• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: Andel, Andrassy, Fico, Hoffmann, Langoš, Lexa, pani Malíková, Petrák, Rusková, Sládeček, Slota, Slobodník, Šepták, Švec a Tatár. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Keltošová.

    Prosím teraz spoločného navrhovateľa, aby zaujal miesto za rečníckym pultom a zaujal stanovisko k včerajšej rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy, páni,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem reagovať na vystúpenia poslancov ani z tej strany, ani z druhej strany, takisto ani na pani ministerku, pretože reagovali vo faktických poznámkach moji kolegovia dnes ráno. Dovolím si však povedať niekoľko slov k veciam, na ktoré nebolo odpovedané a myslím si, že neboli celkom správne včera pani ministerkou vysvetlené. Predsa nie je možné váľať na minulú vládu Martinské strojárne. Ja nebudem už dnes spomínať konverziu, zastavenie zbrojnej výroby a podobne, ale myslím si, že to je spoločné dielo ešte spoločného štátu Česko-Slovenka z deväťdesiatych rokov. A práve minulá vláda riešila problém Martina a martinského regiónu, i keď to bolo uvedené, že sa inflačný kameň klepal vlani v septembri, dnes stojí za Martinom smerom na Poprad nová fabrika, v ktorej sa montuje technológia v objeme 5 miliárd Sk v tomto období.

    Takisto chcem zareagovať, že nám včera bola vytýkaná privatizácia, predaj 25 percent akcií VSŽ. Ale najväčší balík, opakujem stále, pripomeniem, bol predaný v kupónovej privatizácii. O tom už dnes nikto nechce ani počuť. Čiže ak aj chyba tam bola, ja pripúšťam, ale treba vidieť mince z obidvoch strán, aj z jednej, aj druhej strany.

    Takisto nebudem komentovať rozpočet. Bolo povedané, my to vidíme inak, pani ministerka inak. Bude záverečný účet za rok 1999, tam budú presné čísla a tie povedia, či mala pravdu jedna strana, druhá strana, a tam sa nedá isto oklamať.

    Takisto by som chcel zareagovať na jednu poznámku pani ministerky, že sa postavili diaľnice odnikiaľ nikam. Samozrejme ešte zatiaľ odnikiaľ nikam, lebo ešte nie sú od Bratislavy po Košice postavené, ale keď chceme o diaľniciach pochybovať, spýtajme sa ľudí žijúcich medzi Hornou Stredou a Trenčínom, kde do toho času, kým sa neotvorila aj keď polovica diaľnice, bol každý kilometer vystlaný ľudským životom. Povedali by vám chirurgovia z trenčianskej a piešťanskej nemocnice, koľko do roka robili operácií a koľko operácií robili z havárií na tejto ceste v roku 1999, keď táto poldiaľnica funguje. V tomto smere by som takisto povedal, ako včera k tomu povedal pán poslanec Jasovský, že skutočnosť je jedna jediná, že diaľnice sa musia samy zaplatiť, ale nezaplatia sa diaľnice nepostavené.

    Zarazila ma trošku jedna odpoveď pani ministerky, že poslanci opozície tomu nerozumejú. Nikto múdry z neba nepadol. Každý niečomu rozumie. A ja by som povedal, že to, že máme na veci iný názor, neznamená, že niekto nerozumie veci. A preto hovorím ešte raz, že to ukáže možno história, kto včera tu hovoril pravdu, kto klamal, prípadne kto možno ani neklamal, ale vidí veci inými očami možno ako tí, ktorí kritizovali práve priestor okolo rozpočtu a ďalších aktivít vrátane aktivít, ktoré by mali znamenať rozvoj Slovenska, čiže aktivít, ktoré by čo mali znamenať pre rozvojové programy, o ktorých aj pani ministerka povedala, že vláda rozhoduje. Je pravda, že vláda, ale ministerstvo navrhuje a garantuje financovanie rozvojových programov.

    Keď zhrniem túto diskusiu, môžem povedať, že pani ministerka vecne nepresvedčila, aj keď argumentovala svojimi argumentmi. A už som povedal, o všetkom sa isto dozvieme po skončení tohto roku číslami, ktoré nás všetkých presvedčia o tom, kto pravdu hovoril - nehovoril.

    Dovoľte mi, aby som na záver poďakoval všetkým tým, čo vydržali tu so mnou a s pánom spravodajcom a pani ministerkou, že tu boli nepretržite do rána a verím, že takéto rokovanie bolo posledné, pretože nadránom to boli mnohé invektívy z jednej aj druhej strany. A práve boli preto, že sme už boli unavení. Nikto z nás už nemá 25 rokov, okrem možno dvoch poslancov, že do piatej ráno sme boli na zábave a o šiestej sme už pracovali. To už dnes sa asi nedá, už ten náš vek je taký, že už nočné rokovanie nikomu neprospieva, a preto aj nadránom by som ospravedlnil z jednej aj z druhej strany možno invektívy, ktoré by inak neboli. Aby tieto invektívy neboli, takéto rokovania by ďalej byť nemali, pretože neprispievajú k tomu, ja si myslím, že už to tu viackrát hovoríme. Je potrebné spojiť sily opozície i koalície. Využiť rozum každého v prospech veci, v prospech riešenia aktivít smerovaných na rozvoj ekonomiky a na rozvoj občana, každého z nás, každého voliča.

    Dovoľte mi, aby som na záver povedal slovo, ktoré bude znieť po 10. výročí nežnej revolúcie, že nech kto povedal, čo chcel včera, že ste rozhodnutí isto nepodporiť náš návrh na odvolanie pani ministerky, nech zvíťazí pravda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýta si záverečné slovo a chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    ráno o 4.35 hodine hovorila pani Aibeková, že občania po roku vašej vlády pociťujú len a len negatíva. Môžem s pani poslankyňou súhlasiť. Ja by som ale vysvetlil túto vec na podobnom príklade. Môj predchodca primátor vo Zvolene postavil vlani veľkú investíciu. Tá investícia na seba bude zarábať možno o štyri roky. Dnes, keď som nastúpil ja na jeho funkciu, tak musím splácať také úroky, ktoré možno tvoria rozpočet iného mesta ako napríklad môjho kolegu z Kolárova. A potom, keď som mal míting s občanmi minulý týždeň, tak mi povedali, pán primátor, ale za minulého primátora sa kosilo 4-krát a teraz vy kosíte 2 alebo 3-krát. A teraz povedzte, čo by ste robili, keď vám úroky z tejto investície pohltia celý prevádzkový rozpočet. Požičiate si peniaze, aby ste mohli kosiť? Alebo si požičiate peniaze, aby ste si mohli umyť auto? Ja si myslím, že na takéto veci asi nie. A to by som pripodobnil k situácii Slovenska dnes.

    Malá štatistika. Robil som si včera poznámky a do rozpravy sa prihlásilo vrátane pani ministerky 20 ľudí a faktické poznámky malo 115 poslankýň a poslancov. Ja by som mal pár poznámok k jednotlivým vystúpeniam.

    Prvý vystúpil predkladateľ pán poslanec Cagala a povedal, že sa dozvedel zaujímavú vec, že pán Kozlík bol jediný minister v strednej Európe, ktorý predložil rozpočet načas štyrikrát. Pýtam sa, kto robil takúto štatistiku? Asi nebol celkom vyťažený vo svojej práci.

    Pán poslanec Maxon hovoril, v niekoľkých veciach sa k tomu ešte vrátim, ale hovoril, že Východoslovenské železiarne hľadajú strategického partnera a či to je fér hra, keď daňový úradníci zistili 2,9 miliardy daňový nedoplatok. A teraz, či sa bude musieť zaplatiť. Ja by som sa opýtal, či to myslel pán poslanec vážne, keď sa našiel takýto daňový nedoplatok, či sa musí zaplatiť. Iná vec je, že kedy sa musí zaplatiť, aby sa táto firma nepotopila a či to prevezme nový vlastník alebo starý. Tak predsa, keď sa nájde nedoplatok, tak asi sa zaplatiť musí, o inom ani reč nemôže byť. Dozvedel som sa rôzne poznámky, ktoré povedal niekto pánu Maxonovi medzi štyrmi očami, že jeden podnikateľ povedal to, druhý ono o pani ministerke. Keby sme tu každý hovorili, čo mne kto povedal o akom poslancovi, tak to by sme tu asi boli klebetné grémium.

    Pán poslanec Kalman povedal, ktorý rezort sa vaším pričinením zlepšil. Ja by som povedal, že pani ministerka riadi ministerstvo financií, neriadi iné rezorty. Pán poslanec Krajči hovoril o svetových bankách, Slovenskej poisťovni o Všeobecnej úverovej banke. Ja nechcem túto problematiku rozvádzať, je to problematika veľmi zložitá. Môžeme si k tomu sadnúť a povieme si, kto spôsobil, že tie banky boli stratové.

    Dozvedel som sa, že Sparta Praha bude zarábať milióny, aj keď nebude získavať žiadny bod. Počul som číslo 120 miliónov korún. Ja by som sa chcel poradiť, lebo zvolenské hokejové mužstvo je dnes prvé na Slovensku v hokeji, a keby tak aj bolo, ako je to so Spartou, tak by som bol veľmi rád, aby oni financovali naše mesto, a nie aby mesto pomáhalo im.

    Pán poslanec Jasovský hovoril o diaľniciach, ktoré si na seba musia zarobiť. Má pravdu. Ale to zarábanie nie je také ako pri iných investíciách, technológiách, ktoré sú možno 4, 5, 6 rokov, ale je to zarábanie dlhodobé, a teda aj financovanie týchto diaľnic by malo ísť z iných zdrojov, nie z takých, ako to bolo v minulosti. A ja by som sa chcel opýtať, že ktorý z úradníkov, keď vypočítavali, koľko strojov potrebujú diaľnice, že tam narátali stovky UDS, stovky nakladačov, stovky bagrov a vôbec si neuvedomili, že nepotrebujú tieto diaľnice na každý kilometer jeden stroj. A z tohto vznikli také čísla, že potom naši výrobcovia strojov - Podpolianske strojárne Detva a iní, keď si to nakalkulovali, tak sa tešili, aký veľký objem strojov budú môcť vyrobiť, a nakoniec z toho nebolo nič, lebo tie kalkulácie boli chybné. To je jedna vec. A druhá vec, hovorili sme o našich výrobkoch, aby sme podporili ich predaj. Chcem sa opýtať, ako sme podporili predaj slovenských strojov na slovenské diaľnice, keď sme mali za chrbtom drahé finančné zdroje, mali sme zlé finančné podmienky a potom aj naše výrobky, ktoré boli aj lacnejšie, tak nakoniec na našom trhu sa nepredali kvôli tomu, že prišiel zahraničný kapitál s maličkým úrokom, úverom a tieto stroje sa predávajú na našich diaľniciach.

    Ešte jedna poznámka bola. Včera som sa dozvedel k tomu aj odpoveď, keď sa niekto pýtal, že prečo bude mať nový pán predseda vlády služobný byt. A dostal som odpoveď, že preto, lebo starý služobný byt si bývalý pán predseda vlády kúpil za 200 tisíc korún, tak sa musel zriadiť nový.

    Po zmene vlády na konci minulého roka vláda uskutočňovala analýzu skutočného stavu slovenskej ekonomiky a hospodárstva. Nejdem sa k výsledkom analýzy podrobne vracať. Ja by som ešte pripomenul vystúpenie pána Maxona, ktoré sa nieslo v duchu jeho výroku, ktorý citujem: "Pani ministerka, dovoľte mi vrátiť požičané aj s primeraným úrokom." A toto vystúpenie sa nieslo v tomto duchu. Ja som to tak pociťoval. To, čo nazval pán poslanec Maxon trochu prehriatou, ale úspešnou slovenskou ekonomikou v minulom období, je, bohužiaľ, názorom pána poslanca Maxona. Ťažko povedať, ako tomuto výroku on sám verí. Predpokladám, že je dobrým ekonómom a v tom prípade zrejme vie, že odborná verejnosť nemôže tomuto výroku uveriť. Ak by svoje slová myslel úprimne, nemohol by sa čudovať, že došlo k poklesu kurzu slovenskej koruny. Hovorili o tom aj ďalší páni poslanci, napríklad pán poslanec Benčat, čo spôsobí, citujem, o 27 miliárd Sk stratu našim podnikom. Stačí sa pozrieť na stav schodku bežného účtu platobnej bilancie, ktorá v rokoch 1996 - 1998 dosiahla viac ako 10 percent HDP trikrát za sebou. Je to európsky rekord, to vám môžem povedať. A keby to bolo takto išlo ďalej, pán poslanec, a, bohužiaľ, vývoj mal ten smer, opýtajte sa odborníkov, ekonómov, opýtajte sa prognostikov, aký vývoj čakal slovenskú korunu. Katastrofálny, to vám zaručujem. A my sa čudujeme, že došlo k úprave kurzu slovenskej koruny. Súčasnej vláde sa tento vývoj podarilo zastaviť. A vy sa čudujete miernemu poklesu kurzu slovenskej koruny. To nebolo úprimné čudovanie, pán poslanec.

    Pán poslanec Maxon ďalej konštatoval, že dnes je nedostatok zdrojov na nákup moderných technológií. To isté hovoríme aj my, pán poslanec, ale už sa nikto neopýtal, prečo je tomu tak. Pamätáme sa všetci, že v období rokov 1994 - 1996 vykazovalo slovenské hospodárstvo pomerne vysokú mieru rastu HDP. Rástla však aj spotreba štátnej správy. A priveľké uvoľnenie menovej politiky v roku 1995 a v prvej polovici 1996 a následný vysoký rast investícií spôsobili prehrievanie hospodárstva v roku 1996, ktoré nazval pán Maxon miernym. Nárast investícií dosiahol v roku 1996 až 40,8 percenta a podiel investícií na celkovom HDP sa vyšplhal takmer na 38 percent. Investície boli vysoké, asi také, ako si želá pán Maxon, aby boli aj dnes.

    Napriek vysokým investíciám nedošlo v minulom období k reálnej reštrukturalizácii slovenského hospodárstva, lebo veľká časť investícií bola umiestnená neefektívne, nie do nákupu moderných technológií, po ktorých volal pán poslanec, a tomu bola prispôsobená aj legislatíva. Napríklad zákon o dani z príjmov, ktorí všetci poznáte, umožnil podnikateľom, že ak si kúpi niekto Mercedes za 5 miliónov, tak mu odpustíme toľko isto zo splátky Fondu národného majetku. A to sú tie moderné technológie, ktoré nám znížili produktivitu práce. Nehovorím to preto, aby som poukázal, ako to robila minulá vláda, ale preto, aby som preukázal, čo tým spôsobila a prečo sa nedá zrazu skokom po zmene vlády dosiahnuť, aby rástla zamestnanosť, rástli mzdy, rástli investície, klesali dlhy, klesali úroky.

    Keby sme vás, pán poslanec Maxon, postavili do čela veľkého krachujúceho podniku, asi by nebolo fér, keby sme vám o mesiac, polrok alebo rok vyčítali, prečo prepúšťate ľudí zo zamestnania, prečo vám klesá zisk, prečo už nesponzorujete nemocnicu ako predtým. Čo by ste si pomysleli o tých, ktorí by vám to vyčítali? Asi dve veci, buď tomu nerozumejú, alebo majú niečo za lubom, a to niečo za lubom je, že chcú vymeniť riaditeľa podniku a azda sa chcú zmocniť aj tohto podniku. A o niečo podobné ide aj dnes a včera večer, bohužiaľ, len o to.

    Vo svojom scenári prejdem na konštatovanie pani poslankyne Aibekovej, ktorá hovorí: rastú ceny plynu, vody, elektriny, náklady na bývanie, je pokles reálnych miezd, rastie inflácia. Áno, pani poslankyňa, je to pravda, ja s vami súhlasím. Aj preto bola v minulosti nízka inflácia, lebo menová politika bola reštriktívna v rokoch 1997 - 1998 a nízku infláciu sme dosiahli za cenu odkladania zvýšenia regulovaných cien, o ktorých ste hovorili vy, prakticky energie, tepla, plynu, vody, bytového nájmu, dopravných a poštových poplatkov. Bývalá vláda vedela, že ceny treba deregulovať, vedela to, len nemala odvahu to vo svojom volebnom období urobiť. A potom sme sa čudovali, prečo nikto v republike nestavia napríklad nájomné byty, veď kto by ich staval, keď z nájmu nezaplatí ani len časť úrokov. Len a len deregulované ceny v oblasti bývania umožnia podnikateľským subjektom, aby stavali nájomné byty, nič iné. Ak si niekto myslí niečo iné, rád sa od neho poučím.

    Tým, že minulá vláda odkladala zvýšenie cien, spôsobila neefektívnu alokáciu spoločenských zdrojov a prispelo to k deformácii mikrosféry. Navyše, čo sa stalo? Stalo sa, že ceny vstupov boli niekedy vyššie ako ceny výstupov u výrobcov podnikov s regulovanými cenami a podniky prestali byť ziskové a prestali odvádzať dane do štátneho rozpočtu, prestali byť schopné splácať záväzky, za ktoré ručí štát, napríklad Slovenské elektrárne, Vodohospodárska výstavba a tak ďalej. Dopyt domácností rástol, nízke ceny tento dopyt netlmili, produktivita klesala, lebo neefektívne investície ju nemohli pomôcť dvíhať. Ľudia mali relatívne dostatok peňazí, kupovali, tým rástol import, export nie. Deficit bežného účtu hrozil devalváciou, zadlženosť a hlavne zlý cash-flow spôsobil, že štát sa vnútorne zadlžil.

    Pán poslanec Brhel hovoril, že rating Slovenska je stále v špekulatívnom pásme. Áno, posledná bola londýnska agentúra IBCA, ktorá ešte na začiatku roka preklasifikovala Slovensko z investičného pásma do pásma špekulatívneho. Bolo to na základe výsledkov, ktoré dosiahla minulá vláda. Rating sa nemení so zmenou vlády, má svoje kritériá, ktoré je potrebné splniť. Zatiahnutie brzdy, ktoré urobila súčasná vláda, sa viditeľne prejaví až v období rokov 2001 - 2002, s čím súvisí aj rating, pán poslanec.

    Urobím teraz hrubú čiaru. A novú vládu sme postavili pred problém riešiť nápravu. Boli možné dve cesty vývoja. Prvá cesta pokračovať v ceste bývalej vlády. Ale ani touto cestou by ani bývalá vláda nemohla ísť, to už bolo jasné v roku 1998, že nám dochádza dych. Druhá cesta viedla k zabezpečeniu makroekonomickej stabilizácie ekonomiky, hlavne k zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie, jeho stabilizácia na úroveň, ktorú je možné stabilizovať na úrovni, ktorú je možné financovať v prevažujúcej miere stredno a dlhodobým kapitálom. V tejto oblasti, áno, sú tu rezervy, rezervy, ale nie sú vecou ministerstva financií, potrebujeme rast podielu priamych zahraničných investícií. Prah rastu súvisí aj s efektom našich snáh vstupu do Európskej únie. Kľučovým predpokladom prechodu na trvalo udržateľný hospodársky rast je preto razantný pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií.

    A teraz si, vážené kolegyne, vážení kolegovia, charakterizujme úlohu pani ministerky financií v tomto procese. Túto úlohu z pohľadu niektorých poslancov opozície budem charakterizovať slovami pána Kačica, citujem: "Aké rozvojové programy pani ministerka priniesla do Prešovského kraja?" Nebudem citovať ďalších poslancov, ale pani ministerke sa podsúva zodpovednosť, ktorú nemá.

    Pán poslanec Benkovský charakterizoval a poukázal na to, čo bolo úlohou pani ministerky na poste ministra financií. Nebudem to opakovať, pripomeniem okruhy legislatívna činnosť, štátny rozpočet a riadenie príjmov a výdavkov. Treba sa pozrieť, aký bol predtým poriadok v príjmoch z lotérií, aký bol poriadok vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, aká bola regulácia výdavkov štátneho rozpočtu. Mohli sme sa o tom presvedčiť vlani, keď štát dlhoval obrovské sumy, opýtajme sa staviteľov diaľnic. Môžeme sa presvedčiť, aká je regulácia dnes. Treba sa pozrieť, ako sa zlepšili podmienky pre správu daní a cieľ na základe legislatívnych zmien, treba sa pozrieť na koncepciu rozvoja územných finančných orgánov, opatrenia na zabezpečenie vymáhania daňových a colných nedoplatkov. Treba sa pozrieť na koncepciu daní, treba sa pozrieť na výkon vlastníckych práv ministerstva financií v inštitúciách, ako je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa, Eximbanka, Slovenská záručná a rozvojová banka, TIPOS, a možno som aj niečo zabudol. Treba sa pozrieť na hospodárske výsledky v TIPOS-e, treba sa pozrieť na hospodárske výsledky v Eximbanke, v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Začala sa reštrukturalizácia VÚB, Slovenskej sporiteľne. Treba sa pozrieť na kontrolnú činnosť a štátny dozor, nútenú správu v Slovenskej poisťovni pred zmenou v orgánoch, štátny dozor nad Strediskom cenných papierov a jeho efektívnosť, štátny dozor v stavebných sporiteľniach, zdravotných poisťovniach, kontrolnú činnosť pri vynakladaní výdavkov štátneho rozpočtu, treba sa pozrieť na cenovú pôsobnosť ministerstva financií. Treba sa pozrieť na výsledky v projekte modifikácie štátnej pokladne, projekt reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií a finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry, koncepciu privatizácie bánk s majetkovou účasťou Fondu národného majetku, obhajobu rôznych materiálov vo výboroch OECD, participáciu na pôžičke železníc od EIB, vypracovanie účtovných osnov, postupov a metodických pokynov v účtovníctve pre podnikovú sféru, banky, zásady účtovníctva štátnych aktív, pasív. Toto sú okruhy, kde môžeme hodnotiť pani ministerku, my sme sa k týmto okruhom včera a dnes málokedy priblížili. Preto nepokladám hodnotenie poslancov opozície za dostatočné.

    Budem citovať na záver pána poslanca Gajdoša: "Aj ja by som sa bil za pani ministerku, keby bola naša." Čiže pán poslanec, aby ste sa bili za našu ministerku, stačí vám byť členom koalície. A vidíte, pani ministerka napríklad neodvolala, ale potvrdila vo funkcii riaditeľa Daňového úradu vo Zvolene. Mohol som sa o tom presvedčiť na vlastné oči ako primátor. Tú istú riaditeľku, ktorú nominovala bývalá koalícia. Keby mala pani ministerka hodnoty, ktoré sa pripisujú dnešnej koalícii, určite by ju bola odvolala. Pán poslanec Gajdoš, my berieme do úvahy iné hodnoty, odborné, morálne a ľudské. Tieto hodnoty pani ministerka má a pre tieto hodnoty a pre výsledky ju budem aj ja podporovať a verím, že tak urobí každý súdny poslanec tejto váženej snemovne.

    Ďakujem.

  • Poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Chcem požiadať o 15-minútovú prestávku na poradu klubu najmä z toho dôvodu, že po raňajšom vystúpení pani ministerky, ktorú, bohužiaľ, tu počulo iba 7 poslancov koalície a 11 poslancov klubu SDĽ, ostatní už dávno spali doma, je potrebné, aby sme sa poradili, pretože my sme síce predložili návrh na vyslovenie nedôvery, ale zrejme po jej vystúpení musíme zvažovať, či nepoužiť niektoré razantnejšie kroky, a po vystúpení spravodajcu mám pochybnosť, či hlasujeme o odvolaní pani ministerky Schmögnerovej alebo primátora Zvolena. Tak skutočne potrebujeme sa poradiť.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, len jeden klub požiadal o prestávku, to znamená, že v tejto chvíli nie som oprávnený.

    Páni poslanci, panie poslankyne, podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke financií Slovenskej republiky. Keďže nebol podaný návrh na tajné hlasovanie, o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať verejne.

    Pýtam sa, páni poslanci, panie poslankyne, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministerke financií Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej?

    Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada nevyslovila nedôveru členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, poverenej riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky.

  • Tým sme 23. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky skončili, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Rokovanie 23. schôdze NR SR sa skončilo o 11.00 hodine.