• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Ľubomír Andrassy, Rudolf Bauer, Jozef Brhel, Robert Fico, Gustáv Krajči, Ivan Lexa, Branislav Orava, Gabriel Palacka, Jozef Prokeš, Pavol Prokopovič, Jaroslav Slaný, Imrich Sládeček a Ján Slota.

    Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Oľga Keltošová, Melánia Kolláriková, Tibor Cabaj a Vojtech Tkáč.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predmetom dnešného rokovania Národnej rady je viacej bodov, pri ktorých sa podľa príslušných zákonov vyžaduje tajné hlasovanie.

    Najprv pristúpime k tajnému hlasovaniu

    k návrhu na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Podľa § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov podpredsedu Najvyššieho súdu volí na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky zo sudcov tohto súdu.

    Návrh máte rozdaný ako tlač 415, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister, prosím vás, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na zvolenie JUDr. Majchráka do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky 8. júla tohto roku odvolala JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a od uvedeného dátumu nie je táto funkcia obsadená. Návrh predkladám z dôvodu potreby zabezpečenia riadneho chodu súdnictva na Najvyššom súde a obsadenia uvoľneného postu podpredsedu.

    JUDr. Juraj Majchrák pôsobí v justícií od začiatku svojej profesijnej kariéry. Počas 17-ročného výkonu sudcovskej funkcie preukázal, že disponuje rozsiahlymi odbornými vedomosťami a praktickými skúsenosťami. Získané znalosti v oblasti trestného práva uplatňuje aj v legislatívnom procese ako člen rekodifikačnej komisie. Menovaný pozná problémy okresných, krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože na všetkých stupňoch postupne pôsobil. Rovnako pozná pozitíva i negatíva sudcovskej práce, potreby svojich kolegov, ciele a záujmy justície i verejnosti. Aktívne pôsobí ako podpredseda Rady sudcov Slovenskej republiky i Sudcovskej rady Najvyššieho súdu. Jazykové znalosti mu umožňujú úspešne reprezentovať sudcovský stav aj v zahraničí. Je odborne i morálne pripravený na výkon funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Verím, že úlohy, ktoré ho na tomto poste očakávajú, bude schopný riešiť.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala predložený materiál na zasadnutí 28. októbra a schválila ho uznesením číslo 929.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    je dôležité a v záujme ďalšieho rozvoja justície potrebné personálne vyriešiť obsadenie postu podpredsedu. Preto navrhujem v zmysle uvedených dôvodov predložený návrh akceptovať a sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Majchráka zvoliť do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru, predsedovi tohto výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi, a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    ústavnoprávny výbor v súlade s úlohami, ktoré mu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky i volebného poriadku na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 1997, prerokoval návrh vlády na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 16. novembra 1999. Po krátkej diskusii zameranej predovšetkým na zhodnotenie formálnoprávnych predpokladov na výkon funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavnoprávny výbor skonštatoval, že návrh vlády na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spĺňa všetky predpoklady, ktoré sú uvedené v § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a takisto že je podaný v súlade s volebným poriadkom na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Zároveň skonštatoval, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvolila za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána JUDr. Juraja Majchráka.

    Dodávam k tejto informácii výboru, že ja sa s týmto návrhom plne stotožňujem, pána doktora Majchráka poznám z jeho odbornej činnosti. Myslím si, že je to kandidát, ktorý spĺňa nielen formálnoprávne, ale aj všetky ďalšie predpoklady na to, aby mohol vykonávať funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Oberhauser v mene klubu Slovenskej národnej strany.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda predložila na toto zasadnutie návrh na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a navrhuje pána JUDr. Juraja Majchráka do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu na jeho zvolenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Za klub Slovenskej národnej strany predkladám návrh, aby sme tento bod rokovania, respektíve návrh na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátili späť do ústavnoprávneho výboru, aby ústavnoprávny výbor doplnil tento návrh o dokumenty, o ktoré ho v nadväzujúcom zdôvodnení požiadame, a aby na najbližšej schôdzi Národnej rady predložil informáciu o riešení tohto problému Národnej rade Slovenskej republiky.

    Svoj návrh zdôvodňujem takto: Ako už pán minister povedal, 8. júla 1999 Národná rada prijala uznesenie, respektíve tajnými voľbami odvolala JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zdôvodnení, ktoré predložil pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský v mene vlády Slovenskej republiky, sa konštatuje, že JUDr. Jozef Štefanko sa dopustil určitých krokov, ktoré sú v rozpore so zákonom, a že minister spravodlivosti požiada kárny senát, aby rozhodol v súvislosti s JUDr. Jozefom Štefankom, že konal v rozpore so zákonom. Tieto skutočnosti sa dodnes do konca novembra 1999 nepotvrdili, Národná rada rozhodovala v tom čase len na základe určitých stanovísk jedného ministerstva, čiže jednej spornej stránky, a jednoducho nie sú preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní ani kárnym senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že JUDr. Jozef Štefanko konal v rozpore so zákonom.

    Preto považujeme dodnes návrh na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za protiprávne, za rozhodnutie, ktoré nebolo na základe orgánov, ktoré sú kompetentné robiť takéto rozhodnutia, ako je kárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takisto ako je súd, riadny nezávislý súd, ktorý by na základe dokumentácie orgánov činných v trestnom konaní mohol navrhnúť a súd vyrieknuť rozhodnutie, že JUDr. Jozef Štefanko sa dopustil činov, ktoré boli v rozpore so zákonom a že môže byť trestne stíhaný.

    Toto sú totiž jediné dva dôvody, ktoré možno použiť proti sudcom, aby sa zabránilo vykonávaniu ich povolania, respektíve vykonávaniu funkcií, do ktorých boli zvolení. Do dnešného dňa sa tieto skutočnosti nenaplnili, Národná rada rozhodovala len na základe názorov, stanovísk, indícií, ale nie na základe rozhodnutí orgánov, nezávislých orgánov, ktoré môžu reprezentovať súdnu moc a vynášať rozhodnutia takéhoto charakteru. Ak budeme o tomto probléme ďalej rozhodovať, spochybňujeme Slovenskú republiku ako republiku, ktorá je právnym štátom, ako republiku, ktorá vychádza z nezávislej súdnej moci, podriadime sa rozhodnutiam jedného štátneho orgánu, t. j. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré predložilo tento návrh bez rozhodnutí orgánov tomu príslušných.

    Vážené dámy a páni, je to mimoriadne vážna chvíľa, otvárame novú kapitolu nového Gauliedera. JUDr. Jozef Štefanko - určite tento spor sa bude ťahať až do Štrasburgu. Národná rada sa bude znovu zaoberať stále počas celého volebného obdobia týmto problémom, touto kauzou. Budeme musieť znovu a znovu k tomu zaujímať stanoviská a vy musíte zvážiť, či máte záujem traumatizovať spoločnosť tým, že Slovensko bude stále považované za štát, ktorý nedodržuje právne normy, za štát, ktorý postupuje v rozpore s právom.

    Niektorí páni poslanci majú z toho zábavu, ale ja myslím otázku poslanca, ktorého som spomenul, čisto z právneho hľadiska a z právneho hľadiska vieme, že sa touto kauzou parlament zaoberal veľakrát. Podobný problém je aj v prípade podpredsedu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanka. Z doterajších poznatkov, ktoré sú v tejto situácii, sa ukazuje, že skôr ministerstvo spravodlivosti rozhodovalo v rozpore so zákonmi, rozhodovalo podobne ako voľakedy v minulosti, keď sa hovorilo o totalite, že skupina ľudí sa rozhodla, že JUDr. Štefanko je vinný, a nie žiaden nezávislý súd, nie žiaden orgán, ktorý je kompetentný vynášať rozhodnutia takéhoto charakteru.

    JUDr. Juraj Majchrák, ktorý je navrhnutý za podpredsedu Najvyššieho súdu, na dôvažok má podobnú profesiu, podobnú kvalifikáciu ako terajší predseda Najvyššieho súdu. Je kompetentný konať v trestnoprávnych otázkach. Najvyšší súd sa v súčasnosti zaoberá množstvom káuz, ktoré sú charakteru občianskoprávneho a obchodného a bolo by práve v záujme vedenia tohto súdu, kvalifikovaného vedenia toho súdu, aby profesijne pripravený sudca, ktorý prešiel jednotlivými stupňami a má dostatok poznatkov z konania ako predsedu senátu, tak aj predsedu kolégia, aby takýto sudca sa stal podpredsedom Najvyššieho súdu. To je jedna poznámka k osobe JUDr. Juraja Majchráka. Druhá poznámka je, že tohto sudcu do funkcie neodporučila Rada sudcov Najvyššieho súdu, ktorá najlepšie pozná všetkých pracovníkov Najvyššieho súdu, dobre pozná, ako sú spôsobilí a schopní vykonávať funkciu takú, aká je funkcia podpredsedu Najvyššieho súdu. Preto je potrebné naozaj prehodnotiť aj kandidatúru, či toto je najvhodnejší kandidát, ak by sa malo uznať, že podpredseda Najvyššieho súdu nemá byť ďalej JUDr. Jozef Štefanko. A preto si myslím, že takéto zadržanie celého tohto návrhu, vrátenie do ústavnoprávneho výboru je cestou, ktorá je ústretová aj voči vládnym poslancom, ktorí iste môžu svojimi 93 alebo 92 hlasmi presadiť svoju vôľu, aj keď je to v rozpore s tými normami, ako som už doteraz upozorňoval.

    Na dôvažok chcem upozorniť, že kárny senát má zasadnúť 3. decembra, čiže len čo presunieme tento bod rokovania na budúcu schôdzu, budeme môcť mať na budúcej schôdzi aj vyjadrenie kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Takisto generálny prokurátor pán Milan Hanzel mi sľúbil, že dovtedy bude aj odpoveď, ktorú zaujme Generálna prokuratúra, stanovisko k tomu, či došlo podľa ich názoru k porušeniu zákonov a dôvodom k trestnému stíhaniu JUDr. Jozefa Štefanka. Čiže vidíte, že všetky veci ústretovo navrhujeme tak, aby boli pre vás prijateľné, aby sme sa na budúcom zasadnutí mohli k tomuto problému vrátiť. Keď od 8. júla mohol čakať tento post neobsadený do dnešných dní, môže počkať aj do 7. decembra, čo je naozaj už iba jeden týždeň, respektíve dva týždne.

    Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste podporili tento návrh. V opačnom prípade, ak dôjde k hlasovaniu o voľbe JUDr. Jozefa Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu, sme sa rozhodli, že nebudeme podporovať toto protiprávne hlasovanie. Vieme, že by sa mal k veci vyjadriť v najbližších dňoch Ústavný súd Slovenskej republiky, vidíte, že je pripravené rokovanie kárneho senátu, má sa vyjadriť generálny prokurátor, keď budeme mať stanoviská týchto orgánov, sme ochotní hlasovať o voľbe podpredsedu Najvyššieho. Dovtedy hlasovať nebudeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa nikto nehlási, nikto nechce reagovať s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa je jediná, i keď neskoro reagujúca.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Oberhausera, a pokiaľ sa dobre pamätáte, už keď pán minister predkladal tento návrh, som vystúpila s tým, že ministerstvo nemá túto kompetenciu, pretože tu vlastne ústavou je daná určitá lehota a nie je možné jednoduchým hlasovaním vlastne tú päťročnú lehotu skrátiť. To je možné jedine výsledkom disciplinárneho konania, ktoré neprebehlo, a preto si myslím, že pán poslanec Oberhauser má plnú pravdu, že pokiaľ vec nie je doriešená, predsa by sa nemal voliť nový podpredseda. Lebo ja mám otázku, pán minister, pokiaľ Ústavný súd rozhodne, že postup parlamentu nebol v súlade s ústavou, čo budeme robiť potom. Ako budeme tieto personálne otázky potom riešiť? Odvoláme nového podpredsedu alebo ako? Takže to je moja otázka na vás pán minister, buďte taký dobrý mi odpovedať.

    Ďakujem.

  • Nakoľko pán poslanec bol jediný písomne prihlásený, teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Cuper už avizoval. Pán poslanec Gašparovič a pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ďakujem aj za pani Katarínu Tóthovú, že ste boli taký ústretový a džentlmenský, že ste jej umožnili aj po časovom limite vystúpiť, ktorý je v tomto parlamente zavedený akosi mimo rokovacieho poriadku na prihlásenie sa s faktickou poznámkou. Je to tiež jeden zo svetových unikátov slovenskej demokracie.

    Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    keď sa objavil vo vláde Slovenskej republiky na poste ministra spravodlivosti pán doktor Ján Čarnogurský, všetkým, ktorí sa venujeme oblasti práva, bolo jasné v opozičných radoch, že už z principiálnych dôvodov sa pán minister spravodlivosti bude snažiť ovládať jeden z pilierov moci v Slovenskej republike, teda súdnictvo tvrdou a nekompromisnou rukou a že sa bude snažiť presadiť také predstavy a záujmy aj cez kádrovú politiku, ktoré budú vyhovovať jeho politickým cieľom a smerovaniu. V tomto zmysle je potrebné chápať aj samotný 8. júl 1999 ako pokus diskreditovať podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jozefa Štefanka, a to za každú cenu, aby sa tak vytvorili predpoklady na obsadenie jeho človekom, teda človekom oddaným pánu ministrovi spravodlivosti na poste podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Pamätáme si veľmi dobre na tento deň, pretože sa tu odvíjal scenár, ktorý bol pripravený a realizovaný dávno predtým. Pán podpredseda Najvyššieho súdu Jozef Štefanko bol človek, ktorý mal iste zložitú politickú cestu. Bol členom Kresťanskodemokratického hnutia, z ktorého potom neskôr vystúpil z principiálnych dôvodov, pretože toto hnutie nebolo schopné realizovať cestu k samostatnej Slovenskej republike. Je to človek čestný. Je to človek, ktorému nikto nemôže vyčítať odborne sudcovské vedomosti a práve preto bol tŕňom v oku zrejme ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Zinscenoval sa scenár, ktorý všetci poznáme. Vedúci úradu ministra spravodlivosti vystupoval každodenne v televízii a uvádzal občanov Slovenskej republiky do omylov a tvrdil, že pán Štefanko sa chcel dostať do svojho bytu tým, že použil sekeru na vylomenie dverí, i keď sa neskôr zistilo, že nič z týchto lží, ktoré boli produkované ako na bežiacom páse, nebolo pravdou.

    Takto aj vaše vedomie, vážení páni poslanci vládnej koalície, bolo zmanipulované, aby ste v konečnom dôsledku zahlasovali za odvolanie pána podpredsedu Najvyššieho súdu Jozefa Štefanka.

  • Hlas z pléna.

  • Možno, že aj na to príde, pán minister. Dodnes, pán minister, ja vám tiež kladiem otázku, kedy sa ospravedlníte za to, čo ste tvrdili ako lož občanom Slovenskej republiky, že priestory, ktoré boli v konečnom dôsledku odňaté bývalému a ja si myslím, že aj terajšiemu, pretože to odvolanie pokladám za protiústavné a protiprávne, že ste odobrali služobný byt podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jozefovi Štefankovi a že tieto priestory budú použité na vybudovanie ubytovania pre stážistov na Najvyššom súde. Všetko nasvedčuje tomu, že stážisti nikdy v tých priestoroch bývať nebudú, pretože pokiaľ mám informácie, tieto priestory sa prestavali na kancelárske priestory vaše aj vášho vedúceho úradu pána Lipšica. Takže bola to len jedna z programov lží, ktorými ste občanov tohto štátu aj parlament obšťastňovali.

    Bolo tu už povedané predrečníkom, že pokladáme odvolanie pána podpredsedu Najvyššieho súdu Jozefa Štefanka za protiústavné a protiprávne, že sa k tomu nevyjadril ešte dodnes kárny senát, a preto nie je nijaký dôvod, aby sme dnes volili za podpredsedu Najvyššieho súdu človeka, ktorého neodporučila ani Rada sudcov Slovenskej republiky na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a chcem podotknúť v tajnom hlasovaní. Teda chceme navrhnúť na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý má byť garantom ústavnosti a zákonnosti v tomto štáte, človeka, ktorému nedôverujú jeho kolegovia, a podotýkam, že to nie je kolektív nejakých ľudí, ktorí by nevedeli, o čom hlasujú. Ak teda pán Majchrák nedostal dôveru tohto kolektívu, kladiem otázku, pán minister, prečo má pán Majchrák, ktorý nie je dokonca ani predsedom senátu na Najvyššom súde, takú vašu dôveru len preto, že sa angažoval v predchádzajúcom období v Rade sudcov Slovenskej republiky proti predchádzajúcej vláde.

    Je načase, pán minister, aby ste zvážili, do akej miery svojimi nekompetentnými kádrovými rozhodnutiami, pretože máme už tu jeden flagrantný príklad porušenia Ústavy Slovenskej republiky, keď ste nechali zvoliť sudkyňu Sobolovskú za sudkyňu na doživotie, i keď už úspešne dva roky sudcovskú prax nevykonávala, dnes znovu chcete nechať zvoliť za podpredsedu Najvyššieho súdu svojho človeka, ktorý jednoducho nespĺňa morálne, etické ani odborné kritériá, aby zvládol takú vysoko postavenú funkciu súdnej moci.

    Chcem povedať za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že na protest proti neústavnému postupu, vážený pán minister, vášmu neústavnému postupu už pri navrhovaní pani Sobolovskej za sudkyňu, pri odvolávaní pána Štefanka, keď ste postupovali nie v súlade s etickým kódexom, mravným kódexom, ale aj nie v súlade s ústavou, princípmi právneho štátu, klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko sa odmieta zúčastniť na voľbe alebo tajných voľbách pána podpredsedu, teda pána sudcu Najvyššieho súdu Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť hlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Slobodník, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som sa chcel vyjadriť k pánu Cuperovi. Potvrdzujem to, čo povedal a navyše by som chcel dodať, že iba na základe rozhodnutia súdu mohol byť zbavený podpredseda Najvyššieho súdu pán Štefanko svojej funkcie. To sa nestalo, čiže to je protiústavný krok a dotiahne sa to až do Štrasburgu. Ale keď už je tu možnosť nadviazať na pána Cupera, chcel by som povedať ešte čosi iné, pretože to súvisí s jeho slovami, aby ste ma nezastavili, o tom, ako zneužíva svoje postavenie terajší minister spravodlivosti. Vo včerajšej televízii som počul jeho výrok, že vyhlásil, že amnestia úradujúceho prezidenta Mečiara bola amorálna. To je, samozrejme, nová zbraň, s ktorou chce vyrukovať celá táto právnická garnitúra terajšej koalície, keď zlyhali všetky pokusy, zase sa to dostane až do Štrasburgu, za to vám ručím, a keď Ústavný súd vyhlásil, že zrušenie amnestie premiérom Dzurindom bolo absolútne mimo zákona, nemá pán Čarnogurský na to právo.

    A chcem sa vás spýtať, pán minister spravodlivosti Čarnogurský, keď ste toto vyhlásili za amorálne, to je vec vášho svedomia, samozrejme, povedzte pred Bohom a pred svojím svedomím, prečo ste nevyhlásili za amorálnu amnestiu, ktorú vyhlásil Michal Kováč, keď bol prezidentom a ktorú dal svojmu synovi. To nebolo podľa vás amorálne? Hoci viete za vašej vlády, za vlády po premiérovi Mečiarovi sa stalo, že sa zničili dokumenty Technopolu, nájdu sa, buďte spokojný, a viete o tom veľmi dobre, že tá vec ešte nie je uzavretá. Napriek tomu vtedy sa vaše svedomie neozvalo, teraz by ste chceli vyhlasovať za nezákonnú amnestiu premiéra Mečiara.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som vyjadril zopár myšlienok nadväzujúc na to, čo povedal kolega Cuper. V prvom rade chcem začať tým, že dnes hovoríme o návrhu na zvolenie JUDr. Juraja Majchráka do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu a nehovoríme, neviem o tom, že by bol predmetom tohto rokovania nejaký iný bod. Aj z toho dôvodu nebudem presne nadväzovať to, čo povedal kolega Cuper, ale zameriam sa viac na to, že chcem tejto snemovni deklarovať svoje osobné skúsenosti s doktorom Majchrákom. Som hlboko presvedčený, že tento sudca je veľmi dobrým kandidátom na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, že ide o veľmi vzdelaného, inteligentného a slušného právnika, ktorý má pred sebou ešte veľkú budúcnosť a osobne ho budem podporovať v tajnom hlasovaní.

    Dovoľte mi ale povedať ešte jednu vec k obsahu toho, čo vyjadroval kolega Cuper a som presvedčený, že aj kolega Orosz neskôr to dokumentuje. Keď už sa spomína to rozhodovanie Sudcovskej rady na Najvyššom súde, tak treba vedieť, že vlastne ako to bolo s tým hlasovaním. Z dokumentov, ktoré dokladujú, ako sa hlasovalo, koľko sa hlasovalo, treba povedať, že tí, ktorí rozhodovali a tí ktorí posielali to stanovisko ani nevedia, koľko hlasov je potrebných na platné uznesenie tohto orgánu na Najvyššom súde. A ešte jedna poznámka na okraj, pokiaľ viem, kolega alebo predseda Najvyššieho súdu pán doktor Harabín bol zvolený v tejto snemovni tými kolegami, ktorí teraz majú výhrady napriek tomu, že aj vtedy alebo práve vtedy veľká sudcovská rada nesúhlasila alebo nedávala svoje odporúčanie na jeho voľbu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper veľmi správne povedal, že je tu akási osobná zaujatosť voči predošlému podpredsedovi Najvyššieho súdu a myslím si, že keď sa o ňom hovorí, hovorí sa nie v súvislosti s jeho osobou ako takou, ale s jeho osobou vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto je táto vec súvisiaca s voľbou pána Juraja Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je podozrenie, že je tu osobná zášť, osobná zaujatosť voči JUDr. Jozefovi Štefankovi za to, že posudzoval kauzy týkajúce sa pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, a preto treba túto pomstu dotiahnuť do konca a bolo to potrebné až do takej miery, že nielenže bol odvolaný z funkcie podpredsedu, ale že bolo pošpinené jeho meno, a to je najhroznejšia vec, s ktorou aj pán poslanec Kresák sa musí vyrovnať vo svojom svedomí, aj keď si myslí, že to nesúvisí s touto vecou. Ja budem celé volebné obdobie protestovať proti takémuto konaniu v tomto parlamente. Keď pán predseda parlamentu povedal, že treba proti všetkým totalitám vyhlásiť proste minútu ticha obetiam všetkých totalít, tak nemôžeme ani podporovať nové totality, ktoré nedajú priestor kárnemu senátu, nezávislým súdom, ale chcú si uzurpovať moc do svojich rúk ako predstavitelia štátnej správy a proti tomuto treba postupovať nekompromisne.

  • Ďalší v rozprave vystupujúci je pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer ako posledný.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Panie kolegyne, kolegovia,

    hneď zareagujem na pána poslanca Kresáka. Ja si myslím, že všetko, čo sa tu povedalo, súvisí s týmto prípadom. Aj keď pán poslanec Kresák chce odviesť pozornosť, že došlo k protiprávnemu odvolaniu pána podpredsedu Najvyššieho súdu, nech si spomenie, ak vie, že pán podpredseda Najvyššieho súdu tam býval legálne, pretože mal na to oprávnenie, mal výmer, neskôr mu ministerstvo výmer zrušilo, ale pán podpredseda z hľadiska práva tam býval stále legálne. Býval legálne preto, že mal oprávnenie tam bývať. Čiže nebýval protiprávne, ale po zrušení býval bez právneho titulu. A to nezakladá možnosť reagovať, tak ako reagovali orgány, ktoré ho z tohto bytu dostali. Takže to len na začiatok. Ale všetky súvislosti, panie poslankyne, páni poslanci, sú ozaj tu naviazané na to, ako sa dnes rozhoduje v zmysle práva, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Spomeňte si len na tie niektoré kauzy, ktoré tu boli, tu v tejto miestnosti, v zasadačke Národnej rady, keď sme proti všetkej logike proti ústave a proti právu vydávali uznesenia na trestné stíhanie, na vzatie do väzby poslancov. Spomeňte si, ako vláda predkladala do tejto snemovne návrh na zvolenie sudcu na neurčito, keď ústava hovorí, že môže byť zvolený len sudca a vláda predkladala úradníka.

    Ministerstvo spravodlivosti sa dnes postavilo do pozície hodnotenia všetkých možných okolností, ktoré sa týkajú akéhokoľvek rozhodovania v justícii. Je zarážajúce, ak úradníci ministerstva spravodlivosti komentujú každé rozhodnutie súdu, je zarážajúce, ak úradník ministerstva spravodlivosti sa vyjadruje k rozhodnutiam Ústavného súdu. Páni poslanci, a ak by sme pokračovali ďalej, spomeňte si na tú najbližšiu prítomnosť, ktorá tu bola, pokiaľ ide o rozhodovanie Ústavného súdu vo veci občana Sviechotu. Koľkokrát Ústavný súd odročil rokovanie. Všetci ste presvedčení, že to bolo skutočne rokovanie odložené v zmysle práva? Všetci ste presvedčení, že aj včerajšie odloženie tohto rokovania bolo v zmysle určitých skutočností, ktoré nenadväzujú na niečo iné? Nenadväzujú na politické rozhodovanie a na politickú silu a chcenie rozhodovať v zmysle politiky? Spomeňte si, páni poslanci, aj na ustanovenie, respektíve na potvrdenie sudcov Ústavného súdu. Ste všetci presvedčení, že títo sudcovia Ústavného súdu nie sú sudcami z politického rozhodnutia, ale z rozhodnutia, ktoré táto snemovňa tu urobila v zmysle návrhov? A tieto návrhy neboli návrhy politického rozhodovania? Dnes Ústavný súd po vymenovaní prezidentom si môžete pekne rozškatuľkovať do politických strán od SDĽ cez SOP, KDH a maďarskú koalíciu. Je to fantázia, viete, justícia má zaviazané oči. Má ich zaviazané aj ďalej, ale má ich zaviazané politickou handrou.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča, ktorý pripomenul neústavnosť. Dovolím si jeho vystúpenie podoprieť konkrétnou citáciou článku 145 ods. 2 ústavy. Znie: "Predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu volí zo sudcov Najvyššieho súdu Národná rada Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia." Vážený parlament, ústavou je dané predsedovi aj podpredsedom päťročné volebné obdobie. Toto nemôže zmeniť ani rozhodnutie ministerstva spravodlivosti. Ani jedno uznesenie poslancov 76 hlasmi. To by ste museli zmeniť ústavu, to po prvé. Po druhé, skrátenie tohto päťročného volebného obdobia má svoje reguly a podmienky. Tými podmienkami je súdne rozhodnutie o spáchaní trestného činu alebo rozhodnutie disciplinárneho konania, že je trestom zbavenie funkcie. Pán minister, máte nejaké takéto rozhodnutie v rukách? Nemáte a toto je problém. Tu je porušenie ústavy a ja vám poviem aj prečo. Pán podpredseda Štefanko rozhodoval kauzu Dušana Slobodníka. Kauzu, na ktorú vtedajšia opozícia a súčasná vládna koalícia bola veľmi alergická. Už vtedy bol predmetom útokov a keďže súd v Štrasburgu potvrdil správnosť jeho rozhodnutia, tak toto je odveta za jeho postoje.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Gašparovič, by som chcel dodať, lebo iste pán minister by sa ľahko mohol chytiť, že tam nebolo písomné rozhodnutie, bola ústna dohoda medzi ministrom spravodlivosti JUDr. Ing. Ivanom Šimkom a predsedom Najvyššieho súdu pánom profesorom Plankom. Aj ústna dohoda, ústne takéto zmluvné vzťahy sú plnoprávne v zmysle Zákonníka práce, ktorý tieto veci upravuje. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. V tomto prípade došlo k násilnému vniknutiu do jeho bytu, do jeho priestorov, ktoré obýval, boli odcudzené jeho súkromné veci a boli premiestnené na neznáme miesto. Toto všetko spravilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré má byť garantom právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré má dohliadať na to, aby sa tu napĺňalo to, čo má v názve, a to je spravodlivosť. Často sa operuje Združením sudcov Slovenska, ale k tejto veci treba povedať veľmi jednoznačne, že ide o záujmové združenie, občianske združenie podľa zákona číslo 83 o združovaní a toto nemôže byť reprezentantom pre stanoviská k závažným veciam v súdnictve. Na dôvažok, toto združenie sa kompromitovalo angažovanosťou v rôznych politických kauzách, ktoré majú sudcovia zo zákona zakázané. A posledné, čo by som chcel povedať, že naozaj i disciplinárne orgány majú konať, kárny senát 3. decembra má zasadnúť. Ostatné orgány sa k veciam budú vyjadrovať. My sme ochotní sa podrobiť rozhodnutiu týchto nezávislých orgánov, ktoré majú jediné právo rozhodnúť vo veci. A je smutné, keď vláda Slovenskej republiky ani...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ako posledný prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dnešné rokovanie o tomto bode by som začal zásadným a kľúčovým konštatovaním. Protiprávnymi krokmi nie je možné dosiahnuť právny stav. Zopakujem, protiprávnymi krokmi nie je možné dosiahnuť právny stav. Komu sa zdá, že je to nepravdepodobné, nie je to tak. Právny stav môže byť dosiahnutý len legitímnymi a právnymi krokmi, nie protiprávnymi. Pokiaľ sa uplatnia protiprávne, nenadobudnú vecnú účinnosť, budú anulované presne takisto, ako protiprávnymi krokmi bola dosiahnutá mníchovská dohoda a so spätnou platnosťou bola anulovaná ako nulitná od samého začiatku. Takže uvedomte si, o čo tu ide, a uvedomte si aj to, či odhlasujete alebo neodhlasujete pokračovanie súčasnej protiprávnej kauzy, nič nemení na podstate veci, a to, že sa vychádza z protiprávneho stavu protiprávnymi postupmi.

    O čo ide? Ja sa nejdem zaoberať kandidátom, ktorý je navrhnutý, pretože to nie je meritom veci, meritom veci je to, z čoho sa vychádza. Vychádza sa z odvolania podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka, tak ako sme tu boli svedkami. Osviežim pamäť. Tejto kauze predchádzala masívna televízna kampaň, kde boli ukázané vyštiepané dvere, na televíznej obrazovke bola ukázaná sekera, na televíznej obrazovke boli ukázané škody napáchané na majetku ministerstva spravodlivosti s tvrdením, že tam prišlo k osobnému útoku zo strany sudcu Štefanka.

    Celé pokračovanie tu v Národnej rade bolo vŕšenie jedného nezmyslu na druhý, keď sa postupne preukazovalo, že budova, o ktorú išlo, nie je budovou ministerstva spravodlivosti, ale budovou Najvyššieho súdu, tak bola projektovaná, financovaná, odovzdaná do užívania, zapísaná do vlastníckeho listu a samotnému pánu ministrovi spravodlivosti Čarnogurskému v rozprave tu vykĺzlo, že "keď to prepuklo, dali sme to majetkovo vyrovnať v prospech ministerstva spravodlivosti". Keď to prepuklo! Čiže najprv kauza bola zinscenovaná a potom, keď to prepuklo, tak budova sa stala zapísaná do vlastníctva ministerstva spravodlivosti.

    Prednedávnom som mal dialóg v rozhlase s vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti Danielom Lipšicom, ktorý z mne neznámych dôvodov, ale aj vám neznámych dôvodov komentuje všetky súdnické diania, všetky diania spravodlivosti a všetky diania rezortu a konania, ktoré sa v tejto sfére uskutočňujú. Pokiaľ viem, tak vedúci úradu je vedúcim úradu, ktorý má na starosti správu budovy, chod automobilového parku a všetko, čo súvisí s prevádzkou ministerstva, a nie komentovanie súdov a právneho stavu, je to, prosím, vec šéfa tohto rezortu.

    Pozastavil by som sa pri ďalších dvoch bodoch. Tým prvým bolo to, že sudcovi Najvyššieho súdu bola vymenená zámka na dverách na miestnostiach, ktoré legitímne obýval a užíval, kde mal svoje osobné veci, svoje osobné peniaze, kľúče od svojho civilného bytu, spisové materiály, ktoré používal a ktoré boli súčasťou jeho pracovného výkonu ako podpredseda Najvyššieho súdu. Teda bolo mu znemožnené vstúpiť do priestorov, ktoré užíval v súlade s právom. Tvrdenie, že sekerou vyrúbal dvere, patrí do oblasti kuriozít. Pána Lipšica som sa pýtal pri rozhlasovom dialógu, či mal tú sekeru v ruke, tvrdil, že nie, takže či ju videl na vlastné oči, jeho výrok bol opäť smiešny. Sekeru vraj videli iní ľudia inde. Nuž tak, dámy a páni, ja som videl nesmierne množstvo sekier na najrôznejších miestach na svete od indiánskeho múzea v Spojených štátoch až po všetky železiarstva Slovenskej republiky, a to ešte nie je dôkaz toho, že ktosi kdesi vyrúbal dvere. Je to nezmysel, pretože do svojich priestorov sa sudca Štefanko dostal jednoducho tak, že tieto dvere mu po vymenení vložky zámky otvoril údržbár tejto budovy.

    No a do tretice tvrdenie, že sudca Štefanko fyzicky inzultoval a napadol tohto úradníka z ministerstva spravodlivosti, teda pána Lipšica. Toto tvrdenie sa neopiera o žiadnu lekársku správu o ublížení na zdraví, o žiadny dokument takéhoto druhu. Keď som sa pána Lipšica pýtal, ako ho napadol, či päsťou, dlaňou, kopancom, či ho hodil o zem, sotil o stenu alebo čo sa s ním dialo, tak sa tento pán len vykrúcal, podobne ako v prípade s tou sekerou.

    Dámy a páni, samozrejme, vy môžete odsúhlasiť zvolenie nového sudcu, voči ktorému ja osobne nič nenamietam, pretože ho ani nepoznám. Nie je mojou pozíciou, aby som posudzoval jeho parametre a kvality, od toho sú iní odborníci, ale vychádzam z tej predchádzajúcej veci, či tento krok nadväzuje na predchádzajúce kroky, ktoré sú právne. Nadväzuje evidentne na kroky, ktoré právne nie sú. A z tohto aspektu aj ten výsledný krok, ktorý sa tu dnes odhlasuje, bude mať rovnaký podtón, rovnakú oporu a rovnakú koncovku. Nebude jednoducho právny.

    Nuž a celkom na záver, to, čo sa tu predvádza v Národnej rade Slovenskej republiky a na celej slovenskej politickej scéne, to sa vzďaľuje veľmi rýchlym tempom od toho, čo sa v roku 1989 na námestiach odcengávalo, a to zavedenie slobody, demokracie a plurality. Tento režim, ktorý sa tu nastoľuje, ja som osobne nazval ako súdokratickú demokratúru. Dámy a páni, vy si tu odhlasujete ďalšiu etapu, ďalšiu kapitolu a ďalší krok tejto súdokratickej demokratúry. Želám vám k tomu veľa úspechov.

  • Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Hofbauer, by som chcel povedať, že práve pracovníci ministerstva spravodlivosti konali v rozpore so zákonom a oni použili násilie proti JUDr. Jozefovi Štefankovi tým, že násilím vymenili jeho zámku na dverách, že násilím proste odsťahovali, respektíve mu odcudzili veci, ktoré mal vo svojich priestoroch, ktoré obýval v zmysle zákona, čiže jednoducho štátna moc, štátna správa sa tu správala násilne a tá porušovala zákony. Čiže preto musíme rozprávať o tejto veci aj v súvislosti s voľbou nového podpredsedu Najvyššieho súdu, lebo nie je možné, aby jednoducho nezákonnosť, protiprávne konanie sa uhniezdilo v štátnej správe práve na ministerstve spravodlivosti, ktoré by malo dohliadať nad spravodlivosťou Slovenskej republiky a pomáhať napĺňať parametre právneho štátu Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti je potrebné povedať, že ideálne by bolo, keby pán minister stiahol svoj návrh z rokovania a počkal do rozhodnutia nezávislých orgánov, ktoré sú kompetentné v tejto veci rozhodnúť, a až potom konal tak, ako mu umožňuje konať zákon. Ak nebude takto postupovať, ak nakoniec aj vládni poslanci sa rozhodnú ďalej pokračovať v týchto nezákonných konaniach, budeme sa musieť zase takto deklarovať v Štrasburgu ako štát, ktorý nie je schopný napĺňať právne parametre.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Som rada, že pán poslanec Hofbauer tu zdôraznil niektoré pohľady vo vzťahu k problému, o ktorom hovoríme, ktoré tu doteraz neodzneli, a rovnako som rada, že aj pani poslankyňa Tóthová pripomenula tomuto ctenému parlamentu, čo vlastne prekáža pánu ministrovi spravodlivosti na podpredsedovi Najvyššieho súdu pánu Štefankovi. Je naozaj pozoruhodné, že aj súd v Štrasburgu potvrdil, že rozhodnutia pána Štefanka boli korektné, boli odborné, boli na vysokej právnickej úrovni a pán Čarnogurský zrejme nevie prekročiť toto potvrdenie odborných kvalít pána Štefanka a potrebuje sa s ním vyrovnať iným spôsobom. Akým spôsobom, to už sme zažili.

    Chcela by som k tomu, čo povedal pán poslanec Hofbauer, povedať aj ja svoj osobný názor. Ja sa nezúčastním týchto volieb nie preto, že mám niečo proti pánu Majchrákovi, lebo jednoducho pána Majchráka nepoznám, ale myslím si, že je naozaj neprípustné, aby sme tolerovali fakt, že sa tu dejú veci nemorálne a protizákonné a my by sme ich prehliadali, lebo táto voľba je nemorálna a protizákonná práve preto, že jej predchádzal krok, ktorý bol nemorálny a protizákonný, a za ten krok a za jeho nemorálnosť a protizákonnosť ste zodpovedný vy, pán minister, či sa vám to páči alebo nie.

    A ešte na jeden fakt by som chcela upozorniť, keď sa hovorí o tom, že násilím bol otvorený byt, ktorý užíval pán sudca Štefanko. Zaujímavé je, že sa tu stále hovorí len o osobných veciach, ktoré mal pán Štefanko v tom byte. Nikto sa ešte zatiaľ nezamyslel nad tým, že tam mal aj spisové materiály, ktoré používal vo svojej práci. Zrejme pána ministra vôbec netrápilo, že tu hrozilo riziko, že niekto môže s týmto spisovým materiálom manipulovať a v podstate môže zasahovať do nezávislosti súdov.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    na záver rozpravy k vládnemu návrhu na vymenovanie, na zvolenie doktora Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžem povedať iba toľko, že toto je rozprava, toto má byť, mala byť rozprava a je to bod týkajúci sa zvolenia doktora Majchráka, a nie rozprava, ktorá by sa vracala pred rozhodnutie Národnej rady z 8. júla tohto roku o odvolaní doktora Štefanka z tejto funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Vtedy začiatkom júla tohto roku bola obsiahla diskusia tu v Národnej rade o skutkových aj právnych dôvodoch odvolania doktora Štefanka a vtedy sme potvrdili alebo predložili sme skutkové aj právne argumenty pre rozhodnutie o odvolaní, alebo pre návrh na odvolanie doktora Štefanka. A preto sa nebudem vracať k tomuto návrhu, myslím na odvolanie doktora Štefanka, pretože ten už bol rozhodnutý a bol rozhodnutý v súlade s právom a aj v súlade so skutkovými zisteniami. Čiže teraz diskusia o tom, či odvolanie doktora Štefanka bolo alebo nebolo platné, nemá miesta. Je zbytočná. Je zbytočná v rámci tejto rozpravy.

  • Pán poslanec Oberhauser, pán minister nekričal, keď ste hovorili vy, takže vás prosím, aby ste ani vy nekričali, keď hovorí pán minister.

  • Pán poslanec Oberhauser, tie priestory slúžia na ubytovanie sudcov. Zhodou okolnosti nedávno tu boli sudcovia právnici zo zahraničia ako prednášatelia na jednej konferencii a boli tam ubytovaní tiež. Doktor Majchrák dostal dôveru Rady sudcov Slovenskej republiky, čiže celoslovenskej rady sudcov. V hlasovaní nedostal dôveru Sudcovskej rady Najvyššieho súdu, čiže tohto grémia, ktoré je zriadené pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, ale Rada sudcov Slovenskej republiky reprezentuje sudcov celej Slovenskej republiky.

    O odbornej kvalifikácii, odbornej, ale aj morálnej kvalifikácii doktora Majchráka, myslím si, že sú dostatočné podklady v spise, ktorý máte k dispozícii, a preto iba opakujem návrh vlády, aby doktor Majchrák bol zvolený za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Budem len veľmi stručný. Ešte spresním to, čo uviedol pán minister spravodlivosti v súvislosti so spochybňovaním kandidatúry pána doktora Majchráka na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Rada sudcov Slovenskej republiky odporučila pána doktora Majchráka na zvolenie na funkciu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Čo sa týka rozhodovania Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, treba vedieť, že na prijatie platného uznesenia v tomto orgáne je potrebných 7 hlasov. Táto sudcovská rada má 12 členov. Samotnej tajnej voľby sa zúčastnilo 9 členov Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tých deviatich členov piati odporučili kandidatúru pána doktora Majchráka na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, štyri hlasy boli proti. Toto sú konkrétne fakty z rokovania Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Na margo odvolania pána doktora Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa obmedzím na jednu poznámku. Pán doktor Štefanko sa pred televíznymi kamerami priznal k činu, ktorý je podľa môjho názoru nezlučiteľný nielen s funkciou podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale je ťažko zlučiteľný aj s výkonom funkcie sudcu Slovenskej republiky. Toto je môj názor.

  • Hlasy v sále.

  • Čo sa týka samotnej rozpravy, v rozprave zaznel jeden procedurálny návrh, o ktorom je potrebné hlasovať. Pán poslanec Oberhauser navrhol, aby návrh bol vrátený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a aby k tomu boli predložené určité materiály. Pán poslanec Oberhauser to potom neupresnil v tom svojom vystúpení, mám taký pocit, že by to malo byť rozhodnutie kárneho senátu. Takže takto to spresňujeme. Takže toto je návrh pána poslanca. Pán podpredseda, mali by sme o tomto návrhu hlasovať.

  • Predtým ešte je procedurálny návrh pána poslanca Gašparoviča.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Procedurálny návrh mal aj pán poslanec Oberhauser a ja dávam druhý procedurálny návrh. Keďže tu odzneli slová predsedu ústavnoprávneho výboru, že sa k niečomu podpredseda Najvyššieho súdu Štefanko priznal, tak prosím, keby ste dali vytiahnuť jeho vystúpenie, ktoré mal tu v tejto snemovni, kde poprel to, čo hovoril teraz predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ja by som chcel spresniť svoje tvrdenie. To nebolo vystúpenie pred parlamentom. To bolo vystúpenie bezprostredne po tom čine, ktorý sa stal základom jeho vystúpenia.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Ináč páni poslanci ja si myslím, že sa zbytočne hádate, lebo každý má právo vytiahnuť reč, ktorú hocikto v tejto snemovni povedal. Takže o tom netreba ani hlasovať. To je v poriadku. Každý, kto sa zastaví na organizačnom odbore, má právo si to vyžiadať.

    Takže budeme hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Budeme hlasovať o dvoch návrhoch. Pán poslanec Gašparovič trvá na hlasovaní. Najprv budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Oberhausera, aby sa celá záležitosť vrátila, táto voľba sa vrátila do ústavnoprávneho výboru.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Oberhausera nebol prijatý.

    Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Gašparoviča, ktorý žiada, aby reč, ktorú tu predniesol pán Štefanko, aby tu bola prečítaná.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Gašparoviča nebol prijatý.

    Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí podpredsedu Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. Zvolený je ten kandidát, ktorý vo voľbe získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. slová za, proti alebo zdržiavam sa hlasovania. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný, alebo ak pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či každý poslanec využil svoje právo voliť.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby zistili výsledky hlasovania, spočítali hlasy, aby vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rady oznámil výsledok hlasovania, t. j. počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných, z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššie súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Juraja Majchráka odovzdali hlasovacie lístky všetci poslanci. Zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné a z týchto 79 platných hlasovacích lístkov bolo za kandidáta 70 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov.

    Na voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Juraj Majchrák zvolený do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem overovateľovi za oznámenie výsledku hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Dávam slovo pánu poslancovi Malchárkovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    milí kolegovia,

    je mi veľkou cťou privítať medzi nami jedného z najrýchlejších mužov planéty, pilota Formule 1 jazdiaceho v tíWest Mac Leren Mercedes, ktorý nás prišiel pozdraviť. Prišiel medzi nás vyjadriť podporu novovzniknutému klubu Formule 1 na Slovensku, ktorého sa stal čestným prezidentom. Welcome, David.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    odporúčam, aby sme upravili program dnešného rokovania tak, že teraz by nasledoval bod programu privatizácia telekomunikácií, potom by sme hlasovali o včerajších prerokovaných stanoviskách a potom by sme pokračovali v programe, tak ako bol stanovený.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kováč podal procedurálny návrh, podľa ktorého by sme mali pokračovať v rokovaní najprv o správe o privatizácii telekomunikácií, potom by sme mali pokračovať hlasovaním o tých bodoch, ktoré sme už prerokovali, ale ešte sme nedokončili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

    Pani poslankyňa Tóthová - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    žiadam dodržať procedúry. Pán poslanec Kováč dal návrh, ale neodôvodnil ho. Svoj procedurálny návrh každý má odôvodniť. To je už neúnosné, že sa tu mení program každý deň ako v holubníku a žiadny dôvod sa neuvedie. Je to neúnosné. Pýtam sa, aké dôvody má vládna koalícia, že sa nepokračuje v programe, ktorý bol odsúhlasený. Včerajšia zmena, ktorá bola.

  • Pani poslankyňa, ale toto nebol procedurálny návrh, takže vy žiadate od pána poslanca Kováča, aby dodržal rokovací poriadok, a pritom on hovorí, že máme pokračovať aj hlasovaním. Ja si myslím, že ak sme nedokončili bod, tak hlasovania musíme ukončiť.

    Takže ešte raz žiadam vážených pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v rokovaní budeme pokračovať bodom

    návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, akciová spoločnosť.

    Návrh ste dostali ako tlač 414 a spoločnú správu výborov ako tlač 414a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Jozef Macejko.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán premiér,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vývoj nových telekomunikačných a informačných technológií, ich konvergencia, ako aj ich aplikácie vytvárajú tlak na umožnenie ponuky nových služieb založených na využití spomenutých nových trendov. Znamená to tlak na umožnenie vstupu nových subjektov na trh, ktoré by mohli tieto nové služby ponúkať vo vysokej kvalite a za prijateľné ceny.

    Vzhľadom na vysoké náklady vývoja, zavedenia nových technológií nebola ich rýchla aplikácia vo väčšine krajín prioritným programom tradičných monopolných operátorov. Už uvedomenie si faktu, že iba otvorením telekomunikačného trhu, čiže jeho liberalizáciou, novým subjektom a vytvorením konkurencie sa uvoľnia potenciálne zdroje nových technológií, ktoré umožňujú obrovský rozmach telekomunikačného a informačného sektora, ktorý sa stal jedným z rozhodujúcich faktorov vývoja spoločnosti, informačnej spoločnosti.

    Uvedomujúc si túto skutočnosť vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 981/1995 prijala v súlade s odporúčaniami Európskej únie a WTO harmonogram liberalizácie telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb v Slovenskej republike. Od 1. 1. 1998 je v Slovenskej republike liberalizovaná telekomunikačná infraštruktúra okrem infraštruktúry pre verejnú hlasovú službu po pevných sieťach, ako aj všetky telekomunikačné služby okrem verejnej hlasovej služby po pevných sieťach, kde monopol Slovenských telekomunikácií končí 31. 12. 2002.

    Na Slovensku sú monopolným prevádzkovateľom verejnej telefónnej služby Slovenské telekomunikácie. Aby mohli Slovenské telekomunikácie od úplného otvorenia telekomunikačného trhu Slovenskej republiky od 1. 1. 2003 konkurovať novým konkurentom, ktorí môžu vstúpiť na telekomunikačný trh, musia byť na to pripravené. Vzhľadom na skutočnosť, že táto príprava je finančne mimoriadne náročná, nemôžu toto zvládnuť iba vlastnými prostriedkami. Preto je spojenie s vhodným strategickým investorom s patričnými organizačnými a riadiacimi skúsenosťami najvhodnejším spôsobom, ako sa pripraviť na konkurenčné prostredie. Prax potvrdila, že vytvorenie konkurenčného prostredia výrazne posúva vývoj telekomunikácií vpred, čo možno demonštrovať na fakte, že v krajinách, v ktorých sa uskutočnila privatizácia monopolného telekomunikačného operátora, nastalo výrazné urýchlenie rozvoja telekomunikácií.

    Napríklad Maďarsko v úrovni telekomunikácií výrazne zaostávalo za Slovenskou republikou, v súčasnosti je však už výrazne vpredu. Tempo vývoja v Českej republike sa po vstupe strategického partnera takisto výrazne urýchlilo a Česká republika sa odpútala od úrovne Slovenskej republiky. V porovnaní s okolitými štátmi rieši Slovenská republika privatizáciu hlavného telekomunikačného operátora s oneskorením približne štyri roky a ďalšie odďaľovanie by tento rozdiel ešte zvýšilo a viedlo by k izolácii Slovenskej republiky v telekomunikáciách.

    V podmienkach Slovenskej republiky sa vplyv zavedenia konkurencie najvýraznejšie prejavil po udelení dvoch licencií na mobilné služby GSM 900, kde za dva roky prevádzky sa dosiahla penetrácia 11 percent a za dva a pol roka prevádzky 13 percent.

    V súlade so zákonom o privatizácii predkladám v mene vlády Slovenskej republiky Národnej rade návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií Národnej rade na prerokovanie.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    vážený pán minister,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podal Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k prerokúvanému bodu rokovania, ktorým je vládny návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, akciová spoločnosť (tlač 414).

    Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 471 pridelil návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie do termínu ihneď, pričom ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Gestorský výbor prerokoval predložený návrh dňa 24. novembra 1999.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali k predloženému návrhu tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh 23. novembra 1999 a uznesením číslo 263 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh 23. novembra 1999 a uznesením číslo 170 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zobrať na vedomie.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, akciová spoločnosť, zobrať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy (tlač 414a). Uvedené uznesenie máte všetci v spoločnej správe, a preto ho nebudem čítať.

    Súčasne uvádzam, že gestorský výbor uznesením číslo 173 zo dňa 24. novembra 1999 ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu a poveril ma oprávneniami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Na základe uvedeného navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po ukončení rozpravy ihneď hlasovala o navrhnutom uznesení k návrhu zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, akciová spoločnosť.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte k predmetnému bodu rokovania rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že písomne sa prihlásil len jeden poslanec, a to podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Andel.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    vo svojom vystúpení k návrhu zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, akciová spoločnosť, by som sa chcel vyjadriť v štyroch takých základných postupoch. A to, po prvé, chcel by som uviesť zásadné pripomienky, vyjadriť sa k samotnému návrhu, upozorniť na niektoré formálne nedostatky a nakoniec navrhnúť ich riešenie. Samozrejme, že tieto body nebudú delené, ale sa budú kontinuálne prelínať celým mojím vystúpením.

    Viem, že obchod sa neuzatvára na verejnosti, ale Národná rada Slovenskej republiky a jej zasadnutia sú verejné, preto musím nahlas konštatovať, že návrh, ktorý sme dostali na troch stranách, je neúplný, koncepčne nedokonalý a hodnotou materiálu urážajúci opozičných alebo koaličných poslancov tohto parlamentu. Napriek tomu som si vedomý, že väčšina z vás odsúhlasí jeho uznesenie.

    Ale páni poslanci, myslím si, že by sme si mali vážiť sami seba a nepripustiť, aby nám ministerskí referenti v budúcnosti predkladali na rokovanie a odsúhlasenie v podstate čisté papiere.

    Pýtate sa, čo chýba tomuto materiálu. Je toho veľmi veľa, preto by som uviedol iba niektoré príklady. Chcem sa vás spýtať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či pri takom dôležitom procese, ako je vlastne začiatok privatizácie strategických podnikov, teda ktorým hovoríme, že je to rodinné zlato, respektíve striebro, či máme informácie, ktoré by k takémuto materiálu mali byť predložené.

    Napríklad pýtam sa, či poznáte finančnú hodnotu privatizovaného majetku. Po druhé, pýtam sa, či poznáte hospodárenie alebo zisk za posledných päť rokov tejto spoločnosti. Po tretie, či poznáte počet telefónnych liniek a výnos z jednej telefónnej linky. Po štvrté, chcem sa vás spýtať, či máte, respektíve máme nejaké skúsenosti a porovnania z privatizovania podniku podobného charakteru i v iných krajinách. A po piate, či vieme, čoho všetkého sa dotkne privatizácia tohto podniku. Mám na mysli napríklad éterové licencie, prenosy, obranu štátu a tak ďalej a tak ďalej.

    Mohol by som teda toho menovať viacej, ale ja nie som tu na to, aby to, čo sa nechcelo urobiť predkladateľovi, som urobil ja v tejto oblasti vlastne neodborník. Svojím spôsobom ma hnevá, keď mi vláda Slovenskej republiky, ktorá hovorí o transparentnosti a o zákone o informáciách ako jednému z predstaviteľov zákonodarnej moci nechce poskytnúť väčšinou neutajované skutočnosti. Chcem sa spýtať, či je to zámer alebo neschopnosť. Nevieme sa poučiť z tohtoročných rôznych káuz? Ale prepáčte, vo svojom príspevku chcem byť kritický, chcem byť konštruktívny, ale nechcem byť konfrontačný.

    Štúdiom predkladanej správy som si uvedomil niekoľko skutočností. A to po prvé, tento návrh je iba formalita a vláda Slovenskej republiky i tak koná nakoniec bez rozhodnutia, bez uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Vybrala sprostredkovateľa, poradcu, zostavila medzirezortné komisie, rokuje, ba možno už aj rozhodla o partneroch. V podstate túto moju domnienku potvrdzujú i včerajšie televízne noviny, prípadne rôzne vyjadrenia v médiách, dokonca inzeráty v médiách, ktoré sa zaoberajú touto problematikou.

    Po druhé, citujem: Na rokovaní komisie sa zúčastňujú aj zástupcovia Transparency International Slovensko. Koniec citátu. Táto menovaná inštitúcia, toľko pertraktovaná v médiách, je veľmi rozporuplná. Prečo? Tak po prvé, nie je žiadnym občianskym združením. Táto inštitúcia nie je registrovaná na ministerstve vnútra. Ja som položil otázku podpredsedovi vlády, ale napriek tomu, že nebola táto otázka vyžrebovaná, pán podpredseda vlády Fogaš bol taký seriózny, že mi dal odpoveď na túto problematiku a sám potvrdzuje, že táto organizácia skutočne nie je evidovaná na ministerstve vnútra. Teda nie je žiadnym občianskym združením.

    Po druhé, je tu veľmi silný predpoklad, respektíve podozrenie, že táto skupina, keďže nie je to občianske združenie, budem to nazývať skupina, je vlastne skrytou lobistickou skupinou.

    Po tretie, jeden z predstaviteľov tejto skupiny je veľmi silno protislovensky orientovaný.

    Po štvrté, šéfka tohto orgánu, respektíve skupiny vie o verejných súťažiach asi toľko, koľko obyčajný radový občan.

    A po piate, tento spolok vstupuje do obstarávania bez dostatočnej znalosti problematiky, bez zodpovednosti, iba ako kontrolór. Pýtam sa, aká hra sa to hrá o transparentnosti. Prečo nie sú prizvaní odborníci opozičných, ale aj niektorých koaličných strán? Dobre, máte vládu. Rozhodujete sami, ale nezakrývajte sa inštitúciami, ktoré v konečnom dôsledku pôjdu proti vám, ktoré v konečnom dôsledku pôjdu proti záujmom Slovenska. Poučte sa na chybách, ktoré urobila predchádzajúca vláda väčšinou v dobrej vôli, a neopakujte, ba dokonca nezväčšujte úmyselne tieto procesy, pretože vlády sa menia, ale história, tá sa zaznamenáva. Tento podnik totiž nie je privatizáciou miestneho, respektíve regionálneho významu. Ako som povedal, je to vlastne súčasťou toho nášho tzv. rodinného zlata, respektíve striebra. Teda je to podnik, ktorý zlou privatizáciou môže strašiť ešte ďalšie generácie občanov a politikov.

    Uvediem vám ešte jednu stručnú poznámku k predkladanej správe. Keďže patríme medzi občanov, ktorí sa snažia kupovať slovenské jogurty, respektíve slovenské výrobky, nedá mi, aby som sa nepozastavil nad výberom poradcov. Zrejme ale asi je zbytočné plakať nad už rozliatym mliekom. Ale napriek tomu sa pýtam: Keby privatizovalo Nemecko alebo Anglicko, nehovoriac o menej liberálnych krajinách, pýtam sa, či by bol sprostredkovateľ a aj právny poradca cudzinec. Nepíše sa rok 1990, keď sme nemali skúsenosti my ani naši podnikatelia. Ale je tu koniec tisícročia a niečo sme sa predsa naučili. Inak by sme tu nesedeli ani my ako predstavitelia suverénneho štátu.

    Vychádzajú mi preto z toho dva dôvody, a to buď naozaj nemáme dostatočne skúsených podnikateľov a ani kvalifikovaných štátnych úradníkov, čo treba povedať nahlas, alebo čo je pravdepodobnejšie, záujmy nielen provízie, ale aj privatizačné už nie sú v rukách slovenských občanov, čo treba tiež povedať nahlas.

    Chápem, že telekomunikácie potrebujú strategického partnera. Samozrejme, že chápem, že vláda Slovenskej republiky potrebuje financie z privatizácie. Potrebuje to naša spoločnosť, ale nesúhlasím so spôsobom, ktorý navrhol predkladateľ. Sú predsa excelentnejšie a finančne, ale i dosahom prijateľnejšie spôsoby vstupu strategického partnera, ktoré určite títo zahraniční poradcovia, ktorí tam pôsobia, poznajú. Viem vám ich predostrieť, ale už teraz mám viac strán ako predkladateľ, a preto vás nechcem zbytočne zdržovať.

    Dovolil som si na záver predložiť tento návrh: Žiadam stiahnuť a vrátiť toto uznesenie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a dopracované predkladateľom opäť ho znovu na pôde nášho parlamentu prerokovať. Pokiaľ by tento môj návrh nebol prijatý, navrhujem ďalšie návrhy. Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky na výber strategického partnera procedurálny postup podľa zákona číslo 263/1999 Z. z. ako formu užšia súčasť obmedzením.

    Na vysvetlenie, aj keď to nie povinnosťou, samozrejme, pretože sa bude postupovať podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, v tomto zákone nie je súťaž procesne presne a detailne kodifikovaná a z toho dôvodu by bolo potrebné zvoliť procedurálny postup, tak ako som povedal, podľa zákona číslo 263/1999 Z. z.

    Po druhé, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky stransparentniť proces privatizácie pozvaním expertov i parlamentných opozičných strán.

    Po tretie, Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky prehodnotiť alternatívy postupu zahraničného partnera do Slovenských telekomunikácií, akciová spoločnosť.

    O každom tomto návrhu, samozrejme, žiadam hlasovať samostatne.

    Kolegyne, kolegovia, už samotný názov tlače 414 je pomenovaný v rozpore so zákonom a mal by znieť: Návrh zámeru a postupu prevodov majetku štátu - Slovenských telekomunikácií, a. s., na iné osoby.

    Vláda Slovenskej republiky sa chystá na jedno z rozhodujúcich smerovaní Slovenska práve touto a následnými privatizáciami podnikov strategického charakteru. Ide teda, ako som už nie raz povedal, o privatizáciu takzvaného rodinného zlata, respektíve striebra. Preto by sa mala vláda Slovenskej republiky držať starého osvedčeného hesla: Dvakrát meraj a raz strihaj, lebo pri zlom postupe ešte naši vnukovia budú vedieť, že to spískala Dzurindova vláda. Dobrý postup je pravdou, sa síce nebude pamätať dlho, ale občania Slovenskej republiky to pocítia skutočne v tom dobrom, kladnom slova zmysle, a nakoniec vláda sleduje tento zámer, však to je podstata privatizácie, zlepšiť postavenie a sociálne istoty našich spoluobčanov.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Predpokladám, že nie všetci poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jasovský - do rozpravy. Pán poslanec Kozlík - do rozpravy. Pán poslanec Husár - do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem nadviazať na slová pána podpredsedu Andela v tom zmysle, keď hovoril o šikovných alebo nešikovných podnikateľoch a mal pochopiteľne na mysli niečo iné. Myslím si, že by sme mali hovoriť úplne konkrétne o tom, kto kradne alebo nekradne. Ak sú indície, že kradne, oznámiť orgánom činným v trestnom konaní a konať o to viac, keď je tu podozrenia na tie kruhy najvyššie, ktoré ešte nedávno čosi hovorili, ak si dobre spomínam o špinavých paprčiach. Čiže nech sa páči a verím, že čas je ten jediný spravodlivý a začne čo najrýchlejšie konať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na slová pána podpredsedu parlamentu Andela, ktorý uviedol, čo všetko treba v materiáli ešte dopracovať. Ja by som veľmi chcela požiadať pána ministra, aby bol taký láskavý a dopracoval materiál aj o prehľad, v ktorých krajinách Európy privatizovali privatizéri zo zahraničia telekomunikácie. Pokiaľ mám informácie, každá krajina túto strategickú inštitúciu si ponecháva vo svojom vlastníctve. To je po prvé.

    Po ďalšie, Slovenské telekomunikácie neboli stratové a prinášali do rozpočtu pozitíva.

    A po tretie, jedine Maďarská republika dala možnosť privatizovať telekomunikácie aj zahraničnému subjektu, aj to za podmienky, že 50 percent akcií, teda rozhodujúci balík si ponechala vo svojich rukách. V materiáli by som teda tieto otázky veľmi chcela vidieť alebo v ústnej výpovedi, ale nie na záver rokovania, ale hneď u pána ministra, keby nám uviedol jeho prehľad, ktoré krajiny, opakujem otázku, privatizovali svoje telekomunikácie zahraničným subjektom. Predsa telekomunikácie sú strategický, zdôrazňujem strategický subjekt, ale nielen strategický čo na financie, ale pre vôbec celú existenciu štátu a uchovania moci domácej vlády v štáte.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Andel bol jediný písomne prihlásený.

    Pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do rozpravy okrem pánov poslancov Jasovského, Kozlíka a Husára. Pán poslanec Hofbauer. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Takže pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    nebudem dávať žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh, pretože táto snemovňa má problém sa vôbec prezentovať, má problém vôbec hlasovať a nemá žiadnu vôľu, aby prijala návrh opozície. Ani si nepamätám a bude to asi potrebné vybrať z archívov, či vôbec prešiel už pozmeňujúci návrh opozičných klubov za jednoročné fungovanie tohto parlamentu. Takisto som si vedomý, že hovoriť k materiálom, ktoré sú predkladané veľmi rýchlo na rokovanie parlamentu, je niečo podobné, ako keby som doniesol trošku hrachu a hodil to na stenu, pretože sa míňajú argumenty, odborné argumenty účinkom.

    Treba na úvod povedať, že tento materiál je nehodný toho, čo vlastne popisuje. Tento materiál je slabučký, je to materiál veľmi slabo urobený, veľmi slabo pripravený nielen na rokovanie vlády, ktorá vládne na Slovensku, ale je naozaj nehodný, aby ho prerokúval, ak to mám tak povedať, ctihodný parlament. Tento materiál, keď som si pozrel niektoré dokumenty, ktoré už parlament dostal, respektíve ktoré prerokovala vláda, je opisom predchádzajúcich častí iných materiálov. Úplne rovnaký slovosled, rovnaké vety sú uvádzané v predchádzajúcich materiáloch, tie sú vybraté a určitým náhodným spôsobom sú zlepené v tomto materiáli. Je mi ľúto, že hovoríme o privatizácii strategického podniku a hovoríme o tejto privatizácii v takej naháňačke a v takom rýchlom rozhodovacom slede, že prijímame zákony, ktoré majú napomôcť vstup strategického partnera do Slovenských telekomunikácií, ale zároveň máme na mysli to, že prijímame zákony, respektíve rozhodnutia o tom, ako naplniť štátnu kasu.

    Treba povedať, že táto vláda si vo svojom programovom vyhlásení pripravila určitý názor, ktorý vyjadrila písomne, a síce, že si zachová kontrolu a možnosť strategického rozhodovania vo zvlášť dôležitých podnikoch tohto štátu. Ja som presvedčený a poviem to hneď na úvod, že predaj 51 percent bude znamenať určite to, že rozhodovací vplyv tohto štátu nebude môcť v budúcnosti existovať práve v podniku, ktorý je naozaj tým zlatým vajcom tejto ekonomiky. Privatizácia nakoniec samotná mešká, mohol by som určitým spôsobom hypoteticky vypočítavať výšku škôd, ktoré vznikajú z meškania privatizácie, určitú daň, ktorú zaplatíme za to, že sa privatizácia strategického podniku telekomunikácií omeškáva. Bolo by potrebné tu hovoriť o vystúpení, o faktoroch, ktoré sú veľmi dôležité, bolo by potrebné hovoriť o určitom makroekonomickom pohľade, kde by bolo potrebné povedať atraktívnosť krajiny, akou Slovensko dnes je, makroekonomické ukazovatele tejto krajiny, ukazovatele legislatívy, bolo by potrebné hovoriť o mikroekonomických hľadiskách a o mikroekonomickom pohľade napríklad na ekonomické ukazovatele tohto podniku, o ktorom hovoríme, mali by sme porovnať jeho postavenie na trhu v rámci Slovenska, na telekomunikačnom trhu, rôznu exkluzivitu, technologický rozvoj toho podniku a podobne. Ale mali by sme tiež pohovoriť o otázkach vzhľadom na mikroekonomiku, o otázkach manažmentu tohto podniku, o otázkach orgánov tohto podniku. To sú veci, ktoré sú myslím veľmi dôležité, ale ktoré budú určite veľmi zaujímavé aj pri stanovovaní trhovej hodnoty tohto strategického podniku Slovenskej republiky.

    Tu treba povedať, že napríklad v orgánoch, v predstavenstve v podstate nie je nikto zastúpený za štát, za Slovenskú republiku. V dozornej rade je minimálne zastúpenie, to znamená, že už nástupom novej vlády došlo k tomu, že štát nemal záujem o riadenie Slovenských telekomunikácií a ponechal riadenie na manažérov, ktorí boli vybraní politickými stranami. Ja sa pýtam, pokiaľ dôjde k predaju 51 percent, domnievate sa, že potom v orgánoch, v správnej rade alebo v dozornej rade, respektíve v iných orgánoch tejto spoločnosti budú vrchovato zastúpení zástupcovia tohto štátu? Alebo si strategický partner ponechá možnosť akéhokoľvek rozhodovania v tomto strategickom podniku? Ale potom sa pýtam, ako vláda splní svoje programové vyhlásenie, o ktorom som už v predchádzajúcom období hovoril.

    Hovoriť o tom, čo sú Slovenské telekomunikácie, o ich významnom postavení vôbec na trhu Slovenskej republiky, by bolo naozaj nosením dreva do lesa. Netreba však zabudnúť, čo Slovenské telekomunikácie budú znamenať v najbližšom období. Telekomunikácie dnes už nie sú dôležitým prostriedkom len na sprostredkovanie spojenia, ale telekomunikácie znamenajú určitý základný stupeň, nosný stupeň, rozhodujúci stupeň v tvorbe informačnej spoločnosti tohto štátu. A informačná spoločnosť štátu je to, čo rozhoduje o budúcnosti štátu, pretože akýkoľvek chýbajúci údaj alebo informácia znamená chybné rozhodnutie. Takže, prosím, upozorňujem, že vydaním si možnosti usmerňovania a fungovania Slovenských telekomunikácií vzdávame sa určitej možnosti aj v oblasti informačných spoločností, to znamená vzdávame sa určitej rozhodovacej schopnosti aj v oblasti riadenia tohto štátu.

    Záujem o vstup do Slovenských telekomunikácií by bolo možné deklarovať na viacerých príkladoch. Skúsim sa trošku vrátiť, aj keď to hovoril pán podpredseda parlamentu, skúsim sa trošku vrátiť napríklad k výberu strategického partnera, kde určitá netransparentnosť alebo zmena podmienok, alebo dokonca zmena výberu samotného strategického partnera znamenala výrazné znepokojenie na zahraničnom trhu. Treba povedať, že z Deutsche Telecom, čo bola spoločnosť, ktorá bola vybratá v poslednej chvíli, a nie na základe rozhodnutia komisie, z Deutsche Telecom odišla celá skupina pracovníkov telekomunikácií, ktorá mala pripravovať práve výber strategického partnera. Je zaujímavé, že Deutsche Telecom si potom pre veci, ktoré súvisia s výberom strategického partnera, pozvala zahraničné spoločnosti, spoločnosti právnického typu, ktoré sa dnes podieľajú aj na tvorbe legislatívneho prostredia v Slovenských telekomunikáciách. Zahraničná spoločnosť pripravuje telekomunikačný zákon, čo je základný legislatívny moment pre to, aby strategický partner zo Slovenských telekomunikácií vôbec vstúpil. Poznamenávam, že termíny, termíny, ktoré stanovila vláda, sú dávno prešvihnuté, posledný termín, ktorý bol stanovený na 30. 9. prerokovanie v legislatívnej rade vlády, je dávno preč a strategický partner bude veľmi zložito vstupovať do telekomunikácií najmä v období, keď legislatívne prostredie nie je ošetrené.

    Mohol by som hovoriť o procese, ktorý súvisí s telekomunikáciami, pretože tie sú akcionárom napríklad v Euroteli, mohol by som hovoriť o procese vstupu tretieho operátora na mobilný trh. Myslím si, že o tomto probléme sa už popísalo toho dosť, ale netreba zabudnúť na to, že sme získali tým, že nevstúpil tretí operátor na trh, 20 miliónov amerických dolárov. Je to smiešna suma, je to skutočne smiešna suma v porovnaní s inými krajinami a s inými zdrojmi, ktoré natiekli do telekomunikácií a respektíve do štátneho rozpočtu v iných krajinách. Takisto by som mohol hovoriť o ďalších skutočnostiach, ktoré s telekomunikáciami súvisia. Mám ale stále pocit, že veľmi zbytočne my tu dnes budeme hovoriť a debatovať, robíme to skutočne len z hľadiska osvetlenia niektorých skutočností, ja to hovorím možno preto, že som odpracoval viacero rokov v Slovenských telekomunikáciách a svedomie mi teda nedovolí, aby som na tieto skutočnosti neupozornil.

    Dnes predaj Slovenských telekomunikácií znamená v prvom rade, a súvisí to s vyhláseniami viacerých členov vlády, napríklad pán minister školstva, ktorý povedal: Predáme telekomunikácie, budeme mať na platy učiteľov, ministerstvo financií deklaruje objem miliárd korún, ktoré vstúpia do štátneho rozpočtu, do príjmovej časti. Ale znamená to teda, že Slovenské telekomunikácie chceme predať len z hľadiska potreby získania zdrojov pre štátny rozpočet? Ale Slovenské telekomunikácie na základe množstva projektov, ktoré v telekomunikáciách schválila vláda, a nielen jedna vláda, telekomunikačné projekty 1, 2 a ďalšie na obdobie posledných rokov majú preinvestovať celkom sumu 43 mld. korún. Deň za dňom sa hodnota Slovenských telekomunikácií znižuje, pretože sa približujeme k roku 1. 1. 2003, keď sa končí monopol Slovenských telekomunikácií v oblasti základnej hlasovej služby a Slovenské telekomunikácie budú plávať v plnom konkurenčnom prostredí, kde významní svetoví operátori môžu Slovenské telekomunikácie jednoducho pohltiť. Deň za dňom tým, že nemáme ošetrené legislatívne prostredie, deň za dňom tým, že vstup strategického partnera sa oneskoruje, deň za dňom tým, že sú netransparentné podmienky, aj včerajší inzerát, ktorý vyšiel vo Financial Times napríklad je uvedené, že všetky veci je potrebné konzultovať s Deutsche Telecom so sídlom v Londýne. Ja sa teda pýtam, akú úlohu v privatizácii a vo vstupe strategického partnera zohráva ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak v inzeráte odkazujeme na Deutsche Telecom. Alebo je potom nie náhodou, že Deutsche Telecom rokovali s vedením ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií? A nie je potom náhodou, že spoločnosťou, ktorá vyberá strategického partnera, je Deutsche Bank? Sú to skutočne náhody alebo nie sú to náhody. Je náhodou, že predseda tejto vlády rokuje v New Yorku s Bell Atlantic, ktorý si dáva podmienku a má záujem o kúpu 100-percentného podielu Slovenských telekomunikácií? Sú to náhody alebo sú to politické tlaky?

    Som presvedčený, že hodnota Slovenských telekomunikácií, pretože nie je ešte stanovená ich trhová hodnota, poznám hodnotu, aká je zapísaná v Obchodnom registri, ale poznám hodnotu, aká bola trhová hodnota Slovenských telekomunikácií asi pred dvoma rokmi, musím povedať, že táto hodnota prudko klesá. Nebudem hovoriť v túto chvíľu čísla, aby som nekomplikoval život Slovenským telekomunikáciám pri vstupe strategického partnera, ale hodnota Slovenských telekomunikácií prudko klesá, to znamená bude prudko klesať aj podiel zahraničného kapitálu na Slovenských telekomunikáciách. A treba mi tiež povedať, že všetky tieto netransparentnosti a všetky tieto zdĺhavosti a hádam aj neschopnosť pri riešení tohto problému majú za záver alebo majú jediný výsledok, ktorý je, bohužiaľ, veľmi trápny, a to je strata práve majority vlastníctva štátu v Slovenských telekomunikáciách. Takže, prosím, povedzme si to otvorene, nalejme si čistého vína, neschopnosťou prichádzame o majoritu v Slovenských telekomunikáciách.

    České telekomunikácie v predchádzajúcom období predali najprv 27 percent Českých telekomunikácií, získali za to 1,3 mld. dolárov. Počkajme si, koľko bude 51 percent Slovenských Slovenských telekomunikácií. 1,3 mld. v Čechách, počkajme, koľko to bude v amerických dolároch alebo v korunách na Slovensku. Takže si myslím, že by sme mali trošku k tomuto problému pristupovať inak. Mali by sme povedať, čo z telekomunikácií chceme mať, mali by sme deklarovať ich stupeň technologickej vyspelosti, mali by sme deklarovať ich odbornosť v Slovenských telekomunikáciách, mali by sme telekomunikácie prezentovať ako firmu, ktorá je veľmi vyspelá, ktorá je vyspelá z technickej, technologickej a hádam aj personálnej stránky, ale nemali by sme sa stavať do roly úbožiaka, ktorý veľmi rýchlo a prosebne zháňa strategického partnera, ktorý príde ratovať štátny rozpočet a až potom budeme hovoriť o modernizácii telekomunikácií. Nie som s týmto riešením spokojný, domnieval som sa, že tento materiál bude kvalitnejšie prepracovaný, ale, bohužiaľ, čím väčšie a zložitejšie rozhodnutie, tým trápnejší, a tým slabší materiál prichádza na rokovanie vlády a na rokovanie parlamentu.

    Pýtam sa, čo bude znamenať 25 mld. korún, s ktorými uvažuje štátny rozpočet v príjmovej časti. Čo to bude znamenať? 25 mld. korún tento štát preje úplne ľahko, úplne jednoducho. Tie peniaze sa neobjavia v modernizácii telekomunikácií a telekomunikácie, znovu upozorňujem, a tým, že predávam 51 percent, znovu upozorňujem, že telekomunikácie pôjdu výrazne dole. Všimnite si, prosím, ukazovatele, ktoré súvisia s takzvanými hlavnými telefónnymi stanicami, s programom, s plánom, ktorý bol na rok 1999. Tieto plány sa neplnia. Samozrejme, súvisí to aj s rozvojom mobilných sietí, pretože nástup mobilných operátorov na slovenskom trhu bol najrýchlejší a najprudší aj z hľadiska strednej Európy alebo transformujúcich sa štátov, ale súvisí to aj s tým, že do Slovenských telekomunikácií už v roku 1999 nevstupujú zdroje. Objem investícií v porovnaní s rokom 1999 je na úrovni ledva 50 percent. Ak vlani išlo do telekomunikácií 10 mld., dnes je to suma ledva polovičná. A znovu opakujem, do roku 2003 do 1. 1., čiže lepšie povedané do 31. 12. 2002 treba preinvestovať 43 mld. korún. Je to suma obrovská a ja som sám zvedavý pri tomto riadení, koľko Slovensko získa na predaji Slovenských telekomunikácií. Ale upozorňujem, že takáto firma sa dá predať len raz.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jasovského sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Prosil by som poslancov, aby venovali pozornosť tomu, čo poviem. Chcem rozšíriť vystúpenie pána poslanca Jasovského. Len veľmi málo občanov a, bohužiaľ, aj poslancov Národnej rady si uvedomuje závažnosť chvíle, o ktorej rokujeme. V Slovenskej republike je iba jednotná spojovacia sieť. Iba jednotná, prosím vás. Všetky hovory, vojenské, SIS, polície, štátnych orgánov, utajeného štátneho spojenia idú cez civilné káble, v tom istom kábli. Odpočúvať sa to dá za niekoľko dolárov. Kúpite si prístroj, ktorý je bežne na trhu. Ak predáme 51 percent zahraničnému vlastníkovi, od toho okamihu nehovorme o slovenskej štátnosti, budú prepúšťať a budú odpočúvať, čo chcú. Oni budú mať hlavné slovo a rozhodovať o tom, čo a ako sa robí. Prosím vás, nedovoľte viac ako 50 percent v žiadnom prípade, pripravíme sa o štátnosť. To potom zvážme ešte raz rozpočet na armádu, lebo je zbytočná. Rozhodne o nás ktosi cudzí. Ja vás doslova prosím, viac ako 50 percent znamená, že nám budú uzatvárať a otvárať kanály, odpočúvať, lebo oni budú o tom rozhodovať. Kto tomu neverí, nech si to radšej odloží, to rozhodovanie počká chvíľu, ale prosím vás, kto tvrdí, že to nie je pravda, ten má zlý zámer so Slovenskom. Ja som vás prosil, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že robíme chybu so zákonom o zriadení veliteľstva v Trenčíne. Uvidíte katastrofu v januári, že nebude fungovať. Toto je to isté. Málokto si uvedomuje, ja som to tiež niekoľko rokov ako vojak nevedel a presvedčil som sa o tom. Všetky hovory pôjdu cez zahraničné linky po Slovensku, žiadna nebude utajená.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na veľmi fundované vystúpenie pána poslanca Jasovského, a to v tej časti, kde hovoril, že tento materiál je nehodný tejto snemovne.

    Vážení prítomní, taká vážna otázka, ako je privatizácia, respektíve privatizačný zámer telekomunikácií, je predložený do parlamentu na dva a pol stranách. Slovom a písmom dva a pol strany, aj to nie husto písaného materiálu. Čo k tomu dodať? Veď to je katastrofa. Pán minister, ja vás opätovne vyzývam, aby ste nie na konci rozpravy, ale teraz hneď uviedli, v ktorých krajinách Európy sú privatizované na 51 percent telekomunikácie zahraničným subjektom. Prosím vás, hneď teraz. A pokiaľ sú tu výzvy, aby koaliční poslanci zvážili, o čom to hovoríme. Veď oni nemajú vôbec záujem, pozrite sa, koľko ich tu je, tu je 14 z ústavnej väčšiny, ich nezaujíma zámer, oni vedia, že musia - áno, prosím, 15, prepáčte, pána predsedajúceho som zabudla započítať -, títo poslanci nemajú záujem. Oni vedia, že dostanú pokyn, že to treba schváliť a čo vlastne schvaľujú, s akými dôsledkami pre samostatnosť, svojbytnosť, zvrchovanosť tejto republiky, to ich vôbec nezaujíma. Preto pán minister, aj keď tu nie sú koaliční poslanci, buďte taký dobrý, vystúpte a odpovedzte na moju otázku.

  • Pán poslanec Palacka. Nie je tu. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem hovoriť v súvislosti s načatou témou. V súvislosti s finančnými škodami, ktoré otriasajú tento štát, mi napadlo, ako som si to včera prečítal v teletexte, pán predseda Migaš hovoril, ako sa mu zle sedí medzi niektorými poslancami tohto parlamentu a že čoskoro príde do tohto parlamentu návrh na zbavenie imunity niektorých poslancov. Predpokladám, že mal na mysli napríklad niektorých bývalých ministrov tejto vlády, teraz ctihodných poslancov tejto ctihodnej snemovne. Dúfam, že pán Ivor s pánom Pittnerom pracujú na kauze zneužitia verejného činiteľa, určite kauza Slovenských aerolínií, tender GSM, stomiliónové škody pre tento štát, za ktoré tu ktosi nesie zodpovednosť, ktosi konkrétny za tieto škody nesie zodpovednosť, a ja predpokladám, že aj týmto sa budeme v blízkej budúcnosti zaoberať. No a skutočne súhlasím s pánom predsedom Migašom, že sa mu zle sedí. Aj mne. Predpokladám, že aj vám niektorým.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, vážení priatelia, do tej hrste hrachu, ktorou operoval pán Jasovský, priložiť pár hráškov a povedať, že nedôstojnosť tohto materiálu je dvojnásobná. Nielen tým, aký materiál je, ale tým, že sa možno oprávnene domnievať, že telekomunikácie sú de facto už predané. Sú zakomponované v rozpočte zisky, výnosy z tohto predaja a možnože už sú nejaké sumy za provízie aj na účtoch. Vidím to teda katastrofálnejšie, než sa doteraz povedalo. Je to jeden stupienok v postupnom rozpredávaní Slovenskej republiky, jej samostatnosti, jej svojprávnosti. A pritom budeme naďalej hovoriť, že budujeme otvorenú, informaticky totálne zabezpečenú spoločnosť. Nie je to pravda. Pácha sa tu vlastne informatická samovražda Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som tiež veľmi rada, že vystúpenie jedného z najfundovanejších členov tejto snemovne pána poslanca Jasovského, nášho ministra, zostane zaznamenané pre históriu a dúfam, že budú ešte raz svedkovia toho času, keď budú porovnávať kolegov, ktorí si jednominútové vystúpenie z lavice museli napísať na papier a prečítať ešte aj s poďakovaním za pozornosť. Som rada, že pre históriu pri rozhodovaní o takejto veci, na ktorej dôsledky upozornil pán poslanec Andrejčák, zostane tiež zaznamenané pre históriu.

    Vážené dámy, vážení páni, treba si pozrieť, čo je to vlastizrada. Vy dávate do rúk druhých náš štát, obnažujete tento štát. Trúfnem si povedať, že dnes vedia všetci vojenskí experti, že dnes sa územie ovláda tromi spôsobmi - zamlčaním informácie, podaním klamlivej informácie alebo získaním informácie z daného priestoru. Ten, kto by mi neveril, nech sa páči, nech si pozrie posledné z vojenských dokumentov a má možnosť sa to tam dočítať.

    A ďalšie si trúfnem povedať. Je hanbou tejto snemovne, že teraz je tu prítomných 17 alebo teraz prišla kolegyňa, 18 poslancov vládnej koalície, ktorí rozhodujú o osude Slovenskej republiky. Ešte raz, som veľmi rada, že tento kľúčový moment zostane zaznamenaný raz pre históriu, a pevne verím, že sa nájde ešte aj zopár novinárov, ktorí neposedávajú v bufete alebo nenaháňajú sa na chodbách s tým, či má poslanec také topánky alebo onaké topánky, ale budú sledovať to, čo sa deje vlastne tu vnútri v snemovni.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Hlavne chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Jasovského v oblasti rozhodnutia o možnom predaji telekomunikácií. Chcem povedať, že ak chceme umožniť zahraničnému kapitálu, aby sa výrazným spôsobom zúčastňoval na ďalšom zdokonaľovaní systému telekomunikácií, tak to môžeme urobiť celkom pokojne metódou, ktorá zodpovedá výške takzvaného kontrolného balíka, to znamená do 34 percent, a nepúšťať na 51 percent do takého strategicky vážneho z hľadiska štátneho záujmu dôležitého sektora, akým sú telekomunikácie, v takom nadmernom rozsahu. Chcem upozorniť, že aj pri dohodách s budúcimi partnermi, ak sa nechajú orgány, ktoré sú za to zodpovedné, vtiahnuť do špinavej licitačnej hry, tak sa zhorší situácia. Znova opakujem, 9. apríla guvernér Bank of England ohlásil odpredaj dvoch tretín zlatých zásob a do odpredaja poklesla cena zlata špekulatívne o 29 percent, čím Veľká Británia prišla o takmer 800 miliónov libier len z tohto dôvodu. To znamená, neodporúčame takéto vopred...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík. Potom budeme mať obedňajšiu prestávku.

  • Vážený predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    dopredu chcem povedať, že podporujem účelnú privatizáciu Slovenských telekomunikácií s tou výhradou slova "účelnú". Myslím si, že v tomto zmysle to zaznelo aj vo vystúpení rečníka za klub pána Jasovského, teda hovorme o tom, čo je účelné. Slovenské telekomunikácie nesporne potrebujú strategického partnera, ten proces hľadania partnera sa odohrával už za predchádzajúcej vlády. Mali sme významných poradcov v tejto oblasti. Súčasná vláda zásadne zmenila prístupy a povedal by som, že aj z vystúpenia pána ministra, ktoré hodnotím, že to bolo niekoľko nie učesaných viet, založených niekoľko všeobecných fráz s plytkým povrchným obsahom bez vízie, bez hlbšej logiky nadväznosti, nie je spôsob, ktorý by mohol parlament presvedčiť o účelnosti spôsobu. Je to nedôstojné a myslím si, že to bola urážka parlamentu.

    Pre privatizáciu takého významného podniku, ako sú Slovenské telekomunikácie, nesporne treba optimálne podmienky. Optimálne podmienky aj vo vzťahu k vláde, ktorá realizuje túto privatizáciu. Aký je kredit tejto vlády v zahraničí? Nesporne treba vziať na vedomie isté zahraničnopolitické zázemie, ktoré vláda má, ale v oblasti hospodárskych vzťahov, v oblasti hospodárskej kredibility je postavenie tejto vlády mizerné. Stačí doložiť niektorými článkami. Spred pár dní významný frankfurtský denník: Povesť Dzurindovej vlády je miserable, mizerná, podobne titulky vo viacerých novinách, pán minister, o panickom výpredaji strategických podnikov na Slovensku. Bývalý pán minister Jasovský naznačil dôsledky takýchto pohľadov na činnosť Dzurindovej vlády, je to katastrofálny prepad hodnoty strategických podnikov. A do takejto doby vstupuje vláda s predstavou o privatizácii majoritného balíka Slovenských telekomunikácií.

    Takže nielen z toho vonkajšieho pohľadu straty hospodárskeho kreditu súčasnej vlády tým panickým prístupom k privatizácii, absolútne neučesaného od pôvodného minoritného balíka chaotickým postupom na majoritný 51-percentný balík sa významne znehodnocuje hodnota Slovenských telekomunikácií a ďalších strategických podnikov. Treba ale povedať, že k tomu ako dôsledok chaotickej hospodárskej politiky sa pridáva 25-percentné znehodnotenie slovenskej koruny, kde sa absurdne v súčasnosti vláda a ekonomickí predstavitelia chvália, že stabilizovali úroveň slovenskej koruny na úrovni o vyše 20 percent nižšej, než bola úroveň slovenskej koruny v čase, keď v októbri 1998 preberali vládu.

    Takže som zásadne proti tomu, aby táto vláda, táto skupina hospodárskych babrákov realizovala 51-percentný predaj telekomunikácií, a zvážte to, vážená Národná rada, pretože je možné rozložiť privatizáciu do viacerých krokov, samozrejme, s cieľom nie získať krátkodobé peniaze na to, aby boli prejedené v štátnom rozpočte, a dobre viete, že štátny rozpočet uvažuje s prejedením, krátkodobým prejedením desiatich miliárd korún v štátnom rozpočte na rok 2000, ale že je teda možné prehodnotiť postup. Myslím si, že takú zásadnú vec treba riešiť tak, že sa bude 7-krát merať a raz strihať, zvoliť radšej postupnosť 30 percent alebo do 30 percent a postupne, tak ako sa bude situácia vyvíjať, riešiť zvyšovanie toho vstupu zahraničného kapitálu, ktorý prinesie, samozrejme, riešenie v oblasti technológie, techniky a aj spriechodnenia slovenskej siete ako významného tranzitného fenoménu.

    Takže opakujem. Nie sme ako poslanci za HZDS proti vstupu strategického partnera, naopak, ten vstup je potrebný, ale domnievam sa, že rozsiahlejší vstup takéhoto partnera, rozsiahlejšia privatizácia by mala byť realizovaná až po rozsiahlejšej rekonštrukcii tejto vlády, a ja si myslím, že to bude zanedlho. Takže aj takýto pomerne nie dlhý časový odklad by určite vstupu strategického partnera do Slovenských telekomunikácií prospel.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kozlíka sa prihlásili štyria poslanci, posledný je pán poslanec Jasovský. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Kozlíka. Všeobecne diskusia smeruje k tomu, že by sme sa mohli dohodnúť na cieľoch a zámeroch, ale nemôžeme sa jednoducho dohodnúť na spôsobe, akým sa to realizuje. A, vážené dámy a páni, tento dokument, ktorý hovorí alebo teda popisuje zámery postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, ktorých nepochybne hodnota sa pohybuje v tom 51-percentnom balíku od 40 do 80 miliárd Sk, tak má niekoľko strán a na tých niekoľkých stranách je niekoľko koncepčných nezmyslov.

    V celom materiáli sa píše o tom, že predmetom privatizácie by malo byť 51 percent majetku Slovenských telekomunikácií v majetkovom portfóliu štátu. Súčasne však v tomto materiáli sa jasne a zrozumiteľne píše, že predmetom privatizácie by nemal byť 51-percentný balík, ale 66-percentný balík, takže, vážené dámy a páni, čo ideme privatizovať, 51 percent alebo 66? Predsa ak 15 percent akcií je určených pre Fond národného majetku na dlhopisy, tak nepochybne je to balík, ktorý je určený na predaj. Takže ak ste sa teda rozhodli pustiť 66 percent, tak to jasne a zrozumiteľne do toho materiálu treba napísať, a nie okolo toho robiť by som povedal nie tajnosti, ale nezrozumiteľné konštatovania.

    A ešte raz teda zdôrazňujem, takto koncipovaný materiál je neprijateľný.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nadväzujem na slová pána poslanca Kozlíka, kde povedal, že je zásadne proti panickému výpredaju 51 percent.

    Pán minister, ja si vás dovolím po tretíkrát požiadať, pretože ste zatiaľ tak neurobili, hoci som prosila, aby ste vystúpili a uviedli prehľad krajín, ktoré v Európe, prípadne aj vo svete - neviem, či by to nebola pre vás už veľká úloha - privatizovali viac ako 51 percent svojich telekomunikácií zahraničným partnerom. Bude obedňajšia prestávka, zrejme ste nevedeli sám odpovedať, ale podľa mňa ste mali vedieť, lebo keď sa ako minister rozhodnete takúto vec predostrieť parlamentu, tak to ste si sakramentsky mali pozrieť, ako postupovali iné štáty, ale máme obedňajšiu prestávku, takže vaši poradcovia by vám mohli pomôcť túto otázku zodpovedať. A preto vás naliehavo žiadam, aby ste hneď po obedňajšej prestávke vystúpili a oboznámili tento parlament, v ktorých krajinách došlo k privatizácií 51 percent telekomunikácií zahraničným subjektom. Buďte taký dobrý, láskavý a neseďte tam tichučko ako pena, pretože je to otázka na vás a je na vás, aby ste odpovedali.

    Ďakujem vám za pozornosť, ako aj tomu, že skutočne po obedňajšej prestávke zodpoviete túto otázku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec spochybnil kvalifikovanosť tých, ktorí uskutočňujú výberové konania. Niektoré otázky, ktoré tu dnes zazneli, aj mne pripadajú mierne nekvalifikované. Na adresu autorov takýchto otázok by som aj ja rád položil jednu otázku. Koľko percent akcií by mal vlastniť zahraničný kapitál, aby nás neodpočúval. Na odpočúvanie nie je nutné vlastniť akcie telekomunikácií.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Pán poslanec Kozlík hovoril o makroekonomických ukazovateľoch tejto vlády, ja si myslím tiež a musím podporiť jeho myšlienku a jeho názor, že ide o to, dokázať, že na Slovensko skutočne už konečne vstúpi nejaký investor a vstúpi nejaký strategický investor.

    Treba ešte trošku na vysvetlenie povedať k otázkam zákona. Zákon o Slovenských telekomunikáciách bol pripravený už od roku 1995, pretože bol veľmi podrobne konzultovaný s Európskou bankou, Svetovou bankou a najmä bol pripravený v spolupráci s odborníkmi z Európskej telekomunikačnej únie. Nemám výhrady voči právnickej firme, chcem uviesť na pravú mieru, ktorá dnes pripravuje zákon o Slovenských telekomunikáciách, ale je to firma, ktorá má sídlo v Londýne, ktorá nepozná ekonomické prostredie tohto štátu a nepozná právny poriadok tohto štátu. To znamená, otázka zákona je dnes veľmi "varchlatá" a ja mám poznatky, že sú opisované zákony susediacich krajín, ale za to Slovensko, prosím, musí zaplatiť.

    Takisto uvediem na pravú mieru ešte raz, že nie som proti predaju 51 percent Slovenských telekomunikácií, ale musím súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Maxon, že ide dnes už o oveľa vyššie číslo, ale chcem povedať, že sme mali ísť na to postupne, pripravene, s rozumom, tak ako som spomenul, Česi 27 percent a potom sa uvidí, aký to bude strategický partner. Tu si treba uvedomiť, že o Slovenské telekomunikácie nemajú záujem len seriózne firmy, ktoré pôsobia na európskom operátorskom trhu, ale záujem budú mať určite aj spoločnosti, ktoré budú špekulatívneho charakteru. Pokiaľ to bude seriózny partner, zvýšme na 51 percent, ale musí to byť otázka know-how a musí to byť otázka medzinárodnej deľby práce, kde sa veľmi ťažko získavajú devízy a bude nepríjemné, keď budeme do Európy a do sveta platiť viacej, než nám Slovenské telekomunikácie na Slovensko donesú. Potom to budú veľmi draho alebo veľmi lacno predané peniaze a draho zaplatená skúsenosť.

  • Vážení páni poslanci, chcem vám ešte pred obedňajšou prestávkou oznámiť, že je predpoklad, že dnes by sme skončili o 16.00 hodine. Miestenky pre poslancov sú zabezpečené na rýchlik Inter City s odchodom o 17.13 hodine. Autobus bude potom odchádzať na nádražie z ubytovne poslancov o 16.30 hodine.

  • Prajem vám dobrú chuť.

    Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní o začatom bode programu.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že podstatnú časť problému súvisiaceho s privatizáciou Slovenských telekomunikácií vo svojich vystúpeniach uviedli kolegovia, obmedzím svoje vystúpenie s poukázaním na právnu a etickú stránku predloženého návrhu. Stotožňujem sa s tými vyjadreniami, ktoré predložený materiál považujú za nedostatočný a povrchný, ba dovolím si tvrdiť, že tento materiál obsahuje aj niektoré prvky, ktoré dehonestujú vládu Slovenskej republiky a pozíciu Slovenska v európskom priestore.

    Čo mám momentálne na mysli. Niekoľko slov k právnej stránke postupu, ktorý slovenská vláda zvolila. Slovenská vláda postupuje v súlade so zákonom a rozhodla o privatizácii Slovenských telekomunikácií, tak ako jej zákon ukladá. Realizačná fáza tohto procesu v zmysle platného zákona bola oficiálne spustená vo štvrtok uverejnením inzerátu a ponuky v britskom Times. Tá istá inzercia a ponuka bola už zverejnená i v slovenskej tlači. Práve tento postup chcem označiť ako vysoko neseriózny a neetický, a to predovšetkým zo strany samotného ministerstva.

    Vážené kolegyne, kolegovia, slovenská vláda ponúka strategickému investorovi, ktorým má byť tá najserióznejšia zo serióznych zahraničných spoločností, zajaca v tŕní. Zajaca v tŕní z jednoduchého dôvodu, pretože predbežným opatrením sú akcie Slovenských telekomunikácií zablokované a s týmito akciami nemôže ministerstvo do ďalšieho rozhodnutia nakladať. Vlastnícke právo a jeho obsah tvorí aj prvok dispozície s majetkom, ku ktorému pochopiteľne patrí právo tento akýkoľvek majetok vlastníka scudziť, ale inštitút predbežného opatrenia toto vlastnícke právo v tejto časti výrazným a zákonným spôsobom obmedzuje tak, že v súčasnosti skutočne nemá ministerstvo ani vláda oprávnenie s týmito akciami nakladať a je prinajmenšom neetické, ak blokované akcie ponúka na predaj serióznemu zahraničnému investorovi.

    Slovenská vláda týmto vlastne prejudikuje aj výsledok budúceho obchodného sporu, ktorý je tu začatý. Prejudikuje už aj výsledok návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, pričom nepredpokladám, že akýkoľvek súd v Slovenskej republike by bol v takto závažnom prípade, ako sú akcie Slovenských telekomunikácií, prijal takéto opatrenie, ak by dôvody boli postavené na vode, ak by nemali právne opodstatnenie a aj reálnu právnu budúcnosť, ktorá je už v spomínanom spore. Takýto postup ešte raz zdôrazňujem považujem za neseriózny a každý zahraničný investor môže mať k nemu iba neseriózny prístup. Hovoríme, preložené do slovenčiny, ak budeme môcť, predáme. Zatiaľ ale, dámy a páni, nemôžeme.

    Neetickosť a neserióznosť postupu je vyjadrená aj v samotnom návrhu postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií. V bode 3 sa uvádza: Strategického partnera vyberie medzirezortná výberová komisia pre výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie, ktorej predseda bol vymenovaný uznesením vlády zo dňa 21. 4. 1999 na základe odporúčania poradcu. Týmto poradcom v danom prípade je konzorcium Deutsche Bank.

    Dámy a páni, dopracovali sme sa na Slovensku do takej situácie, že jedine Deutsche Bank vie, kto na Slovensku spĺňa také morálne a odborné kritériá, že môže byť predsedom medzirezortnej, zdôrazňujem slovenskej medzirezortnej komisie na výber strategického partnera. Slovenská vláda to nevie. Slovenská vláda nevie, kto z pracovníkov, kto z funkcionárov výkonných aparátov v jednotlivých rezortoch takúto odbornosť a takúto dôveru má. Musela to prísť povedať na Slovensko Deutsche Bank. Je, prosím vás, takáto politika politikou zvyšovania prestíže a postavenia Slovenska v novej Európe? Domnievam sa, že pravdepodobne nie. Ak sme takí úbohí, že slovenská vláda nevie na návrh svojich ministrov, na návrh svojich politických subjektov vymenovať ani predsedu medzirezortnej výberovej komisie, tak potom sa nepúšťajme do takých vážnych vecí, ako je predaj 51 percent akcií Slovenských telekomunikácií.

    Pozoruhodná na tomto odseku 3 je aj skutočnosť, že tento predseda medzirezortnej výberovej komisie bol vymenovaný uznesením vlády 21. 4. 1999 ďaleko predtým, ako bolo rozhodnuté samotnou vládou o privatizácii Slovenských telekomunikácií. To len dokumentuje tú skutočnosť, na ktorú sme poukazovali v čase likvidácie zákona o strategických podnikoch, že parlament sa stane iba, poviem otvorene, šašovským inštitútom pre priklepávanie a nemé prijímanie návrhov vlády v oblasti privatizácie strategických podnikov. Koniec koncov potvrdzuje to i dnešná rozprava a účasť predovšetkým koaličných poslancov na nej.

    Pýtam sa preto pána ministra, či považuje za seriózne, keď už takéto, hoci podľa môjho názoru primitívne ustanovenie bolo do zákona prijaté, či považuje za seriózne, že inzercia bola zverejnená predtým, ako Národná rada o privatizácii Slovenských telekomunikácií rokovala. Aj keď jej záverečné stanovisko nie je pre vládu rozhodujúce. Pýtam sa ďalej, ako bude jednoznačne naložené s 15 percentami určenými pre Fond národného majetku Slovenskej republiky, pretože v tomto materiáli je jasne a zrozumiteľne uvádzané, že majú byť použité na dlhopisy, napriek tomu pán štátny tajomník na zasadnutí výboru pre hospodárstvo a privatizáciu uviedol túto možnosť v dvoch variantoch - na výmenu za dlhopisy alebo na ďalší predaj. Veľmi podstatný rozdiel a myslím si, že veľmi podstatný rozdiel nielen pre Fond národného majetku, ale aj pre tento parlament. Prosil by som preto zrozumiteľnú odpoveď, či Fond národného majetku má považovať za zásadné a nemeniteľné rozdelenie akcií po transformácii, tak ako je uvedené v predloženom materiáli.

    Vážené kolegyne a kolegovia, povrchnosť, ktorá sa venuje privatizácii prvého zo strategických podnikov Slovenskej republiky, je alarmujúca. Povrchnosť, ktorá je vyjadrená už takýmto spracovaním a predložením materiálu, ale, žiaľbohu, aj povrchnosť prístupu parlamentu k tomuto problému. Domnievam sa, že ak budeme takto pokračovať ďalej pri oveľa vážnejších otázkach, ktoré sú pred nami, cesta do pekla je jasne nasmerovaná.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Husár položil niekoľko otázok pánu ministrovi, pán minister sa tvári, že ich veľmi nepočúval, možno že ich bude počúvať aj pán poslanec Maňka, ktorý tvrdil, že 51 percent strategických podnikov bude zachovaných pre štát. A tu sa dozvedáme, že nebude. Pán poslanec Husár hovoril aj o tom, že už je dávno v podstate rozhodnuté, pretože inzerát bol uverejnený v Times, Deutsche Bank bude garantom správneho výberu alebo toho najsprávnejšieho výberu. Tak ja sa pýtam ešte pána ministra, či už bolo rozhodnuté o tom, že bude Siemens, pretože s tým má KDH celkom dobré skúsenosti s SDK a myslím si, že odtiaľ už dosť plynulo do straníckych pokladníc, tak sa pýtam, koľko "kápne božskou" do straníckej pokladnice či už SDK alebo KDH, mám takú obavu, že pán minister zastupuje skôr SDK ako tých ortodoxnejších KDH, že koľko "božskou kápne" z tejto privatizácie do straníckych pokladníc z tých prostriedkov, čo predpokladám, že Deutsche Bank bude tým, kto bude garantovať tú privatizáciu pre Siemens Slovenských telekomunikácií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    škoda, že veľmi zaujímavé vystúpenie pána poslanca Husára sa ustávalo počúvať len 28 poslancov vládnej koalície, tej, ktorej to je už jasné, čo sa so Slovenskými telekomunikáciami robiť bude. Tam ste boli totiž kolegovia upozornení na také skutočnosti, ktoré skutočne nemajú obdobu v žiadnom civilizovanom štáte s trhovým mechanizmom. Skôr predznačujú nejaké orientálne ekonomiky, kde fungujú úplne iné mechanizmy. K tomuto okruhu patrí, dámy a páni, aj skutočnosť, že to, čo tu prerokúvame, vecne a obsahovo nesúvisí s názvom a názov nekorešponduje s obsahom. Tu sa bavíme o privatizácii telekomunikácií. Treba to nazvať pravým menom, a to je predaj telekomunikácií. Predaj nie je privatizácia, predaj je predaj, keď ja predám kabát, kabát nemám, ja som ho nesprivatizoval, ale predal a presne to isté robí súčasná vláda so strategickým podnikom Slovenských telekomunikácií, ktoré nie sú ničím iným ako nervovou sústavou štátu.

    Keď príde k moci v tomto štáte KDH, tak sa siaha na telekomunikácie. Nebolo to ináč ani v roku 1994, keď jedno z prvých rozhodnutí ministra Dzurindu bola príprava podkladov pre americko-kanadskú firmu vo veci podkladov pre privatizáciu telekomunikácií. Pán Dzurinda v tom čase nebol ministrom viac ako mesiac. Situácia sa v roku 1998 zopakovala, pán Palacka sa zohrial na ministerskej stoličke vari mesiac a už oznámil, že k 1. januáru budú telekomunikácie prevedené na akciovú spoločnosť za účelom ich privatizácie. Takže nebolo ešte žiadne uznesenie vlády, žiadne rozhodnutie Národnej rady, žiadny vládny dokument, žiadny poradca, no už bolo natvrdo oznámené v decembri, že pôjde o privatizáciu telekomunikácií. Tie kroky, ktoré boli urobené a ktoré sú úplne bezprecedentné, tu do súčasnosti uviedol pán poslanec Husár, ja ich nebudem opakovať. A uvedomte si jedno, že tu vlastne postupujeme od konca. Najprv to bolo oznámené natvrdo, potom bol vyhodený poradca ako vyberajúca firma, poradenská firma, ktorá nebola vyhovujúca a tender zrušený, bola vybraná iná firma, to je zrejme tá dobrá firma, no a vypočujme si, čo hovorí o tejto problematike tu predkladajúci materiál, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jozef Macejko.

    Citujem doslova výrok: "Transformácia a privatizácia sa oneskorila, avšak nastúpili sme tento proces v presvedčení, že sa nám ho podarí čo najrýchlejšie uskutočniť. Proces privatizácie bude ukončený do konca prvého štvrťroka budúceho roku." Tak si pamätajme, do konca prvého štvrťroka budúceho roku. Nevieme kto, nevieme čo, nevieme ako, nevieme za akých podmienok, jediné, čo vieme, je termín koniec prvého štvrťroku. Je to presne ako v starom režime, keď bolo stanovené, že do toho a toho septembra budú vyorané zemiaky, do toho a toho októbra bude pozbieraná repa a do toho a toho mesiaca, dňa v mesiaci bude vyasfaltovaná diaľnica, aby sa stihli oslavy októbrovej revolúcie.

    Zapamätajme si teda, že do konca prvého štvrťroka budúceho roku, teda roku 2000 bude ukončená privatizácia telekomunikácií, čiže ich predaj. Táto veľmi náročná vec je zverená do rúk odborníka naslovovzatého, a to je riaditeľ Slovenských telekomunikácií, ktorý bol postavený do čela tohto jedného z najstrategickejších odvetví v našom štáte. Pokiaľ neviete, kto je týmto pánom, tak generálnym riaditeľom je 34-ročný piešťanský rodák, ktorý absolvoval v roku 1987 Právnickú fakultu Univerzity Komenského, po ukončení základnej služby nastúpil do Ústavu štátu a práva v Slovenskej akadémii vied a od roku 1992 pracoval vo viacerých súkromných firmách zameraných na poskytovanie služieb. A aké sú hlavné ambície a priority pri nástupe do Slovenských telekomunikácií ako generálneho riaditeľa? Opäť citujem doslova slová tohto pána: "Mojou najdôležitejšou prioritou bola, je a bude optimálna privatizácia slovenských telekomunikácií." Žiadny rozvoj, žiadna technológia, žiadna modernizácia, žiadne rozširovanie, čerta starého. Opäť opakujem, bola, je a bude privatizácia Slovenských telekomunikácií.

    Takže dámy a páni, na čo sa tu hráme a čo to tu vlastne prerokúvame? Toto sú všetko veci, ktoré už boli dopredu rozhodnuté a dopredu odklepnuté záväzne, natvrdo aj s partnermi. Veď nie je žiadna náhoda, že po toľkých špekuláciách bol z poradenskej firmy vyhodený partner Salomon Broders a bol tam "nasáčkovaný" Deutsche Bank. Ja nie som žiadnym stúpencom žiadnej poradenskej firmy, pretože mne to je v podstate, čo sa týka srdca, jedno, čo sa týka profesie nie. Ale Salomon Broders je firma, ktorá v oblasti poradenstva je skutočne firmou renomovanou, a ak prišlo k takému kroku, aký sa udial v prvom polroku tohto kalendárneho roku, tak to je taký signál, že s touto vládou prakticky žiadny korektný partner rokovať nebude, a pokiaľ bude, tak za podmienok, ktoré bude on diktovať, pretože také ťahy, aké sa uskutočnili pri tomto tendri, sa jednoducho v civilizovaných krajinách nerobia.

    Aké sú motívy privatizácie, a teda odpredaja Slovenských telekomunikácií? Ak ide o 51 percent plus 15 percent pre dlhopisy, tak ide o naprosto dominantný balík, a je to teda odpredaj. Tie tvrdenia sú rozporné. Ja som si tu vypočul štyri, zopakujem ich. Podľa pána ministra ide o rozvoj a modernizáciu Slovenských telekomunikácií v súvislosti s rokom 2003, keď vlastne príde k zániku monopolu na hlasovú službu. Môže byť. Podľa pani ministerky financií Schmögnerovej sme tu počúvali týždeň, že štátny rozpočet počíta s príjmom do spotrebnej časti 10 miliárd slovenských korún z predaja 51 percent Slovenských telekomunikácií, takže pani ministerka ako prioritu uvádza predaj za účelom naplnenia štátneho rozpočtu.

    Ďalej sme si tu mohli vypočuť, že ide o splnenie podmienok Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. To je pre mňa prekvapením, pretože s týmito partnermi som rokoval ako minister nie raz, takáto podmienka tam nebola nikdy, možno sa zjavila teraz, ale čo je pravdepodobnejšie, je to jednoducho výhovorka a odvolávka na kohosi spoza hraníc, aby bolo sa na koho odvolávať a čím zdôvodňovať predaj tohto podniku.

    To, čo tu nebolo uvedené a neodznelo, to je myslím si, asi to najpodstatnejšie, a to je rešpektovanie záväzkov súčasnej koalície voči partnerom, ktorí túto koalíciu počali, vynosili, porodili, priviedli na svet a teraz ju držia pri živote i napriek tomu, že sa rozpadáva a hrozí jej anémia a neviem čo všetko možné. Takže toto je viac ako pravdepodobné, že je to ten hlavný dôvod.

    Dámy a páni, častokrát tu v parlamente používame rôzne dymové slová a zahmlievacie termíny. Tu používame pojem privatizácia. Pred siedmimi rokmi v rokoch 1991 - 1992, keď Čarnogurského vláda rukami ministra privatizácie Mikloša predala 6 obchodných domov Prior na Slovensku zahraničnému partnerovi, uskutočnila privatizáciu týchto Priorov? Uskutočnila ich predaj, predala 6 Priorov takým istým spôsobom, ako keby predala 6 párov topánok alebo 6 párov ponožiek. Kúpil to špekulant, ktorý si to poohrieval v rukách nejaký ten čas, a potom to predal súčasnému TESCU za trojnásobok ceny, ktorú zaplatil vtedajšej vláde Jána Čarnogurského. K-MART zaplatil za tieto obchodné domy 60 miliónov, predal to TESCU za 180 miliónov. Nezmenil tam absolútne nič okrem toho, že namaľoval pohyblivé schodiská.

    Veľmi blízky koniec môže chytiť aj táto takzvaná privatizácia, čiže predaj telekomunikácií, pretože v takomto trhovom priestore sa nepohybujú len seriózni partneri, ale oveľa viac sa tam pohybuje žralokov-špekulantov, ktorí na hlúposti, naivite a na úplatnosti partnerov v podstate profitujú.

    Zastavil by som sa pri tom tvrdení pani ministerky Schmögnerovej, že ide o získanie 10 miliárd do štátneho rozpočtu za 51 percent. 51 percent si sľubuje ministerka financií, že sa získa 10 miliárd. Pozastavím sa pri tomto. Ak 51 percent tvorí 10 miliárd, tak potom 15 percent, ktoré si ponecháva vláda pre Fond národného majetku na účely dlhopisov, to je aký podiel? Dlhopisy majú predsa cenu 33 miliárd a 15 percent zodpovedá 33 miliardám? Ak áno, potom 51 percentám podielu zodpovedá 120 miliárd korún. Buď nesedí prvý údaj, buď nesedí druhý údaj, ale ak sedí ten 33-miliardový údaj za 15 percent, tak potom za 51 percent, ktoré sa poskytuje zahraničnému partnerovi, je 120 miliárd imania Slovenských telekomunikácií. Toto 120-miliardové imanie predáva táto vláda za 10 miliárd? Kde sa prepadlo ďalších 110 miliárd? Alebo zahraničiu sa to predáva za 10? Prečo, z akého dôvodu? Toto sú nezmysly, ktoré sú navŕšené bez ladu a skladu a ktoré vychádzajú v podstate z toho, že vy si to nepotrebujete ani prečítať, nepotrebujete ani vypočuť, vy sa medzi sebou bavíte, pokiaľ tu vôbec sedíte, a pokiaľ tu nesedíte, tak idete preč.

    Dámy a páni, odznelo tu tvrdenie, že bez vstupu strategického partnera nie je možné telekomunikácie modernizovať a rozvíjať. Trúfam si povedať, že je to nezmysel. Samozrejme, strategický partner je dôležitý partner a my sme už v roku 1993 rokovali s partnermi, ale nie na takej báze, že najprv sa inzeruje a potom sa tu dopredu reční, že koľko sa za to chce utŕžiť, ale tí partneri chodili k nám za nami. Ja som rokoval v roku 1993 priamo v Bruseli s partnermi, ktorí ma tam vyhľadávali a ktorí rokovali o tom, či má štát záujem o vstupe primeraného partnera alebo nemá. Naša odpoveď bola veľmi jednoznačná, má renomovaného, seriózneho, solventného a technologicky špičkového partnera. Vtedy bola ponuka, že majú záujem vstúpiť do Slovenských telekomunikácií podielom 15 - 20 percent, viac nie. To v podstate takémuto veľkému partnerovi bohato stačilo na to, aby sa uchytil na danom trhu. O podiele 51 percent neodznelo zo zahraničných partnerov ani raz ani zmienky. Takže to, že táto vláda chodí a dopredu vynukuje predaj 51 percent, to je také lacné gesto, ktoré v podstate predznačuje, že aj tak je o veci rozhodnuté, aj tak je o cene rozhodnuté a partner je známy.

    Predaj Slovenských telekomunikácií nie je predaj obchodných domov Prior. Ak obchodný dom skrachuje alebo ak sa dostane do rúk špekulantovi, môže sa vybudovať na ľubovoľnom inom mieste v tomto štáte ľubovoľný počet iných obchodných domov a ich prevádzkovať. Slovenské telekomunikácie - to je nervová sústava štátu. Tú keď dostane do rúk partner zo zahraničia, tak sa bude správať presne tak ako partner zo zahraničia, v tomto prípade K-MART alebo TESCO. Bude tam bašovať, riadiť, pracovať vo svojom záujme, záujmy Slovenskej republiky mu budú ukradnuté, pretože sú mu ľahostajné, to je iný štát, ktorý má iné záujmy a iné priority.

    Na Slovenské telekomunikácie je napojená nielen armáda a polícia, ako tu upozornil pán poslanec Imrich Andrejčák, nielen spravodajská služba, ale kompletný systém civilnej ochrany, kompletný systém rádioochrany, ale, dámy a páni, všetky pošty, televízia a rádiokomunikácie, rozhlasové vysielania. Čiže ten, kto ovláda a kto má v rukách telekomunikácie, ten vlastne už v tomto štáte nepotrebuje ovládať nič. Armádu možno rozpustiť a všetky ostatné inštitúcie takisto, pretože budú k ničomu.

    Príklady zo zahraničia neboli uvádzané veľmi šťastne. Viete, ak ste sa doma odvolávali na to, ako dobre pochodilo Maďarsko, tak si len pozorne pozrite, ako pochodilo. Telekomunikácie prejedlo, finančné prostriedky z predaja prejedlo a dnes, keď sú v situácii živelných pohrôm, tak musia prosiť vlastne cudziu telekomunikačnú firmu, aby bola taká láskavá a sprostredkovala naliehavé, súrne komuniké vlády vo veci živelných pohrôm.

    Pochodila dobre Česká republika? Nevyhla sa podobným škandálom, ako sa udiali u nás ešte pred privatizáciou a pred predajom. Do dnešného dňa v Českej republike prebiehajú rozsiahle osočovania, kto čo zobral, kto komu čo doklepol, kto sa čím nabalil. Ale podstatné je čosi iné. Počet zamestnancov v telekomunikáciách sa znížil na polovicu, služby sa nezlepšili, dámy a páni, ale zhoršili a ceny sa výrazne zvýšili. Pretože monopolný vlastník sa správa monopolne bez ohľadu na to, či to je pred rokom 1989 alebo po roku 1989. To je jedno. Zákon o monopoloch jednoducho je všeobecne platný a nikto si ho nevymyslel na žiadnej strane barikády, je to všeobecný fakt. Kto má v ruke monopol, ten sa správa monopolne.

    Objektívnosť predaja, ak má sledovať v našom štáte Transparency Internacional, tak môže to vzbudiť jedine rozveselenie alebo smiech, pretože táto tajuplná inštitúcia, ktorá nie je nikde zaregistrovaná a ktorá je samozvaným spolkom, ktorému na čele sedí údajná prezidentka, taká dievčinka s neumytými strapatými mastnými vlasmi, tak tá, ak má rozhodovať o objektívnosti, spravodlivosti predaja telekomunikácií, tak to môže vzbudiť nanajvýš tak úsmev v niektorých rozvojových krajinách.

    A čo sa týka pozitívnosti toho, že telekomunikácie treba predať preto, aby boli modernizované, tak je to argumentácia asi takého druhu, čo sa stane, ak Slovensko bude mať telekomunikácie v cudzích rukách. No ja tvrdím, že absolútne nič, iba presne to isté, čo je napríklad s Lesothom, kde bantustan Lesotho tiež telekomunikácie nie sú v rukách tohto bantustanu.

    Dámy a páni, o tomto kroku súčasnej koalície bezpochyby v podstate už je rozhodnuté a vy si tu len tŕpne odsedíte to, čo podľa legitimity by ste si odsedieť mali, ale uvedomte si jedno: Spúšťate mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku pomelie aj vás.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Cuper, pán poslanec Husár, pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Hofbauer,

    naozaj v danom prípade sa telekomunikácie nebudú predávať preto, aby sa modernizovali, to pán nádejný minister financií Maňka povedal už dávnejšie, že sa musia strategické podniky predať, aby sa prejedli. Aby sa nimi naplnil štátny rozpočet a niektoré fondy, aby bolo čím uspokojiť tých nezamestnaných, ktorých táto vláda vyrába ako na bežiacom páse. Takže správne si povedal, že sa telekomunikácie prejedia. Naša finančná a ekonomická politika je už dávnejšie taká, že niektorí úradníci už nenazývajú ministerstvo financií ministerstvom financií, ale ministerstvom rozpočtu. Táto vláda veľmi dobre vie, že ak by neschválila rozpočet, že by to malo neblahé dôsledky na túto vládnu koalíciu, a vie tiež veľmi dobre, že by sa jej neušli tučné provízie samotných privatizačných balíkov, ktoré zaplatia niektorí, ktorí zo zahraničia sa chcú zmocniť toho, čomu sa hovorí komunikačný systém v Slovenskej republike. Táto vláda naozaj v tomto smere vychádza v ústrety. Pán Palacka zlikvidoval nádejne rozvíjajúcu sa cestnú sieť, diaľničnú sieť a pán minister dopravy a spojov prišiel na to, aby doviedol to, čomu sa hovorí nervový systém štátu, do víťazného konca. A tak mi napadá, pán minister, či by nebolo dobré zveriť tento tender vášmu bývalému kamarátovi alebo kolegovi z Demokratickej únie Ďuračkovi, ktorý tak geniálne znemožnil podpísanie nie celkom výhodnej zmluvy s istou francúzskou firmou.

  • Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Hofbauer ešte otvoril jednu zaujímavú stránku tohto materiálu. Ale neuviedol celkom presne to, čo tento materiál obsahuje. Hovoril o konečnom dátume ako konci prvého štvrťroku 2000 s tým, že túto skutočnosť uviedol pán minister. Materiál hovorí, že tento dátum sa nachádza iba v analýze zásadných podmienok privatizácie, ktoré vypracovalo konzorcium Deutsche Bank. Materiál, bohužiaľ, v návrhu postupu privatizácie neobsahuje jeden jediný termín ani konečný termín, približný konečný termín realizácie. Na druhej strane však vstup strategického partnera má zabezpečiť okrem priority rozvoja investičných zámerov Slovenských telekomunikácií aj využitie ďalších častí výnosov na podporu rozvojových programov a ošetrenie rozpočtu. Preto pre tento parlament pri rozhodovaní je veľmi dôležité poznať termín ukončenia privatizácie Slovenských telekomunikácií a možnosti použitia týchto zdrojov pre rozpočet a podporu rozvojových programov. Prosím pána ministra, aby tento termín uviedol.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Hofbauer vo svojom vystúpení prirovnal privatizáciu telekomunikácií k predaju a hovoril o konkrétnom predaji Priorov svojho času. Súhlasím s ním, že Priory kúpil špekulant, ale myslím si, že pán poslanec zabudol zdôrazniť, že Priory vtedy aj predával špekulant a v tomto zmysle je to veľmi očividná podobnosť s privatizáciou telekomunikácií, lebo tak ako ich špekulant kúpil, rovnako ich aj špekulant predáva. Kto je v tomto prípade tým špekulantom, nebudem menovať, myslím si, že istému poprednému členovi súčasnej vlády sa pri mojej poznámke určite teraz štikúta.

    Ja by som sa rovnako nepozastavovala ani nad tým, že je tu tak málo poslancov vládnej koalície a že najmä poslancov za SDK by sme mohli zrátať teraz na prstoch jednej ruky, veď o predaji strategických podnikov vrátane telekomunikácií je už dávno rozhodnuté a nebude o tom rozhodovať tento parlament, tak ako tento parlament prakticky nerozhoduje o ničom. Stačí, keď vás, vážení kolegovia z vládnej koalície, v príhodnej chvíli zvolajú ako stádo oviec, aby ste stlačili gombík, na ktorom ste dohodnutí.

    A zdá sa, že táto rozprava, ktorá si myslím bude pre budúcnosť Slovenska naozaj nesmierne dôležitá a jej výsledok vás vôbec nezaujíma, rovnako nezaujíma ani, ako tu už spomínal kolega Cuper, nádejného budúceho člena vlády, ministra financií pána Maňku, lebo sa tu veselo bavil pri všetkých príspevkoch, ktoré tu odzneli, so svojimi kolegami, a myslím si, že by bolo dobré, keby sa tak zamyslel nad tým, čo ho bude v budúcnosti viac kompromitovať, to, že bol koaličným poslancom ako mechanická hračka alebo členom bábkovej vlády.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem konštatovať, že v rozprave vystúpilo päť poslancov, s faktickými poznámkami sedemnásť poslancov. Je pravda, že je tu málo poslancov, ale poslancov vládnej koalície je asi trikrát toľko ako poslancov opozície. To ale neospravedlňuje, pani poslankyňa, fakt, že poslanci by tu mali sedieť.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k rozprave, ktorá bola plodná, podnetná a mnohými svojimi návrhmi aj absolútne v poriadku.

    Najsamprv chcem odpovedať pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa asi trikrát pýtala. Nechcel som vstupovať do tohto rokovania. Takže odpoviem jej teraz ako prvej, lebo otázku zopakovala viackrát, že v ktorom štáte sú sprivatizované telekomunikácie, myslela zrejme tie štáty, ktoré sú bývalým východným blokom a ktoré prechádzajú teraz transformáciou.

  • Hlas z rokovacej sály.

  • Celú západnú Európu? Tak v západnej Európe skoro vo všetkých štátoch sú telekomunikácie privátnymi podnikmi. Štátnym podnikom je jedine škandinávsky Telenor. To je všetko.

  • Ale z týchto štátov, ak ju už to nezaujíma, nemusím hovoriť, ale ak áno, tak v Maďarsku je momentálne v privátnych rukách takmer 70 percent, v Lotyšsku, Estónsku 49 percent, lenže tam bola privatizácia vykonaná v roku 1992. U nás, ako som už povedal, ak by táto privatizácia bola uskutočnená skôr, bolo možné privatizovať nižšiu čiastku, teraz, keďže už monopol na hlasovú službu trvá iba do konca roku 2002, a ak chceme zatraktívniť Slovenské telekomunikácie budúcemu partnerovi, je nevyhnutné ich zatraktívniť aj tým, že budeme privatizovať 51 percent.

    V Čechách, kde privatizácia takisto prebehla už v minulých rokoch, práve v nasledujúcom roku uvažujú predať ďalší podiel, ktorý vysoko presiahne takisto 50 percent.

    V Litve privatizovali v minulom roku, v roku 1998 a zrejme z podobných pohnútok ako my, čiže už pokročilej doby a času sprivatizovali 60 percent. To by bolo na túto otázku.

    Potom by som zaujal v globále stanovisko ku všetkému.

    Najviac ma zaujalo z celej rozpravy vystúpenie pána Husára, ktorý nás napadol, že inzercia bola zverejnená skôr, ako to bolo prerokované v Národnej rade. K tomu by som toľko odpovedal, že iste aj mňa prekvapuje, že bola zverejnená inzercia, lebo za predchádzajúcej vlády by žiadna inzercia nebola. Nikto by sa nedozvedel, kedy, komu, čo, za čo. Dozvedeli by sme sa to ex post a nikto by ani nepoznal tú firmu, ktorá privatizovala. Nikto by ju nepoznal a nepoznal jej zloženie.

  • Ak to páni poslanci považujú za nedostatok, že my to uverejňujeme, že sa snažíme aj do privatizácie vniesť svetlo, ak to považujú za zlé, tak potom to aj ja takto beriem. Ale ja mám opačný názor na toto.

    Ďalšia záležitosť. Tu už všetci poslanci po mojej pravej ruke vedia, kto bude týmto budúcim strategickým partnerom, vedia tiež, že to bude hádam Siemens. Čiže ak to vedia, bol by som rád, aby mi to oznámili, lebo ja to neviem. A som presvedčený, že ani poslanci predo mnou a po mojej ľavej ruke to nevedia a dozvedia sa to vtedy, keď budú otvorené obálky po druhom kole výberu strategického partnera, kde bude rozhodovať len a len výška cenovej ponuky.

  • Hlasy z pléna.

  • Keď to tak nebude, potom budete môcť, pán Húska, hovoriť, že táram. Zatiaľ takto nehovorte, lebo ja som presvedčený, že tak to bude. A takto je presvedčená podľa mňa celá vláda a celý parlament od stredu vľavo, tak ako tu sedia.

    Vyjadrím sa aj k niektorým úplne serióznym diskusným príspevkom v rozprave ako napríklad k príspevku pána Jasovského, ktorý k podstate povedal, že pripúšťa privatizáciu aj 50 percent, aj 51 percent, ak to bude dobrý partner.

    Áno, to je presne náš cieľ, prilákať strategického partnera, ktorý má zvučné meno, ktorý je operátorom na svetovom trhu, operátorom, ešte raz hovorím, v oblasti telekomunikácií, a ktorý je natoľko solventný, aby za ten krátky čas, za ktorý ešte telekomunikácie majú postavenie prirodzeného monopolu v hlasovej službe na slovenskom trhu, dokázal ich pripraviť na ten boj, ako tu tiež už bolo povedané, v rozbúrenom mori konkurencie. Takže takisto mal pravdu, keď hovoril, že ďalšie odďaľovanie procesu privatizácie len znižuje cenu Slovenských telekomunikácií. Aj preto sa slovenská vláda rozhodla postupovať tak rýchlo, ako je to možné.

    Jednu vec však musím aj pánu Jasovskému povedať, a to je telekomunikačná legislatíva. Ani my nie sme spokojní, že telekomunikačný zákon ešte nie je schválený. On povedal, že mali pripravený telekomunikačný zákon pred dva a pol rokmi. Ja sa pýtam, prečo nebol schválený vtedy? Nebol schválený preto, že nebol vôbec odsúhlasený zástupcami Európskej únie. Bol naopak skritizovaný ako nekompatibilný s legislatívou Európskej únie. Takýto posudok máme na ministerstve dopravy, a preto sme pristúpili k novému spracovaniu tohto zákona, ktorý je momentálne vo fáze vyhodnocovania medzirezortného pripomienkové konania. Verím, že tento zákon bude plne kompatibilný so zákonmi, ktoré platia v štátoch Európskej únie a že budúci strategický partner na základe tohto zákona bude pôsobiť v čitateľnom legislatívnom prostredí.

    Ešte by som chcel odpovedať na pripomienku pána Andrejčáka, ktorá bola takisto namieste a veľmi fundovaná. Z hľadiska zabezpečenia záujmov štátu sú všetky zmluvy koncipované tak, že ochrana prenosu informácií bude na vyššej úrovni, ako je to doteraz. Bude to jedna z hlavných podmienok licencie a akcionárskej zmluvy. Je to v súlade s podobnými pravidlami súčasne platnými v štátoch Európskej únie a v štátoch NATO. Určite aj pán Andrejčák vie, že tento spôsob úniku informácií a odpočúvanie nie je jediným momentálne technicky možným, takže tomu sa nedá zabrániť iným spôsobom.

    Ďalej chcem povedať teraz tak v globále, čo, prečo materiál hádam sa niekomu zdá, že je neúplný. Materiál sa má podľa zákona číslo 92/1991 Zb. prerokovať v Národnej rade. Materiál neobsahuje podrobnosti týkajúce sa prepočtov, týkajúce sa organizácie Slovenských telekomunikácií, lebo tieto informácie sú dôverné. Každý pán poslanec má možnosť prostredníctvom poslaneckého prieskumu sa bližšie oboznámiť s organizáciou a toto nie je uverejňované preto, aby únik informácií nemal negatívny vplyv na hodnotu telekomunikácií. Vláda nemôže zverejňovať údaje, ktoré môžu tento proces výberu negatívne ovplyvniť.

    Celý výber strategického partnera bude pokračovať prakticky v dvoch kolách. V prvom kole vyberieme tých, ktorí sú technickí, solventní a sú dostatočne renomovaní na to, aby mohli vstúpiť do Slovenských telekomunikácií ako partner, ktorý je dostatočne dôveryhodný. Budeme dbať na to, aby to bol operátor na svetovom telekomunikačnom trhu, ktorý obhospodaruje viac ako 2 mil. pevných liniek, to znamená, aby bol veľkosťou dostatočne rozšírený. Ďalej budeme požadovať, aby jeho tržby na jednu pevnú linku boli ročne viac ako 400 dolárov, to znamená, aby to bola firma, ktorá pôsobí na solventnom trhu, nie na rozvojovomm trhu, kde tieto príjmy na jednu stanicu sú oveľa nižšie. Na základe toho v prvom kole vyberieme všetkých, ktorí tieto technické podmienky spĺňajú, a v druhom kole bude jedinou podmienkou výška ponúknutej ceny za Slovenské telekomunikácie.

    Cieľom vlády je Slovenské telekomunikácie sprivatizovať tak, aby časť prostriedkov z tejto privatizácie slúžila na rozvoj telekomunikácií, čiže tu bude určitá časť zvýšenia základného imania, a ďalšia časť aby bola aj príjmom pre štátny rozpočet či už formou, že to bude Fond národného majetku alebo priamo štátny rozpočet. Tieto peniaze v žiadnom prípade nie sú pripravené na to, aby sa prejedli, ale sú pripravené na to, ak ste dobre počúvali pani ministerku financií, tá to tu niekoľkokrát povedala, aby sa vykrývali splátky starých úverov, za ktoré vláda zobrala záruky a ktoré teraz títo majitelia, privatizéri alebo ako ich nazvať jednoducho neplnia. Vláda tieto záruky musí plniť a plniť ich bude a hlavne na tento účel použije prostriedky z predaja týchto telekomunikácií. Časť týchto prostriedkov bude použitá tiež na niektoré rozvojové programy.

    Celý proces privatizácie sa budeme snažiť, aby bol ukončený, celý výber aby bol ukončený v prvom kvartáli budúceho roku, lebo sme si vedomí, že rýchlosť je v tomto prípade veľmi dôležitá na výšku ponuky, za ktorú budeme realizovať tento podnik. Som presvedčený, že privatizácia Slovenských telekomunikácií bude natoľko transparentná a jasná, že vytvorí rovnosť šancí pre každého prípadného záujemcu. Áno, ja tvrdím, môže to byť aj tuzemský záujemca, lenže takýto tu neexistuje. Môže byť v konzorciu s niekým, ale nevidím na Slovensku solventnú firmu, ktorá by sumu, ktorá je potrebná za Slovenské telekomunikácie, vedela v terajšej situácii jednoducho dať. Nemyslím si, že privatizácia spôsobom, že banka požičia nič nehovoriacej firme obrovskú sumu, ktorá ju potom nemá z čoho a nemá ako vracať, je ten najsprávnejší spôsob privatizácie.

    Som presvedčený, že ak zahraničná firma tu vloží svoje peniaze, tak bude mať záujem, aby tento podnik fungoval a aby jej tento podnik prinášal v budúcnosti úžitok z týchto vložených peňazí.

    Čo sa týka 15 percent, ktoré hovoríme, že budú na použitie Fondu národného majetku, áno, hovoríme tu na dlhopisy. Táto možnosť dvoch alternatív, ako bola povedaná, tu existuje. Je fakt, že dlhopisy sú splatné v roku 2001, a je fakt, že Fond národného majetku momentálne má na svojom účte obrovský mínus, a nie plus. Čiže neviem si momentálne predstaviť, z akých prostriedkov má splniť to, čo sa zaviazal a čo sa zaviazala aj bývalá, aj terajšia vláda. Takže Fond národného majetku spracuje materiál, v ktorom povie, ako si predstavuje vyplatenie dlhopisov. Jedna z alternatív je, že akcie bude vymieňať za dlhopisy pre občanov. Druhá alternatíva je, že akcie realizuje na trhu a z týchto prostriedkov vykryje časť nákladov, ktoré so splácaním dlhopisov má. Tento materiál bude vo vláde prerokovaný a bude schválený taký spôsob, ktorý vláda bude považovať za najvýhodnejší.

    Ešte raz by som chcel na záver ubezpečiť poslancov, že spôsob privatizácie, ktorý sme navrhli, je a bude dostatočne transparentný a je a bude zárukou toho, že sa Slovenské telekomunikácie predajú dôveryhodnému partnerovi a že sa predajú za sumu, ktorá je momentálne najvyššia možná na trhu s týmito podnikmi alebo v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo? Nie.

    Spoločný spravodajca nechce mať záverečné slovo.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem dnešnú 22. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračovať by sme mali po ukončení mimoriadnej schôdze. Mimoriadna schôdza sa začína v utorok o 16.00 hodine. To znamená, že po ukončení mimoriadnej schôdze budeme pokračovať v 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

    Prajem vám príjemný víkend.