• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Presperín, pán poslanec Lexa, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slota a pani poslankyňa Záborská. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Vojtech Tkáč.

    Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Včera sme rokovanie o bode 11 a 12 skončili rozpravou, teraz pristúpime k hlasovaniu.

    Začneme hlasovaním o vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to ako tlač 375.

    Prosím spravodajkyňu pani poslankyňu Oľgu Keltošovú, aby hlasovanie uvádzala.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v súvislosti s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Súčasne navrhujem, aby vládny návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 1999.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pretože uviedla obidve hlasovania naraz, najprv budeme hlasovať o zaradení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Pani poslankyňa, ja som nebol včera pri rozprave, čiže najskôr budeme musieť hlasovať o návrhu pána poslanca Mesiarika a až potom o vašom návrhu.

    Najprv treba uviesť návrh pána poslanca Mesiarika, o ňom budeme hlasovať, potom budeme hlasovať o návrhu spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Stručne uvediem návrh, ktorý dal včera v rozprave pán Mesiarik. Navrhol tento návrh zákona stiahnuť. Áno, pán Mesiarik?

  • Súhlasná odpoveď poslanca.

  • Hlasujeme o uvedenom návrhu pána poslanca Mesiarika. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Teraz budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby uvedený návrh sme prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu, ako to uviedla pani spravodajkyňa, o pridelení tohto návrhu výborom, určení gestorského výboru a určení lehoty na jeho prerokovanie. Hlasujeme o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pani spravodajkyni.

    Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 377).

    Prosím spravodajcu Mariána Mesiarika, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, poslanci,

    pri tomto vládnom návrhu na zmenu zákona číslo 100/1988 Zb. v rozprave bol jeden návrh od pána poslanca Brocku, aby návrh zákona bol stiahnutý. Odporúčam o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pána Brocku neprešiel.

    Nech sa páči, pán Mesiarik, uvádzajte ďalej.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.

  • V ďalšom návrhu navrhujem hlasovať o tom, ktorým výborom bude návrh zákona pridelený, tak ako som predložil a navrhol pri včerajšej správe, teda Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, ktorý bude gestorským výborom, a to s termínom do 29. novembra výbory a do 30. novembra gestorský výbor.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu spravodajcovi za uvádzanie hlasovania.

    V rokovaní pokračujeme bodom programu

    správa o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možnosti dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Pavla Kanisa, aby uvedenú správu predniesol.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    nedostatok finančných zdrojov je všeobecnou charakteristikou stavu rezortov, ako aj plnenia niektorých základných úloh štátu a úloh obsiahnutých v programových dokumentoch tohto štátu. V minulom týždni bola do výboru pre obranu a bezpečnosť predložená správa o súčasnej finančnej situácii v rezorte obrany a jej možný dopad na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, uvedomujeme si, že v spoločnosti sú inštitúcie, ktoré sú svojou podstatou nadstranícke, sú to inštitúcie, ktoré tvoria podstatu tohto štátu, a preto aj záujem o ich fungovanie, ako aj záujem o informácie o stave takýchto inštitúcií patrí k prioritným úlohám aj Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vítam návrh pána poslanca Siteka, ktorý navrhol túto problematiku ako bod 13, a dovolil by som si upozorniť aj na uznesenia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zo 14. októbra, pretože chápem tento návrh ako istý konštruktívny záver ohľadne ducha, ktorý prevládal v diskusii vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť konštatoval, že nesplnením medziročného nárastu výdavkov štátu na obranu o 0,1 % HDP v zmysle programového vyhlásenia vlády dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Výbor ďalej schválil predloženú správu o súčasnej finančnej situácii v rezorte obrany a jej možný dopad na bojaschopnosť armády. Zároveň žiadal vládu Slovenskej republiky, aby predložila odpočet úloh, ako chce plniť programové vyhlásenie vlády z hľadiska splnenia úloh zahraničnej politiky vstupu Slovenskej republiky do aliancie a zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky.

    Ďalej výbor žiadal predsedu Národnej rady, aby tento nový materiál bol prerokovaný na uzavretom zasadnutí Národnej rady pred prijatím rozpočtu Slovenskej republiky v prípade, že vláda nezvýši rozpočet kapitoly ministerstva obrany. Na túto objednávku budeme reagovať tak, že ja osobne budem tlmočiť na dnešnom zasadnutí vlády tento záver výboru pre obranu a bezpečnosť a zároveň začneme pripravovať túto správu, ktorá by sa predložila potom na neverejnom zasadnutí Národnej rady.

    Zároveň výbor uložil ministrovi obrany Slovenskej republiky, aby predložil výboru argumenty k požiadavke zvýšenia rozpočtu rezortu ministerstva obrany na 2 % HDP.

    Začínam týmto uznesením preto, že pozornosti výboru táto problematika neušla a že sa ňou zaoberá. Dovoľte mi však tento bod využiť aj na to, aby som teda celkovo informoval o stave v rezorte obrany, aj keby tá ústna správa mohla byť oveľa vyčerpávajúcejšia, sústredím sa iba na niektoré základné problémy a stavy.

    Programové ciele vlády týkajúce sa ministerstva obrany boli definované v materiáli Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 1999 až 2002.

    V rámci realizácie programových cieľov rezort plní úlohy vo viacerých hlavných oblastiach. V príprave na získanie plnohodnotného členstva v aliancii participoval s ministerstvom zahraničných vecí na príprave národného programu prípravy. Na základe skúseností troch členov aliancie sme presadzovali kvalitatívny posun v dosahovaní cieľov interoperability. Slovenská republiky sa prihlásila k 29 cieľom a k 6 dočasným partnerským cieľom. Tieto sú rozpracované na podmienky armády. Na ich dynamickejšie plnenie by bolo treba vyčleniť viac prostriedkov, ktoré rezortu chýbajú.

    V nadväznosti na realizáciu rozšíreného Partnerstva za mier po washingtonskom samite intenzívnejšie rozvíjame kontakty s výbormi, agentúrami, veliteľstvami aliancie. V rámci dvojstrannej spolupráce sme rozvíjali najintenzívnejšie vzťahy s USA, Veľkou Britániou, Nemeckom, Holandskom a Francúzskom. Na podporu zvýšenia úrovne jazykovej pripravenosti sme k 1. júlu desaťnásobne zvýšili počet učiteľov jazykových kurzov. Armáda Slovenskej republiky v operácii UNDOF na Golanských výšinách zvýšila v máji 1999 svoju účasť z 30 na 93 príslušníkov. Do operácie KFOR sme vyslali 40-člennú jednotku. Začali sme prvú etapu reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vypracovali sme Koncepciu reformy rezortu ministerstva obrany do roku 2002 s výhľadom do roku 2010, ktorá bola schválená Radou obrany štátu, ako aj vládou Slovenskej republiky. Už k 1. marcu sme vykonali reorganizáciu ministerstva obrany, pričom počet zamestnancov sa znížil o 10 %.

    Materiál o koncepcii reformy rezortu ministerstva obrany ste, vážené dámy, vážení páni, dostali vo verzii, ktorá je určená pre verejnosť. Domnievam sa, že tam je jednak obsiahnutá pomerne solídne otázka súčasného stavu v rezorte ministerstva obrany, ako sú tam vymedzené aj základné podmienky a limity reformy rezortu. Je tam vyjadrený strategický zámer a ciele, ako aj postup plnenia uvedených cieľov.

    Zo všetkých údajov, ktoré sú tam uvedené, chcel by som aj ja upozorniť na to, že do konca tohto roku počet vojakov v armáde má klesnúť na 35 tisíc a do konca roku 2002 na 30 tisíc. Naplní sa tak úloha, ktorá bola formulovaná viacerými ministrami, či Slovensko potrebuje malú, ale efektívnu, dobre vycvičenú a vyzbrojenú armádu. To, aby sa stalo skutočnosťou, prirodzene, závisí aj od zdrojov, ktoré máme k dispozícii.

    Chcel by som zároveň Národnú radu informovať o tom, že po viac ako 30 rôznych akciách, či to už boli vnútrorezortné semináre, či to boli medzinárodné semináre, či to boli zasadania riadnych kolégií a mimoriadnych kolégií, ale aj po diskusiách vo výbore Národnej rady sme dospeli k tomu, že v podstate dnes sú určené základné sekcie integrovaného ministerstva, ako aj základné štáby Generálneho štábu v rámci integrovaného ministerstva. Tento výsledok je záležitosťou konsenzu autorít, ktoré pôsobia v doterajších dvoch subjektoch ministerstva obrany aj v Generálneho štábu. Do konca týždňa budú určení zodpovední ľudia, ktorí budú ďalej organizovať tieto zmeny na nižšej úrovni. Venujeme tejto otázke veľkú pozornosť aj vzhľadom na jej sociálne súvislosti, ktoré prináša.

    Poviem otvorene, že bol by som veľmi rád, keby som bol mohol nastúpiť do reformy už možno v treťom roku jej existencie, ak by bol býval pripravený a najmä schválený príslušný dokument v minulom volebnom období, ktorý bol vypracovaný, ale, žiaľ, neboli k nemu prijaté realizačné závery.

    Je vyriešená otázka kompetencií medzi politickou obranou a vojenskou odborovou zložkou integrovaného ministerstva obrany. Táto otázka bola vyriešená už 17. augusta 1999, potom bolo o tom ešte veľa diskusii a prišli definitívne závery. Táto otázka nie je dnes problémom. Pred nami je ešte otázka riešiť rozdelenie kompetencií pre veliteľstvo pozemných síl, veliteľstvo vzdušných síl a celkovo posúdiť celkový charakter reformy a predovšetkým stanoviť jednotlivé kroky a tempá, akými sa budú veci realizovať. Prirodzene, chceme sa vyhnúť tomu, aby mala reforma nejakú dramatickú podobu, chceme ju práve rozfázovať, počíta sa teda s tým, že je to reforma, ktorá by mala prebiehať viac rokov s tým, že má stanovené aj konkrétne kroky už pre samotný rok 2000. Je to dôležité preto, že ak berieme vážne cieľ v programovom vládnom vyhlásení, pripraviť sa dokonale na získanie plnohodnotného členstva v aliancií, tak máme na prípravu v podstate jeden až jeden a pol roka podľa toho, ako sa uskutoční budúci samit.

    Chcel by som zdôrazniť, že aj keď sa hovorí o finančných zdrojoch, považujem za potrebné hovoriť na prvom mieste o funkčných štruktúrach a obranyschopnosti Armády Slovenskej republiky a až v druhom slede je otázka, či tieto štruktúry budú pripravené na alianciu. Myslím si, že takto treba stavať problém, aj keď budeme diskutovať a sporiť sa o problémoch finančného zabezpečenia, túto otázku treba vždy stavať tak, že na prvom mieste je to, aby rezort, aby armáda plnila to, čo jej ukladá Ústava Slovenskej republiky a jednotlivé zákony, a až potom môžeme hovoriť o kvalite v súvislosti s alianciou.

    Keďže v tomto rezorte pôsobili aj viacerí poslanci, súčasní poslanci Národnej rady, predpokladám, že aj diskusia k týmto problémom môže mať skutočne objektívny charakter z cieľom hľadať spoločné riešenia.

    Máme vypracovaný harmonogram na spracovanie všetkých organizačných štruktúr, tabuliek mierových počtov, je to rozfázované na viacero krokov a v podstate sa podľa tohto harmonogramu ide, aj keď, prirodzene, podľa toho, ako sa darí riešiť niektoré ciele, je možné v niečom postupovať rýchlejšie, v niečom menej. Chceme, aby všetky koncepčné otázky boli definitívne vyriešené do konca októbra tohto roku.

    Vítam aj to, že pri prerokúvaní návrhu reformy bola vo vláde prijatá úloha, aby ministerstvo obrany spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí pripravili istý program pre tých, ktorí budú uvoľnení, a tento program má aj svoj stanovený termín. Vítam to preto, že chceme, aby reforma sa uskutočnila aj vzhľadom na potrebné riešenia niektorých sociálnych súvislostí, čo sa týka už príslušných vekových vrstiev ľudí, ktorí budú odchádzať, alebo čo sa týka aj možnosti nájsť im nové uplatnenie.

    Vzhľadom na to, že nedošlo k medziročnému navŕšeniu rozpočtu o 0,1 % HDP, nemohli sme vyčleniť potrebné prostriedky na modernizáciu výzbroje a techniky. To je veľmi dôležité, pretože ak chceme ísť do aliancie, tak v rozpočte by na modernizáciu a investície malo byť minimálne 25 %. Doterajší rozpočet, jeho štruktúra zabezpečuje iba chod tohto rezortu, ale prakticky sa už viac rokov neuvoľňujú zdroje, ktoré sú potrebné na isté modernizačné línie. To má dosah aj na možnosti obranného priemyslu. A ak sa nevyčleňujú na to prostriedky, tak aj ten obranný priemysel, ktorý je potrebný a funkčný, sa dostáva do problémov, dochádza v podstate k jeho postupnému rozpadu, čo podľa nášho názoru bude mať a malo by veľmi závažné dôsledky aj na obranyschopnosť štátu, ako aj na schopnosť produkovať výrobky, ktoré majú svoje uplatnenie aj ako exportný produkt. Chcel by som zároveň upozorniť, že ak hovoríme o zdrojoch, tak práve takéto zdroje rezort obrany vracia naspäť do výroby, čo umožňuje istý, umožní to rast zamestnanosti, a teda ušetrí aj na rôznych sociálnych výdavkoch, ktoré idú z rôznych fondov a ktoré dosahujú už neúnosnú výšku z hľadiska stability aj hospodárenia s týmito zdrojmi.

    Nemohli sme zlepšiť sociálne a materiálne podmienky života vojakov základnej vojenskej služby, profesionálnych vojakov. Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť, že by sme mali rešpektovať, že armáda patrí skutočne k inštitúciám, ktoré majú veľkú autoritu, aj čo sa týka verejnej mienky, a teda je potrebné rešpektovať úlohu a poslanie armády, aj čo sa týka sociálnych podmienok a sociálnej politiky voči ľuďom, ktorí v tomto rezorte a v tejto inštitúcii pracujú. Vypracovali sme síce koncepciu bytovej politiky v rezorte do roku 2002 s výhľadom do roku 2005, no kvôli nedostatku financií sme v podstate mohli riešiť len havarijné stavy objektov.

    V oblasti zabezpečenia vojenského výcviku vzhľadom na pridelený objem financií sme nemohli zvýšiť jeho intenzitu, ba naopak po krokoch, ktoré obsahovalo viazanie našich rozpočtových prostriedkov, bolo potrebné a nevyhnutné prikročiť k obmedzeniu výcviku a jeho zastaveniu. Tým, prirodzene, armáda neplní svoje základné poslanie, ak necvičí, ak sa nezdokonaľuje vo svojich bojových schopnostiach. Tendencia je, bohužiaľ, skôr opačná a je to opäť tendencia, kde už viacero rokov je takých, že je síce úsilie udržať to aspoň na rovnakej úrovni, napokon sa to v dôsledku zásahov ministerstva financií nedarí.

    Vzhľadom na maximálne šetrenie sme sa okrem interných nariadení zamerali na prísnu kontrolu efektívneho využívania prostriedkov a posilnili sme úlohy inšpekcie ministerstva obrany. Treba však povedať, že aj programy hospodárnosti prinášajú síce zopár miliónov, ale rozhodne vzhľadom na rozpočet nie sú to také prostriedky, ktoré by tvorili nejakú väčšiu závažnú sumu. Podľa môjho názoru sa viaceré veci v oblasti hospodárenia zlepšia tým, že dôjde k integrovanému ministerstvu, a teda prekonaniu duplicitných štruktúr, ktoré boli na ministerstve a na Generálnom štábe. Nechcem rozoberať niektoré veci, ale je celý rad prípadov, kde v dôsledku nedisciplinovanosti a porušovania kompetencií došlo k veľkým finančným záväzkom ministerstva obrany, a to dokonca aj v prípadoch, že boli popodpisované zmluvy a realizované bez toho, aby boli rozpočtovo kryté. Preto chceme pokračovať aj v budovaní systému ekonomických informácií, ktorý by jednoducho zabránil takéto konanie, kde v dôsledku nezodpovednosti jednotlivcov dochádza k vážnym problémom potom, čo sa týka celkovej finančnej stability v rezorte obrany.

    Veľmi dôležitú súčasť tvorí - prirodzene, ako v každom období - aj legislatívna práca. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 malo ministerstvo obrany vypracovať a predložiť osem legislatívnych noriem. Splnili sme päť, a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 3/1993 Z. z. o zriadení armády v znení neskorších predpisov, návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov v roku 1999, kde konečne došlo k valorizácii týchto výsluhových dôchodkov, a teda prekonal sa hendikep tých občanov, bývalých vojakov, ktorí dostávali výsluhové dôchodky. Takisto sa podarila zmena na doplnenie zákona číslo 114 o sociálnom zabezpečení vojakov. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 380 o peňažných náležitostiach vojakov. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe, bol pripravený a predložený do Legislatívnej rady, ale po diskusii sme sa rozhodli, že taká rozsiahla novela nemusí byť najlepšou konštrukciou, a preto sme po diskusii s Legislatívnou radou dospeli k tomu, že v prvom štvrťroku bude predložený nový návrh zákona o civilnej službe. Takisto bol vypracovaný legislatívny zámer ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v Legislatívnej rade aj vo vláde.

    Chceme zároveň využiť možnosť, že sa pracovná skupina dostala pri novelizácii ústavy už do takej podoby, že máme k dispozícii prvý návrh, ktorý obsahuje aj riešenie istej deľby kompetencií pri organizovaní obrany na ústavnej úrovni, čo je veľmi žiaduce vzhľadom na to, že v doterajšej existencii či už Slovenskej národnej rady, alebo Národnej rady ako inštitúcie samostatnej Slovenskej republiky nedošlo nikdy k takej zhode, aby bola k dispozícii ústavná väčšina na zavedenie takýchto noriem alebo v ústavnom zákone, alebo v ústave. Čiže vítame túto možnosť s tým, že pokračujeme na tvorbe ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky, ak by sa podarilo prijať práve túto časť v rámci novelizácie ústavy, tak potom by sme mohli ustúpiť od kvality zákona ako ústavného, ak to bude žiaduce, a potom by to mohol byť obyčajný zákon, ktorý by dopĺňal tie časti ústavných riešení a ústavných základov, ktoré budú obsiahnuté v novele Ústavy Slovenskej republiky.

    Nad plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370 o vojenskej službe. Prijaté právne normy spresnili a skvalitnili viaceré ustanovenia zákonov a napomohli tak ich jednoznačnejšej aplikácii v praxi. Zároveň si dovolím upozorniť, že ak má rezort prechádzať zmenami, ocitá sa v istej problémovej situácii, čo sa týka zákonov, a vychádzame z toho, že zákony spravidla fixujú stavy existujúce, ale musíme rešpektovať aj to, že niektoré zákony musia otvárať kroky, ktoré chceme urobiť v rámci reformy. To sa týka aj novely číslo 3/1993 Z. z., ktorá je na podpis u pána prezidenta.

    Za hodnotené obdobie minulého roku vyplynulo pre ministerstvo obrany z plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 1999 šestnásť úloh. Plnenie odborných úloh bolo zároveň podmienené prerokovaním a následným schválením Radou obrany štátu. Tento postup sa priamo dotýkal predovšetkým návrhu koncepcie vojenskej reformy, schválenia početného stavu Armády Slovenskej republiky a správy o plnení záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia, budovania dôvery a bezpečnosti vrátane tendencií ďalšieho vývoja. Z dôvodu vykonávania reorganizácie a reformy armády ministerstvo obrany požiadalo o odloženie niektorých odborných úloh, ktorých plnenie závisí od skončenia prebiehajúcej reorganizácie a reformy rezortu. V dôsledku zložitej ekonomickej situácie bola rezortu obrany zrušená úloha - návrh novozačínajúcich úloh technického rozvoja v roku 1999, kde si priamo uvedomujeme veľmi negatívne súvislosti do budúcnosti. Na takéto úlohy by sa mali vždy nájsť peniaze. Žiaľ, sa to nepodarilo.

    Napriek zložitým podmienkam, v ktorých sa rezort obrany nachádza, možno konštatovať, že ministerstvo obrany úlohy stanovené plánom práce plnilo a darí sa ich priebežne realizovať.

    Od nástupu súčasnej vlády sa ministerstvo obrany podieľalo na spracovaní prerokovania o uzavretí dohody medzi Výkonným výborom Odborového zväzu civilných zamestnancov armády a ministerstvom obrany. Uzatvorenie tejto dohody, ktorá platí do konca roku 2000, bolo prijaté s obojstranným uspokojením. Chceme naďalej riešiť spolu aj so zástupcami Odborového zväzu civilných zamestnancov aj otázky priebehu reformy a riešenie následkov, ktoré z tejto reformy vyplynú. Tomu bolo venované aj moje posledné stretnutie so zástupcami Odborového zväzu civilných zamestnancov armády.

    Vedenie ministerstva sa počas svojho pôsobenia muselo vysporiadať s vyhlásením štrajkovej pohotovosti v štátnom podniku Letecké opravovne Banská Bystrica, kde je ministerstvo obrany zriaďovateľom tohto štátneho podniku. Príčinou vyhlásenia štrajkovej pohotovosti bolo nezaplatenie za časť vykonaných opráv v prospech Generálneho štábu a nedostatok armádnych objednávok. Pri tomto prípade by som chcel povedať, že práve zásahy do rozpočtu často znamenajú nedostatok finančných zdrojov, ktoré nemôžu byť potom použité práve na pokrytie tých zmlúv, alebo na zaplatenie tých prác, ktoré uskutočnili štátne podniky, ktorých zriaďovateľ je ministerstvo obrany. V tomto prípade dôjde k uvoľneniu asi 10 mil. korún za práce, ktoré Letecké opravovne Banská Bystrica už robili, s tým, že z príjmov, ktoré rezort má nad plánovaných 100 mil., a k tomu sme sa dopracovali vlastne na jeseň, že tieto zdroje, ktoré budú zo zhodnocovania či už nehnuteľného majetku, alebo vyradených zbraňových systémov, sa použijú práve na tie horiace problémy, na ktoré zdroje nie sú.

    Uvedomujeme si, že toto zhodnocovanie a zdroje na zhodnocovanie by malo viesť k tomu, aby boli investované práve do modernizácie. Žiaľ, sme v takej situácii, že musíme hasiť to, čo horí. Vôbec otázku modernizácie zrejme treba prerokovať aj na úrovni vlády, to nie je len problém rezortný. Vo viacerých armádach v iných krajinách sa to rieši cez vládne rozvojové programy, ktoré smerujú do rezortu obrany. Viaceré problémy vznikajú, prirodzene, aj tam, ak máme záväzky, a potom nie sme schopní ani my ako štátna inštitúcia platiť svoje záväzky dokonca za vykonané práce, ktoré boli odvedené, alebo nie sme schopní dodržiavať zmluvy, ktoré boli podpísané či už v rámci rozpočtu, alebo niektoré aj bez rozpočtového krytia. Takáto situácia sa opakuje už viac rokov v rezorte a treba s ňou definitívne skoncovať aj vzhľadom na garancie, ktoré armáda musí dávať jednotlivým firmám, pretože ak štát už neplatí, tak skutočne to nie je dobrý stav.

    Profesionálni vojaci nie sú organizovaní v profesijnej organizácii odborového typu, ministerstvo obrany korektne spolupracuje so spoločenskými a záujmovými organizáciami vojakov, ktoré majú k ministrovi vždy otvorené dvere, závisí od nich, ako túto možnosť využívajú.

    Rezort obrany si buduje ústretové vzťahy s médiami od vzniku Armády Slovenskej republiky, pričom základy tejto spolupráce vznikli na Veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne už v roku 1990. Počas posledného roku sa tieto vzťahy rozvíjali a možno ich vo všeobecnosti charakterizovať ako korektné a obojstranne partnerské. V konečnom dôsledku aj takáto mediálna politika ministerstva má vplyvy na verejnú mienku. Vychádzame z toho, že priaznivé čísla, ktoré hovoria o dôveryhodnosti niektorých inštitúcií, vychádzajú zo základného prístupu občanov Slovenskej republiky k existencii armády, kde armádu považujú za dôležitú inštitúciu a inštitúciu, v ktorej aj napriek viacerým problémom, možno aj kauzám nakoniec nedošlo až k takým problémom, ktoré by znevážili jej základné poslanie, ktoré plní. Verejnosť vníma rezort obrany, armádu ako užitočnú a pre štát mimoriadne potrebnú inštitúciu. V skutočnosti možno sumarizovať, že dôveryhodnosť armády a jej obraz v médiách i vo verejnosti môže najviac ohroziť práve pripravovaný nízky rozpočet pre rezort obrany na budúci rok.

    V rezorte obrany vzhľadom na integračné záujmy a tendencie sa rozvíja novým tempom aj úroveň jazykovej spôsobilosti. Prijali sme stratégiu urýchlenia jazykovej prípravy v rezorte obrany, kde chceme riešiť cudzojazyčné vzdelávanie všetkých súčastí ministerstva obrany tak, aby sme dosiahli dostatočnú úroveň na vstup do aliancie do konca roku 2000 alebo v roku 2002, podľa toho, ako sa usporiadajú veci v samotnej aliancii.

    V oblasti vojenského školstva úroveň prípravy profesionálnych vojakov vyžaduje nové prístupy vo vzťahu k reforme armády. Koncepcia reformy vojenského školstva a vzdelávania v rezorte ministerstva obrany rieši v strednodobom výhľade zmeny v príprave profesionálnych vojakov do roku 2002 tak, aby sa spĺňali požiadavky súvisiace s potrebou našej prípravy vstupu do aliancie.

    Hlavným problémom sociálnej politiky v rezorte ministerstva obrany je stabilizácia dôvery k právnym normám, ktoré upravujú oblasť sociálnej politiky. V dôsledku ekonomických problémov Slovenskej republiky sa v súvislosti s prerokúvaním nových právnych úprav opakujú vlny obáv o udržanie dosiahnutých sociálnych istôt profesionálnych vojakov. Sú to konkrétne obavy o odchodné a o výsluhové dôchodky. Následkom tejto nedôvery sa zvyšuje odchodovosť zo služobného pomeru. Tento jav by mohol veľmi negatívne ovplyvňovať personálnu výstavbu ozbrojených síl, ak by sa čo len v jednom prípade obavy profesionálnych vojakov potvrdili.

    Chcel by som aj tu na pôde Národnej rady, vychádzajúc zo súčasného stavu v armáde, zdôrazniť, že považujem za nevyhnutné, aby vláda aj parlament rešpektovali doterajší obsah príslušných zákonov týkajúcich sa sociálnych záležitostí, ako aj peňažných náležitostí profesionálnych vojakov. Myslím si, že aj tam dochádza k poklesu reálnych príjmov, a preto to, čo je v doterajších zákonoch fixované, treba brať ako potrebné bez toho, aby sa uvažovalo o nejakom znižovaní. Aj keď sa na ministerstve práce a sociálnych vecí či na ministerstve financií často zaoberajú týmito otázkami a tieto názory už prenikajú aj do verejnosti v rôznej podobe, chcel by som upozorniť Národnú radu, že je v najvyššom záujme poslania Armády Slovenskej republiky, aby ani vláda, ani Národná rada nesiahali na to, čo je obsiahnuté v doterajších zákonoch upravujúcich sociálne súvislosti a peňažné súvislosti profesionálnych vojakov, ako aj občanov, ktorí poberajú výsluhové dôchodky. Aj napriek podpísaným dohodám medzi ministerstvom obrany a ministerstvom školstva sa nám doteraz nepodarilo doriešiť prípravu profesionálnych vojakov na civilných školách v tých odboroch, ktoré nie je ekonomické rozvíjať na vojenských vysokých školách. Ide o lekárov, právnikov, psychológov a žurnalistov.

    Vážená Národná rada,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som končiť práve problematikou, od ktorej smeroval aj ten podnet, aby dnes v Národnej rade bol založený, aby bol tu bod programu, ktorý bude hovoriť o súčasnej situácii v rezorte armády a celkovo v rezorte. Mohol by som uviesť tu veľa čísel, v akom sme stave. Dovolím si však upozorniť iba na to, že návrh rozpočtu na rok 2000 doslova ohrozuje život armády. Je nie celkom normálne a prirodzené, ak sa predpokladá rast HDP o 100 mld. v priebehu roku 2000 a v skutočnosti sa potom dáva v rozpočte nominálne o 1,2 mld. menej rezortu obrany, pričom má splniť vlastne počas jedného roka, možno jeden a pol roka takú závažnú kvalitatívnu zmenu, akou je príprava na členstvo v aliancii.

    Opäť by som chcel zdôrazniť, že chápem tieto zdroje ako zdroje potrebné na to, aby rezort obrany, Armáda Slovenskej republiky plnila svoje ústavne stanovené povinnosti a aby plnila to, čo jej ukladajú zákony. Ministerstvo obrany sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 2000 ocitlo pred riešením zložitej dilemy vyplývajúcej zo základných politických determinantov tvorby štátneho rozpočtu. Na jednej strane sú to medzinárodnopolitické ambície Slovenskej republiky o vstup do medzinárodných bezpečnostných štruktúr, v rámci ktorých sa vláda Slovenskej republiky zaviazala či už programovým vládnym vyhlásením, alebo medzinárodnými dohodami k plneniu konkrétnych úloh v konkrétnych termínoch. Na strane druhej je to zložitá hospodárska situácia Slovenskej republiky, ktorej výsledkom je nielen pokračovanie, ale z hľadiska rezortu ministerstva obrany výrazné zosilnenie reštrikčnej politiky v oblasti rozpočtových výdavkov, ktoré sa prejavilo už v závere roka 1998 znížením rozpočtových výdavkov o 700 mil. Sk. Išlo pritom o výrazne najvyššie zníženie zo všetkých rozpočtových kapitol okrem štátneho dlhu. V roku 1999 bol realizovaný prvý medziročný pokles nominálnej výšky schválených rozpočtových výdavkov rezortu od roku 1993 o 175 miliónov a na rok 2000 je navrhovaný pokles až o 1,2 mld. oproti schváleným výdavkom na rok 1999.

    Ministerstvo obrany si uvedomuje zložitosť hospodárskej situácie, v ktorej sa v súčasnosti Slovenská republika nachádza, a má eminentný záujem na hľadaní vnútorných rezerv a zdrojov, a to aj znížením obranných štruktúr mierovej i rozvinovanej armády. Dôkazom toho je pripravovaná reforma rezortu ministerstva obrany, ktorej koncepcia bola už vo vláde schválená. Realizácia reformy je však zložitý proces, ktorý musí zohľadňovať integračné snahy Slovenska o vstup do aliancie a zároveň pri nej nesmie dôjsť k narušeniu obranyschopnosti štátu. Schválením výdavkov vo výške navrhovanej ministerstvom financií sa dostane rezort ministerstva obrany do patovej situácie. Nebude schopný zabezpečiť ani základnú prevádzku útvarov a zariadení a nebude môcť ani prijímať racionalizačné opatrenia na zefektívnenie vynakladania zdrojov, ohrozená bude aj realizácia reformy.

    Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že už výška schválených výdavkov na rok 1999 nezabezpečuje základné prevádzkové potreby a základný výcvik vojsk, vypracovalo ministerstvo obrany návrh rozpočtu v dvoch variantoch. Prvý variant rešpektuje limity a ukazovatele stanovené ministerstvom financií. Pre rezort ministerstva obrany je však neprijateľný z týchto dôvodov: Takýto rozpočet by spôsobil úplné zastavenie výcviku vojsk, ktoré v posledných dvoch rokov boli realizované iba na úrovni malých taktických jednotiek a necvičených záloh, bude naďalej pokračovať pokles pripravenosti osôb predurčených pre rozvinovanú armádu. Výcvik záloh neprebieha už od roku 1993. Takýto návrh rozpočtu determinuje zníženie skutočného počtu osôb o 1 240 občianskych zamestnancov v pracovnom pomere a o 670 profesionálnych vojakov v služobnom pomere. Pri zohľadnení skutočnosti, že v roku 2000 končí štúdium na vojenských stredných a vysokých školách 700 nových profesionálnych vojakov, sa počet profesionálnych vojakov, prepustených profesionálnych vojakov úmerne musí zvýšiť na viac ako 1 000 ľudí.

    Okrem toho zníženie výdavkov na platy a služobné príjmy na rok 2000 cestou zníženia počtu zamestnancov budú znamenať nárast výdavkov na odstupné zamestnancov v pracovnom pomere hradenom zo štátneho rozpočtu a nárast výdavkov na zabezpečenie výsluhových dôchodkov. Neumožní to realizovať úlohy a aktivity spojené s integráciou do NATO, nebude zabezpečené plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády a Rady obrany štátu. Nebude zabezpečené financovanie aktivít v rámci nasadenia mierových síl a monitorovacích misií. Nebude možné zavádzanie nových informačných technológií a výstavby informačných systémov, pričom napríklad systém velenia je jednou z podmienok na vstup do aliancie. Nebudú v plnom rozsahu zabezpečené základné prevádzkové potreby útvarov a zariadení rezortu. Vzniká riziko možného nevysporiadania pozemkov vo vojenskom obvode Javorina do roku 2012 vo vlastníctve štátu. A napokon nevytvoria sa reálne podmienky na udržanie bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky na úrovni minulých rokov a naďalej bude pokračovať a prehlbovať sa klesajúci trend v mierovom zabezpečení života vojsk a úrovni materiálno-technického zabezpečenia.

    Druhý variant, ktorý sme vypracovali, je v súlade s programovým vládnym vyhlásením a vychádza z toho, že rezort obrany by mal dostať 2 % z HDP plánovaného na rok 2000. Takýto návrh zabezpečí realizáciu aktivizačného programu členstva v aliancii vrátane plnenia cieľov interoperability vyplývajúcich z parku. Zabezpečí plnenie úloh stanovených vládou Slovenskej republiky a Radou obrany štátu úmerne disponibilným finančným zdrojom, zabezpečí plnenie úloh spojených s realizáciou reformy rezortu ministerstva obrany, zabezpečenie výcviku vojsk, zabezpečí bežnú investičnú činnosť a rutinnú a štandardnú údržbu pri odstraňovaní najdôležitejších havarijných stavov. Na opravy a údržbu rozhodujúcich druhov zbrane, zbraňových systémov a techniky predovšetkým vo vojenských opravárenských podnikoch a opravovniach bude takisto aspoň viac, ako to bolo po iné roky.

    Vážená Národná rada,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    na záver môjho úvodného vystúpenia k problematike stavu rezortu ministerstva obrany chcel by som zdôrazniť, že Národná rada má nezastupiteľné miesto v rozhodovaní aj o vytváraní dostatočných finančných zdrojov potrebných pre Armádu Slovenskej republiky na to, aby plnila svoje poslanie a úlohy, ktoré jej určuje Ústava Slovenskej republiky a príslušné zákony týkajúce sa obrany našej vlasti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť poveril poslanca Jána Siteka, aby bol spravodajcom k tomuto bodu.

    Dávam mu slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    chcem na úvod oceniť tú skutočnosť, že jednak koalícia, ako aj opozícia podporila môj návrh, aby sa Národná rada oboznámila s reálnym stavom Armády Slovenskej republiky a vôbec so situáciou v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Keďže sa prihlásim do diskusie, tak prednesiem len návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh znie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene riešila vzniknutú situáciu v rezorte obrany."

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Andrejčák.

  • Hlasy v sále.

  • Až teraz som otvoril rozpravu. Prvý sa písomne prihlásil pán poslanec Andrejčák, čiže v súlade s rokovacím poriadkom vystupuje ako prvý. Potom, nech sa páči, môžete vystúpiť s faktickou poznámkou alebo ústne sa prihlásiť do diskusie.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    osobitosťou Slovenskej republiky je vzťah k vlastnej obrane aj k vlastným ozbrojeným silám. Dalo by sa to charakterizovať, že je veľmi veľký rozdiel medzi stanoviskom obyvateľstva a stanoviskom politickej špičky. Ak obyvateľstvo Slovenska vidí v armáde, v ozbrojených silách autoritu a dáva to v prieskumoch verejnej mienky najavo, politici sa správajú diametrálne inak. Často mám dojem, že niektorí naši politici sú na pozícii, že o armáde všetko vedia, aj keď nečítali ani vojenské noviny, že všetko môžu a tak sa správajú. Tvrdo zasahujú hlavne do riadenia armády a do rozpočtu, vrátane ministerstva financií. To už aj ja som s niektorými z nich bojoval. Ale všetci spoločne tolerujú prepad armády, znižovanie obranyschopnosti.

    Aj dnes pán minister na záver povedal toľko vzletných rečí, čo všetko nebude, len on ďalej bude ministrom. Tým, bohužiaľ, spochybnil svoje vystúpenie, pretože časť tohto vystúpenia bola naozaj veľmi závažná. Dnes je armáda takmer nebojaschopná a má vysokú dôveru obyvateľstva, pretože obyvateľstvo nevie pravdu. Samozrejme, že nemali sme záujem hovoriť všetko, aby sme nestrašili ľudí, ale miera vzťahu politikov k vytváraniu podmienok na obranu štátu sa posunula do horšej polohy, ešte než bola. Dokonca sa ide znižovať rozpočet a nešťastný je človek, ktorý je vo funkcii ministra, nešťastní sú vojaci, ktorí to majú robiť, a zvlášť nešťastní sú dvakrát, keď to ešte zlým spôsobom prezentujú.

    A, bohužiaľ, musím hodnotiť, že pán minister ma dnes nepresvedčil. Ja mám predstavu a som presvedčený, že je málo finančných prostriedkov, ale ja som len jeden zo 150 a tu je treba väčšinu hlasov. Veľa poslancov bude vnútorne presvedčených na základe poznania stavu, že treba do iného rezortu veľmi dôležité finančné prostriedky, a má sa rozhodnúť na základe argumentov vyrieknutých inými, že sa ich vzdá a bude hlasovať pre armádu.

    Bohužiaľ, vystúpenie, ktoré sme počuli, pochybujem, že by jediného poslanca presvedčilo, že má hlasovať za 5 alebo 10 miliónov zo svojho rezortu a pridať armáde. Budem o tom o chvíľu hovoriť viac. Že je armáda nebojaschopná, sme počuli. Dokonca pred voľbami dnešný pán poslanec Tuchyňa ako náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky jasne povedal v tej rétorike proti HZDS, kedy armáda sa stane nebojaschopná a že odíde. A tých rečí by som mohol spomínať viacej. Je nebojaschopná vyhláseniami politikov a vojakov dvadsaťkrát, ale, bohužiaľ, všetko to boli len vyhlásenia. Našťastie vojakom priamo vo výkone služby tak veľmi nepoškodili. Ľudia nechceli veriť týmto politickým prekáračkám a naďalej dávali slovo vojakom.

    Bohužiaľ, na stave bojaschopnosti sa podieľa aj Národná rada. Na minulom pléne sme hlasovali a urobili sme zákon, ktorý poškodil velenie armády. Tým, že zákonom je stanovené, že 1. 1. 2000 v Trenčíne musí byť veliteľstvo pozemného vojska a na ministerstve ani Generálnom štábe nikto nevie, čo to bude a ako to bude, sme vytvorili zákonnú normu, že to tam musí byť. Sú schopní tam dať dohromady ľudí. Z Generálneho štábu ich zobrať a prestane všetko fungovať. No ale našťastie nás nenapadol žiadny zo susedov, tak to prežijeme, ale história nás za to bude veľmi tvrdo súdiť.

    Naozaj na ministerstve a Generálnom štábe nevedia, a pán minister to dnes potvrdil, že do konca týždňa vyberú ľudí, alebo ako to hovoril, že zostáva pred nami vyriešiť kompetencie na veliteľstve pozemného vojska. A potom hovoril, že do konca týždňa budú vymenovaní ľudia, ktorí budú zodpovední za zmeny dole. Áno, taký je stav. Nikto nič ešte nevie. Ale môže nás to bolieť a mňa bolí ten stav v armáde.

    Poďme uvažovať o tom, čo s podmienkami pre armádu. Armáda a obrana je taká oblasť, v ktorej je veľa tajuplného, veľa neznámeho, polovica populácie, najmenej polovica populácie vôbec o tom nič nevie. Pretože s tým, okrem toho, že stretáva ľudí na ulici, neprichádza do styku a má to ovplyvňovať. Od čoho teda závisí tento stav? Od menšej časti našej občianskej spoločnosti, ale hlavne od podmienok, ktoré vytvárame, a tie vytvára štát. Za ten sme zodpovední za celú populáciu. Musíme teda uvažovať, ako toto závisí od organizačnej oblasti a ako od finančnej.

    Z organizačného hľadiska toho veľa neurobíme. Do skončenia volebného obdobia nedôjde k zmenám, resp. do skončenia tejto koalície nebude zmena. SDĽ zostane post ministra, KDH zostane post štátneho tajomníka. Budú sa mať radi, tak ako sa majú doteraz. A ak v minulom volebnom období vtedajší pán poslanec Kanis sa veľmi rád hral na to, aké ťažké rozpory sú na ministerstve obrany medzi ministrom a štátnym tajomníkom, vážení, ja som rád, že nikdy neboli také zlé, ako sú dnes. S tým neurobíme nič. Je to realita. Takým spôsobom slovenská politická scéna realizuje svoje politické ciele.

    A ako je to vo finančnej oblasti? Tu by sme mohli pomôcť ako Národná rada. Treba povedať, že by sme nie mohli pomôcť, ale mali pomôcť. A môžeme? Môžeme pomôcť tomuto rezortu? Ja tvrdím, že áno. Ak bude správne a presvedčivo vysvetlené, ako sa užívajú finančné prostriedky, dôjdete, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k záveru, prečo treba vojakom pomôcť. Nie preto, že nám vyhrážajú, že stratia bojaschopnosť. Letci ju už teraz strácajú. Vážení, už prví letci sú takí, že kvôli nedostatku finančných prostriedkov musia obnovovať výcvik. Už nesmú lietať. A každým dňom budú prichádzať ďalší piloti. Do konca roka stratia schopnosť a právo lietať všetci. Už sa necvičí. Ľudia sa viac starajú o to, ako ohovoriť druhého, než ako sú pripravení. Štáby necvičia. Hádajú sa a navzájom sa podozrievajú. A my potrebujeme argumenty, že do tohto ťažkého stavu (a mohol by ten, kto nemá vzťah k armáde, povedať), že do toho neporiadku, ak to poviem jemne, dávať ďalšie peniaze. Už ste presvedčení o tom?

    Ja som nepočul jediný argument, ktorý by minister tu vyriekol alebo nám písomne predložil, vážení, tu máte sumu, ktorú bez zmeny zákona musím vyčleniť. Len kvôli tomu, že niektorí odborníci to nechcú robiť. Ono sa potom dobre bačuje v presúvaní finančných prostriedkov v rámci kapitol ministra a jeho podriadených. Chcete spravodlivo alebo chcete mať čisté svedomie, až budete brať školám, vysokým školám, stredným školám, učiteľom, lekárom a neviem komu všetko, peniaze na armádu? Chcete mať čisté svedomie? Tak trvajme na tom, nech nám presne povedia: Toto môžete, páni poslanci, zmeniť, môžete dať menej peňazí, ale musíte takýto zákon zmeniť. Ale bez toho musíme mať na to finančné prostriedky. A také normy sú viaceré. Je vyhrážanie sa, že nebudeme plniť zmluvy, vydieraním alebo je to krokom riešenia? Ja som presvedčený, že to nie je riešenie. Zahraničné záväzky musíme splniť, za to je minister zodpovedný, že ich splní. On nemá právo povedať, toto nebudem podľa zmluvy robiť, lebo mám málo peňazí. On toto právo nedostal, tak nech to nespomína. Nech spočíta, na čo presne koľko potrebuje. Ja viem, že sa to ťažko robí. Pán minister je civilný politik, ja sa nedivím, záleží na tom, ako dokáže vyťažiť odborníkov.

    Ale, vážení, politicky nie je rozhodnuté o vyzbrojovaní armády. A to je jeden z problémov. Budeme mať techniku ruského typu alebo amerického alebo západného? Budeme teraz predávať MIG-y 29 Poliakom, ktorým sú dobré, aby sme za dva roky mohli kričať, že MIG-y 21 sú najhoršie, a preto budeme kupovať americké alebo anglické? Tak ako to chce... nebudem hovoriť dopredu. Alebo budeme udržiavať tie, ktoré momentálne máme, ešte 2, 3 alebo 5 rokov, aby sme nemuseli pýtať ďalšie peniaze? Nie je vyriešené vyzbrojovanie, tak aká modernizácia? Budeme modernizovať tie tanky, ktoré ideme vyhodiť z armády? Radšej dajme peniaze do toho, aby sme zachovali ľudí schopných vymýšľať a vyrábať moderné zbrane.

    Prečo to hovorím tak otvorene? Pretože naozaj politické rozhodnutie na to treba. Slovensko to ešte neurobilo. Nie je však ani politicky rozhodnuté o tempe znižovania. Pretože na to ešte vojenské štáby nevypracovali poriadny harmonogram. A preto o akej armáde hovoríme? Pre ktorú je treba 19 mld.? Pre armádu 46-tisícovú alebo 30-tisícovú, alebo 20-tisícovú? Ja som sa to dnes nedozvedel. Nie je pripravený systém nepretržitého velenia. Hovorí sa o tom v takej všeobecnej rovine. Ale skutočnosť je taká, že práve kvôli týmto nerozhodnostiam alebo nerozhodnutým veciam politiky nie je urobený ani kvalifikovaný odhad nákladov. Toto všetko sú náklady, kde sa argumentuje nepresvedčivými podkladmi.

    Dovoľte mi, aby som ešte veľmi krátko povedal, že bez finančných prostriedkov minister bude musieť robiť veľmi tvrdé zásahy do armády. Tie zásahy sa dajú robiť také, že budeme ukracovať podmienky, ktoré vojakom doteraz armáda a štát vytvárali. A nebojme sa ich verejne povedať. Alebo budeme veľmi tvrdým spôsobom obmedzovať počty útvarov a vojakov, a povedzme to otvorene. Alebo budeme vytvárať také podmienky, že síce v skromných podmienkach, ale do uváženého rozhodnutia, ako s armádou v budúcnosti naložiť, vyčleníme finančné prostriedky.

    Zastavenie lietania, zastavenie výcviku, strašenie ľudí a strašenie aj poslancov nepovažujem za východisko, riešenie. Za východisko považujem veľmi tvrdý nátlak na odborníkov, ktorí sú povinní podklady pripraviť politikom. Pripraviť také podklady, ktoré budú pre vás a pre nás všetkých presvedčivé. Ktoré umožnia, aby naozaj každý uvažoval so znalosťou veci a aby na základe toho bolo vybrané najlepšie riešenie. Ja mám obavu a som presvedčený, že rozpočet, ktorý je v návrhu, je katastrofálne malý, ale mám obavu, že sa neurobilo nič pre to, aby nás presvedčili, že je to inak. A jedno vystúpenie nás nepresvedčí a mám obavy z dosahu na vojakov. Nemusí to byť stratou bojaschopnosti, ale ak nebudú použití odborníci z ministerstva, z Generálneho štábu, nebudú použití odborníci z jednej aj druhej vojenskej akadémie a bude to riešiť len úzka skupina, povedal by som, vojenských neodborníkov, dopadne to s našou armádou veľmi zle. Z toho mám väčšie obavy než z tých ohováračiek, ktoré sa kvôli tomuto v poslednom čase spustili.

    Ďakujem.

  • Ďalší je v poradí prihlásený do rozpravy pán poslanec Sitek.

    Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia pani poslankyňa Slavkovská a pani poslankyňa Belohorská.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Andrejčák, ale aj pán minister tu hovoril o nedostatku financií v rezorte obrany. Ja by som sa chcela k tomu vyjadriť z takého laického postoja. Mne je samozrejme jasné, že armáda má nedostatok financií, ale ktorý rezort nemá nedostatok financií? Ja plne súhlasím s tým, čo tu hovoril pán poslanec Andrejčák. Ak je mešec prázdny, tak si treba stanoviť nejaké priority. Ja si myslím, že omnoho väčšou prioritou ako armáda je zdravotníctvo, školstvo a poľnohospodárstvo. Ak nebudeme mať zdravú generáciu, nebudeme mať dobrých vojakov. Ak ich nebude mať kto školiť, tak nebudeme mať ani dobrých dôstojníkov, a keď im nebudeme mať čo dať jesť, tak nám nie je potrebná ani armáda. Ale ja si myslím, že toto je každému známe a že treba sa skôr opýtať aj na to, či v rezorte ministra obrany neexistujú nejaké rezervy. Ja si myslím, že keď sme poslali napríklad vojenskú jednotku do Albánska, kde vôbec nebola potrebná, že na tom sa dalo tiež niečo ušetriť. A tak ako som sa dočítala v médiách, boli vyplatené veľké odmeny pre politrukov. Aj na tom sa dalo niečo ušetriť. No a tiež by ma zaujímal výsledok toho, koľko pán minister od nástupu prepustil vojakov, koľko prijal a koľko sa na tom ušetrilo a či vôbec sa na tom niečo ušetrilo. Takže toto sú tie veci, ktoré snáď predtým, ako sa žiadajú nové peniaze, by sa mali na ministerstve zvážiť a zaoberať sa doplnením financií aj týmto smerom.

    Ďakujem.

  • Pána poslanca Húsku zapisujem do rozpravy, pána poslanca Danka takisto.

    Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som dodať k vystúpeniu pána poslanca Andrejčáka ešte jedno upozornenie pre pána ministra, aby sa zobudil, že už nie je opozičným poslancom, ktorý kritizuje svojho kolegu a ministra, ale už je členom vlády. A ako člen vlády tieto veci a tie plače, ktoré tu mal smerom na neschopnosť bojaschopnosti armády, má hovoriť vo vláde. Má vládu veľmi vážne a dôrazne upozorniť na veci, na ktoré upozorňoval ako opozičný poslanec, že táto vláda má robiť kroky v rámci armády na náš deklarovaný vstup a členstvo v NATO. A napríklad jedna z týchto podmienok je aj výcvik pilotov. Načo sú nám stíhačky, ak vieme, že bežný štandard je 2 000 letových hodín na jednu stíhačku? Načo sú nám piloti, ktorí majú mať nalietané v rámci krajín NATO 180 až 200 letových hodín ročne, ak my nie sme schopní naplniť ani hranicu 50 hodín?

    Pán minister, takže máte upozorniť premiéra tejto vlády, že keď chodí do zahraničia, napríklad rokuje s prezidentom Spojených štátov, má mu povedať, že máme rezort obrany, ktorý nie je schopný byť členským, byť teda členským štátom NATO.

  • Páni poslanci Gajdoš, Ošváth a Tuchyňa, mám považovať vaše prihlášky do rozpravy ústne? Pýtam sa, či sa ešte ďalší páni poslanci hlásia do rozpravy k prerokúvanému bodu programu ústne. Pán poslanec Cuper, chcete sa prihlásiť? Nie. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi spoločný spravodajca pán poslanec Sitek. Po ňom páni poslanci Húska, Danko, Gajdoš, Ošváth a posledný pán poslanec Tuchyňa.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážený pán minister,

    tak ako som už povedal vo svojom vstupe, že cieľom tejto správy je, aby sa Národná rada oboznámila vlastne s reálnym stavom, ako to v skutočnosti vyzerá, začnem od Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    V časti obrana štátu sa píše: "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí medziročný nárast výdavkov štátu na obranu o 0,1 % z HDP." Keď sa pozrieme dozadu, ako vývoj HDP v jednotlivých rokoch na rezort obrany išiel, tak vlastne od roku 1994 išiel v priemere o 2,5 až do 2,1 v roku 1998, potom prišlo to rozhodnutie vlády, že určité finančné prostriedky zaviazala a vlastne aj v roku 1998 klesol rozpočet pod 2 %. Potom sa pýtam, aký je vlastne skutočný stav, to, čo sa deklaruje v programovom vyhlásení vlády, a skutočný stav, v ktorom sa nachádza. Teda treba zmeniť programové vyhlásenie vlády.

    Ďalej vláda v tejto stati hovorí: "Vláda uskutoční reformu ozbrojených síl, postupy v ich modernizácii a vo výstavbe jednotiek schopných autonómneho nasadenia, zefektívni štruktúru veliteľských stupňov ozbrojených síl, vytvorí pozemné a vzdušné sily." Pýtal som sa pána ministra vo výbore pre obranu a bezpečnosť, koľko bude stáť reforma. Uvažuje sa okolo 4 mld. korún, to znamená, keď to v priemere počítate na jednotlivé roky, na štyri roky, tak je to cca na jeden rok 1 mld. korún. Čiže ako sa chce zabezpečiť reforma, keď nie je ani na najzákladnejšie potreby? Čiže znovu treba zmeniť programové vyhlásenie vlády aj v tomto odseku.

    Ďalej sa píše, že "vláda zabezpečí dobudovanie systému demokratickej kontroly ozbrojených síl, zachová ich nadstranícke a politicky neutrálne postavenie". Je to jedna z podmienok, by som povedal, takých závažných podmienok v súvislosti s integračným úsilím Slovenskej republiky. Aké je zabezpečenie demokratickej kontroly ozbrojených síl, keď minister financií cez viazanie finančných prostriedkov v podstate ovláda rezort obrany? Ja si myslím, že jednoznačne rezort obrany má byť vyčlenený z viazania finančných prostriedkov a jedine parlament môže vlastne zmeniť rozpočet na ministerstvo obrany, a to znamená, že Národná rada by zabezpečovala demokratickú kontrolu ozbrojených síl, tak ako je to v iných krajinách.

    Posledný odsek v programovom vyhlásení vlády, citujem: "Vláda zdokonalí systém finančného, zdravotného a sociálneho zabezpečenia vojakov a občianskych zamestnancov, zlepší podmienky života vojakov v základnej službe vrátane zlepšenia bytovej situácie profesionálnych vojakov." Toto sa absolútne rozchádza, ako to hovoril už aj pán minister, čiže vlastne je to naviazané na finančných prostriedkoch, lebo tento odsek je vlastne zlepšenie sociálneho postavenia vojakov, to znamená aj cez legislatívu a vlastne aj cez tie bytové a ostatné otázky súvisiace so sociálnym postavením vojakov.

    Čo sa týka rozpočtu ministerstva obrany, všade sa deklaruje, že Slovenská republika sa usiluje o vstup do NATO. Predseda zahraničného výboru pán Weiss chodí po krajinách a všade sľubuje, kde sa zúčastníme na jednotlivých mierových operáciách, ako je armáda pripravená na vstup do NATO, a reálna situácia je úplne iná.

    V správe, ktorá bola predložená v rezorte obrany, aj keď je to tajná správa, ale nebudem zasahovať do tých vojenských vecí, sa cituje: "Slovenská republika nesplní medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ku ktorým sa zaviazala." To je napísané v správe. To znamená, že je to závažná informácia. A potom nemôžeme chodiť po zahraničí a hovoriť deklaratívne niečo, keď skutočnosť je úplne iná.

    Ministerstvo obrany nie je sociálny ústav. Viete dobre, že tie finančné prostriedky, ktoré dostane, sú prepojené na jednotlivé spoločnosti, to znamená, či už priamo fabriky, alebo iné spoločnosti, ktoré vlastne cez priame a nepriame dane sa znova dostanú do štátneho rozpočtu. Viackrát tu bolo deklarované a bola prijatá aj novela Trestného zákona, podľa ktorej sa má zlepšiť finančná disciplína v štáte, jednotlivé podnikateľské subjekty si majú plniť povinnosti odvodov a predovšetkým v súvislosti aj s vyplácaním miezd. Ja sa pýtam: Ako si to môžu podnikateľské subjekty plniť, keď najväčší neplatič je štát? A vlastne tie záväzky, ktorými sa zaviazal jednotlivým subjektom, či už odvodmi do sociálnych fondov a, samozrejme, uzatvorením zmlúv v súvislosti s dodávaním materiálov a služieb pre Armádu Slovenskej republiky, si neplní. Čiže ako si môže potom niekto plniť povinnosti voči štátu?

    Chcem zvýrazniť tú skutočnosť, že vlastne nie je až taká podmienka, taká prioritná podmienka od NATO, tak ako to včera deklaroval aj poľský minister, že musí to byť nad 2 %.

    Áno, malo by to byť okolo 2 %, ale skutočný stav je taký, aby krivka v súvislosti s rozpočtom ministerstva obrany mala rastový trend tak, aby sa prostriedky zvyšovali podľa možnosti štátu. Ale trend je opačný, ba práve hrozivý, keď z 2,5 %, ktoré boli v roku 1998, aj keď hovorím, že viazaním finančných prostriedkov na konci roka vlastne ten koeficient išiel na 1,9 %, sa uvažuje s rozpočtom cca 1,3, 1,4 % na rok 2000.

    Treba v tomto smere povedať, že základné poslanie armády, to znamená, aby bola bojaschopná, aby zabezpečovala obranu tohto štátu, nie je zabezpečené. Veď sám pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že armáda necvičí. Čiže toto je vážny stav a treba sa tým jednoznačne zaoberať.

    V správe o situácii, ktorá bola predložená do výboru, sa okrem iného cituje, že sa neplatia telefónne služby, neplatia sa poštové služby, neplatia sa faktúry za vodu, za energiu a za základné veci. To znamená, že je to vážny stav, ba povedal by som, je to kritický stav. A dokonca sa tam píše, že sa nevydávajú finančné prostriedky na základné zabezpečenie, to znamená, že sa nevydávajú prostriedky na časť hygienických prostriedkov na osobnú hygienu, pranie bielizne, je obmedzená strihová služba vojakov, to znamená, že sa v armáde nestrihá. A to je, myslím si, základná definícia disciplíny v armáde. Čiže toto je reálny stav armády. A myslím si, že armáda si absolútne nezaslúži od vlády Slovenskej republiky, aby bol takýto stav, lebo má najväčšiu dôveryhodnosť v tomto štáte. Preto by sa žiadalo zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré sú najzákladnejšie pre potrebu žitia Armády Slovenskej republiky.

    Za tento stav je zodpovedný nielen minister, ktorý aj keď deklaroval vo viacerých svojich vystúpeniach, či už v elektronických alebo iných médiách, aj pri jednotlivých rokovaniach, že rozpočet armády zabezpečí tie potreby, ale reálny stav je úplne iný, ale je zodpovedný aj premiér, ako to už povedala pani poslankyňa Belohorská, ako predseda obrany štátu. A, samozrejme, je zodpovedný aj prezident ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Čiže v tomto smere by sa mal každý menovaný zamyslieť a vlastne mala by byť venovaná vyššia, by som povedal, realita skutočnosti v súvislosti s požiadavkami Armády Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády sa schvaľuje na štyri roky a vlastne je to programové vyhlásenie vlády, tak ako som v úvode svojho vystúpenia hovoril, ktoré je absolútne v rozpore so skutočným stavom, navrhujem, aby bolo doplnené uznesenie v bode B: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby upravila programové vyhlásenie vlády v stati Obrana štátu v súvislosti so skutočným a s predpokladaným stavom v nadväznosti na vynakladanie finančných prostriedkov v Armáde Slovenskej republiky."

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Siteka s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážení kolegovia, kolegyne,

    chcem nadviazať na tú myšlienku pána poslanca, ktorý uvádzal, že súčasní členovia vlády chodia, vrátane poslanca Weissa, po zahraničí a presviedčajú, akú snahu má Slovenská republika vstúpiť do NATO. Vážení, vy robíte kamufláž a ja vám to veľmi vážne hovorím, nielen kamufláž, ale aj klamete. Pretože svojimi reálnymi krokmi robíte všetko preto, aby naša armáda nielen bola nefunkčná, ale mala taký charakter, také parametre, že nebude môcť vstúpiť do NATO. Mečiarova vláda nemala také veľké reči, ale dala financie, dala na vybudovanie armády tak, aby mala parametre, ktoré sú približné na vstup do NATO. Všetci experti, ktorí chodili zo zahraničia, sa pozitívne vyjadrovali o našej armáde, jej výcviku, jej bojaschopnosti. Toto nie je jediná kamufláž, ktorú robíte. Takisto chodíte po zahraničí, hovoríte, aký je demokratizmus na Slovensku, ako sa rozvíja demokracia, ako sa rozvíja ekonomika, a tisíce nezamestnaných rozširujú rady a percentá nezamestnanosti na Slovensku. Preboha, nie je to hanba, takto hovoriť inak, ako je realita?! Preto plne sa pripájam k tomu, čo hovorí exminister, ktorý vie, aká bola situácia a aká je.

  • Ako ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska. Po ňom sa pripraví pán poslanec Danko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    bohužiaľ, musím konštatovať, že tento materiál nemáme v rukách dlhšie k dispozícii ako zhruba jednu hodinu, to znamená, mohli sme urobiť iba to, čomu sa hovorí diagonálne čítanie, teda sme si narýchlo veci prečítali. A môžem vám povedať ako človek, ktorý väčšinu svojho aktívneho výskumného života prežil ako systémový analytik, že som dosť skrúšený z tejto koncepcie. Táto koncepcia je nie koncepcia reformy, ale koncepcia riadeného úpadku. Tu je dokonca v podstate riešenie poskytované ako bezradnosť, presnejšie bezradnosť ako princíp.

    Dovoľte mi, aby som sa predovšetkým dotkol niektorých princípov, ktoré si myslím, že je nám potrebné v súvislosti s budovaním ozbrojených síl mladej republiky mať na vedomí. Najprv naše morálne záväzky. Priatelia, fakt, že armáda požíva najväčší stupeň dôvery v slovenskej spoločnosti, je skutočne skoro až prekvapivý s ohľadom na skutočnosti, ktoré sa stále viac a viac objavujú v informáciách, ktoré dostávame. Ale zároveň nás zaväzuje. Je to veľmi priaznivá klíma na to, aby sa vyvíjal aj politický tlak vo vnútri parlamentu, aby sme tento záväzok boli v stave pretaviť do vybudovania obranného systému, samozrejme, na moderné podmienky, na podmienky terajšieho sveta. A v takomto zmysle slova si myslím, že je veľmi potrebné, samozrejme, zobrať do ohľadu, aké sú stupne voľnosti v rozhodovaní, ktoré má takýto malý štát v takom geopolitickom priestore, aký má k dispozícii.

    Treba rovno povedať, že považujem za sporné niektoré výklady, ktoré vyjadrujú určitý druh ideológie, ktorý nie je pravdivý ani vo svete. Napríklad sa uvádza na strane 7, že vo vývoji sa prejavuje tendencia preniesť hlavný dôraz zo zvrchovanosti územia na zvrchovanosť občanov a relativizuje zásadu nezasahovania a tak ďalej. Priatelia, táto tendencia bola vždy, veď aj Brežnevova doktrína bola vždy, že treba relativizovať oprávnenie jednotlivých štátov, či majú, alebo nemajú právo sa chrániť, či má nejaká superveľmoc právo tam intervenovať, alebo nie. Ale jednoducho nie je možné koncepciu reformy zostaviť tak, ako pritakanie takej absurdnosti, že vraj odchádza sa od dôrazu zvrchovanosti územia na zvrchovanosť občanov. To nie je jednoducho pravda. Prosím vás, predstavte si, že by toto uskutočňovali Spojené štáty, že povedia, že odchádzajú od zvrchovanosti územia v ich obranných doktrínach a v ich systémoch obrany. Takže jednoducho neprijímame výrazy, ktoré sú svojím spôsobom len prázdnymi výrazmi a výrazmi bezduchosti. Chceme byť bezbranní vo svete, ktorý je neistý?

    Ďalej mi dovoľte, aby som spomenul niečo o tom, že nesmieme prepadnúť celkom ilúzii o neohroziteľnosti tohto štátu, teda neohroziteľnosti Slovenska, tobôž keď nám vlastne sústavne vzniká vákuum vlastnej obrannej schopnosti. Ako povedal Pascal, každé vákuum má snahu sa zaplniť vonkajšou silou. Takže ak takto budeme postupovať, tak, naopak, motivujeme, stimulujeme jednoducho dobrodruhov zvonka, ktorí si myslia: No a čo tak zmeniť geopolitické pomery?

    A okrem toho navyše treba aj jasne povedať, že ten budúci svet, svet budúcnosti nebude bezpečnejší. Vzrastie tlak tzv. migračného chaosu, vzrastie tlak lokálnych konfliktov. A čo je najdôležitejšie a najnebezpečnejšie, profesionalizácia svetových sietí zločinu vedie ku militarizácii mafií, nielen k tomu, že majú svojich odstreľovačov, bodyguardov a podobne okolo seba, ale že jednoducho prechádzajú na metódy chránenia alebo sprievodného zabezpečenia svojich akcií prostriedkami vojenského donútenia, vojenského v zmysle nasadenia vlastných špeciálnych jednotiek. Preto potreba vôle po obrane by mala byť zachovaná, vláda by sa mala prihlásiť práve k tomu, pretože je vládou mladého štátu, a mala by využiť ten rozsah širokej dôvery, ktorú práve občianstvo k našej armáde má.

    Treba ďalej myslieť aj na praktické dôsledky. Načo napríklad je také gesto, ja mu aspoň analyticky nerozumiem, previesť Generálny štáb z Trenčína do Bratislavy? A dokonca sa vykladalo, aké je to významné, že budú spolu na jednom mieste. V období presieťovanej informatiky mať priame prepojenie medzi ministerstvom a štábom nie je problém. Buď nerozumiem tomuto vývoju, pretože vývoj nejakého prerastania štátnopolitického orgánu s odborným orgánom obrany je neprimeraný, alebo to bol nejaký neuvážený prísľub, alebo nejaké gesto, z ktorého budete mať hlavybolenie, a to naozaj veľké.

    Myslím si, že bude potrebné viacej tlačiť aj naše politické orgány, aby sme začali znova dôkladnejší dialóg a diskusiu o štátnych záujmoch, pretože z nich by sme mali potom vlastne odvinúť aj štátne obranné záujmy, a to ako povinný dialóg opozície a koalície. Priatelia, my nemáme právo hazardovať s bezpečnosťou tohto štátu, my sme zodpovední za to, aby sme tento dialóg naozaj nadviazali, aby sme ho robili. Aj keď viem, aká je reálna situácia, dokonca aj keď viem, že nielen politický, ale aj tlak lobistických investičných skupín je veľký. Vôbec nerozumiem tomu, prečo sme sa mali vzdať raketového systému, ktorý nás relatívne nič nestál, lebo, ako viete, ako sa dá deblokovať a čo sa dá deblokovať v tejto oblasti, a na druhej strane je to veľmi účinný systém svojimi parametrami zodpovedajúci výkonnosti ktorýchkoľvek iných svetových raketových systémov. A z toho predsa nijako nevyplýva nejaká závislosť. Už si treba uvedomiť, že aj samotný geopolitický fakt, že medzi Slovenskom a Ruskom je veľká Ukrajina, ukazuje, že sme v inom územnom geopolitickom rozprestretí a že, naopak, nemusíme mať k tejto oblasti také veľké výhrady. Ale čo je dôležité, v nedostatku zdrojov je pre nás mimoriadne účinné využiť zdroje deblokácie. Keďže ide o obranné zbrane, priatelia, je to vlastne udržanie okolitých ambícií na reťazi, ak by prípadne chceli zneužiť možný chaos.

    Na strane 12 sa hovorí o technologických a materiálnych limitoch. Súhlasím, že by sme mali pre časť výzbroje, ktorá je nadmerná, hľadať ekonomické riešenie. Ale znova opakujem, nie takým slaboduchým spôsobom, aby sme len SU 22 a SU 25 zamenili, a pritom vieme aj o tom, že sú vyjednávania s Poľskom okolo 29. Myslím si, že jednoducho nesmieme predaj zbraní robiť ako bazárový výpredaj, ktorý zoslabí našu efektívnu obrannú silu. My máme právo, nikto tomuto štátu nemôže zobrať právo na primeranú obranu. A tobôž keď ide naozaj a stále o obranu.

    Ešte by som chcel povedať, že mi tu chýba čosi, čo je naozaj veľmi potrebné, pretože pre také sofistikované procesy, akými sú procesy vojenského pohybu, akými sú procesy obrany, treba mať na profesionálnej úrovni aj vedu, obrannú vedu. Rozsiahle štáby triviálne špekulujúcich ľudí si nemôžeme dovoliť, ale malé štáby tvorivých ľudí, ktorí hľadajú čo najracionálnejšie usporiadanie štruktúr a hľadajú aj možnosti nových a účinných riešení pre tie oblasti, v horizonte ktorých sa my pohybujeme. Nebudeme sa zapodievať strategickými raketami a podobne, ale je potrebné, aby sme mali vojenskú vedu sústredenú, aby táto tvorila naozaj jadro, ktoré bude generovať obranné riešenie a ktoré pomôže túto koncepciu zostaviť. Túto koncepciu naozaj nepovažujem za účinnú.

    Tu na strane 17 sa uvádza, že musíme dosiahnuť posilnenie doktrinálnej pružnosti. Ja navrhujem vo všetkom byť hodne pružný a flexibilný, ale doktrinálna pružnosť je práve záležitosť, ktorá sa veľmi blíži k amorfnosti, teda k čomusi, že keď som pružný v doktríne, tak vlastne nemám žiadnu doktrínu. A toto by som veru nijako vrele nevedel odporúčať ani nášmu ministerstvu obrany.

    Na strane 19 sa vyslovuje presvedčenie, že týmto postupom sa podarí proces reformy naštartovať. Znova opakujem, táto koncepcia nemá v sebe tú hĺbku riešenia, ktorá by mohla zaručiť vývoj dopredu. Znova opakujem, koncepcia sa veľmi blíži koncepcii riadeného úpadku. Dôležité je, aby sa začali práce na tzv. bezpečnostnej obrannej stratégii a vojenskej stratégii, o ktorej je reč na strane 20. Bolo by treba, aby to robili sústredené štáby, mozgové potenciály, štáby odborníkov, ktorí by mohli v tejto oblasti pomôcť.

    Z týchto dôvodov nenavrhujem, aby sa táto koncepcia prijala. Ja som presvedčený...

  • Prijatá je, pán poslanec, vo vláde. To je len dokument pre verejnosť.

  • Aha, ale parlament je verejnosť, tak vám navrhujem, aby ste v tej vláde ešte trocha viacej pouvažovali a hľadali riešenie, lebo musím priznať, je to na úrovni tejto vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som doplnil pána poslanca Húsku. Za všetkým, čo tam je, treba hľadať istý zámer. Možnože je predčasné dnes o tom hovoriť, ale aspoň niečo naznačím. Pravým dôvodom, pravou pohnútkou tohto pokusu sťahovať ministerstvo, teda Generálny štáb do Bratislavy, je vybudovanie novej budovy ministerstva obrany, pretože teraz niet ich kam dať. Dá nám jeden minister obrany zo zahraničia darom projekt, postaví nám firma nášho politika, zahraničná firma túto budovu, a Slovensko v tom čase, keď ľudia budú plakať pred lekárňou, že nemajú lieky, bude budovať cez zahraničnú firmu novú budovu. Tento tlak je tvrdý, pán Kanis je iba donútený to realizovať.

    K lietadlám. SU 25, vraj je hrozne drahá prevádzka. Má to dva motory. MIG 21 má jeden motor. Najmenej päť MIG-ov nedokáže to, čo jedno SU 25. Takže o tri motory sa používa menej a na rozdiel od MIG-u, ktorý je ťažkopádny, ťarbavý vo vzduchu, má slabé zbrane, tento dokáže kopírovať terén automaticky. To je lietadlo, ktoré ide pán minister Kanis vraj vyradiť ako zlé, aby mu zostali tie šunky, najstaršie MIG-y 21, lebo za tým je boj medzi KDH a SDĽ, či budeme kupovať anglické lietadlá podzvukové, alebo české lietadlá podzvukové. A tie rozprávky o tom, že budeme s Talianmi vyrábať ten náš motor, to je skutočne už tretí pokus, ktorý je nereálny. Ale dalo by sa takto pokračovať, len nemám na to čas.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Húsku chcú ešte reagovať dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Prvá v poradí - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Húska poukázal nielen na slabiny tohto materiálu, ale aj na riziká, ktoré pre našu krajinu tento materiál znamená. Ja chcem požiadať pána ministra Kanisa, keby pred parlamentom uviedol, či nesie zodpovednosť za tie riziká aj v súvislosti s tým, že takýto postup môže ohroziť ochranu územnej celistvosti nášho štátu, čo môže mať potom aj trestnoprávne dôsledky. Preto opakujem a prosím pána ministra, aby vyhlásil pred týmto parlamentom, či nesie, či je ochotný niesť zodpovednosť aj v budúcnosti za realizáciu toho, čo nám tu predložil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som v krátkosti reagoval na vystúpenie pána Húsku s tým, že ma zaujali tri veci, o ktorých by som chcel hovoriť. Po prvé spôsob, ktorým sa uberá ministerstvo obrany, kde sa hovorí, že vytvorením jednej integrovanej riadiacej jednotky, ktorou má byť Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sa skvalitní riadenie, ušetria sa finančné zdroje a ďalšie výhody, ktoré prinesie tento krok. Ja by som povedal, že je to rozumné riešenie, pretože keď to porovnám s tým, čo sa deje dnes na ministerstve vnútra, tak tu je proces absolútne opačný. Namiesto toho, aby sa vybudovala jedna riadiaca jednotka, to je ministerstvo vnútra, buduje sa silné Prezídium Policajného zboru ako ministerstvo v ministerstve. A tu je zaujímavé, že dvaja ministri, ktorí sedia v jednej vláde, majú rozdielny názor na budovanie najväčších ozbrojených zborov v rámci Slovenskej republiky. Čiže dobre by bolo porovnať si výhody týchto systémov, ktorý z nich je vlastne lepší, a prečo sa pán minister Pittner vracia k tomuto systému, to znamená, že buduje silné Prezídium Policajného zboru, niečo podobné ako Generálny štáb v rámci armády.

    Druhá poznámka, ktorú mám, sa týka otázky výroby novej technológie a techniky pre armádu a bol by som veľmi rád, keby sa naozaj splnilo to, čo je napísané na strane 12, že so snahou prednostne využiť produkciu obranného priemyslu Slovenskej republiky. Vieme, ako je to s vývojom stredného nákladného automobilu, vieme, ako je to s vývojom vlastného lietadla a podobne. Myslím si, že tu sme zaspali a tu treba vytvoriť pracovné príležitosti pre ľudí a potom inovovať techniku, technický park slovenskej armády tak, aby naozaj tieto produkty boli v rámci slovenskej armády uplatnené.

    No a v neposlednom rade chcem upozorniť na rast finančných prostriedkov, ktoré sa každoročne žiadajú na Armádu Slovenskej republiky. Je to, myslím si, neúnosné, keď hovorím, že znižujeme počet...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Danko. Po ňom vystúpi pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    musím sa priznať, že som veľmi sklamaný prednesenou správou pána ministra obrany. Ujasnime si, prečo teraz sedíme a k akému bodu. K bodu - súčasná situácia v našej armáde. Prečo Národná rada Slovenskej republiky potrebuje zaradiť bod, ktorý nie je pôvodne v programe tejto schôdze Národnej rady. Asi tá situácia je vážna, asi výbor pre obranu a bezpečnosť alebo osobne pán poslanec Sitek, lebo to bol jeho návrh, považuje to za dôležité, aby sa o tom dnes rokovalo.

    Áno, situácia v armáde je krízová, povedzme to rovno. Ale ja som čakal, že sa to dozviem od pána ministra, že sa dozviem niečo konkrétne, čo sa deje v armáde, a konkrétne jeho návrhy ako zodpovedného člena vlády, ako zamedziť tomu, že naša armáda je dnes v kríze. Od 1. septembra, žiaľ, mám tieto informácie z iných zdrojov, nie od pána ministra dnes, od 1. septembra armáda necvičí. Dozvedeli sme sa a preverené je to aj priamo z útvarov, naša armáda nemá na prevádzkové náklady, nemá na základné hygienické potreby.

    My sa tvárime, že ideme dnes prerokúvať koncepcie. Neprerokúvajme koncepcie. My hasme požiar, ktorý v armáde vznikol. Áno, naša armáda má najväčšiu dôveryhodnosť medzi občanmi Slovenskej republiky. Ale prečo? Pretože títo nemajú informácie o tom, v akých podmienkach vojaci žijú v útvaroch, títo nemajú informácie o tom, aký je režim v našich útvaroch, ale našu armádu posudzujú podľa elitných zborov tejto armády, podľa toho, ako svet posudzuje našu armádu podľa našej účasti v misiách OSN a podľa parádnych defilírok. Povedzme to tak.

    Situácia v armáde je krízová. Ja som očakával, pán minister, že tu poviete, v čom je krízová, a priamo požiadate Národnú radu o konkrétnu pomoc. Ja sa vám pýtam: Nie je to arogancia tejto vládnej moci voči situácii v armáde a proti bezpečnostným záujmom tohto štátu, keď zodpovední funkcionári za to dnes tu nesedia? Kde je premiér tejto vlády, ktorý je osobne zodpovedný ako predseda Rady obrany štátu a ako premiér za situáciu v armáde? Kde je minister zahraničných vecí, ktorý by si mohol všimnúť, že situácia v armáde je v príkrom rozpore s deklarovaným cieľom zahraničnej politiky tejto vlády, s prioritou tejto vlády, ktorá je v programovom vyhlásení, a to je vstup do NATO? Prečo tu nesedí? Kde je pani ministerka Schmögnerová, ktorá zodpovedá za to, že armáda dnes nemá financie? Či sme sa prišli len tak pobaviť, že nemáme čo robiť? A prezident, samozrejme, vrchný veliteľ našej armády za to zodpovedá takisto. Ale nemáme právo ho tu predvolať. To je samozrejmé.

    Čiže ja to vidím tak. Samotný tento fakt hovorí o tom, aký význam súčasná vládna moc pripisuje bezpečnostným záujmom štátu. A to je to najhoršie zistenie, ktoré dnes zisťujem, keď sa pozerám do tejto rady.

    Dámy a páni, už trikrát som v tomto parlamente musel využiť svoju profesiu psychológa a stanoviť diagnózu tejto vláde. Musím to, žiaľbohu, urobiť aj dnes. Schizofrénia vládnej moci pokračuje. Na jednej strane ste pred týždňom alebo dvomi odovzdali do štruktúr NATO, do velenia NATO koncepčný zásadný materiál, ktorý sa približne volá "Akčný plán Slovenskej republiky - vstup do NATO", kde sa zaväzuje táto vláda individuálne zvyšovať obranyschopnosť tejto krajiny a pripravovať sa na prevzatie kolektívnych záväzkov, ktoré vyplývajú z Washingtonského dohovoru. To ste urobili pred dvomi týždňami, ale dnes Národná rada prerokúva alarmujúci kritický stav v našej armáde.

    Nie je to arogancia tejto vládnej moci? Nie je to poškodzovanie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí? Akú dôveryhodnosť môže mať táto vládna moc pri rokovaní s partnermi v zahraničí? Akú dôveryhodnosť môžu mať títo predstavitelia Slovenskej republiky ako suverénneho štátu, keď celá politika tejto vlády ignoruje bezpečnostné záujmy tohto štátu? Takto stojí problém a tak ho nazvime.

    Nie ten materiálik, ja to považujem za akýsi nedôstojný materiál, ktorý prišiel do Národnej rady, ani neviem prečo, bez tlače, bez tohto. A ja si myslím, že je to výborná propagačná príručka politrukov, alebo ja neviem koho. Ja z toho tu neviem vyčítať nič, čo by mňa ako poslanca malo zaujímať.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, to je správna otázka, kritizovať je veľmi ľahko. Navrhujem práve to, čo som povedal. Navrhujem, aby minister presne definoval, aká je situácia v armáde a definoval svoje požiadavky na vládu, aby sa odstránila táto havárijná situácia. Toto chcem. Nedozvedel so sa to.

  • Hlas z pléna: Uznesenie výboru, ktorého si členom.

  • Nie som členom branno-bezpečnostného výboru.

    Čiže toto očakávam. A skutočne potom sa s tým musíme vážne zaoberať.

    Dámy a páni, ešte jedna otázka. Keď ste schvaľovali rozpočet pre túto armádu, vystúpil som a povedal som, že už rozpočet je v rozpore s tým, čo deklarujete v programovom vyhlásení. Tam je povedané, že sa bude dávať na armádu každý rok 0,1 % z HDP. Je to tak. Áno. Už pri tvorbe rozpočtu ste to nezohľadnili a v podstate ste nedodržali tento záväzok. Nehovoriac o tom, že pri reálnom vymedzení rozpočtu, čoho sme dnes svedkami, je to úplne iná situácia, a ten objem finančných prostriedkov je podstatne nižší, ako bol deklarovaný. Veď armáda nemá peniaze okrem iného aj preto, že politizujete veci, ktoré netreba politizovať. Zrušili ste nákup zbrojného systému S 300. Celá argumentácia v médiách i vo vládnej koalícii bola, že je to, jedni hovorili zastaraný, druhí nekompatibilný s výzbrojou NATO, tretí hovorili, neviem čo.

    Áno. Ale o 3 mesiace členská krajina Severoatlantickej aliancie, Grécko, tento systém kúpila a rozmiestnila. To už nebol nekompatibilný systém. Nehovoriac o tom, v akej polohe ste pri deblokáciách teraz, táto vládna moc, vo vzťahu k ruským partnerom, si každý vie domyslieť. A vôbec sa nedivím, že do konca roka nebudete deblokovať ani korunu. To vám garantujem.

    Čiže môj záver je taký: Samozrejme, nedostali sme k tomu žiadny materiál, čiže na ústne vyjadrenie ústne reagujem hneď z chodu, ako sa vo vojenskej terminológii hovorí. Pán minister, netreba to brať osobne, situácia je taká, ako to povedal aj pán Andrejčák, že niet čo závidieť dnes ministrovi obrany. Ja to hovorím, samozrejme, verejne takisto. Dobre, dnes sme v tejto fáze, ale odporúčam, pripravte, keď budeme prerokúvať rozpočet, myslím, o mesiac, túto kompletnú analýzu. A teraz, ak ste schopní povedať svoje požiadavky, povedzte a my môžeme prijať k tomu uznesenie a urobme tlak na vládu i na Radu obrany štátu, kde skutočne teraz túto situáciu riešime, lebo je to nedôstojné, že ju budeme trpieť. My poslanci sme za to zodpovední. K tomu vás vyzývam všetkých.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gajdoš.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vyjadril poľutovanie nad tým, že dobre rozohraná partia medzi ministrom obrany a poslancom Sitekom sa minula účinku. Pán minister Kanis mal jedinečnú príležitosť apelovať a atakovať poslancov Národnej rady k aktuálnemu riešeniu obrovských problémov, ktoré sa nahromadili v Armáde Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že túto príležitosť nevyužil, pretože od dobrého nástupu, kde začal argumentovať smerom k nedostatku finančných zdrojov, sa odklonil k veciam, ktoré v súčasnom období nie sú podstatné pre rezort obrany. Nepovedal nič konkrétne o situácii vo vojskách, o stave výcviku pozemného vojska a letectva, o stave bojovej techniky a logistickom zabezpečení. Nepovedal nič o katastrofálnom stave učebno-výcvikovej základne, o katastrofálnom sociálnom zázemí pre vojakov základnej služby hlavne v otázkach ubytovania vojsk. Samozrejme, že zamlčal pravdu o pokračujúcej demoralizácii a demotivácii príslušníkov Armády Slovenskej republiky pre službu v ozbrojených silách.

    Musím konštatovať, že rezort obrany od svojho vzniku okrem osoby pána Andrejčáka nemal šťastie na ministrov obrany. Pán minister Kanis už v roku 1994 začal svoje 10-mesačné funkčné obdobie nešťastným krokom, tým, že sa podvolil tlaku Moravčíkovej vlády a nechal si v rozpočte kapitoly zaviazať 650 mil. Sk, ktoré spôsobili vlastne krach dovtedy úspešne sa rozvíjajúcej modernizácie bojovej techniky alebo začiatok modernizácie bojovej techniky, a spôsobil totálne zastavenie opráv tak leteckej, ako aj pozemnej techniky. 650 mil. Sk zaviazaných v rozpočte kapitoly spôsobili skutočne prepad v oblasti logistického zabezpečenia Armády Slovenskej republiky. Na opravy leteckej a pozemnej techniky v tom čase bolo vyčlenených len 50 mil. Sk. Je to smiešna suma. Smiešna suma. Po nástupe v roku 1998 si nechal zaviazať 4 % rozpočtových prostriedkov do konca roka 1998. A v roku 1999 mal rezort obrany najväčšie percento viazaných zdrojov.

    Ako bojoval minister obrany o to, aby jeho rezort prežil, aby bol funkčný, aby mohol naplňovať integračné zámery a aby mohol garantovať suverenitu a bezpečnosť tohto štátu? To sú veľmi vážne otázky, s ktorými sa bude musieť pán minister Kanis vysporiadať, aj keď sa nad radom podnetov, ktoré tu odzneli, a kritických pripomienok len cynicky usmieva.

    Zámer vlády Slovenskej republiky v oblasti rozpočtu na rok 2000 je pre armádu katastrofický. Zníženie rozpočtových prostriedkov o 1,2 mld. korún znamená definitívny exodus Armády Slovenskej republiky. My sa v súčasnej dobe hráme so slovíčkami. Hovoríme, a konštatoval to aj náčelník Generálneho štábu, keď sa ho novinári pýtali, je teda Armáda Slovenskej republiky bojaschopná? A ten bez reálneho zhodnotenia stavu, bez rozmýšľania povie, áno. Ja si dovolím konštatovať, že nie. Keď pôjdeme na lámanie chleba, tak nie. Skutočne nie.

    Je treba rozlišovať medzi funkčnosťou a bojaschopnosťou armády. Dnes môžeme konštatovať, že armáda je nefunkčná. Ale musíme veľmi, veľmi tuho rozmýšľať, ak vyslovíme súd, že je nebojaschopná. A ja som sa odvážil takýto súd vysloviť. Ak sa chce so mnou niekto z poslancov Národnej rady prieť alebo staviť proti môjmu tvrdeniu, tak to môžeme jednoducho vyskúšať. Stačí zdvihnúť jeden prápor, mechanizovaný alebo tankový, a nechať v praxi preveriť jeho spôsobilosť nadobudnúť plnú bojovú pohotovosť v stanovených časových normách, aj keď sú dnes časové normy veľmi mäkké, a pri troške šťastia možno a pri veľkom úsilí i nepriamo zaangažovaných funkcionárov a veľkej podpore celej Armády Slovenskej republiky možnože by stanovené normy prápor splnil.

    Už nebudem hovoriť o armáde ako takej. Ak si predstavíme sumu 13 mld. korún pre Armádu Slovenskej republiky, ktorú chce vláda vyčleniť na ďalší rozpočtový rok, tak si musíme položiť otázku, či je to zámer, alebo je to totálna neschopnosť smerom k Armáde Slovenskej republiky.

    Ja už som sa x-krát na túto tému vyjadroval aj v médiách a pripustil som aj možnosť, že je to zámer. Že je tu zámer totálne rozložiť ozbrojené zložky v tomto štáte. Tým, samozrejme, spôsobiť bezpodmienečnú inštitucionálnu podriadenosť týchto zložiek, ktoré budú predstavovať torzo iným orgánom. Je to, samozrejme, automaticky strata suverenity Slovenskej republiky a prijatie diktátu aj v oblasti obrany.

    Ak rezortná kolegyňa, ktorá je z jedného politického subjektu, vo vzťahu k pánovi ministrovi obrany nevie pochopiť doslova stav ohrozenia, ktorý hrozí nielen Armáde Slovenskej republiky, ale aj Slovenskej republike v prípade nebojaschopnosti armády, tak potom neviem, aké môžu existovať vzťahy a väzby v tomto politickom subjekte. Pretože zdravý politický lobizmus vždy vo vzťahu k svojim rezortom u kolegov ministrov fungoval. V tomto prípade zrejme to tak nie je.

    Pán minister predložil plénu Národnej rady materiál, ktorý honosne nazval Koncepcia reformy rezortu ministerstva obrany. Tvrdí, že nemá peniaze ani na základné potreby armády, a pritom vydáva takýto materiál a dáva ho k dispozícii aj verejnosti. Ja nehovorím, že by sa mal rezort obrany uzatvárať pred verejnosťou, ale aj toto stojí nejakú korunu a nesvedčí to o vysokej profesionálnej úrovni vrcholového manažmentu rezortu obrany, pretože táto koncepcia, aj keď má pekné viazanie, nespĺňa ani formálne predpoklady pre koncepčný materiál. Takže ak sa to dostane do rúk súdnym ľuďom, ktorí nie sú zainteresovaní vo veciach armády, urobia si reálny obraz o situácii v armáde.

    Ak pán minister tvrdil, že táto koncepcia je záležitosťou konsenzu autorít ministerstva obrany, dovolím si vyvrátiť toto tvrdenie, pretože väčšina vrcholového manažmentu, prepáčte, že používam tento výraz, ministerstva obrany a Generálneho štábu nemá Ahnung o tom, aké sú konkrétne zámery vyplývajúce z tejto koncepcie reformy, pretože konečnú réžiu materiálu, ktorý sa predkladal do Rady obrany štátu a do vlády, robilo podľa mojej informácie päť ľudí, ktorí nepúšťali informácie do širšieho okruhu pracovníkov rezortu.

    My, keď sme začali pracovať na integrovanom programe, išli sme s inou filozofiou, chceli sme zainteresovať do procesu nevyhnutnej reformy armády všetkých jej príslušníkov. Chceli sme zozbierať skúsenosti od najnižších veliteľov až po vrcholový manažment z jednoduchého dôvodu, pretože reformou musí prejsť celá organizačná štruktúra armády. Ja reformu vítam a podporujem ako nevyhnutný krok, ale nie reformu, ktorá je takto zhmotnená do tohto materiálu, pretože táto reforma sama osebe v krokoch i v zámeroch spôsobí v krátkom čase úplný kolaps Armády Slovenskej republiky.

    V tejto reforme sú niektoré nezmyselné ciele, ktoré by som chcel tu zvýrazniť. Ja už som, pretože pán minister rád v médiách konštatuje, lebo sa opiera o tvrdenie, že aj ja som chcel v integrovanom programe, cez integrovaný program integrovať Generálny štáb a ministerstvo obrany. Áno. Existoval taký počiatočný zámer, ale po finančných kalkuláciách, ekonomických prepočtoch som od tohto zámeru upustil. Chcel som, aby išlo o funkčnú integráciu, a nie o fyzickú integráciu v týchto dvoch riadiacich subjektoch rezortu. A pri súčasnej úrovni výpočtovej techniky, informačných systémoch nie je potrebné fyzicky integrovať Generálny štáb, premiestňovať ho z Trenčína do Bratislavy. Spôsobí to veľkú nákladnosť procesu. Ja odhadujem náklady na redislokáciu so sociálnymi dôsledkami do výšky 3,5 mld. korún.

    Tu pán minister a pán poslanec Sitek hovorili o celkových nákladoch na reformu zhruba 4 mld. korún. Je to nezmysel, pretože celková reforma armády v jednotlivých etapách do úplnej reformácie predstavuje náklady zhruba 19 mld. korún. Kde na to ministerstvo obrany, kde na to táto vláda zoberie?

    Nie je šťastné ani riešenie postupnosti a závažnosti krokov, riešenie priorít v rámci tejto reformy. Reforma sa dá robiť dvoma spôsobmi. Radikálnym spôsobom a spôsobom postupných krokov. Radikálny spôsob vyžaduje uvedené náklady zhruba 19 mld. korún. Spôsob postupného riešenia reformy alebo postupného prijímania reformných krokov nevyžaduje nadnormatívne náklady, náklady nad plánované rozpočtové prostriedky v rezorte.

    Bohužiaľ, pán minister na základe odporúčania kvázi odborníkov v rezorte sa priklonil práve k tejto radikálnej reforme. Pritom rezort nemá a nebude mať tieto prostriedky. Sám spochybňuje túto reformu - na strane, kde kalkuluje s finančnými zdrojmi - tým, že podmieňuje rozbeh reformy vyčlenením prostriedkov v štátnom rozpočte na rok 2000 vo výške 2 % HDP. Nebuďme prílišní optimisti. Buďme realisti. Ak vláda dorovná rozpočet kapitoly ministerstva obrany na rok 2000 na výšku rozpočtu roku 1999, budeme veľmi radi a bude to veľmi ťažké presadiť sa v tomto zámere. Takže tých plánovaných 18 mld. korún je absolútne nereálnych, a preto je nereálny aj tento dokument.

    Neviem, kto poradil pánovi ministrovi, že svoje problémy v oblasti nedostatku finančných prostriedkov na základné potreby rezortu môže vyriešiť takým spôsobom, že bude rozpredávať Armádu Slovenskej republiky. Jednak na to nie je pripravená legislatíva. Zákon o rozpočtových pravidlách z roku 1993 mu nedovoľuje používať zdroje, ktoré nie sú príjmom kapitoly, ale stále sú príjmom štátneho rozpočtu, aj keď naplní príjmovú stránku, ktorá mu ukladá ročne do štátneho rozpočtu odviesť 120 mil. korún, čo je veľmi ťažké pri zásobách, ktoré má rezort k dispozícii. Prostriedky, ktoré získa odpredajom, lacným odpredajom funkčnej bojovej techniky, nevyriešia zásadným spôsobom jeho problémy. Nevyriešia. V súčasnom období už nič nehovorí o možnosti získať zahraničný úver. To nepozná, samozrejme, v histórii obdobu, aby si armáda suverénneho štátu brala zahraničný úver na riešenie svojich finančných problémov. To už nie je potom armáda suverénneho štátu. Tam sú vždy politické podmienky na poskytovanie zdrojov. Odpredať tanky, odpredať leteckú techniku, ktorá má dobový rezurs minimálne 10 rokov, nehľadať cesty, ako modernizovať Armádu Slovenskej republiky, a nie radikálnym spôsobom nahradzovať výzbroj v armáde novou výzbrojou, to je, nehnevajte sa na mňa, hazardný krok pri riešení problémov armády.

    Do novely zákona o zriadení armády sme zakotvili dva nové pojmy, ktoré majú nadobudnúť aktuálnosť od 1. januára 2000. A to v tom, spomínal to už tu pán poslanec Andrejčák, že sa vytvára veliteľstvo pozemných síl a veliteľstvo vzdušných síl. Aké veliteľstvá? To sú také strašne honosné názvy pri počtoch príslušníkov armády našej republiky, že je to na smiech, nehnevajte sa. Ako tu chce niekto vytvárať vzdušné sily, a pritom odpredáva leteckú techniku, ako niekto chce tvoriť pozemné sily a nebude mať v nich ťažkú bojovú techniku, ktorá je, samozrejme, vždy základom obrannej stratégie toho-ktorého štátu?

    Mrzí ma aj také avanturistické koketovanie s myšlienkou, že odrazu niekto vstúpi na zbrojársky trh Slovenskej republiky tým, že bude participovať na nejakej pofidérnej výrobe nového lietadla HAWK-2000 tým, že, samozrejme, do tohto lietadla bude použitý motor z Považských strojární, pretože v súčasnom období sa uzatvorila nejaká dohoda o budúcej spolupráci na výrobe leteckého motora so spoločnosťou Rolls Royce, že nákup tejto techniky by sa mohol do armády realizovať prostredníctvom pofidérneho obchodu, ktorý by garantoval partner, obchodný partner tým, že by vyvážal produkty slovenského priemyslu na svoje trhy. Predsa aj produkty slovenského priemyslu musíme z niečoho zaplatiť, takže takéto úvahy sú scestné. Bohužiaľ, upadá do zabudnutia myšlienka nahradenia po skončení životnosti, podotýkam, lietadiel SU-22, SU-25, podzvukovými strojmi JAK-130, ktoré by boli produktom slovensko-ruskej kooperácie, ale hlavne by boli nakúpené z prostriedkov deblokácie ruského dlhu pre Armádu Slovenskej republiky.

    Politik nevynáša nikdy unáhlené súdy, nerobí unáhlené závery. A pán minister to pri nástupe do funkcie ministra obrany urobil tým, že vyzýval na revíziu zmluvnej základne s Ruskou federáciou, že spochybňoval a stále spochybňuje proces deblokácie a dneska je tu odvetné opatrenie zo strany Ruskej federácie. Nič ste nedeblokovali, nič nebudete deblokovať, budete musieť nahradiť náklady na rozbeh výroby raketového systému S 3000 PMU minimálne vo výške 30 mil. USD. Toto sa nerobí. Toto rozumný politik nerobí ani v emocionálnom ošiali z toho, že sa opäť dostal do funkcie ministra. Pretože je potrebné myslieť na zadné. Výzbroj Armády Slovenskej republiky je postavená na technike, ktorá bola vyrábaná v štátoch bývalej Varšavskej zmluvy. Technika je nefunkčná, ak nedovezieme náhradné diely. A pretože nemáme prostriedky na náhradné diely, môžeme ich doviesť jedine cez deblokáciu ruského dlhu.

    Takže, pán minister, skutočne netreba si len posypať hlavu popolom, ale treba sa veľmi vážne zamyslieť nad súdmi, ktoré vynášate nad krokmi, ktoré robíte nielen smerom na západ, ale i smerom na východ, pretože nikto nespochybňuje snahu Slovenskej republiky integrovať sa do západoeurópskeho alebo do svetového bezpečnostného systému, ale nemôžeme predsa ísť do NATO ako žobráci, tak ošatení aj tak vyzbrojení. Namiesto elegantného vstupu v elegantnom obleku s maršalskou palicou tam vstúpime v žobráckom širáku a so žobráckou palicou. Musia sa prijať adekvátne opatrenia smerom k zahraničnej prezentácii, ale i smerom k sfunkčňovaniu armády a k prijímaniu reformných opatrení, ktoré by permanentne udržiavali túto armádu v stave bojaschopnosti a to sa, bohužiaľ, nerobí.

    Ešte jednu poznámku smerom ku koncepcii reformy v tom, že ju musím v samej podstate spochybniť, pretože vyvracia i tvrdenia renomovaných západných odborníkov smerom k štrukturálnemu usporiadaniu Armády Slovenskej republiky, ktoré bolo prijaté rozhodnutím ešte exministra Andrejčáka tým, že sme prešli na zborový a brigádny systém organizačnej štruktúry. Boli u nás na návšteve piati penzionovaní generáli Armády Spojených štátov, ktorí potvrdili, že pri geopolitickom postavení Slovenskej republiky, pri počte obyvateľstva, pri štruktúre nášho priemyslu a pri strategických zámeroch na použitie Armády Slovenskej republiky je táto organizačná štruktúra, toto organizačné usporiadanie Armády Slovenskej republiky najvýhodnejšie. Vy chcete cez reformu toto usporiadanie zmeniť na divízne usporiadanie, to jest v základe chcete zrušiť veliteľstvá zborov. Idete do takého hlbokého zásahu do organizačnej štruktúry armády, že ju skutočne totálne znefunkčníte.

    Neviem, kto vám radí, pán minister, mám tušenie. Je mi ľúto, že sme neboli vypočutí v tom, že sme chceli byť pri prerokovaní tejto koncepcie vo výbore. Vo výbore Národnej rady bol stanovený termín, ktorý nám, opozičným poslancom, nevyhovoval, napriek tomu vy ste trvali na tom, aby sa to v tom termíne prerokovalo. Dnes už hovoríte, že táto koncepcia je schválená aj vládou Slovenskej republiky. To len svedčí o úrovni vlády, keď takýto materiál, ktorý, hovorím, sa zďaleka nepodobá na koncepčný materiál, vláda schválila.

    Najväčšou tragédiou pôsobenia súčasnej vlády smerom k ozbrojeným silám a teda aj vás, pán minister, k Armáde Slovenskej republiky je, že nedávate perspektívu na zachovanie suverenity tohto štátu, na zachovanie jeho integrity, nedávate perspektívu služby v Armáde Slovenskej republiky pre občanov, ktorí o to ešte majú záujem. Ja som presvedčený, že čas ukáže, že toto, čo ste tu predložili, je výsmech a podceňovanie vedomostí a schopností poslaneckého zboru. Som presvedčený, že čas ukáže, že ste sa dopustili i základných nelegitímnych krokov, ktoré vykonávate v rezorte ministerstva obrany tým, že permanentne likvidujete jeho techniku, čiže jeho bojový potenciál. A čas prinesie i riešenia i zhodnotenia vašej činnosti ako ministra obrany Slovenskej republiky. Som presvedčený, že sa potom nebudete cynicky usmievať nad pripomienkami, ktoré tu odznievajú, budete sa tváriť vážne a budete sa zamýšľať nad svojím osudom...

  • Hlas zo sály.

  • Áno, samozrejme, pán minister. Áno, ja viem, že ste dali podnet prokuratúre, máte smolu, pretože ste nič nenašli. Ja som urobil jediný verdikt, ktorý som mohol urobiť, podpísal som zníženie, radikálne zníženie nároku na odmenu pre firmu, ktorá deblokácie riešila. Namiesto toho, aby ste sa venovali armáde, neboli jej hrobárom, lebo vy ste skutočne hrobárom Armády Slovenskej republiky, namiesto toho, aby ste sa nenatriasali permanentne pred médiami, nechodili, necestovali po zahraničí, ale venovali sa reálnym problémom armády, hľadáte blchy tam, kde ich nájsť nemôžete. Môžete nájsť blchy vo svojom kožuchu, nehľadajte ich v mojom. Toto vám vrelo odporúčam, pán minister.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ošváth. Po ňom vystúpi pán poslanec Tuchyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    hovorilo sa tu už dnes toho veľa, hovorilo sa o reforme, o bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky, o integračných ambíciách Slovenskej republiky, o rozpočte po obranu a podobne. Prečo sme sa vlastne dneska rozhodli, že sa vrátime k téme, ktorá je pre parlament, vládu a vôbec pre všetkých občanov tejto republiky mimoriadne dôležitá. Vypočuli sme si správu o súčasnej situácii v rezorte obrany a jeho možného dosahu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky, ktorú nám predložil pán minister obrany. Je potrebné však povedať, aké príčiny má táto bojaschopnosť, resp. i ohrozenie, analyzovať ich, vyvodiť z toho závery a odporučiť vláde prijať také opatrenia, aby k týmto prípadným ohrozeniam nedošlo.

    Hovorili sme o reforme armády. Pritom je potrebné poznamenať, že reforma Armády Slovenskej republiky nie je samoúčelná, ale že reforma armád je celosvetovým trendom. Celosvetový trend je znižovanie početného stavu výzbroje, živej sily a zavádzanie progresívnych prvkov do armády. Ani Slovenská republika by v tomto smere nemala zaostávať. A sme svedkami toho aj podľa predloženého materiálu a podľa krokov, ktoré ministerstvo obrany podniká, že táto snaha tu je.

    Je potrebné si položiť otázku, či má na to rezort ministerstva obrany vytvorené podmienky. A práve to bolo cieľom a účelom nášho dnešného rokovania. Na tento účel vypracovalo ministerstvo obrany strategický dokument Koncepcia reformy rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky do roku 2002 s výhľadom do roku 2010. To je ten dokument, ktorý sme aj dnes dostali do svojich lavíc. Je síce fakt, že bolo asi málo času na jeho preštudovanie, ale kto si ho chcel zanalyzovať, pán poslanec Húska ako analytik si ho zanalyzoval, sám povedal, ja som si ho tiež zanalyzoval, pozrel som si ho a môžem konštatovať, že cieľom tejto koncepcie, ktorú nám tu predložil dnes minister obrany, je využiť práve vnútorné zdroje armády a eliminovať rozpory medzi požiadavkami kladenými na rezort ministerstva obrany a ekonomickými možnosťami štátu. Práve to je účelom tejto koncepcie, ktorú schválila na svojom zasadnutí aj vláda Slovenskej republiky. Cieľom tejto koncepcie je prispieť k stabilizácii činnosti rezortu, vytvoreniu podmienok na úspešnú integráciu Slovenska do NATO a súčasne iniciovať systémové riešenie celého systému obrany Slovenskej republiky.

    Vrátim sa trošku do minulosti a zastavím sa pri Obrannej doktríne Slovenskej republiky. Podľa koncepcie výstavby Armády Slovenskej republiky do roku 2000 mala byť vytvorená relatívne malá, primerane vyzbrojená a vycvičená armáda schopná brániť suverenitu a celistvosť Slovenskej republiky. Pri tomto je potrebné poznamenať jednu veľmi dôležitú vec, že, samozrejme, táto koncepcia a Obranná doktrína Slovenskej republiky vychádzala z reálnych možností štátu, akým Slovensko je. Vybudovať malú, primerane vyzbrojenú a vycvičenú armádu je v silách tohto štátu, ale aj napriek tomu, keby sa tento cieľ podaril, je treba poznamenať jednu vec zo strategického hľadiska, že takto malá, relatívne malá a primerane vyzbrojená a vycvičená armáda dokáže ubrániť tento štát len voči rovnocennej armáde primerane veľkého ekonomicky zabezpečeného štátu, ale nedokázala by ubrániť tento štát voči vojenskej veľmoci ani voči vojenskému zoskupeniu štátov, akým je zoskupenie aliancie niekoľkých štátov.

    Čiže z tohto je potrebné vychádzať a robiť z toho závery. Jednoznačným záverom je, a ten správne stanovila aj táto vláda vo svojom programovom vyhlásení, strategický cieľ Slovenskej republiky integrácie do vojenského zoskupenia NATO práve preto, že Slovenská republika nemá predpoklady a ekonomické možnosti budovať individuálny model obrany, má podmienky budovať kolektívny systém obrany začlenený do kolektívneho systému bezpečnosti v Európe. Cieľ bol teda postavený správne. Otázka je, či sú vytvorené podmienky a predpoklady na naplnenie tohto cieľa.

    Narastanie rozporu medzi potrebami rezortu obrany a vyčleňovanými zdrojmi zo strany štátu nám - podľa toho, čo sme tu dnes počuli - nedáva reálny predpoklad naplnenia bezpečnostných záujmov a cieľov Slovenskej republiky. Vezmime si na to konkrétne údaje. Podmienka NATO, ktoré deklarovalo, je, aby každý členský štát aliancie vyčleňoval na rozpočet pre obranu zo svojho hrubého domáceho produktu minimálne 2 %. Zároveň sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, aby medziročný nárast výdavkov na obranu bol každý rok o 0,1 % z HDP. Sme však svedkami toho - podľa návrhu rozpočtu na budúci rok -, že rozpočet na armádu vo výške 12,5 mld. je zhruba len asi 1,37 % z HDP oproti požadovaným 2 %, čo by teda nemalo byť 12,5 mld., ale zhruba 18 mld. A takisto podiel, medziročný podiel nárastu výdavkov na obranu nie je vyšší o 0,1 %, ale, naopak, veľmi výrazne klesol tento rok.

    To je skutočnosť, ktorá je alarmujúca a kvôli ktorej sme aj súhlasili s tým, aby sa táto záležitosť prerokovala v parlamente, a naším cieľom je, či už koaličných alebo opozičných poslancov, upozorniť vládu na túto skutočnosť, aby prehodnotila svoj zámer pri stanovení rozpočtu na budúci rok v takom smere, aby skutočne nedošlo k ohrozeniu jej základných strategických záujmov.

    Rezort obrany v súčasnom období nie je schopný zabezpečiť ani základný chod armády z tak stanoveného rozpočtu, aký sa na budúci rok navrhuje, nieto už potom zabezpečiť bojaschopnosť armády a zabezpečiť schopnosť obrany Slovenskej republiky. Armáda nemôže z takéhoto rozpočtu vykonávať adekvátny výcvik, letectvo dokonca už ani necvičí. Môže to mať, samozrejme, aj iné negatívne dôsledky - necvičenie letectva.

    Ja by som spomenul jeden taký príklad, stal sa asi pred dvoma-troma rokmi, keď lietadlo havarovalo priamo do budovy hangáru a bolo len zhodou okolností a šťastím, že v tej chvíli sa tam nikto z vojenského leteckého personálu nenachádzal, čiže nedošlo k stratám na životoch. A vyšetrovacia komisia, ktorá vyšetrovala túto haváriu, dospela k záveru, že dôvodom tejto havárie bola chyba pilota, ktorá vyplývala z jeho nevycvičenosti. Už pred dvoma-tromi rokmi, keď sa tento taký alarmujúci prípad stal, bolo konštatovaním komisie, že u pilotov nedochádza k adekvátnemu leteckému výcviku a nenadobúdajú adekvátnu vycvičenosť a sú tu vytvorené predpoklady na letecké havárie a katastrofy. Aj preto si dovolím upozorniť na túto skutočnosť, že takáto situácia ďalej nemôže pretrvávať, pretože nejde len o to, že tí piloti nemajú stanovený počet nalietaných hodín, ale aj o to, že môžu sa z dôvodu ich nevycvičenosti stať rôzne letecké nehody, prípadne aj katastrofy.

    Dovolil by som si reagovať aj na niektoré slová, ktoré tu odzneli zo strany opozičných poslancov. Pani poslankyňa Belohorská konštatovala, že armáda nevykonáva adekvátny výcvik, letectvo dokonca žiadny a že ministerstvo obrany nerieši túto situáciu, na čo sú mu lietadlá, keď vlastne nelietajú. Ak by si bola pani poslankyňa prečítala tento materiál Koncepcia reformy rezortu ministerstva obrany, bola by sa tam dočítala aj odpoveď na svoju otázku, pretože v ňom sa konštatuje na strane 12, že ministerstvo plánuje odpredaj tankov T-55, lietadiel SU-22 a SU-25 a získané finančné prostriedky chce využiť na vybudovanie systému velenia a riadenia, modernizáciu tankov T-72 a nákup viacúčelových podzvukových ľahkých bojových lietadiel, ktoré sú efektívnejšie, ekonomickejšie na výcvik. Čiže odpoveď na jej otázku tam je.

    Takisto by som reagoval na stanovisko pani poslankyne Tóthovej, ktorá konštatovala, že poslanci chodia do zahraničia a hovoria, že chcú vstúpiť do NATO, pričom klamú, lebo robia všetko pre to, aby armáda nebola bojaschopná. Ja si dovolím oponovať tomuto názoru pani poslankyne, pretože práve to, že sme sa tu dnes zišli a koaliční poslanci tiež hlasovali za schválenie tohto bodu do programu, je dôkazom toho, že máme záujem na tom, aby sa tieto deklarácie vlády aj parlamentu a poslancov naplnili skutočnosťou, aby boli vytvorené v Slovenskej republike a pre rezort obrany skutočne také podmienky, aby sme sa mohli integrovať do NATO. To je aj naším cieľom takisto a práve naša výzva vláde dnes zrejme bude k tomu smerovať.

    Integrácia do NATO, mali sme sa o tom možnosť presvedčiť z vyjadrení viacerých politikov, keď už hovoríme o tom, že sme chodili do zahraničia, mal som možnosť aj ja sa s delegáciou nášho parlamentu stretnúť na rokovaní s bývalým generálnym tajomníkom pánom Solanom, mali sme možnosť hovoriť s velením NATO, s niektorými politickými predstaviteľmi NATO a všetci jednoznačne deklarovali, že otázka rozšírenia NATO je otázkou výsostne politickou. O prijatí do NATO, o rozšírení NATO rozhodujú predovšetkým politické kritériá, ktoré by mal ten štát, ktorý sa uchádza o vstup do tejto aliancie, splniť. Predpoklady vojenské, vojensko-technické a naplnenie požiadaviek armády nasledujú potom hneď na druhom mieste. Ale, samozrejme, nesmieme ich podceniť, pretože členské štáty NATO konštatovali a dochádzajú k takým záverom, že prijatím nových troch členov do Severoatlantického paktu sa možno aj trošku unáhlili, pretože tieto štáty majú pomerne veľké nedostatky vo svojej interoperabilite voči ostatným členským štátom NATO a budú ešte musieť veľmi veľa a dlho pracovať na tom, aby boli rovnocennými partnermi pre ostatné štáty NATO.

    Konštatujem to predovšetkým preto, že ak my sa nechceme dostať do takejto situácie, musíme počítať s tým, že okrem politických kritérií už budú sa na náš štát a na našu armádu pozerať podstatne kritickejšie a budú hodnotiť okrem politických kritérií veľmi pozorne aj kritériá technické a otázky bojaschopnosti našej armády. Chcem to zdôrazniť ako upozornenie a varovanie.

    Ja by som si dovolil na záver konštatovať, vážené dámy a páni, len jednu skutočnosť, ktorá je zároveň aj mojím pozmeňujúcim, resp. doplňujúcim návrhom do uznesenia. Ja som privítal, že sme tento bod dnes prijali na prerokúvanie, privítal som všetky podnetné návrhy, ktoré tu odzneli. Veľmi sa mi páčilo najmä to vystúpenie, teda záver vystúpenia pána poslanca Danka, kde konštatoval, že to nie je jeho osobný útok alebo invektíva voči pánovi ministrovi, ale snaha, aby parlament prispel a pomohol rezortu ministerstva obrany docieliť taký stav, ktorý adekvátne potrebujeme, aby parlament vyzval vládu, aby vyčlenila adekvátne prostriedky pre rezort obrany a tak mohol rezort obrany plniť svoje základné funkcie a poslanie, ktoré má. Z toho dôvodu následne aby potom Slovenská republika mohla plniť svoje integračné ambície.

    Môj doplňujúci návrh, pán spravodajca, znie, aby sa doplnilo do návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % HDP dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícii Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády a strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, je o minútu 12.00 hodín, preto odporúčam, aby sme teraz vyhlásili dvojhodinovú obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine bodom programu - otázky a odpovede členov vlády na otázky, ktoré položili poslanci.

    Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Dovoľte mi, aby som na úvod tohto bodu ospravedlnil pána generálneho prokurátora Milana Hanzela, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Na otázku položenú generálnemu prokurátorovi dá pán generálny prokurátor písomnú odpoveď.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Niekto si zabudol okuliare.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pána ministra Kukana zastúpi pán minister Kňažko, otázky smerované na bývalého ministra Černáka zodpovie podpredseda vlády Ivan Mikloš, na otázky pána Lászlóa Miklósa odpovie pán Harna.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Jasovského. Otázka znie: "Nepokladáte prísľub odstavenia dvoch reaktorov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a z toho vyplývajúcu ročnú stratu na produkcii a zamestnanosti 15 mld. korún v podmienkach roku 2008 za prejav klamania občanov, nekompetentnosti vlády a ohrozenia strategických a národných záujmov Slovenska?"

  • Vážený pán poslanec,

    na Mníchovskom samite G 7 v roku 1992 boli reaktory typu VVR 440/230 označené ako také, ktoré nie je možné rekonštrukčnými prácami dosiahnuť prijateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti.

    Slovensko napriek tomuto hodnoteniu dokázalo rekonštrukciou zvýšenie jadrovej bezpečnosti jadrovej elektrárne V1 s týmto typov reaktorov, čo bolo vysoko hodnotené aj nezávislými organizáciami MAAE, WANO aj samotnou Európskou komisiou. V prípade, že by sa rekonštrukcia nerealizovala, Úrad jadrového dozoru by prevádzku po roku 2000 nepovolil. Pri spúšťaní jadrovej elektrárne V1 do prevádzky sa počítalo s prevádzkou 25 rokov, teda do roku 2003 až 2005. Projektom stanovený čas životnosti je 30 rokov. V praxi to znamená odstaviť jadrovú elektráreň V1 v rokoch 2008 až 2010. Priamy vplyv na energetiku Slovenskej republiky má v súčasnosti Dohoda o pridružení medzi Slovenskom a Európskou úniou. Príprava na členstvo si vyžadovala najmä prijatie realistického dátumu odstavenia jadrovej elektrárne V1. Vláda Slovenskej republiky po prerokovaní materiálu "Zhodnotenie dopadov a realistického termínu odstavenia V1 v súlade s návrhom energetickej politiky Slovenskej republiky" prijala uznesenie, ktorým rozhodla o odstavení blokov V1 v rokoch 2006 až 2008.

    Toto ústretové rozhodnutie vlády Slovenskej republiky ocenila Európska komisia a väčšina štátov Európskej únie. Z programového vyhlásenia vlády schváleného poslancami Národnej rady Slovenskej republiky okrem toho vyplýva jednoznačná orientácia Slovenska na členstvo v Európskej únii. Vláda stanovením realistického programu odstavenia V1 splnila jednu z najdôležitejších požiadaviek Európskej komisie na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie. Z uvedenej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že vláda Slovenskej republiky postupovala v otázke V1 kompetentne a v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Chcem ešte uviesť niekoľko čísiel a niekoľko skutočností. Napríklad na likvidáciu V1 je potrebných 13 mld. Sk. Slovenské elektrárne počítajú pri likvidácii V1 s príspevkom zo štátneho rozpočtu 5 mld., alebo 7 mld., ak budú oba bloky odstavené v rokoch 2006 až 2008. Vzhľadom na to, že Slovensko prijalo realistický rok odstavenia, získali sme z Európskej únie 180 mil. euro a možnosť mimoriadne výhodnej pôžičky Euratom na likvidáciu V1. Rovnako chcem pripomenúť, že nie je pravdou, že každý rok skrátenia prevádzky V1 spôsobuje stratu 15 mld. Sk. To je neuveriteľný omyl, pán poslanec. Jadrová elektráreň V1 vyrobí ročne 5,4 mil. MWh ročne za cenu približne 800 Sk za MWh, čo je mimochodom aj súčasná trhová cena možného dovozu. Ročne sa odvedie do fondu likvidácie jadrových elektrární okolo 614 mil. korún. Ak teda skracujeme o dva roky prevádzku V1, prichádzame o tržby, nehovorím o nákladoch, ale prichádzame o tržby 4,3 mld. Sk za obidva roky. Zároveň mi dovoľte vás informovať, že za ústretový krok, ktorý vláda ukázala, dostaneme príspevok, alebo rokuje sa o príspevku z Európskej únie vo výške 20 mil. euro ročne.

    Chcem však povedať ešte ďalšiu záležitosť. Bola to vaša vláda, pán poslanec Jasovský, ktorá v roku 1997 schválila energetickú koncepciu Slovenskej republiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010. V tejto koncepcii počítala s odstavením V1 v roku 2000. A len jedna zo štyroch alternatív koncepcie uvažovala s rokom 2005 na odstavenie. Mimochodom, vtedy ešte platilo uznesenie vlády o odstavení v roku 2000. Všetky predchádzajúce energetické koncepcie počítali s odstavením v roku 2005. Všetky koncepcie vašej vlády, pán poslanec Jasovský. Z toho, čo som povedal, a boli to fakty, teda jednoznačne vyplýva, že sme dosiahli výhodnejší čas ukončenia prevádzky oboch blokov Jaslovských Bohuníc V1 a navyše dostaneme priamo dotačné peniaze za skoršie odstavenie, ako sme zvažovali. Navyše dostaneme 180 mil. euro na samotný proces odstavenia a ďalšiu mimoriadne výhodnú pôžičku Euratom na likvidáciu V1.

  • Pán poslanec Jasovský, chcete zadať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Vážený pán predseda vlády,

    bohužiaľ, moje údaje, ktoré som konzultoval s odborníkmi, nielen zo Slovenska, sú iné, ako máte vy a vaše údaje zavádzajú občanov Slovenska. Ale ja si myslím, že podstatný je fakt, že blok V1 v Jaslovských Bohuniciach po ukončení rekonštrukcie v budúcom roku bude z hľadiska bezpečnosti a jej funkčnosti špičkovou jadrovou elektrárňou, čo doteraz potvrdilo celkom 25 nezávislých misií z rôznych štátov tohto sveta.

    Podobne nespochybniteľný je aj 15-miliardový dosah v podmienkach, opakujem, v podmienkach roka 2008, nehovoriac o tom, že sa stratí finančné zabezpečenie likvidácie reaktorov V1. Z tohto pohľadu podpora Európskej únie vo výške 20 mil. euro, čo je zhruba 800 mil. korún, je smiešnou almužnou a vôbec nerieši vzniknutý ekonomický problém, pričom ste vôbec nespomenuli, pán predseda vlády, zamestnanosť. Po prezentácii týchto údajov v Európskej komisii minulý týždeň vyjadrili počudovanie nad nezmyselným postupom slovenskej vlády aj viacerí predstavitelia tejto komisie a postup vlády označili za nepochopiteľný. To je tiež určitý fakt. Opakujem, pán predseda vlády, že takýto záväzok bude mať pre slovenskú ekonomiku katastrofálne dôsledky a otvorí priestor na určitý politicky a lobisticky motivované úlohy aj pre ďalšie strategické energetické podniky Slovenska.

    A preto znovu opakujem, vážený pán predseda vlády, otázku: Aké sú dôvody pre rozhodnutie vlády uzatvoriť dva bloky elektrární? Ak napríklad len závery MAAE vo Viedni, čo je asi komisia aj orgán, ktorý je relevantný v rámci Európy a v rámci sveta a nie sú žiadne iné kritériá ani iné štandardy v tejto oblasti ani v Európskej únii, ani v G 7, ak tento orgán povedal, že po postupnej rekonštrukcii budú splnené všetky požiadavky MAAE pre ďalšiu bezpečnú prevádzku...

  • Pán poslanec, čas vymedzený na zadanie otázky uplynul.

    Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.

  • Je to typická reč opozičného politika, pán poslanec Jasovský. Čo sa vám hodí, poviete, čo sa vám nehodí, nepoviete. Povedali ste len jednu časť príspevku, ktorú dostaneme, ktorá je na úrovni 20 mil. euro každý rok včaššieho odstavenia. Ale prečo ste sa nezmienili o tých 180 mil. euro, pán Jasovský? To sa vám, samozrejme, do tej demagógie nehodí. Rovnako by som bol rád, keby ste menovali oných predstaviteľov Európskej komisie, ktorí spochybnili toto rozhodnutie slovenskej vlády. No nemôžete ich menovať, lebo takí nejestvujú. Naše rozhodnutie sa rodilo v niekoľkomesačnej interakcii našich odborníkov, odborníkov Európskej komisie a ja by som len opakoval fakty, skutočnosti, ktoré jednoznačne ukazujú, že vyťažíme z Jaslovských Bohuníc z V 1 maximum, čo sa vyťažiť dá, a že nám to otvára cestu na konkrétne negociácie o začlenení Slovenska do Európskej únie. K negociáciám, o ktorých - tak medzi nami, pán poslanec - sa vláde, ktorej ste boli členom, ani nemohlo snívať.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána podpredsedu Národnej rady Mariána Andela. Otázka znie: "Vláda zriadi v krátkom období Úrad verejného a koncesného obstarávania. Chcel by som počuť predstavu o tomto úrade. Koľko bude mať zamestnancov, aké systémové kroky chystá na zabezpečenie transparentnosti obstarávania bez straníckych princípov? Budú vedúci pracovníci tohto úradu obsadzovaní na základe straníckych dohôd alebo na základe odbornosti?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    v súlade s § 80 zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo bolo riešené uznesením číslo 439 Národnej rady zo 14. septembra 1999, sa od 1. januára 2000 zriadi Úrad pre verejné obstarávanie so sídlom v Bratislave ako odborný ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného a koncesného obstarávania. Z tohto obsiahleho stanoviska uvediem to, na čo ste sa celkom konkrétne pýtali, a to skutočnosť, že úrad bude mať 110 zamestnancov, základom budú odborní zamestnanci z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky a krajských úradov zo zrušených oddelení dohľadu nad obstarávaním. Doplnenie stavu zamestnancov do konečného stavu bude vykonané priebežne do konca roku 2001 na základe konkurzného konania, pričom budú pri prijímaní zamestnancov vrátane vedúcich pracovníkov uprednostnení odborníci so skúsenosťami v oblasti verejného a koncesného obstarávania. V roku 2000 sa predpokladá stav zamestnancov asi 95 vzhľadom na skutočnosť, že niektoré činnosti bude úrad vykonávať postupne od roku 2001 a 2002. Napríklad vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov, príprava odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie. Z uvedeného je zrejmé, že bude pri výbere budúcich zamestnancov Úradu pre verejné obstarávanie kladený najväčší dôraz na odbornosť. Teda 110 zamestnancov a odbornosť.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Prečo som položil túto otázku, pán premiér? Z jednoduchého dôvodu. Na Slovensku v tejto oblasti máme maximálne 10 špičkových odborníkov, teda ľudí, ktorí majú zahraničné certifikáty a odbornú prax v celom rozsahu, ako to vyžaduje zákon. Teda od vzdelania cez organizáciu súťaže až po dohľad. Žiaľ, nepodarilo sa nám v parlamente schváliť tú pôvodnú verziu, kde by tento úrad bol skutočne nezávislým a kde by predsedu tohto úradu vymenovala Národná rada Slovenskej republiky. Z toho dôvodu aj moja otázka smerovala tým smerom, že by som sa prihováral za to, aby sa pri výbere predsedu neuplatňovali úzke politické záujmy, ale aby sa dala prednosť tým nezávislým odborníkom, ktorí sú renomovaní, ako som povedal, majú aj vo svete svoje meno a sú pokladaní za odborníkov. V rukách týchto ľudí totiž bude dohľad nad nakladaním s vyše 60 mld. verejných prostriedkov ročne, čo predstavuje takmer jednu tretinu nášho štátneho rozpočtu. Čiže je to skutočne veľká, veľká zodpovednosť.

  • Ďakujem veľmi pekne za tento záujem.

    Nemám veľmi k tomu čo dodať. Som rád, že máme takýto zákon, ktorý spĺňa v tejto oblasti citlivo vnímanej a sledovanej aj Európskou úniou a Európskou komisiou už európsky zákon, a myslím, že to, čo ste povedali, už by som iba opakoval. Budeme stále viacej preferovať odbornosť pri výbere ľudí na takéto posty.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Kalmana. Otázka znie: "Slovenskú republiku zachvátila doteraz nezvyčajná vlna sociálnych nepokojov - hladovky, štrajky, masové mítingy. To je výsledok vašej ekonomickej a sociálnej politiky. Prečo teda, keď je ohrozená stabilita našej krajiny, nerešpektujete požiadavky Konfederácie odborových zväzov, a to najmä v intenciách vašich predvolebných sľubov?"

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán poslanec,

    keď som čítal otázku, nebolo mi jasné, či sa pýtate na Slovensko, alebo na nejakú inú krajinu, pretože používať takéto termíny, ako ste použili v súvislosti so Slovenskom, je, mierne povedané, nadnesené, neprimerané, nepravdivé. Protestné hladovky vznikajú najmä vo firmách, ktoré boli nezodpovedným spôsobom rozdávané vašim ľuďom. Títo ľudia nedokážu tieto firmy spravovať, nedokážu robotníkom vyplácať výplaty, a preto je medzi nimi napätie, pozri Pratex Čadca, ktorý je vaším dielom.

    Ale teraz konkrétne k otázke, lebo mám málo času. Posledné rokovania s Konfederáciou odborových zväzov priniesli 59 požiadaviek Konfederácie odborových zväzov, z tých 36 sme akceptovali, 19 sme akceptovali čiastočne s perspektívou, ak dopracujeme vzájomné postoje ich akceptovateľnosti, a iba 4 požiadavky vláda v súčasnosti nemôže akceptovať, pretože to neumožňuje právny stav alebo ekonomická situácia. Ja pripomínam len jedno, že vy ste Konfederáciu odborových zväzov absolútne ignorovali a potom to človeka zabáva, keď od nás pýtate, prečo neakceptujeme všetky požiadavky Konfederácie odborových zväzov. Zajtra napríklad budeme celý deň diskutovať s Konfederáciou odborových zväzov o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Čas vymedzený na odpovede pre predsedu vlády bol vyčerpaný. Teraz pristúpime k odpovediam na otázky pre členov vlády.

    Prvú otázku zadala pani poslankyňa Tóthová pre pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Považujete vládne návrhy novely zákona o sociálnom zabezpečení, Zákonníka práce a návrhu zákona o príspevku na bývanie za návrhy, ktoré nezaujímajú širokú verejnosť?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odpovedám áno, zaujímajú.

  • Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Áno. Ďakujem.

    Veľmi som povďačná pánu ministrovi, ktorý potvrdil názor poslancov opozície, ktorí žiadali, aby tieto zákony, respektíve ich prerokúvanie bolo v priamom prenose televízie, pretože sme vychádzali práve z toho, že občanov tieto zákony veľmi zaujímajú. Na to predsedajúci, ktorý viedol rokovanie parlamentu, zdôvodnil aj po zápornom hlasovaní, že ani jeden z bodov nie je taký, že by zaujímal širokú verejnosť. Ajhľa, a pán minister presne vie, že zaujíma širokú verejnosť. Taktiež poslanci vládnej koalície mali ten názor, že nezaujíma verejnosť. Je to veľký paradox práve v čase, keď sa dáva návrh zákona, ktorý má realizovať právo na informácie. Je to aj paradox, lebo Rada Slovenskej televízie zaviazala riaditeľa STV, aby zvážil prenosy, priame prenosy z parlamentu vtedy, ak spĺňajú kritériá zásadného vnútropolitického významu. A toto je také kritérium. A na to, aby rozhodol riaditeľ STV, je potrebný impulz parlamentu. Je nám veľmi ľúto, že parlament odmietol náš návrh, aby takýto impulz z parlamentu prišiel. Je to veľká škoda, pretože vo voľbách, vážení koaliční poslanci a koaličná vláda, ste sľubovali občanom, ako zabezpečíte pre nich informovanosť. Sľubovali ste priame prenosy.

  • Chcete reagovať, pán minister?

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    samozrejme, rozhodnúť o tom, či prenášať televízny prenos z tohto prerokúvania zákonov je záležitosť, ktorú máte vy ako poslanci, a nie ja ako člen vlády. Na druhej strane chcem vás ubezpečiť o tom, že naše ministerstvo týmto zákonom venuje mimoriadnu pozornosť cez masovokomunikačné prostriedky, a myslím si, že nielen samotná televízia môže dávať o tomto informácie, ale aj ostatné masovokomunikačné prostriedky, kde občania k týmto otázkam, či k otázke garančného fondu, či k otázke hromadného prepúšťania, či k otázkam príspevku na bývanie, sú už informovaní. A bola o tom aj diskusia v iných masovokomunikačných prostriedkoch. Takže myslím si, že túto informačnú povinnosť sme si ako vláda splnili.

    Ďakujem.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ambróš pre pána ministra Miklósa. Otázka znie: "Na akom stupni rozpracovanosti je na ministerstve životného prostredia príprava spôsobu a postupu pri využití prostriedkov z fondu ISPA?"

    Odpovedá pán minister Harna.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som odpovedal za pána ministra Miklósa.

    V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 656 zo dňa 4. 8. 1999 bolo v auguste tohto roku predložených na Úrad vlády za rezort životného prostredia 6 projektov uchádzajúcich sa o príspevok z programu ISPA na rok 2000, ktoré následne boli zaslané do Európskej komisie. Ministerstvo dostalo prostredníctvom DG 16 už prvé zhodnotenie predložených projektov s odporúčaním pokračovať na ich dopracovaní a odstraňovaní niektorých nedostatkov. V súčasnosti prostredníctvom DEPA, dánskej agentúry pre životné prostredie, a ELIS IF, fondu vyčleneného Európskou komisiou pre asociované krajiny ako pomoc pri príprave projektov, ministerstvo rozbehlo práce na dopracovaní a doplnení projektov tak, aby splnili všetky požiadavky stanovené Európskou komisiou na podporu programu ISPA.

    V rámci informovania verejnosti o programe ISPA pripravilo ministerstvo tzv. informačný balíček obsahujúci okrem základných informácií o programe, ako napríklad cieľ, zameranie, prioritné oblasti, kto môže byť žiadateľom, základné kritériá a podmienky na predloženie žiadosti, aj samotné nariadenie rady z 21. 1. 1999 o ISPA a formulár k žiadosti. V záujme širšej publicity sa konala dňa 30. 9. na ministerstve životného prostredia tlačová konferencia k programu ISPA. Informačný balíček je prístupný verejnosti na webovskej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zároveň boli tieto informácie zaslané na krajské a okresné úrady, na Združenie miest a obcí Slovenska, na Úniu miest a obcí Slovenska, na Obchodnú a priemyselnú komoru a ďalším dôležitým subjektom. Informácia o ISPA vyšla i v Obchodnom vestníku, odbor pre styk s verejnosťou denne na základe žiadostí zasiela tieto informácie poštou, faxom či elektronicky podľa možnosti žiadateľa. Ministerstvo v súčasnosti vypracúva podrobný súbor kritérií na hodnotenie návrhov projektov na zaradenie do programu ISPA v záujme zabezpečenia transparentnosti a zjednodušenia procesu výberu projektov. Kritériá zahrňujú okrem základných požiadaviek i technické, ekonomické, administratívne požiadavky naformulované v zmysle požiadaviek Európskej komisie.

    Jednou z podmienok na čerpanie prostriedkov z fondu ISPA je predloženie národných stratégií pre ISPA jednotlivými asociovanými krajinami. Práce na národnej stratégii pre ISPA, časť Životné prostredie, na našom rezorte bežia podľa harmonogramu tak, aby do konca októbra bol tento strategický dokument hotový. Európska komisia spolu s kandidátskymi krajinami pripravuje program prioritných environmentálnych investícií na vstup. Je to celoregionálna stratégia a investičný program upravujúci programy na národnej úrovni. Cieľom je zabezpečiť komplexné národné a regionálne stratégie, ktoré môžu prispieť k rôznym investičným programom, ktoré sú k dispozícií na splnenie legislatívnych požiadaviek Európskej únie, aby ISPA nebol jediným finančným nástrojom.

    V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na rok 2000 v kapitole Všeobecná pokladničná správa bola podaná požiadavka na štátne záruky súvisiace s možným poskytnutím finančnej pomoci zo strany Európskej únie v rámci štrukturálnych projektov ISPA. Pre sektor životného prostredia je potrebná suma asi 450 mil. Sk.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ambróš, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Vzhľadom na to, že nie je tu príslušný pán minister Miklós, nemám doplňujúcu otázku. Ďakujem.

  • Tretiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra zahraničných vecí Kukana. Otázka znie: "Ako hodnotíte terajší vývoj v Kosove?"

    Odpovedať bude pán minister Kňažko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na vašu otázku, vážená pani poslankyňa, týkajúcu sa nášho hodnotenia situácie v Kosove, odpovedám takto:

    Situácia v Kosove je napriek zdanlivému upokojeniu mimoriadne komplikovaná. Stáročiami zakorenené napätie medzi etnickými skupinami vystupňované tragickými udalosťami tohto roka nesmierne brzdia a v niektorých prípadoch až blokujú proces obnovy občianskeho spolužitia medzi etnikami v Kosove. Situáciu zhoršuje aj blížiaca sa zima, ktorá mnohokrát núti obyvateľstvo ku kriminálnej činnosti motivovanej existenčnými problémami. Posilnenie súčasného stavu policajnej časti misie OSN v Kosove, v súčasnosti je to 3 150 policajtov, je preto nevyhnutné uskutočniť čo najrýchlejšie. Medzinárodné spoločenstvo stále verí, že zachovanie multietnického charakteru provincie je reálne a vojenské civilné zložky OSN pôsobia v tomto smere. Je to cieľ veľmi náročný, dlhodobý, ale v súčasnosti neexistuje k tomuto snaženiu žiadna opodstatnená alternatíva.

    Za významný prelom v pôsobení medzinárodnej komisie v Juhoslovanskej zväzovej republike považujem podpis Dohody o transformácii UCK na Ochranný zbor Kosova. Táto dohoda je jedným zo základných predpokladov na nastolenie poriadku a vytvorenie podmienok na budovanie modernej občianskej spoločnosti. Domnievame sa, že je nevyhnutné dôsledne skončiť demilitarizáciu UCK a zaistiť, aby ochranný zbor ako zložka na riešenie výnimočných situácií pôsobila synergicky s činnosťou medzinárodných síl v Kosove.

    Vymenovanie nemeckého generála Klausa Reinharta do funkcie veliteľa KFOR vnímame ako posilnenie úlohy európskeho spoločenstva krízy na Balkáne. Bezpečnostnou radou OSN schválený počet 50 tisíc vojakov, ktorí sa majú podieľať na misii, bol prakticky naplnený. V rámci KFOR úspešne pôsobí tiež jednotka Armády Slovenskej republiky, ktorá je umiestnená v rámci rakúskeho práporu v nemeckej zóne na juhu Kosova. Kooperácia medzi vojenskými zložkami krajín zúčastňujúcich sa v KFOR je veľmi dobrá, čo je pre úspešnosť misie mimoriadne dôležité. Ako nevyhnutné sa javí zlepšenie koordinácie aktivít medzinárodných organizácií pôsobiacich v Kosove. Určitým nedostatkom je, že dosiaľ nebola vykonaná ich registrácia, čo by sa malo uskutočniť v najbližšom čase. Rovnako zdanlivo kontraproduktívne pôsobí isté súperenie o prestíž medzi OBSE a OSN. Ja osobne i z titulu mojej funkcie generálneho tajomníka OSN Cofiho Annana pre Balkán považujem pôsobenie oboch organizácií za významné a pre úspech misie v Kosove nenahraditeľné.

    V poslednom čase bolo vyslovených niekoľko prognóz o budúcnosti provincie. Na základe informácií získaných z viacerých zdrojov, ako aj z rozhovorov s niektorými predstaviteľmi prodemokratických síl v Juhoslovanskej zväzovej republike sme dospeli k presvedčeniu, že za najvhodnejší spôsob usporiadania pomerov v provincii označíme to riešenie, ktoré bude plne v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, nevytvorí precedens zmeny hraníc na Balkáne, dá kosovským Albáncom možnosť plnohodnotne rozvíjať svoju identitu, tiež zaistí podmienky na zachovanie multietnického prostredia, umožní bezpečný návrat odídených Srbov a vytvorí stabilnejšie prostredie na proces hospodárskej obnovy ako ďalšieho z cieľov medzinárodného spoločenstva formulovaného v pakte stability pre juhovýchodnú Európu.

    Predtým než dôjde k rozhodnutiu o budúcom štatúte Kosova, je však nevyhnutné odstrániť praktiky revanšu páchané na srbských obyvateľoch provincie, ktorí neboli zodpovední za krutosti spôsobené vojenskými a polovojenskými oddielmi režimu Miloševiča a ďalšími extrémnymi kriminálnymi živlami z celej Juhoslovanskej zväzovej republiky. A domnievame sa, že bez dôrazného tlaku proti silám vytvárajúcim prostredie strachu, nútiaceho Srbov a iných obyvateľov Kosova nealbánskeho pôvodu k odchodu, bude snaženie o zachovanie multietnického prostredia v Kosove neúspešné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete dať dolňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán minister,

    hovorili ste o tom, že niektoré skupiny brzdia konsolidáciu v Kosove. Na základe správ, ktoré som čítala v médiách, myslím si, že by sa tento výrok dal spresniť, nie niektoré skupiny, ale kosovskí Albánci brzdia konsolidáciu v Kosove, pretože kosovskí Albánci uplatňujú politiku revanšu a uplatňujú ju voči všetkým národnostným menšinám. Z Kosova sa sťahujú Chorváti, ktorí nikomu neprekážali, sťahujú sa Rómovia a samozrejme, že odsťahovala sa už väčšina srbského obyvateľstva. Myslím si, že hlavne chorvátska menšina, ktorá sa vyjadruje aj v našich médiách k udalostiam v Kosove, jednoznačne dokazuje, že tam ide o etnické čistky a o snahu zrušiť myšlienku multietnického Kosova. Dokonca aj náš poslanec, predseda zahraničného výboru pán Weiss vyslovil obavy z tohto vývinu v Kosove a povedal, že situácia v Kosove je veľmi zlá a je výsledkom radu politických chýb.

    Mňa by zaujímalo, či medzi tieto politické chyby počítate aj to, že aj naša republika podporila agresiu v Kosove a odôvodňovalo sa to tým, že chceme zabrániť politickým etnickým čistkám. Samozrejme, že sme nezabránili. A ešte by som sa chcela opýtať, aký ďalší vývoj predpokladáte v Kosove. Chorváti tvrdia, že to povedie k vzniku Kosovskej republiky na etnickom princípe. Aký máte na to vy názor?

    Ďakujem.

  • Odpovede na vaše otázky sú obsiahnuté v tejto odpovedi. Situácia je komplikovaná, to, samozrejme, vieme. To, čo vy poznáte z médií, je, samozrejme, iba jedna stránka tohto zložitého problému v Kosove, teda v Juhoslovanskej zväzovej republike máme zastúpenie na našom veľvyslanectve, máme profesionálnych pracovníkov. Máme veľmi úzke kontakty, samozrejme, aj s mierovými silami, čiže predpokladám, že odpoveď na svoju otázku ste dostali, pani poslankyňa.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Húska pre ministra Černáka, bývalého ministra Černáka. Bude odpovedať pán podpredseda Mikloš. Otázka znie: "Nepokladáte prísľub odstavenia dvoch reaktorov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a z toho vyplývajúcu ročnú stratu na produkcii a zamestnanosti 15 mld. korún v podmienkach roku 2008 za prejav klamania občanov, nekompetentnosti vlády a ohrozenia strategických a národných záujmov Slovenska?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážený pán poslanec,

    na Mníchovskom samite G 7 v roku 1992 boli reaktory typu VVR 440/230 označené ako také, na ktorých nie je možné rekonštrukčnými prácami dosiahnuť prijateľnú úroveň bezpečnosti. Slovensko napriek tomuto hodnoteniu dokázalo rekonštrukciou zvýšenie jadrovej bezpečnosti jadrovej elektrárne V1 s týmto typom reaktorov, čo bolo vysoko hodnotené aj nezávislými organizáciami - Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ako aj samotnou Európskou komisiou. V prípade, že by sa rekonštrukcia nerealizovala, Úrad jadrového dozoru by prevádzku po roku 2000 nepovolil.

    Pri spúšťaní jadrovej elektrárne V1 do prevádzky sa počítalo s prevádzkou 25 rokov, teda zhruba do roku 2003 až 2005. Projektom stanovený čas životnosti je 30 rokov, čo v praxi znamená odstavenie jadrovej elektrárne V1 v rokoch 2008 až 2010. Priamy vplyv na energetiku Slovenskej republiky má v súčasnosti Dohodu o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Príprava na členstvo si vyžadovala najmä prijatie realistického dátumu odstavenia jadrovej elektrárne V1.

    Vláda Slovenskej republiky pred prerokovaním materiálu pod názvom "Zhodnotenie dopadov a realistického termínu odstavenia V1 v súlade s návrhom energetickej politiky Slovenskej republiky" prijala uznesenie číslo 801 z roku 1999, ktorým rozhodla o odstavení blokov V1 v roku 2006 až 2008. Toto ústretové rozhodnutie vlády Slovenskej republiky ocenila Európska komisia a väčšina členských štátov Európskej únie. Z programového vyhlásenia vlády schváleného poslancami Národnej rady okrem iného vyplýva jednoznačná orientácia na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Vláda Slovenskej republiky stanovením realistického programu odstavenia V1 splnila jednu z najdôležitejších požiadaviek Európskej komisie na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie. Z uvedenej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že vláda Slovenskej republiky postupovala v otázke V1 kompetentne a v súlade s programovým vyhlásením vlády. Na likvidáciu V1 je potrebných asi 13 mld. korún. Slovenské elektrárne, a. s., počítajú pri likvidácii V1 s príspevkom zo štátneho rozpočtu 5 mld. korún v prípade odstavenia v roku 2015. Pritom navyše oproti príspevku zo Štátneho fondu pre likvidáciu jadrových energetických zariadení, respektíve 7 mld. korún v prípade odstavenia v roku 2006 až 2008. Vzhľadom na to, že Slovenská republiky prijala realistický termín odstavenia, získali sme z Európskej únie 180 mil. euro a možnosť mimoriadne výhodnej pôžičky Euratomu na likvidáciu V1.

    Treba pripomenúť, že práve predchádzajúca vláda schválila v roku 1997 energetickú koncepciu Slovenskej republiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010 a práve v tejto koncepcii schválenej bývalou vládou sa počítalo s odstavením V1 do roku 2000 a len jedna zo 4 alternatív koncepcií uvažovala s rokom 2005 na odstavenie elektrárne V1. Mimochodom, vtedy ešte platilo uznesenie vlády o odstavení v roku 2000. Všetky predchádzajúce energetické koncepcie počítali s odstavením v roku 2005. Rok 2015 ako rok odstavenia sa prvýkrát objavil až teraz na podnet ministerstva hospodárstva, a to v súvislosti s negociáciami s Európskou komisiou, aby sa jednoducho dalo vyjednávať a negociovať.

    Záverom možno konštatovať, že ústupkom o dva roky oproti projektovanej životnosti, ale de facto predĺžením aj oproti pôvodným koncepciám sa nielen výrazne posilnila predvstupová pozícia Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie, ale v neposlednom rade sa aj priam ušetrili prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 8 mld. korún.

    Nie je pritom pravda, ako sa tvrdí v otázke, že každý rok skrátenia prevádzky V1 spôsobuje stratu 15 mld. korún. Jadrová elektráreň vyrobí ročne 5,4 mil. MWh ročne za cenu približne 800 korún za MWh. 800 korún za MWh je aj súčasná trhová cena, teda cena možného dovozu. Ročne sa odvedie do fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení 614 mil. korún. Za dva roky skrátenej prevádzky prídu Slovenské elektrárne, a. s., o 4,3 mld. v tržbe za dodanú elektrinu a o 1,2 mld. korún bude menší príspevok do fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Dosah na zamestnanosť mimo energetiky môže byť aj priaznivý, pretože Slovenské elektrárne majú priemernú výrobnú cenu vyššiu, ako je svetová cena možného dovozu, čo je výsledok aj hospodárenia predchádzajúcej vlády.

    Pokiaľ ide o pokrytie domácej spotreby, môžeme podľa podkladov Slovenských elektrární konštatovať, že prvý a druhý blok Mochoviec nahradí jadrovú elektráreň V1. V najbližších dňoch bude táto nová jadrová elektráreň vyrábať len na export, až po v odstavení V1 bude pokrývať aj domácu spotrebu. Pojem sebestačnosti však v tomto období už nebude taký kľúčový, pretože budeme členmi Európskej únie. Navyše v súčasnosti ministerstvo hospodárstva registruje zvýšený záujem o budovanie paroplynových elektrární zo strany zahraničných investorov, čoho dokladom je aj skutočnosť, že v máji bol vydaný súhlas ministerstva hospodárstva na postavenie 300-MW stroja.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Chcel by som upozorniť pána podpredsedu vlády, že sa tu opakovane šíri jedna nepresná a nesprávna informácia, ktorá nie je pravdivá. Pokiaľ ide o záväznosť rozhodnutia vlády o odstavení do roku 2000, bola spojená v predchádzajúcej vláde s prísľubom Európskej banky pre rozvoj, že sa zúčastní na kompenzácii tohto stavu. Táto banka odstúpila od tohto prísľubu a na základe toho ani Mečiarova vláda, ale ani Dzurindova vláda nie je viazaná týmto záväzkom. Toto predsa by ste mali veľmi dobre vedieť.

    Chcem upozorniť ďalej na to, že aj podľa vystúpení a dobrozdaní, ktoré vypracovali na základe analýzy 30 bývalých sovietskych atómových elektrární, sa konštatuje, že takzvané starnutie, prevádzkové starnutie týchto elektrární je o 30 až 70 % pomalšie, než sa predpokladalo. A dokonca aj odborníci vysvetľujú, prečo je to. Pretože konštrukcie boli na základe tzv. robustného riešenia istené bezpečnostne veľmi výrazne. Čiže robustná konštrukcia chránila pred subjektívnymi chybami a umožnila rekonštrukčne zlepšiť regulačné systémy. Takže takto sa veci majú. A pokiaľ ide o ochotu druhých dotovať likvidáciu elektrární, rád by som vás upozornil na jednu skutočnosť. V Bosne záväzky západných štátov sa investične plnia na 17 až 18 %.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    k vašej výhrade, že opakovane sa tu šíria nejaké informácie, chcem povedať, že keď dáte 16 identických otázok, nemôžete sa čudovať, že dostanete dve identické odpovede. Ak by bol dostatok času a priaznivejšie rozlosovanie, tak by ste mohli počuť aj 14-krát, aj 16-krát túto odpoveď, na ktorej musím trvať. A musím jednoducho nesúhlasiť s vaším vyjadrením, že ide o nesprávne a nepravdivé argumenty. Jednoducho vaša vláda, v ktorej ste sedeli, v roku 1997 schválila tie termíny, ktoré tu spomínal premiér, a ktoré som spomínal ja. Ak veríte tomu, že EBRD by dávala kompenzácie za skoršie zrušenie bloku V1, tak musím preložiť, čo EBRD znamená. Je to Európska banka, zdôrazňujem, banka pre obnovu a rozvoj, teda nie inštitúcia, ktorá disponuje fondmi, s ktorými vie kompenzovať straty vyplývajúce zo skoršieho uzavretia. Je to jednoducho podnikateľský subjekt, ktorého špecifikum je len v tom, že jeho akcionármi sú členské krajiny, ktoré do nej peniaze vložili, ale je to podnikateľský subjekt. Takže trvám na tom, na pravdivosti všetkých informácií, ktoré som predniesol.

    A dovoľte mi dodať aj svoj pohľad, pretože, áno, to, čo som vám tu predniesol, boli podklady, ktoré vypracovali odborní pracovníci ministerstva hospodárstva a iných vládnych inštitúcií, o ktorých pravdivosti argumentov nepochybujem. Ale dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a povedal vám aj svoj osobný názor na to, čo prezentujete vo svojej 16-krát položenej otázke. Teda na to, či nepovažujem to rozhodnutie o skoršom odstavení za prejav klamania občanov, nekompetentnosti vlády a ohrozenia strategických a národných záujmov Slovenska. Nepovažujem, pán poslanec, naopak, politiku, ktorá robila vaša vláda, považujem za politiku klamania občanov, za politiku nekompetentnú, nezodpovednú, za politiku, ktorá ohrozovala národné a štátne záujmy Slovenskej republiky. A najlepším dôkazom toho, že toto je pravda, vážení poslanci, vážené poslankyne, je to, že práve politika vašej vlády bola príčinou toho, že Slovensko bolo vylúčené z prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii, OECD a NATO. A práve toto najviac ohrozilo národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, práve toto sa stalo najväčšou hrozbou aj z hľadiska životnej úrovne, aj z hľadiska ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Takže, ak dovolíte, zhrniem a zopakujem: Nie, nepovažujem toto rozhodnutie za také, ktoré by bolo v neprospech Slovenskej republiky, naopak, považujem ho za také, ktoré zreálni a zvýši pravdepodobnosť šancí Slovenska na vstup do Európskej únie a iných integračných zoskupení a tým vytvorí predpoklady práve na to, aby sa naplnili národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Podmienky na štúdium na vysokých školách sa zhoršujú, znižuje sa počet poslucháčov po prepustení pomocného personálu, hrozí niektorým školám kolaps. Ste presvedčený o tom, že opatrenia vašej vlády umožnia zvýšiť úroveň vzdelania občanov Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    chcem vám poďakovať za váš pravidelný záujem o otázky školstva, aj keď nemôžem súhlasiť celkom s konštatačnou časťou vašej otázky, respektíve súhlasím iba s prvou časťou, kde píšete, že podmienky na štúdium na vysokých školách sa zhoršujú. Je to tendencia, ktorá sa prehlbuje už niekoľko rokov a podľa môjho názoru je dôvodom zlý stav slovenskej ekonomiky, ktorý je zapríčinený spôsobom jej spravovania najmä v posledných rokoch.

    Iste si pamätáte, že vysoké školy kritizovali vnútorný dlh, ktorý spôsobila minulá vláda vo výške zhruba 600 mil. korún, ktoré im chýbali na mzdových prostriedkoch, na prevádzke a na kapitálových výdavkoch. Je pravda, že my sme v tomto roku vyčlenili zhruba 100 až 130 mil. korún viac na prevádzku, ale nestačí to pokryť všetky potreby, ktoré majú vysoké školy v oblasti prevádzky, nárastu cien energií, vykurovania a podobne, to znamená, že aj my sa stretávame s tým, že podmienky na vysokých školách sa zhoršujú.

    Ak píšete o tom, že sa znižuje počet poslucháčov, zrejme ste sa opierali len o informáciu Univerzity Komenského, ktorá do 1. ročníka prvýkrát po 10 rokoch znížila počet novoprijímaných študentov, ale celkove vám je iste známa situácia, že za posledných 10 rokov sa na Slovensku zvýšil počet študentov takmer o tri štvrtiny, zhruba zo 60 tisíc na 110 tisíc študentov. Čiže počet poslucháčov sa neznižuje, naopak, sa zvyšuje. Ambíciou našej vlády je vytvoriť ďalšie príležitosti pre vysokoškolské vzdelávanie pre ďalších študentov.

    Ak píšete o prepustení pomocného personálu, tiež to nie je pravda, zrejme ste to zachytili v médiách, že o tomto vedieme intenzívnu diskusiu so Slovenskou rektorskou konferenciou. Je pravda, že vláda rozhodla o prepúšťaní 10 % nepedagogických pracovníkov na vysokých školách, pretože pedagogických pracovníkov a vedeckovýskumných pracovníkov vysokých škôl z 10-percentného znižovania vylúčila. Pri stretnutí predsedu vlády, ministerky financií a ministra školstva s predstaviteľmi Slovenskej rektorskej konferencie sme diskutovali o tom, že vysoké školy za posledných 10 rokov výrazne racionalizovali aj počty nepedagogických pracovníkov, pretože ten zvýšený počet študentov zabezpečujú prakticky s tým istým počtom pedagogických pracovníkov a v oblasti nepedagogických pracovníkov prichádza a prišlo k značným úsporám. Tam sme sa zhodli na tom, že Slovenská rektorská konferencia poskytne podklady a ministerstvo školstva pripraví do vlády Slovenskej republiky materiál, ktorý ukáže túto situáciu na číslach a faktoch, a vláda na základe toho bude môcť rozhodnúť, či trvá na prepúšťaní nepedagogických pracovníkov. Zatiaľ k prepúšťaniu neprišlo, takže vaše slová o kolapse sú z môjho pohľadu predčasné.

    Ak sa pýtate, či som presvedčený o tom, že opatrenia našej vlády umožnia zvýšiť úroveň vzdelania občanov Slovenskej republiky, tak vám chcem odpovedať, že áno, som o tom presvedčený. Jednoducho preto, že ministerstvo školstva v súlade s programovým vyhlásením vlády pripravuje novú koncepciu rozvoja slovenského vysokého školstva, ktorá bude predložená do vlády začiatkom roku 2000. Následne bude na jej základe vypracovaný nový zákon o vysokých školách a nový zákon o financovaní vysokých škôl. Tieto koncepčné dokumenty a dva nové zákony, o ktorých budete rokovať aj v parlamente, budú tvoriť základ opatrení, ktoré podľa nás povedú k zvýšeniu úrovne vzdelávania občanov Slovenskej republiky. Sme pripravení predložiť aj celkom radikálne riešenia. Ak poznáte vývoj v Českej republike, tam prijali začiatkom toho roku, resp. od januára platí nový vysokoškolský zákon, podľa ktorého majetok štátu, ktorý spravujú vysoké školy, sa stal ich majetkom a Ministerstvo školstva Českej republiky predpokladá, že školy z neho dokážu získať dodatočné príjmy pre svoju činnosť a na zabezpečenie svojej prevádzky. Budeme uvažovať aj o takýchto riešeniach, pretože je nám jasné, že len zo štátneho rozpočtu nezabezpečíme predstavu, ktorú predkladá Slovenská rektorská konferencia, o viaczdrojovom financovaní vysokých škôl.

    Takže som presvedčený, že máme pripravené a pripravujeme opatrenia, ktoré povedú k zvýšeniu úrovne vzdelávania občanov, tak ako ste sa pýtali vo svojej otázke.

  • Chcete dať doplňujúcu otázku, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Ja som skutočne zvedavý, pán minister, dokedy sa ešte budete vyhovárať na predchádzajúcu vládu Vladimíra Mečiara. Ja tu, samozrejme, mám tiež niekoľko čísiel. V rokoch 1995 - 1997 sa zvýšil počet vysokoškolákov u nás presne podľa štatistiky o 17 203. A počet pedagogických pracovníkov skoro o 2 200. Samozrejme, že vychádzali sme z toho, že úroveň alebo počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku je pomerne malý v pomere k západným krajinám. Len 7,8 %, ale máme u nás okresy, kde sa pohybuje medzi 2 a 3 percentami. Preto sme sa pri novom územnom členení snažili, aby boli vytvorené nové vysoké školy aj v tých vidieckych mestách. V Trenčíne a v Banskej Bystrici sa vytvorili nové fakulty, presunuli sa niektoré školy do Prešova, aby sa umožnilo ľuďom zo sociálne slabších rodín študovať, s okruhom 25 km môžu denne dochádzať. A teraz sa objavujú správy, rušíte akreditáciu v Banskej Bystrici, spochybňuje sa Trnavská univerzita a potom, samozrejme, nedosiahneme ani zďaleka také výsledky, ktoré by sme mali.

    Aj na vysokých školách pedagógovia pri vedeckovýskumnej práci musia mať vytvorené podmienky. Keď nie sú, tak potom skutočne v duchu vašej politiky, ktorú vy robíte, síce vstúpime do Európskej únie, staneme sa členmi NATO, ale jeden mladý Slovák tam pôjde s otrhanými, zaplátanými nohavicami na kolenách aj na zadku, s batôžkom na pleci a s krosnami na chrbte a slovenské dievčatá pôjdu akurát robiť slúžky do bohatších rodín. To bude výsledok politiky, ktorú vy robíte. Pretože napríklad to, čo ste vy odôvodňovali, atómovú energetiku, to je obyčajná blbosť, neveríte ani našim odborníkom. Choďte sa spýtať našich atómových energetikov a oni vám potom povedia, aká je situácia.

  • Vážený pán poslanec,

    ak by pokračovala vláda, v ktorej ste boli ministrom, tak si myslím, že je veľmi pravdepodobné, že by tí chlapci s tými holými zadkami v tej Európe skončili.

  • Ruch v sále.

  • Pozrite sa, ten modernizačný dlh, o ktorom hovorili vysoké školy, neodoprie ani pán minister, ani tu bývalá pani ministerka. Je to realita. Zabezpečiť dostatočné podmienky pre vysoké školy bola úloha tak vašej vlády, ako je to úloha našej vlády. Snažíme sa s tým vyrovnať v ekonomických podmienkach, v ktorých dnes sme, a uvedomujeme si, že to nie je ľahké. Ja som tu celkom otvorene o tom hovoril. Ale máme presne takú ambíciu, akú som povedal, že sme zapísali do programového vyhlásenia - zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných študentov. Nie sme takí nafúkaní, ako ste boli vy, aby sme povedali, že v počte vysokoškolských študentov sa dostaneme na piate, resp. desiate miesto na svete. Asi to nie je celkom možné, keď dnes u nás chodí študovať 23 % populačného ročníka a vo vyspelej Európe je to 30 - 35 % a v Nórsku uvažujú o 50 - 60 %. Nie je to také ľahké. Nie je to také ľahké, ale chceme to urobiť a budeme podporovať aj školy, ktoré poskytujú vzdelanie v jednotlivých regiónoch.

    Na Slovensku sa regionalizovalo vysoké školstvo a nepovažujeme to za zlý vývoj, ale myslíme si, že rozhodnutia, ktoré ste urobili, nešli vždy tým smerom, ako ste spomínali, pán poslanec. Ak ste založili Prešovskú univerzitu alebo ste založili Trenčiansku univerzitu, vyplnili ste reálne potrebu, ktorá v tom regióne bola, a my proti tej potrebe nenamietame. Ale snažíme sa vecne posúdiť, kam sa škola dostala pri zabezpečení kvality. A na to máme a mali sme už 10 rokov vytvorený orgán, ktorý sa volá Akreditačná komisia, ktorý to má posúdiť. Pravda je tiež taká, že ste vytvorili politicky motivované vysoké školy, mám na mysli Akadémiu umení v Banskej Bystrici, pretože tam ste nepokrývali regionálnu potrebu, ale chceli ste vytvoriť alternatívu k bratislavskej vysokej škole. A podobne Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave mala tiež tento podtón.

    Pravda je taká, že sme objektívne čakali na výsledky posúdenia Akreditačnej komisie a vtedy chceme povedať a prídeme s tým aj do Národnej rady Slovenskej republiky, ako ďalej budeme pokračovať v existencii týchto troch nových vysokých škôl. Chcem vás ubezpečiť, že budeme veľmi vecní a budeme sa opierať o racionálne argumenty. Nič iné sme nemali na mysli od začiatku, keď sme skúmali, koľko peňazí ste do toho dali a koľko personálnych prostriedkov ste venovali do toho, aby ste tieto univerzity vybudovali na zelenej lúke.

    Chcem skončiť len tým, že keby ste boli dali 450 mil. korún, vážení opoziční poslanci, na existujúce vysoké školy, tak dvojnásobný počet študentov mohol študovať, ak vám na tom tak záleží, mohli ste to urobiť. Ak ste to neurobili a prirobili ste nám starosti, my si s tými starosťami poradíme. Celkom iste vás o tom ubezpečujem.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Prosím zdôvodniť vznik nového subjektu Technická ústredňa pôšt v Slovenskej pošte, š. p."

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    k predloženej otázke uvádzam, že ide o vnútropodnikovú organizačnú zmenu, ktorá je plne v právomoci štátneho podniku Slovenská pošta. Významná časť logistiky Slovenskej pošty, š. p., t. j. obstarávanie tovaru, spotrebného materiálu, cenín, odevov, predmetov pre ochranu a bezpečnosť zamestnancov bola tradične v rezorte Federálneho ministerstva spojov. Od vzniku samostatného štátneho subjektu, Slovenská pošta, š. p., je táto činnosť organizovaná s cieľom centralizácie obslužných infraštruktúrnych činností pre všetky pošty na Slovensku, ktorých je spolu 1 627. V Slovenskej pošte, tak ako vo väčšine poštových správ v zahraničí, sú pre logistiku zriadené špecializované organizačné jednotky, ktoré infraštruktúrnu vnútropodnikovú činnosť vykonávajú pre celú sieť výkonných jednotiek podniku a v trhových podmienkach vykonávajú tiež obchodnú činnosť, o ktorú má vonkajšie prostredie záujem. V Slovenskej pošte, š. p., vykonávali túto činnosť dve hlavné organizačné zložky: Technická ústredňa pôšt a Poštová filatelistická služba.

    Na základe skúseností z riadenia týchto zložiek podniku, ktorých Technická ústredňa pôšt Bratislava bola do roku 1997 z hľadiska organizačného postavenia odštepným závodom Slovenskej pošty, š. p., a Poštová filatelistická služba rovnako odštepným závodom do roku 1993, boli už v predchádzajúcich rokoch postupne, aj keď menej dôsledne pripravované na vytvorenie zlúčenia a vytvorenie vnútropodnikovej silnej obchodnej jednotky s výrazným pôsobením vo vonkajšom podnikateľskom prostredí. V posledných niekoľkých rokoch však predchádzajúce vedenie Slovenskej pošty iba zrušením týchto odštepných závodov a ich nezjednotením nevytvorilo podmienky na ich obchodný rozvoj. Zásobovanie v Slovenskej pošte sa začalo vykonávať v značnom rozsahu s postupným zvyšovaním nákladov. Preto Slovenská pošta po analýze efektívnosti a porovnaní vlastného a dodávateľského zásobovania pristúpila k organizačnej zmene a zjednotila zásobovaciu a obchodnú činnosť do jednej organizačnej zložky, ktorá umožní zjednotiť a zefektívniť napríklad agendu colných deklarácií...

  • Pán minister, máte ešte jednu minútu.

  • ... export filatelistického tovaru, zníženia daňového zaťaženia a podobne. Vo IV. štvrťroku 1998 a v I. štvrťroku 1999 vykonal odštepný závod Riaditeľstvo pôšt Bratislava porovnanie vlastného a dodávateľského zabezpečenia pôšt tlačivami. Z rozboru vyplýva, že vlastná činnosť má len 57-percentnú nákladovosť v porovnaní s dodávateľským spôsobom zabezpečenia.

    Je potrebné zdôrazniť, že nešlo v tomto prípade o vytvorenie nových vnútropodnikových jednotiek, ktoré v Slovenskej pošte neexistovali, ale o zmenu, ktorá vytvára predpoklady zefektívnenia existujúcich činností ich sprehľadnením vo vnútropodnikovom ekonomickom prostredí.

    Všetko, ďakujem.

  • Čas vymedzený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Je 15.10 hodín presne podľa týchto hodín, ktoré sú pred tabuľou, 14.10 hodine sme začínali, končím hodinu otázok.

    Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady pán Béla Bugár.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rozprave o správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.

    Prosím všetkých poslancov, aby zaujali svoje miesta a zároveň prosím členov vlády, aby nerušili rokovanie.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne.

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rozprave. Prosím pána navrhovateľa a spravodajcu, aby si sadli na miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcov. Prosím ticho v rokovacej miestnosti a prosím zároveň všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca, pán poslanec Sitek, nech sa páči.

    Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pán minister,

    pán podpredseda Národnej rady,

    zabezpečenie svojej suverenity, zvrchovanosti, nedotknuteľnosti patrí k základným podmienkam fungovania štátu a z toho teda vyplýva i potreba určitých inštitúcií, v tomto prípade armády, ale armády nie hocijakej, armády bojaschopnej, armády pripravenej.

    Než sa pustím k predmetnému vystúpeniu, rád by som najprv reagoval na niektoré výroky, ktoré tu odzneli. Chcem povedať, že ja osobne sa nezbavujem zodpovednosti a som pripravený sa zodpovedať za to, že armáda sa dostala do tohto stavu, pretože som bol štyri roky jej náčelníkom Generálneho štábu. Nechcem byť vo svojom vystúpení konfrontačný, pretože mohol by som tiež povedať, že so zadosťučinením teraz prijímam tento stav, pretože som ho avizoval dlhší čas, ale nie som škodoradostný a veci ma jednoducho bolia. K veciam je potrebné sa vyjadriť, veci je potrebné prerokovať.

    Keď hovoríme o schizofrénii, ktorú apeloval pán poslanec Danko, áno, schizofréniu prejavuje v tomto smere i vládna moc, vládna koalícia, ale schizofréniu prejavuje aj opozícia, pretože stav, do ktorého sa armáda dostala, začal v roku 1996 postupným odčerpávaním rozpočtu, až sa dostal na rozpočet 1,8 minulého roku a toho roku sa pripravuje ešte rozpočet 1,3, čo už je skutočne, nechcem povedať, výsmech, ale je to veľmi vážne. Neobjavili sme teda Ameriku, ale tento stav tu akýmsi spôsobom prechádzal dlhší čas.

    Chcem súhlasiť s pánom poslancom Andrejčákom, že je potrebné rozhodnúť o programoch vyzbrojovania. Áno, je to potrebné, pretože jednoducho sa dostávame do obdobia, keď je potrebné tieto veci riešiť a vyžadujú určité rozhodnutia. Ja som na túto tému sedel a hovoril s ministrom v januári, spolu s náčelníkom Generálneho štábu. Minister pripravuje takéto rozhodnutia, alebo teda takýto model. Akú dobu to bude trvať, to nedokážem odhadnúť, ale som presvedčený, že ku koncu roku takýto model jednoducho bude na svete.

    Používalo sa tu v predchádzajúcich vystúpeniach veľa pojmov. Je čas a treba ich trochu objasniť. Pretože apelujeme, operujeme tu s pojmami bojaschopnosti, pripravenosti atď. Pojem bojaschopnosti je pojmom, ktorý vyjadruje schopnosť bojovať, od toho ten pojem znie. Tento pojem sa vzťahuje na jednotlivca, osádku, jednotku. U jednotlivca predpokladá odbornú schopnosť, teda pripravenú fyzickú, vycvičenú, psychologickú, morálnu atď. U osádky, pochopiteľné, to isté, ale ukompletovanosť tejto osádky, ukompletovanosť bojovej techniky alebo toho vozidla, tej zbrane, ktorú je potrebné obsluhovať, schopnosť jednotlivých členov zvládnuť túto bojovú techniku a zvládnutie taktiky boja. Pri jednotke obdobne, ukompletovanosť osôb bojovej techniky, zvládnutie bojovej techniky, zvládnutie taktiky. A takto by som mohol hovoriť ďalej, ale závisí ešte od ďalších faktorov, predovšetkým od celkovej kvality ľudského faktora, od úrovne jeho vzdelania, právneho vedomia, zodpovednosti za veci verejné, teda zodpovednosti za obranu štátu. Ďalej je to od technickej kvality výzbroje, hodnoty jej bojového potenciálu, jej bojaschopnosti, alebo modernosti tejto techniky, pretože jednoducho zbraňové systémy sa neustále zdokonaľujú a nemôžeme hovoriť o zbraniach starých, že sú moderné, aktuálne a kvalitné. Veď napríklad len v letectve už nie sú to priame vzdušné súboje, ale sú to súboje a vedenie boja na veľké vzdialenosti 60 až 80-kilometrové. Závisí to od dobrého vycvičenia, zladenia, fyzickej pripravenosti, schopnosti veliteľov riadiť boj a tak ďalej.

    Bojaschopnosť potom je možné hodnotiť, alebo také sú zaužívané spôsoby, že je plná bojaschopnosť znížená alebo sú jednotky, osádky, zbraňové systémy, zväzky nebojaschopné. Bojová pripravenosť a pripravenosť je širší pojem. Takže zahŕňa bojaschopnosť, predpísané zásoby materiálu, či už potravín, pohonných hmôt, streliva, náhradných dielcov a podobne. Hodnotenie v tejto oblasti je stanovené na pripravený, alebo jednoducho nepripravený. Na to, aby mohli byť oba tieto pojmy naplňované, existujú v štruktúrach armády jednoducho tabuľky počtov, programy výcviku jednotlivca-špecialistu, osádky, počty zamestnaní, postupnosť zamestnaní, počty strelieb jednotlivcov, jednotiek, počty náletu hodín atď. Potreba veliteľských cvičení, predpísané zásoby materiálu jednotlivca, zbrane, jednotky, zväzku v armáde alebo koniec koncov v štáte vôbec, napríklad v štátnych hmotných rezervách. To má pochopiteľne vplyv na rozvinutie armády do iných štruktúr, predovšetkým za rôznych krízových situácií. Pripravení bojaschopní vojaci, ktorí odchádzajú mimo činnej služby, sú predurčení na to, aby boli povolaní do takýchto štruktúr a spravidla sa v takýchto prípadoch povolávajú posledné ročníky, ktoré boli prepustené z výkonu vojenskej služby, teda tie, ktoré by skutočne mali byť najlepšie pripravené.

    Ale situácia taká, aká tu bola vykresľovaná, jednoducho vytvára to, že títo vojaci, tieto jednotky skutočne nie sú pripravené. Chýbajú zásoby materiálu, chýba bojaschopná technika, ktorá práve vplyvom nedostatku finančných prostriedkov sa neopravuje, skladuje sa, chýbajú náhradné diely na jej ukompletovanie. Čím viac tento stav bude nepriaznivejší, tým viac prostriedkov jednoducho bude potrebné na urobenie pripravenosti či už v období mieru, či už v období krízových situácií, pretože bude potrebné techniku uschopniť, bude potrebné jednotky uschopniť. Takže život armády a rezortu potrebuje jednoducho peniaze, potrebuje peniaze. Ich potreba sa dá vypočítať exaktne.

    Bolo tu niekoľkokrát spomínané, že potreba je daná zákonnými normami, ako sú stravné dávky, množstvo energie, ktoré je potrebné na osvetlenie, vykurovanie, oblečenie, ale i potreby výcviku, pretože sú stanovené programy, koľko peňazí je potrebných na predpísané zásoby atď. Tým, hovoril to tu minister, hovoríme skutočne v tej terminológii štandardy. To sú normy, ktoré sú jednoducho stanovené, vyplývajú zo zákonov a vo vyspelých štátoch jednoducho o týchto nákladoch sa pri tvorbe rozpočtu ani nediskutuje, tie sú stanovené taxatívne.

    Ale tak ako bolo uvádzané, sú jednotlivé programy rozvoja, ktoré sú rozpočtom zabezpečované. Armáda je neodmysliteľnou súčasťou štátnych inštitúcií a podľa branného zákona § 3 je základom ozbrojených síl. Základné úlohy armády sú definované v zákone číslo 3 a nebudem ich opakovať a prečíslovať. Aby mohli byť naplnené, musia byť vytvorené určité organizačné štruktúry, musia byť pripravované, mať predpísané zásoby, musia byť pripravené rozvinúť sa do vojnových alebo krízových počtov.

    A to všetko je, tak ako som uvádzal, jednoducho dané. V roku 1997, keď som pripravoval podklady na tvorbu rozpočtu osobne, potrebovala armáda - a tá je definovaná v zákone o zriadení armády, táto štruktúra to nie je celý rezort -, potrebovala k naplneniu svojich úloh 13,3 mld. tak, aby boli zabezpečené všetky zákonné sumy. To je v podstate taký objem peňazí, aký bol vydelený v rozpočte na rok 1999. Takže nie celý rezort, ale len armáda v roku 1998 dostala 8,3, v roku 1999 to bolo 8 mld.

    Tak ako som už hovoril, od roku 1996 je tu pokles prideľovania finančných prostriedkov, a preto sa nemôžeme diviť, že je i viditeľný pokles bojaschopnosti a pripravenosti armády. Pretože nie je toto zasadnutie uzavreté, nemôžem hovoriť o detailoch alebo veciach, ktoré tvoria predmet štátneho tajomstva. Ale jednoducho štát musí povedať, akú armádu potrebuje alebo akú ju chce mať vzhľadom na svoje ambície obrany, obranné záväzky, plnenie medzinárodných dohôd a záväzkov.

    Je evidentné, že obrana štátu má iné poňatie ako v období pred rokom 1990. Prihlásili sme sa k programu partnerstva. Vláda deklaruje vstup do NATO. Zúčastňuje sa medzinárodných programov OSN. Skúsenosti z krajín, kde sú štandardné vzťahy a štandardná ekonomika, štandardná tvorba rozpočtu, hovoria o tom, že výdavky na obranu štátu predstavujú od 2 do 2,5 % hrubého domáceho produktu. Dokonca včera som sa na to pýtal poľského ministra obrany, ktorý tu bol, tak smernica na to im určuje mať vyčlenených 2,1 % hrubého domáceho produktu na obranu.

    Schválili sme programové vyhlásenie vlády. Štát stanovuje, akú chce mať armádu v reforme. Národná rada odhlasovala účasť v mierových operáciách. Vláda odsúhlasila plnenie programu partnerstva, preto, vážení kolegovia, kolegyne, vyzývam vládu, aby sa skutočne zaoberala týmto stavom, aby reálne posúdila potreby rezortu obrany.

    Chcem ju vyzvať, aby v krátkom čase a najneskoršie v priebehu budúceho roku uzavrela všetky podmienky na to, aby Slovenská republika prešla k zásadám obranného plánovania. Občania svoju dôveru k armáde, teda aj jej potrebu, odôvodňujú v prieskumoch verejnej mienky a tá je trvale najvyššia od všetkých inštitúcií. Nech teda i vláda, i Národná rada takto chápe význam štátnej inštitúcie a obrany štátu. Ale rozpočet, tak ako už to hovoril pán poslanec Sitek, sa v podstate z 90 % vráti a obráti v inom zhodnocovaní štátneho rozpočtu, v inej podobe, pomáha rozvíjať národné hospodárstvo. Takže i tieto veci je potrebné mať na zreteli.

    Dnes je evidentné, evidentné, že cesta do Európskej únie vedie cez NATO. Už bolo niekoľkokrát výrazne deklarované, že tri členské krajiny, nové členské krajiny NATO je potrebné prednostne prijať do Európskej únie. Takže i toto chceme mať jednoducho na pamäti.

    Keď dostane minister obrany vydelené financie až v nasledujúcich rokoch a nie budúci rok, bude neskoro na organizovanie prípravy na členstvo v NATO. Roky 2001, 2002 budú rokmi hodnotenia pripravenosti nových členských krajín, ktoré boli prijaté, ale zároveň budú i hodnotením podmienok alebo pripravenosti adeptov na členstvo v NATO. O nových krajinách rozhodne summit NATO v roku 2002. Takže z toho jednoznačne vyplýva, že najneskoršie v roku 2000 je potrebné plnou parou, tak by som to povedal, jednoducho prípravu začať.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šepták a pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Šepták, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Tuchyňa, hovorili ste, že od roku 1996 je postupné odčerpávanie prostriedkov rozpočtu ministerstva obrany až po súčasný návrh 1,3 % hrubého domáceho produktu, čo považujem za schizofréniu tejto vlády z toho dôvodu, že všade hlása svoju snahu vstúpiť do NATO a namiesto toho, aby armádu posilňovala, naopak, ju likviduje. Čiže vstup do NATO z pohľadu programového vyhlásenia vlády je len ďalším planým sľubom a ukazuje na neschopnosť vlády a zlý signál do zahraničia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na pána poslanca Tuchyňu. Má pravdu v tom, že vo vyspelých štátoch sa o zákonných nárokoch nediskutuje. Ale, vážení, vy ste čítali materiál, alebo niekto z nášho výboru videl materiál, kde je definované a spočítané, čo v armáde a v rezorte ministerstva obrany predstavujú a aké zákonné nároky? To je to, o čo bojujem dlhý čas. Minister potrebuje peniaze, ale musí dokázať tejto Národnej rade, či musí Národná rada buď meniť zákon, alebo mu dať peniaze. My sa nebudeme baviť v budúcnosti naozaj o veľkých miliardách, ale možno o 1,5 - 2 miliardách, ktoré naozaj minister má vo svojich rukách, a ostatné mu všetko zákon zákonnou normou obmedzuje a už predurčuje. Až to minister a jeho ľudia pochopia, prestanú problémy s financovaním armády. Nebude armáde chýbať viac než to, čo minister chce v armáde zlepšiť. Všetko ostatné mu dá Národná rada. To je jedna vec, ktorú chcem povedať. A dá sa to stihnúť za mesiac, aby to vyrobili, taký materiál, a pred ďalším plénom ešte pred rozpočtom, aby sme si to prečítali.

    A druhá vec, ktorú chcem povedať, je riziko si myslieť, že niekoho sme dnes presvedčili z ľudí, ktorí svojou odbornosťou nie sú v oblasti obrany. Nepoznám tu jediného poľnohospodára, jediného zdravotníka, jediného pedagóga, ktorého sme dnes diskusiou presvedčili. Ani za mesiac ho nepresvedčíme, ak tento materiál nepripravíme.

    A po tretie, čo chcem povedať, o programovaní a plánovaní to len hovoríme. Prosím vás, pán minister, povedzte v záverečnej reči, kedy vy, ministerstvo, dáte návrh na zmenu rozpočtových pravidiel.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som svoje záverečné vystúpenie začať tým, že som rád, že Národná rada včera rozhodla zaradiť tento bod do programu svojho rokovania. Už som tu zdôvodnil, že do výboru pre obranu a bezpečnosť bola predložená správa o súčasnej finančnej situácii. Tí, ktorí požadovali dajaké presné údaje, chcel by som ich odporučiť, aby si túto správu prečítali.

    Možný dosah finančnej situácie v rezorte ministerstva obrany na bojaschopnosť armády - je tam vlastne charakterizovaný k dátumu 31. 8. 1999 a je konkretizovaný v 15 oblastiach. Táto správa bola tajná, členovia výboru pre obranu a bezpečnosť túto správu majú a je tam v 15 oblastiach všetko rozpísané, čo sa týka finančných zdrojov, aj v ktorých oblastiach, v akej výške a na čo presne. Čiže nepovažujem za korektné tie názory, ktoré tu boli vyjadrené, ako keby tu nebolo podaných dosť informácií. Musím povedať, že všetci tí, na ktorých výkonnosť a intelekt sa musí Národná rada spoliehať aj v týchto otázkach, takúto správu dostali.

    Diskusia o tejto správe viedla výbor pre obranu a bezpečnosť k záverom a uzneseniu, ktoré tu boli viackrát povedané, ale nie je to nič nové v tomto zmysle, je to už zachytené v uznesení výboru číslo 103 a myslím si, že páni poslanci, ktorí dávali návrh aj do uznesenia Národnej rady z prerokovania tohto bodu, vlastne opakujú tieto uznesenia a ja to považujem za správne vzhľadom na to, že z tej kvality uznesenia výboru sa prechádza na uznesenie Národnej rady. Vítam tieto návrhy a vítam aj tie, ktoré by mali byť súčasťou uznesenia.

    Ja by som začal tým, asi čím končil vo faktickej poznámke pán poslanec Andrejčák. Chcel by som zdôrazniť, že to nie je len otázkou, či si minister alebo ľudia na ministerstve niečo uvedomia. Tu ak má dôjsť k zmene spôsobu stanovovania rozpočtu v kapitole ministerstva obrany, tak musí dôjsť k zmene systému tvorby rozpočtu predovšetkým na ministerstve financií.

    O obrannom plánovaní, ktoré je základnou podmienkou prípravy do aliancie, sa veľa hovorí, ale neboli urobené kroky. Máme koncepčný materiál k tejto záležitosti, bol schválený v Rade obrany štátu, bol schválený vo vláde Slovenskej republiky, predpokladáme, že by sme mohli spraviť prvé kroky od 1. januára 2001, teda rok 2000 je prípravnou fázou začať prechádzať na tento systém obranného plánovania, ktorý znamená stabilitu zdrojov pre rezort obrany, takú stabilitu, kde je najskôr určený vecný obsah a k nemu sú priradené zdroje. To znamená, že aj v parlamente prebieha kontrola toho, ako sa vynaložili zdroje a na aké úlohy.

    Ale zasa musím zdôrazniť to, že nie je ani problém s tým, či rezort obrany sa uspôsobí na takýto systém fungovania, naopak, myslím si, že každý minister obrany aj predo mnou si želal, aby takýto systém tu fungoval, ale problém je, či spôsob tvorby rozpočtu na ministerstve obrany a potom schvaľovanie vo vláde aj v Národnej rade akceptuje to, čo požaduje obranné plánovanie. To znamená, že ak príprava do aliancie, tak potom nie je to záležitosťou zďaleka len rezortu obrany, ba v tomto prípade väčšiu zodpovednosť a dokonca aj spôsob riešenia je v rukách iných ministerstiev a najmä ministerstva financií.

    Ja by som bol veľmi rád, aby sa to uplatnilo, pretože by sme sa vyhli už tým rôznym trápnym dohadom potom pri prijímaní rozpočtu. Veď sám z minulého obdobia z výboru pre obranu a bezpečnosť dobre poznám, že výbor vždy staval otázku, aby sa nesiahalo na peniaze v priebehu roka, ktoré boli určené rezortu obrany, a obyčajne v posledných rokoch, to znamená nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcej vlády, sa siahalo k viazaniam, ak to ministrovi financií nevychádzalo.

    Ja som veľmi rád aj za to, čo tu povedal pán poslanec Tuchyňa. Povedal to, že vlastne už viac rokov začína tento problém. Chcem zdôrazniť, že my sme dali skutočne pravdu o stave finančnej situácie v rezorte v tej správe pre výbor. My jednoducho nemáme záujem už zakrývať niektoré veci, pretože sú to veci, ktoré sa nemôžu viazať len na toho či onoho ministra alebo na toho či onoho štátneho tajomníka. Je to vec tohto štátu. A tu sa systémovo veci dostali do slepej uličky. V tom prípade ani my už jednoducho nemôžeme zakrývať niektoré veci, ktoré sa zakrývali. A je známe, že táto tendencia je tu viac rokov. V podstate od rozpočtu, ktorý tvoril 2,35 % z HDP v roku 1995, odvtedy stále idú prostriedky, ako ich meriame ako percento k HDP, tieto prostriedky idú stále dolu. V minulom roku boli 1,9, v tomto roku 1,7, pritom sa ešte uskutočňovali viazania a návrh na budúci rok je už absolútnou katastrofou. Takže tento bod programu ja chápem napriek všetkým kritikám aj invektívam a rôznym názorom ako bod, ktorý by mohol začať nejakú novú cestu na systémové riešenie týchto problémov. A myslím si, že na tom by sme mohli mať všetci záujem a najmä všetci tí, ktorí v rezorte obrany pôsobili a poznajú ho.

    Chcel by som vás, panie poslankyne a páni poslanci, predsa len upozorniť na jednu vec. My sme dali tu k dispozícii poslanom materiál, ktorý obsahuje verziu koncepcie reformy pre verejnosť. Musím povedať, že odmietam také dehonestujúce názory, ktoré vyplývajú zo silných rečí, ale niet s čím porovnávať túto koncepciu. Niet s čím porovnávať. Nechcem sa vracať dakde do minulosti, ale bol som ministrom aj v roku 1994 a vy, páni, dobre viete, že v roku 1994 sa prijali dajaké koncepčné materiály, prijala sa obranná doktrína, nadväzovalo sa na to, čo, prirodzene, bolo urobené aj predtým, pretože myslím si, že v rezorte obrany je istá špecifika aj v tom, že často tieto materiály robia tí istí ľudia. A to už, prosím, tieto názory, ktoré tu boli, veľmi silné slová neberiem ako nejaké urážanie ministra. To som si už zvykol. Ale, prosím, neurážajte aspoň tých ľudí, ktorí to aj za vás robili a ktorí mali dajaké názory. To znamená, že tí ľudia sú podľa môjho názoru dostatočne profesijne a kvalitne pripravení, aby bez ohľadu na to, aký minister nastúpi, ich rešpektoval. Ja som ich rešpektoval a zapojil do týchto prác. A oni sami môžu povedať, ako sa to tvorilo. Nie je pravda, že nebola možnosť sa vyjadriť pre iných. Či to bolo z Ministerstva obrany Slovenskej republiky, či z Generálneho štábu, všetci kompetentní mali túto možnosť a majú ju naďalej, pretože táto práca je naďalej otvorená.

    Ak tu povedal pán poslanec Andrejčák, že ľudia nevedia, že vlastne na ministerstve obrany a Generálnom štábe... pán poslanec, vy viete veľmi dobre, že niektoré dokumenty, keď sa tvoria, sú záležitosťou tých pracovných skupín, ktoré to robia a dostávajú sa pre širokú verejnosť, v tomto zmysle vojenskú, na známosť vtedy, keď je o tom rozhodnuté. Ak ste hovorili, čo sa nedá, je harmonogram na spracovanie organizačných štruktúr a tabuliek mierových počtov ministerstva obrany, kde je všetko takpovediac rozfázované do jednotlivých krokov a do jednotlivých činností k 1. 1. 2000. Ide celkovo o 19 krokov, ktoré sú tu pripravené, na ktorých robia skupiny, sú termínované a my ideme v súlade s týmito termínmi. Čiže je ľahko povedať niečo dehonestujúce, ale za tým sa skrýva nejaká dlhodobo organizovaná činnosť za účasti množstva ľudí. Takže nepovažujem takéto názory za zodpovedajúce skutočnosti.

    Teraz k jednotlivým pripomienkam, ktoré tu boli. Ja si myslím, že musíme vychádzať z toho záveru uznesenia, ktorý prijal výbor pre obranu a bezpečnosť, a v tomto vidím skutočne aj prínos výboru a, samozrejme, aj Národnej rady, ak schváli to uznesenie, ktoré tu bolo navrhované. Chcel by som však upozorniť na to, že my nemôžeme v prípade rozpočtu pre kapitolu ministerstva obrany rozprávať v logike, že komu brať. Ak nám niekto navrhol 1,35, tak je to nezmysel. To sa pridávam ku všetkým, ktorí to hovoria. Pre mňa, ak sa usilujem získať isté zdroje a sú to zdroje vzhľadom na potrebu, realizáciu záujmov štátu, záujmov obrany, tak predsa poviem otvorene - zdravý rozum nemôže navrhnúť rozpočet na úrovni 1,35 HDP. Nemôže! To musíme potom skúmať otázku, samozrejme, ako mohli vôbec úradníci na ministerstve financií, ktorí prehliadajú záujmy rezortu, dospieť k takejto záležitosti. Prosím, ja hovorím v tomto zmysle do práce štruktúry aparátov. Je to jednoducho iracionálny návrh, ktorý likviduje armádu. A to hovorím, prirodzene, napriek tomu, že som si vedomý, že to je takpovediac vnútri vzťahov, ktoré sú či už vládne, alebo stranícke. Napokon v tomto vidím aj význam tohto bodu, aby sme dospeli k istému riešeniu.

    Bolo tu už povedané pánom poslancom Tuchyňom, že vo viacerých armádach štátov, ktoré s nami susedia alebo ktoré sú v aliancii, sa ukázalo, že ten štandard, ktorý môžeme merať percentami z HDP, je kdesi medzi 2 - 2,5 %. Podľa toho sú aj armády, ktoré sú vyššie, samozrejme, sú niektoré nižšie, ale to je dosť typický štandard. To znamená, že tendencia, ktorá tu je v posledných rokoch, sústavne znižovať napriek rastu HDP, jednoducho je nezdravá tendencia. A súhlasím s tým, že tu treba skutočne apelovať na politické uvedomenie si problému na úrovni vlády, ako aj Národnej rady. Napokon Národná rada rozhoduje o týchto veciach, takže preto asi o tom debatujeme, že tu nakoniec sa rodí záverečný produkt a finálna podoba štátneho rozpočtu aj pre kapitolu ministerstva obrany. Čiže my nikomu nechceme brať, chceme len dostať to, čo rezort obrany má dostať a čo dostával dajme tomu začiatkom vzniku tohto štátu.

    Boli tu aj faktické pripomienky. Pani poslankyňa Slavkovská postavila otázku priorít, či školstvo, či obrana a podobne. Opäť chcem zopakovať, že skutočne ak nám niekto dá taký nízky rozpočet, tak to nie je vecou, že budeme brať iným, ale jednoducho východiskové určenie percenta HDP alebo výšky rozpočtu je úplne zlé a nezodpovedné. To je prvá vec. Ja nechcem stavať veci tak, že je to boj medzi rezortmi. Prirodzene, školstvo takisto potrebuje. Bolo by možno dobré, keby sme čím skôr prešli na také postupy, že aj keď každá krajina má svoje špecifiká, ale tak ako je v obrane, je aj v iných rezortoch, či je to školstvo, alebo zdravotníctvo, istým spôsobom určovaný štandard, koľko by to malo byť percent HDP. Možno by bolo dobré začať uvažovať z tejto stránky, koľko kde ide na školstvo a keby sme potom tvorbu rozpočtu nejakým spôsobom dostávali do takýchto podôb. A potom by sme nehovorili o tom, či niekomu prerozdeľujeme alebo či niekomu berieme.

    Pani poslankyňa Slavkovská, ak vyčítate to, že sme poslali jednotku do Albánska, tá už tam nie je, je jednotka v Kosove. 40 ľudí je symbolická účasť tejto republiky, treba povedať. To je symbolická účasť. Nepreceňujme to, zapojili sme sa do nejakej medzinárodnej akcie, ale zďaleka ten rozsah našej účasti nie je taký, že by tento štát, alebo dokonca aj rezort bol nejako ohrozovaný. Ide, samozrejme, o inú vec, že toto sú veci vlády, veci štátu. Takéto peniaze nemajú čo, takpovediac, byť v kapitole rozpočtu ministerstva obrany. To musia byť peniaze, ktoré sú v príslušnej štruktúre či už vo Všeobecnej pokladničnej správe, alebo - dajme tomu ak sa rozhoduje o rýchlom dajakom vyslaní - v rezerve vlády, alebo kde, odkiaľ sa používajú. Ale takto treba povedať, že aj v rezorte obrany je množstvo peňazí, ktoré sa vydávajú na niečo, čo nemá súvislosť s obranou. Bol by som za to, aby sa tento rozpočet očistil, spriehľadnil a možno dostal do iných rezortov alebo dostal do príslušných iných kapitol štátneho rozpočtu.

    Pani poslankyňa Belohorská, ja si myslím, že ja sa nesprávam ako opozičný poslanec. Jednoducho beriem zodpovednosť za veci, za ktoré môžem brať zodpovednosť. Sú však veci, ktoré idú ponad naše hlavy, a minister bez toho, ako sa volá, jednoducho si v týchto veciach nepomôže. Áno, čo sa týka napríklad letových hodín, sme na tom veľmi zle, ale sme na tom veľmi zle už viac rokov, treba zasa povedať. Chceli sme to riešiť aj tým, že by vojsko neplatilo DPH za letecký benzín, ktorý sa používa na letecký vojenský výcvik. Zdá sa mi, že sa nám to podarí, čiže tam by nejaké zdroje boli. Maďarská republika bola takisto nútená po vstupe do aliancie riešiť túto otázku, vyčlenila 60 pilotov a dostali 100 hodín na lietanie. Myslím si, že aj my musíme zdvíhať počet letových hodín, samozrejme, znižovať počet pilotov aj vzhľadom na množstvo techniky, aj vzhľadom na to, čo potrebujeme.

    Pán poslanec a predkladateľ Sitek tu rozoberal otázku vládneho programového vyhlásenia, najmä otázku rastu na obranné výdavky vo výške 0,1 % HDP. My sme do programového vládneho vyhlásenia túto cifru dávali aj na základe skúseností iných štátov, ktoré sa chceli dostať do toho štandardu 2,5 % z HDP. Je aj pre mňa smutné, že sa v prvom roku jednoducho touto cestou nešlo. Naopak, došlo k poklesu vlastne z 1,9 na 1,7, čo musíme dobehnúť, ak berieme programové veci vážne. Ja si pamätám na ten rozhovor, keď to bolo, a vtedy aj pán poslanec Danko kritizoval toto číslo 0,1, že to je veľmi málo, hoci som vtedy upozorňoval na to, že to sú obrovské peniaze a mám vážne obavy, či vôbec bude možné to 0,1 HDP získať. Súhlasím, prirodzene, s kritikou toho, že ak si vláda dá do vládneho programového vyhlásenia niečo, tak to musí realizovať, a ak to nerealizovala prvý rok, tak musí robiť kroky na to, aby v priebehu rokov, v ktorých vládne, sa jednoducho dostala do tohto tempa. Preto sme tu, preto hľadáme riešenie, ako to dosiahnuť a ako to urobiť.

    Chcel by som však zdôrazniť, že v tomto prípade skutočne ja vediem vojnu s ministerstvom financií a nemôžem ináč. A nie je to len otázka zápasu rezortov, je to otázka aj hierarchie istých cieľov. A tie ciele pre túto vládu sú stanovené v programovom vládnom vyhlásení, kde jedným zo strategických cieľov je aj získať členstvo v aliancii.

    Hovorím to práve preto, že som už na začiatku svojho vystúpenia povedal, že treba nám mať funkčnú armádu, bojaschopnú armádu a aj potom možno uvažovať o vstupe do aliancie. Ak nebude funkčnosť, ak nebude bojaschopnosť, ak by nebola obranyschopnosť, tak potom zrejme nemusíme sa hrať na dajakú prípravu, ktorá aj tak by nestačila na to, ak by nespĺňala armáda základné kvality.

    Pani poslankyňa Tóthová otvorila otázku, teda že v akom stave je armáda, a ľudia chodia po zahraničí. Myslím si, že nerobia kamufláž, pani poslankyňa, pretože celý rad faktov svedčí o tom, že na tomto poli, čo sa týka dôveryhodnosti, vláda, ktorej som členom, získala patričný úspech. Stačí porovnať, ako ste vy dopadli v Madride, ako sme my dopadli vo Washingtone. Netreba viac slov k tomu. Je to základný fakt.

    A potom, čo sa týka, ako keby tento stav sa zrodil v tomto dni. Myslím si, že viacerí poslanci tu už povedali, že je to tendencia viacerých rokov. Tendencia viacerých rokov. To sa nezačína teraz. Iba teraz sa to dostáva do situácie, ktorá je už skutočne na pokraji priepasti. V tom je celý rozdiel. Ale kroky k tomuto stavu sa začali v minulosti, pred niekoľkými rokmi.

    Pán poslanec Húska, ja si vás vážim ako človeka, ktorý má svoj vek, a teda aj svoje šediny a treba mať úctu k šedinám, ale prosím vás, nesúďte tieto veci z toho, že si niečo prelistujete. Zaoberali sa tým ľudia, ktorí troška tomu lepšie rozumejú ako vy, prepáčte, že to tak hovorím. A keď často vaša obľúbená téma je o geopolitike - a ja to čítavam, aj vaše pokračovania v Slovenskej Republike -, ale chcem vám len pripomenúť jeden materiál o geopolitike, ktorý bol za Mečiarovej vlády, a ako sa po slovensky hovorí, skončil veľkým "prieserom", že nakoniec bol stiahnutý a nikto o ňom ani nerozprával. Ten geopolitický materiál totiž obsahoval vašu predstavu o smerovaní Slovenska, ktorá skončila v izolácii. To bola predstava, ktorá skončila v izolácii. Či to bolo v Madride, či to bolo s Európskou úniou, tak, prosím vás, neškoľte, aký ste vy systémový analytik. Niekedy mám pocit, že máte krátku pamäť a zabúdate na veci, ktoré ste predkladali. Rozrábať tézy o zvrchovanosti, robiť si posmech z toho, keď niekto tam napíše v podstate o tom, ako je možná tendencia o zvrchovanosti územia a zvrchovanosti občanov, nuž ale sú skutočnosti, samozrejme, v Európe, kde sa vytvárajú nadnárodné štruktúry obrany.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Húska, upozorňujem vás, nevyrušujte.

  • Vážený pán poslanec, možno by bolo dobré, aby ste si uvedomili niektoré veci, ktoré súvisia s integračnými procesmi, pretože aj vaše názory dopratali tento štát do nešťastia. Aj vaše názory sa podpísali pod tým, že tento štát sa ocitol v izolácii a má to dôsledky aj obranné, aj dôsledky hospodárske. Takže po štyroch rokoch vašej tvorby geopolitických predstáv by som skromnejšie sedel a počúval iných.

    Súhlasím s tým, čo bolo povedané, a to súhlasím s vami, pán poslanec Húska, súhlasím s vami, čo ste povedali, že treba jednotu vôle pre obranu. Jednotu vôle pre obranu. To súhlasím. A hľadajme kroky a cesty na to, ako by sa táto otázka stala ozaj záležitosťou celej Národnej rady, bez ohľadu na to, kto zaujíma aké miesto v pozícii systému moci. To je vec nás všetkých. V tom máme byť vlastenci a do toho máme dať svoje sily.

    Súhlasím aj s vami, čo ste povedali o vojenskej vede, prirodzene. Len tá vojenská veda tiež je v nejakom stave, pre ktorý treba vytvoriť inštitúcie. Chceli by sme, aby od 1. januára fungoval Inštitút pre obranu a bezpečnosť, a keďže dochádza k presťahovaniu Generálneho štábu z Trenčína, chceme, aby pôsobil v Trenčíne. Aby sme vyvažovali istý spôsob, aj to, čo sa tam udeje, samozrejme, a čo má sociálne dôsledky. A chceme udržiavať aj Trenčín ako mesto, ktoré je späté s vojenskými štruktúrami a vojenskou históriou.

    Mnohé veci, ktoré sa týkajú presťahovania Generálneho štábu, prosím, nerozprávajte o tom, ako keby to bola politická otázka. Sme posledná krajina, ktorá robí túto integráciu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, Maďari boli predposlední, ktorí to urobili, a Slovensko je posledná krajina. Takže robíme len niečo, čo je takpovediac štandardom. Ale vy chodíte po vojskách, vy ste neprekonali to, že ako opozičný poslanec a bývalý minister obrany, že by ste sa mali takisto podieľať na tvorbe tej jednotnej vôle.

  • Reakcia z pléna.

  • O čom vy rozprávate? O čom vy rozprávate? Celá vaša kariéra sa odvíja od Vasiľa Biľaka. O čom vy rozprávate? O čom rozprávate?

  • Ruch v sále a potlesk.

  • O čom rozprávate vy? O čom rozprávate? Mám vám porozprávať vašu históriu? Mám vám ju porozprávať? No. Som natoľko korektný, aby som to nerobil. Aj ďalšie veci. Aj ďalšie veci. Zabúdate. Zabúdate.

  • Hlasy z pléna.

  • O čom vy tárate? Prosím vás? Veď najväčších komunistov zobralo HZDS. Aj funkcionárskych. O čom to rozprávate?

  • Smiech a potlesk.

  • O čom to rozprávate? Čo si vy myslíte, že nemáme pamäť?

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Andrejčák tu otvoril jednu otázku...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Andrejčák...

    Ja vám donesiem veci a prečítam vám ich pred parlamentom, aby ste tak nevyskakovali všetci.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste zachovali pokoj.

  • Pán poslanec Andrejčák tu otvoril aj otázku JAK 130 a potom pokračoval v tom aj pán poslanec Gajdoš. Ja si myslím, že keby ste sa zúčastňovali niektorých podujatí, tak by ste rozprávali niečo celkom iné. Pri JAK 130 je jeden fakt, že vy ste pri ňom premrhali roky. Vy ste pri ňom premrhali roky, to je asi celé vaše volebné obdobie, a ešte predtým. A keby ste boli na poslednom stretnutí, ktoré k tomu bolo, tak by ste videli, ako sa pohádali v Považskej Bystrici s konštruktérom Dondukovom, a mali by ste otázku vyriešenú. No, takže rozprávate o veciach, o ktorých neviete, ako stoja.

    Pán poslanec Krajči, ak vy robíte analógiu medzi vzťahom ministerstva vnútra a Policajným zborom a ministerstvom obrany a Generálnym štábom, tak ste asi vedľa, ak robíte takéto porovnanie. Ste vedľa, ja som to už povedal, že keď sme my prišli k tomu, aby sa integroval Generálny štáb s ministerstvom obrany, tak sme vychádzali, samozrejme, z nejakých komparácií, ako kde to je, čo to je, ako sa to robí. Čiže táto vaša analógia jednoducho je na vode. Prirovnávať tieto dve štruktúry. Sú to štruktúry veľmi rozdielne.

    Pán poslanec Danko tu takisto vystúpil. Mal som pocit, že so stratou pamäti. So stratou pamäti. Pán poslanec, ja som absolvoval v minulom volebnom období vo výbore všetky diskusie okolo týchto vecí. A zrejme ste asi nevenovali vtedy pozornosť aj tomu, že ako ste v roku 1997 prichádzali s novelou zákona číslo 3/1993, kde ste chceli Generálny štáb premeniť na sekciu ministerstva obrany s tým, aby na čele bol štátny tajomník.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale to bol váš návrh. Môžem vám ho doniesť.

    V roku 1997 ste vystupovali. Veď predsa tu boli dajaké súboje. Poslanci z minulého obdobia si to dobré pamätajú, o čom to tu bolo. Veď ste nakoniec s tým neuspeli práve preto, že aj strana vtedajšieho ministra obrany Siteka vám to nepodporila. No, takže to rozprávajte možno tým, ktorí tu nesedeli, ale my, ktorí sme tu sedeli, to veľmi dobre vieme.

  • Hlasy z pléna.

  • Súhlasím, pán poslanec Danko, súhlasím s vami v tom, že skutočne treba postaviť tu otázku, aby vláda bez ohľadu na to, zas ktorá je, venovala adekvátnu pozornosť veciam obrany. S tým súhlasím, pretože, páni poslanci z bývalej vládnej koalície, a dnes opozície, dobre si pamätáte, že vždy pred rozpočtom sme sa dohodli, že budeme svorne v tejto miestnosti hlasovať za to, aby nikto nesiahal na peniaze rezortu, a nakoniec nikdy ste za to nehlasovali. Hlasovali sme za to len my. Vy ste nikdy za to nehlasovali.

    Čiže, prosím, tento problém je objektívny. A nebolo by dobré, aby zas pri rozpočte tento rok to bolo opačne, že sa dohodne niečo vo výbore, a zas koaliční za to nezahlasujú. Preto vás prosím skutočne o spoluprácu pri tejto veci, aby sme dosiahli v procese tvorby rozpočtu nejakú podobu toho, a to je práve ten prechod na obranné plánovanie, že zdroje, ktoré sa určia ministerstvu obrany, už nezoberie ministerstvo financií, lebo za obranu je zodpovedný minister obrany, a nie ministerka alebo minister financií. A to sa robí každý rok. Preto ide o systémovú zmenu a v tomto prípade ozaj dajme - aj napriek prekáračkám -, dajme hlavy dokopy, aj ruky, aj hlasovacie tlačidlá a spravme riešenie, ktoré definitívne vyrieši tento problém.

    Pán poslanec Gajdoš, mali ste ďalekosiahle vyhlásenie, keď hovoríte o tom, že rezort ministerstva obrany nemal šťastie na ministrov. Nuž, ja som korektný hráč a nechcem to obrátiť aj na vás aj s dôkazmi, aj so všetkým. Nechcem. Nechcem, pretože je to pod našu úroveň, aby sme viedli takýto dialóg vôbec. Ja si myslím, že práve ľudia, ktorí boli v rezorte obrany, a sedí ich tu, samozrejme, dosť a sedí ich dosť vo výbore, myslím, že aj keď sa budeme iste hádať alebo sporiť, ale nemali by sme robiť unfair zákroky a malo by nás spájať práve to, čo tá obrana potrebuje.

    A preto ja som ponúkol ruku aj pánovi poslancovi Andrejčákovi, aby sme prestali so spormi, ktoré nemajú žiaden význam, aby sme na seba neútočili, a hľadali jednoducho spoločné objektívne riešenie, lebo myslím si, že rezort to potrebuje. A ozaj nepatrím k tým ľuďom, ktorý by vyberal takpovediac nejaké osobné veci a nejako ich šíril alebo brojil. To o mne nemôžete povedať.

    Čo sa týka aj rozpočtovej veci, ktoré ste vy spomínali, tak ozaj treba povedať, že vlastne vidíme tú tendenciu, vidíme ju viac rokov. A nie je to dobré. Nie je to dobré a slovenská armáda aj obrana na to dopláca. Nechcel by som hovoriť zas, že čo, kto má akú úroveň. Ja si myslím, že ide o to, že robíme s takými ľuďmi, akí sú, ale ide o to, aby sme dospievali k riešeniam, ktoré sú na prospech Armády Slovenskej republiky a na prospech obrany tohto štátu.

    K vašej pripomienke k tomu, že rozpredávane majetok. Ak chceme robiť reformu, a napokon vy všetci sami dobre viete, že armáda a rezort má množstvo majetku, ktorý musí strážiť alebo o ktorý sa dokonca nestará. Sú tam obrovské problémy aj z právneho hľadiska. Je viacero prípadov, kde narábame s tým, ako so svojím, a nemáme na to napríklad vlastnícke listy. Máme zas vlastnícke listy a jednoducho je to u niekoho iného. Musíme vytvoriť majetkovú sekciu len kvôli tomu, aby v priebehu roka alebo dvoch dala tieto veci do poriadku. Tie veci sa tradične takpovediac prolongovali a je tam doslova chaos a musíme tieto veci dať do poriadku.

    Mal som stretnutia aj so zástupcami samosprávy, samozrejme, aj ohľadne vzťahov so štátnou správou, okresnými úradmi. Myslím si, že je možné spraviť v tomto veľa pozitívnych krokov či pre náš rezort, alebo aj pre samosprávu. Samozrejme, v intenciách zákonov, ktoré sú, ale je tam celý rad možností, akoby sa zlepšila situácia aj pre niektoré štátne rezorty, aj pre samosprávu. My máme plánovaný príjem 100 miliónov a ono ho je ťažko napĺňať, ale som presvedčený, že to, čo vláda nám umožnila tento rok, že príjmy nad 100 miliónov môžeme použiť takpovediac na hasenie požiarov, kde boli viazané prostriedky, vypadli a teraz tam dochádza ku kolíziám, či sú to vojenské opravárenské podniky alebo iné. My jednoducho tieto zdroje budeme získavať a budeme ich takto používať.

    Čo sa týka aj vyraďovania techniky, treba reálne vidieť veci a problémy. A to vy dobre viete, že je veľký previs, je veľký prebytok, dajme tomu tankov 54 alebo 55. Vidíte problémy, ktoré sú aj s predajom toho, či Poliaci, či Česi, alebo my. Ja som presvedčený, že sme dobre rozhodli v tomto prípade, zhodnotili sme ich na slušnej úrovni, tie peniaze sa všetky vrátili do kapitoly ministerstva obrany, pretože sme medzitým prekročili tých 100 miliónov, a používame ich zas na niečo, čo je potrebné.

    Ja môžem povedať aj o tom, že vlastne čo všetko sme dlžní. Nám naskakujú aj z minulých období obrovské peniaze, a preto predpokladáme, že rezort obrany bude v roku 2000 dlžný viac ako 1,5 mld. rôznym firmám, ktoré robili niečo pre armádu. Taká je skutočnosť. Preto aj žiadame zdroje, aby sme jednoducho tento balvan, ktorý je tu z viacerých rokov, dostali z chrbta, otvorili si ruky a bola aj inštitúcia, ktorá je seriózna, čo sa týka hospodárskych a finančných vzťahov. S každým viazaním sa prehlbuje naša zadlženosť. Čiže preto je to také dôležité, aby na tie peniaze, ktoré sú v rezorte obrany, sa nesiahalo.

    Čo sa týka vášho názoru na úver pre armádu, nikto nepochybuje o tom, že by to mohol byť iba vládny úver alebo vládou garantovaný úver. Je to dosť bežná záležitosť a sú rozvíjané dajaké modernizačné programy alebo línie, ktoré sa obyčajne v rôznych štátoch financujú z iných zdrojov, ako je kapitola ministerstva obrany. Sú to programy, ktoré sú vládne programy, a vláda dáva na ne peniaze. Ak má rozpočtové alebo môže byť aj úver. V tomto prípade myslím si, že ide jedine o takýto prípad a jedine o takýto spôsob. A bol by som veľmi nerád, keby sme boli nútení v roku 2000 pristúpiť k tomu, aby vláda zobrala úver, ktorým prikryje niektoré veci, ktoré sa musia vyriešiť v roku 2000, pretože potom môžu byť tie prostriedky zbytočné.

    Ešte k výberu podzvukových viacúčelových lietadiel. Veľmi dobre si uvedomujeme a vy to v tomto prípade, myslím, vy, ľudia, ktorí ste pôsobili v rezorte obrany, poznáte, aká je životnosť lietadiel, v akom to je stave, ako sa to vyvíja a koľko to potrebuje peňazí. Niet sporu o tom, že slovenská armáda potrebuje takéto lietadlo. Sme si zároveň vedomí aj istých problémov, ktoré sú s medzinárodnými tendrami a s výberom, ktorý tu je. Chcel by som povedať a informovať aj Národnú radu o tomto probléme, pretože bude to problém, ktorý bude v mimoriadnom finančnom rozsahu a bude veľmi závažný, či vôbec pristúpime k takému riešeniu. Zvolili sme taký postup, že sme dali možnosť výrobcom rôznych typov lietadiel tohto typu, aby sa predstavili na ministerstve obrany. Predstavili sa tak firmy, ktoré vyrábajú JAK 130, MIG AT, talianska firma AERMACCHI, BRITISH AIRSPACE, predstaví sa ešte asi AERMACCHI s iným lietadlom. Nechávame možnosť, aby sa ďalšia firma predstavila. Končí sa tým prvá etapa, že firmy prezentovali svoj produkt. Potom bude nasledovať, prirodzene, vyhodnotenie tejto prezentácie a potom sa oficiálne obrátime, aby tieto firmy, ktoré sa zúčastnili tejto prezentácie, dali ponuky. To znamená, ony musia prísť s istou predstavou toho, ako vlastne si predstavujú aj krytie tohto rozsahu.

    Ide o veľké peniaze, tento štát na to peniaze nemá, to viete veľmi dobre, teda musíme hľadať nejaký model, v ktorom by sa peniaze vyprodukovali na Slovensku. Toto sa deje v podobe rôznych osvetových programov, čo je metóda, ktorá sa uplatnila vo viacerých štátoch. Ide o to, ako kto dokáže v tomto pomôcť. Ponuky zatiaľ písomne nemáme, a preto nemôžem o nich ani verejne hovoriť, pretože sú to slová vyjadrené, ktoré nie sú záväzné, ak budú písomné, nepochybne budeme informovať aj výbor pre obranu a bezpečnosť o celej tejto záležitosti. Mám maximálny záujem, aby v procese prípravy nebola zvýhodňovaná žiadna firma, aby to bol proces maximálne transparentný. A napokon sa bude musieť rozhodnúť vôbec, čo s tým bude, na úrovni vlády. A ak bude vypísaný medzinárodný tender, musí byť s vládnou gesciou. Uvedomujeme si aj istú neskúsenosť na Slovensku s týmito vecami a verte mi, že chcem, aby tieto veci prebehli tak, aby nedošlo k nejakým kauzám alebo škandálom, a mám záujem, aby aj všetci tí, ktorí istým spôsobom sú zaangažovaní do toho, konali v tomto zmysle. Nie som ani za to, aby sme nejako veľmi urýchľovali veci, skôr nechali ich dozrieť a rozhodli po zvážení s tým, že skutočne musíme využiť to, čo je k dispozícii. Ak je to považskobystrický motor, tak musíme uvažovať, aby sa tento motor zhodnotil, je už vecou, v akej podobe sa zhodnotí. Či sa zhodnotí ako súčasť lietadla alebo či sa zhodnotí ako produkt, ktorý má svoje činnosti, ktoré sa dajú využiť ináč. To je otvorená vec a ja nechcem predbiehať v tejto záležitosti nič dopredu, čo dosiaľ nie je známe.

    Čo sa týka stavu armády a čo sa týka aj prirodzene štruktúr Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu a čo sa týka aj reformy, my chápeme tento proces ako otvorený proces. To znamená, ak sa tu skončila etapa prípravy, ktorá bola aj utajovaná, tak dochádza k tomu, že kvalitu Armády Slovenskej republiky, predstavu o reforme posúdia, prirodzene, aj ľudia, ktorí sú z iných štátov.

    Do pár týždňov má prísť hodnotiaca komisia Ministerstva obrany Spojených štátov amerických, ktorá zhodnotí tento stav takpovediac ich očami. Je prirodzené, sú tu isté problémy, utajovanie skutočností a podobne. Myslím, že nájdeme spôsob, ako sa to dá spraviť, ako sa to dá vyriešiť, to znamená, oni po už inej, britskej expertnej firme a skupine, ktorá tu bola, takisto dajú dajaké stanovisko. Je pripravená americká firma RAND CORPORATION na takúto analýzu, je iná firma CUBIC, ktorá sa takisto ponúka. Je to za americké peniaze, americká vláda rozhodne, ktorá firma bude poverená.

    Chcem len tým ukázať, že jednoducho chceme spĺňať isté kritériá, ktoré sa berú vážne. Preto ani nemôžeme o rezorte takpovediac rozprávať rozprávky, pretože tento rezort je jednoducho prečítaný. Tento rezort je ostro sledovaný medzinárodne, preto nejaké sebailúzie a sebaklamy nám nič nepomôžu. Preto sme aj prišli so správou o finančnej situácii. Pretože taká pravdivá správa ešte nebola predložená, musím povedať. Keby bola predložená takáto správa minulý rok, tak by sa nie veľmi líšila od toho, čo je teraz. Nie veľmi. A keď, samozrejme, ten pokles z 1,9 na 1,7 sa musel prejaviť vzhľadom na to, že niektoré veci dozreli.

    Chcel by som veľmi oceniť vystúpenie pána poslanca Ošvátha, ktorý vystúpil skutočne vyvážene aj vzhľadom na to, aká je úloha jednotlivých materiálov, a odpovedal aj on na otázky pani poslankýň Belohorskej a Tóthovej.

    A napokon k poslednému vystúpeniu pána poslanca Tuchyňu. Som veľmi rád, že ako náčelník Generálneho štábu viac rokov v minulom období uviedol, že ide tu o nejakú vývinovú tendenciu, že tieto problémy nespadli za tento rok, ale jednoducho sa prehlbovali problémy a majú spoločné jadro a spoločnú podstatu. A je to práve ten systém, ako sa dávajú peniaze v kapitole ministerstva obrany, ako sa z neho berú, ako sa nevyvodzuje zodpovednosť za to, že klesá či už príprava územia na obranu štátu a ďalšie a ďalšie veci, keď nechcem spomínať len obranu, do čoho sa nedávajú peniaze, ktoré by sa tam mali dávať. A pozorné oko veľmi dobre vie, že sú tu viaceré deficity, ktoré sú odhadnuté, že vnútorné deficity slovenskej armády sú vyše 30 mld. Sk. A to ozaj nie je záležitosťou len jedného roku, je to záležitosť dlhodobejšia a zrejme treba v tomto čosi robiť bez ohľadu na to, či sme vládnokoaliční, alebo či sme opoziční.

    Tak ako aj pán poslanec Tuchyňa povedal, pripravuje sa, prirodzene, aj koncepcia vyzbrojovania, počtov zbraní, prešli sme viaceré druhy zbraní, ako by to malo byť. Treba teda ešte spolu prehodnotiť, zvážiť finančné možnosti a do konca roku aj v súvislosti s reformou bude takáto koncepcia na stole.

    Chcel by som zdôrazniť, že viacerí ste povedali, že treba, aby štát povedal, akú chce mať armádu. My touto reformou hovoríme, akú chce mať štát armádu. Zároveň upozorňujeme, že ak nebudú uvoľnené príslušné zdroje, tak nie je možné realizovať ani reformu v takom rozsahu, ani v takom tempe. Ak nebudú uvoľnené zdroje, potom sa nám začnú rozpadať štruktúry. Reformou chceme zabrániť rozpadu štruktúr. Reformou chceme robiť práve ten malý, efektívny organizmus, o ktorom mnohí hovorili na otázku, aká má byť armáda. Má to byť malá armáda, okolo 30 tisíc. Myslím si, že to je názor, ktorý si osvojili v priebehu rokov všetci. Aby to tak bolo, tak je potrebné, aby sme dostali aj v kapitole ministerstva obrany príslušné finančné zdroje. A ozaj, ako ste tu viacerí povedali, sú to zdroje, ktoré sa neprejedia, sú to zdroje, ktoré sa vracajú v rôznej podobe, či už do priemyslu, či šetria rôzne sociálne výdavky, alebo znižujú nezamestnanosť. Myslím si, že tento efekt, ktorý tu je z týchto peňazí, by si mali uvedomiť aj všetci tí, ktorí budú rozhodovať o štátnom rozpočte.

    To, čo tu povedal na záver pán poslanec Tuchyňa, kde vyzýval vládu, aby sa zaoberala týmto stavom a podobne, myslím, že je to obsiahnuté práve v tom uznesení Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. A ak sa dostane v tomto duchu takýto návrh - a on tu bol povedaný - aj do uznesenia Národnej rady, tak budem veľmi rád, aby na základe uznesenia Národnej rady sa vláda týmto problémom zaoberala.

    Zároveň by som chcel zdôrazniť, že výbor rozhodol aj o tom, aby minister obrany predložil do výboru argumentáciu, na čo všetko treba tú sumu, ktorú vyjadrujú 2 % HDP. Je tam aj daný termín. Musí to byť do prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu v tejto Národnej rade. Na tomto materiáli sa pracuje a skutočne v ňom bude vyargumentované, na čo všetko konkrétne rezort potrebuje zdroje, a mám silný pocit, že to vystúpi ešte viac ako 2 %.

    Vážení pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som ešte raz poďakovať za možnosť vystúpiť v Národnej rade k týmto problémom a verím, že to, čo tu bolo povedané, je dostatočná výpoveď o tom, že treba sa zaoberať vážne otázkami výšky sumy vydelenej do kapitoly ministerstva obrany v štátnom rozpočte na rok 2000. Dovolil by som si vás požiadať, aby ste podporili tento záujem, túto ambíciu, pretože Národná rada je ten konečný orgán, ktorý rozhoduje o tom, aká je priorita tohto štátu, aj čo sa týka obrany našej vlasti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v podstate všetci vystupujúci z poslancov, bolo ich 7, viac-menej hovorili, že tých finančných prostriedkov nie je pre ministerstvo obrany dostatok. Ja odmietam takú argumentáciu, že je písané v tejto správe, že nie je ani na najzákladnejšie potreby a nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády. V minulosti to nebolo. V minulosti ten rozpočet bol vždy nad 2 % a nikto tu nespomenul, ani z predrečníkov, že v minulosti boli ešte plné sklady materiálu z delenia armády a boli deblokácie, aj keď tie deblokácie boli špecifické, nepočítam do toho lietadlá, ale deblokovali sa aj určité náhradné diely, ktoré sa dnes kupujú. Čiže ten rozpočet bol v podstate o niečo ešte vyšší, ako bol priamo vyčlenený zo štátneho rozpočtu. Čiže toto by som dal do pozornosti.

    Chcem sa ešte vyjadriť, čo tu pán minister hovoril o pani poslankyni Tóthovej. Ja som rád, že je tu pán predseda zahraničného výboru, ktorý, dúfam, že nečíta noviny a venuje sa problematike, lebo hovorí v zahraničí, ešte raz to zvýrazňujem, hovorí v zahraničí a chváli sa výsledkami armády a nezúčastňuje sa na takomto dôležitom rokovaní. Lebo myslím si, že armáda tvorí podstatnú časť zahraničnej politiky. Všade sa chválime, aké má zásluhy na humanitárnych a mierových operáciách, aké má aktivity v rámci Partnerstva za mier, aké má aktivity v rámci vojenských cvičení, ale keď tu máme niečo povedať a reálne nejakým spôsobom zhodnotiť, tak v podstate tu nie sme.

    Ešte by som sa vrátil k tým financiám. O čom tu je reč, páni? Chceme sa integrovať, a nemáme na základné veci. Nemáme na obuv, nemáme na uniformy, nemáme na vodu, nestriháme, nemáme na toaletný papier, a chceme sa integrovať. O tomto je táto správa. Doteraz taký stav na ministerstve obrany nikdy nebol, vždy bolo na najzákladnejšie potreby. Lebo, ešte raz hovorím, záver tej správy, ktorá bola predložená výboru pre obranu a bezpečnosť, čo hovoril pán minister, tajnej, vám zacitujem jeden odsek: "Objem výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 1999 schválený vládou Slovenskej republiky nezabezpečuje ani najzákladnejšie potreby a nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky." Výbor hlasoval jednotne, všetci za, čiže potvrdili sme, či koalícia, či opozícia, že to je tak, ako je to tu napísané.

    V minulosti, hovorím ešte raz, boli riešené najzákladnejšie potreby - a potom je druhá vec, či máme na tie rozvojové programy a na ďalšie veci -, bolo postavených, za môjho ministrovania, a odovzdaných vyše tisíc bytov. Dnes sa chcú zlepšovať sociálne podmienky, nestavia sa, nie je odovzdaný ani jeden byt. Do modernizovaného tanku 72 bolo investovaných štátnych peňazí vyše 500 mil. korún na vývoj. Nie je zakupovaný tento tank, lebo nie sú peniaze. Na samohybnú húfnicu Zuzana bolo zo štátneho rozpočtu - či cez ministerstvo hospodárstva, alebo cez ministerstvo obrany - na vývoj realizovaných vyše miliardy Sk. Čiže o tomto sa treba vážne baviť. A, samozrejme, sú tu vojenskoopravárenské podniky, neviem, koľko bolo v minulosti, okolo miliardy korún na opravy, dnes je to v podstate na jednej tretine.

    Čiže ja tu chcem len hovoriť, čo sa týka toho, či presvedčujeme, alebo nepresvedčujeme poslancov, no tak potom dajme na sociálne dávky, prepustíme ľudí z týchto podnikov, ktoré sú špecificky pripravené na podmienky rezortu obrany, a budeme dávať peniaze do nezamestnanosti a nebudeme dávať peniaze do aktívnej politiky.

    Či tu presvedčíme? No presvedčíme tu zrejme vtedy, keď tu padne stíhačka, ako padla v Českých Budejoviciach, do obývaného územia. Lebo aby tu bolo hovorené a náčelník Generálneho štábu povedal v komentári Pravdy, že dáva na skúsenosti pilotov, no tak skúsenosti pilotov sa nadobúdajú, keď lietajú, oni nemôžu čerpať z nejakej skúsenosti alebo čerpať z minulosti. Piloti vždy skúšajú z hľadiska toho, že cvičia. Čiže vtedy sa asi zobudíme a vtedy zistíme, že treba navŕšiť tie finančné prostriedky.

    Netreba zabudnúť, že vojaci dokázali v kritických situáciách, akými boli nedávne prírodné pohromy či priemyselné nešťastia, pri ktorých boli ohrozené životy a majetok občanov, že sú pripravení pohotovo a zodpovedne plniť stanovené úlohy. Toto je priamo citované zo zákona a myslím si, že či už na východnom Slovensku, alebo pri iných týchto príležitostiach vojaci vždy zodpovedne zasahovali. A myslím si, som zvedavý, že keby niečo zasa, nejaká živelná pohroma prišla, ako by to realizovali dnes. Keď, hovorím ešte raz, nie sú riešené najzákladnejšie potreby.

    Nebudem ďalej rozvádzať, len na záver pánovi ministrovi jednu vec, že takáto správa preto nebola predložená v minulosti, lebo si ju výbor nevyžiadal. Táto správa predložená do výboru na základe uznesenia výboru, na základe aj tých informácií, ktoré boli v médiách. A vlastne výbor sa týmto zaoberal, preto si dal predložiť správu o skutočnostiach, ako to v armáde vyzerá.

    Na záver by som chcel ešte povedať jedno slovo, že vlastne treba sa zaoberať aj tými vecami, ako poľský pán minister obrany včera povedal, že treba zachovávať vždy kontinuitu, čo sa týka jednotlivých politických zastúpení, predovšetkým sa to týka ministerstva obrany. Lebo ideme robiť reformu, schválili ste ešte za vášho účinkovania koncepciu výstavby armády z roku 1994, išlo sa v etapách. Áno, určité etapy sa nedoriešili, pretože neboli finančné prostriedky. Ale myslím si, že bolo treba urobiť tie zmeny, na ktoré finančné prostriedky sú dnes, a nie ísť do rozsiahlej reformy, lebo hovorím, my sa nebavíme o reforme, my sa dnes bavíme o skutočnom stave, ako to v armáde vyzerá.

    Záverom by som chcel poďakovať Armáde Slovenskej republiky, všetkým vojakom a občianskym zamestnancom, že im patrí vďaka a uznanie za to, čo vykonávajú v prospech Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená Národná rada, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • V rozprave boli predložené dva pozmeňujúce návrhy. Jeden som predložil ja a jeden predložil poslanec Ošváth. Ja som predložil pozmeňujúci návrh, aby vláda upravila programové vyhlásenie vlády v časti Obrana štátu, a pán poslanec Ošváth navrhol, že Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % HDP dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády, strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, išli by sme jednotlivo hlasovať. Čiže prečítam doplnok uznesenia, ktorý som predložil ja, aby vláda Slovenskej republiky upravila programové vyhlásenie vlády v časti Obrana štátu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Ošvátha: "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % HDP dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády, strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky."

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, môžete uvádzať ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky návrhy, ktoré vzišli z rozpravy. Môžem prečítať celkové uznesenie a môžeme potom hlasovať o uznesení ako o celku.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie správu o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky;

    B. konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % hrubého domáceho produktu dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády, strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky;

    C. žiada vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene riešila vzniknutú situáciu v rezorte obrany."

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 379. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 391.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Pavol Kanis.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    na dnešné rokovanie vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. Návrh zákona je predložený ako iniciatívny návrh ministerstva obrany mimo plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky na rok 1999.

    Účelom predloženého vládneho návrhu zákona a súčasne hlavným cieľom je potreba upraviť dĺžku trvania prechodného obdobia, počas ktorého profesionálny vojak musí získať predpísanú kvalifikáciu na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený pred 1. januárom 1998. V platnom znení je táto lehota päťročná. Päťročná lehota je ustanovená tiež na splnenie podmienok na povýšenie do vojenskej hodnosti, do ktorej bol profesionálny vojak ustanovený pred 1. januárom 1998, pričom s uplynutím týchto lehôt je spojené skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka.

    Obdobie 5 rokov na udržanie odborníkov, ktorí nespĺňajú zákonom uložené náročné kritériá na ustanovovanie do funkcie, je príliš krátke. Navrhuje sa preto predĺžiť toto obdobie na 10 rokov. Predĺženie obdobia je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl na všetkých úrovniach a je navrhnuté v záujme kontinuálneho plnenia úloh plynulého personálneho zabezpečenia ozbrojených síl a vytvorenia dostatočného priestoru na to, aby profesionálni vojaci mohli splniť požiadavky, ktoré sú na nich kladené v súvislosti s funkciou, do ktorej sú ustanovení.

    Predkladaný vládny návrh zákona okrem problematiky udeľovania výnimiek v oblasti kvalifikácie požadovanej na výkon funkcie profesionálnych vojakov reaguje aj na potrebu upraviť niektoré ustanovenia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú právne a sociálne postavenie profesionálnych vojakov, napríklad podmienky prijatia do služobného pomeru, definícia služobného orgánu, postupné vybavovanie disciplinárnych priestupkov.

    Predmetný vládny návrh zákona bol dňa 23. septembra 1999 prerokovaný vládou Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, a jeho zaradenie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Tuchyňovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe (tlač číslo 379), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol predložený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 4. októbra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Potrebu a dôvody vo svojom vystúpení uviedol minister obrany, chcem však ešte doplniť jeden dôvod. A ten je, že tento zákon po dlhom čase rieši spôsob úhrady študentov, ktorí nechcú ďalej po skončení vysokých vojenských škôl vykonávať vojenské povolanie, a takto ich zrovnoprávni so študentmi civilných škôl, pretože či chceme, alebo nechceme, majú oni, ich rodičia náklady. Študenti vojenských škôl majú mnohé vymoženosti, ktoré sú hradené štátom, a úhrada po skončení alebo pritom, keď odíde alebo nechce slúžiť ďalej, je skutočne smiešna a veľmi nízka.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon upravuje problematiku služobného pomeru profesionálnych vojakov a vojenskú službu neprofesionálnych vojakov, ale i vojakov základnej náhradnej, zdokonaľovacej prípravnej, mimoriadnej služby, ako aj právne postavenie žiakov a študentov vojenských škôl. Ďalej rieši problematiku v oblasti kvalifikácie požadovanej na výkon funkcie a prispieva k odstráneniu nedostatkov zákona, ktoré v praxi vyžadujú zmenu a zosúladenie zákona s inými platnými predpismi.

    Predpokladám, že prípadne zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370/1997 Z. z. (tlač 379), prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne len jednu prihlášku, pán poslanec Andrejčák sa hlási za klub HZDS.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    hlavným zmyslom dnešného posúdenia návrhu novely zákona je zvážiť jeho potrebu a posúdiť, či predkladatelia správne pristúpili k riešeniu. Preto teraz v stanovisku nášho klubu poslancov nebudem uvádzať naše výhrady ani navrhovať zmeny. Chcem sa iba veľmi stručne vyjadriť k dvom otázkam, k miere potreby tejto novely. Áno, sme presvedčení, že túto novelu je potrebné prijať, a preto ju odporúčame postúpiť do druhého čítania.

    K druhej otázke. Spôsob prístupu k riešeniu je pre nás neuspokojivý, a preto v procese druhého čítania uplatníme návrhy na zmeny a doplnenia a tým dosiahneme tie predstavy alebo chceme dosiahnuť tie predstavy, ktoré od novely očakávame.

    Odporúčam preto poslaneckej snemovni schváliť návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    To bol prvý a posledný písomne prihlásený poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia tiež podporil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, a odporučil jeho postúpenie na prerokovanie v druhom čítaní.

    Skutočne je najvyšší čas, že táto novela prichádza do pléna Národnej rady, pretože pri prijímaní pôvodného zákona číslo 370 na základe nedostatočných analýz stavu a personálneho obsadenia v Armáde Slovenskej republiky došlo k určitým disproporciám, ktoré bránili profesionálnym vojakom v postupe v kariére i zotrvať vo vojenskej profesionálnej službe dlhší čas z dôvodov nesplnenia kvalifikačných predpokladov. Táto novela tieto disproporcie odstraňuje. Samozrejme, že mohla byť komplexnejšia. A my v rámci druhého čítania, ja teda za svoju osobu prídem s niektorými návrhmi, ktoré by mohli túto novelu obohatiť a zjednodušiť tak jednak snahu občanov o vstup do profesionálnej služby občanov Slovenskej republiky i zjednodušiť a uľahčiť jej vlastný priebeh.

    Chcel by som v rámci svojho vystúpenia poprosiť pána ministra, aby - ak tak neučinil - zrušil nezmyselný rozkaz ministra obrany číslo 1 z roku 1998. Je skutočne vo svojej podstate diskriminačný, diskriminuje zvlášť tú kategóriu vojakov profesionálov, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie, ale majú dlhodobú vojenskú prax a majú obrovské skúsenosti, sú prevažne vo funkciách, o ktoré nie je záujem z radov mladých profesionálnych vojakov, a ich odchodom by došlo k znefunkčneniu určitých zariadení, samozrejme, hlavne vo vojskách protivzdušnej obrany štátu. Takže veľmi by som sa prihováral za to, aby došlo k prehodnoteniu tohto rozkazu a bola zrušená jeho účinnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Keďže som nezbadal pána poslanca Húsku, ako sa hlási do rozpravy, ešte mu dávam možnosť vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som tiež povedať, že treba súhlasiť s novelou tohto zákona, že v podstate má pomôcť nielen k tomu, aby sme mohli zabezpečiť lepšie profilovanie a odborné kvalifikovanie ľudí pracujúcich v armáde, ale aby sme umožnili rekvalifikačné mostíky v zhode so svetovým poznaním.

    Ale na druhej strane mám tu jednu malú poznámku k pánu ministrovi. Pán minister pri minulom výklade začal tak, keď svojho protivníka jednoducho najprv postaví do spochybnenia v takom zmysle slova, že, vážený pán ten a ten, vážim si vaše šediny a podobne, lebo týmto spôsobom, keď nemáme argumenty, tak prechádzame na dehonestovanie, na zhadzovanie druhých na základe zrelosti veku. Ja vás chcem ubezpečiť, že mám celkom kritický postoj aj k svojim rozumovým potenciálom, ale to neznamená, že neviem kriticky hodnotiť, a nebolo by dobré, aby sa takto v budúcnosti postupovalo. Len aby som vám urobil predstavu, ako sa vlastne takýmto spôsobom nesolídne pristupuje, tak vám poviem, že by som mohol začať tak, že ja si veľmi cením váš výzor, lebo mi pripomína "atamana donských kozákov". A čo teraz s tým spravíme? Nič. Jednoducho buďme slušní vzájomne k sebe.

    Vážne, ak nemáte argument, tak môžete povedať, nesúhlasíte s tým, ale neprechádzajte na vekové dispozície druhých ľudí. Už ste vo veku, v ktorom musíte s tým rátať.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu...

    Pardon, pani poslankyňa, asi mám slabšie oči.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, nadviažem na slová pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o vystúpení pána ministra v niektorých jeho pasážach, ktoré neboli vonkoncom zdvorilé k nášmu poslancovi za Hnutie za demokratické Slovensko.

    Pán minister, máte teraz príležitosť, aby ste sa pánovi poslancovi Húskovi ospravedlnili, pretože ten spôsob, ako ste reagovali na jeho pripomienky k vášmu materiálu, vôbec nebol zdvorilý a už vôbec nie primeraný ministrovi vlády vo vzťahu k poslancovi. Navyše mňa, dovoľte mi, aby som vám tlmočila, urazilo vaše správanie a výroky o komunistoch v Hnutí za demokratické Slovensko. Ja som nikdy nebola členkou komunistickej strany a nechcem, aby ma bývalý vysoký funkcionár urážal.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte možnosť.

  • Ja by som začal tým, čím tu končila pani poslankyňa a pán poslanec Húska. Ja mám skutočne v úcte šediny a neberte to nejako pejoratívne, pretože si myslím, že tá úcta k šedinám sa odvíja od toho, ako sme si vážili vlastných rodičov, a prenáša sa potom aj na postoj k ľuďom vyššieho veku.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že tu bolo dosť ľudí, ktorí sedeli celú rozpravu, a nemohol by som povedať, že ste ma šetrili v tej rozprave, uplatňujúc kritériá, ktoré teraz požadujete. Dostal som svoje. Prosím, ja som na to ako minister vojny pripravený, že jednoducho to tak musí byť. Ale súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Húska, ak to bolo veľmi ostré, hoci počul som tu úplne dehonestujúce názory, náhľady vypálené od boku, ja tiež nemôžem nechať urážať ľudí, ktorí robili na veciach, robili dlhý čas a bolo ich veľa. Lebo môžem zniesť útok na mňa osobne, prosím, na to je minister, aby sa doňho v tomto parlamente pálilo, ale nemôžem tiež ponechať bokom to, keď sa urážajú produkty bez toho, aby sa niekto hlbšie zamyslel. A povedal som na začiatku, že bolo vyše 30 akcií, ktoré viedli k takej koncovke. Nechajme to už tak, samozrejme. Veľmi by ma mrzelo, keby boli interpretované moje výroky aj na adresu pána poslanca Húsku, skutočne som ani to nechcel, aby bola takáto interpretácia, ani som si nemyslel, že by mala byť taká interpretácia. Ak, pán poslanec, to interpretujete tak, tak nechcel som to dosiahnuť, ja sa vám ospravedlňujem za tieto výroky.

    Čo sa týka návrhu zákona o vojenskej službe, treba povedať, že je to skutočne veľmi potrebná novela, pretože od samého začiatku, ako som nastúpil, tak v každom útvare tento problém bol charakterizovaný ako najzávažnejší problém, že klesá naplnenosť práve z toho dôvodu, že ten zákon je veľmi prísny a proces získavania kvalifikácie nie je taký rýchly, aby nespôsoboval vážne problémy v naplnenosti jednotlivých štruktúr v armáde. O tom niet sporu. Bez toho, aby som chcel zas robiť nejaké také exkurzy do histórie, myslím si, že všetky zákony, ktoré boli prijaté pred dvomi rokmi, chápem ako zákony, ktoré bolo treba urobiť už na pôde samostatnej Slovenskej republiky v podmienkach armády, že to boli prvé kroky, a preto aj širšia odborná verejnosť sa domnieva, že tieto zákony musia prejsť novelami, lebo život ukázal, že mnoho vecí v nich nefunguje.

    Nechcem to nejako generálne kritizovať, ale skutočne, predstava tvorcov, konceptorov zákonov, tých, ktorí to formulovali, niekedy nebola vyjadrená v podobe noriem tak, aby nespôsobovali kolíziu v budovaní armády aj vo fungovaní armády. Čiže ja by som práve aj vaše vystúpenia poslancov HZDS teraz využil ako podnet na to, aby sme v takomto tóne asi pristupovali k všetkým návrhom, ktoré sa budú týkať rezortu ministerstva obrany, a aby sme v takomto tóne, teda s prevahou objektívneho a vecného náhľadu, pristupovali aj k novelám ďalších zákonov.

    Čo sa týka zrušenia nezmyselného rozkazu 01 z roku 1998, ako ste to, pán poslanec Gajdoš, povedali, možno ste ho mali už zrušiť v predchádzajúcom období, lebo toto je ten rozkaz, ktorý je najviac kritizovaný v armáde. Takže len čo bude možnosť v zmysle právnej nápravy veci, tak, prirodzene, ho zruším.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím, pán spravodajca, žiadate si slovo? Nie.

    Tak pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, budeme hlasovať.

    Prosím vás, pán spravodajca, aby ste uviedli návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • Pán podpredseda, navrhujem dve hlasovania. Prvé o postúpení návrhu do druhého čítania a druhé o pridelení výborom a termínoch prerokovania.

    K prvému hlasovaniu odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • K druhému hlasovaniu. V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 29. novembra 1999 a v gestorskom výbore do 30. novembra 1999.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca aj pán minister.

    Nasleduje ďalší bod, a to druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 330. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 330a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní pán minister Kanis.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    predkladám vám na prerokovanie návrh na uzavretie Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

    Ďalší dodatkový protokol k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, podpísal na základe splnomocnenia prezidentom Slovenskej republiky v sídle aliancie v Bruseli vedúci misie Slovenskej republiky pri NATO veľvyslanec Peter Burián 28. júla 1999.

    Rozvoj spolupráce so štátmi aliancie a štátmi zúčastnenými v programe Partnerstvo za mier sa uskutočňuje na multilaterálnej úrovni najmä vo forme vojenských a výcvikových aktivít. Účasť štátov na spoločných vojenských cvičeniach a iných aktivitách si vyžaduje jednotné pravidlá. Z tohto dôvodu bolo významným krokom pristúpenie Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na štatúty ozbrojených síl. Ide o takzvanú zmluvu NATO SOFA, ktorá nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 13. januára 1996.

    Zmluva vytvorila jednotné pravidlá a definovala použitie právneho systému pri vojenských cvičeniach a výcvikových aktivitách tak pre členské štáty NATO, ako aj pre štáty zúčastnené v Partnerstve za mier. Tento zmluvný dokument počíta so všetkými alternatívami právnych vzťahov, ktoré počas spolupráce jednotlivých štátov môžu vzniknúť, jednotne upravuje právny režim pobytu príslušníkov ozbrojených síl zmluvných štátov zúčastňujúcich sa na vojenských aktivitách na území štátu zmluvnej strany NATO SOFA. Kodifikuje trestnú a disciplinárnu jurisdikciu, colný a daňový režim a majetkovoprávne záležitosti.

    Niektoré inštitúty v zmluve NATO SOFA sú porovnateľné s našou vnútroštátnou úpravou, aplikácia iných si vyžadovala zmeny zákonov najmä v oblasti daňovej politiky. Viazanosť s ustanoveniami zmluvy NATO SOFA vytvára pre všetky jej zmluvné strany predpoklad postupného budovania jednotného právneho systému v oblasti obrany s cieľom priblížiť vnútorné zákonodarstvo štandardom aliancie.

    Predkladám vám dodatkový protokol k uvedenej zmluve, prostredníctvom ktorého Slovenská republika pristupuje k štatútu Medzinárodného vojenského veliteľstva zriadeného podľa Severoatlantickej zmluvy. Tento štatút je modifikáciou pôvodného zmluvného dokumentu vytvoreného pre štáty NATO, tzv. Parížskeho protokolu z roku 1952. Dodatkový protokol platí pre spojenecké veliteľstvá zriadené podľa Severoatlantickej zmluvy. Každé vyššie vojenské veliteľstvo má právnu subjektivitu, môže uzatvárať zmluvy, nadobúdať majetok a hospodáriť s ním.

    Z hľadiska vnútroštátneho práva je predkladaný protokol mnohostrannou zmluvou prezidentskej povahy, rovnako ako základná zmluva, preto je nevyhnutné, aby s protokolom po jeho schválení vládou Slovenskej republiky a po podpise s výhradou ratifikácie vyslovila súhlas Národná rada a následne ho ratifikoval prezident Slovenskej republiky.

    Ratifikačné listiny budú zaslané depozitárovi, ktorým je vláda Spojených štátov amerických. Ratifikáciou sa ustanovenia protokolu stanú pre Slovenskú republiky záväznými. Protokol bol v rámci štátov zúčastnených v Partnerstve za mier predložený na podpis v Bruseli v decembri minulého roku. Text protokolu je jednotný pre všetky partnerské krajiny bez možnosti uplatnenia výhrad a akýchkoľvek zmien.

    Vážený pán podpredseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    žiadam vás o prerokovanie uvedeného návrhu a odporúčam, aby s ním Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas. Uzavretie tohto dodatkového protokolu predstavuje ďalší závažný krok k zabezpečeniu kompatibility Armády Slovenskej republiky s armádami ostatných členských štátov NATO a je významný aj z hľadiska priblíženia vnútroštátneho právneho poriadku štandardom aliancie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Petra Ošvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzavretím uvedeného dodatkového protokolu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 361 z 13. septembra 1999 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy (tlač číslo 330).

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 21. októbra 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl."

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ako to uviedol pán spoločný spravodajca.

    Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca, ďakujem zároveň aj pánovi ministrovi.

    V programe schôdze pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o osvetovej činnosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 368. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 384.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky pán Milan Kňažko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    návrh zákona o osvetovej činnosti vypracovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

    Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platný zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti, tzv. osvetový zákon, ktorý už nezodpovedá súčasnému stavu na úseku osvetovej činnosti ani spoločenským potrebám a perspektívam vývoja osvety v Slovenskej republike. Vzhľadom na svoje ideologické zameranie i organizačnú obmedzenosť bol už viackrát novelizovaný, pričom za jeho najdôležitejšiu novelu sa považuje zákon číslo 186/1997 Z. z., na základe ktorého zostal platným už len § 5 osvetového zákona, odzrkadľujúci zmeny v organizačnej štruktúre slovenskej osvety. Touto poslednou novelou však išlo len o čiastočné riešenie problematiky, preto sa súčasne pracovalo aj na návrhu nového osvetového zákona.

    Cieľom návrhu zákona je vytvoriť všestranné podmienky na rozvoj osvety so zámerom zapojenia čo najširšieho okruhu osôb do tejto činnosti. Prínos predloženého návrhu zákona je najmä v tom, že po prvý raz definuje osvetovú činnosť ako osobitný systém výchovy a vzdelávania dospelých a mládeže, záujmovú umeleckú činnosť a ochranu ľudových tradícií začleňuje do osvetovej činnosti ako jej prirodzenú súčasť, medzi špecializované osvetové zariadenia zaraďuje hvezdárne a planetáriá, ktoré boli v súčasne platnom zákone opomenuté. Medzi zriaďovateľov osvetových zariadení zaraďuje aj orgány územnej samosprávy, iné právnické osoby, a dokonca i osoby fyzické.

    Navrhujem, aby ctená snemovňa odhlasovala tento zákon do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Ladislavovi Ballekovi.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 384 z 1. októbra 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu určil ma Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 87 z 19. októbra 1999. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky určenosti § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj určenia z legislatívnych pravidiel. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a správnu príčinu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zjavné, čo sa ním má dosiahnuť.

    Všeobecná časť správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie dnešného stavu, príčiny, potreby novej právnej úpravy, hospodárske, finančné dôsledky na štátny rozpočet. Osobitná časť správy uvádza zmysel a príčiny jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané určenia. Navyše dodám, tento zákon je úpravou, ktorú vskutku vyvolali zmeny okolo nás, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých prejavoch života. Zákon reaguje na ne.

    Na jednu zo zmien by som upozornil, predovšetkým je ňou nové postavenie kultúry v spoločnosti. A to jej nové a inak čoraz význačnejšie postavenie sa musí prejaviť aj v tej našej. Charakter dnešnej civilizácie je na kultúru odkázaný čoraz väčšmi. Pomer voči tomuto zákonu o osvetovej činnosti je zároveň vyjadrením nášho pomeru a vzťahu voči kultúre vcelku. Zákon sa dotýka nášho vedomia, vzdelania, voľného času, kultúrnosti. Chráni našu osobitnú ľudovú kultúru a ľudové tradície, prvotné pramene našej identity.

    S prihliadnutím na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 384 z 1. októbra 1999 prideliť vládny návrh zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali v lehote do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom, a ďakujem vám za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Zároveň otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto sa písomne neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister kultúry,

    dámy a páni,

    dovoľte mi tiež povedať niekoľko pripomienok k vládnemu návrhu zákona o osvetovej činnosti. V prvom rade oceňujem, že vláda predkladá do parlamentu návrh osvetového zákona, ktorého potreba je evidentná a ktorý bol, pravda, v odlišnej podobe pripravený v roku 1997. Význam jeho prijatia je daný významom osvety v spoločenskom organizme, bez ktorej, ako potvrdzujú naše aj svetové skúsenosti, sa nezaobíde ani moderná spoločnosť na vysokej technickej úrovni. Práve preto, že si dostatočne uvedomujem význam osvety pre spoločenský vývin všeobecne a obyvateľov osobitne, musím podľa svojho názoru tejto legislatívnej norme venovať náležitú pozornosť, možno väčšiu, ako sa to na prvý pohľad môže zdať.

    Keby niekto spočítal koľkokrát v priebehu povedzme jedného roka poslanci tohto parlamentu spomenuli, že v tomto smere alebo na tomto úseku, v tejto oblasti sa žiada viac osvety, keby sme si pozornejšie všimli, ako často členovia vlády žiadajú viac osvety, vari by sa osvetový zákon v hierarchii dôležitosti posunul citeľne dopredu.

    Vychádzajúc z povedaného, nepovažujem vládny návrh zákona o osvetovej činnosti za dostatočný, konštruktívny a prínosný, za taký, ktorý by konvenoval terajším spoločenským podmienkam, potrebám a možnostiam, ale najmä nie takým, ktorý by vytváral priaznivé podmienky na ďalší rozvoj slovenskej osvety.

    Všimnime si, prosím, po prvé, zákon nehovorí vôbec, a to ani okrajovo, čo je osveta. Nedefinuje ju, z čoho neskôr vyplynie rad nejasností. Hovorí výlučne o osvetovej činnosti, ktorá je vonkajším, aj keď často dominantným prejavom osvety. Tu absentuje fakt, a to nový a progresívny, že moderná osveta tvorí osobitný kultúrno-výchovný systém spoločnosti, výchovno-vzdelávací systém spoločnosti zameraný vo veľkej miere na dospelú časť obyvateľstva. Do tohto systému sa naša osveta formovala 200 rokov. A systém, to je aj rozvoj teórie a príslušné pracoviská, ústavy, školy atď., to sú aj pracovníci profesionálni i dobrovoľní, s ich odbornou špeciálnou školskou i poškolskou prípravou, vykonávatelia osvetovej činnosti sú v tomto návrhu teda zahmlení. Systém, to je osvetová činnosť navonok vrátane jej organizačného a materiálneho zabezpečenia a tak ďalej a tak ďalej. Nemýľme sa, potreba definície v zákone nie je javovou vonkajšou vecou, ale otázku zásadného významu. Ide v podstate o to, čo pod osvetou rozumieme. Ak len ako zložku kultúry v užšom zmysle slova, a tak je to v predkladanom návrhu, potom sa nám strácajú ďalšie potrebné oblasti osvetového pôsobenia - osveta zdravotnícka, politická, vojenská, náboženská atď.

    V zákone o osvetovej činnosti treba charakterizovať, čo je osveta, a to bez ohľadu na to, že garantom jej rozvoja je vo vláde ministerstvo kultúry. To nijako nezbavuje zodpovednosti za jej rozvoj iné rezorty, obce a rôzne organizácie.

    Po druhé, keď návrh zákona obišiel definovanie osvety, do komplikácií sa dostala ďalšia kardinálna problematika, ktorou je štruktúra zariadení. Prečo štát zriaďuje dve centrálne pracoviská? Národné osvetové centrum v Bratislave a Slovenskú ľudovú hvezdáreň v Hurbanove, to je § 6 ods. 6, keď pod gesciou ministerstva sú aj osvetové zariadenia vyššieho typu, ako sú napríklad planetáriá. Sú dve centrálne zariadenia veľa, dosť alebo málo? V tejto otázke sa mi zdá správnejšou formuláciou § 7 ods. 2 bod C, citujem: "Ministerstvo kultúry zriaďuje štátne osvetové zariadenia s celoštátnou pôsobnosťou." To však nijako neznamená, že si aj iné rezorty, napríklad zdravotníctvo, nemôžu zriadiť svoje špeciálne zariadenia osvetového typu. Medzi centrálnymi pracoviskami súvisiacimi s ľudovým umením ako špecifickej zložky osvety by nemalo chýbať Ústredie ľudovoumeleckej výroby. Hovoriť o význame ľudovoumeleckej výroby v kontexte ľudovej umeleckej tvorivosti pre rozvoj zručností obyvateľstva, upevňovanie národnej hrdosti prostredníctvom udržiavania a rozvoja tradícií pre reprezentáciu národa znamená, možno trochu príkro povedané, nosiť vodu do vodného mlyna.

    Po tretie. Ani v otázkach zriaďovania osvetových zariadení - ústredný orgán štátnej správy, krajský úrad, obec, iná právnická osoba, fyzická osoba - návrh zákona nezachytáva vývinový trend. Ústredný orgán štátnej správy a krajský úrad možno spojiť do bodu štát. Ale prečo sa musí zriaďovateľská funkcia štátnych osvetových zariadení končiť krajom, a nie okresom? Ktoré špecifiky svojho malého regióna poznajú lepšie? Nevzdiali sa nám do nežiaducej diaľky výkonné pracovisko od riadiaceho centra, ale najmä riadiace centrum od posledných obcí, ktoré osvetu najviac potrebujú? Problematiku osvetovej činnosti v obciach zákon vynecháva okrem už spomínaného výrazu obec medzi zriaďovateľmi zariadení, hoci spoločenský vývin celkom evidentne smeruje k posilňovaniu ich právomocí a k rozširovaniu ich povinností. Osvetové zariadenia v obciach sú základným článkom siete osvetových zariadení, miestna kultúra má zásadný význam v rozvoji našej spoločnosti. V návrhu zákona sa tomu nevenuje nijaká pozornosť alebo mizivá pozornosť.

    Miestna kultúra sa v súvislosti s osvetovou ani nespomína, hoci by si možno vyžadovala aj osobitnú právnu normu. Formulácia, keď medzi zriaďovateľmi je pojem, citujem, "iná právnická osoba", povedľa obcí je asi formálne správna, ale hmlistá. Zákon musí byť jednoznačnejší a hlavne adresný. Trend je predsa taký, že v stále väčšej miere osvetovú činnosť a celú kultúrnu činnosť budú na seba preberať občianske združenia, záujmové organizácie a spolky. Všimnime si, prosím, len, akú veľkú osvetovú činnosť vykonáva už v dnešnej dobe Matica slovenská prostredníctvom najmä svojich miestnych odborov. Postupne gros činnosti prejde na obce a tieto občianske iniciatívy. Inou je otázka ich podpory a vôbec subvencovania zo strany štátu, ktorá sa javí ako prirodzená a v zákone by mala mať svoje miesto.

    Nevidím ani dôvod uvádzať, že uplatnenie zákona si nevyžiada nijaké nároky na štátny rozpočet ani zvýšenie počtu pracovníkov. Autori návrhu nevedia, aké sú málopočetné štátne osvetové zariadenia na rozdiel od iných kultúrnych štátnych zariadení? Nepoznajú finančné ohodnotenia pracovníkov v pomere napríklad ku školám? Nevidia odliv pracovníkov z kultúry? Osvetový zákon je zákonom osobitného charakteru a nemožno naň uplatňovať bežné zákazy, príkazy a tresty. Osvetovú činnosť nevykonáva tých niekoľko stoviek profesionálnych pracovníkov štátnych zariadení, ale tisíce dobrovoľných pracovníkov vo svojom voľnom čase. Zákon je tu na to, aby poskytol podmienky na všestrannú činnosť, ktorú vykonávajú pre osvetovú prácu. Všetky doterajšie osvetové zákony napriek tomu, že boli, samozrejme, poplatné dobe svojho vzniku, mali jednu prednosť. Bola ním jej zameranie na ďalší rozvoj osvety. Navrhovaný zákon nemá ani jedno, ani druhé. Je len nedokonalým opisom dávno známeho a prekonaného. Len v miere minimálnej spĺňa to, čo potrebuje osveta v demokratickej fáze vývoja spoločnosti samostatného slovenského štátu.

    Na základe toho, čo som povedal, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasila s ďalším legislatívnym konaním v rámci tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Števček. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Števček, nech sa páči.

  • Dovoľte mi súhlasiť s tým, čo predniesol pán kolega Jarjabek ako výhrady voči navrhovanému textu zákona. Môže ich byť ešte viacej, samozrejme, ale podstatné je, že takýto zákon, jeho návrh je na svete a že sa ním zaoberáme. Text návrhu zákona sa mi vidí takisto ako pánovi Jarjabkovi zjednodušujúci a redukujúci. Fakt, že sa tam nedefinuje podstata osvetovej činnosti v celej šírke a vo všetkých odborných špecifickostiach, je dosť podstatným nedostatkom tohto návrhu zákona. Ide o to, aby návrh zákona, ktorý máme premeniť na legislatívnu normu, presne a prísne vystihol situáciu v slovenskej spoločnosti, ktorá jednoducho osvetovú činnosť potrebuje vo všetkých mysliteľných polohách a vo všetkých mysliteľných odboroch.

    Slovenská kultúra sa vyznačuje okrem iného aj tým, že máme tu obrovskú inšpiračnú bázu ľudovej kultúry, miestnej a regionálnej kultúry. Samozrejme, ak obce nemajú zriaďovateľskú funkciu, toto všetko nám môže uniknúť. Takisto je nedobré, že tento zákon prísne a presne nedelí profesionálnych pracovníkov od dobrovoľných pracovníkov. Čiže všetky tieto veci, keď si dáme k sebe, ukazujú, že tento zákon potrebujeme ešte dorobiť, aby bol v plnom zmysle osožný.

    Ďakujem.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť a poprosiť pána Jarjabka, aby pokračoval v tom, v čom vlastne začal. On povedal, že aj prax vtedy, keď bola predchádzajúca vládna garnitúra, vyžadovala takýto zákon a dokonca ho pripravovali. Dokonca povedal, že niektoré časti akoby boli z neho prebraté. Ja by som chcel poprosiť, keď videli vtedy tú spoločenskú potrebu, ktorú pravdepodobne ocenila aj táto vláda a pripravila takýto zákon, aby v druhom čítaní, ja verím, že je tam ten priestor a možnosť, tento zákon zlepšila svojimi konštruktívnymi pripomienkami. A myslím si, že takto spoločnou prácou docielime to, o čo ste mali záujem vy a v čom pokračujeme my. Takže ja by som skutočne poprosil, aby sme ho posunuli do druhého čítania a spoločne ho proste zlepšili.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená snemovňa,

    vážení páni poslanci,

    mne ostáva len konštatovať, že skutočne ma mrzí - a teraz by som citoval -, keď pán poslanec Jarjabek povedal, že v roku 1997 bol ten zákon hotový, škoda, že ste ho neprijali, mohli sme ho dávno mať a podľa neho pracovať. Naozaj ma to úprimne mrzí. Ale súhlasím s pánom poslancom, že ak tie pasáže, ktoré tu chýbajú v tomto zákone a sú lepšie, budem veľmi rád, keď tomuto zákonu pomôžete. Ale predsa len na oživenie pamäti, pretože pán poslanec Jarjabek spomínal veci, ktoré v tomto zákone nie sú, ja by som si dovolil prečítať časť toho zákona, pretože zistíme, že to, čo hovoril, že tam nie je, ten zákon v skutočnosti obsahuje. Obsahuje, samozrejme, aj definovanie osvetovej činnosti v § 2.

    Po prvé: "Osvetovou činnosťou", podľa tohto zákona, "je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobností a vytváraniu kultúrneho spôsobu života."

    Po druhé: "Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúru a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že

    a) sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky,

    b) prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie,

    c) vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti,

    d) vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva a napokon umožňuje ľuďom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami."

    A k § 2, ďalej hovoríme: "Jej podstatu a poslanie chápe v širších súvislostiach kultúrnej aktivizácie ľudí spôsobom ich účasti na skupinovo alebo verejne vykonávanej činnosti v mnohotvárnej skladbe foriem a prostriedkov obsahovo zahrnujúcej tak prvky vzdelávania, umeleckej tvorivosti, ako aj spoločensko-rekreatívnej sebarealizácie. V tomto zmysle sa zvýrazňuje najmä formotvorný a demokratický charakter osvetovej činnosti."

    Odsek 2 charakterizuje úlohy osvetovej činnosti, ktoré spája so zvyšovaním kultúrnej a vzdelanostnej úrovne ľudí, a to bez ohľadu na ich sociálne postavenie.

    Významnou úlohou osvetovej činnosti je sprístupňovanie najnovších vedeckých poznatkov, čím podnecuje tvorivosť ľudí. V tomto ustanovení sa začleňuje záujmová umelecká činnosť do osvetovej činnosti ako jedna z tvorivých možností využívania voľného času. Osvetová činnosť má výrazné miesto pri ochrane ľudových tradícií. Z tohto dôvodu sa premieta do jej úloh aj ochrana a sprístupňovanie tradičnej ľudovej kultúry, čím sa zabezpečí aj ochrana ľudovej umeleckej výroby. Udržanie a ďalší rozvoj týchto tradícií je úzko spätý s výchovno-vzdelávacou činnosťou a s cieleným využívaním voľného času. Osvetová činnosť sa podľa toho zákona vykonáva prostredníctvom jednotlivých osvetových zariadení.

    Dámy a páni, ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ste tento zákon prečítali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať.

    Najskôr budeme hlasovať podľa návrhov podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste návrh uviedli.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    z troch vystupujúcich svoje výhrady do návrhu formuloval len pán poslanec Jarjabek. Jeho návrh oponuje odporúčaniu výboru, gestorského výboru. Predniesol som ho ako prvý, dovoľte mi, aby som ho zopakoval.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Skúsime to ešte raz. Žiadam všetkých pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Vizuálne vidím, že je tu viac poslancov, preto žiadam všetkých, aby využili možnosť hlasovať a byť proti. Ešte raz budeme hlasovať. Žiadam pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a média s tým, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti ho prerokujú do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Hlasujeme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 369. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 385.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona odôvodní pán minister Kňažko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctená snemovňa,

    úloha vypracovať návrh zákona, ktorým sa má upraviť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona 116/1998 Z. z., vyplynula Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky zo záverov Správy o urýchlení prístupového procesu Slovenskej republiky do organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Úprava sa dotýka ustanovení platnej právnej úpravy, ktoré percentuálne vymedzujú používanie európskych a slovenských audiovizuálnych diel, čo sa z pohľadu liberalizačných zákonníkov OECD považuje za obmedzujúce. V rámci liberalizovaného trhu sa totiž kladie dôraz na vytvorenie prostredia, ktoré zabezpečuje rovnaké podmienky zodpovedajúce princípom spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj v oblasti použitia šírenia audiovizuálnych diel.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zladiť platnú právnu úpravu v oblasti audiovízie s požiadavkami a kritériami OECD. Keďže doterajšie ustanovenia percentuálne vymedzujúce používanie európskych a slovenských audiovizuálnych diel sú z pohľadu položky H1 zákonníka liberalizácie bežných neviditeľných operácií považované za obmedzujúce, navrhuje sa ich vypustenie z platnej právnej úpravy. Úpravu niektorých ďalších ustanovení si vyžiadala ich aktualizácia a vzájomné zladenie.

    Navrhujem, aby tento zákon bol zaradený do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Budajovi.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z. (tlač 369), predseda Národnej rady navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. októbra prerokovať v týchto výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor bol určený práve posledný menovaný výbor pre kultúru a médiá. Ten ma poveril svojím uznesením z 19. októbra, aby som vystúpil k uvedenému vládnemu návrhu a v zmysle tohto uznesenia v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam pri prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu s ústavou v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a zhodnotenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    Vážení kolegovia, tento zákon upravuje dôležitú okolnosť pre mnohých vydavateľov, ale aj pre inštitúcie, organizácie, knižnice.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku prideliť vládny návrh zákona o audiovízii v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokovali v lehote do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som žiadnu prihlášku do rozpravy nedostal. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vzhľadom na to, že nebola rozprava, pristúpime k hlasovaniu. Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili naspäť do rokovacej miestnosti. Zároveň, pán spoločný spravodajca, žiadam vás, aby ste uviedli hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh, o čom budeme hlasovať.

  • Odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z., v druhom čítaní Národná rada pridelí na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne s tým by sme hlasovali o tom, že za gestorský výbor bude určený výbor pre kultúru a médiá, pričom gestorský by rokoval do 30. novembra a ďalšie dva uvedené by návrh prerokovali v lehote do 29. novembra.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Budeme hlasovať najprv o návrhu podľa § 73, či postupujeme tento návrh do druhého čítania.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Jednému poslancovi nefunguje hlasovacia karta, ale ako počítam, to je len 75 poslancov. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň aj hlasovali.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Zopakujeme naposledy ešte toto hlasovanie, a keď nás nebude dosť, pristúpime k ďalšiemu bodu programu.

    Prezentujme sa a zároveň hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech s páči, budeme ešte hlasovať o návrhu pána predsedu Národnej rady.

    Pán spravodajca, uveďte tento návrh.

  • Prosím vás, hlasovali sme o tom, že návrh ide do druhého čítania. A teraz, ako som predoslal, prosím, hlasujme o pridelení do výborov a určení lehôt.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi.

    Teraz nasleduje ďalší bod, a to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 374.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky ma svojím uznesením číslo 794 zo 14. septembra 1999 poverila uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predložený vládny návrh zákona má za cieľ ustanoviť sídla regionálnych veterinárnych správ s vymedzením miestnej príslušnosti pre určené okresy podľa intenzity poľnohospodárskej výroby, veľkosti a štruktúry potravinárskeho priemyslu, hustoty a štruktúry distribučnej a obchodnej siete. Odstraňuje sa tým určitý nedostatok platného znenia zákona o veterinárnej starostlivosti, kde sa síce ustanovuje možnosť vytvorenia osobitnej sústavy regionálnych veterinárnych správ, ale z hľadiska informovanosti právnických osôb a fyzických osôb vzhľadom na zabezpečenie úloh v oblasti veterinárnej starostlivosti toto vymedzenie chýba.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými platnými zákonmi a nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z hľadiska rozsahu ide o stručnú novelu zákona o veterinárnej starostlivosti a verím, že s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. vysloví súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky a svojím hlasovaním odporučíte jeho postup do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, žiadam vás, aby ste si sadli na miesto navrhovateľa.

    Zároveň dávam slovo spravodajcovi výboru, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Pavlovi Šťastnému.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo číslo 76 z 18. októbra 1999 a v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal spravodajskú správu v prvom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Obsahuje ďalej prílohu k zákonu určujúcu sídla regionálnych veterinárnych správ. Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, obsahuje vyjadrenie súvislostí s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zdôvodnenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, ako aj dosah na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa návrhu predsedu bol tento zákon v druhom čítaní pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste o tomto mojom návrhu po rozprave dali hlasovať ako o prvom.

    Ďakujem. Končím.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Ambróš. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    ja veľmi stručne chcem len navrhnúť, vzhľadom na to, že aj predchádzajúca novela tohto zákona bola prerokovaná vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody, aby aj táto novela bola v našom výbore prerokovaná. Navrhujem, aby bolo rozšírené pridelenie aj na výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce k tomuto návrhu zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zaradení návrhu do druhého čítania.

  • Vážení páni poslanci a panie poslankyne, najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.

    Konštatujem, že je prítomných len 54 poslancov.

    Preto, ak je všeobecný súhlas, budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Pán minister, zatiaľ vám ďakujem. Hlasovať o tomto bode programu budeme až neskoršie, keď tu bude dosť poslancov.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 362. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 370.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ján Cuper.

    Vyzývam pána poslanca Cupera, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.

    Vyhlasujem prestávku do 18.15 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    ospravedlňujem sa, že pán predsedajúci musel na nás chvíľu čakať, ale predpokladali sme, že sa vládna koalícia zíde a bude hlasovať o predchádzajúcich zákonoch, takže nám to urobilo trochu škrt cez časový rozpočet. Takže vlastne aj vy ste nám urobili škrt cez časový rozpočet.

    Predkladaná novela, ktorú ste dostali ako tlač 362, zákona Národnej rady číslo 303/19995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov predpokladá zároveň novelizáciu ďalších právnych noriem z oblasti súdnictva. V samotnej novele ide o to, aby naďalej bola posilnená súdna moc ako nezávislá a samostatná inštitucionálna zložka v rámci trojdelenia štátnej moci v politickom systéme a v štátnom systéme Slovenskej republiky. Zákonodarca by mal pochopiť, teda parlament Slovenskej republiky, že ďalšie posilňovanie nezávislosti súdnej moci od moci politickej, teda od parlamentu a vlády, je základnou požiadavkou integrácie Slovenska do nadnárodných, teda európskych a svetových integračných štruktúr. Je to vyjadrené aj rozhodnutím európskych štruktúr, ktoré rokovali o zaradení Slovenska ako krajiny, s ktorou by sa mali začať rokovania o pridružení do Európskej únie.

    Citujem z článku Jozefa Hübla, ktorý sa volá Dobrá pozícia pred Helsinkami, je z Profitu z 19. októbra 1999, kde sa hovorí, že "Európska komisia naďalej vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v dôsledku existujúcich pravidiel, a to v otázke vymenovania a odvolávania sudcov". Ide najmä o štvorročné skúšobné obdobie a údajne o nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnej moci. Práve táto novela primeraným spôsobom má reagovať na túto obavu Európskej komisie a má posilniť ďalšiu nezávislosť súdnej moci.

    Máme skúsenosti od nástupu novej vlády Mikuláša Dzurindu a od nástupu ministra spravodlivosti, že sa terajší minister spravodlivosti, ktorý, žiaľ, tu nie je, snaží istým spôsobom viacej alebo menej zasahovať do sústavy personálnych otázok i ekonomických otázok a nezávislosti súdnej moci. Predovšetkým návrh, ktorý ste dostali ako tlač 362, má svojím spôsobom urobiť najvyššiu súdnu inštanciu, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky, do značnej miery imúnnym proti zásahom ministerstva spravodlivosti, často nežiaducim.

    Iste vám netreba pripomínať prípad, ktorý sa tu v parlamente udial prednedávnom, kde na tomto mieste stál podpredseda Najvyššieho súdu Jozef Štefanko, obvinený z rôznych neprístojností, ktorých sa vraj na ministerstve spravodlivosti dopustil ako podpredseda Najvyššieho súdu a sudca Najvyššieho súdu, ktorý obýval isté miestnosti v budove, v ktorej sídli Najvyšší súd aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ukázalo sa, že obvinenia ministra spravodlivosti pána Čarnogurského aj vedúceho úradu pána Lipšica sudcu a podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka z toho, že násilným spôsobom, teda použitím sekery vylomil dvere do bytu, v ktorom býval, ktorý mu bol legálne pridelený, sa ukázali ako falošné a vymyslené.

    Pán minister spravodlivosti nás ubezpečoval, že tieto miestnosti, ktoré pôvodne obýval pán podpredseda Najvyššieho súdu Štefanko, budú použité ako miestnosti, kde budú ubytúvaní stážisti, ktorí prichádzajú na Najvyšší súd. Ukázalo sa, že to znova nebola pravda. Tieto miestnosti si vedúci úradu ministerstva spravodlivosti pán Lipšic, alebo ich priestorom si prilepšuje alebo zlepšuje za drahé peniaze daňových poplatníkov svoje kancelárie, ktoré jeho predchodca mal. Takisto za drahé peniaze daňových poplatníkov si zlepšuje minister spravodlivosti svoje kancelárie na ministerstve spravodlivosti, pritom ministerka financií pani Schmögnerová občanom Slovenskej republiky nahovára, že na ministerstvách sa začína šetriaci program.

    Toto všetko sa dotýka aj fungovania Najvyššieho súdu, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky sídli v tejto budove, v tej iste budove ako ministerstvo spravodlivosti, keď finančné prostriedky, ktoré sa používajú na zlepšenie, by sa mohli použiť na sfunkčnenie sústavy súdnej moci a možno aj na zlepšenie existencie súdnej moci a jej najvyššej inštitúcie Najvyššieho súdu. To je ekonomická stránka veci. Tá druhá stránka, morálna a etická, spočíva v tom, že pán minister spravodlivosti Čarnogurský sa dodnes bývalému podpredsedovi Najvyššieho súdu pánovi doktorovi Štefankovi neospravedlnil verejne za morálne ujmy, ktorých sa voči jeho osobe on sám a jeho vedúci úradu pán Lipšic dopustili, a preto ich aj touto cestou verejne vyzývam, aby tak urobili, aby očistili dobré meno podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Aj to nás viedlo k tomu, že sme dali do poslaneckej snemovne návrh, ktorý ste dostali ako tlač 362. V podstate tento návrh rieši tri okruhy problémov. Tým prvým je ekonomické osamostatnenie sa Najvyššieho súdu zo stránky finančnej. To znamená, že návrh žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyššia súdna inštancia, na ktorú sa môžu občania obracať s riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, dostala samostatnú kapitolu v rozpočte Slovenskej republiky. To odôvodnenie by sa dalo vyvodiť z ústavného postavenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä z článku 143, kde sa hovorí, že "sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy". To znamená, že z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že Najvyšší súd má osobitné postavenie v sústave ostatných súdov, teda krajských a okresných a vojenských súdov. Ale aj článok 141 ods. 1 jednoznačne hovorí, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. V odseku 2 sa potom zdôrazňuje, že súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Nevidíme teda dôvod, aby oddelenosť súdnictva zo stránky ekonomickej na najvyššej úrovni koordinovalo ministerstvo spravodlivosti. Ak má takúto samostatnú kapitolu Ústavný súd Slovenskej republiky v rozpočte Slovenskej republiky, myslíme si, že také isté postavenie by mal dostať aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

    Ministerstvo spravodlivosti totiž nezodpovedá za výkon súdnictva, ale iba za to, že bude súdom vytvárať všetky podmienky na riadny výkon sudcovskej činnosti. A ako som uviedol v úvode svojho vystúpenia, skúsenosti hovoria, že ministerstvo spravodlivosti doteraz nebolo tým najlepším tútorom fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Toľko k prvej časti, v ktorej sa hovorí alebo ktorá je vlastne novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákonov Národnej rady číslo 368, 358 a 377 z rokov 1996, 1997 a 1998.

    V ďalšej časti skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje, aby ministerstvo spravodlivosti nemalo právomoc blokovať rozpočtové prostriedky, tak ako to umožňujú niektoré zákony, ktoré máte uvedené a ktoré nechcem uvádzať menovite, pretože ich máte v návrhu, aby teda nebolo umožnené ministrovi spravodlivosti alebo vláde Slovenskej republiky blokovať prostriedky na výkon súdnej moci, a teda na výkon spravodlivosti, ktorú umožňuje občanom Slovenskej republiky článok 143 Ústavy Slovenskej republiky. Toto ustanovenie má tiež svoj zmysel a je v súlade s požiadavkou vstupu Slovenska do európskych integračných štruktúr, pretože hovorí o tom, že občan má nárok na spravodlivosť pred nezávislými a nestrannými súdmi.

    V ďalších ustanoveniach novela zákona počíta so zmenami v zákone o súdnej moci, teda o správe súdov a sudcoch, v ktorom sa počíta s niektorými novelizačnými opatreniami, ktoré súvisia s vymenovaním sudcov Najvyššieho súdu, kde sa dávajú právomoci predsedovi Najvyššieho súdu spolurozhodovať o tom, kto bude sudcom Najvyššieho súdu. Ďalej sú to ustanovenia, ktoré umožňujú predsedovi Najvyššieho súdu stanoviť počet sudcov Ústavného súdu, čo je celkom logické, pretože predseda Najvyššieho súdu je tým, kto je najlepšie informovaný, a nie minister spravodlivosti, o tom, koľko je potreba sudcov, aby prebiehal riadne výkon spravodlivosti na Najvyššom súde.

    Značné polemiky vyvoláva aj to novelizačné ustanovenie, v ktorom sa dáva predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právomoc ústredného orgánu štátnej správy. Odporcovia novely argumentujú tým, že bolo by to príliš veľké sústredenie právomoci v rukách predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Chcem ubezpečiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že postavenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy alebo zastupujúceho ústredný orgán štátnej správy, ktorý by v danom prípade pre rozpočtovú kapitolu bol predseda Najvyššieho súdu, vyplýva práve z jeho ústavného postavenia. Ničím sa nevymyká aj z bežnej praxe používanej v iných krajinách a nie je to nijaké autoritatívne postavenie. Vyplýva to aj z jeho doterajších právomoci, že riadi zo stránky ekonomickej a finančnej činnosť tejto inštitúcie, ale pre potreby rozpočtovej kapitoly je potrebné stanoviť, kto je ústredným orgánom v tomto prípade. A novela preto musí počítať aj s týmto faktorom.

    Ja som sa bol radiť, či je to naozaj veľmi neobvyklé, aby jeden človek predstavoval ústredný orgán štátnej správy, aj na Právnickej fakulte v Bratislave, aj v Banskej Bystrici. Bol som ubezpečený, že sa to nevymyká z bežného chápania správneho práva, a preto si myslím, že tieto námietky nie sú opodstatnené.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ak chceme teda vstúpiť do európskych integračných štruktúr ako demokratická krajina, v ktorej je rozvinutý demokratický politický systém, demokratická sústava ústavných orgánov, kde funguje nezávislá súdna moc, je potrebné, aby sme sa zamysleli aj nad tým, že nezávislosť súdnej moci nemôžeme dosiahnuť, ak jej finančné hospodárenie bude kontrolovať iná moc, to znamená moc výkonná. Je to isté rezíduum, ktoré tu v stredoeurópskom priestore má svoje korene, možno dlhšie, až niekde v 18. a 19. storočí, ale najmä v 19. a 20. storočí, ktoré v iných krajinách nepretrváva. A nevidím teda nijaký dôvod, aby sme sa nevydali na cestu, ktorá je aj v demokratických krajinách bežná, že nezávislosť rozhodovania súdnej moci je podopretá aj jej nezávislosťou v rozpočte štátu tým, že teda súdna moc má vyčlenenú, alebo aspoň jej najvyššie zložky, to znamená Najvyšší súd a Ústavný súd, samostatnú kapitolu v rozpočte Slovenskej republiky.

    Ja si myslím, že dáte našim zástupcom v Spoločnom výbore Európskej komisie dobrý signál, že by mohli povedať, že tie problémy, na ktoré som poukázal, že teda boli vytknuté Európskou komisiou aj poslancom slovenského parlamentu teraz v tom spoločnom výbore v Bruseli, že sme začali riešiť. A ešte azda lepší signál bude, keď im poviete, že sa to vyriešilo ako spoločný návrh opozície aj vládnej koalície. Pretože, ak ste si všimli, pod týmto spoločným návrhom sú podpísaní tak poslanci vládnej koalície, ako aj poslanci opozície.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec, nie pre spravodajcov, ale pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spoločnému spravodajcovi, pánovi poslancovi Brňákovi, ktorého určil gestorský výbor, ústavnoprávny výbor.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony (parlamentná tlač číslo 362).

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona posilňuje v konečnom dôsledku súdnu moc na úkor moci exekutívnej, ktorý trend bol jednoznačne zvýraznený aj v programovom vyhlásení tejto vlády a konštatovaný aj v poslednej správe Európskej únie o Slovensku, kde bolo výslovne uvedené, že súčasné kompetencie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k súdnej moci sú rozporné voči právnemu poriadku Európskej únie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370 zo dňa 24. septembra 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony (tlač 362), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre verejnú správu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 1999 a gestorský výbor, teda Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ho prerokoval v lehote do 23. novembra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Orosz, pán poslanec Maxon a pán predseda Najvyššieho súdu. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    nebudem vás dlho zdržiavať, ale cítim to ako svoju povinnosť vystúpiť pri tejto novele zákona a poinformovať vás o výsledku rozhodnutia Rady Európy v súvislosti s naším súdnictvom.

    Iste ste boli informovaní, že Rada Európy skončila monitoring Slovenskej republiky, ale bude pokračovať v dialógu. V dialógu bude pokračovať na konkrétne vymedzené oblasti. Medzi tieto vymedzené oblasti patrí aj súdnictvo a súdna moc na Slovensku. Rada Európy skonštatovala, že súdna moc na Slovensku nie je úplne nezávislá tak, ako to pravidlá Rady Európy určujú. Dostali sme dokonca termín, prelom rokov 2000 až 2001, dokedy by súdna moc mala byť oddelená od exekutívy. Myslím si, že toto stojí za povšimnutie, pretože tento konkrétny termín naznačuje aj niečo iné. Znamená to, že Rada Európy v zmysle svojho rokovacieho poriadku môže kedykoľvek obnoviť monitorovací proces Slovenska. Čiže skôr či neskôr k tomuto procesu bude musieť dôjsť.

    Rada Európy navrhla, aby sudcovia, tak ako v iných vyspelých krajinách, boli volení na doživotie. Odporúčala nám, aby mali samostatné financovanie a ďalej aby sudcovské rady dostali väčšie kompetencie. Ak už nič iné, bez politiky a bez emócií chcem vám dať toto do pozornosti a upriamiť vás aj na to, že nielen Európska komisia a Európsky parlament budú sledovať oddelenie súdnej moci od výkonnej moci, ale budeme a sme vlastne pod neustálym monitoringom aj Rady Európy, ktorej sme už členom. Celé toto, o čom vám rozprávam, sa odzrkadľuje v § 7 monitorovacej správy, ktorá sa odvoláva na § 5 ods. a, b, c až d.

    Chcem povedať ešte jednu vec, že dnes som zachytila veľmi nepríjemnú správu v rozhlase. Ukazuje sa, že zasahovanie exekutívy do výkonu súdnej moci pokračuje ďalej. Prepáčte, trošku som sa na tom zabavila, keď pán minister Čarnogurský povedal, že zrejme odvolá pána Fica z postu agenta pred štrasburským súdom pre ľudské práva, pretože keď si založí politickú stranu, už nebude nadstranícky, čo zrejme, kým bol v SDĽ, nadstranícky bol. To len na ilustráciu myslenia našej exekutívy. A takisto si myslím, že takéto vyjadrenia sú veľmi nešťastné práve v tomto čase, keď sa schyľuje k samitu v Helsinkách, a myslím si, že pán minister Čarnogurský by nemal predbiehať udalosti. Okrem iného odvolanie agenta pred štrasburským súdom nepodlieha iba jeho kompetencii, o tom musí rozhodnúť vláda vrátane ministra zahraničných vecí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán predseda výboru pán Orosz.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

    máme pred sebou návrh skupiny poslancov, ktorý vstupuje do piatich právnych predpisov. Jeho cieľom je zvýrazniť postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednak dovnútra sústavy súdov a jednak vo vzťahu k orgánom výkonnej moci.

    K myšlienke posilnenia nezávislosti súdov, súdnej sústavy od orgánov výkonnej moci sa veľmi rád prihlásim. Ide o myšlienku, ktorá by mala nájsť svoj odraz aj v pripravovanej novele Ústavy Slovenskej republiky a nadväzne na to vo vykonávacích zákonoch. Je to tendencia, ktorú je potrebné podporiť. Túto myšlienku je však potrebné presadzovať vo vzťahu k celej sústave súdov, a nie izolovane len vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Aj iniciátor tohto poslaneckého návrhu zákona predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pán Štefan Harabin by mal vedieť, že jeho autorita a rešpekt medzi sudcovským stavom sa môže posilniť len vtedy, ak ju bude presadzovať vo vzťahu k celej súdnej sústave. V opačnom prípade to môže byť práve naopak. V opačnom prípade sa celá jeho aktivita môže chápať - a, žiaľ, aj v praxi chápe - ako snaha o posilnenie osobnej moci. Dôsledky schválenia tohto zákona by totiž boli presne také, ako som konštatoval, bez ohľadu na to, či táto myšlienka bola alebo nebola v pozadí tohto návrhu zákona.

    O tejto problematike sme otvorene diskutovali aj na úrovni ústavnoprávneho výboru pri prerokúvaní správy o stave súdnictva v Slovenskej republike v apríli tohto roku. V diskusii sme poukázali na potrebu väčšieho dialógu medzi vedením rezortu ministerstva spravodlivosti, medzi sudcovskou samosprávou a predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predloženie tohto poslaneckého návrhu zákona vyvolalo okamžité negatívne reakcie nielen zástupcov rezortu ministerstva spravodlivosti, ale aj Združenia sudcov Slovenska i orgánov sudcovskej samosprávy. To potvrdzuje, že tento dialóg, žiaľ, neprebiehal, práve naopak, prehlbujú sa nedorozumenia a hrozí otvorený konflikt.

    V priebehu uplynulých dní mi ako predsedovi ústavnoprávneho výboru boli doručené stanoviská, resp. vyhlásenia Združenia sudcov Slovenska. Považujem za žiaduce vás s nimi oboznámiť, aby ste boli komplexne informovaní o postoji sudcov k tomuto návrhu zákona, predtým ako sa budeme definitívne rozhodovať. Dovoľte uviesť niekoľko myšlienok z vyhlásenia Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska z 9. októbra 1999 na Poľane.

    V tomto vyhlásení sa okrem iného uvádza, citujem: "Združeniu sudcov Slovenska sú známe aktivity predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky smerujúce k ekonomickému osamostatneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formou vytvorenia samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd Slovenskej republiky. Združenie sudcov Slovenska viackrát prezentovalo, že je zástancom systémovejších zmien, ktoré by viedli k ekonomickému osamostatneniu celého súdnictva a nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska so znepokojením vníma zámer návrhu smerujúci k personálnemu osamostatneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeho realizácia má spočívať v prenesení oprávnenia rozhodovať o personálnych veciach do výlučnej autokratickej kompetencie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uvedený zámer nielenže neprispeje k transparentnosti riešenia personálnych otázok, ale, naopak, povedie k posilneniu subjektivizmu v rozhodovaní o kariérnom postupe sudcov, čomu sa Združenie sudcov Slovenska už dlhé roky snaží zabrániť. Návrh je z uvedeného pohľadu v príkrom rozpore nielen s pripravovanou zmenou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predpokladá prenesenie rozhodovania o prideľovaní a prekladaní sudcov na Radu sudcov Slovenskej republiky, ale aj s návrhom zákona o sudcoch a o zmene a doplnení iných zákonov, na ktorého príprave sa sudcovia spolupodieľali a ktorému podporu vyslovilo nielen Združenie sudcov Slovenska, ale aj Rada sudcov Slovenskej republiky, ktorej JUDr. Štefan Harabin predsedá.

    Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska odmieta nesystémové právomoci jednotlivca rozširujúce kompetencie, ktoré prakticky vyčleňujú Najvyšší súd Slovenskej republiky z hierarchie súdnictva Slovenskej republiky. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska zároveň upozorňuje sudcovskú verejnosť na skutočnosť, že predmetná iniciatíva poslancov a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá nerešpektuje vôľu sudcovského stavu, môže v dôsledku rozdielnych a vzájomne sa vylučujúcich koncepcií riešenia personálnych otázok vážne ohroziť prijatie sudcami podporovaného návrhu zákona o sudcoch a o zmene a doplnení iných zákonov.

    Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska preto vyzýva predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby verejne vysvetlil svoju iniciatívu a dôvody podpory predkladaného poslaneckého návrhu, ako aj dôvody, pre ktoré sa necíti byť viazaný stanoviskom Rady sudcov Slovenskej republiky k návrhu riešenia personálnych otázok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formou výberového konania a transparentného spolurozhodovania všetkých zainteresovaných strán" a tak ďalej.

    Mám tu ešte stanovisko sekcie Združenia sudcov Slovenska pri Najvyššom súde Slovenskej republiky. Je čiastočne odchylné od stanoviska Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska. V stanovisku sa uvádza: "Zámer zriadiť samostatnú rozpočtovú kapitolu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako prvý krok k vecnému napĺňaniu princípu nezávislosti súdnictva a jeho ekonomickému osamostatneniu podporujeme." Po druhé však nesúhlasia s návrhom v časti týkajúcej sa personálnych otázok sudcov a disciplinárneho konania, ktoré predpokladá presun kompetencií na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pri riešení právnej úpravy personálnych otázok odporúčajú presadzovať spôsoby riešenia, tak ako sú tieto navrhované v pripravovanom zákone o sudcoch, na princípoch výberového konania, transparentnosti a kolektívneho rozhodovania.

    Toľko teda citáty z materiálov, ktoré mi boli doručené. V súvislosti so stanoviskom sekcie Združenia sudcov Slovenska pri Najvyššom súde Slovenskej republiky vzniká otázka, či by navrhovatelia aj po podstatnej zmene tohto návrhu, to znamená vypustení tých častí zákona, ktoré sa dotýkajú rozhodovania o personálnych otázkach a disciplinárneho konania, to znamená vypustení častí IV a V a podstatnej modifikácii časti III naďalej zotrvávali na potrebe schválenia tohto zákona, to znamená len v tej časti, ktorá sa dotýka samostatnej rozpočtovej kapitoly Slovenskej republiky.

    Mňa osobne mrzí, že v čase, keď sa pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uchádzal o moju podporu tohto návrhu zákona, ma neinformoval o tom, že sudcovská samospráva nepodporuje túto jeho iniciatívu. Na základe viacerých negatívnych stanovísk, ktoré boli predložené k tomuto návrhu zákona, je potrebné starostlivo posúdiť, ako sa v súvislosti s týmto návrhom zákona rozhodneme. Veľmi sa obávam, že ďalšie pokračovanie v legislatívnom procese vyvolá ďalšie vážne konflikty v sudcovskom stave a tým spôsobom minimálne ohrozí presadzovanie ústavných zmien a nadväzujúcich zákonov, ktoré by v skutočnosti mali vyriešiť problematiku sudcovskej nezávislosti.

    Ja osobne som presvedčený, že navrhovatelia tohto zákona, ako aj pani poslankyňa Keltošová, ktorá pred chvíľou vystúpila, túto skutočnú cestu k nezávislosti súdnictva podporia. Budú mať k tomu možnosť v priebehu niekoľkých dní.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Orosza sa hlásia pán poslanec Oberhauser, Sitek, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán poslanec Orosz,

    ja by som očakával, že budete ako predseda ústavnoprávneho výboru kvalifikovane pomenúvať skutočnosti. Združenie sudcov Slovenska nie je sudcovská samospráva. To je zavádzanie obyvateľstva aj poslaneckej snemovne. Je to občianske združenie, ktoré vzniklo podľa osemdesiattrojky a nemá žiadnu právomoc zastupovať sudcovskú samosprávu. To je absolútny nezmysel, ktorý ste tu povedali, aj ich tvrdenia sú len tvrdeniami občianskeho združenia, ktoré nemá reprezentatívnu funkciu sudcovskej samosprávy v Slovenskej republike.

    Rada Európy jednoznačne poukázala na to, že nezávislosť súdov je potrebné riešiť aj tým, že bude zabezpečené ich nezávislé financovanie oddelené od výkonnej moci, ktoré je ministerstvo spravodlivosti. Neviem, prečo ste kriticky nevystúpili voči ministerstvu spravodlivosti, že takúto zákonnú normu nepripravilo a jednoducho neplní uznesenia príslušných orgánov, ktoré nás majú začleniť do európskych vyspelých krajín. Keby ste vystúpili kriticky voči tomuto ministerstvu, bolo by to oprávnené vystúpenie, ale nie voči iniciatíve poslancov, ktorí predložili návrh, ktorý iste nie komplexne, ale čiastočne rieši problematiku nezávislosti súdov Slovenska a konkrétne Najvyššieho súdu, na ktorý je prenesené veľké bremeno aj z prijatých zmien v Trestnom zákone, kde sa presúva množstvo úloh na Najvyšší súd a kde tento orgán bude mať nekonečné množstvo problémov a ďalších povinností, ktoré vyplývajú zo zmien zákonov, ktoré sú schvaľované touto snemovňou.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja sa čudujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru, že tu dáva stanovisko Združenia sudcov Slovenska a nepovie, koľko percent sudcov zastupujú na Slovensku. To by ste mali povedať. Ja viem, že s týmto stanoviskom sa absolútne nestotožňujú jednotlivé krajské súdy a okresné súdy a na základe týchto stanovísk dnes vystupujú z tohto združenia. Čiže sudcovia koho zastupujú?

    Zaujímavé je, že vy ako predseda ústavnoprávneho výboru neinformujete parlament, že ministerstvo spravodlivosti si neplní povinnosti, čo boli schválené na základe legislatívnych úloh vlády. Kde je ten zákon, o ktorom ste tu hovorili, o sudcoch a návrh zákona o súdoch, jeho organizácii a správe, ktorý mal byť v máji tohto roku? O tom by ste nás tu mali informovať.

    Ďalej, povedali ste, že sa vyjadrovali jednotliví pracovníci či politici ministerstva spravodlivosti. To ste mysleli toho vedúceho úradu, ktorý sa má venovať, či je zabezpečený chod ministerstva spravodlivosti? Keď je to pre vás partner, tak pre nás poslancov to určite partner nie je. Pokiaľ viem, tak minister spravodlivosti ešte ani raz nevyjadril nesúhlas s týmto návrhom zákona, a to je partner pre túto Národnú radu. Ten vedúci úradu by sa mal venovať tomu, či majú upratovačky robotu atď., a zabezpečovať chod ministerstva. Čiže ak tu hovoríte stanovisko tomuto parlamentu, tak povedzte pravdu, ktorí, a nie že niektorí pracovníci ministerstva spravodlivosti.

    Záver Európskej komisie v súvislosti so správou je takýto: "Európska komisia naďalej vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v dôsledku existujúcich pravidiel, a to v otázke vymenovania a odvolávania sudcov. Ide najmä o štvorročné skúšobné obdobie a údajne nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti." Kde bolo Združenie sudcov Slovenska, keď minister spravodlivosti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Orosz, mňa vaše vystúpenie prekvapilo a môžem povedať, že ma až šokovalo. Keď vy neviete, aké postavenie má Združenie sudcov Slovenska, potom mi nehovorte, že máte prehľad o týchto otázkach. A už vonkoncom je neprijateľné a nepresvedčivé vaše tvrdenie, že prijatie tohto legislatívneho návrhu prehĺbi rozpory v oblasti súdnictva. To nie je pravda! Základnou podmienkou nezávislosti súdov je ekonomická nezávislosť. Ja som si to uvedomovala, to nie sú teraz propagačné reči, ako ministerka spravodlivosti som urobila veľa pre to, aby sa platy sudcov primerane formulovali k ich postaveniu. Nezávislosť Najvyššieho súdu, ktorého nezávislosť je veľmi dôležitá, je podporená aj ekonomickou nezávislosťou. Skutočne je chybou legislatívy, že nebol predložený zákon o súdoch a sudcoch, ktorý bol ešte za minulej vlády vypracovaný a pripravený, oponovaný sudcami.

    Preto ja plne podporujem legislatívny návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a som hlboko presvedčená, že pokiaľ by sa tento legislatívny návrh neprijal, je to zlý krok, ktorý neprispeje k nezávislosti súdnictva a postaveniu Najvyššieho súdu, ktorý skutočne - opakujem a už som to raz povedala - má byť tou najvyššou a najnezávislejšou inštitúciou v našom súdnictve.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem dnešné rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zajtra budeme pokračovať prerokúvaním tohto bodu. O 9.00 hodine vystúpi ešte pán poslanec Maxon a predseda Najvyššieho súdu pán Harabin.

    Zatiaľ dovidenia, zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.