• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram desiaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: poslanec Robert Fico, poslanec Kandráč, Krumpolec, Lexa, poslankyňa Malíková, poslanec Slobodník, poslanec Slota, poslanec Šepták, poslanec Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Hoffmann, Hudec, Prokopovič, Švantner, Duka-Zólyomi a Weiss.

    Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o zmluvách, ktoré boli prerokované na včerajšom rokovacom dni a neboli odhlasované. Celkove ide o osem uznesení, ktoré postupne budeme musieť odhlasovať a potom by sme pristúpili k programu ďalej.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Tarčák.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    včera som bol spájaný s istou nechutnou akciou, ktorá sa stala nejakému pánovi, ktorého som videl trikrát v živote, a preto navrhujem, aby sme zaradili ako samostatný bod rokovania tejto schôdze, ktorý môžeme prerokovať ako posledný, a to vytvorenie parlamentnej komisie na prešetrenie stavu Fondu detí a mládeže s dôrazom na vyhodnotenie výhodnosti či nevýhodnosti toľko proklamovaných zmlúv, o ktorých sa hovorí. Členmi tejto komisie môžu byť pokojne predkladatelia novely zákona. Chcem tam byť ja a uvítam, keď tam bude aj pán Palko, ktorý mieni vykonať nejaký poslanecký prieskum. Ak by tento návrh neprešiel, potom sa hlásim ja verejne a iste aj písomne pánu Palkovi, aby som v tej skupine, ktorú chce zriadiť za účelom prieskumu, bol i ja, pretože sa ma to istým spôsobom dotýka, lebo nepriamo som bol obvinený.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nemôžem dať hlasovať o tomto bode programu, aj keď ho chápem ako vašu požiadavku, pretože ide o nový bod programu tejto schôdze a je potrebný návrh troch poslaneckých klubov na zaradenie do tohto programu. Pokiaľ sa tak stane, samozrejme, budeme môcť o tom hlasovať.

    Ešte jeden procedurálny návrh.

    Pán poslanec Tarčák, nech sa páči.

  • Tak potom prosím niekoho z kolegov vládnej demokratickej koalície, keby podporil tento návrh. Nie je za tým nič zlého. Chceme len vniesť do toho jasno. Som presvedčený o tom, že tento návrh podporí hociktorý predseda poslaneckého klubu vládnej koalície.

  • Pokiaľ sa tak stane, v rámci programu rokovacieho dňa dám o tom hlasovať.

    Pán poslanec Orosz sa hlási s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči.

  • Nepôjde o procedurálny návrh, ale pokúsil by som sa vyjadriť vo vzťahu k návrhu pána poslanca Tarčáka. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, číslo teraz neviem, nie je možné zriaďovať vyšetrovacie komisie. Je možné, samozrejme, vykonať poslanecký prieskum a myslím si, že sa to dá riešiť tak, že príslušný výbor prizve na prešetrovanie týchto otázok pána poslanca Tarčáka. Ja odporúčam také riešenie.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, tak ako som avizoval, teraz budeme hlasovať o medzinárodných zmluvách, ktoré sme prerokovali včera.

    Začneme hlasovaním o návrhu na uzatvorenie Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 310.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Dávam hlasovať, páni poslanci a panie poslankyne, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s uzatvorením Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie. Ešte raz dôrazne žiadam všetkých pánov poslancov a poslankyne, ktorí sa nachádzajú v priestoroch budovy Národnej rady, aby okamžite prišli na hlasovanie. Pokiaľ ešte niektoré výbory náhodou neskončili rokovanie, žiadam ich, aby tak okamžite urobili, pretože už prebieha rokovanie Národnej rady a počas neho nie je možné zvolávať ani rokovať vo výboroch Národnej rady.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme sa prezentovať, aby sme mohli hlasovať o predloženom návrhu.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Hlasujte, páni poslanci, poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďalej nasleduje hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných zariadení, pozmeneným 3. mája 1996 (Protokol II pozmenený 3. mája 1996), a s Dodatkovým protokolom o oslepujúcich laserových zbraniach (Protokol IV) k Dohovoru o zákaze použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky. Tlač ste mali pod číslom 264.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s protokolmi, ako sú uvedené v návrhu uznesenia.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie, páni poslanci a poslankyne, a hlasovali o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Šiesteho dodatkového protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy pod tlačou číslo 265.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s ratifikáciou Šiesteho dodatkového protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďalej nasleduje hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov, ktorú ste mali pod tlačou číslo 268.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Dohody o úprave pohraničného prechodu železníc z 22. septembra 1962 v znení Dohody z 3. januára 1967 a výmeny nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994, tak ako ste ju mali predloženú v tlači 262.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Dohody o úprave pohraničného prechodu železníc z 22. septembra 1962 v znení Dohody z 3. januára 1967 a výmeny nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme uvedené uznesenie schválili.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (tlač 263).

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády, kde budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s touto zmluvou.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice, ktorú ste mali pod číslom tlače 304.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme o predloženom návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    A nakoniec nasleduje hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Tento materiál máte pod číslom tlače 312.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Prosím, páni poslanci a poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sme schválili.

    Ďakujem, páni poslanci a poslankyne.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene štyroch poslaneckých klubov dávam návrh, aby sme o bode 16 podľa posledného rozpisu rokovania, to znamená tlač 288, správa o rozpracovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, nerokovali na tejto schôdzi. Zdôvodnenie mám také, že na budúcu schôdzu bude predložené už aj vyhodnotenie úloh a je zbytočné, aby sme sa tým zaoberali, pretože tam budú aj vytaxované úlohy, ktoré boli naplánované, a ich vyhodnotenie.

    Ďakujem.

  • O tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča dávam hlasovať bez rozpravy.

    Páni poslanci, poslankyne, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte o predloženom procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k bodu

    návrh na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu z funkcie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

    Máte rozdaný materiál a návrh.

    Prosím povereného poslanca za navrhovateľov, aby návrh zdôvodnil. Pán poslanec Peter Zajac bude zdôvodňovať tento návrh za navrhovateľov.

    Nech sa páči.

    Prosím, pokoj, páni poslanci, poslankyne.

  • Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu.

  • Porucha mikrofónu.

  • Ak dovolíte, panie poslankyne a páni poslanci, ešte raz zopakujem.

    Podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu z funkcie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Návrh máte pred sebou ako tlač 373.

    Ako dôvody pre tento návrh uvádzam. Funkcia predsedu tohto výboru plní v parlamentnom živote veľmi dôležitú úlohu. Je to kontrolná funkcia. Ako vieme, o túto funkciu, tak ako o celý kontrolný výbor sa aj v minulosti viedli politické zápasy a po voľbách v roku 1998 sa dostal na čelo tohto kontrolného výboru poslanec opozície práve preto, aby opozícia mala príležitosť a šancu viesť kontrolu tohto výboru. Táto funkcia však vyžaduje isté základné vlastnosti a náš návrh vychádza z toho, že poslanec Ján Slota tieto vlastnosti prestal spĺňať.

    Predovšetkým Ján Slota si neplnil riadne povinnosti vyplývajúce z funkcie predsedu výboru. Nedodržuje plán činnosti výboru na rok 1999 prijatý na 3. zasadnutí výboru 13. januára 1999, menovite tie jeho body, ktoré sa dotýkajú kontroly činnosti Slovenskej informačnej služby a jej hospodárenia za prvý štvrťrok a prvý polrok 1999. Poslanec Ján Slota sa fakticky v poslednom čase takmer nezúčastňuje na rokovaní pléna Národnej rady, a to dokonca ani v takom prípade, keď sa prerokúva návrh, ktorý vychádza z jeho výboru, to znamená návrh na novelu zákona o Slovenskej informačnej službe. A neviem, či tu je dnes. Nie je tu napokon ani dnes.

    Po druhé. Verejne prednesené výroky Jána Slotu počas tohto roku, a to nielen na povestnom mítingu v Kysuckom Novom Meste 5. marca 1999 či na terase bratislavského hotela Budúcnosť v júni 1999, pri ktorých sa jeho stav pri najlepšej vôli nedal označiť za triezvy, nedávajú záruku, že bude riadne vykonávať funkciu predsedu výboru, v ktorom ako člen a najmä ako jeho predseda prichádza do styku so štátnym tajomstvom.

    Po tretie. Vo funkcii predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby nereprezentuje Ján Slota len sám seba, Slovenskú národnú stranu či opozíciu, ale celú Národnú radu Slovenskej republiky. Jeho výroky v Kysuckom Novom Meste, za ktoré bolo naňho podané trestné oznámenie pre podozrenie, že sa dopustil trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 Trestného zákona, podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti podľa § 198a, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196, šírenia poplašnej správy podľa § 199 Trestného zákona a trestného činu opilstva podľa § 201 Trestného zákona, ktoré sa síce nemôže vyšetrovať, lebo Ján Slota nebol zbavený imunity, ale toto všetko nedáva záruku, že Ján Slota bude ako predseda tohto významného výboru reprezentovať ako predstaviteľ Národnej rady Slovenskej republiky štátne záujmy Slovenskej republiky.

    Tieto dôvody, ktoré som tu uviedol, nie sú pritom nijako namierené proti Slovenskej národnej strane ani proti opozícii. Naopak, na poslednom poslaneckom grémiu vyjadrili predstavitelia koaličných strán názor, že odvolanie Jána Slotu nielen z funkcie predsedu, ale aj člena výboru uvoľní cestu k novému návrhu Slovenskej národnej strany na nového člena výboru, ktorý by sa tak mohol stať kandidátom SNS, a teda aj opozície na funkciu predsedu výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pritom konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Mészáros, pán poslanec Sitek, pán poslanec Köteles. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok k tomuto bodu programu.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Mészáros.

    Pán poslanec, máš slovo, nech sa ti páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky asi pred desiatimi dňami nevyhovela žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu. Napriek tejto skutočnosti členovia poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície sú presvedčení, že rozhodujúca väčšina tohto parlamentu nesúhlasí s hanebnými výrokmi Jána Slotu, ktoré predniesol v Kysuckom Novom Meste. Členovia klubu Strany maďarskej koalície sú toho presvedčenia, že poslanci tejto snemovne sú proti akýmkoľvek, hoci aj len náznakom prejavov rasizmu a xenofóbie. A práve prejavom takéhoto postoja je návrh skupiny poslancov na odvolanie Jána Slotu z funkcie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti informačnej služby. Nie je totiž možné, aby poslanec, predseda parlamentného výboru, sústavne znevažoval určité skupiny ľudí v tomto štáte často iba preto, aby sa zviditeľnil, iba preto, lebo zo svojho zavrhnutiahodného počínania hádam dočasne aj politicky profituje. Je to odsúdeniahodné, pričom aj keď to možno znie honosne, aj politizovať by sa malo iba na morálnych základoch.

    Napriek tomuto konštatovaniu však nechceme ani nie sme oprávnení moralizovať, podporujeme iba konkrétny návrh za konkrétne skutky. Návrh na odvolanie funkcionára, ktorý aj keď nie trestnoprávne, ale musí niesť za svoje počínanie aspoň politickú zodpovednosť. Chceme sa správať zodpovedne voči svojim voličom, voči občanom nášho štátu.

    Nemôže byť sporné, že občania tohto štátu chcú vidieť vo vedúcich funkciách Národnej rady Slovenskej republiky zodpovedných, slušných ľudí. Táto "kvalifikačná požiadavka" je minimálna. Občania chcú, aby si ich všetci poslanci a funkcionári vážili minimálne tým, že s nimi budú vychádzať ako rovný s rovným. Predseda Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky podľa názoru poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície tieto predpoklady už dávno nespĺňa. Preto podporujeme jeho odvolanie z funkcie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    S jedinou faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlási pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že nie je celkom najšťastnejšie, že rokujeme o tomto bode a nie je tu prítomný ten, koho sa vlastne ten bod dotýka. Preto si dovolím navrhnúť tomuto plénu, či by v mene pána poslanca Slotu nemohli vystúpiť predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia pán Muránsky a Kresánek, pretože boli to práve oni, ktorí sa vrchovatou mierou pričinili o to, že pán Slota mohol kandidovať do funkcie prezidenta Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Sitek.

    Máte slovo, pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    myslím si, že pán predsedajúci mal, keď na začiatku schôdze ospravedlňoval pána Slotu, zdôvodniť, že pán Slota podľa toho, ako som si to overil, je práceneschopný od utorka. To je po prvé. Nebudem už dávať návrh, aby sme nerokovali o tomto návrhu, aj tak by neprešiel, ale myslím si, že treba aj v tomto smere postupovať korektne.

    Čo sa týka samotného návrhu na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu z funkcie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tak ako to uvádza tlač 373, bolo by korektné, keby v návrhu uznesenia a vlastne vôbec v dôvodovej správe sa objavili dôvody, ktoré tu uvádzal pán poslanec Zajac, lebo si myslím, že je korektné, keď tu hovoríte o činnosti výboru, neviem, či ste členom výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby, čiže mohli ste konkrétne predložiť, koľkokrát výbor zasadal, a nie tu rozprávať z vlastných poznatkov. Tak by sme si to mohli overiť.

    Čo sa týka tých ďalších argumentácií, ktoré ste povedali, chcel by som ešte zvýrazniť ten fakt, že vlastne hovorili ste tu o výrokoch v Kysuckom Novom Meste. Myslím si, že je korektné voči kolegom postupovať tak, že keď nebol pán predseda výboru Slota zbavený imunity, tak Národná rada Slovenskej republiky vlastne nevydala možnosť, aby bol trestne stíhaný, čiže pozeráme sa na pána poslanca tak, ako keby vlastne žiadny priestupok alebo lepšie povedané žiadny trestný čin neurobil. Vzhľadom na to, že pán predseda výboru je práceneschopný, poslal mi alebo lepšie povedané poprosil ma, aby som vystúpil v Národnej rade a zacitujem doslovný text, ktorý tu uviedol predseda výboru pán Slota.

    "Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    hneď v úvode by som chcel predovšetkým zdôrazniť, že s potešením prijmem váš superdemokratický krok, ktorým na základe údajnej správy z bulvárneho plátku ste rozhodnutí odvolať ma z funkcie predsedu výboru na kontrolu SIS. Tento váš počin nie je pre mňa prekvapením, nakoľko protinárodné sily ma likvidujú sústredene nielen tu v parlamente, ale cez zapredancov a dezorientovaných členov aj vo vlastnej strane.

    Ale vrátim sa k samotnej kauze, ktorá bola účelovo vyfabrikovaná a tu v parlamente nafúknutá jedným gynekológom. Dňa 5. novembra 1999 o 9.00 hodine číslo dverí 204 bude na Okresnom súde v Žiline prejednávaná moja žaloba proti Novému času, ktorý som zažaloval za uverejnenie klamstva.

    Na záver by som chcel zdôrazniť, že sa vôbec nebudem vzrušovať, keď náš demokratický parlament ma odvolá z postu predsedu uvedeného výboru ešte pred vynesením rozsudku. Potom sa budem môcť viacej venovať gynekologickej praxi."

    To je doslova citát, citoval som, o ktorý ma požiadal pán predseda výboru.

    Vyslovím svoj názor. Myslím si, že treba korektne vystupovať ku každému poslancovi. Viete, že sme boli v minulosti svedkami, ako tu tvrdo vystúpili niektorí poslanci terajšej vládnej koalície, urazili jednotlivých členov. Pre mňa bola najväčšia tá urážka, keď poslanci maďarskej koalície si neuctili pamiatku zosnulých v Malej vojne, keď pán predsedajúci, pán Migaš požiadal o minútu ticha a všetci poslanci z maďarskej koalície odišli. Čiže si nevážia, to bola najväčšia urážka pre mňa ako pána poslanca. Ja si vážim každého v parlamente, a preto tak aj v tomto prípade vystupujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    K vášmu vystúpeniu faktické poznámky majú pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Šebej, pán poslanec Benkovský ako posledný. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok k vystúpeniu poslanca Jána Siteka.

    Prosím, ako prvá pani poslankyňa Halušková.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Sitek, je pekné od vás, že si obhajujete svojho kolegu, ale chcem doplniť len jedno. Ako ste tu povedali, to, že sme pána Slotu nezbavili imunity, ešte neznamená, že to v tom Kysuckom Novom Meste nepovedal. Druhá vec je: Nechce sa mi veriť, že by bol až taký chorý, aby neprišiel sem a neobhajoval sa, lebo vieme, že koľko našich poslancov bolo chorých, v horúčke tu sedeli len preto, aby hlasovali, a on nemôže prísť. Taký je chudák nemocný, že sa nemôže prísť obhájiť. A tretia vec. Tá jeho neúčasť je hádam len z toho, že robí primátora. My tu máme toľko primátorov, ktorí tu poctivo sedia a rokujú a dokážu si splniť obidve úlohy naraz. Takže si myslím, že to nie je veľmi správne, že tu nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec František Šebej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tón a text odkazu, ktorý poslal predsedu výboru pre kontrolu Slovenskej informačnej služby pán Slota tomuto plénu, len dokazuje, že návrh na jeho odvolanie je oprávnený. A ja by som chcel k tomu, čo povedal pán Sitek, poznamenať len toľko: Je celkom prirodzené, že vo výbore pre kontrolu nad tajnými službami majú byť a sú poslanci opozície. Je celkom prirodzené, že takémuto výboru aj predsedá poslanec opozície. A budem aj v budúcnosti považovať za celkom normálne, že to bude napríklad poslanec Slovenskej národnej strany.

    Ale vážení kolegovia, ak má mať kontrola nad tajnými službami zmysel, tak to bude len vtedy, ak vy všetci, a to aj opozícia, aj vládni poslanci budú mať pocit, že aspoň do určitej miery parlamentná kontrola zaručuje, že tajná služba nebude zneužívaná. Ja si pri štýle práce pána poslanca Slotu takýto pocit nemôžem dovoliť. Jednoducho pán poslanec Slota na kontrolu tajnej služby kašle rovnako, ako kašle na prácu v parlamente. Je to jednoducho pod jeho úroveň, aby sa zúčastňoval na práci parlamentu i práci tohto výboru. Preto ak chceme mať pocit akej-takej istoty pred tajnými službami, jednoducho je potrebné, aby na čele toho výboru, ale aj vo výbore samotnom sedel jednoducho niekto druhý.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    považujem za potrebné veľmi krátko sa vyjadriť k predloženému návrhu, a to v súvislosti a v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Siteka. Pán poslanec Slota, žiaľ, dlhodobo robí hanbu slovenskému národu a Národnej rade Slovenskej republiky ako takej. Svedčí o tom dokonca aj jeho reakcia a list, ktorý tu bol prečítaný. Jeho výroky, ale i konkrétne skutky sú nedôstojné poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Pravda, s nimi sa musí vyrovnať predovšetkým Slovenská národná strana. Návrh, ktorý je predložený, súvisí aj s týmito činmi a s týmito výrokmi. Otvorene hovorím, že pokiaľ ide o hlasovanie o vydaní pána poslanca Slotu na trestné stíhanie, zdržal som sa hlasovania. Urobil som tak predovšetkým preto, že i keď išlo o zavrhnutiahodné výroky, žiaľ, obdobný charakter majú výroky i ďalších poslancov predovšetkým z radov opozície. Považujem ich za vec politickej kultúry, ktorá sa len pomaly v tomto parlamente tvorí. Poslanci Strany demokratickej ľavice sa k takýmto útokom a k takýmto výrokom neznížia.

    Výroky pána poslanca, samozrejme, sú len jednou stránkou mince. Návrh, ktorý je predložený, som ja podpísal preto, že na čele výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby nemôže stáť politicky nezodpovedný poslanec. Za najpodstatnejšie však považujem fakt, že pán poslanec Slota sa dlhodobo nezúčastňuje na práci Národnej rady a možno povedať, že na prstoch jednej ruky možno spočítať, koľkokrát bol prítomný v Národnej rade a o jeho pasivite ani nehovoriac. Z uvedených dôvodov budem hlasovať za predložený návrh a verím, že i ďalší poslanci Národnej rady Slovenskej republiky bez rozdielu politickej príslušnosti zaujmú obdobné stanovisko, pretože pred občanmi si treba jasne povedať, čo je hodné poslanca Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles.

    Nech s páči.

  • Vážená Národná rada,

    pán minister,

    pán predsedajúci,

    dovoľte mi ako členovi kontrolného výboru na činnosť Slovenskej informačnej služby veľmi stručne, ako naznačil už pán Sitek, korektne sa vyjadriť k predkladanému návrhu. Reagoval by som na vás, pán poslanec. Minimálne polovica poslancov Strany maďarskej koalície bola prítomná, keď sme rokovali o takzvanej Malej vojne. A na rozdiel od prevažnej väčšiny členov Slovenskej národnej strany ja som tento rok umiestnil kvety na symbolickom hrobe obetí tejto vojny. A tak sa mi zdá, že len rozprávame o týchto veciach, ale naozaj, ani raz sme to nebrali vážne.

    A teraz, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky práve teraz rozšírila právomoci Slovenskej informačnej služby. V rozprave niektorí poslanci, a nielen opoziční, nás upozornili, že môžu byť zneužité prostriedky Slovenskej informačnej služby. Aj z tohto dôvodu je naším cieľom zabezpečiť čím účinnejšiu kontrolu nad činnosťou informačnej služby. Podľa môjho názoru na túto úlohu v súčasnosti nestačí jednak právomocami veľmi oklieštený náš výbor - kontrolný výbor, ale hlavne pán predseda Ing. Slota, ktorý odkedy je predsedom nášho výboru, za rok, približne za rok len 5 alebo 6-krát zvolal zasadnutie nášho výboru. Presný počet som nedokázal zistiť vzhľadom na to, že skoro sa nedá dostať do nášho výboru. A polovica týchto zasadnutí bola zvolaná len ad hoc na takzvanú päťminútovku. Pán predseda výboru napriek našim iniciatívam ani to nepovažoval za dôležité, aby sme prerokovali napríklad takzvanú tajnú správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. Neprerokovali sme prípad exriaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Ivana Lexu a tak ďalej a tak ďalej.

    Takže náš výbor si nesplnil ani svoje základné povinnosti a, žiaľ, ani teraz neplní. Z tohto úzko odborného dôvodu podporujem odvolanie Ing. Slotu z postu predsedu výboru, ale zároveň takisto podporujem snahu, aby naša ctená opozícia navrhla na tento post svojho kandidáta, ktorý okrem osobných schopností dúfam bude mať okrem úprimnej snahy aj voľný čas riadiť tento výbor.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ja mám skôr procedurálny návrh. Navrhujem, aby sme o týchto veciach hlasovali verejne.

  • Hlasy v sále.

  • Môžete sa pozrieť, ale aj tak to navrhujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že ako navrhovateľ by som sa v tejto chvíli už ani nemusel nejako zvlášť vyslovovať. Napokon nezáujem poslancov za Slovenskú národnú stranu s výnimkou pána poslanca Siteka o celý tento problém... a pána podpredsedu Andela, ktorému sa ospravedlňujem, lebo som ho nevidel, keďže je za mojím chrbtom, tak s výnimkou týchto dvoch pánov poslancov ani jedna z paní poslankýň, ani pánov poslancov za SNS vlastne neprejavili záujem sa vôbec zúčastniť na tomto rokovaní. Myslím si, že o postojoch poslancov za HZDS svedčí to, že nevystúpili ani v rozprave, ani s faktickými poznámkami. A je to pochopiteľné najmä preto, že naozaj by to mala byť samotná opozícia, ktorá vlastne mala podať návrh na odvolanie pána poslanca Slotu, pretože v jej eminentnom záujme je, aby práve tento výbor dobre a spoľahlivo fungoval.

    Pánu poslancovi Sitekovi by som si dovolil povedať len toto. Náš výbor prijal 13. januára 1999 návrh plánu práce výboru na rok 1999. V rámci tohto návrhu plánu sa mali uskutočniť minimálne dve základné záležitosti, a to kontrola činnosti Slovenskej informačnej služby za prvý a druhý štvrťrok 1999. To sú základné záležitosti. Pokiaľ sme my žiadali pána riaditeľa Mitra alebo pán predseda, pretože je to v jeho kompetencii, žiadal pána riaditeľa Mitra o podanie akýchkoľvek správ, pán riaditeľ Mitro to veľmi promptne urobil. V tomto prípade pán predseda Slota si nedal ani tú námahu, aby podal takéto žiadosti, ktoré naozaj vlastne spĺňajú nároky na elementárnu činnosť tohto výboru. Pán poslanec Slota, pán predseda výboru Slota si nedal ani tú najjednoduchšiu námahu, aby to učinil, a to sú naozaj najelementárnejšie a veľmi základné veci. Takže si myslím, že pán poslanec Sitek nemal nejaký dôvod sa v tejto veci sťažovať.

    Už len jedna vec, ktorá sa týka listu samotného poslanca Slotu. Ja mám taký pocit, a dovoľte mi, aby som ho tu vyslovil, že to, že sa ešte dnes po posledných mesiacoch aj po posledných udalostiach Slovenskej národnej strany chce vydávať za martýra, dnes už nemá ani nádych nejakej tragédie alebo nejakého martýria, ale vlastne to má dnes iba nádych nechcenej komiky. Ja sa za to ospravedlňujem, ale, bohužiaľ, je to tak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

    Procedurálny návrh - ešte pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, na nátlak vedenia parlamentu sťahujem svoj procedurálny návrh.

  • Nie je to na nátlak, pán poslanec, ale v zmysle § 14 a 15 a adekvátne použijem aj § 16, musíme pristúpiť k tajnému hlasovaniu o návrhu na odvolanie poslanca Jána Slotu z funkcie člena a predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete. To znamená za, proti, zdržiavam sa. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný, alebo ak pri mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Prosím tých, ktorí ešte nehlasovali, nech sa dostavia do príslušnej miestnosti. Zároveň pokiaľ všetci odhlasovali, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Vyhlasujem prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, poslanci,

    na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 85 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby Jána Slotu odovzdali všetci, čo si prevzali hlasovacie lístky. Z 85 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Z 85 platných hlasovacích lístkov boli nasledovné výsledky: za odvolanie hlasovalo 82 poslancov, proti 2 poslanci a zdržal sa 1 poslanec.

    Pripomínam, že na odvolanie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Ján Slota odvolaný z funkcie predsedu a člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní odvolala poslanca Jána Slotu z funkcie predsedu a člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport na odvolanie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Návrh výboru ste dostali ako tlač 293, ku ktorému máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslanca Petra Osuského, aby návrh odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovolím si vás oboznámiť so správou výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 332 z 29. marca 1996 na návrh vlády Slovenskej republiky zvolila okrem iných Mgr. Mariána Kapustu za člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry. Mgr. Marián Kapusta listom číslo 928 doručeným Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky 15. júna 1999 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že nakoľko prestal byť zamestnancom Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorého záujmy v dozornej rade zastupoval, rozhodol sa vzdať členstva v dozornej rade Štátneho fondu telesnej kultúry. Svoje rozhodnutie dal na vedomie ministrovi školstva a riaditeľovi Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený list postúpil na vybavenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval oznámenie Mgr. Mariána Kapustu o vzdaní sa funkcie člena dozornej rady a v prijatom uznesení číslo 64 zo 6. júla 1999 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. konštatovať, že Mgr. Marián Kapusta sa listom číslo 928 z 15. júna vzdal funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry,

    2. odvolať podľa § 2 ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1993 Z. z. o Štátnom fonde telesnej kultúry v znení neskorších predpisov Mgr. Mariána Kapustu z funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry,

    3. podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o odvolaní hlasovať verejne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Mgr. Mariána Kapustu, ako aj kópiu jeho listu o vzdaní sa funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry sú súčasťou tlače 293, ktorú ste dostali.

    Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne neboli prihlásení žiadni poslanci. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Osuský, vy ste sa chceli prihlásiť. Pán poslanec Osuský. Pýtam sa kto sa ešte hlási. Konštatujem, že nikto, čiže končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v čase, keď sme predložený návrh na odvolanie Mgr. Mariána Kapustu vo výbore prerokúvali, t. j. 6. júla 1999, sme očakávali, že na list Mariána Kapustu o vzdaní sa funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry bude reagovať aj ministerstvo školstva, respektíve vláda Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1993 Z. z. o Štátnom fonde telesnej kultúry navrhne Národnej rade Slovenskej republiky kandidátov alebo aspoň jedného kandidáta na voľbu člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry namiesto Mgr. Mariána Kapustu. Keďže sa tak nestalo, mám za to, že by sme mali uznesením požiadať vládu Slovenskej republiky, aby návrh predložila. V tom zmysle môj doplňujúci návrh k uzneseniu je: za bod B vložiť bod C, ktorý by znel:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby podľa § 2 ods. 11 a 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1993 Z. z. o Štátnom fonde telesnej kultúry podala návrh kandidáta na voľbu člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry."

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že k vášmu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky, teda vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že nechcete zaujímať žiadne stanovisko k rozprave.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport podávam návrh, aby sme o odvolaní člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry hlasovali verejne.

    Žiadam vás páni poslanci, pani poslankyne, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie o tomto návrhu na uznesenie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o návrhu, aby sme o odvolaní člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry hlasovali verejne. Dávam hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Páni poslanci, poslankyne, hlasujte o predloženom návrhu.

    Prezentovalo sa 65 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme schopní momentálne hlasovať o predloženom návrhu. Odporúčam teda, aby sme prešli k ďalšiemu bodu programu.

    Zatiaľ ďakujem pánu navrhovateľovi.

    Budeme pokračovať

    petíciou občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rade Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.

    Materiál ste dostali ako tlač číslo 306, informáciu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo spolu so stanoviskom výboru máte ako tlač 306a, ku ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo predsedníčke Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo poslankyni Márii Kadlečíkovej a prosím ju, aby podala informáciu o prerokovaní petície vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dňa 6. júla 1999 bola Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky odovzdaná petícia občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s postupom zakotveným v § 133 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ju Kancelária Národnej rady zaevidovala a preverila, či spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve.

    Preverením sa zistilo, že petícia spĺňa všetky predpísané náležitosti, a preto ju predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 307 z 15. júla 1999 postúpil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie a zaujatie stanoviska.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedenú petíciu občanov na svojej 18. schôdzi dňa 24. augusta 1999. V súlade s § 133 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky súčasne prerokoval aj správu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku preverenia petície občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vo svojom uznesení číslo 63 konštatoval, že:

    1. petícia občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat spĺňa náležitosti v zmysle číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov,

    2. petícia občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat spĺňa požiadavku podľa § 133 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. zaradiť Petíciu občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat na program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a prerokovať ju podľa § 133 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. petíciu občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat vziať na vedomie,

    3. odporučiť vláde Slovenskej republiky zvážiť návrh na novelizáciu zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a prípadný návrh novelizácie zaradiť do legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

    Uložil predsedníčke výboru:

    1. oboznámiť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní petície vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a

    2. podať informáciu o prerokovaní uvedenej petície vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    po prijatí tohto uznesenia výbor pre pôdohospodárstvo dostal stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky podpísané štátnym tajomníkom pánom Rosivalom. V tomto stanovisku sa zdôrazňuje predovšetkým otázka nielen biologických potrieb života zvierat, ale aj vzťahových a ministerstvo pôdohospodárstva nevyjadruje práve najpodpornejšie stanovisko k petícii. Napriek tomu návrh, tak ako sme ho predniesli, navrhujeme zvážiť, prerokovať a schváliť, a to z toho dôvodu, že zrejme novela zákona o ochrane zvierat sa bude týkať aj ďalších otázok, nielen domácich zvierat, ale aj hospodárskych zvierat.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Kadlečíkovej a prosím ju, aby zaujala miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy je písomne prihlásený jeden poslanec, pán poslanec Klemens, ktorému dávam týmto slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľujem si zaujať stanovisko k petícii občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, ktorá bola odovzdaná Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. júla 1999 a prerokovaná vo výbore pre pôdohospodárstvo na 18. schôdzi dňa 24. augusta 1999. Konkrétne v petícii ide o vypustenie ods. 2 písm. e) z predmetného § 5, ktorý pripúšťa, respektíve povoľuje usmrtenie nechcených zvierat, túlavých zvierat a zvierat v útulkoch za podmienky, že zvieratá možno usmrtiť len najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom pri ich predchádzajúcom zbavení sa vedomia, a to bez zbytočnej bolesti a utrpenia.

    Účelom samotného zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115 zo dňa 4. mája 1995 je vytvorenie predpokladov na ochranu zvierat, úpravu správania sa ľudí k nim pri upravení základných podmienok chovu a držby zvierat a nebezpečných živočíchov, pričom za zviera na účely predmetného zákona sa rozumie každý živočíšny stavovec s výnimkou človeka. Podotýkam, že cieľom petície, ktorú zorganizovala spoločenská organizácia Sloboda zvierat a ktorú podpísalo takmer 130 tis. občanov Slovenskej republiky, je znemožnenie usmrcovania túlavých a nechcených zvierat, ale ich umiestnenie do útulkov so štátnou podporou ich výstavby budovaných za týmto účelom. Konštatujem aj humánny účel danej petície, ktorá spĺňa náležitosti v zmysle zákona číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve, ako i požiadavku podľa § 133 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z uvedeného dôvodu podporujem uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo číslo 63 zo dňa 24. augusta 1999, v ktorom odporúča vláde Slovenskej republiky zvážiť možnosť predložiť návrh na novelizáciu zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a prípadný návrh novelizácie zaradiť do legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie, uzatváram preto možnosť podania ďalších ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pani poslankyňa Kadlečíková. Nie. Ďakujem.

    Prosím teda pani spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    prosím o hlasovanie k návrhu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, kde ide o odporučenie:

    1. zaradiť petíciu občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie, čo sa stalo,

    2. petíciu občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat vziať na vedomie,

    3. odporučiť vláde Slovenskej republiky zvážiť návrh na novelizáciu zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a prípadný návrh novelizácie zaradiť do legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, hlasovať o týchto návrhoch uznesení budeme potom, samozrejme, osobitne, ale v jednom bloku až po prerokovaní ďalších dvoch zákonov.

    Ďakujem zatiaľ pani poslankyni Kadlečíkovej.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vyhlásenia k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov.

    Návrh ste dostali ako tlač 291.

    Prosím poverenú členku výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Janu Haluškovú, aby návrh výboru uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložila návrh vyhlásenia k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov, ktoré bolo vypracované pri príležitosti 50. výročia podpísania štyroch Ženevských dohovorov v roku 1949. Toto významné výročie si pripomenul celý civilizovaný svet. 12. augusta 1999 sa uskutočnila Medzinárodná konferencia v Ženeve za účasti vlád celého sveta, ktorú zorganizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža. Na Medzinárodnej konferencii v Ženeve sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenského Červeného kríža.

    Vzhľadom na významnosť podujatia, ako aj ratifikovania Ženevských dohovorov Slovenskou republikou dňa 2. apríla 1993 by bolo vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila pozitívne stanovisko k tomuto vyhláseniu.

    Skončila som.

  • Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pani poslankyňa, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre navrhovateľov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram teda možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Budeme hlasovať, pani poslankyňa, tak ako som hovoril, potom v tom ďalšom bloku, myslím si, že potom budeme čítať aj samotný návrh na uznesenie.

    Pokračujeme bodom programu

    výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 vrátane účtovnej závierky za rok 1998.

    Materiál ste dostali ako tlač 317 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 317a. Pripojený máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Pri schvaľovaní programu dnešnej 20. schôdze sme dali súhlas na vystúpenie predsedu rady Študentského pôžičkového fondu. Na základe tohto dávam slovo pánu Petrovi Plavčanovi a prosím ho, aby materiály uviedol.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne a páni poslanci,

    dovoľujem si vám predložiť po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde po druhýkrát výročnú správu o činnosti Študentského pôžičkového fondu. Výročnú správu, ktorú máte pred sebou, predkladám podľa citovaného zákona za rok 1998 nadväzujúc na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jej uznesenie číslo 1234 zo dňa 19. decembra 1994 a číslo 806 zo dňa 24. októbra 1995, kde bol stanovený hlavný dlhodobý cieľ v záujme rozvoja vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike, financovanie rozvoja vzdelania ako rozvojového programu vlády, a tým vznikol účelový fond slúžiaci na pôžičky študentom vysokých škôl v Slovenskej republike na krytie časti nákladov súvisiacich s prvým vysokoškolským štúdiom.

    Študentský pôžičkový fond po nadobudnutí účinnosti zákona o Študentskom pôžičkovom fonde v roku 1997 priamo nadviazal svoju činnosť na výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. novembra 1995 o hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl formou pôžičiek, podľa ktorej celú správu v školských rokoch 1995/1996 a v školskom roku 1996/1997 viedla Slovenská sporiteľňa Bratislava. Priebehom prevzatia správy fondu novým právnym subjektom samostatným Študentským pôžičkovým fondom, ktorý je podľa citovaného zákona neštátnym účelovým fondom, bol vytvorený nový bankový útvar i napriek tomu, že nie je zaradený medzi bankové inštitúcie. Vytvoril za chodu komplexnú databázu dlžníkov a počas celého obdobia priamo nadviazal na činnosť bankového systému so všetkými danosťami a podmienkami vrátane softvérového vybavenia.

    Tým, že sa každoročne zvyšuje počet klientov fondu, sa adekvátne rozšíril i počet zamestnancov fondu i napriek tomu, že fond nemal dlhé roky vyhovujúce kancelárske priestory na svoju činnosť. Môžem však jednoznačne konštatovať, že práca fondu je stabilizovaná, priebežná činnosť bez narušenia kontinuity prác a spolupráce s klientelou. Sídlo Študentského pôžičkového fondu je na Sládkovičovej ulici v Bratislave, kde svoje pracovné priestory rieši prenájmom na päť rokov. Všetkých vás tam srdečne pozývam sa prísť pozrieť.

    Verím, že i napriek počiatočným problémom so zriadením celej správy fondu, nedostatočných legislatívnych podmienok na jej činnosť, vedenie fondu vrátane jeho správnych orgánov vytvorilo maximum preto a vykonáva aj bude naďalej úspešne vykonávať túto prácu.

    Zároveň pri tomto úvodnom slove sa chcem poďakovať členom výborov Národnej rady, kde bola správa veľmi podrobne a erudovane prerokovaná a kde boli navrhnuté aj ďalšie kroky na zlepšenie prostredia na činnosť Študentského pôžičkového fondu a zároveň ďakujem aj exekutívnej časti fondu, hlavne jej predsedovi Ing. Zburinovi, za doterajšiu činnosť.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi rady Študentského pôžičkového fondu a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenej členke výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslankyni Ľudmile Muškovej a prosím ju podala správu o výsledku prerokovania výročnej správy vo výboroch.

  • Pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní výročnej správy o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998.

    Výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1998 je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie podľa § 4 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 317 z 11. augusta 1999 pridelil výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 a vrátane účtovnej uzávierky za rok 1998 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v termíne do 3. septembra 1999. Zároveň za gestorský výbor určil Výbor pre vzdelanie vedu, mládež a šport, ktorý predloží Národnej rade správu o prerokovaní materiálu vo výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

    Gestorský výbor na základe uvedených stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. vziať na vedomie výročnú správ o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1998,

    2. vysloviť súhlas, aby podľa § 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky mohol správu predložiť a v rozprave vystúpiť predseda rady Študentského pôžičkového fondu, čo vlastne už Národná rada splnila.

    Uznesenie máte priložené k správe, ako povedal pán predsedajúci, môžeme o ňom hlasovať.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Juraj Švec, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Švec, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    Študentský pôžičkový fond je súčasťou sociálnej podpornej siete pre talentovaných študentov, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si zabezpečovali štúdium na vysokej škole. Tento fond má už nejaké trvanie a pracovníci, ktorí ho riadia, majú s ním isté skúsenosti. Máme informácie o tom, že Študentský pôžičkový fond sa nie vždy využíva na ten účel, pre ktorý bol zriadený. Máme informácie o tom, že študenti napríklad využívajú túto pôžičku na získanie úrokových sadzieb v krátkych termínoch, ktoré využívajú potom iným spôsobom.

    Ďalej je otázne, či kritériá, ktoré sa používajú na udelenie pôžičky, skutočne zodpovedajú očakávaniam akademickej obce a celej verejnosti vzhľadom na to, že tento Študentský pôžičkový fond ako kritérium na pridelenie používa napríklad kategóriu prospechu, čo môže byť otázne, pretože mnohí študenti, ktorí nedosahujú vynikajúci prospech, by možno takúto pôžičku potrebovali viac vzhľadom na to, že práve nedostatok finančných prostriedkov na riadne štúdium, nevhodné ubytovanie a podobne môžu byť príčinou toho, že títo študenti nedosahujú primerané výsledky.

    Preto mi dovoľte, aby som sa obrátil na predkladateľa pána Plavčana a dal mu tri otázky. Po prvé, aký podiel študentov pokrýva Študentský pôžičkový fond. Po druhé, či doteraz uplatňované kritériá na rozdeľovanie tohto fondu a udelenie pôžičky zodpovedajú očakávaniu akademickej obce, študentov a verejnosti. A po tretie, akým spôsobom Študentský fond prispieva k zvýšeniu intelektuálneho potenciálu a k uplatneniu sa absolventov vysokých škôl.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Švecovi.

    S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie ako jediný sa hlási pán poslanec Ištván. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Z vysokoškolského internátu som neodišiel ešte tak dávno a musím povedať, že skutočne tie skúsenosti sú také, že mnohí študenti potrebujú Študentský pôžičkový fond. Ale, bohužiaľ, ale to si myslím, že sú skôr výnimky, sa našli aj také prípady, že skutočne všelikto poberal tieto pôžičky a v prostredí správnej rady, napríklad študentskej rady vysokých škôl, sa hovorí už dlhšie o potrebe novelizácie tohto zákona v rôznych oblastiach a napríklad aj skôr orientovania na spôsob takzvaných sociálnych štipendií. O potrebe tejto novely sa hovorí už dosť dlho. Dokonca jednu takú novelu z prostredia pôžičkového fondu už ako poslanec som získal, keď som sa tam bol informovať, aká je súčasná situácia, preto by som aj doplnil možno štvrtú otázku na pána predsedu, ako to vyzerá s prípravou tejto novely z prostredia ministerstva školstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť predseda rady fondu pán Plavčan.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    K prvej otázke, aký podiel študentov dostáva pôžičku. V súčasnosti má Študentský pôžičkový fond 18 tis. klientov a každoročne sa prideľuje približne 5 tis. pôžičiek pre študentov vysokých škôl. Každoročne máme asi 7 tis. žiadostí. To znamená, že istá proporcia tam je a v zásade ak vylúčime niektorých, ktorí naozaj majú veľmi vysoký alebo nízky priemer prospechu, tak v zásade dostanú prakticky skoro všetci, ktorí si požiadajú.

    Čo sa týka rozdeľovania pôžičiek, či splnia očakávania na to zloženie, musím sa vyjadriť hlavne ku kritériám, podľa ktorých sa rozdeľujú pôžičky pre študentov. Je faktom naozaj to, že v prvom rade sú to kritériá prospechu a potom sú to kritériá, ktoré istým spôsobom reagujú na sociálne postavenie študenta a reagujú na sociálnu odkázanosť rodín týchto študentov. Ja si však pamätám, že asi pred troma alebo štyrmi rokmi, keď sa pripravoval tento návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, boli to práve študenti, ktorí žiadali, aby tam boli v prvom rade kritériá prospechu a potom sociálnej odkázanosti, a to z toho dôvodu, že Študentský pôžičkový fond po prvé nerieši problematiku sociálnej odkázanosti študentov, na to je úplne iný rezort - ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a po druhé, že študenti už po tom 18. roku veku života chcú byť istým spôsobom samostatní a prečo by sa pridelenie pôžičky malo odvíjať od príjmov ich rodičov a vôbec od príjmov, ktoré sú v rodine, z ktorej pochádzajú. Takže z tohto dôvodu tieto kritériá boli takto navrhnuté.

    Faktom je však to, aj ako bolo navrhnuté vo výbore pre vzdelanie, že je potrebné pripraviť novelu zákona a v tejto novele zákona sa bude hovoriť aj o zmene kritérií na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl.

    Tretia otázka bola pre mňa hádam najťažšia, a to je, ako Študentský pôžičkový fond prispieva k intelektuálnemu rozvoju študentov absolventov vysokých škôl. Je to veľmi zložitá otázka z toho dôvodu, že Študentský pôžičkový fond momentálne závisí od prostriedkov, ktoré mu poskytuje Fond národného majetku. To znamená, že za ostatné štyri roky poskytol 400 mil. korún po 100 mil. korún ročne. V tomto roku takisto zatiaľ ešte len očakávame ďalších 100 mil. korún na vykrytie pôžičiek pre nový školský rok, teda ktorý teraz beží, školský rok 1999/2000. Pravdepodobne budeme musieť nejaký mechanizmus zabezpečiť, aby sme ešte najbližšie dva-tri roky 100 mil. korún na študentské pôžičky dostali, aby bol potom zabezpečený akýsi samochod tohto fondu - samofinancovateľnosť pôžičiek pre študentov. Momentálne, aby ste boli informovaní, máme v rezervnom fonde okolo 40 mil. Sk, ktoré sme získali tým, že už niektorí absolventi vysokých škôl splácajú, prípadne aj podnikateľskou činnosťou, tým, že prostriedky fondu sú uložené v Slovenskej sporiteľni a je tam poskytovaný úrok na termínovaných vkladoch.

    V minulosti, asi pred dvoma rokmi, sme sa snažili aj istým spôsobom podporiť aktivity študentov vysokých škôl. Bola tam napríklad prezentácia študentov Vysokej školy výtvarných umení, ale neskôr po dohode v správnej rade sme tie aktivity zastavili, pretože sme si povedali, že pravdepodobne bude dôležitejšie poskytovať pôžičky pre študentov vysokých škôl. Ale nevylučujem, že ak bude dostatok finančných prostriedkov v rezervnom fonde, a ten fond bude samofinancujúci, budeme sa takisto podieľať napríklad aj na organizovaní študentských vedeckých odborných činností, prípadne ďalších aktivít pre študentov vysokých škôl.

    Štvrtá otázka smerovala k príprave novely zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. Táto novela zákona bola pripravená v správnej rade fondu. Je takisto predložená Ministerstvu školstva Slovenskej republiky a vo výbore pre vzdelanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako som pochopil aj z uznesenia, bola prevzatá istým spôsobom iniciatíva, aby spoločná komisia poslancov, zástupcov Študentského pôžičkového fondu a ministerstva školstva bola v najrýchlejšom čase predložená Národnej rade na schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi rady fondu.

    Pýtam sa, či chce ešte vystúpiť pani spoločná spravodajkyňa.

    Nech sa páči.

  • Ako bolo povedané, Študentský pôžičkový fond, ktorý vznikol v minulom volebnom období, je jednoznačne pozitívne hodnotený študentmi. Teraz sa však borí s finančnými problémami, ktoré spôsobil fakt, že ešte nemajú vykryté alebo že nie sú ešte schopní sami sa financovať. Obrátkový fond ešte nie je naplnený návratkami tak, že by mohol fungovať sám. Poverili sme preto pána ministra Ftáčnika, aby rokoval vo vláde o možnosti ešte dofinancovať tento pôžičkový fond. Samozrejme, ako bolo povedané, vo výbore sme rokovali o novele tohto zákona aj s tým, že by bolo potrebné prerokovať najmä kritériá financovania študentov. Preto by som chcela pozvať najmä tých pánov poslancov, ktorí pracujú v školstve a sami vyšli nedávno zo študentských lavíc, aby spolupracovali s nami na tejto novele, ktorú chceme vo veľmi krátkom čase predložiť parlamentu.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Ďakujem pánu predsedovi Plavčanovi za uvedenie aj za účasť pri prerokovaní tohto bodu. Zatiaľ ďakujem aj pani spravodajkyni.

    Skúsme sa prezentovať, zistíme, aká je účasť poslancov v sále.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Skúsime ešte raz, páni poslanci, medzitým prišli ďalší poslanci. Skúsme sa znova prezentovať.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 344 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 344a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogruský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám novelu Exekučného poriadku. Touto novelou sa podstatne mení a zefektívňuje výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a nad činnosťou samotných súdnych exekútorov. Opodstatnenosť dohľadu vyplýva zo skutočnosti, že štát preniesol na exekútorov časť oprávnení patriacich nezávislej súdnej moci. Prednesenie určitej časti právomocí je dostatočným dôvodom na to, aby štát súčasne určil, akým spôsobom sa tieto oprávnenia vykonávajú a zároveň mal možnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia o štátnom dohľade, ktoré bolo predmetom rôzneho výkladu, novela vymedzuje a spresňuje, ako sa štátny dohľad vykonáva a v tejto súvislosti ustanovuje, čo sú exekútori pri výkone štátneho dohľadu povinní.

    Navrhovanou novelizáciou sa rozširuje súdny dozor nad činnosťou súdnych exekútorov, a to tým, že sa podstatne rozširuje možnosť podania opravných prostriedkov proti úkonom exekútora, o ktorých má rozhodovať súd. Podstatná zmena proti predchádzajúcemu platnému stavu, podľa ktorého platí limitovaný počet exekútorov a sídlo ich exekútorských úradov direktívne určené ministrom spravodlivosti, spočíva v tom, že podľa novelizovaného ustanovenia sa v záujme vytvorenia podmienok na zdravú konkurenciu umožňuje, aby za exekútora bol vymenovaný každý, kto splní Exekučným poriadkom stanovené podmienky na získanie tejto funkcie.

    Zákon spresňuje aj vzdelanostné podmienky na vymenovanie za súdneho exekútora. U všetkých exekútorov je vzhľadom na ich postavenie a vysokú mieru zodpovednosti potrebné požadovať ich vzdelanie, ktoré získali na Právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo majú uznaný nostrifikovaný doklad o právnickom vzdelaní vydaný zahraničnom vysokou školou. Novelizácia zároveň umožňuje exekútorom, ktorí túto podmienku nespĺňajú, získať predpísané právnické vzdelanie v primeranom čase.

    V novele Exekučného poriadku sa vypúšťajú notárske zápisnice ako exekučný titul. Dôvodom je skutočnosť, že notárske zápisnice sú často zneužívané ako prostriedok na tunelovanie spoločnosti, keď povinní v notárskej zápisnici uznajú pohľadávku, ktorá reálne neexistuje, prípadne jej existencia je pochybná. V tomto ustanovení na základe rokovania v ústavnoprávnom výbore došlo k malej kodifikácii, keď ustanovenie tohto zákona Exekučného poriadku o notárskych zápisniciach je formulované v súlade so zákonom o bankách, kde sa v obmedzenom rozsahu notárske zápisnice pripúšťajú.

    Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty povinných, ako aj oprávnených dopĺňa sa Exekučný poriadok novou samostatnou časťou, v ktorej je upravená problematika vybavovania sťažností a disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora.

    Zavádza sa nový inštitút odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá má posilniť štátny dohľad nad represívnym orgánom komory exekútorov a zabezpečiť tak objektivitu konania odvolacej disciplinárnej komisie.

    Ďalšie zmeny Exekučného poriadku spresňujú zákonné ustanovenia, ktoré v doterajšej aplikačnej praxi spôsobujú problémy najmä v dôsledku nejednotného výkladu a zároveň spresňujú a rozširujú procesné postupy, čím sa zvyšuje zákonnosť postupov pri exekúciách, ako aj právna ochrana tak povinných, ako aj oprávnených formou odvolania sa.

    Vážená Národná rada, navrhujem a obraciam sa na vás, aby ste prijali túto novelu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Čarnogurskému za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    oboznámim vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke Exekučný poriadok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 451 zo 16. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 344, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Gestorský výbor nedostal do 29. septembra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 344, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 150 z 29. 9. 1999, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 139, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 67 zo 17. septembra 1999 a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením číslo 66 z 29. septembra 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predmetný návrh zákona do termínu rokovania gestorského výboru neprerokoval.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máme ich uvedené v časti IV, nebudem ich čítať, každý ich dostal. Je tam spolu 11 bodov.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať o bodoch 2, 3, 4, 6 a 8 spoločne s návrhom schváliť ich, spoločne o bodoch 1, 5, 9 a 10, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, a jednotlivo o bodoch 7 a 11, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 344), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, odporúča schváliť.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Pavel Delinga.

    Dávam mu slovo v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Potom až po skončení písomne prihlásených po faktických poznámkach sa prihlásite do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    nadväzujem na to, čím som tu prejavil svoje dôvody k tomuto návrhu zákona pri prvom čítaní, že ide o zákon, ktorý v podstate dnes v našom podnikateľskom prostredí má veľmi nepriaznivé dosahy a dá sa povedať, že v žiadnom prípade nenapomáha ozdravovaniu činnosti, ktoré najmä naše poľnohospodárstvo potrebuje.

    V dôvodovej správe na druhej strane sa hovorí, že touto novelizáciou sa prehlbuje ochrana podnikateľských subjektov proti poškodzovaniu alebo aj znemožňovaniu ich podnikateľskej činnosti v prípadoch, keď výkon súdneho rozhodnutia možno zabezpečiť bez poškodenia alebo znemožnenia podnikateľskej činnosti. Je to veľmi krásna ucelená veta, ktorá skutočne, ak by sa dodržala správnym výkladom všetkých ustanovení tohto zákona, ale zdôrazňujem, muselo by tu byť práve trhové prostredie, mohli by sme považovať súčasný návrh vládneho zákona za priaznivý na to, aby pôsobil na ozdravenie životaschopnosti niektorých podnikov.

    Prax je však iná a niektoré momenty, ktoré prináša tento zákon, nie sú až takého charakteru, že by sa nedali vyložiť subjektívne alebo že by sa nedali posúdiť u rôznych exekútorov, ale aj u rôznych súdov rozdielne. Preto si myslím, že je potrebné ešte v tomto návrhu zákona urobiť niektoré úpravy. A nebude namieste, keď aj k tým úpravám, ktoré sú z výborov, gestorský výbor predsa dáva zamietavé stanovisko, najmä pokiaľ ide o prostredie v poľnohospodárskych podnikoch.

    Jednoznačne treba povedať, že v tejto snemovni je našou úlohou pomôcť tomu, aby podnikanie išlo, aby sa stabilizovali veci, a nie aby sa viac veci prehlbovali až do charakteru jednoznačného marazmu, a aby sa na tomto v podstate priživovali osoby, ktoré sú pokryté zákonom a ktoré zneužívajú v mnohých prípadoch súčasné možnosti, ktoré im zákon dovoľuje najmä vo výkone svojej práce.

    Ja som sa zaujímal v poslednom období o to, koľko sťažností alebo koľko exekúcií prebehlo v poľnohospodárskych podnikoch. Dostal som, samozrejme, odpoveď od príslušného rezortu, že takýto prehľad sa nevedie a že nie je možné v súčasnosti povedať ani z rezortu pôdohospodárstva, ani z rezortu spravodlivosti, aký je stav vo výkone. A tento stav vlastne zisťujeme jedine tým, že priame dotknuté poľnohospodárske subjekty signalizujú, čo sa vlastne pri výkone exekúcie neoprávnene deje.

    Považujem aj to, keď v zákone zostane zakotvená tá nerovnoprávnosť subjektov, že z exekúcie budú v podstate vylúčené zdravotnícke zariadenia a zdravotná poisťovňa, tak si myslím, že také isté oprávnenia majú aj ostatné subjekty, a myslím si, že práve to isté by sme mohli do tohto paragrafu, alebo mali zakotviť aj voči subjektom, ktoré sú v rezorte pôdohospodárstva.

    Chcem ešte poukázať na to, že napríklad v § 114a, ktorý sa navrhuje ako nový paragraf, kde sa podľa neho vlastne majú postihnúť veci povinného, ktoré slúžia na podnikanie, a tak, aby neohrozili túto podnikateľskú činnosť, sa tu stanovuje termín povinného, že vtedy, keď je to nad nevyhnutnú mieru. Ja som už v prvom čítaní poukazoval na to, že je to termín, ktorý skutočne môže vyvolať veľmi subjektívne posúdenie, a že tento termín treba ohraničiť určitým právnym stavom, určitým stavom, ktorý je zakotvený či už v zmluvnom povinnom vzťahu podnikateľa voči svojim odberateľom, či už voči štátu alebo voči nejakým iným záväzkom, ktoré v priebehu rozpočtovaného roku má. A preto si myslím, že je potrebné subjektívne formulácie z návrhu zákona vylúčiť. Preto aj môj návrh, ktorý potom budem koncipovať ucelene k niektorým paragrafom, vychádza zo spresnenia tohto termínu tak, aby skutočne exekútori vlastne mali v tomto úplne jasné, aby sa mohli oprieť o právne podstatné veci, ktoré sú zakotvené v príslušných dokumentoch.

    V príslušnom § 115 sa navrhuje, aby sa z exekúcie vylúčili chovné zvieratá, dojnice, vysoko teľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany, ale len na jatočné účely. Je to príliš sploštená záležitosť, aj keď je pravda, že práve v oceňovaní tohto vysoko kvalitného materiálu dochádza k zásadnému pokriveniu ich hodnoty. Myslím si, a je názor poľnohospodárov, ale aj samosprávnych orgánov v poľnohospodárstve, že treba vylúčiť akékoľvek predávanie a draženie týchto zvierat. Čiže nielen na jatočné účely, ale ani na chovné účely.

    Ďalej práve v záujme toho, aby nebola ohrozená podnikateľská činnosť povinného v poľnohospodárstve, ktorá je dlhodobého charakteru, ktorý je odvodený od vegetačného obdobia alebo od obdobia minimálne povedzme niekoľkých mesiacov, je nutné, aby sa do tohto paragrafu zakotvili aj ďalšie veľmi potrebné prostriedky technického charakteru najmä v rastlinnej výrobe. A tu mám na mysli najmä stroje na základnú agrotechniku, to znamená traktory, pluhy a sejačky a, samozrejme k tomu aj nakúpené osivo a chemické ochranné prostriedky, pretože bez toho vlastne by bola účinnosť podnikateľského subjektu neadekvátna a nezmyselná, keď by mu vlastne to, čo už si pripravil na budúcu úrodu alebo na budúce podnikanie, exekútor odňal a nemohol by vlastne plniť svoje ďalšie podnikateľské zámery a svoju podnikateľskú činnosť aj v rámci nevyhnutnej miery, o ktorej predkladateľ v tomto smere uvažoval. Preto si myslím, že treba tiež v tomto smere tento zákon upraviť a doplniť tak, aby to bolo, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, úplne jasné.

    Niektoré veci, ktoré sú v tomto zákone, samozrejme, z hľadiska právneho stavu, majú určitú formálnu chybu. Napríklad na strane 17 navrhovaného zákona v bode 69 sa píše, že pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že jej najnižšie podanie sa rovná 75 % trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, čo teda v podstate sú tri štvrtiny tejto ceny, ale už v ďalšom § 145 sa odvoláva tento paragraf na dvojtretinové posúdenie. Čiže nie je to adekvátne tomu predchádzajúcemu paragrafu a ja si myslím, že by to malo byť rovnocenné, rovnoprávne, že by malo ísť aj v § 145 o tri štvrtiny ceny, a nie o dve tretiny.

    Ďalej si myslím, že veľmi dôležitá vec je vybavovanie sťažností, ktoré zákon v tomto prípade pripúšťa. Je benevolentnejšie ako doterajšie ustanovenia, ale pokiaľ ide o sťažnosti, dôležité je ich rýchle vybavenie a ich dosah. Vo vybavovaní sťažností v § 215b sa píše, že komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia. Ak bezodkladne a potom ešte do dvoch mesiacov, prosím vás pekne, ak zákon pripustí také niečo, že bezodkladnosť je vlastne lehota dvoch mesiacov, tak aká je to bezodkladnosť? Tak si myslím, že aspoň v tomto prípade by navrhovateľ mal siahnuť k tomu, čo je u nás jasné v ostatných pravidlách na vybavovanie sťažností, že lehota je minimálne 1 mesiac. Nie až do dvoch mesiacov, lebo to, že sa do zákona napíše bezodkladne a za tým sa napíše, že to môže byť až do dvoch mesiacov, to považujem za nelogické a nezmyselné.

    Takže toto sú v podstate moje návrhy a pripomienky k tomuto veľmi dôležitému zákonu a myslím si, že ešte bude veľmi dôležité, aby vlastne vláda bola zaviazaná znovu posúdiť v ďalších vykonávacích predpisoch najmä to, akým spôsobom sa budú uspokojovať pohľadávky a náklady na exekútorskú činnosť. A tu si myslím, že by mala byť vláda do určitej miery motivovaná uznesením Národnej rady, ktoré si dovoľujem v tomto prípade tiež navrhnúť.

    Takže v závere svojho vystúpenia chcem predložiť návrh podporený 15 poslancami, ktorý v podstate znamená, že navrhujem v bode 28 predmetného návrhu, t. j. § 49 ods. 1 doplniť: "Ak ide o exekúciu právnickej alebo fyzickej osoby hospodáriacej na pôde, upovedomenie sa doručí aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v regióne."

    Tento úkon považujeme za veľmi potrebný kvôli tomu, aby priechodnosť exekúcie a najmä znižovanie sťažností z hľadiska poľnohospodárskeho rezortu bolo týmto spôsobom minimalizované a aby vlastne priami vykonávatelia, teda poľnohospodári, sa mohli včas dozvedieť o výkone exekúcie vo svojom rezorte a mohli sa zúčastniť a kúpiť povedzme majetok na svoje podnikanie, aby týmto spôsobom nebol predávaný do iných rezortov alebo na iné účely.

    Ďalej navrhujem v bode 51, to je v § 114 slová "nad nevyhnutnú mieru" nahradiť slovami "v rámci zmluvných povinností v roku". Čiže to, čo som tu vysvetľoval. Tento doterajší termín alebo súčasný termín je veľmi subjektívny a nič neohraničuje z hľadiska podnikateľských zámerov podnikateľa.

    V bode 52 v § 115 ods. 3 v pripájaných slovách vypustiť slová "na jatočné účely" a doplniť "traktory a mechanizmy potrebné na zabezpečenie základnej agrotechniky v rastlinnej výrobe, ako aj nakúpené osivá a chemické ochranné prostriedky". Čiže zdôvodňoval som to a myslím si, že je to aj správne, aby nebola ďalej ohrozená výroba toho podnikateľského subjektu, najmä hospodáriaceho na pôde, lebo tým sa pôda stane neobrobená a zostane ležať ladom a podnikateľ sa na ňu pripravil.

    Ďalej v bode 71, t. j. v § 145 ods. 1 v tretej vete slová "dve tretiny" nahradiť číslicou "75 %". To už som zdôvodňoval.

    A moja posledná pripomienka je k bodu 96 k 218b ods. 1, kde slová "dvoch mesiacov" navrhujem nahradiť slovami "do jedného mesiaca".

    Ďalej navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, kde žiada vládu Slovenskej republiky, aby vo vykonávacom predpise upravila uspokojovanie pohľadávok tak, že náklady na exekútorskú činnosť smú predstavovať najviac 20 % z vydraženého majetku alebo z rozsahu výťažku.

    Žiadam, aby sa o týchto mojich návrhoch, o každom hlasovalo osobitne. A okrem toho si myslím, že by sa malo, alebo dávam návrh, aby sa osobitne hlasovalo aj o bode číslo 5 zo spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Delingovi za jeho vystúpenie v rozprave. Bol ako jediný písomne prihlásený do rozpravy.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení traja páni poslanci. Ako posledná pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Brňákovi, rád vítam v našej rokovacej sále gymnazistov maturantov z Považskej Bystrice a prajem im, aby mali dobrý pocit z rokovania tohto parlamentu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V kontexte vystúpenia pána poslanca Delingu chcem povedať toto: My sme sa na pôde ústavnoprávneho výboru snažili v rámci vcelku bohatej diskusie namietať celý rad nedostatkov, ktoré vidíme vo vzťahu k novele tohto zákona, a snažili sme sa namietať nielen to, čo je najviac sporné, teda ustanovenie § 235, ale taktiež sme sa snažili namietať prílišné antiliberálne, antikoncepčné a štát posilňujúce opatrenia na základe nejakých fiktívnych problémov, ktorými zdôvodňovala vláda a predkladateľ potrebu schválenia tejto novely zákona. Boli tam aj zástupcovia exekútorskej komory, mali sme aj stanovisko notárov a bol tam aj zástupca združenia bánk, ktorý jasne a flagrantne preukázal, že jednoducho ak boli v minulosti akési prípady tunelovania, že tie sa neviazali priamo na činnosť samotných exekútorov, ale predovšetkým na vzťah dlžníka a vytvorenia nejakého fiktívneho stavu pôžičky vo vzťahu k nejakým iným tretím osobám a na stupeň vyplácania jednotlivých druhov pohľadávok. Čiže ani to nebol dôvod, hoci sa veľmi halasom práve tento dôvod spomína na potrebu novelizácie tohto zákona.

    Ale potrebujem za veľmi dôležité uviesť, keď je tu pán minister spravodlivosti, že - ponechajúc princíp morálnosti alebo nemorálnosti bokom - ustanovenie § 235 v navrhovanom znení je zjavne protiústavné. O tom musí vedieť v túto chvíľu aj pán minister, aj vláda Slovenskej republiky a jednoducho cítime potrebu, keďže nikto nevystupuje v tomto smere ani neprešli návrhy v tomto duchu, poukázať na vedomú a zjavnú protiústavnosť tohto ustanovenia.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    v prvom čítaní, keď tu bol pán podpredseda vlády Fogaš, som vystúpila vo svojom obšírnejšom vystúpení, posudzovala som stratégiu tohto legislatívneho návrhu. Stratégia je zlá, neprijateľná, nezlepšuje existujúci zákon. Štát na úkor porušenia aj ústavy si mieni týmto spôsobom riešiť svoje problémy na úkor určitých skupín, pohľadávok, čo nie je možné, pretože tu dochádza k diskriminácii, k nerovnému prístupu k vlastníctvu a podobne. Nechcem už vystupovať v druhom čítaní, len opätovne, pretože nebudem opakovať to, čo som uviedla a vyargumentovala. Aj z legislatívnej stránky tento návrh je hrozný, pretože ruší napríklad notársku zápisnicu ako exekučný titul, ale legislatívny návrh zákona o bankách, ktorý sme v ten istý deň prerokúvali, keď prvé čítanie k tejto novele zase zakladá pre túto bankovú sféru notársku zápisnicu ako exekučný titul. Je to úplný chaos v legislatíve, je to proste hrôza. Takže ja som v prvom čítaní odporučila nepostúpiť tento legislatívny návrh, pretože, tak ako poslanec Brňák už uviedol, osobne ho tiež považujem za rozporný s ústavou. Ak toto nestačí na argument na vzatie späť, škoda pary, škoda rozprávať o ďalších legislatívnych nedostatkoch. Preto nebudem vystupovať, ale jednoznačne uvádzam, tento legislatívny návrh nie je hodný pokračovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Poslanec Orosz, poslanec Kresák, poslanec Baco, poslanec Zajac, poslanec Drobný, poslanec Maňka, poslankyňa Aibeková, poslankyňa Kadlečíková, poslanec Krajči. Konštatujem, že deväť poslancov sa ústne prihlásilo do rozpravy. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Ako prvý v rozprave z ústne prihlásených poslancov vystúpi pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení hostia,

    už pri prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona som zdôraznil, že vláda opätovne vystavila Národnú radu Slovenskej republiky veľmi ťažkej skúške, keď požiadala parlament, aby sa taký významný a zložitý zákon prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Táto úloha bola o to náročnejšia, že tento návrh nebol predložený ako bezrozporový. Mám pocit, že viaceré zainteresované subjekty, a to nielen komora exekútorov, ale aj napríklad notárska komora, ale aj Asociácia bánk, snáď aj ministerstvo financií v súvislosti s prerokúvaním vládneho návrhu o bankách neboli dostatočne vtiahnuté do pripomienkového konania, resp. vo fáze, keď sa podstatne zmenil text vládneho návrhu zákona, sa pripomienkovania už nezúčastnili. Navyše v dôvodovej správe a ani v rámci prvého čítania neboli dostatočne objasnené dôvody, prečo sa pristupuje k takej rozsiahlej novele tohto zákona, ani prípadne negatívne skúsenosti z aplikácie tohto zákona v praxi. Čiastočne sme boli o týchto veciach informovaní počas rokovania ústavnoprávneho výboru vďaka prítomnosti pána Dr. Lipšica, vedúceho úradu.

    O optimálnej podobe tohto návrhu zákona mali rozdielne názory aj zástupcovia predkladateľa. V ústavnoprávnom výbore sa počas prerokúvania zúčastnili traja najvyšší predstavitelia rezortu, pán minister Čarnogurský, štátny tajomník pán Mazák a vedúci úradu pán Dr. Lipšic. A, žiaľ, musím konštatovať, že ich názory k niektorým ustanoveniam tohto zákona boli protichodné. Nerád, ale musím konštatovať, že toto nesvedčí o dobrej legislatívnej činnosti rezortu, ktorý mal byť pre ostatné rezorty v tejto oblasti príkladom. Za týchto okolností sme mali dve možnosti.

    Prvú možnosť, ktorú navrhovali poslanci opozície, odmietnuť tento návrh a vrátiť ho na dopracovanie. Samozrejme, s uvedomením si všetkých rizík, ktoré to prináša. Druhá možnosť bola pokúsiť sa v rámci pripomienkového konania, v rámci obmedzeného časového priestoru hľadať prostredníctvom konštruktívneho prerokovania tohto návrhu riešenia najmä vo vzťahu k tým ustanoveniam, ktoré vyvolávali najviac diskusií. Zvolili sme si tú druhú možnosť a podstatné časti našej práce sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Budete mať možnosť, vážení kolegovia, sa k nim vyjadriť hlasovaním.

    Ústavnoprávny výbor okrem iného prijal aj pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 157 ods. 1 návrhu zákona, ktorý sa týkal poradia uspokojovania pohľadávok. Jeho podstatou bolo predradenie pohľadávok zabezpečovaných záložným právom pred iné pohľadávky, ktoré boli pôvodne obsiahnuté v písm. c), t. j. napríklad pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá, pohľadávky z poistného a ďalšie. S týmto naším pozmeňujúcim návrhom sa stotožnil aj zástupca navrhovateľa.

    V časovom tlaku, v ktorom sme pracovali, sa však nepodarilo dostatočne precizovať toto ustanovenie a z tohto dôvodu predkladám vo vzťahu k tomuto ustanoveniu ešte jeden drobný pozmeňujúci návrh podľa § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v mene 15 poslancov. Podľa tohto pozmeňujúceho návrhu by v § 157 ods. 1 písm. c) v znení spoločnej správy sa za slovo "exekučným" vložil text "zabezpečovacím prevodom práva, odstúpením pohľadávky" a ďalej by text pokračoval tak, ako je to obsiahnuté v spoločnej správe výboru, myslím v bode 7.

    Stručne zdôvodním tento návrh. Zabezpečovací prevod práva alebo postúpenie pohľadávky podľa § 553 a § 554 Občianskeho zákonníka plnia rovnakú zabezpečovaciu a realizačnú funkciu ako zmluvné záložné právo. Ak by sa tieto zabezpečovacie prostriedky nezaradili do písmena c) § 157 ods. 1, došlo by k neodôvodnenému zvýhodneniu tých veriteľov, ktorí použili zmluvné záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky oproti tým veriteľom, ktorí zabezpečili svoju pohľadávku zabezpečovacím prevodom práva alebo postúpením pohľadávky. Požiadal by som vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Vo vzťahu k výhradám o ústavnosti § 235, ktoré zazneli pred chvíľou, chcem zdôrazniť, že naozaj si plne uvedomujeme túto skutočnosť a hľadali sme do poslednej chvíle riešenie. O chvíľu vystúpi pán poslanec Kresák, ktorý predloží pozmeňujúci návrh, ktorý podľa môjho názoru rieši tento problém. V tejto súvislosti chcem reagovať aj na istú časť vystúpenia pána poslanca Delingu, ktorý sa prihováral za to, aby sme v rozprave hlasovaním odobrili pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v bode 9. Týka sa vlastne toho, aby z exekúcií boli vylúčení podnikatelia hospodáriaci na pôde mimo vegetačného obdobia. Ja veľmi chápem obsah tohto ustanovenia a veľmi rád by som sa prihovoril za jeho schválenie. Žiaľ, sú k tomu dve výhrady. Jedna je možno prekonateľná, tou by sme porušili len rokovací poriadok, je nad rámec § 94 ods. 2. Druhá, žiaľ, je ústavná. V tejto podobe jednoducho pozmeňujúci návrh nemôžeme schváliť, pretože bol by to návrh, ktorý by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu vystúpi pán poslanec Baco ako jediný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k tomuto vystúpeniu v rozprave.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, pán poslanec Orosz, že nemáte pravdu, keď hovoríte, že nie je možné akceptovať návrh pána poslanca Delingu, pretože poznáme všetci, že takéto ustanovenie máme aj v zákone o konkurze a vyrovnaní. Explicitne o nič iné nám nejde len o to, aby sme zjednotili podmienky. Tá situácia je teraz odlišná, to znamená, iné podmienky sú na ochranu vegetácie, na ochranu úrody, na ochranu zvierat, hospodárenia na pôde v zákone o konkurze a vyrovnaní a iné sú v exekučnom zákone. Takže išlo nám skutočne o to, aby došlo k zjednoteniu. Tie ďalšie vecné dôvody, ktoré sú zo súčasnej ekonomickej úverovej a úrokovej situácie, uvediem vo svojom vystúpení. Len som chcel teraz bezprostredne poukázať, pán poslanec, na to, že nevidím absolútne vecne opodstatnenosť toho tvrdenia, že takéto opatrenie by bolo protiústavné. Bolo by dobré, keby ste to teda zdôvodnili, v čom má byť protiústavnosť.

    A poukazujem na to, že aj v iných prípadoch v zákone sme to takto ošetrili a majú to takto riešené aj iné štáty, aj štáty Európskej únie, pretože jednoducho pestovanie pšenice a výroba mlieka je niečo iné ako výroba topánok a iná hospodárska činnosť. Takže ja to považujem za úplne opodstatnené a naopak, chcem vás poprosiť, aby ste netrvali na tomto postoji a priklonili sa k názoru ľudí, ktorí sú aj z vašej strany v pôdohospodárskom výbore a...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pred prestávkou v rozprave vystúpi ešte pán poslanec Kresák.

    Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    moja situácia ako predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávam v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 82 ods. 2, je pomerne uľahčená, pretože môj predrečník kolega Orosz vlastne vysvetlil okolnosti a situáciu, v ktorej sa nachádzame, takže môžem priamo prejsť k meritu samotnej veci.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov sa dotýka bodu číslo 106 predloženého návrhu a konkrétne predkladám, dovolím si vám predložiť nové znenie alebo nové formulovanie znenia § 235 ods. 1 a ods. 2.

    V odseku 1 navrhujeme takéto znenie: "Z exekúcie podľa tohto zákona sú vylúčené pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov." Odkaz číslo 20, ktorý poukazuje na tieto osobitné predpisy, obsahuje zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon o zdravotnom poistení, teda v plnom znení, zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení zákona o živnostenskom podnikaní a zákon Národnej rady o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Odsek 2 tohto ustanovenia v našom návrhu má znieť: "Exekučné konanie podľa ods. 1 sa zastavuje. Oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku; ak podá takýto návrh do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, účinky podaného návrhu zostávajú zachované."

    K odôvodneniu tohto navrhovaného znenia už bolo niečo povedané, dovoľujem si však doplniť už odznené myšlienky. Chcem povedať, že predložený návrh znenia ustanovenia § 235, tak ako tvoril súčasť celého návrhu, bol podľa nášho názoru jednak v priamom rozpore s bodom 39, teda s navrhovaným § 61a samotného zákona, pretože z exekúcie môžu byť vylúčené vecný majetok alebo práva, ale nie subjekt. Navrhované znenie ods. 1 § 235 bolo, že zákon sa nevzťahuje na povinného, ktorým je zdravotnícke zariadenie alebo zdravotná poisťovňa.

    Samozrejme, aj my sme sa vlastne zhodli v názore, že existujú tu aj pomerne oprávnené pochybnosti o súlade takto formulovaného znenia návrhu s článkom 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Teda pochybnosti tu boli. No a vzhľadom na to, že samotný Občiansky súdny poriadok v znení napríklad ustanovení § 321 alebo 322 umožňuje vylúčenie len vecí, resp. alebo ustanovenie § 267 Občianskeho súdenho poriadku umožní aj vylúčenie práv zo súdnej exekúcie, ale tiež nikdy nie celý subjekt. Tak vlastne vieme, že náš právny poriadok už pozná takéto riešenie, preto sme tiež dospeli k formulácii, ktorú vám predkladáme. Samozrejme, podobné riešenie existuje napríklad aj v zákone číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, kde si tiež môžeme vylúčiť určité veci, keď je štát ako povinný. Čiže toto naše riešenie je podľa nášho presvedčenia úplne v poriadku a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a odstraňujeme tým túto pochybnosť.

    Čiže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, samozrejme, návrh dostanete okamžite, teda rozmnožený. Ja vás poprosím o jeho podporu a schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Kresák, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky. Máme ešte 6 minút. Dávamm slovo ďalšiemu rečníkovi v rozprave pánovi poslancovi Bacovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    musím nadviazať na pána predsedu výboru, ktorý je gestorský za túto predlohu zákona, že skutočne bolo veľkou chybou, že sme sa nechali nahovoriť, aby sme tento návrh zákona prerokovali v skrátenom konaní, pretože sa ukázalo, že skutočne veľa vecí je otvorených, nejasných.

    V prvom rade by som chcel povedať, že exekučný zákon je predsa zákon, ktorý by mal svojím spôsobom, jeho podstatou by malo byť zabezpečiť vymáhateľnosť práva. Ale je tu otázka, že v súčasnom období táto ekonomika je v stave, keď ideme zlepšovať nejakými legislatívnymi, inštitucionálnymi, technickými opatreniami alebo technológiou vymáhateľnosť nevymožiteľného. Ako chcem vymáhať v ekonomike, ktorá je v takom hlbokom úpadku, keď nefungujú ostatné atribúty trhového prostredia, keď je vlastne nedostupnosť úverov ani za úroky nad 25 %?

    Toto sú, myslím si, najväčšie dôvody, prečo sme sa mali o tomto zákone baviť v nejakom širšom časovom priestore a prečo sme mali zapojiť do riešenia tohto problému v prvom rade aj podnikateľskú sféru. Odhliadnuc teda od toho, že exekútori neboli ako profesionálne združenie zainteresovaní do tejto tvorby, boli vynechaní, chcem povedať, že podnikateľské zväzy, pre ktoré má vlastne slúžiť táto vymáhateľnosť, vrátane teda bankovej sféry, myslím všetkých podnikateľov na všetkých úrovniach aj so službami, aj financiami, tí mali v prvom rade hovoriť do toho, čo v tomto zákone za danej finančnej a ekonomickej situácie by sa malo riešiť a ako by sa malo riešiť. Nie je predsa zmysluplné také konanie, že sa sústreďujeme iba na legislatívnu, právnu stránku tohto problému.

    Je predsa normálne, a keď chceme, aby naši podnikatelia boli konkurencieschopní, že podnikanie na 50 - 70 % obsluhujú cudzie zdroje, pri investíciách 80 až 90 %. V našom slovenskom prípade to nie je ani polovica. Ani polovica zdrojov, ktoré potrebujú naši podnikatelia, nie sú cudzie. A z toho chcem povedať, že možno iba polovica sú bankové zdroje. Druhá polovica musia byť nejaké iné zdroje. Aké sú to zdroje? Sú to zdroje obchodných partnerov a z tohto titulu vznikajú vlastne tieto problémy.

    Chcem povedať, a to som aj navrhol, samozrejme, nedalo sa o tom diskutovať v tomto krátkom časovom priestore, že ak nebude tento zákon reagovať na konkrétnu reálnu ekonomickú a finančnú situáciu, hospodársku situáciu spoločnosti, tak akékoľvek zásahy, jeho "kudrlinkovanie" v nejakom inom smere je úplne neopodstatnené a zbytočné.

    Nie je predsa možné, aby sme nemocnicu zúžili na chirurgiu, pretože to je rez naozaj exekvovať, a nemali pripravený röntgen, nemali pripravenú transfúziu, nemali diagnostické oddelenia, ktoré nám budú hovoriť, čo máme vlastne a ako liečiť, ale budeme posielať pacientov rovno na chirurgiu a budeme ich rezať a budeme jednoducho čakať, že možnože nevykrvácajú, lebo nebudeme mať náhradné zdroje - krv a podobne.

    Dovolím si tento príklad uviesť na všeobecné aj laické pochopenie toho, prečo o tomto probléme hovorím, že táto podstatná časť, vôbec zmysel exekučného zákona vypadla vôbec a neboli ani podnikateľské zväzy zapojené a dokonca, ako povedal pán poslanec Orosz, objavujú sa tu dodatočne z ministerstva financií, hospodárstva, pôdohospodárstva iné názory, ako boli prezentované pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo vláde, a sú takého zásadného charakteru, že skutočne tú diskusiu treba na túto tému obnoviť, rozvinúť a dotiahnuť veci do konca z tohto funkčného hľadiska. Ešte raz, vymáhateľnosť práva áno, ale zakrývame si oči a budeme slepí, budeme narážať do bielej steny, keď budeme zdokonaľovať vymáhanie nevymožiteľného.

    Chcel by som poukázať na taký príklad toho, čo sa tu vlastne deje v súčasnej vládnej garnitúre, vládnucej garnitúre, práve v tejto oblasti. Veľmi rýchlo ste zrušili napríklad zákon o revitalizácii. Snažili sme sa vám vysvetliť, že je to jeden z nástrojov, ako ozdraviť. Zosmiešňovali ste naše snaženie, bagatelizovali ste. Samozrejme, ako opozícia, bývalá vláda berieme do úvahy to, že môžete si riešiť veci inak. Ale riešiť tak, nie že sa zruší riešenie, ktoré je chodivé, a sľubuje sa, že príde iné riešenie, a žiadne iné riešenie neprichádza. Tento zákon bol veľmi dobrý dôvod na to, aby sme sa o tých riešeniach bavili. Sľubovalo sa, že keď sa zruší tento revitalizačný zákon, že v januári nie je problém, aby sa prijalo iné riešenie, potom v apríli, potom v júni, dnes máme október a žiadne iné riešenie tu nie je. Naopak, dostali sme sa do stavu, keď štátna finančná inštitúcia Konsolidačná banka cez exekútorov dnes vymáha starý blok úverov, ktorý sme vlastne revitalizačným zákonom riešili. Mohli sme to mať vyriešené. Nie, odmietli ste to. Nechceli ste nás počúvať, nechceli ste sa s nami o tom baviť. Teraz sme v situácii, keď to, čo ste sľubovali, že vyriešite ináč, ste nevyriešili a Konsolidačná banka a k nej sa pridávajú ďalšie komerčné banky, idú exekúciami vymáhať tento starý blok úverov. Nie že ste ho nevyriešili, ale vytvorili ste podmienky na to, aby sa vlastne exekúciami vymáhal tento starý blok úverov.

    Čo robia tieto banky? Vybrali si nie tých, samozrejme, u ktorých už nie je vôbec čo vybrať, vybrali si tých lepších, tých solventnejších, ktorých ešte máme v rezorte, a na tých uvalili exekúcie. To znamená, že aj tých, ktorí ako tak žili cez tieto exekúcie, teraz totálne dostaneme na kolená.

    Toto je jeden z takých vecných aspektov, ktoré som chcel ako príklad použiť preto, že nemôžeme riešiť tieto veci odtrhnuto - legislatívne zdokonaľovanie a zlepšovanie bez konečného zmyslu a zámeru. Ja si myslím, že tá vymožiteľnosť práva je problém, ktorý nikto nenapáda, ani ja ho nenapadám, musí vymáhanie práva, ale musí to byť vymožiteľné. Bohužiaľ, pán predseda výboru Orosz poukázal na to, že je tu veľa otvorených problémov, nielen to, že boli doteraz vynechané niektoré neopomenuteľné inštitúcie a inštitúty z tvorby tohto zákona, z pripomienkového konania. Ja napríklad dodnes nepoznám stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorú som žiadal, aby sme toto stanovisko získali. Ja si myslím, že takisto bez priemyselnej komory, bez jednotlivých podnikateľských zväzov nie je možné tento problém uzatvoriť. Možno prakticky všetko, robíte to tak, že jednoducho ste sa dohodli, sami to teraz kritizujete. Pán poslanec Orosz kritizoval to, že vlastne sa nechali nahovoriť poslanci na to, aby takýto nedobre pripravený zákon sa dal do prvého čítania. Teraz sa to kritizuje, keď sme to my navrhovali, ste nás odmietli, tak ako to robíte štandardne. Dokonca pán predseda Orosz poukázal aj na to, že pri prerokúvaní tohto zákona sám minister a jeho ďalší funkcionári spravodlivosti došli do kontroverzie a majú rozdielne názory na hodnotenie niektorých ustanovení tohto návrhu. Tak to sa už nehnevajte! Nieže nekomunikujete medzi sebou strany, ale už aj v jednom ministerstve minister prezentuje rozdielne názory so svojimi pracovníkmi.

    Skutočne ja som bol na rokovaní troch výborov o tomto zákone. Veľmi som teda chcel pomôcť tomu, aby sa dotvoril, ale vidím, že nie je v tomto časovom priestore dotvoriteľný. Neprijali ste náš návrh na to, aby sa vrátil, aby sa znova tá diskusia otvorila, aby sa našli riešenia, aby sme si mohli vyjasniť názory a presadiť názory hospodárskej sféry, ktorá by mala mať v konečnom dôsledku účinok a efekt, účinný efekt z tohto pôsobenia zákona.

    Keďže sme to nepresadili, aby sa to vrátilo, ja som dal na zváženie, či naozaj za tejto hospodárskej situácie nie je lepšie pozastaviť alebo zrušiť tento zákon, pozastaviť jeho účinnosť. Skutočne je to nezmyselné, keď nefungujú ostatné atribúty trhového prostredia, aby táto korunka, to má byť korunka, to je tá chirurgia v tej nemocnici, v tej liečbe, ktorá môže nasledovať vtedy, keď všetko ostatné funguje. Myslím si, že preto sme teraz v takých rozpakoch a toľko je kontroverzných názorov a pohľadov, lebo jednoducho sa to oddelilo. Tento vrchol sa postavil niekde do vzduchoprázdna a základňa sa vôbec neotvorila a nerieši sa.

    Keďže sa ani tento návrh nestretol s pochopením, tak by som vás chcel poprosiť, aby ste aspoň pochopili to, že chceme do istej miery s našimi návrhmi, ktoré tu predložil aj pán poslanec Delinga a ktoré vzišli z pôdohospodárskeho výboru, na ktorom sme sa zjednotili, chceme týmito našimi návrhmi čiastočne eliminovať tento skalpel, pretože máme takú situáciu v rezorte, že nemáme základné podmienky trhového prostredia vyriešené, nemáme nič stabilizované, nefunguje to. Tak si myslíme, že to nie je možné takýmto spôsobom urobiť. Preto sa pridávam k tým návrhom pána poslanca Delingu, samozrejme, pani predsedníčka výboru prednesie naše kompletné stanovisko z pôdohospodárskeho výboru.

    Osobitne by som chcel dať do pozornosti návrh k § 235, takisto doplniť § 236, ktorý bude znieť, že "tento zákon sa nevzťahuje na povinného, ktorým je podnikateľ hospodáriaci na pôde alebo lesnej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka". Ešte raz podotýkam, že presne takéto ustanovenie a legislatívny duch nás viedol k takémuto záveru, k takémuto návrhu aj pri zákone o konkurze a vyrovnaní a myslím si, že to je úplne príslušné, aby tieto dva zákony boli v tejto oblasti harmonické.

    Celkom na záver, dámy a páni, chcem vás ešte raz vyzvať k tomu, aby sme za týchto okolností takto pripraveného návrhu zákona skutočne zvážili, či pokračovať v tomto druhom čítaní, či nevrátiť tento zákon. Ešte raz vás prosím, zvážte to a urobme diskusiu so všetkými zainteresovanými a zvážme si to ešte raz. Je to zákon, ktorý má byť vlastne na konci, povedal by som, tej legislatívy, ktorá formuluje trhové prostredie. On vznikol v roku 1995, keď vlastne v bankovej sfére bola taká situácia, že úroky išli pod 15 % na 12 % začiatkom roku 1996, banky boli v panike, nevedeli umiestniť peniaze, chodili za mnou, za ministrom, aby som im dal tipy na dobrých podnikateľov, kde majú umiestniť kapitál. To, samozrejme, bola situácia úplne iná, to bola situácia, keď zákon o konkurze a vyrovnaní, keď zákon o exekúcii mali svoje opodstatnenie, boli doplnkom, dotvárali legislatívny rámec a dotvárali trhové prostredie. Ale teraz to trhové prostredie je také, aké je, a nemôžeme túto bodku jednoducho tu fintiť, zdokonaľovať a tú základňu nevidieť a nezaoberať sa tou základňou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie v rozprave poslancovi Bacovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Slaný, Kozlík, Delinga, pán poslanec Húska ako posledný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Slaný.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána poslanca Baca. On proste vo filozofii svojho príspevku sa prihovára v podstate za exekučnú imunitu pre určité podnikateľské subjekty v rezorte pôdohospodárstva a odôvodňuje to tým, že proste tie trhové atribúty v slovenskej ekonomike nefungujú, čiže ekonomické prostredie je neštandardné. V tejto časti dá sa súhlasiť s tým do tej miery, že proste nie sú v slovenskej ekonomike peniaze. Ale zahraniční investori sú ochotní investovať do slovenskej ekonomiky, ale to, čo ich odradí, je netransparentné ekonomické prostredie a slabá ochrana oprávneného voči povinnému. To znamená, že musíme upraviť legislatívu v tom smere, aby boli posilnené práva veriteľov a aby sa zrýchlil postup vymáhania dlžných pohľadávok. Čiže v prípade, že to legislatíva ošetrí, investori sú ochotní investovať vo veľkom rozsahu i do potravinárstva, i do prvovýroby. Čiže tieto legislatívne zmeny idú týmto smerom. Keby sme prijali filozofiu určitej exekučnej imunity, malo by to opačný účinok na poľnohospodárov, lebo nikto nedá podnikateľským subjektom na dlh, keď sú exekučne chránení, to znamená, že majú imunitu, že vymáhať tieto pohľadávky od nich sa nedá. Čiže poľnohospodárom by dodali dodávatelia subdodávky iba vtedy, keby platili v hotovosti - cash. To znamená, že akékoľvek dodávky na úver by sa ukončili. Banky by uzavreli úverové linky. Čiže musíme prijať túto novelu a pomôže to i poľnohospodárom spolu so sériou ďalších zákonov a ostatných opatrení.

    Ďakujem.

  • Vážená snemovňa,

    ja by som chcel vyzdvihnúť uvážlivé vystúpenie pána poslanca Baca. On naznačil niektoré riziká, naznačil kontext, historický kontext toho vývoja zákonov o bankrote, o konkurze a vyrovnaní, o exekúciách. Treba zobrať do úvahy ešte jeden faktor, to je vývoj súkromnej sféry. Inak sa modelujú tieto zákony v čase, keď bol ešte dominantný štátny sektor, trebárs z hľadiska zákona o konkurze a vyrovnaní. Inak, samozrejme, sa dajú nastaviť tieto zákony v čase, keď na Slovensku máme už 82-percentný podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu. V tomto smere naznačil niektoré riziká viazané na rast hrubého domáceho produktu alebo celkove na rastový či poklesový vývoj slovenskej ekonomiky. A slovenská ekonomika skutočne momentálne je v určitom krízovom stave a to sa potom prenáša aj do fungovania týchto nástrojov. Takže podporujem postoj pána poslanca Baca, radšej sedemkrát strihať a raz merať v tej konštrukcii aj novely exekučného zákona, aj mechanizmov konkurzu a vyrovnaní, pretože, pán poslanec Slaný, momentálne exekúcia funguje tak, že prostriedky, základné prostriedky či v poľnohospodárstve, alebo v ďalších podnikoch v rámci exekúcie sú vypredávané mnoho ráz do Českej republiky za desatinu, pätinu, šestinu pôvodnej ceny. Takže dochádza v podstate k vypredávaniu a likvidácii, faktickej likvidácii podnikov cez nástroje exekučného konania. Je to skutočne na zváženie aj pre vládnu koalíciu, ako zadefinovať zmeny v týchto základných nástrojoch.

  • Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Baco. Myslím, že kto chce v súčasnosti pomôcť tomu, aby sa zvyšoval hrubý domáci produkt, aby fungovala výroba, tak asi v súčasnosti uplatnením či už existujúceho, alebo novelizovaného exekučného zákona tomu nepomôže. Je skutočne na zváženie, ale to si mala vláda veľmi jasne a tvrdo medzi sebou povedať v rámci rezortnej politiky, či nepozastaviť vlastne výkon exekučného práva. Ak to exekučné právo nesiaha len teda k nedostatkom alebo k pohľadávkam povedzme jednoročným alebo súčasným alebo realizovateľným, ktoré vychádzajú z toho stavu, ktorý v tom roku je. Ale čo tu je? Tu je to, že vlastne mnohí, ktorí sú zaťažení úverovým prostredím ešte z bývalého plánovacieho systému a z inej ekonomiky, dnes chcú v tomto trhovom prostredí dostať svoje prostriedky naspäť. A to je pre nás poľnohospodárov neprijateľné. A veľmi ma mrzí, keď súčasní experti vládnej koalície na ústavné právo dokážu ekvilibristicky naplniť ústavu voči povedzme iným rezortom a nechcú túto ekvilibristiku využiť aj voči rezortu poľnohospodárstva. Ja som dal také návrhy, kde nepôjde o podnikateľské subjekty, ale kde pôjde o konkrétne pohľadávky, ktoré majú byť vylúčené z tohto procesu, tak ako to navrhoval aj pán poslanec Kresák. A ja si myslím, že to stojí za uváženie, ak teda chceme toto realizovať.

  • Ako posledný pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Doplňujem pána poslanca Baca, že práve dôraz na zákonné riešenie následnosti bez toho, alebo dokonca proti tomu, aby sa najprv riešila prevencia, je nevhodný. Keď koalícia odmietla revitalizačný zákon, tak vlastne stanovila postup, že sa ide spoliehať len a len na následné riešenie. To je, priatelia, tak ako v medicíne. Nekróza, teda mŕtve tkanivo, sa, samozrejme, vyrezáva, ale najprv sa pokúšame ešte nie mŕtve tkanivo oživiť. A postup, ktorým sa teraz postupuje, je naozaj nie správny. Všimnite si, akým rozsiahlym spôsobom sa aj západné trhové ekonomiky starajú proexportnými opatreniami oživiť najprv vlastné hospodárstvo, ktoré by na vlastnom priestore bez podpory exportu nemalo možnosť, aby sa takýmto spôsobom presadilo proti cudzím subvencovaným tovarom. Už samotný fakt, že vlastne nechávame súkromnej iniciatíve postihnutých firiem rozhodnúť o tom, čo je vlastne mŕtve tkanivo a čo nie, je mimoriadne nebezpečné. Kedysi tzv. verejný výsek bol robený pod kontrolou štátu na tie výrobky, ktoré naozaj už mali určité respiračné znaky, teda mali určitú nekvalitu, ale nezverilo sa to úplne na súkromnú iniciatívu. Idete naozaj nevhodnou cestou a upozorňujem, že sa vám nepodarí celkom vytvoriť sanitárnu políciu, ale...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ešte predtým ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, chcem oznámiť poslancom, že dnes v rámci obedňajšej prestávky sa v rokovacej miestnosti číslo 30, to je na prízemí, uskutoční krátky výklad o koncepcii výstavby objektov na Západnej terase v areáli Bratislavského hradu aj o jej finančnom zabezpečení. Po tomto výklade si poslanci môžu prezrieť doteraz vybudované objekty. Pokiaľ máte záujem, samozrejme, ste vítaní.

    Vyhlasujem teraz, panie poslankyne, páni poslanci, obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    otváram odpoludňajšie rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

    Ďalším bodom rokovania v zmysle § 131 zákona o rokovacom poriadku bude

    hodina otázok.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.

    Chcem kvôli poriadku oznámiť, že na otázky, ktoré položili páni poslanci a ktorí nie sú prítomní počas hodiny otázok v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    za podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, za pána podpredsedu vlády Csákyho pán podpredseda vlády Fogaš, za pána podpredsedu Hamžíka rovnako pán podpredseda Fogaš, za ministra Kanisa minister Kukan, za ministra Šagáta minister Magvaši, za ministra Ftáčnika minister Kňažko, za pani ministerku Machovú pani ministerka Schmögnerová, za ministra Harnu minister Černák.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky, ktoré vám, pán premiér, položili páni poslanci.

    Prvú otázku položil pán poslanec Kalman, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto nebudete na ňu odpovedať.

    Druhá v poradí položených otázok je otázka pána poslanca Pašku, ktorý sa pýta: "Podarilo sa vám nájsť odpoveď na otázku, aká je závislosť medzi spoľahlivosťou súčiastok a kvalitou bicykla?"

  • Nepodarilo, pán poslanec. A priznám sa vám úprimne, že som túto odpoveď ani nehľadal. A nehľadal som ju z toho dôvodu, že nie som si istý, či vlastne vy sám máte jasné, čo chcete touto otázkou povedať. Takže tradične, nech sa páči, prejdite k doplňujúcej otázke.

  • Pán poslanec Paška, žiadate si doplňujúcu otázku? Áno.

  • Vážený pán predseda vlády,

    iste poznáte slovenské porekadlo o reťazi, že najslabšie ohnivko reťaze určuje aj kvalitu reťaze. Rovnako je to aj s bicyklíkmi. Ak sa niektorá z dôležitých súčiastok bicyklíka pokazí a prestane fungovať, tak vám je aj celkom kvalitný bicyklík nanič, pretože ho nemôžete používať. No a rovnako je aj s vašou vládou, pán predseda vlády. Jej kvalita sa nedá posudzovať podľa vašich vyhlásení a vašich sľubov, ale iba podľa spoľahlivosti práce vašich členov vlády. A tu, vážený pán predseda vlády, je to s kvalitou, iste uznáte, veľmi rozpačité. Veď sa len pozrite na Priemyselnú banku, ktorú ste nechali ukradnúť z vlastníctva štátu. Pozrite sa na licenciu GSM 1800, ktorú váš priateľ strelil dvom firmám za symbolickú cenu a teda aj veľmi ochudobnil štátny rozpočet. Viete, my sme mali minule polemiku o tom, či je vývoj na Slovensku pod vaším vedením dobrý, lepší alebo horší. Vy ste uvádzali svoje argumenty, ktorými chcete podoprieť vašu spokojnosť s vaším vládnutím.

  • Prosím, keby ste položili otázku na spoľahlivosť súčiastok bicykla, pán poslanec, na to ste sa pýtali.

  • Uvádzali ste, že slovenská koruna v poslednom období spevnela. Ale vtedy, keď ste nastupovali k vláde, tak hodnota koruny bola o 15 % vyššia ako dnes. Takže ste počas vášho vládnutia znehodnotili úspory slovenských občanov. Rovnako ste uvádzali, že za vás sa kauzy neututlávajú, ale že sa vyšetrujú.

    Vážený, pozrite sa na kauzu Nafta Gbely, ktorá dodnes nie je vyriešená. Ja vám chcem pripomenúť, že za predchádzajúcej vlády práve vláda odhalila kauzu obchodu s obilím...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, dve minúty, ktoré ste mali vyhradené na položenie otázky, uplynuli. Keďže ste...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Gašparovič, tu sú stopky, ktoré ste vy pre tú potrebu dali zaobstarať. Pán podpredseda Presperín stopuje čas, keďže pán poslanec Paška nepoložil otázku.

    Pán poslanec Paška, tentoraz ide časomiera pre pána predsedu vlády, a nie pre vás.

    Pán premiér, druhá otázka v poradí, na ktorú budete odpovedať, je otázka, ktorú položil pán poslanec Kačic a ktorá je tohto znenia: "HZDS ste obvinili, že má paprče, ktorými kradne, ale nič ste nedokázali. Koaličného partnera ste obvinili z nenažratosti. Myslíte si, že existuje v parlamente strana, ktorá je solídna?"

  • Najprv drobné spresnenie, pán poslanec. Nikoho som z politických partnerov neobvinil z toho, čo ste povedali. Ale na priamu otázku odpovedám, že, áno, existuje. Myslím, že solídne sú všetky strany súčasnej vládnej koalície. Je rok od posledných parlamentných volieb a temer rok od fungovania novej vlády a myslím si, že strany vládnej koalície svoju solídnosť preukázali na mnohých frontoch. Preukázali sme túto solídnosť už pri formovaní demokratickej alternatívy pre Slovensko, keď sme začali organizovať demokratické okrúhle stoly. Preukázali sme solídnosť v samotných parlamentných voľbách, keď sme viedli volebnú kampaň, ale vzájomne sme na seba neútočili. Ukázali sme solídnosť pri obsadzovaní parlamentných funkcií. Verím, že vám pamäť slúži a spomeniete si, že my sme nemali ani podpredsedu parlamentu a že vlastne ste zriadili jeden parlamentný výbor, kde boli všetci nepohodlní. My sme sa celkom odlišne postavili k zostavovaniu parlamentných výborov, vedenia parlamentu. Ale nielen to. Celkom odlišne sme sa postavili pri zostavovaní orgánov, ktoré napríklad kontrolujú verejnoprávne médiá, Fond národného majetku, tajné služby, SIS má šéfa ešte stále z opozície a je celkom možné, že opozícia možno iného, ale predsa len šéfa bude mať.

    Myslím si, že strany vládnej koalície preukázali solídnosť aj pri zostavovaní vlády, keď dokázali zostaviť vládu širokej koalície, ktorá umožnila Slovensku stabilizáciu, umožnila zvoliť prezidenta Slovenskej republiky, umožnila prijatie celého radu zákonov, ktoré na Slovensku bolo potrebné prijať. Spomeniem aspoň dva, ktoré boli pod drobnohľadom aj zahraničnej verejnosti. Je to zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Je to zákon o veľkej privatizácii, ktorý rušil tie nezmyselné deklaratívne ustanovenia zákona číslo 192 o strategických podnikoch, ale ktorý zároveň dáva do súladu ústavu s príslušným privatizačným procesom. Myslím si, že solídnosť preukázali strany vládnej koalície aj viackrát vo vláde, keď sa schvaľovali vážne dokumenty. Spomeniem aspoň na ilustráciu dva z týchto dokumentov. Je to reforma verejnej správy a je to strednodobá hospodárska politika Slovenskej republiky. Solídnosť sme ukázali aj pri znovuštartovaní hospodárskych reforiem. Mnohé z tých ukazovateľov boli nafúknuté a umelo udržiavané pri živote, napríklad za cenu razantného zahraničného aj vnútorného zadlženia. Bolo potrebné prijať nie celkom populárne, ale principiálne ozdravné kroky a iba solídne strany, ktoré majú morálku a schopnosť takéto kroky prijať, ich môžu prijať a môžu ich vykonávať.

    Dnešné čísla jasne hovoria, že sa stabilizoval vývoj slovenskej meny, že deficit zahraničnoobchodnej bilancie sa dostáva na polovičnú úroveň, že sa darí stláčať deficit verejných financií, že sa darí splácať tie ohromné úvery, ktoré ste si napožičiavali za uplynulé 4 roky. Ja si myslím, že solídnosť politických strán vládnej koalície sa prejavuje aj v tom, že na Slovensku opäť zaznamenávame zvýšený záujem zahraničných investícií o Slovensko. Solídnosť našich politických strán sa prejavuje aj tým, že nezatvárame oči nad kauzami, že sa snažíme tieto kauzy riešiť transparentným spôsobom, že sa snažíme tieto kauzy riešiť aj tak, že majú k nim prístup novinári a že občania sú priebežne informovaní, majú dostatok informácií, aby si mohli o viere solídnosti politických strán vládnej koalície urobiť svoj vlastný úsudok. Pustili sme sa do zápasu s kriminalitou.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, poprosil by som vás, keby ste teraz venovali pozornosť odpovedi na otázku, ktorú položil pán poslanec Kačic, a nerušili odpoveď pána premiéra.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Mnohé čísla napríklad vo vývoji kriminality v takej oblasti, ako je výpalníctvo, hovoria, že na Slovensku sa dosahujú výsledky a že máme na to, aby sme presadzovali právo a jeho vymáhateľnosť. To, že strany vládnej koalície sú solídne, dokazuje aj široké medzinárodné akceptovanie Slovenskej republiky. Často sme schopní efektívne využívať aj naše stranícke kontakty, či už je to oblasť kresťanskodemokratických ľudových strán, alebo je to Socialistická internacionála, Liberálna internacionála. Všade tam veľmi účinne, veľmi efektívne využívame to, čo vy nemáte, čo nemá ani Hnutie za demokratické Slovensko, ani Slovenská národná strana a práve tieto veľmi jasné dlhodobejšie kontakty strán vládnej koalície nám umožnili, že sme dokázali prelomiť izoláciu Slovenska a že vlastne sme nádejou na ďalšie pozitívne smerovanie našej krajiny.

  • Pán poslanec Kačic, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Pán predseda vlády,

    ak ste nazvali nenažranými časť vládnej koalície z ľavicových strán, tak si myslím, že tam patrí pravdepodobne SDĽ, SOP alebo Sociálnodemokratická strana pána Volfa, ale najsilnejšia zareagovala SDĽ, neviem prečo, či sa jej to dotklo - ústami pána Weissa, pána Andrassyho. Ich argumenty sa dotýkali hlavne výpalníctva v kupónovej privatizácii, kde obviňovali hlavne KDH a DS, ktorí ako sa v tejto kauze ukázali, ďalej Priemyselná banka, ďalšie výpalníctvo GSM, teraz posledná kauza KDH verzus Devín banka a tak ďalej a tak ďalej. Práve tie pravicové strany dnes na vás, kde vy chcete potlačiť trošku ten klientelizmus a tunelovanie, mlčia. Nie aby vás podporili, ale ony práve v tom mlčia. Je zaujímavé napríklad aj to, že včera bol zverejnený v Novom Čase rozhovor s vašou pani manželkou, ktorá uvádzala, že absolútne nemáte záujem a nedá sa presťahovať z Petržalky inde. Dnes sme sa dozvedeli od hovorcu pána Lengyela, že sa idete sťahovať vraj do bytu, ktorý bude prerobený tak, aby okná boli z nepriestrelného skla a daňových poplatníkov to bude stáť vraj 3 milióny korún.

    Tak ako, pán predseda vlády?

  • Pán poslanec,

    ešte raz chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že vo svojom vystúpení som hovoril o nenásytných a často naozaj aj nenažraných podnikateľoch, ktorým ste vy, najmä HZDS, rozdelili celé Slovensko. Hovoril som o Poórovcoch, hovoril som o Rezešovcoch, hovoril som o Lexovcoch, hovoril som o Vicenovcoch, skrátka o celej tej bývalej nomenklatúre, ktorej ste rozparcelovali Slovensko a ktorá vždy hľadala a hľadá väzby na politické špičky. Porozdeľovali ste tento majetok a dnes sa čudujete, že tí, ktorým ste to porozdeľovali, ktorí niekedy tvorili tie nomenklatúrne špičky, tento majetok nevedia náležite spravovať a privádzajú stav, keď jednoducho prepúšťajú robotníkov. Podieľajú sa na zvyšovaní nezamestnanosti a vy ešte spolu s nimi dnes na Námestí SNP ste schopní roniť krokodílie slzy. O týchto som rozprával vo svojom prejave.

    Hovorili ste o niektorých ďalších veciach. Snažili ste sa vtesnať do tohto vystúpenia niektoré najnovšie informácie povedzme o tom, že Úrad vlády v priebehu roku 1999 v súlade so zákonom a záujmami bezpečnostných služieb vytvára štátny panelákový byt pre štátneho funkcionára. Nuž vy ste to nepotrebovali, nepotrebovali ste to vtedy, keď ste mali z VSŽ obrovskú budovu, kde ste mohli takýchto bytov "naflákať", koľko ste len chceli.

    Nepotrebujete dnes pre predsedu HZDS žiaden byt, pretože ste sa postarali o to, že v Trenčianskych Tepliciach má obrovský penzión.

  • Bránite sa tomu, aby predseda Hnutia za demokratické Slovensko celkom transparentne povedal, odkiaľ nabral tie obrovské milióny, pretože ja mám výplatu presne takú istú, ako mal on, a viem, že takýto barák nemôžem mať. Prečo sa bránite povedať, odkiaľ má peniaze na takýto obrovský barák, kde mu inštalujú takéto hrubé nepriestrelné okná.

    Hovorte o týchto veciach. Hovorte o tom, ako vy ste sami sebe prihrávali do vrecka ťažké peniaze a dnes sa čudujete, že predseda vlády by mal bývať v štátnom štvorizbovom panelákovom byte, aby povedzme ochrana tohto bytu bola lacnejšia.

    Vážený pán poslanec, čím viacej budete ponúkať bodov na konfrontáciu, na porovnávanie, tým viac vám budem vďačnejší, pretože sa ukáže, že vláda, ktorej mám česť predsedať, sa nekompromisne usiluje o nastolenie režimu zákonnosti, kde platí zákon, platí pre všetkých. Samozrejme, že sa to nedarí zo dňa na deň. Samozrejme, že si želáme, aby sa nám darilo so všetkými neduhmi bojovať účinnejšie a rýchlejšie, ale čas ukáže, že táto cesta pre Slovensko je perspektívna a nezvratná.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán premiér, váš čas vyhradený na odpovede poslancov uplynul. Ďakujem vám pekne za odpovede.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Ako prvú v poradí položil pánovi ministrovi Pittnerovi otázku pán poslanec Krajči, ktorá znie: "Aké bude ďalšie využitie priestorov vami zrušených 23 okresných riaditeľstiev Policajného zboru a aké zvýšenie policajtov vo výkone očakávate?"

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem.

    Po prehodnotení umiestnenia jednotlivých rušených okresných riaditeľstiev Policajného zboru na úseku nehnuteľného majetku som dospel k záveru, že všetky objekty budú využité v prospech priameho výkonu služby...

  • Prepáčte, pán minister. Pán poslanec Krajči tu nie je, takže na otázku odpovedať nemusíte.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej miestnosti. Pokiaľ ste položili otázku, tak by som prosil, aby ste si vypočuli odpoveď na ňu.

  • Do objektov budú umiestnené základné útvary Policajného zboru vo väčšine prípadov z nevyhovujúcich alebo prenajatých objektov a výkon ďalších policajných služieb. V prípadoch prenajatých objektov príde k zníženiu finančných nákladov na základe vypovedania zmlúv s nájomcom.

    Ak by ste mali záujem, môžem vám niekoľkostránkový prehľad uviesť za jednotlivé kraje a okresy, ale tým by som vyčerpal pravdepodobne celý čas, ale som pripravený na to.

    Posilnenie výkonu služby sa výrazne dotkne základných útvarov Policajného zboru. V praxi to znamená, že postavenie základných útvarov, ktoré nedosahovali požadovaný štandard policajnej činnosti, reorganizácia posilňuje na prijateľné minimálne stavy, t. j. minimum 15 policajtov. Takýmto spôsobom bude posilnených 70 základných útvarov Policajného zboru na úseku služby poriadkovej polície. Okrem toho sa v prospech týchto útvarov presúva ďalších 14 tabuľkových miest. Obdobne sa rieši situácia spojená s ochranou štátnej hranice, kde taktiež základné útvary Policajného zboru bolo potrebné doplniť na základný počet policajtov 12 a na kritických úsekoch východnej hranice až na 16 policajtov. Dopravná polícia bude posilnená o 111 tabuľkových miest, ktoré sa využijú na vybudovanie systému oddelení výkonu služby a nehodové oddelenia. Týmto očakávame zlepšenie riešenia dopravnej situácie a bezpečnosti cestnej premávky.

    Na urýchlenie zásahov na mieste činu a zabezpečenia priameho výkonu služby sa vytvára pohotovostná motorizovaná jednotka v Prešovskom kraji. Dôjde k podstatnej reorganizácii a zmene náplne činnosti bývalých odborov policajných akcií, ktoré začnú plniť úlohy v oblasti najzávažnejšej, najmä organizovanej trestnej činnosti, a budú tvoriť jadro poriadkových jednotiek určených k zásahu najmä pri špeciálnych prípadoch. Aby sa zlepšil kontakt občanov s políciou najmä v núdzových situáciách, je nevyhnutné v Policajnom zbore vytvoriť systém stálych služieb vo forme operačných stredísk. Bude vytvorených 10 operačných stredísk a 5 je potrebné dobudovať, čo pohltí 84 tabuľkových miest. Uvedené strediská boli v minulosti neodborne zlikvidované a ich činnosť musela byť zabezpečovaná náhradným spôsobom, spravidla policajtmi poriadkovej polície, ktorí majú iné poslanie. Znovuvytvorením uceleného systému operačných stredísk sa na 24 hodín zabezpečí koordinácia, nasadzovanie síl a prostriedkov úmerných narušeniu zákona. Čo je dôležité, kráti sa čas zásahu, prípadne preverovanie jednotlivých udalostí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister,

    otázka znela, ako budú využité budovy tých okresných riaditeľstiev, ktoré zrušíte. Na tú otázku ste odpovedali veľmi stroho, pretože ide o obrovský majetok, ktorý je vo vlastníctve ministerstva vnútra, a nemám informácie o tom, že by bol veľký záujem o prenájom týchto zariadení tak, aby ste z toho mali čo i len korunu. To znamená, sú tu umŕtvené investície, ktoré za roky budovania týchto štruktúr sme vynaložili z finančnej kapitoly rozpočtu ministerstva vnútra, ktoré sú dnes nevyužité. Napriek tomu vy za tejto finančnej situácie budujete novú vilu na Partizánskej ulici s obrovskými finančnými nákladmi, aby ste deklaratívne ukázali policajtom, že vy im rozkazujete.

    Po druhé. Váš rozkaz, ktorý vyšiel hlavne od 1. 9., organizačné zmeny týkajúce sa Prezídia Policajného zboru hovoria o tom, že tí policajti, ktorých by ste chceli, aby šli do výkonu, nepôjdu. Vážený pán minister, vy ste tam vytvorili 145 úradníckych miest a tie tabuľky, ktoré získate rozpustením okresov tretieho typu, si presuniete na Prezídium Policajného zboru, kde napríklad ste zriadili odbor podpory riadenia. Neviem, či budú predpisovať barly na podporu, alebo neviem, čo to sú za odbory, ktoré tam vytvárate, pretože skutočnosť je taká, že namiesto toho, aby policajti šli do výkonu, znovu sa vracajú na úradnícke funkcie. Chcem sa preto opýtať, pán minister, či podľa vás bolo rozumné pristúpiť k tejto reorganizácii.

    Ďakujem.

  • Pokiaľ ide o jednotlivé budovy, môžem vám ich začať čítať. Ako príklad začnem s Krajským riaditeľstvom v Trnave a potom by sme mohli pokračovať ďalej, ak budete mať záujem.

    Okresné riaditeľstvo Hlohovec je umiestnené v prenajatých priestoroch Drôtovne, a. s., na Mierovej ulici číslo 2317 v Hlohovci. Po zrušení okresného riaditeľstva je možné vypovedať nájomnú zmluvu. Okresné oddelenie Policajného zboru je v Leopoldove na Štúrovej ulici číslo 450. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Skalica. Okresné riaditeľstvo je umiestnené v objekte na Strážnickej ulici číslo 4 v Skalici, ktorý bol získaný v roku 1996 bezodplatným prevodom od Gymnázia Skalica. Po zrušení okresného riaditeľstva bude v objekte umiestnené Obvodné oddelenie Skalica. Objekt okresného riaditeľstva si vyžaduje stavebné úpravy za približne 5 mil. Sk. V objekte Obvodného oddelenia Skalica na Štúrovej ulici číslo 2 bude umiestnené HOPZ, ktoré je v súčasnosti v prenajatých priestoroch. A tak vám môžem dať ďalšie informácie, len vyčerpám čas.

    Pokiaľ ide o podporné riadiace funkcie, viete, vážený pán poslanec, medzi nami je rozdiel v tom, že ja som desiatky rokov pracoval v informatike a podporné, to neznamená barličky, to práve znamená ten informačný systém a riadenie a organizáciu. Čiže z tohto hľadiska vás ubezpečujem, že ak niekto má odpor proti tomu, aby z policajtov robil úradníka, tak to som ja a moji spolupracovníci. A pokiaľ ide o vilu, táto vila od roku 1983 nebola opravovaná. Ten stav je taký, že ak by sme nezačali robiť z prevádzkových nákladov určité aspoň sanačné záchranné práce, tak tá vila príde do úplného rozkladu. Vy ste tam bývali a viete, v akom stave ste to zanechali a v akom stave to je.

    Takže na záver chcem povedať, že celý tento problém reorganizácie polície je riešený práve za tým účelom, ktorý som hovoril v úvode, samozrejme, to by som mohol donekonečna tu opakovať, kto nechce počúvať, nepočúva.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Krajčiho.

    Druhá v poradí položených otázok smeruje na pána ministra Macejka, ktorého sa pán poslanec Jasovský pýta: "Aký je objem zdrojov potrebných na opravu a údržbu cestnej siete?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec,

    výdavky na údržbu a opravy ciest v uplynulých dvoch rokoch činili v priemere 1,2 mld. Sk za kalendárny rok, z toho na údržbu 750 mil. a 450 mil. Sk na opravy. Reálne zdroje na údržbu ciest v zásade zodpovedajú nárokom kladeným na zabezpečenie zjazdnosti ciest v lete a v zime s istými obmedzeniami na cestách tretej triedy, čo sa týka najmä vodorovného dopravného značenia a včasného zásahu pri zimnej službe. Samozrejme za optimálne výdavky na údržbu ciest by sme považovali výdavky v objeme približne 1 - 1,2 mld. Sk.

    V oblasti výdavkov na opravy ciest treba jednoznačne konštatovať, že súčasné výdavky v už spomínanej výške 450 mil. Sk na rok nezodpovedajú požiadavkám kladeným na cyklickú opravu krytov vozoviek. Deficit v tejto oblasti je 3 až 5-násobný oproti potrebám. Vo finančnom vyjadrení je teda na opravy ciest potrebné ročne 1,3 až 2 mld. Sk. Tento stav je kritický a vedie k postupnému zhoršovaniu stavebno-technického stavu vozoviek, najmä vozoviek na cestách 2. a 3. triedy.

    Zásadné riešenie opráv ciest vidím v zabezpečení vyšších finančných zdrojov. Formy tohto zvýšenia môžu byť v novele zákona o cestnej dani a v získavaní úverov. Výhodnosť financovania opráv z úverových zdrojov už bola vyskúšaná v rokoch 1994 a 1995, keď sme v tejto forme financovania opravili viac ako 400 km povrchov ciest.

    Mimochodom, práve dnes som predložil na rokovanie vlády materiál, ktorý podrobne analyzuje súčasný stav a navrhuje východiská na najbližšie obdobie. V najbližšom období vláda tento materiál prerokuje.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja som potreboval tieto údaje z toho dôvodu, že situácia na Slovenskej správe ciest je akási zahmlená, k údajom sa nejako ťažko dostávam, pretože tieto údaje nie sú celkom konkretizované. Možno trochu neskoro predkladáte materiál do vlády, keď už zajtra už bude 1. október. Ja som to chcel doplniť do grafov, ktoré mám, pretože tam vidno trendy nárastu v oblasti údržby cestnej siete, v oblasti údržby diaľnic a nákladov na zimnú údržbu.

    Viete, veľmi správne ste povedali, že my sme zrekonštruovali za posledné roky prakticky 400 km cestnej siete na Slovensku, napriek tomu, že nás súčasná koalícia kritizovala, že sme míňali prostriedky na výstavbu diaľnic. Ale, pán minister, ak sme spustili 100 km diaľnic v predchádzajúcom období, v roku 1999 táto vláda nespustí ani jeden km. Je mi to veľmi ľúto, a vy iste viete, čo znamenajú teda náklady na údržbu cestnej siete, najmä na cestách 2. a 3. triedy, kde v poslednom období zaznamenávam, že práve len do južných okresov odchádzajú zdroje, možno to súvisí s cestami 3. triedy. Nemám to ešte overené, čiže nechcem hovoriť podrobne.

    Ale je azda otázka, pán minister, možno aj ďalšia, prečo nereagujete, a to by som dával už ako doplňujúcu otázku, na článok Pravdy minulý týždeň, kde bola veľmi jednoznačne definovaná otázka sprostredkovateľských zmlúv pri odstúpení pohľadávok, jednoznačne bolo definované, a overil som si to, že mnohé firmy, ktoré dostali a pristúpili na sprostredkovanie, dostali za svoju prácu zaplatené.

    Takisto by som bol veľmi rád ako ďalšiu doplňujúcu otázku, pán minister, keby ste mi mohli povedať, prečo napriek tomu, že ste proklamovali určitý objem prostriedkov na rok 1999, je totálne zanedbané napríklad vodorovné značenie na cestách. Prečo vydávate interné pokyny, že napríklad prostriedky na údržbu na zimnú údržbu ciest, na posyp, budú hradené len z budúcoročného rozpočtu a podobne. Som prekvapený niektorými výberovými konaniami, ktoré sa dejú na Slovenskej správe ciest, kde vyhrá vo výberovom konaní ten účastník, ktorý ponúka napríklad dvojnásobné číslo ako ďalší, ktoré ponúka, a podobne. Pán minister, je to trochu veľa.

  • Ďakujem pekne za všetky tieto otázky. Všetky som si ich nestačil ani zapamätať, na niektoré sa pokúsim odpovedať.

    Máte pravdu, toho roku sa nespustí žiaden ďalší kilometer diaľnic. Treba povedať, že minulý rok skončil s deficitom v hradení výdavkov na diaľnice 2 mld. Sk, ktoré sme boli nútení vyplatiť z tohtoročného objemu, ktorý bol celkove vo výške 6,7 mld. Sk. Čiže len ten rozdiel sa dal použiť na dostavbu rozostavaných úsekov a tak to aj pokračuje, že sa vykonávajú práce na dostavbe rozostavaných úsekov a v budúcom roku podľa vašich štatistík takisto neodovzdáme žiadny ďalší kilometer, lebo len spojazdníme štvorpruhy na tých diaľniciach, ktoré sú teraz odovzdávané, ktoré boli odovzdávané ako dvojpruhy. Toľko k tomu.

    Čo sa týka toho, čo ste na záver hovorili o zimnej údržbe, že nie je pripravená. Verte, že zimná údržba bude pripravená tak ako každý rok. Minulú zimu sa na zimnú údržbu minulo viac ako 576 mil. Sk. To, že bola snehová kalamita, nepripisujete ministerstvu alebo tejto vláde, ale bola to skutočnosť. Tým sa minuli všetky zásoby materiálu, ktoré boli. V tomto roku určite na zimu budeme pripravení tak, že zimná údržba sa zvládne, tak ako každý rok. Z tohto dôvodu sa obmedzia aj niektoré práce na opravách, ktoré boli plánované na október, aby bolo dostatok prostriedkov na zabezpečenie kvalitnej a primeranej zimnej údržby.

    Čo sa týka vašich podozrení, o ktorých hovoríte, pri výberových konaniach a tak ďalej, musím vás upozorniť, že všetky výberové konania na Slovenskej správe ciest, aj v ostatných rezortoch ministerstva dopravy, sa dejú v súlade so zákonom číslo 263 o verejnom obstarávaní. Každá sťažnosť, ktorá bola príslušnými orgánmi riešená, bola vedená ako neopodstatnená. Som si vedomý, že vo verejných súťažiach sa zúčastňuje množstvo firiem, víťazom je stále jeden, všetci ostatní sú nespokojní a budú sa sťažovať. Tak to bude stále, dokedy budú existovať verejné obstarávania, a verím, že verejné obstarávania budú existovať stále, aby bola transparentnosť vydávania štátnych peňazí.

    Čo sa týka vašej ďalšej podotázky, ktorou ste reagovali na článok uverejnený v Pravde, čo sa týka kupovania alebo predávania pohľadávok, určite mi nebudete veriť, ale s týmto nemám nič spoločné ani ja, ani ostatní pracovníci Slovenskej správy ciest, ani ministerstva dopravy. K tomuto bola vykonaná zo strany ministerstva dopravy kontrola na Slovenskej správe ciest ešte v prvom kvartáli tohto roku a táto kontrola nezistila žiadne porušenie zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Tretia z otázok smeruje na pána ministra Koncoša, ktorého sa pani poslankyňa Mušková pýta: "Ako je zabezpečené obyvateľstvo pred kontamináciou potravín, ako to bolo v prípade dioxínovej aféry alebo v prípade šialených kráv?"

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vážená pani poslankyňa Mušková,

    najskôr mi dovoľte, aby som povedal trochu všeobecne niekoľko informácií o zabezpečení kontroly nielen potravín, ale vôbec požívatín ako takých i ostatných komodít, ktoré vstupujú do potravinového reťazca prostredníctvom poľnohospodárskej výroby.

    Sledovanie cudzorodých látok v potravinovom reťazci sa permanentne zabezpečuje jednak formou monitoringu cudzorodých látok systémom cudzorodej látky v potravinách a krmivách, monitoruje sa obsah cudzorodých látok v pôde, vode, a to tak závlahovej, napájacej, ako aj pitnej, ktorá sa spracúva v potravinárskom priemysle, ale i v pitnej vode vo vodovodoch, ďalej v krmivách, surovinách a potravinách vo vybraných poľnohospodárskych podnikoch. Celkovo je monitorovanie zabezpečené v 451 poľnohospodárskych podnikoch na ploche 200 287 ha poľnohospodárskej pôdy. Tiež sa osobitne monitoruje každoročne 500 vzoriek potravín a pitnej vody odobraných z obchodnej siete. Ďalším stupňom kontroly je forma kontroly cudzorodých látok vykonávaná jednak na pôde a vstupoch do pôdy, vode, krmivách, a to tak v domácej produkcii, ako aj z dovozu surovín a potravín rastlinného pôvodu, surovín a potravín živočíšneho pôvodu z domácej produkcie i z dovozu. Každoročne sa výsledky kontroly sumarizujú a dvakrát ročne prerokúvajú na porade vedenia ministerstva pôdohospodárstva.

    Čo sa týka samotnej dioxínovej aféry, s poľutovaním musím konštatovať, že práve angažovanosť Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a jeho kontrolných orgánov spôsobila, že práve inštitúcie, ktoré spadajú pod naše ministerstvo, teda Štátna veterinárna správa a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, čiastočne ÚKSÚP, sa dostali pod tlak masmédií, čiastočne aj verejnosti. Od 3. júna 1999 bola Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky v stálom kontakte s misiou Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli. Monitorovala situáciu a nariadenia Stáleho veterinárneho výboru a aplikovala ich na podmienky Slovenskej republiky. Informovala sa o havárii v Belgicku a informovala o tejto havárii aj domáce médiá a televíziu. Štátna veterinárna správa nevydala v sledovanom období žiadne povolenia na dovoz kurčiat a vajec z Belgicka a 10. júna 1999 ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy príkazným listom nariadil opatrenia v súvislosti s výskytom dioxínov v živočíšnych produktoch dovezených z Belgicka, ktoré boli vyrobené po 15. 1. 1999. S účinnosťou od 11. júna 1999 ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy vydal príkaz k pozastaveniu dovozu z dôvodu dioxínov v Belgicku aj z ostatných krajín, a to z Francúzska, Holandska a Nemecka. Zákaz sa týkal aj hovädzieho dobytka, ošípaných, mäsových výrobkov a iných produktov živočíšneho pôvodu vrátane kafilerického tuku a krmív.

    V súvislosti so zabezpečením kontroly už predtým dovezených potravín sa vykonala previerka, pozastavili sa uvedené živočíšne produkty v skladoch a predajniach a zakázali sa uvádzať do obehu dovezené živočíšne produkty, nariadilo sa vrátiť sústredené živočíšne produkty vývozcovi do krajiny pôvodu, preukázať splnenie mimoriadnych veterinárnych opatrení predložením dokladov o vrátení tovaru alebo dokladom o vykonaní potrebných skúšok na obsah dioxínov alebo PCD.

    V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 658/1999 rezort zabezpečuje prípravu na realizáciu kontroly po zakúpení prístroja, špeciálneho prístroja na stanovenie dioxínov pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Vytvorila sa osobitná pracovná skupina z odborníkov Štátnej veterinárnej správy, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie, Výskumného ústavu potravinárskeho a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá pripravuje skríningové podmienky PCD, výber lokalít, počet vzoriek vrátane finančného zabezpečenia na laboratórne vyšetrenia PCD vrátane dioxínov.

    K ochrane obyvateľstva pred potravinami, ktoré pochádzajú zo šialených kráv, treba povedať, že samotná ochrana sa takisto vykonáva vo viacerých rovinách. Bovinná spongiforma encefalopatie vznikla pri hovädzom dobytku mutáciou choroby oviec tým, že sa v kafilériách nedodržiavali medzinárodné stanovené sterilizačné teploty a tlaky, ktoré definitívne inaktivujú pôvodcu tohto ochorenia. Z toho dôvodu sú kafilerické zariadenia pod kontrolou najmä Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky, myslím, na území, samozrejme, nášho štátu. Do Slovenskej republiky sa nesmú dovážať mäso, potraviny, krmivá a zvieratá zo štátov, v ktorých sa vyskytla BSE, a tiež je prísne kontrolovaný dovoz plemenných zvierat zo zahraničia, preveruje sa cielene ich pôvod.

    V Slovenskej republike bol zavedený monitoring BSE v súlade s medzinárodne uznávanými pravidlami pri hovädzom dobytku staršieho ako 3 roky. Ďalej boli vykonané opatrenia: zákaz dovozu a tranzitu všetkých kategórií živého hovädzieho dobytka a oviec, ako aj produktov z nich pochádzajúcich okrem mlieka, mliečnych výrobkov, hovädzieho loja, spermií a želatiny. Tiež zákaz skrmovania mäsokostných múčok prežúvavcom v Slovenskej republike. Môžem informovať, že zatiaľ na našom území nebol zaznamenaný žiadny prípad choroby šialených kráv, ako sa ľudovo nazýva toto ochorenie. A na záver snáď, že princípy ochrany obyvateľstva sú zakotvené v zákone číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

    Toľko na informáciu.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Chcem položiť ďalšie otázky, pretože sa mi zdá, že v takej závažnej problematike, ako je nezávadnosť potravín, nie je zo strany vlády venovaná dostatočná pozornosť. Veď pri dioxínovej afére zareagovali kompetentné orgány až po dvoch týždňoch, ako začala jej medializácia u nás, v zahraničí to bolo ešte skôr. Navyše tieto orgány informovali iba cez médiá a nie priamo predajcov, čo spôsobilo, že všetky potraviny podozrivé z kontaminácie sa veselo predávali ďalej. Veď predajcovia nie sú povinní čítať noviny. Nechcem už hovoriť o rôznych zoznamoch škodlivých potravín, ktoré sa objavovali v tlači na základe nekoordinovania medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom zdravotníctva, ktoré je priamo zodpovedné za zdravotnú neškodlivosť potravín. Tiež vyhlásenia predstaviteľov hygieny sa mi zdali nie zodpovedné, keď zo zoznamu vypustili niektoré druhy potravín, ktoré figurovali v zoznamoch štátov Európskej únie. Nechcem vám lichotiť, pán minister, ale myslím si, že vy ste sa vtedy zachovali oveľa zodpovednejšie.

    V tejto súvislosti sa chcem spýtať, hovorili ste, že vláda sľúbila vyčleniť, alebo už vyčlenila, práve som zvedavá, či už skutočne vyčlenila peniaze na prístroj, ktorý by zisťoval tieto dioxíny v potravinách, alebo je to ešte len stále v stave sľubov. A chcem sa tiež spýtať, ako chcete predísť takýmto situáciám, ako vznikla práve pri tejto dioxínovej afére.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za doplňujúce otázky.

    Celkom by som, pani poslankyňa, nesúhlasiť s vami, že sa reagovalo neskoro, pretože ja som informoval, že od 3. júna, teda bezprostredne po získaní informácií o výskyte dioxínov Štátna veterinárna správa jednak monitorovala situáciu a jednak zakázala dovoz kurčiat a vajec, teda potravín, ktoré boli označené ako prvé. Až neskôr do tohto reťazca bolo zapojené, alebo teda zahrnuté aj sušené mlieko a niektoré ďalšie komodity, a preto sa zoznam 44 výrobkov vypracoval po dohode Štátnej veterinárnej správy, SPPI a ÚKSÚP o niečo neskôr. Práve kvôli tomu, aby sme promptne informovali jednak aj obyvateľstvo a, samozrejme, obchodné organizácie a obchodníkom sme túto informáciu dali predovšetkým tlačou. Je to obvyklý spôsob pri takýchto situáciách. A ak obchodníci nie sú povinní rešpektovať, tak v každom prípade takáto správa slúži na informáciu obyvateľstva a obyvateľ nakoniec sa sám musí rozhodnúť, či bude alebo nebude kupovať prípadne aj takéto potraviny, ak ich nájde. Samozrejme, vykonať kontrolu toho množstva maloobchodných predajní obchodov s potravinami, ale i ostatných skladov nie je také jednoduché. Následne po novinovej správe, samozrejme, išli aj písomné správy pre dotknuté organizácie, najskôr veľkoobchodné, následne i ďalšie.

    Vyhlásenie hlavného hygienika a určité diskrepancie vo vzťahu aj s ministerstvom zdravotníctva azda nebudem komentovať. Tie vznikajú, pravdu povediac, aj kvôli trochu neujasnenému, legislatívne neujasnenému postaveniu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie. Teda aj v súvislosti s výskytom dioxínov bude treba novelizovať potravinový kódex. Na druhej strane obsah dioxínov ani nie je zakotvený, pretože toto bol prvý taký prípad v akýchsi normách, ani dokonca v Európskej únii či inde vo svete, takže sa pripravuje aj určitá norma, ktorá bude stanovovať hornú hranicu obsahu dioxínov. Spomínal som už monitoring, ktorý sa zaviedol. Vláda, ak si dobre spomínam, koncom júla pravdepodobne alebo začiatkom augusta vyčlenila zdroje na nákup prístrojovej techniky, takže všetko sa pripravuje na to, aby sme jednak dostali pod kontrolu dovážené potraviny, aby sme dostali pod kontrolu aj obsah dioxínov, aj domáce potraviny, pretože, samozrejme, môžeme čakať aj určitú odozvu, ak my budeme robiť ochranné opatrenia na obsah dioxínov pri dovážaných potravinách, rovnako sa to bude dotýkať, samozrejme, domácej produkcie, ale aj domácej produkcie na export.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšia v poradí položená otázka je pánovi ministrovi spravodlivosti Čarnogurskému a položil ju pán poslanec Zlocha: "Počas posledných 9 mesiacov bolo zoštátnených niekoľko stovák sprivatizovaných jednotiek. Mám informácie, že sa pritom hrubo porušujú platné zákony." Pán poslanec sa vás pýta, "či vyvodíte sankcie voči tým, ktorí síce plnia želania politbyra, ale zároveň porušujú zákony".

    Pán minister, môžete odpovedať.

  • Pán poslanec, vaša otázka je nezrozumiteľná. Nebol zoštátnený žiadny podnik, neviem, čo myslíte pod pojmom politbyro. Položte zrozumiteľnú otázku, ja veľmi rád na ňu odpoviem.

  • Dobre, využijem príležitosť. Pre krátkosť času vám poviem jeden jediný príklad. Kúpele Dudince, Honterma, Spa Novum. Koncom apríla, začiatkom mája Fond národného majetku vykonal kontrolu, 6. 7. vyslovil názor, teda doniesol papiere, že od zmluvy odstupuje. Samozrejme, Spa Novum sa odvolal, Fond národného majetku dal napriek tomu príkaz Stredisku cenných papierov, aby zaregistrovalo, aby preregistrovalo akcie. Stredisko cenných papierov to urobilo napriek tomu, že tieto cenné papiere boli zablokované. Krajský súd v Bratislave vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal Fondu národného majetku previesť na tretie osoby alebo inak nakladať s predmetnými akciami. Ale zasa Fond národného majetku sa obrátil na Krajský súd v Banskej Bystrici so žiadosťou o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Bol určený termín. Napriek tomu, že nebol nikto poverený jeho zvolaním, toto valné zhromaždenie sa uskutočnilo. Boli urobené aj príslušné zmeny, odvolaná dozorná rada a proste urobené všetky ďalšie kroky. Napriek tomu, že proti uzneseniu krajského súdu sa právny zástupca Spa Novum odvolal v zákonnej lehote, rozhodnutie teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, napriek tomu sa riadne konal. Vo vašom vládnom programe v časti Privatizácia máte uvedené, že budete preverovať zákonnosť privatizácie tam, kde sa porušil zákon a poškodili záujmy štátu a že sa bude presadzovať uplatnenie sankčných opatrení. Ale ukazuje sa nakoniec, že v duchu zásady privatizácie - zmena vlastníkov každého, kto má len trošku blízko k HZDS alebo k bývalej vládnej koalícii, jednoducho reprivatizujete a, samozrejme, noví vlastníci...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán minister, otázka síce položená nebola, ale nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán poslanec,

    ani tento prípad, ktorý ste spomenuli, nie je zoštátnením. Fond národného majetku urobil kontrolu privatizačných zmlúv čisto z hľadiska toho, či boli pri ich uzatváraní splnené zákonné podmienky, či boli v súlade so zákonom v tom čase, keď boli uzatvárané, to znamená spravidla v čase vašej vlády, a na základe takejto kontroly zistil, že viacero zmlúv, odhadujem to približne na 20 % zo všetkých uzavretých zmlúv, nebolo v súlade so zákonom. V týchto prípadoch Fond národného majetku postupoval podľa zákona. A pokiaľ v privatizačných zmluvách bola možnosť odstúpenia od zmluvy alebo možnosť odstúpenia od zmluvy, aj keď nie je v každom prípade v zmluve, ale je daná v zákone, v takom prípade využil svoje oprávnenia a stali sa prípady, keď odstúpil od zmluvy. Tento akt bol však aktom súkromného práva, nie verejného práva, nie zoštátnenia a podliehal a podlieha aj teraz súdnej kontrole.

    Ja podrobné okolnosti tohto prípadu nepoznám, pretože prvýkrát o ňom počujem, ale keď hovoríte, že rozhodol v tomto prípade súd, vychádzam z toho a mám všetky dôvody predpokladať, že súd rozhodol podľa zákona správne. Ale ak si ktokoľvek z tohto privatizačného prípadu myslí, že súd nerozhodol správne, tak má možnosť podať opravný prostriedok. To je všetko, čo vám môžem povedať a chcem vás ubezpečiť, že súdy na Slovensku rozhodujú tieto a iné prípady podľa zákona.

    Pokiaľ však strany nie sú spokojné s rozhodnutím súdu, tak majú možnosť podať opravné prostriedky, opäť podľa zákona. Aktami súkromného práva, nie rozhodnutím vlády, ani nie vydaním zákona, ako sa to stalo v predchádzajúcom volebnom období, došlo k zmene vlastníckych pomerov v niektorých podnikoch, napríklad Nafta Gbely, Východoslovenské železiarne, myslím, Piešťanské kúpele, ktoré boli privatizované, ktoré privatizovali funkcionári HZDS v predchádzajúcom volebnom období a privatizovali ich za zjavne nevýhodných podmienok pre štát.

    V týchto a v niektorých ďalších prípadoch zostávajúci vlastníci alebo spoluvlastníci a prípadne aj Fond národného majetku, pokiaľ mal spoluvlastnícky podiel v týchto podnikoch, využili oprávnenia zákona, ktoré sa nemenili od volieb, ktoré platia už dávnejšie a ktoré platili, aj keď tieto podniky boli privatizované, a zákonnými prostriedkami, súkromnovlastníckymi prostriedkami tam došlo k zmene pomerov, k zmene spoluvlastníckych pomerov, to znamená, že spoluvlastnícky podiel povedzme Fondu národného majetku alebo niektorých iných spoluvlastníkov je vyšší, ako bol pred niekoľkými rokmi. Ale k tomuto presunu spoluvlastníckych práv došlo bez rozhodnutia vlády, bez zmeny zákonného stavu, čisto súkromnovlastníckymi prostriedkami.

    To je rozdiel pri postupe súčasnej vlády pri kontrole privatizačných rozhodnutí oproti postupu, ktorý sa uplatňoval v minulom volebnom období.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

    Piata v poradí vyžrebovaných otázok je na pána ministra Pittnera. Položil ju pán poslanec Gajdoš, ktorý sa pýta: "V 9. čísle novín Polícia píše Jozef Lehotský o dôsledkoch vašich organizačných zmien a ich negatívnych dosahoch na Policajný zbor. Čo vy na to, pán minister?"

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec,

    otázkami zaoberajúcimi sa organizačnými zmenami...

  • Prepáčte, pán minister.

    Prosím pánov poslancov, aby nediskutovali teraz s členmi vlády, aby si sadli na svoje poslanecké miesta a nerušili priebeh rokovania schôdze Národnej rady.

  • Týmito otázkami som sa zaoberal už viackrát aj na tejto pôde. Organizačné zmeny majú racionálny základ, ktorý vychádza z potreby posilnenia priameho výkonu policajnej služby. Opätovne musím zdôrazniť, že prispôsobenie organizačnej štruktúry polície k územnosprávnemu usporiadaniu štátu v roku 1996 znamenalo vytvorenie neúmerného riadiaceho administratívneho a obslužného aparátu. Keďže toto bolo realizované bez akéhokoľvek nárastu pracovníkov, je samozrejmé, že tento aparát bol vytvorený na úkor a zo zdrojov výkonných policajných útvarov. Touto reorganizáciou sa stratili policajti najmä poriadkovej a dopravnej polície vykonávajúci službu na ulici. Každý z nás koniec koncov mal možnosť sa o tom presvedčiť. Vykonaním organizačných zmien k 1. septembru tohto roka bola posilnená dopravná polícia o 111 policajtov a 18 občianskych zamestnancov najmä na úseku riešenia dopravných nehôd. Taktiež bola posilnená hraničná polícia o 21 policajtov, hlavne na štátnej hranici s Ukrajinou.

    Obvodné oddelenia Policajného zboru, ktoré zabezpečujú prvotný kontakt s občanom najmä na úseku objasňovania trestnej činnosti, boli posilnené o 10 policajtov a 44 občianskych zamestnancov. Zároveň realizovanými zmenami došlo k zníženiu riadiaceho aparátu o 159 funkcií. Uvedené zmeny sa nedotkli služieb poskytovaných občanom, ako je vydávanie občianskych preukazov, cestovných dokladov, prihlasovanie motorových vozidiel a tak podobne. Treba si uvedomiť, že každá organizačná zmena so sebou prináša nielen pozitíva. Preto je pochopiteľné, že realizácia takýchto organizačných zmien má zákonite dosah na jednotlivých policajtov a občianskych zamestnancov. Môžem vás však ubezpečiť, že tieto organizačné zmeny boli v personálnej oblasti riešené maximálne citlivo. Hovoriť o negatívnych dosahoch týchto zmien v tomto období je možné len z pohľadu konkrétnych dotknutých osôb. Vyhodnotenie pozitívnych alebo negatívnych dôsledkov vykonaných zmien vo vzťahu k bezpečnostnej situácii je možné až s odstupom času.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na rokovanie...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, 14.08 hodín. Nech sa páči, dajte doplňujúcu otázku.

  • Vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som vám odcitoval určitú pasáž článku, ktorú nazval pán Lehotský Tí istí neomylní: "Skutočne je starým skúseným policajným odborníkom veľmi smutno, veď v takomto stave, v akom sa dnes nachádza Policajný zbor po pár dňoch ďalšej organizačnej zmeny, sa za posledných 20 rokov nenachádzal. Nielen u príslušníkov Policajného zboru, ale už aj u občianskych pracovníkov prevláda skepsa, neistota a nedôvera v riadne fungujúcu štruktúru Policajného zboru. Vzniká dojem, že poslednou organizačnou zmenou už odchádza odbornosť pri obsadzovaní funkcií v Policajnom zbore, ba dokonca začína byť potieraná aj základná zásada policajnej služby, ktorou je miestna a osobná znalosť policajtov." To je pravda pána Lehotského.

    Kde je, pán minister, teda skutočná pravda o situácii v Policajnom zbore?

  • Mne je ťažké diskutovať s pánom Lehotským, ktorý sa oháňa silnými termínmi. Pritom je to odborársky funkcionár, kde odborová organizácia všetky tieto zmeny odsúhlasila.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, končím bod programu - hodina otázok.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Po 15 minútach budeme pokračovať bodom - odpovede na interpelácie a interpelácie poslancov na členov vlády.

    Prosím členov vlády, aby neodchádzali, je ich povinnosťou v zmysle rokovacieho poriadku byť na bode programu, kde sa prerokúvajú interpelácie poslancov.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenej 20. schôdzi Národnej rady bodom programu

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. júla 1999,

    ktoré ste dostali ako tlač 328.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému rečníkovi v rozprave, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máte predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí.

    Pán poslanec, prerokúvame nie bod interpelácie, ale odpovede členov vlády na interpelácie. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači číslo 328 nachádza.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Engliša. Pýtam sa, či sa do rozpravy k tomuto bodu programu hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Krajči uteká, zrejme sa tiež chce prihlásiť. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k bodu programu Písomné odpovede členov vlády.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    mám viacej tých odpovedí, čiže budem sa snažiť...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste nevyrušovali rečníka, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, prípadne opustite rokovaciu sálu, pokiaľ vás to nezaujíma.

  • V tlači 328 je odpoveď číslo 10 pána ministra Pittnera. Vzhľadom na to, že som dal aj otázku pánu Palackovi, akceptujem odpoveď.

    Odpoveď pod číslom 11. Bohužiaľ, musím sa spýtať pána ministra, ak vznikne krízový stav, či sa to bude týkať aj jeho ministerstva. Ale akceptujem túto odpoveď, pretože sa tým zaoberá aj odpoveď pána predsedu vlády pod číslom 28 pánom poslancom Švecovi a Ivankovi.

    K odpovedi číslo 12, pán minister, chcel by som sa pri nej zastaviť trošku viacej ako pri tých predošlých.

    V prvom rade do uvoľnených funkcií vymenoval nových vedúcich na základe výsledkov výberových konaní a odvolaním z riadiacich funkcií sa týmto pracovníkom ich pracovný pomer neskončil. Prednosta okresného úradu dohodol s odvolanými zamestnancami ich ďalšie pracovné zaradenie v úrade na inú prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii.

    Pán minister, odporúčam vám, aby ste sa pozreli na to, ako boli títo vedúci odborov vybavení a kde teraz pracujú.

    Odvolaných pracovníkov umiestnil v jednej zo zasadačiek okresného úradu, ktorá je v suteréne budovy úradu, čiže v pivnici, tak ako som interpeloval, čo bolo za daných priestorových možností jediným možným riešením. Myslím si, že či je to suterén alebo nazvané pivnica, možno je to trošku viacej pejoratívne, ale v každom prípade bolo to dehonestujúce pre týchto vedúcich odborov vo vzťahu k ostatným pracovníkom. A považujem to skutočne za internáciu, tak ako to bolo v Slovenskej televízii.

    Som presvedčený, odpovedáte mi, pán minister, že prednosta okresného úradu týmto rozhodnutím nesledoval u odvolaných pracovníkov obmedziť pohyb v okresnom úrade. Už vonkoncom nesúhlasím s vaším konštatovaním, že ich obmedzoval, ich možnosti, prihlásiť sa do výberového konania, využiť túto možnosť mal každý. Áno, ale zostal by ako hlupák, prepáčte za výraz, keď o výsledkoch konkurzu bolo vopred rozhodnuté, a odporúčam, aby ste zistili, kedy a kde sú títo ľudia zamestnaní.

    V závere svojej odpovede vás chcem požiadať, vážený pán poslanec, aby ste v budúcnosti, pokiaľ dostanete ďalšie správy, tie si najprv dôkladne preverili, čím predídete prípadným možným nedorozumeniam. Myslím si, že som si preveril tú situáciu, bolo to tak, ako som povedal. Možno rozdiel v tom, že vy to voláte suterén, ja to volám pivnica a neviem, akým možným nedorozumením sa mi vyhrážate, pán minister. Čiže môžem povedať, že odpoveď neakceptujem.

    Čo sa týka odpovede číslo 13 pána ministra Palacku, musím konštatovať, že neakceptujem túto odpoveď, pretože pán bývalý minister si nedal ani tú prácu, aby odpoveď podpísal.

    Odpoveď číslo 14 takisto na bývalého ministra pána Palacku, odpoveď opäť neakceptujem, pretože pán minister Palacka si nedal ani tú námahu, aby to podpísal. Ja som sa nič pána štátneho tajomníka nepýtal, a preto som opäť interpeloval na pána ministra Macejku v tej istej veci.

    Odpoveď 15 na interpeláciu na pána ministra Magvašiho, hádam len niektoré pripomienky. Podľa mňa, pán minister, vaša odpoveď je veľmi všeobecná. Aj keď teda nezamestnanosť v okrese Sobrance je dlhodobo pomerne vysoká, momentálne aj vy sám uvádzate 27, 28 percent, je však najmenej o 5 percent vyššia, ako bolo v polovici roka 1998. Ak nemá nič spoločné obmedzovanie autobusových spojov s nezamestnanosťou, tak si myslím, že zo strany zodpovedných pracovníkov Národného úradu práce ide o nezáujem o riešenie. Bohužiaľ, na generálnom riaditeľstva Národného úradu práce pracujú ľudia, ktorí ani nevedia, kde Sobrance sú, mám to z vlastnej skúsenosti. A ich záujem o riešenie je v súlade s ich vedomosťami o problémoch tohto okresu, ktorý je od Bratislavy veľmi ďaleko. Bohužiaľ, musím povedať, že pre nich sa Slovensko končí týmto okresom, pre mňa sa začína, a preto som sa zaujímal. Musím konštatovať, že neakceptujem túto odpoveď.

    Ďalšia odpoveď je pod bodom 16 takisto ministra pána Magvašiho. Mrzí ma, že tu nie je, pretože toto považujem za dosť dôležité. V prvom rade pán minister mi odpovedá, že vami prezentovaný názor na obsadzovanie funkcií riaditeľov okresných úradov práce ako politické čistky považujem za nesprávny a jednostranný a už aj vzhľadom na celkový počet novovymenovaných riaditeľov k 1. 7. vymenoval generálny riaditeľ Národného úradu práce celkom 11 nových riaditeľov okresných úradov práce a 5 nových riaditeľov krajských úradov práce. Koľko je to ku dnešnému dňu, pán minister, môžem vám potvrdiť, že boli ďalší odvolaní riaditelia Okresného úradu práce v Púchove, v Prievidzi, Nové Mesto, Zlaté Moravce, Nové Zámky, Martin, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Kežmarok a Snina. Neviem teda, čo bude v Galante a Skalici a veľmi by ma zaujímalo, čo bude s riaditeľom v Lučenci.

    Ak správnosť výberu novovymenovaných riaditeľov realizovaného na báze odbornosti a celkovej spôsobilosti na výkon funkcie je možné overiť s odstupom času, to síce akceptujem, ale vraciam sa ešte aj k tej predošlej myšlienke. Pán Karol Mášik sa nezúčastnil na pohovoroch, ale bol odvolaný za to, že bol funkcionár HZDS.

    Pýtam sa, pán minister, na pána Lašáka v Žiline, na to ste mi absolútne neodpovedali. Nechcem byť impertinentný vzhľadom na to, že tu nie ste, môžem vám to povedať osobne, ako to bolo. Ale v každom prípade pán Lašák bol vymenovaný skôr do funkcie riaditeľa okresného úradu práce, ako bolo vyhlásené vôbec výberové konanie.

    Čiže tu jednoznačne aj vaše odpovede, ktoré ste mi posielali aj v predošlom období, sú klamstvom. Myslím si však, že ste boli sám oklamaný. Dôkazy o tom sú aj v novinách, kde sa pán Lašák vyjadril, že je to prestupná stanica na riaditeľa krajského úradu, čo sa následne uskutočnilo, pretože je riaditeľom krajského úradu.

    Ďalej, pán minister, žiadal som vás, aby ste mi odpovedali, ako sa realizuje telocvikár na poste riaditeľa okresného úradu práce, ktorý neuspel ani ako skladník zmätkov. Bohužiaľ, neodpovedali ste mi. Čiže musím povedať, že vašu odpoveď neakceptujem, pretože ste mi neodpovedali na moje otázky, a mám podozrenie, že kryjete nekoncepčnú prácu generálneho riaditeľstva a možno aj niektorých členov predstavenstva Národného úradu práce.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy a zároveň posledný je pán poslanec Oberhauser.

    Žiaľ, pán poslanec Oberhauser nie je prítomný v rokovacej sále. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Oberhauser, žiaľ, neboli ste v čase, keď ste mali byť v poradí na tento bod programu prítomný v rokovacej sále. Nebol nikto prihlásený okrem vás dvoch, pán poslanec Oberhauser.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú

    interpelácie poslancov na členov vlády.

    S interpeláciami na členov vlády sa prihlásili títo poslanci: pán podpredseda Presperín, pán poslanec Jarjabek, Engliš, pani poslankyňa Slavkovská, Kolláriková, Tóthová, pán poslanec Faič, pani poslankyňa Podhradská, Mušková, pán poslanec Krajči, Zlocha, Gajdoš. Pán poslanec Gajdoš je posledný prihlásený do rozpravy. Ešte raz prečítam poradie poslancov: pán podpredseda Presperín, poslanci Jarjabek, Engliš, Slavkovská, Kolláriková, Tóthová, Faič, Podhradská, Mušková, Krajči, Zlocha, Gajdoš.

    Pán podpredseda Presperín, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Chcem interpelovať dvoch členov vlády, a to pána ministra Černáka a pána ministra Macejku.

    Moja prvá interpelácia súvisí s mestom Handlová, kde Slovenské elektrárne už začiatkom deväťdesiatych rokov upozorňovali mesto Handlová, že tepláreň v areáli bane Handlová, z ktorej je mesto zásobované teplom a teplou vodou, morálne a technicky dožíva.

    Slovenské elektrárne nemajú finančné prostriedky na výstavbu nového centrálneho zdroja. Stará technológia a nedostatočne udržiavané rozvody tepla a teplej vody spôsobujú, že v Handlovej je v súčasnosti jedna z najvyšších cien na Slovensku, za gigajoule 510 korún, čo spôsobuje značnú nespokojnosť občanov, ako aj podnikateľskej sféry, ktorú štátny rozpočet regulovanou cenou za teplo nepodporuje. Vysoká cena tak brzdí podnikateľské aktivity, čo sa prejavuje i v 18-percentnej nezamestnanosti tohto regiónu.

    Mesto Handlová sa do riešenia problému zapojilo návrhom na vybudovanie centrálneho zdroja na báze plynu s predpokladanou cenou 327 korún za gigajoule, k čomu žiada aj súhlas ministerstva hospodárstva. Toto riešenie však v podstate nie je centrálne, nakoľko pre niektoré časti mesta a subjekty navrhuje vybudovať okrem takzvaného centrálneho zdroja aj ďalších desať lokálnych zdrojov. Okrem iného aj v samotnom areáli bane Handlová prakticky na ložisku uhlia. Riešenie navyše nemá ani technológiu kogenerácie, teda súčasnej výroby aj elektrickej energie, čím nespĺňa moderné technologické prvky, ktorých používanie požaduje aj energetická koncepcia, ktorú Národná rada Slovenskej republiky vzala so súhlasom na vedomie ešte v roku 1997. Súčasne pripravovaná energetická politika vo svojom návrhu dokonca nepovoľuje výstavbu nových energetických zdrojov bez kogenerácie.

    Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť, produkujú hnedé uhlie a sú bytostne závislé od odbytu svojej produkcie. Je to akciová spoločnosť, v ktorej zo 7 300 zamestnancov je viac ako 4 tis. akcionárov. Preto je prirodzené, že na zabezpečenie odbytu, a tým aj zamestnanosti logicky hľadá všetky dostupné riešenia. Aj preto, že je prakticky nelogické postaviť na ložisku hnedého uhlia nový energetický zdroj na báze plynu, pripravila akciová spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza projekt moderného centrálneho energetického zdroja na báze vlastnej produkcie využívajúc kogeneračnú technológiu plne dodržiavajúcu prísne ekologické limity zákonom o ovzduší. Projekt komplexne rieši nielen výrobu, ale aj rozvod. Predpokladaná cena za gigajoule je 345 Sk a je teda porovnateľná s riešením na báze plynu, nakoľko zaručuje výrazne väčšiu stabilitu vzhľadom na domáci zdroj, pričom výpočet ceny na báze dovozového plynu vykazuje vysoké percento neistoty pre nemožnosť ovplyvňovať jeho vývoj.

    Dnešné pohľady na svetový vývoj cien plynu dávajú skôr opodstatnenie uvažovať s vyššími cenami ako s cenami, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte predpokladaných cien za gigajoule v projekte založenom na plyne.

    Riešenie predložené Hornonitrianskymi baňami Prievidza však bolo ministerstvom zamietnuté napriek tomu, že výstavba nového energetického zdroja na báze plynu na uhoľnom ložisku vytvorí precedens s predpokladaným veľmi negatívnym dosahom na odbytové možnosti domácej produkcie a s priamym dôsledkom prepúšťania zamestnancov a predbežný súhlas bol daný na výstavbu energetického zdroja na báze plynu.

    V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v oblasti využívania nerastného bohatstva sa uvádza: "Vláda bude podporovať využívanie domácich surovín a racionálne využívať ťažbu domácich, energetických zdrojov na zabezpečenie spoľahlivosti výroby elektrickej a tepelnej energie." Programové vyhlásenie sme schválili s presvedčením, že nebude len proklamatívne.

    Povoľovanie výstavby energetických zariadení je podľa zákona číslo 70/1998 Z. z. o energetike v koncepcii ministra hospodárstva.

    Vážený pán minister, vydali ste teda takéto povolenie na výstavbu centrálneho zdroja tepla a teplej vody pre mesto Handlová na báze plynu napriek tomu, že všetci dobre vieme, že leží na ložisku kvalitného hnedého uhlia, ktorého využitie na energetické účely je technologicky zvládnuté tak, že výrazne spĺňa zákonom stanovené ekologické limity. Navyše, ako aj Hornonitrianske bane Prievidza niekoľkokrát písomne vyjadrili svoj nesúhlas s takýmto riešením a predložili vám projekt na zabezpečenie tepla a teplej vody v Handlovej na báze vlastnej produkcie.

    Zamestnanosť je v súčasnosti jedným z najpálčivejších problémov našej spoločnosti. Všetci predstavitelia vlády Slovenskej republiky aj poslanci Národnej rady vyhlasujú, že vláda tomuto problému venuje sústredenú pozornosť. Sú organizácie a spoločnosti, ktorých zamestnanosť môže vláda priamo ovplyvniť vytváraním zodpovedajúcich podmienok. Medzi také patrí aj ťažba hnedého uhlia, najvýznamnejšieho domáceho primárneho energetického zdroja, ktorých mimochodom až 90 percent dovážame. Riešenie zamestnanosti bolo vážnym argumentom pri rozhodovaní o smerovaní finančných prostriedkov v zamestnaneckej akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza pri ich vlastných investičných aktivitách. Aj preto sa spoločnosť rozhodla sprístupniť uhoľné zásoby v lokalite Baňa Handlová na stavbe rekonzervácie východnej šachty, na ktorej doteraz bolo preinvestovaných 150 mil. Sk. Súčasne dožívajúci energetický zdroj je na báze hnedého uhlia. Realizácia výstavby zdroja na báze plynu zníži odbytové možnosti hnedého uhlia a Baňa Handlová bude teda musieť pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, ktorí pri súčasnom stave pracovných príležitostí zvýšia stav nezamestnaných v regióne, čiže aj nároky na čerpanie zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    Chcem vás preto, pán minister, požiadať o prehodnotenie vášho stanoviska a zváženie všetkých okolností, ktoré súvisia s požiadavkami na vybudovanie nového centrálneho energetického zdroja v meste Handlová.

    Moja ďalšia interpelácia smeruje na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ing. Jozefa Macejku.

    Vážený pán minister, uznesením vlády Slovenskej republiky z roku 1998 bola do systému slovenských diaľnic zaradená trasa Trnava - Nitra - Žiar nad Hronom - Zvolen s napojením na Banskú Bystricu pod označením B 65. Pokračovanie tohto južného ťahu v smere Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice sa malo budovať ako rýchlostná cesta. Bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Kurej, ako aj vy ešte ako riaditeľ Slovenskej správy ciest ste však prostredníctvom médií informovali, konkrétne článok uverejnený v časopise Profit číslo 33, že B 65 v úseku Nitra - Banská Bystrica nie je potrebná, lebo jej výstavby by bola drahá z dôvodu, že: "Diaľnica potrebuje súbežnú cestu I. triedy, nesmie mať úrovňové križovanie a je uzavretá pre vozidlá do 50 km/h, rýchlostná komunikácia nemá takéto obmedzenia, a preto je lacnejšia."

    Pri určovaní druhov cestných komunikácií na Slovensku platia dve základné normy. Sú to STM 736 100 a STM 736 101, kde v prvej uvedenej norme sa určujú druhy cestných komunikácií a podľa dopravného významu to môže byť diaľnica, cesta, miestne komunikácie alebo účelové komunikácie. Do kategórie ciest je pod bodom 11 zahrnutá rýchlostná cesta, ktorá je definovaná takto: Cesta s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradená len pre motorové vozidlá s konštrukčnou rýchlosťou podľa platných pravidiel cestnej premávky, teda 50 km/h s mimoúrovňovými križovatkami. Aj v ďalšej norme, ktorú som citoval, sa hovorí o kategorizácii cestných komunikácií.

    V kapitole 2 ods. 3 je napísané: Z diaľnic a rýchlostných ciest je vylúčená doprava nemotorových a doprava motorových vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou nižšou ako 50 km/h. Z týchto normových podmienok je teda vidieť, že niet rozdielu, čo sa týka obmedzení medzi diaľnicou a rýchlostnou cestou. Podmienka minimálnej konštrukčnej rýchlosti vlastne ukladá povinnosť zabezpečiť vozidlám, ktoré sú vylúčené z prevádzky na diaľniciach a rýchlostných cestách, prístup do jednotlivých miest a dedín. To znamená, že ak sa diaľnica alebo rýchlostná cesta buduje v trase jestvujúcej štátnej cesty či už I., II. alebo III. triedy, musí sa zriadiť iná štátna cesta, zase nezáleží na triede, aby sa zabezpečila prístupnosť všetkých obcí. Neznamená to však, že povedľa diaľnice musí viesť súbežná cesta I. triedy. Veď vlastne na Slovensku takéto prípady ani nie sú.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 30. marca 1999 schválila koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry v zmysle variantu B a prijala uznesenie číslo 236/1999. V tomto variante je úsek D 65 Nová Baňa obchvat. Spomínané uznesenie ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády nový projekt výstavby diaľnic. Materiály, ktoré pripravila Slovenská správa ciest, síce nezrušili diaľnicu D 65, ale ako sa zdá, pán minister, vy to máte v úmysle vzhľadom na váš názor vyjadrený už v spomínanom článku. Uvedomujem si, že prvoradou zásadou pri spracovaní tohto projektu sú finančné zdroje. Som však presvedčený, že pri vecnom napĺňaní variantu B musí byť rozhodujúce aj dopravno-inžinierske posúdenie a hodnotenie ekonomickej efektívnosti rozostavaných stavieb a najmä začínajúcich stavieb, z ktorých sú navrhované štyri - D 1 Pričovce dostavba, D 18 Čadca II. etapa, D 5 diaľničný privádzač Prešov nábrežná, D 5 diaľničný privádzač Žilina, ľavobrežná 2 a ďalej stavby Bratislavy.

    Dovolím si, pán minister, vyjadriť svoje presvedčenie, že okrem bratislavských stavieb sú ekonomické hodnotenia spomínaných štyroch horšie, ako je D 65 v Banskobystrickom kraji. Pri ekonomických hodnoteniach je rozhodujúcim ukazovateľom intenzita dopravy, ktorá je podľa sčítania dopravy z rokov 1990 a 1995 jednoznačná a hovorí v prospech D 65 v Banskobystrickom kraji. Okrem toho územie medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom je z hľadiska náročnosti terénu na budovanie diaľnice neporovnateľne prístupnejšie, a teda v konečnom dôsledku aj lacnejšie ako napríklad úsek Martin - Ružomberok alebo aj úseky na východnom Slovensku. Za pripomenutie stojí aj fakt, že v koncepciách z roku 1997 - 1998 sa neobjavili stavby diaľničných privádzačov Prešov a Žilina. A ak by aj nebola D 65 v takzvanej novej koncepcii, ak by teda nebola táto D 65 v novej koncepcii vyradená, je v návrhu Slovenskej správy ciest počítané len s ukončením stavby D 65 Nová Baňa - obchvat, a to až v roku 2002 s objemom 1,97 mld. korún. Takáto stavba sa však bez napojenia v úseku Hronský Beňadik - Nová Baňa nebude dať využívať. Ak by sa teda stavba Hronský Beňadik - Nová Baňa začala stavať v ďalšom období, až v roku 2003, nebude do roku 2005 na trase D 65 Nitra - Zvolen daný do užívania ani jediný úsek, ktorý by bol funkčný.

    Vzhľadom na uvedené na záver vás, pán minister, chcem požiadať, aby sa objektívne posúdili dopravno-technické podklady, a to intenzita, index rastu, dopravná nehodovosť a ekonomická efektívnosť všetkých stavieb, či už rozostavaných alebo určených na začatie, a podľa toho a takto získaných hodnotení sa dopracoval variant B nového projektu výstavby diaľnic na roky 1999 až rok 2002.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek ako ďalší prihlásený s interpeláciou. Po ňom vystúpi pán poslanec Engliš.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Pán podpredseda, rokovací poriadok hovorí o tom, že interpelácie prebiehajú za prítomnosti členov vlády, všetkých členov vlády. Ako vidíte, nie je tu ani ten minister, ktorého interpeloval pán podpredseda Národnej rady. Takže si myslím, že pán podpredseda parlamentu pošle svoje interpelačné vystúpenie pánu ministrovi cez jeho manželku, možno to bude úspešnejšie.

  • Prosím Kanceláriu Národnej rady, aby zabezpečila účasť ministrov na rokovaní k bodu programu Interpelácie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu interpeláciou pána poslanca Jarjabka.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani prítomná ministerka,

    vážení neprítomní ministri,

    mám interpelácie na troch členov vlády. Mám interpeláciu na pani ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, mám interpelácie na pána ministra kultúry Kňažka a mám interpelácie na pána ministra školstva Ftáčnika.

    Prvá interpelácia pre ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú.

    Pani ministerka, verejne ste vtedy ako opozičná poslankyňa Národnej rady vyzvali občanov, aby neplatili koncesionárske poplatky Slovenskej televízii, pretože podľa vášho názoru nie sú jej programy v súlade s verejnoprávnym charakterom tejto inštitúcie. Podľa štatistiky, ktorá sa v týchto dňoch objavuje na obrazovkách Slovenskej televízie, v dôsledku tejto výzvy stúpol najmenej o 5 percent počet tých občanov, ktorí odvtedy v rozpore so zákonom neuhrádzajú v stanovených lehotách príslušné koncesionárske poplatky. Od 1. 9. 1999 platí novelizácia zákona, ktorá sprísňuje postih občanov za neplatenie poplatkov, v tomto prípade však aj za uposlúchnutie vášho pokynu a rady. Ste pripravená prevziať osobne zodpovednosť za dôsledky svojej výzvy a v prípade, že sa na vás s takou žiadosťou obrátia občania, ktorí prestali plniť svoje povinnosti a Slovenská televízia ich bude v nasledujúcich mesiacoch pokutovať, prevezmete na seba záväzky vyplývajúce z občianskej dôvery k vám ako poslankyni Národnej rady a osobe s vyvinutým právnym vedomím? Spolu s koncesionármi Slovenskej televízie verím a očakávam vaše vysvetlenie a eventuálne ospravedlnenie.

    Ďalej mám dve interpelácie na ministra kultúry pána Kňažka.

    Vážený pán minister, Východoslovenské štátne divadlo a Národné divadelné centrum investovali od roku 1993 skoro 50 mil. Sk do projektovej prípravy a rozsiahlej rekonštrukcie historickej budovy Divadla Jonáša Záborského v Prešove na účely v celej Európe unikátneho projektu - Múzea slovenskej divadelnej kultúry umožňujúceho aj aktívne využitie divadelnej sály. Zánikom Východoslovenského štátneho divadla a začlenením Divadla Jonáša Záborského pod krajský úrad stratilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky priamy dosah na splnenie investičného zámeru a je reálne riziko, že historická budova nebude plniť ten účel, na ktorý bola adaptovaná. Ako ministerstvo zabezpečilo takéto využitie objektu v delimitačnom protokole, ktorý uzatvorilo s Krajským úradom Prešov v júli 1999?

    Druhá interpelácia na ministra kultúry pána Kňažka.

    Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky odhalilo na budove bratislavského Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana pamätnú tabuľu na pamiatku slovenských detí násilne odvlečených v čase maďarizačného teroru zo svojich domovov. V súčasnosti sa tabuľa stala terčom vandalského vyčíňania alebo prejavov vášní sfašizovaných prívržencov nacionalistických politických strán podobne ako Pamätník generála Štefánika na Bradle, portál Divadla P. O. Hviezdoslava a mnohé ďalšie objekty. Aké opatrenia prijíma Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ďalších pamätihodností, aby zabránilo ich úmyselnému poškodzovaniu? Informujte Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých metodických usmerneniach odborov kultúry, krajských úradov v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok a ostatných pamätihodností v súlade s povinnosťou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky metodicky riadiť orgány štátnej správy v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok.

    Ďalšia otázka pre pána ministra kultúry.

    Vážený pán minister, akým spôsobom bude zabezpečený vplyv štátu na hudobný a koncertný život v Slovenskej republike, keď Hudobné centrum, bývalé Národné hudobné centrum sa zrieklo Slovkoncertu ako nástroja na uplatňovanie štátnej kultúrnej politiky v oblasti hudobnej kultúry? Akým spôsobom budú zabezpečené výchovné koncerty, koncertný život v chudších oblastiach regiónov a podobne? Kto zaručí, že Bratislavské hudobné slávnosti budú mať aspoň takú úroveň ako doteraz a prostriedky na ne vynaložené budú úsporne a ekonomicky využité? Nová štruktúra hudobného centra so štátnou agentúrou zameranou na hudobno-kultúrne priority a na rozvoj koncertného života v oblastiach, kde nie sú adekvátne spoločenské a ekonomické podmienky, neráta. Akým spôsobom sa bude riešiť budúci osud Slovkoncertu, ako Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zabezpečí, že budúcnosť Slovkoncertu sa nebude podobať budúcnosti štátneho hudobného vydavateľstva Opus, ktoré po privatizácii stratilo akýkoľvek význam pre slovenskú hudobnú kultúru?

    Otázka pre ministra školstva pána Ftáčnika.

    Pán minister, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky požiadalo Akreditačnú komisiu vlády Slovenskej republiky o uskutočnenie akreditácie na takzvaných nových vysokých školách. Dozvedel som sa, že Akreditačná komisia pozvala do pracovnej skupiny na posúdenie akreditačných materiálov Akadémie umení v Banskej Bystrici veľmi početné zastúpenie bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a Vysokej školy múzických umení, pričom je verejne známe, že vedenia týchto škôl a ich akademické senáty proti vzniku tejto školy protestovali a netajili sa a priori negatívnym postojom k jej vzniku. Kladiem otázku: Je v tomto kontexte etické poveriť predpojatých pedagógov jednej umeleckej školy hodnotením úrovne a kvality inej umeleckej školy, najmä ak na iných slovenských vysokých školách, ktorých senáty neprijali uznesenia nepriateľsky naladené voči novovzniknutým vysokoškolským pracoviskám, je dostatok umeleckých, vedeckých a pedagogických autorít spôsobilých kompetentne, objektívne a nezaujato posúdiť spôsobilosť Akadémie umení?

    Po druhé. Má ministerstvo školstva ako vrcholný orgán štátnej správy v oblasti vzdelávania vedomosť o tom, že viacerí členovia pracovnej skupiny Akreditačnej komisie neboli prítomní pri rokovaní tejto skupiny v Banskej Bystrici, no hodnotiaca správa tejto pracovnej skupiny uvádza medzi účastníkmi zasadnutia 29. 6. 1999. Je pre následné konanie pred Akreditačnou komisiou a rozhodovanie vás ako ministra akceptovateľný materiál, ktorý podpísali a priori zaujatí ľudia, ktorí však ani len nevideli vysokú školu, ktorú hodnotia.

    Ďalšia otázka pre pána ministra školstva.

    Vážený pán minister, keďže kalendárny rok 1999 sa pre neschopnosť vlády pripraviť včas návrh štátneho rozpočtu a predložiť ho na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky začal trojmesačným rozpočtovým provizóriom, nemohol sa do marca uplatniť ani samosprávny mechanizmus, ktorý v súlade so zákonom o vysokých školách dáva kompetenciu rozhodnúť o rozdelení finančných prostriedkov pridelených vysokej škole na jednotlivé fakulty a pracoviská Akademického senátu. Od 1. 4. sú všetky vysoké školy informované o svojich rozpočtových možnostiach a senáty na prevažnej väčšine škôl prostriedky veľmi opatrne určili na krytie najvyšších priorít. Rozhodnutie vlády o viazaní časti prisľúbených prostriedkov teraz núti rektorov a vedúcich hospodárskych pracovníkov protiprávne porušovať zo zákona rozhodujúce uznesenia príslušných akademických senátov a dekanov ako štatutárnych predstaviteľov fakúlt, pretože im nemôže poskytnúť pôvodne im určené prostriedky. Kedy predložíte do Národnej rady návrh novelizácie zákona o vysokých školách, ktorá zruší rozhodovacie kompetencie orgánov akademickej samosprávy a prinesie ich direktívne na ministerstvo a nadväzne na kvestorov vysokých škôl? Alebo jestvuje iné riešenie, ktoré nebude v rozpore s platným zákonom?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v interpeláciách.

    Ďalej bude interpelovať pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    ja to, že tu nie je vláda považujem za ignoráciu Národnej rady a potom, samozrejme, dôsledky sú také, že mám pocit, že tie naše interpelácie si páni ministri ani len neprečítajú. Dôkazom bolo moje zhodnotenie niektorých vyjadrení alebo odpovedí na interpelácie.

    Interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky pána Milana Ftáčnika.

    Vážený pán neprítomný minister, vzdelávanie je v živote ľudí jedna z najdôležitejších činností. Každá normálna generácia sa snaží odovzdať nastupujúcej generácii všetky svoje skúsenosti a pripraviť ju zodpovedne na život. Tak je to v primitívnych spoločnostiach, ale aj v kultúrnych spoločnostiach. Považujem Slovenskú republiku za kultúrnu spoločnosť, a preto mi je nepochopiteľné, že z okresných úradov sú prepúšťaní ľudia s pedagogickým vzdelaním a do školstva sú prijímaní ľudia bez pedagogického vzdelania a bez praxe. Je to degradácia učiteľského stavu a popretie najzákladnejšej povinnosti činnosti ľudí, odovzdávania skúseností nastupujúcej generácii. Žiadam vás, pán minister, aby ste mi vysvetlili, prečo sú v okrese Sobrance prepúšťaní ľudia s pedagogickým vzdelaním a praxou a do školstva prijímaní ľudia bez pedagogického vzdelania a praxe. Sú prijímaní ľudia, ktorých morálny kredit je urážkou učiteľov nielen v Sobraneckom okrese, ale na celom území Slovenskej republiky. Ako je možné, že učiteľom sa stal človek, ktorý pracoval v pohostinstvách, ľudovo povedané v krčmách, z ktorých musel odísť, a jeho vzdelanie zodpovedá profesii krčmára, a nie učiteľa? Ako je možné, že personálna práca v okrese Sobrance sa realizuje bez možnosti zásahu odborníkov z odboru školstva?

    Druhá interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera.

    Vážený pán neprítomný minister, v okrese Sobrance sú z okresného úradu prepúšťaní ľudia s pedagogickým vzdelaním a do školstva prijímaní ľudia bez pedagogického vzdelania a praxe, napríklad ľudia, ktorí pracovali v krčme a majú na to aj, samozrejme, patričné vzdelanie.

    Vážený pán neprítomný minister, ako je možné, že personálna práca sa v okrese Sobrance realizuje bez možnosti zásahu odborníkov z odboru školstva? Ak prednosta okresu Sobrance rieši personálnu prácu v okrese takým spôsobom ako v školstve, tak vlastne sám pripravuje likvidáciu vlastného okresu nie na základe rozhodnutia najvyšších politických orgánov vládnej koalície a vlády, ale na základe vlastnej hlúposti. Pýtam sa vás preto, pán minister vnútra, kedy vymeníte prednostu okresu Sobrance za človeka, ktorý má záujem pomôcť okresu Sobrance, a nie ho likvidovať?

    Tretia interpelácia je na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejku.

    Vážený pán neprítomný minister, na stretnutiach s občanmi dostávam informácie, ktoré ma ako poslanca, samozrejme, zaujímajú a nútia ich tlmočiť tu v Národnej rade. Ing. Ján Demko je námestníkom riaditeľa Slovenskej správy ciest v Rožňave, a to napriek tomu, že je spolumajiteľom troch firiem. Firma SANAS sa zaoberá prevažne opravou výtlkov, asfaltovaním, a to nielen miestnych komunikácií, ale aj štátnych ciest. Teda je pri koryte objednávok, ako sa tomu ľudovo hovorí. Firma využíva strojné zariadenia a dokonca možno mám nesprávnu informáciu, ale aj materiál Slovenskej správy ciest na túto činnosť a, samozrejme, zisky idú do firmy. Manželka riaditeľa obvodu oddelenia Policajného zboru je Demkova spoločníčka v tejto firme, a tak radšej každý dáva ruky preč od týchto aktivít a od tejto problematiky. Pred voľbami v septembri 1998 Ing. Demka odvolal riaditeľ Slovenskej správy ciest, prečo, to si zistite, pán minister, a po voľbách ho znovu ustanovil do funkcie námestníka. Asi sa zmenili karty. Žiadam preto vykonať hĺbkovú previerku v Slovenskej správe ciest v Rožňave so zameraním na ekonomickú previazanosť Slovenskej správy ciest cez námestníka pána Demka na jeho firmy a na využívanie fondu pracovného času pánom námestníkom Demkom v prospech Slovenskej správy ciest. Za hodinu práce denne, počas ktorej sa zdržuje v Slovenskej správe ciest v Rožňave, sa Slovenská správa ciest nedá riadiť. Aj keď on má, samozrejme, na to tam riaditeľa. O výsledkoch previerky žiadam informovať Národnú radu Slovenskej republiky formou odpovede na moju interpeláciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Slavkovská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovolím si interpelovať ministerku financií v súvislosti s problematikou protichodnej úpravy v oblasti nájomných vzťahov, keď správca môže majetok štátu prenechať do nájmu osobitne pri nájmoch majetku štátu podnikateľským subjektom nehnuteľnosti patriace štátu. Súčasný právny stav pri nájme majetku štátu alebo jeho výpožičke je prijatím novely zákona o správe majetku štátu číslo 72/1999 Z. z. kontraproduktívny, keďže táto novela je v rozpore nielen s ústavou, ale i s ďalšími platnými právnymi predpismi. Novela zákona o správe majetku štátu prijatá týmto parlamentom ukladá správcom majetku štátu do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto novely uviesť všetky nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke do súladu s touto novelou.

    Domnievam sa, že podmienky takéhoto uvedenia do súladu sú jednoznačne diskriminujúce pre nájomcov, pretože novela zákona o správe majetku štátu vylučuje jednostranne akékoľvek majetkové sankcie v nájomných zmluvách. Jednoznačne zvýhodňuje správcu majetku ako jednu zo zmluvných strán a navyše rovnako neopodstatnene vylučuje zmluvnú dohodu o budúcom nájme či predkupnom práve. Tu sa dostáva novela zákona o správe majetku štátu do rozporu nielen s ústavou, ale aj s inými všeobecne platnými právnymi normami, konkrétne napríklad § 676 Občianskeho zákonníka.

    Toto ustanovenie upravuje situáciu skončenia nájmu tak, že ak sa skončí nájom z akéhokoľvek dôvodu a prenajímateľ do 30 dní nepodá návrh na súd na vydanie vecí alebo uvoľnenie nehnuteľností, obnoví sa pôvodný nájomný vzťah ex lege. Novela zákona o správe majetku štátu je najmä v ustanovení § 18b v priamom rozpore s uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka. Takýchto rozporov a protirečení je v novele zákona o správe majetku štátu viacero a celá novela vnáša určitý chaos do nájomných vzťahov. Podľa mojich poznatkov existuje veľa nájomných zmlúv a zmlúv o výpožičke uzavretých ešte pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o správe majetku štátu, ktoré boli uzavreté na základe vyvážených práv a povinností oboch zmluvných strán, to znamená správcu majetku štátu ako prenajímateľa na strane jednej a nájomcu na strane druhej. Domnievam sa, že ak táto novela zákona o správe majetku štátu prikazuje zmeniť aj takéto platné a právne účinné zmluvy, má tendenciu pôsobiť retroaktívne a je z viacerých dôvodov protiústavná. Navyše viem o tom, že vo viacerých prípadoch samotní nájomcovia žiadajú rokovať o usporiadaní nájomných vzťahov, tak ako to táto novela zákona o správe majetku štátu úradníkom štátnej správy ako správcom majetku štátu ukladá, avšak títo vôbec nejavia ochotu rokovať s nájomcami a uviesť tak nájomné zmluvy do súladu s touto novelou. Zrejme čakajú na dátum 31. októbra, keď uplynie obdobie, dokedy sa majú nájomné zmluvy uzavreté v predchádzajúcom období uviesť do súladu s touto novelou.

    Dá sa odôvodnene predpokladať, že jediným prínosom tejto novely bude množstvo súdnych sporov po 31. októbri 1999, ktoré ako z praxe vieme, potrvajú aj niekoľko rokov, pričom do prenajatých nehnuteľností za stavu takejto právnej neistoty nebudú nájomcovia investovať. Tieto budú postupne chátrať, nebudú slúžiť svojmu účelu a ani nebudú prinášať všeobecný prospech. Otvorenou otázkou bude vyrovnanie investícií, ktoré nájomcovia do majetku štátu vložili, a tieto pri neplnení zmluvných podmienok uzavretých nájomných zmlúv budú žiadať refundovať.

    Vložené investície vo väčšine prípadov predpokladali v platných nájomných zmluvách nájom na dobu určitú a je odôvodnený predpoklad, že nájomcovia sa budú tejto diskriminácii zo strany štátu brániť a budú trvať na plnení podmienok a doby nájmu, tak ako im to pôvodne uzavreté nájomné zmluvy umožňovali. Stav právnej neistoty, ktorý prijatou novelou zákona o majetku štátu po 31. 10. 1999 nastane, bude mať pochopiteľne aj negatívny dosah na ekonomiku a hospodárenie štátu, pretože do zjavne nevyvážených zmluvných vzťahov nebudú podnikateľské subjekty vstupovať.

    Vážená pani ministerka, obraciam sa na vás s otázkou, ako mienite tento stav právnej neistoty, ktorý prijatou novelou zákona o správe majetku štátu nastáva, riešiť a v akom časovom horizonte uvediete novelu zákona o správe majetku štátu do súladu s inými všeobecne platnými a záväznými právnymi normami a nakoniec aj s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Kolláriková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážená pani ministerka,

    so svojou interpeláciou sa obraciam na pani ministerku Machovú. Pôvodne som vás, pani ministerka, s touto problematikou chcela osloviť formou otázky na hodine otázok, ale s vyžrebovaným číslom 11 som túto možnosť nedostala.

    Pani ministerka, moja interpelácia je zameraná na problematiku privatizácie zdravotníckych zariadení. Viem, že v súčasnej etape privatizácie zdravotníckych zariadení Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje privatizáciu obvodných zdravotníckych stredísk, ktoré sú začlenenými zariadeniami nemocníc s poliklinikou, respektíve samostatných polikliník. Navrhované zdravotnícke zariadenia sú v podstate na základe nájmu prevádzkované ako neštátne zdravotnícke zariadenia. Objekty sú majetkom štátu v správe štátnych zdravotníckych zariadení. Preto sa navrhuje, aby tento majetok bol prevedený do vlastníctva obcí alebo do vlastníctva prevádzkovateľov neštátnych zdravotníckych zariadení. Viem, že sa zároveň navrhuje ukončiť privatizáciu zdravotníckych zariadení, ktoré sú prevádzkované v objektoch vo vlastníctve iných právnických osôb, konkrétne závodné polikliniky, ktorých predmetom privatizácie bude majetok štátu a súčasne s privatizáciou majetku štátu podľa zákona číslo 92/1991 Zb. sa bude riešiť aj prevod práv a záväzkov zdravotníckych zariadení. Nadobúdateľom majetku metódou priameho predaja vopred určenému vlastníkovi môžu byť právnická alebo fyzická osoba, pričom budú uprednostnení zdravotnícki pracovníci, ktorí v zariadení pracujú. Len v prípade, že zo strany uvedených nebude záujem o privatizáciu, zdravotnícke zariadenie môže navrhnúť na prevod iným záujemcom za podmienok zabezpečenia kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

    Viem teda, ako by sa malo postupovať pri privatizácii. Sú tu však obavy zo strany zdravotníckych pracovníkov, že prednosť pri privatizácii dostanú nastrčení ľudia nečestným a nezákonným spôsobom, ľudia, ktorí nemajú so zdravotníctvom nič spoločné, ktorí nie sú schopní, ba dokonca ani ochotní zaručiť výkon a rozvoj zdravotnej činnosti, ktorých jediným cieľom je zisk a osobné výhody. Ľudia, ktorí v Obchodnom registri svojej firmy prezentujú nákup a predaj prenájmom nehnuteľností. Sú to takzvané fiktívne firmy, ktoré nevykazujú činnosť, ale chcú zarábať na nájme. Mám tu pred sebou jeden list, z ktorého vlastne čerpám tieto obavy.

    Pani ministerka, budete vedieť odolať silným tlakom lobistických skupín, za ktorými stoja ľudia so silnou straníckou pôsobnosťou? V prípade tohto listu je napríklad jeden pán predsedom okresnej revíznej komisie jedného straníckeho zoskupenia, ďalší je podpredsedom Dozornej rady Fondu národného majetku. Mená zatiaľ zámerne neuvádzam. Ja však verím, pani ministerka, že týmto lobistickým tlakom odoláte a budete konať len v rámci zákona, že sa budú akceptovať snahy zdravotníkov získať objekty zdravotníckych stredísk do podielového vlastníctva tých zdravotníkov, ktorí sú dlhoroční odborníci s praxou, ktorí pre príslušné spádové územia chcú zachovať a skvalitniť úroveň zdravotníckej činnosti a poskytovať obyvateľstvu, čo potrebujú a zachovať účelovosť zdravotníckych zariadení, tak ako to má na mysli zákon o starostlivosti o zdravie obyvateľstva. Nakoniec je to aj jedna z podmienok privatizácie zdravotných stredísk stanovených Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Pani ministerka, vyjadrite sa k tejto problematike i k obavám pracovníkov zdravotníctva. Za odpoveď ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    skôr ako prikročím k svojim konkrétnym interpeláciám na jednotlivých členov vlády, chcem vyjadriť nielen svoju nespokojnosť, ale aj rozhorčenie nad tým, že vlastne nie sú prítomní členovia vlády. Pani ministerka financií odišla, pán minister zahraničných vecí prišiel a pán minister hospodárstva prišiel. Áno. V každom prípade je to nedôstojné. Termín interpelácií je od začiatku rokovania zrejmý, teda členovia vlády si mohli urobiť čas a tí, ktorí tu boli na hodine otázok a odpovedí tým, že odišli, dali najavo, že ich naše interpelácie nezaujímajú. Je to určitý prejav arogancie moci a biedy...

  • ... a dovolím si povedať, že je to nielen bieda vlády, ale aj bieda vlastnej Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako prvá moja interpelácia je na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu tu neprítomného. A moja interpelácia nadväzuje na interpeláciu, ktorú som dala v minulosti. Ja som interpelovala predsedu vlády, ako môže pokojne akceptovať, že jeho podpredseda vlády, konkrétne Pál Csáky, uskutočňuje výkon svojej agendy aj v maďarskom jazyku. Pán predseda vlády mi odpísal, že to nie je výkon, pretože ide o korešpondenciu čisto politickú a pán podpredseda adresoval túto korešpondenciu len členom SMK.

    Vážený pán predseda vlády, mám kópiu predmetného listu. Na liste je štátny znak Slovenskej republiky a vľavo hore je označenie podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky. Opätovne sa spýtam, odkedy sa stranícka korešpondencia uskutočňuje so štátnym znakom Slovenskej republiky a s funkciou podpredseda vlády. K tejto svojej otázke prikladám ďalšiu otázku. Vôbec vám neprekáža, ak aj je to stranícka korešpondencia, že sa uskutočňuje prostriedkami štátneho orgánu na štátne trovy? Ako môžete trpieť, aby politický subjekt svoje financie na korešpondenciu robil na ťarchu štátneho rozpočtu? Dúfam, že tentoraz nedostanem vyhýbavú odpoveď, respektíve odpoveď, ktorá nie je vôbec budovaná na skutočnom prešetrení prípadu.

    Ďalšia moja interpelácia je na generálneho prokurátora pána Dr. Milana Hanzela.

    Vážený pán generálny prokurátor, parlament Slovenskej republiky má 150 členov. 149 poslancom bolo vyhovené v realizácii ich práv a boli zadelení do jednotlivých výborov, aby tam mohli realizovať svoje právo aj povinnosť podieľať sa na práci výboru.

  • Hlasy v sále.

  • Pokračujte ďalej, pani poslankyňa.

  • Vážení, ja interpelujem v jednej veci, nevylúči sa, ak ho nezaradíte, že príslušní poslanci SNS budú interpelovať. Ja interpelujem vo veci poslanca Hnutia za demokratické Slovensko, pretože toto hnutie už dvakrát žiadalo tento parlament, aby bol poslanec Ivan Lexa zaradený do výboru. Dvakrát sa tak nestalo. Preto sa pýtam generálneho prokurátora, aké je jeho stanovisko k tejto diskriminácii. Podľa môjho názoru politickej diskriminácii jedného poslanca Hnutia za demokratické Slovensko. To je moja otázka na generálneho prokurátora Milana Hanzela.

    Ďalej mám otázku na tu taktiež neprítomného pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského.

    Pán minister, z viacerých zdrojov vrátane dennej tlače sme sa už dozvedeli, že na slobode sa pohybuje plus mínus vyše 1 500 právoplatne odsúdených osôb vrátane páchateľov ťažkých trestných činov. V súčasnosti kriminalita nesmierne vzrastá. Neplnia sa predvolebné sľuby o účinnom znížení kriminality. Nedomnievate sa, že takýto veľký počet ľudí, ktorí evidentne súdnymi rozhodnutiami boli uznaní za vinných zo spáchania trestných činov, sa môže pohybovať na slobode a neprispieva k zvýšeniu kriminality? Domnievate sa, že štátne orgány získavajú na dôveryhodnosti, keď občania evidujú pohyb osôb, ktoré boli právoplatne odsúdení za spáchanie trestného činu? Pýtam sa, čo mienite v tejto veci urobiť. Pýtam sa, čo urobíte s voľnými miestami v I. nápravnej skupine, ktoré nemáte obsadené, a páchatelia vážnejších trestných činov sa pohybujú na slobode. Ja viem, že niet dostatok finančných prostriedkov, ale rezort spravodlivosti by mal mať opatrenia, aby takáto skutočnosť sa čo najviac minimalizovala, pretože počet vyše 1 500 ľudí nie je v žiadnom prípade pominuteľný, hlavne ak ide o osoby, ktoré mali už dávno byť vo výkone trestu odňatia slobody.

    Ďalšia moja interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera, ktorý takisto nie je prítomný.

    Vážený pán minister, v poslednom čase sa veľa hovorí o reorganizácii miestnej správy. Hovorí sa o presune kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy. Pomiňme otázku, že sa hovorí aj o presune kompetencií ústredných orgánov štátnej správy na samosprávu, čo v zmysle znenia našej platnej ústavy je protiústavné, teda moja otázka bude smerovať na presun kompetencie z miestnych orgánov štátnej správy na samosprávu. Chcem sa spýtať, ako budete riešiť v rámci tohto komplexu alebo ako je pripravené riešenie v rámci tohto komplexu otázky náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Dnes občania, pokiaľ vydá nezákonné rozhodnutie štátny orgán a je im spôsobená škoda, majú podľa zákona číslo 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody, ktorá im bola takýmto nezákonným rozhodnutím spôsobená. Pýtam sa, keď prejdú kompetencie na orgány samosprávy, ako bude zabezpečené toto právo občanov. Ako členke výboru pre ľudské práva a národnosti mi nemôže byť ľahostajné, že tieto práva nebudú zachované. Preto sa pýtam, či náhradu škody, ktorá vznikne z nezákonných rozhodnutí orgánov samosprávy, bude niesť v rámci objektívnej zodpovednosti štát alebo sa prijme právna úprava, samozrejme, paralelne s presunom kompetencií z orgánov štátnej správy, ktorá zakotví povinnosť orgánov samosprávy nahradiť občanom škodu, ktorá im bude spôsobená nezákonným rozhodnutím.

    Ďalej sa pýtam, pán minister, ako mienite riešiť otázku, keď sa rozšíria kompetencie samosprávy, ako sa budú riešiť právne tie prípady, keďže kompetencia sú nielen práva, ale aj povinnosti, keď orgány samosprávy si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z kompetencie, ktorá na nich prejde. Nie je to teoretická otázka, s touto otázkou v praxi som sa borila ako podpredsedníčka vlády, keď jedna z kompetencií prešla na samosprávy, a to odpredaj bytov, ktoré štát zo svojho vlastníctva bezodplatne presunul na samosprávu pod podmienkou, že tieto byty budú odpredané do dvoch rokov občanom, ktorí prejavia záujem. Občania prejavovali záujem a samosprávy nepredávali, čiže neplnili si svoju povinnosť, ktorá im z kompetencie vyplynula. Ak budú na nich presunuté ďalšie úlohy, ďalšie kompetencie, nemožno vylúčiť obdobný postoj. Preto sa opätovne pýtam, ako bude táto otázka riešená.

    A po ďalšie, orgány samosprávy, respektíve Združenie miest a obcí Slopvenska už aj v minulosti žiadal s rozšírením kompetencie riešiť aj otázku správneho súdnictva. Teda moja posledná otázka je: Zvažuje sa so zriadením správneho súdnictva, teda paralelne s rozšírením kompetencií orgánov samosprávy? Toľko na pána ministra Pittnera.

    Ďalej mám otázku na pána ministra školstva Ftáčnika, taktiež neprítomného.

    Dnes v denníku Práca, pán minister, ste uviedli, že štát nesmie vychovávať absolventov, ktorí zostanú na ulici. Keď som si prečítala celý ten rozhovor, mala som pocit, akoby štát mal niečo riešiť a minister školstva čaká, čo sa bude riešiť. Mám názor, že toto je vaša kompetencia, pán minister. Preto sa pýtam, čo chcete urobiť, aby školy vrátane vysokých škôl nevychovávali absolventov, ktorí zostanú na ulici nie preto, že je nedostatok pracovných miest, ale preto, že ich špecifikácia, respektíve ich zameranie je také, že naše národné hospodárstvo, naša spoločnosť nepotrebuje taký počet absolventov, aký školy vrátane stredných a vysokých vychovávajú. Ďalej, čo chcete robiť, aby skutočne absolventi nezostali na ulici? Ako sa staviate k požiadavke odborov zakotviť právo na prvé zamestnanie? Je to jedna z požiadaviek odborov, ktoré vláda odmietla. V relácii Dialógy v sobotu minulý týždeň pán podpredseda vlády Mikloš uviedol, že túto požiadavku nemožno splniť, lebo je protiústavná. Podľa môjho názoru nie je, a preto sa pýtam vás, pán minister školstva: Je táto požiadavka protiústavná? Ak áno, buďte taký dobrý uviesť mi článok Ústavy Slovenskej republiky, s ktorou je v rozpore, pretože tu nejde o žiadnu diskrimináciu. Váš volebný program, to znamená volebný program SDĽ mal požiadavku zakotvenia zvýhodnenia zamestnávaľov, ktorí zamestnajú absolventov. Vy ste vo volebnom programe vlastne toto svojim voličom sľubovali. Preto moja posledná otázka je: Ako mienite splniť v tejto otázke svoj volebný program?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to boli moje otázky na členov vlády, žiaľ, tu neprítomných členov vlády.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej bude interpelovať pán poslanec Faič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    moja interpelácia je na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Jána Čarnogurského. Obraciam sa na pána ministra s otázkou, aké opatrenia urobil alebo mieni urobiť v kauze Slanské lesy, kde ide o približne 8 tis. hektárov lesných nehnuteľností, prevažne lesov, v hodnote asi 2 mld. Sk. Ide o lesy, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Skároš, Byšta, Nový Salaš, Ruskov, Slanec, Slanská Huta a iné, ktoré sú predmetom súdneho sporu ohľadne určenia vlastníckeho práva, kde na jednej strane vystupuje štát prostredníctvom Štátneho podniku Lesy Košice a na strane druhej pán Milan Ičo a ďalší dvaja obvinení.

    Tento spor o vlastnícke práva má zatiaľ len jeden čiastkový výsledok, a to vydané predbežné opatrenie, v ktorom Okresný súd Košice okolie zakázal Štátnemu podniku Lesy Košice ťažbu v sporných lesoch.

    Podklady na moju interpeláciu som získal počas mojej návštevy v Košickom kraji, taktiež z ministerstva pôdohospodárstva, ale najmä z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý uskutočnil tiež prieskum ohľadne kauzy Slanské lesy k niektorým faktom, ktoré chcem, aby aj touto cestou boli takto verejne postavené i napriek tomu alebo aj preto, že boli tiež zverejnené v niektorých denníkoch.

    Osvedčeniami o vyhlásení vydržania podľa § 63 zákona číslo 323/1992 Zb. v období mesiaca jún 1998 Dr. František Ontko, notár so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva nebohej pani Eleny Dušičkovej, narodenej v novembri 1913 a zomretej 20. júla 1998. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bol titul daru vo februári 1913 od vlastníka veľkostatku grófa Ladislava Károlyho. Nebohá Helena Dušičková tieto nehnuteľnosti tesne pred smrťou vložila do spoločnosti Slanské lesy, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Trebišove a neskôr, keď už bola v kritickom stave, celý svoj obchodný podiel pozostávajúci z peňažného vkladu práve hodnoty lesov previedla na pána Milana Iča, ktorý sa tak stal jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Z doteraz získaných podkladov je zrejmé, že lesné nehnuteľnosti v skutočnosti neboli ani riadne ohodnotené a nebol ani splnený zákonný predpoklad na zapísanie tohto nepeňažného vkladu do Obchodného registra.

    Konateľ spoločnosti pán Milan Ičo v septembri 1998 štátnemu podniku Lesy Košice písomne dal výpoveď z nájmu. Štátny podnik Lesy Košice na výpoveď konateľa spoločnosti reagoval tak, že podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a zároveň trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Okresný súd Košice okolie bez toho, aby doručil návrh Slanských lesov štátnemu podniku na vydanie predbežného opatrenia, vydal predbežné opatrenie, v ktorom zakázal Štátnemu podniku Lesy Košice ťažbu v sporných lesov. Proti tomuto predbežnému opatreniu sa štátny podnik odvolal a zároveň namietol zaujatosť sudcov Okresného súdu Košice okolie, ako aj sudcov Krajského súdu v Košiciach. Učinil tak údajne aj preto, lebo mal poznatky svedčiace o tom, že pán Milan Ičo osobne pozná sudcov Okresného súdu Košice okolie, ako aj sudcov Krajského súdu v Košiciach, ktorí sa osobne údajne zúčastňovali na rôznych spoločenských podujatiach, ktoré organizoval na svojich chatách práve pán Milan Ičo.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave rozhodol o tom, že vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Krajský súd v Banskej Bystrici v auguste 1999 vrátil vec Okresnému súdu Košice okolie s tým, aby sa jednotliví sudcovia podrobnejšie vyjadrili k dôvodom namietanej zaujatosti. Okresný súd Košice okolie splnomocnenému zástupcovi štatutárneho orgánu podnik Lesy Košice odmietol vydať spis na nazretie, čím porušil jeho zákonné právo uvedené v § 44 Občianskeho súdneho poriadku. V apríli 1999 bol vykonaný poslanecký prieskum v tejto veci a výsledky poslaneckého prieskumu boli prerokované v príslušnom výbore, pričom závery z poslaneckého prieskumu sú v zápise z prerokovania tohto prieskumu. V máji 1999 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 a 4 Trestného zákona proti konateľovi spoločnosti Slanské lesy Milanovi Ičovi, Ferdinandovi Ontkovi, notárovi, ktorý spísal osvedčenia k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a Pavlovi Pačutovi, vedúcemu odboru katastra v Trebišove, ktorý sa osobne podieľal na získaní vlastníctva podvodným spôsobom v prospech Heleny Dušičkovej i Milana Iča. Milan Ičo bol rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici vzatý do väzby. Ferdinand Ontko a Pavol Pačuta sú stíhaní na slobode.

    Vyšetrovanie vykonáva Krajský úrad Policajného zboru Banská Bystrica. Podklady, ktoré som získal, ukazujú, že vyšetrovanie prebieha úspešne bez akejkoľvek zaujatosti, pričom z výsledkov dokazovania je možné usudzovať, že obvinené osoby, ako aj ďalšie osoby sa dopustili aj ďalšej trestnej činnosti. Je zrejmé, že boli vydané notárom Ferdinandom Ontkom aj ďalšie osvedčenia v neprospech aj štátneho podniku Lesy Košice v prospech iných fyzických osôb. Pozoruhodné je, že obvinených obhajuje spolu 10 advokátov, z ktorých niektorí sú osobne blízki sudcom tak Krajského súdu v Košiciach, ako aj Okresného súdu v Banskej Bystrici.

    Počas vyšetrovania dochádza podľa vyjadrenia zo strany neznámych osôb k vyhrážkam, a to predovšetkým voči svedkom, ktorí vo veci už vypovedali alebo majú vypovedať.

    V závere chcem poukázať na to, že pán Milan Ičo sa svojím konaním snaží vytvoriť precedens v rámci celého Slovenska, ktorým by osoby či už fyzické alebo právnické nadobudli nezákonne majetok štátu bez akéhokoľvek právneho titulu. Predpokladom, ktorý umožnil spáchanie takej závažnej trestnej činnosti, boli údajne najmä osobné známosti Milana Iča s rôznymi osobami z politického i verejného života.

    Na záver chcem požiadať pána ministra Čarnogurského, aby prijal rozhodné opatrenia na efektívne konanie súdov v tejto veci v záujme obnovy hospodárenia v uvedených lesoch štátnym podnikom Lesy Košice, a teda i v záujme tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Faičovi.

    Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Podhradská, po nej pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážení prítomní členovia vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som dnes predniesla niekoľko interpelácií na adresu niekoľkých členov vlády. Žiaľ, zatiaľ je z nich prítomný len jeden a dúfam, že tu aj zotrvá, aby mohol reagovať hneď na moje vystúpenie.

    Prvá vec, v ktorej by som rada interpelovala pána ministra spravodlivosti, táto interpelácia bude veľmi krátka a ja dúfam, že pán minister spravodlivosti sa k veci vyjadrí veľmi vecne a stručne, je asi takáto. Chcela by som sa spýtať pána ministra spravodlivosti, či považuje za rozumné, aby v čase, keď obyvatelia Slovenska sú tisnutí k zemi rôznymi balíčkami rôznych opatrení a keď sa neustále zdôrazňuje, že musíme byť skromní, musíme šetriť a musíme vydržať, sa práve sekretariát ministra spravodlivosti má v blízkom čase rekonštruovať a hodnota tejto rekonštrukcie je naplánovaná na 5 mil. Sk.

    Rada by som interpelovala pána ministra hospodárstva v súvislosti s nedávno prijatou novelou, respektíve zákonom o privatizácii strategických podnikov. Svojho času obce bezodplatne previedli do majetku štátu, respektíve odovzdali štátu plynárske siete v obciach. Bolo to, samozrejme, v čase, keď tieto siete boli zaradené medzi strategické podniky, ktoré sa nemienili nikdy sprivatizovať. Dnes sa situácia zmenila a zdá sa, že aj tieto plynárske siete budú v krátkom čase predmetom záujmu privatizovania.

    Ja by som sa chcela spýtať pána ministra hospodárstva, či by nebolo zaujímavé a aj z hľadiska toho, že obce skutočne majú malo finančných prostriedkov a ich situácia nie je jednoduchá, uvažovať o tom, aby sa plynárske siete ešte pred privatizáciou, pred uskutočnením privatizácie strategických podnikov bezodplatne vrátili do majetku obcí. Myslím si, že by to bolo nanajvýš spravodlivé a mohlo by to naznačovať aj to, že sa bude ministerstvo hospodárstva usilovať celú privatizáciu strategických podnikov robiť tak, aby nepoškodilo občanov tohto štátu.

    V súvislosti so situáciou okolo Devín banky chcem interpelovať ministerku financií pani Schmögnerovú a rada by som sa spýtala, čo je pravdy na tom, že práve k tejto Devín banke má veľmi blízky vzťah Strana demokratickej ľavice. Ja by som bola veľmi nerada, keby sme celú situáciu vnímali len na základe rečí, ktoré sa šíria a hovorí sa naozaj o podozrení, o veľmi silnom podozrení z klientelizmu práve u predstaviteľov SDĽ, ku ktorým má blízko vedenie Devín banky. Tieto reči sa šíria už niekoľko týždňov. Pani ministerka zatiaľ k tomu nepodala nejaké jednoznačné stanovisko.

    Zdá sa, že na týchto rečiach predsa bude niečo pravdy, lebo veľmi pozoruhodným dojmom na mňa zapôsobila informácia spred niekoľkých dní, ktorá súvisí s návštevou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Migaša v Rusku. Táto návšteva ešte nie je ukončená, pán Migaš je ešte stále v Rusku na čele našej parlamentnej delegácie. Upozorňujem na túto súvislosť najmä vo vzťahu k tomu, že okrem toho, že pán Migaš je predsedom Národnej rady, je aj predsedom SDĽ a zaujímavé je, že ako predseda Národnej rady osobne rokoval v sibírskom Kemerove o dodávkach čierneho uhlia, ktoré by mali byť predmetom deblokácie. A je to veľmi zaujímavé práve v tých súvislostiach, keď si spomenieme na celú situáciu okolo tendra, ktorý sa stal kauzou. Pokiaľ sa dobre pamätám, tender na výber deblokátora vyhrala Devín banka, a nie pán predseda Národnej rady ani nie SDĽ. Tak by som sa chcela spýtať, z akého titulu sa angažuje pán predseda Národnej rady, rovnako súčasný predseda SDĽ v tejto veci. Je to zaujímavejšie o to viac, že sme sa nedávno dozvedeli v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na odvolanie pána ministra Černáka, že pán Weiss, zhodou okolností člen SDĽ a predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, vlastne robí teraz kuriéra a odišiel za pánom Migašom do Ruska s deklaráciou, ktorá obsahuje zoznam komodít, ktoré by mali byť predmetom deblokácie. Sú to veľmi zaujímavé dve súvislosti a bola by som veľmi rada, keby sa pani ministerka financií aj ako členka SDĽ k týmto súvislostiam vyjadrila.

    Ďalšia moja interpelácia sa dotýka problematiky, ktorá je v kompetenciách rezortu ministerstva vnútra. Teda dovoľte mi, aby som interpelovala ministra vnútra pána Pittnera a táto interpelácia sa bude dotýkať najmä personálnej práce na úrovniach okresov a krajských úradov.

    Pán minister, iste nie je pre vás novinkou, že pod rúškom transformácie štátnej správy sa v okresoch neustále veselo prepúšťajú pracovníci z okresných úradov aj z krajských úradov, ale rovnako sa robia personálne čistky aj v tých inštitúciách, ktoré spadajú pod správu okresných, respektíve krajských úradov. Keby išlo o normálne personálne zmeny, nebola by som nútená interpelovať vás, ale zdá sa, že niečo nie je v poriadku. Nasvedčuje tomu napríklad aj počínanie prednostu Okresného úradu v Galante, ktorý práve už z titulu transformácie štátnej správy, ktorú som tu spomínala v úvode mojej interpelácie, prepustil z okresného úradu 19 ľudí, podotýkam odborníkov, ľudí skúsených, ktorí dlhé roky pracovali v štátnej správe, a vysvetľoval toto prepúšťanie pracovníkov najmä tým, že musí krátiť stavy na okresnom úrade. Zaujímavé je, že v priebehu niekoľkých mesiacov už prijal 14 nových ľudí na miesta tých, ktorých pred časom prepúšťal, a ešte zaujímavejšie na tom je aj to, že práve títo noví ľudia nielenže nemajú skúsenosti z práce zo štátnej správy, ale navyše nemajú ani kvalifikačné predpoklady na výkon takejto práce. Takže by som bola veľmi rada, keby ste sa, pán minister, viac zaujímali o prácu na okresných úradoch, najmä o činnosť prednostov jednotlivých okresných úradov preto, lebo iste pre vás nie je novinkou, že aj napriek tomu, že sa funkcie na okresných úradoch obsadzujú konkurzmi, konkurznými konaniami, nie je výnimkou, že konkurzné komisie sú zostavované tendenčne s politickým podfarbením, že konkurzné komisie sú vopred inštruované, ako majú vyberať, dokonca v istom okrese v kraji Nitra sa stalo, že pán krajský prednosta niekoľkokrát menil konkurznú komisiu dovtedy, kým nevybrala v konkurze práve toho človeka, ktorého on určil.

    Toto je bežná prax v práci našich okresných úradov a krajských úradov a myslím si, pán minister, že pokiaľ nesúhlasíte s takýmito maniermi, mali by ste zakročiť a mali by ste s týmito vecami niečo robiť. Nie je predsa normálne a je ťažko vysvetliteľné napríklad, keď je odvolaná z funkcie riaditeľka Múzea v Seredi plne kvalifikovaná osoba - je to človek, ktorý študoval dejiny umenia a pracuje v oblasti múzejníctva už niekoľko rokov - a vypíše sa konkurz na jej funkciu, ale konkurzné konanie vyhrá človek, ktorý možno v múzeu nikdy v živote nebol a nemá žiadnu kvalifikáciu na výkon svojej funkcie. Rovnako je veľmi zaujímavé, napokon už tu o istých takýchto súvislostiach hovoril predo mnou aj pán poslanec Engliš, keď zástupcom prednostu Okresného úradu v Galante je človek, ktorého jedinou kvalifikáciou je, že robil čašníka a zrejme vyhovuje ako zástupca prednostu len kvôli tomu, že má "istú" stranícku príslušnosť.

    To sú všetko veci, ktoré nasvedčujú tomu, pán minister, že niečo nie je v poriadku, a prosím vás, aby ste sa na tieto veci pozreli. Inak, z tejto pozície chcem povedať, že sa budem usilovať iniciovať parlamentný prieskum, poslanecký prieskum na jednotlivých okresných úradoch a budem veľmi rada, keď to v jednotlivých výboroch bude schválené, aby sme sa mohli bližšie pozrieť na to, akým spôsobom prednostovia okresných úradov "čistia" okresné úrady od terajších pracovníkov a do funkcií nasadzujú ľudí, ktorých jedinou výsadou je len to, že sú stranícky a politicky vyhovujúci, ale odborne, ľudsky a morálne nemajú predpoklady na to, aby mohli robiť v štátnej správe.

    Zdá sa však, pán minister vnútra, že nebudete jediným šéfom rezortu, ktorého sa dotýkajú takéto veci, lebo podľa indícií a podľa informácií, ktoré som dostala na poslaneckom prieskume v Galante, zdá sa, že rovnaké maniere sa používajú aj na ministerstve zdravotníctva, kde tri razy prebiehal konkurz na riaditeľa Nemocnice v Galante a pán minister zasahoval do konkurzného konania dovtedy, kým nebol presadený do funkcie riaditeľa nemocnice v Galante človek ním vytypovaný a ním určený aj napriek tomu, že konkurzná komisia mala dvakrát iný názor a potvrdila vo funkcii človeka, ktorý spĺňal všetky predpoklady a podľa konkurznej komisie bol najlepším typom na vykonávanie funkcie riaditeľa. To len tak na okraj.

    Zdá sa, že prednostovia okresných úradov sú inšpirovaní vo svojej práci aj spôsobom obsadzovania funkcií trebárs na Úrade vlády, a preto by som chcela nasmerovať moju ďalšiu interpeláciu na predsedu vlády pána Dzurindu. Na jeho adresu budem interpelovať v súvislosti s niekoľkými problémami.

    Predovšetkým by som sa chcela spýtať tak položartom, polovážne, či pani Macejková, manželka nedávno vymenovaného nového ministra pána Macejku, bola za šéfku, respektíve riaditeľku, aby som hovorila spisovne, ekonomického odboru na Úrade vlády ustanovená kvôli tomu, aby konečne dala do poriadku tie veci, ktoré sa tam robia v súvislosti s hospodárením, aby zabránila napríklad tomu, o čom som hovorila aj nedávno vo svojej interpelácii, že sa na Úrade vlády vyplácajú peniaze rôznym pracovníkom, respektíve ľuďom na dohody a zmluvy od bučka do bučka, že sa tam práve pracovníkom, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady ani nemajú dostatok praxe na to, aby mohli byť zaradení do istých platových tried a musím povedať, že sú to pracovníci, ktorí predstavujú určitú vybranú skupinu, ktorých na Úrade vláde volajú šéfovi bicyklisti, a títo ľudia majú permanentne stopercentné osobné ohodnotenie, dostávajú nemalé odmeny. Takže toto len tak na okraj a zdá sa, že pani Macejková by mala napomôcť to, aby to tak nebolo. Bola by som veľmi rada, keby jej príchod na Úrad vlády na pozíciu riaditeľky ekonomického odboru znamenal práve takúto zmenu.

    Pán predseda vlády, rada by som sa od vás dozvedela, ako sa použije jeden milión USD, ktoré vám prisľúbil podľa správ z tlače prezident Spojených štátov amerických Bill Clinton. A znovu sa budem odvolávať na správy z tlače. Tento milión dolárov by mal byť vraj určený na prípravu slovenskej armády na vstup do NATO, teda na transformáciu slovenskej armády na vstup do NATO. Ja som si len tak pre zaujímavosť zisťovala, koľko stojí povedzme jeden tank, ktorý používajú vojská, jednotky NATO, samozrejme, už nechcem hovoriť o tankoch, ktoré používa naša armáda, ale experti mi povedali, že ten milión dolárov predstavuje zhruba štvrtinu ceny jedného tanku.

    Takže nechcem byť zlá, možnože tento milión USD, pán predseda vlády, nechcete použiť na nákup štvrtiny tanku. Možnože sa bude používať na rôzne semináre a rôzne konferencie, na ktorých sa budú zúčastňovať zahraniční lektori, ktorí nám budú vysvetľovať, respektíve budú vysvetľovať príslušníkom našej armády, čo to znamená byť v NATO a aké je to pre nás nesmierne dôležité. Chcela by som sa spýtať, ak to je tak, že tento milión dolárov bude určený práve na tieto veci, ako mienite, pán predseda vlády, dohliadnuť na to, aby sa ten milión dolárov skutočne využil zmysluplne a užitočne, aby to nedopadlo tak ako v prípade jednej mimovládnej organizácie na Slovensku, ktorá dostala nedávno grant zo zahraničia na svoje aktivity vo výške 500 tis. korún s podmienkou, že z toho vyše 300 tis. korún musí táto mimovládna organizácia použiť na prefinancovanie zahraničných lektorov, ktorých k nám pošle poskytovateľ grantu. Takže je dúfam, že ten milión USD nebude mať takýto osud, pán predseda vlády.

    Na vašu adresu, pán predseda vlády, smeruje moja ďalšia interpelácia, ktorá sa dotýka, žiaľ, opäť novinovej správy. Mám teraz na mysli vyjadrenie spolupredsedu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolta Németha, ktorý tu bol nedávno na druhom zasadnutí práve tejto komisie a vyjadril sa pri svojej návšteve, že zákon o používaní jazykov menšín, ktorý bol nedávno prijatý v našom parlamente, sa v Maďarskej republike nestretol s veľkým nadšením a zároveň dodal, že na stretnutí premiérov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky v Madarase sa dohodlo, že slovenský jazykový zákon bude modifikovaný ďalšími zákonmi, čím sa má vyjsť v ústrety maďarskej menšine v Slovenskej republike.

    Ja sa vás pýtam, pán predseda vlády, čo teda bolo obsahom stretnutia premiérov v Madarase, na čom ste sa dohodli, čo ste sľúbili maďarskému premiérovi, a ak je pravda to, čo povedal pán Zsolt Németh, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, chcem sa vás spýtať, ako sa opovažujete dopredu hovoriť o tom, aké zákony v súvislosti s menšinami budú prijaté na Slovensku. Ako predseda vlády predsa viete, že zákony v tomto štáte prijíma parlament. Alebo si odvážite urobiť takéto dohody dopredu preto, lebo viete, že vaša časť parlamentu je taká poslušná, že ešte ani nie sú naformulované tie zákony, o ktorých tu pán Zsolt Németh hovorí, a vy už máte istotu, že tento parlament tieto zákony prijme? Bola by som veľmi rada, pán premiér, keby ste informovali tento parlament aj slovenskú verejnosť, čo bolo skutočne predmetom vášho stretnutia s maďarským premiérom v Madarase.

    V tejto súvislosti mi vystupovanie pána Bugára, podpredsedu nášho parlamentu, ktorý vzbudil nesmiernu pozornosť našej verejnosti a našich médií práve tým, že v Madarase vystupoval po maďarsky, nepripadá až tak celkom ako náhoda. Možno, že pán Bugár hovoril po maďarsky najmä kvôli tomu, aby mali novinári o čom písať a aby sa pekne pred slovenskou verejnosťou zakrylo, o čom sa vlastne v Madarase rokovalo a čo slovenský premiér zasa sľúbil premiérovi Maďarskej republiky.

    Bola by som veľmi rada, pán premiér, keby som sa mýlila a keby ste povedali, že pán Zsolt Németh sa vyjadril k niečomu, čo neexistuje. Keďže však poznám vašu činnosť, vaše aktivity a mám tú česť poznať aj vašu vierolomnosť a spôsoby, akým prijímate všetko, čo sa zo zahraničia a, samozrejme, aj z Budapešti Slovensku diktuje, obávam sa, že slová Zsolta Németha budú pravdivé.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Podhradskej.

    Ďalej interpeluje pani poslankyňa Mušková.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Vážená Národná rada,

    moja prvá interpelácia smeruje na predsedu vlády pána Dzurindu. Je síce pravda, že na interpelácie mi môže odpovedať až do 30 dní, ale chcem ho poprosiť a požiadať, aj keď tu nie je prítomný, aby súrne riešil problém hladujúcich pracovníkov Pratexu Čadca, ako im to pri ich poslednom stretnutí sľúbil. Tých 30 dní hladovať určite nevydržia. Svoju prvú hladovku prerušili práve vďaka sľubom pána predsedu vlády, že sa zasadí osobne a v tomto probléme im pomôže. Chcem ho teda vyzvať, aby tak urobil, pretože chlapi by slovo plniť mali.

    V mojej druhej interpelácii interpelujem pána ministra zdravotníctva a týka sa Polikliniky v Kysuckom Novom Meste, ktorú v správe o privatizácii zdravotníckych zariadení uviedol v skupine štátnych zariadení patriacich kraju Žilina. Pán minister tu tiež nie je prítomný. Spomínaná poliklinika bola zriadená zriaďovateľskou listinou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 3724/1991 zo dňa 6. 12. 1991. Na základe dohody o prenesení zriaďovateľskej funkcie zo dňa 14. 10. 1994 ste vy, pán minister, preniesli pôsobnosť zriaďovateľa na mesto Kysucké Nové Mesto.

    Pretože v minulosti vznikol spor medzi účastníkmi, to znamená medzi mestom a poliklinikou, odovzdávajúci podal podnet na okresnú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti dohody. Okresná prokuratúra skonštatovala, že postup ministerstva i navrhovateľa bol zákonný a správny. Rovnako reagovala i Krajská prokuratúra v Žiline aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v stanovisku z 27. 7. 1997, kde sa okrem iného uvádza, že vlastnícke právo k veciam vzniklo mestu zo zákona číslo 138/1991 Zb. v aktuálnom znení § 2 ods. 3 uzavretím dohody a prenesením zriaďovateľskej funkcie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na obec Kysucké Nové Mesto s tým, že k prevodu majetku odovzdávajúceho došlo dňom uzavretia dohody.

    Delimitačným protokolom odovzdávajúci odovzdal a preberajúci - mesto - prebral polikliniku. Teda informácia o zaradení polikliniky v správe o privatizácii je v kontradikcii s vaším predchádzajúcim rozhodnutím preniesť polikliniku pod zriaďovateľa, ktorým je mesto. Preto vás prosím o vyjadrenie sa k danému problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyňa za vaše vystúpenie.

    Zostali ešte traja poslanci, ktorí vystúpia v rámci interpelácií v poradí pán poslanec Krajči, pán poslanec Zlocha a ako posledný pán poslanec Gajdoš.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dvaja páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, chcel by som sa vás opýtať, či v súvislosti s častými živelnými pohromami na Slovensku sa vláda nezaoberala otázkou likvidácie škôd, ktoré vzniknú následkom živelných pohrôm. Či neuvažuje vláda s tým, aby sa vytvoril fond na likvidáciu takto vzniknutých škôd. Poviem prečo. Občania mesta Krupiny napríklad už vyše dva mesiace po ničivej živelnej pohrome márne očakávajú odpoveď na otázku, kedy mesto dostane finančnú pomoc na obnovenie svojich základných funkcií. Je jasné, že 30 mil. Sk z rozpočtu mesta nemôže pokryť škody, ktoré sa odhadujú na viac ako 200 mil. Sk. Preto sa chcem opýtať, ako je vláda pripravená a aké opatrenia prijala na pomoc občanom, ktorí následkom povodní utrpeli veľké škody na majetku.

    Do dnešného dňa Krupina dostala 1,5 mil. Sk z rezervy vlády, ktoré boli účelovo viazané len na rekonštrukciu budovy, ktorá má slúžiť na ubytovanie rodín najviac postihnutých povodňou. Žiadne ďalšie finančné zdroje vláda neposkytla. Magistrát mesta a obcí, ktoré boli postihnuté povodňou, sú sklamané pomalým postupom vlády s riešením daného problému, ktorý sa ich bytostne dotýka. Pravdepodobne aj ďalšie mestá a obce sú v podobnej situácii, napríklad Liptovský Mikuláš, Vranov nad Topľou alebo Šahy.

    Pýtam sa preto, pán premiér, akým spôsobom chcete pomôcť ako predseda vlády Slovenskej republiky občanom v Krupine. Prečo ste nenavštívili občanov v Krupine, tak ako ste to požadovali ako opozičný poslanec od bývalého premiéra Mečiara, ktorý na rozdiel od vás sa oboznámil so škodami v Jarovnici priamo na mieste v teréne, kde zvolal aj mimoriadne zasadnutie Rady obrany štátu.

    V druhej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister vnútra, vy ako minister rezortu, ktorý má na starosti dodržiavanie zákonnosti, ste si zrejme pri množstve povinností, ktoré máte, nevšimli, že Prezídium Policajného zboru a jeho predstavitelia vám robia štátne výpalníctvo. Poviem v čom. Na základe požiadavky Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorou boli oslovené niektoré komerčné poisťovne, si dovolili požiadať tieto poisťovne o finančné sumy. Prezídium Policajného zboru oslovilo tieto poisťovne prevádzkujúce riziko havarijného poistenia motorových vozidiel s požiadavkou na poskytnutie finančného príspevku na financovanie nákupu motorových vozidiel pre Policajný zbor. Z uvedeného dôvodu sa Prezídium Policajného zboru rozhodlo riešiť situáciu ozaj neštandardným spôsobom, kde ako dôvod uviedlo doterajšie vydávanie relácie polície na účely komerčných poisťovní pri dopravných nehodách, krádežiach motorových vozidiel a podobne ako legislatívne nenárokovateľné zo strany komerčných poisťovní a rozhodlo sa využiť tento fakt na to, aby požadovalo od komerčných poisťovní prevádzkujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel určitú finančnú sumu podľa percentuálneho pomeru jej predpísaného poistného v tomto riziku na celom trhu tak, aby naplnilo celkovú sumu 100 mil. Sk, ktoré by mali byť použité na nákup motorových vozidiel. Poisťovniam, ktoré nebudú participovať na projekte, nemajú byť poskytnuté tieto relácie.

    Pre spôsob úhrady či finančných prostriedkov alebo inej formy prevedenia napríklad motorových vozidiel do užívania Policajného zboru boli zo strany ministerstva vnútra predložené tri návrhy možných spôsobov ich realizácie. Tieto návrhy predpokladali poskytnutie finančných prostriedkov alebo motorových vozidiel tak, aby poskytnuté sumy dostali do nákladov poisťovne.

    Vzniknutou situáciou sa zaoberalo aj Prezídium Slovenskej asociácie poisťovní, ktoré odporučilo, aby sa tento problém prerokoval v každom predstavenstve dotknutých komerčných poisťovní, ktoré prevádzajú riziko havarijného poistenia motorových vozidiel, ktoré by s konečnou platnosťou rozhodlo o tom, aké stanovisko jednotlivé poisťovne k tomuto zaujmú.

    Vážené dámy, vážení páni, v tomto štáte sme zašli tak ďaleko, že polícia sama porušuje zákony a pod vedením ministra vnútra, ktorý by mal na to dohliadať.

    Preto vás žiadam, pán minister vnútra, aby ste dali tento prípad preveriť, a súčasne vám oznamujem, že dávam toto aj na preskúmanie Generálnej prokuratúre.

    Ďakujem.

  • Ďalším v poradí písomne prihláseným do bodu interpelácie je pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážení dvaja páni ministri,

    vážená Národná rada,

    niekedy koncom augusta sme vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody dostali kópiu listu z Tatranskej Lomnice, v ktorom občania protestujú proti výstavbe obytného bloku v centre osady, pretože sa tým poškodí prostredie, v ktorom žijú. K listu bolo pripojených aj 95 podpisov občanov Tatranskej Lomnice, ktorí s výstavbou nesúhlasia. Čo ma na tomto liste najviac prekvapilo, bola skutočnosť, že občania sa už 6. januára 1999 obrátili so žiadosťou o pomoc na štátnu tajomníčku ministerstva životného prostredia pani Zdenku Tóthovú, ale nedostali odpoveď. Svoju žiadosť zopakovali 9. júla 1999, pridali k nej aj spomínaných 95 podpisov a zase nič. Žiadali aj osobné prijatie, žiaľ, márne. V auguste sa však predsa len dočkali. Pani štátna tajomníčka im v telefonickom rozhovore oznámila, že vinu za to, že nedostali odpoveď na list, nesie odbor rezortnej kontroly, ktorý nekonal, a odporučil im, aby sa so žiadosťou o pomoc na záchranu parku obrátili na Národnú radu, výbor pre životné prostredia.

    Potom sa ešte prosbou o pomoc obrátili na prezidentskú kanceláriu, ministerstvo spravodlivosti, obrátili sa aj na ministra životného prostredia so žiadosťou o osobný rozhovor, nedočkali sa odpovedí. Mám obavy, že nesplnenie si povinnosti štátnej správy a samosprávy umožní investorovi - mestu Starý Smokovec, realizovať svoje zámery a devastovať prírodné prostredie v našom národnom parku.

    O čo tu vlastne ide? Mesto Starý Smokovec sa rozhodlo postaviť v Tatranskej Lomnici v centre osady v lesoparku novú bytovku. Čo na tom, že lesopark je využívaný na prechádzky obyvateľov, detské hry, športovanie i na oddych, čo na tom, že výstavbou sa zničí 15 až 20 malých i veľkých stromov a že sa výrazne zhorší prírodné prostredie a životné podmienky ľudí, ktorí tu žijú? Pri dobrej vôli zo strany mestského zastupiteľstva bolo možné vybrať inú lokalitu, iné vhodnejšie miesto. Protestujúci občania ich navrhli až päť. Pritom stačilo tak málo, poznať predpisy a zákony a dodržiavať ich. Mestské zastupiteľstvo i pán primátor, okresný úrad - odbor životného prostredia i pracovníci ministerstva životného prostredia by predsa mali vedieť, že pre toto územie bola schválená územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku Vysoké Tatry a neskoršie v roku 1998 aj územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja a nariadením vlády boli schválené aj záväzné časti k týmto územným plánom. V nariadení vlády v časti II je jasne uvedené: V turistických strediskách ležiacich na území Národného parku neprekračovať súčasné hranice zastavaného územia a novou výstavbou nezvyšovať počet lôžok v turistických a športových zariadeniach a regulovať prírastok bytov, tento povoliť výnimočne pre trvalo bývajúcich s cieľom zlepšiť bytovú situáciu pri súčasnom zvýšení architektonickej úrovne jestvujúcich budov. Treba povedať, že podľa zámeru mesta, písalo sa aj o tom aj v Tatranskom dvojtýždenníku, byty majú byť pridelené aj obyvateľom iných miest.

    Pripomínam, že regulatívy schváleného územného plánu formou nariadenia vlády sú záväzné pre orgány štátnej správy, ale i územnej samosprávy a sú záväzným podkladom aj pri vypracúvaní a schvaľovaní ďalších stupňov územnoplánovacej dokumentácie pre územné rozhodovanie a na vypracúvanie dokumentácie stavieb. Okrem toho v Národnom parku treba dodržiavať predpisy vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak by boli príslušní úradníci znalí zákonov a predpisov a dodržiavali ich, ak by boli včas zareagovali, nemuselo dochádzať k rastu napätia medzi občanmi a mestským zastupiteľstvom či medzi občanmi a štátnou správou. A veru ani k poškodzovaniu prírodného prostredia. A to už nehovorím o tom, že na každé podanie má samospráva aj štátna správa reagovať do 30 dní.

    Preto vás žiadam, vážený pán minister životného prostredia László Miklós, aby ste dôkladne prešetrili celý prípad a aby ste vyvodili aj dôsledky pre tých, ktorí si neplnia povinnosti alebo ktorí platné predpisy úmyselne porušujú. Je predsa smiešne, aby občania na svoje sťažnosti v štáte, ktorý si hovorí, že je demokratický, nedostali odpoveď, aby dokonca úradníci štátnej správy ich prosby a upozornenia ignorovali a hrubo porušovali zákony platné na Slovensku. Budem, samozrejme, rád, ak na konanie mestského zastupiteľstva a primátora Starého Smokovca vo veci výstavby obytného bloku mi dá odpoveď aj pán minister vnútra.

    Moja druhá interpelácia smeruje na troch ministrov - na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa, ministra vnútra pána Pittnera, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejku.

    V denníku Pravda dňa 7. septembra 1999 v článku Kamiónov v TANAP-e pribúda pán redaktor Sviatoslav Dohovič upozornil na skutočnosť, že hraničný priechod v Javorine Lysej Poľane na ceste I/67 je využívaný aj na kamiónovú dopravu napriek tomu, že tento priechod je určený pre obmedzený tovarový styk vozidlami do 3,5 tony z dôvodu prejazdu chráneným územím Tatranského národného parku. Podľa pána redaktora Dohoviča len v júli tohto roku prešlo hraničným priechodom viac ako 2 700 kamiónov, teda denne viac ako 100 kamiónov. Aj v tomto prípade si zasa niekto neplní povinnosti. Zasa niekto porušuje platné zákony. Aj na tomto mieste musím pripomenúť, že nariadením vlády k schválenej územnoplánovacej dokumentácii bola vyhlásená záväzná časť a že regulatívy sú záväzné pre orgány štátnej správy, ale aj územnej samosprávy. Koniec koncov všetci zainteresovaní sa pred schválením územnoplánovacej dokumentácie k predkladaným zámerom mali možnosť vyjadriť v rámci pripomienkového konania, preto sa nemôžu vyhovárať, že o tom nevedeli alebo že sa to nedá.

    Včera sme prerokovali a dnes sme aj schválili pristúpenie Slovenskej republiky k dvom významným dohovorom, k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúci štátne hranice a k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov v Dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Vo svojom vystúpení som uviedol, že doprava je u nás najväčším producentom prchavých organických látok, ale aj oxidov dusíka a oxidov síry. Treba hádam len pripomenúť, že oxidy dusíka sú prekurzormi na vznik takzvaného stratosférického alebo prízemného ozónu. A aký vplyv má tento ozón na organizmy, na človeka, ale aj na vegetáciu, to by si mali všimnúť tí, vďaka rozhodnutiam ktorých sa príroda ničí.

    Myslím si, že práve kamiónová doprava alebo si myslíme, že kamiónová doprava prispeje k zlepšeniu neutešenej situácie v našom najstaršom národnom parku? A že to vyhovuje aj občanom obcí, cez ktoré denne prejdú desiatky a niekedy viac ako 100 kamiónov? Pritom by stačilo tak málo. Oznámiť túto skutočnosť susedným štátom, v prvom rade Poliakom, prepravcom, a osadiť dopravné značky v Spišskej Belej a na hraničnom priechode a potom dôsledne kontrolovať a vyberať pokuty.

    Na záver otázka pre všetkých troch pánov ministrov. Dokedy budete trpieť porušovanie vládneho nariadenia a kedy zabezpečíte nápravu? Príroda Tatier, ale aj občania žijúci v obciach od Spišskej Belej po hraničný priechod Javorinu - Lysá Poľana vám budú povďační, keby sa tak stalo čo najskôr.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším, predposledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gajdoš a posledný vystúpi pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    sú možno len dva dôvody, prečo je tu tak málo členov vlády. Prvý - buď sa už začali rozdávať preddavky na provízie z privatizácie strategického priemyslu, alebo vláda robí kouča pri tréningu Mikulášovi Dzurindovi na Košický maratón. Pán minister Čarnogurský, ten tu môže byť, pretože KDH bude mať príjmy z Devín banky, a pán minister Kukan, ten má vysoké diéty, takže ich to netankuje. Sú tu prítomní. Naplnený a bohato inšpirovaný patetickým bľabotom pána Dzurindu v úvode hodiny otázok a bohatou účasťou pánov ministrov, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky a pána ministra vnútra v nasledujúcej záležitosti.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím uverejneným v Zbierke zákonov rozhodol, že dňa 27. 11. 1999 sa uskutočnia doplňujúce voľby do orgánov samosprávy okrem iného aj v meste Humennom. Samozrejme, že mestské zastupiteľstvo a pán primátor vedomí si svojich prešľapov, zneužívania právomocí a nenaplnenia predvolebných sľubov nadobudli pocit ohrozenia svojej existencie z týchto volieb a urobili všetko pre to, aby sa tieto voľby neuskutočnili. Dobrá rada nad zlato, povedal si pán primátor a poradil sa s renomovaným právnikom, predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Oroszom, ako z toho vykorčuľovať a ten, samozrejme, má vždy plno nápadov a riešení naporúdzi, tak mu poradil, že treba veľmi rýchlo novelizovať zákon číslo 346, aby sa novela stihla do termínu konania doplňujúcich volieb. Skutočne úžasné a neviem, či už občan Slovenskej republiky potrebuje lapidárnejší príklad toho, ako súčasná vládna moc zneužíva zákonodarnú moc na svoje vlastné účely.

    Na Okresnú prokuratúru v Humennom bol 24. septembra 1999 daný podnet na porušenie zákona, pretože mestské zastupiteľstvo ani včera na predposledný termín, ktorý vyplýva zo zákona, neprijalo platné uznesenie o počte poslancov a o počte volebných obvodov, čím flagrantne porušilo zákon číslo 346 a zákon číslo 369. Z toho dôvodu bolo dané podanie na okresnú prokuratúru. Pýtam sa pána generálneho prokurátora, aké budú ďalšie kroky prokuratúry, aby bol dodržaný zákon.

    Zároveň tú istú otázku kladiem aj pánu ministrovi vnútra, aké kroky podniklo a podnikne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky priamo zodpovedné za výkon volieb, aby sa naplnila litera zákona.

    Ďalej by som chcel interpelovať pána ministra vnútra smerom k činnosti orgánov štátnej správy. Konkrétne by som mu chcel položiť otázku, kto úlohuje a kontroluje výkon funkcie prednostu okresného úradu, pretože v okrese Snina prednostu okresného úradu Husťáka, myslím si, že úlohuje stranícka úderka, pretože sa tam dvere členov vedenia SDĽ netrhnú. Okrem toho je priamo dirigovaný aj istým kvázi podnikateľom, ktorý úspešne prezlieka stranícke tričká, ktorý každý deň ráno v kancelárii pána prednostu diktuje, čo dôležitého sa má v okrese Snina udiať. Tento kvázi pán podnikateľ úspešne vytuneloval Lesostav a je majiteľom reštauračného a hotelového zariadenia KAMEI. Takže očakávam, že tento pán s pánom prednostom Husťákom úspešne dovŕšia dielo skazy v okrese Snina. Mám taký dojem, že občania tohto okresu sa spamätajú a budú robiť všetko pre to, aby takýto ľudia nemohli rozhodovať o ich budúcnosti, o ich existencii.

    Na ilustráciu uplatňovania arogancie moci súčasnou vládnou koalíciou a konkrétne SDĽ v tomto okrese chcem vás informovať, že do slova a do písmena bolo splnené nariadenie vlády smerom k znižovaniu počtov administratívnych pracovníkov na okresných úradoch. Tu bola dokonca až prehnaná iniciatíva, pretože nad limit bolo prepustených 20 bývalých členov a sympatizantov HZDS a 11 členov SNS a Združenia robotníkov Slovenska a jej sympatizantov a na ich miesta, aby sa nepovedalo...

  • Hlasy v sále.

  • Netárajte, ja som vás neprerušoval, seďte a počúvajte, potom máte možnosť vystúpiť, pán poslanec. To nie sú lži. To sú pravdy, to sú fakty. Tu na papieri čierne na bielom budem vám čítať ľudí, ktorých pán prednosta Husťák bezdôvodne vyhodil z práce: pani Ľudmila Halánková, bývalá prednostka okresného úradu, pán Ing. Emil Špánik, vedúci organizačného odboru okresného úradu, pán Ing. Marián Obšitník, vedúci vnútornej prevádzky okresného úradu, pán Ján Štutika, vedúci finančného odboru okresného úradu, Ing. Jozef Rapavý, vedúci odboru školstva, Ing. Július Takáč, vedúci regionálneho rozvoja, Ing. Miloš Zajac, vedúci odboru životného prostredia, Ing. Ján Kníž, vedúci odboru pozemného a lesného hospodárstva, Ing. Jozef Širgeľ, vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy, Dr. Gabriela Alušiková, vedúca živnostenského odboru, Jaroslav Pirič, referent odboru živnostenského, Milada Grodzová, referentka odboru regionálneho rozvoja, Ladislav Burík, referent vnútornej prevádzky, Ing. Jozef Haburaj, riaditeľ Daňového úradu Snina, doktor Vladimír Muravský, riaditeľ OÚNZ Snina bol nahradený penzistkou do funkcie riaditeľky okresného ústavu národného zdravia, Mgr. Kvetoslava Basarabová, riaditeľka Prvej základnej školy Snina, Ing. Michal Mihelli, riaditeľ Úradu práce Snina, Katarína Špitáliková, referentka odboru sociálnych vecí okresného úradu, Daniela Dudiaková, referentka finančného odboru okresného úradu, Božena Benková, referentka finančného odboru okresného úradu. To sa zle počúva, že, pán poslanec? Zle sa to počúva. Takéto psie kusy vyvádzate v regiónoch, a nie je to jediný okres a tu už odznelo od mojich kolegýň a kolegov, čo všetko ste navystrájali za desať mesiacov vašej vlády. Čítajte si, ja hovorím o aktuálnej súčasnej situácii.

    Okrem iného sa prednosta okresného úradu a jeho stranícki súputníci veľmi vehementne zasadzujú o reprivatizáciu závodu Vihorlat. Samozrejme, že opäť iniciátorom v tejto záležitosti je spomínaný pán kvázi podnikateľ, ale deje sa tak i za úspešnej asistencie pána ministra Kanisa a ďalších vedúcich funkcionárov zo strany SDĽ. Ak by som bol presvedčený, že reprivatizácia pomôže dýchnuť život do Vihorlatu, ak by som vedel, že za týmto procesom stoja schopní manažéri, ľudia, ktorí budú garantovať prácu, program, export, a teda aj zlepšenie životných podmienok, ani by som nepípol. Ale sú to diletanti, nehorázni diletanti, ktorí to dokazujú v dennodennej práci. V dennodennom postoji voči ľuďom, voči občanom tohto okresu. Preto využívam túto príležitosť, túto možnosť, dvíham svoj hlas proti takýmto praktikám.

    Preto by som chcel položiť otázku pánu ministrovi vnútra, či toto je hlavnou náplňou práce prednostu Okresného úradu v Snine. Možnože by bolo lepšie, vážené kolegyne a vážení kolegovia, interpelovať občanov obce Horný Výplach a cez nich potom listom premiérovi riešiť tieto naše problémy, pretože odozva z každej výzvy a interpelácie a našej apelácie na zdravý rozum a svedomie sa stráca v nenávratne. Takže môžete sa ozývať, som rád, že som vám šliapol na kurie oko, toto sú holé fakty. A trafená hus vždy zagága.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    páni ministri,

    interpelujem neprítomného ministra pána Koncoša.

    V tejto interpelácii by som ho chcel dôrazne upozorniť na tieto skutočnosti. Poľnohospodári doposiaľ nemajú uhradené škody, ktoré im spôsobili povodne, a nakoľko sa pripravuje nová úroda, nový poľnohospodársky rok sa rozbieha, tieto skutočnosti vlastne im znemožňujú normálne fungovať. Ďalej by som ho chcel upozorniť na dotačnú politiku, ktorá neumožňuje, aby fungovali poľnohospodárske podniky, nakoľko plošným rozdelením dotácií ani tie, ktoré by mohli úspešne fungovať, nemajú dostatok prostriedkov na založenie novej úrody a riadne fungovanie. A v treťom bode by som ho chcel upozorniť na zahraničnoobchodnú politiku, ktorá vedie k likvidácii poľnohospodárskych prvovýrobcov a potravinárov. Napríklad v súčasnosti producenti rajčín, ktorí majú náklady na vyprodukovanie jedného kilogramu okolo 4 tis. korún, sú zabíjaní zahraničnou konkurenciou, keď sa dovážajú rajčiny za 7 korún za kilogram.

    Chcel by som preto poprosiť, aby sa pán minister pozrel na tieto veci a aby zabránil kolapsu v poľnohospodárstve a žiadam ho, aby predložil návrh opatrení, ktorými by predišiel uvedeným skutočnostiam.

    Zároveň by som chcel interpelovať predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu a v interpelácii by som chcel zopakovať interpeláciu, na ktorú som dostal odpoveď 5. augusta 1999, je to interpelácia pod číslom 29, nakoľko v uvedenej interpelácii mi neodpovedal konkrétne. Odpovedal vyhýbavo a žiadam ho, aby odpovedal presne na body, ktoré boli uvedené v spomínanej interpelácii. Nie je možné sa vyhovárať, že nemá dostatočné informácie, nakoľko účastníkmi rokovania vlády je aj generálny prokurátor Slovenskej republiky a tieto otázky, ktoré som mu položil, môže s ním aj na rokovaní vlády prediskutovať.

    Zároveň ako tretiu interpeláciu by som chcel interpelovať pána ministra Jána Čarnogurského, ministra spravodlivosti, nakoľko tiež v liste, ktorým mi odpovedá na interpeláciu číslo 3, neodpovedá konkrétne. Prosím ho o odpovede na body, ktoré boli v danej interpelácii uvedené, nakoľko kárne konanie, kárny senát, ktorý rokuje v otázke podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka, prišiel už k určitým záverom a tiež podnety, ktoré boli podané na generálneho prokurátora, už prichádzajú k záverom. Chcel by som sa ho spýtať, že v prípade, keď sa ukáže, že skutočnosti uvedené pri odvolávaní z podpredsedu Najvyššieho súdu pána doktora Štefanka boli lživé, či je ochotný sa ospravedlniť Národnej rade a vykonať opatrenia, ktorými by odstránil chybné rozhodnutie odvolaním podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Jozefa Štefanka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Oberhauser bol posledným prihláseným do rozpravy, ktorý interpeloval člena vlády.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze rozpravou o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Do rozpravy sú ešte prihlásení: pán poslanec Zajac, nie je prítomný v rokovacej sále. Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Drobný.

    Prosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Ivanka, miesto pre spravodajcu výborov.

    Pána poslanca Drobného prosím o vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    pán spravodajca,

    Exekučný poriadok bol prerokovaný včera vo výbore pre zdravotníctvo a ako je jeho členom známe, vznikla tam istá situácia, ktorá ma núti k tomu, aby som zaujal stanovisko k tejto navrhovanej novele.

    Zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, jeho novelizácia navrhuje § 235, podľa ktorej sa vynímajú z exekučnej činnosti zdravotnícke zariadenia. Zdalo sa mi to na prvý pohľad celkom normálne, ako metóda riešenia krízovej finančnej situácie, ktorá v rezorte zdravotníctva existuje. Samozrejme každá krízová situácia má rôzne možnosti riešenia, sú rôzne varianty, a tak sa mi zdalo, že tento variant by nebol asi vhodný, momentálne sa tiež iný ponúka a hovorím prečo. Lebo bolo jej možné zabrániť. Krízová situácia postihla celú našu ekonomiku, všetky rezorty, ale postihla aj zdravotníctvo, ktoré sa dotýka nás všetkých, ale najmä starších ľudí, a populácia nám starne, takže tých starších ľudí sú 2,5 generácie, čo doteraz nebývalo. A 2,5 generácie to je veľa ľudí, ktorí sa zaslúžili o naše materiálne bytie a pracovali poctivo a istým spôsobom teraz budú postavení na okraj, pretože zdravotná starostlivosť nebude dobrá.

    Od roku 1994 až po dnešný rok vznikala v rezorte zdravotníctva krízová situácia. Ona sa vyvíjala, tak ako to ukazuje materiál vlády z mája tohto roku, že v roku 1994 vznikol dlh 12 mld. Tento dlh vznikol preto, lebo štát mal platiť za jedného poistenca 336 korún a on platil len 10 percent, 33,6 korún. Uznávam, že to bol taký prelomový rok, kde sme sa po prvýkrát stretli s konkrétnym realizovaním zákona o zdravotnom poistení a nevedeli sme hádam odhadnúť, koľko platiť z toho povinného, ktoré sme si prijali. 336 korún bolo prijatých ako základ za osoby, ktoré nemôžu platiť a platilo sa len 33,6 korún. Vzniklo 12 mld. dlhu. V nasledujúcich rokoch podľa tejto tabuľky, ktorá bola vo vláde tohto roku, ten schodok platieb bol už podstatne lepší. V nasledujúcich rokoch vznikali deficity okolo 2 mld. A teraz ide o to, že my máme riešiť novelou zákona schodok 13 mld. Teda zhoduje sa to zhruba s tým 12-miliardovým balíkom, ktorý vznikol v roku 1994 a ktorý pred sebou tlačíme od vtedy dodnes.

    Ja si myslím, že platby toho roku sú vypočítané na jednu dušu 465 korún zo štátnej pokladnice. Platí sa 281. To sú údaje, ktoré mi dali úradníci z ministerstva zdravotníctva. Ja si myslím, že aj tieto platby sú malé na to, aby sme mohli vyrovnať balík, ktorý pred sebou tlačíme. Včera, keď sme rokovali o tom a opoziční poslanci nesúhlasili s týmto riešením krízovej situácie v rezorte zdravotníctva, tak sa ozvali niektorí ľudia, ktorí do toho vidia, napríklad prezidentka organizácie exekútorov, ďalej boli tam zástupcovia distribútorov liekov, boli tam zástupcovia výrobcov liekov a tí hovorili, že proste riešenie tejto situácie je možné aj inými spôsobmi. Prezidentka exekútorov navrhovala daň z pridanej hodnoty z toho, čo oni zarobia na exekúcii okamžite presunúť zdravotníckym zariadeniam. To je isté riešenie, ale tiež len čiastkové.

    Myslím si, že sme si to zavinili sami, najmä reprezentácia, ktorá vládla v roku 1994, a keď sme si to zavinili sami, mali by sme hľadať aj iné varianty, ako len vyňať z exekučnej povinnosti zdravotnícke zariadenia. A tých iných možností tu sa núka viacej, a preto by som hovoril, že Exekučný poriadok a výnimka exekúcie pre zdravotnícke zariadenia nie je optimálne riešenie. Treba sa nad tým zamyslieť a hľadať, lebo ľudia, ktorí včera opustili zdravotný výbor, boli enormne roztrpčení, roztrpčení a sľubovali, že sa budú odvolávať v Štrasburgu a kde-kade, pretože je to isté protiústavné, protizákonné opatrenie, ktoré nakoniec ani nevyrieši situáciu. Myslím si, že by bolo treba pouvažovať o § 235 a vypustiť ho z tejto novely.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maňka. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti dnes po odsúhlasení spoločnej správy v gestorskom výbore. Preto pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu predkladám v zmysle § 82 rokovacieho poriadku so súhlasom 15 poslancov.

    Pozmeňujúcich návrhov mal výbor pre financie, rozpočet a menu viac, ako predkladám. V mnohých prípadoch sme sa stotožnili s návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a preto, aby sme vás nezaťažovali, uvádzame len tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú navyše oproti spoločnej správe výborov.

    A teraz pozmeňujúce návrhy sú dva.

    Prvý v § 10 ods. 1 písm. b) a v § 21 ods. 1 písm. b), to znamená v tých paragrafoch, ktoré hovoria, kto môže byť vymenovaný za exekútora, a druhý paragraf, koho komora zapíše do zoznamu koncipientov, navrhujeme znenie - prečítam ho:

    "b) ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu v študijnom odbore právo na Právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo ktorému v bakalárskom štúdiu so špecializáciou súdny exekútor bol priznaný titul bakalár alebo ktorý má nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí."

    Odvolávka je na 3a pod čiarou, nebudem ju čítať, máte ju uvedenú v návrhu.

    O tomto znení navrhujem hlasovať po hlasovaní o spoločnej správe z dôvodu, že v spoločnej správe je už predložený návrh, ktorý gestorský výbor neodporúča prijať.

    Ak návrh zo spoločnej správy v bode IV/1 prejde, o mojom návrhu nebude potrebné hlasovať.

    Osobne si myslím, že ak neodsúhlasíme bod IV/1 zo spoločnej správy, urobíme retroaktívny postih a postihneme tým možno 15 osôb, ktoré podajú návrh na Ústavný súd a na medzinárodné inštitúcie pre ľudské práva.

    Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 51. V § 114a v úvodnej vete sa vypúšťajú slová, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním. Vypustenie nemení účel ustanovenia, zjednodušuje znenie ustanovenia. Prešli sme si to aj v legislatívnom odbore, aj s pánom štátnym tajomníkom a neboli problémy ani v bode 1, ani v bode 2 v znení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Aibeková ako ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy. Po nej vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi veľmi stručne niekoľko poznámok k § 235, ktorý sa týka zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Pôvodne, respektíve doteraz platné, tak ako je navrhované znenie tohto paragrafu, vylučuje z exekúcie zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne.

    Tak ako spomenul pán poslanec Drobný, tento zákon bol daný na prerokovanie aj výboru pre zdravotníctvo a rozpútala sa dvojhodinová búrlivá diskusia, ktorá by zrejme bola trvala aj dlhšie, keby to rokovanie nebolo cez obedňajšiu prestávku.

    Ja na prvý pohľad, keď som si ten zákon prečítala, tak som bola v absolútnom súhlase s týmto znením a privítala som, že na zdravotnícke zariadenie nebude môcť byť uvalená exekúcia, pretože naozaj by sa dostali do neriešenej situácie a vlastne peniaze, ktoré boli v zmysle zákona určené na výkony v zdravotníctve, by sa dostali aj do vreciek exekútorov. Keď si uvedomíme dlh v zdravotníctve 13 mld. a pri optimistickom a nerealizovateľnom získaní týchto prostriedkov by exekútorom potom išlo viac ako 2 mld. korún, ak dobre odhadujem ich príjmy, ktoré by mohli dosiahnuť.

    Takže privítala som toto riešenie, ale potom som si s veľkým záujmom vypočula aj vystúpenie predstaviteľov Aliancie Liek, ktorá združuje distribútorov, výrobcov, lekárnikov, ale aj pacientov, ktorí upozornili na to, áno, tento krok pomôže nemocniciam, poliklinikám, zdravotníckym zariadeniam, ale postihne ich. Postihne ich, pretože im sú poisťovne a štát dlžné za lieky okolo 6 mld. korún. Oni nemôžu vydobyť tieto pohľadávky a vlastne niekoľko rokov už úverujú štát a úverujú zdravotníctvo.

    Takže vlastne tým pôvodným znením § 235 by sme pomohli na jednej strane zdravotníckym zariadeniam, ale na druhej strane by sme poškodili ich a oni sú na to odhodlaní reagovať, že jednoducho prestanú dovážať lieky. Tým by sa zdravotníctvo dostalo do situácie, že síce nezatvoríme zdravotnícke zariadenia, ale nebudú do nich dodávané lieky a zdravotnícke pomôcky. Čiže de facto by sme nič tým pôvodným znením nevyriešili. Ohrozili by sme zdravie a životy pacientov. Pretože aj ich musíme pochopiť, že donekonečna nemôžu úverovať štátne zariadenia alebo aj súkromné zdravotnícke zariadenia.

    Takže keď si pozrieme na ten návrh, ktorý tu odovzdal pán poslanec Kresák v mene skupiny poslancov, a keď si pozrieme spoločnú správu, ktorá hovorí o článku III, o účinnosti zákona, že toto riešenie by bolo iba dočasné, pán minister, ak dobre rozumiem, keďže nie som právnička, vy sa budete zaoberať aj týmto pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kresáka a ďalších 16 poslancov, ak toto znenie § 235 ods. 1 vyrieši aj tento problém, tento rozdielny prístup k zdravotníckym zariadeniam a zabezpečovateľom služieb pre zdravotníctvo, lebo tak znie ten odsek 1, tak potom podporím toto znenie a toto znenie, ako je navrhnuté, nové znenie § 235, myslím si, že naozaj pomôže všetkým v zdravotníctve a neviedlo by k tomu, že ak by distribútori liekov, výrobcovia liekov prestali dodávať lieky na náš trh, takže jednoducho aj tie otvorené nemocnice, polikliniky a tak ďalej by boli zbytočné.

    Treba si uvedomiť, že na Slovensku je okolo 70 percent liekov dovážaných. Takže naozaj aj dobre mienený pôvodný návrh § 235 by mohol priviesť zdravotníctvo ku kolapsu.

    Takže ak som dobre porozumela tomuto novému zneniu, budem tento pozmeňujúci návrh poslancov podporovať a myslím si, že nám pomôže vyriešiť to, čo sa pôvodne myslelo a prečo sa odôvodňoval aj tento návrh zákona, že bol daný na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem vám za odpoveď, pán minister, a vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Krajči sťahuje svoju prihlášku do diskusie.

    Pani poslankyňa Kadlečíková by mala vystúpiť v poradí ako posledná prihlásená. Vidím, že nie je v rokovacej sále.

    Pán poslanec Zajac je prihlásený posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    predložená novela zákona číslo 233/1995 Z. z. má za cieľ komplexne riešiť problém exekúcií, ktoré sa ukázali počas platnosti tohto zákona. I keď ide o návrh novely v skrátenom legislatívnom konaní, zdá sa, že podchytila podstatnú časť negatív, ktoré exekúcie priniesli, a aj jednotlivé pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa stotožňujem, prispeli k zlepšeniu tohto zákona.

    Problém vidím stále ešte v navrhovanom § 235. Argumentuje sa často tým, že kolotočom exekúcie je ohrozený život pacientov, ba dokonca pacienti budú umierať pre nedostatok starostlivosti. To je nesmierne vážna a závažná argumentácia a treba ju veľmi seriózne posúdiť. Exekúcia je totiž naozaj vážny zásah do financií poskytovateľa, zdravotníckeho zariadenia. Náhle sú mu odobraté z účtu finančné prostriedky, ktoré možno práve v tej chvíli potrebovalo zariadenie na nákup život zachraňujúceho lieku. Aspoň tak si to predstavuje väčšina z nás.

    Pozrime sa ale na vec troška z praktického hľadiska. Ak by mala byť vykonaná exekúcia, musia byť splnené tieto podmienky.

    Po prvé, oprávnený musí mať právoplatný rozsudok, po druhé, musí byť pripravený návrh exekútorovi na vykonanie exekúcie, po tretie, exekútor musí získať povolenie súdu na vykonanie exekúcie, po štvrté, potom možno vykonať exekúciu, aj tá je však obmedzená, lebo v zákone číslo 72/1999 Z. z., ktorú sme prijali tento rok, je jasne definované, čo nesmie byť nemocniciam exekuované.

    Z toho vyplýva, že tento proces, a taká je skúsenosť, trvá v ideálnom prípade rok, ale spravidla oveľa dlhšie. Teda v žiadnom prípade nehrozia akési divoké exekúcie takého typu, ktoré by viedli k tomu, že naozaj v priebehu týždňa, dvoch skolabujú nemocnice. Ak má totiž nemocnica minimálne rok času, aby uhradila svoj záväzok, musí byť technologická lehota minimálne jedného roku, kým sa vôbec dá exekúcia vykonať, absolútne spoľahlivou ochranou. To už nehovorím o tom, že dodávatelia spravidla uvažujú a pristúpia k exekúcii ako ku krajnému riešeniu dlhov, ktoré sú staršie ako dva, tri roky, ak nevedia nájsť rokovanie s vedením nemocnice žiadne iné riešenie na uhradenie dlhu.

    Obávam sa však, že navrhovaným riešením jednej inej oblasti, a to je v oblasti dodávateľov ešte viacej prehlbujeme krízu zdravotníctva. Hovorila tu o tom pani poslankyňa Aibeková a ja s ňou v tejto veci musím súhlasiť. Ale hovorilo sa o tom aj v ústavnoprávnom výbore a tento problém je zreteľný. K tomu je potrebné uviesť niekoľko argumentov.

    Po prvé. Uprednostňovanie veriteľov vedie k tomu, že veriteľ môže doslova podplácať dlžníka, aby mu zaplatil.

    Po druhé. Akú ochranu poskytneme dodávateľom, že nebude vôbec niekedy zaplatené? Okrem toho 70, 80 percent dlhu je nepriamo dlh do zahraničia, hlavne do štátov Európskej únie. To znamená, že vlastne tu je ohrozená naša dôvera voči dodávateľom z krajín Európskej únie. To je reálny fakt. Ako na to dohliadneme, keď nevieme ustrážiť základné predpoklady korektného obchodu, ako sú korektné verejné súťaže.

    Ďalším zákonom, takto budeme novelizovať Občiansky zákonník, to je po tretie, v § 511 až 524 a ďalšieho postúpenia pohľadávok. Veď veritelia naozaj začnú svoje pohľadávky ako poslednú možnosť splatenia dlhu nemocnicami predávať. Na programovanie prinesieme napokon do nemocníc inkasantov. Áno, kríza zdravotníctva sa musí riešiť, ale bez systémového riešenia krízy budeme vlastne len túto vleklú krízu zdravotníctva, ktorá už trvá roky, prenášať z poisťovne na zdravotnícke zariadenia, zo zdravotníckych zariadení na dodávateľov, pričom napokon v konečnom dôsledku budú na toto prenášanie zodpovedností vlastne trpieť stále len pacienti.

    Ja som videl jednu z tých ciest v tej zmene zákona číslo 235 a navrhol by som ako pozmeňujúci návrh, pokiaľ bude tá zmena v návrhu, ktorú tu dali páni poslanci, tá skupina poslancov, pokiaľ bude prijatá, navrhujem, aby sa išlo ešte o krok ďalej, čo by tú situáciu predsa len pomohlo zlepšiť, to znamená, že by zabránenie exekúcií malo platiť fakticky nie pre súkromných podnikateľov jednoducho preto, že tým by sa vytvorila skutočne situácia, ktorá by mohla viesť k tomu, že by napríklad lieky, o ktorých sa stále hovorí a ktoré sú potrebné, síce lekárne museli dodávať do nemocníc, ale nemali by ich dodávať odkiaľ, pretože by im dodávatelia tie lieky okrem toho, že by im ich predávali cash, jednoducho nedodávali. Teda vidím to ako dosť veľký problém.

    Pokiaľ bude na to vôľa, politická vôľa, navrhol by som teda k tomu zneniu, ktoré navrhli, alebo k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý navrhla skupina poslancov, ešte pridať v bode 1, že by boli vylúčené pohľadávky štátnych podnikov a podnikov s najmenej 34-percentnou účasťou štátu vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov, čo by do istej miery ešte ďalej trošku posunulo tú reálnu možnosť alebo čo by do istej miery ešte troška zmäkčilo vlastne ten tvrdý dosah tohto zákona smerom k dodávateľovi.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac bol posledný prihlásený do rozpravy.

    S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pánu poslancovi za podporu aj mojich myšlienok. Myslím si, že naozaj pri týchto zdravotníckych zákonoch by sme sa mali zbaviť politických tričiek a toto je aj možná ukážka, že máme všetci myslieť na to, aby sme hľadali optimálne riešenia. Ten návrh, ktorý bol pôvodný, bol síce pokus o riešenie, ale nerovnovážny, a myslím si, že by bolo dobré, pán poslanec, keby ste o týchto myšlienkach presvedčili aj vášho predsedu poslaneckého klubu pána Romana Kováča, pretože ten nedovolil zástupcom tej aliancie, ktorí chceli povedať svoje názory, ani vystúpiť u nás vo výbore. Takže stotožňujem sa s tými vašimi myšlienkami a naozaj nemôžeme prijímať zákony, ktoré jednej strane síce pomôžu, ale druhú ohrozia a de facto výsledok bude nulový.

  • Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, pán minister Čarnogurský.

    Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    na úvod by som chcel vyjadriť radosť a uspokojenie nad tým, že v diskusii, ktorá prebehla, sa novela ako taká v zásade prijíma a boli pripomienky k jednotlivým ustanoveniam, ale koniec koncov aj koncepcia novely a vlastne koncepcia zákona ako takého sa prijíma.

    Dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadril k niektorým pripomienkam všeobecnejšej povahy, ktoré v diskusii zazneli, a potom k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré v diskusii odzneli.

    Najskôr by som chcel povedať, že o tomto zákone sme navrhli skrátené legislatívne konanie najmä z toho dôvodu, že touto novelou prichádza k niektorým dosť dôležitým zmenám v doterajšom exekučnom konaní, a to najmä by som spomenul dve zmeny, a síce prakticky vylúčenie notárskych zápisníc ako exekučného titulu a potom zmena alebo modifikácia exekúcie voči zdravotníckym zariadeniam, o ktorých budem hovoriť podrobnejšie potom v súvislosti s § 235, ale najmä z dôvodov týchto dvoch zmien sme navrhovali skrátené legislatívne konanie, pretože sme mali obavu, že ak by tento zákon išiel normálnym legislatívnym postupom, tak za ten približne mesiac, ktorý uplynie od prvého čítania po druhé čítanie, že by proste príliš mnohí veritelia využili práve notárske zápisnice na urýchlené začatie exekučného konania aj povedzme voči zdravotníckym zariadeniam a že by tento postup mohol dosť otriasť najmä zdravotníckymi zariadeniami.

    Mimochodom včera či predvčerom v ústavnoprávnom výbore z diskusie vyplynulo, že dokonca aj ten týždeň, ktorý uplynul od prvého čítania po toto druhé čítanie vzhľadom na to, že minulý týždeň bola prestávka v zasadnutí Národnej rady, sa prejavil tak, že je teda nadštandardné zvýšenie počtu podaných exekúcií práve proti zdravotníckym zariadeniam, pretože zrejme preniklo na známosť, aké zmeny tento zákon prináša.

    Pán poslanec Orosz, predsa len by som sa chcel vyjadriť k vašej poznámke, že zákon akoby svedčil o nie dobrej legislatívnej činnosti rezortu, keďže bolo treba dopracúvať niektoré ustanovenia a že sa prejavil rozpor alebo rozdielne vyjadrenia vedúcich pracovníkov rezortu. Pán poslanec, neviem o rozdielnych vyjadreniach vedúcich pracovníkov rezortu v rámci prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, a pokiaľ ide o zmeny, ktoré v zákone nastali v priebehu prerokúvania vo výboroch, nuž takmer pri každom zákone k istým skôr menším zmenám v navrhovanom zákone prichádza, pretože každý zákon odráža určitú dohodu alebo ak chcete aj kompromis viacerých dotknutých spoločenských skupín. Tak je to, samozrejme, aj s týmto návrhom novely Exekučného poriadku, a keď sú tieto názory súperiacich spoločenských skupín, ako sa prejavujú aj na rokovaní výborov, tak dochádza, samozrejme, k istým malým zmenám a z týchto dôvodov došlo aj k zmenám alebo dochádza k podaniu pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som sa vyjadril, že by som ich akceptoval, ale podrobnejšie potom pri jednotlivých ustanoveniach.

    Pán poslanec Baco, vy ste povedali, nevidím ho tu, ale vytkol, že sme mali zapojiť do tvorby zákona aj podnikateľov. Chcem povedať, že sme zapojili, do medzirezortného pripomienkového konania patrí alebo sme zahrnuli aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorým sme poslali návrh zákona na pripomienkovanie. Oni nám tu na štyroch stranách poslali pripomienky, ktoré sme, niektoré z nich sme aj akceptovali, takže podnikatelia boli zahrnutí do prípravy zákona.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Opäť ešte na úvod k jednotlivým návrhom poviem toľko, že vlastne takú širšiu problematiku vyjadrujú dve ustanovenia v návrhu zákona, a to § 157, ktorý hovorí o poradí veriteľov pri uspokojovaní v rámci exekučného konania, a potom ten už zmienený § 235, to znamená o vylúčení alebo čiastočnom vylúčení zdravotníckych zariadení z exekučného konania. Ale chcel by som ísť najskôr predsa len postupne.

    Pán poslanec Delinga v bode 27 navrhol pozmeňujúci návrh, aby sa upovedomenie doručovalo aj Poľnohospodárskej a potravinárskej komore. S týmto návrhom nesúhlasím, nepodporujem ho z viacerých dôvodov. Najskôr nie všetci poľnohospodári musia byť členmi komory, ďalej upovedomenie sa doručuje len účastníkom konania s výnimkou Národného úradu práce, čo ale súvisí s pripravovanou právnou úpravou o garančnom fonde. A pán poslanec Delinga neuviedol, z akých dôvodov by sa upovedomenie malo komore doručiť, aký účel komora sleduje, pretože komora nie je dotknutým účastníkom právneho vzťahu.

    Ďalej pán poslanec Delinga navrhol zmenu, pozmeňujúci návrh k bodu 51 slová "nad nevyhnutnú mieru" navrhol nahradiť "v rámci zmluvných povinností v roku". Taktiež nesúhlasím. Navrhovanou dikciou by bola de facto znemožnená exekúcia na podnikateľa, pretože akýkoľvek výkon rozhodnutia či exekúcia môže ohroziť iné zmluvné povinnosti povinného, čo je však logické na výkon rozhodnutia ktoréhokoľvek štátu.

    Poznamenávam, že vylúčenie, v tomto prípade vylúčenie z exekúcie by malo práve opačný účinok, že s takýmto podnikateľom by vlastne iní účastníci zmluvných vzťahov v komerčných vzťahoch odmietali vstúpiť, čiže odmietali by s ním uzatvárať zmluvy práve preto, že by si nemohli byť istí splnenia svojho oprávnenia. Ide to aj nad rámec novely.

    V bode 52 pán poslanec Delinga navrhol vypustiť slovné spojenie "na jatočné účely". S týmto návrhom súhlasím. So zvyškom jeho návrhu, čiže doplniť tam traktory a tie ďalšie náradie, však nesúhlasíme, pretože ochrana poľnohospodárov opäť by sa prejavila predovšetkým kontraproduktívne, žeby vlastne dodávateľské organizácie odmietali vstupovať do zmluvných vzťahov a okrem toho ochrana poľnohospodárov je riešená v § 115 ods. 3 platného znenia Exekučného poriadku.

    K bodu 96, týka sa § 218b, pán poslanec Delinga navrhuje lehotu dvoch mesiacov nahradiť lehotou jedného mesiaca. Nesúhlasíme z dôvodu, že každú sťažnosť je potrebné dôsledne prešetriť, zistiť skutkový stav veci, postup exekútora a v prípade, ak sa preukáže, že exekútor porušil zákon, podať návrh na disciplinárne konanie. Dôsledné prešetrenie sťažnosti občanov v lehote jedného mesiaca spravidla by nebolo možné.

    Ešte pán poslanec Delinga - vykonávacia vyhláška o odmene exekútora, áno, počíta sa s jej novelizáciou po prijatí zákona a počíta sa so znížením odmien exekútora. To sú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Delingu.

    Pán poslanec Orosz, s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa záložných práv súhlasíme. Pán poslanec skôr na vysvetlenie alebo lepšiu informáciu, toto ustanovenie o poradí veriteľov pri uspokojovaní v rámci exekučného konania, toto poradie bolo predmetom dosť polemík v rámci prípravy tohto zákona a, samozrejme, že jednotlivé skupiny či jednotlivé skupiny veriteľov alebo povedzme ministerstvo financií, pokiaľ ide o dane, clá, banky, pokiaľ ide o zaistené práva, tak, samozrejme, sa snažili dostať svoje pohľadávky čím vyššie v tomto poradí, aby boli uspokojované skôr. Čiže potom v rámci akéhosi kompromisu alebo jednoducho hľadania najracionálnejšieho poradia sme zvolili to poradie, ktoré je uvedené v pôvodnom návrhu.

    Na rozporovom konaní k novele na ministerstve spravodlivosti bola prijatá dohoda medzi zástupcami Národnej banky Slovenska a ministerstva financií, že pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych obligácií budú uspokojované v poradí ako druhé, to je pod písm. b) a terajšie písm. b) § 157, čiže dane, poplatky a clá budú uspokojované v treťom rade, to je pod písm. c). Ministerstvo spravodlivosti to akceptovalo. Toto poradie bolo prijaté aj na rokovaní vlády.

    Počas rokovania výborov bol predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Orosza, aby záložné práva a iné vecné bremená, ktoré sa podľa navrhovaného znenia mali uspokojovať pod písm. c), to je v treťom rade, a to spolu s pohľadávkami oprávneného s daňami, clami a tak ďalej, boli uspokojované samostatne.

    Dôvodom návrhu, o ktorý mimochodom žiadali aj banky predtým, bola potreba zabezpečenia dôslednej ochrany záložných veriteľov, tak ako to inštitút záložného práva vyžaduje. Ministerstvo spravodlivosti je naklonené takémuto poradiu, pretože záložné právo má požívať podľa nášho názoru silnú ochranu, tak ako je to charakteristické pre všetky štáty Európskej únie. Skôr poznamenávam, že keď sme predtým v rámci medzirezortného pripomienkovaného konania súhlasili s tým, že tieto záložné práva budú v jednom poradí s daňami, poplatkami a clami, tak sme sa snažili vyjsť v ústrety aj požiadavke ministerstva financií, pán poslanec Orosz. Teraz váš návrh vychádza, opäť dáva záložné práva vyššie ako dane, clá a poplatky. Minimálne nemáme oproti tomu závažné námietky a ponechal by som tento návrh pána poslanca Orosza na rozhodnutie poslancom. Tento návrh sa týka § 157, o ktorom som povedal, že sa okolo neho viedli zvýšené diskusie.

    Ďalšie ustanovenie, okolo ktorého sa viedli zvýšené diskusie a prejavilo sa to aj tu v diskusii na tomto pléne, je ustanovenie § 235, to znamená o čiastočnom vyňatí zdravotníckych zariadení z exekúcií. Tu najskôr v diskusiách prichádza alebo sa riešila taká principiálna otázka ústavnej rovnosti osôb, teda fyzických a právnických pred zákonom, čo by sa dalo povedať, že je navrhovaným znením čiastočne porušená. No musím povedať, že ústavná zásada rovnosti už principiálne východiskovo nie je absolútna, pretože tie princípy rovnosť, voľnosť a bratstvo, každý je samostatný a nikdy nie sú navzájom v pomere nejakej jednoduchej aritmetickej rovnice a vždy je potrebné hľadať medzi nimi určitú rovnováhu, ktorú nie je možné nájsť absolútne a treba vyvažovať obe.

    V tomto konkrétnom prípade ide o to, aby sme našli primeranú rovnosť alebo primerané uspokojenie ústavných práv na jednej strane požadujúcich rovnosť občanov, ale na druhej strane článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, samozrejme, na základe zdravotného poistenia. Ak sme brali do úvahy skutočnú finančnú situáciu zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, tak najmä na naliehanie ministerstva zdravotníctva sme museli hľadať nejaké osobitné riešenie pre zdravotnícke zariadenia, ktoré by riešili tento problém, to znamená, ktoré by zdravotníckym zariadeniam predsa len poskytli zvýšenú ochranu v rámci exekučného konania vzhľadom na to, že zdravotnícke zariadenia poskytujú službu občanom, nazvime to službu občanom, ktorá má osobitný spoločenský význam a nemôžeme ju dať na jednu úroveň s predajom tovaru, s poskytovaním iných služieb alebo obvyklej komerčnej činnosti.

    Nakoniec kompromis, ktorý sa zrodil, spočíva v tom, že zdravotnícke zariadenia a zdravotnícke poisťovne nie sú vyňaté úplne z exekučného konania, ale s modifikáciou na dobu dvoch rokov sú vyňaté, teda zo súkromného exekučného konania. Čiže súkromní exekútori nemôžu viesť exekúciu na tieto zariadenia, ale exekúcia podľa Občianskeho súdneho poriadku, čiže prostredníctvom súdov sa proti týmto zariadeniam môže viesť bez akýchkoľvek obmedzení. Toto bez akýchkoľvek obmedzení síce v právnom zmysle znamená, že naozaj bez akýchkoľvek obmedzení. Môžem však povedať, že v skutočnosti od zavedenia tohto zákona o exekútoroch v roku 1995 sa súkromní exekútori ukázali ako nepomerne efektívnejší a vyhľadávanejší, samozrejme, stranami v exekučnom konaní, takže v súčasnosti je pomer medzi exekúciami vykonávanými súkromnými exekútormi a súdmi približne 10 ku 1 v prospech exekútorov, samozrejme.

    Čiže týmto dočasným alebo prechodným vylúčením súkromných exekútorov by sme dosiahli v skutočnosti de facto veľké spomalenie exekúcií vedených proti zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam a, samozrejme, tým aj zvýšenú možnosť kontroly a istých zásahov štátu na základe zákona, do tohto exekučného konania.

    Čiže zdravotnícke zariadenia na jednej strane budú de facto chránené oproti exekúciám do určitej miery, ale na druhej strane zase zmluvní partneri zdravotníckych zariadení nebudú úplne pozbavení možnosti aj exekúciami si vymáhať svoje právo. Čiže toto je základná filozofia tohto ustanovenia a hľadalo sa najlepšie znenie. Počas rokovania ústavnoprávneho výboru sa zrodili asi dve znenia, teda aby som bol konkrétny, čiže spolu s naším pôvodným návrhom to boli už tri. A nakoniec predsa ešte ako vybrusovaním tohto ustanovenia vznikol návrh, ktorý predložil pán poslanec Kresák aj s ďalšími poslancami, a tento návrh sa nám pozdáva, že vyjadruje na jednej strane filozofiu, ktorú som spomenul, a na druhej strane aj z hľadiska dikcie je najlepší, a preto podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Kresáka, ktorý sa týka § 235.

    Nazdávam sa, pani poslankyňa Aibeková, že tým som odpovedal aj na váš diskusný príspevok. No áno, ja som právnik, takže tým to je, ale pretože váš diskusný príspevok sa týkal práve § 235. Čiže pozmeňujúci návrh výboru pre financie, ceny a mzdy neschvaľujeme, nepodporujeme.

    To znamená, že tým som vyčerpal diskusiu na tomto pléne a navrhujem, aby ste prijali v druhom čítaní návrh zákona s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som podporil.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne poslankyne,

    kolegovia poslanci,

    v rozprave vystúpili ôsmi poslanci, ktorí vo svojich vystúpeniach poukázali na mimoriadny spoločenský dosah prerokúvanej novely vládneho návrhu zákona. Ani jeden poslanec v rozprave nespochybnil spoločenskú potrebu prijatia novely zákona o súdnych exekútoroch, skôr poukazovali na tú skutočnosť, že sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, preto nebolo dostatok času na to, aby bola náležite prerokovaná.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, uzatváram rozpravu o tomto bode, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán poslanec Zajac, hlásite sa s procedurálnym návrhom?

  • Ja som na základe konzultácie s ústavnými právnikmi usúdil, že môj pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol naozaj vo veľkom chvate a ktorý bol myslený dobre, bohužiaľ, by znova len vrátil tú situáciu k nejakému takému podozreniu z protiústavnosti, a teda napriek tomu, že ma to veľmi mrzí, ale musím ho stiahnuť, pretože takto by to celkom nešlo. Ináč to, čo som povedal v rozprave, myslím si, že platí.

  • Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaregistroval požiadavku pána poslanca Zajaca pred hlasovaním alebo pri hlasovaní o tomto pozmeňujúcom návrhu nedal o ňom na základe stiahnutia tohto návrhu hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nebudeme hlasovať, ale prosím, aby ste sa prezentovali a zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli snemovňa nie je schopná hlasovať, preto by som odporúčal, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu. Keďže pán minister Čarnogurský má uvádzať ďalší bod, a to je novela zákona o Trestnom poriadku, odporúčal by som, keby pán minister uviedol tento návrh zákona, vystúpil spoločný spravodajca a otvorili sme rozpravu.

    Ešte predtým, ako vystúpi pán minister, pán poslanec Orosz sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám v mene štyroch poslaneckých klubov dva procedurálne návrhy.

    Prvý je podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že 20. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí zajtra o 16.00 hodine s tým, že body, ktoré sa neprerokujú z programu schôdze, budú zaradené do programu októbrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by sa mala začať 19. októbra.

    Druhý môj procedurálny návrh smeruje k tomu, aby sa dnes rokovalo aj po 19.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálne návrhy pána poslanca Orosza.

    Dávam hlasovať o prvom procedurálnom návrhu, ktorým pán poslanec Orosz odporúča, aby sme určili deň a hodinu skončenia 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúča na piatok 1. októbra o 16.00 hodine s tým, že všetky neprerokované body 20. schôdze budú zaradené na najbližšiu októbrovú schôdzu, ktorá sa začína 19. októbra. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanec Orosza.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Teraz prerokujeme

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 247 a spoločnú správu výborov ako tlač 247a.

    Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložená novela Trestného poriadku súvisí s už schválenou novelou Trestného zákona, ktorá bola schválená 6. júla tohto roku. Návrhy oboch noviel trestných kódexov boli spracované na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

    Základným zmyslom zmien a doplnkov obsiahnutých v predloženom vládnom návrhu novely Trestného poriadku je vykonať nevyhnutné zmeny v trestnom práve procesnom, ktoré vyplývajú z aktuálnych potrieb a poznatkov praxe orgánov činných v trestnom konaní. So zreteľom na prebiehajúcu rekodifikáciu základných trestnoprávnych kódexov sa však táto novela obmedzuje na niekoľko najzávažnejších problémových okruhov.

    Navrhované znenie novely Trestného poriadku má predovšetkým prispieť k zjednodušeniu a zrýchleniu prípravného konania bez ujmy na právach obvineného a ostatných účastníkov trestného konania. Medzi relevantnejšie zmeny predloženej novely Trestného poriadku patrí modifikácia doterajšieho znenia inštitútu agenta § 88b. Ide predovšetkým o novú a podrobnejšiu úpravu postavenia a úloh a činnosti agenta. Vymedzujú sa práva, povinnosti a podmienky použitia agenta, ako aj mechanizmy utajenia jeho totožnosti. Upravuje sa aj spôsob legalizácie agentom získaných dôkazov.

    Tieto ustanovenia majú za cieľ prispieť k účinnejšiemu odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčeniu páchateľov trestných činov uvedených v § 2 zákona číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a trestných činov korupcie podľa ustanovení Trestného zákona.

    V § 88b ods. 2 je konkrétne vymedzená neprípustná činnosť agenta, ktorej sa pri plnení svojich úloh nesmie dopustiť. Týmto spôsobom sa vytvára jednoznačný zákonný rámec, v ktorom musí agent vykonávať svoju činnosť tak, aby nedošlo k zneužitiu tohto z hľadiska zákonnosti a ochrany občianskych práv i slobôd citlivého inštitútu.

    Navrhovanou úpravou § 115 ods. 1 sa umožní, aby okrem prokurátora a vyšetrovateľa mohol nariadiť prehliadku a pitvu mŕtvoly aj policajný orgán, čo doterajšie znenie neumožňuje a z čoho vznikajú v praxi problémy v prípadoch existencie podozrenia, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom patriacim do pôsobnosti policajného orgánu. Ide o trestné činy, pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje tri roky.

    V ustanoveniach § 160, 163, 164 a 166 navrhované zmeny možno považovať spolu s ustanovením § 88b o agentovi za podstatnú časť navrhnutých zmien a doplnkov Trestného poriadku. Doterajšia prax presvedčivo ukázala, že nebolo vhodné zrušiť inštitút začatia trestného stíhania vo veci. To znamená, keď ešte konkrétny páchateľ nie je známy alebo konkrétny podozrivý. Zrušením tohto inštitútu sa znemožnilo vykonávanie niektorých procesných úkonov, napríklad pribranie znalca, výsluch svedkov, čo malo za následok, že nebolo možné rozhodnúť vo veci vzniesť obvinenie a vec musela byť uložená. Pred vznesením obvinenia bolo možné vykonávať len neodkladné a neopakovateľné úkony, za ktoré sa pribratie znalca a výsluchy svedkov, respektíve znalcov nepovažujú. Z hľadiska procesnej čistoty, racionality vyšetrovania a kvality zhromaždených dôkazov je opodstatnené vrátiť sa k začatiu trestného stíhania vo veci podľa § 160 a k vzneseniu obvinenia podľa § 163 Trestného poriadku. Uvedená právna úprava môže pozitívne vplývať na kvalitu procesných úkonov a výslednosť prípravného konania.

    V návrhu novely Trestného poriadku v § 314g sa upravujú účinky podania odporu proti trestnému rozkazu vydaného samosudcom, a to odlišným spôsobom od doterajšieho právneho stavu. Ide o racionalizáciu súdneho konania v prípadoch, keď v dôsledku podaného odporu by sa muselo konať často rozsiahle a ekonomicky nákladné hlavné pojednávanie.

    Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 24. júna 1998 číslo 222/1998 Z. z. rozhodol, že ustanovenia § 366 ods. 2 a § 367 Trestného poriadku nie sú v súlade s článkom 102 písm. i) v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava § 366 a 367 zosúlaďuje udeľovanie milosti prezidentom republiky a s tým súvisiace konanie so spomínaným nálezom Ústavného súdu.

    Predmetnou novelou sa navrhuje vykonať aj potrebné zmeny v XXIV. hlave Trestného poriadku Právny styk s cudzinou. Navrhovaná úprava vyplýva z medzinárodných dohôd, ku ktorým Slovenská republika už pristúpila alebo v najbližšom období pristúpi.

    Na základe uvedeného vás žiadam, vážené poslankyne a vážení poslanci, o vyjadrenie podpory a schválenie predloženého vládneho návrhu novely Trestného poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov, ktorého určil gestorský výbor, pánu poslancovi Ficovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch a o stanovisku gestorského výboru.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Ústavnoprávny výbor odporučil schváliť tento návrh zákona. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť sa nezišiel, nebol uznášaniaschopný.

    Z rokovania ústavnoprávneho výboru vzniklo šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 6. Odporúčam, aby sme o všetkých týchto šiestich bodoch hlasovali spoločne a gestorský výbor odporúča schváliť všetkých šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi, spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatuje, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu poslancovi Ficovi za uvedenie spravodajskej správy.

    Keďže pán minister Čarnogurský má ešte jeden bod, ktorým je

    návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie,

    odporúčam, aby sme do 19.00 hodiny využili čas na uvedenie tohto návrhu, ktorý ste dostali ako tlač číslo 358, v ktorom máte predložený aj návrh na uznesenie.

    Z poverenia vlády odôvodní návrh pán minister spravodlivosti.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu Mgr. Andrey Melicherovej a Mgr. Martiny Valentovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie. Návrh na ich zvolenie predkladám z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie na Okresnom súde Trnava, ktorá sa ešte zhoršila zánikom funkcie troch sudkýň v septembri, teda vlastne dnešným dňom. Okresný súd Trnava eviduje najvyšší počet došlých vecí hlavných druhov agend spomedzi ostatných okresných súdov v rámci obvodu Krajského súdu Trnava. Predložený materiál je jedným z prostriedkov na zlepšenie tohto nepriaznivého stavu, ktorý sa prejavuje nedostatočným počtom sudcov a ich neúmernou zaťaženosťou. Som toho názoru, že pre efektívnu a plynulú činnosť súdu je potrebné menované zvoliť do funkcie sudkyne. Ich odbornosť, profesionalita, morálne vlastnosti, ktoré sú predpokladmi výkonu sudcovskej funkcie, sú na požadovanej úrovni.

    Schválenie tohto návrhu nezaťaží štátny rozpočet z dôvodu, že kandidátky na voľbu do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie sú náhradou za sudkyne, ktoré z justície odchádzajú.

    Vláda prerokovala tento materiál na zasadnutí 14. septembra a schválila tieto kandidátky uznesením číslo 796.

    Vážená Národná rada, chcel by som ešte dodať, že tieto dve sudkyne predkladám samostatne tu vám na zvolenie, hoci približne o mesiac alebo šesť týždňov predložím viacero sudcov a sudkýň, ktoré urobia justičné skúšky v riadnom termíne, ktorý bude v polovici októbra tohto roku. K tomuto kroku som bol nútený mimoriadnou situáciou, ktorá vznikla na Okresnom súde v Trnave, a to v dôsledku vzdania sa funkcie sudkyne troch sudkýň tohto okresného súdu. Tieto tri sudkyne, ktoré dnešným dňom končia funkcie sudkyne, sú dobré sudkyne, ale vzdávajú sa funkcie preto, že z hľadiska svojho profesionálneho a osobného vedomia a svedomia nie sú schopné a ochotné znášať záťaž, ktorá na nich spočíva vo veľkom množstve spisov, ktoré majú na vybavenie. A je to síce veľké množstvo, ale na mnohých ďalších súdoch tiež takéto množstvo spisov prichádza na jedného sudcu alebo sudkyňu. Tieto sudkyne, ako mi v osobnom rozhovore povedali, sa vzdávajú preto, že takéto zaťaženie im neumožňuje dostatočne seriózne rozhodovať, a teda naštudovať si spisy a rozhodovať v týchto veciach, a preto jednoducho to nemôžu zlúčiť so svojím svedomím, aby rozhodovali vo veci bez toho, aby dostatočne dôkladne si mali možnosť naštudovať, pripraviť sa na pojednávanie, uskutočniť pojednávanie a podobne. Napriek môjmu prehováraniu trvajú na svojom rozhodnutí a z justície odchádzajú.

    Toto vám uvádzam ako ilustráciu toho, akému zaťaženiu sú vystavení sudcovia a sudkyne súdov na Slovensku a aby ste to zvažovali, keď sa pri iných príležitostiach stretneme s riešením justičnej problematiky. To som povedal iba na okraj tohto návrhu, pretože zvolenie týchto dvoch kandidátok na funkcie sudkyne je plne odôvodnené, a navrhujem vám, aby ste ich zvolili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Ivana Šimka, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania v gestorskom výbore.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    návrh vlády na voľbu dvoch sudkýň bol pridelený ústavnoprávnemu výboru. Ten návrh prerokoval 29. septembra a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby s týmto návrhom vyjadrila svoj súhlas a aby návrh schválila.

    Dámy a páni, chcem podporiť tento návrh, chcem ho podporiť aj z hľadiska toho, čo povedal pán minister, a chcel by som aj v tejto súvislosti pripomenúť, že čoskoro, keď budeme rozhodovať o rozpočte na budúci rok, by sme mali tie slová, o ktorých hovoril pán minister, taktiež zobrať do úvahy predovšetkým v súvislosti s naším sľubom, ktorý sme dávali, keď sme zmrazovali valorizáciu platov sudcov a ďalších štátnych funkcionárov, že sme vtedy sľubovali, že to bude len na tento rok a myslím si, že práve pri tejto príležitosti by sme si mali na tento sľub spomenúť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ivanovi Šimkovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási, pretože som písomne nedostal žiadne prihlášky. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, je 7 minút do 19.00 hodiny. Keďže pán poslanec Orosz podal procedurálny návrh, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, skúsime sa prezentovať a hlasovať. Pokiaľ neschválime tento návrh, preruším rokovanie 20. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Budeme hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhuje ukončiť rokovanie 20. schôdze zajtra o 16.00 hodine s odporúčaním neprerokované body zaradené na 20. schôdzu zaradiť na najbližšiu schôdzu, ktorá sa začína 19. októbra.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza skončiť rokovanie 20. schôdze Národnej rady zajtra o 16.00 hodine s odporúčaním neprerokované body zaradiť na októbrovú schôdzu, ktorá sa začína 19. októbra. V poradí boli takto podané pozmeňujúce návrhy. Je bezpredmetné dávať hlasovať o druhom procedurálnom návrhu.

    Prezentovalo sa 61 poslancov.

    Prerušujem rokovanie 20. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.

    Budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých návrhoch, ktoré sme prerokovali na dnešnej schôdzi.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Maxon, budeme rokovať o týchto bodoch v piatok 1. októbra o 9.00 hodine. Ale keďže nemáme odhlasované ešte niektoré prerokované body, z hľadiska čistoty procedurálneho prerokovania odporúčam, aby sme zmiernili svoj fundamentalizmus k rokovaciemu poriadku a umožnili hlasovať o bodoch, ktoré boli prerokované.