• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram dvanásty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci: Bartoš, Engliš, Fico, Lexa, Palacka, Prokeš, Sládeček, Slobodník a Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Ošváth a pán poslanec Tuchyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s vymenovaním poslanca Ľubomíra Haracha za člena vlády Slovenskej republiky v mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh na doplnenie programu 22. schôdze o tieto body: správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady, sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Počuli ste návrh, ktorý som podal v mene štyroch poslaneckých klubov. Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Hlasujeme o doplnení programu 22. schôdze o tri body programu, ktorým je správa mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka, sľub poslanca a voľba poslanca do výboru Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dostali ste do lavíc návrh programu pokračovania 22. schôdze, tak ako ho máte v laviciach. Dávam návrh, aby sme po bodoch správa mandátového a imunitného výboru, sľub poslanca a voľba poslanca začali dnešné rokovanie hlasovaním v treťom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, ktorý sme prerokovali minulý týždeň a kde uplynula lehota na prerokovanie tohto návrhu zákona v treťom čítaní a pokračovali potom v rokovaní pokračujúcej 22. schôdze, tak ako máte uvedené v návrhu, t. j. hlasovaním o prerokovaných skrátených legislatívnych konaniach o jednotlivých návrhoch vlády, prvým čítaním o týchto návrhoch a pokračovali ďalej, tak ako je uvedené v návrhu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Petrák.

  • Mám procedurálny návrh. V mene štyroch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby sme dnes pokračovali v rokovaní do 21.00 hodiny.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Petráka, ktorý navrhuje, aby sme dnešné rokovanie schôdze Národnej rady skončili o 21.00 hodine.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady.

    Prosím teraz predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Viliama Sopka, aby podal správu výboru o nastúpení náhradníka.

    Pán poslanec a pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    prezident Slovenskej republiky vymenoval dňa 21. októbra 1999 podľa článku 102 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky za člena vlády Slovenskej republiky poslanca Národnej rady pána doc. Ing. Ľubomíra Haracha, CSc.

    Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca, ktorý bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, nezaniká, iba sa neuplatňuje.

    Podľa § 48 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa mandát poslanca neuplatňuje, pretože poslanec bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, nastupuje náhradník.

    Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov náhradníka určí tá istá politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na ich kandidačnej listine s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa neuplatňuje. To neplatí, ak má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 5.

    Slovenská demokratická koalícia listom predsedu Mikuláša Dzurindu zo dňa 4. novembra 1999 oznámila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Ľubomíra Haracha určila náhradníka pána Stanislava Škodu.

    Pán Stanislav Škoda narodený 23. októbra 1941 v Kremnici, bytom Malé Krškany, okres Partizánske, bol pôvodným povolaním odborný učiteľ a pracuje ako vedúci organizačného odboru na Okresnom úrade v Partizánskom. Je ženatý a má dve deti.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 22. schôdzi dňa 10. novembra 1999 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčasti, že určený náhradník na neuplatňovaný mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky poveril predsedu výboru, aby na schôdzi Národnej rady podal správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 10. novembra 1999 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

    A. sa dňom 21. októbrom 1999 podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Ľubomíra Haracha, ktorý bol prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky,

    B. dňom 10. novembra 1999 na neuplatňovaný mandát poslanca pána Ľubomíra Haracha nastupuje ako náhradník pán Stanislav Škoda."

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec Sopko, za prednesenie správy mandátového a imunitného výboru. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z poslancov hlási ústne. Pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu bolo poslaneckému klubu Hnutia za demokratické Slovensko neustále vyčítané, že nerešpektuje pri nastupovaní náhradníkov vôľu voličov. Podľa vôle voličov mal byť prvým náhradníkom zo Slovenskej demokratickej koalície kandidát za túto koalíciu pán Ďurana, ale nastupuje pán budúci poslanec alebo teda zvolený kandidát pán Škoda. Vyslovujeme údiv nad tým, že takzvaná Slovenská demokratická koalícia nerešpektuje zákonom stanovené podmienky. To zdôrazňujem pre predsedu mandátového a imunitného výboru, ktorý hovorí, že mandátový a imunitný výbor preskúmal zákonné podmienky. Myslíme si, že nepreskúmal a náhradníkom za takzvanú Slovenskú demokratickú koalíciu mal byť poslanec Ďurana.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlásia piati páni poslanci. Posledná je pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Prvý je pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán poslanec Cuper,

    mám niekoľko poznámok. Neexistuje takzvaná Slovenská demokratická koalícia, existuje Slovenská demokratická koalícia, ktorá vybrala ďalšieho kandidáta v súlade so zákonom, ktorý schválila táto Národná rada. Viac k tomu netreba čo dodať. Vaša informácia z hľadiska ďalšieho náhradníka je nielen mylná v tom, že nie je v súlade so zákonom, ktorý schválila Národná rada, ale, prosím vás, lepšie si prečítajte čísla a budete vidieť, že aj v tomto ste sa zmýlili.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci,

    v kontexte vystúpenia pána poslanca Cupera by som chcel dodať, že toto nie je prvý prípad do istej miery straníckeho manipulovania s kandidátmi na post poslancov Národnej rady. Je tu už známy prípad aj v dnešnej súčasnosti, prípad poslanca Ďuračku, ktorý de facto bol na základe politickej vôle politickej strany z parlamentu odídený. Čiže ak by sme chceli hovoriť o téme slobodného výkonu poslaneckého mandátu, myslím si, že aj v tomto smere Strana demokratickej koalície nepostupovala čestne, keď najskôr stiahla štátneho tajomníka z vlády a následne ho dala naspäť, aby prišiel celkom iný náhradník, iný poslanec ako náhradník za štátneho tajomníka. Čiže to svedčí jednoducho o tom, že aj Strana demokratickej koalície na jednej strane vodu kázala, ale víno pila.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem sa poďakovať pánu kolegovi Cuperovi za jeho dojemnú starostlivosť o Slovenskú demokratickú koalíciu, ale chcem upozorniť, že v podstate návrh, ktorý SDK predkladá, je návrhom podľa právnej úpravy, ktorá platila predtým, že bol prijatý volebný zákon, ktorý bol v rozpore s ústavou a Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že ustanovenie, ktoré ste tam vložili a za ktoré ste hlasovali, bolo v rozpore s ústavou. Veľmi dobre si uvedomujeme, že stav, v ktorom je dnes volebný zákon, nie je ideálny, ale je to stav, ktorý bol pred novelou, a pozývam vás páni kolegovia aj z opozície do diskusie o novom volebnom zákone. Možno je toto dobrá príležitosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cuper, váš predseda poslaneckého klubu pán Cabaj bol na rokovaní mandátového a imunitného výboru a nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré by neosvedčovali mandát alebo poslanecký mandát pána Škodu a hlasoval za overenie mandátu. Čiže mandátový a imunitný výbor dostatočne a dobre preskúmal všetky skutočnosti a zrejme ste zabudli, že na to, aby sa dostal poslanec na miesto, keď sa môže dostať na preferenčné miesto, treba 10 % preferencií. A toto nespĺňal žiaden z týchto kandidátov. Takže stačí len to, že ste potrebovali vystúpiť, potrebovali ste vyventilovať svoje pocity, ale myslím si, že tentoraz ste ich neventilovali ako právnik.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko predniesol návrh uznesenia Národnej rady o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady. Budeme o návrhu mandátového a imunitného výboru hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Stanislava Škodu na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Ľubomíra Haracha.

    Osvedčenie o tom, že sa pán Stanislav Škoda stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 10. novembra, mu bude odovzdané po zložení poslaneckého sľubu.

    Ďalším bodom programu je

    sľub poslanca Národnej rady.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podá ruku podpredsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Teraz prosím pána Stanislava Škodu, aby predstúpil pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Súčasne prosím pána podpredsedu Národnej rady Igora Presperína, aby prečítal znenie sľubu.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem.

    Želám pánu poslancovi Škodovi veľa úspechov vo vykonávaní poslaneckého mandátu, ako aj veľa úspechov v práci poslanca v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky, v jeho poslaneckej činnosti.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu poslanca NR SR poslanca za člena výboru NR SR.

    V súvislosti s nastúpením náhradníka Stanislava Škodu na neuplatňovaný mandát poslanca Ľubomíra Haracha klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície navrhuje zvoliť poslanca Škodu za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy.

    Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 39 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude hlasovať o tejto veci verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto podávam návrh, aby sme o voľbe, ako to navrhuje klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície, hlasovali verejne.

    Prosím, prezentujme sa, dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujeme o návrhu, aby sme hlasovanie o zaradení poslanca do výboru uskutočnili verejne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že o tomto návrhu budeme hlasovať verejne.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu, aby poslanec Stanislav Škoda bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Stanislava Škodu za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu rokovania 22. schôdze je tretie čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 309.

    Teraz by som poprosil pána poslanca Osuského ako navrhovateľa predmetného návrhu zákona a pána poslanca Šlachtu, aby zaujali určené miesta pre navrhovateľov a spravodajcov výborov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či skupina 30 poslancov má pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.

    Pán poslanec Šlachta, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ako viete, prerokovali sme návrh v druhom čítaní. Prišlo však k tomu, že legislatíva dodatočne ešte zistila, že sme sa nedotkli v celom priebehu bodu 27, ktorý hovorí o zmene názvu Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši na Vojenskú akadémiu Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši.

    Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši bola s týmto názvom zriadená v roku 1993 zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 185, ktorého sme sa v novele zákona číslo 172, samozrejme, nedotkli a prišlo k nedorozumeniu, pretože keby sme tento názov chceli zmeniť, tak musíme novelizovať zákon číslo 185/1993 Z. z., ktorým bola táto škola zriadená. Čiže z týchto dôvodov navrhujem, aby sme návrh vrátili do druhého čítania a predkladáme 30 podpisov, ktoré toto požadujú.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán poslanec Šlachta bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Pán poslanec, prosil by som vás, keby ste mi odovzdali návrh, ktorým žiadate, aby návrh zákona bol vrátený do druhého čítania, či procedurálny návrh spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku, či návrh podpísala skupina 30 poslancov.

    Konštatujem, že je to tak, preto dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Šlachtu vrátiť návrh zákona do druhého čítania.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím rozpravu o tomto bode programu, dávam návrh, aby predmetný návrh zákona nemusel byť prerokovaný vo výboroch v rámci druhého čítania. Keďže ide o návrh, ktorý uviedol pán spoločný spravodajca a ktorým treba odstrániť isté legislatívnotechnické nedostatky návrhu zákona, nie je potrebné vrátiť tento návrh na prerokovanie do výborov.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy. Pán poslanec Šlachta. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Šlachta, máte slovo. Pani poslankyňa, stlačte vaše hlasovacie zariadenie a prihláste sa do rozpravy. Funguje, len vás prosím, aby ste sa naučili s ním narábať. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Šlachta, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    predtým než prednesiem pozmeňujúci návrh, chcel by som ešte poprosiť o ospravedlnenie, že pozmeňujúci návrh ste nedostali všetci. Ide skutočne o detail, vypustenia bodu 27, kde legislatíva zistila, že názov vysokej školy upravenej osobitným zákonom nemôžeme meniť tak, že v prílohe iného zákona nahradíme doterajší názov iným názvom. To by bolo možné urobiť len priamou novelou pôvodného zákona Národnej rady 185/1993 Z. z. o zriadení Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa dotýkal aj Vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach a zákona o vojenskom školstve Armády Slovenskej republiky. Čiže predkladám pozmeňujúci návrh k tlači 309 v druhom čítaní, aby sme vypustili text bodu 27.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šlachtu sa hlásia traja páni poslanci - Brňák, Cuper a Gašparovič. Uzatváram možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že aj táto situácia do istej miery presne poukazuje na to, na čo sme poukazovali v rámci klasického druhého čítania o návrhu novely vysokoškolského zákona. Jednoducho sa hovorilo o tom, že aj v dôsledku veľkého zmätku predložených návrhov, ktoré boli jednoducho veľmi spontánne a veľmi živelne predkladané, hrozí, že bude schválený nejaký právny zmätok. Mimochodom to, že dnes takto vystúpil pán spravodajca pán Šlachta, je do istej miery formálnoprávne čisté, ale apelujem na vás, aby aspoň bola daná nejaká primeraná lehota, aby sme mali možnosť oboznámiť sa s týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, aby nedošlo k tomu, že teraz v priebehu piatich minút sa odhlasuje aj v rámci druhého a tretieho čítania celá verzia. Potom zase hrozí, že pán prezident alebo niekto iný bude namietať právnu čistotu novely vysokoškolského zákona. Čiže v tomto smere chcem poprosiť, pán predsedajúci, aby bola minimálne medzi druhým a tretím čítaním dodržaná v danej chvíli litera rokovacieho poriadku.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nemyslím si, že je to drobný detail alebo drobná nepodstatnosť, ktorá sa má týmto naspäť uviesť do zákona. Myslím si, pán poslanec Šlachta, že celý zákon, ako bol predložený, je zákonodarným paškvilom, ktorý bol urobený ako politická objednávka, a ak to má byť vizitka istého právnika zo SOP na jeho vstup do funkcie ústavného sudcu, tak to nie je najlepšia vizitka a vari len z márnomyseľnosti táto novela nebola stiahnutá, pretože absolútne nič nerieši. A ani táto verzia aj po zlepšení, ktorú predložil pán spravodajca, nebude mať nič spoločné s pôvodným novelizačným návrhom. Práve preto je potrebné aspoň teraz dodržať zákonom stanovené lehoty, teda rokovacím poriadkom, aby sme sa s tým mohli oboznámiť, aby nedošlo k tomu, že znova pán prezident novelu vráti a my sa budeme prieť o to, či má zmysel takéto novely do právneho poriadku zavádzať alebo nie. Takže navrhujem, aby sa táto novela - ešte aj teraz stále je na to čas -, stiahla z rokovania.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani kolegyne,

    vážení páni kolegovia,

    s tým, že ste to dali do druhého čítania, je vlastne možnosť vystúpiť v rozprave a povedať, čo si človek myslí o vami predloženom návrhu, ktorý má byť predmetom doplnenia novely zákona o vysokých školách.

    Po prvé. Písomne som tento pozmeňujúci návrh nedostala.

    Po druhé. Je možné žiadať od poslancov, aby hlasovali o niečom, čo im ani nebolo predložené?

    Po tretie. Neprekáža vám rokovací poriadok, kde je lehota na predloženie písomných materiálov, ktoré tvoria podklad na rozhodovanie?

    Po štvrté. Myslíte si, že legislatíva je až taký strašný holubník, ako z nej robíte?

    Pán poslanec Kováč hovorí, že nie. Ja hovorím, je to ešte horšie, ako si to myslíte. Nechcem hovoriť, či pán poslanec rozumie alebo nie. Predpokladám, že každý, kto sedí v tejto aule, v tejto snemovni, má rozumieť, a práve v tom je to, že by ste mali rozumieť, čo je to tvorba legislatívy, a preto by ste nemali pripustiť takéto postupy. Niekedy zmena jedného slova môže meniť zmysel. Tu ide o princíp, pretože meníte ustanovenie, o ktorom chcete, aby sme o chvíľu hlasovali. Je to predsa úplný nezmysel, vážení. Už si konečne uvedomte, že v právnom štáte, v parlamente musia byť dodržiavané predpisy o rokovacom poriadku. Nie dosť, že hádžete nedorobené zákony. Nie dosť, že ich hádžete na krátku lehotu, ale ešte hádžete, resp. ani nám nedávate pozmeňujúce návrhy, pretože my opozícia sme ich nedostali. Dostaneme ich potom, čo bude hlasovanie? Vážení, to predsa nie je zmysel. Keby som nevystúpila, nemáte inú možnosť, len ísť hlasovať.

    Toto je nekorektné, ja proti tomu protestujem. Protestujem proti tomu, že zo slovenskej legislatívy robíte niečo, čo je neprijateľné. Už samotný legislatívny návrh - vystúpila som - bol veľmi nekvalitný. Vy ste sa smiali, keď tu bol z pléna hlas, že ho predložil budúci, teda navrhovaný sudca Ústavného súdu. Mne je tiež smutno, pretože je to vizitka určitej práce, určitej znalosti a určitej úcty k pojmom, ktoré sú v legislatíve veľmi významné. To nie je beletria. To som už veľakrát povedala.

    Vážení, ešte niekoľko myšlienok popri proteste voči vášmu postupu. To, čo budete prijímať, opätovne vás upozorňujem, je novela o ničom. To, čo trápi vysoké školy, neupravujete. Tu si niekto robí len svoje dobré meno, prípadne priestor na to, keď nie je docentom a profesorom, aby sa mohol dostať do funkcie, na ktorú sa doteraz mohol dosť len docent a profesor. Je to nekorektné, pretože predpisy sa nemajú robiť v prospech vlastných záujmov, v prospech záujmov jednotlivcov a navyše predpis, ktorý znižuje štandard, ktorý máme prijatý.

    Opätovne chcem vyjadriť poľutovanie, že vypúšťate bod 3, v ktorom sa malo umožniť vysokým školám, aby z prostriedkov z podnikateľskej činnosti, z prostriedkov zo zahraničných darov a ešte niektorých ďalších, ako sú dedičstvá a podobne, neplatili clo. Nie je to veľká vec a viacerým vysokým školám by to aspoň ako tak pomohlo, pretože je neodškriepiteľné, že vaša vláda, vláda Mikuláša Dzurindu dostala už naše vysoké školy na pokraj katastrofy. Naše vysoké školstvo, ktoré bolo v celom svete známe ako kvalitné, vysoké školstvo, ktoré sme sa my snažili rozvíjať, vysoké školstvo, ktoré výučbu mohlo vyvážať do zahraničia, pretože o túto výučbu bol záujem, vy dusíte.

  • Hlas z pléna.

  • Nemusím to myslieť vážne, pretože je to realita.

    Univerzita Komenského, z ktorej som vyšla, prestáva učiť, prestáva uskutočňovať prednášky, pretože nemá financie. Pamätám si vaše predvolebné slogany a mítingové výkriky: "Vysokým školám treba dať viac. My dáme vysokým školám viac." Nedali ste. Tlmíte ich, likvidujete. Ba dokonca dúfam, že sa to nestane, ale vyzerá to tak, že niektoré budú uzavreté. Je to smutné pre Slovenskú republiku. Je to smutné, že prijímate predpis, ktorý nerieši základnú otázku - nový systém financovania vysokých škôl. Všade vo svete sú dané možnosti pre vysoké školy, aby získali prostriedky. Vy na to nedávate právny základ a robíte takú právnu úpravu, ktorá neprispeje k finančnému zlepšeniu vysokých škôl.

    Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako dlhoročná vysokoškolská učiteľka hodnotím tento legislatívny návrh nielen ako legislatívne zle spracovaný a zmätený, pretože ste nevedeli, o čom sa hlasovalo v rámci rôznych zmien, ale hodnotím túto novelu nič neprinášajúcu, ale prinášajúcu len hanbu súčasnej legislatíve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť navrhovateľ pán poslanec Osuský.

    Nech sa páči. Prosím vás, keby to mohlo byť stručné, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    mrzí ma, že došlo k tomuto zdržaniu. Poviem vám to teraz nie ako legislatívec, ale ako prostý poslanec a lekár. To, čo teraz naprávame, teda názov, ktorý sa vlastne vracia k pôvodnému stavu, ako bol pred našou novelou, prešlo v takej podobe, ako ste to dostali Legislatívnou radou vlády a všetkými legislatívnymi štruktúrami bez toho, aby niekto mal akúkoľvek pripomienku. Až teraz som bol konfrontovaný s týmto právnym názorom legislatívcu Národnej rady a mrzí ma, že takto komplikujeme situáciu. Ešte raz hovorím, veril som, že keď to prešlo cez všetky grémiá, z ktorých mnohé sú platené za svoju legislatívnu činnosť, že tam tento problém nie je. Je tam. Ja sa zaň ospravedlňujem a prosím o zhovievavosť pri jeho riešení.

    Rád by som chcel celkom na záver povedať ešte jednu vec k tomu, čo tu odznelo. A znovu zacitujem pôvodný zákon o vysokých školách, ktorý hovoril v príslušnom paragrafe: "Vysoké školy a fakulty môžu na svoju činnosť získavať prostriedky aj z iných zdrojov tuzemských a zahraničných alebo hospodárskou činnosťou. Tieto prostriedky sú oslobodené od dane." Takto to bolo od roku 1990 až do roku 1996, keď tento paragraf stratil v danom bode a v danom odseku slová "oslobodené od dane". V tom čase bola vedúcou legislatívnou silou vlády Slovenskej republiky pani poslankyňa Tóthová, v tom čase, keď zákon, ktorý slová "zbavené a oslobodené od dane" vynechal, bol predsedom vlády Vladimír Mečiar a predsedom parlamentu Ivan Gašparovič. To znamená, že to, čo sa nám teraz vytýka, sa stalo práve tou novelou zákona, ktorú opravujeme. A dozvedáme sa, že je to naša chyba. Nie teda chyba tých, ktorí po 6 rokoch, keď to v zákone bolo, to z toho zákona dostali von a vystavili vysoké školy tlaku platiť dane i z týchto skromných prostriedkov, ktoré by mohli inak použiť na svoju vlastnú pedagogickú činnosť.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, preto, že bol podaný pozmeňujúci návrh, o ktorom môžeme rokovať až na druhý deň, teda o 24 hodín po jeho podaní do pléna Národnej rady. Ďakujem pánu poslancovi Osuskému a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k ďalším bodom rokovania programu 22. schôdze, a to k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme prerokovali v piatok minulý týždeň.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. (tlač 428).

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Tatára a zároveň prosím pána ministra Harnu, ktorý za navrhovateľa tento návrh predložil, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu.

    Prosím, aby pán poslanec Tatár uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Pán poslanec Tatár, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prichodí nám hlasovať o odporúčaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Tatár, aby sme pristúpili k prvému čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona ihneď a súhlasili so skráteným legislatívnym konaním pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 3 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi.

    Teraz by som poprosil pána poslanca Bajana, ktorý bol spravodajcom k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Prosím vás, pán poslanec Bajan, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Budeme hlasovať o návrhu výboru, aby sme vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Bajan, ktorým žiada, aby Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, tlač 421.

    Prosím pána poslanca Benkovského, aby uviedol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prerokúvanému návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby prerokovala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 421) v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď. Žiadam, pán predsedajúci, aby ste o tomto mojom návrhu dali hlasovať.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Benkovského, ktorý odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so skráteným legislatívnom konaním o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz poprosím pána poslanca Kujana, aby uviedol návrh na uznesenie Národnej rady k prerokúvanému návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Kujan, prosím vás, predneste návrh na uznesenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 10. 11. 1999 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 323).

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovila súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní, a to na 22. schôdzi s termínom ihneď.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím vás, aby ste dali o predmetnom uznesení hlasovať.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kujana, ktorý odporúča, aby sme na návrh vlády prerokovali návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. účtovníctve v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pánu poslancovi Kujanovi.

    Teraz prosím pána poslanca Prokopoviča, aby uviedol návrh uznesenia Národnej rady k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 408).

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému vládnemu návrhu toto uznesenie: V súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Prokopovič, ktorým odporúča, aby sme akceptovali a schválili návrh vlády na súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz poprosím pána poslanca Romana Kováča, aby uviedol návrh na uznesenie k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som odporučil Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasila s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Páni poslanci, poslankyne, počuli ste návrh. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč, ktorým odporúča súhlasiť s prerokúvaním návrhu zákona o Liečebnom poriadku a o správnych poplatkoch v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Zostáva nám ešte hlasovať o jednom návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Prosím pani poslankyňu Sárközy, aby uviedla návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 429).

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som odporučila Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 430), v skrátenom legislatívnom konaní na 22. schôdzi s termínom ihneď.

    Ďakujem.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Sárközy, ktorá odporúča prijať uznesenie, ktorým Národná rada vysloví súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Tým sme odsúhlasili všetky návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme prerokovali minulý týždeň v piatok.

    Predtým ako pristúpime k prerokúvaniu týchto vládnych návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, dám hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Petrák, ktorý žiada, aby dnešné rokovanie Národnej rady pokračovalo aj po 19.00 hodine a skončilo sa o 21.00 hodine.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhoch zákonov, s ktorými sme vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Ako prvý budeme prerokúvať

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 401. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 417.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister výstavby a verejných prác pán Harna.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uvedený návrh zákona na svojom zasadnutí dňa 13. októbra 1999 uznesením číslo 880. Zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. júla 1998. Upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom zmien a skončením štátnej služby. Úlohy, ktoré colníci zabezpečujú, kladú vysoké nároky na ich odbornosť, morálku, duševné a fyzické vypätie. Na kompenzáciu zvýšených nárokov na výkon štátnej služby colníkov je možné podľa § 95 uvedeného zákona priznať colníkovi ďalší služobný plat, a to v každom polroku kalendárneho roka za predpokladu, že služobný pomer colníka trval v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Jeho poskytnutie sa viaže len na skutočný výkon štátnej služby s presne určenými dôvodmi jeho nepriznania.

    Vzhľadom na disponibilné zdroje štátneho rozpočtu roku 2000 Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 671 zo dňa 11. augusta 1999 pripravilo predkladaný návrh zákona. Zámerom zákona je znížiť výdavky štátneho rozpočtu tým, že sa v druhom polroku 2000 pozastaví vyplatenie ďalšieho služobného platu, t. j. štrnásteho platu.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na základe uvedeného odporúčam predkladaný vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby uviedol návrh na prerokovanie tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. (tlač 401), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona zosúlaďuje právnu úpravu a postoje colníkov s výkonom štátnej služby i v iných činnostiach, ako aj s pripravovaným štátnym rozpočtom.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, otvorte o tomto bode rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som odporučil plénu Národnej rady, aby sme prerokovali najskôr všetky návrhy, ktoré predkladá za vládu pán minister Harna, a potom pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré prerokujeme v prvom čítaní. Je súhlas?

    Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 419. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na pridelenie tohto vládneho návrhu zákona na pridelenie výborom Národnej rady.

    Teraz prosím pána ministra Harnu, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k návrhu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

    Návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách sa predkladá jednak za účelom spresnenia niektorých ustanovení zákona najmä v nadväznosti na spôsob rozpočtovania a vykazovania schodku štátneho rozpočtu, ako aj s cieľom sprehľadniť toky plynúce zo štátneho rozpočtu. Predložený návrh priamo súvisí so zostavením štátneho rozpočtu na rok 2000. Niektoré navrhované ustanovenia vyplývajú z potrieb praxe. Predložený návrh vo viacerých ustanoveniach vedie k zainteresovanosti rozpočtových organizácií na príjmoch, ktoré smerujú k týmto rozpočtovým organizáciám. Novelizácia rozpočtových pravidiel vo svojej 12. časti nadväzuje predovšetkým na pripravovaný projekt zavedenia štátnej pokladnice. Je prvou fázou zavedení niektorých základných funkcií štátnej pokladnice. V rámci nej sa navrhujú niektoré nové ustanovenia týkajúce sa najmä súhrnného evidenčného účtu štátu, t. j. prvej fázy v procese prípravy vytvorenia jediného účtu štátnej pokladnice v budúcnosti.

    Novými prístupmi sú v rámci návrhu novely tohto zákona definovanie štátnych aktív a štátnych pasív ako celkovej majetkovej pozície štátu a regulovanie výšky štátneho dlhu. Vypracovanie štátneho záverečného účtu predpokladá novela zákona o rozpočtových pravidlách tiež novým spôsobom, pretože sa k súhrnnej správe o hospodárení štátneho rozpočtu za rozpočtové obdobie pridružia tiež podrobné správy o hospodárení štátnych fondov, obcí a ostatných verejnoprávnych inštitúcií. Novým požiadavkám sa prispôsobuje celkový obsah štátneho záverečného účtu.

    V predškolských zariadeniach a umeleckých školách sa navrhuje ponechanie príjmov prijatých od rodičov, ich zástupcov alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov podľa osobitných predpisov. A zároveň sa vytvára priestor na odlišnú úpravu hospodárenia vysokých škôl. Zásadná požiadavka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zriadenie samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predloženom návrhu akceptuje, pričom účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje až od 1. 1. 2001, pretože je nevyhnutné predtým vykonať niektoré legislatívne úpravy v kompetenčnom zákone a ostatných zákonoch, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

    S cieľom využiť výnos Národnej banky Slovenska z osobitných jednorazových finančných operácií v dlhodobých finančných zdrojoch štátu sa v návrhu zákona navrhuje úprava ustanovenia § 49b ods. 2 tak, aby bolo možné na základe rozhodnutia vlády vytvoriť štátne finančné aktíva aj z prostriedkov podľa osobitného zákona, t. j. zákona Národnej rady číslo 566/1990 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Takéto riešenie si zároveň vyžiadalo doplnenie návrhu zákona o článok II, ktorým sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb., a to ustanovenie § 38 ods. 2. V navrhovanom ustanovení sa umožňuje, aby Národná banka Slovenska mohla vykonať odvod zostávajúceho zisku do štátneho rozpočtu alebo na základe rozhodnutia vlády do štátnych finančných aktív.

    Návrh zákona rieši vecnú problematiku, ktorá sa týka zostavenia realizácie štátneho rozpočtu na rok 2000 a niektoré ustanovenia sa navrhujú s účinnosťou dňom vyhlásenia, t. j. v roku 1999 vzhľadom na potrebu realizovať niektoré finančné operácie, napríklad už aj spomínanú operáciu týkajúcu sa štátnych finančných aktív ešte v roku 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Bajanovi a prosím ho, aby uviedol spravodajstvo k predmetnému prerokúvanému návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného konania, čo sme pred chvíľou aj odsúhlasili.

    Predseda Národnej rady posúdil vecný návrh podľa § 71 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa tu navrhuje.

    Pán predsedajúci, poprosím otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa taktiež nikto nehlási do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem, pán poslanec Bajan.

    Pristúpime k ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 422, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol pán minister Harna. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    zmenené ekonomické podmienky a s tým súvisiace právne predpisy boli dôvodom prehodnotenia súčasného pôsobenia zákona o cestnej dani, najmä pri určení sadzieb tejto dane. V predloženom návrhu sa spresňujú viaceré ustanovenia platného zákona, ktoré pri uplatňovaní v praxi spôsobili nejednotný výklad napríklad pri vzniku a zániku daňovej povinnosti, pri vymedzení osoby daňovníka napríklad pri úmrtí daňovníka, pri zániku daňovníka. Spresňujú sa aj ustanovenia o podávaní daňového priznania a vrátenie dane. V predloženej novele zákona sa zjednocujú aj pojmy používané v súvisiacich právnych predpisoch.

    Návrhy na úpravu sadzieb cestnej dane vychádzajú z prehodnotenia ich doterajšej úrovne, ktorá od zavedenia tejto dane nebola podstatne zmenená. So zreteľom na predmet tejto dane a daňovníkov bude táto daň naďalej výdavkom znižujúcim základ dane z príjmov. Z tohto hľadiska sa neočakáva neúmerné zaťaženie daňovníkov a ani vplyv na ekonomické prostredie obyvateľstva nebude v konečnom dôsledku negatívny. Výnos z tejto dane vrátane očakávaného zvýšenia približne o 500 mil. Sk ročne bude rozdelený v súlade so zákonom o štátnom rozpočte medzi Štátny fond cestovného hospodárstva a obce a bude určený na výstavbu, rozvoj a údržbu cestnej siete.

    Nové znenie návrhu zákona sa predkladá v súlade so závermi z rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a sú v ňom premietnuté jej pripomienky.

    Vážené dámy, vážení páni, s predloženým návrhom novely zákona o cestnej dani odporúčam súhlasiť.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz prosím pána poslanca Benkovského, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o odporúčaní prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač 422), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala tento návrh prerokovať prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k predmetnej novele zákona o cestnej dani ako spoločný spravodajca, aj keď ho zdôvodnil podrobne pán minister Harna.

    Vládny návrh zákona vychádza, ako je známe, z potrieb premietnutia zmenených ekonomických podmienok do sadzieb cestnej dane, keďže táto sa výraznejšie nemenila od roku 1992. Samozrejme, ide tiež o stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 2000. Zvýšenie sadzieb pre podnikateľov sa navrhuje v priemere o 30 až 43 %. Treba však zároveň zdôrazniť, že ide o jednorazovú nákladovú položku. Očakávaný výnos vo výške predpokladaných 500 mil. Sk bude účelovo viazaný na obnovu a údržbu cestnej siete. Pozitívne tiež ovplyvní zdroje Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktorému sa dostane 70 % a obciam, čo považujeme za dôležité 30 % výnosu.

    Rešpektujúc zdôvodnenie predkladateľa a v zásade uznávajúc potrebu prijatia novely zákona, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na prerokovaní zákona číslo 87/1994 Z. z. v druhom čítaní, kde bude priestor na uplatnenie pripomienok a pozmeňujúcich či doplňujúcich návrhov.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 424, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení tohto návrhu zákona na prerokovanie jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz prosím pána ministra Harnu, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil novelu zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1999 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona o účtovníctve, ktorý je treťou novelou tejto právnej normy. Táto povinnosť vyplynula aj z aproximácie právnych noriem v rámci Bielej knihy rozpracovanej v Národnom programe prostredníctvom kapitoly 16.

    Zákon o účtovníctve prijatý v roku 1991 vychádzal zo 4. a 7. Smernice Rady Európskeho spoločenstva, ktoré sa vzťahujú k ročnej účtovnej uzávierke niektorých právnych typov spoločností a ku konsolidovanej uzávierke. Problematika zákona patrí medzi priority aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a stupeň aproximácie je čiastočný.

    Problematika návrhu zákona nie je predmetom dohovorov Rady Euŕopy, ktorým je Slovenská republika viazaná. V tejto novele sú zapracované odporúčania zahraničných aj domácich expertov, ktorí posudzovali stupeň aproximácie jednotlivých ustanovení zákona.

    V predloženej novele založená filozofia zákona o účtovníctve vyjadrená v jeho cieľoch sa nemení, pretože účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo úplne preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Súčasne sa však spresňuje rozsah a obsah účtovnej uzávierky a okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje. Ostatné doplnenia a spresnenia v jednotlivých paragrafoch možno zaradiť do nástrojov, prostredníctvom ktorých sa dosahuje stanovený cieľ. Špecifikácia týchto nástrojov je premietnutá nasledujúcim spôsobom.

    Zdôrazňuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorá poverila inú osobu vedením svojho účtovníctva zabezpečiť preukaznosť účtovníctva na území Slovenskej republiky. Ďalej dáva sa možnosť zostaviť účtovnú uzávierku v rozsahu súvahy a výkazu ziskov a strát aj k inému dátumu ako k 31. 12. Ďalej spresňuje sa podmienka pre príspevkové organizácie zriadené obcou, za ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Ďalej sa spresňuje, kedy sa účtovná jednotka účtuje súčasne aj v cudzej mene. Ďalej sa v účtovnej jednotke sa určuje, že v nej musí byť určená osoba zodpovedná za konkrétny účtovný prípad, ktorá musí byť podpísaná na účtovnom doklade. Ďalej sa určuje povinnosť v účtovnom rozvrhu uvádzať aj analytické účty. Ďalej sa spresňuje, že v sústave jednoduchého účtovníctva sa v knihách účtuje. Ďalej sa spresňuje, že účtovná uzávierka (§ 18), súvaha, výkaz ziskov a strát a príloha tvoria jeden celok a táto poskytuje pravdivý a verný obraz o majetkovej a finančnej situácii účtovnej jednotky.

    Ďalej sa ustanovujú podmienky na vykonanie auditu účtovnej uzávierky a výročnej správy tým účtovným jednotkám (spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá), ktorým to neukladá osobitný zákon. Tieto podmienky sa súčasne rozširujú z dvoch na tri, tak ako to odporúčajú Smernice Európskeho spoločenstva. Odporučené hranice týchto podmienok 5 mil. ECU, 10 mil. ECU a 500 pracovníkov sú na podmienku účtovných jednotiek v Slovenskej republike príliš vysoké, preto sme navrhli také hranice, ktoré sú u nás reálnejšie. Deklarovanie, že auditu podlieha aj výročná správa, je z prevzatia odporučenia 4. Smernice rady EHS, a to podľa článku 51. Súčasne sa určuje termín, ku ktorému musí byť audit v účtovnej jednotke vykonaný.

    Ďalej sa spresňuje, čo je konsolidovaná uzávierka. Po ďalšie, ukladá sa nová povinnosť účtovným jednotkám uložiť účtovnú uzávierku a výročnú správu na registrovom súde, pokiaľ sú zapísané v Obchodnom registri, čo je v súlade s 1. Smernicou Rady Európskeho spoločenstva číslo 68/151 o koordinácii, zabezpečení, ktoré požadujú členské štáty spoločnosti na ochranu záujmov členov a iných v zmysle ods. 2 článku 58 zmluvy so zámerom urobiť takéto zabezpečenia ekvivalentnými v celom spoločenstve. A nakoniec sa doplňuje spôsob oceňovania pohľadávok pri ich vklade do základného imania pri postúpení na cenu obstarávania, čím sa odstráni doterajší spôsob ocenenia pôvodnou nominálnou cenou.

    Ďalšie úpravy v tejto novele boli vykonané aj z pohľadu spätosti overovania správnosti vedenia účtovníctva, a to najmä označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtoval, doloženie, že na syntetických účtoch boli zaúčtované všetky účtovné operácie, o ktorých sa účtovalo v denníkoch, a že opravy účtovných zápisov sú na základe účtovných dokladov. V § 36 sa v zákone ustanovuje okruh účtovných jednotiek, pre ktoré môže byť ustanovený osobitný postup účtovania, ktorý vyplynie z dôvodov osobitného charakteru majetku. Ide o účtovné jednotky v pôsobnosti rezortov ministerstva obrany a ministerstva vnútra a o účtovné jednotky zaoberajúce sa správou štátneho majetku pre prípad mimoriadneho režimu. V § 37 sa rozšírila možnosť uložiť pokutu aj za ďalšie porušenie ustanovení vyplývajúcich z tohto zákona.

    V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené požiadavky zahraničných a domácich expertov na zosúladenie tejto právnej normy s odporučeniami 4. a 7. Smernice Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov bol podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnutý na skrátené legislatívne konanie tak, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. januára 2000. Skrátené legislatívne konanie bolo navrhnuté z dôvodu, že účtovným obdobím je kalendárny rok a akékoľvek zmeny v priebehu účtovného obdobia v oblasti účtovníctva sú v rozpore s odporúčaniami Rady Európskeho spoločenstva. Prijatie účinnosti zákona v priebehu kalendárneho roka spôsobí retroaktivitu pri vedení účtovníctva a zostavení účtovnej uzávierky.

    Zároveň mi dovoľte konštatovať, že navrhovaná novela zákona zvyšuje úroveň aproximácie právnej úpravy so smernicami Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Jej úplná aproximácia je plánovaná až na rok 2002 s platnosťou od roku 2003.

    Touto novelou sa súčasne plní uznesenie vlády číslo 68 z 27. januára 1999, úloha číslo 58 E a uznesenia vlády číslo 730 úloha B6 v rozsahu vyplývajúceho z tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Kujanovi a prosím ho, aby odporučil Národnej rade spôsob prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v pléne Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 324), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu o prerokúvanom návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne neprihlásil nikto z poslancov. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu poslancovi Kujanovi a pánu ministrovi za uvedenie vládnych návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v prvom čítaní.

    Budeme pokračovať v prerokúvaní ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 409, súčasťou ktorého je aj návrh rozhodnutia predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona na prerokovanie jednotlivým výborom Národnej rady.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády návrh uviedol minister pôšt a telekomunikácií pán minister Macejko.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na základe uznesenia vlády číslo 900/1999 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorého hlavným zámerom je zmena sadzobníka úhrad za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Zmena sadzobníka spočíva v zmene kategorizácie vozidiel na ich zaradenie do jednotlivých platobných pásiem a zavedenie krátkodobých diaľničných nálepiek s lehotou platnosti na 15 dní, a to pre vozidlá s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony. Zároveň dochádza k zvýšeniu ceny nálepiek, avšak iba pri vozidlách s hmotnosťou nad 12 do 20 ton, pretože tieto vozidlá majú v rozhodujúcej miere degeneračný vplyv na vozovku diaľnic.

    Cena celoročnej nálepky pre vozidlá s hmotnosťou do 1,5 tony sa nemení a ostáva vo výške 400 Sk, lebo ide o vozidlá používané sociálne najslabšou vrstvou obyvateľstva. Ide prevažne o vozidlá s obsahom motora do 1 500 kubíkov, ako napríklad Škoda Felícia a ostatné staršie typy škodoviek.

    Nová kategorizácia vozidiel podľa ich celkovej hmotnosti je v súlade so zaužívanou normou štátov Európskej únie. Krátkodobé nálepky aj pre vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony nie sú navrhované z dôvodov, že ide už o nákladné vozidlá a tuzemskí podnikatelia si pre tieto typy vozidiel zakupujú až z 90 % celoročné nálepky. Zavedením krátkodobých nálepiek aj pre tieto vozidlá by boli zvýhodňovaní predovšetkým zahraniční dopravcovia a štát by prišiel o finančný zisk, nakoľko títo zahraniční dopravcovia by si zakupovali krátkodobé nálepky, a nie celoročné. Zavedenie nálepiek na dlhší čas ako 15 dní sa na základe odporúčaní našich rakúskych partnerov, s ktorými sme rokovali, nenavrhuje, pretože dvojmesačné nálepky, ktoré sa v Rakúsku používajú, sú veľmi málo žiadané, a teda ich distribúcia a výroba je ekonomicky neefektívna.

    Úpravou sadzobníka úhrad a zavedením krátkodobých nálepiek sa predpokladá zvýšený ročný príjem Štátneho fondu cestného hospodárstva vo výške asi 70 mil. Sk.

    Návrh novely zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády 12. októbra 1999 a vo vláde Slovenskej republiky 21. októbra 1999.

    Na záver prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby svojím hlasovaním podporili prijatie tohto vládneho návrhu novely cestného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať tento návrh zákona v prvom čítaní a následne v druhom a v treťom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 409) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 2. novembra 1999 na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zaradila predložený návrh na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska predložený vládny návrh zákona rieši používanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v súlade s legislatívou Európskej únie s možnosťou zakúpenia jednorazových krátkodobých nálepiek za používanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijatie uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási k tomuto bodu programu niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu poslancovi Prokopovičovi za uvedenie návrhu zákona a za spravodajstvo k tomuto návrhu.

    Mali by sme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je návrh vlády na zmenu zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Prosil by som o pochopenie, pán minister zdravotníctva je na ceste do Národnej rady Slovenskej republiky, ale je tu pán minister Harna, ktorý bude uvádzať ďalší návrh vlády, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Ako posledný v poradí potom prerokujeme návrh zákona o Liečebnom poriadku za prítomnosti pána ministra zdravotníctva.

    Pán minister Harna, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 430).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe úlohy B3 uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 43 zo 14. januára 1997, ktorým sa ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny ukladá priebežne predkladať nadväzne na úpravy výšky životného minima a po zohľadnení ďalších faktorov návrhy na úpravu výšky minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf, a na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie číslo 45 z 22. marca 1999, ktorým sa ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny odporúča pripraviť v spolupráci s expertnou pracovnou skupinou a so sociálnymi partnermi návrh komplexného riešenia minimálnej mzdy vrátane právnej úpravy valorizačného mechanizmu v termíne do 30. októbra 1999.

    Navrhuje sa zvýšiť minimálnu mzdu z 3 600 Sk na 4 000 Sk mesačne. Navrhuje sa tiež spôsob valorizácie minimálnej mzdy, v rámci ktorej sa budú na určovaní koeficientu zúčastňovať sociálni partneri. Vládny návrh zákona je výsledkom konsenzu sociálnych partnerov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Sárközy a prosím ju, aby informovala Národnú radu o odporúčaní, ako navrhuje prerokovať tento návrh zákona v pléne Národnej rady.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám v súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podala v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Ako spravodajkyňa konštatujem a osvojujem si názor, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona a z jeho dôvodovej správy je zrejmé, čo sa má dosiahnuť.

    Zo všeobecnej časti dôvodovej správy vyplýva, že návrhom zákona nadväzujúc na úpravu životného minima pre plnoletú osobu k 1. júlu 1999 v zmysle zákona číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok sa navrhuje zvýšiť aktuálnu minimálnu mzdu cca o 11 %, t. j. z doterajších 3 600 Sk mesačne na 4 000 Sk mesačne a z 19,40 Sk na 21,60 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase s účinnosťou od 1. januára 2000.

    Zároveň sa upravuje spôsob valorizácie minimálnej mzdy, ktorý sa po prvýkrát uplatní pri jej úprave od 1. októbra 2000. Návrh zákona je v súlade s článkami 13 a 136 Ústavy Slovenskej republiky a nezakladá nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Predložený návrh zákona je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajstva k tomuto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Keďže nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pani spravodajkyni a pánu ministrovi za uvedenie jednotlivých návrhov zákonov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zostáva nám prerokovať v poradí posledný návrh zákona v prvom čítaní, ktorým je vládny návrh zákona o Liečebnom poriadku a o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Odporučil by som 15-minútovú prestávku, počas ktorej, predpokladám, že sa pán minister zdravotníctva dostaví do Národnej rady a budeme môcť prerokovať tento návrh zákona.

    Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 413. Súčasťou tohto návrhu je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení prerokovať tento vládny návrh zákona vo výboroch Národnej rady.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol minister zdravotníctva pán Tibor Šagát.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Dôvodov predloženia tohto zákona je viacero, ale jeden základný je určite ten, že vo financovaní zdravotníctva dlhodobo pretrváva nedostatok finančných prostriedkov zo zdravotného poistenia, čo vyvoláva veľmi vážne problémy pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, a toto je uhrádzané s niekoľkomesačným oneskorením, čo, samozrejme, vyvoláva veľké napätie v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch.

    Tento stav je vyvolaný predovšetkým tým, že rozsah Liečebného poriadku vo svojich častiach významne ostatné roky prevyšoval zdroje zdravotných poisťovní a situácia nakoniec vrcholí v mnohých protestných akciách a, žiaľbohu, aj v nedostatku niektorých komodít, teda predovšetkým liekov. A vrrcholí v tom, že občan je atakovaný, aby si platil za niektoré služby, čo je mnohokrát aj v rozpore s platnou legislatívou. Snahou novely je teda dať do súladu rozsah zdravotnej starostlivosti so zdrojmi zdravotného poistenia.

    Druhým, ale nie menej dôležitým dôvodom je, aby sme súčasne zlepšili niektoré ustanovenia tohto zákona tak, aby bolo možné predovšetkým pre dostupnosť liekov zabezpečiť taký mechanizmus, ktorý dovoľuje už v priebehu roku reagovať na niektoré nové poznatky vo farmaceutickom priemysle a vo farmakológii tak, aby došlo k pružnému zaraďovaniu nových významných liekov do Liečebného poriadku, a po druhé, aby sa, samozrejme, zmeny v cenách odrazili v kategorizácii liekov s úmyslom, aby sa čo najmenej dotkli predovšetkým tých liekov, ktoré sú nevyhnutné na liečbu závažných ochorení.

    Teda jedna významná zmena je, že sa zo zákona oddeľuje príloha, ktorá hovorila, ktoré lieky sú hradené výhradne zo zdravotného poistenia, ktoré čiastočne alebo nie sú hradené. Tieto by mali byť vydávané nariadením vlády s tým, že celý proces registrácie, proces schvaľovania je precízne určený v zákone, dovoľuje oveľa väčšiu verejnú kontrolu, dovoľuje aj preskúmanie súdom, čo, verím, že významne zníži nedôveru v procese zaraďovania týchto liekov do zoznamov.

    Ďalší významný krok je urobený v oblasti výkonov stomatologickej starostlivosti, kde sa pokúšame naštartovať jednu významnú zmenu, a to je, aby sme hľadeli predovšetkým na prevenciu. To znamená, že starostlivosť o chrup je plne hradená do 18 rokov s akcentom na preventívne prehliadky a na výkony, ktoré sa s vývojom zdravého chrupu spájajú, s tým, že postupne dochádza k zaťažovaniu obyvateľov pri výkonoch, ktoré sú predovšetkým zapríčinené nedostatočnou starostlivosťou o zuby.

    Keďže boli veľké protesty pri skrátenom legislatívnom konaní, chcel by som poprosiť všetkých vážených poslancov a pani poslankyne, aby sme odborné diskusie, ktoré by sa týkali jednotlivých liekov alebo niektorých ustanovení, preniesli na pôdu výboru, kde sme pripravení vydiskutovať veci, odôvodniť veci a, samozrejme, sme aj pripravení korigovať, pokiaľ by prešli lepšie návrhy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády na novelu zákona o Liečebnom poriadku a o správnych poplatkoch.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby predniesol Národnej rade návrh na uznesenie o odporúčaní prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktoré sme schválili.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 431 zo 4. novembra 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona prerokoval v lehote do 23. novembra a gestorský výbor do 24. novembra 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Romanovi Kováčovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Drobný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá je prihlásená pani poslankyňa Aibeková.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    bola som písomne prihlásená za klub, takže moje vystúpenie bude trošku dlhšie.

    Vážené dámy, vážení páni, odsúhlasili ste prvé čítanie, teda dovolili ste, aby sa parlament zaoberal zákonom, novelou zákona číslo 98/1995 Z. z. v skrátenom konaní napriek tomu, že skutočné dôvody, ktoré minister predložil, neboli dôvodom na skrátené konanie, a tak ako som uviedla, nemajú ani súvis s rozpočtom. Ale v poriadku. Väčšina rozhodla, tak sme v prvom čítaní. Veľmi ma mrzela reakcia pána ministra v skrátenom konaní na vystúpenia mojich kolegov. Vybrala som si ten stenografický záznam.

    Vážený pán minister, ani jednou jedinou odpoveďou ste nezareagovali na moje pripomienky, iba ste mi dali za pravdu, že naozaj by si tento zákon vyžadoval dlhší čas. Vo svojom vystúpení ste sa však v rozčúlení, až nepríslušnom ministrovi, a ministrovi zdravotníctva, dopustili niekoľkých omylov - nebudem vás nazývať klamárom -, ale omylov, na ktoré poukážem vo svojom vystúpení. V prvom rade ste kritizovali zákon číslo 98 - budem takto zjednodušene hovoriť, nebudem čítať celé názvy, pretože kto rozumie, vie, o čom hovorím, kto nerozumie, je mu jedno, či poviem celý názov zákona. Čiže pôvodný návrh zákona číslo 98 vznikol naozaj a bol prijatý a nadobudol účinnosť 9. marca 1995.

    Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona nepripravovala naša vláda, aj keď bol prijatý až v marci 1995, pretože na základe rozhodnutia Ústavného súdu začal pripravovať tento návrh zákona už pán minister Šagát počas svojho 9-mesačného pôsobenia. My sme ocenili, že spravil kus práce na tejto novele, a preto sme ho urobili spravodajcom. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec bol spravodajcom takého dôležitého zákona. Keď si uvedomujeme, že nám nedávate spravodajcovstvo ani pri nejakých bezvýznamných zahraničných dohodách - bezvýznamných, pardon, myslím, v takom duchu bezproblémové, ale nie bezvýznamné, ospravedlňujem sa a opravujem sa, pri bezproblémových -, kde sme jednoznačne všetci za, tak musíte uznať, že tu naozaj bola snaha, aby bol prijatý zákon číslo 98. Musím povedať, že pán minister sa vtedy správal korektne, ale návrh zákona odporúčal schváliť. Čiže teraz nechápem jeho kritiku na pôvodný zákon číslo 98. Neustále zdôrazňoval, že je potrebné, aby bol novelizovaný zákon číslo 98. Samozrejme, ako opozičný poslanec mal voči nej kritické výhrady, ale čo je zaujímavé, vždy pri každom prijímaní rozpočtu aj pri zákone číslo 98 dával také návrhy, aby sa ešte rozšíril počet výkonov pre zdravotníctvo. A vždy pri rozpočte - môžete si pozrieť jeho vystúpenia - žiadal, aby do systému zdravotného poistenia väčšmi prispieval štát za občanov, ktorých platí. Dnes hovorí, a novela ním predložená je o tom, že štát nemá peniaze, tak občan plať. Čiže toto je zásadná zmena filozofie.

    Už pri skrátenom konaní som pánu ministrovi povedala, že ide proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády. A znovu vám to odcitujem a znovu to dokážem. Podpredseda parlamentu pán Bugár v Site povedal a ja s ním súhlasím, že programové vyhlásenie vlády by mal byť zákon zákonov, že vláda by mala v intenciách tohto programového vyhlásenia pokračovať. Pán minister rozpracoval aj programové vyhlásenie vlády do mnohých materiálov. Jeden sa aj volá rozpracovanie programového vyhlásenia vlády na podmienky rezortu ministerstva zdravotníctva na roky 1999 až 2002, ďalší sa volá Transformačné kroky a tak ďalej.

    Znovu vám z týchto materiálov, aby som sa neopakovala, zopakujem to, čo hovorí minister zdravotníctva. Vláda v programovom vyhlásení medzi vládne ciele v oblasti zdravotníctva zaradila garantovanie všeobecnej, dostupnej a kvalitnej základnej ambulatnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, pre všetkých občanov. A tu v základnom vystúpení pán minister priznal, napríklad čo sa týka stomatologickej starostlivosti, že je rozdiel medzi občanom, ktorý má do 18 rokov, a občanom, ktorý má nad 18 rokov. Čiže ide proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády a ďalším rozpracovaným materiálom.

    Ďalší dôležitý materiál sa volá Stratégia transformačných krokov, a tu citujem materiál pána ministra: "Cieľom všetkých reformných krokov je zlepšenie zdravia. Ochrana a podpora zdravia sa musí stať primárnym záujmom celej spoločnosti. Hlas občana a jeho voľba musí ovplyvňovať rozhodujúcim spôsobom organizáciu a činnosť zdravotníctva. Reforma zdravotníctva musí obsahovať ciele a prostriedky na trvalé zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Musí sa nepretržite monitorovať a vyhodnocovať tak, aby bola zrozumiteľná pre verejnosť, aby sa jej zásadné kroky realizovali vo verejnej diskusii a aby sa vytváral priestor na rýchlu úpravu chýb." Dáva skrátené konanie priestor na tieto kroky, ktoré ste si dali na papier? Nevytvorila. Občan nevie, čo ho čaká. Občan zase bude zaskočený, čo ste to na neho pripravili. Takže idete proti vlastným materiálom.

    Ďalej sa v materiáli znovu hovorí o rovnakej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov v rozsahu stanovenom zákonom. Áno, zákon dávate, ale nebude tu rovnaká dostupnosť pre všetkých. Kroky pána ministra skutočne obyvateľstvo neprijíma s nadšením, a dokonca je veľmi kritické. Pán minister je jedným z ministrov, ktorých občania hodnotia zväčša negatívne či už v rôznych televíznych reláciách alebo vo vyjadreniach, dokonca aj koaliční partneri. Napríklad SDĽ sa vyjadrila o krokoch pána ministra kriticky a ja sa jej nedivím. Keď si pozrieme zdravotnú politiku SDĽ, kde sa hovorí: "Budeme striktne dbať o ochranu zdravia vyplývajúcu z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, presadzovať funkčnosť, dostupnosť a kvalitu nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti bezplatne na princípe zdravotného poistenia, dostupnosti a rovnosti pre všetky sociálne skupiny vrátane dostupnosti liečenia v slovenských liečebných kúpeľoch aj po ich odštátnení. Takže sa nedivím tým kritickým slovám, keď minister ide proti týmto cieľom jednej koaličnej strany.

    Myslím si, že to, ako reaguje pán minister, veľmi presne vystihol ďalší koaličný poslanec, a to bol pán poslanec z SMK - nebudem ho menovať -, ktorý na otázku novinára, či je spokojný s krokmi ministra zdravotníctva, či si myslí, že by mal byť vymenený, povedal, že minister má v zásade mnohé myšlienky správne, ale nemá dostatočnú razantnosť na ich uplatnenie. Naozaj, pán minister, meškáte, tak ako meškáte s týmto návrhom zákona. Nikdy som nepovedala, ani nepoviem, že nie je potrebné zákon číslo 98 novelizovať. Je to potrebné. V tom vám dávam za pravdu. Ale vy ste podľa zase vlastného materiálu, podľa plánu legislatívnych úloh mali tento materiál odovzdať do vlády už 26. 4. 1999. Zase obrovská strata času. Zrejme materiál nebol veľmi kvalitný, keď vám ho Legislatívna rada vlády dvakrát vrátila.

    Čo nerieši novela a potom poviem aj to, čo rieši, pretože i tu sa budem snažiť napriek vašej reakcii, pán minister, a napriek urážkam na adresu mojich straníckych partnerov, to naozaj bolo nedôstojné, ako ste reagovali, tak napriek tomu budem znovu pristupovať k tomuto návrhu zákona vecne. Poviem, čo bolo potrebné, čo schválim a čo novela nerieši a prečo ju kritizujem.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, pán poslanec, využívam svoje právo. V prvom čítaní sa hovorí o filozofii zákona, čiže nebudem hovoriť o konkrétnych paragrafoch, ale budem hovoriť k filozofii. Aj hovorím k filozofii zákona, tak buďte voči mne tolerantný a umožnite mi využiť moje právo.

    Novela nerieši zneužívanie zdravotníckych výkonov a služieb zo strany pacientov. Pamätáte sa, že sme sa toto pokúšali niekoľkokrát riešiť, naozaj nám to takisto vrátila Legislatívna rada, resp. sme už v parlamente museli v marci na návrh pána poslanca Fogaša znovu hlasovať o tom, že je to v rozpore s ústavou. Myslím si, že to nie je v rozpore s ústavou a že je najvyšší čas, aby sme, tak ako hovoríme o dostupných službách, hovorili aj o zneužívaní zdravotnej starostlivosti zo strany občanov. Koľkokrát zbytočne preháňajú sanitky, koľko to stojí finančných prostriedkov, koľkokrát zneužívajú rýchlu zdravotnú službu alebo ďalšie služby. Toto novela nerieši, to som čakala, že budete riešiť, pretože ste správne v minulosti na toto poukazovali.

    Nerieši ani zneužívanie zdrojov, ktoré by mali ísť do systému zdravotníctva a nejdú tam. Koľko finančných prostriedkov spotrebujú zdravotné poisťovne a nedokážeme za týmito prostriedkami ešte ani dnes dostatočne ísť a strácajú sa niekde na iné účely, ako sú určené. Nerieši napríklad duplicitné výkony. Vieme, že toto je problém slovenského zdravotníctva, že pacient je vyšetrený v primárnej sfére, čiže v ambulancii, a potom znovu tie isté vyšetrenia, niekedy len v rozpätí niekoľkých dní sa robia v ústavnej starostlivosti, teda v nemocnici. Toto zákon nerieši. Nerieši ani toľko sľubovaný a správny presun, s ktorým budem súhlasiť a súhlasím, a to preferovanie primárnej starostlivosti na úkor ústavnej. Ani toto nerieši. Áno, mal by byť presun do primárnej. A toto nerieši. Novela to nerieši, lebo je stále veľký priestor nechávaný na ústavnú starostlivosť. Toto ste správne deklarovali a je to aj v materiáloch a neriešite to ani v tejto novele.

    Nerieši problém dvoj, trojnásobných úväzkov v jednom pracovnom čase. Pamätáte sa na ten škandál na ortopédii v Ružinove, ktorý vyplavil problém, ktorý tu naozaj je. Viem, že lekári budú musieť mať úväzky a je to potrebné. Ale nemôžeme súhlasiť, aby to bolo v jednom pracovnom vymedzenom čase a aby boli duplicitne platení - aj tento, aj ďalší. Viem, že aj iné, ale neriešite, neriešite to ani týmto spôsobom.

    Aj čo ste porušili, pán minister, pri predložení bol až dodatočne daný v zmysle § 68 ods. 4 vykonávací predpis. Ten nám bol daný dodatočne, je to ten veľký materiál. Takže napravili ste túto chybu, ale pôvodne tu nebol.

    Ale čo mi najväčšmi chýba, to je ekonomický rozbor tohto zákona. Nikde som ho nenašla, veľmi podrobne som si prečítala aj dôvodovú správu, pretože vy ste priznali, pán minister, a je to naozaj tak, že to bude mať dosah na občana. Ale koľko, koľko percent, v akej sume peňazí, keď to neviete vyčísliť v miliónoch alebo v miliardách, tak aspoň percentuálne by ste to mali byť schopný povedať a malo to byť súčasťou vami predloženej novely. Vy ste síce tvrdili, pán minister, ako je s tým spokojná Konfederácia odborových zväzov, že nemala pripomienky okrem pripomienky k nariadeniu vlády. Pán minister, ale to nie je pravda. Prečítam vám, aké pripomienky má Konfederácia odborových zväzov. Prečítam niektoré závažné pripomienky Združenia zdravotných poistení, Rady Slovenskej komory zubných lekárov, Slovenskej komory zubných technikov, Asociácie farmaceutických výrobcov, členov kategorizačnej komisie. Mohla by som aj ďalšie, ale tie hovoria už priamo k paragrafom, a to si nechám potom vo výbore k druhému čítaniu. Tým vás naozaj nebudem zaťažovať.

    Čiže aké sú základné pripomienky? Najprv poviem Združenie zdravotných poisťovní. Vidíte, že je ich veľa, ale budem čítať len niektoré, tie podstatné. Toto združenie, ktoré zastrešuje všetky zdravotné poisťovne, hovorí: "Predložená podoba zákona skôr komplikuje situáciu a z odbornej stránky vracia proces kategorizácie do istej miery späť do roku 1995. V predloženej podobe povedie k priamemu zvýšeniu nárokov na štátny rozpočet z titulu potreby investícií, zaškolenia a náboru ďalších pracovných síl do štátnej správy na zvládnutie zvýšenej administratívy a vytvorením duplicitných činností." Takže aj tu by sa žiadal ekonomický rozbor, aby poslanci vedeli, či je pravdivá a opodstatnená táto pripomienka alebo nie. Lebo nemám obraz, či majú pravdu oni, alebo či máte pravdu vy. Preto žiadam, aby ste tento ekonomický rozbor doložili do 23. novembra pre výbor, aby sme ho mali a mali aj adekvátne čísla.

    Ďalšia pripomienka. "Vzhľadom na súčasný deficit na lieky, ktorý už dnes vedie k fyzickej nedostupnosti liekov v lekárňach v rozsahu okolo 10 až 15 % predpísaných liekov, je pravdepodobné, že takáto úroveň financovania liekov by úroveň nedostupnosti ešte zvýšila."

    K termínu nadobudnutia účinnosti som sa vyjadrila minule v jednej z faktických pripomienok, nebudem sa opakovať.

    Čo je stanovisko Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktoré - áno, budem objektívna a poviem -, že hovoria, že novela je skonštruovaná v súlade so súčasnými možnosťami zdravotníctva, ale zároveň majú veľmi vážne výhrady. Jedna z výhrad je prijať účinné opatrenia na elimináciu rizika rastu nákladov hradených občanom poskytovaním garancie plnej úhrady, zvýšiť účinnosť kontrolnej činnosti pri spotrebe liekov s cieľom zabrániť plytvaniu s nimi. Ďalšia pripomienka: Vzhľadom na súčasný deficit na lieky, ktorý už dnes spôsobuje v lekárňach nedostupnosť predpísaných liekov, zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na nákup liekov, lebo je veľmi pravdepodobné, že v novele obsiahnutý spôsob a úroveň financovania liekov ich nedostupnosť ešte zvýši. Zabezpečiť finančné prostriedky na to, aby sa doriešilo nielen zachovanie doterajšej úrovne farmakoterapie, ale aj spôsob financovania, skvalitňovania liečby zavádzaním nových liečiv tak, aby sa zabránilo presúvaniu aj tejto časti financovania na občanov a aby sa nevytvorili také podmienky, že nové, účinné lieky budú podobne ako v minulosti pre svoju cenu prístupné iba privilegovaným či bohatým občanom.

    Nie je to také bezproblémové z ich strany, pán minister, ako ste tvrdili. Pritom konfederácia požaduje zapracovať do nej uvedené pripomienky. Až potom bude možné považovať novelu zákona za takú, ktorá založí systém úprav podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti, voči ktorému konfederácia nebude mať pripomienky. Čiže oni dávajú súhlas, ale zároveň požadujú zapracovať pripomienky. A zásadne vyjadruje nesúhlas s ďalším presúvaním financovania zdravotnej starostlivosti na občanov.

    Z Rady Slovenskej komory zubných lekárov uvediem iba jednu pripomienku, ostatné dám potom vo výbore. Dôvodová správa časť B, osobitná časť bodu 26, kde komora žiada striktné dodržanie § 35 zákona v pôvodnom znení. V § 35 sa hovorí práve o stomatologickej starostlivosti, kde bola zaručená poistencovi úhrada štandardného ošetrenia aj pri poskytnutí nadštandardných ošetrení. Z uvedenej dikcie vášho zákona uvedená skutočnosť jednoznačne nevyplýva, čím by mohlo dôjsť k odmietnutiu úhrady štandardného ošetrenia zo strany poisťovní, a tým k porušeniu ústavných práv pacienta.

    Slovenská komora zubných technikov hovorí: "Ďalšie zvyšovanie spoluúčasti pacientov na uhrádzaní stomatoprotetických pomôcok je v súčasnosti neúnosné a môže narušiť solidaritu riadnych platcov dávok v systéme všeobecného zdravotného poistenia. Rozširovanie spoluúčasti pacientov pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti by malo byť riešené až budúcou rozsiahlou novelou predmetných zákonov. Rozšírenie spoluúčasti je uskutočniteľné až vtedy, keď budú vytvorené fungujúce mechanizmy zdravotného pripoistenia pre zamestnancov a systém sociálnej pomoci v oblasti platenej zdravotnej starostlivosti pre ekonomicky najslabšie skupiny obyvateľstva.

    Navrhovaná novela v oblasti stomatologickej starostlivosti bola podaná do Národnej rady bez dosiahnutia súhlasu, kompromisu zo strany tejto komory, ktorá sa rozhodujúcou mierou podieľa na poskytovaní stomatoprotetických pomôcok. Takže zase nebol súhlas, pán minister.

    Podobné pripomienky má aj Asociácia farmaceutických výrobcov, ktorá takisto hovorí, že v predloženej podobe povedie k priamemu zvýšeniu nárokov na štátny rozpočet zo strany ústredných orgánov štátnej správy. Podobne ako zdravotné poisťovne hovorili, že sa bude musieť zvýšiť počet pracovných síl, lebo dôjde k zvýšeniu administratívy a vytvorením duplicitných činností. Takisto má ďalšiu závažnú pripomienku. Materiály ministerstva zdravotníctva sa nikde nezaoberajú očakávanými dosahmi prípadného ďalšieho zvýšenia DPH na lieky, na rozpočet ani na garancie plnej úhrady v zmysle príloh Liečebného poriadku. To je ďalšia pripomienka.

    No a na záver ešte dve pripomienky. Jednu som už prečítala. Bola od pána profesora Krčméryho, ktorý je členom kategorizačnej komisie a je proti a hovorí o tom, že uvedený návrh zákona je neúplný, nezaručuje pacientovi optimálnu úroveň liečby lege artis, a preto nesúhlasí, aby sa dostal do platnosti v tomto znení - dátum 20. 9. - čiže nie v procese tvorby zákona.

    Podobné, veľmi podobné pripomienky má aj ďalšia autorita kategorizačnej komisie, a to je profesor Peter Turčányi, ktorý takisto hovorí, že návrh tejto klasifikácie nebol vytvorený odborníkmi z jednotlivých pracovných skupín kategorizačnej komisie a negarantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre občanov.

    Dali by sa čítať ešte ďalšie a ďalšie pripomienky, ale tieto som považovala za závažné, sú v rozpore s ministrovým tvrdením, ktoré tu predniesol v piatok v popoludňajších hodinách.

    Na záver mi ešte dovoľte, aby som povedala aj svoje stanovisko. Zákon prináša bez príloh, teda prvá časť 40 zmien. Objektívne priznávam, že mnohé sú potrebné, pretože majú legislatívnotechnický charakter a zosúlaďujú zákon číslo 98/1995 Z. z. s inými platnými normami, napríklad so zákonom o sociálnej pomoci, o zdravotnej starostlivosti a podobne.

    Ale v čom je ďalší problém popri tom, že zužuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov? Veľký problém vidím v bode 7, to je § 8 a 8a, ktorý sa týka poskytovania liekov a poskytovania zdravotníckych pomôcok. Je to bod 31, ktorý sa týka § 35, to je stomatológia, to som vám doložila aj tvrdeniami a z dôvodovej správy ešte prečítam. Bod 33, ktorý sa týka § 38a, to je žiadosť o zaradenie liekov do zoznamu liekov, § 38b je rozhodovanie o zaradení lieku do zoznamu liekov, § 38c kritériá na zaradenie lieku do zoznamu liekov a vyradenie lieku, § 38d, 38e, 38f, ktoré sa analogicky týkajú zdravotníckych pomôcok. Ak bude zákon schválený - a to som stoperecentne presvedčená, že ho schválite tak, ako je - pri týchto bodoch budú dané prílišné právomoci Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, po ich schválení dôjde k centralizácii rozhodnutí a pracovníci z terénu vyjadrujú obavy z klientelizmu a vytvorenia priestoru na korupciu.

    Problém vidím aj v právomociach pre kategorizačnú komisiu pre lieky a kategorizačnú radu pre lieky. Pán minister, nikde v dôvodovej správe ani v zákone som sa nedočítala, ako je kreovaná táto komisia a rada. Kto ju bude tvoriť, keď potom v pripomienkach členovia tejto komisie namietajú zoznam, ktorý obsahuje zákon. Koľko je členov tejto komisie? Kto ju kreuje, kto ju navrhuje? Aké má vlastne právomoci?

    A na jednej strane, áno, ak sa podarí, že nebudú môcť, nebudú musieť byť všetky prílohy vždy prerokúvané v parlamente a nebudú mať podobu zákona, ale iba nariadení, spružňuje sa proces, skracuje sa proces. Ale na druhej strane je tu veľká obava z absolútnej centralizácie zo strany ministerstva zdravotníctva. Vy ste vždy hovorili o presune kompetencií z ministerstva na nižšie orgány a tento zákon hovorí o niečom inom.

    Ešte na záver môjho vystúpenia sa dotknem stomatológie a odcitujem z vašej dôvodovej správy. Nakoniec ste to povedali aj na začiatku. Zdá sa mi, že ak schválite prílohu tak, ako je, dôjde k diskriminácii mnohých skupín obyvateľstva, pretože bezplatná starostlivosť bude iba do veku 18 rokov, u dospelých nad 60 rokov. A čo s celou veľkou kategóriou ďalších? Čo s nimi? Keď si pozriete sociálne zákony, sú tam isté výhody aj pre mládež, ktorá študuje na vysokej škole. A zrazu rodič bude musieť platiť? Skončíte strednú školu, ešte študent nebude zarábať, študuje na vysokej škole, často je zo sociálne, ekonomicky slabej rodiny. Prečo ste nedali v zhode so sociálnymi zákonmi výhody, keď už to orientujete len na mladú generáciu až do veku 25 rokov, teda po skončenie vysokoškolského vzdelania? Pretože vy sám vo svojej dôvodovej správe hovoríte, že dôjde k zníženiu a povedali ste to aj v úvodných slovách.

    Takisto vidím nie dobrý krok ministerstva, že v prílohe číslo 4 - indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť - dôjde k zúženiu kategórií, kde je indikované nasledujúce liečenie v kúpeľoch po ochorení. A tu priznávate, že naozaj dôjde k zníženiu počtu návrhov na kúpeľnú starostlivosť. Takže s týmto tiež nemôžem súhlasiť.

    Čiže záverečné slovo: Naozaj nebol šťastný krok dávať skrátené legislatívne konanie, keď si ministerstvo nesplnilo úlohu, ktorú si dalo na papier a ktorou sa samo zaviazalo. Nikto vás k tomu, pán minister, nenútil, vy ste mali dosť času, aby tento zákon nešiel v skrátenom konaní. Objektívne je potrebná novela, s mnohým budem súhlasiť, ale mám zásadné výhrady k tým bodom, ktoré som uviedla na záver. Nepodporím ich a nepodporíme v mene klubu HZDS ani znižovanie úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci dostupnosti pre všetkých. Naozaj treba, aby ste sa pozreli ešte na toto zúženie a urobili všetko pre to, aby v zlej ekonomickej situácii si pacient nemusel doplácať na to, čo je mu najcennejšie, to je jeho život a zdravie. A dúfam, pán minister, že vaša odpoveď bude vecná a nebudete nás obviňovať z vecí, ktorých sme sa jednoducho nedopustili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pani Aibeková bola prihlásená spolu s pánom poslancom Zelníkom, ktorého som zabudol uviesť ako prihláseného za klub SNS. Takže po pani poslankyni Aibekovej vystúpi pán poslanec Zelník a po ňom ešte pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Drobný, ktorí sa prihlásili ústne do rozpravy.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Sárközy.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pripájam sa k pani poslankyni, že je veľmi zložité prerokúvať taký obsiahly predpis v skrátenom konaní. Ale už sme v tom, nedá sa nič robiť. Ja som sa však nádejala, pán minister, že dáte nejaké nové noty na budúci rok pre zdravotníctvo, hlavne noty na jeho financovanie. Veľmi ma zaráža bod 4 ods. 2 § 4 ods. 1 a 2, a to § 2, ktorý hovorí: "Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti upravuje osobitný predpis." Myslím si, že tie podmienky by mali byť v zákone, pretože ak sa upravia podmienky, vtedy má občan na to nárok a zdravotné zariadenie povinnosť. Čiže upraviť to v osobitnom predpise nie zákonom, podľa môjho názoru nie je náležité. Zvážte to prípadne vo svojom vystúpení. Povedzte, čo si asi predstavujete v tomto všeobecnom "zmocňováku", čo by mal ten osobitný predpis upraviť, pretože sú to predpisy nižšej právnej sily. Áno, máme ich tu sčasti predložené, ale keby ste odpovedali, či budú ešte aj ďalšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Musím reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, čo sa týka časti stomatológie. Neviem, odkiaľ ste citovali stanovisko Komory zubných lekárov, pretože ja som pokladala za povinnosť ako členka Komory zubných lekárov, ako praktizujúca zubná lekárka zaslať celý materiál Komore zubných lekárov minulý týždeň vo štvrtok. Dnes o 10.42 hodine som od nich dostala faxovú správu, v ktorej zaujali k tomuto zákonu trošičku iné stanovisko. Nebudem ho čítať, pretože je to záležitosťou výboru a záležitosťou druhého čítania.

    Vraveli ste, že nepokladáte za správne, keď je prevencia len do 18 rokov. Vážení, v šesťdesiatke prevenciu nemôžeme robiť.

  • Hlasy v sále.

  • Dovoľte mi, aby som skončila. Neskákala som vám do reči. Áno, treba jednoznačne povedať, že okrem práv majú pacienti aj svoju povinnosť. Keď budú rodičia, hlavne deti dbať o to, aby sa starali o chrup, a keď štát bude hradiť prevenciu, myslím si, že o pár rokov nemusíme mať obavu o to, ako bude vyzerať chrup našich detí. A keď si prečítate prílohu stomatológie, a nielen stomatológie, ale aj ostatných častí, prídete na to, že nielen do 18 rokov bude hradená napríklad starostlivosť, čo sa týka konzervačnej stomatológie alebo chirurgickej stomatológie, ale aj nad 18 rokov. Zubné náhrady nad 60 rokov sú plne hradené.

    Žiaľbohu, treba povedať, že všade vo svete si pacienti priplácajú na stomatologickú starostlivosť, pretože je to najdrahšie. Buď tento štát povie, že vieme zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť, a keď nie, pacienti sa musia naučiť správať sa, dbať o zdravie svojho chrupu, ktoré je veľmi dôležité.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník, ale vy máte vystúpiť v rozprave.

    Pán poslanec Drobný, už som uzatvoril možnosť prihlásiť sa. Máte sa prihlásiť včas.

  • Bol som prihlásený, lenže...

  • Bola prihlásená pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Sárközy.

  • Hlásil som sa, pán podpredseda, rukou. Ale keďže som bol na tabuli už prihlásený do rozpravy, tak ste to nepostrehli. Uznávam to.

  • Dovoľte mi aspoň krátku poznámku k zneužívaniu zdravotnej starostlivosti, o ktorej hovorila pani kolegyňa Aibeková. Nadviazal by som na túto časť, pasáž v tom zmysle, že je to práve parketa, kde by mohol minister rezortu proste využiť naozaj rezervy občanov, ktorí zneužívajú zdravotnú starostlivosť. To je stále na dennom poriadku. Zneužívajú ju buď ľudia, ktorí sú závislí od nejakých látok, menovite od alkoholu a ktorí zneužívajú služby najmä vtedy, keď sú pohotovostné služby. Celá pohotovostná služba sa venuje agresívnemu alkoholikovi a zanedbáva starostlivosti o iných ľudí, ktorí si nezavinili vlastným nesprávnym životom žiadne poškodenie zdravia. A tu by sa mali asi riadne sprísniť sankcie a tí, ktorí si vlastným zavinením spôsobia škodu na zdraví, náležite ju vyúčtovať. Pretože stále vidím, že vyučtovávanie poskytovanej zdravotnej starostlivosti alkoholikom sa nerobí. Tí ľudia sú vytriezvovaní na účet zdravotných poisťovní a veľmi dobre sú ošetrení, a pritom sa nerobí refundácia týchto nákladov.

    Na druhej strane to isté platí o duplicite výkonov. Tam sú rezervy, kde by sme sa mali obrátiť do vlastných radov zdravotníkov. Duplicitné výkony sú také výkony, ktoré vznikajú preto, že si niekto ordinuje pomocné vyšetrenie, potom si ho neprečíta a znovu ho opakuje, lebo naň zabudne. Takéto duplované vyšetrenie by sa malo dať refundovať na účet toho, kto ho zapríčinil. Páni, to je do vlastných radov, pretože takéto duplicity existujú a malo by sa s nimi počítať a tam by sa dalo istými finančnými opatreniami postihnúť človeka, ktorý žiada duplicitne vyšetrenie len preto, že to prvé neprečítal. Samozrejme, bolo by potrebné dobre diferencovať, čo je sledovanie pacienta, čiže tzv. follow up, a čo je duplicita, pretože si nepamätá, že žiadal vyšetrenie a v reálnom čase ho nevyužil na diagnostiku a liečbu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Drobný, ospravedlňujem sa vám. Považoval som vaše meno na svetelnej tabuli za prihláseného do rozpravy, preto prišlo k tomu nedorozumeniu.

    Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Bugárovi.

    Pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcem hneď na úvod povedať, pán minister, dobre som vás počúval, aj keď som nebol prítomný v miestnosti, ale počúval som vaše vyjadrenie 5. 11. potom, ako sa vyjadroval parlament alebo mal sa vyjadriť parlament k tomu, či zákon, novela zákona bude prerokúvaná v skrátenom legislatívnom konaní. A chcem len v krátkosti reagovať na to, čo ste hovorili, lebo ste sa istým spôsobom dotkli toho, že sme zriadili 1 200 lekární alebo vzniklo 1 200 lekární. Chcem len povedať, že problém nie je v tom, či bude lekární 100, 1 000 alebo 5 000, lebo to, či spotreba bude vyššia, neovplyvnia samotní lekárnici, v lekárni sa vydá liek pacientovi, ktorý je predpísaný na recept. Myslím si, že to bol úspech transformácie, že vzniklo toľko lekární, pretože pacient, ktorý je chorý, ktorý kašle, ktorý smrká, nemusí stáť v polhodinovom rade na liek, ale normálne kultúrne príde do lekárne, kde stoja 5 - 6 pacienti a vyzdvihne si svoj liek. Teda nebola chyba, že vzniklo toľko lekární. A keby sme lekárne zredukovali, nič by sme na tom neušetrili, pretože rovnako zostáva kontakt pacient, lekár a lekárnik.

  • Reakcia ministra Šagáta z pléna: V oficiálnom dokumente z júla 1997 je zníženie počtu lekární.

  • Tak sa to neurobilo, ale veď to bolo veľmi nešťastné, keby bolo k tomuto došlo, len ste napádali ako negatívum, že vzniklo toľko lekární. Takisto si nemyslím, že počet distributérov nevie u nás ovplyvniť spotrebu liekov. Zase je to len vecou vymedzenia zákona, koľko a akých liekov bude a aké budú podmienky na predpisovanie toho alebo onoho lieku.

    Pán minister, nehovorili ste pravdu a zavádzali ste občana, keď ste povedali, že ministerstvo zdravotníctva predtým pripravovalo kategorizáciu liekov a nemalo databázu liekov. To nie je pravda. Databáza predsa bola a existuje, možno aj dnes sú materiály, ktoré sú v skrini, len, bohužiaľ, vy ste nastúpili na ministerstvo a vedúceho úradu, ktorý tam bol ešte dva týždne a dobýjal sa k vám, ste neprijali. Stačilo len zavolať, poviem napríklad Dr. Gajdoša, ktorý toto mal v náplni - bol by to iba jeden telefonát -, a presne by vám povedal, v ktorej skrini sú všetky tieto materiály zhromaždené, a nie hovoriť, že neexistovala žiadna databáza a ani neexistuje. Aj v počítači boli, pán minister, stačila len dobrá vôľa. Veď predsa je jasné, že v dnešných časoch, pán minister, nemôžete nikoho presvedčiť, že sa takýto materiál dá vytvoriť niekde na nejakých rukou písaných azda zdrapoch papiera. Muselo to byť v počítači.

    Musím odpovedať na to, čo ste hovorili. Chcete nám vyčítať to, že kategorizáciu robili mimo ministerstva, že to bola chyba, pán minister? A kto ju mal robiť? Úradníci od zeleného stola? Veď áno, robili to odborníci, ktorí sa stretli, dokonca boli dve kategorizačné komisie, jednu viedol profesor Krčméry a druhú viedol pán docent Martinec. Tie sa nakoniec stretli a dali do súladu to, čo tieto dve komisie robili. Čiže robil to tím odborníkov a skutočne to nerobili pracovníci ministerstva.

    Chcem sa ešte vrátiť k tomu, že ste sa pýtali, kde som bol štyri roky, keď nefungoval alebo zlyhával štátny dozor, pán minister, že sme údajne akosi pozabudli na tie roky a nesledovali sme poisťovne. A to zase nie je pravda, pán minister. Môžem vám požičať materiál, výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní za rok 1997, ktorý sme predkladali do zdravotného výboru. Možné je, že vy ste vtedy neboli práve na zasadnutí toho výboru, ale bolo vtedy dobrým zvykom a aj teraz je, že každý materiál, ktorý prichádza do výboru, si každý poslanec nájde vo svojej skrinke. A v materiáli, ktorý sme prerokúvali a ja som ho uvádzal v zdravotnom výbore, sa dokonca píše, že štátny dozor ministerstva zdravotníctva v priebehu roku 1997 vykonal kontroly vo všetkých zdravotných poisťovniach. Predmetom kontroly bolo hospodárenie zdravotných poisťovní podľa poistného rozpočtu od začatia činnosti jednotlivých zdravotných poisťovní, kontrola výberu vymáhania poistného a tak ďalej. Orgán štátneho dozoru upozornil na zistené nedostatky a určil opatrenia na ich okamžité odstránenie. Je možné vyčítať, že zrejme štátny dozor, ktorý na ministerstve zdravotníctva bol, nemal dostatok alebo poviem, ešte isté odborné zdatnosti, aby bol urobil hlbšiu kontrolu a možno aby bol objavil vtedy nejaké závažnejšie porušovania zákona.

    Ale v októbri, keď ste nastúpili, pán minister, mali ste už jasné signály, mali ste jasne výsledky kontroly, dokonca sa vám núkal predseda Najvyššieho kontrolného úradu, aby ste predĺžili kontrolu, a neurobili ste to. Takže toľko na margo výčitky, čo sme robili my.

    Ale vráťme sa teraz k tomuto zákonu. Toto som hovoril len preto, lebo skutočne dve novely zákona sme už v tomto parlamente absolvovali, novely zákona o Liečebnom poriadku v skrátenom legislatívnom konaní. A obidve tieto novely zákonov priniesli do zdravotníctva len zhoršenie finančnej situácie, zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo sa týka najmä dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Plne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková a všetky materiály, ktoré prečítala, mám takisto aj ja. Nebudem sa opakovať a myslím si, že stačí, keď ste to počuli raz. Mali ste obrovskú výhodu, pán minister, v tom, že už raz ste boli ministrom. Štyri roky ste boli ako poslanec v zdravotnom výbore, a teda ste mali možnosť byť účastníkom celého toho procesu, priebehu legislatívneho konania a podávania i schvaľovania všetkých návrhov, ktoré sme vtedy robili. Môže byť, samozrejme, kritika, beriem to, že niektoré veci nemuseli byť dobré a vy ste mali inú filozofiu, a teda mohli byť lepšie. Očakával som, keďže je už rok za nami, že taký zákon, ako je zákon o Liečebnom poriadku, ktorý sa dotýka bezprostredne každého jedného človeka, skôr alebo neskôr, každého občana, že prídete sem a ten zákon bude už jedna vyšperkovaná perla. Toľko pripomienok, s ktorými nás oslovili ako poslancov odborné spoločnosti, stavovské organizácie, poisťovne, to azda, hádam, ani nemôže byť pravda.

    Pani kolegyňa síce hovorila, že teraz má nový fax, čo schválila Komora zubných lekárov, ja tu mám zo septembra stanovisko k novele zákona o Liečebnom poriadku, ktoré písali pani ministerke Schmögnerovej, kde žiadajú, aby stomatologická starostlivosť vrátane poskytovania stomatoprotetických pomôcok bola naďalej poskytovaná v znení a rozsahu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98 a hovoria aj o zdôvodnení, že rozsah poskytovania stomatoprotetických pomôcok je už výrazne redukovaný v zákone číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Sami píšu, že ďalšie zvyšovanie spoluúčasti pacientov na uhrádzaní stomatoprotetických pomôcok je v súčasnosti neúnosné a môže narušiť solidaritu riadnych platcov dávok v systéme všeobecného zdravotného poistenia. Narušenie tejto solidarity môže v konečnom dôsledku spôsobiť určitý kolaps systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tým spôsobiť vážne narušenie ústavných práv občanov Slovenskej republiky.

    Rozširovanie spoluúčasti pacientov pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti by malo byť riešené až budúcou rozsiahlou novelou predmetných zákonov. Majú na mysli sociálne zákony. Rozšírenie spoluúčasti je uskutočniteľné až v čase, keď budú vytvorené fungujúce mechanizmy zdravotného pripoistenia pre zamestnancov a systém sociálnej pomoci v oblasti platnej zdravotnej starostlivosti pre ekonomicky najslabšie skupiny obyvateľstva. Navrhovaná novela v oblasti stomatologickej starostlivosti bola podaná do Národnej rady Slovenskej republiky bez dosiahnutia súhlasu, kompromisu so Slovenskou komorou zubných technikov združujúcou zubných technikov, ktorí sa v rozhodujúcej miere podieľajú na poskytovaní stomatoprotetických pomôcok.

    Takisto systém, ktorý rieši novú kategorizáciu liekov, je nedobrý. Chcem upozorniť, že systém zoznamu liekov je prerokovaný, podporuje korupciu a umožňuje blokovať zaradenie lacnejších generík do úhrady, a tak znižovať náklady na lieky alebo bude vo zvýšenej miere zaťažovať pacienta spoluúčasťou.

    Opakovane upozorňujem ctenú snemovňu, že by sme skutočne mali tento zákon prerokovať v normálnom legislatívnom konaní. Keď sa už tento zákon dostal do Národnej rady s takým množstvom pripomienok, teraz sa nechcem vyjadrovať k jednotlivým paragrafovým zneniam, je zrejmé, že zákon nie je dobrý. Ak urýchlime jeho prijatie, bude to veľká chyba, pretože ide skutočne o zdravie občana, o život našich občanov. Všetky politické strany pred voľbami si dávali ako jednu z priorít zdravotníctvo. Ak niekto považuje za prioritu to, že zákon sa schváli v takomto chvate, myslím si, že je to zámer, aby práve v chvate, keď sa prerokúva štátny rozpočet, keď bude množstvo pozmeňujúcich návrhov, keď bude množstvo diskusných pripomienok k iným rezortom vo vzťahu k navrhnutému štátnemu rozpočtu, je to len zámer, aby zanikli hlasy zdravotníckych pracovníkov a občana o tom, že sa výrazným spôsobom prijatím tohto zákona zníži poskytovanie alebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale nie tak, ako sa tu opakovane prezentuje, že je to iba zosúladenie.

    Aj my sme boli za to, že treba zosúladiť zákon o Liečebnom poriadku a urobiť skutočne normu Liečebného poriadku so zdrojmi. Ale podľa toho, čo je navrhnuté, zdroje sa neznížia, práve naopak, zdroje sa buď zachovajú, alebo sa ešte zvýšia, a zvýši sa doplácanie, spoluúčasť pacienta za zníženia dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Nuž toto chceme? Asi nie. Zámerom novely zákona o Liečebnom poriadku malo byť jedno, že sa zekonomizuje chod zdravotníckych zariadení, dostupnosť zdravotnej starostlivosti bude lepšia, kvalitnejšia, a pritom sa dosiahne istá úspora financií. Preto prosím, aby poslanecká snemovňa skutočne zvážila takto predložený návrh zákona a aby skutočne každý hlasoval podľa vlastného svedomia a vedomia, aby sa nenechal istým spôsobom dotlačiť k tomu, že to tlačidlo musí zatlačiť.

    Takýto zlý návr zákona o zdravotnej starostlivosti, zákon o Liečebnom poriadku ešte do parlamentu nebol predložený napriek tomu, že sme s tým nemali skúsenosť a po tomto období som si už skutočne myslel, že do tohto parlamentu príde zákon, ktorý môže mať, samozrejme, nejaké nedostatky, ale nie také vážne a zásadné nedostatky, aké má tento návrh zákona. Varujem vás pred jeho prijatím.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia: pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Zelníkovi, že znovu spresnil tie stanoviská, pretože jedno stanovisko je od zubných technikov, druhé od Slovenskej komory zubných lekárov. My môžeme čerpať z oficiálnych stanovísk, ktoré dostaneme ako materiál. Nemôžem, tak ako to hovorila pani poslankyňa Sárközy, kade-tade každý deň hľadať nové stanoviská. Z materiálu Komory zubných lekárov som prečítala len jednu, jedinú vetu a z materiálu zubných technikov viac pripomienok, pretože ten od stomatológov - lekárov je oveľa rozsiahlejší a nepatrí sa, aby som hovorila o bodovom ohodnotení. Nekritizovala som, že prevencia je do 18 rokov, ale to, že sa niektoré základné výkony, napríklad aj výplne, plomby budú robiť bezplatne iba do 18 rokov. Čítala som dôvodovú správu, pán poslanec. Dôvodová správa, strana 3, je to jasne napísané. Čerpala som z toho. Nech sa páči, predložím vám to.

  • Ďakujem.

    Nadväzujem na stanovisko pána poslanca Zelníka, ktorý uviedol, že zámerom tejto novely malo byť zefektívnenie výkonu zdravotnej starostlivosti. Žiaľ, je niečo iné. Myslím si, že latka únosnosti, ekonomickej únosnosti prispievať na výkony zdravotníctva, na zdravotné pomôcky je vyššia, ako sú schopné určité skupiny obyvateľov uniesť. Pán minister, myslím si, že nad týmto by ste sa mali vážne, ale veľmi vážne zamyslieť, najmä o kategórii dôchodcov. Nebudem citovať, koľko dostávam listov od dôchodcov, kde ma informujú o výške, ktorú musia priplatiť na lieky, o výške svojho dôchodku, o poplatkoch a s otáznikom, ako majú žiť.

    Dávame viaceré pripomienky. Je mi ľúto, že poslanci vládnej koalície sú ticho, že nediskutujú o tejto otázke, prípadne nedávajú argumenty, ktoré by vyvrátili to, čo hovoríme my. Veď je predsa neodškriepiteľné, že latka únosnosti je prekročená. Prečo sa nehľadajú také spôsoby, ktoré bude naše obyvateľstvo schopné uniesť? Pán minister, vás to vôbec nemrzí? Vy nedostávate také listy? Vám občania nepíšu? To pre vás nie je žiaden signál, že už toto v súčasnosti sa nedá uniesť, a nie to, čo predkladáte. To je veľmi veľký zásah do postavenia tisícov občanov a práve tých, ktorí by potrebovali zdravotnú starostlivosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budem veľmi stručný, budem sa možno pýtať. Pravdepodobne, keď je toľko pripomienok - a nadväzujem na pána kolegu Zelníka - k návrhu novely, tak zrejme niet dosť peňazí, aby sme si zaplatili dostatočne veľký a dobre fundovaný tím legislatívcov. Pravdepodobne je to tak. Hovorím ako laik. Keď to nemáme, mali by sme to zvážiť. To je nakoniec aj pre budúcnosť. Tak máme tých legislatívcov, sú draho platení alebo je ich málo a nie sú dobre platení a utekajú zo služieb štátu? Alebo ako to je?

    Ďalšia vec. Ide o návrh novely zákona, ktorá sa mi ako laikovi zdá nie malou, ale veľkou novelou, ktorá má zosúladiť niekoľko zákonných noriem. Novela by mala vychádzať z jedného tímu dobrých legislatívcov, ktorí by to navrhli. Mala by podstatne menej nedostatkov a bolo by aj podstatne menej pripomienok, možno, že by neboli vôbec, ale to neviem presne odhadnúť, pretože laická verejnosť má svoje predstavy. Videl som to pri zákone číslo 172, že laické predstavy verejnosti boli veľmi veľké, mali veľké oči, ale my sme neboli dobre pripravení na to, aby sme im povedali: "Nečakajte od nej také zázraky, môže urobiť len toto". Mnohé pripomienky sú dané aj tým, že laická verejnosť nevie, čo má očakávať. Ona chce dobre hlavne pre seba. Moja otázka pre pána ministra znie: Je skutočne koordinácia legislatívneho procesu v tomto prípade dobrá? Je dobrá spolupráca s podpredsedom vlády, ktorý je zodpovedný za legislatívu nášho štátu?

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    vychádzajúc z množstva pripomienok, stanovísk odbornej a laickej verejnosti a vychádzajúc zo súčasného kritického stavu v zdravotníctve, ale aj vážnych upozornení možno na korupciu, klientelizmus, lobizmus, usudzujem, že návrh vlády na zmenu a doplnenie zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku a zákona číslo 145/1995 Z. z. si vyžadujú zvýšenú pozornosť nás poslancov, ktorí budeme zodpovední za to, aký bude vývoj, pokiaľ tento návrh schválime. Zvýšenú pozornosť môžeme však zabezpečiť len vtedy, keď bude vytvorený dostatočný časový priestor na posúdenie predloženého návrhu. Musím, samozrejme, konštatovať ako diskutujúci predo mnou, že, žiaľbohu, skrátené legislatívne konanie nám tento priestor dostatočne nevytvára. Aj z toho dôvodu môžu byť stanoviská poslancov nekomplexné a riešiace niektoré čiastkové problémy.

    V prvom čítaní chcem upozorniť na skutočnosť, že samotná filozofia návrhu podľa vyjadrení časti odbornej verejnosti, ale aj môjho pohľadu sa mi zdá nie celkom šťastná. Nepochopila sa filozofia kategorizácie, teda výška úhrady za dennú definovanú dávku liečiva, zdôrazňujem liečiva, teda nie lieku ako obchodného názvu.

    Chcem dať aj do prvého čítania na zváženie myšlienku, že vidím správnejšiu cestu vypustenia termínu "zoznam liekov" zo zákona a nahradiť tento názov termínom "zoznam liečiv".

    Za pomerne rozporuplné a závažné považujem zmeny uvádzané v § 38a a § 38b. Ak je totiž vydaný zoznam účinných látok s výškou úhrady za dennú definovanú dávku, automaticky má právo byť zaradený každý registrovaný liek do úhrady odvodenej z výšky úhrady za dennú definovanú dávku. K nemu sa vzťahujúci zoznam liekov by mal byť potom vydávaný ministerstvom zdravotníctva ako praktická pomôcka pre lekárov, lekárnikov, pre poisťovne. Tento spôsob by mohol viac brániť podozreniu z korupcie, pretože tu rozhoduje cena, samozrejme, adekvátna cena takého lieku, ktorý je adekvátny drahšiemu lieku a má rovnaký účinok na liečenie choroby.

    Návrh predložený v § 38b, podľa ktorého sa dáva právomoc zaraďovať liek do zoznamu liekov ministerstvu zdravotníctva, je skutočne cestou k podozrievaniu z lobizmu, podozrievaniu z korupcie, a to aj napriek tomu, že v tomto návrhu sa hovorí, že minister zdravotníctva si zriaďuje v súlade s týmto návrhom kategorizačnú komisiu a na odvolanie jej rozhodnutí si môže alebo zriaďuje kategorizačnú radu.

    Pripájam sa už k dnes odznenému vystúpeniu poslankyne, že by bolo v návrhu potrebné jasne definovať, aké bude zloženie tejto komisie, aby sme skutočne zabránili podozrievaniu, myslím si, že by mali byť v tejto komisii i v rade subjekty jednak výrobcovia, asociácie, poisťovne, odborníci, ministerstvo a predídeme potom špekuláciám a možným chybám, ktoré by sa kopili pri zaraďovaní liekov do zoznamu liekov.

    Chcel by som preto požiadať, a tým aj skončím svoje krátke vystúpenie, vzhľadom na závažnosť tejto zmeny, že by sa tento návrh zaradil na koniec tejto schôdze. Keď je už skrátené konanie, nech máme ešte 7 alebo 8 dní, pokiaľ bude ešte schôdza trvať, veci premyslieť, dohodnúť sa a kompletné návrhy predložím v druhom čítaní vo výbore.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia s faktickými poznámkami: pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Iba sa chcem poďakovať pánu poslancovi Mesiarikovi, že naozaj uznal mnohé moje pripomienky za opodstatnené, pretože nemali politický charakter. Z toho vidno, že aj opozícia, aj koalícia sa na mnohé body tohto návrhu zákona pozerá rovnakými očami a vidí nedostatky tohto zákona. Myslím si, že takto by sme sa mali zjednotiť pri zdravotníckych zákonoch a hľadať spoločnú reč, aby bol zákon lepší pre tých, ktorých sa bude najviac týkať, to znamená pre pacientov. Naozaj ešte raz prosím pána ministra, aby sa zase nevyhol, lebo on to vie veľmi šikovne urobiť, že odpovedá na to, v čom sa cíti silný, a neodpovie na otázky, ktoré mu častokrát kladieme, ale ich šikovne obíde.

    Naozaj vás prosím, pán minister, uveďte zloženie kategorizačnej rady, kategorizačnej komisie, ako sa bude kreovať, koľko má členov a tak ďalej, tie náležitosti a hlavne ekonomický rozbor, pretože keď nebudú poslanci vedieť, koľkých občanov sa to dotkne, o koľko financií viac bude musieť občan zaplatiť, tak budú síce hlasovať stranícky, ale predsa len dúfam, že v kútiku duše budú mať výčitky, čo to zase odhlasovali.

    A ešte na záver dvoch minút - viac už hovoriť nebudem k prvému čítaniu - chcem poprosiť aj tlač, aby objektívne informovala o rokovaní. V minulosti totiž vždy povedali, že koaliční poslanci si odhlasovali takéto a takéto znenie, a tým sme u občanov boli takto hodnotení. Prosím ich aj teraz, aby uviedli, kto ako hlasuje, ako hlasuje opozícia, ako hlasuje koalícia.

    Vopred im ďakujem za objektívne informovanie o zákone.

  • Pani poslankyňa, to nepatrí do faktickej poznámky.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len reagovať na pána poslanca Mesiarika, že to nebolo nepochopenie zákona. Práve toto je zámer. Ministerstvo zdravotníctva alebo pracovníci si to odskúšali po prvýkrát, ako sa to dá urobiť pri krízovej kategorizácii liekov. Vtedy nás pán minister presviedčal, že je to prepotrebné, pretože treba pre občana zabezpečiť aspoň dostupné vitálne lieky. To si môžete urobiť z dostupnej štatistiky, ak hodnotíme 2. polrok 1998 a 1. polrok 1999. Krízová kategorizácia nás stála o trištvrte miliardy viac, nehovoriac o tom, že okolo 10 až 30 % pacientov lieky neužívalo, niektorí nemali na doplatenie týchto liekov, a napriek tomu nás to stále viac. To nie je nepochopenie.

    Doteraz sa také niečo ešte nestalo, aby bol do parlamentu predložený takýto zákon, lebo tu je podozrenie z korupcie. Ak bolo dopredu oznámené, že sa dostane do toho zoznamu okolo 900 liekov, ktoré budú plne hradené, tak si asi viete predstaviť, že keď je registrovaných okolo 12 000 liekov, čo to asi spôsobí. Dá sa to, samozrejme, urobiť veľmi jednoducho, tak ako to bolo urobené v starom zákone, ale toto neponechávajú teraz v takomto znení, ako to bolo kedysi, keď nemohlo dôjsť ku korupcii. Len čo bolo povedané, že účinná látka bude stáť, vymyslím si, 50 korún, tak všetky lieky, ktoré túto látku obsahujú, sa dostanú do tohto zoznamu. Teraz sa jednoducho bude vyberať, ktorý liek tam pôjde a ktorý nie. Môžete trikrát hádať, prečo je takýto zámer. Čudujem sa, že k takémuto niečomu sa pristúpi v čase, keď sa bubnuje na poplach, keď sa hovorí o tom, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna.

  • V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    budem sa naozaj venovať len strategickým a všeobecným zámerom toho, čo prerokúvame. Od roku 1983 v podstate sledujem a koordinujem epidemiologickú analýzu sedem ochorení mozgu a pri tejto vedeckej práci som narazil už od roku 1983 na to, aké sú filozofické koncepcie našej medicíny. A došiel som pri konfrontácii so zahraničím k názoru, že sú to mnohokrát filozofické koncepcie, ktoré sú neživotné. Neživotné hlavne teraz, keď sa uplatňuje farmakoekonomika a diskrepancia medzi finančnými zdrojmi a požiadavkami, povedal by som, odberateľov zdravotníckej služby enormne narastá.

    Vo vyspelých krajinách sú väčšinou stabilné zdroje, ale požiadavky na diagnostické a liečebné technológie narastajú. A u nás, samozrejme, je situácia ešte horšia, lebo u nás zdroje klesajú a požiadavky zostávajú podľa zákonnej normy, ústavy na vysokej úrovni, tak sa diskrepancia stala katastrofálnou. Ale pritom si zoberme, ako sme boli učení vo filozofii, etike, vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti ako poskytovatelia voči pacientovi. Väčšinou sme kráčali podľa primitívnej linearity, čím ťažší pacient, tým väčšia starostlivosť. To platilo v celej republike, v celej federácii. A mnohí sme bili na poplach, že sa takto nesmieme a nemáme správať. To sa tak vžilo, že sme prakticky vytvárali vo všetkých odboroch intenzívne jednotky na tento účel. Najťažším pacientom najúčinnejšia, najlepšia a najdrahšia starostlivosť.

    Tak sa nám stávalo, že sme liečili pacienta - keby som ho bol prognosticky ohodnotil, bol infaustný, - za 250 tisíc federatívnych korún a on po troch týždňoch zomrel, a vedľa neho sme liečili pacientku za 19 tisíc korún a ona prognosticky od počiatku vyzerala veľmi dobre a možno sme jej nevenovali všetku liekovú, rehabilitačnú a inú pozornosť. S touto filozofiou sme prišli do života aj po revolúcii a sme s ňou stále. A väčšina lekárov to odôvodňuje tým, že eticko-citové normy sú také, že sa musím takto stavať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ale, priatelia, bohaté zahraničie už dávno podľa tejto filozofie nejde. Bohaté zahraničie si vytvorilo právo na uplatnenie prognostickej diagnózy. A dokonale roztriedilo pacientov približne na tri skupiny: na pacientov infaustných, ktorí sú určení na paliatívnu liečbu, málo finančne náročnú, na pacientov prechodných, ktorí možno vyžijú, to uvidíme v priebehu intenzívnej starostlivosti, tam je už vyššia náročnosť na liečbu, a potom pacientov, ktorí majú lepšie, by som povedal, prognosticky nádejné vyhliadky.

    Teda v zahraničí si vytvorili priority na základe prognózy a, prosím, paliatívnu liečbu tam človek často videl a mohol ju napadnúť, povedať, priatelia, veď vy ste z hľadiska finančných možností jednotka a nedávate týmto cievnym príhodám takú starostlivosť ako u nás. Povedali, nie, to je paliatívna liečba. Neviem, do akej miery sa budete s tým stotožňovať, ale iste je to vec, ktorá im ušetrila prostriedky na skutočné veci, ktoré majú vyhliadky na dobré prežitie a dobré funkčné reedukovanie stavu. Tak toto je filozofia, s ktorou sa musíme, pán minister, v budúcnosti asi vyrovnať, nie v zákone, možno aj v zákone, ale predovšetkým v zákone, ktorý bude smerovať na odborné lekárske spoločnosti. A tie budú musieť nejakým spôsobom vplývať na ľudí, čo s tým urobiť ďalej. Nemožno to urobiť až takým brutálnym spôsobom, ako som povedal, alebo zjemniť to a istým spôsobom vytvoriť priority, lebo keď nebudeme mať priority a budeme všetko brať rovnako, priatelia, príde mi 1. januára pacient a ja na neho miniem veľké množstvo peňazí, a potom ten, kto príde 31. decembra, nebude mať peniaze na základnú zdravotnú starostlivosť?

    Takže, povedal by som, mal by sa brať do úvahy tento filozoficko-prístupový princíp. Nedá sa nič robiť. Keď si robia priority v USA, ktoré sú bohaté, a my si priority nerobíme a neuplatňujeme dokonale prognostickú diagnózu, tak potom sa nečudujme, že nám diskrepancia medzi zdrojmi a požiadavkami terénu narastá a bude narastať ďalej. To by sme mali zohľadniť pri tomto schvaľovaní zákona.

    Ďalej, čo by sme mohli v súvislosti s prerokúvaním tohto spomenúť, je, myslím si, že skrátené konanie, ktoré tu robíme, nám naozaj nedáva možnosť dosť dobre prežuť všetky aspekty novely zákona číslo 98, a to je istý hendikep. Pretože keď sa pozerám na niektoré protestné listy, nechcem ich konkrétne komentovať, ale môžem vám niektoré veci z nich povedať. Minule pred dvoma rokmi sme napríklad naskočili a nabehli sme okolo 120 pacientov na imunomodulačnú liečbu v neurológii. Ak je to číslo iné, tak sa ospravedlňujem, ale okolo 120 pacientov je nastavených na Avonex a Betaferón, enormne drahú liečbu, a teraz podľa novej kategorizácie nie sú tieto lieky hradené. Priatelia, ale farmakodynamika tých liekov je taká, že musia pokračovať v imunomodulácii ďalšie tri roky. A teraz túto možnosť nemajú. Čiže je to obrovská chyba, ktorá sa nemôže stotožňovať s naším lekárskym svedomím. Keď sme to už raz prijali, tak Avonex by mal byť skutočne v kategorizácii hradených liekov. To platí pre roztrúsenú sklerózu, ale je tu napríklad Intronal, Iterferon alfa, ktorý je na chronické zápaly pečene, na leukémie. To je môj názor, také sú, prosím vás, námietky niektorých ľudí, čo teraz s týmito liekmi, keď nebudú hradené. Ak ten účelový fond bude dostatočný, prosím, ospravedlňujem sa. Lenže je tu isté riziko, že fond nebude dostatočný. A potom čo s tým?

    Priatelia, problémov, ktoré sú tu a ktoré by sme mohli zohľadniť pri prerokúvaní tohto zákona a novely tohto zákona, je tu viac a potrebovali by sme väčší časový priestor. Ale nebudem sa ďalej zmieňovať o ďalších veciach, o ďalších aspektoch tejto novely zákona, len by som poprosil pána ministra, akým spôsobom pôjdeme v tomto smere v stratégii a filozofii na odborné spoločnosti? Či to necháme tak voľne sa vyvíjať, ako to robia predsedovia jednotlivých špeciálnych lekárskych odborných spoločností alebo istým spôsobom tam necháme vplývať aj štát a istým spôsobom, nie násilne, ale predsa sa len stotožniť so svetom. Svet kráča ďalej a má iné, povedal by som, filozofické názory na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a inak hľadá zdroje a inak rieši diskrepancie medzi zdrojmi a potrebami.

    Takže chcel by som vedieť, či v tomto zákone alebo v iných zákonoch, v zákonných normách, pán minister, budeme dakedy, povedzme, pôsobiť na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny, aby aj v tomto smere urobila dajaké kroky vo výchove manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tom sme veľmi dlžní praxi, pretože manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti je záležitosť Fakulty manažmentu v Trnave. A lekárske fakulty túto výučbu nerobia ani robiť akosi nebudú, pretože na to nemajú odborníkov. Ale máme na to fakultu, ktorá by to mohla. Robíme to v rámci ošetrovateľstva, ale sú to zase nižšie kategórie vzdelaných ľudí. Musia to dostať do krvi aj lekári, pretože oni robia a poskytujú manažment a rozhodujú o ňom. Lenže ako to tam dostať?

    Novela vysokoškolského zákona alebo vplyvy na výučbové programy lekárskych fakúlt sú, povedal by som, istým spôsobom obmedzované inými zákonnými normami a neprinútia lekárske fakulty prispôsobiť sa svetovým trendom. Je to tam dosť spontánne, živelné, a dokonca istá časť legislatívy hovorí, že na vysokej škole môžeme hlásať relatívne voľne isté názory na veci, ktoré sú mojím presvedčením.

    Myslím si, že v tejto novelizácii by sme mohli naďabiť aj na iné konkrétne veci. Ale ako ste povedali, pán minister, na pôde zdravotného výboru budem hovoriť o konkrétnych liekoch a o konkrétnych pripomienkach, ktoré mi dali niektorí členovia kategorizačných komisií. Chcel by som len odpoveď na to, ako si predstavujete v budúcnosti ovplyvniť filozofiu myslenia ľudí, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia dvaja poslanci: pán poslanec Zelník a pán poslanec Švec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Zelník, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    K prvej časti. To, že sú rozpory medzi zdrojmi a výdavkami, je pravda. A preto mi bolo čudné, že sme schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní tzv. krízovú kategorizáciu liekov, ktorá, ako som už predtým povedal, urobila prudký nárast financií. Poviem prečo. Pretože v pôvodnom zákone napríklad 75 % boli generiká. Po krízovej kategorizácii tento zoznam obsahoval pod 50 % generík. To znamená, že originálny liek je vždy podstatne drahší ako generikum. V pôvodnom zákone, ktorý obsahoval podstatne väčší počet liekov a pacient nemusel doplácať, lebo generiká, ktoré obsahoval, boli podstatne lacnejšie, nárast po schválení krízovej kategorizácie liekov bol preto, že obsahoval viac originálov.

    V druhej časti by som celkom nesúhlasil s pánom profesorom. To, že pacient s vážnym ochorením potrebuje intenzívnejšiu starostlivosť a stojí to zbytočne veľa peňaží, pretože eutanázia nebola v tomto zmysle prijatá ani v Amerike a bol som svedkom a zažil som nie jedného pacienta, ktorého sme opakovane resuscitovali, ktorý bol na ARO, ktorý bol zaintubovaný, ktorý bol na umelom dýchaní, ten pacient stál na vtedajšie pomery možno 300 tisíc korún a dnes sa ten pacient stará o rodinu, pracuje. Čiže nedovolil by som si nikdy nad nikým zlomiť, obrazne povedané, palicu alebo prút, že je tento človek neperspektívny a stačí iba bazálna liečba. Vždy treba bojovať a vždy by som bojoval a budem bojovať o každého, aj keby to malo byť prežitie čo i len na mesiac, lebo si myslím, že človek si to zaslúži.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pravdepodobne budem opakovať to, čo povedal predrečník k reakcii na pána profesora. Celkom som nerozumel, čo chcel pán profesor povedať tým, keď tvrdil, že otázky kurability a paliácie treba zakotviť v zákone. Veď predsa o tom, či je pacient kurabilný alebo inkurabilný, rozhoduje lekár, a nie zákon. A uviedol by som ctenej snemovni ešte jeden príklad na dôvažok toho, čo povedal pán doktor Zelník, na ktorého nemôžem reagovať, ale môžem ho doplniť. Poznám pacientku, ktorá 17 rokov prežíva s diagnózou karcinómu prsníka, ktorá bola prijatá kvázi v inkurabilnom štádiu, v štvrtom štádiu ochorenia s metastázami. Tá pacientka bola liečená radikálnou, kurabilnou liečbou a prežíva dnes bez známok ochorenia. Som zvedavý, akým spôsobom sa tieto veci dajú zakódovať do nejakej legislatívy, do nejakej normatívy. Doktor musí vedieť, čo s pacientom. A otázka paliatívnej terapie a jej ceny, prosím vás pekne, paliatívna terapia je niekedy rovnako drahá ako kurabilná terapia, pretože je dlhodobá.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Skutočne len krátko.

    Pani poslankyňa Aibeková mi povedala, že je smutná, sklamaná z toho, že žiaden z koaličných poslancov ma nepodporil v priebehu rozpravy. Dovoľte mi, aby som k tomu sám zaujal stanovisko.

    Chcem hovoriť v dvoch úrovniach o tomto zákone. Predovšetkým tak, ako som uviedol pri skrátenom legislatívnom konaní, prosím vás, aby ste prijali, že by sme všetky odborné veci vyriešili vo výbore, kde pravdepodobne pán predseda vytvorí dostatočný časový priestor, aj keby to malo trvať jeden deň alebo viac.

    Pokiaľ ide o filozofiu zákona, to, čo hovorila pani poslankyňa Aibeková, tak skutočne by to bol veľmi zúžený pohľad, keby sme hovorili, že tento zákon nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, s transformačnými krokmi. Len uvediem to, odkiaľ ste citovali, pani poslankyňa. Samozrejme, úvodná časť, ktorú ste citovali, že cieľom každej reformy zdravotnej starostlivosti na celom svete je zlepšenie zdravotného stavu, to je cieľom každej reformy, teda aj našej. Ale potom v ďalších odsekoch je písané, že dosiahnutie tohto cieľa nie je len otázkou zdravotníctva, pretože zdravotníctvo môže ovplyvňovať zdravotný stav približne 20 % obyvateľov, môžeme sa hádať o nejaké percento, no aj napriek tomu sa treba zaoberať 20-percentami, a to riešia transformačné kroky. Na to, aby sme dosiahli, aby bol zdravý občan, aby sme sa neupriamovali len na to, že zdravý občan bude len vtedy, keď bude mať tento liek, pretože zdravý občan sa vyvíja skutočne predovšetkým z toho, aký má vzťah k vlastnému zdraviu. A to sme nedokázali. To nie je len otázka rezortu zdravotníctva, to je aj v spoločnosti otázka viacerých rezortov a tak ďalej. Nezužujme to len na vytrhnutie niekoľkých viet, i keď určite ste to urobili v tom najlepšom úmysle. Teraz, ako hovorím, treba len posudzovať každú vetu v tom texte v súvislostiach, pretože, samozrejme, potom sa dá k tomu pridávať spredu a zozadu a meniť význam celého textu.

    K niektorým konkrétnym veciam, ktoré ste uviedli, že návrh nerieši zneužívanie zdravotnej starostlivosti, že nerieši zneužívanie zdrojov zdravotnými poisťovňami, že nerieši zneužívanie zdravotnej starostlivosti, chcem len povedať, že, žiaľbohu, toto nie je úlohou tohto zákona. Tento zákon by to ťažko mohol vyriešiť, lebo určuje rozsah a v tom rozsahu urobiť nejaké mechanizmy, ktoré by bránili zneužívaniu, je asi ťažké. Na to sú iné inštitúty vrátane revízneho lekárstva a iné, samozrejme, stavovské organizácie, kontrola kvality a tak ďalej. Takže, žiaľbohu, myslím si, že ambíciou tohto zákona nikdy nebude robiť nejaké opatrenia vyslovene proti zneužívaniu zdravotnej starostlivosti.

    Pokiaľ ste mali na mysli to, čo sa pokúsil presadiť pán poslanec Ferkó, aby sme hlasovali o tom, že by sme spoplatnili občana 20 korunami alebo nejakým poplatkom za zneužívanie, keď napríklad zavolá sanitku, alebo za hospitalizáciu, to je možné podľa súčasného stavu legislatívy, pokiaľ mám vedomosti, len zmenou ústavy.

    Tento zákon mal skutočne odísť z ministerstva zdravotníctva v apríli. Ale 15. mája sa zmenili maximálne ceny liekov, to znamená, celý zoznam kategorizácie sa musel prerobiť, čo nie je pri niekoľkých tisícoch liekov jednoduchá operácia. Teda 15. mája sme ju nemohli vydať ani predložiť do parlamentu. 1. júla bola prijatá DPH, tak sa zase zmenili ceny liekov a zase nám, samozrejme, zmenila poradie liekov, takže to spôsobili minimálne dva ekonomické faktory. Zákon odišiel, ako som uviedol z ministerstva zdravotníctva 2. augusta a pre mnohé problémy posudzovania jeho ústavnosti mal veľké problémy aj v Legislatívnej rade vlády a bol tam dvakrát. Veľmi otvorene poviem, že sme hľadali riešenia niekoľkohodinovými rokovaniami tak, aby bol podľa dnešných expertov v súlade s ústavou. Takže sa rodil ťažko, to je fakt.

    Pokiaľ ide o zneužívanie zdrojov poisťovní, skutočne toto opäť zákon nerieši. Máme na to zákon o zdravotnom poistení, takže tam je štátny dozor a iné inštitúty. Preto neočakávajme od tohto zákona, aby riešil to, čo majú riešiť iné zákony. Samozrejme, takisto, aký lekár má kdejaký úväzok, na to sú, samozrejme, iné zákony vrátane Zákonníka práce. Neobviňujme ten zákon a nakoniec aj mňa, že sme tam nedali veci, ktoré tam nemôžu byť.

    Ku všetkým odborným výhradám, ktoré ste čítali, prediskutujme ich na tom našom stretnutí. Ale chcem povedať jednu vec, a to je tá korupcia. Ak ste mali predsa len náhodou čas pozrieť si ten zákon, tak sme to museli opakovane prerobiť, pretože sú také prísne podmienky na to zaraďovanie s určením kritérií, s porovnávaním cien minimálne v šiestich okolitých krajinách s tým, že je tam nakoniec až možnosť preskúmania toho celého zaraďovacieho procesu, čo tu doteraz nebolo. Tak, prosím, zásadne by som odmietol, že tento zákon vytvára korupciu. Naopak, jednoznačne ju bude znižovať.

    A kategorizačná komisia, však ju poznajú tí, ktorí - pán poslanec Zelník ju musí prvý poznať -, kategorizačná komisia má minimálne 40 ľudí. Sú tam zastúpené všetky jednotlivé odbornosti vrátane poisťovní. Vysvetlíme si to vo výbore. Dnes ráno som hovoril s profesorom Krčmérym. Profesor Krčméry napísal list vám poslancom výboru Národnej rady - ako ste citovali. Dnes ráno o 7.00 hodine pri piatich svedkoch sme si s pánom profesorom Krčmérym vysvetlili veci, ktoré sú, a pán profesor Krčméry aj donesie do výboru iný list, v ktorom hovorí, že išlo o nedorozumenie, že nevedel, ako sa riešia všetky súvislosti. Tak som presvedčený, že celý rad vyjadrení, ktoré budete mať, sú takéhoto charakteru, pretože ľudia nie celkom poznajú celý predpis, hovoria o liekoch, ktoré sú zaradené v inej kategórii, on mal na mysli nemocničné, a nie ambulantné a tak ďalej, nebudem zachádzať do detailov. Takže aj poisťovne sú v kategorizačnej komisii. A veľmi otvorene poviem pravdu, že dnes ráno prišli zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že v takomto prevedení to technicky nie je možné, hoci v celej príprave sú, a povedali sme, ak nie je všetko v poriadku, poďme a vyriešime to.

    Takže chcel by som, aby sme vo výbore vyriešili všetky odborné veci. A korupciu zásadne odmietam. Samozrejme, neprichádza to do úvahy, aby sme vytvárali väčší priestor. Naopak, znižujeme ho. Že to znižuje priestor na korupciu, je, pokiaľ ste si mohli pozrieť v dôvodovej správe, že tento zákon bol prísne sledovaný aj z Inštitútu aproximácie práva s Európskou úniou a tie veci tam museli byť zapracované. Dnes nemôžeme prijať normu, ktorá by nebola v súlade - je tam uvedená tá doložka zhody s európskym právom.

    Nie, nechcem sa vyhnúť veciam, o ktorých hovorili páni poslanci, že budem odpovedať na to, na čo chcem. Vydiskutujeme si, čo treba. Len krátko k pani profesorke Tóthovej a ešte poviem veľmi stručne k ekonomike. Samozrejme, tiež dostávam celý rad listov, a preto by som bol rád, aby sme schválili tento zákon, pretože mnohé lieky, pani profesorka, sa dostali do kategórie s čiastočnou úhradou práve kvôli tým dvom zmenám, to znamená zmenám maximálnych cien a DPH. Nemohli sme zmeniť kategorizáciu liekov kvôli tomu, že je to v zákone. Proste ten proces trvá dlho, a v tom čase tu vstupovali aj ekonomické faktory.

    Takže budem rád, keď zákon prijmeme, pretože chyby, ktoré tam nastali a občania na to doplácajú, sa vyriešia s účinnosťou zákona. Samozrejme, uvedieme, máme to presne zmapované, že okolo 990 liekov je plne hradených a asi 55 % liekov je s príplatkom do 50 korún, ale to potom môžeme prejsť vo výbore, teda niektoré lieky, ktoré by eventuálne boli predmetom nejasností. Takže nie je to len, že by vám to ležalo na srdci, ale som rád, že sa o to zaujímate.

    Ale pokiaľ by ste mali problém s niektorými listami, radi by sme čitateľom pomohli. Ťažko si viem predstaviť, ako vy im môžete pomôcť okrem empatie a spoluúčasti nad utrpením. Ale máme mnohé prípady, keď nám pacienti napíšu, a môžem to dokladovať, pani profesorka, že majú predpísaný liek XY, doplácajú naň 80 korún, a keď si to naši pozrú, zistia, že Slovakofarma vyrába ten istý liek, na ktorý sa dopláca podstatne menej alebo sa nedopláca. Mnohé veci sú tam skutočne kvôli tomu, že pacienti nie sú dostatočne informovaní aj lekármi, aký liek sa predpisuje, či sa dopláca a nehľadajú sa možnosti ísť skutočne do takej liečby, ktorá je pre občana najvýhodnejšia, čo sa týka nielen terapeutických, ale aj ekonomických efektov.

    Takže sa teším na diskusiu vo výbore. Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mesiarik, aby sme vytvorili čo najväčší priestor. Tak sme sa napokon dohodli aj vo výbore, aby bol prerokúvaný na koniec schôdze. Ponúkam pánu poslancovi, aby sme si vyjasnili dennú definovanú dávku. Tú sme vôbec, pán poslanec, v tomto zákone nemenili. Preberáme ju z predchádzajúcej novely. Je to spravodlivé a dovolím si vysvetliť, ako to je. Môžem len povedať, že je škoda, že sme sa nestretli a nevysvetlili si to. Kedykoľvek je náš aparát na ministerstve pripravený podať vám informáciu. A keď je chyba, sme pripravení ju korigovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    myslím si, že značnú časť pripomienok, ktoré bolo potrebné zodpovedať, zodpovedal pán minister. Predsa len mi dovoľte niektoré poznámky možno k dvom zásadným bodom, ktoré sú v tomto zákone alebo dvom zásadným oblastiam, ktoré sú.

    Prvá oblasť je, v tomto zákone je zakotvená možnosť, aby ministerstvo zdravotníctva mohlo oveľa rýchlejšie a účinnejšie reagovať na pohyby cien na trhu. To je možno odpoveď na to, čo žiadala pani poslankyňa Aibeková, ak sa nemýlim, aké sú garancie pri pohybe DPH a ďalších. Garancia je taká, že sa doteraz muselo čakať na zasadnutie parlamentu a zaradiť zákon do prvého, druhého a tretieho čítania a poslanci, ktorí ale pri všetkej úcte nie sú odborníci v liekovej politike, rozhodli o tom, že liek, ktorý sa na základe zvýšenej DPH posunul z kategórie bezplatných liekov do kategórie liekov, na ktoré sa pripláca. Poslanci mali posúdiť, či to je dobré alebo nie a ako sa mu má zmeniť táto cena. Dnes túto otázku budú mať v ruke odborní pracovníci ministerstva zdravotníctva a môžu prostredníctvom vládneho nariadenia prakticky 10 dní po vyjdení, povedzme zmeny DPH, upraviť ceny liekov tak, aby stlačili dolu alebo tú šírku príplatku tak, aby spektrum bezplatných liekov alebo bez úhrady liekov bolo pre pacienta čo najvýhodnejšie. Tak to je možno aj odpoveď na tú garanciu. To je vlastne ten prvý okruh problémov.

    Druhý okruh problémov sa vlastne celý týka liekovej politiky. Myslím si, že pán minister už povedal, že to, že liek nie je zaradený v nejakej skupine bezplatných liekov, neznamená, že liek nebude dostupný a percento liekov, kde sa dopláca do 20 korún, je veľmi vysoké. Tí, ktorí si preštudovali prílohu k tomuto zákonu - vládne nariadenie, nesmierne hrubé -, zistia, že v mnohých skupinách je doplatok 2,40 Sk, 2,70 Sk, 1,80 Sk. Samozrejme, sú aj vyššie, ale znovu opakujem, viac ako tretina liekov je vlastne doplatok do 20 korún.

    Azda druhá poznámka, je to otázka stomatologickej starostlivosti. Myslím si, že to nebolo celkom dobre pochopené a bolo by dobré, aby to neostalo visieť takto vo vzduchu. Stomatologická starostlivosť je plne hradená z prostriedkov poisťovne do veku 18 rokov dieťaťa, ale aj potom niektoré výkony sú plne hradené. To neznamená, že za každý výkon stomatológa budeme platiť. Sú uvedené v prílohe o stomatológii a tam sa dá presne prečítať, ktoré budú hradené. A teraz prečo hranica 18 rokov. Prosím vás, keby sme si uvedomili, to nie je preto, že dieťa nezarába. To je jednoducho preto, že stomatológovia veľmi dobre vedia, že redukcia ochorení zubným kazom je výrazná vtedy, keď človek dodržiava ústnu hygienu. Tých 18 rokov je na to, aby sa dieťa naučilo absolútne základné princípy ústnej hygieny a aby sme dospeli do štádia, že pacienti budú mať chrup zdravý, že pôjdu na preventívnu prehliadku, ktorá nie je platená, teda nemusí si ju priplácať, že si dá ošetriť drobný kaz, na ktorý rovnako nemusí priplácať. Ale keď zanedbá starostlivosť o svoju ústnu dutinu, o svoj chrup, na veľké výkony si bude musieť priplácať, pretože prispel k tomu stavu ústnej dutiny.

    Ako príklad by som povedal, že v Európe existujú dve krajiny - tento príklad často počujete od stomatológov - dve krajiny, obidve krajiny majú obyvateľstvo, ktoré má chrup v dobrom stave. V jednej krajine má obyvateľstvo stomatologickú starostlivosť hradenú z poisťovne, v druhej si všetko platia občania sami. Obidve krajiny majú chrup v dobrom stave. Je jeden veľký rozdiel. V krajine, kde sa to hradí zo zdravotnej poisťovne, väčšina obyvateľov má chrup umelý, ale tí, ktorí si to platili sami, majú svoj chrup a obidva chrupy sú v dobrom stave.

    Možno toto nebolo celkom dobre pochopené. Ide tu skutočne nielen o nejakú ekonomickú zložku, ale o istý tlak na občana, aby venoval väčšiu pozornosť svojmu zdraviu. Tu sa to dá. My to v iných oblastiach nevieme. Mohli by sme možno zaviesť nejakú pokutu fajčiarom, že fajčia a ničia si zdravie, ale dnes zrejme k tomu nie je politická vôľa. Myslím si, že časom raz aj k tomu dospejeme, ale dnes k tomu politická vôľa nie je. Mohli by sme povedať obéznym ľuďom napríklad, ako som ja, že sa lieky na znižovanie tukov alebo úpravu tukovej hladiny nebudú hradiť, pretože sa nemám prejedať a nebudem mať potom vysokú hladinu cholesterolu, pokiaľ ju nemám geneticky danú, tiež by sa to mohlo spraviť, ale zatiaľ k tomuto politická vôľa nie je.

    Myslím si, že po prvýkrát vstupujeme na túto pôdu v oblasti stomatológie a je to dobré. Chýba mi odpoveď, azda dve odpovede, a potom konštatácia. Prvá odpoveď je pani profesorky Tóthovej, o aký osobitný predpis ide. Je to uvedené v poznámke pod čiarou. Ide o zákon číslo 277, nie o podzákonnú normu. Treba sa pozrieť do toho predpisu, je to tam uvedené ako 6, myslím, d). Nie je to príklad, nie podľa osobitného predpisu a uvádza ho. Takto sa cituje, takto sa to robí aj v ostatných zákonoch, pani profesorka. To je jedna odpoveď.

    Druhá odpoveď azda pánu poslancovi Zelníkovi, keď hovoril o tragickom dosahu kategorizácie liekov. Nuž k predchádzajúcej kategorizácii liekov na štátny rozpočet možno je potrebné dodať, že v porovnávaných obdobiach okrem kategorizácie liekov, ktorá, myslím si, že nezasiahla, nastúpil nový cenový výmer na lieky, ktorý výrazne zvýšil cenu liekov a nastúpilo zvýšenie DPH, ktoré sa rovnako podieľalo zásadným zvýšením ceny liekov, a preto vlastne lieková politika je dnes drahšia, a nie je to zapríčinené kategorizáciou liekov.

    Dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi na záver konštatovať, že okrem návrhu, ktorý som predniesol, to znamená, aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní a aby výbory, ktoré by mali prerokovať tento zákon, boli: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor, v rozprave neodznel žiadny iný pozmeňujúci návrh. Žiadny som nedostal ani v písomnej forme. To znamená, keď pristúpime k hlasovaniu, budeme, vážený pán predsedajúci, hlasovať len o mojom návrhu, ktorý som predniesol v rámci úvodného slova spoločného spravodajcu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v rozprave som predniesol návrh, ktorý vyplýva z môjho oprávnenia ako spoločného spravodajcu, a síce návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, a žiadam vás, aby ste sa znovu prezentovali a budeme hlasovať o návrhu prednesenom pánom spravodajcom.

    Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci,

    žiadam vás, aby ste dali hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 431 zo 4. novembra 1999 pridelila v druhom čítaní zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Súčasne, aby gestorským výborom bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Termíny na prerokovanie ostatným výborom do 23. novembra 1999 a gestorskému výboru do 24. novembra 1999.

  • Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister, aj vám pán spoločný spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste neodchádzali, budeme hlasovať o ďalších návrhoch, ktoré boli prerokované v prvom čítaní.

    S procedurálnym návrhom sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu KDH, ktorý v tomto parlamente jediný vie, čo sa patrí, zaželal pánu ministrovi Šagátovi všetko najlepšie k dnešným meninám.

  • Až na to, že taký poslanecký klub tu zatiaľ nepoznáme.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zákonov v prvom čítaní, o ktorých Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Najskôr budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Pán poslanec Tatár je spoločným spravodajcom.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 417 z 29. októbra tohto roku odporúčam tento návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Spravodajcom je pán poslanec Bajan.

    Ešte predtým má procedurálny návrh pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa rozhodlo, že sa vypracuje nový program, lebo tým, že prerokúvame bod, ideme k ďalšiemu a vraciame sa k predchádzajúcemu, to je vlastne zmena programu, pretože jeden bod je, ten sa má skončiť a má sa prejsť k ďalšiemu. Čiže potom treba opraviť program, prerokovanie a za tým body hlasovanie. To predsa nie je možné, aby ste si tu robili už skutočne holubník. Veď, preboha, musí byť schválený program. Nikde nie je uvedené, že po skrátenom konaní a prerokovaní v prvom čítaní, čo je vrátenie sa k týmto návrhom v programe. To si nemôžete takto robiť. Viem, že máte väčšinu, ale to je úplný teror.

  • Vážená pani poslankyňa,

    musím vás upozorniť, že existuje v Národnej rade zákon o rokovacom poriadku, na základe ktorého rokuje Národná rada. Keby ste si aspoň preštudovali zákon číslo 350, tak by ste vedeli, že ideme podľa tohto zákona, ideme podľa schváleného programu Národnej rady, a dokonca aj to by ste si všimli, že predsedajúci predo mnou sa pýtal, či je niekto proti tomu, aby sme všetky návrhy prerokovali najskôr v prvom čítaní a aby sme hlasovali až potom. Nikto nebol proti. Ak ste tu neboli, tak je to váš problém.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budeme hlasovať o tom, že odporúčame, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokúvanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 425 zo 4. novembra 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby tento návrh obidva výbory prerokovali s termínom ihneď. Prosím hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Benkovský.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím vás, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že odporučí vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní. Prosím vás, aby ste dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 427 zo 4. novembra 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokovali tento návrh v termíne ihneď. Prosím vás, aby ste o tomto návrhu, pán predsedajúci, dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujte sa a zároveň hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom vládnom návrhu zákona, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Kujan.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som uviedol prvé hlasovanie, v ktorom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Vážený pán predsedajúci, aby ste dali o mojom návrhu uznesenia hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 429 zo 4. novembra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nikto nezdržal.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Pavol Prokopovič.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie:

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. novembra 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Zároveň navrhujem určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a navrhujem lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Nakoniec pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, uveďte návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 434 zo 4. novembra 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ako gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote s termínom ihneď.

    Ďakujem. Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    teraz budeme pokračovať v rokovaní o

    takzvaných zelených správach.

    To sú správy - tlač 363, 364, 365 a 366.

    Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto navrhovateľa a pán spoločný spravodajca miesto pre spravodajcu.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby k tejto rozprave písomne prihlásení vystúpili v rozsahu 20 minút a ústne prihlásení v rozsahu 10 minút.

  • Podľa rokovacieho poriadku tí, ktorí vystupujú v mene klubov majú 20 minút a ostatní 10 minút. To ste mali na mysli?

  • Nech sa páči, je tu procedurálny návrh pána poslanca Kováča. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh prešiel. To znamená, že poslanci, ktorí vystupujú v mene klubov, majú 20 minút, poslanci, ktorí nevystupujú v mene klubov, majú len 10 minút.

    V mene klubov ešte vystúpi pán poslanec Baco a pani poslankyňa Kadlečíková.

    Pán poslanec Baco, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chápem to teda tak, že v priebehu vystúpenia poslanca sa mu nemôže skracovať čas, takže budem v mojom vystúpení pokračovať tak, ako ho mám pripravené. Už som hovoril 56 minút, a ak budete chvíľočku dávať pozor, dámy a páni, tak si myslím, že pochopíte, o čo ide.

    Pán podpredseda Národnej rady Hrušovský pri začatí tejto schôdze povedal, že priamy televízny prenos z tejto schôdze nebude, lebo nie je to také dôležité, o čom bude Národná rada rokovať, aby to museli občania pozerať a počúvať v priamom prenose. Myslím si, dámy a páni, hlavne z vládnucej koalície, že váš minister, člen vlády, ktorý tu predkladá zelené správy, jasne povedal, že poľnohospodárstvo sa dostalo do krízy, na križovatku a treba povedať čo ďalej.

    Vláda dnes jednoznačne nevie povedať, aké by mali byť tie kroky zajtra, o polroka, takže zrejme rokovanie v Národnej rade o agrárnych a pôdohospodárskych problémoch má byť kľúčové preto, aby vzišla z tohto rokovania nejaká politická objednávka, zadanie, aby vláda vedela tieto problémy pre nás pripraviť v nejakom reálnom návrhu.

    Hnutie za demokratické Slovensko si situáciu, ktorú tu predznačuje aj vláda, túto veľmi vážnu situáciu uvedomuje, a preto pripravilo ucelené stanovisko k tomuto problému. Nemyslíme si, že toto stanovisko je stanovisko kritické, ktoré by kritizovalo. Je to stanovisko, ktoré sa v prvom rade snaží objektívne hodnotiť, parametrizovať situáciu, v ktorej sa nachádzame, poukázať na príčiny, súvislosti a predznačuje aj riešenia, za ktorými stojíme.

    Dámy a páni, minulý týždeň som poukázal na to, že v celom rezorte, tak ako v celom národnom hospodárstve sa urobilo čelom vzad a sú tu tendencie úpadku, krízy vo všetkých odvetviach rezortu, osobitne v reprodukčnej oblasti, pretože nové stroje, technológie, nová investičná činnosť sa realizujú väčšinou iba v rozsahu 10 - 15 %, niekde aj menej. O niečo lepšie je to v lesnom a vodnom hospodárstve. Takisto sa zredukovali nevyhnutné opravy najmä vo vodnom hospodárstve na kritickú úroveň.

    Myslím si, že najvýznamnejšie memento je to, že z ocenených takmer 20 mld. dlhu z toho titulu, že sa nevynaložili prostriedky v tomto roku nevyhnutné aspoň na jednoduchú reprodukciu a nevyhnutné opravy, že tento dlh sa, samozrejme, bude musieť nahradiť na budúci rok a v ďalších rokoch. Ale na budúci rok sa predpokladá, že tento dlh vzrastie o ďalších 5 až 10 mld. korún. Takže dovolil som si v prvej časti vystúpenia poukázať na aspekty trhového prostredia, ktoré ovplyvňujú túto situáciu.

    Chcem poukázať aj na ďalšie aspekty, ak mi dovolíte, tak na také národné aspekty týchto problémov a javov, na aspekty všeobecnej agrárnej politiky, ale aj veľkej politiky v tomto procese a v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame. V parametroch a v aspektoch trhového prostredia som poukázal na to, že v legislatíve sa vlastne nekoná. To, čo sa sľubovalo a malo byť do roka, také významné legislatívne akty ako zákon o osobitnom úverovaní poľnohospodárstva, táto myšlienka sa dostala celkom do pary. Z tejto myšlienky sa teraz začalo hovoriť o nejakej inej myšlienke. Takisto ďalšie významné zákony ako zákon, podľa ktorého sa mali automaticky valorizovať dotácie do poľnohospodárstva, čo sa sľubovalo, čo je ináč zapísané aj v programovom vyhlásení vlády, takisto tento zákon nie je. A mohol by som menovať ďalšie. To je v legislatívnej oblasti, ktorá je jednou z kľúčových oblastí tvoriacich trhové prostredie.

    Ďalšia oblasť, ekonomické nástroje, všetky, či už sú to dotácie, ktoré sa znížili oproti minulému roku o 20 % a sľubovalo sa, vo vládnom programe je zapísané, že sa budú valorizovať, že sa dotácie zvýšia. Nieže sa nezvýšili, ale o 20 % sa znížili, teda nielenže sa neplní programové vyhlásenie, ale povedal by som, celkom neokrôchane pri každej jednej príležitosti, ktorú sme mali aj v parlamente, ďalšie a ďalšie peniaze sa poľnohospodárom zobrali.

    V ďalších ekonomických nástrojoch, ako sú dane, kde sa sľubovalo, že sa napríklad zredukuje daň za pôdu, to sa vôbec takisto nerealizuje, ani sa o tom nikomu nesníva. Ďalšie veci, ako je napríklad daň z uhľovodíkových palív sa navyšovala, nevalorizuje sa. Ďalej som poukázal na faktor, ktorý nemá vlastne obdobu v Európe v tomto, povedal by som, povojnovom stave, že sa zvýšila DPH za potraviny. To skutočne nie je len v Európe, ale ani vo svete. Desaťročia sledujem dianie a nepočul by som, že by sa to niekde urobilo. Naša vláda, parlament a vládnuca koalícia sa napríklad rozhodli aj k takému kroku.

    Poukázal som na niektoré riziká aj v cenovej oblasti a v úverovej oblasti, kde tým, že vláda napríklad poľnohospodárstvo vyňala zo svojich priorít, nechce uznať tomuto prioritu. Banky sa začali správať oveľa tvrdšie k poľnohospodárskym prvovýrobcom. Jednak znížili o štvrtinu až o tretinu rámec úverov, úvery sa znižujú za jeden rok okolo 20 %, jednak sa sprísnili podmienky v poskytovaní úverov. Vyžadujú sa oveľa tvrdšie garancie pri poskytovaní úrokov. Z toho titulu sa zvýšili aj úrokové sadzby. Nerealizujú sa také sľuby, ktoré boli dané a ktoré negovali vlastne to, čo sa dialo v oblasti likvidácie alebo eliminácie takzvaného starého bloku úverov, čo bolo rozbehnuté v minulosti a čo táto vláda zrušila, ako bol napríklad revitalizačný zákon a vlastne postupná likvidácia starého bloku úverov.

    Takisto som poukázal v obchodnej oblasti ako ďalšom elemente trhového prostredia, ako sa výrazne zhoršujú podmienky tým, že súčasná vláda, neviem, či v snahe priveľmi nadbiehať Európskej únii a zahraničným partnerom, vlastne nevyužila možnosti, ktoré poskytuje legislatíva na to, aby sme sa lepšie bránili pred dovozmi, a sú také tendencie, že aj to, čo je napríklad v zákone o poľnohospodárstve ako vyložená možnosť lepšej ochrany domácich producentov, tak sa uvažuje nie o tom, ako to využiť, ale ako to vlastne v zákone zmeniť a obnažiť našich podnikateľov. Z toho vyplýva záver, že pokiaľ ide o trhové prostredie, nie že naši podnikatelia nie sú konkurencieschopní, ale naša agrárna politika, ktorá sa tu robí za posledný rok, nie je konkurencieschopná. Treba na rovinu povedať, že z ťažkej polohy konkurencieschopnosti sa naši agropodnikatelia za jeden rok dostali do konkurencieneschopnosti, z ťažkej konkurencieschopnosti. Je to naozaj dôsledok, povedal by som, týchto pravo-ľavo-liberálno - a ako by sa to dalo ešte nazvať - tendencií vo vládnej koalícii, kde sa prakticky nie je možné dohodnúť o základných atribútoch politiky, agrárnej politiky, pretože táto oblasť je vrcholne politická.

    Dovoľte mi, aby som pokračoval, že aspekty konkurencieschopnosti, o ktorých som hovoril, legislatívnoekonomické, obchodné, samozrejme, sú jednou stranou mince. Druhou stranou mince je ľudský potenciál, ľudský činiteľ, čiže agropodnikatelia, ako sa v tomto prostredí orientujú a ako dokážu vlastne reagovať. Chcel by som povedať, že Zelená správa sa len povrchne zmieňuje okrem faktorov trhového prostredia aj o tejto druhej stránke, teda o podnikateľskej sfére. Myslím si, že je to na škodu veci. Som toho názoru, že nedostatočná podpora dnešnej vládnucej moci poľnohospodárstvu vyplýva aj z nedostatočného pochopenia všetkých súvislostí a parametrov konkurencieschopnosti. Väčšinou, a je to jednoznačne cítiť aj z tejto Zelenej správy, keď sa hovorí o konkurencieschopnosti, myslí sa len na to, že podnikatelia majú produkovať lacnejšie a kvalitnejšie.

    Ale ako som uviedol na celom širokom diapazóne elementov trhového prostredia v poľnohospodárstve je to celkom inak, čo sa týka podnikateľského prostredia ako v iných odvetviach národného hospodárstva a všeobecné hospodárske princípy súťaže tu absolútne neplatia, pretože celý svetový trh potravín je vlastne len simulovaný trh. Viac ako 50 % príjmov farmári majú nie z cien a tržieb, ale majú z rôznych foriem štátnych podpôr. Za týchto okolností skutočne sa nemôžeme hrať s myšlienkou, či podporovať alebo nepodporovať, ale jednoducho každý, kto by chcel ísť inou cestou, si, samozrejme, musí byť vedomý, že podnikateľov celkom vyraďuje z možnosti reálne súťažiť.

    Za týchto okolností, dámy a páni, stojí naozaj otázka tak, čomu môžeme vďačiť za to, že poľnohospodári vôbec dokážu zasiať, vedia obrobiť polia a vedia vôbec produkovať. Myslím si, že táto otázka je zároveň veľmi dobrou príležitosťou na to, aby sme aj v tomto parlamente veľmi vysoko ocenili obrovskú snahu našich agropodnikateľov aj za týchto okolností a úsilie, ktoré vynaložili, aby sa vôbec nejakým spôsobom zabezpečovala výroba.

    Chcel by som vám dať do pozornosti, že hoci pokusne, ale sú také štúdie - a nerobili sa u nás, robili sa v štátoch Európskej únie - pokusne sa implantovali naše trhové podmienky, trhové prostredie do poľnohospodárstva Európskej únie. Výsledky takéhoto modelovania boli také, že takmer 100 % farmárov Európskej únie by v trhovom prostredí Slovenskej republiky bolo v strate, z toho až 90 % by do troch rokov skrachovalo. Naopak, za podmienok, že naši poľnohospodári by hospodárili v trhových parametroch Európskej únie, v 80 % prípadov by v tomto trhovom prostredí do troch rokov profitovali. Myslím si, že to nepotrebuje žiaden komentár a je z toho jasná odpoveď, kto má v rukách riešenie situácie, ktorá je v poľnohospodárstve. V žiadnom prípade to nie sú agropodnikatelia, nie sú to potravinári, ale je to agrárna politika a parametre, faktory trhového prostredia, o ktorých rozhodujeme v parlamente a o ktorých rozhoduje vláda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prepočty potvrdzujú, že ak sa nespamätáme a budeme pokračovať v tejto agrárnej politike, tak už koncom budúceho roka, ale najmä v roku 2001 sa radikálne začne zvyšovať dovoz potravín ako reakcia na potrebu dovozu potravín. A je celkom reálne v horizonte štyri, päť rokov očakávať obchodný deficit v agrokomoditách až okolo 50 mld. Sk. To znamená, že také potraviny, ktoré sme ešte pred jedným, dvoma rokmi viac vyvážali, ako dovážali, budeme dovážať v objemoch okolo jednej tretiny a niekde hrozí až viac ako polovica. Možno vy z vládnucej koalície viete, odkiaľ týchto 50 mld. Sk ročne na vykrytie deficitu salda z obchodu potravín Slovenská republika zoberie. Ja neviem. A keď si analyzujeme, aká je tu úroveň a potencia iných exportných odvetví národného hospodárstva, nijako nám nevychádza, že by mohli tento deficit pokryť iné odvetvia národného hospodárstva.

    Takisto chcem povedať, dámy a páni, že ak za týchto okolností bude takáto agrárna politika pokračovať, treba si odpovedať aj na otázku, z čoho vykryjeme tých približne 20 mld. Sk na sanovanie škôd na vidieku vzniknutých zo znehodnoteného štátneho, obecného a súkromného osobného majetku. Chcem povedať, že sa vyľudňujú oblasti, vyľudňujú sa obce, také obce, kde sme pred niekoľkými rokmi vybudovali kanalizáciu, vodovod, kde sme postavili školy, kde sme postavili obchody, kde sme postavili kultúrne domy, kostoly. Tieto nebudú mať komu slúžiť. Jednoducho tento majetok sa znehodnotí, zostane bez hospodárov, zostane bez exploatátorov a jednoducho nijako inak to nemôžeme počítať a zahrnúť do našej štátnej a národnej bilancie len ako faktické straty.

    Nie je, môžem vám povedať na konkrétnych príkladoch, vzácnosťou, že dedina, kde ešte pred piatimi rokmi sa dal dom predať za milión korún, dnes sa nepredá ani za 400 tisíc korún a o ďalších päť rokov možno za 100 - 200 tisíc korún, pretože prestal akýkoľvek záujem o to, aby sa tam žilo. Neverte tomu, prosím vás pekne, že programy ako SAPAR, DISPA a podobné - čo sú inak dobré myšlienky - to vyriešia. Tie môžu riešiť situáciu len tam, kde je fungujúce poľnohospodárstvo, môžu sa na to napojiť, môžu multiplikovať to snaženie, ktoré majú poľnohospodári, môže to mať celé väčší zmysel. Ale tam, kde nebude hospodára, efektívneho hospodára, tam proste všetky tieto myšlienky sú o ničom.

    Ak mi dovolíte, dovolil by som si predniesť krátky pohľad aj z národného a civilizačného aspektu na hospodárenie na pôde. Dovoľte mi pripomenúť na tomto mieste, že hospodárenie na pôde nie je bežným odvetvím ekonomiky, povedzme, ako výroba zápaliek, čo, samozrejme, nepodceňujem. Ale keď sa prestanú vyrábať, dovezú sa alebo sa začnú, dajme tomu, rárábať znovu o päť rokov. Ak sa zrúti slovenské poľnohospodárstvo, zrúti sa i základňa. Dámy a páni, uvedomme si to, je to pravda. Základňa, na ktorej vyrástol náš slovenský národ. Slovenský národ sa nemôže zmeniť predsa na moderných kočovníkov vo vlastnej krajine, na vykorenené bytosti žijúce v akejsi virtuálnej realite, ktoré si budú myslieť, že mlieko sa vyrába v továrni tak ako coca cola. Kto pripravuje Slovensku takúto budúcnosť a takéto vykorenenie, je aj jeho likvidátorom. Ak je národ zakorenený vo svojej krajine, nie je to iba básnický obraz. Je zakorenený i celkom konkrétne vďaka koreňom stromov, rastlín, plodín, ktoré mu dávajú výživu, vďaka vode, ktorú pije, vďaka vzduchu, ktorý dýcha, vďaka energii, ktorú nakoniec získava tiež zo zeme prostredníctvom ohňa alebo vody. Zem, voda, vzduch a oheň sú živly, ktoré svojím spolupôsobením vytvárajú rovnováhu pre život. Práve slovenský národ prežil tisícročie nepriazne osudu vďaka magickej sile slovenskej zeme. A nielen pre slovenský národ, štátotvorný národ, ale práve takú magickosť má krajina i zem pre príslušníkov tu žijúcich národnostných menšín.

    Dámy a páni, podľa kritérií organizácie OECD je v Európe len málo takých krajín, takých typických vidieckych podľa parametrov, ktoré sú exaktné, ako je práve Slovenská republika. Dámy a páni, celý svet sa chystá o necelé dva mesiace búrlivo osláviť začiatok roku 2000, čoby nástup do nového tisícročia. Je nanajvýš aktuálne a na prelome tisícročí si treba povedať, že práve odvetvia pôdohospodárstva majú jednoznačne prioritný a dominantný podiel na riešení najväčších základných problémov, ktoré bude musieť ľudstvo zvládnuť v novom tisícročí, a to čo najskôr. Organizácia Spojených národov definuje tieto svoje najväčšie problémy ako problém vody, problém výživy, problém ekológie a problém energetiky. Vytvárajú súvislý reťazec, od ktorého závisí existencia človeka.

    Veľmi stručne k týmto problémom. Pri riešení problému dostatku a zásobovania pitnou vodou Slovensko má z globálneho hľadiska pri dobrom hospodárení aj významný nielen hydropotenciál, ale aj významný exportný potenciál vody. A voda je skutočne problém, ktorý OSN stavia na prvé miesto ako problém pre budúce tisícročie. Takže naše zdroje vody, náš potenciál nie je len naším slovenským vlastníctvom, je to celosvetový potenciál, a našou povinnosťou je starať sa oň. V rámci riešenia svetového hladu Svetová organizácia FAO, najväčšia organizácia OSN pre výživu, počíta s produkčným a exportným potenciálom stredoeurópskych krajín vrátane Slovenska. Takisto máme zapísané v týchto chlievikoch, ktoré uvažujú o tom, odkiaľ bude zabezpečovaná výživa v budúcom tisícročí, že Slovensko má takýto potenciál. A sme povinní tento potenciál kultivovať.

    Je neuveriteľné a je aj hanbou dnešných čias na konci druhého tisícročia, ale je to fakt, že vlastne za posledné roky sa počet hladujúcich, dámy a páni, vo svete zvyšuje. Denne zomiera 11 tisíc detí v dôsledku nedostatočnej výživy. Preto nemôžeme ani my v Slovenskej republike, ak máme niesť svoj svätý podiel na riešení globálnych problémov seriózne, obchádzať tieto výzvy a potreby budúceho tisícročia a nemôžeme sa správať nesolidárne a decimovať si poľnohospodárstvo. Kľúčovú rolu musí zohrať rezort pôdohospodárstva aj pri riešení mnohých problémov v životnom prostredí ako plošne bezkonkurenčne najväčší hospodár a najväčší obhospodarovateľ prírody.

    Takisto aj v oblasti energetiky má rezort pôdohospodárstva nezastupiteľnú úlohu pri obnoviteľných existujúcich zdrojoch a v ich novom potenciáli predovšetkým predznačenom možnosťami biotechnológií, ktoré majú bázu a najväčší priestor takisto práve v pôdohospodárstve. Práve biotechnológie, dámy, páni, všetci to určite viete, ale dovoľte mi, aby som to v tejto súvislosti znova aj pripomenul, sa stávajú tým hlavným motorom v budúcom tisícročí a v začiatkoch budúceho tisícročia sa stávajú hlavným motorom nového rastu svetového hospodárstva po fáze industriálnej a informačnej. Svetové spoločenstvo na prelome tisícročí jednoznačne uznáva prioritné postavenie odvetví pôdohospodárstva pri riešení svojich najväčších problémov. Tieto odvetvia sú pre ľudstvo nádejou a pre rozumných ľudí sú aj reálnou šancou. Iba naša súčasná vládna moc, žiaľ, realizuje úpadok týchto odvetví.

    Môžem vám zodpovedne povedať, dámy a páni, že v zahraničí krútia nad tým hlavami. Mohol by som vám menovať konkrétnych predstaviteľov z Izraelu, s ktorými som bol v kontakte za posledný mesiac. Nehovorím o našich susedoch Česko, Poľsko aj preto, lebo si s týmito našimi postupmi, ktorými spôsobujeme úpadok, ktorými sa spôsobuje úpadok v odvetví pôdohospodárstva, inak významne aj zhoršujeme reálne možnosti vstupu do Európskej únie. Ak si niekto myslí, že pôdohospodárstvo je bezproblémové pri vstupe do Európskej únie, zodpovedne vám hovorím, že o tri roky pri tejto agrárnej politike situácia môže byť celkom opačná. Poľnohospodárstvo sa môže stať jedným z kľúčových problémov negociácie o vstupe do Európskej únie. Nepotrebujú zdevastovanú krajinu, nepotrebujú vidiek, ktorý sa nevie ekonomicky samofinancovať, nepotrebujú našich nezamestnaných, ktorí nemajú z vidieka kde inde utekať, iba vlastne do týchto európskych vyspelých krajín.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, práve povedané slová chcú vašu pozornosť orientovať na fakt, že problém pôdohospodárstva je širokospektrálny, mnohofaktorový a v žiadnom prípade to nie je iba problém poľnohospodárov, družstevníkov, jednotlivo hospodáriacich roľníkov, konateľov agrofiriem, mäsiarov, pekárov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších profesií rezortu. Naopak, je to problém celej spoločnosti a jeho nedostatočné riešenie bude mať katastrofálne národohospodárske, národnoštátne aj civilizačné následky.

    Úprimne sa priznám a dodnes to veľmi ľutujem a so mnou aj viacerí kolegovia, ktorí tu sedia, že keď sme v roku 1991 takisto konštatovali takúto situáciu odštartovaného úpadku, keď sa prijímali zásadné kroky o úpadku poľnohospodárstva, viete, ako to dopadlo, že banujem, že sme nekričali oveľa viac, neharabušili, že sme nerozprúdili intenzívnejšiu celonárodnú diskusiu o týchto otázkach, že sme málo mobilizovali občanov, hlavne politikov na záchranu poľnohospodárstva. Títo politici, ktorí to spôsobili, si asi tieto otázky dnes nekladú a nepriznávajú sa k tomu, že ľutujú to, čo sa stalo. Ľutujem, že sme vtedy viac nekričali, a preto mám dnes toto vystúpenie, preto HZDS pripravilo takýto viacrozmerný pohľad na situáciu, lebo vidíme analógiu, nezvratnú analógiu roku 1991 a dnešnej situácie.

    Dovoľte mi, aby som poukázal na ďalší aspekt, a to je agrárna politika v transformačnom období. Pred jeden a pol rokom experti zo štátov OECD, konkrétne zo Severnej Ameriky, keď si u nás naštudovali situáciu v teréne, jednoznačne vyhlásili, že slovenské poľnohospodárstvo sa vyrovnalo s transformáciou najracionálnejšie a má podľa nich lepšiu perspektívu ako poľnohospodárstvo v Česku, Poľsku a Maďarsku. Hovorili to najmä preto, že brali do úvahy technologickú, biologickú a organizačnú inováciu, ktorú sme v tomto odvetví začali za posledné štyri, päť rokov uplatňovať. Bola to inovácia, dá sa povedať, toho najprogresívnejšieho, čo sa v svetovom poľnohospodárstve uplatňuje, predovšetkým vo veľkovýrobných podmienkach Spojených štátov amerických a Kanady. Žiaľ, toto konštatovanie je minulosťou. To, že plano nestraším a nenadsadzujem, chcem opätovne potvrdiť faktami, ktoré som vám už pri prerokovaní vládneho návrhu koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v septembri v Národnej rade predložil, ale, bohužiaľ, neberiete, odmietate ich vziať do úvahy.

    Opäť začnem konštatovaním, že na začiatku transformácie v roku 1990 bolo v našej poľnohospodárskej prvovýrobe hmotného a investičného majetku a zásob spolu za 190 mld. Kčs vtedy, za 190 mld. Vtedajšou, nie Mečiarovou vládou, podotýkam, sa tento majetok zdecimoval o 100 mld. korún, čiže viac než o polovicu. Ani druhá svetová vojna nespôsobila väčšie škody na národnom hospodárstve ani v tých najväčšmi postihnutých štátoch ako 40 %.

    Vážená vládna koalícia, uvedomte si, že skutočne za prvé štyri roky likvidačnej transformácie poľnohospodárstva po roku 1989 sa terajšou pravicovou a liberálnou, povedal by som, ultraliberálnou agrárnou politikou spôsobili až o tretinu väčšie škody, ako spôsobila najstrašnejšia vojna v dejinách ľudstva. Hovorím tak dnes z toho dôvodu - nikdy som to nemal rád, obracať sa dozadu -, ale hovorím o tom teraz preto, že v tej istej agrárnej politike, s tými istými metódami, ale aj následkami ako v roku 1991 sa pokračuje aj po voľbách 1998. Upozorňujem na to, že všetky okolité štáty už postupne vo významnej miere zvyšujú podporu a ochranu poľnohospodárstva, hovoril o tom aj pán minister na príklade Maďarska, a robia to aj preto, lebo sa odvolávajú aj na naše kroky v tomto smere, ktoré sme robili v ostatných štyroch rokoch. Po roku 1993 sme spomalili a zastavili úpadok hmotného investičného majetku a po roku 1995 sme výrobnú základňu poľnohospodárstva a potravinárstva začali rozvíjať.

    A čo sa deje dnes v Slovenskej republike? Len za prvý polrok tohto roku sa hmotný investičný majetok podľa parametrov, ktoré sú oficiálne k dispozícii, znehodnotil o ďalších 6,3 mld. Sk a za celý rok sa predpokladá, že sa tento hmotný investičný majetok znehodnotí, že sa zníži jeho hodnota o 9 mld. Sk. Kto by si myslel, že straším alebo si vymýšľam nejaké veci, ktoré sú nereálne, mimo reálií, chcem poukázať na konkrétnych príkladoch, ako to vlastne je.

    Keď v posledných štyroch rokoch sme ročne obnovovali viac ako 150 kombajnov, v tomto roku sa ukazuje, že to bude asi 10 kombajnov. Desať, čo je asi 7 %. Pri tejto príležitosti by som si dovolil aj takú poznámku, že, áno, dovážali sme aj ruské kombajny, ktoré nedosahujú parametre svetovej špičky, ale chcem na tomto príklade poukázať, že sme využili napríklad aj možnosť pri deblokácii našich pohľadávok, ktoré máme v Rusku, že sme za tieto záväzky Rusov zobrali od nich napríklad aj kombajny a pluhy a inú techniku, pretože dnes sa hovorí o tom, že naša vláda deblokovala iba vojenskú techniku z Ruska, čo nie je pravda. Na tieto nenakúpené kombajny v tomto roku bude potrebné investovať až 1,5 mld. Sk na budúci rok alebo v ďalších dvoch, troch rokoch, pretože inak budeme musieť kosiť kosami alebo nebudeme asi siať a nebudeme ani vôbec kosiť. Podobne sa zadlžujeme a prerokujeme si budúcnosť aj v ďalších technológiách. Napríklad ročne by bolo treba obnoviť 400 až 500 traktorov, čo sa aj v posledných rokoch dialo. Tento rok sa predpokladá, že sa obnoví nejakých 60, čo je tiež zadlženie sa pre budúci rok, resp. budúce roky najmenej o 1 mld. Sk. Pritom naša slovenská výroba traktorov upadá, lebo nemá odbyt.

    V reprodukcii technológií v živočíšnej výrobe, najmä v chove hovädzieho dobytka, ako sú mliečnice, dojacie zariadenia, ale aj v technológiách pre ošípané musím smutne konštatovať, že táto reprodukcia sa takisto v priebehu roka dostala pod 20 % úrovne za ostatné roky, čo predstavuje inak ročný dlh v živočíšnej výrobe na technológiách taktiež približne 2 mld. Sk.

    Ďalším veľavravným, ale, žiaľ, veľmi nebezpečným príkladom devastácie výrobnej základne poľnohospodárstva sú napríklad trvalé sady a vinice. Keď na konci likvidačnej fázy transformácie pôdohospodárstva v roku 1993 sa ich obnova dostala prakticky na nulu, postupne sa pomerne veľmi zložitým a ťažkým inštrumentáriom podpôr, stimulácie rozbehla ich výsadba až na úroveň 1800 ha za minulý rok. Na tento rok aj v tejto oblasti sa činnosť zastavuje. Z minulého roku ešte niekoľko sto hektárov výsadby dobieha, ale na budúci rok sa takisto reálne nepripravuje vysadiť viac ako 20 % tejto úrovne. Vzniká tak ďalšie investičné zadlženie asi 1,5 mld. Sk.

    I keď to mnohí z vás, vážené kolegyne, kolegovia, poznáte, predsa si len dovolím v súvislosti s týmito vinohradmi jednu civilizačnú a nielen symbolickú poznámku. Totiž každé obdobie vývoja ľudskej civilizácie, keď sa rúbali, neobnovovali vinohrady, nekultivovala sa kultúra vína, bolo obdobím úpadku, obdobím barbarstva. Naopak, rozvoj vinohradníctva a vinárstva bol vždy spájaný nielen s civilizačnou fázou rozkvetu múz a ducha, ale aj hospodárstva. Za Mečiarových vlád sa vinice a sady sadili, za Čarnogurského, Moravčíkovej a Dzurindovej vlády chátrajú. Z tohto hľadiska sa, vážená vládna koalícia, nevyhnete hanbe.

    Podobne zadlžujete poľnohospodárstvo do budúcnosti aj v neinvestičnej oblasti v objeme niekoľkých miliárd korún ročne. Podľa predbežných výsledkov v predaji umelých hnojív v tomto roku sa ukazuje, že množstvo predaných, a teda aj aplikovaných hnojív nedosiahne ani 40 % úrovne z rokov 1997 a 1998. Čiže, dámy a páni, pôda sa drancuje, čo sa, samozrejme, nedá donekonečna a odčerpané živiny bude treba doplniť o rok, o dva roky. Zároveň to znamená, že úroveň výživy rastlín sa takto dostáva pod kritickú úroveň najväčšieho úpadku z rokov 1992 - 1993. Chcel by som vás upozorniť, že Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch vypracoval takú progresívnu tabuľku, podľa ktorej keď budeme aplikovať 43 kg čistých živín na hektár ornej pôdy, dostaneme sa pod hranicu 3 tony úrod obilia z hektára. V tomto roku sa táto hranica nedosiahne, inak avizujú toto riziko aj tohtoročné úrody obilia, ktoré sa dostali, samozrejme, nechcem to bagatelizovať aj vplyvom zlého počasia, na úroveň päťdesiatych rokov, ale nám sa môže stať, že za jeden, dva roky, nie môže sa stať, ale určite sa stane, pretože v biológii, tak ako v iných exaktných oblastiach, sa zázraky nedejú, sa nám určite stane, že sa dostaneme na úroveň spred druhej svetovej vojny, čo bola úroveň hladu, všetci vieme, ako sa vtedy žilo a o čom to vlastne bolo.

    Ukážem vám na tejto tabuľke - možno to vidieť - tendencie sú také radikálne, že je to zrozumiteľné. Pozrite sa, v päťdesiatych rokoch sme mali takúto úroveň výživy pôdy v umelých hnojivách. Tu sme sa dostali na hranicu 250, 260 kg a mali sme úrody blízko 5 ton. V prvých dvoch rokoch transformácie do roku 1993 sme padli na úroveň päťdesiatych rokov, postupne sa to zdvihlo zo 40 kg na 60 kg a v tomto roku predpokladáme, že to môže byť nejakých 35 kg. Zázraky sa skutočne nedejú. To, čo hovorím, že môžeme očakávať, nehovorím ako nejaký môj politický názor, je to exaktné, sú to exaktné tabuľky, ktoré nám predložil Výskumný ústav rastlinnej výroby, kde a s čím treba počítať.

    Myslím si, že tohtoročná úroda obilia už môže byť pre nás naozaj určitým mementom a chcem povedať, že obilie už v tomto roku aj dovážame skrytou formou, napríklad v živočíšnych produktoch ide asi o 100 tis. ton dovozu. Vlastne keď dovezieme živé ošípané alebo mäso, môžeme povedať, že je to už dovoz obilia. Chcel by som poukázať na to, že treba počítať aj s určitou zotrvačnosťou. Keď sa zobudíme v tomto roku a začneme na budúci rok riadne živiť pôdu, efekt nebude o rok. Procesy v pôde prebiehajú totiž zložitejšie. Sú naviazané na mikroflóru a jednoducho stabilizovať vyššiu úroveň úrodnosti pôdy je otázka viacerých rokov. Takže sme sa dostali skutočne do situácie, keď sa hráme hru s ohňom.

    Ak to zosumarizujeme, dámy a páni, samozrejme, nechcem zachádzať do všetkých detailov, spolu s očakávaným znížením hodnoty majetku na úkor zvýšenia straty z hospodárenia v tomto roku možno za súčasnej agrárnej politiky očakávať dlh na rok 2000 v poľnohospodárstve v objeme 12 mld. Sk, a keď pripočítame lesné a vodné hospodárstvo, tak ako budem o tom ďalej hovoriť, čo vlastne zelené správy o lesoch a o vode hovoria, to bude až 20 mld. Sk.

    Prosím vás, aby ste vzali do úvahy fakt, že finančná situácia sa prakticky zo dňa na deň, dá sa povedať, radikálne zhoršuje, je reálne ohrozených 50 % firiem v poľnohospodárskej prvovýrobe buď krachom, alebo exekúciami, nielen ohrozených, ale vlastne sú reálne v tejto polohe. Z toho dôvodu naše predpoklady, naše analýzy ukazujú, že toto zadlženie z roku 1999 do budúcnosti 20 mld. sa na budúci rok zvýši o 10 mld.

    Dovoľte mi trošku poukázať na súvislosti vývoja agrárnej politiky z transformačného obdobia, prečo sme tu, kde sme, prečo po voľbách v minulom roku nová vládnuca moc vlastne agrárnu politiku principiálne v tomto štáte zmenila, a na väzby na celú transformačnú fázu od roku 1990. Chcel by som v prvom rade poukázať na paralelu za dočasnej Moravčíkovej vlády v roku 1994. Vtedy dočasná vláda tiež poukazovala na to, že sme nechali nejakú hrôzu, a preto bezprostredne hneď po nástupe v apríli 1994 dočasná vláda zobrala poľnohospodárom 650 mil. korún dotačných prostriedkov, ktoré boli inak riadne zákonom schválené. Ako cynicky, dámy a páni, vyznieva dnešné nepravdivé konštatovanie, že za celých 10 rokov transformácie sa nenašli prostriedky na to, aby sa zmiernila cenová disparita u poľnohospodárskych výrobcov. Chcem povedať, že my sme ich našli. Vy súčasná koalícia vtedy v podobnom zložení za Moravčíkovej vlády ste nielen že nenašli tieto prostriedky, ale ste si vždy našli dôvod na to, aby ste aj z toho mála, čo bolo pre poľnohospodárov, ešte aj zobrali.

    Poľnohospodári sa ma často pýtajú na stretnutiach, ako je možné, že napríklad v roku 1994 ich takto vtedajšia vláda klamala o tom, ako je nevyhnutné znížiť dotácie do poľnohospodárstva a ako sa to tvrdí aj teraz, keď sa v tomto roku vlastne zníži o 20 % oproti minulému roku, a ako je to možné, že v roku 1994, keď sme prišli v decembri do vlády, tak sme týchto 650 mil. hneď vrátili a nikde vlastne nechýbali. Neviem, že by tu niekto bol za štyri roky konštatoval, že keď sa poľnohospodárom vrátili prostriedky, ktoré sa im zobrali, že by sa bolo niečo dialo v rámci rozmerov celej našej ekonomiky.

    Nielen to, dámy a páni. V nasledujúcich štyroch rokoch prostredníctvom daní, ako napríklad nielen prostredníctvom tzv. zelenej nafty a zápornej dane z uhľovodíkových palív, ale prostredníctvom fondov a zvýšením priamych dotácií sa naakumulovala sumárne v minulom volebnom období vyššia podpora poľnohospodárom o viac ako 10 mld. Sk. To je fakt. Chcem tiež poukázať na taký príklad, že keď sme nastupovali v roku 1994 do vlády, nechali sme vám na stole pripravenú napríklad novelu zákona o transformácii družstiev, ktorú ste za celé obdobie 10 mesiacov, čo ste boli v dočasnej vláde, vlastne nedokázali ani len dostať na stôl do vlády na prerokovanie. Aj vtedy, podobne ako dnes ste boli vnútorne politicky ideovo natoľko rozpoltení a protichodní, že ste sa vlastne tiež nevedeli na ničom dohodnúť tak ako dnes.

    Keď sme po návrate Mečiarovej vlády koncom roku 1994 túto novelu predložili a doplnili o ustanovenie, ktorým sme družstvám zabezpečili existenčnú istotu v objeme viac ako 15 mld. Sk - iste sa na to pamätajú tí, ktorí boli zainteresovaní, o čo vtedy išlo, predstavitelia ZPD vyhlásili, že neveria, že politika HZDS je taká silná, aby takúto novelu v parlamente presadila, a že ak sa nám to podarí, postavia mi sochu. Naša koalícia, dámy a páni, konštatujem, tento zákon schválila, tak ako sľúbila, v nasledujúcom štvrťroku.

    Zaoberáme sa v Hnutí za demokratické Slovensko krízovými tendenciami a parametrami v rezorte pôdohospodárstva, dámy a páni, ako súčasťou celkovej upadajúcej situácie v celej ekonomike Slovenskej republiky, pretože odtrhnuto sa ani nemôžeme na problémy ekonomiky pôdohospodárstva pozerať. Často si kladieme otázku, prečo takto vládnete, vážená koalícia. Nemáte azda dostatok informácií, analytikov, expertov, ktorí by vás vierohodne informovali o realite a ktorí by vám plynule navrhovali riešenia? Aj my si to ťažko priznávame, ale taký veľký úpadok, o ktorý tu ide, nemôže byť len výsledkom nešikovného, nekvalifikovaného, nekoncepčného hrania sa na vládnutie. Zo dňa na deň, bohužiaľ, nás viac a viac presviedčate, že dnešný stav je výsledkom cieleného zámeru, tak ako to bolo v roku 1991. Inak si to nevieme vysvetliť.

    Možno som mnohých z vás pobúril, ale chcem naozaj poukázať na koncepciu do roku 2010, ktorá bola prerokovaná. Je to oficiálny dokument ministerstva pôdohospodárstva. Keď sa pozriete na údaje, parametre, ktoré sa plánujú ešte na budúci rok a na ďalšie dva roky, tak vlastne zisťujete, že zhoršovanie trhového prostredia a zhoršovanie konkurencieschopnosti našich agropodnikateľov je programovaná záležitosť. To znamená, že sa im bude zhoršovať trhové prostredie, budú menej konkurencieschopní a výroba bude upadať. Nás ste kritizovali za to, že sme si brali úvery na rozvoj, na to, čo produkuje nové hodnoty. No vy sa vlastne zadlžujete na úpadok, pretože si takisto beriete úvery a ekonomika vrátane pôdohospodárstva upadá.

    Je najvyšší čas, aby ste si identifikovali skutočné zámery a ciele, vážená koalícia, niektorých vašich národohospodárov, ktorí nám znova naordinovali ďalšiu šokovú terapiu. Tých národohospodárov, ktorí sa netaja názorom, že sa na Slovensku môže hospodárska situácia začať zlepšovať až vtedy, ak Slováci budú kolenačky prinútení pásť sa. Áno, zachytil som vyjadrenia niektorých našich národohospodárov. Mimochodom, dovolím si poznamenať, že autor federálnej šokovej terapie pán Klaus dnes postup, ktorý vtedy presadil v takej miere, ako ho robil a proti čomu sme vtedy vo federácii bojovali, označil za chybný a otvorene poukazuje, že aj také renomované inštitúcie ako Medzinárodný menový fond a svetové banky sa mýlia a jemu zle radili, keď mu radili šokovú terapiu takých rozmerov, ako ju presadil.

    Nakoniec ste dnes chytili informáciu, pán Candesis odchádza z Medzinárodného menového fondu a bol jedným z autorov tejto šokovej terapie pre Slovensko a Slovensko sa po osamostatnení vlastne preorientovalo aj v týchto ich naordinovaných postupoch. On sám sa v roku 1994 - 1995 vyjadril, že sme mali pravdu a urobili sme dobre, keď sme nepodľahli tlakom, ktoré na nás Medzinárodný menový fond a Svetová banka vyvíjali. Samozrejme, takéto likvidačné zámery poľnohospodárstva, o ktorých hovorí koncepcia do roku 2010, dámy a páni, ktoré sú politicky pripravené dlhodobo, bolo potrebné nebývalo rozvinúť najmä na predvolebnú demagógiu o takzvaných katastrofických východiskách a o kríze celého národného hospodárstva. Snažili ste sa vytvoriť úplné mýty o zlom dedičstve, o kamufláži výsledkov, ktoré sa tu dosahovali, o zadlženosti, o privatizácii, rozbehli ste kriminalizáciu svojich politických protivníkov, ale hneď na začiatku úplne na celej čiare treba povedať, že vám vybuchol mýtus čiernych kníh a ostatné mýty vybuchujú postupne za nimi. Nehovoril by som o tom, keby tieto mýty a vaše politické pochybenia nemali dosah aj na agrárnu politiku.

    Takže mi dovoľte pohľad na aspekty vo veľkej politike v agrárnej oblasti. Podarilo sa vám implantovať do verejnosti dojem, že ste zdedili Slovenskú republiku v zlom stave, čo je však neopodstatnené. Vy ste vážená vládna koalícia predovšetkým túto republiku nezdedili, vy ju ani nemáte v prenájme, vy ju nemáte ani v prokúre, vy ste najatí občanmi Slovenskej republiky, aby ste jej slúžili, aby ste pre občanov zabezpečovali správu a zveľaďovanie tejto republiky. Bohužiaľ, nesprávate sa ako správca, ktorý má za úlohu dobre gazdovať, zveľaďovať hospodárstvo a starať sa o zlepšovanie života členov spoločnosti. Správate sa naozaj, ako keby ste sa boli stali dedičnými majiteľmi tejto republiky. Tak ste si to vymysleli a tak to neprestajne, samozrejme, že nesprávne, aj interpretujete. Nekonečné, stále nové a nové škandály nehoráznych rozmerov vás usvedčujú z toho, že riešenie skutočných problémov občanov Slovenskej republiky vám môže byť ukradnuté a venujete sa svojim partajným skupinovým, ale najmä individuálnym mamonárskym a mocenským záujmom.

    Mylne sa domnievate, že keď budete pred verejnosťou nepretržite šermovať údajnými prechmatmi a chybami, ktoré sa za našej vlády vo fáze búrlivej transformácie aj objektívne museli vyskytnúť, že vás to oprávňuje k tomu, čo dnes robíte. Snažíte sa znova a znovu znevážiť prácu predchádzajúcich Mečiarových vlád tým, že dobré hospodárske výsledky označujete za kamufláž. Nie je to tak. Kamuflovať sa totižto, páni, dá len niekoľko týždňov alebo mesiacov, ale nie roky. A my sme boli vo vláde 6 rokov. Predsa ak by sme boli kamuflovali, skresľovali či zatajovali akýmkoľvek spôsobom skutočné parametre hospodárstva i pôdohospodárstva, bolo by sa to najneskôr o rok dostalo na povrch ako konkrétne zhoršenie postavenia našich občanov. Nakoniec vy ste toho najlepším dôkazom. Vaše predvolebné a povolebné podvody o dvojnásobných platoch a podobne sú dnes navrchu ako skutočná kamufláž a občania to pociťujú do jedného roka ako celkom konkrétnu, neúnosne zhoršenú sociálnu situáciu.

    Teda nie my sme kamuflovali, pretože 6 rokov sa kamuflovať nedá, ale vy ste kamuflovali a do jedného roka sa to dostalo na povrch. Najlepšie to vystihuje postoj predákov odborov, ktoré na otázky médií, prečo neštrajkovali a nevynucovali si svoje požiadavky za Mečiara, majú jedinú odpoveď: "Prečo by sme boli štrajkovali, veď neboli na to dôvody, veď makroekonomické výsledky boli skutočne priaznivé a reálna mzda sa z roka na rok zvyšovala o viac ako 5 %."

    Vážené dámy a páni, pretože sa vám tento citát predstaviteľov odborov tak veľmi páčil, ja vám ho ešte dvakrát prečítam. Predstaviteľ odborov...

  • Upozorňujem vás, neopakujte sa.

  • ... hovoril: "Treba úprimne povedať, že nebolo prečo štrajkovať. Makroekonomické výsledky boli skutočne priaznivé a reálna mzda sa z roka na rok zvyšovala o viac ako 5 %." To je citát predstaviteľa odborov. Ešte raz, chceli ste trikrát, tak trikrát: "Treba úprimne povedať, že ani nebolo prečo štrajkovať. Veď makroekonomické výsledky boli skutočne priaznivé a reálna mzda sa z roka na rok zvyšovala o viac ako 5 %." To nie je moje tvrdenie. To je citát predstaviteľa odborov, ako reagoval na otázku, prečo neštrajkovali aj počas Mečiarovej vlády a prečo si nevynucovali nátlakovými akciami svoje požiadavky.

    Podobne ste sa snažili navodiť vo verejnosti dojem, že sme vám nechali väčšie dlhy, ako sme prevzali my. Nepochybujem o pamäti národa a obraciam sa aj na koaličných poslancov. Je mi ľúto, že si odskočil pán poslanec Kováč, aby som na faktoch, ktoré sú jemu blízke a on bol v tom osobne zaangažovaný, poukázal, že situácia na začiatku fungovania tohto štátu v roku 1993 pri nástupe Mečiarovej vlády bola mnohonásobne ťažšia oproti tomu, v akom stave ju prevzala Dzurindova vláda. Fakty jasne hovoria, že neporovnateľne ťažšia oproti tomu, o čom neprestajne vy nariekate už rok. Poukážem na tri prípady.

    Devízové rezervy 1. januára 1993, pán kolega Kováč, ktoré sme skutočne zdedili z bývalej federácie, boli 75 miliónov USD, 75 miliónov USD devízových rezerv mal tento štát, keď sme začínali v januári 1993. Do marca 1993 klesli na 20 miliónov. Poznamenávam vám, že koncom roka 1998 sme vám odovzdali vládu s objemom 8,5 mld. USD devízových rezerv. Teda nie o percentá väčšie alebo násobky, ale nechali sme vám stonásobne väčšie devízové rezervy od 1. januára 1993 ku koncu roku 1998. To sú exaktné čísla. Opakujem 75 miliónov USD sme mali na začiatku a v marci 20 miliónov a odovzdali sme 8,5 miliardy.

    Pán poslanec Kováč si tiež určite pamätá na situáciu, akú sme museli riešiť, keď skutočne hrozilo vo februári, marci, že Čalfa bude mať pravdu, že do polroka budeme platiť 4 slovenské koruny za jednu českú korunu. To sa malo vlastne odštartovať zavedením devízovej regulácie, ako sme ju poznali počas socializmu, k čomu smeroval pokles devízovej regulácie, o čo sa aj naši bratia pričinili pri delení štátu, aby to tak bolo. Určite si pamätáš, pán poslanec, ako sme s pánom Čubom zo Slušovíc a s pánom Karichom z Austrálie vo februári identifikovali možné devízové zdroje z Ázie a techniku, ako ich získať. Pracovali sme soboty, nedele, dni a noci. Vyriešili sme ten problém. Do mesiaca sme zabezpečili prvú maržu a do troch ďalších mesiacov pol miliardy USD.

    Vážení, to bola zložitá situácia, a nie, o čom dnes vy hovoríte. Keby sme sa vtedy boli spoliehali na Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, ako to robíte dnes vy, pretože z iných zdrojov nechcete zobrať úvery, s inými nechcete rokovať, správate sa nezvrchovane, keby sme to boli robili aj my, už by bolo Slovensko stratilo svoju zvrchovanosť, pretože napríklad začiatkom roku 1993 nám boli ochotní požičať zo Svetovej banky iba 60 miliónov amerických dolárov, a to za také úroky a s takými politickými požiadavkami, že sa to nedalo prijať. V roku 1993 bola napríklad požiadavka jednorazového prechodu na dôchodkový vek 65 rokov, 30-percentnú devalváciu a podobne. Vaše dnešné problémy, vážená koalícia, s tými problémami, ktoré sme mali na začiatku štátu a ktoré sme museli riešiť a ktoré sme vyriešili, sú celkom komické. Vôbec nie je pravda, že Slovenská republika aj dnes nemôže získať výhodné úvery. Musela by však robiť zvrchovanú politiku a mať na čele zvrchovaných politikov. Okrem iného včera o tom hovoril aj pán poslanec Fico zo svojich praktických skúseností s tým, ako sa naši opoziční politici v minulom období správali na európskych fórach a ako zapredávali Slovensko.

    S odvolaním sa tiež na pamäť pána poslanca Kováča vám chcem dať do pozornosti fakt, ktorý vyvoláva úžas a dnes tomu ani nikto nechce veriť, že sa takéto niečo mohlo stať. Pri nástupe Mečiarovej vlády v roku 1992 sme prevzali taký stav v rozpočtovom hospodárení, že len rezort, ktorý som riadil, mal takmer 9 mld., opakujem 9 mld. väčší rozpočtový deficit, ako bolo plánované v zákone na rok 1992. Keď sa dnes bavíme, že 1 - 2 mld. niekedy zachránili odvetvie, tak sa tu híka, že o čom to hovoríme. A v mojom rezorte sa za rok 1992, keď som nastúpil 1. júla, dosiahlo o 9 mld. za jeden rok horšie rozpočtové hospodárenie, ako bolo v zákone o rozpočte. Bolo to predovšetkým v tom, že výstavba Vodného diela Gabčíkovo, ktorá ako súčasť vodného hospodárenia patrí do rezortu ministerstva pôdohospodárstva, kde som bol vtedy ministrom, bola v tom roku rozbehnutá v objeme 6,6 mld., sa realizovala ako štátna investícia a, dámy a páni, počúvajte dobre, na túto štátnu investíciu nebola v rozpočte zabezpečená ani jedna koruna. Ďalšie takmer 3 mld. rozpočtových zdrojov bolo potrebné použiť na vyrovnanie daňových rozdielov poľnohospodárov vyplývajúcich zo zmien daňového systému, ktoré sa - teda tieto zmeny - realizovali. Odovzdali ste taký neuveriteľne zlý, nevybilancovaný štátny rozpočet a celú vládu Mečiarovi v roku 1992, že len v jednom rezorte bol o 9 mld. väčší rozpočtový schodok, ako bol plán.

    Pýtam sa vás vážení politici súčasnej vládnej koalície, počuli ste niekedy jedno jediné slovo o tom, že by sme sa sťažovali na svojich predchodcov na túto omnoho horšiu, mnohonásobne horšiu a zložitejšiu situáciu, ako sme začínali my. Považovali sme za morálne a normálne a myslím si aj jediné, čo je povinnosťou každej vlády, že keď sme do toho išli, bolo našou povinnosťou vedieť, o čo ide, a že bolo našou povinnosťou vyčerpať všetky možnosti vrátane seba samých, aby sme problémy úspešne na požadovanej úrovni aj vyriešili. To vám asi dnes nič nehovorí. A práve toto Gabčíkovské dielo, ktoré som mimochodom spomenul, má byť váš najväčší argument o tom, ako sme sa údajne nezodpovedne správali v zadlžovaní štátu. Som v podstate rád, že ste si vybrali za príklad investíciu Vodné dielo Gabčíkovo, lebo toto verejnosť dobre pozná, a teda aj vie, ako úboho argumentujete a či vlastne kamufláž je z vašej strany alebo z našej strany.

    Predmetom kritiky je, že bývalá vláda dala záruku na zahraničný úver pre Vodohospodársku výstavbu na vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo 9 mld. Sk a na Vodné dielo Žilina 6 mld. Sk, teda celkovo 15 mld. V cenách roku 1997 investícia do Vodného diela Gabčíkovo predstavovala spolu 34 mld., čo znamená, že úver 6 mld. nepredstavuje ani 20 % hodnoty celej investície. Som zvedavý, či niekto z vás vie ukázať za posledné desaťročie v Európe jednu, jedinú investíciu s objemom nad 100 mil. USD, ktorá by bola financovaná viac ako 50 % z hotových zdrojov, a nie z úverov. A my sme si na Vodné dielo Gabčíkovo požičali 20 %, na to dala vláda záruku. A okolo tohto neustále omieľate, robíte krik, že sme sa nezodpovedne správali. Investície sa bežne financujú na 70 až 80 %, aj viac predsa z úverov.

    Na rôzne námietky ďalšej nevýhodnosti úverov na Gabčíkovo tvrdím, že nie sú pravdivé. Tieto úvery boli úplne adekvátne cieľu, aby sa vodné dielo úspešne dokončilo. Obidve ruky dávam, dámy a páni, dnes na nátoň, na obeť, ak nie je pravda to, že keby sme neboli v októbri 1994 prehradili Dunaj, tak dodnes sa tak nestalo. Dodnes by to nebolo a investície, ktoré tam boli vynaložené, by boli chátrali. Príroda by trpela mnohonásobne väčšmi ako dnes, ako sa snaží niekto nahovoriť. Alebo sme mali postupovať tak, ako vy postupujete dnes, že sa neviete rozhodnúť, že kľučkujete? A mali sme toto dielo nedostavať?

    To, že sú dnes problémy so splácaním úveru, je v prvom rade chyba vás, ktorí ste dnes v koalícii a boli ste v Moravčíkovej vláde aj v roku 1994. Vy ste v roku 1994 vybrali z tohto vodného diela elektráreň. Odštátnili ste ju a zaradili do akciovej spoločnosti elektrárne. To znamená, to, čo prinášalo tržbu, ste odtiaľ zobrali a dnes hovoríte, čo je to za hlúpa investícia, keď sa nevie samofinancovať. Vy ste to pokazili svojimi privatizačnými ambíciami, pretože išlo o zámer privatizovať elektrárne tak ako dnes pre zahraničných partnerov. Vy si aj tento problém vyriešte. Nakoniec, viac ako rok ste vo vláde, a keď si myslíte, že treba Vodné dielo Gabčíkovo nejakým spôsobom riešiť, už ste to mohli za rok vyriešiť. Čo je pre nás najdôležitejšie, gabčíkovská elektráreň vyrobila doteraz 13 mld. kWh energie, čo je 15 mld. Sk, teda skoro dvojnásobok toho, ako sa požičalo, koľko bol celý úver. Ročne vyrobí za 3,12 mld. Sk elektrickej energie, teda v dnešných cenách elektrickú energiu v takej hodnote, že sa tento úver môže zaplatiť o necelé tri roky. Navyše, aj vodné dielo Žilina vyrobí ročne 200 mil. kWh elektrickej energie v špičkovom režime, čo je takisto 600 mil. Sk ročne. Pýtam sa vás vážená vládnuca koalícia, odkiaľ by zobrala Slovenská republika, jej občania 200 mld. Sk na krytie škôd, ktoré by boli vznikli z povodne roku 1997, ak by toto dielo nebolo bývalo dokončené. 200 mld. Sk je viac, ako sú všetky príjmy štátneho rozpočtu. To je odborníkmi kvantifikovaná škoda, ktorá by bola vznikla z povodne v roku 1997, keby vodné dielo nebolo dokončené. Prosím vás pekne, už prestaňte s touto argumentáciou. Prestaňte s tvrdením, že sme boli nejakí voluntaristi a nezodpovedne sme sa správali, keď sme si požičali na to, aby sme toto vodné dielo vybudovali.

    Po tretie - chcel by som sa trošku obrátiť na tvoju pamäť, pán kolega, pán minister Koncoš. Iste sa pamätáš na to, ako to bolo v roku 1993. Vtedy sme boli na jednej lodi, vtedy naša ľavica ešte nekolaborovala s likvidátormi poľnohospodárskej veľkovýroby. Vtedy to bolo tak, že úvery vôbec neboli, a keď aj, tak za 30-percentné úroky. Úpadok a bieda boli také hrozné, že viacerí vedúci pracovníci v prvovýrobe spáchali zo zúfalstva samovraždu alebo sa o to pokúsili. V mnohých prípadoch, boli to stovky prípadov, pracovníci, zamestnanci v poľnohospodárstve dobrovoľne z domu priniesli peniaze na nákup nafty, aby sa mohlo vôbec poorať a zasiať. Pokles hospodárskeho výsledku bol zo zisku 2,2 mld. v roku 1989 na 14,5-miliardovú stratu za dva roky. Podpora poľnohospodárstva a trhu potravín sa v jednom roku znížila z 27 mld. na 8 mld., teda o dve tretiny. V tejto situácii sme v Mečiarovej vláde za jeden mesiac od nástupu vyriešili napríklad bezúročný úver na výkup obilia v roku 1992 od pestovateľov v objeme 3 mld. Kčs bezúročne, čím sa vykryli nevyhnutné zdroje na založenie úrody.

    Pamätá sa niekto na to, že by sme boli čo len raz zaplakali, sťažovali sa, akú skutočne katastrofálnu situáciu nám vtedy zanechali naši predchodcovia a čo mimoriadne sme museli urobiť v týchto chvíľach a v týchto mesiacoch? A urobili sme to. Zato sa ale húževnato snažíte vzbudiť dnes dojem, že sme sa vlastne zaoberali len nejakou privatizáciou, a snažíte sa opätovne vytvoriť negatívny dojem aj z postupu privatizácie štátnych majetkov. Pritom fakty hovoria o úplnom opaku. Napriek tomu, že keď sme v roku 1992 vytvárali postup privatizácie, systém privatizácie štátnych majetkov, bol vtedy všeobecný smiech z toho, že len blázon by chcel privatizovať tieto podniky v skrachovanom poľnohospodárstve.

    Napriek tomu, že bola taká situácia, systém, ktorý sme vypracovali, sa aj rozbehol a privatizácia majetkov koncom roku 1993 sa začala. Bolo reálne do dvoch rokov sprivatizovať najmenej tri štvrtiny štátnych majetkov. Keď nastúpila Moravčíkova dočasná vláda, samozrejme, ako všetko ostatné, ako to robíte aj dnes, aj tento postup privatizácie sa zrušil. Nahradil sa nejakou snahou o prenájom. Boli prenajaté, myslím si, tri majetky. Tie, samozrejme, skrachovali. A chcem povedať, že týmto pozastavením privatizácie na viac ako rok a zneistením manažmentov, pretože situácia bola rozbehnutá, sa tieto majetky dostali do existenčnej neistoty a, samozrejme, postupne do katastrofických ekonomických čísel.

    Ešte jeden príklad z privatizácie. Chcem poukázať na príklade privatizácie Pivovaru Hurbanovo, aká je pravda. Išli ste sa div nie roztrhnúť pred voľbami od kriku, že počas našej vlády niekto doprivatizoval v tomto pivovare 33 % akcií. Práve pán Mikloš, terajší podpredseda vlády bol rozhodujúcim človekom ako minister privatizácie v roku 1992, keď sa privatizovalo 66 % akcií Pivovaru Hurbanovo. Privatizovalo sa týchto 66 % akcií istej švajčiarskej firme. Ako sme neskôr zistili, existovala len symbolicky na účel privatizácie tohto pivovaru. Je len samozrejmé, že taká firma nedokázala svoj finančný záväzok zaplatiť ani na viacnásobné odloženie termínu. Ale vy ste jej akcie vydali. Museli sme ich vymáhať súdnou cestou. Celý tento proces trval viac ako 5 rokov a vyžadoval si obrovské úsilie, aby sme ho úspešne vyriešili. Samozrejme, títo vaši švajčiarski svetopodnikatelia sa nám vtedy nielenže fyzicky vyhrážali, ale robili aj vážne politické problémy nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Obrovskou robotou sa podarilo túto fabriku nakoniec zachrániť od krachu.

    O čo privatizérom v konečnom dôsledku išlo? Aby skrachovanú fabriku potom mohli za babku kúpiť. Neškandalizovali sme túto vašu privatizáciu, hoci bolo zrejmé, že ľudia, ktorí vyšli v ústrety takýmto zahraničným privatizérom, skrátka neprišli. Považovali sme za nedôstojné, aby sme sa hrabali v týchto minulých veciach a dnes sa len divíme, že si dovolíte mrhať svoje sily, aby ste aj z takýchto príkladov vašich do neba volajúcich prechmatov dnes obviňovali nás. Obviňovali ste nás, že sme vám doprivatizovali 33 %. Našťastie, čo ma teší a o čo nám v skutočnosti ide, že v tom pivovare dnes dominuje jeden svetový špičkový líder, fabrika sa dynamicky rozvíja a pred sebou má výbornú perspektívu. To je to, o čo nám išlo a myslím si, ak vy to dobre myslíte, o nič iné nemôže ísť ani vám.

    Možno nie hodiny, ale dni by som mohol argumentovať, ako sme obrovským úsilím riešili a vyriešili ďalšie zdanlivo neriešiteľné situácie, ako sme ratovali dôsledky vašich privatizačných rabovačiek. Spomeniem len 600 pekární, malých pekární, na ktoré boli dané stovky miliónov dotácií a ktoré do dvoch rokov z väčšej polovice skrachovali a každý to vedel, že sa to stane. A nanútili ste Slovenskú sporiteľňu, aby im podávala úvery na tieto projekty, ktoré nemali žiadnu šancu. Pritom sme sa ani raz nesťažovali ani na predchodcov, ani na náročnosť úloh. Myslím si, že skutočne bolo už dosť demagógie a nikde sa nepohneme, ak nepostavíme, aby som trošku obrazne povedal, z našej brandže, ak nepostavíme koňa pred voz. Navrhujem, aby sme začali pri Zelenej správe.

    Význam tejto Zelenej správy spočíva predovšetkým v tom, že jej prerokovanie vo vláde a v Národnej rade Slovenskej republiky bolo doteraz a malo by byť aj dnes tou najlepšou príležitosťou, ako riešiť problémy pôdohospodárstva, najmä tie, na ktoré nestačia len sily jedného ministerstva, ministerstva pôdohospodárstva, na riešenie tých problémov, na ktoré nestačí vláda, na ktoré potrebuje parlament. Ale tieto problémy, samozrejme, nám mala zrozumiteľne a jasne predstaviť aj s návrhom na prijatie uznesenia.

    Dovoľte mi, aby som sa trošku vrátil k pôvodnému zmyslu a poslaniu Zelenej správy. Národná rada Slovenskej republiky v júli 1993 prijala uznesenie ku Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky, kde sa v bode B ukladá vláde Slovenskej republiky, citujem: "Každoročne predkladať Národnej rade situačnú správu, tzv. Zelenú správu o stave rezortu pôdohospodárstva a o ekonomických podmienkach na realizáciu koncepčných zámerov. Správa je neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtovej kapitoly 529, neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva."

    Dovolím si pripomenúť, že táto koncepcia sa začala robiť hneď po nástupe do vlády v roku 1992, v čase vrcholiaceho rozkladu v pôdohospodárstve, o ktorom som už v predchádzajúcej časti hovoril. V čase, keď bolo potrebné hasiť nesčíselné množstvo operatívnych rizík a hrozieb. V týchto hektických podmienkach sme zmobilizovali celú štátnu, rezortnú, podnikovú verejnosť i teoretický front a ďalších odborníkov z iných rezortov. Zainteresovali sme do práce na tejto koncepcii aj všetky politické strany pôsobiace v tom čase na politickej scéne Slovenskej republiky. Osobne som viedol oponentúry, kde sme dospeli na úrovni všetkých politických strán ku konsenzu v podobe tejto koncepcie. Všeobecný súhlas s touto koncepciou bol potvrdený politickými silami aj v parlamente, pretože táto koncepcia bola v parlamente jednomyseľne prijatá.

    Od toho času sa niekoľkokrát vyskytli politické názory, skoro by som povedal, vyhrážky, ako ktorá politická strana túto koncepciu ide zmeniť. Samozrejme nič nemám proti tomu, nová moc môže veci meniť. No ale rušiť to, čo je funkčné, sľubovať iné riešenie a nekonať, to je celkom iná vec. Na infláciu sľubov o zmenách sme si však už zvykli a akosi sa nikto zo súčasnej vládnej koalície nemá k tomu, aby v tejto koncepcii urobil zmeny podľa svojich volebných sľubov. Opäť sa vám nepodarilo potvrdiť, ako máte všetko pripravené na vládnutie, čo ste veľmi hlasne oznamovali pred voľbami. Žiaľ, nie dojem, ale fakt je, že túto koncepciu navyše dnes nerešpektujete. Po roku nekoncepčných či koncepčne protichodných vládnych aktov ste už veru mohli parlamentu predložiť aspoň inovovanú poľnohospodársku koncepciu. Neviem či, žiaľ, alebo chvalabohu, nezmenili ste ani koncepciu, ani zákony, ktoré ste sľubovali prijať ešte v tomto roku nadväzujúce na túto koncepciu.

    Ale mojou povinnosťou ako opozičného poslanca je poukázať na to, že predložené správy nenapĺňajú ani ducha, ani literu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som tu citoval. Opätovne pripomínam, že správa má byť o stave rezortu a o ekonomických podmienkach na realizáciu koncepčných zámerov. A týmto koncepčným zámerom podľa tejto koncepcie je ekonomická stabilita, dôchodková primeranosť a regionálne vyvážený rozvoj, ako aj zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a ďalšie strategické ciele, tak je to v tejto platnej koncepcii zapísané.

    Nech sa na mňa preto nikto nehnevá, ale v prerokúvaných správach nie sú na tento rok a budúci rok ani len zámery a ciele parametrizované. A už vôbec nie je identifikovaná úloha a pôsobenie jednotlivých ekonomických, legislatívnych a obchodných nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov v budúcom roku, čo je podstata vlastne toho, prečo sa tieto správy robia. Spomínané uznesenie Národnej rady z roku 1993 ku koncepcii a zásadám hospodárskej politiky hovorí o zásade udržať výrobné zdroje a objem výroby minimálne na 90 % predpokladanej úrovne reálnej spotreby pri základných komoditách domácej poľnohospodárskej produkcie, čo je prah potravinovej bezpečnosti. Z toho jednoznačne vyplýva povinnosť vlády v prípade, keď uplatňovanými nástrojmi agrárnej politiky je ohrozená potravinová bezpečnosť, že vláda musí prijať, resp. parlamentu navrhnúť také opatrenia, aby nedošlo k porušeniu prahu potravinovej bezpečnosti. Preto sme v Mečiarovej vláde prijímali opatrenia o zelenej nafte.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predsedajúci, strany maďarskej koalície vždy stáli na strane ultraliberalizácie, čo bol jeden z kľúčových klincov do rakvy nášho poľnohospodárstva, takže by ste sa mohli trošku poučiť z toho, čo tu hovorím. Dobromyseľne vám vravím, aby ste tomu venovali pozornosť.

  • Z tohto platného uznesenia Národnej rady vyplýva, že ak je ohrozená potravinová bezpečnosť, vláda musí prijímať také opatrenia sama alebo ich navrhnúť parlamentu, aby nedošlo k porušeniu prahu potravinovej bezpečnosti. Preto Mečiarova vláda prijala opatrenia napríklad o zelenej nafte, o podpornom fonde na zvyšovanie dotácie. Ako som už spomínal, za štyri roky to bolo na akumulovanie 10 miliárd korún, aby sa zachovala potravinová bezpečnosť. O to vlastne išlo, to bola idea. Možno ste to nepostrehli, možno sa vám to zdá zbytočné, ale takto sme si to naprojektovali, tak to parlament v roku 1993 schválil.

    A ak to chcete robiť inak, ak chcete prevažnú väčšinu potravín dovážať, čo je technicky a obchodne možné, chcem vás iba upozorniť, že nemáte na to mandát, aj keď máte ústavnú väčšinu. O potravinovej bezpečnosti je v tomto parlamente prijatý konsenzus, celá politická scéna s tým súhlasila. Hovorím to aj preto, že ak to chcete robiť inak, tak si to schváľte inak. A hovorím to aj preto, že HZDS sa dištancuje od tohto vášho postupu vytvárania potravinovo závislého Slovenska, Slovenska so zdevastovaným vidiekom. O tom ste predsa vašich voličov neinformovali. Hoci rozhodujúci krok k tomu ste už urobili. Je to téma, o ktorej treba hovoriť. Pán minister priamo vyzval, povedal stanovisko vlády, že poľnohospodárstvo je v kríze. Otázka je, čo ďalej s poľnohospodárstvom. Potravinová bezpečnosť je nielen ohrozená, ale je definitívne po tomto pojme, tento pojem definitívne pre Slovensko prestal platiť. Nemáme zabezpečenú potravinovú bezpečnosť, najmä na budúci rok a ďalšie roky.

    My politici HZDS budeme občanov informovať o tom, že to tu takto robíte a budeme chcieť aj od vašich voličov, aby o tom s vami skutočne diskutovali. Ak to má byť ďalšia cesta pre Slovensko, chcem len to, aby ste si to nechali od občanov odsúhlasiť, pretože nemáte na to mandát.

    Je tragédiou národa a spoločnosti, keď sa ženy a muži, ktorí sa postavili do ich čela, otáčajú chrbtom k svojim chlebodarcom, ale i k poslom mieru, sociálneho mieru. Áno, predovšetkým našim poľnohospodárom, dámy a páni, môže spoločnosť ďakovať za to, že bol doteraz sociálny mier, že bola na Slovensku únosná sociálna situácia. Pozrime sa, za akú cenu. Ceny poľnohospodárskych produktov vzrástli od roku 1989 len o niečo viac ako 1,5-krát, ale ceny vstupov do poľnohospodárstva až 3-krát. Pritom tu bola taká obrovská reštrikcia dotácií z 27 miliárd na 8 miliárd, ako som už hovoril. Bolo to preto, lebo poľnohospodárstvo od roku 1989 až do roku 1999 ako jediné odvetvie národného hospodárstva každoročne výrazne zvyšovalo produktivitu práce.

    Keď hovorím o medzinárodnej úrovni, teraz pred týždňom som bol na prednáške v Česku a Poľsku, keď hovorím, že v našom poľnohospodárstve pracovalo pred deviatimi rokmi trikrát toľko pracovníkov ako dnes, musím tieto čísla niekoľkokrát opakovať, pretože tomu nikto nechce veriť. Áno, transformácia Slovenskej republiky dopadla na poľnohospodárstvo najťažšie zo všetkých odvetví, ale poľnohospodárstvo sa zachovalo aj vo fáze transformácie najracionálnejšie. Poľnohospodári zvládli transformáciu najracionálnejšie spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín za cenu, o ktorej dnes hovoríme, za cenu, že za posledný rok sa tak zhoršilo podnikateľské prostredie, že nie sú schopní vlastne podnikať.

    V našom poľnohospodárstve máme produktivitu práce na špičkovej európskej úrovni. Nech ukáže každé jedno odvetvie národného hospodárstva, na akom stupni rebríčka svetových a európskych ekonomík sa nachádza jeho produktivita práce. Na Slovensku dnes zabezpečuje poľnohospodársku výrobu 4,7 % občanov. V Európskej únii je priemer 5,5 %. V Poľsku je to 28 %. Keby sme mali takú produktivitu práce ako v Poľsku, tak by na Slovensku pracovalo viac ako milión občanov v poľnohospodárskej prvovýrobe, keď si zoberiete, že máme pol milióna nezamestnaných a že by sme museli každý deň voziť pol milióna Poliakov na Slovensko, aby nám zabezpečili poľnohospodársku výrobu.

    Chcem povedať, že tlak transformácie poľnohospodári prijali ako prirodzenú, spontánnu, nevyhnutnú potrebu vo fáze prechodu na demokratické, pluralitné podmienky. Ale nemôže to tak byť, že jednoducho keď došli nadoraz a keď už viac nevládzu, keď už nemajú ďalší priestor, aby sa k nim spoločnosť postavila chrbtom, keď všetci občania profitujú z toho, čo doteraz poľnohospodári na margo transformácie urobili.

    Chcel by som tiež poukázať, že táto správa vlastne nemá zmysel, keď sa má stať takýmto zosumarizovaním minulých faktov pre archív. Bežne v minulosti sme v nej uvádzali nielen parametre za minulý rok, ale aj skutočnosť za prvý polrok bežného roka, výhľad vo všetkých parametroch za bežný rok a prognózu na budúci rok. Veď sme na konci októbra a celoročné výsledky vieme predpokladať s vysokou presnosťou už dnes. Skutočne ťažko mi nájsť logickú odpoveď na otázku, prečo sa správa zaoberá tak obšírne výsledkami minulého roku na konci jedného roku, a nie výsledkami plynúceho roka a predpokladanými parametrami budúceho roka.

    Keď som už pri minulom roku, tak možno predkladatelia správy, teda vláda Slovenskej republiky vychádza z minuloročnej skúsenosti, že predpokladané výsledky za minulý rok, ktoré boli deklarované na Mikuláša v minulom roku Výskumným ústavom na verejnom zhromaždení v Nitre, tieto výsledky sa o niekoľko týždňov začali meniť a o niekoľko mesiacov sa zmenili celkom. Ako vyzerá tento problém, by som chcel potvrdiť alebo na tomto probléme by som chcel potvrdiť, že výsledky roku 1998 sa skladajú z dvoch častí, a to z výsledkov za prvé trištvrte roky, ktoré boli podstatne lepšie ako v roku 1997, a výsledky za posledný štvrťrok, teda výsledky, ktoré ovplyvnili celý rok ako výsledky podstatne horšie než rok predtým. Posledný štvrťrok roku 1989 teda zásadne zhoršili celoročné výsledky. Posúďte na faktoch.

    Spomínané predpoklady Výskumného ústavu ekonomiky hovorili o tom, že hospodársky výsledok za rok 1998 sa dá očakávať v rozpätí 400 mil. zisku po stratu 700 mil. Teda približne o pol miliardy lepšie ako v roku 1997. V konečnom zúčtovaní však organizácie vykázali stratu viac ako 1,5, myslím, dokonca 1,8 mld. Chcem potvrdiť, že tieto odhady prednesené na Mikuláša minulého roku, ako aj konečné uzatvorenie hospodárskeho výsledku, i keď vyznieva rozporne, je správne. Pôvodným odhadom zo začiatku decembra 1998 Výskumný ústav totiž vychádzal z agrárnej politiky minulej vlády. Nemohol počítať s tým, že Dzurindova vláda nebude akceptovať pri zmene rozpočtu na rok 1998 potrebu rozpočtových zdrojov na vykrytie katastrofálnych nepredvídateľných, nezavinených škôd aspoň vo výške 600 mil. korún, čo naša vláda avizovala. Takisto výskumný ústav predsa nemohol predpokladať, že za mesiace november a december sa zhorší vývozno-dovozné saldo za agropotravinárske tovary o 2 mld. Sk, pretože za 1. polrok bolo toto saldo oproti minulému roku o 1,5 mld. lepšie. Takisto vo svojich odhadoch nemohol predpokladať, že nová vláda ešte v minulom roku zruší revitalizačný zákon, ktorým sa malo ešte v minulom roku dostať do organizácie rezortu viac ako 700 mil. korún a v ďalších rokoch 4 mld. korún. Takisto nemohol vedieť o mnohých rýchlych krokoch, keď napríklad pani ministerka financií zamietla úverovú linku z Európskej banky pre rekonštrukciu a rozvoj na financovanie skladiskových listov, skadiaľ ešte minulého roku mohli poľnohospodári dostať okolo 800 mil. korún výhodných úverov a v tomto roku viac ako 2,5 mld. Mimochodom, hoci pani ministerka túto chybu išla napraviť v lete tohto roku, táto úverová linka už ušla ako veľa vašich vecí, ktoré ste mali v hrsti ako šťastie, ktoré vám ušlo, pretože ste reagovali neskoro.

    Takže bez akýchkoľvek emócií, falošných dojmov fakty hovoria, dámy a páni, jednoznačne, že odvetvia pôdohospodárstva po desiatich rokoch mohli vyviaznuť zo straty, ale zmenou vlády a zmenenými prístupmi, zmenenou agrárnou politikou len za posledné mesiace minulého roku sa opäť poľnohospodárstvo uvrhlo na úpadkovú trajektóriu. Práve nešťastie tejto zmeny nie je však v zhoršených výsledkoch roku 1998, ale v tom, že sa odštartovali tieto nenapraviteľné procesy úpadku v roku 1999 a na rok 2000 a ďalšiu budúcnosť, o ktorých som hovoril. O bezzubosti a neochote riešiť poľnohospodárske problémy, ba priamo o likvidačnom zámere svedčí aj formálna dikcia opatrení, ktoré sú štvrtou časťou týchto zelených správ. Napríklad úloha číslo 4 hovorí, citujem: "Vypracovanie a predloženie vláde," teda že sa má vypracovať návrh, ale to by predsa malo znieť meritórne, napríklad nie že predložiť vláde návrh, ale prijať, rozhodnúť, uplatniť. Ešte lepší je príklad z dikcie úlohy číslo 9, citujem: "V spolupráci s ministerstvom financií a vládou pristúpiť k riešeniu tzv. starého bloku úverov." Teda čo sa už niekoľkonásobne naisto sľubovalo, že sa vyrieši, sa malo vyriešiť a vyrieši, doteraz sa nevyriešilo, ale dokonca sa ani už nemá vyriešiť ako meritórna úloha, ale má sa pristúpiť k riešeniu tejto úlohy.

    Verte mi, už ani nevládzem tieto veci komentovať. Verím však, že samy hovoria za všetko každému, kto sa aspoň trošku chce na veci seriózne pozrieť. Vrcholom je opatrenie v úlohe číslo 5 o prijatí koncepcie do roku 2005, nadväzne na program do roku 2010. Teda, dámy a páni, koncepcia sa má prijať na základe existujúceho programu. Ale veď koncepcia je širší pojem. V koncepcii ide o zásadné zjednotenie názorov na vec, na princípy, na alternatívy a program má byť z koncepcie vlastne pokračovateľom, konkrétnym rozpracovaním predstáv, cieľov, parametrov a ciest, kto, kedy, čo a ako urobí. Skôr si myslím, že ide zo strany vlády o žart podobný žartu z minulého režimu, keď istý súdruh napísal do správy pre ministerstvo takúto vetu: "Kto túto správu prečíta, nech si príde ku mne po pečenú kačicu a liter vína." Neprišiel nikto.

    Možno aj naša vláda si myslí, že nikto túto Zelenú správu nebude čítať a že nemáme záujem o riešenie problémov v poľnohospodárstve. Ale to je omyl. Aj preto nemôže byť správa o poľnohospodárstve a potravinárstve prijatá v tejto podobe, ale ju treba vrátiť a musia sa v nej dopracovať všetky otvorené problémy a opatrenia, o ktorých som hovoril, a musím povedať, že vo väčšine prípadov o nich hovorí aj táto správa.

    Lesné hospodárstvo - nemienim sa podrobne zaoberať v končiacom roku 1999 ukazovateľmi v lesnom hospodárstve za minulý rok. Z hľadiska budúceho roku a blízkej budúcnosti je ale významné, že v tomto roku sa zhoršujú produkčné, hlavne reprodukčné a finančné parametre. Chcel by som poukázať na kľúčové príčiny takéhoto negatívneho vývoja v lesnom hospodárstve. Ďalej by som chcel poukázať na hroziace finančné riziká v roku 2000 vyplývajúce z prerokovanej správy, tak ako ich správa identifikuje, a na nedostatky v opatreniach pripravovaných na riešenie tejto negatívnej situácie.

    Na nepriaznivý tohtoročný vývoj v lesnom hospodárstve vplývajú najmä tri faktory. Po prvé je to dvojnásobné zníženie úrovne štátnej podpory, ktorá v predchádzajúcich štyroch rokoch dosahovala ročne až 700 mil. Sk v lesnom hospodárstve. Bola teda viac než dvojnásobne vyššia oproti tomuto roku. To je prirodzene takisto v rozpore s vaším programovým vyhlásením. V tomto parlamente ste vyjadrili spoločnú vôľu, že budete valorizovať dotácie do odvetví ministerstva pôdohospodárstva. O polovicu boli vyššie podpory v minulom roku a predchádzajúcich ako dnes, ako v tomto roku. Na budúci rok to má byť, ako informoval pán minister vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalšie radikálne zníženie tejto podpory. Samozrejme s tým zásadne nesúhlasíme.

    Druhým dôvodom bola mimoriadna nepriazeň počasia a následkom toho spôsobené škody a potrebné operatívne opatrenia. Aj tu však musíme poukázať na to, že nie je to tak dávno, keď sme sa s takmer dvojnásobne rozsiahlejšou kalamitou úspešne vyrovnali. Vtedy sa, samozrejme, situáciou okamžite zaoberala aj vláda, lesníkov v tom nenechala a poskytla pomoc lesnému hospodárstvu vo výške 50 mil. Sk na nakúpenie najmodernejšej techniky zo sveta na zvládnutie tejto kalamity. Na zvládnutie tejto kalamity sa urobili aj ďalšie organizačné a finančné kroky. Výsledkom bolo úspešné zvládnutie tejto kalamity v polovičnom časovom rozsahu oproti tomu, čo bolo dovtedy zvykom.

    No a tretím, azda najvýznamnejším dôvodom zhoršujúceho sa stavu je chaos v štátnych lesoch vyvolaný absolútne nezvládnutou reorganizáciou podnikov Štátnych lesov. Táto reorganizácia sa začala odvolávaním rozhodujúcich podnikových riaditeľov hneď po nástupe novej moci, hoci títo páni po desaťročia preukázali vysokou lesníckou a riadiacou kvalifikovanosťou nielen oddanosť, ale aj efektívnosť svojej práce v lesnom hospodárstve. K ich odvolaniu došlo podľa dobrých tradícií z minulých desaťročí v mnohých prípadoch telefónom, a to aj napriek tomu, že sa o niekoľko mesiacov vedelo, že ich podniky sa idú rušiť. Namiesto nich boli poverení noví ľudia, ktorí vedeli, že podnikoví riaditelia nebudú. Hoci o zrušení doterajších podnikov a zriadení nového podniku ministerstvo rozhodlo k 1. júlu 1999, príslušné akty sa uzatvárajú, resp. sa uzatvorili až v týchto dňoch, čím vznikol niekoľko mesiacov bezprizorný stav.

    Čo je však ešte horšie, je skutočnosť, že do dnešného dňa nie je uzatvorené rozhodnutie o vnútornej organizácii nového podniku. Presne sa nevie, koľko bude nižších organizačných jednotiek, kto budú ich riaditelia, aké budú mať tieto organizačné jednotky právomoci a zodpovednosť. Samozrejme, že v takejto situácii riadiaci pracovníci nielenže sa vyhýbajú rizikovým rozhodnutiam, ale predovšetkým sa vyčerpáva energia na boje o osobné pozície, na boje a nekonečné sváry o teritoriálne členenie nových závodov. Výsledkom má byť údajne 24 závodov Štátnych lesov, čo je inak z hľadiska riadenia skutočne unikátne riešenie, pretože aj základné kurzy riadenia zhrnujúce svetové poznanie o riadení tvrdia tzv. zásadu piatich prstov, čo neznamená inak nič iné len to, že vyšší stupeň riadenia by nemal riadiť oveľa viac ako 5 podriadených jednotiek. Náš nový slovenský Štátny podnik lesov chce však asi toto svetové poznanie rozbiť a ukázať, že pod vedením novej koalície dokážeme aj to, že budeme pracovať päťkrát efektívnejšie v štruktúrach, ktoré inde vo svete takto nepracujú.

    Keď sa robia takéto ťažko napraviteľné chyby, treba pripomenúť, že vlastne nejde o nič nové, pretože aj za dočasnej Moravčíkovej vlády v roku 1994 jeden štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva vlastne nerobil nič iné, len mal na starosti plynulú, kontinuálnu reorganizáciu Štátnych lesov. Aký je rozdiel medzi vašou a našou politikou, chcem zvýrazniť tiež na tejto situácii. Keď sme sa v decembri roku 1994 vrátili do vlády aj napriek tomu, že sme mali veľké výhrady voči tomuto novému organizačnému usporiadaniu, ktorému ste vtedy venovali takisto kľúčové sily, neopakovali sme vaše zmätky a nerušili sme to, ale snažili sme sa nadviazať a urobiť všetko potrebné, aby sa aj v tejto novej organizačnej štruktúre, ktorú ste nepremyslene urobili, mohla sfunkčniť činnosť Štátnych lesov. Bohužiaľ, lesnícka verejnosť je dnes presvedčená, že dnešný organizačný neporiadok bude potrebné čím skôr napraviť. Ale o to možno aj týmto reformátorom ide, kontinuálnou reorganizáciou navodiť stav, že nikto nevie, na čom je, za čo zodpovedá, čo môže a čo nemôže, ale hlavne za toto obdobie organizačnej neistoty zastrieť neochotu a neschopnosť riešiť základné problémy aj tohto odvetvia pôdohospodárstva, a to sú reprodukčné finančné otázky a hlavne rozpočtové zdecimovanie lesného hospodárstva. Pritom si súčasní reorganizátori skutočne vyhradzujú právo jediného neomylného reorganizátora. Veď v časopise Les sa môžeme dočítať koncom minulého roku, že Štátne lesy postihla v roku 1997 nekoncepčná politicky a mocensky motivovaná reorganizácia, ktorá zrútila ich finančnú a sociálnu stabilitu. Realita však, samozrejme, potvrdila, že to tak nie je a takéto tvrdenia sú demagógiou a minulé reorganizačné problémy boli úplnou selankou oproti tohtoročnej chaotickej reorganizácii.

    A teraz to najpodstatnejšie na rok 2000 v lesnom hospodárstve. Práve z prerokovanej Zelenej správy vláda deklaruje, že nie sú zabezpečené finančné prostriedky, že chýba napríklad najmenej 200 mil. korún na riešenie nevyhnutných opatrení na lesných tokoch, akoby nám nestačilo memento potoku Svinka. Na zabezpečenie bežných lesohospodárskych opatrení podľa zákona chýba najmenej 780 mil. korún a deficit financií na obnovu hmotného a investičného majetku a ozdravné opatrenia schválených vládou je viac ako 2 mld. Sk. Teda v budúcom roku ideme vedome vytvoriť 3,5 mld. Sk dlh v lesnom hospodárstve, ktorý sa bude musieť v ďalších rokoch predsa len vyrovnať. V správe sa sucho konštatuje, že: V budúcom roku sa ešte prehĺbi, po prvé, obmedzenie prác v pestovnej činnosti a ochrane lesov, čo sa už v tomto roku veľmi obmedzovalo, po druhé, prehĺbi sa obmedzenie plnenia programu ekologického obhospodarovania, prehĺbi sa zhoršenie zdravotného stavu lesov, len citujem zo správy, že sa prehĺbi obmedzenie verejnoprospešných funkcií lesov, že sa prehĺbi opotrebovanosť hmotného investičného majetku - hneď to bude celé - s negatívnymi dôsledkami na riadne obhospodarovanie lesného pôdneho fondu a objektov hradenia bystrín. V správe sa konštatuje, že na to chýba 3,5 mld. a bude chýbať 3,5 mld. Sk.

    Vážení, to je celé, to je celé, to je o všetkom. Toto nám jednoducho vláda predkladá do parlamentu, oznamuje nám, že sa nebude schopná postarať v lesnom hospodárstve o majetok a že tento v roku 2000 bude chátrať ešte viac ako v roku 1999. Týmto spôsobom, dámy a páni, ale vznikajú na lesnom hospodárstve stámiliónové škody v tomto a budúcom roku. A o tomto by mala byť prerokúvaná správa, čo a ako sa urobí, aby tieto finančné prostriedky predsa boli.

    Ešte jednu poznámku k obchodnej oblasti v lesoch. Keďže štát dáva ruky preč od dostatočnej podpory lesnému hospodárstvu, nemá právo, aby obchodnými opatreniami akokoľvek obmedzoval export produktov lesa Slovenskej republiky. V správe sa jednoznačne konštatuje, takisto čítam zo správy, že ceny nášho dreva sú na zahraničných trhoch výrazne nižšie ako ceny domácich producentov v týchto štátoch a aj ako dosahujú pri exporte do týchto štátov Česi. Je nespochybniteľné, že hlavnou príčinou nižších cien je obmedzenie a zlé regulovanie exportu cez licencie ministerstva hospodárstva. Dobrý obchod sa predsa nemôže robiť na základe toho, že si úradník zmyslí, že dá licenciu alebo nedá licenciu, ale len na základe dlhodobých väzieb. Za tejto situácie nielenže je nevyhnutné zrušiť akékoľvek obmedzenie vrátane automatických licencií, ale je aj nevyhnutné a opodstatnené administratívne zamedziť akýmkoľvek dovozom dreva do Slovenskej republiky. Odporúčam, aby takéto opatrenie bolo prijaté aj pri dopracúvaní tejto správy.

    Okrem toho, že v návrhu opatrení všade chýbajú termíny, považujem za nedostatočné úlohy 2, 3 dotácie takéhoto znenia, citujem: V návrhu rozpočtu na rok 2000 vykvantifikovať a uplatniť odôvodnenú požiadavku na dotácie, resp. podporu z verejných zdrojov na podporu lesníctva. Vychádzať pritom z porovnateľných zásad používaných VU. Čiže táto správa nám hovorí, že sa má vykvantifikovať na rok 2000 a uplatniť odôvodnená požiadavka na dotácie. Nuž ale komu je takéto volanie adresované, na čo sa táto správa vypracovala, keď práve v správe nie je táto kvantifikácia potrieb a finančného krytia? Veď to je hlavné poslanie celého prerokovania Zelenej správy, aby vláda presvedčila parlament a verejnosť o tom, ako je schopná zabezpečiť všetky základné a osobitne nevyhnutné funkcie v odvetví lesného hospodárstva a aby prípadne tam, kde na to nestačia kompetencie vlády, navrhla parlamentu, čo má parlament robiť a ako jej pomôcť. Vláda by mala predsa poukázať na riziká a náhradné či dočasné opatrenia, ktoré chce prijať na elimináciu rizík, ktoré vznikajú v takejto nevybilancovanej situácii.

    Príkladom takéhoto nepochopenia, o čo vlastne v procese prerokúvania týchto správ ide, je inak veľmi správne opatrenie na strane 5, ktoré znie, citujem: Realizovať program energetického a ďalšieho využívania biomasy v lesnom hospodárstve podľa pripravenej koncepcie. Zabezpečí ministerstvo pôdohospodárstva. No a presne o to ide. Takúto úlohu nemôže zabezpečiť ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je predsa v kompetencii jedného ministerstva, aby mohlo zabezpečiť takýto strategický zámer. Je to mnohosektorová záležitosť, ktorú musí koordinovať vláda ako spoločnú úlohu všetkých rezortov, a pritom musí pomôcť aj Národná rada a Národná rada musí mať v tomto definované úlohy.

    V tomto štýle práce predsa Národná rada Slovenskej republiky už rozhodla v roku 1993, že toto je v Zelených správach a takto to má byť. Nikto to dodnes nezmenil. V konečnom dôsledku išlo o to, že zelené správy za lesné hospodárstvo a celé pôdohospodárstvo sa budú prerokúvať v Národnej rade preto, lebo dosahy a riešenia v pôdohospodárstve sú naozaj mnohosektorové, majú dosah na všetky sektory, na celú krajinu, a preto musia byť definované úlohy jednotlivých zložiek spoločnosti na plnenie funkcie lesného hospodárstva. Nie je možné, aby správa konštatovala bez ďalších krokov, že nie je reálne získanie finančných prostriedkov na realizáciu ozdravných opatrení v lesoch poškodených imisiami.

    Nie je tiež možné mlčky obísť taký fakt, ako je napríklad fakticky zastavenie procesu vracania neštátnych lesov, čo sa v roku 1999 odštartovalo. Koľko ste sa nám nanadávali za ostatné roky, že sme vrátili len 87 % lesov, a teraz sa ten proces vlastne celkom zastavuje. Zneistenie podnikateľského prostredia pre lesníkov vláda spôsobila vo významnej miere aj tým, že zastavila legislatívny proces v lesnom hospodárstve. Celkom vypadol z plánu zákon o poľovníctve, hoci počas Mečiarovej vlády bol už vypracovaný a vo vláde aj schválený jeho legislatívny zámer. V Mečiarovej vláde bol tiež schválený legislatívny zámer zákona o lesoch, ale nová moc urobila takú zmenu, že ho po roku ide znovu predložiť. Prečítal som si ho, dámy a páni, nie je tam žiadna zmena oproti tomu, čo sme už mali vo vláde schválené my v roku 1998. Už ste mohli v roku 1999 schváliť a mohol byť pre podnikateľov ako významný stabilizujúci faktor tento, povedal by som, lesnícky kódex, zákon o lesoch. Závažným nedostatkom tejto správy je tiež to, že nebola prerokovaná s legitímnymi predstaviteľmi lesníckej verejnosti vrátane lesníckej komory. Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebné správu a opatrenia za lesné hospodárstvo vrátiť na prepracovanie a opätovné prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vodné hospodárstvo. Aspoň stručne mi dovoľte, prosím, povedať niekoľko poznámok k reprodukcii a taktiež financovaniu vodného hospodárstva, ako aj k transformácii vodovodov a kanalizácií. Zo správy a opatrení vo vodnom hospodárstve, ktoré nám vláda Slovenskej republiky predkladá, prepáčte mi, ale poviem, že najvýraznejšie trčí z tejto správy vlastne bezradnosť vlády nad riešením problémov, ktoré vo vodnom hospodárstve reálne existujú. Je až príliš očividný disidentský prístup autorov týchto dokumentov. Ľahko sa kritizuje, ľahko sa likviduje, ľahko sa ruší, ale ťažko sa niečo pozitívne vytvorí. S nápadnou chuťou sa púšťajú do kritiky toho, čo sa urobilo doteraz, ale všetky riešenia otvorených problémov predstavujú ako naďalej otvorené a ešte viac zakomplikované v polohe, čo by bolo, keby bolo.

    Posúďte sami. Konštatuje sa, že na zabezpečenie verejnoprospešných činností je potrebných 8 mld. Sk ročne, ale nikde sa nerozvádza zdrojové krytie týchto finančných potrieb. Potreba na realizáciu odkanalizovania a čistenia odpadových vôd sa kvantifikuje na 2,7 mld. ako jedna z podmienok na vstup do Európskej únie. Ale okrem vodohospodárskeho fondu žiadne ďalšie zdroje na krytie tejto oprávnenej potreby v správe neexistujú. Na 1,3 mld. Sk sú kvantifikované náklady verejnoprospešných činností, ako je napríklad udržiavanie plavebnej čiary na Dunaji a tak, na ktoré by mal podľa tohto dokumentu dať objednávku štát. Tento dokument hovorí, že by mal dať na 1,3 mld. Sk objednávku štát, ale žiadnu objednávku štát nedal a ani sa nehovorí, kto to zariadi, ako to zariadi, aby objednávku dal. Z toho mi je jasné, že ju nikto nedá ani tento rok, ani na budúci rok. V opatreniach mali byť prijaté predsa adekvátne úlohy.

    Na odstránenie povodňových škôd sa kvantifikuje nevyhnutná potreba 831 mil. Sk, ktoré ako z ďalšieho vyplýva, nie sú a nebudú. Pretože ak by mali byť, tak by to už všetko skutočne muselo byť k dnešnému dňu premyslené. V prerokúvanej správe mala vláda Slovenskej republiky prípadne Národnú rada zaviazať, aj Národnú radu, aj jednotlivé zložky exekutívy k plneniu konkrétnych úloh voči vodnému hospodárstvu. Otvorene povedané, situácia v roku 2000 bude ešte výrazne horšia vo financovaní vodného hospodárstva, ako je to v tomto roku. Nielenže nie je zabezpečené, ale nie je ani premyslené financovanie ani tých základných verejnoprospešných činností. Na čo nám vláda predkladá takýto dokument a, samozrejme, logická je otázka, načo nám je taká vláda, ktorá sa priznala k tomu, že nedokáže zabezpečiť funkčnosť ani takých základných opatrení a krokov, ako je napríklad udržiavanie plavebnej čiary a protipovodňové opatrenia, kde sú priamo ohrozené ľudské životy. Veď ekonomické opatrenia, napríklad číslo 2 pod názvom Návrh postupného zbližovania cien pitnej a úžitkovej vody a odkanalizovanej vody pre domácnosti a pre ostatných odberateľov je v tejto správe termínované do roku 2005. Nuž podľa tejto správy tento rozhodujúci inštrument, tak ho tu predstavujú, že je to rozhodujúci inštrument na úhradu základných prevádzkových nákladov organizácií vodného hospodárstva sa má riešiť ďalších 6 rokov. Pýtam sa a, samozrejme, každý, kto sa s touto správou zoznámi, si musí položiť otázku, čo bude dovtedy. Voda tu 6 rokov nepotečie alebo čo sa tu bude diať, keď budú na to peniaze až o 6 rokov?

    Väčšina z opatrení, ktoré sú, ich vecnú opodstatnenosť teraz nekomentujem ani nekritizujem, ale väčšina opatrení sa posúva, že sa majú prijať až po roku 2002. Bolo by potrebné, keby sa správa doplnila o predstavu vlády, čo sa bude diať do roku 2002, niektoré opatrenia až v roku 2005. Predovšetkým treba zrozumiteľne identifikovať, čo sa bude v budúcom roku financovať, na čo je koľko peňazí, na čo sa použijú, čo sa nefinancuje a čo zostáva ako obnažené problémy a aké riziká z toho vyplývajú. Nemôžeme sa predsa uspokojiť s tým, že keď v tomto roku sa minimálne normatívne opravy a údržba vodohospodárskych zariadení vykonávajú v nedostatočnom rozsahu podľa mojich informácií, ospravedlňujem sa, možno nie je celkom presná, ale mám takú informáciu, že nevyhnutné normatívne opatrenia na zabezpečenie priamej prevádzky sa vykonávajú v rozsahu 55 %, nie je predsa možné, aby sa zmierili s tým, že na rok 2000 sa rozsah týchto opatrení má ešte znížiť asi o jednu tretinu. Takže navrhujem, aby úlohy, ktoré sú napríklad časované na rok 2005, boli prečasované na piaty mesiac roku 2000 a úlohy, ktoré sú časované na rok 2002, aby boli termínované na druhý mesiac roku 2000. To by skutočne zodpovedalo reálnej situácii a potrebe, ktorú táto správa jednoznačne naliehavo predkladá.

    V žiadnom prípade nemôže správa obísť povinnosť vlády Slovenskej republiky predložiť na schválenie Národnej rade zákon o vodnom hospodárstve, ktorý spracúva ministerstvo životného prostredia. Predsa nemáme pred sebou správu ministerstva pôdohospodárstva, ale správu vlády Slovenskej republiky, a v tomto dokumente sa viackrát konštatuje, že zásadné legislatívne opatrenia v gescii rezortu pôdohospodárstva sa môžu prijímať až po schválení tohto zákona, ako sú napríklad zákon o vodárňach, kanalizáciách, zákon o rybách, zákon o hydroenergetickom potenciáli a podobne, čiže tieto zákony nie je možné prijať v rezorte pôdohospodárstva, pokiaľ nie je prijatý zákon. Takže si myslím, že sa to nemôže v tejto správe obísť, je tu Národná rada. Keby sa vláda jednoducho chcela tejto úlohy zmocniť, tak využije Národnú radu na to, aby sa uložila táto úloha tak, aby skutočne jej splnenie bolo funkčné aj pre legislatívu vo vodnom hospodárstve v gescii ministerstva pôdohospodárstva.

    Typickou sľubovanou zmenou tejto vlády sú problémy, ak mi dovolíte, nemôžem to nazvať inak, zmätky v transformačnom procese Vodární a kanalizácií, ktoré ste navodili po voľbách v minulom roku, vážené dámy a páni z koalície. Hoci väčšina obcí požiadala o vydanie vodovodov a kanalizácií do obecného vlastníctva, tento proces sa aj v minulom roku úspešne rozbehol, zastavili ste ho. Ako hlavný dôvod uvádzate nedostatok, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodu a kanalizácie. No tak to je asi ten zásadný rozdiel medzi našou a súčasnou vládou, podstata tej vami sľubovanej zmeny, že vy zastavujete rozbehnuté procesy preto, lebo chcete vydávať obciam to, čo neexistuje. Hovoríte, že nemôžete pokračovať v transformácii, lebo chcete vydať obciam, ktoré nemajú vodovody, tie vodovody, ktoré neexistujú. Riešenie problému obcí bez vodovodov a kanalizácie sme predsa domysleli legislatívne a organizačne aj zabezpečili a sfunkčnili linku financovania prostredníctvom Vodohospodárskeho fondu. Tu sa ročne koncentruje asi 400 mil. Sk od obcí, ktoré majú vodovod a kanalizáciu vybudované, a tieto peniaze sú určené predovšetkým na pomoc pri výstavbe vodovodov a kanalizácie tým obciam, ktoré sú bez vodovodov a kanalizácie. A to predsa nemá nič spoločné s transformáciou.

    Na jednej strane kritizujete, že tento proces je založený na princípe dobrovoľnosti, na inom mieste zasa konštatujete, že princíp dobrovoľnosti je nutné rešpektovať a nikoho nie je možné donútiť privatizovať alebo prevziať majetok štátu, čo, myslím si, že je oprávnené. Ale skutočne ťažko pochopiť to, čo vlastne chcete, o čo vám vlastne ide. Takisto kritizujete, že niektoré obce nechcú vstupovať s týmto majetkom do spoločnosti. Nerozumiem takejto kritike, pretože obec je zvrchovaná, zo zákona je zodpovedná za zásobovanie vodou. Opakujem, obec je zodpovedná za zásobovanie vodou, a nie štát. Akým právom jej teda chceme diktovať, s kým sa má či nemá združovať alebo nie. Je to jej právo, aby sa rozhodovala.

    Na stimulovanie správania sa obcí máme inak k dispozícii aj viacero inštrumentov, legitímnych inštrumentov, ako je napríklad pružná, regionálna cenová politika, ako je podporná politika z Vodohospodárskeho fondu a podobne. Čiže transformácia vodovodov a kanalizácií sa na dva roky zastavila a čo je horšie, vážená vládnuca koalícia, že o majetok, ktorý ste zadržali, nechcete ho vydávať, sa riadne nestaráte, chátra, spôsobujú sa na ňom škody a ďalší postup z oneskorenia, ktorý ste takto navodili, je v nedohľadne.

    Posledná poznámka. Predložená správa a opatrenia nielenže obchádzajú vecnú podstatu problémov a sú nedostatočné, ale aj z formálnej stránky je potvrdením beznádeje vo vodnom hospodárstve navodenej súčasnou vládnucou koalíciou, tak ako to z tejto správy je možné vyčítať. Celkový dlh z potrebných finančných prostriedkov vo vodnom hospodárstve v roku 2000, ktoré bude potrebné v ďalších rokoch prefinancovať, teda v správe oceňujete najmenej na 6 mld. Sk.

    Na záver, dámy a páni, mi dovoľte povedať alebo zhrnúť stručne, že je to práve rok, čo sa na Slovensku vymenila vláda. Sľubovaná zmena novou vládnou garnitúrou v poľnohospodárstve sa prejavuje už nie úpadkom, ale v druhej polovici roku 1999 plošným krachom poľnohospodárstva, výrobných, servisných aj nadstavbových štruktúr poľnohospodárstva. V potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve táto zmena znamená prepad - je tam lepšia situácia, ale aj tam je zreteľný prepad do krízy s takisto sa prejavujúcimi znakmi úpadku. Prerokúvané správy neviem či z nedbanlivosti alebo úmyselne nepriznávajú hĺbku tohto úpadku v celom rozsahu. Veľmi ťažké podmienky v rodiacom sa trhovom prostredí po roku 1989 nová politická moc natoľko zhoršila, že za jeden rok domáci podnikatelia sa stávajú nie z vlastnej viny neschopnými konkurencie. Napriek enormnému vypätiu pracovníkov rezortu sa stráca potravinová bezpečnosť Slovenska.

    Radikálne sa zdecimovala hodnota hmotného investičného majetku, reprodukcia výrobnej základne vo väčšine prípadov nedosiahne ani jednu pätinu jednoduchej reprodukcie. Úrody obilia už tento rok avizujú reálne riziko tým, že sa dosiahli na úrovni päťdesiatych rokov a smerujú k predvojnovému stavu. Vnútorná zadlženosť, ktorú treba v ďalších rokoch doplniť v odvetví rezortu, v roku 1999 dosiahne takmer 20 mld. Sk. Pritom prerokúvané správy ani nenaznačujú, ako a z akých zdrojov sa zabezpečí financovanie života v týchto odvetviach. Problém zložitej revitalizovateľnosti poľnohospodárstva sa takto v priebehu jedného roka stal problémom nerevitalizovateľnosti slovenského vidieka.

    Aj pre rok 2000 možno reálne očakávať ďalšie zhoršenie situácie. Teda z doteraz kritizovaných dlhov na rozvoj sa vláda preorientovala na nezmyselné zadlžovanie sa na úkor úpadku v rezorte ministerstva pôdohospodárstva.

    Slovenská republika takto dosiahne o 4 až 5 rokov záporné saldo zahraničného obchodu v potravinách približne 50 mld. Sk. Zo správy vyplýva, že tento smer je vlastne programovaným zámerom súčasnej vládnej koalície. Toto je celkom nová situácia, o ktorej občania Slovenskej republiky doteraz neboli informovaní, pretože predložené správy nedostatočne situáciu analyzujú, a teda ani nemôžu dostatočne razantne riešiť aspoň tie najkritickejšie uzly. Jediným východiskom ako sa dopracovať k nevyhnutným opatreniam aspoň na čiastočné zmiernenie mnou identifikovaných a kvantifikovaných negatívnych trendov, je vrátiť správu na dopracovanie. Pri dopracovaní týchto správ treba využiť diskusiu vo výboroch, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, stanoviská samosprávnych orgánov a organizácií, treba rešpektovať názory odborných kruhov z praxe a teórie a hlavne treba vziať do úvahy už dnes reálne predpokladané parametre v roku 1999 a očakávania v roku 2000.

    Správa nemôže problémy povrchne naznačovať, ako je to vo finančnej a ekonomickej oblasti, kde sa odôvodnené vybilancované finančné potreby jednoducho zdrojovo nekryjú ani sa nenaznačuje možnosť takéhoto vybilancovaného krytia. Je celkom nepochopiteľné, že riziká a obrovské straty, ktoré nutne z takejto nevybilancovanej situácie vyplývajú, sa vôbec neidentifikujú a neprijímajú sa aspoň náhradné, dočasné, havarijné opatrenia na zmiernenie týchto dosahov. Odvetvia poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva, o ktorých sú tieto správy, sú odvetviami najvyššej politickej citlivosti. Ukazuje sa, že koalícia 11 antagonistických a vnútorne vzájomne kolaborujúcich strán nie je schopná tieto problémy riešiť. Ak sa vám, vážená vládnuca koalícia, problémy, ktoré ste si inak narobili sami, zdajú nezvládnuteľné, chcem vás informovať, že máme proti vašej deštrukcii aj alternatívu postupov, aj ľudí, alternatívu obnovy a rozvoja odvetví pôdohospodárstva.

    Moje konkrétne pozmeňujúce návrhy k správe, k tlači 363, znejú takto:

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Vyslovuje nespokojnosť predsedovi vlády a vláde Slovenskej republiky s nedostatočnou identifikáciou krízových tendencií a rizík vo vládou predloženej správe a vracia vláde správu na dopracovanie. Termín: 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Národná rada Slovenskej republiky

    B. Žiada vládu Slovenskej republiky

    1. Považovať odvetvia rezortu pôdohospodárstva za prioritu vo svojej hospodárskej politike. Termín: priebežne.

    2. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rešpektovať v plnom rozsahu záväzky z platného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vrátane doplnenia doterajšieho dlhu. Termín: neodkladne.

    3. Dopracovať správu a opätovne predložiť na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky tak, aby správa identifikovala a kvantifikovala predpokladaný vývoj základných ukazovateľov v roku 1999 a prognózu v roku 2000 s príslušnou analýzou rizík a krízových tendencií, aby správa transparentne vydokladovala na rok 2000 zdrojové krytie finančných potrieb odôvodnených v správe, aby správa identifikovala dosahy a náhradné riešenia v prípadoch nevybilancovaného krytia finančných prostriedkov do roku 2000, aby správa vyargumentovala mieru približovania sa nástrojov trhového prostredia Slovenskej republiky so segmentmi trhového prostredia Európskej únie v roku 1999 a v predpoklade na rok 2000. Termín: 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Národná rada Slovenskej republiky

    C. Odporúča vláde Slovenskej republiky uskutočniť poznávací zájazd do Bulharska pre členov vlády Slovenskej republiky s prizvaním vedenia Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov pôdohospodárskeho a finančného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pred prijatím koncepcie rozvoja poľnohospodárstva do roku 2005.

    K tlači 364 o lesnom hospodárstve.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Vyslovuje nespokojnosť predsedovi vlády Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky s nedostatočnou identifikáciou krízových tendencií a rizík vo vládou predloženej správe a vracia vláde správu na dopracovanie. Termín: 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Národná rada Slovenskej republiky

    B. Žiada vládu Slovenskej republiky

    1. Považovať odvetvia rezortu pôdohospodárstva za prioritu vo svojej hospodárskej politike. Termín: priebežne.

    2. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rešpektovať v plnom rozsahu záväzky z platného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vrátane doplnenia doterajšieho dlhu.

    3. Dopracovať správu a opätovne predložiť na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky tak, aby správa identifikovala a kvantifikovala predpokladaný vývoj základných ukazovateľov roku 1999 a prognózu v roku 2000 s príslušnou analýzou rizík z krízových tendencií, aby správa transparentne vydokladovala na rok 2000 zdrojové krytie finančných potrieb odôvodnených v tejto správe, aby správa identifikovala dosahy a náhradné riešenia v prípadoch nevybilancovaného krytia finančných prostriedkov v roku 2000 a aby správa vyargumentovala mieru približovania sa nástrojov trhového prostredia Slovenskej republiky v lesnom hospodárstve so segmentmi trhového prostredia Európskej únie v roku 1999 a v predpoklade na rok 2000. Termín: do 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Podobné uznesenie, musím ho však prečítať v plnom znení, je k vodnému hospodárstvu v tlači 365.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Vyslovuje nespokojnosť predsedovi vlády Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky s nedostatočnou identifikáciou krízových tendencií a rizík vo vládou predloženej správe a vracia vláde správu na dopracovanie. Termín: 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Národná rada Slovenskej republiky

    B. Žiada vládu Slovenskej republiky

    1. Považovať odvetvia rezortu pôdohospodárstva za prioritu vo svojej hospodárskej politike. Termín: priebežne.

    2. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rešpektovať v plnom rozsahu záväzky z platného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vrátane doplnenia doterajšieho dlhu.

    3. Dopracovať správu a opätovne predložiť na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky tak, aby správa identifikovala a kvantifikovala predpokladaný vývoj základných ukazovateľov v roku 1999 a prognózu v roku 2000 s príslušnou analýzou rizík a krízových tendencií, aby správa transparentne vydokladovala na rok 2000 zdrojové krytie finančných potrieb, aby správa identifikovala dosahy a náhradné riešenia v prípadoch nevybilancovaného krytia finančných prostriedkov, aby správa vyargumentovala mieru približovania sa nástrojov trhového prostredia Slovenskej republiky so segmentmi trhového prostredia Európskej únie v roku 1999 a v predpoklade na rok 2000. Termín: 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    A k tlači 366 návrh na zmenu uznesenia.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. Vyslovuje nespokojnosť predsedovi vlády a vláde Slovenskej republiky s nedostatočnou identifikáciou krízových tendencií a rizík vo vládou predloženej správe a vracia správu vláde na dopracovanie.

    B. Žiada vládu Slovenskej republiky prijať adekvátne náhradné dočasné, prípadne havarijné opatrenia vyplývajúce z nekrytia vládou odsúhlasených finančných potrieb v správach na rok 2000. Termín: 30 dní po schválení štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Dámy a páni, skutočne sa úprimne ospravedlňujem, že som tak dlho hovoril. Ešte raz chcem opakovať, že potvrdzujem s plným vedomím to, čo povedal pán minister, že je tu značný úpadok. V poľnohospodárstve je situácia skutočne kritická a poľnohospodárstvo je na rázcestí. A je tu oprávnená otázka, čo so slovenským poľnohospodárstvom. Najväčšie riziko vidím v tom, že naši politici v plnej miere, niekedy ani nie zo zlého úmyslu, nechápu, o čo všetko ide.

    Preto som sa pokúsil vlastne z týchto siedmich aspektov vám priblížiť náš pohľad Hnutia za demokratické Slovensko k tejto problematike nielen preto, že by som tu chcel prezentovať, že to vieme robiť lepšie a že sme to robili lepšie alebo že by sme to chceli robiť lepšie, ale chcel som hlavne prezentovať, že mnohé veci fungovali a mali perspektívu. Zrušili ste všetko, nenahradili ste to ničím. Mnohé z vecí, ktoré fungovali, sa dajú vrátiť, mnohé veci sa dajú, samozrejme, robiť lepšie. Nič sme nemali proti tomu, keď veci nahradzujete lepším riešením. Ale najväčší problém je v tom, že sa riadite stále zlobou voči predchádzajúcej vláde. Skutočne, paušálne šmahom ruky ste všetko odmietli a neboli ste pripravení novými riešeniami na to, aby ste situáciu zvládli. Situácia je nezvládnutá, prosím vás pekne, zoberte to s plnou vážnosťou. Nenavrhujem, aby sa správa vrátila preto, že sa chcem niekomu revanšovať, ale ak nedostaneme tie problémy znova na stôl od vlády s návrhmi na postup, nevyriešia sa.

    Vláda nemá dostatok kompetencií a ministerstvo pôdohospodárstva už vôbec, aby tieto problémy samostatne vyriešilo. Ministerstvo pôdohospodárstva musí byť iniciátorom, vláda musí vyriešiť, zaviazať ďalšie rezorty a vláda musí tam, kde sama nestačí svojimi kompetenciami, obrátiť sa na Národnú radu. Iba tak sa to riziko, hrozba, ktorá tu je, dá odstrániť. Ešte raz mi prepáčte, že som tak dlho hovoril.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili deviati poslanci. Posledná je pani poslankyňa Angelovičová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán exminister hovoril o sociálnom zmieri a hovoril o postoji odborov. Vtedy zašumelo v sále a zaznel dokonca aj smiech. Skutočne chcem potvrdiť, že odbory sú na to, aby svoj prejav k spokojnosti či nespokojnosti prejavovali svojimi typickými aktivitami. Dnes sa tie aktivity prejavujú voči tejto vláde. Dnes sme svedkami, že práve z dnešnej koalície zaznievajú azda zo žiarlivosti názory, že odbory boli veľmi lojálne k predchádzajúcej vláde a sú veľmi nespravodlivé k súčasnej vláde.

    Dámy a páni, nie je to pravda. Odbory vždy postupovali samostatne, len raz sa nechali spolitizovať, lepšie povedané, časť špičky Konfederácie odborných zväzov, a to v súčasných parlamentných voľbách, keď naleteli na sľuby niektorých aj tu sediacich poslancov, ktorí sľubovali Konfederácii odborových zväzov mnohé výdobytky, ktoré nemohli dopredu ani zabezpečiť. Takže to sa vám teraz vracia ako bumerang. A viete, je ťažké argumentovať, že odbory mali protestovať v minulom období. Asi len nezdravý rozum alebo absolútne nepochopenie politiky dokáže hovoriť o tom, že odbory majú štrajkovať alebo vyjadrovať iné protesty v čase, keď rastie pravidelne reálna mzda, keď je stabilizovaná inflácia, keď klesá nezamestnanosť, keď rastie životná úroveň.

    Áno, spokojnosť nebola ani v tom čase, no je oveľa horšia v súčasnom období. Ani predchádzajúca vláda nebola spokojná, trebárs, so životnou úrovňou v tom čase, ale bol tam zaznamenaný jednoznačný pokrok, jednoznačné rastové trendy aj v oblasti životnej úrovne. A preto, aj keď sa v tom čase pokúšali niektoré špičky odborov tlačiť na členskú základňu, tá jednoznačne pochopila ústretovosť a výsledky, ktoré sa dosiahli.

  • Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem doplniť pána kolegu poslanca, exministra pôdohospodárstva pána Baca. Na úvod svojho vystúpenia odporučil doplniť správu, lebo je v nej veľa slov a skracuje sa klobása. Inak ani jeho príliš dlhé reči tú klobásu nepredĺžili, ale mohol by doplniť správu napríklad o tom, akým spôsobom jeho blízki sprivatizovali štátne majetky po celom Slovensku a ako ich svojou neschopnosťou doviedli do úpadku alebo o tom, ako jeho blízki sprivatizovali Vinárske závody tak, že sa z nich stal marketing, kde sa predáva dovezené lacné zahraničné víno a ničí sa naše vinohradníctvo. Alebo o tom, ako ste dotovali zahraničnú výrobu drahých poľnohospodárskych strojov za tučné provízie a slovenské traktory a ich výroba sa likvidovala. Alebo o tom, ako ste vy a vaši blízki zo zaniknutej roľníckej strany pána Delingu a poľnohospodárskeho hnutia pána Kleina rozdávali dotácie na revitalizáciu podľa straníckych tričiek. Áno, vy ste peniaze získali, našli, ale ste si ich aj pekne rozdali.

    Pán exminister, je vo vás príliš veľa pýchy a veľmi málo pokory. V tejto chvíli sa chcem poďakovať všetkým pôdohospodárom za ich každodennú ťažkú prácu, za chlieb náš každodenný. A dúfam, že niektorým praktikám, ktoré ste zaviedli vy pán exminister, bude navždy a večné amen.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcel by som upozorniť, že mám tri minúty, lebo budem mať jeden procedurálny návrh a jednu faktickú poznámku. Nedá sa technicky naraz sa prihlásiť, takže vás upozorňujem, že mám tri minúty.

  • Môj procedurálny návrh znie: Veľmi si vážim korektnosť rokovania, ktorú ste dosiaľ prejavili pri rokovaní pléna Národnej rady. Priznávam to objektívne. Prepáčte mi, pán predsedajúci, ale to, čo sa stalo počas vystúpenia pána poslanca Baca, je neprípustné. Takže pokiaľ ste uvanený, prosím, požiadajte o výmenu. Máte dosť kolegov, žiaľ, zrejme asi absentujú.

    A ak mi dovolíte, faktická poznámka. Veľkým omylom súčasnej vlády je aj názor, že kľúčom do Európskej únie je armáda a zdroje na ňu.

    Vážené dámy a páni, historicky vždy všade bolo potvrdené, že kľúčom do Európskeho spoločenstva je prosperujúce poľnohospodárstvo.

    A, dámy a páni, počas vystúpenia pána kolegu poslanca sa udiali mimoriadne zaujímavé veci. Počas jeho vystúpenia sme dostali návrh na úpravu zákona o spotrebnej dani z piva, tabaku a tabakových výrobkov, uhľovodíkových palív a mazív a úpravu spotrebnej dane z liehu. Všetky tieto veci sa týkajú negatívneho dosahu na poľnohospodárov a spracovateľov. Chcel by som len zdôrazniť túto symboliku.

    Podpredseda NR SR B. Bugár.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh, o ktorom chcem, aby ste dali hlasovať.

    Keďže pán predseda poslaneckého klubu Roman Kováč asi zabudol na tradíciu, navrhujem, aby toto rokovanie bolo donekonečna, do neskorého rána, pretože práve nám rozdávajú ďalších 12 návrhov zákonov na skrátené konanie. Takže aby sme to urobili v jednom kuse, nebude sa nám snívať ani o dlhých klobásach, ako hovorí pán poslanec Bohunický. Prosím, dajte hlasovať, nech sme do rána.

  • V poriadku.

    Pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som potvrdiť slová pána poslanca Baca, že najväčší úpadok poľnohospodárstva bol u nás v roku 1992. Určite si mnohí pamätáme na rozpadnuté družstvá, prázdne kravíny, prázdne ošipárne, prázdne silážne veže, neobrobenú pôdu, prázdne sklady a nešťastných roľníkov. To bol všetko výsledok politiky federálnej vlády pána Čalfu a slovenskej vlády pána Čarnogurského. Naša vláda a osobitne vtedajší minister Baco mali naozaj čo robiť, aby sme v ďalších rokoch nebudovali len golfové ihriská, ale nedovážali potom všetky základné potraviny zo zahraničia, samozrejme, nie zadarmo a nie lacno.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k problematike Gabčíkova. Veľmi dobre si pamätám na mnohé názory, ktoré vtedy vyjadrovali predstavitelia terajšej vládnej koalície. Pamätám si aj na nedôstojné prezentovanie názorov v zahraniční, dokonca vtedajší minister zahraničných vecí pán Moravčík bol ochotný prijať také kritériá, že by vlastne bolo nemožnosťou dokončiť túto sústavu. To bolo 99 % prietoku do pôvodného koryta. Rozhodnutie o dokončení vodného diela na území Slovenska prijala Mečiarova vláda. Tá prijala aj rozhodnutie o prehradení Dunaja pri Čunove a pán Binder ako riaditeľ Vodohospodárskej výstavby to realizoval. Teraz je to dielo, ktoré chodia obdivovať občania Slovenska a sú naň hrdí, ale aj zahraničné delegácie a závidia nám ho, pretože prináša úžitok. Doteraz to bolo viac ako 14 mil. kWh, a teda aj toľko korún. To by určite vláda "poserov", s prepáčením, ktorá chodí každé rozhodnutie konzultovať do Bruselu a Washingtonu, určite nedokázala urobiť.

  • Diskusný príspevok, ktorý predniesol pán poslanec Baco, treba oceniť, čo sa týka jeho množstva. Ako sa pozerám na kvalitu, tam je to zrejme problematickejšie, a čo sa týka presvedčivosti, tam by som už jednoznačne dal nula bodov. Ale nejde o to, či presvedčil mňa. Rozprávam sa s poľnohospodármi, s oravskými poľnohospodármi a týchto presvedčiť je problém. Viete, pán poslanec, oni vás poznajú z predchádzajúcich štyroch rokov. Poznajú vás z výjazdových zasadnutí vlády, ktoré ste na Orave mali. Poznajú vás ako človeka, ktorý sa vedel veľmi uvoľnene baviť, ale s tou robotou to už bolo troška slabšie, hlavne s výsledkami. Vtedy ste sa mohli usilovať tak ako dnes. Oravskí poľnohospodári sú veľmi smutní z toho, že ste ich svojimi rozhodnutiami pripravili na dotáciách o 40 mil. korún. Tie im teraz veľmi chýbajú a 40 mil. ste dali svojim kamarátom, ktorí privatizovali štátne majetky. Naopak, na práci pána ministra Koncoša veľmi oceňujú, že zaviedol poriadok do roboty, že aj v skromných možnostiach majú pocit, že sa delí spravodlivo, že zaviedol poriadok do systémových dotácií.

    Takže ja, pán kolega poslanec Baco, som tej mienky, že keby ste dnes nepovedali nič, boli by ste urobili lepšie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Baco mal veľmi pekné vystúpenie. V roku 1989 by bola pochvala za počet strán a myslím si, že by bola aj pochvala od vtedajšieho ideologického tajomníka.

    Hovorili ste o Vodnom diele Gabčíkovo, že potrebovalo na dokončenie len 20 % pôžičky. Prosím vás, veď si zoberme, že bolo jednoducho hotových 80 % a keby sa bolo malo robiť v tom čase celé dielo, tak by to bola astronomická suma.

    Pýtam sa, dôsledok čoho bolo prehradenie Dunaja v roku 1994, teda v októbri, ako ste hovorili. Argumentujete o možných 200-miliardových škodách z roku 1997, keby nebolo bývalo vodné dielo. Ale pýtam sa, prečo bolo vodné dielo až vtedy, a nie už v roku 1990, respektíve 1991? Zabudli ste hovoriť vo vašom vystúpení o dotačnej politike, o účelovej dotačnej politike, bývalý pán minister. Zabudli ste hovoriť o účelovej privatizácii len pre svojich.

  • Hluk v sále.

  • Zabudli ste hovoriť a myslím si, že to bude chýbať, aj o obilí, teda o predaji obilia.

    Vaše vystúpenie bolo účelové. Prečo účelové? Lebo viete, že tých 248 minút, ktoré ste pretárali alebo keď to rozmeníme na štyri hodiny a osem minút, to bola len kvantita, ale kvalita bola úbohá a vlastne celé vystúpenie bolo založené na politike klamstva.

    Chcete, aby si dala vláda, táto vláda odsúhlasiť kroky od občanov. Pýtam sa, prečo ste to nerobili vy. Hovorili ste aj o privatizácii Vodární a kanalizácií, ale ste zabudli povedať o príklade Vodární a kanalizácií, a teda privatizácii Vodární a kanalizácií v Trenčíne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Naozaj chcem vyjadriť potešenie nad tým, že sa v tejto snemovni rokuje o takej dôležitej oblasti, o oblasti poľnohospodárstva, pretože ak prestane fungovať poľnohospodárstvo, tak aj posledný život, ktorý je na slovenskom vidieku, naozaj pôjde do úzadia a slovenské dediny, slovenský vidiek nám odumrie.

    Na druhej strane chcem takisto vyzdvihnúť niektoré veci, ktoré uviedol bývalý minister pôdohospodárstva pán Baco a naozaj upozornil na pretrvávajúce problémy, ktoré sú v slovenskom poľnohospodárstve a ktoré treba začať riešiť, pretože aj neriešením týchto problémov sa môže stať, že Slovenská republika bude mať problémy pri pristupovaní k Európskej únii.

    Ale druhá vec je, ktoré vyjadrenia bolo potrebné brať aj vážne. A treba sa pozrieť aj na druhú stránku mince, najmä čo sa týka dotačnej politiky, ktorá fungovala aj počas predchádzajúcej vlády v poľnohospodárstve a v rezorte, ktorý práve viedol a niesol zodpovednosť poslanec Baco.

    Na ilustráciu chcem uviesť len jeden príklad, a keď si poslanci HZDS žiadali konkrétne príklady, tak budeme konkrétni. Ide napríklad o Štátny majetok Gabčíkovo, ktorý sprivatizovala v roku 1996 firma Kosutsy, v ktorej 34 % akcií vlastnil Andrej Adamkovič a verím, že pánu poslancovi veľa hovorí toto meno, pretože je to jeho zať. Táto spoločnosť, táto firma dostala od roku 1996 do roku 1998 z regionálnej komisie a z osobitného účtu ministerstva pôdohospodárstva viac ako 41 mil. korún - jedna firma. To ale nestačilo tomuto družstvu a dostali ďalších 27 mil. korún, čím sa porušili vtedajšie zásady platné na ministerstve pôdohospodárstva a potvrdilo sa, že naozaj v rozdeľovaní dotácií na ministerstve pôdohospodárstva nebolo všetko kóšer.

    Teda, pán Baco, nemôžeme sa tváriť, že ja nič, ja muzikant.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ak mi dovolíte, rada by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Baca. Vo vystúpení dnes presne o 18.24 hodine ste si, pán poslanec, položili otázku alebo to bola skôr úvaha, že naše pôdohospodárstvo sa ocitlo na križovatke krízy a treba povedať ako ďalej. Túto istú otázku si kladiem aj ja.

    Ďalej pokračujem vašimi slovami, že súčasné pôdohospodárstvo ide spiatočnícky. S tým súhlasím, ale nie tento rok, pán poslanec, spiatočnícky ide od prechodu na plnú liberalizáciu prostredia, len do toho prišlo obdobie rokov 1994 až 1998. Pán poslanec, úvery úročené 3 percentami v roku 1991 pri prechode na plnú liberalizáciu prostredia zdraželi na 13,5 percenta, ale v roku 1998 súčasná vláda prevzala pôdohospodárstvo s úvermi úročenými 24 plus 1 percento. A dnes je to rovnako. To znamená, že súčasná vláda za jeden rok vládnutia zastavuje úpadok nášho pôdohospodárstva. Vo svojom programovom vyhlásení súčasná vláda má uvedené stabilizovanie nášho pôdohospodárstva a oživenie nášho pôdohospodárstva. Po vašom vystúpení, pán poslanec, si kladiem otázku: Prečo súčasná vláda vo svojom programe nemá uvedené pokračovať vo vysokej úrovni a raste pôdohospodárstva, ktoré dosiahla v predchádzajúcich rokoch vláda, t. j. v rokoch 1994 až 1998

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Gašparovič dal procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že budeme rokovať až do rána, ak som dobre rozumel.

    Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 41 poslancov.

    Ako sme predpokladali, je málo poslancov.

  • Hlasy v sále.

  • Nie je to pravda, prečítajte si rokovací poriadok.

    Vážení páni poslanci, prečítam vám z § 23 ods. 6: Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná spoločná väčšina... a tak ďalej. Takže žiadna prestávka, pokračujeme.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcem vás upozorniť na skutočnosť, že nám pravdepodobne nefunguje dobre zariadenie, pretože bolo vykázaných iba 41 poslancov, zjavne je viac. Žiadam, aby nastúpili skrutátori.

  • Nech sa páči, skrutátori, žiadam vás, aby ste spočítali, koľko je prítomných.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán poslanec, toto nie je krčma. Pán poslanec Cuper, už po druhýkrát vás dnes upozorňujem, aby ste sa správali tak, ako sa patrí na poslanca.

    Prítomných je 45 poslancov.

    Chcete pokračovať, aj ak je nás málo?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.

    Ešte máme 5 minút, môžeme.

    Nech sa páči.

  • Chcem hovoriť predovšetkým preto, lebo máme 5 minút. Predpokladám, že za 5 minút pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo sa nezmestí do určeného limitu.

  • Pán poslanec, procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu.

  • Navrhujem, aby sme pokračovali vystúpením pani predsedníčky výboru.

  • To nie je procedurálny návrh.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcem vás len upozorniť, že bol porušený rokovací poriadok, pretože ak ste zistili, že iba 45 poslancov zo 150 poslancov slovenského parlamentu má záujem pracovať v tomto parlamente, tak ste nemali dať hlasovať, pretože môžete dať hlasovať iba vtedy, keď je parlament schopný sa uznášať.

  • Pán poslanec, však som sa opýtal, či to chcete aj za týchto okolností. Ak toto nebol procedurálny návrh, tak vás vyzývam, aby ste dodržali rokovací poriadok. Ak to neovládate, prečítam vám to.

    Keďže sme sa rozhodli, že budeme dnes rokovať do 21.00 hodiny, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes už nepokračovali vystúpením pani poslankyne Kadlečíkovej.

    Nie. Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete vystúpiť a zajtra budete pokračovať.

    Nehnevajte sa, poslanci HZDS ukazovali, že nie je všeobecný súhlas.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Zajtra začnete odznova, tak ako to urobil pán poslanec Baco.

    Pán minister Koncoš sa hlási.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcel by som poprosiť, ak Národná rada nie je teraz schopná hlasovať pre neprítomnosť poslancov alebo nedostatočnú prítomnosť poslancov, aby sa skutočne skončilo rokovanie, nemá význam, aby práve predsedníčka výboru začínala svoje vystúpenie na 4 minúty.

    Ale zároveň by som chcel poprosiť, aby Národná rada, pokiaľ je to možné, pokračovala v rozprave k Zelenej správe len v utorok ráno o 9.00 hodine, pokiaľ bude zasadať. Alebo ak nie, tak potom zajtra dopoludnia, ale to bude záležať, samozrejme, na možnosti prerokovania aj zákonov, ktoré sa predložili ako nové. Bol by som nerád, aby sa Zelená správa prerokúvala v piatok tento týždeň, pretože je tu stretnutie ministrov poľnohospodárstva asociovaných krajín Európskej únie a bude tu prítomný aj komisár pre poľnohospodárstvo, vidiecku politiku a rybolov pán Fischler. Som poverený vládou Slovenskej republiky ako hostiteľ a bolo by trochu čudné, ak by som v tom čase musel byť v Národnej rade. Takže z týchto dôvodov žiadam o takúto zmenu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem vás informovať, že na porade vedenia vznikol taký návrh, aby sme zajtra pokračovali v rozprave. To znamená, že o 9.00 hodine by sme pokračovali týmto bodom. Je predpoklad, že zajtra by sme mohli skončiť. Prípadne ak by boli nejaké iné návrhy, samozrejme, dáme o nich hlasovať, ale je predpoklad, že zajtra ráno o 9.00 hodine začneme týmto bodom programu.

    Pýtam sa ešte raz všetkých prítomných poslancov a poslankýň, máme ešte minútu. Je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali až zajtra vystúpením pani poslankyne Kadlečíkovej?

  • Hlasy a hluk v sále.

  • Pán poslanec Cuper nesúhlasí, takže môžeme vyčkať ešte minútu.

    Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči, pokojne. A zajtra to môžete znovu zopakovať.

  • Tak na úvod by som chcela zdôrazniť predovšetkým to, že poslanecký klub SOP nebude čítať Zelenú správu, nebude hovoriť ani o konkrétnych opatreniach, ktoré sa objavujú v predkladateľskej správe, ale predovšetkým poukáže na to, aby sa našli reálne východiská na to, aby sme mohli ísť so zdvihnutými hlavami do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem dnešnú schôdzu Národnej rady. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine týmto bodom.

    Prajem vám dobrú noc.