• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram deviaty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Bárdos, Ferkó, Lexa, Maňka, Muránsky, Petrák, Rusková, Sládeček, Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Bárdos, Budaj, Fico, Jarjabek.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 315 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 315a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.

    Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    pristupujeme k druhému čítaniu návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov.

    Predložený návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vecne súvisí s doposiaľ prijatými rehabilitačnými a odškodňovacími zákonmi, to je zákon číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a zákon číslo 319/1991 Zb. taktiež o mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré však neriešia problematiku odstránenia niektorých krívd, ku ktorým došlo v dôsledku deportácie osôb do nacistických koncentračných táborov.

    Oprávnenie uplatňovať nárok podľa návrhu zákona majú osoby, ktoré boli deportované do nacistických koncentračných táborov zriadených na území Veľkonemeckej ríše, Poľska, Slovenska a na iných územiach v rokoch 1939 až 1945. Súčasne návrh upravuje aj okruh pozostalých oprávnených osôb na základe špeciálneho právneho nástupníctva, kde nejde o dedenie práva, ale o prechod práva žiadať odškodnenie. Ústredným orgánom štátnej správy príslušným na konania a vyplatenie peňažnej náhrady je ministerstvo spravodlivosti.

    Konanie na ministerstve spravodlivosti sa začne na podklade písomnej žiadosti. Žiadosť treba podať do troch rokov od účinnosti zákona. Ide o lehotu hmotného práva, čo znamená, že žiadosť musí byť doručená v tejto lehote na ministerstvo spravodlivosti. Dôkazné bremeno ako pri všetkých žiadostiach na odškodnenie spočíva na žiadateľovi. Preto žiadosť musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi nárok. Ak žiadosť nie je riadne doložená alebo má chyby a nedostatky, ministerstvo vyzve žiadateľa na doplnenie, alebo odstránenie chýb a nedostatkov. Ministerstvo spravodlivosti posúdi oprávnenosť uplatneného nároku na základe žiadateľmi predložených a ministerstvom zadovážených dokladov a vydá stanovisko, ktoré doručí žiadosť do vlastných rúk. Ak ministerstvo spravodlivosti nevyhovie žiadateľovi alebo vyhovie len čiastočne, môže sa žiadateľ domáhať svojich práv na súde v lehote do jedného roka od doručenia stanoviska ministerstvám. Žaloba musí mať všetky náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.

    Vážená Národná rada, chcel by som sa zmieniť teraz o výsledkoch diskusie o tomto zákone vo výboroch Národnej rady. Najskôr chcem povedať či vlastne zopakovať, čo som už uviedol pri prvom čítaní, že tento zákon bol vypracovaný približne pred dvoma rokmi ešte predchádzajúcou vládou, ale práve preto, že uvádzal príliš široký okruh osôb, na ktoré by sa vzťahoval tento zákon, to znamená, že finančné požiadavky na rozpočet z titulu takéhoto širokého zákona boli veľmi veľké, práve z týchto dôvodov potom zákon doteraz nebol doručený do parlamentu skôr, pretože obsahoval nereálne možnosti odškodňovania osôb z hľadiska možností štátneho rozpočtu. Pri rozhodovaní ešte či na ministerstve spravodlivosti alebo vo vláde pred tým, než tento návrh zákona prišiel sem do parlamentu, sme museli zvažovať na jednej strane morálny aj politický záväzok, aby došlo k odškodneniu aj tejto skupiny osôb, ktorí vlastne chronologicky boli postihnutí najskôr, a zase na druhej strane, aby rozsah, okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje, bol stanovený realisticky v rámci možností štátneho rozpočtu. Preto návrh zákona vo svojej pôvodnej podobe, ako prišiel sem do Národnej rady, obsahoval alebo sa vzťahoval iba na väzňov koncentračných táborov.

    V priebehu prerokúvania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady došlo k pozmeňujúcim návrhom a k rozšíreniu režimu zákona takpovediac aj na zajatcov v zajateckých táboroch. Ide prevažne o príslušníkov, vojakov armády slovenského štátu, ktorí najmä po potlačení povstania boli prevezení do zajateckých táborov najmä na území Nemecka.

    Chcem povedať toľko, že ešte v rámci prípravných prác o tomto zákone na ministerstve spravodlivosti sme robili, sme konzultovali veci a vyžadovali sme si podklady povedzme z Vojenského historického ústavu a z ďalších inštitúcií, ktoré by nám osvetlili povahu koncentračných táborov na jednej strane a zajateckých táborov na druhej strane.

    Nechcem tu v žiadnom prípade skrášľovať režim v zajateckých táboroch, bol veľmi tvrdý, a Vojenský historický ústav na Slovensku má podklady o tom, že veľké množstvo slovenských zajatcov zahynulo v týchto zajateckých táboroch na území Nemecka. Napriek tomu však musím povedať, že predsa len režim v týchto dvoch typoch táborov bol rozličný a tá rozličnosť spočívala v tom, že koncentračné tábory boli určené na fyzickú likvidáciu tam väznených zajatých osôb, kým zajatecké tábory neboli určené na fyzickú likvidáciu týchto osôb, zajatcov. Taktiež koncentračné tábory boli spravované vojskami SS, zajatecké tábory boli spravované riadnou nemeckou armádou, teda Wehrmachtom.

    Takýchto rozdielov povedzme v drobnostiach, ale predsa len nie nevýznamných, by sa možno dalo uviesť viacero. Z tohto dôvodu, čiže z dôvodu vecného rozdielu medzi koncentračnými tábormi na jednej strane a zajateckými tábormi na druhej strane a pragmatických úvah o možnostiach štátneho rozpočtu, vychádzame z toho a takýmto spôsobom to bolo aj konzultované medzi politickými stranami, že u osôb, ktoré boli väznené v koncentračných táboroch, platia ustanovenia zákona o tom, že nárok prechádza na vymedzený okruh dedičov týchto osôb, kdežto u osôb väznených v zajateckých táboroch by nárok neprechádzal na dedičov týchto osôb v prípade úmrtia priamych postihnutých.

    Chcel by som sa zmieniť ešte aj o niektorých iných návrhoch, ktoré zazneli, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Predovšetkým pokiaľ výbor pre ľudské práva a národnosti navrhol rozšíriť okruh osôb na osoby, ktoré boli inak prenasledované na území Slovenskej republiky, na všetkých, ktorí boli dotknutí diskriminačnými zákonmi Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945 na území Slovenskej republiky, toto je také široké a také neurčité vymedzenie, že by sa takmer každý mohol domáhať odškodnenia podľa tohto zákona a vo svojom dôsledku by to viedlo k priamemu opaku, že jednak by tak narástol počet osôb, ktoré by si uplatňovali odškodnenie, že by bolo vlastne organizačne a fyzicky takmer nezvládnuteľné u nás na ministerstve spravodlivosti vybaviť tento počet osôb, a tým by utrpeli potom aj osoby, ktoré sa oprávnene domáhajú povedzme z titulu väznenia v koncentračnom tábore.

    Čiže z toho dôvodu rovnako ako gestorský výbor navrhujem neprijať pozmeňujúci návrh pod číslom 2 v spoločnej správe a pod číslom 7, ktoré navzájom spolu súvisia. Inak tie pozmeňujúce návrhy sú skôr legislatívnotechnickej povahy. To, že sa to vzťahuje aj na zajatie, na väzňov zajateckých táborov, podporujem, ale chcel by som poukázať na jeden pozmeňujúci návrh, ktorý v spoločnej správe je uvedený ako legislatívnotechnická pripomienka, ale v skutočnosti nie je to legislatívnotechnická pripomienka, ale pripomienka, ktorá má veľmi závažný dosah na okruh oprávnených osôb, konkrétne ide o vymedzenie územia. Pripomienka v spoločnej správe číslo 8 k § 2 ods. 2 v návrhu zákona navrhuje slová "Slovenská republika z rokov 1939 až 1945" nahradiť slovami "v rokoch 1939 až 1945". V spoločnej správe sa to prezentuje ako legislatívnotechnická pripomienka, ale v skutočnosti ide o to, o ktoré územie alebo z ktorého územia osoby deportované spadajú pod režim tohto zákona, či z územia Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, čiže mimo obsadených južných území, alebo z územia dnešnej Slovenskej republiky s tým, že boli deportovaní v rokoch 1939 až 1945.

    Návrh zákona vychádza z toho, že zákon sa vzťahuje na osoby deportované z územia Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, čiže bez obsadených južných území, a to okrem iného aj z toho dôvodu, že tieto obsadené južné územia v rokoch 1939 až 1945 patrili do Maďarska. Maďarsko v roku 1994 prijalo zákon o odškodnení väzňov koncentračných táborov. Je to zákon číslo 33/1994 maďarského zákonníka, ktorý sa vzťahuje na všetky osoby, teda vtedajšieho maďarského štátu z rokov 1939 až 1945 a podľa informácií, ktoré máme, boli odškodnení aj naši občania, naši dnešní občania, ktorí boli deportovaní z vtedajšieho maďarského územia alebo povedzme z Dunajskej Stredy, alebo z Komárna, alebo z Košíc. Boli odškodnení, alebo majú nárok na odškodnenie podľa tohto maďarského zákona. Navyše, opäť podľa informácií, ktoré máme, Maďarsko, teda súčasné Maďarsko dostalo reparácie z Nemecka vo výške niečo vyše 100 mil. nemeckých mariek práve na odškodnenie takýchto osôb. Čiže navrhujem ponechať pôvodnú dikciu Slovenská republika z rokov 1939 až 1945, čo nie je legislatívnotechnická poznámka, ale vymedzenie rozličného štátu, samozrejme, a rozličného územia.

    Taktiež súhlasím s tým, aby boli do zákona zahrnuté aj osoby, ktoré sa ukrývali na území Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945. Opäť je to ošetrené pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe. A z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli doručené ako návrhy skupiny poslancov, chcem uviesť, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej a ďalších poslancov sa vzťahuje na to, aby mohli byť odškodnené aj osoby, ktoré boli deportované z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava. Podľa podkladov, ktoré eviduje Židovská náboženská obec, je 12 takýchto osôb, ktorí sú dnes občanmi Slovenskej republiky, žijú na území Slovenskej republiky, a preto niet dôvodu, aby neboli zahrnuté, aby boli teda vlastne vyňaté z režimu tohto zákona. Preto súhlasím s týmto dodatkom s tým, že taktiež vzhľadom na neurčitý okruh osôb, okruh prípadných dedičov aj pri tomto okruhu osôb sú vyňatí, sú vylúčení dedičia.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh poslanca Kötelesa, pani Dolníkovej a ďalších, kde navrhujú vynechať slová "z územia Slovenskej republiky", tento návrh nepodporujem, pretože by neviedol k spresneniu a neviedol by ku skvalitneniu tohto návrhu zákona.

    Konečne chcem povedať, že jeden pozmeňujúci návrh uvedený v spoločnej správe navrhuje zvýšiť sumu 2 500 korún za mesiac, to je pozmeňujúci návrh číslo 17 zo spoločnej správy, na 3 000 korún. Musím povedať, že vláda, keď schvaľovala tento návrh zákona, vychádzala aj z finančných možností a schválila tento zákon so sumou 2 500 korún. Ja nemôžem v tejto chvíli meniť stanovisko vlády, to znamená, že nemôžem podporiť tento pozmeňujúci návrh bod číslo 17 v spoločnej správe. Ostatné pozmeňujúce návrhy sú legislatívnotechnickej povahy, pokiaľ menia aj účinnosť z novembra na 1. decembra, to je v poriadku vzhľadom na to, že november už tu máme. Čiže s ostatnými pozmeňujúcimi návrhmi súhlasíme.

    Vážená Národná rada, som presvedčený, že prijatím tohto zákona Slovenská republika dostojí svojej morálnej a politickej povinnosti odškodniť tento okruh našich občanov, ktorí boli kolektívne postihnutí, nespravodlivo postihnutí, a preto vás vyzývam a navrhujem, aby tento návrh zákona bol prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda,

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesol podstatné časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 428 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Tieto výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor dostal do dňa 19. októbra 1999 stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Volfa, ktorý nie je členom výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 3, ktorý je vecne schválený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a odporúča sa na schválenie v časti IV v bode 12 spoločnej správy.

    Vládny návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prostredníctvom uznesenia číslo 161 z 5. októbra 1999, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 202 z 12. októbra 1999 a ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 60 z 11. októbra 1999.

    Vládny návrh zákona odporúčal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie schváliť uznesením číslo 101 zo 6. októbra 1999 bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte obsiahnuté v časti IV spoločnej správy. Máte ich k dispozícii, takže nebudem ich opakovať. Obmedzím sa len na niekoľko poznámok.

    Po prvé. Diskusia vo výboroch bola podľa môjho názoru veľmi konštruktívna. Na rokovaniach výborov sa zúčastnili aj zástupcovia dotknutých osôb, predovšetkým Asociácie Židovských náboženských obcí a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Vo výboroch boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy jednak legislatívnotechnického charakteru, a jednak vecného charakteru. Čo sa týka pripomienok legislatívnotechnického charakteru, tieto pripomienky máte vyznačené v spoločnej správe pod časťou odôvodnenie. Chcem ale v tejto súvislosti upozorniť aj na to, na čo upozornil pán minister Čarnogurský, že pozmeňujúci návrh pod bodom 8, ale zároveň aj 10, lebo ony spoločne súvisia, nemajú legislatívnotechnický charakter. Ide o pozmeňujúce návrhy vecného charakteru, keďže rozdielnym spôsobom proti vládnemu návrhu vymedzujú územie, z ktorého mali byť oprávnené osoby deportované v rozhodnom období. Z tohto hľadiska sa mi zdá vhodné hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch samostatne.

    Čo sa týka pripomienok vecného charakteru, tie smerovali najmä k rozšíreniu okruhu oprávnených osôb. K tomu rozšíreniu došlo najmä v dvoch smeroch jednak o osoby, ktoré boli v rozhodnom období odvlečené do vojenských zajateckých táborov, a v druhom smere ide o osoby, ktoré sa v rozhodnom období ukrývali z dôvodov rasovej a náboženskej perzekúcie. Chcem konštatovať, že tieto pozmeňujúce návrhy získali podporu prakticky všetkých parlamentných poslaneckých klubov, aspoň keď vychádzame z výsledkov hlasovania v gestorskom výbore.

    Po rozprave budem odporúčať hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: budem odporúčať, aby sa spoločne hlasovalo o bodoch 1, 3, 4, 6, 9, 12, 13, 16, 19, 20 a 21 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Ďalej budem odporúčať, aby sa jednotlivo hlasovalo o bodoch 7 a 15 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ďalej aby sa samostatne hlasovalo o bodoch 8 a 10, gestorský výbor ich odporúča schváliť. A ďalej aby sa jednotlivo hlasovalo o bode 17, ku ktorému gestorský výbor neprijal stanovisko. Ďalej budem navrhovať, aby sa spoločne hlasovalo o bodoch 2, 5, 11, 14, 16a a 18, pričom gestorský výbor tieto návrhy odporučí neschváliť.

    Chcem ešte v tejto súvislosti pripomenúť, prečo sa do spoločnej správy dostal aj bod 16a. Ide o dodatok k tlači číslo 315a, ktorý bol spracovaný na základe tej skutočnosti, že jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 2 ods. 3 zákona sa dostal do gestorského výboru dodatočne už po schválení spoločnej správy výborov, gestorský výbor opätovne otvoril rokovanie a vypracoval na základe tohto rokovania dodatok k tlači číslo 315a. V tomto dodatku je jeden pozmeňujúci návrh označený ako pod písmenom 16a. Ja ho nebudem odporúčať schváliť v zmysle uznesenia gestorského výboru.

    To je všetko, pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecké kluby Milan Benkovský za SDĽ, László Köteles za SMK. Ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Kalman a pán poslanec Hudec. Čiže ako prvý vystúpi pán poslanec Benkovský za klub SDĽ, po ňom pán poslanec Köteles.

    Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som krátko z poverenia poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice zaujal stanovisko k vládnemu návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov.

    Chcel by som na jednej strane oceniť fakt, že vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorý rieši aspoň čiastočné odškodnenie nacizmom postihnutých občanov, a to v súvislosti s neriešením tejto problematiky zo strany Nemeckej spolkovej republiky. Na druhej strane na základe preštudovania návrhu zákona a stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ale i stanoviska Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov možno konštatovať, že zákon bol spracovaný do značnej miery povrchne.

    To sa dotýka v zásade štyroch oblastí. Je to otázka času, kedy je zákon prijímaný. Po druhé otázka rozsahu navrhovaného zákona, konkrétne oprávnených osôb, o ktorých sa tu už hovorilo v úvodných vystúpeniach. Po tretie je akési zosúladenie so zákonmi číslo 119/1990 Zb. a číslo 319/1991 Zb. a v neposlednom rade i otázka odškodného, ktorá je navrhovaná, tak ako v uvedených prípadoch predchádzajúcich zákonov. Osobne sa tomu nečudujem, pretože vládny návrh zákona bol pripravený ešte predchádzajúcou vládou, avšak vtedajšia koalícia ho nebola schopná prijať. Zákon sa predkladá až, dá sa povedať, na určitý nátlak občianskej verejnosti.

    Návrh zákona vychádzajúci z dôvodovej správy dáva do jednej roviny väzňov koncentračných táborov, bojovníkov proti fašizmu s oprávnenými osobami podľa zákona číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácií a zákona číslo 319/1991 Zb. o protiprávne násilne odvlečených občanoch, ako i zákona číslo 87/1991 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových a iných krívd.

    Chcem pri tejto príležitosti zdôrazniť, že nespochybňujem uvedené zákony ani nároky všetkých tých, ktorí boli postihnutí za svoje politické presvedčenie. Porovnávanie týchto zákonov s predloženým návrhom však považujem za nedôstojné, a to tak z hľadiska oprávnených osôb, ako i dĺžky a rozsahu utrpenia či osobnej a majetkovej ujmy. Uviedol som len tri z celkového radu zákonov zameraných na nápravu a čiastočné odstránenie krívd, ktoré vyjadrovali snahu Slovenskej republiky o demokratizáciu našej spoločnosti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a Listinou základných ľudských práv a slobôd.

    Je zaujímavé, najmä v kontexte budovania slovenskej štátnosti, že zákon o zmiernení niektorých krívd z obdobia druhej svetovej vojny je predložený až po 10 rokoch od prevratu v novembri 1989. Triezvo uvažujúcim politikom a občanom azda netreba pripomínať, že bez Slovenského národného povstania, ale i domáceho a zahraničného odboja, bez aktívneho vstupu do protifašistického boja by dnes nebolo samostatnej Slovenskej republiky. Pritom k tým, ktorí sa o to svojimi činmi, strádaním a obeťami zaslúžili, sa táto Slovenská republika ešte stále neraz správa macošsky.

    Navrhovateľ vychádzajúc práve z porovnateľnosti uvedených zákonov navrhuje veľmi zúžený okruh oprávnených osôb, a to v § 2, kde: "Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väzenie v koncentračnom tábore." V tejto súvislosti ide o rozdielny prístup, ba dokonca o určitú diskrimináciu poškodených. Dokumentuje to i dôvodová správa, kde sa konštatuje, že obnovené deportácie sa dotýkali politických väzňov, Židov, Cigánov, vojakov Slovenského národného povstania, osôb nezistenej totožnosti a iných, to jest širokého okruhu ľudí v absolútnej väčšine zapojených do boja proti fašizmu, prípadne prenasledovaných na etnickom princípe. Hneď v ďalšej vete sa však konštatuje, že navrhovaný zákon o odškodnení by sa mal dotýkať osôb deportovaných výlučne do koncentračných táborov. Takýto postup jasne dokumentuje, že ide o odškodnenie, ktoré je zúžené v pôvodnom návrhu na prevažne rasové dôvody bez zohľadnenia oprávnených osôb, ktoré nesú iné politické, národnostné či náboženské znaky.

    Preto navrhujem, aby boli v návrhu zákona oprávnené osoby rozšírené o väzňov v zajateckých táboroch, čo zodpovedá slovenskej realite. Som preto rád, že tento návrh bol podporený i pri prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, nemal k nemu zásadné výhrady ani pán minister a zohľadnil sa takto i morálny a politický aspekt.

    Obdobne sa navrhuje i v priamej súvislosti s citovanými zákonmi i rovnaká výška odškodného, a to v § 3 ods. 1 konkrétne v sume 2 500 Sk. Pritom spomínané zákony boli prijaté takmer pred 10 rokmi. V návrhu zákona sa nezohľadnila teda miera utrpenia, ale ani otázky spojené s infláciou, najmä rastom životných nákladov. Preto ak chceme zachovať určitý pomer, potom treba zvážiť pozmeňujúci návrh prijatý vo výbore pre financie, rozpočet a menu a upraviť výšku odškodného na 3 000 Sk. Osobne tento návrh podporujem. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov predložil už pri tvorbe zákona konkrétne pripomienky a opakovane i po jeho predložení do Národnej rady Slovenskej republiky. SZPB sa obrátil na viaceré poslanecké kluby v Národnej rade a uskutočnilo sa i stretnutie s predsedom SZPB generálporučíkom Ing. Jánom Husákom. Zásadné pripomienky a požiadavky smerovali k podpore už spomínaných návrhov, ako sú:

    1. aby sa odškodnenie vzťahovalo aj na väzňov zajateckých táborov,

    2. aby bola zvýšená peňažná náhrada a

    3. aby došlo i k zmene názvu zákona.

    Tieto návrhy nepriamo podporila aj Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, keď vláde odporučila zvážiť ich zohľadnenie v návrhu zákona. V súvislosti s pozmeňujúcimi návrhmi, samozrejme, sa vynára i otázka finančných dosahov na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Práve táto otázka je akýmsi dôvodom, prepáčte, pre mňa osobne skôr pseudodôvodom, na výhrady k úprave zákona, na jeho schválenie v pôvodnom znení. Chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť, že ak máme úprimný záujem na odškodnení bojovníkov proti fašizmu, občanov bez rozdielu politickej príslušnosti, vierovyznania či národnosti, teda tých, ktorí bojovali za našu slobodu, ktorí väčšinou prežili veľké utrpenie, dlhoročné strádanie a neraz obetovali i svoj život, potom nie je možné sa na zákon pozerať len cez jeho možné finančné dosahy. Napriek tomu považujem za potrebné povedať, že priame dosahy na verejné financie nebudú výrazne negatívne. Vychádzam, žiaľ, zo skutočných počtov žijúcich i ďalších oprávnených osôb a ich priemerného veku. V čase prijímania zákona prebehlo od vymedzeného obdobia 60, minimálne však 54 rokov, a tak najväčšia skupina oprávnených, pokiaľ vôbec sa dožili dnešných dní, je vo veku priemerne viac ako 80 rokov. Pýtam sa preto, kedy a akou formou chceme odškodniť ľudí, ktorí sa zaslúžili o našu súčasnosť, keď ako uvádza i samotná dôvodová správa: "Za krátku dobu už nebude prakticky žiadny prežívajúci."

    Ďalším dôvodom zmierneného dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet je postupnosť a forma vyplácania odškodného. Nepredpokladáme preto výraznejšie dosahy v porovnaní s už zohľadnenými výdavkami uvedenými v dôvodovej správe. Pri zohľadnení všetkých skutočností odporúčame podporiť požiadavky SZPB a židovských obcí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som na záver vyjadriť podporu predloženému návrhu, ktorý v prípade prijatia nami predložených pozmeňujúcich návrhov splní svoj účel. Musím však zároveň konštatovať, že naša podpora je limitovaná prijatím pozmeňujúcich návrhov, tak ako sú predložené v spoločnej správe výborov. Ak by som mal zhrnúť, v zásade teda ide o rozšírenie oprávnených osôb, ktorým prináleží odškodnenie, o tých, ktorí boli deportovaní a väznení nielen v nacistických koncentračných táboroch, ale i v zajateckých táboroch a dávame na zváženie i zvýšenie výšky navrhovaného odškodného.

    Chcem tiež vyjadriť presvedčenie, že sa nájde politická vôľa a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podporia pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú významnejší dosah na rozpočet a naopak vyjadrujú vzťah poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale i našej spoločnosti k tým, čo sa zaslúžili o našu slovenskú štátnosť a položili základy budovania demokratickej spoločnosti. Práve preto verím, že zákon s pozmeňujúcimi návrhmi bude Národnou radou Slovenskej republiky dnes schválený. Poslanci Národnej rady za Stranu demokratickej ľavice budú hlasovať za pozmeňujúce návrhy a následne i za zákon ako celok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalej v rozprave vystúpi za klub SMK pán poslanec Köteles. Po ňom pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada,

    pán minister,

    pán predsedajúci,

    v 20. storočí na území Slovenska z neľudských dôvodov nespočetnekrát boli postihnuté represiou viaceré skupiny občanov. Najtvrdšie v našich podmienkach nepoznané neľudské represálie postihli židovskú komunitu v rokoch 1938 až 1945. Zákony, ktoré ich najprv preradili do skupiny občanov tretej kategórie bez nároku na majetok, zdravie a voľný pohyb, nakoniec vyústili do odsúhlasenia ústavného zákona na ich deportáciu do koncentračných a vyhladzovacích táborov vlakom, aby Slovenská republika platila za každého vyvezeného Žida 500 ríšskych mariek. Česť poslancovi vtedajšieho zákonodarstva grófovi Jánosovi Eszterházymu, ktorý ako jediný poslanec otvorene protestoval proti tomu, aby som ho citoval "nekresťanskému činu voči židovským občanom." Dodal by som, že napriek tomu v tomto čase nesmierne odvážnemu a humánnemu činu len jeho odsúdili tzv. ľudové súdy, ešte k tomu v jeho neprítomnosti na smrť. Žiaľ, naše súdy jeho meno dodnes neočistili.

    Vážená Národná rada, deportáciám sa v podstate vyhli len tie osoby židovského pôvodu, ktoré dodatočne boli pokrstené alebo dostali takzvanú prezidentskú výnimku. Deportácie boli obnovené najprv živelne a potom organizovane počas potlačenia Slovenského národného povstania. Obnovené deportácie do koncentračných a do takzvaných pracovných táborov sa týkali hlavne občanov židovského pôvodu už bez výnimiek, Rómov, politických väzňov, osôb nezistenej totožnosti, partizánov a vojakov Slovenského národného povstania.

    Vážená Národná rada, práve v tomto okamihu riešime tento náš skoro 60-ročný dlh voči týmto osobám. Aj predložený návrh zákona sa snaží o zmiernenie týchto krívd. Len, žiaľ, môžeme konštatovať, že návrh zákona napriek tomu, že je už niekoľko rokov vypracovaný, tak neskoro a len teraz v súčasnej nepriaznivej finančnej situácii bol predložený do Národnej rady. Veď priemerný vek ešte žijúcich bývalých deportovaných osôb je veľmi vysoký a ich počet z roka na rok klesá. V minulom období v mene bývalých deportovaných sme viackrát interpelovali vtedajšiu vládu. A strany maďarskej koalície ani vtedy nesúhlasili s postojom ministerstva zahraničných vecí, ktoré odškodnenie pre bývalých väzňov v koncentračných táboroch viazalo na finančnú náhradu zo strany Nemeckej spolkovej republiky. Susedné štáty - Česká a Maďarská republika ešte na začiatku deväťdesiatych rokov osobitným predpisom alebo na základe zákona zo zdrojov štátneho rozpočtu odškodnili obete fašizmu. Opravil by som pána ministra, nie na základe zákona číslo 33/1994, ale na zákone na základe zákona číslo 32/1992 Zb. boli odškodnené.

    Teraz mi dovoľte, aby som vás, cteného predkladateľa upozornil na niektoré slabiny a nejasnosti predloženého návrhu zákona. Oprávnenie na odškodnenie, presnejšie na zmiernenie krívd spáchaných nacizmom, inak z historického hľadiska by bolo správnejšie používať výraz fašizmus, vzniká len pre tú osobu, ktorú z územia Slovenskej republiky internovali do koncentračných táborov. V dôvodovej správe nie je presne definované, o aké územie ide. Keď vychádzame z územia vtedajšej Slovenskej republiky, teda bez územia, ktoré vtedy bolo pripojené k Maďarsku alebo k nemeckej ríši, takisto musíme brať do úvahy aj územia spišských a oravských obcí, ktoré v tom čase patrili k Slovenskej republike a v súčasnosti sa nachádzajú v Poľskej republike.

    Ale aj tak som nútený naďalej oponovať návrh zákona. Z viacerých dôvodov nemôžem súhlasiť ani s návrhom, aby sa odškodnenie vzťahovalo len na tie osoby, ktoré boli internované z vtedajšieho územia Slovenskej republiky. Moja argumentácia vyplýva jednak zo skúseností pri uplatňovaní zákona číslo 319/1991 Zb. o odškodnení nezákonne deportovaných do sovietskych pracovných lágrov. Ani vtedy viacerí bývalí deportovaní nemohli presne určiť alebo vierohodne dokázať miesto ich zaistenia, o čom vtedajšie orgány neviedli nijaké presné záznamy. A takisto aj z historického hľadiska je toto kritérium spochybniteľné a nelogické.

    Časť občanov Slovenskej republiky židovského pôvodu po prijatí protižidovských zákonov a opatrení, aby sa vyhli takzvanému sústredeniu a deportácii do koncentračných táborov, opustila Slovenskú republika napríklad do jazykovo skoro totožného protektorátu k známym, kde nepoznali ich etnický pôvod. Alebo do maďarského kráľovstva k známym nielen na južné územia, ale napríklad na východ Slovenska, na Podkarpatskú Rus, alebo do veľkomesta Budapešť, kde ťažko mohli zistiť ich pravú totožnosť. Takže mohlo sa stať a stalo sa aj vo viacerých prípadoch, že občanov Slovenskej republiky židovského pôvodu, ktorých odhalili, že sa nezákonne zdržiavajú v cudzom štáte, priamo z tohto územia, teda z cudzieho územia deportovali do koncentračného tábora. Dodal by som, že tých občanov neodškodnili ani maďarské, ani české zákony.

    Počas a hlavne po potlačení Slovenského národného povstania došlo k živelným deportáciám Židov a Rómov. V týchto prípadoch je skoro nemožné vierohodne dokázať miesto ich zadržania. Takisto aj časť vojakov Slovenského národneho povstania počas bojov bola vytlačená z územia Slovenskej republiky a na území vtedajšieho Maďarska alebo na území dnešného Poľska boli zajatí.

    Vážená Národná rada, podľa môjho názoru Národná rada Slovenskej republiky by ukrivdila občanom Slovenskej republiky a takisto zákon by nemal umierňovací charakter a nemohli by sme považovať za historickú satisfakciu, keď z tohto odškodňovacieho procesu by sme vylúčili tých bývalých deportovaných, ktorí boli internovaní nie z územia Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu odporúčam, aby z § 2 ods. 3 boli vynechané slová "z územia Slovenskej republiky" a dodatočne z technickolegislatívneho hľadiska opraviť výraz, že nie z rokov, ale "v rokoch 1939 až 1945". Zároveň žiadam, aby body 2, 5 a 18 boli vyňaté zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    A teraz mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti prijatia zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vyslovuje odhodlanie vyrovnať sa s tragickými udalosťami novodobých dejín Slovenska. Zároveň vychádzajúc zo svojej historickej zodpovednosti za zmiernenie krívd spáchaných v zmysle neľudských ideológií na území Slovenska bude vyvíjať úsilie na ich spravodlivé riešenie v duchu našich kresťanských tradícií.

    Ďakujem.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Kötelesa má pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Köteles, nechcel som pôvodne reagovať ani som nemal v úmysle, ale z vašich rečí sa mi začal otáčať žalúdok, s akou nehoráznou sprostosťou a drzosťou obhajujete okupáciu južného Slovenska, očisťujete vaše maďarské kráľovstvo, ktoré vyviezlo 11-krát viacej občanov židovskej národnosti ako bývalý slovenský štát v priemere. A na druhej strane chcete ešte povedať, že túto historickú politickú ohavnosť, ako je okupácia cudzieho územia, má odškodňovať občanov na jeho teritóriu iný štát, ktorému toto územie v danom čase nepatrilo. Vy sa chcete pokladať za občana Slovenskej republiky? Vy nás chcete obviňovať z netolerancie a z toho, že nemáme vzťah k menšinám? Vy si najprv urobte poriadok vo vlastnej hlave vo vzťahu k vlastnému štátu, pretože Slovenská republika je aj váš štát, a až potom seďte v tomto parlamente, lebo inak sa mi naozaj z vás otáča žalúdok.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman a po ňom pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    pravdu povediac, že som aj zvažoval, či vôbec vystúpim najmä po vystúpení pána ministra Čarnogurského, ktorý na mnohé pripomienky alebo odporúčania z jednotlivých výborov reagoval pozitívne, a verím, že tak pozitívne budú tieto námety aj z týchto jednotlivých výborov prijaté. Pravda je aj to, že som od prvého čítania a od prerokovania návrhu zákona vo výbore, ktorého som členom, rokoval s niektorými predstaviteľmi jednotlivých organizácií, ktorých sa to dotýka, i s niektorými priamymi aktérmi, na ktorých sa zákon, ak sa prijme, bude vzťahovať, a to ma určitým spôsobom viedlo k tomu, že predsa som sa len rozhodol v tomto momente vystúpiť.

    Je pravdou to, že v histórii každého národa sú svetlé, menej svetlé, ale aj tienisté stránky. Pravdou je aj to, že jednou takou svetlou stránkou v histórii slovenského národa bolo Slovenské národné povstanie, ktorého 55. výročie sme si v tomto roku pripomínali a ktoré sa významnou mierou zapísalo do histórie protifašistického odboja ako jedno z najväčších vystúpení v Európe proti fašizmu. Pravdou je aj to, že v druhej svetovej vojne mnohí naši občania žijúci na území Slovenskej republiky bojovali za humánnosť, za demokraciu, za slobodu a v tomto duchu alebo v tomto boji niesli aj následky takéhoto stavu, vojnového stavu v podobe zajatia, v podobe koncentračných táborov, zajateckých táborov, v podobe podlomeného zdravia alebo straty na životoch. A to je vlastne tá tienistá stránka aj tohto svetlého momentu v štyridsiatych rokoch našej histórie.

    Preto som chcel zdôrazniť, že návrh zákona, ktorý má síce len selektívny charakter, ale opäť zdôrazňujem, po vystúpení pána ministra verím, že sa bude vzťahovať aj na tú časť našich občanov alebo bývalých občanov, alebo bojovníkov, ktorí boli v rôznych zajateckých táboroch, nacistických zajateckých táboroch. Prihováram sa teda aj z tohto miesta za to, aby sme skutočne zvážili, aby sme skutočne podporili túto myšlienku, aby sme do návrhu zákona zakotvili aj účastníkov zajateckých táborov na území Slovenskej republiky.

    Chcem zdôrazniť skutočnosť, ktorá tu bola spomenutá, že aj predchádzajúca vláda pripravovala tento zákon. Je to pravda, pripravovali sme ho aj na základe toho, že sme veľmi dôrazne požadovali a zároveň aj očakávali, že určité kompenzácie prídu zo strany Nemeckej spolkovej republiky. Žiaľ Slovensko ako jedna z mála, možno, že jediná krajina nedostala zatiaľ kompenzácie za druhú svetovú vojnu. Aj preto sme pripravili tento návrh zákona, ktorý sme už potom nestihli predložiť do parlamentu Slovenskej republiky.

    Nie celkom súhlasím s pánom Čarnogurským v tom duchu, že boli nejaké zásadnejšie rozdiely medzi zajateckým táborom a koncentračným táborom. Myslím si, pán minister, vážené dámy a vážení páni, že podstata bola tá istá. Strach, choroby, hlad, každodenný strach o stratu života, to bola červená niť jednej aj druhej formy táborov, ktoré nacisti zriaďovali a do ktorých boli zajatí naši občania alebo občania z iných krajín v rámci Európy.

    Chcem sa zmieniť, a to je vlastne výsledok mojich konzultácií s predstaviteľmi alebo niektorými našimi občanmi k niektorým momentom, najmä v súvislosti s výškou odškodnenia. Pán minister tiež spomenul otázku, reagoval tak na spoločnú správu, aby sa upravila výška odškodného u oprávnených osôb vo výške 2 500 korún a 2 000 korún. Myslím si, že by sme mali zvážiť, skutočne, ja sa prikláňam k názoru, aby to bolo 3 000 korún za každý začatý mesiac tejto deportácie. Pretože občania, ktorí boli odškodnení začiatkom deväťdesiatych rokov, odvtedy jednak už prešiel nejaký čas, touto zvýšenou výškou by bola určitým spôsobom satisfakcia vo vzťahu k tomu, že sa vtedy tieto odškodnenia netýkali aj ich. A zároveň si myslím, a to mi všetci dáte za pravdu, že 2 500 korún začiatkom deväťdesiatych rokov a 2 500 korún v súčasnom období nie je tá istá cena najmä z pohľadu kúpyschopnosti našich občanov.

    Tretia moja pripomienka je vo vzťahu k príplatku k dôchodkom. Dámy a páni, myslím si, že o takých príplatkoch, ako je 18, 15 či 9 korún, by sme asi nemali uvažovať a už vonkoncom tu neplatí alternatíva nejakého veľkého balíka, ktorý by prišiel odrazu ako požiadavka na štátnu pokladnicu, pretože tieto dôchodky sa vyplácajú postupne. Tak ako je to navrhované v zákone, náklady na úpravu týchto dvoch dôchodkov, ktoré budú robené v príslušných inštitúciách, budú asi vyššie ako samotné odškodnenie.

    A preto môj pozmeňujúci návrh je v tomto smere taký, aby sme tým, ktorým sa tam navrhuje 50 korún, respektíve namiesto 30 korún, aby sme mesačné odškodnenie vo forme príplatku dôchodku postavili na úroveň 100 korún a tie ďalšie čísla, viete, o čom hovorím, to znamená, aby sa čísla 18, 15, respektíve 9 korún nahradili sumou 50 korún jednotne pre všetkých, na ktorých sa to vzťahuje.

    Nemali by sme argumentovať len ekonomikou, tak ako tu bolo povedané, pretože ekonomika je síce podstatná, je zásadná, je rozhodujúca pri riadení politických procesov, ale sú v niektorých prípadoch aj iné kritériá alebo iné princípy napríklad solidarity, princípy vzájomnej pomoci, princípy určitého pochopenia, ale aj ľudskosti a práve tieto princípy by sme mohli uplatniť v súčasnom období pri prerokovaní tohto návrhu zákona v záujme spravodlivého a konečného odškodnenia občanov, ktorí i za našu slobodu i za našu súčasnosť a našu budúcnosť položili svoje životy. Boli ochotní bojovať, dostali sa do zlého postavenia a mnohí prišli o svoje životy, respektíve tí, ktorí žijú, majú podlomené zdravie a žijú s ťažkými spomienkami na minulosť.

    V tomto duchu teda navrhujem tieto pozmeňujúce návrhy a obraciam sa aj na ctený parlament, aby sme tieto pozmeňujúce návrhy, jednak rozšírenie na zajatecké tábory, jednak na rozšírenie finančných zdrojov, schválili.

    Chcem povedať, už keď som hovoril o predchádzajúcom vládnom návrhu, že my sme uvažovali s vyčlenením sumy pol miliardy korún, teda 500 mil. korún. Pokiaľ si dobre pamätám alebo dobre som študoval predložený materiál, suma, ktorá vychádza z navrhovaného zákona, uvažuje o 200 mil. korún, teda aj v tomto smere je rozdiel medzi pôvodným a súčasným zámerom. Myslím si však, že to nie je neprekonateľná suma a že táto suma je realizovateľná v našich podmienkach v záujme dosiahnutia spravodlivosti.

    Vážené dámy, vážení páni, toľko stručne k predloženému návrhu. Verím, že všetci dôstojne a zodpovedne pristúpime k tomuto návrhu zákona, že ho podporíme, čím si určitým spôsobom splatíme aj tú daň alebo tie prísľuby, ktoré sme si v súvislosti so spomienkou na 55. výročie Slovenského národného povstania aj v tejto miestnosti dali alebo ktoré odzneli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Kalmana má pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán generálny prokurátor,

    dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Kalmana a akosi ešte spresnila jeho vystúpenie. On hovoril, že Mečiarova vláda pripravovala tento zákon. Ja by som uviedla, že pripravovala a predložila nielen do legislatívnej rady, ale aj do vlády, ktorá sa týmto legislatívnym návrhom zaoberala. Členovia vlády vrátili legislatívny návrh na doplnenie v tom zmysle, že by sa okruh oprávnených osôb rozšíril o osoby postihnuté v zajateckých táboroch na území Slovenska vrátane osôb, ktoré na území Slovenska položili svoj život v boji proti nacizmu. Toto bolo už v období, keď opätovne tento návrh vláda Slovenskej republiky nestihla schváliť a postúpiť ho do parlamentu. Preto sa prihováram za návrh pána poslanca Kalmana v otázke rozšírenia okruhu týchto osôb aj na osoby, ktoré boli v zajateckých táboroch, pričom by som rada na území Slovenska, samozrejme, videla ešte aj odškodnenie osôb, ktoré položili život na území, samozrejme, slovenskí občania, ktorí položili život v boji proti nacizmu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    pán minister,

    hostia,

    niet takých peňazí, ktorými by sa dalo úplne odškodniť to, čo sa udialo v rámci nacistických projektov a programov, v rámci zločinov, ktoré sa nezmazateľne zapísali nielen do histórie Slovenska, ale do histórie celej Európy a celého sveta. Hovorím to preto, aby som hneď vyjadril svoj názor, že podporím všetky návrhy, ktoré sa budú snažiť aspoň symbolicky aj finančne naznačiť to, že si všímame tieto skutočnosti a že nie sú nám ľahostajné. Keď však hovoríme o symbolike, treba povedať aj čosi iné. Žiaľbohu, mnohí štatistici najmä z okolitých krajín veľmi radi prišívajú Slovenskej republike, Slovensku, slovenskej histórii to, čo spáchali oni sami. Týka sa to najmä južného územia Slovenskej republiky a, žiaľbohu, aj v dnešných publikovaných štatistikách častokrát nájdeme deportácie, ktoré vykonalo fašistické horthyovské Maďarsko z územia okupovaného nášho kraja na účet prvej Slovenskej republiky. Aj preto je také nesmierne dôležité (nie kvôli peniazom, hľadajme iné spôsoby, ako sa pripojiť k odškodneniu týchto ľudí, ale práve kvôli týmto skutočnostiam), aby sme nevynechávali z textu, tak ako to navrhuje skupina poslancov v pozmeňujúcom návrhu, z územia Slovenskej republiky a neviem, či z tohto pohľadu je vhodné akceptovať návrh, ktorý by rozšíril počet oprávnených osôb aj na územie bývalého Protektorátu Čiech a Moravy.

    Pripomeniem ešte jednu skutočnosť. Je veľmi dobré, že sa objavilo v návrhu to, že by sa mali odškodňovať osoby, ktoré boli deportované z územia Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945, ale upozorňujem, že toto územie nemalo stále hranice, tie sa menili. Aj z pohľadu toho, ako budeme hodnotiť udalosti ku vzťahom či už k občanom, ak takí boli, ktorí žili na území severného Spiša a severnej Oravy, ktorá teraz patrí Poľskej republike. A čo s územím Podkarpatia alebo Zakarpatia - záleží na tom, kto ho ako definuje? Preto si myslím, že musíme trvať a spresniť tento návrh v tom zmysle, že by išlo len o tie osoby, ktoré boli deportované z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Teda v tom okamihu, ak to bolo územie prvej Slovenskej republiky. Taký občan by mal nárok a bol by oprávnený v týchto veciach konať.

    Ak ide o osoby, ako už spomínal pán minister, ide o 12 osôb, ktorých by sa týkala navrhovaná klauzula Protektorátu Čiech a Moravy, treba rokovať s Českou republikou a dohodnúť toto odškodnenie. Upozorňujem, že nejde o peniaze, v nijakom prípade o peniaze, pretože potom by sme museli hovoriť o oveľa vyšších sumách, možno by to boli miliardy korún, aby to zodpovedalo aspoň hrubým kritériám na odškodnenie týchto osôb. Ide väčšmi o historickú pravdu a spravodlivosť.

    A preto, ak dovolíte, dávam pozmeňujúci návrh, ktorý do § 2 ods. 3 písm. a) vloží medzi slová "z územia" a slová "Slovenskej republiky" slovo "vtedajšej". Hovorím, že územie Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945 nemalo rovnaké hranice a mohlo by sa stať, že ublížime niektorej osobe len preto, že jednoducho vypadne z nejakých špekulatívnych dôvodov z tejto právnej úpravy.

    Mrzí ma, že pán poslanec, ktorý vystúpil za Stranu demokratickej ľavice, trošku, by som povedal, nie celkom presne informoval nielen poslanecký zbor, ale aj verejnosť o tom, že bývalá vláda nepripravila návrh a podobne. Upozorňujem, že vláda ho práve preto dala na prepracovanie, aby rešpektovala rozšírenie okruhu osôb a upozorňujem vás, že v diskusii, to sa napokon dá ľahko zistiť z magnetofónového pásu z rokovania vlády, hovorila aj o zvýšení finančných prostriedkov. Aj hľadala a našla, kde by sa dali získať. Tak prosím, aby sa takto nedeformovali informácie. Chcem zdôrazniť, že som veľmi rád, ak aspoň takáto čiastková právna úprava je tu, že aspoň touto čiastkovou úpravou sa čosi napraví. Určite podporím všetky návrhy, ktoré smerujú k odškodneniu aspoň časti tých, ktorým bolo veľmi tvrdo a kruto ublížené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hudeca má pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Hudeca práve v tom, že treba v zákone jasne vymedziť, že išlo o vtedajšiu oklieštenú podobu štátu, teda prvej Slovenskej republiky, ktorej časti územia boli okupované a bolo by nielen neprirodzené, ale bolo by absurdné, aby sme niesli zodpovednosť za okupačné úrady, ktoré vykonávali na tomto území zločiny proti ľudskosti. Teda z týchto dôvodov jednoznačne podporujem stanovisko pána poslanca Hudeca, aby sme zahrnuli do textu vyjadrenie, že išlo o vtedajšiu Slovenskú republiku a zároveň tým nepriamo naznačujeme, že zodpovednosť okupačných úradov na územiach odtrhnutých od Slovenska nesú okupanti.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Mikloško sa prihlásil ako prvý, pani poslankyňa Rusnáková, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na ústne vystúpenia v rozprave.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    pán generálny prokurátor,

    vystupujem s jedným pozmeňujúcim návrhom. V spoločnej správe v bode IV sa prakticky všade zavádza rozšírenie tohto zákona o slovo "zajatecké tábory". Ilustrujem to len na príklade hneď v bode 1, kde v názve zákona sa za slovo "táborov" vkladajú slová "a zajateckých táborov", čiže sa rozširuje platnosť tohto zákona o zajatecké tábory. V tomto smere podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    V § 2 sa za odsek 4 dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie: "(5) Právo žiadať o odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do zajateckých táborov."

    Samozrejme, tento môj pozmeňujúci návrh má zmysel vtedy, ak v prvotnom hlasovaní, ktoré bude o spoločnej správe, prejde aj návrh na rozšírenie o zajatecké tábory. To znamená § 2 ods. 4 hovorí, ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie a tak ďalej ide na rodinných príslušníkov, ktorí sú tam vymenovaní. Toto právo žiadať na osoby, ktoré boli v zajateckých táboroch, teda môj pozmeňujúci návrh by obmedzil. Veľmi stručne chcem povedať, je to do určitej miery aj reakcia na pána poslanca Kalmana, áno, utrpenie všetkých ľudí je zlé, každé utrpenie je zlé. Ale myslím si, že nemožno porovnávať koncentračné tábory so zajateckými tábormi. Zajatecké tábory sú ustanovené medzinárodnými konvenciami, má do nich prístup Medzinárodný Červený kríž, sú tam ľudia, ktorí boli proste zapojení do bojov, samozrejme, nie vlastnou vinou, čiže v tomto smere vidím rozdiel medzi týmito dvoma skupinami a z tohto dôvodu žiadam aj toto vyčlenenie.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Benkovský ako jediný prihlásený.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som vyjadriť nesúhlas tentoraz s pánom poslancom Mikloškom, ktorý navrhuje upraviť práve ten § 2 a doplniť tam vetu, ako spomínal, "právo žiadať odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do zajateckých táborov". Ja si myslím, že ide o jasné diferencovaný a v určitom smere a slova zmysle aj diskriminačný návrh, keď v prípade usmrtených väzňov v koncentračných táboroch sa odškodnenie týka i pozostalých a v prípade zajateckých táborov nie. Pýtam sa, či sú to iní ľudia, či neprežívali rovnakú bolesť, rovnaké ťažkosti, rovnaké problémy. Myslím si, že áno. Preto nepodporím tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Po nej pani poslankyňa Tóthová ako posledná prihlásená.

    Nech sa páči.

    Prosím vás, vypnite mobilné telefóny alebo telefonujte mimo rokovacej sály.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predložiť dve skupiny návrhov, ktoré sú doplňujúcimi návrhmi k vládnej novele.

    Prvý návrh sa týka rozšírenia návrhu zákona o územie bývalého Protektorátu Čiech a Moravy. Navrhujem, aby bol text doplnený nasledovne: v § 2 ods. 3 sa za slovo "republiky" vkladajú slová "alebo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava".

    Druhý návrh - v § 2 sa za ods. 4 dopĺňa nový ods. 5, ktorý znie: "Právo žiadať odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do zajateckých táborov alebo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava."

    Zdôvodnenie týchto návrhov, o ktorých potom prosím hlasovať osobitne, je nasledovné. V prvom návrhu sa rozširujú oprávnenené osoby o osoby, ktorým patrí odškodnenie, o tie osoby, ktoré boli odvlečené do koncentračných táborov nielen z územia Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, ale aj z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava, pretože ide o osoby, ktoré dnes majú slovenské štátne občianstvo, ale v danom čase odvlečenia do koncentračného tábora sa zdržiavali v Protektoráte Čechy a Morava napríklad z rodinných dôvodov. Dnes, podčiarkujem, sú to občania Slovenskej republiky.

    Druhý návrh obmedzuje oprávnené osoby o rodinných príslušníkov v tých prípadoch, ktoré som uviedla. Upozorňujem, že v tomto druhom návrhu je prvá polovica textu totožná s návrhom pána Mikloška, takže ak prejde jeho návrh, potom navrhujem, aby schválený text bol rozšírený len o druhú polovicu mojej vety.

    Druhý návrh je obdobný, ale je pripravený ako alternatíva k prvému návrhu, ktorý som predložila. O obidvoch bodoch prosím tiež hlasovať osobitne. V § 2 ods. 3 sa za slovo "republiky" vkladajú slová "alebo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava". Druhý návrh v § 2 sa za ods. 4 dopĺňa nový ods. 5, ktorý znie: "Právo žiadať odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do koncentračných táborov z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava". Rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi je ten, že tento návrh je ako alternatívny pre tých, ktorí by chceli ponechať medzi oprávnenými osobami aj rodinných príslušníkov v zajateckých táboroch, predchádzajúca alternatíva ich vypúšťa.

    Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Rusnákovej má pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, prečo ste nerozšírili svojím návrhom na celú Európu, prečo by sme mali platiť iba za protektorát, veď môžeme zaplatiť za celú Európu. Sme predsa celkom bohatý štát, nie? Vaša politická ohavnosť je len o niečo menšia ako pána Kötelesa, ale vás ospravedlňuje zasa to, že ste iba učiteľkou materskej školy a vy tomu ani z hľadiska historického, ani právneho, ani ekonomického absolútne nerozumiete.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi niekoľko myšlienok k predloženému zákonu, ktorý je dlhé roky očakávaný, viac rokov sa na ňom pracovalo, a ako som už vo faktickej poznámke uviedla, návrh zákona bol prerokúvaný aj vo vláde Vladimíra Mečiara a vrátil sa s požiadavkou na dopracovanie, ktorá, žiaľ, ani v tomto legislatívnom návrhu nie je zapracovaná.

    Plne treba súhlasiť s pánom poslancom Hudecom, ktorý bol mojím predrečníkom a ktorý uviedol, že to, čo sa v histórii stalo, peniazmi sa nedá nahradiť. Dá sa však zmierniť, a to gestom, ktoré vlastne tento legislatívny návrh akosi sa snaží urobiť. V každom prípade problémom nie je legislatívna úprava, ale finančné zabezpečenie toho, čo prijmeme. V tejto súvislosti chcem uviesť, že viaceré štáty v Európe dostali z Nemeckej republiky určitú finančnú sumu na pokrytie týchto náhrad, žiaľ, Slovensko je krajina, ktorá finančné náhrady nedostala. Keď som bola v Nemecku, túto otázku som otvárala, nebola doriešená, nepodarilo sa. Je mi len smutno, že súčasná vláda, ktorá hovorí o zlepšenom imidži a väčšej ústretovosti zahraničia, túto otázku nepostavila, nepoložila na stôl pri rokovaní s nemeckými partnermi. Nevidím, prečo Slovensko má byť krajinou, ktorá nedostane príspevok na toto odškodnenie a jedine Slovenská republika zo svojho rozpočtu má toto pokryť. Slovensko je predsa krajina, ktorá v národnom povstaní preukázala, že je to národ, ktorý sa nestotožnil s myšlienkami nacizmu, ktorý otvorene proti myšlienkam nacizmu vystúpil. Preto neposkytnutie príspevku na náhradu je pre mňa nepochopiteľné, ako je mi nepochopiteľné, že súčasná vláda v tomto smere nenadviazala na naše aktivity, ktoré sme uviedli.

    Pokiaľ tu boli pochybnosti, či vláda Slovenskej republiky prerokúvala tento legislatívny návrh, môžem príslušným pochybovačom ponúknuť výstrižky z novín o prerokúvaní v Legislatívnej rade ako teda informácie, ktoré odzneli, ako aj moje vystúpenie po rokovaní vo vláde Slovenskej republiky, kde som dala stanovisko pre Slovenskú televíziu.

    Ak mi dovolíte, ešte niekoľko myšlienok, a to k návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Osobne s jej návrhom nemôžem súhlasiť, pokiaľ sa bude prerokúvať, nebudem ho podporovať, pretože našou povinnosťou z tých takých skromných zdrojov, ktoré pre toto máme, je odškodniť predovšetkým občanov Slovenskej republiky, ktorí boli postihnutí a ktorí žijú na našom území. Som zvedavá, aké stanovisko zaujme táto snemovňa, ale myslím si, pokiaľ tieto osoby žijú v zahraničí, mali možnosť si svoje nároky uplatniť.

    Vzhľadom na to, že už od udalosti, ktorá je základom na odškodnenie, uplynul veľmi dlhý čas, vzhľadom na to, že väčšina osôb, ktorá bola v koncentračných táboroch, ktorá bola v zajateckých táboroch už nežije, čo je veľmi pravdepodobné vzhľadom na situáciu, ktorú prežili a ktorá nesporne podlomila ich zdravie, je prevažný okruh z detí týchto osôb a ja si dovolím tvrdiť, že v mnohých prípadoch už ani tieto deti nežijú.

    Preto si dovolím navrhnúť, aby § 2 ods. 4 bol doplnený o ďalšie znenie. Toto znenie bolo prerokované aj vo výbore pre ľudské práva a národnosti a poslanci sa prevažne stotožnili s takouto myšlienkou. Môj pozmeňujúci návrh znie: v § 2 ods. 4 doplniť nasledujúce znenie: "Ak niet oprávnenej osoby uvedenej pod písm. a) a b), oprávnenou osobou sú vnuci oprávnenej osoby." To znamená, že pokiaľ už nežijú ani nežije oprávnená osoba, nežijú rodičia tejto oprávnenej osoby, nežijú deti tejto oprávnenej osoby, aby tieto oprávnenia prešli na vnukov.

    Ja si myslím, že pokiaľ by sme prijali zákon v takom úzkom znení, ako je predložený, je to vlastne už potom len gesto, ktoré prichádza neskoro s podtónom, teda vyzerá to, akoby sme čakali, než najväčší okruh oprávnených osôb vymrie, a tým, ktorým sa ešte podarilo prežiť, poskytneme odškodnenie.

    Dávam aj písomne s pätnástimi podpismi poslancov tento môj pozmeňujúci návrh k dispozícii.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky k pani poslankyni Tóthovej - pani poslankyňa Rusnáková, poslanci Moric, Benkovský, Oberhauser. Pán poslanec Oberhauser ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

  • Pani poslankyňa Tóthová, bola by som nerada, aby kvôli nepochopeniu bola táto snemovňa zavádzaná. Nenavrhujem, aby sme odškodnili občanov Českej republiky, ja navrhujem, aby boli odškodnení občania Slovenskej republiky, ktorí sa v čase zadržania nachádzali z rodinných dôvodov na území bývalého Protektorátu Čechy a Morava. Títo občania žijú dnes na Slovensku, sú to starší ľudia, ktorým sa podarilo prežiť koncentračný tábor, a bola by to len ich smola, že ich "zobrali" nie z územia Slovenskej republiky, ale Čiech. Keby ste neodsúhlasili tento návrh, dostali by ste ich do situácie, že by nemohli dostať odškodnenie ani zo Slovenskej republiky, ale ani z Českej republiky, pretože k tomu, aby dostali odškodnenie z Českej republiky, by museli byť občanmi Českej republiky. A keďže sú občanmi Slovenskej republiky, nemôžu si podať žiadosť v tomto susednom štáte, ale nemôžu si podať žiadosť ani v Slovenskej republike, pretože by sme ich nezahrnuli do tejto novely zákona.

    Bola by som veľmi nerada, keby došlo k situácii, že na Slovensku budú občania, ktorí budú diskriminovaní, pretože v čase zadržania sa nachádzali na území Protektorátu, a nie Slovenska. Podčiarkujem, sú to občania Slovenskej republiky a od skončenia vojny žijú na území Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Moric, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja súhlasím s vami, pani kolegyňa Tóthová, keď ste povedali, že sa treba postarať o slovenských občanov, lebo pani kolegyňa Rusnáková zabúda, že vtedajší slovenskí občania mohli byť zadržaní aj inde, nielen v Čechách, a pani kolegyňa Rusnáková zabudla, že súčasťou vtedajšieho Československa bola aj vtedajšia Podkarpatská Rus, dnes Zakarpatská Ukrajina alebo tak nejako sa to volá. Teda aj toto bola súčasť bývalého Československa. A čo, keď boli slovenskí občania zadržaní v Podkarpatskej Ukrajine a čo keď boli zadržaní rovno na Kamčatke? Čo s takýmito občanmi? Samozrejme, to Kamčatka myslím trošku nadnesene. Ale čo keď boli niekde inde, kto im to dnes dokáže? Preto súhlasím s vami, s tým vaším názorom, že sa treba naozaj postarať o našich spoluobčanov, ktorí teraz sú tu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Benkovský - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Tóthová, tak ako predtým pán poslanec Hudec mi podsúvajú niečo, čo som vôbec nepovedal. Ak by pozornejšie počúvali, potom by postrehli, že som konštatoval, citujem: "Vládny návrh zákona bol pripravený ešte predchádzajúcou vládou, avšak vtedajšia koalícia ho nebola schopná prijať." K tomu by som hádam len doplnil, že sa opakuje tu ochota Mečiarovej vlády prijať zákon o odškodnení, dokonca rozšíriť tento zákon o ďalšie oprávnené osoby a ešte navyše, ako sa tu vo vystúpeniach opakovalo, bola údajne pripravená pol miliarda korún na odškodnenie.

    Páni opoziční poslanci, aj na prijatie tohto zákona ste mali štyri roky, mohli ste teda urobiť to, čo dnes len deklarujete. Ja by som preto odporučil, aby ste aspoň teraz podporili vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Každý návrh, ktorý má riešiť odškodnenie a nápravu krívd, ktoré boli spáchané akoukoľvek totalitou, či už komunistickou alebo nacistickou, treba podporiť a privítať a určite aj z našich radov bude táto podpora. Ale treba v tejto súvislosti vidieť, že sú tu dve roviny, ktoré treba riešiť.

    Na jednej strane sú dnešné hranice Slovenska, občania Slovenskej republiky, ktorí tu žijú a ktorým boli spôsobené krivdy, sú hranice z rokov 1939 - 1945, keď Slovenská republika mala iné hranice, bol tu dokonca spomenutý príklad zadržaných ľudí v Protektoráte Čechy a Morava, čiže tieto dve hranice, tieto dve roviny treba od seba oddeliť a potom myslím si, že by sme našli porozumenie a vzájomnú dohodu.

    My môžeme naozaj riešiť veci len v hraniciach 1939 - 1945 s plnou zodpovednosťou zákonom, ktorý je predložený. Ale to, čo bolo spôsobené občanom Slovenskej republiky, ktorí sú dnes občanmi v terajších hraniciach, ktoré právom Slovensku patria, treba riešiť prostredníctvom vlády Slovenskej republiky a dôsledne vymáhať od štátov, ktoré spôsobili týmto občanom škodu v tom čase, ktorá sa jednoducho historicky stala. A keď to takto od seba oddelíme, na jednej strane zákon, ktorý by riešil územie z rokov 1939 - 1945, riešenie v zákone, riešenie prostredníctvom vlády za všetkých občanov Slovenskej republiky, ale na okupovaných územiach, na iných územiach, ktorých sa dnes stali našimi občanmi, v tej chvíli nájdeme komplexné riešenie a prekonáme aj toto nedorozumenie, ktoré tu je.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    chcel by som stručne vlastne zhrnúť diskusiu k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Všeobecne na úvod k tejto časti by som chcel povedať toľko, že každé ustanovenie tohto zákona bolo dôkladne zvažované, a preto už aj len z nejakej takej profesionálnej skúsenosti sa staviam apriórne rezervovane k návrhom, ktoré teraz v poslednej chvíli smerujú k zmene ustanovení tohto zákona, pretože takéto, v poslednej chvíli vznesené návrhy nesú so sebou silné riziko, že zákon znehodnotia, prípadne, že vnesú do neho také ustanovenia, ktoré by potom mali povedzme veľký finančný dosah. Neboli by dostatočne premyslené. Podobne máme konkrétne príklady už z tohto parlamentu, nie s týmto zákonom, ale s inými zákonmi, ktoré potom veľmi ťažko napravovať. Prosím preto, aby ste aj z tohto zorného uhla hodnotili moje konkrétne odporúčanie k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.

    Druhá všeobecná poznámka, ktorú chce povedať, je, že nemali by zaznievať v súvislosti s týmto zákonom nejaké stranícke alebo iné prekáračky, minulá vláda, táto vláda a podobne a ani z hľadiska odškodnenia nie je tu prvoradé hľadisko a prvoradé kritérium, či to bolo v takých hraniciach, v onakých hraniciach a z toho hľadiska, či za to zodpovedáme takpovediac "my" alebo za to zodpovedá Maďarsko alebo Česká republika, alebo niektorý iný štát. Prvoradé hľadisko je tu to, že pokiaľ naši občania boli väzňami koncentračných táborov alebo nakoniec v tejto rozšírenej verzii aj zajateckých táborov, tak týmto občanom patrí odškodnenie a tieto ďalšie hľadiská sú už iba podružné.

    Dovoľte mi preto, aby som potom už len sumarizoval stanovisko, postoj k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Najskôr k spoločnej správe, a to, keďže sú vlastne dve verzie, tak tej poslednej, obe majú dátum 19. októbra, ale tú poslednú.

    Pozmeňujúci návrh číslo 1 k názvu zákona - áno. Pozmeňujúci návrh číslo 2 k názvu zákona - nie. Bod číslo 3 spoločnej správy - áno. Bod číslo 4 - áno, bod číslo 5 - nie, a to preto, že je to už v inom bode. Bod číslo 6 - áno. Bod číslo 7 - nie, a to preto, že to rozširuje tak neurčito na všetkých, ktorí boli dotknutí diskriminačnými zákonmi Slovenskej republiky v rokoch a tak ďalej, je to príliš všeobecné rozšírenie, ktoré by zákon ako taký poškodilo. Bod číslo 8 - nie, to je vymedzenie vlastne hraníc, podobne sa to týka bodu číslo 10. Čiže bod 8 a bod 10 - nie, a to najmä v tej súvislosti, že tieto osoby boli odškodňované maďarským zákonom. Bod číslo 9 - áno. Bod číslo 10 - nie, ako som povedal. Bod číslo 11 - nie, a to opäť preto, že je to riešené iným bodom, ale taktiež gestorský výbor to neodporúča schváliť. Bod číslo 12 - áno. Bod číslo 13 - áno. Bod číslo 14 - nie, je to riešené iným bodom. Bod číslo 15 - nie. Bod číslo 16 - áno. Bod číslo 17 - nie, to je zvýšenie z 2 500 na 3 000 korún z dôvodov, ktoré som povedal, vláda schválila 2 500, nemám oprávnenie túto sumu meniť. Bod číslo 18 - nie, je to riešené už v bode číslo 13. Bod číslo 19 - áno. Bod číslo 20 - áno. Bod číslo 21 - áno.

    K pozmeňujúcim návrhom predloženým v diskusii, v debate. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Lászlóa Kötelesa a ďalších - nie. Pozmeňujúci návrh Evy Rusnákovej a skupiny poslancov - áno. Pozmeňujúci návrh Františka Mikloška a skupiny poslancov - áno. Pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Hudeca a skupiny poslancov - nie. A taktiež pozmeňujúci návrh Jozefa Kalmana a skupiny poslancov - nie.

    Toľko k pozmeňujúcim návrhom. Navrhujem, aby ste v znení tých schválených pozmeňujúcich návrhov zákon ako taký schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce vystúpiť spoločný spravodajca na záver diskusie?

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpilo celkom 7 poslancov, z toho 6 predložili pozmeňujúce návrhy v zmysle § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, to znamená podporené najmenej 15 podpismi. Z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené týmto spôsobom, chcem upozorniť, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej je obsiahnutý v dodatku k tlači číslo 315a s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Vzhľadom na túto skutočnosť a na skutočnosť, že pani poslankyňa žiada o samostatné hlasovanie, odporúčam, aby sme hlasovali o tomto bode samostatne v rámci hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe. Tak sme sa aj s pani poslankyňou dohodli. Niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili poslanci, ide o pána poslanca Kalmana v bodoch 1 a 2, sú tiež obsiahnuté v spoločnej správe, hlasovali by sme o nich len vtedy, keby to malo ešte zmysel po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Okrem pozmeňujúcich návrhov podľa § 82 ods. 2 boli predložené aj procedurálne návrhy týkajúce sa vyňatia jednotlivých bodov spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ide o body 8, 10, 2, 5, 18 a ten spomínaný bod 16a. Okrem toho ešte pán poslanec Köteles navrhol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z príležitosti prijatia tohto zákona. Odporúčam, aby sme o ňom hlasovali v prípade, ak návrh zákona schválime. Zatiaľ toľko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pán poslanec Benkovský, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov na 15-minútovú prestávku pred hlasovaním z dôvodu množstva pozmeňujúcich návrhov, aby sme si ich ujasnili.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním o tomto návrhu zákona.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 22. schôdzi.

    Ešte raz, prosil by som všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, pretože budeme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov, ktorý sme doobeda prerokovali a skončili rozpravou.

    Pán spravodajca, sme pripravení pristúpiť k hlasovaniu?

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme najprv hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov.

    Najprv odporúčam, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 3, 4, 6, 9, 12, 13, 16, 19, 20 a 21. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Prezentujme sa. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bodoch 8 a 10 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúčal schváliť. Upozorňujem na slová, ktoré uviedol pán minister spravodlivosti ako predkladateľ. Teda o bodoch 8 a 10 budeme hlasovať spoločne, lebo priamo súvisia.

  • Čiže hlasujeme o uvedenom návrhu, o bodoch 8 a 10. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďalej by sme mali hlasovať samostatne o bode 7. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Chcem ešte upozorniť na to, že môžeme hlasovať aj len o časti C tohto návrhu, pretože časti A a B už boli schválené pod bodom 6.

    Hlasujeme o časti C bodu 7 s tým, že gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 7 časť C. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bode 15 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o bode 15 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Hlasujeme o bode 15.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 17 spoločnej správy, ku ktorému gestorský výbor neprijal žiadne stanovisko. Chcem upozorniť, že tento pozmeňujúci návrh je obsiahnutý aj v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kalmana pod bodom 2.

  • Hlasujeme o bode 17. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej by sme mali hlasovať spoločne o bodoch 11 a 14 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru návrhy neschváliť.

  • Budeme hlasovať o bodoch 11 a 14 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ich. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďalej by sme mali samostatne hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

  • Ďalej pán poslanec Köteles ešte navrhoval hlasovať samostatne o bodoch 5 a 18, ale to je už bezpredmetné, lebo ony už boli schválené v prvom hlasovaní pod bodmi 3 a 13.

    To sú všetky návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe. Je tam ešte návrh z dodatku tlače, ktorý je označený pod bodom 16a. Je identický s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Tóthovej, ktorý predložila v rámci rozpravy. Tento bod gestorský výbor v dodatku k tlači odporúča neschváliť.

    Takže mali by sme hlasovať o bode 16a a zároveň aj o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o dodatku, ktorý máte v tlači 315a k bodu 16a a zároveň o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

  • Ako prvý podal v rozprave pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov pán poslanec Köteles. Dotýka sa § 2 ods. 3 písm. a). Zároveň chcem upozorniť, že navrhol ešte gramatickú zmenu v tomto ustanovení: text "z rokov 1939 až 1945" navrhol zmeniť na text "v rokoch 1939 až 1945".

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa k § 2 ods. 3 písm. a). Hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec Kalman. Je tu séria štyroch pozmeňujúcich návrhov. Čo sa týka prvého k § 1 a k § 2, je potrebné konštatovať, že tento návrh sme už schválili pri hlasovaní o bodoch, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe. Takže nie je potrebné o ňom hlasovať. Obdobne bod 2 dotýkajúci sa § 3 sme už schválili v rámci hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov. Je potrebné ešte hlasovať o bode 3, ktorý sa dotýka § 7. Ide o príplatok k dôchodku v odseku 1 aj v odseku 2.

    Nech sa páči, pán predseda, môžete dať hlasovať.

  • Budeme hlasovať o § 7 ods. 1 a 2, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kalmana. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

  • V texte je ešte bod 4, v ktorom predpokladám, že je preklep, pán poslanec, to je nový názov zákona, hej? To ste mali na mysli. No, názov zákona sme zmenili cez bod spoločnej správy číslo 1, ktorý sme schválili pri prvom hlasovaní, takže tiež je bezpredmetné už o tom hlasovať.

    Ďalší pán poslanec, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy, je pán poslanec Hudec. Je to návrh k § 2 ods. 3 v písm. a). Odporúča vložiť za slová "z územia Slovenskej republiky" slovo "vtedajšej". Je to spresňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hudeca k § 2 ods. 3 písm. a). Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďalej bol v rozprave predložený v mene skupiny poslancov návrh pána poslanca Mikloška. Odporúča doplniť § 2 o nový odsek 5.

    Nech sa páči, môžeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikloška. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh pána poslanca Mikloška sme schválili.

  • Ďalej sú tu pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Rusnákovej v dvoch alternatívach. Ide o dva body 1 a 2. Pani poslankyňa žiadala hlasovať samostatne o jednotlivých bodoch. Najprv by sme mali hlasovať o prvej alternatíve, o bode 1, ktorý sa dotýka § 2 ods. 3 - doplnenie slov "z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava".

  • Čiže najprv hlasujeme o § 2 ods. 3. Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bode 2 v prvej alternatíve. Ide o doplnenie nového odseku 5. V tejto súvislosti chcem upozorniť, že prvá časť vety bola už schválená prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mikloška. To znamená, že vlastne hlasujeme o tom dodatku "alebo osoba deportovaná do koncentračných táborov z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava".

  • Budeme hlasovať o § 2 ods. 4, aby sa doplnil nový odsek 5 a tá časť "alebo osoba deportovaná do koncentračných táborov z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava". Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Aj tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej sme schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Vzhľadom na to, že sme schválili bod 1 aj bod 2 prvej alternatívy, je bezpredmetné hlasovať o druhej alternatíve pani poslankyne Rusnákovej.

  • Nech sa páči, uvádzajte ďalšie pozmeňujúce návrhy.

  • Je tu ešte pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej, ale o ňom sme hlasovali v rámci spoločnej správy s tým, že sme ho neschválili.

    To je všetko, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Áno, pán predseda, mám splnomocnenie od gestorského výboru, aby som dal návrh, aby sa mohlo prikročiť hneď k tretiemu čítaniu.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že budeme rokovať o tomto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem navrhnúť opravu gramatických chýb, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe pri tých návrhoch, ktoré sme schválili v druhom čítaní. V bode 6 sa vkladajú slová "a zajatecký tábor", správne má byť "a zajateckých táborov", teda gramatický tvar má byť v inom páde.

    Obdobne v bode 9 je pozmeňujúci návrh, ktorý sme schválili. Tam za slová "koncentračného tábora" sa vkladajú slová "zajateckého tábora". Pred to slovné spojenie "zajateckého tábora" je potrebné doplniť písmeno "a zajateckého tábora".

    A ešte v bode 13 v písm. a), ktorý sa dotýka § 3 ods. 1 písm. a) doplniť za slovo "deportácií", tam treba jednotné číslo "deportácie" a tak ďalej. To sú gramatické opravy.

    Ďakujem pekne.

  • Chce ešte niekto v rozprave vystúpiť a predniesť svoje návrhy, pokiaľ ide o technické a gramatické úpravy textu zákona? Nie je to tak.

    Dávam hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Orosz. Týkajú sa bodov 6, 9 a 13. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tieto pozmeňujúce návrhy schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o uvedenom zákone ako o celku s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme pred chvíľou schválili. Prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov.

  • Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi za uvedenie hlasovania o tomto zákone.

    Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby ešte zotrvali v rokovacej miestnosti, pretože v rozprave podal pán poslanec Köteles návrh na prijatie uznesenia k tomuto návrhu zákona. Prosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, a prosím pána poslanca Orosza, spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh, ktorý predniesol pán poslanec Köteles.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne.

    Ja sa ospravedlňujem, že som na to pozabudol.

    Pán poslanec Köteles predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím tohto vládneho návrhu zákona. Text návrhu na uznesenie znie:

    Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti prijatia zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vyslovuje odhodlanie vyrovnať sa s tragickými udalosťami novodobých dejín Slovenska. Zároveň vychádzajúc zo svojej historickej zodpovednosti za zmiernenie krívd spáchaných v zmysle neľudských ideológií na území Slovenska bude vyvíjať úsilie na ich spravodlivé riešenie v duchu našich kresťanských tradícií.

    To je text návrhu na uznesenie.

  • Budeme hlasovať o uvedenom návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že uznesenie sme neschválili.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Prosím podpredsedov parlamentu a predsedov poslaneckých klubov, aby sa o 13.00 hodine zišli v zasadačke predsedu parlamentu.

    Schôdza bude pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne,

    žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Zároveň žiadam pána ministra Čarnogurského, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o registri trestov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 321 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 321a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Zároveň žiadam pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme pokračovali v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského, aby sa ujal slova k zákonu o registri trestov v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    veľmi sa ospravedlňujem, ale ešte predchádzajúci zákon zaujímal novinárov a zdržali ma.

    Pristupujeme k druhému čítaniu zákona o registri trestov. Tento zákon alebo táto novela zákona o registri trestov rieši niektoré praktické problémy, ktoré vznikli vzhľadom na to, že boli zmenené iné trestnoprávne normy, konkrétne Trestný poriadok, a tieto zmenené iné trestnoprávne normy neboli v súlade so zákonom o registri trestov. Konkrétne register trestov na základe doterajšej právnej úpravy nebol schopný registrovať také druhy trestov alebo trestných opatrení, ktoré vyplývali z trestnoprávnych noriem. Konkrétne ide o novelu zákona o Trestnom poriadku ešte z roku 1994 zákonom číslo 247/1994 Z. z.

    Uvedenou novelou bol zavedený inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania. Evidencia osôb, voči ktorým bol tento inštitút uplatnený súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom, v registri trestov za súčasného platného právneho stavu nie je možná. Navrhovaný zákon tento problém odstraňuje. Návrh tohto zákona definuje pojem trestného listu a jeho náležitostí, vymedzuje obsah a účel odpisu registra trestov a výpisu z registra trestov. Spresňuje podmienky vydávania odpisov registra trestov. V odpise registra trestov sa uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis týka vrátane údajov o priebehu výkonu trestu, výkonu ochranných opatrení a o zahladení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zákona. V odpise z registra trestov sa uvádzajú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, pokiaľ neboli z evidencie vyňaté. Poskytujú sa však iba obmedzenému okruhu subjektov, a to orgánom činným v trestnom konaní, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, ministerstvu vnútra, ministerstvu spravodlivosti, ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií výlučne pre potreby prijímacieho konania.

    Návrh zákona o registri trestov novo upravuje evidenciu údajov o právoplatných trestných odsúdeniach osôb cudzozemskými súdmi. Tým sa zabezpečuje evidencia dôležitých informácií o právoplatných odsúdeniach občanov Slovenskej republiky v cudzine a osôb s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré boli orgánom Slovenskej republiky poskytnuté v podobe trestných listov cudzozemských súdov na základe medzinárodných zmlúv. Návrh novej právnej úpravy rozširuje poskytovanie údajov z evidencie registra trestov vo forme výpisu z registra trestov okrem žiadosti osoby, ktorej sa týka, aj iným orgánom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

    K spoločnej správe chcem uviesť, že súhlasím s jednotlivými bodmi, ktoré sú tam uvedené, a navrhujem aj pri zohľadnení spoločnej správy, aby bol návrh zákona prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov členovi ústavnoprávnemu výboru poslancovi Lajosovi Mészárosovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážený pán generálny prokurátor,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s oprávneniami, ktoré mi vyplývajú z rokovacieho poriadku, vás ako spravodajca oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač číslo 321a) o prerokovaní vládneho návrhu zákona o registri trestov (tlač číslo 321) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 429 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona o registri trestov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor nedostal do dňa 19. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona o registri trestov (tlač 321) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor uznesením číslo 159 z 5. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 81 zo 14. októbra 1999.

    Z rokovaní výborov vzišlo šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ktorú máte k dispozícii ako parlamentnú tlač číslo 321a, takže nebudem podrobne tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy oboznamovať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor hlasovať spoločne o všetkých šiestich bodom s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám zatiaľ za pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Orosz. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy ústne a dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    legislatívny proces, ktorý smeruje k prijatiu nového zákona o registri trestov, bol plynulý a konštruktívny a myslím si, že sú naplnené všetky predpoklady na to, aby bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. V spoločnej správe výborov sú obsiahnuté pozmeňujúce návrhy prevažne legislatívnotechnického charakteru. Napriek tomu mi dovoľte v tejto fáze legislatívneho procesu predložiť pozmeňujúci návrh v mene skupiny 19 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má vecný charakter a ktorý verím, že získa vašu podporu. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám po konzultácii a priznám sa aj na základe podnetu pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý na toto podľa platných právnych predpisov má právo.

    Tento pozmeňujúci návrh sa dotýka § 7, kde navrhujeme doplniť tento paragraf o nový odsek 6, ktorý by znel takto: "Na písomnú žiadosť osoby, ktorej totožnosť bola overená, sa jej umožní nahliadnuť do odpisu registra trestov týkajúceho sa tejto osoby. Ustanovenia § 8 ods. 4 a 5 sa použijú primerane." V tejto súvislosti sa doterajšie odseky 6 a 7 označujú ako odseky 7 a 8. V súvislosti s týmto návrhom ešte podávame aj návrh pod bodom číslo 2, ten sa dotýka § 9 ods. 2. Navrhujeme, aby sa za slová "registra trestov" vložili slová "a za nahliadnutie do odpisu registra trestov".

    Stručne zdôvodním tento návrh. Jeho podstata spočíva v tom, že prostredníctvom realizácie tohto pozmeňujúceho návrhu by sa umožnilo každej fyzickej osobe nahliadnuť do odpisu z registra trestov, ktorý sa dotýka tejto osoby. Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a jeho realizáciou dôjde k rozšíreniu práva na informácie, ktoré sú zakotvené v článku 26 našej ústavy. Tento návrh je aj v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov. Tento návrh zároveň naznačuje tendenciu našej legislatíve, ktorá by sa mala naplniť najmä prijatím zákona o slobode informácií.

    Druhý pozmeňujúci návrh úzko súvisí s tým prvým pozmeňujúcim návrhom. Dotýka sa, ako som už hovoril, § 7 ods. 2 a jeho podstata spočíva v tom, aby aj nahliadnutie do odpisu z registra trestov bolo spoplatnené podľa príslušného osobitného predpisu, to znamená zákona číslo 91/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

    Dovoľujem si vás v tejto súvislosti požiadať o podporu tohto návrhu. Vzhľadom na úzku nadväznosť týchto pozmeňujúcich návrhov odporúčam, aby sa hlasovalo o nich spoločne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Žiadne faktické poznámky k jeho vystúpeniu nie sú, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Čarnogurský? Áno.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    s týmto pozmeňujúcim návrhom som bol oboznámený, súhlasím s ním a navrhujem, aby bol schválený.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Nie. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

    Žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti hlasovať.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sme najprv hlasovali o odporúčaniach gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s tým, že odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Žiadam, páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie. Pokúsime sa hlasovať o tomto návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca.

    Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

    Prezentovalo sa 52 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Nie sme schopní hlasovať.

    Žiadam vás, páni poslanci a panie poslankyne, aby ste dostavili do rokovacej sály.

    Ešte raz vás žiadam, páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie.

    Pokúsime sa ešte raz, páni poslanci, panie poslankyne, pristúpiť k hlasovaniu o predloženom návrhu pána spravodajcu.

    Ešte raz žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály hlasovať. Prosím, pokúsime sa znova hlasovať o predloženom návrhu.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem znova, že nie sme uznášaniaschopní.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii.

    K hlasovaniu o tomto bode programu sa vrátime po skončení tohto bodu.

    Zároveň žiadam pánov predsedov poslaneckých klubov, aby si zabezpečili účasť svojich poslancov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 322, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 322a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    zákon Slovenskej národnej rady ešte číslo 132/1990 Zb. o advokácii pôsobí v nezmenenej podobe už deväť rokov. Účelom iniciatívneho návrhu vlády je reagovať na zásadné zmeny, ku ktorým priebežne dochádza v dôsledku transformácie právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré vyvolávajú potrebu úpravy súčasného legislatívneho stavu, postavenia a činnosti advokácie novým spoločenským potrebám. Praktické skúsenosti a poznatky s uplatňovaním zákona o advokácii ukazujú, že nový prístup pri poskytovaní právnej pomoci si nevyhnutne vyžaduje niektoré zmeny a doplnky, aby advokácia mohla účinne reagovať na prebiehajúci vývoj a jeho aktuálne potreby.

    V predloženom návrhu zákona, ktorý je čiastkovou novelizáciou doterajšej právnej úpravy, sa novým spôsobom vymedzujú závažné právne zmeny. Okrem osobitnej právnej úpravy vzdelania žiadateľa o výkon advokácie a možnosti uznávania odborných osvedčení o štúdiu, ktoré nadobudli naši občania počas štúdia na vysokých školách v zahraničí, sa rozširuje kompetencia Slovenskej advokátskej komory pri zápise komerčných právnikov žiadajúcich o zápis do zoznamu advokátov.

    Predložený návrh tiež ukončil na základe zásady vzájomnosti jednostranné zvýhodňovanie advokátov z Českej republiky na území Slovenskej republiky, ďalej priznáva advokátom nárok na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, ktorú im súčasná zákonná úprava nepriznávala, a tiež znižuje dĺžku povinnej koncipientskej praxe späť na tri roky. Z praktických dôvodov sa novým spôsobom zabezpečuje mechanizmus fungovania stavovskej samosprávy, a to najmä v prípade zvolávania konferencie advokátov.

    Vzhľadom na to, že právna prax uvedené legislatívne úpravy očakáva, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Lajosovi Mészárosovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som v súlade s oprávneniami, ktoré mi vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, vás ako spravodajca oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač číslo 322a) o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii (tlač číslo 322), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 430 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 19. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii (tlač 322), odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 162 z 5. októbra 1999. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii, odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 59 z 11. októbra 1999.

    Z rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky vzišlo päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ktorú máte k dispozícii ako parlamentnú tlač číslo 322a, takže ani v tomto prípade nebudem o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch oboznamovať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský, teda ústavnoprávny výbor hlasovať spoločne o všetkých piatich bodoch s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám zatiaľ za pozornosť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky poslancov do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, pán minister Čarnogurský aj spravodajca, že sa nechcete vyjadriť. Nie je k čomu.

    Pýtam sa teda, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal, a pánov poslancov a panie poslankyne žiadam, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sme hlasovali o odporúčaniach gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 tak, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime teda k hlasovaniu o predloženom návrhu pána spravodajcu. Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že to nie je dostatočný počet, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás dôrazne ešte raz, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Páni poslanci, poslankyne, budeme ešte raz hlasovať. Prosím vás, prezentujte sa.

    Prítomných je 62 poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby prišli dozadu na rokovanie.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady hlasovaním o dvoch predchádzajúcich zákonoch.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ešte raz vás žiadam, aby ste sa dostavili na svoje poslanecké miesta, budeme pokračovať hlasovaním o dvoch predchádzajúcich návrhoch zákonov.

    Páni poslanci, ktorí ste v budove Národnej rady, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o dvoch návrhoch zákonov, ktoré boli prerokované.

    Prosím pána spravodajcu, aby predložil návrhy na hlasovanie ešte raz.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov k zákonu o advokácii. Ide o päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s tým, že gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor odporúča hlasovať spoločne. Teda spoločne budeme hlasovať o bodoch 1 až 5 s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte o predloženom návrhu pána spoločného spravodajcu.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, dávam hlasovať zdvihnutím ruky. Prosím skrutátorov, aby spočítali hlasy. Zistite najprv prítomných poslancov. Prosím vás, zrátajte prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prítomných v rokovacej sále je 79 poslancov.

    Kto je za predložený návrh, nech zdvihne ruku.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, pán poslanec, ďalej.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že z rozpravy nevzišiel žiadny ďalší návrh, skončili sme hlasovanie a môžeme pristúpiť k ďalšiemu čítaniu z toho dôvodu, že som poverený, teda mám splnomocnenie od gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca. Prosím, budeme hlasovať signálnym zariadením. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Tento návrh prešiel.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmneňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, keby ste sa prezentovali a budeme hlasovať, páni poslanci, panie poslankyne o predloženom návrhu na uznesenie. Hlasujeme o predloženom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vrátime sa teraz k hlasovaniu o predchádzajúcom zákone o registri trestov.

    Prosím vás, pán spravodajca, keby ste uviedli hlasovanie. Budeme hlasovať o tom, či môžeme prejsť do tretieho čítania.

  • Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré obsahuje spoločná správa (tlač číslo 321a). Ide o šesť pozmeňujúcich návrhov. O týchto návrhoch gestorský výbor ústavnoprávny výbor navrhuje hlasovať spoločne s odporúčaním tieto schváliť.

  • Môžeme hlasovať. Nech sa páči, páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Všetci poslanci hlasovali za tieto návrhy.

    Nech sa páči.

  • Z rozpravy k tejto veci vzišli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré podal pán poslanec Orosz. O týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať spoločne. Máte ich pred sebou, takže ich nebudem čítať. Navrhujem, aby sme hlasovali.

  • Budeme hlasovať, páni poslanci. Nech sa páči, hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Čiže tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca Orosza sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy a vzhľadom na to, že mám poverenie od gestorského výboru na tretie čítanie, navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Prosím vás, budeme hlasovať o predloženom návrhu na postup do tretieho čítania tohto návrhu zákona. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň sa pýtam, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických, alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o registri trestov.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci,

    v mene troch poslaneckých klubov dávam dva pozmeňujúce návrhy. Prosím vás alebo žiadam, aby sme hlasovali o tom, že bod 13, pôvodný bod 50, to je vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch, a bod 16, pôvodný 53 - návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o mene a priezvisku, bod 13 je tlač 323 a bod 16 je tlač 292, aby boli stiahnuté z rokovania tohto pléna.

  • Prosím vás, je tu návrh pána poslanca Mikloška, o ktorom budeme hlasovať.

    Prezentujte sa, páni poslanci, a hlasujte o vypustení bodu číslo 13 a bodu číslo 16 z programu tejto schôdze. Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh pána poslanca Mikloška bol schválený.

    To znamená, že o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel, nebudeme rokovať. Takisto ako o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

    Páni poslanci a panie poslankyne, v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 324 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 324a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

    Páni poslanci, ešte predtým vás chcem požiadať vzhľadom na to, že budeme pokračovať aj hlasovaním v krátkom slede, aby ste boli prítomní a prichádzali na hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi odôvodniť návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike.

    Tento návrh sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 1999. Reaguje na vývojové trendy v štátnej štatistike vyplývajúce z nového usporiadania spoločnosti. Prechod na špecializáciu spracovania štatistických zisťovaní a deľby práce, spolupráce medzi štátnou štatistikou a ostatnými orgánmi štátnej správy a samosprávy je jedným z cieľov fungovania štatistiky a zámerov tejto novelizácie. Táto novela má umožniť štatistickým orgánom Slovenskej republiky organizovať a v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi vykonávať štátne štatistické zisťovania na základe princípov schválených v koncepcii transformácie a rozvoja štátnej štatistiky v Slovenskej republike, ktorá bola posúdená EUROSTATOM a v roku 1994 schválená vládou Slovenskej republiky.

    Navrhovaná novela posilňuje kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zjednodušuje ukladanie pokút za porušenie spravodajskej povinnosti a vytvára predpoklady na zvýšenie efektívnosti vymáhania vyberania pokút uložených za porušenie zákona o štátnej štatistike.

    Predložený návrh zákona bol v zmysle legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky prerokovaný v internom pripomienkovom konaní aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní so všetkými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi požiadať vás o schválenie predloženého návrhu, pričom chcem povedať, že sa ako predkladateľ v plnom rozsahu stotožňujem so znením spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a s odporúčaniami, aby Národná rada schválila tento návrh zákona v znení tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru a ktoré sú odporučené gestorským výborom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre verejnú správu, poslancovi Jozefovi Kvardovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený podpredseda vlády,

    vážený parlament,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov (tlač 324), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 435 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor dostal do dňa 15. októbra 1999 stanovisko poslanca pána Petra Bohunického. Jeho návrhy sčasti sú zapracované do spoločnej správy gestorského výboru.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 164 zo dňa 5. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 143 zo dňa 14. 10. 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 84 zo dňa 14. 10. 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 98 zo dňa 14. 10. 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 61 zo dňa 11. októbra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva dohromady 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Po rozprave v mene gestorského výboru navrhujem hlasovať takýmto spôsobom: o bodoch 1, 6, 7, 9, 10 a 11 en bloc s tým, že navrhujem tieto body na prijatie a neprijať tiež spoločným hlasovaním body 2, 3, 4, 5, 8 a 12. V tomto prípade treba poznamenať, že tieto návrhy navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, a sú síce vecne aj politicky správne, ale idú nad rámec vládou navrhovanej novely zákona o štátnej štatistike. Čo sa týka bodu 2, síce tam nejde o to, že by išiel nad rámec vládneho návrhu, ale tento problém je ošetrený v zákone Národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov gestorský výbor odporúča tieto neschváliť.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem len povedať, že podporujem za predkladateľa stanovisko gestorského výboru, a teda odporúčam návrh schváliť v znení, ako odporúča gestorský výbor.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal, a žiadam poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene gestorského výboru navrhujem zo spoločnej správy prijať en bloc tieto body 1, 6, 7, 9, 10 a 11.

  • Prosím vás, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie o návrhu. Hlasujeme o predloženom návrhu. Prosím vás, hlasujte.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

  • Takže ešte raz body 1, 6, 7, 9, 10 a 11 zo spoločnej správy.

  • Prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály všetci, ktorí ste v budove Národnej rady.

    Prosím, pokúsime sa znovu hlasovať. Hlasujte.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Na hlasovanie je to málo.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 332 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 332a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Miklós.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám vám vládny návrh zákona o geologických prácach a štátnej geologickej správe (geologický zákon). Aplikovanie súčasnej geologickej legislatívy v praxi v období prebiehajúcej transformácie spoločnosti, keď sa odstránil direktívny spôsob riadenia hospodárstva a keď sa krajina postupne zbližuje s európskymi a transatlantickými štruktúrami ukazuje, že niektoré ustanovenia platného geologického zákona sa stávajú brzdou ďalšieho rozvoja slovenskej geológie. Táto skutočnosť spolu so schválením prvej surovinovej politiky nášho štátu uznesením vlády Slovenskej republiky z 5. septembra 1995 číslo 661 boli dôvodom na začatie prípravy na ďalšej novele platného zákona Slovenskej národnej rady číslo 52/1988 Zb.

    V počiatočných fázach prác na tejto novele sa však ukázalo, že vzhľadom na potrebný rozsah zmien by bol rozsah novelizácie príslušných ustanovení zákona neúmerne veľký a novela by sa stala neprehľadná. Preto sa pristúpilo k spracovaniu návrhu noviel zákona o geologických prácach a štátnej geologickej správe, ktorý je predmetom dnešného posudzovania.

    Pri príprave jeho znenia sa vychádzalo nielen zo skúseností s aplikáciou dnes platných geologických právnych predpisov v geologickej praxi, ale predovšetkým sa využili aj právne predpisy mnohých európskych, aj zámorských krajín upravujúce túto oblasť hospodárstva.

    Navrhované znenie nového geologického zákona má niekoľko základných priorít, ktorými sa odlišuje od súčasne platnej právnej úpravy. Za najhlavnejšie treba považovať presnejšie definovanie geologických prác, osobitnú úpravu otázky oprávnení na vykonávanie geologických prác, úpravu inštitútu odbornej spôsobilosti, spresnenie úloh štátnej geologickej správy, zavedenie inštitútu štátneho geologického dozoru, predovšetkým však novú úpravu problematiky určovania prieskumných území, spresnenie práv a povinností ich držiteľov a úpravu sadzieb a poplatkov za prieskumné územie. Podrobnosti na vykonanie zákona budú vo vyhláške, ktorou sa vykonáva geologický zákon.

    Návrh zákona bol po prvýkrát predložený vláde Slovenskej republiky v septembri 1997, do roku 1999 však nebol prerokovaný, a preto bol v januári 1999 opätovne predložený. Návrh zákona dňa 4. mája 1999 prerokovala Legislatívna rada vlády a následne 14. júla 1999 aj vláda Slovenskej republiky. Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že nový geologický zákon vytvorí taký právny rámec pri vykonávaní geologických prác a podnikania v oblasti geológie, ktorý bude plne porovnateľný s podmienkami v krajinách s vyspelou geológiou a banským priemyslom. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Jozefovi Zlochovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon), tlač 332, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedenej ako tlač 232a. Predpokladám, že ju máte všetci pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 75 zo dňa 20. októbra 1999.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 437 zo 14. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon), tlač 332, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon), tlač 332, nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Vládny návrh zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 169 zo 6. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 145 zo 14. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 74 z 5. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 69 zo 14. októbra 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 197 z 12. októbra 1999 odporučil Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Z rokovania výborov vyplynulo 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram zároveň rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mesiarik, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Dávam slovo pánu poslancovi Mesiarikovi v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    v mojom krátkom vystúpení by som chcel oceniť význam a odbornú stránku predloženého návrhu zmeny zákona číslo 350/1996 Z. z., pretože skutočne ide o potreby tejto významnej oblasti, ktoré si vynútila prax a život v oblasti geológie a surovinovej základne. Chcem len vám poslancom pred hlasovaním pripomenúť a zdôrazniť, že tvorba aj tejto zmeny zákona bola dlhodobá. Som veľmi rád a oceňujem ústretovosť pána ministra hlavne v tom, že pri takomto dôležitom zákone alebo zmene zákona sme nepocítili farby opozície a koalície a išlo sa skutočne po odbornej stránke, čím takým symbolickým momentom je aj to, že spravodajcom k tomuto významnému zákonu je bývalý minister životného prostredia pán Zlocha. Bol by som rád, keby sme, a to je len poznámka, i pri ostatných zákonoch stavali na tom, čo bolo dobré a hľadali cestu takéhoto kompromisu.

    Dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy k tomuto zákonu.

    V § 20 ods. 6 v druhej vete navrhuje skupina poslancov, aby sme po číslovke 15 percent doplnili slovo "z plánovaného". Ide o spresnenie, z akého objemu prác sa má posudzovať oprávnenosť začatia geologického prieskumu.

    Takisto v § 30 ods. 2 písm. p) navrhujeme upraviť znenie textu tak, aby ministerstvo životného prostredia mohlo poveriť zabezpečovaním prác v oblasti prieskumu aj subjekt, ktorý ministerstvo zriadi, aj subjekt, ktorý môže poveriť, teda nie zo zriadovateľskej funkcie. Boli to pripomienky geologickej služby Slovenskej republiky aj určitých odborníkov geológie a myslím si, že týmto kompromisom by ministerstvo životného prostredia dávalo obidve možnosti a na druhej strane by upokojilo tú druhú časť geologickej rodiny, ktorá má záruku, že ministerstvo ich nebude obchádzať, pokiaľ tieto práce budú vedieť uskutočniť.

    Prosím o podporu týchto malých, dvoch drobných zmien.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi za jeho vystúpenie v rozprave. Bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy ústne.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Ambróš. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika.

  • Ako predseda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody považujem tieto pripomienky za reálne a odporúčam ich schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Miklós. Áno.

    Nech sa páči.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem za podporu, za vyjadrenú podporu tomuto zákonu diskutujúcimi a tie pripomienky a doplňujúce návrhy sú pre ministerstvo prijateľné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ako som už hovoril, z rokovania výborov vyplynulo 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. V rozprave pán poslanec Mesiarik predniesol dva pozmeňujúce návrhy, preto navrhujem, aby sme hlasovanie o nich rozdelili do troch skupín. V prvej skupine budú body číslo 1, 4, 6, 7, 8, 10, 11 a 12, za ktoré gestorský výbor odporúča hlasovať kladne, teda vysloviť s nimi súhlas, v druhej skupine budú body číslo 2, 3, 5 a 9, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, a v tretej skupine nebudú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Mesiarik. Aj za tieto dva body v mene gestorského výboru odporúčam vysloviť súhlas.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o predložení návrhu. Žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie ešte po odsekoch v tých troch častiach.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    odporúčam, aby ste s bodmi spoločnej správy číslo 1, 4, 6, 7, 8, 10, 11 a 12 vyslovili súhlas.

  • Prosím vás, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Pôjdeme ďalej, pán spravodajca.

  • Pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe pod bodmi 2, 3, 5 a 9 gestorský výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Tieto návrhy neprešli.

    Nech sa páči.

  • Ďalej vám navrhujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Mesiarik, vyslovili súhlas.

  • Budeme hlasovať, páni poslanci. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že všetci poslanci hlasovali kladne, návrhy boli prijaté.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo aj tretie čítanie o tomto zákone.

  • Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor ma poveril, aby som vám navrhol, aby tento návrh zákona bol hneď prerokovaný v treťom čítaní.

  • Pristúpime teda k hlasovaniu. Prezentujte sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že všetci poslanci hlasovali kladne.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto z vás takéto návrhy, páni poslanci, panie poslankyne? Konštatujem, že nemá.

    Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    vrátime sa k hlasovaniu vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený parlament,

    navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy v bodoch 1, 6, 7, 9, 10 a 11 s odporúčaním prijať ich.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať. Prosím vás, hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že všetci poslanci sú za.

    Prosím ďalej.

  • Spoločne navrhujem neprijať body 2, 3, 4, 5, 8 a 12.

  • Hlasujeme, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neprijali.

    Prosím ďalej.

  • Pán predsedajúci, gestorský výbor ma poveril predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať tento návrh v treťom čítaní.

  • Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prosím vás, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v tomto čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 301 nové znenie a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 301a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Roman Vavrík.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii.

    Pôvodný zákon o obecnej polícii schválený pred ôsmimi rokmi stanovil v záujme zvýšenia istôt občanov, ktoré zabezpečuje samospráva, základné inštitúty, oprávnenia a povinnosti zamestnancov obecnej polície a taktiež vymedzil ich postavenie medzi zložkami štátnej správy a samosprávy. V priebehu realizácie tohto zákona prax ukázala, že niektoré oprávnenia dané obecnej polícii nebolo možné v praxi realizovať. Preto skupina poslancov sa rozhodla pristúpiť k návrhu novely, a teda k úprave tejto právnej normy.

    Podstata predkladanej novely spočíva v rozšírení právomocí obecnej polície, ktoré by mali prispieť k jej efektívnejšiemu pôsobeniu. Celá problematika novely zákona o obecnej polícii bola pri svojom vzniku konzultovaná s legislatívnym odborom ministerstva vnútra, bola prerokovaná v Legislatívne rade vlády, neskôr vo vláde Slovenskej republiky, kde všade získala podporné stanoviská.

    Touto novelou, pochopiteľne, sa zaoberali aj stavovské organizácie miest a obcí, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest a Združenie miest. Taktiež ju prerokovala a podporuje Asociácia náčelníkov obecných a mestských polícií.

    Novela rozširuje základné úlohy obecnej polície o ochranu obyvateľov a iných osôb pred ohrozením života a zdravia a plnenia úloh na úseku prevencie. Rozširuje tiež všeobecné oprávnenia obecnej polície o možnosť zastavovať vozidlách v prípadoch, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti o plynulosti cestnej premávky neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami.

    Ak vodič napríklad vojde so svojím motorovým vozidlom do pešej zóny alebo do ulice, kde je vjazd zakázaný, zamestnanec obecnej polície bude môcť takéto vozidlo zastaviť a okamžite zistiť páchateľa priestupku. Jednoznačne sa tým urýchli konanie o priestupku, odbúra sa možnosť ďalších administratívnych úkonov a v neposlednom rade sa znížia finančné náklady v štátnej správe. Taktiež sa spoločensky javí nevhodné, keď občan vidí páchanie takéhoto priestupku, prípadne aj ohrozenia ďalších účastníkov cestnej premávky rovno pred očami obecného policajta a ten nemôže adekvátne zakročiť.

    Prax tiež ukázala, že hliadky obecnej polície sa v mnohých prípadoch počas výkonu služby stretávajú s vozidlami, o ktorých bezpečne vedia, že sú vozidlami v pátraní, napríklad odcudzené vozidlá. Úkony, ktoré je potrebné vykonať od zistenia takéhoto vozidla po konečnú realizáciu Policajným zborom za súčasne platnej právnej úpravy vyžaduje čas, ktorý je dostatočne dlhý na to, aby vozidlo nenávratne zmizlo. Namiesto možného zákroku a prekazeniu páchania protiprávneho konania hliadka obecnej polície iba vykoná opatrenia vo väčšine prípadov, bohužiaľ, už neefektívne.

    Ďalej v predkladanej novele navrhujeme terajšie oprávnenia rozšíriť o oprávnenie používať technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla, takzvanej papuče. V súčasnosti dochádza najmä vo väčších obciach a mestách k značným problémom pri dodržiavaní pravidiel cestnej premávky, najmä pri parkovaní motorových vozidiel, keď vodiči ponechávajú svoje autá na ktoromkoľvek mieste i v rozpore s predpismi o premávke na pozemných komunikáciách, prípadne ich zaparkujú na verejnej zeleni, čím poškodzujú životné prostredie.

    Zamestnanec obecnej polície môže takéhoto vodiča postihnúť len v prípade, keď sa nachádza pri svojom automobile. Oprávnenie použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla umožní postihnúť vodiča aj v prípade, ak sa vo vozidle nenachádza.

    V novele ďalej navrhujeme umožniť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, čím by sa mala zaistiť bezpečnosť inej osoby, ako aj bezpečnosť zamestnancov obecnej polície.

    Ďalej v novele navrhujeme upraviť spoluprácu obecnej polície s inými štátnymi orgánmi, zvýrazňuje sa najmä spolupráca obecnej polície s Policajným zborom Slovenskej republiky. Navrhuje sa ďalej založiť oprávnenie obecnej polície požadovať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie motorových vozidiel, najmä zoznam hľadaných osôb a vozidiel, ktoré sú v pátraní.

    V novele tiež navrhujeme upraviť podmienky pre vyššiu odbornú spôsobilosť, ako je tomu doteraz, a taktiež navrhujeme, aby zamestnanci obecnej polície povinne spĺňali minimálne stredoškolské vzdelanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, toľko možno v stručnosti z obsahu predkladanej novely.

    Na záver mi dovoľte dúfať, že táto novela nájde oporu v poslaneckých laviciach a týmto vás prosím o podporu tejto novely.

    Pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi výboru pre verejnú správu, poslancovi Dušanovi Kovačičovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený Národná rada Slovenskej republiky,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás v zmysle oprávnenia vyplývajúceho z rokovacieho poriadku oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy (tlač číslo 301a) k predkladanému návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z. (tlač číslo 301), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 443 zo 14. septembra 1999 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uvedeného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 15. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z. (tlač 301), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 172 zo dňa 6. 10. 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 87 zo dňa 14. 10. 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 113 zo dňa 14. 10. 1999. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe (tlač 301a) a tieto dostal každý poslanec.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

    1. O bodoch 1, 2, 3, 4, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36 a 37 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    2. O bodoch 5, 6, 9, 22, 24, 25, 28, 34, 38 a 39 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený predložený návrh skupiny poslancov schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam vás otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím vás, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy jeden poslanec, pán poslanec Sopko, ktorému dávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    právny štát si nemožno predstaviť bez efektívne fungujúcej polície a bez demokratických právnych noriem upravujúcich jej postavenie, úlohy, právomoc a kompetencie. Po zániku národných výborov sa uzákonilo postavenie obcí ako právnických osôb vykonávajúcich samosprávu. Jednou z veľmi významných zmien bola aj skutočnosť, že zákon o obecnom zriadení schválený Slovenskou národnou radou v roku 1990 ustanovil obciam možnosť zriadiť si obecnú políciu ako poriadkový útvar na zabezpečovanie verejného poriadku, ochrany životného prostredia, na vykonávanie nariadení a uznesení orgánov obce, ale aj na plnenie iných úloh obce.

    Keď zalistujeme vo svojej pamäti, zriaďovanie a konštituovanie obecných polícií v roku 1991 prebiehalo veľmi spontánne, ale nekoordinovane. Organizácia, financovanie a materiálne zabezpečovanie činnosti obecnej polície boli zákonom zverené do kompetencie obce, ale ustanovenia boli len rámcové a nekomplexné a ich naplňovanie v praktickej činnosti obcí umožňovalo rôzny postup, často odlišný výklad a neposkytovanie dostatočnej právnej záruky na fungovanie obecných polícií.

    Dovolím si povedať, že z pohľadu plnenia úloh obce na úseku verejného poriadku ustanovenia zákona o obecnom zriadení v podstate neprekračovali v oblasti zriaďovania vlastného poriadkového útvaru postavenie inšpekcií verejného poriadku národných výborov a ani zďaleka nezodpovedalo postaveniu obecných polícií za prvej Československej republiky. Bol to ale začiatok, bol to dobrý krok a dnes postavenie a činnosť obecných polícií si zaslúži ocenenie aj uznanie.

    Potom nasledovali ďalšie legislatívne zmeny, ktoré zakotvili nové oprávnenia obecných polícií, napríklad novela zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky z roku 1991, kde bolo stanovené, ktoré oprávnenia a povinnosti sa vzťahujú aj na pracovníkov obecnej polície. Jedným slovom, všetko smerovalo k posilňovaniu právnej istoty občanov, k zvýrazneniu postavenia miest a obcí, a preto sme vysoko oceňovali každú ďalšiu čiastkovú úpravu postavenia obecných polícií.

    Už záver roka 1991 vývoj v tejto oblasti dozrel tak ďaleko, že po jednom roku existencie obecných samospráv bolo priam nevyhnutné a veľmi potrebné prijať osobitnú zákonnú úpravu, ktorá by vymedzila všetky inštitúty súvisiace s činnosťou obecnej polície. To sa naplnilo 3. decembra 1991, keď Slovenská národná rada schválila dlho očakávaný zákon o obecnej polícii.

    S odstupom času po deviatich rokoch treba oceniť prístup Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aj Policajného zboru Slovenskej republiky k požiadavkám samospráv obcí a k obecným políciám. Bez ohľadu na to, v ktorom vývojovom období zo spomínaných deviatich rokov, Policajný zbor sa správal vždy ako dobrý krstný otec vo všetkých okresoch. Dnes je už všetko iné, zabehnuté, fungujúce, vyprofilované, ale začiatky boli naozaj zložité aj komplikované.

    Za úspešným pôsobením obecných samospráv v oblasti fungovania obecných polícií musíme vidieť predovšetkým dobrý zámer, zanietenosť ľudí, ale aj spoločenskú a politickú klímu a potrebu zdokonaliť činnosť obecnej polície. V tomto úsilí k zlepšeniu stavu prispievalo Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Slovenská asociácia náčelníkov obecných polícií a iné inštitúcie.

    Ak chceme niečo zdokonaliť a zlepšiť na fungovaní obecných polícií, musíme poznať každodennú praktickú skúsenosť, nedostatky a medzery vo výkone, ale aj v legislatíve. Takto chápme úsilie skupiny poslancov, ktorí pripravili poslanecký návrh novely zákona, čím naplňujú viacročnú snahu o ďalšiu právnu úpravu, ktorú podporujú aj mestá, obce, aj štátne orgány Slovenskej republiky.

    Obdobie prvej polovice roku 1991, keď mestá a obce zriaďovali obecné polície, som spomínal len preto, že nekomplexnosť ustanovení a nedostatočná koordinovanosť v počiatočnom období priniesla aj niektoré nedostatky. Tie sa preniesli až do dnešného obdobia. Tým, že financovanie a materiálne zabezpečovanie činnosti obecných polícií patrilo a patrí obciam, sme dnes svedkami rozdielneho ošatenia príslušníkov obecných polícií. Občan, ktorý je návštevníkom iného mesta či obce má problémy hlavne pri znížení viditeľnosti rozpoznať mestského policajta. Ich rovnošaty sa niekedy podobajú cintorínskej službe, civilnobezpečnostným službám, rôznym iným hrdinom v kožených odevoch z filmov, oblečenia alebo rovnošaty sú rôznej farby a rôzneho prevedenia pokrývok hlavy. Iste sú aj príklady veľmi vkusných oblečení. Ale ja nechcem rovnošaty zosmiešňovať, ale poukázať na nutnosť unifikácie vrchného ošatenia obecných polícií, aj keď som si vedomý toho, čo stojí vystrojenie jedného policajta, a poznám aj nepriaznivý stav rozpočtov obecných samospráv. Je preto dobré, že novela zákona v § 22 aspoň sčasti rieši aj tento problém. Ak nie dnes, raz v budúcnosti sa aj k tomuto problému rovnošiat budeme musieť vrátiť, ale súhlasím s predkladateľmi, že dôležitejšie sú kompetencie, oprávnenia a iné nedostatky, s ktorými sa obecné polície stretávajú v praktickej činnosti.

    Na to, aby obecná polícia mohla dobre plniť svoje postavenie a zabezpečovať plnenie úloh, musia mať jej pracovníci, podľa novely sú to už zamestnanci, dostatočné oprávnenia. Tieto oprávnenia sú veľmi významné, pretože ich realizácia umožňuje zamestnancom obecnej polície zasahovať predovšetkým do ústavou chránených práv a slobôd občanov. Pri uplatňovaní oprávnení pracovníkov obecných polícií dochádza konkrétnymi úkonmi a zákrokmi. A preto ich okruh musí byť taxatívny a presne určený v časti všeobecných oprávnení aj v časti špeciálnych oprávnení zamestnancov obecných polícií.

    Správne bolo poukázané, že polemiku určite vyvolá používanie technických prostriedkov na zabránenie odjazdu motorových vozidiel, ktoré zle parkujú, prostriedkami, ktoré nazývame ľudovo papuče. Je to v § 16a. Preto pri príprave tejto novely zákona tvorcovia museli veľmi úzko spolupracovať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

    Charakter a rozsah úloh obecnej polície podľa tejto novely bude taký, že si vynucuje zdokonaľovať podmienky na rozvoj spolupráce obecnej polície s príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti podieľajú na zabezpečovaní verejného poriadku, životného prostredia, ochrany životov, zdravia aj ochrany majetku osôb. Sú to nielen útvary Policajného zboru, ale aj zbory Požiarnej ochrany, orgány štátneho dozoru v životnom prostredí a ďalšie inštitúcie. To znamená, že by nemalo ísť len o súčinnosť, ale o dobrú spoluprácu pri zabezpečovaní verejného poriadku.

    Ide o závažné zmeny zákona, ktorému predchádzali mnohé rokovania. Veľmi rád podporím túto novelu, pretože jej zmyslom a cieľom je odstrániť nedostatky v činnosti obecných polícií. Rozšírenie základných úloh obecnej polície je v záujme občanov a v súlade s miestnymi potrebami pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku. Prosím o podporu tejto novely aj vás vážené kolegyne, kolegovia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Cuper ako jediný prihlásený. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    veľmi sa nedalo pochopiť, čo chcel autor tohto vystúpenia povedať tomuto plénu alebo verejnosti, ale v každom prípade sa treba zamyslieť nad tým, či sa prostriedky donútenia, lebo istým spôsobom sa siaha na osobnú slobodu a majetok jednotlivca, môžu dať alebo zveriť aj niekomu inému ako štátnej polícii, či sa toto právo obmedzovať pohyb, slobodu občana, a tu ide zjavne o obmedzenie slobody občana tohto štátu, dá zveriť aj niekomu inému ako štátnej polícii. Ja viem, že môže byť o tom polemika. Ja nemám výhrady voči obecnej polícii všeobecne, ale poznám aj štáty, kde nie je obecná polícia a funguje to dobre aj za asistencie štátnej polície. Ale jedno si myslím, že v každom prípade, ak aj obecná polícia postupuje pri obmedzovaní osobnej slobody občana takým spôsobom, ako sa to prihodilo aj mne v Banskej Bystrici, že jednoducho vám dajú papuču na auto a zmiznú a odídu od auta a vy si máte zohnať nejakým spôsobom, aby ste sa dopátrali, kto vám príde odomknúť tú papuču. Tak takto si výkon spravodlivosti v demokratickom a právnom štáte vôbec nepredstavujem. To znamená, prinajlepšom by bolo slušné, aby sa do zákona dala povinnosť polície oznámiť občanovi, že boli na jeho osobný majetok alebo požičaný majetok dané nejaké donucovacie prostriedky, ktoré mu obmedzujú osobnú slobodu. V opačnom prípade toto právo má patriť len štátnej polícii, lebo tá je vytrhnutá z anonymity.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Krajči. Nikto viac, takže uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vymedzenie postavenia obecnej polície a stanovenie jej základných úloh je významnou súčasťou transformácie správy vecí verejných a nepochybne aj koncepcie verejnej správy v Slovenskej republike.

    Na budovanie právneho štátu má nemalý význam jednotné uplatňovanie moci na celom území, stanovenie výlučných kompetencií štátu a kompetencie samosprávy a určenie spôsobov ich vzájomnej spolupráce. Medzi výlučné kompetencie štátu má patriť vydržiavanie ozbrojených síl a zabezpečovanie vnútroštátneho poriadku. K úlohám samosprávy má predovšetkým patriť zabezpečovanie hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho rozvoja a zabezpečovanie širokého spektra služieb obyvateľstvu.

    Predložený poslanecký návrh sa práve zaoberá problematikou samosprávy, obecnou políciou. Zmyslom predloženého návrhu zákona, ako uvádzajú navrhovatelia, je odstránenie nedostatkov v praktickej činnosti obecných polícií pri plnení úloh, ktoré im vyplývajú zo zákona o obecnej polícii. Významne sa rozširujú všeobecné oprávnenia obecnej polície s možnosťou zastavovať vozidlá, ak vodič spáchal priestupok proti bezpečnosti cestnej premávky, oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti. Zamestnanec obecnej polície môže pri predvedení na útvar obecnej polície použiť aj donucovacie prostriedky. Rozširujú sa aj donucovacie prostriedky obecnej polície o technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Umožňuje sa oprávnenie použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, ak osoba kladie odpor. Novo sa upravuje spolupráca obecnej polície s inými štátnymi orgánmi, keď sa požadujú údaje z evidencie obyvateľov, z evidencie motorových vozidiel, zoznamy hľadaných osôb.

    Pretože právomoci, ktoré pri odsúhlasení navrhovaného zákona prejdú na zamestnancov obecnej polície, sú podstatne náročnejšie, musí tomu zodpovedať aj ich vzdelanie. Každý zamestnanec obecnej polície by mal mať úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou a požadovanú odbornú spôsobilosť. Ak sa nezabezpečia tieto dve požiadavky, zamestnanci obecnej polície nebudú kompetentní realizovať novonavrhované právomoci.

    Ďalej chcem upozorniť na riziko subjektívnych rozhodnutí a konaní, pretože obecnej alebo mestskej polícii ukladajú úlohy obecné alebo mestské zastupiteľstvá, ako aj starostovia a primátori. Pritom existujúci mechanizmus nápravy protiprávnych rozhodnutí a konaní na rozšírenie právomoci obecnej polície pri obmedzovaní osobnej slobody nie je dostačujúci. Chýba prokurátorský dozor, nie je stanovené časové obmedzenie osobnej slobody a zároveň aj pravidelný výcvik obecnej polície.

    Chcem ešte upozorniť na výrazné rozdiely medzi charakterom mestských polícií vo veľkých mestách s nadštandardnými požiadavkami na rozšírenie kompetencií a prevažnej väčšiny útvarov obecnej polície v menších mestách či obciach s obmedzenými finančnými možnosťami, ako i s dispozíciami v personálnej sfére.

    Som presvedčená, že prijatím tohto návrhu zákona sa zvýšia požiadavky na rozpočty obcí, čo pocítia hlavne i menšie mestá a obce a nie, ako je uvedené v návrhu, že predložený návrh zákona nie je spojený s požiadavkami na rozpočet obcí.

    Vychádzajúc z podstaty samosprávy základom na činnosť obecnej polície by nemalo byť rozširovanie represívnej zložky jej činnosti a represie ako základnej metódy pri jej činnosti, ale naopak, rozširovanie jej občianskeho charakteru so zabezpečovaním osobitných miestnych potrieb pri ochrane verejného poriadku. Pokusy podstatne postupne prebudovať obecnú políciu ako poriadkový útvar na štandardnú políciu nemajú koncepčný charakter. Vychádzajú skôr zo snahy odstraňovať potenciálne problémy, ktoré sa prejavujú v praxi, ktoré sa ani nedajú riešiť jednoduchým rozširovaním právomocí.

    Mnohé problémy je možné odstrániť riadnym dodržiavaním existujúcich právnych predpisov a zlepšením spolupráce a a koordinácie s Policajným zborom.

    Neodporúčam rozšíriť všeobecné oprávnenie obecnej polície s možnosťou zastavovať vozidlá, ak vodič spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - § 16a. Podľa zákona číslo 315/1998 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách táto kompetencia je doménou štátnej polície. Nie je predsa možné, aby motorové vozidlá zastavovali rôzne uniformovaní príslušníci polície.

    Neodporúčam tiež, aby obecní policajti mali právo vstupovať do evidencie občanov a získavať o nich informácie, teda lustrovať ich. Išlo by o porušenie ľudských práv. Túto kompetenciu má na starosti špeciálny útvar Policajného zboru. Zvažujme veľmi zodpovedne, o ktoré kompetencie rozšírime činnosť obecnej polície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    do parlamentu sa dostáva zákon o obecnej polícii. Myslím si, že chvíľku sme mali s týmto zákonom počkať a vysvetliť si dva základné systémové prvky, ktoré potom riešia aj ďalšie postavenie obecných polícií. Po prvé, mali by sme si povedať, že z hľadiska systémového, čo obecná polícia znamená v rámci ozbrojených zborov Slovenskej republiky, a teda či ideme formou rozširovania kompetencií obecných polícií alebo ideme formou likvidácie obecných polícií, tak ako sa to stalo na základe skúseností s obecnými políciami v Nemeckej spolkovej republike alebo v poslednom období aj v Českej republike, kde z obecných polícií sa stala súčasť štátnej polície v rámci poriadkovej polície. Myslím si, že finančné prostriedky, ktoré sa čerpajú tak v štátnej polícii, ako aj v obecných políciách, sú z jedného vrecka, sú z vrecka daňových poplatníkov, a teda bolo by dobré nájsť spoločné riešenie. To je prvá vec, ktorú by sme si mali povedať prv, než začneme rozširovať kompetencie obecných polícií.

    Druhá vec, ktorú by bolo potrebné riešiť, je otázka kontrolného systému výkonu obecných polícií, pretože neexistuje v súčasnosti legislatíva, ktorá by umožňovala vykonávať kontrolu a starosta, respektíve primátor obce je vrchným veliteľom obecnej polície a nie je tu zabezpečené, že môže dôjsť k zneužitiu tohto ozbrojeného zboru. Práve preto bolo potrebné riešiť skôr tieto dve veci a potom hádam pristúpiť k novele zákona o obecnej polícii.

    Keďže moji predrečníci už niečo povedali, ja budem stručný. Stotožňujem sa s predrečníčkou pani Kollárikovou, ktorá niektoré veci už rozviedla. Chcem povedať, že v tejto novele podporujem bod 5, v ktorom sa hovorí o tom, že obecná polícia bude plniť aj úlohy na úseku prevencie kriminality, čo je veľmi podstatné. Myslím si, že tu je parketa obecnej polície veľmi významná. Ide o miestnu znalosť, takže toto veľmi podporujem. A takisto podporujem aj v bode 32 body 5 a 6, kde sa hovorí o tom, že obecná polícia na základe požiadania súdu, prokuratúry a exekútora, ako aj orgánu obce doručí osobe zásielku do vlastných rúk. Je to významný krok z hľadiska toho, že by sa odbremenila aj časť úloh, ktoré v súčasnosti plní Policajný zbor Slovenskej republiky, a ide aj o miestnu znalosť týchto policajtov, ktorí vedia veľmi rýchlo reagovať na tieto miestne podmienky.

    Dovoľte mi teda, aby som predniesol niektoré pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, s čím teda nesúhlasím a čo by bolo dobré, aby sa prípadne neobjavilo v tejto novele zákona.

    V bode 11 § 8 ods. 1 písm. f) - odporúčam tento bod celkom vypustiť. Zdôvodnenie: Takéto znenie bodu je v rozpore so zákonom číslo 315 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Nie je vhodné, aby obecná polícia riešila mobilnú premávku. Okrem toho je neprehľadné hlavne pre zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky, ak právo zastavovať motorové vozidlá budú mať rôzne uniformovaní policajti. Rozšíri sa týmto priestor na zneužitie právomoci alebo možnosť zneužitia uniformy. Ide predovšetkým o veľké mestá, nejde tak o malé obce a mestečká, ako o veľké mestá, napríklad Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica, kde tých miestnych komunikácií je veľké množstvo, a teda obecná polícia tam dostáva právo zastavovať motorové vozidlá.

    Ďalej v bode 13 § 9 ods. 2 nechať pôvodné znenie, ktoré tam bolo, to znamená Policajného zboru. Zdôvodnenie by bolo takéto: Bolo by zbytočné osobu podľa § 9 ods. 1 písm. c) predvádzať na útvar obecnej polície na zistenie totožnosti a potom odvádzať na útvar Policajného zboru, keď je možné ju odovzdať priamo na útvar Policajného zboru, tak ako to bolo doposiaľ.

    V bode 28 § 19 navrhujem vypustiť ods. 4. Zdôvodnenie: Aj keď sa tento prebral zo zákona o Policajnom zbore, navrhujem ho vypustiť, pretože úder zbraňou je z hľadiska nutnej obrany nebezpečný tým, že môže dôjsť k samovoľnému výstrelu a k zraneniu tak páchateľa, ako aj policajta. Policajt má zo zákona možnosť použiť iné donucovacie prostriedky a pomôcky.

    V bode 32 v § 24 navrhujem vypustiť body 2, 3, 4 a prečíslovať body 5 a 6 na body 2 a 3. V prípade, že bude bod 32 schválený v navrhovanom znení, odporúčam doplniť v ods. 2 vetu: "Obecná polícia je oprávnená požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie pobytu občanov" a tak ďalej pokračuje sa v texte, a v ods. 2 písm. c) spresniť termín "adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu". Totiž tieto údaje sú vedené v registri obyvateľstva ako pobyt, nie ako bydlisko, a je to aj v súlade so zákonom o pobyte občanov. V ods. 3 vetu "Obecná polícia je oprávnená znovu požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie motorových vozidiel" a veta pokračuje ďalej. V ods. 3 písm. c) spresniť znovu ten istý termín "adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu majiteľa motorového vozidla".

    Čo sa týka toho, prečo navrhujem vypustiť body 2, 3, 4, tak chcem povedať, že poskytovanie takýchto údajov obecnej polícii, ide predovšetkým o pátranie po osobách a motorových vozidlách, je dosť náročné a zaťaží administratívnu činnosť Policajného zboru, pretože bude potrebné tieto informácie obecným políciám poskytovať, čo povedie k zvýšeniu nákladov tak na zvýšenie počtu administratívnych pracovníkov, ako aj finančných nákladov pracovníkov Policajného zboru.

    Takisto nie je zabezpečený systém kontroly proti úniku informácií z týchto policajných evidencií. Už dnes má Policajný zbor problémy s tým, ako tieto údaje udržať proste v litere zákona o ochrane osobných údajov, a tým, že rozšírime počet osôb, ktoré budú mať možnosť vstupovať do týchto evidencií, rozšíri sa aj možnosť úniku týchto informácií.

    V bode 35 v § 27 druhá veta znie - navrhujeme, aby znela: "Zamestnanec obecnej polície, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemá odbornú spôsobilosť podľa § 25, môže plniť úlohy obecnej polície podľa tohto zákona do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona." Takto bola textácia aj v starom zákone. Zdôvodnenie je asi takéto: Je dosť nezmyselné, aby obmedzenie o nesplnení požiadaviek úplného stredného vzdelania malo odklad do 30. júna 2003 a nesplnenie odbornej spôsobilosti až do 30. decembra 2003. Je oveľa dôležitejšie, aby bol zamestnanec obecnej polície odborne spôsobilý na plnenie úloh, než aby mal úplné stredné vzdelanie. Doplnenie tohto odborného vzdelania by preto malo byť doplnené podstatne rýchlejšie, ako sa uvádza v tomto zákone.

    No a zaznela tu aj otázka o používaní technických prostriedkov na zabránenie pre motorové vozidlá. Treba povedať, že Ústavný súd v tejto veci už raz konal, a keďže je tu nález Ústavného súdu, máme dojem, že by sa to nemalo meniť, a preto navrhujem, aby v bode 27 § 16 a) ods. 1 a 2 bol vypustený z tohto zákona. Zdôvodnenie je vlastne zdôvodnenie Ústavného súdu o obmedzení osobnej slobody občanov.

    Čo sa týka hlasovania, odporúčam, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 11 a 32. Ostatné hlasovania tak, ako bolo navrhnuté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Krajčimu.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Gašparovič. Nikto viac. Zároveň končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, chcem len potvrdiť slová pána poslanca Krajčiho, ktorý namieta niektoré ustanovenia tejto novely zákona. Táto novela zákona je skutočne v niektorých bodoch v rozpore s ústavou aj s rozhodnutím Ústavného súdu, tak ako to pán poslanec povedal. Táto novela dáva také právomoci týmto políciám, ktoré budú skoro konkurenčné k štátnej polícii a budú zdvojnásobovať niektoré opatrenia vo vzťahu k občanom. Zoberte si len takú situáciu, že budete prechádzať mestami, diaľnicou, obcami a každá obec, ak bude mať, alebo každé väčšie mesto, políciu, bude vás kontrolovať, bude vám pozerať do auta, bude pýtať doklady. Tú cestu budete absolvovať týždne, kým sa dostanete domov. Sú to skutočne nepremyslené návrhy a ja, páni poslanci, vás vyzývam, vráťme tento zákon alebo ho neschváľme. Nič iné nám neostáva, ak nechceme urobiť chyby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Vavrík? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, veľmi, veľmi stručne.

    Možno to nie je vhodné, ale začal by som pri pánu poslancovi Krajčimu, pri jeho vecných pripomienkach. Samozrejme aj k pani kolegyni Kollárikovej. Preto chcem začať pánom poslancom Krajčim, lebo on otvoril otázku, že zásadne si povedzme, či je existencia obecných polícií potrebná alebo nepotrebná. No dnešná vláda a dnešná koalícia sa domnieva, že krok pred ôsmimi rokmi, ktorým Slovenská národná rada schválila založenie obecných polícií, bol správny a všeobecný názor je taký, že treba posilňovať a rozširovať obecné polície. Má to mimochodom svoju odozvu alebo má to svojich partnerov aj v zahraničí. Napokon vo faktickej poznámke to spomínal poslanec Cuper, že pozná aj takéto systémy.

    Samozrejme vláda, v ktorej ste, pán poslanec Krajči, boli ministrom, mala opačný názor, že treba jednotný Policajný zbor a že netreba trieštiť sily medzi štátnou, teda Policajný zbor, a medzi obecné polície. To je otázka názoru. Dnešný názor alebo teda náš názor, alebo môj osobný názor aj mojich kolegov je taký na tú zásadnú otázku, že treba postupne na obecné polície preniesť všetky právomoci, ktoré sa dotýkajú poriadkovej a dopravnej polície. Takže máme na to odlišný názor. Vo vládnej koalícii je vyjasnený a bol aj predmetom programového vyhlásenia vlády.

    Teraz ku konkrétnym námietkam kolegyne Kollárikovej a pána poslanca Krajčiho. Obaja spomínali, že zastavovanie v takzvaných zákazových zónach sa javí, že je nevhodné, možno až protiústavné obmedzenie práv občanov. No v prvom rade si skúsme uvedomiť - navrhovatelia hovoria o tom, skúsim to laicky popísať - ak občan - vodič poruší zákazovú značku, dopravnú značku, to znamená, vojde povedzme do pešej zóny alebo do zákazu vjazdu, občan, podotýkam, porušil zákon, porušil dopravné predpisy, obecný policajt, ktorý, a to si všimnite vo všetkých väčších mestách, samozrejme, aj v obciach, starostovia a ich obecné zastupiteľstvá kladú dôraz práve na tie naj, naj, v najväčšom jadre obce, mestá, zóny, kde sa prikazuje svojim policajtom, aby dohliadali na verejný poriadok.

    Teraz si predstavme situáciu, že v dnešnom čase policajti Policajného zboru sú nadmieru vyťažení a veľmi ťažko zvládajú zabezpečiť dynamickú dopravu, a nieto statickú. Keď sa pozriete po historických častiach miest väčších obcí, tu sa zvyčajne pohybujú obecní policajti a nemajú žiadne právomoci. My teda upozorňujeme alebo navrhujeme to, že pokiaľ občan spácha, respektíve poruší predpis, len vtedy má právo, a nie kedykoľvek, ako kolega Gašparovič hovoril vo faktickej poznámke, môžu zastaviť týchto občanov, ktorí spáchali priestupok. V žiadnom inom prípade.

    Ďalšia veľmi, veľmi podobná problematika je nasadzovanie alebo používanie technických prostriedkov na zabránenie odjazdu, takzvaných papúč. To je to isté. Skutočne, keď sa prejdete po ktoromkoľvek meste, po ktoromkoľvek sídlisku, niektorí vodiči už dnes sú až takí prinajlepšom povedané agresívni, že zaparkujú svoje vozidlo na trávniku, hocikde. Samozrejme, že to súvisí s tým, že je nedostatok parkovacích miest, nemajú kde vozidlo zaparkovať, ale znepríjemňujú tým život, priechodnosť chodníkov, ničia mestský majetok. Taká zeleň, to je mestský majetok, na ktorý vynaložili obce značné finančné prostriedky, a obec nemá možnosť, ako sa právne brániť takýmto priestupcom alebo vyvodiť opatrenia voči občanom, ktorí porušujú takýmto spôsobom predpisy, alebo teda nivočia zeleň, stoja na chodníkoch, nemôžu prejsť úrazovky k chorým občanom, nemôžu mamičky s kočíkmi prejsť po chodníku, lebo tam stojí auto. Tá situácia je hrozná.

    Skutočný stav je taký, že Policajný zbor práve, keďže nemá dostatok policajtov už pomaly, ako som hovoril, na riešenie dynamickej dopravy, nerieši túto statickú dopravu, lebo nemá na to kapacity. Obecní policajti v mestách a obciach sa nachádzajú, len dnes nemajú právomoci. Preto sme pristúpili k návrhu, aby sa tie právomoci zvýšili. Skutočne platí to, že sú platení z daní občanov aj obecní policajti, tak ako policajti Policajného zboru, a keď už teda sú k dispozícii v teréne na inkriminovanom mieste, kde sa povedzme páchajú priestupky, tak prečo by nemali mať právo zakročiť.

    Súhlasím s tým, čo povedal kolega Cuper vo faktickej poznámke, že potom teda na takzvanej papuči, teda na tom technickom prostriedku, ktorým sa zabraňuje odjazdu, musí byť povinne vyznačené, kde sa môže dovolať a kde ako čo najrýchlejším spôsobom mu tento prostriedok odstránia. S tým sa teda stotožňujem, a tak je to aj myslené.

    Možno na záver pán poslanec Krajči spomenul, že sa mu nepáči, že obecná polícia bude mať prístup do databáz. Navrhujeme, aby obecné polície mali prístup do databáz hľadaných osôb a hľadaných vozidiel. Ako jeden z argumentov, pokiaľ som si to dobre poznamenal, poslanec Krajči spomenul, že to bude okrem iného náročné aj na administratívu. Však predsa dnes každé okresné riaditeľstvo polície vedie, respektíve má k dispozícii dennodenne zvodku práve o hľadaných osobách a odcudzených vozidlách, no a tu sa práve ponúka spolupráca medzi mestami a štátom v tom zmysle, že pokiaľ policajt, ktorý dennodenne chodí v danej obci po uliciach, po chodníkoch a má k dispozícii takúto databázu, tak vie zakročiť, vie zaistiť povedzme hľadanú osobu alebo vie zadržať odcudzené, alebo hľadané vozidlo, ktoré je v pátraní. Iste viacerí z vás viete, že tieto oprávnenia aj kolegovia v Českej republike dali práve do právomoci obecných polícií a majú s tým vysoko hodnotné a štatisticky dokázateľné, pozitívne výsledky. Toľko len na malé objasnenie.

    No a napokon moja posledná poznámka by smerovala tiež k poznámke alebo k vystúpeniu poslanca Krajčiho a k faktickej poznámke pána poslanca Gašparoviča. Argumentuje sa tým, že Ústavný súd už konal vo veciach nesúladu všeobecne záväzných nariadení obcí, ktorými niektoré mestá a obce splnomocnili svoje obecné polície používaním technických prostriedkov na zabránenie odjazdu, čiže ľudovo povedané papúč. No dovolím si poznamenať jedno. Jedno to rozhodnutie, ktoré sa týkalo hlavného mesta Bratislavy, sme si podrobne prečítali a v petite sa nič nehovorilo o tom, že toto všeobecne záväzné nariadenie je v rozpore s ústavou vecne. Právne síce je to v poriadku, lebo nebolo splnomocnenie, v odôvodnení sa píše, že niet splnomocnenia v zákone, preto používanie papúč je protiústavné. Ale práve týmto činom, keď do zákona by sa dostalo ustanovenie o možnosti dávať technické zariadenie na zabezpečenie proti odjazdu do právomocí obecných polícií, tým práve sa tieto všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré boli vydané, dostávajú do súladu so zákonom. Nebolo skutočne v petite povedané, že je iný problém ako tento, ktorý som spomenul.

    Toľko za navrhovateľov k záverečnému slovu.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vavríkovi za jeho vystúpenie.

    Pýtam sa, či chce ešte vystúpiť pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Gestorský výbor na základe aj pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Krajčiho, kde bol aj procedurálny návrh, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 11 a 32 a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých bodoch, odporúča, aby sa hlasovalo o bodoch, ktoré som uviedol a ktoré sú uvedené v správe 301a, spoločne a tieto schváliť, aby z nich boli vyňaté body 11 a 32 na osobitné hlasovanie. V druhej skupine aby sme hlasovali o bodoch, ktoré gestorský výbor neodporúča, a v tretej skupine aby sme hlasovali osobitne o bodoch 11 a 32. Odporúčam, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu. Nech sa páči, hlasujte.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pána spravodajcu, aby uviedol, o čom budeme hlasovať ešte raz.

  • Gestorský výbor navrhuje, aby sa spoločne hlasovalo s odporúčaním schváliť o týchto bodoch uvedených v spoločnej správe: 1, 2, 3, 4, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 26, 27, 29, 30, 31, 33, 35, 36, 37.

  • Takže budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý ste znova počuli. Prosím vás, aby ste hlasovali o predloženom návrhu.

    Zrušte hlasovanie a budeme znova hlasovať. Prosím vás, hlasujte teraz o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

  • V druhej skupine budeme hlasovať o bodoch 5, 6, 9, 22, 24, 25, 28, 34, 38 a 39 s odporúčaním gestorského výboru ne- schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • V tretej skupine budeme hlasovať osobitne o bodoch 11 a 32, ktoré boli vybrané z prvej skupiny, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Teda boli vybrané na osobitné hlasovanie body číslo 11 a 32.

  • Prosím vás, pripravte sa na hlasovanie, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Boli to všetky návrhy, pán spravodajca?

  • Všetky návrhy boli odsúhlasené.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, nediskutujte. Hlasovali sme a odhlasovali, výsledok je platný.

    Pán spravodajca, pýtam sa, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní, či podľa § 84 ods. 2 zákona máte splnomocnenie výboru na podanie návrhu do tretieho čítania.

  • Áno, gestorský výbor ma svojím uznesením poveril predložiť návrh, aby som návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obecnej polícii odporučil do tretieho čítania.

  • Ďakujem, budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím vás, hlasujte o tomto návrhu o zaradení do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, zrušíme toto hlasovanie.

    Pán spravodajca, žiadam vás, aby ste vystúpili a vysvetlili hlasovanie, pretože mám dojem, že tým, že sme schválili návrhy v správe, tak v podstate sme nemali o čom ďalej hlasovať.

  • Vysvetlím, ako som dal hlasovať, tak ako je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Krajčiho. Daný je písomne. Neviem, či vám bol rozdaný. Je podpísaných 16 poslancov. Chcel osobitne hlasovať o bodoch 11 a 32, teda bral som ich, že boli vyňaté z tej druhej skupiny a dal som o nich osobitne hlasovať, spoločne, tak ako spoločne sme hlasovali o prvej skupine, druhej skupine aj tretej skupine, čiže hlasovali sme o tretej skupine spoločne o bodoch 11 a 32.

  • Prosím, takže vrátime sa k hlasovaniu.

    Všetko, pán spravodajca?

  • Vrátime sa k hlasovaniu o postupe tohto materiálu do tretieho čítania, tak ako ho predložil pán spravodajca. Budeme hlasovať, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku dávam hlasovať...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, predtým, ako budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku, ešte s legislatívnym odborom treba posúdiť niektoré otázky.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 309 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 309a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Peter Osuský.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, je prvým krokom na ceste, ktorá, verme tomu, v tomto funkčnom období parlamentu povedie k novému zákonu o vysokých školách, respektíve ku komplexu zákonov týkajúcich sa školstva a vedy a ich financovania. Táto novela má viaceré ciele a treba povedať, že sa v základných črtách opiera o vôľu akademickej obce vysokých škôl Slovenska, ktorú prejavil jej vrcholný orgán, Rada vysokých škôl, opiera sa o názory a postoje, ktoré sa vytvárali v ostatných rokoch v súvislosti s prijatím predchádzajúcej novely vysokoškolského zákona, ktorá zmenila niektoré body zákona číslo 172.

    Významnú časť vkladu tejto novely tvoria tie ustanovenia, ktoré vracajú v duchu pôvodného vysokoškolského zákona viaceré právomoci samosprávnym štruktúram akademickej obce. Akademická obec vysokých škôl, tak ako je chápaná, vytvára svoje štruktúry, ktoré sa, samozrejme, v rámcoch zákona profilujú vo fungovaní ako samosprávne štruktúry. Predchádzajúca novela obmedzila viaceré ustanovenia, ktoré túto samosprávnosť napĺňali. Snahou predkladateľov bolo teda upraviť dotknuté úpravy návratom k pôvodnému duchu zákona. Ďalej sa predkladatelia snažili zrealizovať do čo i len najjednoduchšej formulácie dlhé desaťročia existujúcu, ale v žiadnom zákone nezmienenú reálnu skutočnosť, že niektorí pracovníci lekárskych a farmaceutických fakúlt v súlade so svojím odborným vzdelaním vykonávajú i zdravotnú starostlivosť.

    Ďalším bodom, ktorého sa táto novela dotkla, bol jav, ktorý sa na niektorých vysokých školách a niektorých ich fakultách rozmohol v ostatných rokoch, o ktorom sa všeobecne vedelo, na ktorý sa tu a tam poukazovalo, ale ktorý nikto za roky neriešil. Išlo o ničím nepodložené, o žiadnu zákonnú normu neopreté vyberanie školného od poslucháčov denného štúdia občanov Slovenskej republiky. Považovali sme preto za potrebné v tomto zákone urobiť aspoň prvú výhybku v tom zmysle, že jasne konštatujeme, že štúdium v dennom štúdiu v riadnom študijnom čase, teda v predpísanom čase, je pre občanov Slovenskej republiky bezplatné.

    Je nám jasné, že natrvalo nebude udržateľné bezplatné vysokoškolské štúdium. Trváme ale na tom a vetu, ktorú sme v tomto smere do novely vložili, opierame jednoducho o fakt dodržiavania ústavy s tým, že ak sa zákonodarný zbor po zrelej úvahe a nepochybne i po komplexnom posúdení problému financovania vysokého školstva rozhodne, že zavedie platenie školného na vysokých školách akýmkoľvek spôsobom, urobí to tento zákonodarný zbor zákonom. Pokiaľ takýto zákon neexistuje, považujeme za nevyhnutné minimálne v podmienkach riadneho denného štúdia občanov Slovenskej republiky ctiť si ústavu v tom zmysle, že ich štúdium je bezplatné.

    Cesta tohto zákona, tejto novely zákona výbormi nebola jednoduchá, ale dovolím si už z tohto miesta poďakovať kolegom poslancom koalície i opozície za vklad, ktorý vložili do návrhov predložených v spoločnej správe gestorského výboru. Chcel by som poďakovať poslancom koalície i opozície z výboru pre zdravotníctvo, kde sme po neľahkej, vyše dvojhodinovej diskusii dospeli k spoločnému riešeniu bodu 23 tejto predlohy, kde sme sa za prítomnosti ministra zdravotníctva i vďaka iniciatíve obidvoch politických brehov v tomto výbore dospeli k riešeniu, ktoré potom výbor prijal jednomyseľne. Eešte raz mu z tohto miesta ďakujem. I ostatné výbory, ústavnoprávny výbor a školský výbor, prerokovali túto možno malú novelu, ale týkajúcu sa mnohých háklivých problémov, a zaujal jednoznačne kladné stanovisko k jej prijatiu.

    Verím preto, že ak sa tento parlament bude držať stanoviska výborov, ktoré návrh prerokovali, a podporí to, čo vyšlo v spoločnej správe gestorského výboru, urobíme ešte raz, hovorím, len prvý, ale nepochybne potrebný krok na ceste k novému modernému zákonu o vysokých školách a preklenieme obdobie, ktoré nás zrejme ešte delí od jeho prijatia.

    Rád by som sa v krátkej druhej časti tohto úvodného vystúpenia dotkol pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte pred sebou. Chcel by som povedať, že doplňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý vedie poslankyňa Eva Rusnáková ako prvá podpísaná, je návrhom, ktorý vracia bývalé oprávnené právomoci akademickým senátom s tým, že sú fórom, kde za účasti nielen členov vedeckej rady, ale i ostatných pedagógov, ktorí často nesú nosnú časť výučby, a tiež i študentov, majú akademické senáty právomoc schváliť študijné programy. Študijný program je dôležitou súčasťou života fakulty, zároveň to ale nie je program vedeckého výskumu alebo vedeckého rozvoja, je to proste program toho, čo má fakulta dať ako profil svojmu absolventovi. Myslím si, že v tomto smere, tak ako o tom hovoril vysokoškolský zákon číslo 172/1990 Zb., má akademický senát vzhľadom na svoje zloženie najlepšiu kvalifikáciu posúdiť a odobriť to, čo pred ním, napríklad na lekárskej fakulte, spracuje pedagogická komisia a vedecká rada fakulty. Odporúčam preto návrh pani poslankyne Rusnákovej podporiť.

    Pokiaľ ide o ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré vám už boli rozdané, vyskytuje sa medzi nimi dvakrát rovnaký návrh na vypustenie bodu 11. Chcem k tomu povedať pár slov. Bod 11 hovorí o tom, že vo vedeckých radách vysokých škôl má tretinové zastúpenie, najviac jednu tretinu členov aj iná inštitúcia, než je samotná fakulta, o ktorej vedeckú radu ide. Považujeme za veľmi dobrú a potrebnú vec, aby vedecká rada príslušnej fakulty využila zákonnú možnosť do jednej tretiny svojich členov nominovať a pozvať medzi seba zástupcov iných často vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa podieľali na doktorandskom štúdiu, ale aj iných vedeckovýskumných inštitúcií blízkych jej odboru a jej náplni.

    Myslíme si, a je to nepochybne stanovisko akademickej obce, že je zase súčasťou samosprávnosti vedeckej rady ako vrcholného vedeckého orgánu fakulty zvážiť, koho, v akom počte a z ktorých inštitúcií do tej jednej tretiny pozve. Treba povedať, že návrh, ktorý predkladajú dve skupiny poslancov, hovorí o tom, aby bola najmenej jedna tretina zafixovaná ako povinnosť vedeckej rady. Chcel by som povedať, že je jednoducho v záujme vedeckej rady, aby obohatila svoje zloženie o odborníkov z iných inštitúcií, ale ak si o nej oprávnene myslíme, že je vrcholným vedeckým orgánom fakulty, bolo by primerané, aby tak urobila o svojej ujme a svojím rozhodnutím, aby sme jej my ako zákonodarcovia toto povinne nepredpisovali. Som teda presvedčený, že tá vedecká rada, ktorá sa nebojí a ktorá vie o svojej kvalite, rada pozve odborníkov vysoko uznávaných a všeobecne akceptovaných. Ak niekto namietne, že tá vedecká rada, ktorá je slabá v "kramflekoch", si toto netrúfne, myslím si, že Akreditačná komisia, hoc je i poradný orgán ministra školstva, veľmi rýchlo ocení toto bojazlivé pristupovanie k pozývaniu odborníkov a nízku úroveň nielen sebavedomia, ale i vedeckej úrovne príslušnej vedeckej rady, ktorá sa k takémuto kroku neodhodlá. Nemyslím si teda ale, že by mal zákonodarca prevziať na svoje ramená nariadením zodpovednosť vedeckej rady splniť to, čo sa v jej vlastnom záujme od nej očakáva, a niečo jej v zákone predpisovať. Pretože ťažko môžem akceptovať myšlienku, že vrcholný vedecký potenciál fakulty by nemal mať dosť vnútornej sily, aby rozhodol o svojom zložení, tak ako treba, a potreboval by na to náš zákon, naše nariadenie a našu vôľu.

    Ďalšou tlačou, ktorú máte ako pozmeňujúci návrh, a to je vlastne posledná tlač, je súbor pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Šveca. Rád by som povedal, že ak sa im budete venovať a budete ich porovnávať so spoločnou správou gestorského výboru, zistíte, že viaceré ustanovenia, ktoré navrhuje upraviť, už nie sú v tej dikcii, akej sa on venuje, vôbec súčasťou novely zákona, pretože, a to je i vlastnosť jeho návrhu v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto návrhy znamenali nepriamu novelizáciu iných zákonov, čo bolo z legislatívneho hľadiska neprípustné, a preto sme boli nútení tieto vypustiť.

    Niektoré ďalšie návrhy, ktoré tam predkladá, napríklad ďalší hneď k bodu 4, ten už má dnes úplne iné znenie v spoločnej správe, ergo novelizácia v bode 4 sa netýka už ničoho, čo v súčasnej verzii novely je. V bode 6 sa pán poslanec Švec prihovára za zachovanie obsahu vysokoškolského zákona, tak ako ho zmenila predchádzajúca novela prijatá v roku 1996. Musím povedať, že práve tento bod bol terčom veľkého odporu akademickej obce, a osobne ma mrzí, že sa pán profesor Švec vlastne v tomto bode stavia proti akademickej obci a proti jej názoru, ktorý prezentovala už v roku 1996, keď bola dikcia, ktorú zastáva, do pôvodného zákona vložená. V bode 7, ktorý sa týka úpravy predchádzajúceho bodu, sa v prípade prijatia či neprijatia uplatní alebo neuplatní, je to len formálna úprava.

    V bode 8 pán poslanec Švec opäť navrhuje ponechať pôvodný text z novely zákona, proti ktorej sa akademická obec postavila a ktorej naša novela čelí. Je to teda konzervácia pre akademickú obec neprijateľného stavu, ktorý vznikol novelou v roku 1996, a musím povedať, aby som to presnejšie komentoval, že ide o návrh, aby na čele akademického senátu bol vedecko-pedagogický pracovník s hodnosťou profesora, docenta alebo vedeckou hodnosťou a s primeranými skúsenosťami v riadiacom procese.

    Viem, že väčšina z vás nikdy nenavštívila zasadanie žiadneho akademického senátu. Verte mi, ktorý som v senáte na lekárskej fakulte deviaty rok a na univerzite asi piaty, že predseda senátu podobne ako predseda či podpredsedovia parlamentu je človek, ktorého nosnou náplňou je dobré vedenie schôdzí tohto senátu, istý cit pre právnu stránku veci, niekedy i dobrý hlas, proste istý spôsob, ako viesť kolektív niekedy tridsiatich, niekedy štyridsiatich, niekedy i stovky ľudí.

    Chcel by som na tomto mieste povedať skromnú skúsenosť. Nášmu senátu predsedal hádam s najväčším úspechom niekoľko rokov až do novely, ktorá práve toto znemožnila a zaviedla hodnosť ako kritérium pre predsedu akademického senátu, ešte raz zdôrazňujem, že nejde o žiadnu vedeckú inštitúciu, ide o senát, ktorý hlasuje o veciach fakulty, a jeho predseda je organizátorom priebehu tých schôdzí, 33-ročný odborný asistent na klinike geriatrie, v tom čase ešte nie kandidát vied. Senát viedol výborne, pretože mal všetky potrebné vlastnosti pre dobrého manažéra schôdzí senátu. Poznám na lekárskej fakulte ľudí, pred ktorými dávam klobúk dole, sú to profesori, doktori vied, ktorými vedené schôdze by sa po desiatich minútach zmenili na materskú školu jednoducho preto, lebo nemajú niečo, čo im umožňuje dobre viesť často skupinu márnomyseľných, schopných i samoľúbych ľudí, ktorí, ak nemajú nad sebou pevný spôsob vedenia, dovedú tú schôdzu do stratena. Ešte raz si dovoľujem z hlbokých skúseností upozorniť na to, že predseda senátu je skutočne vtedy dobrý, ak dobre vedie schôdze senátu. Jeho úloha ako úloha senátu nie je v nijakom smere vedecká a nevyžaduje žiadnu inú kvalifikáciu, ako rozumieť problematike manažovania akademického senátu v súlade s jeho právomocami vo vysokoškolskom zákone a istú autoritu v tom grémiu.

    V § 18 v poslednom bode svojho návrhu pán poslanec Švec navrhuje vynechať práve tú vetu, o ktorej som hovoril, ktorá jednoducho pre nás predkladateľov znamená dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky v tom zmysle, že riadny študent denného štúdia, ktorý študuje v riadnom študijnom čase, to znamená toľko, na koľko je štúdium plánované, a nefláka sa, neprepadáva, neopakuje ročníky, má toho času podľa ústavy a existujúcich zákonov právo na bezplatné štúdium. Ak vynecháme túto vetu, legalizujeme tým stav, ktorý zďaleka nie na všetkých fakultách, ba na veľkej väčšine nie, ale na niektorých predsa viedol k tomu, že sa pod rúškom rôznych spoločností s ručením obmedzeným, iných inštitúcií, často pochybných, ktoré sa na pečiatku hanbia uviesť kompletný titul, napríklad na Kaskádach na južnom Slovensku, vyučuje právo. Samozrejme tento stav je neudržateľný a veta, ktorú navrhuje, žiaľ, pán poslanec Švec vyhodiť z tejto novely, tomuto svojou dikciou jasne čelí. Ešte raz hovorím a v tom sa s pánom poslancom Švecom plne zhodneme, že do budúcnosti bude nevyhnutná zložitá diskusia i vysvetľovacia kampaň, ktorá musí občanom tohto štátu vysvetliť, že bezplatné vysoké školstvo zrejme natrvalo nebude udržateľné. Ale ešte raz hovorím, ak tak rozhodne tento zákonodarný zbor väčšinovým hlasovaním v budúcnosti, bude tým musieť schváliť zákon a neponechať to na ľubovôli niekoľkých jedincov, ktorí, a ja im nechcem nič podsúvať, už niekoľko rokov pred tvárou verejnosti podľa mňa zrejme porušujú Ústavu Slovenskej republiky.

    Dovolil by som si týmto ukončiť svoje úvodné predkladacie vystúpenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Štefanovi Šlachtovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    kolegovia,

    dovoľte mi informovať vás, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie vedu, mládež a šport prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, schválil spoločnú správu výborov uvedenú v bode a) tohto uznesenia a určil ma za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 436 zo 14. septembra 1999 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (tlač 309), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v rôznych termínoch v období od 7. do 21. októbra 1999 okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý návrh zákona neprerokoval. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona prišli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré spomenul vo svojom úvodnom vystúpení kolega, pán doktor Osuský. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali stanoviská, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 až 18, vynechaný je bod 19, ďalej o bodoch 21, 23 až 27, opäť je vynechaný bod 28, a o bodoch 29 až 32 a tieto schváliť. O spomenutých vynechaných bodoch 9, 19, 22 a 28 gestorský výbor navrhuje, aby sa hlasovalo spoločne a navrhuje tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Táto spoločná správa, ako som už spomenul, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport dňa 27. októbra 1999.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa za klub SNS prihlásila pani poslankyňa Slavkovská, za klub SDK pán poslanec Zajac a ďalej sa písomne prihlásili poslanci Švec, Šťastný, Drobný, Kandráč.

    Za klub SNS teraz vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    v úvodnom príhovore predkladateľa sme sa dozvedeli, že predkladaná novela vysokoškolského zákona má viaceré ciele. Žiaľ, nebolo povedané aké. Predložená novela v tom prvom pôvodnom znení si kládla za ambíciu riešiť finančné problémy vysokých škôl aspoň tým, že prostriedky získané podnikateľskou činnosťou alebo získané formou zahraničných darov mali byť oslobodené od daní z príjmov, od cla a colnej prirážky. Samozrejme, keby sa niečo takéto bolo presadilo, tak by som povedala, že fajn, že táto novela uzrela svetlo sveta. Bolo úplne jasné hneď od začiatku, že práve táto zmena musí z tejto novely vypadnúť, pretože tam nebol súhlas ministerstva vnútra a práve tento paragraf sa dostal do rozporu s iným zákonom, so zákonom o daniach, ktorý je nadrezortný zákon a u nás predsa neexistuje také legislatívne pravidlo, aby sa nepriamo mohli novelizovať iné zákony. Takže len čo vypadla táto zmena, ja si dovolím tvrdiť, že táto novela už nemá veľké opodstatnenie, pretože nerieši bytostné problémy vysokých škôl.

    Myslím si, že o tom svedčí aj to, že s predkladanou novelou ako celkom sa úplne nestotožnila ani Konferencia rektorov, s niektorými jej bodmi, a ani Rada vysokých škôl. Aj Konferencia rektorov, aj Rada vysokých škôl mala rad výhrad voči predkladanej novele. Samozrejme, že niektoré z tých výhrad sú tam zapracované, niektoré ešte dosiaľ zapracované nie sú.

    Už pri prvom čítaní som sa vyjadrila k tejto novele asi v tom zmysle, že novela je legislatívne i obsahovo na neprijateľnej úrovni. Aj po prerokúvaní a po zmene predkladanej novely vo výbore si dovolím tvrdiť to isté. Ukázalo sa totiž na prerokúvaní vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa vlastne táto novela od základu prepracúvala, že moje slová pri prvom čítaní boli pravdivé. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že pôvodná novela, ktorú sme dostali, má 32 zmien a vo výbore sa prijalo 28 pozmeňujúcich návrhov, takže ide vlastne o prepracovanie novely, o novelu novely. Myslím si, že viac už o tej úrovni novely ani netreba hovoriť.

    A teraz by som sa rada vyjadrila k určitým konkrétnym zneniam predloženej novely. Pôjdem po niektorých bodoch. Bod 6, ktorý mení § 9 ods. 6, ide tam o takú zmenu, že študenti majú tvoriť v akademickom senáte vysokej školy najmenej jednu štvrtinu členov senátu. Oproti pôvodnému zneniu vypadla horná hranica, horná hranica bola stanovená na jednu tretinu členov senátu. Táto nová dikcia je legislatívne podľa mňa veľmi vágna, pretože ak sa neustanoví horná hranica, teoreticky môžu študenti tvoriť aj polovičku členov senátu. Nie že by som mala niečo proti študentom, proti mladej krvi, ale napriek tomu si myslím, že akademický senát sa zaoberá mnohými veľmi dôležitými finančnými, organizačnými vecami, čo sa týka fakulty alebo vysokej školy, a domnievam sa, že účasť študentov by mala byť iba odtiaľ potiaľ.

    Keď si zoberieme dôvodovú správu k tomuto bodu 6, tak tá je absolútne zavádzajúca. Tvrdí totiž, že stanovenie hornej hranice je v rozpore s právom slobodne voliť akademické samosprávne orgány a byť do nich voleným. Ak by sme sa odvolávali na slobodnú voľbu, tak si potom dovolím tvrdiť, že takisto je v rozpore so slobodnou voľbou aj stanovenie spodnej hranice. V rozpore so slobodnou voľbou je potom stanovenie akejkoľvek hranice. Nikoho totiž potom nemôžeme v súvislosti so slobodnou voľbou nútiť, aby mal vôbec nejaké zastúpenie v príslušnom orgáne. Vtedy iba môžeme hovoriť o slobodnej voľbe. Za nesprávne považujem i to, že z dikcie vypadla aj prvá časť vety, a to, že profesori, docenti, doktori vied tvoria v akademickom senáte nadpolovičnú väčšinu členov senátu. Podľa môjho názoru sa týmto zníži pedagogická i vedecká úroveň členov akademického senátu. Ak sa obmedzuje pri voľbe rektora a dekana to, že rektor alebo dekan, a je to podľa mňa správne, sa môže voliť iba z profesorov alebo docentov, tak sa to hovorí v § 10, a nenarúša sa tým slobodná voľba, tak ja neviem, prečo sa tá slobodná voľba narúša tým, že by bolo stanovené, koľko percent profesorov, doktorov vied, docentov má byť v akademickom senáte.

    Predkladatelia novely pri obhajovaní slobodnej voľby sa opierajú, ako je to znovu uvedené v dôvodovej správe, o § 2 ods. 1 zákona. Citujem: "Na vysokých školách sa členom akademickej obce zaručuje sloboda vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov, sloboda umeleckej tvorby, právo vyučovať a učiť sa, právo voliť samosprávne akademické orgány, právo na rôzne filozofické názory a náboženské vyznania a právo šíriť ich, právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady." Ak sa zamyslíme nad týmto paragrafom, ktorý teda hovorí niečo, tak z toho jednoznačne vidíme, že na slobodnú voľbu sa to rozhodne nevzťahuje. A znenie zákona, tak ako bolo v predchádzajúcej novele, ničím vlastne tento § 2 nenarúšalo. Ja si myslím, že tak ako je táto zmena teraz navrhnutá, skutočne povedie k zníženiu vážnosti akademického senátu.

    Ďalší bod, bod 8 mení § 9 ods. 7. Nové znenie je: Predseda senátu sa volí z členov akademického senátu. Staré znenie bolo také, že predseda senátu sa volí z profesorov, docentov, vedeckých pracovníkov alebo umeleckých pracovníkov. Podľa môjho názoru toto pôvodné znenie je legislatívne čistejšie, pretože podľa nového znenia by mohol byť predsedom senátu aj študent. Už som počula aj v médiách, že na tom vlastne nie je nič zlé a že keď je študent dobrý, že prečo by nemohol byť členom akademického senátu. Dôvodová správa znovu veľmi demagogicky uvádza, že taxatívne vymedzenie prípustnosti voľby je v rozpore s princípom slobodnej voľby. Na slobodnú voľbu sa tu odvoláva predkladateľ veľmi často. Ak však máme ísť do takýchto absurdností, že zo zákona pripustíme možnosť, aby predsedom senátu bol aj študent, treba si položiť otázku, komu má takáto úprava slúžiť. Je to nejaký prioritný záujem vysokých škôl? Vyriešia sa tým nejaké problémy vysokých škôl? Myslím si, že tento problém je v dnešnej situácii pre vysoké školy úplne nepodstatný. Poskytuje iba jedinú možnosť, a to posilnenie kompetencie študentov. Ja sa pamätám na rok 1990 a pamätám sa na senát Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý vlastne v čase revolúcie, "revolúcie" cez študentov, ktorí boli v akademickom senáte, dosiahol všetko to, čo "zdravé jadro" senátu chcelo. Dnes sa blíži k voľbám, tak sa zamýšľam nad tým, či sa treba študentom znovu nejako zavďačiť. Znovu zdôrazňujem, že nijako nepodceňujem študentov, ale nemyslím si, že študenti majú také organizačné schopnosti, také riadiace schopnosti ako asistenti, docenti alebo profesori na vysokých školách, a som presvedčená, že keby sme sa opýtali študentov, takže aj v tejto otázke by mali normálnejší názor ako predkladateľ novely.

    Ďalší bod, bod 11 upravuje § 12 ods. 1, a to jeho druhú vetu, ktorá znie: "Počet ďalších významných odborníkov nesmie presahovať jednu tretinu z celkového počtu vedeckej rady fakulty." Podčiarkujem to slovo nesmie. Zmena je teda v tom, že doteraz bolo dané, že významní odborníci tvoria jednu tretinu, dnes nesmú presiahnuť. Čiže nová dikcia dáva priestor na to, že vlastne tí významní odborníci, ktorí sú mimo školy, nemusia tam byť zastúpení jednou tretinou, ba dokonca podľa tejto dikcie nemusí tam byť ani jeden odborník z mimoškolského prostredia. Proti tejto novej dikcii sa dôrazne postavili aj členovia grémia predsedu Slovenskej akadémie vied, postavil sa proti tomu aj výbor rady vedcov Slovenskej akadémie vied, ako i niektorí členovia Akreditačnej komisie. Všetky tieto listy sme mali aj vo výbore pre školstvo a vzdelávanie, možno že ich majú aj ostatní poslanci. Externí členovia vedeckej rady prinášajú predsa nové myšlienky, najmä v oblasti hodnotenia, smerovania vedy, ale i v modernizácii študijných plánov. Nie sú zaťažení lokálnymi záujmami. Pre univerzity má byť typická otvorenosť, a nie aby zákon podporoval izolacionizmus. Ja verím, že vysoké školy, tak ako to bolo vysvetľované vo výbore, nemajú takú snahu, aby sa úplne uzatvorili do seba a budú tam prijímať tých externých pracovníkov, ale nevidím dôvod, aby to nebolo explicitne zakotvené v zákone. Pretože ak to nie je zakotvené v zákone, potom ľahko môžeme skĺznuť na vysokých školách k výhovorkám, že zákon mi to neustanovuje, tak prečo by som si vlastne sťažoval situáciu, pretože niekedy sú sťažnosti na to, že externí pracovníci majú zlú dochádzku na zasadania vedeckých rád. Ale to, myslím si, nie je dôvod na to, aby sme takto menili novelu zákona. Ja tu znovu vidím revanš určitých fakúlt, ktoré, pamätám sa na to, do absurdnosti bojovali proti zavedeniu pojmu externých vzdelávacích inštitúcií v zákone číslo 172/1996 Z. z. a iba vďaka tomuto pojmu externých vzdelávacích inštitúcií sa dosiahol vtedy konsenzus medzi vysokými školami a medzi Slovenskou akadémiou vied a všetci, ktorí ste to sledovali, mi dáte za pravdu, že ten konsenzus sa dosahoval veľmi ťažko a myslím si, že by sme mohli byť radi, že ten konsenzus je, a nie znovu vnášať tu vášne medzi Slovenskú akadémiu vied a medzi vysoké školy. Ja si myslím, že takýto dôvod tu žiadny nie je.

    Ďalej idem hovoriť o bode 12. Je to § 13 ods. 1, kde sa navrhuje v druhej vete vypustiť písmeno i). To znamená, že rektor vo veciach dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské štúdium nebude už zodpovedať ministrovi. V dôvodovej správe sa zdôrazňuje, že ide o posilnenie právomoci rektora. Ja som presvedčená, že v tomto prípade by nemalo nikomu ísť o to, aby sa zdôrazňovalo posilňovanie práv rektora, ale malo by ísť tak ako vždy o zdôrazňovanie posilňovania práv občana. Štátna správa by mala slúžiť občanovi, a nie naopak, aby občan slúžil štátnej správe. Ak sa občan cíti ukrivdený, mal by možnosť na promptné vyriešenie svojej sťažnosti, a nie iba cestou súdu, čo, ako vieme, je dnes nekonečná dlhá záležitosť a máloktorý občan sa práve na takúto zdĺhavú cestu dá.

    Ďalej ide o bod 13. Je to § 15 ods. 1 písm. c). Tu sa hovorí o rozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu jednotlivým vysokým školám. Čiže rozdeľovanie zo strany ministerstva školstva. Podľa nového znenia sa pri rozdeľovaní prihliada iba na hodnotenie práce vysokých škôl Akreditačnou komisiou a na vyjadrenie Rady vysokých škôl. S týmto treba plne súhlasiť, ja si myslím, že toto hodnotenie aj Akreditačnej komisie, aj Rady vysokých škôl je veľmi dôležité. Ale nevidím dôvod, že odtiaľ vypadol text, že sa finančné prostriedky rozdeľujú aj v súlade so štátnou politikou zamestnanosti. Domnievam sa, že práve v dnešnej situácii, keď sa tu aj nedávno pri schvaľovaní sociálnych zákonov hovorilo o tom, že sa zvyšuje počet nezamestnaných aj z radov absolventov buď stredných, alebo aj vysokých škôl, tak je pre mňa nepochopiteľné, prečo pri rozdeľovaní finančných prostriedkov by sa nemalo prihliadať aj na štátnu politiku zamestnanosti. Štát predsa musí mať nástroje na to, aby prednostne podporoval tie vysoké školy, ktorých absolventi sú hľadaní na trhu práce, a nie tie, ktoré vychovávajú nezamestnaných. S tým sa predsa podľa mňa dá súhlasiť.

    Ďalej ide o bod 17 k § 18, ktorý sa dopĺňa odsekom 9. Tento odsek 9 hovorí: "Na štátnych vysokých školách sa občanom v dennej forme štúdia poskytuje bezplatné vzdelávanie počas vysokoškolského štúdia v ustanovenej dĺžke." Koniec odseku 9. To znamená, ako sa hovorí aj v dôvodovej správe, že tí študenti, ktorí pre nedostatočné plnenie si študijných povinností opakujú ročník, už budú musieť za štúdium zaplatiť. Ja si však dovolím tvrdiť, že tu nemusí ísť iba o študentov, ktorí si neplnia študijné povinnosti z nejakej lajdáckosti, môže tu ísť napríklad o študentov, ktorí si neboli schopní splniť študijné povinnosti pre chorobu alebo aj z nejakých rodinných problémov, a nemyslím si, že takýto študenti by mali byť diskriminovaní.

    Skôr by sme sa mali hádam zamerať iným smerom. Z ústavy predsa vyplýva právo bezplatného vysokoškolského štúdia podľa možností spoločnosti. Dnes teda dávame to bezplatné právo pre všetkých študentov vysokých škôl, ale sú také prípady, nemám to, samozrejme, percentuálne vyčíslené, že študenti absolvujú nie jedno vysokoškolské štúdium, ale absolvujú aj dve. Ja dokonca poznám aj študenta, ktorý absolvoval tri vysokoškolské štúdiá. A aj to druhé vysokoškolské štúdium absolvoval zadarmo. Nemôžeme sa zamyslieť nad tým, že keď už sme v takej ťažkej finančnej situácii, že treba potom zaviesť to, aby sa už za druhé vysokoškolské štúdium platilo? Ja si myslím, že toto by bola tá schodnejšia cesta, keď už chceme proste robiť nejaké reštrikcie, aby štát nejaké finančné prostriedky ušetril. Ale nemyslím si, že by bolo potrebné postihovať tých študentov, ako sa to hovorí v tom odseku 9.

    Ďalej bod 18 k § 20. Je to taká malá zmena, že označenie "študijný program" sa nahrádza slovami "skúšobný poriadok". Ja si myslím, že na to tiež nie je žiadny dôvod, pretože úplný študijný poriadok obsahuje aj skúšobný poriadok. Podľa mojich zistení to tak platí asi na 90 percentách vysokých škôl. Možno, že niektoré fakulty alebo vysoké školy sú výnimkou, ale je ich menšin. A ja si nemyslím, že práve menšina sa musí prispôsobovať väčšine. Čiže študijný poriadok obsahuje skúšobný poriadok, nevidím dôvod, prečo by sa to tam malo vymieňať.

    Na záver by som chcela povedať iba toľko: Z 32 zmien predkladanej novely pri prerokúvaní vo výbore nám úplne vypadlo 9 bodov. Museli vypadnúť, pretože nebol tam súhlas ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. Takže nám zostalo 23 bodov. Z tých zostávajúcich 23 bodov 13 bodov je iba štylistickým alebo pravopisným doladením, z ktorých 6 osobne považujem, samozrejme, za kontraproduktívne a dovolím si tvrdiť, že dokonca zhoršujú doteraz existujúci zákon. Takže existuje tam hádam 4 alebo 5 bodov, ktoré sú dajme tomu opodstatnené alebo sú opodstatnené, aby som to povedala takto, ale znovu si dovolím tvrdiť, že v žiadnom prípade nie sú prioritou pre vysoké školy. Takže celú novelu považujem za úplne zbytočnú, a keď si k tomu zoberiem aj vyjadrenie Konferencie rektorov, ktorá sa vyjadrila k tomu, že je lepšie pracovať na novom vysokoškolskom zákone, ktorý aj ministerstvo školstva má vo svojom legislatívnom pláne, nie, samozrejme, v tomto roku alebo v budúcom, a Rada vysokých škôl sa taktiež vyjadrila asi v tom zmysle, že nevidí potrebu v tomto čase novelizovať zákon, tak ja si dovolím za Slovenskú národnú stranu povedať, že túto novelu nepodporíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Drobný, pani poslankyňa Kolláriková. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Drobný, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Treba s mnohými vecami, ktoré hovorila kolegyňa Slavkovská, súhlasiť, ale na druhej strane nemožno zasa zraziť úplne do prachu to, čo predkladatelia predkladali hlavne vo svojom prvom variante. Ale má pravdu v tom, že niektoré veci tam chýbajú, napríklad ja by som ju doplnil v tom, že mne v tej najnovšej novele chýba, že napríklad na lekárskych fakultách by sa malo vykonávať postgraduálne štúdium nielen vo vedeckých odboroch, ale aj v odboroch medicínskej praxe, a to v pôvodnom znení bolo, lenže, bohužiaľ, zhodila im to Legislatívna rada vlády, ktorá povedala, že tu ide o vynútenú novelizáciu nad rámec novely. Je to, bohužiaľ, všeobecná legislatívna prax, že sa nepripúšťa toto preklenovanie. Ale akademické obce lekárskych fakúlt to od nás čakajú, teraz som dostal fax, a explicitne túto časť novely, ktorá v pôvodnom znení bola, od nás čakajú, ale my nie sme schopní ju schváliť. Keď ju neschválime, priatelia, tak SPAM - Slovenská postgraduálna akadémia medicíny má dosť lobistických skupín, ktoré to presadia v zákone číslo 277, tak ako to je. To znamená, že budú mať výsostné právo napríklad na postgraduálnu výchovu a výučbu v zručnostiach a poznatkoch praktickej medicíny a nebudú ho mať lekárske fakulty.

    Priatelia, ale tu sme zaostali za kultúrnym svetom. Tu sme zaostali veľmi ďaleko, pretože všade inde je to inak. A kolega Osuský v pôvodnom znení to dával, lenže, bohužiaľ, je to zhodené zo stola a my sa tejto novely nedožijeme, naozaj sa nedožijeme a je mi to ľúto. Takže aj pani kolegyňa Slavkovská má pravdu, ale predkladatelia v niečom majú taktiež pravdu, že sa im zhodili veci, ktoré tam mali byť a boli by nám bývali vyhovovali, a mnohé ste im, pani kolegyňa, vyčítali, ktoré boli týmto spôsobom dané, a keď som to konzultoval s legislatívcami, vraj to je tak treba, ale prax je iná.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Súhlasím s vyjadrením kolegyne Slavkovskej k § 18 a odseku 9. Nakoniec aj v ústave je zakotvené, že štúdium na vysokých školách ako vôbec štúdium je bezplatné. Je tu zmena, že pri štúdiu na vysokých školách budú musieť študovať za úhradu tí študenti, ktorí vlastne opakujú ročník z dôvodu zlých študijných výsledkov. Ja by som s týmto ale úplne nesúhlasila. Treba k tomuto bodu pristupovať skutočne diferencovane, pretože nie každý študent, ktorý opakuje, opakuje z tých dôvodov, že jednoducho odfláka štúdium.

    Máme takých študentov, ktorí sú vzorní študenti, ale stane sa im trebárs úraz a musia opakovať tento ročník. Čiže tu by som chcela, aby sa zobralo do úvahy, že to treba skutočne rozdeliť a tí, ktorí odflákajú štúdium, ktorí nemajú dobré študijné výsledky, prosím, nech si to zaplatia, pretože škoda by bola, aby zbytočne štát znášal úhradu za takýchto študentov. Čiže bola by som rada, keby sa toto zohľadnilo potom v tom § 18.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac. Po ňom sa pripraví pán poslanec Švec.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    rozvoj vysokého školstva patrí k jedným z kľúčových problémov našej spoločnosti od roku 1989. Nechcem rekriminovať celý ten 10-ročný vývin, ale predsa len by som sa chcel dotknúť niektorých bodov.

    Tým prvým, čo sa stalo a čo sa aj uskutočnilo, bolo vytvorenie samosprávnosti alebo inými slovami povedané autonómnosti vysokých škôl už vo vysokoškolskom zákone z roka 1990. Bolo to veľmi rozumné, pretože oproti tomu modelu spred roku 1989 sa tá podviazaná energia vysokých škôl tým uvoľnila, a to, že sa uvoľnila, o tom svedčí aj to, že za posledných 10 rokov sa v podstate - dúfam, že tie čísla sú správne, aj mňa samotného prekvapili - počet vysokoškolských študentov sa zvýšil dvojnásobne.

    Týmto smerom sa malo pokračovať, ale, bohužiaľ, sa nepokračovalo a práve preto tu máme túto novelu vysokoškolského zákona. V tomto zmysle je táto novela len návratom, a to veľmi čiastkovým, ale potrebným návratom k samosprávnemu modelu vysokého školstva. V tom je tá novela veľmi užitočná a bez ohľadu na to, či na budúci rok bude pripravená nejaká komplexná novela, je dobré, ak takúto novelu prijmeme.

    Druhým smerom, ktorým sa vydalo vysoké školstvo po roku 1989, bola otázka financovania vysokých škôl. Bohužiaľ, v tejto sfére sa toho veľmi veľa neurobilo najmä preto, že sa nevytvorili okrem štátnych zdrojov iné zdroje, ktoré by mohli pomôcť vysokému školstvu. Táto otázka je otvorená a bude ju treba riešiť komplexne. Ostáva aj v tejto chvíli celkom otvorená. Aj týmto smerom aspoň vo veľmi takom parciálnom bode je táto novela.

    Tretím smerom, ktorým sa uberal vývin celej tej problematiky vysokého školstva, je otázka, ktorá je veľmi dôležitá, je otázka, ktorú by som nazval takou kľúčovou otázkou vzdelanosti. Povedal by som, v tomto prípade doslova národnej vzdelanosti. V západnej Európe je počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí dnes minimálne dvakrát taký veľký, ako je v Slovenskej republike, a pokiaľ Slovenská republika bude chcieť byť dynamickým štátom a pokiaľ bude chcieť byť demokratickým štátom, lebo vzdelaný znamená aj demokratický, existuje tu jednoducho reálna potreba, aby sa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí dotiahol na úroveň západnej Európy a západnej civilizácie. Dá sa to urobiť jedine tým, čo je možno ďalší problém, o ktorom sa zatiaľ veľmi nehovorilo, to je istá diverzifikácia vysokého školstva na štátne, súkromné, prípadne, a teda cirkevné. To je jedna vec.

    A druhá vec, otvorenie vysokoškolského štúdia, či si to želáme alebo nie, bude nakoniec možné len prehodnotením toho, akým spôsobom sa budú študenti sami podieľať na svojom vysokoškolskom vzdelaní. Nechcem tu o tom v tejto chvíli rozprávať, ale toto bude jedna z dôležitých a možno kľúčových úloh novely vysokoškolského zákona. Týka sa to, samozrejme, potom takých otázok, ako je regionalizácia vysokého školstva, ako je zachovanie kvality vysokého školstva, teda otázka akreditácií. Nehovorím tu o tom preto, že by sa toho táto novela týkala, pretože tento problém je veľmi vážny a bude ho musieť komplexná novela riešiť. Jedine tak, ak sa dosiahne, ak sa vysoké školstvo otvorí a otvorí sa ešte v oveľa väčšej miere, ako je doteraz, pri zachovaní kvality, jedine tak sa bude dať hovoriť o našej spoločnosti ako o spoločnosti vzdelanosti.

    V tejto súvislosti by som chcel povedať iba jednu takú drobnú poznámku.

    Problémom alebo jedným z problémov vysokých škôl je aj otázka, ktorá s týmto celkom bezprostredne súvisí a ktorá sa vlastne celým tým desaťročím vinie ako taká niť uvažovania rozporov, sporov, a to je otázka vzťahu vysokého školstva a vedy. Alebo otázka, aby som to ešte celkom presnejšie špecifikoval, otázka vzťahu vysokých škôl a vedeckých inštitúcií a predovšetkým Slovenskej akadémie vied. Ak vysokoškolský zákon v roku 1990 vytvoril možnosť pre samosprávne autonómne správanie vysokých škôl, jeden moment v tejto oblasti sa nedoriešil, a to je otázka vnútornej mobility vysokých škôl. Vnútornej mobility vysokých škôl, pod tým myslím predovšetkým to, čo existuje na európskych a západných univerzitách, to znamená omnoho väčšia mobilita vysokoškolských pracovníkov, omnoho väčšia otvorenosť vysokých škôl, ale aj vedeckých pracovníkov voči ľuďom zvonka.

    V tej prvej veci ide jednoducho o to, čo sa, bohužiaľ, zatiaľ nevyriešilo a čo ostáva teda otvorené, a to je otázka, ktorá sa vlastne ani veľmi riešiť nezačala, to je otázka toho, akým spôsobom vlastne zvýšiť kvalifikáciu vysokoškolských učiteľov na vysokých školách. V podstate ten systém, ktorý na vysokých školách do dnešného dňa funguje, skôr podporuje konzervovanie učiteľského zboru v tej podobe, v akej on nastupuje na vysokých školách ako vlastne nejaké vytvorenie istej konkurencie, konkurencieschopnosti, a tým aj vnútornej mobility vysokých škôl. Myslím si, že budúci vysokoškolský zákon v tej komplexnej podobe sa týmto problémom bude musieť veľmi vážne zaoberať.

    Tá druhá strana mince spočíva v tom, aký vzťah majú mať vlastne vedecké inštitúcie a vysoké školy. Ten problém je veľmi háklivý a za posledných 10 rokov je aj veľmi kontroverzný. Ja by som nerád prilieval do tohto problému nejaký olej a nerád by som tú kontroverznosť zvyšoval. Nechcem preto hovoriť o tomto probléme znova ako o nejakom komplexnom probléme, to znamená o tom, akým spôsobom bude treba riešiť vysokoškolský zákon, zákon o vede a zákon o Slovenskej akadémie vied, hoci pokiaľ sa majú tieto problémy vyriešiť v nejakom súlade, bude ich treba riešiť v koordinácii. To sa nedá inak riešiť len tak, ak vysokoškolský zákon bude nejakým spôsobom vnútorne spätý so zákonom o vede a so zákonom o vysokých školách. Napokon všetky moje kolegyne a kolegovia z vysokých škôl alebo z akadémie tento problém veľmi dôverne poznajú.

    Chcel by som sa dotknúť iba jedného jediného problému, ktorého sa týka aj táto novela zákona, aj keď si uvedomujem, že to, čo poviem, bude kontroverzné s touto pripravovanou novelou zákona. Ide vlastne o zdanlivý detail. Ten zdanlivý detail je ale zase jedným takým malým kamienkom v tej mozaike toho, ako by mali vyzerať vzťahy medzi vysokými školami a medzi vedeckými inštitúciami. Ide tam o bod 11 návrhu, o ktorom sa zrejme bude viesť aj na tomto pléne diskusia.

    O čo mi ide. Tento návrh, ktorý bol pripravený, hovorí o tom, že na vysokých školách, vo vedeckých radách sa majú na činnosti podieľať aj odborníci mimo vysokoškolských pracovísk, ale nestanovuje mieru toho podielu. Argumentuje sa tým, že by to obmedzovalo samosprávnosť pôsobenia vedeckých rád. Ja si myslím, že pokiaľ sa počet vedeckých odborníkov alebo odborníkov z externých pracovísk nepomenuje presným spôsobom a ja si myslím, že takto bol v tej predchádzajúcej verzii pomenovaný tou jednou tretinou, pokiaľ sa nepomenuje, dáva sa a, bohužiaľ, taká je skúsenosť, taká je jednoducho skúsenosť vysokých škôl, veľký priestor na to, aby sa účasť vedeckých pracovníkov mimo vysokých škôl jednoducho zmenšovala. Teda nie, aby sa zväčšovala alebo ostala taká, aká je doteraz, ale aby sa zmenšovala. To je prirodzená tendencia, nie je to len prirodzená tendencia na vysokých školách, ale rovnakú tendenciu vidíme aj naopak povedzme na iných vedeckých pracoviskách, povedzme aj Slovenskej akadémie vied.

    Účasť odborníkov, vedeckých odborníkov na činnosti vedeckých rád vysokých škôl je pritom z hľadiska samotných vysokých škôl potrebná, pretože jednoducho im otvára istý obzor, vnáša dynamiku do činnosti týchto vedeckých rád, vnáša do nej nové nápady, nové idey, nové myšlienky a vlastne do toho stereotypu toho, čo sa opakuje, vnáša vždy čosi nové. Rovno hovorím, že to platí aj naopak, že toto isté by malo platiť aj na vedeckých pracoviskách a v Slovenskej akadémii vied, aj v Slovenskej akadémii vied i vo vedeckých radách a myslím si, že v presne stanovenom pomere by mali byť ľudia z mimoakademických pracovísk z toho istého dôvodu, že totiž práve títo ľudia vnášajú potom aj do činnosti akademických pracovísk nové myšlienky, nové nápady, jednoducho túto činnosť obohacujú. A znovu tu platí tá istá skúsenosť, pokiaľ ten počet nie je stanovený pevne, majú aj vedecké inštitúcie a má ju aj Slovenská akadémia vied a vedecké pracoviská Slovenskej akadémie vied skôr tendencie tento počet zmenšovať, sú to také obranné reakcie, ako naopak zväčšovať ho.

    Som teda presvedčený, že v súčasnej situácii, pokiaľ tieto problémy nie sú riešené komplexne, pokiaľ sa nerieši komplexne otázka vysokoškolského zákona, otázka teda zákona o vede, otázka zákona o Slovenskej akadémii vied, do tých čias, a som o tom veľmi hlboko presvedčený, by vo vedeckých radách vysokých škôl mali sedieť odborníci z mimovysokoškolských pracovísk, a som hlboko presvedčený o tom, že by tá proporcia mala byť stanovená pevne. Hovorím, to isté by malo platiť aj pre akademické pracoviská, existujú isté reciprocitá.

    O vzťahu vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied alebo teda mimo vysokoškolských pracovísk existuje aj dodnes istá veľmi krehulinká, veľmi krehulinká rovnováha. V tejto situácii, keď sa pripravuje nový zákon, vysokoškolský zákon, a keď sa pripravuje nový zákon o vede a nový zákon o Slovenskej akadémii vied, obávam sa, že takáto zmena, ktorá sa v tomto novom návrhu pripravuje, by tú krehkú rovnováhu narušila a viedla by aj k tomu, že by značne narušila ďalšie rokovania, ktoré budú nevyhnutné medzi vysokoškolskými a vedeckými pracoviskami. Napokon o tom, že je to tak, svedčí aj to, že aj významní členovia akreditačnej rady - profesor Kraus a profesor Hurban sa v liste, ktorý poslali výboru pre školstvo, vyjadrili v tomto zmysle. Sú to ľudia, ktorí poznajú túto problematiku veľmi dôverne a ktorí sa touto problematikou zaoberajú veľmi intímne už 10 rokov.

    K tomu všetkému, čo som povedal, smeruje aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý som odovzdal spolu so skupinou 15 poslancov, a ten návrh smeruje k tomu, aby sa vypustil bod 11 zákona, pričom ide o ponechanie ustanovenia § 12 ods. 1 v platnom znení bez zmeny, a to s nasledujúcim odôvodnením:

    V súvislosti s návrhom novely zákona o vysokých školách sa prezentoval návrh na zmenu zloženia vedeckých rád fakúlt a vysokých škôl § 11 a § 12 zákona číslo 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Doteraz tvorili učitelia a vedeckí pracovníci fakulty vysokej školy dve tretiny vedeckej rady a tretinu tvorili významní odborníci najmä z externých vzdelávacích inštitútov, ktorí sa podieľajú na doktorandskom štúdiu tak, aká je dikcia tohto zákona. Terajší návrh zakotvuje, že ďalší významní pracovníci majú tvoriť najviac tretinu členov vedeckých fakúlt, čo umožňuje vedeckým radám ľubovoľný výklad, teda až o tretinu, ale do tretiny môže byť naozaj jedna alebo až nula. Externí pracovníci vedeckých rád sú pritom prínosom pre rozhodovanie, pretože prinášajú do činnosti vedeckých rád nezávislé myšlienky a nie sú zaťažení lokálnymi záujmami. Externé pracoviská doktorandského štúdia mali by mať možnosť zasahovať v primeranom rozsahu do doktorandského štúdia. Externí členovia vedeckej rady v tretinovom zastúpení sú platní aj pri rozhodovaní v iných právomociach vedeckých rád, najmä v hodnotení, smerovaní vedy, organizácii študijných plánov a podobne.

    Pri všetkom rešpekte a pri plnom uznaní práce svojich kolegov na tejto novele vysokoškolského zákona by som chcel ctenú Národnú radu požiadať o podporu pri tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Zajacovi v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlási osem poslancov, ako posledný pán poslanec Kresák. Uzatváram možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok, ako prvá pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    ja som si vypočula vystúpenie pána poslanca Zajaca, chcem reagovať na tú časť, kde hovoril o povyšovaní samosprávy, ako predchádzajúce novely udusili samosprávu a tak ďalej. Pán poslanec, veď to nemyslíte vážne. Všetky orgány, takisto úvodná reč pána poslanca Osuského bola v tom tóne. Veď to nemôžete myslieť vážne. Tie isté samosprávne orgány a čo vy robíte voči doteraz platnému stavu, to je § 34, kde vlastne vylučujete možnosť zákona o správnom konaní v disciplinárnom konaní, to sa vám všetci študenti veľmi poďakujú, pretože zákon o správnom konaní garantuje ochranu práv a právom chránených záujmov, čiže toto je krok späť. Ďalej vlastne nedávate možnosť v habilitačnom a profesorskom konaní toho, koho sa to týka, u koho je ukrivdenie, vôbec sa brániť. Takže to tiež niektorí učitelia, voči ktorým môžu byť politické postupy, ocenia veľmi vrelo, samozrejme, v úvodzovkách. A pokiaľ pán poslanec Zajac hovoril o priblížení západnej kultúry, ja som bola na Západe na viacerých fakultách. Tam vlastne podnikateľská činnosť, ktorú robia, pretože hlavný prodekan je vždy prodekan pre manažment, sa financie nechávajú fakultám. Ako chcete priblížiť, keď toto rušíte, ako chcete otvoriť fakulty na západnú kultúru, keď nedávate financie na externých učiteľov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcel by som v jednom potvrdiť a podporiť stanovisko pána poslanca Zajaca a v jednom mu oponovať. Najprv to oponovanie. Každopádne si nemyslím, že terajší pokus o návrat rozšírenia samosprávy zväčšením práv študentov je ideálnym riešením. Priatelia, to nemôžeme myslieť vážne, hlavne v spoločnosti, kde, bohužiaľ, konzumný rozptyl je taký veľký a vôľa po vzdelaní je často menšia, tak musíme dbať na to, aby sme neopakovali chyby, ktoré robili kedysi v roku 1948, keď robili pokusy o samoznámkovanie, a v roku 1966 až 1969, keď kultúrna revolúcia Maova v Číne dokonca dovoľovala vyhodnocovanie učiteľov žiakmi s verejným odsúdením a s tabuľkami, ktoré učitelia nosili po námestiach. Toto nie je jednoducho dobré.

    Druhá záležitosť je tá, že skutočne existovala revnivosť medzi vedou a medzi vysokými školami a trocha aj ostáva tento zjav. Bolo by dobré, aby sme dosiahli pozitívnu súčinnosť vedy a vysokých škôl, a preto odporúčam neuzatvárať ich samostatne, ale naopak vzájomne sa otvárať. Iná je problematika, ktorá je oveľa vážnejšia, či vôbec tento stupeň mobility nám reštriktívne rozpočty a vôbec vzácnosť práce dovoľujú akýkoľvek pohyb a mobilitu na školách.

  • Vážený pán poslanec Zajac,

    pol hodinu ste tu v podstate hovorili o ničom, aby ste nakoniec predniesli jeden pozmeňujúci návrh k nič už nehovoriacemu a vykastrovanému návrhu zákona pána poslanca Osuského a Kresáka. Ak ste kritizovali tie predchádzajúce novely, tak tie boli oveľa lepšie urobené a boli kultúrnejšie. Ničím neobmedzovali samosprávu vysokých škôl, ale ani nezanášali do nej také voluntarizmy, o ktoré "plendujú" niektoré mládežnícke organizácie kontrolované aj vami.

    Pokiaľ hovoríte o tom, že by sme sa mali priblížiť západným univerzitám, tak ja dúfam, že nie takým spôsobom ako vy, že si zoberiete úväzok na Humboltovej univerzite za 10 tis. mariek, nie všetci ho dostaneme, a aj tak ste sa veľmi Západu nepriblížili, lebo Humboltova univerzita ležala vo východnom Berlíne, takže jej tradícia je demokratickými spôsobmi riadenia vysokých škôl asi taká istá ako Univerzity Komenského alebo niektorej inej slovenskej univerzity.

    Ale treba povedať, že celý návrh toho zákona, ktorý tu chcete schváliť, je už teraz absolútne o ničom, lebo pôvodná idea zákonodarcu alebo teda navrhovateľa zákona uľahčiť ekonomický život vysokým školám sa absolútne zo zákona stratila. Takže chcete ušiť zákon na jednu fakultu, to znamená na lekársku. Ale tam treba potom prijať osobitný zákon, pretože zákon sa vždy mal vzťahovať na viacero vysokých škôl. Takže to treba mať na pamäti. Preto túto novelu by som odporúčal naozaj neschváliť. Ak má pán minister dosť času, aby tu presadzoval maďarské záujmy ohľadom vysvedčenia a vedenia dokumentácie a toľko kritizoval vysoké školy, nech sa postará o komplexnú novelu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som zaujal stanovisko k tej pasáži, kde kolega hovoril o akreditačnej rade. Teraz neviem, či sa premenovala Akreditačná komisia na akreditačnú radu, ale mám taký dojem, že to zostalo stále Akreditačnou komisiou, ale ak to je inak, tak sa ospravedlňujem. Veľmi jej nezávidím, pretože keď sme my fungovali, tak sme mali isté logistické minimálne požiadavky na fakulty a bez týchto logistických minimálnych požiadaviek sa akreditačný výrok neurobil. Pamätám si na činnosť tejto komisie tu v Bratislave na niektorých fakultách, kde sme vychádzali z kolektívnej zmluvy, ktorá predpisovala vedeniu fakulty vymeniť laboratórne stoly, nevymenili ich, a tak sme povedali, tak neurobíme akreditačné rozhodnutie. A fakulty boli schopné za 24 hodín túto chybu napraviť. To bolo niekoľko stotisíc korún, ktoré boli schopné dať do laboratórnych stolov okamžite. Ja som zvedavý, ako by to dnes riešili a či by vôbec Akreditačná komisia bola schopná takéto požiadavky od nich žiadať. Ale podotýkam, že to sú minimálne materiálno-technické požiadavky, ktoré sme my mali, keď sme sa mali priblížiť americkým a iným, tak to by sme prakticky nemohli akreditovať. Som zvedavý, čo Akreditačná komisia urobí s týmto aspektom. To je jeden aspekt, ktorý by sme mali zohľadniť. Sme schopní pri týchto reštrikciách dať minimálne financie na to, aby sa akreditačný akt mohol uskutočniť.

    A ďalšia vec. Správne konanie, ktoré tak kritizujete, priatelia. Akademická obec nie je zložená z ľudí, ktorí sú neomylní, a preto správne konanie je namieste. Ja som zažil sám, ako istý dekan urobil také chyby, ktoré sa vtedy nemohli riešiť, pretože nebolo zákona o správnom konaní. Teraz to je a idete ho odtiaľ vypustiť, ale ja si myslím, že to nie je smer k demokracii, naopak, to je smer k absolutizácii akademického práva alebo akademických práv. A to neviem, či je správne.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som nadviazala na pána poslanca Zajaca, ktorý víta túto novelu preto, že odstraňuje nedostatky, ktoré predchádzajúca novela z roku 1996 zaviedla. Išlo mu, samozrejme, o samosprávny model a o autonómiu. Ja sa veľmi dobre pamätám, keď v roku 1996 sa tu robil pohon na bosorky, že samosprávny model je ohrozený, že sa okliešťuje autonómia vysokých škôl a že tu nastupuje vládny dirigizmus. Strašilo sa tým, že vláda bude dirigovať každej fakulte počet študentov a tak ďalej a tak ďalej. Pamätám sa dokonca, ako pod vedením niektorých pedagógov, možnože aj tu sediacich, sa organizovali štrajkové výbory študentov, ktoré, čuduj sa, svete, vôbec nebojovali za svoje nejaké študentské práva, ktoré by im boli brané v tej novele, ale za to, že v akademickom senáte by mali sedieť docenti a profesori.

    No prax od roku 1996 ukázala, že ani jedna jediná sťažnosť nebola týmto smerom, čiže to znamená, že novela z roku 1996 nikoho neohrozovala. Ja som presvedčená, že táto predkladaná novela je naozaj o ničom a že ju treba stiahnuť. A keby ju pripravovalo ministerstvo školstva, o tom som tiež pevne presvedčená, tak by tá novela bola kultúrnejšia a možnože by dala tým vysokým školám oveľa viacej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež som si veľmi pozorne vypočula pána poslanca Zajaca, dovolím si mať niekoľko pripomienok. Nechám právo odbornosti, samozrejme, na jeho strane. Podotkol, že ak sa chceme dostať do Európskej únie, mali by sme zabezpečiť primerané percento vysokoškolákov v populácii. Nezdá sa mi, že kvantitu vysokoškolákov by sme ovplyvňovali tými opatreniami, ktoré sa snažia robiť, a pohonom, ktorý robia na vysoké školy, ktoré sme za predchádzajúceho obdobia presne v každom kraji otvárali my, aby sa sprístupnilo aj vzhľadom na drahé cestovné, aj vzhľadom na drahé podnájmy, ktoré sú vo veľkých mestách, ako je Bratislava a Košice, štúdium skutočne do každého regiónu. A ako si ráčite všimnúť, v tých regiónoch boli zakladané školy práve podľa potrieb daného kraja.

    Ale čo sa ma viacej dotklo, keď hovoril o zvýšenej mobilite vysokoškolských profesorov, že by teda nemali mať tie stále úväzky, ktoré majú. Škoda ale, že ste nehovorili o tom, že by sme im mali zaplatiť aj primerané platy. Lebo ak sa má vysokoškolský učiteľ sťahovať z Bratislavy do Košíc alebo si financovať náklady na byty, ktoré sú nenormálne drahé, tak s tými almužnami, ktoré majú vysokoškolskí profesori, asi by to nezvládli. Nie každému sa podarí taký úväzok ako vám. Ja vám doprajem, či už je to teraz alebo to bolo aj v minulosti, ale mali by sme toto zabezpečiť ostatným. Nie každému sa totiž podarí byť vysokoškolským profesorom tak ako ministrovi zdravotníctva, že zneužil svoju funkciu na získanie titulu.

  • Ďakujem.

    Ja by som si dovolil podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Zajac, vychádzajúc z osobnej skúsenosti aj v Akadémii vied, aj ako vysokoškolský učiteľ. Za normálnych okolností je univerzita zároveň miestom, kde poznanie vzniká. Za normálnych okolností je univerzita miestom výskumu a poznávania. Ale, bohužiaľ, ekonomická situácia, to sa nevzťahuje len na Slovensko a slovenské vysoké školy, ale aj na väčšinu vysokých škôl v postkomunistických krajinách, je taká zlá, že prakticky výskum zanikol, zanikli prostriedky na výskum, zanikli proste vysoké školy ako zdroj progresu vo vede, lebo jednoducho vo väčšine odborov na to nie sú peniaze. Z toho dôvodu, hoci nie som priateľom smerných čísiel, by som trval na tom, že by bolo dobré v zákone stanoviť množstvo externistov vo vedeckej rade, aby tá rada bola naozaj proste otvorená, aby tá rada bola zložená z ľudí, ktorí robia priamo vedu.

    Bohužiaľ, ja mám mnoho kolegov na vysokých školách, pedagógov, ktorí by z duše radi vedu robili, ale majú tak nanajvýš ceruzku a papier a na každý aj ten najdrobnejší prístroj musia roky čakať. Ak sa má teda zvýšiť kvalita výučby na vysokých školách, podľa mňa v danom okamihu je potrebné, aby počet externistov bol skôr fixovaný. Hoci, ako som už povedal, nie som priateľ smerných čísiel. Prihováral by som sa za to teda, aby sme tento pozmeňujúci návrh podporili.

  • Ďakujem.

    Posledná faktická poznámka - pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Aj keď nepokladám v podstate za potrebné a vhodné diskutovať alebo reagovať na každý z tých príspevkov, predsa len na príspevok kolegu Zajaca zareagovať chcem. Chcem to urobiť aj preto, pretože ja si jeho názor vážim, ale keď s ním nesúhlasím, myslím si, že stojí za to zdvihnúť ten svoj hlas a argumentovať.

    Chcem pri tejto príležitosti upozorniť vlastne na jednu vec, a to na obsah toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý pán kolega Zajac podal a okolo toho sa točil aj ten jeho príspevok. V podstate sa snaží alebo prihovára sa za zachovanie fixnej jednej tretiny pracovníkov z externých vzdelávacích inštitúcií v zastúpení vedeckých rád vysokých škôl a fakúlt.

    Opakujem ešte raz. Je to asi nejaké nedorozumenie, máme ako predkladatelia tohto návrhu vážny problém práve s tou fixáciou. Tá jedna tretina je nezmyselná, pretože násobí tromi členstvo, čo je nezmyselné samo osebe. Ale horší problém je v inom. Táto fixná klauzula, tá jedna tretina implikuje rozhodovanie samosprávnych orgánov, ktorými vysoké školy a ich akademická komunita je. Argumenty, ktoré tu odzneli, majú jeden obrovský problém a ten základný problém je v tom, že spochybňujú schopnosť akademickej komunity sa správne rozhodovať a správne si zvoliť aj číslo, ktorým má byť alebo počet, ktorým majú byť zastúpené externé vzdelávacie inštitúty v ich radoch.

    Žiaľ, nemôžem súhlasiť ani s inými názormi, ktoré dokonca práve pred chvíľočkou spochybnili kvalitu vedeckej práce vysokých škôl. Podotýkam a upozorňujem, že vysoké školy sú naďalej vrcholné vzdelávacie a vedecké ustanovizne a tieto úlohy si plnia na rozdiel práve od niektorých, by som povedal, zjednodušených ústavov, či už Akadémie vied alebo iných ústavov, ktoré by mali robiť vedu, ale nerobia už ani vedu. Verme, prosím, v zdravý rozum vedeckých rád.

  • Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste v zmysle rokovacieho poriadku upozornili poslanca Zajaca, aby mi sústavne hulvátskym spôsobom nenadával. Ja s tým človekom nemám nič spoločného, nič nás spoločné nespája a vyprosím si od neho, aby, keď ja idem po uličke hore, mi vždy nadával. Nech sa aj občania Slovenskej republiky dozvedia, že aj títo takzvaní "slušáci" nadávajú ako liptovskí bačovia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švec vystúpi ďalej v rozprave. Po ňom pán poslanec Šťastný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    tu prísediaci akademickí funkcionári,

    ctená snemovňa,

    dámy a páni,

    zákon o vysokých školách má určité svoje špecifickosti. Tie súvisia s tým, že jeho dosah sa vlastne realizuje až po istom čase, keď študenti, ktorí podľa príslušného zákona študujú na vysokých školách, sa dostávajú k diplomom a keď sa uchádzajú o prácu na trhu práce doma alebo v zahraničí. Preto každý zákon a každá novela, ktorá sa dotýka vzdelávacích systémov, je z tohto pohľadu veľmi háklivá. A preto si treba veľmi dobre zvážiť, či existujúci zákon je natoľko nekvalitný, že ho treba novelizovať alebo je ešte nekvalitnejší a potom taký zákon treba zrušiť a prijať nový.

    Dámy a páni, dovoľte mi na úvod, aby som vyslovil svoje uznanie predkladateľom tohto návrhu novely zákona o vysokých školách, najmä za ich snahu a vyloženú prácu, ktorej cieľom bolo upraviť a zlepšiť jestvujúci zákon číslo 172/1990 Zb., ktorý bol už dvakrát novelizovaný, a to v roku 1994 a v roku 1996. Síce nerád, ale musím konštatovať, že navrhovatelia sa pokúsili o čosi, čo sa pravdepodobne opraviť dá len veľmi ťažko. Samotný duch tohto akademického zákona je dvoma predchádzajúcimi novelizáciami už tak vnútorne narušený, že lepšie by bolo spolu si sadnúť a pripraviť nový poslanecký alebo vládny návrh zákona o vysokých školách, ktorý by zodpovedal štandardu vyspelých európskych krajín a ktorý by spĺňal i požiadavky aproximácie práva Slovenskej republiky a Európskej únie.

    Rovnaké stanovisko zaujala i vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k tejto novele, v ktorom predmetný návrh novely neodporúčala prijať. Niekto by mohol namietať, že vysokoškolské systémy v Európe sú také variabilné, že v súčasnosti nie je možné vypracovať kompatibilné zákony o vysokých školách. Svedčí o tom napríklad rámcový vysokoškolský zákon Nemeckej spolkovej republiky a jednotlivé krajinské zákony, ktoré sa naozaj vzájomne líšia. Rovnako zákony ostatných krajín vychádzajú z rôznych historických vývojových tendencií a pripúšťam, že sa tiež v mnohom líšia.

    Jestvujú však isté spoločné kategórie, ktoré zákonodarcu zjednocujú v principiálnych a nemenných zásadách, ako sú napríklad autonómia vysokých škôl, postavenie vysokých škôl, ich samosprávny systém riadenia, akademická pôda, akademická obec, štatúty profesorského zboru, vedeckých a administratívnych pracovníkov a študentov, vzťah vysokých škôl a štátu, evaluácia a akreditácia činnosti vysokej školy, kvalita komplexnej činnosti vysokej školy a jej kontrola, profil absolventa vysokoškolského štúdia a jeho úspešnosť na trhu práce a iné.

    Tieto kategórie a ich plnenie sa zakotvuje v zákone tak, aby sa dosiahla čo najkvalitnejšia a najefektívnejšia práca vysokých škôl na prospech spoločnosti, aby sa zaručila kompatibilita štúdií a všeobecná platnosť vysokoškolských diplomov a ďalších certifikátov, ktoré vysoká škola vydáva. Táto otázka nadobúda na dôležitosti najmä dnes, keď Slovenská republika vstupuje do záverečnej fázy integračného procesu do Európskej únie s otvoreným trhom práce a nutnosťou zabezpečiť konkurencieschopnosť pre našich absolventov práve na tomto medzinárodnom trhu práce.

    Druhou potrebou legislatívnej konvergencie v oblasti vysokoškolského vzdelávania je ovládať, uplatňovať a rozvíjať nové technológie, ktoré budú prichádzať spolu s investíciami k nám na Slovensko a ktoré sa otvárajú na medzinárodnom poli rozvoja vedy a techniky. Teda vysoké školy nemajú iba za úlohu vychovávať teoreticky vzdelaných odborníkov, ale pripravovať takzvaných skilled ľudí, teda ľudí, ktorí majú určité danosti, určité predpoklady na to, aby zvládli nové technológie a tieto mohli uplatňovať v dennom živote v rozvoji našej ekonomiky.

    V súvislosti s predloženou novelou som si preto opätovne prelistoval zákony o vysokých školách členských krajín Európskej únie i zákony našich bezprostredných susedov. Pri posúdení vysokoškolskej legislatívy mám istú výhodu ako člen Stáleho výboru Rady Európy pre legislatívnu reformu vysokých škôl, kde som mal možnosť sa zúčastniť v rámci kontaktných misií Rady Európy na príprave vysokoškolských zákonov v jedenástich krajinách bývalého komunistického bloku. Opäť som sa presvedčil, že v zásadných otázkach nie je možné odmietať principiálne postuláty vysokoškolskej legislatívy, pretože to našim vysokým školám neprináša žiadny účinok, skôr naopak.

    Dámy a páni, predkladaná novela v pôvodnej forme sa po rokovaní v gestorskom výbore podstatne zmenila. Na to už upozornil predkladateľ pán docent Osuský, keď hovoril, že som sa vo svojich návrhoch vyjadroval k niečomu, čo už neexistuje. Ja si myslím, pán predkladateľ, že iste viete, že poslanec sa vyjadruje k návrhu novely zákona, a nie k návrhom gestorského výboru. K tomu by som ešte chcel povedať, že 11 z 32 bodov sa navrhuje vypustiť v stanovisku gestorského výboru a ďalších 22 bodov návrhu má v spoločnej správe iné ako navrhované znenie. Popravde treba povedať, že niektoré z navrhovaných bodov, ktoré gestorský výbor vypúšťa, majú svoje opodstatnenie, pravda v istej upravenej dikcii. Na druhej strane niektoré návrhy tejto novely sú naozaj prínosom a myslím si, že o nich môžeme ďalej diskutovať a ja určite budem navrhovať, aby sme tieto paragrafy aj v záverečnom hlasovaní prijali.

    Poďme však k jednotlivým bodom. Bod 1 návrhu na opiera o skutočný fakt, a tým je to, že lekárske fakulty majú ako jednu zo svojich hlavných úloh poskytovať zdravotnú starostlivosť našim obyvateľom. Je to úplne prirodzené, pretože tu lekári lekárskych fakúlt pracujú na univerzitných klinikách, vo fakultných nemocniciach a v lekárňach a vo väčšine prípadov, keďže ide o vrcholné špičkové zdravotnícke zariadenia a vzdelávacie zariadenia, ich kliniky vedú univerzitní profesori. Nikto nemôže uprieť týmto ľuďom skutočnosť, že v plnom rozsahu vykonávajú zdravotnú starostlivosť.

    Legislatívna rada však žiada tento bod návrhu vypustiť s odôvodnením, že ide o neprípustnú nepriamu novelizáciu iných zákonov. Dámy a páni, ale nikto nespochybní ani to, že fakulty vysokých škôl skutočne vykonávajú odbornú činnosť, ktorá má verejnoprospešný charakter. Fakultní lekári liečia, fakultní architekti projektujú, prírodovedci analyzujú vzorky, poskytujú odborné služby, technici vyvíjajú nové stroje, zariadenia, pedagogické fakulty učia, bohoslovecké fakulty vykonávajú pastoračnú činnosť a tak ďalej.

    V zákonoch európskych štátov tieto skutočnosti vyjadruje takzvané trojjediné poslanie vysokých škôl, ktoré spočíva na troch pilieroch: vedecký výskum, vysokoškolské vzdelávanie a odborná verejnoprospešná činnosť. Keďže v preambule zákona a v jeho prvých bodoch, v jeho prvých paragrafoch sa vyžaduje určité všeobecné charakterizovanie činnosti vo všeobecnosti, môj návrh k tomuto bodu znie takto. Gestorský výbor odporúča tento bod vypustiť, ja navrhujem nové znenie: Hlavnou úlohou fakúlt vysokých škôl je aj odborná verejnoprospešná činnosť. Nebráni to ani tomu zámeru predkladateľa, aby lekárske fakulty boli definované ako inštitúcie, ktoré vykonávajú liečebno-preventívnu starostlivosť, pretože táto skutočnosť sa objavuje po druhýkrát v tejto novele, a síce v znení § 27 ods. 3.

    Druhý bod návrhu. V § 4a ods. 2 sa hovorí o zriaďovaní výučbových základní lekárskych a farmaceutických fakúlt. Aj tento bod navrhuje gestorský výbor vypustiť. Opäť si dovolím ponúknuť upravenú dikciu návrhu, ktorá legislatívne bude pravdepodobne prijateľná, pretože nezasahuje priamo do znenia iných zákonov alebo nenovelizuje nepriamo tieto nové zákony, pretože ide o zriaďovanie kliník lekárskej fakulty. V pôvodnom návrhu sa hovorí, že tieto kliniky zriaďuje dekan fakulty po dohovore s ministrom zdravotníctva. No ja sa pýtam ctenej snemovne, čo je to dohovor. Dohovor je vtedy dohovorom, keď sa ním dosiahne konsenzus. A tým konsenzom je súhlas. Bez dohody nemôže byť súhlas. Takže ak sa nedohodnú dvaja ministri, tak to nie je dohoda. Preto si myslím, že je úplne jasné, že ten súhlas ministra zdravotníctva je potrebný.

    V bode 3 návrhu sa nestotožňujem s návrhom gestorského výboru aj tento tretí bod vypustiť. V texte tohto bodu návrhu, ktorý zakotvuje právo vysokých škôl vykonávať podnikateľskú činnosť, podľa môjho ponímania v rámci odbornej verejnoprospešnej činnosti navrhujem iba presunúť pred slovo "podnikateľskú činnosť" slovo "odbornú podnikateľskú činnosť".

    V bode 4 predkladanej novely v § 6 ods. 4 navrhujem prijať dikciu gestorského výboru. Rovnako bod 5.

    Bod 6 návrhu i návrh gestorského výboru odporúčam vynechať. V § 9 ods. 6 navrhovateľ žiada a gestorský výbor doplňuje znenie: "Študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy a fakulty najmenej jednu štvrtinu členov senátu." Viete, keď sa človek pozrie do európskych zákonov o vysokých školách, zistí, že vo väčšine zákonov nielenže sa hovorí o istom paritnom zastúpení všetkých grémií akademickej obce, ale tieto zákony definujú aj počty senátov vysokých škôl. Ja tu mám výpisy zo siedmich vysokoškolských zákonov Európy, kde by som vám mohol demonštrovať, ako vyzerajú tieto pomery. V žiadnom európskom zákone netvorí podiel vysokoškolákov, študentov zúčastnených na samosprávnom riadení vysokej školy viac ako jednu tretinu. Myslím si, že zavedenie samosprávnych systémov do riadenia vysokých škôl zákonom v roku 1990, na ktorom sme sa bez problémov vtedy dohodli, určilo aj isté pomery členov akademickej obce v týchto senátoch, pretože sa vychádza skutočne z praktických stránok vecí. Akademický senát predsa volí rektora alebo dekana, akademický senát schvaľuje rozpočet fakulty, rozhoduje o personálnych otázkach, rozhoduje, a s tým plne súhlasím, o študijných programoch a podobne.

    Vážené dámy a páni, ten akademický senát musí byť aj zodpovedný. A zodpovedný môže byť len vtedy, ak má vo svojom spektre ľudí, nielen zástupcov jednotlivých grémií, ale ľudí, ktorí sú skúsení, ktorí vedia, čo to univerzita je, čo to vysoká škola je, čo znamená fakulta a akým spôsobom túto fakultu treba riadiť.

    Samozrejme prichádzame k momentu, ktorý sa tu už diskutoval, a to je predseda senátu. Ja teraz trošku predbieham udalosti, ale súvisí to so zložením akademických senátov. Tak vám opäť musím povedať, že v Európe je taký duálny systém, čo sa týka predsedníctva akademických senátov. V niektorých krajinách, to sú severské krajiny, Nemecko, Francúzsko, Británia a niektoré iné, predsedom akademického senátu je rektor alebo dekan. My sme zašli trošku ďalej a prijali sme holandský model, belgický model, švédsky model, kde predseda senátu je volený z prvého grémia akademickej obce, to znamená z členov akademického senátu profesorov a docentov.

    Predseda akademického senátu je členom vedeckej rady. A predseda akademického senátu je členom vedenia univerzity. Vedenie univerzity nesie plnú zodpovednosť za všetko, čo sa na vysokej škole deje. A operovať trebárs s jednou miliardou rozpočtu na úrovni vedenia univerzity je zodpovednosť, ktorá sa týka nielen vedenia univerzity, ale 25 tis. študentov a 5 tis. zamestnancov. To nie je žart. A ak si myslíme, že takúto funkciu by mohol vykonávať neskúsený človek, ktorý má krátky časový vzťah k vysokej škole, tak sa veľmi mýlime.

    K študentom musím povedať ešte jednu vec. Bez študentov samosprávne orgány jednoducho nemôžu byť, pretože študenti majú rovnaké právo ako všetci členovia akademickej obce sa vyjadrovať k závažným veciam, ktoré sa týkajú nielen ich problémov, ale problémov celej vysokej školy.

    Dnes je tendencia robiť z akademických senátov odborové hnutia. Keby ste sa pozreli na európske zákony, zistili by ste, že v akademických senátoch sú ľudia, ktorí sú volení, a ľudia, ktorí sú vymenovaní. Napríklad v akademickom senáte vysokej školy bývajú nezriedka dekani fakúlt. My sme nešli týmto smerom. My sme oddelili podľa už spomínaných vzorov samosprávne orgány a decizívne orgány. Myslím si, že tento spôsob je veľmi vhodný, ale musíme byť veľmi zodpovední v legislatíve a ponechať senátom také zloženie, ktoré im dovolí operatívne pracovať.

    Bod 5 návrhu odporúčam prijať v znení návrhu gestorského výboru.

    Bod 6 návrhu i návrh gestorského výboru, ako som už spomenul, odporúčam vynechať.

    Bod 7 návrhu, kde sa odporúča vynechať odkaz číslo 5, odporúčam v súlade s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Bod 8 rovnako by som navrhoval riešiť v súlade s návrhom gestorského výboru.

    Body 9 až 16, k tým som sa nevyjadroval, tie ponechám na vaše láskavé rozhodnutie. Prikláňam sa k tomu, že gestorský výbor našiel vhodné dikcie a bude možné s nimi súhlasiť.

    Na záver by som povedal iba istý súhrn. Bod 1 návrhu vypustiť a nahradiť textom: "Hlavnou úlohou fakúlt vysokých škôl je aj odborná verejnoprospešná činnosť." Bod 2 návrhu vypustiť a nahradiť vetou: "Zriaďuje ich dekan fakulty po súhlase ministerstva zdravotníctva." Bod 3 návrhu - vsunúť pred slovo "podnikateľskú" slovo "odbornú podnikateľskú". Bod 4 návrhu vypustiť. Bod 6 návrhu vypustiť a ponechať pôvodný text zákona. Bod 7 návrhu vypustiť. Bod 8 návrhu vypustiť. Bod 17 návrhu prvú vetu vynechať.

    Vážené dámy a páni, dostal som sa k bodu, ktorý budem musieť ešte trošku vysvetliť, a to je otázka spoluúčasti študentov na financovaní vysokých škôl. Navrhovateľ vkladá do novely dikciu, ktorá zakazuje vyberať poplatky za štúdium. Ja si myslím, že je to správne, pretože v dikcii dnešného zákona táto záležitosť nie je uvedená. A pán navrhovateľ má pravdu. Na našich vysokých školách sa usadila veľmi nepríjemná prax, totiž vysoké školy organizujú riadne denné vysokoškolské štúdium na externých inštitúciách, napríklad v odborárskych strediskách, ktoré uzatvárajú so študentom kontrakt. Teda nie vysoká škola, ale odborárska organizácia uzavrie so študentom kontrakt na poskytnutie vysokoškolského vzdelávania príslušnou vysokou školou a peniaze za túto formu štúdia si vyberá tá externá inštitúcia, nie vysoká škola. A vysoká škola sa s touto organizáciou vyrovnáva istým spôsobom, aby tak zlepšila svoje finančné pozadie. No toto je skutočne neprijateľné. To nie je možné. Ak však ale máme túto prax odstrániť, tak sa musíme konečne zamyslieť nad tým, akým spôsobom majú byť vysoké školy financované. Plne si uvedomujem, že v Slovenskej republike naši ľudia, naši študenti sú na takej úrovni, že si nejaké veľké financovanie svojho vlastného štúdia jednoducho nemôžu dovoliť. My nemôžeme takýmto spôsobom naozaj ďalej ožobračovať ľudí. A toto je podľa mňa rovnako neprípustné.

    Ak si uvedomíme, že cena jedného študenta, jeho ročného štúdia predstavuje asi 40 tis. korún, tak je to suma, ktorú si z nás naozaj málokto môže dovoliť. Ja určite nie. Ale na druhej strane príspevok, ktorý zodpovedá výške dvesto korún mesačne, ja som to už spomínal v tejto ctenej snemovni, prinesie Univerzite Komenského ročne 50 mil. korún. A to už je suma, za ktorú by sa dali aj zaplatiť učitelia, aj skvalitniť výučbové programy, pretože tu sa v tejto novele napríklad o kvalite nehovorí vôbec nič.

    Ktosi tu spomenul, neviem či nie pani profesorka Tóthová, že kvalita výučby na vysokých školách a kvalita vedy na vysokých školách má klesajúcu tendenciu. No to je prirodzené, pretože nám graduálne stúpa počet študentov a klesá počet učiteľov a na vlastnú výučbovú činnosť vysoké školy už nemajú peniaze. Tak ja sa pýtam, ak teda naozaj nie sú peniaze pre vysoké školy, ako zabezpečíme kvalitu vzdelávacieho procesu. Ako bude vyzerať profil absolventa našich vysokých škôl? Veď to je obrovská zodpovednosť, pred ktorou stojíme, a to si rovnako musíme vážne všetci tu, ako sme v tejto sále, uvedomiť.

    Dovolil by som si presne citovať Ústavu Slovenskej republiky, ktorá sa týka bezplatnosti štúdia na slovenských školách. Znenie je takéto: Právo na bezplatné vzdelávanie upravuje ústava podľa článku 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách, a teraz pozor, podľa schopnosti občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. Podľa schopnosti občana a podľa možností spoločnosti aj na vysokých školách. Teda úprava, ktorú navrhuje predkladateľ, ide nad rámec tejto ústavy, pretože zakazuje niečo, čo ústava pripúšťa.

    Som presvedčený, že v našej spoločnosti je mnoho ľudí, ktorí by si dokázali zaplatiť čiastkové poplatky za štúdium. A to sú tí ľudia, ktorí tie možnosti alebo schopnosti podľa ústavy majú. A dokonca si myslím ešte aj niečo iné. Občania Slovenskej republiky sú proti cudzincom, ktorí môžu študovať za poplatok, v podstate diskriminovaní predovšetkým v tomto práve uchádzať sa o štúdium na vysokej škole za úhradu. Keď sme schopní prijať ročne istý počet zahraničných študentov, ktorým pripravujeme samostatné programy výučby v anglickom jazyku, som presvedčený, že by sme vedeli poskytnúť vysokoškolské vzdelanie aj ďalším študentom, ktorí by si boli čiastkové úhrady schopní zaplatiť. Potom by profesori nemuseli byť tými lietajúcimi profesormi, ktorí prednášajú na dvoch či troch vysokých školách alebo ktorí si hľadajú iné zamestnanie, aby uživili svoje rodiny.

    Je to, bohužiaľ, tak, dámy a páni, tie platy učiteľov sú také nízke, že väčšina našich vysokoškolských akademických pracovníkov si musí na živobytie privyrábať. To je ale záležitosť, dámy a páni, ktorú nemôže takáto novela riešiť. Takúto záležitosť musíme riešiť osobitným právnym predpisom, ktorý musí mať buď úroveň zákona, ktorý prijmeme v tejto snemovni, alebo iný záväzný právny predpis vydaný ministerstvom. Voluntarizmus v tomto smere nie je možný.

    Takže na záver, dámy a páni, to už je skutočne záver, ja by som vás veľmi pekne prosil, tie paragrafy, ktoré sa tu spomínali a z ktorých by som ešte vyzdvihol § 11 v tom znení, ako ho navrhovateľ predkladá, prijať, ostatné buď vypustiť, alebo hlasovať podľa návrhu gestorského výboru.

    Ešte posledné slovo, prečo si myslím, že tento zákon sa už ďalej nedá novelizovať. Preto, že nerieši najpodstatnejšie veci, ktoré sa týkajú vysokých škôl. To je vedecký výskum, to je postgraduálne doktorandské štúdium, § 22a, ktorý definuje doktorandské štúdium - pani exministerka Slavkovská, prosím vás, keby ste má chvíľočku počúvali - je absolútnou deformáciou, ktorá v našom zákonodarstve nemá čo robiť. Na externých vzdelávacích inštitúciách študujú doktorandi, ktorí ani nie sú registrovaní vysokou školou, o ktorých vysoká škola od začiatku vôbec nič nevie, ale zo zákona je táto vysoká škola povinná im vydať diplom. Ja sa pýtam, poznáte niekto zákon v Európe, kde by takáto deformácia mohla existovať? To proste je čosi, čo je v európskej legislatíve absolútne neprijateľné. A preto si myslím, že dve novely zákon číslo 172 deformovali tak, že nie je možné tento zákon do ideálnej formy upraviť.

    Bola tu ešte jedna poznámka v zákone o správnom konaní. Zákon o správnom konaní sa aplikuje v niektorých veciach, ktoré sa týkajú študentov, ale nemôže sa aplikovať na rozhodnutie vedeckej rady ohľadne profesúr a docentúr. Ak berieme do úvahy a priznávame vysokým školám autonómiu, ktorá vyplýva z historického vývoja týchto inštitúcií a z legislatívy, ktorá má všeobecné prijatie, tak potom nemôžeme uplatňovať zákon o správnom konaní na práva, ktoré pripisujeme vedeckým radám. Pretože kto je ešte kvalifikovanejší, kto by vedel posúdiť stanovisko vedeckej rady v týchto veciach? No ja si myslím, že nikto, pretože vysoké školy sú vrcholné vedecké a vzdelávacie inštitúcie. A keď si toto uvedomíme, určite v budúcnosti pripravíme aj skvelý zákon o vysokých školách, ktorý nám pomôže tieto vysoké školy pestovať tak, aby zodpovedali tým kritériám, ktoré od nich očakávame.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

    Ešte mi dovoľte na záver sa poďakovať predkladateľom a pánu predkladateľovi odovzdať knihu, ktorú som napísal v spolupráci s pánom profesorom Janom de Groofom, profesorom práva z univerzity v Bruseli, pod redakciou profesora Guy Neeva, ktorý je členom University College London a ktorý je predsedom Medzinárodnej asociácie univerzít.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadal minister školstva pán Ftáčnik.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    veľmi sa ospravedlňujem váženým kolegyniam poslankyniam a poslancom, ktorí sú na svetelnej tabuli. Nemám v úmysle vám zabrániť hovoriť, ale mám dve minúty na to, aby som mohol vyjadriť názor vlády, pretože zajtra o 9.00 hodine vláda rokuje o štátnom rozpočte a budem cítiť povinnosť sedieť tam a diskutovať o rozpočte pre školstvo napriek tomu, že by som rád sedel tu v tejto snemovni a počúval diskusiu poslancov k tomuto zákonu. Preto len tri krátke poznámky.

    Po prvé. Tak ako vám je známe, vláda Slovenskej republiky zaujala negatívne stanovisko k tomuto návrhu zákona. Viedli ju k tomu najmä legislatívne dôvody, sčasti aj dôvody vecné, ale najmä legislatívne, pretože predložená novela, tak ako bola pripravená, zasiahla nepriamo do mnohých ďalších zákonov, čo vláda na odporúčanie Legislatívnej rady považovala za neprípustné. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka je tá, že v tej podobe, v akej predkladá gestorský výbor svoje odporúčania, ide vlastne o iný zákon. Mnohé veci vypadávajú, zostali vlastne niektoré kľúčové ustanovenia, o ktorých sa treba poradiť, v akej podobe by mali byť prijaté. Čiže rokujeme o inom zákone. Možno by v tejto situácii aj vláda zaujala iné stanovisko.

    Vážna otázka pre mňa je bod 18 spoločnej správy, ktorý sa zhodou okolností týka § 18, teda platenia alebo neplatenia za štúdium. Tak ako je to predložené, je to polovičaté riešenie, pretože sa deklaruje idea, že bezplatné by malo byť denné štúdium v stanovenej dĺžke, ale zákonodarca nehovorí o tom, čo bude s externým štúdiom, či sa má alebo nemá platiť a v akej výške. Vieme, že poplatky od občanov možno vyberať iba na základe zákona a ten by mal stanoviť ich výšku, možno stanoviť interval, teda odkiaľ pokiaľ, ale toto riešenie vyjadruje podľa mňa dobrý princíp, teda snaží sa zachovať bezplatné štúdium, ale nehovorí to b) - čo urobiť v tých ostatných formách štúdia, v akej podobe tam regulovať právne vzťahy.

    Vzhľadom na to, že mi beží posledná minúta a nechcel by som naťahovať čas a porušovať rokovací poriadok, poviem poslednú poznámku, že ministerstvo školstva aj v gestorskom výbore prezentovalo zdržanlivý postoj k tejto novele v súlade so Slovenskou rektorskou konferenciou, pretože spoločne pracujeme v pracovnej skupine na koncepcii vysokoškolského vzdelávania a na príprave nového zákona o vysokých školách, ktorý má termín predloženia rok 2000, to znamená začiatkom roka koncepcia, nadväzne na to zákon, a predpokladáme, že v prvom polroku roku 2000, najneskôr začiatkom druhého polroka vám budeme schopní predložiť nový zákon o vysokých školách.

    Toľko, prosím, stanovisko vlády a stručné stanovisko ministerstva školstva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vaše vystúpenie aj dodržanie časového harmonogramu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pán poslanec Švec bol posledným, ktorý dnes vystúpil v rozprave.

    Na vystúpenie pána poslanca Šveca je šesť faktických poznámok - pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Drobný, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kandráč. Pôvodne tam bola aj pani poslankyňa Slavkovská, ale vidím, že tá sa vyčiarkla. Áno, prečítal som, pán poslanec Húska, Tóthová, Drobný, Kandráč, Benčat a Cuper.

    Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.

    Prajem vám príjemný večer.