• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Stanislav Bartoš, Rudolf Bauer, Jozef Gajdoš, Pavol Kačic, Pavel Kandráč, Ivan Lexa, Víťazoslav Moric, Gabriel Palacka, Jozef Prokeš, Imrich Sládeček, Ján Slota, Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Tkáč.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 447 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 447a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona číslo 511/1992 Zb. o správe a poplatkov v znení neskorších predpisov.

    Je to procesná norma, a preto upravuje ustanovenia, ktoré súvisia s navrhovaným osobitným spôsobom zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti takzvanou paušálnou daňou. Vzhľadom na uvedené navrhovaný zákon o správe daní a poplatkov upravuje predovšetkým daňovú kontrolu a opakovanú kontrolu tak, aby sa aj u daňovníkoch uplatňujúcich si paušálnu daň vykonávala daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola ako u ostatných daňovníkov.

    Ďalej upravuje postup daňového subjektu pri oznamovaní jeho pripomienok k výsledkom daňovej kontroly uvedených v protokole z daňovej kontroly. Formu dokladov o zaplatení paušálnej dane, ktorým je potvrdenie správcu dane o zaplatení paušálnej dane, to je ďalší úsek, ktorý upravuje alebo doupravúva navrhovaná novela procesnej normy. Ďalej sa zameriava aj na vyrubovacie konanie v čase zaplatenia paušálnej dane ako vykonanej daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole. Zahrnuje aj obsahovú náplň, výkazy daňových nedoplatkov, postup, lehoty a náležitosti vyhlásenia možnosti použitia zaplatenej dane na verejnoprospešný účel. Týmto reaguje na nové ustanovenie, ktoré je v zákone o dani z príjmov.

    Ďalšie úpravy v predkladanom návrhu novely zákona o správe daní a poplatkov sa navrhujú predovšetkým z dôvodu spresnenia ustanovení, ktoré súvisia s vydávaním dokladov pri daňovej exekúcii tak, aby boli v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, ako aj úpravy, ktoré riešia vydávanie výzvy a opakovanej výzvy len v tých prípadoch, ak ide o podozrenie z trestného činu podľa Trestného zákona.

    Spoločná správa, ktorú ste dostali pod číslo 447a, zahrnuje niektoré väčšinou legislatívnotechnické spresnenia a niektoré doplnky, ktoré boli včera aj prediskutované na zasadnutí gestorského výboru pre rozpočet, financie a menu.

    Odporúčam vám, aby ste hlasovali tak, ako je názor gestorského výboru.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu Slovenskej republiky pánu poslancovi Milanovi Benkovskému, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 447).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní uvedených návrhov zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 587 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 447), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 196 zo dňa 16. novembra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 248 zo dňa 17. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 248 zo dňa 17. novembra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže sú všetky uvedené v spoločnej správe, je ich viacero týkajúcich sa najmä legislatívnotechnických opatrení a niektorých návrhov z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a boli konzultované s predkladateľom a máte ich písomne predložené i v spoločnej správe, odporúčam, aby som tieto návrhy nečítal. Pokiaľ taká požiadavka bude vznesená, samozrejme, že ju zrealizujem.

    Chcel by som ešte povedať, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 501/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 501/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 447), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 256 z 18. novembra 1999. Výbor zároveň určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. V tejto súvislosti odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave spoločne hlasovala o bodoch zo spoločnej správy číslo 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 s návrhom schváliť ich a samostatne hlasovať o bode 2 s návrhom neschváliť ho.

    Pán predsedajúci, odporúčam vám, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za uvedenie stanoviska gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 444 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 444a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    vládny návrh zákona o dani z príjmov je tentoraz predložený ako úplné znenie zákona o dani z príjmov. Rozhodli sme sa pre takýto postup z toho dôvodu, že tento zákon bol novelizovaný niekoľkokrát od čias svojej účinnosti a že opakujúce sa novelizácie komplikujú aj výklad tohto zákona, komplikujú aj zrozumiteľnosť pre daňovníkov, ktorým je tento zákon určený. Na druhej strane chcem povedať, že v mnohých črtách je tento zákon vlastne zákonom analogickým, ako bolo pôvodné znenie zákona o dani z príjmov, ale v niekoľkých častiach doznáva zásadné zmeny.

    Dovoľte mi, aby som stručne načrtla, kde sa zásadné zmeny v tomto zákone vyskytujú.

    V časti zdaňovanie fyzických osôb sme uskutočnili jeden závažný krok, ktorý, na ktorý sa čakalo už od roku 1993. Ako je známe, od roku 1993 sa pri zdaňovaní fyzických osôb neuskutočnili žiadne významnejšie zmeny, ktoré by boli adekvátne reagovali na inflačné vývojové trendy za ostatné obdobie. Napriek tomu, že sme požadovali v roku 1995 a opakovane aj v roku 1996, aby sa napríklad pristúpilo k valorizácii odpočítateľných položiek pri dani z príjmov, že sme považovali, aby sa rozšírili príjmové pásma aj zaviedli určité zmeny do daňových sadzieb, nebola vôľa vtedy tieto zmeny uskutočniť. A je to o to ťažšie vysvetliteľné, že v roku 1995 slovenské hospodárstvo zatiaľ historicky jedinýkrát malo fiškálny prebytok, to znamená aj štátny rozpočet by bol schopný uniesť určité zmeny pri zdaňovaní fyzických osôb, ktoré by a ktoré vždy majú, pokiaľ ide o znižovanie sadzieb, zvyšovanie odpočítateľných položiek, negatívny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    V prvej časti teda robíme takéto zmeny: rozširujú sa daňové pásma. Pri najnižšom daňovom pásme sa znižuje daňová sadzba a ďalej, čo je azda najdôležitejšie, valorizujú sa odpočítateľné položky. Z nich najdôležitejšia položka, ktorú si môže odpísať každý daňovník, suma 21 000, sa valorizuje na sumu 38 760, valorizujú sa ale aj odpočítateľné položky na dieťa a tak ďalej a tak ďalej.

    V druhej časti sme zaviedli nový spôsob zdaňovania fyzických osôb živnostníkov, ktorí sa rozhodnú, že budú zdaňovaní paušálnou daňou a zároveň spĺňajú určité podmienky na tento spôsob zdaňovania. Zámerom predkladateľa je, aby takýmto spôsobom zdaňovania sa motivovali ľudia samozamestnávať sa a prípadne vytvárať aj nové pracovné príležitosti pre iných. Zároveň sme tu zaviedli aj inštitút oslobodenia od dane, ktorý je tiež podmienený, a jednou z tých podmienok, veľmi dôležitých podmienok, aby živnostník zamestnal ľudí, zamestnancov, ktorí predtým boli evidovaní ako nezamestnaní na úradoch práce.

    Pri zadaní určitého riešenia, ako vymedziť živnostníkov, na ktorých bude možné aplikovať zdaňovanie prostredníctvom paušálnej dane, sme museli zohľadňovať rôzne okolnosti. Okrem iného, samozrejme, sme chceli predovšetkým podporiť živnostníkov, typických živnostníkov, ktorí vykonávajú remeselné živnosti. Museli sme riešiť otázku toho, či živnostník môže alebo nesmie zamestnávať, pretože napríklad maďarský zákon, z ktorého sme sa inšpirovali, presne vymedzuje živnostníkov, ten okruh živnostníkov je podstatne redukovanejší, ako je náš návrh a zároveň neumožňuje, aby živnostník, ktorý chce byť zdaňovaný paušálnou daňou, aj zamestnával. Veľmi otvorene hovorím, že ideme do značného rizika, nevieme v tejto chvíli odhadnúť, či v tejto úprave nie je veľa takýchto štrbiniek, ktoré by mohli zneužiť daňovníci a ktoré by sa koniec koncov odrazili v zhoršenom výbere daní.

    Chcem však povedať, že za celé to obdobie od roku 1993 práve daň z príjmov fyzických osôb bola vždy najstabilnejšou príjmovou časťou štátneho rozpočtu. Práve preto si treba uvedomiť, že riziko, ktoré podstupujeme, je značné. Podstupujeme ho, ale aj s určitým presvedčením, že na druhej strane sa rozšíri báza živnostníkov a že koniec koncov by to malo pozitívne vplývať na redukciu miery nezamestnanosti.

    Pri zdaňovaní právnických osôb sme potrebovali doriešiť niektoré otázky, ktoré sa týkajú daňových prázdnin poskytovaných zahraničným investorom. Ukázalo sa, že tak ako to bolo nastavené v predchádzajúcej novele zákona s účinnosťou od 1. 4. 1999...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím pokoj v rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • ... boli zrejme niektoré podmienky nastavené príliš tvrdo a neukázali sa ako dostatočne motivačné pre zahraničného investora. Preto sme tieto podmienky v tomto zákone trošku uvoľnili tak, aby väčší okruh zahraničných investorov mohol využiť tieto daňové prázdniny, respektíve presnejšie, daňový úver. Na druhej strane chcem upozorniť, že sme obmedzili obdobie, počas ktorého bude možné, aby si zahraniční investori mohli žiadať o tento daňový úver. Myslím si, že je to veľmi racionálne, pretože v našom záujme je, aby zahraničný investor prišiel čím skôr, aby čím skôr sme inkasovali výhody zo vstupu zahraničných investícií. Má to aj druhú stránku, že si uvedomujeme, že tu ide o určitú pozitívnu diskrimináciu vzhľadom na zahraničného investora a negatívnu vzhľadom na domáceho investora a žiadne diskriminácie v daňovej politike nie sú trvalo udržateľné, porušujú princíp spravodlivosti, ale aj nejaké pravidlá, ktorým sme sa zaviazali. A z tohto hľadiska sme aj vysvetlili expertom OECD, expertom Európskej únie, že ide skutočne o dočasné opatrenie, ktoré sa bude končiť rokom 2002, respektíve rokom 2001, koncom roka.

    Ďalej v tejto časti zdaňovanie právnických osôb je, samozrejme, uvedená aj jedna závažná zmena, ktorá sa týka sadzby dane. Pôvodný návrh, ktorý pripravilo ministerstvo financií, bol návrh skonštruovaný trošku iným spôsobom. Zahrnoval návrh zníženia sadzby dane zo 40 na 35 percent, avšak zahrnoval rozšírenie určitých odpočítateľných položiek. Akou formou. Po prvé, prostredníctvom urýchlenia odpisovania, keď sme chceli cez daňovú politiku spolu s odpisovou politikou motivovať podnikateľov, aby použili prostriedky, ktoré im z tohto dôvodu zostanú na investovanie. Je to myslím si, že celkom legitímny spôsob, keď sa cez daňovú politiku realizujú aj niektoré čiastkové hospodárske politiky.

    S rovnakým zámerom bola zavedená aj určitá forma investičného daňového úveru, keď sme predpokladali, že pri predčasnom vyradení hmotného, investičného majetku a jeho nahradení novými investíciami bude možné si zostatkovú cenu odpočítať z daňového základu. Ukázalo sa, že zrejme nie je dostatočné pochopenie práve cez daňovú politiku podporovať aj investície, realizovať aj určitú investičnú politiku a že je oveľa väčší tlak na znižovanie sadzby dane. Ten tlak bol značný a nebolo možné ísť cestou aj takého rýchleho zníženia sadzby dane, ako sa presadzovalo, a zároveň aj takýchto závažných zmien v daňovej základni.

    Vo vláde prebiehala veľmi zložitá diskusia, ktorá dokonca presiahla jeden deň, a počas tejto diskusie sme dospeli k záveru, k riešeniu, ktoré je aj vo vládnom návrhu zákona o dani z príjmov. Predpokladám, že rozprava k tomuto zákonu bude veľmi dlhá a že bude možnosť v nej aj reagovať a ja, samozrejme, že vyjadrím ešte na záver svoje stanovisko.

    Chcela by som sa však dotknúť aspoň jednej otázky, a to je práve otázka stanovenia sadzby dane. Aj na včerajšom stretnutí niektorých poslaneckých klubov zaznievali niektoré údajne overené informácie o tom, kto dane platí a kto dane neplatí. Neviem povedať, z akého zdroja ste čerpali, aj keď ste sa podaktorí odvolávali, že sú to údaje z ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Mám však k dispozícii informácie, ktoré sú z Ústredného daňového riaditeľstva, a chcem len povedať, že iba 5 percent daňovníkov, právnických osôb platí dane, sú nesprávne. Ten, kto bude mať záujem, môže sa zastaviť u mňa, môžem mu presne tabuľky poskytnúť. Situácia je diametrálne odlišná od toho, čo sa zrejme nejakým spôsobom, neviem odkiaľ, dostalo do médií. 42 percent za rok 1998, 42 percent daňovníkov vykázalo zisk a týchto 42 percent daňovníkov aj uhradilo daň. V minulom roku sa odviedla daň z príjmov právnických osôb vo výške 25 miliárd korún približne, 24,7 to bolo presne. Je zrejmé už len z tohto čísla, že asi je sotva pravdou, že iba 5 percent daňovníkov platí daň. Ťažko by sme si vedeli predstaviť, že iba 5 percent daňovníkov by bolo schopných uhradiť 25 miliárd korún. Ich daňové zaťaženie by jednoducho neodpovedalo skutočnosti. Na druhej strane faktom je, že za ostatné obdobie, mám na mysli roky 1995, 1996, 1997 a 1998, došlo k zníženiu podielu dane z príjmov právnických osôb v hrubom domácom produkte, až sme sa dostali vlani na úroveň 3,8 percenta. Je to úroveň, ktorá zhruba odpovedá úrovni daňového zaťaženia vo Veľkej Británii. V úrovni daňového zaťaženia podnikateľskej sféry, nie jednotlivého podnikateľa.

    Tento postupný pokles daňového zaťaženia podnikateľskej sféry odráža niekoľko faktorov alebo je za nimi niekoľko príčin. Prvá príčina je situácia, ktorá v podnikateľskej sfére je a je charakterizovaná stále vysokým percentom stratových podnikov. Druhým z dôvodov je, že medzi podnikmi je vysoká medzipodniková zadlženosť, insolventnosť podnikov a aj podnik, ktorý vykáže a prizná svoju daňovú povinnosť, častokrát nie je schopný uhrádzať túto daňovú povinnosť. Práve preto narastá vykazovanie daňových nedoplatkov. To sú tie dane, ktoré sú priznané alebo ešte aj daňovým úradom neskôr dorúbené, ale sú to neuhradené dane. Nie preto, že by daňová správa nebola dostatočne efektívna, ale práve preto, že daňovníci, ktorí si priznajú dane, respektíve ktorým sú dane dorúbené, nie sú schopní túto daňovú povinnosť uhradiť.

    Pravdaže, sú aj iné dôvody, prečo postupne dochádza k zníženiu daňového zaťaženia podnikateľskej sféry. Okrem iného aj to, že sa daňovníci naučili za tie roky obchádzať zákony, a preto aj mnohí skutočne umelo vykazujú nulový výsledok alebo dokonca stratu, pretože využívajú určité možnosti, ktoré im dáva umorovanie straty. Znamená to, že už v tejto chvíli výber dane je pomerne nízky a nie je predpoklad, že sa významne zvýši. Nezvýši sa dokonca ani vtedy, tak ako mnohí z vás ste argumentovali, keď sa zníži daňová sadzba.

    Chcela by som ešte upozorniť poslancov na jedno. Vaša pozornosť sa veľmi jednostranne zameriava iba na daňové zaťaženie, kým podnikateľa zaťažuje aj odvodové zaťaženie. Aby sme pochopili proporciu medzi daňovým a odvodovým zaťažením, dovoľte mi dve čísla. V minulom roku, tak ako som uviedla, zaplatili na daniach podnikatelia, právnické osoby vo výške 25 mld. Sk. Do fondov, do sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, Národnému úradu práce však dohromady uviedli 72 mld. Sk. Myslím si, že to naznačuje, že sa skutočne treba oveľa väčšmi zamerať práve na odvodové zaťaženie podnikateľov, na používanie prostriedkov, ktoré sa odvedú do jednotlivých fondov, a posudzovať zaťaženie podnikateľa spolu ako daňové a odvodové zaťaženie. Tak je to aj všade inde na svete, nielen u nás.

    Práve preto by som chcela upozorniť, že nemáme dostatok argumentov na to, aby sme sa nazdávali, že ešte rýchlejšie znižovanie daňovej sadzby sa prejaví naopak, ako to mnohí z vás dôvodíte, pozitívne na príjmovej časti rozpočtu. Nie je to pravda, my máme tých argumentov oveľa viacej, máme, samozrejme, urobené určité prepočty a opierame sa aj o určité empirické výsledky, ktoré boli urobené v iných štátoch. Tie jednoznačne ukazujú, že existuje lineárna závislosť medzi daňovou sadzbou a daňovými príjmami. Znamená to, že ak sa zníži daňová sadzba, lineárne sa znížia aj daňové príjmy. Krivky, ktorými sa častokrát operuje (Laterova krivka), sú teoretické krivky, ktoré empirické štúdie nepotvrdili. Chcem preto dopredu povedať, že snahy ešte rýchlejšie znižovať daňové zaťaženie právnických osôb sú značne avantúrne a môžu znamenať výrazné ohrozenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, ktoré sa ukáže už v roku 2001.

    Nechcem teraz dlhšie hovoriť, pretože chcela by som sa pred hlasovaním veľmi podrobne ešte vyjadriť raz k spoločnej správe. Nie je teraz pozornosť v sále taká postačujúca, aby ste sledovali aj určité odporúčania zo strany predkladateľa zákona, takže ak dovolíte, v tejto chvíli skončím a k spoločnej správe, ktorá bola včera prerokovaná vo výbore pre rozpočet, financie a menu, sa vyjadrím až na konci rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi, a prosím ho, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku ods. 2 informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, ktorú máte písomne k dispozícii ako tlač 444a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 588 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) 478týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 197 zo dňa 16. novembra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 249 zo dňa 17. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 166 zo dňa 17. novembra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, pretože túto správu máte všetci písomne, týchto návrhov je celkom 49.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 260 z 18. novembra 1999. Výbor určil poslanca Petráka, teda mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Šimko za klub SOP a pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni poslanci,

    návrh zákona o daniach z príjmov je určite už dlhý čas najviac očakávaným zákonom. Klub poslancov Strany občianskeho porozumenia kladne vníma predložený vládny návrh zákona ako prejav vôle k znižovaniu daňového zaťaženia a impulz k filozofii presunu ťažiska z priamych daní na dane nepriame, čo je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Predložený vládny návrh je však aj rozpačitým návrhom. Je to v podstate sumarizácia doterajších novelizácií a sú v ňom aj nové pozitívne výstupy pre podnikateľské prostredie, celé hospodárstvo a občanov. Súčasne platný systém daňových zákonov, tak ako už to spomenula pani ministerka, je neprehľadný a veľmi komplikovaný. Tvorí ho 11 zákonov, ktoré sú navyše aj veľmi často novelizované. Veď zákon o daniach z príjmov bol novelizovaný 20-krát. Okrem toho so systémom daňových zákonov súvisí celý rad doplňujúcich zákonov, napríklad zákon o účtovníctve, cenných papieroch, sociálnom poistení a ďalšie. Tieto rovnako sú opäť často novelizované.

    Predložený vládny návrh zákona o daniach z príjmov sa pokúsil doriešiť aj tento problém, čo uznávame, nie je jednoduché. Dovolím si označiť predložený návrh aj prívlastkom opatrný návrh hlavne v oblasti sadzby dane právnických osôb. Preto sme predložili pozmeňujúci návrh k § 21 ods. 1 sadzba dane, kde navrhujeme znížiť sadzbu 30 percent na sadzbu 25 percent. Tento návrh bol predložený prostredníctvom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor tento pozmeňujúci návrh schválil a odporučil Národnej rade ho schváliť. Náš pozmeňujúci návrh znížiť sadzbu dane právnických osôb na 25 percent zlepšuje vládny návrh a podporuje odvahu prekročiť vládnym návrhom deklarovanú opatrnosť v návrhu sadzby 30 percent.

    Som presvedčený, že tento náš návrh už bude podstatným stimulom pre rozvoj hospodárstva, podnikateľských aktivít a vytvorí zaujímavejšie daňové prostredie pre podnikanie, čím sa však hlavne vytvorí aj priestor pre rozvoj pracovných príležitostí, čo zastaví rastúcu nezamestnanosť. Uvedomujem si, že nie je možné riešiť problematiku daní z príjmov skokom, ale práve náš pozmeňujúci návrh 25-percentnej sadzby považujem za parciálny prístup, ktorý korešponduje s filozofiou odpisovej politiky prezentovanej vo vládnom návrhu a vládnym návrhom naprojektovanej šírke daňového pásma.

    Na podporu týchto slov uvediem údaje z analýzy, ktorú urobila expertná skupina Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva v materiáli Finančná reštrukturalizácia podnikov. V prílohe číslo III uvedeného materiálu v tabuľke číslo 1 sú zhromaždené údaje od 37 909 právnických osôb, ktoré podávali daňové priznania za rok 1997, bez subjektov v likvidácii alebo v konkurze. Z týchto 37 909 subjektov 20 002 subjektov vykázalo straty spolu vo výške 60,8 mld. Sk. Pri skúmaní rozvrstvenia tejto straty prídeme k záveru, že 80 percent tejto straty, spolu 48,4 mld., je sústredených v prvých 1 000 najstratovejších podnikoch a zvyšných 19 002 podnikov vykazuje straty v priemernej výške 650 tis. Sk na jeden subjekt.

    Prvých 5 000 najstratovejších podnikov v sebe koncentruje dokonca až 96 percent celkovej straty, t. j. 58,3 mld. Sk. Priemerná strata zvyšných 15 002 subjektov predstavuje len 172 tisíc Sk na jeden subjekt. Obdobná situácia je aj v 17 907 podnikoch vykazujúcich zisk spolu vo výške 58,4 mld. Sk.

    Prvých 1 000 najziskovejších podnikov sústreďuje 86,2 percenta celkového zisku a na zvyšných 16 907 podnikov pripadá priemerný zisk 475,5 tis. korún na jeden subjekt. Prvých 5 000 najziskovejších subjektov sústreďuje 98,1 percenta všetkých ziskov a zvyšných 12 907 subjektov vykazuje zisky len na symbolickej úrovni priemerne 80,5 tis. korún na jeden subjekt. Z uvedených údajov vyplýva, že z 37 909 podnikateľských subjektov až 35 909 vykázalo hospodársky výsledok blízky nule. To je tých uvedených 95 percent. Straty priemerne - 655 tis. korún a zisk priemerne + 476 tis. korún a z toho až 27 909 právnických osôb, tri štvrtiny všetkých skúmaných subjektov vykazovalo doslova symbolické zisky alebo straty extrémne blízke nule. Straty priemerne - 121 tis., zisk priemerne + 85,5 tis. korún. Taký veľký podiel podnikov, ktoré vykazujú hospodárske výsledky, blízky nule, je štatisticky veľmi zaujímavý a nemôže byť náhodný.

    Tieto údaje podľa nášho názoru veľmi jasne ilustrujú, že vysoká sadzba dane z príjmov právnických osôb neviedla k zvýšeniu rozpočtových výnosov z tejto dane, ale motivovala podniky k zatajovaniu ziskov a ich prelievaniu aj do zahraničia. Preskúmaním vývoja rozpočtových výnosov z dane z príjmov právnických osôb zistíme, že napriek rôznym obmedzeniam, ako je obmedzovanie rozsahu daňovo uznateľných výdavkov, odchýlky od princípov podvojného účtovníctva, podmienky rozpúšťania straty a podobne, ktoré mali zabezpečiť vyššie výnosy z tejto dane, tieto opatrenia sa minuli účinkom a rozpočtové príjmy z tejto dane boli v roku 1998 napriek inflácii od konca roku 1993 do konca roka 1998 kumulovane, miera inflácie je 77,4 percenta, sú len mierne vyššie ako v roku 1993, nárast o 20 percent v absolútnych sumách, v roku 1993 to bolo 20,5 mld. Sk a v súčasnosti 24,6 mld. Sk.

    Keďže sadzba dane sa prakticky nezmenila, možno z týchto údajov vyvodiť, že vykázané zisky sa napriek zavedeným obmedzeniam pri stanovovaní základu dane, napríklad rozširovaniu okruhu nákladov, ktoré sa neuznávajú pre daňové výdavky, nezvýšili. To môže svedčiť buď o znižovaní ziskovosti podnikov, alebo o tom, že uvedené obmedzenia sú neúčinné, nevedú k požadovaným výsledkom, lebo sa obchádzajú, prípadne môže ísť o kombináciu týchto príčin. To posilňuje tvrdenia, že namiesto administratívnych generálnych obmedzení je vhodnejšia individuálna kontrola. Administratívne obmedzenia sa dajú vždy obísť. Navyše administratívne obmedzenia nespravodlivo postihujú aj tých, ktorí si náklady pre daňové účely uplatňujú oprávnene. Aj z týchto dôvodov sa domnievame, že výrazné zníženie sadzby dane nepovedie k dramatickému poklesu rozpočtových výnosov z tejto dane. Podľa nášho názoru je možné dokonca odôvodnene očakávať, že pri stanovení sadzby dane vo výške 25 percent spojenej so zásadnou zmenou prístupu k stanovovaniu základu dane, efekt rastu vykázaných hospodárskych výsledkov prevýši efekt zníženia sadzby dane a celkové výnosy z tejto dane vzrastú, pretože daňové úniky nebudú ekonomicky výhodné. Naopak, pri málo výraznej úprave sadzby dane zo 40 percent na predkladaných 30 percent bez ďalších úprav v konštrukcii základu dane sa dá očakávať pokles rozpočtových príjmov, keďže podmienky zdaňovania zostanú rovnako nespravodlivé a demotivačné.

    Dovoľte mi aj niekoľko slov k ďalšej časti predloženého návrhu zákona o daniach z príjmov, niekoľko slov k paušálnej dani. Pozitívne hodnotím, že sadzba paušálnej dane sa v hornej hranici znížila z pôvodne navrhovaných 3,5 percenta v pracovnom materiáli na uvedených 2,5 percenta vo vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov. Naďalej však sú ponechané povinnosti viesť evidencie, ktoré sú takmer na úrovni jednoduchého účtovníctva, pričom novela mala odbúrať administratívnu záťaž pri malom podnikaní. Mám obavy, že tieto evidencie budú vďačným objektom daňových kontrol, čo bude viesť k tomu, že daňové úrady nebudú mať čas na kontrolu veľkých a rozhodujúcich objektov. Podľa mňa na evidenciu príjmov, od ktorých sa odvodzuje daňová sadzba, by úplne stačili údaje z registračných pokladníc, ale opakujem, kladne vítame túto časť vládneho návrhu, podporíme ho a v rozprave možno k tomu vystúpia ešte ďalší moji kolegovia. Z toho v § 16 je stanovené, že osoby, ktoré sú aspoň 12 mesiacov vedené v evidencii úradov práce a začnú podnikať v režime paušálneho zdaňovania, sú oslobodení od platenia dane. Podľa mňa by lehota evidovania na úrade práce mala byť 6 mesiacov. Ako som postrehol, tento názor majú aj viacerí z vás a ste si to uplatnili ako pozmeňujúci návrh. Podľa diskusie vo výbore sa ukázalo, že aj navrhovateľ si osvojil tento návrh a sa s ním stotožnil.

    V oblasti odpisovej politiky som očakával väčší krok dopredu, ale pozitívne hodnotím aj zvýšenie hranice na odpisovanie z 10 tis. korún na 20 tis. korún. Autor návrhu sa napríklad snažil taxatívne určiť takzvané daňové raje. Tieto však denne vznikajú nové a zanikajú staré. Preto túto časť zákona bude treba neustále novelizovať. Ja by som zoznam daňových rajov nedal do zákona, ale zverejňoval by som to iným spôsobom, napríklad vo vestníku.

    Dovoľte mi, aby som uviedol jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov, pozmeňujúci návrh poslankyne Kadlečíkovej, ktorý podpísalo ďalších 14 poslancov. Je to pozmeňujúci návrh k § 7 ods. 10, kde v § 7 ods. 10 sa na konci prvej vety bodka sa nahrádza čiarkou a dopĺňa sa text, ktorý znie: "Okrem výdavkov, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a Národného úradu práce s exponentom 17 a ktoré môžu uplatniť najviac v preukázateľnej výške." Ďalej súčasťou tohto pozmeňujúceho návrhu je pozmeňujúci návrh k § 14 ods. 2. V § 14 ods. 2 sa za slová "osobitného predpisu" vkladajú slová "a výdavkov, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a Národného úradu práce, exponent 17".

    Navrhované ustanovenia zrovnoprávňujú príjemcov dotácií aj u tých daňovníkov fyzických osôb, ktoré neuplatňujú daňové výdavky podľa § 24 zákona, nevedú účtovníctvo. Navrhované ustanovenia spolu vecne súvisia. Preto je potrebné ich spolu posudzovať. Uvedené riešenie jednoznačne spriehľadňuje daňové zaobchádzanie s dotáciami.

    Na záver súčasťou môjho vystúpenia je aj návrh hlasovania k pozmeňujúcemu návrhu znížiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb z navrhovaných 30 percent na 25 percent. Uvedený pozmeňujúci návrh je schváleným pozmeňujúcim návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne je uvedený v spoločnej správe výborov pod bodom číslo 47. Preto podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky má tento návrh v hlasovaní prednosť pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Podávam návrh, aby o tomto bode číslo 47 spoločnej správy sa hlasovalo samostatne a súčasne ako o prvom návrhu. Tento môj návrh je opodstatnený, pretože v spoločnej správe je uvedený aj pozmeňujúci návrh na sadzbu vo výške 29 percent. Mnou navrhované hlasovanie dáva priestor poslancom vyjadriť podporu návrhu znížiť sadzbu dane na 25 percent, prípadne ďalšiemu návrhu 29 percent alebo podporiť vládny návrh 30 percent.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické pripomienky k jeho vystúpeniu. Preto v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy ako posledný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov (tlač číslo 444). Na úvod chcem povedať, že takýto vládny návrh zákona v takomto znení, ktorý predkladá pani ministerka za vládu a ktorý obsahuje vyše 150 strán, by mal jednoznačne prísť v normálnom pracovnom legislatívnom konaní, to znamená v žiadnom skrátenom legislatívnom konaní. Ak takýto zákon v podstate rieši alebo lepšie povedané nadväzuje na zákon o štátnom rozpočte, tak si myslím, že mala byť krátka novela, ktorá by v podstate niektoré paragrafové znenie zmenila a vlastne takýmto postupom by to bolo riešené. Nie je možné, aby tento zákon, ktorý nadobudne účinnosť od 1. 1. 2000 a dnes je polovica októbra, bol naštudovaný. Tí, čo mi robili pripomienky - správcovia daní, aj oni majú problém tento zákon si vysvetliť, niektoré paragrafové znenia, nieto ešte ostatné podnikateľské subjekty, ktoré vlastne budú postupovať podľa tohto zákona.

    Vzhľadom na to, že sa vyjadrím ešte v ústnej rozprave, tak som sa zameral predovšetkým na odbornú časť, a preto predkladám určité zmeny k paragrafom.

    Po prvé, v § 4 ods. 2 písm. l) navrhujem bod 2 a 3 zrušiť. Zdôvodnenie: Náhrady za spôsobené škody na majetku a v súvislosti s podnikaním nie sú predmetom príjmu daňovníka, a preto nemôžu podliehať zdaneniu.

    Po druhé, v § 23 ods. 6, 7, 9 prepracovať tak, že cena nemôže byť nižšia ako vynaložené náklady na realizáciu výroby tovaru alebo služieb a aby neumožňovali subjektívny výklad daňových úradov a zrušiť možnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky vydávať dodatočné právne predpisy, zároveň zrušiť v texte pojem primeraný zisk. Zdôvodnenie: Predložený návrh textu umožňuje vydávať Ministerstvu financií Slovenskej republiky predpisy k tvorbe cien, čo je v rozpore s princípmi voľného trhu a voľnej tvorby cien. Jediným kritériom môže byť, len ak je cena nižšia ako vynaložené náklady.

    V § 24 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 3 písm. f) bod 1 vypustiť. Zdôvodnenie: Hranica 450 tisíc Sk pre osobné automobily je absolútne neakceptovateľná a zvýhodňuje len jedného výrobcu Českej republiky. Kategória uvedených automobilov pri podnikateľskej činnosti nezabezpečuje ani dostatočnú bezpečnosť premávky a nevyhovuje potrebám podnikania.

    Po štvrté, v § 24 ods. 2 písm. u) doplniť "s výnimkou štátnych organizácií charakteru prirodzených monopolov". Zdôvodnenie: Náklady na reklamu štátnych organizácií a prirodzených monopolov neplnia účel reklamy, t. j. podporu zvýšenia predaja produktov.

    Po ďalšie, § 24 ods. 4 písm. a) zmeniť pôvodný text "najmenej tri roky" na text "najmenej jeden rok". Zdôvodnenie: Text zákona nezohľadňuje prenájmy tovarov a služieb spotrebného tovaru, ktoré sú v súčasnosti hlavnými formami obstarávania majetku.

    Po šieste, § 25 ods. 2 písm. b) vypustiť alebo doplniť takto: "Ak obstarávacia cena presiahne hodnotu 50 tis. Sk." Zdôvodnenie: Televízne a rozhlasové prijímače a prístroje pre záznam alebo reprodukcie zvuku, alebo obrazu, to je kód klasifikácie produkcie 32.3, sa okrem služieb používajú aj v bežnej podnikateľskej praxi, napríklad diktafóny, televízne prijímače a videoprehrávače na prezentáciu výrobkov, produktov a podobne. Obmedzenie uvedené v zákone nie je systémovým prvkom zákona o daniach z príjmov.

    Po ďalšie, § 25 ods. 2 písm. c) vypustiť. Zdôvodnenie: Nezaplatené sumy výdavkov na jednej strane a povinnosť účtovať neprijaté výnosy sú v rozpore s rovnosťou posudzovania nákladov a výnosov v časovom rozlíšení a vytvárajú nerovnoprávne postavenie daňovníka voči veriteľovi štátu.

    Po siedme, § 30 ods. 4 zmeniť pôvodný text "najmenej 3 roky" na text "najmenej 1 rok". Zdôvodnenie: Text zákona nezohľadňuje prenájmy tovarov a služieb spotrebného tovaru, ktoré sú v súčasnosti hlavnými formami obstarávania majetku.

    Po ôsme, § 33 ods. 1, 2, 3 prepracovať. Zdôvodnenie: Definície uvedené v tomto paragrafe absolútne nezohľadňujú súčasný stav techniky a umožňujú rôzne výklady daňových úradov a daňovníkov, pričom definície pochádzajú z vyhlášky FMPIR z predchádzajúceho režimu. Oprava hmotného majetku alebo technické zhodnotenie, respektíve rekonštrukcia je najčastejším sporom pri daňových kontrolách.

    Po deviate, § 50 doplniť písm. 13 takto: "Ak hospodársky výsledok v priebehu zdaňovacieho obdobia vykazuje pokles oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho obdobia, môže príslušný správca dane na základe žiadosti daňovníka rozhodnúť o znížení platenia preddavkov a termíne ich splatnosti." Zdôvodnenie: Platením preddavkov dane sa znižuje už aj tak nízka hodnota prevádzkového kapitálu podnikateľov a finančné prostriedky nemôže používať na podnikanie. Navyše v prípade poklesu podnikateľských aktivít a výkonov v dôsledku nepriaznivého hospodárskeho vývoja dochádza k postupnej platovej neschopnosti v podnikaní so všetkými dôsledkami.

    Po desiate, príloha číslo 2 k tomuto zákonu Zaradenie hmotného majetku a nehmotného majetku do odpisovania, navrhujem zmeniť zaradenie položky KP 32-30 takto, čiže doterajšie zaradenie odpisová skupina 2 položka 2-44 KP 32-30 televízne a rozhlasové prijímače, prístroj na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu okrem 32-30-44 prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu, 32-30-11 rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho zdroja energie. Navrhované zaradenie do odpisovej skupiny I, položka 1-22 KP 32-30 všetky položky uvedeného kódu.

    Keďže som už povedal, že sa ešte vyjadrím v ústnej rozprave, čo sa týka politického charakteru zákona, dovoľte mi, aby som na záver poukázal na neprehľadnosť priloženého návrhu zákona, na skutočnosť, že predložené paragrafové znenie návrhu nenadväzuje na ustanovenie uvedené v súčasne platnom zákone a vlastne tento zákon, ktorý nadobúda platnosť od 1. 1. 2000, prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní tesne pred týmto dátumom. Myslím si, že tento zákon mal byť daný na diskusiu širokej verejnosti, mala by byť urobená analýza všetkých podnikov, všetkých podnikateľských subjektov, v akom stave sú, čo tento zákon všetko prinesie a potom takýto zákon mal byť predložený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sitekovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že v rozprave vystúpili písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Benkovský, pán poslanec Baco, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Slaný, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kresák, pán poslanec Tatár, pán poslanec Maňka, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Šepták, pán poslanec Sitek, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Zajac, pán poslanec Brocka, pán poslanec Gyurovszky. Pán poslanec Gyurovszky je ako posledný prihlásený ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Benkovský.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    úprimne sa priznám, že som pôvodne neuvažoval s nejakým zásadnejším vystúpením k tomuto bodu programu, pretože som predpokladal, že dôjde v koalícii, ale aj v celej poslaneckej snemovni k dohode na návrhu, ktorý tu predložila vláda po niekoľkodňových, ba až týždňových diskusiách a kde sa hľadali, myslím si, kompromisy tak v oblasti riešenia predovšetkým daní právnických, ale aj fyzických osôb, teda že k takýmto kompromisom došlo. A dnes tu máme celý rad iných návrhov, ku ktorým by som sa jednak chcel vyjadriť a predložiť aj sám pozmeňujúci návrh. Všetky tie otázky, ktoré súvisia s týmto zákonom, súvisia predovšetkým so štátnym rozpočtom a bol by som rád, aby sme si to všetci bez rozdielu, na ktorej strane a v ktorých laviciach sedíme, uvedomili. Každý zásah do tohto zákona bude mať priamy dosah na štátny rozpočet. Zatiaľ sa tu objavujú pozmeňujúce návrhy, ktoré len výrazným spôsobom obmedzujú, a to zdôrazňujem výrazným spôsobom príjmovú časť štátneho rozpočtu. Pritom poukazujeme a už dnes máme predložený štátny rozpočet na rok 2000, kde sa konštatuje a znova sa kritizujú najmä tie rezorty a požadujú najmä tie rezorty, ako je školstvo, zdravotníctvo, ale aj napríklad armáda, pôdohospodárstvo a celý rad ďalších, že sú finančne poddimenzované. A na druhej strane tu chceme škrtiť príjmovú alebo určitým spôsobom teda obmedzovať príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    Druhým faktom, s ktorým sme sa stretli pri predložení tohto zákona, je, že časť poslancov, už teraz pri tých prvých vystúpeniach to tak vyznieva, kritizuje, že sa konečne predložil komplexný návrh, teda komplexný a úplný návrh zákona, úplný zákon, v ktorom sú zahrnuté všetky novely, ktoré doteraz boli a ktoré skutočne boli neprehľadné. Práve v takomto prípade mali problémy daňové úrady s tým a, samozrejme, aj daňovníci ako takí, ako s týmito novelami a zákonom samotným narábať.

    Takže ja naopak oceňujem prístup ministerstva financií a vlády Slovenskej republiky, že aj keď si myslím, že trošku s oneskorením, ale predsa sa predložil komplexný zákon, v ktorom bude jasné, ktoré z úpravy, samozrejme, po schválení tejto novely, platia, ktoré nie.

    Ďalšia poznámka hádam k tomu, že skutočne sa všetko sústreďuje na znižovanie daňového zaťaženia oproti pôvodnému návrhu vlády Slovenskej republiky, na zníženie daní právnických osôb. Pritom sa nehľadajú zdroje a ani v jednom návrhu, ani v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú už predložené, nie je riešená otázka zdrojov, teda ktoré by toto prípadné zníženie mali kryť.

    Takže dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k daniam právnických osôb, to je § 21, kde pôvodná platná právna úprava znela, že dane právnických osôb sú vo výške 40 percent. Vláda navrhla ústretovosť, aby došlo v zmysle aj rozhodnutia programového vyhlásenia vlády a, samozrejme, aj volebných programov politických strán, k zníženiu na 35 percent. V súčasnosti, ako som spomínal, po dlhých a opakovaných konzultáciách medzi rezortmi, medzi podnikateľskými subjektmi a ďalšími sa podarilo dohodnúť návrh a je predložený návrh na 30 percent. To znamená, že ak by sme prijali aj tento návrh, ja by som chcel upozorniť vážených kolegov, že dane právnických osôb sa týmto spôsobom znižujú o jednu celú štvrtinu. O jednu celú štvrtinu v jednom roku znižujeme dane právnických osôb. Ja to považujem za zásadnú zmenu a nie za niečo, čo je okrajové a čo by nemalo ovplyvniť teda správanie sa podnikateľskej sféry.

    Takisto si myslím, že navrhované zníženia, ktoré tu už kolujú na 29, 28, ale dokonca už je tu aj návrh na zníženie na 25 percent, považujem za priame ohrozenie príjmovej časti štátneho rozpočtu a v prípade, že by takýto návrh v poslaneckej snemovni prešiel, osobne si neviem predstaviť, či chceme položiť túto vládu na kolená a túto vládnu koalíciu alebo chceme zabezpečiť plnenie vládneho programu, ktorý sme tu prijali. Takže upozorňujem, že okrem záujmov podnikateľskej sféry sú tu záujmy aj tých, ktorí neprodukujú, ako sú školáci, zdravotníci, obrana a ostatné rezorty, pretože aj takéto návrhy tu existujú. Ja by som poprosil, aby sme v tomto smere veľmi triezvo uvažovali a nechcem teda byť extrémista, ale skutočne apelovať na rozum a aj trošku srdce poslancov, aby sme si uvedomili, kde asi sme.

    Pokiaľ ide ešte o dane právnických osôb, nie raz sa zdôvodňujú znižovaním a vysvetľovaním toho, že v podstate takýmto spôsobom zabránime kreatívnej, takzvanej kreatívnej ekonomike, ktorá po slovensky neznamená nič iné ako podvody a trestnú činnosť. To by sme si skutočne mali uvedomiť. Ja sa chcem zastať práve podnikateľov, absolútnej väčšiny podnikateľskej sféry, ktorá takéto spôsoby nepoužíva, preto ani nevidím dôvod, prečo by sme sa mali odvolávať na takéto nehorázne veci, ktoré sa, samozrejme, v časti podnikateľskej sféry dejú, ale ktoré by práve mali odstrániť také orgány, ako je finančná polícia, dôslednejšia kontrola daňových úradov a, samozrejme, aj orgány činné v trestnom konaní. To znamená, že pokiaľ ide aj o výber daní, ja si myslím, že aj ministerstvo financií v tomto slova zmysle má určité rezervy, respektíve Ústredné daňové riaditeľstvo. Bolo by potrebné, aby sa ešte väčší tlak vyvinul na daňové úrady, pokiaľ ide o výber daní, vyrúbených daní, pretože ja som si plne vedomý, že sme tu zdedili 42-miliardový schodok daňových nedoplatkov, ale tento schodok narástol, a to by som chcel zdôrazniť, že aj vďaka efektívnejšej práci daňových úradov a ich zvýšenou kontrolou na viac ako 50 miliárd korún. Pokiaľ nie, tak by som prosil, aby ste ma opravili.

    Pozitívne sa staviame aj k zavedeniu takzvanej paušálnej dane, ktorá rieši otázky malých živnostníkov, a myslím si, že návrh pána Prokopoviča tomu výrazne napomohol. Malo by to sledovať skutočne to, aby sa rozšíril tento stav a aby sa cez tento stav rozvinulo alebo plnšie rozvinulo aj malé a stredné podnikanie najmä v regiónoch, kde máme vysokú nezamestnanosť. Pretože práve tam je táto možnosť, aby sme využívali tento návrh k tomu, aby sa aj občania, ktorí v súčasnosti sú napríklad nezamestnaní a ktorí nemajú na väčšie podnikateľské aktivity, zapojili a vytvorili si podmienky pre živnosti a dajme tomu aj pomocou tejto paušálnej dane a daňových, ak to tak mám povedať, prázdnin alebo odpustkov, aby mohli začať reálne pôsobiť na trhu práce. V súvislosti s tým, samozrejme, sú tu otázky, o ktorých by sa dalo diskutovať, ja ich nechcem teraz osobitne rozvádzať, a to je otázka dobrovoľnosti, ku ktorej skôr pristúpi ten daňovník alebo živnostník, kde sa to dá určitým spôsobom aj zneužívať, ale ja predpokladám, že k tomu nedôjde a že podstata tohto návrhu, to znamená zavedenie paušálnej dane, je dobrá.

    Chcel by som sa však vrátiť, a to konkrétne navrhnúť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 444), ktorý predkladám aj písomne vrátane 15 podpisov poslancov. Navrhujeme, aby v § 13 Sadzba dane, bod 1, ide o daň fyzických osôb, prvý riadok, kde sa v texte návrhu uvádza "nad Sk" a "do Sk", pri sume "do 90 tis. Sk" sa číslo 12 percent nahradilo číslom 11 percent. Ďalej budú to samostatné návrhy, chcem zdôrazniť, a prosili by sme, aby sa o nich hlasovalo samostatne, pokiaľ k tomu dôjde, na záver poviem prečo. Druhý riadok: z 90 a nad 150 tisíc sa číslo 25 percent nahrádza číslom 20 percent. A čo by sme chceli predložiť s mimoriadnym dôrazom, to je to, aby sa zachovala tá posledná časť, to znamená posledný riadok, a to je nad 1 128 tisíc korún, kde odporúčame, aby sa číslo, ktoré v súčasnosti je v návrhu zákona 42 percent, nahradilo pôvodnou sadzbou 45 percent.

    Veľmi krátke zdôvodnenie. Návrh vychádza z vládneho programu, z volebných programov takmer všetkých parlamentných strán, pokiaľ ide o znižovanie daňovej zaťaženosti fyzických osôb. Pritom sadzba dane pre právnické osoby sa znížila, ako som už povedal, o 25 percent, a preto ju navrhujeme aj porovnať so sadzbami daní u fyzických osôb. V návrhu 1 a 2 ide o sociálne najslabšie osoby dosahujúce maximálne priemernú mzdu, ktorá sa teda premietla do tých obmedzujúcich alebo tarifných čísiel, ak to zjednodušíme. Teda pokiaľ ide o poslanecký návrh, opakujem, že by sme podporili predovšetkým ten posledný, a chcel by som zdôrazniť, že ak tu má niekto voluntaristické návrhy na znižovanie daní právnických osôb, potom budeme musieť trvať aj na našich návrhoch. V prípade, že dôjde k politickej dohode pred hlasovaním, sme ochotní niektoré z tých návrhov stiahnuť.

    Ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že som bol dobre pochopený.

  • Ďakujem za vaše vystúpenie v rozprave, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ján Šimko. Dávam mu slovo a uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prosím.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená snemovňa,

    chcem len zvýrazniť slová, ktoré som v rozprave vo svojom vystúpení k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov uviedol, kde som jasne povedal, že náš klub podporuje tento vládny návrh, že ho kladne vnímame, že sa vytvára oveľa lepší priestor vo forme jedného zákona na podnikanie a rozvoj hospodárstva, a dovolil som si ho označiť za opatrný práve v časti stanovenia sadzby dane pre právnické osoby. Myslíme si, že práve úroveň 25 percent bude stimulujúcejšia na to, aby sa rozvoj podnikania rozbehol, aby sa vytvorilo viac pracovných príležitostí a aby poklesol nárast nezamestnanosti. Na záver svojho vystúpenia na podporu toho, že sme relevantný koaličný partner, som uviedol taký druh hlasovania, v ktorom je urobený priestor na to, aby sa zjednotili názory v diskusii k tomuto zákonu a aby sme potom spoločne prejavili vôľu, ktorú z týchto sadzieb podporujeme, a preto si myslím, že ten priestor na demokraciu tu rovnako mám, a preto som ten názor uviedol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco, po ňom pán poslanec Malchárek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    moje vystúpenie je veľmi stručné. Podávam pozmeňujúci návrh tohto znenia: Po prvé, v § 4 ods. 1 doplniť o písmeno m) v tomto znení: "z podpory zo štátneho rozpočtu obcí a štátnych fondov pre fyzické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve". A pod čiarou vysvetlivku "§ 2 ods. 2 písm. a), b), c) zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve".

    Druhý návrh s tým súvisiaci je v § 19 ods. 1 doplniť o písmeno m) v tomto znení: "z podpory zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a štátnych fondov právnických osôb, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve". A takisto pod čiarou vysvetlenie "§ 11 písm. c) zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve."

    Tento môj pozmeňujúci návrh mám podporený 15 poslancami a zdôvodňujem to tým, že zdaňovať štátne dotácie nemá ani logiku, ani precedens v zahraniční, ani v minulosti, preto sa domnievam, že v tomto znení, ako je to, sa stalo zrejme toto znenie nedopatrením a riešenie, ktoré ja navrhujem, je podobné, ako navrhla pani docentka Kadlečíková a túto nelogickosť a bezprecedentnosť odstraňuje.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bacovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek, po ňom pán poslanec Slaný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    uplynul už takmer rok, keď sme tu na pôde Národnej rady prerokúvali vládny návrh novely zákona o daniach z príjmov. Okrem iného boli vtedy do návrhu zákona opätovne po štyroch rokoch zakomponované obmedzenia na započítavanie nákladov na služobné motorové vozidlá pre podnikateľskú sféru. Iste sa pamätáte, že táto otázka vyvolala veľmi živú diskusiu i mnohé protichodné názory. Vtedajšia polemika skôr pripomínajúca licitáciu než fundované stanoviská sa skončila zvláštnym kompromisom, a to zvýšením daňových odpisov o 50 percent. S týmto kompromisom však nebola spokojná ani jedna strana. Myslím si, že práve teraz je vhodná chvíľa obzrieť sa späť a vyhodnotiť prínosy tohto ustanovenia zákona. Chcel by som pripomenúť, že ustanovenie tohto typu platilo v zákone od januára 1995 do konca marca roku 1996. Položme si teraz otázku, ktorú sme si nepoložili ani vlani, a síce, prečo bol tento predpis v praxi uplatňovaný iba jeden rok a prečo sa od neho upustilo. Odpoveď si vieme domyslieť. Tieto limity nepriniesli žiadny výraznejší ekonomický efekt. A nielen to, zníženie predaja vozidiel zhoršilo štruktúru vozového parku, ktorý je z pohľadu technického, hospodárnosti prevádzky a vplyvu na životné prostredie na Slovensku vo veľmi zlom stave. Situáciu dobre poznám, pretože ako viete, v tejto oblasti pracujem a pracoval som. S poľutovaním musím konštatovať aj dnes tak ako pred rokom, že znovuzavedenie limitov odpisovania pre osobné automobily nebolo spoločensky odôvodnené a prináša viac negatív ako pozitív.

    Keď bol v roku 1995 zavedený limit vo výške 700 tisíc korún na jeden automobil, na vtedajšiu cenovú úroveň umožňoval nákup vozidiel strednej triedy a časti vyššej triedy. Štyri roky inflácie a znižovania kurzu slovenskej koruny spôsobili všeobecne zvýšenie cien automobilov, a preto dnes stanovený limit vo výške 450 tisíc korún na jeden automobil nielenže nerešpektuje tento cenový vývoj, ale vylučuje zo skupiny vozidiel mimo limitu už aj vozidlá strednej a časti nižšej strednej triedy s vyššou mierou výbavy bezpečnostnými prvkami.

    Veľmi často pri debatách o tejto otázke sa používa laické až populistické delenie vozidiel na obyčajné a luxusné podľa jediného kritéria, ktorou je cena. V skutočnosti však cena neodráža luxus s trochu hanlivým podtónom ako prepych, ale odráža súbor komponentov automobilu, ktoré vyjadrujú jeho technickú, bezpečnostnú a ekologickú úroveň.

    A tu sme pri koreni veci. Čím viac kvality, čím viac hospodárnosti, čím viac bezpečnosti a čím viac ekológie, tým, samozrejme, vyššia cena. Keď si uvedomíme túto skutočnosť, potom ľahšie pochopíme súvislosti aj s podnikateľskou činnosťou. Pre niekoho je auto tovar, pre iného nevyhnutný prostriedok na podnikanie. Rôznym profesiám - remeselníkom, inštalatérom, opravárom a podobne vyhovuje auto menšie, pre mestskú premávku a na kratšie vzdialenosti, ktoré má i nižšie nároky z hľadiska techniky a bezpečnosti. Avšak manažéri stredných a veľkých podnikov potrebujú primerané vozidlo splňujúce požiadavky na výkon ich funkcie. Všetci vieme, že obchodný obrat remeselníka a veľkého podniku je diametrálne odlišný, čo ale znamená, že aj podiel nákladov na nákup osobných automobilov vo väčších firmách môže byť nižší ako pri menších firmách. Preto som presvedčený, že používanie limitov na služobné automobily odporuje základnému princípu zákona o daniach z príjmov, a to v tom, že daň sa počíta z dosiahnutých príjmov po odpočítaní nákladov nevyhnutných na ich dosiahnutie. Mieru nevyhnutnosti predsa posudzuje v zmysle určitých pravidiel daňová kontrola a nie je administratívne plošne určené číslo. Samozrejme som proti tomu, aby náklady na športové či terénne vozidlá, samozrejme, nie pretekárske, ako napríklad vo VSŽ Košice boli uznané ako nevyhnutný daňový výdavok. To však musí posúdiť daňová kontrola, ktorá má príslušné kompetencie, a nie my či ministerstvo financií.

    Tak ako viacerí poslanci i ja mám k dispozícii ekonomické prepočty dosahov zavedenia týchto limitov vypracované Združením podnikateľov Slovenska, ktoré hovoria o dvojmiliardovom ročnom prepade príjmov do štátneho rozpočtu. Keďže sám pracujem v automobilovej brandži z údajov, ktoré mám k dispozícii, som zistil, že strašenie o prepychových autách podnikateľov požierajúce naše dane nemá reálny základ. Podiel vozidiel vyššej strednej triedy, luxusných, športových, terénnych a veľkopriestorových spolu činil z celkového počtu predaných vozidiel v roku 1995 pri uplatňovaní limitov len 4,4 percenta a v roku 1998 bez limitov len 5,3 percenta. Verbálne sa robí z tejto kategórie slon, a pritom je to obyčajná mucha. Štatistiky si myslím, že nikoho nás nepustia. Pritom nevieme, aká časť tejto kategórie bola kúpená občanmi a nepodnikateľmi. Ale vieme, že z každého predaného vozidla štát inkasuje značné príjmy, o ktoré prichádza, ak sa predaj vozidiel znižuje. Čím nechcem povedať, že nechápem aj aspekt, ktorý sa možno sleduje práve týmto zavedením tejto dane, týchto odpisov, vyrovnávania zahraničnoobchodnej bilancie, ale myslím si, že treba ísť viac cestou vytvárania priestoru pre export, ako limitovať dovozy.

    Z dôvodu negatívneho vplyvu na štátny rozpočet, čo považujem za prioritné v argumentácii vplyvu na zhoršovanie technických a kvalitatívnych ekonomických a ekologických ukazovateľov autového parku v Slovenskej republike a v neposlednom rade aj z dôvodov porušenia princípov rovnakých podmienok pri hospodárskej súťaži, navrhujem, aby sme si osvojili pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorý bol uplatnený vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý odporúča zvýšenie týchto limitov zo 450 na 700 tis. korún pri priamom nákupe a z 550 na 850 tis. korún pri lízingu. Z dlhodobého hľadiska si myslím, že tieto limity by sa mali z našich zákonov odstrániť, ale je možné prijať aj ten názor, že nie je na to ešte najvhodnejší čas a potom, ak k tomu dôjde, verím tomu, že bude legitímne predloženie inej majetkovej dane, o ktorej sme hovorili, o dani z motorových vozidiel.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokopovič. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    chcel by som sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Malchárka, kde hovoril o potrebe spoľahlivého vozidla pre podnikateľa, pretože skutočne ináč sa javí potreba spoľahlivého a bezpečného vozidla osobe, ktorá denne chodí 50 km možno len po meste, a ináč sa to javí pre podnikateľa, ktorý v aute presedí denne možno 4 - 5 hodín a ktorý najazdí týždenne 1 000 km, možno aj viac. Ja som mal tú možnosť 5 rokov pendlovať medzi východom a Bratislavou a viem, ako dopadnú autá nižšej triedy, napríklad felície pri havárii. Viem, ako dopadnú autá tej strednej kategórie. A videl som to na vlastné oči. Takže dnes mi ťažko niekto vysvetlí, že do 450 tis. korún si môže podnikateľ kúpiť auto strednej triedy, bezpečné auto, v ktorom sa bude cítiť podstatne bezpečnejšie ako v menšom aute. Skutočne iný záujem aj v návrhu, čo hovoril pán Malchárek, tam nie je, ako to, aby podnikateľ mal auto, v ktorom sa skutočne bude cítiť aj bezpečne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

    Po ňom vystúpi pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    milí kolegovia, kolegyne,

    diskutujeme o jednom z najrozhodujúcejších ekonomických zákonov roka, a to je daň z príjmu. Daň z príjmu je jeden z hlavných rozhodujúcich nástrojov vlády, prostredníctvom ktorého vláda ladí makroekonomické prostredie v štáte a stimuluje podnikateľov buď k tomu, aby zvyšovali svoje investičné aktivity, alebo tieto aktivity znižovali. Z tohto titulu je výška dane z príjmov veľmi rozhodujúca, nakoľko je jednou z najväčších stimulačných efektov.

    Vo svojom diskusnom príspevku by som sa chcel zamerať na daň z príjmu právnických osôb. Prečo práve právnické osoby? My si musíme uvedomiť, že slovenská ekonomika trpí značnou nerovnováhou a nerovnováhu spôsobujú vysoké úroky v bankách, vysoké odvody, platobná neschopnosť a jednou z rozhodujúcich, ako chcem povedať, je vysoké daňové zaťaženie právnických osôb. Právnické osoby na rozdiel od fyzických osôb, najmä tie väčšie podniky, majú tú výhodu, že môžu oveľa rýchlejšie naštartovať svoje investície vďaka tomu, že sú schopné získať úvery v zahraničných bankách, kde sú tie úroky značne nižšie. To znamená, keby sme prijateľným spôsobom znížili daňové zaťaženie týchto právnických osôb, oveľa ľahšie by sa im získavali úverové linky v zahraničí, oveľa viac by investovali do technologického rozvoja a boli by schopné akumulovať efektívne pracovné miesta, ktoré by boli tvorcom pridanej hodnoty hlavne na export.

    Čiže z tohto titulu je podľa môjho názoru veľmi dôležité, aby sme znížili daňové zaťaženie právnických osôb. Teraz je rozhodujúca miera tohto zníženia daňového zaťaženia. Vláda prijala zníženie 40-percentného daňového zaťaženia na 30-percentné, kde bol v rámci vlády dosiahnutý konsenzus. Sú tu iné názory, ktoré propagujú, že optimálna výška zdanenia u právnických osôb by bola na úrovni 20 percent, s čím sa ja osobne stotožňujem.

    Ale musíme si uvedomiť, na čo má štátny rozpočet a či slovenská vláda si môže dovoliť ísť takouto radikálnou cestou. Z tohto titulu sú podávané dva návrhy. Jeden návrh, ktorý podal pán Šimko, je zníženie priamych daní na úroveň 25 percent a ďalší je na 30. Zdá sa, že ešte tu bude predložený ďalší návrh, ktorý bude na úroveň 29 percent. Ja si dovolím predniesť ďalší návrh, ktorý by znel na zníženie priamych daní na úroveň 28 percent. Čiže ja chcem dať osobitne hlasovať o bode číslo 47 a sám osobne budem hlasovať najprv za zníženie priamych daní na úroveň 25 percent. V prípade, že nebude schválený tento pozmeňujúci návrh, chcel by som predniesť ďalší pozmeňujúci návrh k § 21 ods. 1, ktorý znie: "Sadzba dane s výnimkou ods. 2 a 3 je 28 percent zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona."

    Chcel by som ešte ďalej doplniť k tomuto môjmu návrhu, nakoľko som si vedomý, že bude výpadok v štátnom rozpočte, lebo ten investičný efekt sa prejaví v priebehu dvoch až troch rokov. To znamená, že za to obdobie dvoch rokov musíme prijať opatrenia na úrovni štátneho rozpočtu, ktorý tento dočasný prepad vykryje, čiže v prípade, že Národná rada prijme toto 28-percentné zníženie, sme pripravení podať návrhy, ktoré výpadok do štátneho rozpočtu budú vedieť sanovať.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka zdaňovania fyzických osôb v poľnohospodárskej činnosti, nakoľko ja si myslím, že nedopatrením sa stalo to, že fyzické osoby boli zdaňované vyššou mierou, ako sú právnické osoby v poľnohospodárstve, čo je veľmi nežiaduci efekt, nakoľko vieme, že slovenské poľnohospodárstvo má momentálne problémy a v prípade najmä tých stratových právnických osôb, ktoré postupne zanikajú, jedna z možných ciest, ako prebrať túto výrobu, je naštartovanie podnikateľských aktivít fyzických osôb, to znamená tých farmárov.

    Z tohto dôvodu chcem predložiť pozmeňujúci návrh v § 13 doplniť nový odsek 2, ktorý znie: "Daň vypočítanú podľa ods. 1 u daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 7 ods. 1 písm. a), znížiť o 50 percent." Touto úpravou sledujem, aby sa dosiahlo zrovnoprávnenie pri výške zdanenia ziskov u fyzických a právnických osôb.

    Po druhé, doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3 a znie: "Daň vypočítaná podľa ods. 1 a 2 sa znižuje o sumu podľa § 35 ods. 16." Ide o úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci návrh.

    Po tretie. V § 21 ods. 2 sa číslovka 18 nahrádza číslovkou 14. Ide o to, že ak dôjde k zníženiu priamych daní, ako je predpoklad, žiadam, aby bolo adekvátnym spôsobom premietnuté toto i na zníženie daňového zaťaženia poľnohospodárov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Po ňom pán poslanec Kresák.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    ctená snemovňa,

    i keď tu už bolo hovorené o limitoch týkajúcich sa automobilov, pán kolega Malchárek, a hovoril to tu aj pán kolega Prokopovič, predsa by som sa dotkol tejto problematiky a rád by som niekoľko údajov uviedol a doplnil, ktoré udáva Združenie podnikateľov Slovenska. Ako dobre vieme, minuloročná zmena v zákone o dani z príjmov, ktorá zaviedla limit odpisov vstupnej ceny automobilov na 450 tis. korún, vyvolala vlnu protestov podnikateľov v Slovenskej republike. Hoci v pozadí tohto kroku bola snaha vlády pomôcť v príjmoch štátneho rozpočtu znížiť schodok obchodnej bilancie, tento stav ministerka financií argumentovala tým, že podnikatelia nepotrebujú luxusné autá, a ak, teda citujem: "Nech si kúpia iba tí, ktorí si časť z nich, z ich ceny môžu financovať z vlastného zisku." Čo sa však v roku 1999 stalo, mám k dispozícii analýzu Združenia podnikateľov Slovenska. Podľa štatistických údajov Združenia automobilového priemyslu boli výsledky predaja osobných automobilov za desať mesiacov roku 1999 takéto: predané osobné automobily v mesiacoch 1 až 10, teda do konca októbra roku 1998 bolo 56 638 kusov. V tom istom období v roku 1999 bolo len 48 765 kusov. Rozdiel teda činil mínus 7 873 kusov automobilov. Uvedený pokles by bol ešte vyšší, avšak bol zlepšený vplyvom mimoriadneho zvýšenia predaja osobných automobilov za porovnateľné mesiace minulého roku z titulu očakávania zníženia kurzu koruny, marec, apríl, a zavedenia dovoznej prirážky, júl, do predaja za pôvodné ceny, teda spolu približne o 3 000 kusov.

    Ak máte dnešný Hospodársky denník, tam je pekný graf, ako sa tento vývoj predaja v Slovenskej republike vyvíjal v obidvoch rokoch za uvedené obdobie.

    Z analyzovaných údajov je zrejmý pokles predaja vozidiel strednej a vyššej triedy v rozsahu asi 6 000 kusov automobilov. Je tu zahrnutý predaj vozidiel luxusnej triedy v cene nad milión korún, ktoré cieľová, početne malá skupina zákazníkov kúpi bez ohľadu na obmedzenia. Priemerná cena vozidla strednej triedy činí približne 750 tis. Sk. Celkové zaťaženie odvodmi do štátneho rozpočtu v položkách dovozná prirážka, clo a daň z pridanej hodnoty je 37,5 percenta, čo znamená pri uvedenom znížení predaja aj priame zníženie príjmov štátneho rozpočtu na úrovni od 1,7 až po požadované 2 mld. Sk.

    Nepotvrdila sa úvaha, že počet predaných vozidiel zostane približne rovnaký ako v roku 1998, ale dôjde k presunu nákupu lacnejších vozidiel. Jediné významné zvýšenie predajnosti zaznamenali vozidlá značky Škoda v ročnom odhade asi okolo 2 000 kusov. Táto značka je prakticky v cenovom limite, takže administratívne opatrenia ju na rozdiel od ostatných značiek nezasahujú. To sa prejavilo v posilnení jej postavenia na trhu pri zvýšení podielu o viac než 10 percent, takže v súčasnosti vozidlá Škoda už ovládali viac než polovicu trhu zo všetkých značiek. Z údajov Colného riaditeľstva bol zaznamenaný výpadok na vybratom cle a DPH za tretí štvrťrok 1999 v sume 628 mil. Sk, čo v prepočte na rok predstavuje zhruba, keď ten model bol na celý rok, 2,5 mld. korún. Pritom tento údaj ešte neobsahuje colnú prirážku. Súhrnný výpadok za roky 1999 a 2000 pri zohľadnení inkasa dovoznej prirážky je potom bez ohľadu na rôzne metódy výpočtu v rozmedzí 3 až 4,5 mld. Sk.

    Čo sa týka bilancie položky dovoz - vývoz automobilov Slovensko aj tento, aj minulý rok zaznamenalo kladné saldo iba vďaka tomu, že export automobilov a ich komponentov s Volkswagenu Slovakia prevyšuje hodnotu dovážaných vozidiel. Bolo to aj v čase, keď odpisové limity v zákone o dani z príjmov neexistovali. Čiže vplyv na obchodnú bilanciu zo zavedenia limitov pre odpisy nebol nijaký. Naopak, svojou povahou to bolo určite jedno z opatrení, ktoré sa podieľalo na medziročnom poklese predaja za prvých 10 mesiacov rokov 1998 - 1999, osobných automobilov o spomínaných 7 873 kusov. Z toho 6 000 pripadá na lacnejšie autá strednej a nižšej triedy. V tomto údaji nie je zahrnutý predaj takzvaných luxusných áut nad milión korún. Nepotvrdila sa teda úvaha ministerstva, že počet predaných automobilov zostane zachovaný a súčasne dôjde k štrukturálnym zmenám v prospech lacnejších vozidiel na úkor drahších.

    Je známe, že vláda Slovenskej republiky hľadá všetky možné zdroje zvýšenia príjmov, avšak to, na čo sme upozorňovali, stále zostáva bez odozvy. Sme presvedčení, že poslanci pri rokovaní, vážené kolegyne, kolegovia, a to je na vás, pri prerokúvaní návrhu zákona o daniach z príjmov budú pozorne počúvať argumenty aj z podnikateľského prostredia a zvážia alternatívy možných príjmov do štátneho rozpočtu. Podľa nášho názoru ekonomická analýza dosahov zavedenia limitov dáva za pravdu tým hlasom, ktoré predvídali kontraproduktívnosť ich zavedenia. Pritom pre tie zdroje, čo boli k dispozícii, hľadá vláda stále nové formy na výber 2,5 mld. korún chýbajúcich zdrojov, len aby sa vyhla sebakritike z nesprávne nadstaveného opatrenia a mrhá drahocenným časom na diskusie o náhradných riešeniach. Som za to, aby limity pre osobné automobily na rok 2000 boli buď zrušené, alebo sa prikláňam k názoru predrečníka pána kolegu Malchárka, aby sa zvýšili na 750 tis. korún kvôli nesystémovosti, kontraproduktívnosti na príjmy Slovenskej republiky, zásahu do trhového prostredia a ďalších súvisiacich negatívnych dosahov.

    Argumentácia o cielenom opatrení na zníženie negatívneho salda zahraničného obchodu je nepatričná, nakoľko v položke dovoz - vývoz automobilov je zaznamenávaný plusový rozdiel vďaka vyššiemu vývozu automobilov a ich komponentov Volkswagen Bratislava už v roku 1998, keď limity neexistovali.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kresák, po ňom vystúpi pán poslanec Tatár.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    je to iba niekoľko dní, čo táto snemovňa diskutovala o poslaneckom návrhu novely zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Takmer každý z diskutujúcich vtedy podporil snahy o zlepšenie súčasnej ekonomickej situácie vysokých škôl aj prostredníctvom odbúrania daní, ktoré vysoké školy a fakulty odvádzajú do štátneho rozpočtu zo svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v súvislosti s plnením svojich hlavných úloh, pričom takto získané finančné prostriedky využívajú na prospech vysokých škôl a fakúlt. Legislatívne riešenie tohto problému vtedy nebolo možné vzhľadom na existujúce legislatívne pravidlá a samotný legislatívny postup. Dnes sa však nachádzame v inej situácii. Prerokúvame návrh zákona o daniach z príjmov, v ktorom, pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky prejaví svoju politickú vôľu, je možné poskytnúť vysokým školám a fakultám Slovenskej republiky túto výhodu a prispieť týmto spôsobom aj k skvalitneniu podmienok, za ktorých sa uplatňuje výkon ústavného práva občanov Slovenskej republiky na vzdelanie.

    Z uvedených dôvodov preto predkladám spolu s takmer 50 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 2 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov, návrh, ktorý, ak bude schválený, prispeje k zlepšeniu nepriaznivej finančnej situácie škôl a fakúlt, k zlepšeniu situácie, do ktorej sa tieto dostali nie z vlastnej viny, a situácie, v riešení ktorej by spoločnosť v Slovenskej republike alebo na riešení ktorej by spoločnosť v Slovenskej republike mala mať osobitný záujem.

    Predložené riešenie spočíva v rozšírení ustanovení § 19 ods. 2 návrhu zákona, ustanovení, ktoré obsahujú vymedzenie subjektov a príjmov, ktoré nepodliehajú dani. Pri predbežnej diskusii o obsahu tohto pozmeňujúceho návrhu so zástupcami ministerstva financií odznela predovšetkým výhrada voči tomu, že takýto návrh by mohol byť chápaný ako poskytujúci neprimeranú výhodu vysokým školám a fakultám. Nielen však na základe skutočností, že hlavným poslaním vysokých škôl je poskytovanie vysokoškolského vzdelania, tvorivé vedecké bádanie a tvorivá umelecká činnosť, ale aj preto, že Ústava Slovenskej republiky vo svojich ustanoveniach konštatuje, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie, pokladám za potrebné túto námietku odmietnuť. Vysoké školy totiž vzhľadom aj na súčasnú situáciu v štátnom rozpočte takúto pozitívnu diskrimináciu nielen potrebujú, ale si ju aj zaslúžia.

    Ďalším argumentom v prospech navrhovaného riešenia alebo ďalší argument v prospech navrhovaného riešenia mi dala do rúk sama pani ministerka pri svojom úvodnom vystúpení k predloženému návrhu. Priznala totiž, že tento návrh akceptuje pozitívnu diskrimináciu určitých subjektov, napríklad zahraničných investorov. Osobitne, samozrejme, s uvedeným súhlasím, no o to viac súhlasím a podporujem pozitívnu diskrimináciu tých, ktorí sa starajú o rozvoj toho najcennejšieho, čo existuje v slovenskej spoločnosti, o rozvoj vzdelania a vedy. Aj toto nami predkladané navrhované riešenie pritom možno pokladať za časovo obmedzené a preklenujúce problémy, ktoré existujú dnes a teraz. Verím totiž, že po prijatí nového vysokoškolského zákona, ktorý zavedie nový systém financovania vysokého školstva v Slovenskej republike, bude toto ustanovenie už neodôvodnené a jeho odstránenie nespôsobí vysokým školám a fakultám žiadne osobitné problémy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vysoké školy v Slovenskej republiky oceňujú snahu vlády o zmiernenie dosahu nepriaznivej ekonomickej situácie na ich život a osobitne oceňujú rýchlu reakciu vlády na situáciu, ktorá sa vyvinula koncom roka 1999. Žiaľ, žiadne z vykonaných uskutočnených riešení v súčasnosti nestačí a ani nemôže stačiť aj vďaka situácii a dlžobám, ktoré vysoké školy a fakulty tlačia pred sebou z roka na rok. Vysoké školy a fakulty v súčasnosti iba prežívajú a o žiadnom ich rozvoji nemôže byť ani reči. Podporte preto, prosím, toto navrhované riešenie a prispejte k zastaveniu úpadku vysokého školstva v Slovenskej republiky.

    Pre úplnosť mi dovoľte zopakovať znenie predloženého pozmeňujúceho návrhu. Navrhujeme, aby v § 19 ods. 2 sa za písmeno g) vložilo nové písmeno h), ktoré znie: "príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou". Ide teda o rozšírenie tejto výnimky. Zároveň sa navrhuje, aby sa zaviedla poznámka pod čiarou číslo 79, ktorá by poukazovala na znenie obsahu § 1 ods. 4 zákona číslo 172 o vysokých školách, v ktorom sa priamo konštatuje, že vysoké školy a fakulty sú oprávnené vykonávať podnikateľskú činnosť. Zároveň sa navrhuje, aby doterajšie písmeno h) sa označilo ako písmeno i) v predloženom návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh obsahuje aj stručné odôvodnenie svojho obsahu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Malchárek. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som ešte raz podčiarknuť to, čo povedal v úvode kolega Kresák. Som veľmi rád, že sme pod tento pozmeňujúci návrh získali priamo manifestačne takmer päť desiatok podpisov poslancov, ktorí chápu, že nemôžeme ísť ďalej v stopách neblahej novely vysokoškolského zákona z roku 1996, ktorá po šiestich rokoch existencie znenia, ktoré oslobodzovalo vysoké školy od platenia dane vtedy z podnikateľskej činnosti, zdanenie zaviedla. Očividne mnohí z nás chápu, že nemôžeme ďalej takto pokračovať napriek tomu, že treba ctiť potrebu daní pre štát, ktoré ich, verme tomu, bude rozumne používať. Situácia vysokých škôl i možnosti štátu sú však také, že toto gesto, ktoré objektívne neznamená únik, si dovoliť môže. Verte mi, že som si to preveroval, keď som sa pokúšal s kolegom Kresákom novelizovať tento bod v novele vysokoškolského zákona, že išlo v rokoch 1996, 1997 a 1998 o sumy v rozpätí 2,6 až 8 mil. Sk za rok zo všetkých vysokých škôl.

    Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu teda predovšetkým urobí čistý stôl a umožní vysokým školám čestne využívať prostriedky získané podnikateľskou činnosťou a nebude ich nútiť rôznym spôsobom k obchádzaniu svojej daňovej povinnosti. Ale zároveň verím, že ich aj povzbudí k zvýšeniu aktivity na tomto poli, ktorá nebude, nepochybne, riešiť všetky problémy, ale bude istým vkladom do potrebného finančného sanovania vysokých škôl.

    Ďakujem.

  • Vážená snemovňa,

    podporiť tento pozmeňujúci návrh bude asi určite rozumné. Spôsobí to síce ďalšie nezrovnoprávnenie podnikateľských subjektov, tak ako to uviedol v rozprave pán poslanec Kresák, ale za cenu získania hodnoty, ktorá má v tomto čase mimoriadnu celospoločenskú hodnotu. Pomáha riešiť nemožnosť vykryť skutočne preukázateľné potreby financií pre vysoké školy. Vysoké školy majú predpoklady, ktoré v mnohých prípadoch chýbajú aj v manažmentoch top podnikov, lebo sú to vysokoškolskí učitelia. Mozgový a materiálno-technický potenciál vysokých škôl vie tvoriť nové podnikateľské zámery, ktoré majú vysoký spoločenský, ekonomický efekt. Vytvorí sa priestor na zvýšenie príjmov učiteľov a zamestnancov vysokých škôl. Vytvorí sa priestor na zvyšovanie materiálno-technickej základne týchto škôl.

    Povedzme si úprimne, pomôže si štát v tomto čase, pretože nevládze ťahať potreby súčasného školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    chcel by som povedať, že v období transformácie našej ekonomiky, ale aj duchovnej transformácie našej spoločnosti je to absolútne legitímna požiadavka zvýšiť investície aspoň takýmto viac ako gestom do školstva, do vysokého školstva. Myslím si, že nielen študenti, ale celá naša spoločnosť očakáva práve tento krok, a preto aj ja podporujem tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tatár. Po ňom vystúpi pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi v krátkosti vystúpiť na podporu štyroch pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú buď v spoločnej správe, alebo vyplynuli z rozpravy. Musím túto svoju podporu zasadiť aj do práve v týchto dňoch oslavovaného desiateho výročia revolúcie na Slovensku, lebo naozaj tu ide aj o širší pohľad na ekonomickú reformu, a teda reformu celej spoločnosti. Z tohto hľadiska sa nachádzame vlastne v štádiu nedokončenej ekonomickej transformácie, nedokončenej reformy, ktorá ide rôznymi kanálmi a postupnými krokmi a za posledný rok vlády sa výrazne pohla dopredu a nadobudli sme konkrétnu koncepciu, komplexnú koncepciu. A okrem nedokončených krokov, samozrejme, tými prekážkami sú aj všetky deformácie za posledné štyri roky do roku 1998.

    Z tohto pohľadu, keď hovorím za Demokratickú stranu, je úplne jasné, že treba oslobodiť ekonomiku od vplyvu štátu a štát treba štruktúrovať tak, aby predovšetkým slúžil občanovi.

    Teraz priamo k tým štyrom návrhom, ktoré chcem podporiť. Prvý sa týka percenta dane pre právnické osoby, a teda sú tu návrhy na 25 percent, 29 a vládny návrh na 30 percent. Ja dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali od najnižšieho percenta. Čiže najprv by sme mali hlasovať o bode 47 spoločnej správy, potom o bode 16. Tento návrh, samozrejme, je diskutovaný v súvislosti so štátnym rozpočtom. K tomu treba povedať, že naozaj je zaťažený na jednej strane starými dlhmi, na druhej strane je zaťažený aj starou formou zostavovania rozpočtu a veľkou zotrvačnosťou veľmi neefektívnych výdavkov, o ktorých budeme ešte diskutovať pri preberaní štátneho rozpočtu. K tomuto sa vyjadril aj predrečník, pán poslanec Slaný.

    Treba ešte pripomenúť, že pri nižšej sadzbe dane pre právnické osoby je možné očakávať, aj keď to má vždy časový posun, aj zníženie nezamestnanosti alebo naopak zvýšenú tvorbu pracovných miest.

    Druhým pozmeňujúcim návrhom je v spoločnej správe návrh na zjednodušenie sadzby dane pre fyzické osoby v § 21, je to zlúčenie toho pôvodného tretieho a štvrtého pásma. Sleduje to dva ciele. Jeden perspektívne zjednodušenie a zníženie počtu pásiem, pretože napríklad v Českej republike sú len štyri zdaňovacie pásma, a po ďalšie postupné zníženie toho zaťaženia. Tento návrh prešiel aj gestorským výborom.

    Tretí návrh sa týka obcí, pretože v tej celkovej reforme okrem zníženia daní, okrem privatizácie, okrem reštrukturalizácie finančného sektora hrá významná rolu aj reforma verejnej správy. V spoločnej správe je návrh, aby v čase, keď ešte je veľmi nepriaznivá finančná situácia pre obce a mestá, boli oslobodené od daní z nakladania so svojím majetkom, a teda pri prenájmoch alebo predaji majetku obci.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podporiť, je pozmeňujúci návrh pána poslanca Slaného, ktorý smeruje k zrovnoprávneniu a rovnoprávnemu postaveniu aj fyzických osôb podnikajúcich v poľnohospodárskej výrobe.

    S týmito poznámkami a s tým procedurálnym návrhom by som veľmi rád potom takto koncipovaný zákon o daniach z príjmov, ktorý je súčasťou celkovej ekonomickej reformy, rád podporím.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska.

  • Úprimne povedané, nechcem sa zapodievať kvalitou týchto návrhov, ktoré predložil pán poslanec Tatár, ale chcel by som hlavne polemizovať s jeho niektorými výrokmi. Znova opakoval to, čo všetko sa musí naprávať po minulých štyroch rokoch.

    Chcem povedať, bodaj by táto vláda mala ten istý rozsah hospodárskej dynamiky a s takým istým nasmerovaním na rozvoj, ako mala minulá vláda. A zároveň by som chcel podotknúť, že predsa ani nie je možné ísť ďalej tou cestou, ako tu doslova uviedol pán poslanec Tatár, oslobodiť ekonomiku od vplyvu štátu. Štát je v pozícii správcu trhu. To nie je pozícia nejakého uzurpátora a túto funkciu má zohrávať práve preto, aby trhové prostredie sústavne reguloval a aby vytváral preň najväčšiu možnosť dynamiky. A v takomto slova zmysle má postupovať každá vláda. Každé pokusy o to večné a nemožné heslo Čo najmenej štátu je vlastne konštatovanie čo najmenej správcovstva trhu, čo najmenej regulovania trhu. Trh sa necháva pre predátorov, ktorí si robia, čo chcú, pretože silní vládnu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vo svojom vystúpení sa dotknem dane z príjmov právnických osôb.

    Ak si pozrieme kvóty priamych daní a ich vývoj v iných krajinách, povieme si, že zníženie sadzby dane z podnikateľských príjmov v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 nie je postačujúce. Je potrebné sa na problém pozrieť z pohľadu rýchlosti zmeny a z pohľadu východiskovej situácie našej ekonomiky a hlavne to, či je účelné vykonať ju odrazu alebo v priebehu viacerých rokov. Každý, kto odporúča radikálne zníženie sadzieb podnikateľských daní, očakáva hlavný efekt, obmedzenie rozsahu šedivej ekonomiky.

    Musím upozorniť, že skutočné efekty sú tu z hľadiska ich rozsahu a načasovania nepredvídateľné a neisté. Dovolím si upozorniť na dva silné faktory. Prvý faktor je zlá finančná situácia veľkej časti našich podnikov. Druhý faktor, nedozrelosť kultúry a etiky slovenského podnikania. Tieto faktory spôsobia, že výnos očakávaných daní sa odchýli od pravidiel, ktoré očakávame, takzvaná Lateova krivka. Je pravdepodobné, že väčšie zníženie by buď prekazilo ozdravovanie verejných financií, a my sa spoliehame na prínos verejných financií na posilnenie rovnováhy v roku 2000, alebo by vláda musela urobiť ďalšiu reštrikciu vládnych výdavkov. Povieme si, že je to v poriadku, keď požadujme obmedzenie vládnych výdavkov. Áno, ale nemôžeme to robiť bez dôkladnej analýzy a revízie. Až táto analýza nám povie, aké služby a v akom rozsahu môžu pri zohľadnení súčasnej výkonnosti hospodárstva poskytovať jednotlivé rezorty občanom a zo štátnych peňazí. Analýza je obsahovo i časovo náročná. Vyžaduje audit súčasťou nezávislých a zahraničných expertov. Takýto audit nám ukáže možnosť výraznejšieho obmedzenia vládnych výdavkov. Som presvedčený, že potom budeme môcť pokračovať v znižovaní sadzby dane z príjmov, tak ako si to stanovila aj vláda vo svojich dvadsiatich prioritách pre nasledujúce obdobie.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj mne srdce bývalého podnikateľa hovorí, že by bolo dobré ísť výraznejšie dolu so sadzbou dane z príjmov, ale v takýchto chvíľach sa oplatí zachovať si pokojnú hlavu, získať informácie, zobrať si pero, papier a kalkulačku a všetko v pokoji zvážiť.

    Ja som si pred týmto vystúpením skalkuloval celý problém a dospel som k záveru. Po prvé, nemyslím si, že vláda je v návrhu výšky dane príliš opatrná. Po druhé, ak využijeme analýzy, audity a budeme postupovať odborne, nie politicky, slovenská ekonomika dosiahne požadované parametre skôr, ako keď sa budeme riadiť len inštinktom alebo politikou. Po tretie, vláda navrhla dobrý zákon a citlivo zvážila svoj návrh vo vzťahu k súčasnej situácii. Po štvrté, vážená koalícia, chcem vás požiadať, aby ste zvážili a podporili návrh vlády, ktorý považujem za seriózny kompromis. Po piate, vážená opozícia, chcem vás poprosiť, aby ste zvážili návrhy niektorých kolegov, ktorí požadujú znížiť daň z príjmu právnických osôb na nižšiu úroveň. Verím, že opozícia si vie skalkulovať, že verejnosť by bola prekvapená, ak by práve opozícia podporovala veľké skoky v daniach, keď ona sama sa nepodujala na ich znižovanie. Ja osobne pokladám zníženie dane z príjmov právnických osôb na 30-percentnú daň z príjmov za premyslený krok a budem ho podporovať.

    Ešte jeden návrh.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam zo spoločného hlasovania vyňať zo spoločnej správy body 2 a 18.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Ja chcem zareagovať iba na tú časť pána poslanca, v ktorom sa obrátil na opozíciu. Mňa to veľmi prekvapuje, pán poslanec, že práve vy, člen SDĽ, ktorá nevie nám opozícii prísť na meno, zrazu by sme vám boli dobrí, aby sme podporili váš návrh, respektíve návrh, ktorý dala vaša ministerka. Zbytočne sa obraciate na nás, pretože celá snemovňa, tak ako tu vystupujú zástupcovia jednotlivých politických klubov bez rozdielu koalície a opozície, má iný náhľad na tento zákon ako vaša pani ministerka. Takže, prosím vás, zbytočne nás neoslovujte, najprv naozaj konštruktívne ku nám pristupujte a bez takých urážok, aké tu včera predviedla pani ministerka, ktorá nič iné nevie, iba urážať, nadávať a tvrdiť tu rôzne nepravdivé výroky. V tom je naozaj majsterkou číslo jeden. Takže zamyslite sa nad tým, že nie opozícia, ale predovšetkým koalícia tu dala úplne iné návrhy a myslím si, že s mnohými budeme súhlasiť napriek vašej výzve. To vás môžem uistiť.

  • Pán poslanec Bajan.

    Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne.

    Budem nadväzovať na môjho predrečníka. Ja by som odporúčal aj ďalšie body vyňať na osobitné hlasovanie, a to body 7, 8, 15 a 16. Ďakujem, to je všetko. Samozrejme súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník, že aj body 2 a 18.

    Ďakujem pekne.

  • Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Zajac. Po ňom vystúpi pán poslanec Prokopovič.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v § 48 navrhovaného zákona sa hovorí o vyhlásení o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel. Je to veľmi dobré opatrenie a veľmi ho všetci vítame. Navrhoval by som však predsa len jednu zmenu a ide o toto. Tak ako tento návrh v predloženej predlohe umožňuje, aby príjemcom 1-percentnej dane boli nielen verejnoprávne, ale aj fyzické osoby, navrhujem spolu so skupinou poslancov zmenu, ktorá by mala smerovať k tomu, aby príjemcom 1-percentnej dane mali byť neziskové organizácie, to znamená právnické osoby nezaložené na podnikanie, ktoré určí osobitný predpis, teda napríklad občianske združenia, Slovenský Červený kríž, nadácie a podobne. Pritom osobitný zákon by mal potom určiť, aké podmienky musia tieto organizácie splniť, aby sa mohli stať príjemcami 1-percentnej dane, napríklad termín registrácie, preukázanie vykonávania verejnoprospešnej činnosti, splnenie povinnosti voči daňovému úradu a poisťovniam. Okrem toho by mal osobitný predpis okrem podmienok pre príjemcov darov stanoviť aj postup na realizáciu tohto ustanovenia zo strany daňovníka, platcu dane a daňových úradov. Tento osobitný predpis by mal byť prijatý v roku 2000, aby daňovníci mohli rozhodnúť o použití 1-percentnej ním zaplatenej dane už pri daňových priznaniach za rok 2000, teda do 31. marca 2001.

    Z tohto dôvodu navrhujeme aj zmenu § 60 v bode 2 návrhu, ktorý ustanovuje osobitnú úpravu činnosti v § 48. Touto navrhovanou zmenou sa dosiahne, že neziskové organizácie dostanú finančné prostriedky z tejto dane v druhej polovici roku 2001, takže prakticky ich budú môcť použiť na svoju činnosť až v roku 2002. Pri tých príjemcoch, ktorými by mali byť len právnické osoby, ide v podstate o jednu jedinú vec. Pokiaľ by sa príjemcami stávali aj fyzické osoby, nie je fakticky možné urobiť ani finančnú kontrolu toho, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky ponúkli, ani kontrolu účelu, hoci v tom návrhu zákona sa veľmi všeobecne hovorí o účele, ale takýmto spôsobom by to jednoducho nebolo možné. Naopak, všade tam, kde ide o právnické osoby, je dostatočný priestor aj pre fyzické osoby, aby prostredníctvom týchto právnických osôb, ktoré už existujú alebo ktoré si sami môžu vytvárať napríklad nejaké nadácie, alebo občianske združenia, mohli byť tieto finančné prostriedky použité a použité naozaj na verejnoprospešný účel. To znamená, že fakticky len cez právnické osoby sa môže zabezpečiť to, aby naozaj existovala tu kontrola účelu, ale aj reálneho použitia týchto prostriedkov. Navrhujem teda, aby nový text § 48 ods. 1 znel takto:

    "(1) Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 percento ním zaplatenej dane sa použije na verejnoprospešný účel, a to v prospech ním určenej právnickej osoby spĺňajúcej podmienky podľa osobitného predpisu. Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné."

    Navrhujem v odseku 3 zrušiť odkaz na osobitný predpis.

    A po druhé navrhujem v § 60 zmeniť text: "1. januára 2002" na "1. januára 2001".

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokopovič. Po ňom vystúpi pán poslanec Šepták. Prečítam poradie ďalších prihlásených do rozpravy. Pán poslanec Šepták, Sitek, Ambróš, Budaj, Brocka, Gyurovszky a posledný je pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    na úvod môjho vystúpenia k novému zákonu o dani z príjmu fyzických a právnických osôb mi dovoľte vysloviť myšlienku, v ktorej kvitujem úsilie navrhovateľa o prijatie nového daňového zákona, zjednodušene povedať, na ktorý hlavne podnikateľská verejnosť už netrpezlivo čakala. Uvádzam to ako veľký klad toho, pretože skutočne, tak ako aj môj kolega, pán Šimko, vo svojom vystúpení uviedol, zákon o dani z príjmu bol viackrát novelizovaný, nie niekoľkokrát, ale dovolím si tvrdiť niekoľko desiatokkrát, až sa dostal do tej polohy, ktorá dnes platí. Čiže beriem to ako skutočne pozitívny fakt v tom smere zvlášť, keď je tu evidentná snaha predkladateľa o jeho zjednodušenie, spriehľadnenie tak, aby všetko bolo v jednom zákone, aby to nebolo treba hľadať v predchádzajúcich novelách a podobne. To teda hodnotím ako skutočne pozitívny fakt, pozitívny signál zo strany navrhovateľa.

    Na druhej strane však musím poznamenať, že taký dôletý zákon, ako je zákon o dani z príjmov, výrazným spôsobom ovplyvní činnosť, chod nielen podnikateľských subjektov či fyzických alebo právnických osôb, ale výrazným spôsobom ovplyvní aj ekonomiku na najbližšie, ak sa nebude často novelizovať, aj na dlhodobejšie obdobie. Z tohto dôvodu teda vyslovujem trošku takú nespokojnosť s tým, že tento taký dôležitý zákon, ako som spomínal, nebol v dostatočnom časovom predstihu predložený na akúsi neformálnu verejnú diskusiu, návrh nebol dostatočne medializovaný, aby sa k tomu mohli zodpovední vyjadriť. Mám informácie o tom, že napríklad aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nemala kladný vzťah k textácii alebo formulácii tohto zákona. To isté mám informáciu zo Združenia podnikateľov Slovenska, zo Slovenského živnostenského zväzu, že mali vážne výhrady v rámci vystúpenia v Asociácii zamestnávateľských zväzov a a združení k návrhu tohto zákona. Z tohto dôvodu si myslím, že bolo potrebné pripravovať ho trošku včas, dať ho trošku na diskusiu a nebolo by možno došlo k tomu, že sú k nemu také kontroverzné názory nielen zo strany opozičných poslancov, ale aj zo strany koaličných poslancov navzájom.

    Dovoľte mi teraz niekoľko konkrétnych poznámok a potom by som sa vyjadril ešte aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré vzišli zo spoločnej správy.

    Po prvé. Bolo tu viackrát uvádzané, že pozmeňujúce návrhy budú mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý budeme o chvíľu schvaľovať. Ja si dovolím tvrdiť po preštudovaní všetkých pozmeňujúcich návrhov, že prevažná väčšina pozmeňujúcich návrhov nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet roku 2000. Súhlasím, že na rok 2001. Ale to je rozdiel pri interpretácii, aká sa tu uvádza. Pretože myslím si, že netreba každému vysvetľovať, že aj keď začne zákon platiť od 1. 1., daňové priznanie právnické a fyzické osoby dávajú do 31. 3. 2001, vtedy je aj vlastná povinnosť zaplatenia dane. Nehovorím o preddavkoch.

    Ďalej ako daňový poradca môžem zodpovedne tvrdiť zo svojej päťročnej praxe, že skutočne tie daňové sadzby, ktoré doteraz platili, boli silnou motiváciou pre podnikateľské subjekty na to, aby využívali rôzne pokútne, pololegálne, hovorím to pololegálne, pretože v podstate na prvý pohľad zákon sa neporušil, pololegálne spôsoby, ako si prostredníctvom rôznych stratových firiem znižovať daňový základ, a teda dane neplatiť. Myslím si, že je každému jasné, je to verejným tajomstvom, netreba to zakrývať, že za 10 až 15-percentnú províziu sú firmy, ktoré dokonca verejne inzerujú v médiách, ak máte problémy s daňovým základom, so ziskom, pomôžeme a podobne, myslím si, že to aj každý z nás postrehol, že je možnosť takýmto spôsobom, a často sa to využilo, že sa znížil daňový základ a následne daňová povinnosť za 10-percentnú províziu. Preto aj to je alebo mala by byť jedna z hlavných motivácií, prečo by sme tú hranicu daňového zaťaženia mali znížiť na únosnú mieru.

    Ďalej sa chcem ešte vyjadriť k tomu, čo tu bolo viackrát hovorené o tom, že právnické osoby, to podotýkam, z právnických osôb iba 5 percent platí výraznejším spôsobom daň z príjmu a 95 percent právnických osôb, opäť to zdôrazňujem, je v strate alebo platí iba z minimálneho vymeriavacieho základu. Ja len chcem pripomenúť, odkiaľ tento prameň je. Osobne som ho našiel v týždenníku Trend a bolo to v časti, ktorú dáva Združenie podnikateľov Slovenska a bolo to na základe štúdie alebo nejakej analýzy pracovníkov ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Ja len uvádzam zdroj, kde to bolo, netvrdím, nedovolím si teraz tvrdiť, či to bolo správne alebo nesprávne, len bolo tu, že z nejakých zdrojov sa to dostalo do médií. Ja som to našiel v Trende ako stanovisko odborníkov týchto dvoch ministerstiev.

    A teraz mi dovoľte konkrétne k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú aj obsiahnuté v spoločnej správe gestorského výboru. K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložil ja sám ako člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ktoré boli následne schválené a odporúčané gestorskému výboru zahrnúť do spoločnej správy.

    Na úvod chcem poznamenať, že trošku ma mrzí, že v gestorskom výbore, pokiaľ som mal možnosť s viacerými členmi sa rozprávať o priebehu diskusie včera večer, že niektorí členovia, podotýkam niektorí členovia, nie všetci, sa mi zdá, podľa môjho názoru trošku povrchne hodnotili niektoré body bez uváženia. Presvedčil som sa o tom aj dnes, keď som sa s niektorými osobne rozprával, keď som im to vysvetlil, ako boli niektoré pozmeňujúce návrhy myslené, tak uznali, že oni mali na to trošku iný názor. Odôvodňujem to možno aj tým, že bola skutočne časová tieseň v gestorskom výbore, že nebolo možné stretnúť sa, rozdiskutovať niektoré veci, pretože skutočne skrátený legislatívny proces, ktorý teraz prebieha, je veľmi náročný na čas, a teda navrhovateľ nemá možnosť detailne rozoberať navzájom s členmi gestorského výboru jednotlivé body.

    Dovoľte mi teda stručne k tým bodom, ktoré som predložil v rámci výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod číslom 36 až 46, skutočne veľmi stručný komentár. Nebudem hovoriť o tých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, ale skôr sa zameriam na tie, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Je tam návrh v § 12, ktorého nadpis je Zníženie základu dane, v ods. 10 nahradiť 10 percent v poslednej vete číslovkou 20 percent. Ide o takzvané sponzorstvo, o možnosť venovať na prísne špecifikované ciele podľa zákona o dani z príjmu, podľa osobitného zákona. Teraz je tu u fyzických osôb hranica 10 percent z daňového základu, ja som tam navrhoval 20 percent. Navrhoval som to preto, že je to v čase, keď finančné prostriedky na tieto skutočne veľmi dôležité sektory, ktoré sú tam prísne špecifikované, to podotýkam, nie sú. Chýbajú tam peniaze. Nemám záujem na tom, aby tam špekulovali právnické osoby, aby sa tam prelievali nejaké ťažké milióny, ale ten podnikateľ, fyzická osoba, ktorý má možnosť daňového základu, aby na tie prísne špecifikované ciele tie prostriedky mohol dať a aby mu to išlo do základu dane. Čiže toto bolo zmyslom, nie nejaké ulievanie. Nemyslím si, že pokiaľ sa to týka fyzických osôb, že to bude mať nejaký podstatne výrazný dosah na štátny rozpočet v roku 2001.

    Ďalej som v bode 38 v súvislosti s § 14 a § 15 o paunej dani navrhoval nahradiť § 10 novým § 8. Myslím si, že každému z vás je jasné, kto otvoril zákon. Ide o to, že do možnosti využívania paušálnej dane spadajú drobní podnikatelia, fyzické osoby, ktorí podnikajú podľa § 7 podľa vymedzených živností, ktoré sú prílohou číslo 1 a ktoré nemajú iné príjmy z § 6 až 10. Ja som tam dal, ktoré nemajú iné príjmy z § 6 až 8. Prečo? Pretože sa môže stať - pre tých, ktorí nevedia detailne zákon o dani z príjmu, § 9 sú príjmy ako živnosti z prenájmov a § 10 sú ostatné príjmy, teda náhodné príjmy. Mohlo by sa stať, že drobný podnikateľ - živnostník, ktorý spĺňa všetky podmienky vrátane všetkého obratu pre možnosť využívania paušálnej dane a vedenie zjednodušeného účtovníctva, bude mať akýsi náhodný príjem podľa § 8. Nejaký predaj, príležitostný prenájom. Alebo podľa § 9 prenajíma aj nejakú chatu, alebo nejaké iné nehnuteľné, alebo hnuteľné veci, tým by bol z možnosti využívania paušálnej dane vylúčený. A to sa mi zdá trošku také diskriminujúce hlavne pri § 10, keď pri obyčajnom náhodnom príjme mohol by byť z využívania paušálnej dane vylúčený, aj keď príjem z týchto ostatných príjmov možno je len niekoľko 10 tisíc korún ročne.

    Ďalej som sa vyjadril už aj vo faktických pripomienkach k viacerým kolegom, ktorí tu hovorili o tých daňových výdavkoch podľa § 24 ods. 2 písm. a) bod 1, kde sa hovorí, koľko môže podnikateľský subjekt alebo osobné motorové vozidlo v akej výške, do akej výške si môže zaradiť do odpisov. Ja som sa vyjadril, nebudem to rozvádzať, chcem len zdôrazniť jednu vec, že výlučne tu ide o podnikateľské subjekty, nie o občanov v širšom zábere. Výlučne o podnikateľské subjekty, ktoré si to dávajú do odpisov. Nebudem opakovať zase tie veci, aké sú dnes ceny vozidiel, aké auto do 450 tisíc korún, sa dá kúpiť, aké je potrebné auto pre podnikateľa. Hlavne a opäť budem zdôrazňovať jednu a jedinú základnú vec bezpečnosť. Skutočne, ak mi niekto bude tvrdiť, že do 450 tisíc korún sa dá kúpiť dnes bezpečné vozidlo, ktoré v podstate znesie následky rôznych havárií vplyvom ciest a podobne, tak potom budem mať dojem, že asi v aute nikdy nesedel alebo nešiel viac ako 50 km.

    Ďalej body 41 a 42 spoločnej správy sa týkajú, možno som použil tam slovo v odôvodnení trošku tvrdšie, diskriminácie, ale diskriminácia alebo nerovnoprávne postavenie zamestnávateľa, zamestnancov v oblasti správnej. Bola to požiadavka na viacerých zhromaždeniach podnikateľov, požiadavka mnohých podnikateľských profesijných subjektov. Ide o to, že podnikateľ - samoživiteľ, teda živnostník alebo zamestnávateľ - fyzická osoba, ktorý zamestnáva osoby, náklady na vlastné stravovanie si nemôže alebo výdavky na vlastné stravovanie si nemôže dávať do nákladov. Má troch, dvoch alebo troch zamestnancov, tých môže, vlastné nie, takisto. Opätovne, ak by som to porovnal s právnickou osobou, tam majiteľ je súčasne vo väčšine prípadov aj zamestnancom a tam je považovaný za zamestnanca podľa klasifikácie a tam si dáva všetky výdavky aj na vlastné stravovanie do nákladov. Naopak živnostník, drobný podnikateľ, fyzická osoba si to do nákladov zarátať nemôže.

    Bod 44 - v § 34 v položke odpočítateľnej od základu dane odporúčam vypustiť posledné dve vety. Opäť tie dve vety diskriminujú drobných podnikateľov. Hovorí sa o tom, že strata sa môže umorovať v piatich nasledujúcich rokoch z toho rovnomerným dielom, ale v treťom, štvrtom a piatom roku iba vtedy, ak daňový základ je vyšší ako 150 tisíc korún. Takže bude si môcť tú stratu umoriť len opäť väčší podnikateľský subjekt, ktorý má vyšší daňový základ, a drobný podnikateľ, ktorý nevyužíva paušálnu daň, vedie riadne účtovníctvo, bude mať daňový základ nižší ako 150 tisíc korún, tak si v treťom, štvrtom a piatom roku tú jednu pätinu umorovať nemôže. Pokladám to za určité opäť znevýhodnenie malého a stredného stavu.

    V bode 45 - v § 58 som navrhol doplniť ods. 10 v znení, ktoré tam je, ešte aj v dnes platnom zákone, a to sú úľavy pre začínajúcich podnikateľov. V prvom roku zníženie daňového základu na 50 percent, v druhom na 30 percent a v treťom na 25 percent pri investovaní týchto prostriedkov v ďalšom roku. Pozor, aby to zase nenabádalo k tomu, že dávame úľavy na základe paušálnej dane a tu je ďalšia úľava. Tieto dve úľavy sa navzájom vylučujú. Ten, kto nevyužíva paušálnu daň, nebude môcť mať ako začínajúci podnikateľ úľavy. Podľa doteraz platnej úpravy si môže túto úľavu týmto spôsobom riešiť. V novom zákone toto vypadlo. Takže toto by som odporúčal takisto ponechať, pretože je to tiež motivačný prvok zvlášť v období, keď finančných prostriedkov pre drobných podnikateľov je málo a práve aj tým znížením daňového základu v prvom roku na 50, teda zaplatením aj nižšej dane, prostriedky zostanú vo firme.

    A na záver bod 46, to je tá príloha, koho sa tie živnosti budú týkať. Počul som, že je to kontroverzná príloha a že dosť sa okolo nej hovorí, sú rôzne názory, čo by tam malo byť, čo by nemalo byť. Ja by som chcel podotknúť jednu vec, že táto príloha alebo riešenie, koho by sa tá paušálna daň mala týkať, bola už predmetom viac kôl rokovaní medzi ministerstvom financií, mnou ako navrhovateľom podobného zákona, pánom podpredsedom vlády, ministrom hospodárstva a podobne. Ja som pôvodne navrhoval, aby to bolo vymedzenie negatívne, to znamená, aby to platilo na všetky živnosti podľa živnostenského zákona s výnimkou niektorých, ktoré budú v zákone taxatívne vymenované, a hlavným kritériom pre to bude obrat. Ročný obrat 1,5 mil. korún. Nakoniec po kompromise som bol ochotný pristúpiť na kompromis, aby to bolo pozitívne vyčlenené, lebo uvedomoval som si, že pri negatívnom vyčlenení môže dôjsť k tomu, že sa zabudne, opomenie sa, nepríde sa na to, že aj niektoré činnosti, ktoré tam nebudú negatívne vymedzené, môžu sa stať zdrojom zneužívania tejto paušálnej dane alebo zjednodušeného účtovníctva.

    Takže na poslednom stretnutí, ktoré sme spolu mali, bolo dohodnuté, že ja vypracujem tento zoznam a predložím ministerstvu financií, ako si to vlastne v mnou navrhovanom zákone predstavuje. Zhruba pred tromi týždňami som predložil ministerstvu financií, ale za dva a pol týždňa som nedostal žiadnu reakciu z ministerstva financií, že s niektorými mojimi návrhmi, ktoré sú v tej prílohe, nesúhlasia. Až s hrôzou som sa v piatok, keď som dostal nový zákon o dani z príjmu, dozvedel, že ministerstvo financií urobilo vlastný zoznam, ktorý postihuje, dovolím si tvrdiť možno 20 percent z tých živností, ktoré som navrhoval ja a ktoré som im pred tromi týždňami predložil. Takže dovolím si len skutočne stručne nie všetky, nedá sa už všetky zdôvodniť, ktoré máte v spoločnej správe, len niektoré, ktoré sa mi zdali aj po rozhovoroch s niektorými členmi gestorského výboru trošku kontroverzné aj pre nich.

    Navrhoval som tam v rámci remeselných živností okrem iného aj výrobu cementového tovaru a umeleckého kameňa. Vážení, nie je to nič iné ako drobný kamenár doma, ktorý robí betónové, kamenné kvetináče, malé pomníky a podobne. Opäť podotýkam, a to budem možno pripomínať pri každom tomto bode, že rozhodujúci je tu obrat, rozhodujúci je obrat. Len čo ročný obrat prekročí 1,5 mil. korún, je z toho vylúčený. Čiže nie je tu žiadna obava, že by to boli nejaké veľké kamenárstva. To isté platí pri mäsiarstve a údenárstve. Hovorí sa, že títo majú omnoho vyššie tržby a nemôžu to byť drobní podnikatelia. Samozrejme, ak má obrat vyšší ako 1,5 mil. korún, už tam nepatrí. Ale poznáme nielen v Bratislave, to chcem podotknúť, ale aj v malých mestečkách mäsiarov a údenárov, ktorých denný obrat alebo denný príjem je možno 4 tisíc korún, možno 2 tisíc korún, niekde možno ešte menej, a tým ročný príjem je možno 800 tisíc korún, 600 tisíc korún, a tým by sme ich oproti ostatným diskriminovali.

    Ďalej taká kontroverzná živnosť, ktorú som tu dal do svojho návrhu, je aj vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb, bytových a občianskych stavieb vrátane vybavenosti sídliskových celkov. Vážené kolegyne, kolegovia, to nie je nič iné a poviem to na vlastnej skúsenosti, ako keď ja zamestnávam ako fyzická osoba dvoch, troch pracovníkov murárov, s ktorými robím napríklad pre Priemstav na nejakej stavbe, ale nemôžem s Priemstavom urobiť zmluvu na využívanie murárskej, tesárskej alebo nejakej inej práce, ja s nimi urobím zmluvu na základe živnostenského listu, na základe presne tej citácie, čo tu je. A nie je to veľký obrat. Na jedného pracovníka sa dnes zhruba fakturuje 130 korún na hodinu. Na jedného pracovníka je to mesačne 26 tisíc korún. Ak mám troch pracovníkov, je to 78 tisíc korún. Ak mám dokonca päť pracovníkov, je to len 130 tisíc korún mesačne. Z tých 130 tisíc korún aj trom dám slušné platy, aj ja mám takisto slušný plat. A verte mi, zase to poviem z vlastnej skúsenosti, v tomto prípade sa dá nákladovými položkami tak znížiť daňový základ, že som neplatil pomaly žiadnu daň. Takže preto som to zahrnul do toho, opäť tu nie je žiadna obava, že sa do toho môžu skryť veľké podnikateľské subjekty, lebo opäť je to limitované ročným obratom. A toto by malo byť gro aj pre kontrolu daňových úradníkov. Kontrolovať maximálne obrat, aby nemohlo dôjsť k jeho umelému znižovaniu.

    Nebudem konkrétne rozoberať ďalšie veci, lebo už dosť dlho hovorím. Zameriam sa ešte na jednu oblasť, ktorú som presadzoval, presadzujem a budem aj naďalej dosť dôrazne presadzovať, a to je oblasť maloobchodných predajní a malých pohostinských činností. Opäť podotýkam, malých maloobchodných predajní a malých pohostinských činností, lebo určite mi dá každý za pravdu, že obrat alebo príjem 1,5 milióna korún ročne, to sa rovná zhruba 120 tisíc korún mesačne, a to je denná tržba 4 - 5 tisíc korún. Takže nikto mi nepovie, že ide o veľký podnikateľský subjekt. A práve o to ide. Podľa posledných informácií, ktoré mám spred včera zo živnostenského odboru ministerstva vnútra, je vydaných zhruba na maloobchodnú činnosť viac ako 200 tisíc živnostenských oprávnení. To je obrovská masa ľudí. Na veľkoobchodnú činnosť zhruba 200 tisíc živností, na pohostinskú činnosť 120 tisíc živností. A tým, že to nedáme do tej prílohy, by sme týchto ľudí ukrátili o možnosť zaplatiť paušálnu daň a využívať zjednodušené účtovníctvo. A dovolím si skutočne tvrdiť, že ide o malé dedinky po dedinách, malé krčmičky po dedinách a verte, dá sa to presne zistiť, tí neplatia daň vôbec alebo len v minimálnej niekoľko stokorunovej výške. Tu by zaplatili podľa obratu niekoľko tisíc, možno niekoľko 10 tisíc korún. Jednoznačne by to bol prínos.

    Ale opäť sa prihováram a prosím aj vás, zvážte túto okolnosť, nejde o žiadne veľké turistické komplexy, ide o tých drobných vašich kolegov, ktorí bývate na dedine, kde máte jednu krčmu, jeden obchod, dva obchody v takej väčšej dedine, vy máte tri, pardon. Ale väčšinou ide skutočne o krčmy v malých dedinkách a skutočne sú ich tisíce a tisíce.

    Takže považoval som za potrebné s tým vystúpiť v rozprave. Snažil som sa odôvodniť vám svoje návrhy, čo ma k tomu viedlo. Žiadny tlak na štátny rozpočet, skutočne sú to veci, ktoré som prerokúval s mnohými podnikateľskými subjektmi. Skúste pochopiť trošku aj postavenie podnikateľov. Roky a roky čakáme, že sa čosi zlepší. Teraz, keď ide nový zákon a máme možnosť veci, po ktorých búšime 4 - 5 rokov, ktoré zdôrazňujeme, logicky argumentujeme, a teraz je možnosť, bolo by hriechom, keby sme sa nepokúsili tieto veci presadiť. Z tohto dôvodu prosím všetkých a žiadam vás napriek tomu, že stanovisko gestorského výboru je k niektorým návrhom, o ktorých som hovoril, negatívne, napriek tomu vás prosím v mene podnikateľskej verejnosti a hlavne malých a drobných podnikateľov o ich podporu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sú traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Rusnák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Prokopoviča. Nerobím si ilúzie, že v daných podmienkach, ktoré teraz existujú, budú veľmi ľahko si nakupovať živnostenské licencie nezamestnaní, lebo pokiaľ nemáme vytvorené celkove spotrebiteľské prostredie, aj obchodné prostredie, tak je to veľmi ťažko dosiahnuť. Ale napriek tomu si myslím, že je to správny krok, aby sme podporili postupné vytváranie malých podnikateľských a hlavne živnostenských organizácií, ktoré prenesú na seba aj veľkú časť sociálnych funkcií. Ale zároveň chcem povedať, že k tomu treba naozaj veľkorysý postoj štátu ako správcu svojho štátneho trhu a v takomto slova zmysle sa prihováram tiež, aby sme tento priestor vytvorili.

    Malú poznámku chcem dať k problematike malých obchodných činností. Je nebezpečné, aby formou komanditárnych alebo iných zmlúv si nevytvárali veľkí akési filiálky a nevyužívali výhody, ktoré sú vytvorené pre malých. Treba ochrániť záujmy malých obchodníkov v tejto oblasti, aby sa nezmenšoval ich už aj tak malý priestor.

  • Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pozmeňujúce návrhy z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ale aj vlastné návrhy pána kolegu Prokopoviča vychádzajú z veľmi kvalifikovanej podnikateľskej praxe u nás. Tej praxe, ktorá vytvára veľkú časť pracovných príležitostí a príjmov do štátneho rozpočtu. Malé a stredné podnikanie je pilierom každej úspešnej ekonomiky, preto podporujem a budem s čistým svedomím a v súlade s programovým vyhlásením vlády za ne hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja sa takisto chcem pridať k skupine poslancov, ktorí jednoznačne podporujú návrhy, ktoré spomenul vo svojom príhovore aj pán poslanec Prokopovič. Nemám žiadne obavy z toho, že by 25-percentné daňové zníženie zo 40 percent malo poškodiť slovenskú ekonomiku. Práve naopak. Oživenie trhu je to, čo potrebujeme. V čase, keď je obrovská nezamestnanosť, keď na východnom Slovensku v podstate každá firma je pomaly v krachu, treba dať jasný signál k tomu, aby sme oživili podnikateľskú sféru. Na druhej strane ušetríme na výplatách v nezamestnanosti. Takže jednoznačne sa staviam k týmto návrhom pozitívne a budem ich podporovať a nemyslím si, že tí poslanci, ktorí to podporujú, neuvažujú zdravým rozumom. Práve naopak, chcú zdravo riskovať, ale zdravo riskovať preto, aby sa slovenská ekonomika spamätala, nastúpila cestu do budúcnosti.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šepták. Po ňom vystúpi pán poslanec Sitek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    v prvom rade treba povedať, že náš daňový systém je veľmi neprehľadný. Časté a horúcou ihlou šité novely zákonov súvisiacich s daňami spôsobujú chaos a problémy pri výbere daní. Percento vymožiteľnosti daňových nedoplatkov klesá. Nedoplatky na daniach v súčasnosti predstavujú 52 mld. korún. Podľa štatistiky daňová povinnosť vznikla iba v 35 percentách firiem, drvivá väčšina buď dane neplatila, alebo ich platila len symbolicky. Dane z príjmu zaplatilo len 10 percent firiem. Preto Slovenská národná strana vyjadruje podporu progresívnym formám znižovania daňového zaťaženia, ako je napríklad podpora zníženia dane z príjmov právnických osôb z 30 percent na 25 percent, ktorej návrh predložím v závere môjho vystúpenia.

    Ďalej podpora osobitnému zdaňovaniu živnostníkov formou paušálnej dane, kde si ale myslím, že navrhovaný ročný príjem do 1,5 mil. je nepostačujúci a zahrnuje len tých najmenších živnostníkov. Návrh okruhu živnosti podľa ministerstva financií zahŕňa približne asi 10 tisíc živnostníkov. V spoločnej správe z výborov Národnej rady podľa návrhu pána poslanca Prokopoviča sa nachádza rozšírený zoznam okruhu živností, kde ide asi o 200 tisíc živnostníkov. To zodpovedá zmyslu predloženej zmeny ako podpory malým a stredným podnikateľom, ktorí využívajú jednoduché účtovníctvo. Celý komplex navrhovaných zmien v zákone by mal slúžiť ako motor v ekonomike. Podpora podnikania s jasnými pravidlami a s takou daňovou záťažou, že sa oplatí podnikať. Samozrejme, že tým všetkým sa sleduje znížiť vysokú nezamestnanosť a nechuť podnikať.

    V navrhovanom rozpočte je na vysokú nezamestnanosť počítané len s pasívnou politikou trhu práce. Až 94,7 percenta objemu ide na financovanie podpôr. Na rekvalifikáciu je navrhovaných len 380 mil., kde pred štyrmi rokmi bolo navrhnutých 3,9 mld. korún. Som presvedčený, že len rozbeh malého a stredného podnikania môže pomôcť rozbehnúť ekonomiku, keď sa za výhodných podmienok bude starať podnikateľ sám o seba a nebude zavesený na pleciach štátu ako nezamestnaný, poberajúci podporu. Len tak môžu štátu ostať peniaze na dôchodky, zdravotníctvo a školstvo. Je najvyšší čas prestať kriminalizovať podnikateľskú sféru, treba im pomôcť, aby oni pomohli sebe a štátu.

    Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh. V § 21 sadzba dane ods. 1 nahradiť číslovku "30 percent" číslovkou "25 percent" - nové znenie: "Sadzba dane s výnimkou ods. 2 a 3 je 25 percent zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona."

    Zdôvodnenie: Len radikálne zníženie dane z príjmov bude mať motivačný účinok pre podnikateľov, keď sa im už neoplatí špekulovať, ako dane neplatiť, naopak, jednoducho toto zníženie bude mať motivačný charakter, že viac podnikateľov dane platiť začne. Odvolávam sa na podobnú zmenu v Maďarsku, kde znížili jednorazovú daň z príjmu až na 18 percent a ktorá priniesla značné efekty.

    Ďakujem.

  • Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sitek. Pán poslanec Sitek nie je prítomný v rokovacej sále. Vystúpi pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka, ktorá, bohužiaľ, nesleduje rozpravu,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    vážení spoluobčania,

    zdá sa akoby na prvý pohľad, že zákon o dani z príjmov, ktorý vláda predložila, na Slovensku by mohla byť v súbore zákonov o daniach prvou dobrou správou, ale, žiaľ, je to iba zdanie, lebo jednoducho tento zákon nerieši principiálne problémy slovenskej ekonomiky, a mal túto šancu, mal túto príležitosť. Viem veľmi dobre z vlastných kontaktov na ministerstve financií, že zákon sa začal veľmi dávno pripravovať, ale neprebehli rozpravy s odbornou verejnosťou, neprebehli rozpravy ani s týmto parlamentom s dostatočným predstihom a zrazu tu máme takúto "buchľu", ktorú máme za štyri dni posúdiť a priniesť k nej kvalifikované návrhy a kvalifikované opatrenia, kvalifikované zmeny. A to jednoducho nie je zo strany vlády a osobitne pani ministerky seriózne voči tomuto parlamentu. Jednoducho nie je tento parlament stále braný vážne. Zrejme najmä páni vládni poslanci od vás sa čaká, že len stlačíte tlačidla na pokyn vlády a nebudete vôbec rozmýšľať nad ich obsahom, nad obsahom návrhov, ktoré sa predkladajú.

    V kuloároch, keď som diskutoval a treba povedať, že aj vládni poslanci mali tieto názory, dúfam, že ich smelo povedia aj tu, že pri príprave štátneho rozpočtu, keď sa robia takéto zákony v skrátenom legislatívnom konaní, by bolo logické, keby sa prišlo len s malými zmenami, s malými úpravami, ktorými by sa dolaďovali zákony k predkladanému návrhu rozpočtu. Ale nie je možné prísť s komplexnou zmenou zákona, ako je to v prípade zákona o dani z príjmov, lebo jednoducho za tie tri dni, čo sú k dispozícii na nejaké študovanie materiálu, rokovanie vo výboroch, je to nereálne. Takže, žiaľ, ministerstvo v tomto smere nesplnilo svoju úlohu a vládna koalícia, v prvom rade ona, ktorá má 93 hlasov, by mala voči jej predstaviteľom vyvodiť dôsledky.

    Pani ministerka na úvod charakterizovala zákon a snažila sa tie dobré správy zvýrazniť. Ja by som chcel upozorniť na dve také základné veci, v ktorých sa nemožno stotožniť s jej podaním. Prvá je v otázke práve fyzických osôb, o ktorých hovoril pred chvíľou, podnikajúcich fyzických osôb, o ktorých hovoril pán poslanec Prokopovič. Ide sa naozaj vytvoriť niečo veľmi dobré, aby podnikatelia mohli paušálne zaplatiť daň kúpením licencie a aby nemuseli viesť účtovníctvo a nemuseli viesť také komplikované všetky tie veci okolo, ktoré im robia obrovské náklady. A už tu nie je odvaha, je tu snaha zúžiť počet dotknutých osôb len na nejakých 8 tisíc namiesto toho, aby sme do tohto súboru poňali čo najviac ľudí, ktorí by mohli, mohli by sme ich stiahnuť z toho balíka nezamestnaných. Rozhodne by sa mal ten základ zväčšiť minimálne na 2,5 milióna vzhľadom na súčasné ceny a na súčasné náklady, ktoré sú pri takomto spôsobe práce. To je prvá vec, ktorú treba jednoznačne povedať.

    A druhá vec, treba povedať, že tí ľudia nebudú motivovaní, keď nebudú mať aj nejaké výhody z toho, keď jednoducho tento zákon vojde do platnosti. Vláda sľúbila, že sa pripraví návrh zákona o úverových družstvách, o úverovom družstevníctve. Keby tento zákon išiel súbežne s týmto návrhom zákona, keby sa vytvoril nejaký model, ktorý by inicioval tých ľudí, prihlásme sa za živnostníka, kúpme si licenciu, dostaneme z nejakého úverového družstva, budeme preferovaní pri poskytnutí nejakého drobného úveru 50, 100 tisíc korún, títo ľudia veľa by nechceli na kúpenie nejakého stroja, nejakého náradia a podobne, tak vtedy by to malo komplexnú logiku. Ale vidíte, že ešte sa len robí pokus dať týmto ľuďom šancu a už sa hľadajú a strašia sa tu všelijaké úniky a nezdaníme ich a čo potom, ako to poškodí slovenskú ekonomiku. Dnes tí ľudia neplatia dane, dnes si nerobia účtovníctvo, keď pracujú v tej šedivej a čiernej ekonomike a pani ministerke to doteraz zrazu nechýba, ale keby mali prísť, tak už sa dopredu bojíme, ako nebudú platiť. To mi pripadá ako ten vtip s tým, čo chytal zajaca a už sa tešil, že bude mať z neho prasa, kravu a neviem čo všetko, a keď sa udrel po kolene, už ho nebolo. Takto to je aj s týmito návrhmi, ktoré tu pani ministerka predkladá.

    Druhý balík, ku ktorému je veľká diskusia, je daň z príjmu právnických osôb, a diskutuje sa, či by mala byť 25, 28, 29, 30, 33 percent. Myslím si, že všetko je to scestné. Ten strach radikálne znížiť daň z terajších 40 percent na to, čo je motivačné, ten strach je príčinou, že nemôže dôjsť k naplneniu tých očakávaní. Veď keď tie percentá sa budú znižovať veľmi pomaly a veľmi nízko, tak zrejme tá motivácia tých ľudí jednoducho nenastane. Tie právnické osoby, ktoré by si povedali, tak nám sa už neoplatí špekulovať, priznajme dane v plnej výške, aby sme mohli z tých získaných prostriedkov investovať, tak tie jednoducho neprídu a zostaneme vlastne tam, kde sme, dokonca s nižším výberom daní. To, čo práve pani ministerka straší, sa naplní, ale jej zásluhou, lebo tým, že nezníži tú daň aspoň na 20 percent, nie na 25, na 20 percent, tam by bola najväčšia motivácia. Ale bude sa stále báť a tlačiť to k 30, k 33, tak to je vlastne príčina, prečo sa tie očakávania nenaplnia a prečo namiesto aspoň z udržania toho objemu tých 24 miliárd dôjde skutočne k poklesu. A potom bude hovoriť, veď som vám vravela, páni poslanci, že to nie je dobré opatrenie. Ale ona tým, že ho brzdí a nechce prísť, pristúpiť na radikálne zníženie, ho sama pripravuje, že bude neúspešné.

    No a teraz mi dovoľte k niektorým konkrétnym veciam, aby som presne povedal svoje návrhy, ako by to malo vyzerať. Lenže vzhľadom na to, že pani ministerku to už nezaujíma, berte to len ako informáciu, určite by to ani neprijala, čiže neviem, či je vôbec potrebné to podávať ako pozmeňujúci návrh. Ona má už všetko jasné, takže pre vašu informáciu skôr, ako by to malo vyzerať a v čom sú chyby v teraz predloženom zákone.

    V § 23 ods. 12 písm. a) a k § 23 odsek 19 treba povedať, že v uvedených ustanoveniach návrh zákona ukladá daňovníkovi, fyzickej osobe povinnosť v prípade skončenia podnikania upraviť základ dane aj o výšku pohľadávok a v prípade postúpenia pohľadávky za cenu nižšiu ako bola jej nominálna hodnota zahrnúť do základu dane túto pohľadávku. Čiže nie v skutočnej výške príjmu z postúpenia, ale vo výške nominálnej hodnoty. Týmto spôsobom sa zvyšuje základ dane, avšak uvedené ustanovenie je v zásadnom rozpore s ustanovením § 3 tohto zákona. Čiže zvýšil sa základ dane, ale postupuje sa v rozpore s vlastným zákonom. Podľa § 3 ods. 2 zákona sa za príjem u fyzickej osoby považuje buď príjem finančný, alebo príjem nepeňažný. V prípade pohľadávky u fyzickej osoby nejde však o žiaden príjem, ani peňažný, ani nepeňažný, a z toho dôvodu je takýto systém zdaňovania pohľadávok u fyzických osôb v rozpore so základnými zásadami zdaňovania podľa tohto zákona, pretože ukladá povinnosť zdaňovania fiktívneho príjmu. Umelé fiktívne zvyšovanie základu dane je dôsledkom, ktorého je aj celkovo vyššia daň, je priama cesta k zvyšovaniu daňových nedoplatkov. O chvíľu sa pani ministerka bude sťažovať, že zase narástli, ale ona ich zakladá v navrhovanej zmene. Fyzická osoba, ktorá nemá príjem ani peňažný, ani nepeňažný a vyplýva jej príjem čisto fiktívne, matematicky, teda nie je krytý žiadnou hodnotou, vypočítaná výška dane teda nie je skutočnou výškou dane vypočítanou na báze zdaňovania príjmov a vedie k nereálnemu zvýšeniu daňového zaťaženia.

    K § 15 ods. 2. Ustanovenie § 15 nie je celkom metodicky a legislatívne dopracované. A preto upozorňujeme na niektoré základné prepojenia, ktoré je potrebné v prípade zavedenia paušálnych daní riadne legislatívne dopracovať. Napríklad v zmysle ods. 2 je limitujúcim faktorom celkovej výšky príjmov objem 1 500 tisíc korún a zároveň ďalším limitujúcim faktorom podmienka písmena d), že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zákon o dani z pridanej hodnoty však vo svojom § 14 ukladá povinnosť registrácie za platiteľa DPH tým daňovníkom, ktorí v priebehu troch kalendárnych mesiacov presiahnu celkový obrat 750 tisíc korún. V praxi u fyzických osôb bežne dochádza k situáciám, že skutočne v priebehu dlhšieho obdobia dosahujú veľmi nízke príjmy a v priebehu krátkeho obdobia dosahujú veľmi vysoké príjmy vrátane aj rôznych zálohových príjmov.

    Obdobný rozpor nastáva i pri dodržiavaní podmienky uvedenej v písmene e), podľa ktorej živnostník uplatňujúci si paušálnu daň z príjmov nesmie byť registrovaným platiteľom spotrebnej dane. Avšak povinnosť napríklad registrácie na spotrebnú daň z vína nemá nič spoločné so živnosťou daňovníka ani s jeho príjmami. A každý vinár alebo iná fyzická osoba podľa § 4 zákona o spotrebnej dani z vína sa stáva platiteľom dane. Vidíte, toto je typický príklad, že urýchľovaný zákon, ktorý nemá dostatočne premyslené vzájomné väzby medzi jednotlivými paragrafmi a inými zákonmi, nie je možné v takto skrátenom čase prerokúvať, lebo vznikne z toho takýto chaos. Čo s týmito ľuďmi, ktorí platia spotrebné dane, ak sú pri tom živnostníci, padnú do tej hladiny tých 1 500 tisíc korún, mohlo by sa to všetko na nich vzťahovať, ale v zákone sa hovorí takto zmätkovo.

    K § 15 ods. 3. Uvedené ustanovenie ukladá celý rad povinností evidenčného charakteru, avšak ich výpočet zďaleka nie je postačujúci. Chýba v ňom napríklad ustanovenie o povinnosti viesť evidenciu o zamestnancoch, mzdové listy, výplatné listy a tak ďalej, ktoré musí daňovník platiaci paušálnu daň viesť, pokiaľ si uplatňuje zníženie dane podľa § 16 odsek 1. Okrem tohto musí byť aj evidencia, ktorej rozsah neurčuje len ustanovenie zákona o dani z príjmov, ale aj ustanovenie ďalších zákonov, napríklad zákon o mzde, zákon o zdravotnom poistení a podobne. Napriek uvedenému celý rozsah uvedenej evidencie podľa tohto odseku sa dostáva do nepriameho rozporu s ustanovením ods. 6. Podľa ods. 6 je totiž daňovník, ktorému zaniklo právo na uplatnenie paušálnej dane, napríklad sa stal platiteľom DPH alebo podobne, je povinný vypočítať si základ dane podľa § 7, teda za celé zdaňovacie obdobie. Napriek tomu, že časť zdaňovacieho obdobia povinnú evidenciu riadne neviedol. Musí povinne prepracovať celú svoju evidenciu ešte raz takým spôsobom, aby spĺňal podmienky ustanovenia zákona. Neviem si to predstaviť ako, keď dôjde v priebehu toho obdobia, ten daňovník sa v tom zorientuje, ako to dodatočne dopracuje dozadu podľa iných zákonných ustanovení.

    K § 24 ods. 2 písm. v). Daňovník, ktorý si obstaral dopravný prostriedok - osobný automobil po 1. 1. 1999 so vstupnou cenou nad 450 tisíc korún, je povinný pri určovaní spotreby pohonných látok postupovať tak, že po prvýkrát si znižuje celkový rozsah spotrebovaných pohonných hmôt tým, že ich spotrebu musí prepočítať na priemernú spotrebu uvedenú v technickom preukaze, a po druhýkrát takto vypočítanú výšku spotreby ďalej zníži len na 85 percent. V tejto výške sa mu uznáva daňový výdavok na spotrebu pohonných látok. Uvedené ustanovenie je vysoko diskriminačné voči tejto veľmi nízko určenej skupine dopravných prostriedkov z toho hľadiska, že vo všetkých ostatných prípadoch je možné spotrebu pohonných látok uznať za daňové výdavky v plnej výške. Napríklad ak ide o dopravné prostriedky, ktoré si daňovník zakúpil do 31. 12. 1998, ak ide o dopravné prostriedky, ktoré si zakúpil aj po 1. 1999, ale vo vstupnej cene do 450 tisíc korún, a ďalej si aj obstaral dopravné prostriedky na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci a podobne.

    K § 24 ods. 2 písm. j) a ods. 3 odporúčame upraviť text tohto ustanovenia zákona takto: "stravné; vreckové, pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 percent nároku na stravné podľa osobitného predpisu". Pokiaľ zostane text v pôvodnom znení, bude nejasný, nakoľko písmeno a) spája, takže stravné spolu s vreckovým by sa uznávalo za daňový výdavok do výšky 40 percent nároku na stravné. Uvedené je možné riešiť napríklad aj navrhovanou bodkočiarkou. V § 24 ods. 3 písm. h) treba odvolávku číslo 98 doplniť "respektíve obdobných zákonov platných v zahraničí".

    K § 30 ods. 5 odporúčame doplniť text medzi prvú a druhú vetu takto: "Na účely výpočtu odpisov sa použije vstupná cena veci, za ktorú ju obstaral prenajímateľ, prípadne zvýšená vstupná cena prenajatej veci, ak došlo k technickému zhodnoteniu majetku, uvedená v zmluve o nájme veci správou kúpy prenajatej veci alebo cena, z akej odpisoval majetok prenajímateľ." V prípade doplnenia tohto ustanovenia zákona bude určenie, z akej ceny doodpisuje nájomca majetok získaný kúpou na základe zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Zákon v súčasnom znení uvádza len, že doodpisuje kúpnu cenu, ale neuvádza cenu, z ktorej bude vypočítaný odpis, čiže daňovníci budú dovedení do zmätku, nebudú vedieť, čo majú robiť.

    K § 27 ods. 2 písm. d) navrhujeme vypustiť uvedené ustanovenie z návrhu zákona: "Pokiaľ musí daňovník zaúčtovať prebytok hmotného a nehmotného majetku zistený pri inventúre do výnosov, ktoré mu zvýšia základ dane, musí mať aj právo tento majetok odpisovať."

    K § 30 ods. 4 opätovne upozorňujeme, že zákon neurčuje základňu pre výpočet odpisov pri lízingovom spôsobe odpisovania. To, že sa odpisy ustanovujú zo vstupnej ceny, respektíve zo zvýšenej vstupnej ceny, je uvedené iba v § 31 ods. 2 a v § 32 ods. 2. Tieto paragrafy ale neplatia pre odpisovanie podľa § 30 ods. 4. Vidíte zase veľmi rýchle konanie bez možných domyslení veci.

    K § 34 ods. 2 konštatujeme, že podľa ustanovenia ods. 2 si daňovník môže od základu dane odpočítať stratu, ktorú dosiahol v najbližšom predchádzajúcom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny počas piatich rokov nasledujúcich po sebe. Avšak v treťom až piatom roku je možné si odpočítať túto stratu len pod podmienkou, že vykázaný základ dane je minimálne 150 tisíc korún. Ak je základ dane 149 tisíc alebo len o korunu menej, nárok na odpočet jednej pätiny straty zaniká. Ide o nesystémové riešenie problému, pretože prvé dva roky je možný odpočet dane, aj keď je vykázaný základ dane nižší ako 150 tisíc korún. Navyše takúto situáciu je možné obísť len tým, že daňovník neuplatnením daňových odpisov zvýši svoj základ dane, a teda odpočet dane už bude možný. Navyše uvedené nesystémové obmedzenie možnosti odpočítania straty v závislosti od výšky základu dane je zamerané voči drobným podnikateľom, ktorí nedosahujú spravidla taký vysoký základ dane. A my práve by sme chceli, aby tých drobných podnikateľov bolo čo najviac, ale zákon ich vlastne diskriminuje, tak ako je navrhnutý.

    V § 36 ods. 2 písm. a) bod 3 zmenou uvedeného ustanovenia voči súčasnému zneniu dochádza k zavedeniu nesystémového momentu, keď podiely na likvidačnom zostatku spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným vypadli zo systému zdaňovania. Podiely na likvidačnom zostatku sú totiž príjmom podľa § 10 ods. 1 písm. h), avšak v zmysle ustanovenia § 10 ods. 10 sú predmetom zdanenia osobitnou sadzbou. V § 36 osobitná sadzba dane však uvedené podiely nie sú nikde uvedené. Nie je k nim priradená príslušná sadzba dane, a teda nebude ich možné zdaňovať vôbec.

    A ešte k § 35 ods. 16 - ustanovenie uvedeného odseku má opäť diskriminačný charakter v otázke úľavy na dani, pretože ukladá možnosti úľavy v závislosti od počtu zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale len daňovníkom, ktorí sú fyzickou osobou, a nie právnickým osobám, ktoré aj keby zamestnávali osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, tak nárok na uplatnenie daňovej úľavy nemajú. Navyše si treba uvedomiť, že aj v súčasnosti uvedená úľava na dani je možná, ale rovnako tak u fyzických, ako u právnických osobách. Čiže v novom znení dochádza k diskriminácii medzi týmito dvoma skupinami podnikateľov.

    Ešte, ak dovolíte, by som chcel upozorniť aj na to, že v zákone o daniach z príjmov, tak ako je predložený, odpočítateľné položky a daňové sadzby ich rozpätia sa menia v prospech iba fyzických osôb. Po druhé, zavádza sa osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňového vykonávania osôb vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo.

    Čiže toto sú tie pozitívne veci. A tie výdavky, ktoré sa rozšírili podľa § 24, celkove by mohlo byť možné prijať.

    Na záver mi teda dovoľte povedať, že hoci viaceré skutočnosti sú pozitívne v tých zmenách, ktoré predložila vláda, tie chyby, ktoré som predtým citoval, znehodnocujú túto novelu zákona. A preto by bolo treba, aby sme jej venovali väčší čas, aby sme neurýchľovali jej prijatie v priebehu týchto pár dní, ale aby sme sa naozaj v širšej diskusii mohli k tomuto zákonu vrátiť a prediskutovať ho oveľa dôslednejšie. Ja by som bol rád, keby aj pani ministerka prijala takýto postup.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Sitek. Nie je prítomný. Vystúpi pán poslanec Ambróš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegovia, kolegyne,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov (tlač 444) sa dotýka § 48 ods. 1 a 2, kde by sa malo zlúčiť do jedného textu v odseku 1 takto: "Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 percento ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby." Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné. Následne ods. 3 sa prečísluje na ods. 2.

    Zdôvodnenie. Môžete sa pozrieť do spoločnej správy, bod číslo 34. Rozdiel oproti bodu 34 je len ten, že tento návrh vypúšťa slová "fyzickej osoby alebo". To je jeden návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám Národnej rade na zmenu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z príjmov (tlač 444), je takýto:

    1a) Znenie 18 ods. 5 na konci odseku doplniť takto: "a bytové družstvá vykonávajúce správu bytov".

    Pozmeňujúci návrh 1b - v prípade nepriechodnosti nami odporúčaného a požadovaného pozmeňujúceho návrhu zákona žiadame ponechať v ods. 5 slovíčko "najmä" a prevziať znenie § 18 ods. 5 z doteraz platného zákona o daniach z príjmov.

    Zdôvodnenie. Nevyhnutnosť tejto zmeny vychádza zo zabezpečenia rovnosti daňovníkov pred zákonom. Bolo by vrcholne neetické a zároveň daňovo nespravodlivé inak posudzovať činnosť spoločenstiev vlastníkov bytov a inak činnosť bytových družstiev, ktoré sú v podstate spoločenstvá nájomníkov bytov. Ich predmetom činnosti je poskytovať bývanie a spravovať byty svojich členov či už vo vlastníctve družstva alebo vo vlastníctve člena. Bytové družstvo rovnako ako spoločenstvo vlastníkov bytov tvoria členovia družstva, občania Slovenskej republiky, ktorým zabezpečilo a poskytlo bývanie a služby spojené s bývaním bytové družstvo. Družstvo je právna forma, ktorá buduje výhody pre svojich členov, a jeho prvotným cieľom je uspokojovať bytové potreby svojich členov a vykonávať správu družstevných bytov a bytov prevedených do vlastníctva členov podľa osobitného zákona. Tak je to všade na svete a nemalo by to byť inak ani v Slovenskej republike. V prípade neakceptovania zmeny § 18 ods. 5 podľa nášho návrhu bude daňový zákon vytvárať prostredie pre nekalú konkurenciu voči bytovým družstvám, nakoľko nezaradenie bytových družstiev medzi subjekty v § 18 ods. 5 bude mať za následok ďalšie negatíva na zdaňovania príjmov bytových družstiev.

    Napríklad výnosové úroky z peňažných prostriedkov, dlhodobých preddavkov členov družstiev do fondu opráv svojich bytových domov, ktoré bytové družstvá vkladajú na dlhodobé úložky, budú zdaňované sadzbou 30 percent, a nie paušálnou sadzbou dane, ako tomu bolo doteraz 15 percent. Pritom ide o dlhodobé preddavky bývajúcich členov družstiev. Rovnako nespravodlivo odvodenou skrivodlivosťou je nemožnosť uplatnenia oslobodenia od dane z príjmov podľa § 19 ods. 1 písm. b) návrhu zákona umožneného daňovníkom uvedeným v § 18 ods. 5. Nevyhnutnosť zaradenia bytových družstiev medzi daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 bolo z pracovnej stránky mmnohokrát prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a listom pani vrchnej riaditeľky sekcie daňovej a colnej číslo 15771/97/6 zo dňa 21. augusta ešte v roku 1997 bola požiadavka o exaktné citovanie správcovských bytových družstiev, respektíve bytových družstiev nezaložených za účelom podnikania podľa stanov v § 18 ods. 5 zákona o daniach z príjmov akceptovaná a ešte v roku 1997 bolo prisľúbené pri vypracovaní návrhu zákona a daniach z príjmov našu požiadavku do novopripravovaného návrhu zákona o daniach z príjmov zapracovať.

    Pozmeňujúci návrh číslo 2 sa týka znenia § 19 ods. 2 písm. g), ktorý žiadame upraviť takto: "príjmy z bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenie poskytované v súvislosti s ich užívaním, poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a bytov vo vlastníctve členov bytových družstiev prevedených do vlastníctva člena na základe osobitného zákona, týka sa zákona číslo 182/1993 Z. z., a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov". Koniec textu. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zosúladí znenie § 19 ods. 2 písm. g) voči subjektom poskytujúcim správu bytov svojim členom, keď budú oslobodené od dane z príjmov príjmy za výkon správy bytov bez ohľadu na tú skutočnosť, či túto správu vykonáva spoločenstvo alebo bytové družstvo na úrovni vynaložených nákladov bez zámeru dosahovania zisku z tejto činnosti.

    Verím, že tento náš pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka 370 tisíc rodín bývajúcich v družstevných bytoch na Slovensku, Národná rada Slovenskej republiky podporí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Budaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne a kolegovia,

    predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. Navrhujem v dvoch veciach umožniť v tomto zákone určité dynamizujúce impulzy.

    Začal by som s oblasťou školstva. Nemusím vám pripomínať, kolegyne a kolegovia, aká je situácia v školstve, a to, že štátny rozpočet nemôže splniť predstavy pána ministra Ftáčnika a o to menej teda poskytnúť naozaj impulzy pre budúce storočie pre tie generácie, ktoré nastupujú do škôl. Preto by som vás chcel získať na podporu návrhu, aby do § 12 sa doplnil ods. 13, ktorý znie: "Od základu dane možno odpočítať 50 percent preukázateľne vynaložených prostriedkov na školné za vyživované dieťa daňovníka, najviac však sumu 30 tisíc Sk ročne." Aby sa toto opatrenie mohlo urobiť, treba v zákone doplniť ešte na dvoch miestach malé zmeny, ktoré vyplývajú z takéhoto prípadného doplnenia toho 13. bodu. Potom je potrebné do § 12 ods. 1 doplniť v texte základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 o hodnotu darov podľa ods. 10 "a o školné podľa odseku 13", takže tie slová a o školné podľa ods. 13 tam treba doplniť. Do § 43 sa navrhuje ods. 1 doplniť písm. i), ktoré by znelo: "dokladom o zaplatenom školnom (§ 12 ods. 13)", čiže bude treba preukázať takýmto dokladom. A do § 41 navrhovaného zákona o dani z príjmov ods. 1 písm. d) sa v druhej vete za slovami ods. 4 vypustí spojka "a" a za slovami (§ 12 ods. 10) sa vložia slová "a na sumu školného (§ 12 ods. 13)".

    Ešte raz by som chcel povedať, že tento návrh ide v duchu vízie koalície podnecovať kvalitné vzdelávanie detí a mládeže, a pritom aj podporovať rozvoja podnikania v tejto oblasti vzdelávania, ktorý zatiaľ nie je výrazne rozvinutý. Verím, že opozícia má podobné predstavy alebo že podporuje víziu vzdelávania detí a mládeže v čo najširšom rozsahu aj v tomto období, keď štátne dotácie obmedzuje realita štátneho rozpočtu. Návrh odovzdám pánu spravodajcovi.

    A teraz by som si dovolil predniesť dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú oblasti kultúry, a teda súvisia do istej miery s výborom, ktorý vediem. Oblasť kultúry je na tom trochu podobne ako školstvo, jednoducho pri tých všetkých tlakoch, ktoré sú, každý uznávame, že tie sféry, ktoré súvisia s integráciou alebo napríklad s dlhovou službou či so zdravotníctvom, nemožno celkom iste obmedziť, a preto aj na oblasť kultúry je možné hľadieť, na jej podporu hľadieť iba ako nepriamu podporu, a teda určité impulzy.

    Predovšetkým do zoznamu živnostník, ktoré majú mať paušálnu daň, navrhujem, aby sa do § 15 ods. 1 za slová príloha číslo 1, podotýkam v tej prílohe je zoznam týchto živností, tak ako navrhuje pani ministerka, zaradili slová "a príjmy z výroby predmetov, ktoré sú výsledkom jeho tvorivej činnosti". Ide teda o umelecké diela, autorské výsledky, ako sú knihy a podobne a o ľudovoumeleckú výrobu. Táto ľudovoumelecká výroba, žiaľ, tiež nie je v tom zozname živností, ktoré náš živnostenský zákon pozná. Myslím si, že toto opatrenie by mohlo nahradiť alebo by mohlo pomôcť k prísnemu postaveniu výrobcov umeleckých predmetov alebo ľudovoumeleckých predmetov. Odovzdávam takisto pánu spravodajcovi.

    A napokon tretí návrh sa tiež týka umeleckej obce a týka sa šance rozvinúť trh s umením. Trh s umením je, vážení kolegovia a kolegyne, takisto trhom, ktorý môže pomáhať obratu v krajine, ktorý môže byť zveľaďovaný bez impulzov štátu. Pokiaľ je trh s umením iba čakanie umelcov, že Národná galéria urobí nákupy, nebude tu nikdy trh s umením. Ja sa so znepokojením pozerám, že najlepší umelci, povedzme Miloš Bazovský sa predáva za 50, 80 tisíc korún. Trh s umením je tak podvyživený, že ceny závratne klesajú, pretože nieto kupcov, pretože kupovanie umenia je v daných daňových podmienkach veľký luxus. Preto by som vás chcel presvedčiť, aby sme do § 20 doplnili ods. 13, ktorý by znel: Ide o právnické osoby, podotýkam, teda nejde o fyzické osoby, ale o firmy a podniky. § 13 by znel: "Od základu dane možno odpočítať aj časť sumy vynaloženej na kúpu umeleckého diela, a to najviac vo výške 30 tisíc korún za zdaňované obdobie." Táto možnosť by podľa môjho názoru principiálne zmenila atmosféru s trhom umenia a v rôznych podobách by sa vrátila nakoniec aj do štátneho rozpočtu, tak ako sa každý oživený trh v každej oblasti, ktorá môže byť komerčnou, napokon v štátnom rozpočte prejaví.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gyurovszky.

    Pán poslanec Gyurovszky, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    na úvod by som chcel v mene klubu Strany maďarskej koalície vyjadriť podporu návrhu vlády. Novelizácia je potrebná, avšak v každom prípade musím byť kritický k jej veľmi neskorému predloženiu na rokovanie. Nie je dobré, že taká závažná novelizácia prichádza v poslednej chvíli a vôbec to nesvedčí o koncepčnej legislatívnej práci vlády. Bol by som nerád, ak by sa toto stalo pravidlom. Stojí pred nami decentralizácia a zásadná zmena daňového systému. Tieto zmeny podľa uznesenia vlády musia byť prerokované v roku 2000 s účinnosťou od 1. januára 2001. Dúfam, že ministerstvo už pracuje na týchto zákonoch a že budú predložené včas bez požiadavky na skrátené legislatívne konanie.

    K samotnej prerokovanej novele. SMK napriek nesúhlasu s postupom pri jeho predkladaní podporí tento návrh. Čo sa týka percenta zdaňovania (§ 21), prikláňame sa k zníženiu pod úroveň 30 percent, o čom, samozrejme, ešte budeme rokovať vrátane zníženia zdaňovania pre fyzické osoby. V žiadnom prípade však nepodporíme také riešenie, ktoré by zvýšilo deficit štátneho rozpočtu. Treba si však jasne uvedomiť, že pri znižovaní priamych daní nevkročíme do neznáma. Okolité krajiny tiež znížili celkové daňové zaťaženie a ich rozpočty v žiadnom prípade neskolabovali. Na druhej strane musím povedať, že bez zásadnej a systémovej zmeny verejnej správy, dôchodkového, sociálneho a zdravotného poistenia a vyplácanie dotácií je zníženie daní len kozmetickou úpravou a vôbec nerieši výdavkovú časť. Je jednoducho nemysliteľné, aby ekonomika v Slovenskej republike utiahla také nehospodárne plytvanie a nalievanie peňazí do čiernych dier systémovo zlých fondov a dotácií.

    Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že uvedený návrh zákona vrátane pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy bude prijatý a že v tomto volebnom období to bude posledný, opakujem posledný daňový zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka. Ešte sa pýtam, či je niekde mimo rokovacej sály pán poslanec Sitek, ktorý bol prihlásený, avšak v čase, keď mal vystúpiť, nebol prítomný, aby sa dostavil do rokovacej sály a mohol uplatniť svoje právo vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona. Pokiaľ nie, ukončím rozpravu o tomto bode programu.

    Pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    prikláňam sa k tým kolegom, ktorí vo svojom prejave hodnotili predložený vládny návrh zákona zjednodušene tak ako dobrú správu pre občanov. Tento zákon o dani z príjmov, vlastne to najpodstatnejšie, čo v ňom je, je informácia pre občanov, že sa idú znižovať dane. Väčšina predrečníkov alebo tí, ktorí vystupovali v rozprave, alebo aj väčšina pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe výborov, sa týka podnikateľskej sféry. Týkajú sa dane z príjmu právnických osôb.

    Druhou dôležitou časťou, ktorá výrazne ovplyvňuje slovenskú ekonomiku tým, že vytvára pracovné príležitosti, sú okrem domácich podnikateľských subjektov aj zahraničné podnikateľské subjekty. Treťou skupinou, ktorá nepatrí medzi podnikateľské subjekty, ale ktorá je výrazne ovplyvnená, jej správanie, je ovplyvnená týmto návrhom zákona, sú rodiny s nezaopatrenými deťmi. Ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tým dvom skupinám. Keďže k tej prvej, k tej podnikateľskej vrstve domácich podnikateľov už tu veľmi veľa rečníkov hovorilo a odznelo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ja by som chcel dať jeden malý alebo drobný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tých, ktorí chcú zvonku a zo zahraničia investovať na Slovensku.

    V § 35, ktorý hovorí o úľavách na dani, je možnosť daňových úľav pre zahraničných investorov. Podľa súčasnej legislatívy aj podľa tohto vládneho návrhu je však jednou z podmienok na získanie daňových úľav export minimálne 60 percent výroby. Takto formulovaná podmienka však v konkrétnych prípadoch môže byť prekážkou vstupu zahraničného investora. Existuje napríklad vážny záujemca o budovanie nového závodu na Slovensku, ktorého produkcia bude smerovať do bratislavského Volkswagenu, čiže nepôjde priamo o export, ale o nepriamy export alebo podporu exportu a tento potenciálny investor by takúto úľavu nezískal. Preto navrhujem v § 35 ods. 1 písm. c) znenie bodu 1 "výroba tovaru". To ostatné, tie dva riadky, ktoré sú za týmito slovami, vypustiť. Tento pozmeňujúci návrh odovzdávam spoločnému spravodajcovi.

    Moja posledná poznámka je k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý vlastne už je v spoločnej správe výborov, gestorský výbor odporúča tento návrh prijať a týka sa odpočítateľnej položky pri dani z príjmu na vyživované dieťa žijúce v domácnosti daňovníka.

    Súčasný stav je od 1. januára 1993 taký, že odpočítateľná položka na nezaopatrené dieťa je 9 000 korún. Vláda navrhuje zvýšiť túto sumu na 11 400 korún. Keďže tieto nezdaniteľné položky, ich konštrukcia vychádza z výšky životného minima a premietajú sa do nej mnohé sociálne dôvody, ale aj celospoločenské hľadiská, k tým by som chcel priradiť a zdôrazniť najmä to, s čím sa musíme vyrovnať pri reforme dôchodkového systému, a to je nepriaznivý demografický vývoj. S tým súvisí aj správanie obyvateľstva v týchto podmienkach a keďže to, ako sme to vyriešili doteraz v sociálnej sfére, napríklad cez štátnu sociálnu podporu, že pri testovaní príjmu poskytujeme prídavky na deti, tak sa dostávame v mnohých prípadoch do absurdnej situácie, že mnohí zamestnaní rodičia, ktorí dostávajú tieto dávky, radšej nechcú trinásty plat alebo nemajú záujem o zvýšenie svojho príjmu len preto, aby neprišli o túto štátnu sociálnu dávku. Ja si myslím, že nie je správne podporovať takýto spôsob uvažovania alebo správania obyvateľstva a práve k jedným prvkom aj daňovej motivácie patrí primerané zvyšovanie odpočítateľných položiek. Ja navrhujem, respektíve vo výbore som navrhol, a tak ten návrh aj prešiel v gestorskom výbore, aby sa táto suma 11 400 korún zvýšila na 18 tisíc, to je raz toľko, ako je teraz.

    Som presvedčený, že tento návrh neznamená zníženie príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu. Práve naopak. Je to prvok daňovej motivácie, lebo motivuje nielen nezamestnaných, aby sa zamestnali, ale motivuje aj zamestnaných k vyšším príjmom. Len na porovnanie uvediem príklad, že v Českej republike táto odpočítateľná položka je 21 600 korún na dieťa a na manželku takmer 20 tisíc. Vo vládou predloženom návrhu sa neuvažuje so zvýšením odpočítateľnej položky na manželku a zostáva na úrovni 12 tisíc korún. Ak sa argumentuje kvantifikáciou dosahu na štátny rozpočet zo schválenia tohto návrhu, myslím si, že je to veľmi teoretický prepočet, pretože neráta práve s tými motivačnými účinkami tohto návrhu a tiež to, že vychádza z priemerného zárobku a práve skladba obyvateľstva z hľadiska príjmu je taká, že výrazná väčšina ľudí je hlboko pod priemerom toho republikového priemeru mzdy, priemernej mzdy, čiže oni vlastne v tej štatistike nevystupujú.

    Chcel by som poprosiť kolegov, aby, keďže toto je jeden z mála pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú znakom a výrazom prorodinnej politiky, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyzývam ešte raz pána poslanca Siteka, ktorý je ako posledný prihlásený do rozpravy, keďže nie je v rokovacej sále, ak chce vystúpiť, aby sa dostavil, ak nie, tak rozpravu o tomto bode programu vyhlásim za skončenú.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sú dvaja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne, ale ja som naozaj bol na tabuli prvý, tak neviem, prečo ste vyzvali pani poslankyňu Aibekovú.

  • No tak dáme prednosť, pán poslanec.

  • Ja viem, ale už by bolo načase, pán predsedajúci, aby ste sa prestali nielen tváriť slušne, ale aj správať slušne. To by k tomu patrilo tiež.

    Chcem reagovať na predrečníka pána poslanca Brocku. Jeho snaha novelizovať § 35 ods. 1 zákona je zaujímavá, ale pre zákony platí, že by sa mali vzťahovať na neurčitý počet subjektov a na istú triedu prípadov. Nemyslím si, že by sme mali znižovať povinnosť zahraničných investorov, postarať sa o to, aby ich výrobky išli na vývoz do zahraničia aspoň zo 60 percent, pretože ani v danom prípade, ktorý uvádza pán poslanec Brocko, nie je taká situácia, že by sa výrobca, ktorý chce kooperovať s podnikom Volkswagen, nemohol zároveň postarať, aby sa časť, príslušná časť jeho produkcie vyvážala alebo používala aj v iných podnikoch koncernu, alebo holdingu Volkswagen, trebárs aj v samotnom materskom závode Volksburgu, alebo v závodoch v Španielsku a inde. Takže nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali aj týmto opatrením vytvárať alebo uzatvárať priestor a robiť zo Slovenska len obchodné teritórium, a nie teritórium, na ktorom by sa vyrábali výrobky aj pre export do zahraničia. Preto si nemyslím, že by to bolo až také veľmi geniálne opatrenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, aj za to, že ste mi chceli dať prednosť.

    Ja chcem zareagovať na pána poslanca Brocku niekoľkými poznámkami.

    Čo sa týka prorodinnej politiky, pán poslanec, vy veľmi dobre viete, že je to príliš zložitá otázka, aby sa dala jedným návrhom zmeniť. Ale ja váš návrh budem podporovať, prečo nie, ale myslím si, že by sa mali hľadať ďalšie a ďalšie kroky, pretože je to len jeden taký maličký zlomok, ktorý môže túto situáciu pomôcť riešiť, ale väčšinou som realistka a myslím si, že veľmi to nepomôže, ale hovorím, napriek tomu váš návrh podporím.

    Čo sa týka vašej kritiky poskytovania prídavkov na deti, vy ste asi, pán poslanec, zabudli, že vy ste dávali ako minister ten návrh zákona a že vtedy bola pani ministerka podpredsedníčkou vlády. A odvtedy sa vlastne tento systém prebral a myslím si, že nie je zlý, pretože tie sľuby, ktoré mala SDĽ, že všetkým deťom bez ohľadu na príjem rodičov by sa mali dať rodinné prídavky, nato nie je ekonomická situácia v Slovenskej republike, aby sme takýto švédsky, veľmi benevolentný model mohli uplatniť. Myslím si, že je spravodlivejšie, keď tie peniaze dostanú tí, ktorí ich naozaj potrebujú ako ľudia, ktorí majú 10, 20 a viacnásobok priemernej mzdy Slovenskej republiky.

    Takže si myslím, že je načase naozaj hľadať komplexný systém podpory rodinnej politiky, ona už bola spracovaná v minulom volebnom období a dúfam, že súčasní ministri na ňu nadviažu a že ju aj budú realizovať.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pán poslanec Sitek nie je prítomný v rokovacej sále a na viacnásobné upozornenie sa nedostavil, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, pani ministerky financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    možno ani nebudem potrebovať toľko času, lebo nechcem hovoriť ku každému vystúpeniu osobitne. Samozrejme, najskôr by som chcela poďakovať za všetky návrhy, ktoré zlepšujú zákon, a aj mnohé z nich sa dostali do správy, ktorá bola včera schválená. Dovoľte mi, aby som zaujala aspoň postoj k niektorým okruhom otázok.

    Častokrát zaznela kritika na margo toho, že tento zákon bol predložený neskoro, nebol dostatok diskusie naň. Ja si myslím, že treba vidieť jednoducho genézu predloženia tohto zákona, že vznikali určité objednávky v priebehu tohto roka. Prvá z nich vznikla vtedy, keď bolo treba podporiť vstup zahraničných investorov, urobilo sa to predchádzajúcou novelou s účinnosťou od 1. 4. V priebehu jej aplikácie sa ukázali niektoré nedostatky a mohli sme isteže voliť, tak nebudeme na ne reagovať hneď, počkáme si na neskoršie obdobie alebo naopak, budeme na ne reagovať hneď. Takže napríklad takáto novela by bola asi bývala rozumná.

    Ďalej pokiaľ viete, pán poslanec Prokopovič prišiel s návrhom zákona o drobnom podnikaní, keď sa vlastne otvorila diskusia o takzvanom paušálnom zdaňovaní. Tiež neprišiel s tým vo februári, ale prišiel s tým neviem presne, v ktorom mesiaci, ale bolo to možno pred dvoma mesiacmi, možno niečo hore-dole pár dní. Takže myslím si, že to, čo sme urobiť mohli, bolo to, že sme vám takú nehotovú verziu dali viac ako pred mesiacom spolu s návrhom štátneho rozpočtu a zákona o štátnom rozpočte na rokovanie, na oboznámenie sa s tým. Myslím si, že viac sme v tejto chvíli nemohli urobiť. Uvedomme si, že tento rok je skutočne, by som povedala, mimoriadna situácia v legislatíve, veď vláda prijala možno až neprimerane veľa zákonov, ale museli sme reagovať na situáciu, ktorú sme zdedili, jednoducho sa to nedalo robiť, takže si myslím, že vzájomne by sme sa mohli v tomto smere chápať. Ja nie som vôbec nadšená, že tento rok sme na ministerstve urobili 50 legislatívnych noriem. Veď to je obrovská záťaž na zamestnancov ministerstva financií a, samozrejme, že potom vznikajú aj určité chyby a iné nám nezostáva, buď sme teda mohli voliť cestu, dobre neurobme to teraz, príďme s tým o rok, alebo sme volili túto cestu, že aj s rizikom, že možno nie všetko je stopercentne urobené, sme tento zákon pripravili, a ak sa jeho aplikáciou ukážu niektoré nedostatky, a myslím si, že je len rozumné, aby sme na ne reagovali a potom dodatočne niektoré veci upravili. Aj tak nevieme, nedá sa jednoducho všetko dopredu identifikovať, to je bežná legislatívna prax. Urobili sme z nášho hľadiska, z hľadiska predkladateľa všetko, čo sme pokladali za nevyhnutné, čo sme mohli urobiť a len praktická aplikácia ukáže, či sa tam niektoré nedostatky dostali alebo nedostali. Možnože sa ukáže, že je to všetko veľmi dobré.

    Ďalšia poznámka sa dotýka charakteru pozmeňujúcich návrhov. Chcela by som to rozdeliť veľmi rýchlo do niekoľkých skupín. Časť týchto návrhov smeruje k tomu, aby sa zmenili podmienky zdaňovania pre niektorú skupinu daňovníkov, aby sa rozšíril okruh tých daňovníkov, na ktorých sa nebude vzťahovať daňová povinnosť. S takýmto návrhom prišiel napríklad pán poslanec Kresák, keď požadoval, aby sa nezdaňovali príjmy vysokých škôl. Z tých posledných návrhov, myslím si, že ešte by som to mohla niekde nájsť, ale možno, že stačí tento jeden príklad uviesť. Asi sa zhodneme na tom, že záujem o podporu vysokoškolského vzdelávania a vysokých škôl, ktoré poskytujú toto vzdelanie, je na strane tak predkladateľa, ako aj na strane navrhovateľa tohto pozmeňujúceho návrhu. V tomto nie je rozdielny prístup. Rozdiel je ale v tom, ako to dosiahnuť. A ja som poukázala na tento jeden príklad, ale skutočne zaznelo tu viacero takýchto návrhov, napokon aj v spoločnej správe je, aby sa nezdaňovali príjmy obcí, napríklad z predaja majetku a tak ďalej. Má to niekoľko závažných nedostatkov a je potrebné, aby ste si to aj vy poslanci ako zákonodarcovia uvedomovali.

    Po prvé, mali by sme ísť inou cestou, znižovať okruh tých, ktorí sú či už pozitívne alebo negatívne diskriminovaní. Jedným z princípov daňovej politiky je, že by mala byť daňovo spravodlivá. Nie je žiaduce, aby sa neustále rozširoval okruh tých, ktorí budú zvýhodňovaní a, samozrejme, potom aj okruh tých, ktorí budú znevýhodňovaní. Naopak, moderná daňová politika ide inou cestou, že by mali byť zdaňovaní všetci rovnakými princípmi. A otvorene poviem, že sme kritizovaní aj zo strany OECD, aj zo strany Európskej únie, že napríklad zavádzame pozitívnu diskrimináciu zahraničných investorov a pochopili to, že je to ako dočasné opatrenie, ktoré by malo podporiť vstup zahraničných investorov a tak ďalej a tak ďalej.

    Takže uvedomme si, že všetky aj dobré zámery, ja nikomu neberiem dobrý zámer, ale tento dobrý zámer naráža na niektoré pravidlá hry, ktoré asi by sme jednoducho nemali nalamovať. Samozrejme, že dochádza tým potom k zneprehľadňovaniu celého daňového systému. Chcela by som len uviesť, že takým odstrašujúcim príkladom je povedzme Rakúsko, ktoré neustále rozširovalo výnimkovanie, odpočítateľné položky a tak ďalej, a keď som sa nedávno zhovárala so štátnym tajomníkom, hovoril mi, že ich daňový zákon má takúto nejakú hrúbku. No tak asi o to nám nejde.

    Myslím si, že kritizujeme náš daňový zákon, ktorý má sto strán, ale keby ste videli tie "buchle", ktoré používajú tieto štáty, tak by ste sa trošku asi inak k tomu stavali. Ale principiálne by som bola veľmi nerada, aby sme si zavádzali do relatívne ako-tak dobrého daňového systému prvky, ktoré nás vzďaľujú od toho cieľa, ku ktorému by sme mali ísť.

    A opakovane hovorím, aj v rozpočte na rok 2000 sme napokon v tých všelijakých diskusiách zvýšili oproti pôvodnému návrhu výdavky pre vysoké školy o 50 miliónov na bežné výdavky a o 106 miliónov na podporu vedy. Takže ja som vždy radšej za to, ak si myslíte, že tých 10 miliónov korún vysokým školám pomôže, no tak potom dajme tých 10 miliónov korún. Ale povedzte mi, prosím vás, páni poslanci, čo ja potom poviem stredným odborným učilištiam. Veď viete, že ony robia také podnikateľské činnosti, ktoré sú bezprostredne spojené s ich činnosťou. Napríklad kuchári, kuchári-pekári, neviem ako je to ešte, cukrári, keď sa učia, tak občas niečo aj urobia, predajú to, alebo je svadba, alebo nejaká iná udalosť, rovnako sú to automechanici a tak ďalej a tak ďalej. Rovnako by som mohla povedať aj o iných typoch stredných škôl. No ako im poviem, ako im to vysvetlím, že prečo jedným áno, druhým nie. Skutočne by som vás prosila, aby ste zvážili ten zámer, ktorý ste sledovali, pomôcť vysokým školám. Je možné to dosiahnuť oveľa vhodnejším spôsobom, ako hovoríte.

    Rovnako by som chcela upozorniť na rozširovanie počtu odpočítateľných položiek. Na jednej strane ideme zo znižovaním daňovej sadzby a na druhej strane ideme presne opačne, ako to urobili povedzme v Maďarsku, nepriamo tu to porovnanie zaznelo. My ideme ešte ďalej rozširovať okruh odpočítateľných položiek a ideme cez ne suplovať znovu iné druhy politík, či už rodinnú politiku alebo niektoré iné, alebo sociálnu politiku, školskú politiku a tak ďalej a tak ďalej.

    Uvedomme si, že daňová politika nemá primárne tento zámer. Daňová politika by mala byť čo najviac neutrálna a primárne by mala zohnať nejaké prostriedky do rozpočtu, ktoré sa potom používajú na tie zámery, ktoré, samozrejme, štát chce presadzovať a chce aj podporovať. Takže to je druhá zásadná poznámka, že nerobí to dobre nášmu daňovému systému, ak ideme touto cestou. Mohla by som argumentovať ďalej a ďalej, ale už nemám čas.

    Tretia poznámka sa dotýka daňovej sadzby. Ja som upozornila vo svojom úvodnom slove na to, že sa neprimeraná pozornosť venuje otázke daňovému zaťaženia a veľmi malá pozornosť sa venuje odvodovému zaťaženiu. A chcela by som povedať ešte azda jednu poznámku, že otázka daňovej sadzby sa fetišizuje. Skutočne je to tak, pretože neúmerne sa prikladá dôležitosť z hľadiska motivačného prostredia pre podnikateľov. Keďže som sa s tým profesijne roky zaoberala aj výskumne, tak môžem to skutočne aj dokumentovať a mohla by som o tom hodiny a hodiny hovoriť, ale niet na to času.

    Ešte by som chcela povedať, že vysvetlite podnikateľom, že vláda robí jeden mimoriadne dôležitý krok z hľadiska podpory podnikania, a to je práve finančná reštrukturalizácia. Totiž podnikateľ neplatí len dane, ale pozrite sa na štruktúru nákladov, má vysoké finančné náklady. A práve tým, keď sa nám podarí znížiť úrokové sadzby, a to je jeden z našich kľúčových zámerov, výrazne pomáhame podnikateľom.

    No a chcela by som ešte na jednu politickú súvislosť poukázať. Samozrejme, že opozícia veľmi rada podporí každý prejav daňového populizmu. To si buďte, vážení poslanci vládnej koalície, veľmi istí. A môžem vám povedať, že pri sadzbe dane právnických osôb sa to objaví v roku 2001, ak sa ukáže riziko, o ktorom hovoríme, že tam budú veľké výpadky, budeme musieť reagovať na to niektorými opatreniami, ktoré zvýšia povedzme spotrebné dane, dolnú sadzbu DPH a, samozrejme, nahráme rovno na dobré volebné výsledky dnešnej opozície. Prosím vás, berte to na vedomie, počítajte s tým, ale zároveň vás chcem ubezpečiť, že keby aj im táto kalkulácia vyšla, aby nás tu vystriedali, vám garantujem, že z večera do rána ten zákon zmenia a vrátia sadzby minimálne na úroveň 30 percent alebo možno ešte vyššie. Samozrejme, že to neprinesie hneď do rozpočtu, ale inú cestu nebudú mať. Takže prosím, aby ste aj túto politickú súvislosť zvažovali.

    Napokon sa ešte k jednej otázke chcem vyjadriť, a to je otázka zdaňovania odpočítateľnej položky pri autách. Viete, je mi aj ťažké občas toto počúvať, pretože obzrite sa, prosím, po okolitých štátoch, s výnimkou možno Rakúska a Nemecka, kde naozaj robili túto cestu odpočítateľných položiek a komplikovali svoje vlastné daňové zákonodarstvo a dnes sa chytajú za hlavy, keď si uvedomujú nutnosť reformovať daňové zákonodarstvo, ale kdekoľvek inde sa pozriete, nikde sa neodpočítava z daňového základu ani koruna, ani dánska koruna, alebo aká iná do daňovo uznaných výdavkov. Vy si môžete kúpiť za 3 milióny auto, pokiaľ na to máte, ale ja nerozumiem jedno, prečo má na tom participovať štát. Tomu nerozumiem. Nazdávam sa, že to bolo principiálne zlé, že sa toto zaviedlo do medzi daňovo odpočítateľné výdavky, evidentne to bolo pod tlakom určitých skupín a myslím si, že by sme si mali konečne povedať, že to bolo chybné rozhodnutie a že treba ísť presne opačnou cestou.

    Viac k tomu asi ťažko môžem povedať, pretože tu je porušené absolútne všetko. Je tu porušený trebárs princíp daňovej spravodlivosti. Vy ako podnikateľ si to môžete odpočítať, ja ako nepodnikateľka, ktorá driem od rána do večera, nehovorím teraz v tejto pozícii, si to nemôžem odpočítať. V minulom volebnom období tu bol pán poslanec, ktorý sa mi smial, že on si kúpil to isté auto ako ja, ale na svoju dcéru, ktorá je údajne podnikateľka, a mohol si to odpočítať. No viete, to je taký galimatiáš, ktorý by sme nemali vonkoncom podporiť. A ja vám garantujem, že je to výnimočné, čo sa u nás urobilo, a že by sme si mali uvedomiť, že touto cestou ísť je chybné a nemali by sme toto podporovať.

    Tie všelijaké argumenty, ktoré tu zazneli, presne vám poviem, že ministerstvo financií nikdy neargumentovalo tým, že toto nám prinesie extra niečo do rozpočtu, ale si uvedomte, že to malo aj druhý aspekt, ktorý sme zdôrazňovali. Samozrejme, že to, aj keď nie veľa, ale trošku to obmedzilo predsa len dovoz automobilov. Nazdávam sa, že napriek tomu prírastok dovozu automobilov, keď to porovnávam s celkovým takmer nulovým prírastkom dovozu, je nadmerný, a to zase len na niečo ukazuje, ale nechcem to teraz rozvíjať.

    Takže summa summarum. Teraz by som len veľmi rýchlo chcela povedať, aký je názor predkladateľa k spoločnej správe. Ak dovolíte, rýchlo len prečítam čísla tých bodov spoločnej správy, ktoré predkladateľ navrhuje, aby ste ich podporili, a zároveň by som chcela prečítať čísla tých bodov, ktoré navrhovateľ navrhuje, aby ste ich svojím hlasovaním nepodporili. Takže prvá skupina. Číslo zo spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 39. Preto, aby to bolo kompletné, prečítam tie, ktoré navrhovateľ navrhuje nepodporiť. To sú body 2, 7, 8, 15, 16, 18, 37, 38, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a za spoluprácu.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

    Budeme pokračovať v utorok o 13.00 hodine prerokúvaním ďalších bodov programu, tak ako ich máme schválené v programe tejto schôdze Národnej rady.

    Ďakujem vám všetkým za účasť. Prajem vám príjemnú sobotu, nedeľu.

    Dovidenia na budúci týždeň.