• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram tretí deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Presperín, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Lexa, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Palko a pán poslanec Slota. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Vojtech Tkáč.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových vých pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony. Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Maxon a predseda Najvyššieho súdu pán Harabin. Myslím si, že je všeobecný súhlas, aby predseda Najvyššieho súdu pán Harabin mohol vystúpiť v rozprave. Nie sú iné názory.

    Čiže vystúpi pán poslanec Maxon a po ňom predseda Najvyššieho súdu pán Harabin.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja som sa obával, že pán predseda položí otázku, či je všeobecný súhlas, aby som mohol vystúpiť ja. Myslím si, že pokiaľ by taká úprava bola, ani by nás to veľmi ani neprekvapilo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    predovšetkým mi dovoľte, ale teraz už s plnou vážnosťou, konštatovať, že predložený návrh novely zákona číslo 303 o rozpočtových pravidlách sa okrem zákona čísla 303/1995 Z. z. dotýka i ďalších štyroch legislatívnych noriem. Z toho pohľadu a vo vzťahu k dôležitosti a podľa môjho názoru opodstatnenosti tohto návrhu, ktorý máme pod tlačou 362, musím teda vyjadriť počudovanie nad tým, že sa rokovania Národnej rady k tomuto problému nezúčastňuje podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za oblasť legislatívy, bezprostredne dotknutý minister spravodlivosti, pán minister Černák, a vzhľadom na to, že novela nesie názov novela zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, nepochybne aj ministerka financií Brigita Schmögnerová. Považujem to za procesný nedostatok a súčasne konštatujem, že to jasne prezentuje záujem súčasnej vlády a dotknutých ministrov o tému, ktorá je predmetom našej diskusie.

    Vážené dámy, vážení páni, celkom otvorene mi dovoľte skonštatovať ešte jednu vec, ktorá sa týka minulosti. V čase, keď som pôsobil na ministerstve financií, sme mali niekoľko diskusií s predsedom Ústavného súdu, pardon, s predsedom Najvyššieho súdu pánom Harabinom a musím súčasne konštatovať a súčasne sa aj ospravedlniť, že pokiaľ by sme boli pracovali na vyššie obrátky, tak bola reálna šanca, nepochybne bola politická vôľa na to, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mal samostatnú rozpočtovú kapitolu a tým postupne pokračoval k jasnej deklarácii prezentovanej nezávislosťou Najvyššieho súdu. Prečo teda toto konštatovanie? Je to, samozrejme, kritika aj do našich vlastných radov, ale to konštatovanie predovšetkým preto, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rovnocenné, a pokiaľ ide zákon o rozpočtových pravidlách, toto sa do zákona číslo 303 ani čiastočne nepremietlo.

    Vážené dámy, vážení páni, poviem ešte niekoľko slov, ktoré sa týkajú predovšetkým stanoviska vlády Slovenskej republiky, a nakoniec neviem, či si pán spravodajca vyžiada slovo, ale predpokladám, že asi áno, a predpokladám, že v niektorých veciach ma aj doplní. Čo sa týka stanoviska vlády Slovenskej republiky, a to bude predmetom pravdepodobne niektorých vyjadrení spravodajcu, stanovisko vlády je z hľadiska časového, z hľadiska procesného aj z hľadiska názorového celkom odlišné od stanoviska ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k tomuto problému. Okrem toho sa v stanovisku vlády hovorí, že podľa plánu legislatívnych úloh ministerstvo spravodlivosti pripravuje celý komplex legislatívnych úprav, ktoré by posilňovali nezávislosť Najvyššieho súdu, čuduj sa, svete. Ale samotný dokument podľa pravidiel rokovacieho poriadku obsahuje aj stanovisko ministerstva financií a v stanovisku ministerstva financií sa hovorí, že minister spravodlivosti mal tieto legislatívne normy v rámci plánu legislatívnych úloh pripraviť v roku 1999, čo je teda zjavný dôkaz toho, že plán legislatívnych úloh na tomto ministerstve sa neplní. Ale čo je pre mňa absolútne nepochopiteľné, vážené dámy a páni, to je skutočnosť, na ktorú ja upozorňujem skoro pri každom bode, keď sa prihlásim o vystúpenie. Dovoľte mi teda, kým rozviniem túto myšlienku, aby som citoval niekoľko viet zo stanoviska ministerstva financií Slovenskej republiky.

    V tomto stanovisku sa píše, že v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 1999 malo ministerstvo spravodlivosti predložiť do vlády nový návrh o súdoch Slovenskej republiky, ich organizácii a správe, preto nemôžem súhlasiť s postupom, že predkladatelia bez stanoviska rezortu, v pôsobnosti ktorého je štátna správa súdov, predkladajú materiál ministerstva financií. Dámy a páni, ešte raz mi dovoľte zopakovať, preto nemôžem súhlasiť s postupom, že predkladatelia bez stanoviska rezortu predkladajú. Tak, dámy a páni, ja ešte stále som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný zbor a že pod tlačou 362 je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie a tak ďalej a pani ministerka vo svojom stanovisko jasne prezentuje, že ona nemôže súhlasiť s tým, ako by tým povedala a odnímala právomoc legislatívneho postupu, čo je kľúčová úloha Národnej rady.

    Na celom stanovisku ministerstva financií ma nepochybne prekvapuje ešte jedna skutočnosť, a naozaj je to dôkazom nejasného postavenia ministerstva financií a dosiaľ nevyjasnených kompetencií, ako tento ústredný orgán štátnej správy má konať.

    Vážené dámy a páni, stanovisko ministerstva financií je približne na jeden aj štvrť strany. Ministerstvo financií sa vo svojom stanovisku zaoberá vecnými problémami k samotnej predlohe a to, k čomu sa má ministerstvo financií vyjadrovať, to znamená k bezprostrednému dosahu na štátny rozpočet, tomu stanovisku ministerstvo financií venuje dva riadky. Nehovoriac o tom, že také stanovisko, aké je vo vzťahu k rozpočtu napísané, musíme považovať za nekompetentné, pretože pokiaľ sa ministerstvo financií vyjadruje, tak by malo mať a podľa môjho názoru aj má dostatok podkladov na to, aby mohlo aj priamo kvantifikovať dosah. Tým jednoducho chcem povedať, že súčasne máme stanovisko vlády Slovenskej republiky, súčasne podľa rokovacieho poriadku stanovisko vlády, kde vláda nesúhlasí, súčasne podľa rokovacieho poriadku máme aj stanovisko ministerstva financií.

    Okrem toho, že toto stanovisko ministerstva financií je podľa môjho názoru nekompetentné, stanovisko vlády a stanovisko ministerstva financií k tejto problematike sa aj vecne rozchádzajú. Takže osobne som presvedčený, že pokiaľ by bola dobrá vôľa v tom, čo nakoniec aj včera tu v tejto snemovni bolo prezentované, že poďme realizovať postupné kroky definovania vyššieho stupňa nezávislosti Najvyššieho súdu, tak by bola pripustená diskusia aspoň o tom, aby sa čiastočne upravil článok III a prípadne sa diskutovalo o tom, že článok IV a článok V tejto predlohy bude postupne legislatívne riešený.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, na tomto konkrétnom prípade, ktorý sa dotýka takej veľmi citlivej veci, ako je nezávislosť Najvyššieho súdu, by som chcel prezentovať spôsob a takpovediac odbornú nekompetentnosť, aké stanovisko dáva vláda, aké stanovisko dáva ministerstvo financií. A, vážené dámy a páni, to je jeden z dôvodov, prečo som presvedčený, že pri rokovaní o tlači 362 nepochybne mal byť podpredseda vlády pre legislatívu, minister spravodlivosti a ministerka financií.

    A celkom na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku, pretože včera tu bolo prezentované pomerne obšírne stanovisko Združenia sudcov Slovenska. Myslím si, že všetkým je všeobecne známe, ale tak trošku sa to opomínalo, že Združenie sudcov Slovenska je konštituované ako združenie občanov a nemožno toto združenie definovať ako stavovskú organizáciu, ktorá by pôsobila priamo zo zákona. A, vážené dámy a páni, ktorí sledujete vývoj, stanoviská a vystúpenia predstaviteľov Združenia sudcov Slovenska, tak možno budete so mnou súhlasiť, keď im odporučím, aby sa konečne jasne a zreteľne definovali a nech nie sú konštituovaní podľa Občianskeho zákonníka ako združenie občanov, ale už by sa konečne mohli konštituovať na základe zákona o združovaní politických strán na Slovensku. Takže aj to sú veci, ktoré s touto predlohou súvisia a o ktorej treba hovoriť. Ale ešte raz zdôrazňujem, stanovisko vlády a stanovisko ministerstva financií považujem za neodborné, nekompetentné a navzájom si odporujúce.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Maxona - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pán poslanec Maxon hovoril o nekompetentnosti ministerstva financií a vlády. Zrejme vie, o čom hovorí, pretože je to exminister financií. Pripájajúc sa k jeho názorom, chcem tlmočiť, že ako človek, ktorý niekoľko rokov sedel v kresle ministra spravodlivosti, plne chápem požiadavku sudcov Najvyššieho súdu a osobne ju vidím plne reálnu a plne realizovateľnú. Včerajší argument, že by to rozdelilo súdnictvo, alebo spôsobilo problémy, rozpory v radoch sudcov, je podľa môjho názoru úplne neprijateľný. Rozprávala som s viacerými, ktorí chápu, že sa nedá urobiť zásadný krok hneď a zaraz teraz - finančné pokrytie dať do rozhodovania jednotlivých stupňov súdov, respektíve vytvárajúcej sa sudcovskej samosprávy, čo chcem zdôrazniť, že rozhodne Združenie sudcov Slovenska nie je. Toto združenie konečne nezdružuje ani všetkých sudcov, percentuálne to neviem vyjadriť, ale nie je to väčšina. Takže sudcovia plne akceptujú, že prvý krok bude v rozpočte odčlenenie financií Najvyššieho súdu a...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi predseda Najvyššieho súdu.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    za nositeľa a reprezentanta súdnej moci ako celku vo sfére všeobecného súdnictva treba jednoznačne považovať Najvyšší súd Slovenskej republiky, lebo to nepriamo vyplýva aj zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky. Každá nezávislosť, ak má byť nezávislou, nemôže byť závislá od inej moci ekonomicky. Nezávislosť akéhokoľvek druhu, pokiaľ nie je opretá aj o ekonomickú nezávislosť, nie je skutočnou nezávislosťou, nech je akokoľvek deklarovaná. Musí sa opierať o materiálnu podstatu. A, žiaľbohu, v prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky to tak zatiaľ nie je.

    Už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1999 som vystúpil v pléne Národnej rady. Vo svojom prejave som poukázal na dlhoročné finančné poddimenzovávanie Najvyššieho súdu a katastrofálne materiálno-technické vybavenie Najvyššieho súdu. Odvtedy sa však v tomto smere v podstate nič nezmenilo.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa justície jednoznačne zaväzuje vládu posilňovať súdnu nezávislosť. Minister spravodlivosti napriek sľubu nepodal samostatný legislatívny návrh na zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly na rok 2000, hoci tak sľúbil aj pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1999. Je pravdou, že v rámci pripomienkového konania o návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách číslo 303/1995 Z. z. navrhol vsunúť Najvyšší súd ako subjekt samostatnej rozpočtovej kapitoly. V legislatívnej rade vlády 19. 10. 1999 bol vyjadrený súhlas s návrhom novely zákona číslo 303/1995 Z. z. predkladaným ministerstvom financií. V tomto návrhu v zmysle § 2 ods. 1 bod 2 sa síce predpokladá kreovanie samostatného rozpočtu pre Najvyšší súd, ale z mne nepochopiteľných dôvodov až s účinnosťou od 1. januára 2001. Považujem to za nesystémový krok v celkovej koncepcii súdnej reformy do budúcnosti. Teda nedodržal sa ani len prísľub kreovania samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd na rok 2000, aj keby malo ísť čisto iba o ekonomické odseparovanie Najvyššieho súdu od ministerstva spravodlivosti.

    Predmetný poslanecký návrh preto v podstate len nahradzuje činnosť vlády v tomto smere. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 malo ministerstvo spravodlivosti predložiť na vládne prerokovanie návrh zákona o sudcoch, prísediacich a justičných čakateľoch. Termín bol máj 1999. Predloženie sudcovského kódexu bolo predĺžené do konca októbra 1999. Pretože teraz prebieha, respektíve už skončilo rozporové konanie medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti, možno konštatovať už na základe ich výsledkov a vyjadrenia ministra spravodlivosti, že stanovisko ministerstva financií je negatívne a nepredpokladá na rok 2000 finančné prostriedky, ktoré by mohli byť základom na spustenie účinnosti tohto sudcovského kódexu.

    Takisto nie je pripravený ani podľa mojich informácií v základných zásadách organizačný zákon o súdoch, ktorý je predpokladom toho, aby sa mohlo hovoriť o koncepčnej súdnej reforme. Nie je možné, aby išiel statusový sudcovský zákon bez organizačného zákona. Hovorím to preto, lebo sa objavili názory, ktoré spochybňujú poslanecký návrh v tom smere, že práve tento poslanecký návrh by mal zabrzdiť prijatie statusového kódexu a organizačného kódexu. Pokiaľ tieto dva zákony nebudú prijaté, tak nebudú prijaté predovšetkým z toho dôvodu, že na statusový kódex nie sú finančné prostriedky a organizačný kódex zatiaľ nie je v takej podobe, aby bol vôbec dávaný do vlády. Pritom nie sú žiadne záruky, že sudcovský kódex aj organizačný kódex bude dávaný do vlády a kedy a v akom časovom horizonte.

    Chcem pri tej príležitosti povedať, že pri poslednej návšteve Slovenska zástupca Európskej komisie pán Francois Lamoureux jasne povedal, že vytýka Slovenskej republike dva nedostatky, pokiaľ ide o napĺňanie kritérií Slovenskej republiky pre vstup do Európskej únie. Jedným z týchto nedostatkov je aj oblasť justície a nedostatočná súdna nezávislosť. Hodnotiaca správa Európskej komisie o vstupe do Európskej únie je síce pre Slovensko pozitívna, ale naďalej Európska komisia vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v otázke vymenúvania, odvolávania sudcov, pokiaľ ide o štvorročné funkčné obdobie a tiež v otázkach nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti.

    Práve personálne osamostatnenie Najvyššieho súdu od ministerstva spravodlivosti premietnuté do poslaneckého návrhu by mohlo byť tou prvou lastovičkou v celkovom osamostatňovaní sa justície od exekutívy. I keď, samozrejme, nemôžeme hovoriť o konečnom a ideálnom stave. Ako sa má dosiahnuť autorita, vážnosť a úcta k Najvyššiemu súdu, keď sudcovia z nižších súdov nechcú ísť na Najvyšší súd, lebo tu sú zjavne najhoršie materiálne, kancelárske, priestorové, počítačové podmienky v rámci súdov Slovenskej republiky a tiež v otázke zabezpečovania s odbornou literatúrou? Najvyšší súd dostane súhlas od príslušného sudcu na stáž aj od príslušného predsedu krajského súdu, ale ministerstvo ju nepodpíše. Ako sa potom majú plniť úlohy Najvyššieho súdu a realizovať ústavné právo občana na súdnu ochranu v primeranej lehote, keď o týchto otázkach v konečnom dôsledku rozhoduje ministerstvo? Napokon môže ísť aj o znefunkčnenie Najvyššieho súdu, ale pritom predseda Najvyššieho súdu zodpovedá za chod súdu.

    Čiže aj v otázke personálneho osamostatnenia Najvyššieho súdu nejde o žiadnu autokraciu predsedu Najvyššieho súdu, ale iba o reakciu na problémy, ktoré vznikajú v praktickej komunikácii s ministerstvom spravodlivosti. Pritom je to jedno, či bol ministrom spravodlivosti pán Liščák, alebo či je teraz ministrom spravodlivosti pán Čarnogurský. Ide vždy a vždy o tie isté problémy. Teda v tomto prípade vôbec nejde o politiku.

    Ako možno hovoriť o autokratickej možnosti rozhodovania predsedu Najvyššieho súdu, keď ku každej personálnej otázke sa vždy vyjadrujú príslušné sudcovské rady - malá a veľká sudcovská rada. Ako predseda Najvyššieho súdu som doteraz vždy rešpektoval vyjadrenia sudcovských rád, zatiaľ čo o ministrovi spravodlivosti to nemožno konštatovať, že je to pravidlo, pretože máme prípady Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Bratislave, keď sa tak nestalo.

    Kladiem si otázku: Je lepšie, keď o týchto personálnych otázkach rozhoduje s konečnou platnosťou síce na návrh predsedu Najvyššieho súdu, ale s konečnou platnosťou minister, člen exekutívy, politik, ako predseda Najvyššieho súdu, sudca po vyjadrení v sudcovských radách? Nie je to prvý posun v presune právomocí na Najvyšší súd, teda na súdnu moc?

    Zaregistroval som hlasy vyznievajúce v tom smere, že osamostatnenie Najvyššieho súdu od exekutívy predovšetkým ekonomicky bude mať negatívny dosah na ostatné krajské a okresné súdy všeobecného súdnictva. V tejto spojitosti rozhodne odmietam takéto názory, pretože Najvyšší súd v rámci samostatnej rozpočtovej kapitoly by dostával iba pomernú časť rozpočtových prostriedkov justície podľa percentuálneho počtu sudcov Najvyššieho súdu vo vzťahu k ostatným sudcom všeobecného súdnictva. Takže v žiadnom prípade by samostatná kapitola nebola na ťarchu a na úkor ostatných súdov.

    Podľa môjho názoru nie je pravdou ani to, ako to tvrdí Legislatívna rada vlády, že prijatie poslaneckého návrhu by spôsobilo legislatívnu systémovú zmenu v postavení justičných orgánov. Skúsme ísť do histórie. Už Najvyšší súd česko-slovenský, unitárny a potom aj federálny, vždy mal samostatnú rozpočtovú kapitolu. Neviem, z akých dôvodoch pri vzniku Slovenskej republiky 1. 1. 1993 ju Najvyšší súd, keď prevzal na území Slovenska všetky právomoci najvyššieho orgánu súdnej moci, stratil. Čiže v poslaneckom návrhu je len reakcia na to, aby sme sa vrátili k zákonnému a ústavnému stavu. Na zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly sa nevyžaduje zmena ústavy.

    Chcem ešte pripomenúť, že problematika riešenia návrhu skupiny poslancov je iba časťou celku, ktorá je však v súlade s celkovou koncepciou osamostatňovania celej justície od exekutívy. Preto sa čudujem niektorým hlasom, ktoré hovoria, že neschvaľujme to, lebo je to v rozpore s celkovou koncepciou. Keby to bolo v rozpore, tak by som súhlasil, netreba to prijímať, ale to je v súlade s celkovou koncepciou osamostatňovania. Tak prečo nepustíme v prvej etape Najvyšší súd a uvidíme, ako sa osvedčí v praxi otázka finančného a personálneho osamostatnenia justície?

    Pri zotrvaní na doterajšom modeli financovania Najvyššieho súdu zo strany ministerstva spravodlivosti si ani len v teoretickej rovine nedokážem predstaviť, ako by skončilo konanie proti Slovenskej republike na štrasburgskom súde, keby protistrana ministerstva spravodlivosti v konaní pred Najvyšším súdom namietla zaujatosť Najvyššieho súdu, keďže práve ministerstvo spravodlivosti ako procesná protistrana v konaní prideľuje finančné prostriedky Najvyššiemu súdu a zároveň je účastníkom konania.

    Nemôžem nespomenúť aj európske skúsenosti, pokiaľ ide o samostatnú rozpočtovú kapitolu Najvyššieho súdu. Toto nie je praxou už len západnej Európy, ale je to prax aj postkomunistickej Európy. Môžem vám menovať krajiny ako Azerbajdžan, Uzbekistan, Ukrajina, Rusko, Juhoslávia, Chorvátsko, dokonca od budúceho roku už aj Slovinsko bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu. Bol som na poslednej návšteve v Slovinsku, išlo teda o konferenciu Rady Európy, a tam som sa stretol s pánom predsedom slovinského Najvyššieho súdu a povedal mi, že práve tiež na podklade poslaneckého návrhu došlo k zriadeniu samostatnej rozpočtovej kapitoly a exekutíva sa stavala k tomu negatívne.

    Mňa prístup exekutívy v tomto smere neprekvapuje, pretože exekutíva v žiadnom štáte sa nerada vzdáva svojich právomocí vo vzťahu k súdnej moci. Podobný prípad je aj v Českej republike, keď terajší minister spravodlivosti, bývalý predseda Najvyššieho súdu, sa negatívne stavia k posleneckému návrhu na zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Českej republiky. Čiže vidíte, že aj Česká republiky ide podobným postupom ako Slovenská republika.

    Samostatnú rozpočtovú kapitolu viackrát podporil prezident republiky Schuster, predseda Ústavného súdu Čič, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Balejík a takisto aj podpredseda vlády Fogaš. Je iná otázka hlasovania v Legislatívnej rade vlády. Existuje aj odporúčajúce uznesenie ústavnoprávneho výboru z výjazdového rokovania v apríli 1999 v Banskej Bystrici, samozrejme, vtedy k časti ekonomickej. Vzácne sa na tejto potrebe zhodli koaliční a opoziční poslanci, čo skutočne je veľmi veľká vec a myslím si, že aj pozitívny prísľub do budúcnosti, že v mnohých problémoch, ktoré skutočne majú vyslovene apolitický charakter, by mohlo dôjsť k pozitívnym záverom.

    Poslanecký návrh som inicioval na podklade odporúčania Sudcovskej rady Najvyššieho súdu. Iniciatíva predsedu Najvyššieho súdu podporovať poslanecký návrh nie je v žiadnom rozpore s uznesením Rady sudcov, ktoré sa týka návrhu sudcovského kódexu. Práve prijatie noviel smerujúcich k ekonomickej a hlavne personálnej samostatnosti, v rámci ktorej bude môcť rozhodovať personálne otázky predseda Najvyššieho súdu, by mohli byť akcelerátorom potreby prijatia sudcovského kódexu, v rámci ktorého by tieto kompetencie potom prešli do veľkej sudcovskej rady. Myslím to v tom smere, že keď je taká strašná obava z personálnych právomocí predsedu Najvyššieho súdu, tak to bude len dôvod pre exekutívu, aby čím skôr pripravila sudcovský kódex a zákon o organizácii súdov, ktorý by predmetné právomoci odňal predsedovi Najvyššieho súdu. Osobne jednoznačne zastávam názor, že personálne otázky a otázky kariérneho postupu majú byť v rukách veľkej sudcovskej rady. To som viackrát prezentoval a na tomto názore zotrvávam.

    Od roku 1989 po spoločensko-ekonomických zmenách až dosiaľ sa skutočne neurobilo všetko v legislatívnej rovine na reálne personálne a ekonomické osamostatnenie súdnej moci od moci výkonnej. Keď je tu teraz šanca urobiť prvý krok, bolo by podľa môjho názoru nerozumné ju zahodiť. Stačí odcitovať článok 141 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa v odseku 2 tohto článku jasne hovorí, že súdna moc sa vykonáva, resp. súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. A kódexy, sudcovský a organizačný, de facto sú v rozpore s týmto znením citovaného článku. Sú v rozpore preto, lebo boli prijaté skôr, ako nastúpila účinnosť Ústavy Slovenskej republiky.

    Analýza financovania Najvyššieho súdu za roky 1993 až 1998, ktorú som prezentoval v marci, je negatívna vo vzťahu k Najvyššiemu súdu. V tomto roku sa na tom tiež v podstate nič nezmenilo. Nebol by som rád, keby moja osobná podpora poslaneckého návrhu vyznela ako snaha o uzurpovanie právomoci v personálnych otázkach. Ide v tomto smere o principiálnu vec. V celkovom posilňovaní nezávislosti justície aj Najvyššieho súdu považujem za svoju morálnu povinnosť ju presadzovať. Pritom tu treba jednoznačne povedať, že moje funkčné pôsobenie je presne časovo limitované, čiže nejde v žiadnom prípade o osobu Harabina. Ja nie som politik, ale sudca, preto mi dovoľte nereagovať na niektoré útoky zo strany pána Orosza vo včerajšom vystúpení v tom smere, že vraj som sa postavil do pozície nereprezentanta všetkých sudcov, ale iba Najvyššieho súdu. Ešte raz opakujem, pokiaľ by tento poslanecký návrh našiel pochopenie v parlamente, vôbec to neohrozí prijatie statusového sudcovského kódexu a zákona o organizácii súdov, ako sa to snaží posúvať vedenie Združenia sudcov Slovenska. Sám prezident združenia ešte 21. 10. 1998 konštatoval, že je nedobrý stav, keď o vnútorných pomeroch v súdnictve a v každodennom živote rozhoduje výkonná moc. Teraz, keď má dôjsť aspoň k čiastočnému pozitívnemu posunu v tomto smere na predsedu Najvyššieho súdu, tak je to dnes autokracia.

    Z vystúpenia pána Orosza mohlo vyplynúť aj to, že som nespolupracoval s vedením Združenia sudcov Slovenska. Je ťažké spolupracovať s prezidentom Rohárikom, keď tento v televízii v marci 1999 vyzýval sudcov, aby sa zmierili so znížením zákonných platov sudcov. Je ťažké spolupracovať s viceprezidentom združenia Jačekom, keď tento verejne zastáva názor, že zverejnenie oslobodzujúceho rozsudku u sudcu Krajského súdu v Trnave spod kárneho návrhu, ktorý bol predtým v médiách neprimerane očiernený, je nesprávne a škodlivé pre sudcovský zbor, lebo môže ohroziť prijatie sudcovského kódexu. Ja v tomto nevidím žiadnu súvislosť. Na pracovnom stretnutí so sudcami Krajského súdu v Trnave zhodou okolností pred týždňom 13. októbra 1999 mnohí sudcovia jasne dali najavo, že súčasné vedenie združenia nereprezentuje vôbec ich názory a pred vyhláseniami o závažných otázkach to s členskou základňou vôbec nekonzultuje. Nekonzultovalo ani tú otázku, ktorá bola premietnutá do vyhlásenia celorepublikovej rady, kde sa postavili záporne k osamostaňovaniu Najvyššieho súdu a v mnohých iných otázkach dali vyhlásenie bez toho, aby to prerokovali vôbec vo svojej sekcii príslušného krajského súdu alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Tiež mi bolo vytýkané, že ako predseda Najvyššieho súdu nebojujem za všetkých sudcov Slovenskej republiky, čo je moja povinnosť. Ja tvrdím, že áno, je to moja povinnosť, a tu chcem iba skromne pripomenúť, že z kompetentných osôb som iba ja v marci 1999 vystúpil proti znižovaniu platov sudcov. Razantne som vystúpil proti trestnému stíhaniu 4 sudkýň za právny názor. A takisto som sa vehementne ešte nedávno pred fyzickým napadnutím sudcu Babjaka postavil proti mediálnemu škandalizovaniu sudcovského stavu. Bol by som veľmi nerád, keby sa táto výsostne apolitická záležitosť a vec skutočne pozitívna pre Slovenskú republiku spolitizovala v pléne Národnej rady.

    Vážené dámy, vážení páni, odporúčam posunúť predmetný poslanecký návrh do druhého čítania a myslím si, že v rámci jeho prerokúvania vo výboroch môže ešte dôjsť k jeho zlepšeniu, jeho vycizelovaniu, úpravám a aj prípadným zmenám, keď ide o konkrétnu otázku samostatného rozhodovania predsedu, ale tu nejde o samostatné rozhodovanie predsedu, pretože to sa deje po vyjadrení v sudcovských radách.

    Na záver už len jednu poznámku. Nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť so stanoviskom vlády, že zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd bude mať negatívny dosah na štátny rozpočet. Vysvetlím, prečo nebude mať dosah ani o korunu ani v rozpočtových prostriedkoch, ani v náraste pracovníkov na Najvyššom súde. Tu pôjde presne o tú istú situáciu, aká je na Ústavnom súde. Najvyšší súd nebude mať pod sebou rozpočtové organizácie - okresné a krajské súdy, preto nepotrebuje kontrolný rozpočtový útvar, čiže nepotrebuje zvýšiť ani jednu pracovnú silu do tohto útvaru, stačí, že pracovníka s určitou pracovnou náplňou poverí aj kontrolou realizácie rozpočtových prostriedkov. Tak to totiž predpokladá zákon číslo 10/1996 Z. z. a aj posledná kontrola na Ústavnom súde, kde to riešil akademik Čič tým istým spôsobom, nevytýkala mu to ako nedostatok. A pokiaľ ide o finančné prostriedky, keď sa predpokladá v roku 2000 napríklad na justíciu ako celok 500 miliónov kapitálových výdavkov, tak tým, že sa zriadi kapitola Najvyššieho súdu, nepotrebujeme 510 miliónov kapitálových výdavkov, stačí tých 500 miliónov, Najvyšší súd podľa počtu sudcov dostane pomernú časť 20 miliónov a ostatná časť justície, aparát ministerstva, väzenstvo a ostatné súdy dostanú 480 miliónov. Čiže ani koruna finančných prostriedkov nezaťaží štátny rozpočet v otázke zriadenia samostatnej rozpočtovej kapitoly.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu má 6 poslancov. Posledný je pán poslanec Šepták.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    S veľkým záujmom som si vypočula vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu, pretože skutočne uviedol veľký obsah, množstvo argumentov, ktoré hovoria za poslanecký návrh. Ja som sledovala aj poslancov vládnej koalície, ktorí absolútne nepočúvali pána predsedu, bavili sa, robili si skupinky a podobne. Som veľmi zvedavá, ako budú zvažovať svoje hlasovanie, či na základe argumentov, ktoré uviedol predseda Najvyššieho súdu, alebo opätovne, tak ako poväčšine, stranícky, na základe politického rozhodnutia, bez ohľadu na obsah veci. Pán predseda Najvyššieho súdu hovoril o sudcovskom kódexe. Ten sudcovský kódex bol pripravený prevažne už za vlády Vladimíra Mečiara. Minister Liščák ho odovzdal. Neboli financie, nie sú ani dnes. Preto treba túto legislatívnu úpravu, ktorá nič nestojí finančne, opakujem, ani korunu navyše, treba ju prijať.

    Vážení poslanci, vy kde chodíte, všade hovoríte, ako Slovensko upevňuje sudcovskú nezávislosť, ako vám záleží na sudcovskej nezávislosti, hovorili ste vo voľbách, sľubovali ste upevniť sudcovskú nezávislosť, kydali ste na predchádzajúcu vládu neoprávnene, pretože tá sa veľmi snažila o sudcovskú nezávislosť. A dnes naraz, keď je tu legislatívny návrh, ktorý ide v rámci vývojových tendencií posilnenia sudcovskej nezávislosti, ste proti. Tak čo je pravda?

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán predseda Najvyššieho súdu, veľmi sa mi páči, ako bojujete, a vcelku s vami aj súhlasím, len by som vás chcel upozorniť, možno vy túto informáciu ešte nemáte, ale náš poslanecký klub mal tento týždeň rokovanie s pani ministerkou financií a ona nám tam dala niekoľko materiálov, ktoré čoskoro vláda prijme a predloží nám ich zrejme zase v skrátenom konaní. Jeden z týchto materiálov bola aj novela rozpočtových pravidiel a v tejto novele rozpočtových pravidiel, ktoré navrhuje ministerstvo financií, je v bode 2 aj zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd. Mne sa zdá, že je to lepšie spracované v tom materiáli ako v poslaneckom návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

    chcel by som sa vás verejne opýtať, prečo ste neinformovali Sudcovskú radu pri Najvyššom súde Slovenskej republiky o podstatnom rozšírení vášho legislatívneho zámeru, ktorý predkladajú poslanci opozície v tej časti, ktorá sa dotýka posilnenia vašich personálnych právomocí. Bolo by čestné a zodpovedné, keby ste ju boli zvolali a parlament by bol rokoval so znalosťou stanoviska Sudcovskej rady pri Najvyššom súde Slovenskej republiky.

    Ešte k znevažovaniu stanoviska Združenia sudcov Slovenska, ktoré zaznelo v diskusii. Združenie sudcov Slovenska združuje okolo 600 sudcov v Slovenskej republike, to znamená okolo 70 % sudcov Slovenskej republiky. Nezastupuje pár jednotlivcov, tak ako to zaznelo vo včerajšej diskusii.

    Ďakujem pekne.

  • Združenie sudcov Slovenska je občianskou organizáciou, nie profesnou organizáciou, je včlenené do Grémia tretieho sektora a tam je aj financované. Pani Redhamová, ktorá tu nedávno bola na návšteve a poďakovala sa Grémiu tretieho sektora za veľmi dobré pôsobenie počas volieb, tak sa vlastne poďakovala aj tomuto združeniu, pretože je v Grémiu tretieho sektora začlenené a financované zo zdrojov, o ktorých pani Redhamová potvrdila, že s ním je spojená. Takže to, aby sme si urobili obraz o objektívnosti, nestrannosti a apolitickosti Zduženia sudcov Slovenska. Je to občianske združenie začlenené do Grémia tretieho sektora, financované USA, ako také ho treba aj vnímať.

    Pozícia Najvyššieho súdu mňa tiež prekvapuje. Počas prvej Česko-slovenskej republiky, prvého slovenského štátu, aj socializmu, celé obdobie Najvyšší súd mal samostatnú kapitolu. Jeho pozícia bola dosť nezvyklá, pretože nemal samostatné sídlo, zatiaľ čo ministerstvo spravodlivosti áno. Najvyšší súd sídlil v budove ministerstva výstavby a my pracovníci ministerstva výstavby sme sa vozili vo výťahu spolu so sudcami, ale aj s delikventmi hrdelných zločinov, ktorí spútaní chodili na pojednávanie. Riešilo sa to potom v osemdesiatych rokoch výstavbou samostatnej budovy pre Najvyšší súd, do ktorého sa ku podivu však predovšetkým nasťahovalo ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd sa dostal do pozície podnájomníka v budove, ktorá bola budovaná na jeho účely. Za situácie, že ministerstvo spravodlivosti potrebuje na svoje účely priestory, tak to rieši inscenáciou rúbania dverí a vyhodením niektorých sudcov z týchto priestorov. Takže domnievam sa, že nie vypínanie atómovej elektrárne bude kľúčovou vecou posudzovanou na úrovni Európskej únie, ale práve pozícia nestrannosti a nezávislosti súdov a všetkých krokov a okolností, ktoré s týmto súvisia, vážení páni poslanci.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Z rozpravy, ktorá tu prebiehala a v ktorej vystúpil aj predseda Najvyššieho súdu, je jednoznačné, že cieľom by malo byť osamostatňovanie sa súdnictva od exekutívy. Všetci to podporujeme, dokonca je to aj v programovom vyhlásení tejto vlády. Sú to dokumenty Rady Európy a Európskej únie. Ale zaujímavé je, že táto rozprava sa nesie v akomsi úplne inom duchu, a namiesto toho, aby sme to realizovali, hľadáme dôvody, ako to nerealizovať. Je zarážajúce, že neprekáža tejto pravej strane, keď sa tu baví a vehementne sa baví o niečom inom, ako o tomto zákone, že Ústavný súd, ktorého sudcov sme vymenúvali alebo volili len nedávno, je absolútne politický, spolitizovaný týmto plénom Národnej rady, a žiadny opozičný návrh nám neprešiel. To nikomu neprekáža. Ale keď sa bavíme o tom, že by sa mala exekutíva starať o svoje veci a súdnictvo o svoje, tak zrazu tu vystúpi poslanec Národnej rady, ktorý povie, že je tu uzurpácia moci v rukách jedného predsedu Najvyššieho súdu. Veď sú to absurdné veci, ktoré robíte, vážení páni. Cieľ, ktorý týmto sledujete, je jeden. Politicky ovládnuť súdnictvo Slovenskej republiky. Zatiaľ sa vám to perfektne darí. Už na príklade Ústavného súdu som povedal, že ako to je a teraz chcete personálne vyčistiť Najvyšší súd a potom si dosadiť svojich ľudí a zabetónovať. To je cieľ.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Som presvedčený, že ide o prioritu a o dôležitý signál do zahraničia, a chápem tento zákon ako zmenu, ktorá nebude mať dosah na štátny rozpočet, len upraví vzájomné vzťahy. Preto by som chcel požiadať ctené kolegyne a kolegov, aby predmetný návrh zákona bol skutočne posunutý do druhého čítania, kde je možné odstrániť aj prípadne nedostatky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nezávidím pánovi predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pred týmto grémiom musel dokazovať také absolútne samozrejmé veci, ktoré majú až, by som povedal, skoro niektoré treťotriedne úrady štátnej správy vo svojich kompetenciách a on nimi jednoducho nevládne. Monitorovací výbor Rady Európy zbytočne nekritizoval túto skutočnosť. Ale, žiaľ, vidím, že niektorí poslanci, keď kritizoval problém jazykového zákona pre menšiny, keď sa zaoberal otázkami rómskymi, venovali tomu mimoriadnu pozornosť, ale tu ide o súdnu moc, tak sa tu ukazuje, že tento postoj nie je rovnaký. Zoberte si napríklad katastrálny úrad, Protimonopolný úrad, Úrad bezpečnosti práce, úrad práce, takto by sme mohli citovať množstvo úradov, kde je samozrejmosťou, že majú svoju rozpočtovú kapitolu, kde je samozrejmosťou, že predseda úradu rozhoduje o personálnych veciach a, samozrejme, aj o kárnych otázkach, o otázkach disciplíny na svojom pracovisku. Keď sa tieto veci majú dať do kompetencie predsedu Najvyššieho súdu, tu sa zrazu všetko spochybňuje. Veď si zoberte, aký je dnes reálny stav. Predseda Najvyššieho súdu ako hlava tejto inštitúcie vlastne nerozhoduje absolútne o ničom, čo sa týka funkčnosti a fungovania jeho úradu, a my, keď chceme tento absurdný stav odstrániť, tak sa tu objavujú hlasy, ktoré túto vec spochybňujú. Ja sa nebudem čudovať, keď Rada Európy znovu asi zavedie monitorovací výbor, aby sa niektorí poslanci spamätali a postavili veci z hlavy na nohy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Vystúpili v rozprave všetci prihlásení poslanci.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo navrhovateľ, pán poslanec Cuper. Áno.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    diskusia k návrhu zákona, ktorý ste dostali ako tlač 362, ukázala, že proces diferenciácie moci v Slovenskej republike ako súčasť celkového procesu prechodu Slovenska k demokratickej spoločnosti je dosť bolestný. Tento proces sa deje dvomi spôsobmi. Buď dekoncentrovaním právomoci na neštátne subjekty zo štátnych orgánov a inštitúcií, alebo presunom právomocí a kompetencií medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Som v tomto parlamente už päť rokov, zúčastnil som sa takmer všetkých týchto procesov, ktoré súviseli ako s dekoncentráciou právomoci na neštátne organizácie, tak aj usporadúvania právomoci a kompetencií, teda deľbe moci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Nikdy to nebolo bezbolestné. Ani tento proces, teda proces diferenciácie alebo odčleňovania a osamostatňovania súdnej moci od moci výkonnej, nebude jednoduchý a ľahký, ako ukazuje táto diskusia, a nebude ani bez politických podtónov alebo podtextov.

    Samotná diskusia k tomuto návrhu zákona by sa dala rozčleniť na dve časti, teda na časť politickú a na časť, ktorá sa dotýkala odborných argumentov. Tie odborné argumenty boli tu v absolútnej menšine. Väčšina vystúpení bola s politickým podtextom, čo je v konečnom dôsledku aj správne, pretože parlament je predovšetkým orgánom, ktorý posudzuje politicko-spoločenské dôsledky zákonodarných návrhov. Priznám sa, bol som prekvapený z vystúpení niektorých poslancov, pretože na jednej strane vystupovali a vystupujú vo vzťahu k zahraničiu ako osoby presadzujúce demokratické spôsoby fungovania politického a spoločenského systému v Slovenskej republike a na druhej strane, ak ide o pokrok v tomto fungovaní na domácej pôde, sa z nich stávajú obyčajné retardačné činitele.

    Je potrebné si uvedomiť, že súdna moc, ak má fungovať ako nezávislá súdna moc, je nevyhnutné, aby bola aj ekonomicky osamostatnená. My nemáme ministerstvo pravosúdia, teda nevidím ani dôvod, prečo by súdna moc mala aj z hľadiska výkonu štátnej správy v súdnictve podliehať ministerstvu spravodlivosti. My máme ministerstvo spravodlivosti a pán minister spravodlivosti by sa mal venovať predovšetkým výkonu spravodlivosti a aj po osamostatnení ekonomickej súdnej moci mu ostane dosť problémov s výkonom spravodlivosti, teda to, čo sa týka samotného výkonu spravodlivoti, to znamená nápravnovýchovnými zariadeniami a inými súdnymi vecami, ktoré súvisia s výkonom spravodlivosti.

    Je potrebné povedať, že naozaj nezávislosť a autorita súdnej moci je po stáročia spájaná s jej ekonomickou samostatnosťou. Prešiel som väčšinu súdov Slovenskej republiky a 20 rokov som pomerne často navštevoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, mám teda celkom dobrú predstavu o tom, v akých podmienkach funguje súdna moc v Slovenskej republike. Ak by ste navštívili niektoré budovy, v ktorých fungujú súdy v Slovenskej republike, boli by ste prekvapení, že ak niekto vkročí do tejto budovy, určite ho nemôže ožiariť nejaká aureola autoritatívnosti orgánu, ktorý má vyniesť spravodlivý rozsudok. A s tým to súvisí. Iste väčšina z poslancov chodí do Bruselu a všíma si tú najväčšiu a najkrajšiu budovu v Bruseli. Je to justičný palác. Tak to bolo vždy. Budova, v ktorej sa vykonávala spravodlivosť, bola vždy tou najhonosnejšou a najkrajšou v meste.

    Súhlasím s pánom Hofbauerom, že väčšina budov, v ktorých sa vykonáva spravodlivosť v Slovenskej republike, nemôže u nikoho vzbudzovať ani úctu, ani autoritu k tomuto orgánu. V obdobných podmienkach naozaj pracoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dnes je vytesňovaný z vlastnej budovy Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a aj ten štatút, ktorý dosiahol postavením novej budovy, mu bol upieraný aj pred týmto váženým plénom tejto snemovne. Ak si spomeniete na vystúpenie, ktoré sa dotýkalo osoby pána Štefanka. To už nehovorím o tom, v akých podmienkach pracujú napríklad na niektorých súdoch, ako je Skalica alebo v niektorých iných mestách.

    To nespomínam skutočnosť, že sme doteraz nenašli prostriedky, aby sa dobudovala sústava súdov v súlade s územno-organizačným členením Slovenskej republiky. V tomto zmysle, ak má mať Najvyšší súd autoritu, byť nestranný a nepolitický, myslím si, že tak pani ministerka, ktorá nás tu zásobila neodbornými argumentmi, teda ministerka financií, ale aj vláda Slovenskej republiky by si mali uvedomiť, že autoritu, nestrannosť a apolitickosť Najvyššieho súdu možno zabezpečiť aj tým, že ekonomicky nebude podliehať ľubovôli vlády Slovenskej republiky, ale iba tomuto snemu, ktorý mu odsúhlasí prostriedky na jeho ekonomické fungovanie. Len tak sa vyhneme tomu, o čom tu hovoril pán poslanec Krajči, to znamená politizovaniu súdnej moci. Ale politizovanie súdnej moci, vážení, sa nezačalo dnes, nezačalo sa pri tomto zákone, nezačalo sa pri voľbe sudcov Ústavného súdu. Politizovanie súdnej moci na Slovensku, vážení, sa začalo kedysi oveľa skôr. A ja si na to veľmi dobre pamätám, pretože som bol jeden z prvých, kto poukazoval na politizovanie a na politické tlaky a zneužívanie Ústavného súdu Slovenskej republiky na ciele vtedajšej opozície.

    Dovolím si povedať dnes jednu zásadnú vec. Táto neochota súhlasiť aj s týmto návrhom zákona súvisí s terajšou vládnou koalíciou, jej spôsobom vládnutia, keď kladie míny na svoje budúce opozičné pôsobenie, aby mala nejaký orgán, a to nie nevýznamný orgán, v ktorom by sa umožnilo urobiť také personálne opatrenia, aby ho v budúcnosti ako opozičná sila mohla využívať. A opozičnou silou budete určite pri spôsobe vládnutia, ktorý ste na Slovensku prezentovali za jeden rok existencie novej vlády Mikuláša Dzurindu. Občania Slovenskej republiky to už teraz dávajú veľmi zreteľne najavo.

    Takže, pán Orosz, obviňovanie predsedu Najvyššieho súdu z toho, že by si chcel vybudovať autoritatívny systém vymenúvania alebo nebodaj personálneho obsadzovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokladám za scestný, pretože ak by ste si preštudovali konkrétne ustanovenia návrhu novely zákona, tak by ste zistili, že všade sa o túto právomoc delí s ministrom spravodlivosti, kde je to nevyhnutné, alebo s ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o vymenúvanie sudcov vojenských súdov, alebo ich stáží na Najvyššom súde. To už nehovorím o tom, že, samozrejme, každé personálne rozhodnutie predsedu Najvyššieho súdu podlieha konzultácii so Sudcovskou radou Slovenskej republiky. Neobstojí ani vaša námietka, že návrh zákona nebol konzultovaný s Radou sudcov Slovenskej republiky. Veľká rada sudcov Slovenskej republiky totiž podlieha ministrovi spravodlivosti a on ju mohol zvolať a dať tento návrh prekonzultovať. Opýtajte sa teda chorého pána ministra spravodlivosti, prečo tak neurobil, bolo to v jeho právomoci a kompetencii, mohol zvolať a posúdiť. Pokiaľ ide o malú sudcovskú radu, teda sudcovskú radu sudcov Najvyššieho súdu, tá určite konzultovala tento návrh zákona a ja si myslím, že jej stanovisko je v tomto smere podstatné, pretože sudcovia Najvyššieho súdu vedia oveľa lepšie ako sudcovia nižších súdov, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky potrebuje.

    Myslím si, že tento začiatok personálneho aj ekonomického osamostatňovania sa súdnej moci na Slovensku je potrebné podporiť a že za ním budú musieť nasledovať ďalšie kroky, aj osamostatnenie sa nižších súdnych inštancií a to môže zabezpečiť požiadavky, ktoré kladie Európska únia na Slovenskú republiku v procese jej integrácie.

    Chcem sa vyjadriť niekoľkými slovami ešte k vyhláseniu Združenia sudcov Slovenskej republiky. Jeho vyhlásenie pokladám za znôšku demagógie, politicky účelovo prifarbenú, tak ako to bolo v doterajšom procese fungovania tohto združenia, i keď pán Orosz ma presviedčal, že je v ňom takmer 600 sudcov, ja si myslím, že možno ani nie, a že možno tých 600 sudcov je často ľahostajných k vyhláseniam ich predsedníctva, to je už ich problém. Chcel by som poukázať na to, že s istou členkou tohto združenia mám svoje skúsenosti už z Veľkej Británie spred dvoch rokov, čo som aj mediálne prezentoval, pretože si to zaslúžilo mediálnu prezentáciu, najmä názory tejto členky, mladej členky, jej nelojálny vzťah k Slovenskej republike, obdiv k bývalému Česko-Slovensku, a ďalšie veci by som nechal stranou. Ale chcem povedať jednoznačne tomuto plénu aj tomuto národu, ktorého sme tu zástupcami, že Združenie sudcov Slovenskej republiky je plne na strane pána ministra spravodlivosti ako jeho organizácia, cez ktorú presadzuje svoje ciele ovládnuť justíciu v Slovenskej republike. V ústavnoprávnom výbore máme s tým svoje skúsenosti.

    Myslím si, že Združenie sudcov Slovenskej republiky v personálnych veciach nemá mať nijaké opodstatnenie, pretože sa v mnohých prípadoch zachovalo veľmi neeticky. Chcel by som len pripomenúť tomuto plénu prípad sudkyne Poláčkovej, ale mohol by som pripomenúť aj prípad sudkyne Sobolovskej, ktorú pán minister spravodlivosti, pán Čarnogurský, presadil za sudkyňu na čas neurčitý, aj keď sudkyňou jednoducho nebola. A vy, vážené plénum, ste tento protiústavný akt ministra spravodlivosti bez akýchkoľvek škrupúľ podporili. Táto osoba sedí na ministerstve spravodlivosti vo veľmi vysokej funkcii a snaží sa riadiť správu súdov v Slovenskej republike. Ja tomu príliš nedôverujem, nedôveroval som nikdy ani pánovi Bradáčovi, ani pánovi Rohárikovi. Skôr si myslím, že je to tak, ako to tu bolo povedané pánom poslancom Hofbauerom, že toto združenie tretieho sektora, pretože o také ide, je podporované zo zahraničia, je podporované tými silami, ktoré chcú mať kontrolu nad istou časťou slovenskej občianskej spoločnosti, cez túto kontrolu chcú presadzovať svoje záujmy v Slovenskej republike na úkor záujmov iných, teda na úkor záujmov, ktoré sú bytostne viazané na občanov Slovenskej republiky a na slovenský národ zvlášť.

    V tomto zmysle teda nevidím nič, čo by v tomto zákone zvyšovalo alebo nejakým spôsobom upravovalo nejaké autokratické postavenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeho väzba v personálnych veciach na iné inštitúcie, myslím si, že je primeraná a zabezpečuje dostatočné brzdy, aby nemohol zneužívať svoju právomoc. Práve naopak si myslím, že ak chceme dosiahnuť autonomistické a nezávislé postavenie súdnej moci, nie je potrebné, aby sa do nej vmiešavalo politikum zo strany výkonnej moci.

    Záverom teda chcem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak vládnej koalície, ako aj opozície, pretože tento návrh zákona je podpísaný ako jeden z mála aj poslancami vládnej koalície, aj poslancami opozície, vytvára celkom dobrú pôdu, aby sa tu názory jednotlivých poslaneckých klubov vždy zjednotili, aby ste sa pozerali na túto novelu cez prizmu moderného smerovania Slovenska do integračných štruktúr, aby, ako to tu už bolo povedané mnohými poslancami, sme okrem rómskeho problému pri integrácii do Európskej únie nemali problém práve so súdnou mocou, s jej transformáciou na modernú súdnu moc, na moderný výkon spravodlivosti, na jej nezávislosť, nestrannosť, na jej autoritu, lebo bez toho, aby mala ekonomickú a personálnu samostatnosť, sa nedá zabezpečiť autorita súdnej moci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dotknem sa iba niektorých častí vystúpení predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, pretože považujem ostatné vystúpenia skôr za motivované, povedal by som, aj istým politickým názorom. Pán predseda ústavnoprávneho výboru sa pokúsil prezentovať svoj postoj aj na základe vtesnania akýchsi vecných argumentov, alebo aspoň sa pokúsil o to v rámci tejto samotnej politickej rozpravy.

    Predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz okrem iného uviedol, že v tomto návrhu zákona ide o posilnenie osobnej moci. Myslím si, že je to pomerne nepresné vyjadrenie. V žiadnom prípade nejde o posilnenie osobnej moci, ide povedzme o posilnenie funkcie a postavenia vedenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale na úkor vedenia časti exekutívy povedzme ministra spravodlivosti alebo samotnej exekutívy alebo vlády. Čiže takto formulovaný záver je do istej miery podsúvaním niečoho, o čom tento návrh zákona jednoducho nehovorí.

    Pán predseda ústavnoprávneho výboru ďalej hovoril o tom, že Združenie sudcov Slovenska reprezentuje asi 600 sudcov na Slovensku. Platí jedna nepísaná zásada, že tvrdenie bez dôkazu je možné tiež odmietnuť bez dôkazu. Podľa môjho názoru a podľa tohto postupu Združenie sudcov Slovenska dnes reprezentuje možno nie 600, ale bez tej jednej nuly 60, ale aj to delené dvomi, sudcov Slovenskej republiky. V tomto duchu hovoril pán predseda ústavnoprávneho výboru aj o tom, že vlastne toto stanovisko Združenia sudcov Slovenska je potrebné rešpektovať a podporiť aj preto, že je to akási sudcovská samospráva. Samozrejme, že je to nezmysel, a už viacerí predrečníci na túto tému reagovali. Združenie sudcov Slovenska dnes podľa môjho subjektívneho názoru ani nereprezentuje súdnu moc a ani neobhajuje súdnu moc. Základnou pozíciou tejto kvázi stavovskej organizácie za normálnych okolností by malo byť obhajovanie súdnej moci vo vzťahu k exekutíve, vo vzťahu k vláde. Združenie sudcov na Slovensku dnes, v dnešnej súčasnej pozícii obhajuje skôr pozície ministerstva spravodlivosti a vlády medzi súdnou mocou. Takto treba povedať otvorene a takto to, myslím si, podľa môjho názoru aj v skutočnosti je. Bolo by možné to podporiť alebo bolo by možné to podriadiť aj viacerým argumentom, ktoré vlastne túto pozíciu potvrdzujú.

    Ak by som mal vyjadriť pozíciu Združenia sudcov na Slovensku v dnešnej situácii na Slovensku v akejsi metafore, mohol by som to povedať takto: Združenie sudcov Slovenska reprezentuje súdnu moc na Slovensku asi tak, ako pán Peter Weiss reprezentuje Slovensko, keď v jeho mene dáva predbežný súhlas so skorším zatvorením časti Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Pán Peter Weiss tu zrejme zvýraznil svoj nemarxistický pôvod, zvýraznený známym citátom z čias, keď platilo "štát som ja".

    Ale k veci. Ešte celkom na záver chcem povedať, že, samozrejme, aj tento návrh zákona má istým spôsobom svoje politikum. To politikum vyplýva predovšetkým z toho, o čom tu tiež bolo povedané zo záverečnej správy Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike. Z tejto záverečnej správy treba odcitovať pasáž, ktorá je významná a výrazná a ktorá sa dotýka práve problémov súdnej moci. Hovorí sa tu: "Európska komisia naďalej vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v dôsledku existujúcich pravidiel, a to v otázke vymenúvania a odvolávania sudcov ako prvá časť. Ide najmä o štvorročné skúšobné obdobie a o údajne nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti." Ak vychádzame z tohto hodnotenia Európskej komisie a vychádzame z toho, že je akousi prioritou z hľadiska národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky vstúpiť do Európskej únie, a vychádzame z toho, že táto záverečná správa by sa mala naplniť z pozície Slovenskej republiky už do najbližšieho decembrového summitu Európskej únie v Helsinkách, tak musíme jednoznačne poukázať na to, že nechápem, ako môže niekto kritizovať z politických dôvodov tento návrh zákona. Je dnes zrejmé, že aj keby bol predložený na pôdu parlamentu návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že táto problematika má byť ošetrená, tak už dnes je zrejmé a jasné, že aj keby ste to dali v skrátenom legislatívnom konaní, čoho ste do istej miery aj schopní, pretože tých skrátených legislatívnych konaní je na pôde parlamentu veľmi veľa a protiprávne, protiprávnym spôsobom predložených, tak ani v takom prípade jednoducho táto zmena ústavy nenadobudne účinnosť a nebude ani schválená do tohto decembrového summitu v Helsinkách.

    Čiže v tomto duchu a v tomto smere týmto návrhom zákona minimálne na prechodný čas sa vyrieši jedna vážna kritika a jeden vážny argument Európskej komisie, ktorý je vyčítaný v tejto záverečnej správe, v tej pasáži, kde hovorí, kde sa kritizujú nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti. tento návrh zákona rieši akýmsi pragmatickým spôsobom túto situáciu tak, že ingerencia ministerstva spravodlivosti odchádza z tejto pozície a že na čas, povedzme prechodný, pokiaľ nebudú kreované napríklad sudcovské rady, tak ako sa o nich predpokladá, že budú v rámci novej ústavnej úpravy, tak na tento čas bude konať výkon štátnej správy iba na Najvyššom súde, nie v rámci všeobecných súdov, ale iba na Najvyššom súde, vedenie tohto Najvyššieho súdu. Čiže všetci tí, ktorí horujete za to, aby jednoducho v rámci helsinského jesenného summitu alebo zimného summitu Európskej únie boli odstránené všetky výhrady, ktoré Európska komisia tlmočila Slovenskej republike, nech sa páči, máte možnosť pomerne pragmatickým spôsobom, nie celkom stabilným a štandardným, ale pragmatickým spôsobom tento problém riešiť práve v prospech súdnej moci, s tým, že netreba vnímať túto pozíciu ako nejaký stav nemenný a v budúcich ústavnoprávnych zmenách je možné uvažovať aj o inom a oveľa štandardnejšom modele akejsi súdnej samosprávy alebo najvyššej sudcovskej rady v našom ústavnom mechanizme.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložila skupina poslancov, ktorý máte ako tlač 362.

    Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Pretože v rozprave neodzneli žiadne iné procedurálne návrhy, prvý návrh, o ktorom by mala Národná rada Slovenskej republiky hlasovať, sa dotýka postupu podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku v tom smere, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, aby vec bola postúpená do druhého čítania.

  • Prosím, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán poslanec Brňák, spoločný spravodajca, namieta, že mu z miesta rečníckeho pultu nefunguje hlasovacie zariadenie.

    Budeme opakovať ešte raz hlasovanie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) Národnej rade prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali. To znamená, že Národná rada neprijala uznesenie a nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi.

    Páni poslanci, zo včerajšieho dňa nám zostalo jedno hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Prosil by som pána poslanca Šťastného, ktorý bol spoločný spravodajca, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    mali by sme hlasovať v súlade s § 73 rokovacieho poriadku o postupe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, do druhého čítania.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme o zákone o veterinárnej starostlivosti, ktorý sme včera prerokovali a skončili sme rokovanie o ňom rozpravou.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh na prerokovanie s dodatočným návrhom pána poslanca Ambróša štyrom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor sa navrhuje Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že ostatné výbory predmetný návrh prerokujú do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu pána spoločného spravodajcu na určenie lehoty, ako aj pridelenie tohto vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    z dôvodu, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti včera, vyhlasujem teraz polhodinovú prestávku na rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktorý v tejto prestávke prerokuje pripomienky pána prezidenta k tomuto vrátenému zákonu. Budeme pokračovať v rokovaní o 11.00 hodine.

    Prosím, pán poslanec Orosz.

  • Žiadam členov ústavnoprávneho výboru, aby sa bezodkladne zišli v rokovacej sále ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Prosím, chcem využiť túto chvíľu, aby som oznámil členom výboru pre kultúru a médiá, že výbor bude zasadať o 13.30 hodine pokračovaním svojej 32. schôdze.

  • Po prestávke o 11.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže ústavnoprávny výbor ešte neskončil svoje rokovanie, budeme pokračovať v rokovaní o 11.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze.

    Páni poslanci, panie poslankyne, odporúčate, aby sme vyhlásili teraz obedňajšiu prestávku?

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, do 13.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Prosím, aby sme dodržali čas.

  • Po prestávke.

  • Pýtam sa predsedov poslaneckých klubov, či majú prehľad o svojich poslancoch v poslaneckých kluboch, kde sa momentálne nachádzajú, keby mi prišli podať podrobnú informáciu, aby sme mohli zhodnotiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále, aby sme sa mohli rozhodnúť v tom, ako budeme organizovať odpoludňajšie rokovanie schôdze Národnej rady.

    Prosím pánov predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili k predsedajúcemu schôdze.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále a schopnosť Národnej rady uznášať sa.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú v budove Národnej rady, ale sa nezdržiavajú v rokovacej sále, a preto sa ani nemôžu prezentovať a hlasovať, aby sa okamžite dostavili do rokovacej miestnosti. Chceme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady. Majme trošku solidárnosti aj s poslancami, ktorí sú tu z odľahlých častí Slovenska a ktorí tu zotrvávajú s nami aj napriek tomu, že ich čaká dlhá cesta domov.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte, aby som na návrh troch poslaneckých klubov v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku navrhol doplnenie programu rokovania 22. schôdze Národnej rady o ďalší bod programu, ktorým je návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby Národná rada prerokovala tento návrh zákona ihneď teraz.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Prokopovič bol ešte prihlásený na svetelnej tabuli.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, mám procedurálny návrh.

    V zmysle § 34 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa bod programu pod číslom 20, poslanecký návrh na vydanie zákona o drobnom podnikaní, presunul tak, aby bol prerokovaný ako prvý bod programu vo štvrtok na budúci týždeň.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe návrhu, ktorý sme schválili predtým, ktorý som navrhol ja, sme doplnili program Národnej rady o ďalší bod programu, o ktorom budeme rokovať teraz a ktorým je druhé a tretie čítanie o

    zákone z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 405, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta republiky z 21. októbra 1999 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 1. októbra 1999.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 21. októbra zákom pridelil na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje ho v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky, ktoré pán prezident vo svojich ustanoveniach uviedol.

    Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom listu prezidenta republiky, ktorý v tejto súvislosti zaslal predsedovi Národnej rady, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na nespornosť dôvodov na vrátenie vyjadrených v rozhodnutí jeho osobná účasť na schôdzi Národnej rady nie je nevyhnutná. Z toho dôvodu požiadal o doručenie jeho písomného rozhodnutia o vrátení poslancom a o prerokovanie tohto vráteného zákona bez jeho osobnej účasti na dnešnej schôdzi Národnej rady.

    Na základe týchto uvedených skutočností dávam teraz slovo spravodajcovi, členovi ústavnoprávneho výboru, pánu poslancovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval plénum Národnej rady o výsledku rokovania o návrhu vrátenom prezidentom republiky v ústavnoprávnom výbore.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    oboznámim vás s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. októbra 1999.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 405).

    a) Neodporúča vyhovieť návrhu uvedenému v bode 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov;

    b) súhlasí so zákonom z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení, schválenom 1. októbra 1999;

    c) odporúča zákon z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 405), schváliť v znení schválenom 1. októbra 1999;

    d) poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Ivanka informovať Národnú radu Slovenskej republiky o opätovnom prerokovaní tohto zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte k tomuto bodu rokovania rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Rakús. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste s vaším hlasovacím zariadením nemanipulovali. Stačí, keď sa prihlásite, a už potom to nechajte.

    Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Rakús. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová sa hlásila ako prvá. Po nej pán poslanec Rakús.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    milí hostia,

    prezident Slovenskej republiky využil svoje ústavné právo v zmysle článku 102 písm. m) a vrátil na opätovné prerokovanie z dvoch dôvodov zákon o Exekučnom poriadku. Ja sa vyjadrím k prvému dôvodu, ktorý uviedol pán prezident na vrátenie predloženého parlamentom schváleného zákona. Tento argument spočíva v tom, že § 41 ods. 2 a 3 favorizuje určitú skupinu oprávnených subjektov, a to banky, z hľadiska druhov exekučných titulov. Toto považuje pán prezident za protiústavné ustanovenie. Ja ešte pri prerokúvaní zákona v prvom aj v druhom čítaní som vyšla v rozprave z názorom, že predložený legislatívny návrh nie je súladný s ústavou. Nesúladnosť s ústavou nevidím len v tomto ustanovení a vzhľadom na to, že podľa rokovacieho poriadku sa môže v diskusii prerokúvať jedine to, čo namietol prezident, obmedzím svoje vystúpenie len na tento prvý bod.

    Bola som aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, vnímala som argumenty, z ktorých, resp. na základe ktorých bol budovaný názor Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Osobne sa so stanoviskami, ktoré boli prijaté v ústavnoprávnom výbore, nestotožňujem z týchto dôvodov:

    Článok 12 ústavy ods. 2 nehovorí o základných ľudských právach, ale hovorí o základných právach. Ako dôvod neprijatia stanoviska pána prezidenta, že § 41 ods. 2 a 3 favorizujú, ja by som to presnejšie povedala, diskriminujú, lebo to je právny pojem, určitú skupinu oprávnených subjektov, a to banky, je nesporný zo znenia, že vlastne v tomto článku ústavy ide o úpravu diskriminácie nielen fyzických osôb, ale aj právnických osôb. Nemôžem súhlasiť s tým názorom ústavnoprávneho výboru, že článok 12 ods. 2 možno aplikovať jedine na fyzické osoby. Môj dôvod je tento: Článok 12 ods. 2 hovorí: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým", prosím, tu je slovo všetkým, "bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod" - to všetko sa zatiaľ týka fyzických osôb - a teraz "alebo iné postavenie." A to vlastne po spojení s pojmom "všetkým" zahŕňa aj právnické osoby.

    Ak by bol akceptovateľný výklad, ktorý si osvojila časť ústavnoprávneho výboru, a to prevažujúca časť, potom by z toho vyplývalo, že v Slovenskej republike nie je zákaz diskriminácie v oblasti právnických osôb. Tento zákaz diskriminácie sa týka len fyzických osôb. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takýto výklad ústavy je úplne scestný a neprijateľný. To, že to tak je, rozvádzajú napríklad aj ďalšie články ústavy, keď uvádzajú, že vlastníctvo požíva rovnakú ochranu. Vlastníctvo musí byť ako fyzických osôb, tak právnických osôb. Ak by sme ústavu vykladali tak, ako ju vyložil ústavnoprávny výbor, potom, keď sa to týka len fyzických osôb, takúto ochranu by požívalo len vlastníctvo fyzických osôb, a nie vlastníctvo právnických osôb, kde by sme pripustili diskrimináciu.

    Zaujímavá je aj posledná veta článku 12 ods. 2, ktorá hovorí: "Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať." Tu došlo skutočne k znevýhodneniu ďalších subjektov okrem bánk, pretože z hľadiska exekučného titulu u nikoho nemôže byť exekučným titulom notárska zápisnica, jedine pri bankách. Na túto skutočnosť som upozorňovala už pri prerokúvaní zákona o bankách, kde sa zakotvovala ako exekučný titul notárska zápisnica, pričom v inom zákone, ktorý sme prerokúvali na tom istom zasadnutí, sa notárska zápisnica ako exekučný titul vylúčila. Je to určitý legislatívny lapsus, ale ten v tejto chvíli nie je prioritou. Prioritou je to, že ústava nie je beletria a musíme vykladať ústavu v zmysle každého pojmu a v zmysle celého jej ducha.

    Som znepokojená výkladom článku 12 ods. 2, ktorý vlastne upravuje zákaz diskriminácie takým spôsobom, ako sa uskutočňuje. Na Slovensku, ako aj v iných krajinách je diskriminácia veľmi citlivým problémom. Na Slovensku sa objavujú prvky diskriminácie, a preto je veľmi dôležité zaoberať sa výkladom článku 12 ods. 2 ústavy. Mám jednu osobnú skúsenosť, ktorú chcem podoprieť, prečo považujem tento výklad článku za taký dôležitý.

    Včera zasadal výbor pre ľudské práva a národnosti. Tiež sme sa tam dotkli článku 12 ods. 2 ústavy. A, čuduj sa, svete, tento článok sa nevykladal tak, že to platí len pre fyzické osoby a nie pre právnické osoby, tam sa tento článok ústavy vykladal tak, že zákaz diskriminácie sa vzťahuje jedine na základné ľudské práva a nie aj na ostatné práva vyplývajúce zo zákona. Článok 12 ods. 2 hovorí: "Základné práva a slobody sa zaručujú." Tam nie je slovo "ľudské" práva. A aj zo samotnej systematiky ústavy vyplýva, že druhá hlava ústavy má najskôr všeobecné ustanovenia, ktoré sa týkajú všetkých práv, a až článkom 14 sa začína nadpis Základné ľudské práva a slobody. Teda to, čo je pred kapitolou základných ľudských práv a slobôd, sa týka všetkých práv, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch.

    Som rozhorčená deformáciami výkladu článku 12 ods. 2, ktoré vlastne zužujú zákaz diskriminácie zakotvený v našej ústave, ktorá bola aj v zahraničí považovaná za ústavu, ktorá má vysoké demokratické parametre. Opakujem, tento článok je natoľko citlivý v súčasnom vývoji spoločnosti, že ho musíme veľmi citlivo vykladať a nemôžeme robiť experimenty pre konkrétne prípady, aj keby na to boli akékoľvek ekonomické dôvody. Som presvedčená, že pokiaľ budú faktické poznámky, pokiaľ budú ďalšie vystúpenia, pravdepodobne zaznejú aj rôzne ekonomické argumenty. Na tie mám len takú odpoveď, že ak je zdravotníctvo v zlej situácii, je to situácia, že práve štát si neplní svoje odvodové povinnosti, a preto nemožno znevýhodňovať exekučné právo subjektov. Buď prijmeme stanovisko, že notárska zápisnica nebude pre nikoho exekučným titulom, alebo prijmeme stanovisko, že notárska zápisnica bude exekučným titulom bez ohľadu na to, ktorý subjekt bude takúto notársku zápisnicu vlastniť. V opačnom prípade je to skutočne diskriminácia a stanovisko prezidenta Slovenskej republiky je plne oprávnené, pretože § 41 ods. 2 a 3 sú v rozpore s článkom 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakazuje diskrimináciu, a to diskrimináciu ako fyzických osôb, ako aj diskrimináciu v právach a povinnostiach právnických osôb ako celku.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, už v úvode som uviedla, že predmetný zákon je z môjho hľadiska aj v iných ustanoveniach rozporný s ústavou, to však nemám možnosť tu viac prezentovať, pretože táto rozprava sa musí obmedziť a môže sa viesť jedine o tých bodoch, ktoré naznačil prezident Slovenskej republiky. Ja som sa vyjadrila k jeho prvému bodu, s ktorým sa plne stotožňujem.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som veľmi stručne reagoval na príspevok, ktorý práve odznel. Myslím si, že ide o hlboké nepochopenie toho, čo bolo povedané v ústavnoprávnom výbore, a aj o hlboké nepochopenie vlastnej problematiky, aj keď pani kolegyňa Tóthová bola prítomná, aj sa zapojila do diskusie. Iba veľmi stručne zopakujem, že z pohľadu ústavnoprávneho výboru sa táto otázka neskúmala meritórne v tej veci, či ide o obsah článku 12 a čo je obsahom článku 12, alebo či by malo ísť o prípadné porušenie článku 13. Totiž hlavný problém pri skúmaní námietky pána prezidenta, keď namietal obsah § 42 ods. 2 a 3, spočíval v úplne niečom inom. Spočíval v tom, že ten názor, ktorý tam odznel, bol založený na skutočnosti, že neexistuje akési základné alebo ústavné právo neexekvovať, alebo neexekvovať na základe určitého titulu.

    Inými slovami treba si uvedomiť jednu vec, že obsah článku 12, ak uznáme, že zakotvuje princíp rovnosti, jeho ochrana sa vzťahuje na základné práva a slobody, alebo, ak chceme, na ústavné práva a slobody. Všetci dobre viete, že princíp rovnosti sa nedá uplatňovať absolútne na všetky sféry ľudského života. Mohol by som uvádzať milióny príkladov, stačí, keď poviem, že na diaľnici jedným je dovolené jazdiť rýchlosťou 90 km, iným napríklad 130 km a v tomto prípade nikto nenapáda princíp rovnosti, je to pochopiteľné, pretože nejde o žiadne ústavné právo. Aj v tomto prípade nejde o ústavné právo, a preto námietka a vrátenie tohto ustanovenia s poukazom na článok 12 ústavy nebol podľa môjho názoru namieste.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Rakús.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, ale neboli ste prihlásený s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja som sa hneď prihlásil, naskočilo to automaticky.

    Chcel by som zareagovať na túto veľmi vážnu situáciu.

    Po prvé, pán predsedajúci, nemáme ako poslanci správu, ktorú čítal pán spravodajca, vo svojich laviciach, takže len z toho, čo sme vedeli pochopiť, čo nám tu prečítal z rozhodnutia alebo zo stanoviska ústavnoprávneho výboru, myslím si, že ide o vážnu polemiku o ústavnom práve medzi touto snemovňou, hlavne teda právnikmi vládnucej koalície vo vzťahu k právnickým odborníkom, ktorých má Kancelária prezidenta republiky. Preto, pán predsedajúci, by bolo žiaduce, aby sme mali materiály, o ktorých rokujeme, aby kvalita znovu nedoplatila na rýchlosť.

    Po druhé, chcem poukázať na to, že to, čím pán prezident vo svojom vrátení zdôvodňuje námietky, prečo sa porušuje ústavnosť, je skutočne takého charakteru, že sa nedotýka len oblasti zdravotníctva, ale sa dotýka aj viacerých oblastí, najmä poľnohospodárstva. V tejto snemovni sme chceli nájsť vážne riešenie a veľmi nás mrzí, že práve právnici, ktorí našli také ekvilibristické riešenie pre zdravotníctvo, nedokázali ho nájsť pre pôdohospodárstvo. Preto to považujem skutočne za stav, ktorý nie je normálny, a myslím si, že ak táto snemovňa to nebude akceptovať, treba počítať s tým, že k tomu bude musieť zaujať stanovisko aj Ústavný súd.

    Teda vyjadrujem svoj postoj k tomu, že pán prezident to posúdil vážne, že v tomto prípade skutočne má pravdu, a dochádza k favorizovaniu určitých odvetví, celých odvetví v spoločenskom živote a nestotožňujem sa s tým, čo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, len na vysvetlenie. Tento zákon prerokúvame z toho dôvodu, že ho vrátil pán prezident Národnej rade na opätovné prerokúvanie. Preto ak výbor, ktorý bol určený, prerokuje tento návrh, nevypracúva sa štandardná spravodajská správa, pretože nemôžete ísť už do zákona ako celku, ale môžete ísť len do ustanovení, ktoré pán prezident napadol. A pán spoločný spravodajca vo svojom vystúpení uviedol, že ústavnoprávny výbor neodporúča prijať tieto návrhy, ktoré pán prezident ako dôvod vrátenia uviedol. Teda niet dôvodu na to, aby sme písomne vyhotovovali spravodajskú správu ústavnoprávneho výboru, ale považujeme za dostatočné, a takto sme to robili aj v minulosti, aby spravodajca prostredníctvom svojho spravodajského vystúpenia informoval Národnú radu o výsledku a odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec Rakús, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    môj príspevok bude, myslím, krátky, ale chcel by som poukázať na určité dôsledky, ktoré by vyplynuli z neprijatia tohto zákona, resp. poukázať na to, čo sa stalo už len v dôsledku toho, že zatiaľ ešte nebol publikovaný tento zákon. V dôsledku toho, že ešte nebol publikovaný, exekútori mohli veľmi razantne postupovať a napríklad včera v takej veľkej nemocnici, ako sú Kramáre, nemali infúzne roztoky. A chcel by som vám povedať, že ak v takej nemocnici, ako sú Kramáre, jeden deň nemajú infúzne roztoky, tak to znamená zbytočné usmrtenie alebo zbytočnú smrť niekoľko, päť, desať, to by sa dalo možno aj presne zistiť, ľudí. Čiže len preto, že nebol zatiaľ publikovaný zákon, znamenalo to takúto skutočnosť. V dôsledku toho, že nebol doteraz publikovaný a exekútori postupujú veľmi tvrdo a rýchlo, sa z distribúcie vytratilo najmenej niekoľko liekov, ja viem o troch, o jednom viem tak, že ho nedostanete na celom Slovensku, pretože exekútori zablokovali účty. Ak si myslíte, že je to niečo, čo netreba brať do úvahy a budeme povyšovať formu nad obsah, tak potom sa môžem teraz ocitnúť v situácii Švejka, ktorý márne kričal "Nestrieľajte, veď sú tu ľudia!".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Rakús bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o prerokúvanom bode programu. Budeme najskôr hlasovať o pripomienkach, ktoré k zákonu podal pán prezident Slovenskej republiky.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ich uvádzal v poradí tak, ako sú uvedené v návrhu na vrátenie.

    Skúsme sa prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prosím všetkých, ktorí telefonujú za dverami, aby prestali telefonovať.

    Prezentovalo sa 51 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem informovať snemovňu o procedúre hlasovania o týchto návrhoch. Poslednou novelou rokovacieho poriadku a Ústavy Slovenskej republiky sme prijali zmenu v tom, že ak prezident republiky vráti návrh zákona na opätovné prerokovanie a snemovňa chce prijať tieto pozmeňujúce návrhy, tak na zmenu alebo na prijatie je potrebných 76 hlasov, teda nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady.

    Prosím, skúsme sa prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    V rokovacej sále je prítomných 77 poslancov.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Hlasovať budeme o bode 1.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, sústreďte sa na spravodajstvo spoločného spravodajcu, aby ste vedeli o obsahu hlasovania.

  • Hlasovať budeme o bode 1, ktorý sa týka článku I, v ktorom sa vypúšťa bod 23. Týka sa to § 41 ods. 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu, ktorý smeruje k zmene zákona, ktorý Národná rada schválila 1. októbra, ktorým sa vypúšťa bod 23 tohto návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 1 sme neschválili.

  • Pristúpime k hlasovaniu o bode 2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 uvedenom v materiáli, ktorý pán prezident vrátil a ktorým žiada v bode 107 vypustiť § 235. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Prosím o krátke prerušenie hlasovania.

    Teraz by som prosil členov ústavnoprávneho výboru, aby sa dostavili k predsedajúcemu na krátku poradu o procedúre hlasovania, pretože vznikli isté pochybnosti.

  • Po krátkej prestávke.

  • Prosím, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte v poradí ďalšie hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o bode 3 týkajúcom sa článku III, v ktorom sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou. Ide o účinnosť zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod 3 sme neschválili.

  • V zmysle § 90 rokovacieho poriadku budeme teraz hlasovať osobitne o zákone ako o celku.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca má splnomocnenie ústavnoprávneho výboru na to, aby sme pristúpili hneď po druhom čítaní k prerokúvaniu tohto vládneho návrhu zákona v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na postúpenie do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na požiadanie predsedov troch poslaneckých klubov vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním o tomto návrhu zákona. Prosím predsedov poslaneckých koaličných klubov, aby sa dostavili na krátku poradu do rokovacej miestnosti predsedu Národnej rady. Pán poslanec Kováč, Bárdos, Petrák a pán poslanec Orosz.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili pred záverečným hlasovaním o vrátenom návrhu zákona pánom prezidentom Slovenskej republiky.

    Pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrh na hlasovanie.

    Chcem upozorniť, že na to, aby sme prijali platné uznesenie, ktorým schválime návrh zákona, je potrebná nadpolovičná väčšina, teda 76 poslancov.

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Hlasovať budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za prácu, ktorú odviedol ako spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, niektorí z vás boli za mnou s požiadavkou, aby sme už teraz prerušili rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

    Želajú si niektorí páni poslanci rokovať ďalej?

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu schôdze, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona číslo 222/1996 Z. z.

    Návrh ste dostali ako tlač 378.

    Prosím, aby pán poslanec odôvodnil tento návrh zákona.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa takzvaný katastrálny zákon.

    Základným účelom tohto zákona je zvýšenie právnej istoty občanov, ktorí si na základe zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov kupujú do vlastníctva svoje byty.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Ide o veľmi vážny návrh zákona, ktorý ideme prerokúvať, aby ste dôvody, ktoré viedli pána navrhovateľa k takémuto podaniu novely zákona, pozorne počúvali, aby sme sa potom v rozprave zbytočne nedostávali do nie vecných a právnych diskusií.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teda ešte raz zopakujem, že základným zámerom tohto zákona je zvýšenie právnej istoty pre občanov, ktorí sa rozhodnú využiť režim zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a chcú si zakúpiť byt alebo nebytový priestor. Dnešný režim tohto procesu je taký, že keď si občan kúpi byt, teda tak ako to vníma, že si ho kúpil, to znamená, že uzavrie zmluvu, zaplatí alebo začne splácať, tak ešte v tejto chvíli sa nestáva vlastníkom toho bytu, pretože vlastníkom sa stáva až potom, keď príslušný katastrálny orgán, dnes je to katastrálny odbor, podľa zákona to ešte je katastrálny úrad, urobí rozhodnutie o vklade. Katastrálny odbor má na tento úkon 30-dňovú zákonnú lehotu, to znamená, že je povinný do 30 dní rozhodnúť buď o vklade, alebo rozhodnúť inak.

    Problémom však je, že katastrálne odbory väčšinou toto rozhodnutie v zákonnej lehote nesplnia a existujú tisíce prípadov, keď sa rozhodnutie alebo akýkoľvek úkon katastrálneho odboru vlečie nie niekoľko mesiacov, ale dokonca niekoľko rokov. Najhorší prípad, ktorý poznám, je dokonca 48 mesiacov, kde existuje nevybavená žiadosť. Znamená to, že v tomto celom období bez toho, že by si to občan zavinil, sa dostáva občan do stavu právnej neistoty, v prípade, že v tom období napríklad umrie, tak ten byt ešte stále patrí predchádzajúcemu vlastníkovi, teda obci alebo družstvu alebo už komukoľvek, je problém, ako to vlastne vysporiadať, pretože už ho povedzme zaplatil alebo ho splácal. Ak ho chce občan predať, tak ho nemôže, lebo ešte nie je vlastníkom.

    Pritom však existujú na Slovensku okresy, kde to katastrálne odbory dokážu zvládnuť v zákonnej lehote. Preto nie som ochotný uznávať tie dôvody, že to nie je možné. Naopak, je všeobecne známe, že existujú dokonca taxy, ktoré je možné zaplatiť, aby sa príslušný úkon katastrálneho odboru uskutočnil. Z toho dôvodu navrhujem taký režim, že po uplynutí týchto 30 dní, pokiaľ katastrálny odbor neurobí nič, tak sa bude mať zato, že sa vklad uskutočnil, to znamená, že vlastníctvo prejde na občana.

    Samozrejme, že si uvedomujem, že tu môžu vzniknúť námietky, že v prípade, že sa takýmto spôsobom bude stávať, že katastrálny orgán bol nečinný a prejde vlastníctvo na občana a potom neskôr sa zistí nejaká právna chyba, tak môže z toho vzniknúť súdny spor. Áno, taký súdny spor môže vzniknúť, samozrejme, taký súdny spor môže vzniknúť, aj keď katastrálny odbor dnes urobí chybu, a aj to sa stáva, ale predovšetkým týmto vytvoríme mechanizmus, ktorý bude nútiť katastrálne orgány, aby rozhodovali v zákonnej lehote.

    Viem si predstaviť v druhom čítaní, ak by sme dospeli k tomu, že je to nevyhnutné, že by sme mohli predĺžiť tú lehotu, že povedzme katastrálny odbor by v odôvodnených prípadoch mohol predĺžiť lehotu povedzme na 60 dní, aby už teda si naozaj veci preveril a zistil. Ale upozorňujem, že tento režim navrhujem len pre byty a nebytové priestory v bytových domoch, takže tu ide o také nehnuteľnosti, ktoré bývajú len veľmi málo zaťažené nejakými ďalšími povinnosťami a bremenami a okrem toho príprava tých zmlúv väčšinou v obciach alebo na družstvách býva pomerne tiež výsledkom dlhého procesu, ktorý býva starostlivo pripravovaný, takže právnych problémov je tu podstatne menej, než by bolo povedzme pri iných prípadoch prevodu nehnuteľností, kde nenavrhujem tento režim. V každom prípade by sme týmto pomohli mnohým ľuďom.

    Len pre zaujímavosť vám môžem povedať, že v roku 1998 počet návrhov nevybavených v zákonnej lehote, kde bolo potrebné urobiť vklad, je 49 109. Je to naozaj veľké množstvo a to množstvo rastie. A pritom upozorňujem, že existujú okresné úrady, ktoré dokážu túto agendu vybavovať v zákonom stanovenej lehote. Len ako príklad môžem spomenúť tri okresy v meste Košice, ktoré dokážu túto lehotu dodržať. To znamená, že aj pri relatívne rovnakých materiálnych podmienkach, ktoré sú, je možné pri dobrej organizácii práce a hlavne pri serióznom prístupe k riešeniu tejto agendy dosiahnuť, aby sa to vybavovalo v zákonom stanovenej lehote. Občania majú na to právo a myslím si, že mnohým pomôžeme. Pritom ide v podstate o organizačné opatrenie, ktoré nevyvolá nejaké zásadné požiadavky na štátny rozpočet, a bolo by to opatrenie, ktorým by sme naozaj mnohým našim spoluobčanom pomohli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľovi pánovi poslancovi Šimkovi.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi k tomuto návrhu zákona, ktorého určil výbor, pánovi poslancovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať tento návrh zákona v pléne Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpi pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. (tlač číslo 378).

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona upraví zápis vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam obligatórnym spôsobom, ktorý bude právne čistejší oproti súčasnému vzťahu vo vzťahu k § 5 ods. 3 zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 373 z 30. septembra 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. (tlač 378), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 29. novembra 1999 a gestorský ústavnoprávny výbor v lehote do 30. novembra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Žiadam vás, aby ste k predmetnému návrhu zákona otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, Pýtam sa, či sa do rozpravy okrem pána poslanca Fica hlási ešte niekto ďalší. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Fico, môžete vystúpiť.

  • Vážené dámy a páni,

    na jednej strane chcem oceniť postup skupiny poslancov, pardon, poslanca Národnej rady Ivana Šimka, že predložil takýto návrh zákona, pretože naozaj môže viesť k určitému posunu pri vybavovaní tejto zložitej agendy. Na druhej strane by som chcel upozorniť na niektoré ťažkosti, ktoré táto novelizácia môže v praxi vyvolať, a dať tie ťažkosti do pozornosti predkladateľa návrhu zákona.

    Predovšetkým chcem naozaj potvrdiť, že z hľadiska právneho nadobúda nový vlastník bytu vlastníctvo bytu až vtedy, keď dôjde k vkladu jeho vlastníctva do katastra nehnuteľností. Mnohí kupujúci sa domnievajú, že stačí podpísať kúpnu zmluvu a zaplatiť kúpnu cenu a že v tom okamihu sa stávajú vlastníkmi, ale samotný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jasne stanovil moment vzniku vlastníctva k bytu alebo k nebytovému priestoru. Rovnako treba povedať, že sme v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov riešili aj situáciu, keď od momentu podpísania kúpnej zmluvy do momentu vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností niekedy vyžadovali pôvodný vlastníci od nájomcov, aby platili nielen nájomné, ale aby platili aj príspevok do fondu údržby, prevádzky a opráv. Aj toto sme vyriešili a povedali sme, že platí sa nájomné až do momentu vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností a od tohto momentu sa platí už iba príspevok do fondu údržby, prevádzky a opráv.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Šimka, je to naozaj návrh, ktorý môže viesť k uspokojeniu pomerne veľkej časti obyvateľov, ktorí márne čakajú na to, aby sa dostali ku katastru nehnuteľností, aby sa naozaj cítili ako skutoční vlastníci, pretože len od tohto momentu môže nakladať s bytom, môže ho predávať, prenajímať a robiť všetky potrebné úkony, ktoré môže s takouto nehnuteľnosťou robiť vlastník.

    Chcem však opraviť pána poslanca Šimka, pokiaľ v jeho úvodnom vystúpení spomínal, že tento druh nehnuteľností vraj nebýva vždy zaťažený nejakými záložnými právami a podobne, alebo býva menej, tak aby teda presne vedel, že zákon každý byt, ktorý sa kupuje, zaťažuje priamo zo zákona právom, určitým bremenom na prospech všetkých ostatných vlastníkov, ktorí bývajú v danom bytovom dome. Zákon prišiel s touto konštrukciou preto, lebo sa obávame, že v budúcnosti nebudú platiť vlastníci do fondu údržby, prevádzky a opráv. Aby boli chránení ostatní vlastníci, zo zákona majú nárok na tento byt, keby náhodou došlo k situácii, že byt treba predať, alebo niečo iné. Čiže práve naopak, zákonné zavedenie domnienky zápisov o vklade do katastra nehnuteľností by mohlo spôsobiť problémy v tomto smere, preto to dávam do pozornosti v rámci druhého čítania, či táto právna úprava vyhovuje tejto ťažkosti, alebo nevyhovuje.

    Rovnako chcem povedať, že opäť vytrhávame tŕň z päty exekutíve. Toto predsa nie je problém parlamentu, aby sme riešili otázku fungovania katastrálnych úradov. Je to vec exekutívy, do akej miery zabezpečuje materiálne a personálne podmienky na fungovanie tejto inštitúcie. Buďme úprimní. Keď zoberiem 10 tisíc korún ako úplatok a prídem na kataster nehnuteľností, tak si to vybavím za niekoľko dní, alebo za niekoľko hodín. Podľa všetkého pán poslanec Bajan vie, o čom hovorím. Tak pravdepodobne problém katastrálnych úradov je v niečom inom a nie v tom, či sú schopné, alebo nie sú schopné túto agendu vybavovať.

    Ďalej sa jednoducho domnievam, že možno systémovejší krok by bol, keby sme povedali, že za urýchlené vybavenie takejto žiadosti vkladu do katastra nehnuteľností sa zaplatí viacej. Predsa poznáme tento systém pri vybavovaní pasov alebo pri vybavovaní iných dokladov. Takže aj toto dávam do pozornosti pánovi poslancovi Šimkovi, či by sme nemali o tomto uvažovať možno v druhom čítaní, alebo pri nejakom inom návrhu.

    V každom prípade súhlasím s tým, že v dobrom úmysle predložil návrh zákona, pretože chcel pomôcť ľuďom, ktorí skutočne čakajú a ktorí sa veľakrát z dôvodu pomalého postupu katastrálnych úradov dostávajú do nepriaznivej situácie. Spomeniem len prípad, keď medzi podpísaním zmluvy a vkladom do katastra nehnuteľností zomrie osoba, ktorá kúpila byt. Sú spory o tom, či takýto byt patrí, alebo nepatrí do dedičstva, domnievam sa, že patrí, aj právnici to tvrdia, ale spôsobuje to veľakrát mnohé ťažkosti.

    Čiže vítam jeho iniciatívu, rád by som ju podporil, ale bol by som rád, keby pripomienky, ktoré som teraz uviedol, zohľadnil v rámci druhého čítania či už v podobe nejakých pozmeňujúcich návrhov, ktoré by si mohli osvojiť a predložiť iní poslanci.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Prvý - pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, tiež podporujem tento spôsob riešenia, aj keď si myslím, že by to mala byť skôr samozrejmosť, ale keď to nejde, tak to treba posilniť právnou normou takéhoto typu. Ale chcel by som povedať, že to má aj druhú stranu mince, nielen právo novovznikajúceho vlastníka, ale predovšetkým tam vznikajú povinnosti, preto čím skôr vyjasniť vlastníctvo znamená, že sa môžeme dopátrať, teda obce aj s vlastníkmi, a vyžadovať od nich aj plnenie povinností. Čiže ak by sme toto vedeli zabezpečiť po tej 30-dňovej lehote, viem si predstaviť, že by to pomohlo aj bývalým vlastníkom, myslím tým veľkých správcovských vlastníkov, ako sú bytové družstva a obce. Takže počkáme si, samozrejme, na druhé čítanie, ja osobne budem podporovať, aby to išlo do druhého čítania.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Takisto podporujem tento návrh pána poslanca Šimka, len dávam do pozornosti aj konkrétne skutočnosti, ktoré viem zo svojho okolia, s ktorými som sa stretla, keď katastrálny úrad zistí určité právne nedostatky, chýbajú doklady a tak ďalej, prerušuje konanie a následne potom žiada. Takže mne sa zdá naozaj tá 30-dňová lehota krátka, ak naozaj chýbajú podstatné veci, ktoré budúci majiteľ nepredložil. Inak si myslím, že prípady, o ktorých ste hovorili, sú najčastejšie - myslím niekoľkomesačné až dvojročné -, sú najčastejšie vo veľkých mestách, kde dochádza k hromadnému prevodu vlastníctva bytov. Okresy, v ktorých sa tak dlho nečaká, zrejme sú okresy, ktoré nemajú takéto problémy. Moja otázka však na vás znie, či ste uvažovali povedzme s posilnením katastrálnych úradov vo veľkých mestách, kde momentálne sú zavalení agendou. Obávam sa, že pri plošnom redukovaní počtu pracovníkov štátnej správy by sa mohlo siahnuť, a zrejme sa aj siaha v niektorých prípadoch, aj na zamestnancov katastrálnych úradov, takže či je toto prepojené aj s plánovaným redukovaním štátnej správy.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada k diskusii zaujať stanovisko pán navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni,

    chcem sa predovšetkým poďakovať za pripomienky, ktoré sa budem pokúšať zohľadniť v druhom čítaní, resp. spoločne dúfam, že sa budeme pokúšať tieto pripomienky premietnuť do návrhu zákona v druhom čítaní.

    Chcel by som však v tejto súvislosti povedať, začnem najskôr odzadu, že katastrálny úrad môže prerušiť svoje konanie, ale v takom prípade už sme v inom režime, než ja navrhujem. Ja navrhujem vlastne právnu domnienku vkladu, aby nastala, keď katastrálny úrad neurobí nič. Viem si predstaviť, že by sme povedzme tam dali ešte pozitívnu úpravu, že katastrálny úrad by mohol povedzme rozhodnúť o predĺžení tej lehoty, pretože treba, ja neviem, všeličo prešetriť, to si viem predstaviť a to stále sme ešte v režime pomerne slušnej právnej istoty pre občana. Ale to najhoršie je, že katastrálny úrad nerobí nič a občan čaká jeden, dva, päť, sedem, štyridsať mesiacov. A toto naozaj nemôžeme trpieť, aby to takým spôsobom išlo.

    A musím povedať, že je to absolútne, ja som si vyžiadal štatistiku a zistil som, že nedá sa vôbec povedať, že to je vo veľkých mestách a v malých mestách sa s tým vedia vysporiadať, lebo som spomínal, že v Košiciach, čo je veľké mesto, v troch okresoch dokážu túto agendu vybavovať prakticky v zákonnej lehote, nemajú s tým problémy, a inde, v niektorých aj malých okresoch, úmyselne ich nemenujem, aj v malých okresoch to trvá mesiace a mesiace. Skrátka závisí to od konkrétnej organizácie, ako si to na okresnom úrade zorganizovali, a pre mňa je to aj istý argument na to, že sa to dá, že to ide.

    Takže myslím si, že netreba sa toho obávať, skrátka bude to mechanizmus, ktorý bude tlačiť tieto úrady, aby vybavovali agendu v zákonných lehotách. Samozrejme, že je už vecou exekutívy, aby si organizovala svoju prácu a, samozrejme, vo všetkých veciach. Ale keď vidíme, že v týchto prípadoch dochádza k veľkému oneskoreniu a dochádza systematicky a vo veľkom počte, tak si myslím, že vytvoríme aj istý zákonný režim, ktorý bude nútiť, aby tie úrady si plnili svoju povinnosť a aby rozhodovali v zákonných lehotách, aby aspoň boli činné v zákonných lehotách, aby sa teda aspoň pozreli a keď zistia, že sú tam problémy, tak predĺžili lehotu alebo rozhodli o prerušení, ale aby sa nestávalo, že nechajú plynúť čas a prípadne ešte aj v tých najhorších prípadoch čakajú, že teda príde niekto so všimným, aby sa začalo konať.

    Pokiaľ ide o tie príspevky do fondu opráv, samozrejme, týmto je zaťažené toto vlastníctvo, ale je to v podstate relatívne jednoduchá vec, lebo sa dotýka všetkých. Ale ja som tým chcel povedať, že nie sú zaťažené tak, ako povedzme iné nehnuteľnosti všelijakými inými vecami, ktoré sa nedajú dopredu predvídať a treba ich skúmať, to som tým chcel povedať, ale beriem to, že je to vec, na ktorú treba pamätať.

    Myšlienka poplatkov za urýchlené vybavovanie sa mi páči a mám pocit, že by bolo možné o takom niečom uvažovať, ale neviem, či to je možné v druhom čítaní k tomuto zákonu vzhľadom na to, že to by išlo nad rámec. Ale prosím, viem si predstaviť takýto režim. Nakoniec, keď vytvoríme mechanizmus, ktorý bude nútiť tie katastrálne odbory, aby konali v zákonnej lehote, a keď potom príde vláda s návrhom, ktorý by povedzme tomu dal nejakú takú zákonnú zainteresovanosť, povedzme tak, ako je to pri vybavovaní pasov, myslím si, že tam to tak platí, tam je možné si vybaviť pas aj za 24 hodín, ale za podstatne vyšší poplatok, nevidím v tom problém, ale toto asi nebudeme riešiť z pozície poslaneckého návrhu.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli odporúčam, aby sme nehlasovali o prerokúvanom návrhu, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie a spoluprácu pri prerokúvaní návrhu.

    Prosím teraz povereného člena, ktorého splnomocnila skupina poslancov, aby odôvodnil

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ktorý máte v tlači 384.

    Tak v minulosti, ako aj v desiatom roku procesu transformácie verejnej správy Slovenskej republiky dochádza k situáciám, keď právna úprava vzťahov vznikajúcich v tejto sfére vykazuje isté nedostatky. Nie som ani ja, ani moji kolegovia prívrženci nesystémových zmien v právnom poriadku, prípadne iba čiastkových riešení, ale v danom prípade je nevyhnutné pristúpiť k urýchlenému riešeniu situácií, ktoré vznikajú pri spontánnom odčleňovaní obcí a následným právnym skutočnostiam, ktoré predpokladá zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Plne rešpektujeme fakt, že proces vývoja územnej samosprávy v moderných a vyspelých štátoch je založený na princípe posilňovania najnižšieho článku, teda obecnej samosprávy, spolu so zvyšovaním zodpovednosti volených orgánov v obci za výkon samosprávy a zabezpečovanie dôležitých potrieb ich obyvateľov v oblasti sociálnej, kultúrnej i ekonomickej. Od roku 1990 začal proces demokratizácie života obcí. Predpokladalo sa, že odstránenie škôd, ktoré boli v predchádzajúcom období vykonané násilnou integráciou obcí, bude prebiehať po určitý čas a osvedčené, najmä funkčné spojenia obcí budú naďalej trvať. Ukazuje sa však, že obce sa naďalej usilujú o to, aby sa odčleňovali tie ich časti, ktoré sú alebo prosperujúce a predpokladajú rýchlejší rozvoj, alebo naopak časti, ktoré v celkovom rozvoji obce alebo mesta hrajú menej významnú úlohu a ich samostatnosť z hľadiska potrieb obyvateľov je bezvýznamná, pretože poskytovanie služieb obyvateľom nemôže v plnej miere a v rovnakom rozsahu zabezpečiť odčleňujúca sa časť obce.

    V niektorých prípadoch sú tieto tendencie odrazom miestnych politických pomerov bez dostatočnej analýzy skutočných potrieb a možností ich zabezpečenia v prospech obyvateľov. Proces, ktorý smeruje k rozdeleniu obce, nie je momentálnym rozhodnutím, spravidla rozdelenie vyžaduje dlhšie časové obdobie. Nie je ani zrejmé, čo vedie predstaviteľov obcí a obyvateľov, ktorých zastupujú, k takýmto záverom počas volebného obdobia. Nejde totiž o situácie, ktoré je nevyhnutné riešiť okamžite. Otvorene tiež pripomínam, že na základe súčasnej právnej úpravy odčleňovania obcí a právnou úpravou § 13c zákona o obecnom zriadení nastáva neželaný stav, keď podľa písmena g) tohto paragrafu zaniká zlúčením, rozdelením alebo zrušením obce mandát starostu a poslancov obecného zastupiteľstva a tak aj v prípade odčlenenia malej časti mesta alebo obce je potrebné vykonať nové voľby. Odhliadnuc od prirodzenej destabilizácie tu vznikajú neželané náklady na nové voľby a nezanedbateľný je aj ten fakt, že daný stav je možné politicky zneužívať a mariť tak výsledky riadnych volieb.

    V uplynulých týždňoch ste si iste všimli rozsiahlu polemiku vedenú v médiách na tému rozdelenia miest Štúrovo, Humenné a obce Medzev. Stav, ktorý nastal najmä v Humennom, nesvedčí o posilňovaní zodpovednosti orgánov obecnej samosprávy voči obyvateľom mesta, na čele ktorého stoja. Rozdelenie mesta na mesto Humenné a obec Lackovce a nepripravenosť nových volieb orgánov samospráv novovytvorených obcí ma viedlo k zamysleniu sa nad princípmi vzťahu volených orgánov obcí ku svojim voličom. Volič svojím hlasom dáva dôveru tomu, koho si vybral ako možného predstaviteľa obecnej samosprávy. Zároveň počíta s tým, že ním vybraný občan bude svojou činnosťou prispievať k rozvoju obce alebo mesta po celé volebné obdobie. Ak teda nastane skutočnosť, že dôjde k rozdeleniu obce, mala by byť účinnosť právnych následkov tohto rozdelenia postavená tak, aby rešpektovala vedomosť a vôľu voličov.

    To viedlo mňa i skupinu poslancov k presvedčeniu, že územné zmeny obcí a miest a s tým súvisiace voľby nových orgánov samosprávy by mali byť vykonané tak, aby sa súčasne rešpektovalo štvorročné volebné obdobie, teda k termínu vykonania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. Predložený návrh tento rozpor odstraňuje zavedením podmienky, aby k vzniku nových obcí dochádzalo len v súvislosti so všeobecnými voľbami do orgánov samosprávy obcí.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nevyžaduje nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky, práve naopak, počíta s úsporou finančných prostriedkov, ktoré sa vynakladali na zabezpečenie volieb v priebehu volebného obdobia v dôsledku vzniku nových obcí.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že návrh, ktorý som predložil v mene skupiny poslancov, nájde u vás dostatočnú podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Faičovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Sopkovi, ktorého navrhol gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní výboru, ako prerokúvať tento návrh zákona v pléne Národnej rady.

  • Vážená Národná rada,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 4. októbra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ďalej konštatujem, že zo znenia novely zákonov je zrejmé, čo sa ňou má dosiahnuť, že dôvodová správa je obsahom dostačujúca a že návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh skupiny poslancov na novelu uvedených zákonov je veľmi aktuálny a sleduje predovšetkým stabilitu štvorročného volebného obdobia orgánov obecnej samosprávy. Súčasný právny stav je taký, že rozdeľovanie a zlučovanie obcí vyvoláva nové voľby a tým aj zmenu volených funkcionárov. Proces zlučovania a rozdeľovania obcí je prirodzenou súčasťou života obcí. Toto úsilie a tendencie nie je možné zastaviť, pretože je vyústením rôznej miestnej nespokojnosti, potrieb aj politických pomerov, ale možno tento proces časovo usmerňovať. Takéto vážne zmeny v živote obcí by sa nemali uskutočňovať na základe okamžitých rozhodnutí a mala by tomu predchádzať dôsledná príprava na rozdelenie alebo zlúčenie obcí v dlhšom časovom období.

    Skúsenosti ukazujú, že tieto zmeny by sa nemali robiť počas volebného obdobia. To je v podstate cieľ, ktorý sleduje predložená novela, aby k vzniku nových obcí dochádzalo len v súvislosti so všeobecnými voľbami do orgánov samosprávy obcí. Zavádza sa pravidlo, ktoré zamedzí vykonávanie územných zmien smerujúcich k zlúčeniu alebo rozdeleniu obce počas volebného obdobia orgánov samosprávy obcí, čím sa eliminujú nepriaznivé dosahy na život v obci a zvyšuje sa stabilita volených orgánov.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1996 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 390 zo 4. októbra 1999 prideliť návrh novely v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy nehlási nikto z pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, ako aj pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na to, že predsedovia troch poslaneckých klubov požiadali o stretnutie koaličných poslaneckých klubov, vyhlasujem teraz prestávku na rokovanie klubov. Keďže je 15 hodín 7 minút, neodporúčam, aby sme už rokovali po tomto rokovaní poslaneckých klubov.

    Prerušujem rokovanie 22. schôdze do utorka do 13.00 hodiny, kedy budeme pokračovať v rokovaní 22. schôdze.

    Ďakujem všetkým poslancom za účasť.

    Prajem vám príjemnú sobotu a nedeľu.