• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Lexa, pán poslanec Slota. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady pani Belohorská a pán Prokeš.

    Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 326 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 326a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    začíname plejádu troch zákonov, ktoré medzi sebou súvisia a súvisia s otázkami zamestnanosti a pracovnoprávnych vzťahov. A jeden z tých prvých zákonov, ktorý sa prerokúva v druhom čítaní, je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý v súlade s právom Európskej únie a dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce chce zriadiť garančný fond na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopným. Ďalej na základe získaných poznatkov z uplatňovania zákona o zamestnanosti chceme spresniť a sprísniť niektoré jeho ustanovenia v záujme vyššej motivácie a podpory úsilia v evidovaní nezamestnaných, hľadať si a prijímať vhodné zamestnanie ponúkané okresným úradom práce a vytvoriť podmienky na účelnejšie a hospodárnejšie vynakladanie finančných prostriedkov získaných z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti.

    Musím povedať, že tieto návrhy vyplývajú aj z požiadaviek našich občanov, ktorí kritizujú relatívne veľmi mäkké podmienky, ktoré sú postavené na podporu v nezamestnanosti. Zároveň vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby zamestnávatelia, ktorí nemôžu zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, mohli dodržať povinný podiel zamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím aj náhradným plnením, a to zadávaním zákaziek chráneným dielňam a chráneným pracoviskám. A ďalej, prijať ďalšie opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím vrátane zintenzívnenia aktivít okresných úradov práce, zameraných na hľadanie zamestnania pre týchto občanov. Zároveň zamedziť diskriminácii pri inzerovaní voľných pracovných miest.

    Chcel by som teda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po diskusiách vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky a po diskusii dnes na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky byť presvedčený, že Národná rada potvrdí náš vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 326), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 1999 číslo 424 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorskému výboru do 15. októbra 1999 z poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámil svoje stanovisko poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Klemens.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 6. októbra 1999 číslo 165 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. októbra 1999 pod číslom 95.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte písomne predložené od čísla 1 po číslo 27. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 326), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 27 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 6, 15, 16 a 19 hlasovať spoločne a odporúča ich neschváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu poslanca Štefana Rusnáka informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 19. októbra 1999 pod číslom 112.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Engliš.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    moje vystúpenie je zároveň vystúpením za klub.

    Novela zákona číslo 387/1996 Z. z. (tlač 326), ktorú tu predkladá pán minister Magvaši, rieši len problém financií v Národnom úrade práce. Predložená novela teda nerieši zamestnanosť Slovenskej republiky, ako by sa niekto domnieval. Môžeme teda povedať, keď niet peňazí, tak upravíme zákon. Novela je čiste reštrikčná voči nezamestnaným s cieľom zlepšiť finančnú situáciu v Národnom úrade práce. Potvrdzuje to aj sám generálny riaditeľ Národného úradu práce vo svojich vyjadreniach pre médiá. Citujem: "Reštrikcia v novele zákona je do istej miery nesystémový krok, ale bol nevyhnutný vzhľadom na ekonomickú situáciu. Na prechodný čas považujem túto reštrikciu za nesmierne potrebnú. Musíme znížiť počet ľudí, ktorí do slova a do písmena parazitujú na ostatných občanoch." Novela je teda vyslovene reštrikčná a nerieši systémové opatrenia na zníženie nezamestnanosti. Samozrejme, že niektoré opatrenia sú nutné, aby sa nemrhalo verejnými prostriedkami. Niektoré aj podporujeme, pretože postihujú lajdákov a tých parazitujúcich, ako sa vyjadril sám pán generálny riaditeľ Národného úradu práce. Pretože aj ja si myslím, že sú skutočne parazitujúcimi.

    O tých paragrafoch, s ktorými súhlasíme, sa nebudem zmieňovať, pretože som názory dostatočne prezentoval pri prerokúvaní danej novely vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Zásadne však nemôžem súhlasiť, aby sa do jedného vreca hádzali slušní ľudia s týmito parazitujúcimi. Novela zákona totiž to robí. Do jedného vreca sú hádzaní slušní občania, ktorí poctivo pracovali celý život, s parazitujúcimi občanmi, ktorí nikdy nepracovali, nechcú pracovať a nikdy ani nebudú pracovať. Zásadne preto odmietam, aby takýmto prístupom k občanom, ktorí nie vlastným pričinením prišli o prácu a majú záujem pracovať, bola riešená nezamestnanosť v tomto štáte. Zásadne odmietam, aby takýmto prístupom k slušným občanom tohto štátu bola riešená neschopnosť oživiť hospodárstvo v tomto štáte. To som považoval za potrebné povedať na úvod.

    A teraz k jednotlivým paragrafom predloženej novely, k zmenám, s ktorými nesúhlasíme. Hovoril som, že tie zmeny, tie návrhy, ktoré sme podporili, nebudem spomínať.

    K bodu 2 návrhu novely, § 6 zákona číslo 387/1996 Z. z. V novele je zahrnuté, že sídla a územné obvody krajských a okresných úradov práce určuje predstavenstvo. S tým môžem súhlasiť len čiastočne. Z hľadiska určovania okresných úradov práce by som mohol súhlasiť z dôvodu, že naplnenie zákonom stanovených úloh pre okresné úrady práce je možné realizovať aj vo väčšom územnom celku, ak ide o mimoriadne malé okresy a z hľadiska ekonomického je to schopný zabezpečiť jeden úrad práce. Z hľadiska pragmatického predstavenstvo by mohlo operatívne tieto územné celky vytvárať alebo rušiť podľa situácie na trhu práce bez zmeny zákona. To je skutočne pragmatické.

    Vo vzťahu ku krajským úradom však nemôžem súhlasiť. Nie je možné, aby v kraji bola nejaká úradovňa generálneho riaditeľstva Národného úradu práce, k čomu tieto kompetencie predstavenstva smerujú. Návrh totiž nepripravovalo predstavenstvo, ale pracovníci Národného úradu práce. Je to absolútne nepochopenie filozofie zákona o zamestnanosti v oblasti riešenia problémov politiky zamestnanosti a politiky trhu práce. Národný úrad práce a jeho výkonný orgán krajský úrad práce musí mať adekvátne postavenie k iným inštitúciám v kraji, ktoré zodpovedajú za politiku zamestnanosti alebo môžu nejakým spôsobom do nej zasahovať a vlastne riešiť z hľadiska príslušného regiónu. Chcete mi azda povedať, že adekvátnym partnerom krajského úradu, mimochodom zodpovedného aj za politiku zamestnanosti, bude nejaká úradovňa generálneho riaditeľstva? Alebo azda krajský úrad práce zo susedného kraja? Nerozumiem týmto snahám z hľadiska riadenia štátu. Je úplne iné riešiť problémy Sociálnej poisťovne v kraji a úplne iné riešiť politiku zamestnanosti a politiku trhu práce v kraji, i keď toto by bolo možné riešiť.

    Krajský úrad práce musí byť zodpovedným partnerom krajských inštitúcií, napríklad krajského policajného riaditeľstva, krajskej prokuratúry, krajského súdu, krajského daňového riaditeľstva, krajskej cudzineckej polície, krajského úradu bezpečnosti práce a aj po novelizácii príslušného zákona - zákona o inšpekcii práce, krajského colného riaditeľstva a podobne.

    Krajské riaditeľstvo má opodstatnenie pri riešení problémov školstva a zdravotníctva v kraji a podobne z pohľadu zákona o zamestnanosti. Kto tvrdí opak, nerozumie veci alebo úmyselne zavádza verejnosť pod rúškom šetrenia. Pod rúškom šetrenia dostane predstavenstvo právomoc riešiť aj to, čo je dané zákonom doteraz. A o to ide ľuďom, ktorí stoja za touto novelou zákona o Národnom úrade práce, teda za zmenou tohto paragrafu. Rozhodnutím predstavenstva sa môže zmeniť táto filozofia zákona. To, čo niekto sleduje touto novelou, by znamenalo návrat k pôvodnému Fondu zamestnanosti, hlavne k tomu, aby všetky finančné toky boli riešené z generálneho riaditeľstva, ako to bolo za Fondu zamestnanosti. A ak sa točí skoro 10 miliárd, myslím si, že je to zaujímavé.

    Predstavenstvo Národného úradu práce aj teraz rieši konkrétne projekty, resp. riešilo, pokiaľ boli peniaze, a preto sa nechce vzdať tejto povinnosti, aj keď to bolo v rozpore so zákonom číslo 387/1996. Ak dáme predstavenstvu Národného úradu práce aj kompetenciu rušiť a ustanovovať krajské úrady práce a nenecháme krajským úradom práce kompetencie zo zákona, môžeme sa dostať do situácie, že predstavenstvo Národného úradu práce zruší trebárs všetky krajské úrady práce, bez ohľadu na to, či to bude alebo nebude riešiť problémy Národného úradu práce, politiky zamestnanosti, ale hlavne teda to bude riešiť problémy Národného úradu práce.

    Vedúci úradníci generálneho riaditeľstva, predtým mnohí Fondu zamestnanosti, alebo možno teraz všetci, pripravia predstavenstvu také dokumenty, také materiály, ktoré ich presvedčia o nutnosti takéhoto riešenia. Národný úrad práce nie je pre nich nič podstatné. Oni si potrebujú zachovať tie výhody, ktoré mali za existencie Fondu zamestnanosti, samozrejme, tiež pod vedením súčasného generálneho riaditeľa Ing. Jaroslava Šumného. Politiku zamestnanosti a trhu práce riešili úrady práce, alebo by riešili. Ak im Fond zamestnanosti priškrtí peniaze, alebo dnešné generálne riaditeľstvo, budú okresné úrady práce pískať tak, ako oni chcú, čo sa teda za existencie Fondu zamestnanosti dialo. Krajské úrady práce boli zriadené aj preto, aby sa týmto praktikám zamedzilo. Preto sú krajské úrady práce tŕňom v oku vedúcim pracovníkom generálneho riaditeľstva na čele, ako som spomínal, s bývalým riaditeľom Fondu zamestnanosti.

    Musím konštatovať, že finančné toky v Národnom úrade práce aj po vzniku Národného úradu práce v roku 1997 riadili ľudia, ktorí sa výhod Fondu zamestnanosti nevedeli zbaviť. Za Fondu zamestnanosti to bolo tak, že o peniazoch rozhodoval riaditeľ Fondu zamestnanosti s požehnaním predstavenstva a zodpovednosť za realizáciu projektov mali riaditelia okresných úradov práce. Podotýkam, že mnohí členovia predstavenstva za Fondu zamestnanosti sú aj dnes členovia predstavenstva Národného úradu práce.

    Úradníci generálneho riaditeľstva Národného úradu práce to vedia vždy v materiáloch správne pripraviť. Napríklad aj informácia o rámcovej bilancii príjmov a výdavkov Národného úradu práce k septembru 1999 to potvrdzuje. Tento materiál bol predložený do výboru pre sociálne veci a bývanie. Tu napríklad navrhujú v rámci šetrenia v Národnom úrade práce zrušiť odmeňovanie členov samosprávnych orgánov na krajskom úrade práce a okresnom úrade práce. Odmeňovanie členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce by zostalo tak, ako je dosiaľ. Pýtam sa: Predstavenstvo a dozorná rada nie sú samosprávne orgány? Ak odmeny členov nižších orgánov sú tisíc korún, odmeny tých najvyšších členov samosprávnych orgánov dosahujú až výšku 10 000 korún mesačne.

    Ak si myslíte, že zmenou § 6 sa budú riešiť problémy zamestnanosti Slovenskej republiky, tak sa veľmi mýlite. Vyriešite len problém určitých ľudí a ich záujmov, hlavne tých, ktorí predtým predstavovali Fond zamestnanosti. A preto dávam pozmeňujúci návrh, aby predstavenstvo rozhodovalo len o okresných úradoch práce, ale do kompetencií krajských úradov nezasahovalo a, samozrejme, aj do ich samosprávnych orgánov. Následne aby sa legislatívnotechnicky upravili príslušné paragrafy zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    K bodu 13 návrhu novely zákona k § 32 ods. 2. Navrhujem ponechať pôvodné znenie a nevypustiť kritérium zárobok pri posudzovaní vhodnosti zamestnania. Samozrejme, že to zdôvodním pri návrhoch toho istého paragrafu odseku 4, pretože tam sú argumenty, ktoré potvrdzujú toto moje tvrdenie.

    K bodu 14 v § 32 tohto zákona ods. 4. Tu sa v odseku 4 navrhuje v prvej vete zmeniť slovo "šiestich" na "troch" a v druhej vete sa navrhuje slová "šesť mesiacov" zmeniť na "tri mesiace". V podstate v súčasnom znení zákona ide o to, že z hľadiska vzdelania sa pre nezamestnaného občana počas prvých šiestich mesiacoch vedenia v evidencii nezamestnaných považuje za vhodné zamestnanie to, na ktoré sa vyžaduje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktoré dosiahol alebo ktoré má nezamestnaný občan. Ak je vedený dlhšie ako 6 mesiacov v evidencii nezamestnaných, za vhodné zamestnanie sa považuje aj to, na ktoré sa vyžaduje vzdelanie o stupeň nižšie, ako dosiahol nezamestnaný. Chápem, že tu ide o úpravu s cieľom vyradiť nezamestnaných z evidencie už po troch mesiacoch, ak neprijmú vhodné zamestnanie a tým šetriť prostriedky Národného úradu práce. Pýtam sa: Je dostatok pracovných miest, aby sme ich mohli vôbec ponúknuť? Nebude to len zneužívanie tohto paragrafu? Lekár bude musieť robiť sestričku? Inžinier osobného šoféra riaditeľovi? Nie je to znehodnotenie vzdelania, znehodnotenie vynaložených peňazí na štúdium vysoko vzdelaných odborníkov, pre ktorých nemáme zamestnanie? Keď to neprekáža ministerstvu školstva, že produkuje pre úrady práce, prečo sa macošsky k tomu chce postaviť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? Prečo my, parlament, toto musíme podporiť? Toto je normálne surové hodenie lajdáka so slušným človekom do jedného vreca. Skúšali ste nájsť zamestnanie zubnému lekárovi? Skúšali ste nájsť zamestnanie žene so stavebnom priemyslovkou, ako sa nerekvalifikovala trebárs na účtovníčku? Skúšali ste nájsť zamestnanie žene so špecializáciou banskej inžinierky? Za pol roka, za 6 mesiacov? Pýtam sa vás všetkých, ktorí tu sedíte. Ten, kto toto navrhol, asi nie. Preto navrhol tie tri mesiace bez ohľadu na to, aké sú možnosti. Preto nemôžem súhlasiť s navrhovanou zmenou v § 32 ods. 4. Navrhujem, aby tento paragraf ostal v pôvodnom znení zákona číslo 387/1996 Z. z. Znenie bude takéto:

    "Za vhodné zamestnanie z hľadiska vzdelania sa pre nezamestnaného občana počas prvých šiestich mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných považuje každé zamestnanie, na ktorého vykonávanie sa vyžaduje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktorý dosiahol nezamestnaný občan. Ak je nezamestnaný občan vedený v evidencii nezamestnaných dlhšie ako šesť mesiacov, za vhodné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie, na ktoré sa vyžaduje vzdelanie o stupeň nižší ako je dosiahnutý stupeň vzdelania nezamestnaného občana." Čiže v podstate tá druhá veta vylučuje tých lajdákov, o ktorých hovoríme.

    Samozrejme, v prípade neprijatia mám druhý variant, kde je to upravené takto. Prečítam opäť celé.

    "Z hľadiska zárobku sa za vhodné zamestnanie považuje každé zamestnanie, v ktorom mesačná mzda alebo plat dosahuje po dobu prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných aspoň 60 % priemerného mesačného hrubého zárobku a a počas", pardon, to som prešiel do odseku 6, do druhého variantu. Pardon, ospravedlňujem sa.

    K bodu 16 k § 32 zákona číslo 387 ods. 6. Tu sa navrhuje vypustiť celý odsek. Z hľadiska zárobku teda sa za vhodné zamestnanie považuje každé zamestnanie, v ktorom mesačná mzda alebo plat dosahuje po dobu prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných aspoň 80 % z priemerného mesačného hrubého zárobku dosiahnutého nezamestnaným občanom v poslednom zamestnaní v posledných troch rokoch." A toto bolo vždy tŕňom v oku a bol problém pri hľadaní vhodného zamestnania a môžem povedať, že skutočne to mnohí zneužívali. Ak však nezamestnaný mzdu alebo plat v posledných troch rokoch nemal, jeho zárobok sa pri určovaní vhodného zamestnania neposudzuje. Čiže tu sme vylúčili tých lajdákov.

    Vážená snemovňa, opäť si myslím, že tu priamo z textu vyplýva, že hádžeme do jedného vreca všetko, čo príde. Považujem to za vrcholne necitlivý prístup k riešeniu problémov ľudí, ktorí potrebujú pomôcť. Už v znení textu ods. 6 súčasného platného zákona je to vyjadrené. Vypustenie ods. 6 je v rozpore s ďalšou filozofiou zákona pri výplate podpory a vôbec znenia napríklad § 50. My to máme surovo zmeniť. Predstavte si, že konštruktér alebo technológ strojárskeho alebo elektrotechnického podniku, ktorý je v likvidácii, je na úrade práce. Nielenže prišiel o prácu, ktorej sa venoval trebárs 20 rokov, ale ponúkame mu prácu a on ju odmietne, pretože odmena za ňu by dehonestovala jeho kvalifikáciu, jeho vzdelanie, prax a skúsenosti. Viete si predstaviť ten šok? Neviem, pán minister, vy asi nie, pretože vy ste zarábali dobre aj v predošlom komunistickom režime ako šéf niektorých podnikov, ale projektanti vo vami riadených závodoch asi nie. Myslím si, že vy to poznáte. Preto obhajujete takýto zlý zákon a takúto zlú novelu § 32, pretože to jednoducho podľa mňa nechápete. Ak sa mýlim, môžete mi to vyhovoriť. Ak má niekto z 10, 15-tisícového platu, keď je v zúfalej situácii, pretože prišiel o zamestnanie, klesnúť na plat trebárs 6 000 korún, tak si myslím, že je to pre neho obrovský šok. Ale podotýkam, že ak to neprijme, a tu je ten zádrheľ, tak ho vyradia z evidencie a nedostane ani podporu v nezamestnanosti v zmysle § 50, čiže doteraz tých 60 % z pôvodného platu za prvé tri mesiace a 50 % počas zostávajúceho času. Ako zaručíte, že sa aj takéto prípady nestanú? Aj keď si teda myslím, že normálni úradníci úradu práce by to nemali pripustiť. To teda verím, ale zákon sa nemôže spoliehať na to, či úradník sa dobre vyspal alebo nevyspal. Bohužiaľ, pán minister, vy tu predkladáte niečo, čo podľa mňa nemá logiku. Je surové, necitlivé voči slušným ľuďom a v rozpore s ďalšími paragrafmi zákona číslo 387, ako som spomínal, aj ten § 50.

    Preto navrhujem v § 32 ods. 6 ponechať a upraviť znenie, ktoré by neodporovalo zneniam ďalších paragrafov zákona číslo 387, hlavne § 50. Znenie odseku 6 bude: "Z hľadiska zárobku sa za vhodné zamestnanie považuje každé zamestnanie, v ktorom mesačná mzda alebo plat dosahuje po dobu prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných aspoň 60 % priemerného mesačného hrubého zárobku a počas zostávajúcej doby v evidencii nezamestnaných aspoň 50 % priemerného mesačného hrubého zárobku dosiahnutého nezamestnaným občanom v poslednom zamestnaní v posledných troch rokoch. Ak nezamestnanému občanovi v posledných troch rokoch mzda alebo plat neboli poskytované, jeho zárobok sa pri určovaní vhodného zamestnania neposudzuje." Posledná veta, ako som spomínal, vylučuje tých lajdákov.

    Samozrejme, že v súvislosti s touto zmenou je potrebné ponechať v § 32 ods. 2 pôvodné znenie, čiže nerobiť úpravy, ako sú navrhované v bode 30 návrhu novely zákona, to som spomínal pred preberaním toho predošlého bodu. Čiže druhý variant môjho pozmeňujúceho návrhu znie tak, ako som povedal omylom pri čítaní návrhu k ods. 4. Ja to skrátim. Počas zostávajúceho času poberania podpory v nezamestnanosti aspoň 50 %. Nie počas vedenia v evidencii, ale počas nezamestnanosti. Čiže týmto pozmeňujúcim návrhom sa to dostáva aspoň do normálnej polohy, že človek, ktorý by mal nárok na podporu, by nemohol byť vyradený z evidencie, ak by odmietol zamestnanie, ktoré by mu zaručovalo aspoň 50-percentnú mzdu.

    K bodu 33 návrhu novely zákona k § 49 - doplnenie odseku 3. Nové navrhované znenie odseku hovorí o zamedzení súbehu odstupného alebo odchodného a podpory v nezamestnanosti.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    toto navrhované znenie považujem za vrchol neprofesionálnosti. A vám sa, pán minister Magvaši, vyslovene čudujem, že ste pripustili alebo možno aj hádam sám presadzovali znenie tejto zmeny. Už v samotnom znení sa hovorí: Evidovanému nezamestnanému, ktorému sa v poslednom zamestnaní poskytlo podľa osobitných predpisov odstupné, tie osobitné predpisy sú zákon číslo 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru, alebo odchodné, opäť ten osobitný predpis je § 22 zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, sa podpora v nezamestnanosti poskytne až po uplynutí obdobia. To je navrhovaná zmena. Odstupné sa podľa osobitných predpisov poskytuje ako náhrada za stratu zamestnania. To predsa nemá nič spoločné s poistným princípom zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Akože chcete, pán minister, niekomu zobrať to, čo si normálne platí, aby to dostal, keď náhodou bude nezamestnaný?

    Páni demokrati v tomto parlamente, to som zvedavý, ako budete obhajovať záujem občana, ktorému je odoberané niečo, čo si sám hradí. Pretože inštitúcia, ktorej to platí, zle gazduje, pretože vedenie tejto inštitúcie to jednoducho chce ukradnúť svojmu klientovi. Odstupné alebo odchodné, to je predsa úplne iná kategória. To je skutočne určité odškodnenie za to, že človek prišiel nie vlastnou vinou o zamestnanie, o zdroj príjmov, o zdroj obživy. To je určité bolestné. Vy sa nehanbíte, pán minister, toto bolestné týmto postihnutým občanom zobrať? V deväťdesiatych rokoch komunisti, ktorí prišli o svoje zamestnanie, pretože sme tak chceli, aby neriadili tento štát, dostali 12-mesačné odstupné a na druhý deň mnohí z nich už pracovali v službách nového štátu, demokratického, aspoň podľa názvu. Na to sa, pán minister, nepamätáte? Alebo sa nechcete pamätať, ako to bolo s tými komunistami, lebo ste pôsobili v inej sfére, nie v sociálnej? V každom prípade, pán minister, je to nekorektné, ak sa nechcem vyjadrovať nespisovne, ľudovo povedané, vulgárne. Navrhujem zmenu, vynechať celý novonavrhovaný odsek 3 v § 49.

    K bodu 34 návrhu novely zákona k § 50, ktorý hovorí o výške podpory v nezamestnanosti. Opäť si, kolegyne, kolegovia a vážený pán minister práce sociálnych vecí a rodiny, myslím, že ide o profesionálnu chybu. Ak jedným zo základných princípov zákona o zamestnanosti je poistný princíp, tak sa pýtam, ako je možné, že siahate na to, čo si zamestnanci a, samozrejme, aj zamestnávatelia platia. Ako môžete meniť splátkový plán? Ako k tomu prídu tí, čo budú nezamestnaní po roku 2000? Je to reštrikcia bez akéhokoľvek odborného zdôvodnenia. Proste nemám peniaze, tak zmením zákon a zoberiem občanom. Zníženie podpory v nezamestnanosti nevyrieši problém nedostatku finančných prostriedkov v Národnom úrade práce. Preto navrhujem, aby v § 50 ods. 1 boli ponechané pôvodné výšky podpory v nezamestnanosti, t. j. počas prvých troch mesiacov 60 % základu na určenie podpory v nezamestnanosti, počas zostávajeho času 50 % zo základu na určenie podpory v nezamestnanosti. V ods. 6 bola ponechaná pôvodná maximálna výška podpory v nezamestnanosti najviac do výšky 5 400 korún. Ja, ak by som bol vami, by som to zvýšil na 5 500. Myslím si, že by to bolo veľmi zaujímavé.

    K bodu 35 novely zákona k § 51 ods. 1. Navrhované znenie vyslovene poškodzuje ľudí, ktorí po celý život poctivo pracovali a trebárs po tridsiatich rokoch ich práce firma skrachovala. Doteraz po dvadsiatich piatich rokoch práce mohli dostávať 12 mesiacov podporu v nezamestnanosti, maximálne tých 5 400 korún. Nájsť si dnes zamestnanie po päťdesiatke je obrovský problém. Myslím si, že to nemusím nikomu z vás zdôrazňovať. Čiže ešte im to nešťastie, ak to môžem tak povedať, pritvrdíme. Neviem, prečo surovo hádžeme opäť slušných ľudí do jedného vreca s darebákmi. V § 52, ktorý je riešený v bode 37 návrhu novely zákona o zamestnanosti, je predsa navrhnutý postih pre takýchto ľudí, ktorým sa nechce pracovať. Kráti sa im podporná doba o polovicu oproti dosiaľ realizovaným kráteniam o 3 mesiace. Myslím si, že to je dostatočný postih. Nevidím preto absolútne dôvod takéhoto znehodnocovania filozofie zákona o zamestnanosti a považujem to za neprofesionálne a nekorektné voči poctivým ľuďom tohto štátu. Navrhujem teda ponechať v § 51 ods. 1 v pôvodnom znení, t. j. do 15 rokov celkovej doby zamestnania podporná doba 6 mesiacov, od 15 do 25 podporná doba 9 mesiacov, nad 25 rokov podporná doba 12 mesiacov.

    K bodu 41 novely zákona k 58 ods. 2. § 58 hovorí o výške príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Ak nemá Národný úrad práce finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, tak musím konštatovať, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny a predseda predstavenstva predkladá návrh na reštrikcie voči nezamestnaným, ale zároveň predkladá aj návrh na zníženie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Aj keď poznám dôvody, nerozumiem tejto logike. Nemám peniaze a znížim si prísun peňazí. Garančný fond by sa mal tvoriť ako niečo navyše, nie tak, že uberiem na príspevku, však to poistenci znesú, a vytvorím garančný fond. Ja som za garančný fond, ale tak, aby sa neznížili základné platby Národného úradu práce. Preto navrhujem zmeny v § 58 ods. 2, ponechať ods. 2 a ods. 3 v pôvodnom znení. To je 3 % z platby zamestnávateľa a 1 %, ak zamestnávajú viac ako 25 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

    K bodu 62 návrhu novely zákona k § 113. V tomto paragrafe sa mení celkový postoj k riešeniu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Nesúhlasíme síce s navrhovanými zmenami, ktoré navrhujú znížiť povinné percento zamestnávania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou z doterajších 4 na 3 % a občanov s ťažším zdravotným postihnutím z doterajších 0,5 % na 0,2 %. Došlo však k zníženiu počtu zamestnancov z 25 na 20, čo by podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny malo určitým spôsobom eliminovať pokles pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. A keďže som bol ubezpečený, že došlo k dohode zainteresovaných, t. j. zamestnávateľov a Výboru zdravotne postihnutých, nedávam pozmeňujúci návrh.

    Záverom svojho vystúpenia konštatujem to, čo som už konštatoval pri prvom čítaní. Predložený návrh novely zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti je len čiastočný, riešiaci len zlú finančnú situáciu v Národnom úrade práce, ale vôbec nerieši zamestnanosť v Slovenskej republike. Zdôrazňujem, že neboli vôbec dotknuté iné možnosti zlepšenia financovania a činnosti Národného úradu práce, čo svedčí o tom, že súčasné vedenie Národného úradu práce pracuje nekoncepčne. Obávam sa, že vedie Národný úrad práce k úpadku. Predložený návrh novely zákona niektoré moje obavy len potvrdzuje. To, že návrh novely zákona nie je pripravený čisto odborne, ale je to určité východisko z núdze, potvrdzujú aj listy, ktoré som buď dostal sám, alebo prišli do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    V jednom z týchto listov od Slepeckého spolku Slovenka sa hovorí, ako neprofesionálny výkon štátnych úradníkov, ba dokonca pri riešení zamestnávania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou až výkon zúfalcov a šialencov na ministerstve, pretože len pri tej najjednoduchšej, najprimitívnejšej analýze musí každý mentálne zrelý občan Slovenskej republiky prísť na to, že ide o genocídu týchto občanov. Do akej to Európy my chceme vstupovať? Pýtajú sa v liste. Do Európy otrokov, bezdomovcov a zbytočných ľudí? Podľa názorov v liste tento štát likviduje vlastných občanov.

    Možno sú to tvrdé názory, mali by sme sa však zamyslieť nad niektorými navrhovanými zmenami v predloženej novele zákona o zamestnanosti, aby niektoré aj keď tvrdé, možno nie celkom spravodlivé názory nenadobudli kontúry skutočnosti. Bolo by to katastrofou pre tento národ. Na to vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, upozorňujem a žiadam o podporu mojich návrhov zmien.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Engliša: pán poslanec Halmeš, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová a posledná pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Halmeš.

  • Ďakujem.

    Nesporne ako poslancovi za sociálnodemokratickú platformu Slovenskej demokratickej koalície sa mi niektoré poznámky rečníka, ktorý vystúpil v rozprave, páčili z vecného hľadiska. K podstatným, ktoré sa týkajú zníženia podpornej doby, sa ešte vyjadrím v rozprave aj faktickými poznámkami. Ale chcem reagovať na prvý zásadný návrh zmeny, ktorý predložil pán poslanec Engliš, a ten sa týka § 6, teda kompetencie predstavenstva Národného úradu práce rozhodovať z oprávnených dôvodov o vytváraní územných orgánov na trhu práce.

    Predovšetkým, pán poslanec, myslím si, že naozaj nie je tu dôvod vysloviť také obavy, že by sa Národný úrad práce vrátil k charakteru Fondu zamestnanosti s nejakým vami predpokladaným subjektívnym rozhodovaním jedného muža alebo skupiny na čele Národného úradu práce. Predstavenstvo a poistný princíp, ktorý sa uplatňuje, na rozdiel od roku 1994 predstavenstvo je teda skupina ľudí, je inštitúcia, kde zastupujú záujmy štátu, zamestnávateľov a zamestnancov dostatočne kvalifikovaní ľudia a nerozhodnú bez toho, že by vopred neurobili adekvátnu analýzu situácie.

    Myslím si, že krajské úrady práce a okresné úrady práce sú z hľadiska vašej argumentácie na rovnakej úrovni. Ak chcete ponechať predstavenstvu na rozhodovanie len okresné úrady práce, a nie krajské úrady práce, nevidím v tom logiku, pretože tu sa hľadá vytváranie takých inštitúcií na trhu práce, ktoré pružne reagujú na situáciu na trhu práce, ktoré sú vytvárané tam, kde prirodzene existuje trh práce podľa určitých regiónov. A to si myslím, že bude výrazne efektívnejšie, ako keď zo zákona je povinnosť vytvoriť v každom okrese a v každom kraji Národný úrad práce, teda jeho pracovisko.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som iba podporiť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Engliš, nakoniec som ich aj podpísala, aby som mnohé z nich, s ktorými sa stotožňujem, nepredkladala aj ja samostatne, ale upozorňovala som na ne vo svojom vystúpení pri prvom čítaní. Vystúpim potom ešte aj mimo faktickej pripomienky, ale v tejto faktickej pripomienke by som chcela zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Engliša, keď hovorí o ponuke pracovných miest a za adekvátne sa považuje aj miesto, kde je o stupeň nižšie vzdelanie. Naozaj sú profesie, a veľmi správne na to poukázal, napríklad v zdravotníctve by to robilo veľký problém, pretože veľmi dobre poukázal na to, že potom by pre lekára bolo primerané miesto zdravotnej sestry alebo teda nejakého zubného technika pre zubného lekára, ale rovnako aj pre zdravotnú sestru by potom bolo adekvátne miesto sanitárky, čo si myslím, že naozaj nie je vhodné. A absolútne nevhodné by to bolo pre absolventov lekárskych fakúlt, lekárov, ktorí keď nezískajú primeranú prax, nemôžu pokračovať v ďalšom vzdelávaní, nemôžu absolvovať atestácie. Tak si myslím, že naozaj k tejto problematike treba pristupovať veľmi citlivo, a preto tá pripomienka k § 32 ods. 6 je na zváženie. A chcem požiadať aj koaličných poslancov, aby pristupovali k tomuto problému vecne a zvážili, čo to v praxi môže priniesť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi len stručne, vystúpim osobitne k tejto novele zákona, k tomu najdôležitejšiemu, čo povedal pán poslanec Engliš. Myslím si, že zrušenie krajských úradov práce, resp. ponechanie tejto kompetencie pre predstavenstvo nie je dobrým krokom, pretože si naozaj myslím, že situácia povedzme v Prešovskom kraji je absolútne odlišná od situácie v Bratislavskom kraji, čím ale nechcem povedať, že Bratislavský kraj nemá problémy. Je na krajských orgánoch úradov práce, aby posúdili situáciu v tom-ktorom kraji a navyše, aby priamo koordinovali prácu okresných úradov práce. Mne to znovu pripomína centralizmus minulého obdobia, keď z Bratislavy by sa mali riadiť jednotlivé kraje a cez kraje potom aj okresy.

    Bol tu spomínaný Fond zamestnanosti. Takisto si myslím, bola som vtedy ministerkou práce, a myslím si, že tento model je lepší, tak ako je v tomto zákone definované. K Fondu zamestnanosti naozaj len toľko, že riadenie úradov práce cez štátnu správu, ako to bolo predtým v rokoch 1995, 1996 až po prijatie tohto zákona o zamestnanosti, bolo duplicitné, častokrát bolo zmätkové. Preto si myslím, že treba ponechať filozofiu tohto zákona. Nakoniec úrady práce sú riadené tripartitne cez svoje predstavenstvá a správne rady, čiže nejaké obavy z prebyrokratizovania alebo nesprávneho rozhodovania je kontrolované sociálnymi partnermi.

    Na záver len krátku poznámku k ministerstvu školstva. Obávam sa, že sľubovaná reforma školstva a školského systému nepokračuje takým tempom, ako pán minister Ftáčnik, keď bol v opozícii, sľuboval a navrhoval. Obávam sa ďalej, že aj v najbližšom školskom roku budeme mať znova rekordné počty nezamestnaných, pretože nám ich školstvo vychováva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcela by som sa stotožniť s vystúpením pána poslanca Engliša, kde hovoril o nesúhlase so znížením podpornej doby a výšky podpory v nezamestnanosti. Ja som presvedčená, že dôvody, ktoré sa uvádzajú, nie sú žiadnymi dôvodmi a znovu sa všetky problémy riešia na úkor ľudí. Jediný problém, ktorý tu zrejme je a prečo sa tento paragraf prijíma, je ten, že niet financií. Domnievam sa, že vláda by konečne mala pristúpiť k rôznym sľubovaným reformám, aby sa tie peniaze našli a v prvom rade, aby sa podporil spôsob získavať zamestnanecké miesta a tak sa potom dá všetko riešiť. Viem, že existujú ľudia, ktorí sú nezamestnaní a ktorí sú nezamestnateľní, tak to potom riešme asi takýmto spôsobom, ale nepostihujme tých, ktorí sú nezamestnaní a ktorí napriek svojej najlepšej snahe zamestnanie nemôžu nájsť. Vláda nevytvára nové pracovné príležitosti, ľudia nenachádzajú miesta a my ich ešte druhýkrát ideme potrestať tým, že im znížime čas podpory a ešte aj podpornú dávku. Myslím si, že by bolo načase, aby po roku začala vláda plniť sľuby a nesnažila sa všetko riešiť iba na úkor občana.

    Ďakujem.

  • Ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brocka, pán poslanec Benkovský, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Rusnák, pán poslanec Dzurák.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vystúpenie môjho predrečníka bolo veľmi zaujímavé, ale nebudem ho komentovať, lebo nerád by som, aby sme sa rozvadili skôr, ako príde k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch.

    Chcel by som povedať, že súčasný sociálny systém je veľmi drahý, veľmi málo efektívny, na tom sa zhodneme všetci, predpokladám, že nielen z koalície, ale i z opozície, a že je tak málo motivujúci, že mnoho ráz občania, ktorí sú v zlej sociálnej situácii, nemajú dostatočný dôvod si situáciu zlepšiť vlastným pričinením a my ich mnoho ráz k tomu nabádame alebo ich podporujeme aj legislatívou, ktorú tu v parlamente schvaľujeme. To, že je ešte čo zlepšovať, by som chcel povedať ako príklad, a to je podnet pre pána ministra, že ak sa nedávno hovorilo o nezamestnanosti vyše 500 tis. uchádzačov u nás na Slovensku, tak ako sa začal školský rok na vysokých školách, takmer 25 tis. uchádzačov o zamestnanie dnes študuje na vysokej škole, a my sme týmto takzvaným uchádzačom o zamestnanie vyplatili zo štátnej kasy prostredníctvom zákona o sociálnej pomoci takmer 200 mil. Sk. Myslím si, že v dnešnej situácii je to naozaj veľký luxus a naozaj je čo naprávať.

    Vrátim sa však k zákonu, o ktorom teraz rokujeme. Myslím si, že jeden z dôvodov, prečo vláda predložila tento návrh do parlamentu, nie je len garančný fond alebo niektoré iné veci, ale najmä to, že výška podpory v nezamestnanosti dnes nezamestnaných vlastne kazí. Môj predrečník hovoril o tom, že je nespravodlivé, keď niekto mal 15 000 a potom zrazu klesne na 5 400, podľa mňa je to trochu nie namieste, lebo myslím si, že nemôžeme v tejto chvíli naháňať viacero zajacov naraz. My chceme, aby zamestnanie, hľadanie zamestnania bolo prvoradým záujmom nezamestnaných, a nie výhodné postavenie v nezamestnanosti a rátanie, koľko ešte mesiacov budem dostávať, vy poviete akú-takú, ale dosť veľkú podporu v nezamestnanosti, najmä preto, že mnohé mzdy alebo teda mzda na mnohých pracovných miestach je mnoho ráz oveľa, oveľa nižšia.

    Preto navrhujem, aby sme zo spoločnej správy tam, kde gestorský výbor navrhuje, aby sme schválili en bloc veľké množstvo bodov, kde je aj bod 10, ktorý je v rozpore s týmto návrhom vlády, tento vyňali a, samozrejme, odporúčam kolegom, aby sme ho neschválili.

    Druhý môj návrh súvisí rovnako so spoločnou správou, a to je pozmeňujúci návrh pod bodom 19. Viete, páni poslanci, že v tomto návrhu zákona je aj nový § 113a, ktorým sa vytvárajú predpoklady pre zamestnávateľov, ktorí nemôžu zamestnať zdravotne postihnutých občanov, že sa tu vytvára možnosť na náhradné plnenie tým, že zadávajú zákazky chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám. Ale zase v týchto chránených dielňach a chránených pracoviskách pracujú zdravotne postihnutí občania alebo občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí môžu ťažko súťažiť so zdravými občanmi, a preto ústavnoprávny výbor schválil pozmeňujúci návrh k § 113a, aby sa zmäkčili kritériá pre týchto občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a nahradili sa slová "1 700 odpracovaných hodín ročne" na "1 400" a "140 odpracovaných hodín mesačne" na "120 hodín mesačne".

    Rovnako odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tomto bode osobitne a rovnako odporúčam kolegom, aby podporili tento návrh ústavnoprávneho výboru. My na jednej strane znižujeme kvórum povinného zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a na druhej strane by sme im týmto návrhom, ak ho schválime, mohli vyjsť v ústrety.

    Dámy a páni, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, budem hlasovať za tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Tým, že zlyhalo technické zariadenie, pána poslanca Zajaca som nezaradil medzi poslancov hlásiacich sa do rozpravy. Teraz som ho ešte zaradil ako posledného prihláseného do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krumpolec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení poslanci,

    zdôvodnenie, prečo by sme nemali podporiť zníženie hornej hranice podpory v nezamestnanosti, uvádza v predloženej spoločnej správe aj gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade výbor pre sociálne veci a bývanie. Chcem zdôrazniť, že zníženie hornej hranice príspevku 5 400 Sk je porušením poistného princípu u pracovníkov, ktorí odvádzali väčší príspevok do Národného úradu práce. Je to teda určitým spôsobom zásah do súkromného vlastníctva. Takýto prístup je nemotivačný, popiera mieru zásluhovosti, ktorú by sme mali naopak podporovať, a nie potierať. Nezavádzajme aj tu nivelizáciu, pretože je to nezodpovedné voči tým, ktorí poctivo pracovali, odvádzali zodpovedné pracovné výkony a prišli o zamestnanie nie z vlastnej viny, ale z viny nezodpovedných manažérov, prípadne neúspešnej hospodárskej politiky štátu.

    Ak je dôvodom návrhu znížiť hornú hranicu skutočnosť, že značná časť občanov zneužíva situáciu a berie podporu neoprávnene, tak je potrebné použiť také nástroje, ktoré postihnú špekulantov. Nepoužívajme plošnú reštrikciu, ktorá dopadne aj na tých, ktorí poctivo pracovali a poctivo pracovať chcú.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som hneď úvodom zdôrazniť, že súčasný systém zamestnanosti je skutočne prežitý. Práve on dáva na jednu úroveň schopných a snaživých s lajdákmi, ktorí nepracovali a pracovať nechcú a nebudú. O motivácii v tejto súvislosti nemôže byť ani reči. Preto poslanci Strany demokratickej ľavice v oblasti zamestnanosti považujú za jej strategický cieľ zabezpečenie plnej a efektívnej zamestnanosti, čo predpokladáme v tejto súvislosti, že dôjde k zníženiu nezamestnanosti v roku 2002 o 10 % prostredníctvom predovšetkým zvyšovania konkurenčnej schopnosti, štrukturálnych zmien, podpory malého a stredného podnikania a tvorby ľudského potenciálu. Náš program zároveň predpokladá vypracovať ucelenú štátnu politiku zamestnanosti a zabezpečiť kvalitatívne zmeny vo výchovno-vzdelávacej sústave a odbornej príprave, zabezpečiť hospodárnosť a predovšetkým účelnosť služieb zamestnanosti a zvýšiť efektívnosť a účinnosť prerozdeľovania finančných zdrojov na trhu práce.

    Z hľadiska strategických cieľov v oblasti zamestnanosti je predkladaná novela zákona o zamestnanosti v súlade s naším programom, najmä v týchto častiach: Ide o zriadenie garančného fondu na uspokojovanie nárokov z pracovného pomeru po vyhlásení platobnej neschopnosti, zamedzenie diskriminácie pri inzerovaní voľných pracovných miest, hospodárneho a účelného využívania správneho fondu Národného úradu práce, vytvorenie legislatívnych podmienok na rozšírenie možností zamestnávateľov dosahovať povinný podiel zamestnaných občanov z radov zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a ďalšie, ktoré sú uvedené v návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje aj reštrikcie a sprísnenie podmienok smerom k zamestnancom i nezamestnaným. Z hľadiska vnímania ľavicovej politiky sa uvedený návrh môže považovať ako kontraproduktívny, ak sa na neho bližšie nepozrieme. Tak ako ho vníma i časť verejnosti, v ktorej najmä v kontexte vysokej miery regionálnej nezamestnanosti môže dôjsť k zhoršeniu životnej úrovne. V tejto súvislosti k uvedenej časti návrhu zákona uvádzam toto:

    Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti nastal kvalitatívny posun pri tvorbe a realizácii politiky trhu práce. Zákon vymedzil na jednej strane rozsah zodpovednosti za tvorbu politiky trhu práce, zjednotil sústavu orgánov vykonávajúcich služby zamestnanosti v podobe Národného úradu práce, upevnili sa také princípy, ako je verejnoprávnosť, fondové hospodárenie, spoluzodpovednosť sociálnych partnerov. Rozšírili sa zároveň i nástroje politiky trhu práce. Na druhej strane, a to by som chcel zvýrazniť, sa však ukázali ako opodstatnené i výhrady vtedajšej opozície, ktorá poukazovala najmä na riziká zavedenia takého systému poistenia v nezamestnanosti, ktorý má existovať bez akejkoľvek aktívnej finančnej podpory štátu a ktorý je založený na prerozdeľovacom mechanizme a celoštátnej sociálnej solidarite aj v tej časti, ktorú zvykneme nazývať ako aktívna politika trhu práce. Poistný systém založený na štedrej podpore v nezamestnanosti, na pomerne lukratívnych podmienkach nároku na podporu a na vysokej rizikovosti zmluvných záväzkov smerujúcich na podporu pracovných miest nie je schopný absorbovať takú mieru nezamestnanosti, akej sme svedkami v Slovenskej republike dnes.

    Toto hodnotenie plne podporujú i skúsenosti z krajín Európskej únie, najmä tých, ktoré sú v jej rámci hodnotené ako menej ekonomicky vyspelé, ale aj skúsenosti z krajín strednej a východnej Európy. Slovenská republika vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti prekročila hranicu absorpčnej schopnosti poistného systému. A vzhľadom na to, že na rozdiel od spomínaných krajín Európskej únie sa nemôže spoľahnúť na pomoc zo štrukturálnych fondov, je pochopiteľné, že vláda Slovenskej republiky spolu s Národným úradom práce navrhuje v novele zákona aj reštriktívne opatrenia, ktoré v tejto chvíli zabránia totálnemu kolapsu financovania politiky trhu práce ešte v jeho zárodku a nedopustia taký stav, akého sme svedkami napríklad v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Zdá sa, že tieto opatrenia aj napriek tomu, že sú nepopulárne, sú v tejto chvíli jedine možné a že budú pôsobiť ako motivátor aspoň v tej časti občanov, ktorí dnešný systém obchádzajú a využívajú alebo ho priamo zneužívajú.

    Aktívna politika trhu práce realizovaná Národným úradom práce neumožňuje ani nemôže umožniť vyriešiť problémy nezamestnanosti v Slovenskej republike. Jednoznačne sa ukazuje, že hlavnou príčinou nezamestnanosti na Slovensku je pokles dynamiky rastu a následný úpadok podnikateľskej sféry a že riešenie problému nezamestnanosti presahuje rámec opatrení, nástojov a programovú politiku trhu práce. Preto je potrebné posudzovať aj predloženú novelu za súčasť seriózneho a dlhodobého prehodnocovania politiky trhu práce tak z hľadiska jej nástrojov, ako aj inštitucionálneho zabezpečenia. Z tohto pohľadu treba pozitívne hodnotiť návrhy, ktoré v novele zákona smerujú k zlepšeniu podmienok zamestnanávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, k zefektívneniu a zhospodárneniu činnosti Národného úradu práce a k odstráneniu diskriminácie žien pri uplatňovaní sa na trhu práce, či očakávaný návrh na zriadenie napríklad garančného fondu.

    Predložená novela zákona opätovne poukazuje na potrebu urýchleného hľadania a riešenia nových nástrojov na trhu práce, ktoré zaručia hospodárne nakladanie s prostriedkami Národného úradu práce, ktoré zabezpečia väčšiu mobilitu pracovnej sily a ktoré poskytnú aj viac poradenskej činnosti zo strany Národného úradu práce a prispejú k riešeniu takého nešváru v našej spoločnosti, akým sa stáva zneužívanie prostriedkov prostredníctvom takzvanej čiernej práce.

    Uvedené návrhy sa odrazia aj v pripravovanej vládnej koncepcii politiky zamestnanosti do roku 2002 a v konečnom dôsledku aj vo veľkej novele či novom zákone o zamestnanosti. V tomto smere pripravuje konkrétne návrhy riešení aj náš poslanecký klub Strany demokratickej ľavice. Aktívna politika trhu práce reálne nemôže vyriešiť problém nezamestnanosti na Slovensku. Môže však zmierniť najvýraznejšie regionálne disproporcie a situáciu v najrôznejších sociálnych skupín. Môže byť však účinná iba vtedy, ak sa vláda Slovenskej republiky bude podstatne intenzívnejšie zaoberať dlhodobo otázkami zamestnanosti, a to predovšetkým z hľadiska tvorby nových pracovných miest.

    Z uvedených dôvodov vyjadrujem podporu vládnemu návrhu zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti s prijatím pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladá pán poslanec Štefan Rusnák a ktoré sú vo väčšine prípadov uvedené aj v pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Benkovského. Ako prvá pani poslankyňa Keltošová a ako posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte, aby som stručne reagovala na vystúpenie pána poslanca Benkovského. Pán poslanec povedal, že súčasný systém zamestnanosti je prežitý. Pán poslanec, ja si myslím, že na základe našich skúseností, ale aj zahraničných skúseností tento zákon, keď sme v ho v roku 1997 zavádzali, bol vysoko hodnotený aj zo strany medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Medzinárodnej organizácie práce. Oddelenie financovania tohto systému zamestnanosti od štátneho rozpočtu bolo skutočne unikátnym prvkom a v strednej a východnej Európe, v postkomunistických krajinách takýto model nám v tom čase všetci závideli. Takže spolupodieľanie sa na riadení tohto systému sociálnych partnerov, neviem či Strana demokratickej ľavice považuje za spiatočnícky krok. Myslím si skôr, že ide z vašej strany o nepochopenie systému.

    To, že systém funguje bez akejkoľvek finančnej podpory štátu, no chvalabohu, pretože je to vecou predovšetkým zamestnávateľov a zamestnancov, ako si do tohto poistného systému platia alebo neplatia, a aby si potom aj následne riadili finančné toky v tomto systéme. Ja som proti centralizovaniu finančných tokov a najmä som proti tomu, aby štát disponoval riadiacimi právomocami v tomto systéme. Preto sme aj tento návrh zákona v roku 1997 v Národnej rade schválili.

    Ďalej chcem povedať, že váš názor, že vláda by sa mala pričiniť v prvom rade o tvorbu nových pracovných miest, je chybný. Ja si myslím, že v súčasnom stave ekonomiky, kde vyše 80 % podnikov je sprivatizovaných, vláda sa môže a mala by sa zaoberať predovšetkým legislatívou.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, pani Keltošová mi vyfúkla, čo som chcel povedať, pretože tento systém absolútne nie je prežitý, a keby bol prežitý, tak aj vyjadrenia generálneho riaditeľa Národného úradu práce nie sú také, aké sú. Tento zásah do zákona číslo 387 je nesystémový a vynútený zlou finančnou situáciou a zlou ekonomikou v tomto štáte. To je prvá záležitosť.

    Druhá záležitosť, hovoríte o motivačných opatreniach. Ja si myslím, a spomenul som to aj vo svojom vystúpení, že motivačných opatrení v tej novele je dostatok. Myslím si, že predĺženie zamestnania z 12 mesiacov na 24 mesiacov, čo sa týka posudzovania nezamestnaných, alebo spomenul som pri svojom návrhu zmien, že jednoducho ľudia, ktorí pracujú nad 25 rokov, sú touto novelou vyslovene postihnutí a hádžu sa do jedného vreca s tými, ktorým sa nechce robiť. Ale to postihnutie predsa v následnom paragrafe je, že sa nahrádza trojmesačný postih s postihom na polovicu, čiže z 12 mesiacov na 6. A dať do jedného vreca toho, ktorý 30 rokov robil, s tým, ktorý nechcel robiť, a rovnako ho postihnúť, alebo nie rovnako, ale dosť ho postihnúť, považujem za nekorektné. Nemyslím si, že zákon neobsahuje aj riešenie vo vzťahu k motivácii k práci. Obsahuje, ja som to nespomínal, ale tieto veci, ktoré som spomínal, práve poškodzujú slušných ľudí v tomto štáte. O to mi ide.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Chcel by som vyjadriť názor a reagovať na vystúpenie pána Benkovského. V podstate súhlasím s jeho názorom, kde sa stotožňuje alebo hovorí, uvažuje, že zákon vlastne nezodpovedá nie celkom normálnym podmienkam zamestnanosti v súčasnosti. Ale podotýkam, že vyriešiť tento problém jednoznačne nie je možné tým, že budeme robiť čiastkové zmeny, že budeme siahať na výšku podpory s tým, že, samozrejme, podporujem sprísnenie podpory, ale nie jej výšky. Problém treba riešiť komplexne.

    Zoberme si, že situácia u nás je skutočne veľmi vážna, nastáva, povedal by som, výnimočný stav nezamestnanosti, pretože ak sme spočítali podniky, vyše 1 000 zamestnávateľov alebo podnikov je pripravených na konkurz. To je 250 tisíc ľudí, ako obrazne hovoria tie čísla. Ak to padne do nezamestnanosti, tak to je koniec. Takže my by sme sa mali pripraviť trošku na systém komplexne, aby sme to zvládli. A to nevyrieši práve táto novela, pokiaľ ide o znižovanie výšky podpory, pretože osobne sa obávam, že časť ľudí prepadne do sociálnej siete a pôjde na ťarchu štátneho rozpočtu, a nie na ťarchu Národného úradu práce.

    Nesúhlasím ani s tým, že toto je jediná cesta. Ak sa pozrieme na pohľadávky Národného úradu práce, koľko miliónov a miliárd je zablokovaných peňazí u zamestnávateľov, majiteľov, tak to je zdroj peňazí, ktoré by sa mali dať naspäť a točiť i na podpory v nezamestnanosti. Preto si myslím, že ani tvrdenie, že tento návrh rozhýbe mobilitu pracovnej sily, neočakávajme, že to bude tak. Mobilita pracovnej sily spočíva v niečom inom. Spočíva aj v tom, aby cestovné nebolo drahé, aby pracovná sila mohla teda cestovať za prácou. A nakoniec ja si myslím, že základným problémom je, aby štát mal koncepciu aktívnej politiky zamestnanosti, a tú zatiaľ nemáme. Tam by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme to v parlamente aj vo vláde prijali čím skôr.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi vystúpiť s niekoľkými pripomienkami k predkladanému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, je už ôsmou novelou, ktorou sa zaoberá parlament. Toto je v tomto volebnom období druhá novela a je takým paradoxom, že kým predchádzajúce novely okrem riešenia rôznych legislatívnoprávnych zmien, ktoré priniesol život, a zosúladenie s inými právnymi normami po prvýkrát po tých rokoch existencie tohto zákona prináša návrh na zníženie dĺžky podpory v nezamestnanosti a výšky podpory v nezamestnanosti. Paradoxom je, že takýto návrh zákona predkladá práve bývalý poslanec a kandidát za SDĽ a tento návrh zákona dnes podporujú poslanci za SDĽ. Veľmi dobre si pamätám minulé volebné obdobie a stačí, keď si pozriete záznamy z rokovania parlamentu, kde práve poslanci za SDĽ ešte navrhovali vždy zvýšenia oproti tomu, čo predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Nakoniec viacerí kolegovia aj z koalície vystúpili proti zníženiu dávky podpory v nezamestnanosti a úplne sa stotožňujem s tým názorom, ktorý povedal pán poslanec Krumpolec. Ja som už pri vystúpení, keď sa prerokúval tento návrh zákona v prvom čítaní, povedala, že podporím všetky tie sprísnenia podmienok na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti absolventov škôl, ako aj sprísnenia, ktoré sa dotknú občanov, ktorí zneužívali podporu v nezamestnanosti, a tých, ktorí sú riešení inými finančnými náležitosťami. Čo sa týka absolventov škôl, správne na to poukázal vo svojom vystúpení už pán poslanec Brocka a úplne s ním súhlasím v tomto smere, ale nemôžem s ním súhlasiť, s jeho návrhom na zníženie podpory v nezamestnanosti. A, pán poslanec, ani vaša argumentácia v tomto smere nebola správna. Ja si vám dovolím povedať niekoľko čísiel, aby ste sa zamysleli nad tými argumentmi, ktoré tu často povedal len tak do vzduchu aj pán poslanec Benkovský, aj keď sa s niektorou časťou jeho vystúpenie stotožňujem, a to predovšetkým, keď hovoril o tom, že riešenie problému nezamestnanosti je v niečom inom, nie v reštrikciách, ale v oživení trhu práce. Takže dovoľte mi niekoľko čísiel, aby ste naozaj pri hlasovaní, keďže pán poslanec Brocka navrhol vyňať bod 10 spoločnej správy na samostatné hlasovanie a páni poslanci Krumpolec a Mesiarik podporili tento návrh, ktorý prijal gestorský výbor, tak dúfam, že väčšina parlamentu sa stotožní s gestorským výborom a že tento bod odsúhlasí tak, ako je v spoločnej správe.

    Dovoľte mi preto niekoľko čísiel. Kým koncom roka 1997, to je kompletný rok, keď ešte bola pri moci bývalá vláda, bola nezamestnanosť vo výške 314 816 tisíc nezamestnaných, mám to, prosím, z údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo to vtedy vo výške 12,10 %. A vtedy sme práve upravovali, teda ministerka práce predložila do parlamentu návrh na zvýšenie sumy pre nezamestnaných, aj diferenciáciu podľa odpracovaných rokov tak, aby tí, ktorí majú viac ako 25 rokov odpracovaných, čiže ak splnia vek odchodu do dôchodku, tak budú mať vlastne odpracovaný adekvátny počet rokov, ktorý je potrebný pri odchode do dôchodkov. Tak vtedy bola takáto nezamestnanosť.

    Teraz budem citovať údaje, ktoré sú z poslednej štatistiky, z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z 13. októbra 1999, ktorý máme všetci v skrinkách v parlamente. Tu už je udané číslo 508 651 tisíc nezamestnaných a predstavuje to 18,3 %. Vidíte ten rozdiel? Je to viac ako 6 % za necelé dva roky, pretože rok 1999 bude uzavretý niekedy až vo februári, v marci. Aj tam, kde nemali problémy s nezamestnanosťou alebo bola relatívne nízka - Bratislavský a Nitriansky kraj - rastie nezamestnanosť. Ale vyššia, ako je celoslovenský priemer, je nezamestnanosť v Košickom kraji, kde je 25,6 %, v Prešovskom kraji 24,5 %, v Banskobystrickom 21,7 %, v Nitrianskom 20 %. Vyššiu mieru nezamestnanosti ako 20 % malo 35 okresov. Najvyššiu mieru nezamestnanosti mali okresy: Rimavská Sobota 36 %, Revúca 34,8 %, Trebišov 32,8 %, Rožňava 32,5 %, Sobrance 31,6 %, Veľký Krtíš 30,5 %.

    Povedzte mi, dámy a páni z koaličných lavíc, ako sa pozriete do očí týmto ľuďom, kde je viac ako tretinová nezamestnanosť v okrese? A hovorte im potom o motivácii. Akú motiváciu im dáte reštrikciami, keď jednoducho v týchto oblastiach nemajú šancu nájsť si zamestnanie ani tí, ktorí by veľmi chceli a pre ktorých je nielen finančný postih, ale aj psychologický postih to, že si nemôžu nájsť prácu. Takže pozrite si veľmi dobre tieto čísla a potom pristúpte k takýmto reštriktívnym opatreniam.

    Hovoriť o tých, ktorí nechcú pracovať, je správne, a že boli prísne postihnutí, s tým som sa stotožnila. Nakoniec prísnejšie postihnutie rieši aj zákon o sociálnej pomoci, kde je jasne diferencovaná kategória tých, ktorí nechcú pracovať, ktorí majú iba polovičnú dávku sociálnej pomoci. Prečo o tom hovorím? Preto, že zase je tu ďalšie číslo, ktoré dáva za pravdu tým vystúpeniam poslancov, ktorí hovorili, že reštrikciou sa problém nerieši. Z evidencie úradov práce totiž pre nespoluprácu bolo vyradených iba 3 922 osôb. Porovnajte si viac ako 500 tisíc nezamestnaných a iba 3 920 odmietalo spolupracovať. Z iných neuvedených dôvodov bolo vyradených 5 580 osôb. Dajte si to znovu do súvisu, postihneme obrovské množstvo ľudí, ktorí celý život pracovali, celý život prispievali daňovými odvodmi a po vzniku zákona o Fonde zamestnanosti do Fondu zamestnanosti.

    Podporu v nezamestnanosti poberalo iba 117 967 tisíc osôb. Všetci ostatní z tých 500 tisíc už poberali iné dávky, čiže spadli do sociálnej siete a tu bola tá diferenciácia na tých, ktorí si hľadali prácu, vyvíjali nejaké úsilie, mali motiváciu, tí dostávajú životné minimum, a tí, ktorí nechceli, tí dostali iba existenčné minimum, ktoré je 50 % sumy životného minima. Čiže takto sa na tie čísla treba pozrieť. A pritom ďalší údaj, aby ste mohli naozaj adekvátne hovoriť o motivácii. Voľných pracovných miest pre tých viac ako 500 tisíc nezamestnaných bolo iba 9 075. Tak ako chcete potrestať všetkých tých vyše 400 tisíc nezamestnaných, keď im ponúkate iba takéto malé množstvo pracovných miest? Na jedno pracovné miesto pre tých, ktorí sa uchádzajú, je 56 evidovaných nezamestnaných. Aké sú to miesta? To nie sú kvalifikované miesta, adekvátne, väčšinou sú to také, ktoré by nezodpovedali ani tomu kritériu, keby ste súhlasili s poskytnutím miesta o triedu s nižším vzdelaním, tak ako je to v návrhu zákona. A dúfam, že podporíte to, čo predkladáme skupina poslancov, aby sa zohľadnila výška vzdelania.

    Povedala som už vo svojom vystúpení, že podporujem tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Engliš. Preto ich nedávam samostatne. Bolo by to duplicitné. A rozhodne sa nestotožním s bodmi 34 a 35 predkladaného vládneho návrhu, týkajúcimi sa § 50 a § 51 ods. 1, kde znižujete podporu v nezamestnanosti a skracujete čas poberania podpory v nezamestnanosti.

    Veľmi stručne ešte k § 50, kde sa hovorilo o výške podpory v nezamestnanosti. V tomto by som chcela oponovať pánovi poslancovi Brockovi. Pán poslanec, priemerná mzda v slovenskom hospodárstve je vyše 10 tisíc, dnešná podpora 5 400 korún. A 12 % evidovaných nezamestnaných tvorili bývalí riadiaci pracovníci, odborní a technickí zamestnanci a úradníci, kde predpokladáme, že mali aspoň túto priemernú mzdu. U riadiacich pracovníkov to bolo aj vyššie. Títo odvádzali do fondu roky, odkedy je v platnosti zákon o Fonde zamestnanosti, vyššie percento ako tí, ktorí mali podpriemerné mzdy alebo mzdy, ktoré sa pohybovali okolo minimálnej mzdy. Ale tých je veľmi málo. Takže takémuto zamestnancovi, ktorý má priemernú mzdu, by tých 60 % prvé mesiace robilo sumu okolo 6 tisíc. My mu však dáme podľa terajšieho zákona 5 400 a vy mu ju chcete ešte znížiť na 4 800 pri rastúcich cenách a životných nákladoch.

    Vážené dámy, vážení páni, v závere svojho vystúpenia pri prvom čítaní som ocenila, že aj pán minister pre médiá povedal, že nepokladám za dobré, keď sa reštrikciami rieši to, čo by sa malo riešiť iným spôsobom. To znamená naozaj riešiť aktívnu politiku zamestnanosti. Tak dúfam, že tieto návrhy, ktoré predložil pán poslanec Engliš, podporíte, že sa nad nimi zamyslíte aj v súvislosti s číslami, ktoré som uviedla a ktoré ďalšie si môžete prečítať zo Štatistickej ročenky, a že budete hľadať iné spôsoby na riešenie problému nezamestnanosti. Pretože reštrikciami tento problém nevyriešite, práve naopak, vytvoríte tým ďalší priestor na zamestnávanie občanov na čierno alebo podvodmi, ktoré sa robili, a tento zákon to nerieši, že zamestnávateľ dá zamestnancovi na papieri minimálnu mzdu a potom mu bude doplácať do vrecka. Takže tým sa nenaplní ani Fond zamestnanosti, ani úrady práce nebudú mať viac finančných prostriedkov. Nakoniec už aj spomínaná novela o sociálnej pomoci a reštrikcie, ktoré boli v nej prijaté, ukázali, že sa síce sprísnili podmienky podpory, ale vzrástol počet poberateľov a vlastne ten balík finančných prostriedkov, ktoré sa použili na sociálnu pomoc, bol vyšší ako pred prijatým návrhom zákona.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Fedoročko, jediný prihlásený. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem zareagovať na slová pani poslankyne, ktorá nám vytýkala, ako sa budeme pozerať do očí tým nezamestnaným. Ja by som chcel povedať, že práve problém pozrieť sa do očí nezamestnaným by ste mali práve vy, súčasní poslanci opozície, pretože drvivá väčšina nezamestnaných vyšla práve z fabrík, ktoré ste dali sprivatizovať svojim straníckym kolegom, a ktorí práve tieto fabriky vytunelovali a akosi pozabudli na zamestnanosť a na vyplácanie miezd. Takže treba zvážiť potom.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k predkladanej novele zákona.

    Predovšetkým chcem apelovať, pán poslanec Fedoročko a ostatní poslanci, ktorí sa hlásite ku pravici, chcela by som apelovať na vaše pravicové cítenie v tom, že znižovanie podpory v nezamestnanosti pre tú malú skupinu nezamestnaných, ktorí poberajú najvyššiu sadzbu podpory v nezamestnanosti, je absolútne proti poistným princípom. My sme už tu o tom hovorili, že z celkového počtu 117 600 osôb, ktoré poberajú podporu v nezamestnanosti, je to skutočne veľmi úzka skupina osôb, ktoré chceme postihnúť. De facto nivelizujeme podporu v nezamestnanosti na prospech práve tých občanov, o ktorých hovoríme, že nemajú záujem sa zamestnať, respektíve pre svoju nízku kvalifikáciu alebo absolútny nedostatok kvalifikácie nedostávajú podporu v nezamestnanosti zrejme v takej výške, v akej by si priali.

    Prečo chceme postihnúť skupinu občanov, ktorí si do tohto poistného systému zo svojich miezd platili podstatne vyššie sumy ako občania, ktorí zarábajú priemernú mzdu alebo ešte menej? Môže skutočne dôjsť k situácii, ako hovorila pani poslankyňa Aibeková, že zamestnávatelia, nehovorím paušálne všetci, ale sú zamestnávatelia, ktorí budú špekulovať a budú im vyplácať minimálnu mzdu a zvyšok im budú vyplácať cash. Čiže minieme sa účinkom po prvé, pokiaľ ide o napĺňanie zdrojov Národného úradu práce. Po druhé si myslím, že je to nespravodlivé voči týmto ľuďom, ktorí nie z vlastnej viny sa ocitli na úradoch práce. A do tretice si myslím, že je to demotivujúce aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov.

    Preto sa pripájam k návrhu, ktorý dal za náš poslanecký klub pán poslanec Engliš, aby výška podpory v nezamestnanosti pre túto úzku skupinu, špecifickú skupinu osôb, zostala nedotknutá.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k súčasnému systému, ako povedal pán poslanec Brocka, že súčasný sociálny systém je nesmierne drahý. Ja súhlasím s vami v tej časti, pán poslanec, kde kontrolné orgány či už Národného úradu práce, alebo iné jednoducho nestíhajú, fyzicky nestíhajú skontrolovať trh práce a najmä čierny trh práce. Pretože tam pracujú nielen tí, ktorí dostávajú podporu v nezamestnanosti na čiernom trhu, ale pracujú tam najmä ľudia zo sociálnej siete. Len sa pýtam, či toto je znova cesta k tomu, takáto reštrikčná cesta, či to privedie týchto nezamestnaných, ktorí odmietajú prácu alebo nemajú záujem o prácu, či ich to skutočne privedie na stále pracovné miesto.

    Takže nie reštrikciou, ale dôslednejšou kontrolou, posilnením právomoci kontrolných orgánov, tam vidím cestu, ako by sa dali tieto prípady riešiť. Máme predsa vzory, ktoré vo vyspelom demokratickom systéme Európskej únie fungujú, kde sa nepostihujú iba zamestnanci, ktorí pracujú na čierno, ale najmä zamestnávatelia sa postihujú. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú na čierno. O tomto však v tejto právnej úprave nehovoríme nič. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva na čierno, je to známa skutočnosť, má vlastne veľké výhody na trhu práce, pretože neodvádza poistné, dane z príjmu, ktorý mu jeho čierny zamestnanec vyprodukuje. Prečo nejdeme aj týmto smerom k postihu zamestnávateľov?

    Ďalej by som chcela povedať o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou. Viete, my si myslíme, že ten osobitný systém starostlivosti pre financovanie trhu práce pre túto skupinu osôb je maximálne spravodlivý ešte aj z toho pohľadu, že bol vytvorený osobitný podúčet, kde zamestnávatelia musia platiť, ak nenaplnia povinnosť 4 % z celkového počtu zamestnancov, teda nenapĺňajú občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou. Je mi jasné, že na rizikových prevádzkach zamestnať takýchto občanov je veľmi zložité. Často však zamestnávatelia sa vyhovárajú, že nemajú dostatok voľných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ja si skôr myslím, že ide tu o určitú nechuť z našej strany, pretože v našej spoločnosti na rozdiel znova od vyspelých štátoch Európskej únie je oblasť života zdravotne postihnutých určitým tabu. Prejavuje sa to v bariérach, v doprave, vo verejných budovách, prejavuje sa to v bariérach v kultúrnych stánkoch. Jednoducho aj v zamestnaní nahliadajú na občanov so zdravotným postihnutím ako na určitú rizikovú skupinu. Preto zamestnávatelia tlačia teraz na to, aby sa znížilo percento povinného podielu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov.

    Nepovažujem to za spravodlivé voči tejto skupine občanov. Myslím si, že práve tým, že znížime toto percento, budeme demotivovať zamestnávateľov a určite je to určitý pocit príkoria, ktorí budú cítiť aj títo občania so zdravotným postihnutím. Takže navrhujem, aby zostala pôvodná výška, aby sa s touto výškou 4 % ďalej nehýbalo.

    Pokiaľ bol návrh od pána poslanca Brocku znížiť z 1 700 hodín na 1 400 hodín ročne, dá sa ísť aj touto cestou, ale ja by som zachovala ten podiel 4 % tak, ako je to teraz. Čiže nájsť určitý kompromis aj voči zamestnávateľom, aj voči tejto skupine osôb so zdravotným postihnutím. Keď toto neprejde, pán poslanec, verejne vyhlasujem, že podporím váš návrh. Budem proti návrhu pána ministra.

    A na záver chcem sa ešte raz vrátiť jednou vetou k systému školstva. Chcem povedať len toľko, že je mi ľúto, keď na konci školského roku úrady práce už vopred vedia odhadnúť, z ktorých škôl, stredných, ale aj vysokých, zhruba koľko absolventov budú musieť prijať. To nie je len zneužívaním podpory v nezamestnanosti zo strany vysokoškolákov, ako to tu odznelo. Myslím si, že im krivdíme. Naozaj sú fakulty, dokonca vieme z uplynulého obdobia vyčísliť počty absolventov z fakúlt a katedier, ktorí sa pravidelne objavovali na úradoch práce, ale nielen počas prázdnin, ktorí tam boli povedzme pol roka alebo aj viac, kým sa im podarilo nájsť zamestnanie.

    Je najvyšší čas, ctená snemovňa, aby sme začali komunikovať s ministrom školstva a najmä gestorský výbor by mal začať s ním komunikovať, pokiaľ ide o absolventov stredných odborných škôl a učilíšť, ktorí sú najviac ohrozenou skupinou na trhu práce. A aby štát z moci úradnej zasiahol do systému prípravy týchto absolventov, pretože dodnes sa vyučujú predmety, ktoré sú nepoužiteľné, ktoré sú zastarané na trhu práce. My sa nezbavíme týchto absolventov tým, že im budeme skracovať podpornú dobu alebo že im skrátime alebo znížime výšku podpory v nezamestnanosti. To už je len následné riešenie, ale príčina je niekde inde.

    Keď by som chcela byť veľmi tvrdá, tak by som odporúčala niektorým poslancom, ktorí boli vo Veľkej Británii alebo ktorí tam pôjdu, aby sa informovali na systém vzdelávania na štátnych školách vo Veľkej Británii, kde v roku 1995 britská vláda zrušila ministerstvo školstva a spojila ho pod riadenie ministra práce a dnes sa to ministerstvo volá ministerstvo vzdelávania a zamestnanosti. Asi to má určitú racionalitu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej: pani poslankyňa Aibeková ako prvá, pán poslanec Kalman ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková ako prvá.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som ešte zdôrazniť tú pripomienku, ktorú mala pani poslankyňa Keltošová na začiatku svojho vystúpenia. Myslím si, že tá reakcia bola veľmi správna, že chceme síce postihnúť tých, ktorí pracujú na čierno, ale vôbec nás nezaujímajú a tento zákon nerieši tých, ktorí na čierno zamestnávajú. Naozaj v krajinách Európskej únie sú veľmi prísne postihovaní títo zamestnávatelia, a preto v tejto súvislosti kladiem aj pánovi ministrovi otázku, či v pripravovanej ďalšej novele o zamestnanosti alebo v komplexnom zákone, o ktorom hovoril pán poslanec Benkovský za ich stranu, či plánujú postihovať aj týchto čiernych zamestnávateľov alebo či to chcú zakomponovať do iného návrhu zákona.

    A ešte veľmi stručne na podporu toho pozmeňujúceho návrhu pod bodom 6, ktorý sme predložili. Ten je lepšie koncipovaný, pretože vychádza z pôvodného návrhu, kde sa čas zamestnania diferencuje do 15 rokov, medzi 15 a 25 a nad 25 rokov, pretože podľa bodu 35 predloženej novely sú už všetci, ktorí pracujú nad 15 rokov, zhrnutí do jednej kategórie. Myslím si, že nie je to správne, pretože je veľký rozdiel, či niekto odpracuje 15 rokov alebo 25. Pretože ak niekto má odpracovaných 25 rokov a zostane nezamestnaný, má oveľa menšiu šancu nájsť si zamestnanie. A preto si myslím, že by bolo spravodlivejšie dať mu šancu dlhší čas poberať príspevok v nezamestnanosti, pretože aj dlhší čas prispieval do Fondu zamestnanosti ako ten, ktorý pracoval kratší čas, resp. pred zavedením tohto fondu prispieval daňovými odvodmi. Takže toto skrátenie na dve kategórie nie je primerané.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Už v prvom čítaní som vystúpila takisto s tým problémom, ako pani poslankyňa Keltošová. To je zníženie percenta zamestnávania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou. Vážení, to je taký necitlivý prístup voči určitej skupine našich občanov, ktorí majú sťažené svoje postavenie. Predsa dá sa to riešiť aj inak. Ak pán minister hovoril, že niektorí nevedia naplniť a tak ďalej, to sa dá riešiť tým, že v prípade, ak nie sú na úrade práce evidované takéto osoby, tak sa môže podnikateľ alebo osoba povinná vyviniť a tým je všetko v poriadku a nemusí platiť. Ale pokiaľ takéto osoby sú, treba ponechať súčasný stav, pretože máme signály, že je záujem takýchto osôb o zamestnanie.

    Ďalej chcem hovoriť k problému, o ktorom hovorila pani poslankyňa - zamestnávanie na čierno. Pokiaľ si pamätám, vo vládnom programe ste veľmi krásne deklarovali, ako chcete dať pravidlá do podnikania, zmorálniť a tak ďalej tento úsek. Tak ako vaše viaceré vyhlásenia, aj toto sú bubliny, ktoré do predpisov nezapracúvate. Prečo znevýhodňujete podnikateľov, ktorí dodržiavajú zákony a poctivo nahlasajú? Prečo nepostihujete tých, ktorí zamestnávajú na čierno a takto získavajú protiprávne výhody, ktoré im neprislúchajú? Je to predsa nielen nemorálne, ale je to v rozpore aj s vašimi veľkými predvolebnými vyhláseniami.

  • Chcel by som potvrdiť a doplniť slová pani Keltošovej, že zákon skutočne nerieši systémové opatrenia. Spomínala čiernu prácu. Tu odznelo aj z úst mojich predrečníkov, že sú postihovaní len zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí zneužívajú túto situáciu, absolútne nie sú v návrhu novely zákona riešení.

    Prečo sa napríklad neuvažuje s inými formami zlepšenia financovania Národného úradu práce? Napríklad vymáhanie pohľadávok je prakticky na nulovom stave. A pritom sú to verejné financie. Zvýšenie účinnosti platenia poistného v nezamestnanosti. Podľa posledných informácií klesla účinnosť na 85 %. Týmto smerom by sa tiež mal zákon orientovať a toto tu chýba. Preto tvrdíme, že sú to nesystémové opatrenia, ale z hľadiska ekonomiky riešia určitým spôsobom len financovanie Národného úradu práce, a nie aktívnu politiku zamestnanosti.

    Preto sa aj dožadujeme, a odznelo to aj z úst niektorých koaličných poslancov, väčšej zmeny, ktorá by radikálne riešila tento problém na všetkých frontoch.

    Ďakujem.

  • Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Keltošovej, ktorým reagovala na vystúpenie pána poslanca Brocku, ktorý konštatoval, že náš sociálny systém je veľmi drahý. Chcem pripomenúť, že vo vyspelých krajinách je stále drahší a drahší sociálny systém a rozvojom spoločnosti bude aj drahší. Je to z toho dôvodu, že tieto krajiny okrem ekonomických zákonitostí veľmi pevne a silne budujú aj sociálnu sféru. Pokiaľ si pamätám, programové vyhlásenie vlády sa hlásilo k sociálno-trhovej ekonomike, ale to, čo sa v súčasnom období navrhuje, je odklon od týchto zásad alebo od tohto cieľa. Je to odklon podstatným spôsobom aj od zaužívanej praxe Európskej únie, aj keď v Európskej únii platia zákony jednotlivých štátov, teda nie je to jednoznačne usmernené. Teda vzďaľujeme sa týmto navrhovaným zákonom aj od praxe Európskej únie a to je v rozpore s naším približovaním k Európskej únii.

    Dovolím si poznamenať, že aj naša spoločnosť by sa mala ďalej rozvíjať takým spôsobom, aby aj sociálny systém, aby slabšie skupiny, sociálne slabšie skupiny, zdravotne postihnutí ľudia, nezamestnaní vlastne mali istotu v tom zmysle, že štát bude vytvárať podmienky na ich sústavne lepší život.

    A ešte jednu poznámku v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Aibekovej, ktorá tu veľmi plasticky a elegantne naznačila rozdielnosť v tomto smere podľa jednotlivých krajov. Ak si niekto myslí, že v tých krajoch a okresoch, ktoré menovala - Rimavská Sobota, Bystrica, Prešov a tak ďalej, sú ľudia, ktorí nechcú pracovať, tak je na veľkom omyle. Preto si myslím, že by sme mali hľadať spôsob, ako oživiť ekonomiku, a nie súčasnému ekonomickému stavu prispôsobovať sociálne zákony, na čo majú doplatiť ľudia, ktorí už doplatili tým, že prišli o zamestnanie, a teraz ich ideme trestať ešte raz.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Rusnák.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    budem stručný. Chcem podať pozmeňujúce návrhy k práve prerokúvanej novele o zamestnanosti. Môj prvý návrh je v záujme spresnenia kvalifikácie, či je vhodné zamestnanie, a to z hľadiska dopravy do zamestnania a zo zamestnania, ale aj z hľadiska finančných nákladov, ako aj času potrebného na túto dopravu. Verím, že schválením tohto návrhu bude zabezpečená flexibilita pracovnej sily.

    Môj návrh znie, navrhujem nové znenie § 32 ods. 5: "Za vhodné zamestnanie z hľadiska dennej dochádzky do zamestnania a zo zamestnania sa na účely tohto zákona považuje každé zamestnanie, pri ktorom výška mesačného cestovného prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresahuje 25 % minimálnej mzdy a čas dochádzky do zamestnania a zo zamestnania prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresiahne denne spolu tri hodiny."

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh. Navrhujem v § 89 ods. 3 písm. d) za slovo "zamestnávateľom" doplniť slová "ak sa nedohodne inak." Krátke zdôvodnenie: Návrh umožní upraviť 30-dňovú lehotu podľa konkrétnych podmienok a tak operatívnejšie reagovať na potreby trhu práce s možnosťou efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov Národného úradu práce. Vytvoria sa tým podmienky na použitie finančných prostriedkov v rámci aktívnej politiky na podporu zamestnávania evidovaných nezamestnaných.

    Môj tretí pozmeňujúci návrhu k článku III. Navrhujem nové znenie, čo sa týka účinnosti: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 1999 s výnimkou § 58 ods. 2 a 3, § 77a ods. 2 písm. b), § 128a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2000, a § 20 ods. 2 písm. v), § 112, ods. 4, § 128b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2000."

    Zdôvodnenie:

    A. Zníženie príspevku na poistenie v nezamestnanosti v § 58 ods. 2 a 3 navrhujem z dôvodu zosúladenia so zavedením príspevku do garančného fondu, ktorý bude platiť od 1. mája 2000. Toto zníženie o 6 mesiacov pred zavedením príspevku do garančného fondu by bolo bezdôvodné.

    B. Činnosti podľa navrhovaného ustanovenia § 20 ods. 2 môžu okresné úrady práce realizovať až po nadobudnutí účinnosti § 128b, ktorý upravuje plnenie nárokov z garančného fondu takisto od budúceho roku od 1. júla.

    C. Povinnosti podľa navrhnutého znenia § 112 ods. 4 môže zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty začať plniť až od nadobudnutia účinnosti ustanovení § 64a a 64f Zákonníka práce, t. j. od 1. júla 2000.

    Verím, že podporíte moje pozmeňujúce návrhy, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dzurák.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o zamestnanosti.

    V § 28 navrhujem vypustiť písmeno e), ktoré hovorí o pravidelných príjmoch z inej činnosti. Z pravidelných príjmov z inej činnosti občan neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Z uvedeného dôvodu mu nevzniká ani nárok na podporu v nezamestnanosti.

    Okrem toho ustanovenie počas doterajšej praxe sa ukázalo ako značne problematické, a to vo vzťahu k posudzovaniu pravidelnosti príjmu, výšky príjmu z pravidelnej činnosti vo vzťahu k určeniu, o akú inú činnosť ide. V nadväznosti na tento návrh je potrebné vypustiť ustanovenie § 28 písm. e) zákona o zamestnanosti, podľa ktorého sa za nezamestnaného považuje občan, ktorý má pravidelný príjem z inej činnosti.

    Môj druhý návrh. V § 41 ods. 1 navrhujem vypustiť z návrhu zákona písm. m). Moje odôvodnenie: Toto ustanovenie je v priamej nadväznosti na návrh na vypustenie § 28 písm. e).

    Ďalej navrhujem v súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby sa o bodoch 10, 20 a 27 hlasovalo oddelene, lebo uvedené pozmeňujúce návrhy spolu nesúvisia, upravujú rôznu problematiku.

    Bod 10 sa týka výšky podpory v nezamestnanosti, to odôvodnil už aj pán poslanec Brocka a dal ten istý návrh.

    Bod 20 navrhuje doplniť do § 114 ods. 3 slová "sprostredkovanie zamestnania". Táto úprava by okrem iného znamenala, že finančné prostriedky z odvodov dane, plnenie povinného podielu zamestnania občanov so zníženou pracovnou schopnosťou by bolo možné použiť na financovanie miest sprostredkovateľov zamestnania v úradoch práce. Toto však nie je správne, pretože náklady na činnosť Národného úradu práce sú financované zo správneho fondu.

    Bod 27 upravuje účinnosť tejto novely.

    Ďakujem a prosím vás o podporu mojich návrhov.

  • Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako ukazuje rozprava, naozaj ide o zákon veľmi komplikovaný a môj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, sa týka zamestnanosti zdravotne postihnutých. Ide v podstate o požiadavky, ku ktorým sa pripojil aj tretí sektor MVO, a teda aj samotní zdravotne postihnutí. Návrh som v pôvodnej podobe predložil v ústavnoprávnom výbore, ale nebol celkom dobre naformulovaný. V tejto zmenenej a teda zlepšenej formulácii by som vás požiadal o jeho podporu.

    Ide teda o pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona a zdôvodnenie návrhu je asi takéto: V § 113 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. V ods. 1 písm. d) sa navrhuje znížiť povinnosť zamestnávateľov zo 4 % na 3 % a z 0,3 % na 0,2 % zamestnancov. V tom istom odseku v písm. e) sa umožňuje zamestnávateľom označovať v súčinnosti s ďalšími subjektmi pracovné miesta nevhodné pre občanov so zdravotným postihnutím. Podľa navrhovaného ods. 2 sa potom tieto miesta nezapočítavajú do celkového počtu zamestnancov, z ktorého sa vypočítava povinné percento. Týmito úpravami platného stavu vláda navrhuje výrazne redukovať povinnosť zamestnávateľov zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

    Obsahom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je vypustiť písm. e) prvého odseku a časť druhej vety odseku 2. Takouto úpravou dosiahneme stav, keď povinnosťou zamestnávateľa bude zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v zníženom počte 3 % z celkového, a nie z redukovaného stavu zamestnancov. Vážnym argumentom na vypustenie písm. e) je aj skutočnosť, že zákon neobsahuje žiadne kritériá, na základe ktorých môže zamestnávateľ objektívne označiť pracovné miesto za nevhodné. Neberie do úvahy ani skutočnosť, že mnohé pracovné miesta sa môžu stať vhodnými na základe úpravy pracoviska pre občanov so zníženou pracovnou schopnosťou. Bez jasných kritérií nemôže k objektivizácii prispieť ani súčinnosť zamestnávateľa s ďalšími subjektmi, nehovoriac o časovej náročnosti takéhoto komplexného posúdenia. Navrhovaná platnosť tohto ustanovenia už na rok 1999 v bode 69 novely naznačuje, že nejde teda o systémový krok.

    K tomuto pozmeňujúcemu návrhu prišlo do výboru sociálnych vecí množstvo podporných listov od MVO zdravotne postihnutých a ja sa k tomuto ich stanovisku pripájam a prosím vás, aby ste toto stanovisko podporili.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce na záver rozpravy vystúpiť pán minister Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    určite dnes je v slovenskej spoločnosti jedným z vážnych problémov otázka vysokej nezamestnanosti, ktorá je ešte navyše definovaná troma kritickými skutočnosťami, a to vysokou regionálnou diferenciáciou nezamestnanosti, vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí a stále narastajúcim počtom dlhodobo nezamestnaných ľudí. Nie je to prejav, ktorý sa tu začal prejavovať pred týždňom alebo pred rokom, ale je to postupný prejav stále stúpajúci a, žiaľ, od roku 1992, keď sa výrazne zvýšila nezamestnanosť, sa nám tieto vnútorné tendencie nezamestnanosti nepodarilo vyriešiť a to znamená, že ak dnes pristupujeme k niektorým opatreniam, tak tieto nevychádzajú len z poznania posledného roka, ale vychádzajú aj z poznania celého toho obdobia, keď začala na Slovensku prudko rásť miera nezamestnanosti.

    V prvom rade by som chcel povedať, že určite tento zákon, keď bol v roku 1996 prijímaný, vychádzal zo správnych postulátov, zo správnych smerovaní a zo skúseností predovšetkým krajín Európskej únie a myslím si, že v dobrej vôli v tej situácii, aká bola miera nezamestnanosti, sa aj takto tento systém naladil. Je pravdou aj to, že v Európskej únii je skúsenosť, a nám to potvrdzujú aj výpočty, že takto konštruovaný systém na báze výberu kvázi poistného a dovolím si povedať, že ide o výber kvázi poistného, môže fungovať, ak je miera nezamestnanosti dlhodobo okolo 11,5 až 12 %. Aj naše prepočty to potvrdili a ukazuje sa, že vlastne tento systém sa začal postupne od roku 1996, a to potvrdzujú jednoznačne rôzne prejavy dostávať sa do stavu napätosti práve aj preto, že tu miera nezamestnanosti bola dlhšia ako doba, ako je tých 11,5 % a pohybovala sa okolo 14 %. To znamená, že tento systém, ktorý je založený vlastne na prítoku a odtoku peňazí, sa vyčerpával.

  • Pán Brňák a pán Mikloško, nemôžem sa pozerať na pána Rakúsa, prosím vás.

  • To znamená, že tento systém začal vyčerpávať svoje možnosti v rokoch 1996 - 1997, o čom jasne hovoria postupne klesajúce výdavky aktívnej politiky, keď v roku 1996 bolo 4,6 mld. a postupne to klesalo na 1,4. mld Sk a vychádzalo to inakšie z tej vnútornej rovnováhy, na čom je vlastne tento princíp založený. To je, samozrejme, jeden pohľad. Druhý pohľad súvisí aj s tým, ako som povedal, že ide skôr o kvázi poistný systém než o ozajstný poistný systém, pretože v ozajstnom poistnom systéme by sme museli postaviť oveľa lepšie pravidlá na otázku dvoch parametrov, a to na otázku času platenia a výšky platenia poistného.

    Takže chcel by som len upozorniť na skutočnosť, že v súčasnosti Národný úrad práce mal k 1. 4. 1999 viac ako za 7 mld. Sk nedoplatkov, pričom približne okolo 2,5 mld. Sk boli nenavrátené pôžičky Národného úradu práce na aktívnu politiku zamestnanosti, na udržanie pracovných miest, ktoré sa poskytli v minulom období. Ak by existovalo dnes 2,5 mld. Sk, ktoré sa od roku 1996 rôzne dávali do tejto spoločnosti, a tieto peniaze sa späť nevracajú, tak by sme dnes nestáli pred takým bodom, že musíme hľadať aj riešenie reštrikčných opatrení. Preto sa čudujem pánovi Englišovi ako bývalému riaditeľovi krajského úradu práce, ktorý sa podieľal na takomto systéme rozdávania peňazí, že má tú odvahu a robí tu mentorovanie k tomu, ako kto, kedy sa správal, koľko zarábal v minulom či súčasnom období. Myslím si, že pán Engliš a jeho vystúpenie bolo úzko viazané na to, že súčasný generálny riaditeľ Národného úradu práce nechcel pána Engliša zobrať za svojho poradcu, a preto mu teda radí z pozície poslanca Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Chcel by som sa dotknúť jedného vážneho problému, a to je problém predovšetkým čiernej práce, o ktorej sa tu diskutovalo. Myslím si, že je to vážny problém, a pokiaľ ste niektorí čítali aj návrh zákona o inšpekcii práce, o vytváraní integrovanej inšpekcie práce, tak práve to, na čo ste tu narážali, by mal riešiť tento návrh zákona, ktorý je po prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Po druhé musím povedať, že Národný úrad práce spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí, ale aj s Policajným zborom a s daňovými úradmi v týchto dňoch robia integrovanú kontrolu na čiernu prácu a v najbližších dňoch sa spoločnosť dozvie, aké kroky sa podnikli, práve tak ako správne hovoríte, že treba trestať zamestnávateľov, a nie zamestnancov, ktorí sú zneužívaní, že je dnes také veľké napätie na trhu práce, aký existuje.

    Problémom, ktorý tu je dlhodobo spomínaný, a bolo to spomínané aj v prvom čítaní, je problém zdravotne ťažko postihnutých. Ja som sa pri prvom čítaní tohto bodu dotkol. My sme následne na to ešte opätovne rokovali s organizáciami zdravotne postihnutých. Niektoré chápali naše pripomienky, niektoré naše pripomienky nechápali. Musím povedať, že niektoré pochopili, že vytvorenie možností náhradného plnenia vytvára úplne nový rámec práve na to, aby sa títo ľudia v reálnych konkrétnych podmienkach mohli oveľa lepšie uplatniť ako spôsobom len vedenia reštrikcie voči zamestnávateľom. Myslím si, že naše skúsenosti, aj ktoré sme získali z niektorých iných krajín, ukazujú, že takýto postup riešenia je správny.

    Chcel by som zaujať stanovisko k niekoľkým bodom pripomienok. V prvom rade by som chcel poprosiť, aby bol vyňatý bod 20 zo spoločného hlasovania a hlasovalo sa o ňom samostatne, pretože si myslím, že v dobrej viere predkladatelia nepochopili jeden základný bod, že táto úprava znamená, že finančné prostriedky z odvodov za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou by bolo možné využívať na financovanie platov sprostredkovateľov zamestnania v úradoch práce. To však nie je správne, pretože náklady na činnosť Národného úradu práce a sprostredkovanie sú financované zo správneho fondu Národného úradu práce. Navrhovateľom však nešlo o takýto dosah. V odôvodnení návrhu navrhujú využiť finančné prostriedky z odvodov aj na vytvorenie špecializovaných agentúr na sprostredkovanie zamestnania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na voľnom trhu práce. Ale uvedené súkromné a neziskové agentúry je možné zriadiť ako sprostredkovateľne zamestnania za úhradu podľa § 34 tohto zákona o zamestnanosti alebo ako agentúry podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Čiže považujem tento návrh ako nadbytočný a žiadam teda, aby sa o ňom hlasovalo samostatne a nepodporiť ho.

    S návrhom, ktorý tu predložil pán poslanec Brocka, to znamená rokovať o bode 10 samostatne, súhlasím a tiež sa stotožňujem s jeho návrhom, aby poslanci zvážili a neschválili tento návrh bodu 10. Takisto sa pripájam k bodu 19, kde pán poslanec navrhuje, aby tento bod bol schválený. Pripájam sa k pánovi poslancovi Brockovi a myslím si, že to je jedna z tých možností úľav zdravotne ťažko postihnutým občanom, o ktorých sa tu rozprávalo.

    Súhlasím s návrhmi pána Rusnáka a pána Dzuráka.

    Myslím si, že s návrhmi pána Zajaca nie je možné súhlasiť, pretože ako som už tu uviedol, idú vlastne späť do tej situácie v národnom hospodárstve, keď sa ukázalo, život ukázal, že sú veľmi zložité a že to riešenie, ktoré navrhujeme, riešením náhradného plnenia vytvára lepšie predpoklady na plnenie týchto úloh zamestnávať, predovšetkým aktívne zamestnávať a vytvárať podmienky pre zdravotne ťažko postihnutých občanov.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto zákone. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.

    Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, pretože je veľa pozmeňujúcich návrhov, aby sme hlasovanie jednoducho uskutočnili a aby sme to nemuseli nejakým spôsobom reparovať.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    chcel by som hneď na úvod vás poprosiť o spoluprácu, pretože, ako tu bolo povedané, tých pozmeňujúcich návrhov je dosť. Samozrejme, spoločne by sme mali posúdiť, aby sme sa nedopustili nejakej chyby. Pretože gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a odzneli tu požiadavky, aby určité body boli vyňaté zo spoločného hlasovania a navrhnuté na osobitné hlasovanie, navrhujem hlasovať o vyňatí navrhnutých bodov na osobitné hlasovanie. Ide o body 10, 20 a 19, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie pri schvaľovaní týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ešte bod 27.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Vyňali sme zo spoločného hlasovania body 10, 20, 27 a 19 a teraz budeme hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe.

    Nech sa páči, pán poslanec, predneste návrh na hlasovanie.

  • Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 21, 22, 23, 24, 25 a 26 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nikto nezdržal.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o bode číslo 10 osobitným hlasovaním. Je to vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Hlasujeme o bode číslo 10, ktorý sme vyňali zo spoločného hlasovania. Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Brocka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, ďalej.

  • Navrhujem, aby sme o bode 20 takisto hlasovali osobitne. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

  • Hlasujeme o bode 20, ako ho uviedol spoločný spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Navrhujem, aby sme ďalej hlasovali o bode číslo 27. Gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

  • Hlasujeme o bode 27 podľa návrhu spoločného spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 6, 15 a 16 hlasovať spoločne a odporúča ich neschváliť.

  • Hlasujeme o tomto návrhu pána spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Zostal nám bod 19. Ten bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte návrhy.

  • Pán poslanec Engliš navrhol niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Hlasovanie o prvom návrhu v bode 2 k § 6 je bezpredmetné, pretože sme to schválili pri návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasy v sále.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša k bodu 2 § 6.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Bod 14 je ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Engliša. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bode 14 k § 32 ods. 4, tak ako ho predniesol pán poslanec Engliš.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Môžeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.

  • Hlasujeme o bode 16 k § 32 ods. 6.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca bol akceptovaný v spoločnej správe. Neodporúčam, aby sme o ňom hlasovali.

  • Nemusíme o tomto návrhu hlasovať. Ide o bod 33 k § 4a ods. 3. Bol akceptovaný, čiže nebudeme o tom hlasovať.

  • Ďalej je piaty pozmeňujúci návrh. Nech sa páči, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, to už bolo, o piatom bode nebudeme hlasovať.

  • Šiesty pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme o bode 35 k § 51 ods. 1.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Ďalej môžeme pristúpiť k hlasovaniu o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.

  • Hlasujeme o bode 41 k § 58 ods. 2.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o poslednom, v poradí ôsmom pozmeňujúcom návrhu.

  • Čiže o bode 42 k § 58 ods. 3.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej, pán spravodajca.

  • Pán poslanec Július Brocka podal pozmeňujúci návrh. Prosím, a sme o ňom hlasovali.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ruším toto hlasovanie, pretože sme o tomto hlasovali osobitne, keď sme bod 10 vyňali zo spoločného hlasovania o bodoch zo spoločnej správy. Čiže toto hlasovanie je bezpredmetné, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Brocku.

    Nech sa páči ďalej.

  • Ďalšie sú pozmeňujúce návrhy poslanca Štefana Rusnáka. Nech sa páči, budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Čiže hlasujeme o novom znení § 32 ods. 5.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Čiže hlasujeme o § 89 ods. 3 písm. d).

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Navrhujem, pán predseda, aby ste dali hlasovať o mojom treťom pozmeňujúcom návrhu.

  • Čiže hlasujeme o článku III, kde je navrhnuté nové znenie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Uvádzajte ďalej.

  • Ďalším poslancom, ktorý podal pozmeňujúce návrhy, bol pán Ľubomír Dzurák. Navrhujem, aby sme hlasovali o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dzuráka k § 28.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom.

    Predseda NR SR J.Migaš:

    Hlasujeme o § 41 ods. 1.

  • Pardon, je to priama nadväznosť na ten prvý, takže nemusíme o tom hlasovať. Ďakujem.

  • Čiže budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, ešte sa vrátime, pán poslanec Engliš ma upozornil, že v jeho pozmeňujúcich návrhoch je ešte aj druhý variant k bodu 16 § 32 ods. 6. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Engliša v druhom variante, tak ako bol podaný v písomnom podklade pre pozmeňujúce návrhy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Je tu ešte jeden návrh, nech sa páči.

  • Máme tu posledný pozmeňujúci návrh. Je od pána poslanca Zajaca. Navrhujem, aby sme o ňom hlasovali.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zajaca, tak ako ho máte uvedený písomne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď konalo tretie čítanie, alebo má iný návrh.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Pán predseda, mám tu uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorým ma určil ako poslanca za spoločného spravodajcu výborov na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom a treťom čítaní.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský - procedurálny návrh.

    Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme nepristúpili teraz okamžite k tretiemu čítaniu, keďže boli schválené viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Odporúčam, aby sa spoločný spravodajca a navrhovateľ spolu s legislatívnym odborom pozreli na tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby sme až potom pristúpili k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Pán poslanec Orosz, máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne.

    Mám totožný procedurálny návrh ako pán podpredseda Hrušovský. Myslím, že by sme mali zaviesť túto prax pri všetkých návrhoch, kde schválime pozmeňujúce návrhy v pléne.

    Ďakujem.

  • Čiže v treťom čítaní budeme pokračovať neskôr.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 22. schôdze.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 325 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 325a.

    Vládny návrh prednesie pán minister Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je najmä premietnutie nevyhnutných zmien vyplývajúcich z transformácie ekonomiky do Zákonníka práce a potreba zosúladiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce so smernicami Európskej únie. V rámci zosúladenia pracovného práva s právom Európskej únie sa v Zákonníku práce precizujú niektoré právne inštitúty, ale aj ustanovujú nové právne inštitúty, ktoré majú zabezpečiť zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu sociálno-právnu ochranu. Právna úprava umožní uspokojovať nároky zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pretože doterajšia právna úprava prednostného uspokojovania pracovných nárokov až v rámci konkurzného konania sa javí ako nedostatočná.

    Vládny návrh zákona predpokladá uspokojovanie nárokov zamestnancov prostredníctvom garančného fondu, ktorého zriadenie sa navrhuje aj v novele zákona o zamestnanosti. V súlade so Smernicou Rady 80/987 Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa navrhuje upraviť pojem platobnej neschopnosti zamestnávateľa, deň vzniku platobnej neschopnosti, peňažné nároky zamestnancov a ich výšku, ktorá sa vyplatí z garančného fondu.

    Rovnako v súlade so Smernicou Rady 98/59 Európskeho spoločenstva sa precizuje inštitút hromadného prepúšťania, ktorým sa rozumie rozviazanie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, najmä s 20 zamestnancami v období 90 dní. V tejto súvislosti sa navrhuje aj odškodnenie zamestnancov vo výške dvojnásobného priemerného mesačného zárobku, ak zamestnávateľ nesplní povinnosť pri hromadnom prepúšťaní.

    Aplikačná prax potvrdila, že absolútny zákaz nočnej práce žien sa stáva prekážkou v zamestnávaní žien, a preto sa navrhuje zrušiť tento zákaz nočnej práce žien. Zároveň sa upravujú podmienky výkonu nočnej práce najmä z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež z hľadiska zabezpečenia rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky.

    Navrhuje sa ustanoviť vecné dôvody, pri existencii ktorých bude môcť zamestnávateľ uzatvárať pracovný pomer na čas určitý, a ustanovujú sa aj kategórie zamestnancov, s ktorými možno takýto pomer uzavrieť neobmedzene.

    Podstatou navrhovaných zmien v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zosúladenie tejto právnej úpravy s požiadavkami vyplývajúcimi z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a smerníc Európskej únie. Osobitne sa zdôrazňuje povinnosť zamestnávateľa v súvislosti so znižovaním rizík práce a zvyšovaním zodpovednosti zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

    Chcel by som vás poprosiť, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili v druhom čítaní tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra tohto roku číslo 423 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorskému výboru do 15. októbra 1999 z poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, oznámil svoje stanovisko poslanec Národnej rady Jozef Klemens.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 167 zo 6. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 96 zo 6. októbra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky máte v písomnej správe uvedené v bodoch 1 až 13.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač číslo 325), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť s pripomienkami alebo doplnkami, ktoré sú v správe. Navrhuje hlasovať o všetkých návrhoch spoločne. A výbor poveril poslanca Mesiarika, podpredsedu výboru, aby predložil túto správu na rokovanie Národnej rady.

    Na záver, vážené poslankyne, poslanci, ako spravodajca musím oznámiť, že znenie navrhovaného zákona vláda zásadne zmenila tým, že po rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody doplnila návrh v bode 9 § 58 ods. 11 písm. b), kde sa navrhuje vyňať zamestnancov štátnej správy, rozpočtovej sféry a tak ďalej spod vplyvu tohto paragrafu. Musím upozorniť, že tým bol porušený zákon číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve a § 23 platného Zákonníka práce.

    Zároveň vám oznamujem, že na základe tohto bolo rokovanie zástupcov vlády a Konfederácie odborových zväzov, ktorý pripomienku vzniesol 27. 8., kde odbory požiadali vládu, aby sa do budúcnosti takých procedúr vyvarovala. Berte to ako oznámenie. To nebráni tomu, aby sme zákon prerokovali v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Písomne sa do rozpravy neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na vystúpenia v rozprave.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    mám jeden pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa novelizuje Zákonník práce. Za bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: V § 199 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa upravuje vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne. Na úpravu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vzťahujú primerané ustanovenia o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu. Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada nákladov na výživu pozostalých upravovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky." Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5. Poznámka pod čiarou k odkazu 9a) znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania." Doterajšie body 29 až 34 sa označujú ako body 30 až 35.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh. A teraz niekoľko slov k zdôvodneniu tohto návrhu.

    Dámy a páni, podnetom k tomuto pozmeňujúcemu návrhu bol list jednej chudobnej vdovy, ktorá mi písala o tom, ako pred takmer 12 rokmi jej manžel zomrel pri pracovnom úraze pri autonehode a Slovenská poisťovňa síce uhradila všetky nároky tejto vdove, aj náhradu nákladov na výživu pozostalých. Iste viete, že zamestnávateľ je povinný zo Zákonníka práce zamestnancov pre prípad pracovných úrazov alebo choroby z povolania zákonne poistiť. Od roku 1993 toto zákonné poistenie bolo zverené Slovenskej poisťovni až do zriadenia Úrazovej poisťovne. No a pri výpočte tejto náhrady Slovenská poisťovňa vychádzala, tak ako jej to zákon dovoľuje, z priemerného zárobku zomrelého, ktorý sa počas celého trvania nároku nemení a tento priemerný zárobok má vplyv na výšku tzv. pozostalostnej renty.

    V prípade, o ktorom hovorím, Slovenská poisťovňa vypočítala túto rentu vo výške 67 korún a táto vdova dostáva už 12 rokov mesiac čo mesiac 67 korún ako náhradu nákladov na výživu. Za 12 rokov sa životné náklady výrazne zvýšili. Primerane k tomu rástli mzdy, valorizovali sa dôchodky, legislatívne je upravená aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, iba spôsob úpravy náhrady nákladov na výživu pozostalých pre manžela a deti sa za tie roky nemenil. Chudobných vdôv, ako som zisťoval v Slovenskej poisťovni, je niekoľko 100 prípadov, údajne okolo 300. Ony sa obracali viacnásobné na Slovenskú poisťovňu a táto vždy zamietla ich žiadosť s tým, že úprava renty nie je jej vecou, ale je to vecou zmeny legislatívy. Jednoducho, že súčasne platná legislatíva neumožňuje Slovenskej poisťovni urobiť úpravy v pôvodne vyrátanej výške tejto renty. Keďže som presvedčený, že je to prípad hodný zreteľa a návrh podporujú všetky parlamentné poslanecké kluby, rovnako aj pán minister ako predkladateľ. Napriek tomu, že môj návrh je nad rámec predloženej novely Zákonníka práce, odporúčam všetkým kolegom, aby tento môj pozmeňujúci návrh podporili.

    Schválením návrhu nedochádza k priamemu dosahu na štátny rozpočet. Slovenská poisťovňa, ktorá má na to primerané zdroje, ich vykrýva zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu.

    Dámy a páni, aj v mene tejto spomínanej vdovy, aj v mene ostatných postihnutých vám vopred ďakujem a prihováram sa, aby ste podporili tento návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledná prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som veľmi stručne ešte doplnila pána poslanca Brocku. Áno, aj poslanecký klub HZDS podporuje tento návrh. Stalo sa to v minulosti v podstate všetkým vládam od roku 1989, že prehliadli alebo nevedeli o tomto probléme. Takže pokiaľ ide o valorizáciu zo zdrojov Slovenskej poisťovne pre pozostalých, podporujeme návrh, ktorý predniesol pán poslanec Brocka.

    Vyjadrila by som sa len k bodu 18, ktorý súvisí so zrušením zákazu nočnej práce žien. Ja podporujem stanovisko gestorského výboru, ktorý navrhol nový § 99 vypustiť. Tento návrh sme predložili vo výbore a dúfam, že nájde podporu aj u vás s cieľom ochrany zdravia žien. Myslím si, že aj súčasná prax umožňuje, aby ženy, ktoré chcú byť zamestnávané v noci a môžu byť najmä zamestnávané v noci, boli zamestnané, ale - a to je ten podstatný rozdiel medzi týmto návrhom a terajším stavom - môžu byť zamestnávané v noci len po vzájomnej dohode zamestnávateľa a zamestnanca. To je po prvé. A po druhé so súhlasom ústredného orgánu štátnej správy, čiže ministra práce sociálnych vecí a rodiny.

    Ja som bežne za mojej praxe podpisovala výnimky z nočnej práce žien, keď sa dohodli zamestnanci a zamestnávatelia a tieto ženy pracovať chceli. Takže myslím si, že zrušenie tohto zákazu nočnej práce žien môže viesť k negatívnym dôsledkom jednak na zdravie žien, jednak na opateru detí, a zároveň si myslím, že môže sa stať aj určitým zdrojom vydierania zamestnávateľov voči ženám, ktoré odmietnu v noci pracovať z rôznych subjektívnych dôvodov. Ja som za to aj napriek smerniciam, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe, smerniciam číslo 93 a 92, aby naše vnútroštátne zákonodarstvo sa neprispôsobovalo až do takejto miery určitým odporúčaniam Európskeho spoločenstva. Dá sa to obhájiť, pán minister, my sme to urobili v minulom volebnom období, a hovorím so zreteľom na zachovanie aj zdravej populácie, aj zdravia pracujúcich žien. Ponechajte to na ich dohode so svojimi zamestnávateľmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce na záver rozpravy vystúpiť pán minister Magvaši?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Keltošovú, lebo osobne si myslím, že v tomto prípade v tom návrhu 18 je trochu určité nedorozumenie. V tomto bode 18 § 99 sa nerobí zákaz nočnej práce, ale sa určuje, že keď niekto na nočnú prácu ide, aké má právne ochrany a čo si môže vyžadovať na to, aby mohol pracovať v noci. To znamená, že tento § 99 nerieši to, čo ste mysleli vy, pani poslankyňa, a preto si myslím, že je tu určité nedorozumenie. Ja by som preto odporúčal potom vyňať hlasovanie o bode 18 s tým, že na rozdiel od gestorského výboru by som neodporúčal tento návrh schváliť, teda hlasovať záporne. Myslím si, že v tomto prípade nie je celkom dobre pochopené, o čo v tomto bode 18 ide.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajca nechce vystúpiť na záver rozpravy.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme po obedňajšej prestávke, čiže o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, keby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte raz žiadam všetkých predsedov výborov, ktorí doteraz majú zasadnutia, aby ich prerušili, aby poslanci prišli do rokovacej sály.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať ďalej v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ktorý ste mali v tlači číslo 325.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Mariána Mesiarika, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Žiadam ešte raz poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu zákona, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov v rokovacej sále. Ešte raz žiadam predsedov výborov, aby skončili zasadnutia výborov a poslanci prišli do rokovacej sály.

    Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu. K hlasovaniu o tomto návrhu zákona sa vrátime potom.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o príspevku na bývanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 327 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 327a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladaný vládny návrh zákona navrhuje ustanoviť novú štátu sociálnu dávku - príspevok na bývanie. Účelom tohto príspevku je prispievať sociálne slabším občanom na úhradu výdavkov spojených s bývaním. Základné podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa navrhovaného zákona sú: Trvalý pobyt v byte na území Slovenskej republiky, ktorý užíva oprávnená osoba ako vlastník alebo nájomca bytu alebo rodinného domu a s ňou spoločne posudzované osoby. Ďalej príjem neprekračujúci sumy určené na štandardné bývanie pre okruh spoločne posudzovaných osôb; pravidelná úhrada nákladov spojených s bývaním, to znamená pri nájomnom byte zaplatenie nájomného a úhrada za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu, v prípade bytu vo vlastníctve uhradenie preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv; úhrada za plnenie poskytované za užívanie bytu a zaplatenie dane z nehnuteľností, ktorú je povinný zaplatiť aj vlastník rodinného domu.

    Výpočet výšky príspevku na bývanie sa navrhuje tak, aby bolo možné reagovať na zmeny výšky regulovaných cien tovarov a služieb spojených s bývaním a ich dosah na výdavky domácností. Výška príspevku na bývanie za kalendárny mesiac je rozdielom medzi sumou minimálnych výdavkov na bývanie a súčinom koeficientu a príjmu, pričom sumy minimálnych výdavkov na bývanie podľa počtu fyzických osôb a koeficient ustanovuje navrhovaný zákon. Oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na príspevok na bývanie na okresnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu. Ak oprávnená osoba splní podmienky nároku na príspevok podľa navrhovaného zákona, okresný úrad jej príspevok vyplatí. Ak oprávnená osoba, ktorá si uplatní nárok na príspevok, nesplní podmienky nároku na príspevok, okresný úrad rozhodne o nevyplatení príspevku na bývanie.

    Považujeme tento vládny návrh zákona za veľmi významný návrh, ktorým v budúcom roku treba pomôcť sociálne slabším vrstvám obyvateľstva. Výdavky, ktoré budú tento príspevok na bývanie predstavovať zo štátneho rozpočtu, budú okolo 1,6 mld. Sk a sú predpokladané v návrhu na štátny rozpočet na rok 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto navrhovateľa.

    Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci, bývanie poslancovi Dušanovi Fedoročkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o príspevku na bývanie, ktorú ste dostali v tlači číslo 327, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o príspevku na bývanie podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 1994 číslo 425 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 15. októbra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 6. októbra 1999 pod číslom 168 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. októbra 1999 pod poradovým číslom 97.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré ste dostali v tlači.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o príspevku na bývanie vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a odporúča ich schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslanca Dušana Fedoročka informovať Národnú radu o výsledku rokovania výboru a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 19. októbra 1999 číslo 111.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa za klub SMK prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy. Nikto viac sa písomne do rozpravy neprihlásil.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa v mene klubu poslancov za Stranu maďarskej koalície v krátkosti vyjadrila k vládnemu návrhu zákona o príspevku na bývanie. Zavedenie príspevku na bývanie poskytuje chudobnejším domácnostiam dodatočný príjem špeciálne na pomoc s výdavkami na bývanie. Liberalizácia cien spojená s bývaním prináša nebezpečenstvo, že určitá časť domácností nebude schopná hradiť náklady na bývanie. Len na oživenie pamäti: Všeobecný príjem domácností v deväťdesiatych rokoch klesol. Po takzvanom cenovom boome v roku 1992 spojeným s cenovou liberalizáciou sa spotrebiteľské ceny stabilizovali, ale narastajúce ceny tovarov a služieb, bývania, nájomného, dopravy a tak ďalej mali významný dosah na životné náklady. Napríklad medzi rokmi 1990 až 1994 nájomné stúplo o 100 % a služby o 416 %. Pre porovnanie životné náklady v rokoch 1989 až 1994 vzrástli o 173 %. Všetci prítomní dobre vieme, aká úprava cien tovarov a služieb spojená s bývaním nastala v priebehu roku 1999. Zvýšila sa cena elektriny o 30 % od 1. januára 1999 plus o 35 % od 1. 7. 1999, cena plynu od 1. 7. 1999 o 50 %, teplo a teplej vody o 21 % od 1. januára 1999 a o 40 % od 1. 7. 1999. Takisto sa zvýšila cena vodného a stočného a ostatných komunálnych služieb.

    Podstatou príspevku je vyrovnať preťaženia domácností, ktorých príjem nepostačuje pokryť výdavky na bývanie. Príspevok vyjadruje adresnú, priamu podporu domácností určenú na krytie výdavkov na bývanie, ktoré si domácnosť nemôže dovoliť platiť pre svoje nízke príjmy. Za pozitívne považujeme fakt, že o príspevok na bývanie sa budú môcť uchádzať všetky typy držby, to znamená nájomcovia, vlastníci bytov a vlastníci rodinných domov. Návrh zákona v § 3 rieši dostatočne aj fakt, aby sa tento zákon nezneužil napríklad dlhodobými neplatičmi, pretože podmienkou nároku na príspevok na bývanie je fakt, že za predchádzajúce kalendárne obdobie, to znamená pol roka dozadu, je potrebné zaplatiť nájomné a všetky výdavky spojené s užívaním bytu a u vlastníkov rodinných domov musí byť zaplatená daň z nehnuteľností za kalendárny rok k predchádzajúcemu kalendárnemu polroku, na ktorý sa uplatní nárok na príspevok. Návrh zákona rieši aj stav, aby nárok na príspevok nevznikol v prípade, ak osoba - vlastník bytu, v ktorom má trvalý pobyt, dala byt do nájmu alebo do prenájmu.

    Základný vzorec na príspevok je na prvý pohľad jednoduchý. Príspevok na bývanie sa rovná oprávneným nákladom na bývanie mínus to, čo by mala domácnosť platiť zo svojich zdrojov. Ale na predpokladaný vývoj rastu príjmov domácností bude treba reagovať aj zmenou koeficientu, ktorý vyjadruje zaťaženosť príjmu domácností výdavkami spojenými s bývaním. Minimálne výdavky na bývanie ako základná premenná vzorca výpočtu príspevku sa budú meniť v závislosti od nákladových položiek spojených s bývaním. Toto riešenie je v § 4 ods. 4. Vláda môže upraviť koeficient 0,30, ktorý je v tomto zákone, k 1. januáru a k 1. júlu bežného roka svojím nariadením.

    Zaradenie príspevku do sústavy štátnych sociálnych dávok bude znamenať, že sa bude vyplácať zo štátneho rozpočtu a bude garantovaný štátom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza svoje prepočty, podľa ktorých by príspevok na bývanie v roku 2000 malo poberať okolo 390 tis. žiadateľov, ale po skúsenostiach s okolitými krajinami tento počet sa zníži cca o 40 % z dôvodu nesplnenia uvedených kritérií. Táto suma sa môže v roku 2000 znížiť z predpokladanej sumy 2,8 mld. na cca 1,68 mld. Pri vzniku nároku na príspevok na bývanie, ktorý sa počíta do príjmu na posúdenie nároku na dávku sociálnej pomoci, sa táto dávka adekvátne zníži o výšku príspevku na bývanie. Na základe odhadu sa zo sumy na dávky sociálnej pomoci ušetrí cca 530 mil. Sk, ktoré bude možné využiť na výplatu príspevku na bývanie. Táto suma však musí zostať v rezerve pre prípad, že by odhady neboli presné. Vieme napríklad, že zákon číslo 195, ktorý je v platnosti od 1. júla 1999, tiež počíta s tým, že sa dotkne zhruba 20 % poberateľov, pravda je však taká, že sa to týka zhruba 35 až 40 % poberateľov.

    Na záver mi dovoľte ešte niekoľko postrehov. Je ťažké v tomto návrhu zosúladiť ciele čestnosti a jednoduchosti hlavne vzhľadom na prepojenie medzi systémom príspevku na bývanie a inými systémami podpory príjmov v štáte, aj keď sa o to tento zákon pokúša.

    Navrhuje sa, aby príspevok na bývanie zahrňoval všetky typy držby. Tento ambiciózny krok má však aj niektoré praktické ťažkostí. Napríklad náklady bývania v osobnom vlastníctve sa enormne líšia a môže byť ťažké ich sledovať. Snáď by bolo potrebné tomuto problému venovať v budúcnosti väčšiu pozornosť.

    Tento zákon verejnosť očakávala už skôr, pôvodné termíny boli 1. júl a 1. október, žiaľ, v štátnom rozpočte na rok 1999 sa nenašli zdroje na skoršiu aplikáciu tohto zákona.

    Ešte raz, členovia maďarskej koalície tento návrh zákona podporia a dúfajú, že konečná účinnosť zákona bude od 1. januára 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa pani poslankyne Keltošovej a pána poslanca Osuského, či ide o faktické poznámky alebo o vystúpenie v rozprave. V rozprave. Takže s faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci k vystúpeniu pani poslankyne. Ústne sa hlásia do rozpravy pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladaný návrh zákona je iba jedným zo série zákonov, ktoré mali patriť do systému štátnej sociálnej podpory. Ako som sa dozvedela vo výbore od pani štátnej tajomníčky ministerstva práce, s ďalšími návrhmi zákonov, ktoré majú tvoriť sústavu štátnej sociálnej podpory, sa na budúci rok nepočíta.

    Myslím si, že aj tento návrh zákona, ktorý bol pripravovaný ešte v čase, keď ja som pôsobila na ministerstve, je uplatňovaný neskoro. Prvý balíček opatrení bol prijatý v mesiaci máji alebo júni, ak sa nemýlim, ďalšie zdražovania v priebehu roka už sa udiali, a preto sa pýtam, pán minister, a tým aj skončím vlastne moje vystúpenie, klub HZDS bude podporovať tento návrh zákona, ale pýtam sa, ako to bude vyzerať aj vo väzbe na štátny rozpočet s ďalšími dávkami štátnej sociálnej podpory, ktoré mali byť predložené na budúci rok do parlamentu. Bolo by dobré, keby sme sa to dozvedeli teraz, pred schvaľovaním návrhu zákona, aby sme prípadne mohli pomôcť tieto nové dávky presadiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Jedna faktická poznámka pána poslanca Bajana. Zároveň uzatváram možnosť faktických poznámok k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Je to poznámka k pani kolegyni. Ja by som len doplnil tú otázku.

    Predpokladám, že tento návrh zákona bude aj vyhodnocovaný v priebehu budúceho roka, lebo som trošku sklamaný, že dávka na bývanie jednoducho je veľmi neadresná, resp. obávam sa, že práve tí klasickí vlastníci, ako sú bytové podniky v správe obcí, sa k týmto peniazom nedostanú. Mám svoju vedomosť o tom, som o tom hlboko presvedčený, že to tak aj bude, a preto v priebehu vyhodnocovania v budúcom roku prídem s novelou, ak náhodou tento zákon naozaj nebude fungovať tak, ako je predstava predkladateľa. To po prvé.

    Po druhé, veľmi potichučky sa tam dostali ďalšie úlohy obce, ktoré nie sú vyfinancované, čo je v rozpore alebo na hrane ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Osuský, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    veľmi stručne by som chcel komentovať predložený a na vaše stoly položený pozmeňujúci návrh k tejto tlači. Pozmeňujúci návrh, podpísaný 16 poslancami, vychádza v ústrety existujúcim potrebám nízkopríjmových domácností a znižuje administratívnu náročnosť výplaty príspevku na bývanie. Podľa § 4 ods. 3 vládneho návrhu zákona najnižšia výška príspevku na bývanie je 50 Sk. Pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré riadne a pravidelne platia náklady spojené s bývaním, sú najväčšou záťažou jednorazové platby spojené s vyúčtovaním nákladov na teplo, elektrinu a plyn, prípadne spojené s jednorazovým nákupom uhlia. To platí rovnako pre nájomcov a vlastníkov bytov, ako aj pre vlastníkov rodinných domov. Pravidelné mesačné splátky 50 - 100 Sk tento ich problém neriešia, pretože peniaze sa minú bežne na iné potreby. Navrhujeme preto, aby sa i v prípade osôb oprávnených, ktoré poberajú vyšší príspevok ako 100 Sk mesačne, poskytla týmto alternatíva, aby sa rozhodli pre jednorazovú výplatu. Ak sa tak stane a dostanú príslušnú sumu raz za pol roka, nepochybne sa ušetrí administratívna náročnosť, pretože namiesto 6 poukazov dostanú len jeden a získajú tak väčší objem finančných prostriedkov, za ktorý budú môcť uhradiť už zmienené väčšie jednorazové platby, o ktorých som hovoril v zdôvodnení.

    Prosil by som o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok k vystúpeniu poslanca Osuského.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť návrh pána poslanca, pretože ak si zoberieme koeficient alebo výšku príspevku na bývanie, ktorú, žiaľbohu, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu môžeme poskytovať, je pomerne nízka. Preto by som podporil tento návrh v tom zmysle, ako bol predložený, aby skutočne aj tí, ktorí majú príjem zhruba okolo 4 700 Sk a nedostanú sa ešte do tejto polohy, mohli si spoločne nárokovať sumu pri vyúčtovaní týchto nákladov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a pýtam sa pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pani poslankyňa Keltošová správne konštatovala, že vlastne tento zákon sa pripravuje v Slovenskej republike od roku 1993, to znamená, že sa na jeho prácach podieľalo 5 ministrov a mám to šťastie, že ho nakoniec predkladám ja a že vlastne ten objem práce, ktoré sa od roku 1993 na tomto zákone vykonal, dokonca za podpory aj niektorých zahraničných grantov na kvalifikované spracovanie tohto zákona, mi dáva akúsi záruku, že tento zákon bude skutočne kvalitný a bude v Slovenskej republike pôsobiť kvalitne. Možnože aj niektoré obavy, ktoré sa vyskytujú vo faktickej poznámke pána poslanca Bajana, môžu byť oprávnené, lebo nakoniec sám život v slovenských špecifických podmienkach môže ukázať, že sú tu určité problémy. Ja vôbec nie som proti, ba práve naopak, chceme, samozrejme, zavádzanie tohto príspevku, ktorý je vlastne dávkou sociálnej podpory, aká sa dosiaľ v slovenských podmienkach, ale ani bývalého Česko-Slovenska nezavádzala, vyhodnotiť, pretože nám môže ukázať aj niektoré cesty, ako v budúcnosti realizovať dávky sociálnej podpory.

    Tým by som nadviazal na výzvu, ktorú tu povedala pani poslankyňa Keltošová. Áno, do konca roka chceme pripraviť celý súbor celého systému dávok sociálnej podpory. Poviem úprimne, že sme mali ambície, že by sme to boli bývali spravili aj skôr, chceli sme to spraviť v III. štvrťroku, ale práve vo väzbe, že sme sa sústredili na práce na otázke reformy sociálneho poistenia a vytriedenia niektorých vecí, ktoré sú dnes napríklad v sociálnom zabezpečení, ktoré by mali prejsť do dávok sociálnej podpory, tak sme videli za významnejšie toto spraviť ako druhý krok a nepredurčovať práve tento prvý krok. To znamená, systémovo to chceme riešiť v tom druhom kroku a máme ambíciu, aby sme na druhý rok predložili do parlamentu zákon o sociálnej podpore s realizáciou od roku 2001. To znamená, aby bol dostatok času na to, aby boli pripravené potrebné veci i v samosprávach, lebo máme predstavy, že niektoré veci by mali ísť aj cez samosprávy. Čiže to nadväzuje aj na reformu verejnej správy. Takže preto zatiaľ akési čiastočné oneskorenie, ale skôr je to oneskorenie vo väzbe na časovú postupnosť riešenia otázok transformácie sociálnej sféry. A, samozrejme, správne ako žena "financmajster" v domácnosti viete, že vždy to rozhoduje aj nakoniec o tých peniazoch. Takže áno, je to pripravovaný krok. Tento sme predurčili dopredu, pretože si myslíme, že tá problematika pohybu cien, ktoré ovplyvňujú predovšetkým výdavky spojené s bývaním, sa v priebehu tohto roku pohla, a preto sme aj tento zákon posunuli dopredu ako dávku štátnej sociálnej podpory.

    Pokiaľ tu vystúpil pán poslanec Osuský, samozrejme, ja plne chápem ich myšlienku v tom zmysle slova, že chcú akoby zjednodušiť tento postup, ale ja si dovolím povedať, že tá druhá veta skôr obrátene hovorí, že bude zo strany požívateľa vytváraná väčšia administratívnosť, pretože on bude musieť žiadať o to, aby sa mu dávka vyplácala jednorazovo a bude to spojené s väčšou administratívou, ako je to v podstate spravené dnes. Z hľadiska zadministrovania, to znamená, že ten občan si o toto bude musieť žiadať, bude to musieť vojsť do celej tej procesovej stránky. Nehovoriac o tom, že základná myšlienka je, že poskytujeme príspevok na bývanie v mesiaci. Preto je tam inakšie viazaná aj tá otázka, že musí preukazovať platenie za jednotlivé veci. To znamená, že napríklad pokiaľ platí inkasom, tak tento náklad napríklad aj tých 50 Sk sa mu v tom mesiaci vo výdavkovej časti prejaví. To znamená, že neberme to, že zúčtovacie obdobie beží po 6 mesiacoch, ale niektoré po preddavkových častiach a tá preddavková časť je vlastne tých 50 Sk za mesiac. Práve preto sme prišli k takémuto návrhu. Samozrejme, môže sa diskutovať o otázke 50 Sk. Ale dovolím si upozorniť, že ide skutočne o nízkopríjmové domácnosti, kde aj otázka 50 Sk ako príspevku na bývanie je pomerne percentuálne veľká poloha. A preto by som poprosil pána poslanca Osuského, resp. aj ostatných poslancov, ktorí podpísali ten pozmeňujúci návrh, aby prehodnotili svoje hlasovanie. Ja osobne za tento návrh nie som.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pýtam sa, či chce na záver vystúpiť spoločný spravodajca výborov. Nie.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem pekne.

    Zo spoločnej správy sú tri pozmeňujúce návrhy. Ide vlastne o legislatívnotechnickú a jazykovú úpravu. Gestorský výbor odporúča o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť.

    Prosím, dajte o nich hlasovať.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o predmetnom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Prosím, hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán Osuský. Dávam hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, pripravte sa na hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Osuského. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v bode c) uznesenia pod číslom 111 určil poslanca Dušana Fedoročka za spoločného spravodajcu výboru na prerokovanie vládneho návrhu v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu zaradiť návrh do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený, teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň sa pýtam, či niekto navrhuje úpravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy?

    Konštatujem, že nie. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, panie poslankyne, a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o príspevku na bývanie.

    Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vrátime sa k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač 325).

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Mariána Mesiarika, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov. Zároveň sa ho pýtam, že či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    vážený pán minister,

    keďže v správe a v rozprave vlastne neodzneli žiadne návrhy, odporúčam, tak ako predsedajúci navrhol, hlasovať o spoločnej správe. Predkladateľ predložil požiadavku, aby sme hlasovali o bode 4 tejto správy osobitne. Je potrebné, aby poslanci o tom rozhodli, pretože nenavrhol to poslanec, ale predkladateľ.

  • Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca. Prezentujte sa a hlasujte o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Pán poslanec, sú ďalšie návrhy?

  • Áno. Budeme teraz hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a 13. Gestorský výbor navrhuje tieto body schváliť.

  • Prosím, budeme hlasovať. Nech sa páči, páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Ďakujem.

  • Budeme hlasovať ďalej o bode 4 spoločnej správy, kde gestorský výbor v správe odporučil tento bod schváliť, predkladateľ - ministerstvo práce - po vysvetlení ho odporúča neschváliť.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Pripravte sa na hlasovanie a hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Tento návrh nebol schválený.

    Sú ďalšie návrhy?

  • Áno. V rozprave bol podaný jeden návrh pána poslanca Brocku, ktorý zároveň upozornil, že jeho návrh je nad rámec novely. V zmysle zákona o rokovacom poriadku je možné tento problém vyriešiť tým, že Národná rada by musela súhlasiť hlasovaním, aby sme prijali tento bod nad rámec novely. Navrhujem teda hlasovať, najprv rozhodnúť o tom, že návrh prijmeme nad rámec novely, a potom o obsahovej stránke.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brocka.

    Prezentujte sa a hlasujte, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Áno, gestorský výbor ma splnomocnil, aby som predložil návrh po splnení podmienok do tretieho čítania.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Páni poslanci, panie poslankyne, nech sa páči, prezentujte sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy?

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálnu poznámku, chcem vás upozorniť, že pri hlasovaní v druhom čítaní ste porušili zákon o rokovacom poriadku.

  • Konštatujem, že nikto viac nechce vystúpiť. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci a panie poslankyne, prezentujte sa a hlasujte o tomto návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 326).

    Prosím pána poslanca Štefana Rusnáka, spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci a panie poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 329 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 329a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pred chvíľou sme schválili novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, ktorou sme zriadili garančný fond na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľov. Aby sme dali do súladu túto novelu zákona aj s nasledujúcimi zákonmi, predkladá vláda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, pretože tento návrh vytvára legislatívne podmienky na uspokojovanie pohľadávok Národného úradu práce voči zamestnávateľom - dlžníkom, ktorí sú v konkurznom konaní. Obsahom týchto pohľadávok sú peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu podľa zákona o zamestnanosti.

    Ďalej sa navrhuje, aby tieto pohľadávky Národného úradu práce a pohľadávky ďalších poistných fondov boli v konkurznom konaní prednostne uspokojované a aby bolo dosiahnuté, aby neboli neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky štátneho rozpočtu a z rozpočtov štátnych fondov.

    Chcel by som vás požiadať o podporu v druhom čítaní, pretože to nadväzuje na predchádzajúci zákon o zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh, stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 329), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 426 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Gestorský výbor nedostal do 19. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady .

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 166 zo 6. októbra 1999.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 200 z 12. októbra 1999 a Výbor Národnej rady pre bývanie uznesením číslo 98 z 8. októbra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené v bodoch 1 a 2 spoločnej správy, ktoré ste dostali v tlači 329a. Nebudem ich čítať, keďže ich tam máme.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2, s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 329), v znení schválených a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady číslo 179 z 19. októbra 1999.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa teda, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Rusnák, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a dávam slovo pánovi poslancovi Rusnákovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré ste dostali písomne, týkajúce sa prerokúvanej vládnej novely zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Môj prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 32 ods. 1. Navrhujem za písmeno b) vložiť nové písmeno c) takéhoto znenia: "c) peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, ktoré vznikli v priebehu konkurzu." Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 32 ods. 2 písm. c). Navrhujem nové znenie písmena c): "c) poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, ktoré vznikli najneskôr tri roky pred vyhlásením konkurzu, pohľadávky fondu ochrany vkladov vo výške vyplatených náhrad vkladateľom (pohľadávky tretej triedy)."

    Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada pred chvíľou schválila a prijala novelu zákona o zamestnanosti, ktorá okrem iného rieši aj otázku vzniku garančného fondu. Práve z tohto dôvodu po konzultácii so súdnou praxou je potrebné spresniť text vládou navrhovaných ustanovení tak, aby pri aplikácii nedochádzalo k nepresnostiam. Môj návrh preto smeruje k spresneniu textu z hľadiska vecného a legislatívno-technického. Ide predovšetkým o vytvorenie legislatívnych podmienok na uspokojovanie pohľadávok Národného úradu práce voči zamestnávateľom - dlžníkom v konkurznom konaní.

    Zároveň navrhujem, aby pohľadávky poistných fondov, ktoré vznikli v priebehu konkurzu, boli v konkurznom konaní prednostne uspokojované, a to hneď za pohľadávkami proti podstate, za nárokmi na preddavok na trovy konania, ktoré zložil veriteľ na výzvu súdu na odmenu predbežného správcu a za pracovnoprávnymi nárokmi.

    Verím, že tieto moje dva pozmeňujúce návrhy podporíte, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Rusnákovi za jeho vystúpenie v rozprave. Bol jediným prihláseným. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Rusnák, podporiť, pretože skutočne vychádza z reálnej praxe najmä posledných dní, a myslím si, že takéto znenie bude lepšie nadväzovať na tie záväzky, ktoré vznikajú z garančného fondu v priebehu konkurzu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

    Zároveň žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    budeme hlasovať o obidvoch doplňujúcich návrhoch naraz. Gestorský výbor ich odporúča schváliť. Týkajú sa článku I a článku II predmetného návrhu zákona.

  • Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Pripravte sa na hlasovanie a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Pán predsedajúci, z rozpravy vznikol pozmeňujúci návrh, je potrebné, aby sme hlasovali ešte o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Takže, pán spravodajca, nech sa páči, ešte sa vrátime späť k hlasovaniu v druhom čítaní. Nech sa páči, predložte ten návrh.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Rusnák, ktorý predložil pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 32 ods. 1 a § 32 ods. 2 písm. c). Nenavrhol hlasovať osobitne, čiže navrhujem, aby sa o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo naraz.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Pripravte sa na hlasovanie a hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Tento pozmeňujúci návrh bol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, pýtal som sa, či máte splnomocnenie, aby sme mohli ihneď teraz konať tretie čítanie.

  • Áno, pán predsedajúci. Uznesením číslo 179 ma gestorský výbor poveril, aby sme postúpili do tretieho čítania.

  • Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prosím, pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto vládnom návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi aj pánovi ministrovi za predloženie návrhu.

    Podľa schváleného programu sa má dnes, páni poslanci, panie poslankyne, uskutočniť

    voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 397.

    Podľa § 111 rokovacieho poriadku voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky sa konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného obdobia. Vo svojom rozhodnutí z 21. septembra 1999 číslo 366 predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že päťročné funkčné obdobie predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uplynie 14. decembra 1999.

    Na základe toho pristúpime k voľbe uvedených funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Riadiť sa budeme volebným poriadkom na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý Národná rada schválila 7. apríla 1998 uznesením číslo 1063.

    V lehote určenej predsedom Národnej rady, t. j. do 15. októbra 1999, boli podané tri návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a štyri návrhy na podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa článku 3 ods. 1 volebného poriadku predseda Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne overil správnosť podania návrhov kandidátov s tým, že návrhy, ktoré boli k 15. októbru 1999 podané, sú v súlade s článkom 2 volebného poriadku.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, súčasne chcem informovať, že 26. októbra 1999 bol doručený list navrhovateľa poslanca Dušana Švantnera, ktorým oznamuje, že sťahuje svoj návrh na kandidáta Michala Fidluša na funkciu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu Pála Farkasa, aby informoval o výsledku prerokúvania návrhov vo výbore a jeho stanovisku.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhov kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 397).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 113 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s článkom 6 volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu toto stanovisko o prerokovaní uvedených návrhov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 21. septembra 1999 číslo 366 konštatoval a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky oznámil, že päťročné funkčné obdobie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Štefana Balejíka a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Michala Fidluša a Juraja Slovinského uplynie 14. decembra 1999. Návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 402 z 18. októbra 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 22. októbra 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí 26. októbra 1999. V prijatom uznesení číslo 220 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedených návrhoch podľa článku 9 ods. 2 volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky tajným hlasovaním.

    Všetky návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky boli podané v súlade s § 110 ods. 1 a 111 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s článkom 2 volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Švantner listom z 25. 10. 1999 stiahol svoj návrh na kandidáta Ing. Michala Fidluša na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 221 z 26. októbra 1999 schválil stanovisko výboru k návrhom kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 397a).

    Určil mňa za spravodajcu výboru a výbor ma poveril predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch ihneď po skončení rozpravy k nim.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte by som vás chcel informovať o tom, že pán poslanec Petrák ako predkladateľ predkladal návrh kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Bílka. Podpredseda Národnej rady pán Andel prekladal návrh na pána Michala Fidluša. Pani poslankyňa Aibeková predkladala návrh na pána poslanca Sergeja Kozlíka. Na post podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu predkladal návrh pán poslanec Anton Juriš kandidatúru na pána Andreja Huorku. Pani poslankyňa Malíková predkladala návrh na pána Dr. Igora Malého. Predseda výboru pán Orosz predkladá na pána Vincenta Timka. Všetci kandidáti splnili podmienky podľa článku 2 ods. 3 a 4 volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako to bolo prednesené. Teda návrh obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, krátke odôvodnenie návrhu a podľa článku 2 ods. 4 prehľad o vzdelaní, prax, písomný súhlas s kandidatúrou a vyhlásenie o splnení podmienok. Tlač 397 obsahuje všetky náležitosti.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za informáciu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa k tomuto bodu neprihlásil žiadny poslanec ani poslankyňa Národnej rady. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Konštatujem, že nikto viac sa nechce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram teda možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh, preto mu teraz dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o polhodinovú prestávku pred hlasovaním.

  • Ďakujem.

    Prosím, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo v rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie kolegyne,

    vážení páni kolegovia,

    kontrola ako činnosť, ktorá má preveriť, či výsledok dosiahnutý je zhodný so stanoveným cieľom a dosiahnutý prostriedkami, ktoré ustanovuje zákon, je špecifická činnosť. Odjakživa kontrola bola aktivita, ktorá bola oddelená od subjektu, ktorý je kontrolovaný. Táto zásada sa dodržiavala aj v bývalom zriadení, ktoré nemožno nazvať demokratickým a plne právnym. Bolo myšlienkou a túžbou mnohých teoretikov správneho práva, aby do praxe sa presadila skutočnosť, že iný subjekt bude subjekt kontroly ako subjekt kontrolovaný. Právny štát túto zásadu prijal a, myslím, aj viaceré politické subjekty, ktoré sa uchádzali o priazeň voličov, vo svojich predvolebných aktivitách prezentovali myšlienku, že kontrola bude tá činnosť, ktorá bude v kompetencii opozície.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem osviežiť vašu pamäť na tieto vaše vyhlásenia a chcem vyjadriť svoj názor, že osobne som presvedčená, že treba smerovať tam, aby kontrola, resp. osoby, ktoré vykonávajú kontrolu, boli subjekty nezávislé a aby sme skutočne v Slovenskej republike dospeli k tomu postulátu, že kontrolu výkonnej moci bude uskutočňovať zástupca alebo subjekt, ktorý nebude zviazaný s vládnou mocou. Osobne som si veľmi ctila tých, ktorí v rámci volebnej kampane uvádzali myšlienku, že kontrola patrí opozícii. Som veľmi zvedavá, ako budú tieto svoje heslá a myšlienky presadzovať a realizovať dnes v parlamente, keď dochádzame do hodiny "H", keď treba dať účet, či naše vyhlásenia sú totožné s naším konaním.

    Ďakujme vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Bola jediná prihlásená v rámci rozpravy. Žiadne faktické poznámky k jej vystúpeniu nie sú, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť predseda výboru pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    je to pravda, že subjekt kontrolovaného a kontrola má byť oddelená od seba a kontrolná moc vždy musí byť nezávislá. Ja plne súhlasím s tým, čo tu povedala pani poslankyňa Tóthová, ale my, ktorí tu sedíme už dávnejšie v týchto laviciach, sa pamätáme a živo sa pamätáme na obdobie, že keď aj my sme žiadali takýto postoj zo strany vtedajšej vládnej koalície, tak akurát vtedajšia vládna koalícia na túto otázku mala úplne iné stanovisko. Ja sa teším tomu, že vývoj prinesie aj pozitíva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ešte predtým ako vyhlásim 30-minútovú prestávku, chcem vás oboznámiť, že podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu v tajnom hlasovaní. Zvolený je ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Postupujeme teda podľa platného volebného poriadku, ktorý som už citoval. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, to je slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Pri voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním alebo ak alternatívu "za" uvedie pri väčšom počte kandidátov, ako treba zvoliť. Hlasovací lístok je neplatný aj vtedy, ak je zmenený alebo doplňovaný. Hlasovacie lístky sú farebne rozlíšené.

    Po polhodinovej prestávke pristúpime potom k tajnej voľbe predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať ďalej po oboznámení sa so spôsobom voľby aj hlasovacími lístkami.

    Teraz prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Oznamujem vám, páni poslanci, panie poslankyne, že pristupujeme k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo voliť. Ak áno, tak vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Zatiaľ vyhlasujem prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Páni poslanci, prosím vás, keby ste sa posadili na svoje miesta, aby sme mohli zachovať dôstojnosť tohto rokovania.

    Prosím teraz poverenú overovateľku, pani poslankyňu Muškovú, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku oznámila Národnej rade výsledok hlasovania, teda počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných, z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky. Ďalej ju prosím, aby oznámila, ktorí z navrhnutých kandidátov získali nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovanie lístky. Zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných. Zo 127 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - Jána Bíleka hlasovalo za 5 poslancov, proti 53 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov,

    - Michala Fidluša hlasovalo za 23 poslancov, proti 79 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,

    - Sergeja Kozlíka hlasovalo za 40 poslancov, proti 62 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.

    Podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zvolený je kandidát, ktorý získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní ani jeden z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov, teda predseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený.

    Podľa článku 25 volebného poriadku, ak nebol predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Sú to Ján Bílek a Sergej Kozlík.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovanie lístky. Zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných. Zo 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - Andreja Huorku hlasovalo za 43 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov,

    - Igora Malého hlasovalo za 79 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov,

    - Vincenta Timka hlasovalo za 54 poslancov, proti 56 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zvolený je kandidát, ktorý získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu bol zvolený iba jeden z kandidátov, a to pán Igor Malý.

    Ak neboli zvolení dvaja podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vykoná sa podľa článku 25 volebného poriadku opakovaná voľba.

    Na opakovanej voľbe sa zúčastni tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Sú to Andrej Huorka a Vincent Timko.

    To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej za oznámenie výsledkov hlasovania.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené poslankyne, poslanci,

    na základe oznámenia výsledkov konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a jedného z podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Tak ako bolo povedané, opakované voľba na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky sa uskutoční ešte na tejto schôdzi, do ktorej postupujú pán Bílek a pán Kozlík, a v prípade voľby jedného podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu pán Hourka a pán Timko.

    Budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • V prvom rade chcel by som povedať, že vzhľadom na to, že je pravdepodobne malá nádej, že zvolíme predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, navrhujem, aby sme prijali uznesenie, ktorým poveríme pána Balejíka, aby vykonával túto funkciu až do dôchodkového veku.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za spestrenie programu, pán poslanec.

    Prosím, pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte, aby som mal otázku, kedy bude pokračovať voľba funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu, pretože ak si dobre pamätáme, pri schvaľovaní programu tejto schôdze sme odhlasovali, že voliť funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu budeme 27. 10. Máme na to ešte nejaké dve hodiny.

  • Opakovaná voľba sa uskutoční teraz.

    Prosím, aby boli pripravené všetky dokumenty zo strany úradu.

    Zatiaľ vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Prosím predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby sa zúčastnili porady u predsedu Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme

    opakovanou voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a dvoch podpredsedov.

    Z výsledkov voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý oznámila poverená overovateľka, vyplýva, že predseda a jeden podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol zvolený v prvom kole voľby. Podľa článku 25 volebného poriadku, ak nebol predseda, prípadne podpredseda zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov.

    Teraz pristúpime k uskutočneniu opakovanej voľby predsedu a jedného podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Podľa článku 25 ods. 2 volebného poriadku do opakovanej voľby na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu postupujú dvaja kandidáti, teda pán Ján Bílek a pán Sergej Kozlík. Do opakovanej voľby podpredsedu postupujú Andrej Huorka a Vincent Timko. Chcem oznámiť, že do tejto chvíle uvedení kandidáti nevzali svoj súhlas s kandidatúrou na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu späť, rovnako ani navrhovateľ nevzal svoj návrh na kandidáta späť. Pri opakovanej voľbe sa primerane použijú ustanovenia článku 14 až 24 volebného poriadku. Postupovať budeme obdobným spôsobom ako v prvom kole. Hlasovacie lístky sú farebne rozlíšené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak áno, prosím overovateľov, aby zistili výsledky tajného hlasovania v opakovanej voľbe, spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania v opakovanej voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Zatiaľ vyhlasujem prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Muškovú, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rade oznámila výsledok hlasovania, teda počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných, z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky. Ďalej ju prosím, aby oznámila, ktorý z navrhnutých kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Nech sa páči, pani overovateľka.

  • Na tajné hlasovanie v opakovanej voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné. Zo 132 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - Jána Bíleka hlasovalo za 59 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov,

    - Sergeja Kozlíka hlasovalo za 52 poslancov, proti 59 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.

    Podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zvolený je kandidát, ktorý získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe ani jeden z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov, a teda predseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený.

    Na základe uvedeného je potrebné vykonať novú voľbu, do ktorej nemožno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení v predchádzajúcich voľbách.

    Na tajné hlasovanie v opakovanej voľbe podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 platných hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných. Zo 127 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - Andreja Huorku hlasovalo za 52 poslancov, proti 55 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov,

    - Vincenta Timka hlasovalo za 45 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.

    Podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zvolený je kandidát, ktorý získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní ani jeden z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov, a teda podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený.

    Na základe uvedeného je potrebné vykonať novú voľbu, do ktorej nemožno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení v predchádzajúcich voľbách.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Myslím si, že bude zbytočné opakovať to, čo bolo povedané z jej strany.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila ani v opakovanej tajnej voľbe predsedu ani jedného podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

    Ďakujem pekne.

    Dovidenia.