• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram trinásty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci: Bárdos, Engliš, Lexa, Malíková, Palacka, Sládeček, Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš a ďalší poslanci Národnej rady: Belohorská, Keltošová, Šebej a Osuský.

    Budeme pokračovať v rozprave k zeleným správam. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková za klub SOP.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia považuje predkladanú zelenú správu za rozsiahly a reálny dokument o zložitej situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesníctve a vo vodnom hospodárstve. Z analytického hľadiska ide o jednu z najlepších doteraz predložených správ, a to aj preto, lebo sa v nej otvorene poukazuje na slabé stránky rezortu. Nič sa v nej nezakrýva. V správe sa konštatuje, že rezort ako celok sa dostal do otvorenej krízy, a to nielen vlastnou vinou, ale dlhodobým prehliadaním jeho makroekonomických súvislostí, komplexností a komplikovaností. Negatívne do výsledkov rezortu zasiahli nepriaznivé klimatické podmienky a zdá sa, že efekt El Niňa sa pomaly, ale isto začína presúvať aj do strednej Európy.

    Na druhej strane nie je možné zakrývať si oči pred 10-ročnou ignoráciou starostlivosti o udržiavanie vodných tokov a lesných porastov. Malé šetrenie v štátnom rozpočte vedie k vysokým stratám na majetku občanov, štátu, miest a obcí, ale najmä ohrozuje ľudské životy. A aj v agropotravinárskom sektore dochádza k veľkým škodám pod vplyvom zastavených finančných tokov, nedostupných úverov, ináč majúcich úroveň úrokovej miery na úrovni rozvojových krajín, ďalej sa otvárajúcich cenových nožníc, ako aj k nespravodlivým exekúciám a k nepriaznivému podnikateľskému prostrediu. Podvýživenosť rezortu sa odráža aj na jeho nízkej produkčnej výkonnosti a poddimenzovanej kapitálovej vybavenosti. Rezort má rozhodne na viac. Plnenie jeho úloh bolo vo veľkej miere sťažené aj nesplnením uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu rozpočtu na rok 1999 o prevode 716 mil. Sk z Fondu národného majetku do Podporného poľnohospodárskeho a potravinárskeho fondu.

    Neadekvátne je aj 4-percentné viazanie už aj tak znížených dotačných prostriedkov určených na prevádzkové a investičné účely. Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o štátnych zárukách na zmenky potrebných na realizáciu nákupu obilnín sa v podstate nezrealizovalo. Všetky doteraz prijaté opatrenia voči rezortu sú voči jeho potrebám nepružné a plnia sa v minimálnej miere. Voči samotnému rezortu však treba kriticky uviesť, že v príprave legislatívnych návrhov značne zaostal za plánom. A aj s rokovaniami s finančnými inštitúciami. A treba povedať, aj ministerstvu financií chýbala intenzita a vytrvalosť.

    Z jednotlivých správ vyplýva, že okrem už uvedených nedostatkov slovenského pôdohospodárstva slabými stránkami sú aj nízka úroveň integrity finančných operácií, nedostatočné impulzy trhu a jeho absentujúca medzinárodná integrácia, nízka cenová podpora agrárnych komodít a najmä zaostalý potravinársky priemysel. Analytická a návrhová časť sú tak čo do svojho obsahu a reálnych potrieb nevyvážené. Preto Strana občianskeho porozumenia podporuje tie návrhy opatrení, ktoré sa odvíjajú od programového vyhlásenia vlády a vyplývajú aj z jej rokovaní so samosprávnymi orgánmi rezortu pôdohospodárstva a...

  • Ruch v sále.

  • Vážení poslanci, žiadam vás o pokoj v rokovacej miestnosti.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • ... ktoré si aj naliehavo vyžadujú časovú a vecnú konkretizáciu navrhovaných opatrení, ale najmä ktoré zabezpečujú naše približovanie sa k Európskej únii. Sme si veľmi vedomí zložitej finančnej situácie štátu, preto podporujeme všetky opatrenia, ktoré legislatívne a inštitucionálne môžu zachraňovať hodnoty a podporovať ďalší rozvoj. Zabezpečenie finančného toku si bude vyžadovať okamžitú novelizáciu Obchodného zákonníka a zabezpečenie platieb v maximálnej lehote 30 dní. Nemôže byť zdravý štát, v ktorom nefunguje kolobeh peňazí. Aj ľudský organizmus odumiera, ak krv prúdi len v hornej časti tela.

    Okamžite treba zabezpečiť dostupné a lacné úvery, ako je to v krajinách Európskej únie. Ak ináč nie, tak potom ich dodatočnou bonifikáciou prostredníctvom dotácií. Urýchlene je potrebné znovu overiť potrebu nutnosti exekučného zákona. Komu vlastne vyhovuje? Určite nie ekonomickému rozvoju štátu. Podniky a podnikatelia padajú, banky, poisťovne a daňové úrady si budujú paláce. Dnes na to naozaj nemáme. Našou prvoradou povinnosťou je starať sa o udržovanie výroby, zdravotníctva, výstavby, vzdelávania a zamestnanosti. Potom sa jednoduchšie budú splácať aj tie úvery domáce, ale aj tie zahraničné.

    Strana občianskeho porozumenia nestavia otázku tak, či má štát záujem na potravinovej bezpečnosti, alebo či sa poľnohospodári majú v produkčných oblastiach uživiť sami totálnou liberalizáciou cien výstupov a exportom celej produkcie do zahraničia a potom nech vláda nech preberie v plnom rozsahu zodpovednosť za dovážané potraviny, ktorých ceny po takomto zvrate vzrastú minimálne o 100 %. Neverte, že takéto riešenia sú nereálne. Naša odpoveď je však jasná. Najväčšou obeťou tejto importno-exportnej rošády by sa opäť stal radový občan Slovenskej republiky a to my predsa dopustiť nemôžeme. Domáca strava chutí vždy najlepšie.

    Aký je teda stav pôdohospodárskeho rezortu, aké sú jeho rozvojové dimenzie a medzinárodné súvislosti? Slovensko má komparatívnu výhodu pri pestovaní komodít rastlinnej výroby mierneho pásma, chovu hovädzieho dobytka, oviec a hydiny, a to vďaka prírodným podmienkam, ekonomickej štruktúre, pracovnej a technickej efektívnosti. Výrobné náklady znesú porovnanie so svetovými. Veľkosť aj štruktúra slovenských poľnohospodárskych podnikov je porovnateľná s krajinami Európskej únie. Podiel pôdy na jednu pracovnú silu dosahuje 20 ha, kým v krajinách Európskej únie má tento podiel hodnotu 19,2. Podiel rezortu na hrubom domácom produkte je 3,9 % a celkovej zamestnanosti 4,9 %. Tieto ukazovatele potvrdzujú lepšiu vybilancovanosť ako v krajinách Európskej únie. Toto svedčí o tom, že ekonomika agrárneho rezortu Slovenskej republiky je diverzifikovaná a že jeho produktivita v porovnaní s ekonomikou krajiny zodpovedá progresívnym ukazovateľom.

    Slovenské poľnohospodárstvo si nevyžaduje výraznejšiu reštrukturalizáciu. Má všetky predpoklady stať sa čistým exportérom v obilninách, olejninách, živých zvieratách, hydinovom a jahňacom mäse. Vyžaduje si to len technické zmeny, vytvorenie efektívnej infraštruktúry trhu, zaistenie finančných tokov a dostupnosti výhodných úverov, ako aj odstránenie systému exportných a importných licencií, ktoré spôsobujú izoláciu od medzinárodných trhov a bránia dosiahnutiu svetových cien.

    Nie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, to nie sú moje slová. Prednesené slová sú citáciou z práve vydanej správy Svetovej banky k stavu agrárneho rezortu v Slovenskej republike a jeho dispozícii k vstupu do Európskej únie.

    Dovoľte mi podeliť sa s vami aj o závery expertov OECD k cenovej podpore vybraných agrárnych komodít. Podľa nich v rokoch 1995 až 1996, keď bol dopyt po pšenici najvyšší, slovenskí agropodnikatelia prišli o 2,5 mld. korún kvôli nízkej cenovej podpore. Každoročne podľa expertov OECD sa platy našich agropotravinárov v porovnaní s farmármi krajín OECD pohybujú na úrovni 8 %. V poľnohospodárskom spravodajstve Európskej komisie sa zase uvádza, že podpora trhových cien na Slovensku je 40,7 %, v Európskej únii 61,9 %, teda viac ako o 20 %, v Českej republike až 67,9 %, v Poľsku 86,8 %. Tieto údaje môžeme nájsť aj v práve prerokúvanej zelenej správe.

    Z hľadiska štátnej podpory je naše poľnohospodárstvo v porovnaní s krajinami Európskej únie a CEFTY okrem Slovinska na tom najslabšie. Pritom naše prírodné, ekonomické podmienky sú z krajín CEFTA lepšie len od Poľska. Objektívne by to mohlo vysvetľovať aj tú skutočnosť, že v prepočte na 1 ha má Slovenská republika po Poľsku vraj jednu z najvyšších dotácií. Ubezpečujem vás, že nevysvetľuje, lebo to nezodpovedá skutočnosti. Napríklad v Maďarskej republike v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 dotácie predstavujú celkovú sumu až 19 mld. Sk. Zaujímavým spôsobom sa kopírujú metódy Európskej únie tzv. cieľovými podporami napríklad na podporu poľnohospodárskych investícií, na rozvoj živočíšnej výroby, na výsadbu lesov, meliorácií a na rozvoj závlah, a to v celkovej hodnote ďalších 9 mld. Sk. Exportné dotácie sú pritom vyčíslené osobitne. Takže za predpokladu, že by Slovenská republika disponovala rovnako kvalitným pôdnym potenciálom ako Maďarsko, by naše dotácie mali celkove dosahovať hodnotu 14,5 mld. Sk, a nie 8,5 mld. Sk. Všetko bolo prepočítané z forintov na slovenské koruny. Takto šikovne to dnes už riešia aj Rumuni, Česi a Poliaci. Každý múdry štát zaradený do prvej skupiny na vstup do Európskej únie si chráni svoje poľnohospodárstvo. Prečo? Lebo politici a experti vedia, že práve agrárny rezort je tým najzamínovanejším poľom pri vstupe do Európskej únie.

    V jednej rozprave k stavu našej armády tu odzneli slová, že cesta do Európskej únie vedie cez NATO. Súhlasím. K tomu však pridávam, že rozhodujúcim kritickým faktorom na vstup do Európskej únie je práve naše poľnohospodárstvo, potravinárstvo, vodné a lesné hospodárstvo. S poľnohospodárstvom opierajúcim sa o žobrácku palicu a armádou nezamestnaných nás do Európskej únie veru nikto nebude chcieť, najmä ak už predtým Európska únia bude mať svoje skúsenosti s poľskými agrárnikmi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, deň pred konaním stretnutia poľnohospodárskych ministrov asociovaných krajín s európskym komisárom Fischlerom vám s potešením môžem oznámiť, že podľa expertov Európskej únie aj diplomatov OECD a Svetovej banky bude slovenský agrárny rezort na rozdiel od ostatných stredoeurópskych krajín pri rokovaniach zbraňou ľahšieho kalibru. Pre nás budú podstatne zložitejšie rokovania o životnom prostredí, o stave finančnej kontroly a o regionálnom rozvoji. Je len samozrejmosťou, že Slovenská republika ešte nie je pripravená na ekonomickú konkurenciu voči veľkému celku a obstáť v procese globalizácie. Ukazuje sa, že rizikovým miestom vstupných rokovaní bude legislatíva, a to v dôsledku nedostatočného počtu kvalifikovaných pôdohospodárskych právnikov, ďalej súčasná nízka integrita finančných operácií a likvidity a nedostatočná medzinárodná integrácia v trhu s agrárnymi komoditami.

    Kritickým faktorom je už dnes potreba zásadnej modernizácie potravinárskeho priemyslu.

    Pripojenie je zložitou operáciou, ktorá má viac obsahových problémov. Aj slovenská agrárna diplomacia bude musieť byť preto vynikajúco pripravená na tieto rokovania a to si bude vyžadovať obojstranné úsilie o ochranárske opatrenia v agrárnom trhu. Totižto sú to rokovania a sú o ústupkoch, resp. o úspechoch. Netreba ani zlyhávať a ani sa vzdávať. Okrem agrárnych negociácií musia byť agrárni odborníci všade prítomní, aby kvôli odbornej absencii nedochádzalo k mylnej interpretácii všeobecných záverov, ako sa to stalo napríklad aj pri hospodárskej súťaži.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, často tu na pôde parlamentu vo vzťahu k pôdohospodárstvu hovoríme o tom, kto je vinný, kto zodpovedá za to, že síce ešte dnes experti zo zahraničia veria nášmu pôdohospodárstvu viac, ako mu veríme my, ale stav je taký, že pôdohospodárstvo je v ohrození a naozaj nemusí prežiť rok 2000. A kto je vinný? Kto to má na svedomí, že slovenský vidiek schudobnel, že to v mnohých poľnohospodárskych podnikoch vyzerá ako po skončení vojny, opustené maštale, neobrobené, zaburinené polia? Musíme s tým prestať, s tými výčitkami, pretože vinní sme všetci. Ak by sme si trochu upravili ono biblické "kto si bez viny, hoď kameňom", v tej chvíli by sme sa museli v tomto parlamente ukameňovať, a to všetci. Na svedomí to má každý politický subjekt sediaci v tejto rokovacej sále, bez ohľadu na to, aký názov predtým niesol.

    Politické subjekty vo vláde v rokoch 1990 - 1992 prišli s myšlienkou rozkladať veľkovýrobné formy v poľnohospodárstve, hoci vtedy svet už kráčal ku koncentrácii. Z riadiacich funkcií odišlo veľa vynikajúcich odborníkov. Objem dotácií sa znížil z 18 mld. na 9 mld. a zrušili sa aj diferenciálne príplatky poskytované na tržby. Každý má právo na svoj vývoj. Lenže svet aj my sme medzitým už inde. V Agende 2000 sa hovorí, že štátna dotačná politika bude už opúšťať tých, ktorí si dokážu sami na seba zarobiť, a uprednostňuje tých, ktorí sa nachádzajú v znevýhodnených oblastiach, ale tento prístup musí byť vyvážený. Od júla 1993 síce útoky voči agrárnemu rezortu načas prestali. Slovenský agrárny rezort v Marrákeši stihne získať nevýhodné východiskové podmienky z hľadiska zahraničného obchodu, ale nikdy neboli naplnené dotačné tituly na export, ktoré boli dovolené, a dotačné tituly, limity na investičné a prevádzkové dotácie.

    No ale treba povedať, že ani najväčšie politické subjekty, ktoré prebrali vládu v decembri 1994, si nedajú ako pierka do klobúkov privatizáciu štátnych majetkov, ktorá viedla k hromadnému odchodu pracovných síl, k neobrobeným poliam, k prázdnym maštaliam, doteraz najväčšiemu otvoreniu cenových nožníc, k zastaveným finančným tokom a k prijatiu nespravodlivého a pre agrárnikov postupujúceho exekučného zákona, ktorý umožňuje exekútorom, aby tam, kde bol ešte včera fungujúci podnik, ostala iba spúšť a zúfalstvo ďalších nezamestnaných.

    A čo my? Čo urobila naša koalícia, aby tento desaťročný atak voči poľnohospodárstvu zmiernila aspoň legislatívnymi podmienkami, už keď nie sú peniaze? Veľa sa toho nevyriešilo. Vláda doteraz nevyriešila starý blok úverov, hovorí síce o reštrukturalizácii bánk, ale ak tento proces nebude súčasne a okamžite prebiehať s reštrukturalizáciou podnikov, a to nie len tých agrárnych, ale aj priemyselných, tak potom o rok nebude čo reštrukturalizovať. Najväčšou starosťou bude hľadať príjmy do štátneho rozpočtu na podporu nezamestnanosti. Ako sme sa zachovali pri zvýšení DPH pri potravinách? Dnes sa nám dostávajú prvé výsledky. Spotreba potravín klesá a s ňou aj príjmy do štátneho rozpočtu. Potraviny sa predávajú pod rukou alebo čo je ľahšie a hlavne lacnejšie, zoberú sa bezplatne priamo z poľa. A čo exekučný zákon, dnes legislatívny inštrument, ako dokončiť to, čo sa nestihlo v prvých dvoch rokoch z transformácie, aj v ďalších?

    Požiadavka, aby poľnohospodárska prvovýroba bola vyňatá počas vegetačného obdobia z exekúcií, vyvolala na niektorých tvárach úsmevy, a to aj napriek tomu, že to nebol úplný únik od zodpovednosti, mal umožniť tvorbu hodnôt a dať ľudom na vidieku prácu. Obraz biedy slovenského vidieka bol premietnutý aj v dvoch večeroch či podvečeroch, keď sa rokovalo o zelených správach. Ale všetkým sa chcem poďakovať, ktorí tu sedeli aj vo štvrtok večer, aj včera večer a ktorí sú dnes prítomní v tejto sále, lebo tým vyjadrujú úctu tým mužom a ženám, ktorí sú ešte ochotní pracovať v tomto odvetví, ktoré každý ignoruje. Prečo? Lebo cez tento rezort sa už len výnimočne niekto stane novozbohatlíkom. Veď práve tými podvodmi sa dá dostať k majetku lesnému aj pôdnemu, napríklad Slanské lesy, ale aj k pôde.

    No a dovoľte mi, aby som ukončila tým, že prichádza za nami samospráva, žiada nás, verí, bojuje. Provízie síce nenúka, lebo už v podstate sú všetci chudobní. Aj družstevníci, aj roľníci, aj tí sprava politického spektra, aj tí zľava. Dovoľte mi preto skončiť slovami predsedu Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska pána...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • ... Pavla Botku, ináč člena, ako to povedal, sympatizujúceho člena Demokratickej strany. Tým chcem vyjadriť, že ako predsedníčka pôdohospodárskeho výboru, ale v tomto prípade členka SOP hovorím za všetkých: Chlieb jeme všetci, ale pri jeho výrobe je len pár nešťastníkov či skôr hrdinov, ktorí sú ochotní aj za týchto ťažkých podmienok robiť v poľnohospodárstve. Nie je predsa normálne, aby vyše 90 % subjektov podnikajúcich na pôde bolo na kolenách. Vláda a parlament by sa mali konečne nad tým vážne zamyslieť a najmä v tom aj niečo urobiť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásil len pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani predsedníčka výboru sa postavila do úlohy vážneho kritika súčasnej činnosti vlády a nejednotnosti vo vládnej koalícii, za to, ako vyviesť súčasné poľnohospodárstvo z toho problému, ktorý tu je najvážnejší, čiže z toho druhého úpadku. Očakával som, pani predsedníčka, že poviete aj svoj názor na zjednotenie niektorých hlavných rozporov, ako je povedzme systém dotácií, s ktorým poslanci SDK nesúhlasia, aby sa uskutočňoval tak, ako ho uskutočňuje súčasný rezort. Očakával som, že odpoviete aj na to, kedy Strana občianskeho porozumenia skutočne zabezpečí v tejto vláde, aby boli mäkké úvery, aby bolo oddlženie.

    Na druhej strane ste poukázali na to, že vysoké orgány Európskej únie a Svetovej banky ešte hodnotia naše poľnohospodárstvo ako vynikajúce. Treba sa nad tým zamyslieť, či to nie je ďalší cieľ rozkladu zvonku do toho nášho poľnohospodárstva, lebo my vieme a vy ste to tiež uviedli a aj správa, ktorú prerokúvame, jasne analyzuje, v akom stave sa nachádza poľnohospodárstvo. Čiže ak niekto hovorí o tomto stave zvonku, že to máme ešte výborné, tak to treba považovať za jasný zámer a cieľ, že sleduje niečo celkom iné.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpenia za kluby sme skončili. Teraz nasledujú ďalší poslanci.

    Pán poslanec Klemens, nech sa páči.

    Pripraví sa pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    ako poľnohospodár dovoľujem si zaujať stanovisko k prerokúvanej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, ktorá má tradičný názov zelená správa. Predložená správa analytickou konštatačnou formou podáva informáciu o medziročnom vývoji technickej a technologickej, ekonomickej a finančnej úrovni súčasného agropotravinárskeho komplexu, jeho domáceho i zahraničného postavenia, včítane cieľov a zámerov agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky na ďalšie roky, počnúc rokom 2000. Správa deklaruje, že v agropotravinárskom sektore stále pretrváva celý rad problémov spôsobených nezvládnutím scenára ekonomickej reformy a trhového mechanizmu. Ide predovšetkým o pretrvávajúcu cenovú disparitu, nedostupnosť a vysokú mieru úrokov, takmer zastavené a tým nefunkčné tovarovo-peňažné toky, nesmiernu záťaž starého bloku úverov, málo účinnú ochranu domáceho agropotravinárskeho trhu, ako i nízkej agronomickej a zootechnickej úrovne na väčšine poľnohospodárskych podnikov, a to nie z neznalosti riešenia odbornej problematiky, ale z nedostatku financií. Výživa rastlín na súčasnej úrovni 30 kg čistých živín na hektár, ako i ročný nákup strojového parku len v minimálnych kusoch hovorí za všetko.

    Nemusím nikoho presviedčať, že rezort pôdohospodárstva tým, že zabezpečuje výživu národa, musí patriť medzi prioritné rezorty národného hospodárstva. Veď sebestačnosť vo výrobe potravín, ktorá už poklesla na 82 %, je jedným z meradiel kultúry, technickej a ekonomickej vyspelosti národa a jeho štátu. Úroveň sebestačnosti sa nedosahuje hlavne pri zemiakoch, ovocí, hydinovom a bravčovom mäse. To však neznamená, že poľnohospodári nedokážu potrebnú produkciu vyrobiť. Problém je v tom, že uvedené komodity našej výroby nie sú dostatočne konkurenčné voči dovozu, ktorý ich vytláča z domáceho trhu. Potešiteľné je, že po prvýkrát od roku 1991 sa zvýšila spotreba mlieka a mliečnych výrokov, a to o 0,7 kg na obyvateľa a rok. Agropotravinársky rezort je tu na to, aby zabezpečil potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky. Musí mať však na to vytvorené podmienky.

    Je pravdou, že občania Slovenskej republiky dnes nehladujú, aj keď, ako uvádza zelená správa, podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny je 37 % a pri nedávnom zvýšení dolnej hranice DPH sa dá očakávať až 41 %. V obchodoch je potravín stále dosť a v širšom sortimente ako v roku 1990. Je však potrebné povedať jednu veľmi podstatnú skutočnosť, a to, že viac ako 20 % potravín je z dovozu, ktoré však bez problémov dokážu naši poľnohospodári a potravinári vyrobiť. Pritom garantujú kvalitu, čo o zahraničí povedať nemožno. Vláda, ale i my tu v parlamente preto dobre zvažujme každé navrhované opatrenie, ktoré v prospech či neprospech poľnohospodárskeho rezortu prijmeme. Zatiaľ musím konštatovať, že doteraz prijaté opatrenia vo vláde, ale i tu v parlamente, ktoré sa bytostne dotýkajú tohto rezortu, sú preukázateľné nie v prospech poľnohospodárov, ale proti nim. Spomeniem štátny rozpočet na rok 1999, ďalej nezvýšenú vratku spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a, naopak, zvýšenú DPH pri základných potravinách, ako i posledne schválený Exekučný poriadok. Žijem v tomto štáte a som si plne vedomý zdedenej nie práve najpriaznivejšej situácie v národnom hospodárstve, čo však neznamená, že východiskové riešenie má spočívať len v reštrikčných opatreniach proti poľnohospodárom.

    Je smutné konštatovať, a zelená správa to i uvádza, že priemerná mzda pracovníkov poľnohospodárstva má úroveň 7 826 korún, čo predstavuje len 2,6-násobok minimálnej mzdy, ako i to, že za posledných 10 rokov sa z poľnohospodárstva uvoľnilo viac ako štvrť milióna ľudí, ktorí v prevažnej väčšine si sadli na lavicu nezamestnaných. Štát sa nemôže v danom prípade tváriť, že sa nič nedeje. V prepočte na 100 ha pôdy už zamestnáva rezort menej ako 5 ľudí, čo je síce porovnateľný štandard s Európskou úniou, ale problém je v tom, že naša intenzita výroby, produktivita na rozdiel od členov Európskej únii klesá. Podľa predloženej správy produkčné parametre väčšiny hodnotených komodít, hlavne rastlinného charakteru, v slovenskom poľnohospodárstve sa pohybuje v rozpätí 50 až 80 % úrovne Európskej únie. Treba otvorene povedať, že možnosti na podnikanie v slovenskom poľnohospodársko-potravinárskom rezorte sú obmedzené a limitované nedostatkom vlastných i zahraničných finančných zdrojov.

    Hlavnou príčinou chýbajúcich vlastných finančných zdrojov je neekvivalentná výmena medzi poľnohospodárskymi a ostatnými odvetviami výroby, čo sa prejavuje v roztváraní cenových nožníc. Zelená správa uvádza, že za rok 1998 z poľnohospodárstva vplyvom cenových nožníc sa odčerpala suma 1,5 mld. korún a súhrnne za roky 1991 až 1998 11 mld. Ceny vstupov do poľnohospodárstva sa v roku 1998 oproti roku 1990 zvýšili o 293 %, ceny potravinárskych výrobkov o 281 %, poľnohospodárskych výrobkov o 161 % a spotrebiteľské ceny potravín o 319 %. Kým v Európskej únii je rovnovážny vývoj cien vstupov poľnohospodárskych výrobkov a spotrebiteľských cien potravín, u nás prevláda tendencia roztvárania cenových nožníc, teda je rýchlejší rast cien vstupov ako cien poľnohospodárskych výrobkov a spotrebiteľských cien potravín. Netreba podceniť skutočnosť, že poľnohospodári žijú z podstaty. Nemajú finančné zdroje ani na povinnú jednoduchú reprodukciu, nieto na reprodukciu rozšírenú, ktorá by mala byť vo fungujúcom hospodárení podniku úplnou samozrejmosťou. Finančné toky boli a sú utlmené. Poklesla finančná hotovosť, chýbajú tzv. živé peniaze. Pretrváva vysoká zadlženosť a platobná neschopnosť, ktorá vyúsťuje do neuhrádzania záväzkov v obchodnom styku a finančným inštitúciám. Alarmujúca je celková platobná neschopnosť poľnohospodárskych podnikov, ktorá dosiahla za rok 1998 hrozivý objem 7,8 mld. korún a týkala sa takmer 61 % podnikov. Obrovskou záťažou zostal nedoriešený starý blok úverov v objeme 6,3 mld. korún.

    Treba povedať, že riešeniu situácie vo finančných tokoch nepomohol ani prijatý zákon o poľnohospodárstve číslo 240/1998 Z. z., ktorý deklaroval 14-dňovú lehotu splatnosti záväzkov obchodných vzťahov medzi poľnohospodárskou prvovýrobou a spracovateľmi, pretože neuzatvára celý kolobeh platieb, nepostihuje sféru obchodu.

    Podľa vykonaných analýz sa v zelenej správe uvádza, že na stabilizáciu poľnohospodárstva Slovenskej republiky chýba 9,7 mld. dodatočných finančných zdrojov, a preto požiadavka na zvýšenie doterajšej úrovne rozpočtových transferov do poľnohospodárstva a potravinárstva už na rok 2000 s dotáciou 2,4 mld. korún je nielen opodstatnená, ale pre agropotravinársky rezort i životne potrebný presne tak, ako je potrebné i doriešenie systému osobitného úverovania poľnohospodárstva s platnosťou najneskoršie od polroka 2000. Keď som pri tom, čo je pre agrorezort potrebné, tak okrem osobitného úverovania, v ktorom by mala byť zakotvená dostupnosť úverov za prijateľnú úrokovú mieru nepresahujúcu 10 % pre všetky agropodnikateľské subjekty, je to i opätovné posúdenie nedávno schváleného, ale pre poľnohospodárov doslova likvidačného Exekučného poriadku, ako i prehodnotenie sadzby DPH pri základných potravinách s návrhom jej zníženia na úroveň 6 %, resp. 0. Potrebné je i vydanie trhových poriadkov pre komodity pšenica, jačmeň, cukrová repa, zemiaky, ošípané a jatočný dobytok formou zákona o organizovaní trhu, ako i novelizácia zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve tak, aby sa uzatváral celý kolobeh platieb včítane sféry obchodu. Potrebná je i valorizácia vratky spotrebnej dane z uhľovodíkových palív, ale v prvom rade je potrebné, aby rezort pôdohospodárstva bol uznaný vládou, ale i parlamentom, ako jeden z prioritných rezortov národného hospodárstva a podľa toho sa k nemu i pristupovalo.

    Na záver chcem pripomenúť, že za výživu národa bola, je a vždy bude zodpovedná vláda. Poľnohospodári sú zodpovední len za dorobenie dostatočného množstva kvalitných poľnohospodárskych produktov, ale na to musia mať vytvorené primerané podmienky. Ak sú však poľnohospodári pokladaní za príťaž našej spoločnosti, potom je im to treba otvorene povedať. Dúfam, že to tak nie, a preto verím, že zelená správa, ktorú prerokúvame, a hlavne návrh opatrení nezostanú len v polohe zobratia na vedomie, ale budú premietnuté už do rozpočtu na rok 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že s faktickou poznámkou sa prihlásil len jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Keby som sedel na mieste pána ministra Koncoša, tak by som bol nadšený obsahom vystúpení, ktoré tu zo strany koaličných poslancov odznievajú. Bude však potrebné, pán minister, konfrontovať obsah týchto vystúpení potom s reálnym hlasovaním o rozpočte, zvlášť pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva.

    Pán poslanec Klemens tu konštatoval, že občania Slovenskej republiky dnes nehladujú, že obchody sú plné tovarov. Ja by som vás chcel upozorniť na to, že až sa prijmú v tomto parlamente zákony, ktoré v súčasnom období vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, budú občania Slovenskej republiky hladovať. Nebudú mať na základné životné potreby. Preto je treba aj debatu, rozpravu o zelených správach využiť na prevenciu alebo, lepšie povedané, na psychickú podporu pre koaličných poslancov v tom smere, že pri hlasovaní pri rozpočte treba hlasovať na základe svojho svedomia, nie na základe direktívy, ktorú pred hlasovaním dostanete.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Topoli.

    Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánovi podpredsedovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vystúpil k takému závažnému programu, akým je prerokúvanie stavu poľnohospodárstva v našom štáte po 24 mesiacoch v tomto parlamente. V úvode sa ospravedlňujem za svoju indispozíciu hlasu, a ak by som nestihol povedať všetko, čo mám v úmysle, budem sa musieť prihlásiť dodatočne, lebo vidím, že čas sa sleduje.

    K úvodnému slovu pána ministra, ktoré predniesol tu ku všetkým trom materiálom a kde jednoznačne povedal, že stojíme na kritickom bode a zároveň si položil otázku, čo s naším poľnohospodárstvom v ďalšom období, by som súhlasil vtedy, keď by to povedal ako opozičný poslanec. Ale keďže predniesol úvodné slovo ako minister tohto rezortu, ktoré vedie viac ako 365 dní, tak si myslím, že pán minister mal nám povedať, ako teda s naším poľnohospodárstvom prinajmenšom v roku 2000, ak nie aspoň do konca volebného obdobia, v ktorom počíta byť ministrom.

    Zelená správa je v podstate zrkadlo o našom poľnohospodárstve, obraz, kde vidíme, čo sa v ňom udialo. A hlavne poľnohospodári očakávajú, ako sa budú aktualizovať či už ekonomické podmienky, podmienky agrárneho trhu, jeho postavenie v národnom hospodárstve, spolupráca a požiadavky na iné rezorty v rámci národného hospodárstva a celej spoločnosti. Takto to bolo v podstate tu v tomto parlamente vždy prednášané, takto sa to schvaľovalo od roku 1994. Vieme, že poľnohospodárstvo v roku 1999 je v najhoršom stave, do akého sa mohlo dostať za posledných päť rokov. Tí, ktorí hovorili a upozorňovali nás v minulom volebnom období, že sa poľnohospodárstvo ešte nevymanilo z problémov, že ešte je v podstate v úpadku, zrejme nevideli a zrejme nemali šajn o tom, ako vyzerá úpadok, ktorý vlastne je až dnes. A teda aj správa, ktorá je predložená sem, do parlamentu, hodnotí a porovnáva rok 1997 a 1998, keď ešte to vyzerá celkom slušne, aj keď tie parametre sú oveľa nižšie, ako boli v roku 1997.

    Poďme si teda zopakovať niektoré historické skutočnosti, ktoré naše poľnohospodárstvo stretli za posledných desať rokov. V roku 1989 poľnohospodárstvo ako stabilizujúci prvok národného hospodárstva na Slovensku malo 5,6 mld. Sk zisku. Dotácie predstavovali 17,9 mld. Sk. Produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy dosahoval v tomto roku 24,8 gigajoulov na jeden hektár. Pritom, samozrejme, bol nižší ako v Českej republike takmer o 30 %. Ktovie, keby ministerstvo vypočítalo, aký je dnes tento potenciál a hlavne ako je využívaný v našom slovenskom poľnohospodárstve, aby sme si vedeli porovnať aj taký základný produkčný ukazovateľ. Podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte vtedy predstavoval 6,4 %. Slovensko malo 1,5 mil. kusov hovädzieho dobytka, 2,4 mil. kusov ošípaných, 536 000 kusov kráv, 480 000 kusov oviec. Bol to teda potenciál nanajvýš pozoruhodný a pre strednú Európu veľmi nebezpečný.

    V roku 1992 poľnohospodárstvo padlo na prvé dno. Dosiahla sa strata 14,1 mld. Sk, cenová disparita odčerpala z poľnohospodárstva 17 mld. Sk, dotácie sa znížili na 8,1 mld. Sk, úverová zaťaženosť predstavovala 34 mld. Sk, základné prostriedky poklesli takmer o 45 %, ale aj tak podiel, čo je produkčnosť poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte, predstavoval 7,5 %, ale hlavne v dôsledku toho, že bol nízky hrubý domáci produkt, ktorý vtedy predstavoval niečo cez 300 mld. korún. Čiže celé národné hospodárstvo nebolo produkčné, a preto ten vysoký podiel poľnohospodárstva. Stavy hovädzieho dobytka poklesli na 1,1 mil., kravy na 397 tis. kusov, ošípané na 2 mil., ovce na 300 tis. kusov.

    Tento prepad, čiže úpadok, sa dal riešiť jedine razantnou koncepčnou, systémovou agrárnou politikou. A tá bola prijatá v Národnej rade, v tomto parlamente v roku 1993 v osobitnom dokumente. A predstavovala zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu, zdravej výživy a výživovej dostatočnosti obyvateľstva, ekonomickú stabilitu, dôchodkovú primeranosť poľnohospodárstva a jeho regionálne vyvážený rozvoj, zveľaďovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ekologické hospodárenie v krajine, zamedzovanie vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca, zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných výrobných podmienkach, najmä v horských oblastiach, ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných a ekologických a sociálnych funkcií a zachovanie vidieckeho osídlenia. Čím boli parametrizované príčiny toho stavu a že bolo nutné prijať takúto razantnú systémovú koncepciu? Bola to predovšetkým reštrikčná fiškálna politika, keď sa radikálne obmedzili dotácie, obmedzil sa dopyt obyvateľstva po našich potravinách, pretože reálne klesli jeho príjmy, prudko sa roztvárali cenové nožnice ako dôsledok cenovej liberalizácie a menovej devalvácie, ktorú spôsobila ešte bývalá federácia. No a, samozrejme, zachovanie a vznik nového monopolu vo sfére spracovania a odbytu.

    Samozrejme, že v tej koncepcii sa všetko nepodarilo až do dnešného dňa naplniť. Zostali tam určité medzery a azda pri novej koncepcii, ktorú bude rezort spracúvať, ako tlmočil pán minister, sa dozvieme, čo sa neplnilo a čo sa splnilo. Napĺňanie koncepcie agrárnej politiky z roku 1993, s ktorou súhlasili aj opoziční poslanci, znamenalo za štyri až päť rokov tieto zmeny: Potravinová bezpečnosť štátu bola v plnom rozsahu zabezpečená, pretože domáca výroba pri definovanom 90-percentnom prahu potravinovej bezpečnosti pokrývala viacej ako 100-percentnú spotrebu základných potravín. Aj pán poslanec Klemens na niektoré veci poukázal. Ja len doplním, že pri mäse to bolo viac ako od 4,5 až do 17 % navyše, pri mlieku nad 20 %, pri chlebe a pečive nad 11 až 22,6 %. Dokonca v roku 1996 sme dosiahli sebestačnosť aj vo výrobe cukru. Ak zelená správa za rok 1999 hodnotí pomer výsledkov a plnenia opatrení za roky 1998 a 1997 ako negatívne, treba si ukázať aj pomer roku 1993 a 1997. Kým napríklad v roku 1993 bolo saldo medzi rezortom voči štátnemu rozpočtu plusové o 232,2 mil. korún v prospech štátneho rozpočtu, čiže štátny rozpočet viacej z neho odčerpával ako dával, tak v roku 1997 toto saldo bolo už záporné vo výške 668 miliónov, lebo pôdohospodárstvo viacej získalo, ako vydávalo. Podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte sa znížil na 4,84 %, lebo sa zvyšoval vlastne hrubý domáci produkt v celom národnom hospodárstve a blížil sa k hranici 700 mld. korún. V roku 1997 sa zvýšili dotácie o 1,5 mld. a prostriedky pre štátne fondy o ďalších 571 mil. korún, čím sa čiastočne eliminoval negatívny dosah inflácie z predchádzajúcich rokov. Nevyrovnal sa tento spôsob inflácie alebo tento dosah. A vieme veľmi dobre, že tu v tejto snemovni sa prednášali neustále opodstatnené požiadavky, aby sa prepad inflácie z tých rokov 1990 - 1992 vyrovnal. Bohužiaľ, štátny rozpočet v tých rokoch na to ešte nemal. Zvýšilo sa dotovanie investícií a zvýšila sa aj vratka časti spotrebnej dane z motorovej nafty. Poľnohospodárstvo sa teda oživovalo, viacej sa investovalo, stúpala produkčnosť, jeho výkonnosť, a tým aj jeho konkurencieschopnosť. Naše poľnohospodárstvo začalo opäť nadobúdať európske dimenzie a stavalo sa do pozície reálneho napĺňania parametru na vstup do Európskej únie. Taký bol vývoj, dá sa povedať, do polovice roku 1998. Jediné, s čím sa kvárilo v našom poľnohospodárstve alebo čo ho kvárilo, bola finančná zadlženosť, predstih rastu záväzkov pred pohľadávkami a nedostatok peňazí, ktorý najmä v roku 1998 ešte viacej kulminoval ako dnes.

  • Keď je to tak, bohužiaľ, musím skončiť, pretože mám aj určité návrhy a prednesiem ich teda v ďalšom vystúpení.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami žiadny poslanec nechce vystúpiť. Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Topoli. Pripraví sa pán poslanec Šťastný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    rozprava, ktorá prebieha k tzv. zeleným správam, ktoré predložila vláda do parlamentu, sa dosiaľ zaoberala určite veľmi dôležitým odvetvím, a to bolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Všetci doteraz vystupujúci pertraktovali tento veľmi dôležitý rezort a dôležitú oblasť pre rozvoj spoločnosti ako takej. Mne dovoľte, aby som celé svoje vystúpenie venoval tej poslednej správe, a to je správa o vodnom hospodárstve, a opatreniam, ktoré z toho vyplývajú.

    Správa o vodnom hospodárstve za rok 1999 je vo svojej skladbe, kvantifikácii spracovaná profesionálne, čo svedčí o odbornosti pracovníkov vodohospodárskej sekcie, ktorí ju spracúvali, a teda veľkého okruhu vodohospodárov. Ale ten, kto ju podrobnejšie preštudoval, má k tejto problematike veľmi blízko, rýchle zistí už pri tabuľke potreba finančných prostriedkov na zabezpečenie vybraných funkcií vodného hospodárstva na roky 1999 a 2000 s výhľadom do roku 2010, kde sa hovorí o potrebe investičných zdrojov 97 mld. korún, ja skromne dodávam, že je to veľmi skromná potreba. Ak si to prerátame, tak to vychádza cez 8 mld. korún za rok. Pokiaľ vieme, dnes prechádza 5 mld. korún do ďalšieho roku, čiže ak by sme mali toto brať ako vážne, ja to považujem, že zdrojovo je to postavené na vode. Nikde sa totižto nedá dočítať, akým spôsobom tieto zdroje budú zabezpečované.

    Treba si uvedomiť jednu vec, že, samozrejme, v programovom vyhlásení vlády je veta a veľká snaha Slovenska vstúpiť do Európskej únie, čo je úplne jednoznačné a neoddiskutovateľné. Už druhá stránka veci je, že Európska únia má rozhodujúce podmienky aj v oblasti vodného hospodárstva. Jedna z podmienok je zásobovanie 92 % obyvateľov vodou z verejných vodovodov. V súčasnosti na Slovensku je zásobovaných vodou z verejných vodovodov 81,3 % obyvateľov. Tento rozdiel v investičných, v odhadnutých investičných potrebách robí 40 mld. Sk, samozrejme, v dnešných cenách.

    Ďalšia, ešte vážnejšia podmienka je, že v sídlach, v obciach nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov musí byť kanalizácia a musí byť čistenie. Keď si uvedomíme, že v súčasnosti je napojených na kanalizáciu asi 54 % obyvateľov, a keď si zoberieme, koľko týchto sídel je, to sú ďalšie ešte väčšie miliardy na splnenie tej prvej podmienky.

    A ďalšia vec, ktorú som v zelenej správe nenašiel, možno som to prehliadol, je, že v roku 2000 končí výnimka na hodnotenie fosforu a dusíka pri vypúšťaných odpadových vodách cez čistiarne odpadových vôd. V 197 čistiarňach, ktoré v súčasnosti pracujú na Slovensku, majú tri, a to sú tie posledné, majú tri čistiarne toto zabezpečené. Tam je ďalší objem peňazí, ktoré sú v miliardách.

    Otázka zabezpečenia finančných prostriedkov na realizáciu rozvojových investícií, ako sa v správe uvádza, zostáva otvorená, pretože nie sú vyriešené principiálne ekonomické otázky súvisiace s uplatňovaním verejnoprospešných činností, cien povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej, ich vecnou reguláciou, a to najdôležitejšie, súvisiace s veľkou vodou, spoplatnenie hydroenergetického potenciálu vody pri výrobe elektrickej energie vo vodných elektrárňach.

    Úsmevne znie konštatovanie v správe, že zabezpečenie finančných potrieb je toho času možné z vlastných zdrojov vodohospodárskych štátnych podnikov tvorených z odpisov, ale aj prevádzkových výkonov iných činností. Možnými zdrojmi sú aj štátny rozpočet, štátne fondy, pôžičky a úvery. Pýtam sa: Odkiaľ a ako? Z tejto podstatnej časti financovania rozvojových investícií je úplne zrejmé, že nie je možné a nikdy nebude možné, aby štát dokázal zabezpečovať pri ostatných veciach aj vodné hospodárstvo.

    A teraz mi dovoľte sa chvíľu venovať transformácii Vodární a kanalizácií tak dlho diskutovanej. Na jednej strane v správe je povedané, koľko je potrebných prostriedkov na rozvojové investície do infraštruktúry a do vodného hospodárstva ako takého. A na druhej strane sa píše, že síce transformácia Vodární a kanalizácii je nutná, ale po skúsenostiach a po analýze ju treba na určitý čas pozastaviť. Tak poďme, čo a aké nedostatky sú v tejto oblasti z tej analýzy vyplývajúce.

    Dosiaľ vlastne je ukončená transformácia len v regióne Trenčín, a tu z tejto analýzy vyplýva, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodov a kanalizácie. Prosím vás pekne, vôbec to nie je pravda a nemá to žiadne opodstatnenie, aby to bola pravda. Keď sa zriaďoval Štátny vodohospodársky fond, tak sa prvýkrát v histórii slovenského vodného hospodárstva spoplatňovala cena podzemnej vody, ktorá je rozhodujúcim zdrojom na tvorbu fondu vodného hospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva. Ale v štatúte je napísané, a to má súvislosť s transformáciou, že tieto prostriedky by mali byť venované na budovanie vodovodov práve v obciach, ktoré nemajú vodovod a nemajú ani vytvorené podmienky dostatku podzemnej vody v obecných studniach.

    Ďalej sa tu hovorí, že je treba vynakladať veľké sumy na identifikáciu majetku a všetkých týchto náležitostí. Vážení, žiadny spôsob, ani žiadny potenciálny partner, či už zahraničný strategický partner, predsa nepôjde do spoločnosti, kde nie je identifikovaný majetok. A majetok a tie časti, ktoré sú nie zas veľmi veľké, miliónové sumy, ale tie boli vlastne na to, aby sa skutočne úplne jednoznačne určil objekt s majetkovoprávnym vyrovnaním. To znamená, aby boli listy vlastníctva. Toto sa tak či tak urobiť bude musieť.

    Hovorí sa, aby štát mal, samozrejme, vplyv. Štát mal vždy a všade v Európe aj všade inde vplyv cez štátnu správu, pretože nakladanie s vodami a voda vždy zostáva podľa § 4 našej ústavy naším vlastníctvom, teda nás všetkých. Každý vlastníme nejakú 5-milióntinu toho, čo v podzemí je, nielen vody, ale aj nerastného bohatstva. Naschvál nepoužívam slovo "štátny". A nakladanie s touto vodou bez toho, aby sa štátna správa vyjadrila k tomuto, nie je možné nikým. To je jedno, kdekoľvek si urobí niekto akýsi vrt alebo niečo podobné. A druhá vec, je úplne prirodzené, že taký poklad, ktorý nám dnes ostal voľný, ako je podzemná voda na Žitnom ostrove, to je jednoducho, akoby sme mali nejaký zásobník ropy tu, ktorý sa v budúcnosti bude veľmi, ale naozaj veľmi lukratívne predávať do oblastí, kde jednoducho z geologických podmienok nie je možné mať pitnú vodu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    nebudem hovoriť o ekonomických súvislostiach, pretože nie som ekonóm, ale dovoľte mi, aby som povedal čosi k zelenej správe z oblasti, o ktorej sa tu tak veľa nehovorilo, a to o úseku, ktorý tak ako celé poľnohospodárstvo nie je príliš atraktívny, ale myslím si, že živočíšna výroba je veľmi málo atraktívna predovšetkým z niektorých aspektov, aj keď je v tom reťazci predovšetkým zdroja obživy nenahraditeľným úsekom, ale s veľmi malou pozornosťou. A to sa, myslím, prejavilo tak trošku aj v tejto správe, s výnimkou tabuľkovej časti, a práve preto by som k tomu zaujal stanovisko, niekoľko postrehov.

    Prečo je neatraktívne? Pretože si vyžaduje 24-hodinovú službu 365 dní v roku, a nie v parfumérii. No a z toho dôvodu, pochopiteľne, ten záujem o prácu na tomto úseku je s výnimkou skutočne zanietených ľudí veľmi nízky. Ak si uvedomíme, že živočíšna výroba je vlastne najstabilnejším prvkom z hľadiska pravidelnosti príjmov v poľnohospodárstve, pretože prvé peniaze v roku prichádzajú z mlieka, z mäsa, ak je zabezpečený pravidelný tok peňazí, pochopiteľne, vtedy dokáže podržať úseky, ktoré majú istú sezónnosť alebo istý sezónny charakter. No a myslím si, že tento zdroj financií potom podmieňuje aj rozvoj ostatných úsekov.

    Ak sme si všimli čísel, ktoré sú uvádzané, ale aj za tie toky, čo dokážeme sledovať vývoj pôdohospodárstva alebo pokles úrovne pôdohospodárstva, tak vlastne reštrukturalizácia najviac postihla tento úsek. Došlo k takému zníženiu stavov hospodárskych zvierat, že napríklad na úseku chovov hovädzieho dobytka a špeciálne na úseku chovu dojníc-kráv máme nižšie stavy, ako bolo v predvojnovom období. Pritom ak to chceme posudzovať z hľadiska sebestačnosti v produkcii potravín, tak nás je o niečo viac, ako to bolo do roku 1940.

    Čo však nesie so sebou takýto obrovský pokles? To nie je len otázka zabezpečenia produkcie, povedzme produkcie mlieka tým, že za ostatných 20 rokov sa výrazne zvýšila produkcia predovšetkým vďaka genetike, ale aj vďaka starostlivosti a systému, ktorý bol zabezpečený na tomto úseku. Ale je to aj otázka, pochopiteľne, produkcie mäsa. A už dnes vlastne sme nielen pri hovädzom dobytku, ale na celom úseku v produkcii potravín na hranici alebo v niektorých prípadoch pod hranicou sebestačnosti. Jednoducho generačný interval, ktorý u zvierat existuje, limituje nejaké skokové tendencie a tu sa nedá nič robiť. To, čo sa napríklad odohráva dnes na úseku chovu hovädzieho dobytka, bude mať ešte po piatich rokoch dozvuky, pretože ten generačný interval tu jednoducho päť rokov funguje.

    S poklesom stavov súčasne súvisí aj druhá funkcia živočíšnej výroby, a to, že ju môžeme považovať za akýsi prekurzor účinnosti rastlinnej výroby nielen preto, že produkuje biomasu, organickú hmotu, ktorá je nepostrádateľná z hľadiska kvality pôdy, z hľadiska zvyšovania jej úrodnosti. Ak dôjde k poklesu stavov, tak je ohrozená úrodnosť, hlavne v súčasnom období, ako sme počuli, že sa dostáva anorganické hnojenie na úroveň 30 kg, čo je teda už pod únosnú hranicu. A mali by sme byť aspoň v jednom prípade hrdí, že sme sa vlastne dostali do ekologického poľnohospodárstva, že po piatich rokoch, dá sa povedať, používania takto nízkych dávok a takejto výživy pôdy môžeme označiť poľnohospodárstvo alebo pôdne hospodárstvo za ekologické. Ale neprejavuje sa to nikde. Neprejavuje sa to predovšetkým z hľadiska cenotvorby. V štátoch, kde sa produkuje taká potravina, ako je mlieko z hľadiska ekológie, povedal by som, v čistom stave, to znamená, že ako tzv. senné mlieko v podhorských, horských oblastiach, sa to aj výrazne cenovo prejaví. Ostatné mlieko je značne na nižšej cenovej hladine.

    Očakával som, že bude aspoň nejaký perspektívny náznak, že by aj v tejto oblasti sa mohol prejaviť, teda v správe nejaký náčrt, ako by to v budúcnosti mohlo byť alebo ako by sa mohla legislatíva v tomto smere orientovať, pretože počúvame tu také dva smery, čo treba podporovať z hľadiska dotačnej politiky, či podporovať produkčné, či podporovať neprodukčné oblasti. No a myslím si, že ak nechceme splniť tú teóriu pána Klausa o golfových ihriskách, bude potrebné v podhorských oblastiach z hľadiska zabezpečenia produkcie a myslím si, že omnoho efektívnejšej produkcie cez živočíšnu výrobu urobiť podstatne viac.

    Trochu výraznejšie malo zaznieť v správe, ako nasmerovať trebárs chov tzv. neprodukčných kráv predovšetkým v tejto oblasti, extenzívny výkrm hovädzieho dobytka, čo by zefektívnilo v konečnom dôsledku aj krajinotvorbu, pretože živočíšna výroba z hľadiska krajinotvorby má skutočne nezastupiteľné miesto. Súvisí to v podstate aj s tendenciou, ktorá sa objavuje vo všetkých krajinách Európskej únie, ale v podstate na celom svete to je produkcia bioproduktov. To sú tzv. ekologické potraviny. Na to, aby sa nielen vytvorila, ale aby sme mohli posúdiť, či sú, alebo nie sú takýmito bioproduktmi, musíme vytvoriť celú sieť nejakých kontrolných útvarov, kontrolných mechanizmov a to sa dostáva vlastne tak trošku na úroveň kontroly hygieny stavu v živočíšnej výrobe, kde sa v uznesení len sucho konštatuje, že finančne zabezpečíme a sfunkčníme referenčné laboratórium, národné referenčné laboratórium. Ja si myslím, že tu treba vytvoriť nielen laboratórium alebo sfunkčniť a finančne zabezpečiť pre surové kravské mlieko, resp. produkty z neho, alebo mliečne produkty, ale treba zabezpečiť celú sieť laboratórií s medzinárodnou akreditáciou. Pretože ak chceme posudzovať naše vyrobené potraviny pre domáci trh, pre export, ale aj tie importované, musia tieto naše laboratória spĺňať takéto požiadavky. Ak to jednoducho nedokážeme, finančne nezabezpečíme, potom nebudeme plniť ani podmienky, ktoré Európska únia a náš vstup do Európskej únie vyžaduje.

    Chcel som ešte hovoriť k tomu, čo mi je najbližšie, a to o vede, vzdelávaní a poradenstve, ale vzhľadom na to, že čas uplynul, prihlásim sa do ústnej rozpravy a túto časť by som dokončil.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Šťastnému za jeho vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už v rozprave vystúpili. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť ústne. Prosím, aby ste sa hlásili na svetelnej tabuli. Takže pán poslanec Delinga ako prvý, ďalej pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Slaný, pán poslanec Farkas. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy k zelenej správe.

    Prosím pána poslanca Delingu ako prvého, po ňom sa pripraví pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Ďalej pán poslanec Šťastný, ktorý avizoval, že sa chce prihlásiť už vo svojom vystúpení, aj pán poslanec Topoli. Prečítam znova prihlásených a uzatvorím to definitívne. Pán poslanec Delinga, Oberhauser, Angelovičová, Slaný, Farkas, Topoli, Šťastný.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budem pokračovať. Správa, ktorú prerokúvame, odhaľuje medziročný pokles dynamiky hrubého domáceho produktu, ktorý korešponduje v poľnohospodárstve s poklesom hrubého domáceho produktu v roku 1998 ako celku. Treba však v tomto kontexte hlbšie posúdiť faktor vzťahu poľnohospodárskej prvovýroby k potravinárskemu priemyslu. Lebo práve potravinárstvo si zachovalo svoju výkonnosť, keď jeho podiel na hrubom domácom produkte zostal na úrovni 4,09 % a teda minimálne o 5 stotín sa ešte zvýšil. V tomto vzťahu sa odzrkadľuje jeden veľmi zaujímavý prvok, a tým je podľa údajov, ktoré sú uvedené v správe, že kým podiel poľnohospodárstva na celkových obstaraných investíciách sa oproti roku 1997 znížil z 3,31 % na 2,89 %, tak v potravinárskom priemysle sa zvýšil o 23,8 %. A čo je zaujímavé, na spôsobe investovania poklesli zahraničné zdroje zo 6,4 % na 0,7 % a stúpli vlastné zdroje.

    Keď si to dáme do logického súvisu, vidíme, že vo vnútri rezortu v nás evokuje úvaha, že kým poľnohospodári na pôde nemajú financie, tak naši potravinári predsa len nejaké financie majú a bude potrebné asi ten vzťah medzi potravinárskymi podnikmi a poľnohospodárskymi podnikmi dať do normálneho zmluvného vzťahu tak, aby nevznikal dojem, že potravinári zadržiavajú finančné zdroje na to, aby poľnohospodári tieto finančné zdroje nemali okamžite.

    Správa ďalej odhaľuje medzinárodné postavenie nášho poľnohospodárstva, a to nielen voči krajinám Európskej únie, ale aj oproti krajinám posttransformačným, čiže krajinám CEFTY. Veľmi často sa dáva do súvisu vysoká dotačná politika slovenského poľnohospodárstva voči krajinám CEFTY. To napríklad pán podpredseda vlády Mikloš neustále opakuje a ďalší poslanci napríklad z Demokratickej strany, ale už aj z SDK. Slovenská republika má v porovnaní s Európskou úniou, ale aj s Maďarskom, Poľskom najnižšiu podporu trhových cien. Dotácie v prepočte na ha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku dosahujú len 22,6 % podpory priemeru Európskej únie. Pritom Poľsko má takýto pomer 23,4, ČR 19,8, Maďarsko 12,6, ale treba povedať, že tieto krajiny, ktoré majú nižší podiel, majú o 16 % lepšie zornenie pôdy, to znamená, že majú oveľa lepšie výrobno-klimatické podmienky. A potom teda ich miera nižšieho dotovania o 10 % je logická a vychádza z toho, že my musíme poľnohospodárstvo viac dotovať. Ale nie je namieste vysoká proexportná miera, teda exportných dotácií v týchto krajinách, pretože až o 50 až 200 % vyššie dotujú svoje agrárne produkty, čím vlastne znevýhodňujú našu produkciu, alebo zdevastovávajú našu konkurencieschopnosť na zahraničných agrárnych trhoch. Tu budeme musieť hľadať nástroje, ktorými štát musí pomôcť poľnohospodárom presadiť sa v zahraničí.

    Chcem poukázať na to, že v správe je aj niekoľko jasne pomenovaných problémov, to, samozrejme, doteraz vždy zelené správy v sebe obsahovali. Ale táto správa, ktorá už je rozdelená na konkrétne opatrenia, práve v tých konkrétnych opatreniach chýba časový jasný a vecný harmonogram. Pretože bez toho sa asi ťažko bude môcť preniesť konkretizácia týchto opatrení, či už do konkrétnych úloh vlády, ale najmä do programu, ktoré pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva.

    V hodnotení vládneho programu si treba uvedomiť, že to, čo si vytýčila vláda vo svojom programe, ale najmä harmonograme, sa v podstate doteraz nič nesplnilo. Aj keď pán minister vo svojom úvodnom vystúpení poukázal na to, že z rezortu už pripravujú nejaké zákony, tak chcem povedať, že v roku 1999 už v máji mala vláda rokovať o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 307 o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ďalej v júni si vytýčila dať do Legislatívnej rady vlády zámer o návrhu zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo a v opatreniach sa to navrhuje na budúci rok. V júni tohto roku mala vláda na návrh rezortu prerokovať návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 289 o výrobe a obehu liehu. Nie je známe, či o tom rokovala. Vo februári si dali úlohu, že budú rokovať o zákone o výžive rastlín. V júni si dali úlohu do vlády predložiť návrh na riešenie tzv. bloku starých úverov pre pôdohospodárstvo. Čiže všetko to boli úlohy, ktoré už dnes mali byť v podstate cieľového charakteru a mali už naznačovať na budúci rok, ako sa bude vlastne v tomto spôsobe ďalej pokračovať. Ale vidíme, že oneskorenosť je tu vysoká.

    Pýtam sa teda pána ministra, ako tieto veci na budúci rok budú dokončené a či teda vôbec dôjde k ich realizácii.

    V konkretizácii úloh na rok 2000 sa žiada ďalej spresnenie napríklad termínov, ktoré sme navrhli, samozrejme, aj vo výbore a plne si za nimi stojíme, aby program, ktorý vláda pripravila, alebo konkrétne opatrenia prešli do vecného a časového harmonogramu. A treba ich vo výbore pre pôdohospodárstvo aj kontrolovať.

    Chcel by som teraz ešte povedať niekoľko slov k lesníckej politike. Pretože vieme veľmi dobre, že lesnícka politika v našom parlamente nemá veľké pôsobenie, alebo nevenuje sa jej patričná pozornosť. Vieme veľmi dobre, že lesné hospodárstvo sa podieľa na hrubom domácom produkte 0,9 %, ale jeho verejnoprospešná funkcia je oveľa vyššia. Ďalej na domácej drevnej surovine je založený spracovateľský priemysel a ten sa na hrubom domácom produkte podieľa viac ako 8 %. Lesné hospodárstvo Slovenskej republiky nie je priamo napojené na štátny rozpočet, a preto s jeho financovaním boli vždy problémy. Keďže nie je docenená jeho verejnoprospešná funkcia, nedávajú sa do neho ani adekvátne prostriedky z verejných fondov a zdrojov, ako napríklad z Fondu životného prostredia. To sa nepodarilo ani v uplynulom volebnom období. Lesné hospodárstvo nemá ani zvlášť veľké verejné zastanie, ako keby nemalo svoje verejnoprávne inštitúcie. Ale z hľadiska vlastníctva oplýva nemalými problémami, najmä výrobami drevnej hmoty, klimatickými kalamitami a, samozrejme, neustálou nespokojnosťou súkromných vlastníkov lesov. Podľa vlastníctva je 43,6 % lesov štátnych, ale štátny sektor užíva 62,1 %, kým 56,4 % lesov je neštátnych, ale tento sektor užíva 37,9 %. V roku 1998 sa vyťažilo 5 532 tisíc m3, pritom náhodná ťažba predstavovala 42 %.

    Chcel by som ešte podotknúť, že zo súčasnej vekovej štruktúry lesov vyplýva, že nadnormálne ťažobné možnosti, ktoré začínajú zhruba rokom 2000, budú trvať okolo 50 rokov. Nedostatočná výmera dnešných porastov mladších ako 40 rokov môže mať nepriaznivé dôsledky na výšku a vyrovnanosť ťažieb po roku 2050. Celkový využiteľný ročný potenciál lesnej palivovej biomasy je 9 413 terajoulov, z ktorého sa v súčasnosti využíva sortiment, kde sa teraz využíva len sortiment ako palivové drevo a čiastočne ostatné druhy biomasy s energetickou hodnotou okolo 4 tisíc terajoulov. Organizácie lesného hospodárstva spotrebovali na vlastné použitie biomasu s energetickou hodnotou len 109 terajoulov, čiže vo využití a stupni využitia lesnej biomasy je u nás veľká rezerva.

    Výnosy v lesnom hospodárstve bez dotácií sú vždy trvale nižšie ako náklady, a preto je potrebné naše lesy dotovať.

    Dôchodkový deficit finančných prostriedkov lesného hospodárstva je vykvantifikovaný na 789 mil. korún. Minimálne potrebné finančné zdroje zo štátneho rozpočtu pre lesného hospodárstvo na budúci rok sú vo výške 500 mil. korún, pritom ešte ďalšia suma 200 mil. korún sa požaduje na opravy a údržby drobných vodných tokov s dôrazom na nevyhnutné preventívne opatrenia na obmedzenie možných škôd v budúcom období. Budem v tomto smere aj podávať návrhy.

    Chcel by som ešte dať do pozornosti, že treba predovšetkým dopracovať v správe časové údaje aj vo vzťahu k lesníctvu. Ďalej sa treba zamerať na znižovanie plochy holorubov, zlepšiť súčasnú nepriaznivú vekovú štruktúru lesa, dbať na dostatočne intenzívnu obnovu ďalších lesných porastov, riešiť problematiku diaľkového znečisťovania ovzdušia a následného poškodzovania lesa na medzinárodnej úrovni v rámci medzinárodnej dohody. Zvážiť možnosť vypracovania koncepcie na vrátenie aspoň časti pokút a poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a do lesného hospodárstva.

    Záverom chcem povedať, že ak máme teda reálne zhodnotiť stav v pôdohospodárstve, tak musíme jasne a bez politického trička definovať, že pôdohospodárstvo nemá možnosti svojej vlastnej revitalizácie. Bude jednou z rozhodujúcich až limitujúcich prekážok nášho vstupu do Európskej únie. Preto slová o našej pripravenosti na vstup do európskych štruktúr vyznievajú buď z neznalosti, alebo úplne paradoxne. Nie je možné si mýliť alebo zamieňať podružné alebo sprievodné podmienky za limitujúce faktory. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, tak nepôjde v stratégii tohto prispôsobovania, čiže o pripravenosť v takom rozsahu, ako predpokladáme.

    Dovoľte mi, aby som záverom predniesol svoj návrh do uznesenia tohto nášho rokovania. Navrhujem, aby v návrhu opatrení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve, teda k tlači číslo 363a, Národná rada žiadala od vlády Slovenskej republiky

    1. aby do rozpočtových výdavkov pre agropotravinársky sektor na rok 2000 zvýšila prísun zo štátneho rozpočtu o 5 mld. Sk, z toho na zvýšenie exportných dotácií 2,5 mld., 1,5 mld. na riešenie investičných a technologických zámerov a 1 mld. na elimináciu cenového vývoja v agrárnom trhu;

    2. aby vyhlásila pevné ceny pri potravinárskej pšenici, zemiakoch, cukrovej repe, jatočnom hovädzom dobytku, jatočných ošípaných na rok 2000 v nadväznosti na množstevnú trhovú kvotáciu na dosiahnutie zmiernenia dôchodkového deficitu poľnohospodárskej výroby;

    3. aby do 30. 6. 2000 novelizovala zákon číslo 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste na zvýšenie účinnosti financovania poľnohospodárskych výrobkov zvýšením zálohy na 75 %;

    Vieme, že teraz je 50 % záloha.

    4. aby vyčlenila zo štátneho rozpočtu na rok 2000 na potreby financovania lesného hospodárstva 600 mil. Sk na lesnícku činnosť a 200 mil. Sk na opravy a údržby drobných vodných tokov, na vykonávanie opráv po škodách spôsobených povodňami;

    5. aby zapracovala do zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov a palív aj sumu na vrátenie časti spotrebnej dane pre subjekty v lesnom hospodárstve, a to v objeme 160 mil. Sk s možnosťou realizácie od 1. 1. 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

    Prosím pána poslanca aj ďalších, aby dodržali 10-minútový limit vrátane návrhov. Korektne sa snažím viesť schôdzu, tak prosím vás, aby ste to rešpektovali.

    Ešte predtým pán poslanec Zlocha má faktickú poznámku. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    chcel by som sa vyjadriť k otázke príspevkov zo Štátneho fondu životného prostredia na revitalizáciu lesa, ktorú spomenul pán poslanec Delinga. Ministerstvo životného prostredia uplatňovalo zásadu, že znečisťovanie treba odstraňovať pri zdroji. Ináč je to zásada, ktorá sa uplatňuje aj v krajinách Európskej únie. Ročne zo štátneho fondu poskytovalo na plynofikáciu a odstraňovanie znečisťovania okolo 400 mil. Sk. Ono sa to aj výrazne prejavilo, pretože napríklad v pomere k roku 1989 sa znížilo množstvo oxidov síry o viac ako 60 %, prachu o viac ako 80 %, oxidov dusíka skoro o 40 % a oxidu uhoľnatého skoro o 30 %. Určite to bolo lepšie, ako náhradné opatrenia v lesoch, pretože práškovania, ktoré sa napríklad robili v severných Čechách, nepriniesli úžitok. Teda urobili sme oveľa lepšiu prácu tým, že sme likvidovali znečisťovanie pri zdroji.

    Pán poslanec hovoril aj o tom, že bude potrebné nejako spoplatniť diaľkové prenosy. To sa v rámci Európskej únie nerobí a mám obavy, že Slovenská republika by na spoplatňovanie prenosu emisií doplatila, pretože sme producenti oveľa väčšieho množstvo škodlivín, ktoré sa prenášajú do okolitých krajín. Okrem toho by som pripomenul, že Štátny fond životného prostredia dostával prostriedky z rozpočtu republiky v množstve menej ako 300 tis. Sk, v roku 1998 to bolo len 150 tis. Sk, ale zo štátneho rozpočtu do fondu ochrany a rozvoja lesa sa ročne poskytovalo 500 mil. Sk a tieto peniaze, samozrejme, bolo treba dôsledne využiť na ochranu lesa.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, po ňom pani poslankyňa Angelovičová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa

    aj spoluobčania,

    predkladaná správa o poľnohospodárstve a potravinárstve, správy o lesnom a vodnom hospodárstve, ako aj správa, ktorá prináša návrh opatrení, sú veľmi dôležité a práve ide o odvetvia, ktoré sú fundamentom každej ekonomiky, a preto myslím si, že týmto odvetviam je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť a treba urobiť všetko pre to, aby tieto odvetvia sa stali skutočným aj pilierom slovenskej ekonomiky. Na Slovensku táto skutočnosť je o to závažnejšia alebo o to dôležitejšia, že skoro polovica obyvateľstva žije na vidieku a je úzko zviazaná s týmito odvetviami. V lesnatosti sme na 4. mieste v Európe a takisto aj vo bohatstve vôd a kvalitou vodného hospodárstva patríme k európskej špičke. Plne podporujem návrhy, ktoré predniesol pána poslanec Delinga, ktoré konkrétne by mali aspoň na rok 2000 priniesť určité pozitívne zmeny pri tvorbe rozpočtu. Lebo naozaj tieto odvetvia si zaslúžia mimoriadnu pozornosť a je potrebné, aby štát vyčlenil špeciálne prostriedky na podporu týchto odvetví a urobil všetko pre to, aby tieto odvetvia, ako som už povedal, boli pilierom ekonomiky, aby ich zveľadil.

    Na začiatku by som chcel ešte doplniť návrh uznesení v tom smere, že žiadam, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu o aktuálnej situácii v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky s určením konkrétnych úloh na rok 2000 aj s termínmi ich splnenia. Budem sa teda viac venovať lesnému hospodárstvu, lebo myslím si, že fundovaní odborníci, ktorí tu hovorili k poľnohospodárstvu, vyčerpali všetky problémy a okolnosti, ktoré súvisia s rozvojom týchto odvetví, a aj za vodné hospodárstvo v tomto parlamente je dosť odborníkov, ktorí kvalitne vedia byť nápomocní vláde a priniesť rozvoj tohto odvetvia.

    O lesnom hospodárstve sa teda hovorilo podstatne menej a predložená správa, ktorá je tu medzi nami a ktorú ktovie, či si prečítalo a preštudovalo veľa ľudí, je naozaj na vysokej úrovni a je svedectvom toho, že naše vedecké a odborné kapacity sú veľmi kvalitné a že tento rezort s nimi disponuje a veľmi dobre narába. Problém je však v tom, aké vlastne bolo zadanie. Na obálke týchto materiálov čítame, že ide o správu za rok 1999, ale obsah je za rok 1998, o roku 1999 sa v správe nehovorí. Takisto je otázka, či správa veľmi kvalitne urobená, ktorá popisuje jednotlivé odvetvia, nemala byť v tomto období, keď sa pripravuje rozpočet, skôr zameraná na jednotlivé okruhy problémov, ktoré sú v týchto odvetviach a konkrétne v lesnom hospodárstve, rozanalyzovať tie oblasti, ktoré sa týchto problémov týkajú, a potom vo vzťahu k nim priniesť návrh opatrení, ktoré majú stav zlepšiť. Žiaľ, treba povedať, že táto správa nie je takto koncipovaná, a preto v tomto období, keď sa pripravujeme na rozpočet, nie je pomôckou, ktorá by aktuálne na súčasný stav prinášala aj adekvátne opatrenia.

    Na dôvažok chcem upozorniť, že v správe o lesnom hospodárstve, keď si ju otvoríte, tie úlohy, priatelia, sú staré, ktoré sa stále opakujú a majú byť dávno splnené. Zákon o lesoch je z roku 1977 v súčasnosti v platnosti a zase niekde do nekonečna, do neznáma zatláčame termín, kedy by mal byť tento zákon predložený, lebo sa hovorí, že prípravy treba do konca roka 2000 a začiatkom roka 2001 predložiť niečo na legislatívne konanie. A tak sa môžeme pozerať na ďalšie a ďalšie úlohy, ktoré sú uvedené. Ani pri jednom nie je uvedený termín, ani pri jednom z nich. Hovorím, viaceré z nich sú také staré a opakujúce sa, že je trápne oslovovať s tým verejnosť. Napríklad problém lesných ciest, ktoré z vlastníctva štátu majú prejsť do vlastníctva majiteľov lesných pozemkov. To je stará úloha, ktorá sa jednoducho stále posúva, zase nemá vlastne povedaný presný termín, kedy by mala byť táto vec uzavretá. A takto by som mohol opakovať aj ďalšie veci.

    Slovensko disponuje teda obrovským lesným bohatstvom, okolo 2 mil. ha lesov na Slovensku predstavuje stámiliardovú hodnotu. Ich verejnoprospešná a iná efektívnosť má tiež rozsiahle vlastnosti, ktoré jednoducho sa nedajú ani vyčísliť. Vážení, tieto odvetvia boli pričlenené k poľnohospodárstvu z hľadiska toho vrcholového riadenia, došlo k akémusi rozdrobeniu kompetencií. Keď sa pozriete na lesné hospodárstvo, tak vlastne efekty sa prenášajú cez drevo. Drevospracujúci priemysel bol v minulosti pričlenený pod ministerstvo hospodárstva. Tu stále chýba akási koordinácia týchto vecí tak, aby boli efektívne a aby boli pre celú ekonomiku prospešné. Predsa nie je možné, že zo Slovenska sa vyviezlo 1 mil. m3 dreva, pritom okolo 240 tisíc m3 sa vyviezlo ihličnatého, ktorý je absolútne úzkoprofilový. A drevospracujúci priemysel je v krachu a potáca sa v rozvalinách. Takisto nie je možné, aby sa tu vyčísľovalo, že dlh 464 mil., ktorý dlží drevospracujúci priemysel, je takým vážnym problémom, pričom 105 mil. z toho dlží stále Bukóza Vranov nekonečne dávno, a táto vec sa stále neriešila. Priekupníci, ktorí dlžia 160 mil. Sk, o tých sa vôbec nehovorí, že sú problémom lesného hospodárstva a že sa nerobí dostatočne aktívna hospodárska a obchodná politika, ktorá by mohla spieť naozaj k vyššiemu efektu pre lesné hospodárstvo.

    Transformácia podľa môjho názoru jednoducho v tomto odvetví zastala. Súkromným vlastníkom lesov sa lesy vrátili, nie je pravdou, že sa im dalo niečo cudzie, vrátilo sa im to, o čo boli okradnutí, ale neboli vyzbrojení strojnou technikou, platia vysoké dane, nie je stále doriešené, ako sa má k nim správať štátna regionálna správa. Mnohokrát sa správa ako macocha. Namiesto toho, aby ich viedla k niečomu dobrému, tak stojí nad nimi s bičom. A je mnoho problémov. Napríklad nedávno, keď sme boli v Lučenci, sme videli, že sú tam aj doslova porušovania zákonov štátnej správy voči súkromným vlastníkom lesov. Toto sú veci, ktoré naozaj neboli doriešené. A tak ako v poľnohospodárstve, kde bola vytvorená komora poľnohospodárov a potravinárov, kde si tieto veci môže vo vzťahu k ministerstvu riešiť, súkromní vlastníci lesov nemajú takúto komoru a ministerstvo im nevyšlo v ústrety, aby im pomohlo legislatívne takýto návrh pripraviť.

    Komora, tá, ktorá existuje, lesnícka, to je profesná komora, ako komora advokátov alebo komora proste iných, lekárska komora. O tomto nehovorí. Takisto štátny sektor. Pripravil sa nejaký návrh na zmenu. Vytvárať sa má jeden štátny podnik. Nie je tu predložený rozklad, čo to prinesie, nie sú urobené komparácie, ako to bolo v Českej republike, ako sa tam transformovala celá táto oblasť štátneho sektoru lesného hospodárstva. Nie sú porovnané skúsenosti z iných krajín, aby sme mohli povedať, že áno, tento vývoj je povedzme dobrý, alebo je zlý. Nevieme ho vôbec posúdiť. Neviem, či vláda podceňuje odbornosť parlamentu, aby mohol k takýmto veciam zaujať stanovisko. Alebo prečo v tejto správe tento návrh aj s rozanalyzovaním, prečo k tejto zmene dochádza, nie je predložený. Čiže toto sú zase tie tienisté stránky pripravenej správy.

    Ja by som preto, ako som navrhol do uznesenia, chcel poprosiť pána ministra, aby v mene vlády predložil správu, ako som povedal, o aktuálnej situácii v lesnom hospodárstve s prijatím konkrétnych opatrení na zlepšenie stavu a aby túto správu sme mohli prerokovať so všetkými dotknutými - s odbornými zväzmi, s úniami a organizáciami neštátnych lesov, ako aj so štátnymi lesmi, s drevospracujúcim priemyslom - a potom sa vyjadriť, či tento smer, ktorý má obrovské potenciálne možnosti pre rozvoj Slovenska, vieme dynamizovať. A urobíme pre to všetko, aby naozaj dynamickým aj bol.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Žiadne faktické poznámky nie sú k vášmu vystúpeniu.

    Prosím pánov poslancov, aby vypli mobilné telefóny.

    Dávam slovo pani poslankyni Angelovičovej.

    Pripraví sa pán poslanec Slaný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    vo svojom vystúpení by som nadviazala na návrhy opatrení k správam, a to v oblasti nástrojov a opatrení v roku 2000. Zaujala ma kapitola legislatívy koncepčnej a normotvornej činnosti, bod 4, ktorý obsahuje vypracovanie a predloženie vláde Slovenskej republiky návrh systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ide o vypracovanie úverovania, ktoré bude riešiť predovšetkým harmonizáciu finančných tokov s reprodukčným biologickým cyklom, ako je okruh zakladania úrody, ale aj výroby, ďalej rýchly predaj a inkaso likvidačno-finančných zdrojov. Systém musí špecifikovať zdroje úverov, podmienky získavania a ich použitie. Ide o celý cyklus, uzavretý komplex, ktorý zahŕňa aj ochranu hospodárskej súťaže, ale aj dodržiavanie princípov súťažnej politiky štátu.

    Vysoko pozitívne hodnotím na tomto osobitnom úverovom systéme pre pôdohospodárstvo, že uvedený súbor mechanizmov musí pôsobiť na znižovanie rizikovosti poľnohospodárskych klientov v komerčných bankách. Z uvedeného vyplýva, že pôdohospodári sú postavení za rovná sa k systému ich osobitných úverových podmienok. Je to vyjadrenie, ktoré hovorí z duše našich pôdohospodárov. Potešujúce je, že vypracovanie systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo nezostáva iba na pleciach ministerstva pôdohospodárstva, ale tento systém bude rozpracovaný v spolupráci aj s ministerstvom financií, Národnou bankou Slovenska a Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

    Prečo ma zaujal práve systém osobitných úverových podmienok pre pôdohospodárov? Mám na to viac dôvodov. Opriem sa iba o dva, ktoré z môjho pohľadu sú dôležité a vypracovaním spomínaného systému úverovania môžu byť eliminované.

    Po prvé, je to starý blok úverov, ku ktorému som sa už na tejto pôde vyjadrila. Tieto úvery boli úročené 3 %, ktoré pri prechode do plne liberalizovaného prostredia v roku 1991 zdraželi na 13,5 %. Súčasná vláda v roku 1998 prevzala naše pôdohospodárstvo s úvermi úročené 24 plus 1 %. V tom je tá podstata, pre ktorú sa naši pôdohospodári dožadujú úľav. Tak ako predchádzajúce, tak aj súčasná vláda deklarovala odbremenenie pôdohospodárov od starého bloku úverov. Vzhľadom na to, aká je dnes ekonomická situácia v našom štáte, a vychádzajúc aj z programového vyhlásenia terajšej vlády, tento problém sa rieši najmä cez splátkové kalendáre, prihliadajúc na reálne možnosti splácania týchto záväzkov podnikateľmi na pôde. Tak ako pôdohospodári, tak aj my sami cítime, že je to málo efektívne a problém bloku starých úverov naďalej ťaží našich pôdohospodárov.

    A ja som si položila otázku, tak ako mnohí z vás, či za súčasnej situácie možno použiť na utlmenie bloku starých úverov priame zdroje z rozpočtu alebo cudzie zo zahraničných úverov. Sú tu pôdohospodári, ktorí sa dožadujú útlmu bloku starých úverov a ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré chce tento problém riešiť, a na druhej strane stoja banky so súčasnými rozpočtovými obmedzeniami, kurzovými rizikami a cenou zahraničných zdrojov. Preto v prvej etape, t. j. v súčasnosti, sa plošne umožňuje bankám reštrukturalizácia. Potom je tu ministerstvo financií so svojimi príjmami štátneho rozpočtu. Situáciu príjmov štátneho rozpočtu všetci poznáme. Až v druhej etape možno uvažovať s prostriedkami zahraničného úveru typu vyrovnávacej pôžičky pre podnikateľský a finančný sektor so zárukou štátu na harmonizáciu splátkových kalendárov veriteľských bánk, prípadne na vyčistenie úverového portfólia bánk, až úplne oddlženie podnikateľskej sféry. Ja by som si dovolila pri tejto príležitosti upozorniť vo vzťahu k starému bloku úverov pôdohospodárov u hlavného veriteľa Národnej banky Slovenska ešte na jednu možnosť, zníženie dodatkového odvodu zo zisku, ktorý sa každoročne rozpočtuje ako príjem do štátneho rozpočtu. Sú tu reálne aj ďalšie možnosti na riešenie starého bloku úverov, ale až pre druhú etapu.

    Druhým dôvodom, pre ktorý som uvítala vypracovanie systému osobitných úverových podmienok pre pôdohospodárov, je obilninárstvo deväťdesiatych rokov, ktoré je poznačené poklesom úrod a stagnáciou. Je to zapríčinené viacerými faktormi. Ide o používanie opotrebovaného strojového parku. Aj tohto roku počas žatvy sme na našich poliach videli kombajny E 512, ktoré zožali za jednu smenu asi 6 ha. Klamala by som, keby som povedala, že na týchto poliach neboli aj najmodernejšie stroje, ktorých hodinový výkon je 5 ha. Ale treba vedieť aj tú skutočnosť, že mnoho podnikov je odkázaných na využívanie služieb za 1 500 - 1 800 Sk za zožatie jedného ha obilnín.

    Ďalším faktorom tzv. úpadku obilninárstva u nás je znížená kvalita vysievaných osív. Oproti minulému roku klesla cena osiva o 300 Sk za tonu. Mnohé podniky počas tohtoročnej žatvy mali na sklade minuloročné osivá, pretože minuloročné jesenné počasie im nedovolilo zasiať pšenicu. Čo sa týka kŕmnych obilnín, pokles ich pestovania je spôsobený zníženými stavmi hospodárskych zvierat. Tak napríklad stavy ošípaných, ktorých kŕmne zmesi sa vyrábajú predovšetkým na báze obilnín, poklesli v období rokov 1990 - 1998 z 2,52 mil. na 1,6 mil. kusov, t. j. za 8 rokov mínus 920 000 kusov, čo znamená podľa mojich prepočtov zníženie spotreby kŕmnych obilnín o 230 000 ton, a to len pre ošípané. Takto by sme mohli získavať údaje aj o ďalších druhoch hospodárskych zvierat. Aj z tohto dôvodu vítam návrh systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktoré v mnohom môže pomôcť našim pôdohospodárom.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Čo sa týka riešení osobitného financovania poľnohospodárstva, pokiaľ by pani kolegyňa poslankyňa Angelovičová nehovorila po slovensky, tak sa mi zdalo, že nie sme na Slovensku. Okrem toho ste sa dopustili vážnych profesionálnych chýb. Poľnohospodári nemajú v Národnej banke Slovenska veriteľa, ani nikdy nemali. A ak poľnohospodári majú svoje záväzky, tak majú voči Konsolidačnej banke a, naopak, Národná banka Slovenska na tieto záväzky bola nútená vytvoriť oprávky. A pokiaľ by naozaj bola dobrá vôľa riešiť tento problém, tak je to jednoduchá finančná operácia, ktorú, žiaľ, ja som už s guvernérom Národnej banky Slovenska nedokázal zrealizovať. Celý tento objem oprávok by mohol formálne prebehnúť cez rozpočet a tie úvery, ktoré sú v Konsolidačnej banke vo vzťahu k oprávkam Národnej banky Slovenska, by mohli byť, o to by mohli byť poľnohospodári odbremenení. Ja by som teda navrhoval, aby tí, ktorí to dnes dokážu riešiť, hľadali tento spôsob. Je to suma približne 12 mld. Sk, to znamená, že naozaj to nie je malý objem. A ešte raz opakujem, je to technicky realizovateľné. Ale opakujem, poľnohospodári nemajú záväzky voči Národnej banke Slovenska, majú voči Konsolidačnej banke. Takže minimálne by sme sa mali vyjadrovať v niektorých veciach presne.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Slaný. Po ňom pán poslanec Farkaš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    na dnešnej schôdzi Národnej rady prerokúvame zelenú správu, v ktorej analyticky hodnotíme stav slovenského poľnohospodárstva a snažíme sa spoločne nájsť východiská do budúcnosti.

    Samotný rezort pôdohospodárstva a minister pôdohospodárstva v transformujúcich sa krajinách je vždy v nezávidenia hodnej situácii, lebo musí vyhovieť dvom skupinám obyvateľstva. Na jednej strane sú obyvatelia, ktorí kupujú potraviny, tí sú v drvivej väčšine, a na druhej strane je skupina poľnohospodárov, ktorá má objektívny záujem, aby dosahovala čo najväčšie zisky pri výrobe týchto potravín. Čiže na prvý pohľad sú to dva nezlučiteľné záujmy a minister pôdohospodárstva musí zvoliť takú cestu, aby uspokojil tieto dve skupiny obyvateľstva. Môže pri realizácii tejto úlohy počítať s podpornými nástrojmi a do štátneho rozpočtu, ktoré môže racionálne využiť vo forme dotácií. Po ďalšie má tu možnosť cenovej politiky, ktorá umožňuje poľnohospodárom dosahovať príjmy cez ceny. Na druhej strane však má i rezervy vo vnútri rezortu a tu slovenské poľnohospodárstvo podľa mňa musí prejsť veľkými zmenami.

    Musíme si objektívne zanalyzovať a v diskusii dôjsť k záveru, či Slovensko je schopné a či je v terajšom období potrebné, aby sme poľnohospodársku výrobu v tradičnej intenzívnej forme prevádzkovali na celom území Slovenskej republiky a nehľadali iné ekonomické formy využitia poľnohospodárskej pôdy, najmä v málo úrodných oblastiach, ktoré by vytvárali zo štátnych zdrojov, ktoré sú v terajšej forme dotované do poľnohospodárskej výroby, viac pracovných miest a väčší hrubý domáci produkt, ako je to dosiaľ. Čiže tu je základná dilema, v ktorej bude v budúcnosti podľa mňa zásadná diskusia, lebo keď si porovnáme výrobné náklady na jednotku v produkčných oblastiach a nízko produkčných oblastiach, zistíme, že výrobné náklady sú z objektívnych príčin vyššie o 70 - 80 %, to znamená, že tento rozdiel, ak chcú podniky prežiť v týchto málo výnosných oblastiach, musí štát vykrývať vo forme dotácií. Čiže tu je zásadný problém, ktorý musí v budúcnosti slovenské poľnohospodárstvo riešiť a dať na túto problematickú oblasť jasnú odpoveď.

    Ďalší problém podľa mňa, ktorý čaká na slovenské poľnohospodárstvo, je ten, že bude musieť nastať racionálna alokácia poľnohospodárskej výroby a veľmi výrazná špecializácia podľa regiónov. Svetovým trendom vyspelých agrárnych krajín je to, že sústreďujú vo veľkom rozsahu nosné poľnohospodárske komodity do jednotlivých oblastí, kde sú najlepšie poľnoklimatické oblasti, a zároveň s prvovýrobou sa dynamicky rozvíja potravinársky priemysel a výsledok je veľmi pozitívny, pretože reťazec od prvovýrobcu k spracovateľovi je veľmi efektívny a výrobné náklady na výrobu takto produkovaných potravín sú relatívne nízke. Čiže podľa môjho názoru táto cesta čaká i slovenské poľnohospodárstvo, a preto je veľmi dôležité, aby ministerstvo pôdohospodárstva zvolilo správne nástroje, ktoré by tento proces urýchlili, a nie ho spomaľovali, lebo spomaľovanie štrukturálnych zmien v slovenskom poľnohospodárstve podľa mňa bude na škodu samotným poľnohospodárom a občanom Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, prosím vás o jednu vec, keby ste trochu ďalej išli od mikrofónu, tak, aby vás bolo počuť aj v televízii.

  • Áno.

    Čiže to sú zásadné problematické okruhy, ktoré treba riešiť. Podľa môjho názoru sa treba zamyslieť nad funkčnosťou a účinnosťou doterajšieho systému dotácií, ktorý podľa môjho názoru má veľké rezervy a má i možnosti zneužitia, lebo keď sú dotácie vyplácané na ha deklarovanej pôdy, je ten systém kontroly, ktorý doteraz je uplatňovaný, s vysokou mierou možné obísť a proste stáva sa bežnou praxou, že niektoré podniky berú dotácie i na pôdu, ktorú vôbec neobrábajú.

    Ďalším problémovým okruhom, ktorý kvári slovenské poľnohospodárstvo, sú finančné toky. Na riešenie tejto problematiky sú dva názorové okruhy. Jeden názorový okruh tvrdí, že treba zvýšiť finančné prostriedky prostredníctvom komerčných bánk, ktoré by mali osobitné úverové programy do poľnohospodárskeho reťazca, a na druhej strane stojí teória, ktorá tvrdí, že sa musíme zamyslieť, kam unikajú finančné toky z poľnohospodárstva.

    Môj názor je taký, že problematika platobnej neschopnosti v poľnohospodárstve vzniká dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je ten, že túto platobnú neschopnosť spôsobujú potravinárske podniky a ostatní odberatelia poľnohospodárskych komodít, ktorí za svoju produkciu neplatia, a ak platia, tak pozde. Ďalším prvkom, ktorý spôsobuje platobnú neschopnosť v poľnohospodárstve, sú samotní stratoví poľnohospodári, ktorí síce odberajú, poviem príklad, kŕmne zmesi, ale keďže ich výroba je stratová, nie sú schopní túto kŕmnu zmes zaplatiť, čiže tým sami spôsobujú druhotnú platobnú neschopnosť tých poľnohospodárov, ktorí vedia hospodáriť racionálne.

    Čiže tu je otázka, ako vyriešiť tento problém. A môj názor je taký, že treba stvrdiť legislatívne mantinely, v ktorých budú upravené obchodno-dodávateľské vzťahy v tom smere, že bude tvrdo vyložiteľnou správa a stanovia sa veľmi krátke lehoty splatnosti so všetkými sankciami, ktoré k tomu patria. To znamená, celý výrobno-odbytový reťazec musí mať tvrdý hospodársky režim a to isté sa musí týkať i obchodníkov, ktorí dovážajú potraviny na slovenský trh zo zahraničia. Čiže ja vidím formu riešenia tejto problematiky v tom, že musia byť z výrobného reťazca vylúčené stratové podniky, ktoré, musíme si objektívne priznať, parazitujú na účet tých, ktoré vedia racionálne hospodáriť a vedia prežiť konkurenciu nielen v rámci slovenského agrárneho trhu, ale i v rámci trhu európskeho.

    Čiže to je môj pohľad na riešenie dvoch základných problematických okruhov, ktoré musí slovenské poľnohospodárstvo čo najskôr uskutočniť, aby sa začalo dynamicky rozvíjať a rozvíjali sa aj so všetkým tie podniky a tie firmy, ktoré vedia svoje výrobné náklady racionalizovať a sú na vysokej európskej úrovni. Čiže z tohto pohľadu slovenské poľnohospodárstvo má pred sebou dobrú budúcnosť, lebo našou výhodou, v tom sa zhoduje aj ľavica, aj pravica, je ten fakt, že slovenské poľnohospodárstvo je vo veľkovýrobnej forme, to znamená, že má podobné parametre, ako je tu v americkom poľnohospodárstve. Čiže nemusíme prekonávať tú cestu, ktorú musí prekonať Európska únia, že proste musí nastať koncentrácia poľnohospodárskej výroby do väčších celkov, aby boli konkurencieschopné.

    Na záver by som rád predniesol návrh uznesenia, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby v termíne do 31. 12. 1999 vypracovala nový dotačný systém, ktorý doterajší systém dotácií, ktoré boli vo veľkej miere prerozdeľované na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, aby boli uvoľnené na väzby na produkciu, ktorá bude prepočítaná podľa výrobných kvót na 1 ha poľnohospodárskej pôdy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Slanému za jeho vystúpenie.

    S faktickými poznámkami sa hlási päť pánov poslancov, ako posledný pán poslanec Zlocha. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Gajdoš, dávam vám slovo.

  • Pán poslanec Slaný, ak by sa mnohé z vašich názorov stali skutočnosťou, bolo by to veľkým nešťastím pre poľnohospodárov, zvlášť pre poľnohospodárov východoslovenského regiónu, v ktorom ešte, vďaka Bohu, dotačnej politike bývalej aj súčasnej vlády, aj keď nie prosperujú, aspoň prežívajú poľnohospodárske družstvá a zabezpečujú tak akú-takú zamestnanosť pre občanov tohto regiónu. Ak by sa v praxi naplnili vaše slová, bolo by to skutočne katastrofálne. Je treba sa zamýšľať nad inými metódami, formami oživenia poľnohospodárskej výroby. Bohužiaľ, aj pán minister Koncoš, ktorého ja považujem za odborníka a rozumného človeka, podľahol všeobecnej atmosfére dehonestácie všetkého pozitívneho, ktoré sa v minulosti za vlády premiéra Mečiara vo vzťahu k poľnohospodárstvu udialo. Tragickým omylom bolo, že aj táto poslanecká snemovňa podľahla politickému tlaku a zrušila zákon o revitalizácii podnikov, pretože cez tento zákon existovala reálna nádej pre mnohé pôdohospodárske podniky na ich prechod zo stratového hospodárenia na ziskové hospodárenie.

    Ak sa usmievate, pripomeniem vám len pár čísiel. Keď v roku 1993 existovalo v tomto štáte 5 % ziskových pôdohospodárskych podnikov, tak na základe našich opatrení, reálnych opatrení na oživenie pôdohospodárskej výroby to bolo v roku 1998 už 60 % týchto podnikov.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Slaný, v našom poľnohospodárstve alokácia už dávno prebehla. Vinič nepestujú v Čadci, ani zeleninu, ani ovocie. Obilie pestujú na dolniakoch, ale na horniakoch pestujú zemiaky. Ale čo je problémom? Že po tejto alokácii sa im to nevyplatí pestovať, lebo náklady sú vysoké, a keď to aj vypestujú, nevedia to predať. Takže tam je hlavný problém. Správa to dobre vystihuje, že v tom je ten hlavný problém. Lenže ja som očakával od vás okamžité nápady, riešenia. Asi zrejme vám je najvlastnejšie riešenie presunom dotácií, to znamená peňazí, ktorými operuje štát. Ja som presvedčený, že dotácie sú len doplnkový nástroj, nie rozhodujúci nástroj. A pokiaľ poľnohospodári nebudú mať možnosť si riešiť produkčnosť a cenovú politiku, úhradu svojich nákladov, tak cez dotácie nikdy nebude vyriešené tak, aby to fungovalo. A preto tá citlivosť k dotáciám, najmä v hornatejšom teréne u nás, je veľmi dôležitá a myslím si, že tu nemôžeme zasievať takého semeno, aby sme postavili vlastne naše nerovinaté Slovensko do nejakej agrárnej vojny. Tak v tomto prípade ja mám ten názor, že sa to ťažko vyrieši s rokom 2000, pretože treba riešiť agrárny trh a treba riešiť vzťahy medzi producentmi, odberateľmi a obchodom. Tam je pes zakopaný.

  • Ďakujem za slovo.

    Nemôžem súhlasiť s kolegom Slaným. Nemôžeme dotáciami podporovať len poľnohospodárov v produkčných oblastiach Slovenskej republiky. Je potrebné udržať poľnohospodársku výrobu vo všetkých regiónoch a kútoch Slovenskej republiky, t. j. aj na Horehroní, v Terchovej, Dolnej a Hornej Súči, a nielen v Dunajskej Strede, Komárne či v Nových Zámkoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maxon má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega, pán poslanec Slaný, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tu neprezentovali agrárnu politiku, od ktorej sa dištancovali aj vaši politickí lídri a predstavitelia. Vy to veľmi dobre viete. Nie je to správna cesta. Dovoľte mi jedno osobné prirovnanie. Obaja tu môžeme v tejto snemovni rozprávať o skúsenostiach v agrárnej oblasti a napriek tomu, že vy ste o niečo mladší, ale o skúsenostiach môžeme rozprávať obaja. Ale, žiaľ, rozdiel medzi nami dvoma je ten, že ja môžem rozprávať aj o výsledkoch a vy nie. Okrem toho dnes ste tu vyzývali v snemovni, aby sa mnohé oblasti v agrárnej politike významným spôsobom liberalizovali, na druhej strane ste navrhovali absolútne manuálne spôsoby na riešenie tejto problematiky. Nechcem, samozrejme, spomínať tie nepresnosti, ktoré ste uvádzali, že minister pôdohospodárstva má v rukách cenové nástroje a cenovú politiku. Ak voláte po liberalizácii agrárneho trhu, tak spotrebiteľské ceny nie sú, samozrejme, nástrojom ministra pôdohospodárstva. Minister pôdohospodárstva len prostredníctvom pevných maximálnych alebo minimálnych cien môže čiastočne ovplyvňovať a regulovať trh.

    A ešte jedna poznámka. Vyzývali ste, aby v oblasti poľnohospodárskej produkcie boli vylúčené stratové podniky. Uvedomujete si, že by ste vylúčili viac ako 52 % podnikateľov na pôde z tohto procesu? Jednoducho treba hľadať nástroje, aby sa tieto stratové podniky stali efektívnymi alebo aspoň hospodársky vyrovnanými. Nevyzývajte, prosím, k takýmto riešeniam.

  • Ďakujem.

    Ako posledný - pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda,

    ja si nemyslím, že naša dotačná politika poľnohospodárstvu je najlepšia, ale v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Slaný. Veď predsa v krajinách Európskej únie, ktoré majú oveľa lepšie podmienky v poľnohospodárstve, dotujú poľnohospodársku výrobu a som presvedčený o tom, že každý štát by mal robiť všetko pre to, aby využíval pôdu, ktorú má. Pretože po prvé dáva pracovné príležitosti svojím ľuďom a po druhé mal by sa postarať o sebestačnosť aspoň v základných potravinách. Je predsa trošku smutné a smiešne, keď na Slovensko sa za stovky miliónov korún dováža zelenina, napríklad rajčiny, papriky, uhorky, hlávkový šalát, a nehovorím vôbec o ovocí, a pritom naša úroda často hnije na poli. Samozrejme, že je to vecou štátu, ktorý musí vytvárať také podmienky, aby sa využili domáce možnosti a aby sa ochránil domáci trh. Veď je napríklad smiešne napríklad aj to, že naše pivovary robia na necelý výkon, na 50 %, a pritom veľké množstvo piva dovážame zo zahraničia, a to aj napriek tomu, že predseda českej vlády sa hrubo a znevažujúcu vyjadril o našom pive. Každý rozumný človek, a teda malo by so to týkať aj poslancov, by mal podporovať politiku - a je v podstate jedno, či opozičný politik, alebo koaličný - vlády, ktorá sa snaží zabezpečiť sebestačnosť základných potravín.

  • Pán poslanec Farkaš nie je v rokovacej sále. Stráca poradie. Takže za ním vystúpi pán poslanec Topoli, pripraví sa pán poslanec Šťastný. Pán poslanec Topoli nie je v sále.

    Vystúpi pán poslanec Šťastný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vrátil by som sa ešte aj v súvislosti s vystúpením pána poslanca Slaného k tej prvej mojej časti, a to k problémom súvisiacim so živočíšnou výrobou. Ak si uvedomíme všetko to, čo bolo teraz povedané aj vo faktických poznámkach a vo vystúpení, tak musím jednoznačne konštatovať, že špeciálne tento úsek je na úrovni konkurencie v rámci Európskej únie veľmi málo zvýhodnený alebo nemá absolútne žiadne výhody. A ak si uvedomíme na druhej strane existenciu rôznych lobistických skupín, ktoré v rámci štátov Európskej únie existujú a ktoré lobujú veľmi tvrdo za poľnohospodárstvo, viete dobre, že najväčšie problémy v Európskej únii sú práve so stanovením rôznych pôd a poľnohospodárskym bojom, ak by sa to tak dalo povedať medzištátnym, tak potom je skutočne veľmi otázne aj s perspektívou prijatia do takzvaného európskeho štandardu, že kde sa ocitne naša poľnohospodárska výroba, špeciálne produkcia potravín. Pri prijatí takéhoto úzu sa nakopí obrovské množstvo vlastne nadprodukcie, no a napriek tomu, že máme pomerne relatívne nižšie náklady na jednotku výroby, ako sú v štátoch Európskej únie, nebudeme jednoducho konkurencieschopní.

    Myslím si, že aj tu je potrebné hľadať akýsi scenár a načrtnúť cesty postupu, čo s týmto robiť, pretože by sa mohlo stať to, čo mi niekedy v roku 1990 alebo 1991 jeden kolega z Francúzska povedal, že prečo sa vlastne snažíte udržiavať poľnohospodárstvo v takejto forme, družstevnej forme. Načo budete produkovať potraviny, veď my vám ich vyrobíme toľko, koľko budete chcieť, môžete si ich doviesť. Nepovedal, že za čo. To už je druhý problém.

    A pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, ešte čo mi v správe akosi chýbalo. Ak som hovoril o znižovaní stavov, tak, samozrejme, som mal na mysli ešte jeden veľmi vážny úsek, a to je otázka profylaxie zdravia, čo súvisí aj so zdravím ľudí. Nemalým podielom sa na znižovaní stavov podieľali nákazy, ktoré v uplynulom období prebehli, také vážne endémie alebo pandémie, ako bol napríklad mor ošípaných.

    V súčasnosti - a čo bezprostredne súvisí s ohrozením zdravia ľudí - je to prebiehajúca paratuberkulóza. Máme na Slovensku v súčasnosti okolo 10 tisíc zvierat, pritom nerobíme žiadny plošný surveillance, to sú len tie, ktoré boli klinicky dokázateľné, diagnostikované, choré. A treba povedať, že toto ochorenie je horšie ako tuberkulóza.

    Čiže bude sa treba veľmi vážne týmto zaoberať. Ale z hľadiska zverozdravotnej starostlivosti a ochrany nemáme v tomto smere v správe žiadne perspektívne alebo aj v súčasnosti načrtnuté uznesenie. Ja si myslím, že by to bolo treba doplniť, že by sa mala správa zapodievať aj týmto.

    Ak sme hovorili o minulej úrovni pôdohospodárstva alebo poľnohospodárstva, možno povedať, že mnohí závideli predovšetkým z možného hľadiska konkurencieschopnosti. Treba povedať, že na tomto sa bezo sporu podieľalo vzdelávanie a veda na Slovensku. Veď len Slovenská poľnohospodárska univerzita za 50 rokov existencie vychovala cez 30 tisíc absolventov, ktorí bezprostredne pôsobili v poľnohospodárstve. A vychováva ich aj, samozrejme, dnes. Je otázne, do akej miery sa už dokážu priamo v rezorte uplatniť. Pochopiteľne, ja ohromne oceňujem všetko doterajšie úsilie od roku 1991 v rezorte pôdohospodárstva, ktoré zachovalo ako snáď jediný rezort v takom rozmere a na takej úrovni vedeckovýskumnú základňu.

    Dnes, žiaľ, je situácia taká, že výskumné ústavy už prenajímajú svoje priestory pre rôzne firmy, aby mohli nejakým spôsobom dopĺňať si chýbajúce financie. Veľmi sa znížilo dotovanie do vedeckovýskumnej základne a, samozrejme, aj vzdelávania. A v správe nakoniec sa to objavilo, že nevenuje sa tomu nejaká zvlášť veľká pozornosť, lebo je tam jedno jediné uznesenie o tom, že zabezpečíme protidrogový program. To sa týka predovšetkým, pochopiteľne, učňovských škôl, ktoré do rezortu tiež patria. Ale nič sa nehovorí o spolupráci vedeckovýskumnej základne univerzít, ktoré tu v tomto smere na úseku pôdohospodárstva existujú.

    Dovoľte mi, aby som vzhľadom na vedu citoval aspoň jednu maličkú časť, pretože je to pomerne rozsiahly materiál, z memoranda účastníkov konferencie o vede a technike na Slovensku "Desať rokov po novembri 1999".

    Citujem: "Nepriaznivá ekonomická situácia sa začína veľmi negatívne odrážať na primeranom zabezpečovaní ďalšieho rozvoja vedy a výskumu, výchovno-vzdelávacieho procesu a vedeckej výchovy mladých a talentovaných študentov. Vedeckovýskumná základňa už vyčerpala všetky rezervy aj na zachovanie súčasného stavu vedeckého bádania. Ústavy prepustili prakticky viac už ako polovicu zamestnancov, dnes už dochádza v podstate na prepúšťanie vedeckovýskumných pracovníkov, ak bude teda pokračovať ďalšie prepúšťanie.

    Uvedená skutočnosť ohrozuje nielen kvalitu výučby na základných, stredných a vysokých školách, ale primerane zapájanie sa vedy na Slovensku do medzinárodných vedeckých projektov. Negatívne vplýva na poznávací proces v disciplínach, ktoré majú z regionálneho, kultúrneho, historického hľadiska nezastupiteľný význam v oblasti kultivovania ľudskej osobnosti, v oblasti zdravotníctva, zabezpečovania zdravej výživy a sebestačnosti v produkcii potravinových zdrojov, pri ochrane životného prostredia a rozvíjaní niektorých inovačných procesov v oblasti hospodárstva.

    Uvedený stav považujeme za mimoriadne kritický, v podstate hrozí nezvratným kolapsom vedy a vzdelávania v Slovenskej republike.

    Upozorňujeme, že bez adekvátnej vlastnej kvality a výkonnej vedeckovýskumnej a vysokoškolskej základne nemôže sa naša ekonomika a spoločnosť začleniť medzi vyspelé krajiny Európskej únie."

    Ak som mal a mám nejaké informácie z hľadiska zabezpečenia budúcoročného rozpočtu alebo kapitoly pre vedu, vyčlenenia prostriedkov aj pre rezortné ústavy, tak sa mi zdá, že to je nielen numericky menej minimálne o 7 desatín percenta, ale že aj vzhľadom k inflácii, ktorá tu bude, to bude možno o jednu tretinu menej prostriedkov, ktoré do tohto rezortu prídu.

    Ja si myslím, že by bolo vhodné, aby sa prezentovalo, čo ďalej s rezortnou vedeckovýskumnou základňou. Bude sa podporovať, bude zostávať na grantovej úrovni? To znamená, že bude môcť čerpať len z toho, čo získa či z domácich, alebo medzinárodných grantov, alebo skutočne bude tu aj nejaká štátna objednávka pre vedeckovýskumnú základňu.

    Pochopiteľne, nie je formálna, ale taká, ktorá by požadovala od vedeckovýskumnej základne postupy riešenia na zlepšenie stavu trebárs v rezorte vodného, lesného hospodárstva alebo poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. Ak tieto veci striktne nepomenujeme, bude len veľmi ťažko sa orientovať v celej vedeckovýskumnej základni, čo v ďalšom období robiť. A obávam sa, aby sa nie tak ako teraz prenajímala časť týchto priestorov, ale aby sa neprenajímali celé ústavy, pretože ak by k tomu došlo, tak vlastne to bude skutočne tak, ako je v memorande napísané, bude koniec vedeckovýskumnej základne. Ale obávam sa, že aj naša ekonomika v tomto smere na to veľmi významne doplatí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Sú štyria páni poslanci s faktickými poznámkami. Ako posledný pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok.

    Prvý - pán poslanec Maxon, prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Môj kolega, pán poslanec Šťastný, uviedol niekoľko vecí, ktoré v zelenej správe podľa jeho názoru chýbajú a ktoré teda aj z hľadiska jeho odbornej profilácie by mali byť v zelenej správe obsiahnuté.

    Dámy a páni, mne v zelenej správe chýba jedna veľmi významná a vážna skutočnosť. Je to skutočnosť, ktorou bolo oblepené celé Slovensko. V zelenej správe sa nikde nepíše o základných potravinách za základné ceny. Takže ak zelená správa má byť aj politickým konsenzuálnym dokumentom, tak asi by bolo potrebné niečo o tých základných potravinách za základné ceny v tej zelenej správe popísať. Prirodzene, odborníci vedia, že čo je možné na tú tému napísať a čo je možné na tú tému uviesť.

    Ja by som teda chcel zdôrazniť len niekoľko alebo dve vážne skutočnosti, ktoré sa v súvislosti s týmto konštatovaním udiali. Aby táto téza nebola uskutočniteľná, tak sme zvýšili spodnú sadzbu DPH. A, vážené dámy, vážení páni, dnes máme na stole štyri novely zákonov, ktoré opäť posúvajú základné potraviny za základné ceny do neuskutočniteľných parametrov - a skôr by som povedal - do "Alenky v ríši divov".

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, nadviažem na vystúpenie pána poslanca Šťastného, kde spomenul Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Je tu priestor na spomenutie tejto významnej inštitúcie. Z tejto inštitúcie opúšťajú brány poľnohospodárski odborníci pripravení nielen pre prvovýrobu, ako sú zootechnici, agronómovia, ekonómovia a mechanizátori. V súčasnom období na tejto univerzite sú možnosti získavať vedomosti a schopnosti pre oblasť širokého zamerania v pôdohospodárstve, či je to hodnotenie poľnohospodárskych produktov, či je to klasické záhradníctvo, záhradná architektúra, agroturistika, používanie rôznych poľnohospodárskych strojov, ale aj ochrana životného prostredia z aspektu poľnohospodárskej výroby. Ďalej sú to odbory v teoretickej rovine, ako je aplikovaná biológia, vedecká výživa ľudí. Z lukratívneho hľadiska záujmu o štúdium zostáva naďalej ekonomika poľnohospodárstva, manažment, marketing, poľnohospodárske právo a zahraničný obchod. Takže je tu záruka na stabilizáciu a rozvoj pôdohospodárstva aj z aspektu prípravy odborníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, necítim sa povolaným odborníkom na poľné hospodárstvo a meritórne k tomu nechcem hovoriť. Zarazil, alebo zaujal ma fakt, ktorý spomína pán kolega Šťastný, keď vraví o vede a výskume, o vedeckovýskumnej báze v poľnohospodárstve. Je to, samozrejme, alarmujúce. Chcem iba dodať na margo toho, že vzťah súčasnej vládnej moci k vede, k vedeckovýskumným základniam v každom rezorte je ešte horší ako laxný. A to je signál, by som povedal, celospoločenský, nielen úzko odborný, ktorý sa týka pôdohospodárstva. Ak štátny rozpočet, ak vláda, ak štát si nevybudujú vzťah k vede ako k prioritnému záujmu rozvoja spoločnosti, potom, isteže, nemožno sa čudovať, že bude krachovať nielen poľnohospodárstvo a jeho výrobné podniky, ale bude krachovať aj vzdelanostná úroveň a celý náš kultúrny profil.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    pri počúvaní alebo pri čítaní týchto správ môžem povedať, že sa človek často začudoval nad vcelku prijateľnými výsledkami v poľnohospodárstve, a to aj napriek tomu, že vieme, že poľnohospodári závisia od tých tam hore. Teda od vlády, či dá dostatok peňazí, aby bolo možné poskytovať dotácie alebo nakoniec aby bolo možné vytvoriť základné predpoklady na tvorbu úrody a na zber. No a potom, samozrejme, aj od Pána Boha, ktorý ani tejto vláde, ale ani nám veľmi neprial, pretože práve vtedy, keď malo pršať, bolo sucho a zasa naopak, keď sa mala vyberať repa alebo kukurica, bolo mokro a niekedy sa stalo, že to zrejme zostalo na poli. Určite nemali sme ani my, ani táto vláda najlepšie podmienky, pretože často v obilí bolo príliš veľa buriny, a ak napriek tomu bola zabezpečená sebestačnosť potravín, aj keď nie za základné ceny v základných potravinách, ako to sľuboval usmievajúci sa pán poslanec Mesiarik z billboardov, ale napriek tomu potraviny sú a myslím si, že ich je aj dostatok. Určite treba lepšie využiť vedeckovýskumnú základňu. Slovenská poľnohospdárska univerzita v Nitre naozaj vychováva veľmi kvalitných odborníkov. No a potom treba využiť aj naše prírodné podmienky a danosti, ktoré máme. Ako príklad by som chcel uviesť to, sú to, myslím, podnikatelia v Bešeňovej, ktorí v skleníkoch využívajú geotermálnu energiu, teda horúce vody, a dopestujú 1 300 ton rajčín za rok, ktoré voňajú, tak to je najlepší príklad na to, ako treba využívať dané možnosti a ako v ďalšom postupovať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Topoli, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som pokračoval v mojom vystúpení a venoval sa naozaj len transformácii, pretože je to oblasť, ktorú ja považujem, vzhľadom na to, čo som tu už povedal, na potreby investičných prostriedkov do vodného hospodárstva za rozhodujúcu. Najskôr sa pokúsim odpovedať, prečo transformovať a podľa môjho názoru veľmi rýchlo. Neodkladne veľmi rýchlo. V prvom rade je to povinnosť zo zákona pre obce, ktoré sú zodpovedné za zásobovanie, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd a nemajú na to žiadne, ale absolútne žiadne možnosti, aby do tohto procesu zasahovali. To je jeden podľa môjho názoru veľmi vážny fakt, pretože od roku 1991 je tento stav taký. Aby mohli obce do tohto procesu zasahovať a tým naplňovať literu zákona, musia mať na to niektoré nástroje a prostriedky. V prvom rade musia vlastniť infraštruktúrny majetok, regionálne skupinové vodovody a mať dostatočný vplyv na prevádzkovateľa. Štát si ponecháva vlastníctvo zdrojov vody, to vyplýva z § 4 ústavy, a hlavne štát vykonáva štátnu správu vo vodnom hospodárstve.

    Spôsoby transformácie môžu byť vlastne len dva. A to jeden spôsob je živelný a druhý spôsob je s politickým cieľom. Pre štát je najjednoduchšie previesť infraštruktúrny a prevádzkový majetok a majetok skupinových vodovodov na obce v pôsobnosti súčasných odštepných závodov alebo vo väč ších celkoch. Všetko ostatné je potom v moci zastupiteľov obcí a miest. Čiže tu je jeden zavádzajúci faktor, že vlastne obce a mestá strácajú vplyv a štát stráca vplyv nad prirodzeným monopolom v zásobovaní vodou, odkanalizovaní, čistení. Ten živelný spôsob, ktorý môže nastať, keď sa okolo tohto bude dlho špekulovať, že mestá a obce nemajú žiadnu skúsenosť so správou majetku a prevádzkou vodovodu a kanalizácií. Mestá a obce nevedia stabilizovať infraštruktúrny majetok, dôjde k atomizácii a následne k neekonomickému prevádzkovaniu a k sťaženým podmienkam zabezpečenia investovania do rozvoja infraštruktúry a k naplneniu kvalitatívnych zákonných noriem. Výsledok - vysoká cena pre spotrebiteľa.

    Obce nevedia prevádzkovať majetok, nevedia zverený majetok prevádzkovať, vytvoria sa rôzne typy obecných socialistických komunálnych podnikov a prevádzkarní, ktoré budú následne nestabilné. Pri obmene politikov v samosprávach dochádza k absolútnej stagnácii a dochádza k obmene vedúcich, to je skúsenosť zo Spolkovej republiky Nemecko. Nebudú schopné zaisťovať, znižovať prevádzkové náklady, nebudú schopné zabezpečiť investovanie rozvoja infraštruktúry. Výsledok - vysoká cena pre spotrebiteľa, zlá pozícia na získavanie finančných zdrojov, veľmi zlá, resp. žiadna pozícia na získanie strategického partnera. V prípade neskoršieho vstupu strategického partnera, resp. investora, dochádza buď k odkúpeniu infraštruktúrneho majetku a výsledok je veľká investícia pri vstupe infraštruktúry majetku a prejaví sa dramatickým nárastom ceny vodného a stočného. Takéto prípady sa stali v Čechách, kde vlastne obce a mestá, ktoré boli vlastníkmi tohto zo zákona číslo 138 o majetku obcí od roku 1992, napríklad na severnej Morave a v západných Čechách predávali akcie strategickým, teda veľkým korporáciám, ktoré sa zaoberali prevádzkou vodovodov a kanalizácií a cena išla rapídne hore, pretože to nie sú lacné veci.

    Politicky cielená koncepcia, programový cieľ vlády je vstup do Európskej únie. Treba, samozrejme, k tomu aj ten legislatívny rámec prispôsobiť. Vláda posúdi, či bude schopná spoločne s obcami financovať rozvoj infraštruktúry v nadväznosti na politický cieľ. Štátny rozpočet, fondy, úvery a tak ďalej a samofinancovanie obcí. Podľa potrieb, ktoré sú kvantifikované v správe o vodnom hospodárstve, je to utópia. Vláda pripustí možnosť vstupu strategických partnerov, zahraničných investorov na financovanie rozvoja infraštruktúry a podľa toho zvolí postup transformácie a privatizácie prevádzkového majetku. Ministerstvo financií formuluje jasné pravidlá pre cenový vzorec. To je tá vecne regulovaná cena.

    Zachovanie politického vplyvu vlastníctva infraštruktúry - obec. Obce by si mali vždy zachovať politický vplyv na veci im dané zákonom. Možnosti výberu prevádzkovateľa, stanovenie ceny vodného a stočného. A toto je veľmi dôležité. Ak obec zodpovedá za to, tak musí mať ona rozhodujúci vplyv na stanovovanie ceny vodného a stočného. Pretože je vlastníkom celej infraštruktúry a ona zabezpečuje dodávku vody cez prevádzkovateľa svojim obyvateľom. Lebo dnešná stropovaná cena, ktorá dnes funguje vo vodnom hospodárstve pre domácnosti, je vlastne len iným obráteným spôsobom, že títo občania pri voľnej tvorbe ceny alebo ostatných, platia to v rožkoch, mlieku, v tom, čo musia denne spotrebúvať. Ďalší vplyv môžu mať svojou účasťou ako akcionári v tých prevádzkových spoločnostiach. A najväčšie garancie získavajú obce prostredníctvom prevádzkovej zmluvy. To nebezpečenstvo tu však je, pokiaľ bude prevádzkový majetok začlenený do spoločnosti vlastniacej majetok infraštruktúry, existuje reálne nebezpečenstvo, že niektorí akcionári neskôr svoj podiel predajú, aby získali finančné prostriedky do svojich obecných rozpočtov. Pokiaľ predaj prevýši 51 % majetku spoločnosti, zvýši sa, akcionári politický vplyv strácajú úplne. To sa stalo v mnohých oblastiach v Čechách.

    Niečo o legislatíve. To je vážny a dlhotrvajúci problém vo vodnom hospodárstve. Chýba nám v prvom rade zákon o vodách, najvyššia právna norma. Darmo bude tak, ako je v opatreniach určené, si stavať ministerstvo pôdohospodárstva ako zodpovedný rezort za vodné hospodárstvo, že spracuje zákon o vodách a kanalizáciách, nemôže ho spracovať skôr, ako bude schválený Národnou radou zákon o vodách. Ale je tu a nakoniec je to aj v návrhu, v spoločnej správe možnosť veľmi rýchlo novelizovať zákon číslo 138/1973 Zb. a potom sa zapodievať aj dlhšie tak, ako to urobili v Čechách, zapodievať sa definitívnym zákonom o vodách.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení prijala ešte transformáciu podnikov vodovodov a kanalizácií. A opäť sme v legislatíve. Chýba zákon o vodovodoch a kanalizáciách. Neexistencia tohto právneho predpisu ohrozuje zdravie obyvateľstva. Je 81,3 % obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov. A pritom dnes sa prevádzkujú vodovody jednak štátnymi podnikmi, v mnohých prípadoch v obciach nekvalifikovanými ľuďmi, pretože asi 5 % vodovodov je v správe obcí a naozaj nie je to v poriadku.

    Naozaj vážnym problémom je legislatívne upraviť protipovodňové opatrenia. Mali sme to tu prednedávnom, a nie je to legislatívne upravené.

    Na záver mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy, a to je prijať zákon o využívaní hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike, termín rok 2000, a stanoviť vecnú reguláciu cien pitnej úžitkovej odkanalizovanej vody pre domácnosti 30 dní po schválení štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Topoliho: pán poslanec Maxon, Binder, Zlocha, Kužma. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Topoliho.

    Ako prvý - pán poslanec Maxon.

  • Reagujem na pána poslanca Topoliho len v tom zmysle, že podporujem tie jeho dva návrhy, ktoré predniesol. Ale, vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že v tejto chvíli tu nie je pán predseda Národnej rady, lebo pokiaľ sa nemýlim, tak dnes je 11. novembra 1999. Dnes je toho 11. novembra 1999, keď pokračuje riadne rokovanie 22. schôdze Národnej rady a, vážený pán podpredseda, prosím, aby ste ma počúvali, pán podpredseda, prosím, aby ste ma počúvali. Ak by ste ma pozorne počúvali, tak sa obávam, že už by ste ma boli aj prerušili, pretože ja som reagoval v prvej časti na vystúpenie pána poslanca Topoliho, teraz ale reagujem na skutočnosti, ktoré sa tu v tejto snemovni dejú. Ešte raz opakujem. Je 11. novembra 1999, pokračuje 22. schôdza Národnej rady od 9.00 hodiny a bez akéhokoľvek prerušenia si predseda výboru pre financie, rozpočet a menu dovolí zvolať na ten istý termín, keď prebieha rokovanie pléna, výbor. Vážené dámy a páni, na tom výbore sa rozhodovalo o spotrebnej dani z liehu, o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív, o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, o spotrebnej dani z piva. Ako, prosím, si máme organizovať svoj čas, aby sme sa zúčastnili aj tohto dôležitého bodu, aj rokovania výboru? Ja dôrazne protestujem proti takémuto postupu rokovania Národnej rady.

  • Súhlasím, pán poslanec Maxon, s tým, že výbory Národnej rady nesmú zasadať počas rokovania schôdze Národnej rady, a žiadam pánov predsedov, aby tak nečinili, pretože je to aj výslovný príkaz predsedu Národnej rady.

    Ďalej pán poslanec Binder - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Topoliho o to, že podľa zelenej správy je alarmujúci pokles spotreby vody hlavne v obciach Slovenska, ktorý klesol na 81,5 litra na obyvateľa a za deň. Je to 1,5 litra nad hygienické minimum, ktoré priznáva Organizácia Spojených národov. Zdražovaním cien vody alebo úpravou vody pre odberateľov, hlavne pre domácnosti, tento pokles bude ešte nasledovať a predpokladá sa, že už v roku 1999 poklesne spotreba vody pre domácnosti v obciach pod hygienické minimum. Z toho dôvodu je potrebné urobiť určité opatrenia, aby k tomuto neprišlo, pretože je jednoduché zdražovať cenu vody, ale potom čo bude s prevenciou a čo bude so zdravím našich obyvateľov?

    Je potrebné, aby výbor pre zdravotníctvo sa zaoberal touto problematikou. V Európskej únii je priemerná špecifická spotreba na obyvateľa 147 litrov na obyvateľa a na deň. V našich obciach je to už niečo nad 80 litrov. Treba sa tým zaoberať a treba vytvoriť také podmienky, aby k znižovaniu vody na hygienické minimum bolo zabezpečené, aby to hygienické minimum sme dosiahli, aby obyvatelia mohli zdravo žiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zlocha má slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    tiež by som sa chcel vyjadriť k otázke privatizácie vodovodov a kanalizácií, o ktorej hovoril pán poslanec Topoli.

    Určite to nie je jednoduchá otázka. Určite. Viem, že aj názor počas našej vlády na privatizáciu týchto podnikov sa menil od toho tretinového podielu až po bezodplatný prevod obciam. Podľa môjho názoru ťažko hovoriť o tom, že niekomu dáme zadarmo, teda obciam alebo skupine obcí, alebo nejakej súkromnej spoločnosti, zariadenia, ktoré sú staré viac ako 30, alebo dokonca viac ako 50 rokov. Ja som presvedčený, že ony budú mať oveľa väčšie problémy neskoršie ako tí, ktorí si ich vybudujú. Určite Slovensko zaostáva v budovaní vodovodov a kanalizácie. Veď len niečo viac ako 80 % zásobovaných obyvateľov vodou z vodovodov je trochu málo, ale priam katastrofálna situácia je v odkanalizovaní a v čistení odpadových vôd. Veď čistiarní máme len 305 a to je skutočne trochu málo.

    Treba si uvedomiť, že Slovensko je krajina s vidieckym osídlením a obcí nad 2 tisíc obyvateľov máme len 366. Ale obcí do 500 obyvateľov máme 1 300, a to sú hlavne obce, ktoré nemajú prostriedky, nemajú vodovody, nemajú kanalizácie, nemajú plynofikáciu. A to bude najväčší problém. Doteraz to robili podniky vodární a kanalizácií. Nemali dostatok peňazí za posledné roky, tak sa táto zodpovednosť dávala na obce a určite viem, že obce, starostovia, obecné zastupiteľstvá sa už aj teraz spájali a robili spoločné projekty a že to je jediná možnosť, ako riešiť v budúcnosti otázku zásobovania vodou z vodovodov. Samozrejme, je to zasa otázka nákladov a aj otázka vodného a stočného, a preto by sa podľa môjho názoru tieto dve ceny mali...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcem povedať, že s predrečníkom pánom Topolim sa dá v zásade súhlasiť o potrebnosti zákona o vodách a zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Chcem však poukázať na inú stránku toho, čo hovoril. Tá kombinácia vlastníckych vzťahov, ktoré očakávame, že sa udejú v tomto hospodárstve, zrejme na štáte ostanú zdroje a hlavné rozvodné rady a na základe požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest a obcí siete po obciach prejdú do vlastníctva. Myslím si, že je to zo strany Združenia miest a obcí Slovenska trošku aj nepochopenie tých problémov, o ktorých hovoríme, s tým, že si uvedomujú, že dajaký majetok dostanú zadarmo a ešte sa nezaoberajú tým, ako ho budú spravovať. Je to možné. Ja však nevylučujem absolútne, aby tento majetok takto prešiel do obcí a ani aby sa potom dostal do súkromného vlastníctva.

    Veď si zoberme, že také mesto New York je zásobované asi piatimi súkromnými firmami, ktoré ho zásobujú vodou. Čiže ja si myslím, že nie je problém vo vlastníckych vzťahoch rozvodných sietí, ale je v kvalite prevádzkovania týchto sietí, v ich technickom stave a, žiaľbohu, investície zo štátneho či obecného rozpočtu do týchto sietí nebudú možné, ak neprídu nové peniaze z vonkajších zdrojov, čiže zo súkromnej sféry alebo zo zahraničia. A absolútne sa stotožňujem, že spotreba vody by sa mala do roku 2000 dostať na plánovanú, na 150 litrov na obyvateľa na deň.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka - procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda Národnej rady,

    chcem využiť túto formu procedurálneho návrhu na podanie návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada ruší jeden bod z pätnásťbodového uznesenia číslo 251/1993 zo dňa 12. 7. 1993, to je bod 2 v časti B bod I., v ktorom Národná rada zaviazala vládu každoročne predkladať túto zelenú správu o stave rezortu pôdohospodárstva. Týmto návrhom sledujem to, aby sme vypustili túto povinnosť a úlohu pre vládu. Tento svoj návrh som konzultoval s viacerými poslancami z viacerých poslaneckých klubov a z úcty k rezortu pôdohospodárstva aj k pôdohospodárom predkladám tento pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že forma, spôsob, akým sa rokuje o situácii v pôdohospodárstve, skôr plytvá jej zdrojmi.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dámy a páni, v súlade s rokovacím poriadkom je potrebné, aby to, ak teda naozaj si myslíte, že je správne takéto riešenie, voči ktorému ja zásadne protestujem, tak ak chcete dosiahnuť vaše riešenie, prosím, musíte to navrhnúť ako osobitný bod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike je z roka na rok obsiahlejšia, akoby predkladateľ aj touto formou chcel nám vyslať signál o tom, že stav rezortu je čoraz zložitejší. Správa obsahuje veľa údajov a konštatácií, z ktorých je sčasti možné určiť miesto súčasného poľnohospodárstva u nás. Obsahuje aj niektoré opatrenia na riešenie niektorých existujúcich problémov, ale navrhnuté opatrenia podľa nášho názoru sú svojím obsahom, smerovaním a účinkom na poľnohospodársku výrobu nedostatočné na zvládnutie nahromadených problémov. Na elimináciu najvážnejších negatívnych vplyvov a vzťahov na poľnohospodárstvo sú málo účinné a efektívne.

    Teraz vo svojom vystúpení by som chcel upriamiť vašu ctenú pozornosť na niektoré otázky súvisiace s poľnohospodárskou výrobou z makroekonomického hľadiska a prostredníctvom niektorých makroekonomických ukazovateľov poukázať na niektoré existujúce a zatiaľ nevyriešené problémy.

    Stav nášho poľnohospodárstva podľa nášho hodnotenia je zlý, ba v niektorých ukazovateľoch z roka na rok horší. Neustále a postupne sa oslabuje jeho postavenie v rámci národného hospodárstva. Podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu má neustále klesajúcu tendenciu. Naďalej pokračuje pokles podielu poľnohospodárstva na celkovej pridanej hodnote. Tento podiel v súčasnosti je už na veľmi nízkej úrovni, oproti predchádzajúcemu roku klesol zo 4,65 na 4,2 %. Samozrejme, na takýto vývoj vplývajú rôzne objektívne, ale aj subjektívne faktory. Najväčší podiel na takomto nepriaznivom stave majú neustále sa roztvárajúce cenové nožnice v poľnohospodárstve, keď na jednej strane ceny vstupov sa neustále a rapídne predražujú, sú na úrovni svetových cien, ale na strane druhej ceny poľnohospodárskych výrobkov klesajú a sú iba na cenovej úrovni sedemdesiatych rokov, keď ceny vstupov boli minimálne o dve tretiny nižšie než teraz.

    Ale sú problémy aj v práci niektorých manažmentov poľnohospodárskych podnikov. Takzvaná družstevná demokracia v súčasných poľnohospodárskych družstvách, česť výnimkám, väčšinou neexistuje. Členovia družstiev nemôžu alebo nechcú uplatniť svoje práva a povinnosti vo vzťahu k družstvám, nemôžu alebo nechcú zobrať niektorých členov manažmentov na zodpovednosť, v niektorých prípadoch ani za úmyselné poškodzovanie záujmov družstva. Ale stretávame sa aj s takými prípadmi, že ak niektorý člen družstva si uplatnil takéto stanovami družstva poskytnuté právo a chcel zobrať člena manažmentu na zodpovednosť, bol vo výkone ďalšej pracovnej činnosti výrazne znevýhodnený zo strany samotného dotknutého manažmentu družstva.

    Ďalším problémom makroekonomického charakteru je, že podiel poľnohospodárstva na celkových obstaraných investíciách je veľmi nízky. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k ďalšiemu výraznemu znižovaniu a v súčasnosti nedosahuje ani 2,9 % z celkového podielu národného hospodárstva. Podiel modernej vysokovýkonnej poľnohospodárkej techniky a technológie je veľmi nízky a ďalší pokles by znamenal stratu možnosti konkurovať v procese tvorby lacných a kvalitných potravín. Vývoj ukazovateľa zamestnanosti je naďalej negatívny. Od roku 1989 poklesla zamestnanosť v poľnohospodárstve zhruba o 255 000 osôb. To znamená, že odišlo z poľnohospodárstva v tomto období viac ako 70 % pracovníkov. Žiaľ, medzi týmito, ktorí odišli z poľnohospodárstva, boli v relatívne vyššom počte kvalifikované pracovné sily, ktorých je teraz akurát nedostatok v tomto dôležitom odvetví. Je výrazný nedostatok vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí svojimi schopnosťami, svojou poctivo odvedenou prácou a odvahou by dokázali zmeniť už dávno prežité neefektívne, neproduktívne výrobné vzťahy a metódy v poľnohospodárskej prvovýrobe, a tým aj vyvíjať určitý tlak na opodstatnené a praxou podložené zmeny v správe celého rezortu.

    Podiel pasívneho salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami na celkovom pasívnom salde zahraničného obchodu sa síce znížil, ale nedostatočne. Oproti predchádzajúcemu roku zhruba asi o 1 % a dosahuje skoro 19 % z celkového negatívneho zahraničného obchodného sadla. Vychádzame z toho, že celkové negatívne sadlo zahraničného obchodu s ostatnými produktmi a službami, teda bez agropotravinárskych komodít, sa znížilo ku koncu septembra v priemere o 30 %, tak 1-percentné zníženie dovozu agroproduktov je veľmi nízke a neuspokojivé. Aj tento ukazovateľ nám jasne poukazuje na klesajúcu tendenciu podielu poľnohospodárstva na celkovej pridanej hodnote a v neposlednom rade nám našepká aj odpoveď na otázku, či vie naše poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel vykryť neustále narastajúce požiadavky domáceho dopytu.

    Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k otázke podpory nášho poľnohospodárstva. Súčasná podpora v porovnaní s krajinami Európskej únie je, samozrejme, nedostatočná, ale v porovnaní s krajinami Vyšegradskej štvorky je na prijateľnej úrovni. Máme najvyššiu úroveň podpory z uvedených krajín, keď dotujeme poľnohospodársku výrobu na úrovni 23 % úrovne podpory priemeru Európskej únie. Súčasný systém a spôsob rozdeľovania je však neefektívny, neúčinný, nespravodlivý a praxou už dávno prežitý. Podporuje väčšinou neschopných a neefektívnych producentov poľnohospodárskych výrobkov a veľká časť prostriedkov na podporu poľnohospodárskej výroby je iba rozosievaná plošne na hektár poľnohospodárskej pôdy bez vyžiadania splnenia tzv. vážnejších a opodstatnených kritérií. Je najvyšší čas tento neefektívny spôsob rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu zmeniť, aby prostriedky určené na podporu poľnohospodárskej výroby začali pôsobiť motivačne na producentov. Pri takejto zmene bude potrebné vychádzať z požiadaviek domáceho trhu poľnohospodárskych výrobkov a potravín a takisto z požiadaviek nanovo rajonizovanej poľnohospodárskej výroby. Pri tejto rajonizácii bude potrebné vychádzať z geografických ukazovateľov, ako aj z daností a produkčnej schopnosti jednotlivých regiónov Slovenska. Bude potrebné zabezpečiť podporu poľnohospodárskej výroby na základe pevne stanovených a dohodnutých výrobných kvót, ktoré odzrkadľujú celkovú potrebu domáceho trhu. Ďalšiu produkciu nad dohodnutú kvótu bude potrebné hodnotiť už na základe iných kritérií a záujmov. Každý v tomto smere vykonaný krok zabezpečuje posilnenie postavenia poľnohospodárstva u nás.

    Vari najvážnejším problémom ekonomického charakteru je, že záväzky poľnohospodárskych podnikateľských subjektov, hlavne poľnohospodárskych družstiev, už dvakrát prevyšujú ich pohľadávky voči odberateľom. Sú to, žiaľ, väčšinou záväzky po lehote platnosti, čo znamená, že môže dôjsť k ďalšiemu zadlženie poľnohospodárskej výroby formou sankcií za neuhradené záväzky. Takýto stav je už ďaleko za hranicou ekonomickej únosnosti.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    stav nášho poľnohospodárstva je vážny. Je najvyšší čas pracovať na novej koncepcii, ktorá musí vychádzať z danosti nášho poľnohospodárstva a takisto z potrieb domáceho trhu. Je čas zaoberať sa otázkou poľnohospodárstva aj z iného zorného uhla pohľadu. Je najvyšší čas zmeniť zaužívané, ale neefektívne, neperspektívne formy, metódy a spôsoby postupov v otázke riešenia nahromadených a ťažko zvládnuteľných problémov.

    Ešte na záver mi dovoľte, aby z legislatívneho dôvodu bolo všetko čisté, osvojujem si návrh pána poslanca Brocku a žiadam potom o tom hlasovať. Môžem to aj prečítať, že Národná rada Slovenskej republiky ruší uznesenie 251 z 12. 7. 1993, bod 2 v časti B bod I.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Farkasovi za jeho vystúpenie.

    Pán poslanec Delinga je prihlásený s faktickou poznámkou. A ešte pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Delinga, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pozorne som si vypočul obzvláštnu kritiku pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu na rezort pôdohospodárstva. Tá kritika je aj obsahom správ, ktoré sa prerokúvajú. Len som darmo čakal na to, že sa dozviem, akým spôsobom Strana maďarskej koalície chce vyriešiť a pomôcť tomuto rezortu, kde má aj svojho štátneho tajomníka, zlepšiť túto situáciu, lebo na polceste zostať je trošku málo. Myslím si, pán poslanec Farkas, že ste kritizovali aj v minulom volebnom období, ale teraz ste už vládnuci poslanec a predseda finančného výboru, takže poľnohospodári očakávajú najmä v súvislosti s blížiacim sa prerokúvaním návrhu štátneho rozpočtu, ako im pomôžete. Ak to bude len to, že budete chcieť vymeniť ministra, tak to bude pre nich málo. Oni potrebujú skutočne tie systémové zmeny, ktoré vy ste síce povedali, že ste za systémové zmeny, len ste nepovedali aké. Čo chcete meniť, to ste nepovedali. Tak to je skutočne chudobné, veľmi chudobné vysvedčenie, lebo kritika, to je pre opozíciu jasná parketa. Kritika je aj v správe, ale vy máte tvoriť, vy máte stavať, vy máte nanášať systém a riešiť problémy, či už legislatívou, alebo vo vláde, v parlamente. A, bohužiaľ, tam sa poľnohospodári od vás nič nedozvedeli.

  • Chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Farkasa a povedať, že v rastlinnej a živočíšnej výrobe je jedno, či je pri moci červený alebo modrý predseda vlády. Dobytok potrebuje nakŕmiť, pôda potrebuje živiny. Ak chce vláda nakŕmiť tento národ, musí robiť rozumnú dotačnú, ale aj ochranársku politiku. Dosť sa tu hovorilo o dotačnej politike. Menej sa hovorilo o ochranárskej politike. Vláda musí robiť účinne ochranné opatrenia smerom k spotrebiteľovi, ale aj účinné ochranné opatrenia smerom k trhu. Myslím si, že táto vláda je práve v tejto ochranárskej činnosti benevolentná. Na trhu je dostatok kvalitných potravín z produkcie slovenských výrobcov, ale trh je v súčasnosti presýtený nekvalitnými výrobkami zahraničných dovozcov. Myslím si, že aj slovenský poľnohospodár by mal viacej vládu nútiť do toho, aby sa na Slovensko nedovážalo veľké kvantum výrobkov, ktoré sú schopní vo vysokej kvalite slovenskí výrobcovia produkovať na slovenský trh. V tomto smere by mali byť pôdohospodári razantnejší a trebárs si zobrať i príklad od francúzskych poľnohospodárov, ktorí vyvíjajú výrazný tlak na vládu a vláda vo väčšine prípadov tento tlak akceptuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť všetkým, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Pán predseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    namiesto pani ministerky Schmögnerovej bude odpovedať podpredseda vlády Mikloš, namiesto ministra Kňažka pán minister Kukan a namiesto ministra Ftáčnika pán minister Magvaši.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím pána predsedu, aby teraz na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá z položených otázok pánovi predsedovi vlády je otázka pána poslanca Zlochu, ktorý sa pýta: "Podľa programového vyhlásenia vláda má zverejniť register všetkého privatizovaného majetku." Pán poslanec sa vás pýta: "Kedy sa ho dočkáme?"

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    v marci 1999 vláda svojím uznesením číslo 238/1999 uložila ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku zverejniť register privatizovaného majetku na internetovskej stránke ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Prvýkrát bola databáza privatizovaného majetku, ktorý bol sprivatizovaný v zmysle zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, uverejnená na internetovskej stránke ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku v apríli tohto roku. V databáze je uvedená evidencia sprivatizovaného majetku vrátane akcií. Register obsahuje menný prehľad transformovaného majetku, jeho účtovnú hodnotu, názov a sídlo kupujúceho, kúpnu cenu, dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy. Do budúcnosti sa predpokladá, že podkladom databázy verejného registra budú rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, katastrálnych úradov, obchodných registrov, daňových úradov, údaje poskytnuté Strediskom cenných papierov, pričom sa na základe týchto údajov budú môcť uverejniť aj informácie napríklad pri kupujúcom, ako dátum založenia spoločnosti, mená členov predstavenstva a dozornej rady, mená konateľov, spolumajiteľov a podobne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pýtam sa, či si pán poslanec Zlocha želá položiť doplňujúcu otázku. Áno.

  • Pán predseda vlády, ja by som sa veľmi rád zoznámil s týmito privatizovanými podnikmi, ale keď uverejnenie, ja som predpokladal, že to bude materiál, ktorý bude predložený poslancom Národnej rady, aby sme ho mohli príležitostne využiť. O čo mi vlastne ide? Vy často zdôrazňujete, že za všetko zlé, za všetky problémy v hospodárstve môže privatizácia, ktorá bola robená za vlády premiéra Mečiara. Podľa môjho názoru to ani zďaleka nie je pravda, pretože ja osobne vidím najväčšie problémy v kupónovej privatizácii, v malej privatizácii, a potom by sme si chyby mohli rozdeliť. Každá vláda, či Mečiarova, Moravčíkova, alebo ktorákoľvek iná vláda, pretože by bolo možné uviesť množstvo príkladov zlej privatizácie v Mečiarovej vláde, ale aj veľmi zlej privatizácie v tých druhých vládach. Preto by som bol skutočne veľmi rád, ak si vláda urobila takú prácu a zverejnila zoznam sprivatizovaných podnikov na internete, aby predložila takýto materiál poslancom Národnej rady.

  • Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Tri poznámky sa mi žiadajú, pán poslanec, povedať v reakcii na vašu doplňujúcu otázku. Tá prvá znie, že z internetu sa to dá kedykoľvek stiahnuť a ten prehľad získať.

    Po druhé, čo sa mi žiada k tomu povedať, nastáva čas, keď budeme stále menej hovoriť o minulosti a stále viacej o prítomnosti a budúcnosti. V rámci tohto sa teším na to, že budeme privatizovať tak, že budú známi, adresní, konkrétni vlastníci, že budete o tom podrobne informovaní, najmä občania Slovenskej republiky, a že ani vy ako súčasná slovenská opozícia nebudete musieť mať také starosti, ako sme mali my.

    A napokon, ak poslanecká snemovňa prijme uznesenie, budeme toto uznesenie rešpektovať v zmysle toho, že ak si niečo budete želať predložiť, predložíme, ale dnes naozaj pomaly na prahu tretieho tisícročia s internetom už narába každý a od apríla tohto roku môžete si robiť prehľady a môžete získavať informácie, ktoré sme sprístupnili.

    Ďakujem pekne.

  • Druhá v poradí z položených otázok pánovi predsedovi vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Štefan Rusnák, ktorý sa vás pýta, či "sa situácia v IMUNE Šarišské Michaľany zmenila po vašej návšteve v auguste tohto roku".

  • Vážený pán poslanec,

    myslím, že áno, že sa zmenila. Toto svoje konštatovanie teraz podopriem, ak dovolíte, niekoľkými argumentmi. Na zlepšenie situácie v štátnom podniku IMUNA Šarišské Michaľany ministerstvo zdravotníctva vykonalo viaceré intervencie, ktoré odvrátili hrozbu exekúcie Daňovým úradom v Sabinove, úradom práce, colným úradom. Doriešili sa vzťahy s dodávateľmi elektrickej energie a plynu. Dovozná prirážka bola vyriešená všeobecným predpisom. To znamená, že bola zrušená na dovoz komodít pre výrobný program IMUNY, čím sme vytvárali priestor na jeho obnovu. Vzájomnými zápočtami medzi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotnými poisťovňami a IMUNOU sa podarilo znížiť zadlženosť až o 40 mil. Sk. Ak mám na mysli dohromady istinu aj penále. Výsledkom uvedených opatrení je skutočnosť, že očakávaná strata k 31. decembru t. r. nebude 100 mil. Sk, ale iba 35 mil.

    Hlavným prínosom týchto opatrení je, že sa obnovila výroba, a myslím si, že najmä o to išlo v IMUNE, že sa obnovila výroba v štátnom podniku IMUNA a zachovala sa zamestnanosť pre 520 pracovníkov daného regiónu. Okrem toho po mojej návšteve sa doriešila aj perspektíva výrobného programu IMUNY tak, že investičná akcia v časti krvné deriváty je vyriešená a finančne zabezpečená v prvom kvartáli na budúci rok, keď je predpoklad reálny, že vládny úver pre celú investičnú akciu ďalšieho rozvoja IMUNY bude schválený.

    Po druhé chcem uviesť, že z finančnej výpomoci, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 688 z 11. augusta 1999, boli uvoľňované zdroje na základe zmluvy medzi ministerstvom financií a zdravotnými poisťovňami, kde boli určené podmienky na poukazovanie finančných prostriedkov v zmysle článku 2, bod 3 tohto opatrenia, kde zdravotnícke zariadenia mohli uhrádzať záväzky voči IMUNE, ale až po vyrovnaní záväzkov za dodávky vody, elektrickej energie, plynu a tepelnej energie. Vzhľadom na túto formuláciu a takto stanovené priority mohli iba niektoré zdravotnícke zariadenia dosiaľ splniť svoje záväzky voči IMUNE. Do októbra to bolo vo výške 4,8 mil. korún. K ďalšiemu plneniu zo strany zdravotníckych zariadení bude dochádzať a dochádza aj v mesiaci november a bude dochádzať aj v mesiaci december 1999.

    Myslím si, že to sú argumenty, ktoré ma oprávňovali odpovedať na vašu otázku, že áno, došlo k zmenám pozitívnym, samozrejme, nie konečným, definitívnym, ale máme nádej, že v prvom polroku na budúci rok ich doriešime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ja oceňujem prístup vlády k riešeniu problému v IMUNE Šarišské Michaľany. Skutočne mám informácie tie najčerstvejšie, že situácia je taká, aká je. Bola obnovená výroba, zamestnanosť sa tam zachovala. O to nám vtedy išlo, pretože je to región, ktorý má vážne problémy. Troška myslím si, že tam došlo k tým problémom, čo sa týka sumy, ktorá bola vtedy vyčlenená pre zdravotníctvo vo výške 1,9 mld., takže IMUNA predsa sa len dostala skoro na koniec, ale myslím si, že tie problémy sa čiastočne vyriešili a je tu aj perspektíva do budúceho roku, že situácia sa iba zlepší. Chcem zatiaľ poďakovať vláde za to, čo urobila a hlavne, že skutočne zachránila ľudí, ktorým hrozilo prepustenie z práce.

    Ďakujem.

  • Minister zdravotníctva môže potvrdiť, že minimálne 10-krát som ho urgoval, žiadal, tlačil som na neho, aby z toho viazania, ako ste správne uviedli 1,9, sme mohli dať čo najviac. Robili sme, čo bolo dosiaľ v našich silách aj vzhľadom na priority, ktoré som už uviedol, ale, tak ako vy, aj ja si myslím, že dnes je najdôležitejšie udržať tú kontinuitu, nedovoliť, aby sa výroba, ktorá má svoje špecifiká, svoju históriu a ľudia ju vedia robiť, aby sa uchovala a vrátane toho, že sa postaráme alebo uľahčíme vstup investora tak, že nakoniec bude mať IMUNA dobré šance a perspektívy. Budem sa o to aj ďalej zaujímať.

  • Ďakujem.

    Tretia v poradí položených otázok pánovi premiérovi je otázka, ktorú položil pán poslanec Zlocha tohto znenia: "Podľa programového vyhlásenia vlády naša vláda chce očistiť štátny aparát od osôb spojených s organizovaným zločinom. Čo sa vám podarilo za rok vládnutia očistiť?"

    Pýta sa vás pán poslanec Zlocha, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa o nevyhnutnosti dôslednej očisty štátneho aparátu od osôb spojených s organizovaným zločinom hovorí v časti Vnútorná bezpečnosť a verejná správa. Je to tak preto, že tieto dve veci, vnútorná bezpečnosť a verejná správa, spolu úzko navzájom súvisia, a nie je možné dosahovať výsledky v jednej oblasti bez zmien v druhej. Hovorím to jednak preto, aby bolo jasnejšie, čo tvorí rámec problému, a tiež preto, lebo vyčerpávajúca odpoveď na vašu otázku by musela zahŕňať i akýsi odpočet plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v týchto oblastiach, čo by iste trvalo dlhý čas. Ako je vám však známe, svoje hodnotenie plnenia programu vlády Slovenskej republiky v prvom roku jej mandátu som už predložil na oboznámenie sa členom vlády s tým, že ho na budúci týždeň, vzhľadom na to, že tento týždeň sme sa venovali štátnemu rozpočtu a zákonom, ktoré ho lemujú, budeme prerokúvať. Preto ešte nebudem zverejňovať všetky podrobnosti z tohto hodnotenia, ale predsa len sa patrí ponúknuť aspoň niekoľko údajov alebo argumentov.

    1. Vláda prijala stratégiu prevencie kriminality Slovenskej republiky, ktorá bude rozpracovaná do rezortných koncepcií a programov.

    2. Za deväť mesiacov roku 1999 inšpekčná služba Policajného zboru predložila úradom vyšetrovania návrhy na začatie trestného stíhania voči 207 policajtom.

    3. Bola vypracovaná stratégia reformy verejnej správy s konkrétnym harmonogramom ďalších prác. Táto reforma je orientovaná na to, aby boli veci verejné priblížené čo najviac občanom. Čo znamená nielen efektívnejšie spravovanie peňazí, ale aj výkon efektívnejšej kontroly.

    Zároveň mi dovoľte uviesť, že poslednou novelou Trestného zákona, schváleného 6. júla 1999, boli do Trestného zákona doplnené viaceré ustanovenia, ktoré vytvárajú predpoklad účinnejšieho boja s neduhmi, na ktoré ste poukázali alebo ktorých ste sa dotkli aj vy vo svojej otázke. Dôležitým legislatívnym opatrením vytvárajúcim predpoklady na účinnejší postih páchateľov organizovanej trestnej činnosti je v § 89 Trestného zákona nové konkrétne vymedzenie pojmov organizovanej skupiny a zločineckej skupiny. So snahou účinnejšie postihovať organizovaný zločin aj v tých súvislostiach, ktorých ste sa vy dotkli vo svojej otázke alebo ktoré ako téza je uvedená v programovom vyhlásení vlády, je v § 89 Trestného zákona nové konkrétne vymedzenie pojmov organizovanej skupiny a zločineckej skupiny.

    So snahou účinnejšie postihovať organizovaný zločin súvisí aj nová hmotnoprávna úprava agenta v Trestnom zákone, kde sa plnenie úlohy agenta za splnenia podmienok uvedených v Trestnom zákone zaradilo medzi okolnosti vylučujúce trestnosť činu. Tým sa zvyšujú možnosti odhaľovania a usvedčovania páchateľov organizovanej kriminality prostredníctvom tohto inštitútu.

    Môžem ešte uviesť, že do Trestného zákona bol doplnený nový trestný čin - založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, podľa ktorého je trestné už členstvo v zločineckej skupine. Tiež sa zavádzajú skutkové podstaty nového trestného činu hrubého nátlaku, ktorým sa má postihovať tzv. raketing alebo výpalníctvo. S potláčaním organizovaného zločinu súvisí aj novo upravovaná korupcia, keď sa novým spôsobom upravujú jednotlivé formy pasívnej, aktívnej a nepriamej korupcie.

    Tento výpočet by som ešte azda mohol doplniť tým, že prijímame stále viacej noriem, ktoré sú kompatibilné s právom Európskej únie, ktoré niekde viacej priamo, niekde viacej nepriamo vytvárajú podmienky na to, aby sa nevedela alebo minimalizovala šanca zneužívať postavenie verejného činiteľa. Napríklad v procese verejného obstarávania sme celkom nedávno prijali zákon o verejnom obstarávaní, ktorý spĺňa európske kritériá a v ktorom je viacero nástrojov a pák na to, aby k takémuto zneužívaniu nemohlo dochádzať alebo aby bolo minimalizované takéto nebezpečenstvo.

    A na záver ešte by som azda povedal, že v snahe razantnejšie potierať korupciu, klientelizmus a všetky neduhy podobného charakteru v spolupráci s Transparency International sme sa dohodli, že do konca tohto roku pripravíme spoločný Národný program boja proti korupcii, ktorý bude mať európske parametre, ktorý bude mapovať všetky oblasti, kde ku korupcii na štátnych úradoch, či už ústrednej štátnej správy, alebo miestnej štátnej správy, môže dochádzať, a bude ponúkať nástroje, ako takýmto nebezpečenstvám predchádzať tak, aby sme v boji s týmto neduhom boli aj na Slovensku stále úspešnejší.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Váš čas vyhradený na odpovede na vyžrebované otázky poslancov uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Moric pánovi podpredsedovi Csákymu a je tohto znenia: "Prečo hodnotí vláda Slovenskej republiky rozhovor môj a veľvyslanca Maďarskej republiky v Necpaloch ako nediplomatický?"

    Môžete odpovedať, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážený pán poslanec,

    v Necpaloch dňa 8. 11. tohto roku sa konalo verejné stretnutie za účasti veľvyslanca susednej krajiny, táto udalosť bola vopred riadne oznámená v zmysle zákonov Slovenskej republiky a na tejto udalosti sa zúčastnili starosta obce, miestni občania, žiaci základnej školy, ako aj iní hostia. Na tomto podujatí ste sa objavili vy s niektorými inými osobami. Správali ste sa nie civilizovaným spôsobom a pán veľvyslanec nemohol predniesť svoj prejav z toho dôvodu, že bol vami stále vyrušovaný. Mám informácie aj od miestnych občanov, podľa ktorých vaše správanie nebolo vhodné poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Domnievam sa, pán poslanec, že v súvislosti s vaším činom použiť termín nediplomatický je veľmi jemná formulácia.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Pýtam sa pána poslanca Morica, či chce položiť doplňujúcu otázku pánovi podpredsedovi vlády.

  • Áno.

    Vyzerá to tak, že by som mal použiť, len už mám 3 - 4 sekundy. Takže, pán podpredseda vlády, boli tam štyria miestni občania a neboli tam žiaci základnej školy v Necpaloch, ale žiaci maďarských základných škôl z okresu Nové Zámky a Galanta. To po prvé.

    Po druhé si myslím, že niektorí členovia tejto vlády robia veľmi zlú zahraničnú politiku. Možno mi budete oponovať, že premiéra tejto vlády prijal prezident Clinton. To ešte nič neznamená. Je všeobecne známe, že vedúci činitelia vlád veľmocí prijímajú vedúcich činiteľov, aj premiérov niektorých banánových republík, aby im tieto banánové republiky nerobili problémy. Len neprijal pána premiéra preto, aby bolo dobre ľudu tejto krajiny, ale ho prijal preto, aby bolo čím menej problémov.

    Preto sa pýtam, či si uvedomuje vláda Mikuláša Dzurindu, že v zahraničnej politike stupňuje servilitu. Neplatí to o všetkých ministroch, platí to len o niektorých ministroch. Servilita sa stáva bezbrehou nie len voči západným veľmociam, ale aj regionálnym ambicióznym krajinám. Najmä v prípade Maďarska to musí nevyhnutne viesť k povzbudeniu či priamo k posilneniu jeho snáh stať sa stredoeurópskou dominantou. Vy ich k tomu priamo provokujete. Bude to mať také nevyhnutné následky, že sa stupňuje vnútorné napätie v Európe.

  • Pán poslanec otázku nepoložil. Takže, pán podpredseda vlády, nemáte...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, vaša otázka smerovaná k pánovi podpredsedovi vlády mala takéto znenie: "Prečo hodnotí vláda Slovenskej republiky rozhovor môj a veľvyslanca Maďarskej republiky v Necpaloch ako nediplomatický?" Takto bola formulovaná vaša otázka.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec,

    skutočne aj ja mám dojem, že ste nepoložili otázku. Ja som sa pripravil na všetky eventuality a prekvapili ste ma. Vy ste hovorili o iných veciach. Ak dovolíte, ja by som si dovolil položiť jednu otázku vám. Hovorili ste o údajných premiéroch údajných banánových republík. Chcem sa vás opýtať: Koľko ton banánov by obetoval premiér, ktorého ste podporovali aj v tomto parlamente, aby sa mohol priblížiť čo len na jeden kilometer k pánovi Clintonovi?

    Ďakujem.

  • Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je na pána ministra Čarnogurského a položil ju pán poslanec Oberhauser. Je to tohto znenia: "Aký je výsledok kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade vášho návrhu pri odvolávaní JUDr. Štefanka z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?"

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, predseda kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytýčil ústne pojednávanie vo veci Dr. Štefanka na 10. septembra tohto roku. Uvedeného dňa sa pojednávanie uskutočnilo, ale bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Nový termín ústneho pojednávania kárneho senátu zatiaľ nebol určený. To znamená, že o výsledku možno informovať až po rozhodnutí kárneho senátu.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Oberhauser, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    áno, 10. septembra tohto roku zasadol kárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a mal sa zaoberať otázkou podania vášho ministerstva v súvislosti s návrhom na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu pána Dr. Štefanka. Pravdou je, že nemohol pokračovať v rokovaní, lebo ministerstvo, ktoré vediete, nepredložilo dokumenty, na základe ktorých by kárny senát mohol konať. Ako poškodený, tak ostatní účastníci sporu tieto dokumenty predložili. Čiže preto bolo odročené konanie kárneho senátu a dosiaľ sa uskutočniť nemohlo. V súčasnosti je predložený návrh na nového podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do tohto parlamentu, ale v súvislosti s odvolaním predošlého podpredsedu Najvyššieho súdu bola dotknutá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá sa dosiaľ k sporu nevyjadrila, ďalej kárny senát a Ústavný súd.

    Čiže ako môžu občania Slovenskej republiky dôverovať ministerstvu spravodlivosti a vôbec spravodlivosti na Slovensku, keď bez rozhodnutí orgánov, ktoré sú kompetentné vyriecť stanovisko, či Dr. Štefanko porušil zákony alebo neporušil, ste vy navrhli jeho odvolanie a Národná rada Slovenskej republiky bez takýchto rozhodnutí, ktoré sú právne relevantné, rozhodla, čiže dnes na základe neexistujúceho právneho stavu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, k odvolaniu Dr. Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky, týmto plénom, sa nebudem vyjadrovať. To bolo vaše rozhodnutie. Samozrejme, dali sme k tomu návrh a boli dôvody, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala také rozhodnutie, ale je to platné rozhodnutie, nevidím dôvod, prečo by sme sa k tomuto rozhodnutiu mali vracať. Ale opakujem, to rozhodnutie je vecne, bolo vecne odôvodnené a z toho dôvodu nie je dôvod k tomuto rozhodnutiu sa vracať.

    Pokiaľ ide o pojednávanie kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zástupca ministerstva spravodlivosti prišiel na toto pojednávanie so všetkými dokladmi, ktoré boli potrebné na toto prvé pojednávanie, alebo o ktorých sme vedeli, že ich máme predložiť. A ďalšie dôkazy, ktoré si kárny senát zaobstaráva, ja si preverím na ministerstve, po prvé, či sme my boli požiadaní kárnym senátom o predloženie nejakých ďalších dokladov. V prípade, že sme boli požiadaní, či sme ich predložili, predpokladám, že áno, ak nie, tak zariadim nepochybne, aby sme ich bezodkladne predložili, ale samotné vytyčovanie ďalšieho termínu pojednávania je vec kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, do rozhodnutia kárneho senátu ani len o vytyčovaní pojednávania ja nemôžem hovoriť, ani sa nechystám hovoriť.

    To je všetko.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorá smeruje k pánovi ministrovi Kukanovi a položil ju pán podpredseda Andel. Je tohto znenia: "Stále častejšie počuť sťažnosti na Veľvyslanectvo USA, ktoré odmietlo turistické víza ľuďom, ktorí chcú ísť navštíviť USA. Pritom sú to ľudia, ktorí USA ešte nenavštívili, finančne sú zabezpečení a bezúhonní, kde existuje istota, že sa vrátia k svojej rodine na Slovensko. Nezačína najdemokratickejšia krajina, t. j. USA, budovať železnú oponu medzi ňou a Slovenskom? Čo v tejto veci robí ministerstvo zahraničných vecí?" pýta sa vás pán podpredseda Andel.

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ctené pani poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán podpredseda,

    otázku tohto znenia ste mi položili pred 14 dňami a vtedy na ňu odpovedal pán minister Kňažko, ktorý ma zastupoval. Dnes k tomu, čo som vtedy odpovedal, môžem dodať iba toľko, že ministerstvo zahraničných vecí naďalej rokuje s predstaviteľmi USA o tom, aby niektorí úradníci, ktorí pracujú na konzulárnom oddelení Veľvyslanectva USA v Slovenskej republike, sa správali voči slovenským žiadateľom o vstupné víza do USA zdvorilo a slušne. Rešpektujeme právo každého štátu vízum neudeliť a neoznamovať príčiny, ale žiadame, aby s našimi občanmi zaobchádzali bez ponižujúceho spôsobu a aby sa voči nim správali slušne. Asi pred dvoma alebo tromi dňami som napísal osobný list chargé d´affaires USA v Slovenskej republike Daglesovi Hengelovi, v ktorom som ho znovu upozornil na to, že očakávame takýto postup úradníkov pracujúcich na americkom veľvyslanectve.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Pán podpredseda Andel chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister, za povzbudivé slová a ďakujem vám, áno, odpovedáte mi druhýkrát a dostal som dokonca od vás aj písomnú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pani poslankyne Tóthovej pánovi podpredsedovi vlády Miklošovi. Pani poslankyňa sa vás pýta: "V relácii Sobotné dialógy ste uviedli, že požiadavka práva na prvé zamestnanie je protiústavná. Viete citovať článok Ústavy Slovenskej republiky?"

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani poslankyňa Tóthová,

    áno, viem citovať konkrétne paragrafy ústavy. Uzákonenie práva absolventa školy na prvé zamestnanie a z toho vyplývajúca povinnosť zamestnávateľov uzavrieť s ním pracovnú zmluvu by predstavovalo porušenie článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s článkom 13 ods. 1 a článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Vonkoncom nesúhlasím s pánom podpredsedom, ktorý tu odcitoval čísla, ktoré sa nevzťahujú a nikde nie je ustanovený takýto zákaz, preto ho prosím, aby textovo vycitoval tú vetu, s ktorou je právo na prvé zamestnanie v rozpore. Buďte taký dobrý, pán podpredseda, urobiť to hneď teraz.

  • Áno, samozrejme, pani poslankyňa, že tak urobím. Najskôr chcem presne odcitovať, ak dovolíte, ako znela požiadavka Konfederácie odborových zväzov, voči ktorej znel tento môj výrok, a potom presne odcitujem a zdôvodním, prečo tieto články by znamenali protiústavnosť.

    Takže tá požiadavka presne znela, bola to požiadavka číslo 6 z tých 20 a znela takto: Uzákoniť právo absolventov škôl na zabezpečenie prvého zamestnania, legislatívny zámer predložiť do 31. 7. 1999, návrh zákona do 30. 9. 1999. A to, čo som povedal v tých citovaných Sobotných dialógoch, bolo, že uzákonenie práva absolventov na prvé zamestnanie by bolo v rozpore s ústavou. A teraz, ak dovolíte, doložím, prečo tie citované články by znamenali alebo dokazujú, že by to protiústavné bolo.

    Podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanovuje zákon. K citovanému ustanoveniu Ústavy Slovenskej republiky je potrebné v prvom rade uviesť, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky právo na prácu nemožno chápať ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu. Ide o nález Ústavného súdu, spisovú značku nebudem čítať, ale je z 8. 6. 1993. Právo každého na príležitosť zarobiť si na živobytie prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo príjme, nezakladá nárok na prijatie do práce alebo na vykonávanie funkcie, kde zákon ustanovuje osobitnú podmienku, ktorú občan nespĺňa. Ustanovenie podmienky na zastávanie funkcie v zamestnaní nemožno zásadne považovať za diskrimináciu. Ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. 5. 1993. Treba poznamenať, že právo na prácu zaväzuje štát ako povinný subjekt k aktívnej politike v zamestnanosti.

    Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní, zdôrazňujem, rovní v dôstojnosti a v právach, zdôrazňujem, v právach.

    V zmysle článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti alebo iné postavenie, zdôrazním, pani profesorka, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, a zdôrazňujem, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať ani znevýhodňovať. Zdôrazňujem, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

    Zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti zakotvuje právo na prácu pre všetkých občanov, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie. Občan má právo na sprostredkovanie vhodného zamestnania, z hľadiska zabezpečenia práva na prácu podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je toto právo najvýznamnejšie, právo na rekvalifikáciu potrebnú na pracovné uplatnenie s podporou v nezamestnanosti, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Domnievam sa, že uzákonením práva absolventov škôl na prvé zamestnanie, t. j. práva na to, aby s nimi bola uzavretá pracovná zmluva, by došlo k zvýhodneniu určitej skupiny občanov, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú si zamestnanie, oproti inej skupine týchto občanov. Konkrétne by boli zvýhodnení absolventi škôl oproti ostatným občanom, ktorí si hľadajú zamestnanie. To by tiež znamenalo, že títo ostatní občania budú znevýhodnení oproti absolventom škôl. Pritom je potrebné zdôrazniť, že k tomuto zvýhodneniu, resp. znevýhodneniu by došlo len z dôvodu tej skutočnosti, že niekto je absolventom školy, t. j. došlo by k znevýhodneniu určitej skupiny občanov z dôvodu iného postavenia, čomu zabraňuje alebo čo zakazuje článok 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a tým by došlo k porušeniu rovnosti v právach, kde táto rovnosť v právach je zaručená článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti poznamenávam len na okraj, že štát síce môže formou zákona v záujme zabezpečovania svojich funkcií poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod alebo oprávnení ako inej skupine, ale nemôže tak urobiť ľubovoľne a musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel, ako aj princípy demokratickej spoločnosti.

    Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať aj zárobkovú činnosť. Za súčasť ústavou zaručenej ochrany podľa článku 35 ods. 1 ústavy je podľa môjho názoru aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nutné podkladať aj zmluvnú slobodu, zmluvnú autonómiu, tak ako je to uvedené v Ústave Slovenskej republiky.

    V zmysle článku 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti môžeme ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovávaní základných práv a slobôd, čo by som chcel zdôrazniť, pri zachovávaní základných práv a slobôd.

    Podľa článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu uskutočniť, sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Určenie povinnosti nemôže negovať alebo likvidovať nejaké základné právo zakotvené v ústave, resp. v medzinárodných zmluvách v zmysle článku 11 ústavy. Pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd platí, že zákonodarca nesmie porušiť žiadny zo všeobecných princípov platných pre zásahy do základných práv v zmysle článku 13 a článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, že by zákon obmedzujúci práva a slobody nezodpovedal uvedeným podmienkam, bude vyhlásený za protiústavný.

    Je zrejmé, že právu absolventov škôl na prvé zamestnanie musí zodpovedať aj povinnosť iného subjektu, teda zamestnávateľa, na uzatvorenie pracovnej zmluvy s nimi, s týmito absolventmi. Tým by došlo k vážnemu zásahu do zmluvnej slobody podnikateľov, ktorá tvorí súčasť ústavne zakotvenej slobody podnikania podľa článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto obmedzenie práva podnikania v žiadnom prípade nepredstavuje obmedzenie, ktoré dbá na podstatu a zmysel práva podnikania. Podľa môjho názoru teda podstatou práva podnikania je práve zmluvná sloboda podnikateľov a ich právo okrem iného sa slobodne rozhodnúť, s ktorým občanom uzavrú pracovnú zmluvu a s ktorým nie. Žiadneho podnikateľa nemožno nútiť, aby zamestnával toho, koho zamestnávať nechce.

    Ďalej je potrebné uviesť, že ústavne zakotveným právom podnikať sa zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Podľa článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Ústavnoprávne zakotvenie mechanizmu trhovej ekonomiky má za cieľ nielen deklarovať sústavu trhových vzťahov medzi hospodárskymi subjektmi realizujúcimi podnikateľskú činnosť, ale tiež a to predovšetkým garantovať takýto mechanizmus činnosti a pohybu ekonomiky ako jav trvalý, perspektívny a plne kompatibilný s procesmi medzinárodnej ekonomickej integrácie, a to by som rád zdôraznil, pri vylúčení možných administratívnych postupov a tendencií zo strany štátu a jeho orgánov, ktoré by ohrozovali princípy slobody podnikania, zmluvnej voľnosti pri uzatváraní obchodov a funkčné trhové hospodárstvo v spoločnosti.

    To, čo som teraz čítal a citoval, nie je môj názor, to je citát z komentára k Ústave Slovenskej republiky autorov Čič a kolektív z roku 1997, ktorý si môžete, pani profesorka, nalistovať na stranách 252 a 253. Zakotvenie povinnosti zamestnávateľov uzavrieť pracovný pomer s absolventom školy predstavuje rozpor s princípom trhovej ekonomiky. Trhová ekonomika je založená na zmluvnej slobode podnikateľov, a to aj pokiaľ ide o výber ich zamestnancov. Obmedzovať podnikateľov vo výbere ich zamestnancov môže predstavovať ohrozenie ich postavenia na trhu a ich konkurencieschopnosti.

    V súvislosti s uvedeným poukazujem aj na článok 3 základných zásad Zákonníka práce, zákon číslo 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákonníka môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby.

    Takže záverom mi dovoľte skonštatovať, pani poslankyňa, že uzákonenie absolventa školy na prvé zamestnanie a z toho vyplývajúca povinnosť zamestnávateľov uzavrieť s ním pracovnú zmluvu by predstavovala porušenie článku 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s článkom 13 ods. 1 a článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa je spokojná s odpoveďou, kýva hlavou.

    Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka na pána ministra Čarnogurského, ktorú položil pán poslanec Oberhauser tohto znenia: "Ako vysvetlíte súlad o vlastníctve budovy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď v odpovedi na interpeláciu zo 14. júna 1999 píšete, že budova je v katastri nehnuteľností napísaná na vaše ministerstvo, a váš riaditeľ Nozdrovický predkladal túto žiadosť do katastra až 21. júna 1999, to je o 7 dní neskôr?"

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec,

    budova, v ktorej sídli ministerstvo spravodlivosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, bola v katastri napísaná na ministerstvo spravodlivosti a je napísaná na ministerstvo spravodlivosti. V zápise do katastra nehnuteľností pri nových budovách, a v prípade budovy ministerstva ide o novú budovu, tieto zápisy sa uskutočňujú na základe predchádzajúcich právnych aktov, právnych rozhodnutí, predovšetkým stavebnoprávnych, čiže stavebného rozhodnutia a kolaudačného rozhodnutia. Stavebné rozhodnutie na našu budovu bolo vydané v osemdesiatych rokoch, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v roku 1992, v každom prípade dávno predtým, než vznikol problém okolo Dr. Štefanka, aj dávno predtým, než vy ste podali interpeláciu, či túto, ako aj predchádzajúcu, pred niekoľkými mesiacmi. A v oboch týchto stavebnoprávnych rozhodnutiach, čiže v stavebnom rozhodnutí, aj kolaudačnom, je ako stavebník, čiže majiteľ budovy, zapísané Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Na základe tohto zapísal kataster nehnuteľností ministerstvo spravodlivosti ako vlastníka budovy.

    Na základe spochybňovania tohto zápisu my sme si preverovali vtedy, v júni t. r. okolnosti týkajúce sa zápisu. A v súvislosti s tým nás kataster nehnuteľností vyzval na doplnenie údajov, predovšetkým o potvrdenie orientačného a súpisného čísla stavby. To bolo podkladom k doplneniu listu vlastníctva. Toto sme dodali katastru nehnuteľností. Na podstate zápisu a podstate vlastníckeho titulu to však nemení.

  • Pán poslanec Oberhauser chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister.

    Na právnika máte veľmi nepresnú interpretáciu svojich myšlienok. Po prvé majiteľom budovy je Slovenská republika, ministerstvo spravodlivosti je len užívateľ alebo správca budovy v zmysle zákona o spravovaní štátneho majetku. Po druhé váš list od pána Nozdrovického má nápis: Žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností. Nie to, čo ste povedali pred chvíľou. Žiadne upresnenie, žiadne doplnenie údajov, ale žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností, lebo budova zapísaná v katastri nebola. A takto sa dá stavať aj k vašim ostatným tvrdeniam v návrhu na odvolanie pána Štefanka. Žiadna sekera, žiaden pán Štefanko, ktorý by vylamoval dvere, lebo to robil údržbár a tak ďalej.

    Toto sú všetko nepresnosti, ktorými ste zaviedli túto snemovňu pri návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu pána Dr. Štefanka. Dosiaľ nerozhodol Ústavný súd, nerozhodol žiaden súd Slovenskej republiky, nerozhodla Generálna prokuratúra, nerozhodol kárny senát v tejto veci. Ale vy svoje tvrdenia povyšujete na absolútnu pravdu a tvrdíte, že váš návrh bol právoplatný bez rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré sú zo zákona kompetentné. Ako potom občan Slovenskej republiky sa môže spoliehať na toto ministerstvo spravodlivosti, ktorému stačia jeho tvrdenia a nečaká na rozhodnutie príslušných orgánov, ktoré sú kompetentné zo zákona vyniesť rozhodnutie?

    Takýto stav nie je právny a zakladá, že tento štát pod vedením takéto ministerstva nie je právnym štátom. Toto musíte vysvetliť občanom Slovenskej republiky, skôr ako dôjde k vymenovaniu podpredsedu Najvyššieho súdu.

  • Pán poslanec, najskôr k úvodnej časti tejto vašej doplňujúcej otázky. Ja som sa v predchádzajúcej alebo v tejto odpovedi vyjadroval, snažil vyjadrovať jednoducho, aby to bolo pre vás zrozumiteľnejšie.

    Pokiaľ ide o môj list, ktorý ste citovali, tak aj doplnenie údajov do katastra nehnuteľností je zápisom do katastra nehnuteľností, a preto je tento list označený vecne ako zápis do katastra nehnuteľností. Nazdávam sa, že nič viacej nie je potrebné uviesť k vašej doplňujúcej otázke.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pána poslanca Morica znovu pánovi podpredsedovi vlády, ktorý sa vás pýta: "Kedy sa vláda Slovenskej republiky zaoberala mojím činom v Necpaloch?"

    Pán podpredseda, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážený pán poslanec, na vašu otázku, kedy sa vláda zaoberala vaším činom v Necpaloch, mi dovoľte oznámiť, že vláda Slovenskej republiky pracuje podľa vlastného harmonogramu a zaoberá sa len zmysluplnými témami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku.

  • V prvom rade ste natoľko nechápavý, že ste mi neodpovedali na moju otázku. To je po prvé. V druhom rade pravdepodobne táto vláda sa zaoberá predajom banánov niekomu. A v treťom rade prečo vy hovoríte za vládu Slovenskej republiky tak, ako je to v agentúrnej správe, kde sa píše, že vláda Slovenskej republiky spolu s vicepremiérom odsudzuje tento nediplomatický, neospravedlniteľný a ľudsky urážlivý čin.

    V prvom rade sa nikomu nechcem ospravedlňovať, nemám sa totiž za čo ospravedlňovať. V druhom rade by som vám chcel povedať, pokračujeme v tom, čo sme začali minule, hnusila sa mi servilita našej minulej politickej špičky, ktorá za podanie rúk niekomu z východu sa prehýbala vo tri konce. A takisto nesúhlasím s tým, aby som si ja tri dni nemusel umývať ruky, ak niekomu podám, ako ste vy mne hovorili, že keď sa podá ruka niekomu. Iste pre každého človeka, každému prezidentovi, keď podá ruku, tak určite je to určité vyznamenanie a je to určitá udalosť v živote, ale že by som mal byť nejako trikrát za to vďačný a prehýbať sa oddanosťou a neviem čím podobným, ako to robíte vy, tak to je katastrofa.

    A chcel by som sa vás ešte opýtať, čo bolo diplomatické na tom, keď ste vy v Rade Európy poza chrbát predsedu Národnej rady dávali hanobné listy na Slovenskú republiku. Viete, diplomaticky sa dá aj človekovi pichnúť nožík do chrbta, presne tak, ako to vy robíte v Slovenskej republike. Veľvyslanec, maďarský veľvyslanec v Necpaloch nemal čo hľadať a neskresľovať ešte to, čo sa stalo v roku 1948.

  • Vážený pán poslanec,

    nikomu nikdy nikde som neodovzdával žiadne také dokumenty, o ktorých ste hovorili, za chrbtom iných. A domnievam sa, že v súvislosti s vaším vystúpením by som mal reagovať ešte na jednu vec, k tomu, ako som ja reagoval v utorok na váš čin. Vážený pán poslanec, ja som sa vyjadril na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, vláda má záujem realizovať korektnú politiku aj k susedným krajinám a domnievame sa, že môžeme považovať za výrazný úspech znovuakceptovanie Slovenskej republiky v skupine Vyšegradskej štvorky. Nemyslíme si, že tento úspech by sme mali nechať spochybňovať kvôli nevhodnému správaniu sa niektorých jednotlivcov.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je znovu otázka pána poslanca Morica vám, pán podpredseda vlády Csáky, tohto znenia: "Čím som slovne atakoval účastníkov pietneho zhromaždenia v Necpaloch?" Pýta sa vás pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    milý pán poslanec,

    podľa svedectva masmédií - neartikulovanými výkrikmi.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Samozrejme, že chcem odpovedať. Neartikulované výkriky predvádzali naši spoluobčania v maďarskom jazyku...

  • Vy ste sa mali pýtať, pán poslanec.

  • Ja odpovedám a budem sa pýtať.

    Neartikulované výkriky predvádzali naši spoluobčania v maďarskom jazyku. Máte v tom problém, že ja mám z toho dve kazety a ešte aj videokazetu, takže vám môžem ukázať, kto sa správal ako zver, doslova. Chcel by som ešte povedať, aby občania Slovenskej republiky počuli, že generál Lahner nebol Maďar. Nenarodil sa v Necpaloch. Slovenský encyklopedický slovník jasne uvádza, že sa narodil v Bratislave 6. októbra 1795 a bol hlavným zodpovedným za zbrojársku výrobu v Uhorsku. Znovu opakujem, že nebol dôvod na to, aby maďarský veľvyslanec kládol nejaké vence...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, bol to môj kolega.

    ... aby maďarský veľvyslanec kládol vence k pomníku generála Lahnera v parku v Necpaloch.

    Pán podpredseda, pán premiér, vy tu hovoríte o slušnosti. Ja som bol natoľko slušný, že som si vás vypočul, ale vás tá návšteva u prezidenta Clintona úplne, ale úplne pomiatla. Máte asi časový posun. Takže nebol vôbec dôvod, aby maďarský veľvyslanec tam kládol vence. Pre mňa to bola len demonštrácia maďarstva na Slovensku s jasným zámerom, aby bol juh Slovenska postupne úplne pomaďarčený a odtrhnutý od Slovenska. A môj postoj jasne svedčil, dal znak ostatným slovenským občanom, aby sa nebáli takýchto demonštrácií a ostro proti nim vystúpili, proti všetkým prejavom maďarstva.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    ak v ktorejkoľvek slovenskej obci sa narodil pred 200 rokmi človek, ktorý žil takým spôsobom, že veľvyslanec iného štátu považuje za vhodné po 200 rokoch mu vzdať hold, je to uznanie pre tú obec, uznanie pre Slovensko a nie nevhodný čin, ako to charakterizujete vy. A, vážený pán poslanec, na záver tohto "zmysluplného" dialógu mi dovoľte jeden citát. Prosím, neberte to osobne. Včera som si dal tú námahu, že som našiel jednu vetu od Oscara Wilda, o ktorom je známe, že nemal veľmi dobrú mienku o politikoch. Predsa len prečítam tú vetu, možno, že bude predsa len osožné. Oscar Wilde píše: "Pán Boh keď stvoril pána poslanca x a chcel z neho urobiť chápavého a rozumného človeka, zrejme precenil svoje schopnosti."

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka na pána podpredsedu vlády Fogaša, položila ju pani poslankyňa Tóthová. A je tohto znenia: "Môžete potvrdiť, že všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie spĺňajú požiadavky § 89 rokovacieho poriadku?"

    Pán podpredseda vlády, prosím o odpoveď.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Moric, pán poslanec!

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani poslankyňa Tóthová,

    keďže o tom, či návrhy na skrátené legislatívne konanie spĺňajú požiadavky podľa § 89 rokovacieho poriadku, rozhodujete vy a vo väčšine ste ich prijali, tak aj ja chcem povedať, že zrejme vo väčšine spĺňajú.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za odpoveď.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno. Ďakujem.

    Pán podpredseda vlády,

    ja už od čias fakulty som vás považovala za veľmi šikovného a schopného právnika, čo ste teraz dokumentovali, pretože ste sa veľmi diplomaticky vyhli konkrétnej otázke, ktorú som vám položila, či vy ako podpredseda vlády a predseda Legislatívnej rady, ktorý má na starosti legislatívu, stojíte za návrhmi, resp. vládnymi návrhmi, ktoré prišli do parlamentu, že spĺňajú § 89. Čakám odpoveď jedine áno alebo nie. Dúfam, že nebudete nasledovať trápne expozé pána podpredsedu Mikloša.

  • Ja si myslím, pani poslankyňa, že pán podpredseda Mikloš odpovedal veľmi vecne, aj keď to bol jeho názor, samozrejme, že moja odpoveď vo vzťahu k vám nie je test, ktorý by som mal vyplniť a odpovedať áno alebo nie. Lebo vy iste dobre viete aj zo svojej minulej praxe, že Legislatívna rada vlády nie je ten orgán, ktorý rozhoduje o skrátených konaniach, ale o nich rozhoduje vláda Slovenskej republiky. To po prvé.

    Po druhé treba celkom úprimne povedať, že ani ja nie som zástancom šturmovania, dokonca v akejkoľvek práci a tobôž nie v oblasti legislatívy. Myslím si, že treba celkom úprimne povedať, že úlohou tejto vlády bolo splniť niekoľko cieľov. Jedným z nich bolo stabilizovať krajinu. Aj preto musel byť novelizovaný rozpočet na rok 1998, keď v podstate sa tam predpokladal deficit okolo 8 mld., ale v novembri či v októbri bol už reálny deficit viac ako 11 mld. Chcem len pripomenúť, že prijatie dvoch rozsiahlych rozhodnutí vlády k ekonomickým otázkam, čo bolo vlastne vynútené, si vyžiadalo viac ako 30 právnych predpisov, ktoré vláda sama neplánovala predtým, než sa musela takto rozhodnúť.

    Chcem tiež pripomenúť, že úlohou vlády v uplynulom období bolo harmonizovať náš právny poriadok, znamená to splniť zámery z akceptácie acquis communautaire, z národného programu aproximácie. A mohol by som ich teraz vymenovať, ale nebudem to robiť, lebo vy ste dosť bystrá na to, aby ste vedeli, o ktoré zákony ide.

    Rovnako treba povedať, že vláda musela napraviť aj určité nedostatky v demokracii, ktoré boli vyvolané predchádzajúcimi rozhodnutiami. Mám na mysli predovšetkým novelu zákona o voľbách, dokonca to bol ústavný zákon, ktorý sme museli v uplynulom období prijímať. Chcem byť úprimný aj vo vzťahu k vám a povedať, že to inak nešlo, ak mali byť voľby ešte koncom predchádzajúceho roku len v zákonom skrátenom konaní, a tam skutočne išlo o plnenie základných práv a slobôd.

    Chcem vás tiež ubezpečiť, že Legislatívna rada vlády v tomto období prerokovala celkom 207 návrhov, posúdila 207 právnych predpisov. To svedčí o určitej hektike a vypätí, v ktorom pracujeme. Vláda Slovenskej republiky vám niektoré z právnych predpisov ponúka na skrátené konanie a je na vás, na poslancoch, aby ste posúdili, či naozaj dôvody, ktoré sú uvedené v návrhoch, sú takého charakteru, aby sme mohli povedať, že ide o značné škody alebo základné ľudské práva a slobody. V každom tomto návrhu práve týmto bol odôvodnený i názor vlády, prečo je potrebné uskutočniť skrátené legislatívne konanie. Keďže ste vždy rozhodli alebo vo väčšine prípadov, musím povedať, rozhodli, že zrejme ide o dôvodné návrhy, uskutočnili sa aj skrátené legislatívne konania. Chcem povedať úprimne, že ma mrzí, že ich bolo toľko, a chcem vyjadriť verejne presvedčenie, že v budúcom roku ich bude podstatne menej a že už konečne sa dostaneme do práce, ktorá bude znamenať systematiku i pre vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď.

    Pani poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na hodinu otázok uplynul.

    Ďakujem pánovi premiérovi a ostatným členom vlády za odpovede na vyžrebované otázky.

    Budeme pokračovať bodom programu, ktorým je prerokúvanie zelených správ.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva a pani poslankyňu Kadlečíkovú, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov.

    A prosím pána poslanca Andrassyho, aby ako posledný vystúpil v rozprave.

    Pán poslanec, môžete hovoriť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Prepáčte ešte. Prosím poslancov, ktorí chcú diskutovať s členmi vlády, aby tak urobili mimo rokovacej sály, aby nerušili prerokúvanie tohto bodu programu.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem ešte raz veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som aj ja v rozprave vystúpil k tej časti zelenej správy, ktorá hovorí o lesnom hospodárstve. Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 529/1993 a na základe zabezpečovania úloh vyplývajúcich z uznesenia Národnej rady číslo 251/1993 každoročne vypracúva pre Národnú radu Slovenskej republiky ku koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky s tým, že zelená správa o problémoch poľnohospodárstva a potravinárstva je plná aktuálnych výživových problémov a správa o lesnom hospodárstve je zúžená na sumarizáciou úzko špecializovaných problémov našich lesov, v ktorých dominuje zdravotný stav lesov a zlá platobná disciplína domácich spotrebiteľov a poľovníctva, i vo vláde i v parlamentných výboroch je skôr výsadou výboru pre životné prostredie.

    Diskusie k tejto správe vo vláde i v parlamente končia prijatím uznesenia, že správa sa berie na vedomie. Chýba previazanosť produkcie lesného hospodárstva so spracovaním dreva v priemysle, ako je to medzi poľnohospodárstvom a potravinárstvom. Zužuje sa priestor na komplexnejšie národohospodárske posúdenie prírodného reťazca lesného spracovania dreva. Tam sa vlastne stráca národohospodárska podstata, že lesy Slovenska sú zdrojom našej najvýznamnejšej obnoviteľnej domácej suroviny, ktorej stupeň finalizácie rastúcim priemyselným spracovaním sa od roku 1992 významne znížil na úkor prudko rastúceho vývozu surového dreva. Vývozu vytvárala priestor dlhodobá absencia pravidelného hodnotenia niektorých opatrení z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 9/1993, ktoré vytvorili súčasť schválených zásad štátnej lesníckej politiky.

    Aj v tohtoročnej správe absentuje hodnotenie plnenia číslo 5 ekonomického charakteru, ktorým sa lesnému hospodárstvu Slovenska uložilo, citujem: "Presadzovať celospoločenský záujem komplexného spracovania dreva kapacitami na území Slovenska, vytváraním ekonomických a finančných výhod, pritom mať na zreteli znižovanie nezamestnanosti najmä v podhorských a horských regiónoch."

    Dovoľte mi, aby som pri dnešnom bode programu k správe o stave lesného hospodárstva Slovenskej republiky porušil niekoľkoročnú tradíciu aj bývalého parlamentu a zvýraznil neúnosnosť obchádzania serióznej potreby hodnotenia väzby lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu patriaceho od volieb v roku 1992 do dvoch ústredných orgánov štátnej správy s nevyváženou inštančnou odbornou vybavenosťou z hľadiska prípravy vstupu aj Slovenskej republiky do Európskej únie a z národohospodárskeho hľadiska. Aj keď, ako sa uvádza na strane 4 súhrnu, že Slovensko svojou lesnatosťou 41 % je na štvrtom mieste v Európe, nemožno prehliadnuť, že rozloha našich lesov predstavuje 0,9 % európskych lesov a približne 1,5 % rozlohy lesov krajín Európskej únie. Toto zastúpenie rozlohy lesov nás v globalizácii neoprávňuje vytvárať osobitné prístupy lesného hospodárstva na Slovensku, teda iné, ako sú zavedené v Európe či odporúčané Európskym parlamentom, alebo Európskou komisiou pre Európsku úniu, s ktorou máme podpísanú Asociačnú dohodu a pripravujeme sa aj na rýchly vstup do Európskej únie.

    Viacročným prehliadaním potreby spoločne s vládou a so spracovateľmi dreva hľadať optimálne prístupy k efektívnejšiemu speňaženiu dreva tuzemským spracovaním na významnejšiu tvorbu hrubého národného produktu nie je v súlade s praktikami Európskej únie či v jej krajinách. Európsky parlament v správe citovanom dokumente uložil v januári 1997 Európskej komisii vypracovať a predložiť legislatívny návrh európskej lesníckej politiky a stratégie. V 10. bode uvedeného dokumentu sa hovorí, že les a s ním spojené priemyselné odvetvia sa posudzujú ako dôležité faktory politiky regionálneho rozvoja. Komisia by mala podporiť konkurencieschopnosť lesného hospodárstva, okrem toho by mala podporiť využitie tenkého dreva na spracovanie s prihliadnutím na jeho význam pri viazaní oxidu uhlíka, i ako obnoviteľného energetického zdroja miesto neobnoviteľných zdrojov. V bode 11 Európskeho parlamentu sa takisto požaduje zefektívniť podporu lesného hospodárstva na európskej úrovni, kde by mali byť zahrnuté plány na podporu širšieho využitia dreva v stavebníctve a v ostatných priemyselných odvetviach.

    Osobitnú pozornosť uložil Európsky parlament takisto sústrediť na rozvoj činnosti malého a stredného podnikania s využitím účelovo vedenej kampane na podporu využitia dreva a výrobkov z dreva. Ústredné orgány lesného hospodárstva sa v plnej miere venovali a aplikovali len voľný obeh tovarov cez zrušenie vývozných obmedzení. Predložená správa o lesnom hospodárstve na strane 7 konštatuje, že zohľadňuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, no aplikáciu zámerov Európskeho parlamentu citovaného v bode 10 prehliada. Neinformuje ani o tom, že k prijatiu správy Európskej komisie spolu s návrhom rezolúcie o lesnej stratégii Európskej únie došlo už 14. decembra 1998. Z nej vyplýva, že drevársky priemysel je pre Európsku úniu z ekonomického hľadiska veľmi dôležitým odborom. Hodnota produkcie drevárskeho priemyslu v Európskej únii dosahuje až 300 mld. euro, čo predstavuje 10 % celého spracovateľského priemyslu. Zamestnáva sa v ňom takisto 2,2 mil. osôb.

    Rezolúcia Európskej komisie na rozdiel od priorít stavaných v správach o lesoch Slovenskej republiky za najdôležitejšiu funkciu lesov, teda ich využívania ako obnoviteľného dreva a ďalších produktov, nepodceňuje ani aspekty životného prostredia so všetkými ochrannými funkciami. K hlavným úlohám lesníctva zaraďuje zabezpečenie konkurenčnej schopnosti drevárskeho priemyslu v Európskej únii, ďalší rozvoj lesníctva ako príspevok k rozvoju vidieka, aj slovenského vidieka, hlavne k vytváraniu a zachovávaniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Rozmanitými funkciami predstavujú lesy významnú zložku integrovanej politiky rozvoja vidieka z hľadiska tvorby príjmov a pracovných príležitostí.

    Zosúladené vzťahy medzi lesným hospodárstvom a spracovateľmi dreva v Európskej únii sa prejavili vo významnom raste produkcie drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v rokoch 1993 - 1998 v priemere o 20 % a napríklad v Belgicku či v Luxembursku to bolo 98 %, v Portugalsku 80 % či v Dánsku sku 49 %. U nás síce došlo od roku 1992 do roku 1998 v drevárskom a nábytkárskom priemysle k zvýšeniu o 26 %, ak však zvážime zvýšenie cien guľatiny po celoplošnej cenovej liberalizácii o 60 % a po roku 1995 takmer stagnáciu v raste výroby, o reálnom raste nemôžeme hovoriť. Výnimkou je celulózový a papierenský priemysel so stabilnými cenami vlákniny. Od cenovej liberalizácie dosiahol nárast výroby za rovnaké obdobie približne o 55 %.

    Ak sa Slovensko chce priblížiť ku konkurenčnej schopnosti krajinám Európskej únie v surovinových vstupoch, vo výrobných procesoch a v úrovni výrobkov, v kapitálovej primeranosti, bude potrebné zosúladiť a hlavne zjednotiť surovinovú, obchodnú a technickú politiku lesného a drevárskeho priemyslu. Vzor na jej zjednotenie je aj v krajinách Európskej únie.

    Na rozpracovanie úloh vyplývajúcich zo stratégie lesného hospodárstva v Európskej únii na podmienky Slovenska vytvára priestor odpoveď Európskej komisie na iniciatívu Európskeho parlamentu legislatívnym akčným programom Agenda 2000, kde návrh je na nariadenie na podporu postupných opatrení zo strany Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoj vidieka pre žiadateľské krajiny strednej a východnej Európy. Program Agenda 2000 je komentovaný v predkladanej správe o lesnom hospodárstve v 6. bode, ktorý sa nazýva Lesníctvo a vidiek, na strane 58. Spomenutý je aj lokalizačný, no nešpecifikovaný overovací projekt pre lesníctvo. Nevyplýva z neho súčinnosť s ústredným orgánom štátnej správy pre drevársky priemysel, ktorým je ministerstvo hospodárstva, ani ozdravenie prirodzeného reťazca les - spracovanie dreva. V roku 1998 sa dosiahlo približne 0,9 mil. m3 vývozom dreva, štiepok a paliva devízové saldo 1 mld. korún. Vývoz výrobkov z dreva podľa colnej štatistiky dosiahol objem vo výške 28 mld. Sk. Výrobky z dreva sa radia medzi najvýznamnejšie komodity Slovenska. Výroba tovaru v podnikoch nad 20 pracovníkov dosiahla 33 mld. korún. S výrobou tovaru na pílach a v malopodnikateľskej sfére, ako aj spracovaním dreva v stavebníctve sa zvýši tento objem približne 15 %.

    Stav ekonomiky rozhodne neposilňuje nečinné prizeranie sa na odstavené moderné drevo, kombináty v Polomke, na krachujúce drevárske firmy v Žarnovici, Pezinku, na rad zavretých píl na Horehroní. Východiská by sa mali hľadať spolu s veriteľskými bankami, možno aj v spolupráci so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky. Priestor na nápravu je vytváranie a prijatie programu drevosurovín 21. storočia a jeho vyhláseniu má predchádzať príprava programu, ktorý hovorí o vypracovaní koncepcie lesníckej a drevárskej politiky a produkcie dreva.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia piati poslanci. Posledná pani poslankyňa Angelovičová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Prvý - pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Nepochybne vo vystúpení pána poslanca bolo veľa inšpirujúcich vecí, bolo tam asi dosť verifikovaných štatistických údajov, ale, vážený pán poslanec, ja by som sa rád niekedy s vami posadil a o týchto odborných problémoch hovoril, a to z jednoduchého dôvodu preto, že keď som tu vystúpil istého času, tak ste mali pocit, že sedíte na Kube a počúvate Castra. Tak ja vám teraz poviem, aký je rozdiel medzi Castrom, mnou a vami. Fidel Castro a Miroslav Maxon si svoje vystúpenia píšu sami na rozdiel od vás. A aspoň toľko ste si mali dať práce, aby ste sa vošli do stanoveného časového limitu. Ani toľko ste tomu neobetovali priestoru, aby ste si to zharmonizovali. Odrecitovali ste niečo, čo vám tu permanentne niekto nosí. A to nie je konštruktívna práca poslanca. Ja som rád, že sa tomu smejete, ja si myslím, že nebude dlho trvať a ten smiech vás prejde.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý sa zaoberal problematikou rozvoja lesnícko-drevárskeho komplexu. Ja si myslím, že podpora a rozvoj tohto odvetvia môže byť jednou z najväčších spojív tejto koalície. Proste nemáme problém nájsť spoločnú reč medzi pravou a ľavou stranou tejto koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Očakával som, pán poslanec Andrassy, keď ste podrobili takej zdrvujúcej kritike naše lesné hospodárstvo, hlavne tú správu, že dáte aj návrh, aby ju pán minister prepracoval. Bohužiaľ, to sa nestalo. Ja som tiež hovoril o lesníckej politike a o problémoch lesného hospodárstva, ale keďže v súčasnom volebnom období sa zmenila podstata riadenia lesníckej politiky na úrovni podnikovej sféry a na úrovni štátneho riadenia, tak bolo by už bývalo aj zahodno, keby ste boli uviedli nejaké pozitíva z toho, z týchto zmien, ktoré vzišli na úrovni rezortu a ktoré lesníci očakávajú. Zatiaľ nemáme až také pozitívne správy z tejto podnikovej sféry, takže dúfajme, že sa to v skutočnosti aj napraví.

    Ďalej som očakával, že navrhnete lesníkom alebo lesníctvu aj trošku viacej finančných zdrojov, pretože na to sa najviac spoliehajú. Doteraz boli tak trošku zaznávaní a v tej rezortnej kapitole sa im toho veľa nedostávalo. Jedine cez Fond rozvoja lesov. A keďže vy po politickej línii ovládate aj ministerstvo financií a vy ako podpredseda takejto strany, tak som očakával, že pomôžete pánovi ministrovi Koncošovi v návrhu, ktorý by sa konkretizoval do opatrení smerom k lesníckej politike. Ale keďže sa tak nestalo, budem veľmi rád, keď podporíte moje návrhy, ktoré som dal do oblasti lesníctva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som v krátkosti reagovať na vystúpenie predrečníka asi v tom, že zrejme má informácie týkajúce sa oblasti drevospracujúceho priemyslu, pretože pochádza z mesta, kde padla jedna nábytkárska fabrika, ktorá naozaj je závislá aj od toho, aké budú vzťahy medzi lesníckou prvovýrobou a drevospracujúcim priemyslom. V každom prípade sme čakali, že v tejto správe, ktorá tu bude prednesená, sa naozaj nájdu aj východiská a riešenia v tejto oblasti, pretože drevo ako základná surovina na Slovensku má mnohostranné využitie a, žiaľbohu, otázka udržania drevospracujúceho priemyslu pri živote sa stala akousi podradnou otázkou.

    Dnes nám krachujú Smrečina Banská Bystrica, Bukóza Vranov, Píloimpregna Košice, Nový domov Spišská Nová Ves a ďalšie a ďalšie drevospracujúce firmy, ktoré sú závislé od suroviny. A namiesto toho, aby sa spracúvala u nás, kde by sa vytvárali aj pracovné príležitosti, vyváža sa do zahraničia a týmto spôsobom dochádza k tomu, že strácame oveľa vyššie hodnoty. Preto by som aj sa prihlásil k tomu, že treba naozaj vypracovať určitú koncepciu lesného a drevospracujúceho priemyslu a toto by naozaj pomohlo Slovensku, ktoré lesnícku a drevospracujúcu výrobu má jednu ako zo svojich tradičných výrob.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Andrassyho chcem zvýrazniť ešte jeden problém vo vzťahu k lesnému hospodárstvu. Je to vlastne ochrana lesných porastov. Vo Výbore Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody sme rokovali nie jednu hodinu o problémoch nelegálneho výrubu lesných porastov zo strany rómskych občanov. Hľadali sme východiská na eliminovanie alebo aspoň na zníženie rizika tohto problému. Zo širokého okruhu návrhov na riešenie pre mňa reálne a možné by boli stráženie lokalít a lesných porastov. Financovanie vidíme z mimorozpočtových zdrojov. Ďalej pokračovať v plynofikácii aj rómskych osád tam, kde sú možnosti. Tam, kde nie sú možnosti plynofikácie, odporúčame časť sociálnych dávok vyplácať "drevom", a to cez osobitného príjemcu, ktorý môže byť napríklad aj starosta obce. Tento problém je veľmi vážny, má široké rozmery, ale vo vzťahu k riešeniu nelegálneho výrubu lesných porastov som považovala za potrebné vyjadriť aspoň čiastočne toto stanovisko.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť minister pôdohospodárstva pán Koncoš. Áno.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    v prvom rade mi dovoľte poďakovať vám za vystúpenia, analýzy, o ktoré ste doplnili predkladané správy, návrh na opatrenia, o ktorých ste sa zmieňovali. Verím, že každého diskutujúceho a vystupujúceho v rozprave viedol pri predkladaní návrhov a svojich poznatkov, pohľadov jediný cieľ - prosperita odvetví, o ktorých zelená správa hovorí.

    Myslím si, že ste sa mali možnosť presvedčiť, že jednotlivé správy podávajú pravdivý obraz o stave jednotlivých odvetví, ktoré v našom rezorte sú. Nič v týchto správach nezakrývame, neprikrášľujeme. Hovoríme aj o odkrytých a o neriešených problémoch financovania poľnohospodárstva, ale osobitne aj lesníctva a vodného hospodárstva, a chcem zdôrazniť, o dlhodobo neriešených problémoch, najmä z pohľadu financovania verejnoprospešných prác, a prínosov lesníctva, vodného hospodárstva, ale nakoniec aj poľnohospodárstva ako takého. Myslím si tiež, že netreba osobitne zdôrazňovať, že v podstate všetky tieto tri odvetvia okrem hospodárskej funkcie, okrem ekonomických prínosov plnia multifunkčnú funkciu a takto je nakoniec ponímané aj poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka aj v Európskej únii.

    Viacerí z vás vytýkali, že nie sú podobne rozpracované opatrenia pri jednotlivých častiach správy a že sú v niektorých prípadoch málo konkrétne.

    Chcem informovať, že do vlády bol predložený program rozvoja jednotlivých odvetví. Vláda bude v najbližšom období o ňom rokovať. Tento program už prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody a následne sa predloží do vlády, samozrejme, aj do Národnej rady koncepcia rozvoja jednotlivých odvetví, tak ako je to nakoniec v súlade so zákonom číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, ktorý ukladá každoročne vypracovať správu za poľnohospodárstvo, predložiť ju do Národnej rady, prerokovať ju v Národnej rade a raz za tri roky predložiť koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Z týchto dôvodov sa obávam, že nebude možné celkom súhlasiť s návrhom na zmenu uznesenia, pôvodného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 1993, ktoré podal pán poslanec Brocka a potom oficiálne pán poslanec Farkas, predseda výboru. Aj keď pripúšťam a chcem nadviazať aj na vystúpenie pána poslanca Oberhausera, že takéto prerokúvanie, takýto systém prerokúvania zelených správ je dosť nepružný a v podstate vždy len v druhej polovici roka v Národnej rade hovoríme o výsledkoch za predchádzajúci rok. Asi bude treba sa naozaj zamyslieť, aby sme správu za predchádzajúci rok prerokovali vo vláde alebo vo výbore a následne v závere roka pred predložením návrhu zákona o štátnom rozpočte do Národnej rady by snáď bolo vhodné, aby minister pôdohospodárstva podal správu o stave rezortu a odvetví v tomto rezorte, kde by už boli konkretizované očakávané výsledky daného roka aj, samozrejme, konkretizované opatrenia na budúci rok aj v súvislosti s pripravovaným rozpočtom. Veď nakoniec aj opatrenia, ktoré sú súčasťou zelených správ za jednotlivé odvetvia, boli vypracované niekedy v prvom polroku, v júni tohto roka a, pochopiteľne, že odvtedy už nejaký čas uplynul.

    Vo svojom vystúpení, samozrejme, nechcem reagovať na všetky vystúpenia pánov poslancov, samozrejme, aj pani poslankyne, predsedníčky výboru Kadlečíkovej a pani poslankyne Angelovičovej. Myslím si, že boli len dve dámy, ktoré vystúpili v rozprave k zeleným správam. Predsa len by som rád na niektorých faktoch poukázal alebo pristavil sa pri niektorých vystúpeniach.

    Domnievam sa, že vo svojom úvodnom slove hneď na začiatku som dosť otvorene poukázal na korene a príčiny pretrvávajúceho problému, najmä v poľnohospodárstve. Fakt je taký, že chceme, nechceme, od začiatku radikálnej ekonomickej reformy v poľnohospodárstve, a to je 1. 1. 1991, hrubá poľnohospodárska produkcia vyjadrená v stálych cenách neustále klesala, až na výnimky rokov 1994, 1995, 1996. Po prudkom poklese v rokoch 1991, 1992, 1993 po prvýkrát zaznamenala nárast v roku 1994 o takmer 3 mld. korún. Obdobne o sumy vyššie ako 2-miliardové vzrastala hrubá produkcia v rokoch 1995, 1996, mierne v roku 1997, ale už v roku 1998 poklesla opäť na úroveň necelých 53 mld. korún, teda na úroveň, kde sa ocitla niekedy v roku 1992.

    A tak aj z týchto dôvodov, ale napríklad aj z tých dôvodov, že aj stavy hospodárskych zvierat klesali rovnako od začiatku radikálnej ekonomickej reformy, keď v roku 1989 sme mali na Slovensku celkom 1 623 tisíc kusov hovädzieho dobytka, ku koncu roka, v roku 1994 916 tisíc, ale v roku 1998 už len 705 tisíc. Obdobne pri kravách poklesli stavy od roku 1994 do roku 1998 z 355 tisíc na 284 tisíc kusov, pri ovciach zo 425 tisíc na 326 tisíc, z toho bahníc dokonca len 220 tisíc, a pri ošípaných z 2 076 tisíc v roku 1994 na 1 593 v roku 1998, teda takmer o pol milióna kusov. Aj z týchto dôvodov úžitkovosť, bohužiaľ, vzrástla jedine v chove kráv a veľmi málo prírastky hovädzieho dobytka, veľmi málo prírastky ošípaných. Problém je práve v tom, že pri všetkých ostatných druhoch a kategóriách hospodárskych zvierat úžitkovosť klesala alebo stagnovala.

    Aj z týchto dôvodov ma, pán poslanec Baco, tvoje vystúpenie z veľkej časti prekvapilo. Veď nakoniec sám si to zdôraznil, že si bol vo funkcii ministra takmer šesť rokov. A opakujem, aj za tvojho pôsobenia, a od roku 1994 do roku 1998 to boli plné štyri roky, bol dosť vysoký pokles hrubej poľnohospodárskej produkcie o viac ako 7 mld. korún a vysoký pokles aj hospodárskych zvierat a teda aj produkcie v živočíšnej výrobe. Aj v týchto rokoch sústavne klesal hmotný investičný a neinvestičný majetok.

  • Hlasy v sále.

  • To snáď bol jediný rok - a skutočne, že roky 1996, 1997 treba hodnotiť aj z pohľadu nárastu výdavkov štátneho rozpočtu na poľnohospodárstvo samotné dosť kladne.

    Samozrejme, že problém poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, aj keď je vo veľkej miere ovplyvňovaný väzbou na štátny rozpočet, nie je to jediný problém tohto odvetvia.

    Od začiatku transformácie v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, a to, bohužiaľ, už v procese malej privatizácie a následne v pokračujúcom procese veľkej privatizácie, a mne vonkoncom nejde o to, kto privatizoval obchody alebo v procese malej privatizácie, alebo veľkej privatizácie, ale sa rozpadli fungujúce systémy odbytovania zeleniny, ovocia, zemiakov, ale aj obilnín. Takže sú to kroky, ktoré bude treba naprávať opäť za určité časové obdobie, a obnovovať tieto systémy bude podstatne ťažšie a bude vyžadovať viac energie, ako sa to stalo pri ich rozpade. Aj z týchto dôvodov a nakoniec aj z dôvodov určitej cenovej stability pokladám za veľmi dôležité, aby súčasne opätovne prerokúvaný a vrátený zákon o hospodárskej súťaži pánom prezidentom na pôdu Národnej rady bol posúdený s mimoriadnou citlivosťou a zodpovednosťou. Priznávam, že vo vláde sa mi nepodarilo presadiť to, čo v podstate sa podarilo presadiť svojho času ako opozičnému poslancovi pri schvaľovaní zákona o poľnohospodárstve v Národnej rade. Je to paradox doby, ale aj paradox súčasnej politiky.

    Zmienim sa ešte o možnostiach investovania v poľnohospodárstve a podpory investovania v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe. Faktom je, že výdavky štátneho rozpočtu na rok 1999 pre celú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva sa znížili o 1,3 mld. Sk oproti roku 1998, z toho pre poľnohospodárstvo takmer o 1 mld. Sk, osobitne v kapitálových výdavkoch. A navyše z kapitálových výdavkov sme museli následne požiadať vládu o schválenie rozpočtového opatrenia, o presun 500 mil. Sk na sanáciu fondu trhovej regulácie, ktorému jednoducho hrozil rozpad, likvidácia, bankrot.

    Model štátnej intervenčnej agentúry, o ktorom hovoril pán poslanec Baco, nie je vôbec maďarským modelom, je modelom Európskej únie v súvislosti so štátnym fondom, to je regulácia so štátnou intervenčnou agentúrou, zmienil si sa, že je to maďarský model, je to skutočne model Európskej únie a celkom pokojne by po novele zákona mohol fungovať aj Štátny fond trhovej regulácie, až na to, že tento fond napriek zmene vo vedení, ktorá bola, musím zdôrazniť, mimoriadne prospešná, a fond dnes má trochu inú pozíciu, ako mal pred rokom. Nie je, nemá dôveru medzi podnikateľskými kruhmi, ale nemá dôveru ani v štátnych orgánoch, ani ministerstva financií.

    Viacerí z pánov poslancov sa zmienili o obchodnej politike, o ochranných opatreniach a tak ďalej. Dovolím si tvrdiť, že ministerstvo pôdohospodárstva prijalo všetky zásadné opatrenia na ochranu domáceho trhu vrátane vyhlásenia zvýšeného cla na dovoz cukru, na dovoz jatočných ošípaných a bravčového mäsa. Opatrenie súvisiace s ochranou proti dovozom, nadmerným dovozom jatočných ošípaných a bravčového mäsa pracovníci ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva obhájili vo WTO (vo Svetovej obchodnej organizácii). Napriek tomu aj vzhľadom na celkový vývoj sme sa rozhodli, že ho nebudeme predlžovať, ale po skončení, alebo krátko pred skončením platnosti 200 dní toto opatrenie zrušíme. Nehrozí už teraz totiž nadmerný dovoz ošípaných ani z Českej republiky. Problémom možno zostane trochu dovoz jatočných ošípaných z Maďarska, kde je práve vývoz vysoko a silne preferovaný, ale tu vieme urobiť opatrenia cez veterinárnu správu, pretože v Maďarsku sa nedostatočne monitoruje situácia, nákazová situácia v more ošípaných.

    To, čo sa týka, samozrejme, piva, keď tu už je otázka, pôvodná kvóta 532 tisíc hektolitrov sa od roku 1998 nenapĺňa. Nechcem tu hovoriť, akými krokmi sa to dosahuje, fakt je taký, že česká strana trvá na zrušení kvóty, prinajmenšom na potvrdení kvóty 532 tisíc hektolitrov aj na budúci rok. My aj na základe stanoviska Zväzu pivovarníkov požadujeme zníženie kvóty na 360 tisíc hektolitrov. Ako viete, Rada colnej únie na poslednom zasadnutí tento problém neuzatvorila, rovnako ako neuzatvorila problém stanovenej kvóty na dovoz izoglukózy do Českej republiky, ktorá je zavedená jednostranne. Treba povedať jednostranne tak, ako aj naša kvóta na pivo a Česká republika nechce súhlasiť so zvýšením z 5 tisíc aspoň na 8 tisíc ton tak, aby sa kryli aj dovozy izoglukózy do Českej republiky z Maďarskej republiky, pretože už teraz sa doviezlo do Českej republiky viac ako 2 000 ton izoglukózy práve z Maďarskej republiky s clom.

    V tejto súvislosti treba spomenúť aj rokovania so Svetovou obchodnou organizáciou, ktoré sú pred nami. Opäť prinajmenšom ma prekvapilo konštatovanie pána poslanca Baca, že v Marrákeši sa podpísala hanebná dohoda. Uruguajské kolo GATT trvalo najmenej 6 rokov. Viac ako 6 rokov. Dohoda bola pripravená dávno pred marcom 1994, kde sme sa spolu s Petrom Magvašim ako účastníci konferencie v Marrákeši zúčastnili a Peter Magvaši za vládu Slovenskej republiky túto dohodu podpísal. Pán poslanec Baco ešte mal možnosť vo svojom prvom pôsobení vo funkcii ministra zasiahnuť aj do výsledkov a záverov tejto dohody, aj keď sa skôr domnievam, že vonkoncom nie, pretože ešte v roku 1992 sa celá zmluva pripravovala pod gesciou federálnej vlády a federálnych ministerstiev a rovnako zle dopadla táto dohoda na Českú republiku aj na Slovenskú republiku, pretože zakotvila nízke ochranné clá, osobitne pri dovoze agrokomodít. Priemerné clo na Slovensku nie je ani 3 %. Bol by som teda radšej, keby pán poslanec Baco svoju energiu, a má jej dosť, venoval konštruktívnym návrhom, ako takýmto planým záverom.

    Azda ešte niekoľko slov k cenovej politike, ale to možno až pri návrhoch na riešenie.

    Čo sa týka lesov, lesníckej politiky a lesníctva, zmienim sa krátko k vystúpeniu pána poslanca Oberhausera, čo som nakoniec naznačil. Súhlasím s tým, že údaje v zelenej správe už viac-menej nie sú aktuálne, že by ich bolo treba aktualizovať. Súvisí to s tým, čo som povedal, že treba snáď zmeniť systém prerokúvania zelených správ v Národnej rade. Podotýkam, že v žiadnom prípade by som nesúhlasil a nemôžem súhlasiť, aby sa zelená správa, možno v pozmenenej podobe, prerokúvala v Národnej rade, pretože napríklad vo Francúzsku pri jej prerokúvaní sedí a veľmi pozorne počúva celý francúzsky parlament, ale aj celá vláda Francúzskej republiky. Takže aj toto porovnanie je určitým svedectvom pozornosti či skôr nepozornosti, ktoré sa našim odvetviam dostávajú.

    Čo sa týka vývozov dreva, milión kubíkov sa vyviezlo, myslím, že len v roku 1996. Odvtedy podiel vývozu guľatiny a množstvo vývozu guľatiny sústavne klesá, rovnako ako podiel ihličnatej guľatiny, a napriek problémom v drevárskom priemysle, ktoré vonkoncom nie sú spôsobené zlými dodávkami dreva, ako to hovoril pán poslanec Krajči vo svojej faktickej poznámke, ale skôr neujasnenými vlastníckymi vzťahmi a platobnou neschopnosťou drevárskych podnikov, sa napríklad z Horehronia a z bývalého bystrického podniku nevyváža takmer žiadna ihličnatá guľatina. Nechcem hovoriť o tom, že skutočne kvôli neujasneným vlastníckym vzťahom stoja také fabriky ako Polomka alebo niektoré ďalšie.

    K organizačným zmenám v lesníctve a v Štátnych lesoch Slovenskej republiky. Štátne lesy predstavujú alebo sú na výmere 41 % celkovej výmery lesov a je ich takmer 2 milióny ha, chvalabohu, skutočne prešli v posledných rokoch viacerými organizačnými zmenami. Tohtoročná organizačná zmena, ktorá smerovala k vytvoreniu jedného podniku s celoslovenskou pôsobnosťou s posilnením a so zväčšením lesných závodov, s posilnením ich právomocí, nebola pripravovaná ani náhodne, ani zo dňa na deň. Sami lesníci hovoria o potrebe tejto zmeny už niekedy od roku 1993, keď sa začalo a keď sa intenzívnejšie pristúpilo aj k reprivatizácii lesov. Tejto zmene predchádzala dlhodobá príprava, vymenoval som komisiu odborníkov, lesníkov, myslím, 24 či 26 ich bolo, ktorí sa pravidelne v 1. polroku týždenne schádzali a posudzovali rôzne aspekty vytvorenia tohto podniku vrátane vytvorenia lesných závodov, ktoré prísne rešpektujú lesné územné celky a lesné správy a ich hranice. V žiadnom prípade nie sú tvorené politickými hranicami okresov, krajov alebo podobne.

    K tomuto kroku nás viedlo predovšetkým účinnejšie uplatňovanie zásad štátnej lesníckej politiky, stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva, ale aj možnosť uplatnenia účinnejšieho prerozdeľovacieho procesu v rámci jedného subjektu v záujme vyrovnania ekonomických podmienok na obhospodarovanie lesov v rámci jednotlivých regiónov, ale snáď aj možnosť transparentnejšieho poskytovania štátnych dotácií na neštátne lesy, ktoré zatiaľ neboli reprivatizované a Lesy Slovenskej republiky ako štátny podnik ich má povinnosť obhospodarovať. Ale tiež aj uplatňovanie jednotnej poľovníckej politiky a tí riaditelia, ktorých som odvolal, riaditelia podnikov, ktorých som odvolal z funkcií, boli odvolaní predovšetkým v súvislosti s porušovaním poľovníckej etiky, poľovníckej politiky a s porušovaním či snáď vydávaním režijných poľovných revírov pre všelijaké poľovnícke kluby.

    V reprivatizácii lesného hospodárstva je fakt, že v posledných rokoch sa zákonite proces spomalil a zbrzdil, pretože teraz sa vracajú už veľmi malé výmery, ktoré je ťažko dokladovať, to vracanie lesov pôvodným vlastníkom je veľmi prácne. Napriek tomu za 1. polrok 1999 sa vrátili lesy, lesný majetok pre 2 171 subjektov, ale na celkovej výmere len 2 159 hektárov. Teda priemerná výmera vrátených lesov nie je ani 1 hektár.

    Niekoľko slov k vodnému hospodárstvu. A tak ako už niekoľkokrát tu, v Národnej rade, by som bol veľmi nerád, keby sa ublížilo Vodnému dielu Gabčíkovo a snáď aj keby sa znevažovali budovatelia tohto vodného diela. Jedna poznámka k tým predpokladaným škodám 200 mld. korún, ktorým údajne Vodné dielo Gabčíkovo zabránilo v roku 1997. Chcem zdôrazniť, že v roku 1997 nebola povodňová situácia na Dunaji, takže prietok cez Gabčíkovo a cez Dunaj nebol ani 10 tisíc litrov sekundových, teda 10 tisíc kubíkov. Chcem však zdôrazniť, že Vodné dielo Gabčíkovo bolo budované aj pre povodňovú ochranu a na úseku 50 km spolu so starou ramennou sústavou je schopné ochrániť územie pred povodňami, pred tisícročnou vodou. Teda tento prínos je, samozrejme, nespochybniteľný.

    Faktom však je, že v súvislosti s výstavbou tohto vodného diela sa vo financovaní nakopili viaceré problémy. 80 % prác skutočne bolo prefinancovaných do začiatku deväťdesiatych rokov, no a odvtedy nevieme dofinancovať a prefinancovať zostávajúcich 20 % prác. Napriek tomu však úvery, ktoré boli čerpané na dokončenie tohto vodného diela, zaťažujú aj štátny rozpočet, pretože štát garantoval, vláda garantovala splátky týchto úverov, no a v budúcom roku bez splátok úrokov treba splatiť 9 mld. korún. Pochopiteľne, hľadajú sa možnosti prefinancovania týchto úverov, prípadne predaja štátnych dlhopisov tak, aby sa v jednom roku nezaťažil štátny rozpočet takouto sumou.

    Trochu iná situácia je na Vodnom diele Žilina a vonkoncom nie je vysoko efektívne, tak ako hovoril pán poslanec Baco, pretože jeho prínosy vo výrobe elektrickej energie sú ročne len nejakých 200 mil. korún a vynaložené náklady už doteraz boli viac ako 6 mld., a nie je dokončené. Pri predpokladanom dokončení je potrebné ešte vynaložiť asi 1,5 mld. korún. Návratnosť investícií do Vodného diela Žilina vložená je za 65 rokov, takže ťažko hovoriť o veľkej efektívnosti. No a navyše boli tam zamontované do rozpočtových nákladov také diela, ktoré nemajú s vodným dielom takmer nič alebo vôbec nič spoločné.

    Nebudem už reagovať na ďalšie problémy vodného hospodárstva, snáď na transformáciu vodovodov a kanalizácií, a dovolím si porovnať prístupy pôvodných zámerov transformácie a súčasných zámerov tejto transformácie, zásad transformácie, ktoré sú predložené, opäť zdôrazňujem, na rokovanie vlády, samozrejme, s rozporom medzi ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a naším ministerstvom, ale s plným súhlasom Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest.

    Pôvodne sa predpokladalo odovzdať obciam fyzický majetok na území katastra obce. V novej koncepcii navrhujeme odovzdať obciam podiel na majetku formou akcií. Aj toto je predpoklad, a myslím, že veľmi dôležitý predpoklad, toho, aby sa majetok vodovodov a kanalizácií zbytočne nedrobil, ale aby sa zachovala ich funkčnosť. Pôvodne sa skutočne uvažovalo len s obcami, ktoré majú vodovody a vodovodné siete vybudované, samozrejme, vrátane majetku ďalšej infraštruktúry. Teraz formou akcií navrhujeme akcie vydať pre všetky obce najmä preto, že na budovaní tohto majetku sa z väčšej časti podieľal štátny rozpočet. Návrhom na odovzdanie akcií a na vytvorenie akciových spoločností by sa skrátil čas na prípravu a schvaľovanie nákladných privatizačných projektov. Skúsenosti doteraz uplatňovanej transformácie nás nepresvedčujú o tom, že bola správne robená.

    Poukazujem najmä na príklad Komárna a okresu Komárno, kde síce pôvodne bolo zahrnutých 38 obcí, ale v konečnom dôsledku zostalo tam len Komárno a ďalšie tri obce a ďalších 34 či 35 obcí má vážne problémy s financovaním dodávok vody, pretože, samozrejme, mesto Komárno, ktoré sa ujalo, myslím, že nie celkom korektným spôsobom prevádzkovania tohto vodovodu, neberie nejako ohľad na ostatné obce a vzniká takto obciam, ktoré sú mimo tejto spoločnosti, strata ročne 18 mil. korún. Sú to malé obce, okrem mesta Kolárovo, ktoré niet z čoho vykryť. Štátny rozpočet nemá prečo a obce nemajú z čoho.

    Ak dovolíte, k legislatívnym opatreniam, pretože bolo viac pripomienok k meškaniu plánu legislatívnych úloh. Priznávam, že nedostali sa zákony, ktoré boli v pláne legislatívnych úloh, na rokovanie výboru alebo na rokovanie schôdze Národnej rady. Je to aj z toho dôvodu, že v podstate každú legislatívnu normu pripravujeme z časového hľadiska zdĺhavo kvôli skutočne rozdielnym názorom na ďalší postup, na ďalšie riešenie. Chcem však zdôrazniť, že návrh zákona o výžive rastlín je predložený do vlády Slovenskej republiky. Návrh novely zákona číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol prerokovaný vo vláde, je predložený na rokovanie Národnej rady. Legislatívny zámer návrhu zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo sa zmenil z dôvodu zmeny úlohy aj v zelenej správe. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu, bol prerokovaný vo vláde, je pripravený na predloženie do Národnej rady. Legislatívny zámer návrhu zákona o organizáciu trhu s niektorými poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami, tento zámer bol odmietnutý s tým, aby sa pripravil hneď samotný zákon. Myslím, že aj jeden z návrhov na doplnenie uznesenia hovorí o tom, aby sa zriadila intervenčná agentúra. V Národnej rade bol prerokovaný zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Legislatívny zámer návrhu zákona o označovaní a identifikácii druhov zvierat, táto úloha bola zrušená, pretože označovanie a identifikáciu druhov zvierat je možné riešiť aj na základe zákona o plemenitbe a plemenárstve, a nie je potrebný osobitný nový zákon. Problémom tam je skôr spoločný výkon, ak hovoríme o označovaní zvierat čipovaním, výkon najmä z hľadiska blúdenia čipov v tele zvierat. Návrh zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve je v súčasnosti predložený na rokovanie vlády. Návrh legislatívneho zámeru zákona o lesoch - na jeho príprave sa pracuje. Zastávam aj ja názor, že rok 2000 by mal byť hraničným rokom, keď treba nie zásady alebo legislatívny zámer, ale skutočne znenie zákona predložiť do Národnej rady. Nad rámec legislatívnych úloh sa tiež prijalo alebo doplnilo nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 95/1994 o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady číslo 122/1993 Z. z.

    Chcel by som sa ešte aspoň v krátkosti pristaviť pri vystúpení pána poslanca Slaného. Ja súhlasím so špecializáciou, rajonizáciou výroby podľa regiónov a snáď s názorom, že treba podporovať prioritné programy. Ale pre oblasť južného Slovenska je prioritným programom pestovanie ovocia a zeleniny, pre oblasť Spiša alebo Liptova pestovanie zemiakov, pre trvalé trávne porasty a poľnohospodárov hospodáriacich na lúkach a pastvách sú prioritou chov hovädzieho dobytka a chov oviec. Ja teda nevidím na Slovensku oblasť, ktorá by pre niekoho - či pre skupinu ľudí, alebo pre celé odvetvie a pre celý štát - nemala byť prioritou. Skôr zastávam názor, že treba využiť rozdielnosti prírodných podmienok Slovenska v prospech rozvoja celého poľnohospodárstva. Niekoľkokrát som zdôrazňoval, že je škoda, že z horských oblastí vyvážame zástavový chovný dobytok do Talianska - a Taliani na týchto býčkoch dosahujú 1,50 kg, 1,60 kg prírastky na kŕmny deň - namiesto toho, aby sme to robili, samozrejme, v domácich podmienkach, kde takisto na južnom Slovensku alebo na trnavskej tabuli máme na to dobré podmienky. Pravda, chýbajú možno zdroje na zaplatenie týchto zvierat.

    Nemôžem súhlasiť s návrhom pána poslanca Slaného na zmenu systému dotačnej politiky, aj keď, samozrejme, treba snáď permanentne diskutovať o prínose a využívaní aj systémových dotácií. Samozrejme, že považovali sme za potrebné sprísniť podmienky na ich výplatu. Tak sa aj stalo. Veľmi zásadnou podmienkou, keď sa znížili dotácie v horských oblastiach na ornú pôdu, a to je tiež v súvislosti s určitou rajonizáciou, podporili sa, zvýšili sa dotácie na jeden hektár na trvalé trávne porasty, ale s podmienkou chovať aspoň 30 dobytčích jednotiek na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. Túto podmienku na rok 2000 sprísňujeme o 5 dobytčích jednotiek. Samozrejme, že postupne treba podporovať a preorientovať dotácie aj na priamu podporu možno jednotlivých komodít. Rozhodne však Európska únia i svet s dotačnou podporou poľnohospodárstva a rozvoja vidieka počítajú a uvažujú predovšetkým v znevýhodnených oblastiach. U nás naopak, dotácie sa pokladajú za súčasť úhrady nákladov. V intenzívnych oblastiach by mal poľnohospodár vyžiť z toho, čo dostane zaplatené v cene. Cena by teda mala plniť svoju uhradzovaciu funkciu. U nás ju, bohužiaľ, neplní.

    Ešte snáď k využitiu pôdy, pretože som zachytil, že pán poslanec Slaný navrhuje zalesniť 500 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Tých 500 000 ha znamená najmenej 150 000 kusov hovädzieho dobytka. Ak už teraz na Slovensku jeho stavy nedosahujú, alebo sú len málo nad 600 000 kusov, asi ťažko si môžeme, bolo by to úplne nezmyselné, aby sme sa snažili chov dobytka a chov oviec preniesť na ornú pôdu. Na ornej pôde je naším zámerom pestovať intenzívne plodiny, olejniny, kukuricu, ktoré sú predajné, o ktoré je vo svete záujem, sú predajné bez exportných dotácií, a dokonca kukurica je veľmi vzácnou plodinou na výrobu už spomínanej izoglukózy. Niet dôvodu teda ornú pôdu zaťažovať chovom hovädzieho dobytka viac, ako je to únosné z pohľadu zásobovania mestských oblastí mliekom. Chceme podporiť aj v budúcom roku dotačnou politikou rozvoj chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka diferencovane podľa oblastí, podľa ceny pôdy, s najvyššou dotáciou 8 000 Sk na kravu, od ktorej sa narodí teľa. To je podmienka 8 000 korún v horských oblastiach, teda kde je najnižšia cena pôdy a s najnižšou dotáciou 4 000 korún v oblastiach intenzívnych, kde cena pôdy je najvyššia.

    Samozrejme, chceme realizovať a sú pripravené ďalšie opatrenia tak v organizácii obchodu, ako aj v organizácii zahraničného obchodu. Od nového roka sa zriaďuje Slovenská agrárna marketingová organizácia ako organizácia podporujúca vnútorný trh. Sú rozpracované opatrenia v legislatíve, opatrenia k cenám vrátane pripravenosti schváliť do konca novembra minimálne ceny za spomínaných 5 komodít, ktoré sú uvedené v opatreniach k zelenej správe.

    Nemôžem súhlasiť s tvrdením pána poslanca Baca, že sa nebilancujú tieto ceny, nebilancuje sa dosah na vývoj cien potravín v budúcom roku, v roku 2000. Zvýšenie ceny mlieka, ktoré sme prijali, na 8,45 od 1. 1. 2000 bude znamenať zvýšenie výdavkov obyvateľstva na mlieko a mliečne výrobky ročne o 69 korún. Obdobne sú vybilancované návrhy na zavedenie minimálnych cien pri ostatných komoditách. Samozrejme, že netreba hovoriť o krytí finančných zdrojov.

    Dnes vláda rokovala, bohužiaľ, v mojej neprítomnosti, o štátnom rozpočte, ale myslím, že môžem tu povedať, že na rok 2000 sa uvažuje so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na program SAPARD do 280 mil. korún, na úpravu pozemkov záujme urýchlenia riešenia vlastníckych vzťahov 100 mil. korún, na zelenú naftu 200 mil. korún, a keď k tomu pripočítame 800 mil. korún z Európskej únie na program SAPARD, je to dohromady 1,3 mld. korún. Z mimorozpočtových zdrojov vláda odsúhlasila 1 mld. korún do Štátneho fondu trhovej regulácie, 160 mil. korún do Štátneho fondu zveľaďovania lesa. A neviem, ako dopadlo rokovanie vlády o našej požiadavke na 500 mil. korún, ktoré by sme chceli využiť na podporu podnikateľov, ktorí sa ujmú pôdy úpadcov a výrobných prostriedkov úpadcov. V budúcom roku, v roku 2000 hrozí, že užívatelia pôdy odstúpia od nájomných zmlúv. A dotýka sa to takmer 100 000 ha len vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu. Aj to poukazuje na to, že problém ekonomiky poľnohospodárstva, problém podnikania v poľnohospodárstve je veľmi, veľmi zložitý. Prostredníctvom cien, ktoré by mali predovšetkým znamenať podnikateľskú istotu a stabilitu poľnohospodárskych prvovýrobcov, predpokladáme, že sa bude eliminovať negatívny dôsledok doterajšieho cenového vývoja v sume 2,4 mld. korún. Zostáva na pokrytie približne 4,5 mld. korún, na pokrytie celkovej potreby pre poľnohospodárstvo vo výške 9,7 až 10 mld. korún. Samozrejme, tieto prostriedky treba posunúť na zabezpečenie technickej a technologickej prestavby poľnohospodárstva.

    Bolo by na čase, aby Fond národného majetku splatil svoje podĺžnosti z privatizácie voči Štátnemu podpornému fondu poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré predstavujú 1,6 mld. korún. Verím, že sa tak, keď nie v tomto, v budúcom roku stane. S vratkami úverov takto môžeme poskytnúť z tohto fondu 2 mld. korún. Približne s 1 mld. korún uvažujeme s dodávateľskými úvermi najmä od dodávateľov, výrobcov či obchodníkov s poľnohospodárskou technikou. Sme pripravení takéto dodávateľské úvery garantovať práve zo Štátneho podporného fondu. A aby sme zlepšili pozíciu tohto fondu, v zákone je opäť možnosť štátnej garancie vo výške 2 mld. korún alebo do výšky 2 mld. pre Štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva, ale za podmienky, že štát nebude musieť platiť spomínaných 9 mld. korún záruky, teda splátku úveru čerpaného svojho času na Vodné dielo Gabčíkovo.

    Verím, že aj vzhľadom na zlepšujúci sa rating Slovenskej republiky v zahraničných agentúrach a zahraničných bankách sa podarí tento úver refinancovať, reštrukturalizovať.

    To sú len niektoré pripravené opatrenia, ktoré sa v rezorte uvedú do života, opatrenia, ktoré dotvárajú celkový obraz tých opatrení, ktoré sú predložené k zeleným správam. Budem veľmi rád, ak budeme o nich diskutovať na pôde Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Budem veľmi rád, ak osobitne páni poslanci z tohto výboru budú aj osobne konzultovať svoje návrhy k zlepšeniu aj využitiu dotačných prostriedkov, aj k celkovému zlepšeniu postavenia jednotlivých odvetví. Je to vždy lepšie, ako vykrikovať na seba cez médiá, ale snáď aj to patrí k politike.

    Ďakujem za vašu ochotu venovať čas a pozornosť tejto problematike. Ďakujem za vašu trpezlivosť pri vypočutí môjho vystúpenia.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za záverečné slovo.

    Na vystúpenie pána ministra nie je možné udeľovať faktické poznámky, pretože vystúpil už v záverečnom hodnotení rozpravy. V zmysle rokovacieho poriadku na toto vystúpenie nie je možné udeliť faktickú poznámku.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa. Áno.

    Nech sa páči.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú v budove, ale nie sú v rokovacej sále, aby sa sem dostavili. Budeme hlasovať o návrhoch na uznesenie k jednotlivým prerokovaným správam.

    Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    chcela by som opätovne zdôrazniť, že aj táto rozprava potvrdzuje, že problémy pôdohospodárstva sú zložité, ale je záujem ich riešiť, že správa predložená zo všetkých troch oblastí vytvorila veľký priestor na rozpravu, a takisto aj návrh opatrení. A najmä čo bolo hodnotné, to bola snaha všetkých poslancov a poslankýň vlastne pomôcť riešiť problémy rezortu, aj keď sa hovorilo možno rôznymi politickými jazykmi, rétorikou, ale v každom prípade to bol rovnaký prístup k tomu, aby bola zachovaná konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva.

    V rozprave sa menej hovorilo o potravinárstve, väčšia pozornosť sa venovala prvovýrobe a takisto aj lesnému a vodnému hospodárstvu. Chcela by som zdôrazniť, že pozitívnym výsledkom je snaha zharmonizovať inštitucionálne, legislatívne, ale aj ekonomickými nástrojmi rezort pôdohospodárstva s krajinami Európskej únie najneskôr do roku 2005.

    Vo vzťahu k návrhu, ktorý tu bol od pána poslanca Brocku a potom od pána poslanca Farkasa, že by zelená správa mala vypadnúť z rokovania Národnej rady, chcem povedať len toľko, že naozaj by sme boli jedinou krajinou z krajín OECD alebo aj z krajín Európskej únie, ktorí by o tom nerokovali. No a hlavne čo by som chcela povedať, keď sme boli na jeseň tohto roku vo Washingtone, tak napríklad len o poľnohospodárskych minimálnych cenách sa v Kongrese USA rokovalo najmenej dva dni. Takže bolo by to vyjadrenie značnej neúcty.

    Vážený pán predsedajúci, toľko k vystúpeniam v rozprave.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosil by som vás, aby ste jednotlivé hlasovania k jednotlivým správam uvádzali v poradí tak, ako sú uvedené v návrhu programu, tak ako sme ich postupne prerokúvali.

    Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k týmto predloženým správam a potom o návrhu uznesenia ako o celku. Prosím, aby ste uviedli, o ktorom zo štyroch prerokovaných bodov budeme teraz hlasovať.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali tak, že budeme postupne hlasovať o jednotlivých správach. Pristúpime teda k hlasovaniu o prvej...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Navrhujem po prvé hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 1999 (tlač 363).

    Pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Baco.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Baca. Poslanci ho majú rozdaný v laviciach. Ide o to, že sa vyslovuje s touto správou nespokojnosť a má sa vrátiť vláde Slovenskej republiky naspäť na prerokovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baco k správe o potravinárstve v Slovenskej republike (tlač 363).

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako je uvedené v tlači 363a, a to, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 1999.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spoločnej spravodajkyne, ktorá odporúča zobrať správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike (tlač 363) na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe a o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 1999.

    Uveďte ďalšie hlasovanie k ďalšiemu prerokúvanému materiálu.

  • Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike. Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Baca. Prosím dať hlasovať o jeho návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rozprave predniesol k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike pán poslanec Baco, ktorý sme prerokúvali ako tlač 364.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy. Pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Oberhauser. Jeho návrh máte rozdaný. Ja by som k nemu len chcela doplniť a opraviť ho. Žiada vládu predložiť do 31. decembra 2000 správu o aktuálnej situácii v lesnom hospodárstve v Slovenskej republike s určením úloh na rok 2000 s termínmi ich splnenia.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, môžeme hlasovať iba o návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Oberhauser, bez toho, že by ste mali vy právo upravovať tento návrh.

  • Pán predsedajúci, chcem povedať, že tak bol prednesený, ale keďže ho dal v rukopise, zle bol odpísaný na sekretariáte.

  • Tak to mení situáciu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, a preto navrhujem teraz hlasovať o návrhu uznesenia k tejto správe, tak ako je uvedená v prílohe spoločnej správy 364a, ktorou Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 s odporúčaniami pre vládu Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v návrhu uznesenia.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spoločnej spravodajkyne, ktorá odporúča zobrať správu po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republike na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1999.

    Pani spoločná spravodajkyňa, uvádzajte ďalšie hlasovanie k ďalšej správe, ktorú sme prerokovali, o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike.

  • Treťou z prerokúvaných správ bola správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike. V rámci rozpravy k nej pozmeňujúce návrhy predložili páni poslanci Baco a Topoli.

    Navrhujem hlasovať o prvom návrhu, o návrhu pána poslanca Baca.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu z rozpravy, ktorý predniesol pán poslanec Baco.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o návrhoch pána poslanca Topoliho, kde opäť, ale to už nie je chyba nášho sekretariátu, ale ako to bolo predložené pod bodom b), nejde o poľnú vodu, ale o pitnú vodu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý zaznel v rozprave.

    Pani poslankyňa Tóthová, robíte skrutátorku? Ale budete mať vykázanú neprítomnosť na hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých návrhoch z rozpravy k tejto správe, preto prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je v prílohe spoločnej správy 365a, a to, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1999 s odporúčaním pre vládu urýchlene riešiť problémy odplaty za využívanie hydroenergetického potenciálu.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme zobrali správu na vedomie.

    Uvádzajte hlasovanie k poslednému prerokúvanému bodu.

  • Teraz navrhujem, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu opatrení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v roku 1999, k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike a k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 1999 (uvedený v tlači 366).

    K návrhu uznesenia predložil pozmeňujúce návrhy pán poslanec Baco. Navrhujem hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baco.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Baco.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Ďalšie návrhy predložil pán poslanec Delinga. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať jednotlivo o návrhoch pána poslanca Delingu. Dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Delingu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol ako prvý pán poslanec Delinga.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, teraz dajte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Delingu, ktorý sa týka vyhlásenia pevných cien pri uvedených komoditách.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme nechválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Delingu vzťahujúceho sa na novelizáciu zákona číslo 144 o skladiskovom záložnom liste.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Delingu, ktorý sa týka financovania a pridelenia prostriedkov 600 miliónov korún na lesnícku činnosť a 200 miliónov korún na opravy a údržby drobných vodných tokov.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o piatom návrhu pána poslanca Delingu, ktorý sa týka zapracovania sumy 160 mil. korún do zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov a palív.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Angelovičová. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu, ktorý sa týkal vytvorenia intervenčnej agentúry.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Angelovičovej.

  • Hlasy v sále.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, je tu námietka. Ruším toto hlasovanie. Prosím, aby sme si vysvetlili, či tento návrh bol prednesený v rozprave, alebo nebol.

  • Pán predsedajúci, podľa mňa bol predložený a mám tu návrh na zmenu a doplnenie.

  • Nehlasujeme. Pán poslanec Hudec, zrušil som toto hlasovanie.

    Prosím, aby sme si vysvetlili toto nedorozumenie. Nebol som tu v priebehu celej rozpravy, preto nemôžem sa vyjadriť, či spĺňa tento návrh v zmysle príslušných ustanovení o rokovacom poriadku náležitosti riadne podaného pozmeňujúceho návrhu.

  • Pán predsedajúci, podľa mňa tento návrh spĺňa podmienky...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, po konzultácii sme dospeli k záveru, že tento pozmeňujúci návrh nebol prednesený, preto nie je možné o ňom hlasovať.

    Prosím, aby ste uvádzali ďalšie hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Slaný. Aj tento návrh máte rozdaný a týka sa prepracovania systému dotácií.

    Pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Slaného.

    Pán minister ho odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte ďalší návrh.

  • Navrhujem, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k záverečnému hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu opatrení vrátane skôr prijatých pozmeňujúcich návrhov. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala so súhlasom na vedomie návrh opatrení v znení schválených pripomienok vrátane časti B odporúčania vláde Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková, ešte je tu námietka pána poslanca Farkasa, že predniesol v rozprave pozmeňujúci návrh, ktorý v rámci faktickej poznámky navrhoval aj pán poslanec Brocka a pán poslanec Farkas potom v rámci svojho vystúpenia predniesol tento návrh, o ktorom je potrebné dať hlasovať.

  • Áno, pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Brocka, podporil ho aj pán poslanec Farkas, ktorý podal návrh, aby sme zrušili povinnosť vlády predkladať každoročne do Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie tzv. zelenú správu, ale tento návrh nebol predložený písomne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli sme návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Farkasa, pán poslanec Maxon.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Návrh sme neprijali.

    Pani poslankyňa, uveďte návrh na uznesenie, ktorý predkladá výbor pre pôdohospodárstvo.

  • Navrhujem, pán predsedajúci, aby sme teda pristúpili k záverečnému hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu opatrení vrátane skôr prijatých pozmeňujúcich návrhov. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala so súhlasom na vedomie návrh opatrení v znení schválených pripomienok vrátane časti B odporúčania vláde Slovenskej republiky.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k prerokovanému materiálu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Tým sme ukončili hlasovanie o všetkých návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a pánovi ministrovi Koncošovi za trpezlivosť pri prerokúvaní týchto materiálov, ktorých prerokúvanie trvalo nepretržite takmer 2 dni.

    Ďakujem, pán minister, pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Pán poslanec Kováč sa hlási s procedurálny návrhom.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som dal v mene štyroch poslaneckých klubov návrh na zmenu programu, a to v tom zmysle, že máme rozdané dva písomné materiály, návrh na doplnenie programu a návrh na doplnenie programu označený II. V tom prvom návrhu je 12 bodov, v druhom návrhu je 6 bodov. Navrhujem, aby sme zaradili tieto body na rokovanie nášho pléna s termínom ihneď.

  • Pán poslanec Kováč, prosím, aby ste ešte raz spresnili váš návrh na doplnenie programu, ktorý prednášate.

  • Je to návrh, ktorý je rozdaný v písomnej forme. Je tam 12 bodov, 6 návrhov na skrátené legislatívne konanie a potom 6 návrhov na prvé čítanie. Ide o skupinu spotrebných daní, ďalej sú tam 4 návrhy k spotrebným daniam, ďalej je tam daň z pridanej hodnoty a správa daní. A súčasne v druhom písomnom materiáli, ktorý je označený ako návrh na doplnenie programu II, sú tri návrhy na skrátené legislatívne konanie. Je to návrh zákona o daniach z príjmu a dva sociálne zákony a prvé čítanie k týmto zákonom.

  • Teda v poradí, tak ako sú určené v rozdanom písomnom materiáli, s tým, že začneme teraz prerokúvať návrhy na skrátené legislatívne konanie a ďalším pokračovaním bude prerokúvanie týchto návrhom zákonov v prvom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec Maxon sa hlásil s ďalším procedurálnym návrhom.

    Pán poslanec Maxon, trváte na svojom procedurálnom návrhu? Áno.

    Zapnite pána poslanca Maxona.

  • Ďakujem pekne.

    Nemôžem trvať na svojom procedurálnom návrhu, lebo tým, že sa hlasovalo, tak môj procedurálny návrh je bezpredmetný. Predpokladal som, že mi dáte slovo predtým. Ja som chcel navrhnúť, aby sme počkali ešte niekoľko hodín na návrh III.

  • Pán poslanec, v ktorejkoľvek chvíli môžete podať procedurálny návrh a nie je bezpredmetný. Môžete sa domáhať zrušiť uznesenie, o ktorom sme hlasovali pred týmto.

    Pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dovolím si predložiť dva procedurálne návrhy.

    Prvý predkladám v zmysle § 24 ods. 4, aby sa zlúčila rozprava o návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie týkajúce sa spotrebných daní. Ten návrh odôvodňujem tým, že v týchto štyroch návrhoch sú dôvody na skrátené legislatívne konanie prakticky identické.

    Druhý pozmeňujúci návrh predkladám v mene štyroch poslaneckých klubov, aby sa dnes rokovalo aj po 19.00 hodine tak, aby sa prerokovali všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie s tým, aby sa skončilo rokovanie o 21.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ja chcem len upozorniť, keď už sa tu takéto šachy hrajú, že ak niekto ešte vstane a navrhne potom skrátenie rozpravy na 10 minút, aby ste si uvedomili, že ak spojíte 5 bodov, tak by to malo byť 5 krát 10 minút. Keď už nič iné si neviete uvedomiť.

  • Ďakujem.

    Mám dva procedurálne návrhy, aby čas na vystúpenie pri spojených hlasovaniach bol násobený, tak ako to už povedal pán poslanec Cabaj. A ďalej chcem navrhnúť, že v prípade ak kvôli neprítomnosti poslancov vládnej koalície nebudeme schopní rokovať a budú odložené rokovania o hodinu, aby nebolo možné hlasovať o rokovaní po 19.00 hodine. Prosím aj o tomto druhom návrhu hlasovať.

  • Ešte raz pani poslankyňa, nerozumel som tomu vášmu druhému návrhu.

  • Druhý návrh je v tom, že v prípade, ako sa to stalo v pondelok, že bolo vytýčené, že budeme rokovať o 13.00 hodine a neboli tu poslanci vládnej koalície, tak sa začalo rokovať až o hodinu neskôr, ak sa to bude opakovať, aby nebolo možné dať návrh na predĺženie rokovania po 19.00 hodine. Pretože vlastne naháňame to, čo vy zaviníte, že nemôžeme rokovať. Myslím, že by to malo byť každému jasné, o čo ide.

  • Pani poslankyňa, dám o ňom hlasovať, ale asi som málo chápavý. Nerozumiem tomu vášmu návrhu.

    Pán poslanec Maxon ešte raz.

  • Môj procedurálny návrh bude veľmi zrozumiteľný. Ja navrhujem, pán predseda, aby sa pokračovalo v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, keď bude prítomný pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, a aby pred samotným rokovaním o skrátenom legislatívnom konaní zvolal poslanecké grémium.

  • Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky je na oficiálnej štátnej návšteve vo Fínskej republike. Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky ma splnomocnil jeho zastupovaním, takže ak v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku požiadajú poslanecké kluby o zvolanie poslaneckého grémia, budem povinný tak urobiť.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých procedurálnych návrhoch v poradí tak, ako boli podané.

    Prvý návrh podal pán poslanec Orosz, aby sme zlúčili rozpravu o prvých štyroch návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Druhý podaný pozmeňujúci návrh bol, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh v poradí podala pani poslankyňa Tóthová, o ktorom je bezpredmetné hlasovať, pani poslankyňa, pretože ešte sme neskrátili lehotu na vystúpenie poslancov k jednotlivým prerokúvaným bodom. V prípade, že to schválime, potom budeme o vašom návrhu hlasovať. Ale o tom nemôžeme hlasovať, keď sme neschválili návrh na skrátenie lehoty, pani poslankyňa. Keď tá situácia nastane, potom sa tak stane.

    Dám hlasovať o druhom podanom procedurálnom návrhu pani poslankyne Tóthovej. Nedokážem ho zopakovať, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tým sme všetky procedurálne návrhy schválili, môžeme pristúpiť teda k prerokúvaniu návrhov.

    Pani poslankyňa Tóthová si želá zopakovať svoj procedurálny návrh, o ktorom sme hlasovali.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená snemovňa, vy ste neprijali myšlienku, že keď z vášho zavinenia neskôr rokujeme, ako je vytýčené, nemožno predĺžiť. Čiže je mi veľmi smutno, to znamená, my budeme musieť v noci nadstavovať to, čo je zavinené, keď tu nie sú poslanci vládnej koalície. Je mi veľmi smutno.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, alebo aj štyroch, dávam procedurálny návrh, aby sme teraz rokovali o vysokoškolskom zákone, pretože tie termíny sú také, že ak má byť účinnosť od 1. decembra, tak pán prezident musí mať 15 dní času. Čiže prosím, aby sme o tom hlasovali.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Mikloška, ktorý žiada, aby sme zmenili poradie prerokúvaných bodov s tým, že by sme začali ešte pred prerokúvaním návrhov na skrátenie legislatívne konanie rokovaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o vysokých školách, ktorý sme včera prerokovali a skončili sme rozpravu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k prerušenému rokovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene klubu HZDS a SNS žiadam o zvolanie poslaneckého grémia, a to z toho dôvodu, že v mene klubov hovoria predsedovia klubov alebo jeho podpredseda. Ak teda predseda klubu navrhne niečo iné a ďalší člen z klubu zase niečo iné, tak mám taký dojem, že je potrebné, aby sa najskôr poradili.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zvolám poslanecké grémium a dám prestávku na večeru, keďže sme si odsúhlasili predĺženie rokovania.

    Po prerokovaní návrhu zákona o vysokých školách bude zvolané poslanecké grémium, aby sme sa dohodli o ďalšom postupe.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Šlachtu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Kresáka, ktorý je navrhovateľom tohto návrhu zákona.

    Chcem pripomenúť, že rozpravu v tomto opakovanom druhom čítaní sme skončili. Po rozprave sa vyjadril ako navrhovateľ, tak spoločný spravodajca.

    Pristúpime teda k hlasovaniu, prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, je to prípustné hlasovanie, mali ste dostatok času od včerajška, keď vám bol predložený pozmeňujúci návrh.

    Pán poslanec Maxon.

  • Vzdávam sa svojho vystúpenia v prospech pána poslanca Brňáka.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som poukázal na ten stav, ktorý bol v súvislosti s teraz rokovaným návrhom. Včera alebo predvčerom predniesol pán spravodajca jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol chaotický, o ktorom nikto nič nevedel, naraz bolo druhé čítanie, kde ho predniesol. Žiadali sme, aby tam bola 24-hodinová lehota, aby sme si ho mohli naštudovať a jednoznačne sme zistili, že tento postup, ktorý sa teraz navrhuje, je v zásadnom rozpore s rokovacím poriadku v tom smere, že nemôžeme dvakrát dať hlasovať o tom istom. Ak sa v pôvodnom druhom čítaní odhlasovalo, že nejaký návrh prešiel, nemôžeme sa teraz vrátiť do druhého čítania a dávať opačný návrh na to, aby tento návrh nebol teraz schválený. Veď pristupujeme v podstate k revokovaniu už schváleného pozmeňujúceho návrhu týmto parlamentom. To znamená, že to je nemožné a zavádzame princíp do budúcnosti, že budeme môcť takto revidovať celé zákony.

  • Vážený pán predsedajúci,

    zastávam názor ako pán poslanec Brňák, že už schválený bod s uznesením, áno, hlasovalo sa o ňom, nemožno "pozmeňovákom" meniť. To ešte nikdy v parlamente od vzniku Slovenskej republiky nebolo, to nepripúšťajú predpisy. Takže, vážení kolegovia, spamätajte sa, lebo toto, čo už robíte, je jednoznačne protizákonné.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja sa zase nazdávam, že toto je presne zákonom ustanovený postup, ako je možné revidovať rozhodnutie v druhom čítaní, pretože ak sa v treťom čítaní ukáže, že sa Národná rada dopustila inej chyby než legislatívnej alebo gramatickej, tak je možné sa vrátiť k tým ustanoveniam, práve k tým ustanoveniam, ku ktorým Národná rada nejaké rozhodnutie v rámci hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch prijala. Presne toto je ten ustanovený postup, keď je možné v treťom čítaní robiť takéto opravy v návrhoch zákonov a nemožno to rozširovať na nič iné. Preto zovšeobecňovanie, že budete meniť zákony, samozrejme, neplatí, pretože toto je práve zákonom o rokovacom poriadku ustanovené takto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja na rozdiel od pána poslanca Šimka tentoraz súhlasím aj s pánom poslancom Brňákom, aj s pani poslankyňou Tóthovou.

  • Pán predsedajúci, skôr ako zasadne poslanecké grémium, ja mám jednu jedinú prosbu. Prosím, keby ste aspoň povedali, čo po tomto bode bude. Ja som včera prišiel riadne do práce, keď som zistil, aký je program, utekal som si domov po materiály, a keď som sa vrátil, tak už bolo neskoro. Tak aspoň jeden krok dopredu nám povedzte, o čom budeme rokovať.

  • Pán predsedajúci, napriek skutočnosti, že ste uviedli, že po tomto zákone bude poslanecké grémium, ja len predsa navrhujem, aby ste ho zvolali teraz. A už je potrebné, aby sa aj vládna koalícia za ten čas dohodla.

  • Ja sa ospravedlňujem, pán predsedajúci, že reagujem ešte raz. Myslím si, že mnohým poslancom nie je celkom zrejmé, o čo išlo v tomto návrhu. Ani nám nebolo zrejmé, pretože on bol pomerne komplikovane predložený a odznelo tam mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Inými slovami povedané, v druhom pôvodnom čítaní sa odsúhlasil bod 27 spoločnej správy, na základe ktorého bol daný návrh, aby sa zmenila alebo doplnila Vysoká vojenská akadémia o názov SNP. Ten návrh bol riadne parlamentom schválený v druhom čítaní a teraz v treťom čítaní odznel návrh, aby sme vrátili vec do druhého čítania s tým, že vypustíme tento bod 27, ktorý parlament riadnym spôsobom odsúhlasil a o ňom dal vecne odhlasovať a pozitívne sa k nemu vyjadril. Ak by to bola legislatívnotechnická chyba, tak tú bolo možné odstrániť v treťom čítaní, a nie v rámci druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Samozrejme, nejde o legislatívnotechnickú chybu, lebo v takom prípade naozaj by bolo možné ju opraviť v treťom čítaní, ale režim tretieho čítania je taký, že v prípade, že sa zjaví nejaká iná chyba, ktorá sa musí dotýkať niektorého z tých ustanovení, ktoré boli schválené v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tam je odkaz na ods. 1, to znamená, že iba týchto ustanovení, tak vtedy musí byť 30 podpisov na návrat do druhého čítania. O čom inom by potom v takom prípade to druhé čítanie mohlo byť ako o tom, o čom sa už raz hlasovalo? Pretože ide len o tie ustanovenia, ktorých sa dotkli niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých musela v druhom čítaní Národná rada už hlasovať. Podľa môjho názoru toto je presne ten ustanovený prípad, keď dochádza k revokovaniu čiastkových rozhodnutí, pretože sa zistí, že tam je nejaká iná než legislatívnotechnická alebo gramatická chyba.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže došlo k pochybnostiam pri aplikácii rokovacieho poriadku pri prerokúvaní tohto bodu programu, prerušujem rokovanie na pol hodiny.

    Prosím, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor, aby podal výklad k tomuto ustanoveniu, a prosím členom poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie grémia ihneď teraz po prestávke. Budeme pokračovať, páni poslanci, aby sme to zaokrúhlili na celé hodiny, aby sme mali čas aj na večeru, o 18.00 hodine.

    Zvolávam poslanecké grémium.

  • Po prestávke.

  • Čas vyhradený na prestávku uplynul, prosím poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej 22. schôdzi Národnej rady hlasovaním o návrhu zákona o vysokých školách.

    Dôrazne upozorňujem všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Čas vyhradený na prestávku na rokovanie ústavnoprávneho výboru a poslaneckého grémia uplynul.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte žiada čas operátor hlasovacieho zariadenia, pretože pán poslanec Volf stratil kartu, tak mu vystavujú náhradnú. Pán poslanec Volf stratil vraj v Paríži hlasovaciu kartu, hovorí tu pán poslanec Weiss.

    Pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie pléna Národnej rady som prerušil, keďže prišlo k istým nejasnostiam v aplikácii ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Zúčastnil som sa rokovania ústavnoprávneho výboru, ktorý neprijal platné uznesenie k môjmu návrhu podať výklad k § 85 zákona o rokovacom poriadku, preto pristúpime teraz k prerokúvaniu tohto bodu programu, a to k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložila skupina 30 poslancov.

    Prihlásil sa pán poslanec Šlachta ako navrhovateľ a predkladateľ pozmeňujúceho návrhu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som oznámiť, že pozmeňujúci návrh k tlači 309, ktorý sa dotýkal bodu 27 spoločnej správy, sťahujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, keďže skupina poslancov stiahla pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol podaný v rámci druhého čítania, môžeme pristúpiť k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní, keďže v druhom čítaní neboli schválené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Chcem upozorniť, že v rámci tretieho čítania možno navrhnúť iba opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, ktoré smerujú k odstráneniu prípadných nedostatkov predloženého návrhu zákona.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Kresák. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    aj na základe obsahu diskusie v ústavnoprávnom výbore podávam vlastne pozmeňujúci návrh podľa § 85 ods. 2 na odstránenie legislatívnotechnických chýb. Ten návrh znie: Text bodu 27 návrhu sa vypúšťa.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kresák. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v rokovacej sále je evidentne viacej pánov poslancov, ako je výsledok na svetelnej tabuli, preto vás žiadam, aby ste sa prezentovali a svoju účasť na rokovaní Národnej rady potvrdili aj účasťou na hlasovaní.

    Prosím skrutátorov, aby spočítali prítomných poslancov v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu zdvihnutím ruky.

    V sále je prítomných 79 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Prijímame uznesenia Národnej rady. Prosím o zachovanie dôstojného priebehu rokovania.

    Pýtam sa, kto je za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kresák v rámci tretieho čítania, ktorý smeruje k odstráneniu chýb návrhu zákona.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Je niekto proti?

    Kto sa zdržal hlasovania?

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že návrh sme schválili.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1992 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

    Ďalším bodom programu rokovania 22. schôdze podľa programu, ako sme si ho schválili a doplnili, je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 439. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh odôvodnila pani ministerka Machová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si v súvislosti s výrazným znižovaním daňového zaťaženia v priamych daniach v prospech podpory podnikateľského prostredia vyžaduje posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu do takej úrovne, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie základných funkcií štátu. Sledujúc tento zámer, predkladáme novelu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, ktorého zámerom je posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu zvýšením výnosu zo spotrebnej dane prostredníctvom úpravy sadzieb dane na automobilové benzíny a motorovú naftu tak, ako to schválila vláda Slovenskej republiky dňa 10. novembra 1999, čo je napokon aj v súlade so Smernicou číslo 92/1982 EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov.

    Keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Maňkovi, ktorého poveril gestorský výbor predniesť správu výboru k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Pán poslanec Maňka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som vám podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač číslo 439).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 449 z 10. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov (tlač 439), prerokoval na 28. schôdzi dňa 11. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 231 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže sme si odhlasovali zlúčenie rozpravy o prvých štyroch bodoch, odporúčam teraz, aby sme pristúpili k uvedeniu ďalšieho bodu programu a potom bude zlúčená rozprava k všetkým štyrom návrhom.

    Pokračujeme druhým návrhom, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 437. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Pani ministerka, prosím, aby ste z poverenia vlády tento návrh odôvodnili.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    tak ako v predchádzajúcom návrhu, príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si v súvislosti s výrazným znižovaním daňového zaťaženia v priamych daniach, ale aj daniach fyzických osôb v prospech podnikateľského prostredia i ďalších zamestnancov a živnostníkov vyžaduje posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu do takej úrovne, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky štátu na zabezpečenie jeho základných funkcií. Sledujúc tento zámer, predkladáme novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ktorého zámerom je posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu zvýšením výnosu spotrebnej dane prostredníctvom úpravy sadzieb dane z cigariet tak, ako to schválila vláda Slovenskej republiky dňa 10. novembra 1999, čo je v súlade aj so Smernicou číslo 92/1979 EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z cigariet.

    Keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Bajanovi, ktorého poveril príslušný gestorský výbor na prednesenie správy a odporúčaní gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 447 z 10. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 337), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s termínom ihneď.

    Príslušný výbor predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, prerokoval na 28. schôdzi dňa 11. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 232 odporučil Národnej rade prerokovať uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Bajanovi.

    Pristúpime k ďalšiemu rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 435.

    Súčasťou návrhu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím pani ministerku Machovú, aby za vládu predmetný návrh vlády odôvodnila.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    príprava štátneho rozpočtu na rok 2000 si v súvislosti s výrazným znižovaním daňového zaťaženia vyžaduje posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu do takej úrovne, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie základných funkcií štátu. Sledujúc tento zámer, dovoľte mi, aby som predložila návrh novely zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorého zámerom je posilniť príjmovú stránku štátneho rozpočtu zvýšením výnosu spotrebnej dane prostredníctvom úpravy sadzieb dane z liehu tak, ako to schválila vláda Slovenskej republiky dňa 10. novembra 1999, čo je aj v súlade so Smernicou číslo 92/84 EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov.

    Keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím pána poslanca Brocku, ktorého určil poverený gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Vážený pán podpredseda,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    výbor pre financie, rozpočet a menu predložený vládny návrh zákona prerokoval dnes 11. novembra a v prijatom uznesení číslo 233 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi.

    Prosím pani ministerku, aby uviedla ďalší, v poradí štvrtý

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, tlač 433.

    Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne opäť za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    aj tento zákon súvisí s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2000, ktorý si v súvislosti s výrazným znižovaním daňového zaťaženia vyžaduje posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu do takej úrovne, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie základných funkcií štátu.

    Sledujúc tento zámer, predkladáme novelu zákona o spotrebnej dani z piva, ktorého zámerom je posilniť príjmovú časť štátneho rozpočtu, a to tak, že sa zvýši výnos zo spotrebnej dane prostredníctvom úpravy sadzieb dane z piva tak, ako to schválila vláda Slovenskej republiky dňa 10. novembra 1999, čo je v súlade aj so Smernicou číslo 92/84 EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov.

    Keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie na skrátenie legislatívneho konania o tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Tatárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 443 z 10. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Príslušný výbor Národnej rady predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, prerokoval na 28. schôdzi dňa 11. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 234 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Prosím všetkých spravodajcov - pána poslanca Maňku, Bajana, Brocku a Tatára -, aby boli prítomní pri rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Nemusia, rokovací poriadok neurčuje presné miesto, kde má spravodajca sedieť, pani poslankyňa. Ale ak si snemovňa želá, aby sme upravili priestor pre spravodajcov tak, aby tam boli všetci štyria, môžeme tak urobiť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o prerokovaných štyroch návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko od pána poslanca Maxona. Pán poslanec Húska sa bude hlásiť do rozpravy ústne. Až potom, keď vystúpi pán poslanec Maxon, dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    celkom na úvod by som chcel povedať, že ak by som použil možno tvrdšie stanoviská, tak by ma to veľmi mrzelo, keby ste to, pani ministerka, brali osobne, pretože takpovediac sedíte tu len za svoju kolegyňu. Napriek tomu teda mi dovoľte niektoré skutočnosti uviesť. Ja som už v tej búrlivej diskusii, ktorá tu bola približne pred hodinou, povedal, že použijem slová klasika. Povedal som: "Šľak ma ide trafiť."

    Vážené dámy a páni, ale naozaj nie je od toho ďaleko, ak vláda Slovenskej republiky má takú trúfalosť a tieto zákony, o ktorých teraz budeme rokovať vo vzťahu ku skrátenému legislatívnemu konaniu, teda o spotrebnej dani z piva, o spotrebnej dani z liehu, o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov a o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív, ak teda máme ambíciu tieto zákony prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak to naozaj neznesie iné prirovnanie.

    Okrem toho keby som sa držal slov toho nemenovaného klasika, ktorého výraz som citoval, tak by som celkom pokojne mohol povedať, že "ktosi je za dverami", a ak teda je niekto za dverami, tak je to ďalšia novela, alebo ďalšie tri, alebo ďalšie štyri novely a všetky, samozrejme, pripravené v skrátenom legislatívnom konaní.

    Je veľmi zložité tieto zákony posúdiť a nechcem teda celkom predbiehať udalosti, ale ak táto snemovňa vyjadrí súhlas s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie a ak táto snemovňa bude mať ambíciu, že bude súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním aj s balíčkom ďalších sociálnych zákonov, tak naozaj mi neprichodí nič iné len opätovne vám pripomenúť sľub poslanca. A nakoniec včera sme ho počuli.

    Dámy a páni, včera sme počuli, ako znie sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. To, čo sa v tomto období, v týchto chvíľach deje, je ďaleko od toho, aby táto snemovňa slúžila občanom Slovenskej republiky. V tejto chvíli snemovňa robí len servis neschopnej a nekompetentnej legislatívy, ktorú pripravila vláda Slovenskej republiky.

    Tak ako pred približne desiatimi dňami, ani vtedy ste veľmi nepočúvali, kolegovia tu v prvých radách, keď som významnú časť svojho vystúpenia v súvislosti s návrhom na vyslovenie nedôvery ministerke financií Brigite Schmögnerovej - významnú časť svojho vystúpenia - venoval predovšetkým nekompetentnému a nesystémovému prístupu k prípravným prácam na zostavenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Ak by ste si dôkladne preštudovali stenografické záznamy z vystúpení v tejto snemovni, tak na túto skutočnosť som po prvýkrát upozornil vo svojom vystúpení približne pred jeden aj pol mesiacom. Pred jeden aj pol mesiacom mohla vláda, pokiaľ by, samozrejme, naše vystúpenia brala aspoň trošičku vážne, aktívne pracovať na novelách zákonov a dnes sme nemuseli mať pred sebou balík, o ktorom musíme rozhodnúť.

    Ale, vážené dámy, vážení páni, z vecného hľadiska k týmto zákonom s najväčšou pravdepodobnosťou budeme diskutovať. Ale z procedurálneho a formálneho hľadiska, nehnevajte sa, ak napríklad pri spotrebnej dani z piva, nemusím, samozrejme, pripomínať, čo to znamená zvyšovať ceny piva, a nechcem teda navodzovať žiadnu atmosféru, ale už sa tejto problematike v histórii venoval aj Švejk a viete, ako to dopadlo, ale nehnevajte sa, to zdôvodnenie, ktoré je tam uvedené, to je naozaj "švejkovina". Navrhovanou novelou sa očakáva zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu približne 0,25 mld. Sk a vzhľadom na túto skutočnosť je podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. Nakoniec nie je to nič nové, ale to, že to znamená zjednodušený prepočet príjmu vo výške 250 mil. Sk do štátneho rozpočtu, to, vážené dámy a páni, vy veľmi dobre viete, že ešte nezakladá dôvod na to, aby sa mohol využiť § 89 rokovacieho poriadku.

    A už nespočetne veľakrát sme tu opakovali, v akých prípadoch je možné uplatniť skrátené legislatívne konanie. A ak sa teda riadime odsekom 1, tak len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, sa Národná rada môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    Vážené dámy, páni, ja budem teda hovoriť, analogicky sa to však týka všetkých štyroch návrhov na skrátené legislatívne konanie, ale ja som osobne presvedčený, že príjmová časť štátneho rozpočtu je jedna vec, ale skôr nadobúdam presvedčenie, že značné hospodárske škody tejto krajine budú hroziť vtedy, keď tieto zákony prijmeme, a nieto ešte v skrátenom legislatívnom konaní. Viete, v súvislosti s týmto balíčkom mi napadlo, že kedy príde chvíľa a kedy príde odvaha v tejto snemovni, aby ste nám v skrátenom legislatívnom konaní predložili návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, a obávam sa, že všeličo sa nedá podľa rokovacieho poriadku a všeličo sa stalo už v tejto snemovni, pani kolegyňa. A obávam sa, že ste schopní zájsť tak priďaleko, že dokonca aj prípadnú novelu ústavy ste schopní predložiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo budú hroziť štátu značné hospodárske škody alebo budú porušované ľudské práva.

    Vážené dámy, vážení páni, je skutočne obdivuhodné, aké dôvody v týchto návrhoch ste schopní uviesť, pardon, vláda schopná uviesť. Som si vedomý toho, že vláda v týchto návrhoch nemôže uviesť, že ministerstvo financií ako gestor týchto zákonov absolútne z hľadiska legislatívneho zlyhalo, že ministerka financií sa venovala desiatkam iných vecí, z ktorých mnohé jej ani kompetenčne neprináležali, ale absolútne sa nevenovala zostaveniu návrhu rozpočtu na rok 2000.

    Dámy a páni, ak výhovorkou na skrátené legislatívne konanie má byť skutočnosť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky systémovo pracovalo, ale vzhľadom na to, že vypadla tzv. daň z motorových vozidiel a že nebola teda politická vôľa túto daň prijať, tak je potrebné túto sumu 2,5 mld. nahradiť týmito novelami, predovšetkým v oblasti spotrebných daní. Dámy a páni, takáto výhovorka neobstojí. A keby sa pracovalo systémovo, tak by bolo zrejmé v apríli alebo v máji, že taká predloha v návrhu zákona o dopravnej dani nebude mať všeobecnú podporu a systematicky krok po kroku sa mohli hľadať iné riešenia napríklad aj prostredníctvom hľadania zníženia výdavkov a tým, samozrejme, by sa nemuseli riešiť spotrebné dane v takom rozsahu, ako sa uvádza.

    Čo je však ešte veľmi problematické z hľadiska týchto návrhov zákona, je skutočnosť a nakoniec neuvažuje s tým ani návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie a, žiaľ, ale neuvažujú ani bezprostredné predlohy týchto noviel zákonov, vážené dámy, vážení páni, spraviť kvantifikáciu, že zavedením tejto dane získame v prípade spotrebnej dane z piva 250 mil. Sk, v prípade spotrebnej dane z liehu 300 mil. Sk, v prípade spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov 300 mil. Sk a v prípade zvýšenia spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív sa uvádza suma 1,6 mld. Sk, je nielen nepresné, ale je to blízko nezmyslu.

    Vážené dámy, vážení páni, veľmi veľa sa hovorí o tom, že naši podnikatelia nepracujú v štandardnom podnikateľskom prostredí. Ak dnes podnikateľ má sledovať všetky tieto novely zákonov, ak dnes podnikateľ má na základe rôzneho počtu návrhov robiť si podnikateľský plán na rok 2000, jednoducho je potrebné konštatovať, že nemá reálnu šancu, aby tento podnikateľský plán bol aj pravým odrazom reálneho podnikateľského prostredia. A prečo hovorím, že kvantifikácia týchto čísiel je nesprávna a nepresná, a pokiaľ by sa aj blížila k odhadovaným číslam, tak jednoducho v samotných návrhoch zákonov chýba verifikácia týchto údajov. Predsa pokiaľ sa upraví spotrebná daň či z tabaku a tabakových výrobkov, pokiaľ sa upraví spotrebná daň z liehu, nakoniec aj pokiaľ sa upraví spotrebná daň z piva a pokiaľ sa upraví spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív, tak nepochybne to bude mať významný vplyv aj na spotrebu týchto tovarov a, samozrejme, je potrebné predpokladať, že táto spotreba bude mať klesajúcu tendenciu.

    Ja nechcem spomínať tie ďalekosiahle diskusie ohľadne spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov vo vzťahu k možným daňovým, významným daňovým únikom vo vzťahu k pašovaným cigaretám, predovšetkým z východnej časti Európy. Ale, dámy a páni, ak dnes zavedieme cestnú daň pre osoby podnikajúce v doprave, ak súčasne s touto daňou zvýšime prostredníctvom, alebo zvýši sa prostredníctvom zvýšenia spotrebných daní cena priemerne o 2 Sk, tak nepochybne tieto podnikateľské subjekty sú už hlboko za hranicou efektívneho podnikania a v každom prípade sú vážne ohrozené ich podnikateľské aktivity a s týmto všetkým je potrebné, dámy a páni, počítať aj v týchto návrhoch.

    Na spotrebné dane ako také je nepriamo naviazaná daň z pridanej hodnoty. Ak významným spôsobom pôjde spotreba nafty, benzínu dolu, ak významným spôsobom alebo významnejším spôsobom bude ovplyvnená spotreba piva, ak významnejším spôsobom bude ovplyvnená spotreba tabaku a tabakových výrobkov a nakoniec aj spotreba liehu, tak bezprostredne to má vplyv na ďalšiu nepriamu daň. Tieto kvantifikácie naozaj treba robiť veľmi kvalifikovane a veľmi zodpovedne.

    Neobstojí, samozrejme, ani pripomienka alebo teda obhajoba pani ministerky financií Schmögnerovej, že na spracovanie týchto zákonov mali 24 alebo 48 hodín. Táto jej pripomienka odznela na margo kritiky podpredsedu vlády zodpovedného za legislatívu, pretože sami dobre viete z informácií, že štyri z tých predložených zákonov, myslím, že ich bolo sedem, ale štyri z tých predložených zákonov pre vážne legislatívne nedostatky vrátili. Túto kritiku treba brať o to vážnejšie, že pani ministerku kritizoval jej stranícky kolega. A myslím si, že to už bola príliš silná káva aj pre Legislatívnu radu vlády.

    Mňa osobne však veľmi mrzí, že aj napriek tomu, že prebieha takáto ostrá diskusia medzi členmi vlády, že poslanecká snemovňa slovenského parlamentu sa k týmto veciam správa absolútne ľahostajne. Jednoducho ste sa rozhodli prevalcovať ďalšiu sériu skrátených legislatívnych konaní a neberiete do úvahy znenie svojho poslaneckého sľubu a ten je predovšetkým orientovaný na to, aby poslanci Národnej rady slúžili občanom Slovenskej republiky a nerobili servis vláde. Vláde, ktorá v oblasti legislatívy a v prípravných prácach na zostavenie rozpočtu na rok 2000 zlyhala.

    Ja naozaj apelujem na vás. Prirodzene, že môžem vyjadriť napriek tomu, že hovorím za poslanecký klub, vyjadrím teraz svoj osobný názor, ale som presvedčený, že rozhodujúca časť, alebo väčšina mojich kolegov z poslaneckého klubu v tomto názore sa budú stotožňovať so mnou.

    Vážené dámy a páni, o čo korektnejšie by bolo, keby kompetentný, možno predseda vlády, možno podpredseda vlády, predstúpil pred túto snemovňu a jasne a zreteľne by povedal, že vzhľadom na to, že 6, 7, 8 alebo 10 mesiacov sa na ministerstve financií pracovalo nesystémovo a nekoncepčne a vzhľadom na tieto prístupy štátu a občanom Slovenskej republiky hrozia značné hospodárske škody, prosím, berte túto skutočnosť na vedomie a snažme sa spoločne v snemovni nájsť riešenie, aby návrh zákona o štátnom rozpočte sa stal aj skutočne rozpočtom na rok 2000 a aby Slovenská republika nevstupovala do roku 2000 s rozpočtovým provizóriom.

    Vážené dámy a páni, ale ak robíte celkom inak, ak sa správajú niektorí členovia vlády absolútne neomylne, ak niektorí členovia vlády nie sú schopní prijať opodstatnenú kritiku a ak celkom cynicky a, prepáčte, "s plechovým ksichtom" nám tu predložia zákony a odvolávajú sa na celkom iné skutočnosti, ako sú pravdou, tak, prosím, nevytýkajte slovenskej opozícii tie postoje, aké máme. Ja osobne, vážené dámy a páni, nebudem mať ambíciu zdržiavať rokovanie pléna Národnej rady. Ja budem mať jednu jedinú ambíciu. Ja budem mať ambíciu dodržať sľub poslanca Národnej rady a nie som ochotný akceptovať takéto návrhy, ktoré bezprostredne dopadajú na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. So všetkou zodpovednosťou vám môžem povedať, že pokiaľ by sa pristupovalo k riešeniam koncepčne a systematicky, bolo možné hľadať reparácie slovenskej ekonomiky aj inými spôsobmi, ako všetky tieto problémy, o ktorých, samozrejme, vy radi diskutujete, preniesť na plecia občanov Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, môj pozmeňujúci návrh, ku ktorému, predpokladám, sa pridajú aj moji kolegovia ešte vystúpením, znie, aby Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasila so skráteným legislatívnym konaním k tlači 433, tlači 435, tlači 437 a tlači 440.

    Dámy a páni, uvedomte si, že rozhodujete o peňaženkách občanov Slovenskej republiky a toto rozhodovanie by nás malo viesť k tomu, aby naše rozhodovania boli zodpovedné.

    Okrem toho, vážené dámy a páni, ešte raz si dovolím zdôrazniť, že ani v jednom prípade z tých tlačí 433, 435, 440 a 437 nebola naplnená podstata § 89 ods. 1. Práve rokovací poriadok tou zákonnou úpravou, o ktorú sa v tomto prípade opierame, nehovoriac o tom, že vy sami máte informácie, my, samozrejme, v našom poslaneckom klube tiež, že je to len prvá séria návrhov na skrátené legislatívne konanie a ďalšia nás čaká.

    Dámy a páni, prosím, nevytýkajte opozícii neúčasť na hlasovaniach, kde sa naozaj falšujú výsledky rozhodnutia tejto snemovne. Nevytýkajte opozícii, že využívame štandardnú parlamentnú obštrukciu a v prípade, že nenájdeme podporu vo vašich radoch, tak sa snažíme dosiahnuť, aby snemovňa nebola uznášaniaschopná.

    V súvislosti s tým mi dovoľte ešte jedno zamyslenie. Keď sme sa tu zišli po ostatných parlamentných voľbách a ešte nejaký čas sa o tom hovorilo, tak vo svojom úvodnom vystúpení predseda Národnej rady Slovenskej republiky nás spoločne všetkých vyzýval, aby sme pracovali tak, aby sa dôvera a vieryhodnosť tejto snemovne u občanov Slovenskej republiky zvyšovala. Prirodzene, že každého z nás musí mrzieť, že keď sme sem vstupovali do týchto poslaneckých lavíc, tá dôveryhodnosť slovenského parlamentu nemohla byť pre nás poslancov, ktorí sú priamo volení občanmi, uspokojivá. Vážené dámy a páni, ale za ten bezmála rok dôveryhodnosť tohto parlamentu klesla viac ako o 18 %. Takže spoločne aj pri takýchto veciach by sme sa mali zamyslieť, ako táto snemovňa pracuje, ako túto snemovňu reprezentujú naši najvyšší predstavitelia.

    Moje jedno zamyslenie bude veľmi krátke, takže s najväčšou pravdepodobnosťou aspoň dúfam, že ma neprerušíte, pán podpredseda.

    Ja z tohto miesta som kritizoval, lebo objektívne priznávam, že nebude to celkom súvisieť s touto problematikou, ale ja som veľmi tvrdo kritizoval postoje a postupy nášho predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s jeho obchodnými aktivitami, vo vzťahu k ambíciám riešiť deblokácie ruského dlhu. Nakoniec nie všetci vieme, ako táto záležitosť dopadla, čo je však nanajvýš trápne, že tí, s ktorými my sme sa v predchádzajúcom období dokázali dohodnúť, mám na mysli teraz ruských partnerov, sa z tohto postupu smejú a efekt je nulový.

    Dámy a páni, dnes len v tejto chvíli máme štyri návrhy zákonov na skrátené legislatívne konanie, lebo tejto krajine hrozia značné hospodárske škody. Náš predseda Národnej rady zrušil všetky zahraničné pracovné cesty, lebo tejto krajine pravdepodobne podľa toho, čo je tu napísané, hrozia značné národnohospodárske škody. Len jedno si neuvedomil, že postupuje štandardným starým princípom niekedy politického politbyra, že vy všetci to nemôžete, ale ja áno. Ja sa pýtam, ak tejto krajine hrozia značné hospodárske škody, musela sa uskutočniť zahraničná pracovná cesta nášho predsedu? Nemohol predseda Národnej rady, tak ako to v úvodnom vystúpení tu v parlamente sľuboval, že všetko spraví pre to, aby bola lepšia disciplína rokovania Národnej rady, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pracovali v prospech občanov? Dámy a páni, pred mesiacom a pol išiel obchodovať do Ruska s uhlím. Dnes všetky agentúrne informácie podávajú správu, že obchoduje so Slovenskými telekomunikáciami.

    Takže, vážené dámy, ak tejto krajine hrozia značné hospodárske škody, nech láskavo pán predseda Národnej rady sedí tu a hľadá riešenie, aby sa tieto značné hospodárske škody odvrátili a aby neboli hrozbou pre občanov Slovenskej republiky. Ja som považoval za potrebné túto skutočnosť uviesť a už by bolo konečne načase, aby táto Národná rada začala pracovať aspoň takými štandardnými metódami a aby tu v Národnej rade boli vytvorené aspoň také štandardné podmienky na prácu, aké boli v predchádzajúcom volebnom období.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakuje za vystúpenie pánovi poslancovi Maxonovi.

    Pýtam sa najprv na faktické poznámky k jeho vystúpeniu. Prosím, keby ostali len tí páni poslanci na svetelnej tabuli, ktorí sa hlásia s faktickými poznámkami na pána poslanca Maxona.

    Tak poďme zaradom: pán poslanec Húska do rozpravy, pán poslanec Oberhauser do rozpravy, pán poslanec Maňka do rozpravy. Nie? Faktická poznámka. Ďalej pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka, pán poslanec Benčat - faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hajdúk - faktická poznámka, pán poslanec Kužma, pán poslanec Benkovský - faktická poznámka. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka a pán poslanec Cagala - faktická poznámka. Pán poslanec Maxon do rozpravy. Ale prosím vás, do rozpravy sa potom prihlásite ešte aj po týchto faktických poznámkach.

    Takže prečítam poslancov s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Maxona. Uzavrieme to a potom budú až po faktických poznámkach prihlášky do rozpravy ústne.

    Prosím: pán poslanec Maňka, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hajdúk, pán poslanec Kužma, pán poslanec Benkovský, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Cagala, pán poslanec Brňák. Potom, dobre? Čiže prečítal som všetkých, ktorí chcú vystúpiť s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Maxona.

    Ako prvý s faktickou poznámkou je pán poslanec Maňka.

    Nech sa vám páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Súhlasím, že skrátené konania nie sú najšťastnejším postupom, ale poslanecká snemovňa chápe opodstatnenie tohto postupu. Veľký krik je len propagáciou. Po druhé zákony nie sú obsahovo náročné a nie sú zložité na pochopenie, preto ich poslanci parlamentu rýchlo pochopia. Po tretie očakával som, že pán poslanec nám v závere povie návod, ako by postupoval on, to však nepovedal. O peňaženke občanov sme rozhodovali pred rokom 1999, pán poslanec, a ak ceny piva dvíhame dnes o 20 - 35 halierov na jedno veľké pivo, ak ceny čistého liehu dvíhame o 10 korún, čo možno činí na 0,7 dcl fľašu nečistého liehu 2 - 3 koruny, ak dvíhame ceny cigariet o 5 halierov, ja si myslím, že občania po tom všetkom, čo som povedal, dokážu pochopiť, že to musíme urobiť a vyrovnať to, čo štátny rozpočet spotrebuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, ja len vám chcem trošku pripomenúť vaše pôsobenie ako ministra financií v roku 1998 a poslanca Národnej rady za minulé volebné obdobie. Stále sme rozhodovali o peňaženkách našich občanov a myslím si, že toto celé obdobie vášho gazdovania vlastne dnes odráža, akým spôsobom musíme dnes oveľa ťažšie siahnuť do peňaženky občanov. Ja si myslím, že keby ste boli v roku 1998 priznali nie hospodársky zázrak, ale reálny štátny rozpočet na rok 1999, nemuseli by sme dnes hovoriť o záťaži peňaženiek práve možno v týchto malých cifrách a vidíme, že stav ekonomiky...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, sú to malé cifry, ktoré vyzerajú len hrozivo, pretože tých zákonov je veľa.

    ... ale je tu stav ekonomiky taký, že dnes aj toto skrátené konanie je potrebné v Národnej rade prijať. Aj keď nie je dobré, že tých skrátených konaní je veľa, ale k štátnemu rozpočtu, vy si veľmi dobre pamätáte ako bývalí poslanci, že do prijatia novely rokovacieho poriadku sme prijímali v deň schvaľovania štátneho rozpočtu nesmierne množstvo takýchto noviel a takýchto zmien. Po zmene rokovacieho poriadku sme tento proces trošku upravili. Nie je to taká strašná záťaž a nie je to taká strašná vec, o akej ste o tomto skrátenom legislatívnom konaní hovorili. Je škoda, že to nebol vecnejší tón a že sa nevyjadrujeme skutočne k skrátenému konaniu, ale že opakujeme v skrátenom konaní a v prvom čítaní to isté a nešetríme čas, aby sme efektívnejšie rokovali.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek má slovo.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že treba nazvať veci pravými menami a netreba skutočne stále verklíkovať to, čo som tu už počul v tejto snemovni rok od môjho pôsobenia.

    V nadväznosti na slová pána poslanca Maxona by som ho chcel doplniť, že toto nie je skrátené legislatívne konanie. Toto je zrýchlenie zrýchleného skráteného legislatívneho konania. Tie úvodné reči predkladateľov o tom jasne svedčili. A myslím si, že je to prinajmenšom pomsta za neprijatie dane z motorových vozidiel. Aj to si treba povedať celkom otvorene a na rovinu, a táto pomsta vlastne vznikla pred dvomi týždňami, keď ministerka financií Schmögnerová zistila, že jednoducho jej daňový výmysel je nepriechodný i v koalícii. Ešte raz hovorím, je to pomsta za neprijatie dane z motorových vozidiel.

    Ja sa pýtam: Keď neprejde toto, akú daň si ešte vymyslíte na občana Slovenskej republiky? Je to skutočne také veselé vládnutie. Všetko nechať na občana Slovenskej republiky v zmysle daní. Toto by skutočne vedel urobiť každý. Viete, keby ste zdražovali cigarety a alkohol, to by som ešte pochopil, ale keďže zdražujete benzín o 2,30 Sk, tak v tejto chvíli nezdražujete len benzín, vy vlastne zdražujete všetko. A to ste akosi zabudli povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej - pán poslanec Benčat.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, chcem nadviazať na slová pán predrečníka Maxona a chcem sa vyjadriť k postupom k skrátenému legislatívnemu konaniu k zákonom o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív, tabaku, liehu a piva. Áno, asi si predkladateľ uvedomuje, že ide o značné národohospodárske škody z titulu prijatia týchto zákonov. Prijatím týchto zákonov sa potvrdzuje určitý nesystémový krok vlády, ktorý tu mal byť dávno predtým pripravený iným spôsobom. A myslím si, že súvisí to s urýchleným konaním prijatia rozpočtu na rok 2000 a možnože to súvisí s naším nejakým imidžom v zahraničí, pretože ak nebude tento rozpočet prijatý do konca roka, tak v Helsinkách sa zasa budú pozerať na nás, že sme nestabilná krajina. Aj o to sa tu hrá zrejme.

    Vážení, ak niekoľko 100 mil. korún má zlepšiť ekonomiku tohto štátu bez rozvojových programov, to je stále reštriktívny systém rozpočtu a práveže tieto kroky môžu vyvolať depresiu v ekonomickej a podnikateľskej sfére. Možnože tie škody budú oveľa vyššie než zisk z týchto komodít, ktoré sa tu uvádzajú. A myslím si, že sa treba zamyslieť v rozpočte nad rozvojovými programami, nie reštrikciou, čo má nesmierny dosah na sociálnu sféru tejto republiky, bezprostredne ovplyvní život mnohých obyvateľov tejto republiky.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Ja som si s pozornosťou vypočula pána poslanca Maxona, ktorý podľa môjho názoru - a je to pravda, darmo hovoríte - hovoril vecne a argumentoval svoje myšlienky a apeloval na sľub poslancov. Ja som minulý týždeň v piatok taktiež apelovala na poslancov, pretože tiež sa schvaľovali skrátené legislatívne konania a neboli splnené podmienky zákona. Vyzvala som pána poslanca Kresáka, aby ako kandidát na Ústavný súd sa vyjadril a povedal v tejto snemovni, či on vníma, že v týchto návrhoch sú splnené podmienky zákona. Vážení, nie sú. A pán poslanec Kresák ostal ticho ako pena a dnes sme boli svedkami, keď som túto otázku položila aj pánu podpredsedovi vlády pre legislatívu, ako perfektne točil. A v doplňujúcej otázke, keď som ho požiadala, aby teda zodpovedal to, čo sa pýtam, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, či to vie garantovať, aby povedal, že áno, vie garantovať, alebo nie, nevie garantovať, a neodpovedal.

    Vážení, to vám nič nesignalizuje? Vám to nič nehovorí, že vy ste ako poslanci niečo sľúbili? Vám to nič nehovorí, že vedome protizákonne postupujete? Ja som v piatok povedala, áno, dohodnime sa tu a dohodnime sa, že to musíme rýchlo prerokovať. Ale nemôžem ja schváliť to, čo nie je v súlade so zákonom. A tieto návrhy sú v rozpore so zákonom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel bez zábran celkom povedať, že v tom minulom volebnom období som vždy so záujmom sledoval vystúpenia pána poslanca Maxona. Len teraz už nie som si celkom istý, či je to tak i naďalej, lebo jeho vystúpenia už nie sú vystúpeniami racionálneho ekonóma, ale mám podozrenie, či neštudoval skôr teológiu. Tie vystúpenia, to sú skôr kázne. Viete? Ja však neviem. Myslím si, že rokovací poriadok nedáva právo druhému poslancovi vstupovať do svedomia. Ja si myslím, že máme každý svedomie svoje vlastné a že pri troche sebakritiky aj pán poslanec Maxon by mal nad vlastným svedomím rozmýšľať.

    Viete, tu sa hodne hovorí o tom, že sme sa rozhodli niečo prevalcovať. To nie je metóda nám vlastná a tieto slová predsa použil niekto iný. To nie je naša terminológia. Ale keď sa už tak obraciame k občanovi, bolo by treba povedať, že tieto všetky vystúpenia tu sú nie kvôli nám poslancom, ale kvôli tým občanom, ktorí to sledujú, tak im treba povedať, že ide o to, aby sme sa dostali do časovej tiesne, aby nebol schválený rozpočet. Tak potom buďme takí čestní, páni kolegovia, a povedzte aj to, o čo podľa vás sa bude mať občan Slovenskej republiky lepšie, keby nebol rozpočet na rok 2000 schválený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kužma má slovo.

  • Pán poslanec Maxon, vôbec vám osobne nevyčítam, že používate obštrukciu, aby ste znefunkčnili parlament. Je to vaše právo. Je to právo opozície. Naším právom a cieľom je však prijať rozpočet na rok 2000 a nepripustiť rozpočtové provizórium. To nám zase vy nemôžete vyčítať. Žiaľ, musím konštatovať, že aj mne je veľmi ťažko sa vyjadriť k tomu balíku tzv. ekonomických zákonov, keď nemáme pred sebou písomný návrh rozpočtu na rok 2000 a nevieme navrhnutú úpravu prepočítať, čo to spraví s rozpočtom. Osobne sa však prikláňam k tomu, že v druhom čítaní bude možné korigovať predložený návrh, čo by však nebolo možné, ak by sme dnes tento návrh neprešli v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benkovský má slovo.

  • Pán predsedajúci, vzdávam sa svojej faktickej poznámky.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Naozaj veľmi stručne chcem potvrdiť, že mňa sa tiež bytostne dotýka spôsob, ako sú predkladané tieto zákony na skrátené legislatívne konanie. Keby ich bola vláda aspoň predložila 24 hodín vopred, pretože aj o tom hovorí rokovací poriadok, a tak, aby sme aspoň, keď prídeme ráno do parlamentu, skutočne, ako hovoril pán poslanec, vedeli, ako bude prebiehať rokovanie parlamentu. Vie mi niekto z vedenia parlamentu alebo z vás, páni poslanci, povedať, ako bude vyzerať zajtrajšie rokovanie? Nevie. Je to naozaj nedôstojné. Nedôstojný spôsob predkladania týchto návrhov zákonov. Viem, že vy musíte, mnohí protestujete proti tomuto spôsobu, choďte po chodbách, a počúvame aj my rozhovory, ktoré hovoríte.

    A v závere len toľko. Nielenže sa porušuje rokovací poriadok, ale porušuje sa tu, a musím na to upozorniť, Zákonník práce. Zákonník práce platí pre zamestnancov Národnej rady a je smutné, keď predseda ústavnoprávneho výboru dá návrh na predĺženie rokovania do 21.00 hodiny bez toho, že by zamestnanci vedeli, že tu budú. Keby ste im to povedali. Tak vás prosím, keď toto chcete robiť ďalej, máte väčšinu, budete si to robiť, ale deň vopred povedzte, že zajtra bude rokovanie parlamentu do 21.00, 22.00 hodiny a tak ďalej. Sústavne porušujete Zákonník práce a to je nedôstojné tohto parlamentu. Keď už sám sebe porušuje zákony, to je vizitka parlamentu, ale nemáte právo porušovať Zákonník práce. Na to sú dokonca medzinárodné dohody, ktoré naša republika podpísala v rámci Medzinárodnej organizácie práce.

  • Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Cagala.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovolím si niekoľko slov povedať na vystúpenie pána poslanca Maxona z pohľadu pragmatického. Ja si myslím jedno, že v apríli tohto roku sme schválili rozpočet na rok 1999. Bolo to predtým provizórium. A ja vôbec nesúhlasím so slovami, ktoré tu boli predtým povedané, že opozícia nechce, aby bol schválený rozpočet na rok 2000. Naopak, my sme pripravení mnohé veci aj z tohto rozpočtu podporiť. Ale jedno je potrebné povedať, že nie je možné, aby sme posledný mesiac, alebo predposledný mesiac, predposlednú schôdzu tohto roku dostali a dostávali tak zákony, ako tu sú nám zasielané alebo predkladané na stôl. Od apríla bolo dosť času, aby sme už rozpočet na rok 2000 robili, aby sa niektoré veci korigovali. A, samozrejme, nie všetky, možno mohol byť jeden, dva zákony, zmeny zákonov na konci, ale nie, aby to bolo 14, ako sa avizuje. To predsa nesvedčí o koncepčnej práci, ktorá sa predtým sľubovala, že predtým vláda robila chaoticky, teraz sa bude robiť koncepčne. Prosím vás pekne, robme koncepčne, predkladajme veci koncepčne tak, aby sme neboli pod stresom, aby sme si nevytýkali, že ktosi alebo niekto z nás nechce schváliť rozpočet na rok 2000. Na všetko bolo času dosť. O tom, že situácia bola iná, ako sa hovorilo predtým, že ste po nastúpení do vlády zistili, že na tých ministerstvách bola situácia horšia, každá opozícia, vtedajšia aj my terajšia, má svojich informátorov na ministerstvách. Mali ste mať informácie kvalitné, keď ste ich nemali, tak informátora, ktorého ste do funkcie dali, treba potrestať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cagala bol posledný s faktickou poznámkou. Konštatujem, že vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že už predtým bol prihlásený pán poslanec Húska, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Brňák, ďalej pán poslanec Maxon, pán poslanec Orosz. Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto z poslancov, pretože ukončím túto možnosť. Nikto viac? Končím teda možnosť uplatnenia ďalších ústnych prihlásení do rozpravy k týmto bodom nášho dnešného programu.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    samozrejme, prebieha skoro až rituálne vzájomné stretanie záujmov koaličnej časti parlamentu a opozičnej časti parlamentu, ale chcem znova zopakovať, že stále viac a viac zdokonaľujete vaše obchádzanie zvyklostí a dokonca aj rokovacích poriadkov. S údivom som videl, ako sa napríklad získava sčítavanie hlasov, hoci presne ste vedeli, že v tom období nebol dostatočný počet poslancov a že opozícia pracuje s obštrukciou. To znamená, využíva tú možnosť, ktorú jedine má k dispozícii voči väčšinovej záplave. Predovšetkým každopádne chcem protestovať proti tomu, že takéto typy zákonov sú zaradené na skrátené konanie a zároveň sú zaradené argumentmi, ktoré absolútne nespĺňajú ani z formálnej stránky podmienku na zaradenie na skrátené konanie. Celá vaša časť snemovne, vážení kolegovia a kolegyne z koalície, ste ochotní akceptovať tento nový rituál - bez argumentačného podloženia pracovať len s tou aritmetikou svojej početnej prevahy, a teda postupovať takýmto spôsobom.

    Chcem zopakovať, že všetky štyri návrhy sú návrhmi, ktoré celkom objektívne sú len jednou skrátenou cestou, skrátenou cestou ministerstva financií do peňaženiek našich občanov. A pritom chcem povedať, že argumenty, ktoré sa tu použili alebo sa dosť často používajú, že "my by sme, pochopiteľne, takéto spôsoby a takéto metódy nepoužívali, keby ste nás nezanechali v takej hroznej a ťažkej situácii". Priatelia, sú dva argumenty, ktoré stále používate, a to je pre mňa jednoducho naozaj neznesiteľné ich ďalej počúvať. V časoch opozície ste hovorievali "sfetišizovali ste rast hrubého domáceho produktu, rast HDP nie je zďaleka taký dôležitý". Pravda je taká, že je to rámcový hlavný ukazovateľ dynamiky hospodárstva. A nech stokrát poviete, že je to sfetišizované, pravda je na strane takéhoto popísania vlastnosti rastu.

    Po druhé potom hovoríte, "no dobre, aj ste udržali to tempo, ale za akú cenu, nadmerne ste zadlžili našu ekonomiku". Ako keby bolo možné udržať dynamiku hospodárstva podkapitalizovanej krajiny inou metódou ako tým, že si, samozrejme, požičiavame. Ale aká nadmernosť? Veď sme ešte stále druhý najmenej zadlžený z bývalej kohorty štátov RVHP. A zároveň ako môžete vôbec takto argumentovať? Veď to vôbec nie je pravda!

    Rád by som upozornil, že aj otázka rýchleho časového nasadenia, to, čomu sa hovorí časová súra, na ktorú si ťažkala pani ministerka Schmögnerová, nemôže ospravedlniť nekvalitné spracovanie. Pán podpredseda vlády Fogaš vystúpil a povedal, že najslabšie spracovanie a veľmi nekvalitné legislatívne zvládnutie vykazujú práve návrhy zákonov, ktoré vypracúva ministerstvo financií. Ja som ani zďaleka nie ochotný spojiť to s nekvalitnou práce tohto aparátu. O kvalite alebo nekvalite v tomto prípade nerozhoduje aparát, ale rozhoduje unáhlené rozhodovanie hlavy tohto rezortu, ktoré najprv navrhne zdanenie automobilov a potom, keď to neprejde, tak navrhne celú kohortu zákonov, ktoré majú kompenzovať tento stav. Upozorňujem, že nielenže zasahujete veľmi citlivú oblasť občanov v ich spotrebe, ale že dokonca v niektorých z týchto oblastí naozaj navodzujete prehĺbenie negatívneho správania sa. Napríklad zvyšovanie cien a zdanenie cigariet vedie objektívne k tomu, že podnecuje oveľa rozsiahlejšiu pašovaciu činnosť týchto výrobkov zo zahraničia. K tomu pravdepodobne, bohužiaľ, pristúpi aj pašovanie alkoholu. A ako vieme, z ktorých smerov prichádza pašovaný alkohol, vieme, že je nekvalitný aj tam, kde je zachytený v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Tam tento nekvalitný výrobok sa ešte ťažšie prejaví aj na zdravotných dôsledkoch takéhoto pašovaného tovaru u konzumentov.

    Preto z uvedených dôvodov si myslím, že je neoprávnené takto postupovať, a zároveň upozorňujem, že nie je možné ísť cestou púšťania žilou. Ak neobnovíte skutočne ekonomickú motiváciu, veľmi silnú motiváciu, tak nemôžeme ísť ďalej. Dokonca teraz avizované a údajne aj vládou schválené zníženie jednej dane pre podnikateľské subjekty na 30 % už relativizoval pán podpredseda vlády Mikloš, keď upozornil: Samozrejme, toto sa podstatne nedotkne rozpočtu roku 2000, pretože ešte vtedy budú fungovať daňové preddavky právnych subjektov, daňových subjektov a bude všetko v poriadku. Jednak je absurdné udržovať na tej istej hladine daňové preddavky, na akej sa už neudržuje daňová hladina, a po druhé je to len doklad toho, že nemáte koncepciu, že nemáte hospodársku koncepciu obnovenia rastu a že vlastne idete cestou veľmi nevhodnou.

    Priatelia, v auguste 1998 sa stalo prvý raz práve vďaka forsírovanej ekonomickej politike minulej vlády, že prestúpila produkcia národného hospodárstva hladinu prepadu z rokov 1990 - 1992. Ale potom, ako prišla táto koalícia, tak nasledoval pád za pádom. Zastavili ste práve do tej oblasti smerovanie štátneho dlhu, ktorý vytvára hodnoty. Zastavili ste výstavbu diaľnic práve v tej oblasti, kde je záruka, že peniaze sa, obrazne povedané, neprejedia. Do oblasti verejných investícií ste urobili zablokovanie výdavkov, ako vznešene vždycky hovoril podpredseda vlády pán Mikloš, aby ste zastavili prehriatie ekonomiky. Ale neverím, že takouto formou zmrazovania a takouto formou šokovej terapie je možné dosiahnuť výsledky.

    Priatelia, šokové terapie sa neosvedčili ani v jednej modernej ekonomike a zakaždým viedli k podstatne väčšej komplikácii v hospodárstve. Pripomínam, čo všetko nehovorila pani ministerka Schmögnerová. Napríklad si ťažkala, ako keď prišli, že našli prázdnu kasu. Viete, že aj vtedy sme upozorňovali, že v deficitnom štátnom rozpočte, hoci vieme, že rytmus výdavkov a príjmov v štátnom rozpočte nie je rovnaký a že treba osobitne organizovať príjmy aj výdavky takým spôsobom, aby sa dalo vyjsť aj pri nedostatku zdrojov. A okrem toho do dôsledkov vzaté, ak hovorila o prázdnej kase, tak mala povedať, že z hľadiska princípu zostavenia rozpočtov od roku 1990 v každej kase by mala nájsť len mínusovú položku, červené číslo, pretože všetky rozpočty od roku 1990 v našom štáte sú deficitné, a nie sme to v stave ani rýchlym spôsobom zmeniť.

    Z takýchto dôvodov navrhujem, aby ste odmietli argumenty, ktoré odmietam vôbec nazývať argumentmi, aby ste odmietli námety, z akých dôvodov vraj treba skrátené konanie. Tie argumenty nie sú oprávnené a ubezpečujem vás, že škodia bezprostredne národnému hospodárstvu. Orientujú hospodárstvo do oveľa väčšej nerovnováhy v zdanení hlavne spotrebných predmetov, ale aj vedú k ešte väčšej stagnácii národného hospodárstva.

    Ubezpečujem vás, že najmä štvrtý dôvod, teda dôvod zdražovania uhľovodíkových palív a mazív, je mimoriadne zasahujúci. Zasahuje nielen ľudí, ktorí sú takrečeno prepadnutí zlozvykom, ale zasahuje prakticky každého moderného občana, ktorý pre svoju každodennú potrebu používa motorové vozidlo. Preto naozaj odmietam predložený návrh. Navrhujem, aby ste sa stotožnili s týmto odmietnutím, aby ste odmietli skrátenie konania zákonov, ktoré sú tu predkladané, aby ste vôbec odmietli tento postup odovzdávania balíkov nešťastí v aglomerovaných a v agregovaných formách. To je čosi naozaj stále obludnejšie a stále viac vzdialené modernému občianskemu štátu.

    Pán poslanec Maňka tu spomínal, že návrhy nie sú náročné na občanov. Myslel tým zrejme návrhy v zmysle textov. Zato ubezpečujem, že sú náročné v zmysle nárokov na ich peňaženky. Jednoducho skutočne neprijmime tento postup. Dokiaľ vláda sa neodhodlá opustiť tú chorobnú formu používania stagflácie, teda formu zablokovania verejnej investičnej spotreby a formu uvoľňovania cenovej špirály, tak dovtedy sa nedostaneme k nijakému pokroku. Ubezpečujem vás, že nepomôže ani toto navŕtanie peňaženiek občanov. Nebude vytvárať dostatok zdrojov. Práve efekt, ktorý vyvolalo zastavenie verejných investícií, viedol k tomu, že sa rastúcou mierou zvýšili rady nezamestnaných, že prostriedky, ktoré musí štát teraz venovať na nezamestnaných, podstatne viac ohrozujú hospodárstvo, ako napríklad fundované žitie na dlh v tom zmysle slova, že, samozrejme, robíme hlavne pri investíciách účastnými aj budúce generácie, aby zobrali na seba povinnosť tohto splácania, pretože im do budúcnosti odovzdávame zariadenia, ktoré vytvárajú hodnoty. To nie je prejedanie. Ubezpečujem vás, že forsírovaná hospodárska politika štátu nie je prejedanie. Je vždy podporou budúcnosti.

    A ešte jedna poznámka. Hovorí sa tu o tom, že ako chcete zabrániť, aby, preboha, nenastalo rozpočtové provizórium. Samozrejme, je lepšie pracovať s normálnym rozpočtom, normálne schváleným a odsúhlaseným rozpočtom. Ale ubezpečujem vás, že pri takomto postupe sa v najbližšom období budúceho roku alebo ďalšieho nevyhnete aj provizóriám. Dokonca mám taký dojem, že vytvárate provizórnu vládu z tejto vlády, pretože celkom objektívne dôsledky tejto politiky posväcujete. V takom prípade nesiete spoluzodpovednosť za výsledky. Navrhujem ešte raz odmietnuť skrátené konanie týchto zákonov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kužma. Končím možnosť uplatniť faktické poznámky.

  • Pán poslanec Húska, hovoríte, že pri znížení daní pre fyzické a právnické osoby z terajších 40 % na 29 % sa to neprejaví v príjmovej časti rozpočtu roku 2000. To je pravda. Neprejaví sa to ani kladne, ani záporne. Je však potrebné tu upozorniť na návrh pána poslanca Prokopoviča, ktorý uvažuje s odpredajom licencií pre živnostníkov a podnikateľov, čo ovplyvní príjmovú časť rozpočtu roku 2000, ale hlavným cieľom je v jednom zákone zjednodušiť vedenie účtovníctva, zvýšiť počet živnostníkov, a tým znížiť výdavky zo sociálnej siete.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser. Dávam mu slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážená snemovňa,

    vážení občania Slovenskej republiky,

    pred chvíľou nás chcel pán poslanec Kužma trochu rozveseliť, ako si nezamestnaní budú kupovať licencie, ale nechcem v tomto pokračovať, hoci iste držím návrhu pána poslanca Prokopoviča prsty, aby sa podaril a aby sa našlo riešenie, ktoré by zjednodušilo podnikanie. Ale až keď uvidíme výsledky takéhoto pokusu, potom budeme môcť hovoriť, aký bol efektívny, a keď pán Prokopovič so svojím návrhom podľahne tlaku ministerstva financií, ktorý pozná len jednu cestu, a to zvyšovanie daní, tak jeho návrh, žiaľ, nemá vôbec žiadnu šancu. Taká je realita.

    Pred rokom bol o tomto čase predložený tento istý balík návrhov na skrátené legislatívne konanie, čo smeruje jednoznačne k zvýšeniu cien na Slovensku, ktoré smeruje k vyťahovaniu peňazí z peňaženiek obyvateľov Slovenska. Vtedy sa argumentovalo tým, že vláda nastúpila v októbri, bolo veľmi málo času. Za ten krátky čas sa naozaj veľmi ťažko hľadali nejaké riešenia, ktoré boli komplikovanejšie a ktoré by potrebovali hlbšie prepočty, a preto si vláda zjednodušila riešenie a išla cestou akéhosi schematického zvyšovania daní na to, aby si naplnila rozpočet. Pri všetkých štyroch zákonoch sa konštatuje, že dôjde k veľkým hospodárskym škodám, ak sa neprijmú tieto skrátené legislatívne konania, a to má byť ako postačujúci argument, aby sme tieto zákony teraz prerokúvali vo veľmi rýchlom tempe a nemali čas podrobnejšie analyticky premyslieť, ako sa tieto zákony prejavia v živote. Som presvedčený o tom, že značné hospodárske škody určite utrpia občania Slovenskej republiky. Tam je tá istota skoro 100-percentná, ale či to pomôže alebo či argumentácia, ktorá sa podsúva, teda že vlastne nebude dosť peňazí na pokrytie iných veľmi dôležitých výdavkov, ako je zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej, a tým vzniknú vážne škody, tak ak sa, vážení, peniaze nevyberú, tam určite škody zrejme vzniknú. A tu schematicky zvýšiť objem týchto daní nejakým schematickým spôsobom, jednoducho nemôže viesť k takému naplneniu štátneho rozpočtu, ako sa zdanlivo predpokladá.

    Pozrime sa na všetky štyri zákony. Jeden sa zaoberá pivom, druhý liehom, tretí palivami, štvrtý cigaretami. To všetko sú od seba celkom rozdielne komodity, ktoré sa budú správať pri zvýšení dane rôznym spôsobom. Dnes môžeme veľmi ľahko predpokladať, že najmä pivo - pri ktorom sa počíta so zvýšením cien práve tých lacnejších pív -, čo bude presne smerované ako útok na najchudobnejších ľudí na Slovensku. Drahšie pivá, keď si všimnete návrh, sú zaťažené nižšou daňou ako lacné pivá. Teraz, čo to urobí s výrobcami, ktorí dnes vyrábajú pivo na Slovensku, pivovarníci, ako to ovplyvní výrobu v tomto roku. Ten objem bude taký, že by schematicky narástol príjem do štátneho rozpočtu? Garantujem vám, že pivo sa bude správať celkom špecificky. Bolo by potrebné zanalyzovať tento rok, čo spôsobilo zvýšenie ceny piva na začiatku minulého roku alebo teraz sa končiaceho roku a odvodiť od toho, ako zareagujú títo ľudia, či neprejdú na iný druh pitia. Poviem to tak, tí, čo sa jednoducho venujú tomuto športu a nedajú sa odradiť, prejdú z piva na iné, také, čo si možno budú vedieť dorobiť doma, ktoré nebudú musieť nakupovať a vôbec sa to pivo nemusí predávať v takom objeme, ako ten návrh, s akým kalkuloval pri príprave štátneho rozpočtu.

    Takisto máte otázku liehu. Veľmi dobre vieme, že spotreba liehu takisto je riešiteľná aj mimo týchto oficiálnych ciest. Niečo už povedal pán poslanec Húska, ale ďalšie veci, ďalšie možnosti sú riešené prostredníctvom samovýroby občanov a ktovie, či sa to vôbec prejaví aj tu nejakým vyšším príjmom do štátneho rozpočtu.

    Automaticky palivá, vážení, keď si pozrieme, nie sú dve koruny, ako povedal pán poslanec Maňka, ale z tohto roku máme skúsenosti, že to bude 10 korún, lebo sa to začalo tiež dvoma korunami. Benzín bol za 20, 22 korún a dnes je za 28, 29 korún. V priebehu roka to stúplo minimálne o 7 - 8 korún. A to isté sa stane aj na budúci rok. Nebudú to len 2 koruny, ktorými sa odštartuje to zvyšovanie cien do ďalšieho roka, ale pokojne to môže narásť na 10 korún. Benzín vyjde na 40 korún a nakoniec budeme mať najdrahší benzín zo všetkých okolitých krajín. Ak donedávna chodili nakupovať benzín a pohonné hmoty k nám, teraz pôjdu asi naši občania nakupovať do Poľska, Maďarska, Rakúska, tí, čo žijú pri hraničných zónach. Na dôvažok všetky tieto zvýšenia cien benzínu sa premietnu, samozrejme, do všetkých tovarov.

    Je veľmi zaujímavé, prečo neupozorníte vládu, vážení vládni poslanci, že nie je dodržaná proporcionalita medzi naftou a benzínom, tak ako je to presadzované v Európskej únii. U nás je nafta mimoriadne drahá a práve nafta je spotrebúvaná pri doprave, myslím teraz pri doprave tovarov, teda nie v osobnej, ale v nákladnej doprave, ktorá sa bude premietať do všetkých komodít, ktoré sú náročné na prepravovanie. Čiže zase celkom iná komodita, ktorá má svoju charakteristiku, svoj vývoj. Nie je možné ju posudzovať takto v jednom balíku a bude mať úplne iný vplyv na celú ekonomiku a sama sa bude možno celkom inak vyvíjať, ako si dnes myslíme.

    Cigarety, tak tie sú známe svojím pašovaním. Pochybujem, že sa to bude vyvíjať inak aj do budúcnosti a ktovie, či sa nezníži radikálne spotreba cigariet a podobne. To nebude znamenať väčší prínos.

    Keď sme minulý rok pripravovali návrh štátneho rozpočtu, tak sme navrhovali iné cesty. V prvom rade sme hovorili, že nesmie dôjsť k recesii, ku ktorej, žiaľ, došlo najmä v stavebníctve, je 20 až 30 tisíc nezamestnaných. Podstatný nárast nezamestnaných ako celkove, tým je, samozrejme, nižšie HDP, a tým sú aj nižšie príjmy do štátneho rozpočtu, lebo menej vyrobených tovarov, menej vyprodukovanej hodnoty nemôže iné ani spôsobiť, iba že by sa znížili príjmy. Takisto občania, ktorí sú nezamestnaní, neplatia žiadne dane, neplatia všetky fondové poplatky, štát musí za ne platiť, tým sa zvyšujú výdavky zo štátnej pokladnice. Čiže recesia, to je pravá príčina problémov štátneho rozpočtu, a nie táto cesta zvyšovania daní z niektorých komodít.

    Takisto sme upozorňovali na sivú a čiernu ekonomiku. Cestou, ktorou chce ísť pán poslanec Prokopovič, neviem, či sa mu podarí z tých 500 - 550 tisíc nezamestnaných získať ľudí, aby išli za živnostníkov, keď jednoducho tí ľudia nebudú mať na kúpenie licencie a povedzte mi aspoň jeden dobrý dôvod, prečo by si licenciu kúpili, keď si teraz nejakú tú korunu zarobia a nejako sa preživia, aj tak nevedú účtovníctvo. Čiže treba ísť na to veľmi premyslene a mali by sme sa všetci poradiť, ak máme úprimný záujem, ako nájsť cestu a skutočne získať odtiaľ príjmy do štátneho rozpočtu, ale musí to byť cesta, ktorou ľudí neznechutíme.

    Takisto deblokácie - už sa to tu v podstate povedalo, za celý rok nebol nejaký mimoriadny príjem do štátneho rozpočtu a upevnil sa taký zamotaný kruh, ktorý nás vlastne stále vedie k nízkym zdrojom rozpočtu. Čo sa v našom štáte deje? Štát stále vydáva všelijaké cenné papiere, ktoré predáva. Banky ich kupujú. Banky tým nemajú peniaze pre podnikateľov ani pre obratový kapitál, ani na rozvoj investícií, čiže podnikatelia si nemajú odkiaľ požičať peniaze. No a tým, že podnikatelia nemajú peniaze, nemajú z čoho platiť dane a stále sa to krúti dookola. Pani ministerka vydáva stále ďalšie a ďalšie bondy a predáva ich a sťahuje stále peniaze z bánk a banky..., čo som hovoril pred chvíľou. Čiže tam je nutné rozťať tento začarovaný kruh. Naozaj, radikálne znížiť daň z príjmov právnických osôb nie na 30 %, ale minimálne na 25 %, keď nie na 20 % a konečne sa začať hýbať dopredu: A tieto zákony, ak pripravíte a budeme ich prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní a budú naozaj dobré, tak ich určite podporíme. Ale tento návrh nie je dostatočne podložený, nie je podložený analýzou minimálne z toho, čo to vlani donieslo. Keď sa takéto návrhy presadili, navrhol by som - pán spravodajca odišiel -, aby sa vrátili pani ministerke na ministerstvo financií, aby ich dopracovala o analýzu výsledkov z minulého roku a potom predložila na skrátené legislatívne konanie, keď nás presvedčí, že naozaj je toto riešenie, ktoré ako tak môžeme akceptovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia traja páni poslanci. Posledný je pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok.

    Ako prvý je pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcem sa vyjadriť k poslednému rečníkovi v rozprave k tej časti jeho vystúpenia, kde hovoril o mnou navrhovanom zákone o drobnom podnikaní, pretože jeho vyjadrenie môže evokovať jednak poslancov, ktorí si možno nedostatočne preštudovali tento návrh zákona, jednak občanov, ktorí budú pozerať tento záznam, že v mnou navrhovanom zákone je niečo nedopracované, niečo nedokonalé, ktoré nesplní účel. Konkrétne pán poslanec Oberhauser hovoril o tom, za čo si nezamestnaní, ktorí sú, teraz zakúpia licencie.

    Každý, kto si podrobne preštudoval návrh, musel zistiť, že práve v tomto mojom návrhu sa navrhuje oslobodenie od platenia dane z príjmu, resp. paušálnej dane, teda za to zakúpenie licencie tzv. oslobodenie na prvé dva roky 100 %, na tretí rok 50 %. Čiže práve to by mala byť motivácia pre začínajúcich podnikateľov, ktorí sú dnes na úrade práce, že nebudú musieť na jednej strane viesť rozsiahle účtovníctvo, ktoré je potrebné viesť, a na druhej strane prvé dva roky nemusia zaplatiť ani korunu dane a odvody do fondov iba vo výške 50 % z minimálnej mzdy. Takže toto je zmyslom zákona. Čiže žiadne obavy o to, že potrebujú nejaký kapitál na to, aby si zaplatili licenciu, to vôbec nie je opodstatnené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi nadviazať na slová môjho kolegu pána Oberhausera. Tiež si myslím, že skutočne tieto novely, ktoré tu pri superrýchlom tempe začíname prerokúvať, majú jednu jedinú úlohu, že skutočne útočia na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva na Slovensku. Samozrejme, že prinesú so sebou ďalšie obrovské problémy, ktoré súvisia s pašovaním. Veľmi dobre vieme, akým spôsobom sa pašujú cigarety z Ukrajiny a že je to dobrý biznis. Aj keď budeme tých colníkov točiť každé dva týždne, jednoducho tie skupiny, ktoré toto prevádzajú, si cestičky cez hranice nájdu. A treba povedať, že je to veľmi smiešne, keď týmito zákonmi, ako to môj kolega spočítal, naháňame približne 2,5 mld. Už tu bolo povedané, že je to náhrada výpadku za cestnú daň, resp. daň z motorových vozidiel, ktorú pani ministerka navrhovala a ktorú jej koaliční poslanci nechceli odsúhlasiť. Treba povedať, že dane z príjmov zaplatilo len 10 % firiem. Daňové nedoplatky sa opäť zvýšili o viac ako 10 mld. korún. Dnes už predstavujú 52 mld. Tak v tomto porovnaní je tých 2,5 mld. veľmi smiešnych. Treba povedať, že drvivá väčšina firiem neplatí dane alebo ich platí len veľmi symbolicky. Veľmi veľa firiem si začína vytvárať svoje pobočky v Čechách, kde nakupujú autá, rôzne platby potom bežia cez Čechy a takýmto spôsobom sa vyhýbajú plateniu daní na Slovensku. Som presvedčený, že toto by sme mali riešiť a nie, aby sme tu riešili problémy, ktoré jednoducho prehadzujeme na plecia občanom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Oberhausera o istej nepripravenosti spôsobenej z nedostatku času. Dokonca aj pani poslankyňa Sabolová o tom hovorila, ak sa nemýlim a, myslím, viacero poslancov sa dotklo tejto časovej tiesne.

    Nedá mi iné, ako v tejto chvíli sa spýtať aj tu prítomného pána poslanca Bohunického a celého parlamentu, prečo bolo nutné na tejto schôdzi prijímať zákon o pamätnom dni, ktorý sme jednoducho nechceli prijímať na tomto zasadnutí, vedomí si toho, že existuje časová tieseň z hľadiska prijímaných zákonov. Ale to sa presadilo celkom svojhlavo, zbytočne sme o tomto zákone hovorili dvadsiateho ôsmeho, a predsa sme ho neschválili 28. Áno, pán poslanec Bohunický, je to tak. Pýtam sa, prečo ste tak tvrdohlavo nástojili a strácali čas? Kto sa dostal do tej časovej tiesne a zásluhou koho? Zásluhou tohto parlamentu, že si odsúhlasil taký sled bodov, ktorý si odsúhlasil.

    Na záver tohto krátkeho vystúpenia mi dovoľte nechať pozdravovať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Migaša, ktorý sa včera veľmi zásadne vyjadril o tom, ako majú poslanci hlasovať, či sú prítomní, či sú neprítomní. No chcel by som jednoducho aj z tohto miesta mu odkázať, že na tomto hlasovaní sa nezúčastním, nebudem sa prezentovať a možno pán poslanec, predseda Národnej rady Slovenskej republiky Migaš pochopí, že som tu bol.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Konštatujem, že nie je v sále. Stráca poradie. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Brňák. Po ňom pán poslanec Maxon.

    V rozprave má slovo pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    nie tak dávno som z tohto miesta vystupoval a snažil som sa apelovať na mnohých politikov parlamentnej väčšiny, parlamentnej koalície v tom smere, aby sme jednoznačne dodržiavali rokovací poriadok, aby sme jednoznačne dodržiavali zákon, ktorý je platný a účinný aj pre rokovanie nášho parlamentu. Tak ako už bolo konštatované aj v rámci faktickej poznámky pani poslankyne Tóthovej boli mnohí právnici vyzvaní, aby sa vyjadrili k tejto téme, aby sa jasne vyslovili, či v danom prípade je dodržaný zákonom stanovený postup. Nuž, dovoľte mi, možno už piaty alebo šiestykrát povedať, že aj v spojitosti s týmito štyrmi návrhmi, ktoré boli spojené na spoločné rokovanie a spoločné konanie, aj v súvislosti s nimi ide o porušenie rokovacieho poriadku. Ide o porušenie zákona, ktorý by mal platiť nielen pre každého občana Slovenskej republiky, ale tiež pre poslancov tohto parlamentu. V jednotlivých tlačiach, o ktorých teraz rokujeme, vláda, resp. predstavitelia vlády zaujímavým spôsobom poukazujú na naplnenie dôvodu skráteného legislatívneho konania.

    Dovolím si odcitovať z jednotlivých návrhov, tak ako boli predložené. Najskôr z tlače 439 v súvislosti so spotrebnou daňou z uhľovodíkových palív a mazív. Hovorí sa, ako dôvod na skrátené legislatívne konanie sa uvádza to, že neschválenie predkladanej novely zákona s účinnosťou od 1. januára roku 2000 by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody z dôvodu nedostatku zdrojov v príjmovej časti štátneho rozpočtu na pokrytie nevyhnutných výdavkov štátu. Podobné dôvody, ba priam identické dôvody sú uvedené aj v ďalších tlačiach, teda vo všetkých štyroch materiáloch návrhov na skrátené legislatívne konanie. Opätovne a rozhodne chcem protestovať proti tomuto postupu a chcem povedať, že dôvody, ktoré sú tu uvedené, a ani iné dôvody, o ktorých sčasti hovorila aj pani ministerka, nie sú naplnením ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku, nepredstavujú dôvod na skrátené legislatívne konanie, na stav legislatívnej núdze. Treba povedať, že počet takýchto návrhov zákonov, ktoré predkladá vláda na skrátené legislatívne konanie, veľmi rýchlo narastá.

    Dnes, pokiaľ nás naše počty a štatistika neklame, v spojitosti s týmito štyrmi návrhmi ide už o 59. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, a mám taký dojem, že onedlho prekročíme 60, možno 65, možno 70 a všetci sa tešíme, ako oslávime prvú jubilejnú stovku. Chcem povedať, že tento postup nie je správny, nie je dobrý. A tak ako vy ste veľmi razantne a vehementne v minulosti kritizovali oveľa menej takýchto našich postupov, tak o to rozhodnejšie vystupujeme my a o to rozhodnejšie budeme vystupovať aj v budúcnosti, aby sme poukazovali nie na nejaké prehrešky, ale priamo na porušenia zákona, ktorým rokovací poriadok parlamentu jednoducho je.

    V tomto kontexte si neodpustím jednu poznámku. Aj v spojitosti s uvedenými návrhmi sa zdá, akoby nie Strana demokratickej koalície, nie Strana demokratickej ľavice, nie Strana maďarskej koalície a Strana občianskeho porozumenia a ich vláda bola zodpovedná za správu vecí verejných, ale jediným dnes zodpovedným aj v súvislosti so štátnym rozpočtom a jediným zdrojom príjmu navrhovaného štátneho rozpočtu je občan Slovenskej republiky. Myslím si, že občan Slovenskej republiky by mal byť nie rozhodujúcim, jediným a dominantným zdrojom príjmu navrhovaného štátneho rozpočtu, ale skôr doplnkovým zdrojom, ak ho už takto pomenujeme. V tomto kontexte sa chcem opýtať, či by skutočne nebolo lepšie a aj správnejšie pre Slovensko, aby vláda Slovenskej republiky bola rozpustená, aby ste odsúhlasili ako parlamentná väčšina v parlamente zákony, ktoré vyžmýkajú občanov a naplní sa rozpočtová stránka, príjmová rozpočtová stránka štátneho rozpočtu a zároveň prijmeme a prerozdelíme túto príjmovú časť zase v parlamente parlamentnou väčšinou z hľadiska výdavkovej časti, či by sa skutočne neušetrilo oveľa viac a či by to nebolo v prospech Slovenskej republiky.

    V kontexte týchto štyroch predložených návrhov na skrátené legislatívne konanie chcem poukázať ešte na veľmi významný dokument, ktorý predstavuje do istej miery bibliu tejto vlády Slovenskej republiky. Je to dokument Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého znenie práve v kontexte toho, čo dnes máme na stoloch a ešte ďalej aj dostaneme v súvislosti so štátnym rozpočtom, nadobúda celkom nové rozmery a celkom nový význam. Citujem z tohto dokumentu: "Jeden zo základných cieľov, ktorý vláda sleduje, je nastúpiť cestu smerujúcu k spoločnosti vzdelania, spoluúčasti a solidarity, k spoločnosti 21. storočia. Vláda si plne uvedomuje, že uvedený cieľ možno dosiahnuť iba za aktívnej účasti a súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky."

    V tomto kontexte opakujem, za súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky. Práve aj za súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky dnes vláda predkladá tieto návrhy zákonov, na základe ktorých sa majú doslova vyžmýkať peniaze z týchto zdrojov moci v štáte od občanov Slovenskej republiky. Citujem ďalej: "Demokratický právny štát vláda vníma ako štát, ktorý svojím právnym poriadkom a jeho reálnym uplatnením poskytuje všetkým občanom i právnickým osobám rovný prístup k právam a slobodám zaručeným Ústavou Slovenskej republiky a ratifikovanými dohovormi o ľudských právach ako štát, ktorý bezvýhradne viazaný zákonmi slúži občanom a poskytuje istotu slobodnému rozhodovaniu občanov o ich prítomnosti i budúcnosti."

    Ako krásne znejú tieto slová v kontexte doslova živorenia väčšej časti občanov Slovenskej republiky. Spoločne musíme vytvoriť právny rámec, ktorý znemožní vytváranie priestoru na rôzne formy diskriminácie, nezamestnanosť a vylučovanie väčších skupín občanov z civilizovaného prostredia. Cieľom vlády je humanizácia spoločenských vzťahov a vykonanie takých zmien, ktoré umožnia prehĺbenie sociálneho rozmeru transformácie. Ešte raz, prehĺbenie sociálneho rozmeru transformácie. Opätovne si myslím, nie je potrebné poukazovať na kontext týchto slov a tohto citátu s dnešnou situáciou a s návrhmi, ktoré majú celkom inú tendenciu práve vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.

    Citujem ďalej: "V oblasti tvorby a aplikácie práva považuje vláda za hlavnú prioritu posilnenie právneho vedomia prostredníctvom nastolenia skutočnej vynutiteľnosti práva. Jednou z hlavných príčin súčasného nedobrého stavu je nesystematický a neprehľadný právny poriadok, ktorý umožňuje rôznym dobrodruhom využívať jeho medzery." Nuž opýtajme sa spolu, kto dnes predstavuje týchto dobrodruhov, ktorí nielenže využívajú medzery v zákonoch, ale dokonca priamo porušujú, priamo šliapu po zákonoch aj v spojitosti so skráteným legislatívnym konaním. Citujem ďalej: "Pri samotnej koncepcii tvorby práva bude vláda preferovať princíp systémového prístupu." Ako krásne opäť znejú tieto slová v kontexte nesystémových, priamo anarchistických opatrení aj v oblasti tvorby štátneho rozpočtu.

    A citujem na záver z tohto dokumentu: "Vláda pritom bude dbať o to, aby zákony vykonávajúce Ústavu Slovenskej republiky boli v súlade s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd a aby ich obmedzenia boli používané len na stanovený cieľ. Nepripustí, aby úroveň ich ekonomického, právneho a politického zabezpečenia bola znižovaná." Prečítam ešte raz: "Nepripustí, aby úroveň ich ekonomického, právneho a politického zabezpečenia bola znižovaná." Toľko z programového vyhlásenia vlády, ktoré, myslím si, nie je možné považovať iba za nejakú proklamáciu politickej povahy, ktorá by mala tvoriť záväzný dokument z hľadiska riadenia sa a správania sa tejto vlády a od tohto dokumentu sa odvíja aj legitímne pôsobenie samotnej vlády.

    A celkom na záver, keď už citujem z dokumentov, ktoré prijala táto vláda, si dovolím odcitovať teraz zase v kontexte predložených návrhov zákonov v spojitosti so štátnym rozpočtom časť z materiálu, ktorá má názov Zmluva s občanmi Slovenska, ktorú podpísal, obrazne povedané, Mojžiš Dzurinda so slovenským národom a tieto jednotlivé body alebo tieto jednotlivé sľuby, ktoré boli predložené, zohrávajú na oveľa väčšom význame práve a zase v kontexte toho, čím žijeme dnes a čím budú žiť občania Slovenskej republiky zrejme aj na čas blízky a možno aj dlhšie budúci. V rámci tejto zmluvy s občanmi Slovenska, ktorú podpísal, obrazne povedané, Mojžiš Dzurinda 4. júla 1998 v Trnave, sa hovorí a pán Dzurinda dáva záväzok:

    1. Slovenská demokratická koalícia zabezpečí zvýšenie priemerného platu v národnom hospodárstve na dvojnásobok súčasného platu.

    2. Postaví ročne 14 tis. bytov.

    3. Vytvorí 150 tis. pracovných príležitostí, a tak zníži nezamestnanosť pod 10 %.

    4. Zabezpečí zvýšenie dôchodkov v priemere na 50 % z priemernej hrubej mzdy.

    5. Významne zníži dane a odvody malým a stredným podnikateľom.

    6. Zníži daň z príjmu fyzických osôb zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane na 60 tis. Sk.

    7. Predĺži lehoty poskytovania rodičovského príspevku do 5. roku dieťaťa.

    A na záver z týchto sľubov: Zastaví ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov pre zdravotníctvo.

    Toľko z rozhodujúcich a podstatných dokumentov, aj na základe ktorých alebo práve v dôsledku ktorých táto vláda dnes vládne. Mnohí kolegovia, predovšetkým z parlamentnej koalície, vyčítajú nám v opozícii, že neustále vystupujeme, neustále poukazujeme na mnohé veci, ktoré považujeme za podstatné a ako keby sme týmto spôsobom chceli klásť nejaké prekážky v nerušenom chode, nerušenej činnosti vládnej koalície. Myslím si, že poslanci vládnej koalície alebo všetci tí, ktorí nám toto vyčítajú, nie celkom chápu základný zmysel konštruktívnej činnosti opozície v rámci parlamentu. Treba povedať, že základným zmyslom takejto konštruktívnej opozície v parlamente nie je pomoc alebo nie je napomáhanie politickej opozície parlamentnej väčšine pri presadzovaní programu vlády. Takto sa mohla správať formálna parlamentná opozícia, ktorá budila zdanie pluralistického politického systému v minulom režime, mám na mysli predovšetkým existenciu Strany slobody alebo Strany slovenskej obrody, alebo iných súčastí Národného frontu, ktoré akože budili zdanie opozície vo vzťahu ku komunistickej strane, ale pritom dôsledne plnili program a úlohy práve Komunistickej strany Česko-Slovenska.

    Treba povedať, že základným zmyslom zdravej a zdatnej opozície je predovšetkým nastaviť parlamentnej väčšine zrkadlo a pokúsiť sa byť svedomím poslancov vládnej koalície, presne to, čo ste robili vy v minulosti, a presne tak, ako ste sa správali vy v minulosti, presne to isté robíme aj my dnes a myslím si, že v konečnom dôsledku práve toto môže napomôcť aj kultivovanie vzájomných politických vzťahov a kultivovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a vôbec aj zlepšovanie politickej kultúry. Myslím si, že aj toto naše vystupovanie do istej miery už prináša ovocie. Veď si zoberme napríklad naše vystupovanie v spojitosti s výčitkami smerujúcimi k tomu, že jednoducho v danom prípade nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, keď tvrdíme, že je porušovaný rokovací poriadok, teda zákon. Ešte raz musím povedať, ani jeden právnik vyjmúc pána poslanca Šimka - ale výnimka potvrdzuje, každá výnimka potvrdzuje pravidlo - nevystúpil s tým, že v danom prípade nejde o porušenie zákona.

    Chcem povedať, že vy všetci, čo sa vyjadrujete v tejto záležitosti, sa vyjadrujete veľmi opatrne, veľmi kulantne, používate termíny, akože toto skrátené legislatívne konanie nie je správne, nie je dobré, nabudúce sa ho budeme vystríhať. Čiže vy všetci si jednoducho uvedomujete, že tento postup nie je správny a my dodávame, že je protizákonný. V tomto smere vystúpil, povedzme, aj podpredseda parlamentu pán Bugár aj v médiách, keď veľmi jasne a veľmi zrozumiteľne povedal, že kalich začína byť naplnený a počnúc 1. januárom budúceho roka sa bude dbať o oveľa väčšiu čistotu aj v oblasti dodržiavania zákonov a celých procedúr v súvislosti s predkladanými legislatívnymi návrhmi.

    Chcem povedať, že tejto téme sa dnes napríklad dvakrát vedome vyhol v rámci odpovede aj podpredseda vlády, ktorý má na starosti legislatívu. Na priame a výslovné otázky, ktoré nepoznajú inú odpoveď ako iba áno alebo nie, ušiel z oboch týchto odpovedí a vyjadril sa opätovne šalamúnsky, čo v inej reči znamená, že jednoducho sám si uvedomuje, že zákon je porušovaný. To, čo by ste si mali predovšetkým ako poslanci vládnej koalície všimnúť aj na dnešnom vystúpení pána podpredsedu vlády Fogaša, je ale niečo iné. Pán podpredseda vlády si umyl ruky ako Pontský Pilát, keď povedal, nie vláda je zodpovedná za toto skrátené legislatívne konanie, ale parlament, ktorý o tom rozhoduje. A v tomto smere skutočne uvedená zodpovednosť nie je na bedrách vlády, ktorá takýto návrh dáva, ale je na vašich bedrách a je aj vašou zodpovednosťou. Myslím si, že v tomto smere je dobré, je žiaduce, aby sme takto vystupovali a budeme vystupovať aj naďalej nie preto, aby sme silou mocou negovali váš program vlády, ale jednoducho preto, že je to potrebné aj pre vás a že si to sami pomaličky začínate uvedomovať a všetci dúfame, že skutočne počnúc 1. januárom 1999 nastane alebo nastanú určité zmeny, kvalitatívne zmeny v tom smere, že budete dodržiavať rokovací poriadok aspoň tak, ako sme ho dodržiavali v minulosti my, myslím, z hľadiska vnútorného rokovania.

    Myslím si, že v prípade, ak sa zmenia mocenské pomery a vy sa ocitnete v opozícii, že zasa presne takisto budete vystupovať aj vy. Čiže nehľadajte za týmito našimi vystúpeniami nič iné, nevysvetľujte demagogicky občanom a novinárom na tlačovkách, že opozícia je zodpovedná za to, že neviete schváliť zákony, ale hľadajte chyby aj u seba. Chcem povedať, ako už tu bolo povedané niektorými poslancami z opozície, ktorí konštatovali, že zdroje, časové zdroje ste v mnohých prípadoch porušovali predovšetkým vy, lebo napríklad aj skutočnosť, že rokujeme o návrhoch štátneho rozpočtu až v stredu, až v polovičke týždňa alebo až od polovičky týždňa tiež nie je na škodu alebo na ujmu, ale tiež sme to nezapríčinili my. Jednoducho, ak si to situácia žiadala, nechápem, z akých dôvodov ste neurčili schôdzu parlamentu na pondelok a utorok tohto týždňa, keď návrh rozpočtu horí a súri. Treba povedať, že podľa všetkého ten termín, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku v súvislosti s predložením návrhu štátneho rozpočtu, tak či tak nestihnete, ale nie preto, že my vystupujeme za opozíciu, ale jednoducho preto, že sa na ňom neviete dohodnúť vy.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlási šesť pánov poslancov, ako posledný je pán poslanec Hajdúk. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Brňáka.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Plne podporujem názor pána poslanca Brňáka, ktorý povedal, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, aspoň nie tie, ktoré sú uvedené v predložených návrhoch. Som rád, že pani ministerka Schmögnerová prišla medzi nás a môže si osobne vypočuť, že minimálne tieto návrhy mali mať priložené analytické podklady o tom, čo takéto minuloročné znásilnenia zvýšenia daní na konci roka priniesli, ako sa prejavili, aký bol z nich skutočný výber proti predpokladom daní do štátneho rozpočtu, ako sa proste tieto komodity zaslúžili o zvýšenie príjmov a aký bol vývoj ich spotreby, ako sa premietal celý zložitý mechanizmus narábania s týmito komoditami a výberu príjmov. Keď si pozriete tento balík, ktorý nám bol rozdaný do lavíc, to, že sa nedodržuje zákon, je aj neúcta k poslancom vládnej koalície, lebo, samozrejme, oni budú v prvom rade toto bremeno občanov schvaľovať a som zvedavý, ako to preštudujú za 3 - 4 dni, ktoré máme k dispozícii. Máme s tým veľké problémy, aby sme si to dali posúdiť kvalifikovaným odborníkom. Ministerstvá mali celé mesiace času a stovky ľudí, ktorí mohli na tom pracovať a teraz sa to hodí na týchto 150 ľudí v parlamente a my máme niesť bremeno zodpovednosti za to, že tie stovky ľudí stopercentne vybavené počítačmi, nám dodnes neboli dané počítače, s milión možnosťami výskumných inštitúcií, celých odborných oddielov, tak to nepripravili a my to za štyri dni máme vedieť kvalifikovane posúdiť a urobiť k tomu kvalifikované stanoviská. Je v tom neváženie si práce poslancov.

  • Pán poslanec Brňák odsúdil zavádzanie novej praxe v tomto parlamente, a to prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Zosumarizovala som ďalšie praktiky, ktoré ste v tomto volebnom období zaviedli do tohto parlamentu. Začali ste obmedzením faktických poznámok opozície na jednu, a to uznesením jedného, jediného výboru, teda porušili ste rokovací poriadok. Zaviedli ste nočné zasadania alebo ako teraz predĺžené rokovania do noci, porušujete Zákonník práce. Nezákonne prijímate zákony menšinou vládnych poslancov vždy, keď opozícia využije inštitút obštrukcie. Ďalej pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky to sľúbil a dnes to pán podpredseda Hrušovský aj predviedol, ako nútiť poslancov opozície, aby hlasovali, ak nechcú hlasovať vyhrážaním sa, že budú vykázaní ako neprítomní na pléne. Ďalej ste zaviedli zasadania výborov počas pléna, dokonca sa stalo, že dostatočne neoboznámite opozičných poslancov o tom, že výbor zasadá. Verím, že som určite zabudla na ďalšie vaše praktiky, a verím, že tie praktiky ďalej doplníte, pretože v nedemokracii ste skutočne dokonale vynachádzaví.

  • Ďakujem pekne.

    Pozorne som si prečítal štyri vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie. Nič také, o čom hovoril pán poslanec Brňák, som tam nenašiel. On porušil rokovací poriadok, doslova ho zneužil, zneužil poslaneckú tribúnu na propagáciu volebného programu SDK, jasne ukázal deštruktívnosť opozície HZDS, nehovoril k meritu veci. Vaša snaha je jasná, páni opoziční poslanci za HZDS, predlžovať rokovanie tak, aby sa vládna koalícia dostala do časového stresu pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek má slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani ministerky,

    aby som bol stručný, aby som zbytočne nepredlžoval rokovanie ako pán poslanec Bohunický so svojím zákonom spred niekoľkých dní, dovoľte mi niekoľko riadkov.

    Pán poslanec Brňák hovoril o žmýkaní peňazí z občanov Slovenskej republiky a v nadväznosti na tieto slová by som sa chcel spýtať, či niekto skutočne prepočítal, koľko zaplatí občan, o koľko zaplatí občan v priemere viac za základné potraviny v prípade, že skutočne cena benzínu bude zvýšená na liter o 2,20 Sk. Naozaj si treba uvedomiť, že každý rožok donesený z pekárne do obchodu bude stáť o čosi viac preto, lebo prepravca si nejaké tie halieriky vzhľadom na zdražený benzín naráta. Toto sa týka všetkých potravín. Prepočítal niekto, ešte raz sa pýtam, o koľko občan Slovenskej republiky zaplatí viac za základné potraviny. Skutočne nie je iná možnosť, ako túto strategickú surovinu, ktorou benzín naozaj je, nejakým iným spôsobom nahradiť, aby nemuselo nastať takéto drastické zvýšenie benzínu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Brňák, viete, že náš futbal je v ťažkej ekonomickej kríze? Dúfam, že aspoň dvadsaťjednotka vyhrá v Rusku a postúpime do ďalších bojov. A že to nemá nič spoločné s vašou rozpravou? Rovnako je to tak, ako vaša rozprava nemala nič spoločné s predloženými návrhmi.

    Ďakujem.

  • Hlasy v pléne.

  • Pokoj, pokoj, prosím.

    Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Brňák nám zacitoval niekoľko pasáží z nášho vládneho programu, tak verím, že mi nebude mať za zlé, keď zacitujem jednu vetu z vládneho programu HZDS z predchádzajúcich štyroch rokov: "Na vnútroštátnej ceste na cestnom ťahu sa začne budovať obchvat Oravského podzámku." Pán poslanec, máte blízky vzťah k Orave, teda viete dobre takisto ako ja, ako aj všetci občania Oravy, že ste tam počas štyroch rokov ani nezaťali motykou. Tak potom neviem, prosím vás, ako nás chcete presvedčiť, že my by sme mali splniť o dva roky to, čo sme sľúbili na obdobie štyroch rokov, keď vy ste tam za štyri roky neurobili nič. Viete, ak máte chuť sypať popol na hlavy, zastávam názor, že by ste mali naozaj porozmýšľať, odkiaľ začať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon vystúpi v rozprave, po ňom pán poslanec Orosz, pokiaľ, samozrejme, nedosiahneme 21.00 hodinu.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie ministerky,

    vážené dámy a páni,

    budem hovoriť veľmi stručne alebo aspoň dúfam, že sa mi to podarí v krátkom čase. Musím však celkom na úvod konštatovať, vážený pán poslanec Hajdúk, že z hľadiska budovania infraštruktúry, predovšetkým cestnej siete, ste si vybrali ten najhorší príklad, kde nás môžete kritizovať.

    Ale, vážené dámy a páni, na základe toho množstva faktických pripomienok, ktoré boli na moje vystúpenie, tak mi dovoľte, aby som sa vám predsa len čiastočne ospravedlnil. Ospravedlním sa v tom zmysle, že predsa len isté systémové prístupy z vašej strany existujú, ale, žiaľ, musím konštatovať, že tieto systémové prístupy majú priamo historickú súvislosť.

    Vážené dámy, vážení páni, pred 10, 12, 15 rokmi, keď vtedajšie politbyro stálo pred rozhodnutím, ako zvyšovať a liberalizovať ceny, tak sa rozhodli postupovať systémovo. Ten systémový prístup spočíva v tom, že najmúdrejší v politbyre sa postavil a povedal: "Vážené dámy a páni, vážené súdružky, vážení súdruhovia, musíme postupovať systémovo, komplexne, ale tak, aby to bolo občanom Slovenskej republiky alebo vtedy federácii prijateľné," a povedali, "budeme zvyšovať ceny len v poradí podľa abecedy od A do F a podľa toho uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať." A v tom je vaša systematickosť, pretože išli podľa abecedy:

    a) zvyšovali alkohol,

    b) zvyšovali benzín,

    c) zvyšovali cigarety,

    d) zvyšovali dane,

    e) zvyšovali elektriku,

    f) zvyšovali všetko.

    Takže toto je váš systémový prístup a historická analógia z predchádzajúceho obdobia.

    Vážené dámy a páni, chýba tu pani poslankyňa Sabolová. Už nakoniec stojí aj moja otázka. Rokujeme napríklad aj o návrhu zákona o skrátenom legislatívnom konaní pri spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív? Ak o ňom rokujeme, tak sa pýtam, prečo počas celého rokovania chýba spravodajca k návrhu na skrátené legislatívne konanie a sám predsedajúci ho vyzval imperatívom, aby bol taký láskavý a počas rokovania tu zotrval. Len upozorňujem, že už tu nie je viac ako hodinu.

    Vážené dámy a páni, takýto je zodpovedný prístup vašich kolegov alebo našich kolegov k práci, ktorú máme v tomto období vykonať. A dovoľte mi, aby som veľmi jednoznačne odpovedal pani poslankyni Sabolovej na otázku, koľko zákonov sme novelizovali my priamo s návrhom zákona o štátnom rozpočte. Áno, korektne priznávam, presne toľko, koľko bolo potrebné. Ale, vážené dámy a páni, my sme v predchádzajúcom volebnom období už dvakrát predložili do Národnej rady alebo vtedajšia vláda návrh zákona o štátnom rozpočte podľa nového rokovacieho poriadku. A to, čo sa deje dnes, to nebolo ani v jednom prípade. Ak teda neviete, tak zákon o rokovacom poriadku bol schválený 24. októbra 1996 a podľa nového rokovacieho poriadku sa schvaľoval návrh zákona o štátnom rozpočte na roky 1997 - 1998.

    Vážené dámy, vážení páni, a špeciálne pán poslanec Hajdúk, otvorene sa priznávam, že mám tiež blízky vzťah k Orave, pretože vetva z otcovej strany pochádza z Oravy. Špeciálne mne ste vytkli, že nie som prístupný diskutovať vecne. Takže, vážený pán poslanec Hajdúk, poviem vám, prečo nie som schopný diskutovať v tomto období vecne. Jednoducho napríklad aj preto, že počas pléna Národnej rady rokuje výbor pre financie, rozpočet a menu, čo je v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom a ja ako člen tohto výboru o tom jednoducho neviem. Takže, ak by som o tom rokovaní vedel, ak by ma boli upozornili, že toto rokovanie je, tak vám garantujem, že sa na rokovaní výboru zúčastním a vo výbore budem vecne k týmto problémom rokovať.

    Vážený pán poslanec, hovoríte, že to nie je pravda. Vrátim sa k organizácii práce tohto parlamentu, ak niekto o pol ôsmej večer alebo o ôsmej večer položí na môj stôl pozvánku na zasadnutie výboru, tak tým považuje svoju povinnosť za splnenú? To je jedna stránka veci. Ale opäť opakujem, ako je možné, že prebieha rokovanie výboru, špeciálne hovorím o výbore pre financie, rozpočet a menu počas rokovania pléna Národnej rady. To je jednoducho neprípustné a jednoducho sa nedá ničím proti tomuto alebo nedá sa voči tejto mojej námietke ničím argumentovať.

    Vážené dámy a páni, máme nielen legitímne právo, ale máme priamo povinnosť, aby sme bránili v tejto snemovni, keď sa porušuje zákon. A v tomto prípade moji kolegovia jasne dokumentovali, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku. A keď už máme hovoriť o systémových riešeniach a naozaj stojí pred nami množstvo legislatívnych návrhov a predovšetkým návrhov na skrátené legislatívne konanie, minimálne v organizácii práce pri skrátených legislatívnych konaniach ste mali uplatniť systémové riešenie. Ako môžeme rokovať o nepriamych daniach, keď nevieme základný princíp v oblasti priamych daní? Možno konsenzuálne dôjdeme k dohode, že je možné uplatniť, lebo všeobecne sa priznávame, že preskupiť daňové povinnosti do nepriamych daní je efektívna záležitosť a z hľadiska budúceho vývoja alebo vývojov rozpočtového hospodárenia na Slovensku prospešná vec. Ale vy nám najskôr dáte sériu návrhov nepriamych daní, a to nám dávate v čase, keď sa licituje o tom a licitovalo sa o tom - už je to s najväčšou pravdepodobnosťou minulosťou -, či v oblasti priameho zdanenia bude 35 %, či bude 30 %, či bude dokonca 25 % alebo 20 %. Na základe čoho ste potom robili kvantifikáciu nepriamych daní z hľadiska podnikateľských subjektov, keď do dnešného dňa ste o tom diskutovali, ale hladinu a sadzby nepriamych daní už vám boli jasné?

    Vážené dámy a páni, nevytýkajte nám, že nevystupujeme vecne, vy jednoducho k riešeniu týchto problémov pristupujete nesystematicky a už som to, vážené dámy a páni, povedal. Pred niekoľkými hodinami sme rokovali o tzv. zelených správach. Zelené správy všeobecne hodnotili súčasnú situáciu vo všetkých rezortoch ministerstva pôdohospodárstva za neuspokojivé. Vážené dámy a páni, ako sa tá situácia zlepší prostredníctvom nepriamych daní, pretože všetky nepriame dane sa dotýkajú predovšetkým rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Dokonca poľnohospodárstvo je významnou mierou energeticky náročné, dotýka sa ho aj spotrebná daň na uhľovodíkové palivá a mazivá, daň z liehu, daň z tabaku a daň z piva sa tohto rezortu dotýka bezprostredne, pretože nepochybne všetci vieme o tom, že sa to prostredníctvom zvýšenia spotrebných daní premietne do spotrebiteľských cien. Takže ak niekto nepostupuje systémovo, ak si niekto nectí pravidlá ekonomiky, ak si niekto nectí objektívnu kvantifikáciu dosahov, vážené dámy, vážení páni, ste to vy. A ešte raz zdôrazňujem, my sme sa nepričinili o to, že v súčasnom období prežívame absolútnu legislatívnu nepripravenosť na zostavenie návrhu zákona o rozpočte na rok 2000. Tú chybu hľadajte inde, nie v opozícii. Tá chyba sa stala u vás a ja som to už, znova opakujem, pred desiatimi alebo dvanástimi dňami na tomto mieste hovoril, že rozhodujúca chyba sa stala na ministerstve financií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok. Ako posledný sa hlási pán poslanec Tarčák.

    Prvý je pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Všetky štyri návrhy zákonov na skrátené legislatívne konanie sa týkajú tých istých komodít ako vlani, ako som už povedal - pivo, lieh, palivá, cigarety. Čiže z minulého roku by sa dala urobiť analýza, ale aj akési modelové správanie, čo urobí takéto zvýšenie tohto roku. A ak chce pani ministerka, aby sme sa vážne týmito vecami zaoberali, vašou povinnosťou je, aby ste nám tieto analytické podklady dodali do parlamentu, aby sme si mohli aspoň z minuloročného ročného vývoja urobiť akúsi úvahu na tohtoročný vývoj.

    Na dôvažok treba jednoznačne povedať, že všetky tieto komodity sa týkajú občanov. Všetky budú vyťahovať peniaze občanom z peňaženiek. To je tá najjednoduchšia cesta, akou sa uberá vláda a ministerstvo, keď presúva všetku záťaž platenia príspevkov, príjmov do štátneho rozpočtu na občanov.

    Dnes vieme veľmi dobre, že najväčší výber z daní fyzických osôb je najväčší zdroj príjmov a teraz sú to ďalšie položky, ktorými sa občan takto zaťažuje. Bolo charakteristické, že pani ministerka prišla teraz do parlamentu s pánom Magvašim. Prišla zrejme preto v tejto dvojici, lebo ona je tá, čo zaťažuje občanov, ktorí potom všetci skončia v sieti pána Magvašiho. Navrhol by som, aby sme premenovali tieto ministerstvá na ministerstvo daní a na ministerstvo sociálnej siete a záchrany občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán kolega Maxon, povedali ste vo svojom vystúpení, že ste tu na to, aby ste strážili zákonnosť, rokovací poriadok, kvalitu práce Národnej rady, vecné a systémové prístupy. Sú to veľmi farizejské slová. Pán Gašparovič, váš kolega v nedeľu v televíznej relácii sa vyjadril, že váš poslanecký klub účelovo využíva parlametnú obštrukciu iba vtedy, ak sa nechcete zúčastňovať na takých právnych normách, s ktorými sa vecne nestotožňujete. K tomu nemôžem mať výhrady. Ale je tu iná parlamentná prax. Ako nazvať prax, ktorú prezentujete, že utekáte z lavíc ako maloleté deti. Veľmi vážne osobnosti, bývalí ministri, profesori, dekani, bývalí štátni tajomníci, docenti utekáte z lavíc ako malé deti. Škodoradostne sa potom pozeráte cez bufetové dvere a tešíte sa z toho, ak nás koaličných poslancov je menej ako 76. Pritom tvrdíte, že vám ide o kvalitu, o vyšší princíp. Nejde vám o vyšší princíp. Ide vám o blokovanie práce tohto parlamentu a ide vám o blokovanie štátneho rozpočtu. To je vaša skutočná tvár.

  • Ďakujem.

    Na to môže byť len reakcia. Nevšímajte si nás, je vás 92, keď budete mať disciplínu, nebudete mať problémy.

    K pánu poslancovi Maxonovi. Potvrdzujem áno, aj v minulosti sa k rozpočtu menili niektoré zákony, ale všetky zákony išli v rámci rozpočtu v riadnom legislatívnom konaní. Taktiež potvrdzujem slová pána poslanca Maxona o nesystémovosti legislatívy. O tejto nesystémovosti sa dnes pán podpredseda Fogaš vyjadril v Národnej obrode a jednoznačne povedal, že je to vina rezortov. Teda možno konštatovať, že je to vina pani ministerky Schmögnerovej, keď predkladá tieto predpisy na poslednú chvíľu a v nesystémovej súvislosti, na čo tu už bolo poukázané. Chcela by som chcela vyzdvihnúť jeden moment. Skutočne neboli urobené analýzy. Už pán poslanec Jarjabek položil otázku a ja ju opakujem pani ministerke Schmögnerovej. Urobili ste prepočty, ako sa odrazí zvýšenie ceny benzínu na zvýšení ceny tovarov? Veď predsa len naivný človek si môže myslieť, že dovoz tovarov za vyššiu cenu si obchodník nemusí a nebude premietať do ceny tovaru. Bude to únosné pre našich občanov, aby sa zvýšili ceny základných potravín?

    Keď sa napríklad v minulosti robili takéto úpravy, Mečiarova vláda musela mať analýzy.

  • Chcem len potvrdiť slová pána Maxona, ktorý povedal, že pán poslanec Hajdúk si skutočne nevybral najvhodnejší príklad, keď hovoril o obchvate, lebo mu chcem povedať, že počas Mečiarovej vlády od roku 1994 do roku 1998 sa nielen na cesty Oravy, ale aj na vybudovanie jej infraštruktúry investovali nie desiatky, ale stovky miliónov korún. A prial by som si, aby pán poslanec terajšej vládnej koalície nadviazal na tie časy, keď sme boli vládnymi poslancami, aby pokračoval v tempe i v rozsahu, aby sa budovala naša pekná Orava i naďalej takým tempom, ale o tom sa mu môže iba snívať.

    Čo sa týka obchvatu, prerušili sa práce iba preto, že projekt bol vypracovaný v takej podobe ešte možno počas ich éry, keď to schvaľovali pred rokom 1989. Ale zabudol na jednu skutočnosť, že sa nepočítalo s príjazdovou cestou do nového okresu, okresu Námestovo, preto prebehli práce na projektoch a treba v nich len pokračovať a realizovať ich.

  • Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Maxona.

  • Áno, reagujem na to, čo povedal pán poslanec Maxon.

    A nemajte obavu, všetko to smeruje k tomu, aby veci boli prerokované tak, ako majú byť. A ak hovoríte o niektorých skutočnostiach, rozpamätajte sa, ako ste vy utekali a nie je dôvod na to, aby sme utekali aj my. Veď si len porovnajte svojich, keď príde deväťdesiattrojka, nebude najmenší dôvod to naťahovať a prerušovať. Lenže ani oni zrejme nechcú hlasovať za tieto zákony.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.

    Vážené pani ministerky,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    už minulý týždeň počas rozpravy o vládnych návrhoch zákonov na skrátené legislatívne konanie súvisiacich s prípravou a schvaľovaním štátneho rozpočtu na rok 2000 viacerí poslanci opozície vyzývali mňa osobne i viacerých členov ústavnoprávneho výboru, aby vyjadrili svoj postoj k týmto otázkam z hľadiska dodržiavania zákona o rokovacom poriadku. Túto výzvu dnes viac-menej opakoval pán poslanec Brňák. Chcem povedať, že svoj osobný postoj k týmto otázkam som vyjadril v hlasovaní a prirodzene vyjadrím ho aj v hlasovaní o návrhoch, ktoré prerokúvame v súčasnom období.

    Napriek tomu sa mi žiada verejne povedať niekoľko slov k tejto problematike.

    Na úvod svojho vystúpenia chcem povedať, že s viacerými argumentmi, ktoré ste uviedli počas rozpravy, vážení kolegovia z opozície, súhlasím, i keď na rozdiel od vás tento svoj postoj neradikalizujem a nedramatizujem, a to nielen preto, že patrím medzi poslancov, ktorí sú členmi vládnej koalície. Na rozdiel od vás, vážení kolegovia, si totiž myslím, že je pre túto krajinu mimoriadne dôležité dosiahnuť, aby sa štátny rozpočet na rok 2000 schválil v zákonom stanovenej lehote. A som aj za to, aby v rámci možností, ktoré súčasná vládna koalícia má, to bol dobrý rozpočet. Je to v prospech tejto krajiny, je to v prospech jej občanov.

    Vážení kolegovia z opozície, súhlasím s tým, že viaceré vládne návrhy zákonov, ktoré boli predložené na skrátené legislatívne konanie sú, resp. boli na hrane zákonnosti. Súhlasím aj s tvrdením, že časté predkladanie návrhov na skrátené legislatívne konanie zo strany súčasnej vlády nesvedčí o systematickej, plánovitej a možno aj kvalitnej legislatívnej aktivite vlády i jej jednotlivých predstaviteľov. Súhlasím s tým, že v tejto oblasti musí nastať urýchlený obrat. V opačnom prípade sa vláda pohráva s dôverou parlamentu. Je možné tiež súhlasiť s tým, že v prípade, ak sa návrhy zákonov prerokúvajú v skrátenom legislatívnom konaní, sa činnosť zákonodarného zboru do značnej miery formalizuje, je vystavená časovému stresu a jej negatívne dôsledky sa môžu prejaviť aj na kvalite schválených zákonov.

    Na druhej strane je ale minimálne možné polemizovať s tvrdením, že neschválením vládnych návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktoré momentálne prerokúvame, nehrozia štátu hospodárske škody. Osobne si myslím, že prípadným neschválením štátneho rozpočtu v lehote do konca kalendárneho roka, prípadne v inej zákonom stanovenej lehote hrozia každému štátu, nielen Slovenskej republike, značné hospodárske škody. Či ide naozaj o značné hospodárske škody, tak ako to káže litera zákona o rokovacom poriadku, je vec posúdenia a treba povedať, že do značnej miery subjektívneho posúdenia. Tým nechcem obhajovať činnosť súčasnej vlády, len konštatujem objektívny fakt. Chcem opätovne zdôrazniť, že stav, keď približne dve tretiny vládnych návrhov zákonov boli prerokované v uplynulom roku v skrátenom legislatívnom konaní, nepovažujem za dobrý. Áno, tento stav nie je dobrý aj z hľadiska porovnania s praxou z minulého volebného obdobia.

    Minulá vláda požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o skrátenie legislatívneho konania za jeden a pol roka pôsobnosti nového zákona o rokovacom poriadku približne v 40 % návrhov, ktoré predkladala. Zo 150 zákonov bolo 60 prerokovaných v skrátenom legislatívnom konaní. Teda ide približne o 40 % návrhov, ktoré ste predložili v roku 1997 a 1998.

    Ale kvôli objektívnosti je potrebné zdôrazniť, že je veľmi ťažké porovnávať legislatívny stres, ktorému je vystavená vláda v prvom roku volebného obdobia, keď musí naprávať vážne chyby z minulého obdobia. Je ťažké porovnať tento prvý rok volebného obdobia s posledným rokom vládnutia, keď sa už veci len doťahujú. Tieto roky je možné porovnať z hľadiska existujúcich štatistických údajov. Ale kvantitatívne štatistické údaje, o ktorých som hovoril, nepovažujem za rozhodujúce. Podstatné je totiž to, že aj návrhy predkladané na skrátené legislatívne konanie v minulom volebnom období boli predkladané z rovnakých alebo minimálne porovnateľných dôvodov ako v súčasnosti. Považujem za pokrytecké a nevierohodné kritizovať súčasnú vládnu koalíciu za to isté, vážení kolegovia, čo ste robili vy v minulom volebnom období.

    Vy pani poslankyňa Tóthová, ktorá ste boli v minulej vláde zodpovedná za legislatívu, aj keď ste možno nehlasovali za tieto návrhy, ste boli s týmto minimálne uzrozumená.

    Aj vy pán poslanec Brňák a ďalší kolegovia z opozície, ktorí ste aj svojimi hlasmi prispeli k tomu, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokúvaním návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, hoci boli vo väčšine prípadov minimálne na hrane zákonnosti. Týmito myšlienkami vás prirodzene nechcem nasmerovať k tomu, aby ste nekritizovali súčasnú vládu. Naopak, kritizujte ju, je to vaše právo. Ja sa k vám pridám, ak sa situácia urýchlene nezlepší, pretože v tejto oblasti si to, žiaľ, zaslúži. Chcel by som vám ale poradiť. Vážte slová, vašou kritikou totiž usvedčujete aj sami seba z toho, že ste v nedávno minulom období porušovali zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Páni poslanci, poslankyne, konštatujem, že máme minútu do 21.00 hodiny, tak si myslím, že je zbytočné, aby sme otvorili kolo faktických poznámok.

    Do rozpravy je ešte prihlásená pani poslankyňa Tóthová, to znamená, budeme pokračovať zajtra v rozprave s faktickými poznámkami poslancov, ktorí sú na tabuli. Zároveň uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

  • Hlasy v sále.

  • Ak je všeobecný súhlas, môžeme faktické poznámky dokončiť ešte dnes. Prípadne, ak chcete, môžeme dokončiť aj rozpravu. Súhlasí aj koalícia, aj opozícia. Takže budeme pokračovať.

    Je osem poslancov, ktorí chcú vystúpiť. Pán poslanec Maxon je posledný s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Orosza. Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser, potom ešte vystúpi ako posledná rečníčka v rozprave pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Orosz vystúpi vždy tak veľmi sympaticky. Ďakujem mu za jeho vystúpenie a zvlášť si pozriem aj jeho hlasovanie. Dúfam, že bude hlasovať proti tomu, aby boli tieto zákony prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, lebo sa naozaj nenaplnili zákonné normy, ktoré to určujú, a na dôvažok, naozaj, všimnite si, že sa tu nezdržala ani základná systematika. Predsa na rokovaní tohto parlamentu, tejto schôdze, sme mali dva veľmi dôležité dokumenty. Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v 1. polroku a správu o menovom vývoji. Tieto dva materiály, ktoré sú východiskom na to, aby sme sa mohli venovať problémom okolo štátneho rozpočtu, sa odsunuli niekde do ďaleka, zatiaľ ani nevedno kde, lebo sa predsunuli všetky zákony, ktoré idú v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré by mali z týchto analýz vychádzať. A ani v týchto dokladoch, ktoré sú nám predložené k zákonom o skrátenom legislatívnom konaní, zase nie je žiadna analýza, ktorá by hovorila o oprávnenosti takýchto riešení.

    Čiže je smutné, že vláda si neváži poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, lebo počíta s tým, že vlastne ona nepotrebuje dať dôkladné analýzy, z ktorých potom urobí závery, s ktorými by sme sa mohli stotožniť, že sa tu počíta len s akousi 93-hlasovou väčšinou, ktorá to nakoniec stlačí, lebo tu je strašiak, že sa neprijme štátny rozpočet načas. Ale my sme predsa nevytvorili tento stres. Tento stres vytvorili vládni úradníci, ktorí zameškali prípravu podkladov na naše rokovanie. A takto si treba veci ozrejmiť a potom sa môžeme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    nedá mi nereagovať na vystúpenie kolegu, predsedu poslaneckého klubu za SDĽ, pretože podpisujem to, čo hovoril v prvej časti, len by som mu trochu chcel tak poradiť, že bolo by dobré, keby toto svoje vystúpenie rozdal kolegom v rámci poslaneckého klubu a keby si to tak častejšie predčítavali, čo si vlastne povedal v tomto parlamente. Zrejme by im zmrzol úsmev na tvári a neboli by asi takí vtipní a zábavní, ako to bolo počas vystúpenia, pretože zrejme celé toto vystúpenie v parlamente je o niečom inom, ako o nejakej vážnej situácii.

    Totiž keby som bol v tomto poslaneckom klube, tak zrejme čuším ako voš pod chrastou, a to z jednoduchého dôvodu. Ak hodnotí podpredseda vlády zodpovedný za legislatívu, že zle pracoval rezort ministerstva financií, ktorý nedobre pripravil, a teda v zlom slede pripravil tieto návrhy zákonov, len pripomínam, ministerstvo financií vedie zástupkyňa Strany demokratickej ľavice. Podpredseda vlády pre legislatívu zo Strany demokratickej ľavice a ty ako predseda klubu Strany demokratickej ľavice si tiež kritizoval, že problém tam nastal.

    Takže potom je asi potrebné povedať si niečo iné, najmä aj v súvislosti s tým, že jeden z troch predkladateľov návrhu zákona o rokovacom poriadku bol pán Ftáčnik, takisto z klubu Strany demokratickej ľavice, ktorý tvrdo presadzoval tieto návrhy a obhajoval aj túto pozíciu, aby pri schvaľovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok sa nepredkladali novely príslušných zákonov, ale aby už 15. novembra podľa zákona boli prijaté zákony, novely, ktoré súvisia s rokovacím poriadkom a aby už predložený vládny návrh zákona sa opieral o skutočné čísla. Teraz je taká realita, že vláda prijala návrh zákona o štátnom rozpočte, a pritom je pevne presvedčená, že poslanci odhlasujú to, čo potrebuje.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Aj ja, pán poslanec, súhlasím s prvou časťou. Naozaj, úroveň vášho vystúpenia bola o sto percent vyššia ako vašich kolegov. Vidno, že máte vzdelanie, ste právnik. Ten rozdiel bol naozaj priepastný.

    Keď ste kritizovali našu vládu, ktorá dávala skrátené legislatívne konania, pozrite sa, ani jeden zákon nebol reštriktívny. Všetko to boli zákony, ktoré pridávali občanom. Napríklad to boli sociálne zákony o sociálnej pomoci, o príspevku pri narodení dvojčiat a podobným spôsobom. Takže neboli to reštriktívne zákony. Boli to zákony, ktoré niečo pridávali.

    Nikto z nás nepovedal, že nechce, aby bol prijatý rozpočet na rok 2000. To si všetci uvedomujeme, aj opozícia, aj koalícia. Len vy nemôžete hovoriť o tom, s čím ste nespokojní, a je našou povinnosťou, aby sme o tom hovorili. Takže sme za prijatie rozpočtu, aj keď si ho odhlasujete vy, pretože sa už môžem aj dopredu s vami staviť, že naše pozmeňujúce návrhy nebudú schválené napriek tomu, že budú mať aj odborný, aj vecný charakter. To sa už vopred môžeme staviť a uvidíte, že to tak dopadne. A o to viac, že ste vystúpili v prvej časti tak, ako ste vystúpili, ma mrzí, že aj vy ste podporili skrátené legislatívne konanie Liečebného poriadku, ktorý nemá nič spoločné s rozpočtom a naozaj jeho prerokúvanie mohlo byť odložené. Takisto, že dávate návrhy na predĺženie rokovacieho dňa, a tým aj porušovanie Zákonníka práce.

  • Ďakujem pekne.

    Pretože sa cítim byť dotknutý vystúpením pána poslanca, pretože som ho viackrát vyzýval k tomuto vystúpeniu, chcem povedať, že si myslím, že jeho vystúpenie bolo pomerne vyvážené, a myslím si, že zväčša pravdivé aj z hľadiska kritiky, z hľadiska minulosti. Teda pevne dúfam, že ak sa poučíme z toho, tak pán poslanec Orosz ako aj ja ako opozícia a koalícia, tak to bude jednoducho v prospech tohto parlamentu a aj v prospech samotného Slovenska do budúcnosti.

    Ale keď hovoril o svojom názore v súvislosti s týmito návrhmi, že za istých okolností by mohlo dôjsť ku škode štátu, tak s ním celkom nesúhlasím, ak tým chcel zdôvodniť odôvodnenosť skráteného legislatívneho konania, pretože na účely skráteného legislatívneho konania je veľmi dôležité, k akej škode štátu má dôjsť. Či na základe akýchsi skôr objektívnych skutočností alebo na základe povedzme subjektívneho stavu vecí, na základe povedzme nečinnosti vlády, na základe povedzme využitia situácie tak, že predložím návrhy v spojitosti s rozpočtom takpovediac posledný deň ako istým spôsobom vydierací manéver a potom tvrdím, že ak neschválite tieto zákony, tak hrozí štátu škoda. Myslím si, že na skrátené legislatívne konanie v spojitosti s § 89 sa žiada inak myslená škoda. Nie na základe subjektívnej stránky, nie na základe nečinnosti vlády alebo subjektívnych porušovaní povinností, ale objektívna škoda.

  • Pán predseda výboru Orosz, aj by som privítal vaše zaviazanie sa, že keď budete taký nespokojný, pridáte sa k nám, ku kritike tejto vlády, len neviem, aký stupeň citlivosti na zlú činnosť vlády máte v sebe zabudovaný. Ale vytýkam vám jedno, že ste sa znova vrátili k obligátnemu argumentu, že táto vláda musí naprávať chyby minulej vlády. Tak zatiaľ sa jej darí, naozaj. Napravila dynamický rast hrubého domáceho produktu tým, že ho zabrzdila. Napravila nízku infláciu, ktorú sa podarilo práve Mečiarovej vláde znížiť na tzv. jednonumerickú a teraz je už dvojčíselná. Napravila aj úroveň nezamestnanosti zo 14 stupňov na blížiacich sa 20 stupňov. Priatelia, predsa toto nie je nijaká náprava. Alebo už potom musíme naozaj prijímať tunajšie argumenty ako argumenty, ktoré majú veľmi málo spoločné s logikou. Nemôžete donekonečna opakovať chyby svojej vlády, lebo "chyby rastu", ktoré boli výhodou minulej vlády, nezopakujete. Pamätajte si, vláda, ktorá vedie k rastu verejných investícií, k rastu hodnototvorných procesov, je vždy vládou, ktorá podporuje rozvoj spoločnosti i jej hospodárstva.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Tóthová, prosím.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Orosz mal určité ústretové vyjadrenia, ale nepovedal to, čo som čakala, že by mal povedať, a síce, že legislatívne návrhy na skrátené konanie nezodpovedajú zákonu, sú teda protizákonné. Pokiaľ ste spomínali, pán poslanec, že aj my sme - a mňa ste menovali - dávali návrhy na skrátené legislatívne konanie. Áno, lenže vy tohto roku vládnutia ste dali zo 71 zákonov 45 na skrátené legislatívne konanie. Ešte v tom nie je ten veľký balík, čo ste nám nahádzali, a to je viac než Mečiarova vláda za celé štyri roky. V tom je ten kvalitatívny a kvantitatívny rozdiel. A pokiaľ ste porovnávali prvý rok vládnutia a posledný rok vládnutia Mečiarovej vlády, no mám jednu otázku, pán poslanec. Ste celkom presvedčený, že prvý rok vášho vládnutia nie je zároveň vaším posledným rokom vládnutia?

    (Hlasy zo sály: "Neviete vydržať v opozícii?")

  • Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    Aj ja nadväzujem na predrečníka pána Orosza. Musím opakovať to, čo už konštatovalo niekoľko predrečníkov predo mnou. Skutočne nevidím nijaký dôvod na to, aby sme tieto zákony prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní. Neospravedlní vás ani zdôvodnenie, že bez prijatia týchto návrhov zákonov nie je možné prijať štátny rozpočet na rok 2000.

    Súčasná vláda predsa nastúpila do exekutívy 30. októbra 1998 a rozpočet na ďalšie roky sa nepripravuje niekoľko dní pred rozpočtom. To je predsa každému jasné. Táto vláda mala predsa rok na to, aby pripravila rozpočtové východiská. Svedčí to len o jej nekompetentnosti a o nekoncepčnej práci. A že je to skutočne tak, potvrdzuje i prieskum, ktorý bol prevedený v októbri. Čo si myslíte, prečo poklesla dôvera občanov k vláde z pôvodných 58 % na 38 %? Je to určite veľký skok. A prečo poklesla dôvera parlamentu až na 35 % ? Určite si aj sami viete dať odpoveď prečo. Pre takúto nekoncepčnú prácu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené pani ministerky,

    vážená vláda,

    tiež by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza. Vy ste nám vyčítali, prisúdili ste nám množstvo zlých činov, konaní, hriechov a, samozrejme, človek predpokladal, že nám to vyčítate preto, lebo vy ste iní a robiť to nebudete. Ale ste horší, ako sme boli my. Už vám to povedala aj pani poslankyňa Tóthová. Za jeden rok máte viac návrhov zákonov na skrátené konanie, ako sme mali my za štyri roky. Koniec koncov nad týmto stavom sa pozastavil aj predseda Národnej rady pán Migaš a pravdepodobne vedel, že v druhej várke nám vláda naservíruje niekoľko ďalších návrhov zákonov na skrátené konanie. A aby sa nemusel hanbiť pred verejnosťou a vysvetľovať, prečo tak poslušne, priam služobnícky plní želania vlády, radšej išiel do Fínska, kde sa má stretnúť s firmou, ktorá má záujem o privatizáciu Telekomunikácií. Mám taký dojem, že by bolo oveľa lepšie, keby tu sedel, zúčastnil sa na tejto debate a prípadne by upozornil vládu, že robí niečo zle.

    Pán poslanec, chcel by som vám pripomenúť jednu peknú myšlienku zo Svätého písma. Tam sa hovorí: "Ak chceš svojmu priateľovi alebo nepriateľovi vytiahnuť smietku z jeho oka, najskôr vytiahni brvno zo svojho oka." Takže vy by ste mali tie brvná najskôr povyťahovať zo svojich očí a potom niečo vyčítajte vláde. A mali by ste si uvedomiť ešte jednu vec. Vaša vláda, vaša koalícia už funguje viac ako rok a už by ste sa mali prestať vyhovárať a začať pracovať.

  • Nakoniec vystúpi pán poslanec Maxon s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda ústavnoprávneho výboru, vážený pán poslanec Orosz, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie. Ďakujem aj za vecné riešenie alebo vecné stanovisko a ďakujem aj za formu vystúpenia. Ale vaše vystúpenie ma ubezpečilo v jednej veci a trošku som aj spokojný. Ešte minulý týždeň ste nemali ochotu o týchto veciach verejne hovoriť. Ešte minulý týždeň vy aj vaši kolegovia jednoducho z tejto snemovne odišli. To, čo ste povedali dnes pred chvíľočkou, ma usvedčuje v tom, že máme povinnosť, aby sme v tejto snemovni hovorili tak, ako hovoríme, pretože jednoducho vo vašom vystúpení sa významnou mierou prejavil istý cit pre právo a spravodlivosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie kolegyne, páni kolegovia,

    vážené pani ministerky,

    nie v najvhodnejšom čase mám príležitosť uviesť svoje myšlienky. Je už štvrť na desať a chápem vašu únavu, ktorá vyplýva z permanentného rokovania od 9.00 hodiny, ale väčšina tak rozhodla, že budeme pokračovať, aj keď tu ostala z tej väčšiny minimálna menšina.

    Otázka skráteného legislatívneho konania, ktorým ste spojili štyri legislatívne konania, ako viete, je upravená zákonom. Ako to vyplýva z rokovacieho poriadku, skrátené legislatívne konanie nie je záchranný pás vlády, to nie je ustanovenie o záchrannom páse vlády, keď niečo zmešká a má urobiť, ale skrátené legislatívne konanie je úprava mimoriadnej situácie, pretože zákon v § 89 si vyžaduje existenciu mimoriadnych okolností, za ktorých nestačí to ostatné, čo budem citovať, ale musia byť mimoriadne okolnosti, za ktorých sú ohrozené základné ľudské práva alebo slobody, alebo je ohrozená bezpečnosť štátu, alebo hrozia značné hospodárske škody.

    V predložených návrhoch nie je dobre vyargumentované splnenie ani jednej zákonnej podmienky a argumenty prevažne stoja na tom, že existuje hroziaca značná hospodárska škoda, čo vlastne v situácii v realite znamená, že je potreba peňazí do rozpočtu, treba nájsť peniaze na príjmovú časť rozpočtu. Vážení, ale to nie je žiadna hospodárska situácia ani hospodárska škoda. To je každoročná permanentná situácia, ktorá nastáva v situácii prípravy rozpočtu. Nejdem hlbšie rozvíjať otázku, prečo k tomu došlo. Samozrejme, nemôžem povedať, že sa to stáva vtedy, ak je legislatíva systémová, dobre riadená a ak sa dôsledne plní legislatívny plán.

    Idem povedať len to, že pre mňa ako právničku je podstatné jedno. Ak je niečo upravené zákonom a zákon vyžaduje určité splnenie podmienok, ak tieto podmienky nie sú splnené, ide o porušenie zákona. Porušenie zákona, ktorým je rokovací poriadok, je také isté porušenie zákona ako každé iné porušovanie zákona. A to, čo je iné a čo je podľa mňa veľkým výkričníkom, je skutočnosť, že toto porušovanie robí najvyšší orgán štátnej moci a robí ho vedome. Vedome ho robí preto, lebo sme položili otázky právnikom vládnej koalície, aby prezentovali, či sú presvedčení o tom, že sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ani jeden, ani jeden nepovedal, že áno. Táto otázka priamo bola položená podpredsedovi vlády pánu Ľubomírovi Fogašovi, už to tu bolo spomínané. Ani pán podpredseda vlády nepovedal, áno, zodpovedám za to a vyhlasujem na svoju právnickú česť, že všetky podmienky zákona sú splnené. Pre mňa je to jednoznačný záver: Vedome si uvedomujete, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, čo sa tu už uskutočňuje.

    Opozícia, konkrétne poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko vyslovili ochotu podieľať sa na urýchlenom prerokúvaní týchto zákonov, pretože situácia je už taká, že ich treba k rozpočtu, ale žiadali sme, preboha, aby ste nerobili porušovanie zákona. Neaplikujte to, čo je neaplikovateľné. Zbytočne. Žiaľ, sú to prevažne reštriktívne zákony, ktoré sú možno predkladané v takomto časovom strese aj preto, aby ich reštrikčný charakter v tomto zhone natoľko nevynikol, aby nebolo možné klásť otázky v širších súvislostiach a aby nebolo možné prípadne povedať, skúste to aj inak, skúste spraviť nejaké rozvojové programy, ktorými tieto financie dostanete do rozpočtu. A že horí termín, že boli povedané myšlienky, že vystupujeme preto, aby sme oddialili prijatie rozpočtu? Nie, vážení, chcem vás ubezpečiť, nie preto vystupujeme. Hovoríme preto, aby táto snemovňa neporušovala rokovací poriadok, čo sa už deje takmer na bežiacom páse. Keby ste aj vy sami mali taký veľký záujem, aby sa rokovalo o týchto zákonoch, tak opakujem to, čo som povedala vo svojom vystúpení už minulý týždeň. Prečo bolo potrebné predradiť pred tieto zákony zákon o pamätnom dni, o ktorom sa rokovalo jeden deň? Mohli sme o ňom rokovať po prijatí týchto zákonov. Prečo bolo potrebné predradiť novelu o vysokoškolskom zákone, keď ste vedeli, že v tejto snemovni, nielen v klube Hnutia za demokratické Slovensko, sedí 12 vysokoškolských učiteľov, ktorí sa nemôžu nevyjadriť k tomuto zákonu a že bude o tom veľká diskusia jednak na ich postavenie, a jednak na nekvalitu predloženej predlohy.

    Potom sa pýtam, prečo v piatok minulý týždeň tu neboli poslanci vládnej koalície. Mohlo sa rokovať a veci sa mohli riešiť väčším tempom, ale body sa preskakovali, pretože tu bolo 52 alebo 53 poslancov a nemohlo sa hlasovať. Prečo sa nerokovalo v pondelok a utorok tento týždeň a prečo sa muselo rokovanie v stredu začať o hodinu neskôr? Pretože tu neboli poslanci vládnej koalície. Všetko je pravdou a pravdou je aj to, že nejdete robiť opatrenia na zvýšenie disciplíny práve vládnych poslancov, pretože z počtu 92 mať pri disciplíne 76 hlasov potrebných na rokovanie snemovne a na prijatie zákona, by nemal byť problém, aj keby opozícia bola celkom rozhodnutá nehlasovať o týchto zákonoch. Takže problém je niekde inde. A najväčší problém je v tom, že ide o nezákonnosť. Ide o nezákonnosť, ktorú praktizujete v skrátených konaniach, lebo skrátené konanie, opakujem, nie je záchranný pás pre vládu pri zanedbaní jej povinnosti, ale je to právne upravený inštitút, ktorý možno použiť len vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto skrátenom legislatívnom konaní chcem ešte upozorniť, že sa ide rýchlo rokovať o takej závažnej otázke, akou sú tie štyri, nebudem ich opakovať, kde ide o zvýšenie ceny nafty a benzínu. Už vo faktickej poznámke som pripomenula, že to nesporne bude mať dosah aj na zvýšenie cien spotrebného tovaru, čo nesporne bude mať vplyv na peňaženky občanov a čo je najsmutnejšie, bude to mať dosah aj na zvýšenie cien základných potravín. Ešte sa pamätám na volebné heslo Základné potraviny za základné ceny a nič sa pre to nerobí. Nevidím garanciu v žiadnom z predložených návrhov, že by bola urobená analýza, že by boli pripravené ďalšie kroky na kompenzáciu pre sociálne najslabšie vrstvy.

    Nevidím informácie, že by sa vláda zaoberala touto otázkou aj v týchto systémových súvislostiach a myslím si, že na rýchlosť, ktorá bola v legislatívnom procese, ako aj na rozsiahlosť zákonov - pozrela som si napríklad zákon o daniach z príjmov, teraz o nich nerokujeme, ale okrajovo uvádzam, má 71 strán len zákonného textu a ešte prílohy. To sú materiály. A ten, kto hovorí, že celý zákon má 71 strán, ten to neštudoval. Pozrela som si to a je to tak - 74, nie 71, teraz som sa pozrela na poznámku - 74 strán textu predpisov. No asi sme legislatívni géniovia. Ja sa za génia nepovažujem a otvorene hovorím, že nebudem schopná zvládnuť všetky tie zákony tak, aby som si premyslela každé ustanovenie, ktoré prijímame.

    Vážení, robiť legislatívu nie je beletria. Každé slovo môže mať vážny dosah na postavenie širokého okruhu občanov a toto sa zanedbáva. Tu sa nerobí seriózna robota a toto je ďalšia chyba legislatívy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem robiť všetko preto, aby sme zákony prerokovali, ale nemôžem nepovedať jedno: Je hanbou, že táto snemovňa robí postupy, ktoré sú jednoznačne porušovaním zákona. Zákon porušuje najvyšší orgán štátnej moci, a to nemá dobrý vplyv na úctu k zákonu v našej spoločnosti. Vládna koalícia prezentuje, že chce budovať právny štát. Možno áno, ale, vážení, takto to asi nejde.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali mojim niekoľkým poznámkam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave.

    Na jej vystúpenie sa prihlásili štyria páni poslanci a poslankyne s faktickými poznámkami. Ako posledná je pani poslankyňa Kolláriková.

    Prvý - pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Tóthová v podstate charakterizovala návrhy, ktoré sú predložené, asi takýmito charakteristikami. Jednoznačne povedala, že návrhy sú predložené v rozpore s platným zákonom, že sú nekvalitné, že zákony poškodzujú obyvateľov Slovenska. A dnes sme počuli z úst pána ministra Čarnogurského, podpredsedu vlády pána Fogaša, že vlastne, keď schválime takéto veci, ako bolo v prípade JUDr. Štefanka a ďalších takýchto noriem, že vlastne sme zodpovední my v parlamente, táto snemovňa a v prvom rade vládni poslanci, ktorí za to hlasujú, sú nakoniec zodpovední, a nie vláda. A my opoziční poslanci ústami predsedu pána Migaša máme byť donucovaní, aby sme hlasovali za veci, ktoré sú nezákonné, nekvalitné a ohrozujúce občanov Slovenska. Jednoducho odpovedáme nie. My za takéto návrhy hlasovať nebudeme. To je jednoducho, aj keď to nazývame obštrukcia alebo neviem, ako tomu poviete, ale žiaden občan Slovenska, keby tu sedel, by za tieto návrhy nestlačil hlasovacie tlačidlo a nepovedal by áno, lebo nakoniec by to aj tak dopadlo na nás všetkých.

    Boli tu tiež aj názory, za akých podmienok možno robiť skrátené legislatívne konanie: mimoriadne okolnosti, ohrozovanie ľudských životov, zrejme zemetrasenie, povodne, orkány, smršte, tieto veci majú spôsobiť značné hospodárske škody. Dalo by sa to vysvetliť jedine vtedy, keby naša vláda bola prírodnou katastrofou, a preto robíme tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Tóthová, chcem len občanom Slovenskej republiky pripomenúť, že za všetky nepopulárne opatrenia sa môžu poďakovať ekonomickému zázraku rokov 1994 až 1998. A to, že táto Národná rada porušuje zákon, nie je pravda, Národná rada neporušuje zákon, len sa musí pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2000 a s tým súvisiacich legislatívnych noriem vyrovnať s vaším gazdovaním, s vašimi novelami zákonov z rokov 1994 - 1998 a s vaším stavom ekonomiky, ktorý ste nechali pre túto vládu. Preto vás chcem poprosiť, aby ste donekonečna neopakovali, páni poslanci z opozície, tie isté veci a nerobili výklad rokovacieho poriadku a noriem tí istí poslanci k tomu istému bodu, a tým predlžovali rokovanie Národnej rady a potom mali argumenty, že rokujeme do noci. Uvedomte si, páni poslanci, že toto je aj vaša zodpovednosť, nielen zodpovednosť vládnej koalície.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani neprítomná poslankyňa Tóthová,

    som rád, že je prítomný pán poslanec Maxon, ktorý pred chvíľou ocenil moje vystúpenie. Ďakujem mu pekne a poprosím ho, aby tlmočil obsah mojej faktickej poznámky pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení hovorila o mimoriadnych okolnostiach, ktoré sú potrebné na to, aby boli naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Veľmi nerád, ale musím vám, pani poslankyňa Tóthová, položiť otázku, či mimoriadne okolnosti, o ktorých ste hovorili, nastali aj v takmer 60 prípadoch v rokoch 1997 a 1998, keď minulá vláda predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie. Túto otázku som vám položil vo svojom vystúpení.

    Vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach ste ma verejne vyzvali, aby som sa vyjadril k týmto otázkam. Túto výzvu opätujem. Vyzývam vás, pani poslankyňa Tóthová, aby ste sa vyjadrili k tomu, či ste v rokoch 1997 a 1998 v takmer 60 prípadoch neporušovali zákon o rokovacom poriadku.

    Ďakujem.

  • Ako posledná s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová presne pomenovala, kedy sa má používať skrátené legislatívne konanie pri prerokovaní zákonov. Nakoniec hovorí o tom i rokovací poriadok a definovali to aj moji kolegovia. Podľa rokovacieho poriadku skrátené legislatívne konanie sa môže používať len v prípadoch mimoriadnej situácie, keď sú ohrozené ľudské práva, keď sú ohrozené ľudské životy a občianske slobody. Ani jedna podmienka z tých, ktoré som vymenovala, nebola splnená. Vláda mala predsa dosť času na vypracovanie podporných zákonov na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2000. Nenúťte nás teda do úlohy štatistov vďaka nekoncepčnej práce vlády. Chceme zodpovedne pristupovať k prerokovaniu každého zákona, aby zákon, ktorý vyjde z parlamentu, ktorý odsúhlasíme, bol skutočne kvalitný. Pýtam sa vás, dá sa to pri tom množstve zákonov, ktoré dostaneme na stôl a ešte v ten deň ich začíname prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní. Musím povedať, že toľko zákonov, koľko preberáme na tejto schôdzi, sme skutočne neprebrali počas celého obdobia minulej vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, vidím, kým preruším schôdzu, dám vám slovo, ale teraz vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    očakávam, že o chvíľočku poviete termín a hodinu, kedy budeme pokračovať. Veľmi pekne by som vás chcel poprosiť, keby ste oznámili aj ctenej snemovni, čím budeme zajtra pokračovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Zajtra budeme pokračovať rokovaním o skrátených legislatívnych konaniach. Myslím si, že máte návrh programu na doplnenie 22. schôdze pod bodom číslo 5 o dani z pridanej hodnoty, po ňom o sústave územných finančných orgánov, ďalej zákon o daniach z príjmov a potom nasledujú dva návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie z rezortu pána ministra Magvašiho. To znamená zákon číslo 100/1988 Zb. a zákon číslo 274/1994 Z. z.

    Prerušujem rokovanie 22. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny. Pokračujeme o 9.00 hodine ráno.

    Všetkým vám ďakujem.

    Ďakujem pani ministerke Machovej. Ďakujem spravodajcom aj pani ministerke Schmögnerovej.