• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlenenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: páni poslanci Baco, Bauer, Brhel, Krajči, Langoš, Lexa, Orava, Palacka, Prokeš, Sládeček, Slota. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Oľga Keltošová, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Cabaj a pán poslanec Tkáč.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme v prerušenom rokovaní o bode informácia o aktualizácii Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Do rozpravy boli prihlásení ešte dvaja poslanci: pán poslanec Zelník a pani poslankyňa Tóthová.

    Dovoľte mi pred začatím rozpravy poblahoželať všetkým Katarínam a osobitne pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyni Čižmárikovej a všetkým Katarínam. Povedal som všetkým Katarínam a pani poslankyni Tóthovej, ktorá vystúpi v rozprave.

  • Áno, to bola správna faktická poznámka, že všetkým Katarínam pri televíznych obrazovkách. Večer si to pozrú v zázname.

    Takže, pán poslanec Zelník, nech sa páči.

    Po ňom vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nemal som pôvodne v úmysle prihlásiť sa, vážený pán podpredseda vlády, ale keď som počul chválospevy na zákony ohľadom zdravotníctva, nedalo mi, aby som vás neuviedol do obrazu. To nebude kritika na vás, lebo si myslím, že Legislatívna rada vlády, aj vy sám môžete pracovať iba s takými materiálmi, ktoré dostávate z jednotlivých rezortov. Zodpovedné je vecne príslušné ministerstvo z vecnej a odbornej stránky, aké materiály vám predloží, Legislatívna rada vlády, ktorá, myslím si, je veľmi fundovaná a sú tam dobrí právnici, môžu posúdiť vecnú a odbornú stránku a dať ju z istej miery do akéhosi legislatívneho rámca či zosúladenia s inými zákonmi.

    Je veľká škoda, že z vecnej stránky tieto materiály prichádzajú do Legislatívnej rady vlády aj do vlády, aj do parlamentu vo veľmi úbohom a žalostnom stave, a musím povedať, že zatiaľ všetky zákony, ktoré predkladalo ministerstvo zdravotníctva, neboli zlepšením toho, čo predošlý zákon obsahoval, ale práve naopak, vniesli do zdravotníctva chaos, zhoršenie financovania, založila sa možnosť väčšej korupcie a netransparentnosti postupov.

    Poviem o jednotlivých zákonoch, ktoré boli predkladané vládou a boli schvaľované v Národnej rade. Išlo o zákon o Liečebnom poriadku, tzv. krízová kategorizácia liekov, kde pán minister presviedčal a iste aj vás presvedčil v Legislatívnej rade aj vo vláde o tom, ako je tento zákon a táto kategorizácia prepotrebná na záchranu občana.

    Vážený pán podpredseda vlády, viete, čo spôsobila táto krízová kategorizácia? Pri ekonomickom zhodnotení nás len za pol roka krízová kategorizácia stála viac o 700 miliónov korún. Počujete dobre. Nehovoriac o tom, že odhadom asi 30 % pacientov lieky vôbec neužívalo, lebo sa k nim nedostalo, lebo ich v lekárňach jednoducho nezohnali, pretože sa tak zhoršila otázka financovania v zdravotníctve, že jednoducho lekárnici nemali lieky za čo kupovať, alebo boli také vysoké úhrady na lieky a taká vysoká spoluúčasť, že pacient si nemohol túto spoluúčasť dovoliť, a preto si lieky ani v lekárni nevybral. Teda napriek tomu, že 30 % pacientov lieky nedostalo, napriek tomu táto krízová kategorizácia nás stála skoro o trištvrte miliardy viac len za polroka.

    Ešte by som vám prečítal to, čo uverejnili hneď po schválení tohto zákona mnohí odborníci. Napríklad jedni hovoria, že o zaradení liekov do jednotlivých kategórií plne hradené poisťovňou, čiastočne hradené poisťovňou a hradené v plnej výške pacientom rozhoduje tzv. kategorizačná komisia. Je paradoxom, že dokonca ani farmaceuti - odborníci na lieky - nevedia, kto je členom kategorizačnej komisie. Je doslova zarážajúce, že pacienti s chronickými nádorovými bolesťami doplácajú na morfínový prípravok takmer 700 korún, že doplácajú na antibiotiká liečiace pôvod choroby, ale nedoplácajú napríklad na vitamíny A alebo E, ktorých preplácanie by sa malo viazať na presne diagnostikované ochorenia.

    Touto krízovou kategorizáciou, pán podpredseda vlády, sa založil začiatok sociálnej eutanázie, pretože skutočne pacient, ktorý mal doplatiť vysokú sumu, jednoducho na to nemal a nemohol užívať lieky, nehovoriac o tom, že zdraženie liekov alebo zdraženie celej kategorizácie nastalo preto, že týmto zákonom sme donútili lekára predpisovať drahšie lieky. Viete prečo? Pretože v zákone bolo, že na lacnejší liek si pacient musel doplatiť, pričom drahší liek bol plne hradený poisťovňou. No, samozrejme, keď pacient prišiel, ukážem vám list, kde samotný pacient prišiel za lekárom, keď počul správy o stave v zdravotníctve, užíval liek proti alergii Claritin, ktorý stál 420 korún, prišiel za lekárom, pretože predtým užíval Tavegil, ktorý stál 100 korún, a hovoril, že napíšte mi ten lacnejší, lebo nevidím rozdiel medzi jedným alebo druhým. Lekár mu napísal ten lacnejší, prišiel do lekárne a v lekárni mu povedali, prosíme si 100 korún. Povedal, ďakujem, odišiel k lekárovi a ten mu napísal Claritin za 420 korún a pacient doplatil 20 korún. Toto bolo zmyslom krízovej kategorizácie. Vôbec si nemyslím, že to bola náhoda, ale bolo to zrejme cieľovo urobené. Viete si asi predstaviť, o aké peniaze sa hrá. Čo spôsobila krízová kategorizácia vo vzťahu aj k samotným lekárnikom alebo k distributérom v situácii, keď sme im do októbra dlžili 4 mld. korún.

    Ešte vás chcem upozorniť, lebo viete, mnohokrát sa tu hovorí o tom, v akom strašnom stave sa zdedil rezort. 4 miliardy deficit za lieky isteže nie je málo. Keby to nebolo, bola by podstatne lepšia východisková situácia. Ale dobre, ak sme počas štyroch rokov urobili sekeru v liekoch 4 miliardy, vážený pán podpredseda vlády, tak dnes len počas tohto roku rezort ministerstva zdravotníctva urobil 4 miliardy. Dnes už je nedoplatok na lieky 8 mld. korún.

    Teda ak niekto hovorí o tom a rozpakuje sa, v akom stave ste nechali rezort, 4 miliardy za 4 roky, ale 4 miliardy počas jedného roka sme stihli urobiť, teda pán minister to stihol urobiť, resp. ministerstvo zdravotníctva. Aby ste si uvedomili, čo znamená robiť kategorizáciu liekov, prečítam vám, čo píšu v tomto smere alebo v odbore ľudia znalí farmácie a ľudia, ktorí prichádzajú priamo do styku a ktorých sa to priamo týka. Kategorizácia liekov, ktorá platí od polovice februára, prináša lekárnikom nielen obrovské problémy, ale aj straty. Stratu tým, že v lekárňach majú v skladoch lieky, ktoré sa pre vysoké doplatky stanú nepredajnými. Tie lieky sa preexpirujú a musíme ich vyhodiť.

    Zástupcovia farmaceutických firiem, ale aj lekární požadovali, aby mohli nahliadnuť do pripravovanej kategorizácie dostatočne včas, nie iba tri-štyri týždne dopredu. Vo vyspelých krajinách je zaužívaný taký zvyk, že ak dochádza ku zmenám napríklad ako reakcie na výkyvy kurzu, či na nové výrobky, ale kategorizácie sú silne obmedzené, dlho sa o nich diskutuje a spustia sa až potom, keď sú škody minimalizované a pacienti prechádzajú na iné druhy liekov. U nás však paradoxne ako keby ku škodám nedošlo, lebo ich zaplatia lekárnici.

    Ďalší zákon, ktorý sme tiež prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní, bola novela zákona o zdravotných poisťovniach. Pán podpredseda vlády, v tomto zákone sme urobili, bohužiaľ, jednu obrovskú chybu, keď došlo k zníženiu verejnoprávnosti inštitúcie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale čo bolo najhoršie, donútili sme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, resp. donútili ste Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby zo zákona prebrala záväzky za poisťovne, ktoré zanikajú. Zanikla Perspektíva DRUZAP. Hoci ministerstvo zdravotníctva malo dosť času - 8 mesiacov na to, aby dalo dohromady účtovnú uzávierku, urobili akúsi inventúru, bolo povedané, toto urobí likvidátor a týmto spôsobom sa vlastne zakamuflovalo celé hospodárenie poisťovne Perspektíva DRUZAP. Chcem povedať, že od októbra do jej zrušenia tadiaľ prešla 1 miliarda korún. Nevieme, aké má dlžoby. Odhaduje sa 1,5 miliardy, 2 miliardy.

    A viete, čo sa stalo potom, po schválení toho zákona?

  • Pán poslanec, aby počuli aj poslanci, nie len pán podpredseda.

  • Ak boli exekútori už v Perspektíve DRUZAP a nemali čo zobrať zo zákona, keďže prešli záväzky na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, vrhli sa na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá bola vlajkovou loďou a ktorá držala zdravotníctvo nad vodou. Dnes, pán podpredseda vlády, Všeobecná zdravotná poisťovňa sa stáva jednou z najhorších poisťovní. Toto je efekt prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní, druhého zákona.

    Tretí zákon, ktorý je predložený zase v skrátenom legislatívnom konaní a budeme ho prerokúvať dnes, je zákon o Liečebnom poriadku. Venuje sa mu taká pozornosť, pán podpredseda vlády, že včera sme sedeli v zdravotnom výbore, čo je dehonestujúce, od 19.00 hodiny, potom som odišiel o 2.00 hodine v noci, pretože sa treba pripraviť na druhý deň. To, čo sa malo urobiť, mal byť vytvorený priestor na odbornú diskusiu. Viete koľko bolo ľudí na zasadnutí predošlého výboru, ktorý bol od 9.00 hodiny, ale bolo povedané, že môžeme diskutovať iba od 9.00 do 12.00 hodiny. Prišlo tam možno 60 ľudí, ktorí mali záujem do toho vniesť nie demagógiu, nie politiku, odborné veci. A pritom, pán podpredseda vlády, hoci tu to bolo povedané a poslanci boli znásilnení, resp. presvedčení o tom, že to musí byť v skrátenom legislatívnom konaní, včera padol návrh od pána ministra, aby sa účinnosť tohto zákona zmenila na 1. 2. 2000. Potom sa pýtam, prečo sa toto celé robilo? Veď sme mohli zákon prerokovať pokojne, mohli sme sa tomu venovať celý december, zákon mohol byť kvalitný, mohli sme ho predsa schvaľovať v januári s tým, že by bol nadobudol účinnosť 1. marca.

    Nevyčítam to vám, pán podpredseda vlády, pretože vy môžete pracovať len s tým materiálom, ktorý dostanete od príslušného ministerstva, ale pokladal som si za povinnosť, aby som vás uviedol do obrazu, aká je skutočná pravda, pretože vy ste nechávaný v takej nejakej ilúzii, že dochádza k zlepšovaniu zákonov. Opak je pravdou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Zelníka - ako prvá pani poslankyňa Aibeková, ako posledný pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

    Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    chcem tiež poprosiť pána podpredsedu vlády, aby z titulu funkcie predsedu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky naozaj zamietal návrhy zdravotníckych zákonov na skrátené konanie. Je absolútna pravda, čo povedal pán poslanec Zelník a, pán predseda, vás by som poprosila, aby ste tiež zabezpečili riadne denné rokovanie výboru. Je nedôstojné, keď výbor rokuje v nočných hodinách, od 19.00 hodiny večer do 3.00 hodiny ráno. To je naozaj nedôstojné a myslím si, že nakoniec je to neopodstatnené, čo uznal aj minister pri zákone číslo 140 o lieku. Ten zákon vo veľkom rozsahu tiež chcel dať na skrátené legislatívne konanie, ale prišli nie desiatky, stovky protestov, pán podpredseda vlády, vám iste tiež, faxy, na Národnej rade už nič iné neboli schopné prijímať, len tieto protesty. Tak vás chcem požiadať, aby ste sa váhou svojej osobnosti a odbornosti postavili za to, aby sa také dôležité zákony, ktoré sa môžu týkať vlastne každého z nás, lebo každý z nás môže byť potenciálnym pacientom, prerokúvali pokojne, aby bol čas na odborné vyjadrenie a aby aj poslanec mal právo sa vyjadriť v dôstojných podmienkach.

    Nočné rokovania výboru považujem za nedôstojné a nakoniec sa aj tak musia uznať argumenty, že sa to do 1. januára jednoducho nestihne. Tak vás chcem poprosiť do budúcnosti, neobviňujem vás, že vám ministri dávajú nekvalitný návrh zákona, viem, že zákon číslo 98 Legislatívna rada niekoľkokrát vrátila, takže pravdepodobne to nebol dobrý, kvalitný zákon.

    Ďakujem vám.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela by som sa pridať k protestu alebo k vyjadreniu pani poslankyne Aibekovej ešte aj možno z iného aspektu. Aj keď stále, dokonca aj v médiách to bolo, že zastávam zamestnancov Národnej rady, ale chcela by som aj od podpredsedu vlády počuť stanovisko, ako je možné prijímať zákon porušovaním iných zákonných noriem, ako je Zákonník práce, ako je určenie nadčasovej hodiny bez možnosti prípravy na túto nadčasovú prácu. Ľudia, ktorí nastúpili včera ráno do zamestnania, nevedeli, že sa bude rokovať do neskorých nočných hodín.

    A k meritu veci, špeciálne k zákonom, ktoré sa prijímajú v zdravotníctve. Ale trochu ma prekvapuje iná vec, že možno málo tlačia rôzne zdravotnícke organizácie a inštitúcie, pán podpredseda vlády, špeciálne na vás, pretože nie je možné, lekári predsa sú zvyknutí pracovať v pokojnom prostredí, v prostredí, ktoré vie zabezpečiť liečebný výkon pre pacienta, a nie je možné už z tých skúseností s rôznymi opatreniami pána ministra, ktorých bolo viac, prijímať takýmto spôsobom zákon, o ktorom sa dopredu vie, že nie je dobrý, kde protestujú aj príslušníci koalície. Čiže ak niekto nájde jeden politický argument v tom, proti čomu protestujeme, tak budem súhlasiť. Ale predsa my stále hovoríme o odborných argumentoch. Lieky, výkony, rušenie zdravotníckych zariadení, arogancia, s akou sa vysvetľuje, že vlastne tým, že pacientovi nebude hradené, ho vlastne viac zainteresujeme na starostlivosti o svoje zdravie, že je to vlastne v prospech pacienta, je absurdná, ak rušíme napríklad na vysokoškolských internátoch dorastové ambulancie a podobne.

  • Pán poslanec Drobný - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Absolvoval som nočný kolotoč, nie som proti nočnej práci, ale keďže som potom už nemohol spať, tak som si pozrel to, čo sme vyrobili a urobili sme strašne veľa chýb, pán podpredseda vlády. Lebo chybovosť ľudí po polnoci stúpa. Niektorým nie, ale tých je málo. Za niektoré chyby, ktoré som aj ja zapríčinil, sa doslova hanbím. No ale čo s nimi spraviť?

    Proste zvolili sme 9-člennú kategorizačnú komisiu, ktorá, ako bolo povedané pánom Šipekym, je orgán, ktorý detailne pracuje. Detailne a do úmoru. Ale je to veľký orgán na to, aby mohol detailne a do úmoru pracovať. On by si mal vyčleniť 3-člennú komisiu, ktorú by poveril dajakými právami a tá by mala pripraviť pracovný materiál a kategorizačná komisia by to mala len formálne schvaľovať, lebo takéto metódy práce používajú v Spojených štátoch amerických. Kedysi som to už navrhoval, ale tu je proste stále tendencia dajakej priamej demokracie a veľa ľudí zainteresovaných do vecí, ktoré stoja veľa peňazí, a pritom aj kategorizačná komisia je veľký orgán, ktorý narobí obrovské množstvo chýb, mala by mať menšiu skupinu, ktorá by pripravila pracovný materiál a len by schvaľovala. A rozhodne by nemala tá 3-členná skupina robiť v noci. Mala by robiť cez deň.

    Pán Šipeky povedal, že 9-členná kategorizačná skupina má problémy sa niekedy zísť a potom musí hodiny a hodiny robiť. Aj to je, prosím, istým spôsobom taká nárazová robota, ktorá má obrovské množstvo chýb. Sú tam možné úpravy a celonočné rokovania tomu nepomôžu, lebo naozaj sa človek potom ráno hanbí, keď vidí, čo všetko urobil.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Chcel by som povedať, že by bolo azda dobré, keby sa v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky zaoberali intervalom, ktorý je medzi podaním zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a podaním návrhu zákona do parlamentu. Myslím si, že tento interval je pomerne dlhý a treba sa zaoberať príčinami. Nemyslím si, že je to chyba Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ale je to zrejme chyba toho, že nie všetky návrhy sú urobené na takej vysokej úrovni alebo na takej úrovni, ktoré by uspokojili povedzme Legislatívnu radu, aby s pokojným svedomím dala súhlas na posunutie návrhu zákona do Národnej rady. Takže môj návrh smeruje skôr k takejto analýze príčin a prípadne nejakých nápravných krokov alebo k niečomu takému.

    A teraz mi dovoľte krátku odpoveď, lebo nemá zmysel v tejto chvíli rozvíjať polemiku, ktorú začal pán poslanec Zelník, lebo zrejme o zákone budeme rokovať v pléne a tam by som veľmi rád vyzdvihol všetky tieto veci. Problém je v tom, že niektorí páni poslanci zo zdravotníckeho výboru odchádzajú alebo neprídu na rokovanie zdravotníckeho výboru. Nuž potom je to ťažké. O tomto zákone rokujeme tri dni. Ak sa vám zdá, že je to málo, treba povedať, že práve preto tak dlho rokujeme, vážené pani poslankyne a poslanci, že sme chceli dať slovo zástupcom všetkých občianskych združení, všetkých profesijných združení, ktoré prišli, a každý, kto požiadal o slovo, dostal slovo, mohol sa vyjadriť a do návrhu sme zapracovali množstvo pripomienok týchto organizácií. Tí, ktorí vydržali rokovanie, budú môcť moje slová potvrdiť, že neexistoval ani jeden návrh práve občianskych a profesijných združení, o ktorom by sme nerokovali. Je to princíp práce zdravotníckeho výboru a tento budeme dodržiavať ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.

  • Nie faktická poznámka, ja som sa prihlásil normálne do rozpravy, pán predseda.

    Treba povedať, že pán poslanec Zelník naozaj upozornil na mimoriadne vážnu vec. Skrátené legislatívne konanie, ktoré nás stihlo pri týchto zdravotných zákonoch, ale aj v predošlých zákonoch o daniach, nie je spôsob práce, ktorý by mohol priniesť kvalitné právne normy pre našu spoločnosť.

    Vážený pán podpredseda vlády, prosíme vás, no je to skôr ponižujúce, aby sa najvyšší zákonodarný orgán doprosoval, ale takýto systém práce naozaj treba odmietnuť. Systém daní, ktorý sa prijal, nie je konzistentný, bol narýchlo spravený a môžem vás ubezpečiť, že prinesie pre hospodárstvo obrovské škody. Ale ak sa takto prijíma zákon, ktorý má vplyv na zdravie obyvateľstva, na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, tak to je už hotovou katastrofou. Môžem vás ubezpečiť, že sa naozaj takto pracovať nedá a bude to pohroma pre slovenské zdravotníctvo. Pán poslanec Zelník jasne povedal, že dve rokovania zdravotníckeho výboru nestačia na takúto právnu normu. Na dôvažok pri prvom rokovaní treba dopovedať, že bola vylúčená odborná verejnosť a jednoducho len pri druhom rokovaní za účasti odbornej verejnosti došlo k takémuto obrovskému nárastu pozmeňujúcich návrhov, ktoré neskoro v noci po celodennej práci nebolo možné absorbovať a spracovať do kvalitných návrhov. Nečudujem sa pánu poslancovi Drobnému, že je rozčarovaný, dokonca aj z vlastných návrhov. Veď ako môžete chcieť od poslancov, aby po celodennej práci v noci o 2.00 a o 3.00 hodine ešte pracovali tak, aby to malo naozaj vysokú odbornú úroveň. A keď si zoberieme, že teraz bude od toho závisieť zdravie ľudí, tak to je fakt katastrofa.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, posledná prihlásená do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážení kolegovia,

    vážené publikum,

    očakávala som, že k tomuto problému dostaneme aspoň krátky písomný materiál. Žiaľ, nestalo sa tak. Včera nás pán podpredseda tesne pred skončením vo svojom vystúpení veľmi rýchlo informoval o množstve číselných dát, ktoré som si nemohla zapamätať, tak ako aj moji kolegovia, a dosiaľ to nebolo možné vybrať ani zo stenografických záznamov, lebo hneď od rána sa začalo diskutovať. Preto nebudem ani nemôžem diskutovať, do akej miery sa v legislatívnom pláne oneskorujú zákony, ktoré sú vlastne dôležité a čomu sa dáva priorita.

    Chcela by som veľmi stručne uviesť svoje vystúpenie s tým, že dosiaľ od nástupu novej vlády nikde v tlači som neurobila hodnotenie súčasnej legislatívy, zdržiavala som sa kritických stanovísk, a pokiaľ som sa vyjadrila, vyjadrila som sa len v parlamente, ak boli otázky porušenia zákona upravujúceho skrátené legislatívne konanie, porušujúce zákon o tripartite a podobne. Preto mi dnes dovoľte prvýkrát spraviť komplexný pohľad na legislatívu tejto vlády ako takej, samozrejme, komplexných z hľadiska takých telegrafických úvah.

    Čím trpí súčasná legislatíva? Podľa môjho názoru je nekvalitná, nesystémová a je zaťažená množstvom skrátených legislatívnych konaní. O nekvalite sa vyjadrili viacerí, nebudem to opakovať. Ale chcem vás upozorniť na to, že nikdy v minulosti legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky nemusel dávať toľko legislatívnotechnických pripomienok ako dnes. Vážení, a to o niečom svedčí. Viem, že v minulosti sa tieto legislatívnotechnické problémy dali zvládnuť. Nechcem hovoriť o včerajšom prerokúvaní zákona, kde sme mali asi šesť alebo sedem strán spoločnej správy, z ktorej dve tretiny boli legislatívnotechnické zlepšenia. Vážení, to svedčí o nedôslednej a povrchnej práci, čo je v legislatíve jedna z najväčších chýb, pretože nedôslednosť v legislatíve znamená použitie nesprávneho slova alebo nesprávne vyjadrenie robí v praxi ďalekosiahle problémy.

    Legislatívna nekvalita nie je len mojím dojmom, je publikovaná a kriticky uvádzaná vo viacerých denníkoch. Napríklad Národná obroda 18. 11. 1999 pod nadpisom Legislatívny a politický amaterizmus, mohla by som citovať ďalšie články. Na nekvalitu legislatívy upozornil napríklad aj pán generálny prokurátor v Práci 21. 11. 1999, samozrejme, vo vzťahu k predpisu, ktorý sa dotýka jeho, ktorý bol nedávno prijatý v parlamente, kde hovorí, že Trestný poriadok, ktorý bol teraz novelizovaný, vyvoláva vážne problémy v praxi a hovorí o potrebe rýchlej novelizácie tohto Trestného poriadku.

    Ďalej by som chcela poukázať na nekvalitnosť, ktorá spočíva v nekomplexnom riešení, keď sa už ide do novelizácie, to znamená, riešia sa niektoré podružné otázky a na tie, ktoré robia v praxi problémy, sa zabúda. Nemám na mysli prvé legislatívne návrhy, ktoré boli zamerané predovšetkým na vyriešenie personálnych otázok, to znamená danie legislatívneho podkladu na masívne výmeny v tých funkciách, ktoré podľa dovtedy platného práva nemali byť menené. Na nekvalitnosť legislatívy rezortov sa viackrát posťažoval aj pán podpredseda vlády. Chcem povedať len toľko. Robila som legislatívu a skutočne viem, aká je situácia v rezortoch, ale zodpovedne môžem povedať, že o nič lepšia nebola v minulosti, zodpovedne musím a môžem povedať, že po roku 1993 bola takmer katastrofálna, pretože sme ešte nemali ani našich legislatívcov, ktorí sa už od roku 1993 vyškolili vrátane stáží v Štrasburgu a tak ďalej, a ani v tejto situácii legislatíva nemala také problémy, aké má dnes. Takže to o niečom svedčí.

    K nesystémovosti by som chcela uviesť toto. Začnem vyjadrením pána podpredsedu vlády 11. novembra tohto roku v Národnej obrade, kde to vyšlo pod nadpisom Rezortom chýba systematická práca. K tomu chcem uviesť, že rezortom vždy chýbala systematická práca, a preto je úlohou podpredsedu vlády, aby tlačil rezorty k systémovosti, k plneniu legislatívneho plánu a aby koordinoval legislatívu, to znamená, aby robil legislatívnu politiku. Podpredseda vlády pre legislatívu nie je len predsedom Legislatívnej rady, to je práve post na robenie legislatívnej politiky.

    Prezradím vám jednu drobnosť, za ktorú sa možno členovia bývalej vlády na mňa nebudú hnevať vrátane premiéra Mečiara. Keď sme mali takú poslednú večeru, posledné rozlúčkové stretnutie pred odchodom z funkcie, hodnotili sme si svoje pôsobenie a predseda vlády hodnotil aktivitu a výkony jednotlivých členov vlády. Nebudem dávať detaily, poviem len jednu vetu, ktorú mi povedal. Pani podpredsedníčka, vy ste našim členom vlády poriadne išli na nervy. Pokiaľ tu sedia členovia vlády, môžu dosvedčiť, áno, liezla som im na nervy, pretože som si permanentne urgentné listy, pred predložením do Legislatívnej rady preštudovala návrh, pokiaľ nebol, vrátila ministrovi, dávala lehoty na predloženie, predkladala som problémy na vzájomné dohodnutie sa ministrov a dávala som termíny. Napríklad veci, ktoré išli k rozpočtu, už v júni som urgovala a v septembri už informovala vo vláde, že príslušný minister si neplní povinnosť. A pokiaľ v rozhovore minister nebol schopný uviesť dosahy do praxe, tak som predložený legislatívny návrh nedala do Legislatívnej rady a žiadala, aby boli vyjasnené dosahy. A toto je práve robenie legislatívnej politiky. Nevravím, že som ju robila výborne, ale snažila som sa ju robiť a skutočne tým svojim kolegom vo vláde, tak ako to povedal premiér Mečiar, som liezla na nervy, ale bola to podľa môjho názoru moja úloha - permanentne ich upozorňovať a tlačiť do plnenia úloh.

    Ďalej chcem povedať, že legislatívna politika musí mať vytypované aj smery. Keď dostávame jednotlivé zákony, tak asi nevieme, aká je legislatívna predstava. O predstave, o dosahoch sa nebudem podrobne zmieňovať, poviem len to, čo som už uviedla. Včera, keď som počula z úst ministerky financií, že zdražená nafta je nie nafta na kúrenie, ktorú budú musieť občania platiť. (

  • Hlasy v sále.

  • Pravdaže, aj verejne to poviem, lebo povedala, že nebudú za ňu platiť. Tak sa opýtam, ako to bude zabezpečené, pretože podľa dnešného právneho stavu je to tak, že áno. A keď sa to neberie do úvahy, tak to skresľuje výsledky posúdenia dosahov. A keďže sú takéto stanoviská, dávajú mi vážnu obavu, že vôbec tieto dosahy nie sú skúmané.

    Chcela by som aj povedať, že skutočne súčasťou legislatívy je aproximácia. Chcem povedať, že aproximovať nie je ľahká úloha. To je skutočne jeden balvan, do ktorého treba vniknúť, pretože sme to nikdy nerobili, nevieme mechanizmus skríningov, vyjednávania a tak ďalej. Dnes možno už áno, ale pred pár rokmi to pre nás bol skutočne veľký problém. Ale jedno bolo pre našu vládu jasné, aproximujme tak, aby bola čo najmenej dotknutá naša ekonomika, aby sa čo najmenej a čo najneskôr dostali sociálne dosahy. Preto sme aj veľmi intenzívne rokovali v orgánoch Európskej únie napríklad na zadržanie našich noriem kvality a noriem cudzorodých látok v potravinách a podobne. Tvrdo sme diskutovali na podržaní si našej právnej úpravy odchodu do dôchodku a podobne. Výsledok bol, že Európska únia uznala tieto naše podmienky a bola viac-menej dohoda, že k týmto zmenám dôjde pri vstupe do Európskej únie. Vidím, že sa od tohto odchádza. Neviem prečo. Veď aj iné krajiny, napríklad Maďari, Poliaci, takto postupujú, ba dokonca Maďari a Poliaci si na pôde Európskej únie dohodli, že ešte aj 10 rokov po vstupe budú mať právnu úpravu, ktorá nebude pripúšťať vlastníctvo pôdy, hlavne poľnohospodárskej, zahraničným vlastníkom. Naše obranné mechanizmy akosi prestali byť aktívne. Hneď sme prijali napríklad zákon o nekalej súťaži, antidumpingový zákon na ochranu našej ekonomiky. A je možné riešiť ešte aj ďalšie otázky, ktoré vzišli z legislatívy súčasnosti.

    Ďalej by som chcela veľmi stručne uviesť ku skráteným legislatívnym konaniam. Nesúhlasím s tým, je to porušenie zákona. Pán podpredseda, vašou povinnosťou vo vláde - a dovolím si to povedať natvrdo -, keď takto sú predkladané, je protestovať. Neviem, že by ste protestovali, pretože išlo o porušenie zákona. Takisto nedodržanie zákona o tripartite. To je legislatívny proces, sú to predpisy legislatívneho procesu, majú silu zákona. Je to porušenie zákona. Ja som si s takým súhlasom prečítala aj článok predsedu Národnej rady, ktorý vyšiel v Pravde 22. novembra, kde sa asi skutočne do situácie, ktorú ste mali hamovať, postavil predseda parlamentu v článku Nebaví ma hrať sa na mačku a myš, keď jednoznačne uviedol, že už v budúcnosti takéto postupy v rozpore so zákonom viac-menej nebude tolerovať. Áno. A uviedol, citujem: "Stiahnem z rokovania všetky návrhy, pri ktorých sa nerešpektoval zákon o tripartite." Pán predseda Národnej rady, chcem sa vám za tento postoj poďakovať. Pretože ak chceme byť právnym štátom a budovať právny štát, predovšetkým my musíme dodržiavať zákony, lebo ak ich nebudeme dodržiavať ako najvyššie orgány, t. j. orgán štátnej moci a najvyšší orgán exekutívy vláda, ktorá nám to protizákonne dáva do parlamentu, tak nemáme morálne právo toto žiadať od našich občanov.

    Ďalej by som chcela uviesť nasledujúcu vec z vášho vystúpenia, pán podpredseda vlády. Uviedli ste, že o určitej úrovni - nebudem to opakovať, lebo s tým nesúhlasím, čo ste povedali - svedčí aj to, že nebol vrátený zákon prezidentom do Národnej rady. Pán podpredseda, no ja som si to napísala, bolo to uvedené, uvediem vám to aj zo stenografickcýh záznamov a dokonca je to aj v hodnotení činnosti vlády predsedom Dzurindom. Tak chcem povedať, že toto v hodnotení - tak nebudem na vás, ale ja si to vytiahnem, pretože včera som si to hneď poznačila -, chcem uviesť, že to nie je pravda. Mňa pamäť neklame, ale mali sme vrátené zákony. Exekučný poriadok je exemplárny prípad, ktorý prezident vrátil, ale snemovňa, vychádzajúc a hodnotiac situáciu v zdravotníctve, nesúhlasila so stanoviskom pána prezidenta, hoci som hlboko presvedčená, že je protiústavný a argumenty, že je katastrofálna situácia v zdravotníctve, nemožno riešiť protiústavnými zákonmi, ale systémovými zmenami v zdravotníctve. Ale to patrí do iného súdka.

    A pokiaľ ste boli spokojný, pán podpredseda vlády, že neboli návrhy na Ústavný súd, chcem vám povedať, že opozícia nechcela tieto veci otvárať pred summitom v Helsinkách, ale návrhy sú už spracované v rukopisoch. Chcem povedať, že nie všetky zákony, ktoré boli prijaté, sú v súlade s ústavou, ale to, či ozaj sú, alebo nie sú, prislúcha vyriecť Ústavnému súdu. Nebudeme robiť to, čo ste robili vy, že ste dali návrh na Ústavný súd a ešte nebolo rozhodnuté a už sa dávali do zahraničia signály, aké neústavné zákony, akí sme neústavní v legislatíve, hoci potom, keď sme spravili komparáciu s okolitými krajinami - s Maďarskom, Poľskom a ďalšími -, sme vlastne jednoznačne preukázali, že počet zrušených ustanovení Ústavným súdom na Slovensku je oveľa nižší ako v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a v ďalších krajinách.

    Čo povedať na záver? Na záver len toľko: Legislatíva je nesmierne dôležitá činnosť. Legislatíva je páka, akou sa vlastne riadi spoločnosť v právnom štáte. Zlyhanie legislatívy alebo nekvalitná legislatíva je vlastne prvopočiatkom aj defektov v riadení štátu a v chode štátu. Preto chcem vyjadriť želanie, aby sa legislatíva na Slovensku zlepšila, aby sa pracovalo systémom, že pokiaľ príde legislatívny návrh do legislatívnej komisie, aby prešiel príslušnými legislatívnymi komisiami, ktoré sú komisiami Legislatívnej rady. Mám informácie, že sa tak v poslednom období nedeje. Je to veľká chyba, pretože legislatívu nemožno robiť úchytkom a nemožno žiadať od tejto snemovne, aby v skrátených konaniach pri nedaní priestoru na preštudovanie prijímala zákony, ktoré potom jednak sú nekvalitné a ktoré jednak bude potrebné opraviť.

    Chcem povedať, že nikdy nedospejeme k takej situácii, aby bola legislatíva absolútne perfektná, aby sme niečo nemuseli opravovať. Ale to, čo sa deje v súčasnosti, prevyšuje latku únosnosti v oblasti legislatívy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. A na záver chcem požiadať pána podpredsedu vlády, aby v mojom vystúpení nevidel zlomyseľnosť, aby v ňom videl konštatovanie chýb, ktoré skutočne podľa môjho názoru existujú a ktoré treba odstrániť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej - pán poslanec Kandráč a pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená pani ministerka,

    kolegovia a kolegyne,

    v súvislosti s legislatívnym procesom by som chcel konštatovať, že iste je to práca veľmi náročná, nie ľahká, nemáme v republike dostatok odborníkov. Ale predsa poukazujem na dve skutočnosti, ktoré ak by sme rešpektovali, je možné, že nastane zlepšenie. Predovšetkým sa chcem dotknúť problému skráteného legislatívneho konania. Po druhé kvality predkladaných návrhov a adresnosti, komu sú právne predpisy určené.

    V prvom rade treba jednoznačne povedať, že v parlamente sa zneužíva proces skráteného legislatívneho konania. Prosil by som pána podpredsedu vlády, aby vo vzťahu k vláde toto obmedzil alebo sa snažil čo najmenej realizovať návrhy na skrátené legislatívne konania, pretože aj z toho vyplýva nekvalita.

    Po druhé, ako príklad uvádzam novoprijatú novelu Trestného zákona, problém trestného činu nevyplatenia mzdy. Toto ustanovenie je evidentne v rozpore s ústavou, kde sa hovorí, že za nesplnenie záväzku nemôže byť uložený trest odňatia slobody. A také uznesenie sme ako najvyšší zákonodarný orgán prijali. Ďalej uvádzam ustanovenia exekučného zákona. Niektoré znižujú vážnosť právnického stavu. Pán podpredseda, tu si raz povedal, aké dôležité je rozhodnutie v súdnych veciach. A kto ho vykonáva podľa citovaného zákona? Môžu ho vykonávať aj tí, čo nemajú úplné právnické vzdelanie. Stačí im bakalárske. To je niečo neuveriteľné! Chirurg musí mať úplné lekárske vzdelanie, takže mal by ho mať aj právnik.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ale kto to tu predložil?

    A k adresnosti. Prosím vás pekne, právne predpisy sú adresované občanovi, nielen odborníkom, a preto majú byť jasné a zrozumiteľné.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa,

    predovšetkým chcem súhlasiť s vašou tézou, že legislatíva je mimoriadne vážna, legislatívna politika aj legislatívna práca je mimoriadne vážnym komponentom života spoločnosti a riadenia spoločnosti. Súhlasím aj s mnohými všeobecne formulovanými tézami, ktoré by mali platiť pre legislatívnu prácu a pre legislatívnu politiku. Len už menej môžem súhlasiť s tým porovnávaním. Mám pocit, ako keby ste hovorili o nejakej inej krajine a o nejakej inej situácii. Pozrite sa, ak máte podozrenie a pocit, že ustanovenia zákonov, ktoré sme prijali v tomto volebnom období, sú v rozpore s ústavou, dajte to na Ústavný súd. Je naozaj zámerom nás všetkých, aby sme mali naše právo v súlade s ústavou, ale nemôžem pri tom nespomenúť, že približne 20 zákonov, ktoré boli prijaté v minulom volebnom období, mali ustanovenia v rozpore s ústavou, a to už naozaj konštatoval aj Ústavný súd.

    Pokiaľ išlo o aproximáciu, samozrejme, treba uznať, že naozaj je to komplikovaná práca. Začínalo sa od nuly, bolo to potrebné organizovať a vykonali ste na tom nepochybne kus práce aj vy, ale treba zase uznať, že pokiaľ išlo práve o vzťahy medzi Slovenskom a Európskou úniou, tak otázky legislatívy patrili k najzákladnejším problémom. A to nevzniklo teraz v tomto období, naopak, v tomto období sa mnohé problémy vyriešili, aj keď, samozrejme, sú to problémy, ktoré pretrvávajú.

    Ale pri tom všetkom si vám, pani kolegyňa, dovoľujem popriať všetko najlepšie k vašim meninám.

    Ďakujem.

  • Chce na záver rozpravy vystúpiť podpredseda vlády?

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že aj keď ide o priebežnú informatívnu správu, ktorá bola po prvýkrát, podčiarkujem, prerokúvaná takto v pléne parlamentu, myslím si, že je dobré, keď sa jej venuje náležitá pozornosť predovšetkým preto, lebo to, čo sa schváli, nie je výsledkom činnosti vlády, ale práce parlamentu a myslím si, že keď prosím poslancov koalície - a stalo sa to nejedenkrát aj osobne -, aby niektoré veci ešte sledovali, tak sa rovnako obraciam na poslancov opozície, aby tak robili. Žiaľbohu, musím povedať, že niektoré vystúpenia sú smerované skôr k istým úvahám, ktoré nie sú opreté o žiadne fakty, ale mnohé z vystúpení sú veľmi vecné a ja vám veľmi pekne ďakujem.

    Viacerí ste sa zmienili o skrátených konaniach. Ak kolega Kandráč citoval príslušné ustanovenie zákona, áno, s tým súhlasím, len, prosím ťa, keby si to prečítal celé a popri dôvodoch, ktoré spočívajú v ohrození základných ľudských práv a slobôd, prípadne štátu hroziacu značnú škodu, sa ďalej hovorí, že Národná rada sa môže uzniesť. Len konštatujem, že v mnohých prípadoch som tej istej mienky ako väčšina z vás, že je potrebné jednoducho včas si pripraviť právny predpis a neprerokovať ho v skrátenom legislatívnom konaní. Svoj názor som nezmenil, ani keď som si presadol z vašich lavíc na túto stoličku. Myslím si, že táto kritika vo vzťahu k jednotlivým rezortom je namieste a je potrebné, aby ste aj vy zvažovali, či je naozaj nutnosť prijať návrh, ktorý je vo vláde odporučený do Národnej rady Slovenskej republiky. V skrátenom legislatívnom konaní sme, žiaľ, niektoré predpisy však museli prijať.

    Pani profesorka, ako by sa mohli konať voľby do samospráv, keď ste tak kvalitne pracovali, keby sme neboli museli v skrátenom konaní na základe zmeny ústavy prijímať zákon, ktorým sme reparovali vaše rozhodnutia súvisiace so zákonom, ktorému by ste mali rozumieť, lebo ste na to odborníčka. Žiaľbohu, je to realita, pred ktorú ste nás postavili. Teraz nechcem analyzovať ekonomickú situáciu ani prácu v jednotlivých rezortoch a myslím si, že je to vec jednotlivých ministrov, ktorí to musia urobiť. Nakoniec sa o to aj pokúsili. Ale myslím si, že je potrebné, aby sme naozaj veľmi zvážili, čo hovoríme, lebo inak to vyznieva ako "zlodej kričí, chyťte zlodeja".

    Slabá informovanosť, materiály sú predkladané neskoro. Jednoducho sa ospravedlňijem za to, že to tak je a sám by som ako poslanec proti tomu protestoval.

    Pokiaľ ide o to, aby sa komparoval nielen stav s Európskou úniou, ale aj s prostredím, pani poslankyňa Belohorská, v tomto smere odkazujem na rokovací poriadok, a to § 68, ktorý obsahuje náležitosti, ktoré sú predpísané pre dôvodovú správu a v zákonoch k dôvodovej správe má byť uvedené i zhodnotenie súčasného stavu, citujem, "najmä zo spoločenskej, ekonomickej, právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy" a tak ďalej. Tieto dôvodové správy by mali byť spracované v súlade s rokovacím poriadkom. Pokiaľ to nespĺňajú, žiadajte ministrov, aby pri prerokovaní zákonov doplnili tieto informácie. Myslím si, že táto požiadavka je namieste, je v súlade s rokovacím poriadkom, ale vláda to aj robí, som o tom presvedčený. Som presvedčený, že pokiaľ ide o potrebu prerokúvať niektoré zákony viackrát, uviedol som to vo svojej správe a vôbec si nemyslím, že je to niečo hanlivé, ak sa Legislatívna rada vlády jednoducho rozhodne zákon viackrát prerokovať, niekoľkokrát ho vráti.

    Zmyslom legislatívneho procesu nie je prijať politické rozhodnutia, urobiť bodku za legislatívnym procesom, ale naopak, akcelerovať ho, teda prijať i stanoviská, ktoré prišli z nevládnych organizácií, prijať i stanoviská, ktoré prišli z odborných kruhov, a aj preto Legislatívna rada vlády - už to pripomenul pán poslanec Zelník, ale aj poslanec Kováč, rokovala viackrát o zákonoch, ktoré sú na tzv. zdravotnícku tematiku. Áno, je to pravda. Opakovane sme sa tými zákonmi zaoberali a museli zaoberať, lebo nielen z legislatívnotechnického, ale aj z vecného hľadiska bolo potrebné niektoré veci korigovať. Myslím si, že minister zdravotníctva mal vytvoriť dostatočný priestor na to, aby mohol komunikovať i s mimovládnymi odbornými kruhmi. A vy určite budete mať o chvíľku možnosť mu to povedať, takže by som sa touto otázkou ďalej nezaoberal.

    Iba sucho konštatujem, že v správe som nehovoril o tom, že tento zákon bol pripravený kvalitne alebo nehovoril som chválospev, tak ako to hovoril pán Zelník, ale naopak o tom, že práve o týchto zákonoch sa niekoľkokrát rokovalo v Legislatívnej rade.

    Je potrebné, aby ste zvážili i fakty, ktoré súvisia s uvedením zákona do účinnosti, pretože od toho dňa je vlastne zákon aj v reálnej praxi uplatňovaný.

    Pokiaľ ide o dĺžku obdobia medzi predložením zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a predložením zákona, pán poslanec Kováč, asi by bolo dobré, aby sme vedeli, že návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie predkladajú ministri a od toho vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania závisí, či zákon môže alebo nemôže ísť ďalej. Pokiaľ existujú zásadné rozpory medzi ministrami napríklad v otázkach financovania, realizácie, aplikácie tej právnej normy, asi je nezmyselné, aby o tom rokovala Legislatívna rada vlády. V tomto smere dosť rigorózne držím toto pravidlo a pokiaľ nie sú odstránené rozpory, tak si myslím, že iba v jednom jedinom prípade z tých niekoľko desiatok zákonov vláda musela rozhodnúť hlasovaním, pretože ministri neboli ochotní alebo schopní odstrániť rozpory medzi sebou. Považujem to za prirodzené v tomto období a aj za normálne, že toto obdobie je dlhšie. Myslím si, že sa treba naozaj zastaviť, ak chceme odstrániť chaos, ktorý tu bol.

    Pán poslanec Oberhauser hovoril o skrátenom konaní, k tomu som sa už vyjadril. Myslím si, páni poslaci, musíte aj vy byť tí, ktorí musia zvážiť, či sú splnené dôvody. Vláda má právo vám to navrhnúť a Národná rada môže vo veci rozhodnúť a uzniesť sa. Niekedy vzniká neočakávaný tlak.

    Pani poslankyňa Tóthová, aj ja sa pripájam na úvod k predsedovi, pokiaľ ide o gratuláciu. Ak ste očakávali písomný materiál, musím konštatovať, že som ponúkal písomný materiál, ale bolo mi povedané, že mám podať ústnu informáciu. Je to informácia, ktorá sa môže podať ústne, je to v súlade so zákonom, ale ak budete mať záujem, nech sa páči, môžete sa ohlásiť a tie čísla vám bez problémov dám, dokonca aj so zákonmi, ktoré boli odložené. Nerobíme z toho na rozdiel od vás žiadnu tajnosť. Vy ste tu ako podpredsedníčka vlády ani raz za celé obdobie nestáli a nehovorili priebežne o tom, ako sa plní plán legislatívnych úloh, a myslím si, že skôr to treba oceniť. Opakujem, čísla vám dám k dispozícii, nie je to žiadny problém.

    O kvalite legislatívneho procesu musíme hovoriť z dvoch hľadísk. To jedno je jednoducho, ako je rešpektovaná ústavnosť, a to druhé je, ako je rešpektovaný zákon v právnoaplikačnej praxi. Zamyslite sa, pani poslankyňa, nad tým, aké boli výsledky vašej práce, keď je nutné v tomto období urobiť toľko zmien i s ohľadom na harmonizáciu nášho právneho poriadku, keď je nutné, aby sme po skríningoch menili to, čo ste vy vlani a predvlani prijali. Zamyslite sa nad kvalitou práce aj s ohľadom na rozhodnutia Ústavného súdu, čo už tu bolo citované.

    A pokiaľ ide o zákon o exekútoroch, tiež sa domnievam, že práve na základe zmien, ktoré sa stali v Národnej rade, bol zákon právom vrátený prezidentom. Plne rešpektujem vaše rozhodnutie a, samozrejme, diskusiu na túto tému môžeme viesť aj na odbornej úrovni. Konštatoval som, že zákony neboli vrátené z dôvodov, ktoré by obsahoval sám návrh zákona. Tie zákony boli vrátené preto, lebo došlo k zmenám v Národnej rade Slovenskej republiky a ohľadne pozmeňujúcich návrhov. Chcem len pripomenúť, že sa cítim byť súčasťou i tohto procesu, nevyzúvam sa z neho, som dostatočne sebakritický. Len by bolo namieste, aby sme veľmi dobre hovorili alebo presne hovorili to, čo treba. Naozaj som nepovedal, že nebol vrátený zákon prezidentom. Povedal som, že nebol vrátený na základe tých ustanovení, ktoré boli predložené vládou. Bol vrátený na základe zmien, ktoré sa tu stali.

    Myslím si, že je potrebné aj trošku zmierniť tempo. Ak chceme zosystematizovať náš právny poriadok, asi nie je možné pokračovať v tempe, ktoré znamená prijímanie okolo 200 zákonov ročne. To asi nič nezosystematizujeme. Tiež asi musíme zvážiť, či nie je čas, aby sme sa trošku zastavili a prijali základné kódexy. Je to v pláne legislatívnych úloh a začíname na tom pracovať. Myslím si, že je tiež potrebné, aby sme si spoločne uvedomili, že teraz formujeme novú právnu tvár tohto štátu i s ohľadom na Európsku úniu.

    Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu a právnoaplikačnú prax, jednoducho je nutné urobiť niektoré zmeny práve preto, že tie predchádzajúce sa v praxi neosvedčili. Teraz nechcem hovoriť o politických otázkach. Ale niektoré veci boli vecne rozhodnuté, prijaté, výsledok aplikácie v praxi je nemožný. To súvisí aj s tým, čo si hovoril ty, pán poslanec Kandráč, o exekútoroch, ktorí nemajú vzdelanie. Predsa ten zákon bol prijatý pred troma rokmi, myslím si, výsledok je taký, že boli vymenované zdravotné sestry, alebo neviem kto, za exekútorov a terajšia novela to mala odstrániť. Dokonca to odstraňuje tým, že sa nariaďuje, aby sa do určitého času jednoducho v tom urobil poriadok a otvára sa vejár na väčšie množstvo exekútorov. Hľadáme teda nejakú možnosť na korekciu v tejto oblasti.

    Rovnako si myslím, že niektoré inštitúty tohto zákona boli doslova zneužité v praxi, nemyslím si však, že boli zle myslené. To je vecná diskusia a rád by som o týchto otázkach hovoril niekedy aj širšie, možno v ústavnoprávnom výbore, lebo to zhodnotenie právnoaplikačnej praxe je jednou z podmienok ďalších krokov. Z tohto pohľadu, pani poslankyňa Tóthová, aj keď rady, ktoré ste dali, som si vypočul rád, ale jednoducho ste hovorili celkom o inom, nie o legislatívnej politike. Organizačnú prácu si nepleťme s legislatívnou politikou. A ak tu pani poslankyňa Belohorská kritizuje prácu pracovníkov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, pretože večer zasadáte, tak si myslím, že kritika pracovníkov, ktorých ste viedli aj na Úrade vlády Slovenskej republiky, by bola o tom istom. To tiež súvisí s organizáciou a systematikou práce.

    Myslím si, že je potrebné dodržovať aj zákon o tripartite. Som tej mienky, že predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktorým je pán podpredseda vlády Mikloš, si to uvedomuje a vynaloží všetko úsilie na to, aby sa jednoducho veci včas prerokovali. Som o tom presvedčený.

    Pokiaľ ide o harmonizáciu nášho právneho poriadku, musím konštatovať, že hodnotenie Európskej komisie práve v tomto smere vysoko pozitívne za posledný rok konštatuje zjavný pokrok a aj vďaka vám všetkým v opozícii, koalícii, pretože boli prijaté niektoré právne predpisy, a zasa, Pavol Kandráč, niektoré z nich v skrátenom konaní, pretože štyri roky sa na nich jednoducho robilo a blížil sa termín. Boli prijaté právne predpisy, ktoré nás skutočne zharmonizovali. Tiež si nemyslím, že sú prijaté do detailov celkom dobre, ale myslím si, že základné idey, smery, jednoducho nastavenia filozofie zákonov sú správne, a som presvedčený, že korekcie nebudú rýchle, že budú potrebné až po dlhšom období.

    V tomto smere sme teda dokázali jednak lepšie organizovať prácu, pani poslankyňa, a nepochybne sme ju dokázali aj lepšie predať. Poviem to tak úprimne. Výsledok je zapísaný práve v hodnotení komisie, takže kritiku v tomto smere, myslím si, ste si mohli ušetriť.

    Pokiaľ ide o články, ktoré sa dotýkajú rezortov, áno, je to jednoducho tak. Však prečo by sme to mali zakrývať, a to sa týka aj stanovísk legislatívneho odboru na Národnej rade Slovenskej republiky. Som veľmi rád, že má pripomienky. Zdôrazňujem to ešte raz. Som veľmi rád, že i legislatívny odbor Národnej rady vyjadruje svoje postoje, stanoviská k legislatívnotechnickým podmienkam. Neviem, ako ste to mali organizované vy, ale teraz je tento odbor permanentne pozývaný na zasadnutie Legislatívnej rady vlády. Zúčastňuje sa na ňom a je dobré, keď sa nám ešte nepodarí zachytiť nejakú drobnosť, aby sa urobila tu. Ale na druhej strane, opäť to musím povedať, dúfam, že v tomto období neexistuje stanovisko žiadneho ministra ani podpredsedu vlády vo vzťahu k legislatívnemu odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by znamenalo, že toto a toto tam nesmiete uviesť, toto a toto nesmiete povedať, tak ako to bývalo v minulosti. Musím vám povedať, pani poslankyňa, že ani ja som nepísal žiadne čierne knihy, ani som sa nevracal do minulosti, ale keď chceme hodnotiť niektoré záležitosti, práve od vás by som to čakal ako veľmi objektívne.

    Myslím si, že je potrebné, aby sme naozaj brali aj diskusiu o týchto otázkach za vecnú, lebo vecné pripomienky sa dajú uviesť do života. A som veľmi otvorený diskusii pravou i ľavou stranou parlamentu i odborníkmi. Na druhej strane jednoducho nemôžem akceptovať planú kritiku, z ktorej sa vytĺka len politický kapitál, a nemôžem ju nazvať nijako inak ako demagógiou. Ktorýkoľvek z poslancov sa ohlási na zasadnutí Legislatívnej rady vlády ku konkrétnemu zákonu a chce dopredu dokumenty, bez problémov ich môže dnes dostať. Môže vstúpiť do toho procesu a som pripravený, samozrejme, vytvoriť aj na to priestor, nehovorím, že vždy cestou zasadnutia Legislatívnej rady vlády, ale inak. Vyzývam vás teda, poďme spoločne robiť kroky smerujúce ku skvalitneniu v legislatíve.

    Áno, rok som aj ja bol ticho, pokiaľ ide o hodnotenie legislatívy rezortov. Považoval som to za potrebné s ohľadom na stabilitu koalície, ale aj vytvorenie určitej priaznivejšej atmosféry spoločnosti. Áno, ak kritizujem ministrov alebo poukazujem na niektorých z nich, myslím si, že tiež nesmeruje k ničomu inému než k tomu, aby sme si uvedomili, že plán legislatívnych úloh vlády je jedným zo základných nástrojov realizácie programového vyhlásenia vlády a z tohto pohľadu má aj nesmierny politický význam. V tomto smere vítam aj výzvu po prvom roku povedať si, kde sú rezervy a čo by sme mohli zlepšiť.

    Ďakujem všetkým, ktorí s týmto cieľom vystúpili v rozprave.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Končím tento bod programu.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o bode konkretizácia úloh Národného programu proti drogám na rok 1999.

    Máte to ako tlač 376.

    Pán podpredseda vlády Csáky už uviedol tento materiál.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslanca Alojza Rakúsa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám ako spravodajca predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní materiálu - konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám na rok 1999 (tlač 376).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 397 zo 7. októbra 1999 pridelil uvedenú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu dňa 27. októbra 1999. Vo svojom uznesení číslo 71 výbor predložený materiál vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Konkretizáciu úloh Národného programu boja proti drogám na rok 1999 vziať na vedomie.

    2. Zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 507 z 12. decembra 1996, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde Slovenskej republiky vytvoriť podmienky na pravidelné vyhodnocovanie efektívnosti prijatých opatrení, ako aj na vyhodnotenie efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov a tieto vyhodnotenia každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do 30. novembra, a to vzhľadom na prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 12. mája 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky rozpracovať Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jeho finančné krytie s termínom do 30. septembra 1999.

    3. Požiadať vládu Slovenskej republiky predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 a návrh na jeho aktualizáciu v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 12. mája 1999. Termín každoročne do 30. apríla.

    4. Odporučiť Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu venovať výraznú pozornosť prevencii drogovej závislosti vo vysielacom čase, ktorý je najviac sledovaný mladou generáciou.

    Výbor konštatoval, že nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uviedol by som len jednu vetu na vysvetlenie k bodom 2 a 3, kde sa žiada zrušenie uznesenia, ako to máte uvedené v správe. Je to z toho dôvodu, že by to vytváralo zbytočnú duplicitu, lebo iným, neskorším uznesením sa takáto správa podáva. A po druhé ruší sa to, že sa samostatne podávala správa o situácii v Bratislave a aká je na Slovensku. A tu ide vlastne len o to, aby sa to zlúčilo do jednej správy s tým, že v spoločnej správe bude osobitne vyčlenená Bratislava ako mesto, ktoré má v tomto smere najväčšie problémy.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spoločného spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Ferkó. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy, vážení páni,

    nechcem zdržiavať rokovanie parlamentu, ale myslím si, že bod, ktorý prerokúvame, a to je konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám, je taký vážny, že predsa mi len dovoľte povedať aj pár slov, aj kritických výhrad, ale aj požiadavku smerom k rozpočtu, a to je hlavným cieľom môjho vystúpenia.

    Moja prvá kritická výhrada je k tomu, že teraz na konci novembra, konkrétne 25. novembra, prerokúvame tento bod, kde sa hovorí, že je to konkretizácia úloh na rok 1999. Myslím si, že je to naozaj veľmi trápne a takéto materiály by sa mali prerokúvať v januári, vo februári, aby to bolo na rok, aby sme ho mohli dopĺňať. Takto to nemá zmysel, pretože vlastne je koniec roka a už tieto aktivity prebehli, nemohli byť dopĺňané. Viem, že v materiáli je aj návrh, aby sa tieto materiály vždy prerokúvali v 1. štvrťroku, a myslím si, že tak to má byť, pretože inak to skutočne nebude mať zmysel.

    Pozitívne sa musím vyjadriť o tom, že naozaj od roku 1995, odkedy existujú inštitúcie, ktoré sa cielene zaoberajú touto problematikou tak, že spracúvajú tento materiál kvalitnejšie a aj mnohé rezorty pristúpili k tejto úlohe s náležitou vážnosťou a neurobili si len to obvyklé "odfajknutie", že splnili sme úlohu. Myslím si, že takto seriózne k tejto problematike vždy pristupovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré si nedáva úlohy len na to, aby ich dalo na papier, ale naozaj ich aj plní a myslím si, že sa aj môže preukázať mnohými pozitívnymi výsledkami.

    Musím povedať, že v porovnaní s minulými rokmi sa podstatne skvalitnil materiál, ktorý predložilo ministerstvo vnútra, ale, bohužiaľ, som sklamaná tou časťou, ktorú spracovalo ministerstvo zdravotníctva, pretože sa zaoberá iba liečbou a v programovom vyhlásení vlády pre rezort ministerstva zdravotníctva je práve táto úloha zdôraznená ako jedna z prioritných úloh a, bohužiaľ, tento materiál nie je tak spracovaný. Nie je to adresované vám, pán podpredseda, lebo vy iba gestorujete, ale myslím si, že ministerstvo zdravotníctva by malo pristupovať kvalifikovanejšie k tomuto materiálu.

    Čím som sklamaná, to sú dva rezorty. Jeden, ktorý má naozaj veľkú a zásadnú úlohu v tejto problematike, a to je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva si síce dá veľa úloh a papierovo naozaj, keby ste si to neprečítali, tak si poviete, no to je rezort, ktorý má záujem a ktorý pracuje. Rezort má záujem, to musím povedať, aj mnohé kroky urobil, ale na mnohých úlohách ustrnul a vlastne nie sú to úlohy, ktoré by zodpovedali súčasnosti a súčasnému zmýšľaniu mladého človeka, ktorého chceme ovplyvniť, aby nesiahal po droge, ale aby si zvolil kvalifikovanejšiu a kvalitnejšiu náplň trávenia voľného času. Myslím si, že by tu namiesto tej rôznej prednáškovej činnosti, ktorá nemá patričný efekt - ja sa tejto problematike venujem dlhé roky a mám aj analýzy -, lebo jednorazové prednášky alebo aj systémové prednášky, ak sú urobené len formou prednášky, bez náležitého motivačného stimulu a bez náležitého vplyvu nielen na racionálnu zložku, ale aj na emocionálnu zložku mladého človeka, tak vlastne nemajú takýto efekt.

    Čo ma najviac sklamalo, je ministerstvo financií, pri ktorom síce viem, že je to zložitejšie ako pri rezortoch, ktoré som vymenovala, aby urobilo nejaký projekt, ale myslím si, že toto ministerstvo pristupovalo k tej úlohe tak, že jediným spôsobom si "odfajknem" splnenie úlohy, lebo sa zameralo na svojich zamestnancov. Prepáčte mi, to môže byť jedna zložka, ktorú neodmietam, ale aby len kontrolovali svojich zamestnancov, či používajú na pracoviskách rezortu drogy, a pre nich robiť - napríklad úloha 4 -, organizovať pre zamestnancov ministerstva kurz morálky a etiky, tak to je naozaj pre dospelých ľudí, častokrát vysokoškolsky vzdelaných, nevhodný spôsob. Tak si myslím, že rezort si má radšej dať menej úloh, ale také, ktoré sú kvalifikovanejšie.

    A na záver, prečo vôbec toto moje vystúpenie tu je. Vieme, že bez potrebných financií všetky úlohy, či sú kvalitne spracované alebo povrchne spracované, zostanú iba papierovými úlohami. Tak vás chcem, dámy poslankyne a páni poslanci, požiadať, keď budeme preberať rozpočet, je tam aj kolonka rozpočtu pre túto organizáciu a pre fond, ktorý zastrešuje finančné prostriedky na riešenie problematiky drogových závislostí, prosím vás, podporte dostatočné zvýšenie alebo dostatočnú sumu na túto formu riešenia problémov. Hovorím to už teraz, lebo ak pri rozpočte nebude prijateľná suma, ktorá by pokrývala všetky potrebné úlohy, tak budem navrhovať, aby bola táto suma upravená. Minulý rok sa mi to podarilo, bola aspoň čiastočne upravená, tak dúfam, že podporíte navŕšenie tohto rozpočtu. Nie je to žiadne populistické gesto, uvedomme si, že bez peňazí nemá zmysel hovoriť o nejakých úlohách boja proti drogám v roku 2002 a v ďalších rokoch.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zelník ako jediný prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    súhlasím s vystúpením pani poslankyne Aibekovej. Prekvapuje ma, že tento materiál je viac-menej v polohe materiálu, ktorý mal splniť iba to, že áno, niekto si splnil úlohu, ale obsahovo je materiál veľmi slabý. Zrejme niekto podceňuje drogovú závislosť, kriminalitu a všetko to, s čím je drogová závislosť spojená. Myslel som si, že v tomto materiáli sa zhodnotia skúsenosti, ktoré máme, lebo treba povedať, že drogová závislosť sa prakticky rozvíja alebo naberá na intenzite po roku 1990.

    Myslel som si, že po tomto období predkladateľ dokáže materiál postaviť do koncepčnej polohy, ktorá by povedala čo ďalej. V tomto smere by mali rezonovať najmä tri rezorty, najviac ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra, nehovoriac o tom, že ministerstvo zdravotníctva si to dalo ako prioritnú úlohu do programového vyhlásenia vlády, že sa bude zaoberať a bude klásť dôraz najmä na protidrogovú prevenciu. Uvedomujem si, že otázka prevencie a otázka riešenia tohto problému je celospoločenská, ale tomuto materiálu sa nevenovala patričná pozornosť, aby bol jednak východiskom zníženia počtu drogovo závislých, otázkam prevencie a aj tomu, aby si rezorty dali konkrétne úlohy, a nie formálne.

  • Ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Ferkó.

    Po tomto bode bude ešte nasledovať správa o rozpočte a potom by sme hlasovali o troch správach.

    Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému materiálu, ktorý je vypracovaný na základe uznesenia vlády a Národnej rady Slovenskej republiky o rozpracovaní konkretizácie Národného programu boja proti drogám na podmienky jednotlivých rezortov.

    Rezorty rozpracovali celkovú stratégiu a ciele Národného programu boja proti drogám v zmysle konkretizácie úloh na rok 1999 na vlastné podmienky, ale musím konštatovať, že niektoré úlohy sú formálne.

    Po druhé, materiál nedefinuje finančné krytie súvisiace s plnením úloh. Národný program boja proti drogám musí byť cieľavedomý a komplexný na riešenie takého závažného celospoločenského problému, akým sú drogy a drogové závislosti. Ide o široký okruh problémov, lebo nežiaducim spôsobom môže byť postihnutá celá spoločnosť a ohrozené zdravie veľkej časti obyvateľstva. Počet narkomanov na Slovensku sa odhaduje asi na 60 tisíc. Priemerný vek detí, ktoré už mali prvý kontakt s drogou, sa znížil na 12 rokov. Celkovo na Slovensku vyskúšalo drogu v roku 1994 6 % mládeže, v roku 1996 19 % a v roku 1998 až 28 % mládeže. Tieto údaje dokazujú, že problém drog a drogovej závislosti je v našej krajine viac ako alarmujúci.

    Účelom opatrení, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, je akútne riešenie drogovej závislosti so zámerom podchytiť problematiku drogových závislostí v plnom rozsahu, počnúc prevenciou cez liečbu smerom k resocializácii. Opatrenia reagujú na neustále sa vyvíjajúcu situáciu na drogovej scéne na Slovensku, kde sa ponúka dostupnosť drog na nelegálnom trhu, stále sa zvyšuje a zvyšuje sa aj počet užívateľov drog, pričom klesá ich vek. Vzhľadom na multidisciplinárnosť riešenia na realizácii opatrení sa musia aktívne podieľať všetky ústredné orgány štátnej správy, krajské úrady, okresné úrady, vrátane svojich priamo riadených organizácií v úzkej spolupráci s rodinou a školskými zariadeniami, hlavne vo vzťahu k zdravej vekovo nižšej populácii, ktorá ešte neprišla do styku s drogami.

    Zásada, radšej predchádzať ako liečiť, platí aj pri práci s drogovou závislosťou. V rámci prevencie užívania drog a drogovej závislosti nesmieme zabudnúť na tzv. vstupné drogy, ktorými sú alkohol a tabak. Výskum ukazuje, že alkohol a tabak sú mladistvým najprístupnejšie drogy. Sú označované ako vstupné drogy, ktoré mladiství užívajú najčastejšie a otvárajú im cestu k iným drogám. Len na ilustráciu by som chcel pripomenúť, že spotreba alkoholu na Slovensku na obyvateľa na jeden rok je cca 10 až 12 litrov. Spotreba cigariet v kusoch na jedného obyvateľa cca 1 800 kusov.

    Svetová zdravotnícka organizácia rozoznáva tri oblasti prevencie. Po prvé, primárna prevencia má za úlohu podporovať ľudí v ich vedení života a pomáhať im pri prekonávaní vzniknutých problémov. Ide tu predovšetkým o posilňovanie pocitu vlastnej hodnoty a samostatnosti, pričom veľkú úlohu má zohrať rodina. Nedostatočná starostlivosť v rodinách a citový chlad privádza deti do rôznych skupín, kde hľadajú sebarealizáciu, potvrdenie identity a vyplnenie citovej prázdnoty. Najväčšou chybou rodičov je, že si nepriznávajú, že práve ich deti by mohli byť tými postihnutými. Rád by som ich upozornil, aby si pozorne všímali svoje deti a nepripisovali zmenu správania sa len puberte. Môžu byť svojou predstavou, že narkoman je troska, vydedenec spoločnosti, kruto zasiahnutí, keď to bude ich dieťa, ktorému nebudú môcť pomôcť. V každom regióne Slovenska sa stretávame s týmito javmi, ktoré výrazne narušujú psychický vývin detí a poškodzujú ich zdravie. Deti začínajú používať návykové látky už na základných školách, na rôznych diskotékach a tak ďalej. Bohužiaľ, vo väčšine týchto regiónov deti s týmito problémami nie sú podchytené, evidované a adekvátne liečené. Je nutné rodičov, pedagógov a lekárov prvého kontaktu otvorene informovať o závažnom nebezpečenstve tohto problému.

    Základom zdravého životného štýlu je citové zázemie, vyznávanie pravých životných hodnôt, čo sú atribúty, ktoré musí dieťa dostať už v rodine. Len tak sa môže naučiť žiť vedľa drogy a nie s drogou. Ak nebudeme rozprávať so svojimi deťmi o drogách my, urobí to niekto iný.

    Po druhé, sekundárna prevencia nastupuje pri ohrození závislosťou, to znamená, keď už má človek kontakt s prostriedkami závislosti, keď sa ukazuje problematické zaobchádzanie s týmto kontaktom.

    Po tretie, terciálna prevencia sa prevažne vykonáva pri následnej starostlivosti, teda pri liečebnom postupe medzi terapiou a samotným životom závislého človeka. Sústredí sa na stabilizáciu postihnutých s cieľom potláčať recidívu.

    Cieľom všetkých preventívnych opatrení musí byť posilňovanie tých ochranných faktorov u detí a mládeže, ktoré zabránia neskoršiemu zneužívaniu drog. Úlohou všetkých preventívnych opatrení je umožniť deťom a mládeži získanie vedomostí, postojov z kompetencií, ktoré zabránia neskoršiemu zneužívaniu drog. Prevencia drogového zneužívania sa musí vložiť do všeobecnej koncepcie zdravotnej výchovy, do celkového konceptu všeobecnej podpory zdravia. Pre všetky druhy preventívnych opatrení drogovej závislosti platí včasnosť, dlhodobosť a kontinuita.

    Konkretzácia úloh Národného programu boja proti drogám obsahuje rozpracovať základné smery protidrogovej politiky. Ide o dokument celospoločenského úsilia na potlačovanie drogových závislostí, znižovanie nelegálnej ponuky drog na našom trhu a určuje hlavné ciele zdravotníckej a sociálnej starostlivosti obyvateľov, ktorí sa dostali do drogovej závislosti. Vláda Slovenskej republiky je vedená snahou dôsledne potlačovať ponuku a obmedzovať požiadavku po drogách. Vláda je ďalej odhodlaná aktivizovať, stimulovať a cielene podporovať komplex opatrení najmä v zdravotnej a sociálnej oblasti zameraných na účinnú pomoc závislým občanom a rizikovým skupinám, na reintegráciu vyliečených osôb do spoločnosti a predovšetkým na rozvíjanie a uplatňovanie prevencie drogových závislostí.

    Úlohy rezortu sa orientujú na jednotlivé oblasti podľa vlastných kompetencií a sú definované aj spoločné úlohy. Ich konkretizácia a časové ohraničenie vytyčuje priority rezortov v boji proti drogám vo všetkých oblastiach protidrogovej politiky vlády. Zohľadňuje potrebu koncepčného a systémového rozvíjania Národného programu boja proti drogám s cieľom znižovania dopytu po droge, zneužívania drog a zamedzovania ponuky drog. V oblasti redukcie ponuky drog ťažiskovými úlohami sú opatrenia voči nezákonnému obchodu a výrobe drog. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je hlavným nositeľom aktivít redukcie ponuky drog, teda represívnych činností. Plnenie úloh v jeho pôsobnosti zabezpečuje najmä Národná protidrogová jednotka, príslušníci kriminálnej polície a vyšetrovatelia. Národná protidrogová jednotka vykonáva zber údajov súvisiacich s protidrogovou kriminalitou, spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ale aj inými rezortmi ako napríklad s ministerstvom financií, Colným riaditeľstvom.

    V oblasti redukcie požiadavky po droge sa aktivity delia na oblasť prevencie drogových závislostí, liečby a resocializácie u toxikomanov. Ťažiskovými sú rezorty školstva, zdravotníctva a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Odborníkom v tejto oblasti, ale dnes už i mnohým laikom je jasné, že investovaním do prevencie drogových závislostí je možné predchádzať nárastu počtu drogovo závislých osôb a s tým spojených nemalých finančných súm na ich liečbu a následnú resocializáciu so zapojením sa do normálneho života.

    Moderná medicína si poradila s celým radom chorôb, ktoré po desaťročia až stáročia trápili ľudskú populáciu. Vzhľadom na to, že pri liečbe drogových závislostí percento úspešnosti vyliečenia nie je príliš vysoké, dbajme na to, aby našou hlavnou zbraňou v tomto boji bolo preferovanie prevencie, aby každý z nás budoval u svojich detí silný zmysel pre morálku a pravé hodnoty života. Je to široký okruh problémov, ktorý nemôžeme dnes ľahostajne zanedbať, lebo zajtra môžeme za to zaplatiť krutú daň.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ferkóa - pán poslanec Kandráč, ako posledná pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predseda,

    pani ministerka,

    pán podpredseda vlády,

    kolegovia, kolegyne,

    iste ide o veľmi aktuálnu problematiku a oceňujem interdisciplinárny prístup k nej, ale chýbajú mi určité časové horizonty na plnenie stanovených úloh s možnosťou kontroly, pretože ak zostanem len vo forme konštatovania úloh a nemožnosti ich kontrolovať, tak je to len formálny prístup.

    Uplatnil by som druhú poznámočku. V konkretizácii úloh je málo zvýraznená spolupráca s teoretickými pracoviskami nie medicínskeho charakteru, pretože prevencia voči drogám nie je len medicínska záležitosť, ale aj iných teoretických pracovísk vrátane praxe.

    Po tretie mi chýba uplatnenie záverov z kongresu OSN, najmä z posledného, ktorý bol tohto roku a konal sa vo Viedni. Nie je možné, aby sme ich neakceptovali, resp. nebolo by dobré, keby sme neakceptovali tieto závery. Sú skutočne interesantné a pomohli by v boji proti tomuto neduhu. Veľmi jednoznačne si treba postaviť otázku, či je možné vybojovať boj s drogami, alebo nie je možné. Myslím si, že nie je možné, je ho možné dostať do určitých hraníc, pod určitú kontrolu a tam môžeme určitými prostriedkami viac či menej ovplyvňovať tieto narušené osobnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S väčšinou vystúpenia pána poslanca Ferkóa súhlasím a myslím si, že je dobré, keď spomenul aj alkohol a cigarety, pretože v materiáli, alebo keď sú nejaké vystúpenia či nejaké informácie, tak skôr sa teraz zameriavajú už iba na drogu ako takú, ale aj alkohol je droga. No predsa len sa drogy delia do niektorých skupín a dnes sa na alkohol akosi zabúda a takisto na cigarety. V tomto naozaj máme, bohužiaľ, popredné miesto v Európe, ktoré by sme nechceli. Naša mladá generácia v príliš mladom veku siaha po cigaretách, príliš veľa populácie fajčí, príliš veľa žien fajčí a opatrenia, ktoré sme prijali v tejto oblasti - nakoniec máme aj zákon -, sú neúčinné. Tak si myslím, že aj tu by mali byť smerované ďalšie opatrenia.

    A na záver len jednu krátku poznámku, pretože je v uznesení, ktoré budeme schvaľovať. Pán poslanec sa zameral na rodinu, má úplne pravdu, ale myslím si, že si v našej spoločnosti dosť neplnia svoju funkciu verejnoprávne médiá, či Slovenský rozhlas, alebo Slovenská televízia, ktoré by mohli inými spôsobmi ovplyvňovať a informovať mladú generáciu. Mali by to byť také spôsoby, ktoré mladá generácia prijme a nad ktorými sa zamyslí. Nemá zmysel nejaký kreslený šot, ktorý stojí veľa peňazí, ale každému je na smiech a vplyv v oblasti prevencie drog má nulový.

    Chcem vás požiadať, aby ste naozaj prijali toto uznesenie a aby aj výbor pre zdravotníctvo, ale aj výbor pre kultúru a médiá prijal opatrenia, aby sa verejnoprávne inštitúcie tejto problematike venovali oveľa viac a predovšetkým oveľa kvalitnejšie.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chce vystúpiť na záver rozpravy pán podpredseda vlády?

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem sa na záver poďakovať za vaše cenné pripomienky, predovšetkým za pripomienky pani poslankyne Aibekovej a pripomienky pána poslanca Ferkóa. Chcem vás ubezpečiť, že vaše pripomienky, ako aj závery z prerokovania tohto materiálu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo budem tlmočiť členom vlády dňa 6. decembra na zasadnutí Výboru ministrov pre drogové záležitosti. Som nesmierne rád, že k tejto problematike pristupujeme takýmto vecným spôsobom bez akýchkoľvek politických podtónov. Domnievam sa, že ide skutočne o celospoločenský problém a v tejto súvislosti mi dovoľte oznámiť jednu vec. Aj pri prerokovaní tohto materiálu vo výboroch, aj tu v pléne vznikli určité návrhy.

    Dovolil by som si navrhnúť, že ďalšie nasledujúce riešenie začiatkom budúceho roka by som organizoval odborný seminár na tému Nové formy boja proti drogám. Rád by som pozval na takýto seminár odborníkov aj pracovníkov jednotlivých rezortov a dovolil by som si už dopredu avizovať pozvanie aj vás, členov parlamentu, samozrejme, tých, ktorí budete mať o to záujem, aby sme skutočne vecným spôsobom hľadali nové a efektívnejšie formy boja proti drogám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Chce vystúpiť na záver rozpravy spravodajca výborov?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Musím súhlasiť s vystúpeniami, ktoré odzneli, odzneli aj vo výbore, len, samozrejme, uznesenie bolo potom formulované stručnejšie. Myslím si, že bolo správne aj to, keď sa v dvoch príspevkoch objavil najmä alkohol, pretože alkohol je popri boome nových ťažkých drog, ako je heroín, kokaín a podobne, najvážnejšou, najzneužívanejšou a najväčšiu škodu prinášajúcou drogou a na to by sme nemali zabúdať.

    Potom si myslím, že je dobré, keď sa zdôraznilo odporúčanie pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu do uznesenia, ale aby to nezostalo na tejto formálnej rovine, mali by sa nad tým zamyslieť aj tieto inštitúcie, lebo sa ukazuje, že práve masmédiá hrajú popri rodine a výchove v škole možno kľúčovú úlohu v tom, ako sa vyvíja drogová scéna, aké sú všeobecné postoje, ako sa to bagatelizuje alebo berie vážne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Po prerokovaní správy o plnení štátneho rozpočtu by sme hlasovali aj o tomto bode programu, pán spravodajca.

    Tak nech sa páči, prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1999.

    Správu ste dostali ako tlač 354 a spoločnú správu ako tlač 354a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, aby uviedla správu.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999, ktoré prezentujú obdobie rozpočtového provizória v 1. štvrťroku a obdobie druhého štvrťroka, keď od 1. apríla tohto roku nadobudol účinnosť zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999. K 30. júnu tohto roku celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 85,1 mld. Sk, čo predstavovalo plnenie na úrovni 47,3 %. Výdavky dosiahli 92,2 mld. Sk, čo predstavuje plnenie tiež na úrovni 47,3 %. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol 7,1 %, čo predstavovalo 47,6 %. Výdavky štátneho rozpočtu boli čerpané v súlade s vývojom príjmov, čo umožnilo udržať schodok štátneho rozpočtu v primeranej výške k ročnému rozpočtu.

    Príjmy štátneho rozpočtu za hodnotené obdobie 1. polroka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli nižšie o 1,3 mld. Sk, ale po zohľadnení dovoznej prirážky, ktorá sa do konca mája tohto roku neuplatňovala, boli vyššie o 2,8 mld. Sk. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 118/1999 o dovoznej prirážke nadobudla účinnosť 1. júna 1999 a príjmy z dovoznej prirážky v júni dosiahli sumu 0,8 mld. Sk.

    Časovo zaostávali v 1. polroku tohto roku daňové príjmy oproti rozpočtovanej sume približne o 5,5 mld. Sk. Zákony prijaté za účelom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu, ako zákon číslo 129 o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, zákon číslo 152 o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov a zákon číslo 153 o dani z pridanej hodnoty, nadobudli účinnosť od 1. júla tohto roka. Ich účinok sa pozitívne začal prejavovať v štátnom rozpočte až v 2. polroku.

    Nižšie plnené nedaňové príjmy boli v súvislosti s kalendárom splátok osobitného odvodu zo zisku, ktorý sa týkal predovšetkým Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý, tak ako to schválila Národná rada, mal odviesť osobitný odvod do 30. novembra. Môžem konštatovať, že toho času SPP osobitný odvod do štátneho rozpočtu už odviedol. Ďalej nedostatočné bolo aj plnenie príjmov z administratívnych poplatkov a platieb.

    Granty a transfery ako mimorozpočtové prostriedky boli vo výške 4,6 mld. Sk, čo bolo oproti lanskému roku menej o 402 mil. Sk.

    Výdavky štátneho rozpočtu boli v zásade čerpané v nadväznosti na vývoj príjmov, a to ako bežné, tak aj kapitálové. V porovnaní s rokom 1998 boli vyššie o 2 mld. Sk. Zvýšenie výdavkov bolo spôsobené predovšetkým vyšším vyplácaním sociálnych dávok, štátneho dlhu a podobne.

    Kapitálové výdavky dosiahli 6,8 mld. Sk a boli nižšie oproti lanskému roku o 3 mld. Sk. Vyššie čerpanie kapitálových výdavkov bolo iba v rezortoch obrany, životného prostredia, dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde to súviselo so Štátnym fondom cestného hospodárstva, kde sa používali kapitálové výdavky na práce vykonávané na cestnej sieti.

    V priebehu 1. polroka bolo zabezpečené financovanie štátneho dlhu a priebežného schodku štátneho rozpočtu vlastnými, ako i cudzími zdrojmi. Stav finančných prostriedkov na súhrnnom účte štátu k 30. júnu dosiahol 15,4 mld. Sk. Tieto prostriedky boli určené na splácanie dlhov vlády podľa splátkových kalendárov.

    Dovoľte mi, aby som vás informovala ešte aj o aktuálnom plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Mám tu čísla k 23. 11. tohto roka. Schodok štátneho rozpočtu sa vykazuje na úrovni 12 856 mld. Sk, čo predstavuje 85,7 % z celoročného schodku, ktorý je 15 mld. Sk. V porovnaní s minulým rokom v rovnakom čase sa nám darí lepšie plniť štátny rozpočet. Schodok k rovnakému obdobiu predstavoval v roku 1998 16,5 mld. Sk, to znamená, číslo v tomto roku je lepšie asi o 3,6 mld. Sk.

    Pre vašu informáciu ešte uvediem, že v porovnaní s lanským rokom dosahujeme lepšie daňové príjmy pri dani z pridanej hodnoty. K dátumu, ktorý som uviedla, je to o 3,9 mld. Sk, ďalej pri spotrebných daniach je lepší výber o 2,3 mld. Sk, pri dani z príjmov z kapitálových výnosov o 2,1 mld. Sk. Ďalej, ako viete, po zavedení dovoznej prirážky sa začal prejavovať aj fiškálny efekt z dovoznej prirážky, ktorý k uvedenému dátumu predstavuje 6,7 mld. Sk. Negatívne sa vyvíja daň z príjmov právnických osôb, kde je nižší výber oproti lanskému roku o 2,6 mld. Sk. Odráža to tú skutočnosť, že vlani boli vybrané vyššie preddavky ako v tomto roku, kde sme boli nútení vrátiť na preddavku dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb viac ako 6,4 mld. Sk. Keby k tomu nebolo muselo v takomto rozsahu dôjsť, výsledky v tohtoročnom finančnom hospodárení štátu by boli ešte lepšie.

    V porovnaní s minulým rokom teda príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie o 18,4 mld. Sk, výdavky sú vyššie o 14,7 mld. Sk. Chcem dodať, že ako na príjmovej, tak aj na výdavkovej časti sú zahrnuté aj prostriedky, ktoré boli spojené s operáciou ozdravenia Investičnej a rozvojovej banky.

    Situácia pri financovaní bežného schodku štátneho rozpočtu je dobrá. Štátny dlh na tento rok sme všetok splatili. Na súhrnnom účte máme prebytok 4,3 mld. Sk. Do konca roku nepredpokladáme žiadne významné výkyvy. Dnes môžem s istotou povedať, že výsledky tohtoročného štátneho rozpočtu budú dodržané tak, ako to predpokladá zákon, a pritom s najväčšou pravdepodobnosťou do budúceho roku neprejdú žiadne prostriedky z kartotéky číslo 2. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie správy. Prosím, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 396 zo 7. októbra 1999 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 22. októbra 1999.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Závery rokovaní výborov:

    Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 213 zo dňa 20. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 159 zo dňa 22. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 84 zo dňa 22. októbra 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 a vzal ju na vedomie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 a vzal ju na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 a vzal ju na vedomie. Zároveň zobral na vedomie informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1999 schválených obecnými zastupiteľstvami. Konštatoval, že

    1. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 85 069 700 tis. Sk, čo je 47,3-percentné plnenie ročného rozpočtu,

    2. výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky dosiahli 92 210 900 tis. Sk, čo je 47,3-percentné plnenie z ročného rozpočtu,

    3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. 6. 1999 sa skončilo schodkom vo výške 7 141 200 tis. Sk, čo je 47,6-percentné plnenie ročného rozpočtu.

    Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 zobrať na vedomie. Ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 222 z 26. októbra 1999 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky konštatuje príjmy, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 6. 1999 a, samozrejme, aj konštatuje, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k tomuto dátumu sa skončilo schodkom. Berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu a po druhé informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1999.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec.

    Ústne sa prihlásili títo poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel, po ňom pán poslanec Kozlík a pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi podpredseda Národnej rady Marián Andel. Ako posledný pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    po prečítaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na 1. polrok 1999 som usúdil, že jej predloženie v Národnej rade Slovenskej republiky nemohlo mať ani lepší termín na prerokovanie ako koniec 11. mesiaca, keď sú už čiastočne známe výsledky troch štvrťrokov a zároveň je predložený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2000.

    Nechcem vás veľmi unavovať číslami, ale niektoré čísla si je potrebné v predloženej správe povšimnúť. Na strane 20 sa uvádza, že boli získané prostriedky z emisií štátnych dlhopisov vo výške viac ako 60 mld. Sk, čo je emitovanie od januára do konca júna štátnych pokladničných poukážok v objeme presahujúcich 63 mld. Sk. Upozorňujem, že za polrok viac ako 63 mld. to by mohlo byť v poriadku, keby sa tak kritizované dlhy predchádzajúcej vlády ešte viac a podstatne nezvyšovali.

    Z týchto peňažných prostriedkov sú uhradené štátne dlhopisy vo výške necelých 29 mld. a krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1998 v objeme nad 19 mld. Sk, čo však spolu je necelých 48 mld. Sk. Keď si uvedomíme, že priamy zahraničný dlh slovenskej vlády a Národnej banky Slovenska je 2,4 mld. USD, čo je cca necelých 100 mld. Sk, pýtam sa, či je k tomu treba ešte aj ďalší argument. Darmo sa vyhovárate na predchádzajúcu vládu. Čísla a ukazovatele sú tu jasné a úplne argumentačné okrem už uvedeného ukazovateľa. Uvediem ďalšie príklady.

    1. Časové neplnenie rozpočtu, na ktoré opozícia začiatkom roku upozorňovala, je za 1. polrok 11,3 mld. Sk. Keby neboli neplánované zdroje, ako granty, dovozná prirážka a daň z príjmov vyberaná zrážkou, plnenie rozpočtu príjmov by nedosiahlo ani 40 %. Pozri strana číslo 1, tabuľka.

    2. Polrok skončil schodkom cca 7 mld. Sk, čo je oproti polroku 1998 skoro o polovicu viac, t. j. 3,3 mld. Sk.

    3. V roku 1999 je nutné splatiť 20 mld. Sk, čo je skutočne o 4,6 mld. Sk viac ako v roku 1998, čo sa v správe niekoľkokrát uvádza. No zabúda sa na jedno veľmi podstatné, a to, že za 1. polrok 1999 sa splatilo iba 8 mld. Sk, čo znamená, že rozdiel 4 mld. sa tlačí do 2. polroku 1999, t. j. splátka 12 mld. Sk.

    Takýchto príkladov zhadzovania zodpovednosti na minulú vládu a nevypočutie opozície by som mohol menovať viac. Ja nehovorím, že minulá vláda nerobila chyby. Samozrejme, kto robí, robí aj chyby. To je úplne prirodzené. Terajšia vláda však nielen chybuje, ale svojimi reštrikčnými opatreniami likviduje podnikanie na Slovensku. Viem, že aj väčšina z vás, páni koaliční poslanci, si to uvedomuje a nechce veľmi o tom hovoriť. Poznám jeden taký vtip. Stretnú sa dvaja priatelia a jeden hovorí druhému: Skoro som svoju ženu odnaučil jesť. Ten druhý sa ho pýta: Čo sa ti to nepodarilo? Prvý odpovedá: Po troch mesiacoch hladovky zomrela, ale keby bola ešte tri mesiace vydržala, tak sa odnaučí jesť. A takouto diétou nás kŕmi súčasná vláda. Čo si neuvedomuje, že pred rokom 1989 bol základ štátu rodina a po roku 1989 je to podnikateľ, živnostník, ktorý naplňuje, resp. mal by naplňovať štátnu kasu.

    Dovoľte mi citovať tri časti viet z tohto materiálu.

    1. Na plnenie dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti má dosah aj celkový rast zamestnanosti a tak ďalej.

    2. Pokles výnosu dane z príjmu právnických osôb súvisí so zvyšovaním stratovosti podnikateľskej sféry v minulosti ziskových podnikov a tak ďalej (strana 5).

    3. Na výnos dane z pridanej hodnoty má vplyv aj zníženie kúpyschopnosti a dopyt obyvateľstva a tak ďalej (strana 7).

    To sú hlavné dosahy na makroekonomiku štátu spolu so vstupom priamych zahraničných investícií, ktoré za rok 1998 predstavovali 18,9 mld. Sk, pričom za 1. polrok 1998 je to iba 4,7 mld. Sk. Pýtam sa: Čo dosiahla vláda okrem medzinárodného uznania a zvýšenia ratingu? Chce dnes vláda zapierať makroekonomické ukazovatele minulej vlády?

    Posledným klinčekom do nervov nášho obyvateľstva boli vyhlásenia, že vládni činitelia sú spokojní so súčasným vývojom ekonomiky a že to ide k lepšiemu. Pýtam sa, či chodievate medzi obyčajných ľudí a medzi malých a stredných podnikateľov. Ak áno, potom neviem, prečo takýmito vyhláseniami ich dráždime. Tento vývoj predsa zatiaľ nie je v prospech Slovenskej republiky a jej občanov.

    Ale nechcem iba kritizovať, chcem predkladateľa správy aj požiadať o tri veci:

    1. Analýzou týchto skutočností treba poveriť odborníkov a nie takých, ktorí viac-menej pochlebujú a chcú robiť materiál za každú cenu, alebo výsledky, ktoré by mali byť dobré.

    2. Skúste počúvať malých a stredných podnikateľov a mikroekonómov, ktorí vás čiastočne uvedú do problematiky, a neriaďte sa len ekonomickými poučkami. Ekonomické poučky vymyslel aj Marx a Engels.

    3. Spojme sily, myslím tým koalíciu a opozíciu, hádajme sa dajme tomu o rôznych politických problémoch, hádajme sa o persónach a tak ďalej, ale nechajme pracovať ekonómov. Slovensko má veľmi veľa dobrých ekonómov, ktorí nie sú zaťažení žiadnou politickou príslušnosťou.

    Ja vám navrhujem, a nielen ja, určite i viacerí opoziční poslanci, spoluprácu nielen našich ekonomických expertov pri riešení ekonomických problémov Slovenska, pretože Slovensko si nezaslúži, aby na konci tisícročia bolo chudobné a svetom podceňované.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení predkladatelia, okrem riešenia iných závažných problémov vám navrhujem aj riešenie koncepcie daňového systému, ktorý by bol progresívny, stimulačný a motivačný.

    Vážení prítomní, verím, že ste môj príspevok počúvali a budete sa riadiť pragmatizmom v prospech Slovenska, a nie úzkymi politickými záujmami. Teraz to hovorím bez ohľadu na opozíciu alebo koalíciu.

    Na úplný koniec vám chcem povedať, že náš zákonodarný orgán v tomto volebnom období neprijal v podstate ešte ani jeden zákon, ktorý by podporil malé, resp. stredné podnikanie. Ba naopak. Všetky jeho rozhodnutia pritvrdzujú a dokonca svojím spôsobom aj likvidujú tento druh podnikania, teda faktora, ktorý by mal tvoriť základ súčasného politicko-ekonomického systému.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dnes na pracovnej návšteve Národnej rady Slovenskej republiky je hospodársky výbor maďarského parlamentu na čele s predsedom výboru pánom Jánosom Latorcaym a veľvyslancom Maďarskej republiky v Slovenskej republike. Sú na balkóne. Vítam ich a prajem príjemné pracovné rokovanie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána podpredsedu Národnej rady chce vystúpiť pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať, že pani ministerke Schmögnerovej závidím jej optimizmus, jej nereálny optimizmus, samozrejme. Ja mať také parametre, ktoré sa dávajú do verejnosti, by som na jej mieste už ani nespávala. Schodok vo vzťahu k minuloročnému horší, investície zo zahraničia v porovnaní s minulým rokom menšie, hrozí kolaps verejných fondov, sociálneho, Národného úradu práce. Pani ministerka robí pritom takú mimiku, akože hovorím hlúposti. Ja môžem citovať tlač, z ktorej...

  • Pani poslankyňa, skúste reagovať na posledného rečníka.

  • Reagujem na to, čo povedal pán podpredseda Andel. Povedal, že táto situácia je zlá. A dokonca ja skutočne mám pocit, že vníma to nielen tlač, ktorá to hovorí, že to nie sú naše výmysly, ale aj občania, pretože napríklad popularita pani ministerky Schmögnerovej z januára z 10,8 klesla v októbri na 3,4. A chcem ju požiadať, aby vo svojom záverečnom vystúpení nezačala svoju obohratú platňu dedičstvo, ale aby uviedla, kde vidí tie príčiny a čo mieni vláda s týmto robiť.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík a po ňom pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    správa o rozpočtovom hospodárení za to-ktoré odvetvie by vždy mala byť - a bez ohľadu na to, či predkladateľ chce alebo nechce - zároveň správou o hospodárení štátu. Štátny rozpočet a jeho priebežné hodnotenie je vždy základným hospodárskym dokumentom štátu. A to je moja prvá zásadná výhrada, že predkladaný odpočet rozpočtového hospodárenia za 1. polrok vlastne možno cielene, zámerne obchádza vývoj hospodárskych veličín. Takže poďme z hrušky dolu a povedzme si, ako vyzeralo rozpočtové hospodárenie v kontexte vývoja hospodárstva Slovenskej republiky.

    Hovorí sa o tom, že za 1. polrok 1999 hrubý domáci produkt rástol. Je to nehorázne klamstvo z hľadiska podávania istého optimizmu alebo vytvárania istého pozitívneho optimistického pohľadu, pretože tento tzv. rast hrubého domáceho produktu sa odohráva na páde priemyselnej výroby takmer o 10 % za 1. polrok meraný indexom priemyselnej výroby v stálych cenách, odohráva sa na páde stavebnej produkcie o 30 %, odohráva sa na poklese výkonnosti poľnohospodárstva. To znamená, každý normálny súdny človek si povie otázku: Ako to, že sa vykazuje rast hrubého domáceho produktu a pritom tie veličiny, ktoré tvoria zdroje, klesajú? Odpoveď je jediná a matematicky je správna, že tzv. rast hrubého domáceho produktu sa opiera o pokles deficitu obchodnej bilancie, čo by opäť bolo pozitívne, keby tým vnútorným obsahom poklesu deficitu obchodnej bilancie bol reálny rast exportu a nevyjadroval by len pokles investícií, najmä tých technologických investícií, a nevyjadroval by aj istým spôsobom značný pád vnútorného dopytu, ktorý určite z hľadiska, tam kde ide o spotrebu spotrebných výrobkov, je chvályhodná, je horšie, ak klesajú podiely investícií do budúcnosti.

    Ale vláda bez začervenania pol roka vodila občanov aj tento parlament za nos a v štatistikách sa chválil rast exportu o 10 %, pritom čísla o devízovom vývoji, o dolárovom vývoji exportu ukazujú, že za 1. polrok došlo k poklesu exportu a že celý rad exportu sa opiera len o prudký pokles slovenskej koruny. Iste, v korunovom vyjadrení rast exportu, ale štáty nežijú z korunových exportných zdrojov, ale z dolárových exportných zdrojov. To znamená, celý ten guláš okolo rastu hrubého domáceho produktu je jedna falzifikácia, jedno masírovanie verejnej mienky, a pritom podstata vývoja hospodárskeho systému je úplne iná a Slovensko, slovenská ekonomika padá. Padá z viacerých dôvodov.

    Ja pripomeniem niekoľko negatívnych faktorov, ktoré si spôsobila a vyrobila súčasná vláda sama, vrátane pani ministerky financií, za ktorú nesie priamu zodpovednosť. Je to nezvládnutý rozpočet roku 1999, je to rozpočtové provizórium, sú to trvale negatívne signály o východiskách Slovenskej republiky po voľbách v roku 1998, ktoré boli plošne prezentované do zahraničia. Boli to negatívne signály o možnej až 70-percentnej devalvácii. Však, pani ministerka? Boli to údaje viacerých predstaviteľov tejto vlády, že trh práce na Slovensku nebude fungovať, pokiaľ miera nezamestnanosti nebude dosahovať 25 %. Boli to ďalšie kroky, ktoré postupne sa vyplavujú na povrch. Jednorazovo výrazná tvorba rezervných a opravných položiek v závere roka 1998 v strategických podnikoch Slovenska typu Slovenského plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární, Slovenskej poisťovne, viacerých slovenských bánk, Východoslovenských železiarní Košice, kde bol dosadený novou vládou nový manažment. A potom sa čudujete, pani ministerka, že sú vysoké vratky, že nesedia, že dochádza k výrazným dosahom v oblasti dane z príjmov právnických osôb a bolo nutné spätne dorovnávať na rok 1998 6,5 mld.

    Vyrobili ste si to sami, a keď sa pozriete, vážené poslankyne, poslanci, na vývoj hospodárskeho výsledku Slovenska, ktorý kvartálne sa pohyboval na úrovni zhruba 25 mld. korún, tak vo štvrtom kvartáli 1998 spadla tvorba hospodárskeho výsledku Slovenska na mínus 30 mld. korún. Jedna neuveriteľná kamufláž, ktorou bol vyslaný do sveta jeden absolútne negatívny signál. Dnes, keď sa rozpúšťajú rezervy, tak zase sa chvália príslušné podniky, ako dobre fungujú v čase, keď sa rezervy rozpúšťajú. Malo to národohospodársky charakter. Vyzerá to, že zozadu bola za tým istá organizácia. Nič horšie si vláda na vstup do roku 1999 nemohla urobiť, ako naštartovať za štvrtý kvartál takýto údaj o slovenskej ekonomike. A samozrejme, že sa vytvorila fikcia krachujúcej ekonomiky. Až v súčasných dňoch experti Európskej komisie avizujú, že Slovenská republika má významný rastový potenciál, ale to asi sú slová, ktoré súčasnú vládu nezaujímajú. Takže to je jedna veľmi vážna vec, ktorou určite sa ešte na úrovni expertov budeme zapodievať.

    Ďalší moment bol útok na vlastnícke štruktúry. Pri diskusii o takomto frontálnom útoku na vlastnícke vzťahy vo formujúcom sa trhovom prostredí sklonia hlavy aj predstavitelia Veľvyslanectva Spojených štátov a ďalších. Na to nemajú čo povedať, pretože v trhovom hospodárstve vlastnícke vzťahy by mali byť alfou a omegou, ich stabilita bez toho, že by boli preukázané nejaké porušenia zákonov, výpalníctvo v oblasti presúvania akcií zo Strediska cenných papierov na Fond národného majetku. No ako ste si mysleli, že bude reagovať podnikateľská sféra, ktorej podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu predstavuje 85 %? No jednoducho odliatím voľných zdrojov do zahraničia odišiel krátkodobý zahraničný kapitál 40 mld. zdrojov len v závere roka 1998. Samozrejme, že tie peniaze v ekonomike chýbajú. Je jasné, že súkromná sféra reagovala utlmením svojich podnikateľských aktivít. To je odraz toho prepúšťania.

    Nie, pani ministerka, ako kamuflujete, ako sa vyjadrujete, že mečiarovci držali umelú zamestnanosť. Ani vy, ani Mečiar, ani nikto nemal schopnosť prinútiť súkromný podnikateľský sektor, ako sa má správať a akú zamestnanosť vo fabrikách má držať. Ale keď si vypočujete frontálny útok na vlastnícke pomery, keď štyristo podnikov od roku 1994 privatizovaných je v prvom kroku spochybnených, samozrejme, že reakcia vlastníkov je náležitá.

    O katastrofických postojoch predstaviteľov súčasnej vlády v rámci východísk som hovoril, pritom zadlženosť Slovenskej republiky bola viazaná na aktíva celých 5 mld. dolárov prírastku zahraničnej zadlženosti. Medzi rokmi 1994 - 1998 boli viazané na také investície ako Mochovce, Gabčíkovo, Slovnaft, Duslo Šaľa, mnoho ďalších, to znamená, neboli to peniaze prejedené, sú to aktíva, ktoré v krátkodobejšom a dlhodobejšom horizonte budú niesť efektívne výstupy, budú splácať, budú vytvárať zdroje. Opäť je to možné preukázať trebárs na prípade Slovnaftu, ktorý zavádzal za 8 až 10 mld. technológií ročne v rokoch 1997 - 1998. Dnes už realizuje výstup, technologický výstup, bude produkovať 2,5 mld. až 5 mld. korún výstupov čistých svetlých produktov, to znamená rozdiel v obchodnej bilancii okolo 12 mld. korún plus. Ale toto nebola vôbec vláda schopná domyslieť a nastavila slovenskú ekonomiku v hospodárskej politike na reštrikcie, aby zlepšila obchodnú platobnú bilanciu, pritom tu boli založené prvky takisto v Mochovciach, takisto v ďalších fabrikách, ktoré bez krokov vlády boli v stave zlepšovať obchodnú bilanciu v rokoch 1999, 2000 a ďalej.

    Chcem, vážená Národná rada, poukázať na zásadné chyby vo formovaní hospodárskej politiky súčasnej vlády. K čomu dospela tá hospodárska politika? Spomenul som tu, že dospela k reálnemu rastu slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika sa dostala do lievika, v ktorom, samozrejme, potom padá produkcia ako ten fenomén, ktorý tvorí zdroje pre štátny rozpočet, pre fondové hospodárenie, pre obce a mestá a tak ďalej. A došlo teda k absolútnemu prepadu tohto fenoménu, došlo k poklesu investícií za 1. polrok o 12 %. Ale čo je paradoxné, v rámci vývoja investícií vzrástol dovoz osobných automobilov o 14 %. Aká odpoveď na tento fenomén? No jednoducho podnikateľská sféra pribrzdila rozvojové aktivity a na druhej strane v dôsledku devalvačných očakávaní a hádok o dovoznej prirážke vrazila zdroje do nákupu osobných automobilov. Nesporne takto sa správala aj časť obyvateľstva. Nezamestnanosť je dnes okolo 18,6 %, nárast o 5 % s fatálnymi dôsledkami, samozrejme, na zdroje štátu, na tvorbu deficitov aj v oblasti Národného úradu práce a s enormným tlakom na výdavky štátneho rozpočtu.

    Nekompatibilná politika vlády, neschopnosť dohodnúť sa v mnohofarebnej koalícii, negatívne signály, ktoré boli vydávané, vysielané v rámci hospodárskych krokov súčasnej vlády viedli k tomu, že v marci, apríli padla slovenská koruna. Prispela k tomu určite aj nie šťastná politika tlaku na vývoj výnosových úrokov zo strany ministerstva financií a došlo teda k devalvácii slovenskej koruny radovo o 25 % s obrovskými dosahmi do finančných nákladov podnikov. Možno spomenúť Slovnaft, ktorý o tomto čase mal mať zisk 2,5 mld. korún, môžete si, pani ministerka, prečítať aj v dennej tlači, a z dôvodu tvorby rezerv na kurzové dosahy 5 mld. korún dnes Slovnaft vykazuje 2,5 mld. korún straty. Môžu sa hľadať zase, kde sa strácajú zdroje, ktoré majú slúžiť aj štátnemu rozpočtu.

    Ale toto je len jeden príklad na úrovni len podnikateľskej sféry. Dosah finančných nákladov sa odhaduje okolo 15 mld. korún. Tam je základná trauma štátneho rozpočtu. Tam je základná trauma tvorby zdrojov pre verejnoprávne fondy. A stále sa hľadá nejaký vinník v rokoch 1998 a v predchádzajúcich obdobiach.

    Vážená Národná rada, kam to chcem doviesť? Chcem to doviesť k tomu, že vláda a rozpočtové predstavy súčasnej vlády prezentované práve pani Schmögnerovou smerujú k tomu, že sa má zachrániť štátny rozpočet, a nepozerá sa na to, aké dosahy sú v oblasti podnikateľskej sféry.

    Ale, prosím vás pekne, ak sa prijme rad zákonov, rad opatrení, ktoré tlačia dole chrbát podnikateľskej sfére, tak tá situácia skončí v jedinom, že sa zrúti národné hospodárstvo a nadväzne za tým sa zrúti aj štátny rozpočet. Je možné tú zlú politiku dokázať na konkrétnych faktoch. Došlo k vysokému rastu daňového zaťaženia ešte v rámci balíčkov opatrení - prvého, druhého. V priebehu 1. polroka 1999 tento tlak doviedol k jedinému. Síce došlo k istému prírastku, nie lepšiemu výberu, prírastku daňových príjmov z titulu zvýšeného daňového zaťaženia, ale v priebehu 1. polroka sa prudko prelomil ukazovateľ daňovej výťažnosti. A preukazuje toto prelomenie prudký nárast daňových nedoplatkov, ktoré medziročne v auguste 1999 narástli o 15,6 mld. korún. To by mohol byť a mal byť dôvod na demisiu ministra financií, pretože to je absolútny znak toho, že sú tu síce priznané daňové plnenia pod tlakom rastu daňového zaťaženia, ale hospodárska sféra nie je v stave tieto priznané daňové plnenia naplniť.

    Je možné preukázať ďalšie podporné argumenty. O 20 mld. korún narástol objem zlých úverov v bankách, to znamená neschopnosť de facto podnikateľov dostáť svojim záväzkom, a o 20 % narástla medzipodniková zadlženosť. To znamená, že podniky v snahe plniť tie povinnosti, kde im hrozí trestné konanie, dane, poistné odvody, platy, buď prepúšťajú zamestnancov, alebo prednostne plnia tieto veci a neplnia svoje odberateľsko-dodávateľské vzťahy. Takže tam sme sa dostali so súčasnými reštriktívnymi opatreniami.

    A čuduj sa, svete, parlament pred pár dňami schválil rad ďalších reštriktívnych opatrení v oblasti daní, z ktorých šesť zaťaží podnikateľskú sféru a občanov a jedno - samozrejme, podporujem a som rád, ak sa niekde dane znižujú, ale prichádza opäť jedna nálepka na oči v polohe zníženia dane z príjmov právnických a fyzických osôb v momente, keď z vreca podnikateľov a občanov sú vytrasené peniaze a potom z toho zvyšku veľkoryso sa ponúka, že sa nebude odvádzať 40 %, ale len 29 %. Bude zázrak, ak rad podnikov neskrachuje práve pod tlakom týchto daňových úprav a možno ešte ďalších cenových, ktoré majú rámcovať balíček od 1. januára 2000.

    Pritom nie sú definované žiadne podporné programy, ktoré by dokázali vymaniť slovenskú ekonomiku z lievika, do ktorej reštriktívna poloha, negativistické videnie súčasnej vlády voči hospodárskemu poňatiu Slovensko dostali. Je teda možné povedať a dokumentuje to aj rozpočtové hospodárenie za 1. polrok, že pokiaľ v rokoch 1994 až 1998 bol financovaný aj cez deficity hospodársky rozvoj, dnes cez deficity je financovaný hospodársky pád. Môžete si položiť otázku, čo pre tento štát, pre ekonomiku je lepšie.

    Takže, pani ministerka, predložená správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je skutočne dôvodom na vážne zamyslenie o korektnosti, o zmysluplnosti súčasnej nielen rozpočtovej politiky, ale tá je východiskom pre hospodársku politiku, to znamená celkového poňatia hospodárskej politiky. Tu neobstoja kamufláže o tom, či teraz k nejakému údaju, k nejakému dňu deficit štátneho rozpočtu je 12,9 mld. o niečo viac alebo menej, pretože nevieme, koľko je na kartotékach, aké je viazanie rozpočtu. Padajú jednotlivé rezorty na "držku", ak to môžem takto povedať, a vy sa tu oháňate číslami o nižšom deficite. Keď hovoriť o deficitoch, hovorme aj o porovnateľných údajoch kartoték, hovorme o reštrikcii, výdavkoch štátneho rozpočtu, hovorme o obrovských deficitoch v jednotlivých kapitolách a najmä verejnoprávnych fondoch a financovania obcí a miest. Myslím si, že 1. polrok rozpočtové hospodárenie každému, kto trošku uvažuje, kto si tento materiál pozrel, signalizuje obrovské prehĺbenie problémov v národnom hospodárstve, kde sa naďalej vyvíjajú trendy nepriaznivo a je tu snaha vládnej koalície klamať samu seba.

    Záverom, vážená Národná rada, nie že uznesenie berie na vedomie, to je zvonenie budíčka na to, aby skutočne vláda prehodnotila hospodársku rozpočtovú politiku, pretože prichádza s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000, ktorý je konštruovaný presne v tej istej polohe, ako boli konštruované v marci východiská na rok 1999 a viedli k jedinému - pádu slovenskej ekonomiky do recesie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka majú pán poslanec Delinga a ako posledný pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem k tomu, čo povedal pán poslanec Kozlík, ešte pridať aj hodnotenie, ktoré bolo uverejnené v Parlamentnom kuriéri od ekonóma Antona Bonku zo Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory, ktorý tiež upozorňuje na to, že s hodnotením súčasného stavu ekonomiky, t. j. ako to predkladajú vládni činitelia, nie je všetko v poriadku, že sa tu zahmlievajú veci do dvoch-troch pozitívnych čísiel, ale pritom v podstate ide len o politické hodnotenia a priamo prečítam: "Hovoriť o stabilite ekonomiky je, slušne povedané, prinajmenšom zavádzajúce. Nachádzame sa vo fáze stagflácie ekonomiky, teda spojenia stagnácie a inflácie, a to na samom začiatku. A čo je však najhoršie, podľa štatistiky národných účtov za 1. polrok 1999 klesá absolútne aj celková produkčná schopnosť ekonomiky meraná ukazovateľom hrubej produkcie." O tom hovoril aj pán Kozlík. "Index za 1. polrok oproti rovnakému obdobiu minulého roka je 98,1 %. To znamená, že rast vývozu v bežných cenách bol ťahaný predovšetkým znehodnotením slovenskej koruny asi o 20 %, ale bez odrazu na produkčnú schopnosť ekonomiky ako celku. Zákonite sa to potom odrazilo na raste stratovosti hospodárskej sféry, čiže to je to, kde je asi to správne hodnotenie súčasného stavu ekonomiky." A myslím, že tu je veľmi namieste, aby sme si v parlamente nehovorili a nemaľovali akýsi obraz o tom, že niečo už rastie a že niečo už klíči, keď na druhej strane vlastne správna analýza hodnotí opak týchto vecí. Jasne to ukázala aj zelená správa, ktorá hodnotila poľnohospodárstvo.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec, každý, kto si prečítal vládne materiály, aj tie, ktoré prerokoval parlament, vie a vy to viete tiež, že pokles vnútorného dopytu je v súlade so strednodobou koncepciou hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. A na váš výrok "vyrobili ste si to sami" vám musím odpovedať, že vyrobila to, bohužiaľ, zlá politika bývalej vlády. Opozícia sa na jednej strane odvoláva na rast cien, na druhej strane bývalá vláda, ktorá mala v pláne tieto ceny deregulovať, sa pred voľbami na tento odvážny krok neodvážila a teraz, keď dnes ceny deregulujeme, lebo inej cesty niet, ešte sa aj čudujete, že rastie inflácia. Veď je to prirodzený sprievodný jav. Odporúčam, aby ste si urobili analýzu predchádzajúceho obdobia a aby ste si dali na papier východiská. Ak to urobíte, sami prídete na to, a vy ste na to už určite prišli, že smer, ktorý vytýčila bývalá vláda, nesmeroval k hospodárskemu zázraku, ale k niečomu inému - daňové nedoplatky a zadlženosť. Skúste sa pozrieť, kde a kedy tá zadlženosť vznikla. Skúste sa pozrieť, kde a kedy vzniklo zlé portfólio bánk. Pán poslanec, veď musel raz prísť niekto, kto začne riešiť tú rastúcu zadlženosť, niekto, kto sa podujal na ozdravenie bánk a podnikov. Každé riešenie zlej situácie je, bohužiaľ, bolestivé, ale my to bolestivé obdobie musíme prekonať. Bez toho to nejde.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska.

    Prosím, aby ďalšie rokovanie Národnej rady viedol podpredseda Národnej rady pán Béla Bugár.

  • Pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    koalícia ospravedlňuje neúnosnú politiku a domáha sa slušného reagovania opozície. To robia osoby, ktoré boli úplne odtrhnuté z reťazí počas minulej opozície a správali sa naozaj demagogicky. Predovšetkým musíte skončiť s tými trvalými dezinformáciami o tom, aké prepady spôsobila Mečiarova vláda. Prosím vás, pán poslanec Maňka, buď je to naozaj nedostatok videnia súvislostí, alebo si dovoľujete, čo si dovoliť nemôžete - meníte fakty.

    Skutočnosť je taká, že táto podkapitalizovaná krajina mala len v portfóliu vyše 90 mld. nedobytných úverov z minulého režimu, ktoré vlastne boli spojené s vnútenými investičnými povinnosťami podnikov, ktoré sa museli úverovo zaťažiť aj na investície, na ktoré si nemohli usporiť. Dlhovú službu musela splácať nielen preto, že mala zlú štruktúru hospodárstva v minulých štyridsiatich rokoch, ale preto, že sme spoločne s celým socialistickým blokom niesli náklady na zbrojné preteky počas studenej vojny. Okrem týchto priamych nákladov, ktoré nesie so sebou Slovensko vo svojom podiele, je ešte podľa oficiálnych odhadov tzv. nepriama zadlženosť vo forme ekologického zadlženia, vo forme nedoriešenia infraštrukturálnych sietí a modernizácie priemyslu predstavuje od 900 mld. do 1 400 mld. korún. S takýmito problémami musí zápasiť každá krajina, a nie je to žiaden mečiarovský batoh, vážený pán poslanec Maňka. Mali by ste aspoň trocha o tomto vedieť.

    Pri takomto stave hlbokej podkapitalizácie štát nemôže mať inú politiku ako politiku forsírovania rastu podpory odbúrania štrukturálnych zadlžeností. Preto napríklad bola uskutočňovaná taká masívna výstavba diaľnic, také masívne zabezpečovanie energetických zdrojov. Aj z tých dôvodov, aby sme minimalizovali veľkú závislosť na vonkajšku, keď vieme, že cena energií naozaj je svetovo organizovaná zámerne tak, aby sa dosahovali v tejto oblasti pre majiteľov príslušné svetové zisky.

    V tomto zmysle slova najväčšia chyba, ktorú odráža aj táto správa, je práve chyba reštrikčnej politiky. Nemôže štát, ktorý je v takej hlbokej vnútornej podkapitalizácii a zadlženosti aj vecnej, organizovať politiku tak, že si nemôžeme dovoliť verejné investície. Ale veď tak či tak potom štát musí vydávať výdavky na sociálne kompenzácie vo forme rastu nezamestnanosti. Z týchto dôvodov teda táto vláda doslova dezertovala z povinností štátu podnecovať prorastové impulzy cez verejné investície.

    Pani ministerka sama niekoľkokrát opakovala už v minulom roku, že treba vyzvať veriteľské banky, aby si určili svojich ľudí do VSŽ. Priatelia, to je čosi, čo by sa nemalo nikdy udiať, pretože je to vlastne signál jednak o stave, ktorý fakticky nenastal, aj keď je treba vziať do ohľadu, že každých 4,5 až 5 rokov prebieha konjukturálny cyklus v hutníctve a všetky hutné kapacity sa v čase depresie dostávajú do červených čísel, ale vždy v ostávajúcich rokoch tohto cyklu sú v stave ziskami uhradiť a v podstate zabezpečiť aj svoj vlastný rozvoj.

    Teraz sa dokonca uvádza, že pri tých 6,7 mld. zníženia dovozu dochádza k takým postupom, pri ktorých zlepšujeme obchodnú bilanciu. Priatelia, tam, kde sa zahrdúsi verejná investícia, kde sa zastaví rast verejných investícií, ktoré mali za úlohu akcelerovať rozbiehanie ostatných ekonomických brandží, ktoré na to nadväzujú, tak celkom pochopiteľne klesá aj dovoz.

    Ak si všimnete, aký nadproporčný pokles v poklese dovozu predstavuje pokles dovozu strojov a investičných zariadení v tomto roku, tak vám to celkom jasne hovorí o tom, že v podstate nedošlo k zlepšeniu obchodnej bilancie, ale došlo k nemohúcnosti hospodárstva, ktoré stratilo podporu štátu vo verejných investíciách a ktoré objektívne samo nie je v stave už realizovať svoj obnovovací investičný cyklus. Preto porovnávanie, že rast vývozu je o 9 % vyšší a rast dovozu o 4 % nižší, je naozaj veľmi chabým figovým listom, ktorý má zakryť zlú hospodársku situáciu.

    A môžem vám povedať, že vo svetle opatrení, ktoré majú odčerpávať ešte viac zdrojov z tejto podkapitalizovanej ekonomiky, sa javí zníženie zo 40 % na 29 % v jednom daňovom titule nesolídne.

    Preto jediné, čo sa dá, okrem, samozrejme, racionálnych opatrení, ktoré treba na zvýšenie vhodnosti používania prostriedkov, treba sa orientovať predovšetkým na prorastové modely, odchod od stagflakčného modelu, ktorý objektívne značí katastrofu pre celé hospodárstvo. A nesmieme si myslieť, že v tzv. stabilizovaných krajinách sa dejú veci všetky len kóšer. Ja vám môžem povedať, posledná správa z pondelka tohto týždňa z kontrolných orgánov Európskej únie konštatuje, že z rozpočtu Európskej únie sa v tomto roku rozkradla 1 miliarda dolárov, v príslušnom prepočte krát zhruba 400 mld. korún. Vieme si predstaviť, čo to je za veľká suma? A pritom uvádzajú dokonca, že okrem týchto tzv. priamo rozkradnutých prostriedkov, 2,7 mld. dolárov boli nadmerne čerpané a 1,9 mld. dolárov prehospodárené.

    Skutočnosti, ktoré tu uvádzam, chcú postaviť do reálneho kontextu to, o čo v podstate ide. My nemáme do činenia s tým, že chceme teraz nejakou múdrou, osvietenou rozpočtovou politikou rýchlo odbúrať niektoré nerovnováhy, ktoré vznikali, vážení, nie za 4 roky, ale za vyše 40 rokov práve v dôsledku toho, že sa všetky národné európske ekonomiky museli zúčastňovať zbrojných pretekov a museli vlastne vydávať neproduktívne náklady na zbrojenie.

    Chcem upozorniť, že aj iné rozhodnutia, ktoré nemajú priamo súvis s týmto rozpočtom, ale budú mať svoje ďalšie dôsledky v rozpočte, sú neprimerané. Vláda napríklad uvažuje o zastavení ďalšej výstavby Mochoviec a urobila prísľub zastaviť v rokoch 2006 až 2008 Jaslovské Bohninice a likvidovať túto elektráreň, hoci na základe rekonštrukčných cyklov sa predĺžila bezpečná životnosť tejto elektrárne na rok 2015. Upozorňujeme, že aj tie informácie, ktoré sa sústavne v tlači objavovali, že sa veľa a neracionálne vydalo napríklad na Mochovce, sú nepravdivé. Svet realizuje investíciu na 1 kW za 2 800 až 3 200 dolárov a Mochovce ju realizovali za 1 600 dolárov na inštalovaný výkon.

    Chcem upozorniť na to, že všetky postupy, ktoré sa dejú v rozpočtovaní, ukazujú, že základný princíp je hľadanie záchrany kdesi, kde táto záchrana nemôže byť, resp. kde úsilie môže byť len časťou celkového komplexného úsilia o postupné hľadanie národohospodárskej rovnováhy. Pretože dosiahnuť rovnováhu bez toho, aby sme prekonali ten veľký batoh dlhov a zadlženosti, ktorý vlečieme v negatívnom portfóliu bánk, ktoré vlečieme aj v dôsledku nedobudovanosti nášho národného hospodárstva, nemôžeme inak až dlhodobým úsilím. Nemôže to urobiť zrejme táto vláda, keby robila 4 roky, nemôže si robiť zásluhu, že zabránila niektorým tendenciám, pretože tieto tendencie, ktoré navodila, sú naozaj pomýlené, sú orientované protirastovo a objektívne vedú hospodárstvo do ťažkého závozu a do ťažkej krízy.

    Z týchto dôvodov odmietam spoločnú správu o plnení štátneho rozpočtu, lebo práve v širších súvislostiach nepotvrdzuje dobrú vládnu politiku. V tom zmysle slova vláda plní iba ten vládny program, ktorý sľuboval, že zníži verejnú spotrebu najmä pri verejnom investovaní. A pán podpredseda vlády dokonca prisľúbil na medzinárodných konferenciách, že primerane tomu dôjde aj k zníženiu súkromnej spotreby. To je pravda, to sú naozaj pravdivé fakty, ale výsledok takéhoto skráteného riešenia rovnováhy nie je ozdravenie hospodárstva, ale jeho ďalšia devastácia a vydanie do rúk veľmi náročného svetového a európskeho trhu, na ktorom my, pretože meškáme aj vo výstavbe infraštruktúry, aj v reštrukturalizácii technológií, nebudeme v budúcnosti schopní konkurencie.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Zlocha. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    pani ministerka,

    Národná rada,

    chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Húsku. Skutočne vládna koalícia by už sa mala konečne prestať vyhovárať na predchádzajúcu vládu, mala by zhodnotiť svoje sily a možnosti. A okrem toho by, samozrejme, mala dobre počúvať jednotlivých členov, ako sa vyjadrujú v zahraničí.

    Napríklad pri návšteve vášho predsedu v Spolkovej republike Nemecko v marci tohto roku na tlačovej konferencii pán predseda povedal, že s našou ekonomikou to nie je až také zlé, že ekonomiky susedných krajín, ktoré sa usilujú o vstup do NATO, sú na tom oveľa horšie. Tak potom chcete tvrdiť, že aj v Maďarsku, Poľsku a Českej republike sú ekonomiky vykradnuté? Tam predsa HZDS nevládlo!

    Okrem toho počas nášho pôsobenia za tie štyri roky, napriek tomu, že my sme začínali v roku 1993, boli všetko rastové ukazovatele. Všetko rastové ukazovatele, dokonca ešte aj ten deficit zahraničného obchodu bol z toho dôvodu, že mnoho podnikov muselo prebudovávať svoje technológie, aby mohli konkurovať na západe.

    A ak niekto dnes tvrdí, hlavne časť sediaca na pravej strane, ktorá si hovorí ľavica, že je to všetko naša vina, tak by si mali skutočne trošku vstúpiť do svedomia a trošku si porovnať ukazovatele, ktoré boli z tohto obdobia. Veď výkonnosť našej ekonomiky aj teraz je ešte veľmi nízka voči výkonom ekonomiky v západných krajinách. Vy ste tak mohli konkurovať akurát s vaším vzorom - Sovietskym zväzom. A vy teraz budete vyčítať nám? Za to by som sa prinajmenšom hanbil, pretože dnes ste všetci prozápadne orientovaní a úroveň techniky, technológie, ale nakoniec aj všetkého iného počas budovania socializmu bola nízka. A nakoniec v roku 1989 sa ukázalo jednoznačne, že ste boli neschopní a že ste to prehrali.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete reagovať potom? Áno.

    Chcem vás informovať, že týmto bodom budeme pokračovať dnes po interpeláciách. O 14.00 hodine bude hodina otázok, potom interpelácie, potom budeme pokračovať prerokúvaním tohto bodu s tým, že pani ministerka bude mať záverečné slovo a bude reagovať na vaše vystúpenia.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    namiesto neprítomného ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko, namiesto neprítomného ministra Macejka pani ministerka Machová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Hofbauera. Otázka znie: "Váš opätovný vstup do KDH vám bol ponúknutý preto, lebo vaše vystúpenia opakovane sa opierajú o nábožné tvrdenia, že veríte a dúfate, alebo ste tak urobili v snahe ujsť pred inventúrou neplnenia zmluvy SDK s občanmi?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    na prvú časť vašej otázky sa mi žiada uviesť len toľko, že členstvo v strane je slobodné rozhodnutie každého občana, ktorý chce využiť právo sa slobodne zhromažďovať. A toto svoje právo som využil alebo využívam aj ja sám.

    Pokiaľ ide o inventúru plnenia zmluvy Slovenskej demokratickej koalície s občanmi, nepochybne bude po uplynutí štvorročného mandátu súčasnej vlády vykonaná a občania prostredníctvom inštitútu volieb vyjadria svoju mieru spokojnosti s takýmto odpočtom. Pod tento záväzok som sa podpísal a pred občanov o tri roky predstúpim.

  • Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán premiér, poznáte voľajaký iný štát na svete, v ktorom poslanci po svojom zvolení môžu byť členmi dvoch politických subjektov súčasne?

    Pán premiér, poznáte voľajakého iného predsedu vlády, ktorý popri členstve v strane, ktorú založil na účely vlastného zvolenia v premiérskej funkcii, má súbežné členstvo v inej politickej strane? Do koľkých politických strán za týchto podmienok hodláte ešte vstúpiť, pán predseda vlády, prípadne aké ďalšie strany založíte?

    Pán predseda vlády, Stranu demokratickej koalície ste nazvali volebnou stranou, a teda stranou založenou na okamih volieb. Môžete politologicky vysvetliť tento interpretačný nezmysel?

    Pán predseda vlády, koľko členov má Strana demokratickej koalície a ako vyzerá jej členská základňa na území Slovenska?

    Pán predseda vlády, ako vysvetlíte voličom ich podvádzanie, keď Strana demokratickej koalície sama poprela svoju pozíciu ako homogénneho politického subjektu, a to v rozpore s tým, čo sa uzniesol súd?

    Pán predseda vlády, poznáte voľajaký iný štát, v ktorom poslanci vládnej koalície v roku 1999 nehlasujú podľa svojej odbornej vedomosti, svedomia a vedomia, ale podľa rozhodnutí nezvolenej a tým aj nikomu sa nezodpovedajúcej koaličnej rady, podobne ako to bolo v roku 1990 podľa koordinačného centra Verejnosti proti násiliu, či pred rokom 1989 podľa politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska?

    A konečne, pán predseda vlády, po všetkých zvýšeniach cien a ekonomických balíčkoch a antisociálnych zákonoch, ktoré v súčasnosti vaša vláda prijíma a tento poslanecký klub strany koalície prijíma, budete ešte stále sa vyhovárať donekonečna na predchádzajúcu Mečiarovu vládu?

  • Pán predseda vlády, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • V prvom rade závidím pánu poslancovi Hofbauerovi jeho starosti, ale patrí sa aj odpovedať vecne, tak uvediem povedzme dve politické zoskupenia, kde členovia majú dvojité členstvo. Je to náš sused, kde je to takto v AVS (Akcia vyborča - Solidarita). A druhý prípad, ktorý chcem uviesť, že francúzske UDS. Ale mám dojem, že podobné dvojité členstvo by sme našli aj v Bulharsku a v niektorých ďalších krajinách.

    Na to ostatné sa mi už reagovať žiada menej.

    Fakt je ten, že Slovenská demokratická koalícia dala Slovensku novú nádej, novú šancu. Tým, že sme boli schopní sa spojiť a vytvoriť potom aj širšiu koalíciu s SDĽ, SMK a SOP, vrátilo Slovensko do integračných procesov. Opäť nám dalo šancu na zvyšovanie ratingu našej ekonomiky. Chvalabohu, po Moodys aj Standard impuls tak urobilo a ja si dnes želám namiesto nenáležitého politikárčenia, aby Slovenská demokratická koalícia plnila svoj volebný program, aby plnila vládny program, programové vyhlásenie vlády, a úprimne si želám, aby Slovenská demokratická koalícia vyhrala aj najbližšie parlamentné voľby a zabezpečila, aby na Slovensku po ďalších voľbách nedošlo k recidíve, ale aby sme tie procesy upevnili, ukotvili a dostali Slovensko do NATO, do OECD, do Európskej únie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Druhá z vyžrebovaných otázok na predsedu vlády je od pána poslanca Hofbauera a otázka znie: "Nenahliadate, že postoj vlády k Matici slovenskej je prejavom protislovenskej nacionalistickej nenávisti a xenofóbie?"

  • Nie, pán poslanec, nenahliadam. Otázka je veľmi všeobecná, preto iste vo svoje doplňujúcej otázke ju rozbalíte nadrobno. Ja chcem len vyhlásiť, že Matica slovenská je nepochybne jedna z najvýznamnejších inštitúcií, ktorá sa zaslúžila o uchovanie a rozvoj slovenskej kultúry a vzdelanosti. Naozaj nenahliadam.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Pán predseda vlády,

    aký máte názor na skutočnosť, že súčasné kroky vašej vlády voči Matice slovenskej sa konajú práve v roku 125. výročia jej zákazu uhorskou vládou? Pán predseda vlády, viete o tom, že vecný obsah a postupnosť krokov vašej vlády je podobný ako postup uhorskej vlády Kolomana Tisza v roku 1874?

    Pán predseda vlády, ako obhájite fakt poklesu príspevkov zo štátneho rozpočtu v roku 1999 vo vyjadrených číslach zo 170 mil. na 151, na 130, na 96, a zdá sa, že skončí na 88? Táto holandská dražba voči Matici slovenskej sa uskutoční pri súbežnom navŕšovaní prostriedkov pre ČEMADOK. Viete o tom, pán predseda vlády? Slovenskú národnú knižnicu v Matici slovenskej a Pamätník národnej kultúry chcete prostredníctvom ministerstva kultúry podriadiť pod vládu. Viete o tom, pán predseda vlády, že dve kontrolné skupiny a tri druhy štátnych finančných kontrol nasadených na Maticu slovenskú iba kopírujú finančné obvinenia Matice slovenskej veľmi podobné obvineniu uhorskou vládou Kolomana Tisa z roku 1874?

    Pán predseda vlády, aká je vaša predstava odtrhnutia Matice slovenskej, Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry, jej včlenenie pod ministerstvo kultúry pod kepienkom ich údajnej záchrany? A to pri kamuflážnom označení za inštitút Matice slovenskej? Veď pri pripravovanom zlúčení týchto dvoch inštitútov siaha sa vlastne na muzeálne fondy Matice slovenskej, na tvorbe ktorých sa štátny rozpočet nezaslúžil, ale boli vecou darov. Pán predseda vlády, ste si vedomý, že vláda teda vlastne zamýšľa tieto zbierkové a darové fondy fakticky skonfiškovať?

    Pán predseda vlády, za prerokovanie návrhu knižničného zákona vo vzťahu k Matici slovenskej považujete predčítanie zamietavého stanoviska úradníčkou ministerstva kultúry za prítomnosti ministra kultúry Kňažka predstaviteľom Matice slovenskej?

  • Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Matica slovenská sa vo svojej činnosti riadi stále kontroverzným a politicky účelovo prijatým zákonom číslo 68/1997 Z. z. Vykonáva celý rad činností, ktoré sú pre štát nenahraditeľné a nezastupiteľné a spravuje aj významné fondy najmä z oblasti knihovníctva a literárneho múzejníctva a archívnictva, ktoré predstavujú podstatnú časť kultúrneho dedičstva národa a štátu, sú súčasťou našej identity. Matica však súčasne najmä z iniciatívy svojich volených orgánov vykonáva aj mnohé také aktivity, pre ktoré v etape súčasnej rozvinutej slovenskej vedy a kultúry má už Slovenská republika viacero svojbytných, odborne vybudovaných inštitúcií. Na jej financovaní prostredníctvom účelového transferu z kapitoly Kultúra v štátnom rozpočte sa podieľajú aj jej vlastné zdroje, najmä prostriedky z nadácií, výnosy desiatky rokov na špičkovej úrovni budovaného polygrafického komplexu AS-Neografia a iné zdroje. Chcel by som odmietnuť tie otázky, ktoré nemajú seriózny základ, ktoré sú nepravdivé. Chcem povedať len toľko, že Matica slovenská aj naďalej bude dostávať také prostriedky, aby tie pozitívne funkcie, ktoré vždy plnila a plní, mohla plniť aj naďalej.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pre pána predsedu vlády pán poslanec Ošváth a otázka znie: "Je možné hodnotiť vaše stretnutie s prezidentom USA a českým premiérom pri 10. výročí novembrovej revolúcie ako určitý politický signál pre Slovensko?"

    Nech sa páči.

  • Áno, myslím, pán poslanec, že je to možné a aj potrebné naše stretnutie s prezidentom Billom Clintonom hodnotiť práve tak, ako ste to uviedli vo svojej otázke. Takýchto signálov zo strany Spojených štátov amerických bolo v posledných týždňoch viac. Rozhodne k nim patria obe moje stretnutia s pánom prezidentom Spojených štátov tak v septembri v New Yorku počas vystúpenia na 54. generálnom zhromaždení Organizácie Spojených národov a potom v novembri vo Washingtone. Patrí k týmto signálom aj návšteva manželky prezidenta Spojených štátov pani Hillary Clintonovej v Slovenskej republike v októbri a, samozrejme, aj nedávna návšteva ministerky zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madelaine Albrightovej, ktorá bola prvom oficiálnou návštevou ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických v Slovenskej republike vôbec.

    Tento signál zo strany Spojených štátov amerických je potrebné chápať aj ako potvrdenie jednoznačnej podpory demokratizačným procesom v Slovenskej republike a krokom, ktoré vláda uskutočnila od parlamentných volieb v roku 1998 na poli integrácie Slovenskej republiky do európskych a euroatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr.

    Takisto aj moje stretnutia s prezidentom Spojených štátov je potrebné chápať ako signál aj z našej strany, ktorého cieľom je poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu jasný dôkaz našej ústretovosti, vnímavosti a ochoty viesť dialóg so všetkými našimi partnermi a osobitne s tými, ktorí majú veľký potenciál pomôcť nám vo všetkých sférach činnosti vlády pri realizácii našich vnútropolitických a zahraničnopolitických cieľov a pri prekonávaní prípadných ťažkostí. Ak sa Slovensko chce trvalo zapísať do povedomia našich zahraničných partnerov ako spoľahlivý partner, s ktorým stojí za to spolupracovať, musíme aj naďalej o signály tohto druhu usilovať alebo ich aj sami vysielať.

    Chcem vyjadriť naozaj veľké potešenie z toho, že v priebehu prvého roku našej vlády som bol dvakrát prijatý americkým prezidentom, dvakrát som bol prijatý nemeckým kancelárom, že Slovensko sa vymanilo zo zahraničnopolitickej izolácie a vskutku dnes má historickú šancu dostať sa medzi 29 najvyspelejších krajín sveta. V decembri na samite Európskej únie máme reálnu šancu dostať pozvanie na začatie rozhovorov o našom vstupe a verím, že do konca volebného obdobia Slovensko bude prizvané medzi krajiny Severoatlantickej aliancie. Aj preto takéto kontakty majú obrovský význam. Ja sa veľmi teším, že dialóg medzi Slovenskom a Spojenými štátmi už prebieha na najvyššej úrovni.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Ošváth, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, aj na základe vášho konštatovania, aj na základe skúseností vlastných konštatujem, že Slovensko sa posunulo za jeden rok vlády z polohy krajiny snažiacej sa získať dôveru veľmocí do polohy dôveryhodného a rešpektovaného partnera. Táto skutočnosť sa nepochybne odrazí aj v urýchlení integračných ambícií Slovenskej republiky do ekonomických a bezpečnostných štruktúr Európskej únie a NATO. S potešením vyjadrujem túto skutočnosť a prajem vláde veľa úspechov v tomto úsilí.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, chcete reagovať?

  • Ja by som kratučko ešte chcel reagovať, pretože často sa stretávam možno aj s otázkami, prečo je tá odozva v zahraničí taká, aká je. Chcel by som ešte azda túto vašu doplňujúcu vsuvku využiť na to, že si myslím, že je taká, aká je, najmä preto, že sa principiálne správame na domácom poli, že sme odstránili všetky politické, vnútropolitické problémy, ktoré zaťažovali naše vzťahy, že sme dokázali kultivovane voliť prezidenta republiky, ale myslím, že sa to darí aj preto, že sme výrazne pokročili v transformácii nášho hospodárstva.

    Osobitne ma teší najmä z hodnotiacej správy Európskej komisie tá pasáž, ktorá hovorí, že Slovensko je veľmi blízko fungujúcej trhovej ekonomike. Reakcia zahraničia by mala pre všetkých občanov Slovenskej republiky byť veľkou vzpruhou, veľkým povzbudením, aby sme nepoľavili v tejto zodpovednej domácej politike vo všetkých sférach, tak vo vnútornej politike, v zápase s kriminalitou, v prijímaní ozdravných hospodárskych opatrení v oblasti stimulácie našej ekonomiky tak, aby sme najmä zvyšovali produktivitu práce a súťaživosť, konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Výsledky a odozva zahraničia by nás mali takýmto spôsobom povzbudiť, aby tie výsledky v druhom roku mandátu súčasnej vlády boli ešte lepšie.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Čas určený na odpovede na otázky poslancov pre predsedu vlády bol vyčerpaný.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na hodine otázok sa zúčastňuje delegácia mandátového a imunitného výboru maďarského parlamentu na čele s jeho podpredsedom pánom Gécim. Vítame ich a želáme im všetko dobré.

  • Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Na Slovensku sa znásobuje počet žien zaoberajúcich sa prostitúciou, z čoho vzniká rozširovanie organizovaného zločinu, počet drogovo závislých a v neposlednom rade daňové úniky a čierne peniaze. Aká je vaša koncepcia, resp. koncepcia vlády na zamedzenie, zníženie alebo legalizáciu tohto problému?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec,

    prostitúcia nie je trestná v zmysle platnej zákonnej úpravy, i keď je to jav, ktorý narúša spoločenskú morálku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky iniciovalo, aby sa právne upravila táto nekalá oblasť. Spoločnosť bude musieť prijať adekvátne rozhodnutie k zákazu alebo úprave činnosti na základe povolenia na určitých miestach a v určitých priestoroch. V predchádzajúcich obdobiach bol predložený vláde Slovenskej republiky návrh zákona na reguláciu prostitúcie a z toho následne plynúcich opatrení v trestnoprávnej oblasti. Ak by bol tento návrh prijatý, štát by sa stal kupliarom, lebo za poskytovanie prostitúcie by vyberal peniaze. Obdobný zákon nebol prijatý v žiadnom z vyspelých európskych štátov. Vo veľkých mestách týchto štátov je snaha sústrediť poskytovanie prostitúcie do vymedzených teritórií, kde je možné presadzovať opatrenia zo strany polície.

    V rámci opatrení kriminálnej polície a ďalších zainteresovaných zložiek v boji proti organizovanému zločinu na uvedenom úseku sa uplatňujú postupy, ktoré umožňuje súčasná legislatíva. Stíhané nie sú prostitútky, ale osoby, ktoré organizujú, navádzajú a následne z prostitúcie profitujú. Takéto konanie postihuje ustanovenie § 204 Trestného zákona - kupliarstvo a ustanovenie § 246 Trestného zákona - obchodovanie so ženami.

    Koncepcia činnosti Policajného zboru v danej oblasti vychádza zo súčasného právneho stavu. Na potieranie tejto trestnej činnosti boli na odboroch kriminálnej polície krajských riaditeľstiev Policajného zboru a okresných riaditeľstiev Policajného zboru, na odboroch a oddeleniach kriminálnej polície na úseku násilnej kriminality vyčlenení špecializovaní pracovníci na boj s predmetnou trestnou činnosťou. Títo úzko spolupracujú s mimorezortnými orgánmi v preventívnej a represívnej oblasti. Ich činnosť je usmernená internými predpismi a tiež uzneseniami najvyšších ústredných orgánov štátnej správy. Aj za súčasnej právnej úpravy orgány Policajného zboru venujú uvedenej problematike maximálnu pozornosť.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán minister, uvedomujem si, že tento problém je veľmi zložitý. Iste, ale vy ste sám teraz naznačili, že v zahraničí sú vymedzené teritóriá. U nás na Slovensku v podstate sa môžeme s týmto problémom stretnúť všade a v poslednom období sa to šíri ako rakovina. Teda je snaha vášho rezortu, že by sa určili tie, ako ste spomínali, vymedzené teritóriá?

  • V Bratislave sme v posledných mesiacoch urobili také opatrenie, že sme vytlačili prostitúciu zo stredu mesta. Dnes prostitúcia neexistuje v tých oblastiach, kde ešte donedávna bolo vidieť ponúkať sa prostitútky. Myslím na Krížnu ulicu a ulice priľahlé. Žiaľbohu, presunuli sa na výpadovku, ktorá je teraz nimi obsadená. Preto tento problém nateraz naozaj nevieme riešiť inak než tým, že prenasledujeme kupliarov, teda tých, ktorí z tejto prostitúcie žijú.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurák pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Akými opatreniami vláda zabezpečuje využívanie domácej energetickej suroviny - uhlia - v súvislosti s plnením vládneho programu?"

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážený pán poslanec,

    dámy a páni,

    v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala, že bude podporovať využívanie domácich nerastných surovín a motivovať optimálne a racionálne využívanie ťažby domácich primárnych energetických zdrojov. Súčasne sa zaviazala, že vypracuje novú energetickú politiku - dokument, ktorý už teda je pripravený na medzirezortné pripomienkové konanie, splnila tým svoj záväzok a termín -, ktorá bude v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Táto energetická politika sa teraz prerokúva už v poradných orgánoch vlády.

    Problematika hnedouhoľného baníctva na Slovensku má dve dimenzie. Jedna je sociálna, uhoľné baníctvo je rozhodujúcim zamestnávateľom vo viacerých regiónoch. A druhá je hospodárska, doma ťažené uhlie nezhoršuje zahraničnoobchodnú bilanciu štátu a prispieva k zvýšeniu bezpečnosti zásobovania obyvateľstva elektrickou energiou a teplom v krízových stavoch. Za posledné roky sa spotreba uhlia v Slovenskej republike znížila o 2 mil. ton. Domáca ťažba je však stabilizovaná na úrovni medzi 3,8 až 4 mil. ton. To dokazuje, že zníženie spotreby bolo na úkor dovozu, a myslím si, že je to správne. Toto zníženie bolo spôsobené aj prudkou plošnou plynofikáciou. A aj keď zemný plyn, ktorý nahradil dovážané hnedé uhlie, je tiež z dovozu, spôsobuje nižšie ekologické zaťaženie životného prostredia. Jedným z dôležitých opatrení je ochrana domáceho trhu napríklad prostredníctvom dovoznej prirážky. Ďalšie opatrenia sú vo forme štátnej pomoci cez štátny rozpočet, ktorý budete schvaľovať, a sú to tieto opatrenia:

    a) Dotácia na cenové rozdiely na triedené druhy uhlia pre obyvateľstvo. Táto dotácia sa použije na čiastočné zníženie straty pri výrobe triedených druhov uhlia pre obyvateľstvo a pozitívne ovplyvňuje spôsobilosť ťažobných organizácií k potrebným investíciám a modernizácii technológií.

    b) Štát uhrádza sociálne náklady pre pracovníkov, ktoré im vznikli v čase, keď v minulosti banský štát podnikal.

    c) Úhrada nákladov na deputátne uhlia pre dôchodcov a vdovy po baníkoch, ktoré však vznikli do roku 1992 v naturálnej forme.

    d) Dotácia na sociálnu ťažbu na Bani Dolina vo Veľkom Krtíši. Ide o dotáciu na investičné a ťažobné práce súvisiace s ťažbou uhlia, ktoré spôsobujú svojou finančnou náročnosťou stratu v celkovom hospodárskom výsledku ťažobnej organizácie. Toto opatrenie si vyžiadalo a vyžaduje sociálna situácia v regióne.

    Tieto opatrenia sumárne predstavujú sumu 183,5 mil. Sk. Požiadavka rezortu hospodárstva, tým nechcem ovplyvňovať vaše rozhodovanie pri schvaľovaní jednotlivých položiek štátneho rozpočtu, naša požiadavka však bola nie veľmi odlišná, 201 mil. Sk. Pripravovaná energetická politika vlády Slovenskej republiky predpokladá, že v roku 2000 sa prerokuje tento dokument a z neho vyplynú realizačné projekty aj pre isté opatrenia v legislatívnej, inštitucionálnej a sociálnej oblasti súvisiace s hnedouhoľnými revírmi.

    Všetko, pán poslanec.

  • Pán poslanec Dzurák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister.

    Ale predsa sú tu signály, že by k určitému útlmu v baníctve mohlo dôjsť. A ako ste poznamenali, a som rád, že aj vláda na to myslí, že uhlie okrem energeticky významnej suroviny, hádam jedinej najväčšej, plní aj úlohu sociálnu, teda stabilné pracovné príležitosti, predsa len keby prichádzalo k útlmom, či vláda má nejaký náhradný program, lebo nie je potrebné povedať len to A, že príde útlm a, samozrejme, bane zavrieme, ale povedať aj B, čo potom s tými nezamestnanými.

  • Náhradné, najmä rozvojové programy sú predmetom viacerých dokumentov, ktoré boli rozpracované na ministerstve hospodárstva, sú rozpracúvané teraz, niektoré z nich už prerokovala vláda Slovenskej republiky a pristupujeme k realizácii jednotlivých uznesení. Ide predovšetkým o rozpracovanie priemyselnej politiky Slovenskej republiky na podmienky Európskej únie. Jedna z častí tohto dokumentu sa zaoberá napríklad realizáciou, rozvojom priemyselných parkov, technických, technologických parkov, hospodárskych zón, kde chceme pristúpiť systémovými, ale aj účelovými opatreniami k tomu, aby sme tam, kde dochádza k útlmu, napríklad súčasných veľkých aktivít v hnedouhoľných revíroch, už teraz paralelne zakladali iné ekonomické aktivity, do ktorých presmerujeme výrobnú aj pracovnú silu v tomto regióne.

    Konkrétne by som mohol spomenúť pripravovaný priemyselný park teraz pre automobilový priemysel, kde po mojej návšteve aj vo Veľkom Krtíši a diskutovaní aj o týchto otázkach sa ukazuje, že by sme pre pracovnú silu, ktorá je tam a ktorá bude uvoľnovaná programovým útlmom ťažby - ale to znamená nie odrazu, nie nejakým, by som povedal, skokom -, pripravujeme vlastne rozvoj takého priemyselného parku v spolupráci s Volkswagenom a radi by sme otvorili cca 1 000 pracovných príležitostí, ale dislokovaných vo forme subdodávateľských firiem, ktoré by dodávali potom do toho priemyselného parku komponenty pre celkovú kompletáž automobilov. To je jedna z takýchto úvah. Druhý takýto priemyselný park podľa mňa mimoriadne progresívny sa ukazuje v zónach, kde máme silné silikátové, kremíkové, teda zdroje na báze kremíka mimoriadne čisté, mimoriadne kvalitné a pracujeme teraz na takom projekte, v ktorom by sme vytvorili jednak v tej zóne, kde sa budú ťažiť tieto silikáty, pracovné miesta pre prvotné spracovanie týchto surovín a výstupy z toho prvého spracovania by sa potom spracúvali v rôznych oblastiach. Napríklad tam, kde budeme oživovať alebo kde budeme rozvíjať elektrotechniku, mikroelektroniku a podobne.

    Čo sa týka napríklad hnedouhoľného revíru v Ponitrí, tak, pozrite, v súčasnosti nastupujú silné aktivity v chemickom priemysle. Celosvetovo sa chemický priemysel dostáva do konjuktúry, my to potrebujeme využiť. Treba rýchlo doriešiť nedobré majetkovoprávne vzťahy, ktoré vznikli privatizáciou Chemických závodov v Novákoch. Tam sa ukazuje, že keď sa dobre rozvinú aktivity, ktoré sú pripravené, tak sa môžu takisto vytvárať ďalšie pracovné príležitosti pre pracovné sily, ktoré budú vlastne uvoľňované v nevyhnutnom útlme už aj z hľadiska vyčerpávania zdrojov v tomto hnedouhoľnom revíre. Tam však uvažujeme s tým, v rámci energetickej politiky je to dané zatiaľ ako téma do diskusie, o spojení vlastne tých dvoch akciových spoločností, ktoré tam sú, jednak Hnedouhoľná akciová spoločnosť, s tým, že by Elektráreň Nováky sa priamo dostala do tohto zväzku. Vhodnosť takejto formy teraz diskutujeme, zdá sa nám, že by to mohlo byť aj výhodnejšie z hľadiska energetiky, zamestnávania, spracúvania popolčeka dotiaľ, pokiaľ ešte je, pretože tam sú celkom zaujímavé umŕtvené zdroje v tomto okamihu. A mám niekoľko projektov už teraz na stole pripravených, ktoré navrhli podnikateľské zväzy, že by bolo možné realizovať s cieľom vytvoriť prostredníctvom nich aj nové pracovné príležitosti.

  • Pán poslanec Krajči nie je tu? Je neprítomný?

    Čiže pôjdeme k ďalšej otázke, ktorú položil pán poslanec Fedoročko pre pána podpredsedu vlády Mikloša. Otázka znie: "Od nástupu vlády vediete rokovania aj s odborármi. Aj napriek tomu, že vláda vedie dialógy, odborári dnes vyhlasujú štrajkovú pohotovosť. Nemyslíte si, že tieto odbory by radšej pokračovali v ceste ako za vlády pána Mečiara, keď bývalá vláda odbory neakceptovala, vtedy totiž boli spokojní a nič im neprekážalo?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    priznám sa, že neviem odpovedať, či Konfederácia odborových zväzov bola alebo nebola spokojná počas minulej vlády, ale na otázku, či si myslím, že odbory by radšej pokračovali v ceste ako za vlády pána Mečiara, teda či by radšej pokračovali tak, že by odišli z tripartity, si myslím, že to tak nie je. Myslím si, že odbory, ale nielen odbory, ale aj zamestnávatelia, aj vláda majú záujem na pokračovaní sociálneho dialógu, napriek problémom, ktoré v tejto oblasti, samozrejme, existujú. Jasným dôkazom toho, že je záujem všetkých strán pokračovať v sociálnom dialógu, je aj skutočnosť, že pravidelné rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody sa konajú, najbližšie bude zajtra.

    Ďalším jasným dôkazom, myslím, je aj skutočnosť, že v priemere na Rade hospodárskej a sociálnej dohody na plenárnom rokovaní preberáme okolo 15 - 16 bodov, v absolútnej väčšine týchto bodov, alebo z počtu týchto bodov dochádza k zhode, pričom, samozrejme, existujú aj také oblasti, kde k zhode nedochádza. Takou najznámejšou a možno aj najviac diskutovanou a medializovanou oblasťou, v ktorej zhoda neexistuje, sú otázky rozpočtovej politiky, otázky opatrení ako na strane príjmov, tak aj výdavkov a otázky možných riešení alebo akceptovateľnosti navrhovaných riešení, ktoré napríklad najmä Konfederácia odborových zväzov navrhuje. Problémom týchto opatrení alebo väčšiny z nich je skutočnosť, že idú nad rámec možností slovenskej ekonomiky a že ak by sme k uplatneniu týchto opatrení pristúpili, malo by to, žiaľbohu, veľmi negatívne dôsledky a výsledkom uplatnenia takýchto opatrení by bol opačný efekt, ako je deklarovaný alebo je očakávaný zo strany práve Konfederácie odborových zväzov.

    Ide napríklad v súvislosti so štátnym rozpočtom, ktorý je teraz veľmi aktuálnom témou, o opatrenia, ktoré by viedli k enormnému zníženiu príjmov štátneho rozpočtu a zároveň k zvýšeniu výdavkov, teda k vysokému zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií, čo by viedlo celkom určite k destabilizácii ekonomickej situácie so všetkými negatívnymi nielen ekonomickými a sociálnymi, ale aj politickými dôsledkami, ktoré z tohto vyplývajú.

    Takže možno len konštatovať, že napriek týmto problémom sociálny dialóg pokračuje a ja pevne verím, že sa ho napriek problémom podarí udržať a že sa nezopakuje situácia, ktorá tu existovala v rokoch 1997 - 1998, keď sociálny dialóg neexistoval. Taktiež za vládu môžem celkom jasne a jednoznačne deklarovať, že vláda nebude robiť podobné kroky a opatrenia, aké robila bývalá vláda Vladimíra Mečiara, keď sa snažila vytvoriť tzv. žlté odbory, keď sa snažila vytvoriť paralelnú Radu hospodárskej a sociálnej dohody so subjektmi, ktoré boli lojálne voči bývalej vláde a vládnej koalícií. V tomto zmysle, samozrejme, my sociálny dialóg považujeme za veľmi dôležitý a žiadne takéto pokútne aktivity, jednostranné aktivity a účelové aktivity ako v minulosti vláda Vladimíra Mečiara uskutočňovala, robiť nebudeme.

  • Pán poslanec Fedoročko, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Krajči, nie je prítomný.

    Pán poslanec Galbavý otázku položil pre pani ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Ako plánujete znížiť výdavkovú časť v štátnej správe?"

  • Ruch v sále.

  • Prosím poslancov a členov vlády, aby venovali pozornosť hodine otázok a aby si diskusie nechali po tomto bode.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som odpovedala na otázku ako plánujete znížiť výdavkovú časť v štátnej správe, ktorú položil pán poslanec Galbavý, a aké konkrétne kroky mienite urobiť v štátnej správe na zníženie jej výdavkov. Podrobnejšie o tom budeme hovoriť, keď budeme diskutovať návrh štátneho rozpočtu, ktorý sa začne prerokúvať vo výboroch Národnej rady už budúci týždeň.

    Ideme cestou racionalizácie štátnej správy, ktorá by sa mala prejaviť už aj v budúcom roku znížením výdavkov štátneho rozpočtu. Je to jedna z priorít vlády Slovenskej republiky. V tomto smere vláda prijala niektoré zásadné opatrenia, ktoré budú smerovať k zníženiu počtu zamestnancov. Uvediem číslo bez vojenských a bezpečnostných zložiek zhruba o 15 tisíc osôb. Limit počtu zamestnancov, opakujem ešte raz, bez vojenských a bezpečnostných zložiek rozpočtových organizácií sa v porovnaní s rokom 1999 zníži o 11 369 osôb. Počet zamestnancov príspevkových organizácií znovu bez vojenských a bezpečnostných zložiek na rok 2000 sa navrhuje znížiť o 3 697 osôb. Týmito opatreniami sa súčasne vytvoril priestor na valorizáciu miest v roku 2000. To znamená, že zvýšenie miezd v štátnej správe sa uskutoční v rozsahu, v akom sa získajú úspory výdavkov v dôsledku zníženia zamestnancov.

    V nadväznosti na tento prístup sme veľmi dôsledne posudzovali aj výdavky na tovary a ďalšie služby. V mnohých rozpočtových organizáciách, ako ste si to mali už možnosť pozrieť z predloženého rozpočtu, bude potrebné zabezpečovať činnosť pri medziročnom znížení týchto výdavkov alebo pri ich udržaní na rovnakej úrovni. Obdobný postup sa presadzoval k rozpočtovaniu výdavkov aj v príspevkových organizáciách. Chcem len upozorniť, že k tejto stagnácii výdavkov, resp. k jej zníženiu dochádza v situácii, keď aj v roku 1999, aj v roku 2000 predpokladáme zvýšenú infláciu v dôsledku niektorých opatrení, ktoré smerovali k náprave administratívne určovaných cien. Znamená to, že pre štátnu správu nastavujeme tú latku na budúci rok skutočne veľmi vysoko a nebude to schopná realizovať bez toho, aby sa dôslednejšie nerealizoval program hospodárnosti, o ktorom rozhodla vláda začiatkom tohto roka.

    Keďže sme vyhodnocovali tento programu a je ďalej aj predmetom kontroly, ktorú zabezpečuje sekcia kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky, môžem povedať, že nie sme celkom spokojní. V niektorých prípadoch nie sme dokonca vôbec spokojní s dodržiavaním tohto programu. Na druhej strane v rozpočte na rok 2000 vytvárame oveľa tvrdšie rozpočtové obmedzenie pre jednotlivé kapitoly, ktoré budú nútené uskutočňovať zásadnejšie zmeny. A mám tu tentoraz na mysli zmeny, ktoré sa týkajú hospodárenia týchto kapitol. Nechcem sa teraz osobitne zameriavať na otázky nutných reformných opatrení, ktoré sú potrebné na to, aby sa minimálne zastavil nárast niektorých výdavkov, ako je napríklad v zdravotníctve, sociálnej sfére a podobne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja predsa len položím pani ministerke otázky. Ja chápem, pani ministerka, že to máte ťažké, preto vás prosím, aby ste si nevysvetľovali moju iniciatívu nijako inak, len tak, že vám chcem pomôcť.

    Chcem sa opýtať, či viete napríklad, že zákon o sociálnej pomoci, ktorý bol prijatý minulou vládou s účinnou platnosťou od 1. 7. 1999, umožňuje prehĺbiť štátny rozpočet o 2 mld. korún. Ďalej sa chcem opýtať, či uvažujete iniciovať alebo poprosiť pána ministra Pittnera vo vláde o zrušenie krajských úradov, redukciu okresných úradov.

    A naposledy sa neopýtam, či viete, vy najlepšie viete, pani ministerka, že nedoplatky a daňové úniky v tomto štáte sú vyčíslené v miliardách. Opýtam sa inak. Či ste spokojná alebo či pre vás predstavujú dostatočnú záruku efektívneho vyberania daní v budúcnosti tí istí ľudia, ktorí boli za tento stav zodpovední.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka, nech sa páči.

  • K prvej vašej otázke. Je to skutočne pravda, že to bola ďalšia časovaná bomba, ktorú nám pripravila predchádzajúca vládna koalícia, a je škoda, že sme si to neuvedomili v tom čase, keď sa novelizoval zákon o sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu budú sociálne výdavky v kapitolách krajských úradov do konca roku, musia byť navŕšené skutočne o 2 mld., tak ako ste to aj uviedli. V tejto chvíli už aj vláda práve na dnešnom zasadnutí rozhodla o spôsobe riešenia tejto požiadavky. Museli sme pristúpiť k určitému viazaniu niektorých kapitol do konca tohto roku, aby sme si vytvorili priestor na úhradu týchto sociálnych dávok, dávok sociálnej pomoci. Zároveň dobrá správa je, že to viazanie nebolo potrebné urobiť na takej vysokej úrovni, ako to bolo v 1. polroku, pretože sa nám ukázalo, že sme ušetrili nejaké prostriedky v niektorých kapitolách.

    Stručne len zhrniem, že v kapitole Štátny dlh sa nám podarilo ušetriť niečo cez 600 mil. korún v dôsledku toho, že sme tento rok dosahovali nižšie náklady na štátny dlh, pretože sa nám podarilo emitovať štátne pokladničné poukážky za výrazne lepších podmienok ako v minulom roku. Ďalej ušetrili sme prostriedky zhruba asi v rovnakej výške asi 600 mil. v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú to štátne dávky, ktoré sa zo zákona vyplácajú, a keďže neboli splnené zákonné podmienky, tak sa aj tieto prostriedky nevyplatili. Zároveň došlo aj k istým úsporám v kapitole VPS. To sa odrazilo aj na potrebe nižšieho viazania v iných kapitolách.

    Takže tá situácia do konca roka nebude taká zlá. Samozrejme, so stavom nemôžeme byť v žiadnom prípade spokojní. Myslím, že aj pri zákone o dani z príjmov sme o tom už diskutovali, a ja by som len chcela vyjadriť presvedčenie, že v krátkom čase sa nám podarí uskutočniť a pripraviť túto novelu zákona a možnože ak bude mať Národná rada Slovenskej republiky ešte trpezlivosť, že by sme ju mohli prerokovať aj v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na vašu druhú otázku. Je vám zrejme známe, že vláda pripravuje veľmi ambiciózny projekt decentralizácie verejnej správy. Keď sme o tom vo vláde aj rokovali, bolo prijaté také rozhodnutie, že kým sa tento projekt pripraví a spustí, že by sa mali uskutočniť aj niektoré opatrenia, ktoré by mohli takmer okamžite znamenať určitú redukciu nákladov. V tejto chvíli však vám neviem povedať, či sa už pripravuje materiál do vlády. Nepatrí to do môjho rezortu, ktorý by skutočne s takýmto návrhom prišiel. Myslím, že viacerí členovia vlády sú naklonení takémuto riešeniu, pretože si všetci veľmi dobre uvedomujeme, že reorganizácia štátnej správy a územného správneho členenia, ktorá bola uskutočnená v roku 1996, stála tento štát priveľa. A nielen cez štátne orgány, krajské úrady, okresné úrady, ale do značnej miery sa jej prispôsobil napríklad aj Národný úrad práce, prispôsobili sa jej aj zdravotné poisťovne, chvalabohu, aspoň nie v takom rozsahu Sociálna poisťovňa. Myslím si, že všetci vieme, že koľko desiatok miliard nás celá táto operácia stála, ktorá bola evidentne a jednoznačne iba politickou operáciou, aby zlepšila volebnú pozíciu vtedajšej vládnej koalície. Chvalabohu, ani to im nepomohlo.

    No a posledná otázka sa dotýkala, na tú by som mohla odpovedať minimálne trištvrte hodiny, ale stručne by som odpovedala. Výsledky v daňovej správe, ktoré sme dosiahli za ostatný rok, hodnotím pozitívne. Podarilo sa nám totiž zlepšiť vymožiteľnosť daňových nedoplatkov o celú jednu štvrtinu. Myslím si, že za jeden rok dochádza takýto veľký posun, je to skutočne pozitívny krok dopredu. Tým vonkoncom nehovorím, že sme so všetkým spokojní. Na mnohých týchto pozitívnych krokoch sa podieľala aj táto Národná rada Slovenskej republiky, pretože sme schválili niektoré zákony, ktoré vlastne zamedzujú daňové úniky, a vytvorili aj účinnejšie nástroje pre daňových kontrolórov a správcov dane. Mám tu na mysli napríklad 511 - zavedenie inštitútu daňovej exekúcie.

    Z hľadiska určitých zmien, myslím, že nikto nemôže obviniť, že sme robili určité personálne zmeny, v ktorých daňových úradoch došlo na politickej báze. V každom prípade, kde boli určité podozrenia, že nebol tento úrad riadený dobre, sme volili tú cestu kontrol. Uskutočňovalo sa niekoľko desiatok kontrol na úradoch. Reagovali sme zároveň takýmto spôsobom aj na rôzne anonymné oznámenia, ale aj na isté podozrenia, ktoré vznikali.

    V tejto chvíli vám neviem presne povedať, v koľkých daňových úradoch došlo k zmenám riaditeľov daňových úradov. Je to v kompetencii riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva a myslím, že to bol aj dobrý krok, že nie tak ako za predchádzajúcej vlády si osoboval priamo minister hovoriť do vymenúvania a odvolávania riaditeľov daňových úradov. Ja som okamžite zrušila takýto príkaz ministra, ktorý tu existoval. Riaditeľ Ústredného daňového riaditeľstva by vás vedel presnejšie informovať. Pokiaľ ja som mala možnosť to niekde si vypočuť, informoval iných, bolo to asi dvojciferné číslo, neviem, či sú to dve desiatky zmien, ku ktorým došlo. Skutočne každá jedna takáto zmena bola zdôvodnená a je to výsledkom veľmi starostlivého zvažovania. Obsadzovali sme ľudí na základe výberového konania, to znamená nie voluntaristicky, nie na základe politického trička, ako sa to robilo za predchádzajúcej vládnej koalície.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník nie je prítomný. Pán poslanec Krajči nie je prítomný. Pán podpredseda Národnej rady nie je prítomný.

    Pán poslanec Galbavý, vaša desiata otázka je podobná alebo skoro podobná ako tá predchádzajúca. Chcete, aby na ňu odpovedala pani ministerka?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Ďalšia otázka je od pána poslanca Dzuráka pre pána ministra Haracha. Pán poslanec Dzurák nie je prítomný.

    Ďalšia otázka pána poslanca Ošvátha je pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Ako hodnotíte doterajší stav využívania programu PHARE v podmienkach Slovenskej republiky?"

    Za pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda vlády oznámil, že namiesto Eduarda Kukana odpovedá Milan Kňažko. Otázka je dvanásta, znie: "Ako hodnotíte doterajší stav využívania programu PHARE v podmienkach Slovenskej republiky?"

    Bude odpovedať pán predseda vlády.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec,

    myslím, že čísla a fakty hovoria o tom, že Slovenská republika je aj spomedzi asociovaných krajín z pohľadu prístupu k projektu PHARE, ale aj k ďalším fondom, ktoré ponúka Európska únia asociovaným krajinám, ako jedna z najlepších. Na kalendárny rok 2000 vyzerá to tak, že budeme čerpať v rámci ISPA, SAPARD, PHARE a ďalších programov Európskej komisie sumu v rozpätí 5 až 6 mld. Sk, a to je veľmi dobrý výsledok, veľmi významná pomoc. Takže myslím si, že táto skutočnosť ma môže oprávňovať povedať, že využívame všetky možnosti, ktoré nám tieto projekty dávajú.

    Keď hovoríme o SAPARD-e, môžeme hovoriť o čistom príspevku 813 mil. Sk, keď hovoríme o ISPA, je to v rozmedzí 2,3 až 2,5 mld. Sú to vskutku veľmi významné príspevky, ktoré pomôžu nášmu hospodárstvu v priebehu roku 2000.

    Toľko, pán poslanec, na vašu otázku.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pani poslankyňa Malíková nie je prítomná, pán poslanec Kalman nie je prítomný.

    Pán poslanec Klemens položil otázku pre pána ministra Kanisa. Otázka znie: "Aký bol výsledok rokovania v piatok 19. 11. 1999 s predstaviteľmi Ruskej federácie okolo deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike predstavujúci 1,2 mld. USD?"

    Odpovedať bude minister Kanis.

    Nech sa páči.

  • Prepáčte, pán predseda, ale tuším, že na 14. a 15. otázku sa ešte v tomto parlamente neodpovedalo, takže som tomu ani nevenoval dajakú pozornosť.

    Ale ďakujem, pán poslanec, že ste dali tú otázku.

    Bola tu delegácia Ruskej federácie, v ktorej boli zástupca ministra financií pán Volkov a zástupca ministra obchodu pán Pachomov a ďalší pracovníci jednotlivých štátnych orgánov a inštitúcii Ruskej federácie. Rozhovory prebiehali aj na ministerstve obrany. Predmetom rokovania boli otázky, ako usporiadať problém okolo rozhodnutia systému S-300 a ako pokračovať v otázkach deblokácie v podobe náhradných dielov. Bolo prijaté rozhodnutie, že budeme robiť kroky, aby otázka systému S-300 sa doriešila do jedného mesiaca, to znamená, že do Vianoc by malo vzniknúť isté spoločné stanovisko, ako ďalej pokračovať. Je to ešte záležitosťou rokovania aj vo vláde. Prirodzene, vytvoria sa skupiny, ktoré spravia právnu analýzu v dvoch variantoch možného postupu.

    Takže toľko by som mohol povedať. Ako viete, ten proces deblokácie je vlastne v režime utajenia, takže nechcel by som viaceré podrobnosti o tom hovoriť.

  • Pán poslanec Klemens, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem, pán minister, nemám doplňujúce otázky.

  • Podpredseda Národnej rady Andel nie je prítomný.

    Otázka pána poslanca Zlochu pre pána ministra Ftáčnika znie: "Podľa programového vyhlásenia vláda má záujem na zlepšení vyučovania slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Čo ste na splnenie tohto cieľa urobili, prípadne čo urobíte?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    medzi aktivitami ministerstva školstva na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky figuruje aj informácia o úrovni vyučovania slovenského jazyka a o využívaní progresívnych metód vo vyučovaní slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá má byť pre potreby ministerstva školstva spracovaná do decembra 1999, čiže v krátkom čase.

    S cieľom skvalitnenia vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským zakotvilo ministerstvo školstva v pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 1999/2000 tieto úlohy:

    Venovať systematickú pozornosť dôslednému osvojeniu si štátneho jazyka a naďalej vytvárať podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám podľa platných právnych predpisov. V základných a stredných školách pokračovať v súťaži "Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko" a "Poznaj slovenskú reč". Pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry v súlade s novou koncepciou vyučovania tohto predmetu sa odporúča zdôrazňovať komunikatívno-poznávací princíp, rozvoj slovnej zásoby a tvorivosti žiakov.

    Od 1. septembra 1999 je v platnosti vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre 9. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Dňa 28. júla 1999 bola schválená dočasná učebnica Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. 21. júla tohto roka schválilo ministerstvo školstva vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre 5. až 9. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským s platnosťou od 1. septembra 1999. Do fondu učebníc pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským boli schválené nové alternatívne učebnice slovenského jazyka, pracovné zošity zo slovenského jazyka a metodické príručky na vyučovanie slovenského jazyka pre všetky ročníky 1. stupňa základnej školy, ktoré sa opierajú o metódu Skabelovej, Bónovej, teda metódu, ktorá je považovaná za progresívnu z hľadiska vyučovania slovenského jazyka, pretože ju tvorili učiteľky, ktoré pochádzajú z maďarského jazykového prostredia, učili slovenský jazyk, a spôsobom, ktorý je deťom, pre ktorých materinským jazykom je jazyk maďarský, blízky na vyučovanie slovenského jazyka. Bola teda schválená táto metóda vo forme alternatívnych učebníc a učebných textov.

    V rámci zamerania úloh školskej inšpekcie sa venuje pozornosť sledovaniu a vyhodnoteniu úrovne vyučovania slovenského jazyka a vyučovania progresívnych metód výučby v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, ako aj sledovaniu a vyhodnoteniu stavu vo vyučovaní odbornej konverzácie v slovenskom jazyku v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Na základe predbežnej súhrnnej správy odboru inšpekcie ministerstva školstva je úroveň vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským priemerná až nadpriemerná, pripravenosť vyučujúcich na komunikatívny spôsob vyučovania je výborná.

    Toto boli len niektoré fakty a skutočnosti, ktoré sa už stali za uplynulý rok. Viac ich bude uvedených v tej správe, ktorú som spomínal, že ju spracuje ministerstvo do decembra tohto roka, s tým, že ak budete mať, pán poslanec, záujem, tak túto správu vám, samozrejme, poskytnem.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zostala nám jedna minúta.

    Nech sa páči.

  • Skúsim to.

    Samozrejme, že som bol veľmi zvedavý, čo ste urobili za ten rok, pán minister, pretože situácia v základných školách, ale aj na stredných školách v znalostiach slovenského jazyka je pomerne slabá. Ja som očakával, že najskôr si urobíte poriadny prieskum, aby ste zistili, aký je stav, a potom zrejme urobíte určité opatrenia, napríklad aj vo výbere učiteľov, pretože mnoho alebo vo väčšine prípadov slovenský jazyk učia buď nekvalifikovaní ľudia, alebo ľudia, ktorí tú slovenčinu neovládajú. A potom sa nemôžeme čudovať, keď skrytá kamera príde do Šamorína a pýta sa tam mladých ľudí na nejaké otázky, buď nevedia odpovedať, alebo hovoria to takou slovenčinou, že človek sa za to hanbí.

    Skutočne bude najvyšší čas, aby sa niečo urobilo a aby sa vlastne splnili veci, ktoré sú dané v ústave, že občanom Slovenskej republiky sa umožní, aby sa mohli dokonale naučiť úradný jazyk a tým je stále slovenčina. Samozrejme, že budem si to všímať aj v ďalšom období, ako pokračujete v tomto vládnom programe.

  • Pán poslanec, pán minister, čas vymedzený na hodinu otázok uplynul.

    Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    po 10-minútovej prestávke budú nasledovať interpelácie. Prosil by som členov vlády a pánov poslancov a panie poslankyne, aby boli dochvíľni, o 10 minút začneme interpelácie.

    Prosím podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní o bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 1999,

    ktoré ste dostali ako tlač 390.

  • Ruch v sále.

  • Žiadam pánov poslancov, aby nediskutovali v rokovacej miestnosti, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 390 nachádza.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, k odpovediam.

    Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste dávali pozor, ja som uviedol, že dnes budeme najprv rokovať o odpovediach na vaše interpelácie.

    Kto sa hlási ústne? Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Ešte pán poslanec Andrejčák. Takže prečítam: pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ja nezvyknem reagovať na odpovede ministrov a dúfam, že to bude prvý a poslednýkrát, ale skutočne som z niektorých odpovedí šokovaná, a tak musím na to zareagovať. Ja som na ostatnej schôdzi, keď sa prerokúvali interpelácie, interpelovala veľmi stručne vlastne každého pána ministra jednou otázkou. Tieto odpovede sú uverejnené pod bodmi 17, 18, 19. Interpelovala som pána podpredsedu Csákyho, pána ministra Kukana, pána ministra Pittnera a pána ministra Kňažka. Záhadou je pre mňa pán podpredseda, že pán minister Kňažko mi síce odpoveď poslal, ale nie je zaevidovaná medzi týmito odpoveďami, takže nemôžem povedať, aké má číslo.

    Čo sa týka odpovede pána ministra Pittnera, odpovedal stručne a vecne, nemám výhrady k tejto odpovedi, lebo naozaj vystihol to podstatné, čo som sa pýtala.

    Veľmi ma prekvapila odpoveď pána podpredsedu vlády Csákyho a to bol ten šok pre mňa. Vy sa pamätáte, keď sa začali hromadné odchody Rómov do Fínska, že tlač sa pomerne rozsiahlo venovala tejto problematike. Vtedy pán podpredseda vlády sa - a ja som to zobrala z médií a bolo týchto médií niekoľko -, kde sa vyjadril, že má podozrenie, že za týmito odchodmi Rómov, že je to organizované a že stoja za týmito odchodmi Rómov HZDS a SNS. Ja som sa pána podpredsedu tu v parlamente niekoľkokrát pýtala, odkiaľ má tieto informácie, či sú potvrdené, a požiadala som ho, že ak to nemá potvrdené, aby sa ospravedlnil. Nič iné som nechcela.

    Pán podpredseda vlády mi na túto otázku nikdy nezareagoval, nikdy ani v médiách nepovedal, že táto informácia je nepravdivá, ja som ju nepovedal a žiadam, aby to bolo na stránkach tých médií, ktoré to uverejnili, opravené. Keď sa toto stalo pánovi predsedovi výboru Nagyovi, tak na druhý deň napríklad Pravda uverejňovala jeho vyhlásenie, že nie je to pravda, čo napísala. A teraz som sa na svoju otázku dozvedela, že nič také nepovedal. Tak ja teraz neviem, prečo pán podpredseda vlády nemal tú odvahu a tu na pôde parlamentu na moju otázku takto jednoducho neodpovedal: Pani poslankyňa, médiá skreslili moju informáciu, alebo priniesli nepravdivú informáciu. Nechápem, prečo tu nikdy ako chlap neodpovedal a potom mi napíše takýto list. Takže s touto odpoveďou som nespokojná z tohto dôvodu.

    Pán minister Kukan, musím povedať, že odpovedal vecne aj rozsiahlo, a chcem mu poďakovať, že priznal, že musí znížiť o 10 % počet zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. A napriek tomu prijal 2. augusta do pracovného pomeru pána Michala Kováča mladšieho. Mne vôbec neprekáža, že to bol Michal Kováč mladší, aj keď je teda na neho trestné stíhanie, mne prekáža to, že 10 % skúsených pracovníkov, ktorí tam niektorí odpracovali 20 - 25 rokov, prepúšťa, pretože nemá pre nich miesta, a na to miesto prijme pravdepodobne a len z protekčných dôvodov tohto pána. Ale hovorím, v odpovedi to priznal, korektne a vecne odpovedal.

    Posledná odpoveď je pána ministra Kňažka, ktorá, hovorím, nie je ani zaknihovaná a zaknihovaná pravdepodobne nie je preto, že vôbec nejde o písomnú odpoveď pána ministra, ale že je to iba napísaná odpoveď, ktorú tu odpovedal ústne. To myslím, že nie je seriózne od ministra, a navyše myslím si, že nie je seriózne, aby minister vyzýval poslanca, aby nevytrhával z kontextu veci. Ja som len znovu citovala presný článok, ktorý bol v médiách, a ja som pána ministra požiadala, aby sa vyjadril na svoje vlastné vyjadrenie, že kultúra je rovnako dôležitá ako liek, pretože som to považovala vtedy za neseriózne voči kolegovi ministrovi Šagátovi, ktorý vtedy vybavoval pôžičku od vlády.

    Takže, pán minister, skôr ako podpíšete, tak naozaj ja si vám dovolím povedať, že by ste si mali prečítať, čo vaši pracovníci napíšu. A keď to už napíšu, nemali by sa za to hanbiť a mali by to poslať ako riadnu odpoveď cez parlament, lebo také sú náležitosti rokovacieho poriadku. A vaša odpoveď prišla iba mne, ale nebola zaevidovaná cez Národnú radu. A túto výčitku by ste mali skôr adresovať médiám, pán minister, pretože ja som citovala iba presne to, čo bolo napísané na váš výrok v médiách. Takže ja nemôžem za to, ak ho vytrhli, urobili to ony a nie ja.

    A ja som vám povedala aj vtedy, že ja oceňujem, keď minister bojuje za svoj rezort, tak to má byť. To máte absolútnu pravdu, ale nehnevajte sa, nebolo to od vás seriózne, že ste vtedy bojovali proti záujmom ministra zdravotníctva, pretože naozaj prioritou sú tie lieky pred tou kultúrou, aj keď si kultúru vážim. A ak dáte nejaký návrh na zvýšenie rozpočtu pre váš rezort, ja vám sľubujem, že to podporím.

    Ďakujem vám.

  • Pani poslankyňa, to znamená, že nie ste spokojná s odpoveďou pána podpredsedu Csákyho a pána ministra Kňažka. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    páni ministri,

    vážená snemovňa,

    ja som podal dve interpelácie na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa. Prvá sa týkala zákona o vodách a druhá delimitácie majetku z Tatranského národného parku. V podstate išlo o to, že v Čiernej knihe ministerstvo sa kriticky vyjadrovalo k tomu, že pre nevyriešené kompetenčné spory sme s ministerstvom pôdohospodárstva nedokázali vypracovať alebo dokončiť zákon o vodách a že sa nezabezpečila delimitácia majetku. Keďže prešlo deväť mesiacov, teraz už je to dokonca viac ako rok odvtedy, čo je nová vláda, očakával som, že urobí všetko pre to, samozrejme, aj minister životného prostredia, aby sa tieto mne vyčítané kroky napravili.

    Dozvedel som sa, že zákon o vodách, ktorý bol kompletne vypracovaný aj s dvanástimi súvisiacimi predpismi a bol dokonca prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, bude podľa legislatívneho programu predložený na rokovanie až v roku 2001. Keďže pôvodný zákon o vodách je z roku 1973, zdalo sa mi veľmi nevhodné, aby sa zbytočne čakalo s odovzdaním tohto zákona hlavne z toho dôvodu, že v zákone bolo konštatované, že je plne kompatibilný s právom Európskej únie. Nemôžem povedať, že by som súhlasil s odpoveďou v tom, že v spolupráci s odborníkom, či s odborníkmi z Holandska v rámci programu Phare bude vypracovaný úplne nový návrh zákona. Ak si dobre pamätám pri prerokúvaní zelenej správy tu bolo viackrát konštatované, že už dávno mal byť vypracovaný nový návrh zákona o vodách, preto naďalej zastávam názor, že tento návrh zákona treba predložiť do legislatívneho procesu čím skôr.

    Druhá výčitka sa týkala neodovzdania majetku Tatranského národného parku ministerstvu životného prostredia alebo Správe Tatranského národného parku. A tiež sa vyčítali rozdielne názory na kompetencie. Ja som presvedčený o tom, že vôbec nebol žiaden problém v kompetenciách. Ten vždycky vyplýva z príslušnej legislatívy. Problém skutočne bol v tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, ale hlavne riaditeľ Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku nebol ochotný pristúpiť k rozdeleniu majetku a presunutiu jeho časti na rezort životného prostredia.

    Ak kompetencie v ochrane prírody a krajiny a, samozrejme, aj zakladanie národných parkov sú v rezorte životného prostredia, aby tento mohol vykonávať plne svoju činnosť, tak na to musel mať vytvorené aj materiálne podmienky. Počas môjho pôsobenia sme to riešili náhradnou formou z existujúceho počtu pracovníkov a zo Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku sme nedostali ani jeden objekt, ani korunu, a dokonca ani jedno pracovné miesto. Znova môžem povedať, že som očakával, že tento spor alebo tento problém sa vyrieši. Veď koniec koncov už boli pripravené aj delimitačné protokoly koncom roku 1998. Preto ma veľmi prekvapilo, že tento problém vyriešený stále nie je.

    Samozrejme, prekvapilo ma to tým viac, že v súčasnej vládnej koalícii je aj Strana zelených na Slovensku, ktorá by mala presadzovať, aby sa tento problém urýchlene vyriešil. Upozornil som vo svojej interpelácii na to, že situácia v Tatranskom národnom parku je skutočne kritická. Pri poslednom sčítaní kamzíkov napríklad už bolo zistených menej ako 200 ks kamzíčej zveri. Myslím, že to bolo okolo 150 ks. A to už je katastrofálny stav. A to už naozaj by rezort pôdohospodárstva a rezort životného prostredia mal urýchlene tento problém vyriešiť.

    Nie som presvedčený o tom, že každý, kto má oblečenú zelenú rovnošatu a pušku na pleci, že je aj najlepší ochranár prírody. Vôbec nie. Práve naopak. Ochranu prírody môžu robiť len ľudia kompetentní a ľudia, ktorí majú k riešeniu tejto problematiky vzťah. Preto ma o to viac prekvapilo, že v odpovedi mi bolo skôr vyčítané, že sa to neurobilo počas mojej pôsobnosti na ministerstve životného prostredia.

    Ak sa mi niečo vyčítalo v Čiernej knihe, tak sa mali urýchlene robiť kroky, aby sa tento nedostatok alebo tento nešvár napravil. Veď koniec koncov aj v Písme svätom sa píše niečo o smietke a brvne v oku. Takže najskôr zrejme treba odstrániť to brvno a potom hľadať smietky v očiach svojich politických, nechcem povedať, politických nepriateľov, lebo s pánom ministrom nie sme nepriatelia. Ale v každom prípade by bolo treba hľadať riešenie, ako tento stav, ktorý je v rozpore so schváleným zákonom o ochrane prírody a krajiny, vyriešiť tak, aby bola všeobecná spokojnosť a aby bolo učinené zadosť platným zákonom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ak môžem, nepovedali ste číslo. Nie ste spokojný?

  • Ja som povedal, že nie som spokojný s tým, ako sa to riešilo.

  • To znamená, že nie ste spokojný s odpoveďou pána ministra pod číslom 16.

  • Ja som to, myslím, viackrát konštatoval. Nie som spokojný s odpoveďami, pretože naozaj znova vyslovím tú svoju obavu. Keď budeme, neviem, v ktorom roku robiť zimnú olympiádu, tak nedaj Boh už to, čím sa dneska hrdíme, kamzíkmi, orlami, svišťami, už to budeme mať len na plagátoch, ale v skutočnej prírode už to nebudeme mať, keď neurobíme rýchlo kroky. A preto, pán minister, nehnevaj sa, nie som spokojný s odpoveďou.

  • Pán poslanec Andrejčák je posledný vystupujúci v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený páni ministri,

    vážené poslankyne, páni poslanci,

    interpeloval som predsedu vlády a troma interpeláciami ministra obrany. Súhlasím s odpoveďou, ktorú mi dal predseda vlády, nesúhlasím však s interpeláciou, ktorá je uvedená pod poradovým číslom 22, 23 a 24 od pána ministra Kanisa.

    Vzhľadom na to, že nemám inú možnosť a nemôžem sa dočkať odpovede, musím toto vysvetliť teraz. V odpovedi na interpeláciu tu uvedenú pod poradovým číslom 22. Položil som pánovi ministrovi štyri konkrétne otázky. Formálne som dostal odpoveď na štyri.

    K prvej otázke. Otázka neodpovedá konkrétne k veci. Neodpovedal, ako organizačne a náplňou právomocí bude nestraníckosť vyriešená. Dodnes sa touto otázkou nezaoberali na ministerstve obrany. Pán minister nedal toto riešiť ako samostatnú otázku. Nebola vytvorená skupina na to, neoponovali sa podobné predstavy. A pritom štátny tajomník je v uniforme, plní politickú funkciu, vojaci sú často - a neskôr budem ešte konkrétne uvádzať - nútení podriadiť svoje odborné stanovisko politickému straníckemu rozhodnutiu. Odpoveď na prvú otázku ma neuspokojuje.

    Otázka číslo 2. Odpoveď je k veci, ale okrem fráz a tvrdenia, že už je všetko zabezpečené, v jeho odpovedi je len hmlistý prísľub, že to vraj akýsi inštitút obrany a bezpečnosti v budúcnosti zabezpečí. Pritom termín 1. január 2000 je už predo dverami. Odpoveď na túto otázku neprijímam. Neuspokojuje ma.

    K otázke číslo 3. V doterajších zákonoch, ktoré ministerstvo obrany predložilo do Národnej rady alebo do vlády, nie je predmet otázky riešený, aj keď zákony minister obrany spomínal. To je iba zavádzanie. Je vidieť, že na ministerstve obrany to nie je ani teoreticky rozpracované, alebo dokonca pán minister to nechce dať rozpracovať. Asi mu to vyhovuje. A preto sa nedá teraz ešte rozhodnúť, do akého zákona vložia normu, ktorá sa nevyhnutne pre Slovensko ukazuje ako potrebná. Odpoveď pána ministra ma neuspokojuje.

    K otázke číslo 4. V tej pán minister zvolil poučovanie. Ja to, čo sa ma snaží poučiť, viem. Možno ma chcel trošku nahnevať. Ale ak vyberá termín 2002 alebo 2004, prečo vedome už chce vytvárať podmienky, keď bez normy bude pracovať nový orgán, ktorý on navrhuje, a teda bude porušovať naše zákony.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pána poslanca Kačica, aby sa smial menej hlasno. Ruší ma to.

    Otázky boli položené pánovi ministrovi s cieľom nájsť riešenie tam, kde osobne minister obrany buď nedal pokyn. Podľa mojich informácií, nedal vypracovať teóriu riešenia, neposúdil odborný návrh a neprijal rozhodnutie. Ako však vidíme z odpovedí do 15. októbra, keď minister odpovedá na otázky a interpelácie, to nebolo od vyslovenia otázok riešené a rozhodované. Preto je odpoveď 1 až 4 neúplná a pre mňa neprijateľná.

    K interpelácii na otázku číslo 24. Položil som pánovi ministrovi 6 otázok, dostal som 6 odpovedí. Oceňujem vojenskú úplnosť otázok, ale aj okrem iného to, že niektoré pohnútky na verejné vyhlásenia ministra obrany a jeho najbližšieho okolia, ktoré považujem za vysoko politické, sa táto zmena Generálneho štábu dotkne. Sám pán minister verejne vyhlásil a po ňom opakovali jeho najbližší, že zmena Generálneho štábu alebo presťahovanie do Bratislavy sa dotkne jednej tretiny občanov, resp. vojakov a občianskych zamestnancov v Trenčíne. Spochybnil som toto, keď sme prerokúvali zákon z jeho rezortu na minulej plenárnej schôdzi. Nemôže to byť ani teoreticky pravda. Skutočnosť sa ukazuje bližšie k tomu, čo ja som tvrdil, než tomu, čo tvrdil pán minister.

    A teraz k jednotlivým šiestim otázkam.

    Po prvé. Odpoveď dáva za pravdu tvrdeniu, že reorganizačná zmena nebola premyslená a vôbec pripravená. To je dôkaz, že ide iba o politické riešenie, a nie vojenské. Preto vojenské riešenia aj vojenská reakcia na túto otázku chýba a dodnes nezabezpečuje splnenie zákona, ktorý sme prijali.

    K otázkam číslo 2 a 3. Hodnotenie odpovede je rovnako ako pri prvej otázke. Na ministerstve obrany do dňa odpovede na interpeláciu sa nik o osud rodín vojakov z povolania nezaujímal. Aký to má odraz na ich myslenie, to uvidíme, až budeme posudzovať, koľko vojakov nechalo službu v armáde a išlo do civilu a budú nám chýbať.

    K otázkam 4 a 5. Odpoveď, ktorú pán minister podpísal, je dôkazom, že ani osud občianskych zamestnancov, ktorí pracujú na Generálnom štábe v Trenčíne, nebol zvážený a chránený.

    K otázke číslo 6. Dovoľte mi, aby som ju citoval. Otázka číslo 6, tak ako som ju položil. Prvá veta je nepravdivá a druhá veta, tú hodnotím dôkaz, že termín reorganizačnej zmeny bol politicky poplatný na úkor ľudí.

    Aj k tejto interpelácii musím konštatovať, že odpovede, aj keď formálne napísané, na takmer všetky otázky sú neuspokojivé a sú dôkazom spolitizovania velenia armády. Teda to, čo na začiatku pán minister spochybňuje a snaží sa otočiť, že iba ja si myslím, že armáda bude spolitizovaná. Pán minister, vy ste armádu už spolitizovali, resp. jej velenie. Bez tvrdého ústupu generality politickému vrtochu a zámeru ministra by Generálny štáb a vojaci, členovia kolégia ministra museli jednoznačne odpovedať, že termín vykonania reorganizačnej zmeny, tak ako bol stanovený do zákona k 1. januáru 2000, je nereálny, na úkor rodín, na úkor civilných zamestnancov a je nezmyselný. Znamená to však aj porušenie zo strany ministra zákona o zamestnanosti číslo 387/1996. A len pripomínam, že sme nedávno prijali novelu zákona, ktorá sprísnila hromadné prepúšťanie, a od 1. 12. platí, že môže maximálne 20. A sleduje sa to počas troch mesiacov.

    Moje tvrdenie vychádza z toho, že v Trenčíne od 1. 1. 2000 má podľa novely nami prijatého zákona na minulej schôdzi Národnej rady fungovať už Veliteľstvo pozemného vojska, a teda Generálny štáb musí byť v Bratislave, pretože ani funkčne, ani ľudsky už tam nepatrí. Len pracovisko, a to pre zaujímavosť hovorím, pre skupinu velenia a riadenia mobilizácie, nech už sa volá akokoľvek, to pracovisko bude vyžadovať 1 až 2 mesiace intenzívnej práce odborníkov. Vrátane zmeny systému spojenia a velenia aj veľké finančné prostriedky na jeho vybudovanie. O ostatných prostriedkoch nebudem hovoriť. Teraz položím pánovi ministrovi konkrétnejšiu otázku. Snáď na decembrovej schôdzi už budeme vedieť konkrétnejšiu odpoveď.

    K interpelácii číslo 23. Ospravedlňujem sa pánovi ministrovi za chybu, keď pri prepisovaní čistopisu som neustrážil a miesto štátneho tajomníka ministra ministerstva obrany tam vošlo štátny tajomník ministerstva vnútra. Ale múdri ľudia na ministerstve prišli na to, že to patrí ministerstvu obrany. Takže moje ospravedlnenie za zmenu názvu štátneho tajomníka. Ale to bola moja chyba, a nie taká veľká ako odpoveď.

    Položil som 7 otázok a dostal som odpoveď na 5.

    Odpoveď k 1. otázke. Odpoveď bola dlhá, ale alibistická. Ja som sa nepýtal, ako ste na ministerstve obrany zakamuflovali osobnú zodpovednosť za zneužitie finančných prostriedkov štátu, aby ste vyrobili politický prostriedok na boj s bývalým vedením ministerstva obrany. Môžem ju, panie poslankyne, páni poslanci, prečítať, ale máte to rozdané. Prečítajte si odpoveď na tú prvú otázku a porovnajte ju s otázkou. Tu bola jednoznačná snaha použiť letectvo na to, aby sa bojovalo proti bývalému veleniu. Moja otázka bola formulovaná pre vás, pán minister, veľmi pozitívne a umožňovala vám odo dňa odpovede konať v duchu platných zákonov. Bohužiaľ, toto ste nevyužili, alebo vám to jednoducho nedovolili využiť.

    Ak neviete, ktoré zákony tam naznačujem, že môže ísť, pozrite sa, prosím, na príslušné rozhodnutie a argumentáciu v uznesení Národnej rady, keď vydala súhlas na vzatie do väzby Ivana Lexu, pretože jeden z trestných činov, kvôli ktorým váš kolega z SDĽ, predseda mandátového a imunitného výboru, tam uvádzal, je presne totožný s tým, čo ste robili vy a za čo ste nebrali na zodpovednosť štátneho tajomníka. Ak teda Národná rada schválila toto, tak vás čaká podobný osud. Ak pre povrchnosť v šetrení ste, pán minister, nezistili správne evidenčné čísla lietadiel, a pretože časovo to boli len trochu neskôr podané, možno vaše čísla sú pravdivé. Ale ja mám čísla tých skutočných lietadiel, ktoré už boli zrušené, ktoré boli opravené a ktoré boli vyzdvihnuté do vzduchu, aby novinári mohli argumentovať, že to sú údajne tie, ktoré sa mali predávať. Na decembrovej plenárnej schôdzi vám tie čísla oznámim. Môžete si to potom overiť. Vaše tvrdenie, že oprava lietadiel vami uvádzaná nevyžadovala žiadne finančné prostriedky, no, ste snáď jediný minister obrany v histórii, ktorý takému tvrdeniu verí, aj keď to ešte nikto nezažil.

    Ale dočítal som minule vašu knihu z roku 1979 - Zápas o nový svet -, tak ani sa tomu nedivím. Až teraz som pochopil, po prečítaní tejto knihy, prečo ste súhlasili s informačnou správou v roku 1994, keď na ministerstve ako minister obrany ste schválili, že škoda, ktorá Slovenskej republike vznikla katastrofou, úplným zničením jedného nadzvukového lietadla, je menej ako 100 mil., aj keď to lietadlo vlastne bolo iba niekoľko hodín vo vzduchu a stálo okolo 1 mld. Sk. Pri takejto matematike skutočne cena, ktorá bola za opravu dvoch lietadiel zo stavu nebojaschopného do stavu letuschopného, bola naozaj maličkosť.

    Ešte by som pre budúcnosť prosil, aby ste neverili, že do hotovostného systému v letectve sa vyberajú lietadlá tak, že to najhoršie, ktoré je na letisku, sa vyberie, dá sa zadarmo opraviť a potom sa zaradí do hotovostného systému. Ja takýchto vojakov nepoznám, aj keď niektorých poznám aj z tých horších stránok. Tak ste mi to napísali v odpovedi. Ja tomu neverím. To vám nemôžu uveriť ani nováčikovia v armáde, aj keď sú určení, ako vojaci hovoria, na šieste číslo pri šiestom dele.

    Na otázky číslo 2 a 3 ste neodpovedali ani negatívnou formou.

    Otázka číslo 4 má vlastne 3 možnosti odpovedí. Dovoľte mi stručne ju skomentovať. Predovšetkým k tomu, o cene jedného konkrétneho lietadla. Ono to bolo, pán minister, trošku inak. Informácie z ministerstva obrany boli uvedené tak, aby si ľudia mysleli, že všetky lietadlá boli v cene, ktoré ministerstvo uviedlo. A bola tam uvedená cena jedného lietadla. Slováci vedia násobilku, oni si už potom tú celkovú škodu mali spočítať. Tak to bolo vo vašej informácii, tak to bolo v informácii na tlačovke ministerstva obrany, ktorú robil štátny tajomník aj pán plukovník Barták.

    Druhá časť otázky, je to iba dôkaz, ako vám generál Gombík leží v žalúdku, resp. štátnemu tajomníkovi. Asi sám cíti, že Gombík je proti nemu úplne extra hviezda medzi leteckými generálmi, lebo on totiž rozumie aj operačnému umeniu a stratégii. Ale komisia, ktorú generál Gombík vtedy určil, pán minister, nestanovovala cenu lietadla. Ona stanovovala zvyškovú cenu každého z lietadiel. Zvyškovú cenu. A tak je to aj na dokumentoch napísané. Čo s tým ďalší urobili, to už bolo súčasť politickej hry, ktorú ste organizovali. A preto ani túto odpoveď nemôžem prijať.

    Otázka číslo 5, v mojom poradí, u vás je to pod otázkou nazvanou ako číslo 3. Pravdivú odpoveď na túto otázku dostaneme až po nových voľbách, lebo pri dnešnom pomere zastúpenia koaličných poslancov vo výbore aj v Národnej rade bude aj taká odpoveď pravdivá, ako ju napíšete, lebo o chvíľu budete o odpovedi hlasovať. Len pripomínam, že súdny znalec je naozaj znalcom, je to bývalý vojak, ja si ho dokonca pamätám ako spoľahlivého, solídneho človeka, a toto bolo tiež jeho prvé lietadlo, ktoré posudzoval, a možno prvý bojový tryskáč, ktorý videl zblízka.

    K otázke číslo 6. O povrchnosti odpovede svedčí to, že je uvedený len obecný zákon číslo 278, keď ja sa konkrétne pýtam, kto podľa zákona v rezorte ministerstva obrany má právo schváliť, rozhodnúť cenu za techniku alebo materiál a je zodpovedný za správnu výšku. Samozrejme, odpoveď na otázku by negovala to tvrdenie o Gombíkovi, ktoré politicky používate. Preto píšete len obecný zákon číslo 278/1993 a žiadnu inú normu. Cez spustenie politickej kauzy o lietadlách a tankoch na ministerstve obrany sa teda nenamáhali ani nájsť, a teda napísať súpis noriem a stanoviť funkcionárov, kto tam nesie skutočnú zodpovednosť. Asi sa chystáte znova, tak ako v roku 1994, stanovovať cenu techniky, ako ste ju stanovovali pri pontónoch.

    K otázke číslo 7. Táto otázka, či oprávnení funkcionári, ktorí podpísali komerčné dokumenty atď., je teda vzhľadom na odpoveď na otázku číslo 6 úplná, pretože vlastne táto otázka číslo 6 ukazuje, že sedmička nebola plnená. Ale ma tam učíte v slovenčine. Pán minister, ja som tam za tým výrazom "aspoň použili" mal napísané "ako kusy papiera". Len som vás nechcel tak dotknúť, ale doslova tak som to myslel. Pretože sú ľudia, ktorí majú funkcie, ktorí by mali povinnosť dokumenty a právomoci poznať a buď ich poznajú, alebo neplnia, sú ľudia, ktorí ich dokonca plnia alebo neplnia, a niektorí sú takí, ktorí ich ani do rúk nevezmú. A preto som myslel to, aby tie povinnosti použili ako papiere, či ich vôbec niekedy priniesli do kancelárie. Ale vaša odpoveď znie aj touto formuláciou, že nie. Takže ja nemôžem súhlasiť s odpoveďami a neustúpim zo svojho stanoviska dávať otázky ministrovi obrany, pretože tomu rezortu rozumiem, otázky tak, aby pri odpovedi už nám dával pozitívne odpovede. Aj keď to bolo na nápovedu cez interpelácie, aj keď to bolo na nápovedu cez iné formy, ktoré mi zákon umožňuje, ale aby boli, aj keď pozdejšie, ale predsa v duchu platnej legislatívy v armáde plnené, pretože na ľuďoch, ktorí tam robia, mi záleží. Ja som s nimi bol celý život. A nechcem dovoliť, aby len kvôli rôznym vrtochom ľudia na to doplácali. Preto neprijímam ani otázku pod poradovým číslom 23, resp. odpoveď, ani 24, ani 25, pardon, 22, 23 a 24.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Hlasovať by sme mali až po skončení interpelácií.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, a to sú

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásilo 11 poslancov: páni poslanci Mesiarik, Malchárek, Gašparovič, Brocka, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Oberhauser, Dzurák, Benkovský, Zlocha, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Jarjabek.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Mesiarikovi za SOP. Pripraví sa pán poslanec Malchárek.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne, poslanci,

    v zmysle § 129 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku interpelujem ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského touto interpeláciou:

    Vážený pán minister, nebýva zvykom, aby sa minister spravodlivosti tak výrazne angažoval do oblasti, ktorá je v kompetencii ministra hospodárstva, tak ako ste sa angažovali vy v probléme deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike. Vy sám ste verejne uviedli, že ste sa priamo angažovali na koncepcii zmluvy medzi ministerstvom financií a Slovenskými elektrárňami. Váš brat Ivan Čarnogurský rovnako netají, že na deblokáciách jeho firma spolupracuje a zabezpečuje predaj deblokovaných komodít na zahraničnom trhu. Cieľom každého podnikania je zisk. Nemáte teda pocit, že vašou osobnou angažovanosťou pri deblokáciách ruského dlhu napomáhate zisku pre bratovu firmu?

    Vyhlásili ste, že 16 mld. Sk deblokácií ruského dlho chce Slovensko získať aj za cenu, že tieto peniaze prejdú cez ruky ruskej mafie. Vtedy ste dodali, že na Slovensku už existuje mechanizmus na ustráženie ich čistoty. Môžete teda poslancom snemovne prezradiť tento mechanizmus? Som presvedčený, že minister spravodlivosti by mal byť príkladom dodržiavania zákonnosti a čistoty pred zákonom. Žiadam vás preto o vysvetlenie, prečo ako minister spravodlivosti pripúšťate účasť ruskej mafie na deblokáciách. Neobávate sa, že pranie špinavých peňazí v slovenskej ekonomike nám môže výrazne poškodiť z medzinárodného hľadiska? Sám ste vyhlásili aj ako predseda politického subjektu boj proti klientelizmu, korupcii a porušovaniu zákonov, čo vás skutočne ctí. V prípade deblokácií však pripúšťate ich prítomnosť, dokonca oficiálne. Ako zdôvodňujete tento váš postup?

    Ďakujem.

  • Ďalší vystupujúci je pán poslanec Malchárek.

    Nech sa páči.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zareagovať.

    Pán poslanec, počkajte ešte chvíľku.

  • Pán poslanec Mesiarik,

    som trošku udivený, že na taký vážny parlamentný inštitút, ako sú interpelácie poslancov, sa tak slabo na svoju interpeláciu pripravíte a také nepravdivé tvrdenia dáte do svojej interpelácie.

    Po prvé vám chcem povedať, že som nikdy nepovedal, že schvaľujem alebo mi neprekáža účasť ruskej mafie na deblokáciách. Prosím, aby ste mi ukázali citáciu, kde som to povedal.

    Ďalej vám chcem povedať, že môj brat sa nezúčastňuje na deblokáciách. Môj brat sa zúčastňoval, možnože sa stále zúčastňuje na sprostredkovaní predaja elektriny, elektrickej energie zo Slovenska smerom do zahraničia, teda konkrétne na západ, a zúčastňuje sa na tom z titulu svojej funkcie predsedu či prezidenta slovenskej časti Hospodárskeho klubu východ - západ. A náplňou tohto klubu je práve takáto činnosť: zvyšovať, alebo vôbec zlepšovať, zvyšovať zahraničnú alebo medzinárodnú spoluprácu Slovenska, ale v tomto konkrétnom prípade zvyšovať vývoz slovenského tovaru, a to by bol slovenský tovar, myslím, táto elektrická energia aj v takom prípade, keby sme ju predtým dostali v rámci deblokácií z Ruska. Čiže, pán poslanec, v prvom rade som od vás očakával, že teda keď dávate interpeláciu, tak si overíte vôbec fakty, na základe ktorých dávate interpeláciu. A som sklamaný, že takým povrchným spôsobom ste pristúpili k tomuto vážnemu parlamentnému inštitútu.

    Moja - nazvali ste to - účasť na deblokáciách, prosím, beriem tento pojem a hlásim sa k nemu, pán poslanec, hlásim sa k nemu, pretože deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike konkrétne znamenajú, že Ruská republika uznala dlh pôvodne voči Česko-Slovensku a potom po rozdelení Česko-Slovenska voči Slovensku a voči Českej republike. Tento dlh pochádza z toho, že bývalé Česko-Slovensko dodávalo do bývalého Sovietskeho zväzu tovar ako autá, topánky a pivo a ešte ďalšie komodity a Sovietsky zväz ich vtedy nezaplatil, čiže zostal dlhovať Česko-slovenskej republike, a z toho pochádza tento dlh dnešnej Ruskej federácie voči Slovensku.

    Dúfam, pán poslanec, že uznáte, že toto sú absolútne čisté peniaze vyprodukované poctivou prácou slovenských a českých robotníkov a technikov a že máme nielenže morálne a aj právne právo, ale dokonca povinnosť sa snažiť čo najviacej z týchto peňazí dostať naspäť prakticky do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. A, áno, v tejto snahe o získanie týchto peňazí alebo čo najväčšieho množstva z týchto peňazí za slovenským zákonom a zmluvami stanovených podmienok, ktoré prechádzajú toľkými kontrolami, myslím, počnúc vládou, a keby parlament mal o to záujem, tak určite aj prostredníctvom kontroly parlamentu prechádzajú tieto zmluvy, čiže na nich opäť nie je nič mafiánskeho, nič, za čo by sme sa museli hanbiť. A tieto peniaze v Rusku, v Ruskej federácii spravuje ruské ministerstvo financií.

    Pán poslanec, ja sa vás pýtam, že či vy označujete ruské ministerstvo financií za mafiu. Bol by som rád, keby ste mi odpovedali vy tentoraz na moju otázku, to znamená, keď ide o čisté peniaze, naše peniaze, keď ide o to, aby sme zákonom a zmluvami stanoveným spôsobom získali tieto peniaze od ruského ministerstva financií, ktoré ja nepodozrievam z mafiánstva. Ale zdá sa, že vy áno, keď ste použili takú interpeláciu. Čo je na tom zlé? Teda z môjho hľadiska. Z vášho hľadiska môže byť, keďže vy ruské ministerstvo financií považujete za mafiu. Ale z môjho hľadiska nie je na tom nič zlého. A ja sa nazdávam, že je v záujme slovenských občanov, aby čo najviacej z týchto peňazí prišlo do slovenského rozpočtu, a preto sa hlásim k svojej aktivite, ako ste to nazvali, v deblokácii ruského dlhu.

    To je všetko, pán poslanec, čo mám odpovedať na vašu otázku.

  • Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

    Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    v zmysle zákona číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra kultúry Milana Kňažka s nasledujúcou otázkou:

    Vážený pán minister, vzhľadom na spoločenskú realitu, ktorou je fakt, že objektívna verejná mienka je odrazom úspešného uplatňovania mediálnej politiky v praxi, sa pýtam, pán minister, kedy a v duchu akých priorít rozpracujete a nám dáte na vedomie zámer zásadnej koncepcie vlády Slovenskej republiky v mediálnej oblasti. Aký je názor vlády Slovenskej republiky na zadefinovanie strategického rámca, v ktorom by mali byť prijímané zákony o Slovenskej televízii, Slovenskom rozhlase, vysielaní retransmisií a podobne? Kým nebudú známe zásadné pohľady na budúcnosť legislatívnej existencie médií v Slovenskej republike, veľmi ťažko budete získavať politickú podporu k zákonom, ktoré máte výhľadovo v legislatívnom pláne.

    Vážený pán minister, prosím o informáciu v čo najkratšom čase, aby sa mohla rozprúdiť vecná a kvalifikovaná diskusia, ktorá vyústi v prijímaní takých mediálnych zákonov, ktoré verejnosť a naši voliči očakávajú.

    Druhá interpelácia je na pána ministra obrany Pavla Kanisa nasledujúcou otázkou:

    Vážený pán minister, na žiadosť starostov obcí Badín, Vlkanová, Hronček vás interpelujem vo veci riešenia pretrvávajúceho problému hlučnosti z nadzvukových lietadiel. Iste je vám dobre známa táto problematika, a preto prosím o intenzívnejšiu komunikáciu s najviac dotknutými obcami, ktoré spomínané bezpochyby sú, pri príprave zákona, ktorý bude efektívne riešiť túto problematiku. Som presvedčený, že problematika životného prostredia dotknutého práve zvýšenou hlučnosťou v lokalitách ležiacich blízko vojenských letísk zahŕňa problém desiatok tisíc ľudí na Slovensku. Žiadam vás o informáciu, kedy je možné očakávať legislatívnu iniciatívu a vyústenie k prijatiu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďalší v rozprave vystúpi s interpeláciami pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda,

    moja interpelácia bude veľmi stručná, ale o to bude jasnejšia. Dostal som list od obyvateľov Horná Malanta, ktorí mi píšu, že od roku 1996 im bola odpojená dodávka pitnej vody a od marca tohto roku 1999 sa k nim voda vôbec neprivádza. Podobný problém je aj s elektrickou energiou. Zatiaľ ju majú sľúbenú do konca septembra. Čiže už ju nemajú. V tejto osade žije 26 dospelých, 8 školopovinných detí, u ktorých je základná hygiena veľmi dôležitá. Samozrejme, blíži sa zima, budú sa ich problémy znásobovať. Na túto situáciu upozorňuje aj praktický lekár v oblasti Horná Malanta, kde hovorí, že vzhľadom na uvedenú situáciu upozorňuje na nebezpečenstvo zvýšenia nákazy, ohrozenia zdravia obyvateľov Hornej Malanty.

    Vážené panie kolegyne, kolegovia, sú tu ešte niektoré listy, kde túto vec šetrili, napríklad Štátny zdravotný ústav v Nitre zo Štefánikovej ulice, ktorý však okrem iného píše aj to, že na určitý čas im tam bola zabezpečená voda pomocou cisterien, a preto vzhľadom na túto skutočnosť považujú túto žiadosť obyvateľov za vybavenú. Chcem povedať, že už im nevozia vodu ani v tejto cisterne. Takisto z úradu ochrany životného prostredia píšu, že šetrili tieto veci a že ich dajú do poriadku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, koho interpelovať? Ktorého ministra? Týka sa to ministra hospodárstva, keďže nemajú elektrinu. Týka sa to ministra životného prostredia, je potrebné s vodou niečo robiť. Týka sa to takisto aj ministra zdravotníctva, kde sú aj lekárske upozornenia o tom, že môže dôjsť k absolútnej infekcii, k nákaze obyvateľov a šíreniu rôznych infekčných chorôb. Preto, páni poslanci, panie poslankyne, moja interpelácia na týchto troch pánov ministrov s otázkou: Kedy a akým spôsobom chcú riešiť, aby nedošlo ku katastrofe v tejto obci na Slovensku?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka nie je prítomný, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Slavkovská a pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    moja prvá interpelácia je na pána premiéra.

    Vláda prijala program hospodárnosti zameraný na hospodárne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. V opatreniach medzi iným bolo určené, že treba dosiahnuť úsporu výdavkov na reprezentačné účely o 10 % pre všetky kapitoly štátneho rozpočtu. Na jednom z posledných zasadnutí vlády bol predložený a schválený materiál, ktorým sa zvýšil limit na reprezentačné účely v kapitole Úrady vlády o 2,5 mil. korún. Čiže žiadna úspora o 10 %, ale navŕšenie o 2,5 mil. korún. Moja otázka znie: Na aké účely bolo potrebné zvýšiť reprezentačné výdavky?

    Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra Ftáčnika.

    Špičková veda na Slovensku získala po roku 1989 veľkú názorovú a inštitucionálnu autonómiu, ako i myšlienkovú slobodu, čo bolo a je pre jej ďalší vedecko-technický rozvoj jednou z priorít. Druhou prioritou, bez ktorej sa však veda nemôže rozvíjať, je otázka finančná. A tu naša špičková veda ťahá za kratší koniec. Finančné toky, smerujúce do vedy, sa z roka na rok zmenšujú. Slovenská veda by potrebovala na rozvoj aspoň toľko prostriedkov na jedného pracovníka, ako dnes dáva Česká republika, a to je 1,9-násobok v porovnaní so Slovenskom. Stále voláme po politike zamestnanosti. Tá úzko súvisí s rozvojovými impulzmi v hospodárskej sfére. No rozvoj hospodárstva je úzko prepojený aj s vedecko-technickým rozvojom. Čiže bez rozvoja vedy stagnuje aj rozvoj hospodárstva. V návrhu štátneho rozpočtu je znovu financovanie vedy veľmi značne poddimenzované. Moja otázka znie: Ako mieni ministerstvo školstva riešiť financovanie vedy v nasledujúcom období?

    A ďalšia interpelácia je na pána ministra Kukana.

    Pred mesiacom Európska komisia na vstup do Európskej únie priaznivo hodnotila vývoj v Lotyšsku a odporúčala na pohovory o vstupe pozvať všetky krajiny druhej skupiny. V tejto skutočnosti ma zaujal najmä ten fakt, že Lotyšsko bolo touto komisiou hodnotené veľmi pozitívne, hoci má mnohé nevyriešené problémy. Ide najmä o oblasť národnostných menšín. Ruská menšina v Lotyšsku, ktorá je najväčšia vôbec, nemá štátne občianstvo. Vlastní tzv. neobčianske preukazy. Týmto neobčanom nie je dovolené vykonávať niektoré povolania. Nemôžu byť napríklad právnikmi. Ak menšiny chcú získať štátne občianstvo, musia zložiť skúšky z lotyšskej histórie a ústavy. V Lotyšsku je asi 43 % obyvateľstva inej národnosti - ruskej, ukrajinskej, bieloruskej, poľskej, nemeckej. Napriek tomuto vysokému podielu národnostných menšín Lotyšsko na rozdiel od Slovenska nepodpísalo ani Rámcový dohovor o národnostných menšinách. V Lotyšsku bol prijatý štátny program integrácie, ktorého dôležitou súčasťou je zintegrovať národnostne pestrú spoločnosť povinným, podčiarkujem povinným, osvojením si lotyštiny deťmi i dospelými. I napriek týmto nevyriešeným problémom v oblasti spolužitia s národnostnými menšinami je Lotyšsko práve aj v oblasti národnostnej politiky hodnotené Európskou komisiou na vstup veľmi pozitívne. Na Slovensku takéto problémy rozhodne nie sú, ale národnostná problematika sa nehodnotí Európskou komisiou takto pozitívne. Moja otázka znie: Pán minister, podľa vášho názoru, prečo pri iných krajinách neprekáža ani brvno, a na Slovensku prekáža aj trieska?

    Ďalšiu interpeláciu mám znovu na pána ministra Ftáčnika.

    Interpelujem v mene firmy ACASE. Ministerstvo školstva pri zmene vlády vypracúvalo čiernu knihu, kde v mnohých prípadoch boli uvedené nepravdivé údaje a zavádzajúce informácie. Týka sa to aj firmy ACASE. V čiernej knihe sa skonštatovalo, že ministerstvo školstva uzavrelo s firmou ACASE zmluvu na dodávku a implementáciu integrovaného systému ekonomických a mzdových agend na pokrytie informačných potrieb ministerstva, a to bez predchádzajúceho výberového pokračovania za cenu 11,65 milióna. Firma ACASE sa veľmi dôrazne ohradzuje proti tomu tvrdeniu, pretože výberové konanie v predmetnej záležitosti bolo riadne ukončené 25. 7. 1997 a príslušný záznam danej komisie je na ministerstve školstva a firma ho prikladá aj v tomto svojom liste.

    Ďalšia informácia, a nepravdivá informácia, ktorá sa dotýka tejto firmy v súvislosti s týmto výberovým pokračovaním, je aj tá, že sa tu spochybnil harmonogram splátok, ktoré boli rozložené na štyri splátkové etapy a podľa tohto harmonogramu firma ACASE aj ministerstvu školstva platila. V čiernej knihe sa uvádza, že tento harmonogram nebol dodržaný. Takže v mene firmy sa pýtam, prečo kontrola tvrdí takéto neexistujúce skutočnosti, obchádza pritom dokumenty a účtovné doklady, ktoré jednoznačne existujú. Je zrejmé, že štatutári ministerstva školstva boli mylne informovaní a, samozrejme, dostali nekorektné informácie. Tieto nekorektné informácie však šírili aj cez médiá. Hneď po odvysielaní takéhoto príspevku, ktorý poškodil meno firmy, sa spolupracovník firmy ACASE spojil s tlačovou hovorkyňou ministerstva pani Sedláčkovou, od ktorej bol daný prísľub, že sa prijme patričná úprava a tieto nekorektné informácie sa uvedú na pravú mieru. Do dnešných dní sa tak nestalo. Pýtam sa preto pána ministra, či je o tejto situácii informovaný a kedy mienia firmu ACASE odškodniť aspoň tým, že sa jej ospravedlnia za nepravdivé informácie.

    Ďalšia interpelácia na pána ministra Ftáčnika.

    Minulý týždeň v sobotu sa konal snem Združenia ľavicových učiteľov. Pán minister, ktorý sa na tomto sneme zúčastnil, sa vyjadril pre médiá, že menované združenie nepôsobí na straníckej báze a uviedol aj myšlienkové názory, ktorými sa združenie líši od iných občianskych združení pôsobiacich v oblasti školstva. No a podľa pána ministra sa toto združenie líši od iných združení týmto, citujem, "myšlienkou solidarity, spolupatričnosti, ktorá by sa mala prejaviť i vo vyučovacom procese". Som presvedčená, že s touto myšlienkou sa stotožňujú aj ostatné občianske združenia v oblasti školstva, teda aj Asociácia kresťanských pedagógov, Združenie maďarských pedagógov alebo Učiteľské fórum. Kvôli tejto myšlienke alebo jej presadzovaniu vo vyučovacom procese určite nebolo potrebné zakladať nejaké nové združenie, pretože táto myšlienka je a musí byť vlastná každému pedagógovi, teda každému dobrému pedagógovi, ktorý si svoju prácu koná zodpovedne. Takže ak povieme, že túto myšlienku sa snaží presadzovať ako určitú zvláštnosť práve Združenie ľavicových pedagógov, tým všetkých ostatných pedagógov dávame do jedného vreca, ktorým je táto myšlienka cudzia. To isté platí aj o poplatkoch za vzdelávanie. Povedať, že iba toto združenie presadzuje umožniť štúdium i deťom zo sociálne slabších vrstiev, je úplná demagógia. Som presvedčená, že to isté chce i Asociácia kresťanských pedagógov, maďarských pedagógov, ba i Učiteľské fórum, o ktorom sa pán minister vyjadril, že je pravicovo orientované, o čom si dovolím pochybovať. Takže kvôli tomuto teda nemuselo vzniknúť Združenie ľavicových pedagógov. Z toho, čo som uviedla, mne sa zdá, že združenie vzniklo skutočne na straníckej báze. A chcela by som počuť od pána ministra, čo je teda jeho prioritou, zrejme musí o tom niečo vedieť, keďže sa jeho predstavitelia majú zúčastňovať aj gremiálnych porád na ministerstve školstva.

    Ďalšia interpelácia na pána ministra Ftáčnika.

    Vysoké školy avizujú ukončenie zimného semestra 10. decembra 1999. Nie sú spokojné ani s uvoľnením 1-percentného viazaného rozpočtu, pretože to činí na jednu vysokú školu cca 2 milióny, čo je zanedbateľná suma. Vysoké školy protestujú aj proti návrhu rozpočtu na rok 2000, a to nielen proti navrhovanému množstvu financií, ale i proti limitu pracovníkov v jednotlivých rezortoch, teda i v školstve. Rektor Univerzity Komenského pán Devínsky to charakterizoval takto, citujem: "Je to jasný rukopis starých spiatočníckych recyklovaných komunistických kádrov." Ďalej uviedol, že je to nepriateľský krok voči vysokým školám, ktorý im škodí, a je to v protiklade so zákonom o vysokých školách, podľa ktorého počty a štruktúru pracovníkov vysokých škôl stanovuje Akademický senát. Samozrejme, že zo mzdových prostriedkov, ktoré by sa mali ušetriť prepustením tých 10 % pracovníkov, o čom vláda hovorila, že tým sa vlastne budú môcť zvýšiť mzdy ostatných, o tom nemôže byť ani reči. Vysoké školy totiž nebudú môcť zvýšiť platy ostatným, aj keď prepustia 10 % ľudí, pretože mzdové prostriedky pre vysoké školy na rok 2000 sú navrhnuté v skrátenej podobe oproti tomuto kalendárnemu roku o 113 mil. korún. Pýtam sa preto pána ministra, či súhlasí s pánom rektorom Devínskym a s jeho hodnotením dnešnej situácie ako v oblasti prístupu ministerstva školstva k vysokým školám, tak v oblasti prístupu celej vlády.

    Ďakujem.

  • Pán minister Ftáčnik chce na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej zareagovať.

  • Vážená pani poslankyňa,

    nebudem reagovať na všetky vaše interpelácie, lebo, samozrejme, vám odpoviem v zákonom stanovenej lehote, ale chcem, aby nezostala nezodpovedaná vaša posledná otázka, ktorá smerovala k vystúpeniu pána rektora Devínskeho a k tomu, ako to je s počtom pracovníkov na vysokých školách, resp. so mzdovými prostriedkami.

    Chcem povedať, že vláda 17. novembra posúdila návrh, ktorý sme predkladali ako ministerstvo školstva, ktorý vlastne cielil dvoma smermi, a to navrhoval vláde, aby zrušila svoje rozhodnutie o 10-percentnom prepúšťaní nepedagogických pracovníkov na vysokých školách. A po druhé, aby zrušila limit počtu pracovníkov ako záväzný ukazovateľ pre vysoké školy, a to z dôvodov, ktoré ste citovali, že zákon o vysokých školách určuje, že štruktúru a počet pracovníkov vysokej školy určuje Akademický senát. Vláda Slovenskej republiky v tej prvej časti nesúhlasila s týmto návrhom, teda trvá na znížení objemu mzdových prostriedkov pre nepedagogických pracovníkov vysokých škôl. A aj preto sú mzdové prostriedky nižšie. A v tej druhej časti vyhovela, jednoducho rozhodla o tom, že limit počtu pracovníkov, ktorý je uvádzaný v prílohe uznesenia vlády k štátnemu rozpočtu, nebude pre vysoké školy chápaný ako záväzný ukazovateľ, ale iba ako orientačný ukazovateľ.

    Čiže vláda rešpektuje platné znenie zákona o vysokých školách a vytvára vlastne priestor pre vysoké školy, aby samy rozhodli o tom, nakoľko upravia a zracionalizujú štruktúru svojich nepedagogických pracovníkov, pričom pôsobí najmä prostredníctvom ekonomických nástrojov, teda znížením objemu mzdových prostriedkov, a samotné rozhodnutie o štruktúre a počte ponecháva na vysokú školu.

    Čo sa týka zvýšenia mzdových prostriedkov, resp. platov na vysokých školách, resp. v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére, tá konštrukcia rozpočtu - iste sa s ňou zoznámite, keď budeme prerokúvať vo výbore príslušnú kapitolu ministerstva školstva - je vymyslená tak, že teraz boli skrátené prostriedky o nepedagogických pracovníkov a na to zvýšenie sú rezervované prostriedky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, ktoré majú byť podľa zámerov vlády uvoľnené k 1. 7. 2000. Čiže to budú dodatočné prostriedky, ktoré získajú všetky rozpočtové a príspevkové organizácie vrátane vysokých škôl na zvýšenie platov o výšku, s ktorou počíta vláda v návrhu rozpočtu.

    Toľko len dve krátke vecné poznámky k vašej interpelácii. Písomnú odpoveď, samozrejme, dostanete, tak ako to je vyžadované rokovacím poriadkom.

  • Ďalší prihlásený do interpelácií je pán poslanec Oberhauser. Pripraví sa pán poslanec Dzurák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    na úvod by som chcel poprosiť vedenie parlamentu, aby sa poradilo a aby premyslelo, či táto hodina alebo interpelácie, aké majú mať skutočne poslanie, lebo sa veľmi zriedka uskutočňujú interpelácie v parlamente. A hoci je to tohto roku len niekoľko ráz, vláda nie je prítomná na interpeláciách poslancov, aj teraz sú tu len niekoľkí členovia vlády. Pán podpredseda vlády tu prechádzal ako živé striebro a ja som ho chcel tiež osloviť vo svojej interpelácii, lebo chcem ho požiadať o vec, ktorá má veľmi rýchle termíny, a vzhľadom na to, že tu vlastne členovia vlády a predseda vlády nie sú, je to veľmi ťažké. Čiže vedenie parlamentu by malo vôbec ujasniť si poslanie interpelácií a akú má vlastne úlohu parlament vo vzťahu k vláde a aké hrajú úlohu interpelácie v tejto súvislosti a urobiť poriadok, aby naozaj na interpeláciách poslancov boli prítomní všetci členovia vlády, okrem tých, čo majú mimoriadne povinnosti a veľmi súrne dôvody pre neprítomnosť, len vážne dôvody pre neprítomnosť.

    Preto mi dovoľte na úvod, aby som povedal interpeláciu vo vzťahu k pánovi predsedovi vlády Dzurindovi v nádeji, že ešte niekde v budove je a že ju asi, možno z rozhlasového prijímača, začuje. Interpelujem ho v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v súvislosti s predloženým návrhom na vymenovanie podpredsedu alebo zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa má udiať zajtra ako prvý bod programu. A myslím si, že v tejto súvislosti treba povedať, že stále nie je doriešená kauza predošlého podpredsedu Najvyššieho súdu, kauza súvisiaca s jeho odvolaním z funkcie v rozpore s ústavou, v rozpore so zákonmi a skôr, ako skončilo jeho volebné obdobie. Žiadam teda pána predsedu vlády o prešetrenie a jeho stanovisko k odvolaniu JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože skutočnosti, ktoré ste uvádzali vo svojom materiáli ako vládnom materiáli ako dôvody na jeho odvolanie, sa dodnes nepotvrdili. Situácia v celej kauze je práve opačná a postupne sa preukazuje, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepredložilo Národnej rade pravdivé informácie, na základe ktorých sme rozhodovali a na základe ktorých mohlo byť navrhované odvolanie opodstatnené.

    V zmysle zákona odvolanie z funkcie mohlo byť oprávnené iba na základe výsledkov rozhodnutia kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo orgánov činných v trestnom konaní. Dosiaľ ani kárny senát ani orgány činné v trestnom konaní, resp. nezávislý súd ani Ústavný súd nevyniesli rozhodnutie, ktoré by potvrdilo opodstatnenie predloženého vládneho materiálu, v ktorom bol navrhnutý na odvolanie JUDr. Jozef Štefanko. Preto vás žiadam, aby ste do právneho uzavretia kauzy vysťahovania z bytu podpredsedu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanka stiahli návrh vlády na voľbu nového podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Druhou interpeláciou interpelujem tu neprítomného pána ministra vnútra Ladislava Pittnera, ktorého žiadam, aby vykonal príslušné opatrenia, a to zabezpečil, aby na miestnej úrovni boli odstránené protiprávne stavby na pozemkoch Márie Garanovej-Krištákovej, bytom Rejdová 255, okr. Rožňava. Interpelácia vychádza z jej sťažnosti, ktorú prikladám. Predmetom sťažnosti je, že rómski občania protiprávne stavajú rodinné domy na súkromných pozemkoch občanov Rejdovej, ktorí sú všetci dôchodcovia a nevedia sa brániť tomuto protizákonnému konaniu. Na ich sťažnosti im nepomohli ani miestne, ani regionálne orgány, a preto žiadam ministerstvo, aby zo svojej kompetencie vykonalo nápravné opatrenia a v regióne zabezpečilo dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky.

    Druhú interpeláciu pánovi ministrovi Pittnerovi adresujem v súvislosti so šetrením poslaneckého prieskumu pri postupe odboru lesného hospodárstva Okresného úradu v Lučenci, konkrétne pracovníka Ing. Viliama Stankaya, na ktorého bola podaná sťažnosť pre predpojatosť v zmysle zákona číslo 71/1967 Zb. oddiel II § 9 a 12 a pre napomáhanie jednotlivým subjektom pri podnikaní a znemožňovanie podnikania iným subjektom. Ide o prípad, ktorým bol poškodený vlastník lesa pán Juraj Moravčík, bytom Budovateľov 10, 985 11 Halič. Sťažnosť bola predložená Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a na mieste bol vykonaný poslanecký prieskum. Z prieskumu vyplynulo, že je podozrenie zo zneužívania funkcie verejného činiteľa, zastrašovanie poškodenej osoby a ďalšie vážne príčiny. Žiadam o nezávislé a objektívne prešetrenie situácie.

    Ďalej interpelujem pána ministra Ladislava Pittnera v súvislosti s vraždou, ktorá sa stala 9. 7. 1998 v Starej Turej, kde zavraždili čerstvého maturanta Božka Búnu a matka zostala nielen bez syna, ale zároveň vzhľadom na sociálnu situáciu i bez živiteľa rodiny. Vrah tohto ohavného trestného činu si podľa informácií z vyšetrovacieho spisu tento skutok dôkladne plánoval a motiváciou mu bola nielen závisť a frustrácia z osobného prepadu, ale i postoj obete k rôznym politickým otázkam, ako sú národné hodnoty, nesúhlas s rozširovaním drog či sprevádzačstvom cez blízke hranice a ďalej kladný vzťah k disciplíne. Vrah naproti tomu takéto hodnoty nielen že neuznával, ale dokonca v disciplíne a poriadku videl ohrozenie seba samého. Na tento trestný čin sa dlhodobo pripravoval a spoliehal sa, že vzhľadom na to, že v tomto regióne sa viaceré trestné činy namierené voči mladým prívržencom Slovenskej národnej strany postupom orgánov činných v trestnom konaní zviedli na nešťastnú náhodu, a preto nebude obzvlášť trestaný.

    Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania v Trenčíne Ing. Frolo chcel, ako to vychádza z vyšetrovacieho spisu, i túto vraždu zohrať na nešťastnú náhodu, a to predovšetkým, po prvé, tým, že výsluchom svedkov trestného činu svedok podľa Trestného poriadku má vypovedať o tom, čo svojimi zmyslami zachytil o trestnom čine spáchanom, a nie ako to bolo v tomto prípade o osobnosti obete, ako i jeho politických názoroch, ktoré sú pre samotný fakt vraždy nepodstatné. Týmito otázkami sa snažil hlavne u korunného svedka obeť znevážiť a zľahčiť tak samotný fakt vraždy. Veľmi pozoruhodné sú i viaceré pokusy o zneváženie korunného svedka poukazovaním na jeho názory.

    Po druhé, vyšetrovateľ dával ostatným svedkom kapciózne otázky a celým výsluchom im dával najavo, ako by bolo vhodné vypovedať, pričom nepriamym svedkom dal možnosť sa radiť s obvineným a tento proti zásadám trestného procesu nebol od nich oddelený.

    Po tretie, o prevzatí vecí obete nebola, v rozpore so zákonom, spísaná zápisnica alebo aspoň nebola doručená matke obete, následkom čoho sa viaceré veci stratili.

    Po štvrté, napriek lekárskemu vyšetrovaniu, ktoré poukázalo na to, že matka obete nie je schopná vypovedať, Ing. Frolo ju navštívil a podobne ako predtým nútil pod psychickým nátlakom podpísať zápisnicu.

    Po piate, v celom vyšetrovacom spise je viacero vecí poukazujúcich na porušenie Trestného poriadku zo strany orgánov činných v trestnom konaní a je jednoznačné, že ide i o porušenie základného ľudského práva na súdnu ochranu. O to viac neľudský je takýto postup, keď bol vedený voči matke, ktorej zmyslom života bol jej jediný syn, ktorého sa Ing. Frolo snažil celým postupom pri vyšetrovaní znevážiť.

    Žiadam o prešetrenie uvedených skutočností a vykonanie nápravy.

    Ďalšou interpeláciou opäť oslovujem pána ministra vlády Slovenskej republiky Ladislava Pittnera v súvislosti s dopravnou nehodou pána Jozefa Ráža. Žiadam o predloženie správy o vyšetrení nehody s vyvodením dôsledkov voči tým, ktorí zanedbali svoje povinnosti a umožnili uniknúť pred stíhaním cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý nehodu s ťažkými zdravotnými dôsledkami spôsobil. Žiadam, aby bola predložená tiež informácia, ako sa voči vinníkovi bude postupovať, aby nezostal nepotrestaný.

    Poslednú interpeláciu adresujem pánovi ministrovi Koncošovi a predsedovi Protimonopolného úradu Petrovi Nižňanskému v súvislosti s vytvorením jedného podniku Štátnych lesov v Slovenskej republike, čím nastala koncentrácia veľkosti 62 % celkového lesného pôdneho fondu Slovenskej republiky, z čoho je 43,1 % vo vlastníctve štátu a 19,4 % neznámych vlastníkov. Ide o obrovskú koncentráciu, keď z 55 % všetkých dodávok dreva na Slovensku bude vlastne dodávané jedným subjektom, ktorý v rámci hospodárskej súťaže bude mať monopolné postavenie. Takáto situácia nemá obdobu, a preto žiadam, aby k celej veci tieto úrady zaujali stanovisko.

    Na dôvažok tiež upozorňujem, že v časopise TREND sám riaditeľ menovanej spoločnosti, takto založenej, Ing. Blažej Možúch otvorene hovorí, že vytvorením jedného štátneho podniku sa bude presadzovať jednotná lesnícka politika a vlastne aj jednotná obchodná politika. Sám sa oficiálne takto priznáva, že dôjde k monopolnému postaveniu a ohrozovaniu iných hospodárskych subjektov podnikajúcich v tejto oblasti v Slovenskej republike.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší interpelujúci je pán poslanec Dzurák, pripraví sa pán poslanec Benkovský.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    milé dámy,

    vážení páni,

    predkladám interpeláciu na ministra hospodárstva pána Ľubomíra Haracha.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s otázkou využitia uhlia ako jedinej domácej energetickej suroviny v súvislosti s pripravovanou novou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky. V súčasnom období sa dostáva do záverečnej fázy koncepcia novej energetickej politiky Slovenskej republiky. Jej návrh bol vypracovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, daný na verejné pripomienkovanie a pred niekoľkými dňami prerokovaný v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky. Oproti energetickým koncepciám z roku 1993 a 1997, v ktorých ťažba uhlia na úrovni 3,5 až 4 mil. ton bola požadovaná zo strategického a národohospodárskeho hľadiska ako opodstatnená, tohoročný návrh energetickej politiky Slovenskej republiky nielenže strategickú opodstatnenosť vypúšťa, ale programovo uvažuje s útlmom ťažby. Pojem útlmu ťažby uhlia bol prvýkrát zvažovaný ešte na federálnej úrovni. Po dlhých a náročných rokovaniach na rôznych odborných úrovniach sa podarilo, aby útlm ťažby uhlia na Slovensku nebol akceptovaný napríklad aj preto, že sme krajinou patriacou medzi najchudobnejšie krajiny, čo sa týka vlastných primárnych energetických zdrojov, keď musíme takmer 90 % ich dovážať. Uhlie je jediným významným domácim zdrojom. Navyše v regiónoch s ťažbou uhlia sa vytvárajú stabilné pracovné príležitosti, ktorých udržanie by malo byť pre dnešnú vládu ako prioritné. V energetickej koncepcii z roku 1997 bola ťažba uhlia označená ako strategická aktivita štátu. V poslednom spracovaní návrhu novej energetickej politiky nie je uvedený dôvod, prečo sa od tohto zámeru ustupuje.

    Dá sa súhlasiť so základnou koncepciou ťažby uhlia na Slovensku racionálne využiť otvorené zásoby uhlia. V návrhu sa však zvažuje s útlmom a nie sú hľadané cesty na udržanie ťažby na úrovni ťažobnej spôsobilosti. Je to v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda v oblasti využívania nerastného bohatstva zaviazala podporovať využívanie domácich nerastných surovín a motivovať optimálne a racionálne využívanie ťažby domácich primárnych energetických zdrojov. Zvlášť vypuklý je tento problém na Hornej Nitre, kde doslova na ložiskách uhlia je postavená elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch. Jej technológia je vybudovaná práve na zásoby uhlia nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti. Energetický komplex spolu s dvoma prevádzkami na spracovanie popola vytvára okolo 9 tisíc priamych pracovných príležitostí s príslušným počtom nadväzujúcich obslužných činností. Preto znižovanie výroby v Elektrárni Nováky, odštepný závod Zemianske Kostoľany, avizované v návrhu energetickej politiky, by malo priamy dosah na výrazné zníženie zamestnanosti v celom regióne Horná Nitra.

    Vzhľadom aj na ďalšie nepodložené argumenty uvádzané v materiáli a nekomplexnosť navrhovaného riešenia požadujem, pán minister hospodárstva, problematiku uhlia v návrhu energetickej politiky Slovenskej republiky prehodnotiť za účasti zástupcov Hornonitrianskych baní a Elektrární Nováky. Verím, že po týchto odborných konzultáciách sa spoločne dopracujeme k jasným záverom, ktoré pri využívaní domácich zdrojov budú i realizované. V opačnom prípade pri realizácii útlmu ťažby uhlia bude musieť vláda riešiť problém ďalšieho zvyšovania nezamestnanosti v regióne Horná Nitra.

    Ďakujem.

  • Ďalší vystúpi pán poslanec Benkovský. Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    v zmysle § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady interpelujem ministra zdravotníctva pána Tibora Šagáta vo veci transformačných krokov vlády Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva s ich prípadným dosahom na zrušenie nemocníc v Malackách a Modre.

    Vážený pán minister, som si plne vedomý, v akej nezávideniahodnej situácii sa nachádza rezort zdravotníctva, ktorý riadite. Nezávidím vám vaše problémy s tým súvisiace a nechcem k nim pridávať niektoré ďalšie. Napriek tomu ako poslanec Národnej rady, pôsobiaci v Bratislavskom kraji, t. j. i v okresoch Malacky a Pezinok, som povinný a, samozrejme, že mám i vážny záujem, vás požiadať o citlivý prístup a vysvetlenie transformačných krokov na roky 1999 - 2002 vo vašom rezorte, osobitne pri redukcii lôžok a tým i nemocníc v Bratislavskom kraji.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť, že vo vidieckych okresoch Bratislavského kraja existuje minimum lôžok, lôžkových kapacít, z toho v okrese Senec žiadne, v okrese Malacky a Pezinok tvoria základ Nemocnice s poliklinikou Malacky a Modra, pri ktorých sa však predpokladá ich transformácia na liečebné zariadenie pre dlhodobo chorých či sociálne zariadenia. To znamená, že ide de facto o ich likvidáciu v súčasnom ponímaní. Podľa mojich informácií návrh transformačných krokov, ktoré vláda schválila, počíta s viacerými radikálnymi opatreniami. Má ísť o zníženie počtu lôžok akútnej zdravotnej starostlivosti minimálne o 3 500. Pritom 500 z nich by sa malo zrušiť úplne, 1 000 lôžok by malo slúžiť dlhodobo chorým a ďalších 1 500 by nadobudlo charakter sociálnych lôžok. S tým nemožno iné len súhlasiť. Problém je - tak ako vždy pri takto vážnych zásahoch - v tom, či sa presadia osobné lokálne záujmy, alebo prevážia odborné argumenty a záujmy občanov.

    Koordinátor pre Bratislavský kraj doc. Dr. Ján Paška, CSc., priznáva, že s počtom nemocničných lôžok je hlavné mesto na špici. Dovedna ich je 8 tisíc. Z toho 7 200 akútnych a na 1 000 obyvateľov pripadá 11,5 lôžka, čo je dvakrát viac než v iných krajoch. Pritom priemerne neobsadených lôžok je až 2 400. Ako je známe, v Bratislave sú štyri veľké nemocnice, a to sú Fakultné nemocnice na Mickiewiczovej a na Kramároch a Nemocnice s poliklinikou v Ružinove a Petržalke. Uvažovaný zámer predpokladá, že o jednu z takýchto nemocníc by malo byť menej, ale ako uvádza koordinátor, nechceme zrušiť ani jednu z nich. Už toto samo osebe má zaujímavú logiku.

    Napriek potrebe zrušenia jednej z nemocnice pripravuje sa pravý opak, citujem: "Ako rozumné riešenie sa ukazuje dostavba 450-lôžkového pavilónu v petržalskej nemocnici za 820 mil. Sk." Tu len malé odbočenie, že v žiadnom prípade nemám výhrady k petržalskej nemocnici. Podľa, dúfam, že už len uvažovaného zámeru, by sa mali rozširovať lôžka tam, kde sú výrazne nadbytočné, a to dokonca za necelú jednu miliardu korún, v čase, keď zdravotníctvo potrebuje každú korunu. Považujem to za hazard a v prípade, že sa to objaví v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, zásadne proti tomu vystúpim.

    V tejto súvislosti v rámci kraja hovoríte, že o premene Nemocnice s poliklinikou v Modre na sociálne zariadenie a Nemocnice s poliklinikou v Malackách na liečebňu pre dlhodobo chorých. Ak však tieto zámery vláda schváli, podarí sa znížiť počet lôžok o 1 446 odhadovanou úsporou za 5 rokov 1 miliardy korún. Pritom koordinátor akosi pozabudol, že najskôr treba uvedených minimálne 820 miliónov. Pravda ani argument o budovaní nadpočetných lôžok a hazardovanie s prostriedkami štátneho rozpočtu nemusí byť pre niektorých podstatný.

    Preto si dovoľujem uviesť ešte vážnejšie údaje. Tak napríklad obe mestá majú širokú spádovosť. Konkrétnosť v malackom okrese žije približne 60 tisíc a pezinskom viac ako 55 tisíc obyvateľov. Nemocnice s poliklinikou Malacky poskytujú akútne zdravotné liečebné služby tak, že najbližšie nemocničné zariadenie mimo uvedeného sú vzdialené v prípade Malaciek 75 a Modry približne 45 km, pritom v modranskej nemocnici sú liečení pacienti so seneckého okresu. V prípade zrušenia nemocníc by sa napríklad o rýchlej zdravotnej pomoci nedalo ani len uvažovať a výška nákladov pacientov a ich rodinných príslušníkov, priznajme, v prevažnej miere zo sociálne slabších vrstiev, by bola neúmerne vysoká. Uvažovať o zrušení Nemocnice s poliklinikou Malacky je veľmi neuvážené aj z hľadiska jej strategického postavenia. Vymenujem len niekoľko dôvodov, prečo má Nemocnica s poliklinikou v Malackách svoje opodstatnenie práve z uvedeného hľadiska. V okrese Malacky a väčšinou priamo v okolí okresného mesta sú napríklad:

    1. 71. záchranná brigáda civilnej obrody,

    2. ťažobné vrty nafty,

    3. letecká a delostrelecká strelnica,

    4. podzemné zásobníky plynu,

    5. 33. letecká základňa s letiskom,

    6. ide o povodňové územie rieky Moravy a taktiež je križovatkou významných diaľničných a železničných sietí.

    V okrese je tiež najvyššia nezamestnanosť v rámci Bratislavského kraja.

    Z uvedených dôvodov, ale tiež vychádzajúc z oprávnených potrieb a požiadaviek občanov týchto regiónov, sa v Malackách už začala a v Modre sa pripravuje petičná akcia proti zrušeniu uvedených nemocníc. Mestské úrady Malacky a Modra, ako aj vedenia nemocníc sú pripravené prijať dostatočne razantné racionalizačné opatrenia tak, aby sa skvalitnila zdravotná starostlivosť o ľudí v týchto regiónoch, ale zároveň sa využila lôžková kapacita a zvýšila efektívnosť vynakladaných finančných prostriedkov v uvedených nemocniciach. Obe nemocnice sa tiež nebránia čiastočnému obmedzeniu niektorých súčasných funkcií a vytvoreniu priestoru i na pôvodne navrhované zámery - na liečebňu pre dlhodobo chorých či sociálne zariadenia. Za zásadné však poslanci týchto miest a občania považujú zachovanie plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti.

    Vážený pán minister zdravotníctva, žiadam vás, aby ste mi v rámci interpelácie odpovedali na otázku konkrétnych zámerov transformácie zdravotníckych zariadení v Bratislavskom kraji s osobitným zameraním na ďalšie zámery s Nemocnicami s poliklinikou Malacky a Modra. Verím, že riešenie bude na prospech občanov v týchto regiónoch, za čo vám v ich mene vopred ďakujem.

  • Ďalší - pán poslanec Zlocha.

    Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    mám pripravené tri interpelácie. Prvá interpelácia sa bude dotýkať ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jozefa Macejku.

    Nedávno som sa dozvedel, že Slovenská správa ciest Bratislava v zmysle zákona o verejnom obstarávaní vyhlásila verejnú súťaž na aktualizáciu technickej štúdie diaľnice D1 v úseku Sverepec - Rajec - Višňové s celkovou dĺžkou trasy približne 40 km a na zameranie terénu v úseku diaľnice v rozsahu asi 1 200 ha. Spochybnenie posudzovaných, či dokonca už posúdených úsekov diaľnice D1 z hľadiska vplyvov na životné prostredie v úseku Sverepec - Považská Bystrica - Žilina - Martin ma nemilo prekvapilo, pretože z pôvodne predložených dvoch variantov riešenia - považského a rajeckého bol rajecký variant vylúčený z ďalšieho posudzovania. Dôvody boli a som o tom dodnes presvedčený, že aj sú dosť jednoznačné.

    Výstavba diaľnice v údolí Rajčianky by mala veľmi nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Narušila by biocentrá a biokoridory, ohrozila by zdroje pitnej vody v podzemí a tiež zdroje minerálnych liečivých vôd využívaných v kúpeľoch Rajecké Teplice. Nezanedbateľným dôvodom proti rajeckému variantu bolo a je aj to, že materiálové toky sú vedené, a zrejme aj v budúcnosti budú vedené Považím údolím Váhu.

    Zámery Slovenskej správy ciest sa dajú len ťažko odôvodniť. Na jednej strane hovoríme o nedostatku finančných prostriedkov a nutnosti šetrenia a odrazu chceme znova objaviť už dávno objavenú Ameriku a vyhodiť niekoľko desiatok miliónov korún na niečo, čo je dopredu odsúdené na neúspech. Pritom stačilo tak málo. Poriadne si preštudovať záverečné stanoviská zabezpečované ministerstvom životného prostredia v rokoch 1996 - 1998, prípadne problém prekonzultovať dopredu s odborníkmi, ktorí posudzovanie vplyvov výstavby diaľnice D1 v tomto úseku zabezpečovali. Moja otázka na vás, pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií znie: Nie je vám ľúto zbytočne vyhodených peňazí? Azda si len nemyslíte, že všetko, čo sme urobili počas vlády Vladimíra Mečiara, je zlé?

    Moja druhá interpelácia smeruje k podpredsedovi vlády pánu Pálovi Csákymu. V rámci hodiny otázok poslancov Národnej rady Slovenskej republiky členom vlády dňa 11. novembra 1999 ste v slovnom súboji s poslancom Národnej rady pánom Moricom okrem iného povedali, citujem: "Koľko ton banánov by obetoval premiér, ktorého ste podporovali aj v tomto parlamente, aby sa mohol priblížiť čo len na kilometer k pánu Clintonovi?" Poriadne ste, pán podpredseda vlády, prestrelili. Mierili ste síce dobre, veď to bol poslanec Slovenskej národnej strany z bývalej vládnej koalície, chceli ste ho položiť, ale vami vystrelený otrávený šíp sa obrátil proti vám.

    Premiér Mečiar sa ako predseda vlády Slovenskej republiky spolu s ďalšími členmi delegácie, vtedajším prezidentom Michalom Kováčom a vtedajším ministrom zahraničných vecí Jozefom Moravčíkom stretol s prezidentom Spojených štátov amerických Billom Clintonom v Prahe dňa 12. januára 1994. Podotýkam, že to boli stretnutia amerického prezidenta Billa Clintona v rámci bilaterálnych rokovaní s najvyššími predstaviteľmi Vyšehradskej štvorky: Maďarska, Poľska, Slovenska a, samozrejme, aj Českej republiky o americkej iniciatíve Partnerstvo pre mier. Nebolo to stretnutie malých ľudí terajšej slovenskej vlády, ktorí sa mohli "zviditeľniť" len spolu so staršími bratmi z Českej republiky u prezidenta Spojených štátov, ale hodinové rokovanie o tom, čo pre Slovensko Partnerstvo pre mier bude znamenať.

    Vladimír Mečiar nemusel obetovať ani jeden banán, mimochodom, tie boli a aj sú dosť lacné, dokonca lacnejšie ako naše jablká. Kladiem si však otázku, čo obetoval a hlavne čo bude musieť obetovať za stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Spojených štátov amerických a Európskej únie terajší predseda vlády. Prázdnymi sľubmi a klamstvami za priameho zasahovania zahraničia ovplyvnil voličov, aby zabezpečil "vrcholne demokratickú" diktatúru 93 poslancov, ktorá si z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky urobila trhací kalendár a z právneho štátu si robí nemiestne žarty.

    Dal súhlas na prelety lietadiel NATO k vojnovým operáciám v Zväzovej republike Juhoslávia. Dal súhlas na využívanie letiska a vojenských objektov na Záhorí pre vojakov NATO, snaží sa predať Východoslovenské železiarne Košice americkej oceliarenskej spoločnosti, chce predať 50 % Slovenských telekomunikácií, jeho vláda vytvára mimoriadne výhodné podmienky pre zahraničných podnikateľov a drastickými ekonomickými opatreniami prispieva k likvidácii malých a stredných slovenských podnikateľov. Keby sme to všetko prepočítali na banány, tak by to bola zrejme poriadna kopa, spotreba azda pre všetkých občanov Slovenskej republiky počas celého trvania vašej vlády.

    Vám, vážený pán podpredseda vlády, vo vašom vystúpení nešlo o nič iné, len o verejné zhodenie a poníženie poslanca Slovenskej národnej strany, z politickej strany, ktorá bola súčasťou predchádzajúcej vládnej koalície. Chcel by som zneužiť vami použitý citát Oscara Wilda, a preto sa vás pýtam: "Neprecenil Pán Boh svoje schopnosti pri stvorení niektorých ministrov vlády Mikuláša Dzurindu, ktorí zrejme nie sú ani dostatočne chápaví, ani dostatočne rozumní, keď si nedokážu vtesnať do pamäti ani niekoľko veľmi dôležitých udalostí zo šesťročného obdobia vlády Vladimíra Mečiara v mladej Slovenskej republike?

    Moja tretia interpelácia ide k predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Mikulášovi Dzurindovi, k ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku pani Márii Machovej a k ministerke financií Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. V programovom vyhlásení v časti D Privatizácia si vaša vláda stanovila tri ciele: preveriť zákonnosť terajšej privatizácie a uplatňovania verejných záujmov, navrhnúť riešenie akcií na doručiteľa a tiché spoločníctvo, presadzovať uplatnenie adekvátnych sankčných opatrení tam, kde sa porušil zákon a kde sa poškodili záujmy štátu.

    Neviem, podľa akého kľúča si vyberali pracovníci Fondu národného majetku Slovenskej republiky objekty sprivatizované v rokoch 1995 - 1998, ale mám obavy, že to nebolo preverovanie problémových subjektov, ale tých, ktoré vykazovali dobré hospodárske výsledky a ktoré si aj plnili záväzky voči Fondu národného majetku a že tu teda prevážili záujmy skupín blízkych terajšej koalícii o reprivatizáciu. Ináč si totiž neviem vysvetliť fakt, že objektom záujmov pracovníkov Fondu národného majetku sa stali aj kúpele v Dudinciach, presnejšie akciová spoločnosť Hontherma, ktorej 67 % majetku sprivatizovala akciová spoločnosť Spa Novum. Fond národného majetku tu uplatnil klasický postup, najskôr na základe uznesenia výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky odbor kontroly a sťažností od 26. apríla 1999 do 5. mája 1999 urobil kontrolu dodržiavania zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou a nakladania s majetkom a hospodárenie akciovej spoločnosti Hontherma. Kontrolóri zrejme na svoje prekvapenie zistili, že Spa Novum si zmluvné platobné podmienky plní. V termíne zaplatila prvú splátku vo výške 15 700 tisíc korún, každým rokom sa odvádzali aj stanovené splátky do Fondu národného majetku a vždy sa zabezpečovali každý rok aj investície podľa schváleného rozpisu. Keďže aj vývoj aktív a pasív spoločnosti Hontherma bol dobrý a za tri roky vzrástol čistý hmotný investičný majetok zo 124 mil. Sk na 141,8 mil. Sk, aj kontrolóri museli v správe konštatovať, že nakladanie s majetkom a hospodárenie spoločnosti Hontherma, a. s., je "relatívne pozitívne", a preto bolo potrebné nájsť na odstúpenie od zmluvy iné dôvody. A tie dôvody sa našli, aj keď sú vykonštruované a poriadne pritiahnuté za vlasy.

    Kupujúci Spa Novum, a. s., sa zaviazala presadiť vydanie zamestnaneckých akcií spoločnosti Hontherma v rozsahu minimálne 10 % základného imania tak, aby všetci zamestnanci sprivatizovanej akciovej spoločnosti mali možnosť ich nadobudnúť. Ale nenadobudli ich. Nepomohlo stanovisko a vysvetlenia vedenia akciovej spoločnosti Spa Novum k protokolu o kontrole, mimochodom nedostali naň od Fondu národného majetku Slovenskej republiky žiadnu odpoveď. Fond národného majetku sa rozhodol konať bez ohľadu na pravdu, bez ohľadu na znenie zmluvy o odplatnom prevode akcií, bez ohľadu na zákony platné v Slovenskej republike.

    6. júla 1999 priniesla pani JUDr. Darina Wolfová zastupujúca firmu Mida, spol. s r. o., Bratislava, do Dudiniec notársku zápisnicu spísanú JUDr. Helenou Hrušovskou, notárkou z Bratislavy, o odstúpení Fondu národného majetku Slovenskej republiky od zmluvy o odplatnom prevode akcií a odovzdala ju predsedovi predstavenstva akciovej spoločnosti Spa Novum. Výhrady voči odstúpeniu Fondu národného majetku od zmluvy boli celkom zbytočné. Akcionári a ani vedenie kúpeľov sa odpovede od Fondu národného majetku Slovenskej republiky dodnes nedočkali. Napriek tomu, že Fond národného majetku Slovenskej republiky nemal právo na jednostranné odstúpenie od predmetnej zmluvy, pretože nedošlo k porušeniu zákonov zo strany akciovej spoločnosti Spa Novum ani akciovej spoločnosti Hontherma a už vôbec nie k podstatným porušeniam zmluvných povinností, Fond národného majetku Slovenskej republiky nariadil Stredisku cenných papierov v Bratislave, aby preregistroval akcie Spa Novum, a. s., v počte 7 242 kusov na svoj majetkový účet. Napriek tomu, že Spa Novum si svoj majetkový účet, na ktorom sa tieto akcie nachádzali, nechala predtým zablokovať. Protiprávnosť tohto konania spočíva aj v tom, že Stredisko cenných papierov zaregistrovalo prechod uvedených akcií z účtu akciovej spoločnosti Spa Novum na účet Fondu národného majetku len na základe notárskych zápisníc o odstúpení od zmluvy a odplatnom prevode ich kúpou, ktoré osvedčujú ich jednostranné vyhlásenie o odstúpení Fondu národného majetku a o doručení notárskej zápisnice.

    Z právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva, že okrem príslušných štátnych orgánov alebo zákonov výslovne určených a splnomocnených osôb si nikto iný nemôže toto právo osobovať a svojvoľne nahradzovať uvedené alebo zákonom splnomocnené subjekty, tak ako to urobil Fond národného majetku Slovenskej republiky, ale ani Stredisko cenných papierov nemôže svojvoľne konať a v rozpore so zákonom zaregistrovať nezákonné prechody cenných papierov. V súčasnosti sa uvedené akcie nachádzajú na účte Fondu národného majetku, ktorý ich podľa verejných vyhlásení v tlači hodlá predať tretím osobám.

    Protiprávnemu konaniu Fondu národného majetku Slovenskej republiky nezabránilo ani predbežné opatrenie vydané Krajským súdom v Bratislave, ktorým súd zakázal Fondu národného majetku previesť akcie na tretie osoby alebo s nimi inak nakladať. Potom Fond národného majetku zinscenoval mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Hontherma a napriek zákazu Krajského súdu v Bratislave nakladať s protiprávne nadobudnutými akciami vystupoval na ňom ako majoritný vlastník. Mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. V zákonnej lehote bolo proti tomuto uzneseniu podané odvolanie, takže nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Nepomohlo to. Čo je to proti túžbe "naprávať chyby" predchádzajúcej vlády? Čo je to proti snahe dostať sa k majetku, aj keď v rozpore so zákonmi? Napriek všetkému Fondom národného majetku dosadení členovia predstavenstva a nimi ustanovený výkonný riaditeľ robia v mene Honthermy, a. s., právne úkony, aj keď ešte nie sú zapísaní v Obchodnom registri, a to je tiež hrubé porušovanie zákonov platných v Slovenskej republike.

    Len tak mimochodom uvádzam, že riaditeľovi kúpeľov a ekonómke, ktorí majú veľké zásluhy na dobrých ekonomických výsledkoch, ponúkli zaujímavé "vysoko odborné pracovné miesta", riaditeľovi miesto kuriča a ekonómke miesto vedúcej skladu.

    Príčiny odstúpenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky od zmluvy sú určite celkom inde, pretože skutočnosť je iná. Dôvody odstúpenia od zmluvy uvádzané Fondom národného majetku sa mohli zrodiť len v hlavách ľudí, ktorí si predmetnú zmluvu ani poriadne neprečítali a ktorým je celkom ľahostajné, že ich konanie je v rozpore so zákonmi platnými v Slovenskej republike.

    Spa Novum, a. s., totiž ako majoritný akcionár presadil, že už 22. januára 1997 sa konalo valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Hontherma, na ktorom v súlade s platnými stanovami spoločnosti a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka schválilo zvýšenie základného imania o 10 037 tisíc korún spôsobom upísania zamestnaneckých akcií v počte 10 037 kusov v nominálnej hodnote tisíc korún za akciu. Pritom bol stanovený aj deň upisovania akcií na 27. január 1997. Výzva na upisovanie akcií bola s dostatočným predstihom zverejnená na pracoviskách Honthermy, predstavenstvo prostredníctvom vedúcich pracovníkov zabezpečilo informovanie všetkých zamestnancov o výzve a jej obsahu, nadväzne na to 206 zamestnancov osobne prevzalo písomnú informáciu, v ktorej bolo uverejnené aj miesto, aj čas upisovania akcií, 96 zamestnancom, ktorí v tom čase neboli prítomní na pracovisku, bol odoslaný list doporučenou poštou, v ktorom boli informácie o upisovaní akcií. Upisovanie zamestnaneckých akcií Honthermy sa konalo v určenom termíne 27. januára 1997 a jeho priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou. Napriek tomu, že pri upisovaní akcií neboli zamestnanci obmedzovaní minimálnym počtom a boli povinní zaplatiť iba 30 % menovitej hodnoty akcií a zostatok do jedného roka po ich upísaní, zamestnanci o akcie neprejavili záujem. Mohla akciová spoločnosť Spa Novum prinútiť zamestnancov násilím, aby si upísali akcie Honthermy? Nemohla, pretože podľa právneho poriadku platného na Slovensku nemožno nikoho násilím nútiť, aby niečo vykonal či podpísal. To by bol predsa trestný čin.

    Dňa 7. februára 1997 v rámci zmluvne stanovenej šesťmesačnej lehoty doručila akciová spoločnosť Spa Novum písomnú správu o priebehu upisovania zamestnaneckých akcií na Fond národného majetku s konštatovaním, že všetci zamestnanci sprivatizovanej akciovej spoločnosti Hontherma mali možnosť zamestnanecké akcie nadobudnúť, ale títo napriek riadnemu a včasnému oboznámeniu neprejavili o ne záujem. Treba zdôrazniť, že v nasledujúcich mesiacoch, ba ani v priebehu 2,5 roka Fond národného majetku Slovenskej republiky nepožadoval žiadne ďalšie zdôvodňovania či vysvetľovania, ba ani náhradné plnenie záväzku, teda neurobil žiaden prejav, ktorý by čo len naznačil nespokojnosť s plnením zmluvy a už vôbec nič o tom, že by chcel od zmluvy odstúpiť. Ba práve naopak, zmluvu akceptoval a potvrdil, že má záujem v pokračovaní zmluvného vzťahu, pretože dňa 21. mája 1998 podpísal s akciovou spoločnosťou Spa Novum dodatok číslo 1 k pôvodnej zmluve.

    Teda v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že kupujúci - akciová spoločnosť Spa Novum - nepresadzoval predaj zamestnaneckých akcií akciovej spoločnosti Hontherma. Je dostatok dokladov o tom, že všetci zamestnanci sprivatizovanej akciovej spoločnosti mali možnosť nadobudnúť akcie, tak ako je uvedené v článku 7 - osobitné dohodnutie zmluvy o platnom prevode -, avšak neprejavili o ne záujem. Samozrejme, okrem toho za predopokladu, že by kupujúci Spa Novum naozaj nič neurobil na splnenie tohto záväzku, podľa zmluvy mala nasledovať sankcia. Kupujúci by mal zaplatiť pokutu vo výške 10 036 tisíc Sk. To by však, samozrejme, niekomu nevyhovovalo. Fond národného majetku by síce získal neplánované peniaze, ale nič by tým nezískali tí, ktorí majú záujem o samotné kúpele a zisky z ich prevádzky. Ak Fond národného majetku Slovenskej republiky kupujúceho Spa Novum nesankcionoval, zrejme prijal odôvodnenie, uznal, že keď zamestnanci neprejavili o kúpu zamestnaneckých akcií záujem, tak ich nebolo možné vydať.

    Na záver by som sa chcel vrátiť k proklamovaným cieľom, ktorými chce vaša vláda naprávať chyby v privatizácii. Zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a akciovou spoločnosťou Spa Novum bola uzavretá v súlade so zákonom číslo 92/1992 Z. z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Fond národného majetku Slovenskej republiky pri jednostrannom odstúpení od zmluvy nikde nekonštatoval, že by odstupoval od zmluvy kvôli porušeniu zákona pri privatizácii alebo že by boli poškodené záujmy štátu. V súlade s novelou zákona budú v stanovenom termíne zverejnené mená akcionárov Spa Novum o zrušení akcií na doručiteľa.

    Dá sa teda povedať, že v prípade privatizácie 67 % akcií akciovej spoločnosti Hontherma spoločnosťou Spa Novum neboli a ani nie sú zákonné dôvody na odstúpenie od zmluvy. Veď ako môžu byť poškodzované záujmy štátu, keď v akciovej spoločnosti Hontherma sa dosahujú dobré ekonomické výsledky, starostlivosť o kúpeľných hostí, pacientov je na veľmi dobrej úrovni, keď sa dosahujú dobré liečebné výsledky pri srdcovo-cievnych ochoreniach a pri liečení chorôb pohybového ústrojenstva, ale aj poúrazových a pooperačných stavov, dobrá je aj starostlivosť o zamestnancov? V kúpeľoch nachádza stabilné pracovné príležitosti viac ako 300 ľudí z Dudiniec a blízkeho okolia. Dosahovaný zisk umožňuje pravidelné odvádzanie daní štátu, ročne je to viac ako 10 mil. Sk, modernizáciu kúpeľných objektov, napríklad len v roku 1996, 1998 bolo preinvestovaných viac ako 40 mil. Sk. Sú zabezpečované dividendy aj pre mesto Dudince, ktoré vlastní 10 % akcií Honthermy a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá vlastní 20 % akcií.

    Teda nie je možné uplatniť žiaden z troch vládou stanovených cieľov na nápravu privatizácie. V akciovej spoločnosti dosahovali dobré ekonomické výsledky, plnia si záväzky voči štátu, občanom i Fondu národného majetku a nebol zistený ani náznak tunelovania. Je tu zrejme len jedna chyba. Kúpele boli sprivatizované v roku 1996 počas vlády Vladimíra Mečiara a 67 % akcií akciovej spoločnosti Spa Novum zrejme vlastnia ľudia, ktorí pravdepodobne mali či majú blízko k HZDS a predchádzajúcej vláde. A to je podľa súčasnej vládnej koalície smrteľný hriech a dostatočný dôvod na to, aby Fond národného majetku konal a jednostranne odstúpil od zmuvy, aby nečakal na súdne rozhodnutie, ale aby sa sústavne porušovali, ba priam pošliapavali zákony platné v Slovenskej republike, len aby sa prosperujúce kúpele mohli odovzdať ľuďom blízkym terajšej vláde. Neveríte?

    V predstavenstve a v dozornej rade, ktoré boli ustanovené v rozpore so zákonmi, sú len ľudia, ktorých nominovali strany terajšej vládnej koalície. Novým výkonným riaditeľom kúpeľov Dudince je predseda miestnej organizácie Demokratickej strany pán Ing. Beňúch, priateľ nedávno odvolaného prezidenta Fondu národného majetku. Predsedom predstavenstva je pán Mgr. Brza, bývalý primátor, reprezentant SOP či sociálnych demokratov, podpredsedami sú zástupcovia KDH pán doktor Šimik za SDĽ, pán doktor Adolf a predsedom dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky pán Péteri.

    Pán predseda vlády a pani ministerky, tak toto je to vaše naprávanie krívd a neprávostí. Toto je tá vaša spravodlivosť a vaše čisté ruky. Mohli by sme to však nazvať aj politickým revanšom, zbojstvom a porušovaním zákonov. A to si ešte hrdo hovoríme, že sme právnym demokratickým štátom.

    Na koniec otázky na pána predsedu vlády, pani ministerku Machovú a pani ministerku Schmögnerovú.

    1. Je možné v demokratickom právnom štáte tak hrubo, arogantne a beztrestne porušovať zákony, ako je to v prípade snahy Fondu národného majetku Slovenskej republiky o reprivatizáciu akciovej spoločnosti Spa Novum?

    2. Je možné jednostranne odstúpiť od zmluvy na základe pochybných, nie podstatných dôvodov bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie súdu?

    3. Je možné v právnom štáte, aby napriek predbežnému opatreniu, ktoré vydal Krajský súd v Bratislave, ktorý zakázal nakladať s akciami až do právoplatného rozhodnutia súdu, nariadil Fond národného majetku Slovenskej republiky Stredisku cenných papierov prevod predmetných akcií na svoj účet, a to aj napriek tomu, že akciová spoločnosť Spa Novum si svoj majetkový účet, na ktorom sa nachádzali tieto cenné papiere, nechala už predtým zablokovať?

    4. Kto nahradí morálne aj materiálne škody, ktoré vzniknú pôvodným právoplatným vlastníkom akciovej spoločnosti Spa Novum v dôsledku protiprávnych politických a nekvalifikovaných rozhodnutí? Bude zodpovednosť za dôsledky znášať Fond národného majetku alebo ten aj potom, keď súd rozhodne o porušení zákonov a vrátenie akcií pôvodným majiteľom, prenesie zodpovednosť na komerčné právne kancelárie, ktoré robili pre Fond národného majetku analýzy zmluvy?

    5. Je možné dovolať sa pravdy pri ochrane majetku získaného privatizáciou v súlade s platnými právnymi predpismi?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská, môžete vystúpiť v interpeláciách. Ďalší a posledný je pán poslanec Jarjabek.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Trošku som tŕpla, ako bežal čas a predrečníci vystupovali v interpeláciách, kto vlastne z členov vlády ostane, a bolo mi ľúto, že odchádzali najmä tí členovia vlády, ku ktorým mám pripravené interpelácie, takže aj napriek tomu mi dovoľte, aby som interpelovala v takom poradí, ako som si to určila pri triedení materiálov, lebo dnes mám toho trochu viac.

    Začala by som interpeláciou na pána ministra spravodlivosti pána Čarnogurského a bola by som veľmi rada, keby pán minister ako minister spravodlivosti, ale zároveň aj ako právnik sa vyjadril k tomu, či možno beztrestne porušovať zákon, v ktorom nie sú uvedené sankcie. Vychádzam zo situácie, ktorá tu vznikla pred niekoľkými dňami, keď pán poslanec Kalman upozornil túto ctenú snemovňu, že porušujeme zákon o tripartite číslo 106/1999 Z. z., keď rokujeme o súbore zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a rokujeme o týchto zákonoch bez toho, aby sa o nich rokovalo v tripartite, a keďže predsedajúci, ktorý vtedy viedol rokovanie parlamentu, nevedel kam z konopí, prerušil rokovanie Národnej rady a rozhodol, že vyjadrenie celej situácie podá ústavnoprávny výbor. Po porade ústavnoprávneho výboru sme sa z úst jeho predsedu dozvedeli, že Národná rada môže ďalej rokovať o týchto zákonoch preto, lebo zákon o tripartite neobsahuje sankcie, takže nič nebráni Národnej rade v tom, aby pokračovala v porušovaní zákona.

    Takže by som bola veľmi rada, keby nám pán minister spravodlivosti vysvetlil, aký je rozdiel medzi zákonom, ktorý obsahuje sankcie, a zákonom, ktorý neobsahuje sankcie, lebo sa zdá, že podľa výkladu ústavnoprávneho výboru, resp. podľa výkladu jeho predsedu, zákon, ktorý neobsahuje sankcie, je vlastne zbytočný, a možno tým aj vyzval občanov Slovenskej republiky, že zákony, ktoré nemajú sankcie, nemusia dodržiavať, a keď ich porušia, keď budú konať v rozpore s týmito zákonmi, tak ich nebude možné trestať preto, lebo si to tak myslí pán Orosz a ústavnoprávny výbor.

    Ďalej mi dovoľte, aby som pokračovala vo svojich interpeláciách a oslovila prítomného ministra školstva pána Ftáčnika.

    Pán minister, bola by som veľmi rada, keby ste nášmu parlamentu povedali, ak je to možné, akým spôsobom sa zhostilo ministerstvo školstva, resp. váš rezort úlohy, ktorú ste dostali od vlády Slovenskej republiky na jednom z augustových zasadnutí tohto roka, mám na mysli uznesenie číslo C14 a C15, keď sa ukladá ministrovi školstva rozpracovať odporúčanie komisie, aby som uviedla presne, je to slovensko-maďarská zmiešaná komisia na prípravu návrhu medzivládnej dohody a plánu spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v oblasti školstva a vedy a predložiť príslušný návrh dohody na rokovanie vlády, termín do 31. augusta 1999.

    Kedže tento dátum už dávno uplynul, predpokladám, že toto odporúčanie bolo rezortom rozpracované a bola by som veľmi rada, keby parlament poznal jeho obsah. Rovnako by ma zaujímalo, či bolo rozpracované odporúčanie podľa bodu C15, odporúčanie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie na vytvorenie podmienok na zabezpečenie výchovy pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v maďarskom jazyku utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne v rámci existujúcich vysokých škôl Slovenskej republiky a koncepciu predložiť na rokovanie vlády. Teda toto bolo tiež termínované do 31. augusta 1999. Do 30. septembra tohto roka ste mali, pán minister, rozpracovať odporúčanie znovu tej istej komisie, slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, na vytvorenie vhodných legislatívnych podmienok a realizáciu konkrétnych foriem podpory činnosti pobočiek fakúlt, univerzít a vysokých škôl Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky a správu predložiť na rokovanie vlády.

    Takže sa vás pýtam, pán minister, či ste rozpracovali tieto odporúčania, či ste vypracovali správy, ktoré z tých odporúčaní mali vyplynúť, a či ste tieto správy predložili vláde na rokovanie. Rovnako ma zaujíma, kedy bude o obsahu týchto správ a o týchto odporúčaniach informovaný slovenský parlament. Prečo ma tieto veci zaujímajú? Jednoducho preto, lebo sa zdá, že ťaženie našich maďarských kolegov v úsilí dosiahnuť cieľ, o ktorom už zrejme nikto na Slovensku dnes nepochybuje, pokračuje trošku v skrytej podobe, nie verejne, a vláda, ktorá si kedysi dávala do svojich hlavných úloh, že bude informovať verejnosť pravdivo o svojej činnosti a o tom, aké má zámery so Slovenskou republikou, zdá sa, že práve túto oblasť svojej činnosti pred verejnosťou zatiaľ veľmi nástojčivo utajuje. Myslím si to aj kvôli tomu, pokiaľ viem, doteraz nebola verejnosť informovaná ani o tom, že už zo spomínanej maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie vyplynuli z posledného zasadnutia ďalšie požiadavky. Keďže interpelujem pána ministra školstva, budem citovať tie, ktoré sa dotýkajú tohto rezortu. V požiadavkách tejto komisie sa hovorí napríklad: v zmysle článku 15 ods. 2 písm. e) Z. z. vytvoriť podmienky a založiť ďalšie organizácie a inštitúcie pre maďarské menšiny v Slovenskej republike, ako sú fakulta pre výchovu maďarských pedagógov a Rada pre vysokoškolskú výchovu.

    V bode 4 napríklad zo zápisnice zo septembra zo zasadnutia tejto zmiešanej komisie sa hovorí, do konca marca roka 2000, citujem presne z toho záznamu, treba pripraviť dohodu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou na úrovni ministerstiev, ktorá zabezpečí vzájomné uznávanie, resp. ekvivalenciu diplomov, dokladov, listín a vodičských preukazov získaných v Slovenskej republike a Maďarskej republike. Toto je bod, ktorý presahuje rezort ministerstva školstva. Napriek tomu, keďže sa tu hovorí o diplomoch, by som bola rada, pán minister, keby ste nám povedali, aký máte vzťah, aký máte názor na túto požiadavku. Neočakávam, že pán minister na všetky moje otázky odpovie hneď, ale bola by som rada, keby na ne odpovedal konkrétne a keby sa neutiekal, tak ako to robí väčšina členov vlády pri odpovedi na interpelácie ku všeobecným, prepáčte mi, dovolím si povedať, táraninám a takým košatým vyjadreniam len kvôli tomu, aby vlastne odpútali pozornosť od predmetu otázky a neodpovedali na to, na čo sa poslanci pýtajú.

    Dovoľte mi, aby som v súvislosti s činnosťou maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie a s jej požiadavkami, inak to ani nemôžem pomenovať, odpustite mi, že používam také príkre slovo, interpelovala ministra vnútra pána Pittnera a v súvislosti s jeho rezortom mám na mysli najmä bod C17 z toho istého zasadnutia vlády, ktoré som citovala v prípade pána ministra Fogaša. Teda v bode C17 ukladá ministrovi vnútra pripraviť v spolupráci s ministrom zahraničných vecí príslušnú bilaterálnu slovensko-maďarskú dohodu o cezhraničnej spolupráci a predložiť ju na rokovanie vlády. Termín predloženia tejto dohody, resp. návrhu tejto dohody je až 31. decembra roku 1999. To znamená, že pán minister má ešte na splnenie tejto úlohy niekoľko týždňov času, ale napriek tomu všetkému by som bola veľmi rada, keby nás pán minister vnútra informoval, ako pokračujú práce na príprave tejto zmluvy, bilaterálnej slovensko-maďarskej dohody aj kvôli tomu, že v zázname z rokovania tejto maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie sa hovorí vo veľmi zaujímavých intenciách práve o tom, že sa majú iniciovať a pripraviť podmienky na vytvorenie euroregiónov v rámci cezhraničnej spolupráce samospráv v zmysle druhého až tretieho odseku článku 7 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou s osobitným zreteľom na tie, ktoré sú už v procese prípravy Karpatský euroregión Ipeľ, Novohrad, Gemer, Malá nížina, Viedeň, Bratislava, Györ, Štúrovo a tak ďalej a najmä v súvislosti s tým, že v posledných dňoch sme boli svedkami toho, ako sa dovolávajú niektorí naši maďarskí kolegovia záštity poslancov Demokratickej strany v tom, aby sa kompetencie regionálnych samospráv rozšírili na takú úroveň, aby v podstate tieto regionálne správy mohli rozhodovať o dianí v regióne bez ohľadu na to, aký bude postoj slovenskej vlády alebo ako bude niektoré základné princípy upravovať zákonodarstvo Slovenskej republiky.

    Myslím si, že sú to veci, ktoré majú nás všetkých, ako sedíme v tomto parlamente, oprávnene znepokojovať. Teda znovu v súvislosti s činnosťou maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie by som si dovolila interpelovať podpredsedu vlády pána Fogaša. Bola by som veľmi rada, pán podpredseda, keby ste povedali, aký je váš názor na požiadavku tejto komisie, že v rámci pripravovanej novely Ústavy Slovenskej republiky treba upraviť článok 5, teda ods. 5 preambuly tak, aby sa ustanovilo rovnoprávne postavenie príslušníkov národnostných menšín v Slovenskej republike, teda tzv. občiansky princíp. Keďže patríte podľa mojich informácií k tým, ktorí pripravujú túto novelu, bola by som veľmi rada, keby ste mi na túto otázku odpovedali.

    Rovnako by som sa vás chcela spýtať, pán podpredseda, keďže ste zodpovedný za legislatívu, či sa pripravuje novela nejakého zákona - musím to povedať takto všeobecne -, ktorá by súvisela s reštituovaním majetku cirkví. Pokiaľ si dobre pamätám, celý proces reštituovania majetku cirkvi bol ukončený v určitom termíne, a pokiaľ viem, tak sa povedalo, že táto otázka je uzatvorená a nebudeme sa k nej vracať. Preto ma zarazilo, keď som v zázname maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie, ktorú som tu už niekoľkokrát citovala, našla v bo-

    de 7 takúto požiadavku: "Pripraviť legislatívne podmienky na navrátenie majetku a nehnuteľností Reformovanej cirkvi na Slovensku."

    Takže vás prosím, pán podpredseda, aby ste zodpovedali tomuto parlamentu, či sa pripravujú legislatívne podmienky na navrátenie majetku, teda či znovu otvoríme túto otázku a či sa - ak ju budeme otvárať -, bude dotýkať len Reformovanej cirkvi na Slovensku alebo aj iných cirkví. Inak pre tých, ktorí nevedia, čo to je Reformovaná cirkev, tak je to kalvínska cirkev, dúfam, že všetci viete, o čom asi hovorím.

    Dovoľte mi, keďže naozaj záznam slovensko-maďarskej zmiešanej komisie je mimoriadne zaujímavý, len tak pre zaujímavosť uvediem, že je pod ním podpísaný pán Duka-Zólyomi,

    zrejme člen komisie, neviem.

    Chcela by som ešte v súvislosti s dvoma bodmi toho posledného zápisu interpelovať pána poslanca Csákyho, teda pána podpredsedu vlády Csákyho, prepáčte. Sú to body 11 a 12 spomínaného záznamu. Keďže v bode 11 sa hovorí, že obidve strany, teda aj slovenská, aj maďarská sa dohodli obnoviť a ochraňovať pamätníky, sochy, ktoré sú dedičstvom spoločnej histórie oboch národov, možno pán podpredseda vlády povie, že to nie je v jeho kompetencii, ale keďže má na starosti menšinové a ľudské práva a ono to tak trošku spolu súvisí, chcela by som sa spýtať, či majú členovia tejto komisie, resp. zrejme členovia vlády, ktorí znovu, ako to už bolo v prípade predtým citovaných úloh, budú poverení tým, aby naplnili požiadavky zmiešanej komisie v praxi a predpokladám, že pán podpredseda bude jedným z tých, ktorému úlohy z tohto záznamu vyplynú, na mysli.

    Chcela by som sa spýtať, či je predstava o tom, ako budú obnovovať a ochraňovať pamätníky našej spoločnej histórie, tak ako sme doteraz svedkami na zmiešanom území Slovenska alebo na juhu Slovenska, ak chcete, keď na množstve pamätníkov, ktoré sú postavené obetiam druhej svetovej vojny, resp. našim židovským spoluobčanom, ktorí boli odvlečení z tohto územia, resp. boli zavraždení, sa dočítate všeličo len nie to, že sa to odohralo počas okupácie tejto časti územia horthyovskými vojskami a že za odvlečenie a zavraždenie židovských spoluobčanov je zodpovedný niekto iný, a nie Slovenská republika. Očakávala by som, ak sa bod 11 bude realizovať v praxi, že sa prijmú opatrenia na to, aby sa napríklad tento nedostatok odstránil a aby sa nekamuflovali dejiny takýmto spôsobom aj naďalej. Myslím si, že by to bolo korektné a prospelo by to vzájomným vzťahom oboch národov.

    Rovnako si myslím, že by do tejto oblasti mohlo napríklad spadať aj riešenie problému, ktorý majú obyvatelia Galanty v súvislosti s galantským kostolom, kde v katolíckom kostole boli kedysi len latinské nápisy. Počas okupácie tohto územia horthyovskými vojskami boli latinské nápisy zatreté, objavili sa maďarské nápisy a pred štyrmi rokmi, keď sa tento kostol rekonštruoval, čuduj sa, svete, boli znovu obnovené len maďarské nápisy. A keď občania Galanty žiadali, keďže sú tam maďarské nápisy, aby boli tieto nápisy doplnené slovenskými nápismi, dozvedeli sa od príslušných ľudí, ktorí boli zodpovední za rekonštrukciu, že to nie je možné, lebo slovenské nápisy tam pôvodne neboli. Napokon kritici toho, ako sa robí rekonštrukcia, poprosili, keď do pôvodného stavu, tak potom dať preč maďarské a obnoviť latinské, lebo pôvodne tam boli latinské a maďarské sa tam objavili až za Horthyho. Ale toto sa jednoducho nepáčilo pánom, ktorí rozhodovali o tom, čo v Galante platí a čo nie a doteraz sú v katolíckom kostole v Galante len maďarské nápisy. Myslím si, že aj toto trošku kamufluje naše spoločné dejiny a predpokladám, pán podpredseda Csáky, že sa postaráte o to, aby aj v tomto smere bola urobená náprava.

    V bode 12 spomínaného záznamu sa hovorí, že obidve strany, teda aj slovenská aj maďarská, budú podporovať cez príslušné rezorty premiestnenie a obnovenie sochy Sándora Petöfyho v Bratislave. Myslím si, veľmi pozoruhodný bod, dá sa istým spôsobom aj s ním súhlasiť, aj chápem záujem komisie, prečo sa angažuje práve v tomto smere. Myslím si však, že o tom, či bude obnovená socha Sándora Petöfyho v Bratislave, by mal rozhodovať magistrát alebo aspoň jeho príslušná časť. Zdá sa, že v Bratislave bude platiť to, na čom sa dohodne zmiešaná slovensko-maďarská komisia, ale napríklad v Komárne bude platiť to, ako rozhodne pán primátor spolu so svojimi poslancami bez ohľadu na to, aká je vôľa občanov Komárna, keď už niekoľko rokov odmieta umiestniť súsošie Cyrila a Metoda na verejnom priestore. Takže v Komárne budú platiť iné veci, bude tam rozhodovať pán primátor a v Bratislave o tom, či a kde bude stáť socha Sándora Petöfyho, bude rozhodovať slovensko-maďarská zmiešaná komisia. Je to pozoruhodné a stojí to za povšimnutie.

    Ale aby som nehovorila stále len o tej nešťastnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisii, tak mi dovoľte, pán podpredseda vlády Csáky, aby som vás požiadala a súčasne vás vlastne interpelovala, aby ste predložili slovenskému parlamentu, ale aj slovenskej verejnosti výpis - ak to tak môžem nazvať - z toho, ako boli podporované rôzne občianske združenia a rôzne projekty, ktoré spadajú do oblasti vášho pôsobenia, akými finančnými sumami a na aký účel. Myslím si, že o chvíľu už bude december a slovenský parlament by sa mal zaujímať o tieto čísla a údaje. K mojej interpelácii ma motivuje jeden fakt, že napríklad z rozpočtu, ktorým disponuje podpredseda vlády pán Csáky, išlo 1,8 mil. korún na projekty, ktoré zabezpečovala Márayho nadácia a Márayho nadáciu tak celkom náhodou vedie pán Jarabík a len tak celkom náhodou je to syn riaditeľky sekcie menšinovej kultúry na ministerstve kultúry, teda menšinových kultúr na ministerstve kultúry, a zrejme náhodou je práve táto nadácia takto uprednostňovaná. Očakávam, že pán Csáky povie, že nevie o tom, že pán Jarábik je synom pani Jarábikovej, očakávam, že rovnako pani Jarábiková povie, že nevie, že jej syn je šéfom Márayho nadácie, tak ako to bolo v prípade pána ministra Harnu, keď nevedel, že jeho dcéra je členkou dozornej rady Nafta Gbely.

    Takže prosím pána podpredsedu vlády, aby informoval parlament, ako a komu pridelil finančné prostriedky, ktoré boli vyčlenené na jeho rezort.

    Rovnako si myslím, že by bolo načase - a teraz interpelujem pána ministra kultúry Kňažka -, aby aj ministerstvo kultúry predložilo tomuto parlamentu odpočet, ako boli prideľované finančné prostriedky ministerstva kultúry v roku 1999 vo všetkých kapitolách, ktoré tento rezort spravuje, preto, lebo existujú dôvodné podozrenia, že tu prekvitá rodinkárstvo a klientelizmus, a boli by sme veľmi radi, keby pán minister Kňažko tým, že predloží kompletné vyúčtovania, ak to tak môžem povedať o financovaní v rezorte, tieto podozrenia vyvrátil. Inak upozorňujem na to, že sa mi podarilo rôznymi cestami získať už niektoré informácie z ministerstva kultúry a myslím si, že tak ako tento odpočet to pripravuje pán minister, aby "opláchol" slovenskú verejnosť, treba už dopredu povedať: Nestačí, pán minister! Lebo pokiaľ pripravujete tabuľky, v jednej kolónke máte organizáciu a v druhej sumu, ktorú organizácia dostala, resp. žiadateľa a sumu, žiadalo by sa, keby ste napísali aj to, na aký účel organizácia peniaze dostala preto, lebo bez toho, aby sme poznali účel, nemôžeme posúdiť oprávnenosť požiadavky žiadateľa. Podrobnejšie sa budem venovať týmto veciam, až keď bude táto informácia predložená. Ak pán minister nevyhovie mojej požiadavke, som pripravená aspoň čiastkové informácie, ktoré mám z ministerstva kultúry, tomuto ctenému parlamentu predložiť.

    Dovoľte mi, ospravedlňujem sa, že dnes tak dlho hovorím, ale naozaj sa toho za ten krátky čas, čo boli naposledy interpelácie, nazbieralo neúrekom, a nie mojou vinou, preto, lebo moje interpelácie vyplývajú z činnosti tejto vlády, takže keby vláda pracovala tak, ako má, nebolo by čo interpelovať.

    Dovoľte mi, aby som interpelovala pána ministra Miklósa, ministra životného prostredia, a síce spýtala sa ho, aký je jeho názor na výstavbu mosta Márie Valérie v Štúrove. Možno vás táto otázka prekvapí, ale ja si myslím, že je oprávnená. Nemám teraz na mysli také politické zdôvodnenie, ako ho nedávno vyslovil pán Csáky na obrazovkách Slovenskej televízie, keď nazval most Márie Valérie symbolom, ktorý potrebuje aj Maďarsko, aj Slovensko, a rovnako nemám na mysli ani politické stanovisko, ktoré odznelo ešte v roku 1896, keď sa vlastne most Márie Valérie dával do užívania verejnosti a keď predstaviteľ maďarskej vlády, ktorý bol prítomný pri otváraní tohto mosta, povedal: "Toto dielo, most Márie Valérie je v dnešných časoch to, čo my Maďari veľmi potrebujeme, aby sme aj takto ako pupočnou šnúrou spojili Felvidék a Anyaországom, a tak zabezpečili a upevnili jednotu i veľkosť nášho maďarského kráľovstva." To bol citát z minulého storočia.

    Myslím si, že napriek tomu všetkému, že toto stanovisko je viac politické ako ekonomické, by som predsa len chcela upozorniť práve na tento citát z minulého storočia preto, lebo slová maďarského predstaviteľa z roku 1896 boli oveľa úprimnejšie a presnejšie ako slová pána Csákyho, lebo pán Csáky veľmi dobre vie, že pri výstavbe mosta Márie Valérie vôbec nejde o nejaké symboly, ale ide o niečo celkom iné. Ak totiž predstaviteľ maďarskej vlády v minulom storočí nazval tento most pupočnou šnúrou, ak uznáme, že vlastne pupočná šnúra je istým spôsobom komunikácia, teda aj most Márie Valérie je komunikáciou, tak potom sa nám istým spôsobom tento most javí trochu v inom svetle. Myslím si, že by sme mali zohľadniť pritom aj fakt, že Dunaj je vážnou prekážkou v zaostalej maďarskej cestnej sieti. Dobre vieme, že v Maďarsku sú dodnes len tri možnosti prekonať tok Dunaja po mostoch v Budapešti, 90 km južnejšie pri Solte a pri hraniciach s Chorvátskom a všade inde sa musí používať kompa. Rovnako by sme mali zohľadniť aj fakt, že prepojenie západných priemyselných centier Maďarska s východnou chudobnou časťou, ktorá len tak mimochodom má údajne až 60-percentnú nezamestnanosť, cez Budapešť znamená veľké časové straty a katastrofálne dopravné zápchy, tak je to doteraz.

    Ak budeme zohľadňovať všetky tieto fakty, tak jednoducho si musíme uvedomiť, že Maďarsko most Márie Valérie až zúfalo potrebuje. Pravda, mohli by sme sa právom v tejto súvislosti spýtať, prečo sa maďarská vláda rozhodla vyriešiť tento svoj problém na úkor Slovenska, cez naše územie a za naše peniaze. Zároveň by sme sa mohli spýtať, prečo vláda Slovenskej republiky zatajuje svojim občanom, ale najmä obyvateľom Štúrova fakt, že výstavba tohto mosta nie je nijakým symbolom, ako som už spomenula, ale premysleným a dlhodobým úsilím maďarskej strany o vyriešenie svojho zložitého problému na úkor suseda. O tom, že je to premyslené a dlhodobé úsilie, svedčí aj fakt, že už počas vládnutia dočasnej Moravčíkovej vlády bol v roku 1994 otvorený naoko bezvýznamný hraničný priechod v Szalke do maďarského Lektés, v mieste, ktoré je absolútne mimo našej cestnej a turistickej siete, teda ako sa hovorí za humnami, a je v podstate bezvýznamný. Jeho význam však bude celkom iný, keď sa dokončí výstavba mosta Márie Valérie v Štúrove. Po trase Štúrovo-Szalka totiž vznikne na našom území onen spomínaný severný obchvat Budapešti, ktorý Maďarsku tak neuveriteľne chýba, a bude to obchvat, ktorý bude slúžiť najmä pre maďarskú osobnú a predovšetkým nákladnú dopravu.

    Čo s tým súvisí? Predpokladám, že budú okolo toho ohňostroje a bude sa tam pretŕčať pán premiér Dzurinda s pánom maďarským premiérom a budú oslavovať, ako sa im podarilo realizovať jeden symbol, a obyvatelia Štúrova, ktorí jasali, keď sa dozvedeli, že náš premiér podpísal na Rákoczyho lodi dohodu s maďarským premiérom o výstavbe tohto mosta, netušili, čo ich čaká, budú konfrontovaní so skutočnosťou preto, lebo sa dožijú nemilého prekvapenia. Tým prekvapením budú exhaláty tisícov motorov, ktoré doteraz zamorovali Budapešť, po dostavaní mosta budú zamorovať Štúrovo a okolie, bude z nich hluk, prach a nečistota, ktorá sa začne valiť priamym centrom doteraz pokojného mestečka. Dúfam, že občania bývajúci v Štúrove tento krok slovenskej vlády náležite ocenia.

    Všetci odborníci, ktorí rozumejú tomuto problému, vedia, že budovanie mosta pre osobnú a nákladnú dopravu, ktorý vedie centrom mesta, je nehorázne diletantstvo a je v rozpore so zdravým rozumom a základnými princípmi urbanizmu. Na celom svete sa takéto dopravné koridory za ťažké peniaze prestavujú tak, aby obchádzali mestá, len v tomto prípade sa to bude robiť naopak. Keby sme chceli prižmúriť oči nad týmto riešením, museli by sme predpokladať, že na to, aby občania Štúrova boli spokojní aj po dokončení mosta, budú prijaté náležité opatrenia, aby sa neblahý dôsledok na životné prostredie Štúrova eliminoval, a na to, čo treba urobiť, aby sa tento dôsledok eliminoval, netreba pochybovať o tom, že bude treba ďalšie stovky miliónov a možno až miliárd korún.

    Tak mi dovoľte, pán minister životného prostredia, požiadať vás, aby ste informovali slovenský parlament, či ministerstvo životného prostredia práve v súvislosti s projektom výstavby tohto mosta prijalo určité opatrenia na to, aby sa eliminoval negatívny dosah dokončenia tohto severného maďarského obchvatu práve v tejto oblasti, a ak takéto opatrenia sú, rovnako by ma zaujímalo, či sa na realizácii týchto projektov bude finančne podieľať aj maďarská strana alebo si to zase odnesieme my na svojich vlastných pleciach, teda občania Slovenska.

    A na záver mi dovoľte, aby som interpelovala premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu.

    Pán premiér, bola by som veľmi rada, keby ste sa vyjadrili k tomu, čo povedal predseda Ústavného súdu pán Čič nedávno v Slovenskej televízii, keď bol vyzvaný, aby hodnotil ročné pôsobenie súčasnej vlády. Pán Čič sa vyjadril, že považuje za najzávažnejší nedostatok, ktorého sa súčasná vláda dopúšťa práve to, že v podstate o všetkých najdôležitejších otázkach v tomto štáte, ktoré sú len v kompetencii vlády alebo v kompetencii parlamentu, rozhoduje koaličná rada. Koaličná rada, ktorej existencia nie je ošetrená žiadnym zákonom, napriek tomu sa v koaličnej rade "prijímajú" zákony, ktoré sa potom formálne posunú do parlamentu a tu ich postup poslušne časť parlamentu odhlasuje, tak ako si to koaličná rada želá. Rovnako sa pán Čič vyjadril, že v koaličnej rade sa vlastne rozhoduje o tom, kto bude odvolaný z funkcií, kto bude zvolený do funkcií v parlamente.

    Aj keď to znie paradoxne a naozaj prax je taká, chcem sa vás spýtať, pán predseda vlády, aký je váš názor na stanovisko pána Čiča, podotýkam predsedu Ústavného súdu. Myslím si, že v tomto smere ste predbehli dokonca aj komunistov. Pokiaľ sa dobre pamätám, pred rokom 1989 komunisti celý problém vyriešili tak, že do ústavy dali článok, v ktorom zakotvili, že vedúcou úlohou spoločnosti je komunistická strana, a tým pádom sa nemuseli báť, že ich niekto bude obviňovať, že porušili ústavu, keď komunistická strana dirigovala. Možno by pre vás bolo riešením, keby ste pri pripravovanej novele ústavy vložili do ústavy článok, v ktorom zakotvíte, že vedúcou úlohou v tejto spoločnosti je koaličná rada, ktorú bezbreho poslúchate.

    Vaše presvedčenie, že konáte v súlade s tým, ako vám predpisujú zákony a ústava, je len chimérou a neopiera sa o fakty. Z toho zrejme vyplýva aj to, akým spôsobom skoro dva mesiace pracoval Fond národného majetku, keď bol odvolaný aj prezident a viceprezident Fondu národného majetku a zdá sa, že činnosť fondu za necelé dva mesiace riadila koaličná rada. Inak si neviem vysvetliť, ako je možné, že prebiehali valné zhromaždenia štátnych akcioviek, hoci veľmi dobre viete, že v štatúte Fondu národného majetku je jednoznačne stanovené, že personálne zmeny, ktoré sa prijímajú na valnom zhromaždení, musí schváliť prezídium fondu, a to môže zvolať iba prezident alebo viceprezident fondu, takže naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom mohol celý tento proces bežať, keď sme tu ani prezidenta, ani viceprezidenta fondu nemali. Ale zdá sa, že ste si s tým poradili, tak ako ste si poradili aj s ďalšími záležitosťami, ktoré ste vyriešili len tým, že ste porušili ústavu, resp. iné zákony tohto štátu.

    Pán premiér, rovnako by som rada počula vašu odpoveď na názor amerického prezidenta riaditeľa organizácie GAP, ktorej úlohou je monitorovať činy americkej vlády a bojovať za jej väčšiu zodpovednosť pred americkými občanmi, Toma Dewina, ktorý v súvislosti s vami zrušenou amnestiou vyhlásil, že - a teraz ho budem citovať: "Zásadou amnestie je to, že nie je nedotknuteľná, teda je doslova svätá. Jednoducho nijaká vláda nemá moc zrušiť amnestiu. V Spojených štátoch amerických by sa také niečo nemohlo stať, nijaký americký prezident nemá právo zrušiť amnestiu danú predchádzajúcim prezidentom." Tom Dewine okrem toho hovorí, že niečo, čo prestalo byť trestným činom a opäť sa stalo trestným činom iba preto, že predstavitelia novej vlády sa tak rozhodli, je neakceptovateľné.

    Rovnako o praxi, ktorú zaviedla vaša vláda, pán premiér, na Slovensku o ignorovaní inštitútu prezumpcie neviny sa vyjadruje pán Dewine takto: "Je to niečo, čo je typické pre najdiktátorskejšie a najtotalitárnejšie spoločnosti." Prípad Ivana Lexu má preto podľa Toma Dewina všetky črty klasického prípadu zneužívania moci. "Pochybujem o tom," hovorí Dewine, "že vláda, ktorá používa podobné mocenské praktiky, môže mať kredibilitu ako vláda, ktorá je na čele slobodnej a právnej spoločnosti."

    A keďže sa tu počas môjho terajšieho vystúpenia z radov koaličných poslancov ozvala poznámka, či Dewine nie je náhodou nejaký mafián, znovu opakujem, nie je to mafián, je to americký právnik, riaditeľ spoločnosti GAP, teda Government Accountability Project. Je to oficiálna spoločnosť, ktorá má za úlohu monitorovať činy americkej vlády a súčasne ochraňovať osoby, ktoré získali vedomosti o istých nelegálnych aktivitách vo vláde a vo vládnych inštitúciách a rozhodli sa s nimi vyjsť na verejnosť, vážení. Takže žiaden mafián.

    Je to oficiálna inštitúcia, znovu opakujem a ochrana osôb upozorňujúcich na existenciu nelegálnej činnosti je upravená v Spojených štátoch amerických aj zákonom, ktorý bol prijatý americkým Kongresom v roku 1978 a novelizovaný bol v roku 1989. Takže máte smolu, nie je to žiaden mafián, je to vážená osobnosť v Spojených štátoch, keďže ale hovorí, čo sa vám nepáči, boli by ste radi, keby tým mafiánom bol. Ale zdá sa, že mafiánske praktiky tu na Slovensku zavádza niekto iný.

    Takže pán premiér, bola by som rada, keby vo vašej odpovedi jasne zaznelo, aký je váš postoj k týmto vyjadreniam pána Toma Dewina a možno by bolo zaujímavé, keby ste zvážili, či by nebolo dobré požiadať práve určité profesionálne inštitúcie v Spojených štátoch amerických, napríklad aj GAP, aby monitorovali činnosť nielen americkej vlády, ale aj slovenskej vlády. Myslím si, že roboty by tu mali neúrekom.

    Ďakujem.

  • Posledný prihlásený poslanec do rozpravy je pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    interpelujem ministra kultúry pána Milana Kňažka a interpelujem ho trošku nezvyklým spôsobom možno preto, lebo vás chcem oboznámiť s listom, ktorý napísal ministerstvu kultúry Joachim Langraf, je to predstaviteľ zahraničnej spoločnosti, ktorá ako jediná má licenciu na dovoz divadiel, teda na realizáciu divadelných predstavení a koncertných vystúpení v rámci východnej Európy. Chcem tento list dať do ctenej pozornosti predovšetkým kolegom z maďarskej koalície, jednoducho z toho dôvodu, že na poslednom stretnutí s poslancami maďarského parlamentu sme práve o kultúrnej spolupráci medzi Maďarskom a Slovenskom sa siahodlho rozprávali. Ide o sťažnosť nemeckej firmy Langraf na súčasné vedenie Novej scény, kde hrozí medzinárodný škandál s nedozernými dôsledkami pre všetky divadlá na Slovensku. Ešte raz, firma Langraf zabezpečuje vývoz slovenského divadelného umenia z východnej, teda nielen slovenského, ale vôbec divadiel z východnej Európy do štátov po nemecky hovoriacich - to znamená Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko.

    Dovoľte mi, aby som vám odcitoval tento list:

    "Vážený pán minister, nemyslel som, že po desiatich rokoch sa ešte budem musieť obrátiť na vyššiu inštanciu, aby som mohol uskutočniť dohodnuté turné. Presne pred desiatimi rokmi sa stalo, že v dôsledku udalostí v Rumunsku nemohol prísť baletný súbor na turné. V dejinách riaditeľstva koncertov Langraf to bol prvý prípad, keď sa dohodnuté turné neuskutočnilo. Potom, čo generálny riaditeľ divadla Nová scéna pán Ťapák zaslal kópiu faxu pre mňa aj vám na vedomie, chcel by som Vás informovať o celej záležitosti z mojej strany.

    Riaditeľstvo koncertov Langraf uskutočňuje za sezónu vyše 90 turné s viac ako 2200 predstaveniami a so Slovenskom spolupracujeme už vyše 40 rokov. Počas tejto doby sme za sezónu predstavili na turné v nemecky hovoriacich krajinách minimálne jeden slovenský súbor. Bol to baletný a operný súbor Slovenského národného divadla, operný súbor Štátneho divadla Košice, Komorná opera Bratislava, Operné divadlo Prešov, Bábkové divadlo Košice, Banská Bystrica, Nitra, Bratislava, Operetné divadlo Nová scéna, Folklórny súbor Lúčnica, Sľuk a Puls, ako aj mnohí hudobníci, ktorí spoluúčinkovali v našich produkciách.

    S operetným divadlom Nová scéna sme mali vždy veľmi dobrú a bezproblémovú spoluprácu. Ešte s bývalým generálnym riaditeľom Novej scény pánom Romanom, ktorý ma osobne navštívil v mojom úrade a požiadal o spoluprácu, sme prekonzultovali budúcu realizáciu vtedy na Slovensku veľmi úspešného muzikálu Evanjelium o Márii. Turné sa potom za jeho nástupcu v decembri 1997 uskutočnilo.

    Keďže sa nám nepodarilo realizovať predstavenia v nasledujúcej sezóne, uskutočnili sme turné s obrovským nasadením v decembri 1999, pritom som mal splniť ešte záväzok voči maďarskému vydavateľstvu, uskutočniť určitý dohodnutý počet predstavení. Na tej istej báze, ako už dlhé roky sme si dohodli s Novu scénou ešte pred dvoma rokmi na sezónu 1999/2000 nasledujúce turné:

    Nasleduje zoznam miest, kde sa turné má uskutočniť. Podotýkam, že začiatok turné je od 12. decembra. Termíny týchto turné sme už v júni oznámili tiež Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Nemecku. Keď sa súbor vrátil v septembri z turné do Bratislavy, informoval ma pán Huťka, že sa objavili problémy, pokiaľ ide o turné Evanjelia o Márii, ktoré sa má uskutočniť v období 13. 12. až 20. 12. 1999 v Holandsku a Nemecku, v Bratislave, presne uprostred turné naplánované na 17. - 18. 1999 premiéru. Po viacerých pokusoch nájsť riešenie generálny riaditeľ divadla Nová scéna 12. 11. 1999 definitívne turné odvolal. Termíny našich turné plánujeme dva roky dopredu. Napríklad na sezónu 2000 až 2001 sú už termíny stanovené, a keď chceme odo dneška ponúknuť nové predstavenie, nemáme šancu. Termíny sú pevne dohodnuté, zmluvy s kultúrnymi inštitúciami miest sú uzatvorené a lístky na tieto predstavenia sú už predané. Ide o abonentné predstavenia a každá zmena termínu by znamenala katastrofu.

    Neplánované predstavenia teda nie je možné odrieknuť. Nemáme ani náhradu za produkciu Evanjelia o Márii. Predali sme totiž neznámy maďarský muzikál a zárukou, že ide o dobrú produkciu, bolo meno divadla Nová scéna, ktorá je v nemecky hovoriacich krajinách dobrou značkou a zárukou kvality rovnako ako meno režiséra Jozefa Bednárika, ktorý je autorom tejto inscenácie.

    V prípade odrieknutia turné Evanjelia o Márii nemajú mestá, ktoré predstavenia kúpili, v krátkom čase šancu dostať adekvátnu produkciu. To by znamenalo, že budú voči našej firme uplatňovať regres. Môže to viesť k tomu, že budeme musieť ísť s divadlom Nová scéna pred súd. To na jednej strane a na strane druhej sa povráva, že slovenské súbory nedodržiavajú slovo. Mestá, v ktorých hráme, sa združili do spolku vyše 400 miest, čo znamená, že sú tu zahrnuté všetky možnosti hosťovania v Spolkovej republike Nemecko a týchto 400 miest by sa dozvedelo o porušení zmluvy, takže v budúcnosti by tieto mestá nerezervovali predstavenia pre slovenské divadlo. Nemám pre túto situáciu pochopenie.

    Mnoho súborov nielen z východnej Európy sa pokúša etablovať na nemeckom trhu. Pracujú dokonca so sponzormi svojej krajiny, aby sa dostali na turné do Nemecka.

    V Nemecku existuje okrem nás ešte približne 20 ďalších ponúkateľov turné, ktoré sa snažia predať termíny, čo nie je vzhľadom na všeobecne zlú hospodársku situáciu vôbec také jednoduché. Keď sa podarilo predať celé turné a tieto termíny by sa mali náhle odrieknuť, je spochybnená serióznosť Novej scény, ako aj naša. Divadlo Nová scéna má možnosť prezentovať sa v Nemecku so skutočne dobrou produkciou, ktorá je tiež reklamou pre celé Slovensko. Odrieknutie turné vyvoláva reťazovú reakciu, a pokiaľ ide o ďalšie slovenské súbory, všetky slovenské súbory budú mať v budúcnosti problémy hosťovať v Nemecku.

    Keď už odhliadneme od propagácie z kultúrno-politického hľadiska, je mi ešte záhadnejšie, že sa neprihliada na finančnú stránku. Príjmy pre toto divadlo Nová scéna z tohto turné sú 500 tis. Sk, sú dokonca vyššie ako naše vlastné príjmy.

    Vážený pán minister kultúry, prosil by som vás, aby ste nám pomohli v našej situácii. Som tiež producent, v každej divadelnej sezóne mám minimálne 5 premiér a vždy sa objavia problémy, ktoré treba riešiť, a keď je snaha, dajú sa zvládnuť. Verím, že dospejeme k dohode. V prípade, že divadlo v žiadnom prípade neuskutoční turné, budú nás odberateľské mestá žalovať a my podáme žalobu na divadlo, čo nebude prospievať medzinárodným kultúrnym stykom Slovenska. Tomu všetkému by som prirodzene chcel zabrániť a verím v pochopenie zo strany divadla Nová scéna.

    Dúfam vo vašu kladnú odpoveď a zostávam s pozdravom Joachim Langraf."

    Kópia: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky Berlín, Národná rada Slovenskej republiky.

    No k tomu môžem dodať len toľko, že ide pre vašu informáciu o súčasný maďarský muzikál, ktorý je interpretovaný slovenským súborom pre nemecky hovoriace krajiny. Je to, ak chcete, taký kultúrny internacionalizmus v praxi. Na čo sú potom všetky V4, všetky teoreticky uzavreté tzv. zmluvy v teoretickej rovine, praktická kultúrna politika je však celkom iná. Je táto likvidácia náhoda, je to zámer alebo je to len absolútna nekompetentnosť zodpovedných pracovníkov, to už nechám, samozrejme, na vaše vyjadrenie.

    V prípade neuskutočnenia tohto súboru a tohto turné, a to si treba skutočne uvedomiť, všetky slovenské divadlá v podstate majú na niekoľko rokov stop do nemecky hovoriacich krajín. To znamená ešte raz: Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a v neposlednom rade aj Holandsko, kde tieto predstavenia každoročne berú medzinárodní odberatelia.

    Žiadam ministra kultúry, aby nás oboznámil so svojimi názormi alebo so svojím názorom na tento list a hlavne, aké dôsledky vyvodí voči nekompetentným pracovníkom, ktorí skutočne riskujú nielen domáci, ale v tejto chvíli aj medzinárodný súd Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nakoľko pán poslanec bol posledným písomne prihláseným poslancom, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Zatiaľ mám šiestich poslancov: pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kotian, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Zelník, pán poslanec Andrejčák.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • V poriadku, takže sa hlási sedem poslancov ústne k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    interpelujem pána predsedu vlády v súvislosti s diaľnicami a na úvod chcem poprosiť neprítomného pána predsedu, aby moju interpeláciu neposunul ministrovi dopravy, ako to bolo minule.

    Diaľnica sever-juh, ktorá je uznaná Európskou úniou ako európsky koridor, je z veľkej časti zakonzervovaná. Vy sám ste v minulom volebnom období interpelovali pána premiéra Mečiara, kde ste spochybňovali schopnosť minulej vlády získať na medzinárodnom fóre tento koridor pre Slovensko. Stalo sa, koridor bol schválený, ale vašimi rozhodnutiami sa môže stať, že oň prídeme. Iste je vám známe, že poľská strana na základe pozastavenia výstavby diaľnic na Slovensku sa rozhodla, že peniaze z PHARE, ktoré získala na výstavbu prípojky k tejto diaľnici, tieto financie preinvestovala na prípojku k českej hranici. Aké diplomatické aktivity ste v minulosti vyvíjali a vyvíjate, aby sme o tento koridor na Slovensku neprišli?

    Ďalej vás chcem požiadať, pán predseda, aby ste sa váhou svojej osobnosti zasadili za skončenie perzekúcií pracovníkov v štátnej správe a ich prepúšťania na základe ich názoru, resp. sympatiám k určitým politickým stranám, samozrejme, opozičným. Títo ľudia sú prepúšťaní pod zámienkou 10-percentného zníženia stavu štátnych zamestnancov. Sú to väčšinou odborníci, ktorí museli uvoľniť miesta už po voľbách prijatým členom, často neodborníkom, ale členom terajších koaličných strán. Navyše na týchto ľuďoch je páchané bezprávie, lebo viacerí, ak si aj nájdu zamestnanie, sú po zistení totožnosti odmietnutí s argumentom, že ak by boli prijatí, mohol by mať ich zamestnávateľ problémy. Môže sa stať, pán predseda, že títo ľudia budú po čase rehabilitovaní a obdobie vašej vlády bude označené ako totalitné.

    Pán predseda, preto vás chcem opäť požiadať, aby ste prispeli k zníženiu napätia v spoločnosti zastavením tohto naháňania čarodejníc a uznali všetkých ľudí v tejto krajine ako rovnocenných občanov.

    Ďakujem.

  • Ďalší vystúpi pán poslanec Kotian.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážená pani ministerka,

    vážený pán minister,

    mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády,

    v dňoch 2. a 3. novembra 1999 priniesli u nás niektoré denníky správu, že vláda uvoľnila 18. augusta 8 097 tis. Sk z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy Úradu vlády Slovenskej republiky na realizáciu 17 projektov orientovaných na rómske etnikum. Návrhy vypracoval podpredseda vlády Pál Csáky a ich úlohou je podporiť realizáciu ľudských práv Rómov. Neočakávam odpoveď na otázku, či by nebolo lepšie tieto milióny investovať na pozdvihnutie sociálne zaostalých Rómov alebo ich dať ako kompenzáciu pestovateľom zemiakov na Spiši. Cieľom mojej interpelácie je aj otázka, či má vláda Slovenskej republiky a jej premiér pod kontrolou to, komu sa tieto peniaze poukázali na uskutočnenie uvedených projektov a ako tieto nevládne organizácie tretieho sektora preukázali kvalifikovanosť, že sú schopné splniť také náročné programy.

    V prvej etape pán Csáky jednoducho pridelil 1 842 tisíc Sk na Slovenský helsinský výbor a na Nadáciu Sándora Márayho, aby uskutočnili školenia rómskych poslancov a funkcionárov v komunálnej správe pod názvom Realizácia ľudských práv Rómov v podmienkach samosprávy na Slovensku.

    Moja prvá otázka znie: Aké preukázal Slovenský helsinský výbor personálne a odborné predpoklady, keď namiesto odborníkov z príslušných stupňov štátnej správy a samosprávy vedie školenie Rómov? Má takéto činnosti uvedená nadácia vo svojej registrácii?

    Moja druhá otázka je však zložitejšia a má aj pikantnejšie súvislosti, ktoré poukazujú na jeden bod budúcej bielej knihy. Slovenský helsinský výbor dostal státisícový balík hlavne preto, lebo pán Danihel, vládny splnomocnenec pre rómsku otázku je členom predsedníctva tejto treťosektorovej ogranizácie. Preto nie je náhoda, že práve on bol hlavným aktérom prvého školenia v hoteli Detva v meste toho istého mena. Takže otázka znie: Vie pán predseda vlády, že dnes idú obrovské prostriedky od pána Csákyho len tým smerom, kde má niektorý člen tímu pána Csákyho nejakú nadáciu?

    Tretia otázka vlastne potvrdzuje moje dôkazy, ktoré sú k dispozícii. Ak dostal peniaze na Rómov do svojej nadácie pán Danihel, tak potom môže peniaze na Rómov dostať aj maďarská nadácia pána Csákyho. Môžete mi, pán premiér, odpovedať, prečo dostala Nadácia Szándora Márayho z Dunajskej Stredy peniaze slovenských daňových poplatníkov?

    Pri hľadaní argumentov vám pomôžem. Za finančné prostriedky z Maďarska bola táto nadácia zriadená na prelievanie financií do politických kruhov pána Csákyho a jej ciele sú výslovne politické. Jej mladučký predseda študoval politológiu v Budapešti, čo len potvrdzuje známu skutočnosť o úlohách v záujme politiky Maďarska. Je údajne členom Strany maďarskej koalície, volá sa Jarabík s trvalým bydliskom v Dunajskej Strede, čiže v mieste pôsobenia aj ich spoločnej nadácie. Nie je náhodou, že pravou rukou pána Csákyho pri vykonávaní záverov nadácie je jeho stranícka kolegyňa pani Jarabíková. Tiež má trvalé bydlisko v Dunajskej Strede a zhodou okolností je aj matkou predsedu Nadácie Sándora Márayho. Tieto základné informácie o tejto nadácii sú dostupné aj na internete. Ako vidíte, to meno sa nejako zhoduje aj s pani poslankyňou Podhradskou, ktorá ho tu spomínala v interpelácii predo mnou.

    Moja druhá interpelácia je na ministra kultúry Slovenskej republiky Milana Kňažka.

    Vážený pán minister, podpredseda vlády Pál Csáky vyčlenil pre Slovenský helsinský výbor a maďarskú Nadáciu Sándora Márayho z Dunajskej Stredy 1 842 tisíc Sk na projekt Realizácia ľudských práv Rómov v podmienkach samosprávy na Slovensku. Je to vlastne časť peňazí zo sumy 8 097 tisíc Sk, ktoré boli na tento účel schválené zo Všeobecnej pokladničnej správy Úradu vlády Slovenskej republiky. Vidíte, pán minister, že peniaze dostávajú nevládne organizácie, ktoré fungujú na princípe občianskych združení. Takže milióny korún idú na nevládne organizácie, dokonca na maďarskú, úzko spätú s úlohami maďarského štátu na našom zvrchovanom území, pretože ten ju založil a finančne dotuje.

    Keď bol premiér pán Dzurinda na návšteve v Spojených štátoch amerických, navštívil aj dve významné mimovládne organizácie spolu s ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Predniesli prejavy v honosnej budove tejto nevládnej organizácie, ktorá dostáva od vlády príspevky na svoju činnosť. Je to, pán minister, bežná prax aj v americkom kultúrnom prostredí. Matica slovenská, ktorá pracuje na princípe zákona o občianskych združeniach, je pravdu povediac, prvé neštátne ministerstvo kultúry v Európe a na území Slovenska určite. Má 150-ročnú históriu a korene jej právnej subjektivity sú zasadené do inštitúcie s názvom Národná knižnica, pričom plody a kvety Matice slovenskej sú fondy, čiže poklady tejto našej knižnice. Sme skutočne jediný štát s takouto výnimočnou históriou Národnej knižnice, ktorá vznikla skôr ako štát a oveľa skôr ako ministerstvo kultúry, ktoré počas tohto volebného obdobia vediete.

    Ak túto podstatu chcete vytrhnúť z matičného prostredia, tak v kontexte prideľovania miliónových dotácií na maďarské a Maďarskom podporované nadácie je to nepochopiteľný a protislovenský čin. Nikto sa nevládnym inštitúciám Spojených štátov amerických nevyhráža, že im nejakým zákonom štát skonfiškuje budovy aj s múzeom, knižnice s archívmi, a neobviňuje ich, že držia tieto inštitúcie ako rukojemníkov. Ak zrealizujete svoj zámer, celkom iste sa zapíšete do slovenskej histórie čiernymi písmenami. V súvislosti s predchádzajúcimi úvahmi, pán minister, žiadam odpoveď, čo vás motivuje, resp. vedie k útoku na nevládnu organizáciu Slovákov Maticu slovenskú, pričom ako nástroj chcete použiť tzv. knižničný zákon. Takto si už ani v Turecku nevybavujú účty, ktoré vyplývajú z rozdielnosti politických názorov, čo je zrejmé, že problém, ktorý rozohrávate, je mentálny, a nie právny.

    Smutným paradoxom a čiernym odkazom do budúcnosti je skutočnosť, že práve pod vaším vedením dnes vydáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky viac ako 30 miliónov Sk na činnosti maďarských mimovládnych organizácií, pričom realizujete plány veľkorysej podpory tretieho sektora. Môžete mi odpovedať na položené otázky aj cez prizmu tej skutočnosti, že ani komunistické a internacionalistické ministerstvo kultúry za socializmu nesiahlo na existenčnú podstatu Matice slovenskej, keď popritom podporovalo aj CSEMADOK, ktorý prekvitá dodnes?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    a teraz neviem, ako mám pokračovať v oslovení, pretože podľa § 130 ods. 7 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa bod Interpelácie prerokuje za účasti všetkých členov vlády Slovenskej republiky. Čo mám teraz povedať? Vážená bábková vláda Slovenskej republiky, čo by bolo najpravdivejšie, alebo vážení dvaja členovia vlády Slovenskej republiky?

    Jednoducho si myslím, že ide o hrubé porušovanie základných princípov demokracie, ktoré sa už aj verejne, povedal by som, bez akejkoľvek hanby prezentuje pred všetkými občanmi Slovenskej republiky. To, že tu dnes vládne Dzurindova totalita, je jasné. Ale to, že sa takto ignoruje aj formálna stránka tejto skutočnosti, tak to je už úžasné. Dúfam, že občania Slovenskej republiky si túto vec všimnú. A, pán podpredseda, nehnevajte sa na mňa, neurobili ste podľa mňa nič preto, aby ste naplnili túto literu zákona. Ak vám neprekáža ani to, že nedošlo k riadnemu ospravedlneniu členov vlády, kto zastupuje, akým spôsobom tu bude prítomná celá vláda Slovenskej republiky, je to veľmi smutné vysvedčenie pre toto volebné obdobie Slovenskej republiky a pre tento politický režim, ktorý má veľmi ďaleko od demokracie.

    Rád by som interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorá tu nie je prítomná a ktorú naozaj teraz budem nazývať bábkovou vládou tohto štátu. Množia sa prípady veľmi tvrdého etnického násilia najmä na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky a, bohužiaľ, vyúsťujú do toho, že sa vysídľuje toto územie veľmi pomaly, nenápadne, vysídľuje sa občanmi, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Je to spôsob veľmi nebezpečný, pretože je pomalý, skrytý a zakrývaný rozličnými inými kauzami. Robia sa vlastne etnické čistky na časti územia suverénneho štátu.

    Stačí, aby ste si pozreli inzeráty v novinách, aby ste sa pozreli, ako vyzerá stav ponuky a predaja nehnuteľností v týchto oblastiach, aby ste si skontrolovali, kto predáva byty a domy v Dunajskej Strede, v Galante, resp. v obciach týchto jazykovo zmiešaných oblastí. Bolo by to veľmi zaujímavé zistenie. Približne zo 75 takýchto inzerátov, náhodne vybratých 12 inzerátov bolo takých, že všetko predávali občania, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti a idú sa presťahovať na iné územie Slovenskej republiky. To je signál, ktorý svedčí len o tom, čo ste všetko už stačili vyviesť Slovenskej republike a čo nám možno zakladá budúcu veľmi veľkú hrozbu vnútornej integrity tohto štátu. Nebudem viac komentovať a nebudem viac detailne rozoberať situáciu.

    Prečítam presnú citáciu interpelácie, ktorú podám aj písomne:

    Ako chce terajšia vláda kompenzovať vami spôsobený etnický tlak na vyše milióna občanov Slovenskej republiky slovenkej národnosti v oblasti jazykovo zmiešaného územia Slovenkej republiky, najmä na jej južnej časti? Upozorňujem, že sa stále množia prípady vysťahúvania slovenských rodín občanov slovenskej národnosti z obcí a miest, kde narastá etnický tlak maďarskej menšiny. Stačí si urobiť analýzu inzertných ponúk na predaj nehnuteľností, najmä bytov a rodinných domov, aby bolo jasné, že akceleruje etnická čistka sledujúca zrejme cieľ etnicky čistého územia, čo je v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodne uznanými princípmi fungujúcich demokratických štátov a veľmi vážne ohrozuje národné záujmy Slovenskej republiky.

    Ďakujem za nepozornosť našej bábkovej vlády.

  • Pani poslankyňa Tóthová je ako ďalšia vystupujúca. Pripraví sa pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som obdobne ako môj predrečník vyjadrila nespokojnosť s neprítomnosťou členov vlády, s ich ignoranciou, až na jediného tu prítomného pána ministra, a dovoľte mi, aby som vo svojej prvej interpelácii interpelovala neprítomného podpredsedu vlády pána Hamžíka, a to touto interpeláciou.

    Po návšteve belgických poslancov v súvislosti s kauzou výletov našich Rómov do zahraničia ste túto misiu belgických poslancov, pán podpredseda vlády, označili za povrchnú. Pravdepodobne ste mali na takéto konštatovanie dôvody a svoje argumenty podľa mojich skúseností s rôznymi misiami, ktoré skúmajú situáciu na Slovensku, sa domnievam, že máte aj časť pravdy. Uviedli ste, pán podpredseda vlády, že na rokovaní vlády ste vyzvali podpredsedu vlády Pála Csákyho a štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, aby zvážili oficiálnu reakciu cez náš zastupiteľský úrad na túto misiu, a to z dôvodu, dovolím si citovať, je to citácia, ktorá bola uverejnená v tlači 18. októbra 1999, v ktorej ste uviedli, že: "Nemôžeme si dovoliť, aby sa takéto informácie, ktoré nie sú v súlade s realitou, prezentovali v Belgicku."

    Vážený pán podpredseda vlády, plne s vami súhlasím, že si Slovenská republika nemôže dovoliť, aby sa v zahraničí prezentovali skutočnosti, ktoré nie sú v súlade s realitou. Je to skutočne nebezpečné pre Slovenskú republiku. Ako bývalá podpredsedníčka vlády som sa presvedčila, že mnohé skutočnosti, ktoré nezodpovedali realite, sa v zahraničí prezentovali ako v skutočnosti existujúce a pravdivé a skutočne deformovali pohľad zahraničia na Slovenskú republiku, na činnosť vlády Vladimíra Mečiara osobitne. Preto si dovolím mať nasledujúcu otázku: Čo urobil pán podpredseda vlády Csáky, aby vyvinul úsilie na uvedenie správy belgických poslancov na pravú mieru? Čo urobil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, aby inicioval naše zastupiteľské orgány, aby uviedli skutočnosť na pravú mieru?

    To sú otázky a interpelácie na pána podpredsedu vlády Hamžíka.

    Moja druhá interpelácia je veľmi krátka. Vyplýva z konkrétneho listu nášho občana a je adresovaná neprítomnému ministrovi Lászlóovi Miklósovi, ministrovi životného prostredia. Jej podstata vyplýva, ako som už uviedla, z listu, ktorý som dostala od občana, ktorý vo svojom liste uvádza, že v pitnej vode v Bratislave sa opätovne ako v roku 1973 objavujú ropné prvky. I keď sa mi to nechce veriť, že by táto informácia bola pravdivá, prosím vás, pán minister, a tým plním aj želanie občana a kladiem vám otázku, či zloženie pitnej vody v Bratislave vyhovuje hygienickým parametrom, či sa v nej nachádzajú ropné prvky.

    Moja tretia interpelácia smeruje k neprítomnému predsedovi vlády Dzurindovi a týka sa informácií o Rezolúcii číslo 165, ktorú prijal Kongres Spojených štátov amerických, a v tejto rezolúcii vyjadril podporu Slovenskej republike.

    Pán predseda vlády, podali ste informácie na tlačovej besede, ktoré prevzali viaceré médiá. Všetky médiá informovali o tejto rezolúcii a viaceré túto rezolúciu dali do bezprostrednej súvislosti s vašou návštevou v Spojených štátoch amerických.

    Chcem doplniť, že rezolúcia bola vypracovaná na základe návrhu kongresmana Johna Micka, ktorý s týmto návrhom vystúpil v americkom Kongrese ešte 29. júla 1999, takže bezprostredná reakcia na vašu návštevu, prijatie tejto rezolúcie, nemohla byť. Čo ma však oveľa, ale oveľa viac mrzí, že ste neinformovali slovenskú verejnosť, že pri prijímaní tejto rezolúcie a v súvislosti s ňou v americkom Kongrese vystúpil kongresman Barth Sthupa, ktorý v súvislosti s touto rezolúciou ocenil činnosť vlády Vladimíra Mečiara, keď vyhlásil, a tu citujem: "Rád by som sa poďakoval bývalej vláde Vladimíra Mečiara za významnú úlohu, ktorú táto vláda zohrala v navigovaní Slovenskej republiky počas počiatočných dní budovania demokracie na Slovensku."

    Chcem povedať, vážený pán predseda vlády, že táto rezolúcia nie je odrazom len vašej činnosti a ohodnotenia zmeny, ktorá nastala na Slovensku, ako to často prezentujete, ale je hodnotením aj pozitívnej činnosti vlády Vladimíra Mečiara pri aktivizácii sa za demokraciu na Slovensku. A takto, žiaľ, nebola Rezolúcia číslo 165 v našich masmédiách prezentovaná. A že skutočne ide o takúto situáciu, potvrdila washingtonská redaktorka, ktorá uviedla, že slová spomínaného kongresmana sú zaznamenané aj v archíve amerického Kongresu.

    Takže moja otázka znie: "Prečo nebola informácia komplexná?"

    Štvrtá otázka je na pána ministra Pittnera.

    Vážený pán neprítomný minister vnútra, chcem sa vo svojej interpelácii dotknúť otázky, ktorá už dnes taktiež bola iným poslancom interpelovaná, a to je vyšetrovanie nehody známeho speváka Jozefa Ráža. Tlač informovala, a je tu aj skutočnosť, že ešte koncom októbra sa vyšetrovanie tejto záhadnej dopravnej nehody nepohlo z miesta. Do Nemeckej republiky nebola zaslaná žiadosť o prešetrenie, resp. vypočutie osoby, ktorá spôsobila túto dopravnú nehodu a naše orgány osobu, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, pustili do zahraničia bez toho, že by sa urobil záznam o nehode, čo je veľmi nezvyklé a podľa môjho názoru aj neprípustné.

    Tlač sa vzápätí v tom čase nezaoberala tým, prečo príslušné orgány dopravnej polície neurobili záznam o nehode, ktorý sa vždy uskutočňuje, a môžem po svojej dopravnej nehode potvrdiť, že veľmi dôsledne vrátane dychových skúšok a dlhého protokolu, ale na toto tlač nepoukázala, ale sa zaoberala otázkou, či Jozef Ráž v kritikom čase mal na hlave prilbu alebo nemal, či požil alkohol alebo nepožil. Keby bol spravený záznam, tieto otázky by nemuseli byť predmetom tlače, pretože dychová skúška a odber krvi toto jasne mohli vylúčiť. Myslím odber krvi osoby, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, a Jozefa Ráža v nemocnici. Zastávam názor, že predlžovanie vyšetrenia tejto nehody nie je náležité, a chcem vás požiadať, pán minister, aby ste svojou autoritou urýchlili vyšetrenie tejto nehody.

    Nevidím toto predlžovanie za adekvátne. Totiž okrem povinnosti vyšetriť dopravnú nehodu, je tu ešte aj iný aspekt, a to finančný aspekt. Pri nedoriešení tejto nehody nemôže nastať regresné konanie, v ktorom by naše zdravotníctvo regresne vymáhalo od zodpovednej osoby za túto nehodu náhradu finančných nákladov, ktoré sú vynaložené na liečenie, resp. boli vynaložené na liečenie pána Jozefa Ráža.

    Ako potom funguje aj v zdravotníctve - a to budem interpelovať pána ministra zdravotníctva -, regresné vymáhanie nákladov pri dopravných nehodách od osôb, ktoré tieto dopravné nehody spôsobili, keď pri takto sledovanom prípade je takáto liknavosť a vôbec sa nepostupuje razantne na vyšetrenie tejto nehody.

    Vážený pán minister vnútra, k svojej interpelácii pridávam aj interpeláciu, či ste presvedčený o tom, že orgány polície, ktoré postupujú pri vyšetrovaní takzvaného únosu, lepšie povedané zavlečenia, lebo uniesť možno jedine osobu duševne chorú a maloletého, zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny, či postupujú vo veci Ivana Lexu v súlade s platným právom. Amnestiu totiž nemožno zrušiť. Už to uviedli viacerí experti, a keďže táto vláda sa veľmi ohliada na názory amerických expertov, chcem uviesť výrok kongresmana Hyda, myslím tým kongresmana Spojených štátov amerických, ktorý vyjadril počudovanie nad neštandardným postupom premiéra Dzurindu. Vážený pán minister vnútra, nič vám toto nehovorí?

    Ďalej vám chcem dať do pozornosti vyjadrenie riaditeľa washingtonskej organizácie GAP, vyjadrenie, ktoré tu už spomínala pani poslankyňa Podhradská, ktorý v rozhovore pre washingtonskú redaktorku vyjadril jednoznačné stanovisko, že amnestia je nedotknuteľná. V kontexte s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne uviedol, že premiér Dzurinda nebol kompetentný zrušiť Mečiarovu amnestiu, nemáte pocit, pán minister, že sa tu postupuje protiústavne, že vo vašom rezorte sa uskutočňuje konanie, ktoré je v rozpore s ústavou a v rozpore s platným právom? Opakujem vám, že riaditeľ washingtonskej organizácie GAP - je to organizácia, ktorá je založená zákonom a jej základnou kompetenciou je odkrývať nelegálne aktivity vládnych inštitúcií, sa vyjadril, že žiadna vláda nemá moc zrušiť amnestiu, žiadna inštitúcia takto nemôže urobiť.

    Vážený pán minister vnútra, moja otázka v týchto súvislostiach znie: Je postup konaný proti Ivanovi Lexovi v súlade s ústavou? Nemáte pocit, že tu ide o protiústavné konanie? Veď Ústavný súd jednoznačne uviedol, že predseda vlády Dzurinda nebol na to kompetentný, teda nekompetentne vydal ďalšiu zrušovaciu amnestiu, ktorá nemôže zrušiť už predchádzajúcu amnestiu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalšia moja interpelácia smeruje na neprítomného pána ministra Harnu, a síce v nasledujúcej súvislosti.

    Premiér Dzurinda v júni tohto roku uviedol, že v roku 2000 nastane rázny nástup v stavebníctve. Toto jeho vyjadrenie odpublikovali viaceré denníky. Uskromním sa s citáciou v Národnej obrode z 19. júna 1999. V súvislosti s týmto výrokom predsedu vlády Dzurindu, vážený pán minister, sa vás pýtam, koľko financií dostane stavebníctvo pre rok 2000, koľko financií dostane bytová výstavba? Sú tieto financie adekvátne vyhláseniu premiéra Dzurindu, že v roku 2000 nastane rázny nástup stavebníctva? Domnievam sa, že nie.

    V roku 1999 súčasná vláda mala plán vystavať 10 tisíc bytov. Koľko bytov, vážený pán minister, bolo v skutočnosti vystavených? Podľa mojich informácií, ktoré čerpám z tlače, v novembri tohto roku bolo vystavaných, dokončených 488 bytov, pardon, 489 - mám tu našepkanie, že treba pripočítať jeden byt, a to pre predsedu vlády pána Dzurindu. Podľa informácie z tlače mám aj spresnenie, že ide o byty, ktoré vlastne rozostavala ešte Mečiarova vláda. Preto sa opätovne pýtam, či je plán 12 500 bytov adekvátny ráznemu nástupu stavebníctva a či financie, ktoré sú prisľúbené v rozpočte pre túto úlohu, sú adekvátne výroku predsedu vlády, spomínanému výroku predsedu vlády Dzurindu.

    Moja posledná interpelácia je na neprítomného pána ministra Šagáta. Táto interpelácia vyplýva z dnešnej tlače, a to Národnej obrody. Ako vieme, je tento rok Rokom starších a v súvislosti s tým bola zorganizovaná konferencia na tému Ochrana starších ľudí.

    Vážený pán minister, vystúpili ste v nej aj vy. Po tejto konferencii bola organizovaná tlačovka, kde vám novinári kládli otázky k problematike starších ľudí. V rámci týchto otázok bola daná aj otázka, ako sa pozeráte na nezvyšovanie dôchodkov v budúcom roku. Vaša odpoveď bola skutočne úžasná. Budem ju citovať, čo ste povedali novinárom. Vaša reakcia bola nasledujúca, citujem: "Je to nevhodné paušalizovanie dôchodcovského problému." Podľa vašej mienky peniaze nie sú jediným ukazovateľom kvality života. Obrátili ste pozornosť na životný optimizmus, dobré zdravie, veselú myseľ a uviedli ste záver, že chudobní ľudia sú oveľa šťastnejší než milionári. Vrchol vášho postoja bol, že ste poukázali - a teraz citujem z Národnej obrody - na príklad Eskimákov, ktorí odchádzajú do fujavice, aby zomreli, keď sa nevedia uživiť.

    Vážený pán minister, je to úžasná reakcia, je to úžasný cynizmus. Pýtam sa vás, čo ste týmto chceli povedať. Čo ste týmto v Roku starších chceli naznačiť našim dôchodcom? Už som mala telefonát rozhorčenej dôchodkyne, ktorá sa ma s plačom pýtala, resp. dala mi impulz, aby som vás interpelovala, či týmto vaším výrokom ste chceli naznačiť našim dôchodcom, že sa majú niekde vybrať, aby zomreli, pretože z dôchodkov pri zvyšovaní tepla, elektriny, plynu, poplatkov za lieky, potravín, čo sa očakáva, skutočne nebudú môcť vyžiť a naznačovaný odchod do fujavice, aby zomreli, pre nich asi bude jediným riešením.

    Vážený pán minister, odpovedzte mi na otázku: Aký prístup máte k starším ľuďom vôbec a k zabezpečeniu ich poslednej fázy života?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a verím, že na tieto svoje otázky od neprítomných ministrov dostanem odpoveď, ale nie takú vyhýbavú, ako ju dostávam doteraz počas hodiny otázok a v písomných odpovediach na interpelácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší vystúpi pán poslanec Zelník a pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

    Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    aby sme teda mali možnosť ukončiť tento blok, dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali po 19.00 hodine.

  • Pán poslanec, dá sa to urobiť aj jednoduchšie. Nemusíme o tom hlasovať, ak je všeobecný súhlas. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Áno, dobre.

    Páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, aby sme s týmto bodom pokračovali aj po 19.00 hodine a dokončili ho.

    Prezentovalo sa 30 poslancov.

    Takže budeme pokračovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Rokovací poriadok si prečítajte, pani poslankyňa Belohorská. Hneď vám to bude jasné.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    je na škodu veci, že rokovací poriadok sa vyžaduje vtedy, keď ide o nás, keď ide o vládnu koalíciu alebo pánov ministrov, tak vtedy sa rokovací poriadok akosi obchádza, pretože podľa rokovacieho poriadku by sme mali prednášať interpelácie pre pánov ministrov, takto to prednášam jedine pre jedného pána ministra a vlastne pre svojich kolegov. Ale pani kolegyňa ma počúva, takže dobre.

    Interpelujem pána ministra zdravotníctva a pýtam sa ho, prečo nefunguje centrálny register poistencov, respektíve prečo ministerstvo zdravotníctva obchádza zákon. Pre vás, pre kolegyne a kolegov vysvetlím, v čom je to obchádzanie zákona, pretože zákon číslo 273 jednoznačne hovorí, že ministerstvo zdravotníctvo zabezpečuje vedenie centrálneho registra poistencov. Zo zákona je dané, akým spôsobom, a to, prečo je to tak dané, vychádza z praktickej skúsenosti a má to svoje logické opodstatnenie, ako by malo ministerstvo zdravotníctva konať. Poisťovne by mali nahlasovať počet poistencov k 20. dňu príslušného mesiaca. Poviem príklad: Je teraz november, poisťovne mali nahlásiť poistencov k 20. novembru do centrálneho registra. Tam sa stretnú všetky údaje a centrálny register poistencov zistí, že vychádza množstvo duplicitne nahlásených poistencov. Centrálny register má 7 dní na spracovanie a odošle túto informáciu o tom, že poisťovne nahlásili duplicitných poistencov naspäť jednotlivým poisťovniam. Poisťovne majú 18 dní na to, aby opravené počty poistencov nahlásili naspäť do centrálneho registra a centrálny register potom urobí prerozdelenie na príslušný počet poistencov.

    Ministerstvo zdravotníctva to robí tak, že sa opýta v decembri, koľko mali počet poistencov v novembri a urobí prerozdelenie. Takto stále je 300 tisíc poistencov vykazovaných ako duplicitných. Preto sa pýtam pána ministra, prečo nefunguje centrálny register poistencov, respektíve prečo ministerstvo zdravotníctva obchádza zákon a neriadi sa zákonom.

    Pýtam sa pána ministra, prečo sa pri prerozdeľovaní poistného nepostupuje podľa zákona. Podľa zákona číslo 273 sa poistné prerozdeľuje systémom podľa vekových kategórií. Tento index nákladovosti má stanoviť ministerstvo, napríklad pre rok 2000 malo stanoviť do 30. 9. 1999. Do dnešného dňa tak nebolo urobené. Štátny dozor zo zákona má povinnosť skontrolovať, či tento index nákladovosti je reálny alebo nie. Podľa čoho budú poisťovne, podľa čoho bude ministerstvo zdravotníctva, respektíve správca účtu prerozdeľovať poistné, keď ide o 3 mld. korún, ktoré sa deje nie podľa zákona? Teda pýtam sa pána ministra, na základe čoho a podľa akých pravidiel sa prerozdeľuje poistné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš ako posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som najprv vyjadril protest proti porušovaniu zákona, ktorého sa dopúšťajú predseda vlády, podpredsedovia vlády a ministri vlády Slovenskej republiky, ktorí vedome porušujú zákon číslo 350/1996 Z. z., jeho § 130 ods. 7, ktorý hovorí: Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Preto protestujem proti tomu, že tu nie je minister vnútra, minister obrany a minister zdravotníctva, pretože im som povedal, že ich budem interpelovať.

    K interpelácii na predsedu vlády pána Dzurindu. V zákone o rokovacom poriadku Národnej rady je stanovená povinnosť ministrom vlády a predsedovi vlády byť prítomný na plenárnej schôdzi pri interpeláciách. Pripomínam, že toto je zákonná povinnosť, tak ako som ju citoval. Nie je to iba právo. Aj pri schvaľovaní programu schôdze hlasovaním sme schválili program a na konci tohto textu, ktorý máte všetci, je napísané podľa § 130 ods. 7 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa bod Interpelácie prerokuje za účasti všetkých členov vlády Slovenskej republiky. Takže prezentujeme slovenskému voličovi porušovanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky predsedom vlády a ministrami vlády. Protestujem proti takejto praxi.

    Žiaľ, nemôžem interpelovať predsedu Národnej rady ani predsedajúceho na pléne pána podpredsedu Bugára, prečo nepresadili, aby vláda Slovenskej republiky dodržiavala zákon Národnej rady číslo 350. Interpelujem preto predsedu vlády týmito otázkami:

    1. Prečo nezabezpečil predseda vlády, aby členovia vlády dodržali zákon číslo 350/1996 Z. z., osobitne § 130 odsek 7? Chcem vedieť, či neorganizoval splnenie zákona členmi vlády alebo či mu ministri vlády odmietli tento zákon dodržať.

    2. Či je alebo nie je schopný on ako predseda vlády organizovať prácu vlády tak, aby bol zákon vládou Slovenskej republiky dodržaný.

    3. Dávam otázku, aký je rozdiel medzi porušovaním zákona predsedom vlády alebo ministrom vlády a podnikateľom, ktorý má zaplatiť daň, ale mu iní dlhujú, a preto nemá z čoho. Aký je rozdiel medzi opitým ministrom a opitým vodičom v Slovenskej republike?

    Žiadam, aby na tieto otázky bolo konkrétne odpovedané a nebola dávaná všeobecná odpoveď.

    A v súvislosti s priebehom týchto našich protestov chcem pána poslanca Sopka poprosiť, čítajte lepšie, pán kolega, pardon, pán predseda výboru, čítajte lepšie výklad, poslanci sa môžu zúčastniť na interpeláciách, ale nemajú nikde napísané, že musia byť prítomní. A nakoniec po druhé, je nás z opozície viac ako vás percentuálne. Takže nekritizujte nás za to, keď my kritizujeme vládu, ona porušovala zákon.

    Interpelujem ministra zdravotníctva pána Šagáta. Poslucháči vysokých škôl, žiaci a študenti stredných škôl, ktorí študujú mimo miesta svojho trvalého bydliska a sú ubytovaní v hromadných zariadeniach, majú lekársku starostlivosť. Vo väčšine vysokoškolských internátov boli urobené ambulancie, do ktorých títo poslucháči vysokých škôl chodili. Odhadujem a prosím, to je naozaj iba laický odhad, že je to vyše 100 tisíc občanov Slovenskej republiky.

    V organizácii a riadení zdravotnej starostlivosti o zdravie občanov ako ústredný orgán štátnej správy máme ministerstvo zdravotníctva. Ako je však vidieť, toto ministerstvo vedené pánom ministrom Šagátom je viac na riešenie politického boja s ľuďmi a na ozdobu než na starosť o zdravie mládeže. Na veľké prekvapenie žiakov, študentov a poslucháčov vysokých škôl boli zrušené lekárske ambulancie v internátoch uvedených škôl. Žiaci a študenti boli poučení a odkázaní, aby na lekárske ošetrenie išli do miesta svojho trvalého bydliska. Takéto riadenie zdravotníctva a takáto starostlivosť o mladých ľudí je prejavom nezáujmu u občanov, aj keď to Demokratická únia so svojím ministrom riadi inak. Neviem si predstaviť ako študent z Košíc alebo Sniny, ktorý v stredu dostane horúčku, pocestuje k lekárovi do Košíc alebo do Sniny, aby ho ošetroval. To je nehumánny vzťah k ľuďom a nechcem o tom viac hovoriť. Pripomínam len, že neprijmem argument, že pravdepodobne je to nedopatrenie kvôli zrušeniu dorastových lekárov. Ak navrhuje niekto normu slovenskému parlamentu a tou normou pácha škodu Slovensku, treba ho odsúdiť rovnako, ako by ju chcel urobiť úmyselne. Nech teda každý, kto predkladá návrh zákona, si dobre zváži jeho dosahy na obyvateľov. Alebo tu môže ísť aj o odradenie od štúdia mládeže z vidieka a odľahlých častí Slovenskej republiky, ale nechce sa mi tomu veriť.

    Interpelujem ministra vnútra pána Pittnera. V súvislosti s reorganizáciou Policajného zboru Slovenskej republiky ste okrem iného, pán minister, zdôvodňovali rušenie okresných riaditeľstiev Policajného zboru tým, že je veľa policajtov v úradoch a zrušením okresov, respektíve niektorých, budú posilnené výkonné zložky polície. Hovorilo sa o poriadkovej a dopravnej polícii. Žiadam písomne a konkrétne uviesť počet po okresoch, v ktorom zo zrušených okresov koľko policajtov prešlo do výkonných zložiek:

    a) poriadkovej polície,

    b) dopravnej polície,

    c) ostatných zložiek,

    d) zostalo v úradníckych funkciách.

    Že sa to dá spočítať a presvedčiť sa o tom, nepochybujte. Uvedené údaje žiadam aktualizovať buď k 1. novembru, alebo k 1. decembru 1999, pretože mienim požiadať výbor pre obranu a bezpečnosť o preverenie pravdivosti tejto informácie. Na základe protestov policajtov je to veľmi vážna otázka a budeme bojovať za ich práva.

    Interpelujem pána ministra Kanisa, ak mi dovolíte, po 19.00 hodine.

  • Nech sa páči, ak je všeobecný súhlas. Nech sa páči, pán poslanec, môžete dokončiť.

  • Vážený pán minister,

    za vášho pôsobenia vo funkcii ministra obrany opakovane došlo k situáciám, keď členovia kolégia ministra obrany ustúpili politickému nátlaku a nenašli odvahu hlasovať proti vášmu politickému rozhodnutiu v odbornej oblasti. V súvislosti s reorganizáciou Generálneho štábu buď dôjde k porušeniu zákona, teda Zákonníka práce o prepúšťaní občanov, alebo budete neoprávnene vyplácať bez porušenia zákona o prepúšťaní občanov za prácu ľuďom, ktorí už tam pracovať nebudú, pretože Generálny štáb bude v Bratislave. Odpovede, ktoré ste mi napísali na interpelácie formulované do 30. augusta, boli neúplné, a preto som nútený časť z nich opakovať. Interpelujem vás pán minister a žiadam odpoveď na každú z nasledujúcich otázok v zákonnej lehote.

    1. Ako zabezpečíte, aby od 1. 1. 2000 v politickom úrade ministerstva obrany nebolo možné profesionálnymi vojakmi plniť stranícku líniu politiky na úkor štátnej politiky pri dodržiavaní odborných vojenských noriem a potrieb?

    2. Aký orgán a na základe akej právnej normy zabezpečí vylúčenie podriadenosti vojenských profesionálov politickej strane ministra, respektíve štátneho tajomníka?

    3. Dokedy takúto normu ministerstvo obrany navrhne vláde a akú bude mať právnu silu? Verejne ste vyhlásili, pán minister, že presťahovanie Generálneho štábu do Bratislavy sa dotkne asi jednej tretiny terajšieho Generálneho štábu v Trenčíne. Zrejme preto plénum Národnej rady súhlasilo s termínom zriadenia Veliteľstva pozemného vojska v Trenčíne k 1. januáru 2000.

    Žiadam odpovedať, v akom stave je rozhodnuté k 25. novembru o nasledujúcich otázkach.

    4. Aké percento vojakov profesionálov Generálneho štábu v Trenčíne už vie, kde a na akú funkciu je od 1. januára 2000 zaradených?

    5. Aké percento dôstojníkov z Trenčína bude funkčne premiestnených do Generálneho štábu do Bratislavy, aby bol Generálny štáb funkčný?

    6. Aké percento dôstojníkov teraz slúžiacich v Bratislave bude prepustených a aké percento preložených, pretože nebudú na funkcie v Generálnom štábe odborne použiteľní?

    7. Aké percento dôstojníkov z Trenčína bude prepustených zo služby?

    8. Koľko občianskych zamestnancov a k akým termínom bude v Trenčíne prepustených zo zamestnania vášho rezortu?

    Ďalej koľko finančných prostriedkov ste vyčlenili na zriadenie pracovísk na riadenie mobilizácie v Bratislave a k akému termínu budú pracoviská v bojovej pohotovosti.

    Ďalšia otázka: Koľko finančných prostriedkov ste vyčlenili na reorganizáciu v roku 1999:

    a) na úpravu pracovísk pre Generálny štáb,

    b) na zriadenie a úpravu pracovísk pre súčasti a úrady rezortu, ktoré musia do 1. januára uvoľniť priestor a pracovať na iných miestach,

    c) na výplatu odlučného a za služobné cesty pre skupiny pripravujúce sťahovanie Generálneho štábu,

    d) na výplatu odchodného pre vojakov a občianskych zamestnancov, ktorí odchádzajú z armády v Trenčíne a Bratislave.

    A ďalej, koľko finančných prostriedkov si vyžiada reorganizácia a premiestnenie Generálneho štábu v roku 2000.

    Vzhľadom na to, že som, pán minister, nemohol súhlasiť s odpoveďami na interpeláciu na 22. plenárnej schôdzi, poradové číslo 23, žiadam odpovedať na tieto otázky: Aká bola skutočná cena opravy lietadiel, evidenčné číslo nebudem čítať, a ako dlho a ktoré z nich bolo v neletuschopnom stave a ktoré z nich bolo bez paliva po tú dobu?

    Ďalšia otázka: Ako ste rozhodli riešiť situáciu okolo šetrenia a zneužitia právomoci v súvislosti s predmetnými lietadlami?

    Pri formulácii som bral do úvahy možnosti odpovede podľa zákona o ochrane utajovaných skutočnostiach a obsah hlásenia, teda notifikáciu číselných údajov o armáde, ktorú ministerstvo obrany každoročne posiela do Viedne. Nevidím, pán minister, žiadny dôvod neodpovedať na niektorú z otázok z dôvodu, že by bolo prezradené nejaké tajomstvo. To, čo je možné dať číselný údaj za hranice, je možné dať aj občanovi Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, ešte pán poslanec Gajdoš. Tento bod môžeme ukončiť.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená poloprázdna snemovňa,

    nad rámec interpelácie chcem srdečne poďakovať pánu ministrovi Čarnogurskému za excelentnú obhajobu deblokácie, jej čistoty a prínosu pre republiku. Škoda, že k takémuto poznaniu prišiel až teraz. Za štyri roky našej vlády mňa osobne v opozičných médiách permanentne kritizoval za to, že som doviezol techniku, muníciu a náhradné diely pre Armádu Slovenskej republiky a zniesol deblokáciu pod čiernu zem. Takže s nástupom do vlády toto pozitívne poznanie určite prospeje aj procesu deblokácie.

  • Hlas zo sály.

  • Mňa osobne, pani poslankyňa, kritizoval.

    Chcem interpelovať neprítomného pána ministra vnútra.

    Traja občania okresu Humenné podali na okresný úrad vyšetrovania podnet na trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu podvodu na dílera firmy Škoda, nebudem ho menovať s tým, že ich okradol dohromady o 600 tisíc, viac ako 600 tisíc Sk s prísľubom každej z týchto osôb zakúpiť osobný automobil Škoda Felícia. Riaditeľ okresného úradu vyšetrovania odložil vyšetrovací spis z dôvodu, že páchateľ trestného činu nie je prítomný. Neurobil žiadne opatrenia na to, aby páchateľ bol zadržaný alebo aby bolo vyhlásené pátranie po páchateľovi. Pritom ten sa drzo vyváža do okresného mesta v bielom mercedese, provokuje policajtov, vie, že proste sa mu nič nestane, pretože vyšetrovanie ním spáchaného trestného činu bolo založené ad acta. Tragické na tom je, že jednou z postihnutých občianok okresu je matka dvoch detí, o ktoré sa musí starať, pretože im prednedávnom zomrel otec na rakovinu. Matka týchto detí má 32 rokov a deti - dcéra 10, syn 8 rokov. Viete si predstaviť, aké to je žiť zo 4 tis. Sk a prísť o všetky úspory, ktoré vlastne chránila pre rodinu a túžila, samozrejme, po osobnom aute ako podľa jej predstáv o určitom vyššom štandarde rodinného života.

    Preto sa pýtam pána ministra vnútra, či postup riaditeľa okresného úradu vyšetrovania bol v súlade so zákonom a či z ľudského hľadiska sa on pán minister stotožňuje s takýmto rozhodnutím.

    Ďalej by som chcel položiť druhú otázku pánu ministrovi vnútra smerom ku konaniu prednostu Okresného úradu v Medzilaborciach, ktorý po nástupe do funkcie urobil kvalitnú očistu úradu. To by nebolo nič zvláštneho a neobvyklého v praktikách súčasnej vládnej moci, ale zarážajúce na jeho konaní bolo to, že umožnil pri obsadzovaní popredných miest na odboroch okresného úradu riaditeľom týchto odborov vypracúvať podmienky verejnej súťaže na obsadenie týchto miest. Podmienky boli, samozrejme, pripravené tak, že víťazmi konkurzného konania sa stali automaticky súčasní riaditelia odborov. Je to nonsens, o odborných kvalitách týchto ľudí a o morálnych kvalitách mnohých z nich sa nedá hovoriť. Tak vyzerá potom i kvalita služieb štátnej inštitúcie pre občanov tohto okresu.

    Ďalej som chcel položiť otázku a interpelujem pani ministerku financií Brigitu Schmögnerovú v súvislosti s porušením zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy, ktoré sa mali podľa nariadenia číslo 206/1999 predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uskutočniť v meste Humennom. Mestské zastupiteľstvo nerešpektovalo toto nariadenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke zákonov, neodsúhlasilo počet poslancov a počet volebných obvodov, z toho titulu sa voľby, ktoré boli vypísané na termín 27. novembra tohto roku, neuskutočnia. Zarážajúci je ale fakt, že na podporu ochromeného alebo podlomeného imidžu súčasného primátora mesta Humenné vyčlenila pani ministerka financií, neviem z akých rezerv, 5 mil. Sk, ktoré použil na rekonštrukciu centra mesta Humenného. Je to taká náplasť na kurie oko, pretože celkové náklady na rekonštrukciu podľa mojich informácií budú predstavovať ohromnú sumu 165 mil. Sk. Mesto sa rozkopalo a na to bolo potrebné ako prejav vôle obecného zastupiteľstva zmeniť vzhľad mesta pred volebným aktom práve tých 5 mil. Sk, ktoré mu pani ministerka financií poskytla.

    Ja budem v sobotu kandidovať vo voľbách do obecného zastupiteľstva na post starostu obce. Škoda, že som nepožiadal pani ministerku pri našich dobrých vzťahoch, určite by mi poskytla dotáciu niekoľko stotisíc korún a bol by som sa pred občanmi obce dobre zapísal a prezentoval a možno by som voľby vyhral. Takže pýtam sa pani ministerky, odkiaľ zobrala 5 mil. korún na túto politickú investíciu, ktorá, samozrejme, nedozná svojho zhodnotenia v podobe uskutočnených volieb.

    Ďalej chcem interpelovať pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Bohužiaľ, nevydržal. Asi to spravil ten telefonát. V prihraničných okresoch Medzilaborce a Snina je katastrofálna situácia v miestnej doprave. Samozrejme, že starostovia obcí sú povinní zo zákona starať sa aj o to, aby sa občania, pokiaľ im obec neposkytuje pracovné príležitosti, mohli dostať do mesta Snina alebo Medzilaborce dopravným prostriedkom hromadnej autobusovej dopravy. Vyvolali rokovania s okresným úradom, konkrétne i s riaditeľmi SAD, a urobili dohodu aj ústupok voči SAD v tom smere, že súhlasili so zrušením niektorých spojov kvalifikovaných SAD ako neefektívnych a súhlasili prakticky s dvoma spojmi ráno a večer do obce na hlavných ťahoch s tým, že autobusy budú zachádzať pri týchto spojoch i do okrajových obcí a SAD si nebude premietať zvýšenie nákladov do ceny cestovného lístka tak, aby tieto zachádzky neplatil občan, ale aby ich financovala SAD. V konečnom dôsledku to premietnutie finančného efektu po zrušení niektorých spojov bolo dosť značné a SAD sa zachovala tak, ako sa zachovala, tento dohovor porušila, požaduje od občanov, aby tie viacnáklady, ktoré vznikajú zachádzkou autobusov do okrajových obcí mimo hlavnej trasy, hradili občania.

    Včera sa uskutočnilo na podnet starostu obce Ulič protestné zhromaždenie občanov Uličskej, Ublianskej doliny v lokalite vodnej nádrže Starina, zúčastnila sa tam aj televízia Markíza s tým, že, samozrejme, sa cítia dotknutí, podvedení, ukrivdení, že sa neplnia dohody, ktoré boli myslím si na veľmi korektnej báze uzavreté medzi okresným úradom, SAD a starostami dotknutých obcí.

    Chcem sa spýtať pána ministra, ako bude riešiť túto katastrofálnu situáciu v prihraničných okresoch, kde ľudia sú radi, ak si môžu nájsť prácu. Je tam minimum príležitostí, ale navyše im okresný úrad a štátne inštitúcie robia napriek a vytvárajú problémy v tom smere, že sa do práce nemajú akým spôsobom dostať. Takže bol by som veľmi rád, keby pán minister prezentoval svoj zámer, aké finančné prostriedky cez krajské úrady budú vyčlenené na dotácie na riešenie dopravnej situácie v týchto okresoch.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Prerušujem dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať tajnými voľbami do jednotlivých orgánov.

    Do zajtra dovidenia.