• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Bartoš, Dubovská, Engliš, Krajči, Lexa, Malíková, Palacka, Sládeček, Slobodník, Slota, Delinga.

    Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani Irena Belohorská, poslankyňa Oľga Keltošová, poslanec František Šebej, poslanec Peter Osuský.

    Ospravedlňujem sa, vidím pána poslanca Palacku, že je tu. Pána poslanca Delingu som nečítal. Pán poslanec Palacka je prítomný a pán poslanec Delinga je ospravedlnený.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v rokovaní prerušenej 22. schôdze pokračujeme ďalšími návrhmi vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhoch zákonov, tak ako vám boli rozdané.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 441. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona reaguje na novelu zákona o konkurze a vyrovnaní vypracovanú v nadväznosti na program reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií a finančnej reštrukturalizácie podnikového sektora. Vychádza z nutnosti legislatívne upraviť postup v dani z pridanej hodnoty pri nútených predajoch v rámci daňovej exekúcie, súdnej exekúcie a podobne. Zámerom je tiež zrovnoprávniť uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pri predaji bytov.

    Novelizácia zákona o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na zákon o konkurze a vyrovnaní spočíva v tom, že speňažovanie majetku v konkurze a vyrovnaní bude považované za uskutočňovanie zdaniteľných plnení. V praxi to bude znamenať, že podnikateľovi, na ktorého bude vyhlásený konkurz, ale bude ďalej podnikať, nebude mu zrušená registrácia za platiteľa dane a všetky jeho predaje tovarov budú zdaniteľnými plneniami. Táto novela teda nadväzuje na významný nový prvok zákona o konkurze a vyrovnaní. Ten nový prvok bude spočívať v tom, že i po vyhlásení konkurzu bude možné, aby vlastne podnik ďalej pokračoval.

    Môžem povedať, že je to nový inštitút, ktorý sa zavádza do zákona o konkurze, ktorý by sme mohli nazvať "riadený konkurz". Nadväzne na účinnosť zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bude novelizovaný od 1. 1. 2000, je potrebné, aby aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty nadobudla účinnosť v rovnakom termíne. Táto skutočnosť je dôvodom na uplatnenie požiadavky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Chcela by som poukázať, že počas celého trvania zákona o konkurze a vyrovnaní bolo realizovaných niekoľko noviel. Žiadna z nich však neumožnila, aby sa v dostatočnej miere využil konkurz, ktorý by bol spojený nielen s likvidáciou, ako to bolo dosiaľ, ale aj konkurz, ktorý bol spojený s reštrukturalizáciou. V dôsledku toho vznikli Slovenskej republike skutočne obrovské hospodárske škody, ktoré, bohužiaľ, sa nebudú dať už nikdy a nijakým spôsobom nahradiť. Práve preto je potrebné, aby sa novelizoval zákon o konkurze a vyrovnaní a aj novela, ktorá je teraz predkladaná. Skutočne v tomto smere môžem jednoznačne povedať, že týmito novelami a konkrétne aj touto novelou predídeme v budúcnosti značným národohospodárskym škodám, ktoré boli spojené s tým, že podniky, ktoré sa dostali do konkurzu, zároveň vlastne smerovali aj k likvidácii.

    Neschválením predloženého návrhu, ktorým sa priamo reaguje na novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, hrozia teda štátu značné hospodárske škody z dôvodu nepriechodnosti procesu reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií a finančnej reštrukturalizácie podnikov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Martina Kujana, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 441).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 451 z 10. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 441), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, prerokoval na 28. schôdzi dňa 11. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 235 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu k prerokovanému návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky od poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ďalších poslancov do rozpravy o tomto bode programu.

    Dávam slovo pánu poslancovi Maxonovi v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budem hovoriť veľmi krátko. Predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, aj podľa samotného návrhu vlády, ktorý je uvedený v texte, jednoznačne nespĺňa podmienky § 89 ods. 1. Dokonca priamo v texte sa píše, že tieto podmienky nespĺňa.

    Ako dôvod na uvedenie tejto novely v skrátenom legislatívnom konaní sa uvádza skutočnosť, že 1. 1. 2000 nadobudne účinnosť novela zákona o konkurze. Vážené dámy a páni, to podľa rokovacieho poriadku § 89 ods. 1 naozaj nezakladá dôvod na to, aby mohol byť tento zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na záver ešte jedna podmienka. Ak tento zákon, čo nepochybne vecne obstojí, má k 1. januáru 2000 platiť a dôvodom platnosti tohto zákona je novela zákona o konkurze a vyrovnaní, prosím pekne, mali ste sa spamätať pred dvoma alebo troma mesiacmi, keď bola v parlamente novela zákona o konkurze a vyrovnaní a mal byť zákon predložený predtým.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k tomuto bodu vyjadriť pani ministerka.

    Nie, ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme nasledujúcim bodom programu, a to

    návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 446. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    zámerom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon, je úprava jeho jednotlivých ustanovení tak, aby sa tieto mohli uplatňovať v plnom rozsahu aj pri zavedení nového druhu dane, resp. nového názvu tzv. paušálnej dane. Nakoľko predkladaný zákon je procesným zákonom, úpravy je potrebné vykonať v rovnakom časovom období ako návrh zákona o daniach z príjmov, a to takým spôsobom, aby jednotlivé ustanovenia mohli byť využívané už v zdaňovacom období roku 2000. Prečo je možné využiť § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku? Dôvody sú v tomto prípade hneď dva.

    Zákon o dani z príjmov je dôležitým zákonom, ktorého prijatie je predpokladom úspešného rokovania o zákone o štátnom rozpočte na rok 2000. Ako som už uviedla, procesná norma musí odpovedať zákonu o dani z príjmov. V prípade, že by to tak nebolo, časť fyzických osôb, ktorá bude zdaňovaná tzv. paušálnou daňou, dostala by sa do nevýhodného postavenia, do diskriminačného postavenia, a mohli by sme povedať, že sú ohrozené jej základné práva v rozpore s článkami Ústavy Slovenskej republiky.

    Druhým dôvodom je potreba schválenia zákona o dani z príjmov ako nadväzujúceho zákona alebo predchádzajúceho zákona - zákona o štátnom rozpočte. Neschválenie zákona o dani z príjmov, ako som už uviedla, len zopakujem, by vážne ohrozilo prijatie zákona o štátnom rozpočte, čím by boli spôsobené značné hospodárske škody Slovenskej republike.

    Uvedeným postupom je teda možné zabezpečiť predpoklady na nadobudnutie účinnosti zákona o dani z príjmov od 1. januára 2000 a zároveň aj procesné normy číslo 511 tiež s rovnakou účinnosťou od 1. 1. 2000. Možno pán poslanec Maxon, ktorý tu teraz v tejto chvíli nesedí, by rovnako povedal, že sme mali na toto pamätať už pri poslednej významnej novele 511. Pokiaľ sú nám známe legislatívne pravidlá, nebolo to možné, pretože ešte v tej chvíli nebola predložená rozsiahla novela, resp. nový zákon o dani z príjmu. Práve preto vás chcem, vážené pani poslankyne a páni poslanci, požiadať, aby ste súhlasili so skráteným legislatívnym konaním pri novele zákona číslo 511.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Milana Benkovského, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 453 z 10. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 446), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, prerokoval na 28. schôdzi dňa 11. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 236 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní v termíne ihneď.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pani ministerka, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 443. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie zákona o daniach z príjmov.

    Dovoľte mi, aby som na úvod len stručne povedala, že sme boli v určitej dileme, či pripraviť ďalšiu novelu zákona o dani z príjmov alebo pripraviť celkom nové znenie zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmov bol novelizovaný skutočne nespočetnekrát a posledná novela by bola veľmi významnou novelou, napokon sme pristúpili k tomu, že máte na svojich laviciach celkom nové znenie zákona o dani z príjmov.

    Tento zákon je nepochybne kľúčovým zákonom daňovej politiky štátu. Je to zároveň zákon, ktorý je veľmi dôležitý aj z hľadiska prijatia zákona o štátnom rozpočte, to znamená, že je to jeden z kľúčových zákonov, ktorý determinuje aj hospodárenie a vývoj štátnych financií. Je to základný dôvod, prečo je potrebné, aby zákon o dani z príjmov bol prerokovaný poslaneckou snemovňou a schválený predtým, ako sa definitívne uzavrie štátny rozpočet na rok 2000 v tejto poslaneckej snemovni. Ak by nedošlo k schváleniu zákona o dani z príjmov, zámery štátneho rozpočtu by boli vážne narušené. Tento zákon totiž vytvára osobitnú situáciu pre fyzické osoby, ale i pre podnikateľskú sféru, ktorá sa bezprostredne odrazí na príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    O jeho obsahu, samozrejme, sa bude nepochybne viesť dlhá diskusia, takže sa nechcem teraz pri tom zastaviť. Chcem vás však len požiadať, aby ste na základe môjho zdôvodnenia súhlasili so skráteným legislatívnym konaním tak, aby nový zákon o daniach z príjmov mohol byť schválený včas a aby neohrozil prijatie štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Ferdinanda Petráka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu vás oboznámil s výsledkom prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 443).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 463 z 11. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 443) prerokoval na 28. schôdzi dňa 11. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 237 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 443) v termíne ihneď.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších ústnych podaní do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo pánu poslancovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    pani ministerka, chcel by som vás poprosiť, aby ste nevyhodnocovali moju prítomnosť a neprítomnosť. Pokiaľ vystupujete, tak nie je mojou povinnosťou tu sedieť, ale napriek tomu vás chcem ubezpečiť, že vždy vás pozorne počúvam, a tak som vás počúval aj teraz, keď som si hľadal ešte dokumenty v klube. Jednoducho práca v tomto období je taká, že len kufrík, s ktorým chodím do Národnej rady, má viac ako 20 kg a už sa mi tam všetky dokumenty, ktoré teraz v skrátenom legislatívnom konaní do Národnej rady prišli, ani nezmestili.

    Pán poslanec Maňka včera hovoril, že sú to jednoduché krátke zákony. Dámy a páni, novela zákona o daniach z príjmov je kľúčový daňový zákon. Tento daňový zákon má viac ako 50 paragrafov, okrem toho obsahuje významnú súčasť, ako sú prílohy, ale teraz v tejto chvíli hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov.

    Pani ministerka, rovnako ako vy aj ja mám presné informácie o tom, v akom štádiu bol tento zákon. Nakoniec by som veľmi podrobne mohol hovoriť o príprave kompletnej novely, v akom štádiu prípravy tento zákon bol, keď som prišiel na ministerstvo financií. Objektívne som to už v Národnej rade povedal, objektívne som mal tomuto zákonu určiť väčšiu prioritu a mali sme dosiahnuť stav, aby bol prerokovaný a schválený ešte v minulom období.

    Nakoniec čo sa týka novely zákona o daniach z príjmov, tak ste nenašli na ministerstve financií prázdny stôl. Mnohé veci boli pripravené. Ak v tomto období predkladáte iné právne riešenia alebo paragrafové znenia, bola to len otázka dopracovania niektorých skutočností. Z toho pohľadu naozaj považujem tento zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní ako povestnú šľahačku na torte.

    Dámy a páni, v tejto chvíli tento samotný zákon je takým zákonom, ktorý by si vyžadoval intenzívnu diskusiu minimálne 14 dní v pléne Národnej rady, pardon, vo výboroch a potom následne v pléne Národnej rady. V súčasnom období, keď sa máme venovať rozpočtu, keď sa máme venovať rozpočtom jednotlivých kapitol, keď sa máme venovať ďalším desiatim návrhom na skrátené legislatívne konanie, považujem predloženie tohto návrhu za neopodstatnené a okrem toho opätovne musím konštatovať, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že ani v tomto prípade nie je splnená podmienka zákona o rokovacom poriadku § 89 ods. 1. V dôvodovej správe sa dokonca hovorí o istom porušovaní ľudských práv. Pokiaľ by táto novela nebola schválená v skrátenom legislatívnom konaní, veľmi by ma zaujímalo, či platenie daní v súčasnom daňovom režime je porušovaním ľudských práv.

    Myslím si, že na záver treba konštatovať, dámy a páni, okrem toho, čo sme už hovorili včera, okrem neprimeranej drzosti vlády predkladať zákony formou skráteného legislatívneho konania, musím opätovne po niekoľkýkrát zdôrazniť, čo som už v pléne Národnej rady povedal. Pani ministerka, s takýmto zákonom ísť v skrátenom legislatívnom konaní, odvaha vám teda naozaj nechýba, ísť s týmto zákonom, tak ako som povedal. Ešte raz zdôrazňujem, ak snemovňa odsúhlasí využitie § 89 ods. 1, ubezpečujem vás, že porušujete zákon.

  • Ďakujem, pán poslanec Maxon, za vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia štyria poslanci, ako posledný je pán poslanec Jasovský. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Maňka vystúpi ako prvý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som pána poslanca Maxona opraviť v jednej veci. Asi včera celkom dobre nepočúval. Ja som hovoril o štyroch spotrebných daniach, že sú jednoduché na porozumenie pre poslancov. Na každý zákon, aby ho poslanec pochopil, stačí 5 minút. Hovoril som o štyroch spotrebných daniach, a nie o zákone o daniach z príjmov. Samozrejme, táto je komplikovanejšia.

    Ale aby som rozšíril vystúpenie pána Maxona o pár poznámok. Chcel by som doplniť pána Maxona v tom, že by bolo zrejme potrebné poďakovať sa vláde za to, že našla spôsob, keď uvažovala v oblasti zníženia daní z príjmov právnických osôb, keď vykompenzovala to zníženie na úkor odpisov, čo beriem, že je to plus, lebo odpisy môžeme nazvať ako jednoduchú reprodukciu a zníženie dane ako rozšírenú reprodukciu v tejto fáze, v ktorej Slovensko je.

    Ďalšia vec je, že Slovensko sa nemôže odlišovať v dani z príjmu od okolitých krajín, lebo sa budú firmy registrovať v zahraničí a spôsob, ktorý nastúpila súčasná novela alebo totálna novela, už v tejto intencii je.

    Ďalej posledná poznámka je, že kozmetická úprava, ktorá bola za uvažované 2 - 3 %, je rizikovejšia ako súčasná úprava, ktorá je trošku radikálnejšia, a nebude to lineárne zníženie príjmu do štátneho rozpočtu, keď sme išli takýmto radikálnym krokom. Preto som chcel doplniť pána Maxona v tom, že ďakujem vláde za takýto prístup.

  • Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Naozaj sa nebudem vyjadrovať k daňovému zákonu ako takému. Nemám to vo zvyku, ale keďže včera bol vo večerných hodinách asi o 20.30 hodine tento zákon odovzdaný a dnes sa máte, dámy a páni, k nemu vecne vyjadrovať, tak naozaj neviem, ako to môžete urobiť popri tých všetkých zákonoch - prosím vás, aby ste ma neprerušovali -, ale keďže tento zákon sa týka aj zdravotníckych prístrojov a opráv zdravotníckych prístrojov, tak by som chcela požiadať, aby bol zaradený aj do zdravotníckeho výboru, aj keď to treba navrhnúť až v prvom čítaní. Keď to však už bude dané písomne z vedenia parlamentu, tak nemusím dávať túto požiadavku. A naozaj si myslím, že je takýto prístup neseriózny a zbytočne obhajujete, páni poslanci zo SDĽ, že je to jednoduché. Dá sa to prečítať. Myslím si, že tento zákon ste ani nestihli prečítať a teraz už hovoríte, aký je dobrý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som, hádam, zvýrazniť to, že niektoré pripomienky z predchádzajúcich vystúpení aj z posledného vystúpenia pána poslanca Maxona možno zobrať celkom vážne a myslím si, že ich možno treba aj využiť v legislatívnom procese. Ale jemu aj nám ostatným je jasné, že dnes i včera sme hovorili o skrátených legislatívnych konaniach. Preto nevidím dôvod, prečo by sme tieto pripomienky nezvážili a nezohľadnili v druhom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hovoril aj o sľube poslanca a o tom, že poslanci sľúbili občanom, čo všetko sľúbili občanom, ale myslím si, že veľká časť poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, tak ako to predvádzala včera a dnes, pán poslanec Maxon, neslúži občanom, ale sa pokúša o deštrukciu Národnej rady, a nielen Národnej rady, ale o deštrukciu celej spoločnosti.

  • Ruch v sále.

  • Chcel by som upozorniť, že ak pre pánov poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko nie je dôležité prijatie zákonov, ktoré súvisia so znížením daní pre fyzické osoby, ak pre nich nie je dôležité prijatie zákonov zníženia daní pre právnické osoby, tak potom už neviem, čo je pre nich dôležité. Preto odporúčam, aby bol tento zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pán poslanec Jasovský.

    Páni poslanci, upokojte sa. Slovo má váš kolega, pán poslanec Jasovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Myslím si, že predkladané návrhy zákonov a predkladané návrhy v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním vyvolávajú určitú asociáciu v každom z poslancov v Národnej rade. Určite môžem hovoriť za poslancov nášho klubu HZDS, ktorí sú členmi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ale určite aj za poslancov, ktorí sedia vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, že skrátené legislatívne konania predsa znamenajú určitú dehonestáciu tohto parlamentu. Veď predsa mnohí z nás členov tohto klubu sú ľudia, ktorí pracovali predtým v hospodárskych funkciách, pracovali v praxi, ale preštudovať taký zákon, ako je tento a v takom rozsahu, o ktorom teraz hovoríme, je predsa nemožné počas niekoľkých hodín. Takýto zákon je potrebné konzultovať s ďalšími odborníkmi z praxe.

    Včera sme mali zasadnutie Rady pre hospodársky rozvoj Slovenska. Odborníci jednoznačne - poznamenávam, že všetci neboli len členovia Hnutia za demokratické Slovensko - konštatovali, že je škoda obrovského vákua, jednoročného vákua, ktoré nastalo po nástupe tejto vlády. Toto vákuum sa vláda teraz snaží dobehnúť v poslednom období práve skrátenými legislatívnymi konaniami a netreba zabudnúť, že takto rýchlo prijímané zákony budú aj tak vyzerať. Parlament je skutočne sluhom vlády, naháňa čas, ktorý vláda zbytočne premrhala v období posledného roka.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie s faktickou poznámkou.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani ministerka Schmögnerová. Áno, dávam jej slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som reagovala na niektoré vyjadrenia, ktoré zazneli v rozprave či už formou faktických poznámok alebo vystúpenia pána poslanca. Niektoré sa notoricky opakujú, takže aj ja budem, samozrejme, reagovať na podaktoré nuansy, ktoré zazneli možno aj predtým, resp. aj včera.

    Pán poslanec, strácate nervy, nesluší vám to. Vy ste distingvovaný človek.

  • Výkriky z pléna.

  • Škoda, že ste nedodržiavali zákon, keď ste boli ministrom, tak striktne, ako to požadujete teraz. To bude posudzovať niekto iný, nie ja.

    Ale dovoľte mi - z pléna zaznelo, že tento zákon mal byť pred polrokom. Dovoľte mi, aby som vás opravila. Tento zákon mal byť pred štyrmi rokmi. Tento zákon mal byť v roku 1995, keď zatiaľ v histórii po prvýkrát a jedinýkrát Slovenská republika dosiahla fiškálny prebytok. Všetkým je nám zrejmé, že prijatím tohto zákona budú bezprostredne a okamžite určité negatívne dôsledky na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Vytvárame si však predpoklad, aby v nasledujúcich rokoch - dnes nevieme presne odhadnúť, či časový posun bude predstavovať rok, dva, možno tri roky - sa slovenská ekonomika dostala do vyššej fázy rozvoja. Práve v roku 1995 ste mali možnosť prísť s týmto zákonom, keď ste mohli znížiť daňové zaťaženie fyzických osôb, keď ste mohli znížiť daňové zaťaženie právnických osôb. Takže ak s vami môžem súhlasiť, tak iba s tou najdôležitejšou korekciou. Vážení bývalí vládni poslanci a bývalá vládna koalícia, s týmto zákonom ste mali prísť pred štyrmi rokmi.

    Dovoľte mi, aby som sa zároveň vyjadrila k paušálnej kritike skrátených legislatívnych konaní. Chcem len upozorniť, že iba od roku 1996, v roku 1996 bol schválený nový rokovací poriadok, ktorý vylúčil možnosť, aby spolu s predkladaným zákonom o štátnom rozpočte sa schvaľovali aj iné zákony. Keďže nie som nováčik v poslaneckej snemovni, sedela som tu štyri roky, veľmi dobre si pamätám, že v predchádzajúcich rokoch boli desiatky noriem, doslova desiatky noriem schvaľované možno krátkou jednoriadkovou novelou niektorého paragrafu, niektorého článku, novelizované v predchádzajúcich rokoch, keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte. Chcela by som vás upozorniť, pani poslankyňa, že od októbra 1996 bol schválený nový rokovací poriadok, ktorý toto neumožňuje, tak, prosím, nežiadajte, aby sme porušovali zákon o rokovacom poriadku.

    Chcela by som sa však vyjadriť k vašej paušálnej kritike skrátených legislatívnych konaní. Uisťujem vás, že ani pre nás to nevytvára vhodné prostredie. Ani pre mňa osobne nie je príjemné z vašich úst si vypočúvať neustále sa opakujúce, skutočne do nemoty sa opakujúce kritiky. Ale chcela by som povedať, že vaša kritika by mala smerovať niekde inde a dovoľte mi, aby som vás aspoň trochu korigovala.

    Ministerstvo financií do dnešného dňa predložilo asi 50 zákonov za rok existencie, rok aj niečo existencie sme boli nútení predložiť asi 50 zákonov, z ktorých prevažnú časť táto poslanecká snemovňa už schválila. Dodám, že sme pripravili, predložili a je realizovaných asi 45 vyhlášok, opatrení a návrhov vládnych nariadení, ktoré potom vláda Slovenskej republiky schválila. Prečo takéto legislatívne náhlenie, prečo sme museli skutočne s takýmto veľkým vypätím síl pracovať? Myslím si, že vysvetlenie sa skladá z niekoľkých bodov.

    1. Chcela by som uviesť, že bolo potrebné prijať niektoré rýchle novely, pretože sme potrebovali konsolidovať verejné financie. Chcem len upozorniť, že tieto rozbité verejné financie sme skutočne zdedili po vás a bolo potrebné reagovať na rozhodnutia vlády, ktoré boli prijaté 7. 1. 1999 a 31. 5. 1999. Museli sme reagovať naozaj rýchlo, pretože situácia bola veľmi vážna. Pravdepodobne nechcete počuť, čo sa odohralo v máji, nechcete počuť, ako vyzerali verejné financie tri roky predtým, kým sme prevzali moc, nechcete počuť, ako vyzerali schody bežného účtu platobnej bilancie, ktoré mali za následok prudký pokles koruny vtedy, keď Národná banka Slovenska a jej vtedajší guvernér konečne nabral odvahu a urobil opatrenie, ktoré zrejme v danej situácii urobiť mal a zmenil kurzovú politiku, keď už nemal odvahu urobiť opatrenie, ktoré by možno bolo bývalo lepšie.

    2. Od roku 1996 na stole ministerstva financií a na stole predchádzajúcej vlády bol list výborov OECD Sime Quit, ktoré hovorili o tom, ktoré podmienky musí Slovenská republika splniť, aby sme mohli ašpirovať na členstvo v OECD. Fakt, že Slovenská republika jediná zo všetkých stredoeurópskych transformujúcich sa štátov nie je členom OECD, nás stál už priveľa. Práve preto si musia finančné inštitúcie, ktoré poskytujú úvery či už vládne, ale predovšetkým podnikové, vytvárať 100-percentné opravné prostriedky. Práve preto a aj preto sme získali nie také výhodné podmienky na trhoch, keď sme išli emitovať štátne cenné papiere, ako napríklad Maďarsko, prípadne Poľsko. Rozhodli sme sa stratu, ktorá bola spôsobená počas vášho vládnutia, dobehnúť. Len z toho dôvodu sme museli urýchlene pripraviť niekoľko veľmi dôležitých zákonov. Nie všetky boli rovnako veľké, čo sa týka rozsahu. Len pripomeniem, že sme museli pripraviť novelu zákona o poisťovníctve, devízového zákona, zákona o cenných papieroch, zákona o bankách a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďalej by som chcela dodať, že i vaším pričinením napriek tomu, že ste deklarovali formálne záujem vašej vlády priblížiť Slovenskú republiku do Európskej únie, sme stratili pozíciu medzi prvými štátmi, s ktorými sa začali urýchlené rokovania o vstupe do Európskej únie. Aj tu sme mali značný legislatívny deficit. Aj tento legislatívny deficit bolo potrebné zaplátať, a tak napríklad ministerstvo financií muselo pripraviť nový, veľmi dôležitý zákon, zákon o štátnej pomoci. Prirodzene, že by som mohla pokračovať vo vymenúvaní ďalších legislatívnych noriem, ktoré sme museli prijať v tomto roku práve preto, aby sme kompenzovali straty, ktoré vznikli v tejto legislatívnej sfére počas vášho vládnutia.

    Dovoľte mi, aby som sa priblížila k tomu, o čom hovoríme dnes. Nebude vás to veľmi tešiť, lebo to bude ukážka toho, čo ste neurobili a čo ste urobiť mali, a dôsledkov toho, ktoré musíme za vás tentoraz riešiť. A vaši voliči by si mali konečne uvedomiť, čo ste neurobili a čo ste urobili.

  • Ruch v sále.

  • V roku 1996 bola rozsiahla novela zákona o bankách - viem, že sa pravda zle počúva - v § 44a bola vláda zaviazaná, aby pripravila opatrenia na reštrukturalizáciu vybraných finančných inštitúcií. Samozrejme, že ste neurobili nič. Situácia v dnešnom bankovom sektore je odrazom vašej neschopnosti niečo v tomto smere urobiť. Bude nás to stáť daňových poplatníkov 96 možno 100 mld. Sk. Samozrejme, budeme ukazovať prstom na toho, kto nesie hlavnú zodpovednosť, že sa takto dlho predlžovala krízová situácia vo finančnom sektore.

  • Kľúčová otázka pri realizácii projektu finančnej reštrukturalizácie je otázka zákona o konkurze a vyrovnaní. Tento zákon ste neboli schopní dostať do takej podoby, ktorá by bola prijateľná, aby sa mohla realizovať finančná reštrukturalizácia.

    Pán poslanec Maxon uviedol, že zanechal na stole nový zákon o daniach z príjmov, resp. novelu. Len chcem pripomenúť, že som zdôvodňovala, že ide o nový zákon. Takže vám chcem položiť otázku. Pán poslanec, ako minister financií mi naozaj chcete tvrdiť, že v zákone o daniach z príjmov bola časť číslo 2, ktorá riešila paušálnu daň? Chcete mi naozaj tvrdiť, že v zákone, ktorý ste pripravili, bola riešená motivácia na vstup zahraničných investorov, tak ako je to riešené dnes? Chcete mi naozaj tvrdiť, že v zákone, ktorý ste pripravili, bola riešená aj otázka zníženia daňového zaťaženia fyzických osôb? Len hovorím, že to tak nie je, nič viac, len hovorím, že to tak nie je.

    Zároveň by som chcela povedať, že nemôžem súhlasiť s vaším paušálnym odsúdením ministerstva financií, najmä 670 pracovníkov ministerstva financií. Napokon som tento rezort po vás zdedila, zdedila som ho po bývalej vládnej koalícii a môžem vás ubezpečiť, že z tohto rezortu odišli len tí, ktorí porušili zákony a voči mnohým z nich sa začalo už aj trestné stíhanie. Všetci ostatní tam zostali, takže tak ako ste budovali ministerstvo financií, také ministerstvo financií je aj dnes, samozrejme, s istými zmenami. Chcela by som však povedať, že na ministerstve financií je veľa odborne veľmi dobre pripravených ľudí a je tam skutočne aj veľa obetavých ľudí, tých, ktorí sú schopní sedieť celú noc, celý víkend, aby pripravili zákony v stanovenom termíne, návrhy do poslaneckej snemovne, resp. do vlády.

    Na záver by som chcela povedať toto. Obraciam sa na všetkých poslancov, to znamená i na vládnych poslancov. Skutočne ani my nie sme nadšení z toho, že sme nútení tak často prichádzať so skrátenými legislatívnymi konaniami. Snažila som sa vysvetliť situáciu, v ktorej sa táto vláda v tomto roku nachádza a prečo bolo nevyhnutné takto často zneužívať vašu trpezlivosť. Ospravedlňujem sa za to a zároveň chcem povedať, že som presvedčená, že budúci rok bude z hľadiska legislatívy rokom stabilizácie a využívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania sa bude obmedzovať skutočne iba na tie naj, najnevyhnutnejšie prípady, a dúfam, že za ministerstvo financií ich bude skutočne čo najmenej, možno ani jeden, možno iba niekoľko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej.

    Pýtam sa, či si žiada slovo pán spravodajca. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pani ministerka aj vám pán spravodajca.

    Nasleduje ďalší bod, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 450, súčasťou ktorého je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na skrátené legislatívne konanie je potreba pripraviť a prijať legislatívne opatrenie, ktorým sa reaguje na vývoj situácie v Sociálnej poisťovni, kde postupne od polroku 1998 výrazne dochádza k poklesu výberu príjmov a podľa prognóz v roku 2000 by sa v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia mala vykazovať pasívna bilancia v deficite vo výške 13,1 mld. Sk, čím je ohrozená výplata dávok dôchodkového zabezpečenia. Tým by boli ohrozené základné ľudské práva občanov, ktoré sú definované v Ústave Slovenskej republiky, a to ako právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

    Takže týmto bodom a týmto faktom sa vlastne napĺňa možnosť požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené legislatívne konanie. Tiež treba vlastne uviesť, že v prípade tejto skutočnosti sa môžu vytvoriť aj značné hospodárske škody, pretože v zmysle zákona číslo 274 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, a najmä v § 2 ods. 1 sa štát podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to až do výšky 100-percentnej platobnej neschopnosti. Tým by bolo ohrozené vlastne aj plnenie štátneho rozpočtu. Tieto dva argumenty ma vedú k tomu, aby som vás požiadal o to, aby ste podporili skrátené legislatívne konanie, pretože boli naplnené podmienky, ktoré sú určené § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Žiadam vás, páni poslanci, aby ste vypli mobilné telefóny a netelefonovali v tejto sále.

    Zároveň prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslanca Jozefa Krumpolca, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    kolegovia poslanci a poslankyne,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 459 z 11. novembra 1999 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podľa tlače 450 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predložený návrh vlády prerokoval na 28. schôdzi výboru včera, teda 11. novembra 1999. Výbor súhlasil uznesením číslo 118 s predložením návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Prvé, druhé aj tretie čítanie sa uskutoční ešte na 22. schôdzi Národnej rady.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili k tomuto návrhu rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Krumpolcovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa písomne nikto neprihlásil. Žiadam príslušné pracovníčky, aby mi doniesli písomné prihlásenia k tomuto bodu programu.

    Prosím, pani poslankyňa Aibeková bola písomne prihlásená do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pán minister nebol prítomný, keď bol predložený predchádzajúci návrh zákona, a to o úprave minimálnej mzdy. Hovorím to preto, pán minister, že napriek tomu, že odmietam skrátené legislatívne konanie, vyjadrila som sa pozitívne, že náš klub to podporí, lebo naozaj v tom prípade nejde o reštrikciu, ale ide o druhé zvýšenie minimálnej mzdy. A preto sme podporili aj takýto krok. Takže hovorím to preto, aby ste takto ponímali aj moje slová k týmto dvom novelám, ktoré predkladáte na skrátené konanie.

    Pán minister, naozaj nie je dobré, a to som vám povedala pri predkladaní návrhu o sociálnej pomoci, toho prvého, ktorý ste dávali v skrátenom konaní, nie je dobré, keď sa sociálne zákony predkladajú v skrátenom konaní. Je to citlivá oblasť, na ktorú veľa občanov reaguje, a myslím si, že v sociálnych zákonoch je potrebné vytvoriť priestor na diskusiu. Môžete povedať a opakovane nám niektorí kolegovia z bývalého parlamentu povedali, že aj my sme to robili. Áno, aj my sme predkladali v roku 1998 v júni skrátené konania sociálnych zákonov, ale boli to zákony, ktoré pridávali občanom, či to bol zákon o sociálnej pomoci, o prídavkoch na deti, pestúnskej starostlivosti, príspevku pri narodení trojčiat, dupľovane dvojčiat a tak ďalej, nebudem ich všetkých vymenúvať. Vtedy vždy veľmi ostro vystupoval pán poslanec Roman Kováč a pýtal sa, čo robili ministerskí úradníci, keď sa dostatočne nepripravili.

    Chápem dôvody,ktoré ste, pán minister, uviedli, že naozaj Sociálna poisťovňa má problémy a hrozí, a to si vážim, že ste to povedali vecne aj na obrazovke, že hrozí, že nebude valorizácia dôchodkov, tak ako to ukladá zákon číslo 46/1991 Zb. Dovolím si vám povedať, vystúpim ešte aj v prvom čítaní, ale stručne, že naozaj, tak ako uvádzate, mimoriadny dôchodok je nesystémový prvok v sociálnom zabezpečení, ale práve preto sa malo o ňom diskutovať a nemalo to byť v skrátenom konaní, pretože sa bude týkať okolo 15 až 16 tis. dôchodcov. Podľa tabuľky, ktorú ste priložili, každý rok bol tento počet mimoriadnych dôchodkov. Bol to systém riešenia problému s nezamestnanosťou, ale nezamestnanosť nám rastie a správne, pomôžete Sociálnej poisťovni tými sumami, že nebudú musieť byť vyplatené. Ale vy pán minister ako ekonóm veľmi dobre viete, že štátnemu rozpočtu to veľmi nepomôže, pretože títo ľudia prepadnú medzi nezamestnaných. Ten, kto si preštuduje tento zákon, vie, že na mimoriadny dôchodok musíte mať vek iba o 2 roky menej, ako je nárok na odchod do dôchodku, musíte mať odpracované roky podľa zákona číslo 100/1988 Zb., a sú to ľudia, ktorí nemôžu nájsť prácu, čiže sú evidovaní na úrade práce a úrad práce im nemá možnosť nájsť zamestnanie. Čiže, áno, Sociálna poisťovňa ušetrí, nebude im musieť vyplácať dôchodok, ale oni sa vám prepadnú medzi nezamestnaných a budete ich musieť 9 mesiacov platiť z Národného úradu práce, ktorý má rovnako veľké problémy ako Sociálna poisťovňa a po 9 mesiacoch, kým nenadobudnú dôchodkový vek podľa stovky, im budete musieť dávať sociálne dávky. Čiže v konečnom dôsledku v rozpočte neušetríte nič.

    Takže vás chcem požiadať, pán minister, aby ste naozaj tieto sociálne zákony, hlavne ak sú reštriktívne, aj keď len voči istej skupine obyvateľov, dávali na riadne konanie, aby sa mohli k tomu vyjadriť odborníci a aby to včas vedeli aj tí, ktorých sa to týka, pretože čo sa nám stane. Tí, ktorí budú spĺňať tieto kritériá, od 1. 1. 2000 už nebudú mať nárok, ale tí, ktorí spĺňajú ešte do 30. 12. 1999, tak budú mať nárok. A dozvedia sa to až teraz. Keby sa to seriózne dozvedeli 2 - 3 mesiace vopred, tak by vedeli, čo ich čaká. Preto, pán minister, nie je dobré, ak tento zákon dávate v skrátenom legislatívnom konaní. Ďalšie z možných riešení tohto problému poviem v prvom čítaní.

    Toto je moja veľmi vážna výhrada k tomu, že naozaj sociálne zákony by sa nemali dávať v skrátenom konaní a navyše takýto veľký balík. Na záver ešte poviem, keďže pani poslankyňa Sabolová vytýkala, že aj v minulosti, a pani ministerka to povedala tesne pred vaším vystúpením, že aj v minulosti boli. Áno, pretože to umožňoval rokovací poriadok a bolo to spolu s rozpočtom, tak ste presne vedeli, ktorý jednotlivý zákon súvisí s rozpočtom. Ale tu, pán minister, naozaj poslanci nevedia, aký dosah bude mať prijatie tohto zákona na rozpočet vašej kapitoly, ale predovšetkým na rozpočtovú kapitolu Národného úradu práce, pretože tam sa vám to prejaví.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Maxon a pán poslanec Orosz. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok. Najprv faktické poznámky. Pán poslanec Orosz, hlásite sa s faktickou poznámkou? Áno. Pán poslanec Brocka s faktickou poznámkou? Takže dvaja. Pán poslanec Orosz a pán poslanec Brocka, potom pán poslanec Maxon do rozpravy.

    Ako prvý sa hlási pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážená pani kolegyňa, téma, o ktorej rozprávame dnes, včera a minulý týždeň, nie je o tom, o čom sú zákony, ktoré máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Vy ste hovorili o tom, že v minulom volebnom období ste v skrátenom legislatívnom konaní prerokúvali viaceré zákony zo sociálnej oblasti, ktoré boli v prospech občanov. Tým ste úplne jasne potvrdili, že v minulom volebnom období ste porušovali zákon o rokovacom poriadku. Takže naozaj neboli dôvody na to, aby sa prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní. A z tohto hľadiska naozaj nechápem diskusiu, polemiku, ktorú s nami vediete už dlhé, dlhé hodiny.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Mňa tiež zaujalo to, čo hovorila kolegyňa Aibeková. Ona si spomína, ako aj oni schvaľovali a podľa jej slov doslovne v skrátenom legislatívnom konaní návrhy zákonov, keď sme pridávali občanom.

    Teraz rozviniem druhú myšlienku, nie tú, o ktorej hovoril pán Orosz. Oni vtedy schvaľovali zákony v skrátenom legislatívnom konaní pred voľbami s účinnosťou od 1. 1. 1999. Čiže oni nie že pridávali občanom, ale oni sľubovali, že sa od budúceho roka pridá. Čiže oni nepridávali, pridala táto vláda.

    A druhá poznámka je reakcia na pani Aibekovú, ale aj ku všetkým poslancom kolegom, aby sme naozaj urýchlene prikročili k novele rokovacieho poriadku. Všetky argumenty alebo najmä argumenty o skrátených konaniach sú o tom, že porušujeme rokovací poriadok. Prosím vás, tieto zákony sú mnohokrát podľa zdravého rozumu. Jednoducho vláda vládne v krajine, potrebuje vládnuť a zákony treba. Ak je jediným vaším argumentom, že je to v rozpore s rokovacím poriadkom, to je jasný doklad, že rokovací poriadok treba konečne zmeniť.

  • Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon, okrem neho nikto. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    celkom na úvod mi dovoľte zareagovať na posledné slová kolegu pána poslanca Brocku. Ono to naozaj smeruje k tomu, o čom som hovoril včera, že v prípade, že budete chcieť predložiť návrh novely ústavy v skrátenom legislatívnom konaní a možno pristúpite k návrhu na skrátené legislatívne konanie aj o návrhu zákona o štátnom rozpočte, čo je, samozrejme, v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom, tak sa jednoducho rozhodnete, že budete novelizovať rokovací poriadok. Podľa môjho názoru je to absolútne neprípustné. Nehovoríme zatiaľ vecne o balíčku návrhov zákonov na skrátené legislatívne konanie, venujeme sa len tomu procesnému procedurálnemu postupu.

    Vážené dámy, vážení páni, ja som sa už niekoľkokrát vyjadril, že politik, člen vlády Slovenskej republiky má právo účelovo informovať občanov Slovenskej republiky a účelovo informovať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale politik a člen vlády Slovenskej republiky nemá právo klamať. Medzi účelovou informáciou a klamstvom je veľmi veľký a diametrálny rozdiel. Ak sa tu pred chvíľočkou spomínalo, že napríklad ministerstvo financií pripravilo 40 návrhov zákonov, nepochybne musím potvrdiť a zdôrazniť, že na ministerstve financií pracuje veľmi veľa kvalitných kvalifikovaných a pracovitých ľudí. V tomto období hovorím, že jednoducho týchto kvalitných profesionálov nemal kto v tomto čase optimálne usmerňovať a riadiť. Pokiaľ by to tak bolo, tak teraz nemáme pred sebou balík, aký máme. A to je dôvod, prečo som sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Vážené dámy a páni, už by konečne mohlo prestať znieť z úst ministerky financií, ten bude trestne stíhaný, ten kradol, ten nedodržiaval zákony. Vážené dámy a páni, máte pravdu, pán kolega, môže ma pán predsedajúci prerušiť, ale myšlienku, ktorú chcem povedať, dopoviem. Už to v snemovni niekoľkrát odznelo a častokrát pani ministerka poukazovala aj na mňa, keď som pracoval na ministerstve financií. Vážené dámy a páni, v tejto chvíli prosím, aby ste zobrali na vedomie, že v prípade, že bude podané na mňa trestné oznámenie, tak požiadam túto snemovňu, aby ma pozbavila imunity týkajúcej sa tohto trestného oznámenia. Ja som totiž vnútorne na 100 % presvedčený - a nakoniec sú o tom presvedčení aj právnici, ktorí sa týmto veciam venujú -, že som zákony neporušil. Tak pokiaľ sa tak stane a pani ministerka sa rozhodne, čo už viac ako rok sľubuje, že podá na mňa trestné oznámenie, tak predstúpim v tejto snemovni pred vás a požiadam vás, aby ste ma zbavili imunity, aby jednoducho rétorika, ktorá tu nekonečne bezmála rok funguje, konečne prestala, aby pani ministerka prestala občanov Slovenskej republiky nie účelovo informovať, ale aby prestala občanov Slovenskej republiky klamať.

    Ďakujem pekne.

  • Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa vás, pán minister, či chcete zaujať stanovisko. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že pani poslankyňa Aibeková má pravdu, že sociálne zákony sú takými zákonmi, ktoré by mali prechádzať veľkou spoločenskou dohodou. Ľudia by mali byť o nich dostatočne a zavčasu informovaní a vlastne schvaľovanie v Národnej rade by malo prebiehať za veľkej spoločenskej dohody tak koalície, ako i opozície. Myslím si, že je správna myšlienka a nakoniec touto tradíciou Národnej rady je, že vlastne sociálne zákony v konečnom dôsledku prechádzajú viac ako len väčšinovou časťou vládnej koalície.

    Pani poslankyňa, takisto nie som zástancom skráteného legislatívneho konania, ktoré sa mnohokrát možno aj v dôsledku nie celkom systematickej práce dostávajú k vám na stôl a potom sa - lebo som sedel v týchto laviciach - veci riešia pod tlakom a v rýchlosti.

    Na druhej strane by som chcel povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo na celospoločenskú diskusiu koncepciu reformy sociálneho poistenia, kde sme vlastne tento problém otvorili a už takmer dva mesiace prebieha dosť široká diskusia o tom, že predovšetkým prechod z dôchodkového zabezpečenia na dôchodkové poistenie si vynucuje, aby sme postupne odstraňovali všetky deformácie, ktoré sa za tie dlhé obdobia do dôchodkového zabezpečenia dostali, a že vlastne zákon číslo 100/1988 Zb. skutočne vychádza zo systému zabezpečenia a poistenia, a keď v budúcnosti chceme nabehnúť na poistný systém, musíme očistiť všetky tieto deformácie.

    Mali sme pripravené nejaké postupnosti, a tak je to napísané aj v reforme sociálneho poistenia, že treba robiť určité postupnosti. A jedno z opatrení, ktoré by malo nastať, je aj to, ktoré dnes predkladáme v skrátenom legislatívnom konaní ako najakútnejšiu deformáciu, ako deformáciu, myslím si, ktorá sa dá pomerne jednoducho riešiť, ako napríklad niektoré iné veci, ktoré majú charakter sociálnej podpory, a na to treba prijať zákon o sociálnej podpore a preniesť tento inštitút napríklad do zákona o sociálnej podpore.

    Predmet novely zákona číslo 100/1998 Zb. je záležitosť, ktorá sa zaviedla v roku 1990, keď sa silou mocou chceli riešiť chaotické reštrukturalizačné procesy v roku 1990 v československom hospodárstve, akoby mal tento inštitút veľmi úspešne vyriešiť problémy. Ukazuje sa, že je to výsostne nesystémový krok. Treba povedať, že ľudia tohto veku sú podľa Zákonníka práce v ochrannej lehote, to znamená, nemali by sa prejaviť u nezamestnaných, ale mali by zostať byť zamestnanými, pretože ich životná udalosť nie je životnou udalosťou, keď majú vek, keď majú dostávať podľa ústavy dôchodkové zabezpečenie, ale je to výsledkom či úpadku alebo neschopnosti zamestnávateľa. A práve týmto krokom chceme zabrániť tomu, aby sa zneužívali starší ľudia na to, aby opúšťali svoje pracovné miesta.

    Preto aj v rozpočte na rok 2000 v Národnom úrade práce uvažujeme s vyššou mierou nezamestnanosti, ako sa napríklad počíta v štátnom rozpočte. V tom sú prognózy Národného úradu práce pesimistickejšie, ale nemyslíme si, že týchto 15 tisíc ľudí, ktorých by asi bolo takto ročne z mimoriadnych dôchodkov, by mali výrazne ovplyvniť rozpočet Národného úradu práce. Takže súhlasím s vami v tom, že tieto veci treba prediskutúvať, ale už dnes minimálne dva mesiace beží verejná diskusia. Treba povedať, že na rozdiel od iných zákonov, ktoré sú v skrátenom legislatívnom konaní, tento zákon prešiel Radou hospodárskej a sociálnej dohody. Ešte v záverečnej fáze sme rokovali so sociálnymi partnermi. Sociálni partneri vyjadrili súhlas s týmto krokom, pretože chápu, že tento krok vytvára istotu pre dôchodcov na vyplácanie dôchodkov na rok 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zatiaľ ďakujem pánu spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 452. Súčasťou návrhu vlády je aj uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    v mene vlády Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám na skrátené legislatívne konanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh úzko súvisí s predchádzajúcim predloženým návrhom a má vlastne tú istú logiku, prečo ho predkladáme a žiadame vás o skrátené legislatívne konanie. Súvisí to teda s rozpočtom Sociálnej poisťovne, s vývojom rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000 a tým, že by nesolventnosťou Sociálnej poisťovne mohli byť narušené základné ľudské práva občanov, a to najmä ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a v nadväznosti zo záväzku štátu stopercentne kryť platobnú neschopnosť Sociálnej poisťovne aj ohrozenie hospodárskej politiky, a mohli by tým spôsobiť značné hospodárske škody v ekonomike Slovenskej republiky.

    Preto by som vás prosil, aby ste tento návrh vlády podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

    Teraz prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslanca Ľubomíra Dzuráka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výbore.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením výboru k predloženému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 28. schôdzi výboru dňa 11. novembra 1999. Výbor súhlasil uznesením číslo 119 s predložením návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci a pani poslankyne. Konštatujem, že sa písomne neprihlásil nikto z poslancov.

  • Ruch v síle.

  • Takže pani poslankyňa Aibeková, ospravedlňujem sa vám, nemám vašu prihlášku.

    Žiadam organizačný odbor, aby zabezpečil v rámci svojich povinností to, čo je nevyhnutné k rozprave. Stalo sa to už po druhýkrát.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    tento zákon je naozaj o niečom inom a nebudem opakovať výhrady, pán minister. Som rada, že ste ich vzali, lebo je to naozaj tak, sami ste to potvrdili, že tieto sociálne zákony tu mali byť skôr. Navyše, vy ste v prvom úvodnom slove povedali, že od polroka už poisťovňa avizovala, vy sami ste takisto o tom hovorili, že sa dostane do problémovej situácie.

    Len chcem pánom poslancom, ktorí tu ako obohratá platňa neustále opakujú, čo sme odovzdali, ako sme odovzdali, tak veľmi dobre viete, že Sociálna poisťovňa pri prechode na novú vládu bola v pluse. Bolo tam okolo 7 mld. Presnú sumu bude vedieť pán minister, ale bolo to 6,8 alebo tak nejako. Myslím si, že ani tento váš návrh zákona zásadne nerieši problém, ktorý má Sociálna poisťovňa. Vy naozaj ušetríte tým, že budú platiť odvody do dôchodkového fondu tí dôchodcovia, ktorí pracujú.

    Pán minister, predsa si vám len dovolím pripomenúť toto. Vy ste boli istý krátky čas generálnym riaditeľom Národnej poisťovne. A pamätáte sa, keď vznikal pôvodný návrh v decembri 1992, bolo tam podobné ustanovenie o pracujúcich dôchodcoch, ale na veľký protest Jednoty dôchodcov, odborárov a nakoniec aj niektorých opozičných poslancov ešte v čase našej vlády bolo toto znenie zmenené. Takže ma veľmi prekvapilo, pán minister, že ste znovu zaviedli tento inštitút platenia. Áno, v tomto prípade je situácia iná, máte pravdu, že dôjde k úspore v Sociálnej poisťovni, nie k veľkej, ale dôjde. Hovoríte asi o 600 mil. zaokrúhlene alebo takým nejakým spôsobom. Tak si myslím, že je najvyšší čas, aby Sociálna poisťovňa začala riešiť problémy, ktoré riešiť môže, ktoré jej prináležia. Môžu priniesť zvýšenie finančných prostriedkov. Napríklad vy veľmi dobre viete, že klesá výber poistného, že tak ako majú dlžoby zdravotné poisťovne, veľké dlžoby v zmysle neplatičov do fondov v zmysle zákona číslo 274 má aj Sociálna poisťovňa. Tu by sa dala situácia riešiť takisto, ako to navrhuje ministerstvo zdravotníctva vzájomným zápočtom týchto dlhov medzi štátnymi podnikmi. Dúfam, že uvažujete aj o niečom takomto, pretože naozaj máme všetci záujem, a to môžem hovoriť aj za opozíciu, aby sa situácia v Sociálnej poisťovni zmenila.

    A už len na záver veľmi stručne k pánu poslancovi Oroszovi. Som rada, že ste zaujali také stanovisko, pán poslanec, ako ste zaujali. Pán poslanec, bohužiaľ, hovorila som o voze, vy ste hovorili o koze. Takže keď zapriahneme kozu do voza, tak môže to byť spoločné ťahanie. Ale hovoril o niečom inom, ako som hovorila ja. A dovolím si len povedať bez zákonov, ktoré teraz v takom zmätku prijímame, parlament v minulom roku a v tomto roku prijímal v skrátenom konaní 68 %. Naše skrátené sociálne návrhy neboli pri rozpočte. To bolo v júni, takže je to predsa len celkom iná situácia.

    Pán Brocka, ani si dobre nepamätáte termín účinnosti, lebo niektoré boli od 1. júla, niektoré od 1. januára. Keď o tom hovoríme, naozaj tieto vystúpenia - a to už len na záver -, nesmerujú, tak ako nás obvinila predovšetkým SDĽ, k blokovaniu prijatia rozpočtu.

    Vážené dámy a páni, klamete a vkladáte nám do úst niečo, čo nikto z nás, z opozície nechce. Len využívame svoje právo a hovoríme o nesystémovej práci parlamentu, o nesystémovej práci vlády. Teda také pripomienky, aké ste dávali - ja som si ešte ráno pozrela záznam z parlamentu, nehnevajte sa bez akejkoľvek urážky, mnohých z vás si vážim a máte aj odborné stanoviská -, ale mnohé vystúpenia boli úbohosťou. Inak sa to nedá nazvať. Ak máte potrebu podporovať klamlivé slová pani ministerky Schmögnerovej, prosím, to je vaša vec, do toho vám nevstupujem, ale ja som vždy k sociálnej problematike vystúpila vecne a som rada, že to uzná aj minister. Takže tento krok, v poriadku, dáva ho, ale oponujem, či sa neobáva, že znovu proti takémuto riešeniu vystúpia zástupcovia, ktorí zastrešujú organizácie tretieho veku - poviem to zdvorilo - a tento krok už bol raz schválený, neosvedčil sa.

    A na záver, naozaj situácia sa v Sociálnej poisťovni musí urýchlene riešiť a riešiť inými spôsobmi. A budem súhlasiť aj s niektorými, pán minister, ktoré ste napísali v tom veľkom materiáli, ktorý ste dali na verejnú diskusiu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka. Zároveň končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani Aibeková, nerozumel som tomu, keď ste hovorili o obohratej platni. Ale pripomeniem vám, čo ste hovorili o sociálnych zákonoch. Jednoducho aj tie, čo boli prijímané v júni, veľmi dobre sa pozrite do Jurixu alebo do tých zákonov, účinnosť týchto zákonov bola od 1. januára roku 1999.

  • Hlas z pléna.

  • Pani kolegyňa, ja som vám neskákal do reči. Niektoré sme prijímali v júni a boli účinné v tom roku, tak to bolo pri zvyšovaní dôchodkov. Jedine toto. Ale iné zákony, o ktorých ste hovorili, ako ste pridávali rodinám pri narodení viacerých detí, pani kolegyňa, to boli zákony, ktoré mali vplyv na štátny rozpočet a veľmi dobre viete, že z legislatívnych pravidiel vyplýva, že také zákony nemožno prijímať, lebo majú dosah na štátny rozpočet. Ale v tomto prípade sa už opakujem preto, lebo ste nehovorili pravdu.

    Ale súhlasím s vami, keď ste povedali, že tento návrh zákona zásadne nerieši problém Sociálnej poisťovne. Áno, máte pravdu, nerieši zásadne, iba šetrí zdroje. Ale my sme v takej chvíli a v takej situácii, že jednoducho už nemôžeme plytvať. A nemôžeme plytvať, musíme šetriť aj preto, že zásadné opatrenia potrebné pre Sociálnu poisťovňu ste mali vo vlastnom legislatívnom pláne úloh v predchádzajúcej vláde a neurobili ste ich. Teraz ich pán minister predložil na verejnú diskusiu. A tie budú zásadne riešiť problém Sociálnej poisťovne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce niekto ústne prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť v rozprave.

    Prosím, pán minister.

  • Áno, ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková vždy vystupuje, keď predkladám zákony a vystupuje veľmi kvalifikovane. Som veľmi rád. Ale myslím si, že v sociálnej otázke sa na veci treba pozerať v určitej kontinuite, a nie je možné vytrhávať bodove niektoré deje, pretože keď už chceme komplexne rozprávať o Sociálnej poisťovni a veľmi dobre viete, že Sociálna poisťovňa je jedna z mála inštitúcií, kde nedošlo po zmene vlády a po voľbách k zmene v orgánoch spoločnosti, že dokonca predsedom správnej rady je pán poslanec Tkáč, bývalý minister, štátny tajomník, to znamená, že vývoj Sociálnej poisťovne nie je len výsledkom nejakej zlej práce či správnej rady Sociálnej poisťovne alebo vlády. Treba to vidieť v kontinuite, v kontinuite od roku 1993 najmä prechodu v roku 1994 financovania základného dôchodkového fondu odtrhnutého od štátneho rozpočtu, keď vtedajší minister financií pán Tóth namiesto potrebných 6 mld. Sk dal len 1,8 mld. Sk, a tým inakšie sanoval štátny rozpočet na rok 1994, kde sa vytvorila prvá komplikovaná guľa vo financovaní Sociálnej poisťovne.

    Treba povedať aj to, že 6,8 mld. Sk, ktoré boli akože vravíte prebytkové, viete veľmi dobre, že Sociálna poisťovňa má oneskorovaný nábeh výberu poistného. Tak je totiž ten systém postavený, preto je tam vždy potrebné mať peniaze minimálne na jeden mesiac. To znamená, na výplatu januára bolo presne potrebných 6,8 mld. korún. Čiže to nebol prebytok, to bol účtovný prebytok, ktorý ale z hľadiska činnosti Sociálnej poisťovne je nevyhnutný na to, aby mohol byť financovaný, pokiaľ nabehnú nové platby poistného.

    Po tretie, 40 mld. korún pohľadávok Sociálnej poisťovne sa nezrodilo v roku 1999, ale od roku 1993 tých 40 mld. korún sa vytvorilo. A keby sme dnes mali z tých 40 mld. čo len 20 mld., tak môžeme výrazne zvýšiť dôchodky a nemali by sme také problémy, aké dnes s rozpočtom Sociálnej poisťovne máme. Takže na veci sa treba pozerať v kontinuite vecí, nevytrhávať veci a myslím si, že tento návrh zákona rieši skutočne to, čo chceme, aby pre dôchodcov bola zabezpečená sociálna istota.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, pani poslankyne, v rokovaní 22. schôdze Národnej rady budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie. Postupovať budeme od prvého bodu.

    Bezpodmienečne žiadam poslancov, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Spravodajcov pána poslanca Maňku, pána poslanca Bajana, pána poslanca Brocku, pána poslanca Tatára, pána poslanca Kujana, pána poslanca Benkovského, pána poslanca Petráka, pána poslanca Krumpolca a pána poslanca Dzuráka prosím, aby boli bezpodmienečne v rokovacej sále.

    Ešte raz žiadam poslancov Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie o jednotlivých návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ktoré prerokúvame od včerajšieho dňa a budeme o nich o chvíľu hlasovať.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Pani poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, ktorý ste mali ako tlač 439.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Vladimír Maňka. Žiadam ho, aby predložil návrh na uznesenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    odporúčam, aby sme svojím hlasovaním posunuli zákon číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov do prvého čítania. Pán predsedajúci, môžete dať o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Pretože pán poslanec Maxon dal ku všetkým zákonom, čo sa týka spotrebných daní, návrh, že nesúhlasí s tým, aby boli postúpené na prerokovanie do prvého čítania, je potrebné, aby sme dali hlasovať najprv o tomto návrhu pána poslanca Maxona. To znamená, že budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona o neposunutí zákona číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív do prvého čítania. Čiže návrh je neposunúť do prvého čítania.

    Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.

  • Prosím, budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maxon. Prosím vás, hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Prosím, hlasujeme o pôvodnom návrhu, ktorý predložil pán spravodajca Maňka ako člen gestorského výboru. Môžeme hlasovať, nemusíme znova opakovať tento návrh. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pôvodne pán poslanec Maňka. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Zároveň konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 437.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Vladimír Bajan.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budeme postupovať obdobne ako pri predchádzajúcom zákone. Najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal kolega Maxon, aby sme ho neprerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu. Hlasujte. Teraz hlasujeme o návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

  • Budeme hlasovať o tom, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 437), prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Prosím, hlasujeme o tomto návrhu, páni poslanci, pani poslankyne. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, tlač číslo 435.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Július Brocka. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Pán podpredseda, najprv budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, ktorý neodporúča, aby sme schvaľovali tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prosím, hlasujeme o tomto návrhu.

  • Pán Maxon odporúča, či neodporúča?

  • Návrh bol podaný, takže hlasuje sa o predloženom návrhu, nedebatujte už o ňom.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neprijali.

    Prosím vás, uvádzajte ďalej, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o uznesení: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní."

  • Budeme hlasovať. Hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

    Ďalším hlasovaním je hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, tlač 433.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Peter Tatár.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    najprv bol návrh pána poslanca Maxona, aby Národná rada neodporučila prerokovať uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh nebol prijatý.

  • Teraz budeme hlasovať o tom, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním uvedeného vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorú ste mali ako tlač 441.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Martin Kujan.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som uviedol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. s tým, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí, že vládny návrh zákona bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, a to v termíne ihneď.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte, páni poslanci.

    Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu na súhlas.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorú ste dostali ako tlač 446.

    Spravodajcom navrhovaného gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu bol poslanec Milan Benkovský.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Keďže k predmetnému návrhu v rozprave neboli podané žiadne iné pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, a to: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovnskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní."

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, hlasujeme o predmetnom návrhu pána spravodajcu. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov, ktoré ste mali ako tlač 443.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu bol poslanec Ferdinand Petrák.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Konštatujem, že v rozprave neboli podané pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov (tlač 443): "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o daniach z príjmov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď."

  • Ďakujem vám, pán spravodajca.

    Hlasujte, páni poslanci, pani poslankyne, o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho nvárhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, tlač 450.

    Spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie bol pán poslanec Krumpolec. Žiadam ho, aby sa ujal slova a uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán podpredseda,

    konštatujem, že v rozprave napriek určitým výhradám neboli predložené pozmeňujúce návrhy, a preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasila s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, aby ste o návrhu dali hlasovať.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať. Hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali a zároveň na návrh vlády vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, ktorý ste mali ako tlač 452.

    Prosím pána spravodajcu Dzuráka, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    keďže v rozprave nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, podávam návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prosím, hlasujte o predloženom návrhu. Hlasujte. Nedebatujte teraz. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    V rokovaní budeme pokračovať prvými čítaniami o navrhovaných zákonoch, pri ktorých sme vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 440. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 450.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Pánov poslancov prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    vážené dámy, páni,

    príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si vyžaduje z dôvodu potreby posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu vykonať čiastočnú úpravu v zákone o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, ktorá sa dotýka sadzieb dane. Navrhovaná úprava sadzieb dane z uhľovodíkových palív a mazív má za cieľ posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu s účinnosťou od 1. januára roku 2000. Realizácia tejto novely bude zároveň ďalším krokom aproximácie národnej legislatívy v acquise communautaire, a to v časti prispôsobovania sadzieb spotrebných daní minimálnym sadzbám ustanoveným v príslušnej smernici Európskej únie.

    Ako vsuvku by som chcela povedať, že na budúci rok ministerstvo financií predloží do Národnej rady nový zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorá bude veľmi významným prínosom k približovaniu sa slovenskej legislatívy k legislatíve Európskej únie a bude aj iným spôsobom riešiť správu spotrebných daní práve tohto druhu. Predpokladáme, že tento zákon vstupuje do účinnosti od roku 2001 a okrem iného zavedie aj inštitút tzv. daňových skladov.

    Od navrhovanej novely zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív sa očakáva zvýšenie daňového výnosu v roku 2000 približne o 1,6 mld. korún. Chce sa to dosiahnuť zvýšením sadzieb dane z automobilových benzínov a motorovej nafty o 2 000 korún na tonu, a to z olovnatých benzínov zo 14 400 na 16 500 korún na tonu, pri bezolovnatých benzínoch z 13 300 na 15 400 korún a pri motorovej nafte z 12 500 na 14 600 korún. Pravdaže nevieme povedať, či sa to odrazí v celom rozsahu na zvýšení a úrovni predajných cien, pretože na to vplývajú rôzne iné faktory, ako napríklad vývoj ceny ropy brent, podľa ktorej nakupuje aj hlavný slovenský výrobca Slovnaft, ale ktorým sa riadia aj dovozcovia týchto produktov, a ďalej bude prirodzene závisieť aj od vývoja kurzu slovenskej koruny. Preto číslo, ktoré uvediem, prosím, aby ste pokladali za orientačné. Je možné, že to bude mať dosah na úroveň predajných cien, podľa našich odhadov maximálne 2 koruny na liter, ale to za predpokladu, že by sa celé zvýšenie spotrebnej dane odrazilo, resp. premietlo do predajnej ceny týchto produktov.

    V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť aj sadzba dane z ekologického paliva vyrobeného v tuzemsku z 1 000 na 3 000 korún vo väzbe na potrebu aproximácie daňového zaťaženia tejto pohonnej látky. Pohonné látky, ktoré sú zmesami uhľovodíkových palív a mazív, majú byť daňovo zaťažené úmerne vo výške podielu uhľovodíkovej zmesi. V prípade ekologického paliva vyrobeného v tuzemsku je podiel uhľovodíkov v zmesi až 70 %, čomu by mala zodpovedať sadzba dane 8 750 Sk na tonu oproti súčasnej platnej sadzbe 1 000 Sk na tonu. Dávam do pozornosti, že tzv. ekologické pohonné hmoty v štátoch Európskej únie sú tie, ktorých zmes uhľovodíkov predstavuje podiel nie väčší ako 3 až 5 %. Prísne vzaté, naše ekologické palivo zďaleka neodpovedá ekologickému palivu v štátoch Európskej únie. Na porovnanie uvádzam, že v prípade odsúhlasenia navrhovaných sadzieb dane bude sadzba dane pri bezolovnatom benzíne približne 90 % minimálnej sadzby dane ustanovenej smernicou Európskej únie a pri motorovej nafte dosiahne, resp. mierne prekročí minimálnu sadzbu dane ustanovenú smernicou Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Maňkovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač číslo 440), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Skôr ako požiadam pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu, chcel by som vás požiadať, ak niektorý výbor má záujem, aby sa prerokoval tento návrh v ich výbore, môže o to požiadať v rozprave. Zatiaľ budem navrhovať, aby bol prerokovaný vo výboroch pre financie, rozpočet a menu a v ústavnoprávnom výbore. Kto by mohol požiadať, je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ak bude mať záujem.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Hofbauer ako jediný. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlásení sa do rozpravy o tomto bode programu.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    pri rozprave a pri predkladaní materiálov na skrátené legislatívne konanie v snemovni, a to v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu, ktorý vláda včera schválila a my dnes slávnostne začíname prerokúvať skrátené legislatívne konania k zákonom, ktoré predpokladajú existenciu tohto schváleného vládneho návrhu zákona, dovoľte mi, aby som v prvom rade vyjadril začudovanie nad prístupom predkladania týchto materiálov, pretože, pani ministerka, bez nejakých invektív a urážok, ale to, čo ste tu predviedli pri tých jednotlivých bodoch, skôr by som to charakterizoval nie ako ministerstvo financií, ale ministerstvo prosektúry a patológie a ministerstvo archeológie a paleontológie. Pretože to nekonečné odvolávanie sa na roky 1995 až 1996, 1994 až 1992 je smiešne. Jednoducho smiešne.

    Bol som ministrom dopravy pravdepodobne v najproblémovejšom období formovania vzniku tohto štátu. Preberal som rezort po takých dopravných odborníkoch, akým bol minister Pavle a námestník ministra Dzurinda, po federálnom ministerstve dopravy a po federálnom ministerstve telekomunikácií, ktoré mali kompetencie za najkľúčovejšie odvetvia tohto rezortu, ktorý sa na Slovensku iba tvoril. Čas som nemrhal a nemíňal nekonečnými rekrimináciami toho, ako to bolo za federácie a čo minister Pavle a námestník ministra Dzurinda neurobili, pretože takéto kroky sú smiešne, sú kontraproduktívne a jednoducho poukazujú len na vlastnú neschopnosť toho, kto takéto argumenty vyťahuje. Čo som, samozrejme, nikdy nezabudol neprepáčiť, to bol fakt, že počas vlády Jána Čarnogurského a ministra Pavleho a námestníka ministra Dzurindu Česká republika privatizovala Československé aerolínie a Československú námornú plavbu. A vtedajšia Čarnogurského vláda voči týmto dvom krokom nevzniesla ani slovíčko námietky. Na to som upozorňoval a upozorňovať budem, ale nie nekonečné rekriminácie, čo sa nespravilo a čo sa spravilo.

    Pani ministerka, návrh zákona, ktorý predkladáte - som rád, že to odznelo priamo z vašich úst a v plnej kapacite -, že tento návrh zákona sa predkladá z dôvodu posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu, že je v plnej aproximácii so štandardom práva Európskej únie a s jej legislatívou. Dovoľte mi, aby som sa pri tomto momente pozastavil. Vláda Vladimíra Mečiara v rokoch 1992 - 1993, ak sme rozpracúvali koncepcie rozvoja dopravy, spojov, telekomunikácií, pôšt a predovšetkým pozemných komunikácií, tak sme sa zamýšľali nad tvorbou finančných zdrojov na rozvoj týchto odvetví toho veľmi zložitého, rozsiahleho rezortu. Financovanie zo štátneho rozpočtu výstavby diaľnic a pozemných komunikácií bolo doménou socializmu. Pádom socializmu padol takisto tento model, pretože v žiadnom vyspelom štáte s trhovou ekonomikou takýto stav neexistuje.

    Financovanie rozvoja sietí pozemných komunikácií či už cestných alebo diaľničných sa deje z mimorozpočtových zdrojov a inými formami. Mimorozpočtovými zdrojmi, to znamená, úvermi so štátnymi garanciami, a potom vytvorením samostatných fondov, ktoré sú určené z osobitných vyčlenených zdrojov a ktoré sa používajú na krytie investičného procesu pozemných komunikácií a diaľnic. Takto to funguje prakticky vo väčšine štátov Európskej únie vrátane napríklad Rakúska, Nemecka.

    V súlade s týmto vláda v rokoch 1992, 1993, 1994 prijala zákon o tvorbe Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktorého príjmy predovšetkým tvorili podiely cestnej dane, daní za motorové vozidlá, podiely daní z predaja uhľovodíkových palív a mazív a podiely z poplatkov za využívanie pozemných komunikácií. V tom zákone, ktorý bol prijatý a ktorý do dnešného dňa nikto nezrušil, je podrobne špecifikované, akým spôsobom sa tvoria zdroje tohto fondu, s akými predpokladmi prepojenia na štátny rozpočet, pretože dôvod je veľmi jednoduchý. Inžinierske siete takého rozsahu, ako sú pozemné komunikácie a diaľnice, potrebujú mať jasnú stratégiu minimálne v strednodobom pláne, to znamená minimálne päťročné obdobie, pretože také amatérske kroky, aké robí súčasná vláda, že zastaví výstavbu a potom zase obnovuje výstavbu a zase vyhlasuje, že bude a potom vyhlasuje, že nebude, to sa v žiadnom civilizovanom štáte nerobí. Vlády sa môžu meniť, politické garnitúry sa môžu meniť, ale štafetový kolík pri výstavbe takých rozsiahlych inžinierskych diel, akými sú líniové stavby, musí mať plynulú kontinuitu, v opačnom prípade sa štát dostáva do pozície nespoľahlivého partnera na svetovom ekonomickom fóre. Tento stav sa v súčasnosti na Slovensku plne prejavuje.

    Štátny fond cestného hospodárstva bol vytvorený vtedajšou vládou preto, aby tvoril jadro finančného zabezpečovania modernizácie a výstavby pozemných komunikácií a aby stratégovia v oblasti pozemných komunikácií mali aspoň rámcovú predstavu o tom, s čím môžu počítať o rok, o dva, ako sa vývoj bude uberať o päť rokov, rámcovo nie detailne, prirodzene, pretože tieto veci sú vecou spresňovania každého návrhu štátneho rozpočtu a každého kalendárneho roka.

    Súčasne predkladaný návrh zákona ministerstvom financií tieto princípy totálne likviduje, pretože tu nejde o podiel daní za motorové vozidlá do Fondu cestného hospodárstva, z predaja uhľovodíkov palív a mazív do Fondu cestného hospodárstva a poplatky, a tak ďalej takisto do Fondu cestného hospodárstva, ale opäť opakujem, do spotreby a do príjmovej časti spotreby štátneho rozpočtu z dôvodov posilnenia štátneho rozpočtu Po slovensky povedané prejedenie. Motoristi v tomto štáte sú zaťažení takými bremenami, ktoré už presahujú hranicu únosnosti. Stále sa odvolávame na to, aký je štandard Európskej únie v porovnaní s poplatkami a daňovými zaťaženiami, ale treba sa odvolávať na celý reťazec, a to aj na príjmovú časť obyvateľov.

    Individuálny automobilizmus v súčasnosti nerobí nič iné iba supluje to, čo nerobí štátna správa, štát a vláda. Automobilisti suplujú nefungujúcu, nefunkčnú a finančne nezabezpečenú prevádzku autobusovej dopravy. Pozrite sa, ako vyzerá doprava na vidieku, kde jeden autobus ide ráno tam a jeden ide večer naspäť. Ak sa udeje niečo mimoriadne, tak obyvatelia sú buď odkázaní na osobnú individuálnu automobilovú dopravu, alebo sú uväznení v bydlisku. Podobná situácia je v mestách a v mestských aglomeráciách. Veľmi rád by som jazdil po meste mestskou hromadnou dopravou, ktorá však nefunguje. Nefunguje, pretože je znefunkčnená. Ľudia sú prepravovaní v mestách hromadnou dopravou pod ľudskú úroveň a tým, že tento stav je takto akceptovaný, tak vlastne povinnosti miest, obcí a bremeno štátu sa prenáša na občanov. Občania sa nevozia autami z nedostatku inej zábavy, ale preto, že sa potrebujú dostať z miesta východiska do miesta cieľa a naspäť a inú možnosť v civilizovanej forme primeranej záveru 20. storočia nemajú. Čiže takýmito sankčnými postihmi sa siaha nielen na životnú úroveň, ale priamo na základné ľudské práva týchto občanov, pretože sloboda pohybu a možnosť pohybu nesporne k takýmto základným ľudským právam patrí. Ak benzín bude stáť 35 korún, 40 korún alebo 50 korún, tak teoreticky pohyb možný je? Prakticky nie.

    Takže, dámy a páni, dávam dobromyseľný návrh, že v budúcnosti ako veľmi perspektívne vidím formovanie nepolitickej strany motoristov alebo majiteľov automobilov, pretože voči nim sa súčasná vláda skutočne správa ako pytliak voči zverine, že odiera jej kožu ešte zaživa.

    Dámy a páni, ďalej nemám čo k tomuto návrhu zákona komentovať, pretože vrátane odôvodnení, ako je správne predkladanie týchto materiálov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní dovoľte mi, aby som sa tomu doslova vysmial. Včera večer bol predložený návrh zákona o daniach, ktorý má hrúbku dva centimetre a dnes ráno schvaľujeme či vlastne schvaľujete prerokovanie a schválenie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Však nikto z vás to ani nečítal, schválili ste to, a pritom neviete, čo tam je.

    Tento návrh zákona z týchto dôvodov nepodporím, pretože nie je určený ani na rozvoj cestnej siete, ani rozvoj dopravy. Zdraženie palív a uhľovodíkových mazív sa premietne do cien cestovného autobusov, do cien cestovného železníc. Najväčšími spotrebovateľmi nafty sú práve hromadná železničná aj autobusová doprava a poľnohospodárstvo. Toto sa katastroficky premietne do všetkých rezortov a prispeje nie k roztočeniu hospodárstva, ale k jeho ďalšiemu úpadku, čo táto vláda bezpochyby cieľavedome sleduje, a pokiaľ nemá k tomu argumentačnú bázu, tak sa mení na vládu prosektúry, patológie, archeológie a paleontológie.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenia v rozprave.

    S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jasovský. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predložená novela patrí k viacerým zásadným programom, ktoré budú výrazne negatívne ovplyvňovať podmienky podnikania v cestnej doprave. Ide v prvom rade už o teraz prerokúvané zvýšenie spotrebnej dane za naftu, ktorá sa už dostáva na úroveň 95 % úrovne odporúčanej Európskou úniou do roku 2001. Konečná predajná cena nafty je už u nás v súčasnosti vyššia ako vo viacerých štátoch Európskej únie a tento nárast spotrebnej dane sa zďaleka nedotýka benzínov v tejto oblasti. Myslím si, že vláda chce dosiahnuť zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Chcela zaviesť majetkovú daň z vlastníctva automobilov, pretože to bol chaotický návrh a pre všeobecný odpor bol tento návrh stiahnutý z rokovania. A ďalšie a ďalšie návrhy, ktoré tu ešte budeme prerokúvať, a to návrh zákona o cestnej dani, zákon o pozemných komunikáciách a ďalšie.

    Treba povedať, že všetky tieto opatrenia možno charakterizovať ako chaotické s cieľom zabezpečiť hoci aj nesystémovo financie. Všetky tieto opatrenia by totiž bolo možné nahradiť jediným systémovým zdôvodniteľným zavedením nejakej všeobecnej cestnej dane, ktorej výstupy by boli reálne a logické. Platili by ho motoristi, myslím si, dosť vďačne, pretože by vedeli, že je to jediný príjem alebo je to zdroj Štátneho fondu cestného hospodárstva, a to by znamenalo, že každý motorista by vedel, že tieto príjmy budú použité na cestnú sieť.

    Vláda verbálne podporuje hromadnú prepravu osôb. Hovoril o tom aj pán poslanec Hofbauer. Pýtam sa, prežije SAD ako dopravný systém túto novú finančnú záťaž. Spočítal niekto tieto kumulované dosahy, ktoré v tejto súvislosti sú? Opýtam sa, či vie táto snemovňa, že na Slovensku už od začiatku roku 1999 skrachovalo približne 10 % dopravných kapacít a že napríklad združenie ČESMAD vyzýva tento parlament, aby nemuselo pristupovať k ráznym opatreniam.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pani ministerka, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vyjadrím sa skutočne len veľmi krátko. Budeme mať možnosť diskutovať o verejnej hromadnej doprave aj pri predložení zákona o štátnom rozpočte. Chcem povedať, že sme sa rozhodli vyčleniť, alokovať väčšie zdroje na obnovu automobilového alebo vozového parku Slovenskej autobusovej dopravy. Takže okrem kapitálových výdavkov, ktoré nájdete bežne vyčlenené na podporu verejnej hromadnej dopravy, už v tejto chvíli upozorňujem, aby ste sa pozreli aj do Všeobecnej pokladničnej správy, kde je ďalších 200 miliónov korún vyčlenených na posilnenie SAD práve na nákup nových autobusov.

    Druhá poznámka sa týka Štátneho fondu cestného hospodárstva. Fondové hospodárstvo, ktoré vzniklo za ostatné roky, je prostriedkom, ktorý do značnej miery zneprehľadňuje nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Je to nástroj, ktorého by sme sa najradšej zbavili, pokiaľ by v tom bola dostatočná politická zhoda. Fondové hospodárenie je jedným z tých, ktoré je neustále podrobované aj kritike zo strany expertov medzinárodných finančných inštitúcií. Aj naše skúsenosti, analýza toho, ako vyzeralo fondové hospodárenie po ostatné asi tri - štyri roky, ktorú predložilo ministerstvo financií, jednoznačne potvrdila, že práve prostredníctvom takéto fondového hospodárenia dochádza k úniku značnej časti prostriedkov, k úniku dochádza dvojakým spôsobom, a to financovaním správneho fondu, správnych fondov a po druhé, prostredníctvom štátnych fondov sa podstatne menej realizuje kontrolný mechanizmus štátu.

    Takže pokiaľ som to pochopila, pán poslanec Hofbauer by bol tlieskal tejto dani, keby jej príjmy boli priamo príjmami Štátneho fondu cestného hospodárstva. Myslím si, že je cesta, schodná je iná cesta, aby prostriedky, ktoré sa inkasujú prostredníctvom daní, išli do štátneho rozpočtu a aby sa uplatňovali všetky kontrolné mechanizmy, ktoré umožňujú dôkladne dozerať na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu a aby sa odstránili tie možnosti zneprehľadňovania, znetransparentňovania tokov v prípade hospodárenia s prostriedkami prostredníctvom štátnych fondov vrátane Štátneho fondu cestného hospodárstva. Bude to proces, kým sa nám to podarí dosiahnuť v jednotlivých rezortoch, ale určite touto cestou budeme chcieť ísť aj ďalej. Chcem len upozorniť, že sme oproti pôvodnému návrhu, ktorý bol pripravený, znížili sadzbu dane a zároveň sme zvýšili aj výhody pre pôdohospodárov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za vystúpenie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nechcete. Zatiaľ ďakujem pánu spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 438. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 448.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády Slovenskej republiky predložila návrh novely zákona číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si vyžaduje z dôvodu potreby posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu vykonať čiastočnú novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Táto novela sa dotýka sadzieb dane. Navrhovaná úprava sadzieb dane tzv. krátkych i dlhých cigariet má za cieľ posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu, a preto sa predpokladá jej účinnosť od 1. januára roku 2000. Realizácia tejto novely bude zároveň ďalším krokom aproximácie národnej legislatívy s acquise communautaire, a to v časti prispôsobovania sadzieb spotrebných daní minimálnym sadzbám ustanoveným v príslušných smerniciach Európskej únie, za ktorým úroveň sadzieb v Slovenskej republike výrazne zaostáva.

    Predsa sme však urobili jeden ústupový krok, ktorý je s tým, čo som pred chvíľkou povedala, v určitom rozpore, a to, že sa naďalej bude reprodukovať diskrepancia v zdaňovaní krátkych a dlhých cigariet. Tým sme však vyšli v ústrety slovenským producentom cigariet, predovšetkým tým, u ktorých je od predaja cigariet závislá pracovná príležitosť. Ako je známe, slovenskí producenti vyrábajú prevažne krátke cigarety, kým dlhé cigarety sa prevažne dovážajú. Preto sme navrhli oproti pôvodnému zamýšľanému návrhu, ktorý predpokladal zdanenie iba pri jednom druhu cigariet, zdaniť, resp. zvýšiť sadzby dane pri obidvoch druhoch cigariet.

    Pri navrhovanej novele zákona spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov očakávame zvýšenie daňového výnosu v roku 2000 približne o 0,35 mld. korún. Má sa to dosiahnuť zvýšením sadzby dane pri cigaretách s dĺžkou do 70 milimetrov vrátane o 0,05 koruny na kus, to znamená zo 45 halierov na kus na 50 halierov na kus. Pri cigaretách s dĺžkou nad 70 milimetrov, to znamená pri tzv. dlhých cigaretách tiež o 0,05 koruny na kus, t. j. z 85 halierov na kus na 90 halierov na kus. Pri spotrebiteľskom 20-kusovom balení to môže viesť k zvýšeniu ceny najviac o 1 korunu. V Európskej únii sa na cigarety používa tzv. kombinovaná sadzba, pričom minimálne daňové zaťaženie spotrebnou daňou je 57 % z predajnej ceny, zatiaľ čo v Slovenskej republike je daňové zaťaženie krátkych cigariet 30 % a dlhých cigariet je 40 %. Ako nefajčiarka by som si zároveň želala, aby to aspoň čiastočne viedlo k obmedzeniu fajčenia, a tým ku zníženiu nákladov na zdravotné poistenie a výdavky v zdravotníckych zariadeniach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Bajanovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Bajan, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil ako spravodajca výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 338).

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.

    Osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Tiež z vecného hľadiska zastávam názor, že predmetný vládny návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, a preto odporúčam, aby sme ho prijali spôsobom, ako navrhuje vláda.

    Skôr ako otvoríme rozpravu, takisto sa ako nefajčiar hlásim k tomu, čo povedala pani ministerka.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec Bajan. Zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nemám žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlásení k tomuto bodu programu.

    Dávam slovo pánu poslancovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    na rozdiel od mojich dvoch predchodcov, ktorí tu vystúpili, som fajčiar, ale musím súčasne konštatovať, že existujú verifikované štatistické údaje, že cena a sadzba dane za cigarety má minimálny vplyv na pokles počtu fajčiarov, ale to nie je predmetom môjho vystúpenia.

    Vážená pani ministerka, chcem využiť vašu prítomnosť, pretože pred chvíľočkou ste tu neboli, aby sme spravili prietrž nekonečným diskusiám o trestnoprávnej zodpovednosti, aj mojej, o ktorej tak rada zvyknete hovoriť a hovoríte už o nej rok. Asi pred hodinou som v tejto snemovni vyhlásil, že pokiaľ sa rozhodnete podať na mňa trestné oznámenie, tak sám iniciatívne požiadam snemovňu, aby ma pozbavila poslaneckej imunity, aby som mohol obhájiť svoju bezúhonnosť. Takže veľmi rád by som bol, aby ste túto skutočnosť zobrali na vedomie a nenarábali s údajmi, na ktoré jednoducho nemáte právo.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jediný poslanec, pán poslanec Húska. Končím možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky.

    Prosím, pán poslanec.

  • Reagujem na pána poslanca Maxona a chcem povedať, že si myslím, že mal zdôrazniť, že hlad pani ministerky po každom druhu peňazí do rozpočtu celkom určite podporia hlavne všetci pašeráci cigariet z Ukrajiny. Takže bude mať zase ďalších spojencov v zápase proti najúhlavnejšiemu nepriateľovi "mečiarizmu". Myslím si, že takýmto spôsobom sa bude ďalej vyvíjať až na okraj bezvýznamnosti, na ktorom sa výrazne pohybuje.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 436. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 446.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si vyžaduje z dôvodu potreby posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu vykonať čiastočnú úpravu zákona o spotrebnej dani z liehu. Táto úprava sa dotýka sadzby dane. Navrhovaná úprava sadzby dane z liehu má za cieľ posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu s účinnosťou od 1. januára 2000. Realizácia tejto novely bude zároveň ďalším krokom aproximácie národnej legislatívy s acquise communautaire, a to v časti prispôsobovania sadzieb spotrebných daní minimálnym sadzbám ustanovením v príslušnej smernici Európskej únie. Od navrhovanej novely zákona o spotrebnej dani z liehu sa očakáva zvýšenie daňového výnosu v roku 2000 približne o 0,3 mld. korún, a to zvýšením sadzby spotrebnej dane o 10 korún na liter absolútneho alkoholu. To je z 240 korún na 250 korún na liter, čo pri spotrebiteľskom balení 0,7 l pri obsahu 35 % alkoholu môže viesť k zvýšeniu ceny o 2,5 koruny. Minimálna sadzba podľa smernice Európskej únie je 550 ECU na hektoliter absolútneho alkoholu.

    Navrhovanou úpravou sadzby dane sa dosiahne minimálna sadzba. Platné sadzby v členských štátoch sú výrazne vyššie. Ako príklad uvádzam: Rakúsko 725 EURO na hektoliter absolútneho alkoholu, Nemecko 1 301 EURO na hektoliter absolútneho alkoholu, Francúzsko 1 450 EURO na hektoliter absolútneho alkoholu, Veľká Británia 2 808 EURO na 1 hektoliter absolútneho alkoholu a tak ďalej.

    Chcela by som na záver povedať, že tento návrh zákona by mal byť zároveň aj vyjadrením určitej politiky vlády, ktorá by mohla aspoň čiastočne prispieť k ozdraveniu spoločnosti, v ktorej dochádza k častej konzumácii alkoholu. Možno pán poslanec Maxon povie, že podľa jeho skúsenosti zvyšovanie cien alkoholu neprispeje k zníženiu jeho spotreby. Zasa však skúsenosti zo štátov Európskej únie sú iné a vláda Slovenskej republiky by mala aj v tomto smere presadzovať určité zámery a určité ciele.

    V tejto chvíli vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády. Zároveň ju prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému vládnemu návrhu zákona ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Predložený návrh zákona predseda v súlade s rokovacím poriadkom pridelil výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Pred chvíľou sme schválili jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní a stotožňujem sa s tým, že predložený vládny návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne stránky a náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku a takisto z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku. Vzhľadom na to, že je to veľmi jednoduchá novela zákona, vlastne sa mení a nahrádza iba jedno slovo "240" na "250" a pani ministerka veľmi podrobne uviedla túto zmenu, že ide nielen o riešenie problémov na príjmovej strane štátneho rozpočtu, ale aj o harmonizáciu alebo aproximáciu národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie, nebudem sa k tomu bližšie vyjadrovať. Azda len pripomeniem, že posledná úprava alebo predchádzajúca úprava dane z liehu bola 1. augusta 1994, keď sa upravovala z 210 korún na 240.

    Odporúčam, aby sa po rozprave Národná rada uzniesla podľa § 73 rokovacieho poriadku, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a súčasne odporúčam, aby tento návrh bol pridelený okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru s tým, že gestorským výborom bude výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nemám žiadne písomné prihlášky poslancov do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do tohto bodu programu. Predpokladám, že nikto z navrhovateľov ani spravodajcov nevyjadrí ďalší názor.

    Zatiaľ ďakujem pánu spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, pani poslankyne, po prestávke, ktorú o chvíľu vyhlásim, budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Po dohode v poslaneckých kluboch budeme pokračovať rokovaním o 13.00 hodine. Žiadam všetkých poslancov, aby boli prítomní, s tým, že potom by sme hlasovali, samozrejme, aj o tých návrhoch, ktoré sme prerokovali.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 434. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 444.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci,

    ctená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh novely zákona číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si vyžaduje na to, aby sme posilnili príjmovú časť štátneho rozpočtu, vykonať čiastočnú úpravu v zákone o spotrebnej dani z piva. Táto úprava sa vykonáva zvýšením sadzby dane. Navrhovaná úprava sadzby dane z piva má za cieľ posilniť, ako som už uviedla, príjmovú časť štátneho rozpočtu, a to s účinnosťou od 1. januára 2000. Realizácia tejto novely bude zároveň ďalším krokom aproximácie národnej legislatívy s acquise communautaire, a to v časti prispôsobovania sadzieb spotrebných daní minimálnym sadzbám ustanoveným v príslušnej smernici Európskej únie.

    Od navrhovanej novely zákona o spotrebnej dani z piva sa očakáva zvýšenie daňového výnosu v roku 2000 približne o štvrťmiliardy korún, a to zvýšením sadzieb z piva v závislosti od stupňovitosti piva takto: do 11,6 % pôvodnej stupňovitosti o 66 korún na 1 hektoliter, t. j. zo 164 korún na 230 korún na hektoliter, čo pri spotrebiteľskom balení piva vo fľaškách s obsahom 0,5 l môže viesť k zvýšeniu ceny maximálne o 0,35 koruny, od 11 stupňov do 13,6 stupňa pôvodnej stupňovitosti o 40 korún na 1 hektoliter, t. j. z 360 korún za hektoliter na 400 korún za hektoliter, čo pri spotrebiteľskom balení piva pri 0,5 l môže viesť k zvýšeniu ceny o 20 halierov. A napokon od 13,7 % pôvodnej stupňovitosti o 47 korún na hektoliter, t. j. zo 423 korún na hektoliter na 470 korún na hektoliter. To pri spotrebiteľskom balení piva po litrových fľaškách môže viesť ku zvýšeniu ceny o 25 halierov.

    Tieto súvislosti dávam do pozornosti, že sadzby spotrebnej dane z piva boli upravované dosiaľ iba jedenkrát, a to v roku 1994. Podľa smernice Európskej únie sadzba dane ustanovená na stupeň plato na hektoliter alebo na stupeň alkoholu. Slovenská republika, ako i väčšina členských krajín Európskej únie zdaňuje stupeň plato, a nie obsah alkoholu v pive. Minimálna sadzba dane je ustavená vo výške 0,748 ECU na hektoliter v stupňoch plato. Pri súčasne platných sadzbách dane z piva je u nás nesporne zdanený stupeň plato v skupine piva do 11,6 % pôvodnej stupňovitosti oproti pivu s vyššou stupňovitosťou.

    Z uvedených dôvodov sa navrhuje úprava sadzieb dane tak, aby sa tento nepomer zmiernil. Na porovnanie súčasná úroveň sadzby dane v Slovenskej republike je pri pive v skupine do 11,6 % pôvodnej stupňovitosti o 0,324 EURO na hektoliter na stupeň plato nižšia, t. j. 45 % minimálnej sadzby dane a pri navrhovanej sadzbe 0,455 EURO na hektoliter v stupňoch plato, t. j. cca 40 % minimálnej sadzby. Platné sadzby dane v skupine do 11 % plato sú napríklad v Rakúsku 1,45, v Nemecku 0,79, v Holandsku dokonca až 9,05.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Petrovi Tatárovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predložený vládny návrh zákona je súčasťou prípravy štátneho rozpočtu a znamená aj ďalší krok aproximácie slovenskej legislatívy s acquise communautaire. Podporujem prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Kozlík. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milá pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    platí jedna zásada, že vláda, ktorá zvýši ceny piva, padne. Odporúčam preto vo vašom vlastnom záujme, vážená koalícia, neposúvať tento zákon do ďalšieho legislatívneho konania.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pani ministerka, či chcete vystúpiť. Nie.

    Pán spoločný spravodajca tiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, a to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 442. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 452.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predložený vládny návrh zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ako i podľa odporúčaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie obsiahnutý v Bielej knihe kapitola 22 nepriame zdaňovanie.

    Základnou smernicou upravujúcou daň z pridanej hodnoty Európskej únie je 6. Smernica Rady Európskej únie v znení jej zmien a doplnkov. Táto smernica definuje hlavnú koncepciu a princípy dane z pridanej hodnoty v štátoch, ktoré sú členmi Európskej únie.

    Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa predkladá v súvislosti s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní vypracovanej v nadväznosti na program reštrukturalizácie vybraných bánk a reštrukturalizácie podnikového sektora. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na zákon o konkurze a vyrovnaní spočíva v tom, že speňažovanie majetku v konkurze bude považované za uskutočňovanie zdaniteľných plnení, čo bude znamenať, že podnikateľovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, nebude zrušená registrácia za platiteľa dane a všetky jeho predaje tovarov a služieb budú zdaniteľnými plneniami. Takéto riešenie vychádza z navrhovaného novelizovaného znenia zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré predpokladá, že po vyhlásení konkurzu bude možné naďalej pokračovať v prevádzkovaní podnikov, čím sa vytvorí možnosť, že tieto podniky alebo ich životaschopné časti budú môcť byť v konkurze predané, resp. speňažené bez zastavenia ich výrobnej činnosti. Myslím si, že je to veľmi dôležitá zmena zákona o konkurze a vyrovnaní, na ktorú nadväzuje práve predložená novela zákona o DPH.

    Predložený návrh zákona zároveň rieši na úseku dane z pridanej hodnoty moment uskutočnenia zdaniteľného plnenia pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorý využívajú na zabezpečenie svojich pohľadávok najmä banky. Podľa návrhu dôjde k uskutočneniu zdaniteľného plnenia len v prípade, že dlžník v dohodnutej lehote nesplní svoj záväzok.

    Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty nemá nepriaznivý dosah na príjmy štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Vážené dámy a páni, keďže účinnosť zákona o konkurze a vyrovnaní sa navrhuje od 1. 1. 2000, je potrebné, aby táto novela zákona o dani z pridanej hodnoty nadobudla účinnosť v rovnakom čase. Práve preto vás chcem požiadať, aby ste posunuli návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Martinovi Kujanovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 442), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k prerokúvanému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že ani pani ministerka, ani pán spoločný spravodajca nemajú k čomu zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 447. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 454.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    návrh novely zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov je procesnou normou, a preto upravuje ustanovenia, ktoré súvisia s navrhovaným osobitným spôsobom zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti tzv. paušálnou daňou. Vzhľadom na uvedené navrhovaný zákon o správe daní a poplatkov upravuje najmä daňovú kontrolu a opakovanú daňovú kontrolu tak, aby sa aj u daňovníkov uplatňujúcich si paušálnu daň vykonávala daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola ako u ostatných daňovníkov, ďalej postup daňového subjektu pri oznamovaní jeho pripomienok k výsledkom daňovej kontroly uvedených v protokole z daňovej kontroly, ďalej formu dokladu o zaplatení paušálnej dane, ktorým je potvrdenie správcu dane o zaplatení paušálnej dane, ďalej vyrubovacie konanie v čase zaplatenia paušálnej dane a po vykonanej daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole, ďalej obsahovú náplň výkazu daňových nedoplatkov, ďalej postup lehoty a náležitosti vyhlásenia o možnosti použitia zaplatenej dane na verejnoprospešný účel.

    Ďalšie úpravy v predkladanom návrhu novely zákona o správe daní a o poplatkoch sa navrhujú predovšetkým z dôvodu spresnenia ustanovení, ktoré súvisia s vydávaním dokladov pri daňovej exekúcii tak, aby boli v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, ako aj úpravy, ktoré riešia vydávanie výzvy a opakovanej výzvy len v tých prípadoch, ak ide o podozrenie z trestného činu podľa Trestného zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Milanovi Benkovskému.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 447), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Keďže pani ministerka Schmögnerová komplexne predložila návrh, myslím si, že nie je k tomu čo dodať. Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, tak sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 444. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 464.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    jedným z kľúčových zákonov je zákon o daniach z príjmov, ktorý upravuje najvýznamnejší výsek daňovej politiky štátu. V uplynulom období bol tento zákon niekoľkokrát menený, pričom potrebu týchto zmien vyvolávali nielen zmeny iných súvisiacich zákonov, ale aj zmeny, korekcie v daňovej politike štátu. Predložený návrh zákona rieši najmä tieto požiadavky:

    1. Zníženie daňového zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb formou valorizácie odpočítateľných položiek a zmenou daňových pásiem s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu kompenzovať zníženie predstavujúce výpadok príjmov. Okrem toho dochádza aj k malým zmenám v daňových sadzbách v najvyššom a v najnižšom zdaňovacom pásme. Chcem uviesť, že táto zmena je veľmi závažnou zmenou, pretože po prvýkrát od roku 1993, keď sme prešli na zdaňovanie fyzických osôb novým spôsobom, neboli odpočítateľné položky valorizované. Rovnako neboli ani upravované daňové pásma a daňové sadzby. Reagujeme tak na potreby, ktoré vznikli v ostatných rokoch, keď sa neúmerne zvyšovalo daňové zaťaženie fyzických osôb v dôsledku nominálneho rastu miezd a presúvania fyzických osôb zdaňovaných týmto druhom dane z najnižších do možno vyšších príjmových skupín.

    Druhou veľmi dôležitou časťou predkladaného zákona o dani z príjmov je snaha podporiť podnikanie. Nepredpokladáme, že ide len o podporu podnikania ako takého, len pre podnikanie ako také, ale preto, aby pomohlo zvýšiť zamestnanosť, aby pomohlo zvýšiť produkciu a aby pomohlo zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu v Slovenskej republike. Znovu chcem povedať, že zmeny, ktoré sa dostávajú do zákona o dani z príjmov, sú veľmi závažné a je len škoda, že sa uskutočňujú až dnes s toľkým odstupom od roku 1993, resp. od roku 1995, keď na to boli vytvorené vhodnejšie fiškálne podmienky.

    Podporu podnikania návrhu zákona o daniach vidíme v niekoľkých častiach tohto zákona. Upravuje sa živnostenské podnikanie zavedením možnosti zjednodušeného spôsobu určenia daňovej povinnosti živnostníkov formou paušálnej dane. Chcem uviesť, že tak plníme určité záväzky uznesenia vlády Slovenskej republiky, ale zároveň aj legislatívnu iniciatívu poslaneckej snemovne, konkrétne jedného z poslancov poslaneckej snemovne, ktorý, ako je vám známe, pripravil osobitný zákon, v ktorom sa riešila aj otázka zdaňovania formou paušálnej dane. Po vzájomnej dohode s pánom poslancom Prokopovičom sme sa dohodli, že je správne, aby sme nenarušovali integritu daňového zákona a aby časť o paušálnom zdaňovaní, o paušálnej dani bola práve v zákone o daniach.

    Táto forma zdaňovania príjmov oslobodzuje daňovníka od administratívnej náročnosti spojenej s účtovnou evidenciou. Zároveň z dôvodu podpory a rozvinutia drobného podnikania sa do zákona zahrnuli aj možnosti úľav pre začínajúceho drobného živnostníka.

    V ďalšej časti zákona riešime podporu investovania, a tým vytvorenie nových pracovných príležitostí spresnením podmienok na čerpanie daňového úveru, ako aj zvýhodnenie zdaňovania pri vynakladaní výdavkov na vedu a výskum. Návrh zákona zavádza možnosť zjednodušeného spôsobu určenia daňovej povinnosti živnostníkov tak, ako som už pred chvíľočkou uviedla. Táto možnosť je založená na rozhodnutí živnostníka, či bude zdaňovaný podľa prvej časti zákona ako fyzická osoba alebo či sa rozhodne, že bude zdaňovaný podľa druhej časti zákona, kde je osobitne upravená paušálna daň. Uvedenú možnosť voľby má daňovník, živnostník prevádzkujúci výrobné a službové živnosti.

    Princíp paušálnej dane spočíva v tom, že príjmy daňovníka sú rozdelené do troch pásiem. Maximálne pásmo príjmov je do výšky 1,5 mil. Sk. Príjmy sa neznižujú o výdavky ani o povinné odvody do fondov, to znamená, že základom dane sú hrubé príjmy daňovníka.

    Ešte raz sa vrátim k zníženiu daňového zaťaženia fyzických osôb a potom prejdem k poslednej časti zákona. Zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb sa rieši valorizáciou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá sa valorizuje zo sumy 21 000 na 38 760 Sk. Ďalej zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované dieťa na 11 400 Sk, prípadne 22 800 na ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok, nezdaniteľná časť základu dane sa zvyšuje na 8 400 Sk. U poberateľa invalidného dôchodku je to suma 16 800 Sk ročne. V prípade, že pôjde o držiteľa preukážky zvlášť ťažko poškodeného so sprievodcom, sa uvedená suma zvýši až na 48 000 Sk ročne. Úpravou daňových pásiem a znížením sadzby dane v prvom daňovom pásme sa rovnomernejšie rozloží daňové zaťaženie.

    Vrátim sa teraz k poslednej, tretej časti zákona, ktorá rieši zdaňovanie právnických osôb. Už som uviedla, že sme prístupnejšie upravili tie časti zákona, ktoré poskytujú daňový úver pre zahraničného investora tak, aby sme vo väčšom rozsahu mohli motivovať vstup zahraničných investorov. Chcem však upozorniť, že tu ide o pozitívnu diskrimináciu zahraničných investorov, ktorú nechceme neúmerne predlžovať. Reagujeme tým na situáciu, že v Slovenskej republike je na hlavu najmenší podiel zahraničných investícií v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa štátmi strednej Európy. Preto sme sa rozhodli obmedziť túto pozitívnu diskrimináciu zahraničných investorov presne časom 1. 1. 2002, to znamená, že bude poskytnutá iba pre tých zahraničných investorov, ktorí spĺňajú ostatné podmienky na získanie daňového úveru do tohto termínu.

    V druhej časti návrhu zákona sa rieši aj otázka zdaňovania príjmov právnických osôb. Oproti pôvodnému návrhu došlo v návrhu zákona k určitým zmenám. Je samozrejmé, že tieto zmeny máte už zapracované v návrhu, ktorý je na vašich laviciach. Upustili sme od snahy podporiť investovanie prostredníctvom urýchleného odpisovania v dvoch sadzbových skupinách a zároveň s možnosťou, aby zostatková cena hmotného investičného majetku bola odpočítateľnou položkou z daňového základu v prípade, že dochádza k jej nahradeniu novými investíciami. Ale zároveň sme aj zmenili navrhovanú sadzbu dane zo strany ministerstva financií, takže vo vašom návrhu je správne uvedená, tak ako bola schválená vládou Slovenskej republiky, znížená sadzba dane zo 40 na 30 % s výnimkou daňovníkov, ktorí zabezpečujú poľnohospodársku výrobu a ktorí zamestnávajú pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou. U nich je sadzba dane tiež upravená na úroveň 18 %. V tejto časti zákona sa ďalej spresňujú podmienky umorovania straty a definície daňových výdavkov, o ktoré môže daňovník znížiť príjmy.

    Okrem uvedených zmien v návrhu zákona je riešená aj ochrana pred transferom zisku do krajín, ktoré sú známe ako daňové raje. Je zrejmé, že táto problematika patrí v súčasnosti aj v štátoch Európskej únie medzi najostrejšie sledované problematiky, pretože nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných štátoch dochádza k značným daňovým únikom do tzv. daňových rajov.

    Chcela by som uviesť, že tento zákon bude mať na rozdiel od predchádzajúcich zákonov okamžitý negatívny fiškálny dosah. Som však presvedčená, že bolo potrebné ísť touto cestou a diskusia, ktorá trvala niekoľko týždňov, bola diskusiou iba o tom, ako ďaleko si môžeme dovoliť dostať sa v krátkom časovom horizonte v priebehu jedného roka. Je zrejmé, že uskutočňujeme takúto závažnú zmenu v daňovej politike štátu v období, keď musíme zároveň riešiť aj veľký fiškálny schodok, ktorý sme zdedili po predchádzajúcich rokoch. Som presvedčená, že tento rok sa nám podarí dosiahnuť ciele, ktoré sme si predsavzali a ktoré sa týkajú aj schodku štátneho rozpočtu. Nuž a hovorím to s menšou pravdepodobnosťou, ale predsa aj vo fiškálnom schodku celých verejných financií. Ak to bude tak, bude to významný pokrok oproti predchádzajúcim dvom rokom, keď sme prekračovali kritickú hranicu troch percent schodku o niekoľko percentuálnych bodov. Je zrejmé, že takéto závažné zmeny v daňovej politike sa oveľa jednoduchšie uskutočňujú vtedy, keď v hospodárstve existujú určité akumulované rezervy. Nie je to náš prípad.

    Ak sme sa napriek tomu rozhodli pristúpiť k takýmto závažným zmenám v daňovej politike, vychádzali sme z toho, že je potrebné vytvoriť vhodnejšie prostredie, ktoré bude stimulovať na jednej strane ľudí, aby pracovali, a na druhej strane podnikateľov, aby vytvárali nové pracovné príležitosti. Je zrejmé, že v situácii, keď prírastky produktivity práce nie sú dostatočne vysoké, nie je možné ani čakať, že bude dochádzať k výraznejšiemu rastu nominálnych miezd. Preto sme chceli tak trochu pomôcť alebo nahradiť to, čo by sa malo dosiahnuť kolektívnym vyjednávaním v jednotlivých podnikoch, aby aj keď mzda neporastie tak rýchlo, mzda vyjadrená v brutto jednotkách, predsa len čistá mzda aspoň čiastočne kopírovala nárast životných nákladov, ktorý tu v ostatnom období je.

    Zároveň u právnických osôb sme vychádzali z dvoch vzájomne si tak trošku aspoň v jednom roku konkurujúcich cieľov: neohroziť výraznejšie výsledky finančného hospodárenia štátu, ktoré sa tentoraz odrazia nie v roku 2000, ale až v roku 2001, pretože právnické osoby platia daň z príjmov preddavkovým spôsobom a zúčtovanie je až potom k 31. marcu nasledujúceho roka. Zároveň sme však chceli aj riešiť to, aby sme vo väčšom rozsahu podporili podnikateľov, aby vytvárali nové pracovné príležitosti. Je známe, že celkové zaťaženie podnikateľskej sféry, ktoré zahrnuje daňové zaťaženia, ale aj odvodové zaťaženie v Slovenskej republike, je značné. Ja by som však chcela upriamiť pozornosť na jedno. Aby sme neredukovali celkové zaťaženie podnikateľskej sféry, ktoré sa inak vyjadruje tzv. kvótou 2 celkové odvody a dane/hrubý domáci produkt, aby sme to neredukovali len na otázku daňového zaťaženia. Myslím si, že je potrebné si všímať aj vysoké odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry.

    Aby som to uviedla, v predchádzajúcom roku podnikatelia odviedli na daniach do štátneho rozpočtu približne niečo vyše 25 mld. Sk, avšak do poistných fondov, do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce len zamestnávatelia odviedli dohromady asi 72 mld. Sk. To jednoznačne ukazuje, že na celkovom zaťažení podnikateľskej sféry sa vo väčšom rozsahu podieľajú práve odvodové povinnosti podnikateľov do sociálnych fondov, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce, a to v podstatne vyššej miere ako pri odvodoch do štátneho rozpočtu.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa to navrhuje v predmetnom návrhu. Zastávam názor, že tento zákon umožní zlepšiť celkové podnikateľské prostredie pre všetky právnické osoby, či už ide o právnické osoby ako veľké firmy alebo pôjde o malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Môžem povedať, že z veľkej časti si osvojujem tie pozitívne stránky, ktoré predniesla pani ministerka.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Maxon, pán poslanec Šimko, pán poslanec Kozlík. Takže sa prihlásili do rozpravy 3 poslanci: pán poslanec Maxon, Šimko a Kozlík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    celkom na úvod by som chcel zdôrazniť, že vzhľadom na to, že som pozorne počúval vystúpenie pani ministerky, tak aby nám bolo zrejmé, že v oblasti dane z príjmov rozlišujeme dve skupiny. Sú to fyzické osoby a právnické osoby. Ak hovoríme o inkase tohto druhu dane, tak potom musíme hovoriť, že inkaso sa ročne pohybovalo približne asi v rozsahu 60 mld. Sk aj pre právnické, aj fyzické osoby. Ale ak hovoríme o dani z príjmu, o forme priamej dane a dane z príjmu, tak musíme konštatovať, že výnos je približne 60 mld. Sk, pričom analogicky do tejto dane je možné zahrnúť aj daň inkasovanú zrážkou, ktorá sa ešte pohybuje v rozsahu asi 7,5 alebo 8 mld. Sk. Tak celkový výnos dane je približne 78 až 80 mld. Sk. A treba súčasne povedať, že diskusia o tejto forme dane je komplikovaná aj z toho pohľadu, že tvorí približne 41 alebo okolo 40 % celkových príjmov štátneho rozpočtu.

    Pokúsim sa teda snemovni povedať niekoľko slov o navrhovanej sadzbe dane z príjmu právnickych osôb, ktorá je dnes v návrhu prezentovaná sadzbou 30 %. Napriek tomu, že v odôvodňujúcej časti a predovšetkým z hľadiska vyjadrenia finančného vplyvu na štátny rozpočet sú rozvedené isté úvahy, chcel by som predkladateľa požiadať, aby vo výboroch, kde bude podstatne väčší priestor na tému o tejto sadzbe dane, sa predkladateľ pripravil s lepšou kvantifikáciou negatívnych dosahov na štátny rozpočet, ale súčasne aj pozitívnych dosahov na štátny rozpočet, pretože, žiaľ, v tomto období musím konštatovať, že sadzba tejto dane sa stala predmetom politickej licitácie. Donedávna sme počuli o 45 %, dokonca skupina liberálnych ekonónov navrhovala sadzbu 20 % alebo 25 % a v tej licitácii uspela sadzba dane 30 %.

    Prečo o tomto probléme hovorím? Hovorím o ňom preto, že to reprezentuje približne objem, ako povedala pani ministerka, sumu 25 mld. Sk z hľadiska príjmu štátneho rozpočtu, ale samotné zdôvodnenie neobsahuje analýzu štruktúry platcov tejto dane. Máme verifikované informácie, že vlastne platcami dane z príjmu právnických osôb z celkového počtu registrovaných podnikateľských subjektov je v tom lepšom prípade približne 15 % právnických osôb, ktoré platia daň z príjmu právnických osôb. Myslím si, že je dostatok informácií aj na Ústrednom daňovom riaditeľstve, aby sa podrobili analýze tí, ktorí patria do skupiny 15 %, ako to potencionálne zvýhodní túto skupinu a ako sa to dotkne platcov z tej skupiny, ktorí sa teraz vymykajú z 15 % a doteraz platcami dane z príjmu neboli.

    Celkom korektne a otvorene budem hovoriť o jednom probléme, ktorý by mohol byť vyriešený objektívne a optimálne odhadnutou sadzbou dane z príjmu právnických osôb. Veľmi dobre vieme, a nakoniec to bol problém, s ktorým sme zápasili aj my a súviselo to, samozrejme, aj s nepriamymi daňami, ale malo to aj priamy vplyv na priame dane, je množstvo registrovaných eseročiek, ktoré robili viac-menej služby na legalizáciu nákladov, ktoré robili služby na legalizáciu znižovania výnosov a všeobecné poznatky, ktoré existujú v tejto oblasti, jednak kontrolných úradov a nakoniec aj čiastočne poznatky finančnej polície, sú služby spojené s takouto činnosťou, ktoré šikovným spôsobom obchádzajú zákon a nie sú trestnoprávne postihnuteľné, stoja podnikateľské subjekty asi 20 alebo 22 %. Hovorím to preto, lebo by to malo byť rozhodujúcim motívom na to, aby sme sa blížili k tejto hranici.

    Samozrejme, v tejto chvíli neapelujem - a to by malo byť až po diskusii -, aby sme sa priblížili k hranici 20 % sadzby dane z príjmu právnických osôb, ale jednoducho túto skutočnosť pripomínam, a pripomínam už aj kvôli tomu, že naozaj registrovaných subjektov, dámy a páni, je okolo 77 tisíc, teda tých, ktorí sú registrovaní ako právnické osoby. Ak zo 77 tisíc podnikateľských subjektov je platcom dane z príjmu približne 15 %, tak je to maximálne okolo 20 tisíc právnických osôb. Takže som presvedčený, že táto novela, predloha zákona by mala smerovať aj k tomu, aby sme vyšli v ústrety tým, ktorí sú dlhodobo v hranici, keď korektne platia a priznávajú daň z príjmu právnických osôb a skôr by sme mali tento zákon obrátiť z hľadiska sprísnenia voči tým, ktorí dlhodobo v skupine placov dane z príjmu nie sú.

    A čo sa týka tohto druhu dane, tak tu chýba, dámy a páni, ešte ďalšia kvantifikácia. Nepochybne, pokiaľ by sa táto skupina - opäť hovoríme o skupine 15 % v súvislosti s uplatnením tohto zákona - mohla významným spôsobom rozšíriť, ak táto skupina štandardných podnikateľov platiacich daň z príjmu bude mať zvýhodnenú, nie zvýhodnenú, ale lepšiu daňovú pozíciu, má reálnu šancu akumulovať zdroje. Samozrejme, tieto zdroje je možné použiť do spotreby, ale ak hovoríme o skupine 15 %, sú to zrejme tí podnikatelia, ktorí majú zámer svoju firmu rozvíjať, tak zdroje, ktoré tvoria rozdiel medzi súčasnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb a tou, ktorá je navrhovaná alebo tá, ktorá v tejto snemovni prejde, ten rozdiel jednoducho tieto firmy môžu a významným spôsobom podľa môjho názoru aj použijú na rozvoj spoločnosti a takto orientovaný rozvoj môže spôsobiť potom pozitívny vývoj v oblasti nepriamych daní, nepochybne predovšetkým v oblasti dane z pridanej hodnoty. Takže je to kvantifikácia, ktorá by významným spôsobom znížila možné riziko uplatňovania tejto sadzby a z toho pohľadu by mohli byť prípustné diskusie aj o nižšej sadzbe, ako je navrhovaná predkladateľom.

    Trošku som prekvapený tým, že sa v tomto materiáli dosť zreteľne uvádza, že správca dane a prostredníctvom správcu dane Ústredné daňové riaditeľstvo nevie spraviť relevantné prepočty z hľadiska dosahu na živnostníkov. Osobne si myslím, že existuje štatistický súbor informácií na Ústrednom daňovom riaditeľstve, kde by mohla byť pozitívne alebo relevantne zhodnotená analýza aj vplyvu - teraz hovorím o paušálnej licencii pre živnostníkov - a myslím si, že by nemali byť vážnejšie problémy určiť vplyv zavedenia tejto dane na príjmy štátneho rozpočtu. Nakoniec v samotnom materiáli sa uvádza, že vplyv by mal byť pozitívny, mal by byť, myslím si, v rozsahu asi 400 mil. Sk.

    Osobne celkom nezdieľam tento názor a pokiaľ by tento názor a táto informácia uvedená v materiáli bola relevantná, tak potom možno ťažko hovoriť o znížení daňového zaťaženia živnostníckeho stavu. Samozrejme, korektne treba povedať, že táto metóda zavádza a z toho môže byť kvantifikovaný pozitívny dosah do štátneho rozpočtu asi 400 mil. Sk, pretože túto daň alebo paušálnu licenciu by platili aj živnostnícke subjekty, ktoré sa dosiaľ vzhľadom na vysoké náklady neocitli na hranici, že by boli platcami dane z príjmu. Ale nemyslím si, že je správne uviesť, že ministerstvo financií prostredníctvom Ústredného daňového riaditeľstva nemá relevantné prepočty, ktoré by mohli jasne definovať dosahy či už pozitívne alebo negatívne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

    Predpokladám, že o konkrétnych veciach budeme hovoriť vo výboroch a následne v druhom čítaní ešte v pléne Národnej rady. Ale dovoľte mi v súvislosti s touto predlohou spomenúť ešte jednu vec, o ktorej, žiaľ, musím konštatovať, že to bola jedna z vecí, ktorú som nedotiahol do konca. A myslím si, že by stálo za zamyslenie v tom pokračovať a je to istým spôsobom aj námet pre pani ministerku, aby v tejto veci konala. O chvíľočku poviem, o čo ide. Ak hovorím, že je to jedna z vecí, ktorú som nedotiahol do konca, tak v súvislosti s tým musím povedať, že nám je často vytýkané, čo všetko sme nespravili. Viete, musím konštatovať, že ak by sme spravili všetko, čo bolo potrebné, tak čo by potom robila súčasná vláda. Ale idem k meritu veci, čo som chcel povedať.

    Na Slovensku sme približne pred troma rokmi - alebo je to tri a pol roka - zaviedli povinnosť viesť registračné pokladnice. Prirodzene, tieto registračné pokladnice museli byť certifikované. Vyhláška ministerstva financií, ktorá upravuje tento postup, však nepočítala s tým, že by certifikácia registračných pokladníc mala byť opakovaná. Prečo to hovorím? Dúfam, že sa ministerstvo financií a aj výbor pre financie, rozpočet a menu bude týmto problémom vážne zaoberať. Totiž celá takpovediac pokračujúca daňová reforma jednoducho smeruje k tomu, aby sa realizovali štandardné legitímne spôsoby na to, aby podnikateľské subjekty či už právnické alebo fyzické osoby si svoje daňové povinnosti bezo zvyšku plnili. A musím, žiaľ, konštatovať, že predovšetkým registračné pokladnice vzhľadom na to, že certifikácia mala trojročné obdobie, dnes už nespĺňajú svoj účel. Nakoniec bola, myslím si, pracovníkmi ministerstva financií, pokiaľ mám dobré informácie, alebo Ústredného daňového riaditeľstva aj vykonaná náhodná kontrola a zistilo sa, že do viac ako 70 % registračných pokladníc bol spravený zásah a údaje, ktoré sú jednoducho registrované v registračnej pokladnici, nezodpovedajú reálnemu stavu z hľadiska skutočne dosiahnutých tržieb.

    O tejto skutočnosti hovorím pri tomto zákone aj preto, lebo by sme mali predovšetkým mať ambície pokračovať v tom, čo pozitívne pôsobilo na príjmy štátneho rozpočtu aj v budúcom období a jednoducho tieto veci precizovať. Čo ma hlavne viedlo k tomuto konštatovaniu? Okrem toho, že som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, tak som aj poslancom Mestského zastupiteľstva v Trenčíne a akosi mi prischlo aj šéfovanie finančnej a majetkovoprávnej komisii. A musím konštatovať, že pokiaľ pracovníci mestského úradu - a nakoniec som túto skutočnosť konzultoval aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska -, pokiaľ pracovníci mestského úradu kontrolovali priznanú daň alebo poplatok, pardon, za predaj tabaku a tabakových výrobkov, tak sme dospeli ku katastrofálnym záverom. Ale jednoducho preto, lebo naozaj údaje z registračných pokladníc neboli relevantné a vôbec nezodpovedali ani skutočnostiam priznaným podnikateľskými subjektmi, ale ani reálnym skutočnostiam, tak ako napríklad mali zodpovedať alebo mali korešpondovať so skladovou evidenciou.

    Tí, ktorí Trenčín trošičku poznajú, vedia, že v Trenčíne máme na námestí niektoré reštauračné zariadenie, kde sa podľa tejto evidencie, na základe ktorej bol potom odvedený poplatok, nie je to daň, ale je to štandardný a nemal by to byť zanedbateľný príjem obcí, máme niektoré reštauračné zariadenia, kde sa podľa tejto evidencie denne predá jedno pivo. A takto je to evidované aj v registračnej pokladnici. Pani ministerka, hovoríte, v ktorej reštaurácii je to? Nechcem byť nezdvorilý, ale... Dobre, tak keď to myslíte dobromyseľne, tak to radšej nebudem komentovať. Musím v súvislosti s tým povedať, že to hovorím preto, lebo naozaj to nie je zanedbateľný príjem. A ak Česká republika si zobrala od nás ako vzor model registračných pokladníc, ktorý sme predtým zaviedli, tak si myslím, že by sme nespravili dobre, keby sme v zdokonaľovaní tohto systému nepokračovali.

    Na druhej strane musím pozitívne vyzdvihnúť skutočnosť, že v Trenčíne tento problém rieši mestský úrad v spolupráci s daňovým úradom, čo považujem za veľmi korektný postup. A nakoniec sa nám možno podarí verifikovať také zistenia, ktoré by mohli byť potom aj inšpiráciou pre Ústredné daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo financií. Dámy a páni, zdôrazňujem to predovšetkým v súvislosti s paušálnou sadzbou pre živnostníkov, lebo to je dosť veľká skupina, ktorej sa nepochybne týkajú aj registračné pokladnice.

    Ak pre tento stav chceme priniesť pozitívne veci v oblasti daňového zaťaženia, tak na druhej strane tejto skupine treba jasne a zrozumiteľne povedať, že veci, ktoré z hľadiska evidencie platnosti bolia - mám na mysli teraz registračné pokladnice -, budeme na tom trvať. Nechcem o tom hovoriť zbytočne dlho. Ale na to, aby to mohlo efektívne fungovať a aby údaje, ktoré sú v registračných pokladniciach, boli relevantné, tak musí prebiehať pravidelne certifikácia týchto registračných pokladníc. Nakoniec ministerstvo financií už malo aj predbežné náklady, koľko by táto certifikácia stála. A sú to naozaj zanedbateľné náklady od 500 do 700 alebo 800 korún. Ale z hľadiska potrieb našej evidencie sú to podľa mňa veľmi potrebné veci.

    Na záver by som ešte chcel požiadať predkladateľa, aby tí, ktorí budú obhajovať tento návrh zákona vo výboroch, sa venovali kvantifikácii predovšetkým v oblasti dane z príjmu právnických osôb a aby mali ambíciu nás presvedčiť, že 30-percentná sadzba nebola sadzbou politického licitovania, ale k tejto sadzbe sa pristúpilo na základe exaktných, relevantných a verifikovaných údajov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Ďakujem.

    Nadväzujúc na vystúpenie pána poslanca Maxona chcem sa prihovoriť za prepočty. Je skutočne neseriózne robiť také rozhodnutia, ktoré sa dotknú všetkých občanov nášho štátu, ktoré nie sú podložené prepočtami. Myslím si, pani ministerka, že by bolo potrebné spraviť prepočty. Sú podklady, tak ako boli podklady na to, čo často veľmi rada opakujete, že ste nevedeli, do čoho idete a v akom katastrofálnom stave je naša ekonomika. Po dlhé roky, každý rok vládnutia existovali štatistické údaje, ktoré vydával Štatistický úrad, vy ste si ich mali prečítať, boli by ste vedeli a mohli ste systémovo postupovať.

    Chcem povedať, že to, čo robíte v legislatíve, je absolútne nesystémové, pretože my sme v balíku teraz za jeden týždeň dostali 38 legislatívnych návrhov, z ktorých 19 je na skrátené konanie a prevažná väčšina skrátených konaní je z vášho rezortu.

    Pani ministerka, zákon, ktorý prerokúvame, má 74 strán legislatívneho textu, t. j. paragrafov, kde každé slovo má svoj význam. Už včera som vyjadrila myšlienku, že nie som legislatívny génius, aby som to vedela v rámci 38 zákonov všetko dôsledne prerokovať. Je to vaša nezodpovedná a nesystematická práca. A vy ste sa usmievali, keď v rámci vášho odvolávania som vystúpila s myšlienkou, že ste legislatívu svojho rezortu nezvládli. Znovu to opakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Som rád, že v podstate pán poslanec Maxon nehodnotí záporne prínos navrhovaného zákona. Mrzí ma však, že minulá vláda nepristúpila radikálnejšie na zníženie dane z príjmov právnických osôb v minulom období, práve vtedy, keď pri vysokých investíciách, ktoré v minulom období boli nosným prvkom na rast HDP, boli vynikajúce podmienky na takzvané kreatívne účtovníctvo, ktoré naplno fungovalo. Vtedy boli podmienky na zníženie ideálne. Pri reštrikcii, ktorú musí, bohužiaľ, súčasná vláda robiť, keď, prirodzene, podniky nemajú také zisky ako v minulosti, je ťažšie radikálnejšie zníženie daní z príjmov právnických osôb.

    Ďalšie zníženie by bolo možné, ak by sme dokázali nájsť druhú stranu na váhach, ktorá by vykryla znížené príjmy do štátneho rozpočtu spôsobené znížením sadzby dane. Súčasná vláda našla časť jednej strany takýchto váh v tom, že vrátila späť odpisy, zníženie odpisových sadzieb do pôvodnej polohy, ktorá platí dnes.

    Ak by sa podarilo nájsť našim partnerom tú druhú misku váh, myslím si, že by sme veľmi radi pristúpili na ďalšie zníženie dane z príjmu právnických osôb, lebo by sme si to asi všetci želali. Ale verím tomu, keď to dostatočne spropagujeme a zabránime podnikateľom robiť kreatívne účtovníctvo, tak budeme môcť v ďalšom období pokračovať v tomto znižovaní ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni poslanci,

    moje vystúpenie v rozprave v prvom čítaní je veľmi jednoduché, prostredníctvom ktorého uplatňujem a predkladám návrh podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby predmetný vládny návrh zákona o daniach z príjmu (tlač číslo 444) bol pridelený na ďalšie prerokovanie aj vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu.

    Zdôvodňujem to jednoducho. Predmetný návrh zákona o dani z príjmu rieši, ako to tu už bolo opakovane povedané, závažnú spoločenskú problematiku, ktorá bezprostredne súvisí aj s celým hospodárskym a podnikateľským potenciálom Slovenskej republiky, a preto by som chcel, aby bol tento priestor daný na diskusiu. A moje vystúpenie je vlastne aj prejavom toho, že podporujem, aby tento návrh postúpil do ďalšieho čítania s tým, že k niektorým záležitostiam by sme radi vo výbore ešte prediskutovali niektoré názory, ktoré sú tam uvedené.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Maxon. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, podporujem návrh pána poslanca Šimka v prvej časti, ale v tejto chvíli musím s hrôzou konštatovať, že takýto zákon nebol pôvodne výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pridelený. Preboha živého, veď to je jeden z nosných zákonov, ktorý musí prerokovať aj tento výbor a my sme už v takom ošiali tempa, že ani tento výbor ho nemal mať pridelený? Dámy a páni, priznávam, že mám isté chvíľky, keď strácam nervy a keď sa odvolávam na ten klasický výrok, že šľak ma ide trafiť, ale ak sa toto deje, tak opäť musím zopakovať, šľak ma ide trafiť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán rozbehaný predsedajúci,

    vážená zádumčivá pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril v rámci prvého čítania k predkladanému zákonu o dani z príjmov.

    Dovoľte mi pripomenúť trošku vývoj - dotkla sa ho v úvodnom slove aj pani ministerka -, že zásadná zmena v oblasti daní, ktorú predstavuje tento zákon, samozrejme, len pre tú časť dane z príjmov, že Slovensko prešlo radikálnou daňovou zmenou k 1. januáru 1993. Mal som možnosť byť pri tejto zmene. Pamätám si prostredie, okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu o zásadnej daňovej reforme. Nebolo to vtedy jednoduché rozhodnutie, ale podotýkam, keď vtedajšia Mečiarova vláda rozhodla o spustení tejto radikálnej daňovej reformy, ktorá spočívala najmä v prechode na európsky daňový systém prechodom na daň z pridanej hodnoty, štandardný režim dane z príjmov a tak ďalej, spotrebných daní, že sme mali pod palcom aj istú predstavu, ako zvládnuť kontúry samostatného štátu, mali sme definované prvky hospodárskej politiky a najmä isté náhradné opatrenia, pokiaľ by sa daňový systém nevyvinul v oblasti príjmov a v oblasti základného fungovania podľa proporcií, ktoré na papieri, samozrejme, mohli byť čo najlepšie namaľované a život mohol ukázať niečo iné.

    Takže po spustení daňovej reformy v roku 1993 sme riešili rad zásadných problémov v daňovom systéme za pochodu, ale riešili sme rad závažných systémov aj v oblasti tvorby samostatnej meny, tvorby inštitúcií štátu a vo februári 1993 sme definovali niektoré základné princípy menovanej politiky, definovali sme prechod na neutrálnu menovú politiku, aby sme podporili celý hospodársky systém samostatného štátu, definovali sme rad ďalších zásadných opatrení, ako boli zmenkové systémy v oblasti poľnohospodárstva, v oblasti podpory zahraničného obchodu.

    A to je moment, ktorý ma vedie k pripomenutiu situácie z roku 1993, pripodobniť tú situáciu roku 2000, pretože momentálne a, podotýkam, rozhodujúcou mierou vinou Dzurindovej vlády sa slovenská ekonomika dostala do lievika a momentálne sa ide v skrátenom legislatívnom konaní s takým závažným zákonom, ako je nový zákon o dani z príjmov. Ešte pripomeniem, že v roku 1993 daňová reforma bola pripravená dva roky a bola ešte precizovaná v záverečnom období, aby bol systém spustený bez nejakých výrazných zakolísaní v štáte, a dnes v skrátenom legislatívnom konaní prijímame alebo tento parlament prijal na prerokovanie takú významnú zásadnú zmenu.

    Takže prichádza táto zásadná legislatívna zmena v období, keď je rozbitá podnikateľská sféra, keď je tu absolútna nedôvera v oblasti podnikateľského prostredia. Opäť sa pod vývoj ekonomiky podpísali katastrofické vízie, ktoré vlastne vláda svojou nekompetentnou činnosťou naplnila a dospeli sme k stavu, keď vlastne reštrikcia na strane spotreby v oblasti cien, v oblasti daní, v oblasti dovoznej prirážky nebola na druhej strane kompenzovaná nejakým rozvojovým programom, trebárs previazaním do oblasti dane z príjmov. Ale v tom období, v tej etape, keď sa natvrdo zakladali reštriktívne opatrenia, to znamená začiatkom roka 1999 alebo v priebehu roka 1999. Na základe chaotických legislatívnych daňových zmien, ktorých sme boli svedkami v priebehu roka 1999 a sme svedkami aj teraz pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, tak korunou na týchto chaotických legislatívnych zmenách je taká zásadná zmena, nedá sa použiť iný výraz ako podhodený zákon o dani z príjmov na poslednú chvíľu na rokovanie parlamentu.

    Takže chaotický vývoj v oblasti daňovej legislatívy sa prejavuje v tom, že dochádza k prelomeniu krivky tzv. daňovej výťažnosti a predpokladám, že v budúcnosti na ekonomických univerzitách sa situácia roka 1999 bude vykladať ako signifikantný príklad fungovania krivky daňovej výťažnosti, kde zvyšujúcou sa daňovou zaťaženosťou klesajú výnosy daní v porovnaní s vývojom hrubého domáceho produktu. A signifikantné na tomto prejave je to, že medziročne za august 1999 narástol objem daňových nedoplatkov o 15,6 mld. Sk. Vážená vládna koalícia, spomeňte si na moje slová, že po prijatí tohto radu zákonov sa objem daňových nedoplatkov bude ďalej zvyšovať, budú narastať medzipodnikové dlhy, budú narastať dlhy podnikateľskej sféry voči bankám. Takže taký bude výsledok celého komplexu zákonov, ktoré teraz v Národnej rade prerokúvame.

    Chcem povedať, že v zásade neprotestujem proti tomu, aby došlo, naopak, je pozitívne, pokiaľ sa zakladá znižovanie daní v oblasti dane z príjmov, ale opakujem, takáto zásadná zmena by mala byť vkladaná do nejakej ekonomickej reality a spôsob, akým bol zákon prerokovaný na úrovni vlády s rozptylom plus - mínus 10 % na úrovni dane z príjmov, veď v západných krajinách o jednopercentuálnom posune sa diskutuje pol roka, rok a tu šmahom ruky na základe nejakej politickej licitácie sa strhla, zrazila úroveň sadzby dane z príjmov zo 40 na 30 %. Hovorím, je to chvályhodné, pokiaľ to má jasne vymedzené finančné kontúry, pokiaľ je to doložené ekonomickou národohospodárskou kalkuláciou, pokiaľ takáto zásadná zmena je definovaná víziou rozvoja, ktorá absolútne chýba.

    Takže táto situácia ma vedie k tomu, že zákon o dani z príjmov má byť len holubom na streche, ktorý pri reštriktívnej politike, pri neistote podnikateľského prostredia má zaplátať istú politickú dieru, ktorá sa viaže na nedôveru tejto vláde, má byť istým bonbónom pre podnikateľskú sféru. Ale, vážená vládna koalícia, výsledok bude jediný. V roku 2000 tento zákon zakladá jednoznačný výpadok príjmov štátneho rozpočtu, čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb a nie je nahradený na strane dane z príjmov právnických osôb žiadnym podnecujúcim, žiadnym rozvojovým impulzom, ktorý by na báze štartovaného ekonomického rastu nahradil výpadky v štátnom rozpočte.

    Ďalej ideme so zásadným zákonom v čase, keď už máme záver roka, to znamená, nebude čas na to, aby sa zadaptovala podnikateľská sféra, nebude čas, aby sa na tento zákon dôkladne pripravili správcovia dane, pretože nepochybne tento zákon dozná ešte v parlamente rad zmien, bude tu podobná situácia ako pri zákone o správe daní, kde už dnes máme na stole novelu zákona o správe daní. Upozorňovali sme za poslancov opozície, že tento problém vznikne, a podotýkam, ak správa daní alebo zákon o správe daní je jeden zásadný daňový zákon, tak rovnakú váhu má zákon o dani z príjmov. Takže asi toto, myslím si, treba zobrať do úvahy pri rokovaní o tomto zákone.

    Chcel by som reagovať aj na zmienku pani ministerky o vyrovnaní sa s fiškálnym schodkom, ktorý zdedila táto vláda.

    Milá pani ministerka, vy sa musíte vyrovnať s fiškálnym schodkom, ktorý ste si vyrobili sami v roku 1999 tým, že ste si nezabezpečili návrh štátneho rozpočtu roku 1999 a uplatnili ste rozpočtové provizórium tým, že ste neprijali kompetentný návrh štátneho rozpočtu na rok 1999, ktorý nemal jasne definovanú stránku príjmov, že tu máte obrovský deficit a valíte ho pred sebou v štátnom rozpočte v roku 1999, že ste vybrakovali Sociálnu poisťovňu a namiesto prebytku 9 mld., ktorý zostal v roku 1998, sme dnes svedkami deficitu 7 mld. a ďalšej hrozby narastajúceho deficitu v Sociálnej poisťovni, Zdravotnej poisťovni a Národnom úrade práce. Tak, prosím, už hovorte o adresnom nositeľovi vašich problémov, a to je len a len vaša vláda.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kozlíka s faktickými poznámkami reagujú traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kozlík v úvode spravil aj istý čiastočný exkurz do minulosti. Dámy a páni, chcel by som ešte pripomenúť jednu skutočnosť, ktorá málokedy v parlamente odznie. Ak by súčasná vláda bola pristupovala politicky zodpovednejšie a predovšetkým profesionálnejšie v oblasti stabilizácie kurzu slovenskej koruny, tak by ste neboli vyhnali podnikateľov. Viete, že pád slovenskej koruny znamenal stratu pre podnikateľský sektor približne 40 mld. a pre verejný sektor približne 27 mld. A ak hovorím o tejto skutočnosti, tak predstavitelia Národnej banky Slovenska, aj minulí predstavitelia Národnej banky Slovenka, nepochybne veľmi dobre vedia, o čom hovorím a realita, pokiaľ by bola politická prezieravosť a predovšetkým neboli také nepremyslené politické vyjadrenia našich vládnych predstaviteľov, mohla byť predovšetkým v prospech podnikateľskej sféry omnoho lepšia.

    Mám pre predkladateľku ešte jeden návrh. Bolo by dobré, keby do tohto návrhu o dani z príjmov bola zakomponovaná aj nominácia na členov dozorných a správnych rád napríklad Nafta Gbely a podobne alebo Slovenský plynárenský priemysel. Jedine ak by to tam bolo uvedené, tak by sme dosiahli stav, že predseda pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán Volf by tu sedel.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Kozlíka a upozorniť najmä na to, že dokonca zámerne pri príprave tzv. provizória, s ktorým chcela vláda štartovať, nechala v minuloročnom rozpočte utopiť nákladové položky, aby si pre seba uľahčila tzv. začiatočné obdobie. Ďalej chcem upozorniť na to, že keď sme opakovali pani ministerke Schmögnerovej námet od francúzskeho fyziokrata Colberta, že lepšie je postupovať pri oživovaní štátnej kasy pomocou znižovania daní, tak vtedy to komentovala čírym populizmom. Teraz pripravila populistický návrh. Naopak, myslím si práve preto, že nebude sprevádzať tento námet v daňovej úprave aj príslušná a veľmi masívna forma podpory verejných investícií, tak sa nestretne s nijakým úspechom. Jednoducho toto hospodárstvo nie je v stave uniesť toľko nekvalifikovaných zásahov do pribrzdenia dynamiky chodu. Všetko, čo sa doteraz vlastne robilo, bolo v podstate brzdenie toho, čo sme súrne potrebovali. Každopádne nie každý dlh, tobôž rozvojový dlh, nie je zaťažením, ale je požehnaním aj pre budúce generácie.

  • Chcel by som pripomenúť pánu kolegovi Kozlíkovi, že včera tu hovoril pán poslanec Maxon, prečo sme predložili tento zákon. Tento zákon je v súlade jednak s volebným programom tejto koalície, ale je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády. Ide o to, že ak chceme, aby slovenskí podnikatelia boli konkurencieschopní, tak ich musíme minimálne daňovo znížiť záťažou na daňovú záťaž v okolitých krajinách. Toto zníženie o 10 % a možno ďalší rok o ďalších 10 % je zníženie záťaže na úroveň Čiech a potom na úroveň Maďarska a Poľska. Nejde tu o žiadnu licitáciu, o žiadne špekulácie, ale je to súhrn systémových krokov, ktorými chceme pomôcť slovenským podnikateľom.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná.

    Pokiaľ je záujem o vecnú diskusiu, tak na margo vecnej diskusie, ako uviedol pán poslanec Maxon, predpokladám, že ma veľmi starostlivo počúva niekde mimo, pretože by som chcela reagovať na jeho vystúpenie. Chcem len dodať, že štruktúra informácií, ktoré sú k dispozícii na Ústrednom daňovom riaditeľstve, je podmienená existujúcim živnostenským zákonom a existujúcim spôsobom vydávania živnostenských listov.

    Pokiaľ ste mali v rukách živnostenský list, tak ste mali možnosť vidieť, že je tam spravidla uvedených niekoľko činností, v ktorých príslušný živnostník podniká. Daňové priznania sa teda nevydávajú na každú osobitnú činnosť, v ktorých živnostník podniká, ale na súbor činností, na ktorý má vydaný živnostenský list. Z tohto hľadiska skutočne pokiaľ sa nezmení živnostenský zákon a na to nadväzujúce, prípadne iné podzákonné normy, nebude ani možné presne rozlíšiť, pokiaľ sa živnostník nerozhodne, že bude zdaňovaný paušálnou daňou, lebo je tam zo zákona povinnosť, aby podnikal presne vo vymedzenej činnosti, nebude teda dovtedy možné rozlíšiť, pri ktorej činnosti koľko podnikateľov akú daň zaplatí. Zopakujem, že ak sa dnes rozhodne živnostník podnikať podľa druhej časti zákona, bude si musieť dať do poriadku svoj živnostenský list tak, aby vyhovoval daňovému zákonu.

    Nie je to neschopnosť, pani poslankyňa, že by sme nevedeli čítať údaje zo Štatistického úradu. Štatistický úrad tieto údaje neposkytuje, poskytuje ich daňová správa, ale ich vypovedajúca schopnosť je obmedzená existujúcou legislatívou a existujúcou evidenciou živnostníkov a spôsobom vydávania živnostenských listov.

    Z hľadiska vecnej diskusie, pretože potom sa trošku posuniem aj do inej, by som chcela uviesť, že nemáme žiadne empirické podklady, ani nikde neexistujú, o tom, aké vysoké sú náklady spojené s daňovými únikmi. Je to veľmi rozdielne. Závisí to, samozrejme, od stanovenia výdavkov, tak ako to zákon o daniach umožňuje. Ak by sme to porovnávali napríklad v štátoch Európskej únie alebo hoci len medzi Slovenskom, Českom, Poľskom a Maďarskom, stanovenie daňového základu je práve veľmi dôležité z toho hľadiska, či vytvára väčší alebo menší priestor pre daňové úniky. Samozrejme, sú niektoré možné operácie, ktoré nestoja takmer nič, iba mať jedného šikovného, schopného daňového poradcu alebo šikovného, schopného účtovníka. Iné operácie spojené s daňovými únikmi ako transfery do daňových rajov sú, samozrejme, nákladnejšie. Ale v tejto chvíli číslo, ktoré uviedol pán poslanec Maxon, že on predpokladá, že náklady s daňovými únikmi predstavujú 20 - 21 %, jednoducho takéto údaje nie sú podložené empirickými zisteniami, žiadnymi analýzami, ktoré by relevantne aj toto dokazovali.

    Ďalej chcem uviesť, že pri znižovaní sadzby dane vždy treba rozlíšiť aj časové hľadisko. V bežnom roku, keď začne byť funkčné zníženie daňovej sadzby, má to spravidla negatívny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti sa môže predpokladať, že znížením daňového zaťaženia sa rozšíri podnikateľská báza, viacej sa bude podnikať, ale takéto účinky, takéto priaznivé účinky na hospodárstvo a aj na štátny rozpočet sa dostávajú s istým časovým oneskorením v závislosti od podnikania, od druhu podnikania. Toto časové oneskorenie môže trvať rok, dva, tri, možno niekedy aj viac rokov vzhľadom na to, že na začiatku podnikania sa spravidla, a to nie je žiadnou výnimkou ani inde, vytvára strata a napokon zákonodarca s týmto počíta a umožňuje túto stratu v nasledujúcich rokoch aj umorovať.

    Chcela by som ďalej reagovať aj na návrh pána poslanca Maxona, aby sa ministerstvo financií zaoberalo osobitne vyhláškou, do ktorej by sme mali presadiť opakovanie certifikácie registračných pokladníc. Ďakujem za túto pripomienku. Preveríme si jej relevantnosť, ak je naozaj potrebné zmeniť vyhlášku, tak budeme v tomto smere postupovať.

    Vráťme sa do histórie zavedenia registračných pokladníc, pretože to nie je až taká dlhá história. Myslím si, že sa do značnej miery potvrdilo to, čo sme vtedy hovorili, s čím sme argumentovali ako opoziční poslanci. Principiálne myšlienka zavedenia registračných pokladníc bola dobrou. Chyba bola v tom, že sa išlo nad rámec bežných zvyklostí, ktoré boli aj v zahraničí, že sa požadovalo zavedenie registračných pokladníc aj v tých prípadoch, kde to bolo celkom zbytočné, napríklad u podnikateľa, ktorý podnikal vo viacerých prevádzkach, do každej z nich či mesačne mal korunu alebo 20 tis., v zásade si musel zaviesť registračnú pokladnicu. Nespochybňovali sme zavedenie registračných pokladníc ako takých. Iná vec je, a to je skutočne veľmi vážne, či skutočne priniesli registračné pokladnice to, čo sme od nich čakali. Poviem trošku humorne, že človek sa stáva tým, čo robí, aj tak trochu profesionálne deformovaný.

    Keď sa mi podarilo vyliezť na Teryho chatu pred niekoľkými mesiacmi, tak mi zišlo na um, keď som si tam niečo kupovala, či tam majú registračnú pokladnicu. Ale ovládla som sa, neopýtala som sa na to. Iné je vážnejšie, že skutočne registračné pokladnice síce podnikatelia formálne majú, ale nemáme taký počet daňových kontrolórov, aby sme boli schopní dostatočne skontrolovať, či ich používajú v každej hodine, keď ich používať majú. Máme informácie, že vo večerných hodinách, keď daňová kontrola je už povedzme nie taká dôrazná, zvyčajne sa kontroluje v denných hodinách, často sa registračné pokladnice vyraďujú alebo dokonca iné skúsenosti, že majú dvoje, troje registračných pokladníc a v závislosti od toho, či potrebujú doklady na daňové účely alebo na niečo iné, používajú tú-ktorú registračnú pokladnicu. Poukazuje to na určitú medzeru, ktorá je skôr medzerou v správaní sa podnikateľov, ale, samozrejme, aj na potrebu, kde sa má daňová správa a osobitne daňoví kontrolóri v budúcnosti obracať a na čo by sa mali vo väčšom rozsahu zamerať. Dokonca si myslím, že príklad, ktorý ste uviedli, spolupráce daňového úradu s mestským úradom, je príkladom, ktorý by bolo vhodné asi aj nasledovať a možno, že urobíme aj v spolupráci, aspoň v niektorých prípadoch, s primátormi, prípadne starostami mestských úradov určité dohody, aby nás upozorňovali na to, kde vznikajú skutočne podozrenia z toho, že sa neodvádzajú poplatky za tabakové výrobky, alkoholické výrobky v dostatočnom rozsahu, čo zrejme bude môcť indikovať zneužívanie alebo nevyužívanie registračných pokladníc, tak ako to zákon podnikateľovi prikazuje.

    V tejto chvíli chcem ešte povedať, ale pri druhom čítaní budeme mať nepochybne príležitosť o tom hovoriť detailnejšie, že krok, ktorý vláda Slovenskej republiky na seba zobrala, je, samozrejme, veľmi dôležitým krokom a že si uvedomujeme aj isté riziká, ktoré sú s tým spojené. Rok 2000 sme z tohto hľadiska vykompenzovali, vykompenzovali sme ho i na príjmovej strane. Výdavková strana, pán poslanec Kozlík, je trošku iná a o nej, samozrejme, budeme hovoriť. Iná je z hľadiska možnosti kompenzácie prostredníctvom výdavkov, hoci na rozvojové účely v bežnom roku. Predpokladám, že to viete, že je tam časový sled, ktorý sa jednoducho nedá prekonať, ani keby sme si to trikrát želali.

    Iná vec je rok 2001. Rok 2001 je rokom, keď sa budú kumulovať niektoré nepriaznivé fiškálne účinky, a to nielen zo zákona o dani z príjmov. Chcela by som upozorniť, že sa pripravila veľmi vážna novela zákona o rezervách a oprávkach, novela, ktorá bude účinná od 1. 1. tiež roku 2000, ktorá je jednou z tých noviel, ktorá sprevádza zákon o konkurze a vyrovnaniach, ktorá nadväzuje a umožní zároveň aj realizovať projekty reštrukturalizácie finančných inštitúcií. Práve z tohto dôvodu predpokladáme aj významné negatívne dosahy na štátny rozpočet. Takže v roku 2001 sa budú kumulovať aj účinky zníženia daňového zaťaženia, pokračovanie fyzických osôb, zníženie daňového zaťaženia právnických osôb, z novely o rezervách a oprávkach a bude tam ešte jeden vážny negatívny fiškálny účinok, a to je, že už nebude dovozná prirážka a s ňou spojené príjmy do štátneho rozpočtu. Práve preto je skutočne veľmi dôležité, aby sme veľmi zodpovedne pristupovali k rozhodovaniu v súvislosti so zákonom o dani z príjmov.

    Myslím si, že ešte jedna relevantná poznámka tu zaznela a na ktorú chcem reagovať. Je to potreba pripraviť daňovú správu na prijatie tohto zákona. Na tomto zákone sa robí dlhší čas, aj keď jeho predloženie priamo do Národnej rady bolo až včera. Samozrejme, že daňová správa sa pripraví a aj sa priebežne pripravovala na tieto zmeny i v daňovom zákonodarstve, i keď je to pravda, že koncovka bude záležať až na konečnej podobe schválenia zákona. To nám však nebráni, aby sme priebežne neinformovali daňových správcov, čo bude tento nový zákon o daniach znamenať. Je skutočne pravdou, že nároky, ktoré sú na daňových správcov, ale i daňových kontrolórov v tomto roku, sú značné, pretože k zmenám v daňovej legislatíve dochádzalo niekoľkokrát v priebehu roka.

    Dovoľte mi, aby som reagovala na niektoré tendenčné vyjadrenia, ktoré tu zazneli a ktoré nie sú opodstatnené, a je potrebné na ne zrejme veľmi rýchlo aspoň reagovať. Hovoriť o chaotickom podnikateľskom prostredí, hovoriť o chaotickej daňovej politike, to sa už nezakladá na argumentoch, to sa zakladá na snahe politizovať všetko, čo sa len dá. Ak niekto hovorí o tom, že podnikateľské prostredie Slovenskej republiky je chaotickejšie, ako bolo v predchádzajúcich rokoch, nevie, o čom hovorí. Odporučila by som vám, aby ste si nalistovali dokonca i dennú tlač, ktorá dennodenne uvádza vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, aby ste si pozreli vývoj slovenskej koruny od 1. januára 1999, aby ste si pozreli informácie, ktoré sa objavujú sporadicky o vývoji bežného účtu platobnej bilancie, o vývoji zahraničného obchodu, o fiškálnom vývoji.

    Skutočne neviem, o čo sa opiera pán poslanec Kozlík, ktorý hovorí o katastrofálnom vývoji štátneho rozpočtu roku 1999. Ubezpečujem vás, že štátny rozpočet roku 1999 sa skončí tak, ako je zákon o štátnom rozpočte, a ubezpečujem vás, že to nebude nejakými zásahmi, ktoré sa robili v predchádzajúcich rokoch, keď sa napríklad neuskutočnili vratky DPH do konca kalendárneho roka, presunulo sa to do nasledujúceho roka - príklad je veľmi zrejmý, prechod roku 1997 na rok 1998. Hovorím o tom preto s takou istotou, že vývoj rozpočtového hospodárenia v tomto období ma oprávňuje aj toto povedať. Zároveň musím povedať, pán poslanec Kozlík, že nie my sme vyrobili zvýšenie schodku v roku 1998, vyrobili ste ho vy. Vyrobili ste ho tým, že ste zámerne podhodnotili príjmovú časť štátneho rozpočtu.

    V roku 1998 po novelizácii zákona o štátnom rozpočte sme ani o korunu nezvýšili výdavky, ale museli sme pokryť výdavky spojené so sociálnymi dávkami, s dotáciami na teplo, ďalej s nutnosťou pokryť časť faktúr v zdravotníctve a školstve, ale nezvýšili sme výdavkovú časť, urobili sme iste nie veľmi príjemné opatrenie, že sme viazali prostriedky v iných kapitolách. Celý schodok vznikol práve preto, lebo ste, zopakujem ešte raz, zámerne nadhodnotili príjmovú časť. O to sme zvýšili schodok. O nič viac.

    Hovoriť o vybrakovaní Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce skutočne poukazuje na to, že pán poslanec Kozlík, ktorý pred niekoľkými rokmi bol ešte schopný aj vecne diskutovať, túto schopnosť už úplne stratil. Škoda, že tu nesedí ešte dodnes predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, ktorý nás v roku 1997 presviedčal, že predloží - vraj už je to hotové -, nový zákon o sociálnom poistení. Nechcem zachádzať do odbornosti pána ministra, momentálne tu nesedí, ale práve preto, že sa neriešili zákonné otázky sociálneho poistenia, dochádzalo, každým rokom dochádzalo k postupnému odčerpávaniu rezervného fondu. Takže nie my sme vybrakovali, aby som zopakovala výraz, ktorý použil pán poslanec Kozlík, Sociálnu poisťovňu, ale práve tým, že sa zanedbali a hrubo zanedbali niektoré kroky, ktoré boli avizované, ktoré dokonca boli schválené aj v koncepcii transformácie sociálnej sféry, práve preto sme sa dostali do situácie, v ktorej sa dnes nachádzame.

    Myslím si, že nie je potrebné už v tejto chvíli reagovať na niektoré chronické vyjadrenia, ktoré sa týkajú toho, že jediná možnosť, ako zachrániť slovenské hospodárstvo, je masívne podporovať verejné výdavky. Podstatná nie je ani otázka masívnosti alebo nemasívnosti, podstatná je otázka efektívnosti vynakladania prostriedkov. Odporučila by som, pán poslanec, keby ste si dali toľko námahy - pretože keď vám uvediem čísla, tak či tak im nebudete dôverovať - a prepočítali si investičnú náročnosť prírastku hrubého domáceho produktu v rokoch 1997 alebo 1998. Ak to bol ten žiaduci spôsob rozvoja slovenského hospodárstva, tak potom by som povedala, že neviem vysvetliť, prečo došlo k takému vysokému fiškálnemu schodku, prečo došlo k takému vysokému nárastu schodku v bežnom účte platobnej bilancie a prečo došlo k takému vysokému zadlženiu slovenského hospodárstva doma i v zahraničí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či chcete zaujať stanovisko. Nie.

    Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhov v prvom čítaní.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 451. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 460.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    ráno sme prerokúvali návrh na skrátené legislatívne konanie, kde som vlastne uvádzal, že vláda predstupuje pred Národnú radu s vládnym návrhom zákona o sociálnom zabezpečení číslo 100/1988 Zb. vlastne z dôvodu riešenia napätej situácie v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia v Sociálnej poisťovni v roku 2000.

    Navrhujeme tri riešenia. V prvom rade navrhujeme zrušiť vládne nariadenie z roku 1998, ktorým sa zavádza mimoriadny dôchodok. A druhý moment, ktorý je dôležitý, je, že navrhujeme, aby v § 23 ods. 1 občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok, alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvýšil starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania oproti súčasným 4 % na 6 % priemerného mesačného zárobku. A ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania zo súčasného 1 % na 1,5 %.

    Týmito dvoma opatreniami chceme vytvoriť situáciu, aby sme zainteresovali dôchodcov, ktorí zároveň pracujú a poberajú dôchodok, aby sa týmto spôsobom mohli vzdať poberania dôchodku a v budúcnosti mali tento dôchodok vyšší. To znamená akúsi určitú bonifikáciu za to, že nezaťažil v danom období dôchodkový fond a v budúcnosti by mohol za to dostať určitú odpovedajúcu bonifikáciu.

    Chcel by som vo svojom úvodnom slove povedať, že tento návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody so sociálnymi partnermi a následne bol ešte pred rokovaním vlády opätovne prerokovaný so sociálnymi partnermi. A sociálni partneri vyjadrili súhlas s takýmto postupom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu Jozefovi Krumpolcovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia poslanci,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vládneho zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 11. novembra číslo 120. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy konštatuje, že návrh zákona je vypracovaný z dôvodu, že od roku 2000 základný fond dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovňe bude vykazovať pasívnu bilanciu. Na zmiernenie predpokladaného deficitu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia sa navrhuje zrušenie možnosti vzniku nových nárokov na mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku. Navrhovaná právna úprava nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 12. októbra 1999. Dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ďalej obsahuje záznam zo zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody konaného dňa 12. októbra 1999.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 460 z 11. novembra 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1998 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Zároveň navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    naozaj nemienim predlžovať rokovanie a nebola by som ani vystúpila, keby nebola na záver pani ministerka reagovala tak, ako reagovala. Takže mi dovoľte, pán minister, iba štyri stručné pripomienky.

    Dúfam, že súhlasíte, že riešite nesystémový krok nesystémovým riešením. Jediné systémové riešenie je predložiť komplexný zákon, nový zákon o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení, na ktorom viem, že pracujete, a preto som považovala za neopodstatnenú výčitku pani ministerky, prečo to nebolo dané predminulý rok. Vy, pán minister, viete, že to nie je také jednoduché, a preto som si uvedomila, že ste to ani nemohli zaradiť do legislatívneho plánu úloh na tento rok, ale máte to až na rok 2000. Nie je také jednoduché urobiť výpočty nového hodnotenia odchodu do dôchodku. Takže to je jedna pripomienka.

    Druhá, pán minister, vyplýva zo samého zákona a hovorili ste aj v úvodnom slove o motivácii odloženia poberania starobného dôchodku. Ale, pán minister, vy veľmi dobre viete, že zákon číslo 46/1991 Zb. o valorizácii dôchodkov má aj tzv. strop dôchodkov, takže sa nebude táto motivácia týkať všetkých, pretože tí, ktorí by síce zarobili o 2 % viac, ktoré by ste im pripočítali, jednoducho ich nedostanú, pretože dôchodky sú stropované. Takže bude to len čiastočne.

    Ďalšia vaša reakcia aj v médiách, aj tu ste to hovorili, že zamestnávatelia nebudú prepúšťať týchto ľudí, že doteraz vlastne tým, že bol mimoriadny dôchodok, tak ich prepustili, pretože sa ich ujal niekto iný. Vy veľmi dobre viete, pán minister, že to nebude tak. Zamestnávatelia sa budú takisto spoliehať na to, že budú dostávať podporu v nezamestnanosti a potom sociálnu dávku. Takže na konci roka si môžeme porovnať váš predpoklad a môj predpoklad, koľko z tých 15 - 16 tisíc ľudí zostane v zamestnaní. Pretože veľmi dobre poznám realitu zamestnávateľov. Nepodržia ich len preto, že nebudú mať možnosť odchádzať do predčasného dôchodku.

    A tretia záverečná pripomienka. Oceňujem, že ako jeden z mála ministrov prikladáte k zákonu aj vyjadrenie Rady hoshospodárskej a sociálnej dohody. Ale čo sa týka Konfederácie odborových zväzov, vôbec jej nefandím a ani neoceňujem jej postoje, ktoré mala a ktoré má aj v súčasnosti, pretože aj v tomto materiáli sa vyjadrovali k niečomu inému, ako je tento zákon. Ale máte pravdu, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody zákon ako komplex podporila. Takže naozaj vidím jediné systémové riešenie tohto problému až prijatím komplexného zákona o sociálnom poistení. Teraz je to naozaj čas, ktorý vás tlačí do rozpočtu, a to, že Sociálna poisťovňa zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov. To sú všetky moje pripomienky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Áno, veľmi stručne sa chcem vyjadriť.

    V koncepcii reformy sociálneho poistenia je uvedené, že na budúci rok chceme zrušiť zákon číslo 100, ktorý je skutočne veľmi nevydareným zákonom, a chceme ho nahradiť novým zákonom. Je pravdou to, čo hovoríte, že vlastne sme predstihovo vytiahli niektoré nesystémové veci, ale už s určitým cieľom, že vlastne pôjdu na to ďalšie následné kroky. Čiže ráno som to vo svojom úvodnom vystúpení povedal, tak by som chcel len ubezpečiť Národnú radu, že je to systémový krok, ktorý je založený v koncepcii sociálneho poistenia, len predstihovo vytiahnutý pred zátvorku dopredu. Tak by som to matematicky vyjadril.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k otázke Konfederácie odborových zväzov. Konfederácia odborových zväzov nesúhlasila s jedným bodom, ktorý sa potom nedostal do zákona. To znamená, že sme akceptovali pripomienku Konfederácie odborových zväzov, vylúčili sme ju zo zákona, a tým už vlastne zostal zákon v znení, s ktorým potom Konfederácia odborových zväzov súhlasila. Čiže sme akceptovali pripomienku jedného sociálneho partnera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 453. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 462.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    v mene vlády Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Účelom tohto návrhu zákona je v súvislosti so zmiernením deficitu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne v roku 2000 a v nasledujúcich rokoch realizovať zmeny platenia poistného pri výkone zárobkovej činnosti u poberateľov dávok z dôchodkového zabezpečenia a dávok výsluhového zabezpečenia a určenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

    Ide o návrh zákona vypracovaný štandardnou legislatívnou technikou a mal by vlastne reagovať na zmenené podmienky, ktoré nastali predovšetkým v otázke zvýšenia maximálne-

    ho vymeriavacieho základu z 24 tisíc korún na 32 tisíc Sk vlastne v nadväznosti na vývoj od roku 1993 v príjmovej oblasti občanov Slovenskej republiky. Takisto zvýšenie minimálnej výšky vymeriavacieho základu na predpokladanú výšku úrovne minimálnej mzdy 4 tisíc korún. A potom je to tretie opatrenie, keď bude povinné platenie poistného na dôchodkové zabezpečenie, ak poberateľ starobného dôchodku je aj zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo spolupracujúcou osobou. Myslím si, že tento fakt vedie k legalizácii rovnocenných podmienok u občanov, ktorí poberajú zárobok, aby boli zároveň aj platitelia dôchodkového poistenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Ľubomírovi Dzrurákovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    výstupiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vládneho zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 11. novembra 1999 číslo 121. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy konštatuje, že navrhovaným opatrením sa zníži očakávaný deficit Sociálnej poisťovne v roku 2000 o 1 226 mil. Sk. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 671 z 11. augusta 1999 k návrhu východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. S ohľadom na skutočnosť, že od roku 2000 základný fond dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne bude vykazovať pasívnu bilanciu, na zmiernenie tohto deficitu sa navrhuje zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Týka sa to zvýšenia minimálnej a maximálnej výšky vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie.

    Dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ďalej obsahuje záznam zo zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky konanej dňa 12. októbra 1999.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 462 z 11. 11. 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Samozrejme, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, že by sa chcel k rozprave, ktorá ani nebola, vyjadriť pán minister.

    Takže budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu.

    Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhoch, ktoré sme prerokovali v prvom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh bol prijatý a Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, uveďte návrh.

  • Prosím vás, aby ste dali hlasovať, pán predsedajúci, o určení výborov a lehotách prerokovaného uvedeného návrhu zákona, tak ako som ho predniesol v návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Zb. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, tlač 440.

    Spravodajcom je pán poslanec Maňka. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím dať hlasovať o mojom návrhu, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 450 z 10. novembra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Prosím o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pokračujeme v hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 438.

    Spravodajcom k tomuto návrhu je pán poslanec Bajan. Nech sa páči, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 448 z 10. novembra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termín ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, tlač 436.

    Spravodajcom je pán poslanec Brocka. Najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v termíne ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, tlač 434.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Tatár. Najskôr ako vždy budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, uveďte návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    odporúčam podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada odporúča tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • V zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 444 z 10. novembra tohto roku odporúčam prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému výboru a ústavnoprávnemu výboru. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 442.

    Hlasovanie uvedie pán poslanec Kujan. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokujem v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Ďakujem.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 452 z 10. novembra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač 447.

    Návrhy uvedie pán poslanec Benkovský. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 454 z 10. novembra 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Prosím, aby ste o tomto mojom návrhu dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa, zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov, tlač 444.

    Návrhy uvedie spoločný spravodajca pán poslanec Ferdinand Petrák. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • V rozprave podal pozmeňujúci návrh podľa § 74 ods. 1 poslanec Šimko. Tento som si osvojil, bude súčasťou môjho návrhu, preto neodporúčam o tomto hlasovať. Odporúčam, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Prosím o tomto návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, tlač 451.

    Spravodajcom je pán poslanec Krumpolec. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, uveďte návrh.

  • Odporúčam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady prideliť uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Zároveň navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa, zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ešte predtým, ako by sme prerušili dnešnú schôdzu Národnej rady, chcel by som vám dať základné informácie. Predpoklad ďalšieho rokovania je taký, že v utorok a v stredu by pokračovali v rokovaní výbory a vo štvrtok o 9.00 hodine by sme pokračovali rokovaním pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za túto informáciu. Len chcem upozorniť, že vo všetkých návrhoch sme prijali uznesenie, že výbory prerokujú ihneď. Ak 17. novembra v stredu je pre vás ihneď, tak ste mali voliť iný termín.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem dnešnú schôdzu Národnej rady a budeme pokračovať vo štvrtok o 9.00 hodine.