• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram siedmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ambróš, Benčat, Budaj, Drobný, pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Kovačič, Krumpolec, Lexa, Rakús, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny. O tom, v akom poradí bodov budeme dnes pokračovať, ste už včera boli informovaní podpredsedom Národnej rady.

    Bod návrhy na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú ste mali ako tlač 350, sme včera prerušili po tajnom hlasovaní. Overovatelia zistili výsledky hlasovania, spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rady oznámil výsledky hlasovania, t. j. počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných, z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky. Ďalej ho prosím, aby oznámil, ktorí z navrhnutých kandidátov získali najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 16. septembra 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Poslanci teda odovzdali 123 hlasovacích lístkov, z toho bolo 112 platných hlasovacích lístkov, 11 neplatných hlasovacích lístkov. Zo 112 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    Juraja Babjaka hlasovalo za 77, proti 28 a zdržalo sa 7 poslancov,

    Eduarda Báránya hlasovalo za 77, proti 30 a zdržalo sa 5 poslancov,

    Jozefa Belu hlasovalo za 32, proti 64 a zdržalo sa 16 poslancov,

    Štefana Beneča hlasovalo za 65, proti 34, zdržalo sa 13 poslancov,

    Alexandra Bröstla hlasovalo za 79 poslancov, proti 23 a zdržalo sa 10 poslancov,

    Milana Čiča hlasovalo za 50, proti 46 a zdržalo sa 16 poslancov,

    Annu Danielčákovú hlasovalo za 64, proti 33 a zdržalo sa 15 poslancov,

    Jána Drgonca hlasovalo za 74, proti 30 a zdržalo sa 8 poslancov,

    Alexandra Fuchsa hlasovalo za 65, proti 36 a zdržalo sa 11 poslancov,

    Ľudmilu Gajdošíkovú hlasovalo za 73, proti 29 a zdržalo sa 10 poslancov,

    Máriu Ilgovú hlasovalo za 27, proti 57 a zdržalo sa 28 poslancov,

    Jána Klučku hlasovalo za 76, proti 26 a zdržalo sa 10 poslancov,

    Petra Kresáka hlasovalo za 73, proti 34 a zdržalo sa 5 poslancov,

    Eriku Kučerovú hlasovalo za 18, proti 69 a zdržalo sa 24 poslancov,

    Jána Mazáka hlasovalo za 75, proti 30 a zdržalo sa 7 poslancov,

    Lajosa Mészárosa hlasovalo za 76, proti 29 a zdržalo sa 7 poslancov,

    Vieru Mrázovú hlasovalo za 73, proti 30 a zdržalo sa 9 poslancov,

    Dušana Nikodýma hlasovalo za 78, proti 27 a zdržalo sa 7 poslancov,

    Štefana Ogurčáka hlasovalo za 91, proti 15 a zdržalo sa 6 poslancov,

    Františka Poredoša hlasovalo za 21, proti 67 a zdržalo sa 24 poslancov,

    Richarda Rapanta hlasovalo za 30, proti 58 a zdržalo sa 24 poslancov,

    Ernö Rózsu hlasovalo za 18, proti 68 a zdržalo sa 26 poslancov,

    Mariána Schmidta hlasovalo za 29, proti 57 a zdržalo sa 26 poslancov,

    Tibora Šafárika hlasovalo za 33, proti 58 a zdržalo sa 21 poslancov,

    Alexandra Škrinára hlasovalo za 13 poslancov, proti 72 a zdržalo sa 27 poslancov,

    Petra Škultétyho hlasovalo za 35, proti 55 a zdržalo sa 22 poslancov,

    Daniela Švábyho hlasovalo za 97, proti 10 a zdržalo sa 5 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné získať najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní z navrhnutých kandidátov získali najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov títo kandidáti: Juraj Babjak, Eduard Bárány, Štefan Beneč, Alexander Bröstl, Anna Danielčáková, Ján Drgonec, Alexander Fuchs, Ľudmila Gajdošíková, Ján Klučka, Peter Kresák, Ján Mazák, Lajos Mészáros, Viera Mrázová, Dušan Nikodým, Štefan Ogurčák a Daniel Šváby.

    Overovatelia zároveň poverujú svojho člena Lászlóa Hóku oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem overovateľovi, poslancovi Hókovi za oznámenie výsledku hlasovania.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené poslankyne, poslanci,

    na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem výsledok voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako ich oznámil poverený overovateľ Národnej rady Slovenskej republiky podľa zápisnice o hlasovaní.

    Po vykonanej tajnej voľbe Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že deviatim sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynie funkčné obdobie 21. januára roku 2000, jednému sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynie funkčné obdobie 28. februára 2004. Navrhuje podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním prezidentovi Slovenskej republiky Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Štefana Beneča, Alexandra Bröstla, Annu Danielčákovú, Jána Drgonca, Alexandra Fuchsa, Ľudmilu Gajdošíkovú, Jána Klučku, Petra Kresáka, Jána Mazáka, Lajosa Mészárosa, Vieru Mrázovú, Dušana Nikodýma, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho za kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Dnes by sme uskutočnili opakovanú voľbu na dve miesta, ktoré neboli včera v tajnom hlasovaní zvolené. Odporúčam, aby sme to urobili pred obedňajšou prestávkou, aby potom cez obed sa mohli hlasy spočítať.

    Ako včera oznámil podpredseda Národnej rady, budeme dnes pokračovať v 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bodom

    správa mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 evidovanej pod číslom ČVS: KUV 21/10-99 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 197.

    Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru a jeho zistenia spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uvedie predseda výboru poslanec Viliam Sopko.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    predkladám vám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokúvaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 evidovanej pod číslom KÚV-21/10-99 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Jána Slotu.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Jána Slotu predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline 31. marca 1999 pod uvedeným číslom. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 176 z 1. apríla 1999 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 14. schôdzi, ktorá sa konala 13. apríla 1999, oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 31. marca 1999 evidovanej pod číslom KÚV-21/10-99 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Jána Slotu a konštatuje, že v žiadosti je uvedený popis skutku takto: Vykonaným preverovaním v zmysle § 158 Trestného poriadku boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a trestný čin podnecovania národnostnej a rasovej nenávisti podľa § 198a ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 5. marca 1999 o 17.00 hodine v Kysuckom Novom Meste na riadne povolenom mítingu občianskej iniciatívy Ochrana slovenskej spoločnosti ako hosť Ing. Ján Slota v rámci príhovoru predniesol výroky, ktoré sú v prílohe, ktoré zakladajú naplnenie skutkových podstát trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti podľa § 198a ods. 1 Trestného zákona.

    Naplnenie skutkovej podstaty uvedených trestných činov je na vznesenie obvinenia podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku proti konkrétnej osobe dostatočne doložené úkonmi vykonanými v zmysle § 158 ods. 3 Trestného poriadku zadováženými listinnými dôkazmi, ako aj autentickou nahrávkou z vystúpenia poslanca Ing. Jána Slotu zo dňa 5. marca 1999.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady umožnil poslancovi Ing. Jánovi Slotovi účasť na schôdzi výboru a umožnil mu vyjadriť sa k žiadosti. Poslancovi Ing. Jánovi Slotovi bol na rokovaní výboru 13. apríla 1999 poskytnutý neobmedzený časový priestor na vyjadrenie sa k príslušnej žiadosti. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ján Slota sa vyjadril k predmetnej žiadosti a k jednotlivým častiam svojich výrokov, ktoré odzneli z jeho úst 5. marca 1999 na mítingu v Kysuckom Novom Meste. Konštatoval, že médiá opakovaným púšťaním audio nahrávky zbytočne celú kauzu nafúkli a zmedializovali. Ďalej sa domnieva a viackrát to aj zopakoval na rokovaní výboru, že vo svojich výrokoch použil neprimerané tvrdé slová, ale napriek tomu trvá na ich obsahovej stránke.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ing. Jána Slotu dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri skutkoch uvedených v žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Jána Slotu pri prerokúvaní dňa 13. apríla 1999 neprijal platné uznesenie. O vydaní súhlasu, respektíve odopretí súhlasu na trestné stíhanie poslanca Ing. Jána Slotu na základe predloženej žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania v Žiline rozhodne Národná rada Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi uložil ako predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto správu o zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a predniesť nasledovný návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 evidovanej pod číslom KÚV-21/10-99 na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Jána Slotu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 31. marca 1999 evidovanej pod číslom KÚV-21/10-99."

    Vážený pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Ako prvý Viliam Sopko a po ňom pán poslanec Slota.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko.

    Nech sa páči.

    Najprv sú písomne prihlásení, potom vystúpia ústne prihlásení.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    Mandátový a imunitný výbor ma poveril vystúpiť v rozprave a prihovoriť sa k vám v súvislosti s doterajšou činnosťou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky od ustanovujúcej schôdze dňa 29. októbra 1998 do ostatnej schôdze dostal dovedna sedem návrhov na začatie disciplinárneho konania, ktoré podľa § 136 ods. 2 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podali poslanci alebo poslanecké kluby, ktoré sa cítili dotknutí výrokmi, ktoré predniesli poslanci pri výkone svojej funkcie v Národnej rade.

    Pre informáciu uvádzam, že v predchádzajúcom volebnom období dostal mandátový a imunitný výbor za celé volebné obdobie sedem návrhov na začatie disciplinárneho konania. Mandátový a imunitný výbor pri rokovaní o podaných návrhoch na začatie disciplinárneho konania v tomto volebnom období a pri zisťovaní skutočností, na ktorých základe by sa mali viesť disciplinárne konania proti poslancom, dospel k týmto záverom.

    Po prvé, že počet podaných návrhov na začatie disciplinárneho konania v uplynulej časti II. volebného obdobia je privysoký.

    Po druhé, že vzťahy medzi poslancami majú zhoršujúcu sa tendenciu a vedú neraz až k agresívnemu správaniu.

    Po tretie, že prevláda intolerancia k názorom iného.

    Po štvrté, že vplyv poslaneckých klubov na etiku svojich členov je nedostatočný, tolerujú ich správanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe týchto skutočností prijal mandátový a imunitný výbor uznesenie, ktorým ma poveril, aby som podal Národnej rade Slovenskej republiky určité vysvetlenie a odporúčania v týchto záležitostiach, ktoré patria do úseku činností mandátového a imunitného výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa článku 78 Ústavy Slovenskej republiky a § 135 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady za výroky, ktoré odznejú v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v ktoromkoľvek jej orgáne prednesené pri výkone funkcie poslanca, podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že za takéto výroky nepodlieha nijakej inej zodpovednosti, t. j. trestnoprávnej, občianskoprávnej, správnej, iba zodpovednosti disciplinárnej, ktorú možno uplatniť výlučne v disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zo zmyslu tohto ustanovenia vyplýva, že ním treba rozumieť aj iné prejavy spojené s výkonom funkcie poslanca. Ustanovenie článku 78 Ústavy Slovenskej republiky a § 135 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady sa nevzťahuje na výroky a skutky spáchané mimo rokovania Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánov na chodbách, v šatniach, v bufete či v ostatných obslužných priestoroch, alebo ani v rokovacích miestnostiach budovy Národnej rady Slovenskej republiky, ak v nich práve neprebieha rokovanie niektorého jej orgánu. Za činy, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie článku 78 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda za činy, ktorých sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky dopustí mimo výkonu funkcie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgáne, podlieha všetkým druhom právnej zodpovednosti. Nesie plnú občianskoprávnu a správnu zodpovednosť, podlieha aj trestnoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti na ich uplatnenie. Je však potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme boli zvolení v demokratických voľbách ako zástupcovia občanov, od ktorých pochádzajú aj naše mandáty. V rámci svojich kompetencií prijímame, meníme, doplňujeme a rušíme ústavu, ústavné zákony a zákony. Ústavu a zákony sme povinní dodržiavať a uvádzať do praxe. Sme teda nielen tvorcami zákonov, ale aj ich realizátormi a sme im podriadení. Nedodržiavanie právnych predpisov alebo porušovanie ústavy a zákonov poslancami narúša autoritu právneho poriadku, ako aj stabilitu republiky štátu, jeho úctu a vážnosť vo svete.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na záver predniesť niekoľko odporúčaní.

    Po prvé. Nemali by sme zneužívať článok 78 Ústavy Slovenskej republiky a § 135 písm. a) rokovacieho poriadku, podľa ktorých za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Nemali by sme za akýsi samozrejmý výkon svojich poslaneckých práv považovať ani urážanie svojich kolegov poslancov bez ohľadu na to, či sú poslancami koalície alebo opozície.

    Poslanci skladajú sľub, v ktorom okrem iného sľubujú, že svoj mandát budú vykonávať v záujme všetkých občanov, a hoci priamo v texte sľubu to nie je vyjadrené, aj podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. A najlepším svedomím nemôže byť urážanie a ponižovanie kolegov poslancov.

    Po tretie. Našou povinnosťou musí byť trpezlivo si vypočuť názory a myšlienky iných poslancov a prípadne potom vecnými argumentmi vyvrátiť ich tvrdenie, ktoré pokladáme za nesprávne. Ak nemáme takéto argumenty, nemali by sme sa znižovať k urážkam kolegov a tieto urážky dokonca považovať za správny výkon svojho mandátu a prípadne očakávať potlesk niektorých poslancov a pomyselný potlesk občanov, od ktorých pochádza náš mandát.

    Po štvrté. Musíme si väčšmi uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky nepracuje v uzavretom prostredí a že správanie poslancov pozorne sleduje verejnosť. Tá si potom vytvára mienku o práci, žiaľ, všetkých poslancov. Možno aj z tohto dôvodu nepatrí Národná rada Slovenskej republiky k tým inštitúciám, ku ktorým majú občania vysoký stupeň dôvery.

    Po piate. V snahe o zlepšenie vzťahov medzi poslancami by som chcel navrhnúť, aby sa každým výrokom poslanca predneseným pri výkone poslaneckej funkcie, ktorý by zakladal disciplinárne konanie, zaoberal predovšetkým príslušný poslanecký klub a až potom mandátový a imunitný výbor.

    Mandátový a imunitný výbor nemôže byť vyšetrujúcim orgánom, ktorý ak dostane návrh na začatie disciplinárneho konania, bude prácne zisťovať všetky skutočnosti, ktoré príslušného poslanca viedli k podaniu návrhu na začatie konania. Mandátový a imunitný výbor podľa § 137 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemôže tiež vytvoriť podmienky ani na konfrontáciu názorov zainteresovaných poslancov, prípadne poslancov označených za svedkov na rokovaní výboru v disciplinárnom konaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, bol by som rád, keby ste moje slová správne pochopili a keby viedli k tomu, že rokovanie mandátového a imunitného výboru v disciplinárnom konaní bude skôr výnimkou ako pravidlom.

    Očakávam, že dnešný deň v našich vzájomných vzťahoch bude prelomový. Popri tom, že sme poslanci, mali by sme byť predovšetkým slušní ľudia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpenie pána poslanca Sopka: prvý pán poslanec Gašparovič, posledný pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán predseda,

    chcem reagovať na vystúpenie predsedu nášho výboru, pretože si myslím, že nebolo jeho vysvetlenie a informácia jednoznačná a správna. Pán predseda síce povedal, že sme neprijali žiadne uznesenie, ktoré by akceptovalo vinu poslanca Slotu, a napriek tomu prečítal, že sme prijali uznesenie, aby sme hlasovali o jeho vydaní.

    Ak si pán predseda spomína, ja som toto namietal hneď vo výbore, kde som povedal, ak dôjde k takejto situácii, že sme neprijali uznesenie o tom, či uznávame to zavinenie a ten dôvod, pre ktorý žiada policajt, aby sme ho vydali, nemôžeme postupovať týmto spôsobom. Preto si myslím, že na takýto návrh uznesenia náš výbor nemá ani právo, ale keď, tak musíme postupovať podľa § 142 rokovacieho poriadku, kde Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou, čiže pán predseda nášho výboru nás mal oboznámiť so žiadosťou a na základe predloženej správy mandátového a imunitného výboru o výsledku jeho zistení rozhodne.

    Čiže budeme rozhodovať aj tak, ale nie takým spôsobom, ako to povedal pán predseda nášho výboru. My môžeme rozhodovať hneď o tom, že nevydáme, a nie že vydáme.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Dámy a páni,

    ja len chcem potvrdiť to, čo povedal pán Gašparovič, že naozaj to bolo tak, že členovia mandátového a imunitného výboru neprijali žiadne platné rozhodnutie o vydaní alebo nevydaní pána Slotu. Zároveň chcem aj poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto akte zúčastnili a ktorí odhodili svoje stranícke tričko a pri ich rozhodovaní rozhodovala vlastná myseľ a nedali sa proste ovplyvniť tým, čo im bolo nakázané.

    Ďakujem vám, kolegovia.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené panie kolegyne,

    vážení páni kolegovia,

    myslím si, že pán poslanec Sopko ako predseda mandátového a imunitného výboru povedal niekoľko zaujímavých myšlienok. Súhlasím s tým, že politická pakultúra alebo politická nekultúra u nás je nesmierne ťažký problém, ale, bohužiaľ, takú eskaláciu politického napätia, takú eskaláciu politickej hrubosti, akej sme svedkami v tomto volebnom období, Slovensko ešte nezažilo.

    Treba sa spýtať, kde sú korene tejto nízkej politickej kultúry a či náhodou ju neprovokujú práve tí, ktorí sa potom ťažko urážajú za to, že niekto hrubú záplatu používa na hrubé nohavice. Mnohé výroky, ktoré odzneli nielen v tejto miestnosti, nielen v miestnostiach výborov parlamentu, ale aj na iných miestach - a stále odznievajú, dokonca sa ocitajú v oficiálnych publikáciách - sú hrubými urážkami oveľa vyššieho rangu než to, čo sa tu teraz snaží pretlačiť nejaká politická sila. Myslím si, že to je vážny problém. Keď poslanec vyjadrí metaforou čosi, aj keď nie priliehavou, som presvedčený, že by sa mal zamyslieť nad tým, akým spôsobom sa vyjadril, ale robiť z toho hneď politický prípad, hneď niekoho nasilu pchať do basy, je prinajmenšom prehnané.

    Už sa vám podarilo zavrieť jedného poslanca do vyšetrovacej väzby. Teraz sa pokúšate urobiť niečo iné. Prvý raz ste skončili s veľkou hanbou. Ja si myslím, že tak to dopadne aj teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy a páni,

    ja by som sa chcel dotknúť inej veci, o ktorej hovoril pán poslanec Sopko pri pulte. Myslím si, že sa týka všetkých nás bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo z opozície. Dnes je situácia skutočne taká, že sa znižuje kredit poslanca v spoločnosti, a dokonca sa z toho vytĺka aj politický kapitál. Uvedomme si jednu vec, čo sa v médiách pertraktuje veľmi často na základe toho, čo odznieva v tejto sále.

    Poslanec je človek, ktorý je príťažou spoločnosti. Poslanec je ten, kto nechodí do práce. Poslanec je ten, ktorý zneužíva parlamentnú imunitu, a dokonca chce aj nejaké počítače a proste je tu vedome znižovaný kredit poslanca. Týka sa to skutočne nás všetkých, a dokonca si myslím, že je to také vážne, že by sa tým mal zaoberať aj výbor pre médiá a kultúru a jednoducho vyzvať nás všetkých, aby sme nejakým spôsobom zamedzili, nejakým spôsobom zamedzili tejto diskreditácii preto, lebo ono to skutočne je veľmi jednoduché zneužívať aj politicky. Ale hovorím, otáča sa to vždy proti tomu druhému v rámci voličskej základne, respektíve voličstva, ktoré nevolilo dotyčného poslanca. Čiže ja by som sa aj z tohto dôvodu skutočne veľmi tešil z toho, čo povedal pán poslanec a apeloval by som skutočne na nás všetkých, aby sme pracovali v tom zmysle, akým spôsobom skôr upevniť kredit poslanca, ako ho takýmto spôsobom pošliapať. Je to cesta, myslím si, do záhuby a nás všetkých bez ohľadu na koalíciu alebo opozíciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán poslanec a predseda výboru Sopko,

    neviem, prečo ste nám túto mravoučnú kázeň predniesli rovno zavčas ráno, keď sa vôbec nezlučuje s vaším politickým pragmatizmom, ktorý tu už od začiatku funkčného obdobia vaša politická strana, ale aj celá vládna koalícia pertraktuje.

    Naozaj si myslíte, že sme až takí hlúpi, aby sme týmto vašim politickým táraninám uverili, ktoré vám zrejme niekto napísal v dobrej viere ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku? Veď sa zamyslite nad činnosťou vášho výboru. Kde je moje podanie a pána Baca na ľudí, ktorí nás urazili prinajlepšom tak ako my tých, ktorých podanie ste prijali, a o ktorom ste rokovali, aby ste dehonestovali práve opozíciu? Kde je vaše svedomie, keď ste tu pokojne zahlasovali za vydanie pána Lexu na trestné stíhanie a poslali ste ho na tri mesiace do basy? Kde? Raz sa za to budete hanbiť.

    Ja poznám stredovek veľmi dobre. Aj vtedy svätá cirkev napísala celé tirády o teologii moralis alebo o morálke v teológii, alebo v kresťanskom učení, ale to nezabránilo cirkvi poslať tisíce ľudí na hranice, a to jej nezabránilo, aby predávala odpustky. Takže aj vy si myslíte, že budete kradnúť národný majetok, ako ste sa včera prejavili hlasovaním za zákon o privatizácii strategických podnikov, budete posielať ľudí za politické presvedčenie do basy a na druhej strane nás tu budete poúčať o morálke. Odpustite si to nabudúce, pán Sopko. Nenechajte sa už toľko zneužívať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán poslanec Sopko,

    aj pontský Pilát si kedysi umyl ruky a myslel si, že je to v poriadku. A nebolo. Ja váš dnešný príhovor na adresu parlamentu, predpokladám, že najmä na adresu opozičných poslancov, považujem za takýto pokus. Mnohé veci, ktoré ste tu povedali, zneli síce veľmi pekne, ale ich podstata sa kdesi strácala práve v tom konkrétnom živote, v konkrétnej praxi. Lebo keď my a občania tohto štátu sme dennodenne svedkami, že predseda vlády sústavne klame, cigáni, uráža, osočuje, keď ministri s úsmevom na tvári klamú občanov tohto štátu aj parlament, keď porušujú zákon a potom na nátlak verejnosti podajú demisiu a pokojne si sedia v parlamentných laviciach a nič sa nedeje, keď vo vláde sedí podpredseda vlády, ktorý vo svojich publikáciách uráža, hanobí slovenský národ a v Slovenskom národnom povstaní hľadá fašizoidné prvky a toto všetko sa toleruje, to je všetko v poriadku. Keď nás naši partneri, koaliční poslanci, nazývajú Hlinkovými deťmi a keď sa jednému koaličnému poslancovi chce zvracať, keď vidí slovenský štátny znak, tak keď všetky tieto veci zvážim, tak návrh, o ktorom tu dnes hovoríme, je prinajmenšom smiešny.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec Sopko,

    radi by sme uvítali, keby naozaj slová, ktoré ste hovorili, boli nielenže úprimne myslené, ale naozaj by padli na úrodnú pôdu, lebo parlament, všetci poslanci by mali pracovať na tom, aby sa zvýšila naša váha v spoločnosti, aby, ako to tu povedal pán poslanec Jarjabek, sme neboli nekonečne vydieraní všelijakým osočovaním, ku ktorému treba prirátať aj včerajší útok v Pravde proti nášmu poslancovi Kotianovi, ktorý je nehoráznym svinstvom, ktoré sa zase podarilo z pera pisateľov blízkych práve vašej politickej strane. Sami by ste sa mali ozvať, aby takéto veci sa nediali v našej spoločnosti, aby sa nenapádali poslanci, ako aj pán poslanec Slota za vec, ktorá naozaj je tak na úrovni prerokovania v klube, ako ste to povedali, ale nie na rokovanie mandátového a imunitného výboru. Určite vo svojich ďalších vystúpeniach jasne ukážeme, že je tu nerovnaký meter. Jedným metrom posudzujete politikov, ktorí vám nepasujú, a druhým metrom svojich, pre ktorých máte nekonečné ospravedlnenia a možnosti, ako sa vyhnúť ich zodpovednosti za činy, ktoré spáchali. Ak prestanete s týmto nerovnakým metrom, potom naozaj môžete byť aj dôveryhodní.

    Ďakujem.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda výboru,

    ja si tiež myslím to, čo povedal na úvod pán poslanec Gašparovič, že jednoducho kompetencia vášho výboru v danom prípade by sa mala skutočne riadiť a striktne podľa tej časti - 21. časti rokovacieho poriadku, ktorá do istej miery slúži na to, aby váš výbor pripravil materiály na konečné rozhodnutie v tejto veci parlamentu. Ale ja si myslím a myslím si, že tak sme postupovali aj v minulosti, že nikdy mandátový a imunitný výbor nedával nejaký explicitný návrh buď pozitívny, alebo negatívne formulovaný, ale že tento návrh bol v podstate predkladaný v alternatíve, pretože podľa rokovacieho poriadku nie výbor, ale jedine Národná rada Slovenskej republiky je kompetentná vydať alebo nevydať takýto súhlas.

    Podobne napríklad postupuje ústavnoprávny výbor pri bode, ktorý sme teraz mali prednedávnom o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu, kde tiež máme z rokovacieho poriadku danú právomoc na to, aby sme prerokovali všetky návrhy, aby sme ich preskúmali, či spĺňajú všetky náležitosti, ale už nám neprináleží ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme sa vyjadrovali k osobám jednotlivých kandidátov, či vyslovujeme alebo nevyslovujeme s nimi súhlas. Čiže v danom prípade podľa môjho názoru malo byť konštatované, že jednoducho mandátový a imunitný výbor neprijal platné uznesenie a treba dať hlasovať v zmysle § 142 rokovacieho poriadku o tom, či Národná rada vydá alebo nevydá súhlas. Ale len čo vy tam vložíte svoj vklad výboru, myslím si, že obchádzate inštitút rokovania o týchto veciach v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ a po ňom podľa § 28 podpredseda Národnej rady Andel.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Poverený predseda výboru. Potom pán poslanec Andel a potom pán poslanec Slota.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    už niekoľkokrát sme vlastne podobne diskutovali, čo by malo byť súčasťou, aké uznesenie by malo byť súčasťou správy mandátového a imunitného výboru. Áno, mandátový a imunitný výbor neprijal platné uznesenie, ale súčasťou správy musí byť návrh uznesenia. Môže ho ktokoľvek z vás zmeniť aj v takej polohe ako ste, pán Brňák, hovorili. Mňa § 142 oprávňuje na to, aby som ho prečítal, tak ako to tu odznelo, pretože § 142 hovorí, že Národná rada rozhodne, či vydá súhlas na trestné stíhanie. My tu predkladáme návrh uznesenia v takejto podobe - vydáva súhlas. Môže ho ktokoľvek z vás svojím pozmeňujúcim návrhom zmeniť.

    Skončil som.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu predsedu výboru pán poslanec Cabaj ako prvý, pani poslankyňa Tóthová ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    chcem reagovať na predrečníka, predsedu nášho mandátového a imunitného výboru. Nemôže vysvetľovať takýmto spôsobom, že predkladal, lebo on nie je súkromná osoba. On vystupuje v tejto Národnej rade teraz ako predkladateľ, pretože ho na to poveril mandátový a imunitný výbor. Na základe tohto poverenia, nie z nijakého iného dôvodu. Takže to je prvá podstata.

    Druhá - hovoriť o tom, že musí predložiť nejaký návrh uznesenia, no nemá čo predložiť, pretože výbor neprijal žiadne uznesenie. To znamená, môže byť jedine alternatívny návrh, pretože tu je nejaký policajt, ktorý požiadal Národnú radu o vydanie súhlasu, a keďže výbor neprijal nič, tak buď súhlasí, nesúhlasí, vydáva súhlas, nevydáva súhlas. V tomto alternatívnom návrhu môže byť predložená písomná forma, tak ako je to urobené, ale nie, že teda vydáva.

    Takisto to sú rovnocenné dva návrhy, aj jedno, aj druhé. Preto chcem upozorniť, že skutočne nemá právo takýmto spôsobom potom zavádzať túto snemovňu, pretože žiadne takéto oprávnenie nedostal. A už keď hovoril v iných súvislostiach, čo všetko v tomto výbore. Ono je to totiž trochu pomýlené v tomto mandátovom a imunitnom výbore, pretože zhodou okolností aj sme si tak sadli, že sedíme koalícia aj opozícia oproti sebe. Ak sa zíde koalícia v dostatočnom počte 12 hlasov, tí siedmi, ktorí sme tam z opozície, môžeme si hovoriť, môžeme rozprávať, nechajú nás vyrozprávať, ale potom zahlasujú, tak ako im bolo stranícky nalinkované. Takže nehovorme o nejakom imunitnom výbore, ale hovorme o nejakom aparáte ľudí, ktorí rozhodujú na základe straníckych pokynov, ale nechcem sa vracať k minulosti, pretože hanbou tohto imunitného výboru je to, čo sa už následne potom v Národnej rade prijalo. Ale keďže imunitný výbor vyšiel z tejto rokovacej snemovne, keďže sú to tí istí poslanci, ktorí sú aj v tejto rokovacej miestnosti, tak sa musia hanbiť potom všetci.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Veľmi ma mrzí, že tento parlament, hoci má už niekoľkoročnú históriu, vždy ako keby počas volieb stratil pamäť. Veď predsa aj v minulom volebnom období sa prerokúvali podobné veci, aj v predminulom volebnom období. Škoda, že tu nesedí, práve som ho videl, nech mi to odpustí, pán poslanec Nagy, tiež predseda výboru, ktorý tiež bol v tejto situácii a parlament rokoval o jeho vydaní alebo nevydaní. Myslím si, že stačí si prezrieť vtedajšie technické náležitosti okolo jeho prípadu a nemuseli by sme sa zdržiavať takými legislatívnotechnickými chybami, bohužiaľ, veľmi vážnymi, ktoré môžu veľmi hlboko ovplyvňovať verejnú mienku aj hlasovanie v parlamente. Takisto to je otázka na pána ministra Pittnera alebo pána poslanca Langoša, alebo ďalších. To si treba pozrieť a jednoducho by sme nemuseli takto diskutovať, robiť takéto zbytočné školácke chyby. Tento parlament by mal mať dáku pamäť.

    A na záver mi dovoľte len kratulinkú poznámku. Napriek tomu, že slovenský parlament už v mnohých volebných obdobiach v minulosti rokoval o mnohých prípadoch, dokonca raz išlo aj o neúmyselné zabitie človeka, myslím si, že vždy rozhodoval veľmi rozvážne a nikdy nezneužíval tento inštitút na politické vydieranie a na politický súboj. Je to tiež jedna z veľmi nepríjemných čŕt tohto volebného obdobia a súčasnej vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ospravedlňujem sa, že ešte raz reagujem, len pán predseda Sopko, skutočne je obrovský rozdiel, obrovský rozdiel, či bude mandátový a imunitný výbor postupovať podľa môjho názoru tak, ako rokovací poriadok káže, alebo či sa bude snažiť svojím vplyvom ovplyvňovať samotnú Národnú radu Slovenskej republiky v samotnom rozhodovaní. O toto tu ide. Vy tvrdíte, že vy ste povinný podľa rokovacieho poriadku predložiť či pozitívne alebo negatívne formulovaný návrh na to, či má byť daný súhlas alebo nemá byť daný súhlas. Ja tvrdím, že na to nemáte právomoc podľa rokovacieho poriadku. Na to má právomoc v zmysle § 142 iba Národná rada ako celok. Tu nikde nie je napísané, že Národná rada rozhoduje o návrhu mandátového a imunitného výboru. V § 142 sa hovorí, že Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou - prvá podmienka - a na základe predloženej správy mandátového a imunitného výboru - druhá podmienka. O výsledku jeho zistení rozhodne, a to už je číra pôsobnosť a právomoc Národnej rady, či vydá súhlas na trestné stíhanie. To znamená, že v zmysle takto koncipovaného § 142 jednoducho mandátový a imunitný výbor nemá právomoc, aby buď pozitívne, alebo negatívne formuloval svoj návrh. On môže Národnej rade predložiť výsledky svojich zistení, čo zistil, pretože s tým sa nemali možnosť oboznámiť všetci poslanci, ale musí byť daná slobodná vôľa pre celý parlament, aby na základe toho buď pozitívne, alebo negatívne sa vyjadril, ale nie s tým, že vy budete formulovať a dopredu prejudikovať, že v podstate aký má byť takýto návrh. My sme to riešili v minulosti tak, že bola daná alternatíva a predseda výboru jednoducho do nej nezasahoval.

  • Pán predseda, ja som chcel povedať to, čo pán poslanec Brňák. Na doplnenie hádam len toľko. Pokiaľ sa pán predseda mandátového a imunitného výboru odvoláva aj na § 141 ods. 3, kde sa hovorí, že predkladá správu o výsledkoch zistení a návrh na uznesenie Národnej rade, zobral by som to povedzme, hoci prikláňam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Brňák, ak by sme takéto uznesenie prijali, ale my sme vôbec neprijali uznesenie, pán predseda, čiže nebol dôvod predkladať takéto uznesenie. Tu skutočne nastupuje jedine účinnosť § 142, kde nás oboznámite, čo bolo vo výbore, aká je žiadosť a rozhodneme my poslanci hlasovaním. Nijako inak sa to nedá.

  • Ďakujem.

    Právnu stránku tejto veci vyčerpávajúco vysvetlili páni Gašparovič, Brňák a Cuper, preto je bezpredmetné, aby som sa k tomu opätovne vracal. Ale tu chcem upozorniť na niečo iné. Nie som nadšený výrokmi pána poslanca Slotu, ktoré sú dosť drsné. Ale pripomeňme si, kto zaviedol aké vyjadrovacie latky v tomto funkčnom a v tomto parlamentnom období. Ako vystúpil po prvý raz na pôde tohto parlamentu predseda vlády Dzurinda? To bolo jedno hulvátske vystúpenie plné urážok a invektív. Ako tu vystúpila ministerka financií Schmögnerová? To bolo presne to isté. Všetci sme boli označení za zlodejov, rozkrádačov a kriminálnikov. Akým spôsobom tu prednedávnom vystúpil minister kultúry, ktorý sem prišiel opitý, a keď som ho požiadal, aby sa správal zdvorilo, tak vystúpil na mňa so sprostými urážkami priamo od stola, kde sedel ako predkladateľ zákona? Akým spôsobom prezentuje tento štát podpredseda vlády Csáky? Akým spôsobom sa prezentovala vláda napríklad včera v súvislosti s Priemyselnou bankou, kde sa jej členovia navzájom osočujú a klamú, že je to hnus počúvať? Toto je vláda zvrchovaného štátu a títo predstavitelia dávajú latku kultúrnosti a korektnosti vystupovania pre všetkých ostatných občanov? A koniec koncov v poslaneckej snemovni, akým spôsobom tu vystupujú napríklad pán Langoš, ktorý v podnapitom stave vykrikoval hrubé urážky na moju adresu a na adresu profesora Húsku, kde používal také slová, ktoré sa nepoužívajú na dedine voči domácim zvieratám. Takže dámy a páni, ak s moralizujúcim vystúpením vystúpil predseda mandátového výboru, domnievam sa, že to vystúpenie platí predovšetkým pre súčasnú vládnu koalíciu, ktorá nasadila veľmi nedobré kritérium kultúrnosti správania vrcholných politikov.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila k právnej stránke problému. Nebudem opakovať to, čo povedal pán poslanec Brňák a pán poslanec Gašparovič, ale z právnej stránky je ich názor plne opodstatnený a ja ho len chcem ďalej potvrdiť.

    Chcem uviesť, že, žiaľ, imunitný výbor nie vždy je dostatočne právne zdatný. A to sú také citlivé otázky, že by práve právna znalosť bola veľmi želateľná. Ja si nemôžem pomôcť, opätovne musím materiály, ktoré sme dostali na pána poslanca Lexu a pána poslanca Krajčiho, kde z materiálov imunitného výboru jasne môžem vybrať vety, kde sa konštatuje, že ten a ten poslanec sa dopustil toho a toho. Absolútna ignorácia ústavného princípu prezumpcie neviny. Ďalej aké boli zložité diskusie u poslanca Lexu, či porušil, zneužil postavenie verejného činiteľa. Veď predsa keď neporuší zákon, ustanovenie, ktoré pripúšťa administratívu alebo úvahu aplikujúceho orgánu, tak vôbec nemôže prísť do úvahy porušenie Trestného zákona. Žiadna odbornosť, ale silná politická angažovanosť, politická disciplína, politická služba s dopredu objednaným hlasovacím záverom. A vôbec nemrzí ani tento výbor, že dodnes jeden poslanec nebol zadelený do žiadneho výboru?

  • Ďalej v rozprave vystúpi podľa § 28 podpredseda Národnej rady pán Andel. Po ňom je prihlásený pán poslanec Slota.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    nedá mi, aby som nevystúpil a čiastočne aj nereagoval na kolegu predsedu výboru pána Sopka, a preto som využil možnosti, ktoré mi dáva zákon, konkrétne § 28 nášho rokovacieho poriadku. Som v parlamente už 10 rokov nepretržite. Spoločne so mnou tak dlho iba tu kolega Mikloško a kolega Brňák. Zažili sme v tomto parlamente veľmi veľa prekáračiek, veľmi veľa rôznych, niekedy až vulgárnych vystúpení a, samozrejme, poslanec má v tomto parlamente imunitu, mal ju i vtedy. Ale v podobnom duchu sme vystupovali i pomimo parlamentnej pôdy, na mítingoch a tak ďalej. Iste sú poslanci, ktorí sú ticho, sú poslanci, ktorí vystupujú v parlamente i mimo parlamentu, sú poslanci, ktorí majú rôznu rétoriku. Jeden tvrdšiu, jeden jemnejšiu. Ale ak by sme tu pristúpili k odsúdeniu pána Slotu za ten jeho výrok o tankoch, pretože tento výrok bol v kondicionáli, čiže v podmienečnom čase, takisto vlastne to bola metafora. Ale ak by sme k tomu pristúpili, ja si myslím, práve tí, čo častejšie vystupujeme, tí, čo mlčia, tých sa to netýka a takých je, bohužiaľ, v našom parlamente dosť, či už je to na strane opozície alebo koalície, ale tí, čo vystupujeme, a nielen v parlamente, ale pomimo, myslím si, že viacerí by sme sa museli triasť a čakať, kto kedy nás posadí na túto lavicu hanby a kto kedy nás odsúdi.

    Viete, ja som sa toto snažil vysvetľovať i novinárom, skutočne zbytočne bol tento problém veľmi, veľmi medializovaný. Myslím si, že ak by bol v tom čase čosi podobné povedal koaličný politik, tak sa to jednoducho prejde. Ja nemienim obhajovať pána Slotu, on sa obháji sám a nakoniec ako som povedal, bolo to povedané v podmienečnom čase a je rozdiel, keď ja poviem, ak nás niekto napadne, tak sa budem brániť a prekročím hranice a pôjdem, čo ja viem napríklad na Bagdad, a je rozdiel, keď poviem zaútočím na Bagdad. To je podstatný rozdiel, že. Vymyslel som si túto krajinu, dúfam, že nebudú z toho nejaké diplomatické demarše.

    Je tu veľa problémov, o ktorých my jednoducho nehovoríme alebo hovoriť nechceme. Je tu aj jeden veľmi, veľmi citlivý problém, ktorý sa dotýka obyvateľov tejto republiky, a v určitých častiach, v určitých regiónoch veľmi citlivo, a na to sa nereaguje. A poviem vám, aký je problém. Je to problém cigánsky. Problém cigánsky, nie problém rómsky. Rómovia sú tí slušní ľudia, slušní ľudia, ktorí sú vlastne integrálnou súčasťou obyvateľstva Slovenskej republiky. To sú umelci, hudobníci, kuchári, čašníci, ale Rómovia sú aj tí statoční chlapi, ktorí, ak si všimnete aj pred Národnou radou sa tu kope a kope sa po celej Bratislave, to sú tí Rómovia, ktorí 8 až 9 mesiacov tvrdo s tým čakanom robia, pretože 3 - 4 mesiace cez zimu nebudú môcť robiť a robia preto, aby tú svoju rodinu statočne vyživili. To sú Rómovia.

    Mám veľa priateľov Rómov, či už je to Tibor Virág, vynikajúci rómsky hudobník, skladateľ, alebo niektorí ďalší. Pravidelne chodievam na hody do Tomášova k svojim rómskym priateľom. Oni sami pociťujú, že tu je problém, ale problém cigánsky. My hovoríme, že treba na Cigánov malý dvor a veľký bič, ale choďte na Spiš a do ďalších oblastí východného Slovenska, kde s takýmto výrokom súhlasia, kde by Slota dnes vyhral voľby bez ohľadu nato, či tí ľudia volili kedysi opozíciu alebo koalíciu. A skutočne treba tento problém predniesť a o tom treba rozprávať, o tomto probléme, ktorý je tu, je problém cigánsky.

    Malý dvor, no malý dvor je podľa mňa to, že jednoducho nebudeme tejto skupine neprispôsobilých ľudí prispievať či už rôznymi sociálnymi dávkami, či už prídavkami na deti, alebo podporou v nezamestnanosti. Lebo Cigán sa ešte len narodil a už je práceneschopný, už je invalid. Skutočne na tento problém sa musíme, či chceme, lebo nechceme, naša spoločnosť, pozrieť otvorene. Práve v tomto čase veselo sa, ako som spomínal na Spiši a na celom východnom Slovensku, kradnú zemiaky, ten, kto tieto polia stráži, ten je zviazaný, vulgárne zbitý, dokopaný, nič sa nedeje, nič sa nedeje. Naopak, ak zakročí či už mestská alebo štátna polícia, je zle, a už sa idú títo Cigáni sťažovať do Európy, akí sme my len rasisti.

    Zoberme si ďalšiu problematiku. Kynoženie našich lesov. Títo ľudia dokonca sa ani nezohnú, nedajboh, aby ho kríže neboleli, tak ako je vysoký, tak tam začne rúbať stromy. A my sa na to pozeráme. Zoberme si napríklad USA, vzor demokracie. A kto sa stará o Portorikáncov, či si urobia 10, 20 alebo 30 detí? Nedostávajú na ne žiadnu finančnú podporu. Keď je to ich šport robiť deti, no tak je to ich šport, ale nech sa o ne starajú. A podobne by sme to mali urobiť i my. A ten veľký bič? To znamená to, nech zákon, zákon platí pre každého, a nielen pre slušných ľudí. Hádam len toľko som chcel povedať, lebo verím, skôr, lebo neskôr budeme musieť spoločne tento problém riešiť. Iste, je pravdou, že Cigáni sú vlastne Nomádi, kočovníci, áno? Ťažko urobiť z Tuarégov niečo podobné, čo sme sa snažili urobiť my z Cigánov. Tak prosím, potom, keď krajiny Európskej únie sú také veľmi humánne, nech sa otvoria hranice, nakúpme im vozy a kone a nech kočujú. Sú to Nomádi, skutočne oni možno za to ani nemôžu, čo vyvádzajú, že ničia byty a ja neviem čo všetko.

    Skúsme sa nad tým zamyslieť, že oni utekajú do Fínska, do Veľkej Británie, do Holandska, pretože sa im tu zle žije, pretože nemajú peniaze na to, aby mohli platiť mobilný telefón. Je to problém, rozprávam dosť nesúvisle, ale viem, že ma pochopíte, že tento problém jednoducho treba riešiť. To sa inak nedá a nechcem byť zlostný a nechcem byť zlý, naši Cigáni idú, ja neviem, ako som povedal, do Švajčiarska, chcú ísť do Fínska, bohužiaľ, dopláca na to slušný človek. Ja by som im poradil. Nech idú do Juhoafrickej republiky, tam budú prijatí ako bieli, viete, že biele obyvateľstvo odchádza, a dostanú skutočne, možno povedať zadarmo, veľké farmy. Nech skúsia ísť tým smerom, ale myslím to v dobrom, nie ako rasista. Myslím to, samozrejme, viac-menej humorne. Tento problém tu je a tento problém treba, priatelia, riešiť. Či sa nám to páči alebo nie.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady: prvý sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Kalman a posledný pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Pán predseda, ak dovolíte, nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh. Vzhľadom na to, čo sa tu zase začína diať, vzhľadom na to, že zase máme tendenciu 3 - 4 dni, možno týždeň balamutiť našu verejnosť a odreagovať od problémov, ktoré by sme mali skutočne riešiť, navrhujem, aby sme s okamžitou platnosťou ukončili rokovanie o tomto bode. Jeho ukončenie bude mať taký istý význam, ako keby sme neprijali žiadne uznesenie v tomto smere. Tvrdím to aj napriek tomu, že nesúhlasím s takýmto výrokom pána Slotu, že nesúhlasím s akýmkoľvek násilím, nesúhlasím s akýmkoľvek potláčaním jednej skupiny druhou. Ale nemôžem sedieť v tomto parlamente a prerokúvať ďalšie veci hlavne personálneho charakteru, hlavne charakteru vecí, ktoré sú spolitizované, ktoré k ničomu nevedú, nič neprinesú, len opäť ešte hlbšie budú polarizovať našu spoločnosť z hľadiska politického a niekto možno na tom bude politicky bodovať.

    Preto sa vráťme k našej podstate. Tu už niekoľkokrát bolo povedané, že zaostávame v súvislosti s aproximáciou práva vo vzťahu k Európskej únii, že zaostávame v riešení ekonomických a sociálnych problémov. Poďme riešiť to, na čo sme tu boli zvolení a čo je našou povinnosťou, a nie na to, aby sme sa súdili, osočovali, ohovárali a klebetili.

    Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste dali o tom mojom návrhu ihneď hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Ja by som chcel upozorniť pánov poslancov z koaličnej skupiny, že v podstate ide naozaj o veľkú relativitu, pretože jeden z poslancov koalície vystúpil s veľkým nadšením, že sa konečne začal útok na Belehrad, na Juhosláviu. V podstate to oslavoval takým spôsobom, že sme museli upozorniť, že to veľmi pripomína ten slávny výrok Haškovho Švejka, keď vyzýval, aby sa išlo hurá na Belehrad. Priatelia, toto je v poriadku? Veď predsa používajme rovnaké metre, a ak ich nebudete používať, tak sa stane, že ten meter môže vám byť príučkou v budúcnosti.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s pánom podpredsedom Národnej rady v tom, že každý má svoju rétoriku, niekto má rád priamu reč, niekto obchádza okolo problémov. Ja mám tiež radšej, keď niekto hovorí priamo to, čo si myslí. To, čo sa vyjadroval pán Slota o rómskej komunite, vtedy to vzbudilo v národe alebo v niektorej časti verejnosti veľké pohoršenie. Ako keby nevedeli o problémoch, ktoré s rómskou komunitou sú tu. Dá sa možno pripustiť, že hádam niektoré slová boli tvrdšie povedané, ale prapodstata o rómskej komunite tu je, a vidíte, že aj ich exodus do Fínska, čím bol motivovaný. Jednoducho vypočítavosťou, jednoducho lacno získať peniaze. Zábery alebo osobná skúsenosť každého jedného, ktorý prejde cez tieto územia, ho nemôžu nechať na pochybách, že je to skutočne skupina, ktorá je neprispôsobivá. A namiesto toho, aby ste sa nad tým všetci pozastavili a týmto ľuďom dali jasne najavo, že je dosť vyciciavania tohto národa a dosť zneužívania istej mierlivosti tohto národa, aby sa zamysleli nad sebou, namiesto toho ideme pranierovať človeka, ktorý pomenoval len problém taký, aký je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Plne podporujem vystúpenie podpredsedu Národnej rady pána Andela v tej časti, keď hovoril o minulosti a pripomínal poslancom, ktorí tu sedeli v minulosti, ale ktorí aj nesedeli v minulosti, ktorí tu sedia teraz, aby zvážili svoje rozhodnutie, aby si vytiahli hlasovanie o zbavení poslaneckej imunity, či sa rozhodovalo o koaličných poslancoch alebo opozičných poslancoch. Myslím si, že v minulosti bolo takých asi päť prípadov. Vtedy poslanecká snemovňa rozhodovala rozvážne a zahodila súboj o boj nejakých povedaných politických tričiek, lebo myslím si, že inštitút poslanecká imunita je dôležitý. Poslanec je vystavený určitému mediálnemu tlaku. Samozrejme, nechcem nejakým spôsobom obhajovať poslanca, je človek ako každý iný, ale myslím si, že má svoje práva a má aj svoje povinnosti. Čiže treba v tomto smere postupovať. Som presvedčený, že každý bude rozhodovať podľa vlastného vedomia a svedomia a že nebude tu nejaká politická objednávka. Ešte by som pripomenul v budúcnosti, tu medzi nami sedí poslanec, ktorý vyhlásil na mítingu, že zákon o štátnom jazyku je fašistický zákon a nikomu sa nič nestalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Slota.

  • Hlasy z pléna.

  • Môžem zmeniť bod rokovania, ale na základe návrhu troch poslaneckých klubov, vážený pán poslanec Kalman. O vašom návrhu nemôžem dať hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Slota.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v poslednom období sa v tomto parlamente odohrávajú také neskutočné veci, ktoré podľa môjho názoru menia pravdu na klam a klam na pravdu. Je úplne normálne, že tento parlament zatvára oči, respektíve dokonca tlieska agresorom proti suverénnemu štátu, kde sa aj za pomoci rozhodnutia našej vlády umožňuje zabíjať nevinných ľudí, a na druhej strane parlament posudzuje nejaké mítingové reči, ako keby tieto reči minimálne spôsobili takú pohromu ako rakety a bomby Severoatlantickej aliancie Juhoslovanskej zväzovej republike, ktoré spôsobili v tomto bratskom slovanskom štáte škody, ktoré sú vyčíslené minimálne vo výške 35 mld. dolárov. Juhoslávia je niekoľkonásobne viac rozbitejšia ako po druhej svetovej vojne, keď bola napadnutá nacistickými orlami.

    Ale vrátim sa k prerokúvanému bodu, t. j. odobraniu poslaneckej imunity z dôvodu niektorých mojich viet, ktoré odzneli na mítingu v Kysuckom Novom Meste a boli účelovo vytrhnuté z kontextu a bombasticky nafúknuté. Uvedený míting bol organizovaný jednoznačne predstaviteľmi SNS a z toho dôvodu účastníci mítingu boli skoro na 100 percent členovia a sympatizanti SNS.

    V prvom prípade, keď médiá zdôrazňovali, "že už moje tanky obsadzujú Budapešť", samozrejme, by som chcel zdôrazniť, že táto zložitá veta, ktorú som vyriekol, v prvej časti hovorila jednoznačne o tom, že len v prípade, že by sa Slováci zase mali učiť po maďarsky a mali by byť vešaní na kandelábre, podobne ako boli vešaní Slováci v roku 1939 v Košiciach pri obsadení tohto slovenského mesta maďarskými fašistickými vojskami, by sme nasadli všetci do tankov a išli by sme brániť svoj slovenský štát a slovenský národ. Preto chcem zdôrazniť, že jednoznačne som tým myslel, že v prípade možného napadnutia a obsadenia nášho územia by povstal celý slovenský národ a bránil by svoj štát nielen tankami, ale všetkými prostriedkami. Keď niekto silou mocou túto metaforu pokladal už za zrovnanie Budapešti, je mi to veľmi ľúto.

    V ďalšom mojom výroku, kde sa hovorí o cigánskom etniku v tom zmysle, že lúpia, kradnú a zbíjajú, možno som použil trošku pritvrdé slová, ale v konečnom dôsledku chcem zdôrazniť, že percentuálny nápad trestnej činnosti Cigánov na Slovensku je niekoľkonásobne vyšší v pomere k ostatnému obyvateľstvu na Slovensku. Samozrejme si uvedomujem, že aj medzi týmto etnikom sú slušní a poctiví ľudia. Lenže, bohužiaľ, musím konštatovať, že je to veľmi mizivé percento, v každom prípade som myslel týmto výrokom tých, ktorí skutočne napĺňajú túto smutnú štatistiku trestnej činnosti na Slovensku.

    Tretí problém, ktorý som načal na mítingu a ktorý sa dotýka úmyslu vlády odovzdať pôdu po neznámych majiteľoch vo výmere viac než 100 tis. hektárov samosprávam v tejto oblasti, ktoré sú v drvivej väčšine zastúpené maďarskou národnostnou menšinou, vytvára reálne nebezpečenstvo. Za pomoci tejto pôdy v blízkej budúcnosti vytvorí tlak na vládu, ako aj medzinárodné spoločenstvo s požiadavkou vytvoriť politickú autonómiu v konečnom dôsledku a v konečnom dôsledku odtrhnúť uvedené územia zo štátneho útvaru Slovenskej republiky. Aj tá skutočnosť, že na čele pozemkového úradu stojí človek, ktorý bol dosadený Stranou maďarskej koalície, je viac než výrečnejšia. Posledné udalosti v Kosove by mali byť mementom pre každého Slováka aj skutočnosť, že pán premiér Orbán v minulých dňoch žiadal medzinárodné spoločenstvo o udelenie autonómie Vojvodiny v Juhoslovanskej zväzovej republike, je viac než výrečnejšia. Takže popravme Slotu a tlieskajme tým, ktorí už aktívne a reálne deštruujú slovenskú štátnosť. V slovenských dejinách to nie je nič nové, že Slováci popravovali svojich vlastných, a tým druhým sa tlačili niekde inde. Nebojím sa, doteraz som spolupracoval s vyšetrovateľom bez problémov, budem aj na ďalej, ale som presvedčený, som presvedčený aj o tom, že mi odoberiete imunitu a vôbec sa nebojím, myslím si, že to bude len trapas v tejto spoločnosti za vášho vládnutia.

    Ďalej by som chcel upozorniť slovenský parlament, aby sa zaoberal vyhláseniami poslanca Duraya, ktorý nedávno v Debrecíne označil zákon o štátnom jazyku ako fašistický zákon, a na viacerých iných podujatiach, a aj napriek tomu, že SNS iniciovalo trestné oznámenia na tohto pána poslanca, vo veci sa nič nekonalo. Ale terajší páni demokrati, ako aj vláda sú ticho. Taktiež nikto neprotestoval, keď pán primátor Pásztor vyzval na zhromaždenie Maďarov, aby si nabrúsili kosy, naučili tých krpčiarov neviem čomu.

    Taktiež nerozumiem výrokom bývalého premiéra Maďarskej republiky Antalla, ktorý vyhlásil, že je premiérom 15 mil. Maďarov, čím vlastne nepriamo potvrdil, že je asi premiérom aj pol milióna slovenských Maďarov. Taktiež vyhlásenie terajšieho maďarského premiéra Viktora Orbána tesne po inaugurácii, ktorý vyhlásil, že terajšie hranice Maďarskej republiky nezodpovedajú skutočným hraniciam Maďarska. To by malo mať podľa môjho názoru taký závažný dosah v medzinárodných vzťahoch všetkých okolitých štátov s Maďarskou republikou, že by sa okrem vlády Slovenskej republiky malo takýmito vyhláseniami zaoberať aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ale nič sa nedeje. Slováci predsa chcú za každú cenu vstúpiť do Európskej únie a do NATO, a preto treba držať hubu a krok. Ale ja tu hubu nebudem držať aj napriek tomu, že ma chcete za moje reči takýmto spôsobom perzekvovať.

    Z právnej stránky som presvedčený, že som svojím konaním v žiadnom prípade nemohol naplniť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy, presvedčenia, ale rozhodne v danom prípade chýba predovšetkým materiálny znak citovaného trestného činu. Bez materiálneho znaku nemôžem svojím konaním naplniť znaky trestného činu a dovolím si tvrdiť, že svojimi výrokmi som nenaplnil ani len skutkovú podstatu priestupku. Zdôrazňujem, že to, čo som myslel, treba chápať v kontexte ucelených výrokov s tým, že to bolo myslené ako metafora. V žiadnom prípade som nemal v úmysle hanobiť národ, rasu a presvedčenie. Chcem len ochraňovať slovenské záujmy.

    Na základe uvedeného som dospel k záveru, že žiadosť vyšetrovateľa je prinajmenšom smiešna a zdôvodnená jedine hrubým politickým nátlakom, a čo je pre mňa šokujúce, že nitky tohto nátlaku vedú ku Generálnej prokuratúre. Keby sa v našom štáte mali prenasledovať ľudia len na základe verbálneho konania, tak si myslím a som o tom presvedčený, že každý jediný dospelý jedinec na Slovensku by mohol za niektoré svoje verbálne výroky byť postavený pred súd. Nech žije demokracia!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Slotu: ako prvý pán poslanec Švantner, ako posledný pán poslanec Moric. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    počúval som nášho kolegu Slotu a myslel som na to, ako vyzerali mítingy pred voľbami. Ako hovorili niektorí politici, ktorí sú aj teraz tu medzi nami, aké používali výroky. Myslím si, že keď sa nad tým zamyslíte, celkom inakšie budete vidieť aj výrok nášho kolegu Slotu. Tiež by som chcel poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorá sa odohrala tu v tomto parlamente. Keď sme pred pár mesiacmi navrhli vzdať poctu tým, ktorí padli v okolí Spiša a na východnom Slovensku počas malej vojny, keď Maďarsko napadlo Slovensko, niektorí maďarskí poslanci alebo poslanci z maďarskej koalície opustili túto miestnosť. Zvážte tieto dva skutky, ktoré sa udiali. Ja by som povedal toľko, že možno je veľmi dobre, že tu v tomto parlamente budeme hlasovať o tom, či vydáme nášho kolegu Slotu na trestné stíhanie. Ja si myslím, že po tomto hlasovaní, keď si vyberieme, ako to hlasovanie dopadlo, budeme vidieť, ktorí poslanci v tomto parlamente sú naozaj Slováci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Slota tu vymenoval veľa príkladov toho, ako sa správajú predstavitelia takzvaného maďarstva. Ja som vám tu odcitoval včera slová podpredsedu terajšej vlády pána Csákyho, ktorý vyhlásil, že my Slováci máme komplexy preto, lebo sme územie obývané Maďarmi získali nie celkom čistým spôsobom, že hranice medzi Slovenskom a Maďarskom sú diskutabilné, že maďarskí občania nikdy nemali právo ani v dvadsiatom, ani v tridsiatom ôsmom roku vysloviť želanie, v ktorom štáte chcú žiť. Toto je podľa vás nič, vy o tom mlčíte. Sedí tu poslanec Kanis, ktorý sa prisahal na Slovensko voľakedy, keď som ho poznal, a sedí v jednej vláde s človekom, ktorý vyhlásil o ňom aj o mne, aj o vás všetkých Slovákoch, ktorí ešte máte dačo v sebe, že ste národ, ktorý iba teraz vzniká, a že nemáme vlastné dejiny, a preto zazeráme na Čechov a na Maďarov. Nehanbíte sa za takéto postoje? Vydržíte s týmito postojmi pred svojimi vnukmi, Slovákmi a deťmi? To môže taký Zajac hovoriť z DS, ktorý sa hlási k čechoslovakizmu, ale nemôžu to hovoriť občania, ktorí sú Slováci. A ja sa hanbím za to, že ste tu už raz schválili právo Csákymu zotrvať v tejto vláde. Budeme pokračovať v tomto procese a ja chcem vidieť, či aj SDĽ získa svojich voličov, ak sa nepostaví proti tomuto iredentistovi, ktorý hanobil Slovenské národné povstanie, klamal tu, keď vyhlásil, že "podrobovali vojenskému násiliu", v knihe je "vraždili", partizáni vraždili svojich rodákov aspoň tak ako cudzí okupanti. To sa vás nedotýka? Trpíte ho ďalej? No vydržte takto, uvidíme, čo vám povie slovenský národ.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    som rád, že pán poslanec Slota neapeloval na to, čo spája alebo malo by spájať podľa všetkých filozofií národ, to znamená na národné povedomie tejto snemovne, lebo najmä u vládnej koalície toto národné povedomie absolútne absentuje. Ale nielen u vládnej koalície, ale u tejto vlády. Najmä u jej ministerského predsedu Dzurindu, ktorý sa nechal už niekoľkokrát, naposledy včera, ponížiť maďarskou iredentou a aj teda budapeštianskou vládou. Najprv si nechal od podpredsedu parlamentu Bugára nasadiť na uši slúchadlá. Ale to už urobil pred ním prezident Kováč. Bolo to poníženie nielen jeho, ale aj celého slovenského národa, ak niekto má aspoň štipku národného povedomia. Včera sa najprv mala podpisovať hanebná zmluva o výstavbe mostu Márie Valérie na slovenskej lodi, ale potom sa podpisovala za záhadných okolností na maďarskej lodi. Aj to svedčí o absolútnej malosti človeka, ktorý vedie slovenskú vládu. Takto sa správa jeden ministerský predseda jedného suverénneho štátu. Bolo by najvyššie a načase, aby tento človek zmizol zo slovenských dejín do prepadliska, pretože tento štát najviac ohrozujú takýto ľudia.

    Ja chápem pána Slotu, že sa nemôže spoliehať na túto farizejskú časť tohto snemu, ktorá odhlasovala s pokojným svedomím a ešte si zatlieskala, zákon, ktorým chce odovzdať všetko národné bohatstvo, ktoré tu ešte je a za niečo stojí, svojím zahraničným tútorom. Ja chápem, že sa neodvolával na vás, pretože vo vás niet štipky toho, čím disponuje jediná časť tohto snemu, maďarská menšina, národným povedomím.

  • Vážený pán predseda,

    chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Slotu ako účastník mítingu v Kysuckom Novom Meste. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale pán poslanec Slota povedal to podstatné, ktoré som chcel aj ja povedať. Myslím si, že toto, čo sa tu rozbieha, tento proces, kvázi proces, je umelý, zbytočný a polarizuje napätie znovu tak v spoločnosti slovenských občanov, ako aj v tejto snemovni. Znovu sme pichli do osieho hniezda. Pán predseda Sopko zbytočne vyvolal napätie. Načo toto všetko je dobré? Keby sme išli do dôsledkov, veď by táto snemovňa musela od rána do večera vyšetrovať takéto kauzy alebo teda posudzovať a hlasovať za takéto výroky. Prepánajána! Veď tu sa dejú veci, porušujú sa zákony dennodenne. Veď sme na hrane vyhlásení nás samotných kolegov, na hrane porušovania zákonov a porušovania ústavy. Veď dnes to evidentne robí aj pán predseda vlády. Však porušuje sa, je tu kopa iných možných káuz, ešte väčších, ktoré tu treba rozdúchať. Načo to je dobré v čase, keď naša politická, ekonomická a sociálna situácia je v podstate v kríze, štát treba nejakým spôsobom dať dohromady zo všetkých týchto stránok? To pán Slota povedal. Sledujeme tu napätie, ktoré zbytočne vyvolávame kvôli kauzám. Prečo sa potom nevyvoláva protiakcia alebo protiopatrenie proti vyhláseniam pána Csurku v maďarskom parlamente na úkor slovenského národa alebo Slovenska? To by sme potom neskončili, nemali by sme čas robiť normálne veci, pre ktoré sme tu boli zvolení našimi občanmi, a my za tieto veci zodpovedáme. To, že sa tu takéto manévre vyvolávajú, je podľa mňa iba zastieranie súčasnej zlej situácie v tomto štáte.

    Ďakujem.

  • Ja by som si dovolil k vystúpeniu pána poslanca Slotu povedať tri drobné poznámky.

    Poznámka číslo jeden. Pán poslanec Slota môže dosť ťažko hovoriť o tom, ako to vyzerá v tomto parlamente, pretože je na jeho zasadaniach veľmi zriedkavým hosťom.

    Poznámka číslo dva. Ťažko môže pán poslanec Slota robiť zo seba nejakého hrdinu jednoducho preto, že vo svojom vystúpení hovoril na jednej strane o tom, ako sa cíti byť perzekvovaný, a na druhej strane hovoril o tom, ako sa teší na stretnutia s vyšetrovateľom. Ja si myslím, že má pravdu v tom, že naozaj, ak chce obstáť pred súdom, treba mu to plne umožniť.

    Poznámka číslo tri. Ja pokladám za veľmi, veľmi nebezpečné výroky toho typu, aké predniesol pán poslanec Slota v Kysuckom Novom Meste. Sú nebezpečné preto, že práve takýto typ výrokov ohrozuje to, o čom sa tu toľko hovorí, a to sú štátne záujmy Slovenskej republiky. Nemôže pán poslanec Slota na jednej strane povedať, že chce s tankami obsadiť Budapešť, a na druhej strane byť proti vstupu Slovenskej republiky do NATO jednoducho preto, že pokiaľ bude Slovenská republika členom NATO, nebude ju ohrozovať nejaký iný štát v strednej Európe, takisto ako Slovenská republika nebude ohrozovať nijaký iný štát v strednej Európe. Pokiaľ budú všetky štáty v strednej Európe v NATO, tak ako už dnes, minimálne tri štáty strednej Európy v NATO sú.

    A posledná poznámka. Páni poslanci, to, čo vy tu hovoríte a myslím pána poslanca Slobodníka a pána poslanca Hofbauera. Pán poslanec Hofbauer, ak vy hovoríte, že pán predseda Demokratickej strany povedal nejaké výroky, musíte ich dokázať, ináč je to obyčajná lož.

    Pán poslanec Slobodník, pokiaľ vy hovoríte o tom, že ja som čechoslovakista, tak je to naprostá lož a hlúposť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Pokúsim sa neskresľovať veci tak ako môj predrečník a budem stručný. Mňa veľmi zaujala a priam znepokojila tá časť vystúpenia pána poslanca Slotu, v ktorej hovoril o tom, že jednoducho u nás jestvuje fenomén od minulých volieb, keď sa robí priamy nátlak predstaviteľov politickej a vládnej moci na údajne alebo podľa zákona nezávislé orgány tohto štátu. Áno, je to pravda, sú mnohé iné indície, že sa tlačí na vyšetrovateľov, na rôzne kontrolné orgány, dokonca na daňové úrady. Robia to osobne najvyšší predstavitelia tohto štátu a napokon posledný krok, nepriamy nátlak, ale veľmi jasný nátlak samotného ministra spravodlivosti voči nezávislým súdom, je tiež toho dôkazom. V tom spočíva hrozba a hrôza tejto skutočnosti, pretože ľahko možno niekoho vydať napospas, na milosť a nemilosť a potom sa mu už krky ľahko vykrútia. Však páni?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Odznievajú tu veľmi divné reči. Ja som na rozdiel od niektorých presvedčený, že pán Slota má plné právo na to, aby bol proti vstupu do NATO. Toto právo mu dáva naša ústava a v nej zaručené občianske slobody a práva a toto právo mu dáva demokracia, ktorú budujeme. Ale chcem povedať, že aj ja som bol účastníkom tohto mítingu, a chcem povedať, že sa cítim trápne, že sa ma nikto neopýtal na to, čo som tam ja počul a ďalší štyria kolegovia poslanci, ktorí tam sedeli, a nemali sme sa možnosť k tomuto vyjadriť ani v imunitnom výbore. A ja som počul, a pamäť mi slúži, že pán Slota povedal naozaj to, že ak by niekto chcel z tejto krajiny ukrojiť čo len meter štvorcový, sadneme do "tankoch" a budeme sa brániť. Aj s tým "ch", áno, aj to som počul a ja to opakujem. "Budeme brániť túto krajinu, a keď bude treba, pôjdeme až do Budapešti."

    Ja som presvedčený, vážení, že za tej podmienky, ktorú postavil, je toto občianska povinnosť v prvom rade pána ministra obrany sadnúť do pomyselného tanku a brániť celistvosť tejto republiky a jej územie. Že je to povinnosť hlavného veliteľa ozbrojených síl Slovenskej republiky, že je to povinnosť predsedu vlády, dokonca i našich priateľov, občanov maďarskej národnosti. A som presvedčený, že tí čestní a poctiví by celistvosť tohto štátu išli brániť bez ohľadu na to, či by to bolo smerom na juh, na sever, na východ alebo na západ. Takto som ja chápal výrok pána kolegu Slotu. Takto som ho počul a takto ho potvrdzujem. A viete, vážení kolegovia, že som vás...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    aj ja som bol účastníkom mítingu a chcem len potvrdiť to, čo povedal pán Slota. Skutočne tie veci a tie vyhlásenia, ktoré on povedal, boli v podmieňujúcom tóne pre prípad, že Slovensko sa stane ohrozenou krajinou. Myslím si, že to je prapodstata a podstata obsahu, ktorý on povedal. Aj keď ja som to povedal podstatne uhladenejšie, ale mám za to, že keby sa to skutočne stalo, je to povinnosťou nás všetkých, a ja rozhodne by som sa postavil aj so zbraňou v ruke a išiel by som túto krajinu chrániť.

    Prečo však vládna moc sleduje výroky opozičných poslancov a snaží sa ich takýmto spôsobom škandalizovať alebo prevracať? Zrejme asi cieľ je iba jediný - umlčať. Buď zastrašiť, kto sa zastrašiť dá a ticho zalezie do lavice, bude mu daný pokoj, kto nie, tak ho umlčia s tým, že pôjde do basy.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Slota,

    padlo tu veľa slov za aj proti. Obhajovali vás aj vaši politickí súputníci, ktorí by vás najradšej videli na periférii verejného života. Ja nebudem farizej a poviem presne, čo si o vás myslím. Musím v prvom rade povedať to, že odsudzujem vaše výroky, vaše správanie, vaše nechodenie do parlamentu, ale myslím si, že nech to zhodnotia vaši voliči, či správne rozhodli, že v budúcnosti budete sedieť v tomto parlamente. Ak by som dnes svojím hlasovaním podporil zbavenie imunity vás, pán poslanec, verte mi, že by som rovnako musel hlasovať aj za zbavenie imunity pána poslanca Duraya. Preto ja nebudem podporovať zbavenie imunity vašej osoby, ale myslím si, že Slovensko, vážené dámy a páni, sa dnes zvíja v ekonomických kŕčoch, v ekonomických kŕčoch. Tu občanov nezaujíma nejaký Slota alebo Duray. Ich predovšetkým zaujíma, aby sa aj v slovenskej domácnosti začalo vyjasňovať a aby slovenský občan mal právo na dôstojný život. Ak slovenský občan bude mať dôstojný život, svoju prácu, na ktorú má právo, tak potom takéto výroky nebudú nikoho zaujímať, možno len Rasťa Piška a ďalších humoristov, ktorí existujú na Slovensku.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Starší vyšetrovateľ Policajného zboru podplukovník Pavol Jurčík sa obrátil na Národnú radu so žiadosťou, aby sme pána Slotu vydali na trestné stíhanie vo veci podstaty trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 ods. 1 písm. a) a podnecovanie k národnostnej a rasovej nenávisti podľa § 198 ods. 1 Trestného zákona. Ako dôkaz uviedol tri citáty, z ktorých, keď si ich pozorne prečítame, ani jeden vlastne uvedenú skutkovú podstatu nespĺňa. Z toho je zrejmé, že buď ide o politickú objednávku, alebo Národná rada nemá o čom rokovať. Preto si myslím, že je potrebné, aby sme ďalej postupovali tak, ako naznačil pán poslanec Kalman, a tiež žiadam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a vrátili vyšetrovateľovi jeho požiadavku s tým, že žiadosť nespĺňa potrebné náležitosti na trestné stíhanie. Prosil by som hlasovať o tomto návrhu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec, k vášmu vystúpeniu by som chcel mať takéto tri poznámky. V prvom rade si nemyslím, že ste použili na Cigánov pritvrdé slová. To po prvé. Ak v jednom okresnom meste býva 2-percentná cigánska etnická menšina a podieľajú sa na trestných činoch 40 percentami, tak je to iste veľmi závažné. To vaše konštatovanie je úplne pomimo. Naopak myslím si, že treba, aby sa dostal do užívania alebo aby sme schválili zákon o tom, že každý občan tohto štátu by si mal so zbraňou v ruke brániť svoj život a svoj majetok. Lebo to, čo sa deje na východe, kde Cigáni ohrozujú majetok každého občana, je katastrofálne.

    Druhá moja poznámka je taká, že naozaj ten váš problém nie je vôbec dôležitý pre našu spoločnosť. Môj predrečník tu spomenul, že Slovensko sa nachádza v ekonomických kŕčoch. Naozaj sa nachádza v ekonomických kŕčoch, pretože občana dennodenne obrazne povedané táto vláda kope do solar plexus, do brucha, takže z toho sú tie ekonomické kŕče, a jednoducho občan Slovenskej republiky nemá možnosť, aby sa nejakým spôsobom bránil. Preto to, čo ste tu povedali a ako ste sa hájili považujem za adekvátne a navrhujem, aby Národná rada neprikročila k prerokovaniu zbavenia imunity vás, pretože sa nenaplnil skutkový...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe požiadavky troch poslaneckých klubov vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosil by som vás, keby sme zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol ako prvý pán poslanec Kalman, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu 20. schôdze.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán poslanec Oberhauser, nemôžem dať hlasovať o ukončení schôdze, pretože v súlade s rokovacím poriadkom musím dať možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzavrel som písomnú časť prihlášok, teraz musím dať právo prihlásiť sa ústne. Potom môžeme v súlade s rokovacím poriadkom skrátiť lehotu ústnych vystúpení alebo potom už len dať možnosť vystúpiť s pozmeňujúcimi návrhmi k uzneseniu, alebo k návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Sopko. Ináč nie je možné ukončiť rozpravu, porušil by som rokovací poriadok. Čiže toľko na vysvetlenie. Preto môžem dať hlasovať o návrhu pána poslanca Kalmana, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kalmana, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Opakujem, hlasujeme o návrhu pána poslanca Kalmana, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uvedenom návrhu pána poslanca Kalmana, tak ako som uviedol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budem pokračovať ďalej v rozprave Národnej rady k tomuto bodu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Predtým sa prihlásil pán poslanec Zelník, potom pán poslanec Slobodník. Kto sa ďalej hlási písomne do rozpravy? Pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Zelník, po ňom pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    už vo faktickej poznámke som povedal, že som bol jedným z účastníkov mítingu v Kysuckom Novom Meste. Chcem potvrdiť ako účastník tohto mítingu to, čo povedal predseda Slovenskej národnej strany pán Slota. Nikto by nemal skutočne vytrhávať vypovedané slová bez toho, aby nepovedal o atmosfére, ale aj o udalostiach, ktoré ovplyvnili vystúpenie predsedu Jána Slotu. K tomu, čo povedal, aj keď sa dá pripustiť, že niektoré formulácie neboli najšťastnejšie, jej obsah, to, čo povedal v kontexte s podmieňujúcim spôsobom, bol obsahom, s ktorým sa dá súhlasiť. Nebudem rozvádzať situáciu, ktorá v tom čase panovala, pretože tú už ozrejmil pán Slota s tým, že sa veľa diskutovalo o pôde, ktorá sa mala odovzdať dole na juhu občanom maďarskej národnosti, o tom, že po tom, ako nastúpila vládna moc, ktorej súčasťou je Strana maďarskej koalície, začala sa vytvárať školská, ale aj kultúrna autonómia, o tom, že Strana maďarskej koalície mala v predvolebnom programe sľub o vytvorení autonómie a vlastne odpredaj pôdy, ktorý bol tým najväčším problémom vtedajšieho aj tohto obdobia, na ktorý potom pán predseda Slota reagoval ako o reálnej hrozbe možnej následnej autonómie Slovenska, ktorú tieto autonomistické snahy Strany maďarskej koalície otvorene podporovali a podporujú funkcionári z Budapešti. V tomto kontexte pán predseda rozohniac sa alebo horlivou rečou povedal, že v prípade takéhoto niečoho, že by sa siahlo na suverenitu Slovenskej republiky, vyzval by ľudí, aby sadli aj do tankov a bránili Slovenskú republiku. Čo k tomu povedať? V tomto smere by som sa pripojil aj ja a verím, že isto aj vy, ktorí tu sedíte v laviciach, ale aj vaše deti a vaši príbuzní by neváhali brániť Slovensko.

    Chcem upozorniť, že napriek tomu, že médiá venovali tomuto vystúpeniu mimoriadnu pozornosť, a to tak, že nahrávku opakovane púšťali, a teda ak na mítingu si to vypočuli priaznivci Slovenskej národnej strany, ktorých bolo okolo 200, zásluhou médií si tieto výzvy, samozrejme, už nie s tou atmosférou mítingu mohli vypočuť státisíce občanov. Myslím si, že napriek tomu, že títo občania, ktorí počuli len istý výsek toho, čo povedal pán Slota na mítingu, ľudia aj tak pochopili, pretože nedošlo ani k náznaku zvýšenia etnickej či nejakej národnostnej neznášanlivosti, a dobre títo ľudia pochopili, o čo išlo, teda s tým, že v prípade ohrozenia republiky by išli republiku brániť.

    Otázka, prečo sa má Národná rada Slovenskej republiky zaoberať týmto problémom, pretože pán Slota nekládol odpor ani nerobil žiadne problémy pri tom, keď vyšetrovateľ prišiel za ním, spolupracoval, je zrejmá z toho, že ide o opozičného poslanca, k tomu ešte predsedu opozičnej strany. Ľudia sa dostávajú na hranicu sociálnej odkázanosti a ich mysle treba zamestnať. Jednak aby zabudli na kauzy okolo Nafta Gbely či predaja alebo nepredaja siete 1 800 a ďalších káuz, ktoré sa postupne vynárajú.

    Zaujímavý je aj meter spravodlivosti súčasnej vládnej moci. Keď v januári 1999 sme poslanecký klub Slovenskej národnej strany dávali podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie zákonnosti postupu ministra zdravotníctva v súvislosti s vydaním jeho pokynov hospitalizovať iba akútne stavy, vtedy išlo o ohrozenie státisícov občanov, o ich zdravie a o ich životy, Generálna prokuratúra na to reagovala tým, že mi poslala odpoveď, že sa budú zaoberať, ale nie tým, čo bolo prapodstatné, a teda akéhosi odporúčania, aby sa hospitalizovali iba akútne stavy, ale už len podnetom, ktorým boli zdravotnícke zariadenia upravené na zníženie nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť, čo je vlastne o ničom. Prapodstata celého problému súvisela práve s tým, že dochádzalo k nabádaniu, porušovaniu zákona o Liečebnom poriadku, zákona, ktorý garantuje aj naša ústava. Preto sa teraz treba zaoberať poslancom a predsedom národnej strany Jánom Slotom, aby sa tieto kauzy a kauzičky dávali dostratena, aby zapadli prachom a aby občania mali hádam pocit zadosťučinenia, že predsa sa dbá na to, aby sa dodržiaval zákon.

    Pán generálny prokurátor včera v odpovedi povedal, že na mnohé podnety, ktoré prišli, nemá dostatok pracovníkov. Nemá, ale Jána Slotu, ale aj ďalších okamžite prišli vyšetrovať.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    apelujem na vašu súdnosť, zmysel pre spravodlivosť, ktorá by mala zvíťaziť nad nenávisťou či snahou takýmto spôsobom likvidovať ľudí, ktorí majú aj iný názor. A trvám na tom, že toto je istý akt zastrašovania a sú iba dve možnosti: alebo tí ľudia zalezú do lavíc, alebo ich chcete posadiť do basy.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    teraz sa prihováram k slovenskému národu, nie k vám, absolútne nie k vám a už nie tam k tomu pánu Osuskému, ktorý ma voľakedy obliekol do hnedých trenírok a sám berie desaťtisícové úplatky za to, že vypisuje mastičku pacientom z druhého obvodu. To je ten čestný demokraticko-stranícky poslanec. K tomu sa ešte dostaneme. Chcem sa vysloviť k činnosti imunitného a mandátového výboru alebo mandátového a imunitného, neviem, aké je poradie. Prosím vás pekne, nehovorím o pánu predsedovi Sopkovi, to zdôrazňujem osobitne, ak budem hovoriť o výbore, nemyslím tu jeho, ale tú väčšinu, ktorú v ňom tvorí terajšia koalícia, ktorá si dovolí zamietnuť žiadosti na prerokovanie v tomto imunitnom výbore, ak sú dané poslancami opozície.

    Pán Šebej si ma dovolil ukrutným spôsobom znevážiť, pripísal mi gardistický znak na čelo, nevie o tom, samozrejme, o mojom životopise, že som zachraňoval ako spoluúčastník, nie sám, troch - štyroch partizánov, troch francúzskych a jedného ruského, ja som sa tým nikdy nechválil, ale je to v dokumentoch, v oficiálnych dokumentoch Komunistickej strany Slovenska z roku 1946, to bola vtedy vládna sila, preto o tom hovorila komunistická strana. Na to pán Osuský, samozrejme, sa pridal s tými svojimi hnedými trenírkami, pán Zajac, veľký bojovník za "Slovensko" si dovolil napísať o mne, že som bol v teroristickom kurze. Keby to povedal vonku, a k tomu sa tiež dostanem, ale dovolil si tu povedať niečo bez toho, aby si tu osvojil detaily, tak sa podpísal pod tento list tento pán, môj bývalý kolega z literárnej vedy, ktorý si žiada, aby som aj jeho súdil, ak budem súdiť Feldeka. Nuž rozsudok proti Feldekovi vyznel jednoznačne. Osočovanie Slobodníka z fašistickej minulosti je hrubým narušením jeho práv, zásahom do života a cti. Potvrdili to dva senáty Najvyššieho súdu, nielen pán Štefanko, ako sa tu niekedy pokúšate tvrdiť, potvrdil to aj druhý senát Najvyššieho súdu. Ale keď som sa ja chcel domáhať spravodlivosti predtým a dožadovať sa toho, aby sa ospravedlnili títo ľudia za hrubé urážky, ktoré sa ma týkajú, samozrejme, na to sa v imunitnom výbore nenašiel dostatočný počet hlasov, to sa jednoducho zamietlo. Ale nezamietlo sa a nezamietne sa, keď podám sťažnosť aj na pána Osuského a predložím dokument, v ktorom tá žena píše, že dostal od nej 10 tis. korún za to, že jej na kožu dal nejakú mastičku, ktorú by dostala len zato, že bola z druhého obvodu ako on. To je v poriadku, to sa tam nedostane, takýto úplatkár tu môže žiť a absolútne byť nepotrestaný.

    A takisto zostáva nepotrestaný poslanec, lebo najprv bol poslanec, pán Pál Csáky.

  • Pán poslanec Slobodník, prosil by som, keby ste sa vyjadrovali k pánu Slotovi a k návrhu, ktorý tu bol prednesený.

  • Pán Pál Csáky prisahal tu v týchto priestoroch.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Slobodník, upozorňujem vás, že budem vám musieť zobrať slovo, ak nebudete hovoriť k otázke, ktorá je predmetom rokovania. To je pán Slota.

  • Pán Pál Csáky bol poslanec. Ja hovorím, čo hovorím. To je moje právo hovoriť. Ešte by ste ma chceli ako v Uhorskom sneme obrať o slovo? Tak to vari nie! Pán Csáky napísal veci, napísal po zrelej úvahe, a ja vám ich citujem už po tretíkrát, aby vám to do vášho hluchého svedomia, nie, k vám to neprenikne, pán Mészáros a spol., ale k ostatným to prenikne. Napísal, že my Slováci máme komplex menejcennosti za to, že sme neboli národom, že až teraz sme národ. Vás to neuráža, mňa to uráža. Ďalej tam napísal a povedal v tomto prípade ďalšie veci, že máme nečisté svedomie, lebo sme získali územie obývané Maďarmi nie celkom čistým spôsobom. A ďalej napísal, že máme diskutabilné hranice a že Maďarom, maďarským občanom na Slovensku sa nepodarilo ani v dvadsiatom, ani v tridsiatom ôsmom roku vysloviť, v ktorej krajine chcú žiť. Toto sú útoky na celistvosť štátu. Toto sú útoky na mierové dohody z roku štyridsať sedem. Tam napísal totiž aj to, že dohody z roku štyridsať sedem a Trianom z roku dvadsať rozpútali nepriateľstvo medzi národmi strednej Európy.

    Máte dvojaký meter a ja verím, že slovenský národ vás dobre počúva a budete mať možnosť toto počuť ešte veľakrát, až kým si neuvedomíte, že musia byť v tejto snemovni čestné a férové vzťahy aspoň také, že keď niekto urazí opozičného poslanca, tak ten má právo na to, aby sa mu títo dotyční ospravedlnili, ako má, samozrejme, aj koaličný poslanec, keď ho nenáležite urazí opozičný poslanec. Toto si jednoducho nechcete uvedomiť, takto žijete.

    Takže, prosím vás pekne, slovenskí občania, sledujte činnosť imunitného výboru. Ja vám oznámim aj mená, napíšem ich aj do Extra aj do Slovenskej Republiky, aby bolo vidieť, ktorí poslanci koalície zamietli jednoducho žiadosť, zamietli ani nepripustili, to je ako nič. Ani nepripustili možnosť, aby sa moja sťažnosť a sťažnosť klubu podaná v mojom mene alebo za mňa prerokovala v imunitnom výbore. Kde je tu zmysel pre spravodlivosť? Ale domáhať sa zmyslu pre spravodlivosť od vás, to je naozaj asi priveľa. Takže pamätajte si, situácia je taká a slovenský národ to bude počuť veľakrát aj s menami tých, ktorí tu minule hlasovali za to, aby Pál Csáky zotrval vo svojej funkcii napriek tomu, že som vám predložil jasné dôkazy, že ten človek neguje slovenský národ. Napísal: "Hovoriť o Slovákoch v deviatom a desiatom storočí, to je čistá utópia, to je číry výmysel." A na druhej strane napísal hneď o pár strán ďalej alebo o pár strán predtým v tej svojej "krásnej" knihe Medzi dvoma svetmi: "My Maďari na Slovensku by sme si mali prisvojiť kult svätého Štefana, lebo tu vznikol." To znamená inými slovami, slovenský národ tu nebol, presunul nás niekde do Juhoslávie na základe pomýlenej knihy jedného maďarského vedca Imre Bolu, ktorý napísal, že Veľká Morava nebola na Slovensku, aj s Nitrou a s Panóniou všetko to presťahoval na územie bývalej Juhoslávie. A na druhej strane sem usadil už Maďarov.

    Takisto tu mlčky všetci trpíte, ako keby ste si vody nabrali do úst, keď tento človek vyhlasuje, že Maďari sú tu autochtónni obyvatelia. On napísal v tejto svojej knihe, že získali sme územie obývané Maďarmi nie celkom čistým spôsobom. To sa vám neotvára nôž vo vrecku, niektorým z vás aspoň teda, pokiaľ máte vôbec nôž a pokiaľ máte vôbec vrecko? Pamätajte si, nie vy ste posledná inštancia, zostane po vás Slovensko a potom sa my budeme spytovať a potom my budeme hovoriť a klásť takéto otázky, aké ste si vy dovolili zamietať. To isté ste predviedli včera, nepoznám ešte výsledky, ale ste zariadili tak, aby v Ústavnom súde nebol ani jediný predstaviteľ inej koncepcie, než je vaša. Vy si stále myslíte, že svet to bude trpieť donekonečna.

  • Pán poslanec Slobodník, prosím vás, vráťte sa k meritu veci. K otázke, ktorá je predmetom rokovania.

  • Pán predseda, tajné voľby, s listami v rukách ste tam behali, aby ste vedeli, za koho máte hlasovať alebo nie. Dobre, nechajme tajné voľby, to je iná otázka.

    Ja vás upozorňujem, tieto veci sa dostanú na pravé miesto, dostanú na poriadok a všetky tieto neprávosti, ktoré robíte slovenskému národu, teraz nejde o tie moje urážky, ja si to s každým vybavím súdne. A žiadam, toto ešte poviem, pána Langoša neprítomného, pána Osuského, pána Zajaca a pána Šebeja, povedzte toto všetko, čo ste o mne povedali, to znamená o hnedých trenírkach, gardistický znak na čele, povedzte to láskavo mimo tejto budovy, ak ste si takí istí, že to nie je trestné. To sa neopovážite, tam sa vaše hrdinstvo končí. Vy sa len tu opovažujete klebetiť, rozširovať nepravdy a vyrábať zo mňa človeka, ktorý má oveľa čestnejšiu minulosť ako hocikto z vás. Neprítomný pán Langoš mi musel podpísať nevediac, samozrejme, čo činí, teraz by to neurobil, keby to teraz bolo. Ale musel podpísať toho roku 1990, roku 1991, aj som to dostal, že Dušan Slobodík neni evidován ani pod bodem A, ani pod bodem B, ani pod bodem C. Na rozdiel od niektorých z vás, ktorí takéto potvrdenie asi nemajú. Takže aj v tomto ohľade nedovoľujem si a nedovolím si, aby takéto postavičky, ako je pán Zajac, ako je pán Osuský a pán Langoš a pán Šebej si dovoľovali ma urážať. Tým vyšším sudcom bude slovenský národ. Pamätajte si.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Slobodníka: pani poslankyňa Tóthová ako prvá. Pán poslanec Cuper ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené plénum,

    pán poslanec Slobodník hovoril o vyvodzovaní zodpovednosti aj veľmi podivnej praktike dnes, preto nech mi je dovolené mať faktickú poznámku k tomuto. Ja si myslím, že skutočne vyvodzovanie zodpovednosti dnes je veľmi zaujímavé a podľa môjho názoru nesúladné s právnym štátom. Od takých drobností, akože sa vôbec nevyvodzuje zodpovednosť a nechá sa osoba, ktorá zaviní dopravný priestupok Jozefa Ráža, odísť bez akéhokoľvek konštatovania, že došlo k porušeniu, akosi k ublíženiu na zdraví až po také veci, ako z určitej kauzy, určitého druhu sa vyberie len poslanec Krajči, ale ďalšie podania o spáchaní trestných činov, teda návrhov na prešetrenie, či boli spáchané trestné činy marenia referenda, to sa absolútne, ale absolútne neprerokúva, nepracuje sa na tom, a už nehovorím o činoch, cez ktoré sa prejde mlčaním, ako že sa spôsobí vyše 30-miliónová škoda tým, že lietadlá aerolínií nelietajú a robia sa také kroky, že sa siahne na súd na platy sudcov, čo prinesie do štátneho rozpočtu napríklad len 26 mil. korún. Takže postupy súčasnej moci sú veľmi zaujímavé a mám pochybnosti, či sú súladné s právnym štátom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Slobodník vo svojom vystúpení, ktoré nebolo k meritu veci, využil skutočnosť, že má poslaneckú imunitu, využil fakt, že za výroky prednesené na tejto pôde nemôže byť stíhaný a opakovane, zápis to dosvedčí, vyhlásil, že som bral 10-tisícové úplatky za predpis akejsi masti akejsi panej z druhého obvodu. Ja ho žiadam a nemôžem o to žiadať súdnou cestou, ale žiadam ho ako chlapa, ak má v sebe zvyšky charakteru, o čom pochybujem, aby ma konfrontoval s tou paňou, som na to pripravený kedykoľvek a kdekoľvek i na verejnosti, a trvám na tom, aby tieto tvrdenia dokázal. V opačnom prípade je bezcharakterný sprostý luhár, na čom trvám, tak ako trvám na hnedých trenírkach, a som ochotný to zopakovať kedykoľvek a kdekoľvek i mimo tohto parlamentu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Slobodník, ak sa niekto dotkne vašej cti, máte právo sa brániť a ohradiť sa. Ale vy ste sa dotkli lekárskej cti pána doktora Osuského, buďte taký láskavý a predložte dôkazy a prípadne konfrontáciu. To je príliš vážna vec. Predložte dôkazy.

    A prosím pána Hudeca, aby sa nesmial, lebo ty vieš, čo je to lekárska česť.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ruch v sále.

  • Dovoľte mi, vážení kolegovia...

  • Upokojte sa, páni poslanci, vystupuje pani poslankyňa Mušková.

  • Som asi jediná, ktorá som sa zúčastnila na tomto mítingu na pozvanie občianskej iniciatívy, a ešte som sa neozvala. Dovolím si povedať, že na pomery v Kysuckom Novom Meste bol na tomto mítingu veľmi nezvyčajný počet novinárov a na balkóne neznáma skupina ľudí, ktorá roztlieskavala divákov a vyložene burcovala emócie. Okamžite po tomto mítingu nasledovala obrovská mediálna kampaň. Správa sa dostala zrejme až do Južnej Ameriky a s ňou informácia, akí neznášanliví politici rastú na Slovensku. Tak ako to tu zaznelo, ja si myslím, že celá akcia bola objednaná a opäť raz poškodila meno Slovenska aj predložením tejto kauzy do parlamentu, aj ďalšie medializovanie vďaka tomu, že je to tu v parlamente. Ale aj výroky pána Duraya svedčia o takejto nie čestnej hre. Ja chcem poprosiť, vážení kolegovia, aby sme sa skutočne touto kauzou - neboli to šťastné výroky -, ale aby sme sa touto kauzou nezapodievali, pretože takto by sme sa mohli zapodievať kauzami dennodenne a jednoznačne by ste si mohli vyťahovať rad za radom a vymýšľať nejaké prešľapy na každého poslanca.

  • Pán poslanec Zajac - faktická poznámka.

  • Veľmi nerád replikujem na slová pána Slobodníka, pretože ma jednoducho tie nekonečné lži už nudia a otravujú a nechcem sa k nim vracať, ale nedá sa na ne neodpovedať.

    Po prvé. Pán Slobodník napísal sám vo svojej vlastnej knihe, že sa zúčastnil teroristického kurzu v Sekuliach. V marci, v apríli 1945 sám napísal vo svojej vlastnej knihe o tom, teraz to hovorí aj pán poslanec Cuper, že chce obhajovať štát. To znamená, že chcel obhajovať podľa pána poslanca Cupera slovenský štát na konci druhej svetovej vojny. Veď sa spamätajte! A je ešte na to aj hrdý pán poslanec Cuper, v poriadku.

    Pán poslanec Slobodník sám napísal, že podpísal, že bude v tyle nepriateľa, to znamená Sovietskej armády, že bude robiť záškodnícku činnosť. To som nenapísal predsa ja. To sú proste nezmysly. To je v jeho knižke, je to slovom a písmom a ja to môžem kedykoľvek zopakovať na ktorejkoľvek pôde. To je po prvé.

    Po druhé. To sú neuveriteľné lži, že ja som nejaký čechoslovakista a neviem aká postavička. Pán poslanec Gašparovič tu hovorí v interpelácii o tom, že za môjho riaditeľovania v Ústave slovenskej literatúry nevznikla ani jedna jediná publikácia. Bolo ich vyše 30 knižných publikácií, z nich mnohé ocenené. Ako ja mám na to reagovať, na takéto proste bohapusté lži, ktoré sa tu rozprávajú v tomto parlamente? A takto to ide proste kolom dokola. To isté sa týka pána poslanca Osuského. To sú jednoducho nehoráznosti. Vy môžete tieto nehoráznosti rozprávať koľko chcete, aj tak na tom nič nezmeníte, že sú to nehoráznosti.

    A napokon, aby som sa vrátil k meritu veci, ja vám aj tak poviem, ja som za to, aby Slovenská republika bola členom NATO, lebo som za to. A zo štátnych záujmov, aby Slovenská republika bola bezpečným domovom pre nás všetkých a nemôže byť nijako ináč bezpečne domovom nás všetkých, len keď bude súčasťou toho obranného združenia, v ktorom sú s ňou aj jeho susedia. To je proste realita.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Nerád mlátim prázdnu slamu, ale znovu má tento parlament jeden zo svojich nádherných dní, keď zabíja jeden deň za druhým a v podstate nerobí nič poriadne. Nechcem sa vyjadrovať k názorom pána poslanca Slotu, pretože na tom mítingu som nebol, a slová, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, mohli znamenať úplne niečo iné ako význam celého vystúpenia, ale tiež si nemyslím, že je náhoda, že na tomto mítingu bola vytvorená taká atmosféra, tiež si nemyslím, že bola náhoda, že tam bolo prítomných toľko médií, ktoré potom donekonečna opakovali niekoľko slov pána poslanca, nech sú také alebo také. Ale viete, že atmosféra mítingov býva často veľmi zložitá a atmosféra mítingov dokáže človeka niekedy vyhecovať - nemalo by sa to stať, toho som si vedomý - k slovám, ktoré nie sú adekvátne významu. Ale viete, reči sa hovoria a chlieb sa je. A my dnes hovoríme len reči, tárame, trepeme, ale možno za chvíľočku vývoj tohto Slovenska speje k tomu, že chlieb nebude. Ja som zvedavý, čo povieme národu potom. To som skutočne veľmi zvedavý.

    Viete, treba popočúvať, čo si myslia ľudia, vážení páni kolegovia poslanci, čo si myslia ľudia nielen na námestiach, ale skočme zavše aj do tých krčiem a sadnime si tam, nie všetci sú opilci, je tam mnoho rozumných názorov, ale viete, vy sa už do tých krčiem ani neopovážite prísť, pretože Slovák je dosť taký prudký a tá ruka by mu mohla uletieť. Ale ja by som sa rád vrátil k tomu vystúpeniu pána poslanca Slotu. Ja som hovoril s niektorými pivovarníkmi v Banskej Bystrici a tí sa domnievajú, že vystúpenie pána poslanca bolo asi v takom zmysle, že treba nasadnúť na tanky, v ktorých sa vozí pivo, a tak treba zvýšiť exportnú činnosť Slovenska. Tak ja si myslím, že ak toto myslel pán poslanec, takto isto si to vysvetľuje bežný národ, tak to myslel celkom dobre.

    Nebudem hlasovať za zbavenie imunity pána poslanca Slotu, tak ako som nehlasoval za zbavenie imunity ostatných, a ani nebudem hlasovať za zbavenie imunity tých poslancov, ktorí sa dopustia nejakého činu, ktorý nebude úmyselný. Uvedomujme si, že máme každý jeden konár, na ktorom sedíme, a dnes si každý z nás tento konár podpiľuje pod sebou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala nielen na vystúpenie pána poslanca Slobodníka, ale najmä na atmosféru, ktorá tu počas jeho vystúpenia panovala. A nehnevajte sa, pán predseda, aj vy ste sa na nej podieľali. Myslím si, že naozaj nie je vhodné, ak poslanec hovorí, aby sa mu skákalo do reči. Vyčítali ste mu aj vy, aj tu naši kolegovia z koalície vykrikovaním, že nehovorí k meritu veci. Naopak, ja si myslím, že k meritu veci hovoril. Veď už vstupné slová pána predsedu výboru Sopka hovorili o morálke a etike, ktorú by každý poslanec mal mať, a myslím si, že slová, ktoré tu hovoril pán Slobodník, s celým týmto problémom veľmi úzko súviseli. Napokon, neprekvapuje ma, že reakcie boli také preto, lebo hovoril o veciach, ktoré sa vám nepočúvajú veľmi príjemne.

    Súhlasím s ním, že mnohí sa tu schovávajú za poslaneckú imunitu a spoliehajú sa na to, že tu môžu povedať kadečo, ale napriek tomu oceňujem úprimnosť pána poslanca Galbavého, ktorý bol veľmi úprimný, keď povedal, že nebude hlasovať za pozbavenie imunity pána poslanca Slotu len preto, lebo by musel hlasovať aj o pozbavení poslaneckej imunity pána Duraya. To sú naozaj veľmi úprimné slová, aj to naznačuje, akým metrom sa tu meria. Ubezpečujem však pána poslanca Galbavého, že na rozdiel od toho, že dnes tu riešime pána poslanca Slotu, návrh na pozbavenie imunity poslanca Duraya v tomto parlamente nikdy nebude predložený.

  • Vážený pán predseda,

    som rád, že svojím vystúpením pán poslanec Slobodník dal tomuto rokovaniu taký smer, aby sa ukázalo, že tu naozaj nejde iba o osobu pána poslanca Slotu, ale že tu ide o dvojtvárnu farizejskú politiku tejto vládnej koalície, ktorá naozaj visí na Bugárových gatiach, tak ako kedysi visela na Durayových. Nerovnaký meter na poslancov vládnej koalície a ešte nerovnakejší meter na poslancov maďarskej koalície a všetko to zlo, čo sa tu objavuje na strane opozície, ktorá zastupuje slovenské záujmy alebo sa snaží obhajovať slovenské záujmy. V tomto zmysle, vážení páni poslanci maďarskej koalície, si vyprosím, aby ste po človeku, ako je Dušan Slobodník, ktorý celý život svojimi postojmi sa zaslúžil o obhajobu slovenských záujmov, tu pokrikovali ako kedysi vaši pomaďarčení súkmeňovci, ktorí boli tak či tak všetci poväčšine slovenskej a nemeckej národnosti, pokrikovali po Ferdišovi Jurigovi. Nezaslúži si to. Zaslúži si vašu úctu svojím celým životom.

    Pánu poslancovi Zajacovi chcem povedať, že on je naozaj tu len na to, aby nás dostal do NATO, ale my sme tu nato tiež možno, aby sme obhajovali slovenské záujmy. Ja netvrdím, že naše záujmy sú tiež proti nášmu vstupu do NATO a Európskej únie, len na rozdiel od neho, my tam nechceme ísť po kolenačky a nechceme neustále lízať podlahu pred našimi krokmi do tejto únie a do NATO, ale chceme tam vstúpiť ako dôstojný partner, nie cez Budapešť, nie cez Prahu, ale chceme konečne v tomto priestore mať štát, ktorý bude obhajovať slovenské záujmy.

    A v tom je, pán Zajac a páni vážení poslanci z vládnej koalície, medzi nami diametrálny rozdiel.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako som oznámil na úvod dnešného rokovacieho dňa, uskutočníme opakovanú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, čiže prerušujem rozpravu k tomuto bodu. Po 14.00 hodine vystúpi v rozprave ako prvý pán poslanec Oberhauser a po ňom pán poslanec Paška, ktorí sa prihlásili ústne.

    Teraz by sme pristúpili k opakovanej voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Chcem opäť pripomenúť, že deviatim sudcom Ústavného súdu uplynie funkčné obdobie v januári v roku 2000, preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky navrhla prezidentovi Slovenskej republiky 18 osôb, z ktorých prezident vymenuje 9 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky na funkčné obdobie siedmich rokov.

    V prvom kole tajnej voľby z navrhovaných kandidátov najviac platných hlasov získali 16 kandidáti. Z ustanoveného počtu zvolených 18 kandidátov, teda v opakovanej voľbe treba zvoliť ešte dvoch kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb, ktorí neboli zvolení.

    Pri opakovanej voľbe sa podľa článku 20 ods. 2 platného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu primerane použijú ustanovenia článkov 6 až 19 volebného poriadku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, opäť pripomínam, že podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním alebo ako alternatívu za uvedie pri väčšom počte kandidátov, ako treba zvoliť. Hlasovací lístok je neplatný aj vtedy, ak je menený alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a hlasovali ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    V rozprave budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Najskôr by som prosil, aby overovateľ za skupinu poslancov informoval o výsledku tajného hlasovania opakovanej voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Prosím pána poslanca Hóku, aby informoval Národnú radu o výsledku hlasovania.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 17. septembra 1999.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 111 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Čiže poslanci odovzdali 111 hlasovacích lístkov, z toho bolo 100 platných hlasovacích lístkov, 11 neplatných hlasovacích lístkov.

    Zo 100 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe:

    Jozefa Belu hlasoval za 1 poslanec, proti 67 poslancov a zdržalo sa 32 poslancov,

    Milana Čiča hlasovalo za 50, proti 35 a zdržalo sa 15 poslancov,

    Máriu Ilgovú hlasovali za 3 poslanci, proti 62 a zdržalo sa 35 poslancov,

    Eriku Kučerovú hlasovali za 2 poslanci, proti 52 a zdržalo sa 36 poslancov,

    Františka Oregoša hlasovalo za 0, proti 64 a zdržalo sa 36 poslancov,

    Richarda Rapanta hlasovalo 6, proti 58 a zdržalo sa 36 poslancov,

    Ernö Rózsu hlasovalo za 13, proti 58 a zdržalo sa 29 poslancov,

    Mariána Schmidta hlasoval za 1, proti 61 a zdržalo sa 38 poslancov,

    Tibora Šafárika hlasovalo za 31, proti 45 a zdržalo sa 24 poslancov,

    Alexandra Škrinára hlasoval za 1 poslanec, proti 63 a zdržalo sa 36 poslancov,

    Petra Škultétyho hlasovalo za 6, proti 61 a zdržalo sa 33 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v opakovanej voľbe je potrebné získať najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe z navrhnutých kandidátov nezískal potrebný počet hlasov.

    Overovatelia zároveň poverujú svojho člena Lászlóa Hóku oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem za oznámenie výsledkov opakovanej tajnej voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu na základe výsledkov volieb, ktoré uviedol pán poslanec Hóka.

    Národná rada z druhého kola nenavrhuje prezidentovi Slovenskej republiky nikoho z kandidátov na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, nakoľko ani jeden z kandidátov v opakovanej voľbe nezískal potrebný počet hlasov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať rozpravou o prerušenom bode rokovania schôdze - správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení spoluobčania,

    z predloženého návrhu mandátového a imunitného výboru, ktorým sa oznamuje Národnej rade výsledok zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline z 31. marca 1999 na vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že ústavnoprávny výbor nebol schopný prijať platné uznesenie. Obsah, ktorý v prílohe uvádzajú vyšetrovatelia, je takého charakteru, že aj táto časť jednoznačne ukazuje, že neboli naplnené skutky, ktoré by smerovali k nejakému trestnému stíhaniu, a preto si myslím, že celý návrh je zmätkový, že naozaj, ako to tu bolo už povedané, Národná rada sa zaoberá v tejto súvislosti vecami, ktoré sú akousi nadprácou a že by sme sa mali venovať skôr vážnejším veciam, ktoré sa týkajú problémov rozvoja Slovenska a riešenia vážnych ekonomických, sociálnych, ale aj iných problémov, s ktorými Slovensko v tomto čase zápasí. Ak v tejto súvislosti došlo k nejakým veciam, tak to sú skôr vnútrostranícke veci, ktoré sa budú určite riešiť v rámci Slovenskej národnej strany, a my nepotrebujeme, aby sa parlament zaoberal našimi vnútornými záležitosťami.

    V tejto súvislosti však ale treba povedať, že tu predsa tá diskusia nie je absolútne zbytočná, lebo poukázalo sa aj v rámci tohto vystúpenia, o ktorom sa hovorí, na tri vážne okruhy problémov. Aj sám spôsob, akým sa celé toto prerokúva, ukazuje, že v našej spoločnosti nie sú veci v poriadku. K tým samým trom oblastiam, ktoré naznačili výroky, ktoré sú uvedené v správe, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok.

    Prvá vec je naozaj trauma vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. A v tejto súvislosti svoju úlohu zohráva aj maďarská menšina. Na tejto schôdzi sme napríklad prerokúvali problémy týkajúce sa postihnutých občanov židovského pôvodu, ktorí boli v koncentračných táboroch prenasledovaní počas vojny. Ale hoci na Slovensku došlo k trom okupáciám maďarskými vojskami po roku 1918, po roku 1939 a takisto v roku 1968, doposiaľ nezaznelo ospravedlnenie voči slovenskému národu, doposiaľ nebol predložený zákon, ktorým by sa naprávali krivdy spôsobené obyvateľom Slovenskej republiky, naprávali sa škody a jednoducho nahradzovali sa ujmy, ktoré v tejto súvislosti občanom Slovenskej republiky vznikli. A boli to nemalé ujmy, veď vieme veľmi dobre z histórie, že...

  • Pán poslanec, prosil by som vás, keby ste sa venovali problematike, ktorú prerokúvame, a to je...

  • Áno, venujem sa problematike, ktorú prerokúvame. Jednoducho nebola naplnená táto skutočnosť a je vo vystúpeniach pána Slotu potrebné na tieto veci upozorniť, ale aj vo vystúpeniach ďalších poslancov Slovenskej národnej strany.

    Ako som už povedal, dokonca tu došlo jednoducho nielen k poškodeniu ľudí, ale aj k zničeniu ľudských životov v Detve aj v blízkosti Žiliny. A naozaj, ak Národná rada aj poslanci, ktorí tu reprezentujú maďarskú menšinu, myslia úprimne dobré spolunažívanie v našom štáte, by mali byť oni prví iniciátori, aby sa k takýmto veciam zaujal jednoznačný postoj a potom by nemohlo v budúcnosti dôjsť k nejakým traumatizujúcim výrokom.

    Podobne je to aj vo vzťahu k rómskej otázke. Nedávno sme prerokúvali podanie na tomto mieste vo vzťahu vyslovenia nedôvery pánu podpredsedovi Pálovi Csákymu za to, že neriešil rómske problémy a sama rómska komunita na to upozorňuje a žiada jeho odstúpenie. Vo vzťahu k nemu sa tu ozývali slová na jeho obranu. Ale keď tu zaznejú iné slová vo vzťahu k rómskej menšine, tak už sa hovorí o trestných stíhaniach. Takisto je to aj v ďalších otázkach, na ktoré sa v tejto súvislosti upozorňuje, a to je problém riešenia otázok pôdy neznámych vlastníkov a ich vydania obciam, o ktorých vieme, že ich je okolo 400, kde je celá obecná samospráva v rukách politikov zo Strany maďarskej koalície. My sme žiadali, keď sa prerokúval zákon o komunálnych voľbách, aby nedošlo k takejto majorizácii v jednotlivých regiónoch, aby bolo proporčné zastúpenie všetkých občanov, ktorí žijú v týchto národnostne zmiešaných územiach. A vlastne týmito vecami sa založili traumy, darmo mávate rukami, páni poslanci vládnej koalície, vy ste založili tie traumy, lebo keby sa bol prijal dobrý komunálny zákon o komunálnych voľbách, nebolo by...

  • Pán poslanec, ešte raz vás upozorňujem, aby ste hovorili k veci, pán poslanec Oberhauser.

  • Hovorím k veci. O týchto veciach sa hovorí v materiáli na poslednej strane, ktorý bol predložený mandátovým a imunitným výborom, čiže hovorím k veci. Pán podpredsedajúci, rovnakým metrom sa správajte aj k svojim vládnym poslancom, ich rovnako zahriakujte a potom vás budeme brať vážne. Vy stále tu nastavujete dva rôzne metre. Metre voči opozičným poslancom, metre voči koaličným poslancom. Aj toto vaše vystupovanie, pán podpredseda Hrušovský, je toho dôkazom.

    Na dôvažok chcem upozorniť na ďalšiu skutočnosť. Celý prvý návrh správy mandátového a imunitného výboru má dátum apríl 1999. Od 24. marca sa ťahá táto kauza. Prečo? Aby sa Slovenská národná strana traumatizovala. Dnes sú útoky na ďalších, na pána poslanca Kotiana, na pani poslankyňu Malíkovú, to sú systematické útoky proti Slovenskej národnej strane, takto pomocou medií, pomocou orgánov činných v trestnom konaní sa vydiera opozícia. To je realita dnešných dní, s ktorou sa dnes stretávame. Bolo potrebné ťahať takéto kauzy čo najdlhšie preto, lebo sa prijímal zákon o jazyku národnostných menšín, prijímal sa zákon o privatizácii, a preto treba stále opozíciu dostávať do problému a do ťažkostí, treba ju kriminalizovať a ohovárať, osočovať a tak ďalej. Nerovnaké metre môžeme menovať na množstve príkladov. Pokiaľ predstavitelia vlády, boli sme toho svedkom na včerajšej hodine otázok, kde som položil otázku generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, ako sa postupovalo v súvislosti s protiprávnymi a trestnoprávnymi konaniami na ministerstve dopravy. Na tieto protiprávne a kriminálne konania upozornil minister spravodlivosti Čarnogurský na rokovaní vlády. Aké ešte potrebuje generálny prokurátor podanie, oznámenie o konaní trestných činov a o porušovaní zákonov, keď nereaguje na to, keď takéto podanie dá minister spravodlivosti na rokovaní vlády? Toto sú tie nerovnaké metre, ktorými sa prenasleduje opozícia, a nič sa nedeje, keď niečo spraví funkcionár a činovník koalície.

    A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Podpredseda Najvyššieho súdu Štefanko, ktorého pracovníci ministerstva spravodlivosti osočili, že tam behal so sekerou, čo sa dokázalo, že to absolútne nebola pravda, sa v televízii, v masmédiách jednoducho tak skompromitoval, že ho potom veľmi ľahko odvolávali vládni poslanci tu v parlamente z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Bolo cieľom, toto všetko bolo konané s cieľom zastrašiť súdnu moc, aby nebola nezávislá, aby sa ďalej mohli kriminalizovať opoziční poslanci a vnášať do spoločnosti práve vo vzťahu k opozičným poslancom nerovnaký meter. A preto naozaj, ak máme veci riešiť seriózne, treba, aby sa s týmto nerovnakým metrom prestalo, aby slovenská spoločnosť nebola traumatizovaná a aby sa naozaj veci riešili tam, kde sa veci riešiť majú, aby sa nevymýšľali umelé kauzy, ako je aj táto kauza.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Paška. Ešte predtým s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Slobodník a pán poslanec Andel. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ja nadväzujem na to, čo povedal pán poslanec Oberhauser. Je absolútne neprijateľné pre slovenskú verejnosť, aby tu bol ťahaný na zodpovednosť poslanec Slota, predseda výboru, a na druhej strane aby nebol ťahaný na zodpovednosť podpredseda vlády, bývalý poslanec, ktorý vyslovil sľub vernosti Slovenskej republike Pál Csáky, ktorý v triezvom ume, ako sa po rusky hovorí, v pokoji, a nie v emocionálnej atmosfére mítingu, vyhlásil, že my máme diskutabilné hranice, že nemáme vlastne nijakú hrdosť, že nemáme nijaké dejiny, ktorý uráža Slovákov v minulosti i prítomnosti. To je jednoducho neprijateľné a myslím si, že týmto aktom vy vlastne nielenže porušujete spravodlivosť, ale ukazujete jednostrannosť svojho metra. A neuvedomujete si, to je to najstrašnejšie, že týmito činmi popudzujete proti tejto vláde verejnosť, pretože tá verejnosť nie je slepá a vidí, aké sú vaše dvojaké metre.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, že tam diskutujete, neviem, kto to tam sedí, stojí, síce naši poslanci tentoraz výnimočne, ale aj tak vás odvádzajú od pozornosti a pravda je taká, že týmto len pomáhate uskoriť pád tejto vlády, ktorá skutočne meria dvojakými metrami, a nie je spravodlivá.

  • Pán poslanec Andel, pán podpredseda Andel, pardon.

  • Ďakujem.

    V nadväznosti na to, čo povedal kolega Oberhauser, ono skutočne stačí doobeda vystúpiť v kauze Slota a cez obed máte už anonymné telefonáty. Výhražné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška vystúpi ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    starší vyšetrovateľ Pavol Jurčík sa na nás obrátil so žiadosťou o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca za výroky prednesené na mítingu politickej strany. Starší vyšetrovateľ sa domnieva, že tri citáty z vystúpenia pána poslanca Jána Slotu by mohli naplniť skutkovú podstatu trestného činu, a to trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 ods. 1 písm. a) a trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti, tiež podľa § 198 ods. 1 Trestného zákona. Svoju domnienku pán starší vyšetrovateľ v žiadosti dokladá všetkými tromi spomenutými citátmi. Pozrime sa teda pozorne na to, či starším vyšetrovateľom zdokumentované výroky naozaj napĺňajú skutkovú podstatu uvedených trestných činov.

    Prejdem k prvému citátu: "To chceme my Slováci, aby sa vrátilo, aby nás vešali po kandelábroch, aby sme sa učili otčenáš po maďarsky, tak to teda nie!"

    Ctené kolegyne, kolegovia, nevidím nikde hanobenie národa ani podnecovanie k národnostnej a rasovej nenávisti. Iba konštatovanie, že nechceme, aby nás vešali na kandelábroch. Pokračujem ďalšou vetou: "My pôjdeme do tankov a pôjdeme a zrovnáme Budapešť." Pán Slota zrejme s niekým pôjde do tankov a zrovná Budapešť. Nikoho nepodnecuje. On sám, ak má možnosť, myslím si, že tank nemá, hovorí o tom, že by mohol. Ďalej hovorí: "Nedáme ani centimeter štvorcový tým..." a tak ďalej. Nuž keď nedáme centimeter štvorcový, asi tiež nikoho nenavádza, nepodnecuje, nehanobí. Takže prvá časť, prvý výrok ako taký nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa ani trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti.

    Prejdem k druhému citátu. "Nebudem súhlasiť s nijakým názorom, že tu je nejaký rómsky národ, je to volovina, absolútna. Sú to Cigáni, ktorí kradnú, lúpia a rabujú." V Slovníku slovenského pravopisu nenájdete výraz Róm a v tomto konštatovaní pán poslanec Slota uvádza na správnu mieru, že sú to nie Rómovia, ale podľa Pravidiel slovenského pravopisu Cigáni, ktorí, keď kradnú, tak kradnú, a keď rabujú, tak rabujú, a keď lúpia, tak lúpia. Znamená to, že sú to nie Rómovia, ale Cigáni. Nič iné tam nepovedal. A ďalej pokračuje. "A v každom prípade si myslím, že my Slováci im vytvárame obrovský priestor, obrovský priestor im vytvárame, a preto sa tak dobre cítia, a preto ich je tu tak veľa." Rovnako nikde nenachádzam nič iné, iba spresnenie výrazov rómsky a Cigán, čo samo osebe nie je hanobenie národa, ale spresnenie terminológie.

    Prejdem k tretiemu citátu. "Toto máme vydať tým gaunerom maďarským. Ľudia boží, všetci sa zobuďme, zoberme sa a všetci naši chlapi, ktorí sú schopní zdvihnúť zbraň, tak musíme pozdvihnúť, pretože neexistuje, aby sme my boli obraní o tieto pozemky." Aj keď sú tu používané expresívne veľmi silné slová, je to výzva k ochrane majetku, a nie podnecovanie k národnostnej nenávisti. Samozrejme, ak vy by ste boli ochotní vydať svoje pozemky, tak môžete, ale pán poslanec konštatuje, že on sa o svoj pozemok bude usilovať biť a že si ho nechce dať zobrať, keď ho nepredal. Z uvedeného vyplýva, že pán starší vyšetrovateľ Pavol Jurčík sa zrejme trocha prenáhlil so svojou žiadosťou a žiaden z týchto výrokov nespĺňa práve tie skutkové podstaty trestného činu, o ktorých sa pán vyšetrovateľ domnieva, že by mohli spĺňať. Možno sa naši kolegovia maďarskej národnosti cítia niektorými výrazmi dotknutí. Ale pán Slota už vo svojom vystúpení vysvetlil, že v uvedenej pasáži hovoril o obsadení slovenského územia v roku 1938, keď skutočne maďarskí vojaci v Košiciach vešali Slovákov, a možno naozaj aj na kandelábroch. Je to historická skutočnosť, ktorá sa nedá poprieť, a nikto z nás si neželá, aby sa táto skutočnosť ešte opakovala. Preto je namieste, aby sme si ju občas pripomenuli, aj keď môže byť niekomu nepríjemná.

    Pán Zajac nie je prítomný, ale vyjadril sa vo svojom vystúpení, že považuje za nebezpečné také vyjadrenia, aké predniesol pán Slota, a aj keď nespĺňajú skutkovú podstatu trestného činu, bude hlasovať za vydanie pána poslanca Slotu na trestné stíhanie.

    No vážení, ak budeme prenášať politický folklór z mítingov na pôdu Národnej rady, tak nám pri nespočetných insitných vystúpeniach našich politikov naozaj nezostane čas na riešenie vážnejších problémov tohto štátu. Ale občania nás zvolili za poslancov preto, aby sme im čestne a dôstojne spravovali štát, a nie preto, aby sme sa ako baby na trhu vybíjali v nezmyselných škriepkach.

    Náš štát má veľa vážnejších problémov, ako bolo vystúpenie pána poslanca Slotu na jednom politickom mítingu. Veď nová vládna garnitúra za rok svojho bačovania už stihla našich občanov okradnúť o jednu tretinu ich úspor znehodnotením slovenskej meny, ďalej vláda svojimi diletantskými rozhodnutiami likviduje slovenské hospodárstvo, takže už pomaly 20 percent našich občanov je odkázaných na mizernú podporu v nezamestnanosti. Ceny elektriny a tepla sa stále zvyšujú a stále viac a viac rodín sa dostáva pod hranicu chudoby. To je realita dnešných dní na Slovensku. To sú problémy, ktorými by sa mala Národná rada zaoberať, a nie za politické názory naháňať po vyšetrovaniach poslanca, ktorý už bol po tretíkrát úspešne zvolený za primátora jedného z najväčších slovenských miest.

    A teda ak sa už chcete venovať trestnej zodpovednosti politikov, pozrite sa na korupčné aféry vašej vlády. Kde je trestná zodpovednosť za straty z príjmov Slovenských aerolínií, kde je trestná zodpovednosť za stratu Priemyselnej banky, kde je trestná zodpovednosť za finančné machinácie pri realizácii informačného systému Úradu vlády a kde sú rozutekané milióny pre pochybné poradenské firmy, ktoré sú prepojené na vládne strany a ktoré organizujú pochybné tendre na predaj štátneho majetku?

    Vážení, starostlivosť staršieho vyšetrovateľa Pavla Jurčíka o výroky pána poslanca Slotu vyznieva pri totálnej slepote a hluchote Generálnej prokuratúry v korupčných aférach súčasnej vlády akosi komicky. Veď ak sa na rokovaní vlády konštatuje, že vysoký štátny funkcionár svojím konaním spôsobil štátu veľké škody, nemôže sa tam sediaci prokurátor tváriť, že to nepočul a že o tom nič nevie. Nuž a vidíte, robí to a vy to zakrývate počtom vašich poslaneckých hlasov. Ale vráťme sa k trestnému činu hanobenia národa.

    Vážení poslanci, pýtam sa vás, nie je hanobením národa, keď poslanci zákonodarného zboru ponížia svoj národ tak, že mu vnútia zákon, ktorý núti národ hovoriť v úradnom styku cudzím jazykom? Nie je hanobením národa, keď si najvyšší štátny funkcionár na pracovnom stretnutí nasadí slúchadlá, aby si vypočul svoju kritiku od predstaviteľa menšiny na slovenskej zemi v cudzej reči?

    A čo podnecovanie k národnostnej nenávisti? Nebolo podnecovaním k národnostnej nenávisti to, keď ste nahlas a vehementne podporovali zabíjanie srbských detí pod americkými bombami a terorizovanie Srbov takzvaným medzinárodným spoločenstvom len za to, že kosovskí Albánci utekali pred americkými bombami zo svojich domovov?

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že žiadosť staršieho vyšetrovateľa Pavla Jurčíka nie je náležitá, a preto si myslím, že nie je možné vydať požadovaný súhlas na trestné stíhanie pána poslanca.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci, posledná pani poslankyňa Čižmáriková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec, pán predrečník, a hlavne apeláciou na zdravý rozum skutočne a normálnu súdnosť v rámci prerokúvania podstatných bodov, skutočne si myslím, viem, že teraz, keď dám akýkoľvek návrh, bude prehlasovaný, ale ja by som naozaj apeloval na zdravý rozum, aby sme sa prestali zaoberať takýmito pseudoproblémami a týmto pseudobodom v rámci tohto pseudoprogramu.

    Pozrite sa, k čomu sme dospeli za posledných niekoľko hodín rozpravy. Na jednej aj druhej strane pribúda urazených poslancov. Tak toto sme chceli? Prosím vás pekne, toto treba naozaj skončiť, lebo to nemá ani úroveň, a okrem toho je to úplne zbytočné, zbytočne to traumatizuje celú spoločnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Slovenská národná strana aj prostredníctvom svojho predsedu opakovane upozorňovala na to, čo sa môže stať. Upozorňovala na prítomnosť Strany maďarskej koalície vo vláde. Nakoniec čas dal predsedovi za pravdu. Aj vystúpenie v Kysuckom Novom Meste a aj slová, ktoré použil, aj keď boli nešťastne formulované, vlastne upozornili celú verejnosť na stav, do ktorého sa rútime. Bol to akýsi výkričník, pomenovanie pravdy, aj keď nie možno so šťastnými formuláciami slov. Ale možno práve, ale zrejme práve pre túto pravdu, ktorá bola povedaná nahlas a verejne, preto sa stal nepohodlným, a preto mu treba zapchať ústa. A nielen jemu, toto má slúžiť ako výkričník pre ostatných, aby nikdy už hlavu nezdvihli a nepovedali svoj názor na verejnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    V podstate dosť veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal môj predrečník pán Jarjabek. Ak dovolíte, skutočne v tomto parlamente za posledné tri hodiny pribudlo veľmi veľa urazených poslancov, veľmi veľa zlého bolo povedané v tomto parlamente a ja stále nerozumiem, čo chcela vládna koalícia týmto bodom vlastne povedať. Čo Slotu zbavíme imunity, bude vyšetrovaný, čo sa mu tak asi môže stať? Odsúdime ho, dostane za to pokutu, alebo ho, nedajbože, zavrieme? Nemyslíte si, páni a dámy poslanci, že v tomto štáte treba iné veci riešiť? Pripadá mi to veľmi smiešne, že v tejto ťažkej situácii, ktorá je na Slovensku, sa vlastne tri až štyri hodiny zaoberáme takou nepodstatnosťou, akú ste na program tejto schôdze dostali.

    Ďakujem.

  • Je to moja premiéra, takže z tých mojich pozorovaní po tých desiatich dňoch, ktoré som v parlamente, môžem povedať, že možno použijem pre niektorých Slovákov veľmi neprimeraný výraz, ale ja "zíram".

    Chcela by som reagovať na pána Pašku, že je to, áno, alebo pozerám, alebo som veľmi prekvapená. Slovenčinu ovládam veľmi dobre. Je to veľmi dojímavé, ako pán Paška analyzoval skrytý obsah vyjadrení pána Slotu. Robím so slovom 25 rokov a môžem vysvetliť aj inak význam jeho slov alebo jeho výrokov. Žiaľ, mnohí, áno, mnohí Slováci a mnohí tí, ktorí sú tu, chápu pod slovom tank aj silu, valiacu sa masu, ktorá zmetie všetko. Aj tú Budapešť, a pritom je to väčšie mesto ako Bratislava alebo Žilina. Hovorilo sa tu o politickom folklóre. No povedzme, mediálne je to veľmi vďačné, veľmi dobre sa takto získavajú body napríklad pred nastávajúcim snemom SNS. Ale vyvíjať nátlak na našich chlapov alebo vyzývať ich, aby zobrali do ruky zbrane, to je veľmi nebezpečné. Pán Slota to pochopil inak, myslel to inak. Pán Paška to takisto. Ale koľko je takých, ktorí si zobrali to, že zoberú zbrane a budú s nimi robiť niečo iné? Zoberte si napríklad takých skínov. Tí možno nebudú chcieť brániť svoje pozemky, budú chcieť útočiť trošku inak. Súhlasím s pánom Jarjabkom, aby sme skončili tieto prestrelky, a využime ten čas, ktorý nám zostáva, na oveľa rozumnejšie veci. A, páni kolegovia, som veľmi prekvapená veľkou nekultúrnosťou ľudí, ktorých si tento národ zvolil. Sedí ich tu, bohužiaľ, príliš veľa.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko. Prosím ešte raz pána poslanca Sopka, aby snemovňa vedela, o čom budeme hlasovať, aby ešte raz predniesol návrh na uznesenie.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    nedostal som žiadne pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia, ktoré som predniesol ako súčasť správy, to znamená, že návrh na uznesenie je tak, ako je v prílohe. Bude teda aj predmetom súčasného hlasovania. Ja teda zopakujem jeho výrokovú časť: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Jána Slotu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 31. marca 1999 evidovanej pod číslom KÚV-21/10-99."

    Toto bolo znenie uznesenia. Prosím, pán predsedajúci, aby ste o ňom dali hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, budeme o ňom hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, skúsime sa ešte raz prezentovať a hlasovať.

    Prezentovalo sa 60 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 23 zákona o rokovacom poriadku vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili všetci, ktorí nie ste prítomní v rokovacej sále, do rokovacej sály. Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím, procedurálny návrh má pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby ste zefektívnili fungovanie tohto zákonostroja. Istý americký autor nazval parlament zákonostrojom.

  • Dajte procedurálny návrh, pán poslanec.

  • Veď dávam procedurálny návrh, aby ste zefektívnili, aby bolo menej... Nechajte ma dohovoriť! Dávam procedurálny návrh, aby ste zefektívnili prácu tohto zákonostroja, pretože má príliš veľa prestojov a je poobede piatok, takže...

  • Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.

  • Ja sa chcem opýtať, pán predsedajúci, kto viedol hlasovanie, ktoré sme robili. Tie opakované dve hlasovania, keďže vy ste boli neprítomný. V hlasovaní ste uvedený ako neprítomný. Chcem sa spýtať, či tu chodí namiesto vás nejaký duch. Takisto za pánov poslancov Halmeša, Šimka, Presperína, Petráka, pána Šebeja a tak ďalej.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Verím, že na druhýkrát vám nezlyhá.

  • Prosím, prezentujme sa, panie poslankyne a páni poslanci, hlasujme.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zrejme naozaj zlyháva hlasovacie zariadenie.

  • Smiech a hlasy z rokovacej sály.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odopiera súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu.

  • Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 258 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 258a.

    Vládny návrh zákona z poverenia vlády odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Pavol Kanis.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené dámy,

    vážení páni,

    vážená Národná rada,

    už diskusia, ktorá bola pri prvom čítaní návrhu novely zákona číslo 3/1993 Z. z., ukázala, že táto novela je potrebná, že je to novela, ktorá jednak dáva do súladu znenie tohto zákona s rozhodnutím Ústavného súdu o tom, že náčelník Generálneho štábu má byť kreovaný na návrh ministra prezidentom Slovenskej republiky. Po dlhom čase sa obsah zákona teda dostáva do súladu s rozhodnutím Ústavného súdu. Počas diskusie v gestorskom výbore boli viaceré pripomienky k zneniu tejto novely a napokon boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré obsahuje spoločná správa výborov, ktorú má predniesť pán poslanec Ošváth, a zároveň boli aj akceptované pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Chcel by som zdôrazniť...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cuper, žiadali ste, aby sme spravili poriadok v rokovacej miestnosti, prosil by som aj vás, keby ste...

  • Chcel by som zdôrazniť, že aj keď táto novela neobsahuje tak veľa bodov, ale ide o novelu, ktorá má veľký význam aj vzhľadom na pripravovanú reformu Armády Slovenskej republiky. Tie návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, zlepšujú pôvodný návrh novely zákona číslo 3/1993 Z. z. a ja s nimi takisto súhlasím. Dovolím si vás požiadať, aby ste podporili tie navrhované zmeny, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Ošváthovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač číslo 258), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 262 zo 14. júna 1999 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ste dostali všetci v tlači 258a, takže nebudem ich všetky čítať. Prečítam vám len stanovisko gestorského výboru k týmto návrhom, ktoré znie:

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

    1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu,

    2. odporúča Národnej rade

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k druhému čítaniu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Andrejčák. Zatiaľ som do rozpravy nedostal žiadne iné prihlášky.

    Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    novela zákona Národnej rady číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky nie je vynútená vnútornými podmienkami ani vonkajšími objektívnymi vplyvmi na Armádu Slovenskej republiky, ale politickým rozhodnutím ministra obrany pána Kanisa, respektíve SDĽ, ktorú zastupuje.

    V predloženej novele, ktorú sme navrhovali pri prvom čítaní tu v pléne Národnej rady a aj vo výbore pre obranu vrátiť, nie je riešené nič pre armádu také dôležité, čo by podmienky armády zlepšilo. Skutočným dôvodom je zmena uvedená v odseku 7 § 2b, kde je vložené vytvorenie výsadného postavenia pre ministra obrany vo vláde Slovenskej republiky. Iba o toto v skutočnosti ide. Ostatné formulácie v novele sú len zahmlievanie tohto skutočného cieľa a snahou urobiť novelu priechodnou v pléne Národnej rady.

    Prečo som proti uzákoneniu výnimočných právomocí pre ministra obrany, ktoré sú navrhované v odseku 7 § 2b. Citujem: "Náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra." Vieme z minulosti o tom spore, keď minister dával návrh, s ktorým vláda nesúhlasila, a to je vlastne reakcia. Tak po prvé, ako prvý dôvod je ten, že takéto výsadné právo nemajú ani podpredsedovia vlády, ani podpredsedovia Národnej rady. Nemajú právo teda bez súhlasu svojich šéfov alebo kolektívnych orgánov dávať návrhy prezidentovi na rozhodovanie. Minister obrany takéto právo má mať.

    Po druhé, v Slovenskej republike tak ako v štátoch NATO už v budúcnosti nebude vymenovaný za ministra obrany profesionálny vojak s odbornou prípravou a príslušnou vojenskou praxou na operačnej a strategickej úrovni. Minister obrany Slovenskej republiky teda bude vždy politik civil, a teda nie je žiadny predpoklad, aby vedel odborne rozhodnúť o osobných a odborných schopnostiach náčelníka Generálneho štábu. Vždy bude tento minister odkázaný na osobné názory a návrhy ľudí, ktorí okolo neho pracujú. Bude vyberať z viacerých kandidátov a bude len správne, aby k takej vážnej funkcii sa vyjadroval aj orgán, ktorý za štát zodpovedá, a to je vláda. Nebude teda tento ani budúci minister obrany lepším odborníkom na veci vojenské než ktorýkoľvek iný člen vlády, a preto výsadné právomoci nepotrebuje.

    Po tretie, nepochybujem, že ministrom zdravotníctva bude na Slovensku vždy lekár alebo človek so zdravotníckym vzdelaním, a nie železničiar alebo vojak. Rovnako ministrom pôdohospodárstva nepredpokladám, že by bol policajt alebo lekár, ale že to bude niekto z odborníkov poľnohospodárov. Aj v týchto rezortoch sú dôležité funkcie. Sú dôležité právomoci a títo ministri by právom ako odborníci požadovali, pretože vláda im nerozumie, že budú dávať prezidentovi návrhy priamo. To chceme dosiahnuť u ministra obrany.

    Po štvrté, v skutočnosti nevidím žiadny dôvod na to ani žiadny štandard na to, že náčelníka Generálneho štábu musí vymenovať prezident. Pri tvorbe zákona číslo 3 sme takúto formuláciu navrhovali my vojaci len preto, že sme chceli podporiť vážnosť a autoritu úradu náčelníka Generálneho štábu, vtedy ešte pod názvom veliteľ armády. Ale bolo to vlastne to isté.

    Len ako poznámku uvediem, že náčelníka Generálneho štábu v Nemeckej spolkovej republike vymenúva minister obrany a nikomu to v Nemeckej spolkovej republike neprekáža a neprekáža to ani nikomu v NATO. Takže ako si to urobíme, to je naša vec.

    Po piate, ak uzákoníme znenie výsadnej právomoci ministrovi obrany, ktorá mu umožní obchádzať vládu, takéto právomoci si určite budú vyžadovať v budúcnosti aj ďalší ministri. Viem si to veľmi dobre predstaviť u ministra vnútra, ministra spravodlivosti, ministra financií a ďalších. Nie vždy minister financií musí byť podpredsedom vlády. Je to oslabovanie vlády, je to vnášanie zo zákona podmienok na to, aby vláda mala rozpory, aby si ministri nectili svojho predsedu. Vláda musí zostať aj naďalej najvyšším výkonným orgánom na Slovensku, a preto nie je vhodné dávať túto právomoc ministrovi.

    To je hlavný dôvod, prečo navrhujem vrátiť vládny návrh (tlač číslo 258) vláde Slovenskej republiky a ministrovi obrany na prepracovanie.

    Sú ale aj ďalšie dôvody, ktoré cez ministrovu rétoriku o delení kompetencií zahmlievajú právomoci. Napríklad v bode 2 návrhu sa do § 2 navrhuje doplniť odsek 4, ktorý znie: "Pri zabezpečovaní úloh armády vo vymedzenom rozsahu za armádu koná služobný orgán určený ministrom." A prečo by sme dávali ministrovi právo zasahovať do armády? Náčelník Generálneho štábu velí armáde a on vie, či ten alebo onen funkcionár má jeho dôveru a dá mu zastupovať armádu. Nech mu minister do jeho právomocí nezasahuje. Inak mu na háklivú vec, ktorá môže mať vplyv na bojaschopnosť a osud armády, dá úmyselne hlupáka, aby mu poškodil. A úspešne sa vyhovorí. Tu netvrdím, že pán Kanis by to urobil, ale toto nebezpečenstvo môže pre budúcnosť byť. Preto nevidím dôvod, aby takáto formulácia bola, že zákon zabraňuje, aby o tom, kto za armádu má vystupovať, rozhodoval minister, a nie veliteľ, ktorý je za armádu zodpovedný.

    Teda za armádu koná nie orgán určený náčelníkom Generálneho štábu, ale určený ministrom. To je nesprávne. To je podstatný zásah do jeho právomocí. Rovnako nezmyselný je aj obsah uvedený v bode 3 § 2b ods. 1, ktorý spresňuje zloženie, respektíve organizačné členenie Armády Slovenskej republiky. Nejdem citovať. Máte to všetci písomne. Chcem len povedať k tomu stanovisko. Prečo sa predkladateľ terminologicky nevyrovná s postavením vojenského spravodajstva, lebo o to ide, ktoré týmto zákonom, teda zákonom číslo 3/1993 Z. z. má zostať v armáde, ale zákonom o Vojenskom spravodajstve je podriadené ministrovi, a nie náčelníkovi Generálneho štábu, teda veliteľovi armády. Prečo pri novele zákona dávame trvalú výnimku a tento chaos podriadenosti a štruktúry ideme zakonzervovať ďalšou novelou zákona? Myslím si, že stojí za to, aby sa to prehodnotilo a riešilo jednoznačne. Prečo túto trvalú anomáliu predkladateľ nevyrieši, tak to je asi len kvôli tomu, že mal iné ciele.

    Ďalším dôvodom na neprijatie novely je nepravdivosť a povrchnosť dôvodovej správy. Teraz už prepáčte, musím citovať, lebo by som mohol urobiť chybu. Podľa odseku 2 dôvodovej správy, ktorá je priložená k tomuto návrhu zákona, cieľom návrhu novely zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na prípravu a vykonanie reorganizácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky s tým, že Generálny štáb Armády Slovenskej republiky sa stane súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tak predovšetkým novela zákona niečo také nerobí. To nie je pravda. To pochopili aj koaliční poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť a túto časť, teda legislatívne predpoklady, dávajú ako svoj návrh na hlasovanie. Máte ho uvedený v spoločnej správe. Takže už aj tam je klamstvo. Tento deklarovaný cieľ predložený vládny návrh neplní vôbec. Ale odsek bol vybratý a opísaný z úplne iného materiálu vypracovaného na ministerstve obrany a táto formulácia je už dosť stará.

    Vieme, že takýto zámer začleniť Generálny štáb do ministerstva obrany pán minister obrany Kanis má. Keď klesá úroveň a hlavne už schopnosť Generálneho štábu a veliteľstiev armádnych zborov a leteckého zboru organizovať a riadiť prípadný boj, keď klesá bojaschopnosť útvarov a jednotiek protivzdušnej ochrany a letectva, lebo Armáda Slovenskej republiky necvičí, hľadá minister obrany inú náplň. Preto ide robiť zmeny. Teda chce robiť zmeny, ktoré by bolo vidieť a vydávať ich za úspech, za činnosť armády.

    Ako vidím, v predloženej novele zákona okrem dôvodovej správy nič takéto nie je. Žiaľ, praktické formulácie vložil do návrhu gestorský výbor, teda výbor pre obranu a bezpečnosť, a to je ešte horšie. Pri prvom čítaní aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť sme navrhovali vrátiť novelu vláde na prepracovanie. Nestalo sa tak a koaličná časť nášho výboru nás prehlasovala. Uznávam, že je to spôsob demokracie, ale musím k tomu zaujať stanovisko teraz, lebo sme nemali dostatok hlasov, aby to bolo uvedené v správe.

    Čo sa stane pri schválení návrhu gestorského výboru, tak ako je uvedené v spoločnej správe. Od 1. januára 2000 prestane existovať na Slovensku orgán velenia armády schopný naplánovať, pripraviť a riadiť vojenskú obrannú operáciu. Zrušením terajšieho Generálneho štábu a jeho roztrhnutie na dve časti, teda na časť do Bratislavy a v Trenčíne, sa nedá vytvoriť v Bratislave orgán schopný takúto činnosť zvládnuť. Ja v niektorých veciach, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem musieť použiť aj odbornejší termín, ale musím to povedať, pretože pre históriu musíme vedieť, že to bolo povedané. Nedá sa zobrať sto lekárov, dať im funkcie, dať im budovu a povedať - liečte pacientov v okrese a tvrdiť, urobili sme vám okresnú nemocnicu, ak päťdesiat zubárov je medzi tou stovkou a ďalších päťdesiat je psychológov. To je spolu sto lekárov, áno, ale nevedia operovať za chirurgov, nevedia liečiť za internistov, nevedia robiť röntgen, nevedia vyšetrovať oči a podobne.

    Presne takto sa nedá spočítať počet občanov v uniforme, a úmyselne volím túto formuláciu, počet občanov v uniforme v Bratislave, pridať k nim istý počet občanov v uniforme z Trenčína a povedať, vytvorili sme Generálny štáb. Taký je totiž dnešný stav na ministerstve obrany. Na to sa chystáme. Preto sa hrozím 1. januára, keď týchto x občanov v uniforme z Bratislavy a z Trenčína má predstavovať orgán velenia. Okrem plukovníka Bartáka a jeho kolektívu z bývalej VPA, nikto na ministerstve nič konkrétne nevie ani sa nerobí. Keď k takému závažnému kroku, ktorý navrhuje gestorský výbor v spoločnej správe v bode 7, neboli okrem politického rozhodnutia ministra obrany vykonané žiadne teoretické ani praktické práce ani kroky, armáda, a to gestorský výbor navrhuje, aby 1. 1. 2000, teda za tri mesiace bol v armáde fungujúci Generálny štáb.

    Dovoľujem si doslova prosiť Národnú radu, aby neschválila tento zámer, túto novelu, a varujem aj vojakov poslancov pred dôsledkami takto závažného kroku bez rozmyslu, hodnotenia, bez vyčlenenia finančných prostriedkov a v takom krátkom čase. Ak schválime, vážení kolegovia, vážené kolegyne, novelu, že od 1. 1. 2000 v Slovenskej republike má mať Generálny štáb, teda orgán velenia v Bratislave, schválili sme alebo sme legalizovali zákonom nebojaschopnosť Armády Slovenskej republiky, pretože jej rozbijeme orgány velenia. Divím sa SDĽ, že to tak chce dopustiť.

    Dovoľte mi toto závažné vyhlásenie a tvrdenie trochu zdokumentovať argumentmi. Na použitie Armády Slovenskej republiky na základe využitia právomoci prezidenta republiky alebo na základe rozhodnutia Národnej rady je potrebné pripraviť rozkaz alebo smernicu hlavného veliteľa ozbrojených síl Slovenskej republiky. Kto toto môže v Slovenskej republike urobiť, ak prezident má vojenskú kanceláriu, ktorá svojím zložením je schopná zabezpečovať vojenský protokol prezidentovi a návštevám, ktoré idú k nemu, a sťažnosti adresované prezidentovi republiky v oblasti obrany. Na viacej nemá. Ani takú úlohu nemá.

    Odbor obrany Úradu vlády svojím zložením a schopnosťami je schopný organizovať prípravu podkladov a priebeh rokovania Rady obrany štátu a má schopnosť vykonať istú mieru kontroly orgánov Rady obrany v krajoch a okresoch, prípadne na ministerstvách, ak takúto úlohu dostane.

    Ministerstvo obrany malo pôvodne a dodnes má jednu zo sekcií, má ju členiť a člení tak, aby smernicu hlavného veliteľa, respektíve rozkaz hlavného veliteľa vypracovala, u hlavného veliteľa obhájila a po podpise prezidentom republiky doručila Generálnemu štábu na realizáciu.

    Tu len pripomínam, že najmenej dva roky takýto dokument nebol robený a nie je istota, že terajší ľudia to hneď dokážu.

    Druhý krok. Generálny štáb musí rozpracovať smernicu hlavného veliteľa na podmienky v rôznej závislosti. Čo bude musieť zvažovať Generálny štáb? To hovorím preto, aby ste pochopili hĺbku toho nebezpečenstva, ktoré je, ak my im dáme len tri mesiace. Musí zvážiť smernicu hlavného veliteľa a zvážiť miery a spôsob ohrozenia, potrebu a spôsob vojenskej reakcie, vytvorenie potrebných zásob, vyčlenenie príslušných orgánov velenia, potrebných síl, teda ľudských zdrojov stálych alebo zo zálohy, a potrebných prostriedkov. Musí naplánovať vojenskú operáciu na využitie časti pozemného vojska a letectva, pripraviť vojská na splnenie smernice alebo rozkazu hlavného veliteľa, vyviezť vojská a techniku a materiál do naplánovaných priestorov a cez Radu obrany zabezpečiť príslušnú reakciu orgánov štátnej správy, napríklad evakuáciu, zníženie hladiny vôd, odčerpanie plynov zo zásobníkov, preskupenie rôznych zásob vrátane štátnych hmotných rezerv, musí uviesť do pohotovosti vojská, a ak je potrebné, organizovať, riadiť mobilizáciu a vytvárať nové útvary.

    Vážené dámy, vážení páni, to je obrovské množstvo práce, ktoré vie zorganizovať a riadiť kolektív dobre vycvičených a zladených špecialistov rôznych odborností. To nevie stovka vojakov, ktorí boli daní dohromady. Tam každý z nich má svoju úlohu, inak tento orchester nikdy hrať nebude. Na túto úlohu má armáda pripravených odborníkov. To predstavuje v každom druhu vojska niekoľko rôznych špecializácií vyžadujúcich naozaj špeciálne vojenské vzdelanie a špeciálnu vojenskú prax na rôznych stupňoch velenia. Takíto ľudia ešte v Generálnom štábe sú. Zriadenie Generálneho štábu v Bratislave teda znamená presťahovať väčšinu týchto odborníkov z Generálneho štábu do Bratislavy. Inak nebude tento štáb v Bratislave naplnený odborníkmi, ale počtom, a nedosiahne bojaschopnosť, pretože jednoducho nebudú tomu rozumieť. Ak schválime novelu a spoločnú správu gestorského výboru, ktorý navrhuje, aby to bolo už 1. 1. 2000, reálne rozbijeme velenie armády, urobíme armádny organizmus nebojaschopný.

    Vážení, zastavme potom financovanie. To už nie je treba. Uisťujem vás, vážení poslanci a vážené poslankyne, že sa nedá žiadnym trikom bez odborníkov zriadiť orgán velenia armády. Presne tak ako zo spomínaných sto lekárov, z dvoch odborností neurobíte okresnú nemocnicu, zo sto ľudí neprimeraných odborností neurobíte orgán velenia. Hodnosti môžu mať, ale odbornosť nebudú mať.

    Musím uviesť aj ďalší dôvod nesúhlasu s touto novelou zákona. Reorganizácia, ktorú chce časť terajšieho vedenia ministerstva obrany, žiaľ, so súhlasom aj niektorých poslancov - bývalých vojakov urobiť, predpokladá vytvorenie okrem terajšieho Generálneho štábu ešte novú úroveň velenia, a to Veliteľstvo pozemného vojska v Trenčíne a Veliteľstvo letectva vo Zvolene. Slovenská republika teda bude mať o ďalší stupeň velenia navyše. Čítal som vyhlásenia terajšieho pána ministra, keď nastúpil ako minister dočasnej vlády, ako sľuboval, ako zníži počet generálov, ako bude znižovať počty, a zatiaľ to narastá aj za neho. A teraz mu ideme legalizovať krok, aby mohol smelo povedať, veď mi to Národná rada dala zákonom. Tým na umelom operačnom stupni vznikne jeden orgán velenia navyše, ktorý nám nie je schopný naplánovať vševojskový boj a na vedenie samostatnej vzdušnej operácie letectvo ani počtom nemáme. Čo ale máme, vojdeme do histórie, tak ako som sa vo vojenskej histórii učil, že hlavnou chybou velenia Wehrmachtu v druhej svetovej vojne bolo, že nikdy nebolo vytvorené v nemeckej armáde spoločné veliteľstvo pozemných vojsk a letectva, a preto letectvo Nemecka bolo vymrhané nie v prospech pozemných vojsk. A my to ideme zavádzať.

    Tento orgán velenia bude operačnej úrovne, teda na potešenie pánov plukovníkov pribudnú generálske a plukovnícke funkcie, a teda aj hodnosti a budeme mať zase viacej možností vytvoriť generálov, ale bude ich asi viacej ako lietadiel a tankov, pretože toto chceme znižovať. Dokonca som zachytil informáciu, že je zámer v budúcnosti zrušiť veliteľstvá zborov. Tak tomu už nerozumiem, pretože to, čo je zavedené, ideme rušiť, a to, na čo nemáme odborníkov, ideme tvoriť. To je ďalší zásah do života armády a priamy dôkaz nekoncepčnosti reorganizácie.

    So všetkou vážnosťou vyhlasujem, že zamýšľané zmeny v Armáde Slovenskej republiky a na ministerstve obrany sú pre Slovensko v terajšej etape a v zamýšľaných časových lehotách škodlivé, povedú k ohrozeniu schopnosti štátu obrániť sa, a pritom sa vyčerpá veľké množstvo finančných prostriedkov. Dôkazom toho je, že Vojenská akadémia Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši ani Vojenská vysoká letecká škola Milana Rastislava Štefánika cez veľký a kvalitný vojensko-vedecký potenciál nedostali objednávku z ministerstva, ani z Generálneho štábu, aby sa zaoberali a dali odborné stanovisko k reorganizácii armády. Nevypracovali dokument a darmo by ste ho tam hľadali, ktorým by oponovali týmto zámerom, ktoré som prečíslil. Rovnako ani Generálny štáb neoponoval tieto zámery ministerstva, len veľmi úprimne sa zamýšľa, nad zamýšľanou zmenou nadáva, ale súkromne. Skúsení dôstojníci, ktorí sa cítia, že ako odborníci budú musieť odísť do Bratislavy alebo sa rozhodnúť a odísť z armády, hovoria to zatiaľ len na neoficiálnych úrovniach, ale chystajú sa odísť, ak sa budú musieť sťahovať. Vedia, že byty nedostanú, že to pre nich znamená až do skončenia ich vojenskej služby cestovanie každý týždeň.

    Za vrchol arogancie voči poslancom Národnej rady hodnotím znenie ods. 2 a 3 na strane 2 dôvodovej správy, ktorá nám bola predložená. Je klamstvom, že novela nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Samozrejme, minister na to peniaze nemá, ale aj tie peniaze, ktoré má v rozpočte, sú štátne. Potreba finančných prostriedkov bude veľmi veľká a táto sa zamlčuje. Aby k 1. 1. 2000 bol Generálny štáb v Bratislave, musia sa už v tomto kalendárnom roku zaplatiť takéto práce: Vytvoriť nové tabuľky mierových počtov pre Generálny štáb v Bratislave, toto je schopný urobiť len Generálny štáb sám, vykonať personálne pohovory s vojakmi, zistiť, či v Bratislave bude dostatok špecialistov na funkčný Generálny štáb, ak ho nechceme úmyselne znefunkčniť, vyhľadať v Armáde Slovenskej republiky aspoň časť chýbajúcich špecialistov podľa odbornosti, vydať personálne rozkazy o preložení vojakov do Bratislavy, vykonať personálne rozhovory s občianskymi zamestnancami v Trenčíne a prijať opatrenia na ich prepustenie, predpokladám 50 percent počtu občianskych zamestnancov Generálneho štábu teraz sa to v Trenčíne dotkne, vyčleniť priestory v Bratislave na rozmiestnenie Generálneho štábu a zabezpečiť prostriedkami pre spojenie. Kúpiť priestory, zriadiť a zaplatiť spojenia všetkého druhu. Spočítať a vyčleniť finančné prostriedky na vyplatenie odchodného vojakom a civilom v Trenčíne, na vyplácanie odlučného už v decembri pre väčšinu vojakov terajšieho Generálneho štábu, ktorí budú v Bratislave na rozkaz pripravovať pracoviská, dokumentáciu a robiť nácviky, pokiaľ majú dosiahnuť bojaschopnosť. Vykonať zlaďovacie cvičenia novo usporiadaného Generálneho štábu. Prepracovať mobilizačnú dokumentáciu. Dosiahnuť pohotovosť Generálneho štábu ako orgánu velenia do 31. 12. Na konci svojho vystúpenia budem hovoriť o cenách.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, som profesionálny vojak, bol som veliteľom armády štyri roky, veliteľom armády, ktorá bola najväčšia v Československej armáde, prevzal som dobre vycvičený a zladený štáb, ktorý mal viac než 300 osôb. Každý mesiac sme po dva dni v mesiaci precvičovali vnútornú zladenosť a trénovali schopnosť naplánovať a riadiť operáciu. Viem teda spoľahlivo povedať, čo štáb, aby bol schopný veliť, pripraviť a riadiť boj, potrebuje. Dovolím si preto tvrdiť, že obsah úloh, ktoré má teraz za tri mesiace urobiť Generálny štáb, je nereálny, a ak by dnes bola úloha začatá bez straty schopnosti veliť vojskám, v januári, k 1. januáru je úloha nesplniteľná.

    Moje vystúpenie sa pánu ministrovi Kanisovi asi iste nebude páčiť. Ani sa mu nedivím. Keď sa rozhodol presadiť sťahovanie Generálneho štábu, nemal šťastnú ruku. Buď sa s vojenskými odborníkmi neporadil, alebo sa poradil, ale s ľuďmi, ktorí vojenskému organizmu z operačného stupňa nerozumejú, alebo sa poradil s ľuďmi, ktorí ho vedome posmelili urobiť poriadnu chybu.

    Dovoľte mi ešte niekoľko ďalších dôvodov, aby som vás presvedčil pre nesťahovanie Generálneho štábu. Ale je to vlastne odmietnutie spoločnej správy, ktorú gestorský výbor navrhuje.

    Po prvé. Pri dnešných možnostiach komunikácie a vybavenosti ministerstva obrany a Generálneho štábu počítačovou technikou je takmer jedno, či pracovník ministerstva obrany a Generálneho štábu sedí v tej istej miestnosti, na tej istej chodbe, o poschodie vyššie alebo o 120 km ďalej. Neprekáža to Sociálnej poisťovni, neprekáža to Všeobecnej poisťovni, neprekáža to železnici ani telekomunikáciám. Nemusí to prekážať ani ministerstvu obrany a Generálnemu štábu, pretože vybavenie až v nadbytočnej miere má, je len potrebné naviesť systém do využívania počítačov a organizovať prácu.

    Po druhé. V prípade ohrozenia štátu je dnešná dislokácia Generálneho štábu operačnou výhodou, než by bola v posádke Bratislava.

    Po tretie. Nedostatok finančných prostriedkov je efektívnejšie, respektíve pri nedostatku finančných prostriedkov je tieto efektívnejšie využiť na iné potreby armády než na zbytočné sťahovanie a výplatu odlučného a odchodného.

    Po štvrté. Zastavením terajšieho pokusu o presťahovanie dôjde k uspokojeniu sociálnych vzťahov na najvyššom orgáne velenia armády, a tu by som bol veľmi opatrný.

    Po piate. Odloženie sťahovania Generálneho štábu vytvorí možnosti na dokonalé vypracovanie a po oponentskom riadení aj schválenie potrebných tabuliek a celého procesu sťahovania a transformácie, aj realizáciu v ekonomicky prijateľnom čase. Zároveň umožní pripraviť potrebné náhrady za tých špecialistov, ktorí musia byť, ale kvôli tomuto zámeru odídu z funkcií do civilu. Tým dosiahnu stav a záruku, že pri zmene Generálneho štábu kvôli zabezpečenej príprave a ostatným úlohám tento bude funkčný bez prestávky.

    Po šieste. Odloženie sťahovania Generálneho štábu zároveň vytvorí priestor na odkúpenie alebo výstavbu potrebných tak služobných priestorov, ale aj systémov spojenia, ktoré v Bratislave nie sú na rozdiel od Trenčína vybudované, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie Generálneho štábu. Zároveň bude možné riešiť včas aj bytovú situáciu pre tých, ktorí budú ochotní a zostanú v tomto orgáne velenia slúžiť ako odborníci.

    Už som hovoril, že je ohrozené fungovanie velenia armády stratou schopnosti na Generálnom štábe. Dovoľte mi aspoň najstručnejší argument. Dnešný Generálny štáb má reálne viac ako 500 profesionálnych vojakov. Nie je to tajné, pretože dnes všetky počty vojakov v kasárňach každoročne notifikujeme do Viedne a rozosielame 40 štátom zmluvy o konvenčných ozbrojených silách. Bez zabezpečovacích útvarov a zariadení je to 500 ľudí. Približne toľko sa vykazuje v tomto hlásení do Viedne. Z nich podľa počtu v jednotlivých odbornostiach je potrebné na zabezpečenie schopnosti práce Generálneho štábu ako orgánu velenia premiestniť z Trenčína do Bratislavy, prosím, to je môj odhad, môžem sa možno o 50, nie o viac mýliť, 400 až 420 dôstojníkov. To sú špecialisti. Na príslušnom úrade Generálneho štábu bude jediný odborník alebo je príbuzný pre dve odbornosti a dal by sa použiť za toho, ktorý vypadne. Nie je teda pravda, že jedna tretina pôjde do Bratislavy, pretože keď dáme jednu tretinu, tak je to ako s tými nemocnicami, kde sú iba zubári a psychológovia. Ak by všetci vojaci, ktorých potrebujeme mať na Generálnom štábe, do Bratislavy nastúpili, je nutné počítať mesačne s výplatou odlučného vo výške vyše 930 tis. korún už v decembri. Takže je to z rozpočtu. Ak bude musieť byť prepustených zhruba 200 občianskych zamestnancov, bude potrebné vyplatiť okolo 1,5 až 2 mil. korún, to znamená už v decembri, a to bez odchodného vojakom, kde si ani nedovoľujem odhadnúť, koľko ich odíde a do Bratislavy vôbec nepríde.

    Chcem ale povedať skúsenosť, lebo som prežil, či už ako podriadený alebo ako veliteľ armády, niekoľko dislokácií a bez ohľadu na to, či bol preložený vojenský útvar z mesta na dedinu alebo z dediny do mesta, do dvoch rokov tam nezostalo viac než dve, tri percentá pôvodných vojakov a všetci ostatní sa rozišli. Ani na Slovensku podobný prípad nepoznám okrem toho, keď sme sťahovali útvary z Čiech na Slovensko, pretože jednoducho tu nemali kde a nemali tu ani sociálnu základňu. Hodnotím teda, že vytvorenie veliteľstva pozemného vojska v Trenčíne považujem len za krok, ktorý je zbytočný, a nazval by som ho dokonca propagandou.

    Vojenské opodstatnenie pri armáde, ktorá má 30 tis., aspoň tak sa uvažuje, takýto orgán velenia nemá. A stručne to vysvetlím civilným spôsobom. Naša armáda má 30 tis. vojakov, z toho musíme počítať, že v letectve bude zhruba 5 tis. ľudí, v PVO bude 3 až 5 tis., v logistike, keď budeme žgrlošiť, 1 až 2 tis., to znamená, že spotrebujeme 9 až 12 tis. vojakov. Pozemné vojsko reálne by mohlo mať teda okolo 20 tis. ľudí. To znamená jednu americkú divíziu. Jednu americkú divíziu. A my budeme mať zbory, my budeme mať pozemné vojsko, my budeme mať Generálny štáb. Tak ako dnes máme najdrahšie letectvo na svete, pretože kvôli dvom lietadlám, ktoré lietajú, je 1 800 ľudí na základni, takže sme najdrahšie letectvo na svete, tak bude aj najdrahšia armáda, ak toto urobíme. Toľko orgánov velenia na jedného vojaka možno ani história nepozná.

    Dovoľujem si ale tvrdiť, keď horlím za odloženie sťahovania Generálneho štábu, že som za, je to výhodné pre ministra, je to výhodné pre náčelníka Generálneho štábu. Aj pre Slovač je výhodné žiť v hlavnom meste. Ale je to výhodné teraz, keď nemáme peniaze na stravu, na zbrane, na platy, na sociálne dávky, na poistenia? Musíme to robiť teraz? Vážení, aby sme urobili Generálny štáb v Bratislave, je podľa môjho názoru a podľa kalkulácií, pokiaľ si spomínam, veď sme to prepočítavali a snažím sa istý koeficient nahodiť, vyčleniť zhruba okolo 400 bytov. Bisťubohu, pol miliardy. Spojenie treba vybudovať, prosím, to nie sú len telefóny, toho je veľmi veľa, nechcem robiť odbornú prednášku, rozhodne pol miliardy a menej to nebude. Ostatné služobné priestory, možno 300 - 400 mil., ďalšie náklady okolo 300 mil., organizačné zmeny, to znamená zámena osôb pre tých, ktorí odídu alebo budú neschopní, alebo kvôli odbornosti bude ich treba meniť, odchody do civilu, odchody občanov mimo armády. Keď to dohromady spočítame so zabezpečovacími útvarmi a zariadeniami, so zmenou mobilizačných oblastí, nejdem hovoriť podrobnosti, tak nám to vyjde na 2 mld. Je to treba? Je to treba hneď teraz, keď nám bezprostredne nehrozí vojenské ohrozenie? Je to treba teraz, keď armáda má 2 mld. dlhu za minulý rok? Lebo v inom materiáli nám to minister predkladá. Radšej ich venujme na zaplatenie dlhov, aby nám nevypínali elektrinu a vojaci nezbierali huby a netrávili sa.

    V neposlednom rade, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to oblasť sociálnej istoty profesionálnych vojakov a občianskych zamestnancov. V Trenčíne je všeobecný názor na sťahovanie Generálneho štábu veľmi negatívny a ľudia aj vojaci, aj občianski zamestnanci odsudzujú časť generality, ktorá v kolégiu ministra podľahla politickému tlaku a neodmietla sťahovanie Generálneho štábu. Verejne sa hovorí, že to urobili preto, lebo bol šikovne odložený termín rozhodnutia o finančných odmenách pre hlavných funkcionárov ministerstva a Generálneho štábu pánom ministrom až na obdobie po kolégiu ministra. Oni si to vysvetlili asi zle. Funkcionári - vojenskí špecialisti, ktorých je v Generálnom štábe potrebné mať, sú ľudia, ktorí majú a potrebujú mať okrem vojenskej vysokej školy aj postgraduálne vzdelanie vo väčšine a potrebujú mať prax na rôznych stupňoch velenia. Inak nie sú schopní tie podriadené stupne velenia ovplyvňovať. Teda ide o ľudí vo veku okolo 40 rokov, ale v podstate väčšinou okolo päťdesiatky. Väčšina z nich má manželky zamestnané a kvôli ich zamestnaniu pri zmene Generálneho štátu sa musia rozhodnúť. Buď dochádzať do Bratislavy, a teda im budeme vyplácať najmenej 2 300 mesačne odlučné, alebo ak dostanú byt, presťahujú sa do Bratislavy a pripravia manželku o zamestnanie, pretože 400 žien vo veku okolo 40 rokov v Bratislave miesto nenájde a ani vláda také niečo nezabezpečí. Ideme vedome pripraviť dôstojníkov o podmienky, ktoré ich rodiny majú? A ktoré s ťažkým často sebazaprením si v Trenčíne udržujú zamestnanosť? Je to úmysel alebo len nerozvážnosť.

    Preto hodnotím, že len politický dôvod sťahovania Generálneho štábu do Bratislavy je neprijateľný. Ľudia ho v Armáde Slovenskej republiky odsudzujú, aj keď málokto sa to bojí verejne povedať. Divím sa však SDĽ, že kvôli osobnému vrtochu ich funkcionára organizujú stratu vojenskej verejnosti, ale asi vedia, čo chcú.

    Zostáva ešte krátko pohovoriť o politickej neprijateľnosti zloženia ministerstva obrany a Generálneho štábu. Pri prvom čítaní na námietku, že ide o pokus začleniť do politického ministerstva aj Generálny štáb, ktorý nesmie byť politický, teda stranícky, pán minister zľahčil túto výčitku tým, že vraj my sme v HZDS chceli takýto krok urobiť, pretože sme chceli náčelníka Generálneho štábu alebo zo štátneho tajomníka urobiť náčelníka Generálneho štábu. Pritom vedome ignoruje vyhlásenie tak bývalého premiéra, ako aj moje ako vtedajšieho predsedu výboru, tak štátneho tajomníka, že nejde o premenovanie alebo poverenie štátneho tajomníka funkciou Generálneho štábu, ale povýšenie úrovne funkcie náčelníka Generálneho štábu zo štvrtého miesta v hierarchii ministerstva podľa kompetenčného zákona na druhé miesto a že teda aj náčelník Generálneho štábu bude mať pomlčku štátny tajomník, teda priamo prístup k ministrovi a priamo prístup tam, kde má politický štátny tajomník. Možno našou chybou bolo, že sme mohli takúto rétoriku zastaviť, že v tomto návrhu malo byť povedané, že terajšieho štátneho tajomníka premenovať na funkciu politický štátny tajomník. Veď ministerstvá v Slovenskej republike dvoch štátnych tajomníkov majú a ja tvrdím, že ministerstvo obrany rieši toľko a také zložité úlohy, že dvoch štátnych tajomníkov tam treba.

    Začlenenie Generálneho štábu do ministerstva obrany spôsobí v budúcnosti vždy posudzovanie z politickej angažovanosti pracovníkov Generálneho štábu a mám obavu, že Generálny štáb dopadne tak ako okresné a krajské úrady, kde ste urobili vyše 1 500 zmien. Preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Písomné znenie odovzdávam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem sa spýtať pána ministra, ktorý nadväzoval mimikou na vystúpenie pána Andrejčáka a ukazoval na hodinky, či tým myslel, tým rozčúlením, že je nespokojný, že poslanec slovenského parlamentu, aj keď síce z opozície, ale si dovolil vo svojom časovo neobmedzenom vystúpení využiť svoje právo vyjadriť sa k veci v takom rozsahu, ako on uznal za vhodné. Teda sa pýtam pána ministra, že mimika, ktorá bude zrejme aj v televízii na zázname, či znamenala rozčúlenie člena vlády nad realizáciou práva poslanca Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Húska. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

  • Chcem sa pripojiť a podporiť stanovisko pána poslanca Andrejčáka v tom zmysle slova, že nie je dobré vťahovať do politicky završovaného orgánu, akým je ministerstvo, aj Generálny štáb, pretože v danom prípade prekračujeme rámec, v ktorom armáda má byť nestranícka a nestranná. Všetky pokusy vťahovať a spolitizovať aj tieto štruktúry je naozaj nebezpečné a nebezpečné je to aj z hľadiska budúceho precedensu, lebo tento sklon má potom naozaj taký sklon, že sa chce opakovať.

    A napokon chcem skutočne namietať proti netrpezlivosti pána ministra. Pán minister, poslanci nie sú na "apelpľaci", nerozčuľujte sa, keď vystupujú v rámci oprávnených časových limitov, nie sú v tomto smere obmedzovaní ani dodatkovo a účelovo upravovanými zásadami v rokovacom poriadku. Takže každopádne rátajte s tým, že poslanci budú využívať svoje neodňateľné právo.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Andrejčák bol jediným písomne prihláseným do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Páni poslanci Sitek a Tuchyňa. Ďakujem. Ešte pred ich vystúpením o slovo požiadal pán minister.

  • Reakcia ministra.

  • Po nich?

    Pán poslanec Sitek, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    budem hovoriť k veci, priamo k jednotlivým paragrafom, k paragrafovému zneniu predloženého návrhu zákona. Ale prv ako budem hovoriť k paragrafovému zneniu, ešte poviem, ako sa tvoril tento návrh zákona. My sme s poslancom Moricom už v novembri minulého roku predložili návrh zákona, novelu zákona, kde vlastne sme dali do súladu nález Ústavného súdu, to znamená, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra. A vlastne sme aj definovali, že armáda je rozpočtová organizácia štátu, ktorej štatutárom je náčelník Generálneho štábu so sídlom v Trenčíne. Ja som vtedy dostal list pána premiéra aj predsedu výboru Palka, ktorí tu potom vystupovali, a koaliční poslanci odhlasovali to, že tento zákon bol odsunutý, že príde rozsiahla novela zákona. Ale neprišla. Prišiel práve ďalší zákon, ktorý je len pozmenený v určitom paragrafovom znení. Čo sa týka samotného zákona, tak mal byť predložený už v marci podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a prišiel neskoršie.

    A teraz k samotnému zákonu. Tento zákon o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý je predložený, tak ako som už povedal vo výbore pre obranu a bezpečnosť, obsahuje určité paragrafové znenie, kde vlastne sú dvojaké právne vysvetlenia, a preto som vo výbore navrhoval, aby bol tento zákon dopracovaný. Keďže neprešiel tento môj návrh, tak chcem upozorniť na nasledujúce paragrafové znenie. Ešte sa vrátim k tomu. To svedčí aj o tom, ten fakt, že pán predkladateľ, pán poslanec Ošváth predložil určité opravy, ktoré vlastne zlepšujú tento zákon, a dáva mi vlastne za pravdu, že tento zákon mohol byť podstatne lepšie pripravený.

    A teraz k jednotlivým paragrafom. V § 1 sa hovorí, že armádu riadi a jej výstavbu zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ale v ďalšom § 2b sa hovorí, že Generálny štáb Armády Slovenskej republiky riadi činnosť armády. Tak teraz sa pýtam, kto riadi činnosť armády. Aby tu nebolo dvojaké znenie, lebo hovorím, že je tam jednoznačne napísané, armádu riadi a jej výstavbu zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ja už mám ten opravený, pán minister, už ten opravený návrh zákona, ktorý predkladal pán spravodajca Ošváth, kde vlastne som si opravil jednotlivé paragrafové znenie, tak ako ho prijal výbor. Čiže vlastne je to duplicitné znenie a tieto kompetencie sú potom nepriamo vymedzené.

    Ďalej by som chcel poukázať, že v § 1 ods. 6 sa hovorí, že hlavné druhy vojsk armády sú pozemné sily a vzdušné sily, na ich riadenie sa zriaďujú veliteľstvá. Ale pod § 2b je napísané, že armáda sa organizačne člení na vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary, vojenské jednotky a vojenské zariadenia. Tam absolútne nie sú uvedené veliteľstvá. Čiže vlastne je tu nesúlad medzi tým, čo je uvedené v § 1 ods. 6.

    Ďalej by som sa chcel potom spýtať pána ministra, hovoril som s ním pred týmto zákonom, že vlastne tento Generálny štáb, ktorý je tu uvedený, nie je pod ním začlenené, lebo tam je presne vymedzené v ods. 5 § 1, čo tvorí armádu. A Generálny štáb sa tam nenachádza a potom sa uvádza 2b, že Generálny štáb armády je, že riadi činnosť armády a zabezpečuje koordinácie činnosti a úlohy jednotlivých druhov vojsk a príslušných vojenských zariadení. To znamená, podľa mňa bolo by lepšie, keby tam nebol uvedený vôbec Generálny štáb Armády Slovenskej republiky.

    Teraz sa vyjadrím k tej dôvodovej správe, kde sa uvádza, že rieši začlenenie Generálneho štábu do štruktúr ministerstva obrany, ale nie je zrejmé v tom návrhu zákona, teda je nesúlad s dôvodovou správou, čiže nie je paragrafové znenie, kde je presne riešené, že sa začlení do štruktúr ministerstva obrany.

    Čo sa týka samotného Generálneho štábu, myslím si, že ja mám iný názor ako môj predrečník a vlastne Generálny štáb by mohol byť v Trenčíne. Dnes sú také, by som povedal také komunikatívne a informatívne prostriedky, že vlastne nie je problém cez videokonferenciu komunikovať s hocikým a kdekým a myslím si, že Generálny štáb by mal ostať v Trenčíne. Môžem súhlasiť s pánom ministrom v tom znení, že jediná je Maďarská republika, kde Generálny štáb nie je súčasťou ministerstva obrany. Ale ak príde také politické rozhodnutie, že tento Generálny štáb sa má stať súčasťou ministerstva obrany, tak podľa mňa nie je podstatné, kde sídli, či sídli v Bratislave alebo v Trenčíne. Myslím si, že je pravda, že treba zjednodušiť štruktúru Generálneho štábu, aby vlastne nebola duplicitná s jednotlivými štruktúrami Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Čo sa týka ešte pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil vzhľadom na to, že som presvedčený, myslím si, že v § 2 ods. 4 pred súdmi ma nemôže zastupovať právnická osoba, ale by mal zastupovať minister alebo ním poverená osoba, tak predkladám pozmeňujúci návrh, aby v § 2 ods. 4 posledná veta znela nasledovne: "V konaní pred súdmi armádu zastupuje minister alebo ním poverená osoba."

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    budem veľmi stručný. Chcem na úvod povedať, že predkladaný vládny návrh zákona obsahoval množstvo nedorobkov, ktoré nemohli vytvoriť právne podmienky na začatie reformy rezortu obrany. Spoločným úsilím poslancov výboru pre obranu a bezpečnosť a ministerstva sa väčšinu sporných problémov podarilo dopracovať, takže novela zákona vytvára podmienky na realizáciu programového vyhlásenia vlády v oblasti obrany. Chcem poukázať na to, že zákon je skutočne potrebné po schválení Národnou radou využiť na krátke obdobie rozbehu reformy a odložiť ho ako historický, ktorý splnil svoju úlohu. Je potrebné veľmi intenzívne pracovať na potrebných legislatívnych normách, ako je zákon o obrane alebo o armáde, alebo ozbrojených silách, zákon o obrane, veď doteraz platí zákon číslo 40/1961 Zb. Treba zmeniť celkový systém riadenia obrany štátu. Veď i platný zákon o Rade obrany štátu je starý 30 rokov a nezodpovedá potrebám a požiadavkám obrany Slovenskej republiky. Novelu zákona podporím a som presvedčený, že i vy so mnou, i keď som si vedomý tenkých miest tejto novely zákona.

    No a hádam niekoľko poznámok k veciam, ktoré tu zazneli. Hovorí sa, že ministrovi dávame kompetencie mimo vlády, návrh na vymenovanie, že nikto také kompetencie nemá. Chcem poukázať na to, že rektorov navrhuje minister školstva, rektorov vysokých škôl, profesorov navrhuje minister školstva, dokonca bez vlády nemá takúto povinnosť. Vláda vymenúva policajného prezidenta na návrh ministra vnútra, takže sú aj iní ministri, ktorí jednoducho takéto kompetencie majú. A koniec koncov môj predrečník hovoril o tom, že sa dáva do súladu nález Ústavného súdu s vymenovaním náčelníka Generálneho štábu. Chcem poukázať na to, že tam, kde sa hovorí o tom, že minister riadi armádu a výstavbu zabezpečuje ministerstvo obrany, toto je len prevzaté z kompetenčného zákona, kde presne táto dikcia je stanovená v kompetenčnom zákone. Veď organizačné členenie Vojenského spravodajstva a Vojenské spravodajstvo je schválené iným zákonom, ktorý tu bol schválený pred štyrmi alebo tak nejakými rokmi.

    Jednotný Generálny štáb a ministerstva obrany i jeho sťahovanie z Trenčína predsa prvý navrhoval poslanec Gajdoš. Po ňom si ho osvojil terajší minister spravodlivosti Čarnogurský, ktorý ho dal dokonca do volebného programu, takže to nie je nové ani nevystupuje s tým minister obrany, ani Strana demokratickej ľavice ako prvá s takouto alternatívou. I keď ja otvorene hovorím, že som za jednotný Generálny štáb a ministerstvo, a otvorene hovorím, že som proti odsťahovaniu do Bratislavy. I tak je to možné, aby to fungovalo.

    Postup, ktorý tu pán poslanec Andrejčák vysvetľoval pri spracovaní akejsi strategickej smernice, smernice prezidenta, vážení, je riešený v oveľa inej situácii, v iných podmienkach, ako je tomu dnes. Dnes je oveľa dlhšie obdobie prípravy štátu na jeho obranu, prípadne vojnu. Je to rad diplomatických opatrení, opatrení štátu, až potom vojenských opatrení v inej časovej postupnosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tuchyňa bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rozpravu o tomto bode programu skončili po vystúpení pána ministra, ktorý tu čaká už druhý deň na prerokovanie jeho dvoch bodov programu, aj napriek tomu, že je po 16.00 hodine. Je všeobecný súhlas? Áno.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    začnem úsmevne po tom, čo pani poslankyňa Tóthová sa opýtala, čo má znamenať mimika. No tak, mimika znamená zrejme čisté vyjadrenie, keď je niekto nahnevaný alebo keď prosto má dobrú náladu, neberiem to, že to niekoho urazilo. Ale skutočnosť je taká, že pán poslanec Andrejčák tu rozprával 95 percent o inom. V tomto návrhu novely nenájdete jednu vetu o sťahovaní Generálneho štábu z Trenčína. To je vec iných dokumentov. Napokon do výboru pre obranu a bezpečnosť bola predložená koncepcia reformy, čiže tam sa tieto veci otvárajú a, samozrejme, to sú veci, o ktorých sa bude aj na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť debatovať a bude sa o tom rokovať. Ale toto je návrh novely zákona číslo 3/1993 Z. z., a preto musím povedať, že niektoré názory, ktoré tu pán poslanec Andrejčák povedal, nie sú pravdivé. Nie je pravdivé to, keď hovorí o tom, že táto novela nie je vynútená dákymi vnútornými pomermi alebo potrebami, ak som to dobre počul a rozumel.

    Už pán poslanec Sitek tu hovoril o tom, že napokon to bolo aj v jeho návrhu, ktorý podal s poslancom Moricom, že Národná rada nerealizovala nález Ústavného súdu, ktorý jej ukladal, aby kreovanie náčelníka Generálneho štábu spočívalo práve v tej formulácii, ktorá je tu v obsahu. Chcem vás upozorniť na to, že tá formulácia je presne tá istá formulácia, ktorá bola predtým v zákone číslo 3/1993 Z. z., a je to presne tá istá formulácia, ktorá bola obsiahnutá aj v návrhu novely poslancov Siteka a Morica.

    Pán poslanec Andrejčák tu zohral troška divadielko s tým, že ako minister čo chce navyše a podobne. Myslím si, že viacerí poslanci, ktorí sa zaoberali týmito otázkami, dobre vedia, že ten spor vyplýval z toho, že HZDS svojho času iniciovalo novelu, ktorá obsahovala, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva vláda, a napokon keď nebol prezident, potom prišlo s inou konštrukciou, ktorá sa stala a ktorá nebola čistá a je len vecou veľkorysosti ostatných, že neviedli tento spor a riešenie ďalej. Čiže vôbec tu nejde o nejaké také by som povedal subjektívne maniere alebo závery, ale jednoducho tu ide o to, vrátiť to do podoby, v akej to bolo predtým, ako sa to dostalo do podoby, ktoré riešenie odmietol Ústavný súd.

    Zákon číslo 3/1993 Z. z. v súčasnom znení trpí viacerými chybami, ktoré boli zapríčinené tým, že z pôvodného zákona o zriadení armády išlo vtedy o jeden základný paragraf, pričom ostatné boli len prechodné ustanovenia, sa ďalšími nesystémovými novelami dostal do takého legislatívneho stavu, ktorý v podmienkach právneho štátu nie je prijateľný a musí byť preto urýchlene novelizovaný. Tá urýchlenosť mala nejaký dlhší čas, podľa môjho názoru malo to byť skôr, malo to byť už za minulej vlády, ale jednoducho sa nekonalo v tomto zmysle. Naša možnosť v náprave týchto vecí spočíva jednak v tom, čo treba, a v tom, čo je koncepčné riešenie. V tom, čo treba, je návrh tejto novely. V tom, čo je koncepčné riešenie, koncepčné riešenie bude vtedy, keď bude vypracovaný nový zákon o armáde a tento zákon číslo 3/1993 Z. z. ostane ako zákon, ktorým sa zriaďovala Armáda Slovenskej republiky. Dostane takú historickú patinu by som povedal. Ale celý systém vzťahov bude riešiť nový, pripravovaný zákon o armáde. To hovorím aj na margo toho, že pán poslanec Sitek tu hovoril o tom, že teda sme hovorili o rozsiahlej reforme. Mali sme záujem, ale nakoniec sme sa vrátili k tomu, že bude lepšie, lepšie, a to nie sú názory len naše, to boli názory aj za minulého volebného obdobia niektorých ľudí, že by bolo dobré nechať z trojky len ozaj taký by som povedal historický zákon a vytvoriť nový zákon. Čiže to je ten dôvod, prečo takto pokračujeme.

    Chcel by som, pani poslankyne, páni poslanci, upozorniť ešte na jednu vec. Ak chceme robiť reformu, ak chceme spraviť nejaké kroky, tak jednoducho nemôže to byť tak, že spravíme nejaký nový stav a potom ho posvätíme zákonom a nemôžeme ani prijať nejaký zákon a potom začať robiť akoby len zmeny stavu. Jednoducho aj to poznanie k tomuto sa vyvíja, to je veľmi zložitý proces, v ktorom treba robiť postupné kroky, nie je to nejaké jednorazové rozhodnutie, je to celý proces, ktorý je vlastne, predpokladá sa na desať rokov, od roku 2000 do roku 2010, a predpokladá sa v ňom istá etapovitosť, podľa ktorej sa to, samozrejme, bude robiť. Čiže považujem za celkom normálne, že vznikajú pri istých formuláciách by som povedal také napätia, pretože je to v pohybe.

    Veci, ktoré sú tu obsiahnuté, sú nevyhnutné, a ak sa aj hovorí, že je tu problém Generálneho štábu, tak v celej novele nenájdete jednu vetu, ktorá by hovorila o nejakom sťahovaní Generálneho štábu. Jednoducho sú to formulácie, ktoré postihujú už súčasný stav, a to, čo sa týka 1. 1. 2000, je vlastne to, že sa vytvoria veliteľstvá, že sa zriaďujú veliteľstvá, že tie druhy vojska sú pozemné vojsko a vzdušné sily. No a k tomu zas môžeme povedať toľko, že už v predchádzajúcom znení tam bolo hovorené o druhoch vojska, bolo teda pozemné, bolo tam letectvo a bola tam protivzdušná obrana. Je to vlastne len isté spresnenie toho, čo má byť, a práve preto je tam aj v tej koncovke napísané, že práve tento paragraf, práve táto časť má účinnosť až od 1. 1. 2000. To je jediné, čo sa týka 1. 1. 2000. A preto teda tá veľká diskusia ku Generálnemu štábu by bola adekvátna pri koncepcii reformy, samozrejme, ktorá, ako som povedal, je už odovzdaná do výboru, pôjde do Rady obrany štátu a pôjde aj do vlády Slovenskej republiky. Je to problém, ktorý nie je podstatou tejto novely zákona.

    K tomu samotnému problému, že Generálny štáb bude súčasťou ministerstva obrany, ja som to už pri prvom čítaní povedal, že Slovenská republika je vlastne poslednou krajinou v tomto priestore, ktorá to nemá tak usporiadané. Ten proces bol komplikovaný aj v Maďarsku, ale v Maďarsku to viedlo dokonca k tomu, že odstúpil náčelník Generálneho štábu, ale jednoducho sa to realizovalo, tá integrácia tam prešla. Sú aj isté napätia, dajme tomu v Poľsku ohľadne toho, aké kompetencie má mať prezident ako hlavný veliteľ poľskej armády, ale takisto nejakým spôsobom sa to rozrieši podľa toho mocenského politického pomeru, ktorý tam je.

    Chcel by som však zdôrazniť, že podľa ustanovenia § 19 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, teda takzvaný kompetenčný zákon, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy aj na výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky. To teda neznamená, že by ministerstvo bralo niečo na seba navyše. Napokon aj to, že bude integrované ministerstvo, znamená toľko, že Generálny štáb sa stane vnútornou súčasťou, ale zároveň získa isté kompetencie, ktoré predtým nemal, pretože bol mimo ministerstva obrany.

    K reforme bolo množstvo diskusií, na ktorých sa zúčastnilo množstvo ľudí, ja si myslím, že to bola reprezentácia armády, reprezentácia Generálneho štábu aj ministerstva obrany. Možno sa opýtať účastníkov na to, v podstate koľko tam bolo všelijakých sporov a aký čas trvalo, aby sa dospelo ku konsenzu. My aj ku koncepcii predložíme vlastne všetky kroky, ktoré boli robené, kedy sa čo konalo, kto sa tam zúčastnil a aké tam boli prijaté závery. Myslím si, že nie je možno znehodnocovať veľkú robotu, ktorá sa urobila, a aj keď tam boli spory a iné názory, myslím si, že sme dospeli, čo sa týka koncepcie, do podoby, ktorá je prijateľná.

    Prirodzene, ďalšie veci, ktoré tu pán poslanec Andrejčák požadoval, rozkazy a smernice, niektoré už sú spracované ako návrhy, musia sa vyriešiť. Aj otázka deľby kompetencií potom v rámci ministerstva, takisto sú tam dva varianty na to, ako by to malo byť, zároveň sa vyjasnia aj kompetencie medzi Generálnym štábom a veliteľstvami, to je takisto pripravené, chýba tomu iba posledná diskusia na to, aby sa rozhodli veci definitívne, ako to bude. A pokiaľ nie je rozhodnuté definitívne, tak ja s takými vecami ani nevystupujem, lebo ponechávam stále možnosť toho, že sa tam môžu niektoré zmeny uskutočniť a urobiť.

    Čo sa týka jednotlivých bodov, ktoré sa navrhovali. Chcel by som povedať, že treba vidieť aj to, kedy tento vládny návrh zákona vzišiel a ako sa dostali ďalej niektoré veci aj s reformou, ako sa dostali niektoré veci aj v ponímaní procesov, ktoré sa majú uskutočniť. To sa prirodzene odrazilo potom aj do formulácií, kde nie preto, že došlo k úpravám vo výbore, ale preto, že my sme koncepčne počítali s tým, že práve ten problém času, teda odkedy bola vypracovaná novela a v inom stave, teda keď bude ona v Národnej rade, že predpokladáme aktívnu súčinnosť poslancov, ktorí to môžu zlepšiť. Tak napríklad v čase, keď sa to robilo, nebola vyjasnená otázka vojenských zväzov. Napokon jedna veľká diskusia, ktorá bola k týmto veciam, sa skončila asi tak, že by sa to dalo ponímať vlastne teda aj do tejto novej podoby vrátane aj tých veliteľstiev. Potom sa to ujasnilo a práve táto formulácia teda vypadla z toho, čo je v týchto bodoch.

    Chcel by som zdôrazniť, že to, čo bolo vo výbore pre obranu a bezpečnosť, boli návrhy, ktoré zlepšili túto novelu, a boli napokon spravené aj vlastne v spolupráci s príslušnými štruktúrami ministerstva obrany. Prečo tam nebolo, teda v armáde to, ako sa člení Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo, vychádzali sme z toho, keďže tieto štruktúry majú svoje vlastné zákony, kde sú presnejšie precizované vlastne ich vzťahy a ich postavenie, nepovažovali sme to práve za vhodné nejakým spôsobom ďalej rozpracúvať. Návrh, ktorý pôvodne vznikol v legislatívnom odbore Národnej rady a zlučoval tam práve v § 2 ods. 3 a 5, sme považovali za zlepšenie, hoci aj naše odseky 3 a 5 vlastne obsahujú to, čo je už v paragrafe, ktorý si osvojil potom aj výbor pre obranu a bezpečnosť, čiže to nebola nejaká podstatná zmena. Ten odsek 7, o ktorom tu pán poslanec Andrejčák hovoril, že to je akoby nejaký produkt ministra obrany, ako sa ukázalo, ako to potvrdil napríklad aj pán poslanec Sitek, aj pán poslanec Tuchyňa, je to formulácia, ktorá má svoju históriu. Bola to prvá formulácia, ktorá bola formulovaná dávno predo mnou, potom sa stala formulácia predmetom sporu medzi prezidentom a vládou, bolo rozhodnutie v podobe novely, ktorá bola presadená a nálezom Ústavného súdu bola posúdená ako protiústavná, čiže bolo treba spraviť nápravu a tá náprava sa deje teraz. To nie je vec mňa osobne a vonkoncom už nie dákeho môjho zámeru, to je jednoducho úprava, ktorá má svoju oporu v náleze Ústavného súdu, a má svoju oporu aj v tradícii, ako bol tento spôsob kreovania náčelníka Generálneho štábu formulovaný v predchádzajúcom znení zákona.

    No a napokon ešte, keď tu bolo hovorené, že ako minister má mať teda takú kompetenciu, chcem povedať, že aj tak ten návrh sa prirodzene prerokúva vo vláde, to znamená, že je tu dikcia toho postupu, ale napokon takisto vláda sa k tomuto vyjadruje. Čiže vláda jednoducho nemôže byť ani v tomto prípade nejakým spôsobom obídená. Aspoň naša tradícia, ako sa to robí a pripravuje vo vláde, je takáto.

    Toľko k tým pripomienkam, ktoré tu boli. A ešte k tomu, čo pán poslanec Sitek tu hovoril k § 1 ods. 5, myslím si, že dosiaľ v tom znení zákona nebola formulovaná tak obsažne, teda čo tvorí armádu, ako to je v tomto. Nebola ešte tak obsažne formulovaná, lebo napríklad i vyčlenení profesionálni vojaci a ďalšie, vlastne sa počítalo aj s takýmito prípadmi, čiže myslím si, že tá formulácia je dobrá a obstojí. No a návrh, ktorý tu dal pán poslanec Sitek o tom, aby sa zmenil v bode 3 § 2 ods. 4 - to konanie za armádu, po prvé, váš návrh nie je s 15 podpismi, takže asi je... Je predložený?

    No chcel by som povedať, že tá veta "v konaní pred súdmi armádu zastupuje ministerstvo obrany", znamená, keby sme to dešifrovali, čo to znamená ministerstvo obrany, tak by tam bola, samozrejme, príslušná právna štruktúra, ktorá má toto v rukách. Či už to je predovšetkým úrad pre právne zastupovanie. Čiže tá vaša veta, ktorú tu dávate, zastupuje minister alebo ním poverená osoba, myslím si, že obsahovo je to v tej vete, o ktorej som povedal, hoci máme na to štruktúry, ktoré na to majú svoju kompetenciu. Čiže váš návrh považujem ako dobré úsilie istým spôsobom niečo spresniť, ale z hľadiska formulácie ona toto obsahuje. Lebo napokon ministerstvo vystupuje takisto v podobe, samozrejme, kompetentnej osoby.

    No a napokon je tu ešte jeden návrh 15 poslancov, ktorý prináša názor, že by azda bolo vhodné zmeniť poradie odsekov. To poradie odsekov, ako je teraz, má svoju logiku v tom, že sme vychádzali teda od armády a smerovalo to ku Generálnemu štábu. Tak ako to vy navrhujete, je to troška iný prístup a ja nechávam na poslancov, ako rozhodnú, pretože jedno má svoju logiku, aj druhé má svoju logiku a nepovažujem to za nejaký závažný problém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýta si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa vás, ale len za predpokladu, že bude všeobecný súhlas, pán minister Kanis má ešte jeden bod programu, ktorý by mohol uviesť, to je návrh na uzatvorenie memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a Veľkej Británie, či súhlasíte s tým, aby sme si vypočuli. Je všeobecný súhlas, páni poslanci? Nie.

    Prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do 28. septembra 1999.

    Budeme pokračovať v utorok 28. septembra o 13.00 hodine.