• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujme sa.

    Zisťujem, že je prítomných 106 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Lexa, podpredseda Národnej rady Presperín, pani poslankyňa Rusnáková, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Vrždák a pani poslankyňa Záborská. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci László Hóka a Dušan Švantner. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Pavel Kandráč.

    Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 22. schôdze, ako vám bol pred schôdzou rozdaný.

    Skôr ako pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu, chcem vás oboznámiť s obsahom listu, ktorý mi zaslal prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster, v ktorom mi oznamuje, že v súlade s článkom 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky sa rozhodol vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky k aktuálnym politickým otázkam, a to v utorok 2. novembra 1999 o 13.00 hodine.

    Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste uvedenú skutočnosť zobrali na vedomie.

    Zároveň chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 1999 (tlač 335) uvedie guvernér Národnej banky Slovenska. Na to, aby guvernér Národnej banky Slovenska mohol materiál uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, ak nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 22. schôdze Národnej rady.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.

  • Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Navrhujem nový bod rokovania programu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: Informácia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o metódach a spôsoboch prijímania platených pracovníkov do pracovného alebo obdobného pomeru v rámci Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období, s tým, aby bola aj možnosť rozpravy k tomuto bodu. Navrhujem, aby bol tento bod zaradený v piatok o 9.00 hodine ráno, a stručne tento bod zdôvodním.

    Vystúpil som v rámci rozpravy k bodu o rokovacom poriadku, keď ste tu neboli prítomný, pomerne kriticky k niektorým metódam a spôsobom obsadzovania niektorých pracovníkov v parlamente. Myslím si, že v rámci novoprijímaných pracovníkov som naznačil indície, že ako predseda parlamentu neúmerným spôsobom preferujete politickostranícky princíp na úkor princípu nadstraníckeho a odborného, a bolo by vhodné, aby sme si túto tému vydiskutovali aj na pôde parlamentu.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Sitek má návrhy a doplnenia do programu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V súvislosti s rokovaním výboru pre obranu a bezpečnosť a so závermi navrhujem, aby bol zaradený nový bod programu, a to je správa o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dosahu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky. Táto správa bola predložená do výboru, je veľmi dôležitá. Myslím si, že každý poslanec by mal vedieť, v akom súčasnom stave sa armáda nachádza. A keďže to je tajná správa, keď tento bod prejde, ak žiadam, aby bolo neverejné rokovanie, a žiadam, aby bol tento bod v balíku armádnych zákonov, to znamená ako bod číslo 13.

    A ešte jednu zmenu navrhujem. Na základe toho, že vláda stále mení uznesenie, čo sa týka legislatívnych úloh vlády, žiadam, aby bol predložený aktualizovaný plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Navrhujem rozšíriť bod programu tejto schôdze a zaradiť ako bod 69 bod informáciu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekov s návrhom na jej riešenie.

    Dámy a páni, viete od svojich voličov, ale dúfam, že aj z tlače, že sa informujete o tom, aký je stav, že mnohé lekárne boli zatvorené a v ďalších chýba 30 až 50 % základných liekov, ktoré sú potrebné na liečbu mnohých vážnych stavov. Dúfam, že podporíte tento môj návrh, nejde o správu, ide o informáciu, teda nebude potrebné, aby bol vopred predložený aj písomný materiál.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V súvislosti s tým, že sa v parlamente objavil nový časopis pod názvom Parlament bez toho, aby poslanci boli informovaní, akým spôsobom došlo k zmene časopisu Parlamentný kuriér na Parlament, dovoľujem si navrhnúť, aby bol zaradený do programu bod informácia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o finančnom a majetkovom vysporiadaní v súvislosti so zánikom časopisu Parlamentný kuriér a so vznikom časopisu Parlament.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám dva návrhy. Prvý návrh je, aby bod 53, to znamená návrh pána poslanca Bohunického, nebol prerokúvaný na tejto schôdzi. To je prvý návrh. Druhý návrh sa týka Slovenskej televízie. Existuje uznesenie Rady Slovenskej televízie, ktoré hovorí, že dôležité témy celospoločenského významu má Slovenská televízia vysielať v priamom prenose. Body 4, 5, 66, 67 a 68 sú takýmito témami, sú to personálne body, ktoré bude riešiť tento parlament, a navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že vedenie parlamentu vstúpi do rokovania s vedením Slovenskej televízie o priamom prenose z týchto bodov na tejto schôdzi. Ešte raz, sú to personálne body.

  • Zopakujte, prosím vás, pán poslanec, pomalšie body.

  • Sú to body 4, 5, 66, 67 a 68.

  • Pán predseda, navrhujem, aby medzi dôležité témy prerokúvania na tomto rokovaní Národnej rady boli zaradené pre Slovenskú televíziu do priameho prenosu aj body, ktoré sú pod číslom 58, 59, 60 a 61. Ide o takzvanú zelenú správu o stave v poľnohospodárstve a opatreniach, ktoré prijala vláda. Už aj z toho pohľadu, že vláda neplní dohody, ktoré dala pri rokovaniach so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a že sa v tomto rezorte neuskutočňujú tie postupy, ktoré vláda predznačila vo svojom vládnom programe.

    Ďakujem.

  • Ešte raz, pán poslanec Delinga, ktoré sú to body?

  • Body 58, 59, 60 a 61. Zrejme tam pôjde o zlúčenie prerokúvania, ale žiadam, aby bol priamy prenos z týchto rokovaní.

  • Ďakujem.

    Taktiež mám dva návrhy. Prvý návrh sa týka Slovenskej televízie a navrhujem priamy prenos s odkazom na to uznesenie, ktoré už pán poslanec Dušan Jarjabek uviedol, aby bol priamy prenos o prerokúvaní bodov 11, 12, teda o základných sociálnych zákonoch, ktoré sa významne budú týkať postavenia občanov, a ďalej na koniec zasadnutia zaradiť informáciu predsedu výboru pre ľudské práva a národnosti o prerokúvaní návrhu poslancov, v ktorom je vlastne sťažnosť na politickú diskrimináciu voči poslancovi Lexovi, ktorý nebol napriek jeho snahám zaradený ani do jedného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Pán predseda, chcel by som doplniť mojich kolegov, aby za dôležité body, témy, ktoré má vysielať Slovenská televízia v priamom prenose, a aby vedenie Národnej rady vstúpilo do rokovania s vedením televízie, boli zaradené aj body 39, ktorý hovorí o zákone o zamestnanosti, bod 40, ktorý hovorí o Zákonníku práce, a vládny návrh zákona o príspevku na bývanie, bod 41, pretože sú to skutočne body, na ktoré verejnosť čaká a, bohužiaľ, ani pán minister Magvaši nebol ochotný obhajovať tieto body alebo návrhy vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Čiže žiadam, aby sa skutočne ľudia dozvedeli, aký je vlastne návrh vlády, keď ani ministri nemajú záujem tieto návrhy obhajovať.

    Ďakujem.

  • Chcem navrhnúť, aby vedenie parlamentu pripravilo pre parlament písomný materiál, v ktorom predstaví svoju stratégiu vo vzťahu s verejnosťou vrátane otázok priamych prenosov. Chcem povedať kolegom z opozície, že s ohľadom na inzertný čas skutočne by si televízia spôsobila veľké škody, keby prišla v kratšom termíne, než je jeden týždeň až 14 dní.

    Keď ste chceli dávať návrhy na priame prenosy na tomto zasadaní, bolo tak potrebné urobiť na minulom zasadaní Národnej rady.

  • Pán poslanec Hrušovský, pán podpredseda Národnej rady.

  • Nebudem mať návrh na zmenu alebo doplnenie programu, len by som chcel zareagovať na niektoré vystúpenia poslancov, ktorí sa domáhajú priameho televízneho prenosu z rokovania Národnej rady. Už na minulej schôdzi pán poslanec Jarjabek vzniesol takúto požiadavku. Prisľúbil som mu, že budem rokovať s vedením Slovenskej televízie. Keďže pán predseda bol na zahraničnej služobnej ceste, urobil som tak ja.

    Na základe rokovania s riaditeľom Slovenskej televízie vám chcem povedať, že Slovenská televízia má schválenú svoju štruktúru, ktorú schválila rozhlasová a televízna rada. Na začiatku, keď sa prvýkrát objavila požiadavka z parlamentu, odporučila, že ak sa budú také významné celospoločenské body, ktoré budú zaujímať celú spoločnosť, prerokúvať v parlamente, že môžeme zvážiť aj vysielanie prerokúvania týchto bodov v priamom televíznom prenose. Nazdávam sa však, že ani jeden z bodov, ktoré ste navrhli prenášať v priamom televíznom prenose, sa netýka takéhoto celospoločenského významu, preto to neodporúčam.

  • Vážená Národná rada,

    vláda najprv tajila a potom dala medzinárodný prísľub na odstavenie prvého a druhého bloku Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice V1. Je to krajne nezodpovedný prístup, ktorý bude znamenať obrovské národohospodárske škody v reálnych cenách v roku 2008 ročne 15 mld. korún bez toho, že by bola riešená likvidácia alebo palivový cyklus tejto elektrárne. Žiadam doplniť rokovanie tohto parlamentu zaradením bodu, ktorým predseda vlády písomne bude informovať Národnú radu a osobne ústne zdôvodní opodstatnenosť postupu vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám bod programu doplniť o všeobecnú rozpravu o situácii v slovenských médiách po uchopení moci touto vládnou koalíciou. Bolo všeobecne "dobrým zvykom", že tá vami kritizovaná televízna rada a vedenie Slovenskej televízie vždy zaraďovalo priame prenosy z tohto parlamentu, keď o to opozícia požiadala. Tým, ktorí sa pasujú za demokratov, opakujem, vždy, vy, ktorí sa pasujete za demokratov, manipulujete s verejnoprávnou televíziou, tak ako vám to vyhovuje. Púšťate to o 1.00 - 2.00 hodine po polnoci. My tu zastupujeme 1 300 tis. občanov Slovenskej republiky a tí na mítingoch si žiadajú priame prenosy z parlamentu, aby videli, ako vládnete, lebo my im to chceme povedať.

  • Pán predseda, pán podpredseda Hrušovský sa vyjadril, že tieto body nie sú dôležité. Dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, či body týkajúce sa riešenia problému zamestnanosti v Slovenskej republike, Zákonníka práce a ďalších bodov, ktoré som navrhol, sú dôležité alebo nedôležité pre tento národ.

  • Ale to nie je bod programu.

    Pani poslankyňa Mušková navrhuje doplnenie, pokiaľ ide o program 22. schôdze.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Chcela by som podporiť požiadavku priamych prenosov z parlamentu, pretože sa tak deje vo všetkých okolitých štátoch. Teraz sme sa vrátili, s výborom sme boli v Poľsku, tam takisto beží celý čas priamy prenos z parlamentu. A chcem pripomenúť kolegom, ak nám hovoria, že sme neboli demokratickí, že vždy v minulosti bol priamy prenos prinajmenšom vo štvrtok, keď bola rozprava s ministrami. To nemôžete poprieť. Takže skutočne by som prosila, aby takýto dôležitý bod programu, aký je predložený, bol prerokovaný za účasti slovenských divákov.

  • Pán predseda, žiadam rozšírenie bodu, ktorý uviedol pán poslanec Kozlík vo veci Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, aj o informáciu predsedu vlády, ktorý sa týka toho istého bodu, čo žiadal pán Kozlík - doplnenie o informáciu predsedu vlády, kedy vláda poverila pána poslanca Weissa, aby mal splnomocnenie skracovať termín chodu blokov V1, V2 Jaslovské Bohunice, akým rozhodnutím toto bolo potvrdené, že on má oprávnenie vyslovovať takéto návrhy a predkladať takéto iniciatívy za slovenskú vládu.

  • Vážený pán predseda,

    chcem požiadať, aby bod 53 programu 22. schôdze Národnej rady bol prerokúvaný 28. októbra vo štvrtok ako bod číslo 1 tohto rokovacieho dňa. Odôvodňujem to tým, že pri predkladaní tohto návrhu, ktorého cieľom je, aby 28. október bol pamätným dňom Slovenskej republiky, som chcel, aby účinnosť už bola 28. októbra. Ale ak by bol teraz schválený program, vzhľadom na program asi takto nebude, preto by som chcel, aby sa 28. prerokúval bod číslo 53 programu ako prvý bod vo štvrtok.

  • To sú všetky návrhy na doplnenie programu. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, pokiaľ ide o program 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prvý návrh predniesol pán poslanec Brňák, ktorý navrhuje zaradiť nový bod - informáciu predsedu Národnej rady o prijímaní pracovníkov do Kancelárie Národnej rady, aby bol tento bod zaradený v piatok o 9.00 hodine.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Sitek, aby bol zaradený do programu tejto schôdze nový bod - správa o súčasnej situácii v rezorte obrany ako bod číslo 13.

    Pán poslanec, zopakujte to ešte raz.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Toto je uznesenie výboru, čiže bod znie: Správa o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky. Upozorňujem, že táto správa bola predložená výboru, a myslím si, že o nej má byť informovaný každý poslanec Národnej rady. Čiže navrhujem, aby bol zaradený bod číslo 13 pred zákonmi, ktoré sa týkajú vojenských zákonov.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Sitek, aby bol predložený Národnej rade a aktualizovaný plán legislatívnych úloh vlády.

    Prosím vás, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Siteka. Čiže o návrhu na predloženie aktualizovaného plánu legislatívnych úloh vlády do Národnej rady. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Aibeková, aby bol zaradený nový bod rokovania 21. schôdze - informácia ministra zdravotníctva o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi a návrhy na riešenie tejto situácie, aby bol tento bod zaradený ako bod 69 tejto schôdze.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne Aibekovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Krajči, aby na rokovanie 22. schôdze bol zaradený nový bod - informácia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o podmienkach a finančnej situácii spojenej so založením nového časopisu Parlament a o dôvodoch zrušenia dovtedajšieho časopisu Parlamentný kuriér. Ak to chcete spresniť, pán poslanec, nech sa páči. Podstata bola taká.

    Nech sa páči.

  • Podstata bola taká, len to spresním: Informácia predsedu Národnej rady o finančnom a majetkovom vysporiadaní v súvislosti so zánikom časopisu Parlamentný kuriér a vznikom časopisu Parlament.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Krajčiho.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený, ale som pripravený cez poslanecké kluby dať poslancom informáciu v písomnej podobe.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime teraz k bodom, ktoré sa týkajú fakticky zaradenia buď niektorých bodov, alebo aby celý priebeh 22. schôdze bol vysielaný v priamom prenose. Budeme o jednotlivých návrhoch hlasovať.

    Najskôr budeme hlasovať ešte o jednom návrhu pána poslanca Jarjabka, aby bod 53 nebol zaradený na rokovanie 22. schôdze. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka, o tom, aby bod 53 nebol zaradený do programu tejto schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Pán Jarjabek navrhol, aby body 4, 5, 66, 67 a 68 boli vysielané v priamom prenose, aby vedenie parlamentu vstúpilo do rokovania s vedením televízie o priamom prenose o týchto bodoch. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Delinga, aby v priamom prenose Slovenskej televízie - čiže je to obdobné znenie, ako predniesol pán poslanec Jarjabek - boli zaradené v priamom prenose z tohto rokovania body 58, 59, 60 a 61. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Delingu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Pani poslankyňa Tóthová predložila dva návrhy. Prvý, aby v priamom prenose boli vysielané body Národnej rady 11 a 12. Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Tóthová v znení, aby na koniec tejto schôdze Národnej rady bola zaradená informácia predsedu výboru pre ľudské práva a menšiny - sťažnosť na politickú diskrimináciu poslanca Lexu.

    Ak to chcete spresniť, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ak mi dovolíte, spresnila by som to. Výbor bude o tomto rokovať, prijme uznesenie a keby s tým uznesením bolo plénum Národnej rady oboznámené, aby sme mohli o tom rokovať.

  • Takže hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Tóthovej. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Engliš, aby boli v priamom prenose vysielané body 39, 40 a 41 z 22. schôdze Národnej rady. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Budaj, aby vedenie Národnej rady predložilo informáciu o práci Národnej rady s médiami a verejnosťou. Bol okolo toho krik a šum. Presne som to vyjadril, pán poslanec Budaj? Áno.

    Hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol zaradený na rokovanie 22. schôdze.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Kozlík a ja by som ho spojil s návrhom pána poslanca Hofbauera preto, lebo fakticky ide o to isté, aby bol zaradený nový bod do programu 22. schôdze, aby predseda vlády podal písomnú informáciu o postupe vlády pri výstavbe tretieho a štvrtého bloku.

    Nech sa páči, pán poslanec Kozlík, zopakujte svoj návrh.

  • Požiadavka bola, aby bola podaná písomná informácia, ale aj ústne vystúpenie predsedu vlády k okolnostiam odstavenia blokov, prvého a druhého bloku V1 Jadrovej elektrárne Mochovce, prepáčte mi, Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

  • A návrh poslanca Hofbauera bude súčasťou toho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kozlík. Takže hlasujeme o tomto návrhu pánov poslancov Kozlíka a Hofbauera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy neboli schválené.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Cuper, aby do rokovania bol zaradený nový bod - všeobecná rozprava v Národnej rade o situácii v médiách, verejnoprávnych médiách. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Mušková, aby z rokovania Národnej rady boli vysielané priame prenosy. Hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Posledný návrh predniesol pán poslanec Bohunický, aby bod číslo 53 bol prerokovaný 28. októbra vo štvrtok ako prvý bod. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Bohunického. Hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku so schválenými zmenami a doplnkami. Prezentujme sa a hlasujme o programe ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 22. schôdze Národnej rady schválili.

    Pristúpime k prerokovaniu bodu programu

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prv než dám slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru, chcem vás oboznámiť s listom, ktorý mi zaslal poslanec Ľudovít Černák.

    "Vážený pán predseda,

    týmto vám oznamujem, že v zmysle článku 81 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdávam funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a po odchode z vlády Slovenskej republiky, keď som svoj mandát v zmysle článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňoval, späť do Národnej rady Slovenskej republiky nenastúpim.

    Za doterajšiu spoluprácu Vám i celej Národnej rade Slovenskej republiky ďakujem.

    S úctou Ľudovít Černák."

    Teraz prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Viliama Sopka, aby podal správu výboru.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovít Černák, ktorého mandát sa podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 neuplatňoval, oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky svojím listom číslo 4640/1999-010 zo dňa 19. októbra 1999, že podľa článku 81 ods. 1 sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dňom 3. novembra 1998 nastúpil na neuplatňovaný mandát poslanca Ľudovíta Černáka náhradník Alexej Ivanko. Slovenská demokratická koalícia listom svojho predsedu zo dňa 19. októbra 1999 oznámila, že na uprázdnený mandát poslanca Ľudovíta Černáka nastúpi dňom 20. októbra 1999 náhradník pán Alexej Ivanko.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 20. schôdzi 20. októbra 1990 konštatoval, že u určeného náhradníka sú dodržané podmienky jeho nástupu na uprázdnený mandát poslanca Ľudovíta Černáka.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma poveril ako predsedu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady podal správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 1999 k správe Mandátového a imunitného Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že

    1. podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovít Černák listom z 19. októbra 1999 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 20. 10. 1999;

    2. na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje podľa určenia Slovenskej demokratickej koalície náhradník pán Alexej Ivanko."

    Vážení pán predseda, skončil som, prosím, aby ste k tomuto bodu rokovania otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca. O tomto návrhu dávam hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol predseda mandátového a imunitného výboru. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Alexeja Ivanka na uprázdnený mandát poslanca Ľudovíta Černáka.

    Keďže náhradníkom na uprázdnený mandát poslanca Ľudovíta Černáka je doterajší poslanec Alexej Ivanko, ktorý sľub poslanca už zložil a taktiež jeho zaradenie do výboru, t. j. do ústavnoprávneho výboru, je nezmenené, tieto úkony nie je potrebné vykonať.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nasledujúcim bodom programu je

    návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000.

    Návrh máte ako tlač číslo 389.

    Návrh uznesenia Slovenskej republiky prednesie pán poslanec Pál Farkas.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať a predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Takéto poverenie na vypracovanie stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vyplýva z § 5 ods. 2 zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, citujem: "Úrad na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky vypracúva pre jej potreby stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky."

    Uvedený návrh bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu 12. októbra 1999. Výbor prijal k nemu uznesenie číslo 198, v ktorom súhlasil s uvedeným návrhom uznesenia pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zároveň ma poveril tento návrh predložiť vám na pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000 s termínom do 23. novembra 1999."

    Tento návrh je rozdaný pod parlamentnou tlačou číslo 389. Žiadam vás o podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán predseda, chcete vystúpiť? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Pán poslanec ho predniesol.

    Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Farkas.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Ďalším bodom programu sú

    návrhy na voľbu dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba).

    Návrhy kandidátov a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 400.

    Chcem pripomenúť, že z vymenovaných 10 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky 9 sudcom uplynie funkčné obdobie 21. januára 2000. Preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky navrhla prezidentovi Slovenskej republiky 18 osôb, z ktorých prezident vymenuje 9 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky na funkčné obdobie 7 rokov.

    V prvom kole tajnej voľby z navrhovaných kandidátov najviac platných hlasov získali a za kandidátov na sudcov Ústavného súdu boli zvolení 16 kandidáti. V opakovanej tajnej voľbe ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov prítomných poslancov. Do zostávajúceho počtu 18 kandidátov je teda v novej voľbe potrebné zvoliť ešte 2 kandidátov.

    Pripomínam, že podľa článku 21 ods. 3 volebného poriadku pri každej novej voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo.

    Pri novej voľbe sa postupuje podľa článkov 2 až 20 schváleného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Ladislava Orosza, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko výboru k návrhom na voľbu dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi na úvod svojho stručného vystúpenia zopakovať notoricky známe skutočnosti. Úlohou Národnej rady Slovenskej republiky je v zmysle platných právnych poriadkov zvoliť 18 kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Túto úlohu sme začali napĺňať na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keď sme zvolili 16 kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na dnešnej schôdzi nám zostáva zvoliť ďalších dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    V súlade s napĺňaním tejto úlohy predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím listom z 20. septembra 1999 požiadal všetky subjekty, ktoré sú oprávnené predkladať návrhy na kandidátov, aby predložili do 11. októbra 1999 návrhy na kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Do tejto lehoty bolo predložených Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky 5 návrhov na 5 kandidátov na voľbu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o kandidátov Igora Lenského, Ivetu Marušákovú, Jozefa Oleja, Milana Sečánskeho a Viktora Žuffu-Kunča.

    Na základe úloh, ktoré vyplývajú Ústavnoprávmenu výboru Národnej rady Slovenskej republiky z volebného poriadku, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal všetky predložené návrhy, či spĺňajú ústavou, zákonom a volebným poriadkom ustanovené náležitosti, a uznesením číslo 183 zo včerajšieho dňa Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky skonštatoval, že všetky predložené návrhy spĺňajú kritériá, ktoré predpokladajú platné právne predpisy. Na základe týchto skutočností je možné pristúpiť k voľbe zostávajúcich kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odporúčam, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu. Podľa článku 5 ods. 3 volebného poriadku Národná rada Slovenskej republiky k návrhom na kandidátov nezaujíma stanovisko. Poslanci svoje stanovisko vyjadria v hlasovaní. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním a aj vtedy, keď je menený alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch kandidátoch na ústavných sudcov.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý využil svoje právo voliť kandidáta na ústavného sudcu.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rade Slovenskej republiky oznámil výsledok hlasovania, t. j. počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných a z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovaní proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky. Ďalej ho prosím, aby oznámil, ktorý z navrhnutých kandidátov získal najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. októbra 1999.

    Na tajné hlasovanie na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Poslanci odovzdali 113 hlasovacích lístkov, z toho 106 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných hlasovacích lístkov.

    Zo 106 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - Igora Lenského hlasovalo za 57 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,

    - Ivetty Marušákovej hlasovalo za 41 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,

    - Jozefa Oleja hlasovalo za 8 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 34 poslancov,

    - Milana Sečánskeho hlasovalo za 51 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,

    - Viktora Žuffu-Kunča hlasovalo za 35 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov.

    Podľa § 115 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, čiže minimálne 57 hlasov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zvolený len Igor Lenský.

    Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem overovateľovi poslancovi Kužmovi za oznámenie výsledku hlasovania.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené poslankyne, poslanci,

    na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem výsledok voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako ich oznámil poverený overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky podľa zápisnice o hlasovaní.

    Po vykonanej novej voľbe tajným hlasovaním Národná rada Slovenskej republiky navrhuje podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním prezidentovi Slovenskej republiky Igora Lenského za kandidáta na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Pretože neboli zvolení dvaja kandidáti, tajná voľba kandidátov do uvedeného počtu sa bude opakovať po skončení rokovania, ktoré je spojené s odvolaním alebo návrhom na odvolanie prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku. Uvidíme, kedy skončíme. Po obede by sme uskutočnili opakovanú voľbu na jedno miesto kandidáta Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predpokladám, že to bude niekedy okolo piatej, šiestej hodiny dnešného dňa.

    Do opakovanej voľby postupujú všetci tí, ktorí neboli zvolení v tejto voľbe.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh na odvolanie prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je

    návrh na odvolanie viceprezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

    podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh na zlúčenie rozpravy k týmto dvom bodom programu s tým, že tajné hlasovanie vykonáme súčasne na osobitných hlasovacích lístkoch. O tomto mojom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, a hlasujme o návrhu, aby rozprava o týchto dvoch bodoch bola spoločná. Hlasovanie bude oddelené na dvoch hlasovacích lístkoch. Prezentujme sa a hlasujme o zlúčení rozpravy k návrhu o odvolaní prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zlúčením rozpravy o týchto bodoch programu.

    Návrh na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku ste dostali ako tlač 295 a návrh na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku ste dostali ako tlač 296.

    Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu, aby návrhy vlády odôvodnil.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    jednou z najdôležitejších úloh nového vedenia Fondu národného majetku, ktorý bol zvolený po parlamentných voľbách 1998, bolo zabezpečenie nápravy privatizácie z obdobia rokov 1995 až 1998. Išlo o to, že majetky sa v minulosti predávali za zlomky ich skutočnej ceny, nadobúdatelia tohto majetku tento majetok spravovali často nenáležite a s jediným záujmom - majetok speňažiť a výťažok previesť na osobné kontá. Často dochádzalo k paralelnému procesu - zadlžovaniu firiem a ich súbežnému tunelovaniu.

    Prototypom takejto privatizácie bola privatizácia podniku Nafta Gbely. V minulom období sme často počúvali, že zistiť skutočných vlastníkov nie je ani možné, že Fond národného majetku je nezávislou inštitúciou, na ktorú ani vláda, ani politická reprezentácia nemá dosah. Majitelia podnik postupne zadlžovali, prelievali majetok do viacerých firiem. Po voľbách sa tento podnik ocitol v dezolátnom stave. Bol zadlžený, nastal čas prvých splátok, veritelia hrozili defaultom, teda krachom firmy. Nové vedenie Fondu národného majetku podalo na súd žalobu o zrušenie príslušnej kúpno-predajnej zmluvy. Súbežne začalo rokovanie s pánom vystupujúcim ako majiteľ firmy, ktorá de facto vlastnila naftárenské spoločnosti.

    Fond národného majetku dlho vyhlasoval, že získa späť bezplatne akcie Nafty Gbely. Skutočnosť však čoraz viac zaostávala za realitou, preto do procesu vstúpila vláda Slovenskej republiky, ktorá pripravila konkrétny postup na vyriešenie problému. Tesne pred prijatím uznesenia vlády, doslova v predvečer rozhodujúceho zasadania vlády, však došlo k podpísaniu obchodných zmlúv, na základe ktorých malo dôjsť ku predaju firmy Arat, obchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike. Následné konanie preukázalo, že táto firma sídliaca v Čechách konala v zhode s veľkou americkou firmou, ktorá mala naftárenské spoločnosti od zmienenej českej firmy odkúpiť. Ak by sa transakcia dokonala, Slovenská republika by prišla o veľký niekoľkomiliardový majetok a pôvodný privatizér by bol ešte zarobil.

    Tento prípad bol verejnosťou mimoriadne sledovaný a vyvolával i zvýšený záujem hromadných oznamovacích prostriedkov. Iba razantné konanie vlády Slovenskej republiky spôsobilo, že sa rozbehnuté transakcie nedokonali a že americká a následne i česká firma, keď zistili, že nekonajú v zhode s vládou Slovenskej republiky, že vláda Slovenskej republiky o príprave týchto transakcií nevie, obchody nerealizovali. Pritom tak česká, ako aj americká obchodná spoločnosť písomne potvrdili, že konali v zhode s Fondom národného majetku Slovenskej republiky.

    Závažné na celej skutočnosti je aj to, že Fond národného majetku sa neusiloval iba o navrátenie akcií a príslušného majetku späť štátu alebo Fondu národného majetku, ale zároveň posudzoval zahraničných adeptov na jeho odkúpenie, pričom žiadne takéto poverenie alebo konanie s vládou nekonzultoval. Fond národného majetku vypracoval návrh na výber zahraničného partnera a predložil ho orgánu vlády Slovenskej republiky, pričom navrhol zahraničnú firmu bez medzinárodného tendra, bez zaangažovania vlády, ba aj bez súhlasu orgánov Fondu národného majetku. Zaujímavou zhodou okolností zaiste je aj to, že Fond národného majetku navrhoval firmu, ktorá mala následne odkúpiť naftárenské spoločnosti od českého sprostredkovateľa. Fond národného majetku vypracoval zmienený materiál v čase, keď medzi Fondom a firmou Arat prebehla písomná korešpondencia, v ktorej firma Arat signalizovala Fondu národného majetku, že predá Naftu TRADE, ak sa do 31. mája 1999 nedosiahne dohoda o odkúpení Nafty TRADE z Fondu národného majetku. Fond národného majetku neinformoval vládu ani o zmienenej korenšpondencii, ani o procese vyhodnocovania firiem, ktoré sa o naftárenské spoločnosti uchádzali, ani o rokovaniach s dotknutými firmami.

    Je celkom evidentné, že Fond národného majetku v prípade Nafty Gbely postupoval netransparentne, bez vopred prijatej metodiky, bez náležitej koordinácie s vládou Slovenskej republiky. Konanie v spomínanom prípade ukázalo, že postup Fondu národného majetku viedol k tomu, že majetok, ktorého privatizácia je sporná, by bol odpredaný tretej zahraničnej osobe, čo by výrazne sťažilo prípadnú nápravu pôvodného rozhodnutia. Výsledkom takýchto transakcií by bolo poškodenie záujmu štátu a majetkový prospech pôvodného nadobúdateľa. Zároveň bola narušená dôveryhodnosť Fondu národného majetku a štátnych orgánov v otázke schopnosti riešiť nápravu privatizácie efektívnym a transparentným spôsobom.

    Je pomaly rok od nastúpenia nového vedenia Fondu národného majetku a verejnosť ešte stále nepozná platnú metodiku vykonania kontroly spornej privatizácie. Prípad Nafty Gbely ukázal, že Fond národného majetku postupoval neprofesionálne, netransparentne a zanedbal povinnosť včas informovať vládu alebo zainteresované štátne orgány o jestvujúcich prekážkach a možnom ohrození úspešného výsledku. Dnes sa vedenie Fondu národného majetku tvári, že akcie Nafty sú na účte Fondu národného majetku a všetko je teda v najlepšom poriadku. Podotýkam, že nebyť úporného úsilia vlády vrátane návrhu na odvolanie predstaviteľov Fondu národného majetku, všetko by bolo celkom ináč. A otázne je, či je naozaj všetko v poriadku.

    Fond národného majetku si ani v minulých týždňoch a dňoch, vlastne dodnes, nepovažoval za potrebné informovať vládu, za akých podmienok odkúpila Nafta Gbely Naftu TRADE, aké všetky záväzky si pôvodní majitelia nastrkali do vreca záväzkov, ktoré na seba prevzala Nafta Gbely a tým znížila objem potenciálnych odvodov do štátneho rozpočtu. Fond národného majetku sa od samého začiatku pôsobenia správa individualisticky, často v rozpore s odporúčaním alebo želaním vlády Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, z uvedeného je, myslím si, zrejmé, že sa stratila dôvera vlády Slovenskej republiky vo vedenie Fondu národného majetku. Keďže pán prezident Fondu národného majetku je osobne zodpovedný za činnosť Prezídia Fondu národného majetku a pán viceprezident je osobne zodpovedný za činnosť Výkonného výboru Fondu národného majetku, vláda Slovenskej republiky sa rozhodla Národnej rade Slovenskej republiky predložiť návrh na odvolanie prezidenta Fondu národného majetku a viceprezidenta Fondu národného majetku. Paragraf 31 ods. 2 zákona číslo 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vláde takúto rozhodovaciu kompetenciu dáva.

    Niet sa čo čudovať, že vláda aspoň takúto kompetenciu má, veď politickú zodpovednosť znáša nakoniec ona. Aby vláda mohla niesť aj naďalej spoluzodpovednosť za proces nápravy privatizácie z minulosti a priebeh novej privatizácie, musí jestvovať medzi vládou a Fondom národného majetku elementárna dôvera. Hlasovanie na rokovaní vlády ukázalo, že vláda nedôveruje obom najvyšším predstaviteľom Fondu národného majetku. Toto je, dámy a páni, najsilnejší argument na odvolanie obidvoch pánov. Hlasovanie o odvolaní pána Kaníka a pána Sklenára bude teda o tom, akú kvalitu bude mať nasledujúci proces kontroly privatizácie a výkonu novej privatizácie a kto bude za tento proces politicky zodpovedný. Vláda alebo Národná rada. Je nesporne pravdou, že väčšie predpoklady, najmä väčší aparát má na to vláda Slovenskej republiky. Preto vás prosím o podporu návrhu vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem predsedovi vlády za odôvodnenie návrhov a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní návrhu na odvolanie prezidenta Fondu národného majetku a správu o prerokovaní návrhu na odvolanie viceprezidenta Fondu národného majetku vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    dámy a páni poslanci,

    podávam informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 295).

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor informáciu výborov národnej rady k návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 300 z 9. júla 1999 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom s termínom ihneď: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie informácie o rokovaniach výborov.

    Iné výbory Národnej rady návrh neprerokúvali.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 24. augusta 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z., teda zákona o rokovacom poriadku, nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh 29. septembra 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku nepredkladá odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky na hlasovanie o parlamentnej tlači, lebo neprijal platné uznesenie o záverečnom stanovisku.

    Vážená Národná rada, súčasne podávam informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 296).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor informáciu výborov Národnej rady k návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 301 z 9. júla 1999 pridelil návrh na prerokovanie výborom s termínom ihneď, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie informácie o rokovaniach výborov.

    Iné výbory Národnej rady návrh neprerokovali.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 24. augusta 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh 29. septembra 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku nepredkladá odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky na hlasovanie o parlamentnej tlači, lebo neprijal platné uznesenie o záverečnom stanovisku.

    Vážený pán predseda, otvorte k prerokúvanému bodu rokovania rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Na dnešné rokovanie boli pozvaní aj prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Kaník a viceprezident fondu pán Sklenár. Ak by chceli vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s vystúpením prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rozprave. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o mojom návrhu, aby podľa želania mohli vystúpiť v Národnej rade pán prezident Kaník a pán viceprezident Sklenár.

    Hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme dali súhlas na vystúpenie prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Zajac, pán poslanec Zlocha a pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Takže v rozprave vystúpia páni poslanci Zajac, Zlocha a Tatár ako posledný.

    Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som veľmi vecne a bez akejkoľvek emócie zrekonštruoval priebeh celej tejto kauzy z časového hľadiska. Myslím si, že práve takáto rekonštrukcia jasnejšie ukáže správanie sa Fondu národného majetku a jeho prezidenta a viceprezidenta.

    Dňa 25. 3. 1999 Fond národného majetku podal návrh na predbežné opatrenie, ktoré súd po dlhom váhaní zamietol, čím ostala otvorená možnosť predaja Nafty Gbely. Na to reagovala 15. mája vláda Slovenskej republiky, ktorá o tomto rokovala a poverila ministra hospodárstva z obavy pred možným predajom nafty Gbely, aby v priebehu krátkeho času celý problém vyriešil. Dvadsiateho druhého vznikol dojem, ja to nemôžem ináč povedať, že iba vznikol dojem, na základe oznámenia pána Poóra, že Nafta Gbely bola predaná, na čo vláda reagovala veľmi promptne tým, že vyhlásila boj zahraničnému investorovi, ktorý sa zdal byť majiteľom Nafty Gbely, pričom minister hospodárstva sa vyjadril v tom zmysle, že treba odňať Nafte ťažobné práva 24. 6. a navrhol odvolanie alebo odvolal riaditeľa SPP pána Kinčeša, zároveň navrhol odvolanie prezidenta Fondu národného majetku.

    Nechcem sa vyjadrovať k tým veciam, ktoré medzitým prebiehali okolo údajných odposluchov a podobných vecí, chcem iba povedať, že prvý návrh vlády na odvolanie šéfa Fondu národného majetku Ľudovíta Kaníka dala vláda 28. 6., pričom vo vláde sa o tom najprv len diskutovalo a bol v podstate jediný návrh, aby aj prezident, aj viceprezident fondu odstúpili sami. Minister hospodárstva medzitým predstavil svoje riešenie kauzy Nafta, ktoré malo vrátiť naftu Gbely vláde, to bolo 29. 6. Dňa 21. 7. vláda začala rokovať so Cinergy s takým predpokladom, že sa ona vlastne dohodne o návrate Nafty Gbely do rúk štátu. To znamená, že vláda sa pustila po istej línii, kde sama prevzala iniciatívu a bola rozhodnutá v podstate namiesto Fondu národného majetku vyriešiť celú túto kauzu. Vznikli také predpoklady, o ktorých sa hovorilo, že to môže byť v priebehu týždňa, dvoch, alebo veľmi krátkeho času. Taká bola situácia začiatkom júla 1999, pričom 7. 7. vláda navrhla odvolať šéfa Fondu národného majetku Ľudovíta Kaníka a viceprezidenta pána Sklenára.

    Potom došlo k rozličným rokovaniam medzi vládou, alebo medzi ministerstvom hospodárstva a medzi jednotlivými hospodárskymi zahraničnými subjektmi, pričom stále sa vychádzalo z predpokladu, že vlastne tí sú majiteľmi celej Nafta Gbely. 29. 7. napríklad minister hospodárstva označil ľudí, ktorí rokovali so Synergiou a Naftou Gbely, za podvodníkov. Takýchto tvrdení bolo viac. A je veľmi zaujímavé, že 29. 7. na otázku redaktora SME Dušana Devana, či ministerstvo hospodárstva pozná aspoň majiteľa spoločnosti Arad, povedal minister hospodárstva, že nepozná. A ja si myslím, že práve tu spočíva značná časť celého problému, pretože medzitým sa hovorilo o tom, že osud Nafty Gbely je v rukách Najvyššieho súdu, hovorilo sa o tom, že vláda pri snahe o získanie Nafty Gbely sa veľmi nepohla, to bolo 5. 8., IPBH2 ponúkla vrátenie spomínaných akcií Fondu národného majetku a tak ďalej a tak ďalej.

    Vyzeralo to jednu chvíľu tak, že Fond národného majetku by mohol postupovať spolu s SPP a spolu s ministerstvom hospodárstva. Medzitým banky úverujúce Naftu znervózneli a žiadali od vlády štátne záruky. 11. 8. vyjadrila proti postupu vlády v kauze Nafta Gbely svoje výhrady Asociácia obchodníkov s cennými papiermi. A fakticky až 17. 8. doručil premiér parlamentu odôvodnenie odvolania funkcionárov Fondu národného majetku, ktoré znelo asi tak, že prezident Fondu národného majetku Ľudovít Kaník a viceprezident Ladislav Sklenár sú osobne zodpovední, že vo veci Nafty Gbely nezabezpečili dostatočnú ochranu záujmov Fondu národného majetku a štátu.

    V podstate hneď vzápätí na to došlo k dramatickej zmene priebehu celej kauzy, pretože 18. 8. sa ukázalo, že Naftu Gbely vlastní Vladimír Poór a že nikto iný ju ani nikdy nevlastnil. V tej chvíli sa ukázalo, že celý problém spočíva v tom, že sa vychádzalo z predpokladu, že Nafta Gbely je skutočne predaná a napriek mnohým upozorneniam na to, aby tento fakt bol zistený, aby bol dokumentovaný, nedošlo k tomu, a tak sa mohlo stať, že vlastne až 18. 8. sa ukázalo, ako som už povedal, že Naftu Gbely nevlastnil celý čas nikto iný okrem Vladimíra Poóra, že ju vlastní aj ďalej.

    Tým sa vlastne otvorila celkom nová cesta a vyzeralo to tak už 19. 8., že Nafta Gbely by sa mohla vrátiť do rúk štátu, k čomu ešte tak celkom rýchle nedošlo. Po rozličných peripetiách v podstate už 7. 9. Fond národného majetku a SPP ovládli Naftu Gbely. Fond národného majetku a SPP dospeli k dohode o Nafte Gbely 10. 9., 16. 9. bola podpísaná dohoda o Nafte TRADE a napokon 17. 9. už boli podpísané všetky zmluvy o Nafte. A minulý týždeň, ako je napokon známe, akcie spoločnosti Nafta Gbely sa po viac ako troch rokoch dostali opäť na účet Fondu národného majetku, na Bratislavskej burze sa uskutočnil prevod 46,9-percentného balíka akcií Nafty Gbely z účtu Druhej obchodnej a tak ďalej a tak ďalej.

    Táto veľmi stručná rekapitulácia celej kauzy hovorí podľa mňa len o tom, že rovnako Fond národného majetku, ako aj vláda, aj SPP sa usilovali dostať Naftu Gbely naspäť do rúk Fondu národného majetku, ale že tá cesta, ktorá sa ukázala ako správna a ktorá nakoniec viedla k reálnemu úspechu, bola cesta, ktorú zvolil Fond národného majetku, a len táto cesta umožnila to, že Nafta Gbely sa skutočne do rúk Fondu národného majetku dostala. Tým však pominuli dôvody na to, aby prezident a viceprezident Fondu národného majetku mali byť odvolaní. Takže dnešný stav svedčí podľa mňa len o tom, že Fond národného majetku, jeho prezident a viceprezident si svoje povinnosti splnili tak, ako im ukladala povinnosť, čo najlepšie dokumentuje reálny, skutočný výsledok celej kauzy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Zajacovi.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Zajaca - prvý je pán poslanec Moric, posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Moric.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Myslím si, že pán kolega Zajac zbytočne dlho rozprával o určitých kauzách. Tu v tomto prípade nejde o tieto kauzy, ide o to, že podľa mňa bol to boj mocenskej skupiny proti určitým individualitám, ktoré robili v podstate to, čo robili, možnože robili dobre, možnože robili zle. A teraz ide o to, kto vyhrá a kto prehrá. Myslím si, že prehrá ten, čo si suverénne myslel a čo tu pred chvíľkou vystúpil, že vyhrá.

  • Pán poslanec Zajac, kauzu Naftu Gbely ste vyrobili vy, ako opozičné politické strany, aby ste ňou diskreditovali predchádzajúcu vládu. Živili ste ju dlho. Z právnej stránky však predaj Nafty Gbely pánovi Poórovi bol úplne a absolútne v poriadku, pretože skonštatoval to aj súd. Vtedy ste chceli diskreditovať a zatvoriť pána Poóra. Nemohlo sa tak stať, pretože privatizácia za vlády Vladimíra Mečiara prebiehala v súlade s právnym poriadkom. Možno aj predaj terajším Fondom národného majetku bol z právnej stránky absolútne v poriadku. Je tu ešte niečo, čo ste vy zabudli povedať, pán poslanec Zajac, ako obyčajne si to vždy prikrášlite na svoj vlastný obraz, čo ste zabudli povedať občanom tohto štátu, že sú tu ešte morálne dôvody a úplatky, ktoré za tento predaj a za jeho sprostredkovanie dostali istí ľudia. A to možno občanov Slovenskej republiky by zaujímalo najviac. Tie úplatky, či už išli do vrecák súkromných osôb, alebo do fondov politických strán, z ktorých sa budú financovať predčasné voľby, to by zaujímalo aj túto snemovňu.

    Takže neostáva nič iné, pán Zajac, len konštatovať, že všetko nie je ešte v poriadku, že ešte Nafta Gbely, ktorú ste vy, alebo kauza Nafta Gbely, ktorú ste vy vyprodukovali proti vláde Vladimíra Mečiara, vám nalomila krk, ale ešte celkom nevylomila. Ale možno príde aj to.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha. Po ňom pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády,

    vážený poslanecký zbor,

    v dôvodovej správe návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky predloženého predsedom vlády pánom Mikulášom Dzurindom sa uvádza, že za osem mesiacov sa vedeniu Fondu národného majetku nepodarilo predložiť návrh realizácie nápravy dôsledkov privatizačných rozhodnutí z rokov 1995 - 1998. Na konkrétnom príklade Nafty Gbely je uvedená osobná zodpovednosť prezidenta Prezídia fondu, pretože nezabezpečil dostatočne ochranu záujmov Fondu národného majetku a štátu.

    Dovoľte mi, aby som uviedol iný príklad, keď pracovníci fondu, zrejme hnaní príkazmi či slepou túžbou naprávať akési hypotetické chyby z rokov 1995 - 1998, či túžbou po pomste a v každom prípade aj túžbou po majetku, hrubo porušujú zákony Slovenskej republiky. A za to je tiež zodpovedný prezident Fondu národného majetku pán Ľudovít Kaník. Tým konkrétnym prípadom je odstúpenie od zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti Hontterma so sídlom v Dudinciach, akciovej spoločnosti Spa Novum, ktorú Fond národného majetku Slovenskej republiky uzavrel 2. augusta 1996. Podľa vyjadrenia poradkyne Fondu národného majetku Slovenskej republiky pre médiá pani Alžbety Šimonovičovej v denníku Pravda dôvodom odstúpenia bolo to, že privatizér, akciová spoločnosť Spa Novum, v určenom čase nepresadil vydanie zamestnaneckých akcií v rozsahu 10 % základného imania a zamestnanci nemali možnosť akcie upísať. Odstúpenie od zmluvy schválilo Prezídium Fondu národného majetku 1. júla tohto roku. Skutočnosť je však úplne iná. Spa Novum ako majoritný akcionár presadil, že už 22. januára 1997 sa konalo valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Hontterma, na ktorom v súlade s platnými stanovami spoločnosti a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka schválilo zvýšenie základného imania o 10 037 tis. korún spôsobom upísania zamestnaneckých akcií v počte 10 037 v nominálnej hodnote 1 000 Sk za akciu. Pritom bol stanovený aj deň upisovania akcií na 27. január 1997. Výzva na upisovanie akcií bola s dostatočným predstihom zverejnená na pracoviskách Honttermy. Predstavenstvo prostredníctvom vedúcich pracovníkov zabezpečilo informovanie všetkých zamestnancov o výzve a jej obsahu. Nadväzne na to 206 zamestnancov osobne prevzalo písomnú informáciu, v ktorej bolo uverejnené aj miesto a čas upisovania akcií, a 96 zamestnancom, ktorí v tom čase neboli prítomní na pracovisku, bol odoslaný list doporučenou poštou s informáciou o upisovaní akcií.

    Upisovanie zamestnaneckých akcií sa konalo v určenom termíne 27. januára 1997. Jeho priebeh bol overený, osvedčený notárskou zápisnicou. Napriek tomu, že pri upisovaní akcií neboli zamestnanci obmedzovaní minimálnym počtom a boli povinní zaplatiť iba 30 % jej menovitej hodnoty a zostatok do jedného roka po jej upísaní, zamestnanci o akcie neprejavili záujem. Dňa 7. februára 1997 v rámci zmluvne stanovenej 6-mesačnej lehoty doručila akciová spoločnosť Spa Novum písomnú správu o priebehu upisovania zamestnaneckých akcií na Fond národného majetku s uvedením, že napriek riadnemu a včasnému oboznámeniu zamestnancov títo o ne neprejavili záujem. V nasledujúcich mesiacoch ani rokoch Fond národného majetku Slovenskej republiky nepožadoval ani ďalšie vysvetlenia, ba ani náhradné plnenie záväzku od Spa Novum. Neurobil teda za dva a pol roka žiaden prejav, ktorý by čo len naznačoval odstúpenie od zmluvy. Ale práve naopak, zmluvu akceptoval a potvrdil, že má záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu, pretože dňa 21. mája 1998 podpísal so Spa Novum dodatok číslo 1 k pôvodnej zmluve. Teda v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že kupujúci Spa Novum nepresadzoval predaj zamestnaneckých akcií akciovej spoločnosti Hontterma. Je dostatok dôkazov, že všetci zamestnanci privatizovanej akciovej spoločnosti mali možnosť nadobudnúť akcie, ale neprejavili o ne záujem. Okrem toho v článku 7 Osobitné ustanovenie sa píše, že zmluvné strany sa dohodli, že za nesplnenie záväzku kupujúci zaplatí predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 10 036 100 korún. Ak Fond národného majetku kupujúceho Spa Novum nesanckionoval už začiatkom roku 1997, zrejme uznal, že keď zamestnanci neprejavili o kúpu akcií záujem, nebolo možné ich vydať, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu zmluvy.

    K ďalšiemu hrubému porušeniu zákona Fondom národného majetku došlo následne, keď tento dal príkaz Stredisku cenných papierov v Bratislave na zmenu majiteľa cenných papierov a stredisko zabezpečilo ich prechod z účtu majiteľa cenných papierov spoločnosti Spa Novum na účet Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že Spa Novum si svoj majetkový účet, na ktorom sa nachádzali tieto cenné papiere, nechala predtým zablokovať. Protiprávnosť tohto konania spočíva aj v tom, že Stredisko cenných papierov zaregistrovalo prechod uvedených akcií z účtu Spa Novum na účet Fondu národného majetku Slovenskej republiky len na základe zápisnice o odstúpení od zmluvy. Podotýkam, že akciová spoločnosť považuje odstúpenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky od zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou za neplatné, pretože tento jednostranný akt okrem absencie oprávnených dôvodov odporuje aj Obchodnému zákonníku a bol podaný aj návrh Krajskému súdu v Bratislave na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Krajský súd v Bratislave vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal Fondu národného majetku Slovenskej republiky previesť akcie na iné osoby, alebo s predmetnými akciami ináč nakladať. Potom Fond národného majetku Slovenskej republiky zinscenoval mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Honterma a napriek zákazu Krajského súdu v Bratislave nakladať s protiprávne nadobudnutými akciami vystupoval na ňom ako majoritný vlastník.

    Mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Proti nemu bolo v zákonnej lehote podané odvolanie, takže nenadobudlo ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Napriek tomu Fondom národného majetku Slovenskej republiky dosadení členovia predstavenstva a nimi dosadený výkonný riaditeľ robili v mene Hontermy, akciovej spoločnosti, právne úkony, aj keď ešte neboli zapísaní v Obchodnom registri. A to je tiež hrubé porušovanie platných zákonov Slovenskej republiky.

    Na záver by som chcel zdôrazniť, že zmluva o odplatnom prevode akcií bola uzavretá medzi dvomi stranami. Kupujúci, akciová spoločnosť Spa Novum si povinnosti riadne plnila. V stanovenom termíne zaplatila prvú vysokú splátku, načas zabezpečovala splátky Fondu národného majetku, podstatnú časť zisku vynakladala na investičnú činnosť, zabezpečovala modernizáciu kúpeľov, dôkladnú starostlivosť o kúpeľných hostí a dobré ekonomické výsledky. A predávajúci, Fond národného majetku, napriek tomu ich od 1. júla tohto roku sústavne a hrubo porušuje.

    V článku 9 Záverečné ustanovenie sa okrem iného píše: "Pre túto zmluvu platia právne predpisy Slovenskej republiky. Všetky spory podliehajú príslušnému súdu v Slovenskej republike." Pracovníci Fondu národného majetku si zrejme podmienky zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti Honterma akciovej spoločnosti Spa Novum poriadne nepreštudovali a z právnych predpisov Slovenskej republiky si tiež nerobia ťažkú hlavu. Nečakajú na rozhodnutie súdov, ale sami sa rozhodujú a konajú podľa svojich vymyslených pravidiel, klamstva, revanšu a lúpeže. Vyslovujem želanie, aby súdy pri riešení tohto sporu konali rýchlo a spravodlivo, aby sa zabránilo hrubému porušovaniu zmlúv a zákonov, platných v Slovenskej republike, pracovníkmi jednej štátnej inštitúcie, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a aby tí, čo hrubo a úmyselne porušujú zákony, za svoje konanie niesli aj zodpovednosť.

    Preto budem hlasovať za odvolanie prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, pretože on je osobne zodpovedný aj za protiprávne konanie a hrubé porušovanie zákonov Slovenskej republiky svojimi podriadenými pracovníkmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán premiér,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v tejto situácii, tak ako všetci poznáme fakty, pretože naozaj je to široko zverejňované, niet vecných dôvodov na zmenu vo vedení fondu, niet vecných dôvodov na odvolávanie prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku. Na začiatku situácia nebola všetkým jasná, odvtedy za tie 3 - 4 mesiace nastal jasný vývoj. Dnes je kauza, kvôli ktorej sa mnohé orgány a teda politická reprezentácia na Slovensku sporí, vyriešená, nie je na to vecný dôvod.

    Fond národného majetku si plnil a plní povinnosti a my, keď sme sľúbili minulý rok vo voľbách zmenu, tak Fond národného majetku je z tých, ktorý túto zmenu naozaj aj vykonáva. Má na to viacero stratégií. Vieme, že jedna z tých stratégií bola naozaj úspešná v kauze Nafta Gbely, a to je kauza dôslednej právnej analýzy a súdneho sporu, ktorý teda môže niekedy trvať dlho, ale tu podanie Fondu národného majetku bolo také účinné a nakoniec až na treťom stupni prijaté predbežné opatrenie, že nakoniec viedlo k mimosúdnej dohode, pretože to, čo by čakalo predchádzajúcich, toho času prechodných vlastníkov akcií, nechceli riskovať. Inak tá stratégia je odstupovanie od zmlúv, tam nadobudol fond na svoj účet naspäť tým, že neboli dodržané veľmi zlé zmluvy pre spoločnosť, niekoľko miliárd majetku. Čiže je to vlastne úspech fondu a celá táto rozprava len dokumentuje úspech fondu.

    Myslíme si, že takýmto smerom treba ísť, aby sa dosiahli zmeny, ktoré sme sľubovali. Demokratická strana urobila veľmi veľa úsilia a krokov, aby sa táto kauza riešila vecne, aby došlo k nejakej zhode alebo dohode. Mrzí nás, že sa to nepodarilo a že teda musíme pristupovať k tejto rozprave a k tomuto bodu programu. Keď včera zasadali poslanci vládnej koalície, koaličné kluby spoločne, tak veľmi krátko sme sa tiež zmienili o tomto bode programu a bolo aj vyslovené, že napriek tomu, že tento bod je na rokovaní, poslanci si vlastne neželajú odvolanie vedenia Fondu národného majetku. To bol prevažujúci názor v koaličných kluboch. Ja si myslím, a to znovu zopakujem, niet vecných dôvodov a práca fondu bola úspešná.

    Ďakujem.

  • Predtým ako ukončím rozpravu, pýtam sa prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Kaníka a viceprezidenta fondu pána Sklenára, či chcú vystúpiť v rozprave.

    Pán prezident áno, viceprezident áno.

    Čiže ďalej v rozprave vystúpi prezident fondu a viceprezident s tým, že je 12.00 hodín, bude prestávka na obed. Pán viceprezident, o 14.00 hodine budeme pokračovať, čiže vystúpite v rozprave, a potom pán viceprezident.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 22. schôdzi.

    Do rozpravy sa prihlásil prezident Fondu národného majetku pán Kaník.

    Nech sa páči, pán prezident, máte slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    je mi cťou, že môžem vystúpiť pred Národnou radou, aj keď v takejto ošemetnej chvíli. Rád by som len veľmi vecne a racionálne zrekapituloval trošku celé pozadie diania, aj priebeh diania, a v krátkosti možno reagoval na vystúpenie pána premiéra a spresnil povedzme niektoré tvrdenia.

    Fond národného majetku sa kauzou Nafta Gbely začal zaoberať, samozrejme, ako starým známym prípadom takmer na začiatku svojej práce. Veľmi skoro bola vypracovaná právna analýza a na základe tejto právnej analýzy bola podaná žaloba dňa 5. marca, ktorá mala za cieľ vysloviť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Bolo tu spomenuté, že predbežné opatrenie, ktoré bolo žiadané, bolo zamietnuté a fond sa musel obrátiť na vyššie inštancie. Samozrejme, popri tom, aby urýchlil dosiahnutie cieľa, rokoval s majiteľmi Nafty Gbely. Toto rokovanie prinieslo veľmi rýchlo pozitívny výsledok. 16. marca sme verejne oznámili médiám, že sme sa dohodli s pánom Poórom na tom, že vráti akcie Nafty Gbely.

    Aké bolo naše prekvapenie, keď táto všeobecne priaznivá správa nevyvolala vo všetkých zložkách, ktoré sa mohli na tom podieľať, pozitívnu reakciu. Až vtedy sme sa dozvedeli, že už od decembra minulého roka prebiehali vraj intenzívne rokovania s istou zahraničnou firmou o odpredaji najlukratívnejšieho majetku Nafty Gbely. Celý tento plán, ktorý by znamenal, že Nafta Gbely stratí podzemné zásobníky, ktoré, ako iste vieme, je to, čo robí Naftu Naftou a týmto podnikom, lukratívny majetok by sa stratil v majetku inej firmy. Samozrejme, že sme sa museli zákonite postaviť všetkou argumentačnou silou proti tomuto plánu. Absolvovali sme niekoľko rokovaní za účasti aj členov vlády a ľudí blízkych členom vlády, povedzme, kde sme argumentovali a vynakladali nesmierne úsilie, aby bolo upustené od tohto plánu. Pretože tento plán nebol pripravený len súkromnými osobami, ale vedeli o tom, samozrejme, jeden rezort bol o ňom plne informovaný.

    Keď sa nám to, chvalabohu, podarilo, zrejme tam nastal problém, ktorý vyústil do následného napätého vzťahu pri riešení tejto kauzy. Neustále sa odďaľovalo konečné riešenie a hľadanie cesty, ako to má byť. My sme v záujme toho, aby sme konali v súlade a v súčinnosti s vládou, veľmi snaživo napomáhali a vyčkávali, aby toto riešenie padlo. Budem tu parafrázovať alebo možno citovať bývalého ministra pána Černáka, ktorý mi povedal po jednom takom rokovaní, že do konca apríla musí byť rozhodnuté, pretože inak nastane cross default a ja si to nezoberiem na svoju hlavu, že to takto dopadne.

    Na základe takéhoto tlaku a takýchto informácií, že Nafta Gbely je skutočne vo vážnej kríze, začal byť pripravovaný materiál, ktorý tu bol spomínaný. Materiál, ktorý sa pripočíta ako chybný krok Fondu národného majetku. Takže veľmi krátko k tomuto materiálu. Nie je pravda, že tento materiál bol pripravený bez vedomia členov vlády, bez nejakých kritérií boli posudzované ponuky firiem. Tento materiál vznikal postupne, na etapy, a dokonca niekoľkokrát bol predmetom diskusie aj v koaličnej rade, kde najprv bol prediskutovaný spôsob podľa právnych možností, aké sú, akým spôsobom sa dá dospieť k tomu, že budú akcie vrátené a následne tam bude vstup niektorého z investorov. Následne boli stanovené kritériá. Ten materiál mám, samozrejme, tu. Takže vám z neho vytiahnem, lebo bolo spomínané, že bez kritérií. Kritériá, ktoré vznikli na základe spolupráce s ministerstvom hospodárstva, s pánom ministrom, zneli: serióznosť partnera, pripravenosť partnera so súčasnou situáciou, oddlženie Nafty, spolupráca s SPP v majetkovej oblasti, minimálny požadovaný podiel je zachovať 10 %, ale prijateľná opcia na možné navŕšenie podielu. Spolupráca s SPP v skladovacej politike, plány investora na budúce investície vo väzbe na strategické záujmy Slovenskej republiky, plány na rozvoj Nafty. Výška platby pre štát.

    Na základe tohto a s plným vedomím všetkých firiem, ktoré to konzultovali a ktoré rokovali o tom, že chcú do Nafty vstúpiť, bolo úplne matematickým spôsobom vyhodnotené, kto dal najvyššiu ponuku. A tú najvyššiu ponuku, čo sa opäť dá zdokumentovať, dala tá firma, ktorá neskôr bola spojená s tým nie dobrým, samozrejme, a nie správnym postupom v júni tohto roku.

    Bolo tu spomínané uznesenie vlády, ktoré bolo pripravené, ktoré malo vyriešiť celú situáciu a ktorého nerealizácia, lebo vlastne sa už nedalo, pretože pán Poór predal firmu Arat, by vyriešila celý problém a zachránila, čo sa zachrániť dalo. Opäť mám tu tento materiál. Žiaľbohu, v týchto uzneseniach nie je nič z toho spomínané. V tomto uznesení je akurát uvedené, tento materiál predkladalo ministerstvo hospodárstva, že vláda súhlasí s vkladom 500 tisíc korún na to, aby bol založený spoločný podnik s Fondom národného majetku, a schvaľuje postup, ktorý je v ňom naznačený. V rámci tohto postupu bolo navrhnuté ministerstvom hospodárstva, aby Nafta, samotná Nafta, potom ako v nej získa Fond národného majetku vplyv, rokovala o odkúpení Nafty TRADE. Z hľadiska profesného už tento návrh nebol možný, pretože podmienka bola odkúpiť Naftu TRADE, až potom fond môže získať akcie Nafty Gbely. Takže tu bola obrátená postupnosť. A ani to sa nedalo zrealizovať. A ani na základe tohto tu nebolo ani slovka o tom, že SPP môže kúpiť Naftu TRADE, za akých podmienok má kúpiť Naftu TRADE, ani iná vec, ktorá by posunula riešenie vpred. Takže toľko k tomuto uzneseniu, nič by sme ním nedosiahli.

    Bola spomínaná korešpodencia s Fondom národného majetku, ktorá vraj prebiehala práve vtedy, keď bol pripravovaný materiál, ktorý som už spomínal. Ide o jeden list, ktorý bol odoslaný po 19. máji, keď na rokovaní vlády jedným z výstupov bolo, že získať Naftu TRADE má za úlohu SPP a získať Naftu Gbely má za úlohu Fond národného majetku. A v tomto liste, ktorý mám tiež tu, a mohol by som ho teraz čítať, ale tých dokumentov by bolo viac, sa nepíše nič iné, len to, že Fond národného majetku považuje riešenie Nafty Gbely za dohodnuté a doriešené. My sme, ako som už povedal, od marca mali dohodnuté navrátenie Nafty Gbely. A otázka riešenia Nafty TRADE nie je v rukách Fondu národného majetku a nemôže preto v tomto konať a poslúžiť. Nič viac, nič menej tam Fond národného majetku nepísal.

    Z hľadiska informovanosti vlády o jednotlivých krokoch. Zasadanie vlády z 19. mája, jeho zvukový záznam, ako som už mnohokrát spomínal, je dostatočným svedectvom o tom, že vláda bola do detailov informovaná o všetkých nuansách tejto záležitosti a o všetkých krokoch, ktoré sa urobili, ktoré sa urobiť môžu, a o všetkých možných variantoch, ktoré keď sa neurobia, môžu nastať. Napríklad aj o tom, že pán Poór môže predať Naftu Gbely, pretože bolo zamietnuté vydanie predbežného opatrenia. Tieto informácie som tam nepodával ja, alebo nielen ja, ale zaznievali predovšetkým z úst ministrov, najmä pána ministra hospodárstva. Preto aj na základe tohto rokovania bola vznesená úloha do 24 hodín pripraviť materiál, ktorý jasne povie, za akých podmienok môže SPP kúpiť Naftu TRADE. Tento materiál vlastne dodnes nebol realizovaný, pretože ten, ktorý sa spomína, že mal byť pred nami dvadsiateho druhého, ako som už hovoril, vôbec túto otázku neriešil.

    Dokončím teda kauzu samotnej Nafty. Keď vypukol ten problém, že pán Poór predal Arat, nie Naftu, ale Arat, sme mali záujem a chceli sme naďalej riešiť túto situáciu, ale vtedy došlo k tomu problému straty dôvery, možno, a s plnou vervou sa do toho zapojilo ministerstvo hospodárstva už na pokyn vlády, už nie z vlastnej iniciatívy. A my sme skutočne umožnili a uvoľnili priestor na to, aby mohlo tie razantné riešenia, ktoré avizovalo, v plnej miere realizovať. Musím skonštatovať, že mimo silných slov a odvážnych tvrdení došlo akurát k pokusu, veľmi čudesnému, na ktorý sme upozorňovali od začiatku, k pokusu o uplatnenie záložného práva cez Tatra banku, ale nie na všetky akcie Nafty Gbely, len na 32 % akcií Nafty Gbely, ktoré, keby aj bolo úspešné, čo sme upozorňovali hneď na začiatku, že je to veľmi riskantné ako z právneho hľadiska, tak aj realizačného, by neznamenalo vyriešenie tejto spornej privatizácie, len akúsi kompenzáciu, pretože zvyšný objem akcií by naďalej nebol vo vlastníctve ani fondu, ani SPP.

    Až keď sa vyčerpali všetky možnosti a keď skutočne, pretože sme nikdy neprestali byť presvedčení o tom, že jediná správna cesta je tá, ktorú fond od začiatku požadoval, a to plné navrátenie akcií Nafty Gbely na účet Fondu národného majetku, fond sa opäť zapojil do práce. Veľmi rýchlo opäť dospel k dohode so zástupcom Druhej obchodnej, z ktorého následne vzišla dohoda o urovnaní, a po podpísaní všetkých potrebných dokumentov ešte stále nebola, žiaľ, plná podpora tomuto riešeniu a museli sme desať dní čakať, kým sa odblokujú veci, ktoré neboli v našej moci, a kým konečne bude možné previesť Naftu Gbely na náš účet. Tak sa stalo minulý piatok a akcie Nafty Gbely sú na účte Fondu národného majetku.

    A ešte k tvrdeniu o tom, čo vlastne zabránilo predaju Nafty Gbely do zahraničia. Každý, kto je, ani nemusí byť právnik, ale kto trošku okolo toho niečo počul, akiste bude súhlasiť, že jediným reálnym a skutočným opatrením, ktoré počas tohto riešenia vzniklo, bolo vydanie predbežného opatrenia, ktoré zabránilo nakladať s akciami Nafty Gbely, ktoré vydal Najvyšší súd, pretože ho odmietla vydať sudkyňa, ktorá bola k tomu príslušná. A jedine toto opatrenie zabránilo, aby akcie Nafty Gbely kýmkoľvek zmenili majiteľa, alebo v prospech kohokoľvek zmenili majiteľa. Na základe tohto opatrenia, ktoré nevydalo ani žiadne rezortné ministerstvo, ani oň nepožiadalo, ale Fond národného majetku, ktorý nelogicky a paradoxne mal mať záujem na tom, aby tie akcie boli niekde prevedené, vydal opatrenie, alebo docielil opatrenie, ktorým toto bolo znemožnené. K tomuto môžem na záver povedať, že som presvedčený z hĺbky duše, že iná cesta nebola a iná cesta nemohla viesť k úspechu, len jednoucho tvrdošijne trvať na svojom, oprieť sa o dobre spracovanú a perfektne podanú žalobu a hľadať vyjednávaním riešenia. Keby sme, mimochodom, nevyjednávali, do dnešného dňa nebol stanovený termín pojednávania. Takže na súdne rozhodnutie by sme ešte zrejme čakali niekoľko rokov. Ale našli sme riešenie, ktoré vyriešilo tento problém.

    A len malá poznámka k tomu, že dodnes nie je jasné, čo sme tam vlastne, ako sme tam, aké záväzky sa prebrali. Ja som to niekoľkokrát hovoril. Záväzky sú len tie, ktoré tam boli od začiatku, dokonca o miliardu nižšie, ako boli v januári, keď sme začali riešiť túto problematiku. A pokiaľ je pochybnosť, či ja alebo moji kolegovia z Fondu národného majetku tvrdíme objektívne skutočnosti, v dozornej rade Nafty Gbely, ktorá prijímala rozhodnutie voči Nafte TRADE o nákupe Nafty TRADE, sedí napríklad pán Kinčeš, poradca pána premiéra, sedí tam pán Kasper, štatutár SPP, a ani jedno hlasovanie v tejto problematike, ale ani v inej, v histórii tejto novokonštituovanej dozornej rady nebolo také, žeby jeden alebo obidvaja z týchto pánov boli proti uzneseniu, ktoré prijímala dozorná rada. Takže pokiaľ naše informácie sa nepokladajú za objektívne, treba sa spýtať ich. Sú to tí ľudia, ktorých aj ministerstvo hospodárstva, aj vláda chcela, aby tam boli, a oni tam sú, oni pracujú na tom a pracujú veľmi tvrdo a kvalitne.

    K širšej problematike a vôbec k činnosti Fondu národného majetku bolo spomenuté, že doteraz nebola uzavretá otázka riešenia tých zlých privatizačných aktov. Jeden materiál, globálny materiál o uzavretí preverovania privatizácie vláda už prerokovala. Ďalší je vo vláde podaný, a je tam už druhý týždeň, a záverečný, ktorý už sa zaoberá len doplnkami k týmto zmluvám, je takisto už podaný.

    Fond národného majetku nielenže navrátil za týchto pár mesiacov niekoľko problematických privatizácií naspäť na účet fondu, ako je spomínaná Nafta, ale napríklad aj známe Piešťany. Fond národného majetku popritom napriek veľmi nepriaznivej finančnej situácii a napriek obrovským záväzkom zdedeným z minulosti v tejto ekonomickej mizérii dokázal zhruba dve miliardy korún splatiť bankám, štátnym fondom a rezortom, a tým pomôcť vlastne riešiť problémy ako celospoločenské, tak aj vládne. Fond národného majetku napriek tomu, že, ako bolo povedané, je tam nejaký problém dôvery od júna, pred dvoma týždňami zohral hlavnú úlohu v medzivládnej delegácii v Prahe a bez akýchkoľvek problémov sa dospelo k riešeniu, ktoré otvorilo cestu k uzavretiu federálneho vyrovnania medzi Čechmi a Slovenskom. Na margo toho len taká poznámka, keby náhodou bol pocit, že tá zmluva je nevýhodná, lebo možno sa tak na prvý pohľad môže javiť, vám dávam garanciu, že nikdy by som nepodpísal protokol o zmluve, ktorá by bola nevýhodná pre Slovensko, a môžete mi veriť, že záverečné riešenie bude veľmi výhodné pre Slovensko.

    Takže nech sa dívam na to zo všetkých strán, musím považovať účinkovanie fondu počas týchto mesiacov za úspešné. Aj keď určité chyby mohli vzniknúť, chyby sa stali, ale určite nie takého charakteru, aké sú fondu pripisované. A myslím si, že fond je teraz pripravený riešiť nielen problematiku dlhopisov, ktorá pred ním stojí, koncepcia je pripravená na prerokovanie vo vláde a riešenie je fondom pripravené na realizáciu, ale aj mnohé ďalšie úlohy tak, aby aj ekonomika Slovenska, aj majetkovoprávne vzťahy mohli byť nastolené a ošetrené tak, ako majú byť.

    A na záver poviem len to, že z môjho pohľadu toto nie je diskusia o dôvere a nedôvere. Toto je diskusia alebo uvažovanie o pravdivosti alebo nepravdivosti argumentov. A dúfam, že nie som príliš veľký naivista, keď mám pocit, že aj tá pravda do politiky naďalej patrí.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána prezidenta Kaníka: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Cuper, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kujan, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Nefunguje to? Pán poslanec Gašparovič ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán predseda,

    to, čo sa v týchto dňoch predvádza poslancom aj verejnosti, iba dokumentuje, že vládna koalícia s nekompromisnou húževnatosťou rieši problémy, ktoré by nikdy nevznikli, keby tejto vládnej koalície nebolo a keby koalícia nevystrájala to, čo vystrája, pretože to sú skutočne hanebné vývrtky. Tieto osočovania krížom-krážom, kto klamal a kto má pravdu, nehnevajte sa, to je skutočne pod úroveň. Z toho, čo vystúpil pán prezident Kaník, neodznela tu úvodná časť vôbec celej problematiky, začína sa tak od troch štvrtín problematiky. Prvým bodom bolo roztrhnutie podzemných zásobníkov plynu od Slovenského plynárenského priemyslu - to bolo za ministra Černáka. Druhá bola privatizácia Nafty Gbely za ministra Mikloša. Vtedy sa predsa privatizovala nad 50-percentná časť podielu, takže teraz sa tu Fond národného majetku trápil s minoritnou časťou akcií. Nezmienil sa o politickom výpalníctve Fondu národného majetku voči prosperujúcim podnikom, nie proti Pratextu, nie proti Clare Utekáč, ktoré sú na kolenách, ale proti prosperujúcim podnikom. Ako východiská boli rušenia platných zmlúv a odstupovania od platných zmlúv, v dôsledku čoho do tohto štátu nepríde investovať ani potkan, nieto seriózny investor.

    Takže ja by som uvítal, keby verejnosť nebola obťažovaná týmito vašimi vnútornými ruvačkami, ktoré dokumentujú len vzájomnú nenajedenosť, a to tým skôr, že krátko pred týmto rokovaním sa zrútil jeden z pilierov súčasnej vlády a predsedu vlády Mikuláša Dzurindu Ľudovít Černák. Bolo by zaujímavé pre zmenu si vypočuť aj jeho a dávam na úvahu, či ho neprizvať, nech si vypočujeme zase druhú stránku mince, ako si títo dvaja páni tu budú najvzájom polemizovať, kto z nich má väčšiu pravdu, kto dá za čo ruku do ohňa, a bude pritom držať ruku na svojej peňaženke.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

  • Pán Kaník,

    ja viem, že ste pri vracaní akcií Nafty neprebrali nejaké iné záväzky, ale možno, že tento parlament by zaujímalo to, aké obálky sa pritom preberali a s akou výškou kont. To možno by občanov Slovenskej republiky zaujímalo viacej ako to, čo ste tu odprednášali, čo vám niekto napísal. Aj vy, aj pán Kinčeš klamete slovenský národ. Vy ste boli zainteresovaní do kauzy Nafta Gbely, aby ste dehonestovali Mečiarovu vládu a predchádzajúci Fond národného majetku, aby ste sa zmocnili Nafty Gbely, pretože vy dobre viete, že nebola v takom stave, ako ste ju vykresľovali.

    Obdobne pán Kinčeš si dovolí neustále klamať občanov Slovenskej republiky tým, že nebohý pán Ducký podpísal nejaké zmenky vo výške 400 miliónov a že on sa len tak mir nichts, dir nichts dohodol s nejakými moravskými bankármi o ich vrátení. Prosím vás, kto by tomu uveril? Veď Česká televízia pred asi tromi mesiacmi si sama položila takú otázku, či snáď bol nebohý pán Ducký taký hlúpy, že by podpisoval 400-miliónové zmenky, keď Slovenský plynárenský priemysel odvádzal do štátneho rozpočtu 14 miliárd. Taký podnik si nikde na svete od nikoho nepožičiava. Proste jednoducho ste vyrábali kauzy, ktoré sa teraz obrátili proti vám. A, pán Kaník, aj vy budete zrejme nasledovať cestu pána Černáka. Tak to asi zrejme vyzerá. Takže dovidenia.

    Ďakujem.

  • Vážená Národná rada,

    v doterajších vystúpeniach z frašky, ktorú tu predvádza vláda a koalícia v parlamente, je zrejmé, že z dvoch zásadných vystúpení, to znamená pána predsedu vlády Dzurindu a pána Kaníka, jedno zavádza tento parlament. A pokiaľ si vezmem situáciu v Nafte Gbely a vezmem stanoviská odborníka, ktorým nesporne pán Kasper ako viceprezident Slovenského plynárenského priemyslu je a bol dosadený vašou vládnou koalíciou a vyjadril sa na margo Nafty Gbely, že nejde o vytunelovaný podnik, že ide o podnik, ktorý bol korektne manažovaný, a je to podnik, ktorý sa vlastne do problémov dostal tým, že z politických dôvodov mu bola blokovaná možnosť financovania, tak potom sa kdesi tá pravda obnažuje. A ten, kto zavádza túto snemovňu, podľa môjho názoru nie je pán Kaník, aj keď platí, že jedno z vystúpení je za dvanásť a druhé za pätnásť bez troch, ale ten, kto zavádza túto snemovňu, je to prvé vystúpenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Nezvyknem vystupovať k otázkam privatizácie, preto mi dovoľte len niekoľko všeobecných poznámok k etike a morálke celého tohto prípadu.

    Pýtam sa vás, páni koaliční poslanci, ako sa cítite pri tom, keď váš predseda vlády vyťahuje všelijaké nahrávky, odpočúva cez svojich podriadených rozhovory dvoch vysokých štátnych úradníkov a vám to neprekáža. Ako sa cítite pri tom, keď pán Dzurinda tvrdí jednu vec a pán Kaník hovorí niečo úplne iné? Ja sa naozaj pýtam, či Demokratická strana, ktorá navrhla právom svojho zástupcu v zmysle koaličnej zmluvy, keby mala trošku väčšiu podporu v spoločnosti a medzi voličmi, či by ste si voči nim dovolili to isté. Tu nejde o meno pána Kaníka, alebo osobu, tu ide o spôsob, ako táto koalícia narába s určitými postmi, ako sa jej niekedy malé strany hodia a niekedy nehodia a podľa toho potom zaobchádza aj s ich predstaviteľmi. Vás je tam viac takýchto jednopercentných. Ja by som vám len chcela dať za "príklad" spôsob, akým sa zaobchádza zo strany silnejších politických subjektov voči malým politickým subjektom. Všetky špinavé metódy vrátane odpočúvania, osočovania z úst premiéra, všetky tieto metódy potichu schvaľujete a schvaľujete ich tým, že neprotestujete, že ste jednoducho sklonili hlavu a ste radi, že ste vo vláde.

  • Hlas zo sály.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Ošváth s faktickou poznámkou. Vzdáva sa.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem povedať, že táto kauza je celkom jednoznačne na pleciach premiéra. Predovšetkým z tých dôvodov, že v podstate prijal postup, pri ktorom takzvané nápravy privatizácie sa robia ako politicko-ekonomický revanš. Priatelia, budú posúdené nezákonné praktiky, ktoré sa používali, akým spôsobom sa robili rýchle premeny v bankovníctve vo vedení bánk, aby tieto potom mohli vytvárať nátlak neodovzdávaním úverov pre jednotlivé podniky, aby potom nastúpilo takzvané mimosúdne vyrovnanie, ktoré je ničím inším ako určitým druhom výpalníctva. Tieto všetky postupy musíme brať do ohľadu a myslím, že niet nádeje, že by sa dali celkom jednoducho odstrániť zo sveta. Priatelia, to tu ostane ako trvalá zodpovednosť.

    A ešte chcem upozorniť, že pravdepodobne by bolo zaujímavé teraz vypočuť si exministra Černáka, čo on k tomu hovorí. Nie preto, že si myslíme, že my vydolujeme z jeho reči zrnko pravdy, ale kvôli tomu, aby bolo vidno hĺbku vnútorných záujmových rozporov, ktoré tu prebiehajú. Premiér nemôže jednoducho odhadzovať cestou ako upotrebované predmety jednotlivých ľudí, keď už nie sú mu zaujímaví, alebo držať dovtedy, kým sú mu zaujímaví.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán predseda,

    nechcem sa vôbec zaoberať otázkou, kto pred týmto parlamentom z dvoch vystupujúcich má pravdu. Či je to pán premiér, alebo či je to pán prezident fondu. Zaujímalo by ma len jedno, keď pán prezident fondu povedal o nezákonnej privatizácii Nafty Gbely a na to hneď povedal, že súd dodnes nevytýčil ani rokovanie, čiže skonštatoval jednoznačne, že tu nie je rozhodnutie súdu. Pýtam sa, pán predseda, kto v takýchto problémoch môže rozhodnúť o tom, či privatizácia bola právna alebo protiprávna, okrem súdu. Myslím si, že nikto. A preto sa nezaoberám týmto problémom, ale problémom vôbec konania vo vzťahu k minulým privatizáciám. Každé takéto konanie, či už fondu, alebo vlády, je vyslovene protizákonné, ak sa rušia jednostranné zmluvy. Môžu sa zrušiť len dvojstranne alebo rozhodnutím súdu. K takým...

  • Zapnite pána poslanca.

    Počkajte, pán poslanec.

  • K takýmto konaniam, pán predseda, vôbec nedošlo. Čiže robíme si jeden veľký precedens do budúcnosti a vytvárame situáciu, ktorá sa nám môže zopakovať, pretože tí, ktorým takouto cestou zoberiete majetky, ktoré dostali cez privatizáciu, sa po zmene určitých situácií v tejto republike môžu znovu obrátiť na súd a pýtať si tieto podniky späť. V tomto je nebezpečné celé konanie vlády. A nie preto som sa zaoberal kauzou Nafty Gbely, ale globálne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi viceprezident Prezídia Fondu národného majetku pán Sklenár.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nechcem rozvádzať znova celú kauzu, tak ako bola tu prednesená pánom premiérom a vysvetlená zo strany Fondu národného majetku pánom prezidentom Kaníkom, pretože by som vás veľmi dlho unavoval, vracal by som sa vlastne k tým istým faktom. Chcem vás len upozorniť na niekoľko, by som povedal, častí celého tohto procesu.

    Výkonný výbor Fondu národného majetku, ktorého som predsedom, v celej kauze, v celej tejto činnosti sa snažil dodržiavať zákony. Preto aj pristúpil k riešeniu celej kauzy cez súd. Že sa nepodarilo vyriešiť túto kauzu súdne, za to ani Výkonný výbor, ani Prezídium Fondu národného majetku nemôže niesť zodpovednosť. Že sa medzitým vyriešila záležitosť dohodou, to je len v prospech riešenia celej veci tým, že majitelia Nafty Gbely skutočne sami navrhli spôsob, ako túto záležitosť usporiadať. Nie je však, samozrejme, mojou vecou, aby som posudzoval konanie majiteľov Nafty Gbely, pôvodných majiteľov, ani nechcem to nejakým spôsobom hodnotiť. Ale inú možnosť Fond národného majetku pri riešení tejto kauzy nemal. Takisto chcem podotknúť, že od začiatku celého riešenia sme sa snažili, aby nevstupovali do toho akékoľvek bočné záujmy, aspoň nie zo strany Fondu národného majetku. Pokiaľ niečo do toho vstúpilo, čo negatívne ovplyvnilo celý priebeh, bolo to väčšinou konanie iných skupín, ja ich nechcem tu definovať, pretože by som pomenúval niečo, na čo možno a na všetko nemám exaktné dôkazy.

    V ostatných problémoch, ktorými sa Fond národného majetku zaoberá a ktoré rieši, je fakt, že sa snažíme, aby sme dodržiavali zákony a podľa zákonov postupovali. V prípadoch, kde jednostranne alebo nejakým iným spôsobom odstupujeme od zmlúv, veľmi radi sa zúčastníme na súdnom konaní, aby sa prípadne tento problém uzavrel. Môže sa totiž stať, že Fond národného majetku nemusí mať vo všetkom stopercentnú pravdu a musí o tom rozhodnúť nezávislý súd. Nerobíme nikdy žiadne blokácie ani odkladanie na súde, sme radi, keď súd koná rýchlo, razantne a keď sa obhajuje takáto vec a urýchlene sa uzavrie.

    Chcem vás ubezpečiť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že v každom prípade, aspoň teda pokiaľ hovorím za svoju osobu a za výkonný výbor, snažíme sa a naďalej budeme dbať o to, aby sa zákonnosť v žiadnom prípade neporušovala, aby aj v budúcnosti ako orgán, ktorý je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky a zodpovedá sa vám poslancom Národnej rady, Fond národného majetku vychádzal vždy zodpovedne a čestne z každého problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

  • Medzi Fondom národného majetku a medzi podnikmi, ktoré boli sprivatizované, neprichádzalo k podpisom dohôd, ako sme to tu počuli, ale k podpisom a vnucovaniu dohôd pod nátlakom. To boli predsa presne také isté dohody pod nátlakom, ako boli v roku 1938, 1939, takzvané dohody medzi vtedajším štátnym vedením a medzi tými, ktorí boli postihnutí antisemickými zákonmi. Vážení, za týmito takzvanými dohodami, čo sa uzatvárajú v súčasnosti na Fonde národného majetku s týmito výpalnícky revolverovanými podnikmi, za týmto budú v budúcnosti nasledovať vlny súdnych pokračovaní a nekonečné množstvo budúcich odškodnení. Nemyslite si, že toto všetko skončí takýmto spôsobom. Veď čo je to za argumentácia, že medzi Fondom národného majetku a Naftou Gbely prišlo k dohode. K akej dohode? Že Poóra zavreli a držali ho tam dovtedy, kým nesúhlasil? To sú doslova nacistické nedemokratické metódy, ktoré nemajú nič spoločné ani s právnym, ani demokratickým, ani pluralitným štátom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán predseda vlády?

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    myslím, že každému je jasné, že materiál je v parlamente tak dlho, že kto chcel získať podrobný obraz a dopátrať sa konkrétnych skutočností, mal na to dostatočný priestor. Rovnako bolo dosť času na to, aby azda sme si všetci uvedomili, a myslím, že potvrdila to aj dnešná rozprava, že ten problém je výsostne už politický, je to problém vzťahu medzi vládou Slovenskej republiky a vedením Fondu národného majetku. Je to otázka elementárnej dôvery, tak ako som povedal, ktorá je naštrbená, myslím si, že aj z tejto rozpravy to vyplynulo.

    Vláda Slovenskej republiky, ktorej predsedám, chce niesť politickú spoluzodpovednosť za ďalší priebeh procesu privatizácie, a preto vás prosím, aby ste návrhy vlády Slovenskej republiky podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Aj v zmysle vystúpenia pána premiéra Dzurindu dávam do jeho pozornosti možnosť podania procedurálneho návrhu v tom smere, keby spojil hlasovanie o týchto dvoch pánoch aj s dôverou, resp. nedôverou samotnej vláde, pretože ak sa takýmto spôsobom angažuje v tejto veci, asi mu na nej veľmi záleží, myslím si, že je to vhodná vec na spojenie, povedal by som, so záležitosťami dotýkajúcimi sa priamo postavenia a činnosti vlády ako takej.

  • Pán poslanec Brňák, aký je váš procedurálny návrh?

  • Apeloval som procedurálne na pána premiéra, aby...

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa príslušných ustanovení zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby Národná rada Slovenskej republiky volí a odvoláva členov Prezídia Fondu národného majetku tajným hlasovaním.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu o odvolaní prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na odvolanie uvedených funkcionárov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Chcem pripomenúť, že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná jedna z alternatív, teda slová "za", "proti", "zdržiavam sa". Hlasujeme na osobitných hlasovacích lístkoch s tým, že hlasovacie lístky sú farebne odlíšené. V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklým spôsobom.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh tajného hlasovania. Prosím, aby overovatelia hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či ste všetci využili právo hlasovať.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Budeme pokračovať o pol hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Pristúpime k vyhláseniu výsledkov tajného hlasovania na odvolanie prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku.

    Prosím povereného overovateľa pána poslanca Ošvátha, aby uviedol výsledky tajného hlasovania.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    oboznámim vás so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, konaného 20. októbra 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ľuda Kaníka bolo odovzdaných 131 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný hlasovací lístok. Hlasovalo za odvolanie 107 poslancov, proti 21 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V mene overovateľov konštatujem, že v tajnom hlasovaní bol Ľudo Kaník odvolaný z funkcie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Ďalej vás oboznámim so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. októbra 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ladislava Sklenára bolo odovzdaných 132 platných hlasovacích lístkov, pričom za hlasovalo 73 poslancov, proti 53 poslancov a zdržalo sa 6 poslancov.

    Na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V mene komisie overovateľov konštatujem, že v tajnom hlasovaní bol Ladislav Sklenár odvolaný z funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala z funkcie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka. Ďalej konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala Ladislava Sklenára z funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k

    opakovanej novej voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    V prvom kole novej voľby z navrhovaných kandidátov najviac platných hlasov získal jeden kandidát. Do počtu 18 kandidátov je teda v opakovanej novej voľbe treba zvoliť ešte jedného kandidáta. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola nových volieb, ktorí neboli zvolení.

    Pri opakovanej voľbe sa podľa článku 20 ods. 2 platného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu primerane používajú ustanovenia článku 6 až 19 volebného poriadku. Opäť pripomínam, že podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním a aj vtedy, ak je menený alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu za kandidáta na funkciu člena Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Prosím overovateľov, aby zistili výsledky hlasovania, spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady.

    Prosím povereného spravodajcu, aby vyhlásil výsledky hlasovania o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. októbra 1999.

    Na tajné hlasovanie na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Poslanci odovzdali 119 hlasovacích lístkov, z toho 106 platných hlasovacích lístkov a 13 neplatných hlasovacích lístkov. Zo 106 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - Ivetty Marušákovej hlasovalo za 8 poslancov, proti 65 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov,

    - Jozefa Oleja hlasoval za 1 poslanec, proti 73 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov,

    - Milana Sečánskeho hlasovalo za 36 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov,

    - Viktora Žuffu-Kunča hlasovalo za 57 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Podľa § 115 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné získať najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čiže v našom prípade 59.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nebol zvolený nikto.

    Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kužmovi za oboznámenie výsledkov hlasovania pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 371. Návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 379.

    Z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 475 zo dňa 9. júna 1999 k správe o urýchlení prístupového procesu Slovenskej republiky do OECD.

    Cieľom predloženého návrhu je liberalizácia vydávania dlhopisov. Povolenie Ministerstva financií Slovenskej republiky sa bude vyžadovať iba na vydávanie dlhopisov s lehotou splatnosti kratšou ako jeden rok. Vzhľadom na skutočnosť, že zadlženosť komunálnej sféry je súčasťou celkového dlhu verejného sektora, vydávanie komunálnych obligácií bude tiež podliehať schvaľovaciemu procesu. Zostáva zachovaná oznamovacia povinnosť voči ministerstvu a Národnej banke Slovenska pre emitentov dlhopisov, na vydanie ktorých nie je povolenie potrebné. Za účelom zachovania informovanosti ministerstva financií o platobnej disciplíne emitentov sú títo povinní oznamovať ministerstvu akékoľvek omeškanie splácania dlhopisov alebo výnosov z dlhopisov. V súvislosti s liberalizáciou vydávania dlhopisov sa sprísňujú opatrenia na nápravu a sankcie, ktoré môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky za porušenie ustanovení zákona uložiť.

    Návrh zákona zároveň zosúlaďuje terminológiu používanú v zákone o dlhopisoch so zákonom o cenných papieroch.

    Novela zákona zohľadňuje základné zásady a princípy Smernice 88/361 EHS o voľnom pohybe kapitálu a rešpektuje v § 6 ustanovenia článku 12 Zmluvy o európskych spoločenstvách z Amsterdamu, ktorý zakladá zákaz akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.

    Predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné sféry aproximácie práva obsiahnutej v článku 70 Európskej dohody o pridružení a zároveň aj medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.

    Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na svojom zasadaní dňa 22. septembra 1999.

    Vzhľadom na uvedené odporúčam Národnej rade predložený návrh zákona posúdiť a posunúť do druhého a tretieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní, ako ďalej prerokúvať tento návrh zákona v snemovni.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona zvyšuje kompatibilitu práva Slovenskej republiky s právnym rámcom krajín OECD a zároveň pokračuje v procese liberalizácie vydávania dlhopisov.

    V zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka financií v rámci prvého čítania má odôvodniť ešte tri vládne návrhy zákonov. Pýtam sa, či môžeme zvoliť takú procedúru prerokúvania týchto návrhov, keďže ide o prvé čítania, že by pani ministerka financií najskôr všetky odôvodnila, potom by sme otvorili rozpravu v rámci prvého čítania a potom by sme hlasovali o všetkých štyroch návrhoch zákonov, ktoré predkladá pani ministerka, naraz, teda individuálne po sebe.

    Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Žiada si niekto hlasovať? Nie.

    Pán poslanec Tatár, ďakujem vám.

    Teraz prosím pani ministerku, aby odôvodnila

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 355 spolu s návrhom na pridelenie prerokúvania návrhu v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte tento návrh vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predložený vládny návrh novely Devízového zákona znamená tretiu liberalizáciu pohybu kapitálu po októbri 1995, kedy nadobudol účinnosť nový Devízový zákon. Predložený návrh novely zákona je súčasťou liberalizácie slovenskej ekonomiky, rozširuje pre slovenské hospodárstvo priestor na využívanie liberálneho ekonomického prostredia, ktoré je obvyklé v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou. Novela zákona sa ďalej zameriava na postupnú realizáciu požiadaviek OECD a Európskej únie, týkajúcich sa liberalizácie pohybu kapitálu, v súlade so smernicami Európskej únie a odporúčaniami OECD.

    Novela zákona uvoľňuje ďalšie finančné transakcie spojené s pohybom kapitálu. Ide najmä o operácie so zahraničnými cennými papiermi a nadobúdanie tuzemských nehnuteľností pre pobočky zahraničných finančných inštitúcii umiestnených v tuzemsku na potreby výkonu ich podnikateľskej činnosti. Novela rozširuje spolnomocnenie o ustanovenia, ktoré umožňujú realizovať transakcie so zahraničím len na základe devízového povolenia, čím sa môžu realizovať ďalšie liberalizačné kroky v pohybe kapitálu formou vykonávacej vyhlášky. Novela zákona spresňuje a doplňuje ohlasovaciu povinnosť súvisiacu s pohybom kapitálu a presúva jej realizáciu z programu štatistických zisťovaní do Devízového zákona. Týmto krokom sa umožní Národnej banke Slovenska v potrebnom predstihu analyzovať opatrenia na realizáciu menovej politiky a spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky racionálne rozhodovať o ďalších liberalizačných krokoch v rámci kapitálového účtu a finančného účtu platobnej financie. Z dôvodu získavania úplných údajov sa rozširuje ohlasovacia povinnosť aj o organizačné zložky cudzozemca, ktoré sú umiestnené v tuzemsku.

    Táto novela je ďalším krokom, ktorý priblíži slovenskú menu k plnej konvertibilite.

    Vláda schválila návrh novely zákona na svojom zasadnutí dňa 14. 9. 1999.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    na základe toho navrhujem, aby ste po rozprave rozhodli o posunutí návrhu novely Devízového zákona do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval plénum Národnej rady o stanovisku gestorského výboru k prerokúvaniu tohto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (tlač číslo 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, ropočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenvenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Znovu konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi.

    Teraz prosím pani ministerku financií, aby na základe dohodnutého procedurálneho prerokúvania ďalších návrhov, ktoré predkladá na prerokovanie na 22. schôdzu, uviedla

    vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 372.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    návrh zákona o kolektívnom investovaní sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. Pri spracovaní predkladaného návrhu zákona boli využité skúsenosti a poznatky z aplikácie doterajšej právnej úpravy zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov a odporúčaní expertov Phare.

    Nedostatočná úprava činnosti investičných spoločností pri správe majetku v podielových fondoch, ako aj výsledky činnosti investičných fondov mali za následok stratu dôvery obyvateľov v kolektívne investovanie v Slovenskej republike. Existencia silných subjektov kolektívneho investovania je jednou z podmienok rozvoja vysoko likvidného kapitálového trhu a uplatnenia nových finančných nástrojov. Kolektívne investovanie v Slovenskej republike neplní svoju ekonomickú funkciu, ktorou je usmerňovanie úspor obyvateľstva do produktívnych investícií v hospodárstve prostredníctvom kapitálového trhu.

    Na základe skúseností štátov s vyspelými kapitálovými trhmi je pre rozvoj kolektívneho investovania rozhodujúca existencia dôveryhodného a efektívneho kapitálového trhu s prehľadným legislatívnym a regulačným rámcom.

    Zámerom predkladaného návrhu zákona je splniť nutnú podmienku na rozvoj kolektívneho investovania v Slovenskej republike, vytvorenie prehľadného a konzistentného legislatívneho rámca zlučiteľného s právnou úpravou kolektívneho investovania v štátoch Európskej únie a OECD pri súčasnom zohľadnení národných špecifík kapitálového trhu. Z týchto dôvodov je v návrhu zákona upravená predovšetkým činnosť otvorených podielových fondov, ktoré investujú zhromaždené peňažné prostriedky najmä do verejne obchodovateľných cenných papierov a ktoré predstavujú základnú formu kolektívneho investovania v zahraničí. Činnosť uzavretých podielových fondov je upravená v osobitnej časti.

    Ako špecifikum nášho kapitálového trhu je v zákone riešená problematika špeciálnych podielových fondov ako strategických investorov v oblasti kolektívneho investovania. Ďalej návrh zákona upravuje činnosť správcovskej spoločnosti, depozitára a výkon štátneho dozoru.

    Jednou z nasledujúcich a najdôležitejších podmienok fungovania kapitálového trhu je zabezpečenie dôsledného výkonu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajších praktických skúseností pri výkone štátneho dozoru a zohľadňuje nevyhnutné predpoklady a podmienky na jeho kvalitný a účinný výkon.

    Vzhľadom na prepojenosť kapitálových trhov, ako aj integračné snahy Slovenskej republiky boli pri vypracovaní návrhu zákona využité poznatky z právnej úpravy na vyspelých kapitálových trhoch predovšetkým členských štátov Európskej únie. Predkladaný návrh zákona má bežnú štruktúru právnej úpravy kolektívneho investovania v členských štátoch Európskej únie. Činnosť otvorených subjektov kolektívneho investovania je harmonizovaná v súlade so Smernicou číslo 80/611 Európskeho spoločenstva z 20. decembra 1985 v znení Smernice číslo 88/220 a 95/26 ku koordinácii právnych predpisov a správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na organizácie pre kolektívne investovanie do cenných papierov. Uzavreté podielové fondy, ktorých činnosť nie je v rámci Európskej únie upravovaná smernicami, sú ako národná úprava riešené v samostatnej časti návrhu zákona.

    Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet a nevyžiada si nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Vláda návrh zákona schválila 29. septembra 1999.

    Vzhľadom na uvedené odporúčam predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Dávam teraz slovo poverenému členovi gestorského výboru pánovi poslancovi Vladimírovi Bajanovi, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať tento návrh zákona v pléne Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní (tlač 372) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom zákone.

    Keďže viaceré návrhy budeme uplatňovať v rámci druhého čítania vo výboroch, pán podpredseda, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy nehlási nikto.

    Pani poslankyňa Keltošová má faktickú poznámku.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dovoľte mi, aby som opätovne z tohto miesta upozornila vládu a koaličných poslancov, že táto úloha mala byť podľa harmonogramu úloh, ktorý bol dohodnutý s Európskou komisiou, pripravená 31. mája. Zdôvodnenie, prečo Európska komisia naliehala a my sme sa včera vrátili z Bruselu, kde táto otázka bola tiež otvorená, na tento návrh zákona je, že kapitálový trh je v stave nefunkčnosti a je nutné prijať potrebnú legislatívu. Vláda sa zaviazala s termínom do 31. mája.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nie je to po prvýkrát, čo upozorňujem na tieto nedostatky vlády. Ja chápem počiatočné ťažkosti rozbehu jednotlivých rezortov, ale okrem Bohuníc, okrem Rómov a momentálne ďalších nedostatkov, ktoré nám v Bruseli tlmočili, napríklad azylového práva, myslím si, že aj upozornenie z Bruselu zo včerajšieho a predvčerajšieho dňa bolo veľmi dôrazné, pokiaľ ide o oblasť legislatívy.

    Prosím, aby ste to brali do úvahy a aby sme potom v Helsinkách neboli prekvapení.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, hlásite sa do rozpravy? Pán poslanec Bajan bol spoločný spravodajca. S faktickou poznámkou nemôžete reagovať na vystúpenie pána spoločného spravodajcu. Pani poslankyni Keltošovej som dal slovo ako členke Spoločného výboru Európskeho parlamentu, len z toho dôvodu. Žiaľ, nie je možnosť udeliť faktickú poznámku. Pani poslankyňa, vnímal som vystúpenie pani poslankyne Keltošovej v rámci istého nášho európskeho záujmu o vstup Slovenska do Európskej únie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová sa hlási do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    obdobne ako už pani poslankyňa Keltošová, som chcela upozorniť, že tento citlivý zákon, ktorý vlastne táto vláda už takmer pripravený prevzala od Mečiarovej vlády, nebola schopná alebo ochotná dopracovať. Je to jeden zo zákonov, na ktorý upozorňovala Európska únia v rámci aproximácie práva. Že je to skutočne tak, túto skutočnosť nepriamo priznal generálny riaditeľ sekcie finančného trhu ministerstva financií pán Michal Horvát, ktorý potvrdil, že tento zákon sa pripravoval už dva a pol roka. To znamená rok a pol za našej vlády a pri našom odchode bol takmer v takej forme pripravený, ako je predkladaný dnes. Je v ňom urobená komparácia s právom Európskej únie, samozrejme, nie sú všetky riziká vylúčené a to sa ani Mečiarovej vláde nepodarilo. Neviem, čo sa na tomto zákone rok robilo, keď sa nič nezlepšilo.

    Túto skutočnosť konštatujem s nevôľou a s akýmisi obavami, pretože Slovenská republika bola krajinou, ktorá v aproximácii práva bola na špici asociovaných krajín. Pani ministerka, usmievali ste sa aj vtedy, keď som to niekoľkrát ako podpredsedníčka vlády uviedla. Dnes, keď sa konštatuje veľké zaostávanie v aproximácii práva v Českej republike, v Čechách zostala prevažná časť legislatívcov z bývalej Česko-slovenskej republiky a my sme s tým obmedzeným počtom, ktorý sme mali, dospeli k takým výsledkom, že ešte v auguste 1998 predseda rakúskeho parlamentu pán Fischer konštatoval, že Slovensko spĺňa ekonomické podmienky a podmienky aproximácie práva na vstup do Európskej únie.

    Nebudem hovoriť o tom, kam ste dostali ekonomiku, ale chcem povedať to, že zaostávanie je v tých legislatívnych úlohách, ktoré sme dali do plánu inplementácie európskeho práva do práva slovenského, výrazne zaostáva a to nerobí dobré meno Slovenskej republike.

    Takže myslím si, že legislatívna aktivita, a keď dnes parlament prijal návrh jedného z poslancov opozície, že odpočet o plnení legislatívneho plánu má byť predložený do parlamentu na tejto schôdzi, veľmi obstojí, pretože taký zákon, ako je zákon upravujúci kolektívne investovanie, ktorý bol pripravený našou vládou, a skutočne ste mohli len urobiť kozmetické úpravy a predložiť ho, mešká a je takto opozdene, tak to vôbec nesvedčí o pružnej aktivite ministerstva financií v legislatíve a plnení aproximácie práva, ktoré bolo načasované presne do akého stupňa, ktoré ustanovenia a ktoré ministerstvo je zodpovedné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka. Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani poslankyňa Keltošová, vážená pani poslankyňa Tóthová, osobitne by som chcela upozorniť pani poslankyňu Tóthovú, že presne nad vami sedí pán generálny riaditeľ sekcie finančného trhu ministerstva financií. Keby ste boli pozorovali jeho reakciu, nemusela by som takmer nič povedať. Jeho reakcia bola veľmi jednoznačná. Vy ste tvrdili, že zákon o kolektívnom investovaní bol už predtým hotový na ministerstve financií a stačilo urobiť kozmetické úpravy. Pokiaľ by mal možnosť pán generálny riaditeľ tu vystúpiť, tak by vám povedal, že to je hlboká nepravda. Na tomto zákone, samozrejme, sa pracovalo aj dlhšie obdobie, ale zákon, ktorý máte pred sebou, nie je kozmetickou úpravou toho, čo sa na ministerstve urobilo. Je skutočne nový zákon. Skôr by ste mali povedať, prečo ste neboli schopní zákon o kolektívnom investovaní prijať za svoje štvorročné obdobie a tak ste sa podpísali na katastrofálnom stave slovenského finančného trhu. Nevidím to len ako úlohu z hľadiska aproximácie slovenskej legislatívy k legislatíve Európskej únie, ale reálne dôsledky neprijatia zákona o kolektívnom investovaní inkasujeme všetci a zrejme bude ešte dlho trvať, kým obnovíme dôveru v kolektívne investovanie, kým sa obnoví funkčnosť slovenského kapitálového trhu. A to sú oveľa závažnejšie dôsledky ako vami konštatované neplnenie a určitý sklz plnení legislatívneho plánu týkajúceho sa aj predloženia zákona o kolektívnom investovaní.

    Vy tvrdíte, že sme nezaostávali v legislatíve aj z hľadiska aproximácie, a možnože by ste aj dopovedali, že aj z hľadiska prístupového procesu do OECD. Chcem vás len upozorniť, že dnes predkladané tri normy sú normy, ktoré sú aj podmienkou urýchlenia prístupového procesu OECD. Požiadavka pripraviť tieto normy a schváliť v parlamente Slovenskej republiky bola uvedená v liste výborov CIME/CMIT z roku 1996. Pokiaľ viem, bolo to obdobie vášho vládnutia, počas ktorého ste neboli schopní tieto požiadavky smerujúce a nevyhnutné k urýchleniu prístupového procesu do OECD splniť.

    Chcem povedať, že v legislatívnej činnosti ministerstva financií sme v priebehu jedného roka pripravili viac ako 40 noviel zákonov a nových zákonov, z ktorých niektoré boli veľmi zásadné nové legislatívne normy. Napokon prevažnú časť z nich Národná rada Slovenskej republiky už schválila. Ak je toto dôkazom neschopnosti legislatívnej činnosti ministerstva financií, tak potom by ste mi museli asi, vážená pani poslankyňa, definovať, čo to znamená výkonná legislatíva ministerstva financií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Áno.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ja voľne nadviažem na to, čo povedala pani ministerka. Ak by som nie súhlasil, ale vedel pochopiť slová pani kolegyne Tóthovej, tak určite, ale nie k tomuto zákonu. Predpokladám, že skúsení kolegovia, ktorých máme vo výbore pre financie, pán Kozlík a pán Maxon budú dostatočne informovať pani kolegyňu Tóthovú o tom, aké zmeny bolo nútené ministerstvo pri procese tvorby tohto zákona urobiť, a obávam sa, že to neboli posledné zmeny. Takže po druhom čítaní budeme presne vedieť, v akom stave bol pripravovaný zákon a vlastne aká je jeho konečná verzia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Bajanovi aj za vykonanie úlohy spravodajcu. Prosím ho, aby zaujal miesto vo svojej poslaneckej lavici.

    Budeme pokračovať prerokúvaním ďalšieho bodu, ktorým je

    vládny návrh zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 381. Pridelenie návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady ako tlač 393.

    Prosím, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona uviedla ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dostávate do rúk návrh zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov, ktorý je jedným z veľmi dôležitých zákonov, ktoré bude potrebné prijať, aby sme mohli začať realizovať projekt reštruktrualizácie vybraných finančných inštitúcií a finančnej reštruktrualizácie podnikovej sféry. Pretože pred chvíľočkou vystúpili panie poslankyne, ktoré pred rokom boli ešte vo vládnych funkciách, chcem len pripomenúť, že niekoľko rokov, keď sme boli v predchádzajúcom volebnom období, opozícia upozorňovala na nevyhnutnosť uskutočniť projekt finančnej reštrukturalizácie. Napokon sa to dostalo aj do zákona o bankách, do novely zákona o bankách, do § 44a. Lenže po celé štvorročné obdobie sa neuskutočnilo v tomto smere nič. A to je najdôležitejší dôvod, prečo dnes stojíme tam, kde ostatné postsocialistické štáty stáli na začiatku deväťdesiatych rokov. Stojíme pred závažnou úlohou - realizovať ozdravenie bankového sektora. Ak v roku 1994 nás to mohlo stáť niekoľko desiatok miliárd korún, dnes už vieme, že nás to bude stáť zhruba asi 90 až 100 miliárd korún. To sú dôsledky hrubého zanedbávania vládnych povinností predchádzajúcej vládnej koalície.

    Ak dovolíte, vrátila by som sa k predloženému zákonu o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Predložený zákon sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Cieľom predloženého zákona je umožniť, tak ako som už aj naznačila, reštruktrualizáciu bánk vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný zákon o rezervách nevyhovuje plne praxi a vyžaduje množstvo doplnkov a zmien. V navrhovanom zákone sa rieši tvorba rezerv a opravných položiek, ktoré budú uznávané za daňový základ. K zásadným zmenám oproti teraz uplatňovanému spôsobu tvorby rezerv dochádza v oblasti bankovej sféry, keď systém rezerv prechádza na systém opravných položiek a zjednocuje sa tak s účtovníctvom. Rovnako sa konkretizujú rezervy v poisťovníctve v súlade s platnými právnymi normami upravujúcimi oblasť rezerv v poisťovníctve, čím sa spriehľadňuje spôsob tvorby a čerpania týchto rezerv pre daňové účely. Ďalšie ustanovenia zákona upravujú tvorbu rezerv na opravy hmotného majetku, tvorbu opravných položiek pri konkurze a vyrovnaní, tvorbu rezervy pri pestovanej činnosti a tvorbu ostatných rezerv.

    Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky na správne vykazovanie majetku, likvidity a rozloženie rizika za spoluúčasti štátu, čím sa postupne priblížime k aplikácii direktív krajín Európskeho spoločenstva.

    Po roku 2000 pri podaní daňového priznania k 31. 3. 2001 sa vplyv nového zákona o rezervách a opravných položkách prejaví v príjmovej časti štátneho rozpočtu, predovšetkým z dôvodu úprav bankových rezerv a opravných položiek, ale len v tých bankách, ktoré nebudú vykazovať stratu. Výšku v príjmoch štátneho rozpočtu uvedený zákon ovplyvní v roku 2001 podľa predbežných odhadov zhruba o 400 mil. korún. V ďalších rokoch, ak sa banky dostanú do zisku, rozsah vplyvu zákona bude postupne narastať. Výšku dosahu nie je možné presne odhadnúť. Možno však predpokladať, že na základe projektu ozdravenia bánk dosah na príjmy štátneho rozpočtu sa zvýši. Možnú výšku dosahu v ďalších rokoch nie je možné presne odhadnúť z toho dôvodu, že bude závisieť od výšky vytvorenej rezervy a opravnej položky bánk, ktoré prešli reštruktrualizáciou a tým sa dostali zo straty. Predbežne sa odhaduje postupný ročný dosah uplatnenia tohto zákona na príjmy štátneho rozpočtu vo výške zhruba 1,5 miliardy Sk.

    Predložený návrh zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov bol dňa 29. 9. 1999 schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide skutočne o jeden z dôležitých zákonov, ktorého prijatie uľahčí a urýchli možnosť reštruktrualizácie bánk, žiadam poslaneckú snemovňu, aby po prerokovaní sa rozhodla posunúť tento zákon do druhého čítania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Milanovi Benkovskému.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov (tlač 381) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Pani ministerka veľmi kvalifikovane zdôvodnila predložený návrh, preto ho nechcem osobitne komentovať, mám len jednu poznámku. Chcel by som zvýrazniť tú časť, kde sa hovorí o tom, že zákon o rezervách vzhľadom na zmeny, ktoré od jeho prijatia nastali v ekonomike, si vyžaduje jeho aktualizáciu na nové podmienky, najmä v súvislosti s tým, čo sa tu už naznačilo s vytvorením podmienok na reštruktrualizáciu finančnej a bankovej sféry. Nový zákon zodpovedá potrebám praxe i pri formulovaní jednotlivých ustanovení a zároveň akceptuje doteraz vzniknuté neriešené problémy, s ktorými sa príslušné subjekty stretávali.

    Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku zároveň odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová má procedurálny návrh. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy ústne, uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Procedurálny návrh - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    Pán predsedajúci, navrhujem, aby sa hlasovalo. Už prerokúvame štvrtý legislatívny návrh, preto môj procedurálny návrh znie, prosím, aby sa teraz začalo už hlasovať. Odôvodňujem to tým, že vlastne takáto kumulácia hlasovania podporuje neúčasť poslancov hlavne vládnej koalície, ktorá je kritizovaná v tlači aj vo verejnosti.

  • Hlasy v sále.

  • My nemusíme hlasovať, vy potrebujete dostať legislatívne návrhy ďalej. Čiže aj poslancov koalície, aj opozície to demoralizuje, keď sa kumuluje hlasovanie. Vy ste prezentovali, že urobíte opatrenia na zlepšenie účasti poslancov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Tóthová, keby ste boli bývali počas celého rokovacieho dňa na rokovaní pléna Národnej rady...

  • Reakcia poslankyne Tóthovej z pléna.

  • Neboli ste, pretože ja som na začiatku prerokúvaných bodov programov, ktorých navrhovateľom je ministerka financií pani Brigita Schmögnerová, Národnú radu požiadal o súhlas s takýmto spôsobom prerokúvania jednotlivých bodov programu, ktoré predkladá pani ministerka financií, a zhodne snemovňa konštatovala, že súhlasí s tým, aby sme najskôr vypočuli odôvodnenie návrhov pani ministerky, stanoviská spravodajcov a potom postupne, tak ako boli jednotlivé body programu prerokované, hlasovali o jednotlivých návrhoch vlády. Žiaľ vaša neprítomnosť v rokovacej sále v tom čase, keď sme procedurálne rozhodli o tomto návrhu, zrejme je dôvodom, že teraz takto vystupujete.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, žiadate si slovo? Nie. Ďakujem pekne.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme teraz hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré predkladala ministerka financií pani Brigita Schmögnerová v poradí tak, ako sme ich prerokúvali.

    Najskôr prvý, ktorý bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ktorý sme prerokovali v rámci prvého čítania.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu výborov, ktorým bol pán poslanec Tatár, aby jednotlivé hlasovania v zmysle zákona o rokovacom poriadku uviedol. Prosím, pán poslanec, aby ste mali chvíľku strpenia, aby sa do rokovacej sály dostavili neprítomné panie poslankyne a páni poslanci, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali bez toho, že by sme hlasovali o konkrétnom návrhu, aby sme zistili počet poslancov prítomných v rokovacej sále. Prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Prosil by som pánov poslancov, ktorí sedia na miestach, odkiaľ nie je možná prezentácia, aby si sadli na svoje miesta v rokovacej sále, aby sme naozaj mohli zistiť prítomnosť pánov poslancov v rokovacej miestnosti.

    Prosím, aby skončili rokovania poslanecké kluby, prípadne výbory, ak niektoré rokujú, aby sa poslanci dostavili na hlasovanie.

    Prosím ešte raz o zistenie prezentácie. Prezentujte sa, panie poslankyne, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že odporúča návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil Národnej rade pán spoločný spravodajca. Hlasujeme o návrhu, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím pánov poslancov, aby si sadli na svoje miesta v rokovacej sále, aby nerušili rokovanie parlamentu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 371 z 27. septembra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

  • Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána poslanca Maňku, aby ako spravodajca určený gestorským výborom uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona, ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Budeme hlasovať dvakrát. Prvé hlasovanie: V zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sme návrh predmetného zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, ktorým Národná rada odporúča prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 z 1. októbra 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Súčasne za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maňka určený gestorským výborom ako spravodajca k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Prosím pánov poslancov, ktorí telefonujú v rokovacej sále, aby opustili rokovaciu sálu a išli telefonovať mimo rokovacej sály.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gesčný výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu, ktorým je hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní, ku ktorému spoločným spravodajcom bol pán poslanec Bajan. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorý ste dostali ako tlač 372.

    Pán poslanec Bajan, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa tohto paragrafu ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána poslanca Bajana, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu o tomto vládnom návrhu zákona, ktorý odporúča Národnej rade prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada odporúča prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 388 z 1. októbra 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Súčasne odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Pán podpredseda, žiadam vás, aby ste o týchto návrhoch dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Bajan, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada návrh na prerokovanie vo výboroch, ako aj návrh na určenie gestorského výboru a lehotu v druhom čítaní podľa návrhu pána poslanca Bajana schválila.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

    Prosím pána poslanca Benkovského, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Odporúčam, aby ste dali hlasovať v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Benkovského, ktorý odporúča prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 393 zo 4. októbra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Prosím, aby ste, pán predsedajúci, o mojich návrhoch dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Benkovský, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto vládneho zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 96 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 96a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh odôvodnila ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby neodchádzali z rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o tomto bode programu, ktorý odôvodní pani ministerka financií, ktorý prerokúvame v druhom a treťom čítaní.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia Národnej rady,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane.

    Dňom 1. januára 1997 nadobudlo účinnosť rozhodnutie Asociačnej rady číslo 2/1997 medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane, ktorým sa mení Protokol číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane. Od uvedeného dátumu sa zaviedol rozšírený systém kumulácie umožňujúci použiť materiály pochádzajúce z krajín Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu, CEFTA a Bulharska a troch pobaltských krajín.

    Vzhľadom na to, že pri praktickom uplatňovaní ustanovení o kumulácii sa zistila určitá rozdielnosť aplikácie jednotlivými zmluvnými krajinami, vyplývajúca z jej rozdielneho výkladu, začali sa už v priebehu roka 1997 práce na ďalších zmenách protokolu. Predmetný návrh predpokladá niektoré zmeny v prílohách I a II protokolu a obsahuje aj novú prílohu V, ktorá určuje zoznam výrobkov, na ktoré sa neuplatnia ustanovenia o kumulácii v prípade, že tieto materiály sú pôvodné v Turecku.

    Uvedené zmeny vyjadrujú aktuálne potreby v oblasti pravidiel pôvodu tovaru a sú základným predpokladom na to, aby mali hospodárske subjekty Slovenskej republiky zabezpečené základné podmienky na bezproblémovú výrobnú kooperáciu a obchod s krajinami Európskych spoločenstiev, ako aj s krajinami zahrnutými do systému paneurópskej kumulácie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Martina Kujana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a o stanovisku gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane (tlač číslo 96) v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej (tlač 96) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 360 z 13. septembra 1999 na prerokovanie piatim výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Všetky uvedené výbory prerokovali na svojom zasadnutí predložený návrh a vyslovili súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 215 z 20. októbra 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane (tlač 96a). Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, odporúčam otvoriť rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne nepodal žiadny poslanec prihlášku. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o návrhu, ktorý predniesla pani ministerka financií.

    Prezentujme sa a zistíme prítomnosť poslancov v rokovacej sále a tým aj schopnosť rokovať.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu vlády, ktorý predniesla pani ministerka financií, ktorým máme vysloviť súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej, ktorý máte ako tlač 96.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skúsime hlasovať ešte raz. V prípade, že nebude dostatočný počet poslancov, vyjadrujúcich prítomnosť na sveteľnej tabuli, poprosím skrutátorov, pretože z miesta predsedajúceho je zjavné, že v rokovacej sále sa nachádza dostatočný počet poslancov na to, aby snemovňa bola uznášaniaschopná. Budeme hlasovať pomocou skrutátorov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o návrhu na vyslovenie súhlasu so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Prosím poverených skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prosím skrutátorov, aby nahlásili počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prítomných je 78 poslancov. Sme uznášaniaschopní.

    Pýtam sa, kto je za, aby Národná rada vyslovila súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane.

    Skrutátori, nahláste počet poslancov hlasujúcich za návrh.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Kto je proti návrhu?

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Zdržal sa niekto hlasovania?

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že na základe výsledkov hlasovania Národná rada návrh vlády na vyslovenie súhlasu so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej schválila.

    Ďakujem pani ministerke financií za uvedenie návrhu aj pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 375. Zároveň s tlačou ste dostali aj návrh pána predsedu na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie jednotlivým výborom.

    Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho, aby návrh vlády uviedol.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    účelom vládneho návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce vytvoriť účinný systém inšpekcie práce, vytvoriť orgány inšpekcie práce a vymedziť ich pôsobnosť tak, aby boli analogické orgánom inšpekcie práce a ich pôsobnosti v krajinách Európskej únie.

    Návrh zákona obsahuje základné úlohy inšpekcie práce vymedzené v článku 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode. Na orgány inšpekcie práce sa navrhuje preniesť výkon kontroly nad dodržiavaním aj pracovnoprávnych predpisov. To by som chcel zvýrazniť - pracovnoprávnych predpisov, zvýrazňujem, že aj mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

    Úlohou inšpekcie práce podľa predloženého návrhu zákona bude zabezpečovať presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany zamestnancov pri práci, vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie predpisov a poskytovať zamestnancom a zamestnávateľom rady a informácie.

    Návrh zákona vytvára predpoklady na kvalitatívne lepší a účinnejší systém ochrany zamestnancov pri práci a zachováva nezávislé postavenie výkonných orgánov inšpekcie práce, novo vymedzuje pôsobnosť orgánov inšpekcie práce s cieľom skvalitniť výkon dozornej činnosti a poradenskej činnosti.

    Navrhuje sa, aby pôsobnosť Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky prešla dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a na Národný inšpektorát práce v rozsahu ustanovenom zákonom. Rovnako sa navrhuje prechod pôsobnosti inšpektorátov bezpečnosti práce na inšpektoráty práce podľa tohto zákona. Účelom návrhu zákona nie je zrušenie orgánov dozoru, ale ich pretransformovanie, a to znovu opakujem, pretransformovanie na orgány inšpekcie práce ako komplexnej inšpekcie práce. Navrhovaný systém inšpekcie práce s podriadenosťou príslušnému ministerstvu práce je používaný vo väčšine štátov Európskej únie.

    Návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvára právne predpoklady na ratifikáciu Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce číslo 81 z roku 1947 a číslo 129 z roku 1969 a jeho prijatím sa bude eliminovať aj kritické stanovisko komisie Európskej únie k hodnotiacej správe Agenda 2000, podľa ktorej súčasné štruktúry slovenskej inšpekcie nie sú v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 81.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz pána poslanca Mesiarika, ktorého určil gestorský výbor... prepáčte, pani poslankyňu Keltošovú, aby informovala Národnú radu o stanovisku gestorského výboru, ako aj o odporúčaní, ako prerokovať tento návrh zákona v Národnej rade.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Skoro ste mi pokazili moju premiéru v tomto parlamente.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 104 zo 6. októbra ma poveril spravodajstvom k tomuto návrhu zákona.

    V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu, kde konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej by som chcela skonštatovať, že zo znenia návrhu je zrejmé, že tento návrh zákona má uviesť, ako hovoril pán minister, do súladu návrh zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 81 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 129 z roku 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí. Takisto tento návrh zákona nezakladá zvýšené požiadavky na štátny rozpočet, na pracovné sily a nemá finančný dosah na rozpočty obcí.

    Ako bolo povedané, účelom návrhu zákona je vytvoriť účinný nástroj na systémovú ochranu zamestnancov. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a takisto poznamenávam, že návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, patrí medzi priority uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Mesiarik. Iní páni poslanci nemajú záujem vystúpiť. Pani poslankyňa Keltošová ako spoločná spravodajkyňa. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Mesiarik, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    veľmi stručne by som chcel oceniť iniciatívu a snahu dospieť k ďalšiemu kroku v oblasti určitej integrácie inšpekcie práce. Tento problém, pripomínam poslancom, nie je nový, tento problém mali snahu vyriešiť aj predchádzajúce vlády. Žiaľ, nikdy nedošlo k dohode, k tomu, aby sa problém vyriešil definitívne.

    Nespochybňujem a rozhodne som za to, aby sa urobili kroky, aby sa ešte viac skvalitnila a zintenzívnila inšpekcia najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a nespochybňujem ani to, aby došlo po vzájomnej zhode k určitej integrácii, aby toto úsilie bolo výraznejšie a hlavne výsledok inšpekcie aby bol výraznejší v prospech zamestnancov či už vo výrobnej, alebo nevýrobnej sfére.

    Upozorňujem Národnú radu, že na tomto rokovaní, na 22. schôdzi Národnej rady, je pod tlačou číslo 334 i návrh zákona o zmene kompetencií ministerstiev, alebo organizácií ministerstiev, kde sa navrhuje v tomto návrhu zmena systému v oblasti inšpekcie práce alebo Slovenského úradu bezpečnosti práce, ktorý by podľa tohto návrhu mal prejsť pod riadenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže medzi poslancami v diskusii v samotnom výbore pre podnikanie došlo k zásadným pripomienkam, výbor už aj prijal určité uznesenie a rozhodnutie, ktoré odporučí tejto schôdzi na určité kroky, ktoré naznačujú nesúlad s týmto zákonom.

    Preto navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby tento návrh bol vrátený, aby nebol postúpený do ďalšieho čítania, až po prerokovaní zákona pod tlačou 334, o ktorom som hovoril, sa k tomu treba vrátiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Myslela som, že nebudem vystupovať, ale predsa len pár poznámok.

    Skutočne na tomto návrhu zákona pracovala aj predchádzajúca vláda. Dostala ho dokonca v januári 1998 do prvého čítania. Opäť pre inštitucionálne nezhody, tak ako je to aj teraz, nie pre vecnú stránku zákona, bol tento zákon odročený. Áno, pán minister, pre personálne nezhody.

    Niečo podobné vidím, že sa opakuje aj dnes. V tom prípade, keď ja som bola vo vláde, bola to Slovenská národná strana. V tomto prípade je to iná strana, ktorá tam má svojho predstaviteľa. Myslím si, že tento zákon je taký naliehavý, aj vo svetle posledného odporúčania Európskej komisie, kde z celého sociálneho sektora nám vytýkajú práve neprijatie tohto návrhu zákona. Ja chápem zložitosť situácie ministerstva práce veľmi dobre. Ja to poznám na vlastnej koži. Ale dovoľte, aby som povedala, že aj vecná stránka tohto zákona bola verifikovaná v priebehu posledných troch rokov od roku 1996 Medzinárodnou organizáciou práce, Medzinárodnou federáciou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bola verifikovaná ďalšími právnymi expertmi, myslím, že sa to konzorcium volá POMBO.

    Jednoducho máme tu celý rad odborných kladných posudkov. Myslím si, že skutočne aj vo svetle blížiaceho sa helsinského summitu treba urýchliť prípravy, a teda prijatie tohto návrhu zákona. Ako posledný argument mi dovoľte, aby som uviedla aj nezanedbateľný fakt, že z fondu Phare sú pripravené zdroje na automatický systém, ktorý by mal pomôcť vyhodnocovať údaje tohto národného inšpektorátu práce. Program Phare schválil peniaze na tento špeciálny projekt a myslím si, že nič nebráni tomu, aby ste napokon tento návrh zákona schválili.

    Ja som za to, aby sme vyhoveli ministrovi práce, a spoločne môžem povedať za klub poslancov HZDS, že budeme tento návrh zákona podporovať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som vystúpiť iba na podporu slov pani poslankyne Keltošovej, pretože bola som v uplynulom volebnom období členkou výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, kde sme sa opakovane podobným návrhom zákona venovali, a vtedy, musím povedať veľmi korektne, pán minister Magvaši podporoval ten návrh zákona, ktorý je takmer zhodný s týmto návrhom zákona, ktorý predkladá. Myslím si, že tu už boli povedané dôvody aj z medzinárodného aspektu a bolo by škoda, keby na nejakých politicko-lobistických skupinách sme zase neurobili krok, ktorý je potrebný urobiť, tak si myslím, že by bolo dobré, keby aj pán Mesiarik zvážil svoj návrh, ktorý dal, pretože naozaj je to veľmi potrebný návrh zákona. Myslím si, že by sme sa naň mali pozerať z vecného, a nie z politického hľadiska.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, žiada sa vám vyjadriť v rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcel by som vás požiadať, aby ste podporili náš návrh, aby zákon bol posunutý do druhého čítania. Totiž ešte v procese druhého čítania je možné v konečnom dôsledku aj vo väzbe na tú pripomienku, ktorú tu povedal pán poslanec Mesiarik, kedykoľvek zastaviť ďalšie konanie v Národnej rade, keď dával túto protiargumentáciu. Takže myslím si, že obrátene, práve tým, že dáme tento zákon z prvého čítania do výborov, výbory sa môžu ubezpečiť o tom, že v nadväznosti ďalší zákon, to znamená kompetenčný zákon, je vlastne správne postavený, aj z obsahovej a vecnej stránky sa ubezpečia, že budú správne o tom rozhodovať. Čiže je to vlastne v prospech legislatívneho procesu v Národnej rade.

    Nebudem komentovať niektoré veci. Ja som poslal list všetkým predsedom poslaneckých klubov jednotlivých parlamentných politických strán aj predsedom výborov. Celú dokumentáciu, kde dokumentujeme dokumentmi Európskej komisie, dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce, že je konečne potrebné si na Slovensku uvedomiť, že vstupujeme do iného priestoru ako do priestoru, ktorý tu bol tridsať rokov. Ak niekto chce konzervovať tridsaťročný prístup, tak osobne si myslím, je spiatočník.

    Ďakujem.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Keďže pán minister Magvaši uvádza ešte jeden návrh zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

    odporúčam, aby pán minister uviedol tento návrh, otvorili sme rozpravu a potom hlasovali o obidvoch predložených návrhoch pána ministra naraz.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky po schválení vládou Slovenskej republiky dňa 29. septembra 1999.

    Musím povedať, že tento návrh zákona je predložený na základe žiadosti sociálnych partnerov, konkrétne Konfederácie odborových zväzov.

    Účelom navrhovanej novelizácie zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je predĺžiť obdobie vykazovania a hodnotenia výkonu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a výkonu služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií do 31. decembra 1999, respektíve až do roku 2023 na účely dôchodkového zabezpečenia.

    Zároveň sa navrhuje v prechodných ustanoveniach citovaného zákona právne upraviť obdobie od 1. januára 1999 do účinnosti tohto zákona.

    Odporúčam preto Národnej rade Slovenskej republiky, aby o prvom čítaní tohto návrhu zákona bol tento návrh zákona posunutý do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mesiarikovi, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať ďalej predložený návrh zákona vládou Slovenskej republiky do Národnej rady.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Ako spravodajca konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa týmto návrhom sleduje.

    Návrh zákona, ako ste už počuli, prerokovala 21. júna 1999 Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Odporučila, aby sa problém riešil v budúcnosti systémovo v súvislosti s prípravou zákona o sociálnom poistení a novelou zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení. Do prijatia týchto noriem na prechodný čas treba ešte schváliť alebo odporúčam schváliť prijatie tejto novely.

    Navrhovaná právna úprava svojím obsahom neodporuje dohovorom Rady Európy a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce. Dôvodová správa obsahuje aj ekonomický rozbor nárokov na štátny rozpočet.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386 z 1. 10. tohto roku prideliť návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra 1999.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Brocka vystúpi ako prvý.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som pochváliť pána ministra a vysloviť mu uznanie, že mal odvahu a predložil do vlády a nakoniec potom aj na verejnú diskusiu koncepčný materiál, zásadný materiál o reforme dôchodkového zabezpečenia. To treba oceniť, lebo jeho predchodcovia nemali toľko odvahy a guráže, aj keď to bolo ich povinnosťou, lebo sa zaviazali aj vo svojom programovom vyhlásení. To hovorím na úvod preto, lebo s týmto návrhom, ktorý pán minister predložil do vlády a vláda do parlamentu, nesúhlasím.

    Je to už po šiestykrát, rok čo rok táto snemovňa vždy predlžovala vykazovanie pracovných kategórií a ja som rok čo rok ako opozičný poslanec kritizoval tento postup predchádzajúcej vlády. A priznávam sa, že aj keď som teraz koaličným poslancom, názor na tento problém alebo túto vec som nezmenil. Argumenty by som si mohol požičať z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona. Tam je veľmi jasne povedané, prečo to netreba schváliť alebo prečo to nie je dobrý návrh zákona. Výhodnejšie dôchodkové nároky vyplývajúce z preferovaných pracovných kategórií sú uspokojované na úkor ostatných poistencov, keďže zamestnávatelia aj zamestnanci neplatia vo vyššej miere poistné, ale platia poistné v rovnakej výške ako ostatné skupiny osôb, ktoré v dôchodkových nárokoch nie sú zvýhodnené. Preferované nároky zaťažujú nielen súčasný systém, ale budú mať vplyv na nákladovosť tohto systému až do roku 2022. Napríklad v roku 2005 to bude predstavovať v Sociálnej poisťovni 364 mil. korún bez valorizácie dôchodkových dávok.

    Ministerstvo financií rovnako konštatuje, inými slovami nesúhlasí s týmto návrhom, keďže zakladá finančné nároky na štátny rozpočet, na dávky dôchodkového zabezpečenia z osobitných účtov ministerstva spravodlivosti, vnútra, dopravy a pôšt, ktoré súvisia so znížením príjmov základne štátneho rozpočtu s ohľadom na zníženie odvodov prebytkov týchto osobitných účtov kapitol. S návrhom v zásade nesúhlasí Sociálna poisťovňa. Zjednodušene vlastne celá dôvodová správa je o tom, aby nebol schválený uvedený návrh zákona.

    Preto navrhujem, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Dámy a páni, zhodou okolností navrhujem skoro to isté čo v predchádzajúcom bode kolega Mesiarik, ale priznám sa, že neviem, či on podporí tento môj návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Naozaj chcem potvrdiť v jednom smere slová pána poslanca Brocku, že naozaj ako opozičný poslanec vystupoval proti návrhu zákona, aby sa predlžovala účinnosť pracovných kategórií. Ale, pán poslanec, teraz ste v úplne inej pozícii. Teraz predsa by ste ako člen vládnej koalície mali využívať priestor koaličných rokovaní, mávate spoločné kluby a bolo by asi vhodnejšie, keby ste tieto svoje námety predniesli tam. Zdá sa mi to byť taká divná pozícia, že najskôr vystúpi jeden koaličný poslanec a potom druhý a odmieta vládny návrh. To sa naozaj malo riešiť podľa mňa na inej pôde. Ale prosím, je to vaša vec a naozaj potvrdzujem vaše slová v tomto bode.

    Ale vy ste v úvode povedali, pán poslanec, a pochválili ste pána ministra, že dal na verejnú diskusiu materiál, ktorou je Koncepcia reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky, a zároveň ste povedali, že táto odvaha chýbala predchádzajúcej vláde. Vy viete, že to nie je pravda, že o koncepcii transformácie sociálnej sféry sa diskutovalo nie mesiace, ale dokonca sa táto diskusia ťahala z jedného volebného obdobia do druhého a vyjadroval sa k nej naozaj každý, tieto pripomienky sa zbierali a nakoniec ten materiál bol podľa tých pripomienok spracovaný do tej podoby, ktorý parlament prijal. Ja som zasa oceňovala na práci ministra, že z tejto koncepcie transformácie sociálnej sféry vychádza aj on.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    myslím si, že to už je niekoľkoročný súboj pána poslanca Brocku a mňa v rôznych polohách, či už v poslaneckej, alebo ministerskej. Ja ho chápem. On ako pravicový politik nemôže inak vystupovať. Tak to bolo v minulosti, tak to je aj teraz. A mne sa to páči, že zoči-voči svojmu ľavicovému ministrovi jasne deklaroval svoj pravicový postoj.

    Ja by som len chcela povedať toľko, že zákon o sociálnom poistení sa pripravoval skutočne veľmi dlho a je to nesmierne komplikovaný zákon. Vy ste technik, pán poslanec Brocka, a viete si predstaviť množstvo výpočtov poistnej matematiky, veľmi zložitých a komplikovaných, ktoré bolo treba urobiť na prípravu tohto návrhu zákona. Ja takisto vítam aj názory odbornej verejnosti, ale aj laickej verejnosti v diskusii o tomto návrhu zákona, ale prosím vás, tak ako v minulosti aj teraz vám musím zopakovať moje stanovisko, že pokiaľ nebudú pripravené určité kompenzácie pre občanov, ktorých sa dotýka I. a II. pracovná kategória, musíme byť trpezliví a musíme ešte toto obdobie prečkať. Viem, že absolútna spravodlivosť neexistuje, ale v tomto prípade si myslím, že treba urobiť určité gesto voči ľuďom. Nielen im dať na diskusiu návrh zákona o sociálnom poistení, ale zároveň do prijatia účinnosti tohto návrhu zákona treba tieto pracovné kategórie zohľadniť. Takže ja sa tentoraz musím zastať názoru ministerstva a musím vám oponovať. Treba ešte vydržať, pokiaľ zákon o sociálnom poistení nebude účinný.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pani poslankyňa Keltošová bola posledná prihlásená do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister Magvaši. Áno.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ako povedala pani poslankyňa Keltošová a nakoniec to povedal aj pán poslanec Brocka, je to zákon, ktorý sa každý rok opakuje v tomto parlamente a je výsledkom vlastne dosť nesystémového rozhodnutia bez následného kroku z roku 1992 ešte vo federálnom parlamente, pretože na jednej strane bolo spravené rozhodnutie a nebolo za tým spravené niečo následné. Preto teda tu každý rok Národná rada v rôznej štruktúre vždy k tomuto pristupovala. Myslím si však, že na druhej strane si treba uvedomiť, že pre jednoduchého človeka, ktorý celý život robil v metalurgii pri tej istej peci, je nevysvetliteľné, že má zrazu niekde prejsť bez toho, že by mal možnosť nejakého iného náhradného riešenia. Myslím si, že teraz je zbytočné skúmať, kto urobil chybu a ako chybil. V tomto prípade by sme mali zachovať kontinuitu, ktorá tu za sebou od roku 1993 bežala, a aj preto, že dnes jestvuje na stole koncepcia reformy sociálneho poistenia a tá vytvára už vlastne niečo nové a dáva pre týchto ľudí úplne jasne deklarované budúce riešenie. Práve preto spravme ešte túto výnimku a prosil by som vás, aby sme za návrh pána poslanca Brocku nehlasovali, ale podporili posunutie návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Žiadate si, pán spoločný spravodajca, vystúpiť? Áno.

  • Vážené dámy a páni,

    poviem skutočne len dve-tri vety, pretože bol by som nerád, keby sme odišli od tohto bodu s presvedčením, že tí ľudia, ktorí celý život pracovali na rizikových, vysoko rizikových pracoviskách v I. a II. kategórii, žili na úkor tých ostatných. To nie je pravda. My sme si to viackrát vysvetľovali, pretože problém nie je taký nový. Platenie výšky príspevku na poistné v minulosti sa odvádzalo vždy od výšky mzdy. Ak niekto robil na riziku, aj mzda bola vyššia, teda určite platil aj niečo viacej. Ale nechcem toto ďalej rozvádzať, len nemali by sme ísť tou cestou, aby sme vyčítali tým ľuďom, ktorí prišli o svoje zdravie, mnohí aj životy, že žili na úkor niektorých iných. Myslím si, že máme veľmi dobrú šancu teraz spoločne, a ja si veľmi vážim aj opozíciu i názory pána ministra, je tu vzácna zhoda, že v krátkom období transformáciou veľkej sociálnej sféry a sociálneho poistenia tento problém konečne vyriešime.

    A pokiaľ ide o pripomienku poslankyne z opozície - veď stále nám vyčítate, že my sme dopredu dohodnutí, že prídeme sem a vy sa len dívate. Ale vidíte, že nie, že my si vieme tie veci otvorene povedať aj pred vami. A v tom je vlastne to, že vám chceme dokázať a týmto aj dokazujeme, že nie je to tak, že prídeme sem a sme poslušní roboti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na návrh troch poslaneckých klubov, ktoré požiadali o prestávku pred hlasovaním o týchto dvoch návrhoch, ktoré predložil pán minister Magvaši, vyhlasujem teraz prestávku.

    Keďže do 19.00 hodiny máme polhodinu, nie je vhodné, aby sme po prestávke ešte pokračovali v rokovaní tejto schôdze Národnej rady.

    Preto prerušujem rokovanie 22. schôdze. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem všetkým za účasť na dnešnom rokovacom dni. Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.