• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram deviaty deň rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 20 ods. 3 o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci: Kandráč, Krumpolec, Lexa, Prokeš, Slobodník, Slota, Šepták a Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš a poslanci Národnej rady Delinga, Hoffmann, Hudec, Juriš, pani poslankyňa Kadlečíková, páni poslanci Klemens, Prokopovič, Švantner, Árpád Duka-Zólyomi a Weiss.

    Pani poslankyne, páni poslanci, včera vznikli isté procedurálne nedorozumenia ohľadne prerokúvania jednotlivých bodov programu 20. schôdze Národnej rady. Preto skôr ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu 20. schôdze Národnej rady, pýtam sa ešte raz, aby sme sa vyhli ďalším možným nedorozumeniam, či má niekto námietky proti takému navrhnutému postupu, ako ste dostali do lavíc, aby sme jednotlivé body prerokúvali v takom poradí, v akom sú uvedené na oznámení Kancelárie Národnej rady o pokračovaní 20. schôdze Národnej rady. Pýtam sa, či niekto žiada, aby sme hlasovali o schválení takéhoto poradia. Nie je to tak, takže v ďalšom poradí prerokúvania jednotlivých bodov programu budeme pokračovať tak, ako sú uvedené v návrhu programu.

    Ďalším bodom je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 331. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu číslo 327.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Národnej rady Jirko Malchárek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako poverený zástupca predkladateľov novely zákona o Fonde detí a mládeže si dovoľujem na účely prvého čítania vás oboznámiť s najhlavnejšími podnetmi, ktoré nás viedli k jej predloženiu. Zámerom nás predkladateľov je zásadné riešenie nehospodárneho zaobchádzania s majetkom štátu po roku 1989, ktorý je v správe Fondu detí a mládeže. Tento majetok v hodnote niekoľko stomiliónov korún bol zmluvami o nájme a výpožičkách väčšinou zvlášť nevýhodnými pre štát dlhodobo na 20 - 30 rokov prakticky odovzdaný osobám a subjektom, ktoré hospodárili a hospodária s týmto majetkom iba za účelom vlastného prospechu a v rozpore s cieľom, na ktorý ho získali do prenájmu.

    Fond detí a mládeže nebol schopný ani v čase vzniknutých záväzkov pri uzatváraní nájomných a výpožičkových zmlúv ich kryť zo "zazmluvnených" výnosov. Dochádza k paradoxnej situácii, že niekoľko stomiliónový majetok, ktorý mal byť prínosom pre Fond detí a mládeže, ale stal sa pre neho a štát neskutočnou záťažou, pričom z nevýhodných zmlúv vznikli dlhy voči nájomcom v sumách, ktoré sa dnes blížia k hodnote prenajímaného majetku. Len na dokreslenie týchto skutočností uvediem: účtovná hodnota majetku je 880 mil. korún, dá sa predpokladať, že trhová je blízka 1 mld., celkový čistý príjem Fondu detí a mládeže je 11,5 mil. korún a len jeden nájomca zo všetkých týchto niekoľkých desiatok nájomcov si vykazuje záväzok zo strany fondu 30 mil. korún. Takže vidíme absolútnu nezmyselnosť celého doterajšieho podnikania vo Fonde detí a mládeže.

    Hospodárenie s týmto štátnym majetkom sa, bohužiaľ, nijako zvlášť nelíšilo od hospodárenia s majetkom, ktorý je v správe Fondu národného majetku, s tým rozdielom, že Fond detí a mládeže nemal a ani nemá oprávnenie zaväzovať na zmenu vlastníckych vzťahov, a preto spôsob vykrádania štátu spomínanou cestou nájmov a výpožičiek bol len jeho iným odtieňom. Po skúsenosti s nie veľkou schopnosťou vo Fonde národného majetku úspešne zvládnuť vzniknutú situáciu, namiesto konkrétnych činov a deklarovanej razancie zostali sľuby a pre občanov beznádej. Nie je isté, či táto snemovňa bude ochotná podporiť práve tento spôsob riešenia problematiky, ale chcem, aby bolo všetkým zrejmé, že my, čo sme sa pod túto novelu podpísali, nezaťažení privatizačnými kauzami, bez ohľadu na politickú príslušnosť, sme chceli ponúknuť takúto možnosť prinavrátiť hospodárnosť do manipulovania s majetkom štátu.

    Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, dovolím si uviesť na záver posledné slová, ktoré vás azda presvedčia. Už niekoľko týždňov, možno mesiacov prebieha v parlamente diskusia či už medzi poslancami, alebo predstaviteľmi Fondu detí a mládeže a v zásade až na výnimky nikto nespochybňuje stratégiu takéhoto riešenia danej problematiky. Azda sme narazili na určité malé legislatívne nedostatky, na ktoré upozornila Legislatívna rada vlády a ktoré, myslím si, buď si osvojíme my alebo na základe vašich pripomienok v druhom čítaní ich odstránime a týmto novelu dostaneme do života a bude to, predpokladám, veľmi kvalitná a potrebná novela.

    Ako predkladatelia aj zástupcovia fondu, ktorí na tejto novele niekoľko mesiacov pracujeme, nemáme ľahkú pozíciu. Snažíme sa riešiť niečo v záujme celej spoločnosti, v záujme občanov Slovenskej republiky, v záujme prinavrátenia normálnosti vzťahov do manipulovania s majetkom štátu, a preto sa obraciam na všetkých poslancov aj poslancov opozície s informáciou a súčasne s prosbou, aby sme nepodporili poväčšine alebo sčasti ľudí, ktorí dnes nám posielajú alebo telefonujú výstražným spôsobom, ohrozujú nás na živote a vykonštruúvajú na nás vymyslené kriminálne činy, ako to bolo naposledy predvčerom s predsedom Fondu detí a mládeže. Chcem povedať, že toto sú zväčša alebo sčasti ľudia, ktorým najviac prekáža táto novela a tí, čo majú vzťahy k poriadku alebo chcú komunikovať s Fondom detí a mládeže, podľa mňa dnes z toho nemusia mať zlý spánok a verím, že práve preto, aby sme dali jasne najavo svoj postoj k tejto veci a k názorom záujmových skupín a fyzických osôb, ktoré proste takýmto spôsobom vedia na seba upozorniť a vedia na nás vyvíjať takéto nátlaky, dáme najavo svojím hlasovaním, keď to pustíme do druhého čítania, budeme na tom pracovať vo vecnej rovine.

    Ďakujem vám za pozornosť, za podporu.

  • Ďakujem pekne poslancovi Malchárkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Rusnákovej, ktorú určil gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, aby informovala Národnú radu o odporúčaní prerokúvať tento návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. (tlač 331), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Na úvod vás chcem informovať, že predmetný poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z., bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. augusta 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré mám ako spravodajkyňa výboru a ktoré vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, po rozprave odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 (tlač 331), v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku, a to je pán poslanec Milan Ištván.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pán poslanec Húska, máte faktickú poznámku? K čomu, pán poslanec? Nemôžete, pretože faktickou poznámkou reagujete iba na vystúpenie rečníka v rozprave. Pán poslanec Malchárek je predkladateľom, pani poslankyňa Rusnáková je spravodajkyňa. Takže môžete potom, ak budete chcieť, využiť právo reagovať na pána poslanca Ištvána.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi vystúpiť s pár poznámkami v prvom čítaní k novelizácii zákona číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. Aj na pôde nášho parlamentu sme už viackrát spomenuli problém nevýhodných zmlúv, ktoré počas predchádzajúcej vlády uzatvorilo predchádzajúce vedenie Fondu detí a mládeže. Keďže zákon doteraz neobsahoval osobitné ustanovenia o hospodárení s takýmto majetkom štátu, skupina poslancov Národnej rady podala novelu zákona o Fonde detí a mládeže, ktorej cieľom je zakotviť presné a jasné pravidlá na nakladanie s majetkom bývalého Socialistického zväzu mládeže v správe fondu.

    Dôsledky absencie takejto právnej úpravy ohrozujú fungovanie a samotnú existenciu fondu a plnenie jeho úloh v oblasti podpory činnosti v prospech detí a mládeže, lebo prenajímanie nehnuteľností je hlavným zdrojom príjmov Fondu detí a mládeže. Zákon v doterajšom znení problematiku prenájmu majetku štátu dostatočne podrobne neupravoval, v podstate odkazoval na štatút. Tento však nie je zákonom ani všeobecne záväzným právnym predpisom, takže následky jeho porušenia nemohli byť sankcionované. Zákon o správe majetku štátu sa na Fond detí a mládeže nevzťahuje ani nevzťahoval. Prax bola taká, že fond prenajal nehnuteľnosť alebo nebytový priestor za mimoriadne nízku sumu s tým, že nájomca mohol majetok prenechať inému do podnájmu. Jeho príjmy z podnájomných zmlúv pritom mnohonásobne prevyšovali nájomné. Fond súčasne spravidla ešte hradil náklady na opravy a údržbu, úpravy prenajatého majetku, znášal daň z nehnuteľností a podobne. Okrem toho je takmer v každej zmluve upravené predkupné právo nájomcu na predmet nájmu, nezriedka je predmet zaťažený vecnými bremenami. Uzatvárali sa nájomné zmluvy na neúmerne dlhé časové obdobie, radovo dvadsať rokov, čím Fond detí a mládeže, prípadne právnická osoba ním ovládaná, napríklad akciová spoločnosť Hotely mládeže Slovakia stratil kontrolu nad prenajatým majetkom.

    Nám predkladateľom sa preto javí ako nevyhnutné predchádzať takýmto situáciám a upraviť spravovanie majetku štátu v zákone s tým, že s porušením zákona sú spojené dôsledky neplatnosti týchto právnych úkonov. Za účelom čo najväčšej transparentnosti a kontrolovateľnosti nakladania s majetkom štátu sa navrhuje celkom vylúčiť možnosť dať majetok do podnájmu alebo ďalšej výpožičky a uzatvorenie zmluvy na čas neurčitý alebo na viac ako päť rokov viazať na súhlas ministerstva. Predkladatelia sú si vedomí niektorých nedostatkov, ktoré novela má, a veríme, že v druhom čítaní ich spoločnými silami odstránime. Hodnota, ktorá musí prevážiť, je verejný záujem. Prosím preto poslancov Národnej rady o podporu predloženej novely zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Bol jediný písomne prihlásený do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa do rozpravy o tomto zákone hlási niekto ústne. Pán poslanec Andrassy. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Tarčák sa hlási. Predtým ako vystúpia dvaja páni poslanci, ktorí sa prihlásili ústne do rozpravy, vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Chcem povedať, že vo formuláciách, ktoré sme počuli aj od navrhovateľa, aj vo vystúpení v rozprave, sa vychádza z niektorých predpokladov, ktoré by bolo treba trochu spresniť.

    1. Medzitým, ako bol vlastne tento majetok prebraný do takéhoto spravovania, ubehlo desať rokov. Ide všetko o nemovitosti.

    2. Je nesprávne formulovať také riešenie, ktoré hovorí, že evidenčná cena je okolo 800 miliónov korún a trhová cena je zrejme vyššia ako 1 miliarda. Chcel by som upozorniť, že moje znalosti o tejto problematike ma upozorňujú, že niektoré zo základných prostriedkov boli také devastované, že v podstate mali podstatne nižšiu trhovú hodnotu ako evidenčnú hodnotu. To znamená, že s takýmito argumentmi nemožno rátať.

    3. Z návrhu, ktorý teraz predpokladá vylúčiť nájom, by sa dalo akceptovať iba to, aby bol vylúčený dlhodobý nájom. Ale nájom ako princíp, ako ekonomický princíp vyťažovania nemovitostí je predsa celkom správny princíp a treba, aby ho mali možnosť používať všetky organizácie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrassy je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som aj ja v prvom čítaní vyjadril svoje stanovisko k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde detí a mládeže.

    V roku 1990 sa majetok Socialistického zväzu mládeže zákonnou normou vrátil späť do vlastníctva občanov. Správou majetku po bývalom Socialistickom zväze mládeže bol poverený Fond detí a mládeže. Zákonnou normou sa však do dnešného dňa nepodarilo stanoviť aspoň základné pravidlá, ktoré by určovali jasné a prísne nakladanie s majetkom štátu. Dôsledky absencie takejto právnej úpravy viedli k využívaniu majetku zariadení, ktoré mali a stále majú byť v prvom rade využívané mladými ľuďmi, na osobný prospech prenajímateľov, na osobné obohacovanie sa na úkor mladej generácie. Druhou negatívnou stránkou doterajšej právnej úpravy je aj skutočnosť, že sa ňou ohrozuje samotné fungovanie a existencia Fondu detí a mládeže, pretože prenájom nehnuteľnosti je hlavným zdrojom príjmov fondu, ktoré sa využívajú na podporu širokého okruhu aktivít detí a mládeže.

    Navrhovaná novela zákona číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže obsahuje zásadnú zmenu v tom, že navrhuje pri uzatváraní dlhodobých nájmov a dlhodobých výpožičiek majetku Fondu detí a mládeže podriadiť rozhodnutie súhlasu niektorého z ústredných štátnych orgánov. Táto zmena je potrebná preto, lebo podstatná časť majetku Fondu detí a mládeže je dnes dlhodobo prenajatá, a najmä nevýhodne prenajatá. Dokonca mnohí nájomcovia dali majetok do podnájmu za cenu o niekoľkokrát vyššiu, ako je nájom, ktorý platia Fondu detí a mládeže za nájom.

    Horšou stránkou mince je skutočnosť, že majetok, ktorý má slúžiť v prospech a v prvom rade na činnosť a aktivity mládeže, je využívaný na podnikateľské aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s mládežou či jej podporou. Som si vedomý, že v navrhovanej novele sa nachádzajú ešte niektoré legislatívnotechnické nedostatky a tiež je potrebné zabrániť tomu, aby nebola dobre cielená a myslená novela v rozpore s ústavou.

    Verím, dámy a páni, že uvedený návrh novely podporíte, pretože je to aj v záujme mladej generácie, v záujme Slovenska.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Tarčák je posledný ústne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    predložená novela zákona, i keď neviem, akokoľvek si to tu budete forsírovať, že chcete riešiť záujmy mládeže, to nie je pravda. Predovšetkým je otázne, do akej miery majetok, ktorý spravuje Fond detí a mládeže, spadá pod štátne inštitúcie a neviem, akým spôsobom a akou konštrukciou tam chcete zakomponovať ministerstvo financií, keď tento majetok, tak ako majetok športovcov, by mal patriť alebo v minulosti patril dobrovoľným organizáciám. Pri konštrukcii zákona o Fonde detí a mládeže, ktorý konštruoval alebo jednou nosnou členkou, ktorá pripravovala tento zákon, bola práve zástupkyňa SDĽ. Jednoducho majetok, ktorého účtovná hodnota je relatívna - môžete hádzať čísla, stámilióny hore-dole -, je tam niekoľko takých zariadení, keď sa preberal ten majetok, medzičasom niektoré zariadenia sa zdevastovali tak, že na pôvodných miestach, kde sa uvádzala nejaká chata alebo nejaký hotel niekde v Tatrách, tak sa zistilo, že už zostali iba základy. Všetko sa rozkradlo a jednoducho zmizlo, i keď účtovná hodnota bola vyčíslená nejakými 20 miliónmi. Áno, ideálne to bolo.

  • Hlasy v sále.

  • Keď som bol štátnym tajomníkom, tak len do jednej akciovej spoločnosti hotelov, o ktorej toľko hovoríte.

    Áno, riadili to "SZM-áčikovia" typickým spôsobom ako za socializmu. Spravovali, hrali sa na veľkých podnikateľov, organizovali sa "pitky" funkcionárov SZM, ktoré, samozrejme, uhrádzal riaditeľ. No ale hospodársky výsledok bol taký, vážení páni poslanci z SDĽ, že majetok, ktorý dnes vyčísľujete - Jirko, ty hovoríš na 801 mil. -, tak produkoval stratu v roku 1993 7 mil. alebo vyše 7 mil. a nasledujúci rok vyše 6 mil. stratu, pričom nikto nič nerobil s odpismi, nikto si nerobil starosť platiť dane a to všetko zostalo nevykryté.

    Čiže ten veľký majetok, ktorý sa vám zdá, že dnes vďaka tomu, že sa to prenajalo, sa zachránil, zveľaďuje sa a prenajíma sa minimálne - a dnes je tam ešte zakomponovaný aj inflačný koeficient - za nejakých 7 - 8 miliónov, ktoré nájomca platí dopredu. Čiže hospodársky výsledok len tým, že sa to prenajalo, sa otočil jedným razom minimálne o 15 mil. korún. Dnes je to možno už 20 mil. Nezavádzajte kolegov ani verejnosť a nerobte si nejaké zásluhy na tom, lebo bez toho, že by sa to bolo urobilo dnes, majetok je v žalostnom stave.

    Po ďalšie, nájom, ktorý nájomca platí dopredu a z ktorého žijete dodnes, z ktorého žijú aj dnes chlapci, ktorí sú vo fonde, a z ktorého pumpujete, nie pre mládež, ale prostredníctvom osobných právnych poradcov si dávate robiť analýzy za 0,5 mil. a vyššie, no tak toto je to tunelovanie, ktoré absolútne nerobíte v záujme mládeže. Jednoducho pumpujete z toho peniaze a obohacujete sa, neviem, ktorí z vás. Čiže žiaden záujem. Ešte raz zdôrazňujem, vtedy, keď to spravovali páni riaditelia, bývalí zväzáčikovia, produkoval ten veľký majetok - a hádžte stámilióny hore-dole - stratu okolo 7 až 8 mil. Prenájmami, kde, ešte raz zdôrazňujem, nájomcovia platia dopredu, otočil sa do plus a z toho žijú organizácie, z toho sú platené mládežnícke organizácie, ktoré sú činné, z toho sú financované časopisy, lebo štátny rozpočet za posledné roky tam nedal ani korunu.

    Takže ak máme hovoriť pravdu, treba povedať všetko, k prenájmovej zmluve treba ešte pripočítať to, že nájomca sa stará o odpisy, musí investovať do majetku, obnovovať majetok, na nájomcu sú kladené náklady, ako je daň z nehnuteľnosti, poistné. Čiže tá suma je oveľa vyššia.

    Po ďalšie, keby ste chceli hovoriť o tom, že chcete čosi urobiť v prospech mládeže, tak nepostavíte takýto zákon, ktorý má len jeden účel: zmeniť nájomcu, aby ste si to prihrali medzi sebou, aby sa vrátili možno práve tí istí, ktorí to devastovali predtým, než sa to prenajalo. Nemáte zakomponovanú jednu jedinú vec, ako chcete zvýšiť príjem. Prosím, to je jedna vec. Keď niekto dá lepšiu ponuku, prosím, ale vy ju tam nezakomponujete. Nechcete to robiť ani prostredníctvom verejnej súťaže, ale chcete si to len rozdať a priklepnúť to pani ministerkou financií. Čiže to je zrejme ten rukopis, ktorý naznačil pán predseda vlády, aby to malo jasného adresáta, čo chcete. Ale vôbec tam nejde o záujem mládeže. Budem za to a vrelo podporím, keď tam uvidím nejaký odsek, ktorý bude hovoriť o tom, že prenájom sa bude robiť verejnou súťažou alebo nejakou inou formou, takou, aby bola transparentná.

    Po ďalšie, keby ste mi potom vysvetlili ten vzťah, prečo ministerstvo financií, keď je otázne, do akej miery má dosah na tento majetok, a po ďalšie, vôbec nie je zapojený na rozpočet. To je ďalšia vec. A potom je tam ešte jedna vec. Veď predsa prenájmy na dlhé roky, veď niektoré tie hotely sú v rozpadajúcom sa stave. Ak niekto chce do toho investovať, investícia väčšieho rozsahu sa nevráti o rok, o dva. Takže je pochopiteľné, že ak by to niekto prenajal na dva, na tri roky, tak to jedine vypumpuje. A tak sa aj stávalo, že si to prenajali na polroka v čase sezóny a potom sa to vracalo. Aby sa tomu predišlo, tak sa to zlepšilo v tom, že sa už platí dopredu a na polroka.

    Chcel som povedať len jedno. Podporím každé riešenie, ktoré bude skutočne smerovať k tomu, aby sme pomohli mladým s tým majetkom. Ak niekto efektívnejšie dá lepšiu ponuku, prosím, veď nech si to zoberie. Ale, po ďalšie, nemôžete odstrániť rozpor, že chcete nakladať so súkromným majetkom, ktorý bol investovaný v súlade a so súhlasom orgánov Fondu detí a mládeže, aby ste ho znárodnili, užívali, pľundrovali a nezaplatili im ho. Veď to sa nerobí ani v Burundi. Ináč by som privítal skutočnosť, že by ste to tak urobili, lebo to by bol pekný precedens na to, aby sme potom veľmi krátko urobili proces s tým, čo sa chystáte robiť v privatizácii ako takej.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tarčáka sa hlási osem pánov poslancov, posledný je pán poslanec Ištván. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Podhradská, boli ste v zozname, budete mať slovo.

    Pokoj, pokoj, páni poslanci!

    Pán poslanec Orava, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Tarčák,

    bol som požiadaný okresnou prednostkou v Námestove o vykonanie poslaneckého prieskumu v rekreačnom zariadení Fondu detí a mládeže na Oravskej priehrade, ktoré bolo v podstate na základe nájomnej zmluvy z roku 1995 prenajímané istou skupinou ľudí. Na tomto zariadení od roku 1995, ktoré má ročný prenájom 100 tis. korún, nebola vykonaná žiadna zmena a takmer žiadna akcia. Toto zariadenie chátra a na tomto zariadení sa nedeje nič, iba to, že prenajímateľ neustále porušuje zmluvy aj s Okresným úradom v Námestove, nekomunikuje s prednostkou. A jednoducho toto je to, čo ste nazvali vo svojom prejave zveľaďovanie majetku. Pýtam sa teda: Na základe čoho môžete takto hovoriť, keď ani jedna mládežnícka akcia sa od roku 1995 neudiala?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste nevykrikovali na poslancov, ktorí reagujú faktickými poznámkami. Ak chcete, prihláste sa aj vy a môžete reagovať.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Práve aj pri tejto novele sa ukázalo, ako trafená hus začne gágať a ako vedia tí, ktorých majetky môžu byť ohrozené aj touto novelou, ako rýchlo vezmú, vystupujú a ochraňujú práve tých, ktorí aj to, čo tu bolo spomínané, ako bolo kritizované, že sa rozkrádalo, že už tento majetok nie je zveľadený, mohli zveľaďovať a vôbec nič nezveľaďovali. Chcem povedať, že aj vystúpenie pána Tarčáka tak ako včera, aj dnes bolo zavádzajúce a naozaj, tak ako povedal aj kolega z SDK, je zavádzajúce preto, že chráni záujmy tých, ktorým bol práve tento majetok po bývalom Socialistickom zväze mládeže daný. Na záver vám chcem povedať a potvrdiť to, čo povedal aj predkladateľ pán Malchárek, že táto novela nevyvoláva len strach u niektorých poslancov z HZDS...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som pokračovať v podstate v tom, čo povedal Ľubo Andrassy, môj kolega, jedným konkrétnym prípadom z Trnavy, kde je takýmto spôsobom zobratý majetok, ktorý vždy slúžil mládeži, ľuďmi blízkymi HZDS, nebudem ich menovať. Je to bývalá budova okresného výboru. Tento majetok doslova bol daný komerčnej firme, nebudem ju menovať, blízkej HZDS, ktorá ho využíva na svoje komerčné účely. Všetci mladí ľudia, ktorí tam voľakedy boli, sa boja o svoj život, pretože sú im dávané vyhrážky, ak by chceli k tomuto majetku znovu nejakým spôsobom prísť. Vítam túto novelu a budem ju podporovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Už som zažil hocičo v tomto parlamente, ale myslím si, že teraz sme počuli veľmi zaujímavý príspevok. Je to nehoráznosť, ak niekto, kto je priamo zodpovedný, že časť majetku odišla do vlastníctva, aj keď fiktívneho, do rúk mafií, doslova mafií a mafistom, ktorí už nie sú medzi nami, že má tú drzosť obhajovať takéto nájmy. Presne viem, o čom hovorím. Vie to aj kolega Tarčák, ktorý je priamo zodpovedný ako štátny tajomník, že tieto veci uviedol do zmlúv tak, ako uviedol. Nech z nás nerobí úplných idiotov, nech sa ide pozrieť, aké sú zmluvy v hoteli Jasná, v hoteli CKM Bratislava, kde sú nájmy nižšie ako odpisy. To je tá ekonomika, o ktorej hovoril? Presne tá ekonomika, ako sa robila minulé štyri roky. Koľko majetku bolo odcudzené cez § 45 prostredníctvom vlády? Z majetku, ktorý podľa ústavného práva nemal byť predaný. Tak, prosím vás pekne, o čom tu hovoríme? Viem, že táto novela má nejaké nedostatky, ktoré sme schopní odstrániť v druhom čítaní. Prosím vás, dajme to do druhého čítania, pretože majetok, ktorý je niekoľkomiliardový, jednoducho odíde z rúk mafie do celkom súkromných rúk. Odporúčam vám prejsť sa, páni poslanci, po týchto majetkoch. Je to jedna nehoráznosť, čo sa počas minulého volebného obdobia, Jozef, aj vďaka tebe urobilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som povedala niekoľko poznámok na margo vystúpenia pána poslanca Tarčáka.

  • Nerušte svoju kolegyňu, pán poslanec Tarčák.

  • Chcela by som jednak potvrdiť, že naozaj dlhodobý prenájom - máme takú skúsenosť aj pri riešení problémov okolo kultúrnych pamiatok - je tou najlepšou cestou preto, lebo investovať záujemcovi, ktorému ponúkate krátkodobý prenájom, investovať do nejakého projektu milióny, tak to je naozaj naivná predstava, že by niekto do niečoho takéhoto išiel. Takže pán poslanec Andrassy by si mal zrejme ozrejmiť, o čom chce hovoriť.

    Nuž a chcela by som povedať ešte jednu vec. Čudujem sa pánu poslancovi Tarčákovi, že sa čuduje tejto novele, preto, lebo si myslím, že táto novela je vlastne obrazom toho, čo sa robí napríklad vo Fonde národného majetku, keď sa masívne reprivatizujú veci, aby sa mohol majetok prerozdeliť do rúk verných súčasnej vládnej koalície. To isté sa bude robiť aj s Fondom detí a mládeže a som presvedčená, že istá časť mládeže okolo SDĽ a SDK sa na toto prerozdeľovanie už nesmierne teší, a tak ako pán poslanec Dzurák z SDĽ, nebudem ju menovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Poďme k faktom. Prvú sadu zmlúv podpisoval Fond detí a mládeže vedený mládežou HZDS už v roku 1994. Bola to sada zmlúv, ktorej kópie mám odložené a dal som ich na prokuratúru. Pán prokurátor Vaľo pochopiteľne uplynulé štyri roky nekonal. Zmluvy boli urobené takto: sledovali sme najmä Hotely mládeže Slovakia ako lukratívny hotel v Bratislave, Štrbe a Jasnej. Tieto hotely boli prenajímané so spodnou sadzbou 600 tis. korún po 3 mil. korún ročne. Odpisy z tohto majetku predstavovali minimálne 3,6 mil. Sk. Juniorhotel v Jasnej bol počas niekoľkých rokov vyhodnocovaný firmou Neckermann ako jeden z najlepších hotelov v Strednej Európe. Jeho trhová cena vtedy bola vyše 280 mil. korún a experti odhadovali ročný zisk okolo 40 mil. Sk.

    Pochopiteľne, že za uplynulé štyri roky sa tieto zmluvy, ktoré boli vtedy urobené na 5 rokov, predlžovali týmto firmám, v pozadí ktorých pracoval aj pán kolega Tarčák, a predlžovali sa im na 20 až 30 rokov. V tom je problém, vážení. Až keď sme upozornili prostredníctvom prokurátora na to, že odpisy nemôže platiť Fond národného majetku, ale nájom musí byť taký, aby minimálne pokryl odpisy, resp. aby nájomca platil aj odpisy, tak potom sa zmluvy menili, využili túto zmenu počas uplynulej vlády na to, aby ste predĺžili nevýhodne pre Fond detí a mládeže tieto zmluvy na obdobie, ktoré sa dá označiť už ako obdobie darovacie pre skupiny, ekonomické skupiny HZDS.

    Ďakujem.

  • Musím povedať, že to, čo narozprával pán Tarčák, bolo síce ako pekné rečnícke cvičenie a vôbec ma neprekvapuje, že tento človek dokáže rozprávať takéto klamstvá a takéto nehorázne drzosti, to treba povedať. Keby sa pekne pozrel do toho obdobia, keď vládlo HZDS, ktoré ho nazvalo idealistickým, tak mu odporúčam, aby sa pozrel aj na ďalšiu akciovú spoločnosť, ktorú Fond detí a mládeže má, a to je denník Smena. Treba sa pozrieť, ako v roku 1996 predchádzajúci vládny kabinet zo svojej rezervy uvoľnil desiatky miliónov korún a čo sa s týmito desiatkami miliónov korún stalo. K 1. januáru 1996 napríklad mal denník majetok za 8,5 milióna, po roku o 4 milióny menej, a keď pán Pavol Dubovský, ktorý ostal šéfom spoločnosti až do konca, napokon odovzdal majetok, tak jeho nadobúdacia hodnota bola iba 130 tis. korún. Dnes má denník Smena na všetkých účtoch exekučné príkazy, hoci zobrať už niet čo. V jednej banke má spoločnosť 2 800 Sk a v druhej na účtoch 280 a 330 Sk. Chcem sa spýtať, na ktorých účtoch skončili peniaze vládnej koalície. Na účtoch tých pánov, ktorí boli vo vedení tohto dennníka a dnes sú v HZDS, alebo skončili priamo na účtoch HZDS?

    Ďakujem.

  • Je obdivuhodné počúvať, ako jeden gunár a niekoľko malých húseniec začalo gágať, keď ide o peniaze.

  • Pán poslanec Cuper, reagujte na pána poslanca Tarčáka.

  • Pánu Harachovi je potrebné pripomenúť, že zmluvy...

  • Pán poslanec Cuper, reagujte na pána poslanca Tarčáka.

  • Reagujem na pána Tarčáka. Pán Tarčák hovoril o podpisovaní zmlúv a hovorilo sa tu tiež o tom, že ich podpisovali počas vlády HZDS. Pánu Harachovi je potrebné pripomenúť, že ich podpisoval on počas jeho vlády, keď on zodpovedal za rezort školstva a mládeže v novembri. V novembri! A týmto malým klamstvom chcel túto svoju ohavnosť ospravedlniť.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Vám sa stále ťažko počúva pravda.

  • Vypnite pána poslanca Cupera!

    Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Žiada si záverečné slovo pán navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Môžem len povedať, že ma veľmi mrzí, že táto diskusia skĺzla tam, kam skĺzla. A som veľmi nerád, že...

  • Ruch v sále.

  • Som veľmi nerád, že tu hovoríme...

  • Pokoj v rokovacej sále, páni poslanci!

    Páni poslanci, choďte si vybaviť svoje nedorozumenia mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Budem hovoriť veľmi krátko, tak sa pokúste o chvíľočku pozornosti.

    Veľmi ma mrzí, že sa to opäť zvrhlo na my a vy, ale, bohužiaľ, musím dať za pravdu, ako to uniklo od vecnej diskusie, kam to až dopadlo, ste sami počuli. Zareagujem azda len na vecné poznámky pána poslanca Húsku. Isteže, každý na to môžeme mať svoj názor, čo sa týka trhovej alebo účtovnej hodnoty. V každom prípade aj pán poslanec Tarčák hovoril o stratách od roku 1993. Myslím si, že nie je strata len otázka v rámci cash flow, ale straty alebo záväzky, ktoré vznikli fondu už pri podpisovaní týchto zvlášť nevýhodných zmlúv, čo je nemysliteľné, akákoľvek by bola hodnota tohto majetku a určite vieme, že reálna hodnota nie je nižšia ako niekoľko stomiliónov korún, takže sa môžeme vyhnúť pojmu miliarda. Je nezmyselné, aby od začiatku tento fond takýmito podpismi vlastne prichádzal okamžite do straty. Takže tu by sme zrejme našli, povedal by som, spoločnú reč.

    Čo sa týka ďalších podnájmov, tak, samozrejme, sa to netýka hotelov, resp. využívania hotelových izieb, ale nepovažujem za veľké know-how podnájom, keď sú konkrétne prípady, kde je 10 až za 20-násobok ceny, za ktorú sa platí Fondu detí a mládeže. No tak to azda nemôžeme považovať za podnikanie. Ako ináč to nazvať ako rozkrádanie? Teším sa, že pán kolega Tarčák podporí tento zákon, ak som to správne pochopil, pretože si neviem predstaviť transparentnejšie nakladanie s majetkom, ako dnes máme možnosť nakladať, a to je na základe zákona.

    Samozrejme, na základe určitých návrhov Fondu detí a mládeže, ktoré sú pod priamou gesciou a kontrolou výboru Národnej rady s tým, že, keďže ide o majetok štátu, zrejme v druhom čítaní navrhneme zmenu na iné ministerstvo, ako je ministerstvo financií. Ale však my len vlastne rozširujeme záber inštitúcií, tých ľudí, ktorí proste budú jednoznačne garanciou toho, že sa nemôže stať s majetkom to, čo sa s ním stalo v minulom období a tým nehovorím v minulom období v minulých štyroch rokoch. Upozorňujem, že s týmto majetkom sa podobným spôsobom, povedal by som, nehospodárilo od roku 1989.

    Bol by som veľmi nerád, keby sme sa svojím hlasovaním dostali na stranu tých, ktorí nám skutočne dnes telefonujú. Fakt, to musím zopakovať, že sme povedzme vydieraní a pán predseda rady mi umožnil, aby som to aj povedal. Polícia vyšetruje v podstate útok na jeho osobu, ktorý mu mal dať najavo, že sa inicioval nesprávnym smerom, ak to tak slušne môžem nazvať. Verím tomu, že naším hlasovaním sa proste neprikloníme na stranu tých, ktorí sa tieto metódy, doslova gangsterské metódy na nás snažia využívať, a budeme rozhodovať vo verejnom záujme. A hovorím, tí, čo dnes majú zmluvy, a sú to zmluvy, ktoré sú v súlade, povedal by som, s normálnymi dobrými mravmi, a sú ochotní komunikovať, tu absolútne nevidím priestor práve na transparentnosť ďalších postupov, že by museli mať zlý spánok. Takže len toľko. Verím tomu, že sa to skončí aspoň v rámci tohto zákona a minimálne ho podporíte do druhého čítania a potom snáď nájdeme kompromisy, ktorými tento zákon nič neutrpí na kvalite a na princípe.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi stručne zhodnotiť rozpravu. Je pre mňa jednoznačné, že predkladatelia novely zákona chcú vniesť poriadok do zmlúv v oblastiach, v ktorých je to legislatívne možné. Nevýhodné zmluvy, ktoré boli uzatvorené prostredníctvom Fondu detí a mládeže, je potrebné zmeniť a to len, a to podčiarkujem, takými legislatívnymi pravidlami, ktoré Ústava Slovenskej republiky umožňuje. Preto vítam aj stanovisko predkladateľa, ktorý si je vedomý toho, že niektoré legislatívnotechnické úpravy táto predložená novela bude potrebovať. Budú to úpravy, ktoré prispejú ku kvalite zákona a k tomu, aký cieľ táto novela sleduje. Podčiarkujem, v žiadnom prípade nejde o znárodňovanie majetku. Hovoríme o spravovaní majetku a o prenájme majetku a musíte uznať, že sú predsa isté legislatívne úpravy a možnosti, ktoré predkladatelia využili a ktoré môžu využiť.

    Vážený pán predsedajúci, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/93 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. (tlač 331), v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte chcem pred hlasovaním poprosiť všetkých poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhoch, ktoré uviedla spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Rusnáková. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 327 z 18. augusta 1999 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra, v gestorskom výbore do 26. novembra.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi Malchárkovi a pani spoločnej spravodajkyni Rusnákovej za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz odporúčam, aby sme sa vrátili k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní, a to o návrhu zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Ošvátha, aby uvádzal jednotlivé hlasovania, najskôr hlasovania zo spoločnej správy. Prosím o pokoj v rokovacej sále a pána poslanca Ošvátha, aby sa dostavil a uvádzal hlasovanie i jednotlivých návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré odzneli v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    prikročíme k hlasovaniu o zákone číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky. Na osvieženie pamäti pripomínam, že gestorský výbor schválil spoločnú správu a odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a schváliť ich okrem bodu číslo 7, ktorý sa týka nadobudnutia účinnosti, pretože k tomuto bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý by bol v kontradikcii s bodom číslo 7.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe 258a pod bodmi 1 až 6.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 1 až 6 zo spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania v poradí, tak ako boli podané pozmeňujúce návrhy v rozprave.

  • Ďalej bol podaný pozmeňujúci návrh skupiny 15 poslancov podaný poslancom Andrejčákom, ktorý navrhuje vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Tento návrh odporúčam neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Prosím, aby ste nekomentovali odporúčania, či už negatívne, alebo pozitívne, k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Uvádzajte ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podaný skupinou 15 poslancov, ktorý som podal ja s ďalšími 14 poslancami, sa týkal zmeny poradia odsekov v § 2b.

  • Návrhy sú rozdané poslancom písomne. Pán poslanec, len uvádzajte hlasovania podľa mien, ktorí poslanci podali návrhy.

    Hlasujeme o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Ošvátha.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Uveďte ďalší návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh bol pozmeňujúci návrh podaný pánom poslancom Sitekom a skupinou 15 poslancov, ale schválením pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy gestorského výboru je tento pozmeňujúci návrh už bezpredmetný. Odporúčam o ňom nehlasovať.

  • Posledné, štvrté je o pozmeňujúcom návrhu poslanca Ošvátha a skupiny 15 poslancov. Týka sa nadobudnutia účinnosti od 1. novembra 1999.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli podané k tomuto návrhu zákona.

    Pán spravodajca, keďže ste už vo vašej spravodajskej správe uviedli, že v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vás gestorský výbor splnomocnil na odporúčanie, aby sme hneď po schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní pristúpili k tretiemu čítaniu, otváram tretie čítanie o tomto vládnom návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v rámci tretieho čítania som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vraciam sa k procedurálnemu návrhu, ktorý sme včera nemohli schváliť, a to je návrh na zaradenie bodu programu o odvolaní pána poslanca Slotu z funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby a člena tohto výboru. Žiadam, aby bol tento bod zaradený zajtra ako bod číslo 1.

  • Ak mi dovolíte, keďže pán poslanec Roman Kováč podal procedurálny návrh, aby som aj ja podal ďalší procedurálny návrh na základe žiadosti navrhovateľa bodov 28 a 29 týkajúcich sa odvolania prezidenta Prezídia Fondu národného majetku a bodu 29 návrh na odvolanie viceprezidenta Fondu národného majetku a navrhol snemovni, aby sme tieto dva body prerokovali dnes o 18.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme najskôr o návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý na žiadosť troch poslaneckých klubov žiada zaradiť do programu rokovania tejto schôdze návrh na odvolanie člena výboru, ako aj predsedu výboru pána poslanca Slotu zajtra ako bod číslo 1.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorým som navrhol, aby sme body 28 a 29 prerokovali dnes o 18.00 hodine.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Snemovňa v tejto chvíli nie je uznášaniaschopná. Nemôžeme pokračovať, páni poslanci.

    Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na rokovanie. Skúsme zistiť prítomnosť v rokovacej sále.

    Prosím, prezentujme sa bez toho, aby sme o niečom hlasovali. Zisťujeme prítomnosť poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 79 poslancov.

    To znamená, že snemovňa je uznášaniaschopná.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom procedurálnom návrhu.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu rokovania, keďže sme neschválili zmenu poradia prerokúvania bodov, ktoré som navrhol ja, tak môžeme pokračovať v rokovaní tak, ako sme si odsúhlasili v návrhu programu...

    Ešte predtým sa hlási s procedurálnym návrhom pán poslanec Orosz.

    Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály.

    Pán poslanec Orosz.

    Prosím, zapnite pána poslanca Orosza.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovolím si mať tiež jeden procedurálny návrh. Navrhujem v mene troch poslaneckých klubov, aby bol zaradený do rokovania návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie. Je to tlač číslo 358. Navrhujem, aby tento bod programu bol zaradený za bod číslo 22. To je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhol v mene troch poslaneckých klubov zaradiť nový bod programu - návrh na voľbu sudcov, ktorý by sme prerokovali zajtra ako bod číslo 23, teda za bodom 22.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 336. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 348.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ladislav Orosz.

    Prosím pána poslanca, aby návrh uviedol.

    Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Bélovi Bugárovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Vážení poslanci, pokoj v rokovacej miestnosti. Pán poslanec Tarčák!

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Od schválenia zákona číslo 350/1996 Z. z. uplynuli bezmála tri roky. To je dostatočne dlhý čas na to, aby sa v praxi, v každodennej činnosti slovenského parlamentu overila jeho kvalita. Dovolím si konštatovať, že zákon číslo 350/1996 Z. z. nie je zlý zákon. Väčšina jeho ustanovení sa v praxi osvedčila a nie je dôvod ich meniť...

  • Hlasy v sále.

  • Vážení páni poslanci vládnej koalície aj opozície, znovu vás upozorňujem, ak chcete diskutovať, choďte mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Na druhej strane v tomto, ale aj v uplynulom volebnom období sme boli svedkami viacerých sporov o výklad jednotlivých ustanovení tohto zákona a narazili sme aj na niektoré jeho medzery, ktoré vyvolávali patové situácie a nútili hľadať riešenia, ktoré boli na hrane zákonnosti. Aj z týchto dôvodov zriadil predseda parlamentu komisiu na revíziu rokovacieho poriadku Národnej rady pod vedením podpredsedu Národnej rady Pavla Hrušovského, ktorá bola zložená zo zástupcov všetkých poslaneckých klubov.

    Predkladaný návrh zákona je syntézou námetov a podnetov, ktoré boli doručené komisii na prípravu novely rokovacieho poriadku, a návrhov, ktoré boli obsiahnuté v návrhu novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorú predložila skupina poslancov pod vedením poslanca Ivana Šimka v prvej polovici roku 1999 a ktorý už bol prerokovaný v našom parlamente v rámci prvého čítania a v rámci druhého čítania aj vo výboroch.

    Návrh, ktorý predkladám, je obsahovo širší, a preto aj vzhľadom na existenciu ustanovenia § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý neumožňuje v rámci legislatívneho procesu vecne rozširovať predložený návrh, považujem za pragmatickejšie rokovať o tomto návrhu zákona a pokúsiť sa dosiahnuť požadovaný konsenzus.

    Jednotlivé ustanovenia novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je možné v súlade so zámermi, ktoré sme nimi sledovali, rozdeliť približne do štyroch skupín.

    Prvá skupina, prvá kategória návrhov reaguje na zmenu Ústavy Slovenskej republiky v časti dotýkajúcej sa spôsobu voľby prezidenta, ako aj na vydanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod číslom 77/1998 Z. z., v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad s určitým ustanovením zákona o rokovacom poriadku s Ústavou Slovenskej republiky.

    Druhá skupina, druhá kategória návrhov sleduje premietnutie niektorých podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme schválili v uplynulom období v podobe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 1 ods. 2 platného zákona. Ide o tie pravidlá, ktoré majú zjavne normatívny charakter a ich premietnutie priamo na obsahu zákona by mohlo zabezpečiť zvýšenie ich váhy a autority.

    K tým častiam návrhu, ktoré obsahujú ustanovenia patriace do prvej a druhej kategórie, ktoré som spomínal, nepredpokladám odmietavé reakcie a verím, že ich všetci, vážení kolegovia, podporíte.

    Tretia skupina návrhov sa snaží zaplniť medzery, ktoré sa nachádzajú v zákone, pričom platná právna úprava neobsahuje dostatočné mechanizmy na ich preklenutie. Do tejto kategórie možno zaradiť viacero návrhov, spomeniem len niektoré. Napríklad určitým problémom je, keď je Národná rada Slovenskej republiky dva dni po sebe neuznášaniaschopná. Podľa nášho návrhu túto situáciu by bolo možné riešiť tak, že predsedajúci by obligatórne skončil schôdzu a body programu, ktoré neboli doteraz prerokované, by museli byť obligatórne zaradené na ďalšiu schôdzu. Podľa doterajšej právnej úpravy je takýto postup minimálne diskutabilný, i keď sa v praxi uplatňuje. To treba otvorene povedať.

    Druhý z tejto kategórie návrhov reaguje na prípadný vznik situácie, keď gestorský výbor nebude v rámci legislatívneho procesu schopný spracovať a schváliť spoločnú správu výborov. Podľa platnej právnej úpravy je v takomto prípade ďalší legislatívny proces zablokovaný, čo je v rozpore s právom nositeľov zákonodarnej iniciatívy, ktorí majú nielen právo na predloženie návrhu zákona do parlamentu, ale aj právo na to, aby o ich návrhu parlament vecne rozhodol. Verím, že ani táto kategória návrhov nenarazí na zásadnejší rozpor v poslaneckej snemovni.

    Štvrtá kategória návrhov vychádza z napĺňania myšlienky, že rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov by mali byť v zákone upravené tak, aby zaručovali efektívnosť a racionálnosť rokovania a umožnili dospieť bez zbytočných prieťahov k naplňovaniu základného poslania zákonodarného zboru, to znamená k uplatňovaniu rozhodovacích právomocí. Som si vedomý toho, že práve táto kategória návrhov pravdepodobne vyvolá najviac diskusií a možno aj protichodných názorov. Myslím si, že môžem v mene skupiny poslancov povedať, že budeme radi, ak v ďalšom legislatívnom procese zaznejú aj pripomienky, ktoré budú spôsobilé náš návrh v tomto smere zlepšiť.

    Do štvrtej kategórie návrhov patria ustanovenia dotýkajúce sa uplatňovania faktickej poznámky, procedurálnych návrhov a najmä novonavrhovaný § 29a o určení dĺžky času na rozpravu. Aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy najmä v situáciách, keď sa reálne dá predpokladať, že diskusia o určitom bode programu bude mať silný politický náboj. Je celkom prirodzené, že takéto situácie sa v parlamentoch bežne vyskytujú, a vieme, že sme ich niekoľkokrát zažili aj počas tohto, aj počas minulého volebného obdobia. Ako posledný príklad môžem uviesť diskusiu o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Podľa môjho názoru doterajšia prax ukazuje, že sa žiada spôsob rokovania pri takýchto situáciách osobitne upraviť tak, aby bolo rokovanie racionálne, efektívne a možno zároveň aj atraktívne a prehľadné pre verejnosť, ktorá sleduje priebeh diskusie na televíznych obrazovkách. Filozofia novonavrhovaného § 29a vychádza z myšlienky posilnenia autority poslaneckých klubov v štruktúre orgánov Národnej rady Slovenskej republiky. V tom je jeho sila, ale možno aj jeho slabina. Budem rád, keď sa o tejto otázke bude vecne a nie politicky diskutovať.

    V tejto súvislosti pripomeniem len to, že takáto úprava rokovania parlamentov je pomerne bežná vo viacerých európskych krajinách. My sme si urobili určitú porovnávaciu analýzu rokovacích poriadkov viacerých krajín k tejto otázke a ukazuje sa, že je to postup, ktorý je skutočne zaužívaný. V ďalšom priebehu rozpravy môžem o týchto veciach informovať.

    V súvislosti s novonavrhovaným § 29a chcem spomenúť ešte jedno novonavrhované ustanovenie, ktorého podstatou je opätovné zavedenie všeobecnej politickej rozpravy do praxe slovenského parlamentu. Cieľom tohto návrhu je umožniť ventilovanie politických názorov a stanovísk vo vyhradenom časovom priestore, a to bez požiadavky na naplnenie niektorých formálnoprávnych podmienok, ktoré sa inak požadujú, napríklad predloženie písomného podkladu, prerokovanie návrhu vo výbore atď. Tento návrh smeruje aj k tomu, aby vyslovene politické stanoviská a názory neboli predkladané pri rokovaní o bodoch programu, ktoré vecne s obsahom prejavu poslanca spravidla nesúvisia. Myslím si, že tento návrh smeruje k posilneniu postavenia opozície v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že vo svojom vystúpení som poukázal na základné ciele, ktoré skupina poslancov predložením tohto návrhu sledovala. Zároveň si vás dovolím požiadať o podporu nášho návrhu a teším sa na konštruktívnu diskusiu o jeho obsahu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to poslancovi Lajosovi Mészárosovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. (tlač číslo 336).

    Čo sa týka môjho stanoviska k zákonu v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je opodstatnený. Je totiž nepochybné, že rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 350/1996 Z. z. treba aktualizovať tak, aby sa do neho premietli zmeny Ústavy Slovenskej republiky, ktoré nastali ústavným zákonom číslo 9/1999 Z. z. Predkladatelia sú zároveň vedení snahou upraviť podrobnejšie, precíznejšie a presnejšie niektoré pravidlá rokovania Národnej rady, resp. režim práce tak, aby táto práca mohla byť efektívnejšia, aby parlament mohol plniť svoju úlohu efektívnejšie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 348 zo dňa 23. augusta 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z., v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 1999 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, prerokoval v lehote do 26. novembra 1999.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo až po rozprave.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že sa písomne neprihlásil žiadny z poslancov, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v rámci prvého čítania chcem reagovať na tento poslanecký návrh novely rokovacieho poriadku, pretože si myslím, že o tejto novele rokovacieho poriadku jednoducho je potrebné viesť dialóg, diskusiu a je potrebné poukázať na viaceré rozporné miesta, ktoré táto novela rokovacieho poriadku prináša.

    Ako už uviedol pán predkladateľ alebo zástupca predkladateľov pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz, skutočne v roku 1996 po dlhšie trvajúcich snahách bol schválený nový rokovací poriadok. A treba kvôli poriadku uviesť, že pred týmto rokovacím poriadkom platil takzvaný Šalgovičov rokovací poriadok, ktorý bol ešte, myslím si, z roku 1988 a ktorý bol v podstate prispôsobený na iný typ procedúry parlamentu. Ale treba úprimne povedať, že tento takzvaný Šalgovičov rokovací poriadok vlastne až do roku 1996 bol vhodným doplnkom predovšetkým pre parlamentnú väčšinu parlamentu najmä vplyvom toho, že umožňoval v rámci svojich gumových opatrení, povedal by som, väčšie zvýraznenie a postavenie parlamentnej väčšiny v parlamente.

    To znamená, že v zmysle tohto pôvodného rokovacieho poriadku jednoducho parlamentná väčšina mala oveľa väčšie práva. Nebolo potrebné v podstate takmer v ničom rešpektovať v parlamente nejaký menšinový hlas. Aj keď to bolo pre nás, pre parlamentnú väčšinu, v tom čase pohodlné, aj vplyvom práve týchto skúseností došlo k tomu, že niekedy v roku 1993 sa začali práce nad novým rokovacím poriadkom. Trvali dlhšie. Boli tam uskutočnené viaceré rokovania, viaceré konzultácie, viaceré oponentúry a vlastne v roku 1996 bol schválený rokovací poriadok v takej podobe, v akej je platný dnes. Chcem povedať, že tento nový rokovací poriadok, ktorý bol schválený v roku 1996, na rozdiel od predchádzajúceho takzvaného Šalgovičovho rokovacieho poriadku väčším spôsobom zvýrazňoval postavenie parlamentnej opozície alebo parlamentnej menšiny v rámci činnosti samotného parlamentu.

    Udialo sa to, a už som o tom hovoril aj na tejto pôde práve v spojitosti s iným návrhom novely rokovacieho poriadku, udialo sa tak jednak preto, lebo členom tejto komisie bol pán Ftáčnik, mal viaceré argumenty, na základe ktorých dokázal presvedčiť aj mňa, aj pána poslanca Sečánskeho, ktorí sme boli v rámci tejto komisie, o nevyhnutnosti riešenia rokovacieho poriadku, nie pre momentálne politické zoskupenie, nie pre parlamentnú väčšinu, ale vlastne pre parlament ako taký aj so zvýraznením postavenia parlamentnej menšiny alebo opozície v samotnom parlamente.

    Mám taký dojem, je to môj subjektívny názor, že súčasná vládna koalícia a súčasná parlamentná väčšina v podstate tesne od volieb alebo tesne po voľbách sa správa aj práve v súvislosti s procesným správaním sa parlamentu ako v zmysle starej známej slovenskej pesničky: Ži tak, ako keby bolo dnes poslednýkrát. V tomto smere môžem s istou škodoradosťou povedať, áno, môžete takto postupovať, páni z parlamentnej väčšiny, môžete v rámci účelových stanovísk, či už ústavnoprávneho výboru, alebo predsedajúceho, alebo takouto formou novely rokovacieho poriadku, odčerpávať pomerne exkluzívne postavenie parlamentnej menšiny v samotnom parlamente. Ale na druhej strane s istou škodoradosťou, ako som povedal, môžem povedať, že je to vlastne veľmi zjednodušený pohľad na vec a vlastne to, čo dnes konáte pod dojmom súčasnosti, sa môže veľmi ľahko a ono zvyčajne to aj tak býva, že sa aj obráti proti vám, možno nie v takom dlhom čase.

    Samotná deštrukcia tohto procesného správania sa parlamentu od samotných volieb do parlamentu sa začala postupne. Začala sa ukazovať najskôr totálnou neznalosťou rokovacieho poriadku zo strany vedenia parlamentu. Do istej miery to bolo aj logicky zdôvodniteľné, pretože bolo nové vedenie a trvalo istú chvíľu, kým povedzme toto nové vedenie, predseda a podpredsedovia vniknú aj do viacerých úskalí a tajov tohto nového rokovacieho poriadku. Chcem povedať, že až na výnimky sa akejsi podrobnej a hlbokej znalosti tohto rokovacieho poriadku vedenie parlamentu nezhostilo dodnes. Čiže tu vidím prvý, zásadný a kardinálny problém, ktorý spočíva v tom, že mnohé veci, ktoré sa dali, ktoré boli silného politického pnutia, aj na pôde tohto parlamentu sa dali riešiť efektívnym vedením schôdze. Jednoducho nedošlo k tomu, vznikla pomerne komplikovaná, napätá situácia a hľadalo sa riešenie situácie nie tým, že jednoducho pôsobím na toho, kto vedie tú schôdzu, aby ju jednoducho viedol v zmysle všetkých oprávnení a všetkej pôsobnosti, ktorú predsedajúci má, ale riešila sa situácia oveľa jednoduchšie, oveľa nekoncepčnejšie, tak, že proste budem prispôsobovať platné znenie rokovacieho poriadku tak, aby k takýmto pnutiam alebo politickým napätiam nedochádzalo.

    V tomto smere budem trocha polemizovať s pánom predsedom Oroszom, ktorý aj pri zdôvodnení napríklad nového § 29a hovorí, že k obmedzeniu celkového času rokovania parlamentu alebo nejakého bodu má údajne dôjsť najmä preto, keď sa bude blížiť nejaká rozprava o bode, ktorá môže mať silný politický náboj. Pýtam sa, na čo je parlament Slovenskej republiky. Je to akademická pôda? Je to odborná ustanovizeň? Kde inde, ako na pôde parlamentu sa majú skutočne ventilovať mnohé politické problémy? Myslím si, že tu niekde je najväčší problém aj všetkých snáh súčasnej parlamentnej väčšiny, že celkom nechápe samotnú esenciu politiky a samotný zmysel rokovania parlamentu.

    Vždy doteraz od roku 1990 bolo veľmi dobré a veľmi žiaduce, že všetky politické tlaky a všetky politické pnutia, ktoré boli v tejto spoločnosti a ktoré vyplývali aj z nezrelosti, z nedostatočnej politickej kultúry alebo kultivovanosti, všetky tieto politické pnutia sa ventilovali na pôde parlamentu, takmer všetky. Bolo to veľmi dobré najmä preto, že sa neventilovali niekde inde. Iste si spomeniete, keď v minulosti bola veľakrát na pôde parlamentu veľmi napätá atmosféra. Pomaly rozbíjali na starom parlamente vchodové dvere. Do parlamentu sme vtedy museli doslova ako krysy utekať cez pivnice pred rozvášnenými davmi a masami, ktoré boli pred parlamentom, ale jednoducho to stále bolo dobré v tom, že situácia sa ventilovala na pôde parlamentu v rámci diskusie, veľakrát jalovej, veľakrát politicky účelovej, veľakrát emotívnej, nie vecnej, ale na druhej strane to bolo oveľa lepšie, ako keby ten ventil politického zápasu medzi koalíciou a opozíciou sa mal presunúť niekde inde, povedzme na ulicu, čoho sme dnes asi čoraz častejšími svedkami. Ale nemyslím si, že je to dobré. Aj v tomto smere táto novela rokovacieho poriadku jednoducho prispieva k tomu, aby ventil slovenského "papiňáku" sa z pozície parlamentu presúval niekde inde, aby sa na pôde parlamentu neviedla veľakrát emotívna, veľakrát iracionálna, veľakrát subjektívne ladená, účelovo ladená politická debata, ale naopak, aby sme hľadali také riešenia, ktoré budú nejakým spôsobom krájať faktické poznámky, krájať dĺžku rozpravy, krájať procedurálne návrhy a ďalšie veci. O týchto sa ešte zmienim pri konkrétnych ustanoveniach tohto zákona.

    Čiže chcem polemizovať s tým, čo povedal pán predseda výboru Orosz, že skutočne esenciou činnosti parlamentu je veľakrát aj vášnivá politická debata, veľakrát aj skočenie si v tom dobrom zmysle slova, možno aj v tom menej dobrom zmysle slova do vlasov, pretože aj keď to verejnosť povedzme nie vždy prijímala korektne, ako sa hádame na pôde parlamentu, v konečnom dôsledku to bolo lepšie, ako keby všetky tie príčiny, všetky tendencie hádok sa mali presúvať z pôdy parlamentu niekde inde, do jednotlivých politických centrál, na mítingy, na stretnutia na ulice a podobne. Čiže tu, myslím si, je odklon od tejto tendencie.

    Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia novely rokovacieho poriadku, budem v stručnosti reagovať aj na ne, aj keď si uvedomujem, že v prvom čítaní sa má hovoriť predovšetkým o celkovej filozofii a koncepcii predloženého návrhu novely rokovacieho poriadku. Ale treba o tom povedať už len preto, aby sme prípadne, ak bude ochota a chuť, v rámci druhého čítania sa pokúsili niečo zlepšiť, netrúfam si teraz povedať, že niečo zásadným spôsobom aj v prospech politickej opozície alebo v prospech menšiny v parlamente.

    Začnem jednotlivými bodmi, ku ktorým mám isté výhrady. Pôjdem postupne.

    V prvom rade je to bod 4. V bode 4 sa hovorí, že v § 24 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia, štvrtá a piata veta, ktoré znejú: "Na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu môže zaradiť všeobecná politická rozprava. Súčasťou návrhu môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy. V takom prípade sa postupuje podľa § 29a." Znenie tohto ustanovenia napríklad pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Orosz zdôvodnil ako istý ústretový počin vo vzťahu k poslaneckej snemovni, vo vzťahu k poslancom v tom smere, že doteraz nebolo potrebné alebo možné predkladať takéto návrhy a jednoducho treba umožniť, aby k tomuto došlo pri abstrahovaní od ostatných požiadaviek a náležitostí, ktoré rokovací poriadok spája s nejakým bodom rokovania parlamentu. Nesúhlasím s týmto názorom, pretože návrh, ktorý sa predkladá, je skôr zúžením priestoru.

    Doteraz, aj keď nebolo v rokovacom poriadku upravené, či sa môže alebo nemôže predložiť takýto bod, jednoducho bolo to právom každého poslanca, individuálne ktokoľvek, nielen dva poslanecké kluby, mohol požiadať na začiatku rozpravy v rámci jednej minúty, aby bod politická rozprava bol zaradený na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Tým, že tam teraz stanovujeme podmienku dvoch poslaneckých klubov a nestanovujeme podmienku obligatórnosti, to znamená, že v takom prípade napríklad sa musí uskutočniť takáto politická rozprava, krátime doteraz platnú právnu úpravu v tom smere, že sa stanovuje väčší a komplikovanejší spôsob na iniciovanie takéhoto kroku.

    Doteraz bolo možné, aby ktokoľvek v parlamente v priebehu jednej minúty navrhol takýto bod rokovania, ktorým je politická rozprava. Ak má mať význam toto ústretové gesto, pretože aj politické rozpravy v minulosti boli časté na pôde parlamentu, takmer automaticky dávané na každú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Súviselo to s tým, o čom som hovoril celkom v úvode, že zrejme súčasní predkladatelia, ale aj súčasná parlamentná väčšina nie celkom chápe zmysel a vlastnú esenciu činnosti parlamentu.

    Čiže ak chceme napomôcť tomu, aby sa parlament vrátil aj do istého kotla politiky, tak v takom prípade by som uvítal, keby povedzme predkladatelia toto umožnili ako istú obligatórnu záležitosť a aby tam bolo povedzme povedané, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu zaradí všeobecná politická rozprava. Vtedy by som videl význam a zmysluplnosť tohto kroku. V opačnom prípade je to krok späť a kráti to, čo doteraz mohol robiť individuálne čo i len jeden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej v bode 5 tohto návrhu sa hovorí, teda dotýka sa ustanovenia § 26 ods. 5, kde sa majú pripájať tieto vety: "Ak je navrhovateľom skupina poslancov, je späťvzatie návrhu účinné, len ak o to požiada nadpolovičná väčšina členov tejto skupiny. Vláda môže vziať svoj návrh späť len na základe platného uznesenia." Myslím si, že tento návrh tiež nie je dobrý jednoducho preto - môžeme si to vysvetliť na konkrétnom príklade. Podá sa návrh zákona. Skupina poslancov, povedzme 12 poslancov, ho podá na pôdu parlamentu a v zmysle tejto dikcie sa hovorí, že stiahnutie tohto návrhu zákona je účinné vtedy, ak siedmi z týchto poslancov navrhnú stiahnutie. Je to nezmysel, pretože toto ustanovenie § 26 ods. 5 má všeobecnú povahu a dotýka sa akéhokoľvek návrhu, dotýka sa aj návrhu zákona a v takom prípade, ak vychádzame z toho, že zákonodarnú iniciatívu nemá skupina poslancov, ale má poslanec každý sám, tak je to jednoducho nezmysel v tom smere, že ak návrh zákona podá 12 poslancov a teoreticky 11 poslancov zoberie svoj podpis späť alebo žiadajú stiahnutie tohto návrhu, je tam stále jeden, ktorý disponuje zákonodarnou iniciatívou. Čiže v tomto smere jednoducho si myslím, že nie je možné, aby sme to viazali na nejakú nadpolovičnú alebo na nejaký cenzus zvýraznený nejakými počtami. Ak čo i len jeden poslanec figuruje a je podpísaný na návrhu, ten návrh musí byť jednoducho prerokovaný na pôde parlamentu. Iná vec je, samozrejme, ten súvis s bodom 26, kde toto oprávnenie je.

    Ďalej k spornému ustanoveniu § 29a, o ktorom povedal aj pán JUDr. Orosz, že zrejme bude aj polemika, či je to dobré, alebo nie je to dobré, a vlastne aj vysvetlil dôvod zavedenia krátenia celkového rečníckeho času aj s následným žrebovaním vlastne na tú minimálnu hranicu 12 hodín. Síce povedal, že sa to vlastne bude dotýkať iba nejakých výnimočných pnutí, nejakých výnimočných situácií osobitného bodu v rámci rokovania, ale myslím si, že sme v parlamente svedkami skôr toho, že všade tam, kde sa ponúka veľmi jasné a precízne znenie rokovacieho poriadku tým, že je tam už tá rukavica, tak sa zvyčajne ťahá a niekedy až do extrému. Teraz mám na mysli predovšetkým súčasné chápanie a vnímanie vlády a parlamentnej väčšiny v súvislosti s rokovaním v takzvanom skrátenom legislatívnom konaní, ktorý paragraf bol napríklad tiež schvaľovaný a prijímaný ako niečo výnimočné, ale z ktorého sa stal doslova, povedal by som, bežne používaný prostriedok zľahčenia si pozície, zľahčenia si práce a vôbec už ten pôvodný zmysel a charakter skráteného legislatívneho konania dnes nie je vnímaný politicky, tak ako má byť a ako racionálne má byť vnímaný.

    Čiže aj v zmysle tohto ustanovenia si nemyslím na rozdiel od pána predsedu ústavnoprávneho výboru, že toto by sa malo dotýkať nejakých výnimočných pnutí. Naopak, môžem povedať, že toto ustanovenie sa môže dotýkať celej schôdze. Nikde nie je napísané v tomto ustanovení, že v zmysle § 29a nového rokovacieho poriadku vystúpim na začiatku pri schvaľovaní celkového programu schôdze a poviem, že navrhujem, aby všetky body, napríklad 55 bodov, všetky body sa zmestili, alebo aby celá rozprava, celá schôdza sa viazala na časový horizont 12 hodín. Viem si predstaviť, že v túto chvíľu je to pomerne absurdné tvrdenie, pretože koalícia má záujem na prerokovaní takýchto bodov a s takýmto niečím nemôže vyjsť, ale jednoducho chcem povedať, že sa to vôbec nedotýka toho, o čom hovoril pán predseda ústavnoprávneho výboru. A navyše, myslím si v zmysle toho, o čom som hovoril celkom na začiatku, že je to jednoducho proti zmyslu a zmysluplnosti pôsobenia parlamentu aj z hľadiska vystupovania poslancov, aj z hľadiska vlastnej politickej esencie v rámci činnosti parlamentu.

    Tu si neodpustím jednu poznámku. Pán poslanec Šimko, ale aj pán predseda Migaš práve v súvislosti, ale nie s týmto, s iným bodom, ešte sa k tomu vrátim. To nebolo pri tomto bode. Takže toho sa dotýka tá reakcia. Budem na ňu reagovať práve v spojitosti s hlasovaním o jednotlivých bodoch hromadne, teda povedzme na záver rokovacieho dňa.

    Čiže jednoducho si myslím, že § 29a nie je dobrý v zmysle toho, o čom som hovoril, je namierený, doslova to poviem, proti politickej menšine, proti opozícii v parlamente. A zasa poviem a zvýrazňujem to, parlament nie je akademická pôda, nie je to odborná ustanovizeň, nie je to nejaká inštitúcia, ktorá podáva znalecké posudky, ale je to predovšetkým inštitúcia, kde sa vedie politický zápas a kde sa pretavujú veľakrát aj povedzme primitívne formulované myšlienky, ale jednoducho patrí to ku šťave parlamentarizmu. Čiže v tomto smere si jednoducho myslím, že § 29a nie je dobrý a doslova je namierený účelovým spôsobom proti opozícii.

    Ďalšia výhrada smeruje k bodu 9. Tu sa hovorí, že v § 33 ods. 1 sa v prvej vete za slovo "právo" vkladá slovo "jednu" a tak ďalej, teda spojitosť s faktickými poznámkami. Na túto tému už odznelo veľmi veľa. Myslím si, že už niektoré veci sa pretavili zasa v dôsledku činnosti a reagencie predovšetkým našej činnosti ako opozície do vnútorných pravidiel parlamentu, keď bolo z nášho pohľadu oklieštené toto právo viackrát vystúpiť. Aby napríklad nebolo toto právo formalizované, to znamená, aby neboli vnímané faktické poznámky ako bežná rozprava z hľadiska prihlasovania sa do faktických poznámok a podobne. Čiže zasa je to uhol pohľadu, ktorý chceme docieliť. Či je tým zmyslom povedzme, aby sa menej hovorilo, aby sa racionálnejšie hovorilo, ale mám dojem, že chcieť iba od zmeny nejakej formy a zmeniť tým aj nejaký štýl reči, je pomerne komplikovaná záležitosť a takmer nemožná. Takže osobne si myslím, že napríklad aj v spojitosti s faktickými poznámkami v známej kauze pána poslanca Lexu zasa k zásadnej chybe nedošlo tým, že opozícia jednoducho využívala politický priestor, ktorý na pôde parlamentu mala, ale tým, že jednoducho predsedajúci schôdze vtedy nezvládol situáciu. Keby v prvú noc vtedajší predsedajúci schôdze viedol tú schôdzu povedzme celú noc a neskončil ju o 24.00 hodine alebo o 23.00 hodine, ako ju skončil, tak si myslím, dnes s plnou váhou môžem povedať, že rozprava by bola oveľa kratšia, reakcie by boli, povedal by som, menej vypäté a väčšmi unavené. Ale to je všetko, ten priestor a materiál, ktorý predsedajúci v rukách má a jednoducho ho nevyužil. Čiže zasa reakcia na toto bola vlastne neúmerná a neprimeraná tým, že budem okresávať a riešiť záležitosti dotýkajúce sa faktických poznámok.

    Ďalej mám výhradu k bodu 11, kde sa hovorí, že v § 35 ods. 4 sa vypúšťajú slová "a pred hlasovaním". Ide tam o možnosť vystúpenia predsedu alebo povereného člena poslaneckého klubu. Ak si parlamentná politická strana žiada pred skončením rozpravy alebo po skončení rozpravy čas na poradu, je umožnené podľa rokovacieho poriadku, aby sa porada udiala, a doteraz platilo, že predseda mohol informovať alebo poverený člen o stanovisku poslaneckého klubu nielen pred čiastkovými hlasovaniami, teda pred spustením celkového mechanizmu hlasovania, ale povedzme aj v čase a vo fáze, keď došlo k odsúhlaseniu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a bolo potrebné rozhodnúť sa práve v kontexte schválených alebo neschválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, či budem hlasovať o zákone napríklad ako o celku. Čiže v takom prípade bolo možné, aby vystúpil aj vo fáze na záver pred konečným hlasovaním povedzme predseda poslaneckého klubu, aby povedal, že vzhľadom na to, že neboli akceptované naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, náš názor je taký, že sme chceli pôvodne podporiť, ale nepodporíme konečné znenie návrhu zákona. Toto sa berie. Tu sa teraz hovorí, že takéto právo má v podstate poslanecký klub a s možnosťou vystúpenia povedzme predsedu poslaneckého klubu len vo fáze pred samotným spustením celkového mechanizmu hlasovania aj vo vzťahu k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Čiže z nášho pohľadu je to zase krok späť.

    Pokiaľ ide o bod 13, kde sa hovorí, v § 36 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení rozpravy a po prípadnej porade poslaneckých klubov, ak Národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. Národná rada sa môže uzniesť bez rozpravy, že hlasovanie o všetkých návrhoch, o ktorých sa skončí počas rokovacieho dňa rozprava, a o súvisiacich návrhoch s výnimkou procedurálnych návrhov, o ktorých sa hlasovalo ihneď, sa uskutoční počas poslednej hodiny rokovacieho dňa." To je ten príklad, v ktorom som práve chcel poukázať na reakciu pána poslanca Šimka a pána predsedu parlamentu Migaša, ktorí toto znenie pred médiami prezentovali ako ustanovenie, ktoré zefektívni chod činnosti parlamentu a ktoré vlastne je namierené k väčšej zodpovednosti a k väčšej povinnosti poslancov v súvislosti s ich prácou na pôde parlamentu. Citujem to tak vo všeobecnosti a možno voľne, ale tak nejako to bolo prezentované a myslím si, že je to také orwellovské konštatovanie, pretože opak je pravdou.

    Základné čertovo kopýtko tohto ustanovenia totiž je celkom v niečom inom. Občania Slovenskej republiky veľmi citlivo vnímajú, či parlament je, alebo nie je naplnený, či sú, alebo nie sú prázdne stoličky v rámci parlamentu a veľakrát, myslím si ako poslanec, neprávom toto mechanicky porovnávajú s akýmsi klasickým inštitútom pracovného pomeru a nejakých "pichacích" kariet a podobne. Som ďaleko od nejakej demagógie, aby som jednoducho prisviedčal takémuto zmýšľaniu, ale na druhej strane musím povedať, že základným zmyslom, alebo ak by sme dešifrovali znenie tohto ustanovenia vzhľadom na dnešné pomery, ktoré vládnu na Slovensku, dá sa to dešifrovať jednou vetou a tá veta znie: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ste povinní ráno prísť, zapísať sa, potom môžete ísť všetci preč a musíte tu byť večer o 18.00 hodine, keď sa bude zase hlasovať. To je základné dešifrovanie vlastne tohto ustanovenia, ktoré má istý pragmatický zmysel a používa sa aj v zahraničí, ale musím povedať, že potom to treba aj takto vysvetľovať, čo je dôvodom a čo príčinou zavedenia takéhoto paragrafu, že to nie sú nejaké abstraktné akademické úvahy, ale jednoducho je to neschopnosť súčasnej vládnej koalície zabezpečiť si priebežnú väčšinu na pôde parlamentu pri jednotlivých bodoch rokovania. Potom to bude úprimné a potom to možno zoberú aj občania Slovenskej republiky, keď sa im takto vysvetlí, a nie že sa im bude celkom opačným spôsobom prezentovať ako reakcia na ich oprávnenú kritiku. To je skutočne celkom naopak a na hlavu postavené, takže nie je to tak.

    Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 14 predloženého návrhu novely rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že § 38 sa dopĺňa o nový ods. 3, ktorý znie: "O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, nechá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. Predsedajúci nechá o procedurálnom návrhu v takomto prípade opäť hlasovať v čase, keď bude Národná rada schopná sa uznášať." Chcem povedať, že aj v tomto prípade ide o riešenie, ktoré možno nazvať z núdze cnosť, že jednoducho ide o to, aby sa predišlo situáciám, vďaka ktorým sa zase z dôvodu priebežného nedostatku väčšiny poslancov v parlamente komplikuje vec tak, že keď sa prednesie a hlasuje o procedurálnom návrhu, jednoducho sa musí postupovať tak, ako keby sa hlasovalo o inom návrhu a musí nastať mechanizmus prerušenia, prestávky a podobne.

    A to, čo chcem zvýrazniť práve v spojitosti s týmto bodom, sa nachádza v dôvodovej správe, a to je aj v kontexte toho predchádzajúceho, kde sa v bode 14 hovorí v zátvorke, je to priamo expressis verbis zdôraznené, že k takémuto zneniu dochádza aj preto, keďže zákon neustanovuje povinnosť poslancov zdržovať sa vždy počas rozpravy v rokovacej sále. Tak tu dáme do textu zákona alebo do textu dôvodovej správy niečo, voči čomu je obrovsky silné pnutie zo strany spoločnosti, zo strany občanov a my to dáme ako jeden formálny, doslova formálny dôvod, prečo takto budeme konať. Pretože podľa zákona nemáme povinnosť chodiť do práce, ako keby do práce alebo na rokovanie parlamentu, že do istej miery je to, povedal by som, až taká trúfalosť, keď sa to priamo uvedie v texte zákona alebo v dôvodovej správe, že vlastne preto, lebo poslanec nemusí chodiť na rokovanie parlamentu. Otázka stojí, či má potom právo, samozrejme, automaticky na mzdu a na všetky požitky vyplývajúce z toho, to je tá otázka, ktorá je asi adekvátna takto položenej prvej formulácii. Ale dáme to jednoducho do zákona a povieme, že budeme tak postupovať pri procedurálnych návrhoch preto, lebo poslanec nemusí chodiť na rokovanie parlamentu. V zákone takúto povinnosť nemá. Takže sa mi to zdá príliš silné a nie celkom správne zdôvodnenie celej tejto situácie.

    Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 18 k § 65 ods. 3, kde sa presúva, je to detail, presúva sa pôsobnosť Národnej rady na predsedu Národnej rady v súvislosti s pravidlami hospodárenia. Je to pokus o vysvetlenie a aj v rámci dôvodovej správy, ale jednoducho si myslím, že tá tendencia naberania pôsobnosti predsedu Národnej rady nie je správna a budem ju kritizovať aj v inom bode, takže jednoducho si myslím, že aj keď to veľakrát nemuselo byť operatívne alebo zrozumiteľné, alebo z hľadiska času tam mohli byť nejaké sklzy tým spôsobené, stále si myslím, že tieto pravidlá jednoducho patria orgánu, ktorý je najvyšší a najvyšším orgánom jednoducho nie je predseda parlamentu z hľadiska rozhodovacej činnosti, ale parlament sám.

    Ďalšia výhrada sa dotýka bodov 22, 23, 24, 25, 27, kde sa vo všeobecnosti navrhuje takýto zásadný posun. V súčasnosti celý priebeh rokovania napríklad o návrhu zákona má pomerne jasnú procedúru. Tá jasná procedúra spočíva v tom, že návrh zákona jednoducho musí prejsť cez jednotlivé určené výbory, výbory musia zaujať stanovisko, následne gestorský výbor zaujme konečné stanovisko. A zase pod vplyvom terajšej praxe, nie pod vplyvom nejakých úvah na všeobecné zefektívnenie rokovania parlamentu, ale zase pod vplyvom terajšej praxe spočívajúcej v tom, že činnosť výborov, súčasných výborov Národnej rady Slovenskej republiky je absolútne paralyzovaná, že výbory v podstate nie sú schopné sa uznášať, prijímať svoje uznesenia, tak pod vplyvom týchto subjektívnych politických chýb, jednotlivých politických strán v parlamente ideme povedať, že vlastne - a poviem to zase vulgárne jednou vetou a zjednodušene -, že aj keď návrh zákona neprejde vo výboroch, nebude sa môcť o nich rokovať, pretože bude málo ľudí, aj keď gestorský výbor neprijme žiadne stanovisko, v takom prípade sa jednoducho nič nestalo, spoločný spravodajca následne informuje plénum, že proste výbory sa nemohli uznášať a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona.

    To je priam absurdná záležitosť, pretože tým absolútne negujeme v poradí druhý alebo tretí najvýznamnejší orgán v rámci parlamentu, ktorým sú jednoducho výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby sa prinútili poslanci chodiť na rokovania výborov, aby boli výbory uznášaniaschopné, volíme zase také riešenie, ktoré má veľmi vážny zásah do celého legislatívneho procesu, pretože zopakujem to ešte raz, v týchto ustanoveniach hovoríme, že sa nič nedeje, nemusíte prerokovať návrh zákona, nemusíte chodiť na rokovanie výboru, ani jeden poslanec, s tým, že nakoniec tak či tak poslanec gestorského výboru v rámci svojej informácie oboznámi s týmto plénum a v pléne sú už predsa počty, odsunieme to ako blok večerného hlasovania, keď určite vieme, že tu bude 76 poslancov a tam napriek tomu, či sa tým zaoberal výbor, alebo nezaoberal výbor, ale, či prijal uznesenie alebo neprijal, jednoducho to odsúhlasíme tak, ako to bolo predložené. Je to absolútna negácia činnosti výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zase pod vplyvom súčasnej paralyzácie alebo paralyzovania činnosti jednotlivých výborov, ktoré nie sú schopné konať práve preto, že poslanci nechodia na rokovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Takže toto považujem v rámci všetkých bodov, o ktorých som hovoril, za veľmi zásadný a vážny problém.

    Ďalej v bode 29 sa navrhuje v § 85 doplniť nový odsek 4, ktorý znie: "V opakovanom treťom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy." Zrejme sa pôvodne chcelo v tejto dikcii vychádzať z akýchsi vnútorných pravidiel parlamentu, pretože sme reagovali na ustanovenie § 85, ale treba zase dodať, že táto reakcia je veľmi nešťastná. Už následne od predloženia novely tohto zákona sme mali podobný spor na pôde ústavnoprávneho výboru a tam sme, myslím si, skoro unisono prijali taký záver, že nie je možné, jednoducho nie je možné, aby v treťom čítaní boli vecne predkladané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Môžu byť predkladané iba legislatívnotechnické a jazykové záležitosti, ale nie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani také, ktoré sa viažu na predtým schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, pretože jednoducho by došlo k anomálii v tom smere, že legislatívny proces má tri čítania, z ktorých každý má svoj význam, a ak by sme umožnili v treťom čítaní predkladať nové vecné doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, tak by sme usekli legislatívny proces v tom smere, že by nebolo možné v rámci nejakej korekcie alebo možnosti opravy následne reparovať to, čo sa schválilo v treťom čítaní. Preto napríklad po prvom čítaní nasleduje druhé, po druhom čítaní nasleduje tretie, aby tie korekcie mohli byť. A v treťom sa môže situácia riešiť iba tak, že je možné opraviť iba zjavné legislatívnotechnické a jazykové chyby.

    Ale pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, myslím si, že jasne sme prijali záver v ústavnoprávnom výbore, že tu musí nastať postup v zmysle gramatického výkladu dotknutého ustanovenia paragrafu a že musí požiadať skupina 30 poslancov, aby celá vec bola vrátená do druhého čítania a aby tam v rámci otvorenej rozpravy boli prednesené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré neboli prednesené pôvodne v rámci druhého čítania.

    Takže to by som prosil, aby toto sa zosúladilo aj s tým naším záverom, ktorý... Nie je to napísané, ale iste to zase dáva možnosť takého výkladu, že podľa tohto znenia treba jasnejšie, teda aby nedošlo, to je zrejme problém, aj pán predseda súhlasí s týmto záverom, len potom treba jasnejšie precizovať ten text, aby nedochádzalo k tomu, že síce tento text my sme prijali v našich pravidlách, ale pán predseda a viacerí členovia výboru napríklad mali odlišný názor na to, ako vykladať toto znenie. Takže práve kvôli tomu si jednoducho myslím, aby to bolo jasnejšie vyjadrené, aby z toho nevyplývalo, že je jednoducho možné, aby v treťom čítaní boli predkladané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Takže, samozrejme, že to nevyčítam ako nejakú všeobecnú chybu, možno len interpretačnú.

    Ďalej je to bod 34, kde sa hovorí, že v § 90 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta a druhá veta sa nachádza v texte, ktorý znie: "Na schôdzi Národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta republiky." Doterajšia prax bola taká, že ak pán prezident v zmysle rokovacieho poriadku vráti zákon, tak ho musí prísť osobne predložiť alebo môže byť poverený člen vlády, ktorý toto urobí za neho. Nepripustili sme, aby na pôde Národnej rady, nie výborov, na pôde Národnej rady vystupoval nejaký subalterný úradník typu vedúceho. Myslím si, že pôvodná motivácia bola taká, že vedúci legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta asi dosť ťažko môže podľa môjho názoru formálne a ústavnoprávne zdôvodňovať na pôde pléna Národnej rady vrátenie takéhoto textu naspäť do parlamentu. Teraz sa vraciame k tejto dikcii, ktorá nie je šťastná, pretože hovorí, že prezidenta v takomto prípade môže zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta republiky. Kto je to vedúci pracovník Kancelárie prezidenta? Z istej pozície to teraz pritiahnem za vlasy, priznávam, môže to byť šéf dispečingu alebo šéfka upratovačiek. Chcem povedať, že ak sa chce vyjadriť, že pána prezidenta môže zastupovať nejaká iná osoba na pôde pléna, tak povedzme rovno, môže to byť iba kancelár a v takom prípade si myslím, že by to mohlo byť akceptovateľné, ale nenechávajme tam dikciu všeobecného znenia.

    V § 94, je to bod 39, ods. 2 znie: "Pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí." Myslím si, že opätovne ide o obchádzanie inštitútu zákonodarnej iniciatívy a procesu tortúry, ktorá vyplýva z celkového legislatívneho procesu, ktorý je pomerne komplikovaný. Terajšia prax v súvislosti s legislatívnym procesom je taká, že jednoducho, ak poslanec alebo skupina poslancov predloží návrh zákona, ktorým sa novelizuje alebo mení iný zákon, nie je prípustné podľa terajšieho znenia rokovacieho poriadku, aby v priebehu legislatívneho procesu na pôde parlamentu niekto iný z poslancov či už z takých, alebo onakých dôvodov zasahoval do tohto znenia novely zákona, pretože sa v minulosti veľakrát stávalo, že poslanec povedzme dal poslaneckú iniciatívu, návrh zákona, kde žiadal novelizovať jeden paragraf nejakého zákona, doslova jeden paragraf, a v rámci legislatívneho behu a procesu, v rámci rokovania výborov a samotného pléna nakoniec vzišiel z toho materiál, ktorý bol absolútne odlišný od toho, ktorý pôvodne chcel ten predkladateľ predložiť.

    A v čom je problém? Problém je jednoducho v tom, že v takom prípade parazitovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na tej tortúre a tých problémoch, ktoré jednoducho musí každý poslanec, ktorý chce predložiť návrh zákona na pôdu parlamentu, absolvovať. Mám na mysli vypracovanie takéhoto návrhu, vypracovanie doložky zlučiteľnosti novely tohto zákona s právnym poriadkom Európskej únie. Mám na mysli obrátenie sa na ministerstvo financií v tom smere, aké náklady bude mať predložený predpis v spojitosti so štátnym rozpočtom. Ďalej mám na mysli celú tortúru stanovených lehôt v rokovacom poriadku, kde je pomerne prísny postup, v akých časových reláciách je možné takýto zákon jednoducho prerokovať a schváliť. A teraz pri tomto navrhovanom znení môže dôjsť k takej situácii, že podám návrh novely so všetkou tortúrou, so všetkými problémami, s ktorými je spojený zákonodarný alebo legislatívny proces na pôde parlamentu, a v priebehu pléna niekto vystúpi a povie, navrhujem ďalších 30 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a doslova sa zvezie na tomto návrhu v záverečnej fáze a dosiahne, že jeho idey, jeho myšlienky, ktoré podľa mňa je potrebné veľakrát preveriť aj problémom času z hľadiska istého spočívania, budú odsúhlasené v konečnej verzii schváleného zákona napríklad v priebehu dvoch týždňov. Čiže v tomto smere, myslím si, že ani myšlienka, v ktorej sa hovorí, že takéto návrhy môže predložiť ktokoľvek iba vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí, nie je opodstatnená. Ak poslanec chce využiť svoju zákonodarnú iniciatívu, nech ju využije od počiatku. Nech ju využije v rámci celého procesu, ktorý rokovací poriadok ukladá z hľadiska povinnosti poslancovi splniť, a nech teda nedochádza k takým situáciám, že vlastne nakoniec bude schválená novela, ktorá bude o 360 stupňov odlišná od tej, ktorej pôvodný legislatívny zámer bol predložený.

    V takom prípade predsa napríklad nie je splnená ani podmienka stanoviska ministerstva financií, pretože už na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v priebehu samotného rokovania sa nereaguje takým spôsobom, že sa požiada ministerstvo financií. V takom prípade nie je napríklad splnená požiadavka dôvodovej správy, čo je veľmi významný interpretačný prostriedok v rámci právneho predpisu, pretože je jednoducho predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa odsúhlasí, ale nie je obsiahnutý v základnom texte, ktorý možno dnes menej, ale zajtra určite viac bude nadobúdať na svojom význame. A treba povedať, že aj dôvodová správa je vhodnou interpretačnou pomôckou napríklad aj pre samotný Ústavný súd Slovenskej republiky.

    Myslím si, že každý, kto ide predkladať novelu zákona, to sa dotýka iba novely, nie celého kódexu, pretože je tam možné do toho vstupovať, ale každý, kto ide predkladať novelu nejakého predpisu, nemal by následne nabaľovať parazitov v dobrom alebo v zlom zmysle slova v priebehu legislatívneho procesu v rámci parlamentu. Takže si myslím, že ani táto dikcia nie je celkom najšťastnejšia.

    A posledná výhrada sa dotýka bodu 43, to je koniec koncov aj záverečný bod tejto novely, kde v § 143 ods. 8 v tretej vete sa za slová "platový poriadok kancelárie" vkladajú slová "a počet jej pracovníkov". Ide o to, že dávame do pôsobnosti predsedu parlamentu, aby rozhodoval, koľko pracovníkov prijme do zamestnania. Je to vec, ktorá je v dnešnom kontexte vo vzťahu k dnešnému predsedovi parlamentu veľmi chúlostivá, a budem otvorene hovoriť o tomto probléme, a preto s tým ani nesúhlasím, lebo sa dnes zdá, že niekedy keď vychádzame z týchto ľavých dverí zasadacej miestnosti a pozrieme na trakt predsedu, tak sa nám zdá, že odtiaľ vychádza výkonný výbor Strany demokratickej ľavice. A to sú ľudia, ktorí sú platení predsedom ako poradcovia, ako ďalšie pracovné sily, a jednoducho je to niečo veľmi zlé, čo tu nebolo od roku 1990.

    Administratívny aparát, odborný aparát v parlamente je v tomto parlamente veľmi dlho. Sú to ľudia, ktorí sú profesionáli, z ktorých majú mnohí rozličné politické zázemie, z ktorých mnohí napríklad, keď sme boli pri vláde v minulom období, veľakrát otvorene vyjadrovali iné politické názory, ale jednoducho nikdy sa nesiahlo na to, aby sme zasahovali do aparátu samotného parlamentu. Spomeniem príklad pána, neviem, ako to bolo za čias pána Mikloška, on mal vtedy celkom na začiatku nejakých poradcov, ale mal nejakých zopár, myslím dvoch alebo koľkých, ale pán Gašparovič mal jedného poradcu, mal, myslím si, dvoch ľudí, z ktorých nakoniec končil ako samorast pán predseda Gašparovič a okrem troch sekretárok vlastne v tom čase nemal už nikoho.

    Skutočne dnes pán predseda Migaš, a treba to otvorene povedať, sa nehoráznym spôsobom nabalil spolupracovníkmi, ktorí sú platení jednoducho z prostriedkov nie Strany demokratickej ľavice, sú platení z prostriedkov štátneho rozpočtu a tohto parlamentu a je to nezmyselné aj v tom, že sú tam v podstate ľudia, ktorí sú stranícky aktívni v Strane demokratickej ľavice. Myslím si, že každý z vás o tom vie a je verejným tajomstvom v tomto parlamente, že je to doslova presťahovanie sa z Gunduličovej ulice ako sídla Strany demokratickej ľavice na pôdu parlamentu. Je to zlý a nešťastný krok o to viac, keď pán predseda Migaš inými, veľakrát detinskými spôsobmi chce sporiť v rámci parlamentu, dokonca aj tak, že poslancom zoberú minerálky ako nepísané výsady, ktoré tu v minulosti boli, alebo sa blokujú telefóny, alebo sa robia také rozličné veci, ktoré niekedy za čias komunizmu tu možno, teda mi to pripadá asi tak, že keď bol problém v nejakom podniku, tak namiesto toho, aby sa hľadala vina u toho, u koho sa hľadať mala, začali sa pozerať tašky pracovníkom, ktorí odchádzali z fabriky, a zvýraznil sa dochádzkový systém, prípadne "pichacích" kariet. Proste, jednoducho, aby tam pracovníci sedeli.

    Mám dojem, že podobným spôsobom postupuje aj dnešné vedenie tohto parlamentu. Mám na mysli osobu - aby som bol zase nie kritický k tomu, ku komu nemám byť -, doslova mám na mysli osobu predsedu parlamentu, pretože aj keď je to osoba hodná úcty z hľadiska ústavnoprávneho, je to predsa len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, je možno prvý medzi rovnými v tomto smere, ale sám by mal ísť v tomto smere istým príkladom a ten príklad nie je daný. A myslím si, že vieme všetci o tom, že počet tých doslova straníckych pracovníkov pôsobiacich na pôde parlamentu je zlý a môže vyvolať niekedy v budúcnosti podobné chute a podobné precedensy pre nejaké iné vedenie samotných parlamentov.

    Z týchto dôvodov si jednoducho myslím, že nenastal čas, aby sme aj takú doslova drobnosť, ako je prenesenie rozhodovania o počte pracovníkov, prenášali na pána predsedu Migaša, pretože v túto chvíľu si podľa môjho názoru toto nezaslúži.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na predrečníka sa hlási s faktickými poznámkami sedem poslancov. Posledný je pán poslanec Ošváth. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť slová pána poslanca Brňáka, ktorý sa veľmi erudovane vyjadril k predloženému legislatívnemu návrhu, a plne súhlasím, že chyba nie je v doterajšom zákone, ale v zdatnosti, resp. nezdatnosti nových funkcionárov viesť rokovanie tohto parlamentu. Taktiež je neodškriepiteľné, že všade vo svete je parlament miestom politických diskusií, miestom, kde sa robia politické kompromisy, kde sa vymieňajú názory poslancov rôzneho politického spektra. Vám to však netreba, netreba preto, lebo všetky politické problémy rieši u vás koaličná rada, ktorá dáva direktívu poslancom koalície, a vy názor opozície nepotrebujete, vy ho nepotrebujete ani počuť, pretože viacerí vaši predstavitelia povedali, my si tieto otázky budeme riešiť hlasmi len našich poslancov a nepotrebujeme na to hlasy opozície. Je to podľa môjho názoru celkom nedemokratické. Svedčí to o niečom, čo smeruje k totalite. A ak prijmete takýto rokovací poriadok, je to veľký krok naspäť. Takisto ďalšie ustanovenia, ktoré pán poslanec uvádzal a rozviedol, sú skôr demoralizáciou činnosti poslancov, ako zlepšením situácie.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predtým, čo by sme pokračovali faktickými poznámkami, dovoľte mi, aby som privítal na pôde slovenského parlamentu senátorov z českého ústavnoprávneho výboru. Vítame vás, páni senátori.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k navrhovanej predlohe.

    Po prvé, chcem spomenúť obdobie rokov 1990 - 1992, o ktorých hovoril môj predrečník, keď som bola podpredsedníčkou bývalej Slovenskej národnej rady a dôverne poznám bývalý rokovací poriadok pána Šalgoviča. Už v tom období vtedajšej koalícii ten rokovací poriadok nevyhovoval, ale my sme si potom v rokoch 1992 - 1993 a neskôr dali tú prácu, že sme prizvali k spolupráci všetky vtedajšie parlamentné strany. Ten proces trval niekoľko rokov. Musia to dosvedčiť tí poslanci, ktorí tu sedia. Rokovací poriadok, tak ako bol predložený, bol schválený vyše 100 hlasmi a my sme nikdy nemali takúto väčšinu v parlamente, čiže bol tu konsenzus. Je to veľmi moderný zákon. Zákon, ktorý bol porovnávaný aj expertmi v zahraničí. Bol verifikovaný a takéto zásahy do zákona môžu jeho kvalite len prospieť. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka k práci výborov. Prosím vás pekne, verte mi, že ako ministerka za šesť rokov som mala dosť skúseností z práce výborov. Chodila som poctivo do všetkých výborov, kde som predkladala návrhy zákonov. Málokedy sa stalo, že som musela poslať náhradu miesto seba. Takže viem, o čom hovorím. Ak výbor neprerokuje predlohy návrhov zákonov s odborníkmi jednotlivých rezortov, páni poslanci, mnohí z vás nebudete ani vedieť, ani chápať, o čom zákon je. Čiže práce, ktoré vo výboroch prebiehajú, sú na prísne, povedala by som, nadstraníckej odbornej úrovni. To je jediná šanca, kde sa poslanci môžu zoznámiť s právnymi expertmi alebo aj s inými expertmi z danej oblasti. Ak chcete túto časť legislatívneho procesu vynechať, tak vopred sa obávam o kvalitu budúcich zákonov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Doplňujem vystúpenie pána poslanca Brňáka. Celý zámer tohto zákona podľa môjho názoru je proti princípu, na ktorom je postavený parlament. Parle, parlare je vlastne hovoriť. Je to inštitúcia na to, aby sme neobmedzovali, ale aby sme vytvárali priestor i čas na parlamentné diskusie. Návrh je obmedzovanie parlamentu. Rád by som upozornil, že v minulom parlamente napríklad vtedajší poslanci Ftáčnik a Kováč mali veľké vystúpenia o právach opozície vystupovať. Teraz sa sústavne zúčastňujete na obmedzovaní priestoru a dokonca takým jedinečným spôsobom, že ešte aj vysielania z parlamentu ste urobili ako raritu vo svete, lebo ste ich dali na nočné vysielanie v období, keď boli vysielavané viacerými televíznymi stanicami erotické filmy. Vy ste sa teda rozhodli takýmto spôsobom mixovať mienku a názory nášho obyvateľstva.

    Ďalej chcem povedať, že je veľmi nesolídne hovoriť, keď niekto často vystupuje, že hovorí hlúposti. Len čo vám nevyhovuje, tak hovoríte o hlúpostiach a o tárajstve. Rád by som upozornil na to, čo povedal Harry Green o vekových súvislostiach, že hlúposť i genialita je distribuovaná vo všetkých generáciách rovnomerne. Takže treba rozumne zvažovať, o čom kto hovorí a podľa možnosti, hovoriac o hlúposti, nevylučovať, že je sám toho nositeľom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som vyjadriť uznanie nad vystúpením pána poslanca Brňáka. Myslím si, že veľa vecí, ktoré povedal, malo vecný charakter. Samozrejme, že s niektorými sa dá súhlasiť politicky, s niektorými napríklad nesúhlasím a chcel by som predovšetkým polemizovať s jeho názorom, pokiaľ sa dotýkal hlasovania vo vymedzenej hodine, čo je aj v tomto návrhu a aj v tom druhom, ktorý som predložil so skupinou poslancov ja a ktorý už bol prerokovaný aj vo výboroch, neviem, prečo sa o ňom nerokuje v druhom čítaní. Je to prax, ktorá je vo viacerých parlamentoch a odmietam tú interpretáciu, že ide o znižovanie morálky alebo disciplíny poslancov, pretože je jednoducho aj teraz v rokovacom poriadku zásadou, že počas rokovania o návrhoch zákonov sa nezisťuje prezencia. Zisťuje sa len ako súčasť hlasovania. Keby sme chceli ísť po tej logike, ktorú ste, pán poslanec, naznačili vy, museli by sme si stanoviť zásadu nejakého prezentačného hlasovania trebárs po vystúpení každého rečníka, čo je samozrejmé, že by bola hlúposť.

    Ale chcem ešte nadviazať na vašu poznámku k § 29a, to znamená tej možnosti ohraničiť celkový čas na rozpravu. Je to tak aj v niektorých parlamentoch. My sme v našom návrhu k takémuto niečomu nepristúpili a myslím si, že aj návrh, ktorý je v predloženom návrhu, o ktorom rokujeme, má veľké problémy, ktoré by bolo treba ešte precizovať. Napríklad sa môže stať, že niektorý z poslancov, ktorý sa chce k veci vyjadriť - bude mať aj povedzme pozmeňujúci návrh -, nedostane sa ku slovu, pretože už nezostane z času, čo dostal.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Brňák povedal, že celá novela smeruje k tomu, aby uzákonila tie obmedzenia práv opozície, ktoré v tomto volebnom období vládna koalícia už prakticky zavádza, teda ďalšie obmedzenia opozície. Chcela by som však povedať, že ďalej novela chce alebo aspoň sa tak tvári, že chce zaviesť disciplínu do rokovaní pléna tým, že pokiaľ nebude dostatok poslancov v pléne, neprerokované body programu sa presúvajú na ďalšiu schôdzu. Môže sa stať, že donekonečna by ste tak mohli body programu presúvať na ďalšiu a ďalšiu schôdzu. Myslím si, že to nemôže pomôcť problému vašej disciplíny. Skôr by bolo vhodné pozrieť sa, ako sme to riešili my v minulom volebnom období v klube HZDS, a poučiť sa, aj keď sme v opozícii. Nezmyselný je tiež návrh, aby sa umožnilo hlasovať o prerokovaných bodoch programu nie po skončení rozpravy každého jedného bodu programu, pokiaľ sa to pamätá, ale až poslednú hodinu rokovacieho dňa o všetkých bodoch naraz. Zrejme to navrhujete preto, lebo nie ste schopní sa zísť počas dňa, ale až na poslednú hodinu dňa chcete o prebratých bodoch hlasovať. Len potom neviem, ako môžete vedieť, o čom sa hlasuje. Možno stačí, aby zákon odobrilo koaličné politbyro a hlasovací valec ho má vlastne odobriť bez toho, aby vedel, o čom hlasuje. Je to však absolútna degradácia parlamentu. Nakoniec vaše hlasovanie minulý týždeň, keď sa hlasovalo o siedmich bodoch programu naraz, o ktorých sa rokovalo v priebehu troch dní, je ukážkou nezmyselnosti, ktorú tu zavádzate.

    Jediná pozitívna vec, ktorá by sa azda dala podporiť, je tá, že rečník má právo reagovať na faktické poznámky, ale to je také minimum, že táto novela je v podstate celá nedemokratická, preto by som prosila mojich kolegov, aby podporili názor, aby táto novela nešla do druhého čítania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    novelu pokladám, samozrejme, za politicky účelovú. V tomto zmysle súhlasím s pánom poslancom Brňákom, že má riešiť problémy, ktoré vyplývajú zo zložitosti vládnej koalície a z jej počtu. Chcem sa však vyjadriť konkrétnejšie k ustanoveniam bodu 43, v ktorých sa dáva do právomoci predsedu Národnej rady Slovenskej republiky stanovovať počet pracovníkov okrem platového poriadku Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Naozaj sa tu presťahúva celá Gunduličova. Človek ak ide po priestoroch tohto parlamentu, stretáva sa s nimi každý deň. Situácia ide až tak ďaleko, že o tom, čo sa deje v parlamente, o zložení delegácie a ďalších veciach rozhoduje v podstate pán predseda Migaš a pán poslanec Weiss. Situácia išla až tak ďaleko, že zrejme na návrh pána poslanca Weissa, ktorému som nepohodlný, bol som vyškrtnutý z delegácie do Moskvy a namiesto mňa odcestoval jeho tajomník, inak veľký SZM-ák pán Jurza. Do delegácie bol zaradený dodatočne.

  • Hovorím k veci, pán predsedajúci. Hovorím o právomociach predsedu Národnej rady.

    Vyprosíme si takýto postup, aby sa týmto spôsobom prelievali peniaze zo štátneho rozpočtu do straníckych peňazí. Treba povedať, že za našich čias sa to nikdy nedialo. Bolo tu zdôraznené, že aparát bol ponechaný v takej podobe, ako sme ho tu zdedili, keď sme prišli k moci. Teraz to tak nie je. Všade sa presťahovali tajomníci a poradcovia z Gunduličovej ulice.

  • Iba veľmi stručne chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka. Dnes mimoriadne musím s časťou jeho vystúpenia súhlasiť, a to s tou, kde poukázal na podmienky a najmä úsporné opatrenia, ktoré sa v parlamente zavádzajú. Tiež si myslím, že pracovné podmienky poslancov nie sú zďaleka na takej úrovni, aké by mali byť a aké majú napríklad v porovnateľných krajinách, ako je dajme tomu Česko.

    Ak je potreba zavádzať úsporné opatrenia voči poslancom, či už zakazovanie letov, minerálok a ďalšie úsporné opatrenia, tak si myslím, že by sa mali vzťahovať na všetky zložky parlamentu, počnúc od jeho predsedu a potom ďalej aj na ďalších poslancov. Čiže túto poznámku chápem ako skutočne konštruktívnu a je potrebné, aby sa naozaj tým kompetentný orgán zaoberal.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána poslanca Orosza, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vážení hostia,

    pokúsim sa reagovať na takmer dvojhodinové vystúpenie pána poslanca Brňáka možno v štyroch, piatich minútach. Myslím si, že sa to dá a myslím si, že budem reagovať na podstatu.

    Prvé čítanie o návrhu zákonov podľa platného rokovacieho poriadku je priestorom na ventilovanie politických názorov. Je absolútne v poriadku, ak to poslanci týmto spôsobom využijú. Urobil to aj pán poslanec Brňák, urobil to v zásade excelentne, ale vzhľadom na to, že jeho vystúpenie bolo tvrdo politicky účelové, chcem poukázať na niektoré rozpory v jeho vystúpení. Poukážem na to v reakcii na jeho vystúpenia k bodu 29 a k bodu 39, ktoré spomínal. Tam sa veľmi jasne ukáže, ako účelovo pán poslanec Brňák zavádzal. Vy veľmi dobre viete, vážení kolegovia, že jeho vystúpenie nebolo namierené pre nás poslancov, to vystúpenie bolo cielené pre médiá. Je to absolútne v poriadku, pretože toto rokovací poriadok umožňuje.

    Je veľmi jednoduché občanom vykladať, že niečo je biele, hoci je to čierne alebo naopak, pretože oni nemajú pred sebou text predlohy zákona, máme ho len my, a teda vlastne presne nevedia, o čom sa hovorí. Konkrétne bod 39. Ide o opakované druhé čítanie. Pán poslanec, text novely priamo preberá text z podrobnejších pravidiel, ktoré boli schválené v čase, keď ste boli predsedom ústavnoprávneho výboru. Bod 29 presne preberá text podrobnejších pravidiel z čias, keď ste boli predsedom ústavnoprávneho výboru a keď ste s tým súhlasili. Teraz ste vyjadrili voči tomuto bodu námietky.

    Bod 39. Polemizovali ste možno desať, pätnásť minút o tom, ako je napadnuté právo navrhovateľa disponovať svojím návrhom. Pýtam sa vás, keď s pozmeňujúcim návrhom navrhovateľ nemusí vyjadriť súhlas a keď ho nevyjadrí, tak sa do obsahu návrhu nedostane - potom aké obmedzenie navrhovateľa? Prosím vás, aké obmedzenie? Viackrát sme sa stretli, vážení kolegovia, so situáciou, že je podaný veľmi solídny, dobrý návrh, ale počas legislatívneho procesu jednoducho prídeme k tomu, že sa to nedá rozšíriť, že je tam ešte celý rad ďalších konštruktívnych vecí. A ak s tým navrhovateľ súhlasí, tak, preboha, prečo toto obmedzovať? Viem, pán poslanec Brňák, že s týmto návrhom súhlasíte, samozrejme, v rozprave pred médiami ste museli povedať čosi iné.

    Dovoľte mi ešte reagovať na § 29a. Pán poslanec Brňák povedal, že vraj umožňuje výklad, aby celý program schôdze bol zahrnutý pod dvanásť hodín. Ak čítate prvú vetu toho textu, tak je to absolútne vylúčené, je to lehota na prerokúvaný bod programu. Myslím si, že dvanásť hodín je čas absolútne dostatočný. Ak si spočítame z praxe Národnej rady Slovenskej republiky z tohto a minulého volebného obdobia, tak narátame možno na prstoch jednej ruky prípady, keď diskusia bola dlhšia ako dvanásť hodín. Už nehovorím o tom, že diskusia napríklad o návrhu zákona môže byť trikrát taká dlhá, lebo máme trojstupňové čítanie a trikrát diskutujeme o tom istom návrhu. Takže vy veľmi dobre viete, že rozsah, ktorý tam je stanovený, je veľmi liberálny a možno zaznejú počas legislatívneho procesu návrhy, aby sa lehota 12 hodín ešte znížila. Osobne budem práve v prospech toho, aby sa dalo o tom diskutovať.

    Vy viete veľmi dobre aj o tom, že ak v rozprave k určitému bodu programu vystúpi dvadsať alebo tridsať poslancov, tak je to kontraproduktívne. Ak vystúpia dvaja alebo traja s konštruktívnymi návrhmi, vtedy ich vypočujeme a vtedy uvažujeme o tom, či je možné tieto návrhy akceptovať. Ak ich vystúpi dvadsať, tridsať, je celkom zrejmé, že je to politické divadlo.

    Ak mi dovolíte, mám ešte niečo k bodu 43 a k neobjektívnym a neserióznym útokom na predsedu parlamentu. Myslím si, že táto problematika zjavne nesúvisí s týmto bodom programu. Všetky otázky, ktoré ste uviedli, myslím si, dajú sa dostať na absolútne pravú mieru. Stačí sa pozrieť na náplň práce tých ľudí, ktorí sú v sekretariáte predsedu Národnej rady. Myslím si, že nie je mojou úlohou obhajovať tieto otázky, ale hanbil by som sa za takéto vystúpenie v tejto otázke, pán poslanec Brňák.

    Ináč ďakujem za konštruktívne námety, prirodzene, časť vašich námetov bola taká, ktorá je prijateľná. Myslím si, že na rokovaní výborov bude dostatočný priestor na to, aby sme ich posúdili, a ja sa s viacerými veľmi rád stotožním.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    budeme hlasovať o mojom odporúčaní, o návrhu, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte.

    Prítomných je len 70 poslancov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať až o 14.00 hodine.

    Predtým, ako by som prerušil doobedňajšie rokovanie, aby sme potom pokračovali o 14.00 hodine, dovoľte mi, aby som privítal ďalšiu skupinu poslancov, a to sú poslanci poľského sejmu z výboru pre financie. Vítajte v slovenskom parlamente.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, a to k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 223 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 223a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Jirko Malchárek. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že máme ešte v čerstvej pamäti dôvody, pre ktoré sme sa s pánom kolegom Petrom Weissom rozhodli predložiť takúto novelu zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania.

    Dovoľte mi, aby som vám v rámci druhého čítania pripomenul pointu návrhu novely zákona číslo 468/1991 Zb., ktorý sme sa pred niekoľkými mesiacmi rozhodli predložiť Národnej rade. Táto novela je významná svojím dosahom na zabezpečenie práva štátu pri narábaní s verejnoprávnymi oprávneniami, čo bez akejkoľvek pochybnosti licencia oprávňujúca k prevádzkovaniu rozhlasového alebo televízneho vysielania je. Súčasná zákonná úprava vyslovene neupravuje, nepripúšťa ani nevylučuje možný prechod licencie na iný subjekt. Súčasné znenie hovorí len o zamedzení akéhokoľvek prevodu licencie, čo sa rozumie zmena osoby oprávneného, čiže prevádzkovateľa na základe prejavu vôle obidvoch účastníkov, čo v praxi znamená na základe právneho úkonu formou platnej zmluvy.

    O prechode sa v zákone hovorí len v súvislosti so smrťou fyzickej osoby a o inom druhu prechodu, napríklad o nútenej exekúcii majetku prevádzkovateľa, zákon nehovorí. Bol by som veľmi rád, keby sme sa odosobnili od problémov jednotlivých prevádzkovateľov licencií a zhodli sa na tom, že je absolútne neprijateľné, aby sa licencia stala predmetom predaja na čiernom trhu, aby sa stala súčasťou vytunelovaného majetku prevádzkujúcich spoločností, aby štát akýmkoľvek spôsobom mohol prísť o toto svoje právo, ktoré len prepožičiava konkrétnemu prevádzkovateľovi na základe riadne splnených podmienok v rámci výberového konania. Súčasne je potrebné, aby sme v praxi Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie vložili do rúk nástroj na efektívnejšie zabezpečenie štátneho záujmu.

    Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste prijali túto novelu, ktorá môže zachrániť možno to, čo sa ešte zachrániť dá, a myslím si, že v budúcnosti nebude nikto namietať proti tomu, ak bude táto novela nahradená komplexom mediálnych zákonov, ktoré budú v danom čase zodpovedať situácii v našom mediálnom priestore. V priebehu ubehnutého času z prvého čítania sme spolu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v spolupráci s Radou pre rozhlasové a televízne vysielanie urobili niektoré zmeny, o ktorých budete informovaní v spoločnej správe, ktoré sme si prakticky všetci osvojili. Sú to zmeny, ktoré vedú ku skvalitneniu tohto zákona, ktoré proste boli odrazom iniciatívy tých, ktorí to majú, povedal by som, v celospoločenskom záujme, čiže Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, realizovať v praxi.

    Takže verím, že prispejete svojím hlasom, keď budete hlasovať za tento zákon v druhom aj treťom čítaní, k tomu, aby sa mediálny priestor u nás očistil a aby sa prestalo kšeftovať s tým, s čím sa kšeftovať nedá a nesmie.

    Ďakujem pekne za podporu. Pokiaľ budú nejaké otázky ku zmenám, na ktorých sme sa zhodli v gestorskom výbore pre kultúru a médiá, samozrejme, veľmi rád vám na ne zodpoviem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 348 z 29. júna 1999 pridelila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 223), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v tlači 223a.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste k uvedenému otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Bárdos. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Prerokovaný návrh, ktorý je krátkou novelou zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania z roku 1991, je potrebnou zmenou, ktorá podľa môjho názoru reaguje na prax a vzniknuté problémy, ktoré sa nemohli riešiť právne čistým spôsobom. Stačí, keď si spomenieme na problematickú otázku licencie televízie VTV. Tým, že neumožnenie prechodu licencie, resp. zmeny licencie na rozhlasové a televízne vysielanie nebolo expressis verbis v zákone, sa mohlo stať, čoho sme boli svedkami v známej kauze licencie televízie VTV.

    Návrh, ktorý je veľmi stručný, jednoznačným spôsobom, a čo je veľmi dôležité, právne čistým spôsobom rieši otázku zákazu prevodu licencie. Zmena osoby držiteľa licencie sa môže udiať iba vtedy a iba takým spôsobom, že platnosť licencie zanikne a inej osobe sa udelí nová licencia. To znamená, že ani de iure, ani de facto licencia nie je prevoditeľná. Myslím si, že je to veľmi dobré riešenie, a vítam a podporujem navrhnuté riešenie a dúfam, že snemovňa podporí návrh skupiny poslancov. Ako už o tom hovoril pán kolega Kužma, vo výbore sme o tom rokovali a dospeli sme k jednoznačnému záveru, že po prijatí tých pripomienok by Národná rada Slovenskej republiky mala zaujať jednoznačné stanovisko a podporiť návrh skupiny poslancov. V mojom mene a v mene poslaneckého klubu SMK podporujem tento návrh zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Konštatujem, že sa nikto nehlási s faktickými poznámkami, preto uzatváram rozpravu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca. Nie. Tak, pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, aby ste hlasovanie uvádzali.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som najprv uviedol, že v rozprave vystúpil jeden zástupca za klub maďarskej koalície, ktorý nepredložil návrh na zmenu. Z toho dôvodu by som prosil, aby sme začali hlasovanie podľa toho, ako ho máme uvedené v tlači 233a.

    1. V článku I prvý bod návrhu znie:

    V § 10 ods. 2 znie: "Licencia nie je prevoditeľná na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, a to ani pri predaji podniku, prípadne jeho časti. Licencia neprechádza na právneho nástupcu držiteľa licencie, a to ani v rámci exekúcie vykonávanej podľa osobitného predpisu súdneho výkonu rozhodnutia ani postupom podľa osobitného predpisu." Sú tam poznámky pod čiarou, čiže v § 476 a 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 251 a § 275 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov a zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Ide tu o legislatívno-právne spresnenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor to odporúča schváliť.

    2. V článku I druhý bod návrhu znie:

    "Doterajší druhý až štvrtý bod návrhu sa vypúšťajú." Ide o zladenie ustanovenia § 13 a § 14.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

    3. V článku I tretí bod návrhu znie:

    "V § 10 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "Úkony vykonané v rozpore s ustanovením ods. 2 sú neplatné." Doterajšie ods. 3 až 7 sa označujú ako ods. 4 až 8.

    Prevedenie licencie v rozpore s § 10 ods. 2 by bolo zo zákona neplatné. Takýto právny úkon by bol postihnutý absolútnou neplatnosťou, ako taký by nemal za následok ani vznik, zmenu alebo zánik práv alebo postihnutí. Absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ex lege a pôsobí od začiatku ex tunc voči každému.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a média ako aj gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

    V článku I štvrtý bod návrhu znie:

    "V § 14 ods. 1 druhá veta znie: "V prípadoch § 13 písm. b) a c) musia tieto povinnosti splniť právni zástupcovia, držiteľa licencie, a to do 30 dní od vzniku uvedených zmien."

  • Odôvodnenie, pán spravodajca, nemusíte čítať, len návrhy.

  • Dobre. Odporúča sa schváliť.

    V článku I piaty bod návrhu znie:

    "V § 15 ods. 1 písm. a) znie: "držiteľ licencie nespĺňa predpoklady na udelenie licencie uvedené v § 10 ods. 7 a 8".

    V článku I šiesty bod návrhu znie:

    "V § 15 ods. 1 písm. f) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a ods. 1 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie: "držiteľ licencie postupoval v rozpore s § 10 ods. 2".

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré predložil gestorský výbor, hlasovali spoločne, o bodoch 1 až 6 s odporučením tieto body schváliť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhoch gestorského výboru spoločne.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Pán spoločný spravodajca, máme ešte návrhy, o ktorých by sme mali hlasovať?

  • Nie, pán predsedajúci. Prosím, aby sme dali hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nie. Tento návrh zákona ide do tretieho čítania. Ale pýtam sa vás, pán spoločný spravodajca, aké máte návrhy na pokračovanie rokovania o zákone v treťom čítaní, či vás podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Áno, som splnomocnený gestorským výborom, aby sa začalo tretie čítanie.

  • Tak prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali o tomto návrhu. Musíte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    To znamená, že pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu a zároveň sa pýtam, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    vzhľadom na to, že sme ešte nedokončili predchádzajúci bod, to znamená, že sme ešte nehlasovali o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 (tlač číslo 336), mali by sme pristúpiť k tomuto hlasovaniu.

    Poprosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

    Pán poslanec Mészáros, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    budeme hlasovať o mojom odporúčaní, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spoločný spravodajca, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, uveďte váš návrh.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 348 zo dňa 23. augusta 1999 prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 1999 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, ho prerokoval v lehote do 26. novembra 1999.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu nášho rokovania, a to je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 218 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 218a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie predseda výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Vladimír Palko.

    Prosím pána poslanca, aby uviedol návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s poslaneckým návrhom novely zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Predložená novela obsahuje tri okruhy navrhovaných zmien.

    V prvom okruhu sa predkladatelia snažia patrične reagovať na jednu z vážnych výziev situácie na Slovensku, ktorou je stav organizovaného zločinu a pretrvávajúci negatívny vplyv tohto javu na chod štátu, ako i na rozpoloženie našich občanov.

    Vedeniu ministerstva vnútra a Policajného zboru nemožno uprieť snahu o efektívne potieranie organizovaného zločinu. Vyčlenenie pracovísk na boj s organizovanou trestnou činnosťou zo štruktúr krajských riaditeľstiev Policajného zboru a ich podriadenie Úradu pre boj s organizovanou trestnou činnosťou prinieslo žiaducu mieru centralizácie a prinieslo lepšie zmapovanie vzájomných prepojení, ktoré existujú v oblasti organizovanej kriminality. Významne sa zlepšila situácia v postihovaní skupín vyberačov takzvaného výpalného. V porovnaní s minulými rokmi dochádza k dramatickej zmene a za mrežami sa ocitajú desiatky až stovky zadržaných výpalníkov. Bolo by však nezodpovedné tvrdiť, že sme urobili všetko, čo sa urobiť dalo, že situáciu máme plne pod kontrolou. Konkrétne javy, konkrétne zločiny, ktoré s námahou odhaľujeme a vyšetrujeme, sú naďalej dôkazom toho, že organizovaný zločin stále ohrozuje demokratický poriadok v našom štáte.

    Bolo by tiež omylom domnievať sa, že ľudské zdroje a finančné prostriedky, ktoré môže Policajný zbor Slovenskej republiky nasadiť do potierania organizovanej kriminality, sú postačujúce. Úrad pre boj s organizovanou trestnou činnosťou, ktorý pôsobí v rámci Správy kriminálnej a finančnej polície na Prezídiu Policajného zboru, to nie sú stovky policajtov. Expozitúry tohto úradu na krajoch, to je spravidla oddelenie v sile asi 10 ľudí, ktorí majú k dispozícii jeden osobný automobil. Skúsenosti z vyspelých demokratických štátov hovoria, že účinným spôsobom boja proti organizovanému zločinu je dlhodobé pôsobenie proti nemu spravodajskými metódami. Preto prichádzame s návrhom, že na takúto činnosť treba využiť i personálnu a materiálnu kapacitu Slovenskej informačnej služby.

    Slovenská informačná služba podľa § 2 zákona o Slovenskej informačnej službe získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o:

    a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky,

    b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky,

    c) aktivite cudzích spravodajských služieb,

    d) organizovanom terorizme,

    e) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky,

    f) ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva.

    Pri istom širšom výklade toto Slovenskej informačnej službe umožňuje zbierať informácie i o istých okruhoch organizovanej trestnej činnosti, mám na mysli citované písmeno e), ale neumožňuje jej zamerať sa na potieranie tohto javu v celej šírke a nikto od Slovenskej informačnej služby takéto informácie ani nepožaduje. Hlavnou zmenou, ktorú navrhujeme, je, aby sa zameranie Slovenskej informačnej služby rozšírilo v tom zmysle, že Slovenská informačná služba bude získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o páchaní organizovanej trestnej činnosti ako takej.

    Dominanta úloh Policajného zboru v tejto veci však bude zachovaná, pretože novela ráta s tým, že informácie o páchaní organizovanej trestnej činnosti bude Slovenská informačná služba dávať orgánom Policajného zboru. Už v súčasnosti prebiehajú stretnutia na úrovni vedenia Policajného zboru a vedenia Slovenskej informačnej služby, pri ktorých dochádza k výmene informácií, ktoré sú zaujímavé pre Policajný zbor a ktoré získava Slovenská informačná služba ako vedľajší produkt svojej činnosti.

    Novela zákona smeruje k tomu, aby sa takýto informačný tok stal jednou z hlavných činností Slovenskej informačnej služby a prípadne aby fungovala aj na regionálnej úrovni medzi expozitúrami Slovenskej informačnej služby a regionálnymi štruktúrami Policajného zboru. V oblasti organizovanej kriminality tak môže Slovenská informačná služba vykonávať veľmi dobrý informačný servis pre Policajný zbor.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zvlášť na Slovensku sú diskusie okolo spravodajskej služby citlivou záležitosťou. Chcel by som podčiarknuť, že naša novela nijako neposilňuje právomoci Slovenskej informačnej služby, nijako nerozširuje pracovné metódy služby, iba jej dáva nové úlohy, a to tie, ktoré sú v dnešných časoch najzávažnejšie. Toľko k prvému okruhu zmien.

    Druhý okruh je v podstate jediná zmena. Navrhujeme vrátiť sa do stavu, ktorý bol po prijatí zákona v roku 1993, a to, aby riaditeľa Slovenskej informačnej služby opäť vymenúval prezident na návrh vlády. Navrhovatelia sa domnievajú, že takýto systém, takéto vymenovanie viac ladí s ústavou a inými zákonmi.

    Tretí blok predstavuje zmeny vedúce k zníženiu rizika zneužitia Slovenskej informačnej služby. Stanovuje sa výlučná právomoc riaditeľa služby nariadiť sledovanie osôb a vecí. Túto právomoc podľa nášho návrhu bude môcť previesť iba na svojho zástupcu v čase svojej neprítomnosti. Stanovuje sa povinnosť služby viesť evidencie o každom použití informač-

    no-operatívnych prostriedkov, ktorými sú sledovanie osôb a vecí a legalizačné dokumenty. Tiež sa stanovuje povinnosť viesť evidencie o každom použití informačno-technických prostriedkov, ktoré doteraz nebolo v zákone stanovené. Zavedenie týchto zmien umožní, aby sa v prípade podozrenia zo zneužitia dalo so spätnou platnosťou ľahko zistiť, čomu sa služba v inkriminovanom čase venovala.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám novelu, s obsahom ktorej súhlasí ako Slovenská informačná služba, tak aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pozmeňujúce návrhy zo strany vlády považujeme za dobré a zlepšujúce, preto sa s nimi stotožňujeme. Prijatie novely podľa nás bude znamenať ráznejšie zakročenie proti organizovanej kriminalite a zároveň zmenšenie rizika zneužitia spravodajskej služby. Preto vás prosím, aby ste naše snahy podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jánovi Langošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovolím si prevziať povinnosti spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, poslanca Antona Hoffmanna, ktorý je na služobnej ceste s predsedom parlamentu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov, tak ako tu bol uvedený.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 225 zo dňa 19. mája 1999 pridelil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu skupiny poslancov nerokovali.

    Dámy a páni, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o tomto návrhu nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 218a na stoloch.

    Dámy a páni, gestorský výbor navrhuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovať takto: osobitne o bodoch 2, 5 a 6 a schváliť ich, spoločne o bodoch 1, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14 a schváliť ich.

    Takto budem uvádzať hlasovanie, ak dovolíte. Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, odporúča Národnej rade

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. c) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili do rozpravy dvaja poslanci: za klub HZDS pán poslanec Danko, za klub SMK pán poslanec László Nagy.

    Nech sa páči, pán poslanec Danko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    v minulom parlamente tu bol jeden kolega, ktorý hovoril, keď mu bolo ťažko niečo vyjadriť, veľmo ma srdce bolí. Musím tak aj ja začať svoje vyjadrenie: Veľmo ma srdce bolí, ale musím konštatovať to, čo sme včera konštatovali pri personálnej politike súčasnej vlády, že trpí schizofréniou vládnej moci. Dnes prerokúvame zákon, ktorý je dôkazom toho, že sa tá schizofrénia premieta aj do inej oblasti, a to do oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie.

    Dámy a páni, ešte nezaschol atrament na uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorým sa zrušilo monitorovanie Slovenskej republiky, a o týždeň predkladajú poslanci tohto parlamentu návrh zákona, ktorý je v príkrom rozpore s odporúčaním v uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402 o zapájaní tajnej služby do boja proti organizovanému zločinu. O čo vlastne ide? Neupieram dobrý motív poslancov skvalitniť boj proti organizovanému zločinu. Konštatuje sa v dôvodovej správe, že "organizovaný zločin je na takej úrovni, že je nutné vystupňovať boj proti nemu zavádzaním spravodajských metód", citujem presne. Áno, musím s tým súhlasiť. Bez spravodajských metód boj proti organizovanému zločinu zrejme nebude účinný, len nesúhlasím s tým, a to je stanovisko aj Parlamentného zhromaždenia, že je to nutné zapájaním tajných služieb do tohto boja. Predsa polícia takisto používa spravodajské metódy.

    Návrh poslancov vychádza z toho, že nie je možné zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu bez zapojenia tajných služieb. Naopak, tvrdím, že toto by komplikovalo boj proti organizovanému zločinu. V súlade s parlamentným uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1402 konštatujem, ak by sa zapojili tajné služby do boja proti organizovanému zločinu, mohlo by to viesť okrem iného k duplicite. Okrem iného využitie metód práce tajných služieb na potreby polície je značne problematické, pretože zverejňovanie agentov, agentúrnej siete na účely trestného stíhania je značne problematické. Dostali ste to uznesenie Rady Európy, máte ho k dispozícii.

    Poviem to ľudovou rečou, netreba stupňovať alebo nedá sa zefektívňovať boj proti organizovanému zločinu tak, že zo špiónov urobíme policajtov, že z agentúrnej siete tajných služieb urobíme operatívne oddelenie kriminálnej polície Úradu pre boj s organizovaným zločinom. Pýtam sa vás, kto bude zodpovedať za boj proti organizovanému zločinu. Minister vnútra, riaditeľ tajnej služby alebo chcete zaviesť model, ktorý tu bol v socializme, že šéf ministerstva vnútra, minister vnútra velil priamo 12. odboru Štátnej bezpečnosti a že teda tajná služba bola podriadená ministrovi vnútra? Tento model sa osvedčil vo všetkých komunistických krajinách, ale v demokraciách a krajinách Európskej únie tento model nefunguje.

    Dámy a páni, ide v podstate o § 2 ods. 1 bod d), kde doteraz bolo, že tajná služba zbiera, triedi a analyzuje informácie o organizovanom terorizme a váš návrh je, že to má byť zmenené na "o organizovanom zločine a terorizme". Dámy a páni, dnešný právny stav, ktorý fixuje činnosť Slovenskej informačnej služby, umožňuje Slovenskej informačnej službe zapájať sa do boja s organizovaným zločinom prostredníctvom agentúrnej siete tak, že ak príde pri svojej činnosti na informácie, ktoré sa toho týkajú, odovzdáva tieto informácie polícii a polícia koná podľa svojich zákonov.

    Môj názor je, a hovorím vám to skutočne úprimne, a je to v súlade aj s tým odporúčaním, že áno, treba zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu, ale na to je oveľa jednoduchšia metóda. Predsa polícia takisto používa metódy spravodajských služieb prostredníctvom agentov a tak ďalej. Zrejme bude o tom pán Krajči rozprávať. Prečo to neurobíme jednoduchšie? Neprekrývajme kompetencie, dajme prostriedky, ľudí, peniaze, výcvik Úradu na boj s organizovaným zločinom, zvýšme peniaze v rozpočte na túto činnosť a jednoducho polícia si to vyrieši. Či chcete tvrdiť, že to, čo sa neosvedčilo v krajinách Európskej únie, u nás sa to osvedčí?

    K tomuto bodu toľko. Áno, môžeme zvýšiť, treba zvýšiť boj proti organizovanému zločinu, ale nie týmto spôsobom, že určíme zákonom zmenu orientácie Slovenskej informačnej služby a vymedzíme jej zodpovednosť za to, čo všade v európskych krajinách, v krajinách Európskej únie rieši polícia.

    Druhý bod, o ktorom chcem rozprávať, je bod, v ktorom v článku III novely zákona v § 3 ods. 2, kde chcete zmeniť doterajšie znenie zákona, v ktorom sa hovorí: "Riaditeľa Slovenskej informačnej služby na návrh predsedu vlády vymenúva vláda." Vy to chcete zmeniť na: "Riaditeľa Slovenskej informačnej služby na návrh vlády vymenúva prezident."

    Dámy a páni, o každom zákone, ktorý prichádza do parlamentu, má zmysel, aby sme rokovali, keď je zdôvodnený. Poďme sa teda pozrieť, ako je tento návrh zdôvodnený.

    V prvom bode je zdôvodnený tak absurdne, že jednoducho, keby sme toto zdôvodnenie akceptovali, pán Palko, tak znemožníme akúkoľvek novelizáciu zákonov, lebo hovoríte, že preto treba zmeniť ten zákon, lebo v pôvodnom znení zákona to už tak bolo. To znamená, ak dotiahneme tento legislatívny princíp do dôsledkov, všetky novely treba zrušiť a vrátiť sa k pôvodnému stavu, ktorý bol v zákone. Samozrejme, tento dôvod nemôže obstáť, nemôže.

    Druhý dôvod v dôvodovej správe je uvedený, že to je v súlade s duchom našej ústavy. Dal som si tú námahu a toho ducha som tam intenzívne hľadal. Ako som to hľadal, tak som hľadal, nenašiel som. Prezident podľa našej ústavy vymenúva predsedu vlády a členov vlády, o riaditeľovi tajnej služby sa, samozrejme, nehovorí. Ale poďme meritórne k veci, prečo by prezident mal vymenúvať šéfa tajnej služby, alebo položme otázku inak. Kto by mal vymenúvať riaditeľa tajnej služby? Tajné služby sú všade na svete súčasťou exekutívy a slúžia exekutíve. Keďže je tu veľa lekárov, použijem medicínsky model. Tajné služby sú vlastne receptory reflexného oblúka, kde funkciu centrálneho analyzátora plní vláda. Sú to oči a uši štátu a slúžia predovšetkým charakterom svojej informácie na výkon štátnej moci. Podľa § 108 našej ústavy najvyšším orgánom výkonnej moci u nás je vláda. Čiže prečo prezident? Keď to slúži vláde, potom vláda musí mať a zodpovedá vláda za činnosť, lebo podľa...

    V článku III ods. 1 sa hovorí: "Riaditeľ Slovenskej informačnej služby za svoj výkon zodpovedá Rade obrany štátu." Nie prezidentovi, Rade obrany štátu ako špecializovanému orgánu exekutívy. Podľa § 3 ods. 2 činnosť tajnej služby riadi vláda tým, že stanovuje počet, štatút, zameranosť a ešte je tam niečo uvedené. To znamená, ani slovo o tom. Prezident nevstupuje do toho, prezident je len odberateľom informácií ako traja ústavní činitelia, to znamená prezident, predseda vlády a predseda parlamentu. Prečo by sme potom vláde, ktorá zodpovedá za činnosť tajnej služby, mali brať takú významnú kompetenciu, akou je personálna kompetencia vymenúvať a odvolávať riaditeľa? Navyše, pán Palko, keby sme už túto logiku sledovali, že to dávame prezidentovi, tak riaditeľov tajných služieb, ktoré mu ako-tak viac podliehajú, to znamená vojenských tajných služieb, nevymenúva prezident, i keď je vrchný veliteľ ozbrojených síl, teda Armády Slovenskej republiky, ale vymenúva ich ten, komu tajné služby slúžia, to znamená minister obrany.

    Čiže vidíte, aká nekompatibilita, nekompaktnosť, logická nekonzistentnosť daného návrhu novely zákona v Slovenskej informačnej službe.

    A v neposlednom rade súčasťou tohto predkladaného návrhu je aj zdôvodnenie alebo pokus, nazývam to pokus o komparáciu s právnymi systémami európskych krajín, krajín Európskej únie.

    Dámy a páni, pred piatimi rokmi, kto si pamätá, som tu stál ako spravodajca k zákonu o novele zákona číslo 46/1993 Z. z., v roku 1995, kde sme práve túto kompetenciu menili, pretože sme ju považovali za logickú. A vtedy som si dal tú námahu, že som zistil, aká je situácia v krajinách Európskej únie, a mám originál, teda zákony, ktoré to upravujú vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, samozrejme, používam nepresné názvy, nie úradné, Taliansku a Holandsku. V žiadnom z týchto štátov nevymenúva riaditeľa tajnej služby hlava štátu. Dokonca ani vo Francúzsku, kde je prezidentský systém a kde by sa dalo polemizovať, či by ho nemal prezident vymenúvať, aj tam ho vymenúva minister vnútra, nie prezident.

    Pýtam sa, čo predkladatelia sledujú novelou zákona o Slovenskej informačnej službe, keď berú túto významnú personálnu kompetenciu vláde Slovenskej republiky a dávajú ju prezidentovi bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia, bez akéhokoľvek legislatívneho zázemia.

    S ostatnými článkami, ktoré navrhujete novelizovať ohľadom sledovačky, ohľadom evidencie, v zásade možno súhlasiť. Osobne som za to, aby tieto dve opatrenia neboli v tom zákone. Nepredkladám pozmeňujúci návrh na základe poučenia z včerajšieho rokovania, lebo keby sme my ako poslanecký klub HZDS predložili a akokoľvek to racionálne zdôvodnili, a priori budete proti, takže nechám to na vás, aby ste to zvážili. Počas diskusie máte čas, môžete podať pozmeňujúci návrh a stiahnuť to.

    Na záver chcem povedať, lebo chápem, pán poslanec Palko, že máte dobrý úmysel, chcete zapojiť tajnú službu a využiť jej kapacity, ale keď dovolíte, vrátim sa k prvému bodu zapojenia tajných služieb do boja s organizovaným zločinom. V uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa analyzuje, prečo tento problém vznikol. Tieto snahy o zapojenie tajných služieb do boja proti organizovanému zločinu vznikali po skončení studenej vojny, keď sa značná časť z agendy tajných služieb stratila. Samozrejme, a čo sa snažil udržať každý šéf tajnej služby? Udržať stavy a udržať rozpočet. Ale naša tajná služba je v inej situácii. Naša tajná služba trvá od roku 1993, je nová a so studenou vojnou nemá nič spoločné. Jednoducho ju nezažila, čiže tento argument tu odpadá.

    Ešte raz na záver vás chcem požiadať, áno, zvýšme svoje úsilie v boji proti organizovanému zločinu, ale nie tak, že urobíme novú políciu alebo že tajnú službu podriadime kriminálnej polícii, ale dajme väčšie prostriedky kriminálnej polícii, keď majú jedno auto, dajme im 100 áut, keď majú tri samopaly, dajme im, neviem, koľko samopalov. To sú odborné veci, o ktorých nepochybujem, že príslušní odborníci z Policajného zboru vedia povedať a definovať, ale nie tým, že budeme meniť agentov spravodajskej služby na policajtov.

    Dámy a páni, neviem, či som vás presvedčil, ale som hlboko vnútorne presvedčený o týchto argumentoch a žiadam vás, aby ste tieto dva body stiahli z návrhu zákona, pretože nepovedú k tomu, čo očakávate od novely zákona, nepovedú k skvalitneniu boja proti organizovanému zločinu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Danka, kde práve vysmädol, pretože to súvisí so schizofréniou terajšej vládnej koalície, lebo minerálka sa v tomto parlamente nesmie podávať zadarmo, ale zato osvetlenie okolo budovy svieti od rána do večera veselo. Tak vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste upozornili zastupujúceho predsedu tohto parlamentu, aby dal vypnúť osvetlenie, lebo peniaze, ktoré sa na to minuli, by bohate stačili aspoň na rok za minerálku, ktorú v tomto parlamente poslanci vypijú.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    myslím si, že nikoho nenechá na pochybách, že vystúpenie pána poslanca Danka má skutočne hlboké zázemie a že sa problematike venoval, než vystúpil v tomto parlamente. Chcem len potvrdiť jeho slová, že skutočné odporúčanie Parlamentného zhromaždenia číslo 1402 bolo prijaté a predložený legislatívny návrh je s ním v rozpore. To znamená, že ten, kto robil doložku zlučiteľnosti, nerobil ju dôsledne, pretože aproximácia práva je nielen k smerniciam Európskej únie, ale je aj k materiálom Rady Európy a ich orgánov. Preto skutočne by si mali predkladatelia toto povšimnúť a stiahnuť legislatívny návrh, pretože na stiahnutie je ešte viac dôvodov, ktoré sa pokúsim ozrejmiť vo svojom vystúpení, na ktoré sa ešte prihlásim. Bude tá možnosť, dúfam.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Tiež oceňujem, že si pán kolega Danko svoje vystúpenie obsahovo dobre pripravil aj v prednese, samozrejme, aj to, že ho založil na odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402. Ale treba povedať, že v tomto odporúčaní sú aj iné konštatácie. Samozrejme, v prvom bode to, že bezpečnostné služby predstavujú alebo majú predstavovať hodnotnú službu demokratickým spoločnostiam na ochranu národnej bezpečnosti. Ďalej je tam aj to, že neodmieta, aby boli bezpečnostné služby zapojené aj do boja proti organizovanej trestnej činnosti, ale hovorí, že tam musí byť rovnováha medzi právom demokratickej spoločnosti na národnú bezpečnosť a individuálnymi ľudskými právami. Nazdávam sa, že organizovaný zločin, ktorý preniká z Balkánu i z Východu, je ohrozením národnej bezpečnosti, pretože predstavuje jednoznačne a v danom čase prítomnú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Som presvedčený, že tento štát musí a má povinnosť využiť všetok svoj potenciál na ochranu národnej bezpečnosti. Ale ak to chceme, aby sa mohol všetok potenciál využiť a použiť, môže to byť len zákonnou úpravou a k tomu práve naša novela smeruje.

    Ďakujem.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je poslanec Nagy za klub SMK.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    tajné služby v každom štáte predstavujú významný prostriedok mocenského a bezpečnostného aparátu štátu. V demokratických štátoch tieto služby sú určené najmä na ochranu ústavného poriadku, demokratického zriadenia a tým aj na ochranu ľudských práv. Vzhľadom na špecifické metódy práce služieb a používané účinné technicko-operatívne prostriedky, ktorými disponujú v prípade absencie trestného zákonného vymedzenia v oblasti činnosti a veľmi účinných kontrolných mechanizmov, tieto služby však súčasne znamenajú aj reálne riziko z hľadiska dodržiavania ľudských práv, najmä práva na súkromie.

    Zneužitie tajných služieb na politické účely, ako aj hrubé potieranie ľudských práv týmito službami sú smutne známe z histórie Štátnej tajnej bezpečnosti, KGB alebo ostatných tajných služieb bývalých socialistických štátov. Výnimku netvoria ani tajné služby niektorých demokratických štátov. Len pred niekoľkými týždňami odhalili vo Švajčiarsku už druhý pokus o vybudovanie tajnej ozbrojenej zložky vysokopostavenými príslušníkmi informačnej služby. Je všeobecne známy aj príklad Španielska, kde sa v boji proti baskickým teroristom používali nezákonné prostriedky porovnateľné s metódami samotných teroristov.

    A nakoniec musím konštatovať, že v tomto období výnimku netvorili ani Federálna bezpečnostná informačná služba v bývalom Česko-Slovensku a Slovenská informačná služba, o čom sme sa všetci mohli presvedčiť z poslednej správy predsedu Slovenskej informačnej služby predloženej Národnej rade Slovenska. I počas ostatných rokov sme boli svedkami toho, že Slovenská informačná služba sa prepožičala na politické účely, že parlamentná kontrola jej činnosti bola za uplynulé volebné obdobie zo strany koaličných strán zabraňovaná, a ak nejaká kontrola existovala, tak bola neúčinná.

    Práca tajných služieb bez dostatočnej kontroly teda predstavuje vysoké riziko z hľadiska možnosti porušovania základných ľudských práv. Preto sa tejto otázke venovala aj Rada Európy. V správe spravodajcu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy poslanca G. Frundu k odporúčaniu 1402 z roku 1999 k tajným bezpečnostným službám sa okrem iného uvádza, že klasickou úlohou služieb je získavať informácie, monitorovať a vyhodnocovať informácie s cieľom zabrániť špionáži, terorizmu, sabotážnym akciám cudzích mocností, vyšetrovať činnosť zameranú na podmínovanie demokracie, sledovať rozvratné aktivity. Ale mnohé bezpečnostné služby najmä vo východoeurópskych krajinách chcú získať väčšiu úlohu v boji proti organizovanej kriminalite. Trestné činy takéhoto charakteru sú zväčša z oblasti korupcie, prania špinavých peňazí, pašovania zbraní, obchodovania so ženami a deťmi a obchodovania s drogami.

    Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom odporúčaní 1402 z roku 1999 k činnosti bezpečnostných služieb zaujíma rozsiahle a zásadné stanovisko. Citujem z druhého a tretieho odporúčania:

    "Parlamentné zhromaždenie je znepokojené tým, že služby členských štátov často povyšujú nimi sledované záujmy národnej bezpečnosti a krajiny nad rešpektovanie práv jednotlivcov. Keďže navyše služby sú často nedostatočne kontrolované, je tu vysoké riziko zneužitia moci a porušovania ľudských práv, ak chýbajú legislatívne a ústavné garancie. Parlamentné zhromaždenie považuje túto situáciu za potenciálne nebezpečnú. Služby majú mať oprávnenie na výkon svojej legitímnej úlohy - ochraňovať národnú bezpečnosť a slobodný poriadok demokratického štátu voči jasným a prítomným ohrozeniam, ale nemajú mať voľnú ruku na porušovanie základných práv a slobôd."

    Šieste odporúčanie Parlamentného zhromaždenia navrhuje, aby bezpečnostné služby neboli oprávnené vykonávať vyšetrovanie trestných činov, zadržanie a vzatie do väzby, aby neboli zapojené do boja proti organizovanému zločinu s výnimkou veľmi špecifických prípadov, keď organizovaný zločin predstavuje jasné ohrozenie slobodného poriadku demokratického štátu. A nakoniec na inom mieste odporúčaní sa formuluje téza, že ekonomické prípady alebo boj proti organizovanému zločinu, per se, nemajú patriť do pôsobnosti služieb. "Služby sa majú zaoberať takýmito záležitosťami len vtedy, ak tieto predstavujú jednoznačnú a v danom čase prítomnú hrozbu pre národnú bezpečnosť." Koniec citátu.

    V stručnom zdôvodnení k pozmeňujúcim návrhom spoločnej správy k novele zákona pod bodom číslo 2 a pod bodom číslo 5 sa odvoláva na Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402, teda odporúčanie, ktoré som citoval. Všetci, samozrejme, sme si vedomí toho, že odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nie sú záväzné pre členské štáty. Čo sa však do tohto stručného zdôvodnenia nezmestilo, je poznanie, že za každým prijatým odporúčaním je veľké množstvo práce expertov a mnohých politických diskusií, na ktorých sa zúčastnili aj niektorí členovia delegácie nášho parlamentu v Rade Európy. Konečný text teda odzrkadľuje vysoký stupeň vedomostí, ktorý by sme nemali v žiadnom prípade ignorovať. Niektoré konštatovania správy spravodajcu Parlamentného zhromaždenia, týkajúce sa napríklad práce Ruskej informačnej služby, našťastie v našich pomeroch neplatia. Slovenská informačná služba by ani podľa tejto novely nezískala právomoc zadržiavať osoby či prevádzkovať vlastné cely zadržania a podobne. Otázku rovnováhy prostriedkov a kontrolu tajnej služby však nemôžeme obísť ani my.

    Je nám všetkým známe, že aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky obsahovalo zámer vypracovať taký zákon o Slovenskej informačnej službe, ktorý umožní efektívnejší boj proti organizovanému zločinu. Samozrejme, programové vyhlásenie neobsahovalo ani nemohlo obsahovať podrobnejší výklad tohto zámeru.

    Na základe diskusie vo výboroch môžem zodpovedne konštatovať, že väčšina poslancov Národnej rady nemá námietky voči zámeru ako takému. Mali a majú však vážne námietky voči tomuto konkrétnemu návrhu, ktorý dáva Slovenskej informačnej službe generálne poverenie na získavanie informácií s využitím všetkých obvyklých operatívno-technických prostriedkov o organizovanom zločine bez bližšej špecifikácie toho pojmu a bez adekvátneho zefektívnenia Slovenskej informačnej služby.

    Pokiaľ ide o špecifikáciu, tu by som sa rád odvolal práve už na spomínané odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré pripúšťa zapojenie informačných služieb do boja proti organizovanému zločinu, ako to podotkol aj pán poslanec Faič, ale pokiaľ tento predstavuje jednoznačnú a bezprostrednú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Pán poslanec Palko vo výbore pre ľudské práva a národnosti takéto vymedzenie neodmietol, ale argumentoval tým, že podľa predkladateľov organizovaný zločin na Slovensku dosiahol také rozmery, že takúto hrozbu reálne predstavuje. Neskôr na svojej tlačovej konferencii spomínal prípad zavraždenia Jána Duckého a masovú vraždu Pápayovcov v Dunajskej Strede. Oba trestné činy sú hrozné a všetci dúfame v skoré odhalenie páchateľov. Ale ak by sme však prijali argumentáciu pána poslanca Palka, znamenalo by to súčasne konštatovať, že obdobné trestné činy sú na dennom poriadku, že vojna mafií už znamená reálne a každodenné ohrozenie nevinných ľudí, že mafie už majú svoj bezprostredný a veľmi významný vplyv na politické vedenie tohto štátu, pričom polícia už svojimi prostriedkami na boj proti nim nestačí. Ale to asi nechcú tvrdiť ani predkladatelia. Exituje jedna forma organizovaného zločinu, kde nie sú pochybnosti o ohrozovaní národnej bezpečnosti. Sú to teroristické činy. V tomto smere však Slovenská informačná služba má povinnosť konať aj podľa súčasného znenia zákona.

    Chcem ešte raz podčiarknuť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že nikto nie je proti zefektívneniu boja proti zločinnosti. Práve naopak, nikto neprotestoval proti novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku, keď zavedenie inštitútu policajného agenta bolo vyvážené primeranými zákonnými garanciami voči zneužitiu. Privítal som aj poslanecký návrh o obecnej polícii po tom, čo vláda podmienila svoj návrh, svoj súhlas s týmto návrhom získaním patričného vzdelania príslušníkov obecnej polície, čo je tiež dôležitou garanciou ochrany ľudských práv. A iste privítame aj avizovaný návrh KDH, resp. poslancov KDH na novelizáciu Trestného poriadku, týkajúcu sa postupu sudcov pri vzatí do väzby, pokiaľ tento bude v súlade s ústavou.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, druhá časť navrhovanej novely predstavuje istý pokus o zdokonalenie kontrolného mechanizmu Slovenskej informačnej služby. Ak by sme ho nevnímali v spojitosti s rozšírením oblasti činnosti Slovenskej informačnej služby, mohli by ste ho jednoznačne privítať. V danom kontexte je však podľa môjho názoru takýto systém nedostatočný.

    Základným problémom našej diskusie o tomto návrhu podľa môjho názoru je to, že sami predkladatelia podcenili jeho vážnosť. Jeho predloženiu nepredchádzala taká široká odborná diskusia, akú by si nepochybne takýto návrh novely zaslúžil. Je bezpečnostná situácia v našom štáte už taká vážna, že je nutné prehliadať otázky proporcionality medzi národnou bezpečnosťou a slobodami jednotlivcov? A položme si aj ďalšiu otázku. Je žiaduce, aby informačná služba a polícia vykonávala stále viac paralelných činností? A nakoniec sme za to, aby sa Slovenská informačná služba miesto klasických spravodajských úloh preorientovala na úlohy policajné? Tieto a ďalšie otázky zostali v doterajšej diskusii nezodpovedané. V tomto kontexte treba vnímať pozmeňujúce návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Som za to, aby sme sa k nim ešte v našom parlamente vrátili a prediskutovali ich spolu s reformou mechanizmu na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

    Pán poslanec Palko sa vyjadril, že bez bodov 1 a 2 novely tento návrh stráca zmysel. Bol by som veľmi rád, pán kolega, keby ste tento svoj názor prehodnotili. Zastávam názor, že ostatná časť novely, týkajúca sa spôsobu vymenovania riaditeľa i kontroly, je veľmi hodnotná aj sama osebe a mali by sme ju prijať.

    Zároveň, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem požiadať ctený parlament, aby druhý bod a piaty bod spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie s tým, že ich odporúčam schváliť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gyurovszky. Hlási sa ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Na úvod musím povedať, že plne súhlasím s názorom, ktorý vyslovil pán Nagy v tejto otázke, čo sa týka prvej časti, aj čo sa týka druhej časti jeho vystúpenia. Tiež zastávam názor, že nie je účelné a ani vhodné, aby Slovenská informačná služba robila činnosti, ktoré patria do právomoci polície. Skôr by som bol za to, aby bola posilnená právomoc polície, a to z jednoduchého dôvodu. Polícia je minimálne cez ministra vnútra pod verejnou kontrolou. V Slovenskej informačnej službe aj v medzinárodnom kontexte je táto kontrolovateľnosť minimálna. Máme minimálne informácie o tom, čo robila Slovenská informačná služba, a vlastne o nej vieme len to, čo ona sama povie každý rok v parlamente. Takže si nemyslím, že by bolo dobré, keby pri riešení organizovanej zločinnosti bola nejaká zložka, ktorá si jednoducho robí informácie pre seba a dáva to niekomu. Až taká veľká kontrolovateľnosť tu jednoducho nie je a skôr treba ísť opačným smerom, smerom k polícii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže pán poslanec Nagy bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová, pán spravodajca ako posledný. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásili sa štyria poslaci v tomto poradí: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper, pán poslanec Krajči a pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení prítomní,

    vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti tento legislatívny návrh bol predmetom veľkej pozornosti, a to z toho dôvodu, že vlastne navrhovaná novelizácia je otázkou veľmi citlivou, ktorá sa môže dotknúť ľudských práv. Budem uvádzať svoje stanovisko, ktoré bude veľmi podobné stanovisku pána predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, a neviem aj mám pochybnosti pri zachovaní sa pri novom trende posudzovania a hodnotenia situácie poslancami koalície, či svojím vystúpením vlastne nepokazím viac, ako chcem zlepšiť. Pretože možno vy budete ochotní akceptovať, čo povie poslanec vládnej koalície, ale keď to povie poslanec opozície, v zmysle rozhodnutia vašej koaličnej rady to nevezmete, za to nebudete hlasovať, pretože nebudete rozmýšľať, či hovorím veci reálne, pravdivé. Už jeden sa prihlásil, že bude počúvať. Pán poslanec, kvôli vám budem hovoriť.

    Predložený legislatívny návrh je jednoznačne a skutočne v rozpore s odporúčaním 1402 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Už toto je dôvod, hoci je aj viacero, aby predmetný legislatívny návrh nebol postúpený do druhého čítania. Pred chvíľou tu poslanec SDĽ uvádzal, že sú v predmetnom odporúčaní Parlamentného zhromaždenia aj iné myšlienky, nebudem to opakovať. Všetci sme to pred chvíľou počuli. Mám k tomu len malú poznámku. Pán poslanec, mýlite si národnú bezpečnosť s trestnoprávnymi otázkami. To, čo ste povedali, opakujem, lebo ste ma nepočúvali, to, čo ste povedali, platí, ale len na problémy národnej bezpečnosti. A táto novela neposilňuje postavenie Slovenskej informačnej služby pri zabezpečovaní národnej bezpečnosti, ale dáva ďalšie kompetencie, a to poskytovať informácie orgánom činným v trestnom konaní o organizovanej trestnej činnosti.

    Kameňom úrazu je samotná formulácia § 2 ods. 5, kde sa hovorí, že informačná služba poskytuje, to je imperatív, z ktorého vyplýva povinnosť poskytnúť o páchaní organizovanej činnosti, trestnej činnosti, samozrejme. K tomu, aby sa táto povinnosť mohla splniť, teda aby orgány Slovenskej informačnej služby mohli podávať informácie, či sa pácha organizovaná trestná činnosť, alebo nie, je potom potrebné, aby si Slovenská informačná služba vytvorila určité orgány a vyvíjala aktivity pri sledovaní, prípadne pri evidovaní takejto činnosti, aby si mohla splniť svoju informačnú povinnosť. Toto nie je úlohou Slovenskej informačnej služby. Toto jej neprináleží. To je činnosť polície. Nehovorím, že tu nemôže ísť o určitý druh, opakujem, určitý druh diskrétnej spolupráce. Ale to nemôže byť ako povinnosť, to musí byť v určitých prípadoch, keď od orgánov činných v trestnom konaní tieto orgány informačnej služby dostanú avízo, že potrebujú takéto informácie, prípadne ak informačná služba pri plnení svojich povinností narazí na situáciu, ktorá má signál, že ide o organizovanú trestnú činnosť, a potom ako každý subjekt má zákonnú povinnosť, zákonnú ohlasovaciu povinnosť túto trestnú činnosť oznámiť.

    Ale, vážení predkladatelia, vy sa legislatívnou formuláciou, ktorú ponúkate, pohybujete absolútne v inej rovine a staviate Slovenskú informačnú službu do takej pozície, ktorá je v rozpore s odporúčaním Parlamentného zhromaždenia. Pánom poslancom z SDĽ tu boli citované citáty z tohto odporúčania. Dovoľte mi, aby som vám prečítala z tohto odporúčania základnú vetu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že tento legislatívny návrh je v rozpore s týmto odporúčaním. Veta znie, citujem: "Je želateľné, aby bezpečnostné služby neboli zapojené do vyšetrovania trestnej činnosti." Akcent je tu na slovo "zapojené" a vy touto formuláciou veľmi intenzívne zapájate bezpečnostné služby do vyšetrovania trestnej činnosti. Nenáležité, nemožné, neprijateľné, neodporúčam postúpiť do druhého čítania. Pardon, nepostúpiť do tretieho čítania. Ďakujem za upozornenie.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k vymenúvaniu riaditeľa bezpečnostnej služby prezidentom Slovenskej republiky. Už môj predrečník z Hnutia za demokratické Slovensko uviedol, že vymenovanie riaditeľa prezidentom nie je náležité, nie je obvyklé a zdôvodnil prečo. V minulosti legislatíva k takémuto aproximovaniu tejto úpravy pristúpila, v minulosti ste z toho spustili veľký politický boom, kde ste obviňovali vládu Vladimíra Mečiara, že koncentruje kompetencie na premiéra vlády a podobne. Nie, vážení, to je skutočne bežný a súčasný trend vývoja právnej úpravy v demokratických krajinách, a preto aj dnes, keď je iná situácia, opätovne uvádzame to, čo sme uvádzali v minulosti. Vymenovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby prislúcha premiérovi vlády Slovenskej republiky, preto túto legislatívnu zmenu nepovažujem za účelnú a vhodnú.

    Pokiaľ som si pozrela spoločnú správu, chcem vypracovateľovi spoločnej správy povedať, že tá spoločná správa nie je dobre vypracovaná, pretože výbor pre ľudské práva a národnosti k § 15 ods. 5 prijal návrh na nové znenie tohto paragrafu. Toto znenie bolo odhlasované členmi výboru, čiže bolo prijaté uznesenie, bol navrhnutý text a ten text sa v predloženej správe spoločnej nenachádza. Predpokladám, že to nie je úmysel, predpokladám, že sa to v návale práce prihodilo ako malé nedopatrenie, preto si dovolím zopakovať, že výbor pre ľudské práva a národnosti odporúča § 11 ods. 5 formulovať takto: "Informačná služba vedie evidenciu o informačno-operatívnych prostriedkoch a evidenciu použitých informačno-operatívnych prostriedkov", teda dve evidencie, ľudovo povedané, čo sa môže použiť, a evidenciu, čo sa z toho možného použilo. Písomne to nebudem dávať, pretože výbor pre ľudské práva a národnosti toto písomne odovzdal, je len vašou vecou, aby ste si to vyhľadali, pozreli a našli.

    Na záver môjho vystúpenia chcem stručne rezumovať. Nie je predložený legislatívny návrh posunom dopredu, je to legislatívny návrh odporujúci materiálom, ktoré máme pri tvorbe legislatívy akceptovať, je to legislatívny návrh, ktorý by mohol spôsobiť, keďže nie je prijatý ďalší systém garancií, ohrozenie ľudských práv v Slovenskej republike. Preto som jednoznačne proti jeho prijatiu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto s faktickými poznámkami. Pán poslanec Faič sa hlási ako jediný. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Faič, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nepochybujem o tom, že pani poslankyňa z HZDS je právne fundovaná, ale by som predsa len bol rád, keby sa veci, ktoré sú v odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ak sa citujú, citovali ako celá veta, pretože za tým, že Parlamentné zhromaždenie navrhuje, aby bezpečnostné služby neboli oprávnené vykonávať vyšetrovanie trestných činov a tak ďalej a aby neboli zapojené do boja proti organizovanému zločinu s výnimkou veľmi špecifických prípadov, keď organizovaný zločin predstavuje jasné ohrozenie slobodného poriadku demokratického štátu. A nazdávam sa, že takáto situácia je a treba využiť všetok potenciál, ktorý tento štát má.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy z ústne prihlásených poslancov je pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko poznámok k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

    V prvom rade chcem povedať, že tento návrh zákona pokladám za celkom zbytočný. Je len z radu tých opatrení terajšej vládnej koalície, ktoré smerujú k podriadeniu alebo, lepšie povedané, k znefunkčneniu Slovenskej informačnej služby. Slovenská informačná služba od svojho vzniku v roku 1993 prešla už niekoľkými obdobiami a zažila Moravčíkovu vládu, Mečiarovu vládu, teraz zažíva Dzurindovu vládu. Po skúsenostiach, ktoré boli so Slovenskou informačnou službou a jej pokusmi o jej zneužitie za Moravčíkovej vlády, boli počas Mečiarovej vlády urobené niektoré opatrenia, aby Slovenská informačná služba zo strany vtedajšej opozície nebola zneužívaná. Žiaľ, nebolo to tak. Pokusy o zneužitie Slovenskej informačnej služby boli, tlak opozície na jej znefunkčnenie bol značný. Spomeňme si iba na schvaľovanie rozpočtov, keď pritom, že Slovenská informačná služba prechádzala procesom sťahovania, procesom budovania, sa požadovalo 1 200 mil. korún na fungovanie Slovenskej informačnej služby a vtedajšia opozícia aj ústami včera odvolávaného pána Černáka navrhovala príspevok znížiť na polovicu, teda na 600 mil. Sk, čo neprekážalo tejto vládnej koalícii dať do štátneho rozpočtu celých 800 mil. Sk na tento rok Slovenskej informačnej službe. Ale myslím si, že boli vydané zbytočne, pretože Slovenská informačná služba bola dekonšpirovaná, jej riaditeľ poslanec Ivan Lexa bol z politických dôvodov ako prvý riaditeľ informačnej služby vôbec na svete zavretý a v tom bude mať táto vládna koalícia prím.

    Tento návrh zákona preto pokladám v celom rade opatrení terajšej vládnej koalície proti Slovenskej informačnej službe ako pokus podriadiť informačnú službu terajšiemu ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánu Pittnerovi, ktorý sa aj v predchádzajúcom období vždy pokúšal o jej zneužitie alebo o vytváranie paralelných tajných služieb a ich zneužívanie najmä na politické ciele. Len tak sa dá vysvetliť ustanovenie novely zákona, ktorým sa majú použiť informačno-operatívne prostriedky Slovenskej informačnej služby na boj proti organizovanému zločinu, od ktorého je len krôčik na boj proti politickým nepriateľom a na vytváranie 12 správ, aké boli počas bývalého komunistického režimu. Preto som proti tomuto ustanoveniu, aj proti celej novele navrhovaného zákona.

    Ak už tu bolo spomínané odporúčanie Rady Európy 1402 a pán Faič vytýka mojej kolegyni pani poslankyni Tóthovej, že ho nesprávne číta a nesprávne chápe, tak musím povedať, že aj predkladatelia ho nesprávne čítajú a nesprávne chápu, pretože je taká inštitúcia, ktorá je v súlade s odporúčaním Rady Európy napríklad v Španielsku, ktorá má pri polícii osobitne inštitucionalizovanú a organizačne vybudovanú tajnú službu polície, na ktorú nadväzuje celý inštitucionálne vybudovaný vyšetrovací, sudcovský a prokurátorský aparát s osobitným režimom, aj s osobitným strážením. Podotýkam, že toto všetko je organizované na boj proti ETA ako organizácii, ktorá ohrozuje národnú bezpečnosť Španielskej republiky. Samozrejme, že ETA sa k tomu hlási, je teda skupina, ktorá ohrozuje územnú celistvosť, organizuje štátne štruktúry Španielskeho kráľovstva, čo sa nedá povedať, že by sa to dialo zo strany našich mafiánskych skupín, ktoré neútočia na štátne štruktúry, samozrejme, s výnimkami. Preto si myslím, že ak by sme mali ísť bojovať proti organizovanému zločinu, tak rozhodne nie cestou spájania Slovenskej informačnej služby s ministerstvom vnútra, ale trebárs aj budovaním takejto osobitnej inštitúcie, ak je situácia taká vážna, ale na to je potrebné, pán Faič, vytvoriť osobitný zákon alebo potom pokračovať v budovaní inštitucionálnych štruktúr na ministerstve vnútra, ktoré už boli začaté, či už to boli známi kukláči, ale, samozrejme, prispôsobiť k tomu aj alebo zoperatívniť na to aj vyšetrovacie orgány, prokuratúru a súdne inštitúcie, vrátane osobitného režimu, ak už spomenieme to, že bola prijatá novela Trestného poriadku, ktorá umožňuje zaviesť agenta provokatéra.

    Toto všetko dáva za pravdu tým hlasom tejto snemovne, a som rád, že tu zaznel hlas aj z vládnej koalície, ktorý jednoznačne odmieta túto cestu spájať Slovenskú informačnú službu a podriaďovať ju ministrovi vnútra a pánu Pittnerovi. Nebude to robiť dobrotu a môže to skĺznuť k tomu, že raz si osvojí právo bojovať aj proti politickým organizovaným štruktúram, čo sa aj stalo, pretože pán bývalý riaditeľ je poslancom parlamentu za Hnutie za demokratické Slovensko, táto vládna koalícia neváhala ho posadiť do basy, dodnes neurobila nápravu, dodnes sa neospravedlnila občanom tohto štátu za to, že porušila demokratické princípy a právny štát.

    Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie - snahu podriadiť vymenovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby, čo sa týka vymenovacích právomocí, prezidentovi, som zásadne proti tomuto. Bol som zástupcom parlamentu na Ústavnom súde, keď skupina poslancov vtedajšej opozície navrhla, aby toto Ústavný súd zmenil. Nestalo sa tak. Bol to výklad k článkom 102 a 119 Ústavy Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku Ústavný súd povedal, že aj podľa článku 119 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky je možné osobitným zákonom túto právomoc preniesť na vládu Slovenskej republiky. Ale nie je to iba slovenské špecifikum, že by vláda mala právomoc vymenovať riaditeľa tajných informačných služieb, pretože ja som už na Ústavnom súde predložil dokument, vtedy som bol vedúci slovenskej delegácie pri Organizácii o bezpečnosti a spolupráci v Európe, v ktorom táto organizácia ústami svojho vtedajšieho predsedu Javiera Ruppereza upozorňovala poľskú vládu, poľský parlament, že pokiaľ budú deliť ústredné orgány štátu alebo aj vládu na silové a nesilové rezorty, že Poľsko bude mať problémy s prijatím do európskych integračných štruktúr. A dôrazne ich upozorňovali, a Poľsko je tzv. prezidiálnym parlamentarizmom, to znamená, prezident je tam pomerne veľmi silný, upozorňovali poľské inštitúcie, najvyššie v štáte, že je potrebné, aby riaditeľa poľských informačných služieb vymenúval nie prezident, ale vláda Poľskej republiky, čo sa v konečnom dôsledku pri novelizácii ústavy uskutočnilo.

    Pýtam sa, ale zároveň aj odpovedám niektorým, ktorí si túto otázku položili, na čo je dobré, aby sme dnes znova posilňovali v tejto právomoci prezidenta, keď ešte máme v živej pamäti, ako predchádzajúci prezident tejto republiky zneužíval alebo sa miešal nezákonným spôsobom, protiústavným spôsobom do fungovania Slovenskej informačnej služby. Myslím si, že prezidenta do Slovenskej informačnej služby a vôbec do tajných služieb zaťahovať nie je potrebné. Má svoje právomoci vymedzené v ústave, má čo robiť, a preto je potrebné tieto právomoci ponechať na vláde Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem sa vyjadrovať k ďalším dvom ustanoveniam, pretože už tu bolo zdôraznené, že samy osebe sú potom o ničom. Som proti tejto novele zákona o Slovenskej informačnej službe, nebudem za ňu hlasovať, ani za tieto dve ustanovenia, ktoré v podstate sú spresňujúce, pretože nevyjadrujú kontrolné právomoci. Divím sa pánu Faičovi, že sa pridal k navrhovateľom, pretože pán Langoš a pán Palko, ktorí majú svoje skúsenosti so zneužívaním slovenských informačných služieb, nie sú zárukou toho, že táto novela by bola krokom vpred. Skôr naopak, myslím si, že krokom späť.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Aj ja som presvedčený, vážená snemovňa, že súčasne platný zákon o Slovenskej informačnej službe jej dáva dostatočné právomoci na to, aby okrem iných spravodajských povinností sa mohla aktívne podieľať na monitorovaní organizovaného zločinu na Slovensku. Tak ako zdôraznil vo svojom vystúpení, v excelentnom vystúpení pán poslanec Danko, je to len otázka materiálnych a finančných zdrojov a je to aj otázka personálneho obsadenia tejto služby, čo vy, samozrejme, ste vo svojom legislatívnom návrhu nezohľadnili, pretože vaše úsilie nesmeruje k tomu, aby ste práve týmto smerom vytvárali optimálne podmienky na prácu Slovenskej informačnej služby. Vy sa vyžívate v "kudrlinkách", v obezličkách, v paragrafoch, sústavne sa snažíte prehodnocovať právomoci a pôsobnosť Slovenskej informačnej služby.

    Chvalabohu, Michal Kováč už pasie kozy na pozemku okolo svojej vily, ktorú zušľachtil za peniaze daňových poplatníkov, a tento prezident netúži po koncentrácii moci a netúži ani ovládať spravodajské služby. Neviem, prečo ste, pán poslanec Palko, taký aktívny a presadzujete túto právomoc na prezidenta, ak ste ho nechceli ani voliť za prezidenta. To je mi záhadné. Ale každopádne, ak komparujeme skúsenosti vo vzťahu k spravodajským službám...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážení kolegovia, kolegyne,

    správ o organizovanom zločine, trestnej činnosti nie je nikdy dostatok. Správy alebo údaje sú hodnoverné vtedy, keď sú informácie získavané z viacerých nezávislých zdrojov. Slovenská informačná služba nie je priamo ani dnes a ani touto novelou nie je priamo zapájaná do nášho vizuálneho ponímania boja s organizovaným zločinom, že bude niekoho, vulgárne povedané, zatvárať, že bude niekoho vypočúvať atď. Máme záujem, aby Slovenská informačná služba získavala informácie, aby sme ich mohli porovnávať, hodnotiť a získavať takto viac údajov o tomto zločine. Navyše v súčasnosti veľmi intenzívne pracuje nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch medzinárodný organizovaný zločin. A táto služba má prostriedky na to, aby mohla v tomto meradle podstatne aktívnejšie pôsobiť ako ostatné inštitúcie.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som aj ja v krátkosti reagoval na predkladanú novelu zákona o Slovenskej informačnej službe číslo 46/1993 Z. z. a predovšetkým chcem na úvod povedať, že ako bývalý minister vnútra som mal veľké problémy s bojom proti organizovanej kriminalite a vítam všetky legislatívne kroky, ktoré smerujú k tomu, aby tento boj bol úspešnejší, aby sme dosahovali lepšie výsledky a jednoznačne aby sme našli spôsob, ako utlmiť túto negatívnu celospoločenskú činnosť v rámci Slovenskej republiky.

    Je len zarážajúce to, čo tu odznelo od niektorých predrečníkov a musím sa zastaviť predovšetkým pri tom, čo hovoril pán Faič, zrejme si neuvedomil, do akých rozmerov naznačil, že situácia na Slovensku je kritická, pretože keď v tom odporúčaní Rady Európy 1402 sa hovorí, že spravodajské služby by nemali byť používané pri boji s organizovanou trestnou činnosťou, s výnimkou, keď dochádza k ohrozeniu národnej bezpečnosti, tak je namieste otázka, či na Slovensku je už naozaj taká kritická situácia, že mafie ovládajú štátne orgány, že mafie prerastajú do štátnych orgánov tak, že už dochádza k ohrozeniu národnej bezpečnosti. Keby takáto situácia bola, tak je potrebné vyhlásiť výnimočný stav a riešiť to zákonom o výnimočnom stave, a nie takouto kozmetickou úpravou v rámci zákona o spravodajských službách.

    Myslím si, že takáto situácia nie je. Aj napriek tomu, samozrejme, treba prijať ďalšie legislatívne kroky, ktoré by zlepšili situáciu v tejto oblasti, a myslím si, že tie kroky sú pripravené. Predovšetkým ide o rekodifikáciu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý sa pripravuje a ktorý dáva zákonné prostriedky na to, aby sa intenzívnejšie bojovalo proti organizovanej kriminalite, ako aj novela zákona číslo 171 o Policajnom zbore Slovenskej republiky a v neposlednom rade nás zaväzuje aj predvstupový pakt v boji s organizovaným zločinom, ku ktorému Slovenská republika ako asociovaná krajina Európskej únie pristúpila. Tento predvstupový pakt som podpisoval a viem, že sú tam zaväzujúce kroky, ktoré musí Slovenská republika v tejto oblasti uskutočniť. Takže tu by som povedal, že naozaj táto diskusia v niektorých veciach uletela a mali by sme sa vrátiť k meritu veci, čo vlastne chceme dosiahnuť.

    Po druhé musím povedať, že nemôžem súhlasiť ani s tým, čo povedal pán Palko, ako predkladateľ tejto novely zákona, že od Slovenskej informačnej služby získané informácie nikto nepožaduje. To nie je pravda, pretože ako minister vnútra viem, že úzka spolupráca so Slovenskou informačnou službou bola a je aj v súčasnosti. Existujú interné dohody, na základe ktorých sa tieto informácie poskytujú a dokonca existujú analytické centrá, kde sa tieto informácie vyhodnocujú, a keďže v rámci ministerstva vnútra existuje kriminálne spravodajstvo, ktoré je, myslím si, tou oficiálnou organizáciou, inštitúciou, ktorá má spracúvať a zasahovať proti organizovanej kriminalite, takže tieto informácie sa v analytickom centre spracúvajú a na základe toho sa potom robí zákrok tých orgánov, ktoré sú na to vyčlenené, a to je Policajný zbor a príslušné útvary boja proti organizovanej kriminalite, predovšetkým zásahové jednotky PPÚ, OPA a podobne. Takže tu si naozaj treba povedať, že z hľadiska systémového je to funkčné. Aj zákon o Slovenskej informačnej službe, aj zákon o Policajnom zbore a ďalšie nadväzné normy dávajú dostatočnú možnosť na to, aby tento systém fungoval.

    Ale treba si povedať, že naozaj pri predkladaní tejto novely je niekoľko vecí, ktoré by sme si mali vysvetliť, a som rád, že nakoniec sa aj otvorili, pretože si treba predovšetkým vysvetliť, čo je to organizovaná kriminalita a čo je organizovaný terorizmus. Podľa mňa organizovaný terorizmus je termín, ktorý sa tam dostal nejakým nedopatrením, pretože každý terorizmus je zrejme organizovaný. Pravdepodobne sa to dostalo pri preklade z nejakého zahraničného zákona, a preto chcem povedať, o čo vlastne ide. Pokiaľ hovoríme o organizovanej kriminalite, tak je to plánované páchanie trestných činov značného významu zamerané na zisk a moc, pričom sú tieto trestné činy páchané jednotlivo alebo komplexne a spoločne pôsobia po dlhší alebo neurčitý čas, kde sú zúčastnení viacerí než dvaja účastníci, a ich pôsobenie spočíva v deľbe práce. A na ten účel využívajú podnikateľské štruktúry, alebo štruktúry podobné obchodným štruktúram, používajú násilie alebo zastrašovacie prostriedky alebo ovplyvňujú politiku, médiá, verejnú mienku, justíciu a hospodárstvo.

    Čiže takáto je asi definícia organizovanej kriminality, ktorá bola prijatá v rámci Európskej únie. Je to definícia, ktorú používajú v Nemecku a bola prebratá aj do viacerých krajín, a teda asi to nie je to, čo je v tomto zákone, pretože v ňom sa zase hovorí, že je to niečo o terorizme. A slovo teror je slovo latinského pôvodu a v preklade znamená hrôzu, hrôzovládu. To, že terorizmus nie je jednoduchým problémom, možno dokumentovať aj faktom, že dosiaľ vlastne nie je jednoznačne definovaný jeho pojem tak, aby takúto definíciu uznávali všetky štáty, ktoré prejavili skutočný záujem o jeho riešenie. Vyskytujú sa rôzne pojmy, napríklad medzinárodný terorizmus, štátny terorizmus, politický terorizmus, kriminálny terorizmus a podobne a takisto aj toto všetko spájajú všeobecné znaky, ktoré by mali mať, a to je použitie alebo hrozba násilia, protiprávne konanie. Páchateľ počíta s faktom strachu, hrôzy, akciou sa chce dosiahnuť ovplyvnenie správania sa, názoru cieľovej skupiny alebo osôb, alebo jednotlivca, získanie prospechu, pričom sa neberie do úvahy vplyv na osoby priamo vo veci zainteresovanej a takmer vždy akcia dostáva publicitu často jej nepriamymi aktérmi.

    Ani inštitucionálne riešenie boja proti terorizmu nie je jednotné. Sú štáty, kde táto problematika patrí do kompetencie armády, napríklad Anglicko, čiastočne aj Česká republika, väčšinou však patrí do kompetencie polície. Takmer všetky štáty formu priameho zásahu riešia nasadením špeciálnych jednotiek. Tomuto je prispôsobené aj ich personálne a materiálne zabezpečenie vrátane špeciálneho výcviku.

    V rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zriadený subjekt zodpovedný za problematiku terorizmu, o čom som v tejto snemovni niekoľkokrát informoval a v rámci Úradu kriminálnej polície, dnes premenovanej na Správu kriminálnej polície, je odbor boja proti terorizmu, kde sú špecialisti, ktorí sa touto otázkou zaoberajú. Takže naozaj nie je potrebné, aby sa paralelná situácia tvorila aj v rámci Slovenskej informačnej služby, pričom Slovenská informačná služba aj z dosiaľ existujúcej právnej normy môže poskytovať informácie, a to je ten rozdiel, že môže poskytovať informácie, ktoré sú takéhoto charakteru, na rozdiel od toho, čo požadujeme my, to znamená, že musí poskytovať. A to je podstatný rozdiel, o ktorom by sme si teraz mali povedať, a týmto spôsobom dochádza k paralelnej činnosti a môže dochádzať aj k tomu, že na jednej akcii sa stretnú dve zložky a môže dôjsť k nešťastiu, čo sa neraz stalo aj za týchto podmienok, ktoré platili dosiaľ.

    Takže keď si to takto vysvetlíme, o čo ide, zhrnul by som to asi tak, že v bode 1, to je § 2 ods. 1 písm. d), som za to, aby organizovaný terorizmus sa premenoval na terorizmus. Tým je to jasné, nekomplikovať názov aj z toho, aké sa používajú technické termíny. Myslím si, že by to bolo jednoznačné.

    Čo sa týka § 2 ods. 5, jednoznačne je v rozpore s odporúčaním Rady Európy. A keď sme odporúčanie Rady Európy brali ako záväzné pri odporúčaní 1201, myslím si, že je korektné, aby sme ho brali aj ako 1402 a riadili sa ním aj v tomto prípade.

    V § 3 ods. 2, kde sa hovorí, že ho vymenúva prezident Slovenskej republiky, prikláňam sa k svojim predrečníkom, že je to zbytočný krok, je to také stepovanie na mieste a jednoducho treba stav nechať taký, aký je, pretože je podľa môjho názoru výhodnejší, ako bol.

    V § 11 ods. 2 súhlasím, môže k tejto zmene dôjsť, nevidím v tom problém.

    V bode 5, teda § 11 ods. 5, sa prikláňam k návrhu pani Kataríny Tóthovej s tým znením, ako ho ona navrhovala, je prijateľný a dobrý. V tej súvislosti sa potom aj § 14 ods. 5 spresní podľa toho, ako ho navrhovala pani Tóthová. To znamená, že z hľadiska tohto, pokiaľ bude prijatý hlavne bod 2, to je § 2 ods. 5, nemôžeme túto legislatívnu zmenu podporiť a v žiadnom prípade nebudem hlasovať za takúto zmenu, aj keby som bol rád, aby sa táto situácia vyriešila v prospech boja proti organizovanej kriminalite, ale nevidím riešenie v tom, aby sa to riešilo takýmto spôsobom.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či sa hlási niekto s faktickou poznámkou? Nie je to tak.

    Ďalší a posledný v rozprave vystúpi poslanec Langoš.

    Nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    zobral som si slovo v rozprave, pretože mám jeden návrh na prijatie uznesenia k tomuto bodu, ale dovolím si krátko, veľmi krátko a veľmi stručne reagovať na to, čo tu odznelo z úst opozičných poslancov na adresu predkladaného návrhu zákona. Rozumiem alebo pokúšam sa porozumieť - a myslím si, že je to zrozumiteľné -, obavám alebo opatrnosti liberálov v tomto parlamente pred možným ohrozením ústavou chránených základných práv a slobôd, ktoré je vlastné alebo potenciálne vlastné každej tajnej službe, ktorá pracuje utajeným spôsobom, nepracuje pred zrakmi verejnosti, či je to na Slovensku alebo v Nemecku, alebo v Spojených štátoch.

    Ten druhý pohľad, ten pohľad ochrany národnej bezpečnosti je mi osobne bližší a mňa tento záujem alebo táto ochrana presvedčila, aby som sa podpísal pod tento návrh. Počas predchádzajúcej vlády a počas činnosti tajných služieb vedených Ivanom Lexom, pravou rukou Vladimíra Mečiara, sme boli svedkami a po voľbách sa ukázalo, že svedkami opodstatnených podozrení, že Slovenská informačná služba priamo ohrozovala ústavou chránené základné práva a slobody svojich občanov a takmer nedbala, dokonca si trúfam tvrdiť, že sa spolupodieľala na ohrození národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Privilegovaným partnerom boli ruské služby, privilegovaným partnerom a trúfam si povedať, že jediným partnerom.

    Keď v roku 1990 posledný predseda Výboru pre štátnu bezpečnosť pri Rade ministrov ZSSR Krjučkov, generál Krjučkov, predhodil KGB parlamentu, otvoril KGB a navrhol prvý zákon o činnosti, neviem, ako sa to vtedy volalo, KGB, nebola to celkom pravda. Časť KGB a celá GU zostali bez kontroly parlamentu a ako sa rozpadávala moc sovietov, tak tieto služby, tieto tajné služby, pozostatok po KGB a ruských špeciálnych službách sa začal rozpadať a časť týchto dôstojníkov už s použitím špičkovej techniky sa dala do iných služieb. A títo ľudia dodnes ohrozujú celý priestor, ktorý sa kedysi nazýval Varšavskou zmluvou alebo krajinami sovietskeho bloku.

    Činnosť západných služieb do polovice osemdesiatych rokov nebola upravená a riadená zákonom. Nebola kontrolovaná parlamentmi. Nebola kontrolovaná prostredníctvom zákona. Keď už bolo jasné, že americký prezident, spolkový kancelár Spolkovej republiky Nemecko a posledný šéf Zväzu sovietskych socialistických republík Gorbačov začali rokovania o zjednotení Nemecka, západným demokraciám bolo jasné, že sa vlastne rozpadáva tá hrozba agresívnej východnej jadrovej mocnosti a začali uvažovať o svojich spravodajských službách, a tak začala verejná diskusia o prvých zákonoch v Kanade, vo Veľkej Británii, Spolkovej republike Nemecko v polovici osemdesiatych rokov. Prvé zákony boli prijaté do roku 1989, ale celé päťdesiate, šesťdesiate a sedemdesiate roky západné demokratické služby pracovali bez zákona a bez exaktnej kontroly parlamentu.

    My sme upravili činnosť, resp. po prevrate alebo po revolúcii ešte v roku 1990 bol platný zákon číslo 41 zo šesťdesiatych rokov o Zbore národnej bezpečnosti, kde vlastne jedno z prvých ustanovení znelo: "Zbor národnej bezpečnosti sa delí na dve zložky, na verejnú bezpečnosť a štátnu bezpečnosť." Ďalej všetko ostatné boli ustanovenia, ktoré upravovali činnosť Zboru národnej bezpečnosti. My sme oddelili tajné služby od polície. Prijali sme zákony o polícii, prvý zákon, to bol zákon o ochrane ústavy a demokracie, neskôr od 1. júla 1991 zákon o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe, v roku 1993 zákon o Slovenskej informačnej službe. S vymedzenou pôsobnosťou a istou podriadenosťou, samozrejme, všetky tajné služby vo svete, možno okrem Ruska, pracovali pre vlády, pre exekutívu a rovnako aj Slovenská informačná služba. To vymenovanie riaditeľa je poistka. Je to ako vzájomná kontrola medzi prezidentom a predsedom vlády. O tom sme hovorili, keď ste navrhli tú zmenu v roku 1995 alebo 1996, keď ste bezprostredne fakticky podriadili Slovenskú informačnú službu pod predsedu vlády. Je to návrat do vzájomnej kontroly medzi týmito ústavnými činiteľmi.

    Viete, Rem Vjachirev, generálny riaditeľ Gaspromu, má 100-člennú osobnú ochranku. Jeden z ďalších akcionárov Gaspromu je bývalý premiér Ruskej federácie Viktor Černomyrdin. Ohrozenie národnej bezpečnosti, tak ako ho vnímame my, je ohrozenie i prostredníctvom ekonomického ovládania alebo ovládania ekonomiky Slovenskej republiky. To ovládanie ekonomiky sa deje v podstate na Slovensku i s použitím nezákonných metód. Ohrozenie prichádza z východu a som presvedčený, že i spravodajské služby Slovenskej republiky... Reálna situácia je jedna vec, druhá vec je, ako znie odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402 z roku 1999. Je pekné, zrozumiteľné, je i teoreticky prijateľné, ale prakticky je na Slovensku nevykonateľné. Slovensko potrebuje oveľa silnejšiu ochranu národnej bezpečnosti ako západnej demokracie, pretože štát, žiadna z krajín Európskej únie nemá také oslabené orgány na vynucovanie práva ako Slovenská republika.

    Ale opakujem, zdieľam znepokojenie, rozumiem mu, a preto navrhujem, aby Národná rada prijala po prijatí zákona takéto uznesenie:

    "Národná rada Slovenskej republiky ukladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, aby sledovali účinnosť vykonávania nového ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a podali o ňom správu Národnej rade Slovenskej republiky na jej zasadnutí po jednom roku od nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia, resp. tohto zákona."

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš, máte slovo.

  • Pán poslanec Langoš, vôbec ste ma svojím vystúpením nesklamali, neprekročili ste svoj tieň. Včera tu kolegovia hovorili čosi o schizofrénii vládnej moci. Tú diagnózu by som stanovil trošku presnejšie. Vládna koalícia v súčasnosti trpí chorobou z moci a túžby po pomste. A táto choroba vás proste vedie k legislatívnym úpravám, ktoré by mali upevniť vašu moc. Bohužiaľ, i v tomto zákone sa táto choroba prejavuje v tom smere, že chcete a priori z trucu vrátiť kompetenciu vymenovania riaditeľa Slovenskej informačnej služby prezidentovi, pretože zmena kompetencie na predsedu vlády bola urobená počas vlády premiéra Mečiara.

    Čosi ste konštatovali o opodstatnených podozreniach z deštrukcie národnej bezpečnosti bývalým vedením Slovenskej informačnej služby. Prosím vás, o akých opodstatnených a o akých preukázaných podozreniach tu chcete hovoriť, keď i špeciálne tímy, ktoré ste nasadili na bývalé vedenie Slovenskej informačnej služby, i špeciálne vyšetrovateľské orgány pri všetkých snahách, pri všetkej podpore súčasnej vládnej moci nedokázali prostredníctvom súdnej moci žiadne porušenie zákonov, žiadne prehrešky.

    V tomto štáte netreba nasadiť agentov KGB. Vy ste deštruovali národnú bezpečnosť a ekonomiku tohto štátu svojou vlastnou neschopnosťou. Tu netreba cudzie spravodajské služby. Stačí nasadiť Dzurindu and Company a je ekonomika tohto štátu na dne.

    To je reálny výsledok toho, čo permanentne za desať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Chcem povedať, že fungovanie spravodajských služieb ako nástrojov obranných systémov, resp. imunitných systémov spoločnosti a štátu je vždy veľmi háklivou otázkou. Rád by som upozornil pána poslanca Langoša, aby si podrobnejšie prečítal dostupnú literatúru o tom, ako spravodajské služby pôsobia, akým spôsobom používajú dezinformácie, psychoteror, čiernu propagandu a podobne. A ako v podstate stále hrozivo sú nebezpečím nielen pre vonkajšok, ale aj vnútorné štátne pomery.

    Napríklad veľká kampaň vedená na Jeľcinovu diskreditáciu bola teraz informačne odkrytá tým, že republikáni v Amerike začali veľký útok na pokus Al Gora dostať sa na prezidentskú funkciu a poukázaním na Jeľcinove prečiny prakticky chcú zoslabiť Al Gora, ktorý podporoval politicky aj ekonomicky Jeľcinove kruhy. Toto všetko ukazuje, že problém pôsobenia služieb je oveľa hlbší a takto ho jednoducho nemôžete vysvetliť.

    Znova chcem upozorniť, že napríklad minulý i terajší šéf Slovenskej informačnej služby nasadil vysokého dôstojníka do úradu vtedajšieho predsedu vlády a dokonca tento vysoký dôstojník po skončení Mečiarovej vlády nasledoval potom Mečiara aj do ústredia HZDS, aby ho v podstate monitoroval a, samozrejme, príslušnými spôsobmi konal. Takže nehovorme teraz...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Nechcela som reagovať na pána poslanca Langoša, ale jeho posledná myšlienka ma veľmi oslovila. Povedal, že tento zákon treba prijať, lebo také slabé orgány na vynucovanie práva, ako má Slovenská republika, inde nemajú. Pán poslanec, azda ste to nemysleli, preboha, vážne. V právnom štáte sú presne známe orgány na vynucovanie práva. A keď chcete zo Slovenskej informačnej služby urobiť orgán na vynucovanie práva, to azda nemôžete myslieť vážne. Ak orgány vynucovania práva neplnia svoju povinnosť, keď podľa vášho názoru je to tak, tak treba urobiť nejaké iné právne predpisy a opatrenia, a nie navrhnúť takúto kompetenciu rozpornú s odporúčaním Rady Európy ohrozujúcu ľudské práva na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Musím reagovať na vystúpenie pána Langoša, pretože som bol strašne prekvapený tým, ako vykladal, aká hrozba nám hrozí z východu. Myslím si, že tieto hrozby z východu už pominuli. Tu bola hrozba z Východu vtedy, keď tiahli maďarské hordy v 10. storočí, v 12. storočí Tatári a v 15. storočí Turci. To boli hrozby z východu. Dnes nás už nestrašte, že z Východu smerujú takéto hrozby, pretože sú tu právne štáty.

  • Prosím vás, zapnite ešte raz pána poslanca. Asi ste sa dotkli karty.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že sú tu stabilizované právne štáty a dokážu si vyriešiť svoje postavenie v rámci tohto systému, ktorý je.

    Druhá vec, o ktorej hovoril pán poslanec Langoš, je tiež zaujímavá, keď hovoril o ekonomickom ovládnutí Rusmi nejakých podnikov alebo, neviem, akej ekonomiky, pretože zatiaľ čo som sledoval aj v rámci privatizácie aj reprivatizácie, ktorú robíte, nezistil som žiadnu ruskú firmu, ktorá by na Slovensku privatizovala, reprivatizovala alebo sa etablovala takým spôsobom ako napríklad Američania, Nemci, Francúzi a ďalší iní západní spojenci.

    Takže neviem, o akú hrozbu ide, o aké ekonomické ovládnutie Slovenskej republiky. A azda si nemyslíte, že bez Ruska dokážete ekonomicky riadiť Slovensko. Veď je to absurdné, čo hovoríte.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána poslanca Palka, či sa chce vyjadriť k rozprave a zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    som veľmi vďačný za túto podnetnú diskusiu, ktorá prinajmenšom prispela k tomu, že pán poslanec Danko si jasne uvedomil, aký je rozdiel medzi zapojením spravodajskej služby do organizovaného zločinu a do boja proti organizovanému zločinu. Evidentne pri rozlišovaní týchto dvoch pojmov mala ctená opozícia problémy. Ale došlo k nechcenému sklzu. Zvýšenú citlivosť voči odporúčaniam Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zo strany ctených kolegov z HZDS považujem za začiatok europizácie HZDS, čo je pre Slovensko dobrá správa.

    Chcel by som rozdeliť svoju reakciu na dve časti. V podstate išlo o otázku spôsobu vymenúvania riaditeľa prezidentom alebo doterajším spôsobom. A potom tu boli výhrady voči tomu, či Slovenská informačná služba má byť zapojená do boja proti organizovanému zločinu, alebo nie.

    Najprv k otázke prezidenta. Opakovane v diskusii zazneli výhrady z vašich radov, páni poslanci z HZDS, proti tomuto. Priznám sa, ešte som nevidel, aby niekto vynaložil toľko energie a námahy, aby kritizoval svoje vlastné rozhodnutie spred niekoľkých rokov. Táto sebakritika bola z vašej strany zbytočne veľká. My len vraciame stav do takého stavu, ako to bolo v roku 1993, keď bol prijatý pôvodný zákon o Slovenskej informačnej službe. Bolo to vo februári a bol to v podstate návrh Hnutia za demokratické Slovensko. Nám sa spôsob vymenúvania riaditeľa služby vcelku vtedy páčil, páčil sa nám aj v roku 1995, keď sme boli proti tomu, aby sa to zmenilo, a páči sa nám to aj teraz. Proste nie všetko, s čím ste v minulosti prišli, bolo nešťastné alebo mylné. Čiže nemusíte naozaj až tak sami seba kritizovať. Jednoducho toto je názor navrhovateľov a stojíme si za ním a stojíme si za ním už celé roky.

    Myslím si, že viac k tomu netreba dodať. Ale opakujem, podstata je, že podporujeme to, s čím ste prišli v roku 1993. Nič viac, nič menej. A v roku 1993, keď bol prijímaný zákon o Slovenskej informačnej službe, bolo to v marci, Slovenská informačná služba ešte neexistovala, pán poslanec Húska. Toľko k sile vašej argumentácie.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k námietkam, ktoré odzneli nielen z radov opozície, ale aj z radov niektorých poslancov vládnej koalície, k tomu, že predložená novela je v rozpore s odporúčaním 1402 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Dovoľte mi pri všetkom rešpekte k týmto kolegom poslancom, ktorí to tvrdia, polemizovať s ich názorom. Odporúčanie 1402 v bode 6 hovorí: "Parlamentné zhromaždenie navrhuje, aby bezpečnostné služby neboli zapojené do boja proti organizovanému zločinu s výnimkou veľmi špecifických prípadov, keď organizovaný zločin predstavuje jasné ohrozenie slobodného poriadku demokratického štátu."

    Táto formulácia, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to sú jasné zadné dvierka, ktoré Parlamentné zhromaždenie Rady Európy svojim členským krajinám ponecháva. Je organizovaný zločin na Slovensku ohrozením slobodného poriadku demokratického štátu, alebo nie je? Toto je otázka. Urobme si rekapituláciu niektorých javov z tejto oblasti za rok 1998.

    Bola tu vražda bývalého ministra, stopy vedú do prostredia organizovaného zločinu, ktorý pochádza zo zahraničia. Bola tu desaťnásobná vražda v Dunajskej Strede. Dopočuli sme sa o infiltrácii útvaru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne s prostredím organizovaného zločinu. Tá situácia tam vznikala dlhé mesiace a centrála ministerstva vnútra nebola schopná to monitorovať, pretože jednoducho tieto štruktúry krajského riaditeľstva boli ochromené. Polícia má poznatky o snahách prostredia organizovaného zločinu o ovládnutie alebo aspoň nakontaktovanie sa na dve súkromné televízie na Slovensku. V prípade tej menej významnej z tých dvoch prostredie organizovaného zločinu dokonca získalo priamy rozhodujúci vplyv. Dovoľte mi čerstvú informáciu. Dnes jeden z vládnych politikov jednej vládnej strany informoval o provokácii, keď mu predvčerom neznáme osoby podhodili do auta tvrdé drogy. Totiž ten mladý politik to dáva do súvislosti so svojím angažovaním sa pri náprave nezrovnalostí vo Fonde detí a mládeže.

  • Ruch v sále.

  • Vážené dámy, vážení páni, pokiaľ niekto tvrdí, že odporúčanie 1402 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy je v rozpore s našou novelou, tak logicky tvrdí, že si je istý, že napriek faktom, ktoré som pred chvíľkou uviedol, organizovaný zločin na Slovensku nie je ohrozením slobodného poriadku demokratického štátu. My si tým takí istí nie sme, a to nás oprávňuje, aby sme so spokojným svedomím navrhli našu novelu.

    A preto aj Národná rada Slovenskej republiky môže pokojne využiť spomínané zadné dvierka, ktoré sa vo formulácii sporného bodu 6 odporúčania 1402 ponúkajú. Mala by to využiť tým skôr, že za bodom 6 nasleduje bod 7, v ktorom sa hovorí, citujem: "Parlamentné zhromaždenie uznáva, že je nevyhnutné, aby každá krajina efektívne postupovala podľa vlastných individuálnych požiadaviek na vnútornú bezpečnosť." Odzneli isté výhrady, že vraj touto novelou Slovenská informačná služba bude podriadená ministrovi vnútra. To hovoril pán poslanec Danko, hovoril to pán poslanec Cuper.

    Vážení kolegovia, toto tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie. Slovenská informačná služba sa vo svojej činnosti bude riadiť podľa príkazov vedenia Slovenskej informačnej služby, a nie ministerstva vnútra. Je to inštitúcia celkom mimo štruktúr ministerstva vnútra. Pri úlohách, ktoré jej stanovuje zákon doteraz, si bude počínať celkom autonómne. A čo sa týka toho organizovaného zločinu, tak bude iba robiť informačný servis ministerstvu vnútra. Tak ako to vlastne už prebieha, ale v istej zúženej miere. O nič viac nejde.

    Dovolil by som si ešte využiť jeden argument. Nezaškodí, keď existujú viaceré bezpečnostné zložky, ktoré sa venujú jednej problematike a navzájom sa pritom kontrolujú. Ak by bola situácia v Trenčíne monitorovaná aj inou bezpečnostnou zložkou nezávisle od Policajného zboru, tak by tam táto situácia nemohla dlhé mesiace vznikať a pretrvávať. To znamená, tým sa vlastne dosiahne aj istá diverzifikácia.

    S krajinami Európskej únie, resp. s právom Európskej únie tu nie je absolútne žiadny rozpor, ako to tvrdila pani poslankyňa Tóthová. Tam naozaj žiadny rozpor nie je. A pani poslankyňa ani neuviedla žiadny konkrétny dokument, ktorým by to bolo v rozpore, ani nemohla, lebo taký neexistuje. Naopak, šíria sa úvahy v Európskej únii o potrebe spravodajskej služby Európskej únie, ktorá bude bojovať proti organizovanému zločinu. Také informácie už prebehli v médiách dávnejšie.

    Vážení kolegovia, čo navrhujete, teda že treba predovšetkým posilniť políciu v boji proti organizovanému zločinu, no s tým absolútne súhlasím. Z hľadiska legislatívy je polícia, domnievam sa, už dostatočne vyzbrojená. V posledných rokoch sme prijali veľa legislatívnych noriem, čo sa týka Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o boji proti organizovanému zločinu a tak ďalej a tak ďalej. Boli zavedené nové trestnoprávne inštitúty, ktoré môže polícia využívať, ale predovšetkým polícia na to nemá dosť ľudských kapacít. Jednoducho, keby sme priam dali pol miliardy alebo miliardu navyše do rozpočtu ministerstva vnútra, do rozpočtu Policajného zboru, bolo by to niekedy na budúci rok, ani to by neriešilo problém, pretože jednoducho polícia, ani keby na to peniaze mala, tak nezoberie dajme tomu ďalších dvesto skúsených spravodajských dôstojníkov, kriminalistov, ktorých by mohla využívať na túto činnosť. Proste takí ľudia nie sú. V Slovenskej informačnej službe sú. Otázka znie: Využijeme ich na problém, ktorý je pálčivý alebo ich necháme robiť len klasické činnosti, ktoré robia? Domnievame sa, že ich treba využiť na to, čo je pálčivý problém a o čom všetci hovoríme, či už koalícia, alebo opozícia. To má logiku.

    K niektorým vecným námietkam, ktoré rečníci uviedli.

    Pani poslankyňa Tóthová protestovala proti slovíčku "poskytuje", myslím si, "poskytuje informácie", "Slovenská informačná služba poskytuje informácie". No tak chcem upozorniť, že je to formulácia, ktorá už je v pôvodnom znení zákona. Tú tam nedávame. To znamená, opäť teraz protestujete proti niečomu, čo ste sami zaviedli v roku 1993. Námietka tu bola zo strany pani poslankyne Tóthovej, že sa vlastne týmto dopúšťame toho, že Slovenská informačná služba bude zapojená do vyšetrovania trestnej činnosti. Toto absolútne neobstojí. Slovenská informačná služba aj po prijatí tejto novely si bude konať iba informačnú funkciu. Mimochodom, duch celého odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy je smerovaný najmä proti tomu, aby spravodajské služby mali oprávnenie vykonávať vyšetrovanie trestných činov, proti tomu, aby mali oprávnenie vykonávať policajné právomoci typu prehliadka osôb a vecí, zaistenie osôb, vzatie do väzby, domová prehliadka a tak ďalej, čo mimochodom sú právomoci, ktoré majú mnohé spravodajské služby a služby, ktoré sú veľmi úspešné.

    Uvádzam toto ako príklad nie preto, aby sme nasledovali ich príklad. Najúspešnejšia spravodajská služba v boji proti organizovanému zločinu podľa môjho názoru je Federálny vyšetrovací úrad (FBI) v USA. A to je v jednej inštitúcii federálna kriminálna polícia aj spravodajská služba, a pritom ešte aj tá spravodajská zložka má všetky policajné právomoci, a neznamená to, že sú ohrozené ľudské práva. Ale uvádzam to len ako príklad na dokreslenie. To znamená spravodajská služba s policajnými právomocami, ktorá prípadne zasahuje do vyšetrovania, toto sa nikdy netýkalo a ani po prijatí našej novely sa nebude týkať Slovenskej informačnej služby, ktorá je výhradne informačnou službou. Nemá, nebude mať spomínané policajné právomoci a v nijakom prípade nebudú príslušníci vykonávať úkony v rámci trestného konania. Proste, pani poslankyňa Tóthová, vaše obavy vôbec nie sú namieste. Toto zostane vyhradené iba príslušníkom Policajného zboru.

    K námietke pani poslankyni Tóthovej, aby boli rozlíšené evidencie informačno-operatívnych prostriedkov alebo informačno-technických prostriedkov a evidencie o použití týchto prostriedkov. No s tým súhlasím, ale veď to je jeden z tých zmyslov novely, ktorý navrhujeme. Toto ste asi, pani poslankyňa, nepochopili. Zákon hovorí o evidenciách týchto prostriedkov a my navrhujeme, aby boli ešte dodané, aby sa robili evidencie o každom použití týchto prostriedkov.

    Mrzí ma, že pán poslanec Cuper namieta, že tento návrh zákona je celkom zbytočný. Škoda, pán kolega, že počas rokovania v ústavnoprávnom výbore ste podporili myšlienku, aby Slovenská informačná služba pôsobila proti organizovanej trestnej činnosti, škoda, že ste teraz váš návrh zmenili, ale možno dnes budeme hlasovať, tak ho zmeníte ešte raz.

    Námietka, že je tu hrozba, že Slovenská informačná služba bude dokonca pôsobiť po tejto novele aj proti politickým štruktúram, to neobstojí, tá logika je celkom opačná. Ak zmeníme zameranie Slovenskej informačnej služby tým, že ju poveríme riešením pálčivých problémov, ktoré nesúvisia priamo s politikou, tak tým ju viac odďaľujeme, odťahujeme od klasických zameraní, ktoré viac súvisia s politikou.

    Vcelku ma potešil diskusný príspevok spoza rečníckeho pultu pána poslanca Krajčiho, ktorý sa mi zdal najmenej kritický voči tejto novele. Zrejme to súvisí s tým, že pán poslanec Krajči najviac rozumie tejto problematike. Pán poslanec Krajči, nespochybnil som alebo netvrdil som, že nikto nepožaduje informácie od Slovenskej informačnej služby o organizovanej trestnej činnosti. Tvrdil som, že nikto ich nepožaduje v celej šírke tohto problému, ani nemôže, pretože Slovenská informačná služba doteraz tento problém v celej jeho šírke ani neriešila.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som podporiť nie pozmeňujúci návrh, ale návrh na uznesenie, ktoré predložil kolega poslanec Langoš, ktorý je spolunavrhovateľom tejto novely zákona.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, urobil som všetko pre to, aby som vás presvedčil o potrebe prijatia tejto novely. Odzneli tu isté pochybnosti zo strany rečníkov v diskusii, ale chcel by som pripomenúť, že organizovaný zločin tu je, je to vážny problém a mali sme dlho plné ústa odhodlania toho, že s týmto problémom zatočíme. Toto boli sľuby ako zo strany terajšej opozície, tak zo strany vládnej koalície. Zatiaľ sme v parlamente veľa toho neurobili a máme možnosť urobiť viac. Toto je jedna z možností, aby nedošlo k tomu, že v rozhodujúcej chvíli, keď môžeme niečo urobiť, tak sa ukáže iba naša nerozhodnosť.

    Z uvedených dôvodov vás teda v mene navrhovateľov prosím, aby ste podporili novelu a aby ste pri pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovali podľa odporúčaní gestorského výboru. Novela naozaj znamená zmenšenie rizika zneužitia Slovenskej informačnej služby. V boji proti organizovanému zločinu možno nie je zázračným liekom, ale v každom prípade znamená viac prostriedkov ľudských i finančných nasadených v zápase s týmto fenoménom a o to predkladateľom novely ide. Prosím vás, podporte nás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pýtam sa pána poslanca Langoša ako spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Tak, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Preberám povinnosti spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, v rozprave podľa môjho názoru odznel jeden procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej, ktorá navrhovala, aby tento návrh zákona neprešiel do tretieho čítania. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu ako o prvom.

  • Áno, pani poslankyňa navrhla vrátiť návrh zákona.

  • Vrátiť a nepokračovať ďalej v rokovaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne nebol prijatý.

  • Ďalší návrh vyslovil v rozprave pán poslanec Nagy, ktorý odporúčal hlasovať oddelene o bodoch 2 a 5 zo spoločnej správy. Je to rovnako v návrhu gestorského výboru. Pán predsedajúci, dovolím si opakovať odporúčania gestorského výboru. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14 spoločnej správy a schváliť ich. Pán predseda, nechajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte ďalšie návrhy.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, gestorský výbor navrhuje oddelene hlasovať o bode 2, o bode 5 a o bode 6 spoločnej správy a navrhuje tieto body postupne neschváliť.

    Dajte hlasovať, prosím, o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

  • Nech sa páči, hlasujeme o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Áno, pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím, o bode 5 spoločnej správy s odporúčaním výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, hlasujeme o bode 5 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, naposledy dajte, prosím, hlasovať o bode 6 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, hlasujeme o bode 6 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh, ktorý by bol predložený v písomnej podobe podporený 16 poslancami, teda skončili sme hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, som oprávnený uznesením výboru pre obranu a bezpečnosť požiadať vás, aby sme prešli k tretiemu čítaniu o tomto zákone.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme hlasovať o tomto návrhu gestorského výboru. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

    Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, je pred nami ešte jedna povinnosť, aby sa snemovňa vyjadrila k návrhu uznesenia, tak ako som ho predniesol v rozprave. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto uznesení.

  • Nech sa páči, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uznesenie bolo prijaté.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene svojom, v mene kolegu Langoša a v mene kolegu Faiča vám ďakujem za podporu.

  • Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 241 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 241a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená snemovňa,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som predložil novelu zákona číslo 139 o omamných látkach. Dôvodom predloženia tejto novely je predovšetkým to, že z medzinárodných dohovorov nám prichádza doplniť zoznam omamných látok o nové lieky, a naopak, vyradiť niektoré, ktoré sa ukázali, že nie sú zdraviu nebezpečné. Okrem toho v tomto zákone sme využili ešte možnosť, aby sme lepšie určili a rozšírili osoby, ktoré môžu manipulovať s omamnými látkami, aby sme lepšie stanovili, kedy možno odobrať túto spôsobilosť.

    Prosím vás, aby ste boli takí láskaví a podporili túto novelu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Alojzovi Rakúsovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (tlač 241), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní rozhodla, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní, a pridelila vládny návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre zdravotníctvo.

    II. Gestorský výbor nedostal do 7. septembra 1999 nijaké stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    III. Výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie k uvedenému návrhu, pretože nebol schopný uznášať sa. Výbor pre pôdohospodárstvo súhlasí s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho v predloženom znení. Návrh zákona odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy, ako som pred chvíľkou spomenul, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ide o 8 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, a preto, ak dovolíte, by som ich nečítal rad za radom a prešiel by som hneď k bodu 5.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady uvedeného čísla a znenia, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Súčasne gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: en blok odporúča schváliť všetky body 1 - 8.

    Ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo dňa 7. septembra 1999.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže rozprava nebola, pán minister, pán spravodajca sa nechce vyjadriť k tomu, čo nebolo.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Ďakujem pekne.

    V tom prípade by som v zmysle spoločnej správy si dovolil navrhnúť, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 - 8, čiže o všetkých 8 en bloc s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhoch gestorského výboru zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Keďže sa vrátili do rokovacej sály ďalší poslanci, zopakujeme hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Tým sme sa vyjadrili ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Prosil by som, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Keďže takéto splnomocnenie, pán spravodajca, máte z gestorského výboru, budeme hlasovať o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu

    zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 313 a spoločnú správu výborov ako tlač 313a, ku ktorej máte pripojený, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Materiál uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som krátko uviedol tento materiál. Tento materiál hovorí o ďalšej etape odštátnenia obvodných zdravotných stredísk, ktoré sú rozdelené podľa toho, ako doteraz ten proces prebiehal. Ukončuje sa odštátnenie a privatizácia tých zdravotníckych zariadení, ktoré boli pôvodne schválené uznesením vlády číslo 327 z roku 1997 ako bezodplatný prevod na obce. To je dohromady 52 obvodných zdravotných stredísk.

    Okrem toho navrhujeme realizovať ďalšie odštátnenie obvodných zdravotných stredísk na obce alebo priamym predajom predovšetkým zdravotníckym pracovníkom. Na obce bezodplatným prevodom tým obciam, ktoré o takýto prevod prejavili záujem. Doteraz máme evidovaných zo 154 obvodných zdravotných stredísk záujem 89 obcí a nevylučujeme, že to bude viac. Pôjde predovšetkým o prevod obvodných zdravotných stredísk do obcí. Tam, kde nebude záujem, potom budeme uprednostňovať, tak ako je uvedené, zdravotníckym pracovníkom priamym predajom.

    Okrem týchto obvodných zdravotníckych stredísk sú ešte odštátnené dve závodné polikliniky a dva servisné podniky. Odštátnenie a privatizáciu servisných podnikov navrhujeme urobiť verejnou súťažou, pretože ich majetok je na úrovni niekoľkých desiatok miliónov.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím, aby ste materiál, tak ako je uvedený, schválili.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie správy. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslanca pána Barnabása Ferkóa, aby podal správu o prerokovaní materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie (tlač 313).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 320 z 11. augusta 1999 pridelil zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokovali uvedený zoznam, zobrali ho na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie dňa 7. septembra 1999. Vo svojom uznesení číslo 61 zo 7. septembra 1999 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený zoznam vziať na vedomie. Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bol zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie pridelený, ho prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 64 zo 7. septembra 1999, v ktorej určil aj spoločného spravodajcu výborov. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ako jediná písomne prihlásila pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    na začiatok mi dovoľte povedať, že mi je ľúto, že tak ako ostatné zdravotnícke materiály aj tento prichádza na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky so značným oneskorením. Vláda sa ním zaoberala 30. júna a parlament až koncom septembra, takmer to vyšlo na tri mesiace na 30. septembra. Aj keď tento materiál nie je natoľko dôležitý ako predchádzajúci, keď sme sa zaoberali aktuálnou situáciou v zdravotníctve, napriek tomu si myslím, že odsúvanie zdravotníckej problematiky na ostatné body rokovania parlamentu nie je dobrá prax, a preto vás chcem požiadať, pán minister, aby ste aj vy apelovali na vedenie parlamentu, aby sa tieto zdravotnícke body prerokovali prioritne. To iba na úvod.

    Pán minister vo svojom stručnom vystúpení konštatoval, že materiál obsahuje návrh na dve etapy privatizácie, resp. v niektorých prípadoch odštátňovania zdravotníckych zariadení. Musím povedať pre tých, ktorí neboli v predchádzajúcom parlamente, že téma privatizácie bývala obľúbenou témou pána ministra, keď bol opozičný poslanec. Pôvodne som chcela niektoré z týchto vystúpení aj prečítať, ale myslím si, že po korektnej diskusii, ktorá bola v gestorskom výbore, je to zbytočné a nebudem vám to pripomínať. Každý, kto má záujem, si to prečíta z kníh z parlamentu. Musím však konštatovať, keďže sledujem, ako ste sa stavali k problematike privatizácie ešte počas vášho ministrovania, neskôr ako opozičný poslanec a teraz ako minister, že mnohé kroky, s ktorými ste predtým nesúhlasili, teraz sa chystáte aj vy realizovať a myslím si, že je to dobrá zmena vo vašom vyjadrovaní.

    V roku 1999 odporúčate privatizovať hlavne obvodné zdravotné strediská, a to okrem bezplatného prevodu na obce aj priamym predajom vopred určenému záujemcovi. Opakujem to preto, že ja tak ako v ostatných rokoch som preferovala a preferovalo to aj bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva, aby sa zdravotnícke zariadenia v privatizácii dostali do rúk zdravotníckym pracovníkom, ktorí v týchto zariadeniach pracujú, a to za veľmi výhodných finančných podmienok. Predtým to bolo zloženie základnej sumy 5 % a splátkový kalendár bol rozložený na 15 rokov. Teraz je u vás návrh: prvá splátka 10 % a skrátený je splátkový kalendár na 10 rokov. V poriadku, takto ste sa rozhodli, je to vaše rozhodnutie.

    Samozrejme, že aj počas bývalej vlády išli obvodné zdravotné strediská aj na obce. Nevidím v tom problém, keď sú to malé zariadenia v malých obciach, ale istý problém vidím v zariadeniach, ktoré sa týkajú veľkých miest. Aj tu som na niektoré negatíva upozornila vo výbore a dovolím si vám potom v tomto duchu položiť jednu otázku. Tento môj názor v minulom období podporovali mnohí zdravotnícki pracovníci, a že je to tak aj v súčasnosti, dovolím si vám doslova odcitovať stanovisko Asociácie súkromných lekárov: "Súkromní lekári vyjadrili nespokojnosť s podmienkami privatizácie, podľa ktorých budú môcť obce získať zariadenia bezodplatne, zatiaľ čo zdravotnícki pracovníci za peniaze, nehľadiac na nerovnosť podmienok sa zdravotníctvo takto oberá o ďalšie možnosti príjmu. Navyše obce nemajú možnosť kontrolovať kvalitu poskytovanej starostlivosti. Za ňu zodpovedá štátna zdravotná správa a za etiku a odbornosť Slovenská lekárska komora." Je to vyjadrenie prezidenta Asociácie súkromných lekárov pána Pásztora. Takže som rada, že ten názor bol naozaj správny a aj po roku ho potvrdili členovia tejto asociácie.

    Pretože, pán minister, v privatizácii plánujete pokračovať aj v roku 2000 a po ňom, pokladám za dôležité, aby sa uskutočnila diskusia o tomto postupe, tak ako to uvádzate v materiáli na strane 1 a vyzývali ste aj v rokoch 1997 a 1998. Dá sa to zistiť zo správy o 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ale nebudem vás doslova citovať: Je potrebné o tomto diskutovať a diskutovať aj o vzniku neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby v zdravotníctve. Hovorím to preto, že ste mi v gestorskom výbore, pán minister, prisľúbili, a nakoniec je to uvedené aj v materiáli, že diskusia začne v druhom polroku 1999.

    Druhý polrok už odštartoval, už sa vlastne blížime k poslednému štvrťroku, tak tu vám kladiem prvú otázku, pán minister, kedy táto diskusia bude odštartovaná. Táto diskusia je dôležitá aj preto, že v materiáli mi chýba a nenachádzam tam, aký je vlastne cieľový model privatizácie, čo chcete privatizáciou docieliť v druhej etape v roku 2000, lebo teraz je to viac-menej jasné, aj keď nie na 100 %. Ale kto si materiál pozrel, vie, že v prvej etape nie je problém, ale v druhej etape roku 2000 a ďalej by problémy mohli byť. Tak toto je moja otázka, moja požiadavka, kedy sa táto diskusia začne a kedy predložíte aj materiál o cieľovom modeli, teda čo chcete privatizáciou docieliť. Pretože materiál, ktorý bol predložený v rokoch 1996 a 1997, bol súhrnný a obsahoval aj tieto ciele.

    Tiež dúfam, pán minister, že dodržíte svoj sľub a predložíte do konca tohto roku vyhlášku ministerstva zdravotníctva o sieti zdravotníckych zariadení, bez ktorej nemajú záujemcovia o privatizáciu záruku, že zariadenie bude zaradené do siete zdravotníckych zariadení.

    A teraz problém, ktorý som nahodila aj v gestorskom výbore, a to je naozaj jediná otázka, na ktorú ste mi neodpovedali, a to je problém s investíciami do sprivatizovaných zdravotníckych zariadení, resp. do zdravotníckych zariadení, ktoré sa dostanú do správy obcí, lebo, ako vieme, obce na tom nie sú finančne dobre. Mnohé zdravotnícke zariadenia sú naozaj v dezolátnom stave, veľmi správne sa hovorí o skrytej zadlženosti v zdravotníctve, ktorá je mnohomiliardová. Dnes sa hovorí o 80 miliardách, takže naozaj mnohé zdravotnícke zariadenia zápasia nielen s nedostatkom prístrojového vybavenia, ale napríklad padajú im strechy, likvidované sú, resp. ohrozené sú kuchyne, sklady a tak ďalej. Takže keď to prejde do obce, obec nebude mať finančné prostriedky na to, aby investovala do týchto zariadení. Lekári, ktorí tam už pôsobia a ktorí sú odštátnení, keď budú investovať do týchto zariadení, pretože inak by mnohí ani nemohli ordinovať, resp. by nemohli ordinovať na príslušnej kvalifikačnej úrovni, budú si musieť vziať pôžičky a budú musieť do týchto zariadení investovať, nielen do vnútorného vybavenia, ale často sa budú musieť aj zložiť a budú musieť prispieť aj na opravu tohto zariadenia.

    A tu je problém, že ak napríklad lekár, nedajbože, zomrie alebo ochorie a bude musieť prestať s praxou, čo potom s finančnými prostriedkami? Ak by to bol jeho majetok, bolo by celé zariadenie odštátnené a bolo by majetkom istej skupiny lekárov, alebo ak je maličké, jedného, takže potom by zrejme boli veľké problémy, ako sa mu tieto finančné prostriedky vrátia. Takže v tomto vidím okrem tejto pripomienky asociácie ďalší problém. To bola moja ďalšia otázka: Ako chcete riešiť tento problém, ako pamätáte na tento problém?

    A dovoľujem si vám dať aj jedno odporúčanie, pán minister, aj o tom sa v materiáli hovorí, že, samozrejme, bude vytvorená vyhláška alebo to bude vyriešené nejakým iným zákonným spôsobom, aby, ak obec dostane zdravotnícke zariadenie, nebolo po niekoľkých rokoch, možno aj po viacerých, po 10 - 15 rokoch premenené na niečo iné, na nejaké lukratívne zariadenie, ktoré bude vynášať zisk, a tak si obec vlastne potom uhradí aj prostriedky, ktoré investuje do opravy a rozvoja tohto zariadenia. V materiáli, ktorý predkladal bývalý minister, a bol to materiál z októbra 1996, na strane 18 a 19 boli uvedené aj blokačné mechanizmy, ktoré mali zabrániť tomu, aby zdravotnícke zariadenie nebolo premenené na niečo iné a ktoré naopak, zabezpečovalo pokračovanie zdravotníckej činnosti a teda aby vlastne obec mala zabezpečenú zdravotnícku starostlivosť. Tak to je také odporúčanie.

    Na záver môjho vystúpenia ešte dve otázky a dve požiadavky, ktoré by som mala na vás. Keďže už od schválenia materiálu, ktorý Národná rada berie iba na vedomie, uplynuli už spomínané tri mesiace, alebo takmer tri mesiace, tak moja otázka znie, pán minister, či už začal fungovať tento proces a či niektoré zo zariadení, ktoré sú uvedené, boli odovzdané bezodplatným prevodom na obec, či existujú takéto zariadenia. Keby ste stručne mohli povedať, keďže cieľ tu chýba a hovoríte o začatí diskusie a dúfam, že naozaj sa táto diskusia začne, aj keď čas plynie, tak keby ste veľmi stručne povedali niekoľkými vetami, aký je váš cieľový projekt sprivatizovaného zdravotníckeho zariadenia, aká je vaša predstava, čo to prinesie na zlepšenie práce, aj služieb pre obyvateľstvo.

    A teraz tie dve požiadavky na vás. V ostatných rokoch ste vyzývali k zachovaniu liečební pre dlhodobo chorých, na čom sme sa aj zhodli, a sanatórií hlavne pre deti v štátnych rukách. Preto dúfam, pán minister, že budete takto postupovať aj pri ďalšej vlne privatizácie po roku 2000. A takisto druhá požiadavka sa týka problému, ktorý ste tu nanášali, a to je problém malých nemocníc. Tiež ste vyzývali, aby boli zachované malé nemocnice. Dnes je situácia, bohužiaľ, zlá. Týmto malým nemocniciam hrozí zánik, a preto vás chcem požiadať, aby ste ako minister využili svoje právomoci a aby ste nedovolili, aby malé nemocnice zanikli, a že skôr zredukujete veľké ekonomicky nevýhodné veľkokapacitné nemocnice, hlavne tie nad 500 lôžok. To je tiež z požiadaviek, ktoré ste prednášali v roku 1997, a myslím si, že táto požiadavka je správna. A teraz máte možnosť ako minister ju realizovať.

    A na záver si dovolím dať návrh na jedno uznesenie, ktoré bude znieť:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú ucelenú koncepciu privatizácie v zdravotníctve tak, aby bol zrejmý cieľový model systému zdravotnej starostlivosti s návrhmi legislatívno-právneho zabezpečenia."

    Toto uznesenie som si dovolila prebrať od pána ministra, ktorý s ním vystúpil pred dvoma rokmi. Úprimne musím povedať, že vtedy neuspel, tak dúfam, že tentoraz uspejem ja a požiadate vašich kolegov, aby za toto uznesenie hlasovali.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce niekto reagovať faktickou poznámkou. Nie.

    Keďže pani poslankyňa bola prvá a zároveň posledná, ktorá sa písomne prihlásila do diskusie, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Husár. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dopredu sa ospravedlňujem, pretože moje vystúpenie nemôže byť polemické a ani súvislé, pokiaľ nedostanem niektoré odpovede od pána ministra, a potom nebudem mocť o nich polemizovať.

    Ale k veci. Ministerstvo, na ktorom som pracoval, malo počas svojho pôsobenia ojedinelú možnosť trochu pracovať a niečomu sa aj seriózne venovať, a to bola príprava privatizácie zdravotníckych zariadení. V rámci tohto procesu som osobne navštívil rad zariadení určených na privatizáciu ako obvodných zdravotných stredísk, tak aj polikliník a nemocníc. Na ministerstve sme vypracovali niekoľko analýz a ekonomických prepočtov budúcej existencie týchto zariadení. Dovolím si podľa svojho svedomia a vedomia tvrdiť, že sme sa tejto otázke venovali seriózne. Chcem sa však podeliť s nezdravotníkmi o poznatky toho, čo som videl a čo väčšina z vás má možnosť vidieť pri návšteve pacientov v zdravotníckych zariadeniach.

    Skutočne som videl dokonca zdevastované obvodné zdravotné strediská, videl som zariadenia, v ktorých nebola 15 - 20 rokov vykonaná generálka rovnej strechy, urobené nátery, prípadne výmena okien. Jednoducho v mnohých prípadoch skoro ruiny. V súčasnej situácii, a nielen súčasnej, tá situácia je tu vlastne od roku 1990, keď je zdravotníctvo v takom stave, v akom je, považovali sme veľmi rýchlu privatizáciu časti zdravotníckych zariadení za jednu z podmienok a predpokladu ako-takého odťaženia predovšetkým štátnych zdravotníckych služieb, a preto sme pracovali na tomto procese aj v mimoriadnom režime. K môjmu údivu som zistil pri čítaní zoznamu zdravotníckych zariadení určených na privatizáciu, že len z obvodných zdravotných stredísk tam podľa môjho odhadu podľa pôvodného zoznamu chýba asi jedna tretina.

    Vážené kolegyne, kolegovia, osobný poznatok, a nielen z tých prechádzok, ktoré som urobil, je taký, že práve obvodné zdravotné strediská sú pijavicami a tieto drobné satelitky veľmi vážnymi pijavicami na tele polikliník a nemocníc. Nekontrolovaný odber energií bez meračov dodnes pre súkromné lekárske byty, prakticky nekontrolovateľný nákup paliva na zimné obdobie, nechcem spomínať ďalšie skutočnosti, aby som nezdržiaval. To je stav, ktorý je v tejto situácii skutočne neudržateľný. Preto som sa aj osobne v opozícii po celý čas snažil iniciovať, aby sa tento proces veľmi rýchlo začal a veľmi rýchlo pokračoval. 250 korún nájomného za m2 v októbri 1999 je suma, za ktorú sa nedá v týchto zariadeniach dnes vymeniť ani kľučka na okne alebo na dverách, nieže vykonať bežnú a nehovoriac o tom, že veľkú údržbu. Tieto zariadenia sa v priebehu roka, dvoch dostanú do stavu, že múdri budúci nadobúdatelia ich nebudú chcieť kúpiť ani za účtovnú hodnotu. Taká je pravda a taká je realita.

    Preto som, pán minister, veľmi úprimne šokovaný tým, že som v okresoch a zariadeniach, ktoré poznám a nosím aspoň v hlave a ktoré boli určené na privatizáciu - teraz hovorím o obvodných zdravotných strediskách -, v tomto zozname nenašiel. Preto by som prosil, aby ste vysvetlili dôvod, ktorý viedol ministerstvo k tomu, že časť týchto zariadení nebola ešte určená na privatizáciu.

    Druhá vážna skutočnosť, ktorá sa premieta aj do tohto materiálu, je otázka investícií do sprivatizovanej zdravotníckej činnosti, a to nielen v lekárňach, kde tento problém bude v tomto čase obzvlášť vypuklý, pretože v materiáli sa uvádza, že tam, kde je lekáreň súčasťou obvodného zdravotného strediska, nie je samostatným objektom, bude privatizovaná ako celok s obvodným zdravotným strediskom. Vo väčšine prípadov bol vlastník a správca nútený vzhľadom na legislatívu dať súhlas na rozsiahle investície týmto prevádzkovateľom lekární. Pýtam sa: Ak novým nadobúdateľom nebude terajší vlastník lekárne, kto nahradí týmto vlastníkom náklady, ktoré so súhlasom štátu, správcu do tejto investície vynaložili? Veľmi úzko sa to dotýka, samozrejme, aj samotného zdravotníckeho personálu, lekárov, ktorí vo svojej privátnej praxi už nestačia so zastaraným, zdevastovaným prístrojovým vybavením a v mnohých prípadoch boli nútení siahnuť do svojej peňaženky a nakúpiť si nové.

    V náznaku koncepcie dnes nie je absolútne doriešená otázka budúceho prevádzkovateľa. Pýtam sa to isté, čo kolegyňa Aibeková, kto v prípade bezodplatných prevodov na obce bude prevádzkovateľom zariadení, nie jeho vlastníkom, ale prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, ktorý bude niesť plnú zodpovednosť za zdravotnícke výkony a za plnenie tých podmienok a služieb, ktoré sú zo zákona prevádzkovateľovi ukladané.

    Zamyslime sa, prosím, trochu nad tým, čo momentálne začína byť veľmi módne z niektorých ani nie politických, skôr populistických dôvodov. Obce vedia všetko najlepšie. Takýto slogan začína byť veľmi populárny aj teraz v parlamente. Lenže na to nepotrebujeme ani obec, ani starostu, aby sme vedeli, čo obec potrebuje v rámci zdravotníckej starostlivosti. To vie každý občan. Každý občan to vie veľmi dobre. A už dnes sa pýtam, v prípade, že bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia obec, čo s lekármi, ktorí budú v týchto zariadeniach pracovať? Pýtam sa, kde obec, ktorá bude prevádzkovateľom zariadenia so 600 dušami, zoženie slušného lekára, ktorý bude ochotný v takejto obci pracovať?

    A otvorene hovorím, že tak ako v každom povolaní i v tomto sú priemerní, podpriemerní, dobrí a vynikajúci lekári i odborníci, ale už systém, do ktorého všetci vstupujeme, a nielen v tomto prípade lekári, aj z toho priemerného, aj menej zodpovedného vzťahu k vlastníctvu, k svojej vlastnej existencii môže vychovať aspoň priemerného alebo priemerne dobrého lekára. Veľmi vážne sa obávam, že mnoho obcí, ktoré si neuvedomujú, do čoho sa púšťajú, sa dostanú do stavu, že nebudú schopné zohnať ani priemerného alebo dokonca zlého lekára, ktorý by v tejto obci pracoval. Takže pred rozhodnutím o tom, že ideme masovo odovzdávať obciam tieto zariadenia a obciam, ktoré o to požiadajú, je nevyhnutné, aby sa veľmi odborne, veľmi starostlivo aj s obcami prediskutovala otázka, či si uvedomujú zodpovednosť, ktorú týmto preberajú, aby si ministerstvo jednoznačne ujasnilo podmienky, za akých obciam - a teraz mám na mysli budúceho prevádzkovateľa - tieto zariadenia bude bezodplatne odovzdávať a až potom sa celý proces spustil.

    Vlastne dnešným dňom, keď Národná rada Slovenskej republiky zoberie na vedomie zoznam týchto zariadení, nič nebráni tomu, aby došlo k ich privatizácii. Vážené kolegyne, kolegovia, čokoľvek nám budete vyčítať, v tejto vážnej oblasti sme postupovali tak, že dokonca parlamentní kolegovia z minulej opozície sa zákonite vo výberovom konaní u nás stali víťazmi. Víťazmi preto, že im táto prevádzka, toto zdravotnícke zariadenie patrilo podľa odborných, morálnych a spoločenských kritérií. Myslím si, že nie je celkom najvhodnejšie, aby sme naladili na populistickú vlnu a z lekárov - v tomto prípade si dovolím použiť trošku nepekný termín -, z lekárov v mnohých prípadoch sociálnych chudákov dnes robili nanovo zaviazaných. Dajme aj týmto procesom privatizácie konečne tomuto stavu miesto, ktoré mu v každej kultúrnej a civilizovanej spoločnosti patrí.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Drobný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte ešte možnosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolega Husár predniesol vcelku inšpirujúci prejav, ktorý dáva niekoľko otázok, na ktoré by sme mali získať odpoveď od pána ministra.

    Prvá otázka je, ako bude, keď sa bude privatizovať nerovnoprávne, ako sa tu povedalo, za korunu obci a za relatívne slušné peniaze fyzickej osobe. Ako zachová obec skutočne vecné bremeno, pretože sú tendencie nezachovať vecné bremeno pri privatizovaných zariadeniach zdravotníckeho charakteru. Len vtedy, ak je to lukratívne zariadenie, tak tam musí byť naozaj explicitne povedané, ako sa to vecné bremeno dodrží.

    Druhá vec, ktorá mi prichádza na um pri kolegovom prejave, je, že nedobre vybavené, a povedal by som, materiálne opotrebované obvodné strediská sú pijavicami, ale pijavicami aj malé nemocnice. A to budem odporovať kolegyni Aibekovej, malé nemocnice sú záťažou zdravotníckej siete, a nie veľké nemocnice. Veľké nemocnice sú vlajkové zariadenia, ktoré držia vysoké technológie, a ja si myslím, ak máme reprofilizovať dačo v sieti zdravotníckych zariadení, tak sú to malé nemocnice. Aj to mi napadá pri tom, čo povedal kolega Husár, že skutočne sú to nemocnice, ktoré si neosvojili vysoké technológie a majú veľké náklady a nie sú pomocou, ale skôr sú príťažou siete. To je moje poznanie. Naopak, veľké nemocnice robia skutočne dobrú prácu. A keby sme sa tých zbavili, tak nemáme skutočnú špičku v technológiách.

    Ďalšia vec, prekvapuje ma, že v zozname, ktorý bol daný z ministerstva zdravotníctva, chýba tretina zariadení, ktoré boli kedysi dané do zoznamu privatizovaných alebo na privatizovanie určených zariadení. To by bolo teraz tiež dobré urobiť. A teraz ďalšia otázka, ktorá mi prichádza na um, je, čo s hospismi, ktoré sa rozbehli v niektorých mestách a majú veľmi dobré zdravotno-sociálne poslanie.

  • Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcem iba stručne doplniť pána poslanca Husára, že naozaj pri výberových konaniach, ktoré prebiehali v tých rokoch 1998, 1997 na ministerstve privatizácie, o každom výberovom konaní dostával informáciu, verejnú informáciu výbor pre zdravotníctvo a boli do komisie pozývaní aj opoziční poslanci, samozrejme, aj koaliční, kto sa chcel pozrieť na to výberové konanie.

    A čo sa týka tých malých nemocníc, citovala som pána ministra z materiálu z roku 1997 zo strán 700 až 710, takže preto som ho vyzvala, či zachová ešte tieto nemocnice, keď sa postavil na ich ochranu, keď v súčasnosti je trošku iný trend ministerstva zdravotníctva. Takže nebol to môj názor, bola to citácia z jeho vystúpenia spred dvoch rokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som stručne zareagoval predovšetkým na pani poslankyňu Aibekovú k diskusii o ďalšej etape. My sme zvolili, ako ste si pravdepodobne všimli, len odštátnenie, privatizáciu obvodných zdravotných stredísk, pretože sme tu neočakávali žiadny problém, veľmi otvorene poviem. Tú druhú etapu, ktorá je zložitejšia, pretože sa bude týkať väčších celkov, považujeme za potrebné prediskutovať, pretože má v sebe riziká, ktoré treba odstrániť, a nebudem o nich hovoriť, ale bude to v tej diskusii. Tá diskusia mala odštartovať, len vzhľadom na to, že sme povedali, že až sa toto schváli, aby sme dostali nejaké požehnanie, povedal by som, že môžeme s tým teda ísť, tak ju odštartujeme čo najskôr.

    My sa s tou druhou etapou nebudeme ponáhľať, pretože na rozdiel od pána poslanca Husára si nemyslím, že riešenie problému zdravotníctva je rýchla privatizácia. Privatizácia a odštátnenie sa môže uskutočňovať len v ekonomicky stabilnom prostredí. To je prvá vec. Všimnite si, že len čo sa neštátne zdravotnícke zariadenie dostane do insolventnosti, nie je schopné nakupovať, prestáva vykonávať činnosť, nikto mu nič na dlh nedá. Tomu štátnemu vždy, i keď to nie je správne, pretože tu potom solventnosť garantuje štát. Takže ďalšie neštátne zariadenia bez dofinancovania rezortu by som veľmi neodporúčal. Okrem toho chcem upozorniť na jednu vec, v cene dnešného výkonu nie je zakalkulované nič, čo by hovorilo o nadobudnutí v investíciách.

    To znamená, ak dnes by sme chceli privatizovať zdravotnícke zariadenia súkromným osobám, tak tieto by vlastne zaplatili nadobudnutie toho zdravotníckeho zariadenia zo zdravotného poistenia. A to poistenie je určené na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Takže som zásadne proti tomu, aby sa predávali tak, že potom sa budú splácať zo zdravotného poistenia občanov. To je môj názor a je určite správny. Keď budeme mať vykalkulovanú reálnu cenu, v ktorej budú aj odpisy, a teda sa bude dať robiť jednoduchá reprodukcia, prosím, môžeme do tohto procesu ísť.

    Obce - bojíte sa, čo budú robiť obce. 270 zdravotníckych zariadení, obvodných zdravotných stredísk bolo od roku 1994 odovzdaných bezplatne obciam. Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, pozrite sa vo svojich regiónoch, či tie obce robili problémy zdravotníckym pracovníkom, že tieto zdravotnícke zariadenia dostali. Nepoznám taký príklad, a keď bude ojedinelý. Preto sa nebojím na rozdiel od vás, aby sme obciam dali tieto zariadenia, hoci do nich treba investovať. Totiž obvodné zdravotnícke zariadenia už dnes nám v obciach fungujú len preto, že starostovia obce im prispievajú na vykurovanie, na údržbu, mnohé veci im urobia. Takže, prosím vás pekne, netreba sa toho vôbec báť, v žiadnom prípade. Materiál je v poriadku, že tam chýba jedna tretina, pán poslanec, pozývam vás na ministerstvo zdravotníctva, keď ste si mysleli, že my sme ukryli jednu tretinu obvodných zdravotných stredísk a nedali do zoznamu, tak to vylučujem. Samozrejme, je to prístupné, môžeme o tom diskutovať. Všetky, ktoré tam boli, tie, ktoré sa nedoriešili, sú tam uvedené.

    Pokiaľ ide o cieľový model, čo stojí za zmienku, jasne sme ho deklarovali. Naším cieľovým modelom je existencia 90 % zdravotníckych zariadení, ktoré sú verejnoprospešné neziskové organizácie. Opakujem, nie súkromné ziskové, ktoré chcú zo zdravotného poistenia robiť lepšiu životnú úroveň sebe, a nie poskytovať zdravotnícku starostlivosť. To je základný model - 90 %. Na to musí byť prijatý špeciálny zákon, lebo ten, čo je dnes, nie je dobrý. A okrem toho ciele sa nemenia. Nebudeme robiť privatizáciu, keď sa nesplnia dve základné veci: zlepšenie zdravotníckej starostlivosti, to je hlavný cieľ privatizácie, a ekonomizácia činnosti, vnútorne lepšie využitie peňazí. Ak to nevieme dosiahnuť, poďme od toho preč a nechajme tento štát v štátnych krívať tak, ako kríva. Je to vždy lepšie, ako urobiť niečo, čo by sme nevedeli zvládnuť.

    Začal fungovať ten proces? Začali sme s privatizáciou len tých, čo boli rozpracované a neskončili sa a teraz prichádzajú žiadosti na to, aby sme ďalej pokračovali. Blokačný mechanizmus je prakticky rovnaký, ako bol navrhnutý, s tým, že nedávame limitované obdobie 15 rokov, ale trvalé a dali sme to aj do zákona 277, ktorý tu budete mať, že zdravotícke zariadenia budú trvalo využívané a keby sa zmenil účel, len so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Takže tam je to zabezpečené. Žiaden starosta si nedovolí zdravotnícke zariadenie používať na niečo iné, ako by sme predpokladali. Bude sa tešiť, že ho voliči pochopia, ako sa dobre o zdravotné stredisko stará, a v prípade, že pán poslanec Husár nebude vedieť zohnať lekára, máme prípad, ktorý sme riešili s pánom Romanom Kováčom, prípad Donovalskej doliny, kde má lekár 600 pacientov a veľmi ťažko sa tam uživí jeden lekár. A napriek tomu tam zostal a teraz sme mu vybavili geografický koeficient, aby mal vyššiu platbu, aby sa mohol uživiť. Ak by sa ani toto nepodarilo, tak do stredísk, ktoré zostanú neobsadené, je povinnosťou štátu dať štátneho lekára. To je vyriešená vec, takže netreba sa toho vôbec báť.

    Myslím si, že by sme nemali brať odovzdávanie stredísk obciam, tým sociálnym chudákom, ako lekárom. No nemyslím si, že dnes lekár primárnej starostlivosti je sociálny chudák. Dnes primárny lekár dostáva kapitáciu, ktorá pri 1 500 pacientoch na 35 korún na jedného dospelého človeka je pomerne slušný obnos peňazí. Nehovorím, že je to nejaký luxus, ale toto nie sú takí sociálni chudáci, ktorí by nevedeli zaplatiť nájomné. No nájomné obci bude slúžiť na to, aby eventuálne obec vyjadrila svoj vzťah k lekárovi. To je regulačný mechanizmus. Mnohým lekárom, ktorí budú dobrí a budú ich mať radi občania, možno nájom celkom odpustia. Takže nechajme tento samoregulačný proces, aby fungoval, aby obce mali predsa len na lekára určitú páku, aby sa správal tak, ako sa má k svojim občanom.

    Predstavte si, že by sme masovo predávali obvodné zdravotné strediská. Presťahuje sa, bude to predávať s akou cenou? Zomrie, bude to niekto dediť. Ako potom by sme tieto veci riešili? A preto si myslím, že je bezpečnejšie dať obvodné zdravotné strediská obciam. A nie je to žiaden populizmus, že by dnes mali obce všetko vyriešiť. S tým, samozrejme, nesúhlasím. Nemôžem veľmi podrobne rozoberať problémy, lebo všetci hovoria, aby som prestal. Malé nemocnice, veľké nemocnice, dohodnime sa vo výbore, aby sme si tieto veci ujasnili, pretože zdravotnícke zariadenia, ktoré sa vybudovali, majú svoje miesto, zmenia štruktúru, funkciu, určité poslanie, ale nedá sa to proste zahrnúť pod pojem nejakej likvidácie.

    Poviem jeden príklad. Ak má malá nemocnica pri veľkej nemocnici chirurgické oddelenie, kde má troch chirurgov a nevie v priebehu celého roka poriadne zabezpečiť chirurgickú službu, asi je lepšie pre občana, aby ho radšej previezli 20 kilometrov. Ale to treba individuálne posúdiť, pretože jednotný model sa nedá urobiť.

    Neviem, či ste spokojní, dúfam, že áno. Nie od buka do buka, to pravdaže nie. Regionálny prístup, pani poslankyňa, ak vám to niečo hovorí, a to určite, pretože vy ste inteligentná osoba a určite viete, o čo ide.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, že podporíte tento návrh.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa nechce vyjadriť. Nie. Ideme hlasovať.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Husár. Pani poslankyňa predniesla návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať až po prijatí návrhu.

  • Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie gestorského výboru.

  • Áno, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je v spoločnej správe. Prečítam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 29. 9. 1999 k zoznamu zdravotníckych zariadení zaradených a nezaradených do privatizácie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie."

    Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Prečítam návrh uznesenia, ktorý dala pani poslankyňa Aibeková.

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú ucelenú koncepciu privatizácie v zdravotníctve tak, aby bol zrejmý cieľový model systému zdravotnej starostlivosti so závermi legislatívno-právneho zabezpečenia."

    Môžete dať hlasovať, pán podpredseda.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia bol schválený.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na uzatvorenie Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 310. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 310a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ctené pani poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie návrh na uzavretie Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Memorandum predpokladá využívanie výcvikových priestorov ozbrojenými silami iného štátu na území Slovenskej republiky, a preto je ako medzinárodná zmluva politickej povahy podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie jej súhlasu pred predložením na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Memorandum sa uzaviera na čas neurčitý so 6-mesačnou výpovednou lehotou a nadobudne platnosť odo dňa výmeny nót o jeho schválení. Strany sa tiež dohodli, že sa bude predbežne vykonávať odo dňa jeho podpisu, aby britská strana mohla ešte v tomto roku plánovať výcvikové aktivity na rok 2000.

    Memorandum schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 341 z 28. apríla 1999 a 28. júna tohto roku ho v Bratislave podpísali za Slovenskú republiku na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky minister obrany Pavol Kanis a za Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska veľvyslanec David Leescoom. Memorandum predpokladá rozpracovanie osobitných zmluvných dokumentov na rezortnej úrovni, ktoré budú špecifikovať podmienky výcvikových aktivít na území Slovenskej republiky, o ktorých bude v každom konkrétnom prípade rozhodovať vláda Slovenskej republiky podľa článku 119 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky.

    Základné právne zásady, na ktorých je memorandum založené: Veľká Británia bude písomne predkladať žiadosti o výcvik príslušnému vojenskému orgánu Slovenskej republiky s uvedením plánovaného termínu, miesta, ako aj účelu a rozsahu tohto výcviku. Príslušníci ozbrojených síl Veľkej Británie budú rešpektovať právny poriadok Slovenskej republiky. Náklady za tovar alebo služby, ktoré britským ozbrojeným silám poskytne Slovenská republika v rámci tohto memoranda, hradí Veľká Británia. Náhradu spôsobených škôd podľa právneho poriadku Slovenskej republiky pri zanedbaní alebo nevykonaní nejakej služobnej povinnosti britskými ozbrojenými silami upravuje článok 15 ods. 2 referenda.

    Spory týkajúce sa uplatňovania alebo výkladu memoranda sa budú riešiť rokovaním medzi zmluvnými stranami. Predkladané memorandum na dvojstrannej úrovni implementuje na konkrétne vojenské aktivity zmluvu medzi štátmi Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi zúčastnených v Partnerstve za mier vzťahujúce sa na štatút ich ozbrojených síl, tzv. PFP SOFA z roku 1951, ktorá po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku koncom roku 1995. Veľká Británia ratifikovala túto zmluvu 22. júna 1999. Vo vojenskej spolupráci memorandum nadväzuje na dve medzivládne dohody:

    a) Dokument o rekognoskoácii výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov ozbrojených síl Veľkej Británie na území Slovenskej republiky z roku 1996,

    b) Memorandum o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o dvojstranných vojenských vzťahoch zamerané na výmenu skúseností, spôsobov a metód pri výstavbe a výcviku ozbrojených síl a dôležité otázky brannobezpečnostnej politiky.

    Vláda Slovenskej republiky odporúča vysloviť súhlas s predloženým návrhom memoranda, čím sa potvrdí v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky naša proatlantická zahraničnopolitická orientácia a súčasne sa vytvorí priestor v Armáde Slovenskej republiky na možnosti užšej spolupráce s ozbrojenými silami Veľkej Británie. Ako už bolo indikované vyššie, memorandum a realizácia výcviku ozbrojených síl nebude mať dosah na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky na základe uvedeného odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Oľgu Szabóovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzatvorením uvedeného memoranda.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzatvorením Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Ako spoločná spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku predkladám správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne tento návrh neprerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval, vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzatvorením Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o využívaní výcvikových priestorov ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže rozprava nebola, nepredpokladám, že by sa pán minister alebo spoločná spravodajkyňa chceli vyjadriť. Ďakujem pekne.

    Navrhujem, aby sme o zmluvách, ktoré predkladá pán minister zahraničných vecí, hlasovali potom naraz, samozrejme, o každej zmluve osobitne.

    Odporúčal by som, aby sme prešli k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných zariadení, pozmeneným 3. mája 1996 (Protokol II pozmenený 3. mája 1996), a s Dodatkovým protokolom o oslepujúcich laserových zbraniach (Protokol IV) k Dohovoru o zákaze použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 264. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 264a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som stručne odôvodnil predkladaný materiál.

    Slovenská republika sa trvalo angažuje v snahách svetového spoločenstva o mierové riešenie medzinárodných konfliktov a o sústavné znižovanie hrozby použitia a zneužívania zbraňových systémov voči civilnému obyvateľstvu. Protipechotné míny sú všeobecne považované za mimoriadne nehumánne bojové prostriedky, ktoré ešte dlho po skončení konfliktov postihujú civilné obyvateľstvo.

    Začiatkom deväťdesiatych rokov si medzinárodné spoločenstvo začalo uvedomovať čoraz naliehavejšie potrebu globálneho prístupu k riešeniu dôsledkov používania protipechotných mín. V roku 1993 na zasadnutí 48. Valného zhromaždenia OSN schválili členské krajiny tejto svetovej organizácie rezolúciu vyzývajúcu všetky krajiny sveta na prijatie moratórií na export týchto zbraní. Spolupredkladateľom rezolúcie bola aj Slovenská republika.

    V roku 1994 vláda Slovenskej republiky vyhlásila časovo neobmedzené moratórium na vývoz protipechotných mín. Problematike protipechotných mín bola venovaná pozornosť aj na všetkých nasledujúcich zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN. Na zmluvnom základe sa štáty dohovoru o určitých komerčných zbraniach v roku 1996 snažili o stanovenie veľmi prísnych podmienok na protipechotné míny. Kompromisný text pozmeneného protokolu sa však hneď po skončení rokovania ukázal ako stále nedostatočný na riešenie uvedeného systému, a preto v nasledujúcom období veľká skupina štátov, vrátane Slovenska, vypracovala a uviedla do platnosti Dohovor o úplnom zákaze protipechotných mín.

    Vzhľadom na politický a humanitárny význam tohto takzvaného ottawského dohovoru uprednostnilo Slovensko z časového hľadiska jeho ratifikáciu pred vyslovením súhlasu s pozmeneným protokolom číslo 2.

    Dovoľte mi na záver zdôrazniť, že medzinárodné spoločenstvo oceňuje doterajšie postoje Slovenskej republiky, ktorá podporuje aktivity zamerané na zákaz alebo obmedzenie používania zbraní, ktoré prinášajú zbytočné utrpenie alebo ich účinky nerozlišujú medzi vojenskými a civilnými osobami. Ratifikácia predmetných protokolov je dôležitá aj z pohľadu našej zahraničnopolitickej orientácie. Skoré skončenie ratifikačného procesu zo strany Slovenskej republiky bude dôležitým signálom ochoty Slovenskej republiky konať v súlade so súčasným prúdom vývoja v Európskej únii a prijať protokoly únie v čo najkratšom čase.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predloženým návrhom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľa.

    Zároveň prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Vieru Ruskovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzatvorením uvedeného memoranda.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu s Protokolom o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných zariadení, pozmeneným 3. mája 1996, a s Dodatkovým protokolom o oslepujúcich laserových zbraniach k Dohovoru o zákaze použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky, ako spoločná spravodajkyňa určená výborom pre obranu a bezpečnosť.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 280 zo dňa 29. júna 1999 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Oba výbory návrh prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných zariadení, pozmeneným 3. mája 1996, a s Dodatkovým protokolom o oslepujúcich laserových zbraniach k Dohovoru o zákaze použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerné zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.

    Spoločnú správu výborov máte k dispozícii ako tlač 264a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem spoločnej spravodajkyni za podanie správy. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne k tomuto bodu. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem zároveň rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem zatiaľ, pani spravodajkyňa.

    Teraz by sme mali pristúpiť k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Šiesteho dodatkového protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 265. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 265a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    Šiesty dodatkový protokol k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy vlastne zlučuje do jedného právneho dokumentu ustanovenia Štvrtého a Piateho protokolu k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, ktoré vyznávajú výsady a imunity členov Európskej komisie pre ľudské práva a sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Slovenská republika je týmito protokolmi viazaná, keďže ratifikačné listiny k nim uložila dňa 15. júla 1997. Tento protokol, teda Šiesty protokol, reflektuje na potrebu zabezpečenia určitých výsad a imunít pre nových sudcov a niektorých vybraných pracovníkov Stáleho európskeho súdu pre ľudské práva.

    Výsady a imunity priznané protokolom zahŕňajú imunitu voči súdnemu konaniu vo vzťahu ku všetkým ústnym a písomným výrokom alebo ku všetkým skutkom súvisiacim s výkonom funkcie osôb, ktorým sa imunita priznáva, t. j. sudcom, tajomníkovi súdu a jeho zástupcovi. V protokole je tiež zakotvená nedotknuteľnosť úradu, úradnej korešpondencie, dokumentov a písomností súdu, sudcov a kancelárie súdu.

    Šiesty dodatkový protokol dosiaľ ratifikovalo 22 členských štátov Rady Európy, vrátane napríklad Českej republiky a Maďarska. Protokol bol otvorený na podpis 5. marca 1996 na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 374/1999. Slovenská republika podpísala tento dokument s výhradou ratifikácie v Štrasburgu dňa 9. júna 1999.

    Z hľadiska svojej povahy protokol vyžaduje pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovenie súhlasu zo strany Národnej rady.

    Slovenská republika sa stane zmluvnou stranou tohto protokolu uložením ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka Rady Európy. Protokol je štandardným dokumentom, ktorý v zásade vychádza z ustanovenia štruktúry dohovoru o výsadách a imunitách OSN z 13. februára 1946, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Jeho ustanovenia sú teda v súlade s normami medzinárodného práva a so záväzkami vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    na základe uvedeného vám odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou predmetného medzinárodnoprávneho dokumentu.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Branislava Oravu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dodatkovým protokolom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil správu o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Šiesteho dodatkového protokolu ku Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (tlač 265).

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Šiesteho dodatkového protokolu ku Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (tlač 265) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 310 z 22. júla 1999 na prerokovanie do 31. augusta Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský a príslušný podať správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady v termíne do 3. septembra 1999.

    Dva výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 54 z 24. augusta a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie číslo 51 z 30. augusta. Ústavnoprávny výbor Národnej rady zasadol 7. septembra 1999, ktorý takisto vyslovil súhlas s ratifikáciou Šiesteho dodatkového protokolu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu bola schválená uznesením gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. septembra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšej zmluvy, a to k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 268. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 268a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov, s ktorým vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 9. júna 1999 uznesením číslo 478.

    Dohovor bol prijatý na zasadnutí Rady pre colnú spoluprácu dňa 9. júna 1977 v Nairobi. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť základy multilaterálnej spolupráce medzi členskými štátmi založenej na princípe reciprocity a prísneho rešpektovania zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov platných v príslušnej členskej krajine.

    Aktuálnosť pristúpenia Slovenskej republiky k tomuto dohovoru je zrejmá z pohľadu praktických potrieb orgánov Colnej správy Slovenskej republiky v boji proti neustále sa zvyšujúcemu počtu colných deliktov. Je všeobecne známe, že štruktúry organizovaného zločinu v oblasti komerčných podvodov a nezákonného obchodovania s narkotikami pôsobia nadnárodne, pričom sú veľmi dobre motivované a organizované. Efektívne pôsobenie colných orgánov pri odhaľovaní týchto pre spoločnosť mimoriadne nebezpečných a nežiaducich aktivít si vyžaduje využívať nástroje na uplatňovanie vzájomnej administratívnej pomoci na medzinárodnej úrovni. Táto potreba je jednoznačne definovaná ako jedna z najdôležitejších priorít väčšiny colných správ na celom svete.

    Na základe uvedeného odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k predmetnému dohovoru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Vladimíra Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča alebo neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (tlač číslo 268) v druhom čítaní.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 299 z 9. júla 1999 na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenému dohovoru ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Gestorský výbor predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 30. augusta 1999 a uznesením číslo 178 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov vysloviť súhlas.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokoval na zasadnutí dňa 24. augusta 1999, uznesením číslo 47 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru vysloviť takisto súhlas. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 183 zo dňa 7. septembra 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (tlač číslo 268a).

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom dohovore ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto dokumentu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku od poslancov. Pýtam sa, či má niekto záujem ústne sa prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, zatiaľ vám ďakujem, aj vám, pán spravodajca.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Dohody o úprave pohraničného prechodu železníc z 22. septembra 1962 v znení Dohody z 3. januára 1967 a výmeny nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 262. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 262a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Jozef Macejko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som odôvodnil predložený návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Dohody o úprave pohraničného prechodu železníc z 22. septembra 1962 v znení Dohody z 3. januára 1967 a výmeny nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994.

    Predložený návrh dohody bol schválený uznesením vlády číslo 541 z 18. augusta 1998. Uzavretie dohody si vyžiadala skutočnosť, že 7. 1. 1999 bol otvorený železničný hraničný priechod Bratislava-Petržalka - Kittsee pre osobnú prepravu z Bratislavy do Viedne a v tomto zmysle bolo potrebné upraviť príslušné články pôvodnej dohody z roku 1962.

    Dohoda bola v zmysle už uvedeného uznesenia vlády podpísaná 25. februára 1999 pánom Eduardom Kukanom a Wolfgangom Schüsselom a zároveň boli pri podpise vymenené nóty, na základe ktorých bola začatá skúšobná prevádzka na trati Bratislava-Petržalka - Kittsee - Pansdorf - Viedeň Južná stanica. Pravidelná preprava osôb na uvedenej trati sa vykonáva od začiatku platnosti nového železničného cestovného poriadku, t. j. od júna 1999. Vzhľadom na už fungujúcu úpravu je potrebné, aby dohoda čo najskôr nadobudla platnosť, aby mohli železnice a príslušné orgány obidvoch štátov uzavrieť príslušné dohody súvisiace s prevádzkovaním uvedenej trate a s prekračovaním štátnej hranice.

    Keďže dohoda má charakter prezidentskej zmluvy, v oboch zmluvných štátoch podlieha ratifikácii. Rakúska strana nám už oznámila schválenie dohody v parlamente.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v mene vlády sa uchádzam o podporu Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s uzavretím predmetnej dohody.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Gabriela Palacku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Dohody o úprave pohraničného prechodu železníc.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh svojím rozhodnutím na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu 7. septembra 1999. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov v súlade s § 88 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dohody a prijať uznesenie, ktoré znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) ústavy vyslovuje súhlas s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Dohody o úprave pohraničného prechodu železníc."

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec, a zároveň vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási ústne k tomuto bodu. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 263. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 263a, súčasťou ktorej je aj uznesenie Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister kultúry Slovenskej republiky pán minister Milan Kňažko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    predkladaný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch a ich následná ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky vychádza z dôležitosti a významu týchto dokumentov pre medzinárodnú právnu prax v oblasti práv duševného vlastníctva.

    Účelom oboch predkladaných zmlúv je predovšetkým doplniť a novelizovať medzinárodnoprávnu ochranu literárnych a umeleckých diel podľa Bernského dohovoru a ochranu práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov podľa Rímskeho dohovoru.

    V oboch nových zmluvách sa práva rozširujú najmä o výhradné právo autorov výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov povoliť verejný prenos ich diel, vystúpení, záznamov prostredníctvom drôtových a bezdrôtových spojení tak, aby boli sprístupnené z akéhokoľvek miesta a v akomkoľvek čase, výhradné právo autorov na rozširovanie rozmnožením ich diel predajom alebo iným prevodom vlastníctva na území majú niektoré zo zmluvných strán, o výhradné právo autorov udeliť súhlas na komerčný nájom ich diel verejnosti, či už sú to počítačové programy, audiovizuálne diela alebo diela zachytené na zvukových záznamoch za podmienok stanovených v zmluve. A napokon o ochranu informácií na správu práv a ochranu technologických opatrení, ktoré používajú nositelia práv podľa autorského zákona v digitálnom prostredí.

    Uvedené skutočnosti sú hlavným argumentom pri posúdení opodstatnenosti ratifikácií oboch zmlúv, ktoré boli v mene Slovenskej republiky podpísané v Ženeve dňa 29. 12. 1997 na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a plnej moci podpísané prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Balleka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (tlač 263) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 284 z 29. júla 1999 na rokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkom rokovania o tomto návrhu. Výbory prerokovali v stanovenom termíne návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (tlač 263), uznesením ho podporili a odporučili Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou WIPO o autorskom práve a so Zmluvou WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch podpísaný v Ženeve 29. 12. 1997.

    Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť i za slovo.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem, pán minister, zároveň aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Hlasovať skúsime až o chvíľku.

    Ešte máme dve zmluvy a budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 304. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 304a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Lázsló Miklós.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúce štátne hranice, ľudovo nazvaný Dohovor ESPO, bol prijatý 25. februára 1991 vo fínskom meste Espo.

    Hlavným cieľom dohovoru ESPO je zavedenie princípu posudzovania vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnej legislatívy štátov a umožnenie týmto štátom vstúpiť presne ustanoveným spôsobom do prípravy činností, ktoré sa vykonávajú mimo ich územia a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na ich životné prostredie.

    Bývalá ČSFR podpísala Dohovor ESPO 20. 8. 1991. V súčasnosti sú na Slovensku vytvorené všetky podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru ESPO, a to legislatívne, inštitucionálne aj finančné. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice tvorí aj samostatnú časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 127/1994 Z. z. Funkciu kontaktného bodu na posudzovanie vplyvov bude vykonávať podľa zákona Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Ratifikácia dohovoru nebude mať vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky, lebo podľa platného zákona náklady spojené s posudzovaním vplyvov na životné prostredie znáša navrhovateľ.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh na ratifikáciu Dohovoru ESPO na svojom rokovaní 9. júna 1999 a súhlasila s dohovorom. Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vás prosím o vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru ESPO.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslanca Ladislava Ambróša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou tohto návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (tlač 304) informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedenej ako tlač 304a. Máte ju pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (tlač 304a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pod číslom 66 zo dňa 7. 9. 1999.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 313 22. júla 1999 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (tlač 304) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre neprítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov výboru o predmetnom návrhu nerokoval.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (tlač 304) odporúčal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (tlač 304) v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (tlač 304) schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v minulosti sme sa na Slovensku osobitne nezaoberali otázkami ochrany a tvorby životného prostredia. Treba však povedať, že s riešením problémov znečisteného životného prostredia si dlho nerobili ťažkú hlavu ani v mnohých priemyselne vyspelých krajinách až dovtedy, kým to prostredie nezačali nepríjemne cítiť a kým sa to neprejavilo v zadymených mestách a obciach, znečistených potokoch, riekach, jazerách a v chradnúcich a hynúcich lesoch.

    Je len samozrejmé, že po nepriaznivých zmenách v bezprostrednom okolí ľudských sídiel sa začali postupne objavovať aj globálne problémy - problémy so zásobovaním pitnou vodou, ochranou ozónovej vrstvy Zeme, klimatickými zmenami a zhoršujúcim sa zdravotným stavom ľudskej populácie. Problémy ochrany a tvorby životného prostredia sa stali celosvetovými problémami, problémami existencie a záchrany samého človeka. Preto sa aj v Slovenskej republike, najmä po roku 1990, vytvorením samostatného rezortu životného prostredia začala venovať pozornosť náprave chýb minulosti.

    Bola vypracovaná a uvedená do života prakticky celkom nová legislatíva. Slovenská republika postupne pristupovala k väčšine medzinárodných dohovorov týkajúcich sa životného prostredia. A ono sa to už začalo prejavovať aj zlepšovaním kvality ovzdušia, znižovaním znečisťovania povrchových tokov a podzemných vôd, využívaním druhotných surovín z odpadov a znižovaním poškodzovania prírody. Na podporu tohto názoru uvediem niekoľko príkladov.

    V pomere k roku 1989 sa znížili emisie prachu o viac ako 80 %, emisie oxidov síry o 61 %, oxidov dusíka o 38 % a oxidu uhoľnatého o viac ako 24 %. Približne o dva roky sa predĺžil priemerný vek dožitia sa u mužov na 68,6 roka, u žien na 76,6 roka.

    Tento dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie bol podpísaný v roku 1991, v tom istom roku ho podpísala aj ešte vtedajšia česko-slovenská federácia. Dohovor je však potrebné aj ratifikovať, aby sa Slovenská republika na druhom stretnutí strán dohovoru v októbri tohto roku v Sofii mohla zúčastniť ako riadna strana dohovoru.

    Chcel by som vysloviť podporu návrhu ministerstva životného prostredia, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s jeho ratifikáciou. Podporí ho aj poslanecký klub HZDS.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za uvedenie návrhu gestorského výboru.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, a to je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 312. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 312a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie pán minister životného prostredia.

    Nech sa páči, pán minister Miklós, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pod záštitou Európskej hospodárskej komisie OSN a jej dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov bol v roku 1991 v Ženeve podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov. Ministerstvo životného prostredia v roku 1994 dostalo za úlohu vypracovať Národný program znižovania emisií prchavých nemetanových organických zlúčenín.

    Ministerstvo životného prostredia predložilo vláde v máji tohto roku správu o plnení Národného programu znižovania emisií prchavých nemetanových organických zlúčenín. Na základe zhodnotenia prvej etapy možno konštatovať, že výsledkom jej realizácie bolo 30-percentné zníženie emisií prchavých organických zlúčenín oproti roku 1990 a do roku 2000 sa predpokladá ďalší 5-percentný pokles. Z toho dôvodu ministerstvo životného prostredia odporučilo vláde pristúpenie Slovenskej republiky k protokolu o obmedzovaní emisií.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 520 zo dňa 23. júna 1999 vyjadrila súhlas s pristúpením k tomuto protokolu. Pristúpenie k tomuto protokolu nevyžaduje zvýšenie počtu pracovníkov štátnej správy a nebude mať dosah na štátny rozpočet.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo životného prostredia ako predkladateľ prosí o súhlas k pristúpeniu Slovenskej republiky k protokolu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Máriu Angelovičovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzatvorením uvedeného memoranda.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 333 z 19. augusta 1999 pridelil uvedený návrh týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k tomuto dohovoru. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor uznesením číslo 66 zo dňa 7. septembra 1999 schválil spoločnú správu výborov, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Vážený pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ústne sa hlási pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    prchavé organické zlúčeniny majú nepriaznivý vplyv na prírodné prostredie a aj na samotného človeka. Niektoré z nich, ako napríklad benzén, majú karcinogénne účinky, ďalšie, chloroform a formaldehyd, sú vysoko toxické, freóny spôsobujú deštrukciu ozónovej vrstvy Zeme, ďalšie sa podieľajú na klimatických zmenách. Prchavé organické látky sa uvoľňujú pri používaní rozpúšťadiel v ropnom priemysle pri ťažbe a doprave ropy, vznikajú pri stacionárnom spaľovaní, ďalej v priemyselnej výrobe a spracovaní kovov, v potravinárskom priemysle, pri zbere a spracovaní odpadov v poľnohospodárstve, ale najmä v doprave. V doprave sa na Slovensku vyprodukuje za rok až 37 231 tis. ton prchavých organických látok, čo je 36 % z ich celkovej produkcie.

    V súčasnosti sa ich na Slovensku vyprodukuje, dostane sa do ovzdušia niečo viac ako 100 tis. ton. Ďalej pri používaní náterov a lepidiel sa vyprodukuje 19 122 tis. ton, pri ťažbe ropy a pri jej preprave 12 657 tis. ton a pri chemickom čistení a odmasťovaní 12 108 tis. ton. Prchavé organické zlúčeniny s výnimkou metánu sú schopné za prítomnosti oxidov dusíka pôsobením slnečného svetla vytvárať fotochemické oxidanty, prízemný ozón. Treba zdôrazniť, že vytváranie prízemného ozónu a jeho vysokej koncentrácie najmä v letnom období, to sú najväčšie, alebo jedny z najväčších regionálnych problémov v životnom prostredí. Zvýšené koncentrácie prízemného ozónu spôsobujú dráždenie očí, nosa a hrdla, znižujú funkciu pľúc pri fyzickej aktivite, pri opakovanej a dlhodobej expozícii dokonca vyvolávajú zmeny v štruktúre pľúc a urýchľujú ich starnutie. Nepriaznivo pôsobia aj na vegetáciu.

    Preto je dôležité, aby aj Slovenská republika pristúpila k ratifikácii tohto protokolu. Všetky ostatné protokoly o dlhodobom financovaní programu spolupráce na monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe, o znížení emisií síry najmenej o 30 %, o znižovaní emisií oxidov dusíka a o ďalšom znížení emisií síry, ako aj protokoly o perzistentných organických látkach a o ťažkých kovoch už Slovenská republika akceptovala, dokonca vypracovala aj Národný program znižovania emisií prchavých organických látok.

    Vďaka prijatým opatreniam sa aj znížila ich produkcia o 30 %. Len ako príklad uvediem, že v roku 1990 sme ich vyprodukovali viac ako 150 tis. ton. Prístup Slovenskej republiky k tomuto protokolu, ale najmä plnenie jeho kritérií bude významným príspevkom k vytváraniu podmienok priaznivejších pre našu prírodu, ale aj pre samotného človeka. Aj v tomto prípade môžem potvrdiť, že klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko bude hlasovať za ratifikáciu tohto protokolu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že do 19.00 hodiny máme necelých 12 minút, navrhujem, aby sme dnešnú schôdzu Národnej rady prerušili a zajtra ráno začali o 9.00 hodine rokovaním o bode programu, ktorý sme dnes odsúhlasili. Ak je všeobecný súhlas, ďakujem pekne.

    Takže zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

    Dovidenia.