• V rokovaní 24. schôdze NR SR sa pokračovalo po prerušení rokovania 26. schôdze NR SR.

  • Teraz budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze.

    Odovzdávam vedenie Národnej rady pánovi predsedovi Migašovi.

    Nech sa páči.

  • Prosil by som ministra Ftáčnika, aby prišiel do rokovacej miestnosti. Chceme začať prerušenú 24. schôdzu Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram pokračovanie rokovania prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ištván a pán poslanec Lexa. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Jozef Prokeš.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem vás informovať, keďže spoločný spravodajca výborov Milan Ištván je chorý, gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svojím uznesením z 19. januára 2000 poveril poslankyňu Evu Rusnákovú, aby plnila úlohu spoločnej spravodajkyne výborov k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva.

    Prosím poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a poslankyňu Evu Rusnákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov. Nech sa páči, panie poslankyne.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 1999 prerušila rokovanie 24. schôdze o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Máte to ako tlač 465.

    Pred jej prerušením bola otvorená rozprava, do ktorej sa písomne za kluby prihlásili poslanci: Mária Angelovičová za SDĽ, Erszébet Dolník za SMK a Jozef Tarčák za HZDS. Ďalej sa písomne prihlásili siedmi poslanci, a to Augustín Marián Húska, Pavol Števček, Pavel Šťastný, Dušan Jarjabek, Roman Hofbauer, Ján Benčat a Ladislav Orosz.

    Ako prvý v rozprave vystúpil minister školstva Milan Ftáčnik. Na jeho vystúpenia sa s faktickými poznámkami prihlásili títo poslanci: Benčat, Kalman, Jarjabek, Húska, Hofbauer, pani poslankyňa Slavkovská, Šlachta, Krajči, Gašparovič a Cuper. Ako posledný, ktorému nebolo udelené slovo s faktickou poznámkou, bol pán poslanec Benčat. Pán poslanec Benčat sa vzdáva práva na faktickú poznámku.

    Prečítam záznam poslancov-rečníkov prihlásených do rozpravy: Mária Angelovičová, Erszébet Dolníková, Tarčák Jozef, to je za poslanecké kluby. A potom Pavol Števček, Pavel Šťastný, Dušan Jarjabek, Roman Hofbauer, Ján Benčat, Augustín Marián Húska, Ladislav Orosz.

    Toto sú písomne prihlásení do rozpravy. Čiže ja rešpektujem záznam, ktorý mám, a podľa toho udelím slovo písomne prihláseným. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Budeme pokračovať.

    Pani navrhovateľka, vy sa môžete kedykoľvek prihlásiť. Nebudeme to komplikovať, ak chcete teraz vystúpiť, pokračujeme v rozprave k tomuto bodu, podľa rokovacieho poriadku môžete vystúpiť.

    A po nej potom by nasledovala Mária Angelovičová za klub SDĽ.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    pretože rozprava vlastne nezačala a neboli dovolené faktické poznámky opozičným poslancom, dovolím si v krátkosti s odstupom času viac ako mesiac krátko sa vyjadriť k vystúpeniu pána ministra.

    Vážení kolegovia, nedivím sa, že ste toto rokovanie o tomto bode programu preložili v čase, keď boli zatvorené niektoré vysoké školy pre finančnú neschopnosť zabezpečiť prevádzku univerzít, čo bol priamy a pádny argument na odvolanie ministra alebo vyslovenie nedôvery pánu ministrovi. Mrzí ma len spôsob, akým ste toto prerušenie schôdze urobili, keď po začiatku, ktorý bol stanovený do večerných hodín, keď médiá vysielajú správy a nemajú čas sledovať dianie v Národnej rade, ste po mojom vystúpení a vystúpení pána ministra nedovolili argumentovať opozícii ani len vo faktických poznámkach. Nie je to fér. A čo už vôbec nie je fér, je informovanie o tejto schôdzi, aj vami, pán minister, v médiách, ako to napríklad bolo v Slovenskej Republike dňa 22. 12. 1999, kde konštatujete, že poslanci HZDS, citujem: "Argumenty, ktoré predložili, považujem za nepripravené a nedostatočné. Preto si myslím, že rozprava o mojom odvolávaní z funkcie je zbytočná, lebo vôbec nemala vecný charakter."

    Pán minister, rozprava k tomuto bodu programu vôbec nebola a myslím si, že bolo to aj s vaším požehnaním, pretože návrh, aby sa táto schôdza prerušila, podal práve poslanec vášho klubu. Dúfam, že po skončení rozpravy, ktorá bude až teraz, už tie argumenty sa vám nebudú zdať také nedôležité. Pán minister, neprekvapilo ma vaše vystúpenie, ktorým ste sa snažili bagatelizovať argumenty, ktoré som pri predkladaní návrh uviedla. Nechcem otvárať všetky problémy, na ktoré som sa snažila poukázať vo svojom vystúpení. Ale v krátkosti aspoň niečo k vášmu vystúpeniu.

    Vo svojom vystúpení ste priznali neplnenie programového vyhlásenia vlády, kde sľubujete každoročné zvyšovanie platov pedagogických pracovníkov. No vytkli ste mi, že nie je pravdou, že neplníte konkrétne úlohy v rozpracovanom časovom harmonograme. Pýtam sa vás, pán minister, kedy bol vo vláde prerokovaný zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení, ktorý mal byť podľa vašich legislatívnych plánov predložený do Národnej rady Slovenskej republiky v decembri 1999?

    Vo svojom vystúpení ste odôvodňovali odvolávanie alebo odvolanie generálnych riaditeľov na ministerstve školstva z titulu, že ani jeden z nich nebol ustanovený do funkcie na základe výberového konania. Povedzte mi, pán minister, ktorý zákon alebo vyhláška predpisuje ustanoviť do funkcie generálnych riaditeľov na základe výberového konania? Toto odôvodňovanie je iba účelovým ospravedlňovaním personálnych výmen na ministerstve. Tvrdíte a mňa osobne napádate, že zavádzam a nemám poznatky o situácii, že riaditelia odborov a vedúci niektorých oddelení v súčasnosti naďalej zastávajú funkcie na ministerstve. Pokiaľ mám informácie, zo všetkých riaditeľov zostalo toľko, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.

    Pán minister, viem, že na ministerstve pracuje komisia na prípravu koncepcie rozvoja vysokoškolského vzdelávania. Chcem sa vás však spýtať, či podľa vášho sľubu bola táto koncepcia predložená, a to ste hovorili vo vystúpení toho 30. novembra, či bola predložená 9. decembra 1999 na verejnú diskusiu akademickej obci, lebo zatiaľ ste zverejnili na diskusiu materiál pod názvom Východiská pre tvorbu koncepcie a tak ďalej. Tie boli predložené až 22. decembra 1999 a myslím si, že koncepcia a východiská sú dva diametrálne odlišné materiály.

    Pán minister, ohradzujete sa, že nie je pravdou, že zasahujete do akademických slobôd predpisovaním štruktúry pracovníkov na fakultách a vysokých školách. Len na základe ostrej kritiky funkcionárov akademickej obce ste vy a vaša vláda pozmenili svoje stanoviská na 10-percentné prepúšťanie pracovníkov.

    Zabezpečenie finančných zdrojov. O tomto probléme ste na moju adresu povedali, že som nedoložila vecné argumenty. Tie vecné argumenty, ako vaša vláda financovala vysoké školy a ako naša vláda financovala vysoké školy, vám predložím v grafoch aj tabuľkách o chvíľočku, ale ako budete vy teraz zabezpečovať financovanie školstva, si musíte, pán minister, poradiť sám. Ja vám môžem síce napomenúť alebo povedať zdroje, je to napríklad Most Márie Valérie, je tam 500 mil. Sk.

    Ja zatiaľ len toľko, pretože moji kolegovia majú pripravené bohaté príspevky do rozpravy, aby sa vyjadrili predovšetkým oni.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosil by som vás, aby ste sa podpísali do prezenčnej listiny, lebo nie je 26. schôdza, ale 24. Sú hárky o prítomnosti poslancov, takže sa podpíšte, pokiaľ ide o prítomnosť na 24. schôdzi, a nie na 26.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave. Ako prvá za poslanecký klub sa prihlásila pani poslankyňa Angelovičová. A po nej vystúpi pani poslankyňa Dolníková za SMK.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi vystúpiť za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice a zaujať stanovisko k návrhu podpísaných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi.

    Hneď v úvode mi dovoľte poznamenať, že pán doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., ako minister školstva Slovenskej republiky je akceptovaný prevažnou väčšinou akademickej obce a iných pracovníkov školstva, školských zariadení a priamo riadiacich organizácií, študentmi, žiakmi a občanmi Slovenskej republiky. Má ich podporu.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ak dovolíte, zaujmem stanovisko k jednotlivým bodom v takom poradí, ako ich uvádzajú podpísaní poslanci v prerokúvanom návrhu. Označila som ich číselne.

    Bod 1: "Nenapĺňanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pre oblasť školstva a vedy." Výchova a vzdelávanie, veda a výskum a mládež a šport sú uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na strane 27 až 30. Ciele stanovené v programovom vyhlásení pre oblasť výchovy a vzdelávania, mládeže a šport, vedy a techniky boli rozpracované spolu s časovým harmonogramom v dokumente Aktivity Ministerstva školstva Slovenskej republiky na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 1999 - 2002 a sú súčasťou plánu legislatívnych úloh na rok 1999 a potom na rok 2000, ďalej Výhľadového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 až 2002.

    Rozhodujúcu úlohu štátu súčasná vláda vidí, citujem zo strany 27 programového vyhlásenia a to by som chcela podčiarknuť, "v zastavení úpadku a vo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania". To znamená, že úpadok - a ja dodám - aj kríza v našom školstve už bola pred nástupom vlády Slovenskej republiky 2. volebného obdobia. Po prvom roku 2. volebného obdobia vláda hodnotila kvantitatívne, ale aj kvalitatívne plnenie úloh aj v rezorte ministerstva školstva. Za toto obdobie sa položili základy na koncepčné zmeny. Musím konštatovať, že pri nich sa prejavil nedostatok finančných prostriedkov, ktorý je chorobou nielen v školstve, ale aj v celom našom národnom hospodárstve. Túto chorobu nám spôsobil, a to zdôrazňujem, nie terajší minister školstva pán doc. Ftáčnik. Hlboko som o tom presvedčená.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vypracovalo dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov. Súčasťou tejto koncepcie je aj program výchovy a vzdelávania rómskych detí a program výchovy a vzdelávania zdravotne postihnutých detí. Súčasťou uvedenej dlhodobej koncepcie je koncepcia rozvoja predškolskej výchovy s dôrazom na jeden rok pred povinnou školskou dochádzkou.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Tu sa pozastavím a uvediem ešte jeden fakt. V roku 1992 sa Slovensko zapojilo do siete škôl podporujúcich zdravie. V tejto sieti sa pokračuje aj dnes. V školskom roku 1999/2000 sa napríklad v okrese Nitra zapojilo do národnej siete škôl podporujúcich zdravie z celkového počtu 70 základných škôl 33 a z 89 materských škôl 42, z ktorých 6 bolo navrhnutých do európskej siete. Návrh koncepcie vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov bude publikovaný v Učiteľských novinách číslo 4 zajtra, t. j. 20. 1. 2000, a to v osobitnej prílohe. K tomuto návrhu koncepcie sa uskutoční verejná diskusia v mesiacoch február až apríl. Koncepčné pripomienky, ktoré prispejú ku skvalitneniu nášho školstva, sa dopracujú do predloženého návrhu koncepcie. Predpokladá sa, že v mesiaci september, resp. október, bude návrh koncepcie predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Súčasťou dlhodobej koncepcie je aj analýza stavu škôl s právnou subjektivitou v Slovenskej republike, ďalej je to program rozvoja malotriednych základných škôl. Každý z nás je svedkom toho, že mnohé opatrenia z uvedených aktivít sa už plnia.

    Budem pokračovať ďalej o zámeroch Ministerstva školstva Slovenskej republiky pod vedením pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., aby ctená snemovňa, ale najmä pracovníci školstva a občania Slovenskej republiky dostali správnu a objektívnu informáciu o tom, čo sa v skutočnosti pod vedením pána ministra urobilo a napravilo v prospech výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike.

    Rozpracúva sa koncept na základe zhromaždených podkladov na zvýšenie úrovne maturitnej skúšky formou dobrovoľného overovania nového modelu maturity na gymnáziách v projekte Monitor ´99. Od 1. septembra 1999 je platný nový vzorový pracovný poriadok pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Na skvalitnenie personálnej práce boli vypracované Pokyny Ministerstva školstva Slovenskej republiky o pravidlách výberu, vyhodnotenia a obsadzovania riadiacich funkcií v odboroch školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov, okresných úradov, v školách a školských zariadeniach a školských inšpektorov.

    Uvediem jeden fakt a použijem k tomu poznatky Nitrianskeho kraja. Dňa 23. 8. 1999 boli vo Vestníku vlády uverejnené vzorové organizačné poriadky krajských úradov a okresných úradov, pričom ešte v ten istý deň nitriansky prednosta vydal organizačný poriadok Krajského úradu Nitra s aktuálnymi zmenami. Znamenalo to uvoľnenie 22 pracovníkov, pričom v 11 prípadoch sa riešili voľné miesta, v 19 prípadoch zamestnanci podpísali dohodu o rozviazaní pracovného pomeru s nárokom na odstupné. Všetky zmeny sa udiali, citujem, "v súlade s organizačným poriadkom. Presvedčili sa o tom aj zástupca Hnutia za demokratické Slovensko i primátor mesta, ktorí sa o tejto záležitosti podrobne informovali, pričom mali možnosť nahliadnuť aj do materiálov". Ja len dodám, že primátor mesta Nitra je člen Slovenskej národnej strany. Citát som použila z článku pod názvom Na krajskom úrade v Nitre bolo prepustených 22 pracovníkov, celoplošné odvolávanie riaditeľov škôl je fáma. Pri výberových konaniach sa posudzovala odbornosť. Článok bol uverejnený v Nitrianskych novinách, ročník 8/1999, číslo 35, strana 3.

    Ešte doplním uvedenú problematiku o fakt výberového konania, ktoré sa uskutočnilo na 18 štátnych stredných školách. Z nich v 6 prípadoch išlo o uvoľnenie z dôvodu odchodu do dôchodku. Po výberovom konaní 8 riaditelia zostali na svojich miestach a 10 boli vymenovaní noví.

    Pokračujem ďalej argumentmi napĺňania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky Ministerstvom školstva Slovenskej republiky pod vedením pána ministra doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc. Spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky je vypracovaná zmena, podľa ktorej zostávajú poplatky rodičov v škole a školskom zariadení, čo je veľmi významné z aspektu škôl, resp. školského zariadenia, a zároveň je naplnením úlohy z vládneho programu. Podotýkam, hneď v prvom roku 2. volebného obdobia. Pýtam sa, ctená snemovňa, je to málo za tento jeden rok úsilia a práce Ministerstva školstva Slovenskej republiky pod vedením pán doc. RNDR. Milana Ftáčnika, CSc.?

  • Ak je to málo pre napĺňanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pre oblasť školstva a vedy za tento hodnotený jeden rok alebo prvý rok, budem pokračovať ďalej v oponentúre k prvému bodu.

    V snahe riešiť problémy v oblasti národnostného školstva bol vypracovaný Návrh strategických zámerov v oblasti výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov. Každý z nás si je vedomý toho, že riešenie tejto otázky je veľmi náročné a zdĺhavé a veľmi problematické, a to nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. Dôležité je...

  • Hlas z pléna.

  • Vyprosujem si to, pán poslanec Cuper!

    ... že je tu snaha vlády Slovenskej republiky a že sa začal riešiť tento problém. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v prvom roku 2. volebného obdobia urobilo úpravu v novele zákona o základných a stredných školách na zmenu prechodu z 8. triedy základnej školy do prvého ročníka päťročnej strednej školy s cudzím vyučovacím jazykom. Na školách s vyučovacím jazykom národností sa zaviedli dvojjazyčné vysvedčenia a dvojjazyčná dokumentácia.

    Čo sa týka vysokých škôl, je vypracovaný koncept a sú pripravené podklady na koncepciu...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, prosím vás, vystupuje pani poslankyňa Angelovičová, nekomentujte. Keď vy vystupujete, nechajú vás vystúpiť a rečniť. Takže nechajte aj iných poslancov.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, pokračujte.

  • Čo sa týka vysokých škôl, je vypracovaný koncept a sú pripravené podklady na koncepciu rozvoja vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie vrátane doktorandského štúdia. V spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska bol vypracovaný projekt Katolíckej univerzity v Ružomberku. Súčasnou vládou sú schválené zásady štátnej vednej i technickej politiky a je pripravený koncept na vypracovanie tejto koncepcie. V období po roku 1990 sa prvýkrát, a to pod vedením ministra školstva pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., uverejnila ponuka študijných odborov na vysokých školách s označením tzv. akreditovaných študijných odborov, t. j. študijných odborov, v ktorých majú fakulty a vysoké školy Ministerstvom školstva Slovenskej republiky priznané právo konať štátne skúšky, čo je významnou službou verejnosti, uchádzačom o štúdium na vysokých školách aj v záujme upozornenia na možné riziká výberu študijných odborov v súvislosti s možnosťou ukončenia štúdia. Pokračuje sa v programoch Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže: Socrates, Leonardo da Vinci a Mládež pre Európu 3.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa: Je to málo výsledkov v tejto zložitej ekonomickej situácii na účinné naplnenie programového vyhlásenia v oblasti školstva a vedy za prvý rok 2. volebného obdobia?

    Na základe toho, čo som pred ctenou snemovňou uviedla, a ďalších opatrení zo strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky podľa mňa, o čom som hlboko presvedčená, a podľa členov poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice je bod nenapĺňanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pre oblasť školstva a vedy zavádzajúci a nemá svoje opodstatnenie na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi doc. RNDr. Milanovi Ftáčnikovi, CSc.

    Bod 2: "Nevytváranie podmienok na zdokonaľovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a na lepšie postavenie profesie učiteľa a jeho finančného ohodnotenia."

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, prihláste sa s faktickou poznámkou alebo do rozpravy a predneste svoje názory. Nevstupujte do vystúpenia poslancom, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy.

  • Reakcia poslanca.

  • A vy sa venujte tomu, že sa začnete slušne správať v tejto Národnej rade.

  • Ak mi dovolíte, ctená snemovňa, vymenujem úlohy schválené súčasnou vládou a legislatívne úlohy, ktoré upravujú výchovno-vzdelávací proces v Slovenskej republike pri jeho stabilizácii.

    Počas takmer jednoročného pôsobenia pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., vo funkcii ministra školstva súčasne vláda schválila tieto úlohy: Je to Národný program rozvoja biotechnológií a biotechnologického priemyslu, ďalej je to zriadenie Vládneho výboru pre mládež, ďalej je to Reštrukturalizácia Rady vlády pre vedu a techniku a nové technológie Slovenskej republiky, ďalej sú to Zásady štátnej vednej a technickej politiky. Ďalej bol schválený Systém akreditácie a certifikácie organizácií a pracovísk výskumu a vývoja Slovenskej republiky, bolo schválené aj zapojenie Slovenskej republiky do 5. rámcového programu Európskej únie pre výskum a technologický a technický rozvoj.

    Na riešenie problémov financovania školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vypracovalo kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov obciam na dokončenie objektov základných škôl a ich technickej vybavenosti v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby na rok 1999 a roky 2000 až 2002. Počas roka 1999 sa riešila krízová situácia v školstve, ako je úhrada neuhradených faktúr, kapitola krajských úradov z roku 1998, ktoré tejto vláde zanechala Mečiarova vláda. Pýtam sa, ctená snemovňa, neuhradenie faktúr od roku 1998 na prevádzku škôl, to bol zámer Mečiarovej vlády alebo jej neschopnosť?

    Čo sa týka plnenia legislatívnych úloh, v Národnej rade Slovenskej republiky sme schválili novelu zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe a školskej samospráve. Schválením tejto novely sa posilňuje postavenie školskej samosprávy a vytvára nezávislú školskú inšpekciu. Bol vypracovaný návrh zákona o financovaní školstva. Návrh sa opiera o novelu zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorých nadpríjmy škôl získané prenájmom alebo podnikateľskou činnosťou, resp. príspevky rodičov, si príslušná škola môže ponechať. Konkrétnu sumu finančných prostriedkov na školu určí koeficient na žiaka, pričom pri jeho určovaní sa bude prihliadať na náročnosť štúdia a ďalšie kritériá, ako sú napríklad zdravotne postihnutí žiaci, nadaní žiaci a študenti. V žiadnom prípade, a to by som chcela podčiarknuť, tento návrh zákona nebude likvidovať málopočetné triedy.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod vedením ministra pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., vypracovalo tieto právne predpisy, ktoré aj boli schválené: zákon o dvojjazyčných vysvedčeniach a dvojjazyčnej pedagogickej dokumentácii, ďalej malá novela kompetenčného zákona, ktorou sa stane ministerstvo ústredným orgánom pre oblasť vedy a techniky, ďalej zákon o zriadení neštátnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.

    Ďalej ministerstvo pripravilo podklady na experiment v oblasti financovania vysokých škôl v roku 2000, návrh zákona o financovaní vysokých škôl, ktorý je zahrnutý v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000, strana 21, číslo 11. Ďalej bola vypracovaná a schválená vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii. Ďalej vyhláška, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláškou poskytovanie štipendií študentom vysokých škôl. Ďalej je to vyhláška o školskej inšpekcii, ďalej je to vyhláška o školskej samospráve a tak ďalej a tak ďalej.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod vedením ministra školstva pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., vypracovalo a uviedlo do činnosti za prvý rok 2. volebného obdobia účinné zákony, nariadenia a vyhlášky potrebné pre prax, a tým vytvára podmienky na stabilizáciu a zdokonaľovanie výchovno-vzdelávacieho procesu.

    Na základe uvedeného možno konštatovať, že za také krátke obdobie, takmer jedného roka, sa prijali účinné opatrenia, a nie je ich málo, ktoré sú krokom k zastaveniu úpadku v našom školstve. Musím podotknúť a zdôrazniť, že tento úpadok, v akom sa naše súčasné školstvo nachádza, nespôsobil súčasný minister školstva Slovenskej republiky pán doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., o tom som hlboko presvedčená.

    K tejto druhej časti bodu 2, ktorý uvádzajú podpísaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ako dôvod na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, použijem argument, ktorý plne vystihuje postavenie učiteľa a jeho finančné ohodnotenie. Každý rok Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy spolu s rektormi a dekanmi vysokých škôl sa stretávajú na spoločnom rokovaní s vedením Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Argument, ktorý použijem, je z 25. 2. 1998. Rokovanie sa uskutočnilo v priestoroch Ekonomickej univerzity v Bratislave. V diskusii vystúpil okrem iných aj jeden pán profesor, ktorý upozornil vtedy ministerku školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú na postavenie učiteľa vysokých škôl. Interpretujem: "Pred niekoľkými rokmi som navštívil svojho kolegu vo Vietname. Tento pán profesor mal vedľa univerzity šopu na výrobu lámp. Pani ministerka, mne dnes nič iné nezostáva, len si zriadiť podobnú dielničku, aby som mohol vyžiť." K tomuto nemám čo dodať.

    K bodu 3 návrhu podpísaného poslancami Národnej rady Slovenskej republiky: "Vedie školstvo do hlbokej krízy a kolapsu." Ak dovolíte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k oponentúre tohto bodu použijem jednu z priorít, znovu tú istú, ktorú si súčasná vláda stanovila v programovom vyhlásení, citujem: "Rozhodujúcu úlohu štátu vláda vidí v zastavení úpadku výchovy a vzdelávania." Koniec citátu. Z toho vyplýva, že úpadok nášho školstva už bol pred nastúpením súčasnej vlády, t. j. aj pred nastúpením pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika do funkcie ministra školstva Slovenskej republiky.

    Chcem to podložiť aj faktom. Pred rokom, keď sa prerokúvalo programové vyhlásenie v Národnej rade Slovenskej republiky, zaujala som stanovisko k vysokým školám. Prepáčte mi, nechcem nikoho uraziť, ale znovu zopakujem časť svojej rozpravy, lebo tieto slová sú aj dnes aktuálne a majú hlboký význam. Citujem: "Materiálno-technické vybavenie pracovísk na vysokých školách, to nie je záležitosť pol ani jedného roka. Vyžaduje si niekoľko rokov. Uplynulé štyri roky pre vysoké školy sú charakterizované prijatím viacerých čiastkových koncepcií, ktoré vypracovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. S niektorými z nich sa vysoké školy nestotožnili. Pridelené prostriedky na vysoké školy z celkového rozpočtu nezodpovedali potrebám vysokých škôl. Na porovnanie použijem argument zo Slovenského profitu rok 1998, číslo 10, strana 1: V roku 1991 bolo pridelených bez energie a nájomného 30 % prostriedkov, v roku 1995 to bolo 11 %, v roku 1997 už len 7 %. Z uvedeného vyplýva, že na výučbu študentov zostala vysokým školám v roku 1997 iba jedna šestina prostriedkov oproti roku 1991." Koniec môjho citátu.

    Práve na návrh ministra školstva pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., sa vláda Slovenskej republiky zaoberala krízovou situáciou, tak ako som to už uviedla. Zopakujem to ešte raz. Teraz konkrétne. Vláda sa zaoberala krízovou situáciou vo financovaní škôl v pôsobnosti okresných a krajských úradov a v závere roka 1998 rozhodla o uvoľnení viazania finančných prostriedkov pre školstvo, schválené predošlou vládou, čím odvrátila kolaps najmä v základných a stredných školách. Napriek tomu tieto školy v dôsledku nedofinancovania minulou vládou boli do roku 1999 zadlžené vo výške viac ako 700 mil. Sk. Vláda na návrh ministra školstva v júli 1999 rozhodla o uvoľnení 1 mld. Sk, získaných vrátením finančných prostriedkov za 1. polrok 1999 na úhradu neuhradených faktúr pre školy a školské zariadenia v kapitolách krajských úradov, čím zabránila ich kolapsu. Pri rozhodovaní o viazaní finančných prostriedkov na 2. polrok vláda neviazala finančné prostriedky pre vysoké školy. Na návrh ministra školstva rozhodla o zmiernení viazania pre vysoké školy o 1 %, čo znamená uvoľnenie takmer 43 mil. Sk na pokrytie ich potrieb.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, kto doviedol naše školstvo do krízy? O pravdivosti odpovede, ktorú teraz vyslovím, som hlboko presvedčená. Nebol to pán doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc., minister školstva Slovenskej republiky 2. volebného obdobia v rokoch 1998 - 2002. Pred sebou mám dve výzvy. Jedna je od Združenia vysokých škôl a priamo riadených organizácií Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku zo dňa 18. 3. 1999, ktorú som dostala na svoje meno a je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky. Plénum Združenia vysokých škôl a priamo riadených organizácií Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku na svojom zasadnutí dňa 18. 3. 1999 posúdilo súčasný stav sociálneho a s tým súvisiaceho spoločenského postavenia pracovníkov vysokých škôl a priamo riadených organizácií. Plénum združenia konštatovalo, a to podčiarkujem, že v dôsledku dlhodobého nesystémového riešenia celého komplexu mzdových, sociálnych, finančných a materiálnych otázok sa slovenské vysoké školy a priamo riadené organizácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky dostali, a to podčiarkujem dvakrát, do krízového stavu, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie. Takže nielen pracovníci školstva, ale aj sami odborári poukazujú na to, že už v polovici marca 1999 v dôsledku dlhodobého neriešenia celého komplexu problémov sa naše vysoké školy a priamo riadené organizácie dostali do krízového stavu.

    Druhá výzva je od delegátov 3. zjazdu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku z 12. 11. 1999, v ktorom sa obracajú na prezidenta Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je to výzva pod názvom "Zastavte úpadok školstva Slovenskej republiky". Vo výzve je okrem iného uvedené, že reálny rozpočet školstva sa počas všetkých vlád od roku 1990 znižuje. Delegáti nás upozorňujú aj na priemernú mzdu, ktorá je o 19 % nižšia v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve.

    Tento tretí bod, ktorý uvádzajú podpísaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ako dôvod na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, je nepravdivý vo vzťahu k ministrovi školstva Slovenskej republiky a zavádzajúci. Úpadok a kríza nášho školstva má korene a rast v inom časovom horizonte, nie za prvý rok ministrovania pána Ftáčnika.

    Bod 4 uvedený v návrhu podpísanom poslancami Národnej rady Slovenskej republiky: "účelovo spolitizúva oblasť školstva".

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k tomuto bodu mám iba toľko. Akademická pôda je apolitická a platia na nej akademické slobody. Žiaľ, musím však konštatovať, že kradmou nohou Hnutia za demokratické Slovensko bola zneužitá akademická pôda Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, konkrétne telocvičňa, dňa 18. 6. 1998 na predvolebný míting pred parlamentnými voľbami. Pýtam sa, ctená snemovňa, kto účelovo spolitizúva a politický zneužíva akademickú pôdu?

  • Ruch v sále.

  • Zodpovedanie tejto otázky nechám na vás, vážené poslankyne a vážení páni poslanci.

    Bod 5 uvedený v návrhu podpísanom poslancami Národnej rady ako "Jeho práca ako ministra je v diametrálnom protiklade s jeho slovným proklamovaním potrieb školstva". Na základe toho, čo som uviedla v rozprave v bode 1 až 3 vyplýva, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky za jeden rok pod vedením ministra pána doc. RNDr. Milana Ftáčnika, CSc., vykonalo mnoho osožnej práce a dosiahlo pozitívne, účinné výsledky. Za ministra musia hovoriť výsledky práce, efektívna účinnosť prijatých zákonov, nariadení a vyhlášok v prospech nášho školstva, v prospech občana a spoločnosti. Za tento jeden rok pán minister dokázal toho dosť. Za také krátke obdobie sa objavili už prvé plody jeho práce a úsilia a to je pozitívny signál na zastavenie úpadku nášho školstva.

    Ctená snemovňa, v závere chcem uviesť fakt, že moje stanovisko k návrhu podpísaných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky by bolo jednostranné, keby som ho nedoplnila o bod B. Všetci cítime, že naše školstvo trpí už dlhodobo nedostatkom finančných prostriedkov na prevádzku, ale aj na ohodnotenie práce učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Je tu zdedený nepriaznivý stav v riadení základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý sa prejavuje v nedostatočnej kompetencii odborov školstva na krajských úradoch a okresných úradoch. Veľké problémy sú pri zriaďovateľskej funkcii stredných odborných učilíšť. Aj vysoké školy, veda a výskum zápasí s každodenným prežitím. Tým chcem upozorniť ctenú snemovňu, že čas, ktorý venujeme neopodstatneným dôvodom uvedeným v návrhu podpísanom poslancami Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, mali sme využiť efektívne na riešenie problémov v školstve a na vyvedenie nášho školstva z úpadku. Predovšetkým toto od nás občania Slovenskej republiky očakávajú.

    Predložený návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi doc. RNDr. Milanovi Ftáčnikovi, CSc., podpísalo 36 poslancov, 29 z Hnutia za demokratické Slovensko a 7 zo Slovenskej národnej strany, t. j. 24 % zo všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ctená snemovňa, ak vás môžem láskavo požiadať, na základe toho, čo som uviedla v rozprave, nepodporte návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi Milanovi Ftáčnikovi, pretože nemá svoje opodstatnenie a je zavádzajúci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Angelovičovej: ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jarjabek a ako posledný pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Potom by som poprosil technikov, aby mi to točili tak, ako sa poslanci prihlasovali. Áno.

    Prvý pán poslanec Jarjabek, posledný pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani poslankyňa Angelovičová hovorila vo svojom príhovore a skutočne podľa jej mnohých kladov ja s ňou nemienim v tomto zmysle protirečiť, ale vo svojom príhovore zabudla pripomenúť alebo zabudla sa vyjadriť k likvidácii inštitúcií v školstve a hlavne k likvidácii vyše 50 stredných škôl, ktorá je plánovaná. To som si myslel, že, pani poslankyňa, tiež spomeniete, a hlavne som si myslel, že spomeniete dôvod tejto likvidácie.

    Ďalej ste hovorili o nejakom politickom zneužití inštitúcií, ak som to dobre pochopil z vášho prejavu. Nuž, vážená pani poslankyňa, ja si pamätám pred voľbami, ako Strana demokratickej ľavice si prenajala divadlo vo Zvolene, ktorého riaditeľom bol vtedy pán Sarvaš, a snemovala v ňom dva dni. Podľa vašej teórie by pán riaditeľ Sarvaš vám nemal prenajať tento priestor. Opäť si dovolím s vami hlboko nesúhlasiť a myslím si, že ste mali plné a legitímne právo v tomto divadle snemovať, čo vy vlastne svojou teóriou v tejto chvíli vyvraciate. Skutočne hlboko v tomto smere s vami nesúhlasím, aby som citoval klasika.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Môžem veľmi zodpovedne vyhlásiť, že mnohí členovia-sympatizanti HZDS dobre poznajú program SDĽ a s drvivou väčšinou téz tohto programu aj súhlasia. Takisto si myslím, že napríklad na okresných alebo miestnych úrovniach jestvuje veľmi dobrá spolupráca medzi HZDS a SDĽ. Ale pán minister Ftáčnik akoby bol z iného cesta. Dokonca si dovolím tvrdiť, že keby tu sedel za Demokratickú stranu alebo za maďarskú koalíciu, tak by mu to oveľa viac sedelo, pretože všetky jeho kroky, ktoré doteraz urobil, boli proti duchu koncepcie stanov a aj programu Strany demokratickej ľavice. Samozrejme, to nie je naša starosť, ale fakt je taký, že vykonal také kroky, že jednoducho v tomto parlamente vôbec nemusela byť strana maďarskej koalície a iredentisti, ktorých mnohé myšlienky sa tu prejavili, a vôbec tu nemusela sedieť Demokratická strana, pretože pán Ftáčnik všetko veľmi pekne za nich urobil. On bol ten človek, ktorý tvrdo potlačil slovenský fenomén v Slovenskej republike, on likvidoval mnohé veci, ktoré sa budú dať veľmi ťažko nahradiť. Pán minister Ftáčnik sa zapísal takými čiernymi písmenami do slovenskej histórie, že sa bojím, že ak bude mať prapravnukov, ešte aj tí budú veľmi radi, keď si budú môcť zmeniť meno.

    Jednoducho, pán minister Ftáčnik, vykonali ste čosi, čo sa vyrovná kroku bývalého tvrdého maďaróna a maďarofila v uhorskom parlamente, ktorý neuznával, že žije viac národností v Uhorsku a likvidoval Slovensko. To ste vy, pán minister. Preto musíte a mali by ste odísť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážení pani poslankyňa,

    zrejme ste si doteraz nepreštudovali poriadne ústavu, pretože článok 88 jasne hovorí, že na návrh na odvolanie člena vlády stačí pätina podpisov, to znamená 20 %. Takže 30 poslancov úplne stačí. Prosím, nedehonestujte. Je nás tu oveľa viac a máme právo na vyjadrenie svojho návrhu. Aj pán minister, keď bolo opozičný poslanec, takýto návrh na svoju predchodkyňu dal. A nehnevajte sa, v mnohých miestach vášho vystúpenia sa zdalo, že ste si prevzali argumenty na odvolanie pani ministerky Slavkovskej. Je rok 2000, a nie rok 1998.

    Čo sa týka nezaplatených faktúr. Taká istá situácia je aj teraz. Prečítajte si dnešnú Pravdu, kde píše učiteľka z Prievidze, že nemohla byť včas poskytnutá pomoc dieťaťu s astmatickým záchvatom, pretože boli vypnuté telefóny, pani poslankyňa. Takáto situácia je na školách. Ja sa vám divím, vy používate finančné dôvody z roku 1998, ako boli finančne ohodnotení pracovníci školstva. Dnes im reálna mzda klesla o niekoľko percent. Ja nehovorím, že za to všetko môže pán minister, taká neobjektívna nie som. Môže za to veľkou mierou vaša stranícka kolegyňa a jeho vládna kolegyňa pani ministerka financií, ktorá nemá dostatočné pochopenie ani pre rezort školstva, ani pre rezort zdravotníctva.

    A ešte malú pripomienku, pani poslankyňa. Zopakovali ste aspoň tridsaťkrát celý titul pána ministra. Nezvykne sa to robiť, ak sa niekto stane ministrom, tak sa uvádza bez titulov.

  • Pán poslanec Dzurák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som poďakovať pani docentke Angelovičovej, poslankyni Národnej rady, že tak objektívne a presne zhodnotila ministra pána Ftáčnika aj jeho ministerstvo. Myslím si, že presne povedala, že pán minister je skutočne akceptovaný väčšinou akademickej obce. A dokonca môžem zodpovedne vyhlásiť, že je akceptovaný i členmi a sympatizantmi HZDS. Nie preto, že je za SDĽ, ale preto, že skutočne je to odborník a profesionál.

    Mňa veľmi mrzí, že som musel prísť až sem do parlamentu, aby som videl, ako sa skutočne niektorí muži nehorázne správajú k dámam. Je to veľmi zlé a je to skutočne na zamyslenie niektorých pánov poslancov. Preto by som tomu pánovi poslancovi, ktorý nechce, aby som používal jeho meno v parlamente, ktorého meno začína na spoluhlásku C, v strede je P a na konci R a medzitým sú samohlásky U a E, by som chcel, pán poslanec, pripomenúť a poprosiť vás, že keď ste už nenávistný k pani poslankyni Angelovičovej, buďte aspoň slušný.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som zareagovať na margo mojej predrečníčky asi takto. Ja neviem, kto jej dával podklady na vypracovanie tejto jej reči. Dúfam, že nie pán minister. To by ma už naozaj hlboko šokovalo, pretože tam bolo plno, ale skutočne plno vecí, ktoré boli nepravdivé. Spomeniem iba niektoré.

    Pani poslankyňa, ak vy kladiete za vzor, že pán minister vypracoval koncepciu predškolskej výchovy s dôrazom na jeden rok pred začatím školskej dochádzky, tak sa hlboko, ale hlboko mýlite. Táto koncepcia na tom ministerstve je vypracovaná už dávno. Podľa tejto koncepcie sa už dávno robí, čiže to nemôžete prisudzovať tomuto ministrovi. Takisto nechápem, o čom ste hovorili, keď ste hovorili, že on vypracoval nejakú koncepciu výchovy rómskej mládeže. Tá koncepcia tam už tiež dávno existuje. Neviem, či ste už niekedy počuli o triedach, ktoré sa zriaďujú ako prípravné ročníky a za zriaďovanie ktorých Mečiarova vláda bola pochválená od Európske únie, čiže žiadna novinka. Takisto školy podporujúce zdravie, tie dokonca existovali, už keď ja som nastúpila na ministerstvo, čiže tiež nie žiadna novinka. Stavať všetko na koncepciách, pani poslankyňa, sa nedá. Keď som ja nastúpila na ministerstvo, tak tam bola koncepcia Konštantín, z ktorej sme vychádzali. Potom my sme robili koncepcie s tým, že sme nadväzovali na Konštantína. To isté zrejme robí aj pán minister. Takže tvrdiť, že za rok vypracúva koncepcie, viete, to nie je na jeho obhajobu veľmi vhodné. To skôr dehonestuje, že nič iné nerobí, len tam robí koncepcie a okrem toho prepúšťa učiteľov, nepedagogických pracovníkov, zatvára školy, navŕšuje pedagógom úväzok a zúčastňuje sa na štrajku, ktorý bol vedený proti nemu. Čiže asi toto by potom bola činnosť pána ministra.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    podľa pani docentky, doktorky, kandidátky vied, pani poslankyne Angelovičovej skutočne v školstve je všetko v najlepšom poriadku. Už som to raz hovoril a túto otázku kladiem na hodine otázok už dlho pánovi ministrovi, či si vypočul vystúpenia učiteľov na štrajku učiteľov minulý rok. Boli veľmi tvrdé, veľmi kritické a dovolím si povedať, že mali prečo. Situácia v školách je katastrofálna, rodičia, keď chcú mať deti v trošku slušnejšom prostredí, tak si musia vyzbierať sami peniaze. Keď chcú, aby si umývali ruky, tak si musia kúpiť mydlá a nosiť toaletný papier. Ja viem, že poviete, to je dôsledok politiky HZDS. Ale ja by som povedal, je to aj dôsledok politiky, ktorá sa u nás robila asi do roku 1989, pretože mnohé školy sú v katastrofálnom stave. Človek každú chvíľu v novinách číta, že hrozia spadnutia škôl a podobne a podobne.

    Vy, samozrejme, sa nemáte veľmi čím chváliť, tak si beriete naše výsledky práce, ako to potvrdila aj pani poslankyňa Slavkovská, a vytýkate nám. Pozrite sa, politické schôdze v školách robili poslanci za SDĽ. Mohol by som vám povedať skutočne desiatky alebo stovky prípadov, keď po základných alebo stredných školách chodili vaši poslanci, vaši predstavitelia diskutovali so študentmi počas vyučovania, nie po vyučovaní. To by som vám povedal skutočne veľmi veľa príkladov a potom koniec koncov pán prezident zrejme vedel, prečo sťahuje svoju knižku, keď tam uviedol - aspoň podľa toho, čo bolo publikované -, že rektor Ekonomickej univerzity organizoval stretnutie predstaviteľov všetkých politických strán, aby sa vlastne dohodli, ako zvrhnúť, čo robiť pre to, aby zvrhli...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    ja chcem len povedať, že pani poslankyňa spravila medvediu službu svojím vystúpením, pretože nielen to, čo povedala, bolo na viacerých miestach ťažko obhájiteľné, ale prilepila pánovi ministrovi perie, ktoré mu vôbec nepatrí, a je to chvála cudzím perím a tým vyvolala dojem, že teda niet ani čo pochváliť. Lebo keď na pochvalu vyberiete to, čo urobila Mečiarova vláda a čo ostalo naďalej, tak to nie je na pochvalu ako autorstvo. Ďalej ste povedali vetu, že pán minister je akceptovaný v rezorte školstva. Pani poslankyňa, preboha, ešte tak ďaleko nie sme, aby minister, pokiaľ sedí v kresle, nebol akceptovaný. Ale zabudli ste povedať, že zároveň je s ním veľká nespokojnosť a v mnohých veciach nesúhlas, asi tu chýba cit pre nuansu a realitu, pretože aj keď sa pán minister zúčastní na akcii, ktorá je proti nemu, a povie, že tlieska na záver, že teda aj on s tým súhlasí, tak asi je tu niečo nie celkom v citlivosti v poriadku. Takisto nie je v poriadku, keď predkladá do vlády materiál, ktorým povie pre masmédiá, že on s tým nesúhlasí. Takže to sú trošku také chyby pochopenia. A to ste už vôbec nemali povedať o tej účasti, lebo je množstvo príkladov práve proti vám, posledný - škola Grösslingova, prezident, exprezident...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani Angelovičová, nech archanjel Gabriel chráni pána ministra pri takomto bulvárne insitnom obhajovaní toho, čo on naozaj neurobil, to skutočne mu nezávidím. Ako vám to tá stranícka centrála nadiktovala, preboha? Veď ste mohli argumentovať vecami, ktoré naozaj urobil, veď on je naozaj odborníkom. Ale nie je odborníkom v oblasti vysokých škôl a vedy, napríklad, a tam ho ľudia, jeho vlastní spolustraníci ohodnotili naozaj objektívne. Mali by ste skutočne trošku inak argumentovať, to je také nešťastné, že skutočne ho ľutujem, lebo istým spôsobom sa červená asi tým, že ten spôsob argumentácie bol taký naivný, že to bola hrôza.

    Ale prosím vás pekne, len zoberme si to, že odborné veci ako urobil. Ukončil funkčné obdobie Akreditačnej komisie, ktorá mala fungovať do mája 2000, predčasne. Ja som si myslel, zbavil nás roboty a neplatených povinností, urobil dobre. Ale čo robí táto Akreditačná komisia, to je hrôza. To je doslova hrôza. Moji priatelia z Francúzska a Belgicka mi ohlásia, to si nám azda zle preložil tie akreditačné rezultáty. Nie, ja som ich preložil perfektne, ja som si to skonzultoval s Angličankou a dobre je to preložené. Ale takto predsa Akreditačná komisia nemôže fungovať! A to je jeho dielo, to je jeho dieťa. To ste mohli povedať, že azda v tom sa nevyzná dobre.

    Ako to mohol takto urobiť, priatelia? Veď v NUFIC-Centre nás sledujú, čo robíme vo vysokoškolskej politike. Tá politika nie je dobrá, je tam plno perspektívnych plánov, plno plánov do budúcnosti, ale ministrovi uniká operatíva. Uniká mu operatíva, veď tu máme hŕbu listov od odborárov zo škôl, nielen odborárov - učiteľov, ktorí ho volili, že to je hrôza. Takéto listy predsa nechodili za Mečiara. Tam sa strážila aj operatíva, riešenie aktuálnych problémov. Pani ministerka, ktorá ho predchádzala, tá si dala aj na to pozor. Ale to ste mali hovoriť dajako inak, nie takýmto, by som povedal, zjednodušujúcim spôsobom, naivne.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pani kolegyne Angelovičovej, kde hovorila o politizácii školstva. Ja by som práve povedal, že ono tá politizácia nastala za tejto vlády, pomerne veľmi silná politizácia školstva, keď si uvedomíme, že sa pristúpilo k prehodnocovaniu nami založených vysokých škôl v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Trnave, samozrejme, a bolo to nie z titulu toho, že tam je nejaká neodbornosť alebo...

  • Reakcia z pléna.

  • Isteže, urobil sa audit, tie školy majú možnosť sa akreditovať z odbornej stránky, ale hlavný cieľ bola ich likvidácia, tak to cítime všetci, pretože to boli deti Mečiarovej vlády. O toto tu šlo. A druhá vec je, ja si neviem predstaviť, či v iných štátoch, ale ja nemám takú informáciu, že by vláda zasadala na akademickej nedostupnej a nezávislej pôde. Táto vláda, myslím, asi dvakrát zasadala na akademickej pôde v Bratislave a v Žiline. To, že je tam nedotknuteľnosť akademickej pôdy, sa tam diali politické aktivity. Boli tam dokonca prednášky, myslím, troch ministrov počas dvoch dní a podobné aktivity. Takže prosím, ak sa politizuje, tak sa politizuje teraz a riadne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani poslankyňa presne potvrdila správnosť slovenského porekadla, že niekedy menej je podstatne viac. Ona práve svojím vystúpením dokázala, že ministrovi skôr uškodila, ako mu pomohla. Urobila demagógiu päťdesiatych rokov, čím potvrdila, že darmo určitá strana si zmení meno, niektoré jej atribúty zostali a je to na škodu veci. SDĽ ako ľavicovo orientovaná politická strana mala mať záujem predovšetkým o rezorty školstva, zdravotníctva, a presná pravda je opak. A mňa to mrzí, že jej to musím hovoriť, pretože ak nevidí, čo sa deje v školstve, tak asi tam už dávno nebola. Učitelia majú mizerné platy, také nízke platy, ten pokles reálnej mzdy, aký je teraz, nebol nikdy za Mečiarovej vlády. O tom ste mali hovoriť, pani poslankyňa. Mohli ste hovoriť aj o sklamaniach učiteľov s tým, aké mali nereálne sľuby a nádeje od pána ministra a potom zobral svoju odmenu s plechovou tvárou a ukázal učiteľom, povedala by som trošku ľudovejšie, frčku. Pani poslankyňa, o tom sa dá hovoriť, o tom, že v tomto roku má prísť o zamestnanie 10 000 učiteľov. Ale už je sľúbených 250 inšpektorov, ktorí budú behať a ešte za tie mizerné platy ich kontrolovať. O tom bolo treba hovoriť a o tom, že vlastne tým, že sú zastrašovaní, že môžu prísť o zamestnanie a nebudú mať ani ten mizerný plat, že sa ocitnú medzi nezamestnanými, tak to je pre nich hrozba, ktorá im zatvára ústa.

  • Pekne ďakujem, pán predseda.

    Kolegyňa Marika Angelovičová podala výpočet právnych noriem, vyhlášok a koncepčných aktivít ministerstva školstva pod vedením ministra Milana Ftáčnika. Jasne deklarovala pozitívnu aktivitu ministerských úradníkov a množstvo odvedenej práce pri rozvoji školstva. Na začiatku funkčného obdobia ministerstva školstva bolo potrebné vynaložiť úsilie zastaviť krízu školstva. Venovala sa v tejto časti veľmi veľa a myslím si, že objektívne treba zhodnotiť, že to tak je, ktorá vlastne začala za Mečiarovej vlády a za ministrovania pani ministerky Slavkovskej. Hneď na začiatku zároveň zvýraznila koncepčné aktivity, ktoré bolo treba položiť a nasmerovať určitým spôsobom. Zároveň po takto položených koncepciách je možné robiť aj operatívu a proste čiastkové veci, ktoré treba robiť.

    Ja chcem však zvýrazniť ešte jeden pozitívny prvok pána ministra Ftáčnika, a to je dialóg. Osobne viem z mojej poslaneckej aktivity, ktorú robím po Slovensku, že pán minister sa vždy stretával pri akýchkoľvek koncepciách, ktoré boli vypracované ministerskými úradníkmi, aj s tými, ktorých sa tie koncepcie dotknú. To znamená študentmi vysokých škôl tých vysokých škôl, o ktorých Akreditačná komisia rozhodla, že majú byť zrušené. Vidíte, podnes nie sú. Hľadá sa spôsob, akým spôsobom dať tým študentom, ktorí boli určitým spôsobom podvedení tým, že boli do takýchto škôl naverbovaní, aby dostali vysokoškolský diplom, ktorý majú dostať. Hľadá sa trpezlivo tento dialóg.

  • Ďalej pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pani poslankyňa Angelovičová reagovala na nedôstojné trojvetové odôvodnenie návrhu na odvolanie ministra školstva Milana Ftáčnika. Aj tieto všeobecné, nič nehovoriace výhrady podrobne vysvetlila a chcem zdôrazniť, že ich vyvrátila. Práve to sa nepáči signatárom návrhu a práve to nechcú počuť.

    Podstatné je, že pán minister Ftáčnik je jeden z mála doterajších ministrov školstva, ktorý napĺňa to, čo príslušná vláda si dala do programového vyhlásenia. Základným problémom rezortu školstva sú koncepcie. Áno, sú. Predchádzajúca vláda ich údajne mala. Nič však nerealizovala, všetko sa riešilo, ale nič nedoriešilo.

    Chcel by som zároveň však doplniť pani poslankyňu Angelovičovú, ktorá zabudla povedať, že vystúpenie si písala sama, že jej ho nepísal pán minister Ftáčnik ani Peter Weiss. Poslanci SDĽ totiž vedia nielen písať a čítať, ale dokonca aj myslieť. Práve to posledné sa veľmi málo prejavuje vo viacerých vystúpeniach pána Cupera a tých, čo urážajú a znevažujú takmer každého a takmer vždy, ale myslím si, že to netreba zdôrazňovať, že to občania Slovenskej republiky vidia.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja som si naozaj veľmi pozorne vypočula ódu pani poslankyne Angelovičovej na pána ministra Ftáčnika a zdalo sa mi, že predsa len tej óde niečo chýbalo a chýbalo jej vyvrcholenie. Myslím si, že tým vyvrcholením mal byť návrh na inštalovanie pamätnej tabule na budove ministerstva školstva s textom "Česť nehynúcej pamiatke doc. Dr. Milanovi Ftáčnikovi, CSc., zakladateľovi slovenského školstva. Podpísaní vďační slovenskí analfabeti."

  • Ďakujem pani Angelovičovej, že ma tak poučila z trestného práva, doteraz som si myslel, že sa dajú zneužívať iba maloleté deti alebo nedospelé osoby, a dozvedel som sa, že sa dá zneužiť aj telocvičňa, to dokonca na politické ciele. Ale, pani Angelovičová, ja vám poviem, ako bolo zneužívané zo strany SDĽ auditórium maloletých, škoda, že nie je tu pán Palko, istý môj kamarát z jeho rodiska, z Čuňova, mi to predviedol pred voľbami, keď jeho 8-ročná dcéra, druháčka, prišla zo školy z Petržalky a svojim prekvapeným rodičom oznámila, že pani učiteľka im oznámila v triede, aby volili Ftáčnikovu stranu. Ja predpokladám, že pani učiteľka už vytriezvela z toho amoku, ktorý ste im sľubovali svojou školskou politikou.

    Pani Angelovičová, my sme nepísali docentské ani kandidátske práce o pštrosoch a ich chove a pštrosiu politiku v tomto parlamente nebudeme prezentovať ako vy, že si budeme strkať hlavu do piesku a zakrývať pred spoločenskou realitou oči. My učíme na vysokých školách a väčšina z nás z toho 43-členného klubu učí na vysokých školách dlhé desaťročia a vieme, ako fungujú vysoké školy. Vieme aj o tom, ako fungujú stredné školy. Môžem vám povedať názor tých študentov, ktorí tu včera boli z obchodnej akadémie, a ich názor na pána ministra, ktorý im ide ich školu rušiť. Pán minister dôsledne aplikuje to, že na čo by Slovač študovala, veď môže byť aj bez vzdelania.

    Ja vo svojom vystúpení niektoré jeho pozitíva aj negatíva rozvediem, ale vyprosím si, pán predsedajúci, aby vaši robotnícki intelektuáli si otierali ústa stále o moju osobu, najmä pán Dzurák, lebo vám ten...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani kolegyňa Angelovičová, ja som myslel, že keď poviete A, že poviete aj B. Pretože zrejme o tom stretnutí v športovej hale viete minimálne toľko ako ja, že to bolo stretnutie s občanmi, že priestory boli prenajaté na stretnutie občanov s prominentnými reprezentantmi mesta Nitra plus pánom Mečiarom. Tak to bolo, pretože tam sedela aj súčasná poslankyňa pani Kadlečíková. Takže ja si myslím, že treba hovoriť pravdu a bolo by treba dodať aj to, aké aktivity na území školy, poľnohospodárskej univerzity, vyvíjala skutočne SDĽ, a dá sa povedať, aj skupina, ktorá tam je, vyvíja. Takže to kvôli objektivite.

    A pokiaľ citujete z výzvy odborového zväzu, tak ste mali byť aspoň trošku objektívna a zacitovať aj to, čo je tými najhrubšími písmenami napísané: "Zastavte úpadok školstva v Slovenskej republike spôsobený znižovaním aj minimálneho rozpočtu na rok 2000, ďalším prepúšťaním zamestnancov, ďalším znížením reálnej mzdy." A potom by to bolo v poriadku.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Myslím si, že vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej navodilo atmosféru, ktorá znovu prináša napätie do tohto parlamentu, pričom je to absolútne zbytočné, pretože vieme, že tak ako pri predchádzajúcom bode, tak aj pri tomto hlasovacia mašinéria rozhodne. Ale v každom prípade si myslím, že niektoré jej výroky uvedené v tejto správe, ktorú predniesla, boli nepravdivé. Chcem ju upozorniť predovšetkým na ten nepravdivý výrok, kde sa hovorí o tom, že dlhy ostali po Mečiarovej vláde. Aj Mečiarova vláda prevzala dlhy po predchádzajúcej vláde a po tej predchádzajúcej, v ktorej sedeli komunisti, a nebudem to rozvíjať ďalej, vždy tie dlhy musí niekto splatiť. Chcem povedať, že aj deficit štátneho rozpočtu ste si vyrovnali tým, že ste tieto dlhy nechali na nižších stupňoch štátnej správy a potom ste sa s tým chválili, ako ste znížili štátny deficit.

    Druhé, čo hovorila pani Angelovičová, je otázka zneužitia akademickej pôdy, teda telocvične. Chcel by som jej len pripomenúť voľby v roku 1994, keďže som pedagóg a poznám všetkých pedagógov, ktorí v okrese pôsobia, ako chodil pán Harach na stretnutia s učiteľmi, za ktoré potom učitelia dostávali odmeny a náhradné voľná, a vtedy Hnutie za demokratické Slovensko nerobilo z toho kampaň, akú robíte dnes vy. Aj keď si myslím, že to bol postup nesprávny.

    A čo sa týka podpisov na návrhu na odvolanie pána ministra, tak keď ste už povedali percentá, že to podpísalo 24 % poslancov tejto Národnej rady, tak vás chcem upozorniť, že v opozícii je 57 poslancov, t. j. 38 %, a keď tých 57 poslancov a 38 % hlasov v tejto Národnej rade prepočítam na počet občanov, ktorí nás podporujú, tak je to väčšina.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub SMK pani poslankyňa Erzsébet Dolníková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    bol koniec novembra, keď sme začali prerokúvať návrh opozície na odvolanie ďalšieho, v poradí už šiesteho ministra, tentoraz ministra školstva Slovenskej republiky. Tento termín podľa môjho názoru nebol náhodný. Veď keby sa bol splnil zámer predkladateľov, boli by sme niekoľko dní diskutovali na túto tému, namiesto toho, aby sme prerokovali pre spoločnosť hádam najdôležitejší zákon - rozpočet Slovenskej republiky. Mohla by som začať slovami, neprekvapil nás tento krok opozície, ale toľkokrát sme už vyslovili túto vetu, že je to zbytočné. Okrem toho kolegovia z opozície už krátko po vymenovaní vlády Mikuláša Dzurindu sami avizovali, že postupne budú podávať návrhy na vyslovenie nedôvery jednotlivým jej členom. Argumenty skupiny poslancov podpísaných pod návrhom sú skoro rovnaké. Ministri údajne neplnia programové vyhlásenie vlády, vedú hospodárstvo do kolapsu a Slovensko priamo do záhuby. Ostatné si doplňte podľa svojho názoru. V prípade ministra Ftáčnika je písomné odôvodnenie veľmi stručné: "Nenapĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť školstva a vedy. Nevytvára podmienky na zdokonaľovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a na postavenie profesie učiteľa a jeho finančné ohodnotenie. Vedie školstvo do hlbokej krízy a kolapsu. Účelovo spolitizúva oblasť školstva" a tak ďalej. Toľko z citácie.

    Predpokladám, že v rozprave pani poslankyne a páni poslanci, navrhovatelia, určite podrobne popíšu všetky jeho tzv. hriechy, podobne ako to býva zvykom v rámci hodiny otázok či v interpeláciách, ako to už predniesla aj pani predkladateľka Mušková. Nechcem pánovi ministrovi ublížiť tým, že ho budem obhajovať, veď už samotný fakt, že ho Strana maďarskej koalície podporuje, je v očiach opozície priťažujúcou okolnosťou. Namiesto toho uvediem iba niekoľko faktov na zdôvodnenie, prečo nebudú poslanci Strany maďarskej koalície hlasovať za jeho odvolanie. Jeho pozitívne kroky už popísala pani Angelovičová, a nie je potrebné ich opakovať.

    Pred 10 rokmi hádam ani jedna skupina občanov tak neočakávala zmenu ako práve učitelia a študenti. Hoci s určitými ťažkosťami, ale naštartovali sme reformu školstva, vytvorili sa orgány školskej samosprávy, nezávislá školská inšpekcia. Pracovalo sa na projekte Konštantín. Zriadili sa prvé cirkevné a súkromné školy. Verili sme, že časom sa priblížime k vyspelej Európe aj v oblasti školstva. Postup reformy sa však zastavil nástupom predchádzajúcej vlády, prijatím takých zákonov ako napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 84/1995 Zb., ktorým sa mení zákon Národnej rady 542/1990 o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, alebo zákon číslo 222/1996 o organizácii miestnej štátnej správy a tak ďalej, následkom čoho boli obmedzené kompetencie školských samosprávnych orgánov a zanikla i nezávislá školská inšpekcia.

    Ďalšou ranou tentoraz smerom k vysokým školám bolo prijatie novely zákona číslo 324/1996 Z. z., čím sa posilnili právomoci ministerstva školstva na úkor práv orgánov vysokých škôl, napríklad zasahovanie ministerstva do procesu udeľovania vedeckých hodností, habilitačného konania, vymenúvania profesorov a podobne. Absentovalo tiež transparentné financovanie vysokých škôl. Zbytočné napätie sa vyvolalo vytvorením nových vysokých škôl neúmerným rozdeľovaním financií v prospech novozaložených univerzít. S rovnakými problémami zápasila i veda. Netreba uvádzať ďalšie príklady na činnosť predchádzajúcej vlády, veď všetci z vlastnej skúsenosti poznáme, do akého stavu sa dostalo školstvo, aké dedičstvo musel prebrať pán minister Ftáčnik a jeho spolupracovníci po voľbách.

    Vláda aj pán minister Ftáčnik má za sebou mimoriadne zložité a ťažké obdobie. Bolo treba, obrazne povedané, "zmeniť kurz" aj v školstve, prijať opatrenia i zákony, ktorými sa museli naprávať chyby posledných rokov. Príkladom toho je i nedávno prijatý zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Úlohy pre rezort školstva vyplývajú zo zásady, že, citujem, "výchovu a vzdelávanie považuje vláda Slovenskej republiky za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít". Žiaľ, ešte stále je aktuálna úloha - zastaviť úpadok školstva. A na ceste ku koncepčnému rozvoju výchovy a vzdelávania sa mohli urobiť iba prvé kroky.

    Najdôležitejšie úlohy nás ešte čakajú. Okrem iného treba vytvoriť dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania, na čom sa už intenzívne pracuje, nový školský zákon, zákon o financovaní školstva, ako i bolestivú, zložitú racionalizáciu školskej siete. V súvislosti s riešením týchto problémov je nutné urobiť aj nepopulárne kroky, veď hlavne v oblasti stredných škôl sa doteraz nebrali do úvahy skutočné potreby regiónov. Úplne mylne sa podporoval vznik dievčenských odborných škôl či módnych odborov. Rozvoj siete stredných škôl nebol v súlade s ekonomickou transformáciou spoločnosti. Za tieto problémy by však bolo treba brať na zodpovednosť niekoho iného, nie ministra, ktorý ich chce riešiť.

    Samozrejme, za poldruha roka sa nedá splniť program spracovaný na 4 roky. Zápasíme s finančnými ťažkosťami, aj učitelia sú nespokojní, ale jedno je neodškriepiteľné a možno práve to prekáža poslancom, ktorí iniciovali odvolanie pána ministra, že školstvo smeruje k decentralizácii rozhodovacích právomocí a k samosprávnosti.

    Záverom mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na fakt, ktorý odzrkadľuje rozdiel medzi vzťahom vládnej moci k občanom v čase, keď ministerkou školstva bola pani poslankyňa Slavkovská, a v súčasnosti. Kým onoho času si dovolil povedať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na adresu právom demonštrujúcich rodičov, že "s teroristami sa nejedná", pán minister považuje za korektné permanentne rokovať so zástupcami profesných organizácií pedagógov, či so štrajkujúcimi pracovníkmi školstva. Toľko na dokreslenie prístupu pána ministra k občanom, pracovníkom školstva.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky, považujeme za neodôvodnený. Poslanci Strany maďarskej koalície s návrhom nesúhlasia a budú hlasovať proti vysloveniu nedôvery.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Dolníkovej: prvý pán poslanec Cuper a posledný pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pani poslankyňa Alžbeta Dolníková, vedel som, že vystúpite na obhajobu pána ministra Ftáčnika, škoda len, že váš optimizmus zo pštrosej politiky Strany demokratickej ľavice nemá väčšina Slovákov na južnom Slovensku, ale ani na severnom Slovensku. Máte pravdu, pán minister Ftáčnik dôsledne splnil programové vyhlásenie vlády iba v tých bodoch, ktoré sa dotýkajú maďarskej koalície. Ako je to pre Stranu demokratickej ľavice typické, splnila všetky body dotýkajúce sa maďarskej koalície, ale na druhej strane nezabudne pred Slovákmi prezentovať aj silové prvky, ale teraz má už iba jedného ministra, ktorý občas demonštruje, ako zastáva slovenské záujmy, lebo pán Fico už musel odísť práve vďaka politike maďarskej koalície zo SDĽ.

    Ale, pani Dolníková, nám je jasné, prečo obhajujete pána ministra. Potrebujete ešte okrem toho, že máte komfortne vybavené školstvo na južnom Slovensku, čo na severnom Slovensku nie je pravdou, že Slováci na južnom Slovensku musia posielať svoje deti aj 20 km, ale vaše deti majú v každej dedine školu, takže môžu chodiť, veľmi sa vzdelávať po maďarsky, Slováci toto šťastie nemajú na južnom Slovensku. To pána ministra trápi menej. My sme sa snažili riešiť predovšetkým tieto problémy, tak ako vy sa staráte iba o svojich, my sme sa tiež snažili predovšetkým starať v prvom rade o svojich, ale v druhom rade aj o občanov celého Slovenska. Pán minister má ešte jednu úlohu, pani Dolníková, ja vám ju prezradím, akú, zriadiť maďarskú univerzitu v Komárne. Predpokladám, že aj tú so cťou vyplní, pretože na to je tam predsa!

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Dolníková povedala jednu vetu, ktorá mi úplne učarila. Poznačil som si ju a rád by som ju zopakoval, aby sme si ju zapamätali. Povedala doslova: "Nechceme ublížiť ministrovi tým, že vyhlásime, že ho podporujeme." Takže bolo by to dobré v tom zmysle slova, že toto skutočne ukazuje, že vaša podpora je obapolná a je politicky zištná.

    Strategicky smerujete k tomu, aby ste mohli obísť pre vás ťažko dobyteľnú pevnosť vo forme regionálnej národnostnej autonómie. Presadzujete ju teraz formou nadmernosti decentralizácie a samosprávy, kde v podstate chcete dosiahnuť riešenie, ktoré je, samozrejme, na Slovensku neprijateľné. Žiaden národ nemôže žiť a fungovať bez svojho historického vedomia. Vieme, ako sa krížia geopolitické záujmy, a musíme trvať na tom, aby etnické vytesňovanie Slovákov na juhu sa nedalo uskutočniť. Pán minister, bohužiaľ, v tejto oblasti prejavuje mimoriadnu ústupčivosť voči vám. Takže možno, že si aj zaslúži, aby ste ho podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V nadväznosti na slová pani poslankyne ja by som chcel vyjadriť isté pocity z toho, čo tu všetko prebieha v oblasti školstva za posledný rok. Mne osobne najviac prekáža istá filozofia likvidácie, ktorá sa v školstve prejavuje, či sú to vysoké školy, či sú to stredné školy, či sú to školy umeleckého zamerania, všade sa hovorí o likvidácii. Ja som ešte nepočul jedno jediné slovo od pána ministra, kde by hovoril o tom, akým spôsobom sa tieto školy dajú zachrániť, akým spôsobom tieto školy môžu normálne fungovať a jednoducho ako nezničiť to, čo tu celé desaťročia existovalo a existovalo veľmi kvalitne. Čiže ešte raz, mrzí ma filozofia likvidácie, ktorú si osvojilo ministerstvo školstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    k vystúpeniu predrečníčky toľko, k jej doslovnému vyjadreniu: "Bolo treba zastaviť úpadok školstva." Pani poslankyňa, ja s vami jednoznačne nesúhlasím, že na Slovensku počas vlády Vladimíra Mečiara bol úpadok školstva. Bol rozvoj školstva. Pre vás, ako ste sa vlastnými slovami vyjadrili, zbytočné napätie vyvolalo vytvorenie nových vysokých škôl. Vytvorenie nových vysokých škôl bol rozvoj školstva. Ja pokiaľ vystúpim za rečnícky pult, keď pôjdem, túto myšlienku rozvediem. Preto som šokovaná vaším konštatovaním, že to bol úpadok školstva. Máte asi veľmi zlé predstavy, čo je úpadok a čo je rozvoj. A veľmi ma mrzí, že v súčasnosti dochádza k likvidácii, k decimovaniu školstva a dochádza pod názvom racionalizácia. Takže tieto pojmy sa veľmi účelovo užívajú a nemôžem súhlasiť s vašou vetou, že bolo treba zastaviť úpadok školstva. K tomu sa dostávame dnes, na to je viacero dôvodov, ktoré teda dokumentujú, že dochádza k úpadku, na to sú jednoznačné argumenty. A to je práve dôvod, prečo je tu návrh na odvolanie ministra školstva.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela poprosiť všetkých rečníkov, ktorí sa vyjadrujú k takej dôležitej otázke, ako je otázka odvolávania ministra, teraz vôbec nechcem hovoriť o tom, či je to dobré, že ho chceme odvolať, alebo nie, ale k tým vyjadreniam, aby sa vyjadrovali vecne a aby hovorili o tom, o čom majú určité argumenty.

    Pani poslankyňa, vy ste tvrdili, že počas predchádzajúceho obdobia chýbala transparentnosť financovania vysokých škôl. Pani poslankyňa, nechýbala. Nechýbala a nechýba ani teraz. Možnože neviete, ale už aj predtým existovala Rada vysokých škol, tá existuje totiž zo zákona, existuje stále. Každé financovanie, keď sa rozpisuje rozpočet, vždy sa schvaľuje v Rade vysokých škol, konzultuje sa s komisiou pre financovanie, ktorú vždy Rada vysokých škôl má vytvorenú, a potom sa tie financie rozdeľujú. Čiže nie minister si sadne, ani ja som tak nerobila a ani tento minister tak nerobí a povie si "baj očkom", týmto dám toľko a týmto toľko. Nie. To musí prejsť riadnym schvaľovacím konaním. Takže transparentnosť tam bola.

    No a čo sa týka toho, že tu vznikali nejaké stredné školy úplne nekoncepčne, pretože nezriaďovali sa podľa zásad ekonomickej transformácie spoločnosti. Ja sa vás pýtam: A dnes, keď sa stredné školy rušia, podľa akých zásad sa rušia? Ja totiž neviem o tom, že by existovala a bola vypracovaná nejaká dlhodobá koncepcia odvetví, rozvoja odvetví národného hospodárstva. Iba ak takáto koncepcia bude existovať, potom môžeme školy rušiť, pretože potom budeme vedieť, čo budeme za 5 rokov potrebovať, aké školy, akých študentov a aký počet. Bez tejto koncepcie to jednoducho nevieme, a preto sa robí nekoncepčne. A to robí práve dnešné ministerstvo.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    To, že pani poslankyňa za Stranu maďarskej koalície vystúpila s pochvalnou, s takým pochvalným vystúpením na adresu pána Ftáčnika, je logické, lebo pán Ftáčnik bol známy už ako poslanec a dnes ako minister ako človek, ktorý zásadne robí všetko pre to, aby maximálne uspokojil ciele programu Strany maďarskej koalície. Ja si myslím, že by bolo dobré ho rovno prijať za čestného člena tejto strany vzhľadom na jeho aktivitu, ktorú v tomto smere intenzívne vykonáva. Ale fakty, ktoré sú za to, aby mu bola vyslovená nedôvera aspoň touto formou, ktorou opozícia disponuje, a to rozpravou, ktorá sa práve uskutočňuje, vychádza z reality, ktorá v školstve je.

    Neviem, či ste počuli pred pár dňami, pán minister komentoval, ako chce reformovať školstvo, ako sa ide opierať o trh práce. Ale čísla používal z Českej republiky a hovoril, že na Slovensku čísla o trhu práce ani neexistujú.

    Čiže on ide robiť reformu na základe neexistujúcich údajov v Slovenskej republike. Chce likvidovať vysoké školy, chce likvidovať stredné školy, chce rušiť základné školy v malých obciach, chce prepúšťať učiteľov, nevyplatil trinásty plat učiteľom, hoci sebe odmeny vyplatil. Toto sú reality, na ktoré upozorňuje opozícia a pre ktoré mu chce vysloviť nedôveru. Iste, nedôveru mu nedokážeme vysloviť tým, že budeme tu mať dosť hlasov na jeho odvolanie. Ale o týchto veciach chceme povedať celej verejnosti, aby si to uvedomovala, že takýto človek jednoducho škodí slovenskému školstvu, ktoré je najväčším bohatstvom Slovenska v porovnaní so zahraničím. A to je smutné, priatelia.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predtým, ako udelím slovo pre zástupcu poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, aby sme uzavreli 24. schôdzu, pokiaľ ide o návrh na odvolanie ministra Ftáčnika.

    Prosil by som pánov poslancov a panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sme rokovali po 19.00 hodine, kým neuzavrieme rozpravu, prípadne hlasovanie o prerokúvanom bode.

  • Hlasy v sále.

  • Len do skončenia rozpravy 24. schôdze, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, pokiaľ ide o 24. schôdzu Národnej rady, kým neskončíme túto schôdzu.

    Prezentujme sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, a hlasujme o mojom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme procedurálny návrh schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec Tarčák, máte slovo.

    Pán poslanec vystúpi za klub poslancov HZDS.

    Prosil by som pána podpredsedu Bugára, aby viedol ďalšie rokovanie schôdze.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    hneď na začiatok mi dovoľte, aby som konštatoval, pán doc. Dr. CSc. pán minister, že skutočne riadite jeden z najťažších, ak nie najťažší rezort a tie výhrady, ktoré máme, nepadajú len na vašu hlavu, ale padajú minimálne na hlavu vašej kolegyne ministerky financií, ale aj predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu. Ak sme vyvodili, alebo udali svoje dôvody, ktoré sa vám zdali vo vašom vystúpení, že sú veľmi stručné, že sú možno nie obsiahle, tak ako ste vy zvyknutý, tak mi dovoľte, aby som ich rozviedol v hlbších súvislostiach, a to iba z toho dôvodu, že ak som konštatoval dôležitosť tohto vášho rezortu, budem obsiahly preto, že si veľmi dobre pamätám tvoje, teda vaše vystúpenie, keď ste boli ako opozičný poslanec, a chcem tak trochu konfrontovať váš reálny výkon vo funkcii ministra s tým, čo ste pertraktovali ako opozičný poslanec.

    V našom zdôvodnení, ktoré majú všetci poslanci na stole, hovoríme, že vás teda navrhujeme odvolať z funkcie preto, že nenapĺňate programové vyhlásenie vlády, že nevytvárate podmienky na zdokonalenie výchovno-vzdelávacieho procesu a na zlepšenie postavenia profesie učiteľa a jeho finančné ohodnotenie, takže vediete školstvo do hlbokej krízy, ba až kolapsu. A tiež sa tu hovorí, že minister účelovo spolitizúva oblasť školstva a jeho práca ako ministra je v diametrálnom protiklade s jeho slovným proklamovaním potrieb školstva.

    Hneď na začiatok chcem zacitovať z programového vyhlásenia vlády, s ktorým ste predstúpili vy ako minister pred ctenú snemovňu, v ktorom sa konštatuje: "V oblasti výchovy a vzdelávania vláda Slovenskej republiky považuje za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít rozvoj výchovy a vzdelávania." Ďalej sa hovorí, že "chce vytvoriť spoločnosť, ktorej vzdelanie bude zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska. Rozhodujúcu úlohu vláda vidí v zastavení úpadku", zdôrazňujem úpadku, "alebo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania".

    Ďalej konštatujete, že "úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a zaistenia rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami". Že vytvoríte dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania a pri jej tvorbe ste pripravení zohľadniť podmienky a stanoviská, zase zdôrazňujem, rozhodujúcich politických strán. Ďalej chcete v nadväznosti na koncepciu pripraviť vysokoškolský zákon a celý rad "x" právnych noriem. Ďalej chcete zabezpečiť nielen možnosť získať stredoškolské vzdelanie pre každého občana, ale aj súčasne rast, a znova zdôrazňujem, pán kolega Mikloško, rast počtu absolventov vysokých škôl.

    Ďalej vláda bude postupne zvyšovať, zdôrazňujem znova, zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Prijme zákon o financovaní, ktorý zabezpečí normatívne rozdelenie prostriedkov na jednotlivé školy. Ďalej vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie postavenia, a znova, už poslednýkrát zdôrazním, postavenia spoločenského, teda postavenia učiteľov a pracovníkov školstva. A potom je tu celý rad ďalších vecí, bude klásť dôraz na kvalitu absolventov stredných škôl, uplatnenie v praxi, na zníženie nezamestnanosti a podobne. Ďalej osobitne sa zameriava na skvalitnenie odborného vzdelávania. A jednoznačne dorieši zriaďovateľskú funkciu vo vzťahu k SOU a odstráni existujúcu dvojkoľajnosť. Toto je programové vyhlásenie vlády.

    Vážení páni kolegovia, ktorým vám je už všetko jasné a nepotrebujete ďalšie argumenty, toto som si nevymyslel, citujem z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste prijali vy, čím ste vyjadrili podporu vlády a konkrétne aj podporu pánovi ministrovi a zaviazali jednotlivých členov vlády, aby konali a vykonávali svoju funkciu v týchto intenciách.

    Toto sa premietlo do rozpracovania jednotlivých úloh, pán minister, a vy ste si dali za úlohu medzi iným, že do decembra 1999 pripravíte návrh o financovaní základných škôl a podobne. Máte to rozpracované v materiáli, ktorý ste prerokovali vo výbore.

    Teraz mi dovoľte, aby sme sa pozastavili pri jednotlivých cieľoch, ktoré ste si stanovili ako métu či cieľ svojej činnosti v pozícii ministra školstva.

    O dlhodobej koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania v tom duchu, že na tom budú participovať rozhodujúce strany slovenského parlamentu, o tom nič neviem a dovolím si nemalú skromnosť, myslím si, že Hnutie za demokratické Slovensko je jednou z rozhodujúcich politických strán na Slovensku, že minimálne v rozsahu informácie či v rozsahu pozvania na rokovanie o takomto závažnom a dôležitom materiáli...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prosím vás chvíľku.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás o pokoj v rokovacej miestnosti, veľmi ťažko sa hovorí, ak ani vlastné slovo človek nepočuje.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Minimálne pozvanie na rokovanie o takom závažnom materiáli, ako je koncepcia rozvoja vzdelania a školstva na Slovensku, by sme pozvanie mali dostať. Toto sa neudialo. O žiadnom materiáli podobného razenia neviem a nevie ani náš poslanecký klub. A toto je jeden zo zásadných, ak nie rozhodujúcich materiálov, od ktorého by sa mali odvádzať alebo rozvádzať ďalšie, či už legislatívne kroky vlády, či vášho ministerstva, a preto sa nehnevajte, ak máme výhradu, že po roku vlády azda by sa patrilo, že o takom materiáli by sme už mali minimálne diskutovať, keď nie to, že takýto materiál by už mal byť, keď nie už mal byť v Národnej rade.

    Ďalej sa tam hovorí, že predložíte koncepciu ďalšieho vzdelávania, čo sa týka vysokých škôl. Prednedávnom, alebo vo veľmi krátkej minulosti tu predložili a snažili sa páni poslanci riešiť a nahrádzať funkciu, zase dovoľte mi tú nesmelosť, nahrádzať prácu ministerstva školstva, že predložili novelu, či už šťastnejšiu, či nešťastnejšiu, vysokoškolského zákona, ktorým sa snažili pomôcť, i keď podľa môjho názoru nepomohli, vysokým školám. Myslím si však, že to zapadá do toho rámca, že legislatívny proces v duchu programového vyhlásenia vlády sa na ministerstve školstva nerobí a nekoná tak, ako je prezentované v tomto programovom vyhlásení vlády. To sa týka obdobne zákona o štátnej vedeckej a technickej politike a, samozrejme, to sa týka takisto o alfe a omege celého školstva, a to je zákona o financovaní škôl. Dovolím si tvrdiť, že zákon o financovaní škôl bude jeden z najťažších a jeden z rozhodujúcich zákonov, ktoré, ak dá čas, bude prerokúvať táto Národná rada, bude to veľmi dôležitý, zložitý, náročný zákon. Ale, bohužiaľ, musím konštatovať, že nevytvárate a nevytvorili ste ani za rok 1999, ani tento rok, ani elementárne predpoklady na to, aby bol tento zákon prijatý. A to preto, že neviem, že by bol na ministerstve prijatý materiál, ktorý by hovoril o tom, akým spôsobom ste prerozdelili finančné prostriedky na rok 1999 a na základe akých kritérií, na základe akej metodológie ste prerozdelili prostriedky na rok 2000.

    Tu chcem povedať, tak nepriamo napojiť sa na konštatovanie pani kolegyne Angelovičovej, kde materiál v tomto ponímaní bol vypracovaný, zase trochu neskromnosti, vypracoval som ho ešte ja, keď som bol na ministerstve v roku 1994, keď sme po prvýkrát - a či to už zoberiete, pán minister, s úsmevom, či bez - prerozdelili prostriedky v rámci rozpočtu a kapitoly Ministerstva školstva na žiaka. Boli výhrady, či bol správny, či bol nesprávny, čo i ja vtedy som pripustil, že si neosobujeme právo na to, že tento systém je bezchybný, ale v roku 1994 rozpočet kapitoly Ministerstva školstva bol prerozdelený systémom na žiaka. Keď sa stretávam či už s predstaviteľmi akademickej obce, či s predstaviteľmi školskej správy, či jednotlivých škôl, toto je jedna z priorít a prvoradých úloh, kde žiadajú, aby prostriedky, skromné prostriedky štátneho rozpočtu boli prerozdelené objektívne a v súlade s objektívnymi platnými či dohodnutými kritériami, ktoré by rešpektovali všetci na Slovensku.

    Ďalej v tom svojom programovom vyhlásení vlády ste skonštatovali, že - čo sa týka riadenia - zlepšíte postavenie učiteľa ako spoločenského fenoménu v našej spoločnosti. V tejto oblasti ste prijali zase novelu, ktorá sa týka školských správ. Ja vás chcem uistiť, samozrejme, neosobujem si právo, že to je tak na celom Slovensku, ale na tých školách, a navštívil som ich niekoľko, je otázka samosprávy konštituovania školskej rady v ponímaní alebo v záujme učiteľa jedna z posledných, keď nie posledných vecí, ktoré ťaží prácu učiteľa na slovenskej škole. Učiteľov na slovenskej škole oveľa viac ťaží a majú výhrady k tomu, že sa vám nedarí a nanapĺňate to, čo ste tak veľkodušne a s takou veľkou sebaistotou konštatovali v minulosti, a to je tá trochu výhrada, keď ste boli opozičný poslanec, keď sa vám málilo, že za Mečiarovej vlády bolo navŕšenie mzdových prostriedkov v rozsahu 10 až 15 % ročne málo a používali ste argument, že takým spôsobom nedosiahneme európsku úroveň za niekoľko desiatok rokov. No tak teraz, a to vám nezávidím, musíte presviedčať učiteľov, že aj mínus nielen v reálnych, ale v absolútnych číslach je dosť. To vám, pán minister, nezávidím. Ale, bohužiaľ, stav je taký a slovenský učiteľ musí sa zmieriť, stotožniť a akceptovať ten nemilý záver, že z roka na rok, a je to tak i v roku 2000, dostáva menej prostriedkv, než to bolo v minulosti za Mečiarovej vlády. A je to podstatne menej. Predovšetkým v reálnom vyjadrení je prepad príjmov učiteľov o 20 - 25 %.

    Ďalej v tejto súvislosti ste hovorili, a ak máme brať do úvahy, že zlepšíme jeho postavenie, tak by sme mali vytvárať aj čosi pre to, aby sme zlepšili podmienky na to, aby sa učiteľovi robilo lepšie. No len čuduj sa, svete, podľa vás je lepšou podmienkou to, že učiteľovi zvýšime úväzok a je otázka, či to budú dve, tri hodiny, alebo jedna hodina. No tak to pri všetkej úcte ja osobne nepovažujem za posun smerom k vytvoreniu lepších podmienok našim učiteľom, nehovoriac o tom, že v našom učiteľskom stave je stále značné percento nekvalifikovaných ľudí, že sú tu isté problémy, ktoré nastanú v súvislosti s demografickým vývojom. A na to všetko nereagujete systémovo a koncepčne, ale podľa mňa, čo ma najviac dráždi, administratívno-byrokraticky, že chcete celoplošne znížiť bez akýchkoľvek hlbších analýz počet pracovníkov. A zase pre mňa nie je podstatné, či o päť, či desať percent, pretože to nemá systémový charakter.

    Ďalej ste v tej oblasti zlepšenia podmienok sľúbili ďalšie veci, čo sa týka definitívy, čo sa týka ďalšieho vzdelávania učiteľov. Toto všetko ostalo v oblasti iba sľubov. A čo ma tak trochu mrzí, ale zase na druhej strane poviem otvorene, nechávam to aj na zváženie všetkých učiteľov na Slovensku, aby, ak vám uveria, prosím, keď nie, uvidíme potom neskôr, ale postavenie učiteľa sa na Slovensku zo dňa na deň zhoršuje. Jeho neistoty, jeho ekonomická situácia - a, bohužiaľ, s tým úzko súvisí aj sociálne postavenie - sa stále zhoršuje. To si učitelia na slovenských školách nezaslúžia. O to viac, že ich riadi predstaviteľ Strany demokratickej ľavice, ktorá sa považuje za stranu sociálnu či ľavicovú. Nie je to pravda, čo sa týka oblasti školstva.

    Ďalej ste si dali do vienka, že urobíte poriadok a prijmete legislatívu, čo sa týka financovania. Tu, pán minister, nemajte mi za zlé, ale ak mám výhradu, tak v tom, čo ste vy tak zase často používali, či už pán minister XY, či pani ministerka, ste mali výhrady, že sú málo dôrazní pri presadzovaní záujmov školstva. Súhlasím s názorom vášho terajšieho predstaviteľa vášho ministerstva, že sa mi zdá, a to je moja výhrada, že ste málo dôrazný pri presadzovaní a pri navŕšovaní zdrojov pre kapitolu školstva. Povedané ústami pracovníka vášho ministerstva, že slabo búchate do stola, to zdôrazňujem, ústami vášho pracovníka školstva, slabo búchate do stola, aby ste dostali viac z prostriedkov nielen do svojej kapitoly, pretože vaša kapitola sa scvrkla, už len z ktorej financujete úrad a vysoké školy, ale do školstva ako takého, ktoré je obsiahnuté v tom rozpočte jednotlivých kapitol jednotlivých krajov.

    Tiež podľa mňa veľmi pokrivkáva a nenapĺňajú sa slová, ktoré ste tak často používali v opozícii, že máte kvázi pripravené, a tu uznám za pravdu, že bol od vás ešte väčší demagóg, a to je práve pre zmenu dnes minister hospodárstva, čo je pekné, lebo značne rozšíril možnosti pôsobenia nás pedagógov, čo je ako veľmi pekné. Ja osobne to veľmi vítam, že rozšíril rozsah pôsobnosti, čo sa týka riadenia, nám pedagógom, lebo ja sa tiež považujem za pedagóga, tak vtedy to bolo také gros a nejaká taká nosná myšlienka, že keď prídete k vláde, tak to bude ináč. Nie je to tak.

    Čo sa týka odstránenia tej dvojkoľajnosti v riadení, tak ten materiál je zase, to berte len tak ako konštatovanie, že bol pripravený, bol to jeden z mojich prvých materiálov, ktoré som pripravoval a nerealizoval, kde sme chceli dostať riadenie v súlade s logikou veci a s obsahovým zameraním, kde sa dohodneme asi aj my obaja, že je to správne, aby riadenie školstva ako takého bolo z jedného centra. Nepodarilo sa to realizovať, boli sme, samozrejme, aj my štyri roky pri vláde, nepodarilo sa to nám a jeden z protagonistov zase tohto riešenia, veľký kritik za našej vlády bol terajší pán minister hospodárstva Harach, ktorý to presadzoval. Tak si myslím, že je načase, aby sme urobili tomu zadosť a dali veci do takého rámca, aby to bolo tak, ako to má byť - v súlade s logikou veci, za ktorú sme my, tak ako aj vy. Čiže toto sú všetko dôvody na to, že sme prišli s návrhom na to, aby sme podali návrh na vaše odvolanie.

    Čo sa týka toho, že tu nejakým spôsobom sa pertraktuje, že ste odborník naslovovzatý a uctievaný a podobne, nikdy som nebol ten, kto by spochybňoval vašu odbornosť a ani nikdy to neurobím. Jednoducho áno, v školstve sa vyznáte, len priebojnosť a isté zasadenie sa za vec vám chýba a to ja vám osobne vyčítam. Tiež by som nebol rád, keby ste vo svojej záverečnej reči vystúpili a potom istým spôsobom demagogicky to posúvali tam, ako je to tu zvykom, že to posuniete k roku predchádzajúcej vlády.

    Chcem tu verejne vyhlásiť, problémy školstva sú veľké, sú dedičstvom nie predchádzajúcej vlády, ale možno predchádzajúcej garnitúry, ktorá ide pred rok 1989, lebo už vtedy neboli kompletizované školské objekty tak, ako by sme si to predstavovali. Už vtedy neboli popri školách vybudované športoviská, špeciálne učebne, to všetko chýbalo. Už vtedy sa projektovali, stavali nezmyselné budovy, ktoré dnes zatekajú, robia takú šarapatu, že obrovské prostriedky stámiliónov musíme investovať do toho, aby nám netieklo do škôl.

    Pani kolegyne, ale toto je vec, ktorú tiež treba riešiť niekde v užšom okruhu vašich ľudí, lebo to je tá istá sorta. Tiež nepoužívajte donekonečna tú demagógiu, že z roka na rok alebo že sa prijali alebo prekopili nejaké neuhradené faktúry za nejakých 500 miliónov korún. To je normálny, legitímny a pragmatický dôvod, ktorý nevyrieši žiadny minister, že z roka na rok sa preklopí a v rozpočte, ktorý poníma školstvo, a to by ste možno neverili, že na prevádzku je to momentálne keď nie 12 až 13 mld. nezávisle na vôli ministerstva, ale v závislosti od výhodnosti jednotlivých dodávateľov, ktorí dodávajú či už výrobky, zariadenia alebo služby do školstva podľa ich výhodnosti či nevýhodnosti, že zakalkulujú svoju pohľadávku voči školským inštitúciám do svojho daňového priznania, priznajú pre kalendárny alebo finančný rok alebo nepriznajú. To jednoducho vždy tak bolo a bude. To boli roky pred pánom ministrom. Pán minister keď bude odchádzať, ja vám garantujem, zase sa istá časť alebo objem preklopí do pôsobnosti ministra, ktorý príde po ňom. Jednoducho je to tak, je to mimo aj bývalej pani ministerky, aj terajšieho pána ministra.

    Ďalej ak konštatujete, že sa tu prijímajú vyhlášky na ministerstve, nehnevajte sa, to vzbudzuje úsmev. Vyhláška, ak by ste neverili, pani kolegyňa, je to taký interný, taký jemný predpis ministerstva, podľa ktorého sa riadi, tak ako strana má stanovy a podobne. Nehnevajte sa, tých vyhlášok môže byť "x".

    Ešte raz by som povedal, že ministerstvo školstva je jeden z ťažkých rezortov a tam, kde sa budú prijímať vyhlášky, samozrejme, tých bude nie že jedna, dve, tých by tam malo byť desiatky počas pôsobenia pána ministra. Je to normálna súčasť alebo náplň ministerských úradníkov, že by každú drobnú vec mali zlepšovať, ktorá im umožňuje v rámci zákona, tak by mali zlepšiť novú vyhlášku či doplnenie vyhlášky.

    Čiže - a škoda, že tu pán minister nie je, lebo viem si predstaviť to jeho záverečné slovo - stav školstva je zložitý problém, je dlhodobý problém riešenia a dlhodobý alebo dlhoročný problém dozadu, čo sa vlečie. Nie je to záležitosť isteže ani jedného ministra, možno ani jednej vlády. Prečo máme výhrady a prečo sme takí? Tak sme počúvali celé roky našej vlády od vtedajších opozičných poslancov, ako by sa to malo riešiť, aké objemy by mali ísť do školstva, a z toho sa nerealizuje nič. Jednoducho boli podvedení tak učitelia na Slovensku, ako študenti, ktorí boli zneužití vo volebnej kampani, ktorí organizovali niektorým, a teraz nehovorím, božechráň, pánovi ministrovi, ale niektorým pánom poslancom vládnej koalície mítingy, ktorým sa sľubovali hory-doly, a dôvažok alebo výsledok je taký, že nie vyššie percento štúdia na vysokých školách, ale naopak, všetko robíme pre to, aby ich bolo menej.

    Pani kolegyňa, chcem vás uistiť, že za totality na Slovensku, a môžete si to preveriť v štatistikách, študovalo na vysokých školách okolo 16 až 17 %. My sme prebrali vládu vtedy, keď na vysokých školách študovalo okolo 18 až 19 % populácie. Počas štyroch rokov sa vyšplhalo toto percento na 25 až 27 %. Preto hovorím taký rozptyl, lebo je len v tom otázka, či diaľkárov započítame, či nie. A vám garantujem, prestaňte s tým nezmyslom, ktorý tárate pred verejnosťou, že nové vysoké školy boli náročné, čo sa týka financií. Je to nezmysel. Na vysokých školách v Bratislave, konkrétne keby tu bol pán Švec, by to musel potvrdiť, sa mu zvýšilo v tých istých objektoch, v tých istých priestoroch alebo v malom, väčšom možno násobne raz toľko študentov. V Bratislave už nie je možnosť prijímať ďalších študentov v existujúcich priestoroch. Ja vás uisťujem, že ak by sme chceli prijať ďalších študentov alebo tisíce študentov, sú to neporovnateľné vyššie náklady na výstavbu jednak vyučovacích priestorov, ale aj stravovacích a ubytovacích. Vy hádam nechcete dosiahnuť to, že budeme mať v Bratislave vysokoškolskú vzdelanosť v rozmedzí 50 - 60 % a my z periférie budeme vďační za to, ak sa tu dostaneme jeden z desiatich. Ste na omyle. U nás na periférii sú rovnako šikovní ľudia, sú rovnako vzdelaní, chytrí, áno, a tým, že sme vysunuli vysoké školy na perifériu, ak to tak nazývate vy v Bratislave, ja hovorím, vysunuli sme to do iných miest, zabezpečili sme, že v oveľa menšom finančnom náklade sme dosiahli to, že študuje, alebo sme umožnili štúdium študentom, oveľa väčšiemu percentu populácie.

    Čiže, prosím vás, prestaňte, lebo ak sme konštatovali, že pán minister účelovo spolitizúva obraz školstva, jeho práca ako ministra je v diametrálnom protiklade s jeho slovným proklamovaním, tak sme predovšetkým mali na mysli to, že jednoducho je v rozpore s tým, že na jednej strane bude hovoriť, že on bol ako opozičný poslanec za to, aby vznikla vysoká škola v Trenčíne, Bystrici a podobne, ale teraz všetko robí pre to, čo mu predkladá loby, vysokoškolská loby, ktorá sa bojí konkurencie, bojí konkurencie, aby zlikvidoval tieto vysoké školy, ktoré majú všetky predpoklady na to, že v krátkej, veľmi krátkej budúcnosti, mám na mysli dvoch- -troch rokov, budú rovnako dobré, keď nie lepšie, ako sú vysoké školy momentálne, ktoré existujú v Bratislave.

    To je celý fígeľ, to je celý fór. Toto nám prekáža. Nevidím najmenší dôvod, keď chcete viesť celú spoločnosť liberálnym smerom a dať možnosť priestor jedincovi, aby sa rozvíjal, prečo by nemohla byť tak úzko špecializovaná vysoká škola ako Vysoká škola umení v Banskej Bystrici, keď je jedna jediná v Bratislave. Veď o tom, keby ste počúvali tie reči, akým spôsobom sa tu dostávajú študenti, to by sa vám zježili nielen vlasy na hlave. Tak nevidím, prečo sa brániť tomu, že by mohli byť rovnako vzdelaní, rovnako kultivovaní a v konečnom dôsledku aj umelci, ktorí pôsobia či v divadle, či v opere, drvivá väčšina z nich sú ľudia, ktorí prišli podľa bratislavských ľudí z vidieka. Taká je skutočnosť. Čo sa týka, ja neviem, vysokej školy v Trenčíne, veď taký mozgový potenciál, aký je, a to nie je naša zásluha ani HZDS, ani vaša, ktorý sa za roky zgrupoval v oblasti Považská Bystrica, Dubnica, Trenčín, veď taký tu nikdy nebude v Bratislave. Ten špeciál sa vyrábal niekde tam, mal svoju logiku, v istej dobe on plnil istú funkciu z hľadiska stratégie nie Slovenska, ale možno RVHP alebo Varšavskej zmluvy. Je to tam, je tam obrovský mozgový potenciál, ktorý nikdy vy nedosiahnete, že bude tu, čo sa týka trebárs v oblasti špeciálu.

    Ďalej tu niekto spomenul, že celé roky sa znižovalo percento výdavkov na školstvo. To je absolútny nezmysel! Počas Mečiarovej vlády sa z roka na rok zvyšovalo percento tak v absolútnych číslach, ako aj v reálnych, tak v ponímaní alebo v prepočte na štátny rozpočet, ako na rast HDP. Opačný trend nastal nástupom vlády pána Dzurindu, kde sa percento znižuje a je nižšie i na tento rok.

    Ďalej, a to už len tak ako na spestrenie, keďže nás je tu už trochu pomenej, pani kolegyňa, že sme zneužili vysokoškolskú pôdu v telocvični. Myslel som, že budem len reagovať, tiež som bol na jednej škole, dovolil som si navštíviť sociálne zariadenie a tam som si dovolil viac, než som asi mal. Takže to sú také argumenty, ktoré v tejto diskusii neobstoja.

    Ja vám poviem takto, ten váš nezmyselný trend politiky, ktorý ste tu zaviedli, skutočne nepokračujeme v tom, čo bolo úplne bežné za vlády pána Mečiara, že tak ja, ale ja vám garantujem oveľa viac, možno pán terajší minister či iný vtedajší opozičný poslanec vystupoval na školách. No to je správne a dobré. Nevidím dôvod, prečo by som ja, som pedagóg, mám príslušné vzdelanie, som dokonca v tomto parlamente nemohol jednu, dve hodiny porozprávať študentom, ako to vyzerá v tom zákonodarnom orgáne.

    Ja vám poviem pravdu, nerobím to teraz v tomto období, lebo som presvedčený o tom, že ak by som sa zjavil na nejakej škole a urobil prednášku, to je jedno, či hodinovú, či dvojhodinovú, tak v tú ranu pán riaditeľ zrejme bude baliť v záujme nenaplnenia odborných predpokladov svoje "fidlátka", pretože by prišiel nejaký veľkodušný, všemocný a vševediaci pracovník typu pracovníka z DS, kde ten primitivizmus v mojom okrese, pán kolega, práve ide smerom k vám, lebo vy tam máte predstaviteľku okresného úradu, a ten primitivizmus siaha tak ďaleko, že tam dokonca na školníka, ak náhodou sa so mnou stretol, tak v pseudodemokratickom konkurze či výbere nemá najmenšiu šancu, aby ostal a dostal sa len preto, že azda som sa niekedy s ním stretol, či ma pozdravil. Bohužiaľ, ale to som trošičku odbočil.

    Vážený pán minister, z celého radu tých vecí, ktoré ste si tu ako dali do vienka v tom programovom vyhlásení vlády, či chcete, či nechcete, musíte povedať, že ste naplnili zatiaľ jednu jedinú legislatívu, a to je ten zákon o konštituovaní tých samosprávnych orgánov. Vtedy som nevystúpil a poviem vám prečo, z jednoduchého dôvodu. To mi musíte dať za pravdu, obdobný inštitút v Európe nepoznám. Keď, tak by som bol rád, keby ste ma doplnili, že niekde je, aby som si pozrel, ako to funguje, ale myslím si, že aj v tom predkladaní vášho materiálu bolo konštatované porovnanie s legislatívou Európskej únie, že nie je s čím porovnať, lebo nič podobné v Európskej únii neexistuje. Chcem vás ubezpečiť v jednom, ja chápem, že ste ako splnili jednu z úloh, ktorú ste si tak dali do vienka v tej volebnej kampani, ale pre postavenie učiteľa v škole, pre zdokonalenie výchovno-vzdelávacieho procesu a pre rozvoj školstva na Slovensku ako takého je toto, keď nie treťoradá, tak minimálne druhoradá úloha.

    Oveľa viac, a tu nežite v ilúzii, že dneska je nejaký veľký boj, či súboj, či veľký záujem o to, že niekto chce byť riaditeľom školy. Nie je to tak. Bohužiaľ, nie. Z jednoduchého dôvodu. Podmienky na prácu, nielen na postavenie učiteľa, sa z roka na rok zhoršujú. A tu darmo budete argumentovať v tom, že preto, že my sme tu nezaložili nejaké procesy, ktoré by boli rozvojové. Lebo keď ste tu, tak vám pripomeniem, pán minister, iste si dobre pamätáte na prijímanie rozpočtu v roku 1994. Vtedajší pán minister pripravil rozpočet v provizóriu, my sme prišli do vlády a navŕšili sme kapitolu školstva o 900, a teraz si už nedovolím tvrdiť, 30 alebo 40 miliónov, tak váš argument bol vtedy taký, že je nereálne toto navŕšenie, že celý rozpočet na rok 1994 je postavený na vode, že je nereálny, že zavádzame ľudí. No, bohužiaľ, alebo teda bohu vďaka, život ukázal, že to bol správny odhad a školstvu sa dostalo to, čo sme vo voľbách sľúbili. A to by som bol rád a som presvedčený o tom, že aj tento akt, ktorý dnes prebieha, keď nepomôže, tak aspoň v troche prospeje k tomu, že školstvu svitne na lepšie časy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ja by som chcel doplniť niekoľko konkrétnych údajov o počte študentov na vysokých školách počas nášho pôsobenia, a tým vlastne ukázať, kedy bol úpadok a kedy bol rast študijných podmienok. Tak napríklad v rokoch 1994 - 1997 na stredných školách sa zvýšil počet študentov o 11 tisíc, na vysokých školách o 24 661, pedagogických pracovníkov nám pribudlo 2 409. Vysokoškoláci mohli dostávať, mohli si brať úvery, aby mohli študovať. Boli zriadené nové vysoké školy v Trenčíne a Banskej Bystrici a takisto niektoré nové fakulty. Mnohí študenti boli úspešní v medzinárodných súťažiach a olympiádach. No a čo sa deje teraz? Je tu pokus o rušenie vysokých škôl a nakoniec aj stredných škôl a učilíšť. Zhoršujú sa podmienky na štúdium. Vďaka zvyšovaniu nákladov a balíčku opatrení sa štúdium pre mnohých stáva nedostupné. Mnohí učitelia majú umŕtvené platy, dokonca v mnohých prípadoch sa platy znižujú, rušia alebo obmedzujú sa osobné hodnotenia. Takže keď si to porovnáme, vidíme veľmi dobre, že kedy bol rast a kedy bol úpadok vysokých škôl.

    Ja by som chcel pánovi ministrovi pripomenúť len jednu vec. Je nezáujem mladých pedagógov o učiteľstvo. Som zvedavý, kto bude učiť. Tu chcete ešte znížiť počet pedagogických a nepedagogických pracovníkov o 10 %, zvyšujete počet hodín, počet žiakov, tak nebude to najlepšie. A chcel by som ešte jednu vec pripomenúť pánovi ministrovi. Školy u nás rušili v 19. a 20. storočí. Hlavne v 20. storočí, po prijatí Aponiho zákonov.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi je vážna vec. A keďže ide o ministra, ktorého do tejto funkcie nominovala Strana demokratickej ľavice, bolo by prirodzené, keby som mal určité obavy, ako celá situácia dopadne. Poviem úprimne, vôbec nemám obavy z toho, ako dopadne hlasovanie, ale hlavne nemám obavy z toho, ako bude tá učiteľská verejnosť, ktorá, predpokladám, sleduje televíziu, ako bude reagovať na to, čo tu v diskusii odznelo. Ja poviem, prečo nemám obavu z toho, ako bude reagovať. Poznám učiteľov hlavne na Orave, pretože Strana demokratickej ľavice sa dlhodobo systematicky venuje problematike školstva. Viem, že sú to ľudia inteligentní, vnímaví a hlavne majú dobrú pamäť, viete. Takže im tu teraz spoza toho rečníckeho pultu netreba veľa vysvetľovať. Často tu bol používaný argument, koľko minulá vláda dávala na školstvo, o koľko viac peňazí. Áno, možno je to pravda, len koľko sa dostalo do škôl tých prostriedkov. Priamo tých, ktorými mohli disponovať riaditelia. Viete, možno príde aj ten čas, keď tu pekne akciu po akcii vyrátam, ako sa peniaze tratili vo vreckách funkcionárov školských správ, ako sa tratili vo vreckách funkcionárov okresných úradov, takže jedna a jedna nie je vždy dva. Ja viem, odkedy už zápasia riaditelia škôl s takými elementárnymi nedostatkami ako papier, písacie potreby a tak ďalej. Takže, viete, už keď išlo o tie argumenty a o to, vysvetliť sa dá tomu, kto chce si dať vysvetliť. Myslím, keby ste boli počúvali pani poslankyňu Angelovičovú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja nie som odborník na všetko, ako pán poslanec Tarčák, preto len veľmi krátko chcem na jeho vystúpenie zareagovať, pretože kritizoval podmienky, jednoducho tie podmienky, ktoré vláda Hnutia za demokratické Slovensko vytvorila. Je zaujímavé, že až teraz všetci tzv. odborníci z opozície vedia, čo treba a dokonca aj ako treba robiť. Len akosi mi chýba, že to štyri roky nerobili. Minimálne teda tie štyri roky. Totiž väčšine z doterajších ministrov, okrem ministra Haracha, osobitne však bývalej ministerke Slavkovskej, sa vyčítali také veci, ako je demontáž samosprávneho princípu v riadení školstva, nedodržiavanie ústavy a platných zákonov, absencia koncepcie vychádzajúcej z programu vlády a integrácie Slovenska do európskych štruktúr, nedostatočná starostlivosť o financovanie školstva, nedostatočná spolupráca so školskými správami, absencia kontroly, prekračovanie právomocí ministerky a jej vysoké politické prístupy.

  • Hlasy z pléna.

  • Spochybňovanie smerovania Slovenskej republiky. Áno, pán poslanec Húska, je to presná citácia návrhu na odvolanie pani ministerky Slavkovskej z roku 1996, a napriek tomu nebola odvolaná. Ja sa tomu, samozrejme, nečudujem, v tom čase to tak bolo.

    Chcem však zdôrazniť, že ide o návrh na odvolanie v súčasnosti ministra s vysokým morálnym kreditom, občianskym kreditom, s nespochybniteľnou odbornosťou a evidentnou snahou do dôsledkov naplniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, riešiť najpálčivejšie problémy školstva a následne hľadať a uvádzať aj do života systémové riešenia, ktoré by postavili školstvo na úroveň doby. Preto sa plne staviam za zotrvanie ministra školstva vo funkcii a myslím, že jednoznačné bude hlasovanie poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice.

  • Ďalší v rozprave z písomne prihlásených poslancov vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Števček.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    naše stanovisko a návrh na odvolanie a vyslovenie nedôvery pánu ministrovi školstva Ftáčnikovi je naozaj fundované a myslím, že celkom oprávnené. Je samozrejmé, že oblečenie tričiek v parlamente vedie k tomu, že každý drží svoju tzv. líniu a vnútropolitickú solidaritu, ale napriek tomu chcem povedať, že pri hodnotení pána ministra Ftáčnika môžem ja sám za seba hovoriť len za ten výsek života, v ktorom som poznal pána ministra Ftáčnika. Môžem povedať, že vidím u neho určitý oblúk, ale ten oblúk nie je priaznivý. Aspoň ten výsek oblúku, ktorý ja môžem sledovať. Lebo ja si pamätám na pána ministra, keď ako snaživý poslanec najprv sa profiloval pred celým vtedajším parlamentom, ktorý bol ešte silno nezorientovaný, ako vykladač rokovacieho poriadku. Priatelia, to bolo čosi úžasné, pretože to boli zaručené informácie a jednoducho som to vnímal ako určitý zaujímavý postup človeka, ktorý vlastne sa profiluje výkladom rokovacích pravidiel v novej politickej demokratizujúcej sa spoločnosti.

    Potom som ho poznal, keď sa profiloval ako burič, ako tribún vzbury proti mečiarizmu a za lepší život. Nakoniec to aj na tričkách, na plagátoch niesol: "Lepšie žiť." Ako realizuje toto lepšie žiť, to teda vidím. A musím povedať, že táto tretia "ministerská" fáza, ktorú som mohol sledovať, je vlastne fáza správcu konkurznej podstaty. Je to fáza, v ktorej ten, ktorý mal plné ústa kritiky, ako sa nerobí a ako sa má robiť, ako sa nesprávne a nedemokraticky robí a ako sa politikárči. Pán minister sa stal naozaj len správcom konkurznej podstaty postupne rozpadajúceho sa školstva. Nechcem ísť na tú metódu, ktorou by som chcel nivelizovať všetko, čo je mimo nás.

    Priatelia, my vieme veľmi dobre, že vývoj, ktorý bol v minulosti, bol zakladaný mnohé desaťročia predtým. Veď Slovensko v rámci Česko-Slovenska sa muselo ako vazal zúčastňovať na zbrojných pretekoch a muselo nadmerne zo svojich zdrojov utŕhať práve na tieto zbrojné preteky. Podľa odhadov len takzvané zadlženie pre orientáciu prostriedkov Slovenska za obdobie zbrojných pretekov sa odhaduje na 1 bilión až 2 bilióny korún. To znamená 1 000 až 2 000 mld.

    Chcem povedať ešte inšie. Problémy v školstve začali kedysi dávnejšie. V roku 1973, keď vypukol takzvaný ropný šok, tak vtedy prvý raz Česko-Slovensko nevedelo reagovať na silné zdraženie energií a dostalo sa do situácií, že pri tvorení rozpočtových zdrojov stačilo len na jednoduchú reprodukciu a od roku 1973 - 1974 dokonca zúženú reprodukciu. Stále viac a viac sme žili z podstaty. Tieto problémy sa naozaj hromadili a prichádzali z dávna a problémy boli také, z ktorých sme sa mohli len ťažko vymaňovať. A napriek tomu sme mohli konštatovať a boli sme aj hrdí na určité výsledky školstva aj za týchto ťažkých podmienok. Keď sa pluralizoval, otvoril politický život po roku 1990 a napríklad naši stredoškoláci mohli ísť študovať na západ, tak sme zistili, že v prvom ročníku, keď nastupovali v stredných školách po troch mesiacoch, postupovali o 1 až 3 roky. Tak boli dobre pripravení v minulosti naši stredoškoláci. To znamená, že ten systém bol naozaj efektívny, aj keď ekonomicky bol stále ohrozovaný tým, že začal pred desaťročiami žiť z podstaty. Preto aj Mečiarova vláda napriek mizérii podkapitalizácie musela zároveň robiť takzvaného investorského urýchľovateľa hospodárskeho rozvoja a prebrať veľké verejné investície v infrasieťach, napriek tomu do školstva dávala stále rastúco viac a pri rozpočtoch v podstate vždycky platy v školstve okrem jedného roka, keď boli 6-percentné nárasty miezd, zakaždým boli väčšie, výrazne väčšie, ako bola hladina inflácie.

    Toto sú skutočnosti, ktoré treba zobrať do ohľadu. Pán minister bol jednoduchý "surfovač". Pokúšal sa na tom rozbúrenom mori problémov, ktoré sme zdedili z dôb zbrojenia. Ale všetko, čo sme zdedili, nebolo zlé. Objektívne historické podmienky boli také, že sme museli stále viacej zdrojov odvádzať do zbrojenia a menej na školstvo. Napriek tomu Mečiarova vláda zabezpečovala, že keď už nemohlo byť školstvo prioritou, tak aby každopádne zabezpečovalo jednoduchú reprodukciu. Dokonca pokiaľ išlo o platy, Mečiarova vláda zabezpečila postupné zlepšovanie podmienok. Teraz môžete, priatelia, hovoriť s učiteľmi akokoľvek, hoci zlatoústo, predsa vedia, že záležitosť stojí horšie.

    Tesne po svojom nástupe minister na základe odvolania sa na články zákona, ktorý vôbec neobsahuje uvedené dôvody, odvolal niekoľko desiatok predsedov a členov komisií na udeľovanie vedeckých hodností. V podobnom duchu prebehlo odvolanie členov Akreditačnej komisie pred skončením funkčného obdobia. Funkčné obdobie sa malo skončiť v máji 2000 a vo februári 1999 sa umelo skrátilo funkčné obdobie Akreditačnej komisie, prebudovala sa, a to práve z čisto politických účelových dôvodov, aby bola ochotná slúžiť útoku na tie časti školského systému, ktoré prípadne nevyhovovali politickým stanoviskám terajšej moci.

    Netreba veľmi zdôrazňovať, že sú aj iné záležitosti. Napríklad minister školstva sa vo väčšine svojich vyhlásení o vysokých školách odvoláva predovšetkým na Slovenskú rektorskú komisiu a ignoruje Radu vysokých škôl a Študentskú radu vysokých škôl, čím vlastne dochádza k porušovaniu zákona, pretože Rada vysokých škôl je v zákone jediný orgán alebo jediný orgán zo zákona, ktorý sa má legitímne vyjadrovať k aktivitám. Rád by som upozornil, že nespokojnosť v školstve je veľmi výrazná a že nielen rektori vysokých škôl, ktorí boli prinútení v tých podmienkach, ktoré sa postupne reštrikčným spôsobom tvoria, protestovať štrajkovými a inými vyhláseniami, ale že už aj klub dekanov napríklad na jeseň doslova vyhlásil, aby vláda zásadne zmenila svoju filozofiu rozpočtovania vysokých škôl, a žiada, aby svoje sľuby premietala do praxe. V inom prípade sú všetky verbálne vyhlásenia neúprimné a zavádzajúce a učitelia so študentmi budú nútení uchádzať sa o pomoc verejnosti.

    Čo sa vlastne dialo? Teraz sa vytvoril projekt racionalizácie škôl, čo je len vznešené nazvanie reštrikcie škôl. Ja uznávam, že vývoj pôrodnosti a vývoj nástupu nových ročníkov bude v budúcnosti vyžadovať určité korektúry, ale napriek tomu naše záväzky, napríklad malotriedky na slovenskom juhu pre slovenských občanov, slovenskej národností, ktorí nemajú možnosť navštevovať slovenské školy, je jednoducho politický cieľ a musíme ho stále robiť. A okrem toho aj niektoré prístupy považujem za chybné. Veď v tých reštrikciách vlastne sa spomaľuje nástup osemtriednych gymnázií a myslím, že práve tieto gymnáziá aj z minulosti, dokonca aj z obdobia Rakúsko-Uhorska, boli z hľadiska výkonnosti vzdelávacieho formovania jednými z najlepších škôl a sú vlastne školami, ktoré pripravujú na vysokú školu.

    Čo už však hovoriť o ďalších veciach. Vo veľkom pán minister ako tribún boja proti nezákonnosti napríklad rozhodol o kúpe Passatov bez výberového konania. Ja si myslím, že pravdepodobne boli potrebné, že pravdepodobne treba zvážiť účelovú potrebu, ale na druhej strane aj takýto tribún demokracie musí dodržovať zákon a výberové konanie vykonať.

    Myslím, že naozaj ten najväčší problém je ťažisko ekonomického zabezpečenia. Minister musí, bezpodmienečne musí byť taký presvedčivý vo vláde nie v tom, aby nám do uhladených fráz zabalil problémy, ktoré nerieši alebo dokonca vyostruje, ale má sa usilovať, aby presvedčil vládu, že aj z tých sporých prostriedkov jednoducho si nemôžeme dovoľovať oslabovať ďalej hlavný systém budúcnosti, lebo systémom budúcnosti je v podstate školstvo, ministerstvo školstva ako orgán, ktorý riadi tento systém a ktorý pomáha formovať budúcich ľudí. Pán minister aj vo svojej odpovedi ostal verný tomu princípu, povedal by som, elegantnou elokvenciou, elegantnou výrečnosťou zakryl problémy a pokojne napríklad vo veľkom znovu vyhlásil, že vo vzťahu k školstvu by sa malo rozhodnúť aj o tom trinástom plate, a zároveň demagogicky povedal: "Som presvedčený, že toto rozhodnutie sa podarí vo vláde rozhodnúť a finančne zabezpečiť." Nepodarilo sa, a dokonca pán minister zrejme vedel, že sa to v tejto konštalácii a pri tejto reštriktívnej politike ani podariť nemôže. Napríklad pán minister pri ohradzovaní sa voči pani poslankyni Slavkovskej hovorí: "Nikdy som nehovoril o zrušení vysokých škôl, hovoril som vždy, že treba pripraviť fakty."

    Priatelia, čo to bola za príprava? To bola príprava podmínovania týchto škôl. Keď vytvorím politickú rekonštruovanú Akreditačnú komisiu, ktorá vysloví návrh rozhodnutia. To je, priatelia, tak, ako kedysi sa niektoré aj kruhy, bohužiaľ, náboženské vyhovárali takým spôsobom, že síce pri inkvizícii nevydali rozhodnutie, ale že postúpili svetskej verejnosti odsúdeného človeka. Ak Akreditačná komisia navrhne, aby sme nebudovali inteligenčné centrá aj na celom Slovensku a tým vytvorili lepší, súťaživý priestor, tak to je vlastne nič iné ako návrh na podpísanie rozsudkov smrti nových škôl. A vás ubezpečujem, brnkanie na to, že ostatné vysoké školy sa stotožnia s takýmto postupom len preto, lebo asi uveria takým slovám, že nové školy odjedajú z ich malého chleba, to nie je jednoducho pravda. Aj národohospodársky nie je pravda, pretože na formovanie človeka v priestore je oveľa lepšie decentralizovanie ako centralizovanie. Pretože náklady, ktoré sú spojené aj s výchovou, aj tzv. odvodené náklady sú omnoho väčšie pri sústredení len do tých škôl, ktoré teraz máme. Z týchto dôvodov je naozaj nie dobre pokračovať v postupe, ktorý pán minister presadzuje.

    Ohradil sa pán minister aj proti tomu, že 10-percentné prepúšťanie nepedagogických pracovníkov vysokých škôl je zavádzanie. Priatelia, koniec koncov cifry, do ktorých vchádzate, sú také, že podlamujú už aj tak krehkú stabilitu týchto škôl.

    Môžem zhrňujúco povedať, pán minister, bývalý rektor Univerzity Komenského Devínsky povedal: "Ftáčnik zlyhal predovšetkým ako manažér." Ja som presvedčený, že ste aj takto zlyhali, ale nie len takto. Jednoducho ste si mysleli, že tak ľahkonoho sa dá cez problémy a ťažkosti a cez potreby krízového manažmentu prechádzať v takom zložitom a takom citlivom systéme, ako je školstvo. Nedá sa. Politická fráza nevyrieši problém a ubezpečujem vás, že výrok budúcnosti, výrok času bude v tejto oblasti nie priaznivý pre vás. Preto si myslím, že by bolo lepšie, keby ste zvážili svoje účinkovanie v tomto rezorte.

    Okrem toho možnože ste kalkulovali, aspoň z toho sledovania priebehu som mal dojem, že dôjde k rozdeleniu školského rezortu, osobitne sa vytvorí vysokoškolský rezort na riadenie vysokých škôl a vedy a pravdepodobne to potom uľahčí situáciu. Takéto riešenia sotvakedy uľahčia situáciu.

    Pán minister, vyslovujeme vám nedôveru naozaj celkom oprávnene. Môžete akýmkoľvek spôsobom, slovne uhladeným spôsobom zakrývať ten fakt, že ste sa sformovali do správcu konkurznej podstaty. Môžete to zvaľovať na nás. Mečiar, samozrejme, môže za všetko. Ešte aj za starovek. Ale skutočnosť je taká: podkapitalizovaná krajina, ako je Slovensko, zadlžená vysiľujúcim zbrojným pretekom nemá veľa možností, ale musí rozhodnúť o existenčných otázkach a existenčné otázky sú, priatelia, ak odhliadnem od samozrejmého zabezpečenia silových prvkov na ochranu štátu, tak sú v podstate školstvo a zdravotníctvo. I keď niet prostriedkov, musíte ich na to vytvoriť. A dokonca tým, že ste sa zbavili tvrdej povinnosti získavať zdroje na verejné investície a zastavili ste výstavbu diaľnic, tak ste ešte viac zaťažili aj tak zaťažený rozpočet, pretože sa muselo oveľa väčšiemu masívu ľudí platiť za to, že stratili prácu. Tieto všetky skutočnosti hovoria, že to nie je fráza, že to je veľmi racionálny kalkul, ktorý nás viedol k tomu, aby sme vám vyslovili nedôveru.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sú traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Chcem sa poďakovať pánovi profesorovi Húskovi za jeho naozaj fundovanú a z nadhľadu urobenú analýzu činnosti pána ministra školstva, pána Ftáčnika, kde sa snažil ukázať, že pán Ftáčnik je typickým produktom svojej doby, ale aj svojej strany, teda Strany demokratickej ľavice. Rád a dlho rečnil, rád a dlho kritizoval predchádzajúcu vládu. Rád zvaľuje teraz svoju neschopnosť viesť rezort na predchádzajúcu vládu, tak ako to robí pani kolegyňa ministerka Schmögnerová, ale aj najnovšie aj pani Angelovičová. Ale treba si uvedomiť, pán Ftáčnik, že keď vaša politická strana sa tak vehementne hrnula do vlády, podporuje túto neschopnú vládu, ktorá sa dostala k moci volebným podvodom na občanoch Slovenskej republiky. Dnes táto "nazdarboh" zlátaná klika, nazývaná SDK, znovu preskupuje, aby znovu oklamala ľudí, mala si vaša strana uvedomiť, že ak si berie na zodpovednosť také dôležité rezorty, akým je školstvo, obrana, že v nich bude aj vyvážená politika. Ja sa pýtam aj vašej strany, akým spôsobom prerozdeľuje štátny rozpočet. Tam, kde sa budú za peniaze daňových poplatníkov nakupovať americké zbrojné systémy, t. j. ministerstvu obrany sa navŕšia 4 mld., a na školstvo nie sú peniaze? Likviduje sa stredné školstvo, likviduje sa vysoké školstvo. Teda upiera sa Slovákom právo na vzdelanie. Ja sa pýtam, pán minister, či nemajú právo na vzdelanie deti Slovákov. Kto bude v tomto štáte potom riadiť?

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    A ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Húskovi za jeho diskusný príspevok, tak ako to urobil pán poslanec Cuper. Rozdiel je iba v tom, že ja viem, o čom hovoril, lebo som bol tu a pán poslanec Cuper prišiel, až keď skončil vystúpenie. Zrejme poďakoval len tak zo zvyku. Po vystúpení pána poslanca Húsku myslím, že som konečne pochopil, v čom je pravá príčina, prečo opoziční poslanci dali návrh na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Ftáčnikovi. Je to v tom, že v minulom volebnom období si dovolil mať svoj vlastný názor. Dovolil si kritizovať a toto sa mu nedá zabudnúť. Je to jednoducho akt pomsty, ktorý so skutočným stavom rezortu školstva a s jeho problémami nemá nič spoločné. "Budiž", vážená opozícia, máte na to právo. Len sa mi to zdá dosť také chudobné a myslím, že ten čas, ktorý tu tomuto problému venujeme, sme mohli využiť oveľa efektívnejšie.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Rada by som nadviazala na oblasť finančných otázok v školstve, o ktorej hovoril pán poslanec Húska. Skutočne treba povedať, že školstvo nikdy nemalo, nemá a, žiaľbohu, domnievam sa, že ani tak ľahko tie peniaze nebude mať. Ale je mi ľúto, že sa zabrzdili aj určité ozdravovacie trendy, ktoré sa v tom školstve začali. Myslím teraz na financovanie, mzdové financovanie pedagógov. Mečiarova vláda v roku vyčlenila 580 miliónov na osobné ohodnotenia pre pedagógov. V roku 1997 a 1998 vyčlenila na zvýšenie tarifných platov po 10 %. O 10 % sa zvyšovali tarifné platy. Ja sa vtedy pamätám ako šéfka rezortu, že som v parlamente zožala úplnú búrku nevôle za to, že je to iba 10 %. Jeden, vtedy opozičný pán poslanec mi povedal, ja som si to vytiahla zo zápisov, tak to odcitujem, že "šéf rezortu, ktorý nedokáže zabezpečiť pre svoj rezort viac peňazí, by mal zvážiť svoje ďalšie zotrvanie na čele rezortu". Potom poviem meno toho pána opozičného poslanca. V minulom roku vláda nedala na finančné zabezpečenie učiteľov, na navŕšenie ich finančného zabezpečenia ani korunu. Toho roku vyčlenila 4 %, keďže už štátny rozpočet počíta s 11-percentnou infláciou, takže učiteľom klesnú reálne mzdy o 7 %. Ja sa teraz pýtam toho opozičného poslanca, bol to pán poslanec Ftáčnik, či ten názor, ktorý vtedy predkladal mne, že som nedokázala zabezpečiť, ja som zabezpečila 10 %, či ten názor zastáva aj teraz a či aspoň zvažuje svoje ďalšie zotrvanie v rezorte, pretože on pre učiteľov nezabezpečil nič.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Števček. Pripraví sa pán poslanec Šťastný.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    ctené dámy,

    vážení kolegovia,

    ako už neraz dosiaľ, aj tentoraz sa pravdepodobne musíme predovšetkým ospravedlniť. Ospravedlniť sa občanom Slovenska, svojim vlastným voličom, no aj ostatným. Medzi nimi na prvých miestach chorým, čo si platia za lieky, pravdaže, ak ich dostanú, vyše pol milióna nezamestnaným, nenachádzajúcim nič okrem beznádeje a zúfalstva, zástupom hladných a polohladných, ktorým dni a týždne koaličných straníckych hier len väčšmi zvýrazňujú ich bezvýchodiskové postavenie. Ale s istou dávkou sebazahanbenia ospravedlňujeme sa vlastne aj sami pred sebou za to, ako až pridobre vieme, kde je naša národná a politická bieda a prečo nás okolnosti prinucujú vravieť o voľačom inšom, určite nie najboľavejšom - nepochybne, isteže, veľmi dôležitom, ale predsa len nie najakútnejšom - o školstve totiž. O jeho prudkom páde a rozpade. O postupnej demontáži školského systému, ktorý nám ešte donedávna závidel svet. O sústave slovenského vzdelávania a výchovy mladých generácií, ktorá sa nepochopiteľne stala terčom ubíjajúcej ľahostajnosti a cynických arogancií súčasnej vládnej garnitúry.

    Musíme vravieť vlastne o trúfalosti rozoberať, odmocňovať a spochybňovať mladú republiku v jej najcitlivejšom bode. V jej vzťahu k právam a slobode mladých ľudí, čo majú zdediť a na vyššej úrovni zveľadiť svoj štát a jeho občanov v ľudsky kvalitnom živote. Nikde inde, ani v najrozvojovejších spoločenstvách Afriky alebo Ázie, sa nedá stretnúť takýto krajne negativistický trend starostlivosti o školstvo. Len u nás, na rodnom Slovensku, pravdaže, za durných čias dzurindovského spôsobu demokratického vládnutia. Mysliac na to všetko, nedá sa inak, len privolávať si na fiktívnu pomoc historické rámcovanie slovenskej národnej vzdelanosti. Máme totiž mravne záväzné šťastie žiť a pôsobiť takrečeno rovno v kolíske, na hniezde stredoeurópskej vzdelanosti, odkiaľ sa modernita civilizačného vzostupu ľudských spoločenstiev, budúcich národov, šírila ako nádejné posolstvo dobra a múdrosti. Svätci Cyril a Metod tu založili školstvo neprekonateľné a dovoľte dodať, nezrušiteľné po celé nasledujúce storočia. Mimochodom tak, že práve ich svätými menami pomenovaná univerzita sa v prítomnosti stáva tŕňom vo vládnom oku, musí pôsobiť ako cynický výsmech tomu duchovnému heroizmu našich dávnych predkov a predchodcov. Ako nekultúrne ignorantstvo najhrubšieho zrna, ktoré v tejto zemi a v tejto krajine jednoducho nesmie vzklíčiť.

    Obdobne ako by nemala mať právo na život ľahostajnosť, s akou prijímame skutočnosť, s akou sme prijali skutočnosť, že akurát Univerzita Komenského, učiteľa národov, predčasne skončila zimný semester už 10. decembra. Univerzita toho Komenského, ktorého meno celý vzdelaný a civilizovaný svet už skoro pol tisícročia vyslovuje s najvyššou úctou a bázňou, len doma ho berieme nadarmo a hazardérsky. Vôbec si nemyslím, že je nejako prudko nenáležité vsúvať do dnešných úvah o biede slovenského školstva ono vysoké historické vedomie. V tej alebo onej miere ide predsa o zrkadlo, v ktorom vyzeráme - alebo, presnejšie, oni, dzurindovskí vládcovia vyzerajú - ako nevedomí nedoukovia. Stavajú sa do pozície, akoby nevedeli, čo činia z údajnej ekonomickej nevyhnutnosti.

    Lenže vedia, až príliš dobre vedia. Napríklad vedia, že vzdelanosť národa a spoločnosti, ak sa skutočne slobodne a bez akýchkoľvek zábran rozširuje, otvára niekde oči, ale aj intelekt, aj rozum, aj odvahu poznania. A demokracia, tobôž demokracia v určovaní a limitovaní, povedzme, koaličnou radou, alebo demokracia, ktorú pod krkom drží zlovoľná moc financií, taká demokracia má pred každou vzdelanosťou až živočíšny strach. Z takej prirodzenosti potom zákonite vyplýva nevyhnutnosť stavať si okolo seba bariéry tzv. objektívnych nevyhnutností. Nevyhnutností rušiť školy, podväzovať a redukovať ich normálne fungovanie, ďalej nevyhnutností prepúšťať pracovníkov rezortu a tak produkovať nové tisícky nezamestnaných, slovom škrtiť školský systém, meniť ho proti duchu vysokých tradícií na priestor machinácií a improvizácií. A nevšímať si pritom skutočnosť priam najfrapantnejšiu, že presne v tomto rezorte je akákoľvek, najmä však vedomá, improvizácia politikou protiľudovou a protinárodnou.

    Samozrejme, logicky z toho vyplýva otázka i miera zodpovednosti za stav, v ktorom ide o život. O plnohodnotný život mladých slovenských generácií. Máme voči nim vlastne existenčný záväzok. Ak sa totiž ony, nastupujúce generácie, vzdelanostne a výchovne, najmä však kvalitne na všestranne modernej úrovni ľudského poznania nepripravia na postupné prevzatie duchovnej štafety národa a štátu, už teraz sme ľahko postrádateľní aj my všetci. Ktorá vláda si len málo, minimálne a limitovane pripúšťa starosti o problémy budúcnosti školstva, sama nemá, nesmie mať budúcnosť. Takou je podľa všetkých úkazov vláda súčasná, nevládna vláda Mikuláša Dzurindu. A jej minister školstva - odborne akiste kompetentný aj graduovaný - nie je ničím iným, len snímateľom či nosičom hriechov vlády od samých jej počiatkov až do konania istotne nasledujúcich volieb. Takmer úplne sa na ňom dá demonštrovať politický efekt hromo- či bleskozvodu. Čosi doň síce udrie, ale ani sa neotrasie a pevne zostane naďalej stáť. No a ako väčšina slovenskej spoločnosti pevne dúfa - prudko dočasne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nechce reagovať s faktickými poznámkami nikto.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný a pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že sa tu už zo začiatku povedalo v takých širších súvislostiach mnoho vecí, budem skutočne konkrétny a, tak ako som pred niekoľkými minútami povedal, budem sa držať toho, čo si myslím, že z toho širšieho aspektu skutočne bolo podnetom na to, aby sme vyslovili nedôveru alebo dali návrh na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Ftáčnikovi.

    Ide predovšetkým o plnenie programového vyhlásenia, v ktorom si myslíme, že sa malo podstatne rezolútnejšie dbať o to, aby došlo k jeho napĺňaniu, aby sa tie priority, ktoré sú v ňom z hľadiska rozvoja školstva v tomto volebnom období, aj napĺňali. V programovom vyhlásení sa hovorí o pravidelnej valorizácii miezd nie síce v istých časových intenciách, ale neznamená to, tak ako to v tom predvianočnom vystúpení pán minister povedal, že však programové vyhlásenie na štyri roky znamená, že ak sa budú valorizovať platy v poslednom polroku, že by to malo byť všetko v poriadku. Ja si myslím, že to nie je tak. Bol to vlastne prvý rok, keď sa platy nevalorizovali v porovnaní s tým, čo sa dialo za ostatných 9 rokov, pretože ani jeden rok neprešiel, dokonca bol rok, kde sa valorizovali o 36 % a v ostatných rokoch v každom o minimálne 10 %, to znamená, že za celé to obdobie došlo približne k valorizácii o 70 %.

    Tu by som chcel po vystúpení pani kolegyne Angelovičovej pripomenúť, že ona vtedy tiež sedela, dokonca zastupovala záujmy odborárov na Agronomickej fakulte v Nitre, v čase, keď sa mzdy valorizovali, keď sme boli schopní presúvať pracovníkov do vyšších kategórií, keď sme spolu, pani kolegyňa, za to bojovali a za tri roky sa nám spoločne podarilo zvýšiť prakticky o 2 000 korún priemerný plat na fakulte. Tak myslím si, že to nie je celkom tak, že je to nejaký pozostatok, že sa bojuje s tým, pretože tá východisková základňa pre súčasnú vládu z hľadiska tohto, a je to porovnateľné v tom období na všetkých školách, a dokonca dovolím si tvrdiť, že aj na základných až stredných školách, keď boli valorizované platy, pretože odborová organizácia, vieme, ako pán Vajnorský vtedy vystupoval, že si to skutočne vybojovala.

    Chvalabohu, ja sa teším, že to tak bolo, že sme mohli, že to bola aj naša chvála, že sme mohli takto postupovať. V tomto čase to vyzerá tak, že vlastne pani exministerka Slavkovská povedala, že to je 7 %, ja mám vypočítané, že asi 4,7 %, čiže platy poklesnú. Čo s tým? Veď minulý rok sa to malo valorizovať 13. platom, tak boli oboznámení zamestnanci v školstve, a nakoniec zostalo to len pri sľuboch. Neviem, do akej miery sa podarí ešte tento schodok nejakým spôsobom vykryť už trebárs pravdepodobne z tohoročného rozpočtu. Nie som si v tom celkom istý.

    V programovom vyhlásení vlády sa nehovorí ani o prepúšťaní pracovníkov. Nič podobné tam nie je, ale pán minister tu vyhlásil, že školstvo potrebuje, ak sa majú valorizovať platy, znížiť stavy pracovníkov, že musí dôjsť k zníženiu, dokonca v tých prvých vyhláseniach bolo 10 %, potom postupne sa to upravovalo. A dokonca aj v tom čase pri týchto vyhláseniach pán minister, čo mňa veľmi mrzí, pretože ja si ho nakoniec veľmi vážim, zasiahol aj do kompetencie vysokých škôl, hoci je jeden z nás, kde vyhlásením porušil autonómiu, pretože o počte pracovníkov na vysokých školách rozhodujú senáty vysokých škôl, a nie ministerstvo školstva. Takže o tom, či sa budú znižovať stavy pracovníkov, môže rozhodnúť len akademický senát vysokej školy alebo príslušnej fakulty.

    Je síce pravda, že ministerstvo ho k tomu prinútiť môže veľmi jednoducho priškrtením kohútika. To sa dá. Alebo nevalorizovaním platov, znížením platov tým, aby sa udržali pracovníci ďalej. Čo však budú robiť tie vysoké školy, ktoré sú odkázané na prítomnosť, na existenciu inžiniersko-technických pracovníkov, ktoré sa nemôžu jednoducho bez nich zaobísť, či už pedagogiky, ale predovšetkým vo vedeckovýskumnej činnosti? Ak sa znížia stavy o 10 %, je to jedno, z akého dôvodu, tak si dovolím tvrdiť, že vysoké školy biologického charakteru a technického charakteru veľmi výrazne obmedzia svoje vedeckovýskumné aktivity. Pretože pedagóg nie je schopný pri objeme povinností, ktoré má z hľadiska pedagogického, z hľadiska tvorby metodík, kontroly experimentálnej práce, poradenskej činnosti a ďalších povinností, nemá možnosť robiť drobnú čiastkovú laboratórnu prácu alebo technickú, alebo akúkoľvek inú terénnu prácu. To musia zabezpečovať odborní pracovníci. Ak by došlo k takémuto zníženiu, zákonite to postihne veľmi vážne ďalší rozvoj vedy na vysokých školách.

    A neviem, akým spôsobom sa nám podarí jednak pri znížení alebo nevalorizovaní platov a ešte pri znížení týchto podmienok na rozvoj vedy udržať mladých pracovníkov, aby bola zabezpečená kontinuita aj pre budúcnosť. Pri súčasných možnostiach mladšej generácie pedagógov alebo doktorandov si dovolím tvrdiť, že všetci tí schopní, ktorí nájdu svoje uplatnenie v zahraničí, a môžem povedať, že za ostatné roky z našej školy pravidelne chodilo na jednosemestrálne štúdium okolo 20 ľudí do Spojených štátov. Všetci prichádzali s fantastickými výsledkami, s cenou dekana, s cenou rektora. Boli to skutočne prominentní študenti. Títo, ak tam nájdu uplatnenie, sa nevrátia. Ako ďalej bude potom vyzerať naše vysoké školstvo? Stane sa z neho len práca pedagóga za katedrou s tým, že bude na úrovni strednej školy. Ja si myslím, že to sa nemôže stať.

    V programovom vyhlásení sa nehovorí ani o krátení finančných prostriedkov na prevádzku a vedu. Ja si myslím, že práve naopak, že je tam povedané, že sa má zvyšovať súčasne, tak ako bude možnosť v rámci rozpočtu. Ale tu treba povedať, že ak tu už odznelo, že patríme medzi štáty, kde je najmenší objem finančných prostriedkov alebo najmenšie percento z hrubého domáceho produktu, že ste sľubovali, že sa to podstatne zvýši. Viete, ak došlo minulý rok k viazaniu len o 4 %, tak nám to ohromne na vysokých školách skomplikovalo život. Predstavte si, že tento rok je pre niektoré výskumné projekty rokom, keď musia skladať účty po trojročnej alebo päťročnej vedeckovýskumnej práci. Ak bol grant, v ktorom sa krátilo až 100 tisíc korún, tak zrejme s jeho obhajobou nebude všetko v poriadku a vedúci grantu bude mať veľké problémy, aby to dokázal obhájiť. Je samozrejmé, že rektori, ak mali siahnuť po prostriedkoch, tak si rozmysleli, či siahnu aj na mzdové prostriedky, alebo siahnu na prevádzku, kde im už aj tak chýbalo na fixných výdavkoch, aby pokryli teplo, energiu atď., no tak siahli, pochopiteľne, do týchto prostriedkov. Takže to neboli 4 %, trebárs vo vedeckovýskumnej oblasti to bolo 12 %.

    My však chceme udržať aspoň taký krok v tom medzinárodnom meradle, aký máme doteraz, a myslím si, že mnohé školy majú veľmi dobré renomé aj v zahraničí nielen z hľadiska pedagogického, ale aj z hľadiska vedeckovýskumného. Už v žiadnom prípade potom nebudú schopné školy udržať krok povedzme s pracovníkmi akadémie vied. Dôjde ešte k väčším disproporciám, ešte k väčšiemu oddialeniu. Potom bude veľmi ťažko stavať po istom čase znova na nohy vysoké školy tak, aby sa dostali do dôveryhodného postavenia, aby spĺňali akreditáciu. Stratila sa v dôsledku obmedzenia prostriedkov dôveryhodnosť dodávateľov. Ak mne dodali prístrojové vybavenie za niekoľko desiatok tisíc korún a ja ho nemôžem zaplatiť, pretože v dôsledku krátenia som ho jednoducho nemohol zaplatiť, navyše ešte budem platiť penále, pochopiteľne, za oneskorené splátky alebo zaplatenie, vyrovnanie tohto, tak taký dodávateľ bude aj v budúcnosti veľmi uvažovať, či mi bude ochotný vyjsť v ústrety, alebo nie. Ale treba povedať, že mnohí skutočne z hľadiska časovej platby v ústrety vychádzajú.

    Došlo k obmedzeniu prezentácie už hotových, dosiahnutých výsledkov. Mnohí pracovníci jednoducho museli zrušiť prihlášky na vystúpenia na zahraničných konferenciách, na domácich podujatiach, dokonca sa zrušili niektoré domáce podujatia, lebo jednoducho nemáme šancu zaplatiť si nejaké príspevky vo vedeckých a odborných časopisoch v zahraničí.

    To všetko znižuje jednoducho našu úroveň, dôveryhodnosť aj v zahraničí, a pritom sa všemožne snažíme k tej Európe priblížiť alebo dostať sa predovšetkým na toto pole, ale pritom naše vysoké školy, ako som spomínal, mali veľmi dobré renomé.

    Napriek tejto problémovej situácii v uplynulom roku pán minister Ftáčnik v jednom z prvých svojich vystúpení, neviem, či to bolo pri interpelácii, alebo pri otázkach, obvinil akademický aktív vysokých škôl, že sú vydierači a podvodníci, pretože inkasovali finančné prostriedky za štúdium. Nepripomenul, že to bolo inkasovanie v zmysle zákona a na špecializované formy štúdia, teda nie na bežné, aspoň ja nie som o tom presvedčený, neviem o tom, pokiaľ mám informácie, minimálne z našej univerzity tam išlo o špecializované štúdium, ktoré si vlastne záujemci hradili. Aj tieto prostriedky sa používali na rozvoj školy, na udržiavanie mnohých aktivít. Používali sa aj na zlepšenie mzdovej situácie, pretože sa z nich mohli vyplácať mzdové prostriedky za odprednášanie alebo za semináre alebo cvičenia.

    Pokiaľ ide o finančné prostriedky, treba pripomenúť, že, pán minister, máte tu ešte jeden rest v súvislosti so Študentským pôžičkovým fondom. Ani v novom rozpočte nie je naplnený. Mám informácie, že je to minimálne 30 mil. korún, nie je to z hľadiska rozpočtu veľká suma, ktoré tam chýbajú, ale v každom prípade, ak chceme študentom pomôcť, je potrebné, aby sa tak udialo. Bol prísľub, že sa vyrieši financovanie základných a stredných škôl. Tu ste to osobne sľúbili, že bude niekedy v decembri táto otázka vyriešená. Myslím si, že sa tak nestalo.

    V programovom vyhlásení sa hovorí o rozvoji vysokého školstva, ale aj keď ste tu prezentovali, že je pripravená alebo že sa pripravuje koncepcia, istá skupina pripravuje koncepciu, zatiaľ som mal možnosť sa stretnúť len s východiskami na tvorbu tejto koncepcie. To znamená, že keď to zoberiem úplne reálne, tá koncepcia môže byť spracovaná alebo uzrieť svetlo sveta v konečnej podobe možno do konca tohto roku. To bude presne polovica volebného obdobia, v prípade, že vám parlament vysloví dôveru vášho funkčného obdobia ministra. Obávam sa, tak ako som mal možnosť tieto východiská čítať, že zasa sa v nich nič nehovorí z hľadiska rozvoja o ekonomických otázkach, o ekonomickej situácii, a domnievam sa, že tieto veci by skutočne mali v takomto materiáli figurovať.

    V programovom vyhlásení sa nehovorí ani o tom, že sa budú rušiť stredné školy. V Učiteľských novinách bol zverejnený zoznam tých, ktoré by sa mali stať obeťou takéhoto rozhodnutia. Sú údajne pripravené ďalšie. Neviem, či 8-ročné gymnáziá sú práve tie, ktoré by mali spadať do tohto zoznamu, ak sú rodičia, ktorých deti navštevujú takéto gymnáziá, sú spokojní s výučbou a s úrovňou, so štúdiom. Ja neviem, či je potreba v súčasnosti riešiť obchodné akadémie. Tak ako tu už niekto spomínal, včera nás tu zastavovali študenti z jednej z bratislavských obchodných akadémií, že majú informácie, že sa ide rušiť ich škola, že to vedia od riaditeľa, ale že učitelia sa boja jednoducho vystúpiť, povedať niečo na obranu. Takže sa chytili iniciatívy samotní študenti, obávajú sa, že dôjde k ich rozdeleniu. Na aké školy pôjdu? Čo s nimi bude? Myslím si, že takéto nejasné veci len zbytočne neurotizujú tak generáciu študentov, ako, pochopiteľne, aj ich rodičov, aj celú spoločnosť.

    Mňa osobne z hľadiska vašej funkcie veľmi zamrzelo vaše vyjadrenie o účelovom zriadení nových vysokých škôl v uplynulom období. Ja si myslím, že každá škola je vždy účelovo zriadená. Tu to však bolo s tzv. politickým podtónom. Ja si myslím, že ešte stále vzhľadom na počet absolventov stredných škôl máme obrovský rest v porovnaní s vyspelou Európou a so svetom z hľadiska záujmu a štúdia na vysokých školách. Je potrebné, i keď, samozrejme, že kalkulácie, ktoré sa robia v zahraničí pri inej štruktúre, ako je u nás, môžu trochu skresľovať tie čísla, ale napriek tomu si myslím, že sme pozadu, že treba z tohto hľadiska čosi robiť. Priznávam sa vám, že ma zaujímala táto otázka, bol som si preveriť, aby som na vlastné oči videl Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Nakoniec všetci poslanci mali možnosť vidieť tú prácu, mal som možnosť rozprávať sa so študentmi, s pedagogickým zborom a verte, že nie som presvedčený o tom, že tá škola je nepotrebná alebo že by bola navyše. Sú tam študenti, ktorí sa nedostali na bratislavské umelecké školy 3-4-krát, sú to talentovaní študenti, to znamená, že sú tam plným právom. Okrem toho tieto školy poskytujú študijné odbory, ktoré nie sú inde, to znamená, že rozširujú možnosť, škálu štúdia, ale rozširujú, samozrejme, aj konkurenciu. A vždy sme kričali, že naše vysoké školy, aby mohli postupovať ďalej, nielen vysoké, stredné školy atď., potrebujú istý stupeň konkurencie. Ja si myslím, že možno aj toto je jedným z dôvodov, prečo sa tak vehementne voči týmto školám bojuje.

    Pán minister, ja si nemyslím, že obstojí tvrdenie, že v prípade privátnej, novozriadenej privátnej vysokej školy v Trenčíne ekonomického charakteru - vtedy som hovoril, že máme asi 15 alebo 16 fakúlt, keď rozdelíme Ekonomickú univerzitu na Slovensku, do toho vznikla ďalšia -, že tam obstojí tá päťročná akreditácia alebo päť rokov stará akreditácia nejakej americkej fakulty, z ktorej pedagógovia zabezpečovali na City Univerzity štúdium. Ja si myslím, že tam takisto, ako pre tieto školy, platí súčasná akreditácia a bolo treba vyžiadať akreditovanie tých pedagógov, ktorí budú zabezpečovať štúdium na tejto škole, predovšetkým z našich vysokých škôl. V tomto prípade ste jeden a ten istý meter nepoužili.

    Mám ešte jednu výhradu. V nedávnej minulosti sa zlikvidovala pri všetkých vysokých školách lekárska služba pre študentov. Tu skutočne cítime a predovšetkým študenti toto pociťujú ako veľmi zlý krok, pretože to bola dobrá služba, plnila účel, ktorý si vysoké školy vyžadovali a isteže sa splnili aj tie ciele z hľadiska počtu pacientov, lekára atď. Ja som sa nikde nestretol, pán minister, s vašou reakciou na tento počin ministerstva zdravotníctva. Možno sa mýlim, možno som nezachytil všetko, ale od nikoho som nepočul a ja osobne som sa nestretol s tým, že by ste niekde protestovali proti tomu alebo aspoň vyvolali polemiku o tom, či je to treba, či nie je to škoda, že sa takýto krok urobil.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že nám určite bude pán minister tvrdiť, že programové vyhlásenie je program na 4 roky a že sa bude plniť. Zostáva nám dúfať, že sa tieto predsavzatia a sľuby nebudú napĺňať len v poslednej tretine, alebo dokonca ešte v kratšom období predvolebného obdobia. Podľa mňa už mnohé z tých krokov, ktoré boli v programovom vyhlásení, či sa týkajú legislatívy, alebo sa týkajú konkrétnej činnosti manažéra takého dôležitého rezortu, ako je školstvo, mali už byť. Cítiť aj v tomto období, zatiaľ, žiaľ, tak ako to vyslovujú aj pracovníci, zástupcovia Odborového zväzu pracovníkov školstva, skôr to, že rezort nebojuje a vy ako vedúci rezortu nebojujete tak za školy, ako by si to situácia vyžadovala. Preto sa pripájam k tým, ktorí dali tento návrh na vyslovenie nedôvery.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Po ňom pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán minister školstva,

    dámy a páni,

    v dnešnej diskusii počúvame a budeme ešte počúvať o mnohých faktoch, ktoré nás nútia rozmýšľať o tom, kam sa vlastne súčasná slovenská vláda usiluje nasmerovať našu budúcnosť. Aj tí pracovníci školstva a akademickí funkcionári, ktorí patria k najobetavejším podporovateľom strán súčasnej vládnej koalície, už nedokážu pred svojimi podriadenými zamaskovať, či "vysvetliť" nedostatok finančných zdrojov vyčlenených v štátnom rozpočte na vzdelanie. Aj tí učitelia, ktorí počas 4 rokov predošlého funkčného obdobia robili všetko pre zmenu pomeru síl, musia dnes tvárou v tvár dôsledkom aktivít súčasného vedenia správy vecí verejných v našej vlasti konštatovať, že "zmena" sa síce stala, ale pre školstvo je to zmena k horšiemu.

    Nebudem dnes hovoriť o tom, aké sú problémy základného či stredného školstva, nebudem znovu pripomínať, že paradoxne v čase vedenia rezortu ľavicovým politikom naše školstvo začína prijímať inšpiráciu z krajín s tvrdo elitárskym princípom vzdelávania, keď cez školské poplatky sú celé sociálne skupiny de facto takto vylúčené z možného získania odborného či vysokoškolského vzdelania. Sústredím sa iba na jeden problém v posledných mesiacoch už aj tak medializovaný, totiž na tvrdošijné úsilie zlikvidovať Akadémiu umenia v Banskej Bystrici.

    Rád by som všetkých prípadných komentátorov môjho vystúpenia upozornil, že som absolventom Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení, donedávna napokon jedinej slovenskej umeleckej vysokej školy poskytujúcej možnosť štúdia v oblasti hudobného a divadelného umenia. Som jedným z absolventov, ktorí sú na svoju alma mater hrdí a radi spomínajú na svojich tamojších pedagógov či starších kolegov, ktorí nás naučili rozvíjať svoje talentové dispozície a pripravili nás na tvorivý život. Napriek tomu som uvítal vznik Akadémie umení z veľmi prostého dôvodu: Obe bratislavské umelecké vysoké školy, výtvarná aj múzická, oslávili v tomto roku 50 a pol storočia monopolu na výchovu mladých, umeleckých tvorcov zvádza k spohdlneniu. Ak táto spoločnosť akceptovala po roku 1989 vytváranie konkurenčného prostredia vo všetkých oblastiach spoločenského života, ak sme pristúpili na princíp alternatívnych možností fungovania ekonomických, spoločenských a umeleckých štruktúr a organizácií, potom sa musím s neskrývaným údivom opýtať, odkiaľ sa zrazu berie toľká zanovitosť pri obhajobe monopolu v jednej jedinej oblasti umeleckého vysokoškolského vzdelávania.

    Štatistiky umožňujú a upozorňujú, že Slovenská republika zaostáva v počte občanov s vysokoškolskou kvalifikáciou za parametrami obvyklými vo vyspelých krajinách aj v Európskej únii, do ktorej podľa oficiálnych vyhlásení súčasnej vládnej koalície chceme smerovať. Ak je to pravda, potom musíme urobiť všetko pre to, aby sme zvrátili tento stav. A tu sú vždy dve možnosti, buď rozširovať jestvujúce vysoké školy, prijímať na ne viac uchádzačov, čo, ako potvrdili akademickí funkcionári našich reprezentatívnych vysokých škol, už nie je reálne možné, alebo vytvoriť nové vysokoškolské kapacity.

    V rokoch 1995 a 1996 sa vláda na základe početných podnetov zdola a v rámci riešenia súboru otázok súvisiacich s orientáciou Slovenskej republiky na Európsku úniu a úsilím vytvárať predpoklady pre našu úspešnú integráciu zaoberala návrhom na zriadenie nových vysokých škôl. Rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky vznikli nové vysoké školy, ktoré spolu s tými, ktoré vznikli hneď po roku 1990, diverzifikovali možnosti vysokoškolského štúdia. Dnes proces dobudovávania vysokoškolských kapacít pokračuje vznikom Katolíckej univerzity v Ružomberku. A uvidíme v budúcnosti, či tento systém bude treba ešte doplniť alebo rozšíriť.

    Je pozoruhodné, že vznik ďalších vysokých škol spontánne privítali uchádzači o štúdium i mestá, v ktorých školy našli sídlo, no podpory sa nedočkali od predstaviteľov tých škôl, ktoré dovtedy štúdium monopolne zabezpečovali. Obzvlášť výrazné to bolo v prípade Akadémie umení v Banskej Bystrici. Akademické senáty vydávali protesty, škole sa začala lepiť nálepka Mečiarovej školy, čo je od predstaviteľov škôl založených za Zápotockého, Bacílka a Gottwalda prinajmenej provokatívne. A začali sa šíriť najrozmanitejšie klebety a fámy. Nebolo konca rozličným ironizujúcim komentárom jednotlivcov, platila akási tichá dohoda, ktorej cieľom bolo vytvoriť takú situáciu, keď akadémia umení nebude mať dostatok pedagogických kapacít.

    Vieme napríklad o psychologickom nátlaku na významného slovenského teatrológa a dramatika, ktorého jedna z fakúlt prizvala do umeleckej a vedeckej rady a ktorý odvolal svoj pôvodný súhlas po opakovaných výstrahách svojich návštevníkov spomedzi pedagógov bratislavskej Vysokej školy múzických umení. Keď ani takýto bojkot nezablokoval prípravu školy plniť jej poslanie, vydalo 4. decembra 1998 vedenie Vysokej školy múzických umení tzv. stanovisko k stavu umeleckého školstva, v ktorom pripomína, že, citujem, "24. apríla 1997 na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre školstvo, vedu a šport vzniesli námietku k návrhu zákona o zriadení Akadémie umení v Banskej Bystrici; rektor VŠMU". Inak tu neprítomný poslanec za Stranu občianskeho porozumenia prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, CSc., a rektor Vysokej školy múzických umení prof. Milan Čorba.

    Stanovisko zhrnulo problém Vysokej školy múzických umení a ponúklo veľmi svojrázne východisko, ktoré má 3 varianty, odcitujem ich presne. A pretože je dôležité, opäť upozorňujem, že tento materiál je datovaný 4. decembra 1998.

    1. Rozumne utlmiť činnosť Akadémie umení, posúdiť jej činnosť a budúcnosť.

    2. Reorganizovať a etablovať na Univerzite Mateja Belu.

    3. Zrušiť a študentov zapísať na Vysokú školu výtvarných umení a Vysokú školu múzických umení.

    Na záver vedenie Vysokej školy múzických umení skromne dodáva, že učitelia Vysokej školy múzických umení predstavujú vysokú kvalitu odbornosti, ktorá je bezkonkurenčná. Škola má mimoriadnu zahraničnú povesť, ponechať situáciu bez povšimnutia znamená smrť Vysokej školy múzických umení.

    Nechcem sa púšťať do pátrania po tom, kto zodpovedná za súčasný nelichotivý stav, v decembri minulého roku zmapovaný najvyššími akademickými autoritami Vysokej školy múzických umení.

    V čase, keď som na škole študoval, získala novozrekonštruovaný areál Akadémie Istropolitany. Z ruín ho obnovilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Poprevratové vedenie školy však reštitučný spor prehralo, podobne ako množstvo iných, a dnes škola nákladne znovu prerába a dostavuje iný areál na Zochovej ul. Nebolo by zrejme od veci zobrať na zodpovednosť tých akademických funkcionárov tejto školy, ktorí roky brali platy za to, že sa o situáciu mali starať. Namiesto toho sa v decembri 1998 našlo iné riešenie. Tri cesty, ako zrušiť nenávidenú školu v Banskej Bystrici a nádejať sa, že na jej úkor sa vyriešia aspoň niektoré, najmä finančné problémy bratislavských umeleckých škôl.

    Všeličo sa dnes vydáva za dôkaz "demokratickosti". Posledný federálny prezident sa napríklad vytešoval z toho, za akého len demokrata ho pokladali zbrojní experti niektorých členských krajín nemenovanej vojenskej aliancie, ktorým pootváral dovtedy úzkostlivo utajované prevádzky slovenských zbrojárskych závodov. Za poklepkávanie po pleci oní experti nedali nič, za to nám obratom vyfúkli všetky dovtedajšie odbytiská špeciálnej výroby a tak "pomohli" Slovensku k rekordnému nárastu počtu nezamestnaných, z ktorého sa dodnes nespamätalo.

    Z podobného súdka je aj demokratickosť, ktorej svedkami sme pri vydávaní "posudkov" Akreditačnou komisiou. Je to poradný orgán vlády a ako taký by mal byť neoddiskutovateľným a de facto i nespochybniteľným autoritatívnym odborným orgánom. Veď kto iný ako dlhoroční pedagógovia, vedecké či umelecké autority naslovovzatí odborníci s rozhľadom a praxou majú právo prísť na ktorékoľvek vysokoškolské pracovisko, nahliadnuť do príslušných podkladov, oboznámiť sa charakterom a obsahom prednášok, seminárových cvičení a vysloviť svoj názor na to, či škola, fakulta alebo katedra má všetky predpoklady na to, aby poslucháčom dala všetko to, čo sa od vysokej školy očakáva?

    Táto vláda vymenila Akreditačnú komisiu a ako prvú úlohu jej uložila vykonať akreditáciu troch vysokých škôl v Trnave, Trenčíne a Banskej Bystrici. Akreditačná komisia sa do práce pustila vytvorením pracovných skupín. Logika hovorí, že sa ich členmi majú stať odborníci, špecialisti, ktorí členom Akreditačnej komisie pomôžu zmapovať a vytvoriť, teda vyhodnotiť situáciu na jednotlivých vysokoškolských fakultách, veď v Akreditačnej komisii nemôžu byť odborníci zo všetkých oblastí vzdelávania. Rovnaká logika hovorí, že v týchto komisiách by mali mať zastúpenie vynikajúci a nestranní odborníci, pretože ide o oblasť, v ktorej nie je možné iba mechanicky s kalkulačkou v ruke prepočítať jednotlivé parametre a vyniesť verdikt. Navyše Akreditačná komisia má nariadením vlády Slovenskej republiky vymedzený rozsah pôsobnosti. Ani tento dokument nedefinuje Akreditačnú komisiu ako dajakú ideovú disciplinárnu komisiu, ale určuje jej, že má dbať o úroveň vzdelávania a pomáhať pracoviskám odstraňovať nedostatky a prekážky.

    Ako si tieto úlohy plnila Akreditačná komisia, ktorú ste vy, pán minister, požiadali o vykonanie akreditácie fakúlt Akadémie umení? Stručne povedané, lajdácky. V rozpore s dobrými mravmi vymenovala Akreditačná komisia pod vedením profesora Leva Bukovského do pracovnej skupiny pre Akadémiu umení zväčša pedagógov bratislavských umeleckých škôl, hoci jedna z nich, ako som uviedol, minimálne od decembra 1998, teda pol roka pred ustanovením pracovnej skupiny, výslovne deklarovala svoju zaujatosť vo veci Akadémie umení. Do pracovnej skupiny prijali vymenovanie akademickí funkcionári škôl, ktorých senáty a umelecké a vedecké rady zaviazali usilovať sa o likvidáciu banskobystrickej Akadémie umení.

    Uveďme ich mená. Predseda: prof. Michalko. Členovia: prof. Ing. Midriak, doc. Jarab, prof. Piňos, prof. Vostrý, Dr. Balogh, prof. Vajdička, prof. Šimková, doc. Šmatlák, prof. Fischer, doc. Hochstéter, prof. Popovič, prof. Černecká, prof. Beneš, prof. Hatrik. A dve tretiny z pätnástich členov tvoria interní pedagógovia Vysokej školy múzických umení a Vysokej školy výtvarných umení.

    Ak táto predpojatosť, zaujatosť a neobjektívnosť ušla pozornosti profesora Bukovského, vážený pán minister, kladiem otázku: Ako mohla ujsť vám a vášmu aparátu? Veď predsa riaditeľom Úradu ministerstva školstva je ešte nedávny kvestor Vysokej školy múzických umení, ktorý o postoji pedagógov tejto školy Akadémie umení vedieť musel.

    Ministerstvo školstva je ústredný orgán štátnej správy, ktorého štatutár je síce nominovaný politicky na základe výsledku volieb a zostavenia koalície, ale jeho pôsobnosť v delikátnej oblasti vzdelávania vyžaduje maximálnu snahu o objektivitu a nestrannosť. Môžete mi oponovať, že Akreditačná komisia je poradným orgánom vlády a vaše ministerstvo nemá voči nej žiadne kompetencie. Dovoľte mi však, aby som vám na takýto "argument" vopred odpovedal, že rovnako ste zo zákona vy povinný predchádzať protispoločenským činnostiam. A pohon na vysoké školy, politicky motivované tvrdošijné úsilie o ich zlikvidovanie za každú cenu nepochybne protispoločenským konaním je. Aby ste, vážený pán minister, zbytočne neargumentovali tým, že ste o veciach neboli informovaný, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že vy, ale i člen Akreditačnej komisie a vedúci pracovnej skupiny pre Akadémiu umení prof. Ján Vladimír Michalko z Vysokej školy múzických umení disponujete písomnými pripomienkami fakúlt Akadémie umení k personálnemu zloženiu pracovnej skupiny, ba i zoznamom nezávislých a v spore nezaujatých vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických autorít, ktoré sa napokon podieľali na práci pracovnej skupiny na akreditáciu bratislavských umeleckých škôl. Všetky tieto námietky narazili na hluché uši a slepé na oči. Nuž zrejme téza o bezkonkurenčnosti niektorých škôl presvedčila častým opakovaním kompetentných, že sú aj jediným žriedlom kvalifikovaných posudzovateľov alebo jednoducho bolo treba splniť isté predvolebné prísľuby a na objektívnych a nezaujatých odborníkov sa nedalo spoľahnúť.

    Táto hypotéza sa zmenila v istotu, keď sa 20. júna 1999 v Banskej Bystrici uskutočnilo rokovanie Akreditačnej komisie, na ktorom sa nezúčastnil ani jeden zo štyroch členov pracovnej skupiny, poverených posúdením akreditačného materiálu Fakulty dramatických umení. Ani prof. Vajdička, ani prof. Soňa Šimková, ani doc. Martin Šmatlák, ani až dodatočne prizvaný prof. Jaroslav Vostrý z pražskej Divadelnej akadémie múzických umení nepricestovali do Banskej Bystrice na jediné oficiálne rokovanie. Predseda Akreditačnej komisie sa už dal počuť, že pracovná skupina sa už vnútorne nečlení, že je to jedna komisia, ktorá posudzuje všetky tri fakulty, a teda nie je ani až také podstatné, že práve títo štyria jej členovia v Banskej Bystrici neboli. Tento slaboduchý argument azda vy, pán minister, nebudete opakovať a nebudete sa nás pokúšať presvedčiť, že čisto náhodou sú v komisii zhruba rovnocenne zastúpení odborníci z oblasti výtvarného umenia, hudobného umenia a divadelného a filmového umenia, no to neznamená, že by výtvarníci mali mať hlavné slovo pri posudzovaní fakulty výtvarnej, hudobníci múzickej a divadelníci či filmári zase fakulty dramatických umení. Štyria ľudia, ktorí nemali ani len toľko slušnosti, aby sa oboznámili so skutkovým stavom veci, ktoré posudzujú, dali najavo svoju zaujatosť v akejsi preambule k stanovisku pracovnej skupiny Akreditačnej komisie k vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici.

    Dobre ho poznáte a slúži vám ku cti, že ste sa od tohto textu na stretnutí s pedagógmi a poslucháčmi Akadémie umení v Banskej Bystrici dištancovali. No pre ostatných kolegov pripomeniem, že sa v nej hovorí, citujem: "Akadémia umení v Banskej Bystrici vznikla v situácii, keď bolo školstvo vo finančnej núdzi, spôsobom, ktorý je v rozpore s prirodzeným postupom vzniku vysokých škôl, s procesom obsadzovania pedagogických postov a v rozpore s morálkou. Išlo o akt politický, iniciovaný nekultúrnym režimom, jej vznikom bolo ubraté existujúcim školám. Pre potreby slovenskej kultúry, berúc do úvahy počet obyvateľov a talentové zázemie, celkom postačujú existujúce umelecké školy univerzitného typu." Koniec citátu.

    Zloba, nenávisť a žlčovitosť do takej miery skalila zrak a pomútila rozum autorov tohto pamfletu, že im robilo problém rešpektovať ešte aj normy spisovného jazyka, aj to čosi hovorí o úrovni práce poradného orgánu tejto vlády Slovenskej republiky a jeho špecializovanej pracovnej skupiny. Samotná hodnotiaca správa obsahuje v chaotických a občas protirečivých bodoch niekoľko konštatovaní a odporúčaní prinajmenšom diskutabilného významu. Na Fakulte dramatických umení je napríklad najzdôrazňovanejším "negatívom" relatívne vysoký vekový priemer pedagógov, čo však ani podľa zákona, ani podľa praxe na ostatných vysokých školách nie je dôvodom na neakreditovanie študijného odboru. No Akreditačná komisia sa vynašla, v lete pripravila návrh nových zásad na akreditáciu, v ktorom sa objavuje vekový limit 65 rokov pre garanta študijného odboru, a s pokojným svedomím túto normu ešte pred jej prijatím uplatnila na Akadémii umení. Nie je zvláštne, že nikto z Ministerstva školstva Slovenskej republiky neupozornil Akreditačnú komisiu na nevyhnutnosť rešpektovať platné právne normy a že nikomu ani len nenapadlo upozorniť predsedu Akreditačnej komisie, že najskôr musí vláda jeho návrh zásad prijať a až potom ním môže komisia argumentovať?

    Dekani fakúlt Akadémie umení i fakultné akademické senáty bod za bodom veľmi presvedčivo a vyčerpávajúco vysvetlili a vyvrátili všetky pripomienky obsiahnuté v hodnotiacej správe. Argumenty však dopadli rovnako ako ilúzie o vedeckej objektivite v zmysle pre odbornosť či v zdravom rozume a cite pre spravodlivosť. Museli ustúpiť pred politickým diktátom. A vy, vážený pán minister, ste štátnym funkcionárom zodpovedným za rezort školstva. Aj za to, že akademická pôda sa postupom Akreditačnej komisie, najmä jej pracovnej skupiny, stala otvorene súčasťou arény politického zápasu v tejto republike.

    15. októbra 1999 sa slovenská Akreditačná komisia podpísala pod rozhodnutie, ktoré postavilo ministra školstva, ale nebuďme optimisti, aj následne nás, slovenský parlament, pred dilemu, stať sa tými, ktorí budú likvidovať nepohodlnú vysokú školu. Neuznala argument akútneho nedostatku vysokoškolsky edukovaných mladých tvorcov v mimo bratislavských pôsobiskách, neuznala argument demokratickej alternatívy a súťaže. "Názorový rasizmus sa dokázal infiltrovať aj do akademického prostredia, v ktorom by mal byť priestor na rozmanitosť názorov, výchovných metód a umeleckých orientácií", napísala dekanka Fakulty dramatických umení prof. Božidara Turzonovová predsedovi pracovnej skupiny v reakcii na ním šifrovanú hodnotiacu správu datovanú 7. 9. 1999. Táto hodnotiaca správa má dve strany a niekoľko riadkov. Akademický senát skonštatoval, že správa je tendenčná, neobjektívna, politicky motivovaná a porušuje zásady nielen pedagogickej profesionality, ale aj slušnosti a morálky. A dekanka sa ohradila voči spochybňovaniu spôsobilosti starších pedagógov. Akademický senát k tomuto najzávažnejšiemu argumentu, ktorým Akreditačná komisia obhajuje svoje rozhodnutie neudeliť akreditáciu ani jednej z fakúlt Akadémie umení, dodáva, že námietky pracovnej skupiny voči veku garanta a spochybňovanie jeho kompetentnosti byť garantom, citujem, "diskvalifikujú kompetentnosť pracovnej skupiny vo veci takého závažného rozhodovania, akým je akreditovanie Akadémie umení". V prvom rade zrejme pracovnej skupine nie je jasná funkcia garanta študijného odboru. Dovolím si objasniť, že garant sa spravidla zameriava na intelektuálne, a nie fyzické výkony. A dôležité je jeho predchádzajúce poznanie, jeho pedagogické skúsenosti a vedecké postavenie.

    Druhú poznámku v tejto súvislosti treba urobiť k otázke vyškolenia a graduovania prof. Jozefa Mistríka v odbore, ktorého je garantom. Akreditačný spis obsahuje množstvo údajov o knižných publikáciách, vedeckých prednáškach, pedagogickej činnosti atď. menovaného, ktoré v súbornom čísle asi presahujú súbor všetkých vedeckých výsledkov všetkých členov pracovnej skupiny dohromady. To skôr v súčasnej praxi Vysokej školy múzických umení, ale, žiaľ, aj iných vysokých škôl sa čoraz častejšie stáva, že sa inaugurujú profesori na základe účelovo pre tento prípad spísaných brožúrok alebo sa habilitujú docenti, ktorí sa nemôžu vykázať žiadnymi zásadnejšími vedeckými prácami. V Banskej Bystrici vznikla škola, ktorá sa programovo usiluje formulovať novú generáciu vzdelaných mladých umelcov, naučiť ich nielen vedomostné a remeselné základy tvorby, ale kultivovať v nich kultúru myslenia a prejavu spôsobom adekvátnym adekvátam tretieho tisícročia. Jej pedagógovia si predsavzali urobiť všetko pre to, aby medzi ich budúcimi absolventmi boli ľudia, ktorí svojím prejavom sú schopní ovplyvniť podobu slovenského divadelného, hudobného a výtvarného umenia. O štúdium na akadémii je obrovský záujem uchádzačov z celého Slovenska. Sú to deti z najrozmanitejších vrstiev daňových poplatníkov, ktorí veria, že tí najtalentovanejší z nich dostanú príležitosť rozvíjať svoj talent. Máme ich sklamať iba preto, že názory na spravodlivosť rozdelenia disponbilných zdrojov štátneho rozpočtu medzi vysoké školy v minulosti je teraz spochybnená?

    Vážené dámy, vážení páni, vnímam zložitosť situácie pána ministra školstva. Na jednej strane aj sám uznáva, že pracovná skupina pripravila Akreditačnej komisii spolitizované podklady, ktoré nehodnotia odbornú pripravenosť fakúlt Akadémie umení zabezpečovať kvalitné vysokoškolské štúdium, ale vyslovujú vyhranene politické stanoviská. Akreditačná komisia údajne pri hodnotení fakúlt brala podklady pracovnej skupiny s rezervou a nedala sa ovplyvniť v nich obsiahnutými ideologickými postojmi. Čuduj sa, svete, namiesto toho, aby na Akadémiu umení vyslala pracovnú skupinu spôsobilú reálne zmapovať a vyhodnotiť situáciu, predsa o akreditácii rokovala a prijala rozhodnutie navrhnúť ministrovi, aby Akadémia umení nebola akreditovaná. No a napokon pán minister, ktorý pripúšťa, že proces akreditácie v poriadku nebol, si súčasne jedným dychom stanovisko Akreditačnej komisie osvojil.

    Pikantnou perličkou je názor pána ministra, že najlepším riešením problému by bolo zriadenie Fakulty umení Univerzity Mateja Bela, na ktorej by mohli pokračovať v štúdiu poslucháči Fakulty výtvarných umení a Fakulty múzických umení, a zriadenie detašovaného pracoviska Vysokej školy múzických umení v Banskej Bystrici, ktoré by zastrešilo študijné odbory súčasnej Fakulty dramatických umení. Tento návrh prezrádza, že v celej afére vôbec nejde o odbornosť a kvalitu vzdelávania. Na Univerzite Mateja Bela je jediný profesor graduovaný v odbore, ktorý prichádza do úvahy ako perspektívny garant štúdia. Univerzita Mateja Bela by mala paradoxne v čase, keď je na ňu vyvíjaný nátlak, aby niektoré svoje fakulty zrušila a presunula do Bratislavy, súčasne zriaďovala novú fakultu a na ňu prijala poslucháčov z dnešnej Akadémie umení. Názor profesora Štefana Šlachtu, rektora Vysokej školy múzických umení, že študenti môžu pokračovať v štúdiu na košickej škole, je rovnako scestný. Jeho tamojšia filiálka má akreditáciu ešte len pred sebou. Čo to teda je za logiku navrhovať pokračovanie v štúdiu na školách, ktoré buď ešte nejestvujú, alebo nie sú akreditované, rovnako ako banskobystrická? Alebo sa už teraz vie, že tieto navrhované fakulty akreditované budú?

    Vážený neprítomný pán minister, dovolím si počkať, keď sa vážený pán minister vráti.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, upokojte sa. Prosil by som pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Vážený pán minister školstva,

    prepáčte, ale aj toto charakterizuje vašu kultúrnosť, s akým záujmom pristupujete k tomuto problému. A skutočne to myslím úprimne, vážne, lebo ja to nehovorím do vetra v tejto chvíli. Hovorím vám a riešim jeden problém, ktorý skutočne sa týka najviac vašej osoby.

    Vážený pán už prítomný minister školstva, docent Ftáčnik, kandidát vied, vždy som si vážil a ctil rozhľadených a múdrych ľudí. Napriek tomu, že sme sa v politickom živote stali v tejto chvíli konkurentmi, mal som aj z našich kontaktov pocit, že medzi nami je istá zhoda v tom, že všetky naše politické stratégie musia mať oporu v reálnom poznaní faktov. Môžeme sa líšiť vo vízii budúcnosti, môžeme mať rozdielne politické ciele, môžeme voliť rozmanité prostriedky pri usilovaní o ich dosiahnutie, nemali by sme sa však tváriť, že biele je čierne iba preto, lebo tak rozhodlo akési zákulisné politbyro. Vy ste mali toľko slušnosti, že ste pracoviská Akadémie umení v Banskej Bystrici navštívili, hovorili ste s tamojšími akademickými funkcionármi, pedagógmi, poslucháčmi. Možno s istým sarkazmom povedať, že situáciu na tejto škole poznáte lepšie ako celá Akreditačná komisia. Nie je to zlé vysvedčenie pre vás, ale pre ňu.

    A napriek tomu práve vás musím označiť za človeka zodpovedného za celú túto frašku, ktorej veľmi skratkovitý popis mi trval zhruba 20 minút, za čo sa ospravedlňujem, pretože vy, pán minister, práve vy ste mali a máte v rukách prostriedky, ktorými možno podobnej eskalácii spoločenského napätia, akú predviedla pracovná skupina, Akreditačná komisia, zabrániť. Prejavili ste občiansku statočnosť, keď ste šli do Banskej Bystrice rozhodnutia Akreditačnej komisie vysvetľovať, pretože ste sa pokúšali obhajovať neobhájiteľné. No statočnosť ste mali prejaviť aj inde. Napríklad vtedy, keď vyšlo najavo zneužitie postavenia členov pracovnej skupiny Akreditačnej komisie. Dúfam, že váš nástupca bude rozhodnejší a nenechá si žiadnym politbyrom diktovať, ktoré slovenské vysoké školy majú byť preferované a ktoré sa majú likvidovať. Ak by, nedajbože, táto tendencia mala triumfovať, potom sa treba reálne obávať budúcnosti, pretože každé volebné obdobie raz skončí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Jarjabka. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská a posledný pán poslanec, posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podať prihlášky na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Jarjabek vo svojom vystúpení spomenul a ocenil aj tú skutočnosť, že pán minister navštívil Akadémiu umení v Banskej Bystrici, že sa nespoliehal iba na nejaké písomné stanovisko Akreditačnej komisie. Označil tento jeho postoj za statočnosť, resp. slušnosť, nechcem skresľovať, nepamätám si presne to slovo. Ale ja by som o tom silne pochybovala práve kvôli tomu, že som sa dozvedela od ľudí, ktorí boli prítomní na stretnutí študentov a pedagógov s pánom ministrom na pôde tejto školy, pán minister klamal, keď študentom tvrdil, že veď on sám proti Akadémii umenia nič nemá, že on sám v čase, keď sa o tejto celej veci hlasovalo v parlamente, či má vzniknúť, alebo nie, podporil jej vznik. A v tomto pán minister klamal. Keď si zoberiete výpis z hlasovania, pán minister, ten výpis hlasovania jednoznačne hovorí, že ste študentov v Banskej Bystrici klamali. Je mi to veľmi ľúto. Dá sa to veľmi ľahko dokázať, pán Ftáčnik. Veľmi ľahko sa to dá dokázať.

  • Reakcia ministra z pléna.

  • Pán minister, nediskutujte navzájom, hláste sa do diskusie v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Môj predrečník spomínal stanovisko vedenia VŠMU k existencii Akadémii umení, ktoré vzniklo 4. 12. 1998. Myslím si, že už tá skutočnosť, že nejaká iná škola sa zaoberá problematikou existencie alebo neexistencie ďalšej školy, už tá je scestná. Dovolím si odcitovať jednu jedinú vetu z toho stanoviska, ktorú pán poslanec nepovedal a ktorá, myslím, svedčí o všetkom. Tá veta znie: "Ponechať situáciu bez povšimnutia, teda situáciu Akadémie umení, znamená smrť pre VŠMU." Ja sa pýtam: Prečo asi? To sa tak strašne boja konkurencie? Asi sa potom majú čoho báť.

    No a čo sa týka tej odbornej stránky, ktorá mala byť vytýkaná v prvom rade Akreditačnou komisiou alebo pracovnou skupinou, tak to boli všetko veci, ktoré absolútne nestoja za reč. Ak sa tam vytýkalo, že ani jeden z garantov štúdia nemá trvalý pobyt v Banskej Bystrici, je to smiešne. Žiadny zákon nestanovuje, že má mať profesor alebo docent vysokej školy trvalý pobyt tam, kde učí. Práve opačne. Tá Európska únia, ktorá nám je takým vzorom, tam práve veľmi podporujú mobilitu nielen študentov, ale aj vysokoškolských pedagógov. U nás je to akási záťaž. Ďalej sa tam hovorí o vysokom vekovom priemere. Áno, s tým by sa dalo súhlasiť, ale nie iba pri Akadémii umení, pretože vysoký vekový priemer na vysokých školách je celoslovenský problém, nielen problém Akadémie umení. No a ešte potom taký dôvod, čo sa týka študijných plánov, že to je iba kompilát študijných plánov VŠMU a VŠVU. Prosím, aj to by som prijala, ale už len kompilátom viacerých študijných plánov vznikne nejaká nová verzia, a predsa si nikto nemôže myslieť, že pri tých istých študijných odboroch sa môže vytvoriť absolútne nejaký nový študijný plán.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Ja sa nestačím čudovať trúfalosti, s akou pán poslanec Jarjabek sa pokúša vstupovať do svedomia pána ministra Ftáčnika. Viete, on tu robil svojím spôsobom globálnu kritiku. V rámci tej kritiky skritizoval aj zrušenie zbrojárskej výroby. Pán poslanec však už zabudol vari na to, že on bol jedným z lídrov Verejnosti proti násiliu a že to bola jedna z ich programových požiadavok, aby zbrojárska výroba bola zrušená. Bez ich podpory by sa to pánu Čičovi a pánu Havlovi nikdy nepodarilo. Tak sa potom pýtam: Ako mám veriť argumentom človeka, ktorý si nepamätá svoje nedávne postoje a, samozrejme, hľadá vinu všade inde, len nie u seba?

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Hudec.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Odpusťte mi, ale tu sa vyskytuje čosi, čo je skutočne pozoruhodné. Pán minister vykrikuje na niekoho, že je klamár, hoci všetci si pamätáme, aké bolo hlasovanie, pán minister. Vy ste šírili toľko klamstiev už aj ako "veľmi čistý" vykladač práva, keď ste formálne zneužívali čokoľvek, čo sa dalo a presne robíte to isté, ba dokonca horšie. Nechcem hovoriť o tom, že pán poslanec Jarjabek nikdy nebol vo VPN, ale to už zrejme niekomu uniká, čo už je iná vec. Vy si zrejme mýlite pána Jarjabka a Jarjabeka.

    Ale musím povedať inú vec. Žiaľbohu, pán minister Ftáčnik plní presne program Demokratickej strany a Strany maďarskej koalície, za čo mu iste tlieskajú. Bohužiaľ, poškodzujete záujmy Slovenskej republiky spôsobom, aký nemá páru. Pán minister, darmo ste sa teraz možno potichu vzadu dohodli, že vás podporia koaliční partneri, ale ja som rozprával s mnohými funkcionármi aj veľmi významnými členmi SDĽ a SOP a iných politických strán, nielen v Banskej Bystrici, a veľmi sa mýlite, ak si myslíte, akú dobrú službu ste urobili. Mafiu, ktorú podporujete v bratislavskom VŠMU a VŠVU len preto, že sa boja toho, že nebudú mať absolútnu kontrolu nad prijímaním žiakov a nad všetkým, čo sa deje v slovenskej kultúre, si vďačne zoberiete na bedrá, lebo dobre viete, že sa vám štedro odmenia.

    Toto je vaše pôsobenie. Dúfam, že za trest teraz nezavediete troj- alebo štvorjazyčné vysvedčenia. Aj to je vaše vysvedčenie. Môžete sa hanbiť, pán minister!

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Jarjabek veľmi podrobne a na faktoch charakterizoval situáciu na Vysokej škole v Banskej Bystrici a na Akadémii umení. A je absolútnou nepravdou, že jeho interpretácia je pomýlená alebo scestná. Je to interpretácia založená na dôkladnom poznaní a môžem vám povedať, že po skúsenostiach, ktoré sme mali tým, že sme sa ako poslanci Slovenskej národnej strany osobne išli zoznámiť dopodrobna s tými skutočnosťami, ktoré sú na tejto vysokej škole, že tak ako pán poslanec Jarjabek bolo tu viac poslancov, ktorí venovali tejto škole viac pozornosti ako celá Akreditačná komisia aj s pánom ministrom dohromady.

    A smutné na celej veci je, že ľudia, ktorí sú zodpovední za to, aby kvalifikovane pripravili podklady na rozhodovanie, venovali tejto vysokej škole minimum pozornosti a celý problém postavili vyložene na obhajovaní svojich úzkych, súkromných, egoistických záujmov, ktoré podporujú. Je jasné, že medzi občanmi je rozšírený názor o akomsi "bratislavocentrizme", kde takéto skupiny robia hanbu hlavnému mestu, lebo vytvárajú predstavu, že vysokoškolské centrá, ktoré sa tu inštalovali, majú patent na rozum a nie sú ochotné prijímať konkurenciu na vysokých školách mimo Bratislavy. A to je hanbou aj pána ministra a nesie za to plnú zodpovednosť, lebo nevyšiel so žiadnym principiálnym stanoviskom, ale vyšiel s takým alibistickým pokryteckým rozhodnutím, ktoré tejto škole narobilo iba problémy do budúcnosti - deťom a rodičom, ktorí tam majú svoje deti ako študujúce. A to je naozaj veľmi vážna vec. Pán minister mal...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som požiadala pána ministra, aby si v priestoroch parlamentu také spôsoby ako okrikovanie poslankyne s urážkou, že klame, nechal mimo tejto miestnosti a viac to neopakoval. Skutočne si neželám, aby moji kolegovia a kolegyne boli takto osočované. To je po prvé.

    Po druhé chcem povedať, že vôbec netreba mať odvahu vstupovať ministrovi do svedomia, ak existujú fakty a dokumenty, a tiež si dovolím v mojom vystúpení vstúpiť pánu ministrovi do svedomia, lebo taktiež mám niektoré dokumenty, ktoré sú v práve a ktoré majú svoju výpovednú hodnotu. Tak, prosím, nedávajme takéto pripomienky o vstupovaní, pretože my si obhajujeme svoj návrh na odvolanie.

  • Pán podpredseda Národnej rady Presperín.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Myslím si, že by sme nemali v takejto nervóznej atmosfére zneužívať meno Akadémie umení na to, aby sme sa osočovali. Netajím sa tým, že od samého počiatku stojím na strane zachovania Akadémie umení v Banskej Bystrici. Vidím na to množstvo racionálnych dôvodov a hovoril som to aj predtým, ako som prišiel do tohto parlamentu, a myslím si, že dnes siahať do svedomia ministrovi školstva Ftáčnikovi môžeme možno z vášho pohľadu.

    Ale chcem povedať jednu vec. Tento minister urobil minimálne tri pozitívne kroky, ktoré existujú aj v súvislosti s touto akadémiou. Jednak dal skutočne urobiť tri audity, z ktorých dva, ktoré robilo ministerstvo školstva, boli pozitívne. Za pozitívne boli aj uznané. Ide o personálny audit, ide o ekonomický audit. K odbornému auditu mám v zhode s kolegom Jarjabkom absolútne jednoznačné stanovisko. Ten, ktorý robila komisia, ktorá bola na jednej z fakúlt, bol pokrytecký a nebol urobený správne, jednoducho nedá sa urobiť od zeleného stola, ale osobne si myslím, že stanovisko ministra k riešeniu ako ďalej s Akadémiou umenia je v podstate jasné.

    Sú tu dve možnosti. Jednak na Univerzite Mateja Bela, kde sa samotný minister školstva nestretol s pochopením, aby sa našiel gestor a garant na vyriešenie tejto úlohy. Alebo druhá možnosť, ktorú považujem za reálnu a je spravodlivá aj voči Akadémii umenia, je časový priestor, ktorý akadémia dostala na to, aby vlastnými silami pripravila veci do takej pozície, aby aj akreditácia v období, keď bude, to znamená, na konci tohto školského roku mohla prebehnúť.

    V súčasnosti je to skutočne aj na vedení akadémie. Nechajme čas akadémii, nech v pokoji pracuje a nech vytvorí tieto podmienky. Nezneužívajme niekedy politicky túto pôdu na to, aby sme ju mohli odstrániť. Som úplne za to, aby v Banskej Bystrici naďalej existovala.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Nesúhlasím s pánom Presperínom, ale má svoj názor. Súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že táto Akreditačná komisia ustanovená pánom ministrom, a on za to nesie plnú zodpovednosť, uplatňuje nielen politický rasizmus a xenofóbiu proti niektorým vysokým školám, ale aj rasizmus, ktorý by sa dal nazvať pracovným.

    Jednoducho pán Bukovský a jeho Akreditačná komisia alebo ním a pánom ministrom konštituovaná Akreditačná komisia nerešpektuje to, že sa zmenil Zákonník práce, že jeden človek alebo pracovník môže mať niekoľko pracovných pomerov, ale Akreditačná komisia stále vychádza z toho, že jeden a ten istý človek má menšiu hodnotu na jednej fakulte ako na druhej. Je hanba takto posudzovať ľudí. Ale to už je vec toho, čo naznačil aj pán Zajac, že oni teraz budú miešať a tvrdiť muziku, aj kádrovú, a v tomto smere pán Ftáčnik je priateľom pána Zajaca, a rozumejú si ako svetoobčania.

    Ale vyprosím si od pána ministra, aby urážal naše kolegyne, pani poslankyňu Podhradskú, ktorá sa oveľa viac ako pán Ftáčnik zaslúžila o tento štát, o štátny jazyk. Zatiaľ čo on sa ako člen posledného ÚV KSS vyvaľoval v parlamente, pani poslankyňa Podhradská držala hladovku za to, aby sme mali slovenčinu ako štátny jazyk. Dnes pán minister školstva rozdáva Maďarom štátny jazyk, dvojjazyčné vysvedčenia. To mu nebránilo ale pretŕčať sa pri konštituovaní štátu, aby sa zapísal do dejín za každú cenu. A teraz sa chce zapísať likvidáciou slovenského školstva.

    Vyprosím si to, pán minister.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer a po ňom pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    dámy a páni,

    skôr než pristúpim k svojmu vystúpeniu, môžem ubezpečiť pána poslanca Hajdúka, že pán Jarjabek nikdy v histórii nebol v svetoobčianskej Verejnosti proti násiliu, tak neviem, z akého palca ste si vycmúľali tento nezmysel. Rovnako ako o zrušení zbrojného priemyslu rozhodol váš politický súkmeňovec Čalfa spolu s Havlom. Taká je pravda.

    No a k meritu veci.

    Dámy a páni, prvá Československá republika, ktorá trvala nedlho, v podstate 20 rokov od roku 1918 do roku 1938 - 1939, popri všetkých svojich problematických etapách a krokoch mala aj nesporné množstvo pozitívnych rysov a pozitívnych krokov. Jedným z nich je veľmi zaujímavá myšlienka, a to pri desaťročnom výročí jubilea trvania štátu v roku 1928 ambícia vybudovania na území vtedajšieho Československa a Zakarpatskej Ukrajiny tisíc nových školských objektov, tisíc nových škôl. Tieto školy boli nazvané ako jubilejné školy. Boli vybudované a boli takto označené. Do dnešného dňa na území Slovenskej republiky sa nachádzajú a sú funkčné.

    Prečo to pripomínam? Pri 10. výročí zmeny politického smerovania v našom štáte a pri 7. výročí obnovenia našej zvrchovanej štátnosti na Slovensku prichádza k presne opačnému procesu, nie k budovaniu, ale k rušeniu škôl. To je proces a stav naprosto unikátny, naprosto ojedinelý a v Európe úplne výnimočný. Rušenie škôl robili spravidla režimy, ktoré to s príslušným národom nemysleli poctivo. Keď z Čiech, Moravy a Sliezska sa stalo Böhmen und Mähren, nacistické Nemecko zrušilo v Čechách šmahom ruky všetky školy. Keď slovenské územia po Viedenskej arbitráži pripadli pod horthyovské Maďarsko, toto územie prišlo o slovenské školstvo v plnom rozsahu.

    Takže pri 10. výročí zmeny politického systému a pri 7. výročí našej zvrchovanej štátnosti táto vláda rukami ministra školstva ruší stredné školy. Zatiaľ ako to sám pán minister uvádzal pre tlač, podľa ministerstva školstva stredných škôl na Slovensku je priveľa, a preto sa ich počet bude znižovať. Ide o 128 škôl v rámci opatrení, ktoré pozostávajú buď z vyradenia školy zo siete škôl, z utlmenia školy, zlúčenia školy, združenia škôl a v prvom kole to znamená úplné zrušenie 58 stredných škôl.

    Nuž toto je prístup, ktorý skutočne nemá obdobu, pretože taký malý štát, s takým malým počtom obyvateľov a so žiadnymi energetickými a hospodárskymi surovinami, v podstate disponujeme len jedným jediným potenciálom podobne ako iné štáty podobných rozsahov, veľkostí a hospodárskych potenciálov - ľudským potenciálom. Výlučne od nás a od našej vlády závisí, či tento ľudský potenciál bude kvalitný a zhodnotený, alebo či tento ľudský potenciál bude nehodnotný na úrovni pomocných robotníkov. Dámy a páni, argumentácia, že v roku 2000 sa týmto krokom usporí 16 miliónov korún, je smiešna argumentácia. A nech ju žiadny člen vlády neuvádza ako argumentáciu na podporu rušenia škôl.

    Len na osvieženie pamäti pripomeniem pánu Ftáčnikovi, že stranícky spoluminister pán minister Kanis v minulom roku "strelil", predal 35 - teda on nie, ale jeho rezort - 35 prepadových stíhačov MIG 21, každý po 52 tisíc Sk, čiže v cene ojazdenej škodovky, čím tento štát utŕžil 1,7 milióna Sk, a to za stavu, že revízna komisia overila, že nominálna trhová cena každého tohto lietadla, z ktorých väčšina bola schopná letu, nebola nižšia ako milión korún. Čiže ak by to išlo tak, ako to malo ísť, tento štát mohol získať 35 miliónov korún, čo je dvakrát toľko, ako údajne ministerstvo školstva usporí tohto roku zrušením 58 stredných škôl.

    Vládna koalícia, ktorá je pri moci a ktorej členom je aj minister školstva, v minulom kalendárnom roku tu v parlamentnej sieni nevysvetlila také drobnosti, o ktorých sa hádali členovia vlády ako handliari na trhu, akým spôsobom sa "prešustrovala" Priemyselná banka, ktorá prešla z majoritného vlastníctva štátu do privátnych rúk, aby potom čudesnými transakciami s 10-miliardovou sekerou nakoniec skončila na krku Slovenskej sporiteľne. Vie to niekto z členov vlády vysvetliť a zodpovedal sa? Vôbec nie. Tu sa hodilo 10 mld. "do pľacu" na krk občanom a nik sa nad tým netrápi. Ministerka financií sa dohadovala s podpredsedom vlády Miklošom, ten sa škriepil s ministrom hospodárstva Černákom, navzájom sa osočovali, kto z nich luhá. Podľa mňa všetci.

    Ako dopadla kauza GSM 1800, o ktorú sa uchádzali zahraniční partneri, pretože to je najvýhodnejšia frekvencia na vysielanie mobilných telefónov? Nuž nijako. Neposkytla sa licencia, pričom nebolo treba predávať vôbec nič, len poskytnúť licenciu na túto frekvenciu. Maďarsko takýmto spôsobom získalo viac ako 12 mld. finančných prostriedkov. Slovenská vláda nezískala nič, okrem toho, čo pán minister Palacka "prekšeftoval" a rozdelil si spolu s Eurotelom a Globtelom. Takže nech tu niekto neargumentuje tým, že školstvo musí šetriť takou formou, že sa rušia stredné školy preto, aby sa v tomto kalendárnom roku ušetrilo, no prepytujem, 16 mil. Sk. Pán minister, to sú trápne argumenty.

    Z akého dôvodu sa ruší napríklad Stredná ekonomická škola, Obchodná akadémia na Teplickej ulici v Bratislave? To je skutočne absurdná argumentácia. Údajne žiaci a poslucháči, absolventi tejto školy nemajú uplatnenie. A nemajú uplatnenie údajne ani absolventi iných škôl. Tak, pán minister, povedzte mi, absolventi ktorých škôl počas vašej vlády majú uplatnenie? Ani jedinej. Lekári majú uplatnenie? Stavební inžinieri, stavební technici, architekti majú uplatnenie? Však bytová výstavba je zastavená. Diaľnice sa nebudujú. Priemysel? Padá jeden podnik po druhom. Tak ktorá profesia má uplatnenie? Takýmto spôsobom a s takouto stupídnou argumentáciou táto vláda bude rušiť školu po škole a fakultu po fakulte? S takouto argumentáciou pred civilizovaný svet nechoďte, nanajvýš tak do vašich koaličných rád, aj to neviem, s akými partnermi vlastne budete rokovať, pretože do dnešného dňa sa dohadujú, ktorý poslanec ktorého klubu je vlastne členom.

    Pán minister, Akadémia umenia v Banskej Bystrici je skutočne zlatý klinec stupidity tejto koalície, keď novovzniknuté univerzity boli označené za mečiarovské univerzity a mečiarovské deti. Tak mi dovoľte, skutočne takéto čosi a takúto argumentáciu môže vymyslieť vskutku iba chorý mozog. Veď počas prvej Československej republiky vzdorovití slovakisti by mohli namietať, že univerzity, ktoré vznikli, boli masarykovské univerzity. Tak ich treba zrušiť za to, že boli založené za prezidenta Masaryka? A keď v časoch Slovenského štátu vznikla Chemickotechnologická fakulta, vysoká škola a fakulta a Vysoká škola inžinierskeho staviteľstva, tak tie treba zrušiť preto, lebo boli založené počas druhej svetovej vojny a počas prezidentovania Dr. Jozefa Tisa? Alebo potom po druhej svetovej vojne boli vysoké školy a univerzity benešovské, bacílkovské, novotnovské, husákovské? To každú budeme posudzovať a rušiť podľa toho, ktorý z týchto zakladateľov sa nám páčil alebo nepáčil? Veď to je absolútne choré.

    V stredoveku bolo vzdelanie prakticky v plnom rozsahu na úrovni cirkvi a na úrovni rádov. Čiže to boli benediktíni, cisterciáni, uršulínky. Tak teraz tieto všetky univerzity, ktoré vyrástli z týchto koreňov, sa takisto budú likvidovať? Už sa nechcem vracať veľmi podrobne k problematike Akreditačnej komisie, ktorá sa vyjadrovala o existovaní alebo neexistovaní týchto troch vysokých škôl, troch univerzít zít a menovite Akadémie umenia v Banskej Bystrici. Ale keď som videl tých dohadujúcich sa funkcionárov Akreditačnej komisie, tak vám otvorene poviem, nebolo mi z toho veľmi príjemne. Bolo mi z toho nevoľno, pretože som tam videl ľudí a osoby, ktoré boli doslova piliere nie husákovského režimu, ale doslova brežnevovského rozmýšľania. Videl som tam ľudí, ktorí si urobili kariéru v predchádzajúcom režime a na politickej úrovni, a videl som tam ľudí, ktorí sú zapísaní ako spolupracovníci Štátnej bezpečnosti, konkrétne pod krycím menom Chemik číslo 223-19 pán Ján Garaj. Dôverne poznám tohto pána, pretože sa vyjadril o mojej manželke, že z dôvodu slabej politickej rozhľadenosti niet dôvodu na jej ďalší rast. Zomrela ako asistentka, zatiaľ čo fušeri, ktorí šľapali po politickom rebríku, vyšľapali hravo na docentúry a na doktoráty vied.

    Takíto ľudia posudzujú existenciu teraz vzniknutých a zakladaných univerzít. To je jednoducho hanebné. Zo strany bratislavskej konkurencie týchto umeleckých škôl sa nečudujem, pretože umelecké školy v Bratislave produkujú niečo, čo je veľmi podivuhodné, a to sú tzv. generačné rady a reťazce umelcov. Bratislava je asi jediné miesto, kde sa rodia umelci alebo kde pôsobia umelci a ich deti dedia genetickú umeleckú genialitu. Herci majú deti opäť hercov a herečky, speváci spevákov a speváčky, a tak to ide ďalej. Neviem, či Beethoven mal svoje deti a potomkov, ktorí boli skladatelia, a či Emma Destinová mala rodinu, ktorá bola spevácka? Nie je mi to známe. Ale v Bratislave táto tradícia je a domnievam sa, že toto je jeden z tých dôvodov, prečo bratislavská bašta tohto kumštu tak zúrivo bojuje o svoj monopol, ktorý je scestným monopolom. Nakoniec na výstave tvorcov a študentov, poslucháčov Akadémie umenia v Banskej Bystrici sme videli skvelé diela, grafické diela a kresliarske diela. Obávam sa, že to veľké množstvo abstraktného umenia, čo produkujú bratislavskí umelci, vyplýva z jednoduchého, prostého faktu, že nevedia kresliť. Nepoznajú figurálnu kresbu, nevedia namaľovať postavu.

    Dámy a páni, aké sú úspechy ministerstva pod vedením pána ministra Ftáčnika? Z jeho úst som počul o dvoch veľmi výrazných. V prvom polroku minulého kalendárneho roka to bolo realizovanie vysvedčení v maďarskom jazyku na Slovensku. No to je skutočne triumfálne víťazstvo, pretože Slovensko sa stalo jediným štátom, kde sa nevydávajú školské vysvedčenia v štátnom jazyku, ale v jazyku menšiny. Úctivá poklona, pán minister.

    Ďalej, plošné vyhodenie slovenských pedagógov zo slovenských škôl na Slovensku. Pán minister, prečítam len to, čo sa udialo v jednom, jedinom okrese, a to je v okrese Levice, kde prišlo k vyhodeniu slovenských pedagógov, vymenujem ich menovite. Základná škola Horný Pial pani Hilda Šelingerová, Základná škola Hronské Kľačany pán Miloš Mozdík, Základná škola Levice pani Helena Valentová, Základná škola Levice 2 pán Karol Mladý, Základná škola Levice 3 pán Ernest Štugel, Základná škola Levice 7 pán Ladislav Behúl, Základná škola Pohronský Ruskov pani Burínová, Základná škola Rybník pán Viliam Kotrus, Základná škola Starý Tekov pán Pavol Valent, Základná škola Šahy pán Stanislav Ličko, Základná škola Veľký Ďúr pán Miroslav Mészáros, Základná škola Zbrojníky pán František Lakatos, Základná škola Želiezovce pani Anna Hančinová, Základná škola Čata pán Vojtech Kulcsár, Základná škola Ipeľský Sokolec pán Štefan Chrenko, Základná škola Šahy ešte raz pán Ivan Kolef, Základná škola Hontianska Vrbica pán Julian Sýkora, Základná škola Ipeľský Sokolec pán Alexander Žiak, Základná škola Šárovce pani Zuzana Lišková, Základná škola Tehla pani Mária Vilemová, Základná škola Veľké Kozmálovce pani Miroslava Grausová, Základná škola Šárovce pani Zuzana Schmidtová.

    Prevažná väčšina z nich sú členovia Matice slovenskej. Takže čo bolo dôvodom na vyhodenie týchto pedagógov a na ich odvolanie? Takzvané výberové konania? Podľa akého kritéria? Ako boli zostavené výberové komisie, keď šmahom ruky boli títo slovenskí pedagógovia a členovia Matice slovenskej vyhodení? Pán minister, myslím si, že by ste si zaslúžili na budovu ministerstva školstva pochvalnú tabuľu v maďarskom jazyku, ako plníte program maďarskej koalície, pretože už ste sa dali počuť o prehodnocovaní, čiže o legalizácii maďarských mestských univerzít, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky nelegitímne a takisto maďarská koalícia sa už potešiteľne vyjadrila o blížiacej sa realizácii založenia maďarskej univerzity v Komárne. Tak ak vám bude niekto blahorečiť, nech to robí Strana maďarskej koalície. Ale vy sa nehláste za člena slovenskej vlády.

    Ďalšia veľmi zaujímavá vec sa pripravuje, ide o spoločné maďarsko-slovenské dejiny. To je taká zaujímavá myšlienka, ako keby sa robili spoločné dejiny židovsko-nacistické.

    Skúste to napísať. Alebo kanibalisticko-mäsovo-konzervové na ostatných ostrovoch ostatných obyvateľov. Tieto dva národy strednej Európy boli po tisícročie v antagonistickom stave a ich dejiny veľmi ťažko možno obsiahnuť do jednej učebnice, pretože jednoducho to, čo je pre Maďarov triumf, pre Slovákov bola odjakživa porážka a pohroma. Akým spôsobom v tejto učebnici bude hodnotené obdobie tisovsko-apponyiovské? Akým spôsobom bude hodnotená Matica slovenská a jej zrušenie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní? Takže toto sú celkom scestné úvahy, ktoré sa vymykajú súdnym kritériám člena tejto vlády.

    A, vážený pán minister, ak ste prehodnocovali alebo ste dali prehodnocovať akreditačnými komisiami novovzniknuté takzvané mečiarovské univerzity a odznel tam aj námet možnosti zlúčenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda s Trnavskou univerzitou, tak by bolo veľmi zaujímavé, keby ste tú Trnavskú univerzitu tiež prehodnotili. Mám tu študijný program tejto univerzity a listoval som v ňom. Je veľmi zábavné sledovať, akým spôsobom je táto univerzita personálne obsadená. Len uvediem katedru politológie, tak ako je uvedená v tomto programe. Vedúci tejto katedry je JUDr. Ivan Šimko, tu neprítomný. Vedúci katedry bez odborného, teda bez akademického titulu JUDr. profesori Miroslav Kusý, Karol Graf Baleinstrem Eichstet. Buď nebýva v Trnave, alebo dochádza. Ak dochádza, tak to je potom rovnaká chyba ako u pedagógov, ktorí dochádzajú do Banskej Bystrice. Docenti, klobúk dole, Martin Bútora, Juraj Charvát, Anton Vavro. To sú tí rýchlo pečení docenti, ktorých vymenoval za docentov Havlov kamarát v závere federácie na Karlovej univerzite v Prahe. Nie je mi známe, že pán Bútora by niekedy na Karlovej univerzite prednášal, čo bola podmienka na udelenie docentúry.

  • Hlasy v sále.

  • Možno dochádza teraz z Washingtonu. Ďalší páni Ľubomír Lipták, Ján Figeľ, Georgij Mesežnikov, Ivan Mikloš, budeme sa diviť, František Šebej, Dionýz Hochel, Michal Horský. No tak, vážení, toto je akreditovaná univerzita, s ktorou navrhujete zlúčiť Univerzitu sv. Cyrila a Metoda? Však si nerobte z obyvateľov tohto štátu žarty.

    Pán minister, azda k najzaujímavejšiemu vášmu prvku patrí to, že presadzujete kroky, ktoré sú evidentne proti záujmom rezortu školstva a sú evidentne proti záujmom slovenského národa a súčasne sa nehanbíte od nich dištancovať. To je fantastický stav sebaočisty, takrečeno, z jednej strany sa obhadzujete blatom a z druhej sa umývate šampónom a žiarite čistotou. Prídete na zhromaždenie pedagógov, ktorí protestujú a vy sa pridáte. Áno, súhlasíte s tým, že znižovanie početného stavu nepedagogických pracovníkov je strašné a nemalo by sa to robiť, prepúšťanie pedagógov presne to isté. Rušenie škôl by sa nemalo realizovať. Čo to tu hráte? Veď to je presne to isté, čo robí pán minister Koncoš, len v trošku inej forme, keď chodí na rokovanie Colnej únie s českou stranou a zakaždým sa odtiaľ vráti s konštatovaním: No problematika cukru sa opäť nevyriešila, import českého piva sa opäť nevyriešil a importy smerom na slovenskú stranu sa zachovali, exporty smerom von zo Slovenska sa nezvýšili. Výrazne proti tomu protestujem a dištancujem sa od toho. No tak ctená strana Demokratickej ľavice, nedištancujte sa sami od seba. Postavte sa za svoj názor a nehanbite sa zaň, a keď sa zaň hanbíte, tak ho nehlásajte.

    Dámy a páni, myslím si, že som tematiku v podstate vyčerpal, hoci by som mohol pokračovať ešte podstatne širšie. Ale myslím si, že podstatné časti toho, čo som chcel povedať, uviedol veľmi brilantne pán poslanec Dušan Jarjabek, takže ďakujem za vašu pozornosť aj v týchto neskorých večerných hodinách.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hofbauera - ako prvý pán poslanec Jarjabek a posledný pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Veľmi stručne chcem zareagovať na slová pána poslanca Hofbauera. Naozaj som nebol vo Verejnosti proti násiliu. Tým sa však nechcem dotknúť tých, ktorí tam boli. Veľmi si vážim prácu, možno na rozdiel od vás, pán poslanec Hajdúk, ktorú v rámci Verejnosti proti násiliu v roku 1989 spravili. Ale to vôbec nie je dôležité. Veľmi slušne by som to vyjadril, overte si informácie, pokiaľ ich chcete prednášať v snemovni.

    Ale aby som sa vrátil k Akadémii umení a problematike, o ktorej hovoril pán poslanec Hofbauer. Problém Akadémie umení nemôže byť, skutočne nemôže byť politický a nemôže byť pertraktovaný takým spôsobom, ako ho pertraktoval napríklad bývalý rektor pán Šlachta, poslanec tejto snemovne. Nejde o to, že táto škola bola založená počas nejakej vlády a naozaj už nemôže byť pertraktované to, čo povedal v Pravde, že táto škola je mečiarovsko-hudecovského typu alebo že je mečiarovsko-hudecovská.

    Treba jednoducho začať rozmýšľať o tom, či škola má opodstatnenie v danom regióne. Okolo tej školy sú tri divadlá. Je to bystrické divadlo, zvolenské divadlo, martinské divadlo, ktoré čerpajú, a teda perspektívne majú čerpať študentov z tejto školy a sú to spojené nádoby. Pýtajme sa: Chceme tieto divadlá na území Slovenska v bystrickom regióne? Pokiaľ tieto divadlá chceme, potrebujeme tam mať aj túto školu. Čiže aj keď teraz vzniká dojem, že tá škola je možno nekvalitná, skutočne sú tam možno skryté rezervy. Ale ak chceme naplniť divadlá žiakmi, tak tú školu, preboha živého, nelikvidujme. Nechajme ju a snažme sa jej vytvoriť podmienky, aby sa škola, resp. jej činnosť mohla na tomto území zlepšiť. To je to, o čom som hovoril na začiatku. Tá likvidácia je najhoršia filozofia, akú si vôbec môžeme predstaviť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hofbauer vyslovil počudovanie nad tým, že prvým činom pána ministra Ftáčnika bolo zavedenie dvojjazyčných vysvedčení. Tak by som chcela povedať pánu poslancovi, aby sa vôbec nečudoval. Škoda sa čudovať. On si totiž musí pamätať na to, že pán poslanec Ftáčnik, opakujem, poslanec Ftáčnik bol jediný z SDĽ, ktorý v tejto snemovni nehlasoval za zákon o štátnom jazyku. Čiže sa necíti týmto zákonom zrejme ani viazaný a vôbec žiadnym štátnym jazykom.

    Pán poslanec Ftáčnik bol jedným zo spolutvorcov pracovnej verzie zákona o používaní jazyka menšín, tej pracovnej verzie, ktorá bola natoľko protislovenská, lebo počítala s tým, že sa zavedie používanie maďarčiny na všetkých úrovniach štátnej správy, že ju odmietla dokonca aj táto snemovňa. A už pán minister Ftáčnik predložil novelu zákona číslo 542 do tejto snemovne, kde sa veľmi tajne pokúsil vsunúť aj paragraf, že triedne knihy ako zrejme také úplne zbytočné dokumenty v školách s vyučovacím jazykom maďarským sa budú viesť v maďarčine. Čiže už ani nie dvojjazyčne. Aj toto odmietla táto snemovňa. Tak prečo sa potom čudovať, že prišlo ako k prvému počinu ministra k zavedeniu dvojjazyčných vysvedčení?

    Ďakujem.

  • Pán kolega Hofbauer, s tým dištancovaním sa Strany demokratickej ľavice je to tak, že všetko, čo tam malo slovenské cítenie, sa už dištancovalo a ukázalo sa, že jediným, kto mal toto cítenie, bol zrejme Robert Fico. Ostatní sú tam buď svetoobčania alebo ich servilní prisluhovači, alebo nevedia, o akú politiku tým, ktorí riadia túto stranu, fakticky ide. Ale k výpočtu zásluh pána ministra školstva o maďarizáciu slovenského juhu treba pripočítať aj jeho návrh zákona, ktorým znovu podriadil slovenské školy maďarským obecným samosprávam, kde slovenský duch určite nezavládne. Pán minister, v každej demokratickej spoločnosti štát za štátne peniaze platí iba tie školy, kde sa vyučuje v štátnom jazyku. Vy ste urobili zo Slovenska výnimku. Vy platíte Maďarom, aby maďarizovali Slovákov na slovenskom juhu. To je vaša činnosť.

    Ale vy ako hlavný poradca pána predsedu na koaličných rokovaniach zrejme máte zásluhu aj na tom, že i pôda, štátna pôda tohto štátu, slovenského štátu, ktorá je neidentifikovaná v jednotlivých obciach, pôjde pod maďarskú samosprávu a na dôsledky netreba dlho čakať. Jediný slovenský starosta maďarskej obce už bol zbavený funkcie len preto, že predal pôdu na stavebný pozemok dvom Slovákom. Keby sa bolo stalo, že by bol predal občanom maďarskej národnosti, určite ešte dodnes by bol starostom v tej obci. Takže toto je výsledok vašej dvojakej politiky. Na jednej strane servilne prisluhujete maďarskej koalícii a na druhej strane sa pán Koncoš tvári, že bojuje proti maďarskej koalícii. Prestaňte klamať tento národ, pán Migaš.

  • Pani Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Naozaj mám veľmi krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. Citoval, resp. čítal mená ľudí, ktorí boli odvolaní z funkcií riaditeľov z Levického okresu, pokiaľ si dobre pamätám. Myslím si, že by som mohla poslúžiť rovnakým menoslovom z okresu Galanta, z okresu Nové Zámky a iste by nebola núdza aj o ďalšie okresy. Tam sa odvolávali riaditelia celoplošne a tvrdilo sa, že sa bude robiť výberové konanie a tie kritériá na výberové konania boli také podivuhodné, že sa to naozaj v slušnej spoločnosti ani nemôže citovať.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak mi dovolíte, doplním pána poslanca, ktorý vystúpil, a uvediem jeden konkrétny príklad. Stupavské gymnázium sa bude likvidovať. Všetci dobre vieme, ako ďaleko je do najbližších gymnázií. Zdôvodňuje sa to všeličím, ako napríklad vysokými nákladmi na jedného žiaka, neefektívnosťou a tak ďalej. Ale stačí si zájsť do istého okresného mesta na Slovensku, možno to nebude len Lučenec, kde zistíte, ak prídete do takzvaných slovenských škôl - na slovenskom gymnáziu v Slovenskej republike a takzvaných maďarských škôl -, tam zistíte, že v jednej triede maturitného ročníka sedí 8 žiakov, ktorí majú kompletné vybavenia, absolútny komfort. V takzvaných slovenských triedach je to presne naopak. Sú to horšie triedy, sú tam natlačení. Prijímanie do takzvaných maďarských tried je oveľa mäkšie, iste aj výsledky sú tak formulované, lebo to bol ešte pozostatok toho, že keď vyšiel absolvent tzv. maďarskej národnosti, mal výhodu v prijímaní na vysokú školu. Mnohí Slováci sa radšej vyhlásili za Maďara, aby sa dostali aj s horším priemerom na vysokú školu.

    Ako je to v tzv. slovenských školách? Tam sa, pravdaže, už o takýto veciach neuvažuje, lebo je to presne v zámeroch a intenciách pána ministra Ftáčnika. Ešte raz opakujem, pozrime sa veľmi dobre na pôsobenie tohto pána ministra z pohľadu, ako ovplyvňuje maďarizáciu Slovenska v poslednom roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Zmienka pána poslanca Hofbauera o okrese Levice a menoslov učiteľov, ktorí boli prepustení, teda, pardon, riaditeľov, ktorí boli prepustení, upozorňuje na dve záležitosti, ktoré si ani SDĽ, hoci voľakedy jeho poslanci hlasovali za vznik slovenskej štátnosti aj za ústavu, nechce uvedomiť. To sa vám pomstí, páni. Vy si neuvedomujete jednu, dve základné veci.

    Po prvé, v okresoch, ktoré ešte nie sú v maďarských rukách, teda okrem Dunajskej Stredy a Komárna, sa robí všetko, aby samospráva a štátna správa bola v maďarských rukách. To je okres Galanta, to je okres Rimavská Sobota, to je okres Trebišov, to je okres Levice. To je strašné, a ak to nezastavíte, ani sa nenazdáte a naraz bude prevaha, už nebude 30 %, 40 % občanov maďarskej národnosti, ale naraz ich tam bude 60 - 70 %, ako ich je v dvoch spomínaných okresoch.

    Druhá vec, na ktorú tiež nechcete brať ohľad, je to, že prepúšťanie pre politické príčiny je niečo, čo vám Európa neprepáči. To sa vám len zdá, že vás koalíciu dočasne podporujú - teraz nemyslím SDĽ, ale koalíciu -, že schvaľujú všetko, čo robíte, že by ste mohli aj popravovať príslušníkov opozície, aj to by vám schválili, len aby zostala moc vo vašich rukách. To prejde, táto eufória z vás koalície a uvedomte si, že vám to budú veľmi prísne vyčítať, lebo to, čo robíte, sa nikdy počas Mečiarovej vlády nerobilo. Aj tam boli jeden, dvaja, traja prepustení, ale také masové prepúšťanie, keď z jedného okresu a len z jednej oblasti zo školstva bolo prepustených vyše 30 zamestnancov, ako hovorí pani poslankyňa Podhradská, to isté by mohla povedať o Nových Zámkoch, tak to je strašné. A robte niečo proti tomu. Spamätajte sa.

  • Ďakujem.

    Moja poznámka bude veľmi krátka. Pán Hofbauer poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré pán minister s takým miernym pokyvkávaním hlavy prijímal. Pán poslanec mal pravdu. Verejnosť má ešte tvrdší postoj a odporúčam pánu ministrovi, nech si dá urobiť výstrižky z článkov hlasov občanov do tlače. Možno bude prekvapený, aké sú názory na vedenie rezortu školstva. Nechcem citovať nadpisy, ktoré jasne hovoria, že školstvo je veľmi diletantsky vedené. Pán minister, dajte si to spraviť. Stojí to za to, aby ste si nemysleli, že dnes to, čo tu uvádzame, sú klamstvá.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Hofbauer na moju adresu použil termín "vycucať si z prsta". Je to tiež terminológia príznačná pre istú skupinu ľudí. Viete, pre mňa VPN neznamená otázku straníckej legitimácie. Je to otázka spôsobu konania a komunikovania s druhými ľuďmi, otázka životných postojov. Vôbec nezáleží, či niekto tú legitimáciu má alebo nemá. Uznávam, že tento model správania bol v určitom období v roku 1989 aj do istej miery opodstatnený. Lenže fakt je taký, že niektorí sa ho dokázali zbaviť a niektorí v týchto spôsoboch správania zotrvávajú doteraz. Chcel by som povedať, všetka česť tým, ktorí sa týchto spôsobov dokázali zbaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som upozorniť na dve témy predrečníka, a to je otázka formovania školstva vo vzťahu k trhu práce. Pán minister, ako som už raz uviedol, sám priznal pred niekoľkými dňami vo vysielaní Slovenského rozhlasu, že nemá urobené analýzy trhu práce na Slovensku a používal príklad z Čiech. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že túto tematiku poznám. A je to náročná tematika, lebo treba prognózovať 10 až 20 rokov dopredu, ako sa bude vyvíjať trh práce, aby sme vedeli zadefinovať potrebu vzdelávania. A ak doteraz tie analýzy nie sú, ako ich sám priznal v rozhlasovom vysielaní, tak ich ani nebude mať v čase, keď hovorí, že chce meniť štruktúru terajších škôl. Je zavádzajúce a absolútne nekompetentné to, čo sám predvádza.

    Druhá téma, na ktorú by som chcel upozorniť, je práve to rozídenie sa s minulosťou. Univerzita v Trnave - Univerzita sv. Cyrila a Metoda je jediná univerzita na Slovensku, ktorá má v mene slovo svätý. A nie je to náhoda. Je to prvá škola, ktorá je nanovo formovaná v oblasti ideovo-duchovnej a spoločenskovednej. Ak zlikvidujete túto školu, tak ste sa nerozišli so svojou minulosťou, so svojou komunistickou totalitnou minulosťou. Takisto v súčasnosti rozbehnutá v kresťanských kruhoch petícia, aby sa zrovnoprávnili cirkevné školy s ostatnými školami na Slovensku, je tiež vyslovenie nedôvery celej verejnosti. 70 % Slovákov, obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu. Vy idete proti týmto obyvateľom Slovenska, a to sú vážne veci na vyslovenie nedôvery.

  • Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nadviažem na kolegu Hofbauera, na tú pasáž, v ktorej hovoril o slovenskom neduhu, o slovenských ságach hereckých a speváckych rodov, ktoré sú skutočne unikátnym javom v strednej Európe a ktoré si vyžadujú absolútne bezkonkurenčné prostredie.

    Keď sa mala zakladať akadémia v Banskej Bystrici, tak absolvent takéhoto rodu robil protagonistu jednej premiérovej hry v Martine. Po dlhom čase som si vybral túto hru, že pôjdem na premiéru, a div sa mi, svete, tento absolvent bratislavskej školy herectva nielenže neovládal javiskovú reč, ale potreboval aj defektológa. On šušlal. A vtedy som si povedal, tak v Akreditačnej komisii musíme presadiť konkurenčné prostredie, pretože takéto paberky a pseudoprodukty by sa v konkurenčnom prostredí nemohli vyskytnúť a potom by aj učitelia, ktorí tu učia, museli byť prísnejší na seba, na svojich žiakov, ktorých vychovávajú zaujímavým spôsobom, familiárne, ale nemyslím si, že vždy náročne. Nenáročnosť je tu samozrejmosťou. Nie je konkurenčné prostredie.

    Na Slovensku sú tri lekárske fakulty a konkurujú medzi sebou v dobrom. A nikomu to z nich neprekáža. Raz jedna, raz druhá je lepšia, ale navzájom, povedal by som, zápasia o dobrú produkciu. Preto si myslím, že Akadémia umení v Banskej Bystrici má opodstatnenie, a preto si aj myslím, že treba rozbiť slovenské herecké ságy rodov hereckých a ságy rodov speváckych a dať šancu aj deťom zo stredného Slovenska, aby sa aj ony v týchto veciach vzdelávali a mali možnosť, pretože homogenita šancí je to, čo vyžaduje Európska únia od každého štátu. A to bude žiadať aj od nás.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat, po ňom posledný písomne prihlásený pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    už sa tu povedalo dosť argumentov na to, aby sme pomaly mohli hlasovať o odvolaní alebo neodvolaní pána ministra. Ale chcel by som poukázať na niektoré veci, ktoré sa často opakujú, a keďže sa opakujú zo strany koalície, musíme aj my stále pripomínať naše argumenty.

    Samozrejme, že úroveň školstva a vôbec finančné zabezpečenie školstva je veľmi závislé od výkonu ekonomiky. Ekonomika sa tu predstiera, že v čase po voľbách bol deklarovaný prepad ekonomiky a že sa tu muselo začať niečo naprávať a podobne. Nemôžem si dovoliť nepripomenúť - a robím to tu častokrát, že to treba opakovať jednak vám, a jednak našim obyvateľom, našim občanom -, že Slovensko nebolo také biedne v roku 1998, ako sa to podsúva. Slovensko podľa hodnotenia Agendy 2000, podľa hodnotenia európskej inštitúcie Medzinárodného menového fondu, teda nie nami, bolo zaradené na tretie miesto spomedzi transformujúcich sa krajín za Slovinsko a Českú republiku s výkonom okolo 49 % priemerného výkonu Európskej únie.

    Takisto pripomínam, že tu bolo stabilné ekonomické prostredie, keďže kurz koruny bol v podstate šesť rokov maximálne do 35 korún. Proti tomuto sa nedá nič robiť. Predstiera sa nám, že sme mali veľké zadlženie. Bolo zadlženie. Každá krajina si na infraštruktúru požičiava. Robia to aj bohatšie krajiny než Slovensko. Toto zadlženie bolo rozložené na viac rokov, na ďalšie generácie a peniaze sa požičiavali oveľa lacnejšie než dnes. V každom prípade to bolo približne 1 800 USD na hlavu, na občana, čo v ostatných okolitých krajinách, ktoré sú nám častokrát podsúvané ako lepšie fungujúce, bolo viac, okolo 2 000 USD a viac.

    V každom prípade môžem povedať, že tu bola rastová ekonomika. Iba rastová ekonomika môže zabezpečiť aj také odvetvia alebo také rezorty, ako je školstvo a zdravotníctvo. Len čo sa ekonomika dostane do úpadku, samozrejme, ak je klesajúca výkonnosť ekonomiky, tak trpia tieto rezorty, ako vždy trpeli, a trpia aj v iných krajinách, nielen na Slovensku v takýchto situáciách. Treba pripomenúť jednu vec, a to tiež musíme urobiť, že tu bola už tendencia a boli plošne zvyšované platy pedagogickým pracovníkom o 10 %, nepedagogickým pracovníkom o 7 %. Pri 6-percentnej inflácii sme mali reálny nárast miezd okolo 4 %, čo dnes, keď si spočítame pri danej inflácii, pri nulovom raste a pri systéme zdražovania, vlastne kurz, resp. kúpna sila pracovníkov v rezorte školstva veľmi klesá. Myslím si, že je tam pri prepočítaní pokles okolo 20 - 25 %.

    Vrátil by som sa k programovému vyhláseniu vlády, kde musím takisto odcitovať vety, ktoré sú významné podľa mňa na to, aby sme mohli posudzovať, do akej miery seriózne sa k tomu ministerstvo školstva postavilo. "Vláda Slovenskej republiky považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." Citujem, samozrejme. Ďalšia veta: "Úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a zaistenia rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami. Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." To je veľmi vážna veta. Ďalej: "Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality. Vláda bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia," a podobne.

    Keď sa zamyslíme nad týmito vetami a keď chceme analyzovať, čo bolo splnené, či vlastne boli vôbec nejakým spôsobom splnené, tak dospejeme k úvahe, že v podstate z toho nebolo skoro nič splnené. Čo sa stalo po roku 1998 s naším školstvom? Prístup pri tvorení rozpočtov 1999 a 2000 svedčí o vzťahu tejto vlády ku školstvu, k vzdelávaniu. Obidva rozpočty boli v podstate reštrikčné a chcem ešte pripomenúť, že navyše na rok 2000 bolo školstvo zaradené medzi 5 priorít vlády. A aký je dosah? Pokles rozpočtu z 0,67 % z HDP na 0,6 %. Tak taká je to priorita vlády, ďakujem pekne.

    Problémy, ktoré sa vyskytujú a budú sa stále v školstve vyskytovať, sa v podstate neriešili. Naopak, prehlbovali sa, nastalo zaostávanie existenčného štandardu, pozastavila sa valorizácia platov, dokonca učiteľom nebol vyplatený ani 13. plat, o ktorom sa hovorí alebo sa hovorilo a ktorý ste pracovníkom školstva osobne prisľúbili. Vláda, samozrejme, prerokovala návrh na vyplatenie tejto mimoriadnej odmeny a z dôvodu nedostatočného finančného krytia odložila rozhodnutie o návrhu na jej vyplatenie. Nedostatok finančného krytia je príčinou aj nerealizovanej valorizácie platov, nakoľko vláda toto krytie nebola schopná realizovať pri upadajúcej ekonomike. Tam je podstata tohto problému.

    Hovoril som, že počas vlády Vladimíra Mečiara bola rastová ekonomika. Dnes máme ekonomiku, ktorá má vlastne parametre upadajúcej ekonomiky. Ak budú peniaze, bude aj na školstvo. Čo vlastne, aké východiská sa hľadali? Nebolo peňazí, tak sa začne robiť znižovanie počtu učiteľov, nastáva veľmi nepríjemná atmosféra medzi ľuďmi, medzi učiteľmi a pracovníkmi školstva, keďže odtiaľ sa začne. A toto je možno ďalšie politizovanie prostredia našich škôl a vysokých škôl. Zasa sa začína, už sme to dnes počuli od ľudí, ktorí sú v inom politickom spektre, aká je súčasná opozícia.

    Takže je tam napätie a učitelia sa nakoniec boja pomaličky aj prejaviť svoju nevôľu alebo protest, lebo sa boja, že prídu o svoje miesta, hoci sú už aj tak mizerne platení. Isteže, zvyšovanie počtu hodín či v základných školách alebo na vysokých školách vedie k znižovanie kvality celého výučbového procesu. Keď si uvedomíme, že v budúcom roku má dôjsť k prepusteniu asi 10 000 pracovníkov školstva, pre ktorých bude potrebné zabezpečiť 400 mil. korún, ktoré nie sú zakomponované do rozpočtu pre školstvo, neviem si predstaviť, odkiaľ sa tie peniaze budú sanovať, keďže nie sú plánované.

    Základné a stredné školy dostali na platy približne o 450 mil. korún menej, čo sú finančné prostriedky, ktoré sa ušetria práve prepustením 10 % školských pracovníkov, ale pôvodný zámer ministerstva školstva bol taký, že tieto peniaze sa použijú práve pre tých, čo tam zostali. Ten zámer sa zrejme neuskutoční. Vysoké školy tiež dostali menej o 66 mil. v tejto oblasti, čiže aj tu sa ráta s prepúšťaním. Už som hovoril o tom, že sa to prejaví v poklese kvality výučbového procesu. A ako potom teda chceme ísť do Európy? Ozaj tam pôjdeme ako pastieri alebo tam pôjdeme ako ľudia - teda mladí ľudia, hlavne o nich ide -, vzdelaní, ktorí budú vážení a ktorí budú mať patričné parametre vzdelania.

    Ďalšia paradoxná situácia je v našich záujmoch o vstup do OECD. Práve tieto krajiny nám odporúčajú, aby sme zvýšili percento vzdelanosti z 19 % na požadovaných vyše 30 %, to znamená, že vysokoškolsky vzdelaná populácia by mala dosahovať tieto parametre. No ale ako sa to dá uskutočniť, keď sa dnes snažíme niektoré školy zatvárať, keď sa snažíme redukovať počty ľudí na vysokých školách, vlastne produkovať kvalitných ľudí? Kvalitní ľudia odchádzajú, tak potom čo z toho môžeme očakávať pre budúcnosť? Takisto bol odporučený aj rozpis vzdelávacích ustanovizní. To neurobila celkom len Mečiarova vláda. Sú to veci, ktoré boli odporúčané, aby sa tieto školy rozptýlili po Slovensku a neboli sústredené napríklad len v Bratislave, ktorá je vlastne už saturovaná, už to tu bolo hovorené, nemá v podstate možnosť ani sa rozširovať a jednak je pre ľudí z vidieka veľmi drahá. Tak sa tu sledoval aj sociálny aspekt.

    To znamená, že o myšlienkach vzniku nových škôl sa už veľa hovorilo, nie sú to len myšlienky našej vlády, sú to myšlienky, ktoré boli čiastočne implantované aj z týchto ustanovizní alebo z týchto zoskupení. Isteže, nebudem sa vyjadrovať k situáciám na nových troch vysokých školách. Hovorilo sa už o tom veľa. Trošku by som zrýchlil, pretože sa už nechcem opakovať v pasážach, o ktorých sa podrobne hovorilo.

    Musíme si uvedomiť jednu vec. Najviac zla medzi učiteľmi, resp. v tomto rezorte narobili jednak veľmi nízke, myslím si, že najnižšie platy, u nás platová úroveň pracovníkov v rezorte školstva je najnižšia, a je to nepríjemný výhľad tých 10 %, ktoré chystajú prepustiť. Myslím si, že dnes sa to číslo zredukovalo už trošku nižšie, iste pán minister nám to objasní. Je tu taká situácia. Dobre viete, pán minister, že v rezorte chýba okolo 5 100 učiteľov s kvalifikáciou, pokiaľ mám dobré informácie, a pracuje tu asi 10 000 učiteľov, ktorí celkom nespĺňajú požiadavky na kvalifikáciu, a asi okolo 5 000 dôchodcov. To sú veľmi vážne veci. A ak nám ešte odídu ľudia z titulu trebárs, že sa zrušilo osobné ohodnotenie, že sa nivelizuje vlastne odmeňovanie učiteľov v školstve, tak iste tí lepší učitelia budú zrejme uvažovať o tom, či vôbec má význam, aby tam pracovali a odchádzajú z tohto rezortu, čo je zásadne pokles kvality výučbového procesu. Hľadajú si druhé zamestnania a podobne. Sú to veľmi vážne veci, ktoré nás budú zrejme ešte dlho tlačiť.

    Na záver by som chcel povedať niekoľko záverečných viet, a to, čo sa tu všetko už uviedlo. Zdá sa, že vzdelanosť národa sa stala prekážkou tejto vláde, lebo iba vzdelaný národ dokáže zabrániť výpredaju strategického priemyslu a bojovať proti transformácii Slovenska za banánovú republiku. Táto vláda nepotrebuje inteligenciu, aby mohla ďalej klamať národ. Jedným dychom hovorí o integrácii do Európskej únie, a pritom učiteľov s ich platmi od nej vzďaľuje.

    Celkom na koniec by som chcel poukázať na príklad z Veľkej Británie, kde si zrejme uvedomujú, čo je pre rozvoj ekonomiky podstatné. Tony Blair vo svojom novoročnom posolstve okrem iného zdôraznil, že v presile britskej ekonomiky je mimoriadne dôležitá kvalita vzdelania a uviedol, citujem: "Ak chceme uspieť, musíme urobiť vo vzdelaní veľký skok dopredu." Áno, Slovensko tiež potrebuje vzhľadom na to, čo sme už počuli, že nemáme ani energetické suroviny, ani iné, musíme vyvážať rozum, musíme vyrábať sofistikované výrobky, musíme mať na to pripravených ľudí a musíme si raz uvedomiť, že vchádzame do nového tisícročia. Toto ďalšie storočie z tohto tisícročia sa bude nazývať alebo sa očakáva, že bude storočím informatiky. Čiže nevzdelaný národ bude mať veľké problémy. Musíme sa s tým vyrovnať a musíme - to nie je celkom len problém pána ministra, je to problém celej vlády - v tomto prípade musí naštartovať nový ekonomický rast, musia rozbehnúť rozvojové programy. Ak si to neuvedomíme, tak potom budeme večne zápasiť s problémami, ktoré tu sú. Keď už nič iné, aspoň aby sa splnilo to, čo bolo v programovom vyhlásení, tak by možno školstvo trošku inak vyzeralo. Aj toto sú dôvody na odvolanie ministra z funkcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Jediný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Nerobím si ilúzie. Myslím si, že nik si nemôže robiť ilúzie, že súčasne alebo ktorýkoľvek iný minister školstva ktorejkoľvek inej vlády by bol schopný stanoviť prognózu do budúcich 10 rokov, aký bude dopyt pracovných príležitostí, pracovných síl a kvalifikácie, pretože situácia sa v rámci svetového vývoja mení takým rýchlym tempom, že to nevie urobiť prakticky žiadny vyspelý štát na svete. Ale faktom je jedno, že vzdelaný a kvalifikovaný človek sa v ľubovoľnom odbore omnoho rýchlejšie adaptuje, rekvalifikuje a skôr sa zorientuje v zložitosti súčasného moderného sveta ako človek s minimálnou kvalifikáciou či bez kvalifikácie.

    Čiže nie spochybňovať to, že súčasný minister nevie vysypať z rukáva alebo nemá z rukáva vysypanú presnú štruktúru, aká bude zamestnanosť v akej štruktúre o 10 rokov. To nebude vedieť vôbec žiadny minister. A že to neviete ani vy, je úplne logické, len nepovažujem za logické to, že sa rušia školy alebo obmedzujú sa školy a znižujú sa počty škôl s argumentáciou, že ich absolventi nebudú mať uplatnenie. Nevieme, do akého sveta budú končiť ich absolventi o tri, štyri či o päť 5 rokov. Teda s touto argumentáciou jednoducho nie je v súčasnosti možné obstáť a treba mladým ľuďom poskytovať vzdelanie s tým, že každý z nich sa bude musieť rekvalifikovať. Ja som to počas svojho života musel robiť tri razy, a nie je na tom nič zarážajúce. Každý mladý človek to musí jednoducho očakávať a musí s tým počítať, ale ťažko sa rekvalifikovať nekvalifikovanému alebo bez kvalifikácie.

  • Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    návrh skupiny poslancov opozície na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, ktorý je už niekoľko hodín predmetom nášho rokovania, je odôvodnený v písomnom materiáli 6-riadkovým textom formulovaným veľmi abstraktne a absolútne nedôstojne. Absolútne nedôstojne z hľadiska toho, čo sa ním sleduje. Ide predsa o uplatnenie najsilnejšej ústavnej zbrane, ktorú parlament vo vzťahu k členom vlády má - možnosti odvolať člena vlády z jeho funkcie. Už táto skutočnosť potvrdzuje, že naši kolegovia z opozície nemajú k dispozícii konkrétne vecné a reálne dôvody na to, aby odvolali ministra školstva. Doterajší priebeh diskusie to plne potvrdzuje. Potvrdzujú to aj tie poznámky, ktoré teraz zaznievajú. Doterajší priebeh diskusie nás vôbec neprekvapil. Ide o notoricky známe argumenty, o ktorých hovoríte a veľmi dobre viete, že sú skôr politické ako vecné, a keď sú vecné, tak sú jednostranné, neobjektívne a skreslené. Tento váš prístup akceptujem. Máte naň plné právo. A mám právo ho takto hodnotiť. Dovoľte mi, aby som aj ja dnes vystúpil skôr politicky ako vecne.

    Vašu iniciatívu na odvolanie ministra školstva osobne chápem a myslím si, že nielen ja, ako snahu politizovať situáciu v oblasti školstva, vyvolávať negatívne reakcie verejnosti proti súčasnej vládnej koalícii a vyhrocovať spoločenský konflikt. Vašu iniciatívu je možné a, myslím si, nielen možné, ale aj potrebné spájať s vašou iniciatívou na vypísanie predčasných volieb. Táto vaša iniciatíva je politologicky veľmi priehľadná a jej zmysel je celkom jasný. Súčasná vládna koalícia má, chvalabohu, za sebou celý rad nepopulárnych a pre občanov nepríjemných opatrení. Aj keď si niekedy sama komplikuje situáciu, vytvára si predpoklady na to, aby sa dostavili aj prvé pozitívne a rukolapné výsledky našej práce. To, samozrejme, vy nesmiete dopustiť. Ovocie výsledkov našej práce predsa chcete žať vy. Raz sa vám to už podarilo v roku 1994. Je celkom pochopiteľné, že s tým nebudeme súhlasiť a prispôsobíme tomu aj naše politické kroky.

    Ale ak mi dovolíte, vrátim sa k ministrovi školstva aj napriek tomu, že vám v tejto diskusii nejde o Milana Ftáčnika. Osoba ministra školstva je pre vás len prostriedkom na presadzovanie vašich strategických cieľov. Hlavné, čo sa v návrhu ministrovi školstva vytýka, je neplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pre rezort školstva. Vážení kolegovia poslanci z opozície, drvivá väčšina z vás nepatrí medzi politických nováčikov. Vy veľmi dobre viete, že program vlády sa vždy spracúva na celé štvorročné volebné obdobie a v prvom roku volebného obdobia sa popri korekcii chýb a nedostatkov z minulého volebného obdobia, popri odstraňovaní starých restov sústreďuje pozornosť spravidla na vytvorenie koncepčných, organizačných materiálnych a prípadne aj legislatívnych predpokladov na to, aby sa podarilo vládny program v štvorročnom časovom horizonte naplniť. Toto všetko sa v uplynulom kalendárnom roku v rezorte školstva dialo a vy o tom veľmi dobre viete.

    Výpočet aktivít ministra školstva v minulom kalendárnom roku uviedla vo svojom vystúpení pani poslankyňa Angelovičová. Hovoril o tom pán minister vo svojom vystúpení a zrejme bude o tom hovoriť ešte vo svojom záverečnom vystúpení. Aj preto to nebudem opakovať, lebo mám na rozdiel od niektorých z vás úctu k času, ktorým tu často bezcenne mrháme. Napriek tomu mi dovoľte aspoň krátke poznámky k dvom okruhom problémov dotýkajúcim sa rezortu školstva.

    Prvá poznámka sa dotýka legislatívnej oblasti, ktorú mám povinnosť sledovať. V legislatívnom pláne na rok 1999 mal rezort dve legislatívne úlohy, obe včas a myslím si, že kvalitne splnil. Nad rámec legislatívneho programu vlády boli v oblasti rezortu školstva predložené tri ďalšie zákony. Dovolím si povedať, že tiež kvalitné a smerujúce k naplneniu programového vyhlásenia vlády. Chcem podotknúť aj to, že ani jeden z nich nebol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by si všetky ostatné rezorty plnili svoje legislatívne úlohy tak ako rezort ministerstva školstva, zrejme by nebolo možné kritizovať legislatívnu činnosť súčasnej vlády. Osobitne oceňujem na legislatívnej práci rezortu školstva aj to, že predtým ako sa legislatívny návrh dostane do oficiálneho legislatívneho procesu, je prerokovaný s učiteľskou a odbornou verejnosťou. Toto je príkladný prístup pre ostatné rezorty aj pre legislatívu v minulom a verím, že aj v budúcom období.

    Druhú poznámku by som chcel smerovať k jednému z vážnych a dlhodobých problémov školstva, ktorým je problém jeho financovania, s ktorým bezprostredne súvisí aj otázka finančného ohodnotenia pedagogických, ale i nepedagogických pracovníkov v školstve. Ak sa v priebehu minulého kalendárneho roka roztrhlo povestné vrece trpezlivosti pracovníkov školstva a vyústilo do niektorých protestných aktivít namierených proti ministerstvu školstva, tak všetci triezvo a objektívne uvažujúci občania musia vedieť, že ide o reakciu na dlhodobo neriešený problém. Dnešné postavenie učiteľa a jeho finančné ohodnotenie je výsledkom vývoja za uplynulých 10 rokov. Napriek zložitej ekonomickej situácii minister školstva presadil v minulom kalendárnom roku, že zmrazenie platov pracovníkov v rozpočtovej a príspevkovej sfére sa nedotýkalo pracovníkov školstva. Takisto minister školstva presadil pri paušálnom znižovaní počtu pracovníkov v príspevkovej a rozpočtovej sfére to, že toto znižovanie sa nedotýkalo vedeckých a pedagogických pracovníkov na vysokých školách a vedeckých pracovníkov Slovenskej akadémie vied.

    Pri celkovo nepriaznivej situácii vo financovaní rozpočtovej sféry v roku 1999 minister školstva Milan Ftáčnik presadil aj niektoré ďalšie opatrenia, ktoré aspoň zmiernili mimoriadne zložitú finančnú situáciu v školstve. Napríklad rozhodnutie o tom, že príjmy z platieb rodičov školám a školským zariadeniam zostali v ich pôsobnosti. Obdobne sa ponechali príjmy z prijatých úhrad za prijímacie pohovory na vysokých školách. Výrazne sa podarilo znížiť zadlženie základných a stredných škôl, ktoré sú rozpočtované z rozpočtových kapitol krajských úradov.

    Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1999 sa podarilo zabezpečiť sumy na zvýšenie štipendií doktorandov. Podarilo sa zvýšiť mzdové prostriedky pre nové vysoké školy, ktoré vy sami nazývate Mečiarove vysoké školy. Takisto sa podarilo presadiť účelové prostriedky na zavedenie informačných technológií v základných a stredných školách. Verejnosti je známe aj enormné úsilie ministra školstva na presadenie 13. platu. Aj keď s oneskorením som presvedčený, že toto jeho úsilie bude v najbližších dňoch korunované úspechom. Za pomoci poslaneckého klubu SDĽ sa podarilo pánu ministrovi školstva presadiť aj vyčlenenie určitých finančných prostriedkov na zvýšenie platov učiteľov v tomto kalendárnom roku. Viem, že je to symbolické zvýšenie, ale je to symbol, že ideme správnym smerom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa ešte veľa hovoriť. Zopakujem len vetu, ktorá je vám známa. Poslanci poslaneckého klubu SDĽ nemôžu podporiť váš návrh na odvolanie ministra školstva. Je neodôvodneným a minister školstva má našu plnú podporu a verím, že ju bude mať celé volebné obdobie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza - ako posledný vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Plne chápem vystúpenie pána poslanca Orosza. V podstate urobil to, čo sa sluší, patrí a očakáva od neho ako poslanca klubu SDĽ, ale napriek tomu mám pripomienky. To, že stručné zdôvodnenie nedokumentuje, že niet argumentov, práve naopak, tých argumentov je toľko, že keby sme ich dávali do písomného zdôvodnenia, tak je to veľký elaborát. My ich prednášame tu. Ďalej, vôbec to nie je kvôli negatívnym reakciám verejnosti, ale práve naopak, Hnutie za demokratické Slovensko v parlamente tlmočí negatívne odozvy vo verejnosti na konanie ministra Ftáčnika. Takže iné garde je, nie my chceme vyvolať negatívne odozvy vo verejnosti, ale my vystupujeme s týmto návrhom, pretože takéto odozvy vo verejnosti sú a my ich tu tlmočíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Ak pán poslanec hovoril o úcte k času, tak si to mali zvážiť poslanci vládnej koalície, keď zasa dávali toto rokovanie na nočné hodiny. Vy si nevážite ľudský činiteľ a koniec koncov, vládnej koalícii je to aj jedno, však naprostá väčšina z nich je doma a spí. Neporozumel som, pán Orosz, o akých úspechoch ste to hovorili v roku 1994 Moravčíkovej vlády? Pokiaľ mi pamäť slúži, tak Moravčíkova vláda vstúpila do rozbehnutého vlaku zostaveného štátneho rozpočtu, rozbehnutého mechanizmu štátneho hospodárstva v marci a vystúpila v októbri. To bola taká medzistanica. Vy ste nepripravovali ten rok, vy už vôbec nie, ale ani vtedajšia vláda nepripravovala ani nepodávala zučtovávanie.

    K našim výhradám. Vážení páni, je viac dôvodov na vyslovenie pochybností o správnosti vedenia tohto rezortu. Maďarizácia - to je evidentné. Rušenie škôl, ktoré sa uskutočňuje, sa ešte nikdy v histórii nedialo. Je poľutovaniahodné, že sa pod to podpisuje práve Strana demokratickej ľavice a hlboko ma to prekvapuje, pretože školstvo do roku 1989 v tomto štáte bolo vysoko hodnotené, a to aj našimi základnými kritikmi. To školstvo sa budovalo predsa v predchádzajúcom politickom režime. Ak za súčasného stavu a súčasnej vašej vlády prichádza k rušeniu škôl, tak je to skutočne ohromujúce pre občanov a ja sám v budove tohto parlamentu som prijal desiatky študentov rušených škôl, napríklad Strednej školy ekonomickej z Teplickej ulice, ktorí nechápu, prečo má byť táto škola zrušená, keď ich uplatnenie je evidentne prospešné a perspektívne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Orosz, oceňujem váš zmysel pre humor, lebo inak by som naozaj ťažko mohla chápať vaše vystúpenie. Istým spôsobom aj oprávnene nám vyčítate, ako sa opovažujeme vyčítať pánu ministrovi, že neplní programové vyhlásenie vlády. Veď prečo by ho práve on mal plniť, keď ho neplnia ani ostatní členovia tejto vlády? To máte pravdu. Tvrdili ste, že sme vlastne vyvolali toto sedenie kvôli tomu, že chceme vyvolať negatívne reakcie v slovenskej verejnosti.

    Vážený pán poslanec Orosz, ak si namýšľate, že činnosť tejto vlády aj vrátane činnosti pána ministra školstva vyvoláva v slovenských občanoch pozitívne reakcie, tak mám pocit, že žijete v nejakom tuneli a bolo by dobré, keby ste z neho vyšli a pozreli sa pravde do očí, zašli trochu medzi ľudí aj medzi pedagógov a spýtali sa na ich názor. A už naozaj je vrcholom pokusu o čierny humor, keď chválite ministra školstva za to, že dosiahol, že sa neznižovali platy vysokoškolským pedagógom, keď pokiaľ sa dobre pamätám pred voľbami a napokon aj v programovom vyhlásení vlády učiteľom, pedagógom ste sľubovali zvyšovanie platov, platy sa nezvýšili, vy za to teraz chválite pána Ftáčnika, ale pritom inflácia tak prudko vzrástla, že aj keď platy ostali na tej istej úrovni, sú vlastne nižšie, reálna mzda je oveľa nižšia ako bola. Takže o čom to vlastne hovoríte, pán poslanec?

  • Vážený pán kolega veľavýznamný právnik alebo možno najvýznamnejší z veľavýznamnej proamerickej, pardon, čo to hovorím, skupiny najvýznamnejších ústavných neproamerických právnikov na Slovensku, dovoľ mi, aby som ti ako docentovi ústavného práva pripomenul, že ústava nehovorí o nijakej vecnej zodpovednosti ministra parlamentu. Ústava hovorí výlučne o politickej zodpovednosti. Pán minister je ako rezortný minister zodpovedný vecne predsedovi vlády, organizáciám a inštitúciám, ktoré riadi alebo ktoré patria do jeho rezortu a občanom tohto štátu. Nám zodpovedá možno aj vecne, ale v prvom rade politicky, a preto každý vecný argument a odznelo ich tu dosť, pán kolega Orosz, je aj politickým argumentom.

    Pán minister nepripravil nijakú koncepciu školskej politiky v tomto štáte. To, čo si tu vymenoval, tie grandiózne úspechy v štýle 24. zjazdu ÚV KSS, to nebola nijaká koncepcia, to bolo odovzdávanie kompetencií maďarskej menšine a nemalo to nič spoločné s koncepciou budúcej školskej politiky. Je to ruinovanie školskej politiky na Slovensku. Pán minister nepredložil nič pozitívne. Kde je ten sľubovaný 13. plat, ktorý mal byť z predaja Československej obchodnej banky, pán minister, pýtajú sa pracovníci aj Univerzity Mateja Bela, prečo ti nedala tie peniaze pani ministerka Schmögnerová, ale strčila ich zasa len svojim zahraničným "pusipajtášom" vraj do oživenia bánk.

  • Ďakujem pekne.

    Kolega Orosz interpretuje takou floskulou, teraz sa to často používa, že programové vyhlásenie je na 4 roky, a teda, čo, prosím vás, ste netrpezliví. Ale ako to chcete dosiahnuť, prosím vás? Rozpočet roku 1999 bol krachový, bol to debakel, ale nominálna hodnota rozpočtov zdravotníctva a školstva v roku 2000 je ešte horšia. Nominálny defekt rozpočtu zdravotníctva je 13,5 %, v školstve je tiež neviem koľko percent. Tak kedy vlastne príde to, čo hovoríte, kedy sa uplatní tá floskula, o ktorej ste, pán kolega, povedali: však vydržte ešte ten rok 2001, 2002. Tu by museli byť dajaké rozpočtové predpoklady a tie nie sú.

    Tak si myslím, že naplnenie programového vyhlásenia vlády v školstve a zdravotníctve, v sociálnej oblasti sa asi ťažko bude uskutočňovať vďaka podobným floskulám, ktoré používajú viacerí vaši kolegovia, pretože by museli byť dajaké ekonomické náznaky čohosi, čo vytvára predpoklady na ďalšie posledné dva roky, a takých náznakov tu niet. Myslím si, že v roku 2001 sa dočkáme ešte ďalšieho prekvapenia v rezorte školstva a zdravotníctva a budeme naozaj veľmi na tenko existovať a budeme veľmi zle na tom, pretože naša vzdelanosť pôjde hlboko a prudko dolu. A keby som sa zmýlil, bol by som rád, ale myslím si, že v tomto smere sa dá ťažko mýliť, pretože zázraky šľahnutím čarovného prútika sa v ekonomike nedejú a nebudú sa diať ani v školstve. Takže tá floskula, že vyčkajte ešte dva roky, máme čas na splnenie programového vyhlásenia, je prakticky nerealizovateľná.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Orosz, tiež sa veľmi čudujem nad tým, že stále operujete 4-ročným programovým vyhlásením vlády. Ibaže schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 odbil tejto vláde polčas, pretože rozpočet sa nezlepší a v tomto polčase ste nedokázali dať učiteľom nič. Znížili ste im reálne mzdy o 7 %, takže to by muselo prísť neviem k akému zázraku, aby ste zvýšili to, čo ste ešte dolu zorali.

    To isté sa týka aj ďalšieho vyhlásenia. V programovom vyhlásení vlády sa totiž hovorí, citujem, že: "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." A teraz sa ministrovi podarilo dopracovať k zníženiu podielu z HDP, a to reálne z 0,67 na 0,60, čiže po dvoch rozpočtoch ste dosiahli zníženie podielu. Kedy sa teda dopracujeme na takú úroveň, akú ste sľubovali? Dúfam, že aj vaši voliči počúvali vašu veľkú spokojnosť s tým, že učitelia vlastne majú tie platy a pán minister sa za to zasadil. Myslím si, že ich to veľmi poteší.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    vážená Národná rada,

    pán poslanec Orosz hovoril, že nie je dôstojné vyslovovať nedôveru a že sme na 5 riadkoch vlastne nedali žiadne dôvody. Pán poslanec zrejme nepočúval, čo hovorili vo svojich vystúpeniach poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, pretože tých dôvodov bolo dosť. Neverím, že by pán minister nemal informáciu o tom, aká je situácia v školách, čo si myslia pedagógovia v základných, stredných i na vysokých školách a koniec koncov, čo si myslia i študenti, či sú spokojní s tým, že majú asi o 2 000 Sk nižšie platy, ako je priemerný plat v hospodárstve na Slovensku a podobne.

    Pán minister s obľubou nehovorí pravdu. Asi pred polrokom sa vyjadroval redaktorom SME, či sa budú znižovať počty pracovníkov v školách, odmietol toto tvrdenie, sľuboval vyššie platy, sľuboval aj 13. plat. Zatiaľ je taká situácia, že platy v školách sa znižovali, keď ináč nie tak aspoň znížením osobného ohodnotenia. Pán minister sa môže o tom presvedčiť. Určite padagógovia mu vyčítajú to, že nebojuje za svoj rezort tak ako napríklad minister obrany pán Kanis, ktorému sa podarilo vytĺcť pomerne slušné peniaze. Teda budeme zrejme dobrí vojaci, ale možno budeme trochu nahlúpli.

    Dovoľte mi, aby som odcitoval myšlienku z predslovu k Evanjeliu Konštantína Filozofa: "Nevzdelaný ľud je bezbranný, ba malý, nemôže sa dať do boja s úskočnými protivníkmi ľudského umu a duše, otrocky skončí vo večnom zatratení. Národy, ak ste odhodlané zápasiť s nepriateľmi o svoju vlastnú budúcnosť..."

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Orosz, myslím si, že argumenty, ktoré používate, musia mať svoju vnútornú logiku. Vytýkate nám, že napríklad náš návrh je politologicky priehľadný. Chcel by som vás upozorniť, že politológia má práve takú požiadavku, že všetky argumenty majú byť priehľadné. V tom návrhu je hlavným argumentom vôľa poslancov tohto parlamentu v zákonnom množstve žiadať prerokúvať požiadavku vyslovenia nedôvery.

    A dovoľte mi, aby som bol trochu ironický k výrazom, ktoré ste použili: ovocie výsledkov práce pána ministra, korunovácia úsilia pána ministra. Nuž, môžem vám povedať len toľko, že vláda, ktorá prijala koncepciu redukčnej diéty a púšťanie žilou, to znamená v podstate tých najhorších metód liečby, nemôže čakať, že nejaké ovocie bude. Okrem toho sa mi zdá, že pán minister Ftáčnik nebude nikdy korunovaný. A to je dokonca preto, že je členom Strany demokratickej ľavice.

  • Pán poslanec Cabaj - ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    chcem iba povedať vášmu predsedovi poslaneckého klubu, že skutočne on nemohol ani iné povedať, lebo skôr by to prekvapilo, keby ako predseda poslaneckého klubu SDĽ povedal, že budú hlasovať za odvolanie svojho ministra. Takže nič nové nepovedal v tomto parlamente. Ale čo aj môže robiť, keď to má také ťažké, aké má, pretože morálne ministra tejto vládnej koalície prišla podporiť takmer polovička jeho poslaneckého klubu a z celej koalície symbolicky 5 - 6 poslancov, aby sa tu niekto ukázal. Takže nie že sa ho zastanú, ale jednoducho ho neprišli podporiť ani morálne účasťou.

    Vôbec sa neunúvala prísť ho podporiť vláda, takže jednoznačne koaličná štvorka alebo neviem čo to teraz funguje už rozdala karty a povedala, ako to bude pri hlasovaní. Celá vládna koalícia sa zmohla iba na to, že o pol siedmej večer sa zbehli v parlamente ako na objednávku a zahlasovali. Keď ste ten návrh dali, tak si odrečníte v noci a my ideme domov spať alebo niečo iné. Tak toto je aj podstata slovenskej politickej scény, prečo vládna koalícia takýmto spôsobom k tomu pristupuje aj ku kolegovi Ftáčnikovi.

    Pán poslanec Orosz nás ohodnotil, že mnohí sme starí kozáci v tomto parlamente. Samozrejme, pamätáme si pána ministra Ftáčnika ako horlivého kritika jednotlivých členov vlády. On všetko najlepšie vedel, akoby to mali robiť, akoby to mali zabezpečovať, len teraz je rozdiel v tom, že sa už skončili aj predvolebné mítingy, ale pán minister Ftáčnik už takmer jednu tretinu funkčného obdobia je ministrom zodpovedným za rezort školstva, za rezort, ktorý je pomaly najchudobnejší na Slovensku a jednoducho skutočne môžeme dospieť k tomu, čo už tu bolo povedané, že síce možno budeme mať na niečo iné, možno budeme mať rakety a neviem čo všetko, ale budeme mať nahlúply národ. Bohužiaľ, tam to asi smeruje, pán minister, a nad tým by ste sa mali zamyslieť.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Medzitým sa prihlásili pán poslanec Tuchyňa ako prvý, pani poslankyňa Tóthová ako druhá, tretia pani poslankyňa Podhradská, štvrtý pán poslanec Jasovský, piaty pán poslanec Kačic, šiesty pán poslanec Antecký, siedmy pán poslanec Cuper a ôsmy pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Páni poslanci budú vystupovať v takomto poradí: pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kačic, pán poslanec Antecký, pán poslanec Cuper a posledný pán poslanec Húska.

    Pán poslanec Tuchyňa vystúpi ako prvý, po ňom pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne,

    páni poslanci,

    pán predseda,

    pán minister,

    v súlade s rokovacím poriadkom sa na tejto schôdzi zaoberáme návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi. Je to ich legitímne právo. Ako jeden z často uvádzaných dôvodov je rušenie vysokých škôl. Pýtam sa, pán minister, či už si prijal také rozhodnutie, či pripravuješ potrebné zákony, lebo tieto školy boli zriadené zákonmi, či sú v legislatívnom procese a tak ďalej. Pokiaľ viem, tak nie sú. Naopak, môžem povedať za seba za Trenčiansku univerzitu, že pán minister hľadá i proti rozhodnutiu Akreditačnej komisie riešenia, akým spôsobom túto situáciu na Trenčianskej univerzite riešiť. Rád by som videl tých funkcionárov, ktorí nebudú brať do úvahy stanoviská odborných orgánov. Takým odborným orgánom je i Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky, no pravda, nie je to orgán ministra školstva, ale vlády.

    Sám mám značné výhrady k metodike práce Akreditačnej komisie, budem v tejto veci interpelovať predsedu vlády, pretože nariadenie o zriadení a práci Akreditačnej komisie je staré 10 rokov a nezodpovedá súčasným potrebám a požiadavkám práce Akreditačnej komisie.

    Rád sa s vami podelím o svoje skúsenosti v spolupráci s ministrom školstva k riešeniu problematiky práve Trenčianskej univerzity. Myslím si, že naprostá väčšina vás vie, že patrím k ľuďom, ktorí pomáhali budovať túto univerzitu, pomáham jej dodnes, som členom vedeckej rady tejto univerzity. Môžem povedať, že by som už zodral niekoľko topánok chodením za problémami Trenčianskej univerzity. O akreditáciu nepožiadalo ministerstvo, ale musím povedať, že o akreditáciu požiadala škola, o akreditáciu požiadala Trenčianska univerzita. Akreditáciu získali dve fakulty, tretia ju mala a nezískala len jedna fakulta tejto školy.

    Po prvých rozhovoroch na tému Trenčianskej univerzity s ministrom školstva si myslím, že pán minister pochopil, že región Považia Trenčiansku univerzitu potrebuje nielen preto, že z hľadiska skladby učebných odborov má svoje významné miesto v rámci vysokých škôl Slovenskej republiky, ale i umožní štúdium žiakom, ktorí by inak nemohli študovať v iných regiónoch. Sú totiž sociálne odkázaní. Myslím si, že nemôžeme budovať školstvo len tak, že budú študovať deti solventných rodičov.

    Minister dával jasne najavo, že existenciu Trenčianskej univerzity podporuje. Po zverejnení návrhov Akreditačnej komisie ihneď prijal delegáciu študentov a naznačil im spôsoby riešenia, čím ich jednoducho upokojil. 15. novembra minulého roku verejne vyhlásil pred pedagogickým zborom, študentmi Trenčianskej univerzity svoje riešenie, ktoré spočíva v tom, že sociálno-ekonomická fakulta bude pokračovať v rámci Trenčianskej univerzity, odstráni nedostatky a požiada o novú akreditáciu. Chcem ale povedať, že problémy si narobila Trenčianska univerzita s akreditáciou sama, lebo nerešpektovala zákonom stanovené smerovanie tejto fakulty. Fakulta má zákonom stanovené sociálne-ekonomické zameranie, ale budovanie fakulty išlo na báze ekonomicko-sociálnej, čiže opačným trendom.

    Ďalej je nedostatočný počet vlastných učiteľov s potrebnou odbornosťou. Toto je predsa výsostnou povinnosťou školy, fakulty, a nie ministra školstva. Z týchto chýb treba obviňovať vedenie školy, fakulty, ale sú i niektoré otázky nepochopenia vytvárania materiálnych podmienok mestom Trenčína. Na jar minulého roku som dal ministrovi školstva k dispozícii analýzu stredného školstva v Trenčianskom kraji. V lete som dokonca interpeloval ministra v tejto veci a s mojou interpeláciou ste všetci zoznámení. Nebudem preto o tom obšírne hovoriť. Odpoveď ministra je jednoznačná. Väčšinu záverov a návrhov z tejto analýzy akceptovalo ministerstvo školstva v pripravovanej koncepcii výchovy a vzdelávania na najbližších 15 - 20 rokov. Táto koncepcia už bola predložená na verejnú diskusiu.

    Pretože nachádzam pochopenie u ministra školstva v prospech Trenčianskej univerzity, návrh na vyslovenie nedôvery nepodporím.

  • S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Bohunický ako prvý a pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Bohunický.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som doplniť a podporiť pána kolegu Tuchyňu tým istým spôsobom, ktorým som hovoril v úvodnej poznámke. Pán minister Ftáčnik má skutočne záujem poznávať veci na mieste. A to si uňho veľmi cením a cenia si to študenti, pedagógovia aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá je takisto jednou z tých škôl. Takisto sa stotožňujem s tým, že Akreditačná komisia postupovala zvláštnym spôsobom, keď odborné nižšie sekcie tejto komisie dali pozitívne rozhodnutie ako celok, potom to rozhodnutie bolo modifikované, čiže o práci Akreditačnej komisie by sa dalo hovoriť. Ale verím tomu, že tak na Trenčianskej univerzite, ako aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave budú tieto veci vyriešené v záujme študentov tejto školy a pedagógov, ale aj mesta Trnavy.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že tu bolo veľmi dojemné počúvať o úzkej spolupráci pána poslanca a pána ministra. Chcem len vysloviť poľutovanie, pán poslanec, že nie ste vo vedeckej rade napríklad Akadémie umení, možno potom by aj tam tá spolupráca bola ústretovejšia. A už keď ste v tej vedeckej rade Trenčianskej univerzity, prečo ste potom nekritizovali zlé smerovanie školy. Je to dokonca vaša povinnosť ako člena vedeckej rady a nenechať školu tak, že zrazu nemôže mať jednu fakultu akreditovanú. Čo tam potom vaša vedecká rada robí? To po prvé.

    A po druhé, vy ste zodrali plno párov topánok, dozvedeli sme sa, čo ste bojovali za zriadenie tejto školy. Tu sa už akosi zabúda, že na tú školu dal Mečiar - to len Akadémia umení je Mečiarova škola -, a to je tá jedna z tých troch, ktorá sa zriaďovala počas Mečiarovej vlády.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Keďže som chcela vlastne pánu poslancovi Tuchyňovi vyčítať to isté, čo povedala pani poslankyňa Slavkovská, tak sa obmedzím už len na jednu poznámku.

    Pán poslanec, vy ako člen vedeckej rady by ste navyše mali vedieť, že ak nebude mať Trenčianska univerzita Sociálno-ekonomickú fakultu, tak jednoducho to nebude môcť byť vysoká škola univerzitného typu. Takže neviem, či je vám celkom jasné, aké vzťahy platia na tejto úrovni.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa Podhradská bola posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 24. schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Žiadny politický problém nemáme. Odhlasovali sme, že budeme rokovať po 19.00 hodine. Ešte je sedem prihlásených, zajtra chceme začať o 9.00 hodine. Je aj vystúpenie pána Prodiho. Nemôžeme dnes rokovať do 01.00 hodiny a potom ráno začínať o 10.00 alebo 11.00 hodine.

    Z týchto dôvodov prerušujem 24. schôdzu a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Pani poslankyňa Tóthová vystúpi ako prvá v rozprave 24. schôdze, čiže pokračujeme rozpravou na 24. schôdzi.