• Prichádza pán prezident Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky po prvýkrát srdečne vítam vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera.

  • Pán prezident podľa článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky chce využiť svoje ústavné právo a pred Národnou radou vystúpiť k aktuálnym politickým otázkam.

    Vítam členov vlády Slovenskej republiky na čele s jej predsedom pánom Mikulášom Dzurindom a ďalších hostí.

  • Dávam slovo prezidentovi Slovenskej republiky pánu Rudolfovi Schusterovi.

    Nech sa páči, pán prezident.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážení členovia vlády,

    vážení občania,

    predstupujem pred vás so správou o aktuálnych politických otázkach v Slovenskej republike, tak ako ich vnímam od svojho nástupu do funkcie prezidenta.

    Nevychádzam zo správ a podkladov vlády, parlamentu, koaličných alebo opozičných strán. Nepredkladám odpočet činnosti vlády ani komplexnú analýzu stavu našej spoločnosti. Vychádzam zo svojho osobného poznania a stretnutí, ktoré tvoria prierez od spontánnych kontaktov s občanmi až po oficiálne rokovania i z podkladov odborníkov.

    Nie som filozof ani teoretik v oblasti ekonómie či politológie. Som však jeden z vás občanov Slovenskej republiky a z tejto pozície som túto správu pripravil. Uprednostňujem hľadanie pragmatických riešení a rád sa oboznamujem s problémami priamo v teréne. Ctím si zásadu, že dobrý plán alebo program je iba ten, ktorý dokážeme zrealizovať. Koľko našich koncepcií zostalo na polceste. Koľko sľubov už padlo, no ich konkrétnej podoby sme sa nedočkali. Preto som si ako prvú položil otázku: Aká je kvalita života našich občanov?

    V niektorom z minulých parlamentov odznel výrok, že zo štatistík sa nenajeme. Vyhnem sa teda štatistickým údajom. Pri stretnutiach s občanmi som videl, aké je prepojenie makroekonomických ukazovateľov s reálnymi podmienkami života v našom štáte. Plne sa stotožňujem s ekonomickým názorom, že nie je rozhodujúce bohatstvo či rast dôchodku krajiny, ale to, ako sa tento rast odrazí na kvalite života ľudí. Rozhodujúca je teda miera, akou sa ľudia podieľajú na hospodárskom rozvoji a aký majú z tohto procesu úžitok. Kvalitu života chápem ako možnosť žiť dlhý, zdravý a plnohodnotný život. V mojom ponímaní to znamená, že občania majú prácu, pocit osobnej bezpečnosti, môžu sa spoľahnúť na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávací systém. Takúto kvalitu života - a nehovorí sa mi to ľahko - som však v našom štáte zatiaľ nenašiel.

    Dnes je najzávažnejším spoločenským problémom vysoká nezamestnanosť ako dôsledok nezvládnutej, neukončenej spoločenskej a hospodárskej transformácie. Veľké skupiny občanov našej krajiny nemajú možnosť sebarealizácie, nenapĺňa sa ich ústavné právo na dôstojný život na základe výsledkov ich práce. Niekde sme urobili chybu. Občania od nás očakávajú konkrétne činy, a nie iba poukazovanie na minulosť.

    Jednou z hlavných príčin nedostatočnej výkonnosti našej ekonomiky je to, že sa nezavŕšil proces transformácie hospodárstva. Nevytvoril sa pevný inštitucionálny rámec na stabilný rozvoj ekonomiky, porovnateľný s fungujúcimi hospodárskymi systémami vo svete. V skutočnosti prebehla len etapa odštátnenia podnikovej sféry a liberalizácia cien, ale neprebehla zásadná prestavba hospodárstva. Pretrváva neefektívna výroba s relatívne nízkym podielom výrobkov, s vysokou pridanou hodnotou, ktorá je pritom veľmi náročná na vstupy a spotrebu energií. Nepodarilo sa ani zmeniť kultúru ekonomických vzťahov najmä v oblasti etiky.

    Dlhodobo diskutujeme o príchode zahraničného kapitálu. A tak sa pristavme pri obvineniach, respektíve námietkach, že vláda chce vstupom zahraničného kapitálu vypredať slovenský majetok do zahraničia. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že aj keby intenzita prílevu priamych zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky dosiahla úroveň Českej republiky, aj tak by podľa odhadov Ústavu svetovej a slovenskej ekonomiky Slovenskej akadémie vied tieto zdroje vytvorili len šestinu predpokladaného čistého prírastku investičného majetku v Slovenskej republike. Preto je zrejmé, že ak by sa aj podarilo dosiahnuť takýto prírastok investícií, čo by bolo želateľné, dostatočne vysoké tempo hospodárskeho rastu bude naďalej závisieť predovšetkým od tvorby a využívania domácich zdrojov.

    Potvrdzujú sa tým slová našich starých otcov - pomôž si človeče aj Pán Boh ti pomôže. Zahraničné investície potrebujeme. Pozývame a lákame k nám zahraničných investorov. Samo osebe to však nevyrieši všetky naše problémy. Často so slávou vítame zahraničného podnikateľa, ktorý vytvorí 50 pracovných príležitostí. Zostávame však ľahostajní k tomu, že niektoré naše podniky s 800 či 1 000 zamestnancami zanikajú. Aj to len preto, že banky nie sú ochotné alebo nedokážu prehodnotiť staré úvery. Tieto podniky by boli schopné ďalšieho rozvoja, lebo majú zabezpečený odbyt výrobkov. Banky však často radšej dávajú tieto podniky do rúk exekútorov, čím dochádza k ich zániku predajom najlukratívnejších zariadení. S takými prípadmi som sa stretol napríklad v Krompachoch a v Snine.

    Strednodobá koncepcia rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky, ktorú pripravila vláda a prerokovala Národná rada Slovenskej republiky, je prvým hospodársko-politickým projektom od vzniku samostatného Slovenska. Predstavuje relatívne najucelenejšiu koncepciu od začiatku spoločenskej a ekonomickej transformácie v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a predznamenáva päť až šesťročné obdobie, v ktorom sa má realizovať. Za osobitne významnú považujem systémovú zásadu, aby sa pri jej realizácii ako prioritná sledovala podpora v zamestnanosti.

    Rozvoj ekonomiky, riešenie jej problémov je vzájomne prepojené a podmienené. Ani jeden problém nemožno riešiť izolovane, neexistuje jediné kľúčové opatrenie na oživenie ekonomiky. V tejto súvislosti musím pripomenúť známu zásadu, že čo je ekologické, je aj ekonomické. Ochranu životného prostredia musíme považovať za dominantnú úlohu nášho ekonomického a duchovného rozvoja.

    Presadzovanie potrebných opatrení v ekonomike a v živote spoločnosti v podstatnej miere závisí od výkonnej moci štátu, predovšetkým vlády. V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť názor na jej činnosť. Spoločenské očakávania od dnešnej politickej reprezentácie po minuloročných parlamentných voľbách boli oveľa vyššie, ako dokáže v súčasnosti realizovať. Platí to i o jej sľuboch a zámeroch. Čiastočne to súvisí aj s tým, že skutočný stav ekonomiky a štátu bol oveľa horší, ako sa predpokladalo. Na druhej strane treba otvorene povedať, že nevyhnutné opatrenia a systémové riešenia prichádzajú často oneskorene a nezavádzajú sa razantne. To isté platí aj o riešení rôznych káuz vrátane prijatia včasných a adekvátnych záverov.

    Vládna koalícia pri ich vypracúvaní, schvaľovaní a vysvetľovaní postupuje rozporuplne, čo vo verejnosti budí oprávnený dojem, že ani ona nie je presvedčená o ich naliehavosti, opodstatnenosti a správnosti. Zároveň pomaly odstraňuje deformácie z predchádzajúceho obdobia, napríklad pri náprave tých privatizačných rozhodnutí, kde bol porušený zákon. Príčinu vidím v tom, že vo vládnej multikoalícii sa pri pochopiteľnom, ale neodôvodnenom straníckom egoizme pripravujú politické rozhodnutia neefektívne a najmä neprehľadne.

    Oslabenie vnútornej súdržnosti rozhodujúceho subjektu vládnej koalície SDK, rozpor medzi jej faktickou a formálnou existenciou má za následok, že koalícia funguje iba na parlamentnej pôde a na vládnej úrovni má skôr charakter personálnej únie. Dôsledkom tohto stavu je oslabenie politickej zodpovednosti členov vládnej koalície, ako aj osobnej zodpovednosti členov vlády a posúvanie politických rozhodnutí, ktoré by sa mali prijímať vo vláde cez koaličnú radu, do Národnej rady Slovenskej republiky. Apelujem preto na všetky strany vládnej koalície vrátane tých, ktoré koexistujú v rámci SDK, aby napravili tento neefektívny mechanizmus vzájomnej spolupráce.

    Doterajšie stabilizačné opatrenia vlády sa stretli s kritikou veľkej časti občanov, pretože ich dôsledkom je podstatné zvýšenie životných nákladov a zníženie životnej úrovne. Ľudia nedostatočne vnímajú nutnosť opatrení na stabilizáciu ekonomiky a meny, nemajú dosť informácií o ich rozsahu, efekte a dôsledkoch. Vláda by mala mať odvahu otvorene a úplne informovať o stave ekonomiky jednak preto, že pri ozdravovaní ekonomiky je nutná spoluúčasť všetkých občanov, ale aj preto, aby pod tlakom takto vyvolanej verejnej mienky nerozpustila zdroje na oživenie ekonomiky na neproduktívne výdavky. V tomto procese majú významnú úlohu verejnoprávne médiá, hoci najmä Slovenská televízia si v tomto smere nie vždy plní svoje povinnosti.

    Všetci musíme mať na zreteli, že tieto opatrenia sa robia pre občanov. Vláda bude musieť priam na lekárnických vážkach zvažovať dôvody za a proti. Zároveň musí hľadať kompenzácie úsporných opatrení pre tých, ktorí už ďalšie obete nemôžu uniesť bez vážnych dôsledkov na svoj život. Uvedomujem si, že to nie je ľahká úloha. Pod sociálnym tlakom a výraznou občianskou nespokojnosťou časť politickej elity a niektoré politické subjekty majú dokonca tendenciu oddialiť prijatie zásadných systémových transformačných krokov. Preto otvorene podporujem vládu v systémových krokoch, ktoré sú síce pre občana nateraz bolestivé, ale nakoniec musia priniesť svoje ovocie.

    Varujem pred váhavosťou. Sme totiž na prahu občianskej trpezlivosti, čoho výrazom je aj protestné zhromaždenie organizované Konfederáciou odborových zväzov. Na druhej strane je tu aj hrozba generálneho štrajku. Občan tiež ťažko chápe, prečo jeden z tých, čo stál pri vzniku nášho štátu, vyzýva k občianskej neposlušnosti, čím vlastne nabáda k deštrukcii štátu. Takisto vnímam ako nezodpovedné aj výzvy na predčasné voľby. Ako prioritné sa musia riešiť problémy Slovenskej ekonomiky. Nemajú ani tak politický či ideologický, ale predovšetkým vecný, doslova existenčný charakter. Vyžiada si to preklenúť skupinové a stranícke záujmy vo vládnej koalícii. Zároveň to predpokladá, že opozícia skončí s neprimeranou a zavádzajúcou kritikou vynútených opatrení. Súčasná opozícia je fundovaná, odborne zdatná, preto sa od nej právom očakáva nielen vecná a otvorená kritika vládnej koalície, ale najmä podnetné ekonomické návrhy na riešenie súčasnej zložitej situácie. Kompetentná verejná diskusia o variantoch opatrení sa nesmie utápať v zavádzajúcom ideologizovaní, či ide o ľavicové alebo pravicové koaličné, či opozičné riešenie.

    V príprave na toto vystúpenie som pri osobnom rokovaní oslovil okrem iných aj predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Združenie miest a obcí Slovenska, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory i Konfederácie odborových zväzov. Požiadal som ich o názor a o hodnotenie stavu našej spoločnosti a ekonomiky, ako aj o odpoveď, v čom vidia príčiny súčasnej situácie, aké sú ich predstavy o cieľoch a postupoch na ekonomické oživenie.

    Konfederáciu odborových zväzov som požiadal aj o názor na sociálnu politiku štátu. Ukázalo sa, že predstavy týchto subjektov o cieľoch nášho sociálno-ekonomického rozvoja i o nástrojoch hospodárskej politiky sa v mnohom stretávajú. Za veľké pozitívum považujem fakt, že je zhoda aj so spomínanou a vám známou strednodobou koncepciou hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorú prijala táto vláda. Zodpovednosť za stav ekonomiky však nemá len politická sféra a vládna moc, ale i mimovládne organizácie a občania. Hlavnú a priamu zodpovednosť za jej stav však majú predovšetkým vlastníci a manažéri podnikov. Za stav vo Východoslovenských železiarňach, vo výrobe automobilov v Bánovciach, v Sabine Sabinov, v Pratexe Čadca a ďalších nie je zodpovedná vláda, ale priami vlastníci. Ekonomická sféra musí tiež prevziať svoj diel zodpovednosti za rozvoj Slovenska. Zároveň sa musí zdokonaliť mechanizmus dohodovania o podmienkach, ktoré pre rozvoj ekonomiky má vykonať vládna moc.

    Na druhej strane by mali orgány ministerstva financií, ale aj orgány činné v trestnom konaní oveľa rýchlejšie a razantnejšie postupovať voči tým nepoctivým podnikateľom, ktorí tunelujú podniky, porušujú zákony pri ich likvidácii. Aj hospodárska sféra musí počítať s tým, že vláda nemôže tolerovať neodvádzanie daní a poplatkov do verejných fondov alebo umelé znižovanie ziskov.

    S porozumením vnímam, že aj Konfederácia odborových zväzov si uvedomuje, že sociálna situácia závisí od ekonomického rastu a je podmienená aj sociálnou a politickou stabilitou. Tripartitnú komunikáciu nesmie podceňovať ani jeden z partnerov. Korektný dialóg sa musí stať bázou na zlaďovanie záujmov. Je nutné upraviť pravidlá hospodárskej súťaže a vynútiť si ich dodržiavanie tak, aby stimulovali schopných a zároveň donútili neschopných k odchodu zo súťaže. S tým súvisí aj spustenie trhových mechanizmov a mechanizmov hospodárskej súťaže vrátane zásadnej rekonštrukcie daňovej sústavy tak, aby stimulovala podnikateľské subjekty k aktivite. Optimalizoval by sa takto objem odvedených daní a odvodov na financovanie verejného sektora z vyššieho obratu, a nie z vysokého daňového zaťaženia.

    Nemožno uprieť snahu ministerstva financií a štátu o naplnenie príjmovej časti verejných rozpočtov, ale v prípade vyrubovania neúmerne vysokých daní a odvodov to má opačný účinok. Potvrdila to aj prax v Maďarsku. Stotožňujem sa s názorom časti podnikateľskej sféry, že v našich podmienkach treba rozvíjať to, čo má zaručený úspech. Aj v trhovej ekonomike môže neviditeľnú ruku trhu a v našich podmienkach dokonca musí doplniť korigujúca ruka vlády. Tá však musí byť viditeľná, transparentná, s jednoznačným stanovením úloh a zodpovednosti. Povedal by som, že v tejto situácii organizujúca a donucujúca ruka štátu nemá inú alternatívu.

    Ako druhú som si položil otázku: Ako vníma občan život v našom štáte? Prešlo desať rokov od zmeny politického režimu. Sedem rokov máme samostatný štát. Sú to významné historické medzníky, ktoré sa v podmienkach mierového spolunažívania odohrávajú skutočne raz za tisíc rokov. Nemôžeme však zatvárať oči pred tým, že v spoločnosti narastá rozčarovanie z rozporu medzi očakávaniami a každodennou realitou. Občan prestáva veriť politikom, že dokážu čo i len čiastočne naplniť deklarované ciele. Sloboda, samostatnosť a nezávislosť sa stávajú prázdnymi pojmami bez konkrétneho obsahu.

    Stále sme nedokázali odstrániť úzke prepojenie medzi vládou, straníckou a hospodárskou sférou, čo je pozostatok predchádzajúceho mocenského mechanizmu. Politické strany, politické elity nezvládli svoju funkciu v riadení spoločenskej transformácie do určitej miery aj preto, že samy sa nedostatočne transformovali a prebrali mnohé politické techniky bývalého režimu. Preto dovŕšenie spoločenských zmien nie je možné bez ďalšej transformácie politickej sféry.

    Tak ako hospodárska transformácia nie je len transformácia vlastníctva, tak aj transformácia politickej sféry sa nemôže zastaviť len na odstránení monopolu jednej strany a vzniku mnohých politických strán, ktorých je na Slovensku už viac ako 100. Musia sa nanovo definovať podmienky a pravidlá pôsobenia týchto subjektov v spoločnosti. Pokračovanie v reforme politickej sféry si vyžiada ich profesionalizáciu. Nevyhnutné bude aj personálne oddelenie politickej a hospodárskej moci a tiež precizovanie pravidiel politickej súťaže vrátane volebného systému.

    Kľúčové bude prijatie nového zákona alebo novely zákona o financovaní politických strán, aby sa transparentne preukázali finančné zdroje na ich činnosť a na vedenie volebných kampaní. Dovŕšenie transformácie politickej sféry prinesie aj zníženie polarizácie medzi stranami, ktorá je v dnešnej podobe neúnosná. Okrem iného spôsobuje aj to, že po voľbách sa menia politické priority, čo prináša rozsiahle legislatívne zmeny. Občania vnímajú plošné výmeny štátneho aparátu už ako trpkú realizáciu starého vtipu pána Satinského: Slováci, ktorí ste ešte neboli ministrami, hláste sa u súdruha Žinčicu.

    Dôsledkom je dezorientácia, apatia a polarizácia celej spoločnosti. Tá dosahuje úroveň, ktorá ohrozuje riadne fungovanie štátu. Deliaca čiara prebieha naprieč hospodárskymi skupinami, odbormi, tretím sektorom, profesijnými organizáciami a, žiaľ, rozdeľuje aj rodiny. Aj prezidentské voľby 1999 potvrdili, že deliaca čiara pretrváva a zachováva sa i jej konfrontačný charakter. Preto je aktuálne definovať a vzápätí odstraňovať príčiny spoločenskej polarizácie. Myslím si totiž, že táto situácia je riešiteľná. Viem, že väčšina občanov prijala slovenskú štátnosť, no neuvedomuje si jej vlastný a reálny obsah. Naša politická intelektuálna elita jej ho ani nepomohla vymedziť a naplniť.

    Značná časť politických síl a občanov odmieta ideu, že cenou za špecifickú slovenskú cestu spoločenskej a ekonomickej transformácie by malo byť spomalenie približovania sa Slovenska k úrovni vyspelých demokratických krajín. Väčšina verejnosti spája špecifickú cestu začleňovania do európskych a svetových integračných zoskupení so zaostávaním v oblastiach ekonomiky, sociálneho rozvoja, demokracie, s vulgarizáciou politiky, ale aj s medzinárodnou izoláciou krajiny.

    Spomalenie spoločenskej a ekonomickej transformácie na Slovensku v porovnaní s okolitými postkomunistickými krajinami je teda príčinou aj následkom politického zápasu o charakter slovenskej štátnosti. Tento zápas rozdelil našu krajinu, a tak je zrejmé, že je nevyhnutné dosiahnuť potrebnú mieru spoločenskej zhody.

    Úlohou politickej elity je formulovanie štátnej doktríny Slovenskej republiky, ktorá bude výsledkom dohody relevantných politických síl. Doktrína by mala dať konkrétny obsah slovám sloboda, samostatnosť a nezávislosť. Mala by formulovať dôvody vzniku nášho štátu a reálne ciele do budúcnosti. Tieto ciele, ideály sú síce za hranicou nášho pozemského života, ale sú hodné, aby sme ich ako občania nášho štátu napĺňali. Musíme občanom jednoznačne povedať, čo im prináša samostatné Slovensko, čo im garantuje ich každodenný život a zároveň dáva zmysel, prečo byť občanom Slovenska.

    V rámci formulovania doktríny považujem za potrebné počúvať hlasy tretieho sektora i územnej samosprávy. Presunutím kompetencií štátu na nižšie zložky priblížime výkon moci bližšie k občanovi. Iba zapojenie základných spoločenstiev na úrovni miest a obcí môže priniesť zásadný obrat vo vzťahu občanov k štátu. S týmto súvisí aj otázka financovania. Nie je ďalej únosné, aby mestá a obce žili z takého malého podielu na vybraných daniach. Vedie to totiž k deštrukcii funkcií štátu už na miestnej úrovni.

    Zo svojej dlhoročnej osobnej skúsenosti viem, že zapojenie občanov do správy vecí verejných vedie k širokej iniciatíve a budovaniu vzťahu k miestu, kde občania žijú. Zároveň sa tak zvyšuje zodpovednosť pri realizácii konkrétnych krokov. Je to jeden zo sľubov, ktorý sme mestám a obciam dlhodobo dávali. Teraz je najvyšší čas tento sľub splniť. Prinesie to zásadnú zmenu vo fungovaní štátu. Preto jedným z mojich podnetov v diskusii o doktríne Slovenskej republiky je konkrétne zapojenie občanov, obcí a miest do správy štátu. Niekedy mám pocit, že ako občania pasívne čakáme, kedy sa objavia bájni rytieri zo Sitna, aby vyriešili všetky naše bolesti. Raz si musíme už uvedomiť, že my všetci sme sitnianski rytieri. My občania musíme konať, aby to neboli tí hore, ktorí rozhodujú, ale my tu dolu, ktorí rozhodujeme o živote v našom štáte.

    Podľa môjho názoru by sa aj ďalší politický boj mal odohrávať ako súťaž koncepcií, ako realizovať štátnu doktrínu Slovenskej republiky, ktorá by mala byť definovaná koalíciou aj opozíciou a akceptovaná občanmi. Politické strany by mali súťažiť v hľadaní ciest a spôsobov jej realizácie.

    Ďalším významným zdrojom a vážnym zdrojom vnútrospoločenského napätia je nedostatok zdrojov na financovanie správnych a verejných činností štátu. Záväzkov, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie štátu, respektíve ku ktorým bol štát zaviazaný v projekte samostatnej Slovenskej republiky a v jej ústave, je mnoho. Stojíme pred dilemou, že pri ich počte a rozsahu nebude dostatok zdrojov na ich financovanie. Preto bude potrebné modifikovať viaceré funkcie štátu. Pokračovanie v doterajšom systéme štátnych funkcií je vo vzťahu k výkonnosti ekonomiky nezvládnuteľné. Realizuje sa za cenu veľkého daňového a odvodového zaťaženia podnikateľských subjektov a občanov. Na druhej strane aj takáto úroveň financovania verejných služieb a funkcií štátu začína obmedzovať jeho efektívne fungovanie. Je paradoxom, že náš štát je pre občana drahý, lebo máme jedno z najvyšších daňových a odvodových zaťažení na svete a zároveň štát nedokáže zabezpečiť svoje základné funkcie. Klesá vycvičenosť armády, nedostatočná je schopnosť polície v boji s organizovaným zločinom a neznižuje sa ani iná kriminalita a trestná činnosť.

    Pre nedostatok financií je slabá štátna kontrola, čím sa obmedzuje fungovanie viacerých aktivít, napríklad činnosť finančných služieb, dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, vymáhanie daňových a odvodových povinností, klesá úroveň vzdelávania či zdravotnej prevencie a ochrany. Prejavuje sa to aj v takých sférach, ako je dostupnosť informácií o činnosti verejnej správy pre každého občana, čo je jedným z nosných princípov fungovania demokracie vôbec. Aj v tom vidím dôvody na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona nášho štátu.

    V našej politickej praxi sme narazili na jej obmedzenia a jej obchádzanie sa stalo bežnou politickou praxou. Aj ja sám vnímam potrebu zmeny v článku o vypísaní referenda a podpisovania zákonov prezidentom. Námetov na novelizáciu je však viacero. Novelizácia ústavy a štátna doktrína, to sú prvé kroky v novej dynamike rozvoja nášho štátu.

    Nevyhnutným krokom moderného uplatňovania moci musí byť iná úroveň komunikácie medzi vládou, parlamentom, prezidentom a občanmi. Závažné kroky v domácej aj v zahraničnej politike, ako aj rozhodujúce zákony sa musia stať predmetom širokej, otvorenej a fundovanej diskusie. Tú by mali sprostredkovať aj verejnoprávne médiá, ktoré však nemôžu byť nástrojom politického boja, ako je to napríklad v Slovenskej televízii. Musia byť ekonomicky nezávislé, aby mohli slúžiť občanom. Slobodný tok informácií je kľúčom k naplneniu novej štátnej doktríny.

    Ako tretiu som si položil otázku: Ako nás vníma zahraničie? Hodnotenie Európskej komisie je nesporným úspechom nášho štátu. Splnili sme politické, takzvané kodanské kritériá vstupu do Európskej únie.

    Som veľmi rád, že sa mi podarilo napriek terajším vyostreným vzťahom medzi koalíciou a opozíciou nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Oceňujem podporu HZDS pri spoločnom úsilí začleniť Slovensko do Európskej únie a NATO. Rešpektujem pritom aj názor Slovenskej národnej strany, ktorá podporuje vstup do Európskej únie, ale presadzuje neutralitu Slovenska. Vidím však reálnu možnosť zhody celého politického spektra, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie. Tu sú zároveň možnosti ďalších politických konzultácií, ktoré môžu viesť k zhode o doktríne nášho štátu.

    Zahraničnopolitická orientácia je dobrým základom na formulovanie našich cieľov, ale aj spoločných hodnôt, ktoré vyznávame. Som rád, že podporujete moje dva návrhy projektov s Českou republikou a Poľskou republikou. Prvý na vypracovanie spoločnej koncepcie na riešenie rómskej problematiky za aktívnej účasti predstaviteľov rómskych strán a iniciatív. Tento projekt bude schválený dvoma republikami - Slovenskou republikou a Českou republikou -, a bude sa realizovať za aktívnej pomoci Európskej únie.

    Druhý projekt sa týka cezhraničnej spolupráce s Poľskou republikou, nad ktorým spolu so mnou prijal patronát aj prezident Alexander Kwaszniewski. Bude to prvý komplexný projekt, ktorý zahrnie celé pohraničné územie medzi Slovenskom a Poľskom, kde obidve strany prostredníctvom stredných a malých podnikateľov, miest a obcí pozdĺž hraníc si vyberú svojho partnera na rozvoj vzájomnej spolupráce. Komplexný projekt bude realizovaný aj z prostriedkov Európskej únie a je súčasne prípravou na bezhraničnú spoluprácu, ktorá nás čaká v prípade vstupu našich krajín do Európskej únie.

    Preradenie Slovenska do prvej skupiny kandidujúcich krajín je síce dôležitý krok, ale podstatnejšie bude, aby sme v tejto skupine aj úspešne obstáli. Na tomto mieste by som chcel oceniť vyvážený a veľmi zodpovedný prístup krajín Európskej únie aj Švajčiarska k emigrácii niektorých našich rómskych spoluobčanov. Triezve hodnotenie jasne dokazuje naše suverénne postavenie na medzinárodnej scéne. Vo svojej správe sa nechcem vyhnúť problémom tohto etnika. Problém je však taký široký, že presahuje rozsah tejto správy.

    Spolunažívanie národnostných menšín a etnických skupín so štátotvorným národom by malo byť jednou z tém pri formulovaní spomínanej doktríny. Zahraničnopolitický rozmer tejto problematiky však nie je dôvodom na ostrú kritiku našich vnútorných pomerov zo strany našich partnerov. Odstránenie zahraničnopolitickej izolácie považujem za samozrejmú vec. Bola to však veľmi ťažká mravčia práca súčasnej politickej reprezentácie. Iba na ilustráciu uvediem sériu návštev prezidentov susedných krajín, summit premiérov a pripravovaný decembrový summit V4 vo Vysokých Tatrách.

    Pokiaľ ide o naše jednoznačné a nemenné úsilie začleniť sa do NATO, je dôležité, že naša armáda v rámci Partnerstva za mier, ako aj pri zahraničných misiách dokázala pripravenosť a zrelosť na toto začlenenie. Viem, že sú medzi nami občania, ktorí by privítali našu neutralitu. Stanovisko vojenských odborníkov a politológov je však jednoznačné. V strednej Európe dnes nie je priestor na vznik neutrálnych štátov. Naopak, príklad neutrálneho Rakúska, v ktorom sa niektorí predstavitelia vážne zaoberajú myšlienkou vstupu do NATO, naznačuje, že naši rakúski susedia veľmi dobre vedia, čo tým získajú. Preto prioritu našej zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácie musíme sledovať aj v v rozpočtovej politike.

    Najmä pokiaľ ide o našu armádu, pevne verím, že to budete mať na zreteli aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok. Aktivity Slovenska v rámci V4 jasne predurčujú naše ambície. Sme aktívnym prvkom spolupráce, sme akceptovaným a plnohodnotným členom skupiny štátov s najvyššími ambíciami na vstup do spoločenstva najvyspelejších štátov. Na druhej strane však nesmieme zabúdať, že sme často vysielali rozporuplné signály smerom k našim občanom a partnerom v zahraničí. Istý čas to vyzeralo, že sme sa zamerali iba na vysielanie signálov. To v žiadnom prípade nestačí. Dnes je čas na konkrétne skutky. Občania aj naši partneri v zahraničí očakávajú činy. Dosť bolo signálov, nech odteraz hovoria za nás iba naše činy.

    Ďakujem vám za čas, ktorý ste mi venovali.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za jeho vystúpenie a vyhlasujem 10-minútovú prestávku, potom budeme pokračovať v rokovaní 22. schôdze.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Ferkó, pán poslanec Lexa, pán poslanec Muránsky, pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Rusková, pán poslanec Sládeček a pán poslanec Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste sú pán poslanec Fico a pani poslankyňa Keltošová.

    Prosil by som ešte raz, pretože v rokovacej sále nie je dostatočný počet poslancov, mali by sme pokračovať hlasovaním o bodoch programu, ktoré sme v piatok odpoludnia pred prerušením 22. schôdze prerokovali a skončili sme rozpravu o týchto bodoch programu. Zostáva nám teda hlasovať o návrhoch v poradí o štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení, o návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami, o fonde na podporu zahraničného obchodu, o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz prosím všetkých, ktorí sú v budove Národnej rady, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na rokovanie.

    Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, nakoľko dnes je sviatok, ktorý na celom svete sa spomína ako Deň spomienky na zosnulých, aby som dal procedurálny návrh na vyhlásenie minúty ticha, aby sme mohli povstaním a tichou modlitbou vzpomenúť si na všetkých poslancov Národnej rady, ktorí zomreli, a preto nie sú medzi nami. Zároveň mi dovoľte pripomenúť tiež pamiatku všetkých slovenských poslancov iných parlamentov, ktorí sa v minulosti zaslúžili o slovenskú štátnosť, slobodu a zvrchovanosť nášho národa. Zvlášť mi dovoľte pripomenúť pamiatky takých slovenských osobností a poslancov, na ktorých si málokto spomenie, ale pre slovenské národné veci urobili veľmi veľa, ako bol napríklad biskup Štefan Mojzes, poslanec Ferdiš Juriga, predseda slovenského snemu Martin Sokol a ďalší, ktorých iste by vedeli vymenovať ostatní poslanci. Prosím, pán predseda, aby sme minútu ticha vyhlásili skôr, ako začneme rokovať.

  • Panie poslankyne,

    páni poslanci,

    vyhlasujem minútu ticha za všetkých tých, ktorých spomenul pán poslanec Oberhauser.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Prosil by som teraz pána poslanca Rusnáka, ktorý bol spoločný spravodajca pri prerokúvaní zákona číslo 254/1994 Z. z. o štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, ktorý máte ako tlač 345 a ktorý sme prerokúvali v prvom čítaní, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, budeme hlasovať o odporúčaní pána spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili a návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom (tlač 345), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody;

    b) určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 2. 12. 1999 a v gestorskom výbore do 3. decembra 1999.

    Žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o predloženom návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Rusnák k prerokúvanému návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán poslanec Rusnák.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami, ktorý sme prerokúvali ako tlač 305 v druhom čítaní.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu pána poslanca Lászlóa Hóku, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Pán minister, prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Z rozpravy vyšiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Hudec s 15 podpismi. O tomto pozmeňujúcom návrhu som rokoval s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky. Ich stanovisko je, že nie je možné zmeniť názov predloženého návrhu zákona a zároveň ešte dali jedno odporúčanie. Návrh zákona presne nadväzuje na Občiansky zákonník, ktorý v § 619 už používa pojem vada, nadpis § 619 je zodpovednosť za vady predanej veci. Čiže odporúčam, aby sme o predloženom návrhu nehlasovali.

  • Pán poslanec, nemôžeme nehlasovať, o každom predloženom návrhu musíme dať hlasovať.

  • Dobre, môžeme ho schváliť, respektíve neschváliť ho.

  • Prosím, keby ste prečítali návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hudec.

  • Pozmeňujúci návrh pána poslanca Hudeca znie: V celom texte zákona vrátane nadpisu namiesto slova "vadný" vložiť slová "chybný", v zátvorkách "vadný".

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Hudec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Budeme hlasovať o odporúčaniach, ktoré zaujal gestorský výbor v spoločnej správe, ktorú ste dostali ako tlač číslo 305a. Najprv budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 6, 7 a 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1, 2, 4, 6, 7 a 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 3 a 5 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 3 a 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť tieto body zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 3 a 5 spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, zostáva nám hlasovať ešte o bode 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasovali sme spoločne o bodoch 1, 2, 4, 6, 7 a 8.

  • Hlasovali sme.

    Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ako aj hlasovania o bodoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe.

    Pán spoločný spravodajca, aký postup navrhujete pri ďalšom prerokúvaní tohto návrhu zákona?

  • Mám poverenie gestorského výboru, aby sme prerokovali predložený vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona bezprostredne po druhom čítaní aj v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil písomne nikto z poslancov, ústne, ako vidím na svetelnej tabuli, tiež nie sú prihlásení žiadni poslanci, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, pán poslanec Hóka, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Gestorský výbor na základe rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom schváliť so zmenami a doplnkami, ako sme to schválili v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami.

    Ďakujem pánu poslancovi Hókovi, spoločnému spravodajcovi.

    Ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Pavla Prokopoviča, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    pred rozpravou k druhému čítaniu som predniesol spoločnú správu, ktorú máte všetci pred sebou. Zopakujem iba odporúčania na hlasovanie, tak ako som ich uvádzal. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 16 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ďalej navrhujem o bodoch 1, 10, 12 a 15 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 10, a 15 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že body 1, 10 a 15 spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej v rámci rozpravy ešte zaznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Cagalu, ktorý spĺňa podmienky stanovené rokovacím poriadkom, v ktorom navrhuje, aby sa menil dátum účinnosti tohto zákona od 1. 1. 2001.

  • Pán spoločný spravodajca, o tomto návrhu nemôžeme dať hlasovať, pretože sme už odsúhlasili lehotu účinnosti zo spoločnej správy, ktorá je 1. januára 2000.

  • Áno, preto som ani nedal hlasovať, len som upovedomil o tom, že tento návrh bol podaný.

  • Tým sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj návrhy, ktoré boli podané v rozprave.

    Pýtam sa, ako odporúčate prerokovať tento návrh zákona ďalej.

  • Som splnomocnený odporučiť, aby sme tento zákon prerokovali v treťom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru, ktorý navrhuje prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v zmysle § 86 zákona o rokovacom poriadku môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, uveďte hlasovanie.

  • Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1990 Zb. o daniach z príjmov, schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní.

    Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno. Prosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania najskôr zo spoločnej správy.

  • Odporúčam pristúpiť k hlasovaniu, tak ako som to navrhol pri prezentácii spoločnej správy na úvod rozpravy, čiže o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 28 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Ďalej odporúčam o bodoch 6, 9, 10, 13, 14, 20 a 27 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy.

    V rámci rozpravy nevzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý by spĺňal podmienky pozmeňujúceho návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či máte splnomocnenie gestorského výboru na odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Áno, odporúčam na základe poverenia gestorského výboru hlasovať o posunutí návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 13 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime teda k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy podľa stavu na svetelnej tabuli nehlási nikto z poslancov. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako sú uvedené a ako sme ich odhlasovali v spoločnej správe.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďalej budeme hlasovať o správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1998. Máte ju ako tlač 351.

    Prosím teraz pána poslanca Prokopoviča, spoločného spravodajcu k tomuto materiálu, aby uviedol návrh na uznesenie k tomuto materiálu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    z uznesení výborov Národnej rady, ktoré správu prerokovali, ani z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, teda odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1998 zobrať na vedomie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča zobrať správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1998 na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1998.

    Ďakujem pánu poslancovi Prokopovičovi a pánu ministrovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto návrhov zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána poslanca Bohunického a pána poslanca Mikloška, spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spoločných spravodajcov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má skupina 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrhy na opakovanie do druhého čítania.

    Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z poslancov ústne, písomne som nedostal žiadne prihlášky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Pán poslanec Mikloško, uveďte hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Panie poslankyne, páni páni, dovoľte mi, aby som predniesol jeden návrh, ktorý predkladám v mene troch poslaneckých klubov, a navrhujem, aby na rokovanie tejto schôdze bol teraz zaradený bod návrh na voľbu jedného kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podávam v mene troch poslaneckých klubov - SDĽ, SDK a SOP.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, kým pripraví Kancelária Národnej rady hlasovacie lístky, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady prerokúvaním bodu programu

    návrh na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba).

    Návrh kandidátov ste dostali ako tlač 410.

    V predchádzajúcich voľbách najviac platných hlasov získalo, a teda za kandidátov na sudcu Ústavného súdu bolo zvolených zatiaľ 17 kandidátov. Do zostávajúceho počtu kandidátov je potrebné v tejto novej voľbe zvoliť ešte jedného kandidáta.

    Pripomínam, že podľa článku 21 ods. 3 volebného poriadku pri každej novej voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo. Pri novej voľbe sa postupuje podľa článku 2 až 20 schváleného volebného poriadku na voľbu kandidátov sudcov Ústavného súdu.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ladislava Orosza, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k návrhu na voľbu jedného kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    v relatívne krátkom čase by sme mali dnes pristúpiť po tretíkrát k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Táto úloha pre Národnú radu Slovenskej republiky vyplynula zo skutočnosti, že 21. januára 2000 uplynie deviatim sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky ustanoveným do funkcie 21. januára 1993 ústavou stanovené sedemročné funkčné obdobie. V súlade s našou ústavou sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident Slovenskej republiky na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s týmito skutočnosťami Národná rada Slovenskej republiky dňa 17. septembra 1999 uskutočnila voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom Národná rada zvolila 16 kandidátov. Dňa 20. októbra 1999 sa uskutočnila nová voľba, pričom bol zvolený len 1 kandidát. Zvyšného kandidáta Národná rada Slovenskej republiky nezvolila ani v opakovaných voľbách, a preto sa musíme s touto úlohou vyrovnať dnes.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom zo dňa 20. októbra 1999 oslovil všetkých navrhovateľov uvedených v § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z., aby podali návrhy na voľbu sudcov v termíne do 26. októbra 1999. Do tohto termínu boli Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru doručené celkove dva návrhy na kandidátov na voľbu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o pani doktorku Annu Chlebovičovú a pána docenta doktora Jána Rekena. Podľa dokladov predložených ústavnoprávnemu výboru menovaní kandidáti spĺňajú predpoklady, na základe ktorých môže byť občan Slovenskej republiky navrhnutý za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrhy a doklady k nim sú priložené na nahliadnutie na sekretariáte Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše základné údaje o kandidátoch máte uvedené v prílohách tlače číslo 410.

    V súlade s článkom 4 volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady rokoval o predložených návrhoch dňa 27. októbra 1999 a prijal uznesenie číslo 185, v ktorom sa konštatuje, že predložení kandidáti, ktorí sú uvedení v prílohe, spĺňajú všetky predpoklady na navrhnutie a vymenovanie za sudcov Ústavného súdu, ktoré stanovuje ústava, zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalej sa v uznesení odporúča, aby sa tento návrh predložil Národnej rade Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia voľby.

    To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy k tomuto bodu programu hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky toho kandidáta, ktorý získal v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. slová "za", "proti" alebo "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním aj vtedy, ak je menený alebo doplňovaný.

    Prosím teraz overovateľov, aby zaujali svoje funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Vyhlasujem voľby za začaté.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Konštatujem, že nikto z pánov poslancov už nechce ísť hlasovať. Vyhlasujem preto hlasovanie za skončené.

    Prosím skrutátorov, aby zrátali odovzdané hlasy.

    Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, aby ju využili na krátky olovrant, pretože potom budeme pokračovať nepretržite až do 19.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby podľa § 30 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rade oznámil výsledok hlasovania, to je počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných, z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky.

    Ďalej ho prosím, aby oznámil, ktorý z navrhnutých kandidátov získal najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 2. novembra 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 123 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci, teda 123 poslancov, odovzdalo hlasovacie lístky, z toho 122 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný hlasovací lístok.

    Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    za Annu Chlebovičovú hlasovalo 66 poslancov, proti 41 poslancov a zdržalo sa 15 poslancov,

    za Jána Rekena hlasovalo 48 poslancov, proti 45 poslancov a zdržalo sa 29 poslancov.

    Na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky v novej voľbe je potrebné získať najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v novej voľbe z navrhnutých kandidátov získala najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov kandidátka Anna Chlebovičová.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem.

    Na základe vykonanej novej voľby, ktorá prebehla tajným hlasovaním, Národná rada navrhuje podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky pani Annu Chlebovičovú za kandidátku na vymenovanie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu rokovania 22. schôdze Národnej rady, tak ako ho máme uvedený v schválenom programe, je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 334 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 334a.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister školstva Slovenskej republiky pán Milan Ftáčnik.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    potreba novelizovať zákon číslo 347/1990 Zb., takzvaný kompetenčný zákon, vyplýva z plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 922 z 23. decembra 1998, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila reštrukturalizáciu a reorganizáciu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, a uznesenia vlády číslo 266 z 31. marca 1999, keď sa znovu zaoberala touto problematikou.

    Výsledkom rozhodnutia vlády je návrh zrušiť Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky ako ústredný orgán štátnej správy a presunúť jeho kompetencie v oblasti programovania stratégie rozvoja vedy a techniky na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a kompetencie pre regionálny rozvoj na Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

    Ministerstvo školstva na základe tejto zákonnej úpravy sa stane aj ústredným orgánom štátnej správy s prierezovými kompetenciami pre oblasť vedy a techniky, ktorý zodpovedá za tvorbu a realizáciu štátnej vednej a technickej politiky v nadväznosti na hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, ako aj v medzinárodnom kontexte.

    Ďalej v zmysle pripravovaného osobitného zákona, ktorý budete prerokúvať o chvíľu, konkrétne novely zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve má byť ministerstvu školstva podriadená štátna školská inšpekcia, ktorá bude týmto osobitným zákonom zriadená k 1. januáru 2000. V prípade schválenia tejto novely kompetenčného zákona, konkrétne § 13 ods. 2, bude z pripravovaného osobitného zákona, teda z novely číslo 542 vypustený článok, ktorý ustanovuje, že ministerstvu školstva je podriadená štátna školská inšpekcia.

    V zmysle navrhovanej zákonnej úpravy ministerstvo výstavby a verejných prác bude mať rozšírené kompetencie o regionálny rozvoj a z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť jeho názov na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Druhým cieľom predloženého návrhu zákona bolo zrušiť Úrad bezpečnosti práce ako ústredný orgán štátnej správy a vytvoriť priestor na vznik inšpekcie práce. Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch i v gestorskom výbore prevládol názor, aby sa táto časť návrhu zákona vypustila. Za predkladateľa chcem povedať, že nemáme námietky proti takémuto postupu, pretože vláda je pripravená riešiť tento problém samostatnou právnou normou z vecného i kompetenčného hľadiska.

    Iný názor mám ako predkladateľ k návrhu výborov, ako aj gestorského výboru týkajúcich sa pôsobnosti v oblasti informatiky. Gestorský výbor odporúča návrhy predložené výborom pre vzdelanie, vedu, mládež a šport neschváliť. To znamená, nepričleniť ministerstvu školstva kompetencie v oblasti informatiky.

    Za vládu chcem vyjadriť názor, že vláda podporuje, aby sa kompetencie v oblasti informatiky presunuli zo štatistického úradu na ministerstvo školstva, čím by sa kompetenčne oblasť informatiky povýšila na úroveň ministerstva, a nielen ústredného orgánu štátnej správy, a pevnejšie by bola ukotvená z hľadiska zodpovednosti vo vzťahu k iným rezortom.

    Vláda podporu tomuto riešeniu vyjadrila tým, že vymenovala ministra školstva za predsedu Rady vlády pre informatiku a rovnako učinila aj pri novele zákona o štatistike, ktorý upravila tak, že za informatiku už nebude zodpovedať štatistický úrad. Čiže v osobitných zákonoch je toto riešenie pripravené. Žiaľ, v gestorskom výbore prevládol názor, aby sa to týmto zákonom neriešilo. Predpokladám, že sa nájde poslanec, ktorý si osvojí tento názor a požiada o samostatné hlasovanie o bodoch 2, 5 a 7 spoločnej správy a v rámci rozpravy sa vyjadríte k tomu, či riešiť problematiku informatiky predloženou právnou normou alebo ju riešiť niekedy v budúcnosti, to znamená zostať na tom stave, keď je zodpovedný štatistický úrad za oblasť informatiky s tým, že de facto to už vlastne vykonáva ktosi iný.

    Na záver chcem povedať, že v mene vlády Slovenskej republiky vás prosím o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam teraz slovo určenému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Faičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máte v tlači 334, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada unesením číslo 433 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 15. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 170 zo 6. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 144 zo 14. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 83 zo 14. októbra 1999, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 84 zo dňa 13. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 102 zo dňa 6. októbra odporučil návrh schváliť bez pripomienok.

    V predloženej spoločnej správe máte uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prerokované v týchto výboroch, aj s návrhom, akým spôsobom hlasovať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III predloženej spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výboru poslanca Vladimíra Faiča predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 83a dňa 18. októbra 1999.

    Pán predseda, skončil som. Žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási okrem pána poslanca Palacku ešte niektorý z ďalších pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, preto uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Palacka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcem požiadať o osobitné hlasovanie o troch pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bode 2, bode 5 a bode 7 spoločnej správy. Všetky tieto tri pozmeňujúce návrhy sa týkajú jednej oblasti, jednej problematiky, ktorú by táto novela zákona o kompetenciách ústredných orgánov mala riešiť, a to pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy v oblasti informatiky.

    Za uplynulé roky došlo k viacerým presunom v tejto pôsobnosti. Pôvodne, ešte niekedy v roku 1991, za túto oblasť zodpovedala bývalá Štátna komisia pre vedecko-technický a investičný rozvoj a neskôr došlo k presunom na rôzne ústredné orgány štátnej správy. Podľa súčasného platného znenia kompetenčného zákona túto pôsobnosť má Štatistický úrad Slovenskej republiky. Práve však skúsenosti z uplynulých rokov ukazujú, že nie je to práve najšťastnejšie. Myslím si, najmä pri búrlivom rozvoji informatiky a technológií, ktoré s touto oblasťou súvisia, ak hovoríme alebo vo svete sa hovorí, že vchádzame do veku informatiky, alebo informačnej spoločnosti, ide o oblasť, ktorá naozaj môže v najbližšom období znamenať jednu z rozhodujúcich oblastí rozvoja celej spoločnosti, ekonomiky aj ostatných oblastí života, a preto by si zaslúžila postavenie významnejšie, minimálne na úrovni niektorého ministerstva. To znamená, aby bola zastrešovaná priamo aspoň jedným členom vlády Slovenskej republiky.

    Štatistický úrad Slovenskej republiky je tiež ústredný orgán štátnej správy, predsa má však iné postavenie, a najmä samotná vecná pôsobnosť štatistiky je trošku mimo oblasti informatiky, aj keď, samozrejme, pri štatistike sa používa informatika, najmä informačné technológie, nie je to primárne v pôsobnosti štatistického úradu. Po vzniku súčasnej vlády sme vo vláde ešte, keď ja som bol jej členom, viackrát diskutovali o tom, ako by táto pôsobnosť mala byť. Jedna z úvah bola taká, že by túto pôsobnosť prevzalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože to istým spôsobom súvisí práve s technológiami, najmä telekomunikácií, a teda výmeny informácií.

    Druhou alternatívou, ktorá sa zvažovala, bolo dať túto pôsobnosť ministerstvu školstva, ktoré zase má bližšie k obsahovej náplni informatiky, to znamená k rozvoju informačnej spoločnosti, k samotným informáciám, ktoré by v týchto systémoch a technológiách mali byť používané. Vláda predložila návrh zákona s tým, že by túto pôsobnosť malo ministerstvo školstva, ako som hovoril s pánom ministrom, aj on je s tým uzrozumený.

    Zároveň platí dnes stav, že existuje Rada vlády pre informatiku, ktorej predsedom bol najskôr vymenovaný minister dopravy a pán minister školstva je podpredsedom tejto rady, ale myslím si, že aj istý profesionálny záujem pána ministra je tiež dobrým dôvodom na to, aby ministerstvo školstva túto problematiku zastrešovalo.

    Čiže chcel by som vás všetkých, dámy a páni, poprosiť o podporu tých návrhov, ktoré presunú pôsobnosť v oblasti informatiky na ministerstvo školstva, a preto o bode 2 spoločnej správy, 5 spoločnej správy a 7 spoločnej správy, ktoré súhrnne vlastne definujú túto pôsobnosť na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, hlasovali osobitne mimo ostatných bodov spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Palacka bol jediný ústne prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi krátko sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Palacku. Chcem mu poďakovať, že si osvojil návrh predkladateľa, aby sa oblasť informatiky predsa len v tejto novele riešila, a chcem vysloviť názor, ktorý nech je zapísaný v análoch Národnej rady, že to bol práve pán poslanec Palacka ešte ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý sa prvý začal zaoberať tým, aby sa oblasť informatiky povýšila z hľadiska jej kompetenčnej pôsobnosti a dostal sa jej ten priestor, ktorý informatike patrí a ktorý nevyhnutne je potrebný vzhľadom na nástup nového tisícročia, ktoré býva označované aj ako tisícročie informačnej spoločnosti. Takže podporujem ten návrh. Myslím si, že je možné o tých bodoch hlasovať naraz, pretože buď sa s nimi Národná rada stotožní, alebo sa nestotožní, to znamená vyňať ich zo spoločného hlasovania a hlasovať o nich tak, ako to navrhol pán poslanec.

    Ďakujem ešte raz a podporujem tento návrh v mene vlády Slovenskej republiky.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

  • Ďakujem za slovo.

    V rozprave neboli predložené žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Požiadavka pána poslanca Palacku bola na vyňatie hlasovania bodov 2, 5 a 7 zo spoločnej správy, ktorú, nazdávam sa, je možné akceptovať bez hlasovania.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pokiaľ nás bude dosť, tak áno. Prosím vás, uvádzajte jednotlivé hlasovania, pán spoločný spravodajca, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Keďže z rozpravy vzišiel len procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Palacka, ktorý navrhuje, aby sme vyňali na samostatné hlasovanie body 2, 5 a 7 zo spoločnej správy, budeme hlasovať nie takým spôsobom, ako ste navrhli pôvodne pri odôvodňovaní spoločnej správy. Preto vás prosím, aby ste jednotlivé návrhy na hlasovanie uvádzali.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci.

    Navrhujem, aby sme hlasovali najskôr tak, ako je určené v spoločnej správe, teda o bodoch 1, 3 a 8 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča návrhy schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 a 3, 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovacej sále je evidentne viac ako 73 poslancov. Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali. V prípade, že na svetelnej tabuli nebude dostatočný počet poslancov, budeme hlasovať pomocou skrutátorov.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Prosím skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

  • Zisťovanie počtu prítomných poslancov skrutátormi.

  • V rokovacej sále je prítomných 79 poslancov.

    Pýtam sa, kto je za schválenie bodov 1, 3 a 8 spoločnej správy.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Kto je proti?

    Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Ďalej zo spoločnej správy je navrhnuté hlasovať spoločne o bodoch 4 a 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 4 a 6 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej na návrh pána poslanca Palacku treba osobitne hlasovať o bodoch 2, 5 a 7 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúčal neschváliť, avšak odporúčam vziať do úvahy argumenty, ktoré tu predniesol pán predkladateľ a pán poslanec Palacka.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy, ktorý navrhol pán poslanec Palacka vyňať na samostatné hlasovanie s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz budeme teraz hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o poslednom bode 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 7 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže v rozprave nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, pýtam sa vás, či máte odporúčanie gestorského výboru na pokračovanie v treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Áno, gestorský výbor ma poveril navrhnúť postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča schváliť návrh gestorského výboru na pristúpenie k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neodzneli žiadne návrhy, môžeme v zmysle § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Keďže v treťom čítaní neboli predložené žiadne opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona ako celok schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 333 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 333a.

    Prosím, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnil minister školstva pán Milan Ftáčnik.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    toto je druhý zo série zákonov, ktorý predkladá ministerstvo školstva na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky z poverenia vlády.

    Podľa analýzy siete vysokých škôl, ktorú ministerstvo školstva vypracovalo v tomto roku, Trenčiansky kraj má jeden z najvyšších počtov absolventov stredných škôl s maturitou v rámci Slovenskej republiky. Spôsobom, ktorým navrhujeme v predloženom návrhu zákona, teda zriadením neštátnej vysokej školy, podotýkam, že prvej na území Slovenskej republiky, sa zvýšia možnosti štúdia v tomto kraji, aj keď si uvedomujem, že pôjde skôr o tú časť populácie, ktorá si môže uhradiť náklady svojho štúdia na tejto neštátnej vysokej škole.

    Zriadenie neštátnej vysokej školy je prvým krokom k inštitucionálno-organizačnej diverzifikácii vysokého školstva a je jedným z dôležitých krokov k prispôsobeniu slovenskej vysokoškolskej sústavy zvyklostiam priemyselne vyspelých krajín Európskej únie. Hovorím to napriek tomu, že si uvedomujem rôznorodosť vzdelávacích sústav v uvedených krajinách. Je to však jednoznačný krok smerom k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Zriadenie neštátnej vysokej školy zároveň rozširuje počet prijatých na vysokoškolské štúdium z populačného ročníka. V uplynulom roku sa dostalo na vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike iba 24 percent z 18-ročných, a to je oproti priemyselne vyspelým krajinám o jednu tretinu menej. Tým, že solventnejšia časť populácie bude mať možnosť študovať na neštátnej vysokej škole, vytvoria sa voľné miesta na štátnych vysokých školách pre tú časť populácie, ktorá školné na súkromnej vysokej škole nemôže uhradiť a bude sa preto uchádzať o štúdium na štátnych vysokých školách.

    V súčasnej ekonomickej situácii v rezorte je veľmi dôležitý fakt, že zriadenie a činnosť tejto neštátnej vysokej školy nemá dosah na štátny rozpočet. Ministerstvo školstva v spolupráci s akreditačnou komisiou veľmi pozorne a dôkladne posúdilo projekt na zriadenie tejto neštátnej vysokej školy. Na rozdiel od niektorých iných vysokých škôl je na tejto vysokej škole záruka, že študenti získajú kvalitné vzdelanie a absolventi nebudú mať problémy sa zamestnať. Materská vysoká škola v Spojených štátoch amerických má americkú akreditáciu, slovenská Akreditačná komisia vyjadrila tiež kladné stanovisko. Celková suma od zahraničných donátorov na knižnicu, výpočtovú a audiovizuálnu techniku, mobility a iné činnosti pre túto vysokú školu doteraz predstavuje vyše 110 mil. Sk.

    V tejto súvislosti chcem v úvodnom slove vyvrátiť aj obavy, ktoré zazneli pri prvom čítaní, a to je negatívny dosah predloženého návrhu zákona na Trenčiansku univerzitu. Trenčianska univerzita je štátnou vysokou školou, ktorá pokrýva potreby regiónu v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Riešenie aktuálnych problémov, ktoré súvisia s akreditáciou fakulty ekonomicko-sociálnych štúdií Trenčianskej univerzity, budeme hľadať spoločne s Trenčianskou univerzitou tak, aby v žiadnom prípade neboli ohrození študenti Trenčianskej univerzity. Termín na nájdenie riešenia je 15. november. O stanovisku ministerstva školstva vás budem po tomto termíne informovať.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v mene vlády Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Zmenu účinnosti, ktorú navrhuje gestorský výbor, ako predkladateľ akceptujem.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi pánu poslancovi Šlachtovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Pán profesor, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport podáva ako gestorský výbor spoločnú správu o prerokovaní uvedeného zákona.

    Na prerokovanie tento zákon bol pridelený dvom výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Obidva uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.

    Môžem konštatovať, že gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov, ktoré by boli podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh zákona určené výbory odporúčajú Národnej rade schváliť s jedinou zmenou. Táto zmena je v § 2 a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 1999." Gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 69 ods. 4 a § 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade vládny návrh o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (tlač 333) v znení schválenej zmeny o nadobudnutí účinnosti zákona schváliť.

    Prosím vás, pán predsedajúci, o otvorenie rozpravy k uvedenému návrhu a k spoločnej správe.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Tuchyňa. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    prerokúvame bod, v ktorom riešime zriadenie novej univerzity. Myslím si, že väčšina poslancov vládnej koalície podporí vznik novej vysokej školy. Veď podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov u nás nedosahuje percento vzdelaných ľudí v štátoch Európskej únie, do ktorej sa chceme dostať. Tiež záujem študentov o vysokoškolské štúdium u nás je obrovský a existujúce vysoké školy nedokážu uspokojiť záujem o prijatie na tieto školy. V tomto bode programu by sa teda nemal vyskytnúť problém. Problém je však v tom, že v čase, keď v Národnej rade Slovenskej republiky zriaďujeme novú vysokú školu, Akreditačná komisia ministerstva školstva, ktorá je poradným orgánom pána ministra, avizuje, že neodporučí, aby niektoré univerzity existovali, aby teda dostali akreditáciu. Sú to presne tie univerzity, ktoré vznikli v minulom volebnom období v regiónoch, aby umožnili študovať čo najväčšiemu počtu študentov aj sociálne slabším, ktorí nemajú na drahé priváty v Bratislave, lebo internáty sú preplnené, ale aj na cestovanie. I tým študentom, ktorí chcú študovať tie odbory, ktoré sa na Slovensku študovať do vzniku týchto univerzít nedali.

    Akreditačná komisia si vytvorila pracovné skupiny ako svoj poradný orgán a obsadila ich členmi, ktorí už a priori nesúhlasili so vznikom fakúlt, lebo ich chápali ako konkurenciu k fakultám, v ktorých sami pôsobia. A tak sa mohlo stať, že stanovisko takého poradného orgánu k vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici znie aj takto: "Išlo o akt politický, iniciovaný nekultúrnym režimom. Ich vznikom bolo ubraté existujúcim školám. Pre potreby slovenskej kultúry berúc do úvahy počet obyvateľov a talentované zázemie celkom postačujú existujúce umelecké školy univerzitného typu." Zrejme talentové zázemie je len v Bratislave. Keby sa tak rozmýšľalo pred tým, tak asi by sme nemali Kronera, Meličkovú, pána Kvietika. Pokračujem v citácii. "Štátna moc, ktorá pohŕdala tými najpodstatnejšími hodnotami, ako morálkou, právom, toleranciou, slušnosťou, vytvárala výhodné situácie, príležitosti pre všetkých, vo všetkých oblastiach spoločenskej praxe. Tie boli využívané ľuďmi, ktorí buď rezonovali hodnotovou orientáciou moci, alebo ktorým spomínané charakteristiky neprekážali. Podstatným bolo jediné. Osobný, od merita veci odcudzený pragmatický účel."

    Myslím si, že ste všetci počuli pani dekanku Božidaru Turzonovovú v Markíze, ako sa vyslovovala. Bolo by tiež asi dobré, keby vládna existujúca moc tieto účelové nenávistné nezmysly predniesla študentom, ktorí študujú na spomínaných vysokých školách. Tendenčnosť, neobjektívnosť a politickú motivovanosť tejto správy možno označiť nielen za pedagogicky neprofesionálnu, ale až napĺňajúcu skutkovú podstatu trestného činu ohovárania a pedagógovia a pracovníci Akadémie umení sa ozývajú, že sa dotýka ich osobnej cti. Aj pseudoargumenty pri ostatných fakultách, ktoré sú pripravené na zánik, vychádzajú z čisto politických motívov.

    Táto vládna moc a, bohužiaľ, aj vy kolegovia, ktorí tu sedíte vo vládnych laviciach a síce nesúhlasíte s avizovaným barbarským zrušením škôl, ale možno to podporíte len preto, že ste zaviazaní poslušnosťou, stávate sa súčasťou valca, ktorý bez milosti ničí všetko, aj pozitívne, len aby dokázal, že pred voľbami neklamal. Veď v troskách sa skutočne ťažko hľadá pravda. Ale pravda je tiež taká, že kým vy by ste mohli na postavených základoch stavať, na zbúranisku musíte najskôr odpratať spomínané trosky a na stavanie vám nezostane čas. Na túto vašu filozofiu doplatí študent a občan, pretože ak aj študentov preradíte na iné školy, mnohí nebudú môcť doštudovať svoj odbor, lebo taký neexistuje, alebo nedoštudujú vôbec, lebo nebudú mať dostatok financií na cestovanie a ubytovanie v tom jedinom správnom centre s dostatočným talentovaným zázemím.

    Prepáčte mi, vážení kolegovia, že som prerokovanú tému obohatila o bod, ktorý sa ešte len do Národnej rady Slovenskej republiky pripravuje, ale chcem poprosiť vás všetkých, ktorí ste za vznik novej univerzity, aby ste sa v budúcnosti nepodieľali na likvidácii iných vysokých škôl, ktoré chcú byť zrušené z čisto politických dôvodov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prvý pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som nadviazať na pasáž, o ktorej hovorila pani poslankyňa v súvislosti s vyjadreniami Akreditačnej komisie. Vieme dobre, že vždy pri zriaďovaní fakúlt a vysokých škôl treba stanovisko. Tu sa hovorí len o stanovisku Akreditačnej komisie vo vzťahu k materskej zakladajúcej inštitúcii. Ja sa nedomnievam, že v tejto škole budú pôsobiť len lektori zo Spojených štátov, ale to budú aj domáci a že by to mal byť celý komplex teda lektorov alebo učiteľov zahrnutých v akreditačnom hodnotení, a preto si myslím, že by súčasťou tohto návrhu malo byť stanovisko Akreditačnej komisie, ale nie vo vzťahu k materskej škole. Pretože mám aj druhý poznatok, že niektorí kolegovia od nás, ktorým bol udelený v Spojených štátoch titul profesor, u nás na našej vysokej škole nesplnili kritériá na to, aby mohli vstúpiť do inauguračného procesu. Z tohto dôvodu navrhujem, aby bola súčasťou materiálu aj alebo aby bola správa Akreditačnej komisie konkrétne k celému pedagogickému zboru, stavu, aký je na samom začiatku. Okrem toho, že treba zhodnotiť aj to, že toto je už v poradí viac ako 12. alebo 13. fakulta, keď to zoberieme ako monolit, ktorá má ekonomické zameranie na Slovensku. Ja si myslím, že ekonomický prudký rozmach vzhľadom na požiadavky odborníkov k tomuto ekonomickému smeru je už na vrchole a že už ťažko budú títo ľudia ďalej hľadať uplatnenie, keďže mnohé ekonomické fakulty majú už tradíciu.

  • Ďakujem.

    Jednoznačne som taktiež toho názoru, že tu chýba stanovisko Akreditačnej komisie k existujúcemu profilu navrhovanej vznikajúce vysokej školy. Čo je v Amerike, to je o inom. Moje stanovisko: Je to oveľa horšie ako naše vysoké školy, pretože skutočne niektorí učitelia, ktorí sa tu nemohli habilitovať, tak si išli urobiť tituly do Spojených štátov amerických.

    Chcem poopraviť a doplniť pani poslankyňu Muškovú. S našou vysokoškolskou vzdelanosťou percentuálne je to tak, že my si na rozdiel od zahraničia takzvané Fachhochschulen nepočítame do vysokoškolského vzdelania. Ak by sme tak urobili, naše percento by bolo veľmi vysoké a myslím si, že ešte aj vyššie ako niektorých štátov.

    Ďalej by som chcela povedať, že vznik a zrušovanie vysokých škôl je dnes vysoko politická záležitosť, čo je katastrofa. Predsa nechcete dať akreditáciu školám, ktoré ešte nie sú pred ukončením. Ja som do Košíc chodila na právnickú fakultu dlhé roky pomáhať učiť, pretože aj tá v štádiu svojho vzniku nebola plnokrvná a pozrite dnes, rozbehla sa a je veľmi úspešná vysoká škola. A o Banskej Bystrici budem hovoriť len o právnickej, nejdete ju zrušiť, ale pokiaľ prišli na Týždne európskeho práva z Rady Európy, boli prekvapení vysokou úrovňou tejto právnickej fakulty, nechceli veriť, že všetci študenti vedia po anglicky nielen komunikovať, ale vedia klásť otázky, ktoré povedali, že sú na úrovni vedeckej diskusie.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som veľmi stručne zareagovať na moju predrečníčku pani poslankyňu Muškovú. Myslím si, že by sme nemali účelovo porovnávať situáciu, ktorá sa vytvorila okolo univerzity v Banskej Bystrici a s vytvorením novej neštátnej univerzity v Trenčíne. Osobne si myslím, že zriadenie Vysokej školy manažmentu je potrebné podporiť nielen preto, že je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ale aj preto, lebo si myslím, že Národná rada, teda aj ja sama, by sme mali podporovať všetky alternatívne formy vzdelávania, teda aj možnosť študovať na takých vysokých školách, ktorých zriaďovateľom nie je štát. Myslím si, že nemali by sme teda klásť prekážky pred vytvorením tejto vysokej školy, lebo tým pomáhame hlavne mladým občanom z takého regiónu, ako je konkrétne v tomto prípade Trenčín. Dokonca mám taký názor, že podobné neštátne vysoké školy by sa mohli vytvoriť aj v iných regiónoch Slovenska; bolo by to určite na prospech všetkých mladých ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    K vystúpeniu pani Muškovej by som mal niekoľko veľmi stručných poznámok. Po prvé by som rád zdôraznil, že Vysoká škola manažmentu v Trenčíne nie je nová vysoká škola, táto už funguje niekoľko rokov. Problém bol len v tom, že akreditácia z americkej stany nebola uznaná ministerstvom školstva - Akreditačnou komisiou. Po druhé by som chcel povedať, že Akreditačná komisia pracuje podľa určitých pravidiel, podľa určitých kritérií. Jej stanoviská majú odporúčajúci charakter, ale hodnotenie dáva do súvisu existenciu vysokej školy s kvalitou pedagogického personálu. A navyše čo sa týka regionálneho rozvoja, myslím si, že táto vysoká škola dosiahla veľmi dobré úspechy, jej absolventi sú žiadaní práve v rezorte riadenia a domnievam sa, že táto škola bude ďalej vychovávať vynikajúcich manažérov pre naše hospodárstvo. Preto odporúčam, aby návrh ministerstva školstva v tej forme, ako je predložený, bol Národnou radou schválený.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    pán minister,

    pán predsedajúci,

    riešime veľmi závažnú úlohu, a síce zriadenie Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. Prv než vecne pristúpim k tomuto problému, chcem vysloviť svoj názor na veci, ktoré sa tu pravidelne opakujú, a síce, že vládna koalícia je nazývaná valcom a kde čím. Odporúčam tým, ktorí tak hovoria, aby si spravili analýzu mnohých hlasovaní a hovorili tak, ako to podľa tejto analýzy hlasovaní je pravdivé. A potom to bude vyzerať trošku inak.

    Zriaďujeme novú vysokú školu. Ja otvorene hovorím, že tento návrh podporím, pretože vysokých škôl nie je nikdy dosť a v regióne Trenčíne obzvlášť. Tento región takúto školu alebo vysokú školu jednoducho potrebuje. Chcem však poukázať, že i pri zriaďovaní Trenčianskej univerzity, osobitne fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, sa argumentovalo takmer tými istými slovami, ako je to v časti A dôvodovej správy k tomuto zákonu - transformačný proces, štúdium v oblasti makroekonomiky, mikroekonomiky, účtovníctva, finančníctva a tak ďalej. Nebudem to opakovať. Samozrejme, že učebný program päťročného inžinierskeho univerzitného vzdelávania je oveľa širší a vyváženejší, ako sa to predpokladá na navrhovanej vysokej škole.

    Zriadenie novej vysokej školy v Trenčíne sa najviac dotýka Trenčianskej univerzity, predovšetkým fakulty sociálne-ekonomických vzťahov. Musím však povedať, že táto škola a obyvatelia nie sú proti konštituovaniu novej školy. Ekonomicko-spoločenské podmienky doslova smerujú k návrhom na zakladanie takýchto štátom nefinancovaných vysokých škôl. Skúsenosti potvrdzujú, že je veľký záujem nadaných mladých ľudí o štúdium nielen z celého regiónu, ale dokonca i z celej Slovenskej republiky. Musím však povedať, že je plusom, že pri súčasnom štátnom financovaní univerzity študenti neplatia školné, čo na tejto univerzite zrejme pochopiteľne nebude. Teda mnohí mladí talentovaní ľudia na tejto škole študovať jednoducho nebudú. Chcem poukázať na to, že v predloženej dôvodovej správe vládneho návrhu zákona z pohľadu rozvoja vysokého školstva v Trenčíne, ale aj v regióne celého stredného Považia sú nasledujúce nevyjasnené otázky:

    1. Či nebudú podobné problémy pri akreditácii tejto školy ako pri akreditácii Trenčianskej univerzity, fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, či teda bude dostatok vlastných profesorov, docentov, a to príslušnej odbornosti.

    2. Financovanie navrhovanej neštátnej vysokej školy je v dôvodovej správe nejasné, nakoľko z neho nevyplýva, či ide len o stav v etape jej vzniku alebo o stav trvalý. Deklarovaná dohoda so City Univerzity, ktorá by mala prípadný rozpočtový deficit pokrývať, nie je doposiaľ uzavretá. Zákon číslo 172 umožňuje aj financovanie neštátnej vysokej školy zo štátneho rozpočtu. V súčasnej ekonomickej situácii sú výrazné dosahy na financovanie štátnych vysokých škôl. Z toho dôvodu by vláda v prípade zriaďovania neštátnych vysokých škôl mala mať záruku, že tieto ani v budúcnosti nebudú zaťažovať štátny rozpočet. Teda ako v tomto konkrétnom prípade to teda je.

    3. V neposlednom rade treba poukázať na skutočnosť, že súčasné štátne vysoké školy na ôsmich fakultách v Slovenskej republike zabezpečujú na vysokej odbornej úrovni štúdium podnikového manažmentu a ďalších ekonomických disciplín. Ide o etablované a personálne aj technicky zabezpečené fakulty, ktoré vychovávajú plnohodnotných absolventov. Či teda táto škola bude takto plnohodnotne vychovávať svojich absolventov.

    Znova opakujem, že návrh zákona podporím. Moje vystúpenie malo za cieľ poukázať na problémy, ktoré by mohli v budúcnosti nastať.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu sa hlásia šiesti páni poslanci. Posledný pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem súhlasiť a poďakovať pánu poslancovi Tuchyňovi za jeho výrok, že vysokých škôl nikdy nie je dosť. To je pravda a ja s tým plne súhlasím. A to by sme si mali uvedomiť všetci. Mali by sme si to uvedomiť práve pri postojoch k tým vysokým školám, ktoré založila Mečiarova vláda a ktoré vy dnes zhadzujete a vlastne už od vzniku ste napríklad Právnickú fakultu v Banskej Bystrici považovali za závodnú školu práce, a to je podľa mňa fakulta, ktorá má vysoký stupeň erudovanosti a práve je zameraná na aproximáciu práva, čo potrebuje naša republika.

    Ďalej si pán poslanec Tuchyňa položil otázku, či pri akreditácii tejto fakulty, ktorá sa má zriadiť, nebudú problémy. Pán poslanec, buďte pokojný, nebudú problémy, pretože tie problémy, ktoré sú dnes, to sú čisto politické problémy smerujúce proti aktivite Mečiarovej vlády. Keby tie vysoké školy nebola Mečiarova vláda založila, nemajú tieto problémy. Je predsa nelogické od novovzniknutej školy žiadať, aby už v druhom alebo v treťom ročníku mala stopercentne vybudovaný profesorský zbor s plným úväzkom a externistov nepočítate. Opakujem svoju životnú skúsenosť. Košická právnická fakulta ešte prvé štátnice a ešte aj k druhým štátniciam skoro púšťala ľudí, keď niektoré katedry boli zabezpečované z bratislavskej právnickej fakulty. Čiže ste si našli takú výhovorku, cez ktorú realizujete politickú pomstu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Keďže obsahom mojej faktickej poznámky malo byť v podstate to, čo tu povedala pani poslankyňa Tóthová, naozaj svoj vstup obmedzím len na veľmi krátke tri vety. Ja skutočne oceňujem slová pána poslanca Tuchyňu, ktoré tu pred chvíľou citovala aj pani poslankyňa Tóthová, a rovnako, aj keď sa to nemá v súvislosti s rokovacím poriadkom, súhlasím aj s tým, čo tu povedala pani poslankyňa Dolníková, že naozaj každá vysoká škola je vlastne ďalšou šancou pre mladých ľudí na uplatnenie. Mali by sme na tieto veci pamätať nielen teraz, keď rokujeme o vytvorení novej vysokej školy v Trenčíne, ale rovnako by sme si mali na tieto slová spomenúť, aj keď budeme, zdá sa, v krátkom čase rozhodovať o osude niektorých vysokých škôl, ktoré vznikli za Mečiarovej vlády. A očakávam, že aj pri posudzovaní toho problému budete, páni poslanci z vládnej koalície, takí veľkorysí a potvrdíte svoje slová z dnešnej diskusie aj pri rozhodovaní o osude tých spomínaných vysokých škôl.

    A dovoľte mi už len jednu krátku poznámku. Myslím si, že je naozaj paradoxom, keď v blížiacom sa desiatom výročí nežnej revolúcie, v ktorej dominujúcu úlohu zohrali študenti, pripravujeme pre našich slovenských študentov pekný darček v podobe plánovaného zrušenia niektorých vysokých škôl.

    Ďakujem.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Tuchyňu v tej časti, kde hovoril o akreditačných problémoch, možných akreditačných problémoch vysokej školy.

    Chcem upozorniť a pripomenúť poslancom opozície, že nebolo to tak dávno, keď poslanci za HZDS, pán Matejka, ale aj pán minister Kučera veľmi intenzívne konali, aby prevalcovali Trnavskú univerzitu, ktorá vznikla, vymieňali kľúče a robili alternatívne prijímacie skúšky. A nakoniec sa ukázalo, že táto proste vysoká škola si našla svoje miesto, s problémami pracuje. Som rád, že poslanci za Stranu demokratickej ľavice vtedy hlasovali za zriadenie tejto školy - Trnavskej univerzity a takisto poslanci za SDĽ hlasovali aj za zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Chcem ale pripomenúť to a poďakovať pánu ministrovi, že veľmi korektne pristupuje k študentom aj pedagógom obidvoch vysokých škôl, pretože tam viackrát bol, rozprával s nimi. A chcem pripomenúť aj to, že Akreditačná komisia vlastne odporúča pánu ministrovi, ako by mal postupovať v týchto veciach. Ja verím, že pán minister a aj my, keď budeme rozhodovať, pretože tieto školy boli zriadené zákonom a iba zákonom môžu byť zrušené, že pri tej diskusii budeme pristupovať tak, aby vôbec neutrpeli študenti a aby tých vysokých škôl, ktoré tu na Slovensku potrebujeme, bolo dostatok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Asi pred štyrmi hodinami sme si vypočuli veľmi pozorne, myslím si, aspoň opozícia, prejav pána prezidenta, kde okrem iného hovoril o tom, že sa už netreba vracať k minulosti, ale treba hovoriť o prítomnosti a hlavne o budúcnosti. Vzápätí na to som počula od pána poslanca Tuchyňu, ako sa tu znova odvoláva, nepozerajte sa na to, ako my hlasujeme, ale pozrite sa na to, ako ste hlasovali vy. Takže možno, že tu nebol prítomný alebo nepovažoval tieto slová pána prezidenta za dôležité.

    Ale na druhej strane som naozaj veľmi rada, že zase pristúpil k otázke vysokej školy v Trenčíne, tak ako pristúpil, teda že každá vysoká škola je potrebná. Zostáva mi len dúfať, keďže je z rovnakej strany ako pán minister, že presvedčí aj pána ministra, pretože odporúčania Akreditačnej komisie na zrušenie tých škôl ešte nič neznamenajú. Tu je dôležité rozhodnutie ministra, takže dúfam, že SDĽ pristúpi k tomu tak, že tieto vysoké školy sa nebudú rušiť. Ale zase na druhej strane teda neviem, či už náhodou rozhodnuté nie je, keď zase pán poslanec Bohunický povedal, že ak sa to tu už bude prerokúvať, čiže zrejme vie, že sa to tu bude prerokúvať. Ale domnievam sa, že aj túto školu v Trenčíne treba, tak ako treba všetky tie tri, o ktorých sa tu hovorí, že by sa mali zrušiť.

    Ďakujem.

  • Súhlasím s pánom poslancom Tuchyňom, že deklarovaná dohoda o tom, že vysoká škola nebude požadovať dotácie zo štátneho rozpočtu, je skutočne nejasná. Podľa doteraz platného školského zákona toto môže požadovať hociktorá škola vrátane neštátnej a táto si môže o dotáciu v budúcnosti kedykoľvek požiadať. Ja viem, že pán minister si je toho určite vedomý a verím, že teda financovanie nemôže byť problém, pre ktorý by mali byť zrušené iné vysoké školy v budúcnosti.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Je to problém, ktorý má aj odborné hľadiská nevyjasnené. Keď sme kedysi akreditovali City Univerzity, tak sme vytýkali City Univerzity to, že nemala zreteľné curriculum, nemala jasných garantov a bola to v podstate teaching univerzity, teda vyučovacia univerzita, ktorá nemala charakter klasických univerzít a fakúlt na európskom kontinente. Ide o to, že tie nemajú profesorov a docentov reálnych, ony majú všetko na médiách. Samozrejme je to isté pozitívum, pretože ony vedia nahustiť do poslucháčov obrovské množstvo vedomostí v krátkom čase. Len teraz ide o to, či majú dajakú komparabilitu s inými na európskom kontinente. Sú kompatibilné? To bola otázka pre Akreditačnú komisiu a my sme sa vtedy stavali veľmi negatívne voči City Univerzity. Nemáte garantov, ako budete robiť postgraduálne štúdium? Ako budete robiť PhD štúdium, doktorov vied, ako budete inaugurovať, habilitovať? Z médií, na nosičoch? Či ako to budete robiť? To boli otázky, ktoré nám dali pochybnosti o tom, že táto univerzita alebo fakulty budú prakticky konkurentom napríklad Fakulty manažmentu z Univerzity Komenského. To sú otázky, ktoré nechcem používať ako negatíva k tomu, čo tu predkladáte, ale to sú praktické a pragmatické otázky, čo s tým, ako to zaradiť u nás.

    Na americkom kontinente sú research fakulty a research univerzity - výskumné a vyučujúce - teaching, ale u nás nie je táto tradícia. Tak čo s tým potom spravíte? Ako sa títo poslucháči budú umiestňovať na trhu práce, a keď budú chcieť postgraduálne štúdium, kto ich zoberie? Ja ako garant by som ho nezobral, pretože nemá svoj vzor v existujúcom profesorovi, docentovi, a ja by som ho nezobral za študenta PhD, pretože to je pre mňa netradičné. Nevie pracovať mnoho ráz s klasickými knihami. Oni už pracujú len na médiách. Prosím vás pekne, ja si myslím, že kniha nevymizne v budúcom storočí a bude stále médiom.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne a poslanci,

    rozprava bola krátka, ale obsahovo veľmi bohatá. Dovoľte mi, aby som zareagoval na tie vecné otázky, ktoré tu naniesli niektorí páni poslanci a pani poslankyne.

    Najprv začnem pani poslankyňou Muškovou a dovolím si ju opraviť v jednej veci, že Akreditačná komisia je poradný orgán vlády Slovenskej republiky, nie ministra. Ale to len faktická poznámka a nemení obsah jej vystúpenia. Ja som presvedčený, že pán predsedajúci jej neodobral slovo, pretože nehovorila k veci len preto, že je dostatočne galantný, a nechal ju dohovoriť, keď hovorila o problémoch Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktoré vecne nesúvisia s predkladaným návrhom zákona, ale skôr či neskôr sa na pôdu tohto parlamentu zrejme dostanú.

    Akreditačná komisia, ak niečo odporúčala alebo neodporúčala, je to jej odporúčanie a návrhy do Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k zriadeniu, zrušeniu, zlúčeniu vysokých škôl môže predkladať len vláda, pretože musia mať podľa našej súčasnej legislatívy podobu zákona. Nechcem sa vyjadrovať k tým stanoviskám, ktoré čítala pani poslankyňa, ktoré sú z pracovnej skupiny Akreditačnej komisie, pretože pre mňa je záväzné stanovisko Akreditačnej komisie ako celku. To, čo tu bolo prečítané, pripomínalo možno skôr ideologický postoj a ja som priateľom vecných argumentov. Ak pani poslankyňa hovorí o barbarskom zrušení škôl, tak straší pred niečím, čo ešte nie je pravda, čo nie je skutkom, a ja by som ju i všetkých pánov poslancov, ktorým toto leží na srdci, chcel informovať, že v piatok 29. októbra som dostal oficiálnu zápisnicu z Akreditačnej komisie. Neoficiálne som bol o jej záveroch informovaný už skôr a oznámil som, že do polovice novembra ministerstvo školstva predloží návrh, aké závery vyvodí zo stanoviska Akreditačnej komisie, akými rozhodnutiami sa obráti či na vládu, respektíve na Národnú radu Slovenskej republiky a na príslušné vysoké školy. Pretože ak by prišlo napríklad k zrušeniu niektorej z vysokých škôl, je nutné zabezpečiť, aby sa tento proces nedotkol študentov alebo keď, tak len v minimálnej miere.

    Hovorím z tohto miesta veľmi zodpovedne, že naším zámerom je nepoškodiť študentov, ale všetky riešenia budeme podrobne diskutovať. Čiže tie veľmi silné slová hovoriace o barbarskom zrušení škôl si nechajte, pani poslankyňa, na neskôr v čase, keď sem predložíme návrh na zrušenie niektorej školy, pretože zatiaľ sa nič také nechystáme urobiť. 15. novembra najprv oznámime dotknutým vysokým školám, chceme to prerokovať s nimi, chceme hovoriť so študentmi, teda s celkou akademickou obcou, a potom vyjdeme verejne s návrhom, ako si predstavujeme ďalej existenciu týchto nových vysokých škôl. Zodpovedne ešte raz hovorím, že nedoplatia alebo nemali by na to doplatiť študenti. O to sa budeme usilovať.

    Vážim si vecné poznámky, ktoré predniesol pán poslanec Šťastný, pretože ten išiel na podstatu veci. Stanovisko Akreditačnej komisie, vážený pán poslanec, existuje. Spracovala ho ešte Akreditačná komisia vymenovaná vládou Slovenskej republiky v roku 1995. Pani ministerka Slavkovská v minulom volebnom období mala pripravený návrh na zriadenie vysokej školy, neštátnej vysokej školy v Trenčíne, žiaľ, bolo to až na záver volebného obdobia, čiže stanovisko Akreditačnej komisie pochádza ešte z minulého volebného obdobia od minulej Akreditačnej komisie. Vyslovila súhlas so zriadením tejto školy a na základe toho pani ministerka v tom čase predložila do vlády návrh na zriadenie neštátnej vysokej školy. Ten návrh už z časových dôvodov prerokovaný nebol. My sme sa k nemu vrátili, dopracovali sme ho, ale vychádzali sme zo stanoviska Akreditačnej komisie, ktoré už vtedy Akreditačná komisia vydala.

    Veľmi dobrá je aj vaša poznámka, že je to naozaj trinásta škola, respektíve fakulta, ktorá sa bude zaoberať ekonomickými vedami. Chcem povedať, že ministerstvo školstva pracuje na koncepcii vysokoškolského vzdelávania, presne tak, ako sme si to zapísali do programového vyhlásenia vlády, a možno prídeme k tomu, že niektoré zo štátnych škôl by sme chceli utlmiť vo vzťahu k ekonomického vzdelávaniu, pretože tá ponuka je príliš bohatá. Tu sa nám ponúka vzdelávanie, ktoré štát nebude stáť ani korunu. K tomu sa ešte, samozrejme, vyjadrím. Jednoducho ponuka, ktorá je alternatívna, iná a zdá sa nám, že by mohla byť zaradená medzi tie ekonomické ponuky, ale tie ostatné si budeme musieť veľmi vecne vyhodnotiť z hľadiska umiestňovania absolventov a úspešnosti jednotlivých vysokých škôl z hľadiska kvality prípravy svojich vysokoškolsky pripravených odborníkov.

    K pani poslankyni Tóthovej tiež len jednu faktickú poznámku. Hovorí, že Fachhochschulen, teda odborné vysoké školy, nazvime ich po slovensky takto, nemáme zatiaľ na to termín, si nepočítame do vysokoškolského vzdelávania. Pani poslankyňa, je to pravda, lebo žiadne nemáme. My žiadne nemáme. My roky diskutujeme o diverzifikácii vysokoškolského vzdelávania, ale boli ste to práve vy a vaša vláda, ktorá všetky naše školy vyhlásila za univerzity. Je to smiešne, to nadväzujem na poznámku pána poslanca Drobného, pretože sú školy, ktoré sú učiacimi vysokými školami, ktoré najmä učia a robia menej výskumu. Sú takzvané research, teda výskumné vysoké školy, ktoré môžu ašpirovať na titul univerzita v tom najširšom Humboltovom zmysle slova ako univerzálna ponuka vzdelávania, ale Fachhochschulen, teda odborné vysoké školy podľa nášho právneho poriadku nemáme, pani ministerka Slavkovská zrušila aj tie, ktoré sa o to pokúšali. To bola Fakulta odborných štúdií v Prešove a Fakulta odborných štúdií v Trnave. Jednoducho sa utlmili, čiže dnes jednoducho neexistujú. Neexistujú, môžeme si to povedať potom. Formálnoprávne pozrite, prosím, do zákona číslo 172 a zistíte, že nič také nemáme. De iure, no o to ide. A my uvažujeme o tom, že by sme prípadne s nimi počítali, ale zasa až na základe koncepcie.

    Zriaďovanie a zrušovanie vysokých škôl je vysoko politická záležitosť. Áno, máte pravdu, tak ste to zaviedli vy. A som presvedčený, že by sme s tým mali skončiť a pozerať sa na rozvoj vysokoškolského vzdelávania z hľadiska širšieho konceptu, na ktorom sa všetci dohodneme. My sme pripravení koncepciu vysokoškolského vzdelávania predložiť na diskusiu aj do Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa k nej bude môcť vyjadriť opozícia. Tam by sme sa mali zhodnúť, ako ďalej budovať vysoké školstvo, pretože je tu viacero otvorených otázok.

    K otázkam, ktoré predložil pán poslanec Tuchyňa, tiež veľmi vecným, a som mu veľmi povďačný, že takýmto spôsobom k tomu pristúpil. Je tu otázka, či nebudú problémy s akreditáciou ako na Trenčianskej univerzite. Ja predpokladám, že stanovisko, ktoré dala Akreditačná komisia k zriadeniu školy, je podstatne iné - a to sa teraz obraciam na pani poslankyňu Tóthovú -, ako k trom školám, ktoré založila Mečiarova vláda. Pamätáte sa na to smiešne stanovisko Akreditačnej komisie, ktorá povedala k Akadémii umení, keď sme už o nej hovorili, toto: Vyjadrujem svoj súhlas so zriadením Akadémie umenia, podmieňujem ho úspešnou akreditáciou do troch rokov. To znamená, oni povedali, že súhlasia, ak sa tá škola do troch rokov akredituje. Je to smiešne rozhodnutie, pretože buď súhlasím s tou školou, to je Akreditačná komisia, ktorá má garantovať kvalitu, buď dopredu povie, že učebné plány, profesorský zbor a projekt zriadenia školy dáva záruku, že z tej školy môže byť kvalitná škola, a vtedy poviem áno alebo poviem, že nie.

    Akreditačná komisia v čase, keď ste zriaďovali tri nové vysoké školy, povedala: Svoj súhlas podmieňujem úspešnou akreditáciou do troch rokov. To je postoj, ktorý nemá racionálne vysvetlenie, pretože to nie je ani áno, ani nie. Chcem teda povedať pánu poslancovi, že predpokladám, že keďže Akreditačná komisia dala súhlas so zriadením tej školy, že posúdila všetky tie otázky, ktoré súvisia s projektom školy, s pedagogickým, teda s personálnym zabezpečením, so študijnými plánmi, ktoré boli upravované na škole, a teda nemalo by prísť k tým problémom, ku ktorým prišlo na Trenčianskej univerzite.

    Otázka k financovaniu. Projekt, ktorý predložili zriaďovatelia tejto školy, a to je súkromná právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, počíta s tým, že trvalo nebudú žiadať, teda nebudú žiadať dotácie zo štátneho rozpočtu ani pri zriadení, ani pri prevádzke tejto školy. Záruku, že by to tak mohlo byť, samozrejme, dostať stopercentne nemôžeme, ale dáva nám ju šesťročná existencia tejto školy. Šesť rokov túto školu financuje neštátny subjekt. Tá škola v Trenčíne existuje, ty to, pán poslanec, iste dobre vieš, a je financovaná zo súkromných zdrojov, čiže je predpoklad, že týmto spôsobom môže a bude fungovať aj naďalej. Samozrejme, pani poslankyňa Mušková správne upozorňuje na to, že môže požiadať o dotáciu, ale štát k tej dotácii nemusí pristúpiť. To znamená, nemusí udeliť dotáciu a oprie sa vždy o projekt, ktorý predložila škola, v ktorom je napísané, že s prostriedkami zo štátneho rozpočtu jednoducho nepočíta.

    Tretia otázka pána poslanca Tuchyňu, že máme osem fakúlt, na ktorých sa vyučuje podnikový manažment, pripomína stanovisko pána poslanca Šťastného, čiže odpovedám rovnako. V koncepcii budeme musieť vyriešiť, ako odstrániť nežiaducu duplicitu študijných odborov na vysokých školách, kde sú najlepšie podmienky na to, aby sa rozvíjali školy. Jednoducho nájsť na to recept, ako k tomuto pristúpiť.

    Ak tu bolo povedané, že v súčasnosti, pani poslankyňa Tóthová hovorí, že sú politické problémy s akreditáciou troch nových vysokých škôl, pani poslankyňa, môžem vám zacitovať z tej zápisnice, že to tiež nie je pravda. Akreditačná komisia vo viacerých odboroch na Trenčianskej univerzite, vo viacerých odboroch na Univerzite Cyrila a Metoda odporučila udeliť akreditáciu. Ja by som tu mohol prečítať tie odbory, ale nie je to predmetom našej rozpravy. To znamená, bude tam akreditované magisterské, respektíve bakalárske štúdium a v prípade niektorých fakúlt, áno, prišlo k tomu, že odporúča neudeliť takúto akreditáciu, pretože má problémy čo s tým.

    A, prosím, tu spoločne budeme musieť vyriešiť, spoločne s vami, čo urobíme s tými študentmi, pretože na tých by nám malo záležať. Ako sa pozrieme do očí študentovi, ktorý študoval päť rokov, ešte sú len v treťom ročníku, ale ktorý študoval päť rokov, hovorím teraz o odbore aplikovaná informatika na Univerzite Mateja Belu, a v piatom ročníku sa dozvedel, že akreditačná komisia neodporúča akreditovať tento študijný odbor a jednoducho ten študent nemôže dostať diplom. To sa stalo, povedal by som, za vašej vlády. Nechcem to teraz hádzať vám na plecia, ale je to realita, ktorej by sme sa pri nových vysokých školách mali vyhnúť.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, nie, nie, pozor, ja len hovorím fakticky. Ja to teraz nechcem na nikoho hádzať. Jednoducho študovali študenti päť rokov...

  • Prosím, pán minister, nedebatujte s pánmi poslancami.

  • ... po piatich rokoch prišli do 5. ročníka, mali dostať diplom a Akreditačná komisia neodporučila udeliť právo udeľovať štátne záverečné skúšky a diplom za vysokú školu. Nechcem, aby sa toto stalo na Akadémii umení, na fakulte ekonomicko-sociálnych štúdií, čiže budeme musieť spoločne s predstaviteľmi tých vysokých škôl hľadať riešenie, ako zabezpečiť, aby tie školy boli akreditované. Aj keby sme ich nechali na pokoji, ako si to vy želáte, ja by som sa nemohol pozrieť do očí študentom, ktorí by o dva roky boli v piatom ročníku a nedostali by diplom, pretože tá škola by nebola dostatočne kvalitná, aby im ho mohla udeliť. To je problém, ktorý musíme riešiť v akomkoľvek variante, či tie školy zostanú, budú zlúčené alebo nebodaj, ako vy tu kuvikáte, zrušené.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcem povedať pani poslankyni Slavkovskej, že o zrušení škôl nerozhoduje minister ani Akreditačná komisia. Akreditačná komisia vyslovila svoj názor, minister môže predložiť nejaký návrh, ale predloží ho vláde Slovenskej republiky, a ak vláda posúdi, že je to zrelé na zmenu zákona, samozrejme, že ho predložíme aj do Národnej rady. Ale nemôžem rozhodnúť ja. Iste to viete, pani poslankyňa, len ste si to celkom dobre neuvedomili.

    Poznámku pána poslanca Drobného o univerzitách alebo o charaktere univerzít som už čiastočne zodpovedal, teda aké vysoké školy by sme mali mať. Bol to už pokus vo vysokoškolskom zákone rozdeliť ich na špecializované vysoké školy, univerzity, vysoké školy, ktoré by nemali charakter univerzity. To všetko je otázka koncepčnej diskusie, v ktorej sa práve nachádzame, predpokladám, že riešenia vám budeme schopní predstaviť najneskôr v januári, februári budúceho roku.

    Ďakujem vám za vecné poznámky, ako aj za podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán spoločný spravodajca. Áno.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja by som reagoval len veľmi krátko, pretože myslím si, že pán minister zodpovedal veľmi podrobne tie poznámky. Skutočne nerád by som reagoval na tie pripomienky, ktoré odzneli a ktoré nepatria k predmetu dnešného rokovania. Chcel by som mať poznámku len k tomu, čo tu odznelo, že každá škola na Slovensku je dobrá. Vážení, nie každá. Každá dobrá škola je potrebná, ale nie každá škola. Tu nepadlo ani slovo o kvalite týchto škôl. A myslím si, že to je dôležité, to je vec, o ktorej musíme hovoriť, pretože tí absolventi musia mať perspektívu a na tom, aká kvalita týchto absolventov je, sa podpisuje kvalita vysokej školy. Preto si myslím, nezazlievajte Akreditačnej komisii také stanovisko, aké dala, ide tu skutočne o perspektívu a v konečnom dôsledku o dobro tých študentov, ktorí tieto školy absolvujú.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch. ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé pozmeňujúce návrhy uvádzal.

    Prosím všetkých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie. Pred hlasovaním sa skúsme prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Prosím všetkých poslancov prítomných v budove Národnej rady, ktorí sa však zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto bode programu. V prípade, že sa nebude prezentovať dostatočný počet poslancov, odporučím snemovni, aby sme pokračovali rokovaním o ďalšom bode programu, ktorý predkladá pán minister Ftáčnik, a potom by sme hlasovali o obidvoch prerokovaných bodoch. Je súhlas v snemovni s takýmto postupom? Žiada si niekto hlasovať o tomto mojom návrhu? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred druhým čítaním ako tlač 320 a spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 320a.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol minister školstva pán Milan Ftáčnik.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    toto je posledný z našich zákonov, ktoré predkladáme v mene vlády Slovenskej republiky na ústavné prerokovanie.

    Na úvod chcem stručne povedať, že aj keď naším strategickým cieľom je komplexná reforma školskej legislatívnej sústavy, ktorú chceme uskutočniť na základe koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, na ktorej sa už začalo intenzívne pracovať, predsa len predkladáme čiastkovú novelu, ktorou sa mení a dopĺňa zákon číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

    Týmto zákonom chceme riešiť dva naliehavé okruhy problémov a jeden okrajový okruh. Po prvé, považujeme za potrebné upraviť činnosť samosprávnych školských orgánov, ktorými sú rady školy, okresné a krajské školské rady s cieľom dosiahnuť taký stav, aby výchova a vzdelávanie mali na rozdiel od súčasnosti viac charakter verejný. Verejný v tom zmysle, že bude bližšie a viac vtiahnutá do toho, čo sa v škole deje, rodičovská, pedagogická, ale aj odborná verejnosť. Právom sa domnievame, že navrhované kompetencie orgánov školskej samosprávy, ako aj ich konštituovanie na miestnej a regionálnej úrovni zvýšia záujem verejnosti o výchovu a vzdelávanie a o jeho zabezpečenie.

    Po druhé, je naším cieľom zmeniť oblasť výkonu školskej inšpekcie. Na základe vyhodnotenia súčasného stavu sme dospeli k záveru, že súčasný model kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu nedáva záruky k tomu, aby mal štát dostatočne účinný nástroj na zabezpečenie jeho kontroly. Preto navrhujeme na tento účel vytvoriť štátnu školskú inšpekciu ako integrálnu súčasť štátnej správy v školstve, ktorú bude riadiť a za jej činnosť zodpovedať hlavný školský inšpektor vybavený potrebnými právomocami. Pripomínam, že by mal byť vymenovaný na obdobie piatich rokov a odvolávaný alebo odvolaný len zo zákonom stanovených dôvodov, čím sa posilňuje nezávislosť školskej inšpekcie v duchu programového vyhlásenia vlády. Určitý regionálny rozmer tejto činnosti je garantovaný vytvorením regionálnych inšpekčných centier ako súčasti štátnej školskej inšpekcie, s ktorých zriadením počítame v sídlach existujúcich krajov.

    Po tretie, chceme návrhom zákona riešiť aj problematiku vedenia pedagogickej dokumentácie s osobitným zameraním na jej vedenie v školách a v školských zariadeniach, kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín.

    Tak ako návrh zákona získal podporu vo výboroch a je k nemu vlastne len veľmi málo pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, tieto návrhy akceptujeme, žiadam vás, aby ste v duchu týchto pozmeňujúcich návrhov podporili predložený návrh zákona a schválili ho.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov pani poslankyni Rusnákovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

  • Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 320), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prvý bod - bod 14 návrhu zákona, ktorý sa týka § 11 ods. 1, sa dopĺňa - v prvej vete za slová "sa v" sa vkladajú slová "v školských zariadeniach", v druhej vete sa za predložku "v" vkladajú slová "v školských zariadeniach a". Súčasne v poznámke pod čiarou v odkaze 4b) sa vkladá citácia: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach." Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Druhý bod - v § 22a sa za ods. 2 dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Súčasne od 1. januára 2000 prechádzajú priestory a materiálno-technické vybavenie, ktoré slúžili školskej inšpekcii okresných úradov, krajských úradov a ministerstvu, na štátnu školskú inšpekciu, a to v rozsahu, v akom sa dohodne v delimitačnom protokole medzi ministerstvom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky." Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Bod tri - článok III sa vypúšťa. Súčasne sa z názvu zákona vypúšťa druhá časť týkajúca sa zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. "a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy". Gestorský výbor ho odporúča schváliť až po schválení novely zákona číslo 347.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: samostatne o bodoch 1, 2 a 3 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 320), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport dňa 20. októbra 1999 číslo 94.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Za kluby SMK je prihlásená pani Erzsébet Dolník a za klub Slovenskej národnej strany pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    v úvode svojho vystúpenia chcem vyjadriť spokojnosť nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky rokuje už v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ako i zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.

    Tento návrh zákona, som o tom presvedčená, vítajú aj učitelia, žiaci, rodičia, samosprávy obcí i samotní riaditelia škôl. Dôvodom je očakávané posilnenie kompetencií samosprávnych orgánov škôl, vytvorenie priestoru na zapojenie týchto subjektov do práce, ktorá ovplyvní život školy či školského zariadenia. Očakávanie znásobuje fakt, že takéto kompetencie samosprávne orgány škôl už onoho času nadobudli práve vytvorením školských rád a oblastných školských rád.

    Jednou z najdôležitejších kompetencií samosprávnych školských orgánov bola možnosť vplývať na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školskej správy. Zákon číslo 84/1995 Z. z. však ich oklieštil natoľko, že na mnohých miestach školské rady zanikli, respektíve sa ich činnosť stala formálnou. Väčšina z nás si určite pamätá, že verejnosť reagovala mimoriadne rozhorčene na prijatie tohto zákona. Svoju nespokojnosť vyjadrili učitelia, stavovské organizácie pedagógov, rodičia i žiaci a, samozrejme, aj v tom čase opozičné politické strany.

    Žiaľ, na základe tohto zákona bolo možné bez udania dôvodu odvolať riaditeľov škôl, rovnako bez zdôvodnenia vymenovať iných. Takýmto spôsobom bolo možné zastrašovať pedagógov a odstraňovať v mnohých prípadoch politicky nepohodlných riaditeľov. Kvôli objektívnosti chcem zdôrazniť, že hoci sa viac medializovali prípady odvolania riaditeľov škôl národnostných menšín, napríklad v súvislosti s plánovaným zavedením dvojjazyčného vyučovania, takéto retorzie rovnako zasiahli aj školy s vyučovacím jazykom slovenským. Spomedzi príkladov pripomínam niekoľkodňové protesty rodičov a študentov proti odvolaniu riaditeľky slovenskej strednej školy v Bratislave.

    Za dôležitý považujem fakt, že na základe teraz prerokúvaného návrhu zákona prakticky už nebude možné vymenovať riaditeľa školy bez súhlasu školskej rady a školská rada je tiež nútená zodpovedne navrhovať kandidátov na funkciu riaditeľa. Pripravovaný zákon umožní, aby sa do práce školských rád zapojili všetky subjekty, ktoré sa priamo zúčastňujú alebo sa podieľajú na výchove a vzdelávaní. Som presvedčená, že takto koncipované orgány školskej samosprávy budú garantom demokracie v školách a v školských zariadeniach.

    Rovnako považujem za správny krok vrátiť školskej inšpekcii nezávislosť jej vyčlenením zo štruktúry okresných a krajských úradov vytvorením školských inšpekčných centier. Samozrejme okrem kladov má návrh zákona aj také časti, ktoré považujem za problematické a na ktoré máme rozdielne názory.

    Dovoľte mi, aby som niektoré spomenula. Veľa sa diskutovalo tak vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ako i medzi kolegami pedagógmi o tej časti zákona, ktorá hovorí o vymenúvaní riaditeľa školy. V § 3 ods. 1 sa konštatuje: "Riaditeľa školy a školského zariadenia vymenúva a odvoláva zriaďovateľ podľa tohto zákona alebo zriaďovateľ podľa osobitného predpisu na návrh príslušnej rady školy, alebo na návrh rady školského zariadenia. Rada školy podáva návrh na vymenúvanie na základe výberového konania..." a tak ďalej. Som toho názoru, a to tlmočím aj mienku ďalších pedagógov, s ktorými som na túto tému diskutovala, že by bolo vhodné uviesť "na vopred určené funkčné obdobie", napríklad na štyri roky.

    Kým o členoch orgánov školskej samosprávy jednoznačne hovorí ods. 6 § 7 návrhu zákona, o členoch okresnej a krajskej školskej rady takto podrobne sa zmieňuje pripravovaná vyhláška o školskej samospráve. V § 7a, ktorý sa venuje výberovému konaniu na vymenovanie riaditeľa školy, posledná veta ods. 4 konštatuje: "Zriaďovateľ môže na účely výberového konania vymenovať dvoch svojich zástupcov, ktorí sa zúčastňujú práce rady školy pri výberovom konaní s hlasom poradným." Možno som príliš úzkostlivá, ale osobne som o tom presvedčená, že ak rada školy je skutočne samosprávny orgán, nemali by jej činnosť ovplyvňovať ani takzvaným poradným hlasom napríklad úradníci štátnej správy. Zriaďovateľ môže svoj názor na vybraného kandidáta vyjadriť predsa tým, že akceptuje návrh školy, respektíve ho odmietne. Prepáčte, nie školy, ale školskej rady.

    V tomto roku prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 5/1999 Z. z. v § 11a upravil vedenie pedagogickej dokumentácie v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Zb. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 3 zákona číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov tak, že v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

    Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii určuje následne vydaná vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii. § 2 vyhlášky definuje pedagogickú dokumentáciu ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, i súbor písomností, na základe ktorých vydáva škola verejné listiny a rozhodnutia. Do tohto súboru sa dostala i triedna kniha. Ak porovnáme funkciu triednej knihy s definíciou pedagogickej dokumentácie, je jasné, že denné zápisy do triednej knihy nie sú písomnosťou, na základe ktorej sa vydávajú verejné listiny, rozhodnutia ani sa nimi neriadi proces výchovy a vzdelávania. Denné zápisy sú iba informáciou pre riaditeľa školy, respektíve jeho zástupcu o práci učiteľa, o priebehu výchovného či vzdelávacieho procesu. Toto má na mysli navrhovateľ, keď navrhol, aby sa denné zápisy viedli vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia.

    Žiaľ, následkom prijatia pozmeňujúcich návrhov v gestorskom výbore sa tento odsek zmenil. Ak zákon schváli Národná rada v takejto podobe, zafixujeme stav, ktorý iba zbytočne sťažuje prácu učiteľov a spôsobuje aj menší chaos. Na základe tohto návrhu zákona, pýtam sa, ako by mal napríklad učiteľ zapisovať učivo na hodine nemeckého, anglického, ruského jazyka? Prípadne trojjazyčne? Mená chýbajúcich žiakov, podpis učiteľa sa tiež nedá prekladať do štátneho jazyka.

    Aby sa zjednodušila práca učiteľov, aby sa podporil pôvodný návrh zákona, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý už máte na stoloch a ktorý teraz s vaším dovolením prečítam.

    Štrnásty bod návrhu sa upraví nasledovne - nečítam, samozrejme, celý návrh, to je názov, ktorý je obsiahnutý v názve samotného zákona.

    V § 11a sa prvý odsek doplní vetou: "Denné zápisy do triednej knihy sa vedú v jazyku, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje." Ako odôvodnenie uvádzam: Úroveň výchovy a vzdelávania sleduje inšpekčný orgán priamo na vyučovacích hodinách, respektíve počas výchovného procesu. Denné zápisy v triednej knihe, teda prebrané učivo, forma výchovného pôsobenia na žiaka, mená neprítomných žiakov slúžia ako informácie pre riaditeľa školy alebo školského zariadenia, prípadne zástupcu riaditeľa. Zápisy sú integrálnou súčasťou výchovného procesu a vyučovacej hodiny, teda mali by sa viesť v jazyku, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Keďže som už počula námietky, ktoré sa týkajú školskej inšpekcie, dovoľte mi, aby som na ne stručne zareagovala. Bolo by, myslím si, úbohé, keby sa na základe denných zápisov konala inšpekcia v škole, a preto by sa mali tieto zápisy viesť dvojjazyčne, teda aj v štátnom jazyku. Prosím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili pri hlasovaní tento môj pozmeňujúci návrh.

    Na záver chcem zdôrazniť, že Strana maďarskej koalície víta a podporuje návrh zákona, ktorým sa dopĺňa návrh zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a budeme zaň hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.

    Ešte predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne dvaja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Osuský ako prvý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Rád by som podporil návrh pani poslankyne Erszébet Dolník. A pokiaľ ide o ten obľúbený argument týkajúci sa pôsobenia inšpektora: zdravý rozum káže, že ak do školy s vyučovacím jazykom maďarským príde inšpektor, ktorý má zodpovedne hospitovať na hodine a hodnotiť priebeh a úroveň vzdelávacieho procesu, bude iste natoľko jazykovo erudovaný, aby dokázal, keď dokáže posúdiť priebeh vyučovacej hodiny, i vyhodnotiť dvoj- či trojslovný zápis v triednej knihe, v ktorej sa hovorí o tom, čo sa na tejto hodine preberalo.

  • Táto novela umožní, aby sa nevyhadzovali riaditelia, tak ako to robila minulá vláda, povedala to pani poslankyňa. Ja chcem ubezpečiť pani poslankyňu, že odvolávanie riaditeľov v minulom volebnom období sa skutočne nedá porovnať s touto vládnou garnitúrou. Kým za celé minulé volebné obdobie bolo odvolaných spolu asi osem riaditeľov na celom Slovensku za celé štyri roky, tak teraz len v okrese Čadca boli odvolaní kompletne všetci riaditelia všetkých základných škôl okrem dvoch. Všetci ostatní boli odvolaní. A myslím si, pán poslanec Osuský, že vy vôbec neviete, o čom hovoríte.

  • Pani poslankyňa, ôsmi boli odvolaní len v Nitre.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ja by som chcela oponovať pani poslankyni, ktorá spomínala, že bývalá právna úprava bola s veľkou nevôľou prijatá v praxi. Nie je to pravda, pretože rezort školstva konzultoval túto otázku, v Legislatívnej rade sme mali odborníkov, ja som s viacerými riaditeľmi mala kontakty, stretnutia a bývalá právna úprava bola urobená na základe horizontálnej integrácie, ktorá ušetrila pracovné sily. Nebudem hovoriť ku kvalitám predneseného pozmeňujúceho legislatívneho návrhu, pretože chcem vystúpiť, prihlásiť sa na vystúpenie v rozprave a tam sa vyjadrím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    predkladaná novela zákona číslo 542 o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve bola veľmi nepremyslene zaradená do legislatívneho plánu vlády na rok 1999, nakoľko nemá kontinuitu k programovému vyhláseniu vlády v oblasti školstva. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že materské školy a základné školy prejdú pod obecnú samosprávu a stredné školy pod samosprávne orgány vyšších územných celkov. Dôležité je aj to, že vláda na svojom zasadnutí v auguste tohto roku prijala uznesenia a opatrenia, že pristúpi k reforme celej verejnej správy najneskôr v roku 2001. Práve preto by novela číslo 542 mala prebiehať v súčinnosti s novelami zákonov číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom členení, ako aj čísla 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy.

    Predkladateľ tvrdí, že pripravovanou novelou chce prinavrátiť stratené kompetencie samosprávnych orgánov škôl, radám školy, ako aj vytvoriť orgán štátnej správy, nezávislú školskú inšpekciu, teda štátnu školskú inšpekciu. Obidva zámery sú do určitej miery spochybniteľné, o tom budem hovoriť ďalej, ale to, čo by sa teda odstrániť malo, a to možnosť personálnych čistiek, ktoré sa robili nielen v okrese Čadca, ale napríklad v celom kraji, nie v okrese, ale v kraji Nitra boli vymenení všetci riaditelia škôl, sa týmto vlastne vôbec neodstraňuje. Rady školy sa síce budú vyjadrovať k personálnym otázkam, ale konečné rozhodnutie znovu zostáva na prednostoch krajských úradov a okresných úradov, o ktorých jasne vieme, pretože pán premiér to povedal, že ide o politické funkcie.

    V súvislosti s týmto je legislatívne, teda v súvislosti s návrhom školských rád je legislatívne nečistý § 7 ods. 6, v ktorom sa konštatuje: "Členmi orgánov školskej samosprávy sú zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov školy, zvolení zástupcovia rodičov, delegovaní zástupcovia obecného zastupiteľstva a zástupcovia ďalších orgánov a organizácií, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní vrátane odborovej organizácie zamestnancov. Na stredných školách sú členmi orgánov školskej samosprávy aj žiaci." Z tejto dikcie paragrafu nie je zrejmé, či musia byť zastúpení všetci, teda zástupca každej tejto skupiny, alebo iba niektoré skupiny a v akom pomere. Je možné, že to bude jednostranne zameraný orgán. O tom napríklad svedčí aj to, že už v médiách odznela informácia, že rada rodičovských združení si bude nárokovať mať v týchto radách školy 50-percentné zastúpenie. Čiže ak rada školy bude mať 50-percentné zastúpenie, príslušníci tých ostatných orgánov, o ktorých sa v tejto dikcii paragrafu hovorí, potom aké budú mať zastúpenie.

    Zaujímavý je aj § 7 ods. 14, ktorý hovorí o finančných nákladoch na činnosť rady školy, ktoré sa budú uhrádzať z rozpočtu školy alebo z rozpočtu zriaďovateľa školy. Ale ani v dôvodovej správe sa nedozvedáme, o akú sumu pôjde v jednotlivých prípadoch, čiže koľko bude stáť jedna rada školy alebo činnosť jednej rady školy a hlavne, o akú sumu potom pri zriadení rady škôl pôjde v rámci celého Slovenska.

    Predkladaná novela teda zvyšuje nároky na štátny rozpočet aj pri zriaďovaní rád škôl, hoci v dôvodovej správe sa to nespomína, ale zvyšuje nároky na štátny rozpočet nie iba v tomto bode, ale aj pri zriaďovaní školskej inšpekcie, o čom sa už teraz v dôvodovej správe hovorí. Je zarážajúce, že v kritickej finančnej situácii, keď vláda hľadá tvrdé reštrikčné opatrenia, sa plytvá finančnými prostriedkami, pozri kvantifikáciu v dôvodovej správe strana 4, 5, 6. Možno niekto môže namietať, že 23 mil. nie je taký veľký peniaz, ale môžem vám povedať, že za 23 mil. sa môže rekonštruovať asi 10 až 12 padajúcich alebo zatekajúcich striech, ktorých máme na Slovensku neúrekom. A myslím si, že tam by potom dane týchto finančných prostriedkov boli omnoho účelnejšie.

    Taktiež sa v dôvodovej správe hovorí o zámere zvýšiť počet nepedagogických pracovníkov o 40, je to na strane 4, čo je znovu v rozpore s proklamovanou snahou vlády znížiť ich počet. Zaujímavé je však to, že vo všeobecnej časti časť A sa hovorí, že preložený návrh nezakladá nárok na pracovné sily, čiže na jednej strane sa hovorí o zvýšení počtu, na druhej sa hovorí, že nezakladá návrh na pracovné, na zvýšenie pracovných síl.

    S nemalými finančnými nákladmi sa počíta aj na materiálno-technické vybavenie inšpekčných centier, čo je úplne samozrejmé, pretože ak budú vznikať inšpekčné centrá, tak musia mať určité materiálno-technické vybavenie. S tým, že by toto materiálno-technické vybavenie získali z dnešných krajských úradov, vôbec netreba počítať, pretože mnohé školské odbory na krajských alebo okresných úradoch vôbec nemajú žiadne materiálno-technické vybavenie, takže nebude ho možné preniesť kdesi na inšpekčné centrá. Domnievam sa, že toto všetko svedčí o veľmi nepremyslených krokoch pri predkladaní tejto novely zákona.

    Rada by som upozornila ešte na jednu závažnú vec, a to je ten nešťastný § 11 ods. 1, ktorý nesúvisí ani so školskou inšpekciou, ani s radami škôl, ale hovorí o pedagogickej dokumentácii. Domnievam sa, že práve v tomto § 11 ministerstvo školstva sa veľmi nenápadným spôsobom pokúsilo znovu ustúpiť maďarskej koalícii, a to v neprospech štátneho jazyka. Tento paragraf totiž stanovoval v návrhu ministerstva školstva, že denná dokumentácia, čiže triedne knihy sa vedú iba vo vyučovacom jazyku, teda nie dvojjazyčne. V dôvodovej správe sa píše, že triedna kniha slúži iba pre riaditeľa školy ako informácia, čo je úplne zavádzajúce, pretože v skutočnosti je triedna kniha jedným z najzávažnejších podkladov pre inšpekciu, a nie sedieť na vyučovacej hodine a pozerať si priebeh vyučovacej hodiny, tak ako to povedal pán poslanec Osuský. Najmä zápisy v predmetoch vzadu, čiže nejde iba o denné zápisy, ale zápisy v triednych knihách vzadu, vychádzajú z časovo tematických plánov, ktoré predpisujú osnovy, a toto je veľmi dôležitá činnosť pri kontrole školskej inšpekcie, pretože tieto sú záväzné.

    Podľa navrhovaného znenia, ktoré tu predložilo ministerstvo školstva, by inšpektori museli ovládnuť jazyk menšín alebo si vziať prekladateľa, aby mohol skontrolovať prebraté učivo. Nemôžem sa stotožniť s tým, čo tu navrhla pani poslankyňa Dolníková, že teda treba tieto denné zápisy viesť iba v jazyku, v ktorom sa vyučuje, teda v jej prípade ona lobuje za maďarský jazyk, pretože dvojjazyčné zápisy zbytočne sťažujú prácu učiteľov. Áno, zbytočne ju sťažujú, ja by som bola za to, aby sa viedli iba jednojazyčne v štátnom jazyku, ale ak by sme pristúpili na jej návrh, aby sa teda viedli jednojazyčne iba vo vyučovacom jazyku, teda v jazyku maďarskom, tak pomaly by sme skončili tam, že celá pedagogická dokumentácia, nielen denné záznamy by sa viedli v maďarskom jazyku.

    Na záver by som chcela predniesť určité pozmeňujúce návrhy, a to prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, je to paragraf, ktorý hovorí o úlohách školskej inšpekcie. Pôvodné znenie paragrafu je: "Školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a v školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach."

    Môj pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby sa táto dikcia doplnila ešte o pracoviská praktického vyučovania a strediská odbornej praxe. Zdôvodňujem to tým, že aj tieto ustanovizne, čiže pracoviská praktického vyučovania a strediská odbornej praxe nevyhnutne musia spadať pod školskú inšpekciu, pretože, tak ako sa hovorí, školská inšpekcia nemá kontrolovať iba vzdelávací proces, ale aj výchovný proces a aj praktické vyučovanie a toto sa neuskutočňuje iba v strediskách praktického vyučovania, ale aj na pracoviskách praktického vyučovania a v strediskách odbornej praxe. Myslím si, že je to na prospech veci, aby sme školskú inšpekciu dostali aj do týchto stredísk.

    Ďalej by som chcela predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, a to sa práve týka bodu číslo 14, teda § 11, kde navrhujem, aby sa tento bod vypustil, pretože nemôžem súhlasiť ani s tým, čo bolo ustanovené v školskom výbore, kde by sa tá dikcia mala zmeniť v tom zmysle, že sa doplní dvojjazyčné vedenie dokumentácie okrem škôl aj do školských zariadení. Čiže v každom prípade je to rozšírenie používania maďarského jazyka pri pedagogickej dokumentácii. Obidva pozmeňujúce návrhy sú predložené, máte ich na laviciach.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sú dve panie poslankyne - pani poslankyňa Kolláriková a pani poslankyňa Dolníková. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Nadväzujem na kolegyňu Slavkovskú. Podľa zákona číslo 542/1990 Zb. sa viedla všetka pedagogická dokumentácia v štátnom jazyku. V januári tohto roku sa naplnili požiadavky poslancov za Stranu maďarskej koalície a zákon číslo 542/1990 Zb. sa novelizoval. Zaviedlo sa vydávanie dvojjazyčných vysvedčení a vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne, a to v jazyku štátnom a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Prešlo len pár mesiacov a v júli svetlo sveta uzrel zákon o používaní jazykov národnostných menšín. A teraz pri prerokúvaní tohto zákona už ma ani neprekvapuje znenie § 11 ods. 1, ktorý znie: "V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa denné zápisy vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Samozrejme, myslia sa tým triedne knihy.

    Ja sa pýtam, ak do týchto škôl príde inšpekcia. Ak do týchto škôl prídete vy pán minister alebo my poslanci, to si máme brať so sebou tlmočníkov?

    Prepáčte mi, pán minister, ale keď to pôjde takýmto tempom, tak ja som skutočne presvedčená, že rok 2000 začneme dvoma štátnymi jazykmi. Ja som preto presvedčená, že tento § 11, ale takisto aj pozmeňujúci návrh kolegyne pani poslankyne Dolníkovej neprijmeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám dve krátke poznámky k pani poslankyni Slavkovskej.

    Prvá poznámka sa týka denných zápisov. Chcela by som pripomenúť, že kto učí v škole, určite každý vie, že denný zápis je aj učivo "vzadu", ako to ona hovorila, lebo to sa na každej hodine zapisuje. Prvá strana triednej knihy, samozrejme, by sa mala viesť dvojjazyčne, pretože to je úradná časť triednej knihy, ktorú som ani nenavrhovala viesť jednojazyčne.

    Druhá poznámka: Ja nelobujem za maďarský jazyk, ale za všetky jazyky, pretože som navrhovala, aby sa denné zápisy zapisovali v jazyku, v ktorom sa výchova a vyučovanie uskutočňuje. To znamená na hodine slovenčiny po slovensky a neprekladať do maďarčiny, keď je to hodina nemčiny, tak po nemecky, keď je to hodina francúzštiny, tak po francúzsky.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, rozpravu som vyhlásil za skončenú.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa. Zatiaľ vystúpili v rozprave iba tí poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi, aby som obrátila vašu pozornosť na bod 14 predkladanej novely, ktorý je do tejto právnej úpravy vložený nesystémovo a aj proti platným právnym normám. Znie takto: "Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku. V školách a školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia s výnimkou denných zápisov vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

    A teraz pozor, denné zápisy sa vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia. To je ten bod, o ktorom sme sa tu bavili. V tomto paragrafe nielenže zavádzate dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie do ďalšej školskej ustanovizne, a to do školských zariadení, no poslednou vetou chcete ustanoviť, aby sa denné zápisy v pedagogickej dokumentácii, to znamená zápisy v triednych knihách, písali iba v jazyku menšín. Teda do tých dokumentov, kde sa zaznamenáva, aké učivo sa na hodinách prebralo, a vlastne jediného dokumentu, podľa ktorého možno zistiť stav plnenia učebných plánov a učebných osnov.

    Predchádzajúcou novelou, ktorú ste hneď po voľbách prijali, ste zaviedli dvojjazyčné vedenie všetkých školských dokumentov, čím ste porušili jazykový zákon. No schválením tejto novely porušíte už aj ďalší, vami prijatý zákon o jazyku menšín, lebo dokumenty písané iba v jazyku menšiny budú platné i v mestách a obciach, kde žije menej ako 20 percent menšiny.

    V tejto novele sa obnovuje aj predchádzajúci systém školskej inšpekcie, a ak schválite spomínaný § 14, inšpektor nebude vedieť po maďarsky, po rusínsky, hádam aj po rómsky, tak nebude mať čas zistiť, ako sa v školách s týmito vyučovacími jazykmi plnia učebné plány a osnovy. Alebo v školách s vyučovacím jazykom menšiny nie je potrebné vykonávať inšpekciu, alebo ju smie vykonávať iba ten, kto ovláda jazyk menšín?

    V minulosti bolo už tiež zvykom, že ak inšpektor nebol odborník v predmete, ktorý chcel kontrolovať, požiadal o pomoc učiteľa z inej školy s touto aprobáciou a s vynikajúcimi vyučovacími výsledkami. Teraz bude potrebné, aby takýto učiteľ ovládal aj jazyk menšiny alebo aby mal tlmočníka. Dokonca aj za inšpektora bude môcť byť prijatý iba človek, ktorý tieto jazyky ovláda a neviem, či nechcete tvrdiť, že toto nie je diskriminácia príslušníkov štátotvorného národa.

    Ak sa prijme táto novela, tento paragraf, tak sa z tohto štátu urobí babylon. Pomaly a isto sa vytvárajú predpoklady na to, aby sa určité skupiny občanov nedokázali dorozumieť. A strata možnosti dorozumenia znamená aj stratu možnosti budovať spoločné dielo, a tým najväčším dielom, ktoré treba neustále zveľaďovať v prospech každého občana, je štát. A preto si dovolím predložiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý všetci máte pred sebou. Tento § 14 kontroverzný, dúfam, že uznáte všetci, aby sa vypustil.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pán poslanec Hudec.

  • Rád by som doplnil pani poslankyňu jedinou krátkou poznámkou. Celej základnej myšlienke o uplatňovaní princípu štátneho jazyka v Slovenskej republike, tak ako je to bežnou normou vo všetkých normálnych štátoch Európy a sveta, už obstrihali krídla, dolámali nohy. Teraz touto novelou zákona pán minister Ftáčnik, už to dobre známy "priam iredentista", chce polámať ruky, vypichnúť oči a možnože aj prepichnúť ušné bubienky tomuto zákonu.

    To je pravda a nič iné táto novela nesleduje. Jednoducho ide o také oklieštenie zákona o štátnom jazyku, že zákon je už úplne zbytočný. Podarilo sa vám to, pán minister Ftáčnik! Nepochybujem o tom, že v takomto zložení tento parlament prijme takýto absurdný návrh novely zákona. Bude to hanba a dúfam, že raz to história veľmi dobre zaregistruje a zapíše čiernymi písmenami vaše meno do našej slovenskej histórie.

    Ďakujem.

  • Ako ďalšia posledná v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

  • Veľavážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    milí hostia,

    dovoľte mi, aby som urobila niekoľko poznámok k vládnemu návrhu zákona jednak vecného charakteru a aj legislatívnoprávneho charakteru, čo mi ako bývalej podpredsedníčke vlády pre legislatívu nemôže ujsť a nemôžem nepovedať.

    Predložený návrh novely zákona sa snaží, zdôrazňujem slovo snaží, navodiť atmosféru, že sa niečo dáva do samosprávy. Pokiaľ som sledovala vysielania rozhlasu a vyjadrenia príslušných pracovníkov ministerstva, hovorilo sa o posilnení samosprávy, hovorilo sa o prenesení úloh na samosprávu, hovorilo sa o tom, že rady budú ako orgány samosprávy. Tomu, čo sa hovorilo v médiách, zodpovedá aj § 7, ktorý hovorí o orgánoch školskej samosprávy.

    Dovoľte mi niekoľko všeobecno-teoretických úvah, ktoré sú nutné a ich rešpektovanie preto, aby z nášho právneho poriadku nebol guláš, respektíve niečo, v čom sa nikto nevyzná a pojmy si budeme naplňovať rôznymi obsahmi a potom si už vôbec nebudeme rozumieť.

    Máme orgány štátnej správy a samosprávy. Dúfam, že to nemusím vysvetľovať tomuto plénu. Samozrejme každý orgán, ak má mať charakter, tak orgán štátnej správy musí mať prevažnú svoju činnosť rozhodovaciu aktivitu v mene štátu, ktorý má charakter štátnej správy. Pokiaľ máme mať orgán samosprávy, musí mať tento orgán vlastnú rozhodovaciu kompetenciu, teda v oblasti správy, to znamená, sám má niečo spravovať. V tom prípade, ak má takúto rozhodovaciu kompetenciu, môžeme o ňom hovoriť, že je orgánom samosprávy.

    A pozrime sa v § 7, akú rozhodovaciu kompetenciu majú rady školy, okresné školské rady, krajské školské rady. No žiadnu. Preto aj v § 7 ods. 2 sa použila veľmi guľatá charakteristika týchto orgánov, že sú to iniciatívne a poradné samosprávne orgány. Vážení, ja nič takého nepoznám a ani keď prejdeme teóriu správneho práva na Slovensku, v Česku a v západoeurópsku, nič také nepoznám. Máme orgány a tieto orgány si môžu vytvoriť svoje iniciatívne a poradné orgány. To znamená, ak som orgán štátnej správy, vytvorím si svoj iniciatívny a poradný orgán, a ak som orgán samosprávy, vytvorím si svoj iniciatívny a poradný orgán. Ale koho sú tieto rady iniciatívnymi a poradnými orgánmi? Ktorého samosprávneho orgánu? To sa, pán minister, z tohto zákona nedozviete, pretože nie sú navesené organizačne na žiaden samosprávny orgán, ale sú navesené na orgán štátnej správy. Pretože neskôr sa dozvedáme a, čuduj sa, svete, že rady školy, teda tie školské rady niekto zriaďuje, to je odsek 7, v odseku 6 sa dozviem, že títo členovia sú volení a v odseku 10 sa hovorí o ustanovení tejto rady.

    Tak prosím vás, tieto rady, ktoré ste takto podľa môjho názoru kulantne povedané guľato charakterizovali, ďalej o nich hovoríte, že sú zriadené, ďalej ustanovené a členovia sú volení. Tak prosím vás, sú to orgány zriaďované, ustanovované alebo volené? Totiž každý tento pojem má svoj vlastný význam a právny predpis nie je beletria, aby sme používali obmenu čo aj približných pojmov na kvetnatenie. Pán minister, mňa veľmi bude zaujímať, ak tieto rady sú zriaďované, tak kto ich zriaďuje. Sú ustanovované, čo je trošku inak, iný proces, tak kto ich ustanovuje, a keď sú členmi volené, tak by to mal byť volený orgán, ale kto ich volí. Predsa medzi voleným orgánom, zriaďovaným orgánom a ustanoveným orgánom sú veľké rozdiely a ja som v oblasti správneho práva za neznalosť týchto pojmov a ich rozlíšenia znižovala známku pri hodnotení na skúškach.

    Máme skúsenosti a vidíte takúto legislatívu. Som zhrozená, do akej nízkej kvality padá tvorba legislatívy. Predsa to nie je možné, v zákone každý pojem musí mať svoj význam. To nie je možné, aby ste to takto miatli. A keďže sa dozviem ďalej v § 7 ods. 3, že výberové konanie, v rámci ktorého môžu robiť návrhy tieto rady, vyhlasuje zriaďovateľ, tak potom sa dozvedám, že tieto orgány nemôžu urobiť nič a že sú to orgány, ktoré visia na neurčitom základe.

    Preto, pán minister, veľmi sa vás vážne pýtam, ak nadpíšete, že sú to orgány školskej samosprávy, tak tieto orgány, t. j. rada školy alebo rada školského zariadenia, okresná školská rada, krajská školská rada, ak to majú byť samosprávne orgány, musia niečo samy spravovať, to znamená musia o niečom rozhodovať. Nerozhodujú, nemôže byť nadpis orgány školskej samosprávy. A ak ten nadpis chcete, tak potom týmto orgánom treba dať nejakú rozhodovaciu kompetenciu alebo potom ísť nie podľa nadpisu, ale podľa § 7 ods. 2, že sú iniciatívne orgány a poradné orgány samosprávnych orgánov, ale potom treba povedať ktorých, a potom nemôže byť v § 7 ods. 10, že za ustanovenie okresnej školskej rady zodpovedá okresný úrad, a nemôže byť ods. 7, kde sa hovorí, že rada školy v školských zariadeniach sa zriaďuje, pretože to všetko sú veci, ktoré sú akosi v kontradikcii. Je mi veľmi ľúto, ale nemôžem inak len upozorniť na legislatívnu nečistotu § 7, kde sa niečo ustanovuje, ale tak zmätkovo, že vlastne nie je zrejmé, o aké orgány ide.

    Ďalej k § 11, ktorý tu bol viackrát diskutovaný, k zneniu, ktoré je predložené, osobne si myslím, že aj denné zápisy, pokiaľ by ste tento paragraf prijali, čo je skutočne nekoncepčné v tomto zákone, ale prežili sme už aj iné nekoncepčné zahrnutia, tak potom posledná veta § 11 ods. 1 denné zápisy sa vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia, je skutočne v rozpore so zákonom o štátnom jazyku. My môžeme, a to som aj s komisárom Van der Stoelom rokovala, my môžeme dať ďalší, áno, dvojjazyčne, ale štátny jazyk nemôžeme vylúčiť. A denné zápisy sú často predmetom školskej inšpekcie a vážení, veď my máme aj bulharské školy, my máme aj rusínske školy, hádam nechcete povedať, že budeme mať inšpektorov so špecifickými jazykovými kvalifikáciami a variabilita inšpekcie vyžaduje, aby do tej istej školy nechodil ten istý inšpektor. Pán minister, nemusím vysvetľovať, prečo sa inšpektori majú striedať, a to je jedna z garancií objektivity. Takže navrhujem, pokiaľ by ste ponechali § 11, poslednú vetu z neho vynechať, pretože aj denné zápisy majú byť dvojjazyčné.

    Pokiaľ ide o návrh pani poslankyne Dolníkovej, chcem povedať jedine niekoľko poznámok. Vážená pani poslankyňa, keď sme prerokúvali zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, tak poslanci za SMK neboli spokojní. Poslanci za SMK si stanovili stratégiu, že to, čo nedosiahli v zákone o používaní jazykov národnostných menšín, budú v osobitných zákonoch pretláčať nenápadne ako pozmeňujúce návrhy, čím vlastne budú význam zákona o štátnom jazyku nihilizovať a znižovať. Váš legislatívny návrh je jednoznačne útokom proti zákonu o štátnom jazyku a je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku. Preto verím, že poslanci vládnej koalície, ktorí v tomto parlamente rozhodujú o všetkom, rozhodujú, žiaľ, politicky, tentoraz sa spamätajú a váš pozmeňujúci návrh nepodporia, pretože hlavne v školstve je to návrh nezmyselný a podľa môjho názoru neprijateľný.

    Na záver môjho vystúpenia chcem uviesť nasledovné. Pán minister, v záujme dobrého legislatívneho podkladu pre to, čo chcete urobiť, navrhujem, aby v druhom čítaní toto bolo napravené, prípadne aby sa zákon vrátil na prepracovanie, pretože tie pripomienky, ktoré som mala, sú skutočne pripomienky, ktoré sú legislatívneho charakteru a v tejto podobe predložený legislatívny návrh úplne výrazne znižuje kvalitu našej legislatívy. Ja sa čudujem, že toto mohlo prejsť legislatívnym konaním, pretože viacerých ľudí, ktorí sedia v Legislatívnej rade, poznám a viem, že tieto elementárne veci ovládajú. Ja takýto legislatívny návrh do ďalšieho legislatívneho konania nemôžem podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa hlásia dve pani poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na pani poslankyňu Tóthovú, keď hovorila o porušovaní zákonov. Všetci vieme, že podľa všetkých legislatívnych pravidiel nemôže jeden zákon byť v kontradikcii s iným zákonom a v tomto prípade sa to naozaj deje. Zákon o štátnom jazyku stanovuje po úprave ministerstva školstva, samozrejme, že pedagogická dokumentácia sa vedie dvojjazyčne. Predtým sa viedla jednojazyčne, teraz dvojjazyčne. Nikto nemôže spochybniť, že triedna kniha je súčasťou pedagogickej dokumentácie. Čiže ak zákon o štátnom jazyku hovorí o dvojjazyčnom vedení, tak nemôže tu byť zase jednojazyčné vedenie triednej knihy v jazyku národnostnej menšiny. Je mi skutočne smutno, že práve ministerstvo školstva sa dostáva do pozícií, kde sa sústavne snaží oslabovať pozície štátneho jazyka, pretože som presvedčená, že práve ministerstvo kultúry a na druhom mieste ministerstvo školstva by malo strážiť štátny jazyk a skôr sa pričiňovať o jeho rozvíjanie ako o jeho zdeptávanie.

    Ďakujem.

  • Nadväzujem na kolegyňu Tóthovú. V zákone o jazyku národnostných menšín v § 2 je zakotvená možnosť používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku len v tom prípade, ak v obci žije viac ako 20 percent občanov príslušnej národnostnej menšiny. Ustanovenie § 2 ods. 1 sa však nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, školského vzdelávania a stredných škôl. Takže národnostné školy sú zriaďované i v tých obciach, kde žije menej ako 20 percent občanov príslušnej národnostnej menšiny. Ak by bol akceptovaný § 11 ods. 1, že denné zápisy, teda triedne knihy sa majú viesť len v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, tak ja sa pýtam: V týchto školách sa zavedú tlmočníci?

    Ešte by som sa našich kolegov chcela opýtať, že prečo majú takú averziu voči používaniu štátneho jazyka v školách? Veď sú predsa občanmi Slovenskej republiky. Toto nemá obdobu v nijakom štáte.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k rozprave, ktorá sa týkala jedného okruhu problémov spojených s bodom 14 novely a potom niektorých ďalších otázok, ktoré tu boli diskutované.

    Otázka, či riaditeľ školy má byť vymenovaný na pevné funkčné obdobie alebo to má byť ponechané na rozhodnutie rady školy, prípadne zriaďovateľa, bola vyriešená v našom návrhu tak, že je to škola od školy rôzne podľa toho, aký výkon podá riaditeľ školy vo svojej funkcii, ako si bude plniť svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, tak ho bude posudzovať rada školy. Čiže nie je pevné funkčné obdobie. Je to iná koncepcia, ktorá sa v zákone neprejavila.

    Čo sa týka poznámky pani poslankyne Tóthovej, že bývalá úprava nebola prijatá s nevôľou, pani poslankyňa, zrejme ste hovorili o inom zákone a tento ste si prečítali iba na poslednú chvíľu, ako som porozumel. Pretože v zákone sa nedotýkame ani horizontálnej integrácie, ani šetrenia pracovných síl. To je predmetnom iného zákona. Tu hovoríme o školskej samospráve. To ste povedali, prečítajte si to zo záznamu.

    Pani poslankyňa Slavkovská hovorí, že to nemá kontinuitu v programovom vyhlásení vlády. Má to, pani poslankyňa, pretože sme povedali, že vrátime právomoci školským radám a orgánom školskej samosprávy. S prechodom pod samosprávu to nemá prakticky žiadny súvis, pretože aj pri tom budú existovať rady školy, ktoré budú vytvárať a predstavovať samosprávu príslušnej školy.

    Čo sa týka výmen riaditeľov škôl, že sa týmto neodstránia, pretože rozhoduje zriaďovateľ, zriaďovateľ rozhoduje od roku 1990. V tom by problém nebol, ale tu nebude môcť konať bez orgánu školskej samosprávy.

    Takže, keby ste si to prečítali dôkladne a poriadne, tak by ste videli, že tá vôľa, ktorú má dnes zriaďovateľ, že môže odvolať riaditeľa školy z vlastného popudu, bez argumentácie, bez odôvodnenia, sa týmto zákonom odstráni, pretože budú musieť existovať dôvody.

    Čo sa týka zloženia rady školy, o tom hovorí príslušná vyhláška, ktorú sme predložili a ktorú si môžete prečítať, tak ako to predpokladá rokovací poriadok.

    Vážená pani poslankyňa, zrejme ste nečítali dôvodovú správu, pretože na strane 6 hovoríme, koľko počítame finančne na jedno zasadnutie školskej rady, a to okresnej aj krajskej, takže láskavo vás prosím, aby ste si prečítali stranu 6 dôvodovej správy, ak hovoríte o tom, že sme niečo nevyčíslili. Ak ste spomenuli vetu, že zákon nezakladá nároky na pracovné sily, tak takú vetu tam nemáme. Máme tam naopak vetu na strane 6 - zakladá osobitné nároky na pracovné sily v počte 40 prevádzkových zamestnancov. Možno ste citovali z inej dôvodovej správy iného zákona, ale ja mám túto predlohu pred sebou, tlač 320.

    Čo sa týka materiálneho vybavenia, vy ste to materiálne vybavenie odovzdali pri zákone číslo 222 okresným úradom a krajským úradom, my sa ho pokúsime týmto zákonom získať späť. Tak znie pozmeňujúci návrh aj príslušného gestorského výboru.

    Vítam, pani poslankyňa, váš pozmeňujúci návrh k pracoviskám praktického vyučovania a k strediskám odbornej praxe. Myslím si, že je v prospech predloženého návrhu zákona a predpokladám, že ho poslanci prijmú.

    Pani poslankyni Kollárikovej chcem povedať, že ústava hovorí o tom, že štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk a predpokladám, že nikto nemieni článok 6 Ústavy Slovenskej republiky zmeniť. Takže len toľko.

    Čo sa týka kritizovaného bodu 14. Áno, triedne knihy sú súčasťou pedagogickej dokumentácie. Tak to hovorí vyhláška ministerstva školstva, ktorú sme vydali k 1. septembru tohto roku a uvažovali sme o tom, ako riešiť isté praktické problémy spojené so zápismi, dvojjazyčnými zápismi do triednej knihy. Jedno riešenie predkladá pani poslankyňa Dolníková, druhé riešenie predkladá pani poslankyňa Mušková, tretie, a o tom budete hlasovať ako o prvom, je obsiahnuté v návrhu gestorského výboru. Mne sa zdá, že najschodnejší by bol návrh gestorského výboru, ktorý by zachoval veci, tak ako ste ich rozhodli v januári tohto roku.

    Čo sa týka právomoci samosprávy a pripomienok pani poslankyne Tóthovej, pokiaľ pani poslankyňa povedala, že ak tieto orgány nerozhodujú, nemôžu byť samosprávnymi orgánmi, pani poslankyňa, čakal by som, že už v roku 1995 napravíte tento nedostatok zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý pochádza z roku 1990 a ktorý ste v roku 1995 novelizovali. V tom čase ste boli podpredsedníčkou vlády a všetky tieto pripomienky k charakteru samosprávneho orgánu ste vtedy nevzniesli. Ten zákon v tomto kopíruje stav z roku 1990 po rok 1995 a je rovnako samosprávny, ako bol dovtedy. Takže zrejme sme na ceste budovania samosprávnych orgánov a vaše závažné odborné pripomienky budeme realizovať až pri novom školskom zákone, respektíve novom zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

    Za vecné považujem ten rozpor, ktorý sa nám tam dostal medzi zriaďovaním a ustanovovaním. Je to naozaj pravda. Ja si myslím, že je to odstrániteľné v rámci tretieho čítania. Voľbou vznikne člen rady. Tam spor nevidím. Člen rady bude volený... Prosím ťa, nehuč. Správaj sa ako poslanec slovenského parlamentu.

    Pani poslankyňa, teraz sa vraciam k vám, lebo tohto pána nemôžem počúvať. Hovorím o volení...

  • Pán poslanec Cuper, ja by som vás prosil, keby ste...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás pekne.

  • Ja rozprávam s pani poslankyňou, a ak sa ti to nechce počúvať, choď von.

  • Reakcia poslanca.

  • Pani poslankyňa, voľbou vznikne člen rady. Ja si myslím, že to nie je v rozpore s tým, že niekto tú radu musí zriadiť a jej členovia sú kreovaní voľbou, tak ako to predpokladá príslušný odsek § 7. Rozpor medzi zriaďovaním a ustanovovaním by sa dal odstrániť tým, že by sme sa pridržali len jedného termínu, povedzme zriaďovanie. Teda, že za zriaďovanie je zodpovedný okresný a krajský úrad a podrobnosti o zriaďovaní ustanoví príslušná vyhláška. Som presvedčený, že je to možné odstrániť v treťom čítaní, pokiaľ sa s tým stotožní Národná rada.

    Myslím si, že to nie je dôvod na to, aby sme vracali zákon, pretože bol predmetom niekoľkonásobného posudzovania v Legislatívnej rade vlády. Ak v ňom zostala chyba, ja som predpokladal, že by ste sa takto plamenne a zápalisto vyjadriť na zasadnutí príslušného výboru, pretože rokovací poriadok predpokladá, že tam budú vznášané pripomienky toho druhu, ktorý ste dnes predniesli. Samozrejme, máte právo to urobiť aj dnes a predpokladám, že Národná rada to vyrieši. Len ste v tomto smere nevzniesli žiadny pozmeňujúci návrh, len ste sa rozhodli vrátiť zákon na dopracovanie alebo prepracovanie. Uvidíme, čo si o tom myslia poslanci. Ja si myslím, že to dôvod nie je, že sa dal vaším pričinením odstrániť v príslušnom výbore. Zrejme o kvalitu legislatívy vo výbore nemáte dostatočný záujem.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť. Toľko moje poznámky k rozprave.

  • Pani spoločná spravodajkyňa si žiada záverečné slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi stručne sa vyjadriť k návrhom, ktoré odzneli medzi pripomienkami poslancov Národnej rady, k ich právnej, ako aj k obsahovej stránke.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, môžem vás poprosiť...

  • Pani poslankyňa Tóthová, prosil by som, keby ste s pánom ministrom išli debatovať...

  • Ja by som bola veľmi rada, keby poslanci dávali pozor, pretože sa naozaj budem snažiť k návrhom vecne vyjadriť. Keď diskutujete medzi sebou, tak potom je to pri hlasovaní naozaj problém.

    Body 1, 2 a 3 spoločnej správy gestorský výbor odporúča schváliť, pretože vecne riešia problémy, ktoré boli aj tu diskutované. V bode číslo 1 sa týmto návrhom rieši dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie aj v školských zariadeniach, to znamená v materských školách, ktoré neboli v predchádzajúcom zákone poňaté do textu, čiže týmto sa tento návrh rieši. V bode 2 sa rieši majetková delimitácia a v bode 3 vzhľadom na to, že pred niekoľkými minútami sme schválili novelu zákona číslo 347/1990 Zb. a hovoríme v nej o tom, že štátna školská inšpekcia je podriadená ministerstvu školstva, nemá význam aj v tomto zákone opakovať to isté, preto navrhujeme vypustiť článok III.

    K pripomienkam, ktoré odzneli v rozprave. Prvý návrh predložila pani Erszébet Dolník, ktorá navrhuje upraviť bod 14 návrhu. Musím pani poslankyňu upozorniť, že návrh, ktorý predložila, právne nie je dobre predložený. Nedotýkam sa v danej chvíli obsahovej stránky, pani poslankyňa. Vy ste navrhli zmenu v § 11, teda doplniť novelu zákona v bode 14 tak, že dopĺňate vašu novú vetu do textu. Jednak nehovoríte o tom, kde ju navrhujete doplniť, ale predpokladám, že ju navrhujete ako poslednú vetu. Ale potom sa nám, pani poslankyňa, stane to, že budeme mať takmer dve totožné posledné vety. Totiž vy ste nenavrhli, aby sa vynechala veta: "Denné zápisy sa vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Tú ste tam ponechali. Vy navrhujete tento text rozšíriť o vetu, ktorá je v obdobnom rozsahu, ale trošku o inom, formálny charakter však zostáva ten istý. Ak sa prijme návrh gestorského výboru číslo 1, tak potom o vašom návrhu už hlasovať nebudeme. Upozorňujem, že zo stránky technickej, pani poslankyňa, nedá sa o vašom texte hlasovať, pretože ste formálnoprávne predložili návrh, ktorý nespĺňa kritériá rokovacieho poriadku. Opakujem, nedotýkam sa obsahu.

    Druhý návrh predložila pani poslankyňa Slavkovská, pozitívne ho hodnotil aj pán minister. Ja len dopĺňam, že návrh obohacuje text príslušného § 8 ods. 1. Aj keď predkladatelia chceli nájsť spoločný názov pre viaceré strediská praktického vyučovania a zariadenia praktického vyučovania, bohužiaľ, použili termín, ktorý je aj názvom jedného konkrétneho typu strediska. Takže objektívne je potrebné text upraviť. Len upozorňujem, že návrh ste predložili dobrý, ale ste v ňom nesprávne skloňovali. Ja to beriem len ako technický nedostatok. To znamená, že po úprave váš návrh znie: doplniť za slovami "v strediskách praktického vyučovania" slová "v pracoviskách praktického vyučovania, v strediskách odbornej praxe". Tento návrh je pozitívny a obohacuje text.

    Druhý návrh, ktorý ste podali, nie je predložený v písomnej forme, ale keďže taký istý predložila pani poslankyňa Mušková, o vašom návrhu nebudeme hlasovať a budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Muškovej, ktorá navrhuje bod 14 vypustiť.

    Pani poslankyňa Tóthová dala procedurálny návrh, aby sa novela zákona vrátila predkladateľovi.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, môžeme pristúpiť teda k hlasovaniu?

  • Prosil by som, keby ste uvádzali jednotlivé hlasovania. Najskôr hlasovania, ktoré sú uvedené pod jednotlivými bodmi zo spoločnej správy.

  • Pani poslankyňa Tóthová navrhla vrátiť novelu zákona predkladateľovi. Je to procedurálny návrh, prosím o ňom hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej, ktorá žiada, aby bol vrátený návrh zákona na dopracovanie v zmysle § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Uvádzajte hlasovania zo spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať samostatne o bodoch 1, 2 a 3 a navrhuje tieto schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie.

  • Gestorský výbor navrhuje hlasovať o bode číslo 2 a navrhuje ho schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme schválili.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Navrhujem hlasovať o bode číslo 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, ďalšie hlasovania.

  • Pán predsedajúci, o návrhu pani poslankyne Erszébet Dolník vzhľadom na to, že sme prijali bod číslo 1 spoločnej správy, nie je potrebné hlasovať. Navrhujem hlasovať o návrhu pani poslankyne Slavkovskej, ktorý sa týkal § 8 ods. 1 a jej návrhom sa dopĺňa text o "pracoviská praktického vyučovania a strediská odbornej praxe".

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Slavkovskej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Slavkovskej sme schválili.

  • Posledný návrh, ktorý odznel v rozprave, je návrh pani poslankyne Muškovej. Vzhľadom na to, že bol prijatý bod číslo 1 spoločnej správy, nie je potrebné o ňom hlasovať.

    Tým sme, pán predsedajúci, ukončili hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Pani poslankyňa, pýtam sa, či máte splnomocnenie gestorského výboru a odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, výbor Národnej rady prijal uznesenie, ktorým ma poveril tým, aby sme mohli prikročiť k skrátenej lehote a k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento vládny návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási v treťom čítaní niekto z pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, odporúčam, aby sme v zmysle § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpili k hlasovaniu o zákone ako celku.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh na uznesenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    na základe návrhu gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým pani poslankyňa odporúča vládny návrh zákona schváliť ako celok.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej, spoločnej spravodajkyni.

    Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď je 19.00 hodín, ešte by som prosil o chvíľku trpezlivosti. Zostáva nám hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu V Trenčíne, ktorý sme prerokovali na odpoludňajšom rokovaní tejto schôdze.

    Prosím spoločného spravodajcu, pána poslanca Šlachtu, aby uviedol jednotlivé hlasovania k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o rokovaní tejto schôdze po 19.00 hodine. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec, uvádzajte hlasovania.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že zo spoločnej správy vyplýva jeden návrh na zmenu v § 2, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 1999, navrhujem, aby sme hlasovali o tejto zmene.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na zmenu lehoty účinnosti na 1. decembra 1999.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne.

    Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto mi dovoľte uviesť stanovisko gestorského výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne v znení schválenej zmeny o nadobudnutí účinnosti zákona schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý prednáša stanovisko gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci rozpravy neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, odporúčam, aby sme v zmysle § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na hlasovanie.

  • Na návrh gestorského výboru odporúčam hlasovať o návrhu v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine prerokúvaním ďalšieho vládneho návrhu zákona, tak ako je uvedený v programe schôdze, ktorým je vládny návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov.

    Ďakujem vám všetkým za účasť na rokovaní.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.