• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci: Baco, Brhel, Langoš, Lexa, Palacka, Sládeček a Slota. Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci a poslankyne: Keltošová, Kolláriková, Cabaj a Tkáč.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovacom dni overili podpisom na prezenčnej listine.

    Ešte by som chcel ospravedlniť neúčasť na dnešnom rokovacom dni aj pána poslanca Dušana Slobodníka.

    Pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dovolím si predložiť v mene troch poslaneckých klubov návrhy na rozšírenie programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé navrhujem, aby do programu schôdze bol zaradený návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, a. s. (tlač 414). Ide o postup, ktorý stanovuje novela zákona o veľkej privatizácii v § 10 ods. 2, podľa ktorého musí Národná rada prerokovať takýto zámer do 30 dní od predloženia. Navrhujem, aby tento bod programu bol zaradený za bodom 15, to je návrh týkajúci sa protidrogového programu.

    Ďalej navrhujem, aby bol zaradený do programu schôdze návrh na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tlač 415), a to v piatok ako prvý bod programu, a ďalej navrhujem, aby za týmto bodom programu sme prerokovali...

  • Zapnite mikrofón pána poslanca Orosza. Je to návrh na doplnenie programu.

  • Ďalej navrhujem, aby v piatok po voľbe podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol zaradený bod programu voľba prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý v mene troch poslaneckých klubov predniesol pán poslanec Orosz, ktorý žiada zaradenie troch nových bodov do programu 22. schôdze.

    Budeme hlasovať najskôr o prvom návrhu, ktorým pán poslanec Orosz žiada zaradiť ako ďalší bod programu za dvadsiatym bodom, za bod programu, ktorý je uvedený v návrhu schôdze ako úlohy boja proti drogám na rok 1999, za tento bod navrhuje zaradiť privatizáciu Slovenských telekomunikácií.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalší návrh bol návrh na zaradenie nového bodu, a to je voľba podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pán poslanec odporúča, aby sme prerokovali v piatok ako prvý bod programu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na zaradenie bodu voľba podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Tretí v poradí bol návrh na zaradenie bodu voľba prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku. Takisto pán poslanec odporúča prerokovať tento bod v piatok ako druhý bod programu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja navrhol jeden procedurálny návrh, ktorým odporúčam, aby sme zmenili lehotu na prerokovanie návrhu zákona o kolektívnom investovaní (tlač 372) príslušným výborom, a to, aby výbory, ktorým bol pridelený tento návrh zákona, ho prerokovali do 3. decembra a gestorský výbor do 6. decembra.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vzhľadom na to, že sa zaradil ako bod rokovania voľba podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dávam procedurálny návrh, aby skôr, ako sa o tomto bode bude rokovať alebo v rámci tohto bodu bolo predložené rozhodnutie kárneho senátu a Generálnej prokuratúry či dôvody, ktoré boli vládou predložené na odvolanie predošlého podpredsedu Najvyššieho súdu, boli oprávnené.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o mojom návrhu, ktorým odporúčam zmeniť lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona o kolektívnom investovaní tak, že príslušné výbory ho prerokujú do 3. decembra a gestorský výbor do 6. decembra.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Oberhauser, ktorý žiada, aby ešte pred prerokúvaním bodu voľba podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli poslanci oboznámení s rozhodnutím kárneho senátu Najvyššieho súdu vo veci bývalého podpredsedu Najvyššieho súdu pána JUDr. Štefanka.

    Prosím vás, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov, tlač 444.

    Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o tomto vládnom návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, keďže je podaných veľa pozmeňujúcich návrhov, aby sme sa nedopustili nejakej chyby pri hlasovaní. Prosím pánov poslancov o pozornosť.

  • Pán poslanec Petrák, počkáme chvíľočku, pán poslanec Cuper potrebuje vyhotoviť náhradnú kartu na hlasovanie.

  • Pán poslanec Cuper, môžeme hlasovať? Áno.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte hlasovania.

  • Z poverenia gestorského výboru a vychádzajúc z § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme hlasovali takým spôsobom, že najprv odhlasujeme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, a potom budeme jednotlivo hlasovať o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy - a keďže máte všetci spoločnú správu k dispozícii -, budem ich len stručne uvádzať:

    Bod 1. K § 4 ods. 1 - ide o legislatívnotechnickú úpravu. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Ešte predtým, ako dám hlasovať, hlási sa pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, na stoloch máme také množstvo "pozmeňovákov" iných zákonov, proste v tom sa už nedá vyznať, preto chcem poprosiť, aby pán spravodajca všetko, o čom budeme hlasovať, prečítal, aby sme aspoň vedeli, o čom hlasujeme. Spoločná správa je iné ako pozmeňujúce návrhy, ale aj spoločnú správu. Takže, pán podpredseda, prosím vás, aby sa takto hlasovalo.

  • Pán spoločný spravodajca, prosil by som vás, aby ste stručne, ale naozaj stručne uviedli, o čom budeme hlasovať. Ale predtým, ako budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch zo spoločnej správy, bol podaný troma alebo pridali sa k nemu traja páni poslanci - pán poslanec Slaný, Tatár a Šimko -, ktorí navrhujú, aby sme najskôr hlasovali o bode 47 zo spoločnej správy a až potom by sme pristúpili k hlasovaniu v tom poradí, ako boli uvedené.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, uvádzajte hlasovania.

  • Meniť poradie nemá oporu v rokovacom poriadku. Bol som poverený navrhnúť spôsob hlasovania. Navrhol som. Myslím si, že je to jednoznačne povedané v § 37. Takto budeme hlasovať jednotlivo. Pokiaľ je všeobecná vôľa tejto snemovne prečítať veci, aby boli každému jasné, vyjdem vám v ústrety. Budem tieto návrhy uvádzať podrobne.

    Teda v tom prvom "pozmeňováku" k § 4 ods. 1 ide o takúto legislatívnotechnickú úpravu: v dotyčnom paragrafe ods. 1 písm. f) v šiestom riadku vypustiť slovo "nie". Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o prvom bode zo spoločnej správy.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby si zaobstarali spoločnú správu, ktorú mali všetci rozdanú, aby sme sa vyhli zbytočným nedorozumeniam pri hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • V bode 2 ide o pozmeňujúci návrh k § 4 ods. 1, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Ide v podstate o zmenu lehoty z troch rokov na jeden rok.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V bode 3 ide o pozmeňujúci návrh k § 4 ods. 2 písm. m). Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • V bode 4 ide o pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 9. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Ide o významové precizovanie dikcie ustanovenia.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Bod 5 smeruje k § 7 ods. 4. Ide o formulačné spresnenie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 129 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Bod 6 je k § 7. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Bod 6 je k § 7. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Ide o spresnenie, doplnením ustanovenia sa spresňuje postup zdanenia uvedený v tomto odseku, vzťahuje sa na príjem z predaja majetku manželov využívané na podnikanie alebo...

  • Pán poslanec, nemusíte čítať znenie návrhu, pretože naozaj všetci páni poslanci majú spoločnú správu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • V bode 7 je pozmeňujúci návrh smerovaný k § 12. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 80 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Bod 8 je k § 13. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 8 zo spoločnej správy.

    Pani poslankyňa, zoberte si spoločnú správu a môžete sledovať jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • V bode 9 ide o legislatívnotechnické spresnenie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 9 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Bod 9 sme schválili.

  • V bode 10 návrh spresňuje textáciu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 10 sme schválili.

  • V bode 11 ide o opravu zrejmej chyby. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 11 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 11 spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 12 ide o opravu zrejmej chyby. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 12 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 13 ide o formulačné spresnenie textu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 13 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že bod 13 spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 14 ide o formulačné spresnenie návrhu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 14 zo spoločnej správy s odporúčaním výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 14 spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 15 ide o oslobodenie dane z príjmov predaja hmotného majetku a z prenájmu. Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 15 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 15 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 16 ide o zmenu číslovky "30" na číslovku "29". Návrhom sa dosiahne vyššia motivácia. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • V bode 17 úpravou sa ustanovenie spresňuje a zjednocuje na znenie písmena a) a b) tohto ustanovenia. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 17 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 17 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 18 ide o významové spresnenie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 18 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy sme neschválili.

  • V bode 19 ide o významové spresnenie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 19 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 19 spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 20 ide o precizovanie ustanovenia. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 20 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 20 spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 21 ide o precizovanie textu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 21 zo spoločnej správy s odporúčaním prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 21 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 22 ide o vypustenie slov: "ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve". Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 22 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru prijať tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 22 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 23 ide o opravu zrejmej chyby. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 23 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 23 sme schválili.

  • V bode 24 ide o úpravu vo väzbe na inštitúty správy daní. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 24 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 24 sme schválili.

  • V bode 25 ide o formulačné spresnenie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 25 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že bod 25 sme schválili.

  • V bode 26 ide o odstránenie chybného odkazu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 26 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 26 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 27 ide o vypustenie slov "s výnimkou, ak daňovník zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie premenou spoločnosti". Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 27 spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 27 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 28 ide o vypustenie textu na konci "pričom tržby dosiahnuté z vykonávania týchto činností tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb daňovníka". Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 28 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 129 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Bod 28 sme schválili.

  • V bode 29 sa ustanovenie upravuje vo väzbe na úpravu § 35 ods. 1 písm. c) bod 2. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 29 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 29 sme schválili.

  • V bode 30 ustanovenie ods. 15 nadväzuje na text uvedený v ods. 14, v ktorom už nie sú uvedené písmená. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa, hlasujeme o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 30 zo spoločnej správy sme schválili.

  • V bode 31 ide o precizovanie textu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa, hlasujme o bode 31 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • V správe výboru je precizovanie textu. Držím sa toho, čo bolo schválené vo výbore, keď mi dovolíte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Bod 31 sme schválili.

  • V bode 32 sa ustanovenie upravuje vo väzbe na znenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. d) bod 3. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 32 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Bod 32 sme schválili.

  • V bode 33 sa ustanovenie spresňuje z dôvodu, že podľa § 6 ods. 4 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou podľa ustanovených podmienok aj funkčné požitky. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o bode 33 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme bod 33 schválili.

  • V bode 34 ide o spresnenie možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 34 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Bod 34 sme schválili.

  • V bode 35 ide o úpravu vo väzbe na platný právny stav. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 35 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 35 sme schválili.

  • V bode 36 ide o zmenu sumy zo 6 000 na 10 000, teda ide o zmenu už dávno prekonanej sumy, ktorá bola z roku 1992. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 36 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Bod 36 sme schválili.

  • V bode 37 ide o nahradenie číslovky "10 %" na číslovku "20 %" v poslednej vete. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 37 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 37 sme neschválili.

  • V bode 38 ide o osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti, nahradiť § 10 novým § 8. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 38 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 38 sme neschválili.

  • V bode 39 ide o nahradenie číslovky "12 mesiacov" číslovkou "6 mesiacov" s cieľom motivovať ľudí na podnikanie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 39 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 39 sme schválili.

  • V bode 40 ide o návrh v § 24 nahradiť sumu 450 tis. sumou 700 tis. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 40.

    Páni poslanci, prosil by som vás, keby ste všetci vypli mobilné telefóny počas rokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 40 sme neschválili.

  • V bode 41 ide o doplnenie slova "stravovanie" slovom "zamestnávateľa a". Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 41 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 41 sme neschválili.

  • V bode 42 ide o zmenu v § 24 ods. 2 písm. j) bod 4 a ide o vypustenie slov "a to iba pre zamestnancov podľa § 6". Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 42 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 42 sme neschválili.

  • V bode 43 ide o zmenu v § 24 ods. 3 písm. f) bod 1, o nahradenie sumy 550 tis. sumou 850 tis. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 43 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Bod 43 sme neschválili.

  • V bode 44 ide o vypustenie posledných dvoch viet v § 34 ods. 2. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa. Hlasujeme o bode 44 zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Bod 44 sme neschválili.

  • V bode 45 ide o možnosť zníženia daňového základu začínajúcim podnikateľom v prvých troch rokoch podnikania. Toto ustanovenie bolo v predchádzajúcich zneniach tohto zákona. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa, hlasujme o bode 45 s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 45 sme neschválili.

  • V bode 46 ide o doplnenie, resp. rozšírenie zoznamu činností, príjmy ktorých sa zdaňujú paušálnou daňou. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa, hlasujme o bode 46 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 46 sme neprijali.

  • V bode 47 ide o zmenu sadzby dane z "30 %" na "25 %". Keď už sme to schválili v predchádzajúcom bode, neodporúčam o tomto bode už hlasovať.

  • Áno, už sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili sadzbu dane na 29 %, takže o tomto návrhu nebudeme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

    (Hlasy z pléna)

  • V bode 48 ide o zvýšenie spodnej hranice vstupnej ceny z "20 tis." na "25 tis.".

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujeme o bode 48 zo spoločnej správy.

  • Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hluk a výkriky v pléne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Pán poslanec Cuper, prosil by som vás, keby ste sa opýtali pána poslanca Gašparoviča, ktorý niekoľkokrát viedol schôdzu, či je možné hlasovať už o odhlasovanom návrhu zo spoločnej správy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní ďalej.

    Pán poslanec Petrák, uvádzajte hlasovanie.

  • V bode 49 sa navrhuje zvýšiť spodnú hranicu ceny zo "40 tis. korún" na "45 tis. korún". Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, pán poslanec Andrejčák, vyprosím si od vás takéto slová. Pán poslanec Andrejčák, neviem, kto bol väčší terorista.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o bode 49 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 49 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Týmto sme vyčerpali návrhy zo spoločnej správy a môžeme prikročiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré boli v rozprave podané písomne.

    Ako prvý bol podaný pozmeňujúci návrh poslanca Šimka k § 7 ods. 10 a k § 14 ods. 2, o ktorých odporúčam hlasovať spoločne.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Šimko. Hlasujeme spoločne o bodoch 1 a 2, teda o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalších 10 návrhov podal pán poslanec Sitek. Budeme o nich hlasovať jednotlivo.

    Prvý návrh bol v § 4 ods. 2 písm. 1 body 2 a 3 zrušiť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • V druhom návrhu pán Sitek navrhol prepracovať v § 23 ods. 6, 7 a 9.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • V treťom návrhu ide o to, aby v § 24 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 3 písm. f) bod 1 boli vypustené.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 3 z návrhov pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    V poradí tretí návrh sme neschválili.

  • V štvrtom poradí pán poslanec Sitek navrhuje v § 24 ods. 2 písm. u) doplniť slová "s výnimkou štátnych organizácií charakteru prirodzených monopolov".

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o štvrtom bode podaných pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Štvrtý návrh sme neschválili.

  • V piatom bode navrhuje pán poslanec Sitek v § 24 ods. 4 písm. a) zmeniť pôvodný text "najmenej tri roky" na text "najmenej jeden rok".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V šiestom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Sitek navrhuje v § 25 ods. 2 písm. b) vypustiť alebo doplniť takto: "ak obstarávacia cena presiahne hodnotu 50 tisíc Sk".

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o šiestom podanom návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, to sa opýtajte predkladateľa, ktorý predložil tento návrh, to je pán poslanec Sitek.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Sitek navrhuje v § 25 ods. 2 písm. c) vypustiť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Sitek v § 30 ods. 4 navrhuje zmeniť pôvodný text "najmenej tri roky" na text "najmenej jeden rok".

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o siedmom podanom návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Siedmy návrh sme neschválili.

  • V ďalšom bode pán poslanec Sitek v § 3 ods. 1, 2, 3 navrhuje prepracovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o ôsmom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, všetci máte návrhy v laviciach rozdané. Tak potom o čo vám ide? Pán poslanec, som povinný dať hlasovať o návrhu tak, ako je predložený. To, že je nekvalifikovane predložený, to sa obráťte na predkladateľa pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • V ďalšom bode navrhuje pán poslanec Sitek v § 50 doplniť písmeno 13 takto: "ak hospodársky výsledok v priebehu zdaňovacieho obdobia..."

  • Pán poslanec, prosím vás, aby ste nečítali celý text.

    Prezentujme sa a hlasujme o deviatom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Sitek navrhuje zmeniť zaradenie položky v prílohe číslo 2 k zákonu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci, vzhľadom na dosahy na štátny rozpočet sťahujem svoje prvé dva návrhy a odporúčam hlasovať len o treťom návrhu, ktorý je taktiež predložený ako samostatný návrh.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Benkovského, ktorý prvé dva návrhy stiahol a žiada hlasovať o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalšie návrhy v rozprave podal pán poslanec Baco. Prvý návrh je na doplnenie § 4 ods. 1 o písm. m) v takom znení, ako je v návrhu, ktorý máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Baco.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh pána poslanca Baca sme neschválili.

  • V druhom návrhu pán poslanec Baco navrhuje doplniť § 19 ods. 1 o písm. a). Znenie máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Slaný. O návrhu k § 21 ods. 1 sme už hlasovali, nedávam o ňom hlasovať opakovane.

    Ďalší návrh poslanca Slaného bol v § 13 doplniť nový ods. 2, tak ako to máte v návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Slaného. Hlasujeme v poradí o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V ďalšom návrhu chce pán poslanec Slaný doterajší ods. 2 označiť ako ods. 3 so znením, ako ho máte v návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Ďalší návrh je k § 21 ods. 2, kde v ustanovení ods. 2 sa číslo "18" nahrádza číslom "15 %".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Kresák, kde v § 19 ods. 2 za písm. g) navrhuje vložiť písm. h), ktorého znenie máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kresáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Maňka v súvislosti s § 48 ods. 1 a ods. 2.

  • Pán poslanec Maňka sa hlási.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Maňku.

  • Vzhľadom na to, že sme v spoločnej správe schválili bod 34, tak jednoznačne mi ostáva iba stiahnuť tento bod.

  • Ďakujem.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania z rozpravy.

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Zajac a týka sa nového textu § 48 ods. 1, ktorý znie tak, ako ho máte v návrhu.

    O tomto bode sme hlasovali pri bode 34 spoločnej správy.

  • Pán poslanec Zajac, o vašom prvom pozmeňujúcom návrhu nie je možné dať hlasovať, pretože sme schválili bod 34 zo spoločnej správy a váš návrh sa vylučuje schváleným textom.

    Pán poslanec Zajac.

    Zapnite mikrofón pána poslanca Zajaca.

  • Rozumiem tomu, čo pán predsedajúci hovorí. Ale obávam sa, keď sme sa takýmto spôsobom rozhodli, uvoľnili sme cestu veciam, ktoré budú veľmi neblahé. To je všetko, čo môžem o tejto veci povedať.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Zajac odporúča v § 60 zmeniť text "1. januára 2002" na "1. januára 2001".

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Zajac v poradí ako druhý.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší podal návrh pán poslanec Šepták k § 21 ods. 1 nahradiť číslovku "30" číslovkou "25". Mali sme to už v spoločnej správe.

  • Trvám na hlasovaní o mojom návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 37 ods. 1 poslednej vety zákona o rokovacom poriadku dám hlasovať o tom, že pán poslanec spochybnil vylúčenie tohto návrhu, či Národná rada bude o jeho návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, toto hlasovanie považujem za zmätkové.

    Pán poslanec Gašparovič, posledná veta § 34. Ak poslanec spochybní vylúčenie návrhu, ktorý podal, Národná rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude zaoberať. Pán poslanec Šepták spochybnil vylúčenie tohto návrhu, preto dávam hlasovať o tom, či Národná rada bude o jeho návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    O tomto návrhu nebudeme hlasovať.

    Pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalšie návrhy podal pán poslanec Oberhauser. Prvý bod k § 24 ods. 2 písm. j). Text máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Oberhauser navrhuje doplniť odvolávku číslo 98 k § 24 ods. 3 písm. h).

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V treťom návrhu pán poslanec Oberhauser žiada doplniť text § 30 ods. 5, tak ako ho máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Vo štvrtom návrhu pán poslanec Oberhauser žiada vypustiť v § 27 ods. 2 písm. d) z návrhu zákona.

  • Prezentujme sa hlasujme o štvrtom a poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Ambróš. V prvom žiada doplniť § 18 ods. 5.

  • Prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ambróša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V ďalšom v prípade nepriechodnosti prvého návrhu žiada doplniť v odseku 5 § 18 slovíčkom "najmä".

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ambróša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V treťom návrhu pán poslanec Ambróš žiada upraviť § 19 ods. 2 písm. g), tak ako to máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme o treťom a poslednom podanom návrhu pána poslanca Ambróša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Budaj. V prvom navrhuje v § 20 doplniť ods. 13 textom, ktorý máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Budaja, ktorý sa týka § 20 ods. 13.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 69 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • V ďalšom návrhu pán poslanec Budaj navrhuje doplniť v § 12 ods. 13, znenie máte k dispozícii, a zmeniť v § 12 znenie odseku 1.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Budaja.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • V treťom návrhu pán poslanec Budaj žiada v § 15 ods. 1 vložiť slová "v prílohe 1", tak ako to máte k dispozícii.

  • Prezentujme sa. Hlasujme o návrhu pána poslanca Budaja.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Ako posledný podal v rozprave pozmeňujúci návrh pán poslanec Brocka. Pán poslanec Brocka sťahuje tento návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Brocka sťahuje svoj návrh, ktorý podal v rozprave.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a odporúčam dať hlasovať o tom, aby návrh zákona bol prerokovaný v treťom čítaní.

  • Pán spoločný spravodajca, aký odporúčate ďalší postup?

  • Odporúčam prerokovať tento zákon v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či pánov poslancov uvedených na svetelnej tabuli možno považovať za poslancov prihlásených do rozpravy.

    Chcem upozorniť, že v rámci tretieho čítania možno navrhnúť iba opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

    Pán poslanec Cuper, pán poslanec Maxon a pán poslanec Moric. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon.

  • Nehlásil som sa do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    predkladám návrh na vrátenie návrhu zákona o daniach z príjmu (tlač 444) do druhého čítania. Je to podpísané 35 poslancami. Svoj návrh odovôdňujem takto. Keď boli čítané všetky pozmeňujúce návrhy, tak vedľa mňa sediaci poslanec Paška, môj kolega, ktorý je inak veľmi pokojný človek, sa nahneval a s hrôzou v očiach povedal: "Preboha, pre koho sa pripravuje vlastne tento zákon?"

    Zastávam názor, že daňový zákon štátu môže podporiť materiálny blahobyt obyvateľov tým, že podporí podnikanie. Daňové zákony, ktoré boli doteraz schválené, zaťažili nielen podnikateľov, ale aj všetkých obyvateľov. Podnikatelia sú dnes nesmierne zaťažení daňami. Podmienkou prežitia štátu a podnikateľov sú ich príjmy. Mnohí z týchto podnikateľov sa dostanú do krachu a mnohí to prežijú, ako sa hovorí, s odretými ušami. No a týmto daňovým zákonom sa podnikateľom, ktorí to prežijú, z ich príjmov zoberie nie 40 %, ale len 30 %. Domnievam sa, že toto číslo by malo byť čo najnižšie.

  • Hlasy v sále.

  • Pani ministerka, chcel by som povedať toto. Nikdy vás neprerušujem. Nikdy som sa k vám nezachoval nekorektne, keď ste pri "kecpulte". Prosím vás, aby ste mi do toho nehovorili. Vy viete svoje o podnikaní. Ja viem svoje o podnikaní.

    Domnievam sa, že toto číslo musí byť čo najmenšie. Strany opozície, teda Slovenská národná strana aj HZDS, majú vo svojom programe program čo najnižších daní. Preto navrhujeme, aby bola táto daň znížená až na 25 %, a teda v § 21 ods. 1 navrhujeme nahradiť číslovku "29" číslovkou "25".

    Na záver by som chcel povedať, koho vlastne podporuje tento nový zákon. Podporuje vládu, niektorých poslancov a, samozrejme, tých, ktorí nechcú pracovať. To znamená Cigánov.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som podporiť ducha, s ktorým vystúpil pán poslanec Moric. V parlamente sa odohráva jedna ohromná kamufláž, keď bol prijatý rad daňových zákonov, ktoré zásadným spôsobom poznačia náklady podnikateľskej sféry občanov. Skutočne dane z príjmov môžu platiť tí, ktorí prežijú alebo ktorí tie príjmy reálne vytvoria. Tu sa zaťažujú náklady, enormne sa zaťažujú náklady nielen daňovými opatreniami, ale aj pripravovanými cenovými opatreniami, ekonomika sa dostáva do lievika. Budete svedkami toho, keď budeme diskutovať o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. To znamená, že pri takejto enormnej záťaži v oblasti daní a cien nedospejeme k ničomu inému, že navrhovaný daňový režim v oblasti príjmov či u fyzických alebo právnických osôb je len jednou kamuflážou, jednou politickou kamuflážou, ktorá má zalepiť oči podnikateľom a občanom, že sa tu niečo ponúka, čo by malo byť pozitívne, čo by malo znamenať východisko z lievika.

    Neponúka sa nič, čo by rozvinulo podnikateľské prostredie. Daň z príjmov je v podstate nadstavbová daň. Takže či sa diskutuje o 29 %, o 35 %, o 25 %, to je búrka na dne nočníka, pretože rad podnikateľov neprežije. Občania sa dostanú do ťaživej situácie a klesne aj spotreba a priestor pre podnikateľov. Takže v tomto smere pán poslanec Moric vystúpil k veci a jeho vystúpenie pokladám v tomto zmysle za racionálne.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia ďalší deviati páni poslanci, posledný v poradí je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvý vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, som človek, ktorému to dosť často pomaly dochádza. Nejak mi to dlho trvá, kým niečo pochopím, tak mám pre túto vlastnosť a pre túto chybu dosť veľké pochopenie aj u druhých. Ale keď niekomu štyri roky dochádza, že by bolo potrebné znížiť dane, ani za štyri roky mu to nedôjde a príde mu to až potom, keď je už v opozícii, tak to mi znovu nejak ťažko dochádza, neviem to pochopiť. Keby ešte toto mohol nejako doplniť pán poslanec Moric vo svojom vystúpení.

  • Myslím si, že je podstatné to, keď to dôjde. Horšie je to, keď to vôbec nedôjde.

  • Smiech a potlesk.

  • Ale aby som sa vrátil k svojmu "pozmeňováku". Podporujem vystúpenie pána poslanca Morica, a pokiaľ nás podporia páni poslanci a vrátia návrh do druhého čítania, máme pripravený pozmeňujúci návrh podpísaný 15 poslancami, zníženie dane z príjmu právnických osôb na 25 %.

    Zdôvodňujeme náš krok tým, že sa snažíme viac motivovať podnikateľov. Uvádzam príklad z Maďarska, kde jednorazovo znížili daň z príjmu na 18 % a konkrétne výsledky si môžeme ísť pozrieť už aj dnes na tvár miesta.

    Ďakujem.

  • To, čo povedal pán poslanec Moric, bol typický populizmus. Keď tu bol v rokoch 1995 - 1998 "hospodársky zázrak", tak vtedy ste mohli navrhnúť, pán poslanec Moric, zníženie dane.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Moric, pokoj, pán poslanec.

  • Prosím kolegov, aby nechali aj mňa povedať to, čo by som veľmi rád k tomuto povedal.

    Pani ministerka,

    vážení páni poslanci,

    jeden základný rozdiel, ktorý tu vzniká voči predchádzajúcemu obdobiu a terajšiemu, je, že ste tak zdvihli nepriame dane, že aj toto odpustenie, zníženie zo 40 % na 25 % daní z príjmu právnických a fyzických osôb nevyrovnáva vaše zvýšenie nepriamych daní, ktoré ste urobili, ktoré urobí obrovský tlak nielen na podnikateľskú sféru, ale aj na životnú úroveň našich občanov.

    Inak povedané, všetky tieto zákony, pani ministerka, sú zamerané na to, aby zlikvidovali domácu podnikateľskú sféru, aby keď niekto príde s jedným dolárom alebo s jednou markou, s radosťou ste predávali strategické podniky, pretože iné vám neostane. A týmto budete argumentovať aj pred občanmi tejto republiky. A to je na tom, myslím si, to najstrašnejšie. Je to vlastne zrada národnoštátnych záujmov tejto krajiny.

  • Pán predsedajúci, ďakujem.

    Taktiež by som chcel fakticky reagovať na pána poslanca Morica, ktorý tu veľmi iniciatívne proklamoval, že by bol za zníženie daní na 25 %. Taktiež by som bol za zníženie daní na 25 %, ale pýtam sa, či vôbec na to tento štát má. Keby sa predtým lepšie hospodárilo, keby si páni podnikatelia platili dlžoby za podniky, ktoré dostali za korunu, keby si platili poriadne dane, tak potom by bolo azda možné aj dnes pristúpiť k zníženiu daní na 25 %. Takej argumentácii, že keď budú nižšie dane, podnikatelia ich budú platiť, nemôžem uveriť, pretože keď niekto špekuluje, tuneluje, tak nezaplatí, keď daň bude aj 10 %. Takže preto považujem za správne, že vláda môže sama zhodnotiť, v akej ekonomickej situácii sa nachádzame. Keď sa situácia zlepší, pevne verím a plánuje sa v budúcom roku pristúpiť taktiež na ďalšie zníženie. Treba trpezlivosť a utiahnuť si opasok.

    Ďakujem.

  • Poslanci za Demokratickú stranu boli ešte pred týmito voľbami za radikálne zníženie daní z príjmov a nič na tomto názore nemeníme, a určite budeme v budúcnosti navrhovať aj väčšie zníženie daní, ako je na 25 %. Treba však jasne povedať, že tohto roku sa po prvýkrát po desiatich rokoch pohlo vôbec niečo v tejto oblasti, od 44 %, myslím na 29 %. Je to krok. Pôjdeme v tomto kroku ďalej, ale teraz plakať nad rozliatym mliekom, ako to robia poslanci opozície, sa mi zdá tak troška nevkusné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    na osvieženie vašej pamäti, nerád hovorím o funkčnom období, keď som bol ministrom financií, na druhej strane v tejto súvislosti...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Zajac, nechajte si svoje poznámky, ja vám principiálne neskáčem do reči, ale je to argument aj na vás, čo ste povedali. Desaťmesačné pôsobenie v mojej funkcii znamenalo, že ani jedna sadzba daní sa nezvyšovala. Tak, prosím vás pekne, o čom to rozprávate?

    Okrem toho by som chcel povedať, že za celé funkčné obdobie sa upravila spotrebná daň z uhľovodíkových palív raz, v priebehu 12 mesiacov vášho funkčného obdobia po tretíkrát. A skutočne, naozaj si myslím, všimli ste si, že som sa do rozpravy k tomuto zákonu, ktorého záverečné hlasovanie máme pred sebou, nezapájal. Dôvod bol jediný. Dámy a páni, keď v oblasti nepriamych daní prešlo to, čo prešlo, tak diskusie o tom, ako bude definitívne znenie tohto zákona, sú absolútne smiešne. Tie diskusie u vás v kluboch, či to bude 25, 27, 29 alebo 31, či to bude začínať číslovkou 2, sú absolútne neodôvodnené a neopodstatnené. Je to obyčajné divadlo, pretože jednoducho, ak si exaktne prerátate, aký bude daňový základ, tak vo vzťahu k nepriamym daniam žiadny.

    Hráte tu jedno veľké divadlo. Okrem toho za absolútne nepochopiteľnú považujem skutočnosť, čo sa stala v súvislosti s hlasovaním o bode číslo 46. To, čo ste drobným podnikateľom a živnostníkom trištvrte roka sľubovali, ste v bode 46 principiálne odmietli. Tak, prosím vás pekne, o čom je celá táto diskusia? Predchádzajúcimi zákonmi sme nepriamymi daňami tak zaťažili podnikateľskú sféru a nepochybne aj občana prostredníctvom spotrebiteľských cien, že tieto diskusie nemajú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    tiež sa musím pridať na stranu pána Morica a trvať na tom, aby sa dalo hlasovať o znížení daní z 29 % na 25 %, pretože v konečnom dôsledku sa tu hrá jedno divadlo pred občanmi Slovenskej republiky. Keď sa vládna koalícia včera dohodla na tom, že bude 29 %, pani ministerka neskrývala úsmev nad tým, keď toto ustanovenie v pozmeňujúcich návrhoch prešlo. Ale toto všetko musia zaplatiť občania Slovenskej republiky. Na druhej strane je tu snaha zvýhodniť zahraničných podnikateľov, i keď pán Palacka v konečnom dôsledku ešte svoj ďalší návrh, ktorým chcel ďalej zvýhodniť zahraničných podnikateľov, stiahol, je tu snaha neustále likvidovať rôznymi prostriedkami zo strany pani ministerky financií domácich podnikateľov a presadzovať jej zahraničných chránencov vrátane pána Eichlera.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Cuper bol prihlásený ako posledný rečník do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pôvodne som nebol prihlásený do rozpravy, ale mal som procedurálny návrh, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predseda tohto parlamentu pán Migaš a podpredseda pán Budaj si môžu pokojne sadnúť na svoje miesta v predsedníctve. Nemusia sa hanbiť za divadlo, ktoré ste hrali po celý čas hlasovania pred občanmi tohto štátu, pretože vy štyria ste sa včera v koaličnej rade dohodli, ako budete hlasovať. A nebol nijaký dôvod, aby vás vaši poslanci týmto spôsobom nepočúvli, ale museli ste si ísť sadnúť a pacifikovať ich, aby sa toto divadlo, ktorým ste ďalej uvalili daňové bremeno na občanov Slovenskej republiky, ktoré ho bude ešte viac gniaviť, zaťažovať a bude sa mu veľmi ťažko dýchať počas celého roka. Predpokladám, že už budúci štátny rozpočet pani ministerka zostavovať nebude, a najmä nie týmto spôsobom, pretože nemá schopnosti na vedenie ministerstva financií, aby všetko, čo sa jej nepodarilo nejakým spôsobom uviesť do života alebo zaviesť extenzívny spôsob hospodárenia v tomto štáte, reštriktívne zvaľovala na občanov tohto štátu.

    Za našich čias, pán kolega, nafta a benzín v tomto štáte stáli 18 Sk. Počas roku vášho hospodárenia ste to vyhnali na 30 Sk a možno ešte viac. To je výsledok vášho hospodárenia, to je výsledok toho, že chcete, aby v tomto štáte bol zavedený vojnový režim, tak ako ho zaviedol hneď na začiatok svojho ministrovania pán minister zdravotníctva Šagát. Takže, pani ministerka, spokojne aj vy vyhláste krízový stav alebo štatárium na ministerstve financií, pretože naozaj občania tohto štátu zrejme nevydržia asi tento tlak.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, pani ministerky, či sa chce k rozprave vyjadriť. Áno.

    Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    zákon o dani z príjmov je najdôležitejším hospodárskym zákonom, ktorý táto vládna koalícia pripravila, a chcem vyjadriť presvedčenie, že o chvíľu ho Národná rada aj schváli. Na rozdiel od zákona o štátnom rozpočte, ktorý upravuje hospodársky život na jeden rok, je to zákon, ktorým v zásadných črtách, aj keď je nepochybné, že určité drobné zmeny v nasledujúcom období môže zaznamenať, ale zásadnejšie sa upraví hospodársky život na niekoľko rokov dopredu. Práve preto je to taký dôležitý zákon.

    Myslím si, že to, čo nám predviedla opozícia, ma oprávňuje zopakovať to, čo som už povedala, keď sme uzatvárali rozpravu pri druhom čítaní. Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, ktoré boli štyri roky pri moci, neboli schopní znížiť priame daňové zaťaženie ani o jedno percento, a to v čase, keď boli na to vytvorené relatívne dobré podmienky vo verejných financiách. Bolo to v roku 1995, keď verejné financie dokonca skončili polpercentným prebytkom hrubého domáceho produktu. Je zrejmé, že Hnutie za demokratické Slovensko a SNS by podporili akékoľvek zníženie daňového zaťaženia. Mali dvoch ministrov financií vo vláde, ktorí si vedia veľmi dobre spočítať, ako by vyzerali financie tohto štátu v roku 2001. Triumfálne by sa vrátili k moci v roku 2002. Vaša taktika je veľmi priehľadná a veľmi jednoznačná. Chcem však povedať, že som presvedčená, že po návrate k moci by sa vrátili k 40-percentnej sadzbe. Myslím si, že štyri roky preukázali dostatok neschopnosti a neodvahy pristúpiť k takémuto vážnemu zásahu.

    A na ich krátke poznámky, ktoré sú mimoriadne nekvalifikované, by som nemala vlastne vôbec reagovať. Chcela by som uviesť, že hovoriť o krízovom stave vo financiách v čase, keď sme sa dostali na úroveň schodku, ktorý je už výrazne nižší ako v minulom roku, v čase, keď sa nám podarilo zvýšiť výber dane z pridanej hodnoty v porovnaní s minulým rokom o 4 miliardy, pri spotrebných daniach o 2,3 mld., kde dosahujeme výsledky podstatne lepšie ako v minulom roku, keď sme zdedili po vás bezprostredne verejné financie, myslím si, že to odráža jednoducho nekvalifikovanosť alebo tendenčnosť, ktorá je vlastná opozičným poslancom.

    Hovoriť rovnako o výške ceny benzínu a obviňovať z toho vládu je rovnako odrazom neschopnosti rozoznávať, aké sú faktory, ktoré určujú cenu benzínu alebo cenu motorovej nafty, ale mne sa zdá neprimerané, aby som odtiaľto poučovala pánov poslancov, ktorí by takéto zásadné veci mali vedieť. Rovnako hovoriť o tom, a je to opakované tvrdenie, ktoré, samozrejme, je tvrdením tendenčným a zakrývajúcim vašu neschopnosť pritiahnuť, prilákať zahraničných investorov, ktorí by vytvorili pracovné príležitosti, že týmto zákonom ideme predávať Slovenskú republiku, jednoducho to už hraničí s cynizmom, s cynizmom prizerať sa na 500-tisícovú armádu ľudí, ktorým ste neboli schopní vytvoriť práve prilákaním zahraničných investorov dostatok pracovných príležitostí.

  • Výkriky v sále.

  • Chcela by som dodať, že na rozdiel od vás, ktorí ste pripravili zmenu zákona a k tomu vyhlášku, kde ste chceli uprednostniť iba dvoch veľkých investorov, my vytvárame podmienky, aby sem vstupovali, dočasne využívali aj daňový úver zahraniční investori, ktorí sú aj podstatne menší. Nazdávame sa a sme presvedčení, že to bude jeden z krokov, ktorý pomôže zredukovať vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá na Slovensku v súčasnosti je. Myslím si, že krokodílie slzy, ktoré dnes prelieva Hnutie za demokratické Slovensko a SNS, je prelievať už neskoro.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona hlasovaním o návrhoch, ktoré boli podané v rámci rozpravy.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli návrh, ktorý predniesol pán poslanec Moric.

  • V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Morica, a je to návrh na vrátenie návrhu zákona o daniach z príjmov (tlač 444) do druhého čítania. Je podpísaný 35 poslancami.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Morica, ktorý žiada, aby Národná rada rozhodla o vrátení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, môžeme podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.

  • Navrhujem, aby sme uvedený zákon schválili so zmenami a doplňujúcimi návrhmi, tak ako boli schválené.

  • Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o daniach z príjmov.

  • Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,

    ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 409 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 409a.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán minister Macejko.

    Prosím pánov poslancov, aby sa nerozchádzali, aby zostali v rokovacej sále, budeme hlasovať a prijímať uznesenia.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na základe uznesenia vlády číslo 900/1999 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do druhého čítania vládny návrh zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorého hlavným zámerom je zmena sadzobníka úhrad za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Zmena sadzobníka spočíva v zmene kategorizácie vozidiel a ich zaradenie do jednotlivých platobných pásiem a zavedenie krátkodobých diaľničných nálepiek s lehotou platnosti na 15 dní, a to pre vozidlá s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony. Zároveň dochádza k zvýšeniu ceny nálepiek, avšak iba pri vozidlách s hmotnosťou nad 12 do 20 ton, pretože tieto vozidlá v rozhodujúcej miere majú degeneračný vplyv na vozovku diaľnic. Cena celoročnej nálepky pre vozidlá s hmotnosťou do 1,5 tony sa nemení a ostáva vo výške 400 Sk, keďže ide o vozidlá používané najslabšou sociálnou vrstvou.

    Nová kategorizácia vozidiel podľa celkovej hmotnosti je v súlade so zaužívanou normou štátov Európskej únie. Krátkodobé nálepky aj pre vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony nie sú navrhnuté z dôvodov, že ide už o nákladné vozidlá a domáci podnikatelia si pre tieto vozidlá zakupujú na 90 % celoročné nálepky. Zavedením krátkodobých nálepiek aj pre tento druh vozidiel by boli zvýhodnení predovšetkým zahraniční dopravcovia a štát by prišiel o finančný zisk, nakoľko títo zahraniční dopravcovia by zakupovali krátkodobé nálepky, a nie celoročné. Zavedenie nálepiek na dlhšie obdobie ako 15 dní sa na základe odporúčania našich rakúskych partnerov nenavrhuje, pretože dvojmesačné nálepky, ktoré sa v Rakúsku používajú, sú málo žiadané, a teda ich výroba a distribúcia je ekonomicky neefektívna.

    Úpravou sadzobníka úhrad sa predpokladá zvýšený ročný príjem do Štátneho fondu cestného hospodárstva vo výške asi 71 mil. Sk.

    Tento návrh novely zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 12. 10. 1999 a vo vláde Slovenskej republiky 21. 10. 1999, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    V predkladanej novele cestného zákona bolo dodatočne zmenené tiež znenie prechodného ustanovenia § 24a, ktoré rieši problematiku odstraňovania reklamných, informačných a propagačných zariadení. Dôvodom zmeny bola interpretácia Asociácie vonkajšej reklamy, že odstránením zariadení z diaľnic pre motorové vozidlá a z medzinárodných cestných ťahov a ich ochranných pásiem príde štát o 80 až 100 mil. korún za dane a poplatky a Štátny fond cestného hospodárstva za prenájom pozemkov.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaujať k tejto téme krátke stanovisko. Z celkovej dĺžky našich diaľnic a ciest, ktorých je 17 714 km, sa zákaz umiestňovania zariadení vzťahuje na 1 607,5 km, čo predstavuje 9 % z celkovej dĺžky. Na medzinárodných cestných ťahoch je momentálne umiestnených 998 zariadení a výška za ich prenájom predstavuje 897 439 Sk a na telese všetkých ciest v správe Slovenskej správy ciest je to 2 622 tis. Sk. Takže suma 80 až 100 mil. korún je, mierne povedané, nadsadená.

    Zároveň konštatujem, že uvedená novela cestného zákona sa nedotýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok a ani nároku na štátny rozpočet, tak ako je to uvedené v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, tzv. zákone o tripartite, a preto nebola predložená na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Prokopovičovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), v druhom čítaní a v skrátenom legislatívnom konaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 563 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením 169 z 18. novembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 16. novembra 1999 a uznesením číslo 198 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 17. novembra 1999 a uznesením číslo 238 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 18. novembra 1999 a uznesením číslo 168 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predloženého vládneho návrhu zákona.

    Gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu, lebo predložený návrh je prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili o tomto bode rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jasovský. Nevidím, že by sa do rozpravy hlásil niekto ďalší z poslancov, preto vyhlasujem skončenie možnosti prihlásiť sa ďalším pánom poslancom do rozpravy.

    Pán poslanec Jasovský, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    vážená snemovňa,

    pretože som vystupoval ku všetkým zákonom tohto charakteru, k cestnej dani, k spotrebnej dani z palív a mazív, patrí sa mi, aby som povedal niekoľko slov aj o navrhovanom zákone o pozemných komunikáciách. Chápem, prečo vznikajú tieto návrhy zákonov, chápem aj to, že touto úpravou kategórie vozidiel a sadzbou sa zvýhodňujú najmä malé a stredné typy osobných automobilov, pri ktorých sa ročná sadzba nezvyšuje, a pritom je daná možnosť zakúpenia krátkodobej nálepky v prípade náhodných jázd.

    Ale treba zároveň povedať, že tieto vozidlá sú práve vozidlá starších vekových kategórií, resp. ich držiteľmi sú občania, ktorí využívajú cestnú sieť, a teda diaľničnú sieť v podstate v obmedzenom množstve. Takže v tomto prípade dalo by sa povedať, že je tento návrh správny. Problémom však je, že nie je reálny predpoklad, aby tento návrh zákona priniesol zdroje, o ktorých sa v návrhu hovorí. Slovensko patrí medzi 13 európskych krajín, z ktorých štát využíva systém spoplatňovania diaľnic. K vyberaniu sa pristúpilo formou zavedenia diaľničných nálepiek, pretože to je najjednoduchší a finančne najmenej náročný spôsob spoplatňovania cestnej siete. Obdobný systém sa využíva pre osobnú a nákladnú dopravu aj napríklad v Českej republike, ale diaľničné známky len pre osobnú dopravu sa používajú aj vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Ale v posledne menovanej krajine ide o zmiešaný model, pretože niektoré časti diaľnic sú koncesné a vyberá sa na nich aj mýto.

    Spoplatnenie iba formou mýta sa používa napríklad v Bielorusku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Maďarsku, Portugalsku, Slovinsku, Španielsku a Taliansku. Býva zvykom, že úhrady za používanie cestnej siete sa ročne menia na koncesovaných diaľniciach podľa miery inflácie a zvyšujú sa o predpokladanú mieru inflácie. Pri diaľničných nálepkách ich cena zvyčajne odráža predpokladané náklady na údržbu a najmä na rozširovanie diaľničnej siete. Napríklad v Českej republike v tejto súvislosti ide o výstavbu dôležitých úsekov na trasách európskych koridorov, kde Česká republika výrazne zvyšuje objemy budovaných diaľnic v predchádzajúcom, resp. v tomto roku. Ale vo Švajčiarsku, kde je diaľničná sieť na špičkovej úrovni, je zaujímavosťou to, že ceny nálepiek sa nezvyšovali už od roku 1993.

    Ale z tohto dôvodu sa zvyšovanie úhrady za používanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá nezdá ako celkom domyslené. Zvyšovanie sa totiž dotkne a odkonzultoval som si to v predchádzajúcich dňoch, v prvom rade profesionálnych užívateľov cestnej siete, čiže dopravcov s vozidlami s hmotnosťou nad 3,5 tony, resp. nad 12 ton, tak je to uvedené aj v navrhovanej novele zákona. Pri osobných vozidlách sa úhrada dokonca zníži pre vozidlá s väčším zdvihovým objemom a hmotnosťou do 1,5 tony. Treba povedať, že z odborného hľadiska by som chápal tento prístup, pretože opotrebovanie cestného zvršku závisí od hmotnosti viac než výkonnosti, samozrejme, motora.

    Ale takisto treba povedať k otázke, o ktorej hovorím, že napríklad právo Európskej únie upravuje prístup k tomuto problému, ale v zákone alebo v normách Európskej únie sa uvádza najmä zavedenie mýta, to znamená zavedenie poplatku za ten-ktorý konkrétny použitý úsek diaľnice. U nás práve systém nálepiek je systém paušálny a tento návrh zákona nie je celkom kompatibilný s právnou normou Európskej únie, a preto aj v doložke zlučiteľnosti je uvádzaná len čiastočná kompatibilita. Dosiaľ predložené materiály, ktoré sa dotýkajú motoristov alebo automobilistov na Slovensku, dotýkajú sa zvýšenia daňového zaťaženia všetkých subjektov sektorov cestnej dopravy, ale majú jeden závažný nedostatok. Týmto materiálom absolútne chýba akákoľvek koncepcia, nadväznosť na zásady štátnej dopravnej politiky, kde sa nepokračuje v tvorbe dopravných modelov a dopravných systémov tohto štátu.

    Takisto mi chýba analýza akýchkoľvek dosahov na spoločnosť ako na celok. Namiesto toho sa predkladajú materiály, ktorých prvým a jediným cieľom, čo nikto neuprie, je dostať do štátneho rozpočtu, resp. do Štátneho fondu cestného hospodárstva peniaze odtiaľ, kde sa dajú aspoň tušiť. Aké sú teda hlavné vnútorné protirečenia zvyšovania cestnej dane, spotrebnej dane a teraz schvaľovaného zákona, o ktorom by sa dalo povedať, že sú to úhrady za používanie diaľničnej siete? Tento balíček znamená pre dopravcov zvýšenie daňového zaťaženia o 120 až 150 tisíc korún na jednu súpravu, na jeden rok, čiže úplnú stratu konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu a nevyhnutné zvyšovanie cien vo vnútroštátnej preprave.

    Pritom slovenskí cestní dopravcovia prepravujú denne pre každého obyvateľa tohto štátu až 45 kg tovaru. To znamená, že je prirodzené, že ceny a náklady, ktoré sa dotýkajú prepráv, sa musia nutne premietnuť aj denne do tých 45 kg na jedného obyvateľa. Obávam sa, že prakticky celý výnos zo zvýšenia úhrad za používanie diaľnic môže ísť na výplatu úrokov za eurobondy, ktorý vydal Štátny fond cestného hospodárstvo, to znamená, že tieto zdroje vlastne budú prechádzať do zahraničia. To znamená, tieto zdroje sa vlastne neobjavia a nemusia sa objaviť v pôvodnom názore a v návrhu, že zdroje budú použité najmä na opravu a údržbu jestvujúcej cestnej siete na Slovensku. Treba povedať nahlas a nemôžem celkom súhlasiť s návrhom, ktorý je uvádzaný v zákone, že tieto opatrenia sa prakticky nedotknú zahraničných motorových vozidiel, pretože sú väčšinou oslobodené od cestnej dane bilaterálnymi zmluvami, ktoré sú uzatvorené napríklad pri všetkých okolitých štátoch aj z toho dôvodu, že vzhľadom na rozlohu nášho štátu nemusia na území Slovenska vôbec tankovať a nie sú postihnuteľné za nezakúpenie diaľničnej známky.

    Nijako neboli zohľadnené externé náklady cestnej dopravy, ktoré v budúcom roku budú znamenať zníženie mobility pracovnej sily, zvýšenie nákladov na tovarové toky a priamy dosah týchto opatrení na oblasti Slovenska s menšou hustotou Slovenska a už dnes s vysokou nezamestnanosťou. Treba spomenúť a poviem to nahlas, je určitá bezmocnosť našej polície pri postihovaní vodičov v medzinárodnej premávke, čiže zahraničných vodičov. V rámci správneho konania je totiž možné udeliť pokutu len slovenskému vodičovi vo výške dvojnásobku požadovanej ceny diaľničnej nálepky. Zahraničný kamionista sa môže policajtovi zasmiať a pokračuje v ceste. Pripomínam, že na územie Slovenska vstúpi ročne asi 1 milión kamiónov, zahraničných kamiónov. Spočítajme, prosím, o aké zdroje Slovensko v tomto prípade môže prichádzať a všimnime si sumu, ktorá je uvedená v návrhu zákona, predpokladané tržby 680 miliónov korún oproti 620, ktoré boli v predchádzajúcom období. Je otázkou, či skutočne ten nárast bude priamo úmerný zvyšovaniu poplatkov, ktoré v tejto súvislosti sú.

    Najhoršie stanovisko k zvyšovaniu ceny diaľničných nálepiek - o tom nebolo hovorené - určite predostrelo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak totiž zvýšime úhradu za používanie diaľnic, paušálnu úhradu, ktorá ešte, znovu opakujem, správna nie je, ich používanie sa môže stať pre kamióny luxusom, a na súbežných cestách, ktorých na Slovensku je chvalabohu dostatok, "utešene" nám vzrastie počet zranených a usmrtených osôb. Náklady na liečenie sa dajú spočítať, ale kto si trúfne spočítať finančnú ujmu, čo i len jedného zbytočne strateného ľudského života. Povedal som, aká je cena človeka v krajinách Európskej únie, kde sa tieto ceny pohybujú v miliónoch dolárov. Na Slovensku sme zrejme lacnejší. Hľadáme zdroje tam, kde ich tušíme, pretože ich potrebujeme na schválenie zákona o štátnom rozpočte, ale, bohužiaľ, znovu musím povedať, že koncepčné rozhodovania, koncepčné návrhy stále chýbajú, a preto dávam procedurálny návrh, aby bol tento zákon stiahnutý a znovu prepracovaný.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kužma sa hlási s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Tóthová takisto. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Kužma.

  • Chcel by som vyslovene pragmaticky zareagovať na pána kolegu poslanca, na to, o čom hovoril. V zásade sa s týmto riešením dá súhlasiť. Žiaľbohu, už v roku 1990 sme zvolili takú cestu, že sa neprijal systém súkromných investícií do diaľnic, kde bola požiadavka spraviť takzvané mýtnice a vyberať poplatky. Tým sa súkromní investori, ktorí boli ochotní v tejto oblasti podnikať, stiahli. Zaviedol sa takzvaný paušál, ktorý znevýhodňuje hlavne obyvateľov, ktorí nemajú vybudovanú dostatočnú sieť diaľnic, hlavne na východnom Slovensku, kde sú úseky azda len 22 km. A myslím si, že tento systém, máte pravdu, je nespravodlivý, lebo ten, kto jazdí menej, platí presne tak ako ten, kto jazdí viacej. Zrejme do budúcnosti by sme aj my mali prijať kombinovaný systém, ktorý by umožnil súkromnému kapitálu stavať sieť diaľnic a ísť cez takzvané mýtnice a nechať doznieť tento spôsob cez známky. Žiaľbohu, na zmenu systému sú potrebné obrovské finančné prostriedky a v zásade nemáme vybudované siete napojené na diaľnice, aby nám zisk z týchto mýtnic pokryl náklady na ich budovanie. Tak si myslím, že sme momentálne v štádiu, kde iná cesta nie je možná ako návrh, ktorý bol predložený.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený parlament,

    chcem podporiť vystúpenie pána poslanca Jasovského a návrh, ktorý uviedol. Mám na to nasledujúce dôvody. Do tejto snemovne sa dostal balík, skutočne značný balík predpisov finančného charakteru s dosahom na občanov. Je to úplný strapec rôznych daní, pri ktorom vláda, dovolím si jednoznačne uviesť, neurobila kvantifikáciu dosahu. Neurobila analýzu, čo to bude znamenať pre určité skupiny obyvateľov, najmä pre obyvateľov, ktorí sú na tom finančne najhoršie. O tomto mojom stanovisku ma presvedčila a dôkaz dala pani ministerka Schmögnerová, keď na moje vystúpenie, že zvýšenie ceny benzínu a nafty bude znamenať zvýšené náklady pre určité regióny Slovenska, kde kúria naftou, reagovala spôsobom, že nepoznám situáciu a nafty na kúrenie sa to netýka. Pani ministerka Schmögnerová ešte žije v socialistických vzťahoch. Zrejme si nevšimla, že už niet inej ceny na vykurovaciu naftu a máme len jednu kategóriu nafty. Čo si mám myslieť o domyslení dosahov na občanov, keď ten, kto takéto predpisy predkladá, má mylné vízie o hrubom dosahu na občanov?

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister Macejko. Áno.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som sa vyjadriť, ale vecne, k návrhu tejto novely zákona, nie k balíku zákonov, ktoré tu už boli prerokované a schválené. Na rozdiel od pani poslankyne Tóthovej si myslím, že práve táto novela vychádza v ústrety sociálne najslabším vrstvám, pretože v kategórii do 1 500 kg sa nezvyšuje cena diaľničnej nálepky, naopak, v tejto kategórii sa umožňuje a vydáva krátkodobá diaľničná nálepka s dobou platnosti 15 dní za 60 Sk, čo je práve plus pre tých, ktorí užívajú cesty a diaľničné úseky ciest pre motorové vozidlá len príležitostne.

    Požiadal by som ctených pánov poslancov a pani poslankyne, aby návrh novely podporili, pretože v týchto ustanoveniach sa vychádza v ústrety občanom našej republiky. Znižuje sa takisto sadzba pre motorové nákladné vozidlá do 12 ton z pôvodných 4 tis. na 3 tis. Sk. Týka sa to hlavne autobusov a verejnej osobnej dopravy a menších nákladných automobilov. Zvyšuje sa suma akurát pri vozidlách nad 12 ton, ktoré, ako už bolo povedané, najviac vplývajú na povrchovú degeneráciu diaľnic. Tieto prostriedky sú používané na opravu ciest a diaľnic a osobne si myslím, že za tieto práce by mali platiť účelovo práve tí, ktorí tieto komunikácie používajú a ničia. Azda len toľko k tomu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Pristúpime k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh, iba procedurálny, a je vo vašej kompetencii ako predsedajúceho rozhodnúť, ako s ním naložiť. Mám oprávnenie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v uznesení číslo 169 z 18. novembra, ktorý ma splnomocňuje navrhnúť posunutie do ďalšieho čítania.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pred hlasovaním vás prosím, aby sme sa prezentovali. Zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rámci rozpravy pán poslanec Jasovský predniesol jeden procedurálny návrh, ktorým žiada, aby sme tento vládny návrh zákona vrátili navrhovateľovi na dopracovanie. Pán poslanec Jasovský, tak som rozumel vášmu návrhu.

    Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jasovského.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Môžeme pristúpiť na základe informácie pána spoločného spravodajcu, že má splnomocnenie gestorského výboru prerokovať ihneď tento návrh zákona v treťom čítaní.

    Keďže ho prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužijú sa príslušné ustanovenia v zmysle rokovacieho poriadku, preto otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy nehlási nikto z pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže neboli podané žiadne iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je deväť minút pred 12.00 hodinou. Myslím si, že je zbytočné začínať rokovanie o ďalšom bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    Pán poslanec Prokopovič.

  • Oznamujem členom Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 13.45 hodine, pätnásť minút pred začiatkom popoludňajšej prerušenej schôdze.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 22. schôdzi, ale najprv by som vás chcel informovať, že by sme chceli túto schôdzu skončiť v piatok. Na budúci týždeň by sa rokovalo vo výboroch o návrhu zákona o štátnom rozpočte a v utorok o 16.00 hodine som zvolal mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom, pretože je tu návrh skupiny poslancov na odvolanie alebo vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi. Čiže v utorok o 16.00 hodine zvolávam mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na základe návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Opakujem, v piatok by sme skončili 22. schôdzu. Na budúci týždeň by pokračovalo rokovanie výborov o štátnom rozpočte s tým, že v utorok o 16.00 hodine zvolávam mimoriadnu schôdzu Národnej rady v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 430 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 430a.

    Vládny návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne a poslanci v preriedených radoch,

    dovolím si predložiť v mene vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a predkladá sa na základe spoločnej dohody Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Musím povedať, že tento návrh zákona vznikol na báze expertnej skupiny, ktorá pracovala približne trištvrte roka a dospela k tomuto návrhu, a preto aj v Rade hospodárskej a sociálnej dohody vyjadrili všetci traja sociálni partneri súhlas s týmto návrhom.

    Návrh, ktorý predkladá vláda, je návrh na zvýšenie minimálnej mzdy z 3 600 Sk na 4 000 Sk mesačne pre minimálnu mzdu. Ale to, čo je najdôležitejšie a prečo s tým súhlasili aj sociálni partneri, je spôsob valorizácie minimálnej mzdy, v rámci ktorej sa budú určovaním koeficientu zúčastňovať sociálni partneri.

    Po prvýkrát sa vzďaľuje minimálna mzda od životného minima. To je po prvýkrát v našej spoločnosti a myslím si, že je to veľmi významný transformačný krok. Samozrejme, transformačný krok súvisí aj s tým, že by bolo potrebné, aby bol vyšší rozdiel medzi životným minimom a minimálnou mzdou, ale zrejme momentálna výkonnosť slovenskej ekonomiky to neumožňuje. Práve preto, že došlo k dohode medzi sociálnymi partnermi po trištvrte roka tvrdých a veľmi jasných a odborných diskusií, by som vás, páni poslanci a panie poslankyne, chcel poprosiť o to, aby ste tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 430), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. novembra 1999 číslo 564 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 17. novembra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. novembra 1999 číslo 200 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 17. novembra 1999 číslo 132.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nebudem ich čítať, tlač máte všetci pred sebou.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 430), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 6 a 7 spoločne a odporúča ich schváliť, návrh v bode 5 odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Kláru Sárközy informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 17. novembra 1999 číslo 133.

    Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub SMK prihlásila pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, máte slovo pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda a pán minister,

    ctená snemovňa,

    takmer pred rokom, bolo to presne 4. decembra 1998, skupina poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko predkladala návrh zákona o zvýšení minimálnej mzdy z terajších 3 tis. Sk na 4 tis. Sk. Zhodou okolností aj vtedy som bola spravodajkyňou pri tomto zákone. Ako spravodajkyňa som odporučila Národnej rade, aby nezaradila tento bod programu na rokovanie. Odôvodnila som to dvoma spôsobmi.

    Po prvé, nepokladala som za šťastné a ani nepokladám, aby takýto návrh zákona dávala skupina poslancov, pretože je to záležitosť vlády, a to hociktorej vlády, a sociálnych partnerov.

    A druhá vec, nepokladali sme to za šťastné po mesačnom pôsobení novej vlády a takmer po necelých dvoch týždňoch od schválenia programového vyhlásenia vlády. Svoj návrh som vtedy odôvodňovala tým, že vláda v priebehu nasledujúceho polroka vypracuje návrh, ktorý predloží Národnej rade. To sa aj stalo. A druhý dôvod, kvôli čomu som to neodporúčala na schválenie Národnou radou, bol ten, že návrh zákona, ktorý predloží vláda o minimálnej mzde, v budúcnosti bude musieť mať zakomponovaný aj valorizačný mechanizmus. Toto sa stalo teraz. Teraz máme pred sebou takýto vládny návrh zákona, kde sa mení jednak výška minimálnej mdzy z 3 600 Sk na 4 000 Sk a po prvýkrát sa stáva to, aby súčasťou tohto zákona bol aj valorizačný mechanizmus.

    Vtedy, keď sme to schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní, sme počuli hlavne od opozičných poslancov, prečo vláda nepredložila tento návrh skôr. Pán minister vo svojom zdôvodnení pred chvíľou povedal, že návrh zákona je hotový približne pol roka alebo trištvrte roka. A dôvod, prečo to predkladá až teraz, je práve kvôli tomu, že sa vláda nevedela dohodnúť so sociálnymi partnermi a k dohode došlo až v októbri. To som potrebovala povedať na začiatok.

    Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky štát v rámci garancie primeranej úrovne minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf zohľadní výšku životného minima a jeho valorizačný mechanizmus s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov. Obdobná úloha bola zakotvená aj v uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 43 zo 14. januára 1997 k návrhu realizačného projektu koncepcie ceny práce, kde v bode B bolo uložené predkladať na rokovanie vlády nadväzne na úpravy výšky životného minima a po zohľadnení ďalších faktorov návrhy na úpravu výšky minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf.

    Pri stanovení tejto úlohy v oboch uvedených dokumentoch sa vychádzalo z toho, aby okrem ekonomickej a sociálnej funkcie minimálnej mzdy bola naplnená aj motivačná funkcia minimálnej mzdy, to znamená, aby výška minimálnej mzdy dostatočne motivovala občana zamestnať sa. Toto sa dá zabezpečiť len primeraným predstihom výšky minimálnej mzdy pred výškou životného minima, od ktorej sa odvíjajú aj sumy na určenie štátnych sociálnych dávok.

    Návrh novely zákona o minimálnej mzde úpravou výšky minimálnej mzdy na 4 tis. Sk v mesačnom vyjadrení od 1. januára 2000 nadväzuje na úpravu sumy životného minima pre plnoletú osobu k 1. júlu 1999. Týmto sa dosiahne už spomínaný predstih sumy minimálnej mzdy, brutto vyjadrenie 210 Sk mesačne pred sumou životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Okrem uvedenej jednorazovej úpravy výšky minimálnej mzdy v januári 2000 sa do návrhu zákona zapracoval osobitne valorizačný mechanizmus, o ktorom sme hovorili, ktorý zároveň zvýrazní účasť sociálnych partnerov pri určovaní výšky minimálnej mzdy. Podľa mňa je to dôležitý faktor. Tento valorizačný mechanizmus rešpektujúci priemernú nominálnu mzdu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky zabezpečuje trvalejší predstih výšky minimálnej mzdy pred príslušnou sumou životného minima.

    Podľa zákona číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na určenie sociálnych dávkach sa sumy životného minima, pokiaľ sa napĺňajú podmienky, valorizujú vždy k 1. júlu bežného roka. S prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu sa bude zodpovedajúcou úpravou výšky minimálnej mzdy reagovať na túto zmenu pravidelne vždy k 1. októbru bežného roka. Toto som citovala preto, aby sme pochopili filozofiu zákona, hlavne filozofiu valorizačného mechanizmu. Práve z tohto hľadiska klub poslancov za Stranu maďarskej koalície bude hlasovať za tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Engliš a pán poslanec Štefan Rusnák. Čiže po vystúpení pani poslankyne Sárközy v rozprave vystúpia ďalší poslanci.

    A teraz faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy. Ako prvá vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Aibeková, po nej pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Engliš ako posledný prihlásený do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Je pochopiteľné, že pani poslankyňa prečítala stanovisko SMK, konkrétne pani štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a je pochopiteľné, že ho bude podporovať.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, nevykrikujte, je to môj názor, na ktorý mám právo. Ja som tiež v skrátenom konaní povedala, že podporujem, keď sa dvakrát do roka zvyšuje minimálna mzda. Nemala som ani za náš klub negatívne stanovisko, tak prosím vás, pán poslanec, nevykrikujte, keď neviete, čo chcem povedať. Buďte taký láskavý. A nebola by som vystúpila ani s faktickou pripomienkou, keby pani poslankyňa nehovorila o našom návrhu.

    Pani poslankyňa, poslanec má právo na druhý deň, ako zloží sľub, dať návrh zákona. Pôvodne to bol vládny návrh zákona. Už predchádzajúca vláda tento návrh odhlasovala vo výške 4 tis. Sk, len došlo k zmene vlády, a preto sme si považovali ako poslanci za svoju povinnosť, aby sme tento návrh predložili. Nebol schválený, v poriadku. Vítam, že pán minister tam zakomponoval valorizačný mechanizmus, ale prosím vás, neprecenujte úlohu minimálnej mzdy. Minimálna mzda má jednu, jedinú základnú úlohu, že to je zároveň minimálna mzdová tarifa, ale inak sa týka iba 1 716 zamestnancov rozpočtovej sféry, čiže 0,6 % zamestnancov. Tak, prosím vás, nepreceňujte tento zákon. Je dobré, že má valorizačný mechanizmus, ale nedávajte ho, prosím vás, do rozporu s niečím, čo sme chceli my. Náš návrh bol iný, ale podporujeme aj tento valorizačný mechanizmus, takže nerobte z nás nejakých hlupákov, ktorí nevedeli, prečo tento zákon predložili.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Obdobne chcem povedať, že zákonodarnú iniciatívu majú tak poslanci, ako vláda a nikde nie je, pani poslankyňa, vymedzené, čo je vec vlády na zákonodarnú iniciatívu a čo je vec poslancov. Všetko môžu iniciovať aj poslanci.

    A teraz niekoľko pripomienok k výške. Mečiarova vláda ešte v roku 1998 navrhovala zvýšiť výšku minimálenj mzdy, a to 4 tis. Sk. A v minulosti sme argumentovali, že už začiatkom, resp. v prvej polovici roka bolo potrebné zvýšiť na 4 tis. Sk. Keďže nejde o veľký počet, ale predsa minimálna mzda má reflexie aj do súkromnej sféry, po tom veľkom množstve rôznych daní, ktoré sa reflexne prejavia zvyšovaním ceny tovarov, hlavne aj tovarov potravín, dennej spotreby, osobne sa domnievam, že zvýšiť minimálnu mzdu na 4 tis. Sk je málo. Viem, že pokiaľ by sme dali návrh, že ju zvýšte na 4 400 alebo 4 500, je to márna snaha, lebo som si všimla aj pri predchádzajúcich návrhoch, že všetky návrhy, ktoré dala opozícia, ste zamietli, hoci opozícia viaceré vaše návrhy, ktoré prispeli k zlepšeniu, podporila. Tak chcem len vyjadriť stanovisko, že po úpravách, ktoré sa očakávajú v budúcom roku, táto suma je malá.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Engliš.

  • Chcem reagovať. Kvitujem, že si to pani poslankyňa preštudovala. Jedna vec je ale teória a druhá je skutočnosť. Prax a pravda, ktorá sa odvíja možno od roku 1990, keď sa minimálna mzda stanovila politicky, bachnutím po bruchu, bez akýchkoľvek prepočtov, na 2 200 korún. Čiže nenahovárajme si, odvtedy sa to vlečie. Sociálni partneri nikdy nesúhlasili s nejakými návrhmi. Minimálne mzdy, keď sa to tak berie, minimálne tarify pri jednotlivých odborových zväzoch sú oveľa vyššie, tak si nič nenahovárajme. Toto rieši minimálny počet ľudí. Samozrejme, rieši to odvody do verejných fondov. Rieši to hlavne problém niektorých podnikateľských kruhov, ktoré lobovali, aby bola čo najnižšia, pretože vyplácanie na ruku je pre nich výhodnejšie.

    Osobne si myslím, že minimálna mzda je kategória, ktorá je momentálne ešte stále v područí politických záležitostí, a nie na základe skutočného prepočtu, ktorý by mali dať odborníci. Teda kvitujem to, čo povedala pani poslankyňa. Povedala určité funkcie, ale skutočnosť je, bohužiaľ, taká, že minimálna mzda teraz podľa prepočtov teoretikov by možno mala byť 6 tis. korún.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa, mimo poradia.

  • Nechcela som, ale musím využiť svoje právo spravodajkyne, aby som reagovala na tie veci, ktoré odzneli.

    Pani poslankyňa Aibeková, vy ste povedali, že som prečítala stanovisko pani štátnej tajomníčky. Nechcem povedať, či máte pravdu alebo nemáte pravdu. Myslím si, že každý poslanec je natoľko fundovaný, že vie povedať aj svoje stanovisko bez toho, aby to niekto pripravil. To je jedna vec. A druhá vec. Dala som si tú námahu, pretože som vedela, že prídete s takýmito vecami, a dala som si vytiahnuť stenografický záznam zo 4. decembra 1998, kde sa tiež hovorilo, že tento návrh zákona bol už pripravený dávno a v roku 1998, pred chvíľou pani poslankyňa Tóthová povedala, že ich návrh bol na 4 tis. korún.

    Teraz prečítam dve vety: "Mininálna mzda v roku 1991, keď bola realizovaná, bola 2 tis. korún. V roku 1992 bola 2 200 korún, v roku 1993 2 450 korún, v roku 1996 2 700 korún a v roku 1998 3 tis. korún." To znamená, toto povedala vlani 4. decembra pani poslankyňa Keltošová, ktorá bola jednou z predkladateľov minimálnej mzdy, takže počas pôsobenia vlády pána premiéra Mečiara, keď pani poslankyňa Keltošová bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, sa minimálna mzda zvyšovala o 550 korún. Vy ste vtedy vlani v decembri žiadali zvýšenie o tisíc korún. Moje podklady, čo som vtedy uvádzala a čo som teraz len zopakovala, boli práve kvôli tomu, aby ste si uvedomovali, že 2 týždne alebo mesiac po zostavení novej vlády som pokladala za nešťastné, aby sa minimálna mzda zvyšovala o tisíc korún aj vtedy, keď som vedela, pokladala som to za povinnosť povedať, že treba nechať tejto vláde čas, aby takýto zákon pripravila.

    Viem a som si vedomá toho, že právom každého poslanca je hocikedy predložiť návrh zákona. To, čo som pred chvíľou pri svojom vstupe povedala, povedala som len kvôli tomu, že toto je povinnosťou každej vlády, aby takýto zákon pripravila. A či preceňujem alebo nepreceňujem valorizačný mechanizmus, doteraz valorizačný mechanizmus ešte nikdy nebol súčasťou zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sú do rozpravy písomne prihlásení dvaja páni poslanci: pán poslanec Engliš a pán poslanec Rusnák.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    minimálna mzda plní sociálnu, ochrannú a ekonomickú funkciu. Sociálnu funkciu plní tým, že pokrýva reprodukčné náklady zamestnanca a zabezpečuje mu minimálnu životnú úroveň. Ekonomickú plní tým, že určuje najnižšiu odmenu za prácu. Je teda najnižšou cenou práce a minimálna mzda určuje najnižšiu prípustnú výšku odmeny za prácu v ktoromkoľvek zamestnaní. Dňa 24. 9. sa uskutočnilo rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, kde zástupcovia odborov navrhli minimálnu mzdu 4 400 korún. Nie je mi známe, možno potom došlo k nejakým ďalším dohodám, ale sociálni partneri, čo sa týka odborárov, nikdy nesúhlasili s minimálnou mzdou, ktorá bola. Bola to skôr politická kategória, a nie odborná. Myslím si, že ani teraz nehovoríme o odbornej, pretože by musela byť oveľa vyššia.

    Hlavnými argumentmi bolo skutočne to, že výška minimálnej mzdy má príliš malý predstih pred sumou životného minima dospelého jednotlivca, čo ľudí nemotivuje dostatočne k práci. Zvýšenie minimálnej mzdy sa uskutočňuje so 6-mesačným odstupom po úprave životného minima. Pre vašu informáciu už bolo spomenuté, že návrh na výšku minimálnej mzdy na 4 tis. korún bol daný skupinou poslancov už pred rokom. Ja som mal takisto česť byť v tejto skupine z dôvodov, ktoré uvádzam. Kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a v podnikových kolektívnych zmluvách sa dohadujú popri štátom garantovanej minimálnej mzde tiež odvetvové a podnikové minimálne tarify. Môžeme to tiež nazvať minimálne mzdy, ktoré garantujú vyššiu minimálnu mzdu a v súčasnosti sú skutočne oveľa vyššie, ako je tento vládny návrh.

    Nízka úroveň minimálnej mzdy podporuje tiež tieňovú ekonomiku tým, že po súhlase zamestnanca umožňuje zamestnávateľovi vyplácať vyššie mzdy bez dokladu, na ruku. Takto vyplatené mzdy majú nielen mzdovoprávne a sociálnoprávne dosahy na zamestnanca, ale ochudobňujú štátny rozpočet a verejnoprávne fondy, nakoľko z takéhoto príjmu sa neplatia dane a príspevky do poistných fondov. Už som spomínal, že je veľmi málo ľudí, minimálny počet alebo nízky počet ľudí, ktorý dostáva minimálnu mzdu. Napriek tomu čo som povedal, skutočnosť je taká, že ešte aj tí, ktorí stavovsky presadzujú takéto nízke minimálne mzdy, vedia, prečo to presadzujú. Bohužiaľ, sú to práve podnikatelia. Pri sociálnej a ekonomickej funkcii totiž plní minimálna mzda tiež odvodené funkcie finančného charakteru ako základ pri určovaní poistného a príspevkov do verejnoprávnych fondov a tiež pri určovaní niektorých sociálnych dávok. Čiže akékoľvek zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje príjem do Sociálnej poisťovne a do ďalších verejnoprávnych fondov, ale, samozrejme, siaha aj do vrecka, teda nie do vrecka, ale do kapitoly ministerstva práce. Ale z hľadiska toho, čo sme tu už aj počuli a mali sme možnosť aj vo výbore počuť, z hľadiska situácie Sociálnej poisťovne a ďalších verejnoprávnych fondov je akékoľvek zvýšenie, samozrejme, dobré. Treba nutne zvýšiť minimálnu mzdu. V roku 1991 predstavovala minimálna mzda vyše 53 % priemernej mzdy, v roku 1999 podľa odhadov bude už len okolo 29 % priemernej mzdy. Aj preto je potrebné takisto zvýšiť minimálnu mzdu. Navrhnutá minimálna mzda 4 tis. korún však nepokrýva reprodukčné náklady zamestnanca a neplní sociálnu ochrannú funkciu. Neplní však ani motivačnú funkciu, tak ako by mala. Z tohto titulu navrhujem zmenu navrhovanej výšky minimálnej mzdy tak, aby bola stanovená na 4 400 korún. Návrh som dal. Je podpísaný aj 15 poslancami, máte ho na stoloch.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok. Ako jediný vystúpi pán poslanec Bohunický.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Engliš ako obvykle vyškolil terajšiu vládnu koalíciu o tom, aké ekonomické a sociálne dôsledky má minimálna mzda. Škoda len, že nevyškolil vtedajšieho ministra práce a sociálnych vecí pána Tkáča alebo pani Keltošovú, a škoda, že vtedy nepodal taký návrh, pretože sa pamätám, že v období - teraz povedal dve čísla, koľko kryla minimálna mzda v roku 1990 z priemernej mzdy a koľko v roku 1999 -, ale ja sa pamätám, že počas ich vlády kryla v jednom prípade 18 % a v druhom prípade 12 %. To znamená, teraz, chvalabohu, aspoň 29 % a bude to vyššie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    na úvod mi nedá, aby som nereagoval na niektoré slová. Skutočne nerozumiem tomu, keď pani poslankyňa z opozície kričala, že vykrikujeme a podobné veci. Ale vážení, nie je to tak dávno, čo sme prerokúvali ostatný zákon o príjmoch, keď opoziční poslanci skutočne pomaly nedali možnosť rozprávať predkladateľke ministerke financií. Prosil by som, keby sme sa všetci kultúrne správali a nechali jeden druhého, nech si povie slobodne svoj názor. Samozrejme, máme možnosť faktických poznámok, môžeme potom reagovať. Jednému totiž nerozumiem. Je tu súhlas sociálnych partnerov, je tu návrh na zvýšenie minimálnej mzdy a opozícia je stále nespokojná. Navrhujete, dokonca tu zaznel návrh na 6 tis. korún, myslím si, že je to politický populizmus, obyčajný politický populizmus.

    Keď mi dovolíte, idem k meritu veci. V tomto roku už po druhýkrát pristupujeme k úprave výšky minimálnej mzdy, a to napriek tomu, že stav hospodárstva nie je celkom priaznivý. Samozrejme, táto novela reaguje tak na životnú situáciu veľkej časti obyvateľstva, u ktorej je minimálna mzda jediným zdrojom príjmu. Tak ako som už povedal, pri prerokúvaní takéhoto typu zákona sa nevyhneme ani určitému politickému populizmu na tej-ktorej strane. Chcem povedať a dokázať to niektorými konkrétnymi argumentmi, konkrétnymi číslami. Minimálna mzda od januára roku 1993, t. j. od dátumu fungovania samostatnej Slovenskej republiky, sa postupne zvyšovala zo sumy 2 200 po dnešných 3 600 korún. Kým v roku 1993 to bolo zvýšenie o 250 korún na sumu 2 450 korún, trvalo tri roky, kým sa táto suma upravila od 1. 4. 1996 na sumu 2 700 korún. Teda opäť o sumu 250 korún. K 1. 1. 1998 bola minimálna mzda zvýšená o 300 korún na sumu 3 tis. korún. Teda summa summarum, predchádzajúca vláda v období štyroch rokov zvýšila celkove minimálnu mzdu o 550 Sk, kým súčasná vláda za rok svojho vládnutia tak robí o tisíc Sk.

    Preto oceňujem snahu súčasnej vlády riešiť opätovne otázku rastu minimálnej mzdy, a to výraznejším spôsobom. Po dnešnom schválení návrhu novely zákona výška minimálnej mzdy môže zvýšiť motiváciu občanov pracovať. Verím, že sa to priaznivo premietne na znížení počtu nezamestnaných. Považujem to za cestu zvýšiť rozdiel medzi občanmi, ktorí pracujú, a tými, ktorí sa spoliehajú iba na podporu štátu. Novela zavádza, ako už bolo konštatované, mechanizmus pravidelnej úpravy minimálnej mzdy, a to vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Vnáša tak do procesu úpravy minimálnej mzdy stabilizujúci prvok zabezpečujúci právnu a vecnú istotu občanom. Tým viac, že sa to bude vždy diať so súhlasom sociálnych partnerov. Verím, že takýchto pozitívnych signálov vláda vyšle do spoločnosti čo najviac. Preto plne podporujem tento návrh novely.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Rusnáka: pán poslanec Cuper a pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán predseda, v prvom rade chcem vzniesť protest proti hlasovaniu, lebo som bol vykázaný medzi tými, že som hlasoval za zákon o dani z príjmu. Ja som - a sú svedkovia...

  • Tlieskajte si po svojej vlastnej hlave.

  • Môžem vás ubezpečiť, že som hlasoval proti, nie za. Takže žiadam len pre históriu a zápis vznášam protest, hlasoval som proti návrhu zákona a moja karta ma vykázala alebo karta, ktorú mám náhradnú, hovorí, že som hlasoval za. Nie, hlasoval som proti a dôrazne som proti takým hlúpym zákonom, ako ste schválili. To je pre históriu.

    Po druhé chcem pánu Rusnákovi povedať, že sa mu divím, že sa pustil robiť advokáta diaboli pani ministerke a aj obhajovať toto zvýšenie minimálnej mzdy. Zabudol povedať niektoré veci, ktoré mu unikli, zrejme mu to pani ministerka do jeho vystúpenia zabudla napísať, že ak sa aj zvyšovala za našich čias iba o 250 korún...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím vás, páni poslanci, upokojte sa, reční pán poslanec Cuper.

  • ... minimálna mzda, tak v každom prípade benzín stál 18 alebo 16 korún, inflácia bola 5 %, nie 18 %, pán Rusnák, takže toto všetko je len pokrytie toho, čo z minimálnej mzdy ukrojí tých 19 % inflácie, zvýšenie všetkých spotrebiteľských cien, plánované aj terajšie, ktoré už bolo uskutočnené - cien energií, to znamená elektrickej energie a ďalších energií. Tak naozaj nechápem, pán Rusnák, kde ste nabrali tú odvahu presviedčať občanov Slovenskej republiky, ako dobre vaša pani ministerka financií aj s vaším prispením vládne.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Pán poslanec Rusnák, som veľmi prekvapený, že tak prekrúcaš moje myšlienky. Veľmi dobre počúvam, čo vy rozprávate. Myslím si, že niektorí poslanci koalície by si mali umyť uši, keď rozprávame o veciach, ktoré potom oni interpretujú celkom ináč. Povedal som, že možno z odborného hľadiska by mala byť na úrovni 6 tis. korún, ale som ju nenavrhoval a a viem, o čom rozprávam a myslím si, že aj pán minister vie, o čom rozprávam.

    Čo sa týka zvyšovania z 2 200 až 2 750 korún, chcem vás ubezpečiť a upozorniť, že som nikdy nebol spokojný s výškou minimálnej mzdy. Počas môjho vedenia konfederácie sa udiali všetky tieto zvýšenia, a ubezpečujem vás, že som školil aj všetkých ministrov. Pokiaľ ste sa vtedy tomuto nevenovali, páni poslanci, to je váš problém. Podporujem zvýšenie minimálnej mzdy a navrhujem preto výšku 4 400 korún, lebo to navrhla konfederácia. Podiel minimálnej mzdy z priemernej mzdy bol v tom období 53 %, teraz je 29 %. Takže nehodnoťme niečo, čo je nehodnotiteľné alebo porovnateľné s predošlým obdobím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy sa ústne prihlásila pani poslankyňa Aibeková. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    naozaj som nebola pôvodne prihlásená do rozpravy ani som nechcela vystúpiť. Svoje stanovisko som povedala pri skrátenom legislatívnom konaní, keď som mala jedinú výhradu, že taký zákon by nemal byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale plne som podporila, že sa už po druhýkrát v roku upravuje minimálna mzda, aj to, že je navrhovaná aj valorizácia.

    Takže, pani poslankyňa Sárközy, nevyjadrila som sa proti valorizácii. Práve naopak. A vôbec by som nebola vystúpila, keby ste neboli začali tým, ako to, že poslanci HZDS dávali tento návrh v roku 1998. Už som vám vysvetlila, že je to bytostné právo poslanca. Tento návrh schválila predchádzajúca vláda a nepredkladala ho pani ministerka Keltošová, ktorá už bola ako veľvyslankyňa v Spojených štátoch amerických, veľvyslankyňa v OSN, ale predkladal to pán minister Tkáč a ja som ho vtedy zastupovala v Legislatívnej rade vlády. Čiže nebol to žiaden populizmus, považovali sme si za povinnosť, keďže sa zmenila vláda, dať tento návrh. Vy ste ho neakceptovali, v poriadku, beriem to.

    A, vážení páni poslanci z SDĽ, hovoríte o dvoch rôznych veciach. Minimálna mzda mala ešte pred dvoma rokmi a niektoré ustanovenia aj pred rokom celkom inú úlohu, ako majú teraz. Pán minister veľmi dobre vie, že keď vznikol inštitút minimálnej mzdy v roku 1990, a to bolo ešte počas federácie, tak sa od minimálnej mzdy začali odvíjať pri vzniku fondov - zdravotného, sociálneho, fondu pre nezamestnanosť a tak ďalej -, tak sa tieto do fondu násobkom odvíjali samostatne zárobkovo činné osoby, spolupracujúce osoby, od minimálnej mzdy. Čiže nemôžete porovnávať zvyšovanie minimálnej mzdy vtedy a teraz, keď už takzvané zavesenie týchto odvodov na minimálnej mzde - pán minister, neskáčte mi do reči, vysvetlím -, je celkom v inej pozícii.

    Niečo ste urobili vy, priznávam, čo sa týka nezamestnanosti, bol to váš návrh vlani, ale čo sa týkalo Sociálnej a zdravotnej poisťovne, urobilo sa už v predchádzajúcich rokoch. Vy ste len sprecizovali. Vtedy sa ťažšie zvyšovala minimálna mzda, pretože mala úplne inú úlohu. Mala tú úlohu, ktorú som spomínala, že jednak nepatrné percento ľudí poberá minimálnu mzdu, nepatrné. To, čo povedali ďalší kolegovia, áno, využívali to mnohí súkromní podnikatelia a aj využívajú, že na papieri dajú pracovníkovi minimálnu mzdu a potom takzvaný cash, alebo na ruku mu dajú inú, a keď tento občan ochorel, potom bol prekvapený, prečo tak málo dostáva.

    Čiže toto bol problém, prečo sa Asociácia zamestnávateľských zväzov vždy postavila proti zvyšovaniu minimálnej mzdy a Konfederácia odborových zväzov bola vždy za ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy. Je to aj teraz a bude to tak aj v budúcnosti, pretože taká je úloha týchto dvoch organizácií. Zamestnávatelia to budú vždy držať na nižšej úrovni a odborári budú chcieť viac. Čiže toto všetko bolo zavesené vtedy na inštitúte minimálnej mzdy. Minimálnu mzdu vtedy poberalo ešte menej osôb ako teraz, lebo, samozrejme, čím je vyššia minimálna mzda, tým väčší okruh ju poberá.

    Ďalšiu úlohu, ktorú som už spomenula, má tú, že je to vlastne minimálna mzdová tarifa a vláda musí potom vždy pripraviť nariadením aj posun týchto minimálnych taríf, ktoré sa týkajú rozpočtovej a príspevkovej sféry, pretože inak je to naozaj - od roku 1992 sa mzdy vlastne dohadujú, rozhoduje sa o nich na základe dohadovania medzi odborármi a zamestnávateľmi. Vláda do toho už nevstupuje. Prosím vás pekne, vystúpenie pani poslankyne bolo nešťastné v tom, že začala rýpať do niečoho, čo nestálo za rýpanie, pretože my sme tento návrh podporili. A znovu na záver hovorím, že som ocenila, keď dávate už po druhýkrát počas roka zvýšenie minimálnej mzdy, a preto nám, prosím, nevkladajte niečo, čo ste vy neurobili, prečo ste neurobili, páni poslanci, pretože bola celkom iná situácia.

    Dnes sa už odvody neplatia, neodpočítajú sa, nenásobia sa od minimálnej mzdy, ale je to či už v zdravotnom poistení, či v sociálnom poistení alebo v poistení v nezamestnanosti stanovené fixnými sumami. Nakoniec dnes aj podpora v nezamestnanosti sa už neodvádza násobkom z minimálnej mzdy, ale sú fixné sumy, minimálna mzda zo životného minima - pardon, nie, bola vtedy z minimálnej mzdy, teraz je zo životného minima. Čiže je použitý celkom iný princíp, ale je pravda a s tým absolútne súhlasím, že keď sa automaticky valorizuje životné minimum, tak je dobré, že sa valorizuje aj minimálna mzda. Čiže oceňujem, že ste dali tento princíp, ale je nešťastím, keď niekto začne svoje vystúpenie dehonestáciou poslancov, ktorí si dovolili pred rokom čosi predložiť.

    Nuž, budeme si dovoľovať aj ďalej, pani poslankyňa, aj keď nám to neschválite. A keď som povedala svoju výhradu, nebolo to myslené ako výhrada. Myslím si, že je povinnosťou, keď máte štátnu tajomníčku, že budete podporovať tento návrh. Oceňujem to a dokonca to považujem za vašu povinnosť, tak zase mi, prosím vás, nedávajte do úst niečo iné, ako som myslela. Vyjadrila som sa pochvalne a mala som jediné negatívne stanovisko k tomu, že to išlo v skrátenom konaní. Takže také reči o niečom, čo nebolo a čo si myslíte, akože bolo a bude a tak ďalej, sú naozaj celkom zbytočné. Myslím si, že táto téma je odborná, a tak treba k nej pristupovať, a tak treba brať aj isté výhrady, ktoré sme mali a ktoré máme právo povedať. Takže podporíme tento návrh, pán minister, samozrejme, budem podporovať aj návrh pána poslanca Engliša, aj keď viem, že je nereálne, aby bol schválený, ale je to naše právo, je naše právo dávať takéto návrhy. Keď ste boli v opozícii, tiež ste uplatnili svoje právo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hofbauer ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pripájam sa k tej časti vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, kde sa ohradila voči označeniu nášho populizmu. Pani poslankyňa Sárközyová, zrejme ste si všimli, že sme neboli prihlásené do diskusie a ani sme sa nehlásili ústne. Moje vystúpenie bolo o legislatívnej iniciatíve, za čím si stojím, a nie je to populizmus. A teraz, ak chcete, môžem povedať, že keby sme chceli byť zlí, tak by sme začali hovoriť o vašom populizme, keď pri množstve nepopulárnych zákonov dávate tento, ktorý bol už predtým na programe z našej iniciatívy a vtedy ste ho odmietli. Nič nebránilo, aby ste ho boli prijali s účinnosťou od 1. januára 2000. Tak vás chcem, pani poslankyňa, požiadať, že veci, ktoré sú zrejmé a ktoré musíte už predpokladať, že zrejme celý parlament podporí, nedávajte zbytočne do politickej roviny a nerobte z toho politiku. Proste je tu jeden zákon, o ktorom všetci vieme, že musí byť schválený, pretože inflácia, hodnota koruny išla natoľko dolu, že keď ste spomínali tie 500-korunové zvýšenia, tak si dovolím tvrdiť, že pred troma rokmi 500 korún bolo oveľa viac ako dnes vyššie sumy, ktoré by sa navrhovali. Dalo by sa o tom veľa hovoriť, ale my sme tento zámer nemali, preto sa musíme brániť.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Myslím si, je škoda, že veľmi hodnotné vystúpenie pani poslankyne Aibekovej hlavní vykrikovači a hlavne rehotači počas jej vystúpenia nepočúvali, buď odišli, alebo sa medzi sebou bavili, aby ho nemuseli vôbec počúvať. Je to skutočne škoda, pretože to nebolo emotívne vystúpenie, demagogické, ale bolo to vystúpenie krajne vecné. Takže mňa to, páni poslanci, veľmi mrzí, pretože pani Aibeková nevystúpila ani s jedinou výhradou voči pozitívnym prvkom tohto návrhu zákona, tak nechápem, na čo bolo potrebné sa do nej a do jej vystúpenia zadrapovať.

    Pripomenul by som len jednu drobnosť, že v štádiu, keď sme navrhovali úpravu minimálnej mzdy, tak to malo celkom inú váhu, pretože v tomto kalendárnom roku prišlo už k dvojnásobnému zdraženiu elektrickej energie prakticky o 80 %, od nového roku príde znovu o ďalších 35 %, takisto zdraženie plynu, takisto odbúranie dotácií na teplo, prakticky zdraženie všetkých komponentov, ktoré ovplyvňujú životné náklady normálnej bežnej rodiny a jednotlivcov. Zvýšenie minimálnej mzdy na 4 tis. korún na záver roku 1999 má celkom iný váhový podiel, ako malo to, čo sme navrhovali pred trištvrte rokom. Takže ešte raz, veľmi ma mrzí, že ste kvalitné a veľmi hodnotné vystúpenie pani Aibekovej primeraným spôsobom ako kultivovaní poslanci, je jedno či z iného politického tábora, ale z vecnej stránky neocenili.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce na záver rozpravy vystúpiť pán minister?

    Nech sa páči, pán minister.

    Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol podpredseda Národnej rady pán Presperín.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tento návrh zákona je na rozdiel od všetkých predchádzajúcich zákonov, ktoré sme navrhovali - a vy ste navrhovali v minulosti - na zvyšovanie minimálnej mzdy v jednej veci zásadne odlišný. Po prvýkrát formuje spôsob valorizácie minimálnej mzdy v situácii, že existuje, samozrejme, zákon o životnom minime, ktorý ste navrhli vy v minulom období. To znamená, dostávame sa trošku do určitej systémovej situácie, keď si myslíme, že minimálna mzda musí charakterizovať aj určitú reprodukčnú hodnotu výkonu človeka oproti životnému minimu. Osobne si myslím, ak si pamätáte, keď som zdôvodňoval návrh zákona niekedy na začiatku roka - presne sa nepamätám -, tak som povedal, že pracujeme spolu so sociálnymi partnermi na tom, aby sme postavili kritériá vzájomnej súvislosti životného minima s minimálnou mzdou. Áno, to delta je príliš malé, s tým možno súhlasiť, ale významné kritérium, ktoré tu je, je, že nakoniec s ním súhlasili sociálni partneri. Takže pani Aibeková, ako mi pripomínate, áno, aj vy ste s tým súhlasili.

    Chcel by som povedať, že momentálne konáme a predkladáme návrh zákona nie z nejakých, povedal by som, politických dôvodov, ale zakladáme nový systém v Slovenskej republike. Chcel by som poprosiť, aby sme sa v budúcnosti tohto systému držali, a preto by som vás prosil, aby ste aj v druhom čítaní podporili tento návrh zákona.

  • Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa. Áno.

    Nech sa páči.

  • Dve vetičky, pretože tu odzneli také veci, na ktoré treba reagovať.

    Pán poslanec Cuper vo svojej faktickej poznámke povedal, že inflácia je nad 18 %, najnovšie číslo ekonomickej a sociálnej situácie v Slovenskej republike za október 1999 je 14-percentná inflácia, takže keď odznejú veci, aby sme ich dali na správnu mieru.

  • Hlasy z pléna.

  • Nebudem diskutovať. Toto sú fakty.

    A nemôžem si odpustiť, aby som nereagovala na pozmeňujúci návrh pána poslanca Engliša, na ktorý má právo a, samozrejme, dám o tom bez problémov hlasovať, keď hovorí, že predkladá zvyšovanie minimálnej mzdy na 4 400 Sk namiesto navrhovaných 4 tis. Sk preto, že tak to chcela Konfederácia odborových zväzov. Presne vlani, keď odznela rozprava o návrhu tohto zákona, už som to spomínala, 4. decembra tam odznela jedna veta: Žiaľ, nie je chybou bývalej vlády, že nedoštudovaní odborári robili svetovú politiku, ale nerealizovali koncepciu ceny práce, na základe ktorej sa mali robiť permanentne analýzy.

    Takže toto som si nemohla odpustiť.

  • Hlasy z pléna.

  • Môžem povedať, kto to citoval. Citoval to pán poslanec Tkáč pri predkladaní návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Teraz by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. Skončila som.

  • Skončili ste, pani poslankyňa, ďakujem vám.

    Páni poslanci, pani poslankyne, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o predmetnom návrhu zákona.

    Pani spravodajkyňa, navrhujem trošku počkať.

    Páni poslanci, pani poslankyne, odporúčam, aby sme sa pokúsili hlasovať o návrhu, ktorý predloží pani spravodajkyňa. Ale ešte predtým navrhujem, aby sme sa prezentovali. Nech sa páči, budeme sa prezentovať.

    Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Konštatujem, že v sále je prítomných 80 poslancov.

    Prosím vás, pani spravodajkyňa, pokračujte.

  • Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    V článku I § 6a ods. 2 sa na konci pripájajú slová "smerom nahor". Zdôvodnenie nebudem čítať, všetci ho máte.

    V článku I § 6a ods. 3 v druhom riadku sa za slovo "zamestnancov" vkladajú slová "ďalej len sociálny partner".

    V článku I § 6a sa ods. 5 nahrádza novým ustanovením, ktoré znie: "Ak sa sociálni partneri nedohodnú na koeficiente v lehote ustanovenej v odseku 3, o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda Slovenskej republiky."

    Ďalej článok II sa vypúšťa. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Článok II sa označuje ako § 6b a článok III sa označuje ako článok II.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste predložili návrh na hlasovanie. Nie je potrebné vzhľadom na to, že každý má spoločnú správu, aby sme čítali jednotlivé body. Odporučte, ako ideme hlasovať a pristúpime hneď k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 6 a 7 spoločne a odporúča ich schváliť.

  • Budeme hlasovať o predloženom návrhu pani spoločnej spravodajkyne. Prosím vás, hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne, o predmetnom návrhu, ktorý predniesla spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh pani spoločnej spravodajkyne bol schválený.

    Prosím vás, pokračujte, pani poslankyňa.

  • Návrh v bode 5 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Pán poslanec Orava, prestaňte telefonovať v sále.

    Prosím vás, hlasujte, páni poslanci.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby prestali telefonovať v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím, ďalej.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh od pána poslanca Engliša. Prosím vás, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Hlasujeme o predloženom návrhu pána poslanca Engliša, páni poslanci a poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Ďalej.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Mám uznesenie výboru, v ktorom ma poveruje, aby sme tento návrh zákona predložili do tretieho čítania.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, páni poslanci, hlasujte o návrhu, aby tento návrh zákona postúpil do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh je schválený.

    Páni poslanci, pani poslankyne, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Konštatujem, že nikto nemá takéto návrhy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa pripravili na hlasovanie o zákone ako o celku. Prosím vás, hlasujte, páni poslanci, o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nebol nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán minister. Ďakujem, pani poslankyňa, za vašu prácu pri tomto prerokúvaní zákona.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

  • Hluk v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, pokoj.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 451 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 451a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v mene vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Určite tento návrh zákona je aj v súvislosti so zmiernením deficitu v základnom Fonde dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne v roku 2000 a nasledujúcich rokov, ale aj úzko nadväzuje na predloženú celospoločenskú diskusiu o reforme sociálneho poistenia, kde je potrebné dosiahnuť situáciu prijatia určitých systémových opatrení, ktoré premenia doterajšie dôchodkové zabezpečenie na poistný dôchodkový systém, pričom jeden z bodov, ktorý sme vytiahli pred zátvorku, ako som to už povedal minule pri prvom čítaní pani poslankyni Aibekovej, je odstránenie mimoriadneho starobného dôchodku. Považujeme to skutočne za systémový krok, ktorý jednoznačne vyjadruje to, že nám chce ísť v dôchodkovom zabezpečení o poistný systém, kde sa skladajú ľudia na peniaze, aj zamestnávatelia sa skladajú na peniaze, na situáciu, keď je z hľadiska ústavného práva definované, že máme ľuďom zabezpečiť z hľadiska veku odpovedajúcu životnú úroveň.

    Zároveň v tomto návrhu zákona v § 23 sa navrhuje zvýšiť výšku percenta priemerného mesačného zárobku, o ktorý sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania zo 4 % na 6 % u občana, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok, ak nepoberá starobný dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Tým chceme motivovať občanov k tomu, aby nepoberali zároveň mzdu a poberali aj dôchodok.

    Po ďalšie, v prípade, že občan nebol zamestnaný 360 dní, navrhuje sa zvýšiť starobný dôchodok za každých 90 dní zamestnania z 1 % na 1,5 % priemerného mesačného zárobku.

    Tak ako som to uviedol pri prvom čítaní, tento návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Odborári mali k tomuto návrhu zákona určité pripomienky. My sme tieto pripomienky akceptovali a návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, je v súhlase so sociálnymi partnermi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Jozefovi Krumpolcovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán minister,

    pán podpredseda,

    vážení páni poslanci, poslankyne,

    dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 451), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. novembra 1999 číslo 589 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie

    Gestorský výbor nedostal do 17. novembra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 201 zo 16. novembra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 125 zo 17. novembra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, informovať zároveň Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením číslo 132 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 17. novembra.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som a prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenia a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne ako jediný prihlásil poslanec Marián Mesiarik.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžeš vystúpiť v rozprave. Potom, samozrejme, po skončení jeho vystúpenia a po faktických poznámkach poprosím tých, ktorí sa budú chcieť prihlásiť ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený predsedajúci,

    pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vážení hostia,

    predložený vládny návrh zmeny zákona číslo 100/1988 Zb. je opticky nepatrný, má len tri body, ale obsahovo je vážny, s vážnym sociálnym a možno i morálnym dosahom na určitú skupinu ľudí. Pretože, tak ako uviedol pán minister, navrhuje v bode 3 zrušiť vládne nariadenie číslo 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku.

    Chcel by som v záujme veci, objektivity, ale aj v dobrom upozorniť na niektoré problémy. V praxi, ako pán minister uviedol, to bude znamenať, že občan zamestnanec, ktorý dovŕši napríklad u mužov 58 rokov veku, teda 2 roky pred možnosťou nástupu na riadny starobný dôchodok, ak bude prepustený podľa § 46 písm. a) a c) Zákonníka práce, teda pri organizačných zmenách a nadbytočnosti, mohol doteraz ísť do starobného dôchodku. Zrušením tohto nariadenia tak nemôže urobiť a dovolím si tvrdiť, že azda 90 alebo viac percent už pracovných starcov pôjde na úrad práce.

    Chcel by som zdôrazniť, tak ako sa uvádza aj v materiáli, že tento návrh sleduje hlavne úsporné opatrenia na zmiernenie deficitu základného fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne a v materiáli je uvedené, že z dôvodu nevyplácania mimoriadnych starobných dôchodkov má Sociálna poisťovňa ušetriť približne 598,5 mil. Sk s tým, že v návrhu sa uvádza, že tento návrh nebude zakladať nároky na štátny rozpočet. Upozorňujem, pokiaľ to bude, tak ako som povedal v prvej časti, a som presvedčený, že áno, ľudia pôjdu na úrad práce a len 9 mesiacov to nebude zakladať nárok na štátny rozpočet, pretože po 9 mesiacoch, ako sme zákon o zamestnanosti upravili, neverím, že si títo 59-roční ľudia zoženú prácu, pôjdu na sociálnu podporu, a teda budú zakladať nároky na štátny rozpočet až do 60 rokov svojho veku.

    Chcel by som na tieto skutočnosti upozorniť a vzhľadom na očakávaný pokračujúci pokles zamestnanosti v hospodárstve i v roku 2000, ak si zoberieme návrh štátneho rozpočtu, súčasný medziročný pokles zamestnanosti je asi 100 tis. ľudí alebo pracovných miest, dôjde podľa môjho názoru ešte k výraznejšiemu zhoršeniu situácie na trhu práce.

    Zrušenie inštitútu poberania mimoriadnych starobných dôchodkov s odvolaním sa na vývoj situácie v hospodárstve a na trhu práce, ako som zdôraznil, pre neumiestniteľnosť týchto ľudí - prakticky 16 800 ľudí, taký je posledný rok, ktorí toto využili -, skomplikuje skutočne situáciu na trhu práce cez poberanie podpory. Chcem upozorniť, že pri priemernej podpore 5 500 Sk v nezamestnanosti, t. j. vrátane odvodov, aby vás to nemýlilo, do fondov za týchto ľudí a približne 126 tis. v dávkach to predstavuje 693 mil. Sk, ktoré sa presunú na úrad práce. Upozorňujem, pretože i tento rozpočet budeme mať o chvíľu v parlamente, že pokiaľ úrad práce chce mať vyrovnaný rozpočet, toto neznesie a pôjdeme zasa v Národnom úrade práce do deficitu. Takže prehadzujeme jeden problém zo Sociálnej poisťovne na Národný úrad práce, pričom obe inštitúcie v konečnom dôsledku, ak sú v deficite, štát musí ingerovať návratným príspevkom.

    Chcel by som zdôrazniť, že treba hľadať efektívnejší spôsob riešenia, nevyužívajúc pritom len metódu jednoduchých administratívnych škrtov ako síce pochopiteľnej cesty ľahšieho odporu, ale v konečnom dôsledku to môže byť, ako som na úvod uvádzal fakty, kontraproduktívne. Efektívnejším riešením je urýchlené zavádzanie takých mechanizmov, ktoré nútia zamestnávateľov a zamestnancov legalizovať celú čiernu prácu. Vypočítali sme, že pokiaľ by sme legalizovali len 10 tis. pracovných miest, tak je to asi 600 mil. Sk na príspevok pre úrad práce. A sú, samozrejme, ďalšie spôsoby, ako to riešiť a budeme musieť napriek tomuto opatreniu, ak bude prijaté, riešiť v Sociálnej poisťovni rozpočet, ktorý bude o 10 dní v tejto sále.

    Z uvedených dôvodov navrhujem, vážené poslankyne a poslanci, a predložil som písomný návrh, aby bod 3 tohto návrhu nebol prijatý. Vedie ma k tomu aj skutočnosť určitého sociálneho pohľadu, určitá ľudská stránka, pretože títo ľudia, ktorí sa dostanú tesne pred dôchodkový vek, po celoživotnej aktívnej práci sa dostanú na úrad práce a v šesťdesiatke alebo pred šesťdesiatkou na sociálnou podporu. Viete si predstaviť, čo to urobí s mnohými slušnými a poctivými ľuďmi z morálnej stránky.

    Preto navrhujem, aby sme zvážili môj návrh pri hlasovaní a problém riešili komplexne, tak ako naznačil aj pán minister, komplexne pri reforme sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie už v roku 2000, ale skutočne komplexne.

    Na záver chcem zdôrazniť, plne si uvedomujem a chápem fakty i argumenty pána ministra, že má dôvod, prečo to predložil. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že som teraz nehovoril za politický subjekt, pretože som bol upozornený na niektoré skutočnosti, ale hovorím ako poslanec, na ktorého sa obracajú ľudia, ktorých sa to bezprostredne dotkne. Hovorím teda za tých, ktorí nás volili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Faktické poznámky na jeho vystúpenie: ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juriš. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok na vystúpenie rečníka. Pán Poslanec Engliš je ako prvý, nech sa páči. Nie?

    Takže s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Tiež som chcel len podporiť v určitom zmysle slova slová pána poslanca Mesiarika. Hlavne v tom momente, že keď chceme niečo takýmto spôsobom, ako pán minister povedal, komplexne riešiť, neviem, či je to práve riešenie, ale prehadzujeme zodpovednosť za to, či pôjdu ľudia do predčasného dôchodku alebo nepôjdu na plecia zamestnávateľov, ktorí si takýmto krokom dosť často pomáhali pri riešení problémových situácií v podnikoch. Teraz hovorím hlavne o štátnych "akciovkách", kde sa snažili pri prepúšťaní v prvom rade zohľadňovať a ponúknuť odchod tým ľuďom, ktorí spĺňali podmienku predčasného dôchodku.

    A akým spôsobom v konečnom dôsledku chcete riešiť tento problém, pán minister, keď určite sám veľmi dobre viete, že takí ľudia, ktorí spĺňajú podmienku predčasného dôchodku a nebudú mať možnosť ísť do predčasného dôchodku, budú prepustení a pôjdu na úrad práce. Akú majú šancu sa zamestnať? Čiže čo potom s týmito ľuďmi?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Sárközy má slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som reagovať na môjho predrečníka. Ako poslanci všetci veľmi dobre vieme, že je na svete koncepcia sociálnej reformy, ktorá je v celospoločenskej diskusii. Národná rada by sa touto koncepciou mala zaoberať v decembri, keď nie, tak v januári. Súčasťou tejto koncepcie je ako prvý bod novelizácia zákona číslo 100. Napriek tomu sme sa k tomuto teraz dostali, dokonca sa zákon číslo 100 novelizuje dvakrát, aj toto sociálne zabezpečenie a potom zákon, ktorý príde o Sociálnej poisťovni. To je po prvé.

    Všetky parlamentné strany vrátane koalície i opozície si sadli za okrúhly stôl, kde si mohli povedať svoj názor na koncepciu reformy sociálnej sféry. Raz som bola aj ja prítomná pri tomto okrúhlom stole a nezazneli tam žiadne výhrady proti tomu, aby sa táto koncepcia urobila. Vyslovene som sa spýtala pána ministra, čo môžeme očakávať v tomto roku. Povedal, že novelizáciu "stovky" v každom prípade. To je jedna vec.

    A druhá vec. Bola by som nerada, keby sme tu miešali pojmy. Po prvé, úlohou Sociálnej poisťovne nie je riešiť nezamestnanosť, to je úlohou Národného úradu práce. Po druhé, všetci veľmi dobre vieme, že posledné dva roky sú chránené roky, takže nemusíme mať obavu o to, že ľudia budú prepustení, veď sú v chránenom veku.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím vás, páni poslanci, ktorí máte zapnuté mobilné telefóny, vypnite ich. Takto to potom vyzerá.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    skutočne chcem podporiť stanovisko pána poslanca Mesiarika, pretože to, čo hovoril, je pravda. Dôjde k situácii, že sa značný počet toho okruhu, ktorého sa tento právny predpis bude týkať, preleje do Národného úradu práce, ktorý je už aj tak avizovaný, že v roku 2000 finančne nevydrží. Ale, prosím vás pekne, rozmýšľajme aj o situácii z ľudského hľadiska. Pri znižovaní stavov pracovníkov hlavne v štátnej a verejnej správe sa to bude predovšetkým týkať ľudí, ktorí sú tesne v predpenzijnom veku a žien. Kde si títo ľudia nájdu zamestnanie? No pravdepodobne nikde a budú musieť ísť na úrad práce. To je prvá rana.

    A druhá rana bude, že vlastne dôchodok, ktorý budú v budúcnosti poberať, sa im bude vypočítavať z nízkej podpory v nezamestnanosti a toto je veľmi citlivé, hoci pôjde o ľudí, ktorí celý život vykonávali veľmi záslužnú, spoločensky vysoko ohodnotenú a prípadne i rizikovú prácu. A toto je podľa môjho názoru celkom nemorálne, lebo tých ľudí dostaneme do budúcich rokov ich dôchodku takmer na dno, pretože dôchodok vypočítavaný...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Tóthová.

    Ešte je na tabuli uvedený pán poslanec Juriš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    viem, že predčasný čas na dôchodok nie je celkom štandardná situácia. Ale aj naša spoločnosť momentálne nie je v štandardnej situácii. Chcem pripomenúť len jednu vec, že keď taký 58-ročný občan pôjde do dôchodku, ten sa už nepokazí. Ale mladí ľudia, ktorí nebudú mať po škole prácu, tak tí asi nebudú mať nijakú motiváciu a skôr budú chodiť po nejakých krčmách a podobne, a spoločnosť to bude stáť oveľa viac peňazí, lebo hotových, vychovaných ľudí často pokazíme. Čiže skôr by som sa prihováral za to, aby predčasný starobný dôchodok existoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa ešte prihlásil pán podpredseda Andel. Využil možnosť v rámci rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Andel.

  • Chcel by som reagovať na svojho predrečníka. Práve to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, je alarmujúce, treba si to uvedomiť a myslím si, že pán kolega Mesiarik vlastne chcel povedať, že i takýmto spôsobom možno čosi ušetriť v štátnom rozpočte, ale, bohužiaľ, takým nehumánnym spôsobom. To je môj názor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vystúpil jeden poslanec, ktorý bol písomne prihlásený. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Aibeková bola prvá, pán poslanec Engliš ako druhý, pán poslanec Hofbauer ako tretí. Uzatváram možnosť ďalších ústne prihlásených sa do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková. Po nej pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vystúpila som k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní a vlastne som povedala tie isté argumenty, ktoré teraz predniesol pán poslanec Mesiarik. Naozaj predčasný alebo mimoriadny dôchodok bol nesystémový prvok, ale riešil akútnu situáciu, aká vznikla predovšetkým v súvislosti so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou. Keď si pozriete dôvodovú správu, od roku 1993 využilo túto možnosť okolo 100 tis. občanov. A to sú ľudia, ktorí by sa naozaj za iných okolností boli dostali do situácie nezamestnaných. Takže bol to nesystémový prvok, s tým súhlasím, ale riešil situáciu. My nemôžeme nesystémový prvok riešiť nesystémovým návrhom, ako predkladá pán minister. Celkom súhlasím, tak ako bolo povedané aj pánom Mesiarikom, aj s pani poslankyňou Sárközyovou, že treba tento krok riešiť v rámci komplexného riešenia sociálneho zabezpečenia. Podporila by som tento krok, keby sa objavil na budúci rok v komplexnom zákone. Ale teraz vám situáciu naozaj nevyrieši, pán minister, pretože síce odbremeníte Sociálnu poisťovňu, ale zaťažíte Národný úrad práce. Ale najdôležitejší je ten argument, ktorý povedala pani poslankyňa Tóthová, že musíme myslieť na týchto občanov, a nie je ich málo. Vždy je to okolo 42 % dôchodcov, ktorým sa novo priznáva dôchodok.

    Môj pozmeňujúci návrh má dva varianty a bude sa týkať iba nadobudnutia účinnosti zákona, pretože pri prvom čítaní som sa predovšetkým kriticky vyjadrila, že zo dňa na deň chcete zmeniť situáciu občanov v takej obrovskej nezamestnanosti, ako je. Denne nám do klubu prichádzajú - neviem ako do ostatných poslaneckých klubov -, ale k nám do klubu prichádzajú protesty. Jeden som vám, pán minister, aj odovzdala. Ľudia sa stavajú negatívne k tomuto kroku. Nebudem ho čítať, pretože hovorím, toto je iba jeden z tých protestov. Preto riešim iba termín účinnosti zákona, aby sa vytvoril priestor na systémové riešenie tohto problému. A dávam vám ho v dvoch variantoch.

    Čiže prvý variant môjho pozmeňujúceho návrhu znie: Článok II - Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2000.

    Dovtedy môžete, pán minister, dať aj komplexný návrh zákona, kde môžete tento problém riešiť. Ak by sa vám táto lehota zdala príliš dlhá, dávam druhý variant, a to je: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2000.

    Aspoň buďte seriózny a vytvorte priestor na informovanosť občanov, aby sa na túto situáciu mohli pripraviť, aby o nej vedeli. Dôvody sú napísané písomne, ale sú tak, ako som vám ich povedala. Samozrejme, ak by ste niektorý z týchto variantov schválili, tak potom sa musí hlasovať o treťom návrhu, že po schválení zmeny účinnosti zákona treba upraviť aj § 165a a 165b. Čiže len zmeniť termín, ktorý máte k 1. januáru, tak by tam mali byť potom tieto termíny.

    Pristupujem k tomuto programu nepoliticky, vecne, ale myslím si, že nejde o malú skupinu občanov a majú aspoň právo na to, aby vedeli, čo sa bude s nimi diať a vy, pán minister, máte vytvorený priestor, aby ste naozaj predložili komplexný zákon o sociálnom zabezpečení, tak ako ste dali tie varianty v materiáli na širokú diskusiu, tak s mnohými sa stotožníme. Sama za seba vám môžem povedať, že hádam s 90 percentami toho, čo ste napísali, sa stotožňujem aj ja. Tak potom podporu u nás budete mať, ale teraz vás prosím, zvážte dosah na občanov a vytvorte, keď nič iné aspoň tento časový priestor, aby sa mohli na túto situáciu prispôsobiť a zvládnuť ju.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Pokiaľ pán poslanec Engliš a pán poslanec Hofbauer nechcú vystúpiť s faktickou poznámkou, prosím ich, aby zrušili svoje prihlásenie sa do rozpravy, pretože to mám poznačené.

    S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, ako posledný je pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Teraz by som chcela veľmi podporiť stanovisko pani poslankyne Aibekovej, keď už v tom najhoršom variante oddialenie až k 1. aprílu. Ak predsa len otázku, či pán minister by ešte nebol ochotný vstúpiť do rokovania napríklad aj s najväčšou nevládnou organizáciou - Úniou žien. Ministra veľmi srdečne očakávame na prisľúbený termín 9. alebo 10. v budúcom mesiaci a bude si môcť vypočuť ženy, pre ktoré to skutočne bola jediná možnosť, jediná slušná možnosť v dnešnom ponúkanom trhu práce zarobiť si. Ak si pozriete inzeráty, všetky hľadajú len dobre vyzerajúce do tridsaťpäť rokov a podobne. Pán minister, tu žiaden úsmev. Za týmito ženami sú zrobené matky troch, štyroch detí. Čiže súčasne ak budeme hovoriť o podpore, napríklad o podpore pôrodnosti, tak musíme vedieť, čo tej žene umožníme v pracovnom procese. Ak súčasne hovoríte, že sa chcete priblížiť Európe, tak vám donesiem fotografie našich žien v príslušnom veku a skúsime to porovnať so ženami dôchodkyňami recipročne v západnej Európe. Len tie nemajú za sebou tri, štyri deti a nemajú za sebou systém, ktorý panuje na Slovensku, čo sa týka služieb a všetkého ostatného.

    Ak si premietnete zákony, ktoré aj dnes boli prijaté, situáciu v rodinách ešte zhoršíme. Skutočne vás veľmi vážne prosím, aby ste zvážili prijatie zákona. Ak to urobíte odteraz, ja vám garantujem, že podporu nenájdete.

  • Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, aj mňa prekvapuje, že sa usmievate nad tým, čo hovorila pani kolegyňa Aibeková, pretože som presvedčený, že jej argumenty vychádzali z logiky a, žiaľ, z objektívnej reality v našej súčasnej spoločnosti.

    Pán minister, termínom 1. januára - už nechcem hovoriť o tom, že je to nesystémové -, ale termínom 1. januára, ako navrhujete, vlastne približne okolo 20 tis. ľudí potrestáte štyrikrát. Po prvé tým, že tí ľudia prídu o zamestnanie, sú potrestaní. Po druhé sú potrestaní tým, že nebudú môcť poberať predčasný dôchodok. Po tretie sú potrestaní tým, že im klesne a viditeľne im klesne životná úroveň. A po štvrté sú znevýhodnení v porovnaní s doterajšími dôchodcami, ktorí tento inštitút mohli využívať.

    Urobiť takéto opatrenia zo dňa na deň je to v podstate zo dňa na deň, pretože dnes je koniec mesiaca a o tom, že do takéhoto stavu sa môžu dostať, sa dozvedia jeden mesiac predtým. Vieme, aká je situácia. Vieme o tom, že vláda nie je schopná riešiť otázku nezamestnanosti. Nie je schopná oživovať niektoré regióny, niektoré odvetvia. Vieme o tom, že hrozí ďalšie prepúšťanie zamestnancov, a tak ako už bolo povedané, predovšetkým budú prepúšťať ľudí, ktorí po celý život poctivo pracovali, zväčša poctivo pracovali a teraz na konci svojej aktívnej činnosti sa dožijú takej vďaky od vašej vlády. Myslím si, že je to nekompetentné, nezodpovedné a nedôstojné vo vzťahu k občanom a k zamestnancom, ktorí takýmto spôsobom pracovali. Preto sa aj ja prihováram za myšlienku, že ak ste už pristúpili k takému nesystémovému kroku, takému doslova nekompetentnému v súčasnom období a na súčasné podmienky, v každom prípade je nutné akceptovať požiadavku pani Aibekovej v súvislosti s posunutím tohto termínu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Návrh, ktorý prerokúvame, myslím si, že je v našej voličskej verejnosti, povedal by som, veľkou neočakávanou pred Vianocami. Som skutočne prekvapený, že vláda ide s takýmto návrhom, keď zvyšuje nepriame dane, keď vlastne pripravuje nový rok takou spŕškou na peňaženky, že sa až tak zakúri, ale vlastne nie je čo zakúriť. Bol by veľmi zaujímavý prieskum vo všetkých našich politických sférach, čo by tomu povedali občania. A čo mi najviac chýba v tomto návrhu, je akási kvantifikácia tých ľudí, ktorí pripadnú do úvahy. Je tam síce kvantifikácia tých, ktorí to poberajú, ale mi tam chýbajú tí, ktorých sa to dotkne. A keď ideme medzi ľudí, tak je to veľká masa ľudí, ktorí cítia, že s prípravou roku 2000 vlastne prídu o to najväčšie zázemie, a to je zamestnanie.

    Takže, pán minister, ak je možné k tomu dať nejaké penzum početnosti tých občanov, ktorí sú na tejto hranici veku, a tých, ktorí vlastne prídu týmto spôsobom priamo na dlažbu, na ulicu a musia sa zaujímať na úradoch práce o zabezpečenie svojich živností, tak v tomto momente je to asi najťažšie rozhodovanie, aby sme takéto niečo pre nich pripravili. Jednoznačne sa staviam za to, aby sme tento návrh nepodporili, aby bol zahrnutý do systému prestavby dôchodkového zabezpečenia.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, po ňom pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    osobne si myslím, že ide o prehadzovanie problému zo Sociálnej poisťovne na Národný úrad práce. Keď sa hovorí, že na Sociálnej poisťovni sa ušetrí 600 miliónov korún, tak na Národnom úrade práce - myslím si, že pán Mesiarik to tu aj hovoril -, vznikne potreba ďalších vyše 500 miliónov. V každom prípade však stúpne nezamestnanosť. Čiže moje tvrdenie, že vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem riešiť nezamestnanosť v Slovenskej republike, je asi opodstatnená. Alebo mám povedať, pán minister, že nie? Ak je to totiž tak, tak by ste mali odstúpiť. Keďže si to nemyslím, tak sa držím tvrdenia, že vláda Mikuláša Dzurindu to jednoducho nechce riešiť, pretože chce riešiť iné problémy, ktoré sme mali možnosť sledovať - bombardovanie a podobne.

    Podľa môjho názoru predčasným, mimoriadnym dôdchodkom sa riešila hlavne nezamestnanosť. Zamestnanosť ľudí. Zamestnať ľudí v tomto veku je prakticky nemožné. Pri tomto nedostatku pracovných miest, aká je napríklad v Košickom kraji, bola situácia, keď na 100 záujemcov pripadalo jedno voľné pracovné miesto. Prosím, ak sa ide sanovať Sociálna poisťovňa tým, že sa uberie Národnému úradu práce, tak si myslím, že to predsa nie je riešenie problému. Nehovoriac o tom, že tento dosah na ľudí je obrovský a následky na psychiku sú strašné.

    Neviem, či toto je tá správna ľavicová politika SDĽ. Ja, pán minister, vás skutočne nežiadam, ale prosím vás, aby ste stiahli tento návrh, lebo si myslím, že je nesystémový a nekorektný voči občanom tejto republiky.

  • Ďakujem.

    Pán minister Magvaši požiadal o vystúpenie.

  • Pán poslanec Engliš,

    minule ste vystúpili a hodnotili ste moju ľavicovosť a neľavicovosť a potom ste ale odišli, nemohol som vám to osobne povedať. Mrzí ma to a ja by som povedal jednu vec. Pán bývalý prezident Konfederácie odborových zväzov, mali ste svoju ľavicovosť preukazovať niekedy v minulosti, a nie teraz.

  • Tým, že pán minister vystúpil, otvoril rozpravu. Zatiaľ bol prihlásený pán poslanec Hofbauer. Pýtam sa, kto sa chce ešte prihlásiť. Pán poslanec Brocka, pán poslanec Engliš. Konštatujem, že nikto viac. Je to v zmysle rokovacieho poriadku, pani poslankyňa. To znamená, že končím možnosť uplatnenia ústnych prihlásení sa do rozpravy.

    Vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Brocka a po ňom pán poslanec Engliš.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    domnievam sa, že prerokúvanie nielen tohto bodu programu, ale celého dnešného dňa nie je v podstate ničím iným ako jednou obrovskou mystifikáciou, ktorá mi pripomína istú ukážku rímskych dejín, keď za vzbúrenými hladnými otrokmi, ktorí sa sťažovali na to, že nemajú čo jesť a sú zodratí od práce, prišiel rímsky senátor a vysvetľoval im, že vo svete je všetko podelené a kým rímski patriciovia predstavujú v spoločnosti žalúdok, ktorý musí spracúvať potravu, tak existujú početné ruky a tými sú práve tí otroci, ktorí musia robiť, pracovať a drieť, aby sa žalúdok mohol najesť. A keby otroci prestali pracovať, žalúdok prestane dodávať energiu do organizmu, ruky im umrú a tými rukami sú práve tí otroci.

    Domnievam sa, že presne toto robí v súčasnosti s celou našou spoločnosťou táto vláda. Prečo? Do Národnej rady Slovenskej republiky sú postupne predkladané zákony buď nové, alebo novely jestvujúcich zákonov, každý sa berie ako sám osebe odtrhnutý od celého komplexu pohľadu na spoločnosť, posudzuje sa, vedú sa učenlivé debaty, koalícia v zmysle záverov svojej koaličnej štvorcentrály to odsúhlasí, prijme, ale opäť opakujem, posudzuje sa každý jav a uzatvára sa každý jav, ako keby bol odtrhnutý od celého faktora a obrazu spoločnosti.

    Dámy a páni, sociálnu sféru nie je možné odtŕhať od celej sféry, celej sociálno-ekonomickej sféry spoločnosti v celom kontexte. Čiže aj zákon, ktorý prerokúvame, aby sme odtŕhali od celého vývoja slovenskej sféry spoločnosti pod záštitou tejto vlády, je prakticky nemožné. Moja zásadná otázka je, čo má táto vláda záujem riešiť. A odpoveď je: Nič. Nemá záujem nič riešiť a problémy, ktoré sa vyskytujú, sa vychytávajú od prípadu k prípadu systémom plátania zodratých nohavíc zodratou záplatou, ale neriešia sa základné princípy chodu tejto spoločnosti, a to je oživovanie spoločnosti, oživovanie ekonomického chodu spoločnosti. Hľadajú sa len ďalšie škrtiace momenty asi takým spôsobom, ako je zaťahovanie španielskej čižmy na občanovi, a keď občan nekričí a ešte žije, tak tá čižma sa pritiahne o ďalší závit svojej skrutky.

    Dámy a páni, základný moment je to, že sme svedkami nie prerokúvania zákonov, ale mystifikácie, pretože jednotlivé čiastkové kroky len plátajú jednotlivé zlé situácie vlády, ktoré vláda za rok dokumentovala, a okrem vyhovárania sa na predchádzajúcu vládu nič nepredložila. Vykrikovanie na predchádzajúcu vládu si už nechajte, je to už smiešne. Nehovorím o pánu ministrovi Magvašim.

    Dámy a páni, pri prerokúvaní zákonov, ktoré predkladalo ministerstvo financií, ministerka Schmögnerová tu stála ako anjel nevinnosti s argumentáciou, že finančné zákony, ktoré predkladá, sa netýkajú problémov, ktoré následne tieto zákony prinesú do sociálnej sféry, pretože predsa sociálna sféra nie je jej "abeles". No povedal by som, že to teda je, pretože sociálna sféra s finančnou sférou je tak úzko previazaná, že ešte aj minister Magvaši nie je ministrom sociálnych vecí, ale ministrom práce a sociálnych vecí, opakujem, ministrom práce a sociálnych vecí. Nie ministrom nezamestnanosti, dôchodcov a sociálnych vecí, ale ministrom práce a sociálnych vecí. Ak tento štát nevytvára priestor na zamestnanosť, na rozvoj ekonomiky, na prácu, tak nie je možné od tohto stavu osamotene posudzovať a zaoberať sa len dôsledkami sociálneho krachu tej istej spoločnosti.

    Dámy a páni, v stave, keď sa táto vláda nezaoberá oživovaním ekonomiky, oživovaním podnikov, oživovaním hospodárstva, tak je úplne scestné od tohto spôsobu odtŕhať taký detail, ako je odchod 58-ročných ľudí do predčasného dôchodku alebo ich vyhodenie zo sociálnej sféry. Nebavme sa o tom, či sa týmto spôsobom rieši problém pracovných miest pre mladých ľudí, pretože spravidla tie pracovné miesta, ktoré zaujímajú ľudia v preddôchodkovom veku, sú nie zaujímavé a atraktívne ani prijateľné pre mladých ľudí, a to tým skôr, že pri mnohých profesiách dochádza k ich odbornému vyvrcholeniu až vo vrcholovom veku produktívnej činnosti. Ak sa k nim pristúpi takýmto spôsobom, tak okrem zbavenia sa ľudí a vyhodenia ich do sociálnej sféry sa vlastne nevyrieši vôbec nič.

    Dopočul som sa tu od pani spravodajkyne predchádzajúceho zákona, že koncepcia zmeny sociálnej sféry je v širokej celospoločenskej diskusii. Pýtam sa kde. Kde? Kde boli tieto návrhy zákonov predložené? V ktorých médiách? V ktorých médiách boli predložené návrhy textov týchto zákonov v celej šírke? Nie per partes, krok za krokom, jeden čiastkový zákon po druhom čiastkovom zákone. To nie je žiadna koncepcia zmeny sociálnej sféry. To je jednoducho rozbitá mozaika na jednotlivé kamienky bez toho, aby sa dal posúdiť obraz ako celok. Takáto koncepcia zmeny sociálnej sféry na celospoločenskú diskusiu nie je predložená. Nezavádzajte ľudí, že verejnosť je o tomto informovaná a ešte dokonca, že sociálni partneri s týmto súhlasia. To vôbec nie je pravda.

    Nie je reálne to, čo tu odznieva, a to, že táto problematika je problematikou Sociálnej poisťovne a treba riešiť problematiku Sociálnej poisťovne. Opäť opakujem, že Sociálna poisťovňa je len jednou zo sfér sociálno-ekonomickej sféry celej spoločnosti a túto jednu, jedinú sféru alebo podsféru nie je predsa možné riešiť tým, že sa vytrhne z kontextu celej sféry hospodárstva a celej sféry zamestnanosti alebo nezamestnanosti.

    Dámy a páni, akým spôsobom sa vláda zaoberá rozvojom hospodárstva? No tak, že odstúpením ministra hospodárstva Černáka je tam presídlený pán Harach, ktorý pri všetkej úcte k jeho osobe o hospodárstve a ministerstve hospodárstva má asi rovnaké vedomosti ako ja o ortopedickej chirurgii.

    Dámy a páni, zaoberá sa táto vláda problematikou privatizácie? Absolútne nie. Výlučne len poľovačkou na lukratívne podniky za účelmi reprivatizácie - ak sa mýlim, tak ma opravte -, ale koniec koncov mesiac trvajúca neprítomnosť vedenia Fondu národného majetku to iba dokumentuje. Veď títo ľudia celej vládnej koalícii nechýbajú. Mesiac nie je zvolený prezident a viceprezident Fondu národného majetku a nič sa nedeje. Avizuje ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku nejaké naliehavosti zo strany svojej problematiky smerom k vláde? Vôbec nie. Kto z toho počul niečo zo strany pani Machovej, nech dá na vedomie, ale nič také tu neodznelo.

    Čím sa zaoberá ministerstvo financií vo vzťahu k bankovému sektoru? No však jedine tým, že na Slovensku sa fakticky bankový finančný tok zastavil, a to prostredníctvom a pákami tejto vlády. Fakticky neexistuje poskytovanie ani prevádzkových úverov, a to ani na garancie. A pokiaľ by sa náhodou poskytli, tak 24 - 25-percentný úrok z úverov znamená iba to, že pokiaľ nejaký podnik ešte existuje, tak po zobratí takéhoto úveru zaručene padne na kolená a zbankrotuje, pretože 25-percentný úrok nie je možné platiť zo žiadneho reálneho zisku, pokiaľ to nie je obchodovanie s bielym mäsom, drogami alebo so zbraňami. Takýmto spôsobom sa na budúci rok ocitnú na kolenách a v bankrote všetky cestovné kancelárie a bude ďalšia diera do sociálneho programu.

    Takže, dámy a páni, nejdem sa vyjadrovať k tomuto čiastkovému zákonu, ktorý je jedným vytrhnutým kamienkom z mozaiky neriešenia sociálno-ekonomických problémov rozvoja spoločnosti a postoja vlády k riešeniu týchto problémov. Vláda nemá záujem riešiť nič, pretože plní iné zámery, iné záujmy - Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky -, a keď tento národ a tento štát bude úplne na kolenách, predá strategické podniky. Veď čo iné?

    Dámy a páni, nepodporím túto zmenu návrhu zákona z dôvodov, ktoré som uviedol.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky - ako posledná pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Kalman.

  • Z rozhorčeného a odmietavého vystúpenia pána poslanca Hofbauera k predloženému návrhu zákona vyplynulo aj to, že pochybuje o súhlase alebo nesúhlase sociálnych partnerov. Chcem poprosiť pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vo svojom záverečnom slove, predpokladám, že ho bude mať, ešte raz vlastne objasnil, ako to bolo s tými sociálnymi partnermi. Pretože stanovisko sociálnych partnerov, ktoré je súčasťou tohto vládneho návrhu, mám dojem, že sociálni partneri, konkrétne Konfederácia odborových zväzov s tým, čo teraz prerokúvame, nesúhlasila. Preto, aby sme si ujasnili, lebo pán minister hovoril, že s ním konfederácia súhlasila. Chcel by som ho poprosiť, aby to dal na správnu mieru, aby sme vedeli, aká je vlastne pozícia odborárov v tomto smere.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová má slovo.

  • Pripájam sa k tým slovám pána poslanca Hofbauera, v ktorých uviedol, že vláda sa stará o všetko možné, len nie o ťažkú situáciu občanov.

    Vážený pán minister, opätovne chcem upozorniť na veľmi nehumánny postup vo vzťahu k tým občanom, ktorí budú v rámci reorganizácie prepustení a budú to predovšetkým ľudia pred dôchodkovým vekom, ktorí budú potom registrovaní v Národnom úrade práce. A my im budeme dôchodok vypočítavať z podpory v nezamestnanosti? Ľuďom, ktorí dlhé roky pracovali, poctivo pracovali, zarábali si, nie sú to žiadni ulievači. Preboha, veď to je také nehumánne, to je také necitlivé!

    Tento legislatívny návrh nielen z ekonomického hľadiska, že sa prelieva finančný problém z jedného fondu na iný fond, čo neprinesie žiadne veľké výsledky, ale hlavne z humánneho hľadiska v žiadnom, ale v žiadnom prípade nemôžem podporiť. Pretože toto donesie nešťastie takým ľuďom, ktorí poctivo pracovali, ktorí nie sú záhaľčiví a ktorí si skutočne v súčasnej situácii nezamestnanosti, ktorú vo veľkej miere, ale skutočne veľkej miere zavinila táto vláda, už ďalšiu prácu nenájdu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Engliš má slovo.

  • Chcel by som potvrdiť slová pána poslanca Hofbauera, že skutočne ide o zavádzanie alebo dokonca až klamanie. Pretože aj pri minimálnej mzde sa hovorilo, že bola prerokovaná, odsúhlasená v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Pritom tu mám prípis z 8. 11., kde jednoznačne konfederácia žiadala zvýšiť na 4 400 Sk. Pritom mám ďalší dokument, kde sú závery Rady hospodárskej a sociálnej dohody k niektorým návrhom zákonov, kde sa vôbec o minimálnej mzde nehovorí. Osobne si myslím, že skutočne tu ide o zavádzanie Národnej rady, pretože výsledky rokovaní a aj písomnosti, ktoré z konfederácie poslanci dostávajú, nasvedčujú o tom, čo konkrétne som k minimálnej mzde hovoril a čo konkrétne hovorili ďalší naši kolegovia. Čiže skutočne by bolo dobré naliať si čistého vína a neklamať nielen Národnú radu, ale ani verejnosť. Myslím si, že zástupcovia konfederácie sú tu, a keď aj nie sú, tak majú splnomocnenca, ktorý by im to mal tlmočiť a mali by zaujať stanovisko k takémuto klamaniu národa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Sárközy.

  • Hluk v rokovacej sále.

  • Prosím, páni poslanci, nedebatujte v sále.

  • Musím reagovať na predrečníka. Keď pán poslanec Hofbauer pred chvíľou spochybnil moje vyhlásenie, že kde to bolo predložené na celospoločenskú diskusiu, tak musím na to odpovedať, hoci to nie je mojou povinnosťou.

    Každý poslanec v priebehu októbra dostal Koncepciu reformy sociálnej sféry. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom pána ministra oslovilo každý klub, ktorý je v parlamente, a ponúklo svoju pomoc pri presadzovaní tejto koncepcie reformy, nehovorím o denníkoch, v ktorých sa táto koncepcia reformy objavuje od septembra takmer dennodenne alebo určite týždenne. Nehovorím o okrúhlych stoloch, ktoré boli v televízii, počnúc VTV a končiac verejnoprávnou televíziou. Myslím si, že povinnosťou každého poslanca je, aby informoval svojich voličov.

    A ešte naposledy jedna vetička. Neviem, či v ostatných výboroch, ale vo výbore pre sociálne veci a bývanie každý poslanec dostal anketové lístky, prostredníctvom ktorých mohol osloviť svojich voličov, aby sa vyjadrili ku koncepcii reformy sociálnej sféry.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, po ňom pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia poslanci,

    je pred nami veľmi veľa zodpovedných rozhodnutí v súvislosti s reformou sociálnej sféry. Jeden veľmi vážny dokument, ktorý je teraz vo verejnej diskusii, je Koncepcia reformy sociálneho zabezpečenia alebo poistenia, jednoduchšie dôchodková reforma. V súvislosti s reformou dôchodkového zabezpečenia bude potrebné prijať množstvo nepopulárnych opatrení, ale prv ako bude prijatá táto koncepcia a s ňou súvisiace legislatívne normy, zákony, je potrebné urobiť mnoho ďalších krokov, ktoré sú svojím spôsobom aj nepopulárne, ale potrebné. A práve teraz preberáme jeden takýto zákon. Ak sa chystáme v novom zákone o sociálnom poistení posúvať hranice odchodu do dôchodku takmer 2 miliónom zamestnaných občanov a nebude to, povedal by som, posúvanie o pár mesiacov, v tejto chvíli, bohužiaľ, musíme odstrániť aj isté nesystémové prvky v jestvujúcom systéme dôchodkového zabezpečenia a jedným z nich je aj predčasný dôchodok.

    Nie som v zásade proti skoršiemu odchodu do dôchodku, ale jednoducho to musí byť v súlade s princípmi aj s poistným princípom, na ktorom tento systém stojí. Kto dnes odchádza do predčasného dôchodku, to znamená, ak ten, kto má odísť v šesťdesiatich rokoch a odchádza, keď má 58, odchádza s takým istým dôchodkom, ako keby splnil podmienky nároku v zásade. Nebudem teraz hovoriť o halieroch alebo o korunách, ale v zásade. Ak v tom novom zákone bude tak, že túto možnosť ponecháme, ale s tým, že sa bude dôchodok istým spôsobom redukovať a naopak tým, ktorí sú ochotní dlhšie pracovať na svoje dôchodky, zvýhodníme ich, že percentá budú výrazne vyššie, tak to bude, myslím si, celkom v poriadku a bude to korektné. Nakoniec taký návrh v parlamentných laviciach už máme, je to tlač 450, neviem koľko, budeme sa tým zaoberať ešte do konca roka. Teda tí, ktorí budú dlhšie pracovať, to znamená, že si hranice odchodu do dôchodku posúvajú sami, tak si môžu prispieť alebo zvýšiť svoj dôchodok nie o 4 %, ako je to teraz, ale o 6 %.

    Potiaľto k diskusii o reforme dôchodkového zabezpečenia a k tomu, že ideme postihovať časť našich spoluobčanov, ktorí už nebudú môcť po novom roku využívať možnosť odísť do predčasného do dôchodku. Toto opatrenie má aj ďalšie racionálne dôvody a jedným z nich je stav alebo situácia v Sociálnej poisťovni. Len z tohto titulu je možná úspora v Sociálnej poisťovni na budúci rok takmer 630 mil. korún, a to nie je málo. Uvedomujem si, že toto opatrenie nie je výsledkom hospodárskej alebo sociálnej politiky tejto vlády, ale je to daň, ktorú splácame minulosti. Pani Aibeková, teraz nehovorím o vás, ale som prekvapený, že ste zareagovali, tak asi hovorím aj o vás alebo o vládnej koalícii, ktorá tu bola pred voľbami.

    Chcel by som vysloviť presvedčenie, že súčasná vládna koalícia vytvorí podmienky a prijme mnohé opatrenia, ktoré pomôžu zamestnať sa nielen tým, ktorí sú na úradoch práce a sú mladí, ale pomôže aj tým, ktorí vo vyššom veku budú klientmi úradov práce. Jedným z takých opatrení je napríklad aj zákon o dani z príjmu, je napríklad aj opatrenie na zvýhodnenie investovania na Slovensku a možno aj ďalšie, ktoré budú obsahom koncepcie, ktorú vláda bude zajtra prerokúvať - Koncepcia zamestnanosti s výhľadom do roku 2003.

    Mám jeden pozmeňujúci návrh. Predsa len chcem povedať, že súhlasím s predloženým vládnym návrhom zákona a nebudem hlasovať za návrh, ktorý predložil kolega Mesiarik aj so skupinou poslancov. Mám v úcte jeho sociálne cítenie, ale v tejto chvíli mi to pripomína situáciu, keď pacient presviedčal lekára, aby neoperoval. Myslím si, že je to v záujme aj tých, o ktorých ste hovorili, aby vláda prijala takéto opatrenia. Na rozdiel od kolegu Kalmana, ktorý nazval tento návrh a toto počínanie vlády ako nekompetentné a nezodpovedné, myslím si, že je to aj kompetentné, aj zodpovedné. Môj pozmeňujúci návrh sa týka skupiny občanov, ktorí už dnes vedia, že zamestnávateľ s nimi rozväzuje pracovný pomer a ku koncu roka odchádzajú z organizačných dôvodov do predčasného dôchodku, ale oni netušia, že my v parlamente schválime takýto návrh zákona, od 1. januára by nemohli byť v predčasnom mimoriadnom dôchodku. A keďže voči tejto skupine občanov by to istým spôsobom bol podvod zo strany zamestnávateľov. Navrhujem drobnú úpravu, aby v § 2, resp. bode 2 v § 165a sa za slová "ak občan splnil pred 1. januárom 2000" vkladajú sa slová "alebo najneskôr 1. januára 2000".

    Chcel by som vás vyzvať, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh. Myslím si, že v tejto chvíli a v danej situácii, v akej sa krajina nachádza, si to môžeme dovoliť a je to spravodlivé.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlási 6 pánov poslancov, ako posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    U pána poslanca Brocku ma neprekvapuje, že dáva pravicové návrhy, pretože mu to patrí, on sa vždy deklaroval ako pravicový politik. Ale mrzí ma, že ľavicový minister dáva takéto návrhy a ľavicoví politici ho podporujú, a mrzí ma predovšetkým, že pán poslanec okrem vecných argumentov, s ktorými sa dá súhlasiť a voči niektorým z nich nemôžem namietať, si predsa neodpustí a hodí tam ako obohratá platňa, ako on chudáčik spláca dlh za bývalú vládu. Nuž budem veľmi rada, ak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vydá takúto brožúrku aj v roku 2002, a keď tam budú také pozitívne údaje, s akými sme sa my, čo sa týka dôchodkovej oblasti, mohli prezentovať. Každý rok boli valorizované dôchodky, pričom inflácia bola podstatne nižšia, ako bol nárast dôchodkov. Takže to bol reálny vzrast dôchodkov, čo, bohužiaľ, počas vašej vlády sa nielen nerealizuje, ale práve naopak, reálne klesajú mzdy, reálne klesajú dôchodky.

    Takže od vás ma takéto výkriky neprekvapujú, pán poslanec. Ale ak si myslíte, že vám ešte ľudia veria, že splácate nejaké dlhy, tak sa veľmi mýlite. Nakoniec hlasovania o sociálnych zákonoch aj počas bývalej vlády mali veľmi vysokú úspešnosť a takmer 90 % snemovne hlasovalo za tieto návrhy a ja som prezentovala a znovu prezentujem, že budem podporovať túto vládu, keď dá pozitívne sociálne návrhy, ale nebudem ju podporovať, keď dá nesystémové kroky a kroky, ktoré poškodia istú skupinu občanov, aj keď to je len okolo 15 tisíc občanov, aj tak nebudem takéto návrhy podporovať.

  • Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Brocka, vy ste dnes dopoludnia preukázali svoj systémový prístup k sociálnej sfére, keď ste stiahli svoj pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov. Nechali ste sa znásilniť hlasovacou mašinériou koalície a teraz hovoríte o odbúravaní nesystémových prvkov v sociálnom zabezpečení v čase, keď trh práce neumožňuje uplatniť sa v pracovnom procese mnohým občanom Slovenskej republiky v kritickom veku, vo veku tesne pred dôchodkom. Úspešne pracujete proti vlastným občanom, možno zachránite Sociálnu poisťovňu alebo čiastočne zmiernite obrovský deficit, s ktorým táto poisťovňa na rok 2000 počíta, ale neuvedomujete si, že mnohých občanov Slovenskej republiky vystavujete existenčným problémom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Brocka, prosila by som vás o trošku pozornosti, keby ste boli taký láskavý a počúvali reakciu na slová, s ktorými ste vystúpili. Treba povedať, aby ste si skúsili trošku spomenúť na obdobie, keď HZDS bolo pri moci. Sociálne zákony v tejto snemovni prechádzali väčšinou, zo 100 prítomných hlasovalo 100 za. Svojimi zákonmi sme vás presvedčili, že sú také dobré, že ste zdvihli za ne ruku, lebo ste nenašli na nich nič, čo by bolo proti občanom a aj proti vašim voličom, a to bolo práve krásne v sociálnej politike, ktorú sme robili my.

    Vy rok žijete s jednou vetou, ktorú vás naučili, a myslím si, že ľudia vám ju raz otrepú o hlavu, pretože teraz by už bolo dobré hovoriť o iných veciach. Už by bolo dobré hovoriť o tendroch GSM, možno tie peniaze by stačili práve na tento krok, ktorý ste urobili, keby tender býval lepší. Teraz môžeme začať hovoriť o lietadlách a o miliónových škodách, ktoré na tom vznikli, aby sa zaplatili penzie ľuďom, predčasný dôchodok, ktorý je istou formou podpory v nezamestnanosti pre ľudí, ktorí už na trhu práce strácajú konkurencieschopnosť. Možno môžeme ešte hovoriť aj o niektorých politických stranách už z dávnejšieho obdobia. Pán podpredseda vlády veľmi dobre vie, že ODU dlhuje tomuto štátu tiež veľmi veľa peňazí. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť nad vašimi vianočnými balíčkami a prestať už na ľudí pôsobiť demagogicky s tou jednou pesničkou, lebo verím, že ľudia zase sledujú tieto vysielania, aj keď sú v nočných hodinách.

  • Pán poslanec Engliš, máte slovo.

  • Pán poslanec Brocka, keď ste nastúpili do funkcie ministra, tak vaše vyjadrenia niekedy vzbudzovali úsmev na mojej tvári. Skutočne vidím, že študujete a pracujete na sebe, ale osobne si myslím, že pozerať sa na život len z pozície od rysovacej dosky a možno z pozície ministra, ktorý tam bol dosadený preto, lebo iného vtedy nemali, tak to si myslím, že je veľmi zlé. Preto by som vám odporúčal, keby ste ešte ďalej študovali a pozerali sa na to z pozície odborníkov, dali si poradiť aspoň od ľudí, ktorí majú trošku všeobecný, iný pohľad na to ako vy. Pretože to, čo tvrdíte, je, myslím si, v niektorých príkladoch nekompetentné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, táto novela zákona nie je nápravou nesystémového kroku alebo nesystémového prvku. Nesystémovým prvkom je celá 11-členná koaličná vláda a vládny zlepenec, kde jednotlivé komponenty, každý z jednotlivých rezortov ťahá za iný motúz, iným smerom a neťahajú koordinovane. Veď na to som upozorňoval práve vo vystúpení, že celé toto počínanie, toto prerokúvanie je jeden konglomerát nesystémových krokov, ktoré navzájom nekorešpondujú a zodraté nohavice sa plátajú deravou záplatou. Čo sa vyrieši, ak sa uľaví Sociálnej poisťovni 600 miliónov korún a prehodí sa ten istý balík do sféry Národného úradu práce alebo do sociálnej sféry nezamestnanosti? Absolútne nič. Pribudne niečo do štátneho rozpočtu alebo do celej sociálnej sféry? Ani koruna. Problém sa iba prevalí z jedného vrecka do druhého.

    A ešte k celospoločenskej diskusii o koncepcii zmeny sociálnej reformy. Dovoľte mi, aby som sa zasmial, ak pod celospoločenskou diskusiou sa označuje to, že poslancom sa hádžu do skriniek nejaké anketové lístky. Takýmto spôsobom sa nič nerieši, navyše ani jeden z nás to nedostal, tak nezavádzajme občanov, nech nezavádza ani pani poslankyňa Sárközyová, pretože to, čo tvrdí, jednoducho nie je pravda.

  • Pán poslanec Mesiarik vystúpi ako posledný, prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som k vystúpeniu pána kolegu poslanca Brocku len zdôrazniť, tak ako on má názor na môj návrh, na neschválenie zrušenia vládneho nariadenia, že je nesystémový, nesprávny, tak si myslím, že vôbec návrh, o ktorom rokujeme, je takisto nesystémový a vytrhnutý z reformy sociálneho zabezpečenia. Presne ako sa tu hovorilo, verejná diskusia síce beží a je to veľmi správne, a to všetci oceňujeme, ale nebola skončená, nebola zhodnotená, v parlamente sme ešte podrobne nehovorili o reforme ako takej, ako sme si povedali, že budeme v decembri o tom hovoriť a už robíme prvé kroky. Takže na to mám takýto názor. Myslím si, že pokiaľ ide o návrh pána Brocku, na druhej strane ho plne podporujem aj vzhľadom na to, že tento návrh prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a skutočne ľudia, občania, ktorých sa to aj týka, aj netýka, aj zamestnávatelia nie všetci zaznamenali, o čo ide. Takže treba vytvoriť priestor, aspoň maličký priestor pre tých, ktorí by na to kruto doplatili skrz jeden deň.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

    Máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    v prvom rade sa chcem poďakovať pánu ministrovi, že mi dovolil umožniť ešte raz sa vyjadriť k tomu, že som sa správal nesociálne. Myslím si, že tento zákon je vrcholne nesociálny a vôbec nerieši problém zamestnanosti v našom štáte. Rieši len problém financií v Sociálnej poisťovni a na tom trvám. Osobne si myslím, pán minister, keďže ste mi dali tú možnosť, že som vždy stál na strane tých námezdne pracujúcich na rozdiel od vás, vy ste stáli na druhej strane toho stola či už pod vedením komunistickej strany alebo pod vedením koaličnej rady. Takže som vám slušne a jasne povedal, že si nemyslím, že je to vaša nevedomosť, pretože sa poznáme nie jeden týždeň. Ako konškoláci sme mali možno rozdielne názory, ale vždy sme sa vedeli dohodnúť. Myslím si jednu vec, tento zákon postihne práve problém nezamestnanosti a tých ľudí, ktorí si to vôbec nezaslúžia. Hovoril som, že si nemyslím, že to neviete riešiť. Viete to riešiť, preto som vás slušne poprosil, aby ste tento zákon stiahli, lebo si myslím, že je nesystémový. A skutočne, pokiaľ vy ako ľavicový politik - hoci si myslím, že vaše pravicové cítenie je možno väčšie -, sa k tomu takto staviate, tak si myslím, že ste si vybrali nevhodnú stranu. Strana demokratickej ľavice je ľavicová strana a vy tu presadzujete pravicové myšlienky tejto vlády. Preto sa k tomu tak vyjadrujem a ďakujem vám, že ste mi umožnili opäť vystúpiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, posledný je pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia ďalších poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem iba nadviazať na výzvu pána poslanca na pána ministra trošku v inom duchu. Pani poslankyňa Sárközyová opakovane tvrdila, že poslanci dostali váš materiál. Nie je to pravda, bol rozdaný iba členom sociálneho výboru. A tak vás chcem, pán minister, požiadať a nechcem to dávať ako návrh, ale verím vášmu džentlmenskému slovu, že každý poslanec tohto parlamentu dostane materiál, pretože je to veľmi závažný materiál a netýka sa iba poslancov, ktorí pracujú v sociálnom výbore, ale všetkých poslancov. Tak vás prosím, nebudem vám určovať časovú lehotu, lebo je to predsa len dosť papiera, ale dúfam, že do konca roka to stihnete a každý poslanec Národnej rady tento materiál dostane, a potom môže byť zaradená do programu vaša správa alebo informácia k tomuto materiálu. Myslím si, že to bude zaujímavé a bude to korektné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Keď som sa pozeral na zákonnú normu, o ktorej sa rokuje, pochádza z roku 1988, teda bola prijatá pred revolúciou, a keď sa začala uplatňovať na našom území, tak sme mali ako lekári voči nej výhrady, ale zaujímavé, že spoločnosť si na ňu navykla. Tí ľudia dva roky pred dôchodkom si na ňu navykli, keď boli v postavení pracujúcich, tak mávali veľmi časté mozgové porážky, keď sa dostali do kategórie starobných dôchodcov, tak sa dostali do sociálnej skupiny s niečo menším rizikom porážok, boli relatívne dobrí a málo často ich porážalo. Zdalo sa, že boli opotrebovaní a do toho dôchodku asi patria, i keď to pre nás nebolo celkom prijateľné. Mysleli sme si, že ešte dva roky mali pracovať. Za roky uplatňovania sa táto norma stala spoločenskou normou, ľudia si na ňu zvykli a naraz sa ocitnú dakde v bezváhovom stave, v ktorom sa znovu dostanú do kategórie ľudí rizikových na cievne mozgové príhody v preddôchodkovom veku.

    Aj z tohto hľadiska rušenie tejto zákonnej normy je rušenie aj zvykového práva, aj zvyklosti, ktoré istým spôsobom postihne ľudí a budeme mať novú rizikovú skupinu, ktorá bude veľmi často postihovaná mozgovými porážkami a bude to istým spôsobom aj daň za túto zrušenú zákonnú normu. V rizikovej skupine pribudnú dva ročníky čakateľov na starobný dôchodok.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení poslanci,

    som povďačný za to, že pri druhom čítaní bola takáto relatívne veľmi bohatá diskusia. Očakával som, že bude skôr pri prvom čítaní, pretože tak ako je formulované v rokovacom poriadku, o zmysle takéhoto zákona mala by byť diskusia. Samozrejme, pani Aibeková, vy sa hráte na osôbku, vždy vystúpite, keď vystúpim ja, ale pri prvom čítaní je zmysel základnej rozpravy o tom, či vôbec takýto zákon má byť, ako zapadá do celého kontextu a v druhom čítaní sa už zrejme riešia len niektoré iné veci. Preto nie je možné súhlasiť napríklad s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Mesiarik. Ešte sa k tomu vrátim, ale dokonca jeho návrh, ktorý predložil, neprešiel ani v sociálnom výbore, napriek tomu, samozrejme, predložil ho na plenárne zasadnutie. Chcel by som len povedať, že sme si mali prediskutovať mnohé veci, ktoré tu teraz odzneli a odzneli úprimne, beriem ich ako úprimné. Určite ste všetci vyjadrovali názory, aké bežia o tom v spoločnosti. Áno, takýto názor v spoločnosti existuje, ale nebol možno dostatočne - a musím to povedať ako sebakritiku -, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sme nedostatočne spoločnosti vysvetlili, o čo tu ide.

    Pri záverečnom slove pri prvom čítaní som povedal a povedal som to aj v úvodnom slove, že sme vytkli pred zátvorku - a to je slovo, ktoré som použil zo slovníka pána exministra Tkáča, ktorý to povedal na stretnutí expertov politických strán k reforme sociálneho poistenia, škoda, že tu nie je, ale určité kroky je potrebné spraviť v určitom predstihovom konaní, lebo sa ukazuje, že reformy, ktoré sa robia ako bodové reformy, sú najhoršie reformy, ktoré existujú. Skôr je správne, keď sa v reforme postaví cieľ a k tomu cieľu sa dopracúvame určitými postupnými krokmi.

    V reforme sociálneho poistenia chceme odísť od sociálneho zabezpečenia k sociálnemu poisteniu, vážené dámy a páni, vážená pani bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce a sociálnych vecí pani Aibeková. Odchádzame od klasického systému zabezpečenia k poistnému systému. A keď chceme tieto kroky spraviť, musíme sa postupne zbaviť určitých krokov, ktoré sa od roku 1957 do nášho systému dôchodkového zabezpečenia dostávali a ktoré, dovolím si povedať, sú dokonca v určitých okamihoch aj nie celkom odpovedajúce Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí o povinnosti zabezpečiť z hľadiska veku odpovedajúcu sociálnu zabezpečenosť. Takže to je prvý krok. A dovolím si povedať, áno, pristupujeme k tomuto možno v predstihu, použijúc slová pána Tkáča, vytýkame to pred zátvorku a ideme dopredu práve preto, že je to jeden z najnesystémovejších krokov, ktorý sa v roku 1988 zaviedol na riešenie obrovského problému reštrukturalizácie severouhoľného baníctva vo vtedajšej federálnej vláde pána Adamca, kde inakšie spustením jadrovej elektrárne v Dukovanoch vznikol problém, že netreba ťažiť toľko uhlia. A na základe toho sa zrodilo toto nariadenie vlády Československej socialistickej republiky. To, že sa to potom následne zneužívalo a zneužíva sa to dodnes, pretože som žil v podniku, pani Aibeková, žil som v podniku a viem o tom, ako sa dokázala inak spraviť organizačná zmena, aby sme prepustili dôchodcov, teda ľudí, ktorí sú nad 58 rokov.

    Aby ste vedeli, o veku - a to je odpoveď pre pani poslankyňu Tóthovú - rozhoduje priemerný zárobok za posledných 10 rokov alebo najvyšší zárobok za posledných 5 rokov. Samozrejme to, čo je pre pracovníka najvýhodnejšie. A chcel by som povedať len jednu vec. Zamestnávatelia si zjednodušovali svoju pozíciu na základe tohto zákona alebo nariadenia vlády z roku 1988 a uvoľňovali ľudí, ktorí boli inakšie schopní, dobrí a presvedčili ich, aby odišli. Toto fungovalo ako nesystémový prvok. Tí ľudia.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, nie, nie, nie. Peniaze, ktoré sa v roku 1993 začali vyberať do dôchodkového poistenia, sú peniaze na to, aby sa zaplatili peniaze, že sa človek dostal do veku, keď už nie je schopný svojou prácou a svojím vekom dosiahnuť odpovedajúci príjem. Preto nebola taká valorizácia dôchodcov, preto klesal inakšie z 52 % priemerného dôchodku k hrubému priemernému zárobku a klesal preto, lebo v roku 1995, keď bola najnižšia miera nezamestnanosti, vážená pani kolegyňa Aibeková, pani Belohorská, bol najväčší počet predstihovo mimoriadnych dôchodkov. To boli tie peniaze, ktoré išli na úkor valorizácie dôchodkov. Vy ste týmto uberali peniaze dôchodcom. Obrátene ste sa správali, úplne obrátene ste sa správali, v neprospech dôchodcov.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcel by som povedať o tom, že krok, ktorý tu je, rieši jednu zásadnú systémovú vec. Ak nejaký zamestnávateľ prepúšťa, chce prepustiť ľudí, tak to nemôže brať z peňazí, ktoré sa vyberajú zo solidárnych príspevkov do verejnoprávneho fondu, do dôchodkového fondu.

    Teda chcel by som povedať, že to vôbec nie je tak. Obrátene. Tento krok dnes chráni dôchodcov, chráni ich preto, aby mali peniaze na svoje dôchodky aj na schopnosť valorizácie dôchodkov. A ak zamestnávatelia donucujú ľudí, aby odišli z práce vo veku 58 rokov, keď sú ešte schopní, tak to treba riešiť iným spôsobom, a nie spôsobom nariadenia číslo 118/1988.

    Chcel by som povedať, pán kolega Mesiarik, samozrejme ma prekvapuje vaše stanovisko, ba dokonca ma prekvapuje, že pod vaším návrhom je podpísaný pán poslanec Šimko, ktorý včera na tlačovej konferencii Strany občianskeho porozumenia vyhlásil toto - budem presne citovať to, čo povedal: "Ďalej by som chcel uviesť, že v sociálnej oblasti práve SOP bola iniciátorom skutočnosti, že sa nepokračuje v príprave zákona o tom, aby nebolo možné zo strany dôchodcov pracovať a poberať starobný dôchodok. Naopak, pri predloženej novele zákona, ktorá bola teraz zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí predložená, o spôsobe nemožnosti predčasného odchodu do dôchodku, tento vládny návrh podporujeme. Pretože ide iba o 20 000 ľudí a vlastne tá politika je v tom, že dávame priestor väčšine, dávame priestor špekuláciám na jednej strane odísť predčasne do dôchodku a na druhej strane nájsť si ďalšie zamestnanie." Stotožňujem sa s názorom pána Šimka, ktorý sa ale zároveň podpísal pod váš návrh. Neviem, ako v Strane občianskeho porozumenia pracujete, ale včera sa pán poslanec Šimko vyjadril takto.

    Takže by som chcel poprosiť váženú snemovňu, aby zvážila tento populistický ťah pána podpredsedu výboru pre sociálne veci, kde jeho návrh ani neprešiel, lebo potom totiž nie je žiaden zmysel tejto novely zákona. Potom musím rozhodnúť o tom, že návrh zákona, samozrejme, sťahujem v situácii, ak prejde návrh pána poslanca Mesiarika.

  • Chcel by som podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka. Myslím si, že je to správny návrh, škoda, že neodznel pri prerokovaní vo výboroch.

    Ešte by som sa chcel dotknúť jednej základnej veci. Koncepciu reformy sociálneho poistenia sme, samozrejme, rozoslali všetkým politickým stranám a občianskym združeniam. Musím sa ospravedlniť, pani poslankyňa Aibeková, lebo ste ma za to kritizovali, musím sa ospravedlniť, že určitým administratívnym nedopatrením - lebo rozhodnutie vlády bolo, že tento materiál sa má predložiť aj na rokovanie Národnej rady - minulý týždeň som zistil, že materiál neodišiel. Včera som podpísal tento návrh, to znamená, ako je dohoda s vedením Národnej rady, tento bod sa bude prerokúvať na januárovej schôdzi Národnej rady. Mrzí ma to, je to inak chyba nášho ministerstva a ospravedlňujem sa za to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia,

    chcem len stručne povedať to, čo bolo zdôraznené v rozprave aj vo faktických poznámkach, že poctiví a statoční ľudia, ktorí musia odísť do dôchodku a tak ďalej, budú postihovaní. Chcem povedať, že verím tomu, že väčšina z nich sú poctiví. Ale takisto verím, že poctivých je aj tých milión dvestotisíc súčasných dôchodcov, ktorých sa to potom negatívne dotkne, keď to nebude prijaté.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Zatiaľ ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi aj pánu ministrovi.

    Pokračovať budeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Po prerokovaní tohto zákona by sme na žiadosť klubov dali prestávku a až potom by sme pristúpili k hlasovaniu o oboch týchto zákonoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 453 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 453a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    v mene vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Tak ako predchádzajúci návrh zákona, samozrejme, aj tento úzko súvisí jednak s koncepciou transformácie alebo reformy sociálneho poistenia, ale aj s riešením rozpočtu Sociálnej poisťovne v roku 2000.

    Odporúčame navrhnúť tieto zmeny: zmeny, ktoré sa týkajú platenia poistného pri výkone zárobkovej činnosti u poberateľov dávok dôchodkového zabezpečenia a dávok výsluhového zabezpečenia, a to zrušením výnimky, podľa ktorej zamestnanci, samostatne zárobkove činné osoby, spolupracujúce osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnávatelia neplatili poistné na dôchodkové zabezpečenie, ak išlo o poberateľov starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, ktorý sa vypláca z dôvodu, že je vyšší ako starobný dôchodok.

    Po ďalšie, určenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa navrhujú zvýšiť pri minimálnom vymeriavacom základe mesačne zo sumy 3 000 na 4 000 Sk a zo sumy 2 250 Sk na sumu 3 000 Sk a zo sumy 1 500 Sk na sumu 2 000 Sk a pri maximálnom vymeriavacom základe zo sumy z 24 400 Sk na 32 000 Sk mesačne.

    Chcel by som vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, poprosiť, aby ste to odsúhlasili v druhom čítaní a posunuli do tretieho čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Zlocha, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    chcel by som vás poprosiť o jednu vec. Keby ste boli taký dobrý a požiadali pána ministra Magvašiho, aby sa v snemovni správal trošku slušnejšie. Spôsob jeho vystupovania patril do krčmy trošku nižšej cenovej skupiny a už vôbec nie ako reakcia na dve dámy v tomto parlamente. Žiadal by som, aby sa aj parlamentu, ale hlavne týmto dámam ospravedlnil.

  • Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Ľubomírovi Dzurákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. novembra 1999 číslo 581 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 17. novembra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. novembra 1999 číslo 202 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 17. novembra 1999 číslo 124.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (tlač 453), vyjadrených v platných uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslanca Ľubomíra Dzuráka informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 17. novembra 1999 číslo 134.

    Vážený pán podpredseda, skončil som. Žiadam vás, aby ste otvorili k uvedenému bodu rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dzurákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy nebol písomne prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatniť ďalšie ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu a prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vás, pán minister, nebudem oslovovať. Moje vystúpenia boli korektné a vecné a vy ste hulákali, ako keby ste boli naozaj v nejakej tretej cenovej skupine. Je to nedôstojné ministra. Mám iba dve stručné pripomienky.

    Prvá pripomienka je k tomu, že krok, ktorý navrhujete, je naozaj nesystémový, pretože navrhujete, aby pracujúci dôchodca platil do dôchodkového poistenia. To znamená, on je už ošetrený dôchodkom, splnil už všetky náležitosti, ktoré určuje zákon číslo 100/1988 Zb. a ďalšie novelizácie. Tak čo má znovu platiť do dôchodkového poistenia? Upozornila som na to dámy a pánov, že tento prvok už bol voľakedy v zákone o Národnej poisťovni a museli sme ho ešte počas našej vlády zmeniť, pretože práve Jednota dôchodcov a ďalšie organizácie, ale aj opoziční poslanci, napríklad aj pán poslanec Brocka, vtedy namietali, že je to nesystémové, aby dôchodca, ktorý pracuje, si naďalej platil do dôchodkového fondu, keď je už dôchodcom. Takže v poriadku, dávate to, ale upozorňujem, že to nie je systémový prvok, a keď hovoríte, že idete inou cestou, tiež by ste nemali uplatňovať nesystémové kroky.

    A druhý návrh sa týka skôr dôvodovej správy, pretože v dôvodovej správe k bodom 2 až 4 sa už odvolávate na minimálnu mzdu od 1. januára 2000. Zákon o minimálnej mzde bol naraz predložený s týmto zákonom, takže nebolo korektné sa v dôvodovej správe odvolávať na zákon, ktorý ešte nebol platný. V paragrafovom znení je to v poriadku, pretože tam túto odvolávku nemáte, máte tam iba fixnú sumu na 4 000 Sk, ale v dôvodovej správe to nemalo byť uverejnené, pretože ste to mohli uverejniť až vtedy, keby bola najskôr prijatá minimálna mzda, a potom ste dávali tento návrh zákona. Vtedy by to bolo správne. Ale dôvodová správa je len pre tých, ktorí študujú zákon, nebude už potom súčasťou Zbierky zákonov. Tak je to iba také upozornenie pre budúcnosť.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy, páni,

    pán minister,

    hrešiť vás už nejdem, už vám povedali svoj názor, tak sa nevystupuje, možno práve v časoch, ktoré ste spomínali, to niekde vyučovali na niektorých stupňoch výučby perspektívnych kádrov ako systém rétoriky, ktorý oslovuje, vzbudí a podobne. Ja som dosť emotívny človek, ktorý sa vie aj zasmiať, aj zabaviť, aj vyhrešiť, aj pokričať, ale toto je posledný priestor, kde by som si také niečo dovolila. Už sa potrebujeme naučiť, keď chceme silou mocou ísť do Európy, aby sme tu nesedeli tak ako doma, "lážo plážo" v topánkach, papučkách, pohodení bez sák, aby sme dodali istú vážnosť rokovaniam, ktoré máme.

    Teraz budem hovoriť k veci a k zákonu. Veľmi dobre viete, lebo sa zúčastňujete na mnohých rokovaniach v zahraničí, čím sa aj Slovensko vždy pri týchto rokovaniach, poviem, chválilo. A to bolo ohromnou sociálnou podporou. Práve režim, ktorý ste spomínali, keď došlo ku zmene, zrušili sme jednu výsadu, ktorá bola povinnosťou v našom štáte, a to bolo právo na prácu. Toto právo na prácu znepríjemňovalo život niektorým dievčatám, ktoré postávali na tom, ako poviem nie po slovensky, red line, že si zabezpečovali aspoň pečiatky ako upratovačky alebo sa chodili pretrápiť na 2 - 3 hodiny, aby mohli byť zamestnané. Teraz ale viete, že vo všetkých sociálnych reformách, ktoré sa menia, sa začína meniť nie povinnosť pracovať, ale práve naopak, právo na prácu.

    Dovolím si tiež informovať, lebo málokedy sa naskytne práve taká príležitosť, ako je dnes, že včera, keď som sa zúčastnila na zasadnutí Výboru pre sociálne veci, zdravotníctvo a rodinu Rady Európy v Bruseli, práve otázka budúcej sociálnej politiky pre budúce tisícročie sa odráža od tohto práva na prácu, a ak sa dá nazvať budúca konštituovaná Európska únia možno ako nejaká federácia, ktorá bude pripravovať, lebo včera sme hovorili o tom, či sa bude pripravovať nejaká spoločná ústava alebo nejaký kódex, ktorý by to zabezpečoval, tak upozorňujem, že sociálne práva, právo na prácu bude jedno zo základných práv, ale takisto aj starostlivosť o starších ľudí. Čiže možno hovorím teraz trochu od témy, ale sčasti je to práve aj táto téma. Už sa budeme musieť rozlúčiť s tým, že budeme ľudí jednoducho vyhadzovať zo zamestnania. Práve naopak, všetky pripravované charty a kódexy sú založené na tom, že sa bude musieť staršiemu pracovníkovi, tak to nazvime, nakoniec aj prispôsobiť pracovné prostredie, aj si budeme zvykať, že on podá slabší výkon, ako ten druhý a dáme mu primeraný plat.

    Nuž ale v situácii, keď nemáme prácu pre tých, ktorí dnes skončia školu, sú mladí a ešte si ani vlastne nepreverili a neosvojili návyk pracovať v pracovnom procese, máme teda na výber dve možnosti: či budeme zamestnávať nasilu starších ľudí a tlačiť ich napríklad aj, povedala by som, že je to také dvojité trestanie tých ľúdí, pretože oni si už za svoj život v tej ťažkej práci zarobili na svoj dôchodok, aj na poistné, alebo ich zaťažímne ešte raz, keď si prirábajú to malé percento. Lebo treba povedať jednu vec, že ak sme v Európskej únii, čo sa týka ceny mlieka, ceny chleba, ceny topánok a šiat, dokonca poviem, už niektoré veci dostaneme v zahraničí kúpiť lacnejšie, tak o dôchodkoch sa to nedá povedať. Ešte veľa vody pretečie Dunajom, pokiaľ naši dôchodcovia si budú môcť dovoliť také luxusné cesty, ako si dovolia dôchodcovia v zahraničí. A možno to súvisí aj s iným.

    Bola by som veľmi rada, keby práve naopak minister vlády, ktorá má takého dôležitého ministra ľavicovo orientovanej strany, ste boli istým protipólom na tej nešťastnej váhe, na druhej strane ktorej sedí pani ministerka Schmögnerová tiež z vašej politickej strany. Pretože zákony, ktoré dala teraz do parlamentu, a ešte sa usmeje a zdôvodňuje nám, že zákon je vysoko sociálny, napríklad o zvýšení ceny benzínu, lebo postihne tých, čo sa vozia v luxusných autách, tak si dovolím povedať, že práve tieto zákony najviac postihnú penzistov. Takže ak chceme ešte viac zaťažiť tie minimálne dôchodky, ktoré majú, nejakou položkou, tak je to prinajlepšom nekorektné. A trúfnem si povedať, raz by bolo skutočne dobré, keby každý z nás - dohodnime sa, že na budúci mesiac to skúsime aj my -, nesiahne nikto z nás ani na korunu zárobkov a budeme žiť z dôchodku, ktorý sa dnes vymeriava občanom Slovenskej republiky. Pretože iné je mať dôchodok, ktorý platí v Európskej únii a trúfnem si povedať, práve tieto zákony nás od nej vzďaľujú, ten dôchodok predstavuje 90 % z príjmu, ktorý mal v pracovnom procese. Veľmi dobre viete, že je to u nás niekoľkokrát obmedzované, takže príjem sa skutočne nedá porovnať. A mne nerobí problémy vám doniesť väčšie množstvo listov, aby ste si mohli prečítať, kde neviem dať odpoveď pisateľom, ako majú vyžiť z dôchodku, ak vypočítavajú mi všetky ostatné položky, ktoré majú platiť.

    Čiže práve sociálne zákony sú tie, ktoré ste si mohli pred Vianocami trochu odpustiť. A zabudla som v tom svojom vymenúvaní ekonomických hriechov, nezdarov tejto vlády pripomenúť aj napríklad - znovu sa na mňa trošku nahnevajú kolegovia z maďarskej koalície -, ale napríklad ten nešťastný most, s ktorým sa dnes chválime a pýšime, že budujeme nejakú symboliku. Skutočne by som radšej tú symboliku videla v tom, že tí, ktorí sú dnes najzraniteľnejší, lebo keď padne podnik a zostanú tam 30 - 35-roční nezamestnaní ľudia, tých to nepostihne tak, ako ľudí v okolí, teda dôchodkového veku alebo dôchodcov, ktorí si ešte privyrábali na prilepšenie.

    Takže vás veľmi pekne prosím, aby ste si rozmysleli vianočné balíčky, aby tieto vianočné balíčky sa prinajlepšom znovu vrátili a prerokúvali, prediskutúvali, ako sa dá tomuto vyhnúť, lebo si dovolím vás upozorniť na jednu vec. Včera sa v sociálnom výbore dohodlo, že sa začína monitoring, ktorý bude robiť skupina poslancov zo sociálnych výborov a do týchto štátov, čuduj sa, svete, boli zahrnuté štáty Maďarsko, Česká republika, Turecko a Rumunsko a na porovnanie sú tam zobrané, aj teraz sa pôjde pravdepodobne na dva západné štáty, tam sa ešte vyberá, či to bude Taliansko, Španielsko, Veľká Británia a Francúzsko. Poviem vám aj dôvod. Dôvod napríklad pri českých krajinách a pri Maďarsku je, že viac ako 20 % obyvateľov je pod hranicou biedy. Tak mám veľkú obavu, ak niekto urobí monitoring Slovenskej republiky z hľadiska akceptu, akým spôsobom žijú naši starí ľudia, pretože to bude úplne v nezhode napríklad aj s májovou konferenciou, na ktorej vystúpil minister vašej vlády pán Šagát, akú starostlivosť pre starých ľudí zabezpečuje vaša vláda.

    Čiže nemám žiadnu pripomienku. Mám len návrh, aby ste si sám, pán minister, rozmysleli, či tento zákon nestiahnete ešte pred hlasovaním.

    Na záver si dovolím povedať, keďže vo vašom predchádzajúcom vystúpení odznelo aj meno pána poslanca Tkáča, že pán poslanec Tkáč je teraz na zahraničnej ceste práve z dôvodov približovania sa do Európskej únie cez delegáciu Národnej rady Slovenskej republiky, Spoločného výboru v Dánsku. Určite som 100-percentne presvedčená o tom, že keby tu bol, bude mať adekvátne profesionálne vystúpenie, za čo moje vystúpenie nepovažujem. Ako členka Národnej rady Slovenskej republiky a členka delegácie dovolím si len upozorniť na niektoré veci, ktoré nás môžu od tej Európskej únie skutočne vzdialiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej sa hlási pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť ďalších prihlásení sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som len podčiarknuť to, čo vyslovila pani Belohorská, aby sa tu v parlamente nevystupovalo s takou gottwaldovskou razanciou, lebo my sme plachí a bojazliví ľudia a strašne sa preľakneme. Navyše, malo to aj svoje pozitívne dosahy, lebo si myslím, pán minister, prerušil si živú debatu v koaličnej časti a upozornil si na seba, že vôbec si hovoril, ale napriek tomu si tvoje vystúpenie skoro nikto z nich nevšimol.

    Ale k meritu veci. Veľmi ma mrzí, že balík zákonov, ktorý sa teraz prijíma ako ekonomický balíček alebo dokonca sociálne zákony, sa prijíma v roku starších ľudí. Dámy a páni, v roku starších ľudí sa prijímajú zákony, ktoré sú kyjakom a kladivom práve na starších ľudí. Tohto roku starších ľudí v našom štáte - alebo ako vy s obľubou hovoríte, v tejto krajine, ale ja hovorím v tomto štáte -, v roku starších ľudí zostali jedine ťahákové videoklipy, ktoré uvádza "Materákovízia", ako starenka hladká vnúčatko a hojdá ho na hojdačke alebo ako starý pán na lavičke zaliaty slnkom číta noviny. Toto je skutočne asi jediný prejav zobratia na vedomie roku starších ľudí, vyhláseného OSN. Bohužiaľ, zo strany vládnej koalície nie je v tomto smere pozitívne vytvárané voči starším ľuďom nič.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Magvaši? Nie.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie.

    Páni poslanci, pani poslankyne, tak ako som už predtým hovoril, na žiadosť troch poslaneckých klubov SDĽ, SDK, SOP vyhlasujem teraz 30-minútovú prestávku a žiadam predsedov poslaneckých klubov koalície, aby sa ihneď teraz dostavili do pracovne na rokovanie a pána ministra požiadam o účasť na tomto stretnutí. Pokračovať budeme o 17.30 hodine s tým, že by sme hlasovali o jednotlivých návrhoch zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o jednotlivých zákonoch.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

    Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vrátime sa k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 451.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Vážení páni poslanci,

    z rokovania výborov neboli žiadne pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. V rozprave boli predložené tri návrhy, ktoré za skupinu poslancov predložili postupne pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Brocka. Odporúčam, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme dostali za skupinu poslancov, za prvú skupinu ich predložil pán poslanec Mesiarik. Treba povedať, o čo ide?

  • Nie. Máte to všetci písomne. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika. Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, hlasujte o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

    Prosím, uvádzajte ďalej, pán spravodajca.

  • Druhý pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa Aibeková. Odporúčal by som, aby sme hlasovali najprv o variante s termínom, ktorým zákon nadobúda účinnosť od 1. júla 2000.

  • Čiže budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh.

  • Odporúčam, aby sme hlasovali podobne, ale s účinnosťou od 1. apríla 2000.

  • Prosím, znova návrh pani poslankyne Aibekovej. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh nebol schválený.

    Ďalej.

  • Tretí návrh pani poslankyne je potom bezpredmetný.

    Tretí poslanecký návrh je návrh poslanca Brocku.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh bol schválený.

    Ďalej.

  • Z rokovania výborov vyplynul spoločný návrh - schváliť predložený návrh zákona, pochopiteľne s tým, že bude rešpektovaná zmena podľa návrhu poslanca Brocku.

  • Budeme hlasovať o týchto návrhoch.

    Prosím, páni poslanci, hlasujte.

    Ruším toto hlasovanie. Prosím ešte raz.

    Pán spravodajca, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Pýtam sa, páni poslanci, pani poslankyne, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá, tak vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme o vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem vám pekne, aj pánu ministrovi, aj pánu spravodajcovi za odvedenú prácu.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, ktorú ste dostali ako tlač 453.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o tomto vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    keďže v rozprave ani v spoločnej správe nevznikli žiadne pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, mám poverenie gestorského výboru posunúť tento návrh do tretieho čítania.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Pýtam sa, či má niekto z poslancov pozmeňujúce návrhy, 30 poslancov pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu alebo vrátiť ho do druhého čítania. Nemá, končím rozpravu o tomto bode.

    Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o tomto vládnom návrhu ako o celku. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme o tomto zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi za odvedenú prácu.

    Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov dávam návrh na úpravu pokračovania rokovania tejto schôdze. Vzhľadom na to, že zákon o Liečebnom poriadku bol schválený, teda rokovanie o tomto zákone bolo ukončené tak, že termín je až zajtra a dnes pokračuje rokovanie zdravotného výboru na túto tému, dávam návrh, aby sme teraz pokračovali od bodu 13 nového programu, to znamená tlačou 335 - správa o menovom vývoji Slovenskej republiky, ďalej pokračovali správou o plnení štátneho rozpočtu, konkretizáciou úloh Národného programu boja proti drogám a informáciou ministra zdravotníctva o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi, návrhmi na jej riešenie prípadne informáciou o aktualizácii plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, ak to stihneme do 19.00 hodiny, ak nie, tak potom pokračovať ďalej.

  • To znamená, že o bode číslo 12, pôvodne 16, navrhujete rokovať v konkrétny deň, teda zajtra ráno, a podľa ďalšieho programu postupovať ďalej s tým, že by sme bod 21 potom priradili dnes k rokovaniu za bod 15.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali, žiadam vás o prezentáciu a hlasovanie o takejto úprave programu Národnej rady Slovenskej republiky. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Tento návrh bol schválený, páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem pekne.

    Pristúpime v rámci tejto úpravy programu dnešnej schôdze k ďalšiemu bodu, ktorým je

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1999.

    Správu ste dostali ako tlač 335 a spoločnú správu výborov ako tlač 335a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol.

    Pán guvernér, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi uviesť správu Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok tohto roku, ktorú predkladám v súlade s § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska. Ekonomický a menový vývoj v období 1. polroka tohto roku bol v značnej miere ovplyvnený vládnymi opatreniami sledujúcimi zmiernenie ekonomických nerovnováh, ako aj zavedením režimu plávajúceho výmenného kurzu koncom roku 1998 a následným vývojom kurzu koruny v priebehu 1. polroka 1999.

    Opatrenia vlády obsahujúce okrem úsporných opatrení v oblasti verejných financií aj úpravy regulovaných cien ovplyvňovali menový a ekonomický vývoj predovšetkým v oblasti inflácie. V dôsledku administratívnych úprav cien začatých už v januári sa v priebehu polroka zvýšila ročná miera inflácie, ktorá ku koncu júna dosiahla 7,1 % v porovnaní s 5,6 % v decembri 1998. V priebehu polroka sa regulované ceny zvýšili o 12,9 % a ich podiel na 5,4-percentnom zvýšení spotrebiteľských cien za 6 mesiacov predstavoval 2,33 percentuálneho bodu.

    Vzhľadom na to, že cenové úpravy regulovaných cien predstavovali jednorazový vplyv na cenovú hladinu, Národná banka Slovenska prispôsobila stratégiu a výkon menovej politiky na utlmenie sekundárnych javov zvyšovania regulovaných cien, t. j. prenosu na ostatné zložky spotrebného koša. Po abstrahovaní od administratívnych opatrení a vývoja cien potravín sa čistá inflácia vyvíjala v súlade s očakávaniami centrálnej banky a nebolo teda potrebné pristúpiť k mimoriadnym opatreniam v oblasti menovej politiky.

    Vývoj slovenského hospodárstva v 1. polroku 1999 naznačuje v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami pokles ekonomickej aktivity, keď rast reálneho hrubého domáceho produktu v 1. polroku dosiahol 2,4 % v porovnaní so 4,4 % v roku 1998. V porovnaní s reálnym rastom o pol percenta v poslednom štvrťroku 1998 však došlo k nárastu dynamiky HDP. Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich rast hrubého domáceho produktu v 1. polroku bol zahraničný dopyt, ktorý pri poklese dovozu mal vplyv aj na zníženie schodku bežného účtu platobnej bilancie, ktorý za prvých šesť mesiacov 1999 dosiahol 29,9 mld. korún, čo predstavuje 7,9 % hrubého domáceho produktu a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka poklesol približne o 25 %.

    Zlepšenie platobnej bilancie bolo ovplyvnené v rozhodujúcej miere poklesom deficitu obchodnej bilancie a s dosiahnutím mierneho prebytku v bilancii služieb. Prebytok kapitálového a finančného účtu za šesť mesiacov tohto roku postačoval na pokrytie deficitu bežného účtu. Hlavným faktorom prebytku kapitálového a finančného účtu bol prílev kapitálu do sektoru vlády formou emisie eurobondov emitovaných vládou Slovenskej republiky. Nedostatočný progres v oblasti reštrukturalizácie ekonomiky predovšetkým na mikroúrovni sa prejavil v nízkom objeme priamych zahraničných investícií v objeme 5,1 mld. korún, ktoré za prvých šesť mesiacov medziročne poklesli o 39,2 %.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    po zmene režimu výmenného kurzu slovenskej koruny v októbri 1998 je výmenný kurz ekonomickou premennou, ktorá je stredobodom záujmu podnikateľskej sféry obyvateľstva a finančného sektora, ale aj zahraničných subjektov. Národná banka Slovenska deklarovala vo svojom menovom programe na tento rok potrebu zabezpečiť relatívne stabilný vývoj výmenného kurzu, teda zabrániť jeho nadmerným a častým výkyvom. V tomto zmysle centrálna banka pristúpila v priebehu 1. polroka k niekoľkým intervenciám na devízovom trhu. Intervencie NBS boli zamerané nielen proti rýchlemu znehodnocovaniu výmenného kurzu v marci a predovšetkým v máji, ale aj proti jeho nadmernému a ekonomicky neopodstatnenému zhodnocovaniu. Svojimi intervenciami na devízovom trhu NBS sledovala len krátkodobé korekcie náhlych výkyvov kurzu slovenskej koruny spôsobujúcich výraznejšie odchýlky od základného vývojového trendu. Komplexnejšie riešenie otázky stabilizácie výmenného kurzu však centrálna banka videla a vidí v postupnom odstraňovaní základných ekonomických nerovnováh, predovšetkým v oblasti deficitu verejných financií a deficitu zahraničného obchodu.

    K najvýznamnejšiemu výkyvu došlo v priebehu mája tohto roku, keď nedôsledné riešenie spomenutých zásadných ekonomických problémov Slovenskej republiky, ďalej vybrané problémy neekonomického, skôr politického charakteru v spojení s kumuláciou splátok devízových úverov podnikateľských subjektov uzatváraním zabezpečovacích termínovaných obchodov klientami bánk a dorovnávanie devízových pozícií komerčných bánk v druhej májovej dekáde viedli k výraznému znehodnoteniu slovenskej koruny v priebehu niekoľkých dní.

    V zmysle deklarovanej podpory výmenného kurzu v takýchto situáciách NBS pristúpila k niekoľkým intervenciám na devízovom trhu, ktoré boli kombinované s obmedzovaním korunovej likvidity na peňažnom trhu. Realizácia menovej politiky v tomto období tak v záujme stabilizačnej kurzovej politiky viedla k výraznejšiemu rastu úrokových sadzieb. K stabilizácii výmenného kurzu však výraznou mierou prispelo aj vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o konštruktívnom riešení základných ekonomických nerovnováh a prijatie stratégie urýchlenia reforiem, kde vláda konkretizovala opatrenia na konsolidáciu verejných financií a na urýchlenie reštrukturalizácie mikrosféry vrátane bankovej sféry.

    Stabilizačné opatrenia vlády Slovenskej republiky mali reálny efekt už na aktuálny vývoj v júli a v auguste. V oblasti cenového vývoja sa v júli prejavilo zvýšenie regulovaných cien o 20,7, v medzimesačnej miere inflácie vo výške 5,8 %. Predzásobenie sa v máji tohto roku, zavedenie dovoznej prirážky spolu s ostatnými korekčnými opatreniami ovplyvnilo nízky júlový deficit obchodnej bilancie, ktorý dosiahol 1,8 mld. korún v porovnaní so 6,5 mld. korún v júli 1998. Podľa aktuálnych údajov dosiahol deficit obchodnej bilancie za prvých sedem mesiacov v roku 1999 schodok 28,9 mld. korún, čo predstavuje 62 % deficitu za rovnaké obdobie minulého roku.

    V nasledujúcom období tohto roku Národná banka Slovenska očakáva ďalšie zlepšovanie vývoja deficitu bežného účtu platobnej bilancie aj v súvislosti so znižovaním rastu HDP vplyvom opatrení zameraných na zmenu štruktúry domáceho dopytu, ako aj v dôsledku zavedenia dovoznej prirážky. Pozitívny vplyv prijatia vládnych opatrení na formovanie očakávaní domácich a zahraničných ekonomických subjektov sa prejavil v stabilnom vývoji výmenného kurzu slovenskej koruny, resp. v miernom zhodnotení, čo vytvára pre menovú politiku priestor na postupné znižovanie úrokových sadzieb.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na záver by som rád dodal, že Národná banka Slovenska sa pri výkone menovej politiky drží principiálnych zásad svojho menového programu na tento rok, resp. jeho konkretizácie, ktoré priebežne konfrontuje a zosúlaďuje s aktuálnym stavom a tendenciami rozhodujúcich ekonomických a fiškálnych ukazovateľov. Národná banka Slovenska bude svojou menovou politikou podporovať úsilie vlády Slovenskej republiky v smere postupného odstraňovania negatívnych tendencií v našej ekonomike s cieľom aktívneho začlenenia sa do nadnárodných ekonomických zoskupení, predovšetkým do OECD a Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 354 z 27. augusta 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 10. septembra 1999.

    Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch. Teraz by som vás chcel informovať o výsledkoch tohto prerokovania.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. augusta 1999 číslo 354 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1999 s týmito výsledkami. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zhodne zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1999 vziať na vedomie.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením číslo 190 zo dňa 9. septembra 1999 a určil ma za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré potom vyplynú z rozpravy a zároveň navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil za klub poslancov SMK pán poslanec Farkas. Nikto viac nebol písomne prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerokúvame správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1999, ktorá je vypracovaná podľa nášho hodnotenia na vysokej odbornej úrovni. Má snahu objektívne poukázať na najvážnejšie úskalia, problémové okruhy našej ekonomiky, ako aj na niektoré faktory, ktoré zapríčinili súčasný stav našej ekonomiky po roku 1998, keď pokračoval na Slovensku trend prehlbovania existujúcich negatívnych makroekonomických vzťahov a došlo k ďalšiemu spomaleniu ekonomického rastu, keď vývoj ekonomiky bol poznamenaný viacerými negatívnymi tendenciami, ktoré potom viedli k prehĺbeniu jej vnútornej, ako aj vonkajšej nerovnováhy. Menový vývoj v 1. polroku 1999 bol síce značne determinovaný negatívnym vývojom výmenného kurzu slovenskej koruny, ale v niektorých ukazovateľoch vykazuje zlepšujúcu sa tendenciu vývoja oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka, ako aj k očakávaniam zo začiatku roku 1999.

    Treba poznamenať, že v niektorých ukazovateľoch došlo aj k určitému zhoršeniu oproti rovnakému obdobiu roku 1998. Vláda Slovenskej republiky v snahe zmierniť existujúcu nerovnováhu v našej ekonomike prijala administratívne opatrenia, ktoré však v niektorých prípadoch zapríčinili okrem prílevu väčšej sumy peňazí do štátneho rozpočtu aj napríklad mierne zvýšenie miery inflácie. Dynamika vývoja tohto ukazovateľa oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka bola, žiaľ, významnejšia, čo vytvára nepriaznivý tlak na kúpnu silu slovenskej koruny, ako aj na kúpnu silu priemerných reálnych miezd.

    V oblasti fiškálneho hospodárenia v 1. polroku v niektorých ukazovateľoch došlo k minimálnemu zlepšeniu oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka, ale väčšia časť týchto ukazovateľov hovorí o stagnujúcom tempe vývoja, čo nie je v súlade s očakávaniami ako Národnej banky Slovenska, tak aj vlády Slovenskej republiky.

    V dôsledku nepriaznivého vývoja vo verejných financiách Národná banka Slovenska rozhodla pozastaviť refinancovanie deficitu štátneho rozpočtu formou priamych emisií štátnych pokladničných poukážok. Bol to krok urobený zo strany Národnej banky Slovenska, ktorý veru možno ani vláda vtedy neočakávala, alebo ak áno, nie tak skoro, veď v predchádzajúcich rokoch existovali príklady na to, že Národná banka Slovenska takpovediac neobmedzene refinancovala narastajúci deficit štátneho rozpočtu.

    Bolo potrebné sa s týmto krokom vysporiadať a treba poznamenať, že napriek určitým počiatočným znakom nepripravenosti vláda prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky zvládla situáciu v 1. polroku. Pozastavenie refinancovania deficitu štátneho rozpočtu formou emisie štátnych pokladničných poukážok zo strany Národnej banky Slovenska viedlo k tomu, že vláda bola nútená hľadať zdroje na prefinancovanie potrieb verejného sektora na bankovom trhu, čo však vytvára tlak na výšku úrokových sadzieb na domácom medzibankovom trhu.

    Nastala situácia, keď banky nemali dostatok voľných zdrojov na financovanie podnikateľskej sféry, hlavne na financovanie podnikateľských zámerov formou výhodných úverov. Národná banka Slovenska sa síce snažila zmierňovať dosah vzniknutej nepriaznivej situácie na naše hospodárstvo dodávaním nadpriemerného množstva objemu peňazí do bankového sektora na zabezpečenie likvidity našich bánk, ale na druhej strane takýmito krokmi vznikol tlak na znehodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny. Možno aj preto potom Národná banka Slovenska prehodnotila svoje rozhodnutie o zabezpečení likvidity bánk, a tým zabezpečiť znižovanie úrokových sadzieb pre podnikateľskú sféru. Ale v tom období vznikol už aj ďalší problém a v záujme zachrániť stabilitu našej meny Národná banka Slovenska pristúpila k priamej intervencii na devízovom trhu.

    Pretrvávajúcim a vážnym problémom slovenskej ekonomiky je nerovnováha medzi vývozom a dovozom tovaru a služieb. Tento pomer je aj v období piatich mesiacov, ako je to uvedené v správe, negatívny. Deficit bežného účtu platobnej bilancie bol vykázaný v celkovej výške 28,3 mld. Sk. Je pozitívnym javom, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka poklesol deficit bežného účtu za prvých päť mesiacov o 13,3 %.

    Zníženie schodku obchodnej bilancie a prechod bilancie služieb z deficitu do mierneho prebytku boli rozhodujúcimi faktormi zlepšenia salda bežného účtu platobnej bilancie na medziročnej báze. Na druhej strane bol však zaznamenaný zhoršený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Schodok obchodnej bilancie dosiahol 27 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa znížil o 6 mld. Sk. Medziročné zníženie schodku obchodnej bilancie dosiahlo úroveň 18 %.

    Ďalším pozitívom v týchto vzťahoch je aj fakt, že v spomínanom období roku 1999 došlo k 9-percentnému rastu vývozu a iba k 4-percentnému rastu dovozu oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. Vo vývoze tovarov a služieb sa naši vývozcovia ďalej stretávajú s nemalými ťažkosťami pri umiestňovaní našej produkcie na zahraničných trhoch. Odbytové možnosti sú pôsobením ako objektívnych, tak aj subjektívnych vplyvov, žiaľ, značne obmedzené. Na jednej strane vývozcovia stoja pred problémom pretrvávajúceho spomalenia ekonomického rastu v krajinách západnej Európy a na druhej strane pred pretrvávajúcim problémom nedostatku exportu schopných tovarov a služieb u nás.

    Je veľmi pozitívnym javom, že v spomínanom období došlo k medziročnému zvyšovaniu vývozu produkcie s vyššou úrovňou opracovanosti a s vyššou pridanou hodnotou. Vari najpozitívnejším javom našej dnešnej ekonomiky je, že za 1. polrok 1999 došlo oproti pôvodným očakávaniam ku zvýšeniu dynamiky rastu hrubého domáceho produktu. Je to signálom toho, že nedochádza k hlbokému poklesu dopytu po tovaroch a službách, že nedochádza k hlbokej recesii v hospodárskej sfére, ako to predpovedali aj niektorí páni kolegovia pri prerokúvaní niektorých návrhov z oblasti ekonomiky aj tu na parlamentnej pôde. Je to prvý pozitívny signál, ktorý, samozrejme, netreba zveličovať, veď takáto dynamika vývoja nemusí byť v 3. a 4. štvrťroku trvalá a stabilná, ale je to signál o tom, že proces stabilizácie našej ekonomiky bol rozbehnutý dobrým smerom. Výsledok celého procesu bude známy neskôr a veľa bude závisieť od pozitívnych výsledkov účinku prijatých hospodárskych úsporných a racionalizačných opatrení vlády.

    Ešte je pred nami stále otvorená otázka úspešnosti utlmenia spotreby štátu, verejných fondov a, samozrejme, otázka prílevu účinného zahraničného kapitálu a v neposlednom rade úspešnosť procesu reštrukturalizácie našej ekonomiky.

    Vážené dámy, vážení páni, základným cieľom menovej politiky Národnej banky Slovenska pre budúcnosť má byť udržiavanie stability meny pri súčasnej orientácii na systematické znižovanie úrovne úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a postupná transformácia výkonu menovej politiky do formy existujúcej vo vyspelých a ekonomicky silných krajinách. Podľa hodnotenia je to reálny cieľ, ktorý môžeme dosiahnuť postupnými systémovými krokmi ako v bankovom sektore, tak aj v podnikovej a podnikateľskej sfére na základe jasného a čitateľného programu.

    Strana maďarskej koalície je pripravená o týchto krokoch diskutovať a podporiť všetko, čo bude v záujme občanov Slovenska, v záujme zabezpečenia stability slovenskej koruny.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy o tomto bode programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána guvernéra Národnej banky Slovenska, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Pán spoločný spravodajca sa k sebe vyjadrovať nebude.

    Takže vám ďakujem, pán guvernér, aj vám, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať ďalej, páni poslanci, pani poslankyne.

    Ďalším bodom programu je

    konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám na rok 1999.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 376 a správu o prerokovaní vo výbore ako tlač 376a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Konkretizáciu úloh uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, predseda Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na dnešné rokovanie predkladám materiál - konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám. Po prerokovaní Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 vláda Slovenskej republiky aj Národná rada vyslovili požiadavku postupného konkretizovania úloh boja proti drogám na príslušné roky z dôvodu zabezpečenia kontinuity tohto obsiahleho materiálu s konkrétnymi úlohami pre rezorty a kraje, vyplývajúcimi z potrieb drogovej scény v Slovenskej republike.

    Ministerstvá a krajské úrady však už po prijatí Národného programu boja proti drogám zvážili potrebu realizovania úloh v oblasti boja proti drogám a tieto začali podľa potrieb plniť. Predložený materiál teda obsahuje i úlohy, ktoré už boli splnené, resp. čiastočne splnené, ale sú súčasťou komplexnej realizácie úloh Národného programu boja proti drogám za rok 1999.

    Úlohy obsiahnuté v materiáli boli vypracované i so zohľadnením relevantných dokumentov prijatých na 20. osobitnom Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, a to predovšetkým politickú deklaráciu a deklaráciu o princípoch redukcie dopytu po drogách, ako aj sedem akčných plánov pre rôzne oblasti od monitorovania prekurzorov a syntetických drog až k likvidácii plôch na pestovanie plodín na produkciu drog.

    Vzhľadom na to, že v roku 1999 neboli zo štátneho rozpočtu vyčlenené finančné prostriedky na realizáciu úloh Národného programu boja proti drogám, úlohy, ktoré si rezorty a krajské úrady zadali, odrážajú akútne potreby riešenia drogovej situácie na drogovej scéne a zodpovedajú ich finančným, materiálnym, organizačným a personálnym možnostiam.

    Materiál bol prerokovaný gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Je pravdou, že niektoré úlohy sa javia ako rámcové, tieto však boli zámerne ponechané v konkretizácii z dôvodu riešenia situácie na drogovej scéne i nad rámec predložených konkrétnych úloh so zámerom pružne reagovať na vzniknutú situáciu. Predložený materiál má informatívny charakter, je vypracovaný z podkladov rezortov a krajov. Vzhľadom na obsah je materiál predkladaný s určitým časovým posunom, ale v lehote určenej Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Csákymu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, navrhujem krátku prestávku, alebo budeme pokračovať ďalšou správou.

    Zatiaľ ďakujem, pán podpredseda vlády, za predloženie informácie.

    Ďalším bodom programu je informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi, s návrhmi na jej riešenie.

    Pán minister Šagát je tu? Nie je tu.

    Prejdeme, páni poslanci a pani poslankyne, k materiálu číslo 22, ktorým je

    informácia o aktualizácii Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Prosím pána podpredsedu vlády, pána Fogaša, aby podal uvedenú informáciu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil informáciu o aktualizácii Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. V pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 bolo zahrnutých spolu 180 návrhov právnych predpisov, z toho 149 návrhov zákonov, 14 návrhov nariadení vlády, 17 legislatívnych zámerov návrhov zákonov. Plnenie plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky za rok 1999 v období od 1. januára do 26. októbra 1999 je primerané stavu, v ktorom sa v súčasnom období nachádza plnenie úloh vlády ako celku.

    Do konca októbra 1999 malo byť podľa plánu legislatívnych úloh predložených 156 návrhov právnych predpisov, k 26. októbru bolo predložených 106 návrhov právnych predpisov, dnes je to už 114. K uvedenému dátumu vláda zrušila 10 úloh z plánu legislatívnych úloh. V priebehu roku 1999 bol povolený posun termínu predloženia pri 40 návrhoch právnych predpisov, z toho Ministerstvu spravodlivosti SR v 13 prípadoch, Ministerstvu hospodárstva SR v 7 prípadoch, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR v 4 prípadoch, Ministerstvu financií SR, Ministerstvu obrany SR, Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR po 3 prípadoch, Ministerstvu zdravotníctva SR a Ministerstvu výstavby a verejných prác SR po 2 prípadoch. Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva SR a Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo po 1 prípade.

    K 26. októbru - opieram sa o ten dátum preto, lebo k tomu dátumu bolo schválené uznesenie o podaní informácie - ostáva s odkladom termínu predloženia 13 návrhov právnych predpisov a 1 návrh z októbra. Najčastejšími dôvodmi na posun termínov predloženia bola napríklad potreba vykonávania harmonizácie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie, potreba zapracovať do návrhu výsledky skríningov, potreba predloženia komplexnejšej právnej úpravy, ale aj nedostatočné plnenie si úloh zo strany jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

    Z nepredložených návrhov právnych predpisov je 23 návrhov zákonov, 2 návrhy nariadenia vlády a 5 legislatívnych zámerov návrhov zákonov. Z tohto počtu v dvoch prípadoch sú predložené návrhy na zrušenie úlohy, v 12 prípadoch je povolen