• Po skončení 23. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 22. schôdze NR SR.

  • Prosím, aby ste sa nerozchádzali, budeme pokračovať bodom rokovania, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Mikloška, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Budeme pokračovať tretím čítaním o tomto návrhu zákona.

    Páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 61 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nebudeme teda v tejto chvíli hlasovať o návrhu zákona, ktorý sme prerokúvali v treťom čítaní, budeme pokračovať riadnym rokovaním schôdze podľa schválených bodov programu.

    Podľa schválených bodov programu ďalším bodom je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 345, súčasťou ktorého je aj návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil minister hospodárstva pán Harach.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi bol zriadený zákonom v roku 1994. Prostriedky tohto fondu mohli byť v zmysle zákona použité na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi súvisiacimi s likvidáciou jadrovoenergetického zariadenia.

    V roku 1998 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. Tento zákon okrem iného upravil povinnosti a práva právnických a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie, definoval druhy jadrových materiálov, podmienky ich uskladňovania a podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, s vyhoretým jadrovým palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych jadrových odpadov.

    Účelom novelizácie zákona o štátnom fonde je rozšírenie možnosti použitia prostriedkov fondu, odstránenie pochybnosti oprávnenosti použitia prostriedkov fondu na účely v nadväznosti na zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a zosúladenie terminológie používanej v obidvoch zákonoch.

    Použitie prostriedkov fondu sa navrhuje rozšíriť na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre tie obce, ktoré sú v oblastiach potenciálneho ohrozenia jadrovými zariadeniami, a to až do 50 mil. korún pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením, a na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, keďže tieto úložiská môžu byť podľa zákona o mierovom využívaní jadrovej energie len na pozemkoch vo vlastníctve štátu.

    Z dôvodu precizovania zákona sa tiež výslovne uvádza, že prostriedky fondu môžu byť použité aj na jeho správu, pričom sa spresňuje aj výška prostriedkov, ktoré môžu byť na tento účel použité, a to do troch desatín percenta ročných príjmov fondu. V dôsledku rozšírenia použitia prostriedkov fondu sa rozširuje aj okruh subjektov, ktorým môžu byť prostriedky poskytnuté, a to o osoby určené na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, a o obce v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením. Na zabezpečenie operatívnejšieho styku s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií sa navrhuje tiež zmena sídla fondu z Mochoviec do Bratislavy.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, navrhované zmeny zákona nie sú vecne, obsahovo ani legislatívne rozsiahle, ale sú z hľadiska potrieb spoločnosti pri likvidácii jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi nevyhnutné. Rozšírenie použitia prostriedkov fondu si nevyžiada rozšírenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ako aj s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto verím, že tento vládny návrh zákona podporíte v predloženom znení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam teraz slovo poverenému poslancovi Jánovi Rusnákovi, aby informoval Národnú radu o spôsobe prerokúvania tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 345) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 29. septembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona spĺňa všetky požadované podmienky a nič nebráni jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Bohunický.

  • Vážená snemovňa,

    som nesmierne rád, že do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je zaradený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Hovorím to najmä preto, že sa novelou rozširujú možnosti použitia fondu, a to o prostriedky poskytované obciam v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami. Čiastočne sa spĺňa očakávanie obyvateľov v 30-kilometrovom okruhu okolo jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach, je to asi 300 tis. obyvateľov, a 20-kilometrovým okruhom okolia jadrového zariadenia v Mochovciach, je to asi 150 tis. obyvateľov. Finančné prostriedky poskytnuté obciam budú účelové a budú z nich financované najmä výstava, údržba zdravotníckych zariadení, majetku obcí, vodovodov, kanalizácií, miestnych komunikácií, skládok, komunálneho odpadu a technologických zariadení slúžiacich na jeho likvidáciu.

    Už v tejto chvíli tu mám stanoviská k predmetnej novele zo Slovenských elektrární, odštepný závod Jaslovské Bohunice, VUJE Trnava, ale najmä zo Združenia miest a obcí Slovenska, región Jaslovské Bohunice. V pripomienkach sa navrhuje upraviť výšku hlavného zdroja príspevkov z fondu, ktorým sú Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Bratislava. Ďalšie návrhy smerujú do rozšírenia počtu členov rady fondu o zástupcov obcí a záujmových združení pôsobiacich v tejto oblasti. Je tam aj celý rad pripomienok, ktoré spresňujú a zosúlaďujú terminológiu používanú zákonom o mierovom využití jadrovej energie a terminológiu zákona o štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení.

    Tieto pripomienky a návrhy uplatním pri druhom čítaní prostredníctvom gestorského výboru. Chcem vás, vážená snemovňa, požiadať, aby ste hlasovaním posunuli zákon do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bohunický bol jediný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Odporúčam, aby sme teraz pristúpili k uvedeniu všetkých návrhov, ktorých je celkom päť, ktoré predkladá pán minister hospodárstva, a potom hlasovali - predpokladám, že okolo 12.00 hodiny, o všetkých týchto návrhoch. Odporúčam, aby sme dnes hlasovali ešte o kandidátovi na sudcu Ústavného súdu, dokončili hlasovanie o zákone o štátnych sviatkoch, a tým by sme dnešné rokovanie 22. schôdze Národnej rady prerušili a pokračovali by sme v utorok o 13.00 hodine. Súhlasíte s takýmto postupom?

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Ďakujem.

    Pokračujeme ďalším návrhom zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 261 a spoločnú správu výborov ako tlač 261a.

    Vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Harach.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda návrh tohto zákona, ktorý máte ako parlamentnú tlač číslo 261, schválila svojím uznesením číslo 450 zo dňa 2. júna 1999. Dôvodom pre novelizáciu zákona o fonde na podporu zahraničného obchodu je naplnenie programových cieľov vlády uvedených v jej programovom vyhlásení, konkrétne to, že vláda prehodnotí opodstatnenosť niektorých štátnych, neštátnych a verejných fondov a v súvislosti s tým prehodnotí aj kompetencie štátnej správy na zvýšenie koordinácie a efektívnejšie využívanie nástrojov a finančných prostriedkov z týchto fondov a osobitne pri fonde na podporu zahraničného obchodu hlavne s cieľom posilniť využitie prostriedkov tohto fondu na exportnú výkonnosť Slovenskej republiky.

    V súlade s uvedenými cieľmi programového vyhlásenia vlády hlavným zámerom tejto novelizácie je:

    Po prvé, zvýšiť dohľad štátu pri nakladaní s prostriedkami fondu, a tým aj pri hospodárení s prostriedkami fondu.

    Po druhé, znížiť finančné zaťaženie slovenských výrobcov, vývozcov a dovozcov zmenou ich doterajších povinných príspevkov do fondu na dobrovoľné príspevky. Tento návrh je predmetom diskusií v poslaneckých radoch.

    Po tretie, zrušiť obligatórne dotácie zo štátneho rozpočtu do zdrojov fondu a nahradiť ich fakultatívnymi príspevkami zo štátneho rozpočtu podľa možností štátneho rozpočtu. Zároveň však s cieľom motivovať podnikateľov, aby vlastnými prostriedkami prispievali na rozvoj zahraničného obchodu, sa navrhuje novelizovať ustanovenie § 24 ods. 2 písm. d) zákona o daniach z príjmov tak, aby dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov do fondu boli do výšky jedného percenta zo základu ich dane považované za výdavky, teda náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ich príjmov, teda ako odpočítateľná položka zo základu dane. Takáto forma štátnej podpory rozvoja zahraničného obchodu je z hľadiska predpisov Európskej únie dovolená.

    Po štvrté, ďalším zámerom tejto novelizácie je vylúčiť možnosť poskytovania prostriedkov fondu na tie účely, ktoré sa doteraz v praxi ukázali ako veľmi málo efektívne alebo ako neefektívne. Napríklad poskytovanie prostriedkov fondu na úhradu colného dlhu. Podľa navrhovanej novelizácie sa prostriedky fondu budú podnikateľom poskytovať ako účelová dotácia alebo ako pôžička s mäkkou úrokovou sadzbou podľa toho, či o poskytnutie prostriedkov žiada osoba, ktorá dobrovoľne prispela do fondu, alebo iná osoba, a tiež podľa toho, na aký účel majú byť použité prostriedky fondu, respektíve do akej miery môžu byť prostriedky poskytnuté z fondu stimuláciou na zvýšenie proexportných aktivít.

    V záujme zvýšenia efektívnosti činnosti fondu a zároveň zníženia nákladov na činnosť fondu sa tiež znižuje počet členov správnej rady fondu. Počet členov dozornej rady fondu sa nemení, zvyšuje sa však zastúpenie zástupcov podnikateľskej sféry v tomto orgáne fondu o jedného zástupcu, ktorého vymenúva a odvoláva Slovenská obchodná a priemyselná komora. Pri poskytovaní dotácií z fondu bude správna rada a dozorná rada prísne sledovať dodržanie účelu, na ktorý bola dotácia poskytnutá.

    Pri poskytnutí pôžičky z fondu sa v novele navrhuje, aby žiadateľ spoľahlivo preukázal fondu spôsob zabezpečenia svojho záväzku, dlhu voči fondu, ktorý mu pôžičku poskytol. Pritom spôsob zabezpečenia záväzku žiadateľa môže byť rovnaký ako pri poskytnutí úveru bankou. Teda napríklad ručenie nehnuteľnosťou, aktívami žiadateľa alebo kontokorentným účtom žiadateľa, alebo bankovou garanciou, ale aj iným spôsobom ručenia, ktorý bude správna rada akceptovať.

    V záujme zachovania kontinuity právnych vzťahov a právnej istoty dlžníkov fondu sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby osoba, ktorá použila prostriedky fondu v rozpore s účelom, na ktorý tieto prostriedky mali byť použité, alebo ktorá zadržala prostriedky fondu, ktoré boli poskytnuté pred navrhovaným dňom účinnosti tohto zákona v rozpore s určenými alebo dohodnutými podmienkami uvedenými v zmluve o poskytnutí prostriedkov z fondu, bola povinná zaplatiť fondu sankcie podľa doteraz platných predpisov.

    Vzhľadom na zrušenie povinných príspevkov do fondu sa zároveň zrušuje aj vyhláška, ktorou sa upravovali podrobnosti o spôsobe výpočtu sumy príspevku do fondu a o spôsobe jeho úhrady.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predložený návrh na novelizáciu zákona o fonde na podporu zahraničného obchodu je zameraný na zvýšenie efektívnosti prostriedkov vynakladaných podnikateľmi i štátom na rozvoj zahraničného obchodu, na zvýšenie transparentnosti pri používaní týchto prostriedkov, a preto ho podporili takmer všetky organizácie reprezentujúce podnikateľskú sféru. Pôvodne vyslovili svoju podporu aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania a ďalšie, aj keď v poslednom období na stretnutí s vládou vyjadrili aj iné názory na tento návrh.

    Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh určený na prerokovanie. Panie poslankyne a páni poslanci uplatnili vo výboroch k vládnemu návrhu zákona viaceré veľmi konštruktívne pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ skvalitniť návrh zákona a zvýšiť súlad jeho ustanovení s právnymi predpismi Európskej únie, teda zvýšiť stupeň kompatibility návrhu zákona s predpismi Európskej únie. Zároveň zapracovaním týchto pozmeňujúcich poslaneckých návrhov sa vytvoria aj právne predpoklady na to, aby na činnosti a programy fondu mohli byť čerpané prostriedky z programu PHARE. To chcem zdôrazniť vo svojom úvodnom slove. V mene vlády Slovenskej republiky ako predkladateľ tohto návrhu zákona s uvedenými poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tento návrh zákona podľa môjho názoru nerozširujú, len skvalitňujú, súhlasím.

    Dovolím si vás preto poprosiť o podporu návrhu zákona pri jeho prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím povereného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Prokopoviča, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o spôsobe prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (tlač 261), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (tlač 261), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 414 zo 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 152 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 154 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 12. októbra 1999 a uznesením číslo 203 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 70 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 147 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcej časti tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporučením gestorského výboru. Dostali ste ich v spoločnej správe, sú uvedené pod bodom IV. Je to postupne 16 bodov, keďže ste ich dostali v dostatočnom časovom predstihu, verím, že každý si ich preštudoval, nebudem jednotlivé body čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 16 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich a o bodoch 2, 3, 10, 12 a 15 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril uznesením výboru číslo 152 z 19. októbra 1999 spoločného spravodajcu výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu programu rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Cagala, pán poslanec Delinga, pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, a to k článku III, a zmeniť účinnosť od 1. 1. 2001. Tento môj návrh odôvodňujem takto. Tak ako už bolo predkladateľom tu povedané, bola istá dohoda a kompromis medzi asociáciou a medzi predkladateľom o tom, že tento zákon by v takejto podobe mohol existovať. Myslíme si, teraz budem hovoriť za asociáciu zamestnávateľov, že ak by sa účinnosť posunula o jeden rok, nenarobí to žiadne šarapaty ani problémy, podnikatelia s tým súhlasia, najmä tí väčší, ktorí do tohto zákona prispievajú. A tak by sa naplnili fondy, ktoré umožnia zabezpečovať práve pre malých a stredných podnikateľov aktivity v zahraničí. Už dnes možno povedať, že pod vplyvom zdrojov, ktoré sa tam naakumulovali, mohli sa na našich obchodných zastupiteľstvách najmä v zahraničí vybudovať a zariadiť mobilné kancelárie, ktoré sú schopné poskytovať informácie o zahraničných trhoch, poskytovať informácie všetkým možným dostupným podnikateľom, ktorí vlastnia internet a ktorí, samozrejme, chcú v zahraničí podnikať. Preto aj predkladáme tento náš kompromisný návrh posunúť účinnosť od roku 2001. Tým by sa jednak naplnila dohoda, ktorá bola na rokovaní asociácie s vládou v Šoporni, a jednak, samozrejme, by to pomohlo naďalej rozvinúť aktivity, ktoré v zahraničí sú.

    Pripúšťam, že predtým pán minister alebo ministerstvo hospodárstva možno malo výhrady k niektorým vyslaným pracovníkom do zahraničia. Keď niekto nefunguje, treba ho vymeniť, ale netreba kvôli tomu meniť účinnosť zákona. Ak by sa v tomto zákone menilo nepovinné prispievanie ešte aj štátu, aj právnických osôb, tak by tam neprispieval nikto a pomaly by sa stalo, že už niečo začaté a vybudované, voči ktorému asociácia bola, a nakoniec si to osvojila, by sa menilo. A tí veľkí, ktorí prispievajú, dnes hovoria, že sú ochotní prispievať ďalej, aby sa naplnili fondy. Tým to nadväzuje aj na ďalšie zosúladenie agentúr, ktoré pôsobia, či je to SNAZIR, agentúra pre malé a stredné podnikanie a ďalšie, a spája ich do jedného celku a, samozrejme, prostredníctvom toho sa pomáha tým podnikateľom, ktorí si nemôžu zaplatiť v zahraničí svojho pracovníka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Oberhauser má faktickú poznámku.

    Nech sa páči.

    Prosím, zapnite pána poslanca Oberhausera.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že namiesto bodu 36 sa prerokúva bod 37, žiadam, aby sa hlasovalo o zmene programu, nakoľko ste namiesto bodu 36, v ktorom je vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, začali rokovať o bode vládny návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

    Toto nie je možné bez zmeny programu schôdze.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Potom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    spoločný spravodajca v spoločnej správe uviedol na základe odporúčania gestorského výboru, že máme hlasovať spoločne o bode 3 a tento bod sa odporúča neschváliť. Tu je napísané neschváliť, aj ste to tak čítali, pán spravodajca.

  • Hlasy v sále.

  • Tak ale nebol som upozornený.

    Ja som vás pozorne počúval a čítali ste bod 3 neschváliť. Takže chcel som upozorniť na túto chybu, ktorá je v kontexte na bod 2 v spoločnej správe. Takže ak je toto týmto spôsobom napravené, len neviem, či to skutočne tam v zápise bude, ale ja som chcel dať návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne a aby ho ctená snemovňa schválila, nie neschválila.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi pár poznámok k predkladanému zákonu. Tí, ktorí ste v tejto oblasti robili, viete, že Fond na podporu zahraničného obchodu a Eximbanka mali rovnakú filozofiu alebo podobnú filozofiu naplnenia tohto fondu, a to bol vlastne, nazvem to tak, ako to nazvali podnikatelia, zdaňovanie určitej skupiny podnikateľov. To boli vlastne, môžem povedať, tí, ktorí nechceli podporiť, a boli to hlavne exportéri a importéri. A odvádzali nejakú sumu do štátneho rozpočtu. Tá suma vychádzala z toho, koľko podnikateľ alebo firma vyviezla tovaru. Čiže vôbec nie z nejakej marže alebo nejakého zisku, ale z objemu, ktorý táto firma vyviezla, a stávalo sa, že firmy, ktoré mali malú pridanú hodnotu a mali nákladné suroviny ako napríklad Kovohuty Krompachy, ktoré kupovali za obrovské peniaze tonu medi a potom s maličkou pridanou hodnotou ju vyviezli, tak boli zdaňované vysokou sumou, ktorá tvorila podstatnú časť ich zisku. A nebolo to fér voči týmto exportérom. Teraz sa pristupuje k tomu, že je tu návrh, ktorý toto odstraňuje a už sa títo exportéri zdaňovať nebudú.

    Ja si myslím, že je to spravodlivé, ale musíme si dať pozor a chcel by som upozorniť predkladateľa na riziká, na ktoré som upozornil aj pani predkladateľku, ktorá bola v našom výbore. A veľké riziko je v tom, ja to poviem naozaj veľmi tvrdo, že je naivné očakávať z dobrovoľných príspevkov nejakú vysokú sumu. Myslím si, že tá suma nepríde, a ak príde, tak iba vtedy, keď ten, kto ju poskytuje, bude dopredu vedieť, že dostane 1,3- alebo 1,5-násobok späť. To je vlastne asi ten jediný dôvod, keď možno očakávať dobrovoľný príspevok.

    Preto som chcel vysloviť obavu, aby sme to sledovali, lebo to, čo sa tu vybudovalo bývalou vládou, nebola zlá myšlienka, len nebolo to celkom spravodlivé. Treba, samozrejme, v tom pokračovať a zlepšovať to. Najlepší systém by bol, ťažko ho teraz tak vymyslieť, keby na tom participovali buď všetci nejakou minimálnou sumou, alebo potom, aby sme mali v štátnom rozpočte pripravené niečo, nejakú sumu, aby nám to nekrachlo. Lebo za tie roky sme vybudovali delegatúry, vybudovali sme celkom životaschopný systém, ktorý, samozrejme, sa dá zlepšiť. Ja som celkom dobre nepochopil to, čo hovoril bývalý pán minister hospodárstva, on vravel, že tie delegatúry konkurujú navzájom ministerstvu hospodárstva a mal som pocit, ako keby to chcel zrušiť. Ale tento zákon hovorí hneď na prvej strane, že je to podpora exportu.

    Čiže verím tomu, že to nie je na zrušenie, a preto treba si dať, pán minister, pozor, aby sa nestalo to, že nebudú príjmy do tohto fondu vôbec a že by ten fond museli rozpustiť. A ja si myslím, že je oprávnená obava predstaviteľov tohto fondu, ktorí boli aj za nami, aby sa nestalo, že keď nebudú vedieť, čo ich čaká zajtra, môže to spôsobiť nervozitu a obavu. Čiže chcem upozorniť na tento problém.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maňka bol posledný prihlásený rečník do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    z diskusie odznel najvážnejší návrh, ktorý predložil pán poslanec Cagala. Je to návrh, ktorý zasahuje vlastne dosť významne do predloženej novely zákona. Skutočne ide o to, či upustíme od povinných odvodov do tohto fondu, čo je v súlade so smernicou Európskej komisie, právne stanoviská sú jednoznačné a je to predpoklad alebo je to ako jedno z odporúčaní, ktoré by sme mali rešpektovať. Celý komplex problému je trošku širší a je svojím spôsobom zapríčinený aj tým, že nebola dostatočná komunikácia medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré boli zodpovedné za to, aby naplnili úlohu vlády, ktorá je datovaná zo začiatku tohto roku a ktorá znela: Pripraviť návrh pre agentúru na podporu zahraničného obchodu a zahraničných investícií v tom zmysle alebo v takom duchu, ako tieto agentúry pracujú v krajinách Európskej únie, ale napríklad aj v zámorí. Inými slovami išlo o to, aby sa vytvorili legislatívne, inštitucionálne i finančné podmienky na to, aby došlo k synergickému spojeniu medzi fondom, ktorého zákonnú novelu teraz prerokúvame, a napríklad SNAZIR-om, prípadne ďalšími inštitúciami, ktoré v tejto oblasti pracujú.

    Toto je úloha, ktorá ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku teraz očakáva. Z toho dôvodu som túto novelu ja pochopil ako novelu na prechodné obdobie, ktorá by však nemala viesť k tomu, že by fond zanikol. Bolo by to veľmi zlé. Reálne skutočne možno očakávať to, že pokiaľ sa zmenia povinné poplatky na dobrovoľné, tak jednoducho tie dobrovoľné poplatky nebudú dovozcovia ani vývozcovia odvádzať.

    Máme dve možnosti, dámy a páni, je to teraz na vás. Buď sa rozhodneme pre alternatívu, že prejdeme len na dobrovoľné príspevky. Ja by som sa predsa len za túto alternatívu prihováral s tým, že by Národná rada mohla prijať uznesenie, ktorým by zaviazala vládu a ministerstvo hospodárstva, aby v spolupráci s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou na základe tohto uznesenia vypracovali postup, akým budú sledované a akým spôsobom budú zabezpečovať, aby príspevky do tohto fondu boli odvádzané i naďalej.

    Súhlasím s pánom poslancom Cagalom v tom, že v poslednom čase aj ja som dostal vyjadrenia od predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov, že by skorigovali svoj pôvodne pozitívny návrh na to, neodvádzať povinné poplatky, a že by možno na prechodné obdobie na dobu jedného roka, dajme tomu, sme mohli ešte uvažovať o povinných odvodoch.

    Navrhujem z tohto dôvodu, aby sme si vyjasnili túto otázku aj v poslaneckých kluboch, aby sme o tomto zákone hlasovali v utorok alebo v stredu budúci týždeň, vytvorili si teda časový priestor, aby sme to mohli dôkladne prediskutovať. Predložím so svojimi spolupracovníkmi aj na základe rokovania s Asociáciou zamestnávateľských zväzov návrh, že ak by sme sa rozhodli pre alternatívu, ktorú ale skutočne z dôvodu kompatibility s Európskou úniou preferujem, to jest prestať platiť povinné odvody, prejsť na dobrovoľné príspevky, tak akým spôsobom zabezpečíme alebo budeme vidieť životaschopnosť fondu aj naďalej.

    Čo sa týka ostatných pripomienok, pán poslanec Delinga upozornil na vec, na ktorú som už aj ja predtým upozornil pána spoločného spravodajcu, takže súhlasím s tým, aby bod 3 bol zaradený do skupiny bodov, ktoré treba schváliť. A pán poslanec Maňka upozornil na riziká, o ktorých vieme, ktoré práve treba zapracovať. Fond má také tri hlavné činnosti, ktoré možno v predkladacej správe ste trošku opomenuli, dosť dobre vybudované delegatúry, ale najmä perfektne vybudovaný informačný systém, v ktorom treba pokračovať. Ja som si preveril a do istej miery som sa oboznámil so spôsobom, ako boli použité investičné prostriedky na budovanie tohto informačného systému. Je potrebné v tom pokračovať, a aj keď by vznikla nová spoločná veľká agentúra na podporu zahraničného obchodu a zahraničných investícií, určite by na tomto informačnom systéme stavala.

    Na ministerstve hospodárstva je teraz návrh dohody o spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, ktorá sa bude podpisovať buď na úrovni ministrov, alebo štátnych tajomníkov, to nie je podstatné, ale vecné zameranie tohto návrhu je orientované na zdokonalenie spolupráce medzi delegatúrami a obchodnými zastupiteľstvami na našich ambasádach.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo.

    Vzhľadom na to, že v rozprave bola pripomienka pána poslanca Delingu, len by som chcel ešte raz zopakovať, ospravedlňuje sa, ak v rýchlosti, keď som čítal, došlo k nedorozumeniu, ešte raz zopakujem, aby bolo jasné potom hlasovanie. Navrhoval som, aby sa o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 16 hlasovalo spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 1, 10, 12 a 15 neschváliť ich. Je to už teraz v súlade, presne tak ako to chcel pán Delinga, aj ako uviedol pán minister.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovali by sme ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami.

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja sa hlásim už 20 minút, aby som vám pripomenul, že 17. bodom pokračovania 22. schôdze je práve návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a namiesto toho sme rokovali o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Iste viete, že na zmenu programu je potrebné, aby tento návrh na zmenu programu predložili najmenej tri poslanecké kluby a aby sa o tom návrhu hlasovalo a že nie je možné, aby ste vy ako predsedajúci zmenili program schôdze bez toho, aby ste si dali odsúhlasiť snemovňou. Ak nebudete akceptovať zákony, a zákon o rokovacom poriadku je stále platným zákonom, tak potom spôsobíme v štáte anarchiu, veď aj vaša funkcia je odvodená od nášho právneho systému. Ak nebudete vy rešpektovať zákony, tak potom ani ostatní občania nebudú musieť rešpektovať vaše postavenie a takto by sme to, myslím si, nemali v našom štáte viesť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,

    ktorý prerokúvame v druhom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 305 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 305a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister hospodárstva pán Ľubomír Harach.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky 7. septembra 1999 schválila zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Tento zákon výrobcom umožní liberálnejší prístup na trh s výrobkami bez ich povinného schvaľovania či certifikácie s výnimkou takzvanej regulovanej oblasti z hľadiska bezpečnosti a zdravotnej nezávadnosti výrobkov. Takéto riešenie si však vyžaduje prísnejšie posudzovanie zodpovednosti výrobcov za výrobky, ktoré uvádzajú na trh. Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý uvádzam, bude tou právnou normou, ktorá upraví zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom, a to prísnejšie, ako bola upravená doteraz podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.

    Podľa doterajšej právnej úpravy bola zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom založená na princípe zavineného porušenia právnej povinnosti. Na uplatnenie zodpovednosti sa teda vyžadovalo, aby boli splnené dve podmienky, že škoda bola spôsobená porušením povinnosti, ktorú výrobcovi ukladal právny predpis, a zároveň bola zavinená, t. j. spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, pričom zavinenie sa predpokladalo, ale ten, kto škodu spôsobil, sa mohol zodpovednosti zbaviť, ak preukázal, že škodu nezavinil. Navrhovaná právna úprava je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, tak ako je to napríklad pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov alebo pri zodpovednosti za škodu spôsobenú obzvlášť nebezpečnou prevádzkou.

    Pri posudzovaní zodpovednosti výrobcu nebude potrebné preukazovať, či výrobca porušil právny predpis alebo technickú normu, ak bol výrobok vadný. Ani objektívna zodpovednosť výrobcu však nie je absolútna a v prípadoch taxatívne uvedených v zákone, konkrétne v § 5 ods. 1 písm. a) až e), sa uvádzajú dôvody, keď sa výrobca zodpovednosti zbaví. Objektívna zodpovednosť výrobcu sa bude vzťahovať iba na tie výrobky, ktoré sú určené na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a ktoré poškodenej osobe na tento účel aj slúžili. Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadnými výrobkami, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, sa bude posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy zodpovednosti za škodu. Podľa doterajšej právnej úpravy zodpovednosti za škodu sa budú posudzovať tiež tie prípady, kde škoda nie je vyššia ako 5 tis. Sk.

    Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom je úplnou implementáciou smernice Európskej únie číslo 85/374 EHS o zbližovaní zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za výrobok a jej zmeny vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34 ES, ktorou boli do definície výrobku zahrnuté aj primárne poľnohospodárske produkty a zverina.

    Prijatie zákona je významným prostriedkom na zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ako aj jednou z podmienok fungovania spoločného trhu s voľným pohybom tovaru. V oblasti ochrany spotrebiteľa má výrazne preventívny účinok. Na jednej strane vytvára prostredie liberálnejšieho uvádzania výrobkov na trh bez zásahov štátnych orgánov do rozhodovania výrobcov v procese výroby, na druhej strane sa na výrobcov vytvára tlak, aby venovali pozornosť kvalite svojich výrobkov, a to nielen vo výrobnej, ale aj v predvýrobnej fáze, ako aj vo fáze ich distribúcie spotrebiteľovi. Výrobca tiež zodpovedá za vady výrobku aj v prípadoch, keď požiadavky na výrobok nie sú upravené ani právne, ani technickým predpisom alebo ak sú upravené len všeobecne.

    Navrhovaný zákon má jednoznačne povahu občianskoprávnej normy. Predpokladalo sa, že táto právna úprava bude zahrnutá do nového Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na ukončenie rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku až po roku 2000 nie je možné v súvislosti s integračnými cieľmi Slovenskej republiky, ako aj v nadväznosti na zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody ponechať zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom podľa doterajšej právnej úpravy.

    Pripomienky a pozmeňujúce návrhy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, jej legislatívneho odboru, v znení pripomienok a návrhov vznesených pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady akceptujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    som presvedčený, že navrhovaný zákon z hľadiska predmetu a spôsobu právnej úpravy ako lex specialis vhodne precizuje ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Posilní istotu spotrebiteľov a uľahčí uplatnenie práva na náhradu v prípadoch, keď im bola škoda spôsobená vadným výrobkom. Prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Hókovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru k jednotlivým návrhom uvedeným v spoločnej správe.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Dostali ste to ako tlač číslo 305.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 413 zo 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999 výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 153 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 155 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 71 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 79 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 148 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode číslo III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Sú to body 1 až 8. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 6, 7 a 8 spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch číslo 3 a 5 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Súčasne poveril uznesením číslo 153 z 19. októbra 1999 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som. Môžete otvoriť rozpravu k spomínanému bodu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som dostal jednu prihlášku do rozpravy pani poslankyne Tóthovej. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    vážení hostia,

    predkladaný legislatívny návrh je právny predpis, ktorý sa významnou mierou dotýka našich občanov ako spotrebiteľov. Do týchto vzťahov naši občania chtiac-nechtiac vstupujú takmer každodenne, i keď si to neuvedomujú. Fáza uvedomenia si svojho postavenia nastáva, ak príslušný výrobok nemá požadované parametre a keď nastupujú zodpovednostné vzťahy. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že predložený návrh má za cieľ poskytnúť spotrebiteľovi vysokú úroveň jeho ochrany.

    Dovoľte mi, aby som hovorila o téme, či predložený legislatívny návrh skutočne zabezpečuje vysokú úroveň jeho ochrany. Osobne som toho názoru, že nie. Nie preto, že v § 6a sa v pojme bezpečný výrobok, o čom sa už aj pán minister zmienil, dáva taká pojmová definícia, ktorá je stavaná gumovo. Gumovo v prospech výrobcu, a nie v prospech ochrany spotrebiteľa.

  • Hlasy v sále.

  • Vy máte teraz prerokovaný zákon o ochrane spotrebiteľa. Vadný výrobok? A je tam pojem aj bezpečný výrobok? Nie, prepáčte, to, čo som hovorila, nechtiac vás budem ešte raz s tým obťažovať, pretože v každom prípade vystúpim k legislatívnemu návrhu o ochrane spotrebiteľa, čo bude onedlho, takže ja nezabudnem a vy asi tiež nie, čo som hovorila.

    Ďakujem vám za porozumenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    hostia,

    najprv mi dovoľte, aby som povedal, že veľmi vítam tento vládny návrh zákona, ktorý vyplní základnú medzeru v našom právnom systéme a podstatne prispeje k ochrane práv spotrebiteľa, čo, dúfam, skvalitní náš každodenný život a najmä ochráni častokrát bezmocného spotrebiteľa pred tým, aby bol poškodený.

    Zároveň by som rád podčiarkol tie slová pána ministra, keď povedal, že ide o jednu zo základných noriem, na základe ktorej sa bude budovať tá časť Občianskeho zákonníka, ktorá bude hovoriť o týchto náležitostiach. A práve preto, že zákon lex specialis je tu, tak by som veľmi rád využil túto príležitosť a dal malý návrh, ktorý by pomohol odstrániť jednu takú terminologickú škvrnku v slovenskej terminológii, keď používa slovo "vadný". Preto navrhujem v celom texte zákona vrátane nadpisu namiesto slova "vadný" vložiť slová "chybný" ("vadný"). Vysvetlím prečo.

    Najčistejšou formou by bolo vymeniť slovo "vadný" za rovnocenný slovenský ekvivalent "chybný". Keďže sa však v našom právnom systéme toto slovo, čo sme zdedili z tvorby nášho zákonodarstva, ktoré bolo prevzaté z českej terminológie, mohlo by dôjsť k istým nepresnostiam alebo vo výkladoch k chybám. A preto podávam tento návrh. Keď som to konzultoval s legislatívcami, tak vraveli, že ide o veľmi dobrú príležitosť, ako postupne vymeniť tento chybný termín presným, správnym termínom. V slovensko-českom a opačnom slovníku je slovo "vadný" úplne ekvivalentné slovu chybný. V slovenskom jazyku sa slovo "vadný" nevyskytuje. Preto som si dovolil predniesť tento návrh. Myslím si, že toto je ideálna príležitosť. Vzniká základná právna norma, ktorá definuje chybný výrobok, ktorá takýmto prechodným ustanovením v tomto zákone nespôsobí nijaké zmätky, ale naopak môže prispieť k ďalšiemu vyčisteniu slovenskej právnej terminológie od nespisovných slov.

    Odovzdávam teda návrh aj s príslušnými 15 podpismi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    veľmi stručne by som chcel zareagovať na predrečníka pána Hudeca. Chcem iba konštatovať, že v ústavnoprávnom výbore sme sa zaoberali obsahom termínu chybný a vadný, a nielen v ústavnoprávnom výbore, ale aj pri diskusiách s inými právnikmi sme došli k názoru, že to nie je to isté. Výrobok môže byť vadný a nemusí byť chybný. Bol by som nerád, keby vďaka jazykovedcom sa zavádzali nové právne pojmy, ktoré nemajú ten istý význam na tomto istom mieste. Keď si kúpite bicykel, ktorý je v zásade technicky v poriadku, nemá chybu, ale má vadu, ktorá spočíva v niečom inom, trebárs že je nepoužiteľný, tak ten bicykel je vadný, nie je chybný. Práve toto rozlišujeme a bol by som rád, keby sme toto rozlišovanie zachovali aj do budúcnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán minister Harach.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    teda panie poslankyne, páni poslanci,

    ja som do istej miery aj na základe upozornenia legislatívcov ministerstva hospodárstva túto námietku očakával, pretože sa objavovala aj vo výboroch. Pán poslanec Kresák odpovedal, akým spôsobom zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Skutočne som si nechal preveriť a je pravdou to, že aj bezchybný výrobok môže byť vadný. A ešte chcem povedať, že napríklad Slovník slovenského pravopisu poznal pojem vada, vadný výrobok, ale aj Krátky slovník slovenského jazyka z roku 1987, aj 1997 uvádza pojem vadný, vada s vysvetlením chyba, kaz, nedostatok, ale aj v reči práva formálny nedostatok, čo znamená, že výrobok nevykazuje chyby, bezchybný výrobok, ale vykazuje formálne vady.

    Ja som si osvojil stanovisko legislatívy v tom, že aj z hľadiska kontinuity právneho jazyka by bolo dobré, keby tento zákon prešiel s touto terminológiou, pretože nie je možné ani z hľadiska nášho procesu meniť názov zákona. To jednoducho nemôžeme už teraz urobiť, ale nepodceňoval by som túto pripomienku, ktorá smeruje k čistote štátneho jazyka, k čistote slovenského jazyka, a možno by bolo dobré pri tvorbe tých nosných legislatívnych noriem, ktorým je Občiansky zákonník a ďalšie veľké normy, keby sa predtým urobila možno istá, takpovediac veľmi kvalitná, široká jazyková príprava, aby sme sa možno v tom budúcom spracúvaní našich legislatívnych noriem tomuto vyhli.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca k rozprave. Nie.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu, ktorý uvádza pán minister Harach, je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 319 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 319a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnil minister hospodárstva pán Harach.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 1993. Za jeho šesťapolročné pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa prax ukázala, že táto právna norma je stále živá a podlieha potrebe jej ďalšej právnej úpravy. Jednou z potrieb, ktorá je previazaná aj na Európsku úniu, je potreba zmeny prístupu filozofie zákona v tom zmysle, že občan - spotrebiteľ musí na spotrebnom trhu kupovať alebo inak nadobúdať do vlastníctva iba bezpečný výrobok. Táto skutočnosť sa premietla aj v predkladanom návrhu zákona, keď na rozdiel od predchádzajúceho znenia sa vymedzuje definícia bezpečného výrobku v novom ustanovení § 6a. Táto skutočnosť bezprostredne nadväzuje aj na zákon, ktorý som uvádzal v bode 32, a to vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. A nadväzuje aj na zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, ako aj o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol schválený na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky tri zákony z pohľadu bezpečného výrobku do seba zapadajú. Vláda ako predkladateľka návrhu zákona si, žiaľ, nemôže osvojiť návrh pána poslanca Kalmana z výboru pre ochranu práv národnostných menšín a etnických skupín, ktorý navrhol v § 6a ods. 2 vypustiť z tohto ustanovenia časť vety nasledovného znenia - citujem to preto, pán poslanec, lebo o tomto zrejme bude diskusia a treba to diskutovať: "Alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno považovať za prijateľné pri používaní výrobku v súlade s vysokým stupňom ochrany života, zdravia a majetku spotrebiteľa." Vypustenie takto navrhnutého znenia z § 6a by znamenalo, že Slovenská republika neimplementuje Smernicu Rady Európy číslo 92/59. Táto skutočnosť môže znamenať výhradu voči Slovenskej republike zo strany krajín Európskej únie. Podľa nášho názoru každý výrobok určený pre spotrebiteľa svojím charakterom predstavuje minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno považovať za prijateľné pri používaní výrobku. A charakter tohto minimálneho nebezpečenstva obyčajne spočíva v zručnosti, niekedy v špeciálnych preškoleniach, ako aj v samotnom charaktere výrobku.

    Príklad. Klasický kuchynský nôž, ktorý, keď ho používa dospelý spotrebiteľ, predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ale v rukách dieťaťa môže predstavovať väčšiu formu nebezpečenstva. Preto predkladateľ návrhu zákona nemôže súhlasiť s vypustením uvedenej časti. Skutočnosť, že zákon má charakter zmiešanej právnej normy, a to normy verejnoprávnej s prvkami normy civilnoprávneho predpisu, sa premietla do faktu, že predkladateľ návrhu zákona sa snaží v negatívnom ponímaní definovať dobrý mrav. Vychádza zo skutočnosti, že na území Slovenska od histórie v rámci Všeobecného občianskeho zákonníka sa tento pojem používa, hoci doteraz nebol definovaný.

    Predkladateľ návrhu zákona vychádza zo zmyslu zásady, čo je proti dobrým mravom, nemôže byť nárokované ex bona fide. Pojem dobrého mravu hrá v súkromnoprávnom prostredí, ale aj vo verejnom prostredí podstatnú úlohu akéhosi barometra spoločenského cítenia. Nespochybniteľným a samozrejmým jadrom dobrých mravov sú odpradávna hodnoty, ktoré stmeľujú a udržujú pohromade spoločenstvo ľudí. Ide najmä o zmysel pre povinnosť, prirodzenú úctu k právam a povinnostiam iných, prirodzený rešpekt k človeku ako súčasti spoločnosti. Z hľadiska myšlienky prirodzeného práva existuje medzi právnym systémom a morálkou veľmi úzky vzťah. Z pohľadu verejnoprávnej normy a normy súkromnoprávnej i obchodnej dobré mravy sú východiskom na korekciu neprijateľných, často neférových zmluvných ustanovení začlenených do zmlúv na základe nerovného postavenia a vyjednávacích schopností zmluvných strán.

    I napriek existencii zvláštnych zákonov zostáva dobrý mrav účinným nástrojom ochrany ekonomicky slabšej strany pred zneužitím a využitím výhod ekonomicky silnejšie postavených strán. Vychádzajúc z týchto platných tradícií, z tradícií obchodovania, ktoré sa postupne, ale isto vytvárali aj na území Slovenska v zákonnej forme prostredníctvom Obchodného zákonníka, boli dobré mravy postavené na tradíciách morálky. Aj v súčasnosti, keď je často amorálnosť povýšená v obchodných rokovaniach a podobne na zvyklosť, je potrebné sa s týmto problémom vyrovnať.

    Preto vláda Slovenskej republiky v predkladanom návrhu zákona zákonnou formou vyhlasuje, že všetko, čo je spôsobilé privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a všetko to, čo využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody, nebude podliehať pod právnu ochranu a bude považované za konanie v rozpore s dobrým mravom. Na základe takto postavenej negatívnej definície ju bude možné využiť súdmi alebo orgánmi miestnej štátnej správy. Spotrebiteľ je v našom právnom poriadku chránený nielen zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom, Trestným zákonom, ale aj zákonom o priestupkoch. Využitie definície dobrého mravu sa bude dať preto využiť aj v týchto odvetviach práva, ako aj v obchodnoprávnych konaniach.

    Predkladaná novela návrhu zákona na základe princípov zjednocovania krajín Európskej únie upravuje aj náležitosti označovania výrobkov vo všeobecnom zmocňovacom ustanovení do § 10 v novom odseku 6. V súvislosti s tým, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona obsahuje ako informačný materiál návrh vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní hluku spotrebičov pre domácnosť. Návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti označovania materiálov používaných v hlavných častiach obuvi a návrh vyhlášky o označovaní a metódach stanovenia chemických a fyzikálnych vlastností krištáľového skla.

    Informačné povinnosti pre spotrebiteľa, ktoré sa poskytujú v písomnej forme, budú poskytované v štátnom jazyku, čím sa dosiahne súlad medzi zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o štátnom jazyku. Na túto úpravu nadväzuje aj legislatívna úprava § 24 ods. 4, kde sa do sankcií vkladá aj možnosť uloženia sankcie za porušenie informačných povinností poskytovaných v štátnom jazyku. Táto úprava nadväzuje na nedávno schválený a od 1. septembra účinný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorým sa zrušili sankcie upravované pôvodným § 10 zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov. Sankcie ukladané podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v konkrétnom prípade sa budú môcť uložiť aj formou blokových pokút do výšky až 5 tis. Sk.

    Ďalšie legislatívnotechnické úpravy návrhu zákona si vyžiadala reálna prax. Poznatky o tejto praxi sme získali aj z podkladov krajských úradov, okresných úradov, miestnej štátnej správy, ako aj od predstaviteľov Slovenskej obchodnej inšpekcie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na to, že v súčasnosti sa okrem iného pracuje aj na zákone o podomovom a zásielkovom predaji, a predovšetkým zásielkový predaj sa realizuje a bude realizovať prostredníctvom takzvaných typových zmlúv, bolo potrebné novelizovať ustanovenia o typových zmluvách. Novonavrhovaným znením § 23a sa prihliada na definíciu dobrého mravu uvedeného v § 6 ods. 3, pričom typové zmluvy vychádzajúce z tejto definície nesmú obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutia služby, ako sme toho často svedkom, na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu. Takto definované podmienky, ktoré nesmie obsahovať typová zmluva, sa do nášho právneho poriadku zapracúvajú po prvýkrát, keď do tohto obdobia platil zákon číslo 111/1927 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalých obchodných praktikách. Toto vymedzenie podmienok typovej zmluvy fakticky zamedzí možnostiam uskutočňovania lavínových obchodov, organizovania a uskutočňovania takzvaných pyramídových hier a pomôže aj orgánom činným v trestnom konaní pri definovaní skutkovej podstaty trestného činu, nedovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier s prihliadnutím aj na zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.

    V nadväznosti na potreby praxe a realitu zániku obvodných úradov miestnej štátnej správy bolo potrebné vykonať aj legislatívne úpravy v zákone číslo 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa a v zákone číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení živnostenského zákona.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, nediskutujte s poslancami.

  • V zákone číslo 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa ide o závažnú úpravu v tom, že sa vypúšťa § 8 a tento sa systémovo začlenil do § 23 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného § 23 je najpodstatnejšia skutočnosť, že výrobcovia, dovozcovia alebo predávajúci musia na základe nariadenia orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinností stanovených zákonom, publikovať upozornenia na riziká výrobkov a v prípade ohrozenia života, zdravia alebo majetku spotrebiteľov môžu dozorné orgány zakázať dodávanie a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb, nariadiť účinné a bezprostredné stiahnutie výrobkov z obehu, a ak je to potrebné, navrhnúť aj jeho zničenie na náklady kontrolovanej osoby, ako aj uzavrieť prevádzkareň až do vykonania nápravy.

    Dámy a páni, v zákone číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení živnostenského zákona bolo potrebné predovšetkým upraviť periodicitu konania príležitostného trhu. Niektoré obce povoľovali konanie príležitostných trhov fakticky neobmedzene a príležitostný trh tak nadobúdal charakter stálych trhovísk, pričom sa obchádzali dôležité ustanovenia zákona o predaji niektorých druhov tovarov len v stánkoch s trvalým stanovišťom a ďalšie ustanovenia zákona.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, uchádzam sa týmto o vašu priazeň vo viere, že aj vaším pričinením občan - spotrebiteľ na prelome tisícročia sa dostane na úroveň takej právnej ochrany pri poskytovaní služieb a predaji výrobkov, aká mu právom prináleží.

    Iné pripomienky, ktoré boli uplatnené na zasadnutiach výborov Národnej rady a pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady po ich úpravách si osvojujem a s nimi súhlasím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.

    Pán poslanec Prokopovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 319), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 415 zo 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 154 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 156 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 12. októbra 1999 a uznesením číslo 204 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 72 odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 80 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona 7. októbra 1999 a uznesením číslo 68 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval vládny návrh zákona 12. októbra 1999 a uznesením číslo 63 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 149 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcej časti tejto správy vyplývajú viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Máte ich uvedené pod bodom IV spoločnej správy a sú to doplňujúce návrhy číslo 1 - 28. Keďže všetci ste ich dostali v dostatočnom časovom predstihu, nebudem všetky tieto doplňujúce návrhy čítať. Každý ich má pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

    1. O bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 28 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    2. O bodoch 6, 9, 10, 13, 14, 20 a 27 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako som ich predniesol v tejto spoločnej správe. Súčasne ma poveril uznesením výboru číslo 154 z 19. októbra 1999 ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som so spoločnou správou a odporúčam, aby ste otvorili k tomuto bodu programu rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal jednu prihlášku písomne od pani poslankyne Tóthovej. Ďalej sa hlási pán poslanec Kalman. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    milí hostia,

    ešte raz prijmite moje ospravedlnenie, že som vás svojím vystúpením v predchádzajúcom bode zaťažila, keďže som si pomýlila číslo tlače. Veľmi stručne zopakujem, že zákon o ochrane spotrebiteľa je očakávaný právny predpis občanmi, ktorí sa do týchto vzťahov dostávajú, i keď nevedia, takmer každý deň, a svoju situáciu a svoje práva začínajú uplatňovať, respektíve začínajú si ich uvedomovať až v prípade, ak dôjde k porušeniu niektorých ustanovení, a ak zistia, že výrobok, ktorý si ako spotrebiteľ kúpili, nemá parametre a tie požiadavky, ktoré predpokladali.

    Predložený legislatívny návrh je návrh, ktorý skutočne zosúlaďuje náš právny poriadok určitým krokom s právom Európskej únie. Ešte za môjho pôsobenia Inštitút aproximácie práva sa dosť výrazne angažoval pri preklade príslušných smerníc, ktoré boli podkladom vypracovania tohto legislatívneho návrhu.

    Ako prvú svoju pripomienku si dovolím mať pripomienku k § 6a k vymedzeniu pojmu "bezpečný výrobok". Z hľadiska legislatívneho tu ide o definovanie pojmu, ktoré je vždy citlivou otázkou, pretože definovaný pojem potom v praxi je aplikovaný na konkrétne prípady v súlade a len v súlade s pojmovými znakmi uvedenými v definícii. To znamená, že pri posúdení všetky pojmové znaky musia byť naplnené.

    Ja ako členka výboru pre ľudské práva a národnosti som už pri prerokúvaní tohto legislatívneho návrhu vo výbore upozorňovala, že § 6a ods. 2 nie je dobrým legislatívnym vymedzením pojmu "bezpečný výrobok". Ak ja chcem vymedziť tento pojem, musím dať také pojmové znaky, ktoré budú garantovať spotrebiteľovi, že výrobok, ktorý si kúpi, ho v žiadnom prípade neohrozí a žiadne nebezpečenstvo vzhľadom na existujúci stav poznatkov vedy, techniky a iných odborov na daný výrobok nemá výrobok také vlastnosti, ktorý by akúkoľvek nebezpečnosť pripúšťal. To znamená, že to, áno, musí byť presne vymedzené a ja musím mať istotu, že všetci, ktorí robili v skúšobníctve alebo ktorí vyrábali výrobok, mi stopercentne garantujú, že na základe ich znalosti je to stopercentne, opakujem stopercentne v poriadku a vtedy je výrobok bezpečný.

    A pozrime sa na pojmové vymedzenie, ktoré nám tu núka vládna legislatíva. Bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za bežných alebo reálne predpokladaných podmienok jeho používania nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku, a teraz je dodatok, alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno považovať za prijateľné pri používaní výrobku v súlade s vysokým stupňom ochrany života, zdravia a majetku spotrebiteľa.

    Vážení, tuším zo mňa aj z vás a hlavne z občanov si legislatíva robí žart. Čo je to za bezpečný výrobok, ktorý už má nejaké napísané, že minimálne nebezpečenstvo? Kto posúdi hranicu minimálnosti? Kto? Zo zákona sa to nedozviem, ale aj keby to tam bolo perfektne napísané, nemôžem s tým súhlasiť, lebo len čo je akékoľvek nebezpečenstvo, aj to najmini, mini minimálnejšie, tak už to nemôže byť bezpečný výrobok. Z logickej stránky stavby tohto pojmového vymedzenia je taká hrubá logická chyba, ktorá musí každému, kto má základy logiky na právnickej fakulte, udrieť do očí. Hovorí sa, nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, a v tej istej vete sa hovorí, predstavuje len minimálne nebezpečenstvo.

    Vážení, tak čo je toto za hlúposť? Tak žiadne, naraz garantuje legislatíva, a potom zase pripúšťa. Ale no veď to je úplne nelogické, to je úplne lajdácka legislatívna práca, ktorú by som ja ani do Legislatívnej rady nepustila a vrátila ministrovi hneď s tým, aby si urobil poriadok v rezorte. Ja som to totiž tak robievala a ministri museli chodiť aj do Legislatívnej rady, hoci ma za to nemali radi. A ďalej, ktoré možno považovať za prijateľné - to minimálne nebezpečenstvo - pri používaní výrobku. Vážení, kto bude ďalej posudzovať to minimálne nebezpečenstvo, ktoré je prijateľné a neprijateľné.

    Vážení, tak nebudem to naťahovať, summa summarum § 6a ods. 2 je úplná hlúposť, ktorá podľa môjho názoru nemôže uzrieť svetlo sveta. Preto som jednoznačne toho názoru, že toto musí byť preformulované, keďže ide o kardinálny pojem ochrany spotrebiteľa. Ja totiž v prvom rade spotrebiteľa musím chrániť bezpečným výrobkom. To je kardinálna otázka ochrany spotrebiteľa.

    Ďalej v bode 8 § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: Citujem odsek 3, pán minister si to už listuje. "Fyzická osoba predávajúca trvale na trhových miestach rastlinné a živočíšne výroby z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti je povinná" striktne "povinná predložiť správcovi trhoviska doklad o vlastníctve alebo nájme poľnohospodárskej pôdy, jej výmere" a tak ďalej. Nebudem citovať doslova, ale myšlienku vládneho programu, ako sa budú drobnochovatelia, drobné podnikanie podporovať.

    Vážení, keď chcem podnikať, že na svojom dvore, áno, alebo v malej záhradke, alebo na priedomku, alebo za domom, budem chovať zajace, a tým si prilepším svoju situáciu, tak toto vy úplne vylučujete. To je len jeden prípad, nebudem tu hovoriť ďalšie, pretože existujú. K tomu, aby som chovala zajačikov a predávala ich na trhu ako výsledok svojej práce, nemusím mať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy ani nájomnej, pretože okolo rodinného domu môžem mať záhradu aj osem árov alebo priestor, nemusí to byť záhrada, priestor okolo domu, ktorý je súčasťou stavebného pozemku. Takže toto je ďalšia hlúposť, ktorá to obmedzuje a dáva zábranu toho, čo vy v programovom vyhlásení prezentujete.

    Tretia moja poznámka. Mám dobrú pamäť a veľmi živo si pamätám, keď sme tu prerokúvali zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Vtedy ste vyhodili nielen inšpekciu, ale aj určité povinnosti, v rámci ktorých bola povinnosť, aby každý výrobok, ktorý sa predáva na našom trhu, bol, respektíve povinne bol doplnený návodom na použitie konkrétneho výrobku, informáciou o parametroch tohto výrobku v slovenskom jazyku, aby naši občania vedeli, čo kupujú. Je to veľmi logické a myslím si, že aj občania si to vyžadujú. Vtedy sme boli viacerými a hlavne pánom podpredsedom vlády Fogašom svätosväte ubezpečovaní, že nič sa nedeje a že táto otázka bude riešená v zákone o ochrane spotrebiteľa. Naša námietka, že potom zákon o ochrane spotrebiteľa mal byť súčasne predkladaný so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín, ste neakceptovali. Vystúpila som s námietkou, že zhoršujeme právnu situáciu občanov, vystúpila som s námietkou, že tu vzniká čas, keď bude možné predávať výrobky bez návodu na použitie, čo zhoršuje postavenie našich občanov ako spotrebiteľov. Ubezpečenie bolo, že už šmahom je táto novela zákona v parlamente. Nestalo sa.

    Osobne som zistila v Baumaxe, v ďalších predajniach, ba dokonca aj v lekárni, že boli predávané a sú predávané výrobky už bez návodu na použitie v slovenskom jazyku. Obchodník je tvor prispôsobivý, obchodník je tvor veľmi pružný, totiž obchodovať môže len ten, kto má takúto vlastnosť, obchodník má snahu znižovať náklady, ktoré predražujú jeho výrobok. Čiže ja tu vo svojom vystúpení neútočím na predajcov, pretože každý šikovný obchodník sa pohybuje v právnom priestore v takých povinnostiach a dimenziách, aké mu platné právo dáva. Ale som nespokojná s vládnou legislatívou, ktorá toto umožnila. Totiž oni nič neporušili, oni sa správajú v súlade s právom. Ale ako ja prídem k tomu ako spotrebiteľka, ak mám konkrétny prípad, keď som si chcela kúpiť v Baumaxe žiarič do kúpeľne, že bol návod jedine v anglickom jazyku. Žiaľ, anglický jazyk neovládam, jazyky, ktoré ovládam, tam neboli a potrebovala som vedieť spotrebu, kde, aké vzdialenosti, či si tento konkrétny môžem v parametroch svojich malej kúpeľne nainštalovať a podobne.

    Veľkým záujmom, keď som tento legislatívny návrh čítala, som hľadala úpravu tejto otázky, ktorú ste tak svätosväte sľubovali. No v dôvodovej správe som našla, že veľmi pekne píšete, že novela zákona okrem iného spresňuje aj informačné povinnosti, zdôrazňujem povinnosti predávajúceho voči spotrebiteľovi. Akákoľvek informácia určená spotrebiteľovi poskytujúca sa písomnou formou sa musí napísať spotrebiteľovi a poskytnúť v štátnom jazyku. Veľmi som sa potešila, ale keď som si to porovnala s textom, ktorý znie, tak ma to úplne zmrazilo.

    Bod 10 v § 10 ods. 1 v prvej vete sa za slová "o množstve" nahrádza bodkou a vkladajú sa slová: "Ak to povaha a účel použitia výrobku vyžaduje, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby boli označené aj údajmi o" a teraz som... Pardon, citujem nesprávnu stranu, dôvodová správa bod 10, nie nie je to. Ospravedlňujem sa, nenechala som to na lavici, Martuľa, pani poslankyňa Podhradská?

  • Hlasy v sále.

  • No môžem to povedať voľne, ale väčšiu údernosť by to malo, keby som to odcitovala. Poviem vám voľne. Je tam formulácia, ktorá pripúšťa úvahu predávajúceho, čiže môže posúdiť, či teda tieto informácie dá alebo nedá.

    Vážení, to je rozpor dôvodovej správy a ustanovenia zákona, pretože z formulácie, že posúdi, nevyplýva povinnosť, ako to sľubuje dôvodová správa a ako to bolo sľúbené. Už to mám: Ak to povaha a účel použitia výrobku vyžaduje. Kto to posúdi? Ak ja ako predávajúca mám posúdiť, či to povaha a účel použitia vyžaduje, tak ja si poviem, to povaha nevyžaduje a nikto ma nemôže za môj úsudok volať k zodpovednosti. To nie je zabezpečenie práv a ochrana spotrebiteľa, ktoré v dôvodovej správe hovoríte, že dávate na vysokú úroveň jeho ochrany. Znižujete ju voči dovtedy platnému právnemu stavu, ktorý ste zrušili zákonom o používaní jazyka národnostných menšín. Že tomu tak skutočne je, je aj situácia, že nerobíte sankčný systém pri nesplnení tejto povinnosti.

    Legislatívne je úplne chybné, ak ja stanovím v zákone alebo chcem stanoviť nejakú povinnosť a nezakotvím zároveň sankciu za porušenie tejto povinnosti, ďalej kompetentný orgán, ktorý bude rozhodovať o porušení povinností a ukladať sankciu, neustanoví, aký postup musí byť, či sa tam bude vzťahovať zákon číslo 71/1961 Zb., ktorý v oblasti verejnej správy zabezpečuje ochranu a prerokúvanie právom chránených práv a záujmov a záujem spotrebiteľa na tom, aby bolo toto poučenie o použití a informáciu o parametroch výrobku, je nesporne jeho právom aj záujmom - a nestanovíte postup. A ďalej, keby ste aj to stanovili, nie je informácia v prípade, ak je nespokojný, ktoré opravné prostriedky ja na ochranu tohto môjho záujmu garantovaného zákonom môžem použiť.

    Z toho, čo som doteraz povedala a nechcem ešte ďalej vyargumentúvať, vyplýva, že kardinálny pojem nie je dobre stanovený, že predloženým legislatívnym návrhom dávate bariéru voči tomu, čo ste sľúbili vo vládnom vyhlásení, že budete podporovať drobné podnikanie, a po tretie nespĺňate to, čo ste pri prerokúvaní zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku tejto snemovni sľúbili, a za čo ste jednak horlili, že to určite bude upravené.

    Preto záver celého môjho vystúpenia môže byť len jednoznačný. Navrhujem predložený legislatívny návrh ako nespôsobilý, ako návrh, ktorý zhoršuje právnu situáciu občanov ako spotrebiteľov, vrátiť na prepracovanie predkladateľovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa hlási šesť pánov poslancov. Šiesty je pán poslanec Baco ako posledný. Prvý pán poslanec Kresák. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Ešte pán poslanec Kandráč.

    Pán poslanec Kresák vystúpi ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som veľmi stručne zareagoval na slová pani kolegyne Tóthovej. V prvom rade začnem s tým, že som veľmi rád, že pani kolegyňa použila slovné spojenie legislatívna vada na popísanie stavu, ktorý podľa jej právneho videnia zodpovedá skutočnostiam, ktoré popisuje, ale nepoužila legislatívnu chybu. Ďakujem veľmi pekne, lebo potvrdzuje to, čo som povedal, samozrejme.

    Ďalej mi ale dovoľte pokračovať trošička v stručnom komentári k jej názoru na obsah § 6a ods. 2, kde sa definuje bežný výrobok.

  • V tejto súvislosti by som chcel najprv vlastne zopakovať definíciu, ktorá bola namietaná, bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za bežných alebo reálne predpokladaných podmienok jeho využívania nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku, alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno používať za prijateľné pri používaní výrobku v súlade s vysokým stupňom ochrany života, zdravia a majetku. Táto definícia bola namietaná, pretože podľa kolegyne vlastne žiadne nebezpečenstvo nemá byť akceptovateľné. Nuž neostáva mi iba uviesť príklad bežného stola ako výrobku. Ja si myslím, že stôl je výrobok, ktorý je vyrobený na určitý účel, ale musím konštatovať, že každý stôl má hrany, o ktoré sa dá rozbiť hlava. A myslím si, že keď sa rozbije hlava o stôl, že to nepredstavuje azda to alebo dôvod na to, aby sme definovali stôl ako nebezpečný výrobok. A takýchto príkladov, samozrejme, z bežného života nájdeme milióny. Takže snažiť sa o akúsi definíciu výrobku, ktorý nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, nie je možné.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    tento zákon, ktorý je predložený a má zabezpečiť skvalitnenie ochrany spotrebiteľa, je mimoriadne dôležitým zákonom, nakoľko aj v týchto dňoch sme sa stretli s mnohými prípadmi, keď nekvalitné výrobky doslova ohrozovali spotrebiteľov. Jednoducho ochrana spotrebiteľa je veľmi dôležitá, lebo len čo pustíme do obchodnej siete také výrobky, ktoré spotrebiteľ v dobrej viere zakúpi s tým, že sa spoľahol na štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za skúšobníctvo a ostatné veci, a pripustili tento výrobok do normálnej obchodnej siete, vystavujeme ho určitým rizikám. Tu je vlastne štát, ktorý má tento nástroj a občan sa naň spolieha, lebo každý nie je odborník na všetko a nemôže tie výrobky preskúmať.

    Veľmi dôležitá v tejto súvislosti je aj tá časť, na ktorú upozornila pani poslankyňa, ktorá sa venuje tomu, že má byť v slovenskom jazyku aj návod na použitie a všetky informácie, ktoré spotrebiteľ potrebuje, a nie je možné, aby to bolo len podmienečne, aby tam neboli sankčné prostriedky, ako proste toho predávajúceho donútiť, aby to tam bolo. A vstupom zákona o jazyku menšín tu ešte stála otázka, či by tam mali byť návody a informácie aj v ďalších jazykoch, aby kupujúci mal tú vec komplexne predstavenú. A tu si myslím, že predkladatelia sú zaskočení so zvýšenými nákladmi, a preto sa možno toho aj boja, ale treba túto vec doriešiť a radšej zákon vrátiť a upraviť ho tak, aby mal všetky náležitosti na ochranu spotrebiteľa.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som sa tiež rada vyjadrila k § 10 ods. 1, kde sa hovorí o tom, že preklad do slovenského jazyka je vtedy, ak to účel a použitie výrobku vyžaduje. A ja by som sa chcela opýtať, ja si totiž myslím, že toto je veľmi dôležité, a som rada, že sa tu taký zákon prijíma, len ho, prosím vás pekne, zlepšime. Ja sa chcem spýtať na to, že kto je napríklad z hľadiska ochrany spotrebiteľa zodpovedný trebárs za to, ak tam aj ten preklad je, a ten preklad je o ničom. Ja mám osobnú skúsenosť, že sme kupovali krbové kachle, čo je tiež dôležité, aby človek ten návod mal dobrý, pretože tam ide o horľavý materiál, a keď sme si porovnali návod v nemčine a potom preložený do slovenčiny, tak to bolo diametrálne niečo iné. Dokonca sa tam uvádzali aj úplne iné vzdialenosti odstupu napríklad týchto kachieľ od komínovej steny. Iné sa tam uvádzali potreby, či tam má byť azbestová doska alebo nie. Toto je tiež podľa mňa ochrana spotrebiteľa. Ja si s tým poradím, keď je to v nemčine, ale čo obyčajný spotrebiteľ. A takisto sa to týka napríklad liekov. Určite ste sa každý z vás stretli s tým, že k niektorým liekom dostanete dokonca úplné, by som povedala, leporelo prekladov do rôznych, ja neviem akých jazykov, aj do malajčiny, ale jednoducho v slovenskom jazyku tam nič nenájdete, a to už ohrozuje nielen zdravie, ale aj život ľudí. Takže tento zákon áno, len by som prosila, keby sa tam nejako zvýraznili a sprísnili sankcie, aby ten spotrebiteľ bol ochránený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pre štát má byť prvoradou ochrana spotrebiteľa, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Plne súhlasím s kolegyňou Tóthovou, že pre nás poslancov je neprijateľné odsúhlasiť také znenie zákona, ktoré si vlastne odporuje. Ako príklad uvádzam § 6, kde na jednej strane je uvedené, že výrobok nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, ale na druhej strane je zase uvedené, že predstavuje minimálne nebezpečenstvo. Predsa každý výrobok, ktorý má atest, teda prešiel skúšobníctvom, musí zabezpečovať pre spotrebiteľa stopercentnú bezpečnosť. Toto by sme si mali uvedomiť.

    Taktiež nemôžem súhlasiť s benevolenciou textu tohto zákona, ktorý vlastne ponecháva na rozhodnutí obchodníka, či k výrobku, ktorý je dovezený zo zahraničia, doloží slovenský text alebo nie. V zákone o štátnom jazyku toto bolo garantované, ale, žiaľbohu, tým, že sme prijali zákon o jazyku národnostných menšín, toto vypadlo. Preto navrhujem, aby sme zákon s takýmto textom neprijali a aby sme ho vrátili na prepracovanie, pretože ešte raz opakujem, prvoradou pre štát aj pre nás poslancov má byť záruka bezpečnosti pre občana.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej mala len jednu poznámku. Skutočne v plnej miere potvrdzujem jej slová. Keď sa tu rokovalo v tomto parlamente o návrhu zákona o používaní jazykov menšín, vtedy sme upozorňovali na to, že zrušiť súčasne pri prijímaní tohto zákona v zákone o štátnom jazyku paragraf, ktorý upravuje sankcie pri porušovaní zákona o štátnom jazyku, je neprezieravé a že to vlastne okliešťuje zákon o štátnom jazyku a robí ho bezzubou normou. Vtedy podpredseda vlády pán Fogaš, podpredseda pre legislatívu, sľúbil, že sa všetky tieto veci dajú do súladu, keď sa bude novelizovať zákon o ochrane spotrebiteľa. Dnes máme túto novelu na stole a, žiaľ, musím konštatovať, že to, čo nám pán podpredseda vlády sľuboval, je to urobené veľmi nedostatočne. Ja som veľmi rada, že tu pani poslankyňa Slavkovská upozornila aj na ďalší rozmer tohto problému, lebo skutočne sa často v praxi stáva, že na výrobkoch nájdeme nalepené lístočky s takzvaným slovenským prekladom textu a ten text nie je totožný s originálom. Často sú tam veľmi závažné chyby v preklade, ktoré môžu uviesť spotrebiteľa do závažného omylu, ktorý ho môže ohroziť.

    Ani toto sa v tejto predkladanej novele nejakým spôsobom nerieši a myslím si, že pokiaľ celkom vypadli z tejto novely sankcie a pokuty za to, keď sa tento zákon nebude dodržiavať, keď tam naozaj nie je vyjadrené, kto bude kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, tak si myslím, že v podstate buď pán Fogaš jednoducho zabudol na to, čo tu sľuboval, alebo nás klamal vtedy, keď nám sľuboval, že sa to touto novelou vyrieši.

  • Pán minister, vy ste minister hospodárstva, ste nový, takže zoberte to, prosím, ako naozaj kolegiálne odporúčanie. Máte na ministerstve hospodárstva, je to vlastne hniezdo ultraliberalizmu, i keď vy ste z liberálnej strany, ale z komerčného hľadiska si dajte na to pozor, pretože chcem vás upozorniť na to, že napríklad veľa štátov využíva takéto možnosti, o ktorých tu hovorila aj pani kolegyňa Tóthová, na obchodnú ochranu. To má veľký aj ochranný účinok. Pretože je veľa výrobcov, kde najmä pri niektorých malosériových výrobkoch a tak ďalej sa im neoplatí robiť preklad. Tým vlastne vzniká priestor pre našich producentov. To je jedna vec.

    Druhá vec, čo chcem povedať, v zákone o potravinách to tak máme jasne napísané. Pri potravinách musí byť označovaný aj obsah, aj návod na použitie v slovenskom jazyku. Žiadna potravina sa nesmie doviezť na Slovensko. To si myslím, že patrí aj pre ostatné tovary, pretože naozaj na orientáciu toho spotrebiteľa to je nutné. A ešte raz poukazujem na to, že to má aj veľmi významný obchodný účinok. Prečo by sme to nevyužili? Ja vám poviem, že keď to tam dáte, z Európskej únie začnú sem chodiť nejakí páni a budú sa snažiť vás presvedčiť, že to nie je v poriadku. Ale neustúpte im, my sme pri potravinách neustúpili, dokonca do zákona o potravinách sme dali aj dátum výroby, lebo štandardne je len dátum konečnej spotreby. Európska únia to nakoniec akceptovala. V zákone vlastne máte ponechané na posúdenie obchodníka, či bude ten návod na použitie v slovenskom jazyku. To nemôže byť ponechané na jeho posúdenie, to musí byť rigorózne, meritórne bez akejkoľvek alternatívy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, poslanci,

    v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Tóthovej by som sa chcel zamerať na nie bezvýznamnú a samoúčelnú vec, na návody na použitie výrobkov. Toto považujem za veľmi významnú skutočnosť vzhľadom na to, že návod má praktický význam, a to tak ochranný, osvetový, ale aj náučno-inštruktážny význam. Zvážte, že medzi nami žijú aj starší občania, ktorí, samozrejme, že nevládnu cudzími jazykmi. Preto dávam do pozornosti predkladateľovi, aby toto označovanie, respektíve takýto návod na použitie bol obligatórnou súčasťou výrobku a, samozrejme, mal by byť orgán, ktorý takúto povinnosť výrobcu bude aj kontrolovať. Lebo sa môže stať aj to, že výrobky väčšej hodnoty bez návodu na použitie asi veľmi ťažko budeme môcť použiť tak, ako si to výrobca predstavuje. Tiež sa stáva - napríklad pri liekoch, ale aj pri iných výrobkoch, že dostanete výrobok aj väčšej hodnoty bez návodu na použitie alebo len v cudzom jazyku. Takže skutočne dávam v dobrej viere do pozornosti predkladateľa a prihováram sa, aby návod na použitie bol obligatórnou povinnosťou v prípade, ak ide o výrobok určený na trh.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším do rozpravy prihláseným je pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nechcel som vystupovať, pretože som s mojou pripomienkou vystúpil vo výbore, ale keďže pán minister ma oslovil, považujem za potrebné ešte raz rozdiskutovať túto záležitosť. Chcem hneď na začiatok povedať, že som hrdý na to, že v Slovenskej republike doteraz platia mnohé zásady a zákony, ktoré sú oveľa pevnejšie v oblasti bezpečnosti, oblasti hygieny, v oblasti zdravotníctva, ako sú v krajinách Európskej únie. Aj to je jeden moment, ktorý nás núti zvažovať a robiť stratégiu vo vzťahu k tomu, či na všetko ihneď pristúpime k normám Európskej únie alebo postupne budeme vyjednávať o zachovaní určitých našich priorít aj v tejto oblasti. Je to nakoniec bežné, pretože mohol by som povedať niekoľko príkladov trebárs zo Švédska v oblasti životného prostredia, kde sú normy oveľa tvrdšie ako v iných krajinách Európskej únie, a Švédi si to dokázali presadiť alebo dokázali si urobiť aspoň určité výnimky z hľadiska určitého časového priestoru.

    Ale chcem sa vrátiť k podstate, ktorú tu pán minister spomínal v súvislosti s § 6a v oblasti bezpečného výrobku. Pán minister, vy ste podľa môjho názoru použili zlý príklad. Vy ste hovorili o tom, že keď nôž bude používať malé dieťa, môže sa poraniť a z tohto pohľadu je výrobok minimálne nebezpečný. Ja hovorím, že ten nôž môže byť kvalitný, môže spĺňať všetky bezpečnostné parametre, ale keď ho používa dieťa, tak môže byť maximálne nebezpečný. Nie z tohto pohľadu by sme mali posudzovať výrobky vo vzťahu k ich kvalite, respektíve bezpečnosti, pretože si myslím, že máme niekoľko stoviek výrobkov, ktoré pri manipulácii alebo pri používaní môžu byť v konečnom dôsledku nebezpečné. Sú to všetky strelivá, všetky munície, všetky drogy, alkohol, nakoniec cigarety, tabak, rôzne chemické látky, ktoré sú nevyhnutné v spracovateľskom priemysle, v potravinárskom priemysle alebo kdekoľvek v národnom hospodárstve, ale keď sa používajú s mierou alebo tak, ako sa majú, sú v konečnom dôsledku prínosom.

    Mne práve išlo o moment, že ak máme uvedené v zákone, že bezpečný výrobok je aj ten, ktorý môže mať minimálne nebezpečenstvo, mne priamo vo výbore, kde som s tým vystúpil, napadla myšlienka, že to hlavne pri určitej disciplíne niektorých našich výrobcov, žiaľ, môže byť zneužité. A vy ste použili príklad priemyselného tovaru, ja vám môžem povedať príklad trebárs potravinárskeho tovaru. To je jedno, či je to výrobok z mlieka, teda mliečny výrobok, výrobok z ovocia, zeleniny alebo mäsa. Predstavte si, že niekto vynájde nejakú látku, a také látky sú, trebárs niektorý mliečny výrobok, dajú mu nejakú novú vlastnosť, napríklad zlepšia mu chuť, zlepšia mu vôňu alebo mu zlepšia farbu, ktorá bude lákavejšia. Dnešná reklama robí veľké divy, a tento výrobok bude akceptovaný spotrebiteľmi. Ale on môže v konečnom dôsledku za určitých podmienok predstavovať minimálne nebezpečenstvo a ten výrobca bude vidieť, že toto má v zákone, že zákon mu to umožňuje, on ho použije. A za neštandardných podmienok, tak ako je to uvedené v tej prvej časti alebo prvom riadku ods. 2, môže prísť, bude buď po záruke, alebo za iných podmienok, predsa sa to minimum môže prejaviť, môže byť taká náhoda, život nám potvrdil v mnohých prípadoch, že sa to stalo, že tento výrobok skonzumuje veľké množstvo spotrebiteľov, a to minimum sa prejaví a spotrebitelia budú postihnutí.

    Z tohto pohľadu si myslím, že by nemali žiadne výrobky mať možnosť len minimálneho rizika, minimálnej možnosti byť nebezpečné pre zdravie spotrebiteľov. To bola moja pripomienka, ktorú som vzniesol vo výbore a vy ste mi ju zatiaľ dostatočne nevyvrátili. Možno, že ten zámer je v súlade s Európskou úniou určitým spôsobom prispôsobovania sa, možno správny z hľadiska prispôsobovania sa, ale myslím si, že na súčasné podmienky nie. Minimálne bude treba dať buď z hľadiska legislatívneho to lepšie vyčistiť, lepšie to napísať, aby to každému bolo jasné, ako by to malo byť, ale nemôžem súhlasiť s takýmto znením, ktoré do určitej miery dáva návod na to, že ten výrobok môže byť aj nebezpečný.

    Ďakujem vám za pochopenie, pán minister.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým, ako udelím slovo pánu ministrovi, pani poslankyňa Podhradská má procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, čo tu odznelo v rozprave aj vo faktických pripomienkach, myslím si, že by bolo naozaj veľmi prospešné, keby ste, pán podpredseda, dali hlasovať o tom, aby sme tento zákon, respektíve návrh zákona vrátili na dopracovanie. Myslím si, že by to bolo naozaj užitočné, lebo je to zákon potrebný a je škoda, aby sme ho prijali v takejto podobe.

  • Pani poslankyňa, takýto návrh predniesla pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení. O tom sa nedá hlasovať ako o procedurálnom návrhu, o tom sa dá hlasovať ako o riadne prednesenom návrhu v rámci rozpravy. To nie je procedurálny návrh.

    Pán minister, máte slovo. Nech sa páči.

  • Milé panie poslankyne, páni poslanci,

    odznel tu celý rad akoby pripomienok k jednotlivým častiam toho zákona. Možno mi to budete mať za zlé, čo poviem hneď na úvod, že ma trošku mrzí, že možno mnohí, ktorí pripomienky dávali takpovediac "z fleku", si tento zákon nie celkom dobre preštudovali.

    Začnem tým základným. Informačná povinnosť, prosím, pozrite si bod 11. Ten jasne splnomocňuje ministerstvo hospodárstva, že osobitným predpisom upraví detailne túto informačnú povinnosť. To po prvé.

    Po druhé to, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová, jednak veľa tejto diskusie sa malo vyjasniť a odznieť vo výboroch, kde podľa zákona o rokovacom poriadku je ten priestor, aby sa teda detailne upravili časti tohto zákona, ja som preto nie v zlom, ale skutočne len z dôvodu záznamu si dovolil citovať názor, ktorý vyslovil pán poslanec Kalman a ktorý bol, ako vidíte, gro vlastne celej tejto rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, nebudete mi mať za zlé, keď sa spýtam, či by ste vy neboli mohli vo výbore alebo tu definovať, čo je to 100-percentne bezpečný výrobok. To by som rád videl povedzme taký výrobok, ktorý je 100-percentne bezpečný. Jednoducho tento zákon hľadá to, aby z pohľadu spotrebiteľa, z pohľadu používateľa toho výrobku mu dovolil, áno, použili ste termín 100-percentný, ale nehrajme sa teraz so slovíčkami, také výrobky jednoducho neexistujú. Každý výrobok predstavuje svojím spôsobom isté "nebezpečenstvo" pre používateľa a zákon sa snaží jasne povedať, čo to je.

    Ďalšie pripomienky boli k tomu, po čom ale asi všetci občania volajú, po tom, aby keď prídeme na trhoviská, my chceme, aby trhoviská mali svoju kultúru, aby sa tam dobre cítil nielen spotrebiteľ, ale aj ten, čo predáva, aby ten, čo predáva, vedel, že má práva, že sú upravené jeho práva a povinnosti na predaj. A tento zákon istým spôsobom definuje aj práva spotrebiteľa, ochranu spotrebiteľa v tom zmysle, aby sme na trhovisko mohli prísť s tým, že sa tam bude dobre nakupovať, že sa tam budeme dobre cítiť. Na jednej strane chceme vylúčiť z trhovísk priekupníctvo, chceme vylúčiť rôzne šmeliny, a keď to tu upravíme, najmä vo vzťahu k rôznemu presúvaniu tovarov, tak sa to zdá, ako keby to nebolo dobré. Sankčné postihy, predsa som ich uviedol v úvodnom slove, v zákone, keď si pozriete, zostávajú sankčné postihy. Zákon hovorí jasne o uplatnení štátneho jazyka. Jasne, tam predsa niet o čom diskutovať.

    Na záver chcem povedať toľko. Pozrite sa, táto norma je veľmi živá. Nebudem používať slová takého typu "veď ste ju mohli vy upraviť alebo ju budú môcť upravovať ďalší". Dokonca poviem veľmi otvorene, že aj budúce a možno ani nie také skoré roky si vyžiadajú ďalšie a ďalšie úpravy tejto normy. Prečo? Tak ako postupujú technológie a vývoj ekonomiky Slovenska vyžaduje, aby k nám prichádzali nové technológie, tak budú vznikať nové produkty a my budeme nútení z dôvodu ochrany spotrebiteľa novelizovať tento zákon tak, aby sme znovu chránili spotrebiteľa a vytvorili mu dobré používateľské prostredie pre produkty, ktoré budú v budúcnosti prichádzať ako produkt, ako výsledky nových technológií.

    Ďakujem i napriek tomu za podnetné návrhy, určite ich budeme spracúvať, určite ich zohľadníme, nie celkom však môžem akceptovať výhrady, ktoré sú voči pracovníkom, ktorí to pripravovali. Ja mám určitý stupeň dôvery voči ľuďom, ktorí pracujú v orgáne, ktorý mám tu česť teraz riadiť, nakoniec mnohí tí ľudia tam pôsobili vtedy, keď ste vy, pani poslankyňa, boli predsedníčkou Legislatívnej rady vlády. Tento zákon prešiel Legislatívnou radou vlády. Zúčastnili sa ho mnohí odborníci, ktorí v predchádzajúcom období tvorili zákony alebo teraz. Požívajú istý stupeň dôvery, ktorý rešpektujem aj ja, to ale neznamená, že neďakujem za pripomienky a sprísnim aj ja dohľad nad tvorbou zákonov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za zaujatie stanoviska.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, bolo vznesených množstvo pozmeňujúcich návrhov, aby pán minister mal možnosť so svojím odborným tímom tieto prekonzultovať.

    Ďalší bod v poradí, ktorý predkladá pán minister Harach, je

    správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore Slovenskej republiky v roku 1998.

    Správu ste dostali ako tlač 351 a spoločnú správu výborov ako tlač 351a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia gestorského výboru.

    Prosím teraz pána ministra, aby správu uviedol.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    na priblíženie stavu malého a stredného podnikania v roku 1998 chcem len povedať, že je to správa, ktorá obligatórne vyplýva vláde na základe uznesenia Národnej rady a zákona, aby sme ju predložili.

    Dovoľte mi uviesť nasledovné údaje. V roku 1998 bolo 295 801 ekonomicky činných fyzických osôb, ktoré samostatne podnikali, z toho bolo registrovaných 293 733 živnostníkov, čo predstavuje 10,6 percenta z celkového počtu ekonomicky činného obyvateľstva. V porovnaní s rokom 1997 to znamená nárast u živnostníkov o 19 314, čo predstavuje 7,9 percenta, pri slobodných povolaniach nárast o 6 percent a u samostatne hospodáriacich roľníkov, žiaľ, pokles o 7 percent.

    Pozitívne hodnotím najmä dosiahnutý podiel malého a stredného podnikania na celkovej produkcii vybraných odvetví. Pridaná hodnota vytvorená v priemysle vzrástla oproti roku 1997 o 0,9 percenta na 191,3 miliardy Sk. Produkcia, ak je meraná výrobou tovaru, vzrástla medziročne o 5 percent na 611,3 miliardy korún. V rámci podielu malého a stredného podnikania na produkcii vybraných odvetví živnostníci vyprodukovali 134,5 miliardy korún, malé podniky 150,4 miliardy korún a stredné podniky 98,1 miliardy pridanej hodnoty v bežných cenách. Podiel malého a stredného podnikania na pridanej hodnote v bežných cenách predstavoval v roku 1998 56,2 percenta.

    V oblasti štátnej podpory sa naďalej realizovala podpora prostredníctvom ministerstva hospodárstva a zainteresovaných inštitúcií Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

    Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania sa realizuje za účelom podpory poradenskej služby, v rámci ktorých poskytuje obchodné, investičné a kooperačné informácie a pomáha pri vzdelávaní a zabezpečovaní finančných zdrojov pre malé a stredné podniky.

    Významným z hľadiska získavania finančných zdrojov pre malých a stredných podnikateľov je podporný úverový program. V roku 1998 bolo poskytnutých celkom 109 úverov vo výške 403 miliónov korún. Počet realizovaných úverov v roku 1998 je úmerný objemu zdrojov, ktoré boli k dispozícii z naakumulovaných splátok predtým poskytnutých úverov, nakoľko nové úverové zdroje pridelené do programu boli prístupné až v závere tohto roku, to si pamätáme.

    Z uvedeného počtu bolo k 31. 12. 1998 celkom splatených 94 úverov. Počas celkového trvania tohto programu bolo z neho poskytnutých 655 úverov v celkovej hodnote viac ako 2 miliardy Sk.

    Finančná pomoc podnikateľom bola poskytnutá aj prostredníctvom ďalších programov, z ktorých spomeniem malú pôžičkovú schému so 134 poskytnutými úvermi do konca roku 1998 vo výške 72,396 milióna korún.

    Slovenská záručná a rozvojová banka v roku 1998 realizovala 13 záručných programov, 9 príspevkových programov a úverový program nazývaný Podpora. Od začiatku realizácie tohto úverového programu bolo už schválených 134 žiadostí o úver v celkovej výške takmer 700 miliónov Sk.

    Na rozvoj malého a stredného podnikania v roku 2000 sú zamerané návrhy opatrení, ktoré sú rozpracované v materiáli, návrh zmien v systéme podpory malého a stredného podnikania, ktorými by sa posilnili princípy transparentnosti a efektívnosti foriem podpory. Tento bol prerokovaný a schválený vo vláde v septembri tohto roku.

    V rámci opatrení na inštitucionálne zabezpečenie malého a stredného podnikania bude ďalšou úlohou dopracovanie a zavedenie účinného monitorovacieho systému.

    V oblasti legislatívnych a regulatórnych opatrení bude pokračovať proces zlepšovania prostredia, odstraňovanie bariér podnikania. V tomto smere je pozitívnym prínosom a verím, že bude vznik rady vlády pre malé a stredné podnikanie, ktorá sa bude vyjadrovať práve k otázkam právnych úprav v tejto oblasti a podľa potreby aj iniciovať návrhy nových právnych noriem.

    V budúcnosti predpokladáme diverzifikáciu do finančných programov na podporu malého a stredného podnikania.

    Predkladaný materiál prešiel pripomienkovým konaním. Tieto boli vyhodnotené a zapracované do správy. Správu prerokovali všetky výbory Národnej rady, ktorým bola určená na prerokovanie.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie správy.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Palackovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku a stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1998.

    Výbory, ktorým bola táto správa pridelená, ju prerokovali v stanovenom termíne a prijali k nej príslušné uznesenia.

    Gestorskému výboru boli predložené uznesenia týchto výborov: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a na základe nich gestorský výbor prerokoval spoločnú správu, ktorú schválil, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave rozvoja malého a stredného podnikania zobrať na vedomie.

    Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Nevidím, že by sa do rozpravy hlásil niekto z poslancov ústne. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe už skôr dohodnutého po prerokovaní týchto bodov programu prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do utorka do 13.00 hodiny.

    Budeme pokračovať vystúpením pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Prajem vám všetkým príjemnú cestu domov, príjemné strávenie dlhšieho víkendu a všetko dobré.