• Otváram pokračovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: Ištván, Lexa, Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Prokeš.

    Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní, prosím poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, a pani poslankyňu Rusnákovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

    V rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky (tlač 465) vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci a z ústne prihlásených poslancov vystúpil len poslanec Tuchyňa.

    Do rozpravy sa ešte ústne prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská, páni poslanci Jasovský, Kačic, Antecký, Cuper a ako posledný pán poslanec Húska.

    Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

    Prosil by som, aby ďalšie rokovania Národnej rady viedol podpredseda Hrušovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci Národnej rady,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som ako poslankyňa, ktorá sa taktiež podpísala pod odvolanie pána ministra školstva, uviedla svoje dôvody, ktoré ma k tomuto kroku viedli. Nezvyknem robiť podpisy alebo kroky bez toho, že by som vnútorne bola presvedčená na základe určitých dôvodov o tom, že to, čo podpisujem, je vec, ktorá skutočne obstojí.

    Predovšetkým by som chcela povedať, akú filozofiu riadenia školstva vláda Dzurindu, ktorú prezentuje príslušný pán minister školstva, začala realizovať. Je všeobecne známe, že slovenské školstvo už aj v minulosti malo veľmi vysokú úroveň. Dôkazom toho je, že v minulosti vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí odišli do zahraničia, prevažne všetci sa umiestňovali na špičkových úrovniach a vlastne preukazovali široký okruh znalostí, ktoré v školách nadobudli. Obdobné sú skúsenosti so zahraničnými študentmi, ktorí u nás študovali. Vychádzajúc z tohto vláda Vladimíra Mečiara mala stratégiu rozvinúť školstvo, a to do takej miery, aby tieto dobré hodnotenia a záujem študovať na slovenských vysokých školách dostal priestor.

    V období, keď sme boli vo vláde, bol veľký záujem nielen študovať na lekárskych fakultách, na poľnohospodárskych, ale napríklad Izrael prejavil veľký záujem priamo pre túto krajinu organizovať za tvrdú menu učebné cykly a výučbu na slovenských vysokých školách. Toto by malo veľký vplyv aj na prísun financií do rezortu školstva, nehovoriac o tom, že by to bol určitý spôsob vývozu našej vzdelanosti a aby sa toto mohlo uskutočniť, samozrejme, treba do tej vzdelanosti dať určité investície. Vychádzajúc z analýz, ktoré boli urobené v zahraničí, je jednoznačný záver, že investície dané do vzdelania sú jedným z najrentabilnejších investícií, nehovoriac už o tom, že pokiaľ ponúkneme takúto možnosť štúdia na našich vysokých školách, má to aj to pozitívum, že absolventi našich vysokých škôl, ktorí sa vrátia do materskej krajiny, sú už kontaktné osoby, ktoré sú pri hľadaní partnerov v zahraničí na spoločné podnikanie alebo na vývoz veľmi dobrými partnermi, ktorí dajú pozitívne relácie o stupni vývoja Slovenskej republiky. Toto bol projekt Mečiarovej vlády, preto aj zakladanie ďalších vysokých škôl nebolo nezmyselné zakladanie bez plánu alebo bez uváženia.

    Aká bola filozofia novej vlády, ktorá nastúpila? Prvé, čo nové vysoké školy dostali, a to už robila aj pred voľbami, dostávala vo svojich hodnoteniach na úroveň - a ja to teraz priamo citujem -, "závodných škôl práce Mečiarovej vlády" a začalo sa nielen spochybňovať ich kvalitatívne zázemie, ale vôbec ich existencia. Pod heslom racionalizácia sa začali kroky na likvidáciu týchto vysokých škôl a zároveň aj na likvidáciu, prípadne zrušovanie v rámci siete stredných škol. Je veľmi pozoruhodné, že niekto vie takúto likvidáciu, takúto decimáciu školstva nazvať racionalizáciou. Mňa sa to ako vysokoškolskej učiteľky nesmierne dotýka a som hlboko rozhorčená. Rozhorčená som aj preto, že vlastne dôvodom na takéto kroky sú finančné otázky.

    Takéto zlučovanie v rámci stredných škôl sa nedeje na základe analýz potrebnosti spoločnosti, ktoré by boli parlamentu prezentované, ale sa deje podľa môjho názoru nedomyslene. Dnes som skoro zmeškala svoje vystúpenie, lebo som v rozhlase počúvala nahraté vystúpenie pána ministra školstva, ktoré vysielal Slovenský rozhlas. A tam som sa dozvedela, že niektoré stredné školy sa likvidujú, elegantne povedané, vstupujú do útlmu, pretože ich absolventi nenachádzajú na trhu práce svoje uplatnenie.

    Pán minister, mám otázku. Vytvárate nové školy pre týchto ľudí na základe analýzy, aby ste im ponúkli vzdelanie, ktoré potrebuje táto spoločnosť? Vytvára táto vláda rozvojové programy, ktoré by ponúkli miesta pre ľudí so stredným odborným vzdelaním v rámci pokrytia celého územia našej republiky? Nebudem sa zaoberať odpoveďou, lebo odpoveď je jasná a občania ju už pochopili. Ale mrzí ma jedno. Keď nevytvárate ďalšie školy, to znamená, decimujete i vzdelanie na úroveň povinnej školskej dochádzky. Potom mám ďalšiu otázku: Máte zabezpečené pracovné príležitosti pre mládež, ktorá má vzdelanie na úrovni povinnej školskej dochádzky? Nemáte. Tak ako môžete prísť s argumentom, že to robíte preto, lebo títo ľudia nemajú, resp. neviete im zabezpečiť, alebo prax neponúka miesta a dostávajú sa do armády nezamestnaných.

    Ak je toto skutočný dôvod, pán minister, tak potom bolo potrebné pokračovať inak, spraviť analýzu, čo si vyžaduje táto spoločnosť, aké rozvojové programy, pre tie smery rozvoja pripraviť školy, ktoré by sa pretransformovali na príslušnú odbornú vzdelanosť, ktorú potrebuje naša spoločnosť. Dovolím si tvrdiť, že takouto cestou ešte len znížime vzdelanosť nášho národa a namiesto toho, aby sme boli štátom, ktorý bude ponúkať vysokoškolské vzdelanie aj pre okolité krajiny, ako aj krajiny vzdialené, stávame sa krajinou, ktorá o chvíľu bude krajinou tzv. gastarbeiterov, pretože ešte sprivatizujeme aj strategické podniky do zahraničných rúk a tak ďalej, čiže budeme ponúkať len manuálne operácie alebo k určitým automatizovaným linkám bez rozvoja vzdelanosti.

    Povedala som, že mňa to osobitne mrzí, lebo som vysokoškolská učiteľka. Možno sa budete diviť, prečo toľkí vystupujeme, keď je dopredu zrejmé, veľmi pravdepodobné, blížiace sa k istote, že koaliční poslanci vás v kresle udržia. Pán minister, tak preto, že v klube Hnutia za demokratické Slovensko je 12 vysokoškolských učiteľov, ktorí veľmi dôverne poznajú situáciu v predchádzajúcich rokoch aj dnes na vysokých školách, ďalej sú v klube poslancov Hnutia za demokratické Slovensko poslanci, ktorí sporadicky prednášajú na vysokých školách, prípadne sú členmi vedeckých rád, takže preto je naše rozhorčenie také a azda aj história potrebuje stenografický záznam, kto a aký postoj mal v tomto bode vývoja k rozvoju vzdelanosti na Slovensku. Pretože história rušenie škôl vždy spája s určitou politickou situáciou, ktorá sa neskôr nazve vlastným menom.

    Ešte chcem pripomenúť, že dvanásť vysokoškolských učiteľov z Hnutia za demokratické Slovensko dalo protest proti vašim krokom ešte v minulom roku. Tento protest bol akosi prezentovaný tu v parlamente aj v dennej tlači a bolo to jedno z ohniviek nespokojnosti, ktorá vlastne na Slovensku s filozofiou riadenia školstva bola prezentovaná v minulom roku. Vystúpila som k stanovisku pani poslankyne Angelovičovej, ktorá spomínala, že ste v rezorte akceptovaný. Priložila som, že áno, minister má byť v právnom štáte akceptovaný, ale je aj veľký nesúhlas s vašou činnosťou.

    Teraz si dovolím konkretizovať napríklad len tri, ktoré mi momentálne zišli na um. Bola to nespokojnosť Slovenskej rektorskej komisie, ktorá bola poskytnutá tlači 7. septembra 1999. Bola to nespokojnosť s finančným pokrytím školstva. Ďalej takúto nespokojnosť vyjadril Klub dekanov fakúlt vysokých škôl. Išlo o 77 členov, teda 77 dekanov. Ďalej plénum združenia vysokých škôl vyjadrilo nespokojnosť a ďalšie, ktoré momentálne neviem prezentovať. Tieto nespokojnosti jasne uvádzajú, že vami prezentovaná racionalizácia je vlastne likvidačná racionalizácia.

    V strednom školstve, ako som spomenula, robíte zlúčené školy, združené a školy v útlme. Cieľ je finančná úspora.

    A teraz sa pozrime na finančnú úsporu. Z tlače som sa dozvedela, konkrétne z Národnej obrody 3. decembra 1999, že v jednom kraji tieto vaše úspory budú znamenať, konkrétne v Trnavskom kraji, úsporu 2,5 mil. Keďže som sedela v dvoch vládach a sledovala som finančné toky v rámci rozpočtu a podobne, a vôbec sledovala som aj výdavky vašej vlády, tak vám môžem povedať, že 2,5 mil., ktoré takýmito "racionalizáciami" ušetríte, sú kvapkou proti nelogicky a neodôvodnene urobeným výdavkom už vašej vlády v minulom roku. Dovolím si prezentovať napríklad vydaných 80 mil., to je k tomu 2,5 mil., keby sme to násobili osemkrát, to je 16, dajme tomu 20 mil. všetky úsporné opatrenia, ale napríklad minulý rok ste dali 20 mil. z rozpočtu na výlet do Soulu 78-člennej skupine. Boli v nej štyria ministri vrátane vás, pán minister. Vieme, že tento výlet nemal žiadny efekt. Ďalej bolo vydaných 330 mil. na Univerziádu. Nehovorím, že Univerziáda nie je potrebná, ale pozrime sa na sumu a úsporu v jednom kraji 2,5 mil. vašimi úspornými opatreniami. Tak som veľmi akosi nespokojná s týmito postupmi ministerstva školstva už aj preto, že neboli urobené analýzy.

    K tomu, čo som spomínala pred chvíľou, že niektoré vysoké školy zriadené vládou Vladimíra Mečiara ste nazvali závodné školy práce Hnutia za demokratické Slovensko, chcem vám povedať, pán minister, že napríklad Právnická fakulta v Banskej Bystrici napriek svojmu krátkemu trvaniu urobila veľký krok dopredu. Vyučuje právnikov na aproximáciu práva, ktorej zvládnutie je vlastne jednou z podmienok a jednou významnou podmienkou a prvou podmienkou, ktorá príde v negociáciách do úvahy, a práve táto vysoká škola vychováva špecializovaných právnikov na túto činnosť, pretože ďalšie fakulty, aj keď to zahŕňajú do svojej výučby, nie sú na túto aktivitu špecializované.

    A akú kvalitu má táto výučba? Dovolím si vám povedať jeden príklad. Viete, že sme organizovali takzvané týždne európskeho práva. To boli akcie Mečiarovej vlády, Národného strediska pre ľudské práva a právnických fakúlt. Jedine z asociovaných krajín zo Slovenska v rámci tejto akcie študenti odchádzali - aj sa v tom pokračuje - do Štrasburgu a Bruselu, kontaktovali sa tam a vlastne potom lektori prichádzajú na Slovensko a diskutujú o aproximácii práva, vôbec o rozvoji práva. A práve táto banskobystrická právnická skupina - viedla som ju v Štrasburgu - vyvolala takú pozornosť, že keď diskutovali s tamojšími pracovníkmi, tak zástupca Rady Európy pán doktor Lamoor doslova vyhlásil: "Toto nebola diskusia, toto bol vedecký seminár."

    Naši študenti totiž kládli otázky, prezentovali svoje názory a všetko realizovali plynule v anglickom jazyku. Po tomto stretnutí mi povedal: "No dobrý výber ste spravili, pretože oni plynule hovorili po anglicky." A ja hovorím: "To nebol výber podľa jazykových zdatností, takto angličtinu ovládajú všetci študenti plus mínus Právnickej fakulty v Banskej Bystrici." Neveril, prišiel do Banskej Bystrice, prednášal a v rámci prednášky kládol otázky a presvedčil sa, že títo študenti odpovedali v plynulej angličtine.

    Takže vážení, čo je takéto zhadzovanie vysokých škôl? Čo to znamená? Podľa mňa má jednu veľmi smutnú skutočnosť, pán minister, a vy jej velíte. A viete o tom, že aj akreditácie, ktoré sa robili, boli politicky účelové.

    A teraz by som bola veľmi rada, keby ste mi venovali pozornosť, lebo vám idem uviesť jedno meno a vy asi už budete vedieť, o čom je reč. Ide o prof. JUDr. Oscara Eischeka, DrSc. Prednáša na Viedenskej univerzite a tento pán bol predsedom Medzinárodnej akreditačnej komisie a zúčastnil sa na akreditácii viacerých vysokých škôl v Európe. Tento pán vám napísal list, keď sa oboznámil s materiálmi akreditovania Akadémie umenia v Banskej Bystrici, tento list napísal aj premiérovi Dzurindovi a budem vám citovať z toho listu, pretože bol zaslaný ešte niekedy v minulom roku, dosť včas, aby ste zastavili tú ohyzdnú politickú akciu voči Akadémii umenia. V tomto liste je napísané, píše to pán prof. JUDr. Oscar Eischek, DrSc.:

    "Mal som možnosť nahliadnuť do stanoviska pracovnej skupiny Akreditačnej komisie k vzniku a hodnoteniu Akadémie umení v Banskej Bystrici. Keď som ju začal čítať, neveril som vlastným očiam. Počas mojej niekoľkodesaťročnej činnosti som čítal mnohé paškvily, opakujem paškvily, ale myslím si, že tento prekonal všetky moje predchádzajúce skúsenosti." Však je to tak, pán minister? "Možno len bohu ďakovať, že ľudia s takou zvrátenou zideologizovanou a spolitizovanou morálkou neboli pri preverovaní na vysokých školách v päťdesiatych rokoch napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave, lebo by neboli nechali kameň na kameni a Univerzita Komenského by bola nenávratne patrila už len minulosti." Však, pán minister, takto to bolo napísané?

    Napriek tomuto listu, ktorý ste dostali od takého medzinárodného odborníka, ešte stále ste sa tvárili, že stanovisko Akreditačnej komisie nie je spolitizované, že je objektívne a skutočne Akadémia umení v Banskej Bystrici je niečo, čo treba zlúčiť, zlikvidovať a podobne. Teraz som presne našla v poznámkach svoj termín. Pán profesor JUDr. Oscar Eischek bol o posudok požiadaný v decembri 1998. To znamená, o niekoľko mesiacov dal posudok. Čiže vy ste veľmi skoro vedeli, o čo ide a na čo sa hrá.

    Vážený pán minister, pokiaľ ste vo svojich vystúpeniach argumentovali, že predsa stačí jedna Vysoká škola múzických umení v Bratislave, že sa nič nestane a tak ďalej, chcem vám povedať, že Rakúsko má štyri obdobné umelecké vysoké školy: v Salzburgu, v Grazi, Viedni, Innsbrucku. Maďarsko má päť: v Budapešti, Györi, Miškolci, Debrecíne a v Pécsi. Vážený pán minister, ozaj si myslíte, že je to taký prepych alebo nezmysel vytvárať konkrétne Akadémiu umení v Banskej Bystrici? Nebudem opakovať to, čo už povedali moji kolegovia, aké sú dôvody, aké sú pozadia týchto útokov.

    Na záver chcem len uviesť, že ako vysokoškolská učiteľka majúca na zreteli a na srdci rozvoj školstva, najmä vysokého školstva na Slovensku, ktoré bolo, a s obavou hovorím, je skutočne na vysokej úrovni, nemôžem podporovať zotrvanie takého ministra školstva v kresle, ktorý decimuje školstvo a nebojuje za jeho rozvoj, ministra, ktorý predkladá do vlády materiály, ktoré idú nie na rozvoj, ale k decimovaniu školstva. Síce uvádza, že s tými návrhmi nesúhlasí, ale ich predkladá. Prosím vás pekne, bola som v dvoch vládach, ale jedine jeden postoj je správny. Ak s niečím nesúhlasím, tak mám dve možnosti. Buď to nepredložím, alebo keď to musím predložiť a nesúhlasím s tým, tak odstúpim. Vy ste to neurobili, nepracujete na rozvoji školstva, preto budem jednoznačne hlasovať za vaše odvolanie a môžem vás ubezpečiť, že ani štipku nie z politických dôvodov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia v poradí je prihlásená pani poslankyňa Podhradská, ktorá nie je prítomná. Po nej vystúpi pán poslanec Jasovský.

    Ešte pred ním sa s faktickými poznámkami hlásia piati páni poslanci. Posledný je pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec Šlachta.

  • Pani poslankyňa Tóthová spomínala meno uznávaného profesora, ktorého citovala. Len ma mrzí, že poplietla meno tohto pána a myslím si, že to jeho renomé si to skutočne nezaslúži.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    K pani profesorke Tóthovej, ktorá brilantným spôsobom hodnotiac prácu ministra vo všetkých aspektoch podala analýzu, v čom je slabina jeho fungovania a menovite, i keď povedzme skreslila meno pána profesora, na tom nezáleží, sú tu ďalšie tri listy ďalších profesorov z NUFIC centra, ktoré hovoria o tom, akými politickými argumentáciami novovymenovaná Akreditačná komisia v poslednom čase funguje.

    Priatelia, to nie je len vaša hanba, to je naša hanba, pretože to je naša Akreditačná komisia, pán minister. A my sme takéto ostudné závery nikdy neurobili počas štyroch rokov, počas troch rokov, lebo ste nám ten jeden rok zobrali, pardon. A malo to byť fakticky päť rokov. No ale, prosím vás pekne, na tých argumentoch sa mi skutočne zdá, pán minister, že konkrétna osobná kooperácia medzi vami a predsedom Akreditačnej komisie je asi dakde zadrhnutá. Pretože v prípade profesora Kačalu bola spolupráca živá, takmer každodenná, mal na to svojich emisárov, ktorí kooperovali s predsedom vlády a s inými členmi vlády. Viem, že tie argumenty sa veľmi tvrdo cizelovali nielen preto, aby formálne obstáli, ale aby obsahovo obstáli a ide hlavne o to, že Akreditačná komisia vlády Vladimíra Mečiara mala vždy dobrú vôľu a nehľadela na tričká. A to bolo zásadné. A toto stanovisko prof. Kačalu vždy strážil ako nestranícky predseda tejto komisie a skutočne dával veľký pozor na to, aby nemal nikto pocit krivdy.

    A v prípade Akadémie v Banskej Bystrici bolo evidentné, že sme chceli vytvoriť naozaj konkurenčné prostredie, a to konkurenčné prostredie sme považovali za faktor, ktorý mal vytvoriť naozaj dobrú produkciu. Nebolo tu iného zámeru. Žiadne politické ciele, a to ste práve vy neurobili. To je tá chyba.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Tóthová len potvrdila, že predložený poslanecký návrh neobsahuje žiadne konkrétne výhrady. Je postavený vo všeobecnej rovine a v troch vetách na nič podstatné nepoukazuje. Ide preto aj z hľadiska predkladateľov jasne o formálny návrh, ktorý umožňuje hovoriť o všetkom a zároveň o ničom. Ide o výsostne politický návrh. Práve politické kauzy a personálne návrhy na odvolania členov vlády, ktorých tu už bolo niekoľko, bránia pružnejšiemu rokovaniu Národnej rady Slovenskej republiky, prijímaniu dôležitých návrhov zákonov, riešeniu oprávnených potrieb, sociálnych i ekonomických potrieb občanov a životne dôležitých problémov, ktoré sú spojené so životom občanov na Slovensku. Je preto jasné, kto brzdí parlament a kto má aké záujmy.

    Som preto presvedčený, že dnešná opozícia má veľmi ďaleko od konštruktívnosti. Je tiež evidentné, že ide o destabilizáciu nielen v Národnej rade, ale v celej spoločnosti. Dokumentujú to i vaše vyhlásenia, páni poslanci a pani poslankyne, o možnom vyvolávaní občianskych nepokojov, či vyhlásenia o pripravovanej petícii k vyhláseniu referenda o predčasných voľbách. Osobne sa čudujem, že pod návrhom sú podpísaní poslanci Hnutia za demokratické Slovensko práve z akademickej obce, čo ma osobne mrzí.

    Na záver by som chcel pripomenúť k predmetnému návrhu, že osobne poznám pána ministra Ftáčnika niekoľko rokov ako poslanca, ako významného ľavicového politika, ako odborníka v školstve, ako človeka, ktorý má záujem riešiť pozitívnym spôsobom problémy v oblasti školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    myslím si, že sa treba vrátiť k meritu veci o tom, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová v tom zmysle, keď hovorila o politike, ktorá sa zaviedla do vysokého školstva. Je to skutočný problém, ktorý treba verejnosti stále pripomínať. Akreditačná komisia hodnotila Akadémiu umení len z politického hľadiska. Zduplikovali to tu niektorí prítomní páni poslanci. Problém politiky do vysokého školstva jednoducho nesmie patriť. Ak sa prijmú tieto pravidlá hry, takýmto spôsobom sa dá zlikvidovať každá vysoká škola, každá nepohodlná vysoká škola každému režimu. Toto je problém, ktorý treba riešiť, problém politiky na vysokých školách. Treba to stále duplikovať, zduplikúvať a treba na to upozorňovať hlavne vysokoškolskú verejnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani profesorka Tóthová vo svojom vystúpení povedala, že nevie, ako sa bude volať obdobie, keď sa rušia školy. Chcem len upozorniť, že takýchto období v histórii nášho národa už bolo viacero a spomeňme si niektoré, predovšetkým to bolo za Bachovho absolutizmu, neskôr za Veľkomaďarska, keď sa rušili slovenské gymnáziá Revúca, Kláštor pod Znievom, Martin, potom to bolo počas fašistického Nemecka a okupácie Slovenska a dnes je to znovu počas vašej vlády. Toto obdobie sa vždy volá obdobím temna. Takže takéto obdobie historici už poznajú a jednoducho si myslím, že nastúpilo. Jedna pravda je tá, že s hlúpym národom sa dá vždy manipulovať a neviem, či to nie je váš cieľ.

    Čo sa týka mzdy učiteľov, treba povedať, že po revolúcii v rokoch 1990 - 1991 boli mzdy učiteľov na úrovni policajtov. A vtedy naozaj bol učiteľ ocenený v spoločnosti tak, ako má byť. Bol som minister vnútra a podarilo sa mi mzdy policajtov dostať na ten príslušný rebríček tak, ako majú byť ocenení policajti. Verím, pán minister, že vy ako minister školstva dotiahnete mzdy učiteľov znovu tam, kde majú byť, na úroveň policajtov. Je to vaša úloha.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Po ňom pán poslanec Kačic.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    včera nám bolo vytýkané, že vystupujeme v politickej rovine. Myslím si, že by bolo možné, aby sme urobili aj nejaké odborné semináre v tomto parlamente. Opozícia na to má, ale koalícia nás nepočúva, a národ, dúfam, že sa poučí už aj sám.

    Keď sa začalo v tlači publikovať stanovisko ministerstva školstva a osobitne aj stanovisko pána ministra k problému Akadémie umení v Banskej Bystrici, spozornel som, pretože som človek, ktorý žije v tomto kraji. Viackrát som v živote budoval rôzne inštitúcie, budoval som rôzne útvary, Krajské riaditeľstvo pôšt, Generálne riaditeľstvo pôšt, a viem, koľko úsilia a koľko života je potrebné na to, aby vznikla nejaká inštitúcia, koľko je potrebné venovať svojho osobného času na to, aby sa podarilo vybudovať niečo slušné. Preveril som si situáciu v Banskej Bystrici a s cieľom pomôcť som oslovil aj písomne viacerých poslancov tohto parlamentu. Bohužiaľ, koaliční poslanci sa mi vôbec neozvali. Nakoniec mi vlastne pomohol, za čo som vďačný, podpredseda Národnej rady pán Presperín a vďačný som aj predsedovi Národnej rady, ktorý sa ukázal na výstave, ktorú zorganizovala Akadémia umení v našej Národnej rade. Ochotne mi pomohli naši páni poslanci, pán poslanec profesor Šťastný, pán poslanec Kalman. Navštívili sme spolu 9. novembra 1999 Akadémiu umení v Banskej Bystrici, aby sme si zistili situáciu priamo na mieste, aby sme nepočúvali a nemali informácie len sprostredkovane.

    Dnes teda nebudem vystupovať v politickej rovine a nebudem prezentovať názory ľudí, s ktorými sa stretávam. Sú to aj názory ľudí, ktorí pracujú, samozrejme, v školstve, ale budem hovoriť o mojich názoroch, ktoré som získal priamo v Banskej Bystrici. Veľmi ma potešil otvorený a úprimný prístup akademických funkcionárov Akadémie umení a veľmi ma potešil takisto aj spontánny a úprimný záujem študentov o svoju budúcnosť.

    Čo sme teda videli na pôde Akadémie umení v Banskej Bystrici? Videli sme zrekonštruované a opravené priestory, upravené špeciálne pre potreby výučby a najmä praktickej výučby na Akadémii umení. Sú tam pekné študovne, pekné ateliéry a najmä usilovní a šikovní mladí študenti. Mal som veľmi dobrý pocit, pretože tak ako som to už povedal, viem oceniť, koľko roboty, koľko nervov a koľko života si vyžiadalo takéto dielo tu v Banskej Bystrici. Sú to pracoviská, ktoré sú dnes prakticky kompletné a tie, na ktoré boli minuté vysoké nadobúdacie ceny, resp. investičné náklady, a myslím si, že škola prakticky už ďalšie investície nepotrebuje. Potrebuje už len náklady na praktickú údržbu a udržanie prevádzky a chodu tejto vysokej školy. Škola funguje aj s 244 študentmi.

    Vy dnes špekulujete, ako sa zbaviť, pán minister, čierneho Petra, ktorého máte v rukách a ktorého vám nanútili vaši kolegovia poslanci koalície, ktorí vám ho nanútili celkom zbytočne. Skočili ste na lep "bratislavocentrizmu" a niektorým požiadavkám osobných ambícií na zrušenie Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nikdy ste nič nevybudovali, pán minister, a preto neviete oceniť pocit dobre vykonanej roboty? Nerozumiem. Ľahko je niečo zrútiť, ale ťažko sa to znovu stavia na nohy. Videli ste predtým problém Slovenských aerolínií. Keby nebola tento problém vyriešila Národná rada a osobitne poslanci hospodárskeho výboru, nebol by doriešený doteraz, lietadlá by stáli na letiskovej ploche. Len dnes akosi nieto toho, kto by zaplatil škodu 580 mil. Sk, ktorá v tejto súvislosti vznikla. Ani ja som nevedel, bohužiaľ, odpovedať študentom, s ktorými sme sa stretli, kto zaplatí v prípade zrušenia Akadémie umení ich rodičom náklady napríklad na tri roky štúdia, ktoré by nedokončili. Alebo chcete garantovať, pán minister, týmto študentom, že ich prevezme bratislavská alebo košická škola? Len si, prosím, rozmyslite, pán minister, čo poviete, pretože sľubov vo vašom rezorte ste už povedali veľmi veľa, len plniť ich akosi nemá kto.

    Musím povedať, že nemáte prílišnú dôveru vo vašom rezorte a mňa by netešila taká pozícia ministra, akú máte vy. Iste, vaši páni poslanci vás pochvália, vyzdvihnú, koľko koncepcií, stratégie ste vytvorili na ministerstve školstva. Lenže viete, pán minister, každá koncepcia a stratégia je zbytočná, keď na ňu nie sú zdroje a keď na ňu nie sú peniaze. Je možné riešiť tento problém, samozrejme, aj iným spôsobom, tak ako to riešia niektorí vaši koaliční partneri, vytvorením novej strany a sľuby o 200-percentných mzdách ostanú kdesi vo vákuu.

    Nechcem komentovať, pán minister, vaše názory, ako ste v minulom roku veľmi elegantne riešili problém zvyšovania platov učiteľov, keď ste ako minister tejto vlády povedali, že predáme Slovenské telekomunikácie a bude na platy učiteľov. Dnes ste predávali alebo v minulom roku Československú obchodnú banku. Pýtam sa, čo mienite predávať v najbližšom období. Bude to budova Akadémie umení a potom budú zdroje na platy učiteľov? Skutočne, skutočne neviem. Ale mám taký pocit, že veľmi zbytočne - aj včera v Markíze večer v Televíznych novinách - veľmi ľahko hovoríte o svojich sľuboch, veľmi ľahko prezentujete svoje názory o tom, že budúci týždeň vláda, budúci týždeň vláda... Toto ste už povedali mnohokrát a, bohužiaľ, vláda, vaša vláda vás nepodporila a nepodporia vás ani vaši ministri, ktorí spolu s vami vo vláde sedia. A viete, ak vaše sľuby nie sú reálne a povedal to pred chvíľočkou jeden z predrečníkov, ani vláda vás nepodrží, my by sme vás nemali ani odvolávať alebo dávať návrhy na vaše odvolanie, ale chlapské stanovisko by bolo - keďže žiadny z vašich sľubov nebol splnený a videl som hlboké sklamanie na vašej tvári, keď sa vám nepodarilo získať zdroje z predaja Československej obchodnej banky -, keby ste boli chlap, tak odstúpite sám.

    Pýtam sa, pán minister, kto zaplatí študentom v prípade likvidácie škôl alebo konkrétne Akadémie umení náklady na prijímacie pohovory, pretože niektorí študenti boli na prijímacích pohovoroch až štyrikrát. Samozrejme, že boli na prijímacích pohovoroch v Bratislave a títo študenti neboli prijatí. Ozaj, pozrite sa a porovnajte, pán minister, percento študentov, ktorí študujú v Bratislave a pozrite si bydliská alebo miesta ich narodenia a porovnajte ich s percentom iných študentov zo Slovenska, tých, ktorí študujú na vysokých výtvarných školách, resp. múzických umení. Kto zaplatí týmto študentom, pán minister, ak zrušíte Akadémiu umenia to, že namiesto štúdia mohli zarábať? A kto pri kritériu, ktoré vám jedine narastá, t. j. nezamestnanosť, zaručí študentom v súčasnom období prácu?

    S veľkým záujmom sme si na Akadémii umení pozreli práce študentov a konkrétnu prácu na všetkých fakultách a ich výsledkami. Som vďačný, že sa prezentovali svojimi prácami z kategórie výtvarných umení aj práve tu v parlamente. Nemohli ste prísť aj vy pán minister a spolu s nami sa potešiť pohľadom na práce, ktoré boli prezentované v Národnej rade? Viete, bol som smutný z toho, koľkých som z tých študentov stretol a oni mi nosili fascikle s dokumentáciou súvisiacou s akreditáciou. Bol by som radšej, keby tí študenti boli nosili so sebou štetce alebo noty a je to asi škoda, že týmto študentom zbytočne znepríjemňujete život. A vy ho pán minister znepríjemníte ešte ďalej, tentoraz na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

    Pýtam sa, naozaj ste naivný a myslíte si, že Univerzita Mateja Bela a kolegovia na tejto univerzite budú vyrábať dokumentácie a návrhy na zrušenie partnerských škôl. Myslíte si, že nemajú pocit prípadnej solidarity so školou, ktorá tiež rozvíja mesto, región a ktorá ako škola umeleckého zamerania má nesporne svoje miesto a svoj obrovský význam? Myslíte si, že vytrhnete rezort z kaše zrušením jednej školy alebo začlenením do inej univerzity? Alebo chcete pripraviť o chlieb tých nadšencov, ktorí Akadémiu umení vybudovali za trest, že ju vybudovali na vidieku? Nesplnili ste nič zo sľubovaných miezd učiteľom a týmto opatrením im chcete zobrať ešte aj chlieb. Priezračne chcete zriadiť fakultu, aby ste využili konkurzné konanie na pedagógov.

    Je pravdou, že Akadémia umení v Banskej Bystrici má problémy s akreditáciou. Ale je zaujímavé, že tento problém nemá ešte neexistujúca fakulta politických vied v Bratislave. A nie je to náhodou príprava na zrušenie jednej fakulty na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici? Alebo zrušíte celú univerzitu? Ale pán minister, aj vidiek potrebuje vzdelanie, nie všetko len sústrediť v Bratislave. A vyzývam vás preto, pán minister, pretože nie je, samozrejme, predpoklad, že vás tento parlament odvolá, aby ste riešili problémy, ktorých v rezorte máte dosť. Riešte ich a nevyrábajte ďalšie a zbytočné problémy a neotravujte v Banskej Bystrici ovzdušie.

    Opýtajte sa vašich straníckych partnerov, čo si myslia o vašich krokoch a nakoniec, veď písomné stanovisko vám dal primátor Banskej Bystrice, primátor Lučenca a prednosta krajského úradu. Vyjadrili sa k tomuto problému poslanci, napríklad pán poslanec Hoffmann na porade u prednostu krajského úradu - a vy predsa rozmýšľate, po týchto názoroch prídete do Banskej Bystrice, a predsa presviedčate vedenie Univerzity Mateja Bela, aby vymýšľali dokumentáciu ako likvidovať Akadémiu umení. Myslím si, že by bolo lepšie, keby ste tento čas využili na zistenie názorov pedagógov, učiteľov, študentov a ďalších v školstve a nielen v Bratislave, ale aj v teréne. Všade sú, pán minister, ľudia. Len ich treba počúvať.

    Bohužiaľ, na Slovensku vládol doteraz strach. Strach vládne, dúfam, že prestane tento strach vládnuť a národ si začne myslieť aj niečo iné. Strach o almužnu, ktorú ľudia vo vašom rezorte dostávajú, a vaše názory na uvoľňovanie ľudí z rezortu školstva, samozrejme, prispievajú k tomu, že sa ľudia boja vzájomne jeden druhého a vám potom nepovedia nič. Ale oni prežijú, pán minister, a vy bez informácií prežijete ťažko. Takže pracujte, pán minister, nelikvidujte, riešte problémy a nevyrábajte ich.

    Ďakujem pekne.

  • Piati páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jasovského. Posledná je pani poslankyňa Belohorská.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    som veľmi hrdá na vystúpenia mojich kolegov, či už pani profesorky Tóthovej alebo pána docenta Jasovského, pretože jasne ukazujú, že problematike, ku ktorej sa vyjadrujú, rozumejú a dali si námahu pozbierať odborné informácie, ale aj informácie priamo od ľudí, ktorí zabezpečujú vzdelanie na Slovensku. A ak pán poslanec Benkovský nás tu urážal, že odbiehame od tém, tak si myslím, že vzdelanostná úroveň a ďalšie pretrvanie alebo zánik vysokých škôl na Slovensku patrí k tým základným otázkam, ktorým by sa mal parlament venovať, a preto sa aj venuje. Som veľmi hrdá na svojich kolegov, že hovoria naozaj erudovane a hovoria k veci na rozdiel od kolegov z SDĽ, ktorí majú trápne pripravené papieriky a prečítajú ich len preto, aby urazili.

    Je mi vás, pán minister, veľmi ľúto, pretože vás uznávam ako odborníka. Poznám vás dlhé roky a že sa vám nepodarilo zvládnuť rezort tak, ako ste si predstavovali, je naozaj aj vaša osobná tragédia, pretože ako opozičný poslanec ste mali na všetko recept, na všetko návod, ku všetkému ste sa dokázali vyjadriť. Preto som očakávala, že po toľkých rokoch pôsobenia v parlamente a vo výbore pre školstvo, tejto problematike ste sa naozaj roky a roky venovali, no vaše výsledky sú také slabé. Ste pre mňa naozaj veľkým sklamaním a je vašou tragédiou aj to, že nemáte v parlamentnom klube takých členov, ktorí by vás obhájili na rovnako erudovanej úrovni, ako to robí náš poslanecký klub.

  • Ďakujem pekne.

    Nadviazala by som na vstúpenie pána poslanca Jasovského v oblasti, kde hovoril o určitých prísľuboch pána ministra, prísľuboch, ktoré sú vždy púšťané medzi učiteľov, ale nie sú plnené. Stále sa donekonečna opakuje jeho prísľub trinásteho platu. Mám odložené výstrižky, je to ešte zo začiatku nástupu pána ministra do funkcie, kde suverénne hovoril o trinástom a štrnástom plate. Takže by som chcela podčiarknuť tú víziu ešte aj štrnásteho platu. Vtedy to malo byť ešte z prostriedkov TIPOS-u. Potom to malo byť, samozrejme, z prostriedkov predaja podielu Národnej banky Slovenska v Československej obchodnej banke. No teraz sa už hovorí iba o nemenovanom finančnom zdroji.

    Ale chcela by som povedať niečo o ďalšom, veľmi zaujímavom prísľube. Keď sa schyľovalo k tomu, že vláda prijme uznesenie o prepúšťaní pedagogických a nepedagogických pracovníkov, tak pán minister sľuboval, že školy si budú môcť finančné prostriedky, ušetrené mzdové prostriedky nechať, aby zlepšili mzdy tým, ktorí zostanú. Ja som vás kvôli tomu interpelovala a on svojím už úplne zvyčajným a absolútne arogantným spôsobom mi odpovedal, že vidno, že nerozumiem zákonu o štátnom rozpočte, pretože tie ušetrené prostriedky sú v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Vláda počíta so 4-percentným nárastom pre pracovníkov štátnej a príspevkovej sféry. Pán minister, to nie je to isté. Veľmi dobre rozumiem zákonu o štátnom rozpočte, ale keď vláda chce naplniť 4-percentné zvýšenie tarifných platov tým, že najprv niekoho prepustí, tak to je veľmi smutná vizitka pre túto vládu. Vy ste sľúbili, že to v škole zostane a nebude sa to vracať naspäť do štátneho rozpočtu. To je ináč tiež veľmi zlá vizitka, ktorú som spomenula, pre ktoréhokoľvek ministra. Je zaujímavé, že je to vlastné hlavne ministrom pre Strany demokratickej ľavice, že sa takým arogantným spôsobom vyjadrujú. Keď si prečítam každú jeho odpoveď na moju interpeláciu, stále niečomu nerozumie.

  • Pán minister, vaša vláda nevie pomôcť Bystrickému kraju, nevie pomôcť Liptovu, Horehroniu v ekonomickej oblasti a veľmi ma mrzí, že nechcete pomôcť ani v oblasti nadstavby, že nedokážete dávať týmto ľuďom ani určitú nádej z hľadiska perspektívy. Spoločne s pánom Jasovským sme boli v rámci poslaneckého dňa v Akadémii umení a bolo skutočne smutné pozerať sa do očí týmto mladým ľudom, ktorí chcú, dokážu a vedia. Bolo smutné pozerať sa na učiteľský zbor, ktorý žije v neistote. Preto sa vás pýtam, pán minister, prečo nehľadáte spôsob riešenia, ako pomôcť akadémii tak, aby bola, ale hľadáte spôsob, ako ju jednoducho zrušiť, jednoducho zlikvidovať. Predpokladám, že sú tam nejaké iné záujmy, ktorým podliehate. A musím vám otvorene povedať, že tak ako som vás poznal v predchádzajúcom období, ako ste horlivo bojovali za vzdelanostnú úroveň, za európsku integráciu, tak som z vášho pôsobenia veľmi sklamaný, pretože tá úroveň sa likviduje.

    A pokiaľ ide o Európsku úniu, pán minister, predpokladám, že veľmi dobre viete, aká je úroveň vzdelanosti v rámci Európskej únie a aká je u nás. Asi viete, akým spôsobom sa chceme priblížiť a čo všetko znamená približovanie sa aj vo vzťahu k vzdelanostnej úrovni a všetko, čo s tým súvisí. Je to len ďalší dôkaz, že to tak nerobíte, to je len ďalší dôkaz toho, že aj vo vzťahu k Európskej únii vaša vláda len ústne deklaruje, ale v konečnom dôsledku v praxi robíte inú politiku.

    Z tohto pohľadu som veľmi sklamaný a myslím si, že rezort momentálne neplní pod vaším vedením funkciu, úlohu, to, čo Slovensko momentálne žiada. To, čo ste aj nakoniec sľubovali a čo by si predovšetkým mladí talentovaní, nadaní ľudia zaslúžili a zaslúžili ich rodičia v súčasnej situácii, v súčasnej zlej, veľmi zlej ekonomickej situácii. Prosím vás pekne, zmeňte situáciu, zmeňte svoj názor vo vzťahu k Akadémii umenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rada, že občania Slovenska majú možnosť si v televízii aj keď s odstupom času jedného dňa vypočuť argumenty opozície, ktoré dáva na odvolanie ministra, pretože médiá neustále masírujú vedomie a informujú občanov o tom, že všetky naše vystúpenia nie sú podložené argumentmi a že sú len na politickej úrovni.

    Takže pán minister, teraz budem veľmi zvedavá na vašu fundovanú obranu, pretože tí, ktorí vás bránia z napísaných lístočkov s argumentmi, ktoré pripomínajú demagógiu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, je to veľmi úbohé. Som aj veľmi rada tomu, že prišla pani poslankyňa Kadlečíková, možno bude svojej kolegyni pani Angelovičovej odpovedať na zneužitie auly, zneužitie akademickej pôdy v Nitre, ktorého sa ona dopustila.

    Chcela by som povedať, pán minister, že nakoľko otvárate v rámci európskej integrácie aj kapitolu školstva a vzdelania, ako budete posudzovať potom krok opozičných politikov, keď budú informovať o zavretí niektorých vysokých škôl na Slovensku. Budete to brať tak, že kazíme dobré meno Slovenska v zahraničí? Alebo budete túto vec ututlávať, pokiaľ kapitola školstva a vzdelania bude uzavretá? Potom budeme hovoriť o vyrovnaní žien a mužov v otázke financií a ohodnocovania za svoju prácu, pretože vy veľmi dobre viete, že riadite rezort, kde je zamestnaná väčšina žien. Budeme potom hovoriť aj o sociálnosti, lebo regionálne otvárané vysoké školy vlastne riešili aj problém lacnejšieho ubytovania študentov, lacnejšej dopravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolil by som si zostať zase len pri faktoch v súvislosti s tým, čo povedal predrečník, pán poslanec Jasovský ohľadne Banskej Bystrice.

    Chcel by som vás oboznámiť s listom primátora mesta Banská Bystrica pána Králika a stanoviskom Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici k situácii okolo Akadémie umenia:

    "Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici pozorne sleduje dianie okolo existencie Akadémie umení v meste Banská Bystrica. V roku 1997 mesto jednoznačne podporilo vznik tejto školy a vytvorilo dobré podmienky na jej umiestnenie. Počas doterajšieho účinkovania sa Akadémia umení stala integrálnou súčasťou kultúrneho a spoločenského života mesta aj regiónu. Mesto často využíva tvorivý umelecký potenciál pedagógov a študentov pri domácich i zahraničných prezentáciách. Preto so znepokojením sleduje spochybňovanie opodstatnenosti tejto inštitúcie, čo by znamenalo oslabenie jednej z priorít mesta v koncepcii ďalšieho rozvoja, budovanie univerzitného centra. Verí, že kompetentné orgány zvážia všetky okolnosti a rozhodnú v prospech rozvoja umeleckého školstva v stredoslovenskom regióne v jeho doterajšej podobe."

    Pán minister, aj ja verím, že zoberiete na vedomie tento list predstaviteľov mesta Banská Bystrica. No a myslím si, že je to veľmi dôležitý materiál preto, lebo priamo vychádza z potreby mesta a vy pán minister jednoducho musíte zastávať ako minister istého úseku, musíte brať na vedomie aj tieto názory a jednoducho sa musíte starať aj o rozvoj regiónu Banská Bystrica. Preto ak tento materiál nemáte alebo ak o ňom nie ste informovaný, rád vám ho poskytnem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kačic vystúpi ako ďalší v poradí z ústne prihlásených do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Antecký.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    doterajšia činnosť kabinetu Mikuláša Dzurindu potvrdzuje, že jeho vládnutie nie je založené na rozvoji, ale na reštrikciách. Z čoho pramení tento jav? Aj z toho, že táto vládna moc nedokáže byť pragmatická, v tom, čo je dobré, nevie pokračovať. Plná nenávisti si neuvedomuje, že zničením všetkého pozitívneho musí začínať znova na zelenej lúke. Vždy sa totiž ľahšie búra, ako stavia. Najviac to postihuje občanov Slovenskej republiky. To, že sa nepodarili rozvojové programy, nenapĺňa sa príjmová časť štátneho rozpočtu, a preto ho ministerstvo financií dopĺňa reštrikciami, čo má priamy dosah na znižovanie životnej úrovne občanov nášho štátu.

    V predvolebných sľuboch terajšia vláda opakovane deklarovala celkové zvýšenie úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu. Skutočnosť potvrdzuje, že tak ako aj v iných oblastiach zostalo len pri predvolebných sľuboch a školstvo i pedagogickí pracovníci sa dostali do ťažkých problémov. Rozhodnutie vlády o 5 či 10 % uvoľňovaní nepedagogických pracovníkov zo školstva ohrozuje chod a činnosť škôl. Zhoršujúca sa situácia vo financovaní základného a stredného školstva vyvrcholila koncom roka, keď vláda rozhodla o viazaní finančných prostriedkov vo výške 4 % a pripravuje ďalšie viazanie vecných i mzdových prostriedkov. Reštrikčné opatrenia tvrdo doliehajú na celý systém vzdelávania, postavenie učiteľa v spoločnosti, a tým katastrofálne zhoršujú kvalitu vzdelávacieho procesu v školách. Upozornili na to aj viacerí účastníci protestných zhromaždení pracovníkov školstva.

    Napríklad Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku požiadal, obrátil sa na prezidenta Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s výzvou: "Zastavte úpadok školstva v Slovenskej republike spôsobený znížením aj nominálneho rozpočtu na rok 2000 pre rezort školstva, ďalším prepúšťaním zamestnancov, ďalším znížením reálnej mzdy. V roku 1999 sa mzdy v školstve nezvýšili a v roku 2000 nárast rozpočtu predpokladá zvýšenie o 4 % od 1. 7. 2000 za predpokladu, že v nasledujúcich obdobiach dôjde k ďalšiemu prepúšťaniu pracovníkov. Nedovoľte, aby prepustením zamestnancov školstva vláda Slovenskej republiky získala prostriedky na symbolické zvýšenie platov v rozpočtovej sfére. Zanechajte spory medzi politickými subjektmi a začnite plniť sľuby dané pred voľbami.

    Vyzvite vládu Slovenskej republiky, aby začala plniť svoje programové vyhlásenie. Uvedomte si, že v školstve máte 170 000 voličov, ktorí zabezpečujú vzdelanie pre milión občanov Slovenskej republiky. Zdôrazňujeme, že to vykonávajú zamestnanci s priemernou mzdou o 19 % menšou, než je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Predstavte si svoj život, život svojej manželky a detí z tohto platu a tomu prispôsobte svoje rozhodovanie. Aj trpezlivosť zamestnancov školstva má svoje medze. Dokedy ju chcete skúšať? Dokedy budú voliči zverovať svoje deti vzdelávaciemu systému, o ktorý nemá štát a jeho predstavitelia záujem?"

    Toľko Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

    Vláda však negatívne zasahuje nielen na materiálnu, ale aj na duševnú sféru života občanov. Vo svojom ničivom diele neviete prestať ani v takej nepolitickej oblasti, akou je vysoké školstvo. Akreditačná komisia, ktorá je poradným orgánom ministerstva školstva, na politickú objednávku predložila zoznamy fakúlt, ktorým nepriznáva právo konať štátne skúšky. Teda skutočne ich pripravila na zrušenie. Pritom o tieto školy je zo strany študentov veľký záujem, lebo jednak poskytujú vzdelanie, ktoré sa na ich vysokých školách nedá získať, a jednak umožňujú študovať väčšiemu počtu študentov aj zo sociálne slabších rodín, pretože ide o školy v regiónoch. Okrem toho tieto vysoké školy vytvárajú aj zdravú konkurenciu a po ich zrušení, konkrétne napríklad troch fakúlt - výtvarných umení, múzických umení a dramatických umení Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici bude mať absolútny monopol na viaceré odbory iba hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

    K tejto škole aj pán poslanec Jarjabek vyslovil názor Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a pána primátora. Pritom chcem upozorniť ctenú snemovňu, že pán primátor v Banskej Bystrici nie je členom Hnutia za demokratické Slovensko. O ktoré ďalšie školy ide? Takýto istý osud postihol Fakultu sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity. Akreditáciu na obmedzený čas si udržali iba v jednom odbore Fakulty mechatronickej špeciálnej techniky a priemyselnej technológie Technickej univerzity. Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave nezískala akreditáciu v troch odboroch, Prírodovedecká fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda získala právo na štátne skúšky iba v jednom a na bakalárske skúšky tiež len v jednom odbore. Rovnako aj Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda dostala akreditáciu iba v jednom odbore bakalárskeho štúdia.

    Stanovisko Akreditačnej komisie bolo politickým rozhodnutím pána ministra školstva Slovenskej republiky Milana Ftáčnika, o čom svedčí aj to, že súčasťou konania Akreditačnej komisie je pohovor so zástupcami príslušnej univerzity, v ktorom je vytvorený priestor na obhajobu jej spôsobilosti, ale ako priznal predseda Akreditačnej komisie Lev Bukovský na tlačovej besede existenciu vyhlásenia pracovnej skupiny s istým politickým podtextom, čiže nevylúčil, že je to politikum dané na to, aby sa presadzovali jeho záujmy. Každému občanovi Slovenskej republiky je jasné, že na vašu politickú objednávku vaša politická Akreditačná komisia dala politické stanovisko len preto, že tieto školy boli založené počas vlády Vladimíra Mečiara. Tak nenávidíte HZDS, jeho členov, sympatizantov, ale hlavne jeho predsedu, že rušíte vysoké školy. Je to niečo nehorázne a je vám hanba. Preto sa pripájam k skupine poslancov, ktorí dali návrh na vaše odvolanie.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Antecký.

    Ešte predtým sa hlásia štyria páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kačica. Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie Pavla Kačica a hlavne povedať, že vo svojom vystúpení zopakoval to, čo tu už odznelo pomaly päťkrát. Opakujete argumenty, ktoré už boli niekoľkokrát povedané, a uráža vás, ak vám pripomíname, že vaše vystúpenia smerujú len k tomu, aby ste časovo blokovali tento parlament. Ste ako opotrebovaná platňa. A mali by ste si to všetci uvedomiť. Hovoríte, že nedostatočne obhajujeme pána ministra Ftáčnika. My ho obhájime tým, že mu opätovne vyslovíme dôveru. A nepokladáme za zmyselné reagovať na vaše hanlivé a účelové vystúpenia. Už len čakám, kedy niekto z vás tu bude čítať učebnicu 4. ročníka základnej školy, tak ako pán poslanec Sládek v Českej republike, keď čítal telefónny zoznam. Pozamýšľajte sa aj vy nad svojimi vystúpeniami.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sopko, teraz dobre počúvajte. Sľubovali ste akceptáciu odborov, sľubovali ste 13. platy pre učiteľov. Nesplnilo sa. Pán minister sa zúčastnil na protestnom mítingu odborárov odborového zväzu, kde sa pridal k súhlasu odborárov a vlastne protestu proti vláde. Čo z toho vyplýva? Z toho vyplýva to, že pán minister o požiadavkách odborov nevedel, a to je zlé. Alebo z toho vyplýva, že o nich vedel a vo vláde ich nepredložil. A to je tiež zlé. Alebo vo vláde ich predložil a vláda ich neakceptovala. A to je tiež zlé. Alebo ich vláda neakceptovala a on pre to nič neurobil ako minister. A to je tiež veľmi zlé. Rozhodol sa, resp. podriadil sa jednoznačne rozhodnutiu vlády bez toho, aby bojoval, tak ako nebojuje za Akadémiu umenia, a pridal sa na stranu odborárov vlastne proti vláde. A to je pre mňa, pán minister, nové obohatenie politiky člena vlády vo vzťahu k vládnemu kabinetu. Aj z tohto pohľadu si myslím, že neviete, čo chcete alebo akým spôsobom to robiť. A myslím si, že by sme vás ani nemali odvolať. Mali by ste odstúpiť, pán minister, sám.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Zaujala ma pasáž vystúpenia pána kolegu Kačica, kde síce nepriamo hovoril o intenzifikácii práce učiteľov a vysokoškolských pracovníkov. To je bič, ktorý naozaj paralyzuje optimálny výkon pedagóga, pretože musíte sám uznať, pán minister, že regenerácia síl pedagóga spočíva v tom, že musí inovovať prednášky a praktiká v zmysle platných osnov, ale najmodernejšími poznatkami, a to zaberá čas a nemôže proste vyučovať donekonečna, musí mať aj čas v pracovnom rytme, keď si musí inovovať a pripravovať to, čo urobí na praktikách alebo na prednáškach. Samozrejme, keď sa intenzita práce zvýši, keď sa zvýši jeho úväzok v množstve hodín, ktoré musí odučiť, ktoré musí odpraktikovať, tak potom jeho regenerácia je nulová a jeho vyučovanie nemá kvalitu.

    Videl som to na vyučovaní za doláre v anglickom jazyku. Stratili sme ľudí, ktorí boli jazykovo najzdatnejší, pretože nezniesli tempo, ktoré sa vyžadovalo, ktoré u nás bolo bežné ktorým som sa musel ospravedlniť. Takto to u nás je, taká je hustota praktík a prednášok, ak by bola menšia, ako je to v kultúrnom svete, tak by to bolo iste pre nás pohodlnejšie. Ale títo ľudia beznádejne odišli z vyučovacieho procesu a nechceli v ňom pokračovať, hoci mali predpoklady. Jednak nechceli, pretože si vždy chceli každý rok zinovovať to, čo prednášali, a to potrebuje čas. Intenzifikácia práce, ktorú ste považovali za metódu, ako zredukovať počty učiteľov, profesorov, aby ste niečo ušetrili, to sú halierové položky, ktoré ušetríte, to by ste mali hľadať na inom konci, na konci, kde sa vytvárajú finančné zdroje na terciárnu sféru, a nie tam, kde sa šetrí len po šestáku. To nemá význam. Intenzita výučbového procesu je bič na kvalitu výkonu pedagóga, to si musí každý uvedomiť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán Kačic vo vystúpení hovoril o tom, že rušíte tzv. Mečiarove školy a že Mečiarove deti budú musieť byť preradené do iných škôl. Myslím si, že je naozaj pozitívne, že môžete vôbec tak hovoriť, že Mečiarove školy a Mečiarove deti, pretože po vás ostanú len Ftáčnikove pamätníky.

    Ale chcem povedať, že pán Ftáčnik nie je prvý minister, ktorý je tu v parlamente a ktorému sa vyslovuje nedôvera. Je to normálna práca opozičných politikov, takže sa nad tým nevzrušujte. Ale zaujímavé je to, že dnes tu bojuje ľavá strana proti pravej a stred je absolútne vygumovaný a nezaujíma ich minister SDĽ, ako ho obhajovať a ako mu pomôcť. Veď vy ste, páni, jedna koalícia. Keď odvolávali Pittnera, Černáka či Palacku, tak tu sedel pán Mikuláš Dzurinda, ktorý ich vehementne hájil. Vy, páni z SDĽ, ste pre nich už asi nezaujímaví.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do diskusie je pán poslanec Antecký.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    nepatrím medzi tých, čo vystupujú len preto, že vystúpenia prenáša televízia. Patrím medzi tých, čo naopak, kritizujú vysokú neproduktivitu využívania času rokovania schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. Život a moje doterajšie pracovné zameranie ma naučilo vážiť si čas, pretože čas je vzácnou devízou, ktorá by sa mala rozumne využívať. Kritizujem tých, čo účelovo vystupujú v Národnej rade Slovenskej republiky a podľa svojich predstáv ovplyvňujú obyvateľov Slovenskej republiky.

    Som presvedčený o tom, že aj návrh na odvolanie ministra školstva pána Milana Ftáčnika patrí do takých účelových politických krokov, ktorými opozícia aj cez médiá upozorňuje na seba aj napriek tomu, že účelovo skresľuje situáciu. Pán poslanec Jarjabek, nie je to isté, ak sa urobí predvolebný míting HZDS v telocvični Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zdarma, alebo dvojdňový zjazd SDĽ v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, za ktorý SDĽ divadlu zaplatila prenájom, podporila financovanie tejto kultúrnej inštitúcie. Generálny riaditeľ divadla pán Sarvaš bol rád, že divadlo bolo využité aj takýmto spôsobom.

    Odznel tu aj argument, že minister školstva využíva koncepciu predškolskej prípravy minulej vlády. A preto, pani poslankyňa Slavkovská, mať koncepciu, je jedna vec, ale využiť ju v praxi, je druhá vec. Samotná koncepcia bez konkrétnych krokov, ktoré zabezpečia otvorenie zdevastovaných predškolských zariadení do roku 1998, potrebujú okrem financií aj chuť pracovať a nájsť konkrétne riešenia.

    Vystupujem dnes aj preto, aby sa aspoň pár vetami hovorilo aj o poznatkoch zo základných škôl, pretože doteraz väčšinou odznievajú len hlasy o problematike vysokých škôl a, samozrejme, aj preto, aby zaznel aj hlas regiónu, lebo aj to tu bolo povedané, že jednoducho by sa malo ísť medzi ľudí a hovoriť o ich poznatkoch.

    Ako poslanec Národnej rady mám trvalé bydlisko v Kysuckom Novom Meste, teda v meste, kde aj predkladateľka návrhu na odvolanie pána ministra Ftáčnika poslankyňa pani Mušková. Už pred podaním 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ma oslovili zástupcovia škôl okresu a vyslovili nespokojnosť s týmto návrhom. Školstvo v Kysuckom Novom Meste nepotrebuje odvolať ministra, naopak, stredné školy ďakujú za IMFOVEK, vyriešila sa integrácia a, samozrejme, potrebujú financie na dostavbu napríklad aj druhého pavilónu gymnázia. Ale riaditelia základných škôl okresu, v ktorom HZDS dostalo vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 50 % hlasov a vo voľbách na prezidenta republiky pána Mečiar 80 % hlasov, sa vyjadrili k pôsobeniu ministra školstva pána Ftáčnika tak, teda dovoľte mi, aby som predniesol všeobecnú mienku učiteľskej verejnosti okresu Kysucké Nové Mesto na pôsobenie a prácu ministra školstva pána Ftáčnika. K pôsobeniu Milana Ftáčnika vo funkcii ministra školstva Slovenskej republiky sa vyjadrili riaditelia škôl, ktorí tlmočili názory väčšiny učiteľskej verejnosti. Po zhrnutí a zovšeobecnení ich názorov, možno objektívne zhodnotiť prácu ministra takto: Je fundovaný, problematiku školstva pozná, rozumie jej. Jeho prvoradá snaha je pomôcť celému školstvu, čiže aj základnému a predškolským zariadeniam. Učitelia si ho vážia, má prirodzenú autoritu, ktorú si získal pracovitosťou. Vo vláde bojuje za zlepšenie finančných podmienok pedagógov. V súčasnej vláde má veľmi ťažkú pozíciu. Svoje návrhy sa mu väčšinou nedarí presadiť, lebo vláda to nie je len školstvo. V podmienkach nášho okresu sa počas jeho pôsobenia podarilo zlepšiť situáciu z materiálnej stránky, dokončili sa investičné akcie, strechy a telocvične v základných školách Kysucký Lieskovec, plynofikovala sa kotolňa v Nesluši, kde sa úspešne pokračuje aj vo výstavbe telocvične, boli vykonané značné práce na údržbe priestorov školských budov, napríklad Základná škola Sniežnica, Základná škola Radola, Materská škola Kysucké Nové Mesto a Základná škola Kysucké Nové Mesto - Sulkov. Zakúpili sa viaceré kopírovacie stroje, počítače, písacie stroje v hodnote vyše pol milióna korún.

    Oceňuje sa u pána ministra snaha valorizovať platy v školstve. Podarilo sa mu presadiť vo vláde zrušenie návrhu na zvýšenie úväzku učiteľov o 2 hodiny a viac, vďaka nemu budú úväzky učiteľov zvýšené iba o hodinu, čím sa zníži prepúšťanie pedagogických pracovníkov zo školských služieb.

    Samozrejme, že je vyjadrená v niektorých veciach aj nespokojnosť. Sú nespokojní s neplnením sľubu o výplate 13. platu v decembri. Odporúčajú pri návrhu rozpočtu pre školstvo viac presadzovať názor diferencovaného prístupu k jednotlivým regiónom, krajom. Severné oblasti majú sťažené podmienky, čo kladie väčšie nároky na rozpočet ako v južnejších oblastiach. Očakávajú, že by sa mal v školstve presadiť väčší objem prideľovania finančných prostriedkov na plynofikáciu kotolní, budovanie sedlových striech a na celkovú údržbu školských budov najmä v severných častiach Slovenska. Ale názor väčšiny pracovníkov školstva v tomto okrese je taký, že by pán minister Ftáčnik mal zotrvať i naďalej vo funkcii ministra školstva. Ktokoľvek iný by v súčasnej ekonomickej situácii podstatnejšie neovplyvnil súčasný stav v školstve. Keďže pozná do detailov školskú politiku a školskú problematiku, učiteľská verejnosť je za to, aby naďalej viedol slovenské školstvo, a pritom musím podotknúť, že v okrese Kysucké Nové Mesto nebol vymenený v tomto volebnom období ani jeden riaditeľ či už základnej školy alebo strednej školy. Teda sú to všetko ľudia, ktorí mali dôveru aj v minulú vládnu koalíciu.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, k tejto problematike som vystúpil aj preto, že som presvedčený o tom, že minister školstva pán Ftáčnik patrí na uvedenú funkciu a o tom je presvedčená nielen väčšina parlamentu, ale z mojich poznatkov po Slovensku aj väčšia časť Slovenska. Takáto politická účelovosť by v Národnej rade nemala mať miesto, oberáme sa o čas na riešenie potrebnej legislatívy.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Anteckého sa prihlásilo spolu 11 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Drobný. Moment. Píšem si: pani poslankyňa Slavkovská, Jarjabek, Tóthová, Podhradská, Keltošová, Slobodník, Belohorská, Engliš, Hofbauer, Cuper. Kto sa ešte hlási? Pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Angelovičová, pani poslankyňa Kadlečíková. Prečítam ešte raz: Slavkovská, Jarjabek, Tóthová, Podhradská, Keltošová, Slobodník, Belohorská, Engliš, Hofbauer, Cuper, Gašparovič, Angelovičová a pani poslankyňa Kadlečíková a ešte pán poslanec Tarčák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Som veľmi rada, že nás kolega Antecký poučil o tom, že koncepcia nie je na nič, ak sa neuplatňuje v praxi. Skutočne objavná myšlienka. Len neviem, prečo to spojil práve s koncepciou predškolskej výchovy s dôrazom na zaškolenie jeden rok pred začatím školskej dochádzky. Tá koncepcia je totiž veľmi stará a dávno sa už uplatňuje.

    Pán kolega Antecký, vy možno viete, že od roku 1990 klesal počet predškolských zariadení, ale celkom určite neviete, že práve rok 1995 bol tým rokom, keď sa pokles nielenže zastavil, ale keď sa začali znovu budovať alebo znovu otvárať predškolské zariadenia. Takže hovoriť o niečom, že sa neuplatňuje v praxi, a nevedieť o tom nič, to je, myslím si, trestuhodné aj na pôde tohto parlamentu, kde už všeličo odznieva. Treba sa najprv zamyslieť nad tým, čo hovorím, a potom treba kritizovať. Takže ešte raz, tá koncepcia sa dávno, dávno uplatňuje, to nie je žiadne novum tohto ministra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na slová pána poslanca, ktorý bol posledný pri pulte. V prvom rade nie je to priamy prenos Slovenskej televízie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to záznam a vy ho zrejme budete môcť pozerať po 24 hodinách, to znamená zajtra od 8.00 hodine, ale o tom Národná rada Slovenskej republiky mala byť tiež informovaná zo strany STV a nebola. To po prvé, ale to je mimo.

    Hovorili ste o prenajatí divadla vo Zvolene. Samozrejme, máte pravdu, prenájom bol 20 tisíc na deň. Divadlo ho dostalo zaplatené. V tomto prípade poznámka, ktorú som hovoril, nebola myslená, ale to predsa tiež nie je argument do tejto debaty. Skôr si myslím, pán poslanec, že by ste mali hovoriť o tom, v čom tkvie vlastne problém, o ktorom tu stále hovoríme, a to je apolitickosť, resp. politickosť, ktorá skutočne na vysokej škole v Akadémii umení existuje. Skôr som si myslel, že sa vyjadríte k tomu, či majú pravdu predrečníci alebo nemajú pravdu predrečníci. Lebo toto je jeden závažný problém. Toto je z môjho hľadiska dôvod na odvolávanie pána ministra školstva docenta Ftáčnika, CSc. O tom sme tu hovorili a už hovoríme druhý deň. To je problematika, ktorou sa zaoberáme, nie televízia, nie nejaký zjazd SDĽ, ktorý bol vo Zvolene, ktorý bol určite veľmi dôležitý, ale to predsa vôbec nie je podstatné. Hovorte o politickosti, apolitickosti, ktorá má byť podľa vášho názoru na vysokých školách. To je meritum problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    chcem protestovať proti vystúpeniu pána poslanca, ktorý povedal, že vystupujeme len s účelovým skresľovaním situácie. Pokiaľ sa pamätám, uviedla som konkrétne fakty. Takže pán poslanec, nechcem, aby ste takto znehodnocovali naše vystúpenia, na ktoré sa pripravujeme a veľký čas venujeme na získanie podkladových materiálov.

    Ďalej by som chcela verejne povedať pánu poslancovi Šlachtovi, že som vôbec neskomolila meno profesra Oscara Eichera, pretože on sa píše na začiatku e, i, ch, e, r. Je profesorom Viedenskej univerzity a ako Rakúšan číta svoje meno a všade ho prezentuje podľa pravidiel nemeckého pravopisu, čiže nie - ei -, ale aj toľko k pánu poslancovi Šlachtovi, ktorý tu nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Antecký, vo svojom vystúpení ste povedali, že nepatríte medzi tých, ktorí vystupujú len kvôli tomu, že televízia vysiela z parlamentu priamy prenos. To, že to nie je priamy prenos, už vysvetlil pán poslanec Jarjabek, takže k tomu sa nechcem vyjadrovať. Ale chcela by som sa pozrieť na túto vašu poznámku trochu z inej strany. Keby to aj bol priamy prenos, vy nemusíte vystupovať pred kamerami takýmto spôsobom preto, lebo nemáte takú zablokovanú cestu do médií, ako ju má opozícia. Máte priestor vtedy, keď chcete, kde chcete, tak sa nám nečudujte, že využívame na to tento priestor, aj keď si to občania s 24-hodinovým oneskorením budú môcť pozrieť zo záznamu, aby sme v podstate informovali verejnosť o tom, čo sa v tomto štáte robí. Je to naša povinnosť.

    Pán Antecký, a zabudli ste zrejme aj na to, že to, že tu vystupujeme je súčasťou poslaneckej práce. Myslím si, že poslanecká práca nespočíva v tom, aby tu poslanec driemal v lavici a prebral sa iba vtedy, keď treba hlasovať a hlasoval na základe pokynov koaličnej rady.

    A ešte by som chcela povedať ďalšiu vec. Viete, trošku s úsmevom som počúvala vaše slová o tom, že pán minister je síce veľmi schopný a veľmi snaživý, len sa mu akosi nedarí. A je priam fantastické, ako hovoria pedagógovia z okresu Kysucké Nové Mesto, že hoci najprv hrozilo, že úväzok budú mať zvýšený o 2 hodiny, napokon to bola len 1 hodina. Tak to sú ozaj úžasné zásluhy. A napokon ma neprekvapilo, že vlastne urobíte z tohto všetkého väčšinový názor. Robilo sa to pred rokom 1989 a myslím si, že tieto tendencie vo vás ešte stále ostali.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela som reagovať na pána poslanca Anteckého. Pán poslanec, všetky výhrady, ktoré tu odznievajú alebo drvivá väčšina z nich voči ministrovi Ftáčnikovi, ak ste dobre sledovali priebeh rozpravy, smerujú ku školstvu ako k systému, k jeho začleneniu sa do všeobecnej štátnej správy, do verejnej správy a takisto aj k jeho financovaniu. Chcem vám povedať, že keď pán minister bol opozičným poslancom a niekoľkokrát sme sa rozprávali na tému nezamestnanosť absolventov, mali sme takmer zhodné názory, čo treba s tým robiť. Treba urobiť reštrukturalizáciu školstva a najmä odborného školstva, učňovského školstva, treba urobiť zmeny, pokiaľ ide o profily absolventov vysokých škôl. A mne sa vtedy zdalo, že pán minister, bývalý poslanec má jasnú predstavu o tom, ako to chce urobiť a že to dokáže urobiť. To, že do dnešného dňa vychádzajú zo stredných odborných škôl a učilíšť absolventi rovno do evidencie úradov práce, myslím si, že už na to bolo dosť času za ten rok, rok a pol, aby sa táto situácia aspoň začala meniť.

    Takisto si myslím, že pán minister mal dosť času prerokovať alebo konzultovať názory Národného úradu práce na nezamestnaných absolventov vysokých škôl, pretože sa nám opakujú každý rok tie isté fakulty. Neurobil v tom nič a zároveň mu vyčítam, že jeho postoj vo vláde voči ekonomickým ministrom je veľmi ústupčivý, je málo dôrazný, málo razantný pri presadzovaní záujmov školstva, a to sa potom odráža aj v počte nezamestnaných absolventov, ktorých číslo v minulom školskom roku bolo rekordné od roku 1990.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám apriórnu nedôveru k takým rezolúciám, aké priniesol a predniesol poslanec Antecký. V minulosti takéto súhlasné alebo protestné, alebo odsudzujúce, až smrť požadujúce rezolúcie vychádzali veľa, veľakrát, spomeňte si na päťdesiate roky, i keď, samozrejme, teraz je situácia celkom iná. Ale aj napriek tomu taká rezolúcia je pochybná v základe a znamená, že ste ju iniciovali vy pán poslanec, ktorý ste mali nechať nechať veci spontánnosť učiteľov. Ale dobre, predniesli ste tu rezolúciu a je zaujímavé, že ste ju nijako nekomentovali. Nekomentovali ste to, čo sa v nej hovorí, že minister Ftáčnik je dobrý - takto ste zjednodušili zmysel -, ale vláda je zlá, lebo nedáva peniaze. Ale to je vaša vláda. To znamená, sú tam vaši ministri. Vy s tou vládou súhlasíte. Vy neberiete na vedomie ani to, že vás SDĽ už Domino fórum, hlásna trúba Demokratickej strany, označuje za vinníkov, že nám znížili rating a za všetky možné hriechy. To vám absolútne neprekáža. Prekážajú vám opozičné názory. To je váš problém a tam je aj povedaná veta: Ani jeden učiteľ nebol prepustený. Nuž nehnevajte sa, chváliť sa týmto je hanba.

    Povedzte, koľko učiteľov bolo prepustených počas Mečiarovej vlády. Ani jeden a nikto sa tým nechválil. Ale v Levickom okrese, ako sa včera spomínalo, v Novozámockom okrese a v iných okresoch boli prepustené desiatky. Za to sa treba zodpovedať, za takýto prístup k ľuďom, k obyčajným ľuďom, nie k politikom. Keď vymeníte okresného predsedu, tak to je, samozrejme, vaše právo, ale keď vymieňate radových zamestnancov, je to hanba a zostane to na vašich voličských preferenciách.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vystúpenie pána poslanca Anteckého mi tiež pripomenulo niektoré dávnejšie posudky, ktoré našťastie nástupom po roku 1989 zmizli z osobných dotazníkov, a to bolo hodnotenie: v kolektíve je obľúbený, priamočiary, čestný, zúčastňuje sa pravidelne na schôdzach, zúčastňuje sa na zbere papiera a brigádach na vyčistenie mesta a podobne.

    Bolo to trápne, pán kolega, pretože ste neboli v predchádzajúcom parlamente. Vtedy naše vzťahy, teda koalície s opozíciou boli normálne, priateľské a kamarátske. Preto počujete zo strany mnohých našich politikov, že poznáme názory pána poslanca Ftáčnika. Žiaľ, vy ste sa teraz zabetónovali a nepoznáte naše názory. A dovolím si vám pripomenúť isté drobnosti. Ak sa hovorí o zneužívaní akademickej pôdy a zneužívaní škôl na politické ciele, tak my sme nenamietali, že aj pán poslanec Ftáčnik veľa svojho poslaneckého času trávil v školách a napríklad sprevádzal po parlamente študentov v období, keď mal sedieť v lavici a plniť si svoje poslanecké povinnosti a hlasovať. Priamo počas hlasovania bol na balkóne. Nebudem teraz hovoriť o vašom hovorcovi, ktorý navštevuje v súčasnosti hodiny občianskej výchovy v školách. Aj o tom by sa dalo hovoriť a som zvedavá, keby to robil niekto z poslancov terajšej opozície, ako by ste išli po učiteľoch a po riaditeľoch tých škôl, kde sa politik objaví priamo na vyučovacom procese, nie politik, len poslanec. Takže hovorme o tom, ak hľadáte argumenty, hľadajte argumenty, ktoré vám ministra ochránia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na slová pána poslanca Anteckého, kde hovoril, že sa oceňuje snaha ministra školstva valorizovať platy učiteľov. Prosím vás, pán poslanec, čo to bľa, bľa, bľabocete. Nehnevajte sa na mňa, v rozpočte na rok 2000 je predsa jasne zakotvené, že k žiadnemu zvýšeniu platov učiteľov nedôjde. Pri rokovaní o rozpočte som to hovoril. Ak dôjde, tak jedine za tú cenu, že sa prepustia ďalší učitelia, ďalší pracovníci školstva. Upozorňoval som na to aj kolegov, bývalých kolegov odborárov, že jedine vtedy dôjde k zvýšeniu platov. Viete, táto snaha mi pripadá, ako keď sa hovorí, že som tam telefonoval, ale nezdvíhali, a potom poviem, že som to vybavoval. Taká je snaha pána ministra školstva vybavovať platy učiteľom. Ak by ste hovorili o snahe ministra školstva, snahe po likvidácii učiteľského stavu, tak to by som akceptoval, ale iné nie.

  • Chcem povedať pánu Anteckému, že to súhlasné stanovisko bolo napísané naozaj veľmi pekne v duchu a intenciách, ktoré platili na Slovensku alebo v bývalom Česko-Slovensku, v tom, čo sa nazývalo tábor mieru a socializmu do roku 1990. Pán Antecký, doprial by som vám, keby ste prišli v pondelok na Právnickú fakultu do Bystrice, kde bolo v miestnostiach asi tak 12 stupňov, keď študenti prídu na skúšku a nemajú si kde zavesiť kabáty, nemajú si kde položiť tašky, nemajú si kde sadnúť, pred skúškou stoja celé hodiny na chodbe alebo na zemi. Toto je starostlivosť vášho pána ministra o vysoké školstvo. Možno, nech mu boh dopraje, že sa dobre stará o stredné školy, ale pochybujem o tom, že vaše stanovisko podpísal niekto iný ako jeden človek.

    Môžem vám povedať, mám v živote veľmi dobrých kamarátov a možno najlepších kamarátov z Kysúc a nezistil som, že by mali taký istý názor na politiku SDĽ v školstve a sú to významní umelci, ľudia s nesmiernou erudíciou a viem, som presvedčený, že určite všetci Kysučania si nedali klapky na oči a nevelebia pána ministra školstva. To je, samozrejme, vaša politická objednávka, prečítali ste to. Je však neseriózne, je to neférové prečítať niečo bez súhlasného stanoviska všetkých riaditeľov týchto škôl. Ale nakoniec aspoň vidíte, že sme nerobili čistky v školách, že zrejme všetci SDĽ riaditelia na Kysuciach ostali aj počas našej vlády.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Antecký, vy ste vyzdvihli pána ministra Ftáčnika ako osobu, ktorá je spôsobilá riadiť ministerstvo. To je prekvapujúce pochválenie, pretože tým dokumentujete, že je to taká výnimočná vlastnosť v Dzurindovej vláde, že to treba zdôrazniť priamo pred plénom. Zrejme väčšina tých ministrov je nespôsobilá riadiť rezort, zatiaľ čo pán minister Ftáčnik je vzácna výnimka, ktorú treba podčiarknuť. Skôr ma zaráža, že ste sa nedotkli niečoho iného, a to je rušenie škôl počas tejto vlády a rušenie škôl práve príslušníkom vašej politickej strany.

    Prečo ma to ohromuje? Veď školská sústava a školstvo v tomto štáte nebolo vybudované niekedy za čias Márie Terézie alebo predtým, ale bolo vybudované, štrukturalizované aj profesijne vypracované v rokoch 1955, 1988, 1989, čiže keď bola pri moci komunistická strana, ku kontinuite ktorej sa Strana demokratickej ľavice v tomto smere hlási. Naše školstvo bolo uznávané a väčšinou vyspelých štátov dokonca obdivované vďaka svojej štruktúre a premyslenosti. A prichádza k rušeniu škôl, k deštrukcii tohto školského systému, čo je absolútna irónia práve v časoch ministrovania ministra Strany demokratickej ľavice. O tomto ste sa mali zmieniť, a nie oháňať sa rezolúciami, ktoré na povel ktosi kdesi podpísal a vy ste to tu prečítali, pretože to považujem za skutočnú tragédiu, lebo ak bude tento národ podľa ministra Šagáta chorý a podľa ministra Ftáčnika bude sprostý, tak potom skutočne bude robiť len kopáčov v rámci Európskej únie, kde takých bedárov nakoniec nepotrebujú.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som len pánu kolegovi poukázať na jednu skutočnosť, že zrejme asi okres Kysucké Nové Mesto tvorí na Slovensku výnimku. Také priaznivé hodnotenie, ktoré ste prečítali, to predsa nie je možné, keď v podstate drvivá väčšina pedagógov na Slovensku podala petície školských zamestnancov v zmysle petičného práva a tieto petície sa týkali predovšetkým problémov, ktoré sa prehlbujú, to znamená, je tu pokles ich existenčného štandardu, valorizácie platov, zamedzenia prepúšťania v školstve a vyjadrenia nesúhlasu so zvyšovaním miery vyučovacej a výchovnej práce.

    Vážený pán kolega, toto nie je jeden okres, toto je ohlas drvivej väčšiny pedagogických pracovníkov na Slovensku. A čo sa týka 13. platu, tak buď pán minister mal reálne podklady, ekonomické rozbory, alebo nemal, tak ako ich nemala koalícia pred voľbami a ekonomickí experti tejto koalície dobre vedeli, v akom stave je hospodárstvo a sľubovali alebo nevedeli a zavádzali. Tak to je iný problém tohto rezortu, už je tu rok vlády, v podstate sa vlani navrhol rozpočet na ďalší rok, prvý rok po prevzatí moci po roku 1998. Boli tu už predsa analýzy a myslím si, že by tam mali sedieť kompetentní ľudia, ktorí robia analýzy a tieto analýzy už poukazovali na to, čo si môže a čo nemôže takto zbedačovaný rezort dovoliť. Pripomínam, že v tomto rezorte sú najnižšie platy zo všetkých rezortov na Slovensku, a preto minister školstva asi cítil vnútorne potrebu tento 13. plat im dať. Lenže je to otázka úpadkovej ekonomiky, ktorá nemá rozvojové programy, ktorá drancuje občanov tejto republiky, aby získala pár korún na to, aby sa udržala pri moci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegovi Anteckému, keď tak hanlivo povedal o našej samoúčelnosti diskutovania, musím povedať, buďte si istý pán kolega, keby nebolo dôvodov v rezorte školstva, tak tu nevystupujeme. Ten účel je jednoznačný, má svoj obsah, ale nieže politický, ten má svoj obsah vecný. A ten vecný obsah sme si mnohokrát ani nemuseli zháňať, oni nám ho priniesli. Predvčerom sem prišli študenti obchodnej akadémie, ktorá je určená na likvidáciu, a povedali takýto otrasný fakt: My sa ohlasujeme, ale naši profesori nie, pretože po prvé sú šokovaní z toho, čo im urobili ich poslanci, ktorých volili, sú z toho otrasení a nevedia sa ešte spamätať. Ale nielen to, oni sú aj zároveň ustráchaní, pretože vidia dôslednú kádrovú politiku v rezorte školstva, ktorú pán minister uskutočňuje od generálnych riaditeľov sekcií po riaditeľov až riaditeľov škol a oni sa aj boja, že to prejde na obyčajného profesora, učiteľa.

    A tento strach im predsa opozícia nevyprodukovala, ten prišiel odniekiaľ. My sme tú kádrovú politiku nerobili. Vy ste ju urobili, pán minister ju robil a oni sa teraz boja. Je len otázkou času, kedy sa z toho strachu dostanú a budú skutočne aktívnymi činiteľmi ďalšieho života v našej republike. My ich do toho ani nemusíme pudiť. Žiaci sa ničoho nebáli, unisono všetci povedali, ako to vlastne v rezorte školstva, v strednom školstve vyzerá. Strach učiteľského zboru, ktorý je zbedačený a nevie ako ďalej a keby sa nehanbil, tak by sa učiteľský zbor obrátil na opozičných poslancov. Ale celkom psychologicky to chápem, potrebujú oveľa dlhší čas ako jeden rok, aby sa z tejto hanby dostali, aby došli sami a povedali nám, čo od nás chcú. To sme si, prosím, nevymysleli my, účel tejto diskusie sme si naozaj našli medzi voličskou základňou súčasnej koalície.

  • Vystúpenie pána poslanca Anteckého chcem podporiť v tej časti, kde hovorí o aktivitách pána ministra Ftáčnika v súvislosti s vytvorením systému financovania v stredných odborných školách, v stredných odborných učilištiach a v základných školách.

    Po vzniku krajských úradov pôvodne platný systém prestal existovať a začal sa uplatňovať netransparentný a príliš diferencovaný prístup, a to tak regionálne, ako aj medzirezortne. Dôverne poznám tento problém z financovania stredných odborných učilíšť, keď napríklad v Trenčianskom kraji na jedného žiaka pripadá najviac finančných prostriedkov, zatiaľ čo napríklad v Trnavskom, Nitrianskom a Prešovskom kraji došlo k výraznej poddimenzovanosti. Napríklad pri poľnohospodárskych a potravinárskych učilištiach sa pôvodný príspevok, ktorý bol prideľovaný na žiaka z rezortu pôdohospodárstva, znížil až o 30 %.

    Pánu ministrovi Ftáčnikovi tento problém naozaj nemožno vytýkať, pretože rýchlo pochopil a začal riešiť túto otázku, takže už od tohto školského roku, nového školského roku by mala byť v školstve uplatňovaná transparentnosť, spravodlivosť a systémovosť. Takisto mu nemožno vytýkať ani snahu o uplatnenie 13. platu učiteľov ešte za rok 1999. Vážim si ho za to, že na tom trvá, možno ho mala jeho rezortná kolegyňa v tomto smere viac podporiť, ale sú vytvorené všetky predpoklady na to, že učitelia 13. plat nakoniec za tento rok dostanú, za rok 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Kolega, ak chcete zistiť, aká je situácia v školách, to nestačí ísť na kávu k prednostovi alebo šéfovi odboru školstva podľa toho, ktorej "flek" ste si pridelili, keď ste si prerozdeľovali okres, ale treba ísť medzi ľudí. Tam zistiť a opýtať sa v hociktorej škole, ako sa riaditeľom robí a ako beží prevádzka alebo celý chod tej-ktorej školy aj na Orave, na Kysuciach, všade inde. Čiže to nestačí pri kávičke nahnať riaditeľov a pod tlakom šéf odboru či prednosta spíše nejakú petíciu. To svedčí iba o vašom štýle práce.

    Čo sa týka toho fundovania, skutočne neviem, kto spochybnil, že by pán minister nebol fundovaný. Je len trochu ironické a smiešne, že zdôrazňujeme pána ministra, u ministra vôbec, že je erudovaný. Veď preboha hádam nechcete alebo ste naznačili, že iní, a možno s vami možno súhlasiť, sú skutočne so svojou odbornosťou ďaleko od toho, aby sme mohli konštatovať o každom, že je erudovaný.

    Len k tomu, aké je stanovisko aj k pánu ministrovi, chcem dať do vašej pozornosti známkovanie vo vašich novinách v Pravde, kde sa pán minister školstva dostal celkom na koniec toho vášho známkovania. Teraz už neviem, akú známku, ale za ním skončili len také veličiny, ako je minister zdravotníctva a bývalý minister hospodárstva.

    Čo sa týka toho, ak niekto tvrdí, že usporíme finančné prostriedky tým, že budeme zatvárať školy a nech to tvrdí minister, poslanec či nejaký iný odborník, je diletant alebo priamo zavádza verejnosť a všetkých nás učiteľov i rodičov, lebo náklady nezamestnaného sú niekoľkokrát vyššie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem upozorniť ctenú snemovňu, že aj poslanci za Stranu demokratickej ľavice sa dôkladne pripravujú na rokovania do Národnej rady. Naše vystúpenia sú podložené faktami. Nadviažem na rozpravu pána poslanca Anteckého a znovu zdôrazňujem, že problémy, o ktorých tu dnes hovoríme, ktoré sú v školstve, nie sú problémami iba prvého roku druhého volebného obdobia. K tomu použijem jeden citát, ktorý je uverejnený v Aktualitách zväzu číslo 55 z roku 1998 na strane 9. Tento článok napísal pán predseda Združenia vysokých škôl a priamo riadených organizácií pán RNDr. Milan Vachuľa, CSc. Článok znie: Opäť je za nami, ale aj pred nami úsporný školský rok. Citujem: "Podielom výdavkov na školstvo z hrubého domáceho produktu, z toho aj na vysoké školy, patríme doteraz z 22 sledovaných krajín Európy na 20. miesto, pričom podiel výdavkov na školstvo z HDP nie je odrazom výkonnosti ekonomiky, tú udávajú iné parametre, ale vôľou vlády a parlamentu, aké percento školstvo dostane. Uvedené 20. miesto nie je svedectvom priorít školstva aj vysokých škôl na Slovensku. Na porovnanie, za 8 rokov zvýšili vysoké školy počty študentov o 62 % pri prakticky nezmenených počtoch zamestnancov, avšak výdavky na jedného študenta boli v roku 1997 iba 0,38 %." Ešte raz opakujem, rok 1997 iba 0,38 %.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Gašparovič a po ňom vystúpi pani spoločná spravodajkyňa, ktorá požiadala o slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pani kolegyne, páni kolegovia,

    v rámci rozpravy je mnoho názorov na to, či pán minister Ftáčnik je takým odborníkom, aby viedol takýto rezort, alebo nie je. Veľmi dobre si spomínam na také rozpravy, keď terajšia koalícia v postavení opozície odvolávala ministrov našej vlády, kde medzi najaktívnejších vystupujúcich patril vždy terajší pán minister Ftáčnik. Je veľmi zaujímavé, keby ste si pozreli vystúpenia a argumentáciu, ktorú vtedy pán minister postavil do pozície nutného riešenia na základe odvolávania ministra. Dnes je jeho argumentácia presne v tom, čo vtedy videl v riešení ako negatívne. Dnes túto svoju polohu zastávate ako pozitívnu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, o odbornostiach hovoriť tu teraz takýmto spôsobom, myslím si, ani netreba, ale nemyslím si, že odbornosť je mierou rétoriky a sľubovania ministrov a úradníkov. To neznamená, ak niekto sľubuje, že aj plní. A pán minister Ftáčnik je práve odrazom tohto sľubovania a neplnenia. To si musíme všetci uvedomiť. Pozrite si vaše programy a program vlády, čo sa z toho splnilo. Nič. Práve opak, všetko smeruje ešte k horšiemu. A čo hovorili aj iní predrečníci, že stále hovoríme o tom istom, my nevymýšľame to, čo nie je pravda. Pán poslanec Sopko tiež povedal, že hovoríme o tom istom. Ale ak pán poslanec Sopko v mandátovom výbore nemá názor a ak nemá dôkaz, tak rýchlo vymyslí a prijme dôkaz, resp. návrh vyšetrovateľa, ktorý neexistuje.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem.

    Len veľmi krátko, pretože som bola oslovená, chcem povedať pánu poslancovi, že sa zase stretávam práve s názormi učiteľov, ktoré presne korešpondujú s tými názormi, ktoré som prezentovala. Ale ak za vystúpenie, ktoré ste tu predviedli, dostanete financie na dostavbu druhej budovy gymnázia, budem veľmi rada, pretože tá prvá budova sa dostavala za našej vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper je v poradí ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    budem stručný, pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože pôsobím ako externý učiteľ podľa ministra na tzv. Mečiarovej fakulte a nechcem aby...

  • Prepáčte, pán poslanec. Pán poslanec Jarjabek, do rokovacej miestnosti je zakázané nosiť kávu a čaj.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Nechcem, aby fakulta trpela nepriazňou ministra kvôli mojej politickej činnosti alebo politickým aktivitám. Ale nedá mi, aby som sa nevyjadril ako človek, ktorý v školstve robí nejakých 27 rokov. Ale skôr než sa budem venovať otázkam školstva, chcem zodpovedať niekoľko preliminárnych otázok, ktoré vyvstali počas rokovania o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Ftáčnikovi. Najprv chcem povedať niečo k ekonómii času pánu poslancovi Sopkovi a pánu poslancovi Anteckému.

    Pán poslanec Antecký, od nástupu novej vládnej koalície, tzv. vládneho zlepenca zloženého z SDĽ, SDK a Maďarskej koalície, tento parlament je chronicky neuznášaniaschopný. Neustále prestávky, už ani úradníci tohto parlamentu, tobôž nie poslanci tohto parlamentu nevedia, o čom sa bude rokovať. V materiáloch je chaos, proste je to odrazom vašej politiky alebo schopnosti riadiť tento štát. Nezvaľujte túto skutočnosť na nás. Parlament je od slova parlare alebo hovoriť. Názory, predstavy a presvedčenia sa v demokracii rodia len v diskusii. Tak ako vy si myslíte, že máte pravdu, aj my si môžeme myslieť, že máme pravdu.

    Keď od roku 1712 v Anglicku nastúpila na trón hanoverská dynastia a začalo sa rodiť to, čomu sa dnes hovorí moderný parlamentarizmus, vláda ako kabinet kráľa sa začala zodpovedať nie kráľovi, ale parlamentu. Teda vláda je iba výborom parlamentu a jej vzťah k parlamentu je postavený na dôvere parlamentu. Je to zakotvené v každej modernej ústave každého moderného demokratického štátu. Nie je nijakou hanbou, ak časť parlamentu si myslí, že pán minister vlády Slovenskej republiky stratil dôveru. Vy ako opozícia ste si to mysleli mnohokrát. Mnohokrát ste aj vyslovovali nedôveru ministrovi Krajčimu - trikrát, prechádzajúcej ministerke školstva - dvakrát. Nikto vás z toho neobviňoval, je to legálny inštitút zakotvený v článkoch 116 a 88. Tak ako my máme právo žiadať o vyslovenie nedôvery, takisto pán minister má právo vzdať sa svojej ministerskej funkcie a odstúpiť. Nikto mu v tom nebráni. Vzťah je založený na dôvere.

    Ak si 30 poslancov tohto parlamentu, a toľko hovorí ústava, myslí, že pán minister nemá dôveru, má právo požiadať, aby sa k tomu otvorila rozprava, aby sa veci objasnili, aby sa vzťah dôvery obnovil. Je vaším právom ministra obhajovať, ale naším právom je ministra kritizovať a žiadať od neho odpočet splnenia úloh. Vy si myslíte, že stačí vymenovať, ktoré právne normy prijal alebo prijalo jeho ministerstvo, ako to urobila vaša prvá poslankyňa pani docentka Angelovičová, a my si myslíme, že taký výpočet je dosť málo na to, aby sme súhlasili s tým, že pán minister má zotrvať vo funkcii ministra.

    Pán minister totiž vedie veľmi dôležitý rezort, ktorý bol vždy pýchou každej vyspelej krajiny. Má sa starať o výchovu našich detí. Ale nielen o výchovu našich detí, má sa starať predovšetkým o výchovu slovenskej strednej vrstvy. Stredná vrstva je základom každého štátu. V tomto zmysle mám taký pocit, že pán minister sa stará iba o výchovu strednej vrstvy alebo inteligencie maďarskej národnosti. Už absolútne ho nezaujíma, ako bude vyzerať slovenská spoločnosť a jej stredná trieda. Pán minister, každý štát, ktorý nemal strednú triedu, buď prestal existovať, alebo to s ním skončilo veľmi zle. Španielsko je takým príkladom. Bola to bohatá krajina, doviezla tisícky ton striebra a zlata z kolónií a napriek tomu všetkému vstupovala do 20. storočia ako najchudobnejšia krajina Európy práve preto, že nemala, tak ako Anglicko alebo Holandsko rozvinuté školstvo a vychovanú inteligenciu a strednú triedu schopnú podnikať a obchodovať.

    Vy toto všetko na Slovensku likvidujete. Likvidujete stredné školstvo, zbedačujete základné školstvo, snažíte sa o likvidáciu vysokého školstva. Teda stratili ste našu dôveru ako občanov. Ako poslanci zastupujúci občanov si myslíme, že nerobíte všetko pre blaho slovenskej spoločnosti, na zachovanie samostatnej republiky, samostatného štátu. Takže nie je to strata ekonómie času, pán Sopko. Predpokladám, že vám dosť času ostane aj na deblokovanie uhlia z ruských pohľadávok. Vy naozaj s časom šetríte, lebo ako povedal pán Gašparovič, plníte iba príkazy vládnej koalície a nechávate zatvárať svojich opozičných partnerov alebo kolegov do väzenia, alebo sa snažíte ich vydávať na trestné stíhanie. To nebude najsvetlejšia vizitka vašej poslaneckej práce vo funkcii predsedu mandátového a imunitného výboru. Taká je, žiaľbohu, pravda.

    Pán minister, riadite niekoľko odvetví alebo úsekov školstva. Nebudem sa vyjadrovať k základnému školstvu, lebo to už tu bolo povedané, bolo by len opakovaním toho, že ste nasľubovali vo vašom vládnom programe, vo vašom volebnom programe učiteľom základných škôl zvýšenie platov, ktoré ste nerealizovali, 13. a 14. plat ste nerealizovali. Namiesto toho ste najprv alebo vláda, a to sa podobá vašej politike klamania občanov tohto štátu, najprv ste im povedali, že im zvýšite úväzky o 2 hodiny, a potom ako veľké víťazstvo tu pán Antecký prezentuje, že ste to hrdinsky vybojovali na jednu hodinu. Samozrejme, to už nepovie, že plat, ktorý dostávali učitelia, sa znehodnotil o ďalších 17 %, pretože taká je asi inflácia a nárast bol nulový. Takže za oveľa menej peňazí budú učiť oveľa viac. Situácia je katastrofálna. Žiaľ, deti sú malé a tie sa sťažovať nebudú.

    A ako to už povedala pani poslankyňa Mušková, niektorí riaditelia z vďaky vzdávajúci vám poklonu za to, že ste ich urobili riaditeľmi, veľmi ľahko napíšu takéto vďakyvzdanie a pochvalu pre pána ministra. Kiež by bolo pravdivé. A naozaj, keby školstvo na Kysuciach fungovalo k božej i k našej spokojnosti, bol by som, pán Antecký, naozaj veľmi rád. Už som povedal, mám rád Kysučanov. Z Kysúc mám veľmi dobrých priateľov, aj umelcov, aj riadiacich pracovníkov, s ktorými sa často stretávam, a môžem vám zodpovedne povedať, že sú to moji najlepší priatelia, i keď sám z Kysúc nie som. To je to k tomu strednému školstvu.

    Takže to, čo tu vypočítala pani Antecká, koľko právnych noriem sa, pardon, ako sa volá? Angelovičová, pardon. Vidíte, nepoznám celé klany a je to dosť silný klan SDĽ ovládajúci aj médiá. Mal by som si to zapamätať, pretože zasa ma váš brat či švagor bude kritizovať v Národnej obrode. Ale už je to tak, klanová politika na Slovensku je silnejšia ako v Škótsku a Írsku, kde vládnu ešte niektoré keltské klany. Takže pani Angelovičová, normy, ktoré boli prijaté na úpravu pomerov základného školstva, tie pomery slovenských detí, slovenských občanov na Slovensku alebo slovenskej národnosti určite nezlepšili. Pomohli iba slovenským občanom maďarskej národnosti, aby sa zmocnili školstva na južnom Slovensku, aby ho dostali pod kontrolu už aj tak autonómnych a absolútne autonómnych samospráv. Pomohli odvolať, ako to už včera bolo prezentované, všetkých riaditeľov, ktorí neboli pohodlní maďarským samosprávam, a pomaďarčiť množstvo ďalších slovenských detí, pretože pre nich naozaj za vašej vlády bude výhodnejšie, aby sa z nich stali Maďari.

    Teda vy prispievate, pán minister, k tomu, že na Slovensku sa bude rodiť nové Kosovo. Aj v Kosove bolo ešte v roku 1948 60 % Srbov, v roku 1990 už iba 96. Práve takouto školskou a inou politikou sa etnickí Srbi buď odsťahovali, alebo museli odnárodniť. Takže to je výsledok vašich legislatívnych aktivít na ministerstve. Nie náhodou pani Erszébeth Dolníková a jej kolegovia vám držia chrbát a blahosklonne sa usmievajú nad našou snahou poukázať na to, že sa pán minister nestará o deti Slovákov na Slovensku, ale predovšetkým o deti maďarskej národnosti. To je k prvej otázke.

    Ďalším okruhom je otázka odborného stredného školstva. Pamätám sa, pán minister, a vtedy som naozaj obdivoval vašu vytrvalosť, s akou ste bojovali proti každej snahe vtedajšej vládnej koalície urobiť nejaké zmeny v oblasti stredného školstva. Boli tu snahy buď ho ponechať pod ministerstvom školstva, alebo podriadiť ho jednotlivým rezortným ministerstvám. Vidím, že druhá cesta, to znamená, podriadiť ho jednotlivým rezortom na zachovanie tohto školstva, bola schodnejšia. Žiaľ, aj vďaka vášmu odporu sme to zrejme neuskutočnili a vyzerá to tak, že to školstvo bude zlikvidované. Chodia sem študenti alebo žiaci z obchodných akadémií. Mali by ste sa s nimi, pán minister, stretnúť, pretože aj pán podpredseda výboru pre školstvo sa pred nimi dosť často skrýva a nie je príliš ochotný do diskusie s nimi, aby mali aj oni možnosť dosiahnuť vzdelanie. Na rozdiel od vás si totiž myslím, že vzdelanie je tá najcennejšia devíza, na ktorú sú rodičia ochotní obetovať aj posledné peniaze, tak ako to urobili moji rodičia. Aj keď im komunisti zobrali majetok, dali nám aj posledné peniaze na vzdelanie, ale muselo sa kdesi vzdelávať.

    Lenže vy likvidujete možnosť vzdelávať sa, inštitucionálnu možnosť tam, kde by si mohli za posledné peniaze ožobračovaných občanov Slovenskej republiky vašou vládou dať deti, aby mohli chodiť do stredných škôl, aby si takto, ak nenájdu, pán minister, primeranú prácu na Slovensku a možno niektorí skončia aj na úradoch práce, ale rozhodne so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním nájdu uplatnenie skôr aspoň v zahraničí, nevzdelaní budú sedieť na chodníkoch a žobrať. Budú z nich jednoducho žobráci. Zrejme vám ide o to. Vy nemáte záujem, aby boli Slováci vzdelaným národom, lebo inak by ste bojovali alebo celý váš poslanecký klub za to, aby zo štyroch miliárd, ktoré dostal váš pán rezortný kolega Kanis na ministerstvo obrany, tie peniaze aj tak pôjdu za inovácie zbrojných systémov, teda pôjdu do zahraničia, bol by vybojoval aspoň nejakú pol miliardu, aby boli uspokojené aj tie najelementárnejšie potreby v oblasti školstva, či už stredného alebo vysokého.

    Neurobili ste nič ani v oblasti vysokého školstva, ak pominieme tú nazdar boh zlátanú novelu, ktorú predložil pán docent Kresák s pánom poslancom Osuským, ktorá prihliadala viac-menej na potreby lekárskych fakúlt a bola politicky aj osobne motivovaná a bol okolo nej veľký rozruch, ako má demokratizovať pomery na vysokých školách. Myslím si, že samosprávne pomery na vysokých školách boli a sú demokratické a boli aj počas našej vlády, pretože vtedy bol prijatý aj zákon o vysokých školách. Nedemokratické pomery, personálne čistky a likvidáciu vysokých škôl do tohto systému vniesla iba vami navrhnutá a vládou odsúhlasená Akreditačná komisia.

    Bolo už dosť povedané o tom, akú snahu vyvíjate na likvidáciu niektorých - či už skrytú alebo otvorenú - na likvidáciu niektorých vysokých škôl, fakúlt. Na druhej strane sa snažíte nahovoriť občanom tohto štátu, že máte od toho prsty alebo ruky preč. Vstúpte si do svedomia, pán minister, a ako som povedal, treba sa zamyslieť nad tým, či môže prežiť Slovenská republika, ak nebude mať strednú triedu, nebude mať strednú triedu najmä vysokoškolsky vzdelanú. Alebo vám ide naozaj o to, aby Slovenská republika ako suverénny, zvrchovaný štát slovenského národa neprežila dlhšie ako do roku 2010? Na tieto otázky treba odpovedať.

    Sľúbil som, že nebudem dlho hovoriť. Tak už iba jedna otázka, pán minister. Dosť som sa nad tým nazamýšľal a stále to neviem pochopiť, túto otázku som už v parlamente vyslovil, že neviem, akými božími cestami sa dostáva v maďarčine tlačený a vaším ministerstvom financovaný - alebo možno nie, možno odpoviete, že nie - učiteľský časopis Vasárnap alebo noviny.

  • Hlas zo sály.

  • Ja sa pýtam, po maďarsky neviem. Pán Bugár, nepýtam sa vás, tak sa vyjadruj slušne, pán podpredseda, pretože nemám možnosť tu interpretovať tvoje slová ani nechcem, nie som taký "podrazák" ako ty, takže pomlčím. Ale kladiem túto otázku ministrovi. Akými cestami sa dostávajú tieto noviny? Neviem, o čom sú, ale jednoducho učitelia v bardejovských školách im určite nerozumejú a pochybujem, že ich niekto číta. Prečo sú tieto noviny platené aj z mojich daní aj z daní vás všetkých? Tieto prejavy maďarizácie alebo maďarskej nadradenosti si môžete ponechať na južnom Slovensku, ale sever Slovenska by mal byť od týchto aktivít maďarskej iredenty oslobodený, pán minister. Pýtam sa, prečo ich im potom posielate? Učitelia na týchto slovenských školách si musia kupovať za vlastné peniaze Učiteľské noviny. Prečo im nepredplatíte radšej Učiteľské noviny? Pýtam sa vás. Možno by ste mali väčšiu možnosť ich ideologicky ovplyvňovať.

    A potom už iba k tomu politiku. Pán Antecký, ale aj ďalší páni poslanci z SDĽ, ubezpečujem vás, že aspoň na fakulte, kde učím, na druhej mám neplatené voľno, sa nikdy politika na prednáškach ani seminároch nerobila a ani nebude robiť. Vždy učíme odborné veci. Politiku nechávame stranou. Na našej fakulte študujú deti aj z vládnej koalície, aj z opozície. Vždy sme sa snažili byť k nim objektívni. Myslím si, že nie sú to Mečiarove deti, sú to deti občanov Slovenskej republiky. Dávame im slušné vzdelanie na slušnej európskej úrovni. Každý rok navštevujú inštitúcie Rady Európy, Európskeho parlamentu, je s nimi spokojnosť, prednášajú im profesori zo zahraničia, tak si myslím, že napĺňame podmienky vychovať z nich vzdelaných ľudí. Ale nemám vždy taký pocit, že to tak bolo zo strany poslancov a politikov tejto vládnej koalície.

    Dostal som, pán Sopko, aj list z Prešova, v ktorom mi istý pisateľ, dokonca je aj podpísaný, oznamuje, že váš predseda výboru Orosz 10. 1. 2000, teda v tomto roku už stihol byť a ovplyvňovať vysokoškolákov v hoteli Dukla, kde si ich predvolal a nabádal k tomu, aby rozvracali Hnutie za demokratické Slovensko. Obdobne, mi píše, že to isté robil, ale priamo na pedagogickej fakulte - možno je to na smiech, ale je to list z Prešova - to isté robil aj pán Hamžík. Samozrejme, mám ústne vyjadrenia aj iných ľudí, ktorí zaznamenali politické ovplyvňovanie aj iných politikov z SDĽ a vtedajšej vládnej koalície.

    Ako som už včera povedal, dcéra istého môjho známeho z Čunova prekvapila svojich rodičov priamou výzvou od učiteľky, aby volili Stranu demokratickej ľavice. Ja im teda želám, aby pán minister - lebo nepochybujem, že dostane aj naďalej vašu dôveru - riadil slovenské školstvo, ale som hlboko presvedčený, že to zas tak dlho nebude a ďalšie funkčné obdobie určite nebude. Pán minister, prejavili ste mimoriadnu vôľu riadiť tento rezort, mimoriadnu, celé štyri roky ste oň bojovali, tak bojujte aj teraz, aby fungoval, lebo zatiaľ zomiera.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási 11 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Krajči. Hlási sa ešte niekto? Posledný je pán poslanec Krajči. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pani poslankyne, páni poslanci, technici z tlmočníckeho zariadenia poprosili, aby mali aspoň 10 minút času pred vystúpením predsedu Európskej komisie, aby sme prerušili rokovanie tejto schôdze na pripravenie techniky. Takže preruším rokovanie 10 minút pred 11.30 hodinou. Dovtedy využijeme ešte čas na faktické poznámky.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Len veľmi stručne k platovým náležitostiam, ktorých sa dotkol pán poslanec Cuper. Zdá sa mi, že si musíme trošku ozrejmiť, čo to vôbec znamená trinásty plat, o ktorom sa tiež veľmi veľa hovorilo. Trinásty plat má všade v civilizovanom svete - v Nemecku, v Austrálii, dokonca aj v Kolumbii vždy rovnaký obsah. Je vopred dohodnutá suma peňazí, ktorá sa vypláca vždy pred Vianocami v rovnakej výške, ako je výška priemerného mesačného zárobku pracovníka. Dovoľujem si to ozrejmiť len preto, že vy pán minister chcete dosť neštandardne verejnosti predstaviť aj to, čo bude možno vyplatené na jar, v lete, na jeseň alebo v nejakom inom neidentifikovateľnom období. V takomto prípade však už nepôjde o trinásty plat, ale o akúsi mimoštruktúrnu sumu. Preto prosím, aby nebola verejnosť v tomto zmysle zavádzaná a aby ste jednoducho, pán minister, priznali, že ste nedokázali zohnať peniaze pre rezort školstva a jednoducho ste ich nedokázali zohnať ani v tom zmysle, že nebola v rezorte školstva vyplatená ani 10-percentná valorizácia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nevidím tu pána poslanca Cupera, ale aj tak budem reagovať. Pán poslanec Cuper, včera počas mojej rozpravy ste okolo seba používali vo vzťahu k mojej osobe nepravdivé informácie, ktoré sa týkajú mojej odbornosti. Súvisí to s vysokými školami. Tak len pre poriadok, téma mojej kandidátskej dizertačnej práce znie: Dynamika utilizácie vápnika organizmom nosníc pri rozličnom obsahu energie v kŕmnych zmesiach a téma habilitačnej práce: Optimalizácia potreby metabolizovateľnej energie pre nosnice v podmienkach intenzívnych veľkochovov. Pán poslanec, máte informátora, ktorý vám poskytuje nepravdivé a zavádzajúce informácie. Ak chcete niečo o mne vedieť, rada sa s vami porozprávam.

    Len tak mimochodom, váš informátor nemá rád, keď sa o ňom šíria nepravdivé informácie. A sám takto koná. A že aj toto je pravda, odporúčam prečítanie týždenníka Moment z minulého týždňa.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Obdivujem statočnosť, s akou pán poslanec Cuper bojuje. Neprekáža, že to, čo hovorí, často so školstvom ani nesúvisí, že mu to ani nepomôže, ale ani neublíži. Bojovať samozrejme treba. Ono je dôležité, že sa blížia okresné a krajské snemy HZDS, no a treba získavať členskú základňu. Treba zabodovať, lebo sa bude treba opäť uchytiť. Mám len obavy, že je to všetko zbytočné. Viete, vo verejnosti je známy zámer pána Mečiara vymeniť dve tretiny poslaneckého klubu.

  • Ruch v sále.

  • A pán Mečiar dobre vie, že ak o tri roky po voľbách nemáte ostať na vedľajšej koľaji osamotení ako ten povestný Jakešov plot v plote, tak je to nevyhnutné. A potom vás pán Cuper ten váš nervózny smiech prejde už raz a navždy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem za slovo.

    Odvčera sa tu bavíme o školstve, o úrovni vzdelávania a podľa mňa s úrovňou vzdelávania a so školstvom by malo súvisieť aj správanie. Pán Cuper, vy máte veľmi vysoké vzdelanie, len neurazte sa, neviem prečo sa potom adekvátne k tomu v tejto sále nesprávate. Povedali ste, že máme právo obhajovať si svojho ministra. Potom nechápem, prečo z vašej lavice idú arogantné slová nielen na mužov, ale aj na ženy. Prečo kritizujete robotníckych intelektuálov a prekáža vám, keď niekto prečíta z lístka. Viem, že z lístka čítajú aj vaši poslanci.

    Ďalej ste rozprávali, ako ľutujete študentov, ktorých ste boli skúšať, že tam nemajú vešiaky a lavičky. Chcem sa opýtať, či ich niekto ukradol. Veď tá fakulta tu predsa nie je od minulého roku. Nepamätám si z vašich vystúpení, keď som si pozerala záznamy, že by ste sa boli v predchádzajúcich rokoch prihlásili a povedali ste, že tam treba tie lavičky a vešiaky vybudovať. Dnes vám to chýba. Vo vystúpeniach mojich kolegov nikto nepovedal, že toto školstvo je bez problémov. Každý uznal, že problémy sú, ale zrejme sa konalo asi najlepšie, ako sa malo, a z takých financií, aké boli.

    A ešte jedna otázka. Povedali ste, že učíte deti aj koalície, aj opozície. Odkiaľ to viete? Robili ste dotazníky?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, občas sa zamýšľam nad tým, prečo sa staviaš do pozície parlamentného šaša. Zatiaľ som sa odpovede na túto otázku nedopátral.

    A ešte jedna poznámka. Je pre mňa svojím spôsobom cťou, keď si dávaš námahu, že sleduješ možno aj za účasti paralelnej Slovenskej informačnej služby moje poslanecké aktivity. Ja sa vždy s mladými ľuďmi budem stretávať a najmä vtedy, ak o to prejavia záujem.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, máte pravdu, nie ste "podrazák", ste oveľa horší. Používate argumenty, ktoré sú klamlivé, nepravdivé a používate ich ako fakty. Konečne by ste už mali využiť a používať ten dar, čo ste dostali na dereši, leukoplast, ale radím vám, ešte pred vystúpením.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková, potom rokovanie preruším.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som k vystúpeniu pána poslanca Cupera povedať, že sa vždy snažím v ľuďoch nachádzať tú pozitívnejšiu stránku, a preto som veľmi rada, že spolu zdieľame rovnaký názor, čo sa týka jeho myšlienky, že vzdelanie je tou najväčšou devízou národa. Ale chcem povedať, že od roku 1997 pozorne sledujem vývoj v stredných odborných učilištiach a najmä ich zriaďovateľskú funkciu. Čo sa týka terajšej takzvanej racionalizácie stredných odborných škôl a učilíšť, prosím vás, nejde o nič nové. Je tu kontinuita predchádzajúcej vlády, pretože už od roku 1997 musíme stále bojovať o to, či niektoré učilištia budú zachované alebo naopak budú zrušené a bavíme sa aj o zriaďovateľskej funkcii.

    Opäť pán poslanec Cuper vidím, že máme rovnaký názor, podobný, čo sa týka zriaďovateľskej funkcie, a teda pán minister Ftáčnik je pripravený a otvorený aj pre takú diskusiu, aby tu bola napríklad dodržaná aj určitá diverzifikácia a pružnosť, lebo zastáva názor, že stredné odborné učilištia z rezortu pôdohospodárstva, tak ako vo všetkých krajinách európskej pätnástky by mali patriť pod zriaďovateľskú funkciu ministerstva pôdohospodárstva.

    A ešte jedna poznámka. Tam sa asi naše názory troška líšia. Pán minister Ftáčnik je zrejme človek, ktorý je na svojom mieste, problematike školstva rozumie, učil na vysokej škole a na univerzite a zároveň povedala by som, že je vždy otvorený aj pre iné názory a má vysoko kultivované vystupovanie. Myslím si, že by sme si viacerí mali zobrať z neho príklad.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami, vystúpia popoludní po skončení hodiny otázok, keď budeme pokračovať v tomto bode.

    Vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny. Prosil by som, aby ste si počas vystúpenia a funkčnosti tlmočníckeho zariadenia vypli všetci mobilné telefóny, nakoľko zapnuté mobilné telefóny majú rušivé účinky na fungovanie tlmočníckeho zariadenia. Prosil by som aj členov vlády, aby tak urobili.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili o 11.30 hodine. Pred poslancami Národnej rady má vystúpiť predseda Európskej komisie pán Romano Prodi.

  • Prerušenie rokovania 24. schôdze NR SR. Po prerušení pokračovala 26. schôdza NR SR vystúpením predsedu Európskej komisie Romana Prodiho.

  • Pokračovanie rokovania 24. schôdze NR SR po prerušení 26. schôdze NR SR po hodine otázok.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Ešte sme rozpravu k tomuto bodu nedokončili. Prosím pani navrhovateľku a spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesta. Nech sa páči, pani navrhovateľka, pani poslankyňa Mušková, zaujmite svoje miesto, aj pani poslankyňa Rusnáková.

    Zároveň žiadam členov vlády, aby nerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Húska, ale nám ešte ostali faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera, a to v poradí pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Antecký, pán poslanec Krajči.

    Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela by som reagovať na časť vystúpenia pána poslanca Cupera. On tu citoval z listu, ktorý dostal z Prešova, ak sa dobre pamätám, kde istý občan poukazuje na to, ako sa stretáva pán predseda ústavnoprávneho výboru so študentmi. Na túto jeho poznámku sa zdvihla vlna reakcií a tu, samozrejme, hneď aj osočovaní, ako sme my manipulovali so študentmi, akí anjeli sú v radoch vládnej koalície. Nuž dovoľte mi povedať k tomu naozaj len pár poznámok.

    Vy ste manipulovali so študentskou obcou a zneužívali ste akademickú pôdu nielen teraz počas tohto obdobia, keď ste pri moci, keď ste vo vláde, ale robili ste to aj pred voľbami, keď bola pri moci ešte Mečiarova vláda. Robili ste to veľmi intenzívne a ja by som chcela pripomenúť to obdobie, keď veľmi buntošili a bubnovali pred ministerstvom kultúry takzvaní záchrancovia kultúry, keď na to zneužívali študentov, a keď doslova študentov vyháňali z prednáškových miestností do ulíc s tým, že tí, ktorí odmietali odísť, tak boli pod hrozbou, že budú vyhodení zo školy. Boli to školy umeleckého smeru, boli to práve tie školy VŠMU a Vysoká škola výtvarných umení, o ktorých sa tu toľko v súvislosti so situáciou v Akadémii umení v Banskej Bystrici už pohovorilo.

    Takže prosím vás, mali by ste naozaj vstúpiť najmä do svojho vlastného svedomia. Možno by bolo veľmi zaujímavé, keby nám poslanec Andrassy povedal niečo o tom, ako chodí po južnom Slovensku po stredných školách a v rámci hodín občianskej výchovy hovorí o politike SDĽ. Je to zrejme normálne, demokratické, lebo to robíte vy. To je to, čo patrí k obrazu Slovenska v súčasnosti.

  • Ďakujem.

    Ja na začiatok by som chcel kategoricky protestovať proti výrokom, ktoré tu odzneli z úst pána Orosza na adresu pána poslanca Cupera, pretože to boli výroky dehonestujúce, urážlivé a sprosté. Možno sú primerané predsedovi ústavnoprávneho výboru...

  • Ale, pán poslanec, môžete reagovať len na pána poslanca Cupera.

  • Áno, reagujem presne na to, reagujem presne na to. A pokračujem v tejto reakcii. Rezort, ktorý tu predstavuje minister školstva, má len dve možné realizačné fázy. Buď fázu rozvojovú, alebo fázu nerozvojovú, alebo fázu búraciu. Ja som stavebný inžinier, stavba sa buď buduje, alebo stavba sa demoluje. To, čo nám tu predvádza rezort vedenia ministerstva školstva, tak to je tá fáza demolačná. Na takúto demolačnú fázu táto vláda jednoducho mandát nedostala, nedostal to ani jeden z ministrov tejto vlády a už tobôž nie minister školstva. Tak toto sú tie zásadné výhrady voči nemu a toto v podstate inými slovami zhrnul aj pán poslanec Cuper, ktorý za toto bol predsedom ústavnoprávneho výboru sproste napadnutý.

  • Pán poslanec Cuper, od začiatku prezentujete, že ste niekto, kto neznesie iný názor, a už tobôž nie od poslancov zo Strany demokratickej ľavice, ako je ten názor váš. Správate sa...

  • Hlasy v sále.

  • Na pána poslanca Cupera reaguje.

  • ... správate sa, ako keby len ten váš názor bol ten pravý. Pán poslanec Cuper, ak zoberiete moje meno do svojho prejavu, tak v tej súvislosti, o ktorej som hovoril, a nevymýšľajte a neprekresľujte to, čo som nepovedal. Ak hovoríte o riaditeľoch vďakyvzdania, tak ja som hovoril vo svojom vystúpení, že sú to riaditelia, ktorí pôsobili počas celého vášho volebného obdobia, že my jednoducho k učiteľom máme odborný prístup, a nie politický, a že jednoducho sú tam tí istí a prejavili vôľu a nejaký názor na post a prácu ministra školstva pána Ftáčnika. Nič iné som nechcel povedať. A k tým vašim priateľom, umelcom a neviem koho ste tu menovali z Kysúc, prosím vás pekne, nepovedzte mi, že vy z Bratislavy poznáte to kysucké prostredie lepšie ako ja, ktorý tam žijem 52 rokov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajči, nech sa páči. Ten nie je prítomný.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo ako ďalší vystupujúci v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán neprítomný minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem sa v ústnom príspevku sústrediť predovšetkým na jednu skutočnosť, ktorú, myslím si, treba dosť silno objasniť. Je nám potom jasnejšie, prečo a ako sa správame a ako vlastne vnímame tento svet. Ja aspoň na základe klasickej humánnej výchovy, ktorá je doslova povedal by som zakorenená v ľuďoch, vnímam životný osud ako určitú snahu, trvalú snahu emancipácie väčšiny oproti nadmernej nadvláde menšiny. Ja som presvedčený, že tento postup je v každom dejinnom čase otázkou, na ktorú človek musí odpovedať svojím postojom. To je jedno kedy a treba to takýmto spôsobom riešiť. Ja som presvedčený o tom, že pán minister, ten rozdiel je v tom, že už dávno ste boli rozhodnutý v otázke, či byť na strane tých, ktorí sú hegemóni, teda tí, ktorí sú v presile, alebo byť na strane tých, ktorí sú na pokraji. Rozhodli ste sa byť na strane hegemónov. Rozdiel je len v tom, že ste potom, ako sa hovorí ľudovo, prepólovali svoje orientácie. Predtým ste sa klaňali Moskve a teraz sa klaniate dajme tomu Washingtonu. Ale podstata je taká, že aj my nie sme fantastovia, aj my nie sme nejakí vizionári, my vieme, že rozdelenie sveta je rozdelenie sveta a že ho ani jednotlivec, ani dokonca celé národy nemôžu zmeniť a do určitej miery každý jednotlivec musí uskutočniť nejaké aranžmán so svojím okolím aj so štruktúrou moci. Ale napriek tomu ten základný postoj musí byť taký, že sa správam vzdorujúc tomu večnému údelu, aby nad nami rozhodovali stále len cudzí a stále tie cudzie sily. Dokonca by som to tak zjednodušene povedal, že vlastne je ľudskou povinnosťou každého uvažujúceho človeka, aby sa voči cudzím vonkajším silám správal ako kocka, a nie ako guľa, pretože jednoducho v opačnom prípade sa podvoľujeme a sme len tou guľou na biliardovom stole mocných.

    Som presvedčený o tom, že sa dá rozumným spôsobom pokračovať v tom údele všetkých ľudí, ktorí sa chcú emancipovať na cudzej vôli, a pritom, samozrejme, nie tak, že sa bude vykrikovať, že hurá na barikády a podobne, lebo konfrontácia s mohutnými silami je, samozrejme, nie rozumná. Ale ľudstvo aj napriek tomu pokračuje vo svojom ustavičnom zápase a túto povinnosť jednoducho musíme nechať na sebe. Ako predtým som počúval, tak nie ste realistami, chcete vzdorovať všetkým ustáleným demokratickým pravidlám, ale ani ustálené demokratické pravidlá nemajú byť večné. Máme trvať na tom, aby aj v nich sa udieval proces zdokonaľovania.

    Chcem povedať, že stále mám pred očami, ako ste ostro vystupovali pri kritike minulej vlády, ako ste boli nespokojný so stavom v jednotlivých oblastiach života a, samozrejme, školstva, a ako ste dávali rady, ako to treba robiť. A teraz vám musím pripomenúť, že nech to znova akokoľvek šikovno a elegantne zabalíte a budete sa pokúšať navrstvením niekoľkých zdanlivo priaznivých obrazov zakryť tú jednu holú skutočnosť, že v školstve je zlá situácia, učitelia sú stále v ťaživejšej ekonomickej situácii a nádej na zlepšenie ich pomerov je skoro nulová. V spoločnosti, ktorá prijala zásadu reštrikčnej nadvlády všetkých opatrení nad opatreniami rastovo povzbudzujúcimi, je možné vôbec čakať úpadok všade a nielen v odvetví, ktoré neprodukuje bezprostredne ekonomické hodnoty. Môže sa školstvo mať lepšie v týchto podmienkach?

    Dnes ste dokonca povedali, že my vlastne chceme povedať, že vy ste mali zmeniť pomery za jeden rok, tie pomery, ktoré sa vyvíjali 10 rokov. Ja som vo svojom aj v prvom vystúpení hovoril, že nielenže si uvedomujem, že sme nejakým spôsobom determinovaní, nielenže si uvedomujem, že napríklad ťažká ekonomická situácia Slovenska je aj dôsledok toho, že musíme chcejúc, nechcejúc niesť dôsledky zadlženosti z obdobia zbrojných pretekov. Takže o tom vôbec nehovorím, ale vy ste vo svojich vystúpeniach úplne divého útočníka na minulú vládnu politiku, na vládnu politiku Mečiarovej vlády a na školskú politiku vlastne práve naznačovali, že neberiete na vedomie, v akých súvislostiach sa preberalo hospodárstvo Slovenska, keď sme sa museli nanovo konštituovať po zrútení trhu RVPH. A znova opakujem, môžete tu čo najkrajšie rečnícky hovoriť, ale skutočnosť je iná. Napríklad v roku 1990, presnejšie v roku 1989 dosahovalo Slovensko v podielovom prepočte produkcie hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa 40 percent priemerného európskeho produktu a v roku 1998 už 48 percent. Zároveň od roku 1989 prebiehal v dôsledku rozpadu RVHP prudký pokles ekonomiky na Slovensku a napriek tomu, napriek tým ťažkým situáciám, napriek tomu, že krajina nemala naakumulované prostriedky na budúcnosť, tak v júli roku 1998 bol prvý mesiac, keď výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahovala obdobie roku 1988. Po desiatich rokoch.

    Sú to ťažké situácie, ale, priatelia, to sú výsledky a tieto výsledky sa dosiahli. A len čo ste ale prijali zásady, že na to nemáme, aby sme mali forsírovanú rastovú ekonomiku a že ideme na reštrikciu, že zastavíme verejné investície, zastavíme výstavbu diaľnic a železníc, tak, samozrejme, sa dostavili dôsledky ešte väčšej obmedzenosti zdrojov a vy, či sa vám to páči alebo nie, nedostatočne obhajujete vo vláde záujmy školstva, pretože nedokážete zachovať aspoň to tempo podpory školstva, aké sa zachovávalo v minulých rokoch.

    Takže môžem len toľko povedať, že jednoducho nespĺňate očakávania, ktoré ste mimochodom okrem toho veľmi rozhorúčene zväčšili. Sľubovali ste študentom aj učiteľom, čo všetko donesie tá vaša nová krv, ale musím vám povedať, že tí, aj učitelia, aj študenti, začínajú, samozrejme, postupne chápať, že nech sa im hovorí akékoľvek zmierňujúce slovo, rozhodujúci je stav ich peňaženky a ten nie je priaznivý a dokonca v tomto zmysle slova mám taký dojem, že pri reštrikčnom hospodárstve môže byť ďalej len nepriaznivejší.

    Okrem toho naozaj musíme veľmi vážne zvážiť, ako vlastne budeme postupovať ďalej, pretože Slovensko nemá iné skutočné zdroje pre budúcnosť, ako sú zdroje umu ľudu, teda ľudský potenciál. Od 16. storočia, v podstate od konca 16. storočia už boli na Slovensku vyčerpané všetky cennejšie nerastné zdroje a my, ak nerátame hodnotu vodných zásob, tak v podstate nedisponujeme iným potenciálom pre budúcnosť, ako je práve ľudský potenciál. A formovanie tohto potenciálu práve uskutočňuje predovšetkým v určujúcej miere škola, pretože ho pripravuje na odovzdanie najdôležitejších poznatkov zo sveta.

    V takomto zmysle slova nestačí o školstve formálne vyhlásiť, že je prioritou vlády a ostať na pokraji všetkých možností. Musíte jednoducho presadiť, aby aj pri reštrikcii nesiahala reštrikcia práve na to, čo je pre nás mimoriadne dôležité, a to je v podstate rozvoj ľudského potenciálu.

    Chcem povedať, pán minister, že ste hovorili, že ani tie výmeny neboli, pokiaľ ide o personálne výmeny. Vážený pán minister, aj na ministerstve, ale aj v orgánoch, za ktoré síce nezodpovedáte priamo, ale nepriamo metodicky, teda zodpovedáte, boli veľké výmeny ľudí a môžem vám povedať, že najmenej rok ste z toho roku a pol, čo sa blíži trvanie tejto vlády, ste stratili v tempe práve preto, že ste prepriahali na svahu a že ste jednoducho kopu ľudí vylúčili z rozbehnutých prác v rámci školstva. Som presvedčený, že pracovníci školstva budú stále realistickejšie posudzovať budúci vývoj aj doterajšie výsledky a zároveň chcem povedať, že tie vábne slová učesaného riešenia, ktoré sa hľadá, školská verejnosť už nebude akceptovať.

    Školy sa jednoducho musia stať faktickou, vecnou a kapitálovou prioritou preto, lebo nemáme iné potenciály, pri ktorých by sme mohli rozvíjať túto krajinu. Lebo či sa nám páči alebo nie, viete, že sila slov je, samozrejme, veľmi veľká, ale zároveň platí aj tá poučka, že vedomie zaostáva za bytím a bytie to sú holé ekonomické reprodukčné pomery a tie jednoducho budú veľmi určujúce a budú signalizujúce práve aj preto ľudské vedomie, že školstvo je najviac ohrozené.

    Napokon by som chcel povedať, že pre budúcnosť musíte práve v školstve vytvoriť podmienky oveľa viac odpolitizovaného priestoru, musíte sa v podstate starať o to, aby školstvo nebolo len vystavované manipulačným metódam zastierania realít sveta. Budete musieť vytvoriť aj priestor pre skutočnú vnútornú diskusiu na školskej pôde, aby mladí ľudia začali reflektovať reálne svet a v rámci toho aj svoje vlastné šance, ale zároveň aj svoj ľudský údel. V tom ľudskom údele ochrany emancipácie väčšiny proti metódam mocných tohto sveta je trvalý náš odkaz. Navrhujem vysloviť nedôveru takejto politike.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať pán poslanec Cuper, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    som rád, že pán profesor Húska vystúpil a ozrejmil pánu ministrovi aj členom poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice, že každý rozumný človek v tomto parlamente si váži názor. Ale názor, to je vlastne z vlastného vedomia, na základe nadobudnutých poznatkov sformulovaný názor. Ale pri obhajobe pána ministra zo strany klubu Strany demokratickej ľavice odznievali frázy. Nič nehovoriace frázy alebo výpočet zákonov, ktoré pán minister prijal v prospech maďarskej koalície alebo nejakých iných opatrení, ktorými maďarizoval celé ministerstvo školstva. Takže tu nešlo, pán Antecký, o nijaké názory, tu išlo jednoducho o to, čím sa predchodkyňa tejto strany prezentovala a prezentuje...

  • Ale, pán poslanec, hovorte k pánu predrečníkovi.

  • Pán predsedajúci, hovorím k veci a reagujem na pána profesora Húsku.

    Nemáme nijaký dôvod mať rešpekt k takýmto nezmyslom, ktorými sa niekto niekomu podlizuje v tomto parlamente alebo jednoducho sa hrá na apologetov a klame národ, a to je to najpodstatnejšie, čo nám prekáža na týchto výmysloch. Vážim si každého v tomto parlamente, kto má názor. Rozhodne v tomto smere si viacej vážim ten stred, pretože častejšie prezentuje názor, najmä pána poslanca Mikloška. Ale nemôžem si vážiť predsedu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    pán poslanec Húska tu hovoril s akýmsi pátosom, hovoril o akomsi odkaze, nepovedal koho, ale chcel by som povedať toto. Všetci, čo sme v politike, sledujeme noviny, sledujeme tlač. Keď v Rakúsku odvolávajú ministra, je to celoštátna udalosť. Diskutuje sa o tom, lebo to je mimoriadna udalosť. To isté, keď odvolávajú v Maďarsku, v Čechách, vieme o tom, lebo to sú mimoriadne udalosti. Ty pán poslanec Húska zároveň aj vy ste hovorili o tej nevyhnutnosti odvolať pána ministra Ftáčnika, ale to je piaty minister, ktorého odvolávate za rok.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Piaty, vypočítame vám to. Za rok päť ministrov, a pritom sa na tom zabávate, chichúňate, je to pre vás neuveriteľná zábava. My sme sa od utorka nepohli, pretože musíme počúvať toto mlátenie prázdnej a bezobsažnej slamy, vaše prejavy, ktoré trvajú hodinu, ktoré si myslíte, že sú nekonečne duchaplné, ale to je obyčajné zabíjanie času.

  • To, čo vy robíte s touto krajinou, proste vy ste si povedali, že budete pri tomto rokovacom poriadku zabíjať tu dni. Stále sa odvolávate na občanov, ale zabíjate tu hodiny absolútne bezobsažnými článkami a budete zrejme v tom pokračovať, lebo iné neviete. Prepáčte, ale toto nás núti, aby sa tu urobila zmena v rokovacom poriadku, pretože ak vy ste zakladatelia štátu, tak potom ten štát takýmto spôsobom vediete do katastrofy. Pretože takto sa nevedie štát, takýmto zabíjaním času.

    Takže pán poslanec Húska, ten pátos tentoraz nebol namieste.

  • Bol asi v takom zmysle, ako boli tie všetky...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Zabíjaním času je prijímanie protiľudových, protiobčianskych zákonov, ktoré likvidujú a zneisťujú občana tohto štátu, a nie odvolávanie ministra. Ja by som chcel, pán minister Ftáčnik, pripomenúť, že ak človek nenesie priamu zodpovednosť za rozhodujúce veci, ľahko sa mu vytĺka politický kapitál. Vy ste boli v minulosti v opozícii a permanentne ste v každom svojom vystúpení tento politický kapitál vytĺkali. Teraz sa divíte, že opozícia má voči vám výhrady. Ťažko sa vám dýcha.

    Slovenské školstvo nikdy nemalo organizačné, personálne, koncepčné a programové problémy. Skôr to boli materiálne, finančné problémy. Slovenské školstvo malo aj v minulosti vysokú vzdelanostnú úroveň a bolo uznávané a ešte je uznávané v zahraničí. Bolo by dobre, aby sme si tento fakt všetci aj koalícia, aj opozícia veľmi dobre uvedomovali a snažili sa pristupovať k riešeniu týchto hmotných a finančných problémov súčasného školstva skutočne zodpovedne. Ak sa ale vloží do riešenia týchto problémov politický prvok, idú sa robiť účelové politické opatrenia, idú sa prijímať organizačné zmeny len preto, aby sa zlikvidovalo niečo, čo zakladá permanentnú opozíciu alebo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Na základe § 28 rokovacieho poriadku teraz vystúpi pán podpredseda Presperín.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem vystúpiť k dvom problémom a chcem ubezpečiť pánov poslancov, že to nebude len preto, aby sme istým spôsobom znovu opakovali fakty, ktoré tu už boli povedané, ale hlavne preto, aby som v prípade Akadémie umení v Banskej Bystrici ubezpečil, že sú aj poslanci z koalície, ktorí sú za zachovanie tejto akadémie. Poviem aj fakty prečo a ktoré.

  • Napriek tomu celé moje vystúpenie bude smerovať k jednému záveru, a to predostriem už teraz, aby bolo úplne jasné, že chcem podporiť zotrvanie ministra Ftáčnika vo funkcii, a poviem aj dôvody, pre ktoré to je. Dokonca nevidím ani dôvod pri riešení Akadémie umení v Banskej Bystrici na to, aby za tento stav v plnej miere zodpovedalo ministerstvo školstva.

    Dovoľte mi teda povedať názor na Akadémiu umení v Banskej Bystrici z pohľadu predchádzajúceho môjho pôsobenia, to znamená ešte ako primátora mesta Banskej Bystrice, a úprimne ma mrzí, že celá táto otázka sa výsostne politizuje, ak chceme skutočne, tak ako som to už povedal aj v predchádzajúcej faktickej poznámke, vytĺkať na tomto bode.

    Ja si myslím, že v akadémii by v súčasnom období predovšetkým bol potrebný pokoj na to, aby mohli dopracovať jednotlivé plány, aby mohli predstúpiť pred Akreditačnú komisiu, tak ako si to všetci predstavujeme.

    Osobne si myslím, že treba načrieť do obdobia, prečo a kedy vznikala táto akadémia, a to nie je vôbec odtrhnutý prvok od regionálnej politiky, ktorá istým spôsobom aj v Banskej Bystrici rezonovala a rezonuje doteraz. Poviem aj s akými výsledkami a bude to aj kus našej sebakritiky. Predovšetkým z toho dôvodu, že Banská Bystrica ako jedno z centier, dosť veľkých centier, mala, má a som presvedčený, že aj bude mať svoju prioritu. Budovala sa alebo bol zámer ju budovať na báze určitého bankového centra nikdy nie celoslovenského, ako sa to hovorilo, ale regionálneho bankového centra, ďalej na úrovni cestovného ruchu, pre ktorý má všetky podmienky, a ďalej, samozrejme, aj na báze vysokého školstva. Tu treba pripomenúť jeden fakt, že okrem Akadémie umenia predsa v Banskej Bystrici vznikli aj ďalšie fakulty - právnická, fakulta medzinárodných vzťahov, rozšírili sa fakulty na samotnej Univerzite Mateja Bela, podobne a podobne.

    Myslím si teda, že Akadémia umenia v Banskej Bystrici už dnes je mestotvorný a regionálny prvok, ktorý do tohto regiónu jednoducho patrí. Spomínal to už aj kolega Dušan Jarjabek vo svojom vystúpení, že táto fakulta alebo tieto fakulty tejto akadémie jednoducho nadväzujú alebo predchádzajú činnosti mnohých útvarov a inštitúcií, ktoré v tomto regióne, nie v Banskej Bystrici, aby som bol dobre pochopený, existujú.

    Ak chceme skutočne stav, že dospejeme k tomu, že opera, Štátna opera v Banskej Bystrici začne mať nie dobrú, ale priemernú a postupne možno podpriemernú úroveň, bude to možno aj preto, že nebude mať dostatok vyškolených ľudí na to, aby mohla fungovať. To isté je v štúdiu Slovenského rozhlasu, to isté je v štúdiu Slovenskej televízie, to isté je v rôznych redakciách novín, časopisov, ktoré v Bystrici sídlia, a to isté, samozrejme, bude aj v oblasti iných odvetví ktoré alebo iných častí kultúrneho života, ktoré v Banskej Bystrici sú.

    Možno to preženiem, vážení kolegovia, kolegyne, keď poviem, že mám obavy z jedného, že ak sa podarí ďalej neakreditovať a ďalej neriešiť túto akadémiu umenia, vidím to úprimne tak, a nemusíte so mnou súhlasiť, že čiastočne bude ohrozená postupne aj existencia Univerzity Mateja Bela, niektorých jej fakúlt.

    Ja si nemôžem pomôcť, poviem to z tohto pódia na plné ústa, ja aj ako poslanec, aj ako občan Bystrice cítim ten bratislavocentrizmus v tomto smere a myslím si, že to nie je dobré, pretože ten silnejší by sa vždy mal správať k tomu slabšiemu tak, aby uznal aj jeho kvality a aby mu dal šancu. To je jeden pohľad.

    Druhý, dovoľte mi, aby som vyjadril v tom, že ja som nikdy nechápal Akadémiu umenia ako primátor a teraz poslanec ako Mečiarovu školu alebo vlády Mečiara. Chápal som ju ako šancu pre región a šancu pre tých študentov, ktorí dostali možnosť v nej študovať, že ich je pomerne dosť a že dosahujú slušné výsledky, to ste mohli posúdiť z rôznych poslaneckých výskumov, mohli ste to posúdiť aj tu na pôde samotného parlamentu.

    Poviem celkom na rovinu, že nie je jednota, samozrejme, ani medzi mnohými poslancami k riešeniu tejto otázky. Ja tu nebudem a nechcem dnes vyťahovať postoje jedného, druhého, tretieho medializovaného, často skresleného aj v médiách, ale poviem len niekoľko vecí, ktoré by sme mali brať do úvahy v rámci samotného riešenia. Hovorí sa, že dve akadémie alebo dve školy s takýmto zameraním v rámci malého Slovenska je príliš veľa. Dovoľte mi povedať a podať len veľmi stručnú informáciu o počte umeleckých vysokých škôl v niektorých krajinách Európy. V Grécku je 6 takých akadémií, vo Fínsku 4, v Belgicku 30, v Rakúsku 12, v Dánsku 20, v Nemecku 36, v Holandsku 43, v Poľsku 8. Tie informácie sú získané z internetu a osobne si myslím, že by mali zarezonovať pri rozhodovaní o tejto otázke.

    Bojím sa, aby sme nemuseli nakoniec konštatovať jednu myšlienku jej profesora, ktorého už tu spomínala pani poslankyňa Tóthová v úvode, a dovolím si to citovať. Je to myšlienka, ktorú povedal pri prečítaní správy pracovnej skupiny Akreditačnej komisie, a hovorí: To, čo chceme na Slovensku zakonzervovať osihotenou existenciou VŠMU, to je asi to, čo tu bolo v 19. storočí bez ohľadu na to, čo vyžadujú potreby modernej slovenskej kultúry. Neviem, či to je ono, čo potrebujeme na prelome dvoch tisícročí, nie 19. a 20., ale 20. a 21. Či kultúra a hudobné vzdelanie by nemali byť založené na tolerancii, na demokratickej a slobodnej voľbe študenta, kde chce študovať, akej škole dá prednosť, u akého pedagóga chce získať svoje vzdelanie. Tak ako je to normálne v Európe, sú v spomínanom Nemecku s desiatkami takých škôl aj z ich veľmi diferencovanou kvalitou, na to treba upozorniť. Bez toho však, aby jedna škola, respektíve jej pedagógovia zlým spôsobom zavrhovali existenciu inej školy.

    Dovolím si povedať len tri vety alebo tri závery k stanovisku Akreditačnej komisie zo zasadnutia dňa 13. 10. 1999, kde podľa mňa sa nepreukázal ani jediný fakt, ktorý by v daných študijných programoch utlmoval, potláčal tvorivý aspekt myslenia študenta. Kde k vekovej štruktúre jednotlivých garantov treba povedať, že vekový priemer garantov študijných odborov na VŠVU je 58 rokov, nejdem tu menovite hovoriť o jednotlivých akademických funkcionároch a podobne.

    Napriek všetkému to sú fakty, ktoré existujú. Poviem úprimne, dostal som veľa listov po televíznej besede, ktorá bola na VTV k tejto problematike, rôzneho zamerania. Niektoré kladné, niektoré, ktoré chápali postavenia aj malých centier alebo malých miest, menších miest ako centra aj v tomto postavení. Dostal som aj listy opačné, mrzí ma, že to boli listy predovšetkým od akademických funkcionárov alebo vysokoškolských pedagógov a boli väčšinou z Bratislavy. To mi len potvrdilo, vážení kolegovia, môj názor, že je potrebné prekonávať bariéru v tomto smere aj voči niektorým rozhodnutiam, ktoré tu sú.

    Vrátim sa k tomu, čím som začal, a to vyjadrením podpory ministrovi školstva, a poviem dôvod. Minister školstva mal pred sebou návrh alebo rozhodnutie Akreditačnej komisie, ktorý hovoril jednoznačným spôsobom a ktorý povedal v podstate, že akreditácia všetkých troch fakúlt nie je možná zo spomínaných dôvodov. Napriek tomu si myslím, že rozhodnutie, ktoré urobil a jednoducho absolútne neprijal tento záver, ale našiel dva spôsoby riešenia, z ktorých jeden, ja som povedal, že nie je riešením pre Akadémiu umení v Banskej Bystrici, a to je pričlenenie k Univerzite Mateja Bela, umeleckej fakulty, pretože tam by sa absolútne neriešila tretia fakulta a tá by ostala na vode, chápem ako východisko z tejto situácie celkom optimálne a zodpovedné, ktoré hovorí o tom, aby sa vytvoril projekt realizácie potrebných zmien na Akadémii umení Banská Bystrica s cieľom získať akreditáciu pre odbory študované na Akadémii umení Banská Bystrica. Zmeny, a to je dôležitá poznámka, by sa mali realizovať bez zrušenia vysokej školy najmä vlastnými silami. Pre toto potrebuje samotná akadémia pokoj, pre to potrebuje aj pomoc mnohých funkcionárov a mnohých poslancov, je jedno, z ktorej strany to je.

    Dovoľte mi ešte povedať na podporu toho stanoviska, ktoré som tu spomínal, a to je podpora práce pána ministra Ftáčnika, aj niektoré ďalšie fakty, ktoré tu sú. Nebudem ich bližšie rozoberať, len ich pomenujem.

    Je nesporné, že sa začali práce na dlhodobej koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov. Takisto prijatím novely zákona číslo 524/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa vytvorili predpoklady na väčšiu účasť rodičov na ovplyvňovaní samotného fungovania školy.

    V júni 1999 sa začalo s rozsiahlym overovaním novej koncepcie maturitnej skúšky, ktorá bude pokračovať v rokoch 2000 až 2002 a na návrh ministerstva bola vydaná aj nová smernica o vzorovej organizácii krajského a okresného úradu.

    Osobitne sa pripravuje koncepcia vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie. Východiská v podstate boli pripravené na diskusiu akademickej obce vysokých škôl.

    Na návrh ministra, áno, bola vymenovaná Akreditačná komisia, ktorá posúdila podmienky poskytovania vzdelávania v posledných rokoch vytvorených vysokých škôl. O jednom výstupe som hovoril.

    Veľmi zodpovedne môžeme posudzovať aj hlavné aktivity Ministerstva školstva Slovenskej republiky v roku 1999 v oblasti vysokých škôl. Len na malú ilustráciu. Je to záležitosť, kde napríklad pripraví vláda koncepciu ďalšieho rozvoja, o ktorej som už hovoril, vrátane riadenia a financovania vysokých škôl. Ide o viaczdrojový systém financovania, ako aj hospodárenie vysokých škôl ako neziskových organizácií. Bude sa podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia a podobne a podobne.

    Myslím si, že kolega Janko Cuper hovoril tu o jednej veci, aby sme nestavali fakty proti faktom. Myslím si, že je to potrebné, ak sa na jednej strane hovorí o tom, že sa tu vykonali len práce, ktoré dehonestovali slovenské školstvo a nevykonalo sa nič dobrého. Osobne poznám pána ministra Ftáčnika niekoľko, poviem 15, možno 20 rokov. Nikdy som nemal pocit, že je to človek, ktorému by chýbala zodpovednosť, ktorému by chýbal určitý ťah na bránku, ako sa hovorí, a nikdy mu nechýbala slušnosť pri riešení mnohých aj zodpovedných problémov. To, ak sa dá človek niekedy uniesť chvíľkovo, ešte neznamená, že ide o človeka, ktorý nevie komunikovať.

    Chcel by som poprosiť, aby sme ďalej možno rozhodovali a zaoberali sa aj týmto návrhom opozičných poslancov v pokoji a rozvahe a rád prispejem k tomu, aby sme tu rokovali pokojne a zodpovedne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu chcú reagovať poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Oberhauser.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda parlamentu uviedol myšlienku, že silnejší by mal pomôcť slabšiemu. Inscenoval to na prípad vysokých škôl. Ja s ním plne súhlasím a nielenže plne súhlasím, uvediem, že takto postupovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vo vzťahu k novovznikajúcej Právnickej fakulte v Košiciach. V prvých rokoch táto fakulta zďaleka, ale zďaleka nevykazovala také parametre, ako má dnes. A bola oveľa slabšia ako bratislavská fakulta. Napriek tomu my sme cestovali z Bratislavy jednu noc tam, druhú noc naspäť, aby sme mohli prednášať, aby sme mohli skúšať na tejto fakulte, aby sme jej mohli pomôcť, pretože sme chceli, aby bola ďalšia právnická fakulta. Že to bolo správne, vieme dnes jednoznačne. O čo morálnejší bol postup učiteľov bratislavskej právnickej fakulty, ktorí v tom čase učili aj na Vysokej škole vtedajšieho ZNB, teda boli mimoriadne zaťažení. A o koľko bola odlišná od postojov súčasnej Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ja sa veľmi čudujem, že také sebecké postupy sa na vysokej škole prejavujú. Myslím si, že by tu mal byť úplne iný prístup, prístup vzájomnej pomoci, prístup vytvorenia podmienok pre ďalší rast učiteľov novovznikajúcej fakulty...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Béla Bugár, za slovo.

    Chcel by som povedať, že si veľmi vážim vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Presperína, exprimátora Banskej Bystrice. Chcel by som zvýrazniť v tejto súvislosti aj fakt, že existuje takzvaný sociogram v sociálnej psychológii, kde sa nakreslia jednotlivé subjekty a skúmajú sa vzájomné vzťahy a väzby. V čase, keď pán podpredseda Národnej rady rečnil, rád by som, možno to aj televízia vie dokázať, keby ste mohli niekde si premietnuť grimasy pána profesora Šlachtu, ktorý sedí na konci pravého radu ako univerzitný profesor, ktorý je z tej istej strany ako pán podpredseda Národnej rady Presperín. Tieto grimasy mi pripomenuli grimasy pána Mitru v čase, keď pán predseda výboru pre mandátové a imunitné záležitosti Sopko hovoril, že tajná služba odpočúvala a sledovala vtedy a sleduje aj teraz.

    Zvýraznil by som v tejto súvislosti tieto citácie pána podpredsedu Národnej rady a chcel by som zvýrazniť, že vo vzťahu k odvolávaniu pána ministra Ftáčnika vystupujem po prvýkrát, keď hovoril, že nejde len o akadémiu umenia. Tu ide skutočne o jednu globálnu hru a v tom bude aj úloha pána ministra Ftáčnika po tomto neodvolávaní, odvolávaní, ktoré určite prežije, aby skupina ľudí v akademickej obci skutočne si nerobila zo Slovenska revolučných demokratov v Rusku, ktorí chceli vytrhávať koľajnice po prevzatí moci za to, že po nich jazdil cár. A tie grimasy pána profesora Šlachtu sú úplne na úrovni pána Mitru zo Slovenskej informačnej služby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi Národnej rady pánu Presperínovi za to, že mi umožnil dokončiť myšlienku z predchádzajúcej faktickej poznámky. Chcel som podotknúť, že ak by sa chcela z princípu likvidovať odborná, nie politická opozícia, ktorá by mohla smerovať proti zámerom ministerstva školstva alebo vlády Slovenskej republiky cestou likvidácie škôl, tak by to bolo naprosto scestné a nezmyselné. Iste sa všetci zhodneme v tom názore, že investícia do vzdelania je rýchlo návratná investícia zvlášť v dnešnom čase, keď si mladí ľudia môžu doplniť svoje vzdelanie, ktoré získajú v našich vzdelávacích inštitúciách v zahraničí, a uplatniť poznatky zo vzdelávacieho procesu u nás doma.

    Akadémia výtvarných umení v Banskej Bystrici aj Technická univerzita v Trenčíne sú svojím spôsobom na Slovensku výnimočné, pretože majú vo svojej organizačnej štruktúre odbory, ktoré sú na Slovensku nedostatkové. Pretože som sa mal možnosť nejakým spôsobom podieľať na koncipovaní, príprave Technickej univerzity v Trenčíne, chcem zvýrazniť, že sú tam odbory, ktoré sú životne dôležité a na Slovensku naprosto nedostatkové pre rozvoj strojárstva na Slovensku. S tým zámerom bola táto univerzita konštituovaná. Ak by tu bol teda taký zámer alebo rozhodnutie zlikvidovať aj túto univerzitu, tak by to bolo proti záujmom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Veľmi si vážim vystúpenie pána podpredsedu Presperína a vždy, keď vystúpi, jeho slová naozaj sú slová človeka, ktorý zvažuje, čo hovorí a je pripravený počúvať druhú stranu. Preto by bolo oveľa lepšie, keby okrem pána Presperína bolo v tejto snemovni viac poslancov vládnej koalície ochotných počúvať a hľadať kompromis a spoluprácu. Na druhej strane cítim obavu v jeho vystúpení, keď sa tu tak často spomínala Akadémia umení v Banskej Bystrici, že za to, že o tom hovorí opozícia, terajší vládni poslanci budú automaticky vystupovať proti nej. Vychádza to z toho, že v tejto snemovni sa navykol akýsi rituál, že keď niečo navrhne opozícia, tak vládna koalícia je a priori proti, bez toho, že by sa zamyslela nad tým, či ten návrh je dobrý alebo zlý. Preto sa dostávame často do závozu, preto museli byť skrátené legislatívne konania, o ktorých hovoril pán Prodi, a nie preto, žeby vláda konala pre záujem vstupu do Európskej únie veľmi chvatne a s veľkou rýchlosťou. To sú skutočné príčiny, neochota počúvať a neochota hľadať kompromis. Ale na druhej strane treba vidieť, že aj pán minister školstva bol príčinou tohto dialógu, ktorý tu prebiehal, lebo tiež vystupoval často tak arogantne a neznášanlivo, že vyvolával v opozícii tieto niekedy aj tvrdé reči vo vzťahu k jeho návrhom a takisto nás vedie k tomu, že vidíme, že mnohé jeho návrhy sú nepripravené. Sám som bol vo Zvolene a som si odkonzultoval zmeny, ktoré tam pripravuje na rušenie stredných škôl. Vôbec s nikým neboli konzultované. A to sú dôvody...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ja vystúpila v rozprave k návrhu skupiny poslancov na vyjadrenie nedôvery ministrovi školstva pánu Milanovi Ftáčnikovi. Hoci som pôvodne chcela začať svoje vystúpenie inak, situácia, ktorá sa tu včera vyvinula, ma núti, aby som začala predsa len trochu z iného konca.

    Včera sa tu odohralo také krátke a veľmi ostré stretnutie medzi mnou a pánom ministrom vtedy, keď som v jednej zo svojich faktických poznámok povedala tomuto plénu, že pán minister, keď pri svojej návšteve Banskej Bystrice na pôde Akadémie umení tvrdil študentom, že on sám nemá nič proti Akadémii umení, že dokonca aj pri hlasovaní Národnej rady bol za, čím chcel dokumentovať zrejme svoje nezávislé stanovisko a ja som včera povedala, že pán minister študentov klamal, že to nebola pravda. Pán minister ma pred celým plénom osočil, že som klamárka ja. Takže dovoľte mi, dámy a páni, viem, že to odtiaľto z tejto diaľky nevidieť, ale aby som vás oboznámila s prehľadom z hlasovania číslo 21 zo schôdze číslo 27 z 15. mája 1997, keď Národná rada prerokúvala vládny návrh zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici a, samozrejme, mám teraz na mysli konkrétne tú časť rokovania, keď sa hlasovalo, definitívne hlasovalo o návrhu zákona ako celku.

    Budem veľmi stručná. Z prítomných 97 poslancov a z 97 hlasujúcich za hlasovalo 79, proti hlasovalo 10, hlasovania sa zdržali 8 poslanci, nehlasovalo 0. No a aby som naozaj nezdržiavala, odcitujem len mená tých, ktorí boli proti zriadeniu Akadémie umení v Banskej Bystrici. Boli to pán Zoltán Boros, Zsolt Komlósy, Béla Bugár, László Köteles, Árpád Duka-Zólyomi, Ernö Rózsa, Mária Ďurišinová, Mária Sabolová, Peter Weiss a Milan Ftáčnik, prosím pekne. Kto neverí, som teda, samozrejme, ochotná mu výňatok z toho hlasovania predložiť. Možno pán minister bude namietať, že to tak včera nemyslel, že mal na mysli zrejme to, že on to na pôde Akadémie umení nepovedal. Je možné aj takéto jeho vysvetlenie, lebo včera po skončení, respektíve prerušení schôdze ma zastavil na chodbe a pokúšal sa zo mňa vydolovať meno toho človeka, od ktorého túto informáciu mám. Ja som mu odmietla toto meno poskytnúť a znovu opakujem, že mu toto meno neposkytnem preto, lebo jednoducho si myslím, že keby som povedala meno toho človeka, pôsobenie tohto človeka by bolo ohrozené, lebo pri spôsoboch, ktoré pán minister prezentoval počas svojho pôsobenia na ministerskom poste, myslím si, že moja obava o to, že by sa na tomto človeku vyvŕšil, je viac ako oprávnená.

    Ja si myslím, že netreba zo včerajšieho extempore robiť veľký problém. Prečo si to myslím? Veď napokon aj pán poslanec Andrassy, o ktorom som pred chvíľou povedala, že by nás mohol bližšie oboznámiť s tým, ako chodí po stredných školách na južnom Slovensku a v rámci hodín občianskej výchovy rozpráva študentom o politike SDĽ, možno bude reagovať o chvíľu vo svojej faktickej poznámke, že klamem. Viete, poviem vám veľmi úprimne, je mi jedno, čo si o tom myslí pán Andrassy, respektíve čo si myslí pán Ftáčnik vtedy, keď hovorí, že som klamárka. Pre mňa je dôležitá iná vec, pre mňa je dôležité to, čo si myslí občan. A keďže všetko zlé je na niečo dobré, ja by som to dokumentovala na jednej skúsenosti - budem sa snažiť byť veľmi stručná -, ktorá potvrdzuje moje slová.

    V čase, keď sa okolo budovy ministerstva kultúry grupovala skupina záchrancov kultúry a viete veľmi dobre, čo sa tam všetko odohrávalo, nechcem sa k tomu vracať detailne, myslím si, že teraz riešime iný problém, vtedy sa tam odohrala situácia, keď minister odchádzal z budovy. My sme sa dočítali na druhý deň v novinách - autorom toho článku bol pán Meliš z redakcie Práca -, že minister kultúry zbabelo ušiel z budovy a zakrýval si kabátom hlavu. Jednoducho vraj zbabelo ušiel, aby sa nemusel stretnúť zoči-voči s tými ľuďmi, ktorí "ochraňovali vlastným telom slovenskú kultúru". Toto, čo pán Meliš napísal v Práci, bol jednoducho výmysel. Pán Hudec sa voči tomuto výmyslu niekoľkokrát ohradil. Aj médiá, ktoré prenášali toto klamstvo donekonečna, upozorňoval na to, že je to vymyslené a žiadal ich o nápravu. Samozrejme nedočkal sa tejto nápravy, ale na Slovensku je to tak. Takže sa nečudujme.

    Ale chcem povedať inú vec. O niekoľko možno týždňov, neviem to teraz už presne, prišiel na ministerstvo kultúry na meno pána ministra list od jednej študentky, ktorá bola tiež prítomná na tejto protestnej akcii a bola pred budovou ministerstva kultúry. Bola očitým svedkom práve tej situácie, keď minister kultúry z budovy odchádzal, a videla, že to naozaj bolo inak, nie tak, ako to pán Meliš popísal, a táto študentka sa v tom liste ospravedlňovala ministrovi kultúry za to, že bola pred tou budovou, že uverila "záchrancom kultúry", lebo naozaj si myslela, že majú pravdu a že bojujú o spravodlivú vec a práve toto Melišovo klamstvo vlastne spôsobilo obrat v jej myslení, keď pochopila, že je zavádzaná, manipulovaná a pravda je niekde inde. Takže znovu opakujem, nerobím si ťažkú hlavu z toho, že ma tu pán minister osočil a povedal, že som klamárka. Pre mňa je dôležité, čo si o celej veci budú myslieť študenti z Banskej Bystrice, študenti z Akadémie umení, ktorí boli na tom stretnutí. Myslím si jednoducho, že to treba nechať na nich. Ak to pán minister povedal a včera sa tu prezentoval, ako sa prezentoval, myslím si, že tiež pochopia mnoho súvislostí a za to pánu ministrovi ďakujem, teda za to včerajšie označenie. Ďakujem, že zrejme práve to, ako včera reagoval, tiež pomôže niekoľkým ľuďom na Slovensku, aby precitli a pochopili, kto to ako so Slovenskom myslí.

    Ale dovoľte mi, aby som sa vrátila k predmetu, o ktorom dnes rokujeme, k predmetu toho návrhu, ktorý predložila skupina poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko. Prvá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Angelovičová, ktorá nám tu citovala celý, nechcem povedať, zoznam, ale súpis zásluh...

  • Ruch v sále.

  • Vážená pani poslankyňa, chvíľku počkajte.

    Páni poslanci, prosím vás, pokoj v rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • ... zásluh pána ministra. Nebudem sa s ňou sporiť, či je to tak, ako hovorila. Chcela by som len pripomenúť a počudovať sa teda, že v tom výpočte zabudla zrejme na niekoľko úloh, ktoré mal pán minister splniť, respektíve jeho rezort, a možnože "zabudla" kvôli tomu, že pán minister jednoducho tieto úlohy nesplnil. Chcem sa proste spýtať na to, čo som tu v jednej svojej interpelácii už hovorila a pán minister mi na moju interpeláciu doteraz neodpovedal. Teraz budem citovať z uznesení vlády z aprílového zasadnutia z 28. apríla 1999, keď bolo ministrovi školstva uložené rozpracovať odporúčanie komisie na prípravu medzivládnej dohody a plánu spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v oblasti školstva a vedy a predložiť príslušný návrh dohody na rokovanie vlády. Termín mal do 31. augusta 1999.

    V ďalšom bode tohto uznesenia sa ministrovi ukladá rozpracovať odporúčanie spoločnej maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie na vytvorenie podmienok na zabezpečenie výchovy pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v maďarskom jazyku utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne v rámci existujúcich vysokých škôl Slovenskej republiky a koncepciu predložiť na rokovanie vlády. Táto úloha bola tiež termínovaná do 31. augusta 1999. A napokon bol minister školstva zaviazaný, aby do 30. septembra toho istého roku, teda roku 1999, rozpracoval odporúčanie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie na vytvorenie vhodných legislatívnych podmienok a realizáciu konkrétnych foriem podpory činnosti pobočiek fakúlt, univerzít a vysokých škôl Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky a túto správu predložiť na rokovanie vlády.

    Škoda, že to pani poslankyňa nespomenula. Predpokladám, že po tom všetkom, čo tu odznelo, ak je naozaj pravdou, že pán minister je taký veľmi dôsledný v plnení úloh, predpokladám, že tieto úlohy splnil a myslím si, že by bolo veľmi zaujímavé vypočuť si, ako bolo rozpracované odporúčanie komisie, ako boli rozpracované odporúčania komisie vo všetkých troch bodoch. Ja nebudem o tomto probléme viac hovoriť. Dúfam, že ste všetci pochopili, o čom to vlastne všetko je.

    Chcela by som pokračovať trošku v inej rovine. Niektorí moji predrečníci tu už spomenuli, že naozaj je veľký rozdiel medzi tým, ako pôsobil pán Ftáčnik ako poslanec Národnej rady a ako pôsobí pán Ftáčnik ako minister vlády Slovenskej republiky. Pred niekoľkými dňami v úplne inej súvislosti predseda tohto parlamentu pán Migaš, ktorý mnohými svojimi vyhláseniami dokazuje, že má zmysel pre humor, povedal, že na konto istého problému boli reči len bla-bla-bla a naozaj zo všetkého zostalo len bla-bla-bla. Nuž pán Migaš mi týmto vyjadrením trochu pomohol, lebo myslím si, že veľmi dobre charakterizuje táto jeho veta v podstate pôsobenie pána Ftáčnika ako poslanca. Hoci sme vtedy mnohí oceňovali jeho vystúpenia, jeho názory, ukazuje sa, že to bolo naozaj len bla-bla-bla. Lebo pán poslanec, dnes pán minister ako jeden z mála ľudí dostal príležitosť dokázať tým, že bol vymenovaný do funkcie ministra tejto vlády, že všetky tie reči, ktoré tu z jeho úst odznievali, keď sedel v opozičnej lavici, majú naozaj opodstatnenie, že vyjadrujú jeho znalosti, jeho odbornú pripravenosť, jeho erudovanosť, a nie sú to len prázdne slová. Zdá sa, že pán minister tú možnosť, ktorú dostal, nevyužil, skôr by som povedala, že ju totálne prepásol.

    Teraz si dovolím odcitovať niekoľko vyjadrení pána Ftáčnika ešte v časoch, keď pôsobil ako poslanec Národnej rady. Prvý citát: "Čo sa týka pokrytia vysokých škôl, dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh. Aby sme pomohli plneniu predvolebných sľubov (mal na mysli predvolebné sľuby HZDS), bolo by dobré zvýšiť objem mzdových prostriedkov pre pracovníkov vysokých škôl vo výške 100 percent. Zrejme na tých 60 percent pracovníkov vysokých škôl, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, myslel pán premiér, keď vyslovoval prísľub o zvyšovaní platov. Takže navrhujem, aby sme o tú sumu, ktorá vyplýva zo 60 percent, z 1,4 mld., zvýšili mzdové prostriedky a účelovo ich viazali na vysokoškolských učiteľov." Áno, pokiaľ dobre počúvate, čo hovorím, naozaj tieto slová zazneli na pôde tohto parlamentu z úst vtedy poslanca pána Ftáčnika a vtedy sa hovorilo o rozpočte na rok 1995. Tieto slová pána Ftáčnika ako veľmi pozoruhodné a povšimnutiahodné citovali aj v článku v Pravde, ktorý reagoval na rokovanie výboru pre školstvo, a citovali práve tieto slová pána Ftáčnika ako doklad o tom, ako sa dobre rozumie tejto oblasti a článok nazvali Keď padne školstvo, padne národ. Tento článok vlastne monitoruje, ako som už spomínala, priebeh zasadnutia Výboru Národnej rady pre vedu, vzdelávanie a šport pri prerokúvaní vládneho návrhu rozpočtu.

    Citát, ktorý som tu uvádzala, hovorí veľmi jasnou rečou, ale dovolím si ešte odcitovať jednu repliku pána poslanca Ftáčnika. "Rozpočet školstva sa už viac rokov pripravuje a uskutočňuje takým spôsobom, že je to katastrofa zhodená na školstvo, a nie nejaký systémový zámer, ktorým by sa príslušný minister prezentoval." Tieto kritické slová tiež odzneli v rámci rozpravy k rozpočtu na rok 1995. Pán poslanec s uznaním, respektíve s porozumením konštatuje ďalej "tých peňazí, aj keď sú vyššie, ako bolo predtým, je relatívne málo, málo na zabezpečenie požiadaviek odborov na zvýšenie platov učiteľov, málo na to, aby sme riešili niektoré ďalšie naliehavé úlohy a tlačíme problémy školstva opäť jeden ďalší kalendárny rok pred sebou".

    S takýmto porozumením hovorí o problémoch školstva v roku 1995 poslanec Milan Ftáčnik na pôde Národnej rady. Ten prísľub premiéra, o ktorom hovoril pán poslanec vo svojom citáte na začiatku, nebol prísľub pána Dzurindu, bol to prísľub pána Mečiara, a pokiaľ vás pamäť neklame, možnože sa netreba spoliehať na pamäť, ale pozrieť sa do tabuliek: na vysokých školách sa za to obdobie rokov 1992 až 1998, o ktorom vy hovoríte ako o čiernej more nad Slovenskom, zvýšil plat na vysokých školách zhruba o 80 percent. Ročný nárast platov za pôsobenia vlády pána Mečiara, vlád pána Mečiara, lebo tam išlo o dve vlády, bol v priemere 12 percent. Nuž a keby sme mali hodnotiť pôsobenie pána ministra Ftáčnika v oblasti školstva v súvislosti s riešením platových otázok pedagógov, tak by sme dospeli k číslu nula. Ak by sme chceli byť ešte presnejší, tak by sme dospeli k mínusovým hodnotám. Už tu odznelo včera v rozprave, že je naozaj veľmi chvályhodné, že pán minister sa zaslúžil o to, aby neboli znižované platy na vysokých školách. Ja znovu opakujem, pri takom náraste inflácie, aká bola v priebehu minulého roka, keď platy vysokoškolských pedagógov ostali na úrovni roku 1997, bola vlastne reálne mzda týchto pedagógov nižšia.

    Takže ako kontrastne znejú slová pána ministra Ftáčnika pri prerokúvaní rozpočtu kapitoly školstva vo Výbore pre školstvo, vedu, mládež a šport Národnej rady v roku 1998, keď sa riešil rozpočet na rok 1999, že si želá, aby poslanci Národnej rady s kapitolou ministerstva školstva nehýbali, hoci vedel, že tie peniaze, ktoré sú určené pre ministerstvo školstva, sú nedostatočné a že sú vlastne tragédiou pre školstvo. Prosil, aby sa s touto kapitolou nehýbalo. Naopak, ako poslanec sa veľmi vehementne zasadzoval o to, aby sa peniaze pre školstvo zvýšili. Aj takéto bývajú premeny politikov, ktorí to s rezortom, ktorý riadia, zrejme nemyslia tak celkom úprimne.

    Viete, chcela by som pripomenúť ešte jeden sľub, ktorý dával pán Ftáčnik už ako minister školstva na stretnutí s dekanmi, rektormi a predsedami fakultných a celoškolských odborových organizácií v marci 1999, lebo bude zrejme reagovať vo svojom vystúpení na to, že v roku 1999 bol rozpočet pre školstvo preto taký mizerný, lebo tu bola predtým Mečiarova vláda, ktorá to, samozrejme, všetko spôsobila, takže by som chcela pripomenúť pánu ministrovi Ftáčnikovi, ako sľuboval na stretnutí na ekonomickej univerzite zástupcom fakultných a celoškolských odborových organizácií, dekanom a rektorom, že rozpočet z roku 1999 bol naposledy tvorený ako predchádzajúce roky a že už nikdy v budúcnosti nebude rozpočet pre vysoké školy likvidačný. Teda znovu sľuby, sľuby a stále len sľuby, ktoré pán minister rozdáva všade, kde sa objaví. Rozpočet pre vysoké školy v roku 2000 je rovnako likvidačný, ak nie ešte likvidačnejší ako rozpočet v roku 1999.

    Je zaujímavé, že vysoké školy, respektíve vedenia vysokých škôl a ich odboroví vodcovia, ktorí pred voľbami vehementne podporovali opozíciu, vtedajšiu SDK vrátane SDĽ a tak ďalej, a po voľbách vyjadrovali svoje nadšenie, že Slovensko stojí na prahu obrovských zmien, ktoré zrejme prinesú riešenie aj pre rozvoj slovenského školstva, v tomto prípade akosi veľmi rozpačito mlčia. Je to pochopiteľné, už tu o týchto veciach hovorili moji predrečníci. Len v posledných mesiacoch, keď už naozaj cítia, že situácia je neudržateľná, sa začínajú odbory pomaly ozývať. Pán minister, nemusím pripomínať, viete veľmi dobre, že v decembri boli niektoré vysoké školy dočasne zatvorené pre finančnú neschopnosť a iným vysokým školám zase hrozí definitívne zatvorenie pre neschopnosť súčasnej vládnej koalície uznať právo na život vysokým školám, ktoré boli založené počas Mečiarovej vlády.

    Nuž aj to je výsledok pôsobenia pána ministra. Musím povedať, že ten článok, ktorý v roku 1995 priniesla Pravda a ktorý, ako pripomínam, mal názov Keď padne školstvo, padne národ, mal svoje hlboké oprávnenie, a ten titulok je naozaj platný aj teraz. A myslím si, že by bolo dobre, pán minister, keby ste si ho opäť prečítali s odstupom rokov a už aj v záujme toho, aby sa tie slová Keď padne školstvo, padne aj národ nenaplnili, zvážili svoje zotrvanie vo funkcii a možnože by bolo čestnejšie a viac by sa to podobalo na vás ešte ako na poslanca Národnej rady, keby ste z funkcie odstúpili.

    Viete, povedalo sa tu veľa o tom, čo vám my z radov opozície vyčítame. Naopak. Vaši kolegovia z koalície hovoria, že nemáme pravdu. Naše argumenty sa opierali najmä o to, že vy ako minister ste zlyhali najmä v tých aktivitách, kde bolo vašou povinnosťou naozaj sa pokúsiť zlepšiť finančnú situáciu v oblasti školstva. V tejto oblasti ste naplno zlyhali, pán minister. Ale ja si myslím, že nejde len o peniaze. Naozaj nejde len o peniaze. A tu mi neostáva nič iné, keď chcem dokladovať svoj názor, musím sa opäť vrátiť k tej nešťastnej Akadémii umení v Banskej Bystrici. Chcem sa ospravedlniť pánu podpredsedovi Národnej rady, bývalému primátorovi mesta Banská Bystrica pánu Igorovi Presperínovi, že znovu vyťahujem tento problém, ale ja len na ňom chcem demonštrovať svoj názor a nejde mi o to, aby som existenciu Akadémie umení ohrozila. To je to posledné, čo by som si želala, lebo si myslím, že to nie je akadémia, ktorú by sme mali označovať, že je to Mečiarova škola a že na tejto akadémii neštudujú študenti, ktorých by sme mali označovať, že sú to Mečiarovi študenti alebo Mečiarove deti. Keby išlo o to, kto s akou vehemenciou presadzoval vznik Akadémie umení v Banskej Bystrici, ako si pamätám naozaj veľkú aktivitu a zapálenie pána Presperína ako primátora mesta Banskej Bystrice v tom čase, keď sa hovorilo o možnom vzniku Akadémie umení, a aj v tom čase, keď už bol návrh v parlamente, by sme rovnako mohli túto akadémiu označiť aj slovom, že je to Presperínova akadémia a o týchto študentoch by sme mohli povedať, že sú to Presperínove deti. To zatiaľ tu nikto nepovedal, ale jednoducho toto označenie z môjho pohľadu vyjadruje len zásluhy - myslím v tom najpozitívnejšom zmysle slova - o to, aby vôbec táto škola vznikla. O Akadémii umení sa povedalo už veľmi veľa a ja by som nechcela opakovať to, čo tu už bolo povedané. Chcela som Akadémiu umení spomenúť len v tých súvislostiach, ktorá sa dotýka pôsobenia pána ministra Ftáčnika. Ona totižto je dokladom toho, že pán minister vo svojej práci na poste ministra podlieha politickému nátlaku. A to je vážna vec, prosím pekne. To je príliš vážna vec na to, aby sme si ju prehodili z pleca na plece a tvárili sa, že sa nič nedeje.

    Pán minister vo svojom vystúpení bude iste namietať, že som klamárka a že nemám pravdu. Ja by som si predsa len dovolila zacitovať zo stanoviska pracovnej skupiny Akreditačnej komisie ku vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici. Teraz odznie ten citát: "Akadémia umení v Banskej Bystrici vznikla v situácii, keď bolo školstvo vo finančnej núdzi spôsobom, ktorý je v rozpore s prirodzeným postupom vzniku vysokej školy, s procesom obsadzovania pedagogických postov, v rozpore s morálkou. Išlo o politický akt, iniciovaný nekultúrnym režimom. Jej vznikom bolo ubraté existujúcim školám pre potreby slovenskej kultúry. Berúc do úvahy počet obyvateľov a talentové zázemie celkom postačujú existujúce umelecké školy univerzitného typu. Štátna moc, ktorá pohŕdala tými najpodstatnejšími ľudskými hodnotami ako morálkou, právom, toleranciou, slušnosťou, vytvárala výhodné situácie, príležitosti vo všetkých oblastiach spoločenskej praxe. Tie boli využívané ľuďmi, ktorí buď rezonovali s hodnotovou orientáciou moci, alebo ktorým spomínané charakteristiky neprekážali. Podstatným bolo jediné, osobný, od merita veci odcudzený pragmatický účel." Toľko citát zo stanoviska pracovnej skupiny Akreditačnej komisie.

    Ja sa vás chcem spýtať, vážený parlament, čo nachádzate odborného v tomto stanovisku Akreditačnej komisie. Podľa mňa je to jednoducho politická deklarácia, politické vyhlásenie, nič viac, nič menej. Pán Presperín nás tu všetkých vyzýval, aby sme nepolitizovali problém Akadémie umení. My ho nechceme politizovať. Ak ho niekto spolitizoval, tak ho spolitizovala Akreditačná komisia. A, žiaľ, spolitizoval ho aj pán minister tým, že vlastne bol ochotný akceptovať toto stanovisko Akreditačnej komisie. Pán Presperín tu včera spomínal a ocenil to, že pán minister si vyžiadal až tri audity na Akadémiu umení. Takže tento nebol jediný. A tie dva audity, ktoré ja teda nepoznám, ale verím pánu Presperínovi, boli pozitívne. Jeden sa dotýkal, pokiaľ sa dobre pamätám, ekonomiky, druhý materiálno-technického zabezpečenia Akadémie umení. Môžete namietať, že áno, ten tretí, ten, ktorý sa mal dotýkať odbornej stránky Akadémie umení, práve ten bol rozhodujúci. Ale ja sa opäť pýtam, čo nachádzate odborného v tomto stanovisku, v tomto politickom vyhlásení Akreditačnej komisie.

    Je naozaj tragédiou, keď minister školstva v tejto situácii nevyužil svoje kompetencie a nepovedal ctenej Akreditačnej komisii, vážená Akreditačná komisia, ja som ministrom školstva, záleží mi na Akadémii umení rovnako ako na ktorejkoľvek vysokej škole na Slovensku a ja vás žiadam, aby ste urobili dôsledný odborný audit, a nie politické vyhlásenie. Minister to neurobil. Takže v tomto si myslím je veľmi jasný dôkaz, ako podlieha politickým tlakom. Pán minister zrejme nepočítal s tým, že sa zdvihne taká veľká vlna odporu aj v radoch študentov voči jeho zámeru bezvýhradne súhlasiť so stanoviskom Akreditačnej komisie. Študenti sa začali búriť, začali štrajkovať, začali protestovať a pán minister sa začal tváriť, že mu na existencii Akadémie umení záleží. Dokonca medzi študentov išiel. Išiel na tú horúcu pôdu ako "statočný človek" a snažil sa obhajovať svoje rozhodnutia. A napokon, ako sme sa dozvedeli z úst pána Presperína, našiel riešenie, chvalabohu, našiel riešenie, dal Akadémii umení odklad do konca tohto školského roku. Ja by som rada verila, že tento odklad naozaj znamená len to, že Akadémia umení v Banskej Bystrici dostala príležitosť v tom krátkom čase doriešiť problémy, ktoré, predpokladám, sa na každej vysokej škole, na každej akadémii, na každej univerzite, ktorá začína, môžu vyskytnúť. Dal odklad a ja sa pýtam: Nie je náhodou práve v tomto odklade čosi aj o tom, že Akadémia umení má za ten čas "príležitosť" urobiť niečo preto, aby na verejnosti jasne deklarovala, že s Mečiarom a s tými nehodnými ľuďmi z HZDS nemá nič spoločné?

    Viete, s troškou pobavenia som sledovala situáciu okolo Slovenských elektrární, keď pán Košovan ako riaditeľ štátneho podniku bol predvolaný pred politický orgán a naozaj som sa čudovala, čo mu tam asi odborné mohli naši výteční politici poradiť. Dozvedela som sa z médií, že jednoducho je to tak, že si vlastne naše strany vo vládnej koalícii podelili jednotlivé rezorty, jednotlivé podniky, jednotlivé fabriky, dozvedela som sa, že Slovenské elektrárne má pridelené SDĽ, tak ako má iné pridelené SOP, iné zase SMK, SDK a podobne, respektíve jej segmenty KDH, DÚ, DS a Sociálna demokracia spolu so Stranou zelených a akosi som sa ešte zatiaľ nedozvedela, komu ste, prosím vás, pridelili v rámci svojich koaličných rokovaní Akadémiu umení. Možno sa to dozvieme o pol roka, keď bude Akreditačná komisia znovu hodnotiť, či je Akadémia umení už dostatočne pripravená na to, aby mohla normálne podľa vás fungovať.

    Chcem pripomenúť ešte jednu vec v súvislosti s Akadémiou umení. Pamätám sa na to obdobie, keď sa vznik tejto akadémie pripravoval. A pamätám si aj na postoj Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Pamätám si na to, ako pedagógovia z oboch týchto vysokých škôl veľmi ostro vystupovali proti vzniku Akadémie umení. V médiách robili rôzne ťaženia proti tejto akadémii a, samozrejme, už dopredu pre nich bola táto akadémia odpísaná, už dopredu vedeli, že to bude akadémia, ktorá nemôže mať odbornú úroveň. A keďže si mysleli, že tak ako oni vedia robiť ten obrovský tlak na verejnosť cez médiá, keď vykrikovali, že teda máme málo peňazí a Mečiar si tu ide zakladať ďalšie školy len kvôli tomu, aby balamutil študentov a možno rodičov týchto študentov, keď už videli, že tomu nezabránia, tak sa pokúšali hľadať cestičky na tých ministrov, ktorí mali na starosti prípravu a vznik týchto vysokých škôl, hľadali cestičky k nim a ponúkali spoluprácu pod podmienkou, že oni by neboli celkom proti, aby v Banskej Bystrici niečo aj vzniklo, ale nebolo by múdre, keby to bola samostatná vysoká škola, bolo by dobre, keby to bola pobočka a tá pobočka by patrila pod Vysokú školu múzických umení a oni by ju mali jednoducho pod palcom. Rovnako reagovalo aj vedenie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, tiež im už potom neprekážal vznik Akadémie umení, len jednoducho chceli mať túto "bystrickú pobočku" pod palcom. To znamená, že pedagógovia, ktorí vyučovali na bratislavských školách, chceli ďalšie úväzky, chceli mať v rukách zrejme prijímací proces na túto Akadémiu umení a podobne a podobne.

    Takže čo vlastne prekážalo predstaviteľom, respektíve vedeniu týchto vysokých bratislavských škôl? Myslím si, že im prekážalo predovšetkým to, že stratia monopol a že nebudú len oni rozhodovať o tom, kto bude študovať výtvarníctvo, kto bude študovať herectvo, kto bude študovať réžiu a tak ďalej a tak ďalej, tak ako to bolo dovtedy, kým Akadémia umení vznikla. A to, že Slovensko nie je len Bratislava, a to, že Slovensko nie sú len úzke rodinné klany, a to, že na Slovensku je mnoho talentovaných ľudí, ktorí by mohli dostať príležitosť, to ich jednoducho nezaujímalo.

    Ja sa chcem spýtať, kto bude posudzovať po tom polroku po tom odklade, aký bude ďalší osud Akadémie umení v Banskej Bystrici. Ak to bude Akreditačná komisia takého razenia, ako sme mali možnosť vidieť pri tomto prvom raze, tak sa obávam, že to nedopadne celkom dobre a možno to dopadne práve tak, ako si želajú páni z Bratislavy, že síce tá akadémia tam istým spôsobom ostane, ale dôležité bude, že ju budú mať pod palcom oni. Myslím si, že to je ten pravý dôvod, prečo im Akadémia umení tak silno leží v žalúdku, že jednoducho nepoťahujú tými nitkami práve oni. Ja sa znovu chcem ospravedlniť pánu Presperínovi, že som spomínala Akadémiu umení. Chcela by som zdôrazniť, že mi prekáža, že sa práve otázka existencie Akadémie umení politizuje. Želám tejto akadémii, aby prežila toto ťaženie proti nej a aby v budúcnosti dokázala, že sa oprávnene dožaduje života, oprávnene sa dožaduje miesta v sieti škôl Slovenskej republiky. Ja si pána Presperína aj napriek tomu všetkému, že je z koalície, vážim nielen preto, nielen za to, čo tu dnes povedal, nemusíme mať na všetko rovnaký názor, a predsa len sa nemusíme nenávidieť. Ja by som vás len chcela vyzvať, vážené dámy, vážení páni, keby ste si napokon predsa len trošku zobrali príklad z postoja pána Presperína vo vzťahu k Akadémii umení a trošku sa odosobnili od svojich politických tričiek, válovčekov a korýtok a skúsili sa trochu inak pozrieť na tento problém, o ktorom tu dnes hovoríme.

    Znovu opakujem, myslím si, že pán Ftáčnik je človek vzdelaný, je to odborník vo svojej oblasti, ale, žiaľ, na poste ministra školstva Slovenskej republiky dokázal, že na to nemá. Možno nemá dosť síl, aby presviedčal, možno nemá dosť síl, aby presadil, ale jednoducho na to nemá. A preto by som chcela na záver vyzvať pána ministra, naozaj, pán minister, neberte to v zlom, nechcem vás rozčúliť, ale myslím si, že nielen ako člen vlády, ale aj ako chlap - ono sa tomu tak hovorí, nechcem teraz použiť slovník pána Migaša, bolo by to možno zábavnejšie, ale naozaj si myslím, že je čas, aby ste ako chlap povedali: Vážení, máte pravdu, myslím si, že bude lepšie, keď odídem.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne chcú reagovať poslanci s faktickými poznámkami, posledný pán poslanec Hofbauer.

    Pán poslanec Bohunický, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani Podhradská spojila hlasovanie o vzniku banskobystrickej univerzity spred niekoľkých rokov s terajšou situáciou a vyjadrením Akreditačnej komisie. Myslím si, že to nie je celkom správne. Ale ja opäť vravím, že pán minister bol na tejto univerzite, ale aj na Univerzite svätých Cyrila a Metoda a na Trenčianskej univerzite niekoľkokrát a na vlastné oči v dialógu so študentmi a pedagogickou obcou veľmi jasne hľadal riešenia danej situácie. Určite viete o tom aj vy. Škoda, že pani Podhradská pri čítaní výpočtu tých poslancov, ktorí hlasovali proti vzniku banskobystrickej univerzity, nečítala aj tých poslancov za Stranu demokratickej ľavice, ktorí boli za vznik tejto univerzity, lebo boli aj takí, boli aj takí.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci z HZDS, prosím pokoj.

  • Pani Podhradská teda neklame, ona nehovorí len celú pravdu. To je trošičku rozdiel medzi tým, čo hovorí ona a čo je skutočnosť.

    Ja chcem len podotknúť ešte jednu skutočnosť z ďalšej histórie, keď bol ministrom školstva pán Dušan Slobodník, keď sa na trnavskej univerzite menili zámky, keď sa na trnavskej univerzite, ktorá vznikla údajne z podnetu KDH politicky a mnohí poslanci za HZDS nehlasovali za túto univerzitu, vymieňali zámky, robili sa alternatívne prijímacie pohovory a za asistencie polície sa odháňali deti a naháňali sa do Tatraskla, kde bolo nové prijímacie konanie. Všetkému tomu asistoval vtedajší váš podpredseda pán Matejka.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Ja by som sa motivovala tou časťou pani poslankyne Podhradskej v jej vystúpení, kde hovorila o tom, že teda ako sa tu obviňujeme, aké výrazy sa používajú, klamár, že niekto klame. Naozaj, nie je to dôstojné, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa takto vyjadrovali, lebo potom sa čudujeme, vlastne aká morálka vládne mimo tohto parlamentu. Mali by sme naozaj zachovávať úctu voči sebe, ale aj voči tým, ktorých reprezentujeme. Ale celkom určite pán minister Ftáčnik v tom nezostal osamotený, v tom výraze, lebo ak si dobre pamätám, minimálne dvoj- až trojnásobne mu to bolo vrátené včera večer.

    Ale chcela by som poukázať ďalej na niečo iné. Veľa sa tu hovorí o akademickej pôde, ako sa akademická pôda zneužíva na rôzne politické mítingy, že politici chodia na univerzity. Treba vedieť, že je veľa odborníkov, ktorí prednášajú aj na univerzitách a ja považujem za apolitickú univerzitu v takom prípade, keď rešpektuje odborníkov tak z koalície, aj opozície v ktoromkoľvek období. Takže plne to platí aj o spomínanej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. To, čo spomínala pani poslankyňa Angelovičová, nebol predvolebný míting, to bolo predstavovanie konfekcie rozvoja Nitrianskeho kraja, ale potom to bol asi o osem mesiacov neskôr jeden míting, ktorý už bol v rámci prezidentských volieb, no a nato nastala ohromná medializácia a nátlak na pána ministra Ftáčnika, aby odvolal vtedajšieho rektora, pretože tam vystupoval Vladimír Mečiar. Minister Ftáčnik sa vtedy zachoval mimoriadne principiálne a povedal, ak to senát dovolil, ak to vedenie dovolilo, tak v tom prípade nebudeme odvolávať pána rektora len za to, že je z HZDS.

  • Pán poslanec Švantner. Pán poslanec, ide vám čas.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja by som chcel zareagovať na tú časť pani Kadlečíkovej, keď hovorila o Akadémii umení. Chcel by som jej poďakovať, že podporila túto akadémiu. Chcel by som poďakovať aj poslancovi Jasovskému a hlavne bývalému primátorovi Banskej Bystrice pánu Presperínovi. Rozmýšľal som nad tým, či vôbec na túto záležitosť zareagovať, a to z toho dôvodu, lebo táto vec je tak spolitizovaná, že ak vystúpi opozičný poslanec k nejakej záležitosti, tak skôr môže počítať s tým, že sa to stretne s neúspechom u koaličných poslancov.

    Tu by som chcel povedať ešte jednu vec. My sme sa stretli opoziční aj koaliční poslanci u krajského prednostu pred Vianocami. Tam sme si sľúbili, že budeme podporovať všetky aktivity, ktoré sú v Banskej Bystrici a v banskobystrickom regióne. Žiaľ, zatiaľ sa odvážil z koaličných poslancov jedine podpredseda Presperín. Ja si myslím, že aj keď ostatní nevystúpili, takže budú tak bojovať za Akadémiu umení, že sa ministrovi a tejto vláde nepodarí túto Akadémiu zrušiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, vy ako bývalý poslanec ste veľmi radi kontrolovali vládu prostredníctvom plnenia legislatívnych úloh, ja si na to pamätám a bolo to v poriadku. Ale chcem sa vás opýtať, akých to máte úradníkov teraz na ministerstve, kto vám riadi, kontroluje sekretariát, respektíve kto vám kontroluje plnenie úloh, ktorými vás zaviazala vláda. Pretože ja keby som mala takého človeka na ministerstve, tak do 5 minút sám dá výpoveď. Dnes vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme mali materiál ministerstva zdravotníctva, kde 8 ministrov bolo zaviazaných uznesením vlády z 13. októbra 1999 číslo 894. Medzi nimi aj vy, aby ste do 31. novembra rozpracovali program ozdravenia výživy obyvateľstva. Vy jediný ste materiál nedodali. Potvrdilo nám to dnes ministerstvo zdravotníctva a údajne sa veľmi ťažko s vašimi úradníkmi komunikuje. Myslím si, že program ozdravenia výživy obyvateľstva by sa mal začať uskutočňovať predovšetkým v školách. Vy máte predsa v gescii školské stravovacie zariadenia, vy by ste mali mať záujem na tom, aby sa znovu zavádzali napríklad mliečne desiate, aby skladba stravy pre deti bola diferencovaná podľa veku, aby bola aj cenovo dostupná. A ja nechápem naozaj, predpokladám, že vás neinformovali, že ste nesplnili úlohu, ale to dáva len celkový obraz o tom, ako ten rezort riadite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Podhradská ma presvedčila, že odvolávanie pána ministra Ftáčnika je predovšetkým na báze politickej. Hovorila dlho. Hovorila o všetkom možnom, dokonca aj o Slovenských elektrárňach. V poriadku, parlament je od slova hovoriť. Treba tu prezentovať svoje názory, len potom neviem, prečo je opozícia taká nervózna, keď my obhajujeme svojho ministra, keď my predkladáme svoje argumenty. Rozdiel však nie je len v argumentoch, ale aj v spôsobe. Keď reční opozičný poslanec, v sále je ticho a pozorne sa počúva. Len čo reční koaličný poslanec, opäť sú tu nemiestne výkriky, nemiestne výkriky, nemiestne zosmiešňovania. Mňa jeden poslanec tejto snemovne nazval robotníckym intelektuálom. Viete, ja vďačím Strane demokratickej ľavice, že som ako robotník prišiel do parlamentu. A vôbec sa nehanbím za to, že som robotník. Možno nedokážem narábať tak s mikrofónom ako bývalí páni ministri a ministerky a dlhoroční poslanci, ale stretávam sa s ľuďmi, a nielen sa stretávam, ale žijem medzi nimi, a to je veľký rozdiel. Viete, je rozdiel, keď príde sociálne zabezpečený človek medzi ľudí, ktorí žijú z päť- až šesťtisícového platu, a keď je tam človek, ktorý doteraz žil z päť-, šesťtisícového platu. Samozrejme, vám to neprajem a prajem vám, aby ste vždy dobre žili zo svojich platov.

    Ďalej by som chcel vo svojom vystúpení pripomenúť len jednu vec, že som skutočne smutný, že tomuto parlamentu, a musím to opäť zopakovať, že poslanci opozície mu dávajú visačku piatej cenovej skupiny v krčme.

  • V prvom rade prosím o ospravedlnenie koaličných kolegov aj pána ministra a pána Mikloška, že uberám dve minúty z tohto času, ale predsa len musím povedať aspoň pár vecných poznámok.

    Najprv som síce chcel povedať, že pani poslankyňa Podhradská neklame, ale v závere predsa len klamala, pretože uvádzala veci o vedení Vysokej školy výtvarných umení, o ktorých neviem a o ktorých by som hádam ako rektor mal vedieť, takže to nebola pravda. Neklamala ale v tom, keď hovorila, že Banská Bystrica nie je Mečiarova univerzita. Ona skutočne nie je Mečiarova. Ona je Hudecova, jednoznačne. A tie vecné pripomienky, ktoré mám, spomeňte si, vážení, že najprv prvým krokom pána ministra Hudeca bola snaha a projekt, ako dostať bratislavské školy do svojich rúk. To sa mu nepodarilo. Druhým krokom bol projekt takzvaných alternatívnych akadémií v Bratislave. Vôbec nešlo o región. Vôbec nešlo o Banskú Bystricu, išlo o alternatívne akadémie, kde už dokonca boli vymenovaní rektori, napríklad pani Rapaičová, kde boli vymenovaní dekani. Ja vám to ukážem, pani poslankyňa, čo, samozrejme, tiež o niečom svedčí.

  • Páni poslanci vládnej koalície mlčia a vy páni poslanci opozície kričíte.

  • Až potom, keď neprešiel ani tento prvý, ani druhý krok, prišla Banská Bystrica. A zabúdate na to, že od roku 1993 v Ružomberku už 5 rokov pôsobila katedra textilného a grafického dizajnu, ktorá mala 30 študentov a ktorá nepochybne pokrývala potreby tohto regiónu a ktorú sme z nedostatku finančných prostriedkov museli zrušiť. Zabúdate tiež, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, dovoľte mi tiež zareagovať na slová, v prvom rade na slová pani poslankyne Podhradskej, keďže tu hovorila o tom, že pán súčasný minister školstva, ako by som sa vyhol slovu, klamal. Hovoril opak pravdy v zmysle hlasovania za bystrickú školu. Predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj vo svojom záverečnom slove. Ja by som chcel spomenúť iného pána poslanca, Pavla Koncoša, ktorý hlasoval za túto akadémiu, aby ste teda istým spôsobom vyrovnali toto hlasovanie. Myslím si, že to, o čom hovoril predchádzajúci môj rečník pán poslanec Šlachta, je znovu zavádzanie istého politikárčenia, istej politiky na akademickú pôdu. Je to, nehnevajte sa, pán poslanec, povedať o niekom, že je to Hudecova škola...

  • Pán poslanec, nemôžete reagovať na pána poslanca Šlachtu.

  • ... posledné slovo, je to drzosť, už na to nebudem reagovať. A okrem toho by som sa chcel vyjadriť aj k tomu, keď niekto hovorí o našich a vašich ministroch, nehnevajte sa, ja sa plne hlásim k tomu, že pán minister školstva Ftáčnik je aj mojím ministrom školstva.

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som tiež chcela povedať pár slov k pani poslankyni Podhradskej, ktorá skutočne pokojným spôsobom vysvetlila veci. Veľa z nás si nepamätá, kto ako kedy hlasoval, a práve preto nie je namieste také správanie, že povieme hneď alebo osočíme druhého, keď to povedal niekto z opozície, že to musí byť klamstvo. Mohol pán minister zmeniť názor, ja verím, že ten názor na fakultu zmení a bol by ho určite už aj zmenil, keby bol tu na tej výstave, keby sa bol spolupodieľal, keď podpredseda parlamentu otváral výstavu diel týchto mladých umelcov a keby si ich bol vypočul. Mňa mrzí niečo úplne iné, že týchto mladých ľudí, našu budúcnosť vlastne učíme politike, že ju učíme politike tým, že sme spolitizovali tak citlivý sektor, ako je školstvo, a že to robíte takýmto spôsobom. Mne prekážalo, keď minister Šagát odvolával riaditeľov nemocníc, lebo tak sa nerieši problém zdravotníctva, a to, že mu to vybuchuje na každom kroku v zdravotníctve, to jednoducho odnášajú ľudia. To, že budú spolitizované školy takýmto spôsobom, pán minister, verte, že aj tí, ktorí vám dnes pochlebujú, minimálne polovica z nich to robí zo strachu, že budú prepustení zo zamestnania, lebo ste tam zaviedli taký systém, že vedia dopredu, že 5 tisíc ľudí, ja môžem opraviť stanovisko médií, ktoré napísali, že bude 10 tisíc prepustených, ale budú mať obavu, že bude jeden z nich. A učiteľ si veľmi ťažko so svojou kvalifikáciou hľadá miesto alebo nevidím dôvod prečo ten, ktorý vychoval, vychoval možno aj nás, by mal prísť o zamestnanie len preto, že je teraz vo vláde Dzurinda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rád, že už viac ako dva dni tu rokujeme o tom, ako by malo vyzerať slovenské školstvo, a najmä tej starostlivosti nielen poslancov z radov opozície, ale aj vládnej koalície za jedno z odvetví, ktoré podľa môjho názoru takisto je veľmi rozhodujúce. Ak nebudeme investovať do mladých ľudí a do vzdelania, tak potom nech ktokoľvek ochraňuje túto našu krajinu. Chcem však povedať, že tá starostlivosť, ktorú tu predstavila aj pani Podhradská, mohla konkretizovať konkrétne veci, ktoré ona by zmenila v školstve, pretože to je ten rozdiel medzi vystúpeniami opozičných a koaličných poslancov, že oni veľmi kvantitatívne rozprávajú dlhé a siahodlhé minúty, ale realita je úplne iná a my na rozdiel od nich sa snažíme hľadať kvalitu. Treba si len pripomenúť, kto dostal naše školstvo do takej situácie, v akej je. Prebrali sme zadlžené stredné, základné, vysoké školy. V energiách len v okrese Spišská Nová Ves dlhy v školských zariadeniach sú 38 mil. korún, ktoré musíme my v tejto chvíli riešiť. Takisto kto zrušil vysokoškolský zákon a pripravil si ho tak, aby odstavil od rozhodovania nielen poslucháčov vysokých škôl, ale takisto aj tých, ktorí tam pôsobia. Zrušili ste zákonom takisto školskú samosprávu, zrušili ste školské správy, teda v skutočnosti vtedy, keď ste mohli riešiť problémy školstva, keď ste ho mohli dostať na oveľa vyššiu úroveň, ste konali niečo úplne, úplne iné, ako je to dnes.

    A na úplný záver treba povedať, pani Podhradská, že chodím do škôl, chodím medzi študentov, pretože sa stále cítim byť mladým človekom, diskutujem s nimi o veciach politických, o veciach verejných, ale nikdy som neprenášal do školy tak ako vy stranícku prácu, teda v tejto veci ste mali pravdu. Ale ja naďalej budem chodiť aj do škôl, aj do domov dôchodcov, a ak chcete aj s vami sa budem rozprávať o tom, ako by som si predstavoval naše slovenské školstvo v ďalšom tisícročí.

  • Ako posledný v sérii faktických poznámok vystúpi pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni,

    vystúpenie pani Podhradskej bolo rozsahovo dlhé a vám sa nepáčilo, ale bolo vecne nesmierne obsažné a nesmierne hutné. To, že my vystupujeme v rámci týchto bodov rozsiahlo, ste si sami vinovatí, pretože toto je prvé poslanecké obdobie, keď v parlamente bola zrušená verejná rozprava k aktuálnej spoločenskej téme. To nikdy predtým nebolo. Ani za komunizmu nie. Boli zrušené interpelácie. Vy ste obmedzili faktické poznámky k jednotlivým bodom na jednu jedinú poznámku a teraz sa detinsky tešíte, že zmeníte rokovací poriadok tak, že bude možné vystúpiť iba za poslanecký klub jeden človek. Nuž tak, vážení, ak takto si predstavujete parlamentnú demokraciu, tak naša predstava je diametrálne odlišná, ale tá vaša predstava je v intenciách diktatúry proletariátu.

    Čo sa týka vystúpenia pána Šlachtu, ja nejdem polemizovať s tými hlúposťami, ktoré natáral. Ja len vecne, múdry má tendenciu sa obklopiť ešte múdrejšími, silný ešte silnejšími, slabý spravidla ešte slabšími, aby vynikol, a ten, kto vôbec nevládze, tak ten chce byť úplne sólovo sám, aby nebolo vidno, že na to nestačí, a to je prípad, bohužiaľ, bratislavskej akadémie, ktorá nechce žiadnu konkurenciu, aby nebolo vidno, že aj inde na Slovensku sú živí, mladí, schopní, talentovaní, ambiciózni ľudia. To je jednoduché kritérium a potom sa hľadajú všetky možné politické frázy a vyhrážky.

    A ešte posledná vec k tým protestom škôl múzických umení tu pred parlamentom. Dámy a páni, tam Michal Dočolomanský a František Kovár so vztýčenými päsťami a s poskrúcanými tvárami od nenávisti vykrikovali a za nimi dav mladých ľudí, ktorí revali heslá, nuž tak to boli žiaci múzických umení a žiaci konzervatória, každý z nich dostal zaplatené. Ja som sa s nimi rozprával potom dodatočne. To bola hanba, ak ste si takto predstavovali ochranu kultúry a záchranu kultúry, no tak to je teda skutočne trápna ukážka vašej impotencie.

  • Pán poslanec Cuper, vy ste sa prihlásili dodatočne, takže vám nemôžem dať slovo. Máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem na pochopenie.

    Mám procedurálny návrh, aby ste dali s okamžitou platnosťou a bez rozpravy hlasovať o tom, že človek, ktorý verejne v parlamente klame, je obyčajný klamár. A pán minister v tomto parlamente klamal a ešte obviňoval niekoho iného z klamstva.

  • Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh, beriem vám slovo.

    Pýtam sa ešte pred skončením rozpravy, či pán minister chce reagovať na rozpravu.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne a poslanci,

    viac ako 10 hodín som počúval rozpravu k návrhu skupiny poslancov na odvolanie ministra školstva. Dúfam, že mi dáte príležitosť, aby ste vypočuli aj mňa, ktorý by som chcel zareagovať na to, čo tu zaznelo.

    Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystupovali vecne. Boli to vystúpenia koaličných poslancov v rozprave, ale aj pána poslanca Šťastného, pána poslanca Jarjabka a na moje prekvapenie sa k veľkému výkonu vypäl aj poslanec Tarčák. Nedá sa, samozrejme, reagovať na všetky tie demagógie, poprekrúcané fakty, polopravdy aj hlúposti, ktoré zazneli v rozprave, a to nemám na mysli len pána poslanca Cupera.

    Vážené poslankyne a poslanci, chápem aj to, že v zápale boja v tej rozprave zazneli veci, ktoré nie sú pravdou, a neberiem ich, že to bol zlý úmysel s výnimkou jedného prípadu, ku ktorému sa chcem vyjadriť. Ak tu pani poslankyňa Tóthová obviňovala našu vládu, že sme na univerziádu uvoľnili 343 mil. korún, urobila to Mečiarova vláda. Pani poslankyňa si to iste môže overiť a podložiť to príslušnými uzneseniami vlády. Ak pán poslanec Cuper ma obviňuje, že v bardejovských školách sa objavuje Vasárnap, ktorý financuje ministerstvo školstva, nie je to pravda, my financujeme iba pedagogické časopisy, zoznam poskytnem pánovi poslancovi, kedykoľvek bude chcieť. Ak pani poslankyňa Mušková povedala vo včerajšej rozprave, že počet tých riaditeľov odborov, respektíve oddelení, ktorí na ministerstve školstva zostali, odborov, zostaňme na odboroch, zostali po mojom nástupe vo funkcii od minulej ministerky, že sa to dá spočítať na prstoch jednej ruky, pani poslankyňa má veľkú ruku, pretože z 18 riaditeľov bolo odvolaných 9 a 9 naďalej vykonáva svoju funkciu. Ale na prstoch jednej ruky sa to nedá spočítať. Zo 41 vedúcich pracovníkov bolo odvolaných 17, 24 zostalo vo svojich funkciách a môžete si to, prosím, overiť.

    Ak pani poslankyňa Podhradská teraz tu opísala, ako to bolo s tým mojím klamstvom, ja si veľmi dobre pamätám, ako som hlasoval za Akadémiu umení, a preto som bol taký podráždený, veď si to dobre pamätám, veď ja viem, že som hlasoval proti, ale ja som nikdy na pôde Akadémie umení nepovedal, a pani poslankyňa tam nebola, nepovedal som, že som hlasoval za. Ak si myslí, že keby sme sa kohokoľvek opýtali, kto jej dal túto nesprávnu informáciu, že sa ja budem na ňom vŕšiť, v živote som to nerobil. A prosím pána rektora, ktorý bol prítomný pri besede so študentmi, o ktorom si iste nikto z nás nebude myslieť, že sa na ňom minister alebo ktokoľvek z nás bude vŕšiť, aby povedal, či som takýto výrok na pôde akadémie predniesol. Skutočne len pre poriadok, lebo pani poslankyňa už raz tvrdila na pôde tohto parlamentu, že som strávil jeden deň v súkromnej firme, kde som vraj čosi kontroloval, a v ten deň som bol s poslancami koalície na stretnutí vlády a koaličných poslaneckých klubov v Papierničke celý deň. Čiže klamala tento parlament. Keď som sa jej včera opýtal, povedala, to jej napísal nejaký občan, a keď sa ho pýtala, či to tak naozaj bolo, tak to už jej neodpísal. Takže možno neklamala, možno len nehovorila pravdu, bolo to nevedomé, ale veľmi sa ma to dotklo, pretože tak ako to povedal pán poslanec Jarjabek niektorému z kolegov z poslaneckého klubu SDĽ, overme si najskôr fakty, s ktorými vystupujeme na pôde parlamentu, a potom ich tu prednesme.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Tarčák povedal, že školstvo je jeden z najťažších rezortov, mne neostáva len s ním súhlasiť, pretože to, ako sa vyvíjalo naše školstvo, najmä za uplynulých 10 rokov, sa podpísalo na tom všetkom, o čom ste tu hovorili a o čom tu teraz budem hovoriť aj ja. Na tom postavení učiteľa, ktoré je vyjadrené stálym zaostávaním jeho platu za priemerným platom v národnom hospodárstve, na tom podvyživení školstva z hľadiska prevádzky a nedostatku kapitálových prostriedkov na to, aby sme dokázali riešiť údržbu, havarijné stavy, a nieto ešte stavali nejaké ďalšie rozsiahle objekty.

    Dovoľte mi z tej rozpravy vybrať 12 bodov, na ktoré by som chcel vecne reagovať, a potom skončiť krátkym záverom. Ten prvý bod, o ktorom sa hovorilo, bola koncepcia. Pán poslanec Tarčák povedal, že v programovom vyhlásení vlády je napísané, že chceme pripraviť koncepciu, prediskutovať ju s rozhodujúcimi politickými silami a potom na základe nej postupovať v príprave nového zákona o výchove a vzdelávaní, teda o základných a stredných školách.

    Tá koncepcia bola, jej návrh bol dnes zverejnený v Učiteľských novinách. Spracovala ju expertná skupina a táto expertná skupina ju predkladá spolu s ministerstvom školstva na diskusiu, kde čakám veľmi vecné stanovisko aj z poslaneckého klubu HZDS, aj možno od jednotlivých poslancov, ktorí budú mať záujem sa k tomu vyjadriť. Ak by ste to nestihli v termíne február až apríl, keď je plánovaná verejná diskusia, vláda s touto témou už ako finálny materiál príde aj do parlamentu, pretože chceme a budeme sa zaujímať o názor rozhodujúcich politických strán. Ak sa niekto pýta, načo nám je koncepcia v čase, keď nemáme peniaze, tak musím povedať, že za uplynulých 10 rokov sa opakovane ministri usilovali poskytnúť školstvu dlhodobejšiu víziu. Bol to pán minister Pišút v roku 1992, keď predložil svoju Školu roku 2000, bol to pán minister Harach, keď v roku 1994 predložil svojho Konštantína, o čosi sa aj pokúšala pani ministerka Slavkovská, len tá to verejne nepredložila, tá to nechala v šuplíku, čiže o tejto koncepcii nebolo možné verejne hovoriť. Ale školstvo potrebuje víziu, ktorá presahuje rámec volebného obdobia, aby sa nezačínalo po nástupe každej novej vlády takpovediac od začiatku a od nuly. Školstvo je tým miestom, kde naozaj politika nepatrí, ja sa to budem snažiť dokumentovať aj na prípade troch nových vysokých škôl. Potrebujeme zásadnú zhodu o smerovaní školstva, koalícia, opozícia, rozhodujúce spoločenské sily, aby sme mohli v tomto smere pozitívne pokračovať.

    Druhá otázka, ktorej sa chcem dotknúť, je otázka legislatívy. Čo sme urobili za krátky prvý rok volebného obdobia, pretože väčšinu zákonov máme naplánovaných na druhý a tretí rok. Prijali sme, vlastne predložili a vy ste prijali zákon, ktorým sa novelizoval zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Obnovila sa školská samospráva v podobe, v akej existovala do roku 1995, keď ju zmenila pani ministerka Slavkovská. Niekto povedal, že to asi nie je to rozhodujúce, čo školy potrebujú. Áno, je to pravda, ale ak ste sa pýtali, čo som ja ako minister urobil preto, aby sa vniesol istý poriadok do odvolávania riaditeľ škôl, tak toto bol presne ten nástroj. Obnovil som úlohu školskej samosprávy v tom, kto bude vymenovaný za riaditeľa školy a či ten riaditeľ bude alebo nebude odvolaný. Dnes nie je možné podľa zákona odvolať riaditeľa školy zo svojej funkcie bez súčinnosti z radov školy a priamo ho môže odvolať...

  • Hlasy v sále.

  • Ja vám to vysvetlím. Priamo ho môže odvolať...

  • Ako sa to správate, pán poslanec Cuper? Choďte von, keď urážate pána ministra. Čo si myslíte, kde ste? V krčme?

    Pán minister, nech sa páči.

  • ... priamo môže odvolať riaditeľa školy jeho zriaďovateľ iba vtedy, ak zistí závažné nedostatky v hospodárení školy, ktoré musia byť doložené objektívnymi zisteniami alebo na návrh hlavného školského inšpektora, ktorý zistí závažné nedostatky v úrovni výchovy a vzdelávania v danej škole. Inak to možné nie je, len na návrh samosprávneho orgánu. To som urobil preto, aby sa zamedzilo odvolávaniu riaditeľov škôl.

    Čo sa týka ďalších naplnení programového vyhlásenia vlády, prijali ste v tomto parlamente návrh ministerstva financií, ktoré predložilo na návrh ministerstva školstva, aby poplatky rodičov za pobyt detí v školských kluboch, v materských školách, v centrách voľného času, domovoch mládeže zostávali na tom zariadení, kde peniaze rodič platí, aby neodchádzali do anonymného štátneho rozpočtu a obvykle sa nevrátili na toto zariadenie. To sme prisľúbili v programe vlády, od 1. januára tohto roku je to skutočnosťou. Takisto sme prijali a uzákonili otázku vydávania dvojjazyčných vysvedčení. Viem, že vás to irituje, najmä tých, ktorí máte ešte nejaké nacionalistické reminiscencie, ale to sme prisľúbili v programe vlády a urobili sme to, nič viac, nič menej.

    Ďalej ste ma obviňovali z maďarizácie školstva, nepovedali ste nič konkrétne, až pani poslankyňa Podhradská tu povedala niektoré veci, ku ktorým sa chcem vyjadriť. Okrem dvojjazyčných vysvedčení sme prisľúbili v programe vlády, že vytvoríme podmienky na fungovanie pobočiek zahraničných univerzít. Priestor pre takéto niečo ste vytvorili vy, keď ste boli vo vláde prijatím novely zákona o vysokých školách z roku 1996, keď ste povedali, že pobočka zahraničnej vysokej školy sa zriaďuje zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď potom predložili mestské univerzity v Komárne a Kráľovskom Chlmci žiadosť o akreditáciu, teda o ustanovenie ich inštitúcie ako pobočky zahraničnej vysokej školy. Nezískali súhlas Akreditačnej komisie. Rovnaký postup odporúčame aj my, nie je možný iný, pretože takýto postup vyžaduje zákon o vysokých školách.

    Rovnako sme povedali v programe vlády, že chceme vytvoriť lepšie podmienky pre vzdelanie občanov patriacich k národnostným menšinám, najmä v oblasti pedagógov, teológov, osvetových pracovníkov, jednoducho preto, že v tejto oblasti nie je dostatok odborníkov, a to vytvorením vhodnej inštitucionálnej základne na existujúcich univerzitách. Termín, ktorý spomínala pani poslankyňa, bol zapísaný v programe vlády, ale vzhľadom na obťažnosť tohto problému a to, že o ňom dlhšie vecne diskutujeme, sme požiadali o preloženie termínu. Tie materiály sú pripravené a vláda ich prerokuje ten prvý o pobočkách zahraničných univerzít začiatkom februára, ten druhý predpokladám vo februári alebo v marci tohto roku. To je naplnenie programového vyhlásenia vlády, možno ste vtedy mali kričať, my máme veľmi vecné prístupy, budeme sa môcť s nimi zoznámiť.

    Čo sa týka poznámky pani poslankyne Tóthovej, že minister sa dištancuje od svojich vlastných názorov, je to nezmysel, ktorý pani poslankyňa opakuje v tomto parlamente opakovane, a ak ho chce dokázať, ja by som prosil, keby ho doložila citáciou z niektorého periodika, pretože je pravda, že som sa verejne vyjadril, že nesúhlasím s návrhom podpredsedu vlády Mikloša na prepúšťanie, mechanické prepúšťanie pedagogických a nepedagogických pracovníkov, čiže nesúhlasil som s názorom iného člena vlády, nie s materiálom, ktorý som do vlády predkladal, nikdy som takýto výrok nepovedal, že nesúhlasím s niečím, čo som predložil.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k téme, ktorá vzbudila neočakávanú pozornosť zo strany opozície, a to je likvidácia škôl, ktorú my nazývame racionalizácia. A ďakujem za vecnú poznámku pani poslankyne Keltošovej, ktorá si spomenula na naše diskusie ešte za minulej vlády a označila tento proces ako potrebnú reštrukturalizáciu odborného školstva. Dovoľte mi tu uviesť niektoré čísla, možnože niektorí poslanci, ktorí k tomu vystupovali, ich nepoznajú a je potrebné ich vedieť.

    Od roku 1989 sa zdvojnásobil počet stredných odborných škôl, to sú všetky stredné priemyselné školy elektrotechnické, strojnícke, ekonomické a tak ďalej, zo 180 ich máme zhruba 360. O 60 percent narástol počet gymnázií, zhruba na rovnakom počte zostal počet stredných odborných učilíšť napriek tomu, že počet žiakov v nich klesol na polovicu. S obľubou používam príklad, dúfam, že sa nikto z pôdohospodárstva neurazí, že dnes po desiatich rokoch od novembra 1989 pracuje v oblasti poľnohospodárstva zhruba polovica odborníkov v porovnaní s rokom 1989, ale sieť škôl poľnohospodárskych či už stredných odborných alebo stredných odborných učilíšť je zhruba rovnaká, aká bola pred 10 rokmi. Čiže polovičný počet žiakov je potreba a školíme ich v tom istom počte škôl, kúrime a svietime v tých školách, vynakladáme prostriedky, ktoré by sme potrebovali inde. Čiže dostali sme sa do situácie, keď máme príliš hustú sieť niektorých typov škôl na podmienky, ktoré Slovensko potrebuje a neúmerne sa rozrástla sieť oproti tomu, čo sme schopní vydať na jej prevádzku. O tom je racionalizácia.

    My sme zatiaľ k 1. septembru povedali, že priamo vyradiť zo siete odporúčame iba 9 škôl, všetky tie ostatné sa združia, zlúčia, to znamená ani jedna z tých škôl nezanikne v tom zmysle, že by sme ju škrtli zo siete bez náhrady. Študenti prejdú na tú združenú či zlúčenú školu, budú ďalej študovať, ale škola bude efektívnejšie, to znamená s väčším rozpočtom a s pedagogickým kolektívom, v ktorom sa vylúčia zbytočné duplicity, poskytovať odborné vzdelávanie pre svojich žiakov a budúcich absolventov. O tom je v tejto chvíli racionalizácia. A súhlasím s vecnou poznámkou pani poslankyne Slavkovskej a mnohých ďalších, ktorí ste hovorili, že na ďalšie kroky racionalizácie budeme potrebovať zámery a podklady o trhu práce. My sme sa aj teraz pokúšali získať údaje od krajských úradov práce, aj sme mnohé dostali, ale ony nie sú orientovaní zatiaľ na trendy zamestnanosti, na profesie, ktoré sú nadbytočné. Toto všetko bude treba zhromaždiť vrátane zámerov na rozvoj niektorých odvetví, aby sme vedeli k tomu prispôsobiť sieť škôl, jednoducho aby sme nelátali problém vtedy, keď nám žiak vyjde zo školy a vstúpi medzi nezamestnaných absolventov, ale aby sme aspoň čiastočne prispôsobili ponuku nášho vzdelávania tomu, čo táto spoločnosť potrebuje. O tom je racionalizácia, a nie je to teda bezbrehá likvidácia škôl, je to snaha prispôsobiť sa potrebám trhu a ekonomickým možnostiam, pretože už nie je možné donekonečna škrtať výdavky v školách s argumentom, že školy musia prežiť. Musíme urobiť systémovejšie zmeny, aby sme dokázali nájsť prostriedky na ich fungovanie.

    Dovoľte mi teraz v ďalšom kole vyjadriť sa k Akreditačnej komisii. Niektorí kolegovia povedali, že je to orgán zriadený ministerstvom školstva, iní ste sa správne vyjadrovali, že je to orgán, ktorý si zriadila vláda ako svoj poradný orgán v zmysle zákona o vysokých školách. Bolo predložených 108 návrhov zo všetkých vysokých škôl, na návrh ministra školstva vláda schválila 21-člennú Akreditačnú komisiu. V tejto chvíli neexistuje funkčné obdobie Akreditačnej komisie, to sa len prenáša z prvého obdobia, keď naozaj takéto čosi bolo v nariadení vlády. Pani ministerka Slavkovská odvolala bývalú komisiu, zrušila ustanovenie o funkčnom období, čiže bez limitu bola ustanovená Akreditačná komisia, ktorá pôsobila, a teda neexistuje zákonný moment, keď mala skončiť svoju činnosť alebo by ju skončila predčasne. Ja som osobne presvedčený, že je lepšie, aby takáto komisia mala stanovené svoje volebné obdobie, aby presahovalo volebné obdobie parlamentu, aby tam skutočne pôsobili odborníci, ktorí sa pozerajú na vec najmä z odbornej stránky, a nie z politickej stránky.

    S Akreditačnou komisiou súvisí téma, ktorej ste sa možno venovali najviac, a to je otázka nových vysokých škôl. Dovoľte mi v tejto súvislosti odmietnuť politizovanie zo strany mojej osoby. Ak chcete adresovať svoje poznámky koaličným poslancom, iným členom vlády, nech sa vám páči, ale ja som sa snažil od začiatku tento problém vnímať ako problém odborný. Keby som ho chcel vnímať politicky, tak hneď po nástupe novej vlády predložím do parlamentu zákon o zrušení tej či onej vysokej školy. To by bolo politické riešenie, mali by ste právo kričať, že chceme likvidovať, zrušiť, zničiť.

  • Ruch v sále.

  • Nie, nie, nie, my sme povedali, že je potrebné zhromaždiť fakty, ako tieto školy postúpili v budovaní a v napĺňaní účelu, pre ktorý boli založené. Spomeňte si, prosím, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí obhajujete tieto tri nové vysoké školy, na stanovisko Akreditačnej komisie, nemôžem povedať vašej Akreditačnej komisie, lebo to bola komisia vlády, ktorá podmienila svoj súhlas so vznikom týchto troch nových vysokých škôl úspešnou akreditáciou do troch rokov. To je jedno šalamúnske stanovisko, ktorému normálny človek nemôže rozumieť. Buď súhlasím a odporúčam vláde zriadiť takúto vysokú školu, alebo poviem nie, nesúhlasím. Ale komisia povedala, odporúčam súhlasiť pod podmienkou úspešnej akreditácie do troch rokov. To je veľmi šalamúnske riešenie, pretože ak vznikala iná škola, napríklad k existencii súkromnej školy podnikového manažmentu v Trenčíne, ktorú ste zriadili zákonom nedávno, sa tá istá Akreditačná komisia vyjadrila jednoznačne, odporúča súhlasiť so zriadením tejto školy a zriadiť ju zákonom Národnej rady. To znamená, tam našla argumenty, prečo by táto škola mala byť zriadená.

    Chcem ešte len ako faktickú poznámku, o Trenčíne, sme tu veľa nehovorili, ale pán poslanec Tuchyňa sa toho dotkol, povedať, že Akreditačná komisia neodporúčala vznik Fakulty ekonomicko-sociálnych vied na Trenčianskej univerzite. Na druhej strane je právo školy, aby si založila fakultu, podľa novely zákona z roku 1996, vašej novely je na to potrebný súhlas ministerstva školstva. Ministerstvo školstva súhlas dalo a dnes nie je možné tú fakultu zrušiť. Chcem vás všetkých upokojiť, ktorí by ste si mysleli, že v silách ministra alebo aj Národnej rady je zrušiť fakultu, môže to urobiť len senát vysokej školy a nikto ho nemôže donútiť, aby to spravil alebo nespravil.

    O čo teraz ide. Problém troch nových vysokých škôl sa dostal do odbornej roviny po stanovisku Akreditačnej komisie v tom zmysle, že sme zistili, a to je vlastne dôkaz, že Akreditačná komisia sa na mnohé veci pozrela objektívnym okom, že niektoré fakulty na Trenčianskej univerzite, ale aj na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave jednoducho akreditáciu získali. Získali akreditáciu. Ak by to bol politický prístup vo všetkom a od podlahy, tak by Akreditačná komisia neodporučila akreditáciu žiadnemu študijnému odboru, žiadnej fakulte novozriadených vysokých škôl. Nestalo sa tak. Niektorí akreditáciu dokázali obhájiť, pretože majú personálne zabezpečenie, učebné plány, a niektorí ju jednoducho nezískali. Najvypuklejší problém máme na Akadémii umení a tu ste, prosím, obviňovali moju osobu, že chceme likvidovať túto vysokú školu. Prosím a zodpovedne to zoberte na vedomie, odkedy som nastúpil do funkcie, nikdy som nehovoril o zrušení Akadémie umení ani o likvidácii tejto školy. Nikdy som to nepovažoval za riešenie a zverejnil som po všetkých auditoch, ktoré tu boli spomínané pánom podpredsedom Národnej rady, v polovici novembra svoje stanovisko, ktoré vám odporúčam do pozornosti, pretože ho zrejme niektorí nepoznáte. Som za to a podporujem, aby v Banskej Bystrici bolo akreditované umelecké štúdium. To znamená, že žiadny monopol Bratislavy, áno, do regiónu akreditované umelecké štúdium patrí. Otázka je, ako ho dosiahnuť. To nie je triviálna vec, na to nestačí halasné vykrikovanie v parlamente alebo mimo neho, tam treba splniť isté kritériá, ktoré musia splniť všetky vysoké školy, pokiaľ sa uchádzajú o akreditáciu. O tom sú tie dve alternatívy, či to má byť fakulta umenia alebo to dokáže, a to pripúšťam ako reálnu alternatívu, že to dokáže Akadémia umenia sama. Akadémia umenia, to som povedal na jej pôde jej študentom, zatiaľ nezískala akreditáciu. Ale ja neviem povedať, či ju získa o rok, ten odklad do konca školského roka nebol presný. Jednoducho akadémia sa môže pokúsiť o ďalšiu akreditáciu, má na to právo zo zákona. Má na to právo zo zákona, ale musí urobiť isté kroky, ktorými bude reagovať na vecné pripomienky Akreditačnej komisie. To, čo tu vydávala pani poslankyňa Podhradská za stanovisko Akreditačnej komisie, bolo stanovisko pracovnej skupiny, áno, možno trochu písané ideologickým jazykom, ale Akreditačná komisia ho odmietla. Odmietla, nie je to jej dokument. To znamená, pani poslankyňa zasa nehovorila pravdu a zavádzala táto snemovňu, keď hovorila, že je to dokument Akreditačnej komisie. Povedala to, že Akreditačná komisia, ja som namietol, že pracovná skupina, povedala, že to je jedno, to je Akreditačná komisia. Nie, nie je to jedno. Akreditačná komisia o tomto stanovisku hlasovala a nestotožnila sa s ním. Zostalo to zapísané a ostane v histórii ako stanovisko pracovnej skupiny.

    Ja som na pôde Akadémie umení prisľúbil študentom aj to, že napriek tomu, že nemôžem vstúpiť do zloženia pracovnej skupiny, pretože to je v pôsobnosti Akreditačnej komisie, požiadam predsedu Akreditačnej komisie, ak sa bude uskutočňovať ďalšia akreditácia Akadémie umení, aby citlivo vyberal členov pracovnej skupiny, pretože v tom by nemal byť spor, mali by sme sa pozerať na úroveň tých plánov, úroveň personálneho zabezpečenia a splnenie kritérií. O tom má byť diskusia vo vzťahu k akadémii, tým sa ten problém dostane z politického do odborného.

    Už len na pripomenutie, viem, že to nevzbudí vašu veľkú priazeň voči mojej osobe, musím pripomenúť, prečo mám pri Akadémii umení, a povedal som to aj na jej pôde jej študentom, pocit, že predsa len tam politika zohrala svoju úlohu najmä pri vzniku fakulty dramatických umení toho najmladšieho dieťaťa, ktoré Akadémia umení má. 28. septembra predminulého roku 1998 to bolo 2 dni, alebo 3 dni pred voľbami, Akreditačná komisia dala súhlasné stanovisko na zriadenie tejto fakulty. Deň na to ministerka podpísala dekrét o zriadení fakulty, teda vyjadrila súhlas, a len zhodou okolností pán Adamovič, ktorý stál za vznikom tejto fakulty, sa zúčastňoval volebnej kampane Hnutia za demokratické Slovensko. Čiže to sú fakty, ktoré si dajme vedľa seba a ja tam čosi vidím.

    A ešte chcem povedať poslednú vec.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Páni poslanci za HZDS, nekričte, mali ste možnosť.

  • Vidím, že som pichol do osieho hniezda. Ešte vám chcem povedať, že tá fakulta vznikla na dvoch katedrách, na základe dvoch katedier. Opatrne sa chodia niektorí rektori pýtať, či povolí ministerstvo školstva vznik fakulty, ak majú 6 alebo 7 katedier, ktoré majú vysokú a širokú publikačnú činnosť, tu to boli dve katedry. To len pre poriadok. Ešte raz opakujem, stanovisko ministerstva je také, posuňme problém do odbornej roviny a snažme sa zabrániť tomu, aby sa študenti dostali do 5. ročníka a nemali právo dostať diplom od školy, ktorú navštevujú. To je zodpovednosť ministerstva školstva v tejto chvíli a my pre to urobíme konkrétne kroky.

    Dovoľte mi k ďalšiemu problému, ktorý tu zaznel, že minister málo dôrazne presadzuje finančné zabezpečenie školstva, jeho priority vo vláde Slovenskej republiky, málo búcha do stola. Priznám sa, že nie som priateľom búchania do stola, nie je to môj štýl, som priateľom trpezlivého vyjednávania, ktoré podľa môjho názoru prinesie viacej výsledkov. Ak hovoríme o tom, že je potrebné viacej prostriedkov na školstvo, ja by som tu položil otázku pánu poslancovi Húskovi, ktorý tak dojemne hovoril o rastovej ekonomike a napriek tomu v roku 1998 priškrtili finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia v spôsobnosti okresov a krajov, teda pre základné a stredné školy o jednu celú štvrtinu. Celý posledný štvrťrok, zhodou okolností ten po voľbách, nebol vyfinancovaný, a to nám spôsobilo problémy, o ktorých ešte budeme hovoriť. Školstvo jednoducho nie je ostrovom samým pre seba. Keď sme súčasťou spoločnosti, ak sme zdedili to, čo sme zdedili po predošlej vláde a pustili sme sa do stabilizácie ekonomiky a prípravy ďalšieho rozvoja, školstvo nie je možné od toho uchrániť, akokoľvek by sme si to želali.

    Dostanem sa k 4-percentnému viazaniu a odpovedi pánu poslancovi Zlochovi, aj keď tu nie je, že koncom roka sa kdesi brali prostriedky, teda osobné ohodnotenia učiteľov. Je to neblahý dôsledok toho, čo sa stalo a čo som už povedal, že ste jednu celú štvrtinu rozpočtu základných a stredných škôl v roku 1998 neposkytli. Jednoducho ste to škrtli. Zostali nám na krku dlhy vo výške 700 miliónov Sk, ktoré k januáru 1999 mali základné a stredné školy, nikdy také dlhy v histórii školstva za uplynulých 10 rokov školy nemali. Bežné bolo, keď si z roka do roka preniesli neuhradené faktúry za 200 - 300 miliónov. To bolo normálne, pretože je to organizmus, v ktorom sa všetko vychytať do posledného dňa kalendárneho roka nedá. Ale 700 miliónov ukazovalo na podfinancovanie a s týmto sme sa museli boriť a dokázali sme to vyriešiť, keď sme v priebehu roku uvoľnili 1 miliardu Sk na úhradu neuhradených faktúr. Ale tie prostriedky sme získali 4-percentným viazaním vo všetkých kapitolách vrátane školstva, vrátane vysokých škôl, pretože jednoducho by nám školy neboli schopné otvoriť školský rok k 1. 9. 1999.

    Tu je priama väzba na vašu zodpovednosť a na vaše financovanie školstva, a to, prečo sa škrtli koncom roka osobné príplatky, bolo to, že krajské úrady to už neboli schopné zaviazať iba na prevádzke a na investičných výdavkoch a siahli, bohužiaľ, aj na mzdy učiteľov, to znamená na ich osobné ohodnotenia. Ak sme hovorili a hovorili ste tu o prepúšťaní pracovníkov ako nesystémovom kroku, o tom, že kde zostanú peniaze, pretože ja som sa snažil v odpovedi na otázku počas hodiny otázok, otázku pána poslanca Zlochu vysvetliť, aký bol môj postoj a postoj ministerstva školstva k prepúšťaniu pracovníkov, ten mechanizmus je taký, že tie školy dostanú tie peniaze, dostanú peniaze, ktoré sa získajú tým, že pracovníkov rozpočtovej a príspevkovej sféry bude menej. Že sme prepúšťali 10 percent pracovníkov na ministerstvách, na krajských úradoch a od 6 do 10 percent aj na okresných úradoch, že prepustíme časť ďalších pracovníkov rozpočtovej a príspevkovej sféry, tie peniaze sú uložené vo Všeobecnej pokladničnej správe a do škôl sa dostanú. Ak ste sa pýtali, čo v polčase, čo ste murobili, o chvíľu máme za sebou druhý rok, teda rok 2000, a zatiaľ ste učiteľom nedali nič, že to boli sľuby a že sme ich vlastne nesplnili. Z tohto pohľadu skutočne najťažším rokom bol rok 1999. Vláda začiatkom roku rozhodla o tom, že zmrazí platy v rozpočtovej a príspevkovej sfére a pridala k tomu dôvetok s výnimkou pracovníkov školstva a zdravotníctva. Urobila to preto, že si ctí prácu pracovníkov v týchto dvoch odvetviach a že chcela zvoliť osobitný prístup k týmto zamestnancom.

    Keďže sme nemali prostriedky v štátnom rozpočte, teda vedeli sme, že z toho nebudeme schopní zvýšiť tarifné platy učiteľom, ale ani zdravotníckym pracovníkom, kde ten mechanizmus je predsa ťažší, pretože sú tam zdravotné poisťovne, zrodila sa na rokovaní na ministerstve financií myšlienka 13. platu ako istá kompenzácia, že nebudú zdvihnuté tarifné platy v roku 1999. Áno, je pravda, že sme sa spoliehali na predaj slovenského podielu v Československej obchodnej banke. Ten predaj sa fyzicky uskutočnil, teda podpísal 20. decembra minulého roku a 22. decembra vláda rozhodovalo o návrhu ministra školstva na vyplatenie 13. platu. Žiaľ, záväzky, ktoré zostali nevyrovnané vo vzťahu k Slovenskej inkasnej jednotke a ktoré spravuje Československá obchodná banka, viedli k tomu, že 10 miliárd z tohto výnosu musí Slovenská republika uložiť akoby do depozitu. Nemôžeme s nimi narábať. O tri roky možno nová vláda bude mať k dispozícii 10 miliárd korún, ktoré bude môcť využiť. Kupec jednoducho povedal, že nepodpíše zmluvu, ak sa takýmto spôsobom konať nebude, pretože si poisťoval vlastné pohľadávky voči nám. Keďže vedieme spor s Československou obchodnou bankou na Medzinárodnom súde vo Washingtone a my sme si mysleli, že prostriedky na úhradu našich záväzkov budeme schopní uhradiť priebežne. Tým sa zmenšil priestor na rozhodnutie o 13. plate, pretože tu bolo rozhodnutie vlády o železniciach, ktoré jednoducho bolo nutné vykonať. Nezamietli sme myšlienku 13. platu vo vláde a povedali sme, že je nutné ju doriešiť do januára roku 2000. Tým odpovedám pánu poslancovi Jarjabkovi, to sa naozaj nedá dať na február, marec, pretože by to bolo smiešne. Budúci týždeň je posledné zasadnutie vlády Slovenskej republiky v januári, posledné v januári, pani poslankyňa, ešte sa netešte, tešíte sa predčasne, na tomto zasadnutí vláda rozhodne aj o návrhu na vyplatenie 13. platu. Možno to riešenie neuspokojí všetkých, ale ja naznačím, že to riešenie nebude negatívne.

    Vážené poslankyne a poslanci, už som naznačil, že vývoj, ktorý školstvo zaznamenalo za uplynulých desať rokov, sa premieta do tej situácie, ktorá tu bola opísaná v rozprave. Opozícia by asi ocenila iba ministra, ktorý by bol takým virtuózom, že by dokázal zvrátiť tento 10-ročný vývoj za jeden rok, že by dokázal zmeniť platové ohodnotenie učiteľov akýmsi mávnutím čarovného prútika, vykúzliť prostriedky na zvýšenie zabezpečenia prevádzky škôl a zabezpečenia dostatku kapitálových prostriedkov, aby sa okamžite veci v školách zmenili. Takýto kúzelník asi neexistuje. Náš postup v roku 2000 je celkom realistický. Budúcotýždňové rozhodnutie vlády ako istá kompenzácia za rok 1999, štvorpercentné zvýšenie pre všetkých pracovníkov školstva od 1. 7. a od 1. 9. ďalšie zvýšenie o 450 Sk v súvislosti so zvýšením miery vyučovacej povinnosti. Sme si veľmi dobre vedomí, že v súčasnom stave, a to len na pripomenutie poslancom, ktorí sa vecne zaujímajú o školstvo, že priemerné platy dnes v školstve dosahujú 0,8 percenta, teda 80 percent alebo 0,8-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. To je realita našich dnešných dní. V Európskej únii, kam by sme chceli vstúpiť o niekoľko rokov, je tento pomer taký, že plat pedagógov je 1,3 až 1,5-násobok priemerného platu. To sa nedá dosiahnuť jedným krokom, to sa nedá dosiahnuť za jeden rok, ale chce to celkom vecný plán, ako povedzme do roku 2005 alebo 2007 priblížiť úroveň platov k platom, ktoré sú obvyklé vo vyspelých krajinách.

    Áno, naši učitelia očakávali od nástupu novej vlády zmenu. To ste tu povedali a je to presne pravda. Aj my sme boli presvedčení, že sa nám podarí viaceré veci zvrátiť rýchlejšie. Nie je to také jednoduché a súvisí to s vývojom ekonomiky. Tu by som rád zacitoval odpoveď na otázku, ktorú som položil portugalskému ministrovi školstva, keď sme sa minulý rok stretli na stretnutí ministrov školstva Európskej únie asociovaných krajín v Budapešti, ako sa mu darí. Pán minister povedal, končím volebné obdobie, ale keďže školstvo je komplikovaný organizmus, niečo ako zaoceánsky parník, tak za tie štyri roky sa jemu podarilo otočiť to školstvo do správneho smeru a troška ten parník pohnúť dopredu. Toto bol obraz, ktorý použil portugalský minister školstva, a myslím si, že je celkom namieste. Ja keď som odpovedal na otázku, čo sa podarilo urobiť na ministerstve školstva za prvý rok volebného obdobia, povedal som, že sme odvrátili školstvo od finančného kolapsu a dokázali sme zabezpečiť jeho fungovanie a položili sme základy koncepčných zmien.

    Hovorili ste o sľuboch, hovorili ste o sľuboch, ktoré dáva minister školstva pedagogickým zamestnancom alebo pracovníkom školstva. Prosím, prečítajte si teraz programové vyhlásenie vlády. Snažíme sa dôsledne krok po kroku toto programové vyhlásenie vlády napĺňať. Je teraz na vás, vážené poslankyne a poslanci, aby ste posúdili či argumenty, ktoré tu boli predložené, vás presvedčili alebo nie a či dostane ministerstvo školstva pod mojím vedením šancu naplniť toto programové vyhlásenie v štvorročnom volebnom období do konca.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlási 15 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Drobný.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Pán minister,

    netvrdím, že sme si nadmieru sympatickí a s tebou by som určite kamarát nechcel byť ani po smrti v nijakom prípade. Ale to ešte neznamená, že si tu prídeš a budeš urážať poslancov tohto parlamentu. To teda nie. Ak tu niekto klame a drísta nezmysly, tak to si ty, klamár od začiatku až do konca. Ja sa pýtam. Vasárnap chodí zadarmo na stredné školy či základné školy aj v Bardejove. Ale Učiteľské noviny si učitelia platia. Takže budem zvedavý na ten zoznam. Naozaj sa teším. Klameš aj v tom, že ideš zvýšiť o 450 korún platy učiteľov. Akých 450 korún, keď si odučia? Dostanú iba riadne zaplatenú mzdu za riadne odvedenú prácu. A mohol by som pokračovať v tých klamstvách a lžiach, ktoré si tu produkoval vo svojom vystúpení a za ktoré ťa obhajovali tvoji kolegovia. Usvedčený si bol z ďalšieho verejného klamstva. Je hanbou, keď minister školstva klame, až sa hory zelenajú, vymýšľa si. Tieto orientálne spôsoby si prezentoval v predchádzajúcom období v tomto parlamente, pokračuješ v nich aj teraz. Ale to neznamená, že by si mal právo urážať niekoho a nadávať mu do nejakých somárov alebo ako tvoji kolegovia do šašov. Vyprosím si od vás takéto spôsoby od Strany demokratickej ľavice. Ja si myslím, že si obyčajný luhár. A oslovenie šašo by bolo pre teba aj pre Orosza absolútnym vyznamenaním, pretože to boli ľudia, ktorí radili kráľom, a to boli múdri ľudia, čo o tebe asi ťažko povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že nikto nemôže vyčítať ani ministrovi Ftáčnikovi to, že za rok nezvrátil kolobeh dejín, a preto je smiešne, že sa odrazu aj on pridal k tým, ktorí hovoria, že aj za dedičný hriech je zodpovedný Mečiar. Mečiar vtedy ešte nežil a tragédia nášho tretieho sektora, ak to tak môžem povedať, je o niečom inom. Bola založená kedysi dávno a v inom systéme, v inom nefungujúcom ekonomickom systéme. Ale pravda je aj taká, že sľuby a takisto výkriky pána poslanca Ftáčnika sľubovali niečo iné. Pán minister Ftáčnik sa nemôže vzdať pána poslanca Ftáčnika. A dobre si ho pamätáme, ako vykrikoval v tomto parlamente, ako sa správal, a možno bol jeden tiež z tých, aj keď tu síce nechodil s tými smiešnymi paličkami, ktoré úplne dehonestovali majestát ústavného činiteľa, ale predsa len sa pridal napríklad k tým, ktorí sa vrútili do budovy ústredného orgánu štátnej správy a správal sa tam ako jeden obyčajný gauner.

    Druhá vec, ktorá je nesmierne dôležitá, je tá, že pán minister si dovolil teraz oponovať a argumentovať tak, že on vlastne neurazil a neklamal študentov školy. Možno inak formuloval vec, pretože povedal, že on nebol proti podpore umeleckého školstva v Banskej Bystrici. Pán minister, je to smiešna argumentácia. Dokázali sme vám to a hanbíte sa to priznať. Keby ste o tom aspoň mlčali!

    A moja posledná poznámka sa bude týkať iného faktu. Viete, kedysi vás nazval jeden váš priaznivec krasoústnym poslancom. Bohužiaľ, ale nie vždy pravdivým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Žiaľ, musím konštatovať, že pán minister Ftáčnik vo svojom vystúpení neodpovedal na otázku, ktorú som mu položila, a tá otázka sa týkala rozpracovania odporúčaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie, ktoré boli termínované na august a september roku 1999. Doteraz som sa nedozvedela, či ministerstvo školstva splnilo túto úlohu alebo nie, a ak ju splnilo, ako ju splnilo. Ja by som sa predsa len chcela spýtať pána ministra. Pán minister, keď tu hovoríte o tom, že vláda je tu na štyri roky a nemôže sa za necelé dva roky splniť všetko, čo ste si predsavzali a najmä čo ste sľubovali. Isteže práca, ktorá je naplánovaná na štyri roky, sa ťažko zvládne v priebehu necelých dvoch rokov, ale hádam len neočakávate, pán minister, že keď ste pred voľbami sľubovali ľuďom niečo a nesplnili ste to, keď ste sľubovali ďalšie veci, ktoré mali termínovanie v prvom roku vašej vlády, a nesplnili ste to, ako môžete očakávať, že niekto bude veriť tomu, že splníte to, čo sľubujete teraz. Hovoríte o tom, že budete v júli zvyšovať platy pedagogickým pracovníkom o 4 percentá. Ktovie, aká bude inflácia, keď vieme, že už teraz je 16 percent, v októbri 1999 bola 14 percent. Označili ste slovenské školstvo, teda pripodobnili ste ho k zaoceánskemu parníku. Nuž pán minister, obávam sa, že pokiaľ bude rezort školstva vo vašich rukách, tak zaoceánsky parník "slovenské školstvo" stihne rovnaký osud ako Titanic.

  • Ďakujem.

    Pán minister, keď ste hovorili, že predsa len politickou účasťou pána Adamoviča sa spolitizovali a urobili zásahy, tak chcem povedať, čo už potom budete hovoriť o kortešačkách pána Šlachtu, pána Kňažka a koniec koncov aj vás, keď ste pred voľbami nie využívali, ale doslova zneužívali možnosti ísť do škôl, kde sa teraz našim predstaviteľom nie je možné dostať.

    Ešte jedno je dôležité povedať. Prosím vás, používate výrazy, ktoré by sme nemali používať. Často hovoríte aj s pani ministerkou Schmögnerovou, že ste "zdedili po nás, zdedili ste po minulej vláde" a podobne. Priatelia, nezdedili ste nič, ste dočasní správcovia a budúce politické rozhodnutia občanov určia, kto bude ďalej správcom. Ale nikto nie je dedičom politickej moci. Tieto maniere správať sa ako dedičný pán sú jednoducho neoprávnené. A aj keď v slovách hlavne rýchlosťou vašich výrokov súťažíte naozaj s rôznymi redaktormi televíznych staníc, pretože kadencia vašich slov je naozaj veľká, ale tými slovami sa nedajú zakryť reality. Reality sú iné.

  • Pán minister, neobstojí vaše vyhováranie sa na to, že váš rezort a finančné prostriedky a finančné prostriedky a váš rezort. Vy ste členom tejto vlády, ktorej tvoríte neoddeliteľnú súčasť, pani ministerka Schmögnerová je členka tejto vlády a ešte aj vaša stranícka spolukolegyňa, podpredseda vlády Mikloš je člen tejto vlády a vy spolu s nimi spolu schvaľujete úpadok, hospodársky úpadok, hospodársku deštrukciu, pokles hospodárskeho výkonu a všetky finančné problémy, ktoré tento štát má. Čiže vy spolu rozkrúcate ten mechanizmus, na ktorý sa potom sami spätne vyhovárate. Nehrajte tu pokryteckú rolu, že však ja za nič nemôžem, za to môže ktosi iný. Vy ste spoluvytvoriteľ deštrukcie hospodárskej podstaty tohto štátu. Tak sa potom na to nevyhovárajte.

    A druhá vec, ste sa tu zmieňovali o akýchsi slovenských nacionalistických veciach. Z tých vyhodených riaditeľov základných škôl, ktorých som tu uvádzal, boli výlučne Slováci, ani jedného riaditeľa ste nevyhodili a neprepustili, neuvoľnili maďarskej národnosti, výlučne slovenskej národnosti. To nie sú náhodou nacionalistické čistky protislovenské? Ako nazývate to, že sa rozširujú vzdelávacie možnosti, ale výlučne pre maďarskú stranu, maďarských osvetárov a maďarských pedagógov? Oni kde žijú? V nejakej inej zemi, v nejakej inej krajine, nežijú náhodou v Slovenskej republike? Takže o čo sa staráte prioritne? To nie je nacionalizmus promaďarský a protislovenský? Tak sa tu neskrývajte za slovičkárenie, za krasorečnenie, pretože ostáva v plnej platnosti, čo som povedal. Vám treba na ministerstvo školstva dať ďakovnú tabuľu, ale ďakovnú tabuľu v maďarskej reči.

  • Vážený pán minister,

    mám niekoľko konkrétnych pripomienok. Čo sa týka Akreditačnej komisie, to nebol žiaden alibizmus. Bol v tom kus logiky, pretože tieto vysoké školy takpovediac vznikli na zelenej lúke a jednoducho nebolo možné očakávať od Akreditačnej komisie, že by akreditovala školu ako-takú, keď bola len dobrá myšlienka, zanietení ľudia, región a viac-menej to bolo na papieri. Preto dali tie tri roky, aby to, čo bolo na tom papieri, realizovali v čo najväčšej miere, aby sa znova zaoberala tým Akreditačná komisia a povedala, aké sú ešte problémy. A koniec koncov Akreditačná komisia dala len odporúčanie. Nič nebráni vám ako ministrovi, aby ste týchto ľudí podporili, aby ste nefrustrovali verejnosť, študentov a dali im šance. Ja vám garantujem, že o dva o tri roky to bude normálna, typická, štandardná vysoká škola, ktorá bude konkurovať ďalším.

    Čo sa týka likvidácie škôl, skutočne nemôžeme ísť cestou toho, že budeme takto šetriť. Školy netreba likvidovať, treba ich reprofilovať a naopak, treba tlačiť a ísť tou cestou, aby sme zaviedli čo najskôr dvanásťročnú povinnú školskú dochádzku, pretože je pre nás oveľa lepšie vychovávať mladého človeka, ako ho poslať na nezamestnanie a potom riešiť recidívu, ktorú spôsobujú častokrát mladí ľudia, ktorí nemajú žiadnu perspektívu.

    Ďalej čo sa týka toho poddimenzovaného rozpočtu za rok 1998, to je trochu zavádzanie. Tak v absolútnych, ako aj v reálnych číslach bol rozpočet väčší ako rok predtým. Ja nehovorím, že boli podnety a požiadavky našich prednostov i riaditeľov odborov za to, aby sa zvýšil možno sumou 800, 900 miliónov korún rozpočet na rok, ale nebol nižší než rok predtým.

  • Vážený pán minister,

    hovorili ste o odpolitizovaní školstva. Veľmi s vami súhlasím. V tom prípade však mi určite dáte za pravdu, že názory pána poslanca Šlachtu k problémom Akadémie umení sú pre vás neprijateľné. Mne skutočne naháňajú hrôzu a pripomínajú mi tak trošku päťdesiate roky a ja len pevne verím, že ani pán poslanec Šlachta to nemyslí tak, ako to v konečnom dôsledku vyznieva.

    Nepadlo však ani jedno slovo aj v tejto chvíli z vašich úst v zmysle toho, či je vôbec Akadémia umení v Banskej Bystrici opodstatnená. Problém je podľa môjho názoru v tom, že vy beriete Akadémiu umení ako problém. Opodstatnená v tom zmysle, ako to veľmi konštruktívne hovoril pán podpredseda Presperín. Ráta sa s divadlami, ráta sa s umeleckými inštitúciami, ráta sa s inštitúciami, ktoré by vlastne táto Akadémia umení mala perspektívne naplniť? Lebo skúsenosti sú také, že po troch rokoch aj vo Zvolene, aj v Banskej Bystrici sa prejavujú už prvé výsledky tejto akadémie. Zamyslelo sa ministerstvo školstva v tomto zmysle alebo teda predstavitelia ministerstva školstva v tomto zmysle so zodpovednými kraja, mesta, proste s ľuďmi, ktorí majú aspoň papierovo na starosti kultúru? To je ten problém. Ak v tomto prípade prídete s týmito ľuďmi k zhode, vtedy budem veriť, že poviete, že Akadémia umení je pre tento región prospešná.

    No a na záver mi dovoľte, aby som teda konštatoval, že som rád, že hoci ste hlasovali proti Akadémii umení v Banskej Bystrici, v konečnom dôsledku ju budete podporovať, aby prežila.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Hrušovskému.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, mne ste neodpovedali v tej časti, keď som hovorila o reštrukturalizácii, reprofilizácii stredného odborného školstva a učňovského školstva. Ja som vám už viackrát v rozhovoroch naznačila, že nielen s úradmi práce treba spolupracovať. To je suchá štatistika a evidencia. Ja som vám navrhovala a znovu to tu opakujem, nemôžete sa odvolávať na to, že nemáte dostatok podkladov. Vaša vláda predsa prijala v auguste 1999 strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ja sa pýtam, či toto nie je pre vás záväzný materiál, či toto nie je materiál, z ktorého by mali vychádzať nielen ministerstvo školstva, ale aj ďalšie rezorty a potom podľa toho aj prispôsobovať stav pedagogických, nepedagogických pracovníkov, počet prijímaných študentov a tak ďalej. To isté sme hovorili o systéme vysokých škôl. Ja uznávam akademickú slobodu, akademické senáty, ale na druhej strane sme hovorili predsa o tom, prečo sa prijímajú študenti na smery, a tak tomu bolo aj teraz v školskom roku 1999/2000, o ktorých vopred vieme, že nebudú zamestnateľní. Kde sú vaše koncepcie, o ktorých sme takisto rozprávali, alebo konzultácie s profesijnými združeniami lekárov, advokátov, s profesijnými združeniami architektov a ďalších, ktorí by vám povedali, koľko už je na trhu práce rôznych profesií a koľko netreba, lebo už je presýtený trh práce. V tomto ste neurobili nič.

    A druhá vec, pán minister, čo vám vyčítam a na to ste mi neodpovedali. Prečo neplníte uznesenia vlády, ktoré vám boli uložené, akým spôsobom vlastne riadite rezort dovnútra.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Milan, Strana demokratickej ľavice má vo vláde Slovenskej republiky obsadené okrem iných aj posty ministra školstva a ministra financií. Ak by Strana demokratickej ľavice brala vážne to, čo pred parlamentnými voľbami sľubovala občanom našej krajiny, musela by váhou svojich hlasov v parlamente presadiť, aby Slovenská republika dávala na školstvo rovnaké percento HDP, ako dávajú iné kultúrne krajiny vo svete a v Európe. Potom by ste nemali také problémy, o akých hovoríme, potom by ste nemuseli zatvárať školy, nemuseli by ste prepúšťať učiteľov. Ide teda iba o plnenie volebných sľubov Strany demokratickej ľavice.

    Vážený pán minister, váš príklad o poľnohospodárskych stredných školách má jednu obrovskú chybu. Detí, ktoré potrebujú stredoškolské vzdelanie, totiž nie je o polovicu menej. Je ich rovnako veľa, možno dokonca viac ako pred desiatimi rokmi. A preto je potrebné tieto školy iba reštrukturalizovať, a nie zatvárať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja na rozdiel od svojich predrečníkov chcem vysloviť poďakovanie pánu ministrovi za jeho vystúpenie. Vystupoval vecne, vystupoval inteligentne a odborne k jednotlivým týmto stanoviskám, ktoré zazneli v rozprave a vo faktických poznámkach včera a dnes. Nadviažem na jeho slová a môžem jedine potvrdiť tie problémy, v ktorom sa nachádza naše školstvo, je jemu veľmi ťažko riešiť, pretože táto situácia, v ktorej sa nachádza naše školstvo, nebola zapríčinená jeho pôsobením v kresle ministra.

    Ja len chcem upozorniť ctenú snemovňu, že na jeseň v roku 1997 pri otváraní akademického roka viacero škôl a fakúlt signalizovalo taký nárast problémov, najmä finančných, ktoré reálne ohrozovali otvorenie školského roka. Preto dňa 19. októbra 1997 sa uskutočnilo pracovné rokovanie, a to Slovenskej rektorskej konferencie spolu s vládou, podotýkam, Mečiarovou vládou, a pri tejto príležitosti boli nastolené viaceré problémy na riešenie. Ja vytrhnem iba dva, čím zdokumentujem tú ťažkú situáciu už vtedy, v akej sa naše školstvo nachádzalo. Vytváranie podmienok na zlepšenie finančnej situácie vysokých škôl. To znamená už vtedy bola bieda na vysokých školách. A potom bol ešte ďalší problém, malá, to znamená nízka spolupráca, účasť ministerstiev na príprave vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre potreby jednotlivých rezortov. Tu mám aj hneď odpoveď na poznanie príčiny vzniku počtu nezamestnaných mladých ľudí. Nehovorím teraz iba o vysokoškolákoch, ale všeobecne o mladých ľuďoch. To znamená z 15 až 24-ročných bolo nezamestnaných 32,2 percenta, t. j. 120 664.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Som rád, že aj minister školstva sa rozhodol verejne podporiť existenciu Akadémie umenia v Banskej Bystrici, ale len za tých podmienok, aby študenti tejto akadémie dostávali také vzdelanie, za ktoré si naozaj zaslúžia niesť vysokoškolské tituly. Treba povedať, že poslanci HZDS hovoria o tom, že minister už ruší školu, ruší Akadémiu umenia v Banskej Bystrici, pritom tak, ako túto školu založila Národná rada Slovenskej republiky, presne takisto ju môžeme len my poslanci zrušiť. Chcem povedať, že takisto veľmi pozitívne vnímam vystúpenie pána ministra, že ministerstvo školstva naďalej postupuje v koncepčných a zásadných zmenách v riadení rezortu ministerstva školstva, a to sa týka aj tohto roku, keď sa pripravuje veľká zmena vo financovaní základných a stredných škôl, keď sa pripravujú takisto novely zákonov o vysokých školách, ale takisto sa pripravuje aj redukcia siete škôl, pretože školy sú nie od kvantity, ale od kvality. Teda kvalitné vzdelávanie je to, čo chce súčasná vláda pod vedením ministerstva školstva dať mladej generácii.

    Takisto pozitívne hodnotím to, že ste sa prihlásili ako ministerstvo k projektu mladých ľudí Infovek, teda napájanie stredných, základných škôl na internetovú sieť, teda zapájanie mladých ľudí do medzinárodnej komunikácie prostredníctvom tejto siete, pretože vysoké školstvo by nebolo kvalitné a bolo by o ničom, ak by neboli kvalitní študenti v základných a stredných školách.

    A posledná vec, ktorá sa týka najmä financovania školstva a tretieho sektora. Ak by nebola prebehla privatizácia, tak ako prebehla, ak by neboli v takej kríze naše podniky, naše hospodárstvo, v akej sú tieto podniky aj zásluhou predchádzajúcej vlády, tak financií pre oblasť školstva by bolo oveľa viac, ako je to dnes. Teda nie je to problém vás, ale je to najmä problém tých, ktorí tak pekne tu ospevovali to, čo by urobili pre školstvo, ale vtedy, keď to mohli robiť, nič neurobili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel na rozdiel od ctenej opozície poďakovať pánu ministrovi za jeho odborné, slušné a hlavne elegantné vystúpenie. Viem, že odpovedať...

  • Hlasy z pléna.

  • ... na dlhú diskusiu, kde bolo 13 vystúpení len opozície a 89 faktických poznámok, čo je celkove v prepočítaní na minúty 440 minút a vyše 7 hodín, teda rozprávania, mnohokrát urážlivých slov, mnohokrát nedôstojných vystúpení a poprekrúcaných faktov nebolo jednoduché a ani možné. Ja verím, že pán minister presvedčil nielen koaličných poslancov, ale aj opozičných poslancov, a preto by som mu chcel popriať v jeho ďalšej činnosti veľa úspechov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Veľmi ma mrzí, že pán minister nám tu pripomínal, že nemáme prečítané programové vyhlásenie vlády. My ho nemusíme mať prečítané, ale vy ho máte plniť. To ste tu už počuli predtým, že sú veci, ktoré ste z tohto programového vyhlásenia nesplnili. Ja si len pamätám na vaše predvolebné sľuby. A pamätám si na plagáty, ktoré sľubovali lepšie žiť. Len mali ste tam dať: mimo týchto a týchto odborov. Lebo to nie sme schopní splniť. Čiže sľubovali ste niečo, čo ste nemali preverené. Čo ste nevedeli, v akom stave je, hoci ste boli poslancom Národnej rady, pán minister, a v predchádzajúcom období ste veľmi dobre vedeli pri rôznych diskusiách, nakoniec aj vo výbore, v ktorom ste pracovali, v akom stave sa rezort nachádza.

    Ale mrzí ma aj druhá časť vášho vystúpenia, kde ste nás označili za nacionalistov a ste to vy, čo sa snažíte o rozvoj maďarského školstva, o rozvoj školstva, ktoré vo vedľajšom štáte má dostatočne dobrý základ. Vašou povinnosťou ako ministra školstva slovenskej vlády je snažiť sa o rozvoj slovenského školstva. A dovolím si pripomenúť iné hlasovanie, ktoré nespomenula pani poslankyňa Podhradská. Ako jeden z mála poslancov SDĽ ste hlasovali proti jazykovému zákonu. Čiže nedivím sa, že nemáte záujem o rozvoj slovenského školstva, rozvoj slovenskej literatúry a jazyka. A to je smutné, pán minister, že ste nedali odpoveď na tieto otázky. Pretože zo začiatku, ako ste začali svoju reč, najprv ste zhodili naše pripomienky, a to slušný človek nerobí. Nepotrebujete nás ponižovať, máte len odpovedať, nič viac, nič menej.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán minister,

    naozaj ste sa znovu predviedli ako vynikajúci rečník, a to myslím úprimne. Ja si pamätám za tie roky, čo sme spolu sedeli v parlamente, vaše vystúpenia ako opozičného poslanca som vždy pozorne počúvala, aj keď som s vami niekedy nesúhlasila, tak ako nemôžem v plnom rozsahu ani teraz súhlasiť. Naozaj ako rečník vynikáte nad vašimi kolegami, ktorí, bohužiaľ, okrem úbohých urážok a nejakých vytrhnutých čísiel povedali veľmi málo erudovaného na vašu obhajobu. Preto ma nemilo prekvapilo, keď ste im poďakovali takým spôsobom, že ste ich vystúpenia vyzdvihli a naše ste ponížili. Myslím si, že nie je to správne a že minister by sa takto nemal zachovať.

    Tiež ma mrzelo to, že ste jedného z rektorov univerzity pohanili za to, že sa zúčastnil na kandidačnej listine, že sa zúčastnil volieb za HZDS, ale naozaj, keď chcete byť a mali by ste byť objektívny, tak by ste mali sa pozrieť aj na pána rektora z vašej koaličnej strany, ktorý sa zúčastnil volieb a ktorý vystupuje takým dehonestujúcim spôsobom, že tu verejne klame a obvinil našu bývalú kolegyňu z niečoho, na čo sa nikdy nechystala. Mne na vás, pán minister, prekáža to, že ste veľmi dobre poznali situáciu školstva. To musím priznať, že naozaj ste sa ako opozičný poslanec v tejto problematike orientovali a napriek tomu ste do volieb išli s takými heslami a vo vašom akčnom programu SDĽ už z novembra 1998, keď ste boli ministrom, ste dali také sľuby, čo sa týka finančného ohodnotenia učiteľov, ktoré teraz neplníte. Takže toto...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Existuje v praxi všetkých akreditačných komisií na celom svete produkt, ktorý sa nazýva preliminary income accreditation alebo predbežná vstupná akreditácia, a týmto produktom nemôžete zostudiť alebo znevážiť prácu predošlej Akreditačnej komisie. Aj v amerických podmienkach, aj inde, napríklad vo Švajčiarsku, vstupná akreditácia spočíva v tom, že daný subjekt spĺňa len časť kritérií na akreditáciu. A tak sa mu dá možnosť pregraduálnej výchovy bakalárstva masters a povie sa mu, ale za tri roky dosiahneš vyššiu úroveň. V tomto čase nemôže habilitovať, nemôže inaugurovať. A to robila naša Akreditačná komisia dôsledne, toho sa držala. Ale to neznamená, že mala zlú produktivitu, že postupovala nezákonne. To dostane aj vaša Akreditačná komisia. Ale na rozdiel medzi týmito dvoma telesami u nás nebola taká politická úderka ako u vás. Máte plnú pravdu. Pracovná skupina vydáva predbežný záver a celá Akreditačná komisia buď súhlasí, alebo nesúhlasí. Ale s takýmto politickým záverom sme sa u nás nestretli. To je niečo, čo je neobvyklé. A keď som to ukázal ja našim kolegom zo Švajčiarska, Holandska, Belgicka, tak sa úplne nad tým pohoršili. Takže to je to, čo ma pohoršuje na práci tejto Akreditačnej komisie. Predbežné akreditácie aj vy budete robiť, ak budete ešte vo vláde a budete pred ne postavení. A ja som za to, aby tá vaša komisia, ktorú ste vy inštalovali, fungovala naozaj päť rokov, pretože v piatom roku bude produktívna. Vo štvrtom, treťom roku nebude produktívna. Tam nazberá svoju skúsenosť, dostane spätnú väzbu od akademických obcí a potom bude naozaj objektívna a produktívna. Tak sa mi zdá, že v jej práci zanikla evaluácia. Evaluácia hodila dosť žlče do akademickej obce, ale tá bola dôvodom na to, aby sme kategorizovali fakulty na A, B, C kategóriu alebo aj D. A tam sa mohol zaviesť inštitút zrušenia fakulty.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce na záver rozpravy vyjadriť pani poslankyňa Mušková ako navrhovateľka tohto bodu programu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadrila k predchádzajúcej rozprave. Odzneli tu otázky z radov SDĽ, koľko poslancov hlasovalo, teda z radov SDĽ, za vznik Akadémie umenia v Banskej Bystrici. Odpovedám: Jeden. Chcem tiež odpovedať, pýtal sa pán poslanec, prečo nehlasovali poslanci HZDS za vznik Trnavskej univerzity. Nehlasovali preto, lebo Trnavská univerzita vznikla pred rokom 1992, keď sa vlastne poslanci HZDS dostali do parlamentu.

    Pán poslanec Mikloško sa čudoval, že terajšia opozícia si dovoľuje podať návrhy na odvolanie ministrov. Asi pán poslanec zabudol na čas, keď bol on v opozícii, pretože vtedy permanentne odvolávali ministrov, pani ministerku sa mi zdá trikrát, pani ministerku Slavkovskú, pána ministra Krajčiho trikrát, ak nie viac. Samozrejme nejdem spomínať všetkých, koľkokrát boli odvolávaní.

    Pán poslanec Andrassy vysypal znášku povedala by som nie overených faktov. Škoda, že tu nesedí. Povedal, že sme zrušili vysokoškolský zákon. Chcem ho informovať, že vysokoškolský zákona nebol zrušený, ale bol niekoľkokrát novelizovaný. Naposledy v tomto volebnom období. Hovoril, že ste zdedili nejaké dedičstvo. Prosím vás, keď ste zdedili, tak ho zveľaďujte a plňte sľuby, čo ste dali.

    Pán poslanec Orosz povedal, že podanie na vyslovenie nedôvery ministrovi je nedôstojné. Vidieť tiež, že pán poslanec Orosz nebol v parlamente v minulom volebnom období, a preto sa jeho názor dá prepáčiť. Ak je tu niečo nedôstojné, tak je to rokovanie v noci, ako to bolo minule, ako to bolo včera, ale aj zavádzanie takých praktík, keď sa schôdza s jedným bodom programu hneď v úvode preruší a pokračuje sa v nej viac ako po mesiaci. Zdá sa mi, pán poslanec Orosz, že ten návrh ste podali práve vy. Je to škoda, pretože týmto činom sa nielen stráca kontinuita, ale zabránilo sa tomu, aby sa ešte pred prijatím rozpočtu viedla diskusia na tému školstvo a takto aj možnosti upozorniť na systematickú devastáciu školstva.

    Náš návrh vysloviť nedôveru ministrovi nebol skutočne samoúčelný. A ani čas, keď sme ho predložili, nebol náhodný. Ale nie je to tak, ako si myslí pani poslankyňa Dolníková. My sme chceli ešte pred prijatím rozpočtu upozorniť vládu na stav v školstve a vyprovokovať ju k tomu, aby sa touto problematikou vážne a ešte včas zaoberala. Sčasti sa nám aj napriek tomu, že schôdza bola prerušená, podarilo vládu primäť k tomu, aby sa zamyslela nad 10-percentným prepúšťaním učiteľov a nad zvyšovaním úväzkov. Vláda svoje uznesenie prehodnotila a kvóty znížila na polovicu. Ale aj 5-percentné prepúšťanie pedagogických pracovníkov a zvyšovanie úväzku o jednu hodinu vážne nabúrava celý systém školstva, ktorý si už teraz s touto situáciou nevie poradiť.

    Ak môžem doplniť moju úvodnú správu, chcem povedať, že programové vyhlásenie nebolo dodržané nielen v tom, že pedagogickým pracovníkom nebol každoročne valorizovaný plat, ale vďaka ekonomickým balíčkom vlády tieto platy zaznamenali aj hlboký prepad. Dokonca ani na sľubovaný trinásty plat sa nenašli financie na rozdiel od nájdenia financií na odmeny ministrom. Pán minister nám tu vo svojom úvode vyčítal vystúpenia opozičných poslancov. Myslím si, že pán minister tiež zabudol, akým bol on opozičným poslancom. Myslím si, že jeho vystúpenia boli tiež tvrdé. Síce argumentačné, ale tiež tvrdé. Hovoril o tom, že odvolanie riaditeľov škôl môže byť iba po vážnych výhradách. Ja by som ho chcela upozorniť na okres Čadca, kde boli odvolaní okrem dvoch riaditeľov, ktorí boli asi v príbuzenskom zväzku s prednostom okresu, kompletne všetci riaditelia základných škôl.

    Pán minister ďalej hovoril, že vznik univerzít zákonom Národnej rady, zahraničných, sme prijali my. No boli sme predsa nútení tento zákon urobiť, pretože zahraničné univerzity sa už začali na Slovensku etablovať, práve preto, že tu existovala legislatívna diera. Takisto sa pán minister čudoval nad tým, ako formulovala predchádzajúca Akreditačná komisia svoje rozhodnutie, že iba odporúčala s ním súhlasiť. Samozrejme odporúčala, pretože Akreditačná komisia je poradný orgán vlády a vy pán minister ste ten, ktorý vlastne vláde odporučí, či má akceptovať odporúčanie Akreditačnej komisie alebo nie.

    Čo sa týka viazania prostriedkov v základných školách, obvinili ste predchádzajúcu vládu, že sme na vine my, ale potom absolútne nerozumiem tomu, prečo ste vy viazali práve týmto základným a stredným školám 4-percentné prostriedky. Ďalej hovoríte, že vláda zmrazila platy iba úradníkom v štátnej správe. Nerozumiem dobre tomu, aký rozdiel je medzi tým, že sú zmrazené platy úradníkom v štátnej správe, a aký je rozdiel medzi nezmrazenými platmi učiteľov, ktoré neboli valorizované ani jednou korunou.

    Ďalej pán minister hovorí, že sa ostatné konkrétne úlohy podľa programového vyhlásenia, ktoré predložili gestorskému výboru, priebežne plnia. Chcem upozorniť pána ministra, že ani v tomto prípade tomu tak nie je. V spomínanom dokumente ministerstvo zaväzuje vypracovať do konca roku 1999 zákon o financovaní základného a stredného školstva a školských zariadení a zákon nielenže nebol predložený do Národnej rady, čo som už spomínala, ale už sa nevyskytuje v tomto legislatívnom pláne na rok 2000. Jednoducho zmizol.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, ako vláda pripraví podmienky pre sústavný nárast počtu študentov na vysokých školách. Tým, že pán minister akceptoval návrh Akreditačnej komisie v tom, že niektorým fakultám a vysokým školám sa neumožňuje urobiť štátne skúšky, čím sa pripravujú pravdepodobne na likvidáciu, sa ide tiež proti programovému vyhláseniu vlády. Hovorilo sa tu o Akadémii umení v Banskej Bystrici. Dúfajme, že sa zachráni, ale sú tam aj ďalšie univerzity. V súvislosti s týmto rozhodnutím chcem upozorniť pána ministra, že dodnes nie je splnené uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport o dodaní materiálu týkajúceho sa tohto rozhodnutia a informácia o ďalšom postupe ministerstva školstva v zmysle odporúčaní akademickej komisie.

    Ak hovoríme o neplnení uznesení výboru, ďalším nesplneným uznesením je informácia o rokovaní pána ministra o ďalšom financovaní Študentského pôžičkového fondu. Tento fond v tomto roku nedostane vďaka neúspešnému alebo žiadnemu rokovaniu ministerstva školstva, respektíve vlády s Fondom národného majetku žiadne financie. Takto fond nemôže plniť svoju funkciu vyplývajúcu mu zo zákona. Ide o fond, ktorý dáva pôžičky študentom na vysokej škole, ktoré budú po skončení vysokej školy splácať, a týka sa to predovšetkým tých študentov, ktorí pochádzajú zo slabších sociálnych vrstiev a ináč by si nemohli štúdium dovoliť. O tomto probléme sme hovorili v Národnej rade Slovenskej republiky pri predložení správy tohto fondu a bolo jasne povedané, že fond ešte v tomto roku nutne potrebuje 30 mil. korún, aby mohol pokryť požiadavky študentov o pôžičku a aby mohol potom už sám pokračovať ako obrátkový. A ani tento počin nie je v súlade s programovým vyhlásením o vytváraní podmienok čo najväčšieho počtu žiakov študovať na vysokých školách.

    Ďalšie nesplnené uznesenie požadované gestorským výborom od ministerstva školstva je požiadavka predložiť výboru informáciu o pripravovanej racionalizácii siete stredných škôl. Informácie sa dozvedáme z médií, kde sa objavujú počty stredných škôl pripravených v tomto roku na zrušenie, ale výbor doteraz nedostal materiály, ktoré by ho o tomto kroku informovali, a termín dodania týchto materiálov bol do 30. novembra 1999. K tomuto závažnému rozhodnutiu nemáme žiadne analýzy. Argumenty z médií, že tieto školy nezabezpečujú, aby ich absolventi boli zamestnaní, sú nedostačujúce. Veď vláda, jej politika vytvorila také hospodárske prostredie, že máloktorá škola môže zaručiť, že jej absolventi nájdu bez problémov zamestnanie. A kde je napísané, že sa situácia v zamestnanosti na Slovensku nezmení? Ja dúfam, že sa po voľbách zmení a že títo študenti sa môžu uplatniť. Alebo nie je isté, či absolventi sa nemôžu uplatniť v iných profesiách, veď teraz je veľmi veľa príkladov, kde sa absolventi iných škôl uplatnia úplne v iných profesiách, napríklad dcéra pána ministra Kanisa robí v úplne inej profesii, ako ktorú vyštudovala.

    Z médií som sa tiež dozvedela, že sa rušia a utlmujú predovšetkým stredné priemyselné školy a gymnáziá, a aj osemročné, teda školy, ktoré pripravujú predovšetkým absolventov pre vysoké školy, a chcem sa spýtať, ak obmedzíte možnosť študovať v školách, ktoré sú prípravou na vysoké školy, prinútite deti vykonávať si 10-ročnú povinnú školskú dochádzku v učňovských školách, z ktorých mnohé nepripravujú absolventov, teda nedávajú prípravu, aby mohli študovať na vysokých školách, neobmedzujete aj tu priestor a možnosť študovať na vysokých školách, čo je opäť v rozpore s vaším vlastným programovým vyhlásením vlády? Čo bude so študentmi nižších ročníkov týchto škôl? Budú si môcť vôbec dovoliť doštudovať na podobnej škole, ale trebárs vzdialenej, ak si túto školu v mieste bydliska vybrali aj kvôli tomu, že majú v rodine zlú finančnú situáciu? Čo bude s učiteľmi? Prepustia sa v rámci vášho 5-percentného prepúšťania učiteľov? Pán minister, sám priznávate, že naše školstvo je ochudobnené o takmer 5 tisíc kvalifikovaných pedagógov.

  • No čakám, kým sa to tu trošku upokojí.

  • Prosím vás, aby ste sa nebavili, páni poslanci. Ruší to pani poslankyňu Muškovú.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán minister, sám priznávate, že naše školstvo je ochudobnené o 5 tisíc kvalifikovaných pedagógov. Chýbajú najmä na prvom stupni základných škôl, ale aj na druhom stupni, predovšetkým sú to jazykári. Aký je potom systémový krok, keď idete prepúšťať pedagógov, ktorých je nedostatok? To majú učiť naše deti absolventi stredných škôl, tak ako sa to už teraz v mnohých základných školách deje? Veď oni nedokážu zabezpečiť kvalitnú výučbu, o výchove už ani nehovoriac. Deti sú predsa najväčším bohatstvom tohto národa a veľmi zle s ním teraz zaobchádzame. V budúcnosti sa nám to môže skutočne kruto vypomstiť. Nie je preto rozhodnutie o zrušení stredných škôl, ale aj pripravované prepúšťanie učiteľov neprezieravé a nie je len ďalším devastačným faktorom, ktorý sa vyskytuje teraz v tejto vláde?

    Čo sa týka celého uplynulého roku v rezorte školstva, môžem sa stotožniť s názorom istého akademického funkcionára Univerzity Komenského, ktorý minulý rok nazval podľa vzoru čínskeho horoskopu rokom sľubov. A ja by som vlastne celé obdobie fungovania tejto vlády označila síce nie typicky slovensky, ale pravdivo, na draka. A preto, pán minister, aspoň sa zamyslite nad výrokom, ktorý sa teraz už nahlas medzi pedagógmi hovorí, že Ftáčnik bol lepším poslancom, ako je ministrom.

    Vážený pán minister, sklamali ste akademickú obec slovenských vysokých škôl, sklamali ste tiež pedagógov základných a stredných škôl. V dnešnej zložitej ekonomickej a politickej situácii, do ktorej vláda, ktorej ste aj vy členom, doviedla túto spoločnosť, je určite veľmi ťažko riadiť váš rezort. No tento rezort je pre slovenský národ veľmi významný a životne dôležitý. Viackrát ste sa vyjadrili, že nesúhlasíte s krokmi, ktoré vláda robí proti školstvu, ale na ktorých ste sa v konečnom dôsledku sám podieľali. Musí to byť určite schizofrenický pocit, ak na jednej strane chcete budovať školstvo a na druhej strane sa podieľate na jeho likvidácii. Možnože najviac by ste školstvu pomohli, ak by ste na protest sám odstúpili z postu ministra. Ale ak tak neurobíte, a pretože vaši poslanci vás podržia a neodvolajú, tak vás chcem poprosiť, aby ste aspoň za váš rezort zabojovali a odmietnite sa podieľať na jeho devastovaní.

    Na záver možno teraz poviem zdanlivo veci, ktoré nebudú súvisieť s týmto mojím prejavom. Chcela som sa obrátiť na občanov, aby sa nedívali krivo na suseda, ak má iný politický názor. Aby sa napriek výmenám v parlamente, pretože to k nemu patrí, si k sebe hľadali cestu. A preto, pán minister, chcem vám úplne na záver popriať viac úspechov v tomto roku 2000 ako v minulom roku.

  • Pýtam sa, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove pani spoločná spravodajkyňa.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vo svojom záverečnom slove zaujala stanovisko k niektorým argumentom nielen opozície, ale aj vládnej koalície.

    V prejave ctených kolegov poslancov sa mihli pripomienky od predaja poza ruku maďarského starostu Slovákovi až po otázku, či minister kultúry utekal alebo neutekal s kabátom na hlave. Myslím si, že tu zazneli námety a pripomienky, ktoré skutočne nemajú nič spoločné s odvolávaním ministra školstva a nesúvisia s jeho osobou.

    Zásadné prejavy sa týkali platových pomerov učiteľov, financovania školstva, racionalizácie siete škôl a veľmi podrobná bola diskusia k otázke riešenia budúcnosti Akadémie umení v Banskej Bystrici. Je pravdou, že niektoré pripomienky kolegov z opozície boli objektívne a skutočne preukazovali dlhodobejšiu znalosť z oblasti školstva a pedagogiky, pretože naozaj nie je možné povedať, že otázka koncepcie a uskutočňovania Programu zdravej školy je program, ktorý realizujú viaceré školy na Slovensku, a koncepcia naozaj nie je koncepciou len tohto vládneho obdobia. Je to koncepcia, ktorá sa napĺňa už viacej rokov. Je vynikajúca, určite každý minister v nej bude chcieť pokračovať. Bola pravdou pripomienka, že nulté ročníky naozaj nie sú výmyslom terajšieho volebného obdobia a terajšieho pána ministra. Je to otázka, ktorá sa začala riešiť už v predchádzajúcom období.

    Bolo by dobré, keby sme si osvojili v našom vyjadrovaní termíny, ktoré zodpovedajú objektívnej skutočnosti. Nebolo by dobré hovoriť o tom, že existuje nejaká "Hudecova škola" alebo "Mečiarova škola". Také neexistujú. Existuje len otázka toho, či budúcnosť jednej školy bude zabezpečená tak, aby jej existencia mohla byť zachovaná alebo aby sa s jej existenciou prestalo počítať. Nič iné v tejto veci nemôže zaujímať ministra a nič iné nemôže zaujímať poslancov Národnej rady. Ak sa budeme držať nepresností, tak sami seba v tejto ctenej snemovni budeme iritovať.

    V otázke platov chápem, že sa jej kolegovia dotkli. Ideálny stav je, aby bol plat učiteľa dvojnásobok priemerného platu. Je pravda, že ideálom u lekára je trojnásobok priemerného platu. S otázkou platov učiteľov sa, bohužiaľ, musí boriť každý minister školstva od roku 1989 a nechcime od ministra školstva Ftáčnika, aby ju vyriešil za jeden rok. S týmto problémom sa borili aj predchádzajúci ministri.

    Úplne okrajovo sa dotknem niektorých pripomienok, ktoré použila opozícia a ktoré považujem za chybné, nie opodstatnené pripomienky.

    Ak hovoríte o tom, že politici zneužívajú pôdu stredných škôl na stretnutia s mládežou, tak potom si povedzme, že sa na týchto stretnutiach môžu zúčastňovať a zúčastňujú sa ústavní i verejní činitelia. Len na nich záleží, ako budú s mládežou diskutovať. Nie je zakázané s ňou diskutovať o politike. Ak máte svedectvo o tom, že školská pôda bola zneužitá, bola to informácia, ktorá nebola podaná presne: bolo to stretnutie vlády s občanmi a predstaviteľmi štátnej správy, takže nezavádzajte. Tieto stretnutia nie sú zakázané a neviem o tom, že by pán minister bol zneužil akademickú pôdu alebo pôdu strednej školy.

    Tvrdíte, že 250 inšpektorov bude behať po republike a kontrolovať učiteľov. Ja by som si to tak nedovolila povedať. Pôvodne bolo na Slovensku v pracovnom pomere 300 školských inšpektorov. Štátna školská inšpekcia ich bude mať 200, maximálne 250. Čiže ide o pokles počtu školských inšpektorov a bude to iná štátna školská inšpekcia, pretože bude mať rozšírené právomoci. A to, že budú kontrolovať výchovno-vzdelávací proces, no, samozrejme, že ho budú kontrolovať, čo iné by mali robiť, ak chcú byť dobrou pravou rukou ministra a chcú ho presne informovať, aký je stav výchovy a vzdelávania.

    Otázka publikácie: Vy by ste už boli schopní prišiť ministrovi aj to, že sa ide vydať kniha o spoločných dejinách Slovákov a Maďarov. To by ste chceli poprieť hádam už aj to, že v istom období ich dejiny boli naozaj spoločné.

    Racionalizácia siete škôl: Ja vás prosím, ak budete vidieť, že sa ide rušiť škola, ktorá podľa vášho názoru nemá byť rušená objektívne alebo nemá byť redukovaná objektívne, tak na to upozornite pána ministra. Máte na to priestor aj v Národnej rade. Koncepcia bola predložená a musím upozorniť pani predkladateľku, že nie je pravda, že sa nemohla o koncepcii dočítať nikde, pretože ona je poslankyňou Národnej rady. Mohla si ju na pôde Národnej rady vypýtať. Ak ju poznám ja, mohla ju poznať aj ona.

    Ak považujete dvojjazyčné vysvedčenia za maďarizáciu škôl na Slovensku, tak potom z tohto musíte obviniť aj predstaviteľov prvej republiky, pretože aj za prvej republiky boli vysvedčenia na školách dvojjazyčné. Na tých, na ktorých to bolo objektívne a aktuálne. Prosím, vyrovnajte sa potom aj s touto otázkou.

    Vláda má právo vymenovať novú Akreditačnú komisiu. Povedzte mi, prosím, podľa akého zákona, podľa akého paragrafu vláda nemôže vymenovať novú Akreditačnú komisiu. Pán minister na to úplne jasne odpovedal.

    Nehovorili ste o tom, že do roku 1999 bola zadlženosť v školstve 700 miliónov korún a že tento minister sa musí s touto zadlženosťou vyrovnávať. Nehovoríte o tom, do akých podmienok sa dostal štátny rozpočet, z ktorého chýbali peniaze vďaka tomu, ako sa na Fonde národného majetku šafárilo. Ak hovoríte o tom, že rodičia sa musia zbierať deťom na kriedu a papier, povedzme si, že sa to robilo aj v predchádzajúcom volebnom období, pretože aj vtedy už v školstve chýbali peniaze. Ja s týmto prispievaním vnútorne nesúhlasím, pretože je to záťaž pre rodičov a robia niečo, čo by mal robiť štát.

    Ale, prosím, hovorte aj o tom, že ste rodičom odobrali právo navrhnúť odvolanie a vymenovanie riaditeľa školy. My túto páku vraciame naspäť a je to páka pre každú výkonnú moc, aby nemohla robiť s riaditeľmi škôl to, čo ste s nimi robili vy v predchádzajúcom volebnom období.

    Dovoľte mi na záver povedať, že ak ste hovorili o strachu, ktorý šíri táto vládna koalícia, tento minister, tak si skúste spomenúť na strach, ktorý ste vy sami mali (ak už vyťahujete maďarskú otázku) z maďarských podnikateľov, keď HZDS vyslovene dbalo o to, aby podnikatelia z juhu sa nedostávali k privatizácii, a hovorme aj o tom, ako pán Lexa rozdával splnomocňovacie dekréty poslancom Národnej rady, ktoré ich oprávňovali vyjadriť sa k tomu, komu odporúčajú privatizovať. Vy ste hovorili k týmto otázkam. Hovorím k nim preto aj ja.

    Dovoľte mi na záver povedať - vláda je zodpovedná za to, aký je stav financovania, aký je štátny rozpočet, koľko je peňazí na školstvo. Vy sami ste povedali, že tam, kde nie sú peniaze, sú zbytočné aj koncepcie. Ja pánu ministrovi prajem, aby tie koncepcie, ktoré si vytýčil, mohol aj uskutočniť, aby mal tých finančných prostriedkov viac a aby na konci tohto volebného obdobia si mohol povedať, že urobil viac ako jeho predchodcovia.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skončili sme prerokúvanie tohto bodu programu. Ideme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi.

    Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Slovenskej republiky. Keďže nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

    Kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky, ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi? Aby nedošlo k nedorozumeniu, chcem povedať, že ten, kto chce vysloviť nedôveru, hlasuje za, a ten, kto je proti vysloveniu nedôvery, hlasuje proti.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

  • Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme program 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Vyhlasujem 24. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem pánu ministrovi za účasť na rokovaní.

  • Rokovanie 24. schôdze NR SR sa skončilo o 19.30 hodine.