• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram desiaty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Bartoš, Ferkó, Lexa, Maňka, Muránsky, Prokeš, Rusková, Sládeček, Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: Bárdos, Budaj, Fico, Jarjabek, Keltošová.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    pokračujeme v rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (tlač 309).

    Včera vystúpil ako posledný pán poslanec Juraj Švec. Na jeho vystúpenie sa s faktickými poznámkami prihlásili poslanci: Húska, Tóthová, Drobný, Kandráč, Benčat, Cuper.

    Dávam slovo s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Šveca pánovi poslancovi Húskovi.

    Nech sa páči.

  • Chcem potvrdiť stanovisko pána poslanca Šveca...

  • Vypnutie mikrofónu poslanca.

  • Prosím techniku, aby zabezpečila fungovanie zariadenia.

  • Už funguje. Čas by som prosil upraviť.

    Teda pokiaľ ide o stanovisko pána poslanca Šveca k samospráve, myslím, že ho treba potvrdiť. Je naozaj nie účelné, aby sa vytvárala, povedal by som, z účasti študentov nejaká lobistická skupina nátlaku. Totiž nie je celkom dobré vracať sa k metódam, ktoré sú svojím spôsobom prekonané a ktoré predovšetkým znížia úroveň školy. A z týchto dôvodov treba naozaj dbať, aby každopádne v samospráve bolo zastúpenie študentov, ale aby toto nebolo nadproporčné, resp. aby vlastne nevytváralo nátlak na znižovanie úrovne požiadaviek vo vnútri vysokej školy. Takisto treba nám bezpodmienečne hľadať riešenia, ktoré dovolia mať tzv. viaczdrojové financovanie, to znamená riešenie, pri ktorom vedľa verejných zdrojov by mali mať možnosť vysoké školy dostať sa k týmto zdrojom serióznou cestou, pochopiteľne.

    Na druhej strane upozorňujem, že je veľmi problematické definovať ako tretí pilier tzv. verejnoprospešné práce, pretože v trhových podmienkach verejnoprospešné práce sú práve vyňaté z tovarovej produkcie a vlastne vyjadrujú len tzv. verejné statky. A tieto je veľmi ťažko uhrádzať, i keď celkom nesporne majú mať svoju pozíciu vo vnútri výkonu školy.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Húskovi.

    Ďalej pani poslankyňa Tóthová, prosím.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Švec sa dotkol aj veľmi citlivej otázky, a to otázky príjmov vysokých škôl a z tohto zorného uhla sa vyjadril k pôvodne navrhovanému § 6 ods. 3, ktorý sa teraz navrhuje vypustiť. Ja plne súhlasím s názormi, že práve toto je podstata očakávanej novely. Vypustením je to, vážení poslanci, o ničom. A navyše je úplná pravda, že niečo je predložené, niečo gestorský výbor navrhuje predložiť, niečo vložiť, niečo diskutujúci navrhli zmeniť a je z toho taký galimatiáš, že ja aj pri dôslednom sledovaní vlastne neviem, čo bude predmetom prijatia tohto parlamentu.

    Navyše by som chcela povedať ešte k vyjadreniu pána poslanca Šveca, ktorý hovoril o veľkej variabilite riadenia vysokých škôl a systémov samosprávy v západnej Európe. Je to pravda, skutočne niet jednotného modelu, pretože toto nie je európskym právom upravená problematika, je to ponechané na výber každého štátu. Samozrejme za princípu, že má tam byť samospráva, ale jedno nepovedal. Čím silnejšia samospráva vysokej školy, tým slabšie dotácie zo štátu. A predložený legislatívny návrh podľa môjho názoru vôbec túto otázku nerieši, nie je žiadnym prínosom. A ja si myslím, že pokiaľ boli niektoré kritické slová, nebudem ich opakovať, vyjadrené pánom prof. Švecom, súhlasím s tým.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Snaha pána kolegu Šveca bola evidentná a vyplynula z toho, že sa vyzná v akademickej obci lekárskych fakúlt. Bohužiaľ, musím povedať to, čo povedala pani prof. Tóthová, i keď sa to, samozrejme, týka prejavu pána prof. Šveca, že je v tom taký galimatiáš, že tá pôvodná verzia novely je úplne vykastrovaná a teraz sa už snažíme nahradiť to vykastrované dajakým nefunkčným tkanivom. Napríklad to, čo pán prof. Švec navrhol, § 27 ods. 3 nahradiť vetou "odborná verejnoprospešná činnosť", je to síce veľmi šikovné a zdá sa, že to bude aj fungovať, len neviem, či to budú aj vykladači zákona prijímať ako plnohodnotnú legislatívnu náhradu. Musíme si uvedomiť, že je to síce, zdá sa, dobré a priechodné, ale chýba nám tu jedna vec. Chýba nám tu manažment legislatívnych noriem, prijímania legislatívnych noriem. Mal by tu niekto byť, kto je zodpovedný za legislatívu, teda pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, ktorý by mal povedať, či takáto formulácia je priechodná v praktickom použití zákona. Ak je, prosím, sme za ňu, budeme hlasovať za ňu, len aby nebola potom, ak dovolíte výraz, jalová. Aby sa nevysvetľovala dajako inak, lebo ide o to, že novoprijatí asistenti a odborní asistenti na klinických pracoviskách potrebujú podpis riaditeľa fakultnej nemocnice, aby mali plnohodnotnú zmluvu na vykonávanie liečebno-preventívnej činnosti. Oni ju nemajú. Ale keby to v zákone číslo 172 bolo takto prijaté a vysvetľované jednoznačne, tak stačí podpis dekana, ktorý tohto pracovníka prijme a on môže vykonávať plnohodnotnú liečebno-preventívnu činnosť. Ak to tak bude, ja budem plne hlasovať za to, čo pán prof. Švec tu navrhol. Je to priechodné ako legislatívna novela, ale neviem, či to v praxi tak priechodné bude.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    súhlasím s vystúpením pána poslanca Šveca, ale predsa mám jednu poznámočku.

    Dovolím si upozorniť na jeden rozpor, ktorý vo svojom vystúpení naznačil. Je za to, že by sme pri tvorbe vysokoškolských noriem vychádzali z praktických skúseností, je za to, dokonca to explicitne navrhuje, aby v zákone bolo ustanovené, že vysoké školy môžu vykonávať odbornú verejnú činnosť. Pýtam sa: Vzdelávanie je odborná verejná činnosť? Jednoznačne, nepochybne. A teraz jeho postoj. Nie je veľmi nadšený z terajšieho výkonu tejto verejnej odbornej činnosti, ktorú realizujú niektoré fakulty napriek tomu, že je to právne čisté, len preto, že to realizujú na základe zmluvného záväzku, na základe predpisov obchodného práva.

    Takže to, čo sa realizuje teraz, ja si myslím, že je treba pozitívne ohodnotiť. Práve praktické skúsenosti donútili niektoré fakulty toto realizovať a nielenže si vyrovnávajú platy, čo správne pán prof. povedal, ale si často tým nahradzujú aj náklady na investičnú výstavbu a vôbec na prevádzkovú činnosť. Takže tak to treba chápať. Nie je to nejaká nelegálna činnosť. Tu zodpovedne vyhlasujem, ak si zoberiete predpisy obchodného práva, tak sa dozviete, že ide o legálnu činnosť. Realizuje sa na základe dobrovoľného záväzku, pretože ten, kto má záujem, ho dobrovoľne prijal, nikto ho k tomu nenúti. A ja súhlasím, že treba to dať do nejakého rámca, do zákona o vysokých školách, ale aj súčasné právne predpisy toto dovoľujú uskutočňovať.

  • Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Keďže sa pohybujem v tomto prostredí, chcel by som reagovať, ale veľmi stručne, pretože sa chystám vystúpiť v rozprave, prihlásim sa ústne. Jedna vec je jasná, že táto novela zrejme už nie je novelou, ktorou bola zamýšľaná, novela sa pripravovala v pomerne krátkom čase a neviem, či čas trvania, na ktorý sa táto novela pripravuje, je relevantný. A myslím si, že po vystúpení jednak exekutívy, pána ministra školstva Ftáčnika, a jednak teda, že boli obídené také orgány, ako je Konferencia rektorov, ako je Rada vysokých škôl, Klub dekanov a podobne, novela sa mi zdá byť ušitá veľmi rýchlo a podľa všetkého treba sa sústrediť na zákon o vysokých školách. Ale tento zákon o vysokých školách, samozrejme, bude žiadať, aby sa svojím spôsobom upravili ďalšie zákony, ktoré nadväzujú. Máme tu zákon o vede, zákon o financovaní vysokých škôl a ďalšie legislatívne normy, tak si myslím, že sústreďme naše úsilie na prácu, ktorá prinesie ovocie v budúcnosti, ktorá vyrieši postavenie vysokých škôl. A, samozrejme, ide tu o závažnejšie zmeny, pretože si nemyslím, že by sa touto novelou nejakým spôsobom zvýšila kvalita vzdelávacieho procesu. Táto novela v podstate sa veľmi málo líši od kmeňového zákona, ale to azda v mojom vystúpení pri rozprave.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper stiahol svoje vystúpenie, takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný a pripraví sa pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že po doterajšej rozprave a faktických poznámkach všetky ostatné vystúpenia vrátane tohto môjho budú viac-menej opakujúce sa, pretože už sa ten zákon tu preberá z každej strany a je len otázne, či hovoríme o pôvodnom návrhu zákona, alebo vzhľadom na spoločnú správu hovoríme o úplne niečom inom, čo tu bolo predložené, pretože tých zmien skutočne je toľko, že sa takmer stráca podstata toho, čo predkladatelia mali na mysli v predloženom návrhu.

    Ja si dovolím takú drobnú poznámočku, že hádam po vypustení bodu 3, čo bolo predovšetkým zmyslom predkladaného návrhu a prečo vlastne bol aj tak spontánne podporený tento návrh, ja na mieste predkladateľov asi by som bol celý návrh stiahol z rokovania, pretože to ostatné, ak to poviem trošku nadnesene, sú kozmetické úpravy, ktoré by s pokojným svedomím, tak ako sa to tu mnoho ráz ozvalo, vydržali do vytvorenia nového zákona alebo prijatia nového zákona, ktorý musí byť pochopiteľne podstatne kvalitnejší.

    Najväčším problémom v súčasnosti na vysokých školách je financovanie. Ak si vezmeme aj tohoročné viazanie a predpokladané opakované viazanie rozpočtových prostriedkov a pokiaľ mám informácie, návrh na rozpočet pre kapitolu vysokých škôl je zasa znížený, tak samozrejme, že o to viac rezonuje vlastne potreba, aby tento bod o podnikateľskej činnosti zostal v návrhu a aby mohli vysoké školy aspoň na čas, kým sa situácia zlepší, zmení, aby dokázali aj tou činnosťou navyše, pretože podnikateľská činnosť, a ja sa prihováram za to, aby tam bola odborná podnikateľská činnosť, tá, možno povedať, že zaťažuje vysoké školy, nie že by vytvárala vzhľadom na počet pracovníkov, vzhľadom na úväzky, vzhľadom na vedeckovýskumnú činnosť, tak to je čosi ešte navyše, na čo potrebujú viacej síl, a tá by mala byť zohľadnená. A ony tie prostriedky vlastne vysoké školy použijú na čo?

    Ja dám pozmeňujúci návrh, aby boli tie prostriedky, aby to bolo taxatívne určené na pedagogickú, vedeckovýskumnú činnosť a rozvoj. To znamená, nie na inú činnosť, ktorá je nie definovaná alebo kde sa dá zakryť kadečo, ale aby to skutočne prispievalo minimálne k udržaniu tej úrovne pedagogického procesu, keď už nepôjde o ďalší rozvoj, čo je otázne, či by nemalo ísť, ale minimálne na udržanie a takisto pomoc vo vedeckovýskumnej činnosti. Pretože poviem z vlastnej skúsenosti, ak mi toho roku z 300, 400 tisíc korún bolo viazané vzhľadom na opatrenia školy nie 4 %, ale 12 %, pretože rektor, a ja mu to schvaľujem, nechce siahnuť na mzdové prostriedky, tak stiahol viacej z bežných výdavkov, a pochopiteľne, že to potom musí cítiť kdesi aj tá metodická časť vedeckého výskumu aj tie očakávané výsledky alebo predpokladaný prínos. Bez toho to jednoducho nejde.

    Z tohto dôvodu skutočne by som rád poprosil o podporu snemovne v tom, že by tento tretí bod zostal tu zakotvený, pretože to nie sú prostriedky, ktoré idú z rozpočtu, ale prostriedky, ktoré si školy vyrobia, čiže tu nič na veci nezmení. A možno to stojí aj za to, aby sa upravili alebo prijali nejaké zmeny v iných zákonoch, ktoré by nemuseli byť nejakého rozsiahleho charakteru. Lebo ak bude nový rozpočet na úrovni 0,6 % v budúcom roku, tak je otázne pri súčasnom počte študentov a krátení počtu tzv. obslužného personálu, teda nepedagogického zboru, že bude veľký problém zabezpečovať úlohy, ktoré vysoké školy majú.

    Druhý taký problém, o ktorom sa tu dosť diskutuje a diskutovalo a rád by som k tomu povedal svoj názor, to je otázka akademickej obce. Myslím si, že prvá chyba, a škoda, že to aj predkladatelia nenavrhli, je v tom, že nie je celkom presne determinovaná akademická obec a dáva možnosť v zákone, ja si to dovolím odcitovať, dáva možnosť v zákone školám pohybovať sa aj v inej ako v akademickej rovine. "Akademickú obec vysokej školy, fakulty tvoria učitelia, vedeckí pracovníci, študenti", a teraz ide to, čo je problematické, "a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy, aj odborní pracovní vysokej školy." Ktorí odborní pracovníci? S vysokoškolským vzdelaním, stredoškoláci? To sú všetko odborní pracovníci. My máme dokonca na technických školách odborných pracovníkov, ktorí sú remeselníci. Sú odborní pracovníci administratívni pracovníci na rektoráte? Na dekanátoch? Takisto sú stredoškoláci, vysokoškoláci.

    Čiže je otázka toho, aby to tu bolo explicitne povedané, čo teda tvorí akademickú obec, ale v tomto momente to zrejme už bude nad rámec tejto novely. Čiže nie je to možné, aby sa to zakotvilo, pretože sa často šachuje práve s touto skupinou pri voľbe senátov podľa toho, ako to niektorým záujmovým skupinám vyhovuje. Pretože poznám školu, kde na fakulte odborní pracovníci mali právo voliť, ale do tzv. veľkého školského senátu alebo univerzitného senátu už právo voliť nemali. Čo bolo porušené, jeden či druhý moment? Aj v jednom, aj v druhom prípade sú odborníci, aj v štatúte tejto vysokej školy sú zakotvení.

    Čiže toto si myslím, že je takým základným problémom, ktorý by bolo treba ujasniť a presne vymedziť, pretože ak hovoríme o akademickej pôde, o akademickej, to znamená, že by to malo byť len v súvislosti s vysokoškolským vzdelaním a odborní pracovníci, tí, ktorí sa bezprostredne podieľajú či na pedagogickom procese, alebo vedeckovýskumnej činnosti. To je, prosím, môj názor. Nemusí sa s tým každý stotožňovať.

    Druhá taká otázka, ktorá sa tu takisto opakovala vo viacerých vystúpeniach, je otázka vzťahu univerzít a vedeckovýskumnej základne akadémie vied, rezortných výskumných ústavov. Myslím si, že je to skôr personálny problém aj jednej, aj druhej skupiny. Pretože z vlastných skúseností môžem povedať, že na našej fakulte aj v čase, pokiaľ som pôsobil ako dekan na fakulte, sme vynikajúco vychádzali s pracovníkmi vedeckovýskumnej základne, trebárs s Výskumným ústavom živočíšnej výroby, ktorí u nás dodnes robia aj v pedagogickom procese a aj vytvárame spoločné tímy na riešenie výskumných úloh. Toto si myslím, že je dobré.

    Ja viem, že častejšie tu rezonuje jednostrannosť požiadaviek vedeckovýskumnej základne a uplatniť sa na vysokých školách. To je úplne jasné. Pretože, ja to trošku zjednoduším, nech mi odpustia tí, ktorí to budú počúvať, na vedeckovýskumných inštitúciách robia 24 hodín denne, 365 dní do roka pracovníci na seba, na svoj odborný rast. Vysokoškolský učiteľ musí pracovať, tiež pracuje na sebe, ale musí pracovať pre zabezpečenie pedagogického procesu, to, čo im odpadá, nemá toľko času, pochopiteľne, pretože to je minimálne, keď to zoberieme, polovica toho pracovného dňa plus všetky ostatné aktivity, ktoré súvisia s tým, a ten zvyšok na vedeckovýskumnú činnosť.

    A teraz prídu akreditácie. Je nesporné, že budú na tom podstatne lepšie ako sme my, ale ani to by som ešte nepovažoval za také zlé. A vytvorí sa tu mechanizmus, predovšetkým v Akreditačnej komisii, neviem, z čoho to vzniklo, pretože Akreditačná komisia neuznáva napríklad 50-percentný úväzok profesora, príklad poviem, z výskumného ústavu, ktorý má trvalý pracovný pomer na mojej katedre. Jeho aktivity proste sú anulované. Prečo? Spoločné výskumné úlohy, má priamu pedagogickú činnosť, úväzok v rozsahu profesora, ale nie je pre katedru z hľadiska akreditácie prínosom. No potom každý takýto pracovník musí na univerzite zvažovať, či bude riskovať to, že v akreditácii bez tohto dotyčného bude o niečo nižšie, alebo už keď bude nižšie, tak bude vytvárať perspektívne pre mladších priestor. To znamená, že toto miesto môže poskytnúť ďalšiemu kolegovi, mladému kolegovi, pre odborný rast. Sú tu veci, ktoré nie sú domyslené a ktoré možno práve vytvárajú takéto zvláštne ovzdušie.

    Určite tu ešte doznieva aj ten problém, že veľmi málo sa vysokoškolskí učitelia dostali do prostredia, na výskumný ústav na akadémii, kde bola ohromná technická báza, zázemie na výskum. Boli vynikajúco vybavené, to, čo vysoké školy neboli, pretože vysoké školy investičné prostriedky na to, aby mohli budovať strojový park, jednoducho nemali a nemajú ich dodnes, pretože to, čo sa prideľuje aj v rámci grantových prostriedkov, to sú také drobotiny, za ktoré dnes ťažko si čosi kúpiť, ak je to menej ako stotisíc korún, tak, bohužiaľ, ani analytické váhy. Takže toto je druhý taký problém, ktorý nevidím až taký vyhranený a myslím si, že by sa dal pri troška vzájomnej úcty a porozumenia a nakoniec aj tej snahe využiť konečný efekt doriešiť.

    Posledná taká väčšia skupina tých problémov, ktoré sa tam objavia, súvisí s platením za štúdium. Ako určíme, pýtam sa, financie alebo požiadavku na platenie, úhradu nákladov za vysokoškolské štúdium v stanovenej dĺžke, keď medzitým, a to tu odznelo, môže prísť k rôznym problémom? Ale čo ďalej? My toto dokážeme určiť. Študent sa bude po 5-ročnom štúdiu nachádzať z rôznych dôvodov v treťom roku štúdia. Dáme mu to zaplatiť pri opakovaní, pri prerušení alebo až po tom treťom roku štúdia. To znamená, po tom piatom roku, keď je dĺžka 5 rokov alebo 4 roky, až potom začne platiť? Čo bude platiť? Bude platiť skúšky, bude platiť školné? Ťažko to povedať.

    Ja si dovolím vrátiť sa k jednej takej mojej predstave. Ešte v začiatku deväťdesiatych rokov som navrhoval vtedy pánovi ministrovi Kováčovi, že by študenti brali s nástupom na vysokú školu fiktívnu pôžičku. Fiktívnu pôžičku, povedzme za 5-ročné štúdium 50 000 korún, čím by bol vyjadrený každý rok sumou 10 000 korún. V prípade, že je študent šikovný, schopný a dokáže proste študovať tak, že prípadne tam, kde to je možné pri flexibilnom kreditnom systéme, môže nejaký semester skrátiť štúdium, možno z tejto pôžičky dať za jeho snahu 5 000 alebo 10 000 korún. A ten, kto je, s odpustením, darebný alebo musí opakovať, jednoducho musí opakovať, pretože sa neučil alebo má bohatých rodičov a má možnosť študovať, nech zaplatí tých 5 tisíc korún za semester alebo 10 tisíc korún za školský rok. To, samozrejme, bolo odmietnuté. Isteže, pokiaľ by sa bola tá myšlienka dotiahla do inej roviny, asi by mohla byť v inej, trošku lepšej polohe ako súčasný Študentský pôžičkový fond.

    Ale vrátim sa k tomu, že stále nemáme ani v tomto zákone vyjadrené, čo budú platiť, za čo budú platiť a koľko budú platiť. A teraz si predstavte, aké môžu vzniknúť paradoxné situácie. A prvé, čo bude, sa študenti ohlásia, aha, tu je jeden zdroj príjmov pre vysokú školu, tak profesori alebo docenti budú zo skúšok vyhadzovať, aby zarobili na nás. Verte, že toto bude jeden z prvých argumentov. Bolo by preto treba, aby sme sa zamysleli nad tým poplatkom a aby sa ak, tak potom by to malo byť explicitnejšie vyjadrené čo.

    A posledná taká poznámka, vrátim sa ešte k tým akademickým senátom. Myslím si, že to pôvodné znenie s maximálne jednou tretinou je potrebné, aby nedošlo k tomu, k čomu dochádzalo na začiatku deväťdesiatych rokov, že napríklad konkrétne u nás študenti odmietali niektoré skúšky, kde prešli predmetom, pretože mali silu, mohli mnohí, ktorí tú silu nemali, nedokázali odolať, ale nakoniec, keď bol študijný program schválený, museli skúšku urobiť namiesto v prvom v piatom ročníku, čiže nič nezískali. Lenže to ten študent nepochopí. A to je to, o čo mne vlastne v tomto momente ide. Ak má on posudzovať študijný program, a v senátoch sedia prevažne druho- a treťoročiaci, maximálne po štvrtý ročník, veľmi ťažko bude ten študent, ale keby tam sedel aj piatoročiak, veľmi ťažko on z vlastného poznania dokáže posúdiť, či ten študijný program zodpovedá tomu odboru, či to, čo sa dáva, tie predmety tam sú adekvátne k požiadavkám, ktoré na neho budú kladené po skončení, alebo nie. Myslím si, že tá jedna tretina, maximálne jedna tretina je skutočne počet, ktorý je potrebný, ktorý prinesie práve aj z poznania tej študentskej obce čosi do akademického senátu, ale rozhodne by to nemalo byť viacej.

    Preto si dovolím k tomuto zákonu predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tretieho bodu návrhu, ja som to sformuloval takto: "Prostriedky získané odbornou podnikateľskou činnosťou vysokých škôl a fakúlt, ako aj prostriedky získané formou darov sú oslobodené od dane z príjmov, od cla a od colnej prirážky, ak sa použijú na zabezpečenie vzdelávacej činnosti, vedeckej a výskumnej činnosti vysokých škôl a na ich rozvoj."

    Ďalší by sa týkal bodu 6 návrhu. To je ten § 9, aby ostal v pôvodnom znení.

    Podobne ako bod 8 návrhu, takisto ponechať v pôvodnom znení.

    V bode 13, tam sú, myslím, že trošku len také kombinácie, alebo akoby som povedal, v konštatácii tej vety nie je dobré "na vyjadrenie rady", ale "po vyjadrení rady", by tam malo byť. A potom bod 18, tam je otázka toho študijného, prosím, "skúškového poriadku", nie "skúšobného poriadku", skúšobný je pilot. Je skúška, takže je poriadok skúškový. Ale skúškový poriadok je zakotvený v študijnom poriadku, myslím si, buď aby to zostalo ako študijný poriadok, alebo študijný a skúškový poriadok. Tak je to správne po slovensky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Ako posledný pán poslanec Kresák. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Neskoro, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska ako prvý.

  • Ďakujem.

    Chcem potvrdiť stanovisko pána poslanca Šťastného a zároveň chcem zdôrazniť, že všetky zákony, všetky právne normy, ktoré sa vytvárajú pre oblasť vysokoškolského štúdia, by mali pomáhať modelovať stimulačné prostredie, pretože práve pomocou týchto noriem by sme mali naznačiť, že nám ide o to, aby mal študent záujem o výkon, aby mal záujem využiť ten čas, v ktorom sa pohybuje na vysokej škole, a aby jednoducho načerpal čo najviac poznatkov.

    Pripomínam, že aj samotný terajší pán minister spôsobil alebo z politických, zištných dôvodov sa pokúsil o akési zobudenie triedneho boja medzi školami, ktoré majú možnosť získať dodatočné zdroje, a školami, ktoré túto možnosť nemajú, a staval sa na ochranu tých, ktoré túto možnosť nemajú. Ale pritom treba si pamätať, že jednoducho musíme viesť k tomu, aby aj v spoločnosti skutočný záujem napríklad na trhu práce sa odrážal aj v tom, ako budú formulované tie školy, ktoré sú predmetom skutočne veľkého záujmu v spoločnosti alebo hospodárstva.

    Z takýchto dôvodov každopádne treba prihliadať v týchto normách práve na túto okolnosť. Netreba, naopak, podbiehavým spôsobom riešiť problematiku štúdia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja budem komentovať časť prejavu pána prof. Šťastného, ktorý hovoril o kompetentnosti vedeckej rady, prípadne verzus akademického senátu, pri posudzovaní výučbových programov fakúlt. Možnože niektoré štruktúry a vzájomný pomer kompetentnosti týchto dvoch orgánov sú rozličné na rozličných fakultách. Ale pokiaľ ja poznám fakulty, lekárske, tak vždy boli na špičke návrhov inovácií výučbových programov vedecké rady. Vedecké rady boli iniciátormi inovácie programov. Akademické senáty obyčajne potom už len prispeli k tomu a proste postarali sa o to, aby tá inovácia sa realizovala. Ale nevidel som iniciatívu a už vôbec nie komory študentov, aby sa niečo pridalo. Skorej študentská komora má tendenciu, a je to možno ľudské, znížiť latku, ako zvýšiť latku aj z hľadiska inovácie programu. Preto si myslím, že v tejto oblasti by bolo treba doplniť ten prejav pána prof. Šťastného v tom, že kompetentnejšia určite v inovácii výučbových programov je vedecká rada, ale nechceme zobrať demokraticky toto právo rozhodovať o výučbových programoch ani akademickému senátu. Teda obidva tieto orgány by mohli do toho hovoriť a mohli by to istým spôsobom realizovať. Pretože ten kompromis by bol oveľa bližší demokratickosti nášho postoja k tomuto problému, ako prideliť túto možnosť len jednému z týchto orgánov, či už akademickému senátu, alebo vedeckej rade. Ja by som bol za to, aby sa obidvom dala možnosť posudzovať výučbové programy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som vyzdvihol vystúpenie pána prof. Šťastného a všetkých kolegov, ktorí sú z akademickej obce. Je vidieť, že keď rokujeme o pragmatickom probléme, tak idú bokom všetky politické záujmy, a to je to, čo by som si veľmi želal v tomto parlamente.

    Chcel by som sa zastaviť pri probléme vzťahu akadémie a vysokých škôl. Ja som vlastne na akadémii vyrástol, pretože sme mali spoločné pracovisko na Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied s Katedrou onkológie, rádiológie a nukleárnej medicíny Lekárskej fakulty. Dokonca som mal istý čas česť viesť tento ústav ako jeho riaditeľ. Na ústave akadémie vied som získal všetky vedecké hodnosti, takže naozaj mám vzťah k tejto inštitúcii veľmi intímny a som za všetko, čo mi akadémia vied poskytla, veľmi vďačný.

    Chcem len povedať, že spolupráca vysokých škôl a akadémie je veľmi žiaduca. To, že je tu istá nerovnováha v kvalite vedeckého výskumu, je výsledkom predchádzajúcich režimov, ktoré oddelili vedecký výskum od pedagogiky a umiestnili ho na iné bázy tzv. vedeckovýskumnej základne. Situácia je taká, že vysoké školy využívajú pracoviská akadémie vied predovšetkým na doktorandské štúdium, ale diskrepancia je v tom, že vysoké školy sú nútené vydávať diplomy študentom, ktorí nie sú študentmi vysokej školy.

    Môj názor je taký, že treba doktorandov, ktorí študujú na akadémii vied, viesť v evidencii študentov vysokej školy a potom je všetko v úplnom poriadku.

    K ostatným veciam sa ešte vyjadrím.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Peter Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegyne a kolegovia,

    tiež by som pokladal za potrebné nadviazať na niektoré myšlienky kolegu Šťastného. Pretože ja mám niekedy dojem, ako keby v tejto vážnej snemovni odznievali názory, dokonca aj z úst pedagógov, názory ľudí, ktorí ako keby nikdy neprišli do styku s pedagogickým procesom.

  • Ruch v sále.

  • Ak môžem pokračovať, dovoľte mi vysloviť, keď niekto tvrdí o tom, že budú sa vážne brať akési námietky o tom, že študenti na vysokej škole budú úmyselne vyhadzovaní pedagógmi, tak podľa mňa nevie, o čom hovorí, pretože nevie, že skúšky sú verejné, nevie o tom, že každý zo študentov má právo sedieť na ktorejkoľvek skúške a pozerať, ako dotyčný skúša. V prípade písomných skúšok nevie, že výsledky písomných testov aj skúšok sú k dispozícii na nahliadnutie, tak potom neviem, aká je tu obava. Ja osobne skúšam už skoro 20 rokov, nikdy som nemal problém a vždy mali možnosť sedieť študenti, ktorí neodpovedali, pozerať, počúvať, vidieť.

    Proces skúšky je objektivizovaný, kontrolovaný, preto dnes nemožno uznať v tejto snemovni odznievajúce námietky o tom, že by pedagóg vari chcel škodiť študentom a ešte zo zištných dôvodov. Beriem to za veľmi silnú urážku pedagógov vysokých škôl.

    A, samozrejme, k tomu zdĺženiu tých senátov si dovolím povedať, že to, čo chcú predkladatelia, zvýšiť zodpovednosť študentov voči štátu a voči sebe, chcú rozšíriť ich kompetencie spolurozhodovať, nie rozhodovať, ale vyjadrovať sa k študijným plánom, na to majú právo, ich početné zastúpenie, samozrejme, v senátoch neumožnilo rozhodovať, ale majú právo zdvihnúť svoj hlas a vyjadriť svoje stanovisko. O to nám ide a to by sme si mali predovšetkým všímať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Ako posledný prihlásený pripraví sa pán poslanec Kandráč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    ja som pôvodne chcel hovoriť viacej, ale mnohé veci sme hovorili vo faktických poznámkach, tak poviem len o niečom, čo bolo zhodené síce zo stola a čo v tejto snemovni musí odznieť, pretože akademické obce lekárskych fakúlt čakali, že k tomu zaujmeme stanovisko. A keď to možno i niektorých bude možno mrzieť, ja to povedať musím.

    Ja si myslím, že tento proces prijímania nových legislatívnych noriem nie je manažovaný, nie je riadený, a teda ľutujem predkladateľov, ktorí si dali obrovskú námahu a skutočne dali zo seba všetko to know-how, čo tam malo byť, a všetko bolo zhodené. Tak teraz už neviem, čo vlastne bude pán kolega po pravej strane robiť, ako sa toho zhostí a čo tam vlastne budeme schvaľovať. Bude to skutočne torzo. A oni si dali takú robotu.

    Ja chcem len povedať toľko k sporu o tom, ako voliť predsedu senátu, ja si myslím, že optimálny návrh dal profesor Švec, ten by sa mal realizovať. Ten, ktorý som ja dal vo výbore pre zdravotníctvo, je istým spôsobom menej dokonalý, však nakoniec gestorský výbor ho nedal na schválenie. To je však podružná vec.

    Druhá vec, o liečebno-preventívnej činnosti, o ktorej sme už hovorili vo faktických pripomienkach, nechcem hovoriť. Ale čo bolo zhodené zo stola a čo malo byť pre lekárske fakulty naozaj prijaté, to bol § 24 ods. 1 písm. d). Lekárske fakulty zabezpečujú ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktoré zahŕňa najmä špecializovanú prípravu a odbornú prax. To sú atestácie, ktoré si u nás uzurpovala SPAM (Slovenská postgraduálna akadémia medicíny), a musím vám povedať jej históriu a bude to aj úsmevná história. Táto inštitúcia, sme si za komunizmu mysleli, že je jednotka vo svete. Tak sme to aj interpretovali, vnímali a chápali. Vedúci pracovníci tejto inštitúcie boli všetko odbojári, a keď náhodou neboli odbojári, tak museli si zohnať potvrdenie, že 255-ka im patrí. Potom boli vedúci katedry. Taká bola história. My sme to brali normálne, protifašistický odboj sme chápali ako pokrokový odboj a tak sme si mysleli, že tá inštitúcia dobre funguje.

    To bolo dovtedy, dokedy sme nevyšli do zahraničia. Ja som prvý raz vycestoval v roku 1967 do Južnej Ameriky a potom do Severnej Ameriky, boli oteplené vzťahy, nastupovalo Dubčekovo obdobie, a zistil som, že postgraduálna výchova lekárov a farmaceutov sa organizuje úplne inak, daj sa mi, svete, lepšie ako u nás a podstatne lepšie. A robia ju lekárske fakulty a to, čomu sme hovorili IDLF ("doškoľovák"), to bola len fiktívna ustanovizeň, ktorá sídlila v jednej budove, kde boli počítačové systémy a kde know-how dávali prednostovia kliník z lekárskych fakúlt. Know-how sa každý rok menilo. Ale to know-how sa pod vplyvom teoretických ústavov lekárskej fakulty každý rok inovovalo. U nás to tak nebolo a tak sa stali niektoré katastrofálne omyly vo výchove lekárov v postgraduálnej aktivite.

    Napríklad výchova neurochirurgov na Slovensku v Česko-Slovensku vychádzala, a držte sa dobre, zo všeobecnej chirurgie. Ja keď som toto predniesol v Montevideu v roku 1967, tak 150 lekárov sa nesmialo, ale chechtalo. A pýtali sa: Prosím vás, ako môže všeobecný chirurg, ktorý manipuloval v bruchu, sa potom stáť neurochirurgom, pretože, povedzte mi, ako sa on zbaví návykov makromanipulácie? Však on musí mikromanipulovať a on tam potom robí škody. To je vďaka tomu, že máte Inštitút ďalšieho vzdelávania lekárov, ktorý je odtrhnutý od teoretickej bázy. A to sme chceli mať v tomto zákone implementované, priatelia, pretože to sa prekonalo, a tak som si hneď povedal aj vtedy, priatelia, náš IDLF, teraz SPAM, absolútne zaostal za svetom.

    Predvlani som navštívil Inštitút vzdelávania lekárov v Spojených štátoch, ktorý sídli vo Philadelphii, a čakal som, pretože tak mi povedali, že tam budem vidieť ich "doškoľovák". Nič, jedna budova, počítačový systém. Správca počítačového systému, tej siete počítačov, a ten čerpá z know-how prednostov kliník všetkých lekárskych kliník Spojených štátov. A skutočne, kľúč vám dá až vtedy, keď zaplatíte do toho systému a teraz si môžete pozrieť, čo tam dávajú. Ale výpisy z otázok a, by som povedal, študijné osnovy boli fantasticky náročné, špičkové, na špičke neurobiologického, biologického poznania atď. Ale tam sa ani nemôžu stať také veci, ako som hovoril o postgraduálnom vzdelávaní neurochirurgov. Takéto veci sú neprípustné.

    Priatelia, to malo byť predmetom a kolega Osuský to tam aj navrhoval a mysleli sme si, že to tam zostane. Lenže, samozrejme, tu máme to, čo som vám hovoril. Ono sa to kryje s iným zákonom. A tak si to vyžiada sekundárnu novelu toho iného zákona a naša legislatívna prax hovorí, že to je neprípustné. A prečo je to neprípustné? Nože mi to povedzte! Máte napísané zásady manažmentu prijímania nových noriem? Nemáte! Vy len tradične ich preberáte a podľa nich sa správate. Ale to sa musí, prosím vás, ten proces musí byť hádam dynamický a meniaci sa. Pretože mal by tu byť podpredseda vlády, ktorý by povedal, že keď sa novelizuje zákon číslo 172, tak sa musia prizvať aj íní rezortní ministri, ktorých sa možno dotýka sekundárna novelizácia. Malo by sa to prijať ako malá novela, pretože akademické obce očakávajú od malej novely podstate nový zákon, také je ich právne vedomie, priatelia, a my ich sklameme, keď im povieme, zostane z toho návrhu len torzo. A to, čo sa zhodilo, to je právo lekárskych fakúlt postgraduálne vzdelávať lekárov v praktických výkonoch, v činnostiach a pod kontrolou teoretických ústavov, ktoré naozaj majú prostriedky na základný inštitucionálny výskum a ktoré naozaj majú mať ingerenciu, mať vplyv na pracovníkov a ukazovať im, v akom smere musia školiť postgraduálne lekárov, nielen v praktických úkonoch, ale aj v inovácii teoretických poznaní.

    A to je, prosím vás, vec, pre ktorú, bohužiaľ, budeme musieť sklamať našich voličov a vy, koalícia, vašich voličov, pretože ste im nesplnili ich očakávania. A tento bod sa do návrhu, bohužiaľ, nedostal nie vašou vinou, vy ste sa o to snažili, ale zostáva to znovu len na bedrách SPAM-u, čiže Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, ktorá, bohužiaľ, sa pretransformovala len názvom, ale svojím obsahom nie.

    Pred piatimi rokmi som ich vyzval, aby sa transformovali. V dobrom zmysle slova. V čom spočíva ich netransformácia? Nemajú platnú akademickú obec, nemajú volené samosprávne orgány, ale chcú mať právo, majú ambície mať právo na habilitácie a inaugurácie, chcú mať plné právo na udeľovanie PhD. za menom, ale nechcú prijať to, čo majú ostatné lekárske fakulty, povinnosti demokraticky si voliť akademické senáty, demokraticky si voliť dekanov a mať pregraduálnu akademickú obec. To by bolo potom, by som povedal, pretransformovanie SPAM-u na jednu z lekárskych fakúlt, ktorá by naozaj bola kompatibilná s nami a bola by kompatibilná aj so zahraničím. Oni si azda len myslia, že sú kompatibilní, ale nie sú a takto ani nebudú, lebo v názve to nespočíva, len v obsahu činnosti a na tom, čo prakticky v postgraduálnej výchove poskytujú a dávajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. K jeho vystúpeniu sú štyri faktické poznámky. Ako posledný pán poslanec Zelník. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Rakúsovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som mal k tomuto vystúpeniu len takú krátku poznámku. Zdá sa mi, že takéto hodnotenia, ako sme si tu vypočuli, je trošku zaujaté a nezodpovedá celkom realite. Napríklad to, že neurochirurgovia vyrastajú na báze všeobecnej chirurgie, vôbec nesúvisí so SPAM (alebo s inštitútom pre ďalšie vzdelávanie), ale súvisí s vyhláškou ministerstva zdravotníctva, ako určilo základné a nadstavbové odbory v medicíne, a teda nemožno to zvaľovať, že na vine je SPAM. Nechcem sa púšťať do nejakých detailných polemík, pretože to asi presahuje rámec tejto diskusie, ale chcel by som povedať, že mnohé z tvrdení sú tak trošku voluntaristické, asi tak, ako keď sa namieta proti tomu, že čo je to za poriadok, že nemožno pomocou jedného zákona novelizovať iný zákon.

    Ďakujem.

  • Ja by som si dovolil nadviazať na predrečníka pána kolegu Drobného a na ostatných, ktorí tu k tejto téme diskutujú.

    Dámy a páni, z diskusie je zrejmé, že nič neriešime, že tu bol pôvodný úmysel predložiť kompromis, ktorý by nemal nikoho uspokojiť, nikoho uraziť a stáva sa z neho nekompromis. Tak ja už potom tomu vôbec nerozumiem. Stále mi tu prichádza jeden dôvod, o ktorom sa tu tak pošuškáva, tu po chodbách, že prečo vôbec sa o tom bavíme v takejto podobe dnes, o probléme, ktorý treba riešiť naozaj komplexne, a nie takto útržkovito. A to je ambícia predkladateľa pána Osuského na dekana. Pán Osuský sa chce stať dekanom a má tam isté problémy a chce si ich touto novelou vyriešiť. Prosím vás pekne, veď kto verí tomu, že toľkoto múdrych ľudí by sa nechalo naviesť na to, aby sa podpísal pod takúto novelu problému, ktorý treba ucelene riešiť, aby sa pustilo do nejakého parcionálneho riešenia problému, ktorý naozaj treba riešiť ucelene?

    Pán poslanec Osuský, nehrajte sa s nami ďalej takýmto spôsobom, jednoducho vaša ambícia je dajme tomu opodstatnená, riešte si to naozaj buď v rámci existujúceho zákona, alebo sa pričiňte o to, aby sa zákon ucelene novelizoval, alebo sa prijal nový zákon.

    Ďakujem.

  • Táto novela zákona nie je v podstate ani novelou a nevyzerá ani na zákon, je to skôr nepodarok. Prečo? Jednotlivé body, ku ktorým by som sa chcel pozastaviť v nadväznosti na vystúpenie predrečníka. Spolurozhodovanie študentov a zvýšenie ich právomoci, to je také nadbiehanie študentom, ako bolo za čínskej kultúrnej revolúcie alebo v päťdesiatych rokoch v socialistickom tábore, alebo v rokoch normalizácie v Česko-Slovensku. To je smiešne.

    Druhá vec, obavy z toho, že hmotná zainteresovanosť pedagógov sa bude odvíjať od opakovania skúšok, nie je vôbec vymyslená, toto v zahraničí funguje úplne bezchybne a nech predkladatelia sa skúsia pozrieť do ktorejkoľvek krajiny západnej Európy, ako vyzerajú tam rigorózne skúšky imigrantov. Je to zlatá baňa pre pedagógov, ktorí ich skúšajú.

    A do tretice. Veľmi nesúrodo sa ocitá v tejto novele pozícia Slovenskej akadémie vied, ktorá balansuje medzi vedeckou inštitúciou a medzi pedagogickým pracoviskom, aj tu čosi, aj tam čosi, ale v podstate si povedzme, že je to relikt predchádzajúceho komunistického obdobia, kde akademici, vedúci pracovníci a vedúci ústavov boli v prvom rade vymenovaní na báze politickej servilnej príslušnosti a tak to ostalo aj dosiaľ. Takže toto je nesúrodý, nekompatibilný prvok v celej štruktúre takzvanej vedy a takzvanej pedagogiky.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem doplniť pána profesora Drobného v tom, že to, čo hovoril z histórie, že kto bol vedúcim katedry na "doškoľováku", zrejme to boli roky päťdesiate a možno šesťdesiate. Len aby nevznikol taký dojem, že doteraz to tak funguje, ja som robil atestáciu v rokoch 1984, 1990 a 1997 tretiu atestáciu a musím povedať, že "doškoľovák" skutočne disponuje vysoko kvalitnými a fundovanými odborníkmi, ktorí sa môžu kedykoľvek porovnať s medicínskymi špičkami vo svete. Na margo toho, čo hovoril pán profesor Drobný, že iste, ja som si toho vedomý, že vo svete sú vynikajúce doškoľovacie pracoviská, máme sa čo od nich učiť, ale zrejme by nebol dostačujúci iba ten fakt, aby sme hociktorého lekára zatvorili do miestnosti s najmodernejšou a najperfektnejšou výpočtovou technikou a informáciami, jednoducho lekár musí byť aj v styku s pacientom a priamo mu musí ten starší kolega odovzdať svoje skúsenosti, teda je to otázka naozaj toho praktického výkonu pri posteli, pri operačnom stole, pri tom pacientovi. Len toľko na doplnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako posledný prihlásený vystúpi pán poslanec Kandráč. Dávam mu slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    prv než prednesiem svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dovolím si uviesť jeden príklad zo športového prostredia, futbalu. Každé dobré vedenie futbalového mužstva za účelom zvýšenia kvality hry, za účelom dosiahnutia lepšieho postavenia v tabuľke alebo v súťaži si zaobstaráva posily. Tieto posily musia byť lepšie ako tí základní hráči, pretože naopak nemá význam sa potom posilňovať. Túto pragmatickú logickú zásadu prenesiem do nášho zákonodarného zboru, s vaším dovolením, do legislatívneho procesu, do tvorby zákonov. Ja si myslím, že pri prijímaní právnych noriem, najmä ich čiastočných úprav, noviel, by sme mali skúmať, či novela ako nová právna úprava prinesie viac ako tá stará. Pretože ináč je to ničotný proces. A ak to má byť horšie, je to na škodu veci, že takto tu tratíme čas.

    K predmetnému návrhu novely. Myslím si, že aj on by mal spĺňať tieto skutočnosti, že mal by byť takým návrhom, ktorý niečo pre vysoké školy prinesie.

    Po vypustení bodu tri, ktorý sa dotýka § 6 návrhu zákona o vysokých školách, je vlastne táto novela neefektívna, pretože nerieši vzhľadom na súčasnú situáciu na vysokých školách tú základnú ťažkosť vysokých škôl, ktorá momentálne je, ich financovanie. A to sme chceli novelou dosiahnuť. Pri prvom čítaní som bol nadšený a podporoval som prijatie návrhu. Teraz tiež neodmietam všetko, pretože je tu veľa dobrých myšlienok. Pri prvom čítaní viacerí poslanci konštatovali, že ide o novelu, ktorá nie je systémová. Samozrejme, sám som zastával takýto názor. A čo mi dáva za pravdu, že je to tak? Dáva mi za pravdu množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, vystúpenia predrečníkov i vystúpenie samotného pána ministra. Je jasné, že nejde o systémové zmeny.

    Dávam si otázku: Čo nový návrh prináša, čo rieši? Moja odpoveď je, že rieši otázky, ktoré pre súčasný chod vysokých škôl nie sú podstatné, nie sú prioritné. Otázka tvorby senátov, otázka voľby ich predsedov, otázka zastúpenia vo vedeckých radách nie je momentálne taká prioritná ako financovanie. Všetci to veľmi dobre vieme. Od deväťdesiateho roku existujeme so starým zákonom a vyriešili sme si uvedené problémy. V tejto súvislosti súhlasím s pánom profesorom Švecom, a povedal som to vo faktickej poznámke, že práve tieto praktické skúsenosti vysokých škôl by sme mali do právnej normy zakotviť. Ony nám môžu pomôcť v riadnom chode, v riadnej činnosti vysokej školy.

    Dovolím si vás upozorniť - urobil som si štatistický prehľad -, že pôvodný návrh, ktorý sme podporili do druhého čítania, mal 32 bodov. Po pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené, po spoločnej správe zmeny sa prejavujú takto: V desiatich prípadoch sa vynecháva pôvodný text návrhu, v dvoch prípadoch ide o legislatívnotechnické úpravy a v sedemnástich ide o nové znenie v návrhu zákona. Čiže z toho mi vychádza, že vlastne to, čo v prvom čítaní bolo predmetom nášho rokovania, už v druhom nie je, pretože ide o úplne novú podobu. Teda zákonodarný zbor by sa mal zamyslieť nad touto skutočnosťou a zaujať k tomu stanovisko. Ide predsa v podstate o nový návrh. Ba dokonca v niektorých prípadoch ide nad rámec pôvodného návrhu.

    Moje vystúpenie vyúsťuje do návrhu, ktorý je v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme ďalej o tomto návrhu zákona nerokovali. Keďže som reálny človek, tak som si pripravil aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby som, samozrejme, po neprijatí môjho pôvodného návrhu mohol určitým spôsobom ako-tak ovplyvniť kvalitu predkladaného zákona. Vyjadrím sa len k samotnému návrhu zákona, nebudem sa vyjadrovať k spoločnej správe. Pre mňa je prioritou návrh zákona, a nie spoločná správa.

    Nedá mi, aby som sa nedotkol bodu 1 návrhu novely, ktorý navrhujem vynechať. Myslím si, že základná úloha lekárskych fakúlt, farmaceutických fakúlt je vychovať nových odborníkov v lekárskych a farmaceutických vedách.

    Teraz ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom. K bodu 11 návrhu novely. Navrhujem ho nevynechať. Znamená to, že navrhujem, aby zostalo pôvodné znenie zákona číslo 172/1990. Prečo? Som zásadne za to, že vysoké školy musia spolupracovať s akadémiou, musia spolupracovať s praxou. Musíme mať vo vedeckých radách zastúpenie významných odborníkov. Veď predsa pre vysoké školy sú ony nevyhnutnou potrebnosťou, či už pre prácu v odborných komisiách, či už ako recenzenti, oponenti, ba dokonca aj z hľadiska akreditácie je zloženie vedeckej rady veľmi významným kritériom.

  • Hlas z pléna.

  • Som za pôvodný návrh, to som už povedal.

    K bodu 13 návrhu novely. Navrhujem vynechať. Prečo? Pretože si myslím, že terajšia právna úprava toto dostatočne vystihuje a postačuje. Ja nechápem, prečo sa bojíme toho, že sa tam nakladanie s finančnými prostriedkami určitým spôsobom smeruje. Veď predsa sú to štátne školy, štát musí mať právo určitým spôsobom regulovať finančný tok svojich prostriedkov. Takže ja by som bol za pôvodný návrh.

    K bodu 15 návrhu novely. Navrhujem vynechať. Ide o uplatnenie predpisov správneho konania. Myslím si, že prostredníctvom správneho konania je oveľa operatívnejšie, účelnejšie dosiahnuť nápravu, ako keby som sa práva domáhal súdnou cestou. Vy dobre viete, že pri súčasnom stave súdnictva je to cesta zdĺhavá a k rozhodnutiu príde v čase, keď už ono bude neaktuálne, neefektívne. Možno, a to teraz poviem pomerne surovo, človek, o ktorého pôjde, už nemusí byť medzi nami.

    K bodu 19 návrhu novely. Navrhujem vynechať. Je potrebné, aby sme špecifikovali, o aké vzdelávanie ide. Ak by išlo o vzdelávanie atestačné, tak je to jednoznačne rozpor so zákonom číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

    K bodu 21 návrhu novely. Navrhujem znenie upraviť nasledovne: "§ 3 - Na lekárskych a na farmaceutických fakultách vysokej školy ich zamestnanci môžu vykonávať aj primárnu zdravotnú starostlivosť." Prečo? Pretože sa hovorí o priamej zdravotnej starostlivosti a zákon o zdravotnej starostlivosti nepozná takúto. Pozná len primárnu, sekundárnu, následnú starostlivosť. Čiže treba to dať do súladu s existujúcimi právnymi normami.

  • Hlas z pléna.

  • To je v zákone explicitne vyjadrené.

    V terajšej podobe vlastne imperatívne prikazujeme každému, že by mal vykonávať aj takúto činnosť. Preto som za to, aby bol text doplnený o slovo "môže" a ponechať na vôľu príslušného zamestnanca, či takú činnosť bude vykonávať, alebo nie.

    K bodu 28 návrhu novely. Navrhujem úpravu textu takto: "Bohoslovecké fakulty a konfesijné vysoké školy." Prečo? Bohoslovecké vysoké školy nepoznáme, katolícke môžem subsumovať pod názov konfesívne vysoké školy.

    Na záver by som prosil, aby sa predkladatelia na mňa nehnevali, že nie som ústretový, nechcem znižovať prácu, ktorú vykonali, ale som za to, aby sme počkali na novú komplexnú právnu úpravu, pretože problémov ohľadne vysokých škôl je veľmi veľa, ktorej predloženie minister školstva avizoval na rok 2000. Ja nevidím, prečo by sme ten krátky čas už nepočkali. Myslím si, že niektoré ustanovenia vyvolajú veľkú nevôľu v akademickej obci a môžu spôsobiť, ak by boli prijaté, aj nie dobré vzťahy medzi akadémiou, vysokými školami, medzi učiteľmi navzájom, medzi učiteľmi a študentmi. Myslím si, že revolučný rok už dávno, dávno pominul a že by mal nastať čas tvorivosti, čas efektívnosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kandráčovi za jeho vystúpenie.

    S faktickými poznámkami vystúpia šiesti páni poslanci a poslankyne, ako posledný pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Kandráča.

    Ako prvá - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení kolegovia, ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Kandráča. Je to dlhoročný učiteľ, dlhoročný funkcionár, dnes dekan jednej z vysokých škôl. Toto uvádzam preto, lebo pán poslanec Kresák uviedol, že názory, ktoré počúva, akoby ľudia neprišli do styku s pedagogickým procesom. Čiže tuto je poslanec, ktorý nielenže prišiel do styku s pedagogickým procesom, ale ho dlhé roky aj riadil. Má skúsenosti a jeho stanovisko sa nelíšilo od tých, ktorí tieto pedagogické skúsenosti nemajú. Musím konštatovať, že pán poslanec Kandráč veľmi kulantne a citlivo povedal, že predložený legislatívny návrh je vlastne o ničom. Ja s tým súhlasím a vo svojom vystúpení, keď sa prihlásim do rozpravy, možno poviem otvorenejšie, ako to povedal on.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som k pánu profesorovi Kandráčovi mal len jednu krátku pripomienku, že súhlasím s tým, že študentov netreba podceňovať. My vidíme napríklad už aj to, že sa mení záujem študentov o štúdium na jednotlivých fakultách a štúdium o jednotlivé odbory, a to z toho dôvodu, že študenti si veľmi dobre uvedomujú, aká je ich budúcnosť a akým spôsobom sa môžu uplatniť na trhu práce. Preto si myslím, že študenti by mali spolurozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú bezprostredne ich budúcnosti. Ale študenti vedia aj to, že ich učitelia na vysokých školách chcú pre nich len to najlepšie. A preto si nemyslím, že treba do dikcie zákona vkladať také paragrafy, ktoré by uprednostňovali akýmsi spôsobom počet študentov v akademických senátoch. Veď predsa vzájomná dôvera je to, čo vlastne tvorí akademické prostredie na vysokých školách. A ja som veľmi presvedčený, takisto ako pán profesor Kandráč, že študenti toto pochopia a uznajú, že ich tretinové zastúpenie v akademickom senáte je vyvážené.

    Ďalej by som chcel povedať, že nesúhlasím s pánom profesorom Kandráčom, nech mi odpustí, že túto novelu treba stiahnuť, pretože je tam minimálne 5 vecí, ktoré je treba urgentne prijať. Tých 5 bodov návrhu sú podľa môjho názoru 3, 21, 24, 32 a 34. Týchto 5 bodov by som prosil prijať buď v pôvodnej forme, alebo v úpravách, ktoré som navrhoval ja, alebo ktoré sú navrhované v spoločnej správe. Ale týchto 5 bodov, prosím, aby sme prijali.

  • Ďakujem pekne.

    V kontexte vystúpenia pána poslanca Kandráča chcem aj ja poukázať na ten hlavný rozpor, ktorý tento návrh zákona z hľadiska právneho jednoducho má.

    Chcem povedať, že je veľmi dôsledné zo strany predsedajúceho dbať na to, aby pri konečnom hlasovaní bolo hlasované v súlade s rokovacím poriadkom, pokiaľ ide o návrhy predložené nad rámec. A dávam skutočne do pozornosti tohto pléna aj tú skutočnosť, že bod 18 spoločnej správy, ktorý neústavným spôsobom podľa môjho názoru diskriminuje jednotlivé formy vysokoškolského štúdia, je tiež potrebné náležitým spôsobom zvážiť.

    Neodpustím si ešte jednu poznámku, ktorá môže byť do istej miery necitlivá, tak ako bola necitlivá pripomienka jedného z predkladateľov vo vzťahu k svojmu vysokoškolskému kolegovi, keď chladne, ironicky a posmešne kritizoval tohto vysokoškolského kolegu. Chcem povedať, že pán poslanec Kresák, ktorý je jedným z autorov pôvodného textu návrhu zákona, návrhu zákona, ktorý podľa môjho názoru je hanbou právneho profesionála. V legislatívnom procese bol pôvodný návrh pre právne nečistoty tento návrh odmietnutý a je tu úplne nový návrh. Namiesto toho, aby si pán poslanec Kresák nasypal popol na vlastnú hlavu, a keďže bude aj sudcom Ústavného súdu, zrejme v budúcnosti, aby poukázal aj na to, aký právny paškvil bol pôvodne predložený, namiesto toho ironicky kritizuje svojho profesionálneho kolegu. Je to jednoducho neúctivé. A už ak chcete napomôcť veci vysokoškolského štúdia, tak to riešte základným a zásadným spôsobom v rámci chystanej zmeny ústavy a tam jasne povedzte, čo chcete, či má byť vysokoškolské štúdium bezplatné, či sa má zaň platiť, či má byť podnikateľská činnosť, alebo nie. Ale nie takýmto spôsobom.

  • Domnievam sa, že veľmi plodná diskusia, ktorá sa tu už druhý deň rozvíja okolo novely vysokoškolského zákona, jednoznačne ukazuje, že táto novela nie je systémovým krokom. Je to taký nesúrodý materiál, že skutočne už nikto sa v tom nemôže vyznať, a som presvedčená, že ani jedna zmena, ktorá v tej novele je, nie je taká, ktorá by nemohla počkať. Nie je akútna. Práve naopak, ak sa niektoré tie zmeny prijmú, tak sa naozaj zhorší vzťah napríklad medzi vysokými školami a externými vzdelávacími inštitúciami. A domnievam sa, že žiadny zákon by nemal mať takúto prioritu.

    O tom, že tento materiál nie je ani potrebný, ani veľmi vítaný, svedčia aj včerajšie slová pána ministra školstva, ktorý tiež jednoznačne povedal, že treba počkať na zákon, ktorý pripravuje ministerstvo školstva, a nie sa tu už druhý deň zaoberať touto novelou. Koniec koncov ja som to už tiež povedala, takto sa vyjadrila aj Rada vysokých škôl, aj Konferencia rektorov, všetci sú za to, aby bola predložená komplexná právna úprava, a nie aby tu bola prijatá novela, ktorá naozaj nevyrieši nič, iba nejaký miniproblémik lekárskej fakulty.

    Ďakujem.

  • Táto plynúca debata o predkladanej novele zákona predloženej skupinou poslancov v podstate iba dokumentuje, že nie je podstatnou časťou text novely zákona týchto poslancov, ale predovšetkým dôvodová správa predkladateľov, pretože tá v podstate dokumentuje predovšetkým sebaúctu predkladateľov, a to usilujúcu o sebapozdvihnutie na piedestál, a to prostredníctvom študentov, ktorým sa tu nadbieha.

    Plne súhlasím s tým, čo už tu odznelo a čo som aj ja zopakoval, že o úrovni vysokých škôl majú rozhodovať predovšetkým odborníci a pedagógovia, a nie poslanecké zbory študentov, pretože tým sa ideme vrátiť iba do čias čínskej kultúrnej revolúcie alebo do boľševických metód päťdesiatych rokov, či normalizácie, keď študenti rozhodovali o tom, nielen kto na vysokých školách bude učiť, ale aj to, čo sa tam učiť bude. Ja preto iba opakujem to, čo tu už odznelo veľa ráz a o čom som presvedčený, že na tejto novele vysoké školy ani nestoja, ani nepadajú.

  • Ďakujem.

    Oceňujem vnútornú vyargumentovanosť vystúpenia pána poslanca Kandráča. Myslím si, že je osobitne dôležité brať vážne do ohľadu námietku, aby sme neprichádzali s ponukami, ktorými zdanlivo sme veľmi populárni voči študentom, ale nejdeme v smere toho, o čo nám predovšetkým ide - poskytnúť študentom vysokohodnotné vzdelanie, poskytnúť im možnosť vyprofilovať sa na vzdelaných ľudí. To je totiž to najdôležitejšie, čo máme urobiť so študentmi. A tam každé zľahčovanie je cesta, ktorá nevedie k dobrému cieľu. Z týchto dôvodov naozaj nie sú teraz aktuálne témy, ktoré by mali prehlbovať ešte samosprávne funkcie vo vnútri vysokých škôl, pretože to najdôležitejšie, o čo nám teraz ide, je uchovať štandard vysokých škôl tam, kde majú sklon upadať a, naopak, pomáhať rýchlo vysokým školám dostať sa na európsky a svetový štandard. Všade tam, kde nám to už okolnosti aj naše možnosti dovoľujú.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, ktorí poslanci sa hlásia ústne. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Halmeš, pán poslanec Húska, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Slavkovská. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlásení.

    Vystúpia teda 7 páni poslanci a panie poslankyne ešte k tomuto návrhu zákona.

    Prosím, ako prvá - pani poslankyňa Tóthová. Po nej pán poslanec Benčat.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    predkladaný legislatívny návrh sa predkladá s vytváraním atmosféry, že novela rieši aktuálne a naliehavé problémy vysokých škôl na Slovensku. Takýto imidž predkladanej novele sa vytvoril aj v tlači a v mäkkých médiách, kde vlastne sa rozvinula určitá taká propagačná kampaň pre tento legislatívny návrh. Vážení, toto vôbec nie je pravda. Nič mimoriadne akútne sa nerieši, aj keď nehovorím, že nie aktuálne, ale akútne nie, a čo je smutné, neriešia sa ani základné problémy školstva na Slovensku. Základné problémy sú finančné otázky financovania vysokého školstva a toto otvorene alebo menej otvorenie, alebo zaobalenie naznačili viacerí poslanci, ktorí vystúpili v tejto rozprave, a to hlavne vysokoškolskí učitelia.

    Z legislatívneho hľadiska zopakujem to, čo tu už bolo povedané či už zástupcom vlády, alebo viacerými poslancami. Je to nesystémové riešenie a po viacerých návrhoch na zrušenie toho, čo je v predlohe, nám viaceré doplnky toho, čo je v predloženom legislatívnom návrhu. Vzhľadom na viaceré legislatívne návrhy poslancov, ktorí vystúpili k tejto nie veľmi obsažnej novele, môžem jednoznačne uviesť, a prepáčte mi za výrazy, ktoré použijem, je to guláš, v ktorom sa ťažko vyznať. Ja si myslím, že toto nesystémové a neprehľadné legislatívne ponúknutie novely treba stiahnuť z rokovania a pripraviť systémovú úpravu.

    Totiž chystá sa zmena ústavy. Ak chceme tomu veriť, tak potom musíme veriť aj tomu, že otázka financovania školstva bude dotknutá touto legislatívnou zmenou. A potom treba doriešiť, ktoré štúdium a pre koho bude bezplatné, aká bude funkcia štátu v spoločenskej objednávke výchovy vysokoškolských učiteľov, aká bude možnosť solventných záujemcov napriek určitým naplneným kvótam študovať, aké budú možnosti vysokých škôl prijímať zahraničných študentov, aké budú možnosti Slovenskej republiky vyvážať vysokoškolské štúdium, čo by sme si mali uvedomiť pri doterajšej kvalite nášho vysokoškolského štúdia a aj záujmu zahraničia študovať u nás, napríklad Izraelu, pokiaľ som sedela vo vláde, viem, že bol veľký záujem študovať na slovenskej vysokej škole farmáciu, medicínu a podobne. Takže toto treba všetko komplexne doriešiť, a nie teraz sa zaoberať takýmto, ja som to nazvala, nesystémovým a gulášovým legislatívnym návrhom.

    Chcem poukázať na jednu skutočnosť. Mňa veľmi mrzí, že o tomto legislatívnom návrhu, ktorý si nezaslúži takú pozornosť, musíme toľko diskutovať. Musíme preto, lebo nemáme istotu, či poslanci vládnej koalície nebudú politicky hlasovať a toto prejde. Preto sa zamýšľame, dávame návrhy. Ale, vážení, čo to v tomto parlamente robíme? Nedávno som vystúpila, keď sa tu takmer celý deň rokovalo o tom, či jeden deň má byť pamätný, alebo nie. Dnes už druhý deň, a myslím, že bude ešte dosť dlhá diskusia, rokujeme o takejto novele, všetko poslanecké návrhy, pritom nám tu trčí 15 vládnych návrhov, ktoré treba do rozpočtu prerokovať, pretože prijatie rozpočtu je termínované a determinované stanoviskom tejto ctenej snemovne k týmto predloženým legislatívnym návrhom.

    Prečo sa tu dostávajú poslanecké návrhy, ktoré sú časovo náročné a o ktorých možno dôvodne predpokladať a každý, kto trochu pozná situáciu, musí predpokladať, že o tom budú dlhé diskusie? Ja skutočne mám pocit, že tu niekto chce predĺžiť a skrátiť čas na rokovanie o podstatných veciach. Preboha, čo je dôležitejšie ako zostavenie rozpočtu? A to hovorím v prospech vládnej koalície, ktorá musí mať záujem na tom, aby bol včas zostavený rozpočet, aby bol kvalitný. Tak o čo tu vlastne ide? Preto opakujem, tento návrh by sa mal stiahnuť, dopracovať a predložiť jeden kompletný, ktorým niečo vyriešime.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že je už v behu toto rokovanie, s ktorým ja nesúhlasím, že sa teraz o tom rokuje, musím mať niektoré stanoviská a pripomienky k predloženému návrhu, lebo, ako som uviedla, nemám istotu, že sa nebude o tomto hlasovať a že to neprejde. Chcela by som sa vyjadriť k bodom 3, 6, 8, 9, 11 a 34 predloženého návrhu. Predovšetkým všeobecne chcem uviesť, že názory, že novely deformovali samosprávu vysokých škôl a tvárenie sa, ako táto novela by zachránila demokraciu na Slovensku v oblasti školstva, nie je pravdivé. Všetky samosprávne orgány vysokých škôl sú zachované aj po tejto novele tak, ako boli v roku 1990 a aj po novelách 1996 a aj 1997. Deformácia samosprávy nie je pravda. To je ondulovanie vzduchu, na ktorom sa chcú predkladatelia dostať do pozornosti a robiť si pozitívny imidž. Keď budem hovoriť o jednotlivých bodoch, budem podrobnejšie zdôvodňovať. Ako som uviedla, pôjdem po jednotlivých bodoch.

    Predovšetkým sa vyjadrím k bodu 3, ktorý osobne som považovala za jeden z pozitívnych predloženého legislatívneho návrhu a o ktorom, žiaľ, sa spoločná správa vyjadruje, a aj predkladateľ povedal, že ho treba vypustiť. Vážení, toto jediné malo nejaké ratio, toto jediné vysoké školy očakávali, a vy to vypúšťate. Tu sa totiž hovorilo, v bode 3, že prostriedky získané podnikateľskou činnosťou vysokých škôl a fakúlt a iných pracovísk vysokých škôl, ako aj prostriedky získané formou zahraničných darov, dedičstva sú oslobodené od daní z príjmov, od cla, od colnej prirážky, ak sa použijú na zabezpečenie činnosti a úloh vysokých škôl, fakúlt, iných pracovísk vysokej školy a na ich rozvoj.

    Vážení, toto by pomohlo vysokým školám, toto je to, čo by zlepšilo a podržalo ich fungovanie v doterajšej kvalite, o ktorej ja stále tvrdím, že je vysokou kvalitou. Neviem, prečo to má vypadnúť. Neviem, prečo by to fakultám nemalo ostať. Totiž aj za súčasného právneho stavu, pokiaľ som sedela vo vláde, vláda vždy odsúhlasila, aby napríklad niektoré z týchto financií ostali vysokým školám, minister v rámci financií, v rámci svojej kompetencie dal súhlas, aby aj napríklad príjmy z prijímacích pohovorov a podobne vysokým školám ostali. Čiže to bol smer, ktorý sme my proklamovali, sľúbili vysokým školám a vzhľadom na to, že sme čakali, že spravíme komplexnejšiu novelu, sme to už aj realizovali. Čiže vysokým školám mnohé financie zostali. Vy to dneska navrhujete vypustiť.

    Ďalej k bodu 6. Znenie: "Študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy najmenej jednu štvrtinu členov senátu." Vážení, nie je mi známy ani pochopiteľný dôvod, prečo súčasné znenie meníte, ktoré je presné a jasne hovorí, že tvoria jednu tretinu senátu. Prečo dávate nepresný pojem "najmenej"? No ja som o tom dlho uvažovala a skutočne nejakú takú odpoveď som získala na základe kuloárnych pletiek, ktoré sa hovoria, že predložený legislatívny návrh pána poslanca Osuského a Kresáka je motivovaný určitými ambíciami pri voľbách pána poslanca Osuského. Či je to pravda, či nie, neviem, ale skutočne logické zdôvodnenie návrhu tohto bodu legislatívnej predlohy som nevedela nájsť. Prečo sa presné znenie nahrádza nepresným, kde bude rôzny výklad, kde v praxi na vysokých školách môžu vzniknúť konflikty o tom, aký má byť počet, pretože táto formulácia najmenej jedna štvrtina vytvára priestor skutočne veľmi široký na určenie početnosti študentov ako členov senátu.

    Ďalej k bodu 8. "Akademický senát vysokej školy volí predsedu senátu z členov senátu." Ja sa pýtam: Prečo sa vynechalo, že z profesorov, docentov a vedeckých pracovníkov? Prečo predseda senátu nemá byť z okruhu ľudí, ktorí majú najdlhšie a možno najerudovanejšie skúsenosti na vysokých školách, nehovoriac o autorite týchto ľudí? Predsa nikto ma nepresvedčí, že jeden profesor a jeden docent, ktorý je zvolený ako predseda, nebude mať zabezpečenú vzhľadom na svoju erudovanosť a vzhľadom na veľký počet hlasov, ktorý musí dostať, aby bol zvolený, autoritu. Ja si myslím, že netreba znižovať latku na predsedu akademického senátu. Predsa akademický senát je vážny orgán. Ak toto vynecháme, tak potom môžeme dôjsť k rôznym prekvapeniam, ktoré nemusia byť na prospech vysokého školstva. Opätovne mám tu otáznik a opätovne sa mi núka tá odpoveď, ktorá pri nejasnej formulácii počtu študentov, teda počtu študentov v akademickom senáte, čo veľmi rukolapne už tu uviedol pán poslanec Baco.

    K bodu 9. Tento navrhuje, aby voľba kandidáta na rektora z profesorov alebo docentov vysokej školy sa uskutočnila spravidla najmenej 2 mesiace pred skončením jeho funkčného obdobia a navrhuje odvolanie rektora tiež v tejto lehote. Ďalej ustanovuje, že návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora sa predkladá ministrovi. Toto je znenie, ktoré je platné aj dnes. Mne je však nejasné, prečo sa dodatok o poverení určitého učiteľa na výkon tejto funkcie do vymenovania nového rektora z platného zákona vypúšťa. Predsa uplynutie lehoty rektora alebo od jeho odvolania do vymenovania môže byť aj dlhší časový úsek, ako aj prorektora. Áno? No ale to treba stanoviť. Áno? Musí byť niekto, lebo prorektori sú traja, niekde štyria. Opätovne na vysokej škole môže byť situácia, že viacerí sa budú cítiť povolaní, alebo môže nastať situácia, že ani jeden sa nebude chcieť zmocniť tohto výkonu. Môže vzniknúť negatívny kompetenčný konflikt. Nemôžeme vedieť, v akej situácii bude rektor odvolaný a všetci prorektori sa budú odťahovať od výkonu funkcie. Predsa je len logické, že niekto poverí jedného z nich, je to racionálne ustanovenie, vôbec to neznižuje samosprávnu funkciu vysokej školy, vôbec to neohrozí demokraciu vysokej školy, zabezpečí to len poriadok a bezporuchový chod vysokej školy. Prečo sa to vynecháva? No ja mám dojem, len preto, aby sa niečo dalo do toho návrhu, čo obalí tie základné ustanovenia, ktoré motivovali predkladateľov na túto novelu. A že to neboli tie základné problémy vysokých škôl, o tom som hlboko presvedčená.

    Ďalej sa vyjadrím, ako som uviedla, k bodu 17.

  • Ruch v sále.

  • Samozrejme, požiadam svojich kolegov, aby trošku menej rušili, pretože ma to odvádza od myšlienok a je mi veľmi ľúto, že to robia práve kolegovia, ktorí sú so mnou v tom poslaneckom klube, v ktorom som ja. Takže prosím ich, keby už prestali.

    A teraz sa vyjadrím k bodu 17. Teraz v tomto bode sa uvádza: "Na štátnych vysokých školách sa od študentov denného štúdia, ktorí sú občania Slovenskej republiky, počas vysokoškolského štúdia v ustanovenej dĺžke nesmie požadovať úhrada nákladov na vysoké školské štúdium, pokiaľ inak neustanoví tento alebo iný zákon." Tohto sa dotkol už pán poslanec Švec, ktorý má dlhoročné skúsenosti so situáciou na vysokých školách. Vážení, čo sa týmto chce dosiahnuť? Prečo sa robí zákaz? Prečo sa robí zákaz, keď strategicky cieľ prispôsobenia nášho vysokoškolského štúdia smeruje na situáciu európskych vysokých škôl a situáciu v Európe, kde nikde takýto striktný zákaz v predpise nie je. Predsa toto je otázka, ktorú treba riešiť, to finančné zabezpečenie, ale nie komplexne a nie takto insitne, ako je to urobené v tomto predpise.

    Navyše je to legislatívne zle urobené, pretože je formulácia, ktorá hovorí, na štátnych vysokých školách za štúdium denného štúdia sa počas vysokoškolského štúdia nesmie požadovať úhrada nákladov. Ja sa pýtam: A po ukončení vysokoškolského štúdia? Keď ste to chceli formulovať, a to sa pripájam k názoru, ktorý povedal pán poslanec Brňák, náš expert na legislatívu, pán poslanec Kresák sa na tom podieľal, je to legislatívne nie dobre spravené, pretože sa dalo povedať v tom znení, ako je druhá časť, ktorá hovorí: "Študenti, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, neuhrádzajú náklady na vysokoškolské štúdium, len ak to ustanoví zákon", tak sa mala prvá časť povedať, neuhrádzajú na vysokoškolské štúdium okrem prípadov, keď to zákon výslovne ustanoví. A potom by ste mali legislatívne priehľadné a legislatívne aj dopracované. Nie, máte to inak v tomto predloženom návrhu a zdôraznenie slova v texte "počas vysokoškolského štúdia" vytvára nebezpečenstvo a neistotu, či po ukončení štúdia možno. Čiže tento bod je zle formulovaný, považujem ho nie za funkčný. A keď ste už do tej problematiky zašli, mala byť upravená kompletne.

    Ďalej som predznačila, že sa vyjadrím k bodu 29 k § 34. Tento je nosnou myšlienkou prehĺbenia samosprávy na vysokých školách, odstránenia udusenia samosprávy v novele predchádzajúcej. Vážení, predchádzajúca novela vôbec nedusila samosprávu tým, že zaviedla možnosť, teda zaviedla postup vybavovania určitých vecí podľa zákona číslo 71 a že stanovila, že pre habilitačné a profesorské niektoré ustanovenia zákona číslo 71 platia. Je to z toho dôvodu, že zákon číslo 71/1967 Zb. je zákon, ktorý vlastne je na ochranu práv a právom chránených záujmov. Takmer totožný zákon je v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku a všade tento zákon sa považuje za progres na ochranu práv tých ľudí, ktorých námietky sa podľa tohto zákona vybavujú.

    Nie je mi jasné, prečo ste vylúčili pôsobenie zákona o správnom konaní, ktoré ste nechali na rozhodovanie o poskytnutí štipendií a na rozhodovanie o vylúčení zo štúdia na vysokej škole, prečo tento zákon bol ponechaný, teda vylúčený použiť na disciplinárne konanie. Veď tam sa taktiež rokuje a rozhoduje o určitom práve alebo povinnosti študenta vysokej školy. Prečo toto konanie nemá mať úpravu rozhodovania podľa zákona číslo 71? Veď disciplinárne konanie je veľmi závažné konanie, na základe ktorého môže byť študent aj vylúčený zo štúdia. Prečo nemá mať právo sa odvolať? Toto je v prospech študentov? Toto je prehĺbenie demokracie alebo prehĺbenie právneho štátu? Ja si myslím, že nie. Nevylučujem, že sa môže obrátiť na súd. Ale už aj pán poslanec Pavol Kandráč, vystupujúci predo mnou, upozornil, že súdne konanie je nesmierne zdĺhavé, finančne náročné pre študenta, aj keď získa pravdu, prerušuje štúdium, odďaľuje realizáciu, ak je v práve, jeho postavenie. Nechápem, prečo teda by sa nemohol odvolať. Ja si myslím, že by mal mať možnosť sa odvolať a mal by zákon platiť aj na disciplinárne konanie.

    Ďalej by som chcela uviesť ešte jednu myšlienku, a to, že tým, že sa neriešia finančné otázky vysokých škôl, financovanie vysokých škôl, nepriamo financovanie, teda ustanovením, ktoré štúdium je kedy platené, ktoré je platené záujemcom, ktoré môže byť platené inštitúciami, že sa nerieši otázka, či si môže vysoká škola získať financie aj z inej činnosti, akým spôsobom, že sa nedáva právny podklad určitému daňovému zvýhodneniu vysokých škôl, ak získava niektoré prístroje a podobne zo zahraničia na skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Tým vlastne neotvárame, ako tu bola požiadavka, neotvárame vysoké školy verejnosti, pretože nevytvárame finančné možnosti, aby na naše vysoké školy prišli pôsobiť na určitý čas v plnom úväzku aj vynikajúci odborníci z praxe, čo by len prispelo našim vysokým školám, lebo nedávame možnosť vysokým školám, aby mali určité financie, ktoré by mohli použiť na zaplatenie týchto odborníkov, aby mohli zvýšiť svoje portfólio, ak to takto môžem uviesť, pre akreditáciu, ktorá vyžaduje plný úväzok určitých docentov a profesorov, ktorí tu dostali tieto tituly ako vynikajúci odborníci v praxi.

    Vážení, záverom zhrniem to, že vlastne sa stotožňujem už s viacerými predrečníkmi v tom, že tento legislatívny návrh nie je prínosom, nerieši aktuálne problémy vysokých škôl. Je to vlastne nesystémové a legislatívne už veľmi v tomto štádiu zamotané riešenie, teda zamotaný legislatívny návrh.

    Ja by som chcela z tohto miesta oponovať pánu poslancovi Kresákovi, ktorý povedal, že tu vystúpili viacerí, ktorí ani nepoznajú činnosť na vysokých školách. Chcem povedať, že v Hnutí za demokratické Slovensko máme viacerých vysokoškolských profesorov a učiteľov vysokých škôl. Aby to nevyznelo ako nejaké propagandistické vyhlásenie, ja vám ich uvediem:

    V klube Hnutia za demokratické Slovensko je prof. Ing. Ján Benčat, CSc., vysokoškolský učiteľ; doc. Ing. Július Binder, Dr. h. c., taktiež so skúsenosťami na vysokých školách; doc. JUDr. Ján Cuper, CSc., taktiež vysokoškolský učiteľ; prof. MUDr. Michal Drobný, DrSc., taktiež vysokoškolský učiteľ; doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., vysokoškolský učiteľ; prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc., vysokoškolský učiteľ; doc. Ing. Ján Jasovský, CSc., vysokoškolský učiteľ taktiež; doc. JUDr. Pavol Kandráč, CSc., vysokoškolský učiteľ; prof. MUDr. Pavol Šťastný, CSc., vysokoškolský učiteľ; doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc., vysokoškolský učiteľ; prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., vysokoškolský učiteľ; ďalej externý vysokoškolský učiteľ PhDr. Pavol Števček, CSc.

    Vážení, viacerí z nich vystúpili a vystúpia. Máte pocit, pán poslanec Kresák, že tí, ktorí tu vystupujú a hovoria, že nemajú poňatia o problémoch vysokých škôl? Títo všetci, ktorých som prečítala, sa stretli, my sme o tomto legislatívnom návrhu rokovali, a nie krátko, a jednoznačne sme dospeli k záveru, čo všetci aj podpísali, a to, že:

    "Vysokoškolskí učitelia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko, v súvislosti s prerokovaním novely vysokoškolského zákona konštatujú, že predložený legislatívny návrh nerieši základné problémy vysokého školstva na Slovensku. Vychádzali sme z toho, že vysoké školstvo má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ale i vysokú odbornú úroveň, ktorú treba zachovať. A preto protestujeme, aby takéto legislatívne návrhy boli predkladané ako riešenie problémov vysokých škôl, protestujeme proti tomu, aby bolo 10-percentné zníženie odborného obslužného aparátu na vysokých školách, 4-percentné viazanie finančných prostriedkov, likvidácia fakúlt, zmrazovanie miezd vysokoškolských učiteľov, čo ohrozuje nielen ďalší vývoj, ale i samotnú existenciu slovenských vysokých škôl."

    Toto stanovisko podpísali všetci vysokoškolskí učitelia, ktorých je v klube poslancov Hnutia za demokratické Slovensko 12.

    Vážení, my skutočne máme vážny záujem na tom, aby táto snemovňa prijala legislatívny návrh, ktorý bude prínosom pre vysoké školy. Tento nie je. Vzhľadom na to, a teraz sa opakujem, že máme 15 legislatívnych návrhov, ktoré sú dôležité pre rozpočet a čas je krátky, prosím vás pekne, prosím predkladateľov, aby tento návrh stiahli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami vystúpia štyria páni poslanci. Ako posledný pán poslanec Kandráč. Končín možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý - pán poslanec Švec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Až na ten záver, pani profesorka, by som s vami vedel súhlasiť. Súhlasím napríklad s tým, že bod 3 návrhu je veľmi dôležitý pre vysoké školy, pretože sa týka financovania. Teda protest odborníkov proti zneniu tohto návrhu spočíval v tom, že podnikateľskou činnosťou vysokej školy je aj prenájom telocviční a podobne, ktorý ťažko môže byť oslobodený od daní. Preto som navrhoval v mojej úprave pred podnikateľskú činnosť vsunúť slovo "odbornú", čím sa tieto problémy odstránia.

    Bod 8, ktorý sa týka akademického senátu, tam by som len chcel povedať, že v § 9 existujúceho a platného zákona o vysokých školách v ods. 6 a 7 je tento problém riešený k plnej spokojnosti vysokých škôl a sú to body, ktoré si akademická obec vynútila prijať do novely zákona číslo 172 o vysokých školách.

    K bodu 17 som sa vyjadril, podľa môjho názoru tento návrh ide nad rámec Ústavy Slovenskej republiky a v takej forme prijatý nemôže byť už z legislatívneho dôvodu.

    Nemyslím si, dámy a páni, že celý návrh treba hodiť cez hlavu. Keď už sme tomu venovali toľko času, pokúsme sa nájsť formuláciu, ktorá by bola vhodná, a prijať aspoň tie najzákladnejšie zmeny, ktoré naozaj zlepšia život na vysokých školách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zdá sa, že tento návrh novely zákona v podstate balansuje medzi nejasnosťou, či školstvo u nás je bezplatné, alebo bezplatné nie je. Teda či platí ústava, alebo neplatí ústava. Nie je to prvá vec v oblasti školstva alebo v rezorte tejto vlády, pretože podobná dilema balansuje aj v zdravotníctve. Keď prečítame ústavu, je tam napísané čosi iné, keď ideme do lekárne alebo k lekárovi, tak je to čosi iné.

    Domnievam sa, že tu by bolo treba najprv spraviť upratovanie smerom zhora. Upratovanie počnúc ústavou štátu. Aby ľudia nemali vyvesenú ústavu ako vývesný štít nad reštauráciou, a keď vojdú do nej, tak zistia, že dostávajú čosi iné, alebo nedostávajú vôbec nič. Aj v tomto prípade sa domnievam, že rad bodov tejto novely zákona v podstate nekorešponduje s naším najvyšším zákonom, a to je Ústava Slovenskej republiky. Pričom rad krokov, ktoré by mohli uživiť vysoké školy z pohľadu finančnej anémie, domnievam sa, že je možné robiť pokojne aj mimo rámca ústavy. Napríklad nie je mi zrozumiteľné do súčasnosti ponechávanie vedľajšej hospodárskej činnosti mimo školstva v plnej výške, a teda nechápem, čo doteraz bránilo tomuto stavu, aby vedľajšia hospodárska činnosť v plnom rozsahu bola ponechávaná tam, kde tieto hodnoty sa vytvárali, teda na pôde vysokých škôl. K tomu skutočne novelu ústavy nie je treba. Ale k tým ďalším veľmi početným bodom domnievam sa, že áno.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem zaujať stanovisko k pani profesorke Tóthovej v tom bode, kde sa dotýkala správneho konania vo vzťahu k habilitáciám, inauguráciám.

    Ide o to, že naše právne vedomie na vysokých školách je také, že sporné problémy v týchto oblastiach sa riešia, by som povedal, podpultovo. A my sme to ako Akreditačná komisia vždy chápali tak, že takto to je. Sme na takej úrovni legislatívneho vzdelania. Keď neuspel niekto na jednej fakulte, tak si našiel inú analogickú fakultu a tam habilitoval. A veľmi úspešne. Keď to nemohol ani tam urobiť, tak to urobil v Českej republike. Takže správne konanie tu sa vôbec, keby bolo zákonne prijaté, neuplatňovalo. Nikto si ho neuplatňoval, pretože to riešil inak, elegantne. Ale, samozrejme, akademická obec bola poriadne pobúrená týmto aktom, pretože mnohí inaugurovali v Českej republike preto, lebo vedeli, že normy, ktoré sú vyžadované u nás, nespĺňajú. A oni to interpretovali obyčajne tak, že to je krivda na nich. Ale to nebola krivda na nich. Tie normy boli prijaté a on ich mal splniť. On chcel podliezť latku, nie ju preskočiť. Takže správne konanie sa neuplatňovalo preto, lebo ľudia nemajú patričnú úroveň legislatívneho myslenia a hľadali si iné obezličky, iné cesty vedľajšieho získania toho, čo chceli dosiahnuť.

    A preto si myslím, že táto právna norma je síce správna, ale ona zostáva mŕtvou právnou normou a neuplatňuje sa. A takýchto právnych noriem je v našej spoločnosti veľa, o ktorých mnohí ani nevedia. Alebo vedia o nich, že sa môžu uplatniť, ale majú dojem, že by vyzerali trápne, keby ju uplatnili. Súvisí to s nízkym právnym vedomím. A preto si myslím, že správne konanie v oblasti habilitácií a inaugurácií sa nebude u nás uplatňovať.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dve poznámky by som mal v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Tóthovej. Jednu v súvislosti s § 18 ods. 3. Dávam do pozornosti slovné spojenie, ktoré podľa mňa je neprípustné z hľadiska legislatívnotechnického, kde sa hovorí o nákladoch na štúdium. Prosím vás pekne, náklad na štúdium je veľmi široký pojem. Do toho sa musí zahrnúť aj poplatok za študentský domov, a dokonca aj keď si topánky kúpim vzhľadom na to, že idem do školy. Navrhoval by som formuláciu "finančná úhrada za štúdium". V inej podobe znemožňujeme, čo robia fakulty aj teraz, že vyberajú poplatok za index, poplatok za zápisné a podobne.

    Druhá poznámka je, že nie som za to, aby sme odmietli myšlienky, ktoré predkladatelia uplatnili a ktoré tu odzneli. Naopak, podporujem ich a navrhujem, aby sa pre budúcnosť uplatnili pri komplexnej úprave. Takže netreba to chápať tak, že sa odmietajú. Veľmi dobrý príklad, nechoďme ďaleko, po Švédsku, po Spojených štátoch, Veľkej Británii, poďme do Českej republiky. Prijali podľa môjho názoru veľmi dobrý zákon o vysokých školách, kde riešia aj otázku verejných vysokých škôl, aj neštátnych vysokých škôl, otázku kreovania senátu, voľby predsedov a podobne. A tam, v súvislosti so senátom explicitne hovoria, koľko členov má senát a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nebudem opakovať tu vyslovené legislatívne výhrady k jednotlivým bodom tohto návrhu novely. Možnože môžeme túto novelu už nazvať novelou novely, takže ja by som skôr poukázal na niektoré systémové veci, ktoré naše vysoké školstvo trápia, a azda tým odôvodnil, prečo treba počkať na nový vysokoškolský zákon a s ním súvisiace právne a legislatívne normy.

    Samozrejme, nejdem opakovať všetko to, čo sa tu už povedalo, ale musím zdôrazniť, že táto novela novely nerieši zásadné problémy vysokého školstva. Bola tu snaha ošetriť určité medzery v platnom zákone a týkala sa predovšetkým azda autonómie vysokých škôl a podobne. Aj z tohto hľadiska sa mi zdá, že keď sa pripravuje zákon, tak ako to včera povedal pán minister Ftáčnik, je to otázka azda jedného roku, mohli sme sa dočkať takého zákona, ako tu bolo spomínané kolegom Kandráčom, podobného, ako je v Českej republike, pretože toto prostredie je veľmi komparatívne, žili sme spolu 70 rokov a máme spoločné problémy.

    Ďalej v neprospech prijatia tohto zákona hovorí aj skutočnosť, že bola obídená Rada vysokých škôl. Bola obídená Konferencia rektorov. Na klube dekanov sa ani táto vec neprerokúvala, pretože nepovažovali za potrebné tieto veci, pokiaľ mám informácie, prerokovať. Ak chceme riešiť problémy nášho vysokého školstva, mali by sme sa najprv dotknúť ich financovania, teda zákona o financovaní vysokých škôl, ako aj financovania vedy, pretože to spolu súvisí. Pokiaľ nevieme, tak určité finančné zdroje prichádzajú aj z tohto fondu, teda z financovania vedy a výskumu. Ja sa k tomu potom vyjadrím aj číselne. Teda ešte raz. V návrhu sú veľmi minimálne rozdiely s kmeňovým zákonom. Preto sa pýtam, prečo vlastne táto iniciatíva vznikla. Je to možno škoda určitého času, pretože to bolo vynaložené úsilie a myslím si, že kolegovia pôvodne s dobrým úmyslom niečo chceli predložiť, ale vidíte, že pichli sme do osieho hniezda. To, čo sa vyvolalo tu, táto diskusia sama naznačila irelevantnosť tohto návrhu. V súčasnom období treba hovoriť o novom modeli vysokých škôl, o novom chápaní univerzity, či už štátnej, alebo súkromnej. Súčasne dalo sa vycítiť z toho návrhu aj isté okliešťovanie kompetencií ministerstva školstva, i keď možno na úkor autonómie, ktorá tu bola proklamovaná. Treba ozaj pripraviť dobrý zákon, ale taký zákon, ktorý by zlepšil situáciu v školstve, a to zlepšenie situácie v školstve, žiaľ, v súčasnom období je viazané na otázky financovania. Lebo ak sa aj zákon pripraví v dobrej snahe a nebude vyvážený, môže sa mnohé pokaziť.

    Viete, ja tiež robím asi 33 rokov vo vysokom školstve. Mal som aj určité obdobie, kedy som dekanoval a vždy sa všetko točilo okolo peňazí. Ale vždy prichádzali rôzne úpravy či už v rámci noviel, alebo predpisov vtedy, keď boli kritické obdobia v školstve, kritické v oblasti financovania vysokých škôl. Vtedy sa vymýšľali všelijaké koeficienty, ako ľudí viac zaťažiť, ako vyťažiť a podobne. Poďme sa venovať trošku tým otázkam, ktoré najviac trápia dnes vysoké školy. Bolo tu hovorené o platení štúdia alebo o financovaní určitých činností. Samozrejme, že odborná vedecká činnosť alebo, ako to nazýva pán profesor Švec, odborná podnikateľská činnosť, veď bez tejto činnosti vysokej školy v podstate nemôžu existovať. Vo vyspelých krajinách z toho vlastne plynie často väčšina rozpočtu. Veď v niektorých štátoch v podstate štát prispieva minimálnou sumou. Tak poďme to zapracovať do nejakej legislatívy, aby to konečne malo už určitú prehľadnosť. Veď z toho sa financuje, ako tu už bolo spomínané, aj výučbový proces, z toho sa financujú mnohé veci investičného charakteru. Isteže, aj sa dofinancúvajú svojím spôsobom príjmy tých, ktorí sa podieľajú na takejto činnosti, a v nemalej miere. V mnohých prípadoch, to poznám z vlastnej skúsenosti, je možné pri tomto aj odborne rásť. Veď do tejto činnosti sú zapájaní študenti, ktorí sa vlastne ani iným spôsobom k niektorým veciam nedostanú, k experimentálnym meraniam a podobne. Čiže to považujem za veľmi významnú vec, aby sa tieto veci prerokovali a zapracovali do patričných legislatívnych predpisov. To nie je len narábanie s nejakými chemickými bankami v lekárstve alebo podobne. My máme trebárs v stavebníctve ísť robiť expertízu nejakých konštrukcií len v prípade, že sa robí v rámci takejto činnosti. Vás tam nepustí prevádzkovateľ nejakého veľkého mosta alebo konštrukcie a podobne, ako je napríklad atómová elektráreň atď., kde sa nedostaneme inak. Ale to je vec, ktorú treba legislatívne ošetriť a ktorá by si žiadala značnú pozornosť v budúcnosti, pretože je to veľký zdroj financií pre vysoké školy.

    Takisto tu bolo hovorené o samoplatcoch. Samozrejme, treba to zrovnoprávniť, ak niekto na to má, tak zrovnoprávnime samoplatcov so zahraničnými. Veď nič nám v tom nebráni. Ak sú tu bohatí klienti, prosím, nech si zaplatia tento luxus, pokiaľ to považujem, samozrejme, ešte stále v tomto ekonomicky slabom prostredí za luxus. Ak by sa zaviedol takýto predpis alebo nejaká možnosť platiť, alebo možno by sa mohla vymyslieť nejaká klauzula, kde by aspoň symbolicky študenti prispievali, aby tu už bola tá motivácia, pretože mnohí dnes prídu a využívajú toto sociálne prostredie a po pol roku odchádzajú, alebo po roku. Takže je tu určitý aspekt. Treba o tom uvažovať. Ale pozor, treba tu vymyslieť múdry zákon o pôžičkách, o spôsobe platenia týchto pôžičiek, odkladu pôžičiek, odpúšťania časti finančných pôžičiek za dobré výsledky a podobne. To všetko sú motívy, ktoré by mali rezonovať pri tvorbe zákona, prípadne tej novely, ktorá tu bola.

    Takže ja by som určité veci možnože zhrnul, ktoré mi napadli pri týchto vystúpeniach a ktoré ma tlačia už dlhší čas. V tomto prostredí žijem. Bolo by treba v súčasnom období myslieť na to, keď chceme rýchlu novelu, tak mali by tam byť pertraktované finančné prostriedky, financie. Tie trápia, ako som už povedal, našich kolegov našej vysokej školy. Tam vidím, povedal by som, určitý lapsus vysokého školstva. Treba zvažovať normu, ktorá by garantovala, že prekročenie príjmov vysokých škôl - vysoké školy majú predpísanú príjmovú časť -, keď sú príjmy prekročené, aby to zostalo v rukách vysokých škôl, aby si mohli voľne manipulovať s týmito prostriedkami.

    Samozrejme, že treba zvážiť daňové úľavy z tej podnikateľskej, teda odbornej podnikateľskej činnosti tak, aby boli zosúladené s inými legislatívnymi normami. Na to netreba ďalšiu položku v rozpočte, na to netreba zvyšovať peniaze. Ja len hovorím o tom, čo sa za súčasného, i keď katastrofálneho stavu financovania škôl dá ešte nejakým spôsobom zlepšiť, nejakou normou. Bolo by dobré, aby sa upravili predpisy týkajúce sa hospodárenia s majetkom. O čo tu ide? Ide tu o to, že niektoré vysoké školy trebárs vlastnia budovy v nejakom prostredí a chcú sa nejakým spôsobom sústrediť, alebo teda doplniť nejakou výstavbou kempusov, teda celého prostredia, sústrediť do jedného miesta. Často narážame na problémy s odpredajom budovy v meste. Tieto peniaze by sme vedeli veľmi efektívne investovať tak, aby sa vlastne vytváral priestor na univerzitné prostredie. To je vážna vec.

    Samozrejme, čo najviac dnes vysoké školy potrebujú, je určitá stabilita v rozpočtovom fiškálnom roku, pretože viazanie prostriedkov ku koncu roka neprispieva k stabilite tohto prostredia. Stabilita by bola už za toho biedneho stavu aká-taká, keby sme tieto prostriedky neviazali ku koncu roka a aby zostali k dispozícii tak, ako im boli pridelené. Teda vysokým školám, pretože mnohé veci máme objednané. Máme zo zahraničia objednané prístroje. Prichádzajú neskôr, no a, žiaľ, koľko ráz sa nám môže stať, že nám stopnú peniaze, a teraz nevieme, čo s tým robiť.

    A keď sme už pri tých dovozoch. Takisto navrhujem, alebo ak je to možné, zapracovať niekde, zamyslieť sa nad tým, zrušiť clá, dovozné clá, dovozné prirážky pre vysoké školy. Veď to všetko ide v prospech výučbového procesu. To treba zvážiť. Veď koľko ráz dostaneme dar zo zahraničia, a vysoká škola nemá ani na zaplatenie cla. Nechápu to naši darcovia. Takže tieto veci predsa nie je možné, aby sme nezvládli. Veď to sú veci, od ktorých v budúcnosti úroveň našich vysokých škôl bude závisieť.

    V súčasnom období veľmi necitlivo zaznieva otázka prepúšťania či už nepedagogických a v budúcnosti aj pedagogických pracovníkov. Čiže toto nie je stabilizačný faktor vysokoškolského prostredia. To sú veci, ktoré veľmi narušujú život na vysokých školách. Ja by som len podotkol, pokiaľ mám informácie, za rok 1999 bolo v rozpočte pre vysoké školy 0,67 % z HDP. V predkladanom rozpočte sa ráta s 0,6 % HDP. Čiže je tu pokles o 0,07 % z HDP, čo sú obrovské milióny, a tento stav je ozaj už za hranicou kritického stavu, pretože úbytok kvalitných ľudí na vysokých školách pokračuje. Nastáva tu prepad, a čo je horšie, narastá aj prepad výchovy nových vedeckých pracovníkov. Veď už na tento školský rok sme prijali v podstate o 50 % menej doktorandov v rámci Slovenskej republiky, ako tomu bolo vlani. Ako obnovíme fond vedeckých a pedagogických pracovníkov? Veď Slovenská republika si to nemôže dovoliť a ten úpadok budeme cítiť až za 10 rokov. Možno za päť, za desať, teraz ešte nie. Ale my si nemôžeme dovoliť pri našom stave energetických zdrojov, pri našom stave surovín, ktorý tu máme. My predsa musíme vychovávať ľudí, ktorí sú schopní zapojiť sa do sofistikovanej výroby, do sofistikovaných činností. A ak to vysoké školy nezabezpečia, tak potom kam vedieme túto krajinu v tejto oblasti? Takže treba konečne vysokoškolským učiteľom dať také finančné prostriedky, ktoré im patria. Ktoré im právom patria a nad ktorými sa nebudú usmievať ich kolegovia, ktorí chodia k nám v rámci či už tempusov, alebo iných zahraničných projektov. Chodia a usmievajú sa, že aké to máme platy. A ešte pritom máme porovnateľné výkony s nimi, v podstate sa nelíšime vo výkonoch s nimi.

    Takže ja si myslím, nech mi vážení kolegovia odpustia, ale zdá sa mi, že márnime tu mnoho času takýmito vystúpeniami, že musíme upozorňovať na nekvalitu daného predloženého predpisu. A zamyslíme sa nad tým, či je to vôbec vhodné a ekonomicky únosné, aby sme teraz tú novelu zaviedli, keď o rok v podstate by sa mal dať do života nový zákon. Sústreďme sily na tento zákon. Pomôžme tvorcom zákona a vypracujme taký zákon, ktorý naše vysoké školy zachráni od prepadu. Taký, ktoré naše vysoké školy postaví v Európe tam, kam patria.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mne prekáža, že pri celej tejto debate, diskusii, nie je prítomný minister školstva, ktorý podľa mňa by si mal tieto veci vypočuť. Pravdepodobne je to kvôli tomu, že on sa od tejto diskusie dištancuje, lebo vie, že vysokoškolský zákon je dobrý. Prekáža mi okrem toho, že tu nie je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by sa vedel vyjadriť k tomu, o čom tu hovoril pán poslanec Benčat, a to o pôžičkách u vysokoškolákov a o platení vysokoškolského štúdia. Ja s tým súhlasím, ale len vtedy, ak je istota, že ten, kto skončí vysokú školu u nás, bude mať primeraný plat na to, aby pôžičku mohol splácať. My však vieme, že lekári, ktorí prídu pracovať do zdravotníctva, majú platy, z ktorých nie sú schopní vyživiť svoje rodiny, a vlastne mnohí z nich, keď majú ženu na invalidnom dôchodku alebo na materskej, sú sociálnymi prípadmi. Veľmi pochybujem o tom, že by ešte takýto človek bol schopný splácať desať rokov po skončení štúdia nejakú pôžičku. A možno by bolo dobré, keby tu sedel aj pán profesor Šagát, ktorý by nám povedal, za akú cenu on získal profesorský titul z ošetrovateľstva, keď mu robili poradcov a poradkyne a oponentov zdravotné sestry. V období, keď zdravotníctvo má kardinálne a katastrofálne problémy, sa chystá spať s karimatkou pred bankou. Radšej by asi mal spať na ministerstve, aby pomohol riešiť veci v zdravotníctve.

  • Pani poslankyňa Rusnáková vystúpi v rozprave. Po nej pán poslanec Halmeš.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený predkladateľ,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k novele zákona, ktorý sa týka § 10 ods. 2 písm. f). Navrhujem doplniť po spojke "a" slovo "schvaľuje" a v súvislosti s týmto návrhom navrhujem upraviť § 12 ods. 2 písm. d), nahradiť slovo "schvaľuje" slovom "prerokúva". Ide o jednu z požiadaviek Študentskej rady vysokých škôl Slovenskej republiky, ktorá predložila výboru pre vzdelanie približne dvadsať pozmeňujúcich návrhov a pripomienok k tejto poslaneckej novele zákona o vysokých školách.

    Jednou z týchto pripomienok je aj návrh, ktorý som vám predložila a o podporu ktorého prosím. Ide o navrátenie právomocí schvaľovať študijný program akademickým senátom, teda najvyšším samosprávnym orgánom. Odborným garantom, samozrejme, zostáva vedecká rada, ktorá ho prerokúva. Zloženie akademického senátu, ktorý je tvorený členmi vedeckej rady a ďalšími pedagógmi a vedeckými pracovníkmi a študentmi, vlastne garantuje posúdenie dôležitých materiálov, najmä teda aj študijných, zo všetkých aspektov. Ide o prinavrátenie právomoci, ktorá bola v súvislosti s prijatím zákona číslo 324/1996 Z. z. vyňatá zo zákona, a kompetencia bola presunutá na iný subjekt. Prijatím tohto návrhu študenti prostredníctvom svojich zástupcov v akademickom senáte majú opätovne možnosť, a podčiarkujem, reálnu možnosť vplývať na renováciu študijných programov tak, ako to napríklad požaduje Svetová deklarácia UNESCO.

    Ak dovolíte, budem príslušnú stať čítať: V článku 10 písm. c) Svetovej deklarácie UNESCO o vysokoškolskom vzdelávaní v 21. storočí, prijatej dňa 9. 10. 1998, sa ustanovuje: "Tí, ktorí rozhodujú o veciach na národnej a inštitučnej úrovni, by mali postaviť študentov a ich potreby do centra svojej pozornosti a považovať ich za rovnocenných partnerov a zodpovedných činiteľov pri obnove vysokoškolského vzdelávania." To by mal zastupovať zainteresovaných študentov vo veciach, ktoré ovplyvňujú úroveň vzdelávania, evalváciu, renováciu výučbových metód a študijných programov, o ktorých je teraz reč, ale aj v rámci inštitučného rozdelenia právomocí vo formovaní politiky a vedení inštitúcie a tak ďalej. "Keďže študenti majú právo organizovať a zastupovať sa, zainteresovanosť študentov v týchto veciach by mala byť zaručená." Z tohto dôvodu mi teda dovoľte ešte raz požiadať o vašu podporu pri uvedenom návrhu.

    Doterajšia prax ukázala, že pripomienky akademického senátu, a teda aj študentov, ktoré vzišli z prerokúvania študijných programov, neovplyvnili schvaľovací proces vo vedeckej rade. Niekedy bol akademický senát aj obídený. Nazdávam sa, že akademický senát ako najvyšší samosprávny orgán by mal mať právomoci konečného rozhodovania o študijných programoch, pričom navrhovaná zmena zabezpečuje, že študijné programy budú z odbornej stránky garantované tak, že ich prerokuje vedecká rada.

    Názor, že študenti by si vypustili podstatné skúšky, je neopodstatnený, pretože akademický senát pri navrhovanom znení zmien má len právo buď schváliť navrhovaný študijný program s pripomienkami vedeckej rady, alebo ho vrátiť s výhradami na prepracovanie. Nebolo by teda možné priamo na zasadnutí senátu vypustiť časť študijného programu a takto upravený ho nakoniec schváliť. Prosím, aby ste túto moju pripomienku a požiadavku študentov brali s plnou vážnosťou vrátane dokumentu UNESCO, ktorý som citovala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky - pán poslanec Kandráč, pán poslanec Šťastný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Kandráč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    budem reagovať na obsahové vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej.

  • Prosím, vypnite mobilné telefóny.

  • O tomto by sme mohli debatovať aj tri dni, či to má byť senát, alebo vedecká rada. Zloženie vedeckej rady ste nesprávne formulovali, pretože vo vedeckej rade sú všetci vedúci katedier a spravidla i zástupcovia praxe. Čiže máme aj spätnú informáciu, ako sú absolventi pripravovaní. Ale v akademickom senáte vedúci katedier nemusia byť, nie sú tam zástupcovia praxe. Nebolo by najlepšie, keby najvyššia vedecká autorita nemohla schvaľovať študijné programy. Myslím si, že treba toto zvážiť. Som za to, aby senát sa vyjadroval a je vecou každej fakulty, každej vysokej školy, že mu to bude predložené, že sa vážne bude tým zaoberať, ale aby senát bol konečným schvaľovateľom, tak toto si myslím, že nie je najsprávnejší postup. Hovoríte, že nie sú skúsenosti. Sú skúsenosti z čias, keď študenti schvaľovali učebné plány, keď schvaľovali, ktorá skúška bude realizovaná, ktorá nebude. Keď sme mali študenta prodekana, nie je to dávno. A aj pán docent Kresák je svedkom toho. A ako to dopadlo? Povedalo sa - trestné právo nebude postupová skúška. Nebola. Trestné právo je jedným z nosných predmetov na právnickej fakulte. Tak toto chceme zase docieliť? Ja som za to, že študenti majú byť partneri, treba ich pripomienky rešpektovať, spolu s nimi diskutovať, ale nie favorizovať študenta v oblasti schvaľovania učebného plánu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prosím vás pekne, bola tu citovaná deklarácia. To znamená, že nejde o záväzný predpis, pretože existuje Deklarácia akademických slobôd, ktorá hovorí, že každý učiteľ vysokej školy má právo učiť podľa vlastných predstáv na základe všeobecného poznania a vlastných vedeckovýskumných výsledkov a predmet, ktorý uzná, že je vhodný a potrebný. To znamená, že študentovi vyplýva z toho pri diverzifikácii štúdia, čo je veľmi správne, aby bolo diverzifikované, jedna jediná možnosť a v tom je treba, aby to zostalo a aby študent mal takúto možnosť, aby si vybral, či bude akceptovať to, čo sa mu ponúka, alebo z tej ponuky vyberie len niečo, ktoré spĺňa jeho predstavy o dodržaní základného profilu daného odboru. Ale aby vstupovali ľudia, ktorí len veľmi ťažko posúdia z hľadiska ich uplatnenia, z hľadiska potrieb, a tak ako povedal pán poslanec Kandráč, aby dokonca odmietli, tak si myslím, že je potrebné zachovať to, že sa budú akceptovať pripomienky študentov, ale rozhodne nie v takom počte zastúpení, aby mali rozhodovacie právo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Halmeš. Pripraví sa pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predkladateľ,

    vážené dámy a páni,

    chcem poprosiť o podporu dvoch pozmeňujúcich návrhov. Vlastne jeden tu zaznel pred chvíľou, čo predložila kolegyňa Rusnáková. Ja predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý nenesie v sebe žiadnu konfliktnosť, pretože je len exaktným vyjadrením toho, čo vyjadruje Ústava Slovenskej republiky v článku 36 ods. g), kde sa hovorí o práve na kolektívne vyjednávanie, práve zamestnancov. Takže pozmeňujúci návrh znie:

    V § 10 písm. f) za slovo "využitie", ktorý hovorí o rozdeľovaní finančných prostriedkov, doplniť "tým nie je dotknuté právo kolektívne vyjednávať". Skúsenosti z prostredia prerokúvania rozpočtov a finančných prostriedkov všeobecne hovoria, že rektori niektorých škôl považujú kompetenciu akademického senátu za konečnú a tým akoby sa vylúčila možnosť uplatniť ďalšie možnosti vyjednávania, teda možnosti kolektívneho vyjednávania pre zamestnancov. Prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďalej niekoľko slov k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol spoločným dielom nielen študentov, teda Rady študentov vysokých škôl, ale aj organizácie, ktorá vás oslovila všetkých osobne, všetkých poslancov - bola to organizácia Fórum študentskej solidarity, v skratke FÓŠTUS, ktorá je občianskym združením demokraticky a sociálne orientovaných študentov vysokých škôl. Táto organizácia si kladie za cieľ brániť práva a obhajovať záujmy vysokoškolákov v duchu cieľa a v duchu požiadaviek, ktoré boli v rokoch 1996 a 1997 vznášané pri štrajkoch a protestoch študentov na celom Slovensku proti novele zákona o vysokých školách z roku 1996. Už vtedy bola požiadavka, aby sa kompetencia rozhodovať o študijných plánoch, programoch vrátila opäť na akademické senáty.

    Pozorne som počúval aj argumenty proti, ktoré tu predstavitelia opozície z prostredia vysokých škôl predniesli, napriek tomu si myslím, že študenti práve touto formou bez práva veta, ktoré požadovali, a ktoré niektoré fakulty uplatňujú, napríklad na lekárskej fakulte, budú mať možnosť zaujímať stanoviská a uplatňovať svoje pohľady. Myslím si - a dám to teraz do širších spoločenských súvislostí -, že aj toto je jeden z krokov, ktorými si pripomenieme 10. výročie radikálnych spoločenských zmien, ktoré si pripomenieme 17. novembra. Revolúcia bola vtedy nazývaná občas aj študentskou revolúciou, ale občas dostala aj prívlastok ako revolúcia, ktorá bola študentom ukradnutá. Myslím si, že toto je jeden z krokov, aby sme študentom časť z toho, čo si v tom zápase vydobyli, vrátili.

    Keďže tu zaznieva mnohokrát argument, že máme málo času a veľa hovoríme o zákone, ktorý možno neschválime alebo ktorý je v mnohých veciach zlý, chcem zopakovať to, čo som povedal na úvod, že vás prosím o podporu obidvoch pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Po ňom vystúpi pán poslanec Húska v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega, predložili ste doplňujúci návrh k zákonu číslo 170/1990 Zb. Podľa tlače 309 by to mal byť azda zákon číslo 172 o vysokých školách. Neviem, či ste tu urobili chybu, alebo existuje takisto zákon číslo 170, ktorý sa týka verejného vyjednávania, ale mám taký dojem, že je to zákon o vysokých školách.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

    Po ňom ako posledný vystúpi pán poslanec Cuper prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa teraz vo svojom vystúpení nesústredil na detailné komentovanie jednotlivých častí návrhu novely, ale aby som sa sústredil predovšetkým na niektoré problémy, ktoré, si myslím, treba vážne zobrať do ohľadu a ktoré naznačujú, že vskutku, hoci nie som veľmi naklonený pritakať vývodom pána ministra Ftáčnika, by bolo treba asi predsa len zobrať do ohľadu. Chcem povedať, že nemožno si odmyslieť aj prípravu tejto novely od celkového politického kontextu, v ktorej to prebieha. Rád by som povedal, že napríklad celý spôsob prestavania Akreditačnej komisie, ktorá napríklad znova vyhodnocovala úroveň vysokých škôl a ktorá celkom zreteľne niesla známky politického revanšu, kde oddelila školy spriaznené a teda školy, ktoré sú nezávadné, a školy, ktoré nejakým spôsobom sú nie na príslušnej úrovni, hoci vieme, že vlastne všetky školy sú v procesnom vývoji a aj nové telesá nikdy nemajú všetky parametre ustálených, zrelých štruktúr, ale napriek tomu majú oprávnenie na svoj život, lebo ak by boli závery Akreditačnej komisie vztiahnuteľné na celkový život, tak by musela urobiť taký záver, aby sa do ľudského spoločenstva prijímali len zrelí jedinci a aby sme vylúčili napríklad novonarodeniatka. Takže toto všetko mi ukazuje, že by bolo treba konštatovať:

    Po prvé, novela je naozaj nie systémová a snaží sa riešiť len niektoré problémy, aj to určitým spôsobom jednostranne. Nie je teda v takomto zmysle slova akútna a bolo by treba, aby počkala na celkový návrh zákona o vysokých školách.

    Už tu viacerí poukázali, že sú tu lepšie rozpracované niektoré stránky potrieb, napríklad lekárskych fakúlt, ale na druhej strane treba otvorene povedať, že to sa potom nemá riešiť formou všeobecnej novely. Podľa môjho názoru treba bezpodmienečne nanovo zvážiť, ako stanovovať priority v našej spoločnosti, a to s osobitným zreteľom, že budúcnosť je pre nás dôležitá hlavne v zmysle vysokej vzdelanosti našich ľudí, lebo to je vlastne jediné, čím môžeme bezpečne pripraviť našu slovenskú spoločnosť na 21. storočie, na nároky, ktoré bude klásť toto náročné budúce európske a svetové prostredie. Z týchto dôvodov treba nanovo povedať priority aj v období reštrikcií a dokonca aj zvážiť, či si vôbec môžeme práve v kritických chvíľach dovoliť reštrikcie k takým životaschopným a zároveň takým existenčným systémom, ako je napríklad vysokoškolské vzdelávanie. Jednoducho nemôžeme ísť tou cestou, akou sa ide teraz, že sa vlastne reštringuje aj takáto veľmi dôležitá časť spoločnosti, a teda v podstate vzdelávací systém na vysokých školách.

    Zároveň by som chcel upozorniť, hoci sa to nie veľmi nosí, keď je 10. výročie novembrových udalostí, keď sa o nich hovorí, že nesmieme preceniť dajme tomu ten faktor až nekritického dôrazu na pojem samospráva. Ja upozorňujem na to, že aj študent ako každý človek je v podstate vývojovo vygenerovaný ako zariadenie, ktoré sa usiluje o minimalizáciu námahy. A teda objektívne, ak bude to od neho závisieť, tak bude, samozrejme, a tobôž pri návrhu zostavovania učebných osnov, uvažovať v takomto slova zmysle. Koniec koncov poznáme staré rímske "myslieť, to bolí" a že niekedy aj takýmto typom bolesti sa vyhýbame. To nie je cesta, ktorou by sme mali ísť.

    Priatelia, je nesporné, že je treba si vypočuť stanoviská dajme tomu študentov vysokoškolákov, ale na druhej strane je nesporné, že nemôžu oni ohraničovať a hlasovaco formovať dajme tomu štruktúru učebných osnov. Alebo ak tak budú robiť, tak musíme objektívne rátať, že bude aj tento prvok uľahčenia si situácie vždy a všade prítomný a bude skresľovať ich postoj. Koniec koncov študenti vždy, keď sa vracajú späť ku svojim študentským časom už ako zrelí ľudia v praxi, tak oceňujú predovšetkým tie školy alebo tých učiteľov, ktorí im poskytli skutočne dobré vedomosti, ktoré im pomáhajú odborne zvládať zložitosti života.

    Preto z týchto dôvodov si myslím, že by sme nemali klásť taký dôraz dokonca na rozširovanie podielu rozhodovania v školskom systéme. Mala by byť, samozrejme, veľmi citlivo zvážená oblasť samosprávnosti, to znamená tých oblastí života, v ktorých študenti môžu objektívne do toho zreteľne povedať. Avšak veľmi ťažko môžu povedať, ako majú vyzerať osnovy vedomostí, ktoré ešte si neosvojili. To je predsa aj z hľadiska logického veľmi ťažká úloha. Takže z týchto dôvodov nie som za ďalšie prehlbovanie autonómie. Nepodbiehajme tomu. Ja by som chcel upozorniť, že dokonca tým, že sa počítalo s tzv. hlasmi pri hlasovaní voľby akademických funkcionárov, tak často sa diali operácie získavania študentov, ktorí sú v týchto samosprávnych orgánoch, prípadným lákaním na zahraničné stáže a podobne, čiže de facto dialo sa manipulovanie. Tento postup by sme naozaj mali vylúčiť.

    Chcem povedať, že treba pracovať naozaj na novom zákone a zároveň prijať zásadu, že sa musí aj v našom školstve pristúpiť k modifikácii reštrikčných opatrení a vôbec stanoviť, že tieto nemôžu zasahovať práve do pedagogického zboru, ktorý objektívne je veľmi nízko honorovaný, čo ho nutne vedie k rozptylu svojich záujmov, ktoré nemôže celkom uspokojiť z prostriedkov, ktoré dostáva ako zamestnanec školského systému.

    Z týchto dôvodov neodporúčam predovšetkým ísť ďalej s reštrikčnou politikou a dokonca zákony vysvetľovať touto reštrikčnou koncepciou. Naopak, musíme práve vzdorovať tomu, čo je najhoršie, čo sme si zvolili, že na liečenie našich problémov boli prijaté škrty rozpočtových zdrojov škôl. Na druhej strane forma už dávno zo stredoveku opustená, púšťanie žilou, je formou, ktorá sa teraz veľmi často používa v našej spoločnosti. Z týchto dôvodov odporúčam, aby sme radšej počkali na pripravovaný nový zákon a aby sme s veľkou intenzitou pri presadzovaní nových podmienok, aj hospodárskych podmienok, veľmi citlivo zvažovali potrebu nášho školstva, ktoré vlastne ako hlavné formuje budúcnosť našich generácií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Drobný. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem zaujať stanovisko k tej časti vystúpenia pána kolegu, v ktorej sa zaoberal tým, ako máme pristupovať k študentskej časti akademických obcí vzhľadom na to, aké im máme prideľovať práva alebo povinnosti v oblasti študijných nárokov. Áno, tam, kde sú akreditačné protokoly na amerických univerzitách s nízkymi platbami za štúdium, tuition 18 tisíc dolárov na 10 mesiacov, tam majú študenti obrovské práva. Tam majú študenti dokonca samosprávu, ktorá ich viedla k tomu, že základom štúdia je samostatné štúdium a samostatne naštudované veci si potom študenti odpraktikujú na praktikách, tie si aj vedú, síce pod gesciou asistenta, docenta alebo profesora, ale má to podľa mojej mienky, lebo som sa ich zúčastnil, veľmi nízku úroveň. Ale tam, kde je tuition 40 tisíc dolárov na 10 mesiacov, Mayo Clinic, tam študenti nemajú žiadne, by som povedal, práva. Naopak, škola ich tak oklame, že im nainštaluje v akademickom senáte študentskú komoru, ktorá dáva latku vysoko, vyššie ako komora profesorov a docentov. A ja mám taký dojem, že to sú podplatení študenti, a dobre podplatení, lebo oni vedia, že krv na cvičisku znamená efekt potom v boji praktického života.

    Takže ja si myslím, že americký systém je v tomto smere dobre prepracovaný. Oni majú plné ústa demokratickosti na akademickej pôde, ale od prísnosti neupustia a tam sú nemilosrdní. A my si mnoho ráz myslíme, že keď dáme študentom práva v akademickom senáte, tak že sme urobili veľa. Nie, urobili sme to, že sme benevolentní voči nim a potom v konfrontácii so svetom im chýbajú isté poznatky, návyky, zručnosť a iné veci, ktoré zahraniční absolventi majú. Hlavne to možno konštatovať o tých, ktorí absolvovali povedzme Mayo Clinic.

  • Ďakujem.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    americký politológ Alvin Topler vo svojom diele "Tretia vlna" hovorí, že spoločnosti, ide o tie najvyspelejšie spoločnosti, vstúpili do tretej fázy vývoja, teda nachádzajú sa v štádiu technotropných spoločností. Ale zároveň hovorí, že ich zákonodarné orgány pracujú na úrovni druhej vlny, to znamená na úrovni priemyselnej revolúcie. Ak by sme mali toto aplikovať na tento návrh zákona, tak by sme povedali, že je spracovaný na úrovni, keď sa zavádzali manufaktúry. V demokratických spoločnostiach spravidla býva pravidlom, že až 95 % zákonodarných návrhov predkladá výkonný orgán alebo teda ministerstvá cez vládu, teda vláda. Zákonodarné návrhy poslancov sú skôr výnimkou a tie výnimky sa spravidla dávajú vtedy, ak ide o naplnenie nejakého účelu, ktorým sa chce presadiť úmysel zákonodarcu.

    Boli sme tu svedkami, v tomto parlamente, niekoľkých návrhov pána poslanca Fica, ktorými sa chce zviditeľniť ako budúci šéf novej politickej strany. Toto je iný prípad tohto návrhu zákona, ktorý ste dostali ako návrh číslo 309. Tu sa objavuje problém, ktorý tlačí niektoré vysoké školy, najmä lekársku fakultu, a zrejme pán doc. Kresák v dobrej viere zabezpečiť si pokoj od silného akademického senátu lekárskej fakulty podľahol tlakom politickej účelovosti a pripravil novelu zrejme podľa predstáv pána Osuského. A snažia sa presvedčiť tento zákonostroj, ktorý funguje na úrovni druhej vlny, teda priemyselnej revolúcie, že výsledným produktom by mal byť zákon, ktorý by mal zovšeobecniť pravidlá na fungovanie všetkých vysokých škôl v Slovenskej republike. Lenže problémy lekárskych fakúlt nie sú problémami iných vysokých škôl.

    A naše skúsenosti, a bolo už tu povedané, že v našom poslaneckom klube sme z rôznych fakúlt, z rôznych odvetví spoločenského života, a preto si myslíme, že teda tá vstupná surovina, teda ten návrh 309 nie je dobrý. Úmysel zákonodarcu v prvom rade bol posilniť ekonomickú samostatnosť alebo, lepšie povedané, vyriešiť súčasné ekonomické problémy vysokých škôl. To bol zámer ušľachtilý, podotýkam, že trápi všetky vysoké školy na Slovensku, ale potom bol vypustený vzhľadom na to, že bol nepriamou novelizáciou niekoľkých ďalších predpisov, daňových, finančných, colných a iných, aj musel byť vypustený, pretože bol nielen nepriamou novelizáciou, ale nesystémovo zapadal do systému platného právneho poriadku.

    Ďalej zákonodarca si kládol za úlohu demokratizovať vysokoškolský zákon, súčasne platný, pretože vraj predchádzajúca Mečiarova vláda, ako tu už bolo zvykom, lebo tuším na ministerstve školstva sa urobila veľmi krátka kniha, teda čierna, či biela, o pôsobení predchádzajúcej ministerky, takže zrejme sa chcelo doplniť túto knihu o to, že sa demokratizuje zákon o vysokých školách, ale väčšina aj tejto snemovne je presvedčená, že zákon je dostatočne demokratický.

    Ďalej sa mala zvýšiť účasť študentov na riadení vysokých škôl a mali sa zaviesť niektoré systémové spresnenia a tiež podriadiť odvolací proces, rozhodovací, vyňať ho spod právomoci všeobecných súdov a podriadiť ho orgánom vysokých škôl, teda samosprávnym orgánom vysokých škôl, čo v konečnom dôsledku je tiež vlastne "demokratizácia vysokoškolského zákona". Ja si myslím, že slovenské vysoké školy potrebujú predovšetkým zásadnú systémovú zmenu, pretože Slovensko ako štát, slovenská spoločnosť prechádza zásadným nielen demokratizačným, ale aj transformačným procesom. My sme síce dali vysokým školám akademickú slobodu, osamostatnili sme ich od štátneho dirigizmu, ale neoslobodili sme ich od štátneho ekonomického dirigizmu. A toto nemôže vyriešiť novela, ktorú predkladajú poslanci. Túto novelu by musel predložiť súčasný minister školstva Slovenskej republiky. Ale vzhľadom na jeho rétoriku, ktorú tu prednášal počas štvorročného predchádzajúceho funkčného obdobia, zrejme sa dá usúdiť aj vzhľadom na politickú ľavicovú orientáciu, že nie je schopný pochopiť potreby transformácie a najmä ekonomickej transformácie vysokého školstva.

    Nie je možné, aby vysoké školy boli ako doteraz napojené na štátny rozpočet a argumentovalo sa tým, že vysoké školy alebo že vzdelanie a štúdium na vysokých školách v zmysle článku 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí byť bezplatné za každých okolností. Lebo aj samotný článok, druhá veta hovorí jasne, že podľa schopností občana a možností spoločnosti. Ja si myslím, že teda ak občan chce prispieť na fungovanie vysokej školy, na ktorej chce študovať, ani súčasná právna úprava, teda aj ústavnoprávna úprava nezamedzuje vysokým školám, aby prijímali alebo poskytovali isté oplatné služby uchádzačom o vysoké školy aj študentom vysokých škôl.

    Ale zásadná systémová zmena sa musí udiať tým, že z vysokých škôl je potrebné urobiť samostatné ekonomicky hospodariace inštitúcie, trebárs formou nadačných inštitúcií, na ktoré štát bude prispievať z rozpočtu istou základnou sumou a kde sa umožní vysokým školám získavať finančné zdroje aj z iných prostriedkov. V tom sme zajedno aj s pánom profesorom Švecom, že táto zásadná systémová zmena musí prísť. A nie je mysliteľné, aby bola riešená takýmto spôsobom nejakými daňovými úľavami, colnými zvýhodneniami alebo inými. To môže byť, samozrejme, ale v iných zákonoch, ale okrem toho musí prísť zákon, zákonná úprava, ktorá bude v súlade s článkom 42 konštatovať, že vysoké školy nie sú priamo napojené na štátny rozpočet, ale že sú inštitúciami, ktoré sú ekonomicky oslobodené od štátneho ekonomického dirigizmu. Toto je zásadný problém a ten musí riešiť zrejme aj novela, ktorú by mal pán minister predložiť.

    Ale pán minister zatiaľ si zabezpečuje iba pokoj od strán maďarskej koalície, aby mohol vládnuť, takže zatiaľ sme sa zaoberali iba vysvedčeniami a pedagogickou dokumentáciou, ktorá sa vedie na základných školách a, žiaľ, nevyhoveli sme ani tam celkom maďarským politickým subjektom, lebo bude sa musieť viesť aj v štátnom jazyku, čo ich veľmi trápi. To je prvý problém, ktorým je teda ekonomická samostatnosť. Ten zo zákona vypadol a v tomto zmysle je potom novela bezpredmetná.

    Ďalší problém je problém bezodplatnosti štúdia. Bolo už tu povedané, vysoké školy nemôžu poskytovať bezplatné štúdium všetkým študentom, ktorí sa hlásia, pretože na našich fakultách sa vzdelávajú študenti, ktorých rodičia zarábajú možno ročne päť, desať miliónov, ale aj takí, ktorí zarábajú 50 tisíc. Samotná táto idea hovorí toľko, že ten, kto má na štúdium, nech si naň zaplatí, možno aj keď nemá až také veľké schopnosti. Na to sú učitelia vysokých škôl, aby potom posúdili, či spĺňa kritériá, alebo nie. Ak chce, nech prispeje, trebárs stotisícami. Ja uvediem príklad, na právnických fakultách v Čechách študuje možno vyše 500 študentov zo Slovenska. Každý z nich ročne zaplatí 100 tisíc českých korún, okolo 100, teda od 95 do 110 Čk. Vynásobte si to, koľko je to miliónov len na právnických fakultách. Vzniká otázka, ak by tieto milióny prišli na tie štyri právnické fakulty na Slovensko, sme schopní poskytnúť takú istú úroveň vzdelania týmto študentom, ba dokonca zabezpečiť vyššie vzdelanie všetkým študentom, ktorých by sme prijali na vysoké školy a nemuseli by chodiť do Čiech, pretože tam nemusia robiť prijímacie pohovory, tam ich za tých 100 tisíc korún prijmú aj zadarmo, teda bez prijímacích pohovorov. To je problém, ktorý sa musí riešiť aj v tomto parlamente. A ja som presvedčený, že sa bude riešiť.

    Pokiaľ ide o účasť študentov na uplatňovaní akademických práv a slobôd, prosím vás, ja si pamätám, svojho času ešte profesor Švec bol, a nech mi odpustí, že už druhýkrát beriem jeho meno do úst, ale vtedy som písal istých pár strán aj pre neho na nejakú vedeckú konferenciu o akademických právach a slobodách a vtedy som načrel trochu aj do histórie. Ja musím konštatovať, že problém účasti študentov na riadení vysokých škôl nie je nový, je starý 9 storočí, aj na bolonskej univerzite už v 11. storočí si študenti vynucovali rozhodovať o všetkom, aj o tom, čo sa bude učiť, aj o tom, ako dlho sa bude učiť. Nakoniec, ak neboli vypočutí, odišli z tej vysokej školy, prvej v Európe. Nakoniec sa tam vrátili a právo, čo sa bude učiť, sa nakoniec len predsa rozumne nechalo na učiteľov.

    Samozrejme, nič tomu nebráni, aby študenti to prekonzultovali v akademickom senáte. Ale dať študentom právo veta v akademickom senáte, ja si myslím, že to je nie správne a že to je istý politický avanturizmus, ktorý by viedol k tomu, že vysoké školy by stratili zo svojej úrovne. Študent bude mať vždy tendenciu zľahčiť si, čo je celkom prirodzené, a učiteľ nemôže byť tlačený do kúta, byť populárnejší tým, že bude zľavovať zo študentských požiadaviek. Na to si musíme zvyknúť, to sa nedá dať do zákona. Preto nesúhlasím s tými návrhmi, ktoré toto zjednodušujú.

    Pokiaľ ide o to, či učitelia alebo študenti vysokých škôl majú podliehať len disciplinárnej právomoci akademických senátov, alebo sa môžu odvolávať aj na správne súdnictvo, prosím vás, aj tento problém v histórii bol riešený. Boli tendencie a to aj na Trnavskej univerzite už v 17. storočí, že študenti sa nechceli podriaďovať všeobecnému súdnictvu, teda mestskému súdnictvu vtedy, že oni patria len pod disciplinárnu právomoc dekana alebo akademických senátov. Toto všetko tu už tiež bolo. Ja si myslím, že to tiež nie je kardinálny problém demokratizácie vysokého školstva. Naša predstava v predchádzajúcom parlamente bola taká, že bude demokratickejšie, ak sa aj učiteľ vysokej školy bude mať možnosť odvolať na všeobecný súd. A ja si myslím, že nič tomu nebráni, aby táto právna úprava bola v zákone. Podľa mňa nie je porušením akademických práv a slobôd, ale ak zákonodarca si myslí, že to zlepší alebo demokratizuje vysoké školy, nič tomu nebráni, aby ste si tu to všetko nechali.

    Celkovo na záver chcem povedať, že ak chceme zvýšiť úroveň vysokého školstva, aby sme sa dostali z toho 49. miesta vo svete aspoň do tej prvej tridsiatky, pretože v počte vzdelávajúcich sa ľudí na vysokých školách sme dokonca až niekde za niektorými rozvojovými krajinami na tom naozaj 49. mieste, že je predovšetkým potrebné urobiť systémové opatrenia v ekonomickom osamostatnení a v ekonomickom zabezpečení vysokých škôl. Toto táto novela nerieši, zavádza ďalšie systémové zmätky do súčasného platného systému slovenského práva. A ja odporúčam pánovi predkladateľovi, aj jednému, aj druhému, ale najmä pánovi Kresákovi, aby túto novelu z rokovania stiahol. Chcem upozorniť vládnu koalíciu na to, že toto nie je prvá nesystémová novela.

    Včera tu pán Vavrík obhajoval zákon o obecnej polícii. Bola to novela, ktorá hrubým spôsobom porušuje článok 71 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozširuje právomoc orgánu miestnej samosprávy, teda obecnej polície a dáva jej celoštátnu pôsobnosť, i keď jednoznačne článok 71 ústavy hovorí o tom, že môžu mať tieto orgány iba miestnu pôsobnosť. A mohol by som pokračovať novelou Trestného zákona, Trestného poriadku, novelou, ktorá sa tu dotýkala Exekučného poriadku a ďalších noviel, že sa vládna koalícia dala nie celkom správnym smerom a výsledné produkty tohto zákonostroja Slovenskej republiky sú skôr retardačne pôsobiace, ako efektívne. A nedivme sa, že potom prestíž tohto parlamentu je niekde na konci inštitúcií Slovenskej republiky. A musím povedať, že predovšetkým hodnotenie toho parlamentu závisí od zákonodarnej činnosti a tá je výsledkom predovšetkým pôsobenia vládnej koalície, pretože naše návrhy, naše názory sa v tomto parlamente zohľadňujú tak asi z troch percent.

    Ja vám ďakujem za pozornosť a k obedu vám prajem dobrú chuť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper bol posledným prihláseným v rozprave. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Teraz ešte chce dať niektoré pokyny pán predseda Národnej rady. Po hodine otázok a odpovedí by sme sa vrátili k niektorým hlasovaniam, ktoré sme prerokovali včera. Ak to bude možné, aj k tomuto návrhu zákona, pokiaľ príslušný výbor k nim stihne zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán predseda, máš slovo.

  • Prosil by som tých poslancov a poslankyne, ktorí sú členovia výkonného výboru slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, to znamená poslanci Cuper, Ferkó, Gašparovič, Kadlečíková, Osuský, Paška, Weiss a Záborská, keby sme sa zišli o 13.30 hodine v zasadačke predsedu Národnej rady na krátke stretnutie výkonného výboru. O 13.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne a pánov poslancov i členov vlády, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti, aby sme mohli otvoriť bod - hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať sám.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného Pavla Hamžíka bude odpovedať Ivan Mikloš, namiesto pani ministerky Schmögnerovej takisto pán Ivan Mikloš, namiesto ministra zahraničných vecí Kukana pán minister Kňažko, namiesto ministra Kanisa minister Čarnogurský, namiesto ministra Pittnera opäť minister Čarnogurský a namiesto ministra Magvašiho minister Šagát.

  • Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "V rámci deblokácií s Ruskou federáciou by sa podľa iniciatív predsedu Národnej rady malo doviesť 1 milión ton čierneho uhlia. Čo budeme s ním robiť?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    deblokačný plán vypracovaný na podklade návrhov jednotlivých rezortov Ministerstvom financií Slovenskej republiky uvažoval na rok 1999 s dovozom energonosičov vo výške 150 mil. dolárov, v tom dodávky čierneho energetického uhlia predstavujú sumu 40 mil. USD. Pri trhovej cene to skutočne predstavuje približne 1 milión ton uhlia, ako uvádzate v otázke, čo je približne 50 % dovozu pre Slovenskú republiku z Ruskej federácie. Keďže ste sa v otázke pýtali, čo s tým budeme robiť, tak chcem uviesť, že v tepelnej elektrárni Vojany spália ročne na produkciu elektrickej energie a tepla približne 1 200 tisíc ton čierneho energetického uhlia, konkrétne presne v roku 1998 to bolo 1 158 tisíc ton čierneho energetického uhlia. Vo Východoslovenských železiarňach spália 500 tisíc ton čierneho energetického uhlia a napríklad aj v Chemes Humenné 200 tisíc ton uhlia. Keďže ruská strana do dnešného dňa nepotvrdila ešte návrh rozpisu deblokačného plánu na roky 1999 - 2002, je už november 1999, je predpoklad, že z tohtoročného kontingentu nakoniec to bude dovoz v objeme možno 10 mil. USD. To, čo sa nedovezie v roku 1999, potom predpokladáme kumulovať a doviezť v rámci kontingentu na rok 2000.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcel opraviť otázku, pretože ste ju, pán predseda, neprečítali dobre, ja som tam hovoril, že sa uvažuje s dovozom čierneho uhlia za 60 mil. dolárov, tak ako to bolo publikované v tlači, a to predstavuje asi 1 600 tisíc ton uhlia. A preto som sa pýtal, čo s toľkým uhlím. Samozrejme, ak by v Slovenských elektrárňach čakali na deblokáciu, tak by sa mohlo stať, že vo vojanskej jednotke by nemali ani kilo uhlia, ale oni sú trošku predvídavejší, oni sa predzásobia a pokiaľ viem, majú zmluvne zabezpečené dodávky z Donbasu. Takže tých 1 600 tisíc ton uhlia by nám v zimných mesiacoch narobilo určite obrovské problémy, pretože vo Vojanoch sú problémy s rozmrazovaním, sú problémy so skladovaním a, samozrejme, by to výrazne zvýšilo náklady na dopravu. Veď dopravovať uhlie až niekde zo Sibíri určite nie je také jednoduché. Okrem toho Slovensko v podstate je sebestačné vo výrobe elektrickej energie, alebo bude od budúceho roku. Kam by sme tú elektrickú energiu vyvážali?

    Vaši ministri, dokonca aj podpredseda vlády, sa vyjadrovali, pán podpredseda Hamžík, sa vyjadrovali tak, že tá energia sa vyvezie na západ. No a z toho vyplýva moja doplňujúca otázka, či, ak by bolo toho uhlia u nás tak veľa, tak či by ste, pán predseda, nemali obavy z toho, že prebytky uhlia by v predpokladanej tuhej zime využila súčasná opozícia na podkurovanie terajšej vláde za neplnenie volebných sľubov a za výrazné zhoršenie životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Pán poslanec,

    vzhľadom na schopnosti a vitalitu súčasnej slovenskej opozície vaša činorodosť vôbec nezávisí od toho, či bude prebytok, alebo nedostatok uhlia. Nemám obavy. A ak si môžeme byť niečím istý, tak je to vaša kontinuálna energia, čo však koniec koncov patrí ku kultúrnej výbave ktorejkoľvek kultúrnej opozície. Čísla, ktoré som uviedol a koniec koncov plus-mínus aj vy, pán poslanec, hovoria, že nemusíme mať obavy z toho, že by sme nevedeli, čo s uhlím. Možno podčiarknem zo svojej predchádzajúcej odpovede tú pasáž, keď som hovoril, že za tých 40 mil. USD, ktoré sú v deblokačnom kontingente, dovezieme uhlie, ktorého objem predstavuje približne polovicu toho, čo vieme spotrebovať. Teda obavy z toho nemusia byť, rovnako ako vám môžem oznámiť, že Slovenské elektrárne sa nespoliehajú len na uhlie, ktoré získame z deblokácie, ale, samozrejme, sú si vedomí aj dátumu, aký je, sú si vedomí celého toho procesu, takže podľa toho sa zariaďujú. Viem, že sa zariaďujú a bude zabezpečené kontinuálne zásobovanie našich elektrární.

    Ďakujem pekne.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády položil pán poslanec Suchár. Otázka znie: "Vážený pán premiér, každoročne pribúdajú živelné katastrofy na Slovensku. Bude rezerva vlády Slovenskej republiky na odstraňovanie následkov živelných pohrôm v rozpočte roku 2000 zvýšená?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    je zrejmé, že v roku 1999 postihli Slovensko viaceré živelné pohromy. Náklady na záchranné a zabezpečovacie práce boli v plnom rozsahu pokryté z prostriedkov štátneho rozpočtu. Rovnako sa štát podieľal aj na čiastočnej náhrade škôd spôsobených na majetku občanov a obcí. Škody na majetku štátu boli riešené v rámci možností rozpočtových kapitol, celkové výdavky v tomto roku na uvedený účel dosiahli bezmála 0,5 mld. Sk. Aj napriek želaniu, aby sa živelné pohromy neopakovali, v budúcom roku vláda reálne počíta v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 s vytvorením náležitej rezervy na tento účel, samozrejme, v rámci svojich možností. Konkrétne dnes rokujeme už takpovediac v záverečnej fáze nad konkrétnou podobou štátneho rozpočtu a teda ja nad konkrétnou výškou sumy, o ktorej sa rozprávame. Ale azda vám môžem prezradiť, že ten základný východiskový návrh v kapitole Všeobecná pokladničná správa na budúci rok v príslušnej položke sa navrhuje rezerva na riešenie ďalších dosahov nových zákonných úprav na živelné pohromy, ich prevenciu a iné vplyvy v celkovej výške 1 237 367 tisíc Sk. Ale upozorňujem, že toto číslo ešte nie je definitívne, môže sa v priebehu diskusie dnes, prípadne v najbližších dňoch ešte zmeniť.

    Okrem tejto rezervy, ktorú som uviedol, sa však navrhujú aj nové riešenia, nové, ktoré doteraz sme nepoužívali na financovanie odstraňovania škôd. Pre rezort pôdohospodárstva sa v návrhu štátneho rozpočtu počíta s poskytnutím 74 mil. Sk. Tieto prostriedky budú príspevkom Slovenskej republiky na spolufinancovanie dôsledkov živelných pohrôm zo Sociálneho fondu Európskej únie. Keď sa chceme uchádzať o prostriedky z tohto fondu, musíme istú sumu zložiť aj my sami, je to známy model kofinancovania alebo spoločného financovania takýchto fondov. Okrem toho počítame s poskytnutím štátnej záruky na úver v objeme 1 300 mil. Sk pre Vodohospodársky podnik, š. p., Banská Bystrica, ktorý bude slúžiť na financovanie odstraňovania následkov živelných pohrôm.

    Myslím, že z toho, čo som uviedol, vyplýva, že v roku 2000 sa počíta s vyššou účasťou štátu na prevencii a zmierňovaní dôsledkov živelných pohrôm ako v roku 1999.

  • Pán poslanec Suchár, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády,

    mesto Krupina si píše svoju mestskú kroniku už viac ako 700 rokov a počas týchto storočí ani raz nebola taká katastrofálna povodeň v Krupine ako v tomto roku. Chcem vám osobne i vláde Slovenskej republiky poďakovať za finančnú pomoc mestu i postihnutým rodinám a chcem sa predsa len spýtať, či by ju nebolo možné poskytovať o niečo skôr. Lebo kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.

    Ďakujem.

  • Aj mne je ľúto toho, čo sa dialo v Krupine, nielen vy, ale aj poslanec zo Strany demokratickej ľavice pán Ištván mi písal listy a píše mi listy, som informovaný o tom, že jedna vec je vyčleniť peniaze, druhá vec je ich dostať na konkrétny účel. Budem sa informovať, prečo to technicky trvá povedzme dlhší čas. Potom vám poviem.

    Ďakujem pekne.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády položil pán poslanec Zlocha. Otázka znie: "Aké hospodárske škody vznikli na Slovensku v dôsledku vojny v Juhoslávii? Prispeje Európska únia či NATO na zníženie nepriaznivých dosahov?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    slovenským subjektom vznikli v dôsledku krízovej situácie v Juhoslovanskej zväzovej republike vskutku škody, ktoré boli spôsobené predovšetkým v dvoch oblastiach alebo dvomi príčinami:

    1. samotnou vojnovou situáciou v Juhoslovanskej zväzovej republike, najmä zničením hospodárskej infraštruktúry, a

    2. ropným embargom uvaleným na Juhoslovanskú zväzovú republiku, ku ktorému sa Slovenská republika pripojila na základe spoločnej pozície Európskej únie 23. apríla 1999 príslušným uznesením vlády Slovenskej republiky.

    Výška strát slovenských subjektov je priebežne monitorovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, evidenciou nahlasovaných údajov, bez ich selekcie, prípadne ďalšieho overovania alebo spresňovania. Nepochybne, keď bude úhrada reálna, dôjde ku konkrétnemu overeniu, verifikácii a spresneniu týchto škôd. Ja môžem dnes povedať teda len isté evidenčné čísla. Celkové straty nahlásené ku dnešnému dňu viacerými subjektmi dosahujú hodnotu takmer 2 mld. Sk. Reálne však odborníci ministerstva hospodárstva odhadujú tieto straty na 400 mil. Sk, pričom v tejto sume drvivú väčšinu vykazuje podnik Slovenské lodenice Komárno, a. s., pretože sú blokované niektoré lode už vyhotovené touto lodenicou.

    Zároveň vás chcem informovať, že Slovenské lodenice Komárno majú dobré zákazky, majú veľmi atraktívny výrobný program, chýbajú však peniaze na prefinancovanie tejto výroby, asi 11 konkrétnych objednaných lodí, aj preto ministerstvo hospodárstva pripravuje materiál na rokovanie vlády Is the letter of comfort, kde chceme nájsť prostriedky predovšetkým na prevádzkový materiál, aby Slovenské lodenice mohli prekonať tieto ťažkosti, mohli tie objednané lode vyrobiť a potom aj predať.

    Zo strany Európskej únie ani zo strany Severoatlantickej aliancie neboli dosiaľ z titulu vojnového konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike poskytnuté žiadnej krajine dosiaľ žiadne kompenzácie. A budem otvorený, veľmi ťažko je očakávať najmä v kratšom časovom horizonte poskytnutie nejakých kompenzácií.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a s inými relevantnými subjektmi sa snaží o zapojenie sa slovenských subjektov do obnovy Kosova a Juhoslovanskej zväzovej republiky. Predpokladá sa účasť slovenských subjektov na obnove a rekonštrukcii Balkánu prostredníctvom novovytvoreného ekonomického okrúhleho stola v rámci Paktu stability účasťou na projektoch v rámci Task for reconstruction of Kosovo, Európskej agentúry pre obnovu Kosova v rámci Európskej komisie, ako účasťou v tendroch Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Európskej investičnej banky a iných medzinárodných finančných inštitúcií. Rozpracúvané sú možnosti spolupráce s renomovanými firmami susedných krajín, ako aj v krajinách Európskej únie, kde by slovenské firmy participovali na projektoch aj ako subdodávatelia.

    Ešte podotknem, že Slovenská republika vysiela do Kosova v rámci UNDOF dvoch dobrovoľníkov, regionálnych koordinátorov na vlastné náklady. Títo budú pôsobiť v oblasti identifikácie možnosti obnovy najmä voči Svetovej banke. Takto chceme byť konkrétne pri stoloch, kde sa bude o tejto hospodárskej obnove rozhodovať. Podobne ako v Českej republike, Poľskej republike, Maďarsku, Bulharsku, ale aj v iných krajinách, v ktorých boli podnikateľské subjekty ekonomicky dotknuté vojnovým konfliktom v Juhoslovanskej zväzovej republike, nemožno predpokladať ani v Slovenskej republike zatiaľ priamu účasť štátneho rozpočtu na riešení strát slovenských podnikateľských subjektov. To, čo chceme urobiť, oblasť, v ktorej chceme byť aktívni, je práve tá, že nadväzujeme politické, ekonomické a iné kontakty s krajinami nielen Balkánu, ale aj blízkeho okolia, kde je vysoký predpoklad, že budú najviac zapojené do ekonomickej obnovy Balkánu, a snažíme sa o to, aby aj slovenské firmy v tejto obnove potom mali náležitú príležitosť.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Chcem využiť príležitosť.

    Viacerí odborníci tvrdia, že Slovensko v dôsledku vojny v Juhoslávii viac stratilo, ako získalo. Tam sa odhadujú škody na 150 mil. dolárov. To je trošku väčšia suma. Viacerí politológovia, domáci i zahraniční, považujú podporu Slovenska NATO v konflikte s Juhosláviou za nezmyselnú a chybnú, ktorou viac stratilo, ako získalo. Okrem morálnych strát, ktoré sa budú len veľmi ťažko naprávať, sú významné aj straty ekonomické. Našu účasť budú v Juhoslávii aj v budúcnosti zrejme patrične oceňovať aj politickí predstavitelia bez ohľadu na to, či bude prezidentom Miloševič, alebo nie. Koniec koncov už sa to prejavuje v odstúpení od pripravovaného spoločného projektu v leteckej preprave a neúčasti našich firiem pri obnove rozbombardovaných fabrík, miest a obcí a vo výraznom znížení vzájomného obchodu.

    Ďalšie škody našim podnikom vznikajú v dôsledku zastavenej prepravy tovarov a surovín po Dunaji pre rozbombardované mosty a železnice. V lodeniciach Komárno, tak ako ste hovorili, sa znižuje výroba, prepúšťajú zamestnancov, ale problémy majú v Dusle Šaľa, Matadore Púchov, v našich drevárskych a nábytkárskych podnikoch, Východoslovenských železiarňach a ďalších. Zdá sa, že zisky mali len firmy zbrojárske, ktoré bombardovali a ktoré vyrábali pre túto nezmyselnú vojnu. Teda na nezmyselné rozhodnutie vašej vlády opäť dopláca občan.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, čas určený aj na otázku, aj na odpovede pre predsedu vlády uplynul.

    Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Pristúpime k odpovediam na otázky poslancov členom vlády.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benčat ministrovi Harnovi. Otázka znie: "Aký je stav rozbehu investícií pre vami proklamovanú výstavbu 14 000 bytov ročne na rok 1999 a na ďalšie roky takmer už po roku nevládnutia vlády Mikuláša Dzurindu? Aká je technická a finančná pripravenosť výstavby inžinierskych sietí na budúcu výstavbu bytov, keďže tieto sa musia budovať v dostatočnom časovom predstihu pred výstavbou samotných bytov?"

    Nech sa páči, pán minister Harna, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    dámy a páni,

    za prvý rok nevládnutia vlády Mikuláša Dzurindu, ako tvrdíte, pán poslanec, sa rozbeh investícií štátu v oblasti bývania prednostne sústredil na vysporiadanie oprávnených nárokov občanov a zhotoviteľov stavieb, ktoré nám zanechala predchádzajúca vláda. V 1. polroku 1999 sme vyrovnali sklz v oblasti financovania infraštruktúry a nájomných bytov, v lete tohto roku v oblasti základných škôl a so žiadateľmi o pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa vysporiadame v 1. polroku budúceho roku.

    Na vyrovnanie sklzov uvoľnila vláda len cez kapitolu nášho ministerstva 2,03 mld. Sk. Aj pri tejto sťaženej situácii výsledky tohto roku potvrdzujú, že sa dokončí celkove vyšší počet bytov, než to bolo v roku 1998. Žiaľ, na Slovensku máme viaceré lokality, na ktorých je dokončená infraštruktúra, ale sa nestavajú byty, napríklad v Starej Turej, v Nových Zámkoch i Banskej Bystrici. A, naopak, miesta, kde sú postavené byty, ale chýba infraštruktúra, napríklad Poprad, Považská Bystrica, Stupava, Zohor, Trenčín, Terchová, Ružomberok, Topoľčany, Čadca, Rimavská Seč, Stropkov, Ľubica, Šahy. Len vďaka koncentrovanému úsiliu vyrovnať staré záväzky a usmernením nových investícií štátu na rozostavané akcie v objeme 100 miliónov korún sa stanú tieto stavby funkčné. Tento postup sa prejaví v počtoch dokončených bytov tak v tomto roku, ako i v roku 2000. Na rok 2000 je investorská príprava stavieb technickej infraštruktúry zabezpečená. Ministerstvo má pripravené pravidlá a postupy na pridelenie dotácií a nadväzuje na schválenie štátneho rozpočtu, stanoví limity štátnych príspevkov pre jednotlivé kraje, aby výstavba infraštruktúry plynulo pokračovala.

    Verím, vážený pán poslanec, že pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 podporíte moje úsilie zabezpečiť prostriedky pre oblasť rozvoja bývania, špeciálne na výstavbu infraštruktúry a obnovu bytového fondu, ktorú navrhujeme v objeme 1,5 mld. korún.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Benčat, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za vysvetlenie, s ktorým som čiastočne spokojný.

    Ja mám tu správu, resp. odporúčania Výboru pre ľudské sídla Európskej hospodárskej komisie OSN, ktorú vám zrejme vaše ministerstvo spracovalo. Tam sa medziiným konštatuje, ja by som citoval, pretože tie názory sú trošku iné: "Hlavnými činiteľmi rozbehnutej nedostatočnej výstavby je nedostatok pripravených pozemkov na bytovú výstavbu v mestách a obciach, nedostatok stavebných pozemkov s jasným majetkovým statusom v dôsledku komputerizácie, spracovania a registrácie majetkových vzťahov k pôde a nehnuteľnostiam, absencia strategickej politiky zainvestovania pozemkov na miestnej úrovni. Navyše nedostatok vhodných finančných nástrojov a vysoké náklady na bývanie v mestský oblastiach, vyplývajúce z nedostatku bytov, robia nové bývanie finančne nedostupným pre väčšinu slovenských domácností." To je konštatovanie, to nie sú moje slová.

    Chcem len poukázať na jednu vec. Ďalej sa v správe uvádza, že je potreba výstavby 24 tisíc bytových jednotiek ročne, priemerne to bolo vo vlaňajšom roku okolo 6 tisíc, to viete dobre, pán minister. Čiže Slovensku sa odhaduje deficit asi 180 tisíc bytových jednotiek. Vy ste navrhovali vo vašom programe 14 tisíc. Zatiaľ teda dokončíte byty, ktoré sme rozbehli my, naša vláda.

    Teda sa pýtam, akým spôsobom to chcete zabezpečiť, lebo toho roku by bolo potrebné 11,4 mld., zatiaľ ste uvoľnili, hovoríte 2,04 mld. Však ste mali ekonomických expertov, ktorí analyzovali pred voľbami, aký je stav a nemohli ste predsa sľubovať, keď to bolo také zlé, že budete stavať 14 tisíc bytov. To ste potom prestrelili, buď ste klamali, pretože ste nevedeli čísla, alebo ste vedeli a zámerne ste klamali. Teda myslím na celý vládny program. Teda vlastne nedá sa tomu veriť. A tých pár miliárd, čo ste tam dali toho roku, je neuspokojivý.

  • Ďakujem.

    Chcel by som zdôrazniť to, že napriek tomu, že štátny rozpočet je v takej situácii, v akej je, na budúci rok uvažuje ministerstvo financií v štátnom rozpočte poskytnúť na podporu výstavby bytov 6,3 mld. korún. Táto suma je od roku 1997, mám tu časový rad, v realite by mala byť najvyššia, pretože o niečo vyššia bola v roku 1998, ale treba povedať, že tam zdroje síce v štátnom rozpočte boli rozpočtované, ale v skutočnosti sme ich nedostali. Napríklad na technickú infraštruktúru chýbalo vyše 0,5 mld. korún. V roku 1999 sa vlastne financovala podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania za rok 1997. A to je vlastne náš hendikep, pretože v tomto roku sme z tých mála zdrojov, ktoré sme mali skutočne vyčlenené v štátnom rozpočte na podporu bývania zo štátneho fondu, financujeme ešte stále žiadosti, ktoré boli prijaté v roku 1998, čiže sme tam mali sekeru 4,3 mld. korún. To splácame v súčasnosti.

    V záujme splnenia programového vyhlásenia vlády sme vypracovali koncepciu rozvoja bytovej výstavby a v tejto je aj harmonogram výstavby sľúbených 56 tisíc bytov. Samozrejme, že z jedného roka na druhý sa nedá skočiť, trebárs z 8 tisíc na 14 tisíc bytov, preto ten harmonogram, ktorý bol schválený vo výbore pre sociálne otázky a bývanie, je fázovaný tak, že v tomto roku by malo byť dokončených 10 tisíc bytov, v budúcom roku 12,5, ďalší rok 15,5 tisíc a posledný rok mandátu vlády 18 tisíc bytov. To je spolu tých 56 tisíc. A keď sa pamätáte, tak vo vládnom programe bolo 14 tisíc priemerne, čiže tých 14 tisíc bytov priemerne vychádza.

    Máte pravdu, že dopyt po bytoch je podstatne väčší a asi taký, ako je v tom materiáli, o ktorom ste hovorili. Slovenské stavebníctvo, samozrejme, technicky vie postaviť podstatne viac bytov, problém je vo finančných zdrojoch. V tom, že pri súčasnej reštriktívnej politike nie je možné dať toľko prostriedkov na podporu bytovej výstavby, ako by si to prax vyžadovala. Ale v takej situácii sme aj v iných oblastiach, v zdravotníctve, v školstve a podobne. Teraz sa finišuje na štátnom rozpočte a ukazuje sa, že ministerstvo výstavby a verejných prác dostane žiadané zvýšenie predpokladanej sumy o ďalšie 3 mld. korún. Sme si vedomí toho, že nesmieme prekročiť deficit štátneho rozpočtu, 2-percentnú hranicu HDP. Takže ministerstvo výstavby a verejných prác navrhuje túto sumu z mimorozpočtových zdrojov. Ukazuje sa, že vo vláde je ochota, aby tieto zdroje boli na podporu výstavby bytov uvoľnené. A ja dúfam, že ten sklz, ktorý vo výstavbe bytov vzniká, v budúcom roku, pokiaľ tento objem prostriedkov dostaneme, je možné do konca volebného obdobia dobehnúť a že programové vyhlásenie vlády v počte postavených bytov bude splnené.

    Ďakujem.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pánu ministrovi Pittnerovi. Otázka znie: "Ako je možné, že v Slovenskej republike žije osoba, ktorej bolo v roku 1993 udelené štátne občianstvo, dodnes však nie je evidovaná v centrálnej evidencii obyvateľstva v Banskej Bystrici a ktorá okrem listiny o udelení občianstva Slovenskej republiky nemá občiansky preukaz ani iný doklad o svojej existencii?"

    Odpovedať bude pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán premiér,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec Rusnák,

    vaša otázka je veľmi všeobecná a nekonkrétna, preto aj moja odpoveď bude zodpovedať jej obsahu.

    V zmysle ustanovenia § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov jednou z podmienok na vydanie občianskeho preukazuje aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Občan, ktorý žiada o vydanie občianskeho preukazu po ukončení trvalého pobytu v zahraničí, je povinný v zmysle ustanovenia 8 ods. 4 uvedeného zákona okrem ustanovených dokladov (rodný list, potvrdenie o hlásení pobytu, dve fotografie) doložiť aj čestné vyhlásenie o ukončení trvalého pobytu v zahraničí napísané na policajnom útvare. Povinnosť hlásiť pobyt majú štátni občania Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov. Ohlasovaciu povinnosť plnia občania na ohlasovniach obecných a mestský úradov a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave na príslušných okresných riaditeľstvách Policajného zboru. Pri hlásení trvalého pobytu je občan v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 citovaného zákona povinný predložiť občiansky preukaz a doklad o oprávnení užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo písomné potvrdenie ubytovateľa.

    V zmysle ustanovenia § 2 ods. 7 vyhlášky číslo 146/1982 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o hlásení a evidencii pobytu občanov, prvé miesto a začiatok trvalého pobytu hlási občan starší ako 15 rokov, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky inak ako narodením alebo mal dosiaľ trvaný pobyt v cudzine. Takýto občan vyplní ohlasovacie tlačivá prihlasovací lístok na trvalý pobyt pre Centrálny register občanov a oznámenie zmeny trvalého pobytu pre Centrálny register občanov. Ako miesto doterajšieho pobytu uvedie štát, z ktorého sa prisťahoval.

    Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici vedie údaje o štátnych občanoch Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území, o občanoch trvale žijúcich v cudzine, ktorým bol vydaný cestovný doklad, o cudzincoch, ktorým bolo vydané povolenie na pobyt pre cudzinca v zmysle zákona číslo 73/1995 Zb. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Poznamenávam, že štátnemu občanovi Slovenskej republiky, ktorý nemá pobyt na území Slovenskej republiky, možno vydať cestovný pas v zmysle zákona číslo 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch.

    V prípade, že, pán poslanec, máte konkrétne údaje o osobe, resp. štátnom občanovi Slovenskej republiky, ktorý nie je vedený v registri obyvateľov a nemá vydaný občiansky preukaz, privíta minister vnútra, ak skonkretizujete obsah svojej otázky, len tak bude možné nechať preveriť si, či štátne orgány v danom prípade postupovali správne. Zároveň poznamenávam, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov a zákon číslo 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov neumožňujú udeliť výnimky a úľavy z jednotlivých ustanovení a neobsahujú ani ustanovenie na odstránenie tvrdosti zákona.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Využijem túto možnosť, pán minister. Samozrejme, súhlasím s vami, že je to vo všeobecnej rovine postavená otázka. Ja tu mám konkrétne údaje, takže vám to poskytnem, tak ako ste žiadali. Len touto problematikou od roku 1993 už sa zaoberajú všetky naše inštitúcie počnúc prezidentskou kanceláriou, ministerstvom vnútra, ministerstvom spravodlivosti, najnovšie kancelária predsedu Národnej rady. Skutočne sa to veľmi dlho ťahá. Ja by som bol rád, keby sa tento problém nejakým spôsobom už doriešil. Takže vopred vám ďakujem za vašu ochotu. A podkladový materiál písomne vám dám osobne.

  • Dobre, ja ho potom podstúpim ministrovi vnútra.

    Ďakujem.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benčat pre pána ministra Macejka a otázka znie: "Aké sú vaše predstavy o dobudovaní diaľničnej siete Slovenskej republiky a v akom časovom horizonte sa táto môže uskutočniť? Pretože pri negociačnom procese prijímania Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude tiež posudzovať stav dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky, ako i plnenie vládnych záväzkov pri dobudovaní európskych multikoridorov idúcich cez územie Slovenskej republiky."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán premiér,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že považuje za nevyhnutné zladiť tempo výstavby diaľnic a modernizáciu železničných koridorov v záujme proporcionálneho rozvoja dopravných odvetví a efektívneho využívania reálne dostupných finančných zdrojov. Základnou prioritou sa stáva výstavba a modernizácia infraštruktúry v trasách európskych multimodálnych dopravných koridorov IV, V a VI. Na týchto princípoch bola vládou schválená Koncepcia rozvoja diaľničnej infraštruktúry už v marci 1999 a v rámci nej podrobný harmonogram postupu prác v období rokov 1999 - 2002 a očakávané rozvojové tendencie po roku 2002. Citovaná koncepcia kvantifikuje reálne ročné zdroje v objeme 7 až 8,7 mld. Sk a mierny nárast výdavkov po roku 2002. Treba si uvedomiť, že tieto zdroje sú v rozhodujúcej výške obstarávané z úverov a z emitovania dlhopisov na zahraničnom kapitálovom trhu. V menšej miere ide o príspevok v rámci programu Phare, v súčasnosti je to asi 600 mil. Sk a od roku 2001 počítam aj so zdrojmi zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Rámec týchto zdrojov musí byť v súlade s celkovým rozpočtovým hospodárením štátu a logicky sa spresňuje v ročných krokoch.

    Môžem vás informovať, že v rozpočtovom roku 1999 výdavky na výstavbu diaľnic dosiahnu 7,2 mld. Sk, to znamená, že v koncepcii kvantifikované výdavky sa plnia a sú zohľadnené aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Pri zabezpečení uvedených výdavkov na výstavbu diaľnic počítame s tým, že do roku 2004 bude v prevádzke 340 kilometrov diaľnic v plnom profile a 15 v tzv. polovičnom profile. Ide vlastne o celkový plánovaný prírastok diaľnic v dĺžke 100 kilometrov. V tejto dĺžke nie sú zahrnuté úseky diaľnice D 65, je to spolu 68 kilometrov, ktoré toho času nespĺňajú úplný diaľničný štandard.

    V problematike celkového plánovaného prírastku v dĺžke diaľnic do roku 2004 a v ďalšom výhľadovom období je otvorenou otázkou miera možného zapojenia, resp. čerpania zdrojov zo štrukturálnych zdrojov Európskej únie. Počítame s tým, že miera zapojenia týchto zdrojov môže byť vyššia vo funkcii postupnej integrácie Slovenska do Európskej únie. V tomto zmysle ročné výdavky na výstavbu diaľnic môžu byť vyššie o 40 až 60 % oproti súčasnému plánovanému trendu do roku 2002. Pri týchto optimálnych úvahách nám vychádza časový horizont dobudovania základnej diaľničnej siete okolo roku 2015. Myslím si však, že dôležitejšia je tá okolnosť, že diaľničná infraštrukturálna vybavenosť Slovenska je a bude porovnateľná s podmienkami v Maďarskej a Českej republike.

    Čo sa týka plnenia záverov konferencií z Kréty a Helsínk v otázke európskych multimodálnych dopravných koridorov, treba konštatovať, že Slovenská republika jednoznačne rešpektuje a uplatňuje v praxi všetky dohodnuté koncepcie pre jednotlivé druhy dopravnej infraštruktúry. V ich realizácii je však dôležité posúdenie ekonomickej efektívnosti výstavby jednotlivých úsekov koridorov v konkrétnych časových horizontoch. Túto veľmi významnú a rozhodujúcu okolnosť pre financovanie zdôrazňujú aj všetky relevantné dokumenty z citovaných konferencií. Preto sa hovorí o dokončení dopravných koridorov v rôznych časových obdobiach, ktoré sú definovateľné vo väzbe na efektívnosť financovania. V tomto smere doterajší postup výstavby diaľničnej siete na Slovensku je možné hodnotiť pozitívne na základe tých skutočností, že diaľnica v koridore číslo IV je až na trojkilometrový úsek v Bratislave dokončená, koridor číslo V bude v reálnom časovom horizonte dobudovaný z Bratislavy po Žilinu. Očakávam, že koncepcia a konkrétne rozvojové zámery v oblasti cestnej infraštruktúry budú zo strany Európskej únie posudzované kladne a zároveň pre ich realizáciu získame výraznejšiu podporu zo štrukturálnych fondov Európskej únie, než to bolo doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Benčat, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem za vysvetlenie.

    Trošku sa mi nezdá to číslo 7,4 mld. na tento rok. Hovoríte, že ste dali alebo dáte ešte do výstavby. Ja si myslím, že sme stratili rok, ak to, čo hovoríte, že bude v budúcnosti, prosím, to môžeme brať s určitou rezervou, ale rok je za nami. Tak neviem. 7. 10. som sa dočítal, že boli uhradené pohľadávky stavebných firiem za rok 1998. Dvakrát to bolo odkladané, bol to máj, potom to mal byť august, bol to október. Október, november, december v podstate pre stavebné firmy býva už obdobím pracovného pokoja. Našťastie máme počasie ešte aké-také, možno, že týždeň, možno dva a koniec. Takže neviem, kedy sa tých 7,4 mld. minie a načo sa minie, čo sa prestavia. Už sme mnoho stratili, pretože veľkým tempom naštartovala Maďarská republika, dokonca používajú niektoré drahé strojné zariadenia našich firiem na výstavbu maďarských diaľnic. Veľkým tempom napreduje Česká republika. Ak nás budú obchádzať koridory, resp. diaľnice, a nedokončíme koridory, tak potom ťažko my môžeme hovoriť o vstupe do Európskej únie, kde očakávame skorší vstup, ako je rok 2015. A tam v agende 2000 sa hovorí, že má byť vybudovaných 70 % infraštruktúry zo zábezpek vlády. Oni sú ochotní potom dofinancúvať iba tých 30 %, ktoré tam zvyšujú. Teda podľa toho predpokladáte vstup do Európskej únie asi v roku 2015.

    Takže nezdá sa mi to, rok sme stratili a som veľmi rád, že hovoríte, ako to financujete. Veľká kritika tu bola na vládu pána Mečiara, vlastne ste urobili to isté čo my. Tak akým spôsobom mi odpoviete na otázku, že až tak neskoro to bude dobudované. Moja otázka: Prečo tak neskoro?

  • Chcete reagovať, pán minister?

  • Vážený pán poslanec,

    tak najsamprv k tým 7,2 mld. korún, ktoré vy tvrdíte, že nebudú prestavané. Nemajte obavu, budú, rok sme nestratili. Diaľnice sa neprestali budovať počas celého roku.

    Čo sa týka úhrady, z týchto 7,2 mld. korún vám môžem presne povedať, že 1,950 mil. boli úhrady za práce vykonané v minulom roku, na ktoré zdroje v minulom roku vaša vláda nenašla a nemala. Čiže zostáva 5,2. Z týchto 5,2 boli 0,6 mld. úhrady za trvalé vyňatie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sme vykonali, a na samotnú výstavbu potom zostalo niečo viac ako 4,5 mld. korún, ktoré boli aj vykonané.

    Čo sa týka úhrad, nehovoríte pravdu, keď ste sa niekde dočítali, v neviem akých novinách, že až v októbri sme uhradili záväzky za rok 1998. To nebola pravda! Za rok 1998 sme záväzky uhradili už v máji z pôžičky, ktorú sme dostali z nemeckej banky KFW. V októbri sme uhradili všetky dovtedajšie pohľadávky stavebných firiem, pretože, ako som už povedal predtým, výstavba pokračovala aj počas roku 1999, len financovaná bola dovtedy nedostatočne. Čiže všetky záväzky firmám boli uhradené v tom októbri, ktorý ste spomínali. Momentálne výstavba pokračuje a je financovaná plynule a je zabezpečené financovanie do konca roka v týchto sumách, ktoré som povedal, čiže spolu 7,2 mld. korún.

    Keď hovoríte o tom, že do roku 2015, áno, jednoznačne, keď posudzujeme momentálnu zadlženosť štátu a že už v budúcom roku zo štátneho rozpočtu na výdavky, na splácanie dlhov a úrokov je v štátnom rozpočte navrhovaných alebo proste rozpočtovaných 40 mld. korún, ďalšie zadlžovanie štátu musí túto skutočnosť zohľadňovať, a preto aj celá koncepcia financovania diaľnic je postavená na tom, že ročné úvery budú v takej výške, aby v ďalšom období ich mohol štát z rozpočtových zdrojov splácať. Lebo či chceme, či nechceme, nakoniec všetky prostriedky skončia v rozpočte, aj keď teraz sú mimorozpočtové, ale v budúcnosti sa stávajú rozpočtovými. Peniaze sa ináč vyrábať nedajú. Nakoniec skončia tam.

    Čiže aj v ďalších rokoch budeme postupovať tak, že budeme ročne na tento účel vynakladať tých 7 až 8 mld. korún, čo je zárukou, že tento štát bude v budúcnosti aj vedieť splatiť. Z tohto nám vychádza ten termín skončenia 2015. Ak sa úroveň slovenskej ekonomiky pozdvihne, v čo všetci veríme, a bude možnosť využiť viac prostriedkov, určite táto vláda aj každá nasledujúca, ktorá bude nasledovať, bude pokračovať rýchlejšie vo výstavbe, než to umožňuje terajšia ekonomická situácia štátu.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ištván pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Ako hodnotíte doterajšie vybavenie stredných škôl výpočtovou technikou a úroveň ich napojenia na internet?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    vážený pán poslanec,

    dovoľte mi, aby som vám stručne odpovedal. Zareagujem úvodným konštatovaním, že úroveň výpočtovej techniky na stredných školách nie je dobrá. Toto konštatovanie vás iste neprekvapí, objektivizovať sa to dá asi takým konštatovaním, že na jeden počítač pripadá na školách zhruba 33 detí. To znamená, sme ďaleko od toho, aby sme boli schopní poskytnúť našim žiakom a študentom možnosť využívať výpočtovú techniku ako bežnú súčasť vyučovacieho procesu. Z hľadiska kvantity stredných škôl zhruba na 100 školách máme vybavenie, ktoré možno nazvať vybavením na úrovni počítačovej učebne, prípadne pripojenia na internet. Uvádzam, že stredných škôl máme rádovo 1 000, takže dá sa z toho urobiť obraz, v akom stave je problematika výpočtovej techniky na stredných školách.

    Odpoveďou na túto situáciu je projekt INFOVEK, ktorý bol predložený v tomto roku a ktorý dostal vďaka podpore Národnej rady - teda 20 mil., ktoré ste vyčlenili v rozpočte - reálne kontúry a ministerstvo školstva tieto prostriedky použije na zvýšenie pripojenia škôl a ich vybavenia výpočtovou technikou. Reálne sme na základe zhruba 500 žiadostí vybrali 80 škôl zo všetkých regiónov Slovenska, ktoré dostanú výpočtovú techniku, resp. zlepšia svoju existujúcu výpočtovú techniku a budú pripojené na internet. Tam, kde doteraz pripojení na internet boli, napríklad vďaka Nadácii občianskej spoločnosti, budeme pokračovať v platení tohto pripojenia, pretože nadácia s touto podporou končí. Sme presvedčení, že projekt INFOVEK by mal získať podporu vlády a parlamentu v roku 2000 a v ďalších rokoch, pretože vybaviť len 80 škôl by bolo málo, nepokročili by sme dostatočne ďaleko a tak, ako chceme riešiť problém zatekajúcich striech, plynofikácie, chceme riešiť i vybavenie škôl výpočtovou technikou a ich pripojenie na internet. To je moja odpoveď na vašu otázku, pán poslanec.

  • Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za odpoveď.

    Ja by som mal možno takú síce zložitú otázku, ale prosím aspoň stručnú odpoveď. Aké sú teda asi vyhliadky alebo trendy do budúcnosti? Podľa tabuľky v dnešných Hospodárskych novinách to všeobecné pripojenie na internet napríklad v Rakúsku je 5-násobne vyššie, že či povedzme vláda, resp. ministerstvo školstva, alebo kompetentná rada vlády sa zaoberala touto problematikou a že či dokážeme povedzme zhodnotiť tú časovú hranicu, ten časový limit, dokedy by sme sa my dostali na úroveň, ktorá je dnes bežná povedzme v krajinách Európskej únie. A možno taká odľahčená otázka, že u koho z členov vlády by sme vám mali pomôcť lobovať, aby povedzme pri príprave štátneho rozpočtu situácia pre túto problematiku bola ružovejšia.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec,

    ja sa budem držať faktov. Tabuľka, ktorú spomínate, hovorí, že všeobecné pripojenie na internet, teda nielen na školách, ale z hľadiska užívateľov aj zo súkromnej a komerčnej sféry je v Rakúsku 167 tisíc pripojených počítačov, v Českej republike 88 tisíc a na Slovensku 23 tisíc. Čiže ani princíp 2:1 tu celkom neplatí, je vidieť, že máme ešte čo doháňať.

    Ja sa budem držať len oblasti školstva. Máme dva projekty, teda pokračovanie v projekte INFOVEK, ktorý je adresovaný základným a stredným školám. A po druhé máme ambíciu zrýchlenia akademickej informačnej siete, teda v oblasti vysokých škôl zlepšiť komunikáciu, ktorá bola a ktorá dnes vlastne stále beží na úrovni roku 1993 či 1994 prostredníctvom projektu SANET. Máme rozpracovaný projekt SANET II a vyzerá to tak, že vláda je pripravená vyčleniť na to isté prostriedky, ktoré sa získajú z privatizácie. Zatiaľ v pracovnom návrhu priorít, ktorý dnes prerokúva vláda a ktorý sme prerušili práve kvôli hodine otázok, je navrhovaných 200 mil. Sk na informačné technológie na základných, stredných a vysokých školách. Čiže ten lobing vyzerá, že vláda si vlastne osvojila a je pripravená o tomto návrhu, zatiaľ návrhu, ktorý bol predložený, rokovať. Vy ho dostanete v takej podobe, aby ste o ňom mohli kvalifikovane rozhodnúť.

    Ďakujem.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči, pána poslanca nevidím, nebude sa odpovedať na tú otázku.

    Ďalšiu otázku v poradí položila pani poslankyňa Aibeková pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Reálne mzdy zdravotníckych pracovníkov v roku 1999 poklesli v porovnaní s rokom 1998. Máte pripravený návrh na úpravu ich miezd v roku 2000?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa, ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená snemovňa,

    v porovnaní 1. polroka 1998 s 1. polrokom 1999 nominálna mzda zdravotníckych pracovníkov stúpla o približne 100 korún. Samozrejme, vyjadrenia reálnej hodnoty závisí od miery inflácie a tá určite prekonáva toto nominálne zvýšenie. Takže čo sa týka miezd, máte určite pravdu. Na riešenie tejto situácie, samozrejme, nestačí ministerstvo zdravotníctva, a preto som napísal list 9. augusta 1999 ministerstvu financií a ministerstvu práce, pretože na zmenu mzdových taríf treba zmeniť nariadenie vlády číslo 249/1992 tak, aby sme vedeli naplniť tú tretiu etapu dlhodobej stratégie. Dostal som odpoveď na tieto listy, stručne môžem to zosumarizovať asi tak, že v roku 1999 neboli prostriedky na zvýšenie, pretože to vyžaduje iné prostriedky, ktoré sú v zdravotných poisťovniach, pretože zvyšovanie týchto platov je limitované možnosťami poisťovní. Ak sa vytvorí priestor v roku 2000, samozrejme, závisí od štátneho rozpočtu, nerád by som predbiehal, ale veľkou ambíciou samozrejme je, od roku 1997 neboli valorizované platy, aby sme v tomto niečo pre zdravotníckych pracovníkov urobili. Myslím si, že bude tu priestor pri štátnom rozpočte, aby sme to dokončili, túto diskusiu.

  • Pani poslankyňa Aibeková, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Áno, pán minister, vychádzam zo štatistických údajov, ktoré nám pravidelne každý mesiac chodia do parlamentu, tak tam je jasne napísané, že reálna mzda zdravotníckych pracovníkov poklesla a ide popri školských pracovníkoch o jeden z najvyšších poklesov mzdy, postihuje práve zdravotníctvo. Túto otázku som vám položila práve preto, že o pár dní príde rozpočet a viete, že aj v minulých obdobiach som vždy lobovala za zdravotníckych pracovníkov a vy ste tu dali práve prísľub pri prerokúvaní rozpočtu na tento rok, že na rok 1999 sa nemohla zrealizovať úprava platov, pretože prvý štvrťrok išiel v rozpočtovom provizóriu, tak dúfam, že sa to zrealizuje. A som rada, že túto otázku počul aj pán predseda vlády, pretože jeho sľuby i o 100-násobnom zvýšení platov sa ťažko budú môcť za tri roky realizovať, keď za prvý rok došlo k poklesu mzdy.

    Tak vás chcem znovu požiadať, pán minister, aby ste vyvinuli maximálne úsilie, aby ste sa nedali odradiť odpoveďami ministerky financií, že nie sú na to prostriedky, pretože si myslím, že naozaj, keď sa dva roky nerealizovala úprava a dochádza k poklesu mzdy, že je povinnosťou ministra a celej vlády urobiť všetko, čo je v ich silách, na to, aby títo ľudia, ktorí ochraňujú to najcennejšie, život a zdravie, boli kvalitne zaplatení.

  • Chcete reagovať, pán minister?

  • Áno. Ja len krátko by som si dovolil zareagovať. Úplne ja s vami súhlasím, že treba riešiť odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v štátnej sfére. Tí nemali valorizovanú mzdu a skutočne tá valorizácia, ktorá prebehla nariadením vlády, ale vy ste objektívny poslanec, objektívny človek, viete, že v minulosti, v posledných štyroch rokov tie zmeny, ktoré boli urobené na navŕšení miezd, čo patrí tým zdravotníckym pracovníkom, sa udiali bez súčasného zvýšenia rozpočtu v poisťovniach a to prispelo tiež k tomu, že rezort má dnes také problémy s financiami, aké má. Takže by bolo nezodpovedné, a zato sme ani v roku 1999 neurobili valorizáciu, pretože zdroje to neumožnili. Existujú, samozrejme, dve cesty na zvýšenie miezd pracovníkov v zdravotníctve. Jedna je, to je tá veľmi elegantná, zvýšiť poistné a urobiť to cez nariadenie vlády. A je druhá cesta, ktorá vyžaduje veľmi racionálne zhodnotenie počtu pracovníkov v jednotlivých zariadeniach. A určite budete so mnou súhlasiť, že sú aj zariadenia, kde je prezamestnanosť. Neplatí to pre všetky zariadenia.

    To znamená, my ponúkame a viac-menej stimulujeme našich vedúcich pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, aby nezabudli na túto možnosť, pretože zdravotnícke zariadenia nie sú sociálne ústavy, ktoré by mali zabezpečovať zamestnanosť, ale sú to ústavy, ktoré majú veľmi racionálne používať prostriedky a zamestnávať taký počet ľudí v takej kvalifikačnej štruktúre, aby fungovali čo najlepšie. A vidím tam rezervy, a preto by som povedal, nechávať tento problém len na vládu, len na ministerstvo financií a na snemovňu, ktorá v konečnej fáze bude schvaľovať rozpočet, nie je celkom opodstatnené, tie veci treba využiť na všetkých úrovniach, to znamená, samozrejme, aj rozpočet, ale aj zdravotnícke zariadenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Pripravujete podniky SAD na privatizáciu?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravuje koncepciu transformácie a následnej privatizácie štátnych podnikov SAD, ktorú predloží do vlády Slovenskej republiky začiatkom budúceho roku. Privatizácia týchto podnikov sa bude zabezpečovať aj tak, aby bola transparentná a aby zabezpečila zachovanie obslužnosti územia. Preto v súlade s programovým vyhlásením vlády štát bude garantovať privatizovaným subjektom úhradu strát za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme a vytvárať podmienky na elimináciu dlhodobého nedostatku investícií na obnovu vozidlového parku.

    Po skončení procesu zlúčenia štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy na 17 subjektov sa v prvom kroku budú transformovať tieto podniky na akciové spoločnosti a v ďalšom kroku privatizovať s tým, že štát si ponechá majetkovú účasť v jednotlivých subjektoch. Pri privatizácii navrhujeme priamy predaj časti akcií vopred vybranému záujemcovi na základe výberového konania.

    V súvislosti s pripravovanou reformou vo verejnej správe a zriadením samosprávy vyšších územných celkov nevylučujeme ich účasť na privatizácii. Rovnako bude daný priestor na privatizáciu aj zamestnancom. Štátne podniky SAD sa budú privatizovať ako celok, pričom ak sa vytvoria v niektorých väčších mestách podmienky na osamostatnenie mestskej hromadnej dopravy, bude možné privatizovať tento majetok samostatne. Predpokladám, že transformácia a privatizácia podnikov SAD sa začne v druhom polroku 2000 a skončí v roku 2001.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rusnák, máte doplňujúcu otázku?

  • Chcem sa spýtať pána ministra, pretože na predchádzajúcej schôdzi som dal podobnú otázku, čo sa týka personálnej prípravy, resp. personálnych zmien, ktoré sa udiali v SAD, či je to súčasť prípravy na tento krok, o ktorom ste teraz hovorili.

  • Pán minister, chcete reagovať?

  • Personálne zmeny v SAD boli v súvislosti s tým, že vzniklo 17 nových štátnych podnikov. Na obsadenie riaditeľov boli vypísané výberové konania a následne vyhodnotené. Všade nastúpili riaditelia, s ktorými je niekde väčšia, niekde menšia spokojnosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas vymedzený na hodinu otázok bol vyčerpaný, končím bod programu - hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz zvolávam poslanecké grémium a vyhlasujem polhodinovú prestávku. Prosil by som členov poslaneckého grémia do zasadačky predsedu Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne,

    budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady.

    Pýtam sa pána poslanca Osuského ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v záverečnom slove, týkajúcom sa novely zákona číslo 172/1990 o vysokých školách, by som chcel na úvod poďakovať veľkej väčšine vystupujúcich v tejto dlhej, sedem hodín trvajúcej rozprave, ktorá ukázala nepochybne to, že je to téma, ktorá, či by sme o nej rokovali dnes, o pol roka, či o rok alebo o dva, by bola témou nie jednoduchou, ale zložitou, v ktorej by sa pretínali názory členov akademickej obce, lekárov, zástancov Slovenskej akadémie vied a jej pracovníkov, bez ohľadu na stranícke tričko.

    Musím poďakovať za viaceré úvahy, ktoré tu predniesli i zástupcovia opozície a ktoré nepochybne naznačili smerovanie, ktorým sa bude musieť uberať budúca tvorba dobrého vysokoškolského zákona. Znova podčiarkujem, že, ako hovoril Tomáš Garrique Masaryk, "demokrace, toť diskuse" a pre mňa, akokoľvek to tu bolo spochybňované a bolo navrhované, aby sa táto novela stiahla, bolo napríklad veľmi poučné to, čo som zažil počas neľahkého rokovania v zdravotnom výbore, kde sa spoločnou snahou zástupcov opozície i koalície docielil historický prelom v riešení dovtedy nikde v zákone nepodchyteného postavenia pedagogických pracovníkov lekárskych fakúlt, ktorí na klinikách poskytujú zdravotnú starostlivosť. Čo je síce neoddiskutovateľné, ale o čom desiatky rokov zákony mlčali. A výsledok hlasovania o tomto bode, ktoré dopadlo sedem nula za, bolo pre mňa akýmsi vkladom do nádeje, že sa i v tomto zákone nachádzajú napriek obvineniam, že je vykastrovaný a jalový, viaceré body, za ktoré, ak sa prijmú, nám bude vďačná nielen akademická obec všeobecne, ale napríklad i lekárski pracovníci troch slovenských lekárskych fakúlt a verím tomu, že aj študenti, verím, že aj dekani a rektori.

    Dostalo sa mi obvinení, že tento zákon ide proti Rade vysokých škôl. Rád by som povedal, že jesenné zasadanie Rady vysokých škôl v minulom roku o tomto čase v Púchove jednoznačne podporilo duch toho, čo my predkladáme ako novelu. Nie je proste pravda, že ide proti Rade vysokých škôl. Naopak, jedným z hlavných zdrojov inšpirácie tejto novely boli práve podklady, ktoré vypracovala Rada vysokých škôl, za ktoré sa celou svojou váhou postavil akademický senát Univerzity Komenského v Bratislave ako najväčšej pedagogickej inštitúcie na Slovensku, že teda nie je ničím voluntaristickým, ale za čím nepochybne stojí významná časť akademickej obce.

    Dostalo sa mi obvinenia, a skutočne to beriem s úsmevom, že túto iniciatívu sme rozvinuli preto, už neviem prečo poslanec Kresák, ale ja vraj preto, aby som sa stal dekanom lekárskej fakulty. Ubezpečujem vás, že to nie je pravda. V týchto chvíľach zasadá druhá komora senátu Lekárskej fakulty v Bratislave, ktorej som voleným členom od samého počiatku nepretržite a ktorá práve navrhuje kandidáta na dekana.

    Základným prvkom tohto procesu, ktorý sa nedeje teraz prvýkrát, ale deje sa už mnohýkrát od návratu demokracie na vysoké školy v rokoch 1989 - 1990, je písomný súhlas kandidáta. Musím povedať, že som nikdy nie že nedal písomný súhlas, ale ani neuvažoval a nemohol uvažovať o funkcii dekana lekárskej fakulty. Je to proste nepravda a chcel by som ubezpečiť toto grémium, že na svete existujú, a nemyslím si, že sa tým mám chváliť, i ľudia, ktorí niečo prebojúvajú nie preto, že budú dekanmi, nie preto, že z toho niečo budú mať, ale že v týchto veciach pre nich platí staré sokolské heslo: "Ni zisk, ni slávu."

    Dostalo sa mi teda rôznych obvinení, ale musím povedať, že to nie je pravda a že to nerobím pre nič iné ako preto, aby som splnil svoj záväzok akademickej obci. Verím, že i jej hlasmi som sa dostal do parlamentu a plním záväzok, ktorý som na seba prevzal ako člen akademického senátu Univerzity Komenského. Toľko teda k dôvodom, prečo som tak urobil.

    V mnohých vystúpeniach zaznel, a to musím podčiarknuť, znova a znova osteň výčitky, že tento zákon systémovo nerieši financovanie vysokých škôl. Prosím vás, to si táto novela ani nemôže dať za svoj cieľ. Som dokonca presvedčený, že pred vznikom dobrého nového vysokoškolského zákona bude musieť vzniknúť osobitný zákon o financovaní školstva a vedy na Slovensku. To bude neľahká práca, ktorá bude čakať tím odborníkov, práca na dlhé mesiace. Preto sme si nikdy túto úlohu nedali. A ak sme chceli v príslušnom § 6 obnoviť stav, že prostriedky získané činnosťou vysokých škôl sú oslobodené od dane, chceli sme sa vrátiť k zákonu z roku 1990. A nedá mi a nechcem byť k opozícii v ničom osobný, ale čo poviem, vám prečítam zo zákona:

    V roku 1990 hovoril zákon v paragrafe, ktorého nepresadenie nazývate kastráciou tejto novely a dôvodom jej jalovosti je toto: "Vysoké školy, fakulty môžu pre svoju činnosť získavať prostriedky aj z iných zdrojov, tuzemských i zahraničných, alebo hospodárskou činnosťou. Tieto prostriedky sú oslobodené od dane." Toľko zákon z roku 1990.

    Dovolím si zacitovať novelu toho zákona: "Vysoké školy, fakulty a iné pracoviská vysokej školy môžu na svoju činnosť získavať finančné prostriedky aj z iných zdrojov, najmä z podnikateľskej činnosti, od iných subjektov, z domácich a zahraničných darov a z dedičstva." Veľkorysá ponuka. Ale chýba tam tá rozhodujúca veta, že sú oslobodené od dane. A to je novela z roku 1996. To sa stalo novelou z roku 1996, keď sa po šiestich rokoch platnosti oslobodenia od dane táto možnosť vysokým školám vzala. A ja som dnes údajne vinný za to, že som sa sklonil pred legislatívnymi požiadavkami nenovelizovať nepriamo iné zákony. Je to vraj moja chyba. Nuž prosím, beriem to. Ale nie je to pravda.

    Vo veľmi plodnej a podnetnej diskusii by som chcel poďakovať za viaceré veľmi pozitívne úvahy poslancovi Benčatovi, Drobnému, Šťastnému, Kandráčovi. Napriek tomu, že viacerí z nich navrhli o tejto novele ďalej nerokovať. Chcem však obecne povedať, že cieľom tejto novely bolo i niečo iné, ako vyriešenie problému oslobodenia od daní.

    Povedzme si otvorene, a to som si na ministerstve školstva zložito zistil, že suma, ktorú odvádzali vysoké školy z tohto titulu, sa v rôznych rokoch pohybovala medzi dvoma, štyrmi, šiestimi až štrnástimi miliónmi korún. Prosím, všetky fakulty všetkých vysokých škôl na Slovensku 6 miliónov ročne! To nie sú peniaze, ktorými by sme mohli sanovať stav vysokého školstva, keď desiatky fakúlt spolu odvedú 6 miliónov. Každopádne by som to bol považoval za pozitívny vklad, keby sa toto gesto podarilo. Ale skláňam sa pred legislatívnymi normami a žiadam preto v budúcnosti všetkých, ktorí majú dobrý úmysel, aby podporili novelizáciu daňových zákonov v tom zmysle, aby sa tam objavilo, aby boli vysoké školy v skutočnosti oslobodené od daní, colných poplatkov, dovoznej prirážky a iných vecí. Ale musíme to teda urobiť týmto spôsobom.

    Nechcem podrobne reagovať na všetko. Len zopár vecí. Opätovne tu zaznieva obava zo študentov a napríklad ich zasahovania do študijných poriadkov, či z akejsi imaginárnej sily, ktorou by mohli ovládnuť fakulty. Od roku 1990 do roku 1996 neboli limitované podiely o účasti jednotlivých zložiek akademickej obce. Dnes všetky voľby, i tá, ktorá nastáva o chvíľu na našej lekárskej fakulte, prebiehajú v súlade so štatútmi a organizačnými poriadkami fakúlt. V každom z nich sú zafixované spôsoby voľby a je teda matematicky nemožné, aby 25 až 33 % členov senátu ktorejkoľvek fakulty mohlo z vlastnej sily "matematicky" zvoliť čokoľvek proti vôli 66 až 75 % členov.

    A pokiaľ ide o vyjadrenie sa o tom, či študenti majú, alebo nemajú schopnosť hovoriť k modernizácii štúdia, modernizácii študijných poriadkov a programov, chcem povedať jednu vec. Bol som jedno funkčné obdobie prodekanom lekárskej fakulty pre štúdium. V tom čase sme i z iniciatívy študentov zaviedli výučbu rodinného lekárstva, čím sme sa vrátili k tradícii lekára, ktorý sa stará o celú rodinu, napríklad v teréne, kde nie je výber špecialistov, pediatrov, tých a tých a tých. Boli to študenti, ktorí, samozrejme, so súhlasom rozhľadených členov akademického senátu - pedagógov, iniciovali začatie výučby tzv. intenzívnej medicíny. Teda to, čo sa chápe pod pojmom "ARO". Musím povedať, ak sa to tu spochybňuje, že priemerný študent možno čiastočne spĺňa opis pána poslanca Húsku o tom, že je to také "zariadenie", ktoré má snahu minimalizovať námahu, ale musím vám povedať, že študentská obec na lekárskej fakulte si do senátu volila elitu zo svojich radov. Volila si ľudí, ktorí videli svet, ktorí počas môjho pôsobenia prodekanstva navštívili Spojené štáty i západnú Európu a boli tam jeden semester a vrátili sa s vynikajúcimi hodnoteniami. A títo mladí ľudia, zažijúc výučbu v Bostone, vo Philadelphii či v Montreale, dokázali pohnúť veľmi pozitívne dobrým smerom i niektoré zásadné materiály fakulty.

    Možno hovorím viac zo svojej skúsenosti. Inde je to možno inak. Ale o tých študentoch, ktorí majú skutočne záujem o dobrú prácu v senáte, nemám pocit, že by mali kedykoľvek tendenciu minimalizovať námahu a ísť ľahšou cestou. Nie je to tak a beriem ich teda pod ochranu bez ohľadu na to, či sa blíži, alebo neblíži 10. výročie študentskej revolúcie.

    K tým ostatným veciam len toľko, že pokiaľ sa tu hovorí o tom, že chceme posilniť tie či oné právomoci samospráv, samozrejme, a ťažko môže niekto obviniť mňa, či poslanca prorektora Kresáka, že chceme posilňovať či neposilňovať právomoci rektora. Ale ideme v jednej línii ctenia samosprávnosti. A musím vám povedať, že jednoducho ak sa tu hovorí o zloženiach akademických samosprávnych telies, napríklad senátu, tak verte akademickej obci, že si zo svojich radov má možnosť a právo a hádam aj kvalifikáciu zvoliť dobrých reprezentantov.

    Nemyslím si teda, že predkladaná novela je "jalová a vykastrovaná", nemyslím si, že tie vklady, ktorými vracia niektoré zmenené veci na pôvodné miesto, a tie, ktorými začína riešiť problémy, ktoré sa, povedzme si otvorene, roky konštatovali, možno kuloárovo, ale s ktorými sa roky nič nerobilo, začína aspoň vo svojich možnostiach riešiť. Ak sa my vyslovujeme za to, aby sa vyberanie školného na vysokých školách riešilo zákonom, tak tým predsa nikde nekladieme medze tomu, aby sa tak raz stalo. My si len myslíme, že musí existovať rovnosť šancí všetkých vysokých škôl a všetkých fakúlt a tiež všetkých študentov, aby túto možnosť využili alebo nevyužili a aby to nebolo na nedôstojnej úrovni eseročiek a odborárskych organizácií, ktoré poza chrbát univerzitnej samosprávy nechávajú študovať študentov a potom im má univerzita udeľovať tituly. Nemyslíme si teda, že tým podväzujeme snahu univerzít vyhovieť záujmu verejnosti o ďalšie vzdelávanie.

    Ale rád by som tu povedal druhýkrát jednu vec. Tu sa hovorí o tom, že je veľký záujem o nejaké štúdium, ale že iné fakulty vychovávajú pre nezamestnanosť. Skutočne si musíme raz a navždy vo vlastných hlavách rozmyslieť, či chceme, aby sa študenti vzdelávali na vysokej škole preto, aby sme mali vzdelanú mladú generáciu a potom ozaj musíme pripustiť, že právo na život a vzdelanie má i ten, kto chce byť egyptológom, asyrológom alebo kto sa chce venovať histórii Etruskov, ale nemôžeme mu zaručiť to, že sa od zajtra okamžite so zákazkou múzea alebo s grantom navždy uplatní. Ale nemôžeme predsa rozhodovať na základe úvahy, že môžeme nechať vyštudovať len tých, pre ktorých máme zajtra prichystané pracovné miesta. Nie!

    Ak sa rozhodneme zvýšiť vzdelanosť mladej generácie a chceme dať šancu čím ďalej väčšiemu počtu mladých ľudí, aby sme neboli na 49. mieste na svete, tak musíme ísť aj do toho, že mladí ľudia vyštudujú a budú musieť hľadieť v budúcom trhovom hospodárstve dokázať predať to, čo naštudovali. A nie že ich za ruku dovedieme umiestnenkou k pracovnému miestu.

    Nechcem viacej zdržiavať. Chcem povedať ešte raz na záver toľko, že diskusia, ktorá tu na túto tému zaznela a otvorila mnohé pálčivé problémy, by sa mala nepochybne prejaviť i v budúcom novom vysokoškolskom zákone. Budem veľmi rád, ak sa splní sľub, ktorý nám pán minister včera dal, že sa tak stane v 1. polroku budúceho roku, najneskôr na začiatku 2. polroku budúceho roku. Urobím všetko pre to, aby som podporil toto snaženie ministerstva školstva ako skromný poslanec. Ale napriek tomu si myslím, že táto novela znamená vykročenie dobrým smerom a budem veľmi rád, ak ju podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločný spravodajca výborov. Nie. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ak dovolíte, po týchto vášnivých slovách by som mal procedurálny návrh, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada zástupcu vlády Slovenskej republiky, aby bol taký láskavý a zúčastnil sa ďalšieho rokovania o tomto bode.

    Ďakujem.

    Žiadam, aby ste bezodkladne dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, predložený procedurálny návrh pána poslanca Tkáča žiada, aby pri hlasovaní o tomto návrhu zákona bol prítomný člen vlády. Prosím, budeme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Tkáč to ešte spresní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja to chcem spresniť. Je samozrejme úplne jasné, že pri návrhu zákona o vysokých školách a pri jeho novele je nevyhnutné, aby tu bol minimálne minister školstva. Ak tu nie je, ja by som si dovolil znovu zvýrazniť svoje slová, aby tu bol príslušný člen vlády zodpovedný za tento návrh zákona.

  • Počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Tkáča. Prosím, dávam hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    najprv je potrebné, aby sme hlasovali o návrhoch poslancov pani Slavkovskej, pána Kandráča, pani Tóthovej a ďalších, ktorí navrhovali podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu zákona.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

    Prosím ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, to je tlač 309a.

  • Páni poslanci, počas hlasovania nebudem dávať možnosť na procedurálne návrhy. Máte to v rokovacom poriadku.

    Pán spravodajca, prosím, ešte raz.

  • Na základe rozpravy a v nej podaných návrhov treba vybrať dotknuté body zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ide o body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 25, 18, 19, 20, 23 a 27. Teda treba hlasovať o vyňatí týchto bodov.

  • Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh bol schválený.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Tkáč, včera tu bol prítomný pán minister Ftáčnik. Vyjadril svoj názor. Ospravedlnil sa z dnešného rokovania.

    Prosím ďalej, nech sa páči.

  • Po vyňatí uvedených bodov môžeme potom spoločne hlasovať o bodoch 1, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 21, 24, 25, 26 a schváliť ich.

  • Prosím, budeme hlasovať.

    Ruším toto hlasovanie, páni poslanci. Ruším toto hlasovanie. Zrušte to.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste pomalšie uvádzali jednotlivé body, aby ich poslanci mohli sledovať vo svojich tlačiach.

    Nech sa páči, ešte raz.

  • Prosím o pozornosť. Ide o spoločné hlasovanie o bodoch 1, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 21, 24, 25 a 26 s odporúčaním schváliť ich.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

    Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalej môžeme spoločne hlasovať o bodoch 22 a 28 s odporučením neschváliť ich.

  • Prosím, budeme hlasovať.

    Pripravte sa na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz by sme hlasovali samostatne o bodoch zo spoločnej správy. V prvom hlasovaní ide o bod 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Ďalej.

  • Ďalej je to bod 3. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Konštatujem, že je to malý počet na hlasovanie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, v sále je evidentne viac poslancov. Ešte dám jedno hlasovanie k tomuto bodu. Prosím, pripravte sa na hlasovanie k tomuto bodu.

  • Hlasy z pléna.

  • Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Žiadam skrutátorov, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

    Prosím, najprv zrátajte počet prítomných poslancov v sále.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím pokoj, pokoj, pokoj.

    Pán poslanec, ja som vám hovoril, že počas hlasovania nedám procedurálne návrhy.

  • Hlasy z pléna.

  • Je členom vlády.

    Prítomných je 86 pánov poslancov a poslankýň.

    Budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

    Kto je za tento bod, nech zdvihne ruku.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Kto je proti?

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Zdržal sa niekto hlasovania?

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Ostatní nehlasovali.

    Prosím, pán spravodajca, prejdeme k bodu číslo 4.

  • Ruch v sále.

  • Ďalej hlasujeme o bode 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, prezentujte sa. Ideme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • No, znova dáme ďalšie kolo hlasovania, pretože prišiel ďalší pán poslanec.

    Prosím, zrušme to. Dávam znova hlasovať.

    Hlasujte o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Bod číslo 5.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším bodom je bod číslo 5. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh je schválený.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej hlasujeme o bode číslo 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    Ďalej bod 6.

  • Ďakujem pekne.

    Bod číslo 7 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej hlasujeme o bode číslo 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalej, nech sa páči.

  • Ďalej hlasujeme o bode číslo 10. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, rušíme toto hlasovanie. Žiadam vás, aby ste hlasovali.

    Prosím, hlasujte znova o tomto návrhu. Ide o bod číslo 10. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej hlasujeme o bode 15 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej hlasujeme o bode 15 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej hlasujeme o bode 18. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujte.

    Budeme znova hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej hlasujeme o bode 20. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

  • Ďakujem pekne.

    Predposledným bodom je bod 23. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

  • Ďakujem.

    Ďalším bodom zo spoločnej správy je bod 27. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Ďalšie hlasovanie je o bode 9, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme nschválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem.

    Posledným bodom zo spoločnej správy je bod 19, ktorý gestorský výbor odporúča tiež neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, kde odzneli návrhy pani poslankyne Slavkovskej, ktorá navrhovala vypustiť bod 11 zo spoločnej správy. Hlasovanie je bezpredmetné, pretože bolo odsúhlasené už predtým.

    Takisto ten istý bod navrhoval vo svojom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Zajac. Hlasovanie je bezpredmetné.

    Rovnako bezpredmetné je hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Šveca.

    A z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Šťastného hlasujeme o bode 4, kde navrhoval upraviť znenie tohto bodu.

  • Môžeme prečítať, prosím, aj ten ďalší návrh pána poslanca Šťastného. Tam sú dve veci.

  • Ruch v sále.

  • Ide o zmenu: "a na vyjadrenie" a "po vyjadrení rady".

  • Ešte raz. Budeme hlasovať o bode 4 o úprave znenia, pán spravodajca, áno?

  • Prosím, hlasujte.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Je to málo.

    Páni poslanci, ešte raz dávam hlasovať. Prosím vás, sústreďte sa na hlasovanie o tomto bode. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďalší z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Šťastného sa dotýka takisto jazykovej úpravy, kde v § 20 v bode 18 návrhu v druhej vete navrhuje slová "skúšobným poriadkom" nahradiť slovami "študijným a skúškovým poriadkom".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh bol schválený.

    Môžeme prejsť k ďalším pozmeňujúcim návrhom, pán poslanec Šlachta.

  • Ďalším hlasovaním by malo byť hlasovanie o návrhu pána poslanca Kandráča - bod 7 navrhuje vypustiť.

  • Budeme hlasovať o návrhu vypustiť bod 7.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh nebol schválený.

    Ďalej.

  • Ďalšími návrhmi alebo ďalším návrhom z rozpravy je návrh pani poslankyne Rusnákovej - bod 1, ktorý rozširuje návrhy. Ide tam o možnosť schvaľovania študijného poriadku v akademickom senáte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným pozmeňujúcim návrhom bol návrh pána poslanca Halmeša, ktorý rozširuje návrh v bode 1. Ide tam o doplnenie vety: "Tým nie je dotknuté právo kolektívne vyjednávať."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená snemovňa,

    vážený pán predsedajúci,

    tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, aby ste ešte porovnali ďalšie návrhy s tým, že by sme v tomto prípade nešli do tretieho čítania. Nech sa zosúladia a ešte raz prekontrolujú všetky veci a navrhujem, aby sme až potom pristúpili k tretiemu čítaniu.

    Je s tým súhlas, pán navrhovateľ aj pán spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Prosím vás, nedopatrením sa skutočne stalo to, že vypadol jeden bod, o ktorom sa má hlasovať, a to je onen bod týkajúci sa podielu členov zo SAV vo vedeckých radách. Je to návrh, ktorý predkladal pán poslanec Zajac a pani poslankyňa Slavkovská. A to je návrh, o ktorom by sme mali teraz hlasovať. Nebol odhlasovaný.

  • Pán spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli tento návrh na hlasovanie po tejto pripomienke.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci, upokojte sa, sledujte návrh, ktorý predloží pán poslanec Šlachta.

  • Táto zmena sa dotýkala bodu 11 návrhu. Bod 11 sme odhlasovali v spoločnom hlasovaní bodov 1, 11, 12, 13, 14 atď. Ide o bod 11 z návrhu zákona. Prosím, aby sme hlasovali.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, dávam slovo pánovi spoločnému spravodajcovi, ostatných žiadam o pokoj.

  • Prosím o chvíľočku pozornosti. Ide teda o bod 11 návrhu zákona, čiže o ponechanie ustanovenia § 12 v platnom znení bez zmeny. Keď dovolíte, prečítal by som aj odôvodnenie, ktoré bolo k tomuto napísané.

    V súvislosti s návrhom novely zákona o vysokých školách sa prezentoval návrh na zmenu v zložení vedeckých rád fakúlt a vysokých škôl v znení zákona číslo 172. Doteraz tvorili učitelia a vedeckí pracovníci fakulty vysokej školy dve tretiny členov vedeckej rady a tretinu tvorili významní odborníci najmä z externých vzdelávacích inštitútov, ktorí sa podieľajú na doktorandskom štúdiu. Terajší návrh zakotvuje, že ďalší významní pracovníci majú tvoriť najviac tretinu členov vedeckých rád fakúlt, čo umožňuje vedeckým radám ľubovoľný výklad od nula do tretiny členov vedeckých rád z externých pracovísk. Externí pracovníci vedeckých rád sú pritom prínosom pre rozhodovanie, pretože prinášajú do činnosti vedeckých rád nezávislé myšlienky a nie sú zaťažení lokálnymi záujmami. Externé pracoviská doktorandského štúdia majú mať možnosť zasahovať v primeranom rozsahu do doktorandského štúdia. Externí členovia vedeckej rady v tretinovom zastúpení sú platní aj pri rozhodovaní v iných právomociach vedeckých rád, najmä v hodnotení a smerovaní vedy, modernizácii študijných plánov a podobne.

    Prosím, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať ešte o tomto návrhu.

  • Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Ešte nám pravdepodobne vypadli dva body.

    Ešte prosím hlasovať o dvoch bodoch, o bode 31 a o bode 32. Bod 32 hovorí o účinnosti od 1. septembra a bod 31...

  • Prosím opravu. Od 1. septembra? Od 1. decembra, lebo ste uviedli september.

  • Tak ešte raz. Bod 32 hovorí o účinnosti od 1. decembra 1999 a bod 31 vypúšťa z § 43b ods. 1 znenie poslednej vety. Gestorský výbor odporúča obidva tieto body schváliť.

  • Hlasujeme. Znova hlasujeme o tomto návrhu.

    Budeme hlasovať znova o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu. Žiadam, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Ďalšie návrhy.

  • Prosím vás ešte o pozornosť. Ešte nám vypadol z hlasovania bod 29, ide o legislatívnotechnickú úpravu, kde sa nahrádza číselný znak odkazu 14) odkazom 6). Gestorský výbor to odporúča schváliť. Rovnako bod 30, kde ide o poznámku pod čiarou k odkazu 14). Takisto gestorský výbor to odporúča schváliť. Opakujem: body 29 a 30.

  • Budeme hlasovať o týchto návrhoch. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Pán spoločný spravodajca, je to všetko? Áno. Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vrátime sa k hlasovaniu o predchádzajúcom zákone.

  • Hlasy zo sály.

  • Vy ste povedali, že zajtra. Chcete to dnes?

  • Hlasy zo sály.

  • Takáto bola pôvodná dohoda. Pán spravodajca nepredkladá ďalší návrh, aby sme išli do tretieho čítania.

    Ďakujem zatiaľ pánovi navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi.

    Je tu návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z. (tlač 301).

    Skupina 31 poslancov v súlade s ustanovením § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podala návrh na opakovanie druhého čítania o tomto návrhu zákona.

    Prosím navrhovateľa, ktorým je pán poslanec Vavrík, aj spravodajcu pána poslanca Kovačiča, aby zaujali svoje miesta.

    Zároveň o tomto návrhu skupiny poslancov dávam hlasovať.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a aby ste hlasovali o tomto návrhu skupiny poslancov.

    Hlasujte. Ide o opakovanie druhého čítania o tomto návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, hlasujeme znova, páni poslanci, panie poslankyne. Ide o návrh poslancov na opakovanie druhého čítania o predloženom návrhu zákona o obecnej polícii.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, nehádajte sa teraz. Hlasujte!

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime teda k opakovanému druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.

    Otváram rozpravu. Skôr ako dám slovo prihláseným do rozpravy, navrhujem, aby predmetný návrh zákona nemusel byť opäť prerokovaný vo výboroch.

    Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Kovačič. Konštatujem, že sa nikto ďalší nehlási do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Jediným prihláseným je pán poslanec Kovačič.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som za skupinu 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podali návrh na opakovanie druhého čítania k uvedenému zákonu, požiadal vás, aby sme mohli pokračovať v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by sme prerokovali, ktoré podal pán poslanec Gustáv Krajči a ktoré som v odôvodnení všetky nedal na prerokovanie a tým aj na hlasovanie. Dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby sme o tomto návrhu hlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz opakoval, vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci, o čom budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o tom, aby sme mohli prerokovať pozmeňujúce návrhy pána poslanca Krajčiho, ktoré v poslednom hlasovaní neboli všetky predložené, prerokované a tým neboli odhlasované.

  • Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto prvom návrhu pána spoločného spravodajcu. Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasy zo sály.

  • Hlasujeme o tom, že budeme po jednom tieto návrhy prerokúvať.

  • Prítomných je 70 poslancov. Konštatujem, že je to nedostatočný počet.

  • Hlasy zo sály.

  • Prosím pokoj v poslaneckej snemovni.

    Pán poslanec, predkladajte postupne jednotlivé návrhy.

    Žiadam pánov poslancov, aby prišli na hlasovanie o jednotlivých návrhoch.

  • Pozmeňujúce návrhy boli rozdané. Máte ich v lavici. Budem ich čítať.

    Prvý návrh. V bode 2 § 3 ods. 1 doplniť o písmeno b). Chcem povedať, že o tomto návrhu nie je potrebné hlasovať, toto sme riešili v bode 2 spoločnej správy. O tomto sa hlasovalo a hlasovalo sa schváliť.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V bode 11 § 8 ods. 1 písm. f) vypustiť. Bolo to riešené v bode 9 spoločnej správy. Hlasovali sme, výsledok hlasovania je: hlasovali sme ponechať.

    Nehlasovalo sa o návrhu, o ktorom dám hlasovať, kde pán poslanec Krajči vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhuje v bode 13 § 9 ods. 2 nechať pôvodné znenie "Policajného zboru".

  • Prosím vás, páni poslanci, budeme hlasovať. Sústreďte sa teraz na toto hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka bodu 28, v § 19 vypustiť odsek 4.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalej.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka alternatívne bodu 32. V prípade, že bod 32 bude schválený, a bol schválený, sú navrhnuté tieto pozmeňujúce návrhy: V ods. 2 vetu "Obecná polícia je oprávnená požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie pobytu občanov" a tak ďalej. Dávam hlasovať o tomto návrhu.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Ďalej.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh k uvedenému paragrafu: V odseku 2 písm. c) spresniť termín: "adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu".

  • Nemusíte to čítať, však to majú všetci v laviciach.

  • Tieto údaje sú uvedené v registri obyvateľstva ako pobyt, nie ako bydlisko, zákon o pobyte občanov. O uvedenom návrhu odporúčam hlasovať.

  • Prosím, budeme hlasovať. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej.

  • Ďalej k uvedenému paragrafu ods. 3 vetu: "Obecná polícia je oprávnená požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie motorových vozidiel..." Koniec. Odporúčam hlasovať o tomto návrhu.

  • Budeme hlasovať. Prosím, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh nebol schválený.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh k uvedenému paragrafu znie: "V odseku 3 písm. c) spresniť termín: "adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu majiteľa motorového vozidla".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh nebol schválený.

    Ďalej, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh navrhnutý k bodu 35, § 27 bol riešený v bode 37 spoločnej správy, teda nie je potrebné o ňom hlasovať.

    Požiadavka na osobitné hlasovanie v bodoch 11 a 32 spoločnej správy - bolo odhlasované.

    Bod 27 - požiadavka v § 16a ods. 1 a 2 vypustiť bola vyriešená v spoločnej správe v bode 21 spoločnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Krajčiho sme hlasovali.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pýtam sa, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní.

  • Mám splnomocnenie výboru na odporúčanie pokračovať v treťom čítaní o uvedenom návrhu.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu, aby sme prešli do tretieho čítania. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto zákone.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.

    Ďakujem pánovi poslancovi Vavríkovi aj pánovi poslancovi Kovačičovi.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dávam v mene troch poslaneckých klubov procedurálny návrh na zmenu poradia prerokovania jednotlivých bodov programu. Odporúčam a žiadam, aby sa teraz hneď začalo rokovať o tlačiach číslo 363, 364, 365 a 366.

  • Počuli ste procedurálny návrh. Páni poslanci, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem, aby do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky boli zaradené tlače číslo 428, 401, 418, 419, 421, 422, 423, 424, 408, 409, 427, 413, 429 a 430 v poradí, ako máte uvedené v materiáli, ktorý bol rozdaný do lavíc, s tým, aby sa o nich začalo rokovať hneď zajtra o deviatej hodine.

  • Ďakujem.

    Najprv budeme hlasovať o prvom procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Orosz k tlačiam 363, 364, 365, 366, tak, aby sme rokovali hneď teraz. Takže dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Ide o tzv. zelenú správu.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

    Hlasujeme, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Prosím, prejdeme k hlasovaniu o druhom návrhu pána poslanca Orosza na doplnenie programu tejto schôdze o jednotlivé tlače, ktoré postupne uvádzal, ako aj termíne ich rokovania, to znamená hneď zajtra na začiatku ako prvé body rokovania zajtrajšieho dňa.

    Prosím, pripravte sa na hlasovanie a hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Je súhlas s týmto návrhom.

    Pani poslankyňa Kadlečíková - procedurálny návrh.

    Prosím.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predkladám procedurálny návrh, aby bolo zlúčené úvodné slovo k tzv. zeleným správam, to znamená k tlači 363, 364, 365 a 366. Ide o návrh pôdohospodárskeho výboru. Aj rozprava, samozrejme, aby bola zlúčená.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Dávam hlasovať o predloženom návrhu. Prosím, hlasujte o návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Myslím, že tam bol ešte procedurálny návrh pána poslanca Farkasa.

    Dávam mu slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ide o to, že pri predchádzajúcom hlasovaní sme prijali rozšírenie bodov programu. Vychádzajúc z toho sa bude konať dnes po skončení dnešného rokovania zasadnutie výboru pre financie, rozpočet a menu. Musíme v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať všetky návrhy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať prerokúvaním bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako zelená správa.

    Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1999 ste dostali ako tlač 363,

    Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 ako tlač 364,

    Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 ako tlač číslo 365a,

    Návrh opatrení k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1999, k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 a k Správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 ako tlač 366.

    Máte rozdané aj spoločné správy ku všetkým štyrom materiálom ako tlače 363a, 364a, 365a, 366a. K spoločným správam máte pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady, ktoré predkladá výbor pre pôdohospodárstvo.

    Hlasovaním bol daný súhlas, aby sa zlúčili úvodné slová aj rozprava k týmto bodom programu.

    Pristúpime teda k rokovaniu a prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Koncoša, aby správy uviedol.

    Ďalej bude rokovanie schôdze Národnej rady viesť pán podpredseda Bugár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike i správa o lesníctve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve sa predkladajú každoročne na základe zákona o poľnohospodárstve a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251/1993. Cieľom je podať vláde a parlamentu informáciu o súčasnom vývoji agropotravinového sektora, ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov v agropotravinárskom priemysle či komplexe Slovenskej republiky, vývoji agropotravinového trhu, ale aj o realizácii cieľov a zámerov agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky, programového vyhlásenia vlády a plnení zámerov a opatrení prijatých v predchádzajúcich zelených správach. V kontexte medzinárodnej spolupráce hodnotíme tu tiež doterajší postup pri príprave rezortu na vstup do Európskej únie.

    Hodnotenie výsledkov hospodárenia ukázalo, že pretrváva celý rad problémov, ktoré majú pôvod v nezvládnutí ekonomickej reformy ešte v roku 1990 a ktoré sprevádzajú celý transformačný proces poľnohospodárstva. Okrem poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie spôsobeného liberalizáciou cien a poklesom reálnych príjmov obyvateľstva ide najmä o vplyv pretrvávajúcej cenovej disparity, ktorá napríklad len v roku 1998 odčerpala z poľnohospodárstva 1,5 mld. Sk a nebude to inak ani v roku 1999. Sú to však aj dosahy ďalších negatívnych vplyvov zaťažujúcich celú našu poľnohospodársku i potravinársku ekonomiku, ako je ťažká dostupnosť a vysoká cena úverov...

  • Ruch v sále.

  • Vážení poslanci, pokoj v rokovacej sále, hovorí pán minister Koncoš.

  • ... málo funkčné tovarovo-peňažné toky, záťaž starého bloku úverov, málo účinná ochrana domáceho agropotravinového trhu a nedostatočná úroveň jeho organizácie, nedostatočný marketing, nízka pestovateľská a chovateľská úroveň predovšetkým v najviac zaostávajúcich podnikoch.

    Uvedené spolu okrem iného sa podieľa na nízkej konkurenčnej schopnosti našich producentov na domácom trhu, ale aj na málo výhodnom zahraničnom obchode, v ktorom prevažuje dovoz nad exportom, pričom úplne zbytočne dovážame aj také potraviny, ktoré sme schopní vyrobiť v rovnakej kvalite i množstve na základe vlastnej poľnohospodárskej produkcie. Celkove sa v poľnohospodárstve v roku 1998 zvýšila strata oproti roku 1997 o 284 Sk na hektár poľnohospodárskej pôdy a dosiahla celkom 711 Sk na hektár poľnohospodárskej pôdy. V celom objeme je to zvýšenie straty o takmer miliardu korún a táto dosiahla za rok 1998 objem 1,5 mld. Sk.

    Okrem nežiaducej redukcie základných vstupov do výroby to má za následok aj neustále sa zhoršujúcu úroveň odmeňovania v tomto odvetví. Úrovňou 7 826 Sk dosahuje priemerný zárobok v poľnohospodárskej prvovýrobe len 76,6 % priemernej úrovne ostatných odvetví ekonomickej činnosti Slovenskej republiky, oproti ktorej je nižší o 2 386 Sk.

    Uvedené sa podieľa aj na nízkom investovaní v poľnohospodárstve, keď v roku 1998 oproti roku 1997 poklesol objem investícií o 1,4 mld. Sk. Podiel poľnohospodárstva na investíciách v celom hospodárstve Slovenskej republiky sa tiež znížil z 3,31 % v roku 1997 na 2,89 % v roku 1998. V potravinárskom priemysle v roku 1998 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila strata o 1,3 mld. Sk a dosiahla celkom 1,8 mld. Sk. Hlavnou príčinou je nevyužívaniem kapacít v dôsledku stagnácie poľnohospodárskej výroby, ale tiež aj zdražovanie vstupov do potravinárskeho priemyslu. V priebehu roku 1999 reagoval rezort na túto situáciu prijatím celého radu opatrení a úloh. Vzhľadom na dlhodobejší charakter týchto opatrení sa však tieto výraznejšie neprejavili vo výsledkoch v roku 1999. Očakávame, že za tento rok dôjde ešte k prehĺbeniu straty v poľnohospodárskej prvovýrobe približne na 2,6 mld. Sk, čo bude o 1,1 mld. viac ako v roku 1998.

    Zníženie výnosov z titulu poklesu výroby a následne tržieb sa snažia podniky do určitej miery kompenzovať tržbami z predaja hmotného a nehmotného investičného majetku, čo sa odrazí v jeho výraznom poklese, kde počítame takmer so 6-miliardovým znížením.

    Nepriaznivo sa táto situácia prejavuje aj v oblasti pracovných síl, keď ich počet v roku 1999 predpokladáme, že poklesne o ďalších 10 000 osôb. Jednou z prvoradých úloh vyplývajúcich z rozpracovania programového vyhlásenia vlády bolo vypracovanie podrobnej analýzy súčasného stavu rezortu, na ktorú nadviazalo vypracovanie dlhodobého programu rozvoja jednotlivých odvetví do roku 2010. Program je v súčasnosti prerokúvaný v orgánoch vlády Slovenskej republiky. Na tento dokument bude nadväzovať vypracovanie odvetvových koncepcií. Konkretizácia priorít, legislatívnych, inštituciálnych a administratívnych opatrení sa bude každoročne spresňovať v zelených správach jednotlivých odvetví rezortu.

    Nadväzne na uvedený program rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva v Slovenskej republike sa pripravuje inovácia rozvojových programov pestovania obilnín, olejnín, cukrovej repy a zemiakov. Obdobne sa inovujú rozvojové koncepcie chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec.

    V súlade s rozpracovaním programového vyhlásenia vlády vypracoval rezort v roku 1999 niektoré významné legislatívne úpravy: návrh zákona o výžive rastlín; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu; návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti; návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre potravinársku výrobu a poľnohospodárstvo, a konečne návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Väčšina z týchto noviel zákonov je predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Nad rámec plánu legislatívnych úloh bol vypracovaný návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. týkajúceho sa dlžníkov hospodáriacich na pôde. Zároveň sa pripravuje novelizácia zásad na zabezpečenie podmienok na dlhodobý prenájom poľnohospodárskej pôdy pri rešpektovaní oprávnených záujmov obcí.

    Jednou z mimoriadne dôležitých úloh z hľadiska budúceho agropotravinového obchodu je príprava na ďalšie kolo liberalizácie svetového obchodu v rámci svetovej obchodnej organizácie. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa podieľa na príprave podkladov za sektor agropotravinárskeho obchodu. Na liberalizáciu vývozov zo Slovenskej republiky ministerstvo pôdohospodárstva prijalo liberalizačné kroky už v 1. polroku 1999. Na realizáciu zámerov štrukturálnych a regionálnych opatrení v rámci predvstupovej pomoci Európskej únie bol vypracovaný návrh plánu rozvoja vidieka, v ktorom sú definované základné priority štrukturálneho rozvoja a rozvoja vidieka, na ktoré by sa mal zamerať program predvstupovej pomoci SAPARD. V nadväznosti na novelu zákona o poľnohospodárstve bude v decembri založená špeciálna platobná agentúra na realizáciu transferu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Súčasne sa rezort podieľa na príprave integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Za veľmi dôležitú úlohu pokladáme vypracovanie návrhu transformácie Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčnú agentúru potravinárskeho trhu. Návrh bol takisto predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Súčasťou intervenčnej agentúry okrem organizovania agrárneho trhu v zmysle trhových poriadkov bude Slovenská agrárna marketingová agentúra na podporu domáceho i zahraničného agropotravinového trhu. V rámci podpory reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu s cieľom zvýšenia efektívnosti spracovania poľnohospodárskej produkcie sa vo väzbe na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 90/1999 pripravuje analýza konkurenčnej schopnosti domácej agropotravinárskej produkcie s návrhom koncepcie a spôsobu reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu.

    Na zlepšovanie financovania prevádzky poľnohospodárskych podnikov bolo v roku 1999 s Národnou bankou dohodnuté zvýšenie objemu zmenkových obchodov a zmenkových zdrojov na 3 mld. Sk. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v záujme napomôcť k zvýšeniu bonít poľnohospodárskej klientely dohodlo s rozhodujúcimi komerčnými bankami spôsob ručenia zmeniek prostredníctvom zdrojov Štátneho fondu trhovej regulácie.

    Významné opatrenia sa prijali v oblasti dotačnej politiky, ktoré sledujú aj postupnú harmonizáciu so systémom Európskej únie. Je to zavedenie nových dotačných titulov, ako sú podpora poistného rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj podpora úhrady časti katastrofálnych škôd v rastlinnej výrobe, a to v zmysle zákona číslo 240 o poľnohospodárstve. Podpora zakladania výrobno-odbytových združení, podpora výroby a spotreby školského mlieka a sušeného mlieka pre kŕmne účely, podpora uplatňovania vedecko-technických poznatkov vo výrobe, resp. zmien kritérií a podmienok poskytovania dotácií, ako aj foriem a výšky poskytovania dotácií. Ide napríklad pri dotačnom titule o podporu hospodárenia v horších prírodných podmienkach, kde sa zvýšilo kritérium zaťaženosti dobytčími jednotkami, či vôbec zaviedlo sa takéto kritérium na 100 ha trvalých trávnych porastov a dotačná sadzba je tvorená na základe druhu pozemkov, ktoré sa obrábajú, stanovenie rozvojových programov, v ktorých dominuje podpora rastlinnej výroby a podpora živočíšnej výroby so zvýraznením podpory hovädzieho dobytka. Pri dotačnej podpore kravského mlieka sa prešlo od podpory mlieka podľa kvalitatívnych tried sadzbou za 1 liter mlieka k podpore vo forme výplaty príspevku na jednu dojnicu, ktorá dosahuje minimálne 4 000 litrov mlieka ročne, teda úžitkovosť. Zároveň sa zvyšuje podpora kráv pestovanej produkcie mlieka, podpora nákupu vysokoteľných jalovíc pre horské a podhorské oblasti, ako aj podpora chovu oviec a produkcia ovčieho a kozieho syra.

    V investičnej výstavbe bola daná prednosť podpore dokončovania rozostavaných investícií najmä v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Zároveň sa pokračovalo v podpore zakladania ovocných sadov, viníc a chmeľníc a v rekonštrukcii skladov na zeleninu, ovocie a zemiaky. Naďalej sa pokračuje - a predpokladáme, že tohto roku to bude väčší objem - v poskytovaní dotácií na záložné skladiskové a tovarové listy a na trvalo obracajúce sa zásoby.

    V nadväznosti na realizáciu týchto opatrení je analytická časť správy doplnená o kapitolu Východiská pre rozpočet roku 2000 v poľnohospodárstve a potravinárstve. Na základe výsledkov analýz a modelovej simulácie scenára vývoja v oblasti agrárnych cien a produkcie sa v roku 2000 očakáva ďalší pokles dôchodku odvetvia, kumulatívna potreba finančných zdrojov na stabilizáciu poľnohospodárstva v oblasti prevádzkových a investičných potrieb, tak predstava je takmer 10 mld. korún. Čiastočné riešenie tohto problému možno dosiahnuť cestou lepšej organizovanosti trhu s hlavnými komoditami, zavedením minimálnych cien a kvót, zlepšenia finančných tokov i racionálnejšieho využitia súčasných dotačných podpôr úpravou dotačných titulov a sprísnením kritérií. Komplexnejší prístup si však vyžaduje aj účasť celospoločenských zdrojov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, z toho, čo som uviedol, ste mohli poznať, že situácia odvetvia je zložitá a vyžaduje si neodkladné riešenia. Zdá sa, že stojíme na kritickom bode. Možnosti sanovania pretrvávajúceho úbytku zdrojov spôsobeného najmä trvalým roztváraním cenových nožníc pri súčasnom obmedzovaní dotačných zdrojov sa vyčerpali. Je treba prijať zásadné rozhodnutia, čo s naším poľnohospodárstvom v ďalšom období. Momentálne síce môžeme doviezť niektoré druhy potravín lacnejšie, ako ich vieme dorobiť doma. Ide však v prevažnej miere o výrobky, ktoré sú v krajine ich pôvodu dotované oveľa vyššou sumou, ako je to u nás. Súčasná koncepcia, a predpokladáme, že v tomto smere nedôjde k podstatnejšej zmene ani v pripravovanej novej koncepcii, ráta s otvorenou sebestačnosťou potravín mierneho pásma. To znamená, že počítame s dovozom niektorých druhov potravín na spestrenie domáceho trhu v maximálnom objeme 5 až 10 % ročnej spotreby. Zároveň však máme ambície minimálne rovnaké množstvo asi agropotravinových výrobkov vyviezť.

    Treba si ďalej uvedomiť, že poľnohospodárstvo okrem nezastupiteľnej funkcie pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva plní ďalšie funkcie pri udržiavaní a dotváraní vzhľadu krajiny i pri udržiavaní vidieckej zamestnanosti a celkového rozvoja vidieka. Sme si vedomí určitých vnútorných nedostatkov a nevyhnutnosti naďalej mobilizovať aj existujúce vnútorné rezervy cestou vyššej náročnosti na prácu a aktivity manažmentu poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov i pracovníkov ministerstva, vedecko-výrobnej základne a spolupracujúcich odvetví. Ide nám najmä o dotiahnutie účinných štrukturálnych zmien v podnikateľských vzťahoch, vo výrobných programoch v závislosti od možností predaja a pôdno-

    klimatických podmienok a pochopiteľne pri zvyšovaní úrovne pestovateľskej a chovateľskej práce so zameraním na využitie úrodového a úžitkového potenciálu v rastlinnej i živočíšnej výrobe, na kvalitu a efektívnosť produkcie a celkovú konkurenčnú schopnosť.

    Poľnohospodári však nie sú schopní vlastnými silami komplexne riešiť súčasnú poľnohospodármi nezavinenú krízu odvetvia. Očakávame väčšiu podporu celej spoločnosti, a to i v záujme úspešnej integrácie odvetvia do Európskej únie, kde problematika poľnohospodárstva bude zrejme jednou z kľúčových otázok.

    Základným cieľom správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 je podať čo najobjektívnejší obraz o stave lesného hospodárstva, plnení zámerov štátnej lesníckej politiky a stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku. Správa analyzuje stav lesného hospodárstva ako jedného z významných odvetví slovenského hospodárstva, ktoré má v súlade so záujmami štátu zabezpečiť zachovanie a zveľaďovanie lesov a účelne využiť ich mnohostranný funkčný potenciál. Dôraz sa kladie na hodnotenie realizácie cieľov lesníckej politiky. Posudzujú sa otázky produkčných a výrobných činiteľov pri obhospodarovaní lesov, ich ochrane a využívaní, problémy ekonomiky a dôchodkovosti lesného hospodárstva v kontexte s vývojom makroekonomiky národného hospodárstva.

    Pozornosť sa venuje aj porovnaniu vývoja lesného hospodárstva Slovenskej republiky so štátmi Európskej únie a CEFTA, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce a obchodu. Správa informuje o problémoch zachovania a zveľaďovania lesov v sťažených ekologických a ekonomických podmienkach, ako aj o problémoch transformácie vlastníckych a užívacích vzťahov k lesom. Hodnotí realizáciu stratégie rozvoja lesníctva na Slovensku i plnenie zásad štátnej lesníckej politiky v procese ekonomickej reformy.

    Proces reprivatizácie sa neuskutočňuje podľa pôvodného zámeru, pretože vo väčšine prípadov ide o rozdrobené vlastníctvo, často podielovo v katastrálnych územiach s nedostatočnými popisnými a geodetickými informáciami. To je len jeden z problémov, na ktoré správa upozorňuje. Dosiaľ sa taktiež nevyriešilo vlastnícke a užívateľské usporiadanie lesných ciest postavených štátnymi organizáciami na neštátnych pozemkoch. Nenaplňuje sa program zalesňovania poľnohospodársky nevyužiteľných pôd napriek tomu, že ide o program s preukázateľným ekologickým i ekonomickým prínosom.

    Vážnym problémom lesného hospodárstva je zhoršený zdravotný stav a relatívne vysoký podiel náhodných ťažieb v lesoch, ktorý ohrozuje základný strategický cieľ štátnej lesníckej politiky, ktorým je zachovanie lesov, ich ochrana a zveľaďovanie. Realizácia ozdravných opatrení je výrazne obmedzená nedostatkom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a zo Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý na ozdravovanie lesov neprispieva vôbec. Oslabenie lesných porastov má za následok rozsiahle lesné kalamity. Veternej kalamite z 22. a 23. júna tohto roku padlo za obeť približne milión m3 najmä listnatého dreva, osobitne na strednom a severozápadnom Slovensku, s predpokladanými stratami na produkcii dreva v hodnote 520 miliónov korún. Je to najväčšia kalamita v listnatých porastoch v histórii lesného hospodárstva Slovenskej republiky.

    Realizácia úloh a cieľov štátnej lesníckej politiky a stratégie rozvoja lesníctva na Slovensku je podmienená primeranou finančnou podporou štátu na riadne obhospodarovanie lesov, nevyhnutné ozdravné opatrenia a rozvojové programy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že finančná podpora štátu pre lesné hospodárstvo výrazne poklesla a medziročne sa nezohľadňuje ani vplyv inflácie. Kým v roku 1990 finančná podpora štátu dosiahla 1,2 mld. vtedy korún československých, transfer do Štátneho fondu zveľaďovania lesov Slovenskej republiky na rok 1999 bol stanovený len vo výške 360 mil. korún. Pre lesné hospodárstvo to vytvára mimoriadne nepriaznivú a obtažnú situáciu, ktorá nesie so sebou vážne riziká ďalšieho vývoja. Celkový pokles ekonomickej výkonnosti lesného hospodárstva je spôsobený aj zákonnými obmedzeniami pri obhospodarovaní lesov bez ich finančnej kompenzácie a pretrvávajúcimi problémami na trhu s drevom.

    Prehlbuje sa disparita cien vstupov a výstupov aj v lesnom hospodárstve. Nevytvára sa dostatok vlastných finančných zdrojov pri obhospodarovaní lesov a lesného hospodárstva. V Slovenskej republike sa podobne ako v ostatných európskych štátoch nezaobíde, ako som už tu zdôrazňoval, bez primeranej podpory štátu. Považujem za potrebné so všetkou vážnosťou upozorniť ctené pani poslankyne a pánov poslancov na skutočnosť, že pokiaľ sa nezabezpečí aspoň vykvantifikovaná najnutnejšia podpora pre lesné hospodárstvo Slovenskej republiky, nebude možné zabrániť ďalšiemu poklesu prác v pestovnej činnosti a ochrane lesov a zhoršovaniu zdravotného stavu lesov s negatívnym dosahom na reprodukčný proces a plnenie mnohostrannej funkcie lesov. Hrozí aj ďalšie zhoršovanie už v súčasnosti nepriaznivej ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov.

    Predložená správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 svojím obsahom vytvára ucelený obraz o vodnom hospodárstve. Podáva prehľad o dosiahnutých výsledkoch v širokom spektre pôdohospodárskych činností. Hodnotí stav vodného hospodárstva v roku 1998 a poukazuje na ekonomické faktory ovplyvňujúce činnosť štátnych podnikov vodného hospodárstva. Z obsahovej stránky je správa členená na dve základné časti. Prvá časť charakterizuje vodné hospodárstvo a jeho postavenie v rámci ekonomiky Slovenskej republiky i medzinárodné postavenie, ako aj organizačnoprávnu a podnikateľskú štruktúru odvetvia. Zaoberá sa okrem iného vedeckovýskumnou základňou rezortu a charakteristikou samosprávnej organizácie a podobne.

    Dôležitou kapitolou tejto časti je problematika transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky po prehodnotení poznatkov získaných z doterajšieho procesu transformácie rozhodlo tento proces pozastaviť a pozmeniť spôsob transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Nová koncepcia transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií je v súčasnosti predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce prezentuje aktívna činnosť v rôznych medzinárodných organizáciách, komisiách, výboroch, zväzoch a tak ďalej.

    Druhá časť správy hodnotí realizáciu cieľov koncepcie a zásad vodohospodárskej politiky. Okrem hodnotenia materiálnych a ľudských zdrojov sa zameriava na produkciu vo vodnom hospodárstve, na výsledky dosiahnuté pri zásobovaní obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Z výrobných ukazovateľov možno uviesť skutočnosť, že celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol oproti roku 1997, pričom podiel zásobovaných obyvateľov je 81,3 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Taktiež sa zvýšil aj počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu na 53,6 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Napriek uvedeným nárastom však možno konštatovať zaostávanie Slovenska za vyspelými európskymi štátmi.

    V súvislosti s vodnými tokmi nemožno nespomenúť významnú funkciu vodných nádrží, ktorých ochranné účinky sa prejavili pri povodňových udalostiach v roku 1997 a 1998. Ministerstvo pôdohospodárstva a ním riadené vodohospodárske organizácie v spolupráci s ďalšími orgánmi organizovali protipovodňovú ochranu, vykonávali záchranné a zabezpečovacie práce v teréne a následne sa podieľali na odstraňovaní povodňových škôd.

    K správe bolo medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého sa zúčastnilo 16 subjektov. Pripomienky zásadného charakteru boli akceptované a sú zapracované v predkladanom materiáli.

    Aj hospodárske výsledky štátnych podnikov vodného hospodárstva sa z roka na rok zhoršujú. Podniky uhrádzajú náklady za svoju činnosť zväčša z príjmov získaných zo svojej podnikateľskej činnosti. Podiel cudzích zdrojov má neustále klesajúcu tendenciu. Hlavným dôvodom tohto javu je znižovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a nedostupnosť úverov z komerčných bánk a na druhej strane aj nezáujem pôdohospodárskych podnikov o ich čerpanie kvôli vysokému úročeniu. Väčšina úloh zabezpečených štátnymi podnikmi vodného hospodárstva má charakter verejnoprospešných činností a zabezpečovanie finančných prostriedkov na ich fungovanie by malo byť aj úlohou štátu. Finančné prostriedky, ktoré plynú do štátnych podnikov vodného hospodárstva z tržieb za dodávku úžitkovej a pitnej vody a jej odkanalizovanie však nepokrývajú finančné potreby na prevádzku v celom rozsahu. V tejto súvislosti preto nadobúda na aktuálnosti problematika spoplatnenia verejnoprospešných činností vykonávaných vodným hospodárstvom a vyššieho podielu štátneho rozpočtu na financovaní štátnych podnikov vodného hospodárstva.

    Na rok 1999 bola vyčíslená potreba finančných prostriedkov na zabezpečenie funkcií vodného hospodárstva v objeme 4,9 mld. korún, z toho pre úsek vodných tokov približne 3 mld. korún a pre úsek vodovodov a kanalizácií 1,8 mld. Finančné prostriedky vyčleňované zo štátneho rozpočtu sú však každoročne hlboko pod hranicou, ktorá umožňuje vodnému hospodárstvu plniť základné zámery štátu prijaté v koncepcii vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na úseku zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a v ochrane tokov a vodných zdrojov pred znečistením, ako aj protipovodňovej ochrany v záujme minimalizovania, resp. predchádzania škodám spôsobeným mimoriadnymi povodňovými situáciami. Aj preto bude treba zvýšiť napríklad ceny za dodávky pitnej a odkanalizovanej vody a postupne do roku 2005 zaviesť tzv. vecnú reguláciu cien dodávanej vody.

    Z týchto dôvodov tiež ministerstvo pôdohospodárstva spoločne s vodohospodárskymi podnikmi hľadá možnosti čerpania zahraničných úverových zdrojov, samozrejme, za prijateľne výhodných úrokových podmienok.

    Predkladaný návrh opatrení k jednotlivým správam si kladie za cieľ predovšetkým prispieť ku konsolidácii odvetví, riešiť dôchodkovosť podnikateľských subjektov tak v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako aj v iných odvetviach, ktoré pod ministerstvo spadajú, či ministerstvo riadi. Pri príprave opatrení pri poľnohospodárstve a potravinárstve sme vychádzali z plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 1999, plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 a výhľadového plánu legislatívnych úloh na rok 2000 až 2002 i z rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Nakoniec o tieto dokumenty sme sa opierali pri vypracovaní opatrení aj pre lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo.

    Opatrenia za poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú zaradené do 6 blokov a k ťažiskovým opatreniam patrí najmä vypracovanie návrhu systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ďalej nadväzne na dlhodobý program rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý je v súčasnosti predložený na rokovanie vlády, vypracovať koncepciu agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005. Po tretie, uplatniť úradne určené minimálne ceny na kvótované množstvo nákupu vybraných komodít potravinárska pšenica, zemiaky, cukor, jatočný dobytok a jatočné ošípané v intenciách príslušných komoditných opatrení Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na podporu a organizovanie agrárneho trhu. Po štvrté, v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a vládou pristúpiť k riešeniu starého bloku úverov poľnohospodárskych podnikov. Možno je vám známe, že vláda schválila návrh reštrukturalizácie bánk a podnikateľskej sféry. Postupne sa dopracúvajú jednotlivé opatrenia a návrhy legislatívnych noriem s tým súvisiacich. Po piate, v súvislosti s novelizáciou daňového systému pripraviť komplexný systém zdaňovania a spoplatnenia prírodného bohatstva štátu, a to tak v poľnohospodárstve, lesnej pôde i vodných zdrojoch.

    Podotýkam, že v opatreniach, ako sú v návrhu systému osobitných úverových podmienok a riešenia tzv. starého bloku úverov, ide vlastne o založenie systému riešenia bez akejkoľvek predbežnej kvantifikácie, preto bude dosť možností konečné riešenie ovplyvniť najmä v prípravnom procese týchto opatrení. A očakávam najmä spoluprácu poslancov vo Výbore pre pôdohospodárstvo Národnej rady Slovenskej republiky.

    V lesnom hospodárstve sa navrhované opatrenia týkajú najmä legislatívnej a normotvornej činnosti ekonomických nástrojov, obchodu s drevom a koncepčných otázok odvetvia. Významnejšími sú opatrenia na zabezpečenie prípravy komplexnej právnej normy o lesoch na úpravu niektorých ustanovení zákona o pôde, na riešenie vlastníctva lesných ciest v lesoch neštátnych vlastníkov a na doriešenie a uplatnenie podmienok a spôsobov úhrady majetkovej ujmy z titulu obmedzenia zákazov pri hospodárení v lesoch, v záujme ochrany prírody a krajiny. Potrebnými sú tiež opatrenia na aktualizáciu zásad štátnej lesníckej politiky a koncepcia odvetvia na harmonizáciu s legislatívou Európskej únie, na riešenie otázok podpory hospodárenia o lesoch, poradenstva pre neštátny lesnícky sektor, informatiky a iné.

    Vo vodnom hospodárstve sa navrhované opatrenia v prvej časti dotýkajú legislatívnej, koncepčnej a normotvornej činnosti. Druhú časť návrhu opatrení na roky 2000 - 2002 tvoria ekonomické nástroje riadenia vo vodnom hospodárstve. Významnejšími sú opatrenia, ktorými je potrebné legislatívne upraviť vzťahy vznikajúce pri zásobovaní pitnou vodou a pri odvádzaní a čistení odpadových vôd, obdobne upraviť podmienky ďalšieho rozvoja využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike s ohľadom na vodohospodársku stránku problematiky hospodárenia a správy hydroenergetického potenciálu vytvárajúceho podmienky na jeho využívanie, ktorá priamo súvisí so správou vodných tokov.

    Potrebnými sú tiež opatrenia týkajúce sa vecnej regulácie ceny povrchovej vody, zmena koncepcie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií, návrh zásad na správu hlavných melioračných zariadení, ale i návrh paragrafového znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rybárstve a iné.

    Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v úvodnom slove je to všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi pôdohospodárstva za uvedenie týchto správ a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov, predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pani poslankyňu Máriu Kadlečíkovú, aby podala informáciu o výsledkoch prerokovania uvedených správ vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o zlúčení úvodného slova a rozpravy k tzv. zeleným správam, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov určená gestorským výborom, t. j. Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, predniesla spoločne aj spoločné správy.

    Všetky štyri predložené správy, ktoré pracovne nazývame zelenými správami a dostali ste ich ako tlač 363, 364, 365 a 366, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím 378 z 30. septembra 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor. Všetky uvedené výbory predložené správy prerokovali, vzali ich na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky tiež ich vziať na vedomie.

    Navyše Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody navrhol k správe o lesnom hospodárstve a k správe o vodnom hospodárstve prijať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky, ktoré sú premietnuté do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k týmto správam a sú priložené k spoločným správam.

    Osobitne chcem upriamiť vašu pozornosť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na spoločnú správu 366a, to znamená k návrhu opatrení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1999, k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 a k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov tentoraz vláda Slovenskej republiky vyčlenila z jednotlivých zelených správ návrhy opatrení a predložila ich ako samostatný materiál. Preto je v tejto spoločnej správe najviac pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňujúce návrhy odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a náš gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Uvedené návrhy máte uvedené v spoločnej správe a sú premietnuté do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou spoločnej správy 366a. Tieto návrhy sa týkajú najmä tých bodov, ktoré boli schválené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a ktoré v pôvodných návrhoch opatrení predložených ministerstvom pôdohospodárstva chýbali a ktoré vyžadovali aj samosprávne orgány v rezorte pôdohospodárstva. Celkove možno konštatovať, že všetky tri výbory, ktoré zelené správy prerokovali, ich vzali na vedomie a odporučili rovnako Národnej rade Slovenskej republiky zobrať ich na vedomie. Návrh opatrení sa navrhuje vziať so súhlasom na vedomie. Priebeh rokovaní výborov spolu s návrhmi na uznesenia máte v spoločných správach číslo 363a, 364a, 365a a 366a.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom mi dovoľte požiadať vás, aby ste všetky vaše pripomienky, námety alebo pozmeňujúce návrhy odovzdali písomne s označením, ku ktorej správe sú smerované, pretože budeme hovoriť o troch správach a návrhoch opatrení.

    Ďakujem vám za pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Zároveň otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili za klub HZDS pán poslanec Baco, za klub SOP pani poslankyňa Kadlečíková, ďalej písomne do rozpravy ešte sú prihlásení pán poslanec Klemens, Delinga, Topoli, Šťastný.

    Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi Andelovi na základe § 28.

    Pripraví sa pán poslanec Baco.

    Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    pri mojom vystúpení správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike na rok 1999 (tlač 363) rozdelím na dve časti, na časť analytickú a na časť navrhovaných opatrení a rizík jej realizácie.

    Analytická časť je spracovaná tradične na veľmi dobrej úrovni, je primerane štruktúrovaná a prehľadná. Navyše k rýchlej orientácii prispieva aj súhrn. Z tohto hľadiska by som mohol konštatovať, že je všetko v poriadku. Predchádzajúce vlády prijali koncepciu potravinovej bezpečnosti v základnom sortimente, to jest v mäse, mlieku, vajciach a obilninách. Po reforme v roku 1993 sa znížili dotácie o dve tretiny a fondy na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti boli naplnené len 20 %. Postupne sa situácia zlepšovala a v roku 1997 sme dosiahli 100 %. Keď bolo zle a hrozilo narušenie tejto potravinovej bezpečnosti, tak vláda prijala dostatočné diverzifikované opatrenia, aby situáciu riešila. V predchádzajúcom roku však nastal opäť prepad, sme zhruba tam, kde sme boli pred 6 rokmi.

    Správa konštatuje, že podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu naďalej medziročne poklesol zo 4,41 na 3,99 %, a to z dôvodu poklesu podielu na pridanej hodnote. Tento pokles je pritom spôsobený nižšími investíciami s poklesom medziročne z 3,31 na 2,89 %. Pokles investícií je ovplyvnený hlavne cenovú disparitou. Rastú ceny vstupov, na druhej strane však ceny poľnohospodárskej produkcie sú stabilizované alebo sa dokonca znižujú.

    V časti Východiská pre rozpočet na rok 2000 sa predpokladá zvýšenie poľnohospodárskej produkcie na 4,8 mld., a to jednak cenovým rastom a jednak zvýšením produkcie v dôsledku zlepšenia parametrov úžitkovosti a hektárových úrod. Toto konštatovanie však je v príkrom rozpore s konštatovaním, že sa stále znižujú investície do poľnohospodárstva, ako aj dávky hnojív na hektár. Nie je mi jasné, ako sa príslušný nárast zabezpečí. Na dlh sa to predsa robiť nedá. Navyše modelové komoditné kvalifikácie na rok 1999 ukazujú pokles čistého príjmu odvetvia o 3,15 mld. a v ďalšom roku o ďalších 835 mil.

    Správa predpokladá potrebu zdrojov v budúcom roku vo výške 9,7 mld. korún. Na ich zabezpečenie sú dve riešenia, cenové úpravy a dotácie, pričom hovorí o prednostnom umiestnení dotácií do výroby mlieka, hovädzieho mäsa, ostatných zvierat, ovocia a zeleniny, ale tiež o vylúčení úpadkových podnikov z dotačnej podpory. Správa však nehovorí nič o tom, čo sa stane, ak sa tieto prostriedky v rozpočte nenájdu a ak sa nenájde dosť odvahy na cenové úpravy. Vyriešime to potom dovozom lacných potravín, ktorých je vo svete skutočne dostatok? Povedzme našim voličom otvorene, že sme toto nechali osudu a aj naďalej podliehame tlaku Európskej únie, ktorá si stále viac uvedomuje, že jej agrárna politika je zo všetkých politík najdrahšia a uvažuje o jej pričlenení k regionálnej politike za predpokladu, že agropotravinársky komplex bude chápať ako ktorékoľvek iné priemyselné odvetvie a členské štáty Európskej únie ustúpia z koncepcie národnej potravinovej bezpečnosti.

    Pýtam sa, či to má byť naša cesta. O tom správa mlčí, a preto jej druhú časť Návrh na riešenie považujem za nedostatočnú a v rozpore s doteraz prijatým princípom potravinovej bezpečnosti v základnom sortimente.

    Ďakujem.

  • Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa nikto nehlási.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco, máte slovo.

    Pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    kolegyne, kolegovia,

    v zelenej správe má Hnutie za demokratické Slovensko vypracované kompletné stanovisko v piatich častiach. V prvej časti poukazujem na neúnosnosť súčasnej deštrukčnej vládnej politiky v poľnohospodárstve a v celom pôdohospodárstve v kontraste národných a civilizačných aspektov pôdohospodárstva. V druhej časti rozoberiem podstatu zmien agrárnej politiky od volieb 1998, dôsledky a príčiny týchto zmien. Veď boli to voľby o zmenách. Poukazujem na súvislosti súčasnej pôdohospodárskej politiky s tzv. veľkou politikou. Ďalej porovnávam ducha predkladaných správ s pôvodným poslaním zelenej správy. Najviac priestoru v agrárnej politike venujem opisu faktorov konkurencieschopnosti poľnohospodárstva Slovenskej republiky. V tretej časti poukazujem na negatívne dôsledky zmien v lesnom hospodárstve po voľbách 1998. Vo štvrtej časti podobne sa venujem vodnému hospodárstvu a v piatej časti zhrniem dôvody na vrátenie týchto správ na dopracovanie a predložím konkrétne návrhy na zmenu uznesení.

    Dámy a páni, na Slovensku sa hovorí: "Dlhé reči, krátke klobásy." Ale aj naopak funguje toto slovenské ľudové príslovie. Počuli sme od predkladateľa, zástupcu vlády Slovenskej republiky, od ministra pôdohospodárstva pána Koncoša, že naše poľnohospodárstvo stojí na rázcestí a jeho slovami nám vláda predkladá zelenú správu v podobe otázky, čo ďalej s naším poľnohospodárstvom. Neodpovedá na túto otázku vláda a kladie túto otázku nám. Od príchodu Dzurindovej vlády je jeden rok, čo si teraz práve pripomíname, sa veru nielenže tieto klobásy poriadne poskracovali, ale v rezorte pôdohospodárstva sa azda najviac spomedzi všetkých rezortov národného hospodárstva rozbehla mašinéria ich ďalšieho skracovania. Musela a veru bude musieť súčasná vláda použiť ešte veľa ďalších slov, aby presvedčila občanov Slovenska, že to je tá zmena, ktorú si priali. Nám, opozícii, nezostáva nič iné, keď súčasná moc odmieta akceptovať naše konkrétne návrhy, ktoré sme predkladali za rok k poľnohospodárstvu, naše odporúčanie, často i prosby v hospodárskej i sociálnej oblasti, aby sa neprijímali kroky, ktoré zastavujú alebo spomaľujú hospodársky rozvoj a neopodstatnenými reštrikciami ho tlačia do úpadku. Musíme teda využiť aj toto prerokúvanie zelených správ, aby sme sa znova snažili poukázať predovšetkým vám z vládnúcej koalície na nesprávnosť vašich krokov a aby sme vám opätovne predstavili naše návrhy na riešenie problémov.

    Chcem tým, dámy a páni, upozorniť aj na to, že moje vystúpenie bude trochu dlhšie ako zvyčajne, úmerne tomuto prebiehajúcemu tomu skracovaniu klobás, úmerne súčasnej veľmi ťažkej situácii predovšetkým v poľnohospodárstve. Verím však, že vás zaujme a že sa v ňom dozviete o poľnohospodárstve aj to, čo ste doteraz nevedeli, panie poslankyne a páni poslanci. Preto keď budem oslovovať toto plénum vo svojom vystúpení, chápte to, prosím, tak, že sa chcem prihovoriť, osloviť predovšetkým vás z vládnucej koalície.

    Na začiatku s ľútosťou, ale rád by som dôrazne povedal, že pôdohospodárska politika po voľbách v roku 1998 znamená opätovné odštartovanie úpadku celého rezortu, a to spôsobom a rozsahom ešte hlbším, ako to bolo v rokoch 1990 až 1993. Analógia roku 1999 s rokom 1991 v prijímaní likvidačných rozhodnutí, ako aj v persónach dokonca je neodškriepiteľná. Bohužiaľ, východisková základňa je dnes omnoho horšia, pretože dnes chýbajú rezervy. Najhoršie je, že táto likvidačná politika pôsobí najhoršie a najťažšie práve v poľnohospodárskej prvovýrobe. Pred našimi očami sa, dámy a páni, v poľnohospodárstve odohráva už nie úpadok, ale plošný krach slovenského poľnohospodárstva. Ako sa to mohlo stať? Ak si preštudujete dokument, o ktorom tu hovoril aj pán minister, tzv. program do roku 2010, ktorý ináč nadväzuje na strednodobú koncepciu, ktorú sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvali, o ktorej sme sa tu aj dobre pohádali a myslím si, že sme sa mohli ešte viacej, keď si preštudujete tento program, zistíte, prečo to tak je, a zistíte teda, že reštrikcie a rozsiahly úpadok poľnohospodárstva bol súčasnou vládou a je vopred a cielene naplánovaný.

    Výsledky ročného pôsobenia Dzurindovej vlády sa už v rezorte pôdohospodárstva aj prejavujú, ako - ak dovolíte, že použijem taký výraz, ale obhájim ho -, ako úplná katastrofa v reprodukčnej oblasti. V poľnohospodárstve a potravinárstve sa nákup a obnova strojov, ako sú traktory, kombajny, rezačky, technológie v živočíšnej výrobe, v potravinárskom priemysle, ale aj opravy, údržba, nová výsadba sadov a vinohradov v tomto roku realizujú vo väčšine prípadov len v rozsahu 5 až 20 % oproti predchádzajúcim rokom, ktoré tak veľmi kritizujete, že jednoducho poľnohospodárstvo sa slabo zotavovalo. Ešte raz opakujem, proti tomu, čo ste doteraz veľmi kritizovali v tomto roku, rozsah reprodukcie nie je ani na úrovni, vo väčšine prípadov, jednej pätiny, niekde dokonca menej ako 10 %. Vo vodnom hospodárstve a v lesnom hospodárstve je tento stav o niečo lepší, ale o veľa nie. Ak budeme v tejto politike, dámy a páni, pokračovať ďalej, teda ak budete v nej pokračovať, tak o rok budeme nielen konštatovať rozpad efektívnych organizačných štruktúr, pretože tie efektívne štruktúry sa, dá sa povedať, predsa len ako-tak zachovali, a ich rozpad zo dňa na deň naberá na obrátkach. Som presvedčený, že po roku ako dôsledok politiky bude musieť byť odštartovaná nová reštrukturalizácia nášho doteraz ešte stále moderného svetového poľnohospodárstva na individuálne samozásobovanie občanov, čo už aj prebieha v niektorých regiónoch až príliš dynamicky.

    Dámy a páni, áno, aj napríklad v Bulharsku, a v niektorých iných krajinách, ktoré boli predtým inak veľkými vývozcami potravín, je dnes reálny hlad a tam sa už táto reštrukturalizácia stala. Taká reštrukturalizácia vyzerá asi takto: motyka, kôš, batoh, prípadne kára. A čo rodina, to na retiazke krava alebo koza. Ja nestraším, navrhnem v návrhu uznesení aj poznávací zájazd do Bulharska, to bude jeden z mojich návrhov, aby naozaj ten, kto tomu neverí, sa mohol o tom presvedčiť. Chcem vám povedať, že som o tom diskutoval s viacerými Bulharmi a vždy mali slzy v očiach z toho, čo sa v ich poľnohospodárstve stalo.

    Áno, aj v Slovenskej republike je možno poľnohospodárstvo a potravinárstvo takto úplne zdecimovať. Ak by si niekto myslel, že sa nás to netýka, je skutočne na veľkom omyle. Kroky sú na to už urobené. Veď ináč pán premiér Dzurinda sa verejne prezentuje s názorom, že v Hongkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo, a pritom majú lacné potraviny. No ale potom treba občanom Slovenskej republiky jasne a nahlas povedať, že ak by takáto likvidačná agrárna politika súčasnej vlády mala trvať jedno celé volebné obdobie, potom už nielenže poľnohospodárstvo stratí schopnosť revitalizácie na desaťročia, ale, dámy a páni, dovolím si povedať, naveky sa stane nerevitalizovateľný slovenský vidiek ako nielen jedinečný, ale v dejinách neraz ako jediný slovenskotvorný a slovákotvorný historický fenomén. Stratí sa tak základňa, bez ktorej nie je možné pre budúcnosť štruktúrovať zámery predznačované spoločne s Európskou úniou. Sú to len fatamorgány, keď nebudeme mať dobrú poľnohospodársku prvovýrobu, tieto programy obnovy dediny, vidieka, ako je SAPARD, environmentálne, sociálne či štrukturálne programy.

    Dámy a páni, vzhľadom na časové reálie, dovoľte mi, aby som, neviem, kedy budeme pokračovať, pretože zajtra ráno ideme s iným programom, možnože sa ani nedostaneme zajtra vôbec k pokračovaniu tohto bodu programu. V ďalšej časti som chcel hovoriť o národne civilizačných aspektoch, o politických aspektoch, o zelenej správe principiálne, ale preskočím poradie a pokúsim sa v časti, ktorá sa mi zdá taká najhustejšia, vám priblížiť niektoré informácie, ktoré budú možnože mať pre vás veľký význam alebo kľúčový význam. Čiže budem hovoriť o konkurencieschopnosti.

    Vyslovil som názor v predchádzajúcej časti, že toto likvidačné dianie v poľnohospodárstve nemôže byť náhodné. Chcel by som predovšetkým povedať, ako to vlastne je so základným pojmom, s konkurencieschopnosťou nášho poľnohospodárstva a s príslušným nadväzným pojmovým, ale najmä obsahovým aparátom.

    V poslednom čase sa predovšetkým zo strany oficiálnych štátnych predstaviteľov stále viac ozýva názor, že najmä s ohľadom na náš vstup do Európskej únie sa musíme stať viac konkurencieschopní. Keď dnes počujem túto podľa mňa už frázu, vždy si kladiem otázku, ako asi tento autor takejto myšlienky alebo ten, kto ju hovorí, definuje konkurencieschopnosť nášho poľnohospodárstva. Pravdepodobne vo väčšine prípadov by sme dostali odpoveď, akože ide o to, byť schopní ponúkať lepšie výrobky, lepšiu kvalitu za nižšiu cenu. To, samozrejme, je v poriadku. Ale v poľnohospodárstve je viac a úplne inak ako v iných odvetviach konkurencieschopnosť určená nielen pôdno-klimatickými prírodnými podmienkami, zdatnosťou podnikateľov, ale, dámy a páni, to je to, na čo chcem poukázať obzvlášť, konkurencieschopnosť v poľnohospodárstve je predovšetkým určená vládou a parlamentom tým, že vláda a parlament stanovujú ekonomické podmienky, ceny, dane, dotácie, úverovú a úrokovú politiku, obchodné nástroje, ako sú napríklad clá, exportné podpory, legislatívne podmienky, čiže súhrnne povedané, komponenty trhového prostredia. O tom nerozhodujú podnikatelia ani agropodnikatelia, ale o tom rozhoduje vláda a parlament.

    Poďme si tieto zložky trhového prostredia rozobrať podrobne. Pokiaľ ide o cenu, dámy a páni, chcem vám povedať o cene našich výrobkov, a to s potešením, že skoro všetky naše farmárske ceny sú nižšie ako ceny v Európskej únii, pretože naše výrobné náklady sú nižšie až o 50 % oproti dosahovaným nákladom v Európskej únii. Je to možno pre vás nová informácia a veľmi významná.

    Pokiaľ ide o kvalitu našej potravinárskej a poľnohospodárskej produkcie, takisto vás informujem, že najmä v tomto základnom parametri, to znamená, z hľadiska zdravotnej neškodlivosti dosahujeme prinajmenej takú úroveň ako v Európskej únii. Myslím, že o logike tohto môjho tvrdenia vás presvedčí aj fakt, že na Slovensku aplikujeme, počúvajte dobre, prosím, až desaťkrát menej umelých hnojív a ďalších agrochemikálií na jeden hektár pôdy, ako je to v štátoch Európskej únie. Z tohto hľadiska môžeme povedať, samozrejme, s určitou nadsádzkou, že prakticky celé naše poľnohospodárstvo je ekologické.

    Pokiaľ ide o marketingovú stránku kvality našej ponuky, tu je pravda, že zaostávame oproti Európskej únii v komplexnosti ponuky, v atraktívnosti trhovej úpravy a podobne. Cenová ponuka a kvalita ponuky teda sú len jednou stránkou konkurencieschopnosti. Základným determinujúcim kritériom sú klimaticko-pôdne podmienky. V tomto smere, dámy a páni, by ste mali tiež vedieť, že podľa viacerých medzinárodne uznávaných kritérií máme v Slovenskej republike horšie prírodné podmienky pre poľnohospodárstvo oproti Česku o 8 až 13 % a oproti Maďarsku o 17 až 23 %. Trochu hrubo povedané to znamená, že na jednu korunu produkcie na Slovensku musíme vynaložiť o desať halierov väčšie náklady ako Česi a o dvadsať halierov viac ako Maďari. S tým sa, samozrejme, dá len málo robiť. Predovšetkým čo môžeme robiť, to je optimalizácia alokácie jednotlivých výrob do konkrétnych podmienok. To na Slovensku sa aj tvrdo deje a dá sa povedať, že tento proces vo veľkej miere už prebehol. V každom prípade ide o mimoriadne závažnú skutočnosť, dámy a páni, zhoršujúcu konkurencieschopnosť našich agropodnikateľov, z ktorej vyplýva povinnosť spoločnosti, vlád, strán, politikov, parlamentu osobitne citlivo podporne na tento objektívny fakt reagovať.

    Ďalším kritériom konkurencieschopnosti je i stabilita vlastníckych pomerov k pôde a stabilita organizačných výrobných štruktúr. Chcem poukázať na fakt, dámy a páni, že na Slovensku sme mali na začiatku transformácie najhoršiu situáciu, čo sa týka rozdrobenosti vlastníctva pôdy, a najhoršiu situáciu v evidencii pôdy spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín. Ako viete, prijali sme i osobitný zákon na podporu vyriešenia tohto problému. Aj za našej vlády, to je pravda, sa táto úloha plnila pomalšie, ako sme si predstavovali a ako by bolo potrebné. Napriek tomu však takmer jedna tretina katastrov tieto práce do roku 1999 vykonala, alebo mala krátko pred ich ukončením. Je preto na škodu, na veľkú škodu, že v tomto roku sa tieto práce spomalili. I keď ministerstvo pôdohospodárstva si tu svoje úlohy plní, aj tak v opatreniach, ktoré tu máme, mal byť striktný záväzok pre Úrad geodézie a kartografie na zásadné zrýchlenie ich postupu, kde je hniezdo, ak to tak môžem povedať, doterajšieho nedostatočného postupu.

    Vykonať tieto práce na identifikácii vlastníctva a potrebné následné pozemkové úpravy či komasácie je absolútna podmienka na to, aby sa mohol rozvinúť trh s pôdou na Slovensku, aby sa napríklad mohli realizovať hypotekárne poľnohospodárske úvery. Bez rozvinutého trhu s pôdou nebude možné koncentrovať individuálne vlastníctvo pôdy rozdrobené do takej miery, že to nemá v Európe páru. A bez koncentrovania vlastníctva pôdy nebude možné stabilizovať hospodárske štruktúry na pôde. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči, aké máme dnes hospodárske štruktúry, sú odrazom stavu v evidencii pôdy a sú fixované a pri tomto tempe prác na usporiadanie pozemkového vlastníctva, aké sa navodilo v tomto roku, sa môže trh s pôdou, dámy a páni, rozvinúť na primeranú úroveň za dvadsať, tridsať rokov. Na druhej strane to znamená, že aj budúce podnikateľské formy v poľnohospodárskej prvovýrobe budú založené na rentierskom neistom princípe a že sa budú niekedy pomalšie, niekedy dynamickejšie meniť.

    Toto stavia našich podnikateľov takisto do významnej konkurenčnej nevýhody. Nechcem, vážené dámy, páni, urobiť z toho prednášku. Čo som však doteraz povedal o konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva, bolo len antrée pre komplexnosť vášho pohľadu na tú stránku konkurencieschopnosti, ktorú máte v rukách vy politici, alebo teda my politici a ktorou my v rozhodujúcej miere rozhodujeme o tom, či naši poľnohospodári budú konkurencieschopní, alebo nebudú, či náš vidiek bude žiť, alebo bude chradnúť.

    Už som povedal, že tento balík podmienok konkurencieschopnosti sa nazýva celkové trhové prostredie. Áno, vláda a parlament, my rozhodujeme o tom, aká bude úverová, úroková politika, aká bude daňová, odvodová politika, aká bude cenová, menová politika, aká bude dotačná politika. A budeme rozhodovať už zajtra o tom, aká bude ochrana domácej produkcie pred dovozmi, aké budú technické, legislatívne normy a ako budú napríklad fungovať inštitúcie, ktoré zabezpečujú realizáciu týchto aktov. V tejto súvislosti vás informujem, vážená koalícia, že ste našich agropodnikateľov za jeden jediný rok postavili z ťažko konkurovateľnej polohy do nekonkurenčnej polohy. Vysvetlím to na jednotlivých segmentoch trhového prostredia v oblasti legislatívnej, ekonomickej i obchodnej.

    Tak v legislatívnej oblasti, ktorá je podstatou trhového prostredia, ste za jeden rok Dzurindovej vlády predložili do Národnej rady len jeden návrh malej novely zákona. Je to v protiklade nielen s vašimi predvolebnými sľubmi a s programovým vyhlásením vlády, ale aj s plánom legislatívnych úloh. Vláda si takto neplní svoje povinnosti pri plnení avizovaných zmien cez legislatívu, predovšetkým v oblasti úverovania, dotácií a daní v poľnohospodárstve a podobne.

    Poľnohospodárska verejnosť si kladie otázku: Kde sú tie časy, keď parlament prijímal ročne päť i viac zákonov a práve toľko i viac noviel zákonov či iných významných dokumentov z rezortu ministerstva pôdohospodárstva za jeden rok? Kde sú časy, keď Mečiarova vláda bola schopná predkladať také návrhy zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorých sa zhodla celá spoločnosť? Veď väčšina týchto zákonov bola prijatá tak, že ani z opozície, ani jeden hlas nebol proti. To nie je, dámy a páni, propaganda, to sú fakty, ktoré väčšina z vás pozná a môžete si ich nakoniec overiť. A dnes nielenže neexistujú konsenzuálne riešenia vami identifikovaných, väčšinou umelo vyrábaných problémov, ale nepredkladáte do parlamentu žiadne návrhy na legislatívne zdokonaľovanie podnikateľského prostredia.

    Hovorím o tom aj preto, že nielen pred voľbami, ale aj po voľbách ste ešte niekoľko mesiacov s obdivuhodnou razanciou zdôrazňovali, že problémy, ktoré stoja pred vami, sú také zásadné, že ich musíte riešiť len novými zákonmi. Samozrejme, že problémy sú riešiteľné aj v súčasnom legislatívnom rámci a, samozrejme, že nielenže ste nič nevyriešili v legislatíve, ale keď ste problém išli riešiť, tak ste zistili, že je to vlastne problém o inom, ako ste pred voľbami rozprávali, a začali ste pôvodné zadanie legislatívnych úloh úplne prekrúcať.

    Rezort a verejnosť sa cíti najviac podvedená neplnením legislatívnej úlohy z programového vyhlásenia vlády o prijatí zákona, ktorým sa má zafixovať valorizácia dotácií zo zdrojov štátneho rozpočtu. Veď už ste schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 1998, dvakrát ste schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 1999, vo vláde je schválený návrh zákona o rozpočte na rok 2000 a ďalšie súvisiace zákony, ktoré sa tu schvaľujú so štátnym rozpočtom, ale sľubovaný mechanizmus, automatizmus valorizácie dotácií stále nám vláda nepredkladá, a pokiaľ viem, ani sa s ním doteraz nezaoberala. Ak áno, tak informácie o konštruktívnom postupe neexistujú. Neviete urobiť tento zákon, ktorý ste sľubovali, a preto ste dostali hlasy od voličov? Rezortná verejnosť si však myslí, že ho nechcete urobiť. A dnes je jasné, že práve v tejto najvýznamnejšej oblasti ste oklamali nielen vašich voličov. Z tohto hľadiska ani nemožno súhlasiť s odkladaním a prekrúcaním tejto úlohy, ako sa o to pokúšate v návrhu opatrení.

    Podobne je to s vašimi neplnenými sľubmi v takých dôležitých oblastiach, ako malo byť zákonné riešenie osobitného úverovania alebo riešenie dane z pôdy. Áno, to je typická tvár vašej zmeny. Spochybnili ste, zrušili zákon o revitalizácii, "rozviklali" ste ďalšie zákony, celý legislatívny rámec, v ktorom sa nielen podnikatelia v rezorte poľnohospodárstva pohybovali, nasľubovali ste zákonnými aktmi zlepšenie podmienok podnikania, ale tým, že nekonáte, že sa neviete dohodnúť v koalícii, ako ste sa nevedeli dohodnúť ani v roku 1994, tým, že ste vnútorne antagonistickí, ste zásadne konkurencieschopnosť podnikov v poľnohospodárstve v legislatívnych podmienkach zhoršili.

    Nie naši poľnohospodári a potravinári, dámy a páni, sú nekonkurencieschopní, to vy politici a politika súčasnej vládnej koalície ste nekonkurencieschopní. A nie ste konkurencieschopní ani s vyspelým, ale ani s normálnym svetom. To vy predikciou predovšetkým ekonomických nástrojov v trhovom prostredí ste spôsobili, že naši agropodnikatelia vlastne nie sú schopní dnes podnikať. Veď už tým, že súčasný premiér najmenej rok pred voľbami svetu oznamoval, že bude potrebné o viac ako 30 % devalvovať, tým, že podpredseda vlády pre ekonomiku na medzinárodnom fóre vo Švajčiarsku informoval, že prepad slovenskej koruny sa dá očakávať väčší ako 70 Sk voči americkému doláru, tým sa vyvolala následná devalvácia a inflácia, čo malo taký konečný dosah, že zdraželi vstupy do poľnohospodárstva v objeme najmenej 5 mld. Sk za jeden rok.

    Samozrejme, že sa to v roku 1999 priamo naplno neprejavuje, pretože poľnohospodári peniaze nemajú, zastavili sa finančné toky, banky im nepožičiavajú, úvery do poľnohospodárstva sa zredukovali o tretinu, ale de facto týmto dochádza k vnútornému zadlžovaniu, o ktorom teda, ak budem mať možnosť, vo svojom vystúpení budem ešte hovoriť. Samozrejme, že táto devalvácia ešte zhoršila aj konkurencieschopnosť našich podnikateľov voči farmárom a potravinárom Európskej únie. Tým automaticky, kým do roku 1998 v Európskej únii poskytovali na 1 ha 4-krát viac dotácií ako na Slovensku, len touto spôsobenou devalváciou sa konkurencieschopnosť nášho trhového prostredia znížila na 5-násobne nižšiu úroveň. Pri tejto príležitosti vám, vážená koalícia, len pripomínam nielen váš predvolebný, ale aj programový podvod na poľnohospodároch, keď ste sa v programovom vyhlásení zaviazali dotácie do poľnohospodárstva valorizovať.

    Ako som už spomenul, z prijatého programu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2010 je zrejmý váš úmysel urobiť úplný opak, čo, samozrejme, aj robíte. Čiže ešte raz, keď pred rokom poberali farmári Európskej únie 4-krát toľko dotácií na ha pôdy, ako to bolo na Slovensku, dnes je to 6-násobný rozdiel, čo je o polovicu zhoršenie nášho trhového prostredia v oblasti štátnych podpôr oproti trhovému prostrediu Európskej únie za jeden rok ako výsledok vašej agrárnej politiky v tejto oblasti. Je úplne namieste, keď v oblasti dotácií opozícia žiada od vlády, aby sa aj v takomto významnom dokumente, ako je zelená správa, vláda zaviazala aspoň k tomu, k čomu ju zaviazal parlament všetkými koaličnými poslancami. Agrárna verejnosť záväzky koalície - valorizovať dotácie - chápe ako doteraz nespochybnenú politickú vôľu parlamentu, takže od tejto požiadavky nemôžu poľnohospodári za žiadnu cenu ustúpiť.

    Dámy a páni, všetci ste za to hlasovali v programovom vyhlásení. Všetci to chápeme tak, že tá politická vôľa tu bola. Podľa toho, keď ste už v roku 1998 nevalorizovali pre kapitolu rezortu poľnohospodárstva dotácie, tak ste aspoň v objeme 0,6 mld. mali pomôcť poľnohospodárstvu, lesnému a vodnému hospodárstvu pri katastrofických, skutočne nepredvídateľných prírodných škodách. Týchto 0,6 mld. treba vrátiť do rezortu v rozpočte 2000. V roku 1999 podľa programového vyhlásenia vlády, teda záväzky vlády a parlamentu ste mali valorizovať dotácie na rok 1999 vo výške 1,3 mld., ktoré tiež treba vrátiť. Samozrejme, že v rozpore s týmto programovým vyhlásením ste znížili plánovite dotácie o 1,1 mld. na rok 1999, ktoré tiež treba vrátiť. A v priebehu roku ste najviac zo všetkých rezortov znížili dotácie práve pre poľnohospodárov o ďalšiu pol miliardu, čo taktiež treba vrátiť. Mimochodom ešte raz opakujem, nie že len ste znížili najviac v priebehu roku dotácie do poľnohospodárstva, ale pri každom jednom jedinom kroku vo vláde a v tomto parlamente, keď sa rozhodovalo o dvoch alternatívach riešenia, vždycky ste pre poľnohospodárov prijali alternatívu, ktorá ich obrala o ďalšie peniaze.

    Podľa programového vyhlásenia vlády ste zaviazaní valorizovať dotácie do rezortu ministerstva pôdohospodárstva na rok 2000 o ďalších 1,3 mld. Spolu teda ide o 4,8 mld. navŕšenia. To som naozaj veľmi mierny, pretože keby som to narátal tak pritvrdo, dostanem sa na úroveň 7 mld. Spolu ide o 4,8 mld. navŕšenia rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, teda na celkovú sumu 16,5 mld. na rok 2000. Každé nižšie číslo, dámy a páni, znamená porušenie programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si vy sami v tejto Národnej rade schválili. Alebo zrušte ho, povedzte poľnohospodárom, že ste to mysleli inak alebo že vám to nevyšlo, ale nemôžete predsa robiť tak, že ohlupujete, pokúšate sa ohlupovať ľudí tým, že im nasľubujete, dokonca to schválite v Národnej rade a hneď na druhý deň robíte inak.

    Rovnako významným faktorom konkurencieschopnosti je úverová a úroková oblasť. Ak sú banky krvným obehom a peniaze krvou živého organizmu ekonomiky, tak aj s ohľadom na skúsenosti, ktoré som uviedol na začiatku, už chorému pacientovi, chorému poľnohospodárstvu, priznávam, že chorému, ste vy namiesto infúzií nasadili transfúziu, a to ešte inej krvnej skupiny, dámy a páni. Už som spomenul, ako ste zlikvidovali niektoré špecifické formy úverovania v poľnohospodárstve, ktoré v iných trhových ekonomikách štát rozvíja a garantuje. Je tiež reálnym faktom, že v Českej republike, Maďarsku a Poľsku do slova a niekde aj do písmena podľa skúseností, ktoré tu boli na Slovensku v minulých rokoch, oni navyšujú podporu poľnohospodárstva.

    Zmeny Slovenskej republiky podľa súčasnej vlády od volieb 1998 sú úplne opačné. Prakticky to znamená, že poľnohospodári a potravinári nielen v Európskej únii, ale aj v okolitých krajinách budú môcť oveľa účinnejšie konkurovať našim podnikateľom. Bude to práve rok, čo sme sa v tomto parlamente začali prudko dohadovať s vami o tom, aby ste nezrušili revitalizačný zákon, že týmto zákonom riešime prakticky starý blok úverov pre poľnohospodárov. Samozrejme, nie že sme vás nepresvedčili, pričom ste nás "nejapne" osočovali z protekcionizmu, ale hlavne ste poľnohospodárom a svojim voličom z týchto lavíc nasľubovali, že to je problém, ktorý jednoducho vyriešite do konca roku 1998, potom do konca prvého štvrťroku, potom do žatvy, potom do jesene. Nič ste nevyriešili. Bagatelizovali ste argumenty, ktorými sme dôvodili, aby ste tak nerobili, ale vy ste veľkohubo vyhlasovali, že je iks iných a spravodlivých riešení starého bloku úverov.

    Nehnevajte sa, ale toľko nekvalifikovaných rečí, čo sme tu počuli na túto tému, to sa ťažko dá prijať človekovi, ktorý o tom niečo vie. Žiaľ, až teraz sa potvrdilo to, na čo sme upozorňovali, teda že ste vtedy ani nevedeli, o čom hovoríte. Ale zlé rozhodnutia ste už, žiaľ, prijali. Keď ste po roku mali túto úlohu splniť, premenovali ste túto úlohu prípravy zákona o osobitnom úverovaní poľnohospodárstva na prípravu špecifického systému úverovania poľnohospodárstva. Čomu všetci rozumieme podľa doterajších skúseností tak, že komisie budú mať subkomisie, pracovné skupiny budú mať podskupiny v nádeji, že sa na tento váš záväzok postupne zabudne. Prepáčte, ale na to sa nespoliehajte. Nezabudneme na tieto sľuby nielen preto, že sa nič nedeje, ale preto, že denný život v agrárnom sektore jednoducho potvrdzuje, že tieto rozhodnutia, ktoré ste neurobili, sľubované, chýbajú. Tým, že ste sa obrátili chrbtom poľnohospodárom, dámy a páni, nevalorizovali ste, ale zhoršili ste, významne ste zhoršili až o pätinu rozpočtové vzťahy. Toto bolo zároveň signálom pre banky, keďže štát osobitne nedbá o poľnohospodárstvo, že ho nepovažuje za prioritu, a následne banky nielenže znížili objem úverov pre poľnohospodárov asi o štvrtinu, až o tretinu, ale pritvrdili, významne pritvrdili aj v oblasti záruk a ceny úverov.

    Pán minister už o tom hovoril, tým, že vláda a parlament jasne odmietli participáciu štátu na revitalizácii starého bloku úverov, Konsolidačná banka a nadväzne na to komerčné banky začali vyžadovať vrátenie týchto starých úverov. Keďže prakticky nikto nie je schopný to vrátiť, tak na tých solventnejších banky posielajú exekútorov, aby tým zostávajúcim jednookým spomedzi slepých hodili piesku aj do toho jedného oka. Takto ste možno o polovicu zhoršili konkurencieschopnosť trhového prostredia v úverovej oblasti pre našich agropodnikateľov, ako to mali dajme tomu pred rokom a pol.

    Podobne je to aj s daňami. Namiesto sľubovaného zrušenia či zníženia dane z pôdy ste odmietli valorizovať vratku dane na zelenú naftu vo výške 300 mil. navŕšenej dane z uhľovodíkových palív. História "ocení" váš krok, ktorý som si, dámy a páni, nikdy nemyslel, že si niekto dovolí urobiť - ale vám akoby už bolo všetko jedno -, týmto krokom je zvýšenie DPH za potraviny zo 6 na 10 %, pričom ste zároveň z 23 na 10 % znížili DPH za služby verejného stravovania. Nepoznám takú vládu ani taký štát, kde by sa dane za potraviny zvyšovali. Pozrite sa na štatistiky za posledné mesiace, dámy a páni z koalície. Ceny vo verejnom stravovaní, kde ste znížili daň z 23 % na 10 %, majú najväčšiu dynamiku rastu, pričom poľnohospodárske ceny sú naďalej pod priemerom rastu cien a dlhodobo sú kľúčovým faktorom stabilizujúcej sociálnu situáciu na Slovensku. Takto sa vy, vážená vládna koalícia, správate k svojim chlebodarcom, že ste im namiesto postupného zlepšovania ich konkurencieschopnosti cez približovanie sa k trhovému prostrediu Európskej únie ich podmienky zmenili na bezkonkurenčné.

    Súčasná cenová politika ako ďalší kľúčový faktor trhového prostredia, žiaľ, taktiež potvrdzuje nekompetentnosť vládneho návrhu zelenej správy. Na jednej strane je správne rozhodnutie o zvýšení ceny mlieka, pevnej ceny. Vôbec nie je však identifikované ako praktický krok na zastavenie znižovania stavov kráv, prípadne ich zvyšovanie. Zastavenie po- klesu stavu kráv sa totiž v správe deklaruje ako jeden z dôvodov na zvýšenie pevnej ceny za mlieko. Na dosiahnutie tohto cieľa sa však ukazujú efektívnejšie iné nástroje a kombinácia s touto pevnou cenou. Ale odhliadnuc od toho, správa neidentifikuje riziká zo zvýšenia nákupnej ceny. Ide napríklad o vyvolané zvýšenie cien mlieka a mliečnych výrobkov až o 15 % pre konečného spotrebiteľa. A následne teda zníženie odbytu a maloobchodného obratu z predaja mlieka a mliečnych výrobkov. A zároveň o následné riziko z následného zvýšenia dovozov na jednej strane a zároveň musíme teda počítať, že touto stimuláciou sa dosiahne podstatne vyššia produkcia mlieka. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že na vývoz nadprodukcie mlieka sa dnes vynakladá ročne až 300 mil. Sk, že o rok to môže byť 600 mil. Sk ako potrebná exportná podpora. Čo sa obávam, že nebudeme mať. Potom ako to bude fungovať? Nielen teda to, že sa neidentifikujú, neriešia potrebné zdroje navŕšiť nejaké tie exportné potreby, ale sa ani neidentifikujú obchodné či iné opatrenia na zamedzenie zvýšených dovozov, respektíve na reklamu podporujúcu odbyt mlieka, mliečnych výrobkov a podobne.

    Preskočím, dámy a páni, vzhľadom na to, že už mám len desať minút, tú časť o minimálnych cenách. Potom sa k nej neskoršie vrátim. A chcel by som najmä ešte v tejto súvislosti povedať, upozorniť pri cenách na takú skúsenosť, ktorú máme v tejto súvislosti, teda že podobne vágne to bolo aj v roku 1991, aj v roku 1994, že nejakými administratívnymi zásahmi do cenotvorby sa mali týmito administratívnymi zásahmi údajne zvýšiť o 2,5 mld. tržby pre poľnohospodárov. To predsa nie je pravda! To nie je možné s ohľadom na kúpyschopnosť obyvateľstva a na konkurencieschopnosť, ktorá sa znižuje tak, ako som dokladoval. Má to byť len ďalší ohlupovací trik na poľnohospodárov.

    Je to podobné, ako boli tvrdenia KDH, pán poslanec Slaný, že nižšie dotácie možno nahradiť ich lepším využitím. Nemožno! Je to demagógia, ktorú tu už v roku 1991 hlásal expert KDH, istý pán Habovštiak. Je to, povedal by som, nechutný pokus o ohlupovanie. Podobný ako vaše dnešné vyhlásenie, že sa treba vrátiť k dotáciám za tržby, teda k diferenciálnym príplatkom. Ale veď práve KDH presadilo v roku 1990 násilne, mocensky, zrušenie tohto nástroja napriek tomu, že, tak ako dnes, sme tu pred vami stáli, argumentovali, prosili sme vás, že dosah, efekt bude úplne opačný, ako je potreba.

    Pre súčasnú vládu to však asi nie je naozaj dôležité. Hlavná vec, že na niekoľko mesiacov sľubmi sa navodzuje zdanie, znovu zdanie, ako keby sa niečo zásadné, principiálne riešilo. Možnože pri týchto sľuboch poľnohospodári aj na chvíľu zabudnú, alebo majú zabudnúť na ten fakt, že len v tomto roku budú mať z titulu nižších odbytových cien oproti minulému roku nižší príjem z predaja, približne o 3, najmenej o 3 mld. korún. Podobná situácia ako v ekonomických nástrojoch je aj v nástrojoch obchodnej politiky. Európska únia uplatňuje voči našim dovážaným potravinám niekoľkonásobne vyššie clá, ako uplatňuje Slovenská republika voči dovozom potravín. Nekonkurenčné trhové prostredie pre našich agropodnikateľov je aj pri exportných podporách, keď napríklad za každú jednu nemeckú marku utŕženú za vyvezené maslo z Európskej únie dostáva exportér 60 fenigov exportnú dotáciu. Je preto nepochopiteľné, prečo sa neprijímajú opatrenia na dôsledné využitie dobrej legislatívy, ktorú máme v Slovenskej republike na ochranu domácich výrobcov, veď všetky politické sily pred necelými dvoma rokmi sa v tomto parlamente zhodli aj na zákone na ochranu pred nežiaducimi dovozmi, aj na zákone o poľnohospodárstve, aj na zákone o antidumpingu a podobne. A dnes vláda začína spochybňovať legitímnosť ochranných opatrení v zákone o poľnohospodárstve. Ale ten zákon je tu. A je to zákon zvrchovaného štátu, takže ho treba aj uplatňovať. Analýzy ukazujú, že jeho dôsledným uplatnením by sa mohol vytvoriť priestor na slovenskom trhu pre slovenských producentov najmenej v objeme 3 až 4 mld. Sk ročne.

    Nemôžem si v oblasti zahraničného obchodu odpustiť poznámku k narážkam, že za našej vlády sme v rámci CEFTA zhoršili podmienky pre našich producentov, pričom sa poukazuje najmä na zhoršujúce sa saldo s Českou republikou. Je to neopodstatnené. Veď s Českou republikou máme dohodu o colnej únii. Teda bez akýchkoľvek ciel a zábran. Naopak, požadovali sme za rezort, a bolo by v tom treba pokračovať, vyňatie agrárnych komodít z režimu colnej únie s Českou republikou. Takéto opatrenie by malo skutočne niekoľkomiliardovú hodnotu pre našich producentov. Existujú predsa jasné signály z Českej republiky, že dnešná dohoda o colnej únii prestane platiť, keď sa to Českej republike hodí. Naopak, v rámci CEFTA sa zlepšili podmienky pre nás. Napríklad s Poľskom sme dvojnásobne zlepšili naše saldo pri trojnásobnom zvýšení našich vývozov.

    V čom je skutočne zásadný problém, dámy a páni, v obchodnej oblasti, to je ešte za dočasnej Moravčíkovej vlády v roku 1994 v Marrákeši podpísaná zmluva s WTO na záver takzvaného uruguajského kola, podľa ktorej sme sa vlastne dostali medzi krajiny s najnižším clom na svete. Túto chybu bude treba napraviť. A príležitosť na to bude už v tomto roku v americkom Seattli pri otvorení nového kola WTO v rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Tu bude treba opäť jednoznačne otvoriť, znova otvoriť uruguajské kolo rokovaní, kde nielen Slovenská republika, ale aj Česká republika, ale aj iné postsocialistické krajiny mali vzhľadom na eliminovaný význam cla za socializmu veľmi zlú východiskovú základňu a v prvej fáze revolučnej transformácie ani objektívne nemohli zachytiť všetky riziká a eliminovať negatívny dosah procesov globálnej liberalizácie. Bude sa treba pritom opierať o podporu a spoluprácu Európskej únie, čo pán komisár Fischer aj prisľúbil. Veď takzvané dvojnulové riešenie, o ktorom Európska únia uvažuje vo vzťahu k pridruženým krajinám, by malo byť dostatočne silným argumentom na to, aby sme mali aj my v pridružených krajinách Európskej únie zhodný colný režim nielen navzájom s Európskou úniou, ale aj k inému svetu. Je to jedinečná príležitosť, na ktorú musí vláda sústrediť všetky sily. Túto šancu, dámy a páni, pre budúcnosť nesmieme premrhať za žiadnu cenu. Na tomto by sme sa mali aspoň zjednotiť. Je to náš spoločný záujem.

    Treba však poukázať v súvislosti s myšlienkou takzvaného dvojnulového riešenia vývozno-dovozných vzťahov s Európskou úniou aj na riziko, ktoré môže byť pre nás až príliš veľkou cenou. Ide o to, že ak by súčasťou takéhoto riešenia mala byť aj agrárna, duálna agrárna politika, teda iná agrárna politika pre 15 členov Európskej únie, spoločná poľnohospodárska politika, a iná pre nové pridružené krajiny, efekty, o ktorých tu hovorím, vysoko sa ukazuje, že by prevýšili naše poškodenie. Ťažko rozumiem za týchto okolností zmene, ktorá sa urobila na ministerstve pôdohospodárstva, podľa ktorej sa zrušila sekcia obchodu a tento kľúčový problém - vývozno-dovozná politika - sa dnes bezprízorne pohadzuje po ministerstve ako neriešený, alebo teda nedostatočne riešený.

    Na margo obchodu chcem kriticky poukázať tiež na nečinnosť vlády pri plnení sľubovaných zmien v Štátnom fonde trhovej regulácie. Pán minister ich tu predznačil ako nejaké prísľuby pre budúcnosť, ale takisto sme to tu už počuli vlastne pred rokom, že sa to už malo stať. V prvom rade je to aj asi aj príčinou nerealizácie. Autori týchto zmien, ktorí to podsunuli aj do programového vyhlásenia, si začali uvedomovať nami kritizované presuny rozpočtových prostriedkov z oblasti reprodukcie do oblasti prejedania. Je to maďarský model, ktorý niektorí páni v horlivosti k našim maďarským susedom odpisujú, ale čo sa pre Slovensko vôbec nehodí, pretože Maďarsko bolo vždy veľkým exportérom, až 50 % v istom období svojich potravín vyvážalo. Pre nich je, samozrejme, otázka exportných podpôr oveľa významnejšia ako pre nás. V podstate, ak sa na Slovensku výroba znižuje pod potravinovú bezpečnosť a rastú dovozy potravín, je tu logická otázka, čo vlastne chceme vyvážať. Z doterajšieho prístupu reformátorov Štátneho fondu trhovej regulácie vychádza jediný záver, že to budú vývozy nie z titulu domácej nadprodukcie, ale z titulu nadmerných dovozov. Rovno, jednoducho povedané, štátna podpora určená pre našich výrobcov sa vyplatí na export výrobkov zahraničných výrobcov. Veď ak napríklad vyprodukujeme v Slovenskej republike toľko ošípaných, koľko potrebujeme, alebo menej, a pritom Štátny fond trhovej regulácie vynakladá financie na riešenie prebytkov ošípaných, potom je to naozaj mrhanie finančných zdrojov rezortu pre cudzích zahraničných producentov.

    Treba ustúpiť konečne aj z cesty likvidácie všetkého, čo tu už bolo. Nakoniec doterajšia nečinnosť v sľubovaných zmenách jasne potvrdila, že negovať sa dá všetko aj veľmi rýchlo, ale na vytvorenie niečoho nového, na kreativitu treba viac ako politickú zlobu. V prvom rade na to musia byť ľudia.

    Takže, vážená Národná rada, nie horšie prírodné podmienky ani povodne či sucho, dokonca ani vojna, ako budem hovoriť neskôr, nie sú pre našich poľnohospodárov tou najväčšou pohromou. O konkurencieschopnosti poľnohospodárstva rozhodujú v prvom rade ľudia, politici, konkrétna vládnuca politická moc cez nástroje hospodárskej a špecificky agrárnej politiky. Vy ste túto možnosť využili tak, že ste našich poľnohospodárov dostali za jeden rok z ťažko konkurenčnej pozície do pozície straty konkurencie. Potom tu znie opodstatnene položená otázka, čo ďalej s naším poľnohospodárstvom. Ide len o to, či takúto otázku má vláda položiť parlamentu, alebo vláda má prísť do parlamentu s návrhmi na riešenie, na odpovede tejto otázky. Urobili ste to, čomu by vo Francúzsku, alebo podľa francúzskeho príslovia hovoria: "Existuje najmenej sto spôsobov, ako spraviť z chytrého hlupáka." Ale druhá časť toho príslovia hovorí: "Ani jeden spôsob však neexistuje na to, ako dosiahnuť opak."

    Na záver časti o konkurencieschopnosti, dámy a páni, chcem povedať jednu takúto skúsenosť.

    Koľko mám času, pán predsedajúci?

  • Už sme fakticky skončili, ale ešte dokončite, pán poslanec.

    Nech sa páči.

  • Už mám len dve a pol hodiny, takže ak myslíte. Preto sa pýtam teda, lebo naozaj...

  • No, Národná rada spravidla rokuje do 19.00 hodiny, ak neodsúhlasí iný postup. Iný postup nebol odsúhlasený, ale dokončite ešte.

  • Chcem povedať takúto skúsenosť ku konkurencieschopnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, samozrejme, či mi necháte päť minút alebo pol hodiny, tak budem hovoriť.

  • Pán poslanec, dokončite myšlienku a budeme musieť končiť.

  • Áno, poviem jednu myšlienku, myslím si, že zaujímavú.

    Nie je to tak dávno, čo si ma zavolala na diskusiu istá skupina úspešných podnikateľov a boli z rôznych oblastí. Neboli to poľnohospodári. Tlačili ma - obrazne povedané - k múru, aby som im vysvetlil, akým právom HZDS nástrojmi hospodárskej politiky, hlavne daňami, sťahuje od nich peniaze a dáva ich poľnohospodárom na podporu. Priznám sa, že sa mi nedarilo ich presvedčiť a po hodine spotený som vstal, že odídem. Tak ma vrátili, že teda dobre, aby som viedol tú debatu ďalej ja. Tak som sa pýtal protisediaceho pána - čo robíte? Hovorí - mám tlačiareň. Dobre, hovorím. Predstavte si, že vy tento zošit vyrábate za 10 korún. Váš kolega 50 kilometrov ďalej, v Rakúsku, ho vyrába za 13 korún. Predstavte si však, že obidvaja pôjdete s týmto tovarom na ruský trh. Rakúšanovi dá rakúska vláda 5 korún dotáciu na každý zošit, on ho môže v Rusku predávať za 9 korún a ešte korunu zarobil. Ale keď vy pôjdete na tento istý trh bez dotácie, nebudete ho môcť predávať ani za tých 9 korún, lebo by ste korunu prerábali. Alebo si predstavte, že on bude tento zošit vyvážať na Slovensko a zaplatí za každý zošit 50 halierov clo. A keď ho vy budete vyvážať do Rakúska, budete musieť zaplatiť 5 korún clo. V obidvoch situáciách nie ste konkurencieschopný napriek tomu, že vyrábate tovar dobrej kvality o 13 % lacnejšie ako ten Rakúšan. A nie je to vašou vinou, nie ste konkurencieschopný, pretože administratívnymi opatreniami v dotačnej obchodnej politike politici urobili vaše trhové prostredie horšie, ako ho má váš konkurent.

    V obchode so zošitmi to tak, chvalabohu, nie je, ale vo svetovom obchode s potravinami áno, dámy a páni, je to presne tak, ako som to povedal o tých zošitoch. My sme to nevymysleli na Slovensku, je to pre nás objektívna realita, že svetový trh potravín je len kvázi trh.

    Dámy a páni, až 50 % sumy úhrady, teda príjmov dostávajú farmári v Európskej únii mimo ceny, teda len 50 % ich príjmov je cez tržby. Ostatné dostávajú všelijakými dotáciami a podporami. V Spojených štátoch amerických, keď by ste chceli vedieť, je to tiež viac ako 30 %. My nemáme inú možnosť za týchto okolností aspoň čiastočne túto konkurenčnú nevýhodu našich výrobcov zmierniť. Hovorím vám tento príbeh, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v nádeji, že aj vy pochopíte dezalternatívnosť riešenia situácie, do ktorej sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo.

    Vážený pán predsedajúci, túto myšlienku som dokončil a prosil by som, aby som mohol pri zaradení tohto bodu programu ďalej pokračovať.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine schválenými skrátenými legislatívnymi konaniami. Takže zajtra ráno o 9.00 hodine dovidenia.