministerka, celkom v úžase, keď som počul vašu analýzu o tom, v akom deficite skončili zdravotné poisťovne. Priznám sa, že som si pôvodne myslel, že dostávate zlé informácie, ale vy operujete tým ako ministerka financií, čo je totálna lož a tárate. Pani ministerka, povedali ste, že zdravotné poisťovne skončili s deficitom 13 mld. Pani ministerka, Národná rada prerokovala účtovné uzávierky dvoch najväčších poisťovní. Zopakujem vám to, pretože kolegovia mali možnosť sa s týmto materiálom zoznámiť. Všeobecná zdravotná poisťovňa vstupovala v roku 1995 s deficitom 3 mld. Sk. Skončili sme na konci roku 1998 s deficitom 2 mld. Sk. Spoločná zdravotná poisťovňa skončila s deficitom 1 mld. Sk. Tieto dve najväčšie poisťovne majú dohromady okolo 4 mil. poistencov. Ostatné poisťovne, dá sa predpokladať, keďže nedávali účtovnú uzávierku do parlamentu, mohli mať deficit do 3 mld. korún. Čiže deficit poisťovní mohol byť 6 mld. korún.

    Pani ministerka, deficit, o ktorom hovoríte, to bolo asi na úrovni 10 mld. korún a ten mali zdravotnícke zariadenia. Ale ak sa vám zdá byť veľký deficit tých 10 mld., chcem vám povedať iba jedno. Dnes končíte s deficitom v zdravotníctve okolo 15 - 18 mld. To ste dosiahli, resp. pán minister zdravotníctva svojimi chaotickými a nezmyselnými nesystémovými krokmi. Ak za jeden rok urobíte deficit 5 až 8 mld., čo potom ešte chcete vyčítať?

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Rád by som povedal pani ministerke, ale predovšetkým jej voličov poprosil, aby napísali pani ministerke, že stráca pamäť. Stráca pamäť, keď hovorí o tom, kedy padla koruna. A prečo vlastne? Zabúda na to, že tesne pred voľbami dvaja členovia dnešnej vládnej koalície chodili po Západe a po Spojených štátoch a rozprávali o reprivatizácii. Keď bolo jasné, že ste vyhrali voľby, tak koruna sa zakolísala. Ale napriek tomu, že nebola žiadna intervencia Národnej banky, udržala sa, len mierne prekročila fluktuačné pásmo a vrátila sa. To znamená, že to jasne dokázalo, aká dobrá bola výkonnosť vtedajšej slovenskej ekonomiky. Lepší dôkaz na to neexistuje. Takže ak potom padla slovenská koruna, je to vyslovene vaša zásluha, pani ministerka.

    A pokiaľ hovoríte o dedičstve, my sme sa nevyhovárali na dedičstvo po komunistoch, teda po vás pani ministerka, po vašich súdruhoch. My sme pracovali, v tom je asi ten rozdiel. Vy ste sa učili niečo zrejme z histórie a spomenuli ste si, že bol nejaký Kutuzov, ktorý hovoril, že najlepšia obrana je útok. Lenže on bol vojenský vojvodca, nie minister financií, pani ministerka. Od vás čakáme, aké opatrenia urobíte na to, aby ste ozdravili ekonomiku, ktorú ste rozbili. Hovoríte o tom, aká je chorá VSŽ alebo ako sa stala chorá. Zvaľujete to na privatizáciu VSŽ. Nie, pani ministerka, VSŽ sa dostalo do vážnych problémov po tom, čo vy ste nastúpili do vlády a začali spochybňovať, či je schopná zaplatiť svoje dlhy. A to neprežije nielen žiadny podnik, ale ani žiadna banka, keď vlastný minister financií spochybňuje schopnosť tejto inštitúcie dostáť svojim záväzkom. Pani ministerka, je veľmi smutné, ak si mýlite ľavicu s lavicou. Je to rozdiel.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený snem,

    vážená snemovňa,

    nemám dobrú správu ani pre vás, ani pre pani Schmögnerovú, ani pre vládu. Výsledky za prvý kvartál hovoria o tom, že ekonomický pád Slovenska sa prehlbuje. Ekonomický rast za tretí kvartál bol 0,6 % oproti, trebárs, 6 % ešte minulý rok. Nezamestnanosť, miera nezamestnanosti vzrástla z 13,6 % na 18,7 %, narástla skoro o 30 %. Pokles ekonomického rastu som povedal. Poklesla priemyselná a stavebná produkcia. Rast inflácie zo 6 % na 15 %. Pokles reálnych miezd o 2 %, v roku 2000 to bude 8 až 10 %. Pokles rozostavaných bytov na polovicu, začatých bytov na polovicu. Pokles investícií o štvrtinu. Pokles devíz na polovicu.

    Vláda klame samu seba, klame aj parlament, klame aj občanov a zaznieva to z úst aj pani Schmögnerovej. Povedal by som, že pani Schmögnerová spolu s pánom Weissom úspešne transformujete Stranu demokratickej ľavice na stranu demokratickej pravice. Podieľali ste sa na rozhádzaní hospodárskeho a sociálneho systému, daňového systému. Pustili ste k vode deblokácie. Ani raz ste neboli rokovať v Rusku o deblokáciách. Stali ste sa maskotom zdražovania, zvyšovania daní a cien a teraz v parlamente strácate nervy a snažíte sa personifikovať svoje vlastné osobné problémy a neschopnosť prijať reálny, pravdivý pohľad na skutočnosť, na skutočné výsledky vašej aj osobnej politiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som spresniť informáciu pani ministerky o tom, že dnes pred budovou Národnej rady protestovali len odborári. Viete, ja na rozdiel od tohto parlamentu mám doma veľa priateľov medzi členmi Hnutia za demokratické Slovensko. Medzi členmi, ktorí nemajú nič spoločné s odbormi. Oni tu dnes boli, boli ma aj navštíviť. Takže viem, kto tu bol a prečo.

    Veľmi by ma mrzelo, pani ministerka, keby ste Hnutiu za demokratickú Slovensko upierali podiel na organizovaní dnešnej demonštrácie, či už mala nejaký význam alebo nie, to nechajme na potom. Ja poznám vašu dobrosrdečnú povahu, verím, že to ste nechceli.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci!

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Cuperovi.

  • Pani ministerka, 9. 12. po začatí prerokovania štátneho rozpočtu na rok 1998 ste začínali asi takto, prečítam vám to: "Prerokovanie štátneho rozpočtu na rok 1998 sa určilo na utorok. Každý vie, že utorok zasadá vláda, ktorá sedí v budove Úrade vlády. Nemôže zároveň sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky."

    Kde sedí táto vláda, pani ministerka?

    Takže poslanecká snemovňa prerokúva návrh vlády o štátnom rozpočte na rok 1998 bez účasti vlády a jej predsedu. Nieto tu ani nohy z vlády okrem vás pani ministerka. Prečo takto dobre zinscenovaná fraška, pýtam sa vás, lebo vy ste sa pýtali vtedy nás. Pretože o rozpočte rozhodne koalícia a vládu neinteresujú názory opozície. Ani vy nechcete počuť názory opozície. Je oveľa pohodlnejšie sedieť v Úrade vlády a už opäť bez dotieravých novinárov, ako počúvať kritiku z úst opozičných politikov. A o to tu predovšetkým pôjde.

    Takže vám, pani ministerka, musí ísť o to, aby ste si vypočuli aj nepríjemné názory. Nereprezentujete úspešnú vládu...

  • Nevypínaj sa.

    Prosím vás, dajte pánu poslancovi čas, ešte jednu minútu, lebo sa vypína sám.

  • Nevypínam sa sám, ale neviem, prečo to nefunguje.

    Budem pokračovať.

    Pani ministerka, ďalej ste povedali: "V porovnaní s rokom 1993 sa znížila takmer na polovicu inflácia." Teraz sa trojnásobne zvýšila. Z vysokého deficitu bežného účtu sme sa dostali do mierneho prebytku. Po prvýkrát od roku 1989 vzrástli reálne mzdy. Teraz poklesli o 19 %. Strojnásobili sa devízové rezervy a viac ako o polovicu vzrástli zahraničné investície.

    Čím sa chcete pochváliť pani ministerka vy, po roku aj nejakých mesiacoch, keď vtedy ste museli tieto uznanlivé slová, aj keď nie veľmi rada, predniesť práve na Kozlíkove hospodárenie a Mečiarovu vládu. Dnes nás tu opíjate rožkom, dráždite občanov tohto štátu, poslancov opozície, ale predpokladám, že aj niektorých súdnejších z vlastných radov. Inscenujete tu niečo, čo sa jednoducho pre ženu nehodí.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky boli vyčerpané.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, máte jednu minútu.

  • Ďakujem za slovo.

    Pretože som nemohol použiť formu faktickej poznámky, mám procedurálny návrh. Pani ministerka ma urazila, navrhujem, aby pani ministerka vyriešila svoj problém tým, že verejne poslanci SDĽ budú hlasovať, že podporia návrh pána Čarnogurského a zo zákona zriadime komisiu na vyšetrenie prečinov komunizmu a ja budem lobovať v klube HZDS, aby sme boli za. A už ma prestaňte ohovárať!

  • Budeme pokračovať, páni poslanci, panie poslankyne, v rozprave.

    Dovolím si prečítať poradie prvých desiatich písomne prihlásených poslancov a zároveň vám oznámiť, že je 47 poslancov písomne prihlásených do rozpravy. Upozorňujem, že bol schválený 10-minútový limit na jedno vystúpenie. Poradie prvých desiatich prihlásených poslancov a poslankýň je takéto: Tkáč, Keltošová, Kalman, pán poslanec Malchárek sa vzdal svojho vystúpenia, Oberhauser, Delinga, Mesiarik, Zelník, Gajdoš, Slavkovská, Cabaj.

    Čiže to je prvá desiatka, potom, samozrejme, idú ďalší podľa poradia.

    Konštatujem, že pán poslanec Tkáč nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie a vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Kalman.

    Upozorňujem ešte raz na časový limit 10 minút.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na úvod odpovedala na otázku pána poslanca Hajduka a zároveň aj na výhrady pani ministerky Schmögnerovej o tom, že sa tu opakujú určité argumenty. Pán poslanec doslova povedal, poznačila som si, že vedieme akademické reči a že sa to počúva už, tuším, neviem po koľkýkrát. Chcem povedať, páni poslanci, že vlastne vysvetľujete dôvod našich vystúpení, pretože tento štátny rozpočet je tretí v tomto roku, ak k tomu prirátam aj rozpočtové provizórium. Trikrát vám opakujeme, upozorňujeme vás na určité riziká, argumentujeme, ale všetko sa to odráža, ako hovorí básnik, ako hrach od steny.

    Na úvod sa chcem len veľmi stručne venovať najmä oblasti nezamestnanosti a oblasti bytovej výstavby. Zopakujem, čo už povedali moji kolegovia po štvrtý, piaty, desiatykrát, dúfam, že sa z toho vláda poučí.

    Po prvé, stále sa opakujú chyby, ktoré ste urobili už pri zostavovaní rozpočtu 1999. Poviem to veľmi jednoducho. Príjmy aj v tomto rozpočte sú nadhodnotené, výdavky podhodnotené. Opätovne sú nereálne postavené a chybne sú stanovené makroekonomické ciele. Nehovorím to len ja. Hovoria to aj odborníci, ktorí nikdy neboli členmi HZDS, nie sú to dokonca ani naši sympatizanti, ani voliči. Absentujú vám rozvojové prvky. Všetko, čo je teraz v rozpočte pripravené, sa znovu, tak ako v roku 1999 dvakrát postavilo na reštrikčných opatreniach. Štátny rozpočet aj z tohto pohľadu obsahuje viaceré riziká, ktoré sa prejavia na budúci rok v ďalších takzvaných ozdravných opatreniach.

    Rast HDP 2,8 %. Už ste počuli posledné štatistické údaje, ktoré povedal pán poslanec Kozlík za tretí štvrťrok. Nedosiahneme rast HDP 2,8 %. Nemaľujme si na ružovo ekonomické možnosti, keď vidíme, akú krivku, aký úpadok rast HDP zaznamenáva v poslednom kvartáli. Odborníci hovoria, že ak dosiahneme rast HDP 1,5 %, bude to úspech tejto vlády. Ďalšie zbožné želanie je 10-percentná miera inflácie. Prosím vás, to isté sme počúvali v marci tohto roku, keď sa robil rozpočet na tento rok. Dnes máte 15-percentnú mieru inflácie. Prečo klamete ľudí, prečo klamete nás? Desaťpercentná miera inflácie je iba ružovým snom. Už v septembri 1999 sme mali 14,7-percentnú mieru inflácie.

    Rast cien v roku 2000. Predpokladá sa rast nájomného 70 %, elektriny, plynu v rozpätí od 30 - 50 %, čo bude predstavovať reálne asi 16 % inflácie.

    Miera nezamestnanosti 16 %. Neviem, ak si spomínate, pani ministerka, v marci som upozorňovala na to, že 15-percentná miera na tento rok je nereálna. A keďže vtedy neboli vypočuté naše argumenty možno len preto, že som z HZDS, museli sa v priebehu roku urobiť reštrikčné opatrenia či už novelou zákona o zamestnanosti, novelou zákona o sociálnom zabezpečení, kde sa nielen krátili podporné lehoty, ale znižovali sa aj podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky. Obávam sa, že keď sa už teraz miera nezamestnanosti blíži k 19 %, majú pravdu tí experti, ktorí, znova opakujem, nie sú spriaznení s HZDS, ktorí reálne hovoria o hrozbe 20 % na budúci rok. Ale na to sa treba pripraviť, toto treba ľuďom povedať a zároveň zabezpečiť potom k tomu aj primerané zdroje.

    Rozpočet v časti o deficite - znova je to klamstvo do vlastného vrecka 18 mld., pričom priamo v materiáli uvádzate 28 mld. Ak si uvedomíte, že príjmy z privatizácie sa podľa medzinárodnej metodiky určovania deficitu nemôžu rátať medzi rozpočtové príjmy, tak rozpočet 18 mld. je ďalšie zbožné želanie.

    Dovoľte mi, aby som teraz prešla k tým dvom okruhom, o ktorých som hovorila.

    Rastie miera nezamestnanosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo do vlády materiál - síce s nieľkomesačným oneskorením - o koncepcii politiky zamestnanosti do roku 2002. Panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená o tom, že tento materiál sme mali mať na stoloch predtým, ako sa budete vyjadrovať k štátnemu rozpočtu. Takisto považujem za pokrytectvo a formálnosť, ak sa rozpočet Národného úradu práce, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Úradu bezpečnosti práce bude prerokúvať na záver tejto schôdze, pretože schválením štátneho rozpočtu už bude všetko dané. Budú to len platonické reči, ako by to malo byť, keby to malo byť, ale rozpočet predsa určí finančné rámce. V tejto koncepcii politiky zamestnanosti, ktorá vychádza z určitých názorov aj ekonomických rezortov, myslím si, je veľa podnetného. Pýtam sa, prečo sa to neodrazilo napríklad aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prečo o tom snemovňa nie je informovaná?

    Ďalej by som chcela povedať o oblasti bytovej výstavby. Pôsobím vo výbore, ktorý má na starosti aj bytovú výstavbu, a preto vás chcem oboznámiť s ďalšími víziami vlády, ktoré sú absolútne nereálne. Po prvé, vláda má záväzok dokončiť v tomto roku 10 tisíc bytov. Desaťtisíc bytov, ktoré boli rozostavané ešte počas vlády Vladimíra Mečiara, možno ešte predtým. Podľa stanovísk odborných občianskych združení a zároveň profesijných združení tento rok nebude dokončených viac ako 8 tisíc bytov. Znamená to ďalší zásah do vreciek občanov, pretože sa uvažuje so zvyšovaním nájomného.

    Ďalej chcem povedať, že bytová výstavba ako taká upadá. Pán minister výstavby bol u nás vo výbore a povedal, že síce v rozpočte je zvýšenie o 2,2 mld., ale požiadavka ministerstva bola na ďalšie 3 mld. Sk, ak by sa malo splniť programové vyhlásenie vlády. Pán minister nežiada nič iné, len aby sa plnili sľuby, ktoré dala táto vláda. Ďalej sa v rozpočte určujú možnosti emitácie dlhopisov na účely v bytovej výstavbe. Pýtam sa, prečo nie povinnosť. Prečo sa vláda jasne nezaviaže, že emitáciou dlhopisov 3 mld. korún vyčlení do bytového fondu? Sľubujú sa 2,3 mld. z privatizácie. Tomu hovorím holub na streche. Privatizácia je v nedohľadne, uvidíme, ako dopadne. Už teraz vieme, koľko rezortov má požiadavky na zisky z privatizácie. Obávam sa, že ministerstvo výstavby zostane zase niekde na chvoste. Vláda v tabuľkovej časti rozpočtu uvádza spomenuté 2,3 mld. korún. Prosím vás, všetci dobre vieme, že vláda nie je viazaná žiadnymi tabuľkami. Toto všetko je len na zastretie očí pre verejnosť aj pre nás, ktorí sa k rozpočtu máme vyjadriť.

    Mám ešte dve otázky, pani ministerka. Prečo ide rozvoj bytovej výstavby cez ministerstvo financií, keď ministerstvo výstavby je fakticky zodpovedné za bytovú výstavbu, ale rozhoduje o tom ministerstvo financií. Hovorím o bonifikácii úverov alebo štátnej prémie na stavebné sporenie. Počas Mečiarovej vlády položkami v prospech bytovej výstavby disponovalo ministerstvo výstavby. Dnes to má na starosti alebo v koncepcii ministerstvo financií. Je v tom chaos. Myslím si, že tieto dva rezorty by sa mali konečne rozhodnúť, akým spôsobom budú spolupracovať a záväzne dať potom aj do návrhu štátneho rozpočtu, akým spôsobom bude bytová výstavba ďalej pokračovať.

    Viete, mám za sebou 6 štátnych rozpočtov a 2 rozpočtové provizóriá. Chápem požiadavky všetkých ministrov, ktorí žiadajú viac. Chcú len to najlepšie pre svoj rezort. Ale tento rozpočet, tak ako je predložený - a verte mi, že hovorím zo skúseností - nie je vnútorne previazaný. Vláda nedala jasnú víziu svojich priorít. Musíme občanovi povedať, že tieto a tieto priority v roku 2000 chceme naplniť, ale bude nás to stáť toľko a toľko. Toto v rozpočte nie je.

    Ak hovoríme o bytovej výstavbe, poviem len jeden príklad. Uvažuje sa zároveň s bytovou výstavbou v tých lokalitách, kde chce vláda prioritne pustiť zahraničných investorov tak, aby bola možná mobilita pracovnej sily? Ak by sa takto uvažovalo, hovorím tomu previazaný rozpočet. Ministerstvo školstva uvažuje s reformou školstva, najmä vysokého školstva. Pýtam sa, ako ide dohromady - už som to aj hovorila - prepúšťanie pedagógov, ako ide dohromady ďalší zámer ministerstva školstva, pokiaľ ide o určité výhody pre učiteľov, ak úzko nespolupracujú s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a nespolupracujú napríklad aj s ministerstvom výstavby?

    Žiadalo by sa mi uviesť viac takýchto príkladov, ale, žiaľ, môj čas sa už zrejme napĺňa. Preto, a nielen preto je tento rozpočet chaotický a nezaslúži si, aby bol v snemovni schválený. Nanajvýš sa v ňom môžeme ešte dohadovať o určitých sumách, ktoré však nič nevyriešia. Filozofia rozpočtu je zlá, a preto ho nepodporím.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sa hlásia štyria páni poslanci. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási. Nikto. Posledný je pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko, prosím.

  • Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej.

    Pani poslankyňa, chváliť sa za minulé obdobie môžete všeličím, ale nie pokiaľ ide o bytovú výstavbu. Ani v jednom roku ste nesplnili programové vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara a už vôbec nie počas funkčného obdobia. Pekne sa vráťte aj k programovému vyhláseniu vlády, aj k politickému programu Hnutia za demokratické Slovensko. Trafili ste sa celkom vedľa. Nič ste za uplynulé štyri roky nerozostavali, len ste dokončovali, pán Húska, bytové domy z bývalej komplexnej bytovej výstavby spred novembrového obdobia 1989. Nič iné. A už vôbec ste nevytvorili podmienky na prípravu územia na bytovú výstavbu. Absolútne nie. Takže sa pozrite trošku do zrkadla. Ak súčasnej vláde vytýkate, že nesplnila počas jedného roka svoje zámery, vy ste ich nesplnili za štyri roky. Nebuďte farizeji a pokrytci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Doplnil by som kolegyňu Keltošovú v niektorých aspektoch zhoršujúceho sa sociálneho postavenia učiteľov vysokých škôl, o ktorom čosi povedala, ale ktoré je také katastrofálne, že mám pred sebou list pána Ing. Jána Gašperana, predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý píše doslova zúfalý list všetkým poslancom tejto snemovne: "Prosím vás, neprijmite navrhovaný rozpočet pre školstvo, ktorý predkladá táto vláda. Vláde sa nedá veriť," píše tento pán odborár, vedúci odborového zväzu, "preto, lebo nám sľubovala, že po roku 1999, keď je stabilizačný rozpočet, sa už školstvo stane prioritou. Ale aká je to priorita," píše tu, "keď na rok 2000 v porovnaní s rokom 1999 majú nižší rozpočet o 4 % pri 10-percentnej inflácii." Tak kde tu je, prosím vás, priorita školstva?

    Odborári píšu, že 150 tisíc pracovníkov vzdelávacieho systému sa dostane na hranicu chudoby. A títo chudobní ľudia budú vychovávať naše deti. Priatelia, dáme ich vychovať tomuto školstvu alebo si ich pošleme do zahraničia? To si môžu dovoliť len tí najbohatší ľudia. Priatelia, v tom je tá strašná tragédia tohto rozpočtu, práve v oblasti školstva. Keď sme hovorili pri programovom vyhlásení vlády, aby, prosím, zo školstva naozaj spravili prioritu, vtedy nám bolo sľúbené, že to bude priorita. Ale teraz sa ide ochudobňovať. Školy predčasne končia semestre, musia prepúšťať pedagógov, školy nemôžu kvalitne udržať výučbu, pretože nemôžu platiť externistov, ktorí zlepšujú výučbový proces. Teda všetko je, prosím vás, v rozpočtovom debakli. A píšu o tom odborári rezortu školstva. Priatelia, to je pre všetkých poslancov, nielen opozičných, ale aj koaličných.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som potvrdiť to, čo hovorila pani poslankyňa Keltošová. Má pravdu v tom, čo sa týka bytovej výstavby. Tiež by som bol veľmi rád, aby poslanci, ktorí túto problematiku nepoznajú, netárali. Keďže sa v rezorte životného prostredia evidovali stavebné povolenia a územné rozhodnutia, ale aj údaje o odovzdaných bytoch, môžem potvrdiť, že od roku 1995 každým rokom rástol počet odovzdaných bytov a v roku 1998 bolo odovzdaných 8 600 bytov a už to nebola komunálna výstavba, ale bolo rozostavaných viac ako 16 tisíc bytov. Ak sa niečím chválite, tak akurát tým, že dokončujete byty, ktoré boli začaté ešte počas éry vlády Vladimíra Mečiara a ministra výstavby pána Mráza. My sme totiž vytvorili vhodné podmienky na výstavbu. Boli dávané vhodné úvery a mnohí mladí ľudia to využili. Vy ste to koniec koncov zastavili.

    Niekto tu hovorí, že neboli vytvorené podmienky. Počas našej vlády bola schválená územnoplánovacia dokumentácia veľkých územných celkov všetkých 8 krajov. To by ste mali vedieť, vážení páni poslanci, a bol to základ na plánovanie bytovej výstavby. Keby ste toto nemali, tak potom neviem, neviem, čo by ste robili. A vaše plány spochybňuje aj súčasná tlač a, samozrejme, aj odborníci. Mám veľmi vážne obavy, že domy nebudú stavať nezamestnaní, tých už máme viac ako 500 tisíc, a takisto ich nebudú stavať ani absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí majú také mizerné platy, že majú vôbec čo robiť, aby sa uživili.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vo vzťahu k tomu, čo povedala pani poslankyňa Keltošová.

    Po prvé. Naozaj považujem za mimoriadne vážne riziko verejnoprávne fondy a zdôrazňujem skutočnosť, že naozaj v januári hrozí deficit v Sociálnej poisťovni v rozsahu 11 mld. Sk, a pritom je ohrozené vyplácanie dôchodkov bez toho, že by sa v roku 2000 uvažovalo s valorizáciou dôchodkov.

    Po druhé. Pokiaľ pani poslankyňa Keltošová hovorila aj o školstve, školstvo kleslo z hľadiska rozpočtových výdavkov o 14 %. Podiel na túto rozpočtovú kapitolu predstavuje 0,6 % HDP, a to je v situácii, keď súčasná vláda vyhlásila školstvo za päť svojich priorít. Je to jednoducho rozpor medzi skutkami a činmi.

    Vážené dámy a páni, pani poslankyňa Keltošová hovorila aj o bytovej výstavbe. Žiaľ, jej diskusia začala mať alebo odozva na jej vystúpenie mala vyslovene politický, demagogický a klamlivý charakter.

    Vážený pán poslanec Sopko, predsa nemyslíte vážne povedať takú nehoráznu hlúposť. V roku 1994 bolo 6 709 bytov, v roku 1995 bolo 6 151 bytov...

  • Pán poslanec, nereagujte na pána poslanca Sopka, on nebol posledným rečníkom.

  • Hovorím o bytovej výstavbe, o ktorej hovorila pani poslankyňa Keltošová.

    ... v roku 1997 bolo 7 172 bytov, v roku 1998 už 8 234 bytov, prvý polrok 1999, a to už je vaše dielo, vážený pán poslanec Sopko, 488 bytov. Tak vám srdečne gratulujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kalman. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    skôr než začnem hovoriť priamo k téme s pozmeňujúcim návrhom, dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie alebo poznámku pána Bohunického v prvej časti nášho rokovania, pretože to má súvis s tým, o čom rokujeme. Pán Bohunický, hovorili ste asi v tom zmysle, že ste zdedili po nás také hospodárstvo, v ktorom sa učíte riešiť teraz problém, učíte sa chodiť, aby ste tieto problémy vyriešili. Chcem vám pripomenúť, pán Bohunický, že do vlády sa nechodí učiť chodiť. Vo vláde už musíte vedieť aj behať aj na krátke trate, aj šprint, a dokonca pri tom maratóne musíte vedieť aj zvládať prekážky. Takže ak ste nevedeli chodiť a neviete behať, radšej treba rozmýšľať nad niečím iným. A potom keď neviete chodiť, pochopil som, prečo neviete chodiť. Vy ste totiž pred parlamentnými voľbami chodili na bicykloch a zabudli ste chodiť. Tak sa čo najrýchlejšie naučte chodiť a potom sa treba aj uberať.

    Vážené dámy, vážení páni, keďže máme limit, musel som rozdeliť svoje vystúpenie na dve časti. S druhou časťou vystúpim potom, keď sa prihlásim ústne. V prvej časti som chcel hovoriť o dosahoch štátneho rozpočtu na sociálno-ekonomické postavenie našich občanov, ale budem hovoriť ako druhý, pretože k tejto téme ma teraz vyprovokovala pani ministerka, keď hovorila, že zdôrazňujeme tie isté veci, ktoré sme hovorili pri štátnom rozpočte na tento rok. Áno, pani ministerka, budem aj teraz opakovať otázky, o riešenie ktorých som vás vtedy žiadal, ale neriešili sa a, žiaľ, v dvoch prípadoch rok 1999 jasne potvrdil líniu, ktorú sme presadzovali, resp. podcenenie tejto línie vašou vládou.

    Prvá moja téma je k drogám. Nie je to dávno, čo sme schválili koncepciu boja proti drogám na rok 2000. A keď si pozriete štátny rozpočet, kolegyne, kolegovia, zistíte a postavíte si otázku, z čoho sa bude platiť, z čoho sa budú realizovať tie smelé úlohy, ktoré sú v rámci koncepcie vyčlenené. Veď pre drogový program vyčleňujete 40 mil. korún, konkrétne Protidrogový fond. Absolútne absentuje finančná položka pre Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Pýtam sa, čo bude tento výbor riešiť. Pýtam sa, z čoho budú štátne orgány, ktoré sú zaviazané uznesením vlády, riešiť otázky boja proti drogám, ak im Výbor ministrov nepridelí finančné prostriedky. To znamená, že jeden zákon zase odporuje druhému. Pritom drogová scéna sa rozširuje, ako sme mali možnosť sa dočítať z tejto správy. Veľmi dobre vieme, že otázka boja proti drogám v opačnom prípade, ak sa jej nevenuje pozornosť, niekoľkonásobne prekročí dopredu vynaložené finančné prostriedky. Spätne sa nám to totiž vráti.

    Preto znova zdôrazňujem a predkladám pozmeňujúci návrh, aby v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky - skupinu, pani ministerka, si určíte sami, ak prejde tento pozmeňujúci návrh - vytvoriť samostatnú položku pod názvom Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Zároveň navrhujem na túto položku vyčleniť 150 mil. Sk. Len pre vašu informáciu pre tých, čo sa učíte chodiť, naša vláda v roku 1997 vyčlenila 186 mil. korún pre tento výbor ministrov. Pre nedostatok času už nespomínam také veci, že dodnes nie je vyriešená z vašej strany otázka resocializačných zariadení. Neviem, z čoho sa budú platiť a podobne. Myslieť si, že z reštriktívnych rozpočtov jednotlivých rezortných kapitol sa dá zabezpečovať Národný program boja proti drogám, je veľký omyl, pretože, tak ako v tomto roku, aj v budúcom roku budú jednotlivými rezortmi tieto otázky odsúvané do pozadia a vlastne sa nič nedocieli.

    Zarazila ma v návrhu rozpočtu, pani ministerka, ďalšia otázka. Vy už v návrhu rozpočtu uvažujete, že v kapitolách pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pre ministerstvo zdravotníctva sa automaticky vyčlení z Protidrogového fondu po 5 mil. korún. To znamená, opäť sa porušuje zákon o Protidrogovom fonde, pretože už štátnym rozpočtom sa prikazuje, kde z Protidrogového fondu musia ísť finančné zdroje. Tak som to asi pochopil.

    Zároveň dávam druhý pozmeňujúci návrh k drogovej problematike. Taktiež v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky, skupina 8 pod číslom 8777 namiesto "40 mil. Sk" prideliť "50 mil. Sk". To znamená, aby sa kompenzovalo to, čo už dopredu odoberáte Protidrogovému fondu v podobe rezortov, o ktorých som hovoril.

    Ďalšia poznámka - problematika Rómov. Dámy a páni, z čoho chcete riešiť rómske problémy, ku ktorým sa verbálne hlásite, ktoré verbálne odsudzujete, že predchádzajúca vláda ich neriešila? Navrhujete 30 mil. Sk. Čo za to chcete spraviť pre Rómov? Spoliehate sa na to, že vám donesú peniaze z Európskej únie a zo zahraničia? Je etické, ak spoločnosť nedokáže tieto problémy riešiť? Máme málo skúseností? Máme málo problémov s tým, čo v súčasnosti robia Rómovia? Neuvedomujete si, že finančné zdroje na dovoz turistov zo zahraničia naspäť sú oveľa väčšie, ako navrhujete v štátnom rozpočte? Uvedomujete si, čo všetko spôsobíte tým, keď dáte Rómom zase na vedomie, že aj v druhom roku svojej vlády s nimi vôbec nepočítate? Opäť sa potom bude obviňovať HZDS a niekto ďalší z organizovania odchodov do zahraničia?

    Takže z tohto titulu, lebo sa nemôžem zmieriť s tým, že rómska problematika sa nechce riešiť, navrhujem, aby v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky skupina 8 pod číslom 8777 v položke Rezerva na projekty riešenia problémov rómskej komunity sa nahradila suma "15 mil. Sk" sumou "250 mil. Sk". Predpokladám, že je to postačujúca suma na to, aby sa začala razantným spôsobom riešiť rómska problematika. A znovu pripomínam tým, čo sa učia chodiť, že v našich podmienkach pri našej koncepcii sa rátalo s vyčlenením sumy 1,6 mld. Sk od roku 1998, 1999 - 2002.

    Moja posledná pripomienka je k športovcom, ktorí sú telesne a zdravotne postihnutí. Ide o športovcov, ktorí sa neustále derú dopredu, vynikajú, resp. si vynucujú pozornosť, pretože čoraz viac sú úspešnejší na rôznych európskych, svetových pretekoch, resp. v paraolympijských hnutiach. Teraz v roku 2000 budú paraolympijské hry v Sydney. Vláda schválila sumu 30 mil. korún na prípravu a zabezpečenie týchto športovcov, ktorí si skutočne zaslúžia našu pozornosť. Žiaľ, tieto finančné zdroje nie sú zakotvené v štátnom rozpočte, lebo vláda prijala uznesenie a dohodlo sa, že potom dodatočne po schválení štátneho rozpočtu sa bude vyjednávať a finančné prostriedky sa dajú zo Štátneho fondu telesnej kultúry. Poznám spôsob a systém i prieťahy okolo vyjednávania týchto finančných zdrojov. Preto si myslím a som o tom pevne presvedčený, že bude oveľa spravodlivejšie, keď sa priamo tieto finančné prostriedky, ktoré vláda schválila, zakotvia do štátneho rozpočtu a ihneď po schválení štátneho rozpočtu sa odovzdajú príslušnému hnutiu, aby mohli zakúpiť pomôcky alebo sa začať veľmi solídne a kvalitatívne pripravovať na paraolympijské hry. Predpoklad je, dámy a páni, že títo športovci donesú zo Sydney 15 až 20 medailí, čo bude obrovský úspech pre Slovensko a zároveň to bude ďalšie zviditeľnenie Slovenskej republiky.

    Preto navrhujem v rámci položky Všeobecná pokladničná správa vyčleniť finančné a materiálne zabezpečenie projektu Sydney 2000 na prípravu a priamu účasť reprezentácie Slovenskej republiky na XI. paraolympijských hrách a v rámci tejto položky vyčleniť sumu 23 mil. Sk. Je to v súlade s požiadavkou aj tohto hnutia. Len tak mimochodom, súčasná vláda nevenuje týmto športovcom pozornosť za ich výsledky, doteraz nedostali ani len pozdravný telegram alebo list.

    A moja posledná poznámka. Pani ministerka, vo svojom úvode ste povedali, že ste našli chorú spoločnosť alebo chorého pacienta. Chcem vás ubezpečiť, že o tom, čo som našiel ja, nebudem diskutovať, či to bolo choré alebo nebolo choré. Moji kolegovia vás o tom presviedčali. Tu vám odovzdávam zdravé dieťa, ktoré splodila naša vláda. Žiaľ, vy týmto deťom nevenujete pozornosť a nedáte im najesť. Hrozí im zánik, hrozí prerušenie kontinuity, ktorá tu bola. Prerušila sa tradícia so zdravotne a telesne postihnutými športovcami a vo vzťahu k drogám a vo vzťahu k riešeniu rómskej problematiky ste zostali len vo verbálnej polohe.

    Prosím vás, prijmite tieto návrhy, prosím aj poslaneckú snemovňu, prijmite tieto návrhy, je to v prospech celej spoločnosti aj v prospech nás všetkých.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kalmana sa prihlásilo 5 pánov poslancov, ako posledný je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podať ďalšie prihlášky na faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Aibeková vystúpi prvá.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem plne podporiť požiadavku pána poslanca Kalmana. Možno si pamätáte, možno nie, pretože poslanci takmer vôbec nevenovali záujem problematike, ktorá sa riešila pred niekoľkými dňami, keď sme preberali správu o riešení problematiky drog Slovenskej republiky. Vtedy som prosila, aby ste sa zamysleli a aby ste poskytli finančné prostriedky na túto oblasť, lebo bez peňazí všetky sľuby a všetky programy zostanú iba na papieri. O tom, že vláda a jednotliví ministri, ktorí sú členmi výboru ministrov pre drogové záležitosti, absolútne nevenujú pozornosť tejto problematike, svedčí aj skutočnosť, že jednotlivé nevládne inštitúcie, ktoré pôsobia v tejto oblasti, zápasili celý rok s nedostatkom peňazí, a to preto, lebo vláda ich postupne nedávala prostredníctvom Protidrogového fondu na tento program. A v tento pondelok sa Protidrogový fond zišiel a narýchlo do konca roka mal rozdeliť 7 miliónov. Aký je to prístup ministrov k tejto problematike? Do konca roka 7 miliónov ťažko užitočne rozdelíte. V tejto veci žiadam, aby sa vláda zaoberala touto problematikou nielen papierovo, ale aj vecne.

    A čo sa týka rómskej problematiky, tiež prosím, aby sa len nedeklarovalo, ale aj niečo robilo, pretože keď sme odchádzali my, vízovú povinnosť nám dali dve krajiny Európskej únie a dnes neprejde mesiac, pomaly týždeň, aby sme nedoplácali na túto problematiku. Nehovorím, že je vinná iba vláda, ale myslím si, že záujem o túto problematiku sa takisto deklaruje iba na papieri a reálne sa nerobí nič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Áno, vládnutie je na dlhé trate, minimálne na štyri roky, pretože tak je postavené programové vyhlásenie. Je pravda, že trať, ktorú sme zdedili, je hrboľatá, plná jám a odrenín, ktoré sme získali. Takisto nemôžeme bežať, tak ako sme si to predstavovali, a preto budeme najprv chodiť.

    Dovoľte mi, aby som zverejnil tréningový bežecký plán pána Kalmana. Pán Kalman behal od Husáka k Weissovi, od Weissa k Ľuptákovi, od Ľuptáka k Mečiarovi a od Mečiara k tréningom neurčenej novej politickej strany. To sa mu to behá, keď sa takto natrénoval.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že netreba zdôrazňovať fakt, čo spôsobuje drogová závislosť, ako vplýva na rast kriminality, prostitúcie, ako zasahuje a ničí celé rodiny. Preto si myslím, že každá investícia, a investícia do podpory boja proti drogám je taká minimálna, že by sme nemali nad tým ani chvíľku váhať. V konečnom dôsledku, ak sa nám podarí zastaviť alebo aspoň spomaliť rast či nárast drogovo závislých, sa to niekoľkonásobne vráti naspäť celej spoločnosti s tým, že zníži sa kriminalita, rodiny nebudú rozvrátené a mladá generácia, ktorá bude vyrastať, bude schopná zapojiť sa do normálneho života. Plne podporujem to, čo hovoril pán Kalman, aby sme zvýšili finančnú sumu, ktorá je v štátnom rozpočte a ktorá podporí všetky programy v boji proti drogám, pretože ináč sú to len deklarácie, populistické vyhlásenia, lebo bez peňazí to v tomto smere budú len zbytočne popísané hárky papiera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nadviažem na pána kolegu Kalmana v oblasti protidrogových aktivít, ktoré založila Mečiarova vláda. My sme sa na tento program naviazali výskumne, pretože táto problematika súvisí aj s odbúravaním drog, najmä tvrdých drog, a poškodzovaním nervového systému, extrapyramídového systému. Z toho vznikajú parkinsonské syndrómy, ktoré sú síce zriedkavé, vznikli po prvý raz v Kalifornii, ale vznikajú aj u nás. Ten projekt bol dobre dotovaný. Boli vyčlenené postele vo veľkých nemocniciach, boli vyčlenené laboratórne priestory a boli dotované laboratóriá reagenciami a setmi na vyšetrenie prítomnosti tvrdých drog. Projekt pokračoval veľmi dobre, ale v strede tohto roka celkom zastal, pretože postele sú vyčlenené na ARO oddeleniach a iných oddeleniach intenzívnej starostlivosti, ale nemajú žiadne finančné prostriedky na to, aby mohli vykonávať tieto špeciálne typy vyšetrení. My sme mali samotný vyšetrovací elektrofyziologický set, ktorý zanikol, pretože nemáme peniaze na jeho udržovanie.

    V tomto smere kolega Kalman nemal pravdu. Ten projekt existuje, ale, bohužiaľ, má nula korún. Nie je funkčný. Je umŕtvený, čaká, až príde nová vláda, ktorá ho oživí, alebo vláda, ktorá ho celý zruší. To by bolo čestnejšie, pretože keď to nefunguje, nemá význam, aby to figurovalo ako projekt. Mal som na to vyčlenené aj určité spolupráce s veľkými nemocnicami a mali sme taký pocit, že prví na svete uverejníme veľkú skupinu parkinsonikov, ktorá vznikla vďaka závislostí od drog, ale, bohužiaľ, sa to rozpľaslo. Zostalo nám ročne 30 tisíc korún, ktoré nám dáva jedna firma, výrobca liekov, a to je málo, aby projekt pokračoval. Z vládnych peňazí sme mali podstatne väčšiu časť. Je nám to ľúto, pretože sme už boli zacvičený kolektív experimentálne a inak proste na tejto problematike pracoval. Tak sa odbúravajú projekty za projektmi. Tak sa to odbúrava v oblasti zdravotníckeho školstva, a to je súčasť debaklu, ktorý utrpela Fakultná nemocnica v Martine.

  • Pán kolega Kalman, nedá sa s tebou celkom súhlasiť, že by sa táto vláda nebola učila chodiť, resp. behať na dlhé trate, lebo keď čítam vystúpenie nášho milovaného Mikiho ohľadom schvaľovania rozpočtu na rok 1998, oznamuje nám aj všetkým občanom, ako perličku to musím prečítať: "Zároveň vám chcem oznámiť, že pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v peňaženkách omnoho viac ako dnes a aby sa koruny, ktoré odvedú do verejných rozpočtov, zužitkovali omnoho efektívnejšie, ako je to dnes."

    Áno, pán Dzurinda, zužitkúvajú sa zrejme oveľa efektívnejšie, len mám taký pocit, pán kolega, že Slovensko sa čoraz zreteľnejšie blíži k niektorým rómskym osadám, ktoré tak poznáme z rodného kraja nášho ministerského predsedu Dzurindu, teda zo Spiša. A obávam sa, pán kolega Kalman, že nielen na rozvoj rómskych osád, ale aj na sanáciu škôd po tejto vláde, ktorá nič nezdedila, opakujem, ale bolo jej zverené niečo do opatrovania a ktoré pani ministerka a jej podobní sediaci v prvom rade, teda členovia slovenskej vlády, ktorí si nepokladajú za povinnosť prísť do parlamentu, tak bohapusto rozdávajú svojim zahraničným tútorom alebo začínajú rozdávať.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

    Konštatujem, že pán poslanec Oberhauser nie je v rokovacej sále, stráca poradie.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga, po ňom pán poslanec Mesiarik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dúfajme, že pani ministerka príde a neohrdne poslanca na nôtu poľnohospodárstva.

    Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby som konštatoval, že poľnohospodári budú do nového tisícročia vstupovať s veľkou skepsou, vlastne s tým, čo im návrh štátneho rozpočtu na budúci rok prideľuje a že s týmto v žiadnom prípade nemôžeme byť spokojní.

    Začnem tým, ako sa vyvíja situácia v roku 1999. V tomto roku dochádza v celom poľnohospodárstve na Slovensku k výraznému poklesu rastlinnej a živočíšnej výroby, poklesu odbytových cien viacerých významných poľnohospodárskych výrobkov, predlžovaniu lehôt úhrady za dodávky a k výraznému zvýšeniu rizikových alebo nedobytných pohľadávok za odberateľmi. Výrazne sa znižujú intenzifikačné vklady najmä do rastlinnej výroby s dôsledkami na úrodu v budúcom roku. Znižuje sa využitie výrobných objektov, klesá technická vybavenosť, znižuje sa zamestnanosť a zhoršuje sa kvalitatívna skladba a výkonnosť pracovníkov. K veľkým stratám a znehodnoteniu výrobnej základne dochádza k výpredajom hmotného podnikateľského majetku družstiev v rámci konkurzných a často aj drastických exekučných konaní.

    Základnou príčinou znovu obnoveného prehlbovania krízového stavu v poľnohospodárstve je zhoršenie podnikateľských podmienok vytváraných v rozhodujúcej miere celkovou vládnou hospodárskou politikou a nedostatočným rešpektovaním špecifík poľnohospodárstva a celého potravinového hospodárstva pri podpore domácej výroby a regulácie trhu, pri vývoze a ochrane pred nadmerným a dotovaným dovozom v rozpočtovej a daňovej politike a pri ovplyvňovaní úverovej politiky v bankovom sektore. Základom tohto celého je cenová disparita, ktorá odčerpáva aj naďalej významné zdroje z poľnohospodárstva, a ako konštatujú aj rezortní pracovníci, za doterajšie roky od roku 1990 je to viac ako 12 mld. Sk a, samozrejme, že v tomto roku to naďalej akceleruje.

    Podľa nás je už načase, aby ceny začali uhrádzať nutné náklady na finálne produkty a aby z cien zostalo aspoň na základnú reprodukciu technických prostriedkov výrobného procesu. Poľnohospodári nemajú inú šancu, keď im vláda nevie zabezpečiť primerané podmienky v ekonomike a trhu, aby už nedržali sociálny zmier v spoločnosti tými cenami potravín, ktoré sú, ale aby žiadali od spracovateľov, od obchodníkov a v konečnom dôsledku to tak vyzerá, že od obyvateľstva svoju úhradu nákladov, tak ako to v reštrikcii robí táto vláda, keď svoju ekonomickú a rozvojovú nemohúcnosť prenáša na občana.

    V roku 1999 sa neukazujú žiadne lepšie výsledky ako v roku 1998, i keď môžeme povedať, že tohtoročná jeseň je celkom iná, ako bola v predchádzajúcom roku, teda priaznivejšia. V porovnaní s vlaňajším trištvrte rokom v poľnohospodárskej prvovýrobe klesli výnosy o necelých 6 %, produkcia o 10 % a tržby za tovar až o 16 %. Naďalej sa znižuje hmotný a nehmotný investičný majetok, ktorý medziročne poklesol o 5 %. Agrosektor prestal byť pre bankovú sféru zaujímavý, čiže nie je bonitný, najmä jeho tovary nie sú bonitné, čo je najviac zarážajúce. Preto pri nedostatočnej tvorbe vlastných a nedostupnosti cudzích zdrojov najmä z úverových miest, z bánk nie sú prostriedky na normálnu prevádzku, nieto ešte na investičné zámery a, samozrejme, kde potom vziať peniaze na ešte väčší objem obhospodarovania finančnej sféry, ktorá bude daná vyššími daňami či už v spotrebnej časti najmä na pohonné látky, či už vyšším obhospodarovaním dane z pridanej hodnoty, ktorá sa zvýšila v tomto roku aj pri poľnohospodárskych komoditách zo 6 % na 10 % a, samozrejme, ďalšie dane, ktoré prídu do platnosti v budúcom roku, ktoré sme nechceli prijať, ale nakoniec sú už platné.

    Teda všetci poľnohospodári sa pýtajú, či už z podnikateľskej sféry, či už zo sféry súkromných a fyzických osôb, kde vziať kapitál na obsluhu svojich podnikateľských zámerov. Treba však povedať aj to, že už na budúci rok sa možno prejavia aj také, povedal by som, zásobovacie problémy, lebo podniková sféra signalizuje, že môže byť v jarných mesiacoch nedostatok kŕmneho obilia a možno aj potravinárskeho obilia.

    Pokiaľ ide o prípravu budúceho roku, chcem povedať, že je zasiatych viac ako 100 tisíc ha navyše ozimnej pšenice, ale oproti odporúčaniu, ktoré dal rezort, je to o 7 % menej, čiže sú to veľmi, veľmi zlé veci, ktoré čakajú poľnohospodárov v budúcom roku. Chcem povedať, že z politického pohľadu od volieb v roku 1998 sa poľnohospodári na Slovensku nevedia spamätať. Rokovali s vládou, či už s predsedom vlády, s podpredsedom vlády, ministerkou financií. Zastavovali premávku na cestách, prezentovali sa obilím pred budovou vládou. Minister Koncoš ich, samozrejme, chlácholil, oni ho sem-tam pochválili, ale nič im nevybavil. A obrat k lepšiemu nie a nie prísť.

    Celé toto zničujúce divadlo sa začalo už 19. 3. tohto roku v Bratislave zhromaždením poľnohospodárov a potravinárov, ktoré organizovala Poľnohospodárska komora. Bolo sformulovaných 6 požiadaviek, ale ani jedna z nich nebola naplnená napriek tomu, že tam bola aj tu prítomná pani ministerka a pán predseda parlamentu. Potom sa rokovalo s pánom podpredsedom Miklošom na trikrát, kde bolo predložených 20 požiadaviek. Ich realizácia nie je ani v jednej pätine. Ďalej sa, samozrejme, lobovalo v Národnej rade, vo výboroch, v kluboch či už SDĽ alebo SDK. Prísľuby boli, ale nič sa pre poľnohospodárov nezlepšilo. Potom sa obedovalo s pánom Dzurindom, Migašom, Koncošom a tak ďalej. Zase nič sa nevybavilo. Nakoniec, samozrejme, sa lobuje aj u predsedu súčasného parlamentu, aj u podpredsedu pána Hrušovského a v spoločnej správe vidíme, že podľa návrhov, ktoré dáva výbor pre pôdohospodárstvo, poľnohospodárov nič dobré nečaká.

    Teraz je teda rozhodujúca chvíľa, milí poľnohospodári, na rok 2000, ako sa pripraviť na to, čo sa stane po Helsinskom summite, čo bude pre nás znamenať ďalší medový špagát alebo lekvárové lano, ako pred nás preťahujú v zasľúbenej Európskej únii.

    Minister pôdohospodárstva ďalej neskrýva sklamanie, že je bezmocný, že nemá možnosť dať poľnohospodárom to, aby aspoň dosiahol úroveň roku 1998, a kdeto ešte úroveň roku 1997! Spolieha sa na nás, na slovenský parlament, ale ten akosi nič nechce priklepnúť. Chcem povedať, že doteraz ešte nikdy nebola taká ignorácia návrhov pôdohospodárskeho výboru v tomto parlamente, aká sa zračí teraz, ktorá v podstate môže byť pravdou. Prečo je to tak? No je to tak asi preto, lebo vo výbore, ktorý je gestorský, sú ľudia, ktorí k nám poľnohospodárom nemajú akosi dobrý prístup. Myslím si, že poľnohospodári by mali vedieť, ktorí sú tí poslanci, čo nás tak v gestorskom výbore macošsky zastávajú, že okrem prítomného pána predsedu ako spravodajcu je to pán poslanec Maňka, pán poslanec Brocka, pán poslanec Bajan, pán poslanec Benkovský, pán poslanec Petrák, pán poslanec Tatár, pán poslanec Kujan.

    Myslím si, že by sa už raz mohol zlomiť tento nepriaznivý postoj a možno na tomto pléne Národnej rady, kde pripravujeme rozpočet na budúci rok, zostane ministerstvo financií akosi v zatrpknutí, pretože veci, ktoré aspoň v minime chceme na tomto pléne presadiť, budú môcť byť aj skutočnosťou. Treba si pamätať aj to, čo niektorí poslanci v doterajšom prístupe k poľnohospodárstvu a najmä, povedzme, vládni funkcionári, prezentovali. Napríklad poľnohospodárstvo sa musí naučiť žiť bez dotácií, ak chceme vstúpiť do Európskej únie a musíme sa ešte viac otvoriť. To bol výrok pána Mikloša. Ďalší výrok: budeme sa vraj musieť učiť efektívnu poľnohospodársku politiku, ktorá nie je založená len na dotáciách.

  • Ďakujem, pán poslanec, váš čas uplynul.

  • Pán podpredseda, protestujem proti tomu, ale inú možnosť nemám, lebo si myslím, že treba predniesť v Národnej rade všetko, na čo je človek pripravený. Takže sa budem hlásiť ďalej do rozpravy, tak ako to umožňuje rokovací poriadok, a potom prednesiem aj svoj návrh na zmenu návrhu štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Samozrejme, máte na to plné právo.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem pánu poslancovi Delingovi povedať len veľmi stručne: Čo sa čuduje, keď táto vláda tuneluje celú republiku?

    Ďakujem.

  • Nedomnievam sa, že pán poslanec Delinga sa má čudovať za výsledky rokovania pôdohospodárskeho výboru, keď sa v tom výbore nachádzajú takí naslovovzatí odborníci, ktorí tam sú. Všetky rokovania a postoje k poľnohospodárstvu v tomto parlamente mi pripomínajú debatu z rakúskej televízie o energetike, keď predstaviteľ Strany zelených na argumentáciu, že v Rakúsku je odôvodnené zatvoriť elektrárne, tak príslušný expert z energetiky sa ho spýtal: No a odkiaľ chcete brať elektrinu? Tento múdry rakúsky zelený povedal: No predsa zo zástrčky v stene. Asi takéto sú predstavy aj podpredsedu vlády Mikloša, keď tvrdí, že slovenské poľnohospodárstvo musí žiť bez dotácií a plne otvorené. Takéto historky môže prednášať kdesi inde, ale rozhodne nie v slovenskom parlamente.

    Chcel by som ešte upozorniť v súvislosti s vystúpením pána Delingu na veľmi zásadnú vec, ktorá sa týka všetkých vystúpení poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Všimnite si, vážený pán predsedajúci aj vy ostatní kolegovia, že my sa nezaoberáme útočením, urážkami a invektívami? Naše vystúpenia sú vecné, konkrétne a k problematike. Zatiaľ čo sa vy koaliční poslanci utiekate k urážkam, k zosmiešňovaniam, k prekrúcaniam a osočovaniam. Aké boli vaše vystúpenia na pána poslanca Kalmana, aké boli vystúpenia na ktoréhokoľvek iného? A korunu robí tomu, bohužiaľ, jediná členka vlády, tu prítomná ministerka financií Schmögnerová, ktorej vystúpenia sú plné žlče a nenávisti. Takže kolegovia, keby ste sa pokúsili argumentovať k problematike, a nie takou formou, akú tu predvádzate, pretože tým iba dokumentujete svoju odbornú a intelektovú impotenciu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, po ňom sa pripraví pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne a poslanci,

    vážení hostia,

    úroveň a kvalitu návrhu štátneho rozpočtu vždy ovplyvňuje východisková základňa spoločnosti v ekonomicko-sociálnej oblasti. Myslím si, že tým je poznačený aj návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000.

    Ak vychádzam zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva, ktorú predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na rokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, musím iba konštatovať, že východisková základňa v sociálnej oblasti je veľmi zlá. Na vývoj sociálnej situácie obyvateľstva v tomto období veľmi negatívne pôsobí prudký rast nezamestnanosti, ktorý predstavoval len v závere tohto polroka, prvého polroka 1999 takmer 500 tis. občanov, z toho 40 % dlhšie ako rok. Ďalej to bolo spomalenie dynamiky rastu pracovných príjmov oproti rovnakému obdobiu minulého roku pri nízkom raste ich reálnej hodnoty. Bol to nepriaznivý vývoj príjmovej situácie domácností, ktorý možno kvalifikovať ako najhorší od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Nízky nominálny rast príjmov, ktorý zaostal za prírastkom inflácie, mal vplyv na zníženie ich reálnej hodnoty a znamenal tak prehĺbenie poklesu príjmovej situácie domácností oproti predtransformačnej úrovni.

    Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa spomalila aj dynamika rastu korunových vkladov obyvateľstva, čo dokumentuje zníženie zdrojov domácností na tvorbu peňažných rezerv. Skutočnosť, že vysoký podiel obyvateľov v mnohých prípadoch živiteľov rodín zotrvával bez príjmov z pracovnej činnosti, mala značný vplyv na príjmovú situáciu v domácnostiach, ktorá sa prejavila v prudkom raste počtu domácností s výškou príjmu pod hranicou hmotnej núdze. Vzrástol počet obyvateľov v hmotnej núdzi, ktorý koncom polroka predstavoval 10 %. Nárast počtu obyvateľov, ktorí zostávajú mimo pracovného procesu, má vážne dosahy na objem prostriedkov zabezpečujúcich ich prežitie vyplácaných ako podpora v nezamestnanosti a dávky hmotnej núdze, dávky sociálnej pomoci občanom v hmotnej núdzi.

    Musím konštatovať, že ani legislatívne návrhy a opatrenia, ktoré sme urobili, podstatu nepriaznivého vývoja sociálnej situácie, ktorá sa už v mnohých regiónoch stáva neznesiteľnou, neúnosnou a ohrozuje sociálny zmier, nevyriešili. Je preto potrebné urýchlene hľadať riešenia a realizovať opatrenia na zlepšenie situácie, zdôrazňujem, najmä v hospodárskej oblasti. Jedným z nástrojov hospodárskeho oživenia je nesporne i štátny rozpočet, o ktorom rokujeme. Chcel by som zdôrazniť, že aj keď nie v dostatočnej miere, ale predsa len návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 dáva aspoň náznaky možného oživenia ekonomiky. Zastávam však názor, že ak sa chceme rýchlejšie dostať z tejto pre občanov zlej situácie, mal by štátny rozpočet na budúci rok zakladať dynamickejšie prvky.

    Rok 1999 bol nesporne reštrikčným rokom a v mnohých prípadoch až kruto úsporný. V roku 2000 by sme mali prostredníctvom rozpočtu občana podržať, nezaťažovať ho negatívnymi dosahmi na jeho životnú úroveň, a tým mu vlastne pomôcť prežiť. Na druhej strane rok 2000 by mal byť rokom skutočného frontálneho nástupu na oživenie ekonomiky, a tým by malo smerovať aj úsilie vlády, ministerstiev, ale aj nás poslancov v parlamente.

    Ak prihliadame na vývoj nezamestnanosti v roku 1999 a ďalšie avizované hromadné prepúšťanie, možno konštatovať, že východisko, ktoré sa stavia v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 v podobe 16,6-percentnej nezamestnanosti, je rizikové a pri stagnácii ekonomiky aj nereálne. Rast nezamestnanosti bude sprevádzaný nižšími príjmami do Národného úradu práce z výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, a tým aj nárastom výdavkov pre občanov, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi a budú si nárokovať dávku sociálnej pomoci. V tejto časti vidím štátny rozpočet na rok 2000 ako rizikový a aj toto riziko je možné odstrániť len oživením ekonomiky.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, vo svojom vystúpení chcem ďalej oceniť skutočnosť, že si vláda postavila ako jednu z priorít na rok 2000 oživenie bytovej výstavby. Oživenie bytovej výstavby a vôbec stavebníctva by nesporne prispelo k oživeniu ďalších ekonomických aktivít a dalo prácu ľuďom. Očakával som však, že v návrhu štátneho rozpočtu sa budú na budúci rok vytvárať lepšie podmienky na priame investície do rozvojových programov.

    Aj napriek zmene v rozpočte oproti roku 1999 do bytovej oblasti je tu viacero rizík, na ktoré chcem stručne upozorniť. V bytovej výstavbe je výrazné riziko, že ak sa nezačnú zvyšovať príjmy obyvateľstva, väčšina občanov, najmä mladých rodín nebude môcť využiť ani tie možnosti, ktoré sme vytvorili vytvorením podmienok v Štátnom fonde rozvoja bývania, hypotekárnymi úvermi či aktivitami stavebných sporiteľní. Už dnes je situácia v Štátnom fonde rozvoja bývania taká, že peniaze sú, ale občan nereaguje. Väčšina občanov nemá prostriedky ani na to, aby mohli využiť výhodné pôžičky. Cesta k zmene vedie prostredníctvom zvyšovania reálnych príjmov občanov. Rozpočet Štátneho fondu rozvoja bývania na rok 2000 je mimoriadne lichotivý. Je to vďaka tomu, že sa zvažuje s vyčlenením 2,3 mld. Sk z výnosov privatizácie, z toho 1 mld. pre Štátny fond rozvoja bývania, 0,9 mld. na výstavbu technickej vybavenosti a obnovy bytového fondu, 0,3 mld. na výstavbu nájomných bytov a 0,1 mld. na bankový sektor pre pôžičky.

    Tieto prostriedky sú však rizikové a v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 nie je jednoznačné rozhodnutie o ich vyčlenení. Ak sa tak nestane, zdôrazňujem, že Štátny fond rozvoja bývania bude nefunkčný a predsavzatia v bytovej výstavbe sa zrútia. V takom prípade, samozrejme, nebude možné ani naplniť úlohu z vládneho programového vyhlásenia 14 tis. bytov ročne. Preto aj touto cestou apelujem na vás poslancov, aby sme, tak ako to navrhol výbor pre sociálne veci a bývanie, podporili návrh uznesenia, aby sme vládu i Fond národného majetku zaviazali, pokiaľ sa tieto prostriedky budú v roku 2000 vyčleňovať, aby sa aj vyčlenili na tento účel.

    Na prudší rozvoj bytovej výstavby však treba hľadať aj ďalšie mimorozpočtové zdroje a zdroje získavané prostredníctvom štátnych záruk a vydávania štátnych dlhopisov. Viem, že tieto možnosti sú obmedzené opätovne štátnym rozpočtom a zdrojmi, avšak nevidím dôvod, aby sme dopredu takúto možnosť vylučovali. Preto znovu navrhujem, tak ako sme o tom rokovali vo výbore, aby sme v § 10 návrhu štátneho rozpočtu v ods. 1 dali možnosť vláde, aby mohla v roku 2000 prevziať štátne záruky aj za problémy alebo úvery Štátneho fondu rozvoja bývania. Takisto v § 12 tohto návrhu v ods. 2 navrhujem dať vláde možnosť - podotýkam možnosť, to nie je úloha - rozhodnúť, ak to bude výhodné a potrebné, aj o vydaní štátnych dlhopisov na potreby bytovej výstavby.

    Pri týchto návrhoch vychádzame z toho, že v roku 1999 boli týmto smerom vyvinuté viaceré aktivity, spoločné aktivity a je možné, že v roku 2000 by mohlo dôjsť k výhodným ponukám, ktoré, ak by vláda posúdila, že sú výhodné a štátny rozpočet by to umožnil, mohli by byť týmto spôsobom realizované. Oba návrhy sú predložené v spoločnej správe a prosím o ich podporu.

    Na vytváranie vhodných sociálnych podmienok života občanov priamo vplývajú dobre alebo zle fungujúce fondy ako verejnoprávne inštitúcie. Vo všetkých v súčasnosti fungujúcich fondoch sú vážne finančné problémy. Je to prirodzené, pokiaľ je slabá ekonomika, vysoká miera nezamestnanosti, nízka životná úroveň, a tým rast chudoby, chorobnosti a biedy. To všetko, žiaľ, dnes na Slovensku máme. Je však nesprávne, ak tieto inštitúcie do finančných prostriedkov dostáva štát, a to tým, že poistné, ktoré platí za občanov spadajúcich do jeho kompetencie, platí z nízkeho a nespravodlivého vymeriavacieho základu voči ostatným poistencom a podnikateľom. Žiaľ, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 v § 7 až § 9 sa opätovne ponecháva doterajší nízky vymeriavací základ. Viem pochopiť dôvody vzhľadom na deficit prostriedkov v štátnom rozpočte, ale rozhodne nemôžem súhlasiť s tým, aby tieto problémy opäť znášal poistenec, ktorý najmenej môže za to, že sa fondy dostali do takýchto problémov.

    Už vo výbore pre sociálne veci a bývanie som navrhol zamyslieť sa a zvážiť zvýšenie vymeriavacieho základu. Samozrejme vzhľadom na štátny rozpočet nebolo možné ísť touto cestou, nenašiel som pochopenie, a preto chcem i v mojom vystúpení navrhnúť, aby sa tento problém deficitu riešil v zmysle zákona, kde štát rieši deficit tak, ako to hovorí zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • K vášmu vystúpeniu je 8 faktických poznámok, ako posledný pán poslanec Cabaj. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    s prvou časťou a veľkou časťou vášho vystúpenia musím absolútne súhlasiť a som rada, že aj koaličný poslanec má triezvy pohľad na rozpočet. Je to v dobrom porovnaní s hrubou demagógiou, ktorú predvádzali poslanci za SDĽ. Vecne ste vychádzali z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak mi dovolíte, nadviažem na túto sociálnu situáciu priamo z rozpočtu, kde sa konštatuje, že nedôjde k valorizácii dôchodkov. Je to po prvýkrát od roku 1991, od vzniku zákona o valorizácii dôchodkov, že dôchodky nebudú valorizované. Keď si uvedomíte, že sa ráta s 10-percentnou infláciou, vy vlastne nielen balíčkami ekonomických opatrení a prijatým Liečebným poriadkom, ale aj tým, že nedáte dôchodcom to, čo im v zmysle zákona patrí, tak znovu ich ochudobníte a dostávate ich naozaj na hranicu absolútneho životného minima. Ak neprijmete nový zákon, tak si vás dovoľujem upozorniť, že porušíte zákon, pretože zákon číslo 46/1991 Zb. je stále v platnosti a mali ste ho realizovať.

    Pri prerokúvaní úpravy dôchodkov mi osobne v parlamente dal sľub minister práce, že do konca roka budú dôchodky valorizované po druhýkrát. Nielenže nebudú v tomto roku, ale ani v budúcom. Takisto je ohrozená účinnosť zákona o životnom minime a naň nadväzujúce dávky, to sú aj rodinné prídavky, to je rodičovský príspevok, pohrebný príspevok, pestúnsky príspevok a tak ďalej. Čiže vy znovu ochudobníte občanov o to, čo im je už zákonom dané. Čiže im nielen nič nové nepridávate, ale im beriete aj to, čo bolo prijaté v ostatných rokoch.

  • Ďakujem za slovo.

    Aj ja súhlasím s vystúpením poslanca pána Mesiarika a má pravdu, ak hovorí, že by sme mali občana podržať. Ale veď je to v našich rukách. Áno, my rozhodujeme o tom, či občana podržíme alebo nie. Škoda, že je tu tak málo poslancov, aby to počuli ostatní, aby sa zbavili nadiktovanej mašinérie, že majú hlasovať tak alebo onak, aby mali v prvom rade naozaj na mysli občana, lebo poviem, že ak sa v zdravotníctve kalkuluje s tým, že by mal participovať občan do sumy až 5,7 mld. korún, čo predstavuje asi 1 124 Sk na jedného občana, tak zrejme týmto ho nepodržíme. Ale občan si to nebude môcť dovoliť.

    Ďakujem.

  • K úvahám pána poslanca Mesiarika by som len dodal jednu veľmi podstatnú vec, a to, že súčasná politika súčasnej vlády za tento kalendárny rok, ale aj za budúci rok týmto návrhom štátneho rozpočtu vytvára veľmi nebezpečný a možný precedens, a to je rozpad materiálno-technickej sféry malého a stredného stavebníctva v nadväznosti na stagnujúcu a zaostávajúcu bytovú výstavbu. My sme tento stav deštrukcie stavebnej výroby a materiálno-technickej základne stavebníctva zdedili vlastne po roku 1992, a to by som rád pripomenul pánu poslancovi Sopkovi, ktorý sa tvári, že o tom nevie. V rokoch 1990 - 1992 prakticky došlo k totálnej plošnej deštrukcii stavebnej výroby a celej výrobnej základne stavebníctva a vlastne sme museli začať budovať nie byty, ale obnovovať celú materiálno-technickú základňu toho, čo je predpokladom, aby sa vôbec bytová výstavba mohla rozbehnúť.

    A k podobnej recyklácii tohto stavu prichádza v súčasnosti, pretože malé a stredné firmy spojené s výstavbou bytov a s malým a stredným stavebníctvom sú fakticky v deštrukcii, v rozklade, hospodárskom úpadku a väčšina z nich zaniká. Takže, dámy a páni, ak aj v budúcom roku príde k takému tempu, aké je v súčasnom kalendárnom roku, tak sa vám rozpadne celá základňa, ktorá je východiskom vôbec oživenia a vzniku bytovej výstavby, no nielen vám, ale nám všetkým.

  • Veľmi si cením vystúpenie pána poslanca Mesiarika, ktorý predsa len nezaprel, že má sociálne cítenie a že sa vedel vzpriečiť proti hladkým číslam, ktoré sa nám v tomto rozpočtovom projekte ponúkajú. Zamyslite sa nad tým, čo povedal, aké je to obvinenie tejto vlády. "Situácia v sociálnej oblasti," citujem, "sa v porovnaní s rokom 1998 zhoršila." To už nemôžete zvaľovať na Mečiara. Nezamestnanosť, v pláne sa ráta, to sme čítali, 16 - 16,5 %. To je rizikové podľa pána poslanca. A s tým plne súhlasím. Najmä keď vieme, že reálna situácia je teraz okolo 20 % nezamestnaných, čo je už kritické pre každý štát, a to by mala vedieť najmä ministerka financií. Ak sa nezačnú zvyšovať reálne mzdy, povedal ďalej pán poslanec Mesiarik, to znamená, že si veľmi správne uvedomuje, že situácia aj v tejto mzdovej oblasti sa zhoršuje. Štátny fond rozvoja bývania je fikcia. To nepovedal on. To už hovorím ja, aby som mu nepridával niečo, čo nepovedal a nechcel prípadne povedať, ale povedal, že je reálny rast biedy na Slovensku.

    Uvedomujete si, vážení občania, ktorí, dúfam, počúvate toto vysielanie, čo vám chystá táto ministerka financií, ktorá okrem rozporov s podpredsedom vlády Miklošom má stále len dobre nabrúsený jazyk na terajšiu opozíciu? Je to situácia, keď sa neriešia problémy. Je to situácia, keď sa skutočne politizuje a politickými ťahmi sa zastiera reálna ekonomická situácia a navyše sa ponúka rozpočet, ktorý je nereálny a znamená aj tým, že sa nebudú valorizovať dôchodky, ochudobnenie ľudí.

  • Prosím, pán poslanec Maxon má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Prirodzene, že vecne s obsahom vystúpenia pána Mesiarika možno súhlasiť. Nemožno však súhlasiť s tými výzvami, čo všetko by sme mali, pretože tá výzva by mala byť smerovaná predovšetkým na tú stranu, pán poslanec Mesiarik, kde sedíte. Prečo to hovorím? Hovorím to jednoducho preto, lebo keď ste neboli poslancom tejto snemovne a zastupovali ste nie bezvýznamnú sociálnu skupinu, boli ste odborovým predákom, keď ste chceli dosiahnuť pre túto skupinu občanov niečo pozitívne, tak ste veľmi usilovne na tom pracovali. A rozdiel medzi minulosťou a dneškom je v tom, že sme to dokázali vyriešiť. A dokázali sme to vyriešiť predovšetkým preto, lebo sme chceli. Tak chcem naozaj zdôrazniť, že pokiaľ máte takéto návrhy, všetko spravte pre to, aby ste vo vládnej koalícii tieto návrhy presadili. Reálna skutočnosť ukazuje, že pokiaľ sa my s vašimi návrhmi stotožníme, nemáme reálnu šancu ich presadiť. Je to vaša povinnosť ako predtým odborového predáka, tak teraz ako príslušníka vládnej koalície.

  • Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som pánu poslancovi Mesiarikovi povedal, že to, čo hovoril, sa veľmi dobre počúvalo, ale vetu treba skončiť, keď už nie výkričníkom aspoň bodkou, a tá bodka tam, pán poslanec, veľmi chýbala. Vy ste nežiadali vládu alebo ste sa neobracali na vládu ani na vlastné politické zoskupenie, aby riešili problémy, ktoré ste vymenovali, len ste nechali na láskavé uváženie vlády, že ak sa jej náhodou bude chcieť a nebude mať nič lepšie alebo zaujímavejšie na činnosti, alebo nebude mať lepšiu zábavu, aby sa náhodou zaoberala aj týmito problémami. Mimochodom, k problémom ste zabudli priradiť ešte jeden predvolebný sľub, a to Základné potraviny za základné ceny. Tak to je tiež jeden z tých sľubov, ktorý ostáva celkom vo vzduchu. Ale ani sa vám nečudujem, pán poslanec, lebo vidieť na prítomnosti, mohutnej prítomnosti členov vlády, aký majú záujem a vôbec úctu voči parlamentu, keď sa rokuje o najdôležitejšom zákone, podľa ktorého sa budú musieť riadiť a podľa ktorého bude žiť celá republika budúci rok. Jednoducho sú si istí, že budete robiť to, čo vám povedia a nič iné alebo povedané inými slovami, že sa budete správať nesvojprávne a je celkom jedno, čo v tomto parlamente odznie alebo neodznie.

    Pani ministerka to osobne dáva veľmi rada najavo, pretože sa počas nášho rokovania vôbec nezaujíma o to, čo hovoríme, ale baví sa s inými, prípadne sa nám ešte obracia chrbtom. Nechcem tvrdiť, že zozadu nie je taká ako spredu, ale v každom prípade si myslím, že je to minimálne dehonestácia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že toto si nedovolí žiadny predstaviteľ vlády v krajinách, na ktoré sa tak radi odvolávajú, keď rozprávajú o demokracii a podobne.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež by som v niektorých veciach chcela podporiť vystupujúceho pána poslanca, len ma mrzí jedno, že nenašiel podporu na to, aby zástupca odborárov, ktorí prišli pred parlament, mal možnosť v krátkom, povedzme, tiež len desaťminútovom vystúpení nás osloviť, s čím vlastne prezentuje celú organizáciu.

    Vážení páni a dámy, tiež by som chcela spomenúť to, čo povedal aj pán poslanec Prokeš - Základné potraviny za základné ceny. V Čechách sú tie potraviny podstatne nižšie za nižšie ceny ako na Slovensku. Majú vyššie platy ako tu a napriek tomu v Prahe vyšlo podľa rôznych údajov 50 - 70 tisíc možno odborárov, možno len jednoduchých ľudí povedať: Dosť! Som zvedavá, kedy to budete počuť vy. Pretože chváliť sa víťazstvom, že budúci týždeň začnú s nami počítať ako s jednou z krajín Európskej únie asi veľmi nemôžete. V rovnakej línii sa tam totiž nebude vyberať Slovensko ako extra trieda, ale budú aj krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, Litva, teda vlastne naznačuje to, že sa otvorí pre všetkých možnosť vstúpiť do rozhovoru s nimi. Ale Európska únia vám už ukázala nedôveru, Mečiarova vláda nemala toľko vízovej povinnosti, ako postupne zo dňa na deň ju získavate vy. A verte mi, že ak lekári a ostatní budú mať platy, ktoré skutočne neumožnia ani prežitie, tak sa budú snažiť odísť odtiaľto a verte mi aj to, že Európska únia to nepotrebuje, a preto budeme mať vízovú povinnosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem povedať zopár čísel aj ja k pánu Mesiarikovi, pretože oceňujem jeho vystúpenie, len už bolo naznačené, a to mu vrele odporúčam, aby loboval vo vládnej koalícii na podporu tých návrhov, ktoré mal. Totiž sociálna politika, ktorá je obsiahnutá aj v rozpočte na rok 2000, bude mať najväčší dosah na rodiny s deťmi a na dôchodcov. A chcem mu len pripomenúť niektoré čísla. Za našej vlády tak kritizovanej zo strany opozície, teraz vládnej koalície, boli upravené dôchodky o 38 %. Inflácia za toto obdobie bola 24 %. To len pripomínam. Dodnes vládna koalícia svojou väčšinou odhlasovala úpravu dôchodkov 4 % plus 160 korún, keď to tak približne zoberiem, je to možno 6 %. Inflácia za toto obdobie je minimálne 15 %.

    Mal som možnosť pozrieť si aj materiál pána ministra Magvašiho, keď pripravoval podklady na riešenie otázok zvyšovania dôchodkov v tomto roku, kde sú veľmi zaujímavé čísla. V tomto materiáli sa kalkuluje, že ročný nárast dôchodkov bude minimálne 10 % každý rok vlády a v roku 2002 by tento podiel mal byť 40,5 % podielu mzdy, priemernej mzdy. Ak sme boli tak kritizovaní, počas našej vlády to bolo 41,3 % miezd, to bol podiel dôchodkov. Tak ak nás niekto kritizoval a poukazoval na tieto nedostatky, pani ministerka rada šermuje s číslami, bolo by dobré, keby tieto čísla vybrala a takýmto spôsobom to aj porovnala. Pritom hovorím, nereálne sa kalkuluje s nárastom 10 % dôchodkov ročne.

  • Ďakujem.

    Posledný v rozprave dnes na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vystúpi pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    narastanie dlhov v rezorte zdravotníctva nastalo po roku 1997, resp. po druhom polroku 1997, keď bola schválená platová úprava, ktorá nebola krytá zdrojmi, pretože štát si v roku 1998 nesplnil opäť morálnu odvodovú povinnosť a zdroje sa zvýšili len minimálne. Nastal prudký nárast zadlžovania sa zdravotníckych zariadení a ku koncu októbra 1998 sa odhadovalo na 8 až 9 mld. Do konca roku 1998 tento deficit vzrástol na 10 mld. Sk.

    Pred voľbami sa zdravotníctvo na mítingoch, ani nie na mítingoch, ale v masmédiách stalo predmetom obrovského záujmu. Sľuby, že zdravotníctvo sa po voľbách stane prioritou, sa rozplynuli ako dym. Okrem toho nesystémové a zmätkové opatrenia vyhlásené ministerstvom zdravotníctva a schválené dokonca vládou Slovenskej republiky, ako bola krízová situácia v zdravotníctve a najmä následné opatrenia v rámci vyhlásenej krízovej situácie, ale aj krízová kategorizácia liekov či politické výmeny riaditeľov zdravotníckych zariadení a schopných manažérov, spôsobili, že v zdravotníctve deficit narastá podstatne väčším tempom ako doteraz. Veď súčasné odhady zadlženosti budú do konca roka podľa niektorých odborníkov na hranici 15 až 18 mld. Sk.

    Pani ministerka, vyhlásenie krízového stavu v decembri minulého roku bolo politicky motivované a bol zneužitý občan i zdravotnícky pracovník, pretože žiaden krízový stav neexistoval. Prečítam vám z uznesenia zo 113. rozšíreného zasadnutia rady Asociácie nemocníc Slovenska, kde v bode 6 sa píše: "V súčasnosti sa začína zjavne prejavovať kritický stav v zdravotníctve avizovaný ministrom zdravotníctva pri jeho nástupe do funkcie." Teda až za rok pôsobenia tohto ministra a tejto vlády sa dostalo zdravotníctvo do krízového stavu.

    Pri porovnaní nákladov na zdravotnú starostlivosť v rozsahu zákona o Liečebnom poriadku, a to v prepočítaní cien na úrovni roku 1998, potrebuje rezort zdravotníctva na rok 2000 sumu 48 mld. Sk, to je vlastne objem finančných prostriedkov, ktoré by boli iba na úrovni roku 1998. Objem prostriedkov zo zdravotného poistenia, ktoré sú garantované zo zákona, je garantovaný iba v objeme 40 mld. Sk. Ak zohľadníme aj mimorozpočtové zdroje, o ktorých sa uvažuje v zákone, je reálny deficit 4,6 mld. Sk. Z uvedeného pohľadu je zrejmé, že ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda Slovenskej republiky nezabezpečili v zmysle svojich úloh z programového vyhlásenia vlády vyrovnané hospodárenie, naopak, deficit sa stále prehlbuje a nie sú zdroje na splatenie starých záväzkov. Uvedené spôsobí, že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti skolabuje. Vláda kalkuluje s tým, že občan v roku 2000 sa bude spolupodieľať na financovaní zdravotníctva, a to až do výšky 5,7 mld. Sk, čo predstavuje na jedného občana v priemere ročne asi 1 120 Sk.

    V súčasnej ekonomickej situácii občana je nemožné a považujem to za amorálne, aby minister zdravotníctva, ale i vláda zneužívali chorobu občana, aby občan bol tlačený k múru, doslova vydieraný, ak chceš mať navrátené zdravie, teda liečiť sa, priplať si. Podľa prieskumov už v súčasnosti asi 20 až 30 % pacientov lieky neužíva, pretože ich nevie v lekárni zohnať alebo nemá na ich priplatenie. Faktom je, že minister zdravotníctva a súčasná vláda spustila sociálnu eutanáziu, t. j. že ten, kto nemá peniaze, nebude môcť byť liečený. Dôsledky si vie asi každý predstaviť.

    Napriek všetkým kritikám, v akom stave minister prebral rezort, a napriek sľubom vlády a ministra zdravotníctva dostáva zdravotníctvo od roku 1990 pri porovnaní hrubého domáceho produktu najnižšie percento z hrubého domáceho produktu na rok 2000, a to v sume 4,9 %. Pritom prečítam z predvolebného programu Slovenskej demokratickej koalície pre oblasť zdravotníctva, veď expertom bol práve pán minister Šagát: "Chceme, aby občania mali v systéme povinného zdravotného poistenia zabezpečenú rovnako dostupnú a kvalitnú základnú zdravotnú starostlivosť, ktorej rozsah a kvalita sa kontinuálne zvyšuje v závislosti od rastu hrubého domáceho produktu. V oblasti financovania zdravotníctva chceme zabezpečiť porovnateľné zdroje pre zdravotníctvo s krajinami Európskej únie, t. j. aspoň 7 % hrubého domáceho produktu." Nielenže zdravotníctvo nedostáva finančné krytie ani na úrovni roku 1998, ale týmto rozpočtom je hlboko poddimenzované.

    Vážená pani ministerka, ekonómovia, ktorí zostavovali rozpočet, môžu mať výhrady, že za rok pod vedením ministra zdravotníctva neboli prijaté žiadne systémové kroky, ba naopak, chaotickými krokmi sa zhoršila finančná situácia v rezorte. Ak počas štyroch rokov vznikol deficit 10 mld. Sk, tak za rok pôsobenia tejto vlády vzrástol deficit a do konca roka sa očakáva, ako som už spomínal, 15 až 18 mld. Sk. Chcem zdôrazniť, že tí, čo zostavovali rozpočet, by si mali uvedomiť, že týmto rozpočtom netrestajú neschopného ministra, ale chorého občana i zdravotníckeho pracovníka, ktorý musí pracovať v neustálom umelo vytvorenom strese, a hoci vie, že pacient by mohol byť ošetrený, a ako by mal byť ošetrený, nemôže mu podať liek, lebo na liek nie sú peniaze.

    Preto apelujem na vás dámy a páni, aby ste hlasovali podľa vlastného vedomia a svedomia a aby ste upustili od vopred nariadenej hlasovacej mašinérie, a prosím vás, aby ste v mene pacienta i zdravotníckych pracovníkov podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí pre zdravotníctvo reálne financie aspoň na úrovni roku 1998, a to, aby štát zaplatil 13,7 % z vymeriavacieho základu 3 000 Sk, hoci by štát mal zaplatiť z vymeriavacieho základu 4 000 Sk. Som si vedomý ekonomickej situácie, v akej sa nachádzame, preto pozmeňujúci návrh je, aby štát zaplatil iba z vymeriavacieho základu 3 000 Sk. Považujem to za aroganciu a cynizmus, že napriek tomu, že sa opakovane konštatovala skutočnosť, že zdravotníctvo je v zlej finančnej situácii, rozpočet je postavený tak, ako by zdravotníctvo malo dostať týmto rozpočtom poslednú ranu z milosti.

    Prosím vás, nehazardujte s tým, čo človek má najcenejšie, a to zdravie, resp. prinavrátenie jeho zdravia, pretože ak by sme schválili rozpočet v takom stave, ako je predložený, hrozí, že v ústavnej starostlivosti sa musia redukovať výkony o 11,34 %, v primárnej ambulantnej starostlivosti o 8,59 %, v ambulantnej špecializovanej starostlivosti o 4,75 % a v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách skoro o 5 %, to znamená nenaplnenie toho, čo občan potrebuje, znamená to zníženie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nielen zníženie kvantitatívnej, ale zníženie i kvalitatívnej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dve pani poslankyne, ako posledná je pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na slová pána poslanca Zelníka, pokiaľ hovoril o kritickom stave v zdravotníctve, ale nielen že je kritický stav v zdravotníctve, ale je aj kritický stav občanov v ich situácii zabezpečovania zdravia. Neviem, pani ministerka, či dostávate listy, ale pre mňa je už smutné, koľko listov dostanem od starších občanov, ktorí ako dôkaz svojej situácie posielajú oxeroxovaný dôchodkový príjem, poplatky, elektrina, plyn, telefón, uvádzajú, koľko doplácajú na lieky a takmer im neostávajú peniaze na živobytie. Pani ministerka, vy na týchto ľudí nemyslíte? Vás to nebolí, kam ste doviedli túto republiku a ekonomickú situáciu občanov tejto republiky? Vy si myslíte, že sa budete môcť na tú vašu platňu dedičstva stále odvolávať pri vašej zodpovednosti? Veď ja byť na vašom mieste, tak už nespávam, nespávam z toho, aká je situácia občanov. Pokiaľ je to niektorým poslancom smiešne a hlavne z SDĽ, ľavicovej sociálnej strany, tak mne je veľmi smutno, že im je to smiešne, pretože situácia mnohých občanov, hlavne starších, je už absolútne neúnosná a toto je výsledok vášho vládnutia.

  • Pani poslankyňa Aibeková je dnes ako posledná prihlásená so svojím vystúpením.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Zelník, vašu požiadavku, ktorú ste predniesli ako pozmeňujúci návrh, plne podporujem, a to aj preto, že túto požiadavku dala aj Slovenská lekárska komora a všetky komory a Asociácia združenia, ktoré pôsobia v zdravotníctve a ktoré sa na nás obrátili. Všade táto požiadavka je. Nedivte sa, že pán minister sa správa tak, ako sa správa, nie je tu prítomný. Veľmi dobre si spomínate, ako sa správal vo výbore, vôbec nepodporoval návrhy na zvýšenie rozpočtu.

    Pán minister má jednu smolu, že ako po opozičnom poslancovi tu zostali jeho vystúpenia. Keď bol opozičný poslanec, tak nebol spokojný s tým, čo sa navrhovalo a boli to oveľa vyššie sumy, keď si pozriete, koľko financií išlo do rozpočtu zdravotníctva a ako sa z roka na rok zvyšovala výška týchto prostriedkov. Pán minister žiadal vtedy vždy viac, žiadal, aby to bolo o 100 % minimálnej mzdy alebo najnižšie, čo žiadal, bolo v roku 1996, vtedy žiadal 85 % platnej minimálnej mzdy. Čiže dnes by to bolo zo 4 000 Sk, resp. 4 000 Sk bude platiť od 1. januára, takže minimálne z tých 3 600 Sk. A odkiaľ vziať finančné prostriedky? Znovu vám odpoviem návrhom pána ministra. Navrhoval znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky, rezervu krajských úradov a znížiť rozpočtovú kapitolu SIS. Takže keď vedel v predchádzajúcich rokoch navrhovať, odkiaľ vziať prostriedky, prečo nedal tento návrh ako minister. Zaujímavé je, že v roku 1997 nebol spokojný so 6,4 % z HDP a dnes je spokojný.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať schváleným bodom programu, a to je voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ďakujem vám dnes za aktivitu, za účasť na rokovaní.

    Teraz prosím členov poslaneckých klubov koalície, aby sa zhromaždili v kinosále ihneď po skončení rokovania.

    Ďakujem pekne.