• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram jedenásty deň rokovania 22. schôdze.

    Predtým ako pristúpime k rokovaniu o prvom bode dnešného programu, prosím vás, aby sme sa prezentovali a zistili počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 49 poslancov.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Bartoš, Ferkó, Lexa, Maňka, Muránsky, Prokeš, pani poslankyňa Rusková a pani poslankyňa Szabó, ďalej pán poslanec Sládeček, Slobodník, Slota a Švantner. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: Bárdos, Budaj, Fico, Jarjabek, pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Mészáros.

    Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Včera sme rozšírili rokovanie 22. schôdze Národnej rady o ďalšie body programu a schválili sme si aj, že dnešné rokovanie 22. schôdze začneme bodmi, ktoré sme včera doplnili do programu 22. schôdze.

    Pristúpime teda k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 428. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister výstavby a verejných prác pán minister Harna.

    Pán poslanec Brňák má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, neviem, či ušlo tvojej pozornosti, ale platí, myslím si, stále v Národnej rade Slovenskej republiky rokovací poriadok a v zmysle ustanovenia § 23 ods. 6 odcitujem: "Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút a tak ďalej," je tu do istej miery zakotvený istý mechanizmus priebehu schôdze a pokračovania schôdze. Myslím si, že bolo žiaduce, aby na začiatku dnešného dňa bola zistená prítomnosť. Zistená prítomnosť niečo ukázala. Čiže neviem, či by sa nemalo postupovať v danej chvíli v súlade práve s ustanovením § 23 alebo teda zavolať skrutátorov a zistiť počet prítomných poslancov, pretože sa javí, že práve niektorí poslanci vládnej koalície sa neprezentovali.

  • Mne sa javí, pán poslanec Brňák, že sa neprezentovali poslanci opozície. Ak by sa boli prezentovali, tak je dostatočný počet prítomných poslancov v rokovacej sále. V prípade, ak budeme hlasovať a ukáže sa, že nie je dostatočný počet poslancov, využijem príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku. Ja som nedal hlasovať, iba som zisťoval počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

  • Chcem povedať, že ste nedali hlasovať ani o návrhu na doplnenie programu schôdze.

  • Keby ste boli bývali včera na rokovaní Národnej rady, tak by ste boli vedeli, že sme o tom hlasovali, pán poslanec.

    Pán minister Harna, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. bol dňa 13. 10. 1999 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 880. Zámerom zákona je v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 671 zo dňa 11. 8. 1999 znížiť výdavky štátneho rozpočtu tým, že sa v druhom polroku 2000 pozastaví vyplatenie ďalšieho služobného platu, t. j. štrnásteho platu. Neprijatím navrhovanej úpravy hrozia štátu značné hospodárske škody tým, že by došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, na ktoré v štátnom rozpočte nie sú vytvorené zdroje. Vzhľadom na túto skutočnosť je žiaduce podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. Týmto je možné zabezpečiť predpoklady na nadobudnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona od 1. januára 2000.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    odporúčam návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe colníkov.

    Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Tatárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o návrhu vlády vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi ako spravodajcovi podať informáciu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a o výsledku prerokovania návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. (tlač 428).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 432 zo 4. novembra tohto roku pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona číslo 54/1999 Z. z. na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o zákone o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov prerokoval na 26. schôdzi dňa 4. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 230 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi za informáciu o rokovaní o tomto návrhu v gestorskom výbore.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto z prítomných poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pán minister Harna má uvádzať aj ďalšie návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, odporúčam, aby uviedol jednotlivé návrhy a potom by sme o skrátených konaniach hlasovali postupne, tak ako ich prerokujeme. Je súhlas s takýmto postupom?

    Pán minister Harna, nech sa páči, máte slovo. Uveďte ďalší návrh vlády, ktorým je

    návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 418. Prosím, aby z poverenia vlády tento návrh odôvodnil pán minister Harna.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie sa predkladá z dôvodov nevyhnutnosti vytvoriť legislatívny priestor na spresnenie úpravy zostavovania a realizovania štátneho rozpočtu, ako aj nevyhnutnosti ďalších úprav rozpočtového hospodárenia. Riešenia navrhované v novele zákona o rozpočtových pravidlách je nevyhnutné prijať čo najskôr, najmä vzhľadom na potrebu zabezpečiť prijatie štátneho rozpočtu na rok 2000 a jeho realizáciu.

    Schválením navrhovanej novely zákona ešte v roku 1999 sa súčasne zabráni vzniku značných hospodárskych škôd, ktoré by inak vznikli štátu v roku 1999. Schválením návrhov predmetného zákona ešte v roku 1999 sa vytvorí širší legislatívny priestor na nakladanie už s poskytnutými zdrojmi štátneho rozpočtu verejnými fondmi. Preto je daný dôvod na skrátené legislatívne konanie predloženého návrhu zákona podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 939 z 3. novembra 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pána poslanca Bajana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vo výbore pre rozpočet, financie a menu.

    Medzitým sa hlási pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som sa vyjadriť k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu aj ku všetkým ostatným. Včera pán predseda parlamentu Migaš sa verejne v televízii vyjadril k tomu, že vláda pracuje nesystematicky a že parlament nebude poverovať...

  • Pani poslankyňa, môžete sa prihlásiť do rozpravy, ale teraz ešte rozprava nie je.

  • Ja som chcela mať faktickú poznámku, tak ste mi ju nemali dať.

  • Faktickú poznámku môžete mať iba v rozprave na rečníka, ktorý ako posledný vystupoval, a ešte som rozpravu neotvoril. V tejto chvíli čakáme na spoločného spravodajcu výboru.

    Prosím pána poslanca Bajana, aby sa dostavil do rokovacej sály, a prosím predsedov výborov, ktorí zvolali výbory a rokujú teraz počas pléna, aby prerušili rokovanie vo svojich výboroch a dostavili sa všetci páni poslanci na rokovanie pléna Národnej rady.

  • Hlasy zo sály.

  • Pán poslanec Bajan, už boli podozrenia, že pred ďalším futbalovým kolom vediete intenzívne rokovania.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ospravedlňujem sa kolegom a kolegyniam, naozaj som myslel, že pokračujeme o desiatej.

    Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil...

  • Trošku sa vydýchajte. Počkajte chvíľočku.

  • ... k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady ho v zmysle § 70 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku zaradil na rokovanie tejto schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti a odporúčam ho prerokovať.

    Pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi, spoločnému spravodajcovi výboru za uvedenie informácie o prerokúvaní zákona v gestorskom výbore.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Slavkovská. Nevidím ďalších pánov poslancov, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne ďalším pánom poslancom.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že toto nie je prvý a ani posledný návrh na skrátené legislatívne pokračovanie, ktoré ideme na tomto pléne prerokúvať, tak by som sa chcela veľmi dôrazne ohradiť proti takejto práci parlamentu a chcela by som pripomenúť aj včerajšie vystúpenie predsedu parlamentu pána Migaša, ktorý verejne v televíznych novinách kritizoval činnosť vlády. Považuje ju za chaotickú, nesystematickú, tvrdil o nej, že nevie si určiť priority. A ja si myslím, že vláda v žiadnom prípade nie je nadradená nad parlament, ale parlament je nadradený nad vládu, pretože má kontrolnú funkciu nad vládou, tak by som prosila, aby sme nepracovali takto chaoticky, aby sme si ctili svoj vlastný rokovací poriadok, kde sa v § 89 hovorí o skrátenom legislatívnom konaní. Uvádzajú sa tam všetky dôvody, keď skrátené legislatívne konanie môže byť a tieto skrátené legislatívne konania, ktoré sú tu, absolútne nespadajú pod ten § 89. Myslím si, že takto urýchľovať prácu je iba na škodu veci, pretože materiály, ktoré sme dostali včera večer na stôl, nikto nestihne prerokovať, potom tu máme iba dvíhať ruku či už za alebo proti, to je úplne jedno, ale vyrábame úplné nepodarky zákonov, ktoré môžu poškodiť obyvateľov tejto republiky.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sú piati páni poslanci, posledný pán poslanec Krajči. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom.

    Prvý je pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som si dovolil doplniť moju kolegyňu pani poslankyňu Slavkovskú na margo vyhlásenia pána podpredsedu Fogaša, ktorý sa verejne v masmédiách vyjadril, že jednoducho ešte nemajú, respektíve vláda nemá niektoré zákony, ktoré už sú navrhnuté ako zákony na skrátené legislatívne konanie hlavne z toho dôvodu, že niektoré ministerstvá si neplnia úlohy, ktoré dostali z vlády. Tak by som sa tiež chcel spýtať to, akým spôsobom alebo prečo tento parlament má sa správať tak, že jednoducho už začína rokovať o tom, čo ešte vláda neprerokovala, a prečo má byť parlament slúžkou vláde. Myslím si jednoducho, že vláda, tak ako to povedala moja kolegyňa, je podriadená tomuto parlamentu a parlament by sa mal venovať tomu, čo bolo v tomto programe už odsúhlasené predtým. A nie jednoducho takýmito rýchlymi zásahmi vyrábať zákony, v ktorých potom budeme musieť odstraňovať chyby, ktoré sme v rýchlosti narobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V kontexte vystúpenia pani poslankyne Slavkovskej cítim potrebu vystúpiť v tom smere, že skutočne v danom prípade a v mnohých ďalších prípadoch nejde o naplnenie ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, z akých dôvodov je možné konať v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by malo byť pravdou to, čo je uvedené v predkladacej správe k návrhu vlády, že neprijatím navrhovanej úpravy hrozia štátu značné hospodárske škody tým, že by došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, na ktoré v štátnom rozpočte nie sú vytvorené zdroje, tak to je cesta do anarchie. To znamená, že tento dôvod môže byť akýmkoľvek iným dôvodom pre akékoľvek iné profesijné skupiny nejakou hrozbou hospodárskych škôd v tom smere, že niekto má priznaný zákonný plat v zmysle nejakých zákonov, a to, že štát momentálne nevie alebo nechce zabezpečiť výplatu tohto zákonného platu, je akousi hrozbou pre spoločnosť v zmysle § 89 rokovacieho poriadku.

    Je to scestné a keby to bolo v nejakej humornej alebo vtipnej relácii, tak by to bolo možné považovať za istý nepodarený žart, ale ak sa tu vážne zdôvodňuje potreba skráteného legislatívneho konania tým, čo je uvedené v návrhu vlády, tak je to jednoducho nechutné a myslím si, že všetci poslanci aj vládnej koalície by mali do istej miery zhodnotiť svoj vzťah a svoju účasť aj pri hlasovaní o takýchto právnych nezmysloch. Je to formálny dôvod, ktorý nemôže slúžiť na skrátené legislatívne konanie. Zákonný nárok na plat, na mzdu nemôže byť hrozbou nejakej škody pre spoločnosť alebo pre štát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Na začiatku tejto schôdze som dal návrh, aby bol predložený parlamentu aktualizovaný plán legislatívnych úloh vlády. To bolo cieľom toho, aby tento parlament vôbec bol informovaný a vôbec vedel, ako si vláda plní svoje úlohy z hľadiska legislatívneho plánu. Vlastne toto je výsmech, čo je dnes predložené do parlamentu, lebo si myslím, že pri takých dôležitých zákonoch, ako je ten, ktorý teraz prerokúvame, čo sa týka štátnej služby colníkov, ktoré majú dosahy na mzdy týchto štátnych predstaviteľov, myslím si, že potom je iná cesta, aby si tieto finančné prostriedky zohnali niekde inde. Ak toto má byť, ako sa to tu píše, že neprijatím navrhovanej úpravy hrozia štátu značné hospodárske škody tým, že by došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, je to naopak. To je po prvé.

    A po druhé, neviem si predstaviť, že vlastne pán minister výstavby a verejných prác predkladá jednotlivé zákony, keď si myslím, že každý minister by mal byť tu, aby sa odborne vyjadril k jednotlivým zákonom, lebo si myslím, že sú to veľmi dôležité zákony nielen preto, že majú dosah na štátny rozpočet, ale predovšetkým na týchto štátnych úradníkov. Veď si myslím, že parlament je zákonodarný orgán, ktorý tvorí zákony, a nie je tu nato, aby bol, ako to hovoril môj predrečník, slúžkou vlády. Veď to je výsmech. Včera to hovoril pán predseda Národnej rady, ktorý to kriticky hodnotil, a my dnes v podstate ideme úplne inou cestou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pani Slavkovskej, ktorá hovorila, že parlament plní kontrolnú funkciu vo vzťahu k vláde. Áno, toto je pravda, ale platí to v demokratických spoločnostiach a v právnom štáte. Mám dojem, že slovenský parlament už nie je tým parlamentom, ktorý by plnil kontrolnú funkciu, o čom svedčí aj to, ako sa títo poslanci hlavne súčasnej vládnej koalície v parlamente správajú, keď absolútne bojkotujú názory opozície, nerešpektujú sa procedurálne návrhy, keď sa robia podvody pri hlasovaní skrutátormi, keď sa skracuje legislatívne konanie bez opory v zákone, keď sa likvidujú politickí rivali v parlamente a jasným svedectvom bola aj voľba ústavných sudcov Slovenskej republiky, kde prevládajú stranícke tričká. Takže naozaj, vážení páni poslanci, panie poslankyne, tento parlament už neplní kontrolnú funkciu a bolo by dobre, keby bol rozpustený.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa, buďte pokojná, dám aj vám slovo na procedurálny návrh.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    prosím, aby sme hlasovali o mojom nasledujúcom návrhu, že žiadame vládu, aby tie legislatívne návrhy, ktoré neprerokovala, urýchlene na mimoriadnom zasadnutí vlády prerokovala. Zdôvodnenie: Na základe legislatívnych pravidiel vládnym návrhom sa stáva až návrh, ktorý prešiel a bol prijatý vo vláde s tým, že vláda poverí niektorého člena tento vládny návrh predniesť v parlamente. To je základný princíp legislatívneho procesu a tvorby práva. Ak my dostaneme materiály, ktoré neodobrila vláda, nie je k nim vládne uznesenie, vážení, tak to už skutočne sme v štádiu, že nielen nerešpektujeme základné princípy právneho štátu, ale vôbec právnym štátom nie sme.

  • Pani poslankyňa Tóthová, všetky materiály, ktoré boli doručené do Národnej rady a ktoré sú predmetom rokovania na dnešnej schôdzi Národnej rady, boli prerokované vo vláde a ku všetkým týmto návrhom boli prijaté uznesenia vlády. Len na základe materiálov prerokovaných vo vláde Národná rada rokuje. Takže myslím si, že ste mali na mysli budúci čas tých návrhov zákonov, ktoré ešte len prídu do parlamentu.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 421.

    Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní pán minister Harna.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Cuper, hlasovať budeme potom, keď prerokujeme všetky body, ktorých navrhovateľom za vládu je pán...

  • Hlas z pléna.

  • Poradie sa dodržiava, prerokúvame najskôr návrhy na skrátené legislatívne konanie.

    Pán minister, prosím vás, aby ste uviedli návrh.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Návrh novely zákona číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov sa predkladá na schválenie v skrátenom legislatívnom konaní, a to z toho dôvodu, aby novela nadobudla účinnosť súčasne so zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2000 a nevznikli tak štátu značné hospodárske škody. Úpravami sadzieb cestnej dane sa očakáva celkové zvýšenie výnosu dane približne o 500 miliónov Sk, ktorý je už premietnutý v príjmovej časti štátneho rozpočtu a je tiež zohľadnený v príjmoch Štátneho fondu cestného hospodárstva obcí, ktoré výnos využijú na výstavbu, údržbu a rekonštrukciu pozemných komunikácií.

    Návrh novely zákona nebude mať negatívny dosah na daňovníkov tejto dane, pretože zaplatená cestná daň je uznaným výdavkom pri určení základu dane z príjmov, tak ako tomu bolo doposiaľ.

    Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    odporúčam návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu novely zákona o cestnej dani schváliť.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Cuper, panie poslankyne Slavkovská a Kolláriková, pán poslanec Delinga a pán poslanec Brňák.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za chybu.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Benkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. a § 89 zákona o rokovacom poriadku vystúpil z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k vládnemu návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 426 zo 4. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 421), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, prerokoval na 26. schôdzi dňa 4. novembra 1999 a v prijatom uznesení číslo 228 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď.

    Pán predsedajúci, odporúčam vám, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci na svetelnej tabuli. Alebo sú to procedurálne návrhy? Pán poslanec Cuper do rozpravy. Pani poslankyňa Kolláriková - procedurálny návrh. Pán poslanec Delinga do rozpravy. Pán poslanec Brňák do rozpravy.

    Pani poslankyňa Kolláriková.

  • Pán predsedajúci, žiadam hlasovať o mojom návrhu. Dávam návrh, aby sme o zmene tohto programu, ktorý máme pred sebou, hlasovali, pretože ak ja si vyzdvihnem program dnes ráno, tak tento program musí byť odsúhlasený. Lenže ja teraz sledujem tento program a my vôbec nejdeme v poradí týchto bodov, ktoré boli odsúhlasené. Preto žiadam, ak chceme meniť body, tak musia byť odsúhlasené. Čiže žiadam, aby sme hlasovali o tomto mojom návrhu - odsúhlasiť zmenu oproti tomuto programu.

    Ďakujem.

  • Musíte konkretizovať zmenu, ktorú navrhujete.

  • Teraz preberáme bod číslo 5 a mali sme preberať bod číslo 3. Čiže je to zmena oproti pôvodnému programu. Tak žiadam o tejto zmene hlasovať.

  • Ak dovolíte, pokúsil by som sa spresniť váš procedurálny návrh. Ja dávam procedurálny návrh, aby sme prerokovali najskôr body programu, ktoré sa týkajú skrátených legislatívnych konaní k jednotlivým návrhom zákonov a potom by sme pristúpili k prerokúvaniu prvých čítaní o týchto návrhoch.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa, celkom vás chápem, ale ja hovorím presne to isté, len trošku konkrétnejšie, čo hovoríte vy teraz.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 59 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície, aby sa dostavili na krátku poradu k predsedovi Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o procedurálnom návrhu, ktorý sme podali spoločne s pani poslankyňou Kollárikovou. Prosím, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie všetci poslanci, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, ale sú prítomní v budove Národnej rady, aby ukončili svoje pracovné rokovania.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, ktorým odporúčam, aby sme zmenili poradie rokovania o jednotlivých bodoch programu tejto schôdze tak, že budeme prerokúvať najskôr všetky skrátené legislatívne konania a po prerokovaní týchto skrátených legislatívnych konaní budeme prerokúvať prvé čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať rozpravou o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Delinga. Vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Cuper.

    Prosím, aby sa všetci páni poslanci, ktorí budú v rozprave vystupovať, orientovali vo svojich vystúpeniach na problematiku skráteného legislatívneho konania, nie vecného obsahu predkladaných návrhov zákonov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    presne tomu sa chcem venovať, chcem sa venovať skrátenému legislatívnemu konaniu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Zb. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa dočítavam, že dôvodom na vyslovenie súhlasu na skrátené legislatívne konanie je predovšetkým požiadavka stabilizácie rozpočtového hospodárenia v roku 2000. V opačnom prípade by bola ohrozená vyváženosť pomeru príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, a tým aj plnenie základných funkcií štátu. V § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hovorí, že skrátené legislatívne konanie sa môže začať o návrhu zákona vtedy, ak sú ohrozené základné ľudské práva, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, a to by bolo v tomto zmysle všetko. Ani jeden z týchto dôvodov v návrhu vlády nečítam. Ale objavuje sa nový pojem, ktorý si zrejme poniektorí autori vypožičali ešte z predchádzajúcich čias, z komunistických čias, že ak by sa tento návrh zákona neprerokoval, bolo by ohrozené plnenie základných funkcií štátu. Základné funkcie štátu sú dve: reprodukcia moci a reprodukcia donucovacích prostriedkov štátu. Ani jedna z týchto funkcií nesúvisí s tým, čomu sa hovorí ekonomická sféra alebo sociálna sféra, kde štát plní isté funkcie, ale ak ste sedeli v predchádzajúcom funkčnom období v parlamente, tak by ste zistili, že väčšinu sociálnych funkcií a hospodárskych funkcií sme dekoncentrovali na iné ako štátne organizácie.

    V tomto zmysle ani schvaľovaním tohto zákona o cestnej dani v znení neskorších predpisov nehrozia štátu nijaké hospodárske škody ani porušenie základných ľudských práv. Skôr naopak, myslím si, že ide o to, aby táto neschopná vládna moc obrala občanov Slovenskej republiky ako podnikateľské subjekty o ďalšie finančné prostriedky, finančné zdroje na podnikanie, a tým práve spoločnosti, ale aj Slovenskej republiky ako štátu spôsobila hospodárske škody. Teda efekt je tu opačný.

    V predchádzajúcich štyroch rokoch sme neustále počúvali z médií, že vtedajšia opozícia alebo strany, ktoré dnes tvoria vládnu koalíciu, disponujú enormným počtom schopných odborníkov. Opozícia sa pripravovala takmer tri roky na prevzatie moci v tomto štáte. Ja sa pýtam, kde sú tí odborníci dnes, keď v tomto parlamente už veľmi dlhý čas sme neprerokúvali zákon, ktorý by predložila vláda v riadnom legislatívnom behu. Teda vo vláde, ale aj na ministerstvách zrejme vládne chaos. Sedia tam absolútne neschopní odborníci, ktorí spôsobujú tento legislatívny chaos. Pretože pravda je taká, že v demokratickej spoločnosti môže vláda a jednotlivé ministerstvá vládnuť iba prostredníctvom zákonov alebo podzákonných právnych noriem.

    Ak títo odborníci, ktorí "sedia" na ministerstvách, nie sú schopní včas predvídať potrebu zákonných úprav, je pravda, že nemajú tam čo robiť. Táto vláda na čele s pani ministerkou financií nepredložila za polrok, ktorý mala na prípravu štátneho rozpočtu, nijaké legislatívne úpravy v riadnom legislatívnom pokračovaní. Včera sa tu zrazu predložil návrh na doplnenie programu, v ktorom je 14 bodov, a toto všetko sa bude musieť stihnúť schváliť, než sa schváli rozpočet vlády alebo parlamentu na budúcoročné obdobie.

    Treba si postaviť otázku, ako asi tento rozpočet robený pani ministerkou, ktorá mimochodom ochorela, bude vyzerať a ako bude vyzerať potom rozpočtové hospodárenie v budúcoročnom behu. Zrejme asi ani pani ministerka tomu neverí, že by mohli i jednotlivé ministerstvá podľa takéhoto rozpočtu fungovať podľa princípov demokratického a právneho štátu. Takže zdôvodnenia alebo odôvodnenia návrhu zákona tým, že by boli ohrozené základné funkcie štátu v zmysle rokovacieho poriadku neobstoja, je potrebné si vymyslieť, vážení páni poslanci vládnej koalície, nejaké efektívnejšie dôvody.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca - pán poslanec Langoš, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne.

    Dôvod, pre ktorý vláda predkladá tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní, jazykom pána docenta alebo pánu docentovi zrozumiteľným, poviem takto: Vládu k týmto krokom núti reprodukcia HZDS.

  • No, ja som skoro onemela, nevedela som začať, pretože keď som si vypočula predchádzajúce, tak to je úplný nonsens, čo tu hovorí pán poslanec Langoš. Ale reagujem na pána poslanca Cupera.

    Vážená snemovňa,

    my všetci uznáme a ja som dvakrát alebo trikrát vystúpila s tým, nerokujme o zákonoch, ktoré nepodmieňuje prijatie rozpočtu, ale poďme k tým, ktoré k rozpočtu potrebujeme. Prečo nejde vláda korektným spôsobom a nepovie snemovni, vážení, toto treba a vy máte 92 hlasov a odhlasujete zmenu programu a ideme rokovať. Ale prečo to dávate na skrátené, kde máte také výhody, že netreba 24 hodín a tak ďalej, čiže my sa nemôžeme ani dobre oboznámiť s predpisom, a navyše porušujete zákon. Pretože dôvody, ktoré uvádzate, sú také nelogické a pre vás už nie je problém subsumovať pod predpis to, čo vôbec pod predpis subsumovať nemožno. Teda vy postupujete podľa ustanovení, ktoré riešia úplne niečo iné a vy sa tvárite, že je to v súlade so zákonom.

    Tak povedzme si, je tu spoločenská potreba, vy si odsúhlasíte, že to dáte dopredu v programe. Prosím, ideme rokovať, všetci uznáme, že to treba, ale nerobte deformáciu zákonov, že sa tvárite, že sú tu splnené nejaké podmienky pre niečo a už ste úplne imúnni na totálne porušovanie zákonov.

  • Pán poslanec Brňák ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    rokovací poriadok parlamentu, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky nie je obyčajným zákonom. V rámci zákonov sa vymyká okrem iného aj tým, že je prameňom ústavného práva. Okrem iného sa vymyká z rámca obyčajných zákonov aj tým, že v širšom slova zmysle rokovací poriadok parlamentu je samotnou ústavou Slovenskej republiky. Ak sa pozrieme na tento dokument, na tento právny predpis cez túto optiku, zdá sa skutočne nepochopiteľné to, čo robíte dnes. Myslím si, že nikomu z nás ani pánu Langošovi netreba, ktorý skôr vtipne reagoval na výklad skráteného legislatívneho konania, osobitným spôsobom vyložiť ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku, ktoré hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada Slovenskej republiky sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že nikto zo 150 poslancov parlamentu nie je natoľko politicky primitívny, aby dôvod subjektívneho charakteru viažuci sa na potrebu urýchleného prerokovania týchto návrhov podriadil ustanoveniu § 89 rokovacieho poriadku. Dúfam teda, že sa nemýlim v tom a ešte raz to prízvukujem, ani jeden zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nie je natoľko politicky primitívny, aby si jednoducho myslel, že ide o naplnenie ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku.

    Toto ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku sa chápe predovšetkým tak, keď nastanú akési nepredvídané okolnosti, skutočnosti značného rozsahu, takpovediac z dôvodov vis maior, teda z dôvodov, ktoré nezáležia ani na vôli vlády, politikov, poslancov, ale z dôvodov v podstate vyššieho zreteľa. Pod takými treba chápať predovšetkým zemetrasenie, potopu, zúriaci orkán, vzniknutú revolúciu alebo neústavný prevrat. Pýtam sa: Máme niečo také dnes v súvislosti s týmito bodmi, o ktorých rokujeme? Myslím si, že jednoducho to nie je pravda, a to, čo je obrovsky zarážajúce, spočíva predovšetkým v tom, akým spôsobom vláda, akým cynickým spôsobom vláda zneužíva svoje postavenie ako najvyššieho alebo vrcholného orgánu výkonnej moci, keď uvedie do oficiálneho materiálu, nie do nejakého listu niekomu, ale do oficiálneho materiálu, ktorý dostaneme na pôdu parlamentu, že zdôvodnením napríklad tohto skráteného legislatívneho konania je predovšetkým požiadavka stabilizácie rozpočtového hospodárenia v roku 2000. V opačnom prípade by bola ohrozená vyváženosť pomeru príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, a tým aj plnenie základných funkcií štátu. Je to niečo skutočne úžasné a aj v kontexte predchádzajúceho bodu, keď skutočne vyplatenie zákonného platu alebo zákonnej mzdy sa chce dôvodiť naplnenie dôvodu mimoriadneho dôvodu zemetrasenia, potopy, prevratu a ďalších takýchto náhlych neočakávaných skutočností.

    Nie som idealista v tomto smere a viem teda, že ako budete hlasovať v tomto prípade, ale nehovorte nám už ani v prítomnosti, ani v budúcnosti o nejakých princípoch spravodlivosti, právneho štátu, zákonnosti a ústavnosti, keď vedomým a úmyselným spôsobom šliapete po všetkých týchto princípoch. Chcem povedať a chcem z tohto miesta vyzvať nie politikov, ktorí povedzme nemajú právne vzdelanie, ale naopak právnikov, aby sa jasne vyjavili v tejto veci z hľadiska znenia rokovacieho poriadku, z hľadiska znenia zákona. Myslím si, že keď parlament dal napríklad dôveru dvom z nás priamo z poslancov, aby kandidovali na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda aby dosiahli ten vrchol ústavnoprávneho Parnasu, aby teraz zišli do doliny medzi poslanecký plebs a aby nás rozsúdili, aby ako budúci sudcovia Ústavného súdu tu vám, nám poslancom povedali, či skutočne ide o dodržanie § 89 rokovacieho poriadku alebo či vedomým a úmyselným spôsobom Národná rada Slovenskej republiky šliape po zákone, šliape po zákonnosti, ústavnosti, po princípoch právneho štátu, po princípe spravodlivosti.

    Verejne vyzývam, je tu pán kolega Kresák, vyzývam pána poslanca Mészárosa, ale nakoniec aj pána poslanca Šimka, Orosza ako predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý má dbať na čistotu predkladaných návrhov zákona aj z hľadiska práva a ktorí páni mimochodom tiež tlačia istú sizyfovskú guľu na ústavnoprávny Parnas v podobe návrhu na zmenu ústavy, kde opätovne dôvodia a konštatujú, že im ide o princíp demokracie, o princíp ústavnosti, zákonnosti, právneho štátu, aby aj títo páni tlačiac túto hroznú guľu na ústavnoprávny, na vrchol ústavnoprávneho Parnasu, aby vystúpili a povedali, či skutočne ide o naplnenie ustanovenia § 89, či porušujeme alebo neporušujeme zákon. Tento zákon, ešte raz poviem, a tým končím, nie je obyčajným zákonom. Ústavnoprávni odborníci to môžu zdokumentovať a zdokladovať. Je to jednoducho tak, rokovací poriadok parlamentu vzhľadom na to, že upravuje vnútorný život jedného z najvyšších orgánov štátnej moci, tak ako je konštatovaný v samotnom ústavnom texte, tak tým sa stáva v širšom slova zmysle Ústavou Slovenskej republiky. Ak porušujete ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku takýmto spôsobom, v minulom prípade, teraz a v ďalších veciach, porušujete, páni, Ústavu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka je celkom osem pánov poslancov. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom.

    Prvý je pán poslanec Kováč.

  • Dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Som veľmi rád, že nám objasnil, kedy sa má použiť ustanovenie o skrátenom legislatívnom konaní a definoval to ako mimoriadnu udalosť, potopu, orkán, tajfún, revolúciu alebo katastrofu. Ja by som chcel povedať, že v predchádzajúcom volebnom období 60-krát sme mali na Slovensku potopu, orkán, tajfún, revolúciu alebo možno permanentnú katastrofu.

    Ďakujem pekne.

  • Pekne ďakujem, pán podpredseda.

    Ja by som chcel reagovať citovaním ústavy na tú prvú časť, keď môžeme použiť podľa § 89 skrátené legislatívne konanie. Tu je napísané, že keď sú porušované alebo keď prichádza k ohrozovaniu základných ľudských práv a slobôd. V článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o hospodárskych právach, je ihneď v odseku 1 povedané: "Každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah." To znamená, že hovoríme o cestnej dani, ktorá sa dotýka súkromných dopravcov, ktorí vlastnia majetok a ktorý určitým spôsobom novelou zákona vlastne upravujeme, akým spôsobom, daňovým spôsobom budeme postupovať. Nemôžeme to urobiť nijakým iným spôsobom iba novelou zákona. Podľa môjho názoru je to rovnaký zákonný obsah pre dopravcov ako takých. Vieme, že sa to dotýka majetku, pretože už vystúpili stavovské organizácie dopravcov a vravia o tom, že to ruinuje slovenského dopravcu. Kde inde a za akých podmienok máme o tom hovoriť ak nie pri novele tohto zákona? Čiže to je otázka porušovania základných ľudských práv. Prirodzene mohli by sme hovoriť, že vzniknú štátu značné hospodárske škody, pretože rozpočet, tvorba rozpočtu, ktorá sa skladá z príjmovej a výdavkovej časti, jednoducho vraví o tom, že nejakým spôsobom tie príjmy treba naplniť. Takže áno, ak by sme to nerobili, tak mohlo by sa stať, že vo výdavkovej časti nebude dostatok prostriedkov na vyplácanie sociálnych dávok, ostatných zákonom stanovených dávok. Preto si myslím, že obidve časti § 89 sa vzťahujú na toto skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Určite by sa na pána Bohunického dalo veľmi pekne reagovať, ale to nemôžem. Takže poviem len faktickú poznámku k pánu poslancovi Brňákovi.

    Dámy a páni, tento parlament užíva vo verejnosti, myslím si zo všetkých inštitúcií najmenšiu dôveru. Je to asi vo výške 30 percent. Aj hlavne z týchto dôvodov, ktoré sa momentálne teraz tu dejú. Neviem ako vám, ale mne osobne veľmi prekáža táto skutočnosť a prekáža mi to, čo si verejnosť o našej práci v tomto parlamente myslí. Vo všetkých médiách neustále čítam a neustále sa vo verejnosti hovorí, že záverečné slovo má parlament alebo o danej problematike v konečnom efekte rozhodne parlament. Myslím si, že by skutočne občania mali vedieť to, že tento parlament pod vedením tejto koalície je len hračka, ktorá plní rozhodnutia jej šéfov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som sa chcela pripojiť k výzve pána poslanca Brňáka, aby tu vystúpili pred týmto plénom páni poslanci, ktorí naozaj sú kandidátmi na pozície sudcu Ústavného súdu. Nie preto, že by som nevedela, čo asi povedia, ale preto, aby to počuli občania, pretože človek, ktorý bude raz klamať, a oni by tu určite klamali, tomu sa nikdy nedá dôverovať, a aspoň by sme teda videli, akí ľudia nás na tom Ústavnom súde budú zastupovať, čo možno od nich očakávať, akým spôsobom budú vykladať zákony, ktoré sa dostanú na Ústavný súd.

    Ďakujem.

  • Budem sa vyjadrovať k vecnej stránke vystúpenia pána poslanca Brňáka. Chcem vyjadriť iba ľútosť nad tým, že takto horlivo nebojoval za ústavnosť a demokraciu v čase, keď sa tu v parlamente prerokúvala kauza Gaulieder a keď aj on svojím hlasovaním prispel k tomu, že táto kauza sa skončila v Štrasburgu.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa plne stotožniť s tými argumentmi, ktoré povedal pán poslanec Brňák. Naozaj je nedôstojné, že vláda si z tohto parlamentu urobila iba nejakú tlačidlovú sálu, že popoludní, ako prerokuje materiál v dopoludňajších hodinách, sem hodí materiál a chce od poslancov, aby ráno už boli pripravení. Nie je to jeden návrh zákona, teraz ich predkladáte viac ako 14, a dohromady je to niekoľko 100, možno aj viac ako 1000 strán. A ako pracujete, tak to vás usvedčuje materiál, ktorí ste si tu mohli všetci prečítať z parlamentného inštitútu. Na 1. až 20. schôdzi bolo doteraz prijatých 71 zákonov, aj vládnych, aj poslaneckých, 48 ste prijali v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že toto plne dokumentuje vašu prácu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem povedať alebo sa stotožniť s pánom predrečníkom Brňákom, že v tejto sále dochádza k hlbokému nedorozumeniu. My sme nehovorili o tom, že by vláda nemohla prijať návrh zákona, ktorým by uložila cestnú daň. To v nijakom prípade nechceme povedať, že také právo vláda nemá. Má, ale vláda o tom mohla vedieť, ako naplní štátny rozpočet už v marci. Pokúšala sa pani ministerka uložiť túto daň všetkým občanom, ale keďže sa občania vzbúrili nepriamo povedané proti tomu, aby ich takto vláda vydierala, tak sa rozmýšľalo dodatočne, ako získať a naplniť tento štátny rozpočet. Takže to je hlavný dôvod, že ste nestihli alebo že ste mali zlý legislatívny zámer v riadnom legislatívnom pokračovaní. A nie tieto s prepáčením za výraz pritiahnuté za vlasy explikácie okolo článku 20 Ústavy Slovenskej republiky alebo okolo základných funkcií štátu, že to by ohrozilo fungovanie základných funkcií štátu. Vy ste na to mali dostatočný časový priestor.

    Pokiaľ ide o skrátené legislatívne návrhy za Mečiarovej vlády, tak efektivita fungovania vlády bola asi taká, že bolo prijatých okolo 400 zákonov týmto parlamentom, ktoré prerokoval, z nich 95 percent predložila vláda. Vy ste stihli koľko, 78. Ak z tých 400 bolo 60 na skrátené konanie, ak to porovnáte s tými 60 zo 78, tak vám vyjde ten zjavný nepomer v neefektivite fungovania tejto vlády a efektivite fungovaní predchádzajúcej vlády. Ale pán Gašparovič hovorí, že to nie je 60, ale 20.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brňák hovoril o rokovacom poriadku, jeho právnej sile. Vážení, parlament je najvyšší mocenský orgán v štáte. Má svoj postup upravený zákonom. Takéto postupy sú upravené aj v nižších orgánoch výkonnej moci. Prosím vás pekne, ako my chceme, aby sa v spoločnosti dodržiavali procesné predpisy, keď ako najvyšší mocenský orgán ignorujeme svoj procesný predpis, ktorý má silu zákona? Neuvažujete o tom, že nedodržanie rokovacieho poriadku je permanentné porušovanie zákona? Vám vôbec neprekáža, že keď schválite zmenu programu, tak potom prehadzujete už to, čo je zmenené podľa svojej vôle, a nejdete podľa schváleného zmeneného programu? To vám vôbec neprekáža? Veď vy porušujete zákony. A o skrátenom konaní tu bola pravda. Ja by som tiež chcela počuť stanovisko poslanca Kresáka, Mészárosa, ktorí budú dbať na dodržiavanie ústavnosti, zákonnosti, ako môžu za takéto porušovanie zákona hlasovať a súhlasiť s ním. Veď to je vlastne prejav úplnej politickej prispôsobenosti. A ja vôbec, už som to aj v tlači povedala, nemám pocit, že títo dvaja, pokiaľ by sa dostali na Ústavný súd, sa môžu zvliecť zo svojho politického trička, pre ktoré už doteraz boli ochotní porušovať rokovací poriadok, t. j. konať protizákonne, respektíve nepostaviť sa za protizákonný postup.

  • Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Delinga.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa pripojil k týmto nechutným záležitostiam, ktoré prebiehajú v našom parlamente a dehonestujú ho na najnižšiu úroveň v rebríčku spoľahlivosti alebo dôveryhodnosti, svojím protestom, ktorý, samozrejme, musím vyjadriť aj z tribúny parlamentu.

    To, že vláda Slovenskej republiky chce prijať nesmiernu sadu alebo objem zákonov v čo najrýchlejšom tempe, je pre ňu veľmi skľučujúci fakt, že si nevie poradiť s ekonomikou tohto štátu a že nevie, ako pre občanov tohto štátu zabezpečiť lepší život. Zdôvodnenie, ktoré predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, sa absolútne nedá akceptovať a nenapĺňa ani len jedno slovo z toho, čo uvádza rokovací poriadok, ako to už vysvetlili predo mnou právnici. Dalo by sa to vysvetliť len tým spôsobom, keby bolo v tejto správe napísané alebo v tom zákone, že všetko so všetkým súvisí, alebo že všetci sme si rodina po nejakej nebohej. Vtedy by sme mohli akceptovať aj takéto návrhy a zdôvodnenia, ktoré prichádzajú do parlamentu.

    Ja viem, že pánu ministrovi Harnovi tu nie je príjemné počúvať takéto naše oponovanie, ale predsa len by som chcel z hľadiska ekonomického pohľadu, keby mi vysvetlil, ako sa dá nazvať škodou to, keď niekto prijíma peniaze, keď niekto prijíma finančné zdroje. V tomto prípade ide o to, aby štátny rozpočet, štátna kasa dostala viac o 500 miliónov korún a vláda to nazýva, že ide v tomto prípade o nejakú škodu v zmysle príslušného paragrafu.

    Chcem sa teda opýtať, pán minister, na základe akého zákona, či už Občianskeho zákona alebo zákonníka, alebo nejakého iného je kvalifikovaná táto záležitosť príjmu ako škoda. Na druhej strane je jasne definované, že škody vzniknú občanom tohto štátu a pán poslanec Bohunický sa to snažil aj definovať, že ktorým občanom štátu tieto škody vzniknú, a oni doslova píšu dnes v novinách, že ČESMAD považuje práve takéto návrhy zákonov za likvidáciu cestnej dopravy na Slovensku. Takže tam asi bude prameň na naplnenie tohto zákona, kde vznikne tá škoda ohrozenia majetku týchto ľudí, ohrozenia ich podnikateľských aktivít a v tomto prípade aj znižovania ich ľudskej dôstojnosti, pretože im štát bude uberať na daňových povinnostiach ďalšie finančné zdroje. Takže v tomto prípade by som skutočne bol veľmi rád, keby už raz vláda aspoň v jednom prípade, ktorý do parlamentu príde, skutočne zdôvodnila pravou príčinou a pravým dôvodom podľa zákona, ktorý tento parlament prijal a ktorý si ho ctí, že takéto návrhy sa skutočne potom dajú aj schváliť. V opačnom prípade je to len bohapusté zavádzanie, a keď by si to človek neprečítal, keby to len počul od tých, ktorí to tu uvádzajú, tak by hádam aj uveril. Ale uveriť sa tomu nedá, pretože písmo je takzvané čierno na bielom a v tomto prípade to čierne na bielom hovorí, že ide o porušenie zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť na záver k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo,

    ja by som sa pokúsil odpovedať na otázku, ktorú mi položil pán poslanec Delinga. Zdôrazňujem zároveň tak ako pán poslanec Delinga, že tieto zákony predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nie ministerstvo výstavby a verejných prác, takže ja v tejto pozícii zastupujem pani ministerku, ale bola tu položená konkrétna otázka, ja sa pokúsim na to odpovedať.

    Vážený pán poslanec, ide o to, že pokiaľ hľadáme priamu škodu medzi zvýšením cestnej dane, teda škodu, ktorá môže postihnúť štát, tak ju nenájdeme, ale keď nepriamo hľadáme alebo domýšľame to, z akých dôvodov sú prijímané tieto zákony, ide o to, aby sa naplnila príjmová stránka štátneho rozpočtu, aby bolo možné financovať tie nevyhnutné potreby, ktoré zo štátneho rozpočtu sú financované, a zároveň sa neprekročil limit pre deficit štátneho rozpočtu, čo sú 2 percentá z hrubého domáceho produktu. Keď domyslíme túto súvislosť, tak tam už nájdeme možnú škodu. Totiž ide o to, že len čo by sme túto hranicu prekročili a sústavne zvyšovali deficit štátneho rozpočtu, tak jednoducho financovanie verejných financií odčerpáva úverové zdroje, ktoré sú dané aj pre podnikateľskú sféru. To znamená, že odčerpáva tie zdroje, ktoré sú nevyhnutné na reštrukturalizáciu ekonomiky, ktoré sú nevyhnutné aj na to, aby sa práve v dôsledku reštrukturalizácie mohla zmeniť aj bilancia zahraničného obchodu. Keď v tejto súvislosti to chápeme, tak skutočne musíme nájsť to, že prekročenie limitu 2 percent deficitu štátneho rozpočtu vyvoláva škodu skutočne vysokého rozsahu v ekonomike.

  • Reakcia poslanca Delingu z pléna.

  • Pán poslanec, aj to je možnosť, ale to nič nerieši, to nabaľuje ďalej deficit. My sme sa však rozhodli pre túto alternatívu. Iste nie každý s tým musí súhlasiť, ale myslím si, že každý národohospodár to musí uznať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Veľmi krátko by som chcel uviesť, že prijatie zákona číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov podmieňuje práve prijatie štátneho rozpočtu. Jeho neprijatie by ohrozilo jednak príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale tým i neplnenie a napĺňanie oprávnených nárokov občanov. Príčinou výhrad pánov poslancov z opozície ku skrátenému legislatívnemu konaniu je skôr skutočnosť, že je tu snaha o blokovanie prijatia štátneho rozpočtu. Práve preto platí aj § 189 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že ak hrozia štátu značné hospodárske škody, možno prerokovať zákony v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, rozprava k tomuto návrhu sa skončila.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať ďalším návrhom, ktorý predkladá za vládu pán minister Harna a ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 423. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní pán minister Harna.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Návrh novely zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. Zákon bol predložený na rokovanie do Legislatívnej rady vlády 30. marca 1999 a v júni 1999 bol stiahnutý z rokovania pre nedoriešený spor s Národnou bankou Slovenska, ako aj v dôsledku prípadného zosúladenia s navrhovanými novelami daňových zákonov. V auguste prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie číslo 730 k programu reštrukturalizácie vybraných bánk, reštrukturalizácie podnikového sektora, čím bolo potrebné dopracovať niektoré ustanovenia tohto zákona. Tak sa vytváral priestor na realizáciu reštrukturalizáciu bánk, nevyhnutný na ozdravenie nielen bankového sektora, ale aj na oživenie podnikateľskej sféry.

    V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené požiadavky zahraničných a domácich expertov na zosúladenie tejto právnej normy s odporúčaniami 3. a 7. smernice Rady Európskeho spoločenstva, je odstránený rozpor s Národnou bankou Slovenska v § 21 ods. 1. Je dopracovaná možnosť zostaviť účtovnú uzávierku napríklad v prípade nútenej správy uvalenej na banku aj k inému dátumu ako k 31. 12. - § 6 ods. 5 a je umožnené oceňovanie postúpených pohľadávok v cene obstarávania - § 26 ods. 1 písm. g), čím sú vytvorené podmienky na realizáciu reštrukturalizácie bánk.

    V predloženom návrhu sa odporúča účinnosť zákona od 1. januára 2000 z dôvodu, že účtovným obdobím je kalendárny rok a akékoľvek zmeny v priebehu účtovného obdobia v oblasti účtovníctva sú v rozpore s odporúčaniami Rady Európskeho spoločenstva. Prijatie účinnosti zákona v priebehu kalendárneho roku spôsobí retroaktivitu pri vedení účtovníctva, zostavovaní účtovnej uzávierky, ako aj problémy pri zisťovaní daňového základu a tiež nemožnosť začať realizovať projekt reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikateľských subjektov.

    Návrh novely zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov má na ekonomické prostredie pozitívny vplyv, napríklad bankový sektor, podnikateľské subjekty a tak ďalej, čím nevzniknú vážne národohospodárske škody a nezakladá nárok na štátny rozpočet. Ide o spresnenie účtovníctva ako systému, jeho zdokonalenie a vypovedaciu schopnosť, na základe ktorého sú zverejňované a vyhodnocované hospodárske výsledky subjektov a ich činnosť.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby súhlasila so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov tak, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. januára 2000.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

    Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi výboru pánu poslancovi Kujanovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v gestorskom výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 424), ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že preložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k prerokúvanému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Brňák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Delinga a pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť ďalších prihlášok poslancov do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    pretože platí už zo starých študentských čias princíp repetitio est mater studiorum, zopakujem to, čo som už povedal v podstate v predchádzajúcej veci a trocha to rozšírim. Chcem povedať, že všetky dôvody, o ktorých som hovoril v spojitosti s predchádzajúcimi dvoma návrhmi na skrátené legislatívne konanie, ktoré jednoducho z hľadiska práva a z hľadiska zákona neexistujú, tak tieto sa násobia v tomto treťom materiáli.

    Tento tretí materiál, o ktorom teraz rokujeme, na skrátené legislatívne konanie, je povestnou špičkou šľahačky na čokoládovej torte, ktorú sme dostali na pôdu parlamentu. A keďže mnohí z vás zrejme zabudli, o čom už hovorí § 89 rokovacieho poriadku v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním, zopakujem to, čo som povedal. Odcitujem tento paragraf: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."

    Inými slovami povedané pre vás všetkých, ktorým je potrebné zdôvodniť a rozmeniť na drobné toto znenie § 89 v súvislosti s inštitútom skráteného legislatívneho konania, ide o takú situáciu, keď nastane nepredvídaná okolnosť, skutočnosť značného rozsahu takpovediac z dôvodu vis maior. Hovoril som o príklade zemetrasenia, prevratu, revolúcie, potopy, povodne a mnohých iných vecí, ktoré priamo majú súvis s mimoriadnou skutočnosťou, tak ako má na mysli ustanovenie § 89 rokovacieho poriadku, ktorý zákon, a to prízvukujem ešte raz, nie je obyčajným zákonom, je to zákon, ktorý je organicky spätý so samotnou ústavou a v širšom slova zmysle ide o Ústavu Slovenskej republiky.

    Čujme všetci, aké dôvody viedli vládu Slovenskej republiky v súvislosti s týmto tretím návrhom na skrátené legislatívne konanie k tomu, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Hovorí sa tu, že už 30. marca 1999 legislatívna rada vlády rokovala o tomto návrhu, ale keďže tam bol nejaký spor, tak bol tento návrh stiahnutý. A následne ako ďalšiu pikantériu a rozhodujúcu vec v kontexte § 89 rokovacieho poriadku vám dávam do pozornosti, že tento návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2000. Žiada sa, aby tento návrh bol prerokovaný ako za čias vojny, revolúcie, mimoriadnych okolností a udalostí a dopredu vieme, že tento zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2000, ktorú účinnosť pri riadnom behu, pri riadnom legislatívnom behu tohto návrhu zákona by bolo možné docieliť aj týmto nenásilným, neprotiprávnym spôsobom, ale naopak zákonným a ústavným spôsobom. Čiže je to doslova hanba, keď na takéto do očí bijúce veci nereagujete a aspoň tieto veci neprečistíte.

    Opätovne ešte raz vyzývam všetkých tých, ktorí sú tu predovšetkým profesionáli z oblasti práva, predovšetkým tých, ktorí chcú byť a zrejme budú sudcami Ústavného súdu, pán Kresák a Mészáros, aby podali svedectvo, aby sa vyjadrili k tomuto predchádzajúcemu i k prvému návrhu a k tým ďalším, či skutočne v týchto prípadoch ide o dodržanie a zachovanie princípu zákonnosti, princípu ústavnosti, princípu ústavného štátu, princípu právneho štátu, princípu spravodlivosti, princípu demokracie, všetko veľké a humánne záležitosti, ktoré budú mať títo ústavní právnici vo vienku svojej ďalšej profesionálnej činnosti.

    Ešte raz vás vyzývam, zídite z vrchu ústavnoprávneho Parnasu sem medzi nás, medzi plebs a povedzte nám ako budúci sudcovia Ústavného súdu, pretože aj tí, ktorí vás volili do tejto funkcie, sú na to zvedaví, ako budete rozhodovať, aký je váš právny názor na dodržiavanie zákona, na dodržiavanie v širšom zmysle slova Ústavy Slovenskej republiky v kontexte tohto návrhu, ktorý je povestnou špičkou ľadovca, ale aj predchádzajúcich a budúcich. Taká istá výzva platí pre všetkých ostatných právnikov, najmä pre predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, pretože z činnosti ústavnoprávneho výboru podľa rokovacieho poriadku priamo vyplýva povinnosť sledovať a dbať na dodržiavanie súladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a samotný princíp zákonnosti.

    Vyzývam aj ďalších právnikov, ktorí navyše predložili návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, čo veľmi, veľmi zrozumiteľným, jasným a by som povedal takým ideovým spôsobom zdôvodnili aj na svojej tlačovke ako pokus o budovanie a dobudovanie a prehlbovanie princípov právneho štátu, princípu demokracie, spravodlivosti, zákonnosti, ústavnosti, ústavného štátu. Máte možnosť, páni, všetci tí, ktorí predkladáte návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, sa vyjadriť síce k takej prízemnej a k takej by som povedal doslova "prkotine" z pohľadu toho, aké obrovské balvany valíte vy pred sebou, ale myslím si, že je dôležité a žiaduce, aby ste sa ako profesionáli jednoducho k tejto veci vyjadrili.

    A celkom na záver pripomienku k tomu, čo tu odznelo po mojom predchádzajúcom vystúpení z úst pána Romana Kováča. Myslím si, že táto pripomienka mala jediná a do istej miery svoje ratio v tom, že pán poslanec Roman Kováč vystúpil politicky a vlastne v zmysle zásady na veľkú dieru hrubú záplatu vlastne legitimizoval svoj terajší postup tým, že aj my sme tak konali v minulosti. Ale ak toto pán Roman Kováč legitimizoval a povedal, že vy ste tak konali v minulosti, tak sa pýtam, načo ste vy teraz vo vláde? Veď vaša hlavná legitimácia spočívala a mala byť práve v tom, že vy ste tá nová zmena, vy ste tí, ktorí chcete vládu zákona, vládu práva, ktorí chcete dodržiavať ústavu, pretože my všetci sme ju v minulosti porušovali. Bolo povedané z našej strany, koľko takýchto zákonov v skrátenom legislatívnom konaní počas uplynulého štvorročného obdobia v parlamente prešlo, pričom tento počet je nižší za celé štyri roky, aký je dnes v súčasnosti po roku tejto vlády. Takže hovorím, aj keď do istej miery isté politické ratio v konštatovaní pána poslanca Romana Kováča tu je, neospravedlňuje vás z toho, čo dnes konáte a činíte.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Šimko sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Ešte ďalší dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa ďalším. Posledný pán poslanec Krajči, prvá pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem.

    Keďže pán poslanec hovoril o pánu poslancovi Romanovi Kováčovi, ktorý tu vždy so zdvihnutým prstom v minulom volebnom období napomínal, ako to nie je dobré, aby boli zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Tentoraz aj sám predkladal také návrhy zákona a doplním si len v závere povedať percentuálne, ako to vyzerá, čo sa týka tejto Národnej rady Slovenskej republiky. Šešťdesiatosem percent všetkých zákonov schválených v Národnej rade bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, iba 32 percent v riadnom konaní.

    Takže naozaj je najvyšší čas sa zamyslieť, či chce parlament takto pokračovať a myslím si, že tí, ktorí nám to vytýkali v minulom volebnom období, nemajú teraz morálne právo, aby predkladali takéto návrhy, aby nútili svojich kolegov, aby rokovali o dôležitých zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec Brňák, ste poslancom opozície, a preto je to celkom prirodzené, že hovoríte to, čo hovoríte, ale musím povedať, že keď rozširujete túto otázku dokonca do akýchsi ústavných rozmerov, tak veľmi preháňate, veľmi preháňate. Možno by bolo dobré si skôr spomenúť na tých dvadsať zákonov, o ktorých Ústavný súd konštatoval, že boli prijaté v rozpore s ústavou a schválila ich vaša väčšina v minulom volebnom období, ale nechcem sa už k tomu vracať, je to už za nami. Naše zákony zatiaľ Ústavný súd takto neposúdil.

    A pokiaľ ide o skrátené konanie, ja nie som priateľom skrátených legislatívnych konaní a myslím si, že v niektorých prípadoch, ktoré sme tu mali, tak sa tie prípady mohli aj v normálom konaní prerokovať, ale práve teraz, keď ide o štátny rozpočet a keď chceme, aby štát mal základný finančný plán, tak treba jednoducho schváliť zákony, ktoré s ním súvisia. A myslím si, že v tomto smere to je aj v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Pripravujeme rozpočet a pripravujeme všetky potrebné zákony, takže o tomto vôbec nepotrebujem diskutovať a viesť takéto jalové diskusie. Ale to ako pán poslanec Brňák, ten spôsob, akým sa obracia k ústave, mi pripomína jeden reálny fakt. Keď sme v roku 1990 konečne prijali ústavnou väčšinou Základnú listinu práv a slobôd v Slovenskej národnej rade, tak všetci prítomní poslanci hlasovali za hádam s výnimkou dvanástich, ktorí sa zdržali, a bol jeden jediný poslanec slovenského parlamentu, ktorý hlasoval proti Základnej listine ľudských práv a slobôd, a to bol pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja si myslím, že to, čo tu stále pán Brňák opakuje, že porušujete zákon, že jednoducho sa tu nerešpektuje rokovací poriadok, pravdepodobne nemá vplyv na túto snemovňu. Ja už som vo svojom prvom vystúpení hovoril, že bolo by dobré urobiť určité opatrenia. Tým, že takto postupujete, vážení, stráca sa dôvera v prácu poslanca Národnej rady, pretože nie je možné, aby poslanec Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní mohol dôkladne preštudovať jednotlivé zákony.

    Aj keď vieme, že vašou výsostnou snahou je veľmi rýchle prijať týchto 14 nových zákonov alebo noviel zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, ale predsa štátny rozpočet sa nerobí ku koncu kalendárneho roka. To by ste veľmi dobre museli vedieť, že tento štátny rozpočet bude napätý a že bude potrebné pripraviť niektoré legislatívne zmeny. Nebolo potrebné preto ísť na skrátené legislatívne konanie, ale potrebné robiť cielene a systematicky.

    Chcem len doplniť to, čo som povedal na začiatku. Táto Národná rada Slovenskej republiky prestala plniť kontrolnú funkciu voči vláde, a preto je tu jedno riešenie. A bolo by dobré, keby ste ho dali na skrátené legislatívne konanie - prijať zákon o skrátení volebného obdobia tejto Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    vážený pán minister,

    nie rada vystupujem, pretože je to určitá časová náročnosť, ale tieto otázky sa nemôžu nechať bez povšimnutia. Pán poslanec Brňák ozaj vravel, že toto je šľahačka na vašich skrátených legislatívnych konaniach. Šľahačka preto, že už aj samotní legislatívci, všimnite si, pripravili vám to zdôvodnenie tak, že už to kričí, ani sa nesnažili nájsť nejaké dôvody. Že to kričí, pretože aj pán poslanec Bohunický tu zdôvodňoval, že tieto legislatívne konania sú preto, že hrozí škoda a tak ďalej. No a už v samotnom predloženom materiáli na prvej strane posledný odsek hovorí, že návrh novely o účtovníctve, tá, ktorá má byť v skrátenom konaní, má na ekonomické prostredie pozitívny vplyv a touto novelou nevzniknú vážne národohospodárske škody.

    Tak vážení, ja už som z toho jeleň aj zajac, aj všetko dohromady, pretože vy tu zdôvodňujete, že musí to ísť do skráteného konania, lebo vzniknú vážne národohospodárske škody a vaši pracovníci vám pripravili zdôvodnenie, v ktorom hovoria, že nehrozia vážne škody. Ďalej, ak by mne za mojej éry, keď som dávala návrh na skrátené legislatívne konanie pre parlament pracovníci pripravili zdôvodnenie, do ktorého zapracujú informáciu, že už tento legislatívny návrh bol v Legislatívnej rade 30. marca 1999, tak ich, ako sa hovorí, dobre poobraciam, lebo tým vlastne nepriamo dali celému parlamentu informáciu, že vo vládnej legislatíve je neporiadok, že v legislatívnej práci vláda má nekoncepčnosť, pretože nie je možné to, čo je v Legislatívnej rade 30. marca, aby sa dostalo do parlamentu posledné dni novembra, teda posledné dni pred rokovaním o rozpočte. To znamená, že tu nie je žiadna naliehavosť, tu nie je žiadna nepredvídaná nutnosť a tak ďalej, pretože všetci už ste vedeli 30. marca, že takto, takýto predpis má byť a podobne.

    Vážení, je to skutočne smutné. Tu vonkoncom nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, ktoré sa v § 89 vyžadujú. A to je, prosím, zákon. A vy musíte splniť podmienky zákona, ak chcete byť právny štát, o ktorom tak hovoríte, že zmenilo sa po vašom nástupe, začali sa dodržiavať zákony.

    Pani poslankyňa Aibeková vám tu už pekne štatisticky neodškriepiteľne niečo povedala a zákon vám hovorí, za mimoriadnych okolností môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv. Ani jedno základné ľudské právo, kroré je ohrozené, v zdôvodnení neuvádzate, ani slobody, alebo v ohrození bezpečnosti, ani jeden dôvod, ktorý ohrozí bezpečnosť, predkladateľ v správe neuvádza, alebo ak hrozia značné hospodárske škody. A vaši pracovníci vám sem do zdôvodnenia jasne dali text, že nevzniknú vážne národohospodárske škody týmto zákonom, nič také nehrozí.

    Vážení, tak toto je už nielen smutné, že porušujete zákon, ale úplne neprofesionálne, ani sa nesnažíte presvedčiť snemovňu, že sú tu podmienky na skrátené legislatívne konanie.

    Vážení, ja nie som proti tomu, aby sa tento zákon rýchlo prerokoval. Ja nie som proti tomu, aby zákon bol prijatý do 1. januára 2000, pretože skutočne zásahy do účtovníctva treba robiť pred začiatkom roka. Ale som jednoznačne proti tomu, aby ste tu robili z tohto parlamentu holubník, niečo, čo tu, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, títo vaši koaliční poslanci ako automaty stláčajú. Áno, už kývajú, že oni nie sú automaty. No ja som zvedavá, ako budú o tomto skrátenom konaní hlasovať. Hovoríte - vy ste boli.

    Vážený pán poslanec, ja som v ústavnoprávnom výbore a v niektorých výboroch odôvodňovala skrátené legislatívne konania a často som sa zapotila a ozaj boli dôvody pre skrátené konanie, ale to pre vás, ktorí ste mali na plagátoch, že budete lepší, že budete dodržiavať zákony, nie je dôvod na porušovanie jedného zákona, ktorý je rokovací poriadok. A úplne plechové porušovanie. Nikdy ani pred súdom sa nikto nemôže vyviniť tým, že aj iný spravil trestný čin, aj iný porušil zákon. To nemôže byť pre vás dôvod a my môžeme s plným argumentačným a jasným svedomím povedať - vážení, vy dnes porušujete zákony. Sľubovali ste, že budete lepší a ste horší.

    Ďalej pokiaľ tu pán poslanec Šimko hovoril o Ústavnom súde, že Ústavný súd rozhodol o 20 protiústavných zákonoch. Ani v jednom prípade nerozhodol, že zákon je protiústavný. Bolo 20-krát konštatované, že niektoré z ustanovení je nesúladné so zákonom. A ani v jednom prípade, v prípade zákonov, nenastal prípad, že by takéto protiústavné ustanovenie platilo ďalej, pretože v zmysle automatiky ústavy tieto ustanovenia stratili platnosť, stratili účinnosť a legislatívna rada do zákonov dala nové ustanovenia, novú úpravu. Gaulieder - to nebolo ustanovenie zákona, to nie je ustanovenie zákona. A ja som Gauliedera v Rade Európy s riaditeľom Develom prerokúvala a on sám povedal: Áno, ale náprava je veľmi ťažká, pretože niet systematiky, akoby sa realizovalo uznesenie Ústavného súdu. A, vážení, pokiaľ vás toto, tých 20 prípadov škrie, tak som spravila prehľad a v iných štátoch západnej Európy je za rok za toto naše časové obdobie 54, 56, Turecko 50 porušení, Nemecká spolková republika, ak sa nemýlim, 124 a podobne. Čiže my sme veľmi dobre obstáli a čo do vládnych nariadení, vládnych aktov, ani v jednom prípade nebola porušená ústava. A v Maďarsku, Poľsku, v ostatných krajinách vo viacerých počtoch. Čiže v tomto smere sme dobre dopadli.

    Ale vraciam sa k predloženému návrhu. Vážení, stiahnite to, dohodnime sa, že to rýchlo prerokujeme, že to prerokujeme do prijatia rozpočtu. Opozícia vám vyjde v ústrety. Ale vážení, nedávajte to na skrátené legislatívne konanie, kde nemáte splnené zákonné podmienky a porušujete rokovací poriadok. A takto na skrátené konanie dávate 14 zákonov. A už dnes chcete rokovať. Vážení, včera večer tie predpisy prišli. Je možné preštudovať a zodpovedne pracovať na 14 zákonoch a už začínajúc dnes? Veď to sú zákony nie o ničom, nie o nezaujímavých veciach. Vážení, to je nezvládnuteľné. Ja skutočne neviem a dávam klobúk dolu pred tým, kto zodpovedne vie preštudovať za noc tieto zákony tak, aby sme dnes o nich rokovali, o ich obsahu. Ja som robila legislatívu, ale úprimne sa priznávam, že nie som schopná 14 zákonov preštudovať, ponúknuť napríklad zlepšenia ich textov, zvážiť ich dosahy nielen do praxe, ale aj do systémovej súvislosti s inými zákonmi. To je veľmi zložité a v tom je ten problém, v tom je ten problém. Teda opakujem, navrhujem tento návrh na skrátené legislatívne konanie stiahnuť, pretože rozhodne je v rozpore, nie sú splnené podmienky, a skutočne som tiež zvedavá na stanovisko pána poslanca Kresáka a Mészárosa, ako vedia konštatovať, že je to v súlade alebo budú hlasovať proti. Ja sa budem informovať o ich hlasovaní. Stiahnite to a dohodneme sa, že áno, je to treba, veď to uznáme všetci. Logika veci to dáva. Ale rokujme v normálnom konaní. A nerobte porušovanie zákonov s úplnou ľahostajnosťou, pretože to nie je dôstojné tohto parlamentu. A keď to tento parlament bude takto robiť, tak skutočne mám veľmi vážne obavy o jeho opodstatnenosti v takomto zložení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie panie poslankyne sú štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok. Prvý pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    máme na stole tretiu predlohu navrhovanú v skrátenom legislatívnom konaní. Aj o týchto veciach sme minulý týždeň hovorili niekoľko hodín. O nekoncepčnosti, o nepripravenosti priamo napríklad rezortu ministerstva financií.

    Vážené dámy a páni, pre vás je nepredvídanou udalosťou, že treba zostaviť štátny rozpočet na rok 2000. Pre vás je nepredvídanou udalosťou, že štátny rozpočet má aj svoje príjmy. Pre vás je nepredvídanou udalosťou, že štátny rozpočet má aj svoje výdavky. Ja by som vás naozaj veľmi pekne chcel poprosiť, spamätajte sa. Slovenská ekonomika takéto šafárenie nie je schopná uniesť.

  • Ja chcem nadviazať na pani predrečníčku, poslankyňu Tóthovú v tom zmysle, že naozaj také penzum 14 zákonov, ktoré ste včera večer priniesli do tohto snemu, sa nedá ani prečítať, ani zvládnuť za taký krátky čas, aj keby sme sedeli celú noc. Takže mne to pripadá, že pani ministerka nemala čas asi ich skôr pripraviť, pretože zrejme behala za pánom Eichlerom do Východoslovenských železiarní, aby mu postrkala celé železiarne asi tak intenzívne, že jej neostalo času pripraviť tieto novely zákonov potrebné na schválenie štátneho rozpočtu. To sa nedá, toto penzum 14 zákonov sa nedá porovnať ani s tým vaším, čo ste nám stále hovorili, valcom zo Zlatej Idky. Lebo vyzerá to ako kombajn, ktorý má zožať z vreciek daňových poplatníkov všetky tie posledné peniažky, ktoré ešte majú. Len sa pýtam, pán Harna vás, prečo vlastne ste sa na ten kombajn posadili vy. Prečo pani ministerka si na neho nesadla, aby ho teda riadila? Či zasa je u pána Eichlera vo Východoslovenských železiarňach alebo to máte splatiť desiatok za dcéru, ktorú vám dali do Nafty Gbely vraj bez vášho vedomia. Takže aby to nevyzeralo naozaj, že som proti maďarskej koalícii. Práve naopak. Ja mám všetkých Maďarov na Slovensku rád a mám aj dobrých kamarátov medzi nimi. Ale pýtam sa, prečo rovno vás na ten kombajn posadili, ktorý má tých 14 zákonov doviezť do víťazného konca, a pani ministerka sa zrejme tvári, že sedí vo Východoslovenských železiarňach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pani profesorka Tóthová, je veľmi šarmantné hovoriť, že Ústavný súd sa nevyslovil o celých zákonoch, že by boli v rozpore s ústavou. Myslím tým, samozrejme, zákony z predchádzajúceho volebného obdobia. Áno, v mnohých prípadoch to tak bolo, len išlo o ustanovenia, ktoré boli nesmierne dôležité. Ale chcel by som osviežiť vašu pamäť, že v jednom prípade išlo aj o celý zákon a išlo o zákon o zrušení privatizačných rozhodnutí ešte predchádzajúcej vlády. Ten bol ako celok v rozpore s ústavou. Predkladali ste ho vtedy ešte ako poslaneckú iniciatívu. Neviem, ako ste vy hlasovali, ale zákon schválený bol, dokonca dvakrát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja si dovolím k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej len naozaj dve veľmi krátke poznámky. Tá prvá bude nadväzovať tak trochu na to, čo tu povedal aj pán poslanec Šimko. Myslím si, že tá jeho argumentácia o tom, ako rozhodol Ústavný súd vo vzťahu k zákonom, ktoré sa tu v tomto parlamente v minulom období prijímali, je viac ako smiešna, pán poslanec, najmä keď si uvedomíme, že jeden z prvých krokov vášho premiéra a zastupujúceho prezidenta bolo zrušenie amnestie a vlastne tým zrušením amnestie postupoval protiústavne. Takže naozaj sa máte čím oháňať. Ale teraz poviem niečo, čo možno prekvapí mojich kolegov z klubu, poslancov za HZDS, lebo ja si na rozdiel od pani poslankyne Tóthovej myslím, že fakt, že táto vláda predkladá do parlamentu, zdá sa už výlučne, zákony v skrátenom legislatívnom konaní, je viac ako opodstatnený. Veď v ods. 1 § 89 rokovacieho poriadku sa hovorí, že skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Myslím si, že tieto mimoriadne okolnosti na Slovensku sú, žiaľ, netrvajú týždeň alebo mesiac, ale trvajú už rok. Trvajú vlastne odvtedy, ako nastúpila k moci súčasná vládna koalícia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke prerokúvaním týchto bodov tohto bodu programu.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Delinga, pán poslanec Gašparovič.

    Budeme pokračovať o 13.15 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • V piatok býva, pán poslanec, iba hodinová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze rozpravou o prerokúvanom bode programu.

    Do rozpravy sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

    Prosím, aby sa do rokovacej miestnosti dostavil pán minister a zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    keď som si v tej rýchlosti prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu číslo 563/1991 Zb., tak som očakával od zástupcu predkladateľa zákona ministra Harnu, že uvedie skutočné dôvody, k čomu nás vedie vláda v parlamente, aby sme tento zákon v takej rýchlosti schvaľovali. Nebolo to tak, pán minister presne prečítal to, čo sa píše v predkladacej správe, ktorá jasne dokumentuje, že nejde o taký prípad, ktorým by sa bolo treba zaoberať v skrátenom legislatívnom termíne.

    Chcem upozorniť na to, a v tejto predkladacej správe sa píše, že ide o zosúladenie tohto návrhu zákona s navrhovanými novelami daňových zákonov. Ja som si v tej rýchlosti pozrel v novele, koľko sa vlastne novelizuje alebo zosúlaďuje daňových zákonov. Predstavte si, že som tam nenašiel citovaný ani jeden daňový zákon. Sú tam všelijaké iné zákony, ktoré musia byť upravené v nadväznosti, ale o nejaký daňový zákon teda skutočne nejde. Okrem toho vláda sa priznáva, že od prijatia jej uznesenia v auguste mala v podstate tri mesiace času, aby pripravila návrh, ktorý bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády ešte v marci tohto roku. Čiže nie my v parlamente zdržiavame, ako nás poučil pán spoločný spravodajca, prijatie týchto zákonov k navrhovanému rozpočtu, ale vláda mala dostatok času a nevyužila ho, aby pripravila tento zákon v normálne stanovenej lehote.

    Ďalej sa tu píše, že tento zákon je potrebné dopracovať aj z pohľadu niektorých uznesení tohto zákona. Ja som hľadal, hľadal, ale v tomto zákone je len jedno uznesenie, a to je uznesenie, ako tento zákon schváliť. Iné uznesenia zákona som tu nenašiel. Čiže súhlasím s tým, že tento zákon v žiadnom prípade neohrozuje ani republiku, neohrozuje ani štátny rozpočet, ani majetok, nikoho, len spresňuje pojmy, ktoré treba spresniť v nadväznosti už na prijaté zákony a v nadväznosti na reštrukturalizáciu vybraných bánk, tak ako sa to v tejto správe píše. To znamená, že je normálne a slušné, aby sme tento zákon prijímali v stanovenej lehote, aby sme nemuseli urobiť ešte ďalšie chyby v jeho prijímaní v takej krátkej lehote. Teda rozhodne protestujem proti tomu, aby sa týmto spôsobom parlament za každú cenu znásilňoval a uvádzal do porušovania rokovacieho poriadku.

    Predpokladám, pán minister Harna, že máte určité dispozície od pani ministerky financií, ktorým vysvetlíte, prečo teda jedno píše ona a druhé musíte predkladať vy. Ja si myslím, že toto by sme už skutočne v takej vyspelej spoločnosti, ktorá kráča do druhého tisícročia, nemuseli týmto spôsobom v parlamente prijímať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Delingu - pán poslanec Cuper. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper.

  • Obávam sa, pán poslanec Delinga, že pán minister Harna vám asi nevysvetlí úmysel pani ministerky, lebo pani ministerka ani pánu Harnovi nevysvetlila úmysel, prečo vlastne dcéru dostal do tej dozornej rady, do tak skrachovanej a vytunelovanej firmy, ako bola Nafta Gbely.

    To stále si nad tým, pán Harna, lámem hlavu, naozaj, ako je možné, že ste dovolili dať vlastnú dcéru do tak vytunelovanej firmy, ktorú vytunelovalo HZDS. Ale to isté aj pani ministerka...

  • Ja hovorím k veci.

    Pán Delinga žiadal, aby mu pán Harna vysvetlil. A ja hovorím o tom, že asi ťažko mu vysvetlí, lebo pani ministerka zrejme tiež neporadila dobre ani pánu Eichlerovi, keď mu dala zasa tak vytunelované Východoslovenské železiarne. Ale pravda bude niekde inde, že ani Železiarne, ani Nafta Gbely vytunelované neboli, ale že sa sústavne vyrábali k tomu kauzy.

    Ďakujem.

  • Prosím vás, vypnite pána poslanca Cupera.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán minister,

    pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    po všetkých týchto vystúpeniach k uvedeným zákonom, ktoré nám vláda predkladá na skrátené konanie, si myslím, že sa dá konštatovať jedno. Vláda je asi taká slabá, že nedokáže ani zvážiť, ani zhodnotiť potrebu a oprávnenosť žiadať, predkladať niektoré zákony do parlamentu, a nie to už v skrátenom konaní. Ale najväčšia irónia toho je, že zrejme kto si to uvedomil, sú práve úradníci jednotlivých ministerstiev, pretože si robia psinu zo svojich ministrov, predkladajú im kontroverzné návrhy. Predkladajú im návrhy, ktoré sú mimo zákona, páni ministri to jednoducho dajú do vlády a vláda to dá nám poslancom vedomá si toho, že zrejme vybrali do svojich strán takých poslancov, ktorí sem prišli, aby si odsedeli svoje a aby urobili to, čo vláda chce. Lenže páni z koalície, nie je to dobré. Nie je to dobré, že takýmto systémom chceme rozhodovať o dianí v tomto štáte. Dať 14 zákonov, ktoré majú vyše 1 500 strán alebo koľko, a prečítať ich za niekoľko hodín a potom zdvihnúť spokojne ruku o tom, že takto to má byť a toto je pre tento štát dobré, to už nie je irónia. To je veľké nebezpečenstvo.

    Chcel som len povedať, že ustanovenie § 89, kde sa hovorí o skrátenom legislatívnom konaní, kde sa to môže urobiť za mimoriadnych okolností, tak si myslím, že tie mimoriadne okolnosti sú asi práve tie, ktoré som spomenul. Vláda nie je schopná, a preto mimoriadna okolnosť, ktorú treba využiť, je práve v tomto parlamente, že ten odsúhlasí všetko.

    Takže páni poslanci, hlasujme aj ďalej tak, ako nám to páni ministri a vláda predkladá. A hlasujme aj o skrátených konaniach, tak ako ste hlasovali o skrátenom konaní o zákone o strategických podnikoch, ktorý vláda dala na skrátené konanie a v parlamente bol štyri mesiace. A ešte niektorý zákon takto bol.

    Ešte k niektorým otázkam, ktoré tu otvorili aj kolegovia. Napríklad pán Tatár napadol pána Brňáka, že jediný hlasoval v roku 1990 proti ústavnej listine. Neviem, či pán Tatár vtedy driemal v parlamente, pretože o tomto zákone sa rozhodovalo vo Federálnom zhromaždení, to bol federálny zákon, nie republikový, a pán Brňák nikdy nebol poslancom vo federáli.

    Pán poslanec Šimko namietal, že naše rozhodnutia boli ešte horšie, pretože Ústavný súd rozhodol podľa neho asi v dvadsiatich prípadoch. Lenže každý návrh, respektíve nález, ktorý ste posielali na Ústavný súd, bol rozhodnutý Ústavným súdom len sčasti, tam, kde ste mali dvadsať pripomienok, tak rozhodol o jednej, o dvoch. To znamená, že ak by ste vy boli tento zákon predkladali, tak tam bolo osemnásť návrhov, respektíve názorov, ktoré odporovali ústave. Takže nie je to také jednoznačné porovnať s týmto postupom, ktorý robíte vy.

    Chybou, že dostávame takéto zákony, si myslím, že sme aj my poslanci, ale najmä vedenie Národnej rady. Pani poslankyne, páni poslanci, áno, aj v minulom období sme schválili niekoľko zákonov v skrátenom konaní. Ale ak si dobre pamätáte, tvrdo ste protestovali proti tomu a tu teraz nejde o to, aby som chcel hodnotiť svoju prácu, ale ja som na základe vašich pripomienok a vašej nespokojnosti, a to boli opoziční aj koaličné dohromady, išiel do vlády a vo vláde som žiadal premiéra a celú vládu, aby takéto zákony nepredkladali. Vtedy ma napadla tlač, že čo som vo vláde robil. Nič, len som žiadal, aby nepredkladala na skrátené konanie zákony, ktoré nie je potrebné predložiť, a vláda to aj urobila.

    Tento zákon, pán minister, ktorý nám predkladáte, je ozaj kontroverzný. Bolo to tu už spomenuté. Už 30. marca tohto roku ste hovorili o tom, že ho treba predložiť. Nepredložil sa z určitých dôvodov. Ale nič sa nestalo. Čiže, nebola tu mimoriadna situácia ani sa neohrozili základné ľudské práva. A v súčasnosti vo vzťahu, keď ho predkladáte ako potrebný k rozpočtu, si myslím, že k rozpočtu tento zákon je úplne v sekundárnej polohe. Nie je potrebné ho prijímať. Viete, takéto rýchle a také kvantum schvaľovania zákonov prináša tie skutočnosti, ktorým sme boli svedkom aj včera a predvčerom, keď prijímame zákony bez toho, že by sme dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v druhom konaní. Potom porušujeme rokovací poriadok, lebo z tretieho konania vraciame do druhého, jednoducho sami nevieme, o čom hlasujeme. A toto nám niekedy môže občan a náš volič spočítať. Takže radšej to nerobme.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Brňák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem len krátko reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde reagoval replikou na vystúpenie pána poslanca Šimka v spojitosti s niektorými protiústavnými zákonmi rozhodnutými Ústavným súdom a počas nášho funkčného volebného obdobia. Chcem povedať, že by ma veľmi zaujímalo, keď už sa toto stavia ako nejaký základ, ako nejaký pilier terajšieho ústavného a právneho pôsobenia tejto vládnej koalície, ako sa táto vládna koalícia v budúcnosti možno zachová, ak mnohé už z teraz schválených zákonov, spomeniem len príkladne novelu Trestného zákona s novou skutkovou podstatou, o ktorej hovoria už mnohí odborníci, že je protiústavná, spomeniem teraz schválený zákon o obecnej polícii, teraz schvaľovaný vysokoškolský zákon, novelizovaný exekučný poriadok a mnohé, mnohé ďalšie veci, na ktoré legislatívne nečistoty a protiprávnosti poukazovali aj mnohí legislatívci, odborní pracovníci Národnej rady Slovenskej republiky, že v podstate aké konzekvencie v budúcnosti vyvodí vládna koalícia v takom prípade, ak zase my budeme hrať tým nezmyselným futbalovým zápasom, že Ústavný súd zrušil vaše protiústavné zákony. Mám dojem, že keď toto tvrdí politik, že je to vcelku asi normálne, pretože je to politická reč, politická rétorika, ale právnik by mal zvážiť slová, ktorý pozná činnosť, zmysel kompetencie Ústavného súdu a jeho miesto v spoločnosti, by mal zvážiť taký ten politický lacný príklad protiústavne schválených zákonov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci prihlásení do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca taktiež nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 408, súčasťou návrhu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh odôvodnil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Jozef Macejko.

    Zároveň ďakujem pánu ministrovi Harnovi za uvedenie predchádzajúcich bodov programu.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na základe uznesenia vlády číslo 901/1999 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, takzvaný cestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorého hlavným zámerom je získanie finančných prostriedkov do Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktoré budú použité na správu a údržbu diaľnic a ciest. Ďalším zámerom bolo vyjsť v ústrety občanom zavedením krátkodobej nálepky, ako to sľúbil bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Palacka v decembri 1998. Tento zámer navrhujeme riešiť:

    a) novým kategorizovaním motorových vozidiel za účelom ich zatriedenia na vyberanie úhrady za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

    b) zvyšovaním cien nálepiek pri vozidlách celkovej hmotnosti nad 12 do 20 ton.

    Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby svojím hlasovaním podporili prijatie skráteného legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, pretože neprijatím zákona s účinnosťou k 1. 1. 2000 hrozia štátu značné hospodárske škody, konkrétne vyčíslené vo výške asi 71 miliónov korún.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Gabrielovi Palackovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu v gestorskom výbore.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Náš výbor tento vládny návrh prerokoval a odporúča Národnej rade súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie zákona o zákone o pozemných komunikáciách a odporúča prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní. Zároveň ma poveril, aby som túto správu na rokovaní Národnej rady predniesol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci. Pán poslanec Brňák a pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    aj vzhľadom na to, že vlastne ide o problematiku inej odbornosti, iného rezortu a je tu v podstate nový pán minister, nie minister pán Harna, a aj vzhľadom na to, že jednoducho naše apely a naše výzvy, ktoré sme adresovali profesionálnym kolegom právnikom z radov vládnej koalície, zostali zatiaľ nevyslyšané, cítim potrebu opätovne vystúpiť aj v spojitosti s týmto vládnym návrhom na skrátené legislatívne konanie a chcem opäť pomerne rozhodne a pomerne jasne vyjadriť naše stanovisko v tom smere, že ani v tomto prípade nejde o naplnenie dôvodu skráteného legislatívneho konania, tak ako sa to uvádza, ako je to uvedené v ustanovení § 89 rokovacieho poriadku.

    Pre tých, ktorým nie je zrejmé znenie tohto zákonného ustanovenia, myslím si, že je potrebné ho opakovať neustále, pretože aj toto môže do istej miery napomôcť keď nie pre súčasnosť, aspoň pre budúcnosť, aby sme zvažovali takéto kroky, tak si ho dovolím odcitovať ešte raz. § 89 ods. 1: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Uvedené znenie ods. 1 § 89 rokovacieho poriadku inými slovami hovorí o tom, za akých mimoriadnych okolností je možné pristúpiť k rokovaniu v skrátenom legislatívnom konaní na pôde parlamentu v takzvanom stave legislatívnej núdze. V každom prípade sa tu majú na mysli také mimoriadne okolnosti, také mimoriadne udalosti, ktoré sú takpovediac objektívne a sú takpovediac vis maior, teda nespočívajú alebo neviažu sa na schopnosť, neschopnosť alebo subjektívnu povahu niektorých činiteľov, v danom prípade konkrétne vlády Slovenskej republiky. Vystúpil už v rámci predchádzajúceho bodu pán poslanec Gašparovič, ktorý navodil alebo ktorý uviedol, že možno v danom prípade by sme mali chápať predložené návrhy na skrátené legislatívne konanie ako stav istej legislatívnej núdze tejto vlády. Myslím si, že v takomto ponímaní by sme mohli aj my v opozícii akceptovať túto požiadavku, pretože skutočne sa ukazuje, že nie okolnosti a udalosti, za ktorých sa rokuje o týchto návrhoch zákonov, ale skôr činnosť samotnej terajšej slovenskej vlády navodzuje za istých okolností stav legislatívnej núdze.

    Ak by ste takto zdôvodňovali aj tieto návrhy zákonov, myslím si, že z hľadiska istého extenzívneho výkladu by sme mohli takýto zámer podporiť a mohli by sme hľadať riešenia, aby táto vláda už nepôsobila v stave legislatívnej núdze a aby prípadne bola daná a existovala vláda, ktorá bude pracovať, tak ako pracovať jednoducho má. To znamená, ak vláda Slovenskej republiky, ktorá je povedzme rok pri moci a ktorá vie o tom, že platí tu istý právny stav, vie o tom, že do 15. novembra musí predložiť štátny rozpočet, musí vedieť aj o tom, že jednoducho zákony, ktoré sa viažu na schválený štátny rozpočet, musia byť schválené, musia byť účinné, musia byť publikované v Zbierke zákonov do tohto termínu 15. 11. Ak to neurobí, nie je možné o týchto zákonoch konať v stave legislatívnej núdze, ale samotná vláda je vystavená stavu legislatívnej núdze.

    Pokiaľ ide o konkrétne dôvody, ktoré sú uvedené aj v tomto návrhu a ktoré hovoria a zdôvodňujú, prečo sa má konať v tomto skrátenom legislatívnom konaní, je tu opätovne ďalšia myšlienka hodná, by som povedal, zaradenia do nejakého panteónu citátov a myšlienok v rámci povedzme vlády alebo v rámci tohto parlamentu, tak ako aj v predchádzajúcich troch návrhoch. Dovolím si poukázať alebo upriamiť vašu pozornosť na túto perlu zdôvodnenia stavu legislatívnej núdze. Citujem: "Neprijatím zákona s účinnosťou k 1. 1. 2000 hrozia štátu značné hospodárske škody vo výške cca 70 miliónov slovenských korún." Tak to je skutočne úžasné. Ak predkladáme návrh na skrátené legislatívne konanie a dôvodíme ten stav legislatívnej núdze tým, že teraz existuje istý právny predpis, istá právna norma, ktorá rieši záležitosti viažuce sa k tejto matérii a k tomuto obsahu takým spôsobom, teda že štát dáva z hľadiska predchádzajúcich rozpočtových pravidiel na túto činnosť 71 miliónov korún, a ak by sa malo takto postupovať aj naďalej, hrozí štátu nejaké nebezpečenstvo, nejaká kalamita, nejaké zemetrasenie, niečo strašné v tom smere, že jednoducho ten stav je navodený sumou 71 miliónov korún.

    Ak by sme prijali túto filozofiu, tak každý právny predpis, ktorý má nároky na štátny rozpočet, vlastne spôsobuje stav legislatívnej núdze v tejto spoločnosti v súčasnosti. Inými slovami povedané, ak povedzme neschválime dnes alebo zajtra, alebo o týždeň návrh, ktorý nám predložíte v stave legislatívnej núdze, ktorý napríklad obmedzí dávky sociálnej pomoci, na ktoré štát prispieval v minulom roku sumou napríklad 150 miliónov korún, a vy poviete, že vlastne tým, že štát vyplácal tieto sumy na sociálnu pomoc vo výške 150 miliónov korún, vlastne dostáva spoločnosť tento štát do stavu legislatívnej núdze, do nebezpečenstva, do mimoriadnych udalostí a okolností, tak nehnevajte sa na mňa, ale to je v podstate tendencia, ktorá smeruje k zrušeniu každého právneho predpisu, každého zákona a každej vyhlášky, ktorá má istú nárokovateľnosť na finančnú sumu viažucu sa na štátny rozpočet. To je v podstate cesta zvrátená a je to cesta do pekla.

    Opätovne do tretice pevne verím, že po tretie, budem úspešný, opätovne sa obraciam a apelujem na odborníkov, na právnikov, na ústavnoprávnych odborníkov, tu neprítomných, pána poslanca Kresáka, pána poslanca Mészárosa, ktorí budú obhajovať aj naše farby, farby tohto parlamentu na budúcom Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý bude dôsledne a dôstojne dbať na dodržiavanie ústavnosti, zákonnosti, princípu právneho štátu a princípu ústavného štátu, princípu dodržiavania zákonov, jednoducho, aby vystúpili, aby prišli, prípadne ak sú niekde vzdialení či už z účelových alebo neúčelových dôvodov, aby nás jednoducho rozsúdili. Aby povedali oni ako autority na to pomazané, zrejme z hľadiska blízkej budúcnosti, aký je ich názor, ako budú oni reagovať v budúcnosti na takéto flagrantné porušenia zákonov, na takéto flagrantné porušenie v širšom zmysle slova samotnej Ústavy Slovenskej republiky. V tomto kontexte už nebudem vyzývať kolegu pána poslanca Šimka, pretože on svoje stanovisko už povedal, myslím si, že pán kolega Šimko volil cestu stanoviska politika, je to koniec koncov legitímne, pretože človek síce žije niekedy v akejsi vnútornej schizofrénii, možno ako právnik a politik, ale v každom prípade rešpektujem to, že parlament je predovšetkým orgán z hľadiska svojej povahy, z hľadiska svojho ducha orgán teda politický a takto vnímam aj jeho vyjadrenie a myslím si, že aj ono môže byť časom zhodnotené minimálne tým, že je niekde zapísané, niekde zaevidované a mám taký dojem, že v budúcnosti, prípadne ak sa zmenia mocenské pomery v tomto štáte, že bude to minimálne akože dobrý prostriedok, dobrý prostriedok na mnohé politické repliky spočívajúce v tom, že síce my sme tvrdili, že budeme dodržiavať zákon, že budeme dodržiavať ústavu, že budeme dodržiavať demokraciu, ale keďže ste ju vy nedodržiavali, tak ju ani my nebudeme dodržiavať.

    To je úvaha, to sú myšlienky, myslím si hodné politika, ale nehodné právnika. Čiže ešte raz teda na záver, neviem, či je tu pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Orosz, nie je tu, ale dovolím si, iste bude počúvať v kancelárii ústavnoprávneho výboru, aj jeho, veľmi ho chcem poprosiť, aby sme to mali zapísané, zaznamenané aj pre budúcnosť, aký on má názor ako právnik, ako ústavnoprávny odborník na uvedené veci v počte už štyri, myslím si, že ich bude ešte viac, aby sme vedeli prípadne zvážiť aj naše stanovisko a naše rozhodnutie a naše hlasovanie o takých dôležitých veciach viažucich sa a vzťahujúcich na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlásia páni poslanci Maxon, Šimko, Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Ako prvý pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Dve krátke poznámky. Už samotná neprítomnosť právnych odborníkov sediacich v tejto snemovni veľa naznačuje a istým spôsobom aj poukazuje na ich názor. Nepovažujem to za korektné, že takýmto spôsobom prezentujú neochotu vyjadriť sa k tým veciam, ktoré tu už vlastne po tretí alebo po štvrtýkrát odzneli.

    Vecne veľmi krátka poznámka. Sám predkladateľ, pán minister, vy určite veľmi dobre viete, že takto predložená novela nie je v komparácii s krajinami Európskej únie. Ja to hovorím preto, že je to, skoro by som povedal v rozpore s pravidlami platiacimi v Európskej únii a takúto právnu normu dokonca ponúkate tomuto parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.

    No a na koniec ten principiálny a samotný rozpor vyjadril aj pán minister, keď uvádzal tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Ja považujem za korektné to, čo ste uviedli, že keď to váš predchodca pán Palacka sľúbil, tak vy všetko spravíte pre to, aby ste to zrealizovali. Je tam však jeden zásadný a veľký problém. Váš predchodca to sľúbil v decembri. Odvtedy uplynul skoro rok a dnes nám to tu servírujete ako návrh na skrátené legislatívne konanie. Čiže v tomto ohľade celý tento postup je nanajvýš nekorektný.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Znovu budem reagovať na pána poslanca Brňáka. Najskôr azda možno takou poznámkou: šetrite si sily, ešte prídu ďalšie, ako som informovaný. Ale chcel by som zareagovať na tú časť vašej argumentácie, kde ste hovorili o tom, kde ste zacitovali najskôr článok, respektíve ustanovenie z rokovacieho poriadku, ktoré všetci veľmi dobre poznáme, lebo sme vám ho citovali v minulom volebnom období zase my pri obdobných príležitostiach a vy ste svoju argumentáciu založili na tom, že ste povedali, že zákonodarca mal na mysli pod tou hroziacou škodou predovšetkým nejakú škodu, ktorá prichádza vis maior. No ja si myslím, že zákonodarca mal na mysli niečo iné, ale vôbec to nie je dôležité, čo si myslím ja alebo vy a čo si myslel zákonodarca, rozhodujúce je, čo je v zákone napísané. A tam sa hovorí o hrozbe blížiacej sa veľkej škody. Myslím si, že zdržiavanie rozpočtového procesu je jednoducho hrozbou veľkej škody, takže nazdávam sa, že je to celkom legitímny návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na pána Brňáka v tej časti, kde hovoril jednak o tej hroziacej škode. Hroziaca škoda naozaj, aj pán kolega Šimko, lebo aj on na to reagoval, hrozí tejto spoločnosti, ak táto vládna koalícia ešte aj ďalší rok zotrvá pri moci, pretože to naozaj bude už absolútna, totálna ekonomická katastrofa. Ale chcem reagovať aj na tie slová pána poslanca Brňáka, kde hovoril a adresoval ich pánu salónnemu právnikovi prezidentských salónov Oroszovi, kde hovorí o tom, že táto vládna koalícia si mýli demokraciu s demagógiou a anarchiou. Ja si myslím, že to je syndróm, ktorý si terajšia vládna koalícia priniesla z predchádzajúceho svojho pôsobenia v opozícii, keď jej činnosť nikdy nebola na prospech demokratických tendencií v tomto štáte. Vyrábali sa tu jedine, čo bola schopná vyrábať, sústavné kauzy, v ktorých osočovala svojich protivníkov, nepripravovala sa na vládnutie v tomto štáte, čo dosvedčuje aj skutočnosť, že nebola schopná za rok sa pripraviť na schválenie štátneho rozpočtu. Pani ministerka financií namiesto toho, aby pripravovala zákony na schválenie štátneho rozpočtu, rozdávala majetky svojim kamarátom, ako pánu Eichlerovi, a dnes vidíte, že tie kauzy, ktoré ste vyrábali, či už Nafta Gbely alebo Východoslovenské železiarne, lámu krk vám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán minister,

    pán podpredseda,

    cestou mi kolega poslanec Vrždák požičal Národnú obrodu, prílohu Štýl, kde je veľká fotografia ústavného právnika pána Drgonca a s veľkým titulom Žijeme v období, keď je podľa práva už aj matka neistá.

    Páni poslanci, panie poslankyne, to je výrok ústavnoprávneho právnika, ktorý rozhoduje o niektorých našich návrhoch a návrhoch iných, ale tak sa mi hodí do tejto atmosféry, keď hovoríme o tých zákonoch, ktoré dnes máme prijať na skrátené konanie. Je tu istota, že sú tieto zákony dobré a že dobré niečo prijmeme? Ja som povedal v tom predošlom vystúpení, pri 1 500 stranách zákonov, ktoré dostanete niekoľko hodín pred tým a máte o nich rozhodovať, tak mám pochybnosti, či má niekto, keď to chcem povedať už aj tvrdšie, zdravý rozum. Ten, čo to predkladá, alebo ten, čo to neprečíta, to schváli. Myslím si, že je to trošku ozaj veľmi tvrdé, ale, žiaľbohu, je to skoro pravdivé. A keď tu citoval prvý odsek § 89 pán poslanec Brňák, tak aby pán poslanec Šimko bol spokojný, nejdem citovať prvý odsek, ale zacitujem druhý, ktorý hovorí, že "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona". Takže prijatie zákona o nálepkách na cestách Slovenskej republiky sa prirovnáva k takýmto dôležitým rozhodnutiam, ktoré Národná rada má robiť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mňa trošku tak potešilo, že pri rozhovore s kolegami z koalície veľa z nich prejavilo svoj názor, že skutočne nie je to dobré. Ale úplne úprimne, ja to nemyslím ani škodoradostne, lebo je to fakt pravda, ale ak je to pravda a chceme niečo urobiť, tak vás vyzývam, pripravme, nebude to trvať dlho, päť minút, návrh zákona na skrátené konanie na zmenu rokovacieho poriadku, kde vypustíme tento paragraf.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky - páni poslanci Šimko, Oberhauser a Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Gašparovič, zamyslím sa nad vaším návrhom. Skutočne je podnetný, ale chcel by som reagovať predovšetkým na to, s čím ste začali. Na ten citát, ktorý neviem, či je citátom z toho, čo tam napísal alebo povedal pán doktor Drgonec, alebo či je to titulok, ktorý povedzme urobili novinári. Ale práve z toho, čo ste povedali, aj vyplýva, ako povrchne pristupujete s kritikou týchto návrhov, pretože vy ste si neprečítali ten článok, to ste povedali, že iba tak cestou ste sa pozreli a vlastne ani neviete, aká je súvislosť medzi tým nadpisom a tým, čo je v tom rozhovore. Tá súvislosť tam naozaj je a ten nadpis je trochu provokujúci práve tým, že je nezvyklý, ale nastáva tu nová situácia, pri ktorej treba o tom diskutovať a sa tým zaoberať. Obdobným spôsobom, aj pokiaľ ide o návrhy na skrátené konanie, je tu jednoducho treba prijať zákon o štátnom rozpočte. Máte pravdu, aj ja patrím k tým poslancom, ktorý sa neteší z toho, že tu máme zákony na skrátené konanie, radšej by sme tie zákony boli tu mali oveľa skôr a rokovali o nich v normálnom konaní, ale aj tak toto nie je dôvod na to, aby sme ich teraz neprijímali, pretože jednoducho je naším záujmom, aby naša krajina mala svoj základný finančný plán, teda štátny rozpočet.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    plne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Gašparovič, lebo takisto mňa oslovili viacerí koaliční poslanci pred minuloročným schvaľovaním rozpočtu s tým, že tá situácia sa nesmie opakovať. A všetci argumentovali tým, že prečo takto postupujú, že vláda nastúpila neskoro, že mala málo času na prípravu štátneho rozpočtu a že musíme ju pochopiť, lebo v takejto tiesni nemohla pripraviť dlhodobejšie zákony. Teraz prešiel celý rok a vláda mala dostatok času a všetci jeho ministri pripraviť návrhy zákonov v zmysle legislatívnych pravidiel a zákonom určených noriem. Čiže v takejto situácii už dnes tá argumentácia jednoducho neobstojí. Takisto neobstojí ani argumentácia, ktorú ste, pán minister, predkladali, že sa utrpí škoda. Vy nepredkladáte návrh, ktorý má spôsobiť alebo odstrániť škodu, vy predkladáte návrh, ktorý má zabezpečiť príjem vo výške 70 miliónov Sk. Škodu utrpia občania Slovenskej republiky a, žiaľ, už častokrát, keď zasadá vaša koalícia s takýmito návrhmi, hovoria, že lepšie, keby sme nezasadali, lebo každé vaše zasadnutie smeruje k ďalším škodám občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    naozaj chcem nadviazať na to, že pán Gašparovič chcel upozorniť, že zákon o štátnom rozpočte nie je zákon bežný, i keď svojou povahou alebo formou áno, ale je to zákon, ktorý vlastne stanovuje základné pravidlá financovania štátnych činností na celý rok. Dotýka sa bytostne štátu, a preto je mu venovaná aj mimoriadna pozornosť, a práve preto mal byť predložený do parlamentu včas. Práve preto mal byť predložený ministerkou financií, ktorá ja viem, že ochorela, možno zo svojej neschopnosti, možno z toho, že sme jej minule vyslovovali nedôveru, možno, že spadla z koňa, ako tá súdružka, čo mala prísť na Ústavný súd, aby sa dokázala nevina pána Lexu a ďalších...

  • Prosím vás, vypnite pána poslanca Cupera.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce pán narhovateľ vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca tiež nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 427. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby teraz z poverenia vlády návrh vlády odôvodnil minister zdravotníctva pán Tibor Šagát.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som predložil návrh novely zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. K jeho odôvodneniu chcem uviesť asi dva hlavné dôvody. Predovšetkým, žiaľbohu, už dnes je situácia taká, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sú občania vystavovaní priamej platbe, ktorá je od nich vyžadovaná rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tento stav je, samozrejme, vyvolaný tým, že celý systém sa v dôsledku doteraz platnej legislatívy dostal do veľkých ekonomických problémov.

    Rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý určoval Liečebný poriadok v rokoch 1995 až 1998, presahoval zdroje zdravotného poistenia a, žiaľbohu, ten systém dnes musí čeliť náporu veriteľov, ktorí oprávnene vyžadujú vymáhanie svojich pohľadávok vo výške niekoľkých miliárd presahujúcich asi 13 miliárd. To znamená, tento návrh zákona by sa mal postupne pokúsiť zosúladiť jednak ekonomické zdroje poisťovní s rozsahom zdravotnej starostlivosti. To treba úprimne priznať, že určite dochádza k zaťaženiu občana. Týka sa to v tejto novele, keďže ten zákon o Liečebnom poriadku je veľmi rozsiahly, týka sa to teraz troch častí, a to je kategorizácia liekov, je to skupina zdravotných pomôcok a stomatologická starostlivosť. Myslím si, že pokiaľ budete súhlasiť, že je tu porušované ústavné právo na starostlivosť v zmysle platných zákonov, že vyslovíte súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 430 zo 4. novembra pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na svojej 15. schôdzi výboru dňa 5. novembra 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítania sa uskutočnia na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som písomne dostal prihlášky troch pánov poslancov, pani poslankyne Aibekovej a pána poslanca Zelníka, ktorí vystúpia za poslanecké kluby HZDS, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Zelník za poslanecký klub SNS a ďalšiu písomnú prihlášku pána poslanca Maxona.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    od rána prerokúvame návrhy zákonov, ktoré vláda dodala v skrátenom legislatívnom konaní. Kým mnohé z nich majú súvis s rozpočtom, a preto zrejme bolo cieľom vlády napriek tomu, že takisto mala dlhší časový úsek, tak zrejme k rozpočtu naozaj potrebuje tieto zákony prijať. Teraz sme ale v paradoxnej situácii. Pán minister uvádza dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona číslo 98, nebudem celý nápis čítať, nebudem vás zdržiavať, o Liečebnom poriadku, takto sa zjednodušene nazýva. A sám pán minister na strane 5 dôvodovej správy píše a ja vám to presne odcitujem, aby ma náhodou niekto neobvinil, že si vymýšľam.

    Dôvodová správa strana 5: "Navrhovaná zmena nezakladá požiadavky na štátny rozpočet." S konštatovaním Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa stotožnil vo svojom vyjadrení odbor štátneho rozpočtu Ministerstva financií Slovenskej republiky v liste z 28. 7. 1999. Dnes máme 5. novembra, takže nie je tu tento ekonomický dôvod. Nie je tu súvis so štátnym rozpočtom. Predložený návrh, tak ako ho predkladá minister, nespĺňa, ako to už opakovane povedal pán poslanec Brňák, § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku. Navyše chcem protestovať za klub HZDS, ako sa k tomuto návrhu pristupuje.

    Vážené dámy a páni, včera v neskorých popoludňajších hodinách ste nám odovzdali tento veľký návrh zákona. Ja pri všetkej úcte pánom kolegom a kolegyniam neverím, že ste si ho stihli hoci aj len prečítať. Ja sama sa priznávam, že tie zákony, ktoré ma nezaujímajú, lebo nerozumiem im profesionálne, tak som si ani nemohla prečítať, pretože jednoducho časový limit mi to nedovolil. Ale takto rozsiahly zákon, ktorý má štyri veľké dôležité prílohy, sa skutočne nedá ani prečítať, keďže pán podpredseda nášho výboru zvolal rokovanie výboru už na ôsmu hodinu ráno. My sme sa na tomto rokovaní nezúčastnili, pretože sme považovali takýto prístup k takémuto dôležitému zákonu za neseriózny a dehonestujúci. Zúčastnili sme sa na rokovaní cez obed, kde sme povedali aj niektoré svoje dôvody a výsledok hlasovania dopadol, tak ako dopadol. To je prvá vec, ktorá ma na tomto postupe uráža. Toto je už štvrtý návrh zdravotníckeho zákona, ktorý ide za rok v skrátenom legislatívnom konaní. Ak to bolo nevyhnutné, ako bola novela zákona číslo 273, keď končila správna rada a nemal by ju kto riadiť, podporila som ten návrh, dávala som pozmeňujúce návrhy. Nemôže ma nikto obviňovať, že som pristupovala politicky k tomu návrhu zákona.

    Keď dávali poslanci novelu zákona číslo 98, pretože bol vyhlásený krízový režim a bolo rozpočtové provizórium, a vlastne bola aj krízová kategorizácia liekov, tak som nezasahovala do toho procesu, pretože som chápala situáciu a chápala som čas, protestovala som už až proti tomu, že tu jeden z poslancov vládnej koalície predniesol viac ako 20 návrhov do tejto kategorizácie liekov, potom s tým boli problémy v teréne, v praxi a, samozrejme, vinní boli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz znovu napriek tomu, že pán minister opakovane sľúbil vo výbore aj tu na pléne, že táto krízová kategorizácia je naozaj len dočasná a že v apríli predloží kompletný návrh novely zákona číslo 98, nestalo sa tak. Nestalo sa napriek tomu, že je presne určený termín v legislatívnom pláne úloh, keď tento návrh zákona mal predložiť. Teraz je koniec roka a rýchle, rýchle treba rokovať aj o tomto návrhu zákona.

    Ja vám poviem svoje dôvody, prečo sa asi k takémuto urýchlenému dôvodu pristupuje. Ale najskôr mi dovoľte, aby som v zmysle predloženého materiálu pánom ministrom odcitovala: "Návrh zákona a tak ďalej, čísla znovu nebudem uvádzať, je vypracovaný v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky." A čo nám hovorí programové vyhlásenie vlády? Odcitujem z programového vyhlásenia: "Vláda bude garantovať všeobecne dostupnú a kvalitnú základnú ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov." A ajhľa, aj pán minister vo svojom úvodnom slove priznal, že táto novela postihne občanov, pretože rozširuje nožnice tých liekov, pomôcok, stomatologickej starostlivosti, ktorú si bude musieť zaplatiť občan. Navyše sa v štvrtej prílohe kúpeľná starostlivosť znižuje možnosť návrhov ako kúpeľnej starostlivosti pre občanov. Ďalej citujem programové vyhlásenie: "V liekovej politike bude vláda vykonávať opatrenia na zabránenie nehospodárnosti v predpisovaní a spotrebe liekov." Ale táto novela nehovorí o nehospodárnosti v predpisovaní a spotrebe liekov a ak, tak iba čiastočne, ale zase sa zužuje kategória liekov, ktoré boli predtým hradené zo zdravotného poistenia.

    Dovolím si vám z tlače uviesť nasledovné čísla. Kým do prijatia novely, tej narýchlo danej novely vo februári bolo 2 290 liekov plne hradených zo zdravotného poistenia, od februára už to bolo o 314 liekov menej a v dôsledku zvýšenia DPH to bola ďalšia veľká skupina liekov. Dnes podľa vyjadrenia pána ministra vo výbore by týchto liekov malo zostať iba okolo 900. Porovnávame sa s Európskou úniou, respektíve odkaz je na Európsku úniu, ale porovnávame neporovnateľné, pretože tam sa tento systém budoval desiatky rokov, nie roky, majú oveľa vyššie príjmy a systém zabezpečovania financií v zdravotníctve je úplne inak.

    Posledná citácia z programového vyhlásenia vlády, keďže sa pán minister odvoláva.

  • Hlas z pléna.

  • Ja, pani poslankyňa, citujem z materiálu na papieri, ktorý napísal pán minister. Takže sa tu odvoláva na programové vyhlásenie vlády a ja mu hovorím, že nehovorí pravdu, pretože programové vyhlásenie vlády hovorí niečo iné, že v systéme povinného základného zdravotného poistenia zaručí každému občanovi rovnako dostupnú a rovnako kvalitnú základnú zdravotnú starostlivosť. Toto nie je pravda. Nakoniec v úvodnom slove to potvrdil pán minister. Ale najzaujímavejšie je konštatovanie, ktoré je písomne v tomto zdôvodnení na skrátené konanie. Bez tejto zmeny môže prísť k ohrozeniu základných ľudských práv občanov. Akých, na základe čoho, pán minister nehovorí. Práve naopak. Základné práva občanov budú ohrozené, ak prijmete tento návrh zákona, tak ako je. A to je myslím si dôvodom, prečo to dáva ministerstvo na skrátené konanie, aby to zaniklo v tom balíku štrnástich skrátených návrhov zákona, aby sa nehovorilo o tom, koľko beriete občanovi, že si bude musieť doplácať na stomatologickú starostlivosť, že si bude musieť doplácať na mnohé ďalšie výkony, že keď si pozriete ten zoznam pomôcok pre pacientov, ako je surovo urobený, doslova surovo, a aby to neboli moje slová v závere ku skrátenému konaniu, pretože ešte vystúpim k prvému čítaniu, dovolím si vám odcitovať jedného člena z kategorizačnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, čiže nemôžete nás podozrievať, že je to nejaké politické stanovisko, pretože túto komisiu si vyberal pán minister a je to, poviem vám aj jeho meno, pretože je to aj medzinárodne uznávaná osoba, je to profesor doktor Vladimír Krčméry, doktor vied, ktorý tu má viaceré výhrady k tomuto návrhu, ale myslím si, že to najdôležitejšie je: "Na základe týchto pripomienok zdôrazňujem, že uvedený návrh zákona je neúplný, nezaručuje pacientovi optimálnu úroveň liečby lege artis, a preto nesúhlasím, aby sa dostal do platnosti v tomto znení."

    Vážené dámy a páni, v tomto je dôvod prijímania v skrátenom legislatívnom konaní. Nie je pravda, že budú ohrozené základné ľudské práva pacienta, a preto to musí byť na skrátené konanie. Práve naopak, ak prijmete tento návrh zákona, vystavujete sa riziku a zodpovednosti, že budú jednoducho ľudia zomierať, pretože nebudú mať prostriedky na lieky, že naozaj sa dopustíte...

  • Hlas v sále.

  • Potom vystúpte, pán poslanec, áno? ... že nebudú mať jednoducho peniaze na doplatenie lieku, zdravotníckej pomôcky, a tak jednoducho ten pacient odíde z lekárne bez toho lieku. Takže takto otvárate nožnice. Ja by som bola za to, aby sa priplácalo na niektoré výkony, ale vtedy, keď bude lepšia ekonomická situácia. Dnes klesajú reálne mzdy, rastú životné náklady. Z čoho si to ten pacient zaplatí? Máte v tejto republike viac ako milión dôchodcov. Na budúci rok je nielen ohrozené vyplácanie dôchodkov, ale už je dnes stopercentne isté, že ich nebudete valorizovať.

    Takže ako toto zdôvodňujete, pán minister, že bez tejto zmeny môže prísť k ohrozeniu základných ľudských práv občanov, keď je to opačne? A pán minister, vaše zdôvodnenie, že to má byť darček pre občanov k novému roku a Vianociam, nuž ďakujem pekne za taký darček, to sa vám veľmi poďakujú. A keď ste vytrhli z toho kontextu inzulín, možnosť inzulínu a liekov v problémoch s liekmi, ktoré vznikli od prvého júla v súvislosti so zvýšenou DPH, ste mohli riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Mohli ste sa zamerať na to, našli by ste plnú podporu aj nás opozičných poslancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej sú šiesti páni poslanci, posledný pán poslanec Šťastný, prvý pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, nebyť vašej hlúpej arogancie, ignorácie rokovacieho poriadku a neúcty k svojim kolegom, bol by som dokončil svoju predchádzajúcu faktickú poznámku, ale teraz už ju nemám záujem ukončiť.

    Ďakujem.

  • Nadväzujem na stanovisko vyslovené pani poslankyňou Aibekovou. Chcem znova potvrdiť ten základný zámer odmietnutia tejto formy skráteného konania, pretože nie je podložená a skôr naopak pôsobí dojmom, že návrh je vlastne kontrabandom, je vlastne ukrytou zásielkou našim občanom na zvýšenie sociálne ťaživých pomerov. Nie je možné dosahovať znižovanie verejnej a súkromnej spotreby takým spôsobom, že sa útočí na všetkých frontoch proti možnostiam občanov. Preto z týchto dôvodov máme skúsenosti z minulého ledabolého a nevhodného dopĺňania zoznamu liekov, ktoré muselo byť okamžite korigované, že tento postup urýchľovania je postup neprijateľný, a preto ho zásadne odmietame.

    Je našou povinnosťou sa tomu brániť a povinnosťou aj upozorniť občanov, že zmeny zoznamu liekov robia práve tí, ktorí takými veľkými a dovolím si povedať veľmi nezodpovednými vyhláseniami kritizovali minulú zdravotnú politiku. Zasahujú teraz do základných občianskych práv a hlavne zasahujú do ťažkých pomerov našich občanov dôchodcov. Tam jednoducho tento súhrn všetkých možných zásahov zostruje situáciu k neudržaniu.

  • Ďakujem.

    Pripájam sa k názoru pani poslankyne Aibekovej.

    Pán predsedajúci a vládna koalícia, ja neviem, ak vy ste spôsobilí 50 strán legislatívneho textu, kde v každom ustanovení každé slovo môže mať význam a dôsledok pre občana, preštudovať za noc, lebo včera sme to navečer dostali, tak ja snímam klobúk. Ja som robila dlhé roky legislatívu vrátane legislatívnej rady ešte federálnej vlády, ale nie som schopná týchto päťdesiat strán prelúskať a každý pojem posúdiť. Z bežného pozrenia som zistila, že výrazne zhoršujete právne postavenie občanov pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti. Ja si vás dovolím upozorniť na ústavu, kde sa vraví: Na základe zdravotného poistenia, čo platia naši občania, majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky.

    Pán minister, ja som vás interpelovala, či budete meniť ústavu, pretože vaše postupy sú v príkrom rozpore s týmto ustanovením. Ja si myslím, že ustanovenie ústavy je platné a má ostať platné. Nás ste, pán minister, kritizovali a vychádzali ste v parlamente s takými informáciami, že v niektorých zdravotných zariadeniach nemajú toaletný papier, ale za vášho ministrovania, čo všetko v zdravotníctve padá na kolená, o tom už ťažko rozprávať. A vy toto chcete dať na plecia občanov, ktorých sociálne zbedačujete.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať, že plne súhlasím s tým, čo povedala doktorka Aibeková, aby si občania uvedomili, aký úmysel má vláda, vládna koalícia, ako jej leží na srdci priorita, akou je zdravotníctvo a chorý občan, keď taký dôležitý zákon, ako je zákon o Liečebnom poriadku, ktorý sa bude dotýkať všetkých občanov, je daný na skrátené legislatívne konanie. To znamená, že vás nezaujíma diskusia odbornej verejnosti alebo diskusia občana, ktorého sa to bude týkať, aký má názor na tento zákon? Ja si myslím, že práve to je zámerom toho, aby bol v skrátenom legislatívnom konaní, aby bol v tomto chumli rokovania Národnej rady, keď sa bude schvaľovať aj zákon o štátnom rozpočte, keď na tento zákon jednoducho nebude čas, aby sa občan nedozvedel včas, čo ho čaká. Preto je tento zákon daný na skrátené legislatívne konanie. Viacero zákonov, o ktorých ešte budem hovoriť vo svojom vystúpení, ktoré predkladalo ministerstvo zdravotníctva práve v takomto režime, spôsobilo zdravotníctvu ťažkú ranu a spôsobilo deficit v hospodárení v tomto rezorte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    ako povedala pani poslankyňa Aibeková, ide o mimoriadne dôležitý zákon, ktorý ovplyvňuje celú našu spoločnosť, všetkých občanov sa dotkne významnou mierou a dotkne sa najmä tých, ktorí sú v sociálne ťažších pomeroch, lebo tým, že prenáša tento návrh zákona bremeno na týchto občanov, jednoducho ich zaťaží a spôsobí im obrovské problémy. Preto nie skrátené legislatívne konanie, ale naopak, tento návrh zákona treba predložiť na verejnú diskusiu. Treba, aby sa k tomu vyjadrila celá odborná verejnosť, ale aby sa vyjadrili aj také organizácie ako Jednota dôchodcov a ďalšie, ktoré naozaj vedia posúdiť, ako občan môže znášať dôsledky takých hlbokých zmien, aké sa pripravili v tomto návrhu zákona. Predsa si predstavte, že tu ide o celé paragrafy. To sú doslova kilá popísaného papiera, obrovských zmien, ktoré sa majú prerokovať v nejakom skrátenom termíne. Tu je jasný dôkaz, že táto vláda si neváži občanov Slovenskej republiky, nechce s nimi diskutovať o tom, ako usporiadať takú významnú oblasť, ako je zdravotníctvo, nemá záujem ani o svojich voličov, ba dokonca táto vláda nemá záujem asi ani o vlastných poslancov. Alebo tajne s nimi prerokúvala tento návrh dopredu, aby boli dostatočne informovaní? Jednoducho si to treba otvorene povedať, zákon stiahnuť, dať ho na verejnú diskusiu a po vyjadrení všetkých kompetentných potom až prerokúvať v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    v súvislosti s porušovaním ľudských práv mal by som jednu jedinú otázku veľmi stručne. Čo by sa stalo, keby, pardon, každý občan, ktorý musí zaplatiť za lieky, respektíve za určitú starostlivosť, ktorá nie je vymedzená, žaloval štát za porušenie ústavných práv v článku 40. Ja si myslím, že zákonite by musel súdny proces vyhrať. Ak by sa toto stiahlo na všetkých, ktorí musia platiť a neviem si predstaviť, aký by bol dosah takéhoto kroku.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zelník. Po ňom vystúpi pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    stalo sa akousi tradíciou, že z ministerstva zdravotníctva prichádzajú zákony len v skrátenom legislatívnom konaní. Je to pre mňa prekvapením, pretože pán minister už raz ministrom bol, potom pracoval štyri roky v zdravotníckom výbore, čiže pre neho by nemal byť problém mať istú víziu a istý legislatívny plán úloh, aby najmä dôležité zákony, ktoré sa budú prerokúvať, boli dané v časovom predstihu.

  • Hlas v sále.

  • Ani jeden zákon nebol daný, pán kolega, v skrátenom legislatívnom konaní. Vysvetlím, čo to znamená, keď sa takéto zákony prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní, a teda nebol vlastne čas upozorniť na množstvo chýb, ktoré takéto prerokúvanie spôsobovalo.

    V januári 1999 do tejto ctenej snemovne bola predložená novela zákona o Liečebnom poriadku, respektíve jej prílohová časť definovaná ako kategorizácia v krízovej situácii bez finančnej analýzy, známa ako takzvaná krízová kategorizácia. Vystúpil som vtedy pred touto ctenou snemovňou a varoval som pred prijatím novely. Upozornil som, že materiál okrem závažných nedostatkov najmä odborného charakteru obsahuje aj množstvo nedostatkov technicko-informatívneho charakteru. Upozornil som, že materiál bol spracovaný tendenčne, technicky a odborne na nedostatočnej úrovni a nebude prínosom, a to ani odborným, ani ekonomickým.

    Počas svojho vystúpenia som uviedol aj množstvo konkrétnych chýb, ktoré som objavil v predloženom zákone. Parlamentná demokracia však fungovala a funguje tak, že nie poslanci, ale koaličná rada rozhodne, či sa zákon prijme alebo nie. Po schválení zákona pre denník Národná obroda 20. 1. pán minister uviedol na margo vyčítanej absencie ekonomickej analýzy nového zoznamu liečiv, že ministerstvo zdravotníctva nemá dostatočné informácie na jej vypracovanie a nevie, aký to bude mať ekonomický dosah. Za niekoľko týždňov, keď pre odbornú verejnosť bolo jasné, že faktúry za lieky ešte nemohli prísť na preplatenie, pán minister už ohlasoval, že došlo k poklesu úhrad za lieky a teraz sa šetrí. Pán minister do dnešného dňa obhajuje túto kategorizáciu a vydáva ju za úspech, asi vie prečo alebo za čo. Veď aj Slovenská asociácia farmaceutických spoločností pri kritike spomínaného zákona napísala, že niektorým firmám to prinesie veľký biznis.

    Aká je teda pravda. Vychádzal som zo všeobecne dostupných štatistík a porovnal som druhý polrok 1998, keď začal fungovať ambulantný liekový formulár, a prvý polrok 1999 po nadobudnutí platnosti novely zákona, teda nie je sa možné vyhovárať, že do toho zasiahla zvýšená DPH alebo dovozná prirážka. Výsledok? Ak v druhom polroku nás lieky stáli, upozorňujem, že sumy sú bez pridania marží, čo činí pre ambulantné recepty okolo 40 percent a nemocničné žiadanky asi 20 percent, teda v druhom polroku 1998 sme zaplatili okolo 5,9 mld. Sk za lieky.

    V prvom polroku 1999, a za tým účelom bola prijímaná krízová kategorizácia, sme však zaplatili 6,6 mld. Sk. Prečo to bolo tak? Prehĺbil sa deficit v rezorte, veď nárast bol takmer o trištvrte miliardy Sk za polrok, pritom pacienti začali doplácať na lieky také vysoké sumy, že často ani na ne nemali. Lekárnici v dôsledku zhoršovania finančnej situácie nemali peniaze na nákup liekov a pacient aj napriek tomu, že mal predpísané lieky alebo nemal na ich doplatenie, alebo ich vôbec nezohnal, čím sa stalo, že asi 20 až 30 percent pacientov lieky neužívalo. Napriek tomu, ako som už povedal, nás táto kategorizácia stála skoro o trištvrte miliardy viac. Prečo to tak bolo?

    1. Krízovou kategorizáciou sa presunulo predpisovanie liekov na výrazne drahšie lieky. Ak na lacnejší liek, na tú istú diagnózu, samozrejme, pacient doplácal a drahší liek poisťovňa hradila celý alebo príplatok bol menší, je len samozrejmé, že pacienti žiadali predpisovanie liekov buď aby nedoplácali, alebo doplácali čo najmenej.

    2. Ak v ambulantnom liekovom formulári bolo zastúpených 75 percent generík, tak v krízovej kategorizácii ich bolo pod 50 percent. Čo to znamená originálne lieky a generiká? Aby ste si uvedomili ten obrovský rozdiel. Originálny liek je liek a generikum je teda jeho výroba v licencii, ktorý má tú istú terapeutickú vlastnosť, ten istý liečebný účinok, iba rozdiel je v cene. Uvediem príklady na to isté zloženie. Napríklad Prozak, ktorý ako originálny liek stojí 831 Sk, jeho generický liek Deprenon stojí 475 Sk. Alebo Voltaren, ktorý isto všetci poznáte, stojí 191 Sk, pričom Voltén stojí len 87. Sú tam polovičné rozdiely liekov. Alebo napríklad Adalát, ktorý stojí 316 Sk, jeho generický súkmeňovec Sponfit stojí 52 Sk, teda je šesťnásobne lacnejší. Čiže to, čo uviedla Asociácia slovenských farmaceutických spoločností, že niektorým firmám to prinieslo veľký biznis, a zrejme nie len firmám, bola pravdivá.

    Toto priniesla novela zákona, ktorá bola prerokúvaná v skrátenom legislatívnom konaní, aby jednoducho nebol čas posúdiť a dať to na odborné posúdenie, nemohli sa k tomu vyjadriť odborníci a urobiť prípadne nejaké korekcie. To isté sa stalo aj so zákonom, ktorý sme takisto schvaľovali tu, novelou zákona o zdravotných poisťovniach pod číslom 273, keď nás pán minister presviedčal a presvedčil, že potrebuje, aby táto novela zákona vošla do platnosti, lebo on potrebuje zrušiť jednu zo zdravotných poisťovní - Perspektíva družstevná. Vtedy sa do zákona zakomponovalo, že všetky záväzky preberie Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pán minister mal dostatok možností zo zákona číslo 273, ktorý hovorí v § 67 o štátnom dozore, na to, aby túto poisťovňu mohol ukontrolovať. Bohužiaľ, nenaplnil to, čo litera zákona ukladá ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií, štátny dozor nechal tejto poisťovni voľné ruky, a tak od októbra do zrušenia tejto poisťovne cez túto poisťovňu prešla asi miliarda korún. Urobil som poslanecký prieskum na ministerstve zdravotníctva, ktorý len potvrdil to, že naozaj žiadna účtovná dokumentácia, žiadna účtovná uzávierka pred zrušením tejto poisťovne nebola, takže jej záväzky sú iba v odhadoch okolo 1,5 - 3 miliardy Sk.

    Preto znova apelujem na to, aby sme neurobili ďalší nedobrý krok, aby taký dôležitý zákon, ktorý sa bude dotýkať všetkých občanov Slovenska, prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, som za to, že je potrebná novela zákona o Liečebnom poriadku, ale v tom normálnom legislatívnom procese, a nie v skrátenom legislatívnom konaní. Ak si skutočne vážime občana, dodržte sľub, že zdravotníctvo bude prioritou. Pán minister, dali ste si do programového vyhlásenia, že neznížite dostupnú zdravotnú starostlivosť. Pred voľbami ste proklamovali, že zdravotníctvo sa stane prioritou, tak vás prosím, aby sme taký dôležitý zákon, akým je zákon o Liečebnom poriadku, prerokúvali v normálnom režime s tým, že dávam aj návrh na stiahnutie z rokovania, aby tento zákon nebol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem.

    Mám iba dve krátke poznámky, že sa plne pripájam k pánu poslancovi Zelníkovi a pripájame sa aj my k uzneseniu, aby tento návrh zákon bol schválený a prerokúvaný v riadnom konaní, čiže stiahnuť ho zo skráteného konania a aby tu neboli nejaké šermovačky s termínmi účinnosti zákona, ako to bolo vo výbore. Mám tu mnohé podporné stanoviská, konkrétne aj Združenia zdravotných poisťovní, pre ktorých je tento zákon bytostne dôležitý, ktorí navrhujú, aby termín účinnosti bol 1. 2. 2000. Takže myslím si, že naozaj mesiac nám nič neurobí, keď posunieme účinnosť zákona.

  • Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    na úvod mi dovoľte niekoľko slov k tomu maratónu skrátených legislatívnych konaní, ktoré nám predkladá vláda Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, pred týždňom nebola ochota tejto snemovne počúvať naše výhrady v súvislosti s legislatívnym procesom napríklad na ministerstve financií, v súvislosti s nekompetentným legislatívnym postupom na ministerstve financií a nakoniec netrvalo to ani celý týždeň a tie slová, ktoré sme tu na tomto mieste v súvislosti s návrhom na vyslovenie nedôvery ministerky financií Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej prezentovali, sa v plnom rozsahu naplnili. Musím, ale celkom úprimne priznať, že ani sme nepredpokladali, že až taká obrovská legislatívna diera, až taká obrovská nepripravenosť vlády sprostredkovane cez ministerstvo financií bude na procedurálny postup pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Ak by sme sa mali rozhodnúť odborne posúdiť všetky návrhy v prvom a druhom čítaní, ktoré sme dostali na skrátené legislatívne konanie, tak by sme museli byť deti zázračných rodičov. Dámy a páni, len tie zákony, ktoré sa vecne týkajú návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vzťahu k daniam, vo vzťahu k metodike účtovníctva, každý jeden z týchto návrhov si vyžaduje dôkladné preštudovanie, predovšetkým si to vyžaduje dôkladnú analýzu existujúceho právneho stavu a dôkladnú analýzu navrhovaných zmien vo väzbe k ostatným zákonom. Je to technicky, organizačne a ľudsky nezvládnuteľná práca. Ak sa rozhodneme, že, alebo ak sa rozhodnete vy, že sa stanete obsluhovačmi týchto tlačidiel, tak vám garantujem, že v slovenskej ekonomike nastupujeme cestu legislatívneho chaosu s nepredstaviteľnými dosahmi na občanov, predovšetkým na občanov Slovenskej republiky.

    Využijem túto príležitosť ešte na jedno konštatovanie. Dámy a páni, koľko tu bolo kriku o podaní trestných oznámení. Ako sa prezentovali tie novodobé literárne výtvory nazvané čierne knihy. Dámy a páni, dnes vy z koalície by ste si mali uvedomiť, že keby sa vláda efektívne venovala tomu, čomu sa venovať mala, tak táto situácia jednoducho nemusela nastať, a aby takáto situácia nastala, je to v štandardnej, demokratickej a ekonomicky fungujúcej krajine neprípustné. Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky tým spôsobom, ktorým postupovala, si napísala sama na seba jednu obrovskú čiernu knihu. To je výsledok práce prvých troch mesiacov vlády Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ďalšie konštatovanie, a to už čiastočne vo väzbe aj na tento návrh na skrátené legislatívne konanie vlády nie je už tajomstvom a veľmi sa často sa to tak prezentuje aj v médiách a, žiaľ, teda musím konštatovať, že veľmi často sa to prezentuje aj medzi občanmi Slovenskej republiky. Dámy a páni, dnes nastáva situácia, že keď rokuje vláda, ešte raz opakujem, keď rokuje vláda, občan Slovenskej republiky je ohrozený, a to, čo sa ide diať teraz v parlamente cez skrátené legislatívne konania, tak to je už aj naša osobná zodpovednosť. Keď bude Národná rada Slovenskej republiky v takom tempe, s takým obrovským balíkom zákonov pracovať v priebehu 14 dní alebo troch týždňov, tak vám garantujem, že sa vystavujeme obrovskému riziku, že nielen vláda spôsobuje priame ohrozenie občana svojimi rozhodnutiami, ale už aj my ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky spôsobujeme priame ohrozenie, priame ohrozenie občanov. Ak si spomeniete, prosím vás, na náš poslanecký sľub, v tom poslaneckom sľube sa hovorí o niečom celkom, o niečom celkom inom.

    Čo sa týka návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z., pán minister, musím konštatovať, že váha vašich slov sa postupne približuje k nule. Vy, keď ste tu naposledy predkladali návrh na skrátené legislatívne konanie o Liečebnom poriadku, ste sa sám zaviazali, že je to posledný postup, ktorý volíte vzhľadom na to, že je naozaj objektívne potrebné niektoré nedostatky v Liečebnom poriadku odstrániť. Neprešlo ani trištvrte roka, opäť sa uchádzate v tejto snemovni o podporu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona číslo 98/1995 Z. z., teda Liečebnom poriadku.

    Vážený pán minister, určite si budete spomínať na diskusiu, ktorá bola aj pri tom predchádzajúcom prerokúvaní v skrátenom legislatívnom konaní a naozaj objektívne sme sa všetci spoločne zhodli na tom, že tento postup v budúcnosti je neprípustný a zhodli sme sa aj na tom, že ak len čiastočne s istou dávkou zodpovednosti tento návrh, vážené dámy a páni, máme posúdiť, tak musíme spolupracovať so skupinami odborníkov. Jednoducho nie sme polyhistori a nemáme skúsenosti, nemáme vedomosti a nakoniec nemáme ani osobnú kapacitu aj vo väzbe na to, čo som hovoril predtým, aby sme objektívne tieto návrhy posúdili. Neprešlo ani trištvrte roka, situácia sa opakuje. Opäť prichádzate s návrhom na skrátené legislatívne konanie takého mimoriadne závažného a odborne zložitého problému.

    Tento návrh na skrátené legislatívne konanie by nebol prípustný ani v období, keď objektívne nie sme takí zaťažení prácou. Ale v období, keď skutočne v priebehu jedného dňa nám dôjde 14 návrhov na skrátené legislatívne konanie, 14 prvých čítaní veľmi vážnych zákonov s bezprostredným dosahom na sociálne postavenie občanov a ich životnú úroveň, nehnevajte sa, to je vysoký stupeň nezodpovednosti, vysoký stupeň nekoordinovanej činnosti vlády a nakoniec aj nekoordinovaný a necieľavedomý postup ministerstva zdravotníctva. Ja pri tejto príležitosti musím poznamenať, že keby ste sa, vážený pán minister, dokonca aj v spolupráci s predsedom výboru pre zdravotníctvo pánom poslancom Kováčom menej venovali diskusii s distribútormi liekov, menej venovali diskusii s dodávateľskými firmami zdravotníckych zariadení, ktoré nepochybne majú veľmi významné komerčné pozadie a venovali by ste sa oblasti legislatívy, venovali by ste sa organizačným veciam súvisiacimi s vedením ministerstva zdravotníctva, tá situácia by nemusela byť taká vážna, aká je.

    Chcel by som teda zdôrazniť, že nielen novela Liečebného poriadku si vyžadovala postupovať v skrátenom legislatívnom konaní, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa riešil aj zákon o zdravotných poisťovniach s tými dôsledkami, o ktorých nakoniec už môj kolega pán poslanec Zelník hovoril.

    Takže vážené dámy, vážení páni, takýto postup je absolútne neprípustný, z toho dôvodu dávam návrh, aby snemovňa neschválila zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím, aby o tomto mojom návrhu bolo hlasované.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Maxon bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne.

    Som veľmi rada, že v tejto problematike vystúpil aj ekonóm, pretože problematika zdravotníctva vo veľkej miere je aj o financiách, o ekonomike. O to, že naozaj skrátené legislatívne konanie nemá opodstatnenie, môžem doložiť aj pripomienkami, ktoré sme dnes dostali na rokovanie výboru. Možno, že aj to je cieľom dať to všetko na skrátené konanie, aby sme sa nemohli seriózne týmto problémom venovať. Mnohé z týchto pripomienok, a to sú profesijné združenia, ktoré pôsobia v zdravotníctve, nesúhlasia tiež s touto novelou a upozorňujú na to, že ďalšie zvyšovanie spoluúčasti pacientov je v súčasnosti neúnosné a môže narušiť solidaritu riadnych platcov dávok v systéme všeobecného zdravotného poistenia. Nebudem všetky čítať, ja si, samozrejme, spracujem túto problematiku a vystúpim v prvom čítaní so všetkými tými negatívami. Darmo ste ironický, pán poslanec Kováč, je to na hanbu, keď zdravotnícky, bývalý zdravotnícky pracovník a človek, ktorý vedie zdravotnícky výbor, pristupuje s takou iróniou k vecným pripomienkam, ktoré tu pán poslanec Maxon a ďalší kolegovia mali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník ohľadom skrátených legislatívnych konaní v predošlom období pri novelizácii zákonov a chcem ho doplniť. Jeden mal za cieľ, a to krízová kategorizácia, aby sa nabalili firmy. Zhoršila sa, samozrejme, finančná situácia v celom rezorte. Druhý zákon, ktorý bol predkladaný, číslo 273, mal za cieľ zakamuflovať nehospodárnosť hospodárenia Zdravotnej poisťovne Perspektíva DRUZAP, pretože tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa prebrala zo zákona záväzky tejto poisťovne, sa akosi zatvorili dvere za tým, aby sa nepokračovalo v skúmaní a pátraní, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami Perspektívy DRUZAP. Pán minister sa síce usmieva, že on podal trestné oznámenie, ale podal trestné oznámenie na riaditeľa Perspektívy DRUZAP v tom zmysle, že on v decembri ešte stihol, keď už pán minister bol ministrom zdravotníctva a nezabezpečil štátny dozor tejto poisťovne, že riaditeľ tejto poisťovne podpísal 100-miliónový úver, respektíve zaručil sa verejnými prostriedkami za úver pre inú súkromnú firmu. Ale nie v tom je prapodstata problému tých 100 miliónov korún. Prapodstata je v tom, že miliarda korún cez túto poisťovňu prešla a nikto neodkontroloval alebo nemal záujem, alebo nechcel mať záujem, aby bol dosledoval peniaze, ktoré prišli, kam a komu odišli.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto z poslancov sa hlási k tomuto bodu do rozpravy ústne. Okrem pána poslanca Cupera pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vážený pán predsedajúci, zhovievavo vás prosím, aby ste ma znova nevypínali, ako to máte vo zvyku. Budem hovoriť o veci, ale aj o súvislostiach, ktoré s vecou súvisia, a to aj podľa vedy občianskeho práva je v poriadku.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, k jednej preliminárnej otázke. Pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát je majster neštandardných postupov a netradičných riešení. Keď sa ujímal pred rokom riadenia rezortu ministerstva zdravotníctva, tak ho ako najgeniálnejšie vedel začal riadiť v podobe vyhlásenia štatária. Štatárium alebo výnimočný stav, alebo stav núdze sa vyhlasuje vtedy, keď je štát ohrozovaný vonkajším, alebo vnútorným nepriateľom. Dosť dobre neviem pochopiť, kto vtedy ohrozoval Slovenskú republiku, keď sa k moci dostala vláda, podľa predstáv vtedajšieho veľvyslanca Spojených štátov Johnsona "najväčší nepriateľ" vtedajšej opozície Mečiar a Hnutie za demokratické Slovensko boli porazené vo voľbách alebo lepšie povedané, vyhrali voľby tak, že nemohli zostaviť vládu a pán minister začal vládnuť v podobe štatária.

    To bolo naozaj netradičné riešenie. Namiesto systémových zmien, ktoré si slovenské zdravotníctvo žiadalo, nastúpilo ničnerobenie alebo lepšie povedané schovávanie sa pána ministra zdravotníctva za výnimočný stav. To mu umožňovalo prežiť až doteraz. Tomu predchádzalo, samozrejme, niekoľko ďalších netradičných riešení v podobe zvyšovania účasti občanov tohto štátu na bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorú garantuje článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, až prišlo toto prekvapenie v podobe návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Dovolil som si odcitovať celé znenie alebo názov návrhu vlády, ktorý ste dostali ako tlač 427 práve preto, lebo v odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie čítam, že v systéme zdravotného poistenia pretrváva dlhotrvajúci nedostatok finančných prostriedkov, čo má za následok vážne problémy pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o občanov Slovenskej republiky poskytovanej na základe zdravotného poistenia. Tento nepriaznivý stav vznikol v dôsledku nesúladu medzi výškou poistného určeného na zdravotné poistenie a výškou nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    Pán minister, prečo klamete poslancov tohto snemu? Klamali ste zrejme aj vládu a klamete aj sám seba. Ak by ste totiž chceli postupovať v súlade s ústavným článkom 40 a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, tak by ste nenovelizovali touto znáškou právnych predpisov práve liekový poriadok a ďalšie platby, ktoré prenášate na občanov Slovenskej republiky, ale by ste sa pustili do novelizácie zákona o zdravotnom poistení alebo prinajlepšom by ste sa snažili zvýšiť platby, alebo požiadali by ste ministerku financií Slovenskej republiky Brigitu Schmögnerovú, aby zvýšila platby, alebo odvody za jednotlivých poistencov, za ktorých platí štát, prípadne by ste zvýšili aj platby zamestnancov do zdravotného poistenia.

    Ale toto nie je ničím iným ako prenesením bremena o bezplatnú zdravotnú liečebnú starostlivosť, ktorú žiada alebo na ktorú majú právo občania Slovenskej republiky v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky jednoducho na občanov Slovenskej republiky. Niekde až takými trápnosťami, ale hovorila o nich pani poslankyňa Aibeková, a niekde naozaj by si zaslúžilo zvážiť, či nesiahate aj na dôstojnosť občanov Slovenskej republiky ako potenciálnych pacientov v liečebných zdravotníckych zariadeniach, ktoré ako minister riadite. A ja predpokladám, že ak máte trochu lekárskej cti, že dlho by ste riadiť nemali a zvážili svoje zotrvanie ako minister v rezorte, pretože asi zrejme, ak ani vládna koalícia si to neuvedomuje, že stav vo vašom rezorte a vaše schopnosti riadiť tento rezort nie sú zodpovedajúce dobe a že ministerstvo je potrebné zrejme obsadiť niekým, kto prijme štandardné postupy a systémové riešenia na riešenie stavu poskytovania bezplatnej lekárskej starostlivosti na základe zdravotného poistenia.

    Lenže nielen tu klamete občanov Slovenskej republiky, pretože sa nedotýkate zákonov o zdravotnom a sociálnom poistení, ale práve poplatkov za lieky. Pán kolega Maxon už povedal asi zrejme prečo, pretože zrejme ste zahľadení až príliš do tej oblasti poskytovania zdravotnej lekárskej starostlivosti, ktorá sa zaoberá práve tou stránkou biznisu, to znamená teda distribútormi liekov, lebo aj to je parketa, ktorú ste stihli pokaziť okrem toho, že ste svojho času zrušili dobre fungujúci systém zdravotného poisťovníctva, zaviedli ste množstvo nefunkčných poisťovní. Tých peňazí, pán minister, by bolo možno dosť, keby ste si ich vypýtali od pána Hampla, ktorý ich minul na bezohľadnú volebnú kampaň, ktorej výsledok bol absolútne nulový, keď váš zákon, ktorým ste zaviedli množstvo poisťovní, kde sa občania mohli poistiť, ste jednoducho zaviedli alebo zverili, alebo dali možnosť takýmto podvodníkom priživovať sa na nevedomosti občanov Slovenskej republiky, ktorí od nich vyťahovali teda zdravotné poistné, aby ho míňali na svoje osobné politické ciele.

    Obdobne ste zaviedli pluralitu pre distribútorov liekov a Slovensko sa stalo rajom distribútorov liekov a toto všetko teraz touto znáškou zákonov, ktoré tu máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, chcete preniesť toto bremeno na občanov Slovenskej republiky. Pýtam sa vás pán minister, pretože toto bremeno nie je jediné, ktoré dostanú občania Slovenskej republiky ako darček od Mikuláša, Mikuláša Dzurindu alebo lepšie povedané od vlády Mikuláša Dzurindu k Mikulášu, niečo sa im možno ujde ešte aj pod vianočný stromček, ja sa vás pýtam, či toto nebude ohrozením zdravotnej starostlivosti občanov Slovenskej republiky, pretože naozaj, ak sa im zvýšia poplatky za elektrinu, za plyn, ak sa im zvýšia poplatky za cestovné a ďalšie služby, ja sa vás pýtam, kde si budú títo občania môcť priplácať podľa toho zoznamu, ktorí ste im pripravili vy na tú "bezplatnú lekársku starostlivosť".

    Je to vážna zodpovednosť, vážení páni poslanci vládnej koalície, nielen vlády Mikuláša Dzurindu, lebo pán Dzurinda zrejme nijakú zodpovednosť v sebe zakódovanú nemá, pretože si myslím, že tak ako ocigánil občanov Slovenskej republiky pred voľbami, nenesie za svoje činy ani dnes zrejme nijakú ústavnú ani politickú zodpovednosť, lebo v ňom nie je vypestovaná, tak sa pýtam vás, prečo vy nemáte zodpovednosť a chcete schváliť túto znášku zákonov, ktorými chcete uvaliť bremeno alebo zvaliť bremeno "bezplatnej zdravotnej starostlivosti" práve na občanov Slovenskej republiky. My sa pod takú zodpovednosť nemienime podpisovať, pretože to bude naozaj až teraz, pán minister, po tomto schválení tohto návrhu zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, bude stav ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky občanom Slovenskej republiky.

    Zároveň sa mi dovoľte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripojiť k mojim predrečníkom, pánu poslancovi Gašparovičovi a pánu poslancovi Brňákovi a vyzvať vážených pánov poslancov, pána Kresáka a pána Mészárosa, čerstvých to adeptov na funkcie sudcov Ústavného súdu, aby apelovali na svedomie svojich kolegov v poslaneckých laviciach ako budúci ochrancovia ústavnosti v Slovenskej republike, aby nehlasovali za takéto legislatívne návrhy, a to ešte v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré tu pán minister zdravotníctva, ale aj ďalší páni ministri dnes, ako pán minister Harna a pán Macejko prezentovali. V opačnom prípade apelujem na prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera, aby týchto exponentov, politických exponentov, nie odborníkov na ústavné právo nevymenoval za sudcov Ústavného súdu, lebo nebudú poskytovať záruku, že budú ochraňovať ústavnosť, demokratické princípy, princípy právneho štátu v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási pán poslanec Andrejčák ako jediný.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcem doplniť pána poslanca Cupera o hodnotiacu časť k tomuto materiálu. Ale asi lepšie bude, ak poviem, že už šesťkrát sme boli dnes svedkami, keď kolegovia poslanci z HZDS a SNS dokázali, že materiály, ktoré nám predložil Mikuláš Dzurinda a podpísal ich, sú vlastne klamaním nás, celého parlamentu, ale aj Slovenska. Vyvrátili sme dôvody, ktoré uvádzal, prečo ich treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. V skutočnosti sú dôvody úplné iné. Skutočnosť je tá, že sa prijímajú alebo za týmito zákonmi nasledujú znenia, ktoré sú proti občanom, a ideme prekrývať dosah, negatívny dosah týchto zákonov na občanov. Budeme oberať o vymoženosti, tie, ktoré doteraz občania či už ako podnikatelia alebo konzumenti, alebo ako pacienti majú. Budeme rušiť sľuby k zákonom, ktoré sme dali a vlastne legalizujeme zlé kroky vlády. V každej civilizovanej krajine, keby predseda vlády sa podpísal pod nepravdivý dokument, by ho to stálo miestno. U nás nie. Ale nedivíme sa. Keby náhodou koaličná rada omylom vyhlásila, že trikrát päť je devätnásť, tak ako poznám tu 93 poslancov, tak zahlasujú a hneď sa prijme ústavný zákon, že na Slovensku je to tak. Naozaj na Slovensku je to tak, robíte si, čo chcete, vysmievate sa nielen terajšiemu parlamentu, ale aj vôbec histórii tohto poslaneckého úradu na Slovensku. Raz nás to bude všetkých, ale hlavne vás veľmi mrzieť.

  • Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    rád by som povedať, že tu predkladaný návrh zákona na zrýchlené konanie je v podstate nesprávnou voľbou nesprávnych prostriedkov a nesprávnym pomenovaním problémov. Dovoľte mi, aby som trocha zašiel do veľmi krátkej minulosti. V roku 1990 sa konala svetová Konferencia o perspektívach budúcich trhov po skončení bipolarity sveta. Takto sa nazývala táto konferencia a išlo v podstate o úvahy a prognostické hľadania riešenia, ako sa po skončení studenej vojny a po zrútení, ekonomickom zrútení v týchto pretekoch sovietskeho bloku bude vyvíjať budúci trh. A tam najvýznamnejší prognostici a analytici hovorili, že treba predpokladať, že v tomto období dôjde k výraznému poklesu jedného z najdôležitejších trhov obdobia štyridsiatych rokov studenej vojny - zbrojného trhu. A konštatovali, že do ktorých trhov pravdepodobne sa bude preskupovať voľný neviazaný alebo disponibilný kapitál. A tam vyslovene medzi dvoma perspektívnymi odvetviami na prvé miesto uviedli zdravotníctvo. A povedali doslova, že sa musíme spoliehať na to, že človek bude mať vždy strach o svoje zdravie a že v tejto oblasti môžeme počítať s radikálnym a rýchlym rastom nárokov. A tak vzniklo to, čomu hovoríme invázny alebo ofenzívny marketing farmaceutických firiem a firiem na výrobu medikálnych zariadení. Týmito formami začal všeobecný atak na všetky zdravotné rozpočty na celom svete. Tu naozaj prebiehala globálna tendencia.

    Rád by som pripomenúť, že ak v roku 1994 bolo 14,6 miliardy korún vyčlenených a spotrebovaných zo štátneho rozpočtu na zdravotníctvo, tak v roku 1998 to už bolo 42,07 miliardy, ktoré boli vyčlenené v rozpočte za Mečiarovej vlády. To znamená, takýmto silným atakom vlastne prebiehal nápor na odčerpávanie zdrojov. Netreba vždy len vidieť určitú humánnu vznešenosť vo výkonoch farmaceutických firiem, ale aj to, že jednoducho hľadajú, akým spôsobom vymámiť, vytlačiť, vyžmýkať z obyvateľov prostriedky práve na zdravotnú potrebu.

    Ukazuje sa, že všetky riešenia, ktoré máme hľadať, majú byť riešenia, ktoré sa začnú veľmi efektívnym spôsobom doma, ale aj hľadaním medzinárodnej koalície, hľadať riešenie, ako čeliť tejto inváznej a ofenzívnej politike svetového marketingu v oblasti zdravotníctva. To sa nedá nijako inak rozumne robiť. A preto je toto riešenie, ktoré tu robíte, že vlastne prenášate batoh ťažoby na jednotlivého občana, ktorý je aj tak sužovaný zase inými dôsledkami šokovej terapie zo stagflačnej politiky tejto vlády. Nie je jednoducho možné postupovať touto cestou. To nie sú frázy, to je otázka, ako sa postaviť ku problému, ktorý naozaj rastie a ktorý objektívne spôsobuje to, čomu hovoríme celosvetovú nefinancovateľnosť moderného zdravotníctva. Nechoďme tou cestou, že budeme prevalcovávať na občanov túto ťarchu, pretože štát bude mať čo robiť, aby sa bránil tejto medzinárodnej stratégii, ofenzívnej stratégii farmaceutického a medikálneho priemyslu. Vo mne stále rezonuje ten čierny humor, pán minister, ktorým ste charakterizovali svoju ministerskú stoličku. Hovorili ste, že podľa vášho dojmu je to kríženec elektrického kresla a latríny, ale ja vám chcem povedať, že je dobré robiť aj úsmevnú reflexiu svojej životnej a ťažkej situácie, ale vážení, netreba to premietnuť na ostatných občanov. Práve občan, užívateľ zdravotnej starostlivosti sa stáva tým, ktorý sedí na tomto zvláštnom kríženci elektrického kresla a latríny. Prosím vás, nepokračujte týmto spôsobom. Vyzývam koaličných poslancov, naozaj toto nie je otázka politickej solidarity a krátkodobej kalkulácie, lebo musíme hľadať dlhodobé riešenia. Cesta zvyšovania zaťaženosti občanov nie je dobrá cesta.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Húska bol posledný prihlásený rečník do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ďakujem veľmi pekne, lebo táto diskusia, myslím si, že je poučná pre všetkých a chcem vám poďakovať dopredu za pozornosť a chcel by som ju krátko komentovať.

    Začnem pánom profesorom, pánom poslancom Húskom. Absolútne súhlasím s tým, že farmaceutický priemysel je minimálne na úrovni zbrojárskeho priemyslu so svojimi ambíciami, so svojím podielom na trhu, to súhlasím. Súhlasím aj s tým, že celosvetové zdravotníctvo je problém ufinancovať aj v bohatých krajinách. To je pravda. Ale vráťme sa teda, však nie všetci sme stratili pamäť, vráťme sa k tomu, a hovoril tu pán poslanec Cuper, že ja som tu urobil raj pre distribútorov. No len spomeňme si, že za ministra Soboňu ich tu bolo 200. Bolo ich tu 200. A ten priestor, ktorý malo ktoré zoskupenie na to, aby skorigovalo počet distribútorov, to veľmi dobre vieme. A za koho vzniklo takmer 1 200 lekární? Za vlády tejto koalície? A povedzte mi, skutočne súhlasím, že keby tu farmaceutický priemysel nemal takýto raj, tak by nevzniklo toľko distribútorov ani toľko lekární. To je samozrejmé. A dnes, samozrejme, akákoľvek regulácia tohto trhu, ktorý je veľmi silný, je veľmi ťažká, pretože sa hľadajú tie slabé stránky toho, že neberte občanovi liek, pretože to je nesprávna cesta. Ale ktorá je správna cesta? Škoda, pán poslanec Húska odišiel.

    Všeobecne v liekovej politike, ktorá sa, ja tvrdím, ostatné štyri roky tu dobre nerobila, v liekovej politike, v poskytovaní liekov sa razí taká základná filozofia, pretože je všade hrozba nadmerného používania liekov a tá u nás je. Vieme to dokumentovať, nebudem operovať odbornými číslami. Jeme oveľa viacej antibiotík, jednému pacientovi predpisujú piati lekári, máme najväčší počet receptov na jedného občana a je všeobecne známe, že používanie antibiotík a iných liekov nám znižuje a zhoršuje genofond, zhoršuje imunologický stav obyvateľstva. Tak prosím vás pekne, nestrašme tu, že touto novelou zákona sa ide ohroziť zdravotná starostlivosť. Táto filozofia zákona, ktorá tu je, a škoda, že tu nie je pán Zelník, pretože mi tu povedal, že ako teda ideme s občanom, tak dve novely zákona o Liečebnom poriadku, ktoré pripravovala predchádzajúca garnitúra, boli robené tak, že nemali ani databázu liekov, aby to mohli urobiť a robili im to mimo ministerstva zdravotníctva. No kto tu potom bol ten, kto sa nechával kupovať, aby sa tam dostali tie správne lieky? A preklopenie liekov, pretože tu parlament schvaľoval len chemické molekuly, a preklopenie na jednotlivé preparáty robili opäť ľudia mimo ministerstva zdravotníctva a pri 8 000 položkách koľko chýb vzniklo a kto ich kedy skontroloval a komu to prinieslo úžitok, občanovi? Nechajte, ja to nehovorím komu osobne. A takto poviem, po prevzatí sme okrem iného poslali trestné oznámenia aj na to, že boli registrované lieky a podpísané ministerskými pracovníkmi, ktoré nenapĺňali literu, čo procesne má registrácia obsahovať. A bolo to niekoľko desiatok liekov. Kto mal z toho profit? Načo sa robili liekové formuláre, ktoré nemali opodstatnenie, oporu v zákone, že ich musí niekto dodržiavať? To bolo len naháňanie peňazí z firiem, ktoré sa chceli do liekového formuláru dostať.

    Tento zákon okrem iného uvádza to, že dnes proces zaradenia do lieku cez kategorizačnú komisiu môže byť rozporovaný a súdnou cestou môže byť chyba opravená. Doteraz niekto mohol toto urobiť v terajšom Liečebnom poriadku? Absolútne otvorená cesta na kontrolu, na verejnú kontrolu. Kto tu bojuje proti korupcii? Tí, čo tu boli pred nami, alebo my? Prečítajte si ten zákon, prosím vás pekne. A filozofia, prosím vás pekne, zákon odišiel 2. augusta z ministerstva zdravotníctva, prešiel ťažkú tortúru, ale pozrite si vyjadrenia, aj sociálni partneri s tým súhlasia. Majú jedinú podmienku, aby to nariadenie vlády, ktoré bude obsahovať lieky, bolo najskôr prerokované aj v tripartite. A my ponúkame, dnes sme povedali vo výbore, aby mohlo byť ukázané aj poslancom. Pretože každá normálna vláda bude chcieť, aby občan dostal moderný liek zavčasu a aby sme ekonomicky nútili firmy k tomu, aby tie firmy znižovali ceny liekov. Tento nástroj používa každá moderná krajina. A tým nástrojom je boj zaradenia do skupiny plne hradených liekov.

    Vrátim sa k tomu, že máme približne 900 plne hradených liekov podľa tohto. Dostanete zoznam tých liekov, ktorý bude návrhom vládneho nariadenia. A 3 000 ďalších liekov bude v rôznom percente priplácaných, z toho 60 percent menej ako 50 Sk. Ak nejaký občan dostane liek za 1 300 Sk a má doplatiť zaň 2 percentá, 25 alebo koľko korún, tak ja si myslím, že to je dobré fungovanie zdravotného poistenia. A prosím vás, aby ste si ich pozreli. Prídeme do poslaneckých klubov, chcem vás získať na to, aby sme to podporili. Nie je to proti občanovi, pretože nariadenie vlády nám naopak dovolí v priebehu roku reagovať napríklad na kurzové zmeny, ktoré nemôžeme vylúčiť. Žiadne ekonomika ich nemôže vylúčiť. A my by sme museli zmeniť zákonom ten zoznam tých liekov. Takže garantujem vám, že toto je dobré.

    Samozrejme, že sa prenáša časť tej ťarchy aj na občana, ale chcem povedať, že väčšina tých liekov z tých 3 000, na ktoré sa bude priplácať, väčšina toho priplácania je motivačná. Ale sme tu a máme na to šancu, pretože my tvrdíme, že celoplošné úľavy sú zlé, aby celoplošne bolo niečo veľmi nízko platené. A dajme do zákona o sociálnej pomoci, aby adresne sociálne slabým občanom sa dala sociálna dávka na kompenzáciu náhrady za lieky. Lebo chceme adresnosť, nie aby sme ročne minimálne 700 kg liekov pozbierali v lekárňach, ktoré mnohé nie sú ani otvorené, to je posledný údaj z minulého roka, a určite minimálne dvojnásobok ešte zostane v šuplíkoch. Táto ekonomika to nemôže uniesť.

    Takže to strašenie, prosím vás pekne, ale však my sme tu všetci boli aj tie ostatné roky. Perspektíva, že zlyhal štátny dozor, že som zlyhal ja, že chceme zakryť, však štátny dozor zlyhával štyri roky a my sme urobili kontrolu, ktorá sa skončila 30. novembra a odišlo päť podaní na políciu. A likvidátor Perspektívy už podal ďalšie tri trestné oznámenia, pretože už teraz z titulu jeho funkcie môže podávať ďalšie trestné oznámenia na to, ako čo zisťuje. A účtovné uzávierky v tejto poisťovni neboli urobené ani v roku 1987, ani v roku 1988. No a kde ste boli, pán štátny tajomník, ostatné štyri roky? Čo sa zobudil a teraz prišiel sem a čuduje sa, že čo sa tu dialo v poisťovniach? Štátny dozor zlyhal za úplne inej situácie. Takže, prosím vás, to upodozrievanie...

    Vypočul som vás, samozrejme, čiernu knihu ministerstvo zdravotníctva nebolo schopné spísať, pretože by to presiahlo aj časové kapacity, takže sme odstúpili od toho, zaoberali sme sa úplne inými vecami, jednoznačne to treba povedať.

    A teraz ešte jednu vec chcem povedať. Samozrejme, že je mi veľmi úprimne ľúto, že by to malo ísť skráteným legislatívnym konaním. Napriek tomu vás žiadam a prosím, aby ste to podporili. Súhlasím s tým, že takýto zákon by mal byť v dostatočnom čase vysvetľovaný, aby nedošlo k nejakým chybám. Ale ten zákon od 2. augusta, čo odišiel z ministerstva zdravotníctvam prešiel dvakrát Legislatívnou radou vlády. Prešiel dvakrát tripartitou. Prešiel profesijnými združeniami. Samozrejme, že profesijné združenia majú rôzne názory, ale my môžeme vydokladovať, že aj tí, ktorí eventuálne napísali negatívne stanovisko, napísali v inom čase pozitívne stanovisko.

    Takže lobizmus farmaceutických firiem je a povedal by som, že ťažko sa brániť takým vyjadreniam, koľko času ja a pán poslanec Kováč trávime rokovaniami s distribučnými firmami. No chcel by som povedať, že všetky rokovania sú dokumentované, všetky rokovania sú oficiálne s odbornými pracovníkmi ministerstva zdravotníctva, ktorí majú v garancii tento problém. A teda vylučujem a vyzývam tých poslancov, pána poslanca Maxona, neviem ešte, či nepovedal to aj pán poslanec Zelník, ak majú akékoľvek podozrenie, že by sme sa my nechali skorumpovať nejakou distribučnou firmou, že je ich povinnosťou toto oznámiť. Nech to tu nevyprávajú za týmto pultom, ktorý dovolí všetko. Tu vám dovolia nakydať na hlavu čokoľvek, pretože máte imunitu. Nech sa páči, nech povedia, kto s kým a kto zaplatil. Odmietam toto, nehnevajte sa. To ani neprislúcha, aby sa tu takéto veci pertraktovali.

    Takže som rád, že sa nakoniec tá diskusia rozvinula. Pripúšťam, že môže byť tento zákon prerokúvaný iste v inom tempe. Ale ešte chcem povedať jednu základnú a poslednú vec. Ako by sme zabudli, prečo sa, pani poslankyňa, dostalo zdravotníctvo do tejto krízy. Samozrejme, že si ešte dlho budete požičiavať Resutíkov list, v ktorom označil kreslá viacerých ministrov, že sa podobajú kombinácii latríny s elektrickým kreslom. Mňa sa pýtali novinári, že tak, ako sa cítite. Hovorím, no viete tak, aby som pravdu povedal, najlepšie sa mi páči to, čo napísal pán Resutík. Všimnite si, pán poslanec Húska vložil autorstvo mne. Tak ja sa ospravedlňujem pánu Resutíkovi, neberiem mu skutočne autorstvo, len sa mi zaľúbilo, že nás prirovnal, a teda občan nás vníma ako ľudí, ktorí sú na latrínach s elektrickými kreslami. Pretože v takej situácii sme dostali túto republiku, v ktorej - škoda že tu nie je pán Maxon -, rozpočet sa bude prijímať so škrípaním zubov, pretože 45 miliárd ide na to, aby sme zaplatili dlhovú službu, aby sme zaplatili štátne záruky, ktoré sa urobili v minulých obdobiach. Predstavte si, že by sme mali 40 miliárd na to, aby sme rozdelili pre zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej, pre iné rezorty. Aký by tu bol štátny rozpočet? To nie je demagógia, to je pravda, toto táto snemovňa, táto koalícia musí preniesť a musí to preniesť spolu s občanom a bude to bolieť, pretože to urobili títo a nedajboh, keby tu boli dlhšie. Pretože už neviem, kde by sa to bolo skončilo. A preto, ak dnes prijímame nepopulárne opatrenia, čo iste aj toto tento zákon je, tak tie nepopulárne opatrenia idú na vrub týchto, ktorí sú dnes "najmúdrejší", ktorí vám dokázali, že všetky tieto skrátené legislatívne konania sú namierené proti občanom. Ten účet je tu. Ten účet je tu.

  • Ďakujem pánu ministrovi za vystúpenie.

    Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom rokovania 22. schôdze je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Prosím, aby z poverenia vlády odôvodnil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie minister výstavby a verejných prác Slovenskej republiky pán Harna.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 429).

    Podľa článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom v rámci práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky aj právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Túto funkciu plní minimálna mzda, ktorá je najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi ako najnižšiu cenu práce zabezpečujúcu zamestnancovi určitý primeraný životný štandard, a to na minimálne uznanej spoločenskej hranici.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie číslo 45 z 22. marca 1999, ktorým sa ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny odporúča pripraviť spoluprácu s expertnou pracovnou skupinou a so sociálnymi partnermi návrh komplexného riešenia minimálnej mzdy vrátane právnej úpravy valorizačného mechanizmu v termíne do 30. októbra 1999.

    Na základe konsenzu sociálnych partnerov a súhlasu Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky sa vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, navrhuje zvýšiť minimálna mzda z 3 600 Sk na 4 000 Sk mesačne. Zároveň sa navrhuje spôsob valorizácie minimálnej mzdy.

    Vzhľadom na sociálnu situáciu, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, vláda navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Teraz dávam slovo poverenej poslankyni výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Sárközy a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády v gestorskom výbore.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte aj mne, aby som vám predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Zb. o minimálnej mzde (tlač 429).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 433 zo 4. novembra 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 27. schôdzi výboru dňa 4. novembra 1999. Výbor svojím uznesením číslo 115 zo 4. novembra 1999 súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vlády súhlasiť s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že som písomne nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási z poslancov ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Engliš a pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok pánov poslancov do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister, aj keď zastupujúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    napriek tomu, že je tu ďalší návrh na skrátené legislatívne konanie a myslím si, že absolútne oprávnene sme kritizovali to, že zákony by sa nemali predkladať v skrátenom legislatívnom konaní a musím trvať na svojich slovách, čo sa týkalo predchádzajúceho návrhu zákona a veľmi ma mrzí, že pán minister tak reagoval, ako reagoval, navyše klamal, nemala som možnosť reagovať, pretože zákon číslo 98 v roku 1994 bol jeho návrh a tento návrh tu dokonca predkladal ako spoločný spravodajca. Napriek tomu, teda že nepodporujeme skrátené legislatívne konanie, v tomto prípade máme opačné stanovisko. Takže, prosím vás, páni poslanci, nerozčuľujte sa, vypočujte si najprv to, čo chceme povedať.

    Ja oceňujem, že sa už po druhýkrát v tomto roku objavuje návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Len by som prosila, keby to naozaj ministri zvážili a nedávali to v skrátenom konaní, myslím si, že takýto návrh zákona naozaj mal byť v riadnom konaní. Napriek tomu klub poslancov za HZDS bude podporovať túto úpravu, aj keď nie je veľká, a musím aj trošku povedať, že som rada, že hoci sme my takýto návrh na úpravu minimálnej mzdy na 4 000 korún predkladali už na 7. schôdzi Národnej rady 2. 12. 1998, nakoniec na naše slová došlo, že je potrebná takúto úprava, takže v tomto smere máte našu podporu.

    Dúfam, že beriete tieto slová tak, že naozaj robíme rozdiel medzi zákonom a zákonom. Ak je to na prospech občanov, aj keď je to minimálne zvýšenie, ale je to na prospech občanov, tak podporujeme takéto návrhy zákona. Ale ak beriete občanom to, na čo mali nárok doteraz a ešte tu minister nehanebne klame, tak opozícia musí využiť svoje právo a musí poukázať na takéto zlé praktiky, ktoré sa dejú.

    Ďakujem za podporu.

  • Pán poslanec Cuper ako druhý prihlásený do rozpravy.

    Faktická poznámka - pán poslanec Dzurák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som sa tu s kolegami stavil, že pani Aibeková vystúpi, tak ako vystúpila. Som skutočne veľmi rád, že ma teraz nesklamala. Možno ešte k tomu, prečo sa ide so skráteným legislatívnym konaním. Pani poslankyňa, veľmi dobre viete, že tento zákon obsahuje aj určité prvky valorizácie. Boli určité spôsoby riešenia. Boli to ťažké rokovania a ja si myslím, že sme sa dostali k určitým záverom. A tento zákon zrejme očakáva dosť ľudí, lebo bude platný od 1. 1. 2000, a myslím si, že je to také dobré posolstvo našim ľuďom, našim občanom, a som veľmi rád, že pôjdeme s týmto posolstvom spoločne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážené páni,

    ja si myslím, že pána Dzuráka naozaj nič nemôže prekvapiť. V nijakom prípade.

    Jedna preliminárna otázka. Naozaj, pán minister by nemal byť luhár a ešte ak ide o detského pediatra, ale pán minister zdravotníctva tu cigánil občanom Slovenskej republiky a svoju neschopnosť váľal na predchádzajúcu vládu, ktorá už rok nie je pri moci.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcem sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Federočko, upokojte sa, lebo vás asi tiež nič neprekvapí.

  • Pán poslanec Cuper, prosím vás, aby ste nediskutovali s poslancami.

  • Chcem pánu Harnovi povedať, že nie sme proti jeho ministerstvu ani proti jeho ministrovaniu, ani proti maďarskej koalícii a tu na rozdiel od predchádzajúcich právnych úprav, tak ako povedala pani poslankyňa Aibeková, sa stotožňujeme a sme za to, aby sa minimálna mzda pracovníkov vo všetkých sférach Slovenskej republiky valorizovala. Sme ale proti tomu, ako hovorí právnická česť, aby sa to dialo v skrátenom legislatívnom konaní, pretože vláda mala dostatok času na to, aby minimálne mzdy valorizovala.

    Ja si pamätám diskusiu v médiách medzi pani ministerkou Schmögnerovou a pánom poslancom Ficom, ktorý už nie je členom Strany demokratickej ľavice, o tom, či minimálna mzda má byť 4 000 korún alebo 4 500 korún. To len preto som vám, pán Dzurák, osviežil pamäť, že to, čo ste v konečnom dôsledku dali ako kompromis, nie je tým, čo sľuboval pán Fico ako bývalý podpredseda Strany demokratickej ľavice.

    Teda tá minimálna mzda 4 500 korún by bola primeranou satisfakciou za zvýšenie alebo valorizáciu toho, čo ujedá z našich odmien za prácu, alebo miezd, inflácia, ktorá je dnes oficiálne priznávaná na hranici 16 percent, ale neoficiálne možno 20 percent, a to je pri všetkej skromnosti teda zvýšenie aspoň o nejakých 800 korún, nie o sumu 400 korún, ktorá tak spolovice pokrýva inflačnú špirálu, ktorú nepripisujete Mečiarovej vláde, lebo inflačnú špirálu ste roztočili vy.

    Na záver teda, pán minister, vidíte, že sa vám ušla aj taká populárnejšia právna úprava, ktorú máte česť prezentovať pred týmto parlamentom. Ako už bolo povedané, klub Hnutia za demokratické Slovensko je za to, aby sa minimálne mzdy valorizovali, ale zásadne vyslovujeme nespokojnosť s tým, aby sa to dialo narýchlo v podobe štatária, teda skráteného legislatívneho konania.

    Pán Dzurák, ďakujem vám za pozornosť a nemusíte mi venovať pozornosť. Na vaše intelektuálne zdôvodnenie nie som zvedavý.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca majú pán poslanec Rusnák a pán poslanec Dzurák.

    Pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem.

    Chcem reagovať na pána poslanca Cupera. Ja si myslím, že kto trošku ovláda matematiku, príde k záveru, že za predchádzajúcej vlády to bolo zrejme o tristo korún, pokiaľ sa týka zvýšenia minimálnej mzdy, a my za rok o tisíc korún. Neviem, treba si to dobre spočítať a potom môžeme o tom rozprávať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takisto ako pani Aibeková ma neprekvapila, neprekvapí ma ani pán Cuper. Jednoducho je drzý, arogantný, každého zosmiešňuje, a to je jeho štýl politiky za deväť rokov. Žiaľ, niektorým občanom sa to možno páči, ale väčšine určite nie.

    Ďakujem, pán Cuper.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Je piatok. Podľa rokovacieho poriadku rokujeme do 16.00 hodiny. Je 15.57 hodín, prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do stredy.

    Budeme pokračovať v stredu budúci týždeň o 13.00 hodine hlasovaním o prerokovaných skrátených legislatívnych návrhoch vlády k jednotlivým zákonom, ktoré sme prerokovali na dnešnom rokovacom dni.

    Ďakujem všetkým poslancom za účasť na rokovaní.

    Prajem vám príjemný víkend. Dovidenia, všetko dobré.