• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Bartoš, pani poslankyňa Dubovská, páni poslanci Gajdoš, Kačic, Kandráč, Lexa, pani poslankyňa Malíková, páni poslanci Palacka, Sládeček, Slobodník, Slota. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský a poslanec Vojtech Tkáč.

    Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    vážená snemovňa,

    dávam procedurálny návrh na vyhlásenie minúty ticha na uctenie si pamiatky obetí komunistickej totality. Včera sme si pri pamätnom dni pádu komunistickej totality pripomenuli desiate výročie týchto udalostí. Pád komunistickej totality nebol len zásluhou zmeny geopolitických pomerov v Európe. Nebol len zásluhou zhromaždení na námestiach a štrnganí kľúčov. Zásluhu na tomto zvrhnutí má aj množstvo ľudí, ktorí sa nikdy nezmierili s neslobodou a robili všetko pre obnovu slobody a nezávislosti Slovenskej republiky. Toto úsilie bolo spojené s množstvom obetí aj na ľudských životoch. Na ružinovskom cintoríne sa včera pripomenula pamiatka a, žiaľ, nikto z vedúcich predstaviteľov štátu ani masmédiá tejto pamiatke nevenovali pozornosť. Prosím Národnú radu, aby sme si aspoň my uctili pamiatku obetí komunistického prenasledovania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Oberhauser dal návrh, aby sme si minútou ticha uctili obete komunistickej totality. Ja odporúčam, aby sme si minútou ticha uctili obete všetkých totalitných režimov, ktoré boli na území Slovenskej republiky. Ja si myslím, že je všeobecná zhoda, že nemusím dávať hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Oberhausera. Prosím vás, aby sme si uctili minútou ticha obete totalitných režimov v tejto republike.

  • Hlasy z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak nie je zhoda o tomto mojom návrhu, dám hlasovať najprv o návrhu pána poslanca Oberhausera, aby sme si minútou ticha uctili obete komunistickej totality, a potom dám hlasovať o mojom návrhu.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Pán predseda,

    dovoľte mi, aby som dala tretí návrh. Uctime si bez hlasovania jednou minútou, vyhovme pánu poslancovi, aj jednou minútou vám. Takže nemusíte dávať za to hlasovať. Ja si myslím, že v tomto je zhoda. Každý z nás... Pozor! A prosím pánov kolegov, aby sa z toho nesmiali. Za tým sú obete ľudí a za tým sú postihnuté rodiny aj z jednej, aj z druhej strany.

  • Pán poslanec Šimko sa chce ešte vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mne sa zdá byť, pán predseda aj vážení kolegovia, morbídne, že tu kšeftujeme s obeťami akýchoľvek režimov.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam, aby skutočne to malo dôstojný priebeh, aby tak, ako predniesol pán poslanec Oberhauser návrh a ja som ho doplnil, sme si uctili minútou ticha obete komunistickej totality a ostatných totalít, ktoré boli na území tohto štátu. Navrhujem bez hlasovania takýto návrh prijať a minútou ticha si uctiť obete.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 401 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 401a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uvedený návrh zákona na svojom zasadnutí dňa 13. októbra 1999 uznesením číslo 880.

    Zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v znení nasledujúcich zmien nadobudol účinnosť dňa 1. júla 1998. Upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Úlohy, ktoré colníci zabezpečujú, kladú vysoké nároky na ich odbornosť, morálku, duševné a fyzické vypätie. Na kompenzáciu zvýšených nárokov na výkon štátnej služby colníkov je možné podľa § 95 uvedeného zákona priznať colníkovi ďalší služobný plat, a to v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu, že služobný pomer colníka trvá v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Jeho poskytnutie sa viaže len na skutočný výkon štátnej služby s presne určenými dôvodmi jeho nepriznania vzhľadom na disponibilné zdroje štátneho rozpočtu v roku 2000.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 671 zo dňa 11. augusta 1999 pripravilo predkladaný návrh zákona. Zámerom zákona je znížiť výdavky štátneho rozpočtu tým, že sa v druhom polroku 2000 pozastaví vyplatenie ďalšieho služobného platu, t. j. bude zaplatený trinásty plat, nie však štrnásty plat.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedeného odporúčam predkladaný vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Petrovi Tatárovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu mi dovoľte, aby som vás oboznámil, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 559 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z., týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z., stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 187 zo 16. novembra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 129 zo 17. novembra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 247 zo dňa 17. novembra 1999. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z., schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z., bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 253 zo 17. novembra 1999. Výbor určil poslanca Petra Tatára za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho zároveň predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Vážený pán predseda, prosím vás, otvorte k uvedenému vládnemu návrhu zákona rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Engliš, pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Engliš a po ňom pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    zhruba pred rokom som tu stál práve pri prerokúvaní podobného, respektíve tohto istého zákona, keď išlo o koeficienty, podľa ktorých sa mali zvýšiť mzdy colníkov. Boli tam aj, samozrejme, ďalšie zákony, čo sa týka pracovníkov štátnej služby. Hovoril som, že desaťpercentná inflácia a udržanie koeficientu alebo nedanie žiadneho koeficientu znamená desaťpercentné zníženie miezd týchto pracovníkov, desaťpercentné zníženie miezd colníkov. Tých pracovníkov, ktorí usmerňujú tok financií do štátneho rozpočtu a majú pomerne veľký vplyv na to, koľko natečie z činnosti, ktorú oni robia. Mám veľmi zmiešaný pocit a mal som aj vtedy a teraz dupľom, že práve ministerka financií predkladá zákon, ktorým postihuje tých ľudí, ktorí jej pomáhajú v naplnení štátneho rozpočtu. Postihuje ich aj teraz, pretože im nedáva v zmysle zákona to, čo by mali dostať. Dáva návrh na zmenu zákona, podľa mňa na zmenu veľmi zlú. Mne je jedno, či sú to platy colníkov, či sú to platy policajtov, či sú to platy robotníkov, učiteľov a podobne, ja som vždy zásadne proti akémukoľvek zníženiu platov pracovníkov. Pokiaľ si pamätám, ani v predošlom komunistickom režime sa platy nikdy neznižovali, tak ako sa znižujú v období, kde je na čele vlády pán Dzurinda a kde je ministerka financií pani Schmögnerová.

    Bohužiaľ, musím konštatovať, že absolútne nie sú rešpektované názory konfederácie a odborárskych predstaviteľov, ktorí požadujú zvýšenie miezd, zníženie daní a zvýšenie zamestnanosti, a prvá požiadavka zvýšenie miezd je tu doslova ničená. Neviem, ako sa stavia predseda Odborového zväzu Slovesu pán Lenský k tejto požiadavke, asi sa už pripravuje na Ústavný súd študovaním predpisov, aby nahradil nedostatok svojej justičnej praxe. Považujem toto za dehonestáciu činnosti colníkov a som v zásade proti tomu a vyzývam aj vás kolegyne, kolegovia, aby ste sa postavili proti tejto zmene. Myslím si, že vlastné zlaté jablko, ktoré mi donáša financie, doslova gniaviť pod nohami, je podľa mňa smiešne.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Engliša sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem nadviazať na slová pána poslanca Engliša a doplniť tú jeho myšlienku, ktorú spomínal, že sa robí proti odborom, proti požiadavkám. Ja by som ešte povedala, že sa to robí s veľkým úsmevom a tvária sa, aká je zhoda a ako vychádza vláda v ústrety požiadavkám odborov. Tieto znižovania platov sú v príkrom rozpore s volebnými sľubmi vládnej koalície, hlavne SDK, našim občanom. Myslím si, že toto rozvádzať je už nosením dreva do lesa. Ja by som chcela len upozorniť a požiadať pani ministerku Schmögnerovú, že ona všetko rieši, každý finančný problém len záťažou občanov a jednotlivých skupín pracujúcich v štátnej správe.

    Pani ministerka, vy nepoznáte iný spôsob zabezpečenia financií do rozpočtu jedine škrtanie, zvyšovanie daní, znižovanie mzdy a zvyšovanie takých základných cien potravín a ďalších článkov, ktoré výrazne zhoršujú životnú úroveň občanov? Viem, že to je najjednoduchšie, ale ja si pamätám našich ekonomických expertov a nášho ministra financií, respektíve podpredsedu vlády, ktorý gniavil ekonomických ministrov privolávaním expertov a hľadaním ciest, ako do rozpočtu dostať financie. To, čo robíte vy, to je najjednoduchšie. Škrtanie. Ale najhoršie pre našich občanov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    1. júla 1998 nadobudol účinnosť zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Podľa uvedeného § 79 ods. 1 citovaného zákona colníkovi v štátnej službe za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem pozostávajúci zo zložiek uvedených v písm. a) až písm. p) tohto odseku. Samozrejme, že prijatie tohto zákona bolo posúdené colníkmi a môžem povedať, že s uspokojením ho prijali. O to väčšie prekvapenie zažívajú teraz.

    Včera som napríklad v slovenských médiách počul vystúpenie pána Dzurindu, ktorý má tú česť predsedať tejto vláde, a tvrdil, že táto vláda nastúpila dobrú cestu a už sa prejavujú úspechy. Takže znižovanie výhod, ktoré zákon v minulom roku občanom dal, nazvať dobrou cestou, je až na hranici normálnosti. Nepovažujem to za dobrú cestu, o ktorej slovenský premiér hovorí, ale pravdivo to nazvem zlou prácou a dôsledkom zlej práce vlády.

    Dnes máme novelou zákona rozhodnúť o odňatí návrhu na finančné prostriedky, ktoré minuloročný zákon colníkom dal. Ak schválime túto novelu, tak to bude aj zlá práca našej Národnej rady. Aj slovenská vláda totiž musí začať hľadať aktívne riešenie rozvoja Slovenskej republiky a získavanie peňazí do štátneho rozpočtu nielen jedným smerom, a to od obyvateľov, ale aj aktívnou činnosťou.

    Preto navrhujem a prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, odmietnime návrh, ktorý je predložený, lebo sa navrhuje, aby ďalší služobný plat podľa § 95 v roku 2000 nebol colníkom vyplatený. Tým prejavíme dôkaz, či naozaj si prácu colníkov vážime alebo len o nej trepeme, tak ako tu už bolo na začiatku povedané.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Kalman. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť. Pán poslanec Ošváth. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne.

    V súvislosti s vystúpením pána kolegu Andrejčáka chcem znova pripomenúť, že vlastne po niečo vyše roka berieme colníkom to, o čo sa pred tým dlhší čas usilovali a čo sa zákonom schválilo. To je prvý moment, ktorý by sme si mali uvedomiť v súvislosti s tým, ako sa poukazuje veľmi často najmä v tlači, ale aj vo verejnosti na kvalitu a výkon funkcie štátnej správy, konkrétne v tomto prípade colníkov.

    Druhý moment, ktorý by sme si mali všimnúť alebo ktorý by sme si mali uvedomiť, je vlastne skutočnosť, že na základe tohto, čo dnes robíme, sa v našej spoločnosti skutočne nikto nemôže cítiť si byť istý svojimi právami, ktoré mu dávajú jednotlivé zákony. My však zákony meníme alebo chceme meniť, kto si kedy akým spôsobom zmyslí. Niekde nám niečo nevyhovuje, tak zoberieme niekomu to, čo mu patrí alebo čo mu už dlhodobo patrilo. Toto je klasický príklad a klasický postup aj v súčasnom období pri prerokovaní nielen tohto, ale aj niektorých ďalších zákonov. Dámy a páni, je to zlá cesta, parlament si musí uvedomiť, že ideme určité rodiny okradnúť o určitú výšku príjmu, s ktorým ľudia už dopredu počítajú.

    A posledná moja poznámka. Som prekvapený, že v tomto prípade tu nie je stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Nepoznáme, akým spôsobom sa prerokovala táto požiadavka vlády v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a nepoznáme ani stanovisko Konfederácie odborových zväzov či príslušného odborového zväzu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ošváth sa vzdáva faktickej poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce na záver rozpravy vystúpiť pani ministerka Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Veľmi krátko by som reagovala. Zákon číslo 200/1998 Z. z. bol prijatý v období, keď vrcholil politický cyklus. Bolo evidentné, že rovnako ako iné zákony o štátnej službe sa prijali s tým, aby ste získali čo najviac voličov. V tom istom čase ste veľmi dobre vedeli, že nie sú vytvorené rozpočtové predpoklady na to, aby sa tento zákon mohol v nasledujúcich rokoch realizovať. Keby, nedajbože, boli dopadli voľby inak, boli by ste museli buď tu vyhlásiť mimoriadny stav, alebo robiť tie isté kroky, ako ich robíme aj my. Či by ste to dokázali, to ja pravda v tejto chvíli neviem povedať, pravdepodobne by ste išli tou prvou cestou.

    Po druhé, samozrejme, že sa situácia aj pre colníkov aspoň čiastočne zlepšuje. V roku 1999 nemali nárok podľa novely zákony ani na trinásty, ani na štrnásty plat. V roku 2000 budú mať podľa tejto novely zákona nárok na trinásty plat. Kto nevie spočítať, že ide o jeden plat navyše, pravdepodobne sa bude musieť vrátiť tam, kde ho naučia takúto základnú, elementárnu matematiku.

    No a tretia poznámka. Čo je pre colníka cennejšie, tých pár tisíc korún do vrecka alebo jeho zdravie a jeho bezpečnosť? Pravdepodobne aspoň ten, kto rozoznáva ľudské hodnoty, tak asi povie, že to zdravie a bezpečnosť je asi dôležitejšia. A chcem vás ubezpečiť, že v tomto roku sme v rámci možností urobili to, čo sa neurobilo za predchádzajúce roky. Vynaložili sme dohromady asi 20 miliónov korún na zakúpenie reflexných viest, na zakúpenie nepriestrelných viest, ďalej na zakúpenie nových zbraní, pretože colník je naozaj vystavovaný počas výkonu služby aj takýmto mimoriadnym situáciám. To, čo sa roky neriešilo, zabezpečili sme v rámci požiadaviek, ale aj možností štátneho rozpočtu rozšírenie skladových priestorov pre colníkov, aby sme im aspoň čiastočne zjednodušili ich zložitý výkon služby. Ja sa nazdávam, že to nedemonštruje, že by sme neprejavovali dostatočnú vážnosť práci colníkov, demonštruje to skôr opak.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce na záver rozpravy vystúpiť pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    tento zákon, to treba len zopakovať, dáva a bude upravovať rovnaké postavenie colníkov s ostatnými zamestnancami v štátnej službe. V rozprave sa ozvali tí, ktorí nedostatok v našom rozpočte spôsobili a jednoducho musím konštatovať, že sa im nepáči, že dnešná vláda je úspešná v úsilí o makroekonomickú stabilizáciu.

    Vážený pán predseda, v druhom čítaní nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona a opakujem, že gestorský výbor ma poveril, aby som navrhol schváliť uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristupujeme najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov. Keďže neboli žiadne pozmeňujúce návrhy v rozprave, budeme hlasovať len o návrhoch zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovania.

  • Gestorský výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. v druhom čítaní schváliť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Ruším toto hlasovanie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže neboli žiadne pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe ani v rozprave, pán spoločný spravodajca navrhol, aby sme pristúpili k zákonu v treťom čítaní. Ja si myslím, že to je správny návrh a môžeme o ňom hlasovať. Aby sme hlasovali o tom, že zákon prerokujeme v treťom čítaní. Toto bol návrh spoločného spravodajcu. Čiže hlasujeme o návrhu, aby sme tento zákon prerokovali v treťom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme, prezentujme sa a hlasujme. Potom to spresním.

    Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy?

    Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás, prezentujme sa. Budeme hlasovať o prerokovanom zákone ako celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 419 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 419a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa novelizujú rozpočtové pravidlá.

    Chcem pripomenúť, že ide o úpravu, ktorá bezprostredne súvisí so zostavením štátneho rozpočtu na rok 2000. Prijatím tejto novely sa zavedú nové prístupy v definovaní štátnych aktív a štátnych pasív, regulovanie výšky štátneho dlhu, zavedú sa niektoré nové základné funkcie štátnej pokladnice. Predložený návrh vo viacerých ustanoveniach vedie k zainteresovanosti rozpočtových organizácií na príjmoch, ktoré smerujú k týmto rozpočtovým organizáciám. Chcem teda zdôrazniť, že i keď nejde o až tak veľmi rozsiahlu novelu možno počtom strán, je to veľmi významná novela zákona o rozpočtových pravidlách.

    Dovoľte mi, aby som reagovala možno aj na niektoré pripomienky, ktoré odzneli k tomuto návrhu zákona na rokovaní výborov Národnej rady a z ktorých niektoré sa dostali aj do spoločnej správy, ktorú máte v rukách pod číslom 419a. Všetky návrhy legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, ktoré majú legislatívnotechnický charakter a smerujú k zlepšeniu textu, sú prijateľné aj pre predkladateľa.

    Pri prerokovaní návrhu zákona vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu bol predložený návrh na zmenu termínu pre vládu na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na schválenie Národnej rade z 15. novembra na 15. októbra bežného roka. Chcela by som uviesť k tomu toto. Ak by tento návrh prešiel, bolo by potrebné, aby sa nevyhnutná úprava uskutočnila aj v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách v nadväznosti na úpravu § 8 ods. 4, tak ako to bolo predložené. Prečo je to tak potrebné? Je totiž nevyhnutné zosúladiť termín predkladania návrhu zákona o štátnom rozpočte s termínom predkladania návrhov rozpočtov, rozpočtových kapitol na rokovanie orgánov Národnej rady, a to jednoducho z toho dôvodu, že schváleniu návrhu štátneho rozpočtu by malo predchádzať posúdenie aj vyjadrenie pripomienok k návrhom rozpočtových kapitol jednotlivých rezortov ústredných orgánov, dlhovej služby a Všeobecnej pokladničnej správy. Z tohto dôvodu je žiaduce stanoviť rovnaký termín aj na predloženie návrhov rozpočtov jednotlivých kapitol. Nemôže sa teda stať, že by bol skrátený termín na predloženie návrhu zákona o štátnom rozpočte a štátneho rozpočtu a zároveň by sa to nezosúladilo aj s rozpočtovými pravidlami. Preto vás ešte raz na to upozorňujem, aby ste si toto uvedomili. Inak by teda ten návrh, aj keby bol schválený, jednoducho bol nerealizovateľný a nemohol by sa uplatniť.

    To je v tejto chvíli všetko, čo som chcela povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Bajanovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu.

    Národná rada svojím uznesením číslo 560 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru s termínom prerokovania ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady stanoviská poslancov Národnej rady predkladané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 188 zo dňa 16. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 239 zo dňa 17. novembra.

    Z uznesení výborov v časti IV vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nebudem ich čítať, máte ich v spoločnej správe. Upozorňujem, že problém, ktorý nastolila pani ministerka, je riešený v pozmeňujúcom návrhu spoločnej správy pod bodom 5 a predpokladám, že by sme sa mohli ešte k nemu vrátiť v rozprave.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 250 zo 17. novembra. Výbor určil mňa ako spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať k predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

    Ďakujem pekne, pán predseda. Odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.

    Vystúpi jeden poslanec, pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    predkladám pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, najprv ho prečítam a potom ho odôvodním.

    V bode 46 na konci vety za slová "štátne orgány" doplniť čiarku a slová "s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3". Po tejto úprave bude bod 46 znieť takto: V § 21 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona budú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3." A teraz zdôvodnenie. Pokiaľ by sa napríklad daňové úrady stali rozpočtovými organizáciami, bolo by nutné prijať - jedny výpočty hovoria 500 až 600, niektoré 800 - hlavne administratívnych zamestnancov navyše, čo znamená nárast mzdových nákladov a poistného o 159 miliónov korún, vecných nákladov na ich vybavenie o 160 miliónov korún a nákladov na aktualizáciu softvérového, daňového informačného systému o 50 miliónov korún.

    Bez ohľadu na ďalšie možné nešpecifické náklady by všetky tieto náklady predstavovali sumu 369 miliónov korún. Navrhovaná úprava, na ktorej sme sa zhodli s ministerstvom financií, by okrem zvyšovania neefektívnych nákladov mala za následok nežiaducu atomizáciu organizácií s úplnou právnou subjektivitou, komplikáciu a zneprehľadňovanie ich financovania, problémy s umiestnením nových pracovníkov v už teraz poddimenzovaných priestoroch alebo predimenzovaných priestoroch niektorých daňových úradov a komplikáciu so zabezpečovaním jednotného riadenia daňovej správy. Vzhľadom na závažnosť problémov, ktoré by vznikli prijatím navrhovanej novely zákona o rozpočtových pravidlách, predkladám tento pozmeňujúci návrh a prosím vás, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce vystúpiť pani ministerka na záver rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Hovorila som už k tej otázke, aby sa zároveň schválilo skrátené predkladanie termínu nielen návrhu štátneho rozpočtu, ale jednotlivých kapitol. Pán poslanec ma upozornil, ja som to hľadala ako osobitné riešenie, že je to vlastne riešené k obidvom paragrafom v jednom bode spoločnej správy.

    Druhá poznámka. Chcela by som vás požiadať, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, s ktorým vystúpil pán poslanec Maňka.

    Ďakujem.

  • Chce vystúpiť na záver rozpravy pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Takže pristúpime k hlasovaniu najprv k spoločnej správe. Odporúčam, aby sme o bodoch spoločnej správy 1 až 7 hlasovali spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je návrh, aby sme o bodoch 1 až 7 hlasovali spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme o bode 1 až 7 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči ďalej, pán spoločný spravodajca.

  • Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh. Odporúčam, pán predseda, aby sme o ňom dali hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Maňka. Máte ho pred sebou, hlasujeme o uvedenom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

    Nech sa páči ďalej, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    To boli všetky pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu, že uvedený zákon prerokujeme v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o prerokúvanom návrhu zákona ako celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1996 Z. z. o rozpočtových pravidlách a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 422 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 422a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Zmenené ekonomické podmienky a súvisiace právne predpisy boli dôvodom prehodnotenia súčasného pôsobenia zákona o cestnej dani, najmä čo sa týka určovania sadzieb tejto dane. V predloženom návrhu sa spresňujú viaceré ustanovenia platného zákona, ktoré pri uplatňovaní v praxi spôsobovali nejednotný výklad, napríklad pri vzniku a zániku daňovej povinnosti, pri vymedzení osoby daňovníka, pri úmrtí daňovníka, pri zániku daňovníka a podobne.

    Spresňujú sa aj ustanovenia o podávaní daňového priznania a vrátení dane. V predloženej novele zákona sa zjednocujú aj pojmy používané v súvisiacich právnych predpisoch. Návrhy na úpravy sadzieb cestnej dane vychádzajú z prehodnotenia ich doterajšej úrovne, ktorá od zavedenia tejto dane nebola podstatne zmenená. So zreteľom na predmet tejto dane a daňovníkov bude táto daň naďalej výdavkom znižujúcim základ dane z príjmov.

    Z tohto hľadiska sa neočakáva neúmerné zaťaženie daňovníkov a ani účinok na ekonomické prostredie obyvateľstva nebude v konečnom dôsledku negatívnym. Výnos tejto dane vrátane očakávaného zvýšenia približne o 500 miliónov korún ročne bude rozdelený v súlade so zákonom o štátnom rozpočte medzi Štátny fond cestného hospodárstva a obce a bude určený na výstavbu, rozvoj a údržbu cestnej siete.

    Nové znenie návrhu zákona sa predkladá v súlade so závermi z rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a sú v ňom premietnuté jej pripomienky.

    Vážené dámy, vážení páni, s predloženým návrhom novely zákona o cestnej dani odporúčam súhlasiť. Chcem uviesť, že v spoločnej správe nie sú odsúhlasené žiadne pozmeňujúce návrhy týkajúce sa tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Milanovi Benkovskému, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 422), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 561 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 422), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takéto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 189 zo 16. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 240 zo dňa 17. novembra tohto roku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 422), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov a gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač 422), schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 251 zo 17. novembra 1999. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Jasovský, pán poslanec Šepták. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok na vystúpenie v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Jasovský.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som niekoľko slov k návrhu zákona, ktorý v túto chvíľu prerokúvame, povedal aj ja z oblasti skúseností z dopravy a z oblasti finančného zaťaženia automobilistov na Slovensku.

    Je zrejmé, prečo vznikla táto novela zákona, je zrejmé, že vláda chce dosiahnuť zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, a preto vláda navrhuje postupovať takto. Pôvodne chcelo ministerstvo financií zaviesť majetkovú daň z vlastníctva automobilov, ale pre všeobecný odpor bol tento návrh stiahnutý z ďalšieho rokovania. Vládny návrh zákona, takzvaného cestného zákona, kde sa zvyšujú sadzby nálepiek, očakávaný výnos je 70 miliónov korún, máme pripravený a budeme môcť o chvíľu prerokúvať, v túto chvíľu prerokúvame vládny návrh zákona pre novelizáciu cestnej dane, kde je očakávaný prínos 500 miliónov korún, má byť rozdelený v pomere 7 ku 3 medzi Štátnym fondom cestného hospodárstva a medzi obce a takisto ešte budeme prerokúvať vládny návrh zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, kde sa očakáva zvýšenie ceny benzínu a nafty v priemere o 2 koruny.

    Všetky tieto opatrenia treba charakterizovať ako veľmi rýchle, ako opatrenia svojím spôsobom chaotické s cieľom zabezpečiť, hoci aj nesystémovo, financie do príjmovej časti rozpočtu. Všetky tieto opatrenia by totiž bolo možné nahradiť jediným systémovým zdôvodniteľným zavedením všeobecnej cestnej dane, ktorú by platili aj súkromné osoby, aj držitelia motorových vozidiel z tých dôvodov, že takáto daň tu už v minulosti bola, daň sa osvedčila, pretože je spravodlivá vzhľadom na to, že súkromné aj podnikateľské vozidlá exploatujú vozovky úplne rovnako. Táto daň je kontrolovateľná bez ďalších nákladov, je príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva priamo, to znamená, každý motorista si myslí, že daň bude použitá najmä na opravy a rekonštrukcie cestnej siete. Jej očakávaný výnos by mohol byť v sume okolo 3 miliárd korún, bolo by teda možné pokračovať v národnom programe výstavby diaľnic a nielen paberkovať s výstavbou diaľnic, tak ako v roku 1999.

    Táto daň by zrušila aj nálepkový systém, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Európskej únie a v rozpore s uvažovaným zavedením mýtneho systému. Chýba tu ale systém, chýbajú tu systémové riešenia, riešenia sú veľmi rýchle a nie sú odborne pripravené na spoľahlivej výške. Mám otázku. Vláda vo svojom programovom vyhlásení verbálne podporovala hromadnú prepravu osôb, pýtam sa, či prežije SAD ako dopravný systém túto novú finančnú záťaž, či prežije SAD finančnú záťaž, ktorá súvisí so zvyšovaním cien pohonných hmôt v celom roku 1999. Pýtam sa, či niekto spočítal tieto kumulované náklady, ktoré v súvislosti so zavedením tohto zákona vzniknú. Myslím si, že okrem základného zámeru ministerstva financií v tomto predkladanom návrhu sú aj viaceré legislatívnotechnické úpravy, navrhovateľ sa však stále dopúšťa vážnych chýb, pretože pôvodný zákon hovorí o tom, že celý výnos z cestnej dane je príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva. Ale každoročne sa vlastne tento zákon nepriamo novelizuje zákonom o štátnom rozpočte tak, že sa delí v pomere už spomínanom 7 ku 3 medzi Štátnym fondom cestného hospodárstva a obcami, to znamená miestnymi komunikáciami. Aj teraz v dôvodovej správe ministerstvo financií predpokladá v tomto pomere delenie zvýšeného výnosu.

    Pýtam sa, prečo neurobí teda poriadok a nezakotví tento systém alebo tento princíp priamo do zákona o cestnej dani. Odstránilo by sa tým zavádzanie pri fiktívnych výpočtoch schopnosti Štátneho fondu cestného hospodárstva uhrádzať záväzky z pôžičiek. Neviem, či je známe, ale v roku 1999 už skrachovalo viac ako 10 percent dopravných kapacít na Slovensku. Vzhľadom na tieto fakty a na likvidačné opatrenia voči dopravcom Slovenskej republiky, napríklad Združenie Česmad, iste si na to pamätáte, 10. septembra pristúpilo k protestnej akcii a viem, že sa chystá protestovať ďalej a s oveľa tvrdšími opatreniami.

    Čo zapríčinilo tento krízový stav, ktorý u dopravcov v roku 1999 je a ktorý bude pokračovať určite aj v roku 2000? Myslím si, že tento krízový stav zapríčinilo neúmerné finančné zaťaženie podnikateľov v cestnej doprave, ktorí musia zohľadňovať zvyšovanie spotrebnej dane z palív do absurdnej výšky, vystupňované nové zavedenie správnych poplatkov, metodiku na určovanie finančnej spoľahlivosti pri započítavaní vozidiel, hodnoty vozidiel starších ako štyri roky, plánovanú metodiku finančnej spoľahlivosti dopravcov, ktorá je obsiahnutá v pripravovanej novelizácii zákona Národnej rady číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, plánovanú novelizáciu zákona číslo 135 o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorú máme pripravenú na prerokovanie v parlamente o chvíľu a, samozrejme, v konečnom dôsledku zvýšenie už spomínanej cestnej dane o 33 percent oproti pôvodnému stavu novelizáciou zákona o cestnej dani.

    Vo výške finančného zaťaženia dopravcov cestnou daňou, ak parlament schváli tento zákon, sa dostaneme na druhé miesto v zaťaženosti v Európe za Veľkou Britániou. Vláda si v tomto smere musí uvedomiť, že likvidáciou sektora cestnej dopravy fyzicky ohrozuje vyše 50 tisíc pracovných miest.

    Takže čo hovoriť k dani, čo hovoriť k cestnej dani? Mohol by som veľmi podrobne hovoriť o tabuľkách, ktoré sú uvádzané v tomto zákone, a mohol by som veľmi podrobne porovnávať najmä otázku, ktorá ma mimoriadne zaujíma, a je to otázka autobusov. Samozrejme ostatných úžitkových vozidiel sa táto cestná daň takisto dotýka a ohrozuje, tak ako som spomínal, dopravné kapacity Slovenska.

    Čo je princíp tejto cestnej dane? Myslím si, že zaviesť akýsi poplatok za používanie cestnej siete. Ak vychádzame z predpokladu, že cestnú sieť využíva každý, kto vlastní vozidlo, je postup zákonodarcu logický. Takéto chápanie cestnej dane však nerieši skutočnosť, že najmä dopravcovia v medzinárodnej cestnej doprave majú vozidlá prevažnú časť roka v zahraničí, kde sú zaťažení ďalšími vysokými poplatkami. Nerieši prípad, ak napríklad podnikateľ v medzinárodnej doprave vlastní k jednému ťahaču niekoľko návesov, je ale povinný platiť za každý náves bez ohľadu na skutočnosť, že cestnú sieť, samozrejme, môže vždy využívať ťahač len s jednou návesovou súpravou.

    Cestnú sieť na území Slovenskej republiky využívajú nielen majitelia motorových vozidiel, ktorí majú daňový domicil na Slovensku, ale vo veľkom rozsahu aj vozidlá cudzích štátov. Ak by sme aj vplyv osobnej dopravy cudzích štátov považovali za bezvýznamný, z hľadiska vplyvu na opotrebovanie cestnej siete na Slovensku rozhodne nie je bezvýznamný vplyv nákladnej dopravy vozidiel z cudzích štátov, pričom, a upozorňujem na to najmä ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, dopravcovia z väčšiny štátov sú od platenia cestnej dane na území Slovenska oslobodení, pretože vo väčšine krajín Európskej únie sa platí daň z motorových vozidiel, ktorá patrí do kategórie daní z majetku. A na základe bilaterálnych dohôd o zamedzení podvojného zdanenia tieto vozidlá nepodliehajú ďalšej forme u nás.

    Napriek tomu, že podnikateľ je povinný platiť cestnú daň podľa údajov v technickom preukaze, maximálne povolené hmotnosti nezohľadňujú túto skutočnosť a v prípade využitia technických možností vozidla je tu povinnosť platiť ďalšie poplatky za prekročenie maximálnej povolenej hmotnosti vozidla. Táto platná zákonná úprava žiadnym spôsobom nezvýhodňuje technicky dokonalejšie ekologické vozidlá formou daňovej úľavy. Nedokonalosť tohto zákona umožňuje najmä zahraničným spoločnostiam vytvárať rozličnou kombináciou registrácie časy návesových súprav, napríklad ťahače na území Slovenska a návesy v cudzine, zákonom nepostihnuteľné riešenia, ktoré ich oproti tuzemským dopravcom jednoznačne zvýhodňujú. Na to, prosím, upozorňujem.

    Pripravovaná novela zákona o cestnej dani zvyšuje daňové zaťaženie dopravcu v tejto položke v priemere o 33 percent, ale zároveň táto novela nerieši chyby, na ktoré som vo svojom vystúpení poukázal.

    Z rozhodnutia štátu a v prípade schválenia týchto noviel v parlamente v krátkom časovom horizonte dôjde k takému vzrastu finančných nákladov dopravcov, že toto zvýšenie môže predstavovať moment zlomu, ktorý vyvolá reťazový efekt krachu najmä menších dopravných spoločností. Myslím si, že na Slovensku je toho krachu už priveľa, a preto navrhujem, aby táto novela zákona nebola prijatá týmto parlamentom, ale aby bola vrátená ministerstvu financií na systémové dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jasovský veľmi jasne uviedol, čo to bude znamenať pre slovenských dopravcov. Pokiaľ však čítam § 3 ods. 1, ktorý znie, že predmetom dane je vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a je používané na podnikanie, alebo v súvislosti s podnikaním, tak musím uviesť, že toto je ďalší útok na našich podnikateľov a hlavne malých a stredných podnikateľov. Neviem, či si to v súvislosti s týmto návrhom uvedomujeme. Je tu ďalší krok tejto vlády, ktorá sľubovala zlepšiť postavenie slovenských podnikateľov a robí opak.

    Ďalej je tu ďalší moment. Z textu "vozidlá používané v súvislosti s podnikaním" vyplýva, že sa to bude týkať zvýšenia ich nákladov, ktoré, samozrejme, každý podnikateľ bude musieť zahŕňať do tovarov, pretože títo podnikatelia vyrábajú spotrebný tovar a podieľajú sa aj na výrobe potravín. Čiže nepriamo to bude mať opätovne reflex aj na zvýšenie cien tovarov a zvýšenie cien potravín. Ak si spočítame, že sa zvyšuje aj cena nafty a benzínu, tak tieto ceny budú musieť ísť výrazne hore.

    Pani ministerka, uvedomujete si, že je to ďalší krok k likvidácii mnohých podnikateľov? Uvedomujete si, že je to ďalší krok k nárastu armády nezamestnaných? Veď vy robíte opatrenia, ktoré produkujú také množstvo nezamestnaných, že to rozpočet neunesie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    tak ako môj kolega pán inžinier Jasovský vystúpil, aj ja sa pridávam k jeho návrhu, aby celý tento návrh zákona, ktorý tu teraz prerokúvame, bol vrátený na prepracovanie. Pán Jasovský dal procedurálny návrh, čiže ho nemusím opakovať. Myslím si, že jeho procedurálny návrh neprejde a vládna koalícia bude odsúhlasovať zákon o cestnej dani, tak mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré zmiernia dosahy na slovenských autodopravcov.

    V súčasnosti podnikatelia v medzinárodnej cestnej doprave dosahujú výsledky na hranici ekonomickej rentability a väčšina firiem v horšom prípade až pod hranicou rentability. Neustálym zvyšovaním nákladov v medzinárodnej doprave, ako je cestná daň, diaľničné poplatky, zákonné poistenia, pohonné látky, správne poplatky a mnoho ďalších iných spôsobuje rýchlu ekonomickú likvidáciu väčšiny z nich, lebo tieto viac nedisponujú žiadnymi finančnými rezervami, a teda ani možnosťami na ďalšie investovanie najmä do motorového parku, ktorý je dôležitou požiadavkou konkurencieschopnosti na predimenzovanom trhu dopravy v Slovenskej republike.

    Jednoznačnou príčinou likvidácie sektora, ktorý prináša 12 miliárd korún devíz pre Slovensko, sú hromadiace sa nedostatky v legislatíve, ktorá namiesto podpory a ich odstraňovania zvyšuje konkurenčné nevýhody podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave.

    Dámy a páni, momentálne práve prebieha tlač pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladám, takže o chvíľočku ich dostanete na stôl. Ak dovolíte, doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Po prvé navrhujem § 6 doplniť o nový odsek 4, ktorý znie: "Pri ekologických vozidlách euro 1, euro 2 a vyššie, ktoré majú platný certifikát, platí znížená sadzba dane. Pre vozidlá euro 1 sa sadzba znižuje o 25 percent a pre vozidlá euro 2 a vyššie sa sadzba dane znižuje o 50 percent." Zdôvodnenie: Navrhovaná úprava odzrkadľuje úpravu vo väčšine európskych krajín. Daňová úľava pre ekologické vozidlá zohľadňuje investície do úľav vo vozidle, ako aj zníženie ekologického zaťaženia na našich cestách. Je nespravodlivé, že vozidlá spĺňajúce ekologické požiadavky sú rovnako daňovo zaťažené ako vozidlá, ktoré ich nespĺňajú. Takto sa podporuje investícia do starších vozidiel a vozidiel, ktoré nevyhovujú ekologickým požiadavkám."

    Po druhé zákon doplniť o nový § 7a, ktorý znie, po prvé: "Pri vozidlách používaných na podnikanie v medzinárodnej doprave, ktoré nie sú vozidlami v medzinárodnej premávke (ďalej len "vozidlo v medzinárodnej doprave"), sa cestná daň vypočítava úmerne k počtu dní prevádzkovania takého vozidla na území Slovenskej republiky." Po druhé: "Vozidlo v medzinárodnej doprave je oslobodené od cestnej dane, ak je mimo územia Slovenskej republiky viac ako 130 dní v priebehu kalendárneho roka." K tomuto návrhu je potom ešte pripojený formulár, ktorý podľa mňa aj podľa rozpravy vo výbore by nemal byť prílohou zákona, ale mal by byť v nejakej vyhláške, trebárs ministerstva financií, ktorý by bol záväzný doklad, kde by vlastne prepravca bol zodpovedný za to, aby na colnici bol opečiatkovaný vstup a výstup tohto vozidla z územia Slovenskej republiky.

    Zdôvodnenie: Ako zo samotného zákona o cestnej dani vyplýva, cestná daň sa vyberá za využívanie pozemných komunikácií. Vozidlá používané našimi podnikateľmi v medzinárodnej doprave sú väčšiu časť roka v zahraničí a nevyužívajú cestnú sieť v Slovenskej republike. Pokiaľ by mali platiť cestnú daň aj za toto obdobie, bolo by to v rozpore s účelom zákona. Táto daň prakticky nie je cestnou daňou, ale určitou formou majetkovej dane. V súčasnosti sa platí daň za to, že podnikateľ vlastní motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo, a nie za využívanie cestnej siete.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka - pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Podporujem stanovisko a návrh pána poslanca Šeptáka a upozorňujem na tú skutočnosť, že cestná daň je vlastne len rozšírením majetkovej dane a že sa vlastne orientuje veľmi negatívnym spôsobom na zhoršenie ekonomického prostredia doma. Chcel by som upozorniť, že už niekdajšie dopravné mýto, ktoré bolo súčasťou stredovekého vyberania poplatkov vrchnosťou, bolo hlavnou prekážkou rozvoja industrializácie a ekonomického blahobytu. Takže rád by som pripomenul pani ministerke, aby sa zamyslela aj nad stáročnými skúsenosťami, aby jednoducho neviedla sústavne kampaň proti majetkovému vlastníctvu, pretože takým spôsobom vlastne zhoršuje záujem a motiváciu ľudí o podnikanie.

  • Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chce vystúpiť na záver rozpravy pani ministerka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, pán predseda.

    Vážené dámy, páni,

    veľmi rýchlo by som chcela reagovať na niektoré návrhy, ktoré tu zazneli, a zároveň aj na rozpravu.

    Pán poslanec Jasovský, cestná daň nenahrádza daň z dopravných prostriedkov, tá diskusia, zrejme ste ju nesledovali dostatočne. Cestná daň bola osobitne v uznesení vlády z 31. mája 1999 popri dani z dopravných prostriedkov.

    Druhá poznámka. Vy to nepochybne dobre viete, že cestná daň nie je príjmom štátneho rozpočtu, ale Štátneho fondu cestného hospodárstva a komunálnych rozpočtov a je aj určená na využívanie na údržbu ciest, prípadne aj na výstavbu ciest. Váš návrh, ktorý zaznel, aby sme v zákone už teda dopredu rozdelili príjmy do štátneho fondu a do obcí proporcionálne, toto riešenie je riešením, ktoré zodpovedá starému modelu. Chcem povedať, že ministerstvo financií sa usiluje zatiaľ s nedostatočným úspechom, ale vychádzame z programového vyhlásenia vlády, takže máme oporu, aby sa redukovali štátne fondy a boli by sme najradšej, keby tam zostali skutočne iba tie, ktoré sú zdôvodnené.

    Príklad hospodárenia Štátneho fondu cestného hospodárstva za ostatné roky, pretože sme na ministerstve boli povinní analyzovať, myslím si, že štyri roky dozadu, jednoznačne ukazuje, že Štátny fond cestného hospodárstva preukázal neschopnosť efektívne hospodáriť a že je možné vlastne, aby sme postupovali v budúcnosti, pokiaľ bude dostatočná zhoda, aj iným spôsobom. Chcem tu poukázať na vysoké správne náklady toho štátneho fondu, ale podstatné je iné. A vy ste možno informovaní, že keď sa v tomto roku robili na tie časti výstavby diaľnice nejaké tendre, tak sa dokázali dosiahnuť, a to napriek tomu, že každým rokom rastú ceny práve stavebných prác, ceny o 30 percent nižšie, ako ste dosahovali vy. Takže ja mám takúto informáciu z rokovania vlády, včera mi ju poskytol pán minister. Prosím, vykonzultujte si to s ním. A podstatné je aj to, že napokon aj posledný príklad z emisie eurobondov Štátnym fondom cestného hospodárstva ukazuje skutočne na to, že treba širšie pouvažovať o tom, ako ďalej budeme v tomto smere postupovať.

    Cestné nálepky, o ktorých ste hovorili, že sú v rozpore s pravidlami Európskej únie, nie sú s pravidlami Európskej únie, ale to sú vedľajšie. Cestná daň, tak ako bola zavedená v Slovenskej republike od roku 1993, bola zavedená práve v rozpore so zdaňovaním, ktoré je v Európskej únii. Dnes je veľmi dobre známe, že čím rýchlejšie a tým viac, ako budeme aproximovať slovenskú legislatívu Európskej únii, budeme nútení odísť od cestnej dane, tak ako bola v roku 1993 zavedená. Návrh, ktorý ste vy pripravili, nech by sa to nazvalo akokoľvek, ale cestná daň, ktorá by bola zase rovnaká pre podnikateľov i nepodnikateľov, by porušila jeden základný princíp daňovej politiky, a to je princíp daňovej spravodlivosti, pretože cestnú daň si podnikatelia môžu odpočítať, je to odpočítateľná položka, kým u fyzických osôb, teda u nepodnikateľov nebola by to odpočítateľná položka okrem iného aj preto, že prevažná časť našich zamestnancov nepredkladá samostatne daňové priznanie, ale zdaňuje sa iným spôsobom.

    Samozrejme, že tak ako som už aj naznačila, bude tu potrebné v nasledujúcom období urobiť niektoré zásadnejšie zmeny.

    No a čo sa týka krízového stavu dopravcov, na ktoré ste poukazovali, ja len zopakujem, cestná daň nie je odpočítateľnou položkou z daňového základu. Pokiaľ podnikateľ nie je schopný vytvárať ani minimálny zisk a bude hovoriť, no ale ja som stratový a mne to zvyšuje stratu, musím položiť otázku, načo podniká. Taký podnikateľ nemá prečo podnikať.

    Analýza, o ktorú sme požiadali ministerstvo dopravy, nemám ju ešte, nemôžem vám ju takto ukázať, ale jej závery sú také, že nebude to mať žiadne likvidačné dôsledky, tak ako to vyčíslilo ministerstvo dopravy.

    Ešte na záver. Cestnú daň platia, samozrejme, zahraničné motorové vozidlá, vyberá sa na cestných priechodoch, takže vcelku tá informácia, ktorú ste uviedli, nie je pravdivá.

    Pán poslanec Jasovský nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh, takže k nemu sa nevyjadrujem. Návrh na vrátenie, samozrejme, nie je možné podporiť z hľadiska predkladateľa.

    K návrhu, ktorý zaznel zo strany poslanca Šeptáka, dovoľte mi, aby som na to stručne reagovala. Prvá časť sa týkala § 6 ods. 4. Naša legislatíva nepozná vymedzenie ekologických vozidiel euro 1, euro 2, takže nemali by sme sa o čo oprieť v tejto chvíli. Je potrebné na tom pracovať trošku v širšom meradle aj v tých súvislostiach. V prípade vášho návrhu, ktorý na prvý pohľad sa mi zdal aj rozumný, toho § 7a, chcela by som upriamiť vašu pozornosť na existujúce znenie, ktoré je oveľa lepšie ako to, čo sa tu navrhuje a rieši ten istý zámer. To existujúce znenie je také, že má možnosť si vozidlo, nemusí teda zaplatiť na celé obdobie, ale môže, ja to nechcem teraz zdržiavať, § 7 hovorí o tom, že je možné platiť na 1 deň, aká je tá výška sadzby, je možné na 7 dní, je možné na dvadsatinu ročnej sadzby, na 30 dní, podľa toho sú tam možné aj násobky, takže nie je to tak, že jednoducho on zaplatí za celé obdobie tu a teraz strávi vonku nejaké dlhé obdobie a vlastne platí dvojnásobne. Tak to nie je. Zákonodarca na to pamätal už v minulosti, takže by som prosila, aby ste sa na to pozreli. Summa summarum neodporúčam návrhy pána poslanca Šeptáka schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko pán spoločný spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    skutočne budem veľmi stručný, ale nedá mi nevrátiť sa k uvažovanému prijatiu zákona o dani z motorových vozidiel, ktorý vyvolal veľkú diskusiu v spoločnosti. Treba priznať, že tento nebol skutočne pochopený. Možno sa to dotklo niektorých podnikateľov a majiteľov luxusných limuzín. Treba tiež priznať aj fakt, že zákon nebol najšťastnejšie formulovaný, a najmä to, že sa masmediálne nepodarilo vysvetliť zmysel zákona a jeho dosahy, ale predovšetkým dôsledky jeho neprijatia. Preto tu máme dnes celý rad zákonov, ktoré smerujú k zvýšeniu spotrebných daní, ako je napríklad zvýšenie spotrebných daní z uhľovodíkov palív a mazív, z tabaku, z tabakových výrobkov, daní z liehu a piva, ale aj teraz v tejto chvíli prerokúvaný zákon o cestnej dani. Takže možno do budúcnosti by bolo menej prudko potrebné reagovať a zvažovať skutočné reálne dosahy aj na občana pri prijímaní a pri predkladaní jednotlivých návrhov zákonov.

    V rozprave vystúpili celkom dvaja páni poslanci. Keďže jeden z nich, až potom sa pridal aj pán poslanec Šepták, pán poslanec Jasovský predložil v podstate procedurálny návrh, a to vrátiť novelu zákona číslo 87/1994 Z. z. vláde na systémové prepracovanie, ak som to zle formuloval, prosím, aby ma opravil, ale myslím si, že tak to odznelo, takže odporúčam, aby sme hlasovali najskôr o tomto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jasovského, ako ho uviedol spravodajca. Potom pristúpime k hlasovaniu v súlade s § 83 rokovacieho poriadku.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby návrh nebol prerokovaný v treťom čítaní, aby bol stiahnutý. Navrhoval to pán poslanec Jasovský.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli navrhnuté v rozprave.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Áno, ďakujem, pán predseda.

    Keďže zo spoločnej správy výborov, ako to vyplýva aj z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III, ktorú máte písomne, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Jasovský, kde hovoril o zavedení komplexnej cestnej dane. Keďže tento návrh nemá 15 poslaneckých podpisov a nebol ani písomne doručený a zdôvodnený, ide nad rámec zákona, neodporúčam o ňom dávať hlasovať.

    A v podstate dva návrhy predložil pán poslanec Šepták, ktoré vám boli doručené písomne. Pýtam sa ho, či žiada, aby sa o každom z nich hlasovalo osobitne. Áno.

    Takže prvý návrh predložil, pokiaľ ide o zmenu § 6, doplniť ho o nový odsek 4. Písomne to máte predložené.

    Odporúčam vám, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Šeptáka k § 6 doplniť nový odsek 4. Hlasujeme o tomto návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Šeptáka sa týka doplnenia zákona o nový § 7a. Je tam citované znenie.

    Odporúčam vám, aby ste dali hlasovať.

  • Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, aby sme zákon doplnili o nový § 7a, tak ako to máte uvedené písomne v pozmeňujúcom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Keďže mám poverenie gestorského výboru, odporúčam Národnej rade, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má tridsať poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Má niekto také návrhy, pýtam sa?

    Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prezentujme sa a hlasujme o prerokúvanom zákone ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 424 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 424a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1999 predkladám na rokovanie Národnej rady na druhé čítanie vládny návrh novely zákona o účtovníctve číslo 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý je treťou novelou tejto právnej normy. V tomto návrhu sú zohľadnené odporúčania Rady EHS, ktoré sa vzťahujú k ročnej účtovnej uzávierke niektorých právnych typov spoločností a ku konsolidovanej uzávierke.

    Problematika zákona patrí medzi priority aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a stupeň aproximácie hodnotíme ako čiastočný. Problematika návrhu zákona nie je predmetom dohovorov Rady Európy, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    V predloženej novele sa základná filozofia zákona o účtovníctve v jeho cieľoch nemení, ale kladie sa dôraz na povinnosť viesť účtovníctvo úplne preukazným spôsobom a správne, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Súčasne sa však spresňuje rozsah a obsah účtovnej uzávierky a okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje, spresňujú sa nástroje, aj pomocou ktorých sa zvyšuje úroveň aproximácie právnej úpravy so smernicami Rady EHS. Jej úplná aproximácia je plánovaná až na rok 2002 s platnosťou od roku 2003.

    Šestnásteho novembra bol tento návrh novely zákona prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, kde bolo prijatých sedem pripomienok legislatívnotechnického charakteru, ktoré zlepšujú presnosť textu. Sú uvedené v spoločnej správe pod číslom 424a, takže odporúča ich predkladateľ schváliť. Sedemnásteho novembra bol návrh novely prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ktorý ako gestorský si osvojil pripomienky ústavnoprávneho výboru.

    Vážené dámy a páni, prosím vás, aby ste návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Martinovi Kujanovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnom správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 424), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 562 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb o účtovníctve v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením číslo 190 zo dňa 16. novembra 1999 a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 246 zo dňa 17. novembra 1999.

    S uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 252 zo 17. novembra 1999.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republike postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Medzitým sa prihlásil podpredseda Národnej rady Marián Andel. Kto sa hlási ďalej? Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    po preštudovaní tohto návrhu novely zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorá je nám predložená ako vládny návrh zákona pod číslom 424, som prišiel k záveru, že nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. Zdôvodnenie na skrátený legislatívny proces je tým, že bol v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 a predkladá sa aj z dôvodu dodržania termínov na aproximáciu právnych noriem uvedených v národnom programe Slovenskej republiky.

    Na prvú časť zdôvodnenia sa pýtam predkladateľa, či toto, že chce schváliť tento zákon o účtovníctve, sa dozvedel v novembri, keď táto právna norma bola v Legislatívnej rade vlády už v marci 1999.

  • Pán podpredseda, skrátené konanie bolo schválené. Sme v druhom čítaní.

  • Ja viem, len hovorím o tom, že bol predložený už v marci do Legislatívnej rady vlády.

  • Áno. Ďakujem.

    Preto sa pýtam, kde bol tento návrh zákona sedem mesiacov. Prichádzam teda k záveru, že predkladateľ zákona si vlastne urobil z tohto parlamentu rukojemníkov, ktorí buď schvália to, čo je im na poslednú chvíľu predložené, alebo sú vinní oni, a nie predkladateľ.

    Po druhé na dodržanie implementácie Bielej knihy nie je dôležitý rok 2000, ale to, aby bol zákon uvedený do života od 1. 1., čiže tento zákon môže byť uvedený aj s účinnosťou napríklad od 1. 1. 2001, bez zbytočného nátlaku na poslancov. Preto by som odporučil, samozrejme, že nemám pätnásť podpisov, ale by som odporučil, keby sa prerušila rozprava a druhé čítanie o tomto návrhu zákona.

    Ďalej by bolo potrebné, a opäť, bohužiaľ, som nemal pätnásť podpisov, lebo len teraz som toto spracoval, by bolo dobré, keby napríklad v § 20 v bode 2 sa zvýšila suma z 20 miliónov na 30 miliónov, to som hovoril o § 20 ods. 2 bod a). A v bode 2 zvýšiť sumu zo 40 miliónov na 80 miliónov korún. A v bode c) zvýšiť priemerný počet zamestnancov z 20 na 50 pracovníkov. Tým by sa tvrdosť tohto zákona svojím spôsobom čiastočne neutralizovala.

    Pýtam sa, keď sa snažíme dodržať pravidlá Európskej únie, prečo to nerobíme aj v tomto prípade a posúvame tieto hranice podstatne nižšie, čiže sa stávame kráľovskejší ako kráľ alebo pápežskejší ako pápež. Pripadá mi to, že pracovníci predkladateľa si v budúcnosti zabezpečujú prácu, ktorá bude mať priamy dosah na štátny rozpočet. Upozorňujem na priamy negatívny dosah na štátny rozpočet. Pýtate sa prečo? Odpoveď znie: Keď malí podnikatelia budú musieť predkladať audítorské správy a výročné správy overené audítorom, vznikne náklad, ktorý bude odčítaný od výnosov, a tým bude znížený zisk a zároveň odvod dane, pričom sa daňové úniky neznížia.

    Dámy a páni, dúfam, že i napriek tomu, že nemám 15 podpisov, že tento zákon bude teda svojím spôsobom vrátený alebo bude prerušené jeho čítanie.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Národnej rady spomenul legislatívne konanie a položil otázku, prečo a kde bol tento predpis od 30. marca. Skutočne ja som pri prerokúvaní skráteného konania na to taktiež poukázala a odpoveď bola, že sa predpokladalo prijatie ďalšieho zákona, s ktorým tento zákon súvisí, tak sa to oneskorilo. Pretože som robila legislatívu takmer od roku 1993 nepretržite a predtým vo federálnej legislatívnej rade, tak môžem zodpovedne povedať, že toto sú výhovorky, pretože každý zákon súvisí s niektorými inými zákonmi a dobrá legislatíva predpokladá prijatie, prípadne musí ísť do riešenia otázok aj bez ohľadu na to, že prídu ďalšie zákony. Takže toto je jasný príklad, ako si legislatíva rezortu ministerstva financií nepočína systémovo a efektívne a ako predpisy potom ženie rýchlo v skrátenom konaní, čo môže byť na úkor kvality. Je to, samozrejme, nielen vizitka práce podpredsedu vlády Fogaša, ale aj príslušného rezortu a chcem povedať, že pokiaľ sa pán podpredseda vlády vyhovára na rezorty, to nie sú argumenty, pretože práve preto máme podpredsedu vlády pre legislatívu, aby koordinoval, zlaďoval a urýchľoval vydávanie a prijímanie niektorých predpisov vo vláde.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce na záver rozpravy vystúpiť pani ministerka. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpredseda Národnej rady predniesol procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto návrhu zákona, preto najprv budeme hlasovať o tomto návrhu a potom pristúpime k hlasovaniu podľa § 83.

    Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu podpredsedu Národnej rady pána Andela, aby sme prerušili rokovanie o tomto návrhu zákona. Bol to procedurálny návrh.

    Prezentujme sa a hlasujeme o procedurálnom návrhu pána podpredsedu Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 83.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy uvedenej pod bodom 4. Navrhujem, aby sme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy hlasovali spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu, o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy naraz. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pretože v rozprave neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu gestorského výboru, aby sme prešli do tretieho čítania o tomto návrhu zákona.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nemá nikto také návrhy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zostaňte ešte chvíľu na svojich miestach, budeme hlasovať o návrhu na zmenu uznesení Národnej rady k návrhom zákonov.

    Bol vám rozdaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhom zákonov prerokovaných v prvom čítaní na 20. a na 22. schôdzi Národnej rady. Zmena sa týka určenia nových lehôt na prerokovanie návrhov zákonov vo výboroch v druhom čítaní. Tento návrh sa predkladá z dôvodu priority prerokovania niektorých legislatívnych návrhov na decembrovej schôdzi Národnej rady.

    Dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Návrh máte pred sebou písomne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 440 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 440a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si vyžaduje z dôvodu potreby posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu vykonať čiastočnú úpravu v zákone o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Navrhovaná úprava sadzieb dane má posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu a predpokladáme jej účinnosť od 1. januára 2000.

    Nebudem ďalej zdržiavať vysvetľovaním návrhu novely zákona vzhľadom na to, že prebehlo už prvé čítanie a bolo to prerokované aj v jednotlivých výboroch. Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k spoločnej správe, ktorú ste dostali pod číslom 440a.

    Gestorský výbor nepodporil pozmeňujúci návrh, ktorý je zahrnutý na začiatku tejto správy a je to v článku I bod 1. Takéto rozhodnutie gestorského výboru predkladateľ plne podporuje. Dovoľte mi však, aby som vysvetlila, prečo je to tak a zároveň možnože predkladateľov tohto pozmeňujúceho návrhu aj presvedčila, že nepoškodzujeme životné prostredie, ak sa tento návrh zákona, tak ako predkladateľom bol predložený, aj schváli. Týka sa to zmeny sadzby dane tzv. ekologického paliva, kde predkladateľ navrhuje zmeniť sadzbu dane z 1 000 korún na tonu na 3 000 korún na tonu. Prečo je to tak? Naše tzv. ekologické palivo vlastne nie je ekologickým palivom, tak ako sa vymedzuje v štátoch Európskej únie. Naše tzv. ekologické palivo je zmesou motorovej nafty a metylesteru repkového oleja, a to v podiele 70 % ku 30 %, kým v štátoch Európskej únie je podiel motorovej nafty, prípadne iného uhľovodíka v tejto zmesi prípustný vo výške 4 %. Bionafta u nás nie je zatiaľ presne definovaná. Sadzba dane takéhoto paliva, ktoré vzniká ako zmes, musí teda odrážať percentuálne zastúpenie uhľovodíka v tejto zmesi a musí vychádzať, samozrejme, aj zo sadzby dane, ktorá sa stanovuje na príslušný uhľovodík, v danom prípade na motorovú naftu. V súčasnosti, ak dochádza teda k zmenám aj sadzieb dane na motorovú naftu, musí sa to, prirodzene, odraziť aj na zmene sadzby tzv. ekologického paliva.

    Ďalej by som chcela povedať, že druhý dôvod, prečo trváme na tomto riešení, ktoré sme pôvodne predložili, súvisí aj s tým, že v minulosti sme boli svedkami toho, že často tu dochádzalo k daňovým únikom. Prejavilo sa to najmä v roku 1998, keď sa zneužívala tzv. hlavička ekologického paliva a podľa nášho odhadu došlo k úniku spotrebnej dane asi okolo 300 - 400 mil. korún.

    Ak vás už nič nepresvedčilo, tak nech vás presvedčí ešte tento tretí argument. Ten hovorí o tom, že už aj v súčasnosti je výrobca tzv. ekologického paliva značne zvýhodnený. Toto zvýhodnenie je dané vyhláškou ministerstva pôdohospodárstva z roku 1999 zo 16. 4. číslo 928/2, ktorá je účinná od 1. mája tohto roku. Podľa tejto vyhlášky sa poskytuje dotácia na výrobu a spotrebu bionafty a je presne uvedené v § 26, o akú dotáciu ide, je to najviac do výšky 5 600 korún. To znamená, že výrobca tzv. bionafty je už v tejto chvíli významne zvýhodnený. Pokiaľ by sa presadilo to, čo neschválil gestorský výbor, znamenalo by to vlastne dvojnásobné zvýhodnenie.

    Týmto by som prosila, aby sa podporilo stanovisko gestorského výboru, tak ako je v spoločnej správe číslo 440a.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Najskôr procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pani ministerka predložila jeden z návrhov, ktoré budú mať veľký dosah na sociálno-ekonomické postavenie našich občanov. Dávam procedurálny návrh, aby sa stiahol nielen tento bod rokovania, ale aj nasledujúce. A poviem prečo.

    Pred pár mesiacmi sme prijali stanovisko, resp. zákon o sociálnom partnerstve, kde sa jasne hovorí, že takéto návrhy zákonov musia prejsť cez tripartitu. Nevieme, či to prešlo cez tripartitu. A zároveň ten istý zákon hovorí, ak prešlo cez tripartitu, stanoviská sociálnych partnerov musia byť súčasťou navrhovaných zákonov. Nie sú tu, rokujeme protizákonne. Rokujeme proti tomu, čo sme tu schválili. My sme proti takémuto zákonu boli, proti obsahu zákona. Porušuje sa zákon, pán predseda, ktorý tu bol schválený v tomto roku o tripartite. O tom, čo hovoríte, akým silným spôsobom máte sociálne cítenie, akým silným spôsobom vyhovujete sociálnym partnerom. Žiadam, aby sa všetky tieto materiály stiahli, pán predseda.

  • Pán poslanec Kalman, po skončení rozpravy dám hlasovať o tomto vašom procedurálnom návrhu, predtým ako budeme hlasovať podľa § 83.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, zaujmite miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kalmana.

    Gestorský výbor navrhuje pokračovať. Váš procedurálny návrh je skončiť rokovanie, čiže budeme hlasovať o vašom procedurálnom návrhu, pán poslanec Kalman.

    Pán poslanec Kalman, vy ste predniesli procedurálny návrh, aby sme stiahli z rokovania tento návrh zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

    Zapnite pána poslanca Kalmana, nech prednesie svoj procedurálny návrh.

  • Pán predseda, ja som predovšetkým upozornil túto snemovňu, že ideme rokovať protizákonne. Na základe toho som vás požiadal, aby ste stiahli tieto veci z rokovania. Nemá význam o týchto otázkach hovoriť.

  • Je to v súlade s rokovacím poriadkom. Vy ste dali návrh, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania. Je to váš procedurálny návrh a ja v súlade s rokovacím poriadkom dávam o tomto vašom návrhu hlasovať. Rozhodne Národná rada.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kalmana.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kalmana sme neschválili.

    Budeme pokračovať rozpravou o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Delinga.

    Ešte pán spravodajca uvedie správu výborov a potom by sme pristúpili k rozprave.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    najprv jednu poznámku na margo pána poslanca. Negatívne stanovisko ešte neznamená, že to je protizákonné. Stanoviská sú kladné alebo záporné, ale nezákonnosť je niečo iné.

    A teraz k spoločnej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 582 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač číslo 440), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku od Márie Kadlečíkovej a Antona Juriša. V článku I bod 1 navrhovali vypustiť slová "v písm. j) sa slová 1 000 Sk za tonu" nahrádzajú slovami "3 000 Sk za tonu" s odôvodnením, že výroba bionafty v terajšej situácii je na hranici rentability, repka ozimná je už toho času zasiata. Svetový trend je podporovať obnoviteľné zdroje energie a je to zároveň aj v programovom vyhlásení vlády.

    Gestorský výbor tento pozmeňujúci návrh neprijal. Dôvod neprijatia už pani ministerka pred chvíľočkou vysvetlila.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 194 zo dňa 16. novembra 1999, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 242 zo dňa 17. novembra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. (tlač číslo 440), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač číslo 440), schváliť.

    Predmetná správa výborov o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení predmetný návrh, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 254 zo 17. novembra 1999. Výbor ma odporučil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej - § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

    Vážený pán predseda, skončil som, môžete k predmetnému návrhu otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gašparovič, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán predseda, dovoľte mi, aby som sa však vrátil najskôr k vystúpeniu pána poslanca Kalmana, ktorý dal návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní, keďže nie sú splnené náležitosti zákona číslo 106/1999 Z. z., § 6, najmä ods. 6. Ja hovorím, že ste dali správne hlasovať, pretože bol schválený bod programu tohto rokovania. Pán poslanec vtedy nepovedal jednoznačne, že stiahnuť, ale aby sme nepokračovali. Lenže pán poslanec má pravdu, že tieto náležitosti nie sú splnené, a preto skutočne nemôžeme pokračovať v rokovaní. Keď si prečítate ods. 6 § 6 zákona číslo 106/1999 Z. z., kde sa hovorí, že závermi rokovania plenárneho zasadnutia sú dohody, stanoviská, odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie orgánu, ktorý materiál ďalej prerokúval, alebo o ňom rozhoduje. Pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia súčasťou všeobecnej časti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Prosím, dajte ešte minútu pánu poslancovi Gašparovičovi.

    Nech sa páči.

  • Stanoviská a odporúčania plenárneho zasadania sú súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného Národnej rade Slovenskej republiky. A to tu nie je.

    Pán predseda, keďže ste už dali hlasovať a Národná rada neprijala návrh pána poslanca Kalmana, čo je mi ľúto, lebo sme sa mohli tomuto vyhnúť, navrhujem, aby sme podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, "ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe, podľa tohto zákona rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci". Ak nechcete rozhodnúť, tak na návrh poslanca Národnej rady sa rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnostiach a postupe pri prerokúvaní zákona po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Takže toto je môj procedurálny návrh.

  • Dobre.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze a zvolávam ústavnoprávny výbor na posúdenie tejto otázky.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš, namiesto podpredsedu vlády Csákyho podpredseda vlády Hamžík, namiesto ministra Kukana minister Šagát, namiesto ministra Pittnera minister Čarnogurský, namiesto ministra Kňažka minister Šagát, namiesto ministra Haracha minister Macejko, namiesto ministra Lászlóa Miklósa minister Harna a namiesto ministra Magvašiho minister Kanis.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia od pána poslanca Ištvána znie: "Neohrozí 10-percentné prepúšťanie v školstve fungovanie tohto dôležitého rezortu?"

    Nech sa páči pán, predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    vláda rozhodla o desaťpercentnom znížení pracovníkov v rezorte školstva diferencovane. Podľa rozhodnutia vlády sa nebude týkať pedagogických pracovníkov vysokých škôl a tiež vedeckovýskumných pracovníkov vysokých škôl. Na svojom včerajšom zasadnutí sa vláda zaoberala návrhom na zrušenie rozhodnutia o desaťpercentnom znížení stavu nepedagogických pracovníkov na vysokých školách. Vláda síce nesúhlasila s týmto návrhom, ale podporila požiadavku Slovenskej rektorskej konferencie, aby sa limit počtu zamestnancov zmenil zo záväzného ukazovateľa na orientačný. Zníži sa teda objem mzdových prostriedkov pre vysoké školy o 10 % pre nepedagogických pracovníkov, ale štruktúru a počet pracovníkov bude určovať akademický senát, ako to vyplýva zo zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Tým sa tento krok zmení z administratívnej regulácie na ekonomickú a vytvára sa priestor pre vysoké školy, aby situáciu riešili prijateľne s čo najmenšími negatívnymi dosahmi.

    Pri základných a stredných školách rozhodla vláda o desaťpercentnom znížení stavu nepedagogických pracovníkov, pričom rozhodnutie o znížení stavu pedagogických pracovníkov odsunula k 1. júnu budúceho roka.

    Som si vedomý, že rozhodnutie o znižovaní stavov pracovníkov nie sú populárne, ale viem, že riaditelia škôl, okresné a krajské úrady si dokázali s touto úlohou dosiaľ poradiť. Registrujem aj snahy ministerstva školstva predložiť na rokovanie vlády materiál, v ktorom by sa hlbšie posúdila otázka znižovania stavu pedagogických pracovníkov, aby ministerstvo aj vláda posúdili všetky negatívne, ale aj pozitívne dosahy tohto rozhodnutia. Môžem vyhlásiť, že vláda s plnou zodpovednosťou posúdi tieto návrhy, pretože máme záujem, aby úprava stavov neohrozila fungovanie rezortu, tak ako sa vo svojej otázke pýtate. Školstvo potrebuje v prvom rade systémové reformné kroky, medzi ktoré počítam racionalizáciu siete škôl, učebných a študijných odborov a postupné prispôsobovanie sa školstva demokratickým vývojom.

    Toľko z mojej strany.

  • Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    Ja sa s touto otázkou stretávam veľmi často počas svojich ciest po Slovensku a najmä v základných a stredných školách. Úprimne povedané, preto som si dovolil túto otázku položiť aj vám, pretože názor pána ministra školstva je dosť dobre známy. A chcel by som vám aj tlmočiť možno niekoľko hlasov od pedagogickej verejnosti, s ktorou sa stretávam ja.

    Áno, možno prepúšťanie nepedagogických pracovníkov sa dá nejako vyriešiť, možno má skutočne nejaký význam. Ale navštívil som niekoľko škôl, ktoré, povedzme si to tak, jednoducho nie sú vo veľmi dobrom technickom stave a prepustenie nejakých tých skromných síl, ktoré sú tam na upratovanie, resp. údržbu, môže podľa mňa dosť vážne narušiť chod týchto škôl. A taktiež si dovolím upozorniť na trend takého individuálneho prístupu k žiakom, ktorý dnes je na moderných školách v Európe, a nejaké prepúšťanie pedagogických pracovníkov podľa mňa už môže zhoršiť ten stav, ktorý dnes je z hľadiska preplnenosti tried a nejakého, ako som už spomínal, možno individuálneho prístupu k žiakom. Takže ak vás môžem poprosiť, možno to bude nie tak otázka ako prosba, keby vláda všetky tieto kroky v školstve mohla veľmi starostlivo prehodnotiť.

  • Pán predseda vlády, chcete reagovať?

  • Chcel by som len poďakovať za váš záujem a myslím, že rozumiem pohnútkam, ktoré vás k formulácii otázok vedú. Uvedomujem si, že základom toho, aby sme mohli viacej dať školstvu, je oživenie našej ekonomiky, jej produkčnej schopnosti, ale rovnako si uvedomujem aj to, že bez vnútorných reforiem, vrátane školstva, to nebude možné. Aj preto sme si stanovili na rokovanie vlády včera 20 priorít, kde dominuje práve oblasť reforiem jednotlivých sektorov vrátane školstva na rok 2000. Súčasťou tejto reformy v oblasti školstva bude napríklad aj jednotné, nie dvojkoľajné riadenie našich učilíšť, kde vidíme, že v tom istom meste potrebujeme peniaze na dokončenie gymnázia, ale na druhej strane je tam učilište, ktoré je využité na jednu štvrtinu, alebo na jednu pätinu. Súčasťou tejto reformy bude aj decentralizácia základného školstva ako súčasť celkovej reformy verejnej správy. Financovanie školstva a ďalšie úlohy, ktoré vláda rieši a budú súčasťou reformy školstva. Do konca roka dostaneme z ministerstva školstva návrh na financovanie školstva v budúcnosti a celý rad ďalších koncepčných materiálov, ktoré budú kulminovať na budúci rok a na tie budeme tiež klásť dôraz.

    Ďakujem vám za vaše otázky.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je opäť od pána poslanca Ištvána. Otázka znie: "Patrí školstvo medzi priority slovenskej vlády?"

  • Vážený pán poslanec,

    na vašu otázku, či patrí školstvo medzi priority slovenskej vlády, je možné odpovedať jednoznačne, že patrí. Vláda Slovenskej republiky pri tvorbe svojho programového vyhlásenia vyčlenila v jeho štruktúre osobitnú časť, a to výchove a vzdelávaniu úzko spojené aj s časťou mládež a šport. Mohol by som odcitovať programové vyhlásenie vlády, ale obávam sa, že by som jednak zabíjal čas, a nepochybujem, že ho poznáte, sú to jasné pasáže, z ktorých vyplýva, že vláda si plne uvedomuje strategický význam školstva a úlohu, ktorú by mala plniť aj v budúcnosti. Naše programové vyhlásenie, ktoré parlament schválil 2. decembra minulého roku, jasne prezentuje, že výchova a vzdelávanie boli postavené medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky.

    Uvedomujeme si, že úroveň i kvalita vzdelávania a výchovy mladej generácie je závislá aj od vytvorených podmienok predovšetkým v rezorte školstva, ktorému výchova a vzdelávanie patrí do gescie. Medzi vytvorenie priaznivých podmienok zaraďujem aj pridelenie dostatku finančných prostriedkov na čo možno najmenej problémový chod školstva. Iste viete, že v rámci toho v priebehu roku 1999 sme uvoľnili z viazaných prostriedkov 1 mld. Sk pre základné a stredné školy na úhradu neuhradených faktúr, ktoré sme zdedili z predchádzajúceho roku asi v objeme 700 mil. Sk. Na včerajšom rokovaní vlády sme rozhodli o uvoľnení časti viazania finančných prostriedkov pre vysoké školy, je to suma 42 700 tisíc korún.

    A rovnako chcem pripomenúť, že už potom pre 2. polrok 1999 sa neuplatnilo žiadne viazanie finančných prostriedkov ani pre vysoké školy, ani pre školstvo v pôsobnosti krajských a okresných úradov. Myslím, že to, že školstvo je v centre pozornosti vlády, sa prejavuje aj v štátnom rozpočte na rok 2000, o ktorom budeme o niekoľko dní diskutovať.

    Okrem bežných potrieb vláda ako rozvojové priority pre školstvo na rok 2000 schválila napríklad 240 mil. korún na program riešenia problémov plochých striech a zatepľovania škôl, 150 mil. korún na plynofikáciu škôl, ale aj 200 mil. dodatočne na informačné technológie pre vysoké školy a program INFOVED pre základné a stredné školy. Od budúceho roku poplatky rodičov na materské školy, školské kluby detí, centrá voľného času a základné umelecké školy zostanú školám či školským zariadeniam na zvýšenie ich výdavkov. V rozpočtovom roku 2000 uplatníme experiment v oblasti vysokých škôl, podľa ktorého si vysoké školy budú môcť ponechať vytvorené nadpríjmy na zvýšenie svojich výdavkov a na osobitnom fonde financovania vysokých škôl, pričom prostriedky prechádzajú aj do ďalšieho roka.

    Opäť by som mohol podčiarknuť azda skutočnosť, že okrem týchto krátkodobých snáh o zlepšenie situácie v školstve veľmi intenzívne predovšetkým ministerstvo školstva pracuje na dlhodobej koncepcii rozvoja školstva na najbližších 15 - 20 rokov. Aby sme nemuseli len hasiť problémy, ale aby sme videli aj v strednodobom a dlhodobom horizonte, ako sa bude školstvo vyvíjať. Intenzívne sa pracuje aj na koncepcii vysokoškolského vzdelávania v 21. storočí v zmysle nášho programového vyhlásenia vlády, na základe ktorého bude pripravený nový zákon o vysokých školách a zákon o financovaní vysokých škôl. Tak ako som naznačil, bude hotový do konca roku a budeme ho prerokúvať v roku 2000 aj v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    Možno to bola náhoda a možno nejaké šťastie, ale práve 17. novembra počítač vyžreboval dve otázky na prvé miesta, ktoré sa týkajú škôl, možno aj počítač si uvedomil, aká zložitá situácia je. Ja by som chcel pánovi ministrovi školstva, aj celej vláde poďakovať za tie kroky, ktoré doteraz urobila v oblasti školstva, aj za to, čo chce upozorniť do budúcnosti. Ale zase na druhej strane by som chcel upozorniť na niekoľko takých veľmi rukolapných dôkazov, ktoré sú povedzme v oblasti vybavenia našich škôl nejakými kvalitnými didaktickými pomôckami, kde skutočne sme sto rokov za opicami, ľudovo povedané. A potom by som chcel možno aj vás, pán premiér, lebo pokiaľ viem, pán minister školstva chodí po týchto školách, veľmi trpezlivo navštíviť povedzme niektoré základné školy, napríklad v Rimavskej Sobote alebo v Sabinove, kde som pred niekoľkými týždňami bol. A povedzme v jednej z tých základných škôl som bol v triede piatakov, nad ktorými sú povedzme chlapčenské WC a dosť to mokvá z povaly. Potom som navštívil jednu jedáleň v Rimavskej Sobote, kde kachličky boli lepené takým lepidlom, že skutočne ja som nebol schopný v takej jedálni jesť a tie deti tam už jedia vraj jeden celý rok. A takýchto problémov je, bohužiaľ, na Slovensku veľmi veľa. Takže napriek všetkým tým pozitívam, ktoré dnes vláda robí, sú tu ešte veľmi veľké rezervy a podľa mňa je potrebné na nich spoločne pracovať.

  • Pán predseda vlády, chcete reagovať?

  • Len veľmi stručne by som chcel potvrdiť, že moje skúsenosti sú podobné. Môžem možno k tomu vášmu výpočtu dodať len obec, ktorú som navštívil v Prešovskom okrese, neboli to Petrovany, boli to Kendice. V Kendiciach som našiel školu, ktorej súčasťou je aj vyučovanie na obecnom úrade. Tie kapacity sú také predimenzované, že jedna trieda musí fungovať v provizóriách na obecnom úrade a vlastne na novú školu peniaze zatiaľ nemáme. Takže ja si vážim váš záujem, sám sa o to živo usilujem. Minister školstva použil v poslednom období výraz, že, žiaľ, súčasný alebo zdedený stav hospodárstva nám nedovoľuje razantnejšie, výraznejšie, bleskovejšie reagovať, ale, tak ako som sa aj v predchádzajúcej odpovedi usiloval naznačiť, trápime sa s týmito problémami, kde len trošku môžeme, včera sme uvoľnili 42 700 tisíc Sk, aspoň jedno percento z viazaných prostriedkov, ale hlavne chcem aj v hospodárstve, aj v samotnom sektore školstva podnikať ďalej kroky, aby sme mohli túto situáciu zlepšovať.

  • Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Na konferencii stredoeurópskej pravice v Gdaňsku ste boli ako predseda SDK, cestovali ste tam však vládnym špeciálom. Komu ste vyúčtovali náklady za vašu politickú cestu?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    medzinárodné konferencie a stretnutia politicky príbuzných strán sú výbornou príležitosťou na prerokovanie nielen vlastných straníckych tém, ale sú vynikajúcou pôdou aj na uskutočňovanie menej formálnych, ale o to viacej efektívnych bilaterálnych predstaviteľov zúčastnených krajín. Tak to bolo i pri spomínanej medzinárodnej konferencii stredo-pravých strán strednej Európy v Gdaňsku, kde popri mne sa zúčastnili tejto konferencie aj predseda poľskej vlády pán Jerzy Buzek, Maďarskej republiky pán Viktor Orbán, Estónskej republiky pán Mart Laar, ďalej predseda litovského parlamentu Vytautas Landsbergis, maršálek poľského sejmu Maciej Plazynski a maršálka senátu Alicja Grezeskowiak. Rok 1999 je z pohľadu napĺňania národných záujmov Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti kľúčový. Po rokoch stagnácie a regresu v tejto oblasti má Slovensko jedinečnú a historickú príležitosť dohnať zameškaný čas a na decembrovom samite Európskej únie opäť získať už raz stratenú pozíciu.

    V uplynulých dňoch dostalo Slovensko viacero vynikajúcich správ, pán poslanec. Okrem toho, že som sa opäť stretol s americkým prezidentom a nemeckým kancelárom, v Berlíne som sa zúčastnil panelovej diskusie premiérov krajín V-4 o budúcom usporiadaní Európy. Ale najmä dve svetové agentúry Moodys a Standard and Poors zvýšili rating našej ekonomiky. Americký kongres, pán poslanec, včera prijal rezolúciu, ktorá oceňuje a vysoko pozitívne hodnotí vývoj v Slovenskej republike od ostatných parlamentných volieb. Je to vskutku historická udalosť. Slovensko získava vplyvných spojencov. Bez našej principiálnej vnútornej, ale aj hospodárskej politiky, ale aj bez aktívnej zahraničnej politiky by to jednoducho nebolo možné. A tu je pointa mojej odpovede. Moja účasť v Gdaňsku a moje stretnutia jednoznačne spadajú do rámca tejto aktívnej pozitívnej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Čas určený na odpovede na otázky pre predsedu vlády od pánov poslancov uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Rozdelenie Česko-Slovenska považujú krajania žijúci v Českej republike za historický omyl. Súhlasíte s týmto názorom?"

    Namiesto pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Šagát.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana, ktorý je mimo Slovenskej republiky.

    Vážený pán poslanec Zlocha,

    to, že existuje spomínaný názor, nepovažujem za problém, ale za prirodzené právo na názor, ktoré plne rešpektujem a predpokladám, že plne rešpektujete aj vy. Keďže otázka je položená, odpoviem vám na ňu a nad rámec otázky pridám krátku poznámku o našich vzťahoch a očakávaniach vo vzťahu ku krajanom. Nesúhlasím s názorom, ktorý ste prezentovali v otázke. Rozdelenie Česko-Slovenska je predovšetkým realita. Slovenská komunita v zahraničí nemá jednotný názor nielen na túto otázku, ale aj na mnohé iné, ktoré siahajú do bližšej či vzdialenejšej histórie. To je celkom prirodzené. Pre nás však všetci žijúci Slováci v zahraničí zostávajú krajanmi bez ohľadu na to, aký majú názor na rozdelenie Česko-slovenskej republiky. Máme záujem na rozvíjaní ich pozitívneho vzťahu k Slovenskej republike, a to aj v prípade tých, ktorí majú príliš vyhranené názory na niektoré otázky. Chcel by som opäť zdôrazniť, že rozdelenie Česko-Slovenska je len jednou z týchto otázok.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci.

    Ja si nemôžem pomôcť, ale čelní predstavitelia Slovenskej republiky, teda vláda a takisto aj poslanci Národnej rady, by mali v prvom rade obhajovať samostatnosť Slovenskej republiky. Veď predsa mať svoj štát je základným právom každého národa. A tuto hovoriť proste všelijaké rozprávky, to si možno nechať pre niekoho iného. Je skutočne zaujímavé, že práve v súvislosti so 17. novembrom sa tu odrazu dozvedáme, že slovenský štát alebo vznik slovenského štátu zapríčinila skupina nacionalistov pod vedením premiéra Mečiara. No ďakujem pekne za také hodnotenie! A niektorí ďalší, ktorí vraj odchádzali alebo odišli z Bratislavy do Prahy len pre toto, že v Prahe sa zrejme cítia lepšie. Skoro získavam presvedčenie, že my si ten samostatný štát nezaslúžime. A o to viac by ste sa mali za to hanbiť vy, ktorí ste pre ten samostatný štát nič neurobili.

    Dovoľte mi, aby som vám odcitoval jednu vetu z tajného zasadania Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska v júli 1945 a hovoril to Václav Kopecký: "Fakticky ako vláda na Slovensku vystupuje Slovenská národná rada. Je to vyložený separatizmus. Musíme si uvedomiť, že myšlienka slovenskej samostatnosti je myšlienka hitlerovská." Tak teda ďakujem pekne za takéto hodnotenie. Ja som skôr očakával, že mi poviete, že ako minister zahraničných vecí a celá vláda ste hrdí na to, že reprezentujete Slovenskú republiku, aj keď nemáte najmenšie zásluhy na tom, že tá Slovenská republika existuje.

    Toľko a bez ďalšej otázky.

  • Napriek tomu, že ste nepoložili otázku, dovoľte mi krátky komentár, pán poslanec. Ja si myslím, že, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budete súhlasiť so mnou, že nepoznám jeden jediný príklad člena vlády a ani poslanca Národnej rady, ktorý by sa hanbil za to, že máme samostatnú Slovenskú republiku. A naopak, tie aktivity slovenskej vlády a pána premiéra, ktoré boli tu prezentované, dokazujú to, že sa usilujeme, aby meno Slovenskej republiky bolo čo najlepšie. Takže nerozprávam tu rozprávky, pán poslanec Zlocha, rozprávky pravdepodobne nie sú v tých odpovediach, ktoré som čítal od pána ministra Kukana.

    Ďakujem pekne.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre podpredsedu vlády Fogaša. Otázka znie: "Súhlasíte ako právnik s názorom, že rozhodnutie nekompetentného orgánu, respektívne rozhodnutie vo veci orgánom, ktorý nemá na rozhodnutie kompetenciu, je nulitné od jeho vydania?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    vážená pani poslankyňa,

    účelom hodiny otázok, tak ako to ustanovuje § 131 zákona o rokovacom poriadku, je odpovedať na aktuálne otázky z pôsobnosti určených funkcionárov. Vzhľadom na to, čo tu pred malou chvíľkou odznelo, musím povedať, že v texte vašej otázky nevidím ani aktuálnosť a ani moju pôsobnosť ako podpredsedu vlády pre legislatívu. Je zrejmé, že odpoveď, ktorú by som poskytol, je len zámienkou na vaše ďalšie expozé, a preto nebudem reagovať - až po ňom - a nebudem oberať ctenú Národnú radu o čas výkladom základov teoretickoprávnych otázok, ktoré sú v osnovách základom výučby práva. Odpoveď na vašu otázku nie je vec názoru, ale platných ustanovení pozitívnoprávnych odvetví nášho právneho poriadku a iste je vám známe, že základ nájdeme v Občianskom zákonníku, a môžem pokračovať vo vymenúvaní ďalších, kde sa o neplatnosti právnych úkonov hovorí.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Pán podpredseda,

    myslím, že svojou odpoveďou ste viac povedali, ako ste chceli, pretože ste uviedli, že táto otázka nie je otázkou názoru, ale je jednoznačná, akt právny. Áno, je jednoznačná, pokiaľ nekompetentný orgán vydá rozhodnutie, to je nulitné a nemožno vôbec podľa neho pokračovať. Toto sa týka aj rozhodnutia predsedu vlády Dzurindu, ktorý zrušil amnestiu, a Ústavný súd vyriekol, že vlastne na to kompetenciu nemal, to znamená, že jeho zrušenie je nulitné a platí Mečiarova amnestia.

    Otázka amnestie bola konzultovaná aj s americkým kongresmanom pánom Heidom, ktorý vyjadril počudovanie nad zrušením amnestie na Slovensku. Novinárka z Washingtonu pani Júlia Ondrejčáková sa obrátila na riaditeľa americkej organizácie GAB, je zriadená zákonom, to je pán riaditeľ Di Wein, ktorá vlastne je inštitúciou na získavanie vedomostí o nelegálnych aktivitách vlády a ich inštitúciách. A obhajuje občanov voči zneužitiu moci. A tento jednoznačne pre menovanú pani novinárku uviedol nasledovné, čo ona aj odpublikovala v našej tlači: Základom amnestie je to, že je nedotknuteľná. Nikto nemá moc zrušiť amnestiu.

    Teda moja otázka znie: Pán podpredseda vlády a právnik, dokedy na Slovensku budeme v tejto veci pokračovať?

  • Pán podpredseda vlády, chcete reagovať?

  • Vážená pani poslankyňa,

    z vašej odpovede a doplňujúcej otázky mi nie je jasné, či váš právny názor sa opiera o non negotium alebo nullum negotium a ani mi nie je jasné, či ide len o zdanlivý úkon, alebo či sa chcete dotknúť absolútnej neplatnosti alebo relatívnej. Je fakt, že ten proces, ktorý ste načali, je skončený. A ja by som bol veľmi rád, aby ste aj vy rešpektovali príslušné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, tak ako ho plnohodnotne rešpektujem ja, a verím, že i vláda Slovenskej republiky. Ak máte iný názor, bolo by dobré, aby ste si ho vždy náležite vyargumentovali, a nie tak, ako ste to uviedli vo svojom stanovisku tento týždeň, keď ste sa pýtali, ako a čo robí vládna legislatíva, keď 30. 3. bol predložený návrh zákona o účtovníctve a celý čas o ňom údajne nekonala. Chcem vám verejne pri tejto príležitosti povedať, že 6. 7., teda neskoršie tento návrh bol vzatý späť z legislatívneho procesu a bol opätovne predložený až 30. 9. 1999, už 12. 10 ho prerokovala Legislatívna rada, 22. 10. tento návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky a 28. 10. ste ho mali predložený tu v parlamente.

    Prosím preto, aby ste svoje osobné názory nevydávali za niečo, čo je v súlade s pravdou. A keď potrebujete informácie, kedykoľvek som vám k dispozícii.

    Ďakujem pekne.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Ftáčnika: "V čom bolo hodnotenie pracovnej skupiny Akreditačnej komisie na hodnotenie Akadémie umenia v Banskej Bystrici objektívne?"

  • Vážená pani poslankyňa,

    rád by som sa vám poďakoval, rovnako ako mnohým ďalším poslancom, za veľký záujem o otázky školstva, pretože ste mi ich dnes položili viac, zrejme to súvisí so včerajším výročím Medzinárodného dňa študentstva. Ja som ho pôvodne chcel stráviť na besede so študentmi vysokých škôl, konkrétne sa touto cestou ospravedlňujem študentom Žilinskej univerzity, že som nemohol prísť na dohodnuté stretnutie, ale dal som prednosť a neodolal som vášmu záujmu o otázky školstva, preto vám rád odpoviem na to, na čo sa pýtate.

    Som veľmi rád, pani poslankyňa, že beriete stanovisko pracovnej skupiny Akreditačnej komisie ako objektívne. Za seba vám chcem povedať, že partnerom ministerstva školstva je Akreditačná komisia, a nie pracovná skupina. Zasadnutie Akreditačnej komisie, ktorej výsledky sú verejnosti známe, rozhodovalo na základe troch podkladov. Bol to akreditačný spis, ktorý podávala samotná vysoká škola, v tomto prípade Akadémia umení, bola to správa pracovnej skupiny a potom samotné rokovanie Akreditačnej komisie v Račkovej doline, kde predstavitelia Akadémie umení mali možnosť predniesť svoje pripomienky a námietky voči materiálom, ktoré boli písomne predložené. Za ministerstvo školstva sa zúčastnil rokovania Akreditačnej komisie z môjho poverenia pán štátny tajomník Fronc, ktorý však do samotného priebehu rokovania nijakým spôsobom nezasahoval. Za seba vám chcem povedať, že nemám dôvod spochybňovať objektivitu Akreditačnej komisie. A ak ju niekto spochybňuje, podľa mňa sa pokúša riešiť problém Akadémie umení zo zlého konca.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister,

    mne je úplne jasné, že partnerom pre ministerstvo školstva, resp. pre vládu je Akreditačná komisia, ale Akreditačná komisia vypracúva svoj návrh pre ministra na základe hodnotiacej správy, ktorú dostane od pracovnej skupiny, ktorú si ona sama vytvorila.

    Čítala som všetky 3 hodnotiace správy, ktoré boli predložené Akreditačnej komisii, a na základe ktorej rozhodla, a dovolím si tvrdiť, že tam bolo plno neobjektívnych faktov. Konečne aj v médiách odznelo, samozrejme, neviem, či je to pravda, že aj vy sám ste priznali, že niektoré veci tam boli poňaté neobjektívne.

    Ja by som povedala iba niektoré. Predsa ani vy sám nemôžete považovať za objektívne alebo, lepšie povedané, z hľadiska existencie školy za kompetentné to, keď sa tam tvrdí, že je tam zlý vekový priemer, alebo vysoký. To je pravda, ale ten vysoký vekový priemer, to je vlastne celoslovenský problém, čiže problém všetkých vysokých škôl na Slovensku. Nemôžete snáď za objektívne považovať to, keď sa tvrdí, že na Akadémií umení činnosť pedagógov, ktorí tam pôsobia, vychádza iba z amatérskej a osvetovej činnosti, a pritom tam pôsobia takí ľudia, ako je Božidara Turzonovová, Jozef Adamovič, Ida Rapaičová a Juraj Sarvaš. Ja si myslím, že keby ste kohokoľvek oslovili na ulici, tak vie, o kom hovorím, a nemôžeme hovoriť, že to sú ľudia, ktorých činnosť je založená iba na nejakej amatérskej práci. Snáď tiež nemôžeme tvrdiť, že pre existenciu školy je podstatné to, ak je tam uvedené, že garanti odborov nemajú trvalé bydlisko v Banskej Bystrici. Podľa akého zákona sa toto posudzuje? Taký zákon neexistuje. A tiež je veľmi zvláštne, ak sa udáva, že jeden z garantov odborov, čo je teda fakt pravda, pán Mistrík má 78 rokov, čo je podľa nich absurdné, hoci donedávna garant odboru na VŠMU mal takmer 90.

  • Pán minister, chcete reagovať?

  • Dovolím si krátko zareagovať, lebo porozumel som výhradám pani poslankyne, a chcem zostať v celkom vecnej rovine.

    Pani poslankyňa, ak som sa vo verejnosti vyjadril, že považujem postup jednej pracovnej skupiny, konkrétne pracovnej skupiny vo vzťahu k Fakulte dramatických umení Akadémie umení, za nekorektný, toto bolo moje tvrdenie, opieral som sa o tvrdenie alebo podklady, ktoré mi poskytlo vedenie Akadémie umení, že táto pracovná skupina vôbec nenavštívila Fakultu dramatických umení. To by skutočne bolo nekorektné. Ja som túto informáciu potom odovzdal predsedovi Akreditačnej komisie, ktorý ma spätne informoval, že pracovná skupina vymenovaná Akreditačnou komisiou navštívila akadémiu, teda konkrétne túto fakultu 29. júna 1999 a stretla sa s pani profesorkou Turzonovovou a profesorom Cieľom. Ak je to naozaj tak, potom musím svoje tvrdenie korigovať a musím povedať, že som dostal na fakulte, resp. na Akadémii umení zavádzajúce informácie.

    Čo sa týka toho, čo ste tu citovali, pani poslankyňa, teda hodnotiacej správy, už som vysvetlil, že Akreditačná komisia sa opierala o túto hodnotiacu správu, ale aj o akreditačný spis, ktorý podávala samotná akadémia. A zasadnutie Akreditačnej komisie bol ten priestor, kde bolo možné si vysvetliť námietky jednej či druhej strany k rozdielnym informáciám tam uvedeným. Ja chcem povedať, že záujmom ministerstva školstva je jednoznačne to, aby Akreditačná komisia rozhodovala na základe stanovených kritérií, ktoré budú dopredu známe všetkým vysokým školám. Akreditačná komisia, ktorá pôsobila v uplynulých 5 rokoch, takéto kritériá spracované nemala. Môžeme sa sporiť o tom, či medzi tými kritériami má byť uvedené, že garantom musí byť profesor alebo docent do 65 rokov, lebo naozaj máte pravdu, že by to mohlo byť problematické aj pre iné vysoké školy, ale ak si Akreditačná komisia takéto kritériá prijme a bude ich uplatňovať voči všetkým vysokým školám rovnako, tak zrejme budete súhlasiť, že je to korektný a objektívny postup. A k tomu smerovala vaša otázka.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha ministrovi školstva Ftáčnikovi. Otázka znie: "Podľa programového vyhlásenia vláda navrhne Pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov. Kedy sa tak stane?"

  • Vážený pán poslanec,

    v programovom vyhlásení vlády uvedený Pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov zapracovalo naše ministerstvo do plánu aktivít, ktoré sme si pripravili na rozpracovanie a realizáciu programového vyhlásenia vlády. Podľa uvedeného plánu bude návrh zákona o Pôžičkovom fonde predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky v roku 2001. Tak hovoria naše zámery. Chcem k tomuto Pôžičkovému fondu pre začínajúcich učiteľov uviesť, že tento návrh na zriadenie Pôžičkového fondu bol na ministerstve školstva spracovaný ešte za pani ministerky Slavkovskej v roku 1996 a bol všetkým rezortom zaslaný na pripomienkové pokračovanie. Pripomienky, ktoré vtedy dostalo naše ministerstvo od jednotlivých rezortov, možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedna časť pripomienok, ktorá bola aj premietnutá do konečnej podoby návrhu, sa dotýkala obsahového zamerania predloženého materiálu. Druhá časť pripomienok sa týkala celkového zámeru realizácie a financovania tohto návrhu.

    V týchto pripomienkach značná časť rezortov poukazovala na diskrimináciu ostatných absolventov vysokých škôl, ktorí sú tiež začínajúci po absolvovaní vysokej školy, napríklad začínajúci inžinieri, začínajúci lekári a podobne. Rozhodujúcim stanoviskom, ale v tom čase v roku 1996 bolo zamietavé stanovisko ministerstva financií, ktoré okrem uvedených dôvodov namietalo aj financovanie tohto fondu z prostriedkov Fondu národného majetku. V minulom volebnom období sa teda nepodarilo vyriešiť tento problém, ktorý zrejme ministerstvo, ale aj ja ako predstaviteľ tejto vlády považujem za dôležitý krok k riešeniu problému mladých učiteľov na školách. Zapracovali sme ho teda do programového vyhlásenia vlády a nadviazali sme tak na úsilie predošlého ministerstva, a napriek tým skutočnostiam, ktoré som tu uviedol, chceme pripraviť tento zákon, predložiť ho na rokovanie Legislatívnej rady a následne aj rokovanie vlády v roku 2001.

    To je všetko.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Dám aj doplňujúcu otázku, ale na záver.

    Vážený pán minister,

    skutočne, človek si už zvykol, že vy neplníte ani volebné sľuby, neplníte ani volebný program. Sľubovali ste všeličo a nakoniec učitelia vyjadrili svoj názor na školstvo aj na vládu vo včerajšom štrajku. Za vás sa objavil úplne nový fenomén v školstve, odporúčam vám prečítať si jeden článok v Novom Čase na strane 3, kde sa jednoznačne hovorí, že učitelia sa boja. Chvalabohu, počas vlády predsedu Mečiara sa učitelia nebáli, vyjadrovali svoj názor. Ak budete skutočne takto pokračovať, tak v roku 2001 budete mať na škole len dôchodcov. Pán poslanec Ištván pánovi predsedovi vlády ďakoval za to, čo všetko vláda urobila pre školstvo. Ja by som mohol byť trošku ironický a poďakovať vám tiež za to, ak budete takto pokračovať, tak určite väčšinu voličov, ktorí vás volili, či za SDĽ, alebo koalíciu, určite ste ich už stratili. Väčšina už tieto stanoviská vyjadrovala práve včera. Teda chcete takto pokračovať ďalej, aby sme v roku 2001 mali v školstve pedagogické zbory zložené len z dôchodkýň?

  • Vážený pán poslanec,

    najprv zareagujem vecne. Keď ste taký múdry dnes, prečo ste ten fond nezriadili za vašej vlády? Prečo ste to neurobili, čo vám bránilo? Ja som vám uviedol dôvody, ktoré možno aj váš rezort, keď ste boli ministrom, namietal voči zriadeniu Pôžičkového fondu pre začínajúcich učiteľov. My sme ho na rok 2001 dali preto, aby sme nevodili učiteľov za nos, ale dovtedy boli schopní vyriešiť práve tú finančnú stránku celého problému, odkiaľ zoberieme prostriedky na to, aby sme boli schopní motivovať učiteľov zriadením takéhoto fondu. To bol vlastne hlavný problém. Legislatívne ho pripravila pani ministerka ešte v minulom volebnom období a v tom hlavný problém nie je. Takže z hľadiska vecnej stránky ste podľa mňa na zlej adrese.

    Ak hovoríte, že včera učitelia vyjadrovali strach a že sa učitelia boja, ja mám presne opačné informácie. Za vašej vlády ste zastrašovali učiteľov prostredníctvom pracovníkov štátnej správy, riaditeľov školských správ, okresných a krajských úradov, jednoducho preto, aby sa neodvážili prejaviť svoj názor, pretože z toho budú mať problémy. Mňa sa na zhromaždení v Galante v utorok, keď som bol, pýtali učitelia, pán minister, môžeme sa zúčastniť výstražného štrajku? Ja som povedal, je to odborové právo. Máte to možnosť urobiť, to, čo ste nemali možnosť urobiť za predošlej vlády, pretože skutočne boli zastrašovaní, že z toho budú mať postihy a že z toho budú mať problémy. Ja beriem sociálneho partnera ako skutočného partnera, od ktorého čakám, že dokáže kultivovaným a zákonným spôsobom presadzovať svoje požiadavky. Na základe včerajšieho zhromaždenia som sa dnes stretol s novozvoleným predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a spoločne sme diskutovali o tom, ako ten proces, ktorý sa včera uskutočnil, premeniť na dialóg. To znamená na hľadanie riešení tých otázok, o ktorých ste vy hovorili, aby sme v školstve mali aj mladých ľudí, aby školstvo bolo zabezpečené lepšie, ako je teraz, pretože je to naša spoločná zodpovednosť.

    Toľko, pán poslanec.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre podpredsedu vlády Hamžíka. Otázka znie: "Nedostatok investícií zo zahraničia ste vysvetľovali čakaním investorov zo Západu na výsledky volieb v roku 1998 a teraz že čakajú na samit v Helsinkách. Aké výhovorky si pripravujete pre prípad, že sa investície ani potom nezvýšia?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    tešil som sa na túto otázku už niekoľko týždňov. Konečne bola vylosovaná. Jej znenie ani formulácia však vedú k dojmu, že vo vašej otázke nejde o zahraničné investície a ich prílev. Ak by to bolo tak, tak by táto otázka bola v súlade s § 131 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky adresovaná inému členovi vlády. Sústredím sa preto na podstatu vašej otázky a odpovedám, že sa nezvyknem vyhovárať. Táto otázka ma však viedla k opätovnému pripomenutiu si, prečo u nás až dodnes nie je dostatok zahraničných investícií. To však uvediem až v odpovedi na vašu prípadnú doplňujúcu otázku.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Vážená Národná rada,

    ja sa nezvyknem pýtať na niečo, čo ste nepovedali. To je citát z novín alebo vaše stanovisko, ktoré ste povedali v novinách. A presne som si ho odpísal, kde ste sa vyhovárali a vy ste mi nedali odpoveď na to, na čo sa budete vyhovárať. Ja vám môžem povedať, že aj vy, aj váš šéf ste sa vychvaľovali odbornosťou, stykmi a ako k nám bude tiecť kapitál. Ten kapitál za tento rok skutočne k nám vo veľkom množstve neprišiel, podľa štatistických údajov je to len 5,9 mld. korún. Za našej vlády alebo za roky 1998, keď podstatný čas bola vláda premiéra Mečiara, to bolo viac ako 16 mld. korún. Teda moja otázka je vcelku logická. Určite táto otázka nedáva spať ani viacerým ľuďom a pýtajú sa, kde je ten zahraničný kapitál a kde sú tí ľudia, ktorí si u nás mali podávať kľučky. To zasa hovoril váš šéf, že tu si kľučky bude podávať americký prezident Clinton, spolkový kancelár Kohl a anglická kráľovná. Zatiaľ, pokiaľ viem, tu nebol ani jeden a kľučky možno chytá niekto druhý. Ale ten stav alebo príčiny toho, že ten zahraničný kapitál nejde, je asi niekde inde. A myslím si, že najlepšie to vyjadruje výrok v jednom frankfurtskom denníku, ktorý sa o našej ekonomike vyjadril alebo charakterizoval ju výrazom "miserabel". A to je skutočne jednoznačná príčina, prečo k nám zahraničný kapitál nejde napriek tomu, že ste im umožnili, dali veľké výhody, pomaly zabíjate a ničíte našich podnikateľov. A mňa naozaj zaujíma, kedy k nám príde a kedy sa začne prejavovať vo väčšom investovaní.

    To je všetko.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    nemôžem sa vyjadrovať k tým výrokom, ktoré ste citovali zo zahraničnej tlače, pretože ich nepoznám a myslím si, že sú vytrhnuté z kontextu. Ale je pravda, že v Slovenskej republike, a to je skutočnosť, bez ohľadu na tie miliardy, ktoré ste spomínali, je v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami neporovnateľne menej zahraničného kapitálu. V tom období, keď bol omnoho väčší záujem investovať v strednej a východnej Európe, ako je dnes, predchádzajúca vláda nevyužila existujúce možnosti. Jednou z hlavných príčin, prečo k nám kapitál neprišiel a prečo sa ešte nepresvedčil o úplne nových a stabilných podmienkach pri investovaní, a lepších podmienkach, je aj nestabilný vnútropolitický vývoj v predchádzajúcom volebnom období. Neistota v tomto smere u zahraničných investorov.

    O týchto otázkach som hovoril aj na konferencii v Haagu pred niekoľkými týždňami a bolo potvrdené, že politicky stabilné pomery sú rozhodujúce pre zahraničného investora, pretože chce mať istotu. Príčin, prečo u nás nie je dodnes zahraničný kapitál v dostatočnej miere a prečo sme zmeškali to najvýhodnejšie obdobie na jeho prílev, je viacero. Jednou z nich je aj snaha rozdeliť majetky pre svojich prívržencov v predchádzajúcom období, spomalenie procesu liberalizácie ekonomiky. Aj z tohto dôvodu situáciu musí naprávať súčasná vláda. Takéto zlyhania z minulosti sa neľahko naprávajú a týka sa to aj začatia rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože nás stoja omnoho viac aj viac úsilia - a musím povedať -, aj viac ústupkov. Za to nemôže táto vláda. Táto vláda doviedla krajinu k rozhodnutiu, ja som o tom presvedčený, v Helsinkách, ktoré bude znamenať začatie rokovaní a začatie rokovaní, ktoré predovšetkým otvorí novú perspektívu na rozvoj ekonomiky Slovenska, na rast životnej úrovne a na stabilizáciu sociálnych pomerov.

    Toľkoto k odpovedi na vašu doplňujúcu otázku.

    Ďakujem.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Koľko financií dala vláda na oddlženie základných a stredných škôl?"

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa,

    ja som vám mimoriadne vďačný za túto otázku, pretože mi umožňuje povedať, čo urobila táto vláda, aby zahasila požiar, ktorý ste založili ešte vy - a to hovorím aj kolegovi Zlochovi, pretože má veľký záujem o školstvo, a to opakovane.

    Vývoj vo financovaní základných a stredných škôl sa už od prvých mesiacov tohto roku vyvíjal takým spôsobom, že v základných a stredných školách bolo zrejmé, že chýbajú finančné prostriedky. Jednoducho v roku 1998 ste pridelili peniaze na financovanie školstva zhruba na tri štvrťroky. Taký bol pokles oproti roku 1997 a v skutočnosti sa to prejavilo v tom, že školy boli nútené odkladať hradenie svojich faktúr a prešli do nového roku 1999 s dlhmi vo výške 700 mil. korún. Ak by to bolo 200, 300 mil., to bol obvyklý objem finančných prostriedkov, ktoré z rôznych dôvodov školy neboli schopné uhradiť aj v minulých rokoch. 700 mil. už ukazuje na systémovú chybu a tá sa v priebehu niekoľkých mesiacoch navŕšovala až na jednu miliardu. Tam už je zodpovednosť krajských úradov a riaditeľov škôl, ktorí s tými finančnými prostriedkami, ktoré boli pridelené na tento rok, narábali.

    Vzhľadom na to, že situácia sa stále zhoršovala, školy neboli schopné utlmovať tie dlhy, ktoré si priniesli z minulého roku, ale naopak, sa nabaľovali.

    Naše ministerstvo spracovalo analýzu a do vlády predložilo materiál Návrh na riešenie krízovej situácie v školstve, na základe ktorého vláda rozhodla. Vláda rozhodla o tom, že dlhy, ktoré sa dosť vyšplhali až na objem 1 078 mil., jednoducho je potrebné utlmiť. Utlmiť takým spôsobom, že zaviazala finančné prostriedky v jednotlivých kapitolách a rozhodla o účelovom uvoľnení finančných prostriedkov na neuhradené faktúry za predchádzajúce obdobie v celkovej výške 1 mld., teda 78 mil. zostalo nepokrytých. Táto suma bola rozdelená do troch etáp, pričom prvá etapa vo výške 350 mil. bola uvoľnená do konca augusta, druhá etapa tiež vo výške 350 mil. do konca septembra a tretia etapa vo výške zostávajúcich 300 mil. sa uvoľňuje v týchto dňoch. Tie prvé dve etapy boli určené predovšetkým na úhradu poplatkov za energie, teda poplatkov za vodu, elektrinu, teplo, to, čo školy spotrebovali, ale neboli schopné zaplatiť, či už v zimných mesiacoch minulého roku, alebo v zimných mesiacoch tohto kalendárneho roku. A z toho vlastne vznikali tie dlhy. Čiže uhradili sme prakticky všetky dlhy za energie, ktoré v celkovej výške 734 mil. na školách boli. Treba ešte poznamenať, že uvedené sumy, najmä tá posledná, sa rozdeľovali pre jednotlivé krajské úrady a ich odbory školstva diferencovane, pričom sa prihliadalo aj na sumu 400 mil. korún, ktorá bola uvoľnená na neuhradené faktúry pre krajské úrady už v štátnom rozpočte, ako o tom iste viete, pretože ste ho v parlamente prerokúvali a schvaľovali.

    Toľko odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Moja otázka bola veľmi krátka a konkrétna, koľko dala vláda na oddlženie základných a stredných škôl. Zámerne som tú otázku povedala tak, pretože vláda na oddlženie škôl nedala nič. A presne takto sa to prezentovalo. Vláda dala na oddlženie, vláda iba zaviazala školstvu z tých málo peňazí, ktoré školstvo dostalo, niečo na zaplatenie faktúr. Napríklad pre vysoké školy tam bolo zaviazaných 224 mil. No a teraz veľkoryso vláda uvoľnila 1 %, čo je presne 42,7 mil. Čiže nevrátilo sa im ani to, čo im bolo zaviazané pre základné a stredné školy. Ja súhlasím s tým, že tie faktúry treba hradiť, že treba teda tú zadlženosť nejako likvidovať, ale netreba to prezentovať tak, že vláda dala, pretože vláda nedala nič. A ja sa teda znova pýtam, ako vláda mieni vrátiť, teraz sa moja otázka týka už iba vysokých škôl, keďže im vláda zaviazala kvôli oddlženosti základných a stredných škôl 224 mil., teraz im vrátila 42 mil., ako a kedy mieni vláda vrátiť ten zvyšok do 224 mil. vysokým školám.

    Ďakujem.

  • Tak po prvé, pani poslankyňa, aby sme si rozumeli, čo sa vlastne stalo 11. augusta na zasadnutí vlády, keď sa zaviazali finančné prostriedky v celkovej výške 3,2 mld. korún. Zo všetkých kapitol, opakujem, zo všetkých kapitol boli zaviazané finančné prostriedky a v niektorých kapitolách v diferencovanej výške, to znamená aj z kapitol krajských úradov, aj z kapitoly ministerstva školstva. Ak by ste si 42,7 vynásobili 4, zistili by ste, že na vysokých školách sme zaviazali 171 mil. a tých 224 je celkový objem, ktorý bol zaviazaný na našej kapitole. Čiže ten rozdiel sme museli zaviazať na vlastnom úrade, niečo na učebnice, niečo na mládež. Takže na vysoké školy to bolo 171 mil., ktoré im prispeli k tomu, že bolo im oddlžené, aj okresné a krajské úrady, teda základné a stredné školy.

    Z tých 3,2 mld. okrem toho vláda rozhodla, že 2 mld. uvoľní v prospech zdravotníctva na riešenie dlhov z minulých období a zvyšné finančné prostriedky boli určené na likvidáciu povodní. To znamená, vláda určila účel tých získaných prostriedkov, ktoré vznikli viazaním. Nie to, že zobrala školám a dala školám. Vláda zhromaždila objem a rozhodovala o naliehavosti použitia a rozhodla o tom, že dá základným a stredným školám práve preto, že tam bola situácia, ktorú som tu popísal a za ktorú aj vy nesiete svoju zodpovednosť.

    To bolo rozhodnutie vlády, mohla to dať niekde inde. Mohla posúdiť, že povodne sú naliehavejšie ako dlhy škôl a v tom prípade by vaše vyjadrenie bolo iné. Čo sa týka zaviazania, áno, z krajských úradov v oblasti školstva, teda to, čo mali krajské úrady rezervované na financovanie škôl, bolo zaviazaných zhruba 800 mil. korún. Je to pravda, späť dostali jednu miliardu, ale realita je taká, že zaviazala vláda všetkým kapitolám jednoducho preto, že to bolo nutné a bolo potrebné nájsť finančné prostriedky na riešenie problémov školstva, zdravotníctva a povodní. Takže v takomto zmysle sa na ten problém pozerajme ako na úsilie vlády v tej situácii, v ktorej sme, finančnej, vyriešiť problémy, ktoré sme si sami nenarobili, ale ktoré sme povinní, keďže sme na seba prebrali zodpovednosť, riešiť.

  • Siedmu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Súhlasíte s protestom vysokoškolských učiteľov - poslancov Národnej rady Slovenskej republiky?"

  • Vážená pani poslankyňa,

    musím vás sklamať, ale nikto z vás, ktorí ste protestovali, mi ten protest nedoručil a nedovolil by som si vyjadrovať sa k protestu na základe novinových informácií, lebo zaregistroval som, že poslanci-vysokoškolskí učitelia za HZDS podpísali nejaký protest, ale keďže jeho text nepoznám, nemôžem sa vyjadriť k meritu vašej otázky. Poviem vám len, že máte právo protestovať. A či s tým ja súhlasím, alebo nesúhlasím, je zrejme irelevantné.

    Toľko.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    ja ako podpredsedníčka vlády som tiež dostávala otázky na veci, ktoré odzneli v tlači alebo ktoré sa udiali v našom spoločenskom živote. Na vašom ministerstve máte dostatok pracovníkov a máte aj poradcov, ktorí mohli tento protest, pretože bol odpublikovaný aj v tlači, vám zaobstarať. Takže si myslím, že ste sa veľmi rád vyhli otázke. Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom poslaneckom klube má 12 vysokoškolských učiteľov, ktorí vyjadrili nespokojnosť s postupom ministerstva školstva pri prerokúvaní s Akreditačnou komisiou na zrušenie príslušných fakúlt, nebudem uvádzať ktorých, ako aj s postupom viazania finančných prostriedkov, zníženia pomocného personálu na školách vo výške 10 % a podobne. Konečne sú aj informácie, že ani na odstupné pre tých 10 % nemáte ešte zabezpečené financie. Navyše sme vyjadrili nespokojnosť, že vlastne takýmito postupmi sa likviduje slovenské a hlavne vysoké školstvo, ktoré je na vysokej odbornej úrovni, a absolventi týchto škôl v zahraničí mali veľmi dobré renomé, čoho dôkazom je, že sa aj vždy uplatnili. Tento protest vyjadruje nespokojnosť vysokoškolských učiteľov-poslancov s doterajšími postupmi v oblasti školstva. Ja si veľmi dobre pamätám, ako ste kritizovali našu vládu, že nedáva dosť školstvu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážená pani poslankyňa,

    stručne zareagujem. Ak ste naozaj chceli dosiahnuť, aby som vám dal vecnú odpoveď, tak by ste mohli urobiť to, že by ste mi boli ten protest doručili. Zrejme nebol určený mne a ja sa teda môžem k nemu vyjadriť na základe toho, čo ste teraz povedali.

    O zrušení príslušných fakúlt, zrejme ste mali na mysli novovytvorené vysoké školy alebo samotné vysoké školy, nikto z nás neuvažuje. Jednoducho sme ponúkli iné alternatívy, ja som ich prezentoval v pondelok na tlačovej konferencii. Iste tlačový a informačný odbor HZDS robí podrobný monitoring, ktorý vám poskytne, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto stanoviskom.

    Čo sa týka viazania finančných prostriedkov na vysoké školy, to už som vysvetľoval predovšetkým pani kolegyni, že jednoducho bolo nutné nájsť finančné prostriedky vo všetkých kapitolách. Pravda je taká, že vysokých škôl sa to dotklo mimoriadne bolestne a rozhodnutia niektorých vysokých škôl o skrátení zimného semestra jednoducho signalizovali, že je potrebné s tým niečo urobiť. Vláda rozhodla o čiastočnom zmiernení tohto viazania. Včera vláda rokovala aj o 10-percentnom znížení nepedagogických pracovníkov na vysokých školách, pretože rektori namietali, že vývoj za uplynulých 10 rokov bol taký, že ten počet nepedagogických pracovníkov sa znížil. A je to pravda, čísla to dokazujú, napriek tomu, že počet študentov na vysokých školách výrazne narástol. Konečné rozhodnutie vlády v tejto veci je také, že trvá na rozhodnutí o znížení objemu prostriedkov na nepedagogických pracovníkov, ale rozhodlo sa vytvoriť priestor pre rektorov, resp. dekanov, aby dokázali tento krok riešiť v súlade so zákonom o vysokých školách, teda s tou časťou, kde sa hovorí, že štruktúru a počet pracovníkov fakulty určuje akademický senát. Vláda teda včera rozhodla, že záväzný limit počtu pracovníkov, ktorý sa uplatňoval od roku 1999 a mal sa preniesť aj do roku 2000, sa vo vzťahu k vysokým školám bude chápať ako orientačný ukazovateľ. Čiže objem prostriedkov bude nižší, ale rektor, resp. dekan môže v rámci svojej právomoci vyriešiť ten problém v podstatne variabilnejšom priestore.

    Čo sa týka odstupného, to sa týka prepúšťania pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl a je to problém, o ktorom bude ešte diskutovať vláda a predpokladám, že aj Národná rada Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Prečo sa odďaľuje naplnenie túžby občanov v obci Kostoľany nad Hornádom - oddelenie od obce Družstevnej pri Hornáde?"

    Pán minister, máte ešte minútu.

  • Budem rýchlo čítať.

    Vo svojich otázkach žiadate, pán poslanec, odpoveď týkajúcu sa rozdelenia obce Družstevná pri Hornáde, okres Košice-okolie, Košický kraj, a vytvorenie novej obce s názvom Kostoľany nad Hornádom z rovnomennej súčasnej časti obce. Obec Družstevná pri Hornáde vznikla s účinnosťou od 1. 7. 1960 na základe uznesenia plenárneho zasadnutia Krajského národného výboru v Košiciach. Týmto uznesením boli zlúčené samostatné obce Kostoľany nad Hornádom, Malá Vieska a Tepličany do jednej obce, ktorej bol určený názov Družstevná pri Hornáde. Zlúčené obce sa s pôvodnými názvami stali a sú aj doteraz časťami obce Družstevná pri Hornáde. Znamená to, že žiadna obec s názvom Kostoľany nad Hornádom v Slovenskej republike neexistuje. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky obec zriaďuje, zrušuje alebo rozdeľuje vláda Slovenskej republiky, a to nariadením vlády. Rozhodnúť o rozdelení obce môže vláda iba so súhlasom občanov na základe stanoviska krajského úradu. Náležitosti potrebné na rozdelenie obce, ktoré sa týkajú najmä spôsobu získania súhlasu obce a usporiadania majetkových a ostatných vzťahov medzi pôvodnom obcou a odčleňujúcou sa časťou obce, sú upravené v zákone Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Platné hlasovanie obyvateľov časti obce Kostoľany nad Hornádom o odčlenení od obce Družstevná pri Hornáde sa uskutočnilo 27. júna minulého roku. Žiadosť obce Družstevná pri Hornáde o rozdelení obce spolu so stanoviskom Krajského úradu v Košiciach bola doručená na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 3. marca tohto roku.

    Po posúdení žiadosti ministerstvom vnútra listom z 22. marca tohto roku požiadal Krajský úrad v Košiciach starostu obce Družstevná pri Hornáde o doplnenie podkladov k žiadosti a upresnenie niektorých údajov v zmysle ustanovení zákona o majetku obcí a o rozpočtových pravidlách, ktoré tiež upravujú problematiku rozdeľovania a zlučovania obcí. Doplnenie žiadosti o požadované doklady bolo ministerstvu vnútra doručené 30. júna tohto roku. Keďže ministerstvo vnútra predložilo vláde Slovenskej republiky žiadosti iných obcí o rozdelenie v máji 1999 a vláda o nich rozhodla v júni 1999 nariadením vlády číslo 167/1999 Z. z., nemohla byť žiadosť obce Družstevná pri Hornáde ohľadom rozdelenia obce pripojená k týmto žiadostiam obcí. Preto bude žiadosť obce Družstevná pri Hornáde spolu so žiadosťami ďalších obcí o územné zmeny predložená vláde na rozhodnutie v decembri tohto roku.

    K vašim otázkam treba uviesť, že ministerstvo vnútra hlasovanie obyvateľov - miestne referendum - jednej časti obce Družstevná pri Hornáde rešpektuje, naplnenie ich túžby neodďaľuje, nezdržiava. Vyžaduje len predloženie kompletných a kvalitných podkladov, aby v budúcnosti po zriadení novej obce vládou nevzniklo medzi obcami nepriateľstvo ústiace často do dlhodobých súdnych sporov.

  • Pán minister, ďakujem.

    Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný, končím bod - hodina otázok.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Budeme pokračovať v prerokúvaní zákona, ktorým sme prerušili rokovanie pred obedňajšou prestávkou.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní o zákone o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

    Začali sme rozpravu k tomuto bodu programu. Vznikol tu jeden problém na základe procedurálneho návrhu pána poslanca Gašparoviča. Rokoval ústavnoprávny výbor, takže prosím predsedu ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vzniknutej otázky.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne a kolegovia,

    vážení hostia,

    ústavnoprávny výbor prerokoval v súlade s § 46 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k požiadavke predsedajúceho 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Migaša zo dňa 18. novembra 1999 k rokovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, schválil toto stanovisko a poveril ma, aby som o tom informoval Národnú radu Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi citovať zo stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto problému. "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na svojej 57. schôdzi na základe požiadavky predsedajúceho 22. schôdze pána Migaša zo dňa 18. novembra 1999 k rokovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1999 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na postup uvedený v zákone číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve toto stanovisko:

    Podľa § 3 ods. 2 písm. b) a § 3 zákona číslo 106/1996 Z. z. o tripartite sa dohodujú stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 6 zákona číslo 106/1996 Z. z. o tripartite pri návrhoch zákonov sú dohovory, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného Národnej rade Slovenskej republiky. Nejde však o obligatórnu súčasť všeobecnej časti dôvodovej správy aj vzhľadom na to, že z mechanizmu dohovoru ustanoveného zákonom číslo 106/1999 Z. z. o tripartite vyplýva, že k schváleniu dohody, stanoviska alebo odporúčania nemusí dôjsť. Logickým výkladom možno konštatovať, že neposkytnutie stanoviska subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom legislatívneho procesu, sa nemôže zablokovať zákonodarný proces.

    Z uvedeného vyplýva, že ak vládny návrh zákona neobsahuje stanovisko podľa § 6 ods. 6 zákona číslo 106/1999 Z. z. o tripartite, nemôže byť táto skutočnosť dôvodom na zastavenie legislatívneho procesu. Takže zákon číslo 106/1999 Z. z. o tripartite nestanovuje v tejto súvislosti žiadnu sankciu. Predmetný návrh zákona je možné prerokovať v Národnej rade Slovenskej republiky."

    Toľko stanovisko ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pýtam sa, či poslanci, ktorí sa hlásia, majú procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Keltošová, nebola otvorená rozprava, ja som sa potom pýtal pána predsedu. Momentálne vám nemôžem dať dvojminútové faktické poznámky, to znamená, že máte možnosť vystúpiť v rámci jednej minúty.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Otvorili ste rozpravu, na začiatku ste povedali, že budeme pokračovať v rozprave k predloženému zákonu, a do toho vstúpil predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Upozorňujem vás, pán poslanec, ja som sa potom pýtal predsedajúceho pána predsedu, on ešte neotvoril rozpravu, takže zatiaľ sme si vypočuli len názor ústavnoprávneho výboru. Ak si prečítate § 146 rokovacieho poriadku, je to jednoznačné, rozhoduje o tom až po vypočutí stanoviska ústavnoprávneho výboru predsedajúci.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, aby ústavnoprávny výbor zasadol opätovne a prehodnotil toto svoje stanovisko. Odôvodnenie:

    Vážené kolegyne, kolegovia, nehoráznosť, ktorá tu odznela, je asi takého obsahu, že 75 % zákonov prijatých touto snemovňou nie je vynútiteľných, pretože neobsahujú sankciu. Ak toto má byť dôvod, ako ho tu prezentoval pán predseda výboru, tak je to trápne, smiešne a v tom prípade treba nielen túto snemovňu rozpustiť, ale aj štátny zväzok, pretože v tomto štáte potom neplatia žiadne zákony.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, rokovania ústavnoprávneho výboru som sa zúčastnil ja aj pán poslanec Brňák. Chcem povedať poslancom, že sme hlasovali proti tomuto uzneseniu, boli sme prehlasovaní, čo je, samozrejme, v poriadku. Chcem však dať procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone ďalej nerozhodovali, aby sme ho vrátili vláde, aby vláda dodržala ustanovenie aspoň § 6 ods. 7 tohto zákona, kde sa hovorí, že ak nedôjde k žiadnej dohode a k rozhodnutiu, ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokovaným materiálom alebo s navrhnutými závermi k nemu, plenárne zasadnutie prerokuje takýto materiál znova. Čiže nevyužila sa táto možnosť podľa všetkého, ako sme pri rokovaní v ústavnoprávnom výbore hovorili, kde bola aj pani ministerka. Navrhujem preto, dajme hlasovať o vrátení vláde a nech ho znovu prerokuje s tripartitou.

  • Pán poslanec, podľa mojich znalostí o tomto návrhu pána poslanca Kalmana už sa hlasovalo. Áno, ale ten návrh je totožný.

    Pani poslankyňa Keltošová.

  • Pán predsedajúci, ideme proti zákonu o tripartite, pretože predseda Orosz povedal, že sociálni partneri nedali stanovisko. Je to chyba ministerstva, že to stanovisko akékoľvek, kladné, záporné, neutrálne, nevyžiadala. Jednoducho my máme právo ako poslanci podľa zákona dostať vo všeobecnej dôvodovej správe stanovisko. Pán poslanec Orosz hovoril, že to nie je obligatórne. To nie je pravda. Ak sa napíše, pán poslanec, že stanovisko sociálnych partnerov je súčasťou všeobecnej dôvodovej správy, tak je to obligatórne. Ak by tam bolo slovo "môže byť" súčasťou dôvodovej správy, tak potom vy máte pravdu, ale teraz sa mýlite. Čiže môj procedurálny návrh je vrátiť vláde, požiadať o stanoviská sociálnych partnerov a predložiť do snemovne.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám obdobný návrh ako pán poslanec Gašparovič, pretože v prvom prípade sa rozhodovalo o § 6 ods. 6 a § 6 ods. 7 hovorí, že ak nie je stanovisko, opätovne sa má plenárne rokovanie uskutočniť.

    K stanovisku ústavnoprávneho výboru len toľko. Nikdy sa nedáva sankcia vláde, pretože je hanbou, keby sme uznali nepriamo, že vláda neplní svoje zákonné povinnosti. V legislatíve niet orgánu, ktorý by uplatňoval potom sankciu vláde, pretože jediná sankcia na vládu, na všetky jej neplnenia povinností je jej odvolanie. Ale ja si myslím, že vláda by mala zvážiť a aj parlament, že plnenie povinností a zákonov je nutnosť.

  • Keďže neprešiel môj prvý procedurálny návrh, dávam druhý procedurálny návrh. Žiadam, aby predkladateľ alebo vedenie Národnej rady zabezpečilo okamžite dodanie stanovísk sociálnych partnerov, ktoré boli predložené v Rade hospodárskej a sociálnej dohody pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, a až potom pokračovať v rokovaní k tomuto zákonu. Vôbec ústavnoprávny výbor nepochopil moju pripomienku a potom pripomienku pána Gašparoviča. Nám išlo o to, aby plénum Národnej rady bolo informované o stanoviskách sociálnych partnerov, tých sociálnych partnerov, na čo máme jednak právo a čo ste i vy požadovali, že budete akceptovať. Tak ich akceptujte. Čoho sa bojíme? Bojíme sa tých stanovísk, bojíme sa tých pripomienok, ktoré tam vzniesli? V mene svojich veľkých členských základní? Chceme prijímať zákony proti komu?

    Takže ja znova zdôrazňujem, nie je to veľký problém. Tripartitný sekretariát funguje. V priebehu 15 - 20 minút je to možné, aby boli dodané stanoviská sociálnych partnerov nielen k tomuto zákonu, páni a dámy, ale aj k zákonom, ktoré pôjdu nad...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Kalman, zabezpečiť stanoviská sociálnych partnerov, dať takú úlohu Národnej rade nie je procedurálny návrh, nehnevajte sa, ale toto nie je zodpovednosť Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, nekričte tu.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, ja žiadam, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu, pretože je iný, ako bol predložený predtým. Pán predsedajúci, ak nedáte hlasovať o mojom návrhu, Národná rada vysloví, že zákon 106/1999 Z. z., ktorý predložila táto vláda a schválili títo poslanci, ktorí tu sedia, ignorujeme. Týmto vyhlásime tento zákon o tripartite ako proste nulitný, ktorý...

  • Spresnite, pán poslanec, váš návrh.

  • Povedal som, aby Národná rada hlasovala o prerušení, nerokovaní o tomto zákone, aby ho vrátila vláde na prerokovanie s tripartitou.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli podané ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú však totožné. Pani poslankyňa Keltošová predložila návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili vláde. Predtým však pán poslanec Gašparovič predložil podobný návrh, aby sme nerokovali ďalej o tomto návrhu, aby sme to vrátili vláde na rokovanie do tripartity, to znamená na rokovanie so sociálnymi partnermi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Gašparoviča. Tento návrh je totožný s návrhom pani poslankyne Keltošovej. Budeme hlasovať o tom, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu, aby ho vrátila vláde s tým cieľom, aby ho vláda prerokovala v tripartite.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento procedurálny návrh nebol prijatý.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Kalman, správajte sa tu slušne.

    Bol tu ešte ďalší návrh. Pán poslanec Kalman, trváte na hlasovaní? Nekričte. Nech sa páči, upresnite svoj návrh.

  • Pán podpredseda, môj druhý procedurálny návrh znel, aby bolo doručené členom parlamentu stanovisko, ktoré vzniklo v tripartite od sociálnych partnerov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a Konfederácie odborových zväzov. Ja si myslím, že to, čo požadujem, nie je nemožné. Je to v priebehu 15 - 20 minút v parlamente.

    Ďakujem.

  • Žiadam, aby predkladateľ správy zabezpečil, aby súčasťou predkladacej správy bolo aj stanovisko sociálnych partnerov.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nesúhlasila s týmto návrhom.

    Teraz žiadam pani ministerku, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Žiadam spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby prišiel a zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako prvý písomne prihlásený je pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    páni poslanci Národnej rady,

    zákon, ktorý prerokúvame práve v tejto chvíli a okolo ktorého vzniklo toľko šumu a polemiky, je zákon, ktorý by sme nemali prerokúvať. Nakoniec k tomu nás vyzýva aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že dosah tohto zákona bude zvýšený na celoplošné zvýšenie cien a ovplyvní rast cien všetkých výrobcov v našom štáte, ovplyvní v podstate reálne príjmy všetkých našich obyvateľov. Dal som pôvodne procedurálny návrh, keďže sa o nich hlasovalo, v podstate išlo o taký istý návrh, aby sme o tomto zákone ďalej nerokovali, tak už nechcem taký istý návrh podať, preto sa sústredím na merito veci, v tom prípade, o čom rokujeme.

    Vláda na štvrtej strane vo svojej dôvodovej správe uvádza, že predchádzajúca vláda za roky 1993 - 1998 zvýšila spotrebnú daň z uhľovodíkových palív trikrát a objem, teda dosah tohto zvýšenia predstavoval za všetky tri zvýšenia dohromady 2 Sk na 1 kg minerálnych olejov a palív. Súčasná vláda, teda ako uvádza tento prehľad, zvyšuje za posledný rok, alebo posledný rok svojho vládnutia tiež trikrát, ale toto zvýšenie v objeme predstavuje viac ako 5 Sk na 1 kg pohonných hmôt, alebo teda minerálnych olejov a palív. Z toho je vidieť, o aké dosahy v takom krátkom období vládnutia sa premietajú na reálne príjmy nášho obyvateľstva, ale hlavne na náklady všetkých výrobcov v našom štáte.

    Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, daň sa zvyšuje najmä pri spotrebe motorovej nafty, kde sa zvyšuje celkove daň o 2,10 Sk za 1 kg tejto hmoty, ale odpočet vratky spotrebnej časti dane sa znižuje len o 1,40 Sk, to znamená, že je tu rozdiel vo výške 70 halierov za 1 kg, to znamená 700 korún na 1 tonu. Tento dosah v podstate predstavuje zhruba necelých 100 mil. korún, ktoré sa premietnu v ročných nákladoch na výrobu najmä u poľnohospodárskych prvovýrobcov, teda priamo v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Pritom vieme, že vo štvrtok minulý týždeň pri prerokúvaní správ o stave pôdohospodárstva za rok 1999 sme vláde odporučili, najmä v uznesení k stavu v poľnohospodárstve, aby valorizovala v plnej miere tento dosah, najmä do cenovej oblasti na poľnohospodárskych prvovýrobcov.

    Vláda teda tak neurobila, ale v podstate necháva dosah vo výške 700 korún na 1 tonu uhľovodíkových palív na poľnohospodárskych prvovýrobcoch. Čiže musíme to považovať za čerstvé, alebo najčerstvejšie nevšímanie si, za najčerstvejšie neplnenie uznesení pléna tejto Národnej rady, ktoré bolo dosiahnuté v uznesení väčšinou hlasov, teda hlasov ako koaličných, tak aj opozičných poslancov v tejto Národnej rade.

    Ďalej vláda prijala a sama si dala do návrhu opatrení, že bude posudzovať dosah zvýšenej časti dane aj u výrobcov, alebo u subjektov v lesnom hospodárstve. V tomto návrhu sa o tom nepíše nič, ani sa neuvažuje, preto sa pýtam pani ministerky, kedy vláda pristúpi k tomu, aby aj lesné hospodárstvo bolo v okruhu zohľadnenia dosahu daňových úprav na subjekty v lesnom hospodárstve, aby bolo teda naplnené to, čo si táto snemovňa želá.

    Pokiaľ ide o to, aký dosah v podstate, alebo ako sa vyvíja tento dosah k spotrebnej časti dane z motorovej nafty (zhruba ten pomer, ktorý je v súčasnosti), to znamená, podiel vrátenia časti spotrebnej dane u poľnohospodárskych prvovýrobcov to predstavuje v súčasnosti zhruba 72 % zo spotrebnej časti dane. V minulých rokoch, t. j. v roku 1998 to bolo 78,9 % a v roku 1997 dokonca 83,3 %. Ak by bol prijatý návrh, o ktorom rokujeme, tak sa tento pomer zníži na 71,2 %. Čiže neustále sa vlastne roztvárajú nožnice dosahu spotrebnej časti dane pri motorovej nafte na poľnohospodárskych prvovýrobcov, a nie to, že by sa mala táto časť valorizovať úmerne s tým, ako sa zvyšuje suma spotrebnej dane.

    Preto si myslím, aby sme vládu mohli z toho vyviniť, je dôležité podať taký návrh, aby aspoň sčasti došlo k tomu, že poľnohospodárski výrobcovia budú môcť mať vlastne už od 1. januára budúceho roku adekvátne aj možnosť si od daňových úradov pýtať takú sumu vratky, ktorá zhruba zohľadní tento pomer na úrovni 76,02 %. Tento návrh potom rieši to, čo chcem podať vo svojom pozmeňujúcom návrhu a ten je zakotvený takto: Navrhujem, aby sa v článku I ods. 2, t. j. v § 11 ods. 2, číslica 10 400 Sk za tonu nahradila číslicou 11 100 Sk za tonu. Zdôvodňujem to tým, čo sme prijali v tejto Národnej rade, teda že sme zaviazali alebo odporučili vláde Slovenskej republiky valorizovať časť spotrebnej dane vo výške, ako sa zvyšuje daň. Čiže môj návrh nejde ani nad rámec tejto snemovne, ani nad rámec toho, čo sme všetci spoločne prijali a ako spoločne aj myslíme.

    Ďalej chcem povedať aj to, že nás mrzí, že ministerstvo pôdohospodárstva nejde už s takými návrhmi aj do vlády, ktoré jasne definujú valorizáciu v potrebe, ako ju žiadajú poľnohospodári, ako sa sami s nimi dohovárajú na úrovni svojich rokovaní medzi Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a príslušného ministerstva pôdohospodárstva. Prekvapilo nás, že ministerstvo pôdohospodárstva žiadalo vládu valorizovať spotrebnú časť nafty, teda tohto návrhu, minimálne len do úrovne 10 600 Sk za tonu, pretože to nezohľadňuje ani percentuálny podiel zvýšenia a nezohľadňuje to ani tú výšku, ktorá sa premietla v uznesení Národnej rady k zelenej správe.

    Ďalej si myslíme, že pokiaľ ministerstvo financií má určité pochybnosti v tom, že tu dochádza v priamych čerpaniach alebo vratkách od poľnohospodárskych prvovýrobcov k nejakým úchylkám alebo nedôstojnostiam, tak ministerstvo financií v rámci svojich kontrolných funkcií môže plne vykonať účelové kontroly, ktoré sa zamerajú na cenovú oblasť, za akú sa kupuje nafta, a môže v plnej miere informovať verejnosť, ako jednotliví výrobcovia či predajcovia uhľovodníkových palív a mazív premietli túto daň do cien, či sú preukázané ich náklady a či je aj oprávnený ich zisk. Ide aj o to, že vláda zadáva úlohu zvýšenia cien o časť spotrebnej dane a výrobcovia palív a mazív majú ďalší pouvoir zvyšovať si cenu v podstate aj prostredníctvom svojej obchodnej marže. Myslím si, že ministerstvo financií má v zmysle cenového zákona plné opodstatnenie udržať tento trend na patričnej úrovni, aby dosah cien nebol vyšší, ako sa predpokladá.

    Toľko z mojej strany a žiadam vás, vážení páni poslanci, aby ste vyšli v tomto prípade v ústrety, tak ako ste vyšli poľnohospodárom v ústrety vo štvrtok minulý týždeň.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či na vystúpenie pána poslanca chce reagovať niekto s faktickou poznámkou. Nie je to tak.

    Ďalší písomne prihlásený už nie je nikto z poslancov.

    Vzhľadom na to, že pán predseda, ktorý viedol schôdzu, sa už pýtal poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne, teraz prečítam mená tých, ktorí sú tu napísaní, že sa hlásili ústne: pán poslanec Kozlík, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Šepták, Malchárek, Gašparovič, Húska. Pán poslanec Kozlík nie. Ostatní áno? Tak ešte sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Husár. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Jasovský je ďalší vystupujúci v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    vystupujem dnes druhýkrát k sérii zákonov, ktoré sa dotýkajú otázok slovenskej cestnej dopravy. Vo svojom dopoludňajšom vystúpení som hovoril o tom, akým spôsobom je likvidovaná cestná doprava na Slovensku. Skúsim sa napojiť napriek tomu, že tiež som presvedčený, že prerokúvame tieto zákony neoprávnene, skúsim sa napojiť na svoje dopoludňajšie vystúpenie. Dám hneď takú určitú rečnícku otázku a pýtam sa: Prečo je potrebné, aby štát zabezpečil ďalší rozvoj a harmonizáciu finančného zaťaženia podnikania v medzinárodnej cestnej doprave s inými druhmi podnikania?

    Tento sektor medzinárodnej cestnej dopravy totiž pre štát znamená prínos až 12 mld. Sk v devízach, čo je približne 300 mil. USD ročne. Táto suma predstavuje až 40 % príjmov devíz pre Slovenskú republiku v oblasti dopravy a práve oblasť cestnej dopravy je najväčším vývozcom služieb Slovenskej republiky do zahraničia. V súčasnom období podnikatelia v medzinárodnej cestnej doprave dosahujú výsledky na hranici ekonomickej rentability a väčšina firiem v horšom prípade až pod hranicou tejto rentability. Neustálym zvyšovaním nákladov v medzinárodnej doprave, dnes schválená cestná daň, diaľničné poplatky, ktoré sú uvedené v ďalšom zákone, zákonné poistenia, v pohonných látkach, správnych poplatkoch a mnohých iných spôsobujú rýchlu ekonomickú likvidáciu väčšiny z nich, lebo tieto viac nedisponujú žiadnymi finančnými rezervami, a teda ani možnosťami na ďalšie investovanie, najmä do vozidlového parku, ktorý je dôležitou požiadavkou konkurencieschopnosti na predimenzovanom trhu dopravy v Slovenskej republike.

    Jednoznačnou príčinou likvidácie sektora, ktorý prináša už spomínaných 12 mld. devíz pre Slovensko, sú hromadiace sa nedostatky v legislatíve, ktorá namiesto podpory a ich odstraňovania zvyšuje konkurenčné nevýhody podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave. Novela a vyhlášky zákona číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave vychádzajú totiž z medzinárodných dohôd pre oblasť cestnej dopravy a z nariadení a smerníc Rady ministrov Európskej únie. Táto skutočnosť zabezpečuje postupnú harmonizáciu národných predpisov s legislatívou platnou v Európskej únii, a teda aj otvorený prístup slovenských dopravcov na trhy Európskej únie.

    Tri základné podmienky, ktoré vyplývajú z tohto zákona, sú potrebné na podnikanie v medzinárodnej cestnej doprave, sú veľmi zaujímavé. Ide sa o morálnu bezúhonnosť, o finančnú spoľahlivosť a odbornú spôsobilosť. Tieto podmienky nemusia zo zákona preukazovať žiadne iné podnikateľské subjekty v Slovenskej republike. Finančnú spoľahlivosť okrem podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave musia preukázať iba banky, poisťovne a investičné spoločnosti, pričom odbornú spôsobilosť okrem dopravcu musia spĺňať iba subjekty úzkeho druhu podnikania, ako je napríklad audítor, daňový poradca a podobne.

    Pani ministerka dnes dopoludnia hovorila o tom, že neexistujú analýzy, ktoré sa dotýkajú oblasti cestnej dopravy. Ja skúsim poukázať len na jednu analýzu, ktorá je veľmi zaujímavá, pretože ju robila známa firma na Slovensku, a táto analýza hovorila o kritickosti finančného zaťaženia slovenských cestných dopravcov. Táto je definovaná v Analýze podnikania v medzinárodnej cestnej doprave na Slovensku a vypracovalo ju Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, známa M.E.S.A. 10. Táto analýza dokazuje, že súčasná situácia po dnes schválenom zákone o cestnej doprave preukazuje pre sektor cestnej dopravy už neudržateľný stav. Treba povedať, že napríklad združenie ČESMAD zorganizovalo 21. októbra 1999, to znamená pred veľmi krátkym častom, seminár, na ktorý boli pozvaní predstavitelia dopravcov, prepravcov, lízingových spoločností, bánk a predovšetkým štátnej správy, ako Úrad vlády, ministerstvo financií, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ale je zaujímavé, že ministerstvo financií sa tohto seminára nezúčastnilo, to znamená, neviem, ako rokovalo s predstaviteľmi v oblasti tripartity, pretože na tomto seminári rokovali len zástupcovia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Vzhľadom na kritickú situáciu v tomto sektore, ktorý som spomínal, chceli slovenskí dopravcovia využiť všetky legislatívne možnosti, aby rokovali s predstaviteľmi zodpovedných orgánov o alternatívnych riešeniach a aby legislatívnou cestou zabránili schváleniu zvýšenia napríklad dopoludnia schválenej cestnej dane, teda aby zabránili likvidácii sektora cestnej dopravy. Mám informácie, že v prípade negatívneho výsledku, ktorý začal dnes dopoludnia, pristúpia k ráznym opatreniam.

    Ale budem konkrétny, skúsim ísť na niektoré položky, ktoré vyplývajú zo zákona, ktorý máme pred sebou. Budem hovoriť napríklad o spotrebnej dani z motorovej nafty. V priebehu posledných rokov došlo k zvýšeniu spotrebnej dane z motorovej nafty takto: Ak by som vychádzal z toho, že k 1. 8. 1997 spotrebná daň predstavovala 11 40O Sk, od 1. 7. 1999 už 14 400 Sk. To znamená, celkové zvýšenie spotrebnej dane za 2 roky predstavuje už 26 %, čo sa, samozrejme, priamo prejaví a prejavilo v cene motorovej nafty. Ďalšia tabuľka, ktorú tu mám pred sebou a ktorú vám, bohužiaľ, nemôžem premietnuť, uvádza zmeny konečnej ceny motorovej nafty na čerpacích staniciach Slovnaft, Benzinol od 1. apríla 1997 do 24. augusta 1997 a ukazuje, ako sa premietali do konečnej ceny motorovej nafty zmeny spotrebnej dane. Treba si všimnúť najmä 2 dátumy. Mám ich veľmi podrobne, tých dátumov je tu strašne veľa. Ale mám dátum napríklad 1. 1. 1999, kde došlo k nárastu až o 90 halierov, ale napríklad tiež termín 1. 6. 1999 - nárast až o 60 halierov. Konečná cena motorovej nafty v absolútnom vyjadrení takto vzrástla v tomto spomínanom období o 5,70 Sk, teda o 27,4 %.

    Znovu sa pýtam: Ako na túto skutočnosť bude reagovať ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a ako najmä na to budú reagovať tí, ktorí vykonávajú hromadnú prepravu osôb v tomto štáte?

    Vzhľadom na pokračujúci proces aproximácie práva Slovenskej republiky s právom štátov Európskej únie je potrebné poukázať na existujúci nesúlad v spotrebnej dani za motorovú naftu v Slovenskej republike so Smernicami Európskej únie číslo 92/1982 a 92/1981 o fiškálnej harmonizácii, ktorá stanovuje pomer spotrebnej dane z motorovej nafty a bezolovnatého benzínu k 1. januáru 2000 na 76,22.

    Podľa údajov, ktoré som získal z niektorých firiem, ako je napríklad Európska únia a Transforpolicy Londýn alebo Steward servis Bratislava, porovnanie priemerných konečných cien nafty v porovnaní s bezolovnatým benzínom v percentuálnom vyjadrení je takéto: Porovnám niektoré vybrané štáty Európy. Napríklad Bulharsko 58,9, Fínsko 67. Vyberiem námatkovo napríklad Maďarsko alebo Nemecko 72,30. Slovensko je na tom, prosím, najhoršie zo všetkých krajín v Európe, kde je pomer až 92,95 %. Pritom podľa údajov Ministerstva financií Slovenskej republiky spotrebná daň za olovnaté benzíny je v súčasnosti oproti minimálnej sadzbe v štátoch Európskej únie nižšia až o 30 %, pri bezolovnatých benzínoch o 20 % a pri motorovej nafte len o 5 %. Náklady na motorovú naftu, ktoré tvoria v cestnej doprave najvýznamnejšiu nákladovú položku, sú prostredníctvom tejto spotrebnej dane znevýhodňované. Dôslednou aproximáciou práva a dodržiavaním odporúčaní Európskej únie v tejto oblasti by štát odstránil jednu dôležitú konkurenčnú nevýhodu pre podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave.

    Ale myslím si, že nie je problém novelizácie tohto zákona odstrániť disproporcie, ktoré sú. Problémom a zámerom tohto zákona je, samozrejme, získať zdroje do príjmovej časti rozpočtu, nech sa deje čokoľvek, nech je porušovaný zákon o tripartite, nech táto snemovňa rokuje akýmkoľvek spôsobom.

    Dovolím si ešte porovnať sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív od roku 1993 a vypichnem niektoré termíny. Ak urobím porovnanie zvýšenia spotrebnej dane, termín 1. 8. 1994 k 1. 8. 1997, táto spotrebná daň narástla o 500 korún. Ale ak urobím porovnanie, termín 1. 8. 1997 napríklad k termínu 1. 1. 2000, keď táto novela začne platiť, narastie táto spotrebná daň až o 5 100 korún. Upozorňujem na to túto ctenú snemovňu s tým, že 500 korún a 5 100 korún je asi desaťnásobný rozdiel. Treba, aby si to, prosím, všimla aj táto snemovňa, pretože prepravcovia a dopravcovia tohto štátu si to všímajú veľmi dobre.

    Dovolil by som si povedať ešte niekoľko slov k tomu, čo hovorila pani ministerka dnes veľmi fundovane k oblasti cestnej dane, keď hovorila napríklad o Štátnom fonde cestného hospodárstva, hovorila o tom, ako je Štátny fond cestného hospodárstva nerentabilný, ako nehospodárne funguje. Ak v minulom roku najazdil Štátny fond cestného hospodárstva 50 tisíc kilometrov na motorových vozidlách, ktoré používal, v roku 1999 pri blokovaní výstavby diaľnic, a vôbec cestnej siete na Slovensku, najazdil štátny fond až 130 tisíc kilometrov, 50 tisíc, 130 tisíc kilometrov, v tom je teda tá hospodárnosť.

    Ak za fungovania predchádzajúcej vlády mal Štátny fond cestného hospodárstva 8 pracovníkov, pridajte si, prosím, k tomu dnes 5 plus 4 plus 2 pracovníci, to znamená, pridajte si k tomu až 11 pracovníkov. A preto sa pýtam: Prečo bol včera náhodou odvolaný riaditeľ Štátneho fondu cestného hospodárstva? Pýtam sa: Kto sú tí 11 pracovníci? Skúste sa, prosím, pozrieť na mená týchto pracovníkov a na meno bývalého, do včera riaditeľa Štátneho fondu cestného hospodárstva. Je to veľmi zaujímavé, ako nám funguje rodinkárstvo v tomto štáte.

    Pani ministerka hovorila o tom, že cena za výstavbu diaľnic klesá. Ja sa pýtam: Z čoho mohol vzniknúť takýto údaj, keď ho nepozná ani Štátny fond cestného hospodárstva? Pretože v roku 1999 nebola uzatvorená žiadna nová zmluva na výstavbu diaľnic, sú platné len zmluvy z predchádzajúceho obdobia. To znamená, zmluvné ceny sú dohovorené a naďalej funguje možnosť systému určitých dodatkov v zmluvách.

    Pani ministerka dnes doobeda hovorila, že nie je pravdou, že nálepkový systém nie je v rozpore s odporúčaniami Európskej únie. Poukazujem na takzvanú Bielu knihu Európskej únie, ktorá hovorí o tom a poukazuje na to, že užívatelia diaľnic platia za užívanie diaľnic, a nie paušálne, tak ako je nálepkou na Slovensku, ale za prejdenie toho-ktorého úseku. Je to, prosím pekne, uvedené čierne na bielom v Bielej knihe Európskej únie. Takisto pani ministerka dnes hovorila, že žiadny problém v cestnej dani a že je to odpočítateľná položka. Ja len upozorňujem, že aj na odpočítateľnú položku treba zarobiť. A na Slovensku prepravné a dopravné kapacity už nemajú z čoho odpočítať, pretože sú v krachu, tak ako som o tom hovoril na úvod svojho vystúpenia.

    Takže, dámy a páni, ja znovu navrhujem a znovu je môj procedurálny návrh taký istý ako pri predchádzajúcom zákone o cestnej dani. Tento zákon neprerokúvať aj preto, že verím svojim kolegom, ktorí deklarovali, že súčasťou návrhu tohto zákona malo byť aj stanovisko prerokovania v tripartite, toto neexistuje. My prerokúvame zákony, ktoré sú pripravené horúcou ihlou neodborne, a prerokúvame ich v rozpore so zákonom.

    Ďakujem pekne.

  • K vystúpeniu pána poslanca sa nehlási nikto s faktickou poznámkou.

    Ďalší v rozprave je pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, môžete predniesť svoju reč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    skôr než pristúpim k samotnému meritu veci svojich pripomienok a poznámok k predkladanému návrhu zákona, dovoľte mi, aby som zopakoval skutočnosť, že my tu rokujeme v rozpore s platnou legislatívou, v rozpore s platnými zákonmi, rokujeme napriek zákonom. Ignoruje sa v tejto snemovni zákon o tripartite. Ignorujú sa v tejto snemovni sociálni partneri, a to zamestnávateľské zväzy aj odbory. Ignoruje sa to zo strany vlády a poslanecký zbor súčasnej koalície takýto stav protizákonnosti odobril ako legitímny.

    Pripomínam predovšetkým tým partnerom z koalície, ktorí o sebe tvrdia, že sú takzvaní sociálne orientovaní, Strana občianskeho porozumenia, Strana demokratickej ľavice, že ignorujete sociálnych partnerov tripartity. To je mimoriadne závažný fakt. Pripomínam skutočnosť, že kandidáti do súčasnej vládnej koalície, pán Krumpolec, pán Mesiarik, ktorí boli kandidáti za Konfederáciu odborových zväzov, ignorujú túto skutočnosť a my postupujeme v tejto snemovni v rozpore s platnými zákonmi, v rozpore so zákonom o tripartite, v rozpore so záujmami odborárov a zamestnávateľských zväzov.

    K samotnému meritu veci. Zdraženie uhľovodíkových palív a mazív, čo je vlastne podstatou problému prerokúvanej novely zákona, zapadá do kontextu od nového roku spolu so zvýšením cien plynu o 35 %, so zvýšením cien elektrickej energie o 30 % a následným na to nadväzujúcim zvýšením cien mazutu pre teplárne, to znamená, toto sa všetko premietne do problematiky nákladov a cien pre všetky domácnosti, pre celú podnikateľskú sféru, a to aj v oblasti tepelného hospodárstva.

    Predkladaný návrh zákona v podstate je bezkoncepčný, pretože bol vymyslený, predložený a vyrobený doslova len ako záplata na dieru, keď bolo treba vykryť čosi, čo ministerstvu financií neprešlo, tak sa následne vymyslel rýchlo, rýchlo, aby sa naplnila príjmová časť štátneho rozpočtu o chýbajúcu 2,5 mld., ako tu bolo deklarované zo strany ministerky financií.

    Dámy a páni, tento návrh zákona predovšetkým ignoruje komplexnosť posúdenia toho, čo sa predkladá, a komplexnosť toho, či sa vlastne dosiahne to, čo sa od toho chce. Tvrdím, že sa to nedosiahne. Práve naopak, dosiahne sa kontraproduktívny výsledok, pretože dôsledkom tejto novely zákona nebude rast príjmov štátneho rozpočtu, ale, naopak, pokles príjmov štátneho rozpočtu. To nie je zákon na príjmovú časť, ale na pokles príjmovej časti. Zdôvodním prečo. Najväčšími spotrebiteľmi uhľovodíkových palív a mazív v tomto štáte sú nasledovní spotrebitelia: Sú to predovšetkým Železnice Slovenskej republiky, ktoré neplatia v súčasnosti do Sociálnej poisťovne, neplatia do zdravotnej poisťovne, ktorým štát neplatí za záväzky v rámci výkonov vo verejnom záujme, a vzniká zaokruhovanie neplatenia. Štát neplatí železnici, železnica neodvádza štátu. Moja otázka teda znie: Ako sa získa príjem z takéhoto zaokruhovaného bludného kruhu, keď sa zvýši cena paliva, nafty a mazív pre železnice, ktoré sú fakticky najväčším spotrebiteľom týchto komodít?

    Ďalším veľmi významným spotrebiteľom uhľovodíkových palív je poľnohospodárstvo a celý pôdohospodársky sektor. Moja otázka znie: Aké príjmy z tohto vyplynú? Má pôdohospodársky sektor zvýšený príjem, alebo nemá zvýšený príjem? Je dusený najnehoráznejším spôsobom, to znamená, ak uhľovodíkové palivá pre pôdohospodársky sektor zdražejú, výsledkom bude jedine to, že pôdohospodársky sektor bude menej produkovať, menej spotrebúvať palív na potrebné účely, ktoré na obrábanie pôdy a na zakladanie úrody sú potrebné. Takže vyplynie z toho príjem pre štátnu pokladnicu, alebo pokles príjmu pre štátnu pokladnicu?

    Ďalšími partnermi, ktorí sú veľkí spotrebitelia uhľovodíkových palív a mazív, je Slovenská autobusová doprava. Jej stav tu už bol veľa ráz popisovaný, takže je takmer zbytočné uvádzať známe veci, ale napriek tomu dovolím si ich pripomenúť. Úplná väčšina podnikov Slovenskej autobusovej dopravy je v stave krachu. Desať podnikov je fakticky v bankrotovom stave. A zdraženie uhľovodíkových palív pre autobusovú dopravu bude znamenať iba jediné, že budú obmedzovať spoje, ktoré sú už teraz katastroficky nízke, že sa bude zdražovať cestovné, ktoré je už teraz drahé, a tento bludný okruh sa zaokruhuje a premietne do ďalších okruhov nášho hospodárstva.

    Klesajúca železničná doprava a znefunkčňovanie regionálnych tratí, zhoršovanie Slovenskej autobusovej dopravy a prepravy, jej cenových parametrov pre obyvateľov znamená uväznenie nezamestnaných v bydliskách a znemožnenie ich pohybov hromadnou dopravou pri ich hľadaní práce, pretože v mieste bydliska dnes prácu nenájde skoro nikto. Tieto skutočnosti sa premietnu do znevýhodnenia dochádzky do zamestnania. To nekonečné zdražovanie cestovného a zhoršovanie intervalov hromadnej dopravy má za dôsledok iba jedine to, že vlastne dochádzka do zamestnania prestáva byť zaujímavá. Zamestnanec viac prevozí, ako zarobí.

    Pri likvidácii, pri zoslabovaní lekárskej starostlivosti, pri privatizácii a rušení viacerých nemocníc a polikliník vyžaduje sa alebo predpokladá sa dochádzka za lekárskou starostlivosťou na väčšie vzdialenosti. Zdražením uhľovodíkových palív, zdražením cestovného a zhoršenou dochádzkou železničnou a autobusovou dopravou sa toto zlepší? Opak je pravdou.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, pani ministerka hneď príde. Musela odísť.

  • Ja hneď budem pokračovať, keď príde.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani ministerka, čakáme na vás.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Priemety zvýšenia cien uhľovodíkových palív a mazív sa premietnu prakticky do všetkých výrobkov a do všetkých služieb, počnúc cestovným ruchom a končiac najposlednejším produktom, ktorý sa vyrába, distribuuje a predáva. Takže toto spôsobí ďalšiu špirálu zdražovania.

    Predkladatelia vychádzajú z hypotézy Bratislavy ako charakteristickej vzorky pre celé Slovensko. Bratislava nie je charakteristickou vzorkou pre celé Slovensko. Stačí sa pozrieť na parkovisko pred Národnou radou a pozrieť, aké automobily tam parkujú. To sú všetko miliónové automobily ľudí, ktorým na tom nezáleží, či benzín stojí 28 korún alebo 35 korún. Ale toto nie je vzorka obyvateľov Slovenska, zamestnancov, nezamestnaných.

    Nedávno som si vypočul veľmi zaujímavý prognostický názor pána Bútoru, ktorý prognózoval sociálny pokoj a sociálnu nečinnosť na Slovensku. Pán Bútora sa zjavne pohyboval veľa v Spojených štátoch amerických, ale po Slovensku nie, pretože situácia na Slovensku, na slovenskom vidieku je diametrálne odlišná a v súčasnosti sa blíži k stavu sociálneho zúfalstva. Takže, dámy a páni, v budúcom roku tento stav pri zvýšení cien plynu o 35 %, elektriny o 30, zdraženia tepla, zdraženia uhľovodíkových palív a mazív a následného premietnutia do celej sféry hospodárstva, do cien, do životnej úrovne sa dostane za hranicu sociálneho pokoja, sociálneho zmieru, sociálnej nečinnosti. Ja by som na vašom mieste nepodceňoval túto skutočnosť a odporúčal by som každému z vás, aby ste sa nad týmto veľmi vážne zamysleli, pretože to nie je otázka toho, či sa to tu odhlasuje, ale to je otázka oveľa závažnejšia, ktorá sa premietne v budúcom kalendárnom roku na každého aj z tu prítomných poslancov.

    A ešte na záver. Pani ministerka, ja hlboko obdivujem vašu schopnosť postaviť sa za túto tribúnu a s ľadovou tvárou klamať túto poslaneckú snemovňu a klamať aj verejnosť, pretože tvrdenie o 30-percentnom zlacnení stavebných prác na diaľnicu v tomto kalendárnom roku, to je nehorázne klamstvo. Iste ste si to jednoducho vymysleli. Ak takéhoto čosi sa dopúšťate, tak dovoľte, to je mimo rámca akejkoľvek korektnosti predstaviteľa vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať pán poslanec Kalman a pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ja chcem pre objektívnosť korigovať vyjadrenie pána kolegu Hofbauera. Keď hovoril o protizákonnosti prerokúvania tohto materiálu, keď menoval aj niektorých mojich bývalých kolegov v odboroch, resp. kolegov v tripartite, tak musím priznať, že pán Krumpolec hlasoval za návrh, aby tu bolo predložené stanovisko sociálnych partnerov, a pán Mesiarik tiež nebol proti, ale pán Mesiarik sa zdržal hlasovania. A keď už hovorím, tak ešte jednu pripomienku v tejto súvislosti, pán podpredseda. Z 93 hlasujúcich 66 nebolo proti tomu, aby tu sociálni partneri doručili svoje stanovisko alebo stanoviská. Takže aj to hovorí o tom, aká je nálada a čo si poslanci v parlamente o mojej požiadavke mysleli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som len vystúpenie pána poslanca Hofbauera doplniť, pokiaľ ide o predstavu vlády, akou formou chce dohnať schodok do rozpočtu vyše 2,5 mld. korún so zameraním sa na občana, na tie vrstvy občanov Slovenskej republiky, ktoré majú problémy vychádzať denne zo svojho rodinného rozpočtu.

    Je nemysliteľné, aby týmto spôsobom dochádzalo k zvýšeniu dane napríklad aj mazív, ktoré prerokúvame bez toho, že by sme nepovedali, aký odraz to bude mať na sociálne vrstvy. Priam katastrofický. V poslednom období som bol viac ráz vonku medzi občanmi a len k benzínu a nafte povedali, že ak vyjde tá cena tak, ako predkladá ministerstvo, čo znamená, že je to zrejme len 50 %, bude to ešte viac, budú si môcť kúpiť raz za mesiac benzín do nádrže, aj to sa prevezú len v sobotu a nedeľu s deťmi. Väčšina z nich, keďže Slovensko za prácou migruje, chodí do zamestnania, takže do ich rodinných rozpočtov to tak zasiahne, že budú rozmýšľať o tom, či budú môcť chodiť vôbec do zamestnania, pretože sa im to nevyplatí. Zvýši sa zase nápor na sociálnu sieť. Budú ďalšie výdavky. Takto z možného zisku peňazí do rozpočtu bude skôr veľká diera a mínus, pretože sa budú musieť vypĺňať sociálne programy. A nafta. Veď naftou sa dováža skoro každý tovar do spotrebnej siete, to sa zase všetko premietne v cenách. Čiže, pani ministerka, nie je to pravda, že to občanov nepostihne. Postihne to veľmi tvrdo.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    vládny návrh zákona číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív (tlač 440). Chcel by som úvodom povedať, že veľmi veľa z toho, čo som tu dnes chcel povedať, povedal vo svojej faktickej poznámke pán Dr. Gašparovič, a preto sa k tomu nebudem vracať. Obmedzím sa len na veľmi stručnú poznámku. Ak dovolíte, dámy a páni, vrátim sa k toľkokrát na verejnosti pretriasanej dani z motorových vozidiel.

    Všetci si veľmi dobre pamätáme, čo tento návrh spôsobil hlavne v radoch koalície. Na tlak poslancov, hlavne koalície, sa tento návrh zákona alebo tento návrh dane, ktorú pani ministerka alebo ministerstvo financií pripravilo, zastavil už v Legislatívnej rade vlády a nedostal sa tento návrh ani do parlamentu. Samozrejme, že tým vznikla v rozpočte na príjmovej stránke diera 2,5 mld. Bolo ju treba nahradiť nejakým spôsobom, tak sa hľadal spôsob. A na ministerstve financií prišli na to, že jediný možný spôsob, ako zaplátať túto dieru, je zvýšiť spotrebné dane. Spotrebné dane na uhľovodíkové palivá a mazivá, tabak a tabakové výrobky, lieh a pivo. Samozrejme, že keď sa vrátim do veľmi jednoduchej matematiky, je jasné, že spotrebná daň z motorových vozidiel by sa bola s určitým odstupňovaním dotkla iba tých obyvateľov Slovenska, ktorí vlastnia motorové vozidlo. Oproti tomu dane spotrebného charakteru, ktoré som teraz vymenoval, sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska bez rozdielu. Presne tak, ako to pán Gašparovič predo mnou hovoril. Ide hlavne o dopravu do zamestnania, o zvýšenie základných potravín, pretože aj tie sú rozvážané, a ide o ďalšie veci, ktoré vyplývajú z toho, že bude zdražený benzín a nafta.

    Zo samotného zdraženia pre uhľovodíkové palivá a mazivá predpokladá štátny rozpočet zhruba 1,6 až 1,7 mld. korún. Myslím si, že je to dosť veľká suma a presne zastávam ten istý názor, že ak sa benzín zvýši o 2,50 Sk na liter, bude to mať opäť úplne opačný charakter. Jazdiť budú skutočne iba podnikatelia na podnikateľské účely, obmedzí sa rodinná spotreba, pretože jednoducho obyvatelia Slovenska...

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, mohol by som poprosiť, keby poslanci venovali pozornosť alebo išli sa baviť von.

  • Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste nerušili rokovanie Národnej rady. Pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj cteným poslancom.

    Svojím vystúpením som chcel upozorniť na to, že skutočná situácia na Slovensku v záťaži obyvateľstva je veľmi vysoká a obyvatelia sa nachádzajú na hranici biedy, skutočne až tak ďaleko, že si dnes pomaly, ale isto prepočítavajú, čo budú platiť, čo nebudú platiť. Obávam sa, že pri ďalšom zdražení, ktoré sa ich bytostne dotkne, budú musieť rozmýšľať už až nad takým charakterom riešenia svojich vecí, že buďto prestanú platiť nájomné, alebo skrátka pravdepodobne budú hladovať, pretože tie príjmy, ktoré sú do rodinného rozpočtu, nedokážu vykryť celú daňovú záťaž, ktorá je v poslednom období na nich kladená.

    Som presvedčený, že peniaze by sme do rozpočtu mali naháňať cez iné opatrenia, ktoré by boli hlavne systémového charakteru a nielen cez riešenia, ktoré sú kladené na plecia občanov.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    ja by som chcel vysloviť súhlas s tým, čo hovoril pán poslanec. Keď niečo zvýšime alebo keď zvýšime nejakú daň a to znamená aj cenu, to ešte neznamená, že sa zvýši príjem do štátneho rozpočtu a už vôbec nie v takom rozsahu, ako sa tu očakáva, 1,6 mld. Sk. Občania Slovenskej republiky ako fyzické osoby sú zrejme už v takom stave, že budú musieť šetriť, a teda budú sa pohonné hmoty kupovať v menšom množstve, ale dotkne sa to aj podnikateľov, hlavne malých podnikateľov, mnoho je už teraz na hranici krachu a, samozrejme, budú musieť oveľa viac šetriť alebo budú zvyšovať ceny. Skôr je pravdepodobnejšie, že ani zďaleka týmito drastickými opatreniami sa tak výrazne, alebo tak ako sa očakáva, nezvýši príjem do štátneho rozpočtu.

    Chcel by som uviesť jeden príklad. V roku 1993 bola zvýšená cena pitnej vody a čuduj sa, svete, už nasledujúci rok sa znížila spotreba pitnej vody o 20 %, skoro o štvrtinu. Teda bolo by treba počítať aj s takýmito úvahami.

  • Dovolil by som si trošku polemizovať s názorom pána poslanca Šeptáka, teda že by sa malo toto zvýšenie dotknúť len vodičov a že má byť akosi kvázi vyrovnávacou milionárskou daňou, alebo niečo také. Nie je to vôbec pravda. Predsa hromadná doprava bude úplne priamo úmerne, samozrejme, zvyšovať svoje náklady a tá je pre tie najširšie vrstvy. A samozrejme, že nafta ide do všetkých produktov, ide do celého hodnototvorného a cenotvorného systému, naplno sa premietne, takže nejde vôbec o problém, ktorý si tu riešime akože sami pre seba, ako vlastníci motorových vozidiel. Ale skutočne súhlasím potom s tým, čo hovorí pán poslanec Šepták, že je to veľmi kritický uzol a bolo by treba v prvom rade hľadať iné riešenia.

    Chcem len poukázať na to, že vlastne týmto už teraz máme viac ako dvojnásobnú cenu energií ako v Spojených štátoch amerických v tom kurze, ktorý dnes máme, čím vlastne aj našich producentov staviame do bezkonkurenčnej polohy, keď musia za takéto drahé peniaze kupovať vstupy. Samozrejme, ako môžu vyrobiť lacný výrobok, ako môžu s ním potom konkurovať, s tými štátmi, ktoré majú oveľa nižšiu cenu? Chcem hlavne poukázať na to, že Slovensko sa týmto dostáva do takej extrémnej polohy, pretože vlastne medzi naftou a benzínom má byť rozdiel len 70 halierov, čo je hlboko pod 10 %, a štandardne je tento rozdiel 15 - 20 % v iných krajinách, najmä vo vyspelých ekonomikách, ktorým sa chceme približovať, aj v Európskej únii, práve z tých dôvodov, že potom sa cena nafty premieta do cien pre konečných spotrebiteľov, pre širokú populáciu. Čiže z toho hľadiska chcem aj ja podporiť vrátenie tohto návrhu zákona...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v nadväznosti na prerokúvanie zákona číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív si dovoľujem vyjadriť niekoľko svojich názorov a návrhov, ktoré - verím, že práve predloženými argumentmi - svojím hlasovaním, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, podporíte.

    V priebehu tohto roka sa vzhľadom na ekonomickú nevyhnutnosť, ktorá súvisela s nutnosťou napĺňať príjmovú stránku štátneho rozpočtu a následne tým kryť nevyhnutné potreby rezortu zdravotníctva, školstva, armády, vnútra a podobne, došlo k nárastu spotrebnej dane a tým aj ceny motorových palív radovo až o 30 % v porovnaní s cenou k 1. 1. 1999. Myslím, že všetci, čo sme podporovali túto nevyhnutnosť, ktorá vyplývala z potrieb štátu, sme si dobre uvedomovali, že sú to výrazne nepopulárne opatrenia, ktoré sa však negatívne dotknú všetkých občanov Slovenskej republiky. Ale ja sám, rovnako ako aj mnohí ostatní, som videl opodstatnenosť práve v realizácii týchto zámerov.

    Dnes musím povedať, že práve v súvislosti s ďalšou požiadavkou podporiť zvýšenie spotrebnej dane a tým aj nárast cien motorových palív, s týmto návrhom nemôžem súhlasiť. Je podľa môjho názoru neúnosné, aby sa všetky nedostatky v príjmovej časti štátneho rozpočtu riešili za cenu ďalšieho finančného daňového zaťažovania občanov Slovenskej republiky cestou spotrebných daní. O to viac, že práve znenie tohto zákona, preukázateľne bez konzultácie s dotknutými odbornými kruhmi, vyústi v negatívny efekt. Predpokladaný príjem bude výraznou stratou a v mnohých prípadoch už nenahraditeľnou.

    Chápem filozofiu vlády a súhlasím, že po vzore vyspelých krajín Európskej únie ideme cestou znižovania priamych daní na úkor zvyšovania daní nepriamych. Ale nesmieme zabudnúť, že všetky tieto kroky musia byť vzájomne časovo zosúladené tak, aby sa nestalo, že si vytvoríme fikciu ekonomického oživenia krajiny do vzdialenej budúcnosti a stratíme pritom tých, pre ktorých je lepšia ekonomická budúcnosť určená a s ktorými by mala byť realizovaná. Sú to práve občania Slovenskej republiky, ktorých sa práve tento zákon, ktorý vedie k zvyšovaniu cien motorových palív, dotýka.

    Príjmy z priamych daní môžeme očakávať v roku 2001 a efekt zvýšenia investícií ešte oveľa neskôr. Dnes cena motorových palív na Slovensku je jedna z najvyšších v porovnaní s priemerným príjmom. Cena motorových palív na Slovensku má len o 10 % nižšiu spotrebnú daň v absolútnom čísle ako u našich susedov, napríklad v Rakúsku. Som presvedčený o tom, že cesta ďalšieho zvyšovania cien benzínov a nafty bude viesť k obmedzeniu ďalšieho rastu malého a stredného podnikania, bude viesť v konečnom dôsledku k znižovaniu rastu životnej úrovne.

    Čomu by som chcel osobitne venovať pozornosť, je stále väčšie vytváranie priestoru na predaj tzv. bionafty a zelenej nafty do voľného obehu. Ak si z určitých dôvodov nechceme detailne všímať zelenú naftu, ktorou je nafta, kde si subjekty hospodáriace v poľnohospodárstve, to znamená v rastlinnej a živočíšnej výrobe, môžu uplatniť tzv. vratku vo výške 9 tisíc Sk za tonu z pôvodných 12,5 tisíca z voľného obehu. Tej nafty, ktorá sa dnes v desiatkach poľnohospodárskych družstiev vedome predáva do voľného obehu, vykazujúc ju ako použitú naftu na potrebu do rastlinnej a živočíšnej výroby. Tej nafty, pri ktorej štát nevie presadiť dotáciu na výstupoch a dotuje ich na vstupoch a tým nadväzne nevie odkontrolovať skutočné množstvo nafty použitej na daný účel, kde podľa skromných odhadov štát prichádza o 50 až 100 mil. korún ročne.

    Ale chcem hovoriť detailnejšie o tzv. bionafte, pre mnohých z vás zrejme tento pojem bude asi neznámy. Vzhľadom na to, že dotačná politika do poľnohospodárstva sa nerieši týmto zákonom, ani sa jej nechcem vzhľadom na moju odbornosť bližšie venovať, téma bionafty je tou, ktorá dostáva stále väčšiu zelenú, ak sa prijme zákon v tomto znení, v akom je predložený. Vysvetlím. Bionafta je vlastne obyčajná nafta zmiešaná s metylesterom rastlinného oleja v pomere 7:3. Účelom tohto nášho slovenského špecifika je, ako sa zvyklo nazývať, veľa tunelov, ktoré viedli k legálnemu vykrádaniu tohto štátu, mala byť pomoc zabezpečenia spotreby repky olejnej vyprodukovanej našimi poľnohospodármi. Pretože práve metylester rastlinného oleja je výsledkom spracovania práve spomínanej repky olejnej. Druhý dôvod bola tzv. ekologická odbúrateľnosť tohto paliva v prípade, že prišla do kontaktu s pôdou. Vzhľadom na spomínaný pomer sa dá o tomto argumente úspešne pochybovať.

    Vzhľadom na možno práve pre čiastočnú opodstatnenosť spomínaných argumentov a zmyselnosť je povinný zákonný obsah metylesteru v dňovo zvýhodnenom palive až 90 % v Rakúsku a v iných krajinách. Aj tento smer by bol vyhovujúci a mal by opodstatnenie, ale iba vtedy, ak by poľnohospodári takúto naftu používali výhradne a prevažne, aby jej výroba a náklady na ňu predstavovali sumu, ktorú dnes zohľadňuje práve dotácia tzv. zelenej nafty vo výške 9 tisíc Sk na tonu. Skutočnosť je však na Slovensku úplne iná. Primárny zámer a cieľ zaviesť tzv. slovenské špecifikum v používaní bionafty nie je ani preto, že by sa chcelo poľnohospodárom pomôcť, čo by bolo veľmi chvályhodné, ale u nás na väčšinu použitej nafty v poľnohospodárstve sa vzťahuje tzv. prívlastok "zelená nafta", to znamená, opakujem, návratka spotrebnej dane vo výške 9 tisíc korún, ale obyčajný zámer úzkych záujmových skupín sa neprimerane obohacovať.

    Za posledný rok, aby som sa vrátil, aby bolo lepšie pochopené, aká je súvislosť vo zvyšovaní cien, geometricky narastá, geometricky narastá práve zvyšujúci sa predaj tejto ekologickej tzv. bionafty, jej predaj nevedie k zvyšovaniu zamestnanosti, zvyšovaniu investícií zahraničných a tuzemských spoločností, ale jej predaj presmerúva spotrebiteľov do priestorov poľnohospodárskych družstiev a do benkalovov pri cestách, kde ani primárne, ani sekundárne bežný spotrebiteľ nemá čo robiť a priamo vťahuje zákazníkov do oblasti poskytovania služieb na úrovni spred päťdesiatych rokov. A preto podporujem návrh ministerstva financií v tom bode, kde zvyšuje daň tejto bionafty z tisíc na 3 tisíc korún, ale upozorňujem, že nie je to ani pol cesta k všeobecnej spokojnosti, a som presvedčený o tom, že pani ministerka vie presne, o akom probléme hovorím.

    Odmietam názory, ktoré tu odzneli pred niekoľkými mesiacmi v iných súvislostiach, že ja presadzujem záujmy úzkych záujmových skupín. Milión motoristov a viac ako 5 miliónov dotknutých občanov nie je možné nazvať záujmovou skupinou. Rovnako to platí aj o podnikateľských subjektoch, ktoré napĺňajú viac ako jednu štvrtinu štátneho rozpočtu v tejto oblasti. Dnešné zákony umožňujú, aby všetky spoločnosti na trhu začali predávať bionaftu vo svojich sieťach v Slovenskej republike, a štátny rozpočet, podľa strohých odhadov, príde o 10 - 15 mld. Sk, pokiaľ sa uplatní len 50 % na trhu tejto predávanej nafty, ktorá, upozorňujem, že má rovnakú kvalitu z hľadiska tepelných a iných úžitkových hodnôt na použitie do všetkých motorových vozidiel.

    Úplne na záver reakcia na medializovanie odôvodnenia tohto návrhu zo strany ministerstva financií ako náhrada za zablokovaný zákon o dani z príjmov motorových vozidiel, ktorú ja považujem za nie celkom šťastnú. Spomínaný zákon z hľadiska názvu a opodstatnenosti v spektre našich legislatívnych noriem je absolútne legitímny a prijateľný, ale jeho konštrukcia a vecná náplň bola pomerne nesprávna a predpokladala fikciu príjmu. Prosím, aby sa ďalej na podobnom zákone pracovalo a aby sa zosúladili zákonné dane, napríklad odpisovanie z motorových vozidiel, ktoré sú bezprostredne v kontradikcii z pôvodne predkladanou normou.

    Preto navrhujem v súvislosti so zákonom číslo 316/1993 Z. z. tieto pozmeňujúce návrhy, verím tomu, že všetci ste mali možnosť si ich prečítať, ale zákon mi ukladá povinnosť vás s nimi oboznámiť:

    a) odložiť rokovanie o tomto zákone.

    Pokiaľ sa všetky tieto pozmeňujúce návrhy vzájomne vylučujú, pokiaľ sa neschváli tento pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, by bol v tomto prípade najlepší, je druhý pozmeňujúci návrh,

    b) vypustiť návrh na zmeny v bodoch a), c), k) a ponechať ostatné body v návrhu zákona, to znamená ponechať nárast bionafty na 3 tisíc korún, a ďalší bod, ktorý je tam samostatne,

    c) redukcia zvýšenia dane o 1 tisíc korún vo všetkých položkách a ponechať bionaftu z tisíc na 3 tisíc korún, ako je to v súlade s predkladaným zákonom.

    Vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    verím, že všetci, ako tu sedíme, chceme prispieť k tomu, aby sa prijímali zákony, ktoré povedú nielen v krátkej, ale aj vo vzdialenej budúcnosti k zvýšeniu životnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Upozorňujem na neutešenú sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí, ktorých stretávam na svojich poslaneckých dňoch. Musíme konať s ľuďmi a pre ľudí. A v prípade, že bude podporený pôvodný návrh zákona v pôvodnom znení, obávam sa, že nenaplníme ani jedno, ani druhé.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásilo 6 poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Juriš, nech sa páči.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pred chvíľou sme si vypočuli čosi o bionafte alebo o tzv. ekologickom palive. Samozrejme, že mám k tomu určité výhrady a určité doplnenia. Navrhované zvýšenie spotrebnej dane tzv. ekologického paliva alebo bionafty z tisíc na 3 tisíc korún je fakticky 200-percentné zvýšenie tejto spotrebnej dane oproti tomuto roku. Kým pri obyčajnej nafte je to navrhované ani necelé 20-percentné zvýšenie, čiže tu je už veľký nepomer. Daň, ktorá doteraz bola stanovená na tisíc korún za tonu, bola jednoznačne len za naftu. Bionafta vyrobená na našom území, čiže tuzemská, nie je z dovozu. Rozvojový program tohto druhu paliva, ktoré je obnoviteľné a je perspektívne, ktorý je u nás v začiatkoch, sa takto spomalí alebo úplne zastaví. Tie podniky museli vynaložiť určité investície.

    Druhý problém je, že poľnohospodári už tú repku olejnú majú zasiatu. Majú spravené kontrakty a teraz my zmeníme naraz zákon. To mi pripadá tak, ako keď začneme hrať futbalový zápas a po prvom polčase zmeníme pravidlá hry. Čiže nesedí to a nie je to dobré. Samozrejme, že poľnohospodári môžu pestovať repku olejnú aj na takých pôdach, ktoré sú chemicky znečistené, kontaminované, či je to na Spiši, alebo v okolí Prievidze, alebo v iných oblastiach, kde sa nedajú pestovať iné plodiny, ktoré by vstupovali do potravinového reťazca, cez krmivá...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    K pánovi poslancovi Malchárkovi mám takéto poznámky.

    Pán poslanec, návrhy, ktoré ste predložili, nie sú najhoršie, sú slušné, dalo by sa s nimi súhlasiť, ale to, čo ste nám tu predviedli, tak z toho mám ozaj zmiešané pocity. Najmä pokiaľ ste hovorili o nejakých 100-miliónových únikoch, o únikoch na nejakých zelených naftách. Tak neviem, odkiaľ máte tieto údaje a čísla, kto vám písal tieto spravodajstvá, ale v tom prípade by bolo veľmi dobré, keby ste to konkrétne zadali pre daňové úrady, aby si tie daňové úniky, 100-miliónové úniky pohľadali. Ja si myslím, že ak niekto chce na nafte neoprávnene získavať, tak je to taký tovar, ktorý sa dá veľmi dobre ustrážiť, keď sa chce ustrážiť. Ja vás považujem za dobrého poslanca do tej odbornosti, ktorú vy tu presadzujete od začiatku, ale prosím vás pekne, ak vám niekto niečo napíše, tak si to aspoň dobre prečítajte, aby ste to nedoplietli, pretože to, čo ste tu predviedli, tak z toho skutočne nemôže byť nejaký výsledok, aby sme tomu rozumeli, či už poľnohospodári, či nepoľnohospodári.

    A pokiaľ ide o bionaftu, tak je fakt, že nemá obdoby. Preto sa prihováram za to - ja som to nenamietal, pretože je to v spoločnej správe, aj keď je tam záporné stanovisko gestorského výboru -, že sa nemôže udiať to, ak už poľnohospodári majú repku v zemi a my im teraz ideme uvaliť ďalšiu daň. To je, prosím vás pekne, nehorázne.

  • Tú časť, o ktorej sa zmienil pán poslanec, by som doplnil v oblasti hromadnej dopravy. O 405 regionálnych spojoch železničných tratí sa v podstate dnes zvažuje na úrovni Železníc Slovenskej republiky, či budú premávať, alebo či budú zrušené. Podobný stav je v oblasti Slovenskej autobusovej dopravy. Úvahy o tom, že zdražením nafty príde k úprave cestovného a príde k zvýšeniu prínosu, sú úvahy úplne scestné, pretože jednoducho preprava cestujúcimi klesne. A upozorňujem na to, že či v autobuse, alebo vo vlakovej doprave sa vezie dostatok cestujúcich, málo cestujúcich, alebo len traja cestujúci, tak spotreba je úplne rovnaká. Náklady budú stúpať, príjmy budú klesať.

    Takže úvaha o tom, že s touto novelou zákona sa pozitívne ovplyvní príjmová časť štátneho rozpočtu, aj z tohto pohľadu sa javí ako úplne chimerická.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som predovšetkým podporiť vystúpenie pána poslanca Malchárka hlavne z pohľadu jeho myšlienok dosahu na sociálnu oblasť.

    Myslím si, ja som to pochopil aspoň tak, že pán Malchárek nezdôvodňoval vo svojom vystúpení, o koľko bude mať štátny rozpočet viac financií schválením tejto zmeny zákona. Naopak, všetci si uvedomujeme, že rastom cien pohonných hmôt dôjde k rastu cien nákladnej, osobnej dopravy, cestovného. A ja apelujem aj na to, že jednoznačne dôjde k sťaženiu mobility pracovnej sily, po ktorej sme tak ešte koncom minulého roka a začiatkom tohto roka volali, keď sme sa zamýšľali nad zamestnanosťou. Skutočne nám to sťažuje život. Neviem dôvod, prečo by sme sa mali vracať o 20 - 30 rokov späť, keď vôbec motorové vozidlo bola utópia pre mnohých občanov, a týmto sa ona, žiaľbohu, stáva. Obávam sa, že skutočne nedôjde, presne tak to myslel aj pán Malchárek, nedôjde k navŕšeniu štátneho rozpočtu, pretože nikto nám nevyčíslil aj ten prínos, ktorý sme už boli nútení tento rok urobiť, prínos tých zmien, ktoré boli predtým.

    Nakoniec jedna poznámka. Doplním vystúpenie pána Malchárka.

    Objavujú sa argumentácie, že keby sme boli súhlasili s návrhom na zavedenie cestnej dane z motorových vozidiel, že nemusel byť tento návrh. Ja myslím, aby sme touto cestou nešli. Aby sme občanov jednoducho nezavádzali s takouto argumentáciou. Treba sa zamyslieť nad sociálnym dosahom a nad tým, čo to s nami urobí, ak by sme túto zmenu schválili. Preto podporujeme jeho návrh vo variante 1.

  • Vážená snemovňa,

    už to tu odznelo, že zvýšenie sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkov určite spôsobí zvýšenie cien benzínov a nafty. Toto sa premietne do všetkých maloobchodných cien. Ale potreby štátneho rozpočtu nedávajú v tomto časovom horizonte veľký priestor na naplnenie príjmov, ako použiť aj tento nepopulárny nástroj. Výnosy tejto dane bude možné v budúcnosti použiť napríklad na krytie zvýšených výdavkov na riešenie rozvoja bývania, zdravotníctva, školstva a iných potrieb našej spoločnosti. Chcem teda len zvýrazniť, že poslanec Jirko Malchárek vo svojom vystúpení navrhol aj pozmeňujúci návrh v takom zmysle, že variant nám predkladá možnosť riešiť tento rozpor na jednej strane zvyšovania cien benzínov a nafty a na druhej strane potrieb zdrojov na krytie výdavkov štátneho rozpočtu. Každý z nás pri hlasovaní sa teda bude mať možnosť rozhodnúť, do akej výšky rizika bude ochotný svoj názor tu odovzdať.

  • Ako posledný v sérii faktických poznámok vystúpi pán poslanec Ambróš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dá sa súhlasiť s pánom poslancom Malchárkom v tom, že je potrebné zamedziť pokútny predaj nafty, ale považujem za veľmi nešťastné spájať to s výrobou bionafty ako jedného z mála obnoviteľných zdrojov energie. Na Slovensku existuje len päť výrobcov bionafty, ktorí sú vlastne na hranici prežitia. Ak my teraz zavedieme tú daň z uhľovodíkových palív aj na bionaftu, tak bude zatvorených aj týchto posledných päť výrobní, ktoré máme, a to, poviem, za situácie, ktorá je povedzme v Českej republike, kde som mal možnosť toho leta vidieť, že sú normálne čerpadlá na bionaftu zriadené na kultúrnej úrovni tohto storočia. To znamená, že dá sa aj takto podnikať a má to dosah, samozrejme, na zamestnanosť.

    To, čo povedal môj kolega Juriš, je pravda, poľnohospodári mnohokrát nevedia pôdu využiť na iné účely, ako na výrobu bionafty a pestovanie repky olejnatej, slnečnice a podobne. A pokiaľ my takýmto zdanením fakticky vlastne znemožníme tento predaj, dôjde k tomu, že sa ešte zvýši nezamestnanosť na vidieku.

    Čiže aj ja podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý do výboru pre financie, rozpočet a menu môj kolega Anton Juriš podal, aby bola bionafta vyňatá zo zdraženia z toho dôvodu, aby vlastne bolo zabezpečené aspoň udržanie týchto výrobní, ktoré máme. A to ani nehovorím o tom, že strategickým záujmom by malo byť pre Slovensko udržať tieto energetické zdroje, ktoré sú obnoviteľné a sú naše zdroje.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Husár.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pani ministerka už niekoľko ráz reagovala na naše námietky pri tomto postupnom zdražovaní, že buď hovoríme ako populisti a dovolávame sa niektorých veľmi populistických fráz, alebo ako obyčajní opakovači niektorých argumentov.

    Ale ja by som chcel pripomenúť, že z kybernetiky napríklad vieme, že opakovanie je forma zdôrazňovania, že jednoducho nemôžeme zakaždým vytvárať nejaké nové a nové argumentačné dôvody pre veci jasné, ale tieto jasné veci musíme, samozrejme, toľko ráz zdôrazňovať, koľko ráz sa len dá, aby sme zabránili vývoju, ktorý nechceme vidieť. Toto zdôrazňovanie dokonca vlastne funguje všade vo svete a v kultúrnom svete napríklad aj ako zdôrazňovanie niektorých hodnôt. Napríklad etických hodnôt, ktoré väčšina ľudí často prestupuje, ale aj napriek tomu tieto hodnoty považujeme za večné. A považujeme ich za také, ktoré sme povinní vlastne sústavne opakovať.

    Takže neberte naše námietky voči tomuto postupu za zbytočné. Uvedomujem si, že každý máme aj svoju, povedal by som, profesionálnu deformáciu alebo takú závislosť na podmienkach, v ktorých pracujeme, že máme optiku zúženú na túto oblasť. A chápem to, že dobrý minister financií je taký, ktorý robí všetkým ďaleko do mešca, ktorý stráži a naopak snaží sa ten mešec stále naplniť. Len problém je však v inšom. Problém je v tom, či chceme, či nechceme, neoliberalistické formy vysvetľovania modelu, ako má fungovať ekonomika, sú založené v podstate na celkom otrepanej forme: Urobiť občana dojnou kravou a vtiahnuť ho do takýchto rozdeľovacích postupov.

    Chcem vám pripomenúť, že váš podpredseda vlády niekoľko ráz na medzinárodných konferenčných fórach zdôraznil, že vážne berieme požiadavky, ktoré kládli zahraniční experti, najmä o úsilie rýchlo znížiť verejnú a, samozrejme, v tom dôsledku aj súkromnú spotrebu. To sa dá veľmi vznešene hovoriť, ale za tým stojí vlastne naozaj systém, ktorý chce stále viac brať, ako dávať.

    Rád by som zdôraznil, že Slovensko aj slovenská ekonomika má v podstate tri výhody, ktoré by sme nemali rýchlo ruinovať, alebo dokonca sa ich vzdať:

    Prvé je vzdelanie ľudí. Bohužiaľ, musím priznať, že je zároveň najnižšie honorované v porovnaní s okolitými ekonomikami, ale toto vzdelanie je jednoducho vysokým prínosom a mali by sme ho využívať. Vzdelanie vlastne vytvára veľmi účinnú pracovnú silu. A treba povedať, že keď neforsírujeme ekonomiku, ktorá bez verejnej podpory, hlavne bez verejných investícií sa ako podkapitalizovaná veľmi ťažko pohybuje.

    Druhý faktor veľmi dôležitý pre nás je tranzitívna funkcia. Sme tak geopoliticky umiestnení v strede Európy, že prechádza cez nás v podstate väčšina produktovodov a hlavne energovodov, dotýkajúc sa hlavne, samozrejme, palív a plynu, teda v podstate energetických surovín. A my sme povinní čo najviac využiť túto priestorovú tranzitívnu rentu. Sme povinní ju využiť, aby sme ju organizovali vo vlastnej réžii. To znamená, nemali by sme pripustiť, aby sa napríklad produktovody dostali mimo verejnej sféry, pretože slúžia naozaj všetkým.

    Zároveň chcem povedať tretí faktor, ktorý je veľmi dôležitý a ktorý sa blíži k tejto téme, a to je faktor relatívne nižšej ceny energií, daný minulým vývojom. Ale chcem povedať, že nižšie ceny energií sú veľmi dôležité z tých dôvodov, pretože my sme zďaleka neabsolvovali potrebné reštrukturalizačné kroky, ktoré by dovolili, aby náš priemysel napríklad mal technologicky najnižšiu možnú energetickú spotrebu. A takisto naši občania neabsolvovali tie racionalizačné úpravy svojho vlastného života, ako je zatepľovanie bytov, vybavenie úspornými spotrebičmi a tak ďalej, ktoré sú štandardom na západe. Na západe proti relatívne vysokej svetovej cene energií stojí relatívne vysoká mzda, vysoká odmena za prácu, a teda v podstate môžu tomuto lepšie čeliť. Ale v našich podmienkach je to oveľa ťažšie. A my práve udržovaním relatívne nižších cien energií dávame časovú šancu, aby sa lepšie pripravili a prispôsobili aj priemyslové hospodárstva aj obyvatelia.

    Nestačí stále tvrdiť tú múdrosť, že človeka presvedčí iba holá nevyhnutnosť, ak bude energia veľmi drahá, tak potom začne sporiť. Táto logika je hrozná, pretože spôsobí nižšiu konkurencieschopnosť nášho priemyslu i občana. Ak napríklad teraz zvýšime cenu palív a mazív, tak jednoducho zvyšujeme automaticky energetické náklady a zhoršujeme rentabilitu veľkého priemyslu, ktorý ešte neabsolvoval prestavbu na sofistikovanejšie technológie. A chcieť to riešiť dokonca takou šokovou terapiou voči vlastnému hospodárstvu a vlastným občanom, je podľa nás naozaj mylné.

    Mám taktiež výhrady proti takému sklonu, ktorý kombinuje konzumistickú filozofiu spolu s akýmsi triednym postojom. Veď keď ľudia majú na auto, nuž nech majú aj na benzín alebo na naftu. Ale, priatelia, to je nie nijaké riešenie. To je skutočne len taký postup, že sa sústavne znižuje priestor na súkromnú spotrebu a týmto znižovaním priestoru na súkromnú spotrebu klesá aj objektívne nárok občanov, pretože sa nemýľme, určitých civilizačných výhod sa občan nevzdá. On sa nevzdá auta, on neprejde na bicykel, ani na nejakého oslíka, aby pomocou neho zvládaval vzdialenosti. Naopak, bude nútený usporiť v iných oblastiach. A toto zúži priestor odbytu produkcie aj pre naše hospodárstvo.

    Preto stále sa dovolávame filozofie, ktorá, naopak, forsíruje rozbiehanie ekonomiky, lebo to je jediná forma cez viac a rýchlejšie opakované kolobehy dosiahnuť viacej prostriedkov aj do štátneho rozpočtu. Viete, že väčšou intenzitou ekonomiky sme v stave zvyšovať potom aj daňovú výdajnosť tejto ekonomiky, ale len za predpokladu, že ten vyšší obeh je už dosiahnutý. Nie naopak. To jednoducho nemôžeme opačným spôsobom riešiť.

    Som aj proti tomu, aby sme dokonca považovali toto riešenie za dajakú výhodu, keď budeme trhovo zrovnoprávňovať bionaftu a prirodzenú naftu. My musíme naozaj vedieť podporovať a chrániť vlastných agroproducentov a producentov bionafty, pretože nielenže ekologicky pomáha, ale pomáha aj ekonomicky. Samozrejme, že v ďalšej budúcnosti budeme musieť sa prispôsobovať európskym pomerom, ale aj tak sa im neprispôsobíme napríklad v tom, že na jeden hektár aktívnej pôdy dáva dajme tomu Slovensko do 100 dolárov dotácií, a západoeurópska ekonomika dáva v priemere 350 až 400 dolárov na aktívny hektár. Nuž my nemáme možnosť zvýšiť priamu dotáciu, ktorú objektívne západné ekonomiky vkladajú do agrárneho sektora. Oni vedia, že v budúcnosti budú musieť prijať racionalizáciu agrárnych rozpočtov, napriek tomu sa neponáhľajú s odbúravaním dotácie, ale radšej odďaľujú tzv. transformačné procesy vo vlastných ekonomikách.

    Takže nesnažme sa ísť rýchlejšie v tej oblasti, kde vlastne iba zhoršujeme našu vlastnú pozíciu. Nie je to nejaká vizionárska logika, je to skutočne prísne počtárska logika hospodárskeho uvažovania. Musíme ochrániť vlastných výrobcov a musíme tú ochranu realizovať na európskej úrovni, ak chceme, aby sme dosiahli európsku výkonnosť. Ak pôjdeme tak, že sa k Európe hlavne budeme približovať nie výkonnosťou, ale výškou získania prostriedkov, výškou cien, energií a palív, tak to je tá najhoršia cesta, pretože nikdy nedosiahneme vysokú efektívnosť hospodárstva pri takomto vysokom, nadmernom a predčasnom nákladovom zaťažení.

    Myslime naozaj aj na občana! Navrhujem, prekročme aj teraz stranícke tričká a myslime na to, že nie je občanovi možné stavať len takú alternatívu, buď zacvakaj za príslušný benzín alebo za príslušnú naftu, alebo sa nevoz, lebo tieto hodnoty, civilizačné hodnoty sú proste hodnotami, na ktoré má mať moderný občan právo. My sme povinní mu vytvoriť podmienky na prechod k vyšším štandardom západu. Preto z uvedených dôvodov zásadne som proti zdražovacej ceste. Najprv intenzifikujme ekonomiku, na základe toho zvýšime aj daňovú výdajnosť tejto ekonomiky, a nie naopak.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som povedal pánu poslancovi Húskovi, že každý, kto ovláda čo len malú násobilku, si veľmi ľahko spočíta, že ani tento zákon, ale ani ten zákon, ktorého neprijatie vraj vyvolalo predloženie tohto zákona, teda o dani z motorových vozidiel, nemôžu zlepšiť náš budúcoročný štátny rozpočet. A to z jednoduchého dôvodu. Tak ako ste, pán poslanec Húska, správne poznamenali, odrazí sa to na cene všetkých výrobkov. Inak povedané, bude nižšia spotreba, pretože občania, aj keď si budú kupovať ten benzín v rovnakej miere a možno že do štátneho rozpočtu príde trošku viac, o čom si dovolím pochybovať, tak rozhodne bude nižšia spotreba v iných oblastiach, pretože keď suma peňazí je rovnaká, zvýši sa nezamestnanosť a prípadne vyšší príjem do štátneho rozpočtu sa nebude môcť použiť na výstavbu bytov ani na školstvo, ani na zdravotníctvo, ale jednoducho na podporu v nezamestnanosti. A som osobne presvedčený, že pani ministerka to vie tiež veľmi dobre, že je to tak a že toto je cesta slovenskej vlády, ako likvidovať slovenskú štátnosť. Aj za pomoci tejto vlády bola bombardovaná Juhoslávia, ktorá sa ekonomicky nechcela podriadiť, nuž tak naša vláda zvolila inú cestu, aby sme nemuseli byť bombardovaní, tak zničí naše hospodárstvo sama.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    podporujem snahu pána kolegu, ktorý hovorí, že nepodporí zrovnoprávnenie bionafty s normálnou naftou, ale zrejme tiež nie všetci viete, o čom sa tu hovorí, pretože to je bionafta len v názve, ale skutočná bionafta a ekologická nafta, o ktorej by sme mohli hovoriť o nejakom nezrovnoprávnení, napríklad ako v Rakúsku je nulová spotrebná daň, je v pomere 10:90 a 90 percent je tam práve tejto biologickej zložky, u nás je to 70:30, tak si nepleťme tunel na štátny rozpočet práve s takouto problematikou. Takže pokiaľ sa tento pomer zmení, tak som presvedčený o tom, že budú aj u nás k tomu primerané náklady na túto spotrebnú daň, ktorá v určitom prípade bude môcť byť aj nulová, pretože práve táto biologická zložka je drahšia ako tá zložka obyčajnej nafty.

    A čo sa týka tej pôvodnej reakcie, musím vás upozorniť, že som si to písal sám a po prvýkrát som to čítal práve vtedy a robím šesť rokov v tejto oblasti a neviem, či si mám myslieť, že ste zareagovali, ako ste zareagovali niečo o tej trafenej husi, ale je to asi o tom.

  • Chcem pripomenúť k tomu, čo hovoril pán poslanec Húska, že k základným právam ľudí a občanov patrí aj právo voľnosti pohybu. Ako sa rešpektuje takéto právo u obyvateľov, keď regionálna železničná doprava zaniká, keď autobusová doprava krachuje a keď pohybom individuálnou automobilovou dopravou sa vlastne realizuje náhrada týchto nefunkčných a nefungujúcich hromadných foriem dopravy? Toto nie je otázka vozenia sa z nedostatku inej zábavy, to je jednoducho potreba, nevyhnutnosť súčasného životného štandardu. A k pánu poslancovi Húskovi, ešte k tomu presedlaniu na bicykle, myslím si, že poznáme v tomto štáte jedného pána, ktorý presedlal z áut na bicykle a vynieslo mu to vozenie sa v bavoráku. Takže ja sa snažím veriť, že táto vláda a ministerstvo sa snaží pomôcť občanom aj takouto formou.

  • Vážený pán podpredseda,

    Národná rada,

    pani ministerka,

    chcel by som sa aj ja vyjadriť k otázke dane z biologických palív. Podľa údajov, ktoré ja mám k dispozícii, na Slovensku je šesť výrobní alebo spracovateľov repky olejnej, ktoré môžu ročne vyrobiť 7 500 ton repkového oleja a z neho je možné vyrobiť približne 30 tisíc ton bionafty. Teda je tam podstatná časť minerálnej nafty, aby nedošlo k nejakým omylom. Ak sa ale zvýši spotrebná daň o dve Sk/liter, štát získa, či môže získať maximálne 60 miliónov Sk na zvýšených daniach. Je pravdepodobné, že väčšina výrobcov skrachuje, biopalivo sa na Slovensku vyrábať nebude a semená repky sa budú predávať buď výrobcom jedlých olejov, alebo sa bude predávať do zahraničia, do krajín, ktoré majú oveľa výraznejšie ekologické myslenie a ekologickú politiku a zrejme aj ekologickejšiu vládu. A tých šesť spracovateľov repky na Slovensku skrachuje. A ak by existencia Slovenska mala závisieť len od týchto 60 miliónov Sk zo zvýšenej sadzby dane z ekologického paliva, tak je možné si len povzdychnúť: bože, ako hlboko sme na tom Slovensku klesli.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa ako posledná pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    hovoriť spoza tejto tribúny o biede iných je naozaj častokrát iba populizmom, ale to, čo sa po tieto dni pripravuje na zvýšenie biedy iných, ma vedie k tomu, že vám musím rozpovedať krátku "story" Kysučana, občana robotníka, ktorý sa volá Jano Priečko.

    Jano Priečko má tú smolu, že sa narodil a žije na kysuckej kopanici. Na túto kopanicu mu asi pred trištvrte rokom zrušili alebo lepšie povedané posunuli konečnú autobusu o nejaké necelé 4 km a Jano Priečko ešte usilovne a každý deň ráno o štvrtej tie 4 km odšliapal a 4 km odšliapal aj večer. Pred 3 mesiacmi mu posunuli konečnú o 7, skoro 8 km. Toto už Jano Priečko odšliapať nemôže, pretože má 54 rokov. Jano Priečko má ešte jednu smolu, že má rád prácu. Jano Priečko preto oprášil moskvič, vytiahol ho z humna, pretože garáž nemá, a s týmto moskvičom dnes denne dochádza za prácou do Čadce. 250 korún, kolegyne a kolegovia, nie je to, prosím vás, ani mercedes, ani vozidlo kategórie 5 hviezdičiek, 250 korún na tento dobitý, roztrepaný sovietsky mercedes musí denne zaplatiť, aby sa dostal do práce a naspäť. Taká je spotreba tohto slávneho vozidla.

    Jano Priečko ale nie je hlúpy človek a nie veľmi hlúpejší od nás, využil všetky dobré rady, ktoré im dávame, aj zagitoval kompániu, aby sa vozila s ním. Začal robiť robotníka taxikára, lenže Jano Priečko je naozaj a je to existujúca osoba, ktorému som musel dať pred týždňom slovo, že túto jeho "story" tu prednesiem, ktorý zistil, že sú v tom pľaci a okolitých od neho ešte biednejší a chudobnejší a od tých to nepýtal. A od tých, od ktorých pýtal, ktorí neboli chudobnejší, tí zas boli natoľko múdri, že mu povedali, však sa aj tak vozíš a pýtať sa ti nepatrí.

    Povedal som mu doslovne to, čo som pred chvíľou hovoril. Si hlúpy, veď za toto sa ti neoplatí preboha pracovať. Všetko toto, tých 250 korún denne, nadháňa po sobotách a po nedeliach a nadčasoch s tým, že berie v robote najhoršiu, najšpinavšiu robotu, ktorú ostatní robiť nechcú. Má 2 deti, ktoré študujú na vysokej škole. To je jeho hlavná motivácia a dôvod, prečo prácu za žiadnych okolností stratiť nechce.

    Zdôrazňujem, že Jano Priečko má naozaj smolu. A ja neviem, čo mu dnes spoza tejto tribúny povedať. Mám mu povedať, že naozaj má smolu, pretože, bohužiaľ, v smerniciach Európskej únie neexistuje žiadna približovacia povinnosť, ktorá by Jana Priečka raz dostala na úroveň Hansa toho a toho, ktorý možno v Rakúsku pracuje omnoho lenivejšie a menej poctivo ako kysucký Jano Priečko. Mám mu povedať, že za jeho robotnícku priemernú mzdu, čo si on vie vypočítať, si môže kúpiť 286 litrov benzínu a ten istý možno, ako som povedal, oveľa lenivejší robotník v Rakúsku 10-násobok?

    Viete, vážení priatelia, sami si šliapeme po jazyku. Hovoríme a bolo tu zdôrazňované, s čím plne súhlasím, že aj Slovensko a jeho občania sa musia márna sláva zmieriť s tým, že prácu si bude treba aj hľadať, že bude treba za ňou dochádzať. Hovorili sme o mobilite pracovnej sily a hovorili sme o tom, že budeme pre ňu vytvárať aj podmienky. Ja sa preto, a to je jeden z tých vážnejších dôvodov môjho vystúpenia, musím opýtať pani ministerky, dúfam, že túto odpoveď nezahrá do autu tým, že takéto postupy nie sú v jej kompetencii, čo je pravdy na tom, pretože táto odpoveď bude dôležitá nielen pre mňa, ale určite aj pre rozhodovanie ďalších kolegov, čo je pravdy na tom, že v roku 2000 vláda vážne uvažuje na návrh ministerstva zrušiť 45 regionálnych vlakových spojov alebo tratí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, všetky opatrenia, ktoré prijímame, by sme mali vždy prehodnocovať v tých najširších aj budúcich súvislostiach. Nie je predsa dnes možné hovoriť o tom, že táto otázka z mojej strany je predčasná, pretože dnešné naše rozhodnutie bude mať na takéto riešenie veľmi a mimoriadne závažné dosahy práve v tých regiónoch, v ktorých sa takéto rozhodnutie vlády alebo ministerstva dopravy veľmi hlboko dotkne. Myslím si, že je to jedna z odpovedí, ktorá môže každému z poslancov napomôcť aj pri dnešnom rozhodovaní rozhodnúť sa správne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, iné argumenty, myslím si, hovoriť netreba. Pani ministerka celoplošný dosah prijatia tohto návrhu, tak ako ho poznáme my všetci. Netreba opakovať to, čo bolo stokrát povedané a čo sme vedeli aj bez toho, že sa to tu povedalo. Ja vás však len chcem poprosiť v mene všetkých tých najbiednejších regiónov, ku ktorým patria aj Kysuce, v mene tisícok, desaťtisícok a možno stotisícok tých Janov Priečkov na Slovensku, aby sme tento návrh, ktorý tu je predložený, v tejto situácii nepodporili.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Mne je tiež ľúto pána Jana Priečka, s mnohými jemu podobnými som sa stretol tento týždeň na mítingoch v Hriňovej, na Detve, s ľuďmi, ktorí mi hovoria, že teda ani autobusom, ani moskvičom. Teda ako? Možno bicyklom a potom skutočne tým bavorákom, ako hovoril pán poslanec. My sme pre chvíľočkou dostali stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, kde sa píše k zvýšeniu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, hovorí sa tu, že sa to priamo premietne do všetkých cien nárastom ceny dopravy a prispeje k inflácii, zníženiu spotreby, rastu nezamestnanosti a tak ďalej a tak ďalej. Máme stanovisko len Asociácie zamestnávateľských zväzov, iste by ma zaujímalo stanovisko odborových zväzov, ale som presvedčený, že by bolo ešte tvrdšie a krutejšie. Opozícia sa tu dnes tiež vyjadruje k nezmyselnosti prijímania týchto zákonov, napriek tomu nikto nás nepočúva, nikto nepočúva stanoviská tohto národa, ani vláda, ktorá vyšla z vôle tohto národa. Ak teda zlikvidujeme a budeme likvidovať hromadnú autobusovú dopravu, pýtam sa, ako teda ďalej do zamestnania, v otázkach minimálnej mzdy a otázkach až 30-percentného podielu nákladu na cestovné u tých najnižších a najchudobnejších vrstiev obyvateľstva.

    Ak sme uvažovali v predchádzajúcom období, že budeme nahrádzať autobusy, ktoré sú dnes staré, 10-ročné, novými, aby sme znížili náklady na opravu a údržbu, znížili náklady na spotrebu pohonných hmôt, ktorá sa teraz kruto premietne práve aj v cestovnom, pretože ste ho upravili v poslednom čase o 30 percent, pýtam sa, prečo sme zrušili výrobu autobusov na Slovensku. Dostal som fax z Českej republiky, kde mám pred sebou dve stanoviská, dve správy. Karosa, spol. s r. o., uzavřela smlouvy s dilery, kde je teda povedané, došlo k uzavření dilerských smlouv s třema spoločnosťami, ktoré budou mít za úkol zajišťovať prodej autobusu a takisto druhá dobrá správa zo Slovenska, ministerstvo dopravy povolilo dovoz...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zrejme mnohí páni poslanci nepochopili, čo chcel pán Husár povedať. Ja chápem, prečo nám tu hovoril práve o tejto "story", ale obávam sa, že pri úrovni myslenia pani ministerky a zohľadňujúc filozofiu, ktorú ona uplatňuje pri zostavovaní štátneho rozpočtu, môžeme sa po tomto vystúpení pána Husára dočkať toho, a možno ešte na tejto schôdzi pani ministerka požiada o doplnenie programu a dočkáme sa návrhu zákona o zdanení humna pána Jána Priečka, samozrejme, v skrátenom legislatívnom konaní, lebo inak Slovensku hrozia veľké národohospodárske škody.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona mala procedurálne pripomienky a vecné pripomienky. Procedurálna pripomienka spočíva v tom, že vlastne prerokúvanie tohto zákona sa nemalo uskutočniť, pretože vláda pri predložení tohto návrhu právneho predpisu nesplnila to, čo jej vyplýva z platného práva. Z platného práva, konkrétne zo zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, takzvanom zákone o tripartite. Ako právnička nemôžem akceptovať stanovisko ústavnoprávneho výboru, že vzhľadom na to, že v tomto zákone nie je uvedená sankcia, netreba ho rešpektovať alebo že nemusíme brať naň zreteľ. S takýmto stanoviskom v právnom štáte nemožno vonkoncom súhlasiť. Naša ústava totiž vychádza z trojdelenia štátnej moci a vláda je najvyšší výkonný orgán moci, a teda nie je náležité, aby niekto rozhodoval o sankcii za porušenie právnej povinnosti vládou, respektíve legislatíva a právo je stavané tak, že sa predpokladá, že tento subjekt nebude porušovať právne predpisy. Je totiž nedôstojné, aby vláda vôbec porušila právne predpisy.

    Spomínaný zákon v § 6 ods. 6 uvádza: pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia, myslí sa tým plenárne zasadnutie, t. j. tripartity, súčasťou všeobecnej dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného Národnej rade Slovenskej republiky. To nie je norma pripúšťajúca úvahu. To je direktívna norma, to je povinnosť. Pokiaľ bolo stanovisko, že toto nie je obsiahnuté v rokovacom poriadku, tak všetkým právnikom z ústavnoprávneho výboru, ktorí za to hlasovali, si dovolím uviesť, že v právnom štáte platí systémová súvislosť právnych predpisov a že v jednom právnom predpise nemôže byť nič uvedené, a keďže to nie je v rokovacom poriadku, nemožno sa domnievať, že to nemožno rešpektovať, respektíve netreba rešpektovať. Predsa nielen vláda, ale aj poslanci musia rešpektovať ďalšie povinnosti pri výkone svojej činnosti, ktoré taktiež nie sú uvedené v rokovacom poriadku, ale sú uvedené v iných právnych predpisoch.

    Vážená pani ministerka, ak máte aj stanovisko asociácie alebo odborov, a ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokúvaným materiálom, v zmysle § 6 ods. 7 je povinnosť, aby plenárne zasadnutie prerokovalo návrh znovu. Ja som si v dnešnej tlači, konkrétne v Pravde, našla stanovisko Konfederácie odborových zväzov tlmočené pánom Gajdošom a tento jasne uviedol, že nesúhlasia s prijatím zákona, ktorý teraz prerokúvame, a pán Gajdoš jasne uviedol, že vláda porušila zákon o tripartite, čiže už dnes máte v tlači odpublikované stanovisko Konfederácie odborových zväzov, že váš postup hodnotia ako porušenie zákona.

    Dovoľte mi, aby som vám zopakovala aj svoje stanovisko, vážená pani ministerka. Svojím postupom ste porušili zákon o tripartite. Samozrejme je žalostné, že táto snemovňa, poslanci vládnej koalície odsúhlasili rokovanie aj bez splnenia právnej povinnosti. Je to žalostné už aj preto, že to nie je prvý prípad, že aj v minulosti, keď sme namietali porušovanie § 89 rokovacieho poriadku, to znamená, že pri viacerých návrhoch nie sú na skrátené legislatívne konanie splnené zákonné, opakujem zákonné podmienky, že táto snemovňa sa s úsmevom prehupne nad porušovaním zákona.

    Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že položená otázka na hodine otázok podpredsedovi pánu Fogašovi minulý týždeň, či vie z tohto miesta pri odpovedaní na otázku potvrdiť, že všetky vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie sú v súlade s § 89 rokovacieho poriadku, to znamená, že sú v súlade so zákonom, pán podpredseda vlády vo svojom expozé uvádzal všetko možné, ale na danú otázku neodpovedal.

    Opätovne hovorím, vážení páni poslanci, to vám nič nehovorí? Mne to hovorí jednoznačne, že sa tu vedome porušuje zákon, t. j. rokovací poriadok. A nič vám nehovorí posledná veta podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý potom povedal, v konečnom dôsledku predsa za schválenie skráteného legislatívneho konania sú zodpovední poslanci? Preniesol zodpovednosť za porušovanie zákonov na vás.

    Okrem tejto skutočnosti si dovolím mať pripomienky vecného charakteru. Celkom na úvod chcem uviesť, že rôzne úvahy o ekologickej nafte a jej parametrov v súvislosti s parametrami v Európskej únii je zastierací manéver, ktorý chce odviesť pozornosť od vlastnej podstaty tohto predmetu, pretože o tomto probléme ešte za môjho výkonu funkcie podpredsedu vlády bolo v Legislatívnej rade rokované už pri zelenej nafte a bol jednoznačný záver, ktorý bol rokovaný aj s expertmi z Európskej únie, že parametre na ekologickú naftu môžeme odsunúť, pretože aproximáciu robíme postupom krokov a túto otázku možno aproximovať aj v neskoršom období, t. j. až teoreticky pri vstupe do Európskej únie.

    Čiže pani ministerka, to, čo uvádzate, je tieňohra na zakrytie pravého zmyslu tohto zákona. Pravý zmysel zákona je vlastne pomýlený. Je pomýlený v tom, že vlastne predkladáte právny predpis, ktorého ste neurobili analýzu na jeho dosahy do spoločnosti a neurobili ste ani finančnú kvantifikáciu dosahov. Môžem vám zodpovedne povedať, že pokiaľ ministri predkladali takýto návrh, ako podpredsedníčka vlády som žiadala premiéra a ten to takmer vždy akceptoval, aby príslušný minister vo vláde aspoň predniesol akú-takú krátku kvantifikáciu dosahov, ktorú museli urobiť pracovníci jeho rezortu. Pokiaľ neveríte, sú záznamy z rokovania vlády. Podľa môjho názoru len nezodpovedná vláda môže prijímať také zákony, ktoré majú dosah do spoločnosti, a ona si neujasní vlastne, aký rozsah dosahu je, čo to bude znamenať, ak neurobí kvantifikáciu, na ktoré vrstvy obyvateľov bude tento dosah.

    Ja si dovolím veľmi stručne povedať tie dosahy, väčšinou už aj predrečníci na ne upozornili. Niektorí spomínali, že to bude znamenať menej príjmov do rozpočtu. Neviem, nespravili ste kvantifikáciu, ale i za situácie, že by to znamenalo viac príjmov do rozpočtu, chcem vás ubezpečiť, že jednotlivé kapitoly, to znamená jednotlivé rezorty, budú mať väčšie výdavky z financií rozpočtu. Nebudem uvádzať všetky, pretože to nie je mojím cieľom tu, ale môžem vám povedať, že napríklad zdravotníctvo veľmi zaplače, ktoré nutne musí pracovať s pomocou motorových vozidiel, zaplače rezort vnútra, kde polícia nemôže pracovať bez motorových vozidiel, čiže vy vlastne sťažujete aj existenciu vlastných rezortov, rezort obrany nevynímajúc. No asi to bude tak, ako tu počujem z pléna, že polícia pôjde bicyklami alebo budeme preferovať konskú políciu, pretože takéto sú predstavy niektorých, na takejto úrovni, nehnevajte sa, insitnosti, sú predkladané aj niektoré legislatívne návrhy. Ďalej je neodškriepiteľné, že podnikatelia veľmi zaplačú a možno niektorí i skrachujú. To vás ale nezaujíma, pretože vy nepodporujete slovenských podnikateľov. Vy ste to len pred voľbami sľubovali, ale viaceré vaše kroky idú na likvidáciu určitých skupín slovenských podnikateľov.

    Ďalej veľmi významný ďalší dosah bude, že tento legislatívny návrh, respektíve zvýšenie cien benzínu a nafty sa premietne do tovarov, ktoré treba dovážať, a ja si myslím, že takmer všetky tovary treba dovážať vrátane zvýšenia cien základných potravín, čo je už na zváženie, pretože ste neurobili analýzu dosahov na najslabšie sociálne skupiny. Ďalej, občania to výrazne pocítia, nesolventní občania, ktorí kúria naftou, najmä v oblastiach podtatranských, severného Slovenska a podobne.

    Ďalej boli tu už spomínané dosahy pánom poslancom Jasovským na železnice, s ktorými plne súhlasím. Že to bude znamenať aj zdraženie hromadnej dopravy, to vás asi nezaujíma. Že to bude znamenať zase zdraženie pre tých ľudí, ktorí chodia do zamestnania a častokrát ich mzda je taká nízka, že radšej do toho zamestnania nebudú chodiť a zachytia sa v armáde nezamestnaných.

    Otázka nezamestnanosti, žiaľ, túto vládu veľmi málo zaujíma. To vidíme aj v krokoch, ktoré nerobí a v tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že tripartita už pred troma mesiacmi prerokovala koncepciu riešenia zamestnanosti a dodnes sa táto problematika do vlády nedostala. Neprerokovala ju vláda, vláde je ľahostajné, že nám vzrastá nezamestnanosť. Vláde je ľahostajné, že nezamestnanosť nie je len veľký ekonomický problém, ale vláde je ľahostajné, že nezamestnanosť znamená aj nešťastie mnohých rodín, mnohých mladých ľudí, nešťastie človeka, ktorý chce pracovať, ktorý chce uživiť svoju rodinu na určitej úrovni a musí z podpory v nezamestnanosti živoriť.

    Pani ministerka, ja si vám dovolím povedať jedno, že ja som sledovala činnosť ekonomického podpredsedu a ministra financií v Mečiarovej vláde a môžem vám povedať, že tento minister a podpredseda vlády permanentne inicioval rokovania hospodárskych ministrov s ekonomickými expertmi, s podnikateľmi a hľadali sa rozvojové programy pre slovenskú ekonomiku. Žiaľ, vami táto iniciatíva nie je podporovaná. Žiaľ, vy riešenie ekonomických problémov vidíte len vo zvyšovaní daní a škrtení rozpočtov jednotlivým rezortom. Ja viem, že vaša odpoveď bude taká ako vždy. Zdedili sme a toto je bremeno dedičstva.

    Pani ministerka, pretože vy budete mať záverečné slovo a ja už nebudem môcť naň reagovať a predpokladám, že táto téma dedenia opätovne bude, tak si vám dovolím trošku len načrtnúť, čo chudera súčasná vláda zdedila akú ekonomiku. Nuž vážená pani ministerka, takú ekonomiku, ktoré zahraničné renomované inštitúcie v čase jej prevzatia vcelku hodnotili pozitívne. Dovolím si vám pripomenúť, aj keď ste odišli medzi poslancov, aby ste mohli diskutovať, a tým ste mi chceli dať najavo, že nechcete počúvať, čo poviem, ale neprekáža mi to. Vás to nezaujíma, ale je to realita.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Predkladateľka diskutuje, to je jej akosi taká póza, že nebude počúvať, čo hovorím, a preto ide diskutovať, ale to mne neprekáža. Veľmi výstižná bola analytická správa Svetovej banky, ktorá bola odpublikovaná v Národnej obrode 9. júla 1998 a ktorá nesporne dávala obraz o slovenskej ekonomike v čase, keď súčasná vláda preberala túto ekonomiku ako hrozné dedičstvo.

    V tejto analytickej správe sa hovorí: Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Miera inflácie klesla na 6 percent, čo je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín. Rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 percent, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v stredoeurópskom regióne. Ozdravenie ekonomiky, rozumej uzdravenie slovenskej ekonomiky, je zásluhou súkromného sektora, ktorý zvýšil podiel na DPH na zhruba 80 percent, čo sprevádzalo zníženie miery nezamestnanosti do 14 percent v roku 1994 na nedávnych približne 12 percent.

    Vážená pani ministerka, Svetová banka klamala? Svetová banka je inštitúcia, ktorá nevedela odhadnúť stav ekonomiky v júli 1998, keď ste následne preberali túto ekonomiku? Ja si dovolím povedať, že vaše plače nad hrozným dedičstvom sú vlastne plačom nad vašou neschopnosťou. Pretože našich občanov čaká v súvislosti s prípravou rozpočtu aj v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom vlastne tretí balík ekonomických opatrení, ktorý rozhodne nebude ľahký. Vy ste neboli, pani ministerka, schopná urobiť rozpočet bez žmýkania občanov a podnikateľov. Vaše volebné heslo Lepšie žiť bude zrejme platiť len pre skupinu politikov, ktorí na hrudi mali písmenká tohto nesplneného sloganu. Od januára totiž občanov čaká zdraženie tepla a teplej vody, a to z dôvodu zrušenia dotácií na výrobu tepla, a popri zvýšení cien priamo vymenovaných výrobkov cigariet, piva, alkoholu, benzínu aj zvýšenie cien tovarov, na ktoré sa používa pohonná hmota a ktoré sa vlastne dovážajú do predajní.

    O avizovanom zvýšení cien elektrickej energie 45 percent pre domácnosti, 10 percent podnikateľom a plynu o 30 percent v budúcom roku, ako aj o zvýšení príplatkov na lieky sa treba taktiež zmieniť, lebo podľa môjho názoru značná časť občanov takéto ekonomické, vami nazývané ozdravovacie opatrenia nevydrží. Dúfajme, že to vydrží slovenská ekonomika, lebo pád ekonomiky by znamenal aj pád samostatnosti Slovenska a zvrchovanosti Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti a vidiac tento predložený legislatívny návrh v systémových súvislostiach všetkých opatrení, ktoré súčasná vláda pripravuje alebo pripravila, vidiac tento legislatívny návrh z optiky porušenia zákona o tripartite, v žiadnom prípade ho ja nemôžem podporiť a myslím si, že hovorím aj za ostatných poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili piati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Vážená pani ministerka, žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Tóthová hovorila o tom, že vláda porušila zákon o tripartite. Myslím si, že vláda nebola jediným orgánom, ktorý porušil zákon o tripartite, pretože dnes rokujeme o tomto návrhu zákona na pôde parlamentu a práve povinnosti vedenia tohto parlamentu, povinnosti predsedu tohto parlamentu pána Migaša pomerne striktne uvedené v ustanovení § 70 taktiež neboli rešpektované. Ak vychádzame zo záveru, že v danom prípade bolo povinnosťou vlády uviesť v dôvodovej správe stanovisko či už zamestnávateľských zväzov alebo odborov, ak toto stanovisko tam nebolo, mal normálne nastať taký postup v súlade s ustanovením § 70, že pán predseda Migaš mal vyzvať predkladateľa, mal vyzvať vládu, aby tento nedostatok odstránila a bez odstránenia tohto nedostatku nemal ďalej púšťať tieto návrhy zákonov do parlamentu. Namiesto toho pán Migaš v súčasnosti reaguje a vyjadruje sa, by som povedal značne dehonestujúco o poslancoch, o tom, že vytrhne laty z plota a že ich bude biť po zadku. Myslím si, že by mal byť dostatočne sebakritický, mal by sa konečne už naučiť rokovací poriadok aj § 70 rokovacieho poriadku, a keď nie už sám, tak minimálne najbližší odborný personál, ktorého má dostatočný počet aj dostatočne dobre je platený, by ho mohol upozorniť na tieto základné a triviálne veci vyplývajúce zo znenia rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vláda funguje už druhý rok, neviem, či si to uvedomujeme. Viem, že naše vystupovania, to je hádzanie hrachu na stenu, ale myslím si, že určitá taká profesionálna česť nás núti, aby sme dávali akési stanoviská k problémom, ktoré sú tu prerokúvané napriek tomu, že tie stanoviská, ktoré sú dané v zmysle zákona, my predložené dnes nemáme. Ja by som skúsil dokončiť, pretože sa to bezprostredne týka hromadnej dopravy, skúsil by som dokončiť tú správu, o ktorej som hovoril, že česká strana dala stanovisko, že Slovensko zrušilo podmienku nákupu autobusov z domácej produkcie a že teda prichádza priestor pre zahraničných producentov, zrejme na českého výrobcu autobusov Karosa. Poznamenávam, že táto podmienka nikdy nebola, slovenské autobusy boli jednoznačne lacnejšie, a to bola teda tá podmienka. V tejto súvislosti treba povedať, že ministerstvo dopravy urobilo zájazd do Českej republiky minulý týždeň so všetkými riaditeľmi SAD na Slovensku, kde ich tri dni presviedčali pre nákup autobusov z Českej republiky. V súčasnosti ide o zájazd týchto riaditeľov do Mercedesu. Myslím si, že radšej mohol byť urobený zájazd práve do firiem, ktoré sú na Slovensku, Lučenec, Zvolen, Nové Mesto nad Váhom alebo mohla byť konzultovaná táto výroba autobusov, alebo ich dobré vlastnosti s tými SAD, kde autobusy jazdia, pretože v minulom roku ich bolo vyrobených viacej ako sto.

    Mne chýba v koncepcii a práci tejto vlády otázka napríklad harmonizácia dopravy, tvorba dopravného modelu. Ja si myslím, že napríklad kompenzácia v oblasti hromadnej dopravy v SAD, Železniciach Slovenskej republiky by mala byť súčasťou takéhoto zákona alebo takejto správy aspoň k tomuto zákonu. Myslím si, že sociálne zľavy by mali byť adresne poskytované a malo by byť o nich hovorené, pretože sa to dotkne každého človeka. Ale my radšej navrhujeme rušenie regionálnych tratí, a ja som zvedavý, ako sa k tomuto problému postavia ostatní poslanci, ktorí nie sú Bratislavčania, čo im na to povedia ich voliči.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, ja som uviedla svoju námietku vám, keď som sa išla opýtať, čo za materiál nám tu bol daný na lavice. Stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení sa tu objavili bez toho, aby sme tu mali sprievodný list, k čomu to bolo, kedy to prišlo, kým to bolo dodané, bez toho, aby tu boli podpisy, bez toho, aby sme tu mali aj stanovisko Konfederácie odborov. Takže ak si chcete týmto zakryť alebo splniť svoju zákonnú povinnosť, ktorú ste porušili, ja si dovoľujem okrem tohto vás upozorniť na jedno: V dodržiavaní zákonov by sme mali ísť občanom a našim voličom príkladom, trošku by sme im mali ukázať príklad, že si ich ceníme, vážime a dodržujeme.

    Druhé, prerokúvame mimoriadne citlivý zákon, ktorý sa tých občanov a našich voličov dotkne a arogancia, s ktorou tu pani ministerka zalamuje rukami, odchádza preč z rokovania ako predkladateľka, je to vrcholne nedôstojné správanie sa práve voči tým ľuďom. Mala by jasne odôvodniť, prečo tento zákon je prijímaný. Okrem toho, že chce získať a stiahnuť peniaze a do slova a do písmena ich zodrať z podnikateľov a z občanov. Ale to len dokresľuje vlastne heslo, ktoré ona ako predstaviteľka bývalej opozície, ktoré mali čím horšie, tým lepšie. A toto, žiaľ, na Slovensku platí, aj keď sú teraz pri moci, a odporúčam, aby ste si prečítali...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že ste apelovali na všetkých, aby sme dodržiavali zákony, musím vám povedať, že aj vy by ste mali dodržať zákon. Zákon o rokovacom poriadku hovorí jednoznačne, že s faktickou poznámkou môžete vystúpiť na predrečníka. Vy ste vystúpili s faktickou poznámkou, ale zatiaľ neviem na koho.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    Národná rada,

    pri desiatom výročí nežnej revolúcie pomerne mnoho ľudí, hlavne mladých, vyjadrovalo nespokojnosť s približovaním sa k štandardom Európskej únie, zrejme si mysleli aj využívanie osobných áut. Je možné s nimi súhlasiť a hádam aj vysloviť obavy, že v otázke automobilizmu sa vraciame do hlbokého socializmu, keď niektorí ľudia si mohli kúpiť autá, ale mali ich vyleštené a prikryté plachtami v stodolách alebo v garážach, to, samozrejme, tí majetnejší a pri sviatočných príležitostiach ich potom vyťahovali na okružné jazdy po námestiach alebo po dedinách. Samozrejme, nebude sa toto zvýšenie daní týkať tých, ktorí zbohatli z kupónovej privatizácie, veľkej či malej, z privatizácie počas vlády Mečiara či Jozefa Moravčíka, ale aj zbohatlíkov z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu, ktorí prišli k majetku z podvodných reprivatizácií. Ale podstatnej časti sociálne slabších vrstiev sa to v každom prípade dotkne.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nemal som v pláne vystúpiť s faktickou poznámkou, ale chcem reagovať na to, čo bolo povedané z úst pani poslankyne Tóthovej, keď tak dojemne hovorila o tom, že neberie sa stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Konfederácie odborových zväzov a nikto to nechce rešpektovať. Pani poslankyňa, musím veľmi krátko reagovať na vaše vystúpenie, že je to veľmi neseriózne a nefér hlavne od vás. Lebo vy namietate, že sa to nerešpektuje, ale zabudli ste na to, že vo vašej vláde nefungovala tripartita ani ste nerokovali s predstaviteľmi odborov. Takže nemali by ste to hovoriť takýmto spôsobom, lebo to normálnym spôsobom nefungovalo a z vašich úst počuť takéto námietky, nie je celkom korektné. Je to z vašej strany obyčajný populizmus a musím to povedať, že je to pokrytectvo a farizejstvo.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani poslankyňa Belohorská, zbytočne tu kričíte, pán Andrejčák sa neprihlásil do faktických poznámok. Ak má procedurálny návrh, samozrejme, dostane slovo.

    Máte, pán poslanec, procedurálny návrh?

  • Mám procedurálny návrh.

    Navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tom, že prestaneme rokovať o tomto bode programu do toho času, kým nebude splnená podmienka zákona, pretože inak zmaríme, aby naši kolegovia zvolení za možných sudcov Ústavného súdu, nebudú môcť vykonávať svoju funkciu. Ak budete hlasovať za tento zákon a my dáme potom na Ústavný súd, ako že je v rozpore s ústavou kvôli tomu, že bol prijatý s porušením zákona, nebudú môcť vykonávať svoju funkciu. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

  • Pán poslanec, o takomto návrhu sme hlasovali dokonca dvakrát, takže nedám o tomto hlasovať.

    Pýtam sa pani ministerka, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ctená poslanecká snemovňa,

    nadviazala by som na vyjadrenie pána poslanca, ktorý prejavil určité prekvapenie nad tým, ako sa terajší opoziční poslanci stavajú do pozície advokátov slabšieho sociálneho partnera, ktorým donedávna Konfederácia odborových zväzov bola a s ktorými ste si skutočne poldruha roka neboli schopní sadnúť ani za stôl a neboli ste schopní prijať ani zákon o tripartite, ktorí sme prijali my.

    Dovoľte mi, aby som vysvetlila, čo sa vlastne odohralo. Zrejme ste informovaní o tom, že na 9. 11. bolo zvolané mimoriadne rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Na tomto rokovaní sa odmietol zúčastniť jeden sociálny partner, nebudem teraz hovoriť o zdôvodnení, prečo sa odmietol zúčastniť. Následne na to 11. 11. sa uskutočnilo mimoriadne predsedníctvo Rady hospodárskej a sociálnej dohody, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca Konfederácie odborových zväzov. Na ňom bolo prijaté takéto rozhodnutie. Dohodlo sa, že vláda bude pri predkladaní zákonov oboznamovať Národnú radu so stanoviskami sociálnych partnerov v úvodnom slove a zároveň písomne doručí tieto stanoviská poslancom. Zároveň Konfederácia odborových zväzov povedala, že, a teraz by som prosila vašu pozornosť, lebo zdá sa, že podľa vás slušnosť má byť iba jednostranná, Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky...

  • Vážené pani poslankyne z HZDS, nevyrušujte.

  • ... využije svoje možnosti predloženia stanovísk...

  • Pani poslankyňa Belohorská, upozorňujem vás, nevyrušujte. Teraz hovorí pani ministerka.

  • ... predloženia stanovísk k predmetným zákonom priamo v Národnej rade. To znamená, že v tomto zázname, ktorý mi bol v priebehu rokovania doručený, bolo jednoznačne uvedené, že konfederácia má doručiť svoje názory, svoje stanoviská k predloženým zákonom priamo. Prečo sa to tak nestalo, ja nie som schopná v tejto chvíli odpovedať, myslím si, že to je otázka na Konfederáciu odborových zväzov a treba ju aj v tom smere položiť. Takže z hľadiska toho, čo vláda mala urobiť, sme urobili už v tejto chvíli všetko a myslím si, že môžeme nerušene pokračovať v prerokúvaní aj ďalších zákonov, pretože chcem upozorniť, že toto rokovanie dňa 9. 11. malo prerokovať po druhýkrát zákon o dani z príjmov, to znamená, že tento zákon už raz v tripartite bol prerokovaný a mali sa prerokovať aj tieto krátke novely spotrebných daní.

    K vlastnej rozprave k návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Zobrali ste mi skutočne slová, lebo ja som si tiež poznačila, lebo ťažko nájsť asi vhodnejšie vyjadrenie, ako povedať, že je to pokrytectvo a farizejstvo tých, ktorí nás dostali tam, kde sa dnes nachádzame, a teraz ronia krokodílie slzy na príkaz Jožka Plečku a možno za ďalších a ďalších Jožkov Plečkov. Bolo to myslím si, veľmi dobré vystúpenie pána poslanca, škoda, že tu nesedí, lebo chcela som ho poprosiť, aby odkázal Jožkovi Plečkovi, že aj on musí niesť zodpovednosť za to, že zle volil v roku 1994. Musí Jožkovi Plečkovi povedať, že ešte dlho bude treba za to platiť, ako sa rozhodoval v roku 1994, a zároveň by som chcela aj dobrú správu poslať po ňom - Jožkovi Plečkovi, že som presvedčená, že aj keď budeme musieť splácať tieto dlhy ešte dosť dlho, že možno po roku, poldruha roku už predsa len tieto splátky nebudú až také veľké a dúfam, že nebudú až také veľké na Jožka Plečku a Jožkom Plečkom podobných.

    Ďalej by som chcela reagovať na časté upozornenia na to, či si uvedomujeme, aké bude mať dosahy zvyšovanie tejto dane na mobilitu pracovných síl. Tak trošku som sa tým voľakedy profesijne zaoberala, takže trúfnem si povedať, že mobilita pracovných síl nie je taká jednoduchá kategória, ako si to možno podaktorí páni poslanci predstavujú. Existuje dokonca geografická mobilita, profesijná mobilita a v dnešnej situácii dokonca neschopnosť alebo nedostatočná profesijná mobilita je oveľa väčšou príčinou miery nezamestnanosti. Stačí sa len pozrieť na štruktúru nezamestnaných podľa výšky vzdelania a zistíte, že niekde okolo 80, 90 percent nezamestnaných sú práve tí, ktorí majú nízke vzdelanie. A tam treba vidieť aj potrebu vytvárať také podmienky, aby ľudia boli skutočne kvalifikovanejší a aby si nachádzali dobre platenú prácu a z dobre platenej práce sa dokážu už potom aj dopravovať. A keď hovoríme o geografickej mobilite, nepochybne jej súčasťou je aj dopravovanie sa do roboty alebo inak dochádzka za prácou, ale ona má tiež aj iné roviny a zahrnuje okrem iného aj možnosť a postupne, predpokladám, že táto možnosť bude väčšia, postupne sa aj sťahovať za prácou. Ale to si vyžaduje, aby sme mali dostatok bytov, dobre rozvinutý trh s bytmi a tak ďalej a tak ďalej.

  • Hlasy v sále.

  • Samozrejme, ja som neprivatizovala Utekáč, pán bývalý minister, respektíve poslanec. Bola to vaša vláda a ja vám viem presne povedať, aj ktorý kamarát koho ten Utekáč dostal do rúk a zničil ten Utekáč.

  • Pán poslanec Hofbauer, pokoj v rokovacej sále.

  • ... pretože som sa tam bola pozrieť a poznám tú históriu veľmi dobre.

    No a vrátila by som sa teda k tejto argumentácii, respektíve k odpovediam na vaše vyjadrenia. Bohužiaľ, je to skutočne tak, že táto daň je jedna z tej štvorice daní, ktorá má kompenzačnú úlohu. Kompenzačnú úlohu za daň z dopravných prostriedkov, ktorá sa neukázala v tejto fáze dostatočne politicky priechodná. Ja pripustím, že mohla byť lepšie pripravená, škoda však, že sa stiahla a nebola politická vôľa o nej hovoriť principiálne, a nie o niektorých jej aspektoch.

    Je to daň, ktorá je obvyklá a bežná, a je to daň, ktorá má dve dobré vlastnosti, že nemá bezprostredné inflačné dôsledky, tak ako to majú spotrebné dane, a je, samozrejme, aj sociálne spravodlivejšia, pretože dopadá väčšou váhou na tých, ktorí si môžu dovoliť jazdiť v drahých moderných automobiloch s vysokou kubatúrou a tak ďalej a tak ďalej. Ale ak sa to nepodarilo v jednom časovom období, uvidíme, ako to bude ďalej, ja by som bola bývala oveľa radšej, keby sme boli išli tou cestou. Dnes je situácia taká, aká je.

    K cenám, myslím si, že to vidíte veľmi jednostranne. Chcela by som vás trošičku len dostať vo vašom rozmýšľaní o pár mesiacov dozadu, keď ešte cena nafty bola mimoriadne nízka. Kto z vás to trošku sledoval, tak videl, že v priebehu asi desiatich rokov sa dosiahla rekordne najnižšia cena brentu, od tej sa odvíjali potom aj naše ceny. A predsa sa to neodrazilo výrazne na cenách automobilového benzínu ani motorovej nafty. Ja sa nazdávam, že keby som vám tú otázku položila, tak asi mi sami pomôžete odpovedať na ňu, prečo to tak bolo. A iste nechcem hovoriť o faktoroch, ktoré súvisia s producentmi, ale presne takú istú cenu predsa stanovili alebo halierové odchýlky aj tí, ktorí naftu dovážajú zo zahraničia, čiže keď výrobcom je niekto iný, nielen náš ešte stále dominantný výrobca.

    No odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože koruna od 1. októbra 1998 výrazne oslabovala. Takže aj keď došlo k historicky najnižším cenám nafty, tak na druhej strane pokles koruny spôsobil, že k poklesu predajnej ceny automobilového benzínu ani motorovej nafty nedošlo. A vážení, veď keď sa nič inšie nepodarilo tejto vláde urobiť, tak sa aspoň pozrite, ako vyzerá slovenská koruna v porovnaní od 1. 1. dnes. Stabilizovali sme cenu koruny, dostala sa na takú úroveň, aká bola na začiatku tohto kalendárneho roka. A to predsa má veľmi vážny pozitívny efekt na ceny. Ak by sme neboli stabilizovali hospodárstvo a koruna by klesala, tak ako sa menil kurz 1. októbra 1998, no tak nemusíme ani spotrebné ceny dvíhať a cena benzínu alebo nafty pôjde hore. A možno oveľa rýchlejšie ako takýmto spôsobom. Takže zdá sa, že treba to vidieť skutočne trošku v širších súvislostiach.

    Ak som zalamovala rukami, ale nie je tu už pani poslankyňa, ktorá veľmi rada moralizuje, zalamovala som z jedného jediného dôvodu, že tu zaznelo, že veď to zdražie aj pre tých, ktorí vykurujú naftou. Nie je mi známe, že by niekto vykuroval automobilovým benzínom ani motorovou naftou. Keď sa používa nejaký produkt na vykurovanie, je to vykurovacia nafta. Tak, prosím, odlišujte, a práve preto som zalamovala rukami, pretože triafate, triafate, tak trošku vedľa triafate. Takže, prosím, skúste si aspoň uvedomiť, že nie vždy a všetko poznáte dostatočne dobre.

    Ďalej ešte by som azda reagovala, tiež to súvisí s cenou. Vstup k informovanosti by mal byť asi väčší. Ministerstvo financií neurčuje cenu ani automobilového benzínu, ani motorovej nafty. Napokon bolo to ešte niekedy začiatkom roku 1998, keď došlo k zmene aj druhu regulácie. Je to cena regulovaná, je to však cena vecne regulovaná a neurčuje sa tu maximálna cena. Takže myslím si, že mnohé také triafané rany sa minuli cieľa a išlo to úplne mimo.

    No a ak dovolíte, ešte by som sa predsa len vrátila k tej ekologickej nafte. Skúsme, prosím vás, sa pochopiť, že to, čo sa u nás označuje ako ekologická nafta, nie je ekologickou naftou. Práve pre obsah uhľovodíkov, ktorý sa nachádza v týchto zmesiach. A zopakujem, že v Európskej únii je prípustný podiel uhľovodíkov 4 - 5 percent, u nás je to 70 percent.

    Po druhé, ja som v úvodnom slove, keďže som vedela, že toto bude citlivé, vlastne dopredu povedala a môžem to len zopakovať, že skutočne je to nástroj daňových únikov. A vy poviete, no dobre, tak si to nejako zabezpečte, aby tam nedochádzalo k daňovým únikom. Lenže jedna vec je povedať toto a druhá vec je realizácia. Ako chcete zabezpečiť, či je to prakticky vôbec možné, aby sme pravidelne brali vzorky a analyzovali, či teda ide o naozaj ekologickú naftu? Veď my na to by sme potrebovali nové laboratóriá, ľudí, ktorí by sa tým zaoberali a tak ďalej a tak ďalej. A dokonca ani ja dnes nemám odborné vzdelanie chemika, ale to, čo som si mala možnosť vypočuť, že to vôbec nie je tak triviálne ani rozlíšiť jeden druh. Zrejme to závisí od podielu jednotlivých súčastí v tejto zmesi. Takže skutočne ten argument, ktorý som uviedla, myslím si, že pán poslanec dobre reagoval, ja to len zopakujem, že v roku 1998 po zavedení daňového zvýhodnenia sa znížil výber spotrebnej dane zhruba o 300 až 400 mil. korún. Takže nepodceňujte, prosím, sú to určité skúsenosti, pred ktorými nie je možné zakrývať jednoducho oči.

    No na záver, ak dovolíte, odznelo tu niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to skupiny poslancov, je to pozmeňujúci návrh, ktorý navrhuje odložiť rokovanie o tomto zákone. Neodporúčam prijať tento návrh, myslím si, že dôvod je dobre známy. Je to zákon, ktorý je spojený a bezprostredne súvisí so zákonom o štátnom rozpočte, a keby sa ten zákon neprijal, tak by to malo vážne dôsledky pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte.

    Druhý návrh bol vypustiť, teda iným spôsobom riešiť otázku zvýšenia spotrebnej dane. Náš návrh, teda vládny návrh je o 2 100, tento návrh je o 1 100, neviem, či je to presne. Nie vždy je to 1 100, 1 000 a 1 000, myslím si. Tak je to. Ja by som chcela len povedať, že je to zhruba asi polovičný návrh, s akým sme my prišli. My sme spočítali pozitívne dosahy na štátny rozpočet vo výške 1,6 mld. Zhruba môžno odhadnúť, že to by znamenalo o 800 mil. nižší príjem, ako predpokladal predkladateľ. Možno poviete, že nevieme to zaručiť, že to dostaneme do rozpočtu. Zaručiť nikto nič nevie, ale znovu sa opierame o určité skúsenosti a môžem povedať, že opatrenia, ktoré sme v tomto roku prijali aj pri spotrebnej dani, našli pozitívnu odozvu v príjmovej časti štátneho rozpočtu. A príjem v porovnaní s minulým rokom je v tejto chvíli pri všetkých spotrebných daniach vyšší o viac ako 2 mld. korún. Nemám, bohužiaľ, presne v rukách tie čísla. Takže neodporúčam schváliť ani tento pozmeňujúci návrh.

    A napokon bol pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov a ktorý hovoril o odpočítateľnej položke, ktorá sa týka takzvanej zelenej nafty. Keby tu sedel pán minister Koncoš, tak by určite sám za seba povedal, že záujmy poľnohospodárov obhajuje aspoň tak dobre ako bývalý pán minister alebo predseda, bývalý predseda Štátneho fondu trhovej regulácie a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že aj on prišiel s vyšším návrhom a tento návrh, ktorý je vládnym návrhom, je výsledkom určitého rokovania. Ja chcem len povedať, že v rozpočte na budúci rok na zelenú naftu je vyčlenených 1,6 mld. korún a je to opakovane a ani poľnohospodári vlastne neboli schopní celkom do tej výšky tieto prostriedky vyčerpať. Takže neodporúčam, aby poslanecká snemovňa schválila tento pozmeňujúci návrh. Rovnako, a to len zopakujem, neodporúčam, aby sa schválil pozmeňujúci návrh týkajúci sa ekologickej nafty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    k predmetnému zákonu bola relatívne široká rozprava. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili. Vystúpili vecne a pragmaticky. Malé vybočenia z vecnosti boli v rámci normy, aj keď na konci sa diskusia dostávala viac do politickej roviny. Pretože ide o vážny zákon a vážne rozhodnutia, ktoré ovplyvnia na jednej strane štátny rozpočet, na druhej strane takmer všetkých občanov, odporúčam vám, vážený pán predsedajúci, prerušiť pred hlasovaním tento bod programu.

    Odporúčam ďalej, aby sme prerokovali ďalšie tri zákony o spotrebných daniach a hlasovanie o všetkých štyroch zákonoch uskutočnili zajtra.

    Neodpustím si ešte jednu poznámku. Smutné a paradoxné na celej veci je to, že tí, ktorí majú podiel na zlej ekonomickej situácii Slovenska, práve oni sa teraz zastávajú občanov a ľutujú ich. Škoda, že mnohí politici predchádzajúcej vlády nekonali vtedy tak, ako teraz rozprávajú. Chápem občanov, keď nie sú právom spokojní, ale ich nespokojnosť vyvolal niekto iný. Ten, kto sa teraz vydáva za ich spasiteľa a záchrancu.

    Vážení občania, aj ja mám pre vás dobrú správu. Dobrou správou je to, že z tejto neľahkej situácie máme východiská. Teraz sú ešte bolestivé, ale musí to tak byť. Prosím vás o pochopenie. Opozíciu úprimne žiadam, aby sa pokúsila aj ona hľadať východiská. V kritických vystúpeniach nezaznelo ani jedno konkrétne východisko. Ťažko potom veriť úprimnosti vašich slov.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste zvážili môj návrh o ďalšom postupe rokovania.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si myslím, že tento návrh pána spravodajcu môžeme akceptovať s tým, že by som vám chcel navrhnúť, aby sme prešli na rokovanie o ďalšom bode v druhom čítaní. Dnes by sme rokovali do 19.00 hodiny. Zajtra je predpoklad rokovať od 9.00 hodiny do 13.00 hodiny bez prestávky a potom by sme pokračovali v utorok od 13.00 hodiny.

    Takže ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Prejdeme k prerokúvaniu ďalšieho bodu, a to k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 438 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 438a.

    Ešte pred uvedením návrhu zákona pán poslanec Gašparovič má procedurálny návrh.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, ja s vami súhlasím, čo ste povedali, že pôjdeme ďalej. Ale to musíte dať odhlasovať, veď program sme schválili všetci a inak.

  • Ale ak je všeobecný súhlas, nikto neprotestoval.

  • Ja som protestoval hneď a hneď som sa hlásil na tabuľu.

  • Dobre, prosím, pani ministerka, ešte chvíľku vydržte.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje, aby sme prerušili pred hlasovaním rokovanie o tomto bode programu, aby sme hlasovali o ňom spoločne potom s ďalšími zákonmi, ktoré predkladá pani ministerka financií.

    Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali, či súhlasíte s týmto návrhom pána spoločného spravodajcu.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Pani poslankyňa, nehovorte o disciplíne, lebo by som mohol navrhnúť, aby sme hlasovali skrutátormi.

    Takže ešte raz sa budeme prezentovať a zároveň hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Takže, pani ministerka, prosím, aby ste návrh zákona uviedli.

    Nech sa páči, môžete sa ujať slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedla v druhom čítaní návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon súvisí s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2000. Príjmová časť štátneho rozpočtu, ktorá si vyžaduje určité posilnenie, nás viedla k tomu, že sme museli uskutočniť niektoré zmeny v zákone o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, a to zmeny týkajúce sa sadzieb dane. V tomto zákone sa navrhuje úprava sadzieb dane, a to rovnako krátkych i dlhých cigariet. Realizácia tejto novely v jednom smere bude zároveň i ďalším krokom aproximácie národnej legislatívy, aj keď tým, že sme pristúpili na určité požiadavky, aby sa rovnakým spôsobom upravovali sadzby jedných i druhých cigariet, predsa len nedodržiavame tie zámery, ktoré sme pôvodne chceli realizovať. Od tej pôvodnej novely zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov totiž došlo k určitým zmenám. My sme napokon s nimi súhlasili a očakávame, že celkové zvýšenie daňového výnosu v roku 2000 bude predstavovať zhruba asi 0,33 mld., čiže 350 mil. Sk. Bude to dosiahnuté tým, že sa zvýši sadzba dane z cigariet o 0,05 Sk na kus, to znamená z 0,45 haliera na kus na 0,50 haliera na kus pri krátkych cigaretách a pri dlhých cigaretách tiež o 0,05 haliera z 0,85 haliera na 0,90 haliera na kus.

    Aj v tomto prípade by som chcela uviesť, že platí to isté ako pri prerokúvaní predchádzajúceho zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Máte k dispozícii stanovisko Asociácie zamestnávateľov. Zrejme podľa vyjadrení poslancov stanovisko Konfederácie odborových zväzov nemáte. Samozrejme z ich vyjadrenia je evidentné, že nepodporili tento zákon, a predpokladám, že keby to boli predložili aj v písomnej podobe, by sa to stanovisko od toho, čo som teraz povedala, neodlišovalo.

    Ďakujem za pozornosť a prosím, aby tento zákon bol schválený v Národnej rade.

    Možno ešte jednu doplňujúcu poznámku k spoločnej správe číslo 438a. Je tam jedna legislatívnotechnická úprava v článku IV. Týka sa článku II. Predkladateľ s touto legislatívnou úpravou súhlasí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Bajanovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 583 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady takéto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s doplňujúcim návrhom schválil ústavnoprávny výbor svojím uznesením číslo 193 zo dňa 16. novembra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 241 zo dňa 17. novembra.

    V časti IV máte, vážené kolegyne, kolegovia, doplňujúci návrh, skôr legislatívnotechnický, kde za slová "v Zbierke zákonov" žiadajú kolegovia vložiť slová "Slovenskej republiky". Samozrejme, gestorský výbor odporúča túto technickú úpravu schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom.

    Táto správa bola schválená uznesením gestorského výboru dňa 17. novembra uznesením číslo 255, ktorým ma výbor určil za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že sme pred chvíľou odhlasovali jeden pozmeňujúci návrh, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 436 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 436a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Schmögnerová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    aj toto je jeden z tých zákonov o spotrebnej dani z liehu. Tento návrh je spojený s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2000 a so snahou posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu. Preto predpokladáme, že by jeho prijatie malo predchádzať prijatiu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. V tomto prípade môžem povedať, že plníme zároveň aj jeden z našich zámerov, ktorý sa dotýka aproximácie národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Od navrhovanej novely zákona o spotrebnej dani z liehu sa očakáva zvýšenie daňového výnosu v roku 2000 o zhruba 300 mil. Sk, a to zvýšením sadzby spotrebnej dane o 10 Sk na liter absolútneho alkoholu. Navrhovanou úpravou sadzby dane sa dosiahne minimálna sadzba štátov Európskej únie.

    Nechcem tu zdržiavať, ale chcela by som len uviesť, že v spoločnej správe je jedno spresnenie doterajšieho textu. Predkladateľ nemá nič proti nemu, súhlasí s ním.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Júliusovi Brockovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona ma poveril, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady k zákonu o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov (tlač 436).

    Uvedený návrh bol pridelený dvom výborom, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Obidva výbory predmetný návrh prerokovali v stanovenej lehote a do začatia rokovania o vládnom návrhu nedostali stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Predmetné výbory zaujali takéto stanovisko k tomuto vládnemu návrhu zákona: Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúča vládny návrh schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť predložený vládny návrh zákona s jedným pozmeňujúcim návrhom. Tento pozmeňujúci návrh je k § 18 ods. 6, kde sa na konci pripája táto veta: "Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie dane podľa ods. 4, daňový úrad vráti daň do desiatich dní po ukončení kontroly." Navrhované doplnenie ustanovenia § 18 ods. 6 o spotrebnej dani z liehu reaguje na prípady, keď sa daňovému úradu nepodarí skontaktovať sa s platiteľom dane v lehote na vrátenie dane, to znamená do pätnásť dní od predloženia žiadosti o vrátenie dane alebo od predloženia dodatočnej žiadosti o vrátenie dane zo štátneho rozpočtu.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o spotrebnej dani z liehu číslo 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, schváliť s týmto doplňujúcim návrhom.

    Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som žiadnu prihlášku do rozpravy nedostal. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Zároveň aj rozpravu.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 434 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 434a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    tento návrh zákona je tiež zákonom, ktorého prijatie by malo predchádzať schváleniu zákona o štátnom rozpočte.

    Dosah tohto zákona na zvýšenie ceny odhadujeme na úrovni asi od 0,20 koruny do úrovne 0,35 halierov. Bude to závisieť, samozrejme, od stupňa piva, na ktoré sa bude vzťahovať zvýšenie spotrebnej dane.

    Ďalej chcem uviesť, že sadzby spotrebnej dane z piva boli doposiaľ upravované od roku 1993 iba jedenkrát v roku 1994, takže nejde o žiadne nejaké drastické zvyšovanie, ale zároveň aj o určité kompenzovanie toho, že v priebehu posledných rokov pri tomto druhu dane nedošlo k jej zvýšeniu.

    K spoločnej správe, ktorú ste dostali pod číslom 434a, by som chcela uviesť, že nie sú v nej uvedené žiadne pozmeňujúce návrhy, takže v tejto chvíli vlastne nemám k nej ani veľmi čo dodať.

    Prosím vás, aby ste predložený vládny návrh zákona odsúhlasili a presunuli potom aj do tretieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Petrovi Tatárovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada uznesením číslo 585 z 12. novembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by boli podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 191 zo 16. novembra 1999 a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 244 zo dňa 17. novembra 1999.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v predchádzajúcom odseku tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v predchádzajúcom bode tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4a a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1993 Z. z., bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 257 zo dňa 17. novembra. Výbor určil poslanca Petra Tatára za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, otvorte k tomuto návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný sa písomne prihlásil pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, že od augusta 1994 nebola menená spotrebná daň z piva až teraz, keď prerokúvame tento návrh. To znamená, že najväčšie skúsenosti s daňou z piva má pani ministerka financií, pretože zrejme v roku 1994 tiež bola vo vláde.

    Predmetný návrh, ktorý predložila vláda, si vzal za úlohu získať 250 miliónov korún od tých, ktorí pijú pivo, hlavne teda od tých, ktorí pijú pivo nižšieho stupňa. Chcel by som povedať, že to nie je nič neobvyklé, pretože pivo sa zrejme v tomto štáte buď bude piť, alebo nebude piť, ale zrejme sa hlavne bude piť, ale dôležité je to, či skutočne vláda týchto 250 miliónov aj dokáže získať. Ja a Združenie výrobcov piva, ktoré s tým nesúhlasí, máme rovnaký názor, že to asi bude obťažné.

    Myslím si, pani ministerka, že bude veľmi dobré potom v priebehu budúceho polroka alebo aj celého roka sa pozrieť na to, či sa skutočne z týchto zvýšení daní, nielen z tejto jedinej, ale z tých ďalších nepriamych daní dosiahlo to, čo si vláda predsavzala.

    Táto úprava je v podstate štvrtou úpravou, ktorá sa dotýka rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Dotýka sa ho hlavne v oblasti potravinárskeho priemyslu a bude mať predovšetkým dosah na toto odvetvie, ktoré dnes zápasí hlavne s tým, že má veľké problémy s umiestnením piva či už vo vnútri, ale aj navonok, kde vysoká konkurencia najmä pív zo zahraničia alebo z Českej republiky robí vážne problémy.

    Združenie výrobcov piva a sladu sa obrátilo na Ministerstvo financií Slovenskej republiky so zdôvodnením, kde nezamieta zvýšenie celkom, ale zamieta alebo namieta proti tomu, akým spôsobom sa idú tieto dane zvyšovať. Združenie výrobcov piva o svojej kalkulácii uvádza, ktorú asi má aj ministerstvo financií, že je možné získať 255 miliónov iným rozvrstvením daňového zaťaženia výrobcov a spotrebiteľov piva, a to najmä viacstupňového, teda toho, ktoré by sa malo míňať v tých lepších podnikoch, medzi lepšími zákazníkmi, ktorí majú viacej peňazí a ktorí ho vlastne môžu piť vo väčšej miere aj v budúcnosti.

    Z tohto titulu si dovoľujem povedať, že by bolo veľmi múdre, keby sme pochopili toto stanovisko a keby aj snemovňa prijala taký návrh, že by sa zmenili sadzby pri jednotlivých druhoch pív, tak ako to navrhuje Združenie výrobcov piva. V návrhu chcem predniesť, že 66-korunové zvýšenie na jeden hektoliter pri pive najmenej stupňovom, teda piva od 7 do 11,6-percentného, je veľké zaťaženie, a tak treba urobiť úpravu.

    Dovolím si predniesť teraz návrh, ktorý pozostáva z toho, že v článku I ods. 1 navrhujem číslicu 230 Sk za hektoliter nahradiť číslicou 200 Sk za hektoliter, číslicu 400 Sk za hektoliter nahradiť číslicou 430 Sk za hektoliter, to je pri tom pive 11,7 až 12-percentnom, a číslicu 470 korún za hektoliter nahradiť číslicou 500 korún za hektoliter, to je pri tom pive najviac stupňovom. Čiže prenášame daňovú zaťaženosť na solventnejších zákazníkov, kde je možné týmto spôsobom, touto kalkuláciou dosiahnuť presne ten istý efekt. A na druhej strane si myslím, že tým, že by zostala daň pri pive najnižšieho stupňa, by sa obrat, ktorý sa pri tomto pive predpokladá v budúcom roku, dosiahol a možno že by sa ešte aj zvýšil a možnože by ministerstvo financií bolo spokojnejšie.

    Tento môj návrh je logický, je opretý o stanovisko Združenia výrobcov piva a sladu, a preto žiadam o vašu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • V nadväznosti na vystúpenie a návrh pána poslanca Delingu by som chcel zdôrazniť, že práve na predložení tohto návrhu vidno, ako nekoncepčne a nedostatočne kompetentne sa vlastne predkladajú vládne návrhy. Predtým vyjadrila pani ministerka akúsi nostalgiu za tým, že nebol prijatý zákon o zdanení majiteľov vysokokubatúrnych automobilov ako vysokosolventných občanov. Keď treba hľadať zdroje, tak sa, samozrejme, obracia vždy na tú väčšinovú masu, ktorá nie je taká solventná, ale ktorú možno požiadať znovu o to, aby otvorila svoje peňaženky.

    Každopádne chcem povedať, že už z tohto vnútorného protirečenia pri jedných druhoch zákonov sa argumentuje, že sa orientujú hlavne na zasiahnutie vysoko solventných a movitých ľudí, pri druhom, pri takzvanom tekutom chlebe, ako sa hovorí širšie pivu, sa hľadá riešenie, ktoré zasahuje čo najviac menej solventných obyvateľov. Netreba nad tým robiť veľké čudovanie, pretože podľa môjho názoru naozaj sa hľadajú len spôsoby, ako čo najúčinnejšie podojiť občana.

  • Pán poslanec Delinga bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, zareagovala by som len veľmi krátko. Váš návrh má dva nedostatky. Jeden z nich možno je odstrániteľný, druhý nie. Prvý nedostatok je, že ste nepredložili, či tento váš návrh je ekvivalentný z hľadiska príjmovej časti nášho rozpočtu. Povedali ste len, že sa nazdávate, myslíte si. My však musíme zodpovedne rozhodovať.

    Druhý aspekt súvisí s tým, či teda budeme neustále roztvárať ten aproximačný proces alebo nie. Váš návrh vlastne nabúrava našu snahu postupne sa dostávať na úroveň legislatívy Európskej únie. Môžete povedať, že je to formálne alebo neformálne, ja vám to vaše hodnotiace stanovisko neberiem, ale chcem uviesť, že pri súčasne platných sadzbách dane z piva v Slovenskej republike je práve neúmerne nízka daň práve pri tej najnižšej stupňovitosti. A vy vlastne chcete pokračovať v tomto, to znamená, že aproximačný proces nerešpektujete alebo navrhujete nerešpektovať, a tým sa vlastne budeme vzďaľovať od Európskej únie a nebudeme sa k nej približovať. A chcem len uviesť, že dolná sadzba pri pive s najnižšou stupňovitosťou je v tejto chvíli 40 percent z minimálnej sadzby, čo teda dokumentuje, kde sa asi nachádzame.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 442 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 442a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Predložený vládny návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné sféry aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ako i podľa odporúčaní prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu. Je to časť Bielej knihy kapitola 22 - Nepriame zdaňovanie.

    Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa predkladá v súvislosti s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní vypracovanej v nadväznosti na pripravovaný projekt a schválený projekt reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií a reštrukturalizácie podnikového sektora. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na zákon o konkurze a vyrovnaní spočíva v tom, že speňažovanie majetku v konkurze bude považované za uskutočnenie zdaniteľných plnení, čo bude znamenať, že podnikateľovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, nebude zrušená registrácia zaplatiteľa dane a všetky jeho predaje tovarov a služieb budú zdaniteľnými plneniami. Znamená to, že tým umožníme podnikateľovi ďalej pokračovať v podnikaní.

    Tento zákon rieši na úseku dane z pridanej hodnoty moment uskutočnenia zdaniteľného plnenia pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorý využívajú na zabezpečenie svojich pohľadávok najmä banky, je to teda druhá stránka tohto zákona.

    Návrh novely tohto zákona nemá žiadne negatívne dôsledky na štátny rozpočet.

    V spoločnej správe sú niektoré, myslím si, že dve zmeny, ktoré odporúčame prijať počas schvaľovania tejto spoločnej správy.

    Vážená poslanecká snemovňa, odporúčam vám predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Martinovi Kujanovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 586 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal od začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 195 zo dňa 16. novembra 1999 a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s doplňujúcim návrhom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 245 zo dňa 17. novembra 1999. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden doplňujúci návrh.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, schváliť s doplňujúcim návrhom.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 258 zo dňa 17. novembra 1999.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej v zmysle § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som žiadnu prihlášku do rozpravy nedostal. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu ústne. Konštatujem, že nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca aj vám pani ministerka.

  • Máme ešte necelé štyri minúty. Chcel by som vás informovať, že zajtra v piatok by sme pokračovali v rokovaní o 9.00 hodine a bez prestávky, bez obedňajšej prestávky by sme rokovali do 13.00 hodiny. Takže zajtra namiesto o 16.00 hodine by sme skončili o 13.00 hodine s tým, že by nebola obedňajšia prestávka a potom v ďalšom rokovaní ďalší týždeň v utorok by sme pokračovali o 13.00 hodine.

  • Ešte pán predseda výboru Farkas.

    Nech sa páči.

  • Pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu na pokračovanie 29. schôdze nášho výboru, ktorý sa bude konať teraz ihneď po skončení dnešného rokovania v našej rokovacej miestnosti.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.