• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram šiesty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: Bauer, Benčat, Budaj, Drobný, Dubovská, Kovačič, Krumpolec, Lexa, Mušková, Palacka, Tkáč.

    Žiadam všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovacom dni dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    V prerušenej schôdzi budeme pokračovať druhým čítaním o návrhoch zákonov, pri ktorých Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhoch zákonov, ktoré sme už prerokovali.

    Kým príde pani ministerka financií, ktorá má predkladať zákon o bankách, prosím, aby sme pristúpili k prerokovaniu zákona, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní, a to

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 231 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 231a.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení ďalších zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť ďalšie priblíženie slovenského súťažného práva súťažnému právu Európskej únie v rámci procesu aproximácie.

    Tento zákon bol v uplynulých rokoch hodnotený zo strany zástupcov Európskej komisie pozitívne, ale vzhľadom na prijatie zmien právnych predpisov Európskej únie upravujúcich oblasť hospodárskej súťaže je nevyhnutné v záujme plnenia záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z Národného programu na prijatie acquis communautaire, ako aj z Partnerstva pre vstup v rámci snáh o integráciu do Európskej únie prispôsobiť už v platnom zákone o ochrane hospodárskej súťaže upravené právne inštitúty, prípadne vniesť do zákona úplne nové. Ide najmä o zavedenie pravidla de minimis, ktoré znamená, že ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa nevzťahujú na subjekty, ktorých podiel na trhu nepresahuje 5 %, ďalej zavedenie inštitútu individuálnej výnimky. A dôležitým cieľom tejto novely je aj odstránenie deformácie, ktorá bola spôsobená nadobudnutím účinnosti zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Švec, pán poslanec Harach, zaujmite miesto, odôvodňuje návrh zákona pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Takže ďalším cieľom tohto návrhu je odstrániť deformáciu, ku ktorej došlo nadobudnutím účinnosti zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, ktorý zo všeobecného zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž vyňal presne definovanú skupinu dohôd v oblasti poľnohospodárstva. Práve v súvislosti s týmto významným zásahom do zákona o ochrane hospodárskej súťaže je tento zákon z hľadiska Európskej komisie hodnotený negatívne a uvedená deformácia je chápaná ako problém, ktorý bude nevyhnutné vyriešiť, pretože v opačnom prípade zostane zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo vážnom rozpore s právnymi predpismi platnými v Európskej únii.

    Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu tohto vládneho návrhu novely zákona.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Hókovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    milé kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní. Dostali ste to ako tlač číslo 231, spoločnú správu ste dostali ako číslo 231a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 345 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999.

    Návrh zákona bol pridelený výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválili podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 133 z 8. septembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedení v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 31. augusta 1999 a uznesením číslo 127 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 24. augusta 1999 a uznesením číslo 59 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 7. septembra 1999 a uznesením číslo 123 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a odporúčania gestorského výboru. Dostali ste to, ako som vám už spomenul, pod číslom 231a. Týka sa to bodov 1, 2, 3, 4, 5. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 1, 3 a 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, o bodoch 2 a 4 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

    Gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu, lebo predložený návrh je prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 4, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor súčasne poveril mňa uznesením číslo 133 z 8. septembra 1999 ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu k návrhu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za informáciu o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa zapojila práve v tomto bode do rozpravy aj ja, a to vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva. Predložený dokument schvaľujem ako celok, dá sa s ním súhlasiť, pretože naozaj pripravuje podmienky na to, aby Slovenská republika harmonizovala svoju legislatívu, svoje podmienky s krajinami Európskej únie. Napriek tomu vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva - a treba zvážiť, či to nie je aj k iným rezortom - si kladiem otázku, či sa príliš neponáhľame a či do istej miery nepenalizujeme tak svoje poľnohospodárstvo, ale aj priemysel. Totiž nepriaznivá ekonomická situácia rezortu pôdohospodárstva, ktorá, dá sa povedať, že od roku 1990 je v dôsledku neriešenia systematických opatrení, neprijímaním týchto opatrení, je dnes najhoršia. No a ak my ešte zhoršíme situáciu tým, že otvoríme už aj dnes slabú ochranu trhu ešte viac, tak v tom prípade naše poľnohospodárstvo môže úplne skolabovať.

    Argumenty, ktoré sú uvedené v predkladacej správe, nie sú celkom opodstatnené a nevychádzajú zo skutočnosti. Totiž tento zákon bol prijatý - zákon číslo 240 o poľnohospodárstve -, bol prijatý pred rokom a vtedy index rastu potravín a poľnohospodárskych výrobkov predstavoval v našej krajine 5,4. Dnes tento index za podmienok fungovania uvedeného opatrenia, ktoré dnes chceme zrušiť, predstavuje 0,2. Takže chcem povedať, že v žiadnom prípade toto opatrenie nemalo monopolný charakter u nás na Slovensku, skôr naopak, že v našom už subtílnom poľnohospodárstve to opatrenie malo skôr podpornú funkciu, aj keď už veľmi slabú. Pretože ak Európska únia dotuje svoje poľnohospodárstvo 60 percentami z celkovej produkcie, tak my dotujeme len 19 percentami. Ale to nehovorím ani slovo o tom, že vlastne je tu ešte obrovská dotácia na export všetkých komodít, ktoré sa v krajinách Európskej únie neuplatnia. A my na to nemáme prostriedky. Ale ubezpečujem, že protiinflačne, a to sa dočítame aj v správe o menovom vývoji, pôsobil jediný rezort, a to bol rezort pôdohospodárstva v prvom polroku 1999. Takže argumenty uvedené predkladateľom v dôvodovej správe sú preto neopodstatnené.

    Zároveň ak chceme harmonizovať, tak harmonizujme tak, ako sa postupne približujeme k Európskej únii. Preto aj pôdohospodársky výbor po dôkladnom oboznámení sa so Smerni-

    cou Európskej únie 2200, ako aj so zmluvou o Európskej únii v článku 38 rozhodol, že vlastne nejde o podmienky, ktoré sa týkajú slovenského poľnohospodárstva. Tam sa totiž hovorí o podmienkach fungovania spoločnej poľnohospodárskej politiky. V Slovenskej republike zďaleka neuplatňujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. A myslím, že ani nikdy sa nedostaneme do situácie, že by sme percentuálny podiel dotácií zo súčasných 19 % už vôbec niekedy zvýšili. Opakujem, to nehovorím o exportných dotáciách, ktoré sú v krajinách Európskej únie navyše.

    Protimonopolným úradom predložený posudok pána Simona Dixa z Talianska v týchto súvislostiach tiež nemá vysokú vypovedaciu schopnosť, a to preto, že v časti Účel novely hovorí o poľnohospodárskom priemysle. Poľnohospodársky priemysel predsa zákon číslo 240 nereprezentuje, je to zákon o poľnohospodárstve. A osobne si myslím, že je to slabá stránka toho zákona v tom, že sa nezaoberá potravinárskym priemyslom. Ak si premietneme potravinársky priemysel do Smernice 2200 Európskej únie, tak v tej chvíli to je už o niečom inom, pretože tam sú opatrenia prísnejšie. Takže tento názor znovu hovorí o zreteľnej chybe, a ja neviem, či bola úmyselná, či neúmyselná, pretože v angličtine sa hovorí o potravinárskom priemysle, ale už v slovenskom preklade pána Simona Dixa sa hovorí o poľnohospodárskej prvovýrobe. Takže tento dokument nemôžeme brať ako smerodajný.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si vás dovolím poprosiť, aby ste akceptovali návrh pôdohospodárskeho výboru, ktorý je progresívny a akceptovateľný. To znamená, že k tejto novele zákona prijmeme opatrenie, že dôjde k zrušeniu článku VIII zo zákona číslo 240, ale toto opatrenie bude platné od 31. decembra 2002, lebo takýmto spôsobom aj naše poľnohospodárstvo si môže vytvoriť podmienky a azda sa to aj naučí, keď sa dokáže viac chrániť pred ostatnými vo svojich krajinách lepšie podporovanými producentmi ako poľnohospodárskych prvoproduktov, tak aj spracovateľských produktov. Ja sa len pýtam, prečo chceme trestať vlastné výrobné rezorty - poľnohospodárstvo - týmto unáhlením. Európska únia nás o to vonkoncom nežiada.

    Čiže akceptovanie návrhu pôdohospodárskeho výboru by znamenalo vyjsť v ústrety aj požiadavkám WTO, aj Európskej únie. A chcela by som poprosiť na záver, aby na rozdiel od správy predkladateľa, spravodajskej správy v dokumente 231a bod číslo 2 bol vyňatý zo všeobecného celkového hlasovania a aby sa o ňom hlasovalo osobitne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Pán poslanec Klemens.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej v tom, aby sa akceptovalo uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, aby účinnosť predkladaného vládneho zákona bola dňom 31. 12. 2002. Zdôvodnenie spočíva v tom, že Slovenská republika zatiaľ v Európskej únii nie je, pritom zmluva o Európskej únii, konkrétne článok 38 hovoriaci o poľnohospodárstve, predpokladá vytvorenie spoločného trhu, jeho fungovanie a rozvoj. Ak sa neupraví v predkladanej novele zákona článok I bod 8, t. j. nevloží sa na konci ustanovenia účinnosť dňom 31. 12. 2002, dôjde k zúženiu možnosti zabrániť neželaným dovozom potravín na Slovensko, a to dúfam nechceme.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    gestorský výbor prijal stanovisko nepodporiť tento návrh výboru pre pôdohospodárstvo výlučne na základe jednostranného vyjadrenia pána predsedu Protimonopolného úradu bez toho, aby sa zoznámil s dôvodmi svojich kolegov z výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré ich viedli k podaniu tohto návrhu. Tvrdím zodpovedne, že napriek tomu, že sme hlasovali proti takémuto odporučeniu, iba poslanci opozície, i väčšina kolegov z vládnej koalície bola pri tomto hlasovaní v rozpakoch a hlasovali za predovšetkým po argumentácií, že tento zákon je potrebné prijať v časovom limite. Prosím preto takisto, aby sme ešte raz zvážili dôvody, ktoré tu boli prednesené pani kolegyňou Kadlečíkovou, a vôbec stanoviská pôdohospodárov, a podporili tento návrh pôdohospodárskeho výboru. Logika hovorí jednoznačne, že takzvané monopoly, ktoré naši prvovýrobcovia vytvárajú, zďaleka kapitálovo nemajú na to, čo sa už odohralo v tomto štáte, teda reagovať pružne, adekvátne na všetky cenové ataky silných nadnárodných spoločností, ktoré už na našom trhu pôsobia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť súčasne prebiehajúci návrh v pléne, ktorý vychádza z dôkladnej rozpravy vo výbore pre pôdohospodárstvo aj v kontraverzií s predstaviteľmi Protimonopolného úradu a myslím si, že v žiadnom prípade v tomto prechodnom období pri príprave našej republiky na vstup do Európskej únie nemáme pocit, najmä poľnohospodárski prvovýrobcovia, že by sme ohrozovali či už obyvateľstvo, alebo spracovateľov nejakými spolkami, ktoré by vlastne krivili cenovú hladinu.

    Chcem poukázať na to, že sú štáty, ktoré sa pripravujú do Európskej únie a sú povedzme o krôčik ďalej, ako Slovinsko, ktoré prijalo v tomto období cenový zákon, kde štát vlastne má totálnu ingerenciu nad cenami, ktoré považoval doteraz za liberalizované a kde v podstate jasným spôsobom zasahuje aj do trhového mechanizmu. V tomto prípade nejde o zasahovanie do trhového mechanizmu, ide o to, aby tí, ktorí majú najnižšiu ochranu na svojom článku pôsobenia, boli ochraňovaní tým najzákladnejším, a to je zákon. To znamená, my bojujeme o nič iné len o to, aby to zostalo v zákone, aby to neprešlo do rúk štátnej úradnej moci, ktorú, samozrejme, nespochybňujeme, ale vždycky je určitým spôsobom subjektívna, pretože musí rozhodovať z rôznych pohľadov a má k tomu potom aj rôzne dôvody z hľadiska lobizmu, že rozhodne nesprávne. Preto je namieste, aby snemovňa toto opätovne posúdila a pripájame sa k tomu, aby to bolo v osobitnom hlasovaní odsúhlasené tak, ako to navrhol výbor pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ. Áno.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem sa vyjadriť k tomu, čo bolo teraz vlastne predmetom rozpravy, a to je otázka, či to doterajšie vyňatie poľnohospodárstva z platnosti zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa má predložiť do konca roka 2002, alebo nie. Z hľadiska vecného posudky Európskej komisie sú, myslím si, jasné. Myslím si, že nemá veľmi zmysel argumentovať tým, či je preklad správny, alebo nie, pretože ten preklad nemožno prekladať doslovne. "Agricultural industry" sa používa v angličtine ako výraz pre poľnohospodárstvo, čiže celkom evidentne ten posudok sa týka poľnohospodárstva. A ja mám pred sebou dokument, ktorý je vlastne zhrnutím posúdenia nášho práva z hľadiska súladu s právom Európskej únie, kde sa jasne píše, že toto ustanovenie zákona číslo 240 je v rozpore s komunitárnym právom a že jednoducho je požiadavkou na jeho zmenu.

    Ale chcem povedať, že z veckého hľadiska nepredpokladám, že zrušenie tejto časti zákona číslo 240 sa negatívne dotkne poľnohospodárstva, najmä preto, že táto novela zavádza pravidlo de minimis, ktoré znamená, že zákaz kartelových dohôd sa bude týkať len tých subjektov, ktoré majú menší ako 5-percentný podiel na trhu. Čiže pokiaľ viem a pokiaľ som bol informovaný aj zo strany Protimonopolného úradu, toto je v súlade s právom Európskej únie a podľa tejto výnimky pravidlá de minimis by mala ostať možnosť aj pre absolútnu väčšinu poľnohospodárskych subjektov, aby jednoducho tieto kartelové dohody mohli pri týchto menších subjektoch uzatvárať.

    A ďalej je veľmi dôležité, že inštitút individuálnej výnimky bude existovať naďalej. Len tú individuálnu výnimku bude udeľovať Protimonopolný úrad na žiadosť. Podľa dnešného právneho stavu je to tak, že tento proces je absolútne nekontrolovateľný. Ale podľa právneho stavu, ktorý navrhuje aj vláda, pretože vláda schválila túto novelu, musím povedať, že všeobecným súhlasom, len rezort pôdohospodárstva mal výhrady, tak ako má dnes výbor pre pre pôdohospodárstvo. Takže považujem túto novelu za potrebnú aj v tej oblasti, ktorej sa týka, vlastne toho odstránenia výnimky pre poľnohospodárske subjekty, a preloženie tej výnimky, respektíve predĺženie do roku 2002, do konca roka 2002, predpokladám, že nie je potrebné a nevyhnutné aj z hľadiska tých vecných argumentov, ktoré som povedal, aj z hľadiska posudkov Európskej komisie. Jednoducho, ak chceme byť súčasťou Európskej únie, musíme rešpektovať, že musíme plniť kritériá, ktoré sú na nás kladené. Preto veľmi podporujem to stanovisko gestorského výboru, ktoré navrhuje tento pozmeňujúci návrh neschváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušuje rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 308, spoločnú správu výborov máte ako tlač 308a.

    Vládny návrh zákona z poverenia vlády odôvodní pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia Národnej rady,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila z poverenia vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 o bankách v znení neskorších predpisov.

    Zopakujem len hlavné zámery pri predkladaní tohto zákona, tak ako už pri prvom čítaní som mala možnosť vás s nimi oboznámiť. Ide o veľmi významnú novelu zákona, ktorá rieši niekoľko okruhov, ktoré sú čiastočne aj vzájomne previazané. Rieši jednak otázky smerov činnosti bánk, hypotekárneho bankovníctva, posilnenia a postavenia bankového dohľadu Národnej Národnej banky Slovenska a podobne.

    V prvom rade by som chcela upozorniť na to, že skúsenosti niekoľkých rokoch z vykonávania bankového dohľadu si jednoznačne vynútili posilnenie postavenia bankového dohľadu a práve z hľadiska tohto pokladám predkladanú novelu zákona za veľmi dôležitú. Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska mohla priamo zvolať mimoriadne valné zhromaždenia, aby mohla uložiť odvolanie vedúceho zamestnanca, člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady a rozširuje sa aj jej kompetencia pri znižovaní základného imania banky.

    Druhý okruh, ktorý je veľmi dôležitý aj z hľadiska podpory rozvoja bývania, je ten, ktorý sa dotýka úprav hypotekárneho bankovníctva. V časti o hypotekárnom bankovníctve sa navrhuje zavedenie štátneho príspevku na zníženie úrokov z hypotekárnych úverov, a to vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte. V prechodných ustanoveniach sa hovorí, ako to bude riešené v roku 1999. Myslím, že to sú tie najdôležitejšie body novely zákona, ale predsa by som ešte chcela upozorniť na ďalší bod, ktorý sa dotýka vykonávania bankových činností nebankovými inštitúciami. Aj keď pri predchádzajúcej novele zákona sa čiastočne aspoň podarilo zamedziť, aby nebankové finančné inštitúcie sústreďovali len peňažné prostriedky od obyvateľstva, predsa len prax ukázala, že legislatíva pokrivkáva za skutočnosťou. Práve z tohto dôvodu navrhujeme v § 2 ods. 3 ustanoviť ďalšiu legislatívnu prekážku, aby tieto nebankové finančné inštitúcie nemohli poskytovať úverové zdroje. Myslím si, že aj táto legislatívna úprava by sa mala zaradiť medzi ďalšie, ktoré sme už schválili a ešte budeme schvaľovať v snahe ochraňovať vklady individuálnych vkladateľov a zamedziť tomu, aby s nimi nakladali nebankové inštitúcie.

    Tým som vlastne zopakovala tie hlavné zámery zákona, tak ako ich predkladateľ predložil na prerokovanie v Národnej rade. K výsledkom prerokúvania vo výboroch by som sa potom vyjadrila neskôr.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi, spoločnému spravodajcovi výborov, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj s odporúčaním gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 308), v druhom čítaní informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto návrhu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 420 zo dňa 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v termíne ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci, a počúvajte pána spoločného spravodajcu.

  • Prvé bolo odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť od výboru pre sociálne veci a bývanie - uznesenie číslo 93 zo dňa 8. septembra 1999. Ďalej odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 140 zo dňa 9. septembra 1999. A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 188 zo dňa 9. septembra 1999 odporúča návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré všetky sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú máte všetci predloženú. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Predmetná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 192 z 9. septembra 1999.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som túto spoločnú správu predniesol na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom návrhu po ukončení rozpravy k nemu.

    To je všetko.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či chce v rozprave vystúpiť niekto a prihlásiť sa ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Hlasy z pléna.

  • Faktické poznámky nie sú. Pani poslankyňa, faktickou poznámkou môžete reagovať len na ostatného rečníka. V rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Rozpravu som vyhlásil za skončenú, pretože sa nikto neprihlásil do rozpravy ani ústne.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce ešte vyjadriť.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ak dovolíte, chcela by som sa vyjadriť k spoločnej správe, aspoň k niektorým bodom. Tie body spoločnej správy, ktoré spresňujú znenie, majú legislatívnotechnický charakter, treba podporiť, aby sa zlepšil návrh zákona.

    Námatkovo by som aspoň uviedla, sú to, myslím, body 1, 2, 4, bod 5 vlastne iným spôsobom rieši tie pôvodné ustanovenia, ale v zásade nemení zmysel toho ustanovenia. Rovnako bod 6, to sú body legislatívnotechnického charakteru. Nemyslím si, že o tom treba nejako osobitne hovoriť.

    Chcela by som sa trošku pozastaviť pri bode 3, ktorý nahradzuje slovo "obmedzenie" slovom "pozastavenie". Týka sa to ustanovenia § 29 ods. 7, kde sa hovorí o výkone vlastníckych práv. Chcem len upozorniť, že pozastavenie vlastníckych práv je, samozrejme, silnejšie ako obmedzenie vlastníckych práv, aby si navrhovateľ jednoznačne uvedomil, čo týmto návrhom sa sleduje, a preto by som prosila pri hlasovaní potom veľmi starostlivo zvažovať.

    Ďalej, myslím, že k tým ďalším jednotlivým bodom sa nebudem teraz vyjadrovať, takže v zásade by som podporila všetky body, ktoré navrhoval gestorský výbor. Nemenia zásadným spôsobom zámer predkladateľa, takže je možné ich podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie spravodajskej správy.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1882 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.

    ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 298 a spoločnú správu k tomuto návrhu zákona máte ako tlač 298a.

    Prosím teraz ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby z poverenia vlády odôvodnila predmetný návrh zákona v pléne Národnej rady.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás v stručnosti informovala o predloženej novele zákona o stavebnom sporení, pôvodné číslo zákona 310/1992 Zb. v znení zákona číslo 386/1996 Z. z.

    Vládny návrh zákona smeruje k zlepšeniu podmienok na poskytovanie stavebných úverov, prípadne stavebných medziúverov, to znamená, že jeho zámerom je podporiť rozvoj bývania a zároveň podporiť aj možnosti rozšírenia financovania, pomocou ktorého by sa malo realizovať vo väčšom rozsahu stavanie individuálnych domov alebo bytov.

    V čom sú zásadnejšie zmeny v predkladanej novele? Upozornila by som hlavne na jednu, ktorá sa týka rozšírenia okruhu stavebných sporiteľov z fyzických osôb aj na právnické osoby, čím sa do bytovej výstavby budú môcť zapojiť predovšetkým, predpokladáme, obce, ale aj iné právnické subjekty. Tieto však nebudú môcť čerpať výhodu v podobe stavebnej prémie.

    Ďalšia závažná zmena v predkladanej novele zákona je obnovenie inštitútu priateľského sporiteľa. Tento inštitút bol zrušený pri predchádzajúcej novele zákona o stavebnom sporení, čím sa vlastne vylúčil pomerne značný okruh sporiteľov, ktorí nepredpokladali čerpať úvery, resp. medziúvery, ale podporovali a umožňovali vlastne nazhromažďovanie prostriedkov, ktoré sa potom používali tými, ktorí skutočne vstupovali do stavebného sporenia so zámerom čerpať stavebné úvery na rekonštrukcie, prípadne výstavbu bytových domov a bytov. Je však samozrejmé, že rozšírenie na priateľských sporiteľov bude mať aj určité dôsledky na štátny rozpočet. Myslím si, že v tomto smere ste boli aj informovaní. Predpokladáme však, že stavebné sporiteľne už na základe tejto novelizácie zákona budú poskytovať niektoré zvýšené prídely finančných prostriedkov a vo väčšom rozsahu budú umožňovať poskytovanie úverových zdrojov, čím ešte do konca tohto roku by sa mohol prejaviť pozitívny efekt tohto zákona.

    Opakovane by som sa k spoločnej správe vyjadrila až po uzavretí rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu zákona.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bajana, aby informoval Národnú radu podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z., v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 419 zo dňa 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z., týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh s termínom ihneď.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy máte v spoločnej správe, nebudem ich preto čítať. Odporúčam schváliť všetky okrem bodov 1 a 6, teda tak, ako ich gestorský výbor odporučil.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, plus pozmeňujúcich návrhov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z., schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto vládnom návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 191 z 9. septembra 1999.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ma poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal jednu prihlášku do rozpravy od pána poslanca Ivana Šimka.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    vážená pani ministerka,

    mám tri pozmeňujúce návrhy a jednu legislatívnu pripomienku, s ktorou by sme sa mali nejakým spôsobom vysporiadať. Chcel by som najskôr, samozrejme, podporiť tento návrh zákona, myslím si, že naozaj verejnosť naň čaká a že veľmi pomôže ľuďom, ktorí si chcú riešiť svoje bytové problémy. Napriek tomu by bolo dobré, aby sme niektoré základné požiadavky na legislatívu plnili dobre. Máme tu totiž dva návrhy. Jeden návrh je datovaný z 9. júla 1999 a to je vlastne samotný návrh zákona. A potom tu máme ešte jeden návrh, ktorý je označený k tlači 298, a ten je z 20. augusta a ten posúva dátum účinnosti. Veľmi by som odporúčal zástupkyni predkladateľa, teda pani ministerke, keby ten druhý návrh zobrala späť, lebo nie je obvyklé takýmto spôsobom predkladať zákony. Zákon o rokovacom poriadku pri úprave postupu prijímania zákonov nepozná takýto prípad a vecne je celý problém účinnosti riešený tak, ako navrhuje v tomto dodatku vláda, v spoločnej správe. Čiže ak schválime spoločnú správu, tak sa ten problém vecne vyrieši, to znamená, posunie sa účinnosť na 1. október tohto roka.

    Zdôrazňujem to preto, lebo je potrebné, aby sme mali jasno v tom, čo je vlastne návrhom a k čomu sa potom uplatňujú pozmeňujúce návrhy. Ak by sme do budúcnosti pripustili takýto spôsob, že navrhovatelia budú meniť v priebehu prerokúvania svoj návrh inak ako pozmeňujúcimi návrhmi, tak by sme niekedy mohli dospieť k veľmi komplikovaným výsledkom a potom by sme veľmi ťažko niekedy dozadu spätne zisťovali, čo sa vlastne prijalo. V tomto prípade nám to nehrozí, pretože ide o veľmi jednoduchú úpravu iba tej účinnosti. Ale do budúcnosti by nebolo dobré, aby sme takýmto spôsobom v legislatíve pokračovali.

    Pokiaľ ide o moje pozmeňujúce návrhy, sú to v podstate detaily, ale myslím si, že je dobré, aby sme prinajmenej dva z nich prijali.

    Prvý návrh znie takto: V bode 15 v § 10b ods. 3 za bodkočiarkou vypustiť text "a úroky pripísané k štátnej prémii" a v § 10b ods. 4 vypustiť slová "vrátane úrokov z nej". Tento návrh je totožný s návrhmi pod bodmi 3 a 4 spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Dotýka sa to vlastne vedenia štátnej prémie na osobitnom účte, kde aj doteraz je taká prax, že sa vedie štátna prémia, ale úroky sa nevedú na tomto účte, pretože úroky sú podľa iného zákona príjmom sporiteľa a nemá opodstatnenie, aby boli vedené na tomto osobitnom účte.

    Druhý môj návrh znie takto: V bode 16 v § 11 ods. 1 písm. b) za slovom "nadstavba" doplniť slovo "vstavba". Vychádzam z terminológie, ktorú určuje § 21 zákona číslo 182/1993 Z. z. Uvedomujem si, že ak sa na to pozeráme slovenčinársky, tak to slovo je príšerné, ale pozná ho naše platné právo a iste nechceme vylúčiť tento druh stavby z možností, ktoré poskytuje zákon o stavebnom sporení. Je to skrátka terminologická vec a nemyslím si, že zámerom predkladateľa je tento typ stavby vylúčiť.

    Sporný aj z môjho hľadiska, a to je vlastne moja otázka, ale dávam zatiaľ tento návrh ako návrh, je tretí bod, ktorý o chvíľku prednesiem.

    V bode 19 v § 12 ods. 3 vložiť za slovo "použiť" text "na sprostredkovávanie a vykonávanie ďalších činností súvisiacich s bývaním a". Ide v podstate o to, že podľa súčasnej právnej úpravy stavebné sporiteľne môžu voľné prostriedky používať aj na niektoré iné účely, ktoré sú charakterizované takýmto pomerne vágnym ustanovením. A v návrhu, ktorý vláda predkladá, už takéto ustanovenie nie je. Chcel by som predložiť tento návrh s otázkou, či vypustenie tohto pomerne vágneho ustanovenia je úmyselné a či sú argumenty preto predovšetkým poznajúc prax fungovania stavebných sporiteľní a využívania tohto ustanovenia. V prípade, že by tu boli naozaj argumenty, tak som pripravený tento tretí bod svojho návrhu stiahnuť.

    To je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šimko bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pani ministerka financií.

    Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Niektoré návrhy pána poslanca Šimka sú vlastne totožné (3, 4) s tým, čo je v spoločnej správe, takže k tomu sa nebudem osobitné vyjadrovať.

    Ale ešte hádam najskôr k tej spoločnej správe. Predkladateľ odporúča, aby sa rešpektovalo stanovisko gestorského výboru, to znamená, súhlasíme so všetkými tými pozmeňujúcimi návrhmi s výnimkou bodu 1 a bodu 6. To znamená, že stotožníme sa s názormi gestorského výboru, ktorý odporúča body 1 a 6 neschváliť.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k poslednému návrhu, ktorý predložil pán poslanec Šimko, ktorý chce vlastne vrátiť ustanovenie týkajúce sa sprostredkovateľských činností späť do zákona. Ja by som chcela povedať, že my sme zámerne toto vypustili. A dôvod, prečo sme to vypustili, že rozširuje sa okruh stavebných sporiteľov aj na právnické osoby, a my nechceme dopustiť, aby sa používali potom prostriedky stavebných sporiteľní na niektoré činnosti, bližšie nešpecifikované sprostredkovateľské a ďalšie činnosti, ktoré by mohli byť v rozpore so zámerom tohto. Dokonca by sa mohli ukázať aj čiastočne ohrozujúce záujmy ich individuálnych sporiteľov. Takže skutočne zámer predkladateľa bol vypustiť toto ustanovenie a neponechať ho tam.

    K návrhu, ktorým chce ešte doplniť za slovo "nadstavba" slovo "vstavba", voči tomu nemôžem namietať, je to skutočne odborný termín, aj keď naozaj je ťažko pochopiť, to slovo je z lexikálnej stránky nevhodné.

    Chcela by som sa teraz vyjadriť k tejto procedúre. Bohužiaľ, chyba sa stala na strane predkladateľa pri predložení toho zákona, hovorím teraz o účinnosti zákona. Myslím si, že vami navrhované riešenie je absolútne akceptovateľné, tým skôr, že v spoločnej správe 298a je v článku III pozmeňujúci návrh: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 1999." Takže je to možné riešiť takýmto spôsobom a je možné vlastne stiahnuť ten návrh vlády vzhľadom na to, že asi by to zakladalo prax, ktorú by sme si neželali v Národnej rade.

    Áno, takže by som ho stiahla, má to presný názov a my by sme potom akceptovali ten pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Samozrejme, nebudem opakovať slová pani ministerky, ale aby bolo jasné, budeme hlasovať o spoločnej správe a pani ministerka stiahla ten dodatok, takže tieto problémy by mali byť za nami. Ale nedá sa len súhlasiť s tým, čo povedal pán Šimko, treba si dávať pozor pri týchto legislatívnych úpravách, hlavne pri ich skrátených konaniach.

    Všetko.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Na žiadosť troch poslaneckých klubov pred hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokúvali v druhom čítaní, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 11.30 hodine hlasovaním o všetkých doteraz prerokovaných bodoch programu.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Šimka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Áno.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať najnajskôr o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, ktorú ste dostali ako tlač 249a.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé body zo spoločnej správy na hlasovanie.

  • Dámy a páni poslanci, navrhujem, aby sme hlasovali v zmysle spoločnej správy v dvoch blokoch, a to takto: o bodoch číslo 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9 a 19 spoločne a odporúčam ich neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9 a 19 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej správy 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 20 s návrhom schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Zostáva nám hlasovať ešte o bode číslo 21, pán spoločný spravodajca.

  • Bod číslo 21 odporúčam neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, zo spoločnej správy ste vynechali bod číslo 7, ktorý ste nezahrnuli do bloku ani prvého, ani druhého hlasovania. Takže musíme hlasovať o bode číslo 7 zo spoločnej správy.

  • Vážená snemovňa, ospravedlňujem sa. Bod číslo 7 navrhujem schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 7 spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania, ktoré odzneli v rozprave. Prvý ste vystúpili vy.

    Nech sa páči.

  • Prvým pozmeňujúcim návrhom bol návrh, ktorý korešponduje s bodom 21 spoločnej správy, ten som podal ja a znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie.

  • Druhým pozmeňujúcim návrhom bol návrh poslanca pána Husára, ktorý mal dve časti. Navrhujem o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať spoločne. A navrhujem neschváliť ho.

  • Pán poslanec Husár, súhlasíte s hlasovaním o obidvoch bodoch spoločne?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o prvom z dvoch podaní pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Husára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Husára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Druhým pozmeňujúcim návrhom bol návrh pána poslanca Maňku. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 a o bode 3 pozmeňujúceho návrhu navrhujem nehlasovať vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky už schválila pod bodom 21 pozmeňujúci návrh, čo sa týka nadobudnutia účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 129 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 1 a 2 pána poslanca Maňku sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania, pán spoločný spravodajca.

  • Ďalším pozmeňujúcim návrhom bol návrh, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Volf. Navrhujem hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý má dve časti, o každej časti samostatne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal v rozprave pán poslanec Volf. Hlasujeme o prvom z dvoch pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Konštatujem, že prvý z dvoch pozmeňujúcich návrhov poslanca Volfa sme schválili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Volfa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Oberhauser. Ten pozostáva zo štyroch častí. Navrhujem o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať spoločne.

  • Pán poslanec Oberhauser, chcete hlasovať o každom osobitne?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Nech sa páči, hlasujeme o prvom zo štyroch podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Druhý návrh sme neschválili.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    V poradí štvrtým je návrh na uznesenie, ktorý podal pán poslanec Oberhauser k návrhu zákona.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sú navrhnuté dve uznesenia, ruším toto hlasovanie.

    Budeme hlasovať spoločne o návrhoch na uznesenie, ktoré je uvedené aj v spoločnej správe, ako aj o návrhu na uznesenie, ktoré podal pán poslanec Oberhauser.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal ďalšie hlasovanie.

  • Ďalším pozmeňujúcim návrhom bol pozmeňujúci návrh, ktorý odznel v rozprave od pána poslanca Ivanka. Neodporúčam o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, pretože je nad rámec predloženej novely zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o tomto pozmeňujúcom návrhu nie je možné dať hlasovať s odôvodnením, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca, keďže sa dotýka § 19a, ktorý nie je predmetom predloženej vládnej novely. Preto o tomto pozmeňujúcom návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Ivanko, nedám hlasovať.

    Pán spoločný spravodajca, tým sme vyčerpali všetky, alebo ešte máme nejaké hlasovania?

  • Nie. Vyčerpal som všetky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, keďže prerokúvame tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužijú sa obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Preto pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    V rámci rozpravy je možné podať iba návrhy na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo skupinou tridsiatich poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu možných nedostatkov v predmetnom návrhu.

    Pán poslanec Orosz sa hlási ako prvý do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa okrem pána poslanca Orosza hlási ešte do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Orosz, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    kolegyne, kolegovia,

    v rámci môjho vystúpenia si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh je na základe ustanovenia § 85 ods. 2 vo vzťahu k článku III. Pred chvíľou sme schválili text: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom zverejnenia. Tento text nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami. Je potrebné upraviť tento text takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

    Druhý pozmeňujúci návrh smeruje k textu pozmeňujúceho návrhu poslanca Maňku, ktorý sme schválili. V bode 1 v § 10 ods. 3 písm. b) odporúčam vypustiť text "a akcie obchodných spoločností".

  • Reakcia z pléna.

  • Ak dovolíte, dokončím svoje vystúpenie.

    Toto vypustenie odôvodňujem skutočnosťou, že schválený text nezodpovedá textu zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Ide o terminológiu, ktorá sa používa v zákone, na ktorý sa v tomto ustanovení odkazuje.

    Mohli by sme diskutovať o tom, či ide o legislatívnotechnickú alebo jazykovú úpravu podľa § 85 ods. 2, ale vzhľadom na to, aby som predišiel diskusiám, predkladám tento návrh v mene skupiny tridsiatich poslancov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Orosz bol jediným prihláseným do rozpravy.

    Na vystúpenie pána poslanca Orosza s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    aj keď je tam tridsať podpisov, tento návrh pána poslanca Orosza je zjavný. Ide do problematiky nie legislatívnej alebo legislatívnotechnických úprav, ale ide zrejme do podstaty veci zákona, a preto nie je možné ho akceptovať, aj keď je tam tridsať podpisov. Takže v každom prípade zrejme ide o úmysel Strany demokratickej ľavice oklamať toto fórum.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ja sa taktiež domnievam, že ak pán predseda ústavnoprávneho výboru chcel tieto dva návrhy predložiť, mal voliť úplne iný postup, a on ho takto nevolil. Mal žiadať v mene tridsiatich poslancov vrátiť vec do druhého čítania a v rámci druhého čítania predniesť tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pokiaľ ide o druhý návrh, ktorý podporil tridsiatimi poslancami, jednoducho nie je možné v treťom čítaní riešiť tento problém takýmto spôsobom, ale musel by vrátiť do druhého čítania.

    A pokiaľ ide o prvú vec, myslím si, že je skutočne otázne, či ide skutočne len o jazykovú úpravu alebo legislatívnotechnickú stránku, pretože ona je síce nezmyslom, ale na druhej strane z hľadiska vecného riešenia posúva celý problém z hľadiska účinnosti niekde inde, ako bolo pôvodne navrhnuté. Takže sa domnievam, že aj v tomto prípade, aj pri prvom návrhu mal pán predseda voliť postup, tak ako pri druhom prípade, a podložiť podpismi, vrátiť do druhého čítania a v rámci druhého čítania po otvorení rozpravy predniesť v mene pätnástich poslancov doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nechcem diskutovať o ratiu navrhnutých "pozmeňovákov", ale chcem uviesť jedno. Pokiaľ ide o legislatívnotechnickú úpravu, a to hovorím o druhom návrhu, tak ak chcem vypustiť jeden termín, musím dať návrh na nahradenie toho termínu iným adekvátnym, prípadne súladným s ďalšími zákonmi, na ktoré sa odvolávam.

    Toto pán poslanec Orosz neurobil. A vynechať z textu nejaký termín, ktorý poviem, že nie je súladný s inými zákonmi, a nedať návrh na termín, ktorý má byť súladný s inými zákonmi, je vec nie legislatívna, ale vecná, pretože mení obsah, zužuje počet prvkov, o ktorých sa hovorí v danom ustanovení. Preto jednoznačne mám ten názor, že nejde o legislatívnotechnický problém a riešenie je jedine jedno - navrhnúť vrátiť vec do druhého čítania.

    Pán poslanec, asi ste si to neskoro rozdiskutovali v klube. A ak chcete urobiť zadosť, jednoznačný názor je tu, že nejde o legislatívnotechnickú úpravu, t. j. spresnenie pojmu, ale ide o vynechanie pojmu, ktorý má reflexie do vecného obsahu ustanovenia.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, ja som bol prihlásený skôr, ale zrejme ma tu vyplo.

    Chcem len nadviazať na to, čo hovorili moji kolegovia predo mnou a pán poslanec Brňák. Tu skutočne týmto spôsobom nemôžeme vo veci hlasovať nezávisle na tom, že to podpísalo tridsať poslancov, ak si pozrieme ustanovenie § 83, všetky tri odseky. Takže môžeme vrátiť zákon do druhého čítania, ale iným spôsobom. Tak ako sme to robili predtým. Môžete sa pozrieť do zápisov, ako to bolo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem hlasovanie o tomto bode programu podľa § 146, keďže vznikli pochybnosti o procedurálnom postupe pri hlasovaní o tomto návrhu zákona. Prosím ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko.

    Ešte predtým, panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa nerozchádzali. Budeme pokračovať v hlasovaní o doteraz prerokovaných bodoch programu.

    Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby sme urobili prestávku v hlasovaní, resp. pred hlasovaním. Navrhujem, aby sme po hodine otázok opäť otvorili rozpravu k tomuto bodu príslušným členom vlády a aby mohol pán poslanec Orosz predniesť svoj návrh na vrátenie tohto zákona do druhého čítania. V druhom čítaní predniesť pozmeňujúci návrh a až potompokračovať tretím čítaním.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o vládnom návrhu zákona o bankách v znení neskorších predpisov.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je v zmysle rokovacieho poriadku prestávka, pán poslanec.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    budeme hlasovať o spoločnej správe k zákonu (tlač číslo 308), je to vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch. Všetky pozmeňujúce návrhy sú zhrnuté v spoločnej správe, čiže v pléne nezaznel ďalší pozmeňujúci návrh. Odporúčam hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch naraz a gestorský výbor odporúča hlasovať kladne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Vlastne to je všetko. Oporúčam, pán predsedajúci, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie. Keďže do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o zákone o privatizácii strategických podnikov až po 19.00 hodine, teda v čase nočných múr, lebo to výkladové stanovisko, ktoré by sme mali zaujať v ústavnoprávnom výbore, už bolo zaujaté. Takže niet o čom diskutovať, keď návrhy pána poslanca Orosza boli bezpredmetné.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu pána poslanca Bajana, aby uvádzal jednotlivé hlasovania zo spoločnej správy, ako aj hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Budeme teda hlasovať najprv o spoločnej správe, teda o tlači 298a. Odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 9 spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pristúpime teraz k hlasovaniu o bodoch 1 až 6. Odporúčam hlasovať o nich spoločne. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    V rozprave vystúpil kolega Šimko. Prosil by som ho, aby sa vyjadril k svojim návrhom.

  • Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prvý bod môjho návrhu už nemá zmysel, lebo sme ho schválili v rámci návrhov zo spoločnej správy. Tretí bod som uvádzal s tým, že som požiadal zástupkyňu navrhovateľa, aby sa vyjadrila k tomu, či je ten bod opodstatnený, alebo nie, resp. či ide o úmysel navrhovateľa. Vzhľadom na argumenty, ktoré použila, sťahujem tento tretí bod. To znamená, prosím vás, aby ste dali hlasovať len o bode 2 môjho návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko navrhovateľa, ktorý žiada hlasovať iba o bode číslo 2 podaného pozmeňujúceho návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, máme ešte ďalšie návrhy?

  • Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aj tento návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa nepoužijú v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku obmedzené lehoty.

    Otváram preto rozpravu o tomto bode programu, ktorý prerokúvame. Do rozpravy som písomne nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňovacie návrhy, pristúpime podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku k hlasovaniu o zákone ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o jednom z prerokovaných návrhov zákonov, ktorým je zákon číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.

    Prosím spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona pána poslanca Hóku, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Musím konštatovať, že v rozprave vystúpila jediná poslankyňa pani poslankyňa Kadlečíková, ktorá predniesla procedurálny návrh a žiadala osobitné hlasovanie o bode číslo 2 spoločnej správy. Najprv by sme teda na základe toho pristúpili k hlasovaniu o spoločnej správe, kde gestorský výbor navrhuje o bodoch 1, 3, 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich a pretože pani poslankyňa Kadlečíková žiadala osobitné hlasovanie, teda len o bode číslo 4 hlasovať s návrhom neschváliť ho. Budeme teda hlasovať o spoločnej správe gestorského výboru okrem bodu číslo 2.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Pán spoločný spravodajca uvádzal hlasovania uvedené v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona s tým, že pani poslankyňa Kadlečíková žiadala vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 2.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán spoločný spravodajca uviedol, pán poslanec, o čom hlasujeme, prosím vás, nerozčuľujte sa, ale počúvajte, keď uvádza jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že body 1, 3 a 4 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Teraz budeme hlasovať na základe procedurálneho návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej o bode číslo 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Teraz by som vás požiadal dať hlasovať o spoločnej správe ako o celku.

  • Pán spoločný spravodajca, ešte ktoré body zo spoločnej správy nám ostávajú na hlasovanie?

  • Vyčerpali sme všetky body zo spoločnej správy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky hlasovania o všetkých bodoch uvedených v spoločnej správe.

    Keďže v rámci rozpravy neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy okrem jedného, pani poslankyne Kadlečíkovej, ktorá žiadala vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 2, ktorému sme vyhoveli, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Pán poslanec Delinga.

  • Pán predsedajúci, pán spravodajca má uvedené v spoločnej správe, že hlasujeme s návrhom schváliť o bodoch 1, 3 a 5 a o bodoch 2 a 4. Bod 2 bol vyňatý na osobitné hlasovanie, hlasovali sme o ňom, ale o bode 4 sme nehlasovali.

  • Ja som uviedol v úvodnom slove, že ideme hlasovať o spoločnej správe a vyňal som z toho akurát bod číslo 2 na základe toho, čo žiadala pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko pána spoločného spravodajcu.

    Pán poslanec Delinga.

  • V tomto prípade je to zmätočné, pretože bod 4 hovorí o niečom celkom inom. A ak pán spravodajca dal o ňom hlasovať a schválili sme ho, tak je to zmätočné.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, prosil by som o pokoj v rokovacej sále. Podľa mojich záznamov sme nehlasovali o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca, musíme sa vrátiť k tomuto hlasovaniu o bode číslo 4 zo spoločnej správy. Prosím, aby ste uviedli hlasovanie o tomto bode programu s odporúčaním gestorského výboru.

  • Dobre, pán predsedajúci.

    Teraz budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neschválili.

    Tým sme vyčerpali všetky hlasovania o tomto návrhu zákona uvedené v spoločnej správe.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pred vyhlásením obedňajšej prestávky prosím ešte o pozornosť. Pán poslanec Orosz a Prokeš si žiadajú slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru do 10 minút od prerušenia schôdze.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja len také malé, by som povedal, jazykové upozornenie, po slovensky je "nie je to tak" a nie "nie je tomu tak".

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás v mene Občianskeho združenia Človek v ohrození a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky pozval na slávnostné otvorenie výstavy fotografií "SOS Kosovo", ktorá sa uskutoční okamžite teraz po prerušení rokovania 20. schôdze Národnej rady vo vestibule budovy.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, keby zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Prosil by som poslancov aj ministrov, aby skončili diskusie, budeme pokračovať v bode hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo všetkých písomných otázok, ktoré vzhľadom na to, že streda bola dňom pracovného voľna, poslanci výnimočne podávali do utorka do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo už v utorok oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.

    Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa nedopovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predseda slovenskej vlády pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády, ktorý sa z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil, v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu budem zastupovať ja, neprítomného podpredsedu vlády pána Csákyho pán minister Miklós, neprítomného podpredsedu vlády pána Hamžíka pán podpredseda vlády Fogaš, neprítomného ministra Čarnogurského pán minister Kanis, neprítomného ministra Pittnera pán minister Kanis, neprítomného ministra Magvašiho minister Šagát, neprítomného ministra Kňažka minister Ftáčnik, neprítomného ministra Macejka ministerka Machová, neprítomnú ministerku Schmögnerovú taktiež ministerka Machová a neprítomného ministra Harnu pán minister Miklós.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby na otázky odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Ste presvedčený o správnosti rozhodnutia vlády o vyčlenení finančných prostriedkov na dostavbu štúrovského mosta?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani poslankyňa Kolláriková,

    dovoľte mi odpovedať v mene pána predsedu vlády.

    Ako je známe, medzi mestami Štúrovo a Ostrihom existuje v súčasnosti kompový hraničný priechod. V priemere počtu osôb prepravovaných kompou môžeme spoľahlivo merať intenzitu premávky, ktorá v špičkových letných mesiacoch dosahuje až 100 tisíc osôb mesačne a ani v zimných mesiacoch, pokiaľ to poveternostné podmienky na plavbu dovoľujú, neklesne pod 10 tisíc osôb za mesiac. Pritom je potrebné konštatovať, že preprava kompou je obmedzená na 11 jázd denne. Z hľadiska počtu prepravovaných osobných vozidiel je to obmedzenie na asi 390 osobných vozidiel za deň. Zo súčasných dopravných charakteristík hraničného priechodu vyplýva, že ide o veľmi živý hraničný priechod s významný medziročným nárastom intenzity dopravy a zároveň obmedzeniami vyplývajúcimi z charakteru prepravy.

    Význam obnovy mosta medzi mestami Štúrovo a Ostrihom v prvom rade je potrebné vidieť ako vyriešenie problematického hraničného priechodu z pohľadu citovaných dopravných požiadaviek. Obnovou mosta sa vytvoria podmienky k lepšej hospodárskej spolupráci v pohraničnej oblasti na medzinárodnej, regionálnej, miestnej úrovni a k napomáhaniu rozvoja vzájomných vzťahov vo všetkých oblastiach. Túto želateľnú politiku uplatňujeme ako vláda Slovenskej republiky aj pri otváraní nových cestných hraničných priechodov s Poľskou republikou, Rakúskom, Českou republikou a Ukrajinou.

    Premostenie Dunaja umožní, že termálne kúpele v Štúrove sa vo väčšej miere stanú cieľom medzinárodnej turistiky. Všeobecne môžeme konštatovať, že obnovou mosta zlepšíme priechodnosť hraníc. Obnova mosta bude jednou z vhodných foriem plnenia Základnej zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Hodnotiac uvedené aspekty, som presvedčený, že je správne, keď vo východiskách štátneho rozpočtu na rok 2000 počítame s touto investíciou a zároveň požiadame Európsku úniu o poskytnutie finančnej výpomoci v rámci programu Phare. Obdobne bude postupovať aj maďarská strana a dá sa predpokladať, že táto investícia bude úspešne realizovaná a prispeje k zintenzívneniu hospodárskej spolupráce a turistiky medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

    Takže o správnosti rozhodnutia vlády o vyčlenení finančných prostriedkov na dostavbu štúrovského mosta vláda aj predseda vlády osobne presvedčení sú.

  • Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Samozrejme. Táto odpoveď ma vôbec neuspokojila. Vy ste hovorili, že vychádza to 10 tisíc osôb mesačne. Keď si to prepočítam na počet ľudí denne, je to 300 ľudí denne a dá sa povedať, že za 8 hodín je to 40 ľudí. Vzhľadom na tú sumu, ktorá tu bude, ktorá vlastne má pokryť výstavbu tohto mosta, je to neadekvátne. Odpoveď pána premiéra považujem za obhajobu rozhodnutia vlády, ktorá vyčlenila v tejto skutočne veľmi ťaživej ekonomickej situácii takú sumu, ako je 1 mld. na výstavbu tohto mosta. Určite si tu všetci kolegovia pamätajú, ako nám vláda predkladá jedno reštrikčné opatrenie za druhým. A vy, koaliční poslanci, ste to schvaľovali. A tým vlastne sme veľmi hlboko načreli občanom do vrecák. Dokonca študenti už pri prijímaní na vysoké školy si formou sponzorského platia štúdium na vysokých školách. Čiže aj toto sú podstatne dôležitejšie otázky, ktoré by sme vlastne mali riešiť. Aby náhodou som nezabudla dať otázku, tak sa teda pýtam...

  • Pani poslankyňa, čas uplynul.

  • To nie je možné. To neplatí, to bolo zle zapnuté, pán predseda. Ten čas bol zlý.

    Je podľa vás...

  • Dve minúty má na doplňujúcu otázku pán poslanec. Dve minúty, pani poslankyňa.

    15 minút je časomiera pre premiéra. To je časomiera pre premiéra 15 minút.

  • To je časomiera pre premiéra, 15 minút. Prepáčte, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, vy máte na doplňujúcu otázku dve minúty.

    Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte.

  • Budem odpovedať, i keď som otázku nepočul, budem odpovedať na tie výhrady pani poslankyne, budem odpovedať na tie výhrady, ktoré sú ohľadne toho počtu. Ja som uviedol tých ľudí, ktorých ste citovali, pani poslankyňa, to sú ľudia, ktorí v zimných mesiacoch, keď je najmenšia premávka, cez tú kompu sa dostane. Zároveň však to stanovisko jasne hovorí, že ten potenciál aj z hľadiska turistiky, aj z hľadiska ekonomiky je omnoho väčší a že práve ten most má zabezpečiť, aby množstvo ľudí, ktorí budú prechádzať týmto hraničným priechodom, sa zvýšilo, pričom zároveň to stanovisko hovorí jednu podstatnú vec, že najmä v letných mesiacoch kapacita kompy nestačí.

    Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti poznamenal a poukázal aj na niektoré súvislosti, ktoré sa netýkajú len tohto mosta, ale týkajú sa všetkých prihraničných území a prihraničných okresov Slovenskej republiky. Ak sa pozriete na mapu Slovenska a ak sa pozriete na to, kde sú najzaostalejšie regióny, kde sú najzaostalejšie okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti, s najzaostalejšou ekonomikou a s najmenšími pracovnými príležitosťami, tak zistíte, že sú to v značnej miere prihraničné okresy severovýchodného Slovenska, východného Slovenska, juhovýchodného Slovenska a juhu stredného Slovenska. Jedným z dôvodov, prečo tieto regióny trpia takými problémami, akými trpia, je práve aj ich excentrická poloha a uzavretosť hraníc a nerozvinutosť prihraničnej spolupráce.

    Veľmi konkrétne príklady ukazujú, že všade, kde sa zriadia hraničné priechody, všade, kde aj samospráva, miestna samospráva, ak vznikne regionálna samospráva, my veríme, že vznikne regionálna samospráva, jednoducho všade, kde vytvoríme podmienky na to, aby mohlo dochádzať k výmene, k turistike, k ekonomickej cezhraničnej spolupráci a kde dáme dostatočné oprávnenia, dostatočné právomoci aj miestnej a regionálnej, budúcej regionálnej samospráve, už dnešné príklady ukazujú, že všade je toto obrovským rozvojovým potenciálom pre tie územia. Zároveň však chcem povedať, že práve vaša vládna koalícia v minulosti nieže nepodporovala tieto snahy o oživenie cezhraničnej spolupráce v prihraničných okresov, ale naopak, vaša vláda dokonca išla aj proti tým iniciatívam, ktoré vznikali spontánne ako iniciatívy samosprávnych orgánov. Stačí si spomenúť, ako skončil euroregión Tatry, ako skončil karpatský región, kde vláda Vladimíra Mečiara jednoznačne silou a využitím svojho vplyvu zabránila rozvoju týchto euroregiónov. Na to sú veľmi jasné dôkazy.

    Zároveň pozitívne príklady z toho, kde sa zriadili tieto priechody, ukazujú, ako to môže tomu regiónu pomôcť. A spomeniem aj veľmi konkrétne príklady. Ukazuje sa, že opatrenie, ktoré prijala naša vláda, keď podpísala s Poľskou republikou dohodu o tom, že v Tatrách a vôbec v prihraničných turistických oblastiach možno prechádzať turistické chodníky, ak prechádzajú cez hranicu, aj bez pasu, proste s občianskym preukazom, ukazuje sa, že toto je veľmi silný rozvojový impulz pre Vysoké Tatry. A sedia tu aj ľudia, ktorí sú z Tatier, ktorí poznajú tú situáciu a určite by potvrdili, že odkedy sa podpísala táto dohoda, Tatry ožili, v Tatrách je omnoho viac poľských turistov, pretože napríklad pre Poľsko Tatry sú obrovským potenciálom, sú obrovskou šancou, pretože Poľsko má 40 miliónov obyvateľov, majú asi tretinu Tatier, keď cestujú do Tatier, svojich jediných hôr, tak, samozrejme, chcú vidieť celé Tatry, nielen poľskú tretinu. Taktiež spolupráca v Pieninách, kde práve tá možnosť prechádzania hraníc a kde vzájomná spolupráca medzi miestnymi samosprávami poľskými a slovenskými priniesla obrovské oživenie tohto regiónu a priniesla prácu. Priniesla prácu a peniaze pre ľudí, ktorí tam žijú.

    Takže ak sa vy, pani poslankyňa, alebo vy, páni poslanci, ktorí tu teraz neviete reagovať na takéto fakty, vecné fakty inak ako neslušným vykrikovaním, ak sa vy staviate proti napríklad postaveniu mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom, ak sa staviate proti iniciatívam, ktoré samosprávy v oblasti cezhraničnej spolupráce majú, ak sa staviate proti tomu, že vláda chce takéto veci podporovať, tak treba jasne povedať, že sa staviate proti rozvoju cezhraničnej spolupráce a staviate sa proti rozvoju tých okresov, ktoré sú najviac postihnuté aj nezamestnanosťou a ktoré v rozvoji cezhraničnej spolupráce majú jednu z mála možností, jeden z mála potenciálov na rozvoj týchto regiónov.

    Takže aj preto, pani poslankyne, páni poslanci, aj preto chceme ten most medzi Štúrovom a Ostrihomom, aby sme dali viac práce, viac turistov, viac peňazí pre slovenské prihraničné oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Klemensa a znie: "Jedným z kľúčových momentov pre poľnohospodárov je absolútny nedostatok úverov. Ako bude vláda tento problém riešiť?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

    Len pre upozornenie poslancov, tá časomiera, ktorá je na tabuli, pán poslanec Maxon, je pre pána premiéra, že 15 minút má odpovedať na postavené otázky.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Klemens,

    situácia v poľnohospodárstve nie je jednoduchá a naozaj aj vláda považuje za jeden zo závažných problémov nedostatok úverov. Zároveň treba povedať, že ten problém nedostatku úverov nie je len v poľnohospodárstve, je vlastne aj v iných odvetviach ekonomiky, aj keď treba uznať, že v poľnohospodárstve možno ten problém je najťaživejší aj z toho hľadiska, v akom stave subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve sú a ako sú vnímané aj bankami ako bonitné subjekty. Nemožno však hovoriť o absolútnom nedostatku úverových zdrojov pre poľnohospodárstvo.

    Ministerstvo poľnohospodárstva vyvinulo maximálne úsilie, ale aj vláda Slovenskej republiky o zabezpečenie úverových zdrojov na nákup rozhodujúcich komodít úrody v roku 1999, ide najmä o olejniny, obilie, kukuricu, cukrovú repu a zemiaky. Rozhodujúce komerčné banky vyčlenili na nákup týchto plodín úverové zdroje v sume 3,5 mld. Sk vrátane zahraničného úveru z Európskej banky pre obnovu a rozvoj so štátnou zárukou. Problém teda nie je v prvom rade v nedostatku alebo v absolútnom nedostatku úverových zdrojov, ako skôr v nevyhnutnosti ich ručenia, ktoré komerčné banky požadujú tak pri zmenkovom obchode, ako pri úverovaní záložných skladiskových a tovarových listov.

    Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnom období v záujme napomôcť zvýšeniu bonity poľnohospodárskej klientely dohodlo s rozhodujúcimi komerčnými bankami, teda s Poľnobankou, Všeobecnou úverovou bankou, Istrobankou, Tatra bankou, spôsob ručenia týchto zmeniek prostredníctvom zdrojov Štátneho fondu trhovej regulácie poľnohospodárstva. Týmto opatrením by sa malo odblokovať úverovanie pre rozhodujúcu časť poľnohospodárskych podnikateľských subjektov pri predaji tohtoročnej úrody.

  • Pán poslanec Klemens, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda vlády. Doplňujúcu otázku nemám.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán podpredseda vlády, nebola zadaná doplňujúca otázka.

    Tretia z vyžrebovaných otázok podľa poradia je otázka pána poslanca Cupera pre predsedu vlády a znie: "Kedy sa ospravedlníte Slovákom za všetky klamstvá, ktorými ste ich podvádzali počas predvolebnej kampane?"

    31 sekúnd zostalo ešte na odpoveď.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Cuper,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s odpoveďou predsedu vlády na vašu otázku.

    Pán poslanec Cuper zostáva verný svojej povesti a pýta sa v zmysle hesla: "Podľa seba súdim teba."

  • Pán podpredseda vlády, čas určený na odpovede pre predsedu vlády bol vyčerpaný.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády od pánov poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser a znie: "Ako koná prokurátor v súvislosti so známymi kauzami v Slovenských telekomunikáciách tendru GSM 1800 a ďalšími, na ktorých protizákonnosť upozornil minister spravodlivosti pán Čarnogurský?"

    Nech sa páči, odpovedá generálny prokurátor pán Milan Hanzel.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Oberhauser,

    na orgány prokuratúry Slovenskej republiky nebol podaný podnet v zmysle § 10 odsek 1, odsek 2 písm. b) zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí tohto ministerstva súvisiacich s problémami Slovenských telekomunikácií, s tendrom GSM 1800 ani s ďalšími problémami, na protizákonnosť ktorých upozorňoval minister spravodlivosti. Podľa našich poznatkov na základe rozhodnutia predsedu vlády sekcia kontroly Úradu vlády vykonala mimoriadnu kontrolu na tomto ministerstve, ale iba so zameraním na postup pri výbere poradcu pre výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť.

    Z informácie, ktorá mi bola predložená o výsledkoch kontroly, vyplýva, že v postupe tohto ministerstva bol porušený § 281 a § 282 odsek 2 Obchodného zákonníka, a to tým, že s podmienkami súťaže vyhlasovateľ oboznámil iba okruh tých konkrétnych subjektov, ktoré mu odporučila v zozname Európska banka pre obnovu a rozvoj. Boli zistené tiež nedostatky organizačno-technického aj administratívneho charakteru v činnosti riadiaceho výboru. Nebol tak dôsledne dodržaný platný právny poriadok. Z tohto materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmanie trestnej zodpovednosti. Podľa našich informácií v súvislosti s rozhodnutím tohto ministerstva ohľadne Slovenských aerolínií bol podaný návrh na preskúmanie zákonnosti postupu i samotného rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky správnemu kolégiu.

    Minister spravodlivosti opakovane k uvedeným problémom vystupoval v masmédiách, ale doteraz nepodal trestné oznámenie. Na jeho vystúpenia reagoval vtedajší minister pán Palacka. Tieto materiály sú sústreďované a postupne budú vyhodnocované. Vzhľadom na to, v akom štádiu sa táto preverovacia činnosť nachádza, neviem vás zodpovedne informovať o možných záveroch o právnej zodpovednosti. Dňa 10. 6. 1999 pán exminister Palacka podal oznámenie pre trestný čin ohovárania podľa § 206 Trestného zákona proti redaktorovi televízie Markíza a redaktorovi STV pre ich vystúpenia publikované v Televíznych novinách dňa 9. 6. 1999. Išlo o súvislosti s priebehom tendra GSM 1800. Tento podnet realizuje Okresný úrad vyšetrovania Bratislava IV. Iné podnety sme ani od pána exministra, ani od iných osôb zatiaľ nedostali.

    V úvodnom slove, ako aj v správe o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1998 som poukazoval na tomto mieste na nedostatky v činnosti kontrolných orgánov, ako aj na to, že prokuratúra Slovenskej republiky nemá vytvorené podmienky na plnohodnotné naplňovanie svojho ústavného a aj zákonného postavenia. Je nemysliteľné a v momentálnej situácii prokuratúry Slovenskej republiky aj objektívne nezvládnuteľné, aby prokurátori nahradzovali činnosť kontrolných orgánov a najmä činnosť orgánov vnútornej kontroly jednotlivých rezortov.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán generálny prokurátor,

    ďakujem za odpoveď.

    V tejto súvislosti však by som chcel upozorniť na niekoľko skutočností. Prvá je priamo týkajúca sa otázok tendrov, okolo ktorých sa točili mnohé masmediálne vystúpenia, ale aj vystúpenia vládnych činiteľov, na základe ktorých dokonca museli dvaja úradníci opustiť svoje funkcie, ktorí pracovali v aparáte ministerstiev a boli zviazaní práve s problémami okolo týchto problémových tendrov konajúcich sa na ministerstve dopravy. Išlo o pána Filisteina a ešte ďalšieho pracovníka. Pán minister Čarnogurský jednoznačne povedal, že tu došlo k porušeniu zákona. Vy ste účastníkom rokovania vlády Slovenskej republiky a myslím si, že tým sa vlastne aj splnila tá časť, ktorá ukladá prokuratúre pri podozrení z protizákonného konania, z trestnej činnosti tieto veci automaticky preskúmať.

    Ja by som chcel upozorniť na dva okruhy. Myslíme si, že sú nerovnaké reakcie na vládne návrhy a iné návrhy na trestné konanie. To je v súvislosti s podaním pána poslanca Zelníka voči pánovi ministrovi Šagátovi dodnes neriešená vec. V súvislosti s podaním odvolaného podpredsedu Najvyššieho súdu Dr. Štefanka na trestné konanie pracovníkov ministerstva spravodlivosti. Nereagovalo sa dosiaľ. Takisto je treba vidieť, že iné metre sú aj pri trestnom stíhaní. Pri opozičných politikoch pri akejkoľvek veci sa tu hneď rieši zbavovanie imunity, ako je to v prípade pána poslanca Slotu, ale aj ďalších, ale pri takých problémoch, ako sa stal aj na doprave, pán poslanec Palacka tu pokojne sedí bez toho, aby sa voči nemu vyvodili dôsledky.

    Ďakujem.

  • Pán generálny prokurátor, nech sa páči odpovedať.

  • Pokiaľ ide o vystúpenie pána ministra spravodlivosti na rokovaní vlády, určite som na takomto rokovaní vlády nebol, kde by o týchto problémoch bol hovoril. Je iste známe, že nie je problém si zabezpečiť výpis zo záznamu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky a konkrétne veci, môžem preukázať, že pokiaľ prichádzajú podnety na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, s každým jedným podnetom bez ohľadu na to, či ide o tú alebo onú stranu, je naložené rovnakým spôsobom. Z toho, čo som v závere hovoril, vyplýva, že prokuratúra a moji podriadení prokurátori nie sú schopní vzhľadom na zaťaženosť, ktorá tu momentálne je, sami vykonávať preverovania. Čiže všetky podnety, ktoré prichádzajú, presne podľa Trestného poriadku odstupujeme a bez akýchkoľvek omeškaní to môžem podľa registrov preukazovať príslušným orgánom a podriadeným základným stupňom prokuratúry bez ohľadu na to, či je to podnet od toho alebo oného, či smeruje proti tomu alebo proti inému.

    Problém spočíva v tom, akým spôsobom vieme urýchliť a realizovať preverovanie podnetov. To je veľký problém. A tí, ktorí poznajú činnosť, mi iste dajú za pravdu, že sú veľmi časté prípady, kde preverovanie podnetu z roku 1994 trvalo do roku 1998. Ak nevyriešime v rámci úprav Trestného poriadku či novely, alebo ďalších dodatkov, s ktorými počítame v budúcom roku, tak sa jednoducho nepohneme. Nie je to naša chyba.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "V časopise Euroreport je uvedený článok "Osem mýtov" o vojne USA a NATO v Juhoslávii. Aký je váš názor na uvedené mýty a realitu?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    vážený pán poslanec Zlocha,

    sme si zrejme obidvaja vedomí časového priestoru, ktorý je daný na túto odpoveď, a preto nechcem podať hlbokú analýzu toho článku, ktorý uverejnil Euroreport a volá sa "Osem mýtov", mimochodom hovoríme o autorovi článku, ale ten článok nie je podpísaný, ja som nenašiel, kto ho písal.

    Dovoľte mi predsa len, aby som ho charakterizoval stručne. Pri všetkej snahe zostať objektívny musím konštatovať, že článok je kombinácia faktov, ale aj nepresností, poloprávd a možno, že by som mohol použiť aj silnejšie slová, ale nechcem, poskladaných so zreteľne čitateľným zámerom autora spochybniť operáciu NATO v Juhoslávii a vtlačiť jej pečať agresívneho útoku s cieľom získať dominanciu nad týmto územím.

    Pán poslanec, neodvážil by som sa tvrdiť, že výsledky leteckých útokov aliancie sú bezvýhradne pozitívne. Vnímam aj to, že sa vedie vecná diskusia o ich opodstatnenosti. Čo však považujem za neprípustné, je zahmlievanie skutočnosti podobným spôsobom, ako to urobil autor tohto článku, alebo ako to budeme nazývať. Bol by som rád, keby sme si uvedomili, že dôvodom na začatie ozbrojenej akcie bol postup Slobodana Miloševiča voči albánskej menšine, sprevádzaný etnickými čistkami na jednej strane a porušovaním zmlúv na druhej strane. Neviem takisto, prečo pisateľ tohto článku nadobudol dojem, že niekto prezentuje UČK ako úprimnú oslobodzovaciu armádu. Každý, kto pozorne sleduje dianie v tomto regióne, vidí, že postoje oficiálnych reprezentantov štátov Severoatlantickej aliancie, ale aj Organizácie Spojených národov voči predstaviteľom Kosovskej oslobodzovacej armády sú, povedal by som, veľmi opatrné až rezervované. Každá vojna prináša anarchiu a spoločenský marazmus. Preto je prvoradým záujmom medzinárodného spoločenstva v súvislosti s daným problémom stabilizovať situáciu a vytvoriť východiskové pozície na nastolenie demokracie a poriadku. Vyjadrením takéhoto prístupu je prijatie Paktu stability pre juhovýchodnú Európu, v ktorom je zakomponovaná humanitárna, sociálna, ekonomická a politická rekonvalescencia tejto časti nášho kontinentu.

    Vláda Slovenskej republiky od začiatku konfliktu deklarovala podporu vojskám NATO, zároveň však vyjadrovala vždy ľútosť nad tým, že vec dospela až do takéhoto štádia. Svoj postoj sme doložili aj konkrétnymi krokmi, ktoré teraz nemusím spomínať, lebo sú všeobecne známe, a tieto kroky boli na medzinárodnom fóre hodnotené pozitívne. Aj to bolo príčinou, že úsilie Slovenska o vstup do tejto organizácie sa z deklaratívnej polohy posunul do polohy praktickej. Aj naše ďalšie úsilie smeruje k približovaniu k NATO, ako to vyplýva z programového vyhlásenia vlády a v intenciách akčného plánu pre členstvo, ktorý bol prijatý na washingtonskom summite NATO. Bolo by dobré, keby mala táto snaha celospoločenskú povahu. Tomu však podobné manipulácie, aké sú v spomínanom článku, rozhodne nepomáhajú.

    To je, pán poslanec, môj názor na tento materiál, ktorý bol uverejnený v Euroreporte.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán minister, vy by ste sa od tohto článku nemali celkom dištancovať, pretože v tiráži sú uvedení v redakčnej rade 4 ministri tejto vlády a 3 poslanci súčasnej vládnej koalície. V obsahu je dokonca uvedená aj autorka, ktorá tento materiál zozbierala a napísala, pani Juríková, zrejme manželka šéfredaktora.

    Čo sa týka tohto článku a týchto 8 mýtov, to nie je jediné negatívne stanovisko k vojne v Kosove. Takýchto stanovísk bolo "x" v západnej Európe, ale aj Spojených štátoch amerických, v Maďarsku, ale aj, samozrejme, na Slovensku. Mne ide o to, vaša vláda a vy ste podporovali činnosti NATO v Kosove a vás vysoko za to hodnotia, že ste urobili ústretový krok. Vaša vláda dala súhlas a aj tento parlament na prelet lietadiel. Pri tom sa jednoznačne ukazuje, že pravdu sme mali my. Juhoslávia nebola agresor, agresorom boli vojská NATO. Nezomierali len Kosovčania, ale zomierali príslušníci všetkých menšín, ktoré tam žili. A najväčšie dôsledky sú na Srboch, veď tam sú obrovské ekologické škody. Naše podniky majú obrovské škody, veď Komárno ide prepúšťať stovky ľudí, pretože Dunaj ešte nie je priechodný a zrejme dlho nebude. Tu sa jednoznačne píše o tom, že Kosovská oslobodzovacia armáda bola armáda, ktorá bola vyzbrojená a vycvičená americkou tajnou službou typu kontras, ktorých jediným cieľom bolo zvrhnúť neposlušného Miloševiča a urobiť poriadok na Balkáne. To sa podarilo, vytvára sa tam nie multietnické, ale čisté Kosovo, pretože už z tých necelých 200 000 Srbov je ich tam, neviem 20, alebo 30 tisíc. Rómov vyhnali kompletne a Kosovská oslobodzovacia armáda sa odzbrojiť nedá. Teda podľa môjho názoru by ste si aj vy, nakoniec aj ako zmocnenec OSN, ako minister zahraničných vecí, ale aj celá vláda mali vstúpiť do svedomia.

  • Ja som veľmi pozorne počúval, ale to bol komentár, otázka nebola. Ja môžem komentovať váš komentár asi tak, že nemožno dávať takéto materiály a odvolávať sa na ne a argumentovať ako nejaké objektívne fakty, pretože vy ste sám povedali, že tieto veci pozbierala pani Juríková. Pozbierať možno všetko a možno to dať dohromady. Ja som sa od článku nedištancoval, ja som ho charakterizoval alebo komentoval tak, ako ste to odo mňa žiadali. Ja som aj povedal, že sa skladá z faktov, tam rozhodne sú aj fakty, aj pravdivé fakty, ale je napísaný tendenčne. A to znovu si stojím za tým a toto opakujem.

    Vy ste povedali, že táto vláda by si mala vstúpiť do svedomia. Prirodzene, že každá vláda hodnotí svoje predchádzajúce skutky alebo konkrétne kroky, ale to, ako sa táto vláda zachovala počas kosovskej krízy, by som znovu opakoval, že je to hodnotené pozitívne a že z hľadiska dosiahnutia dlhodobých cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky tento dôsledný postoj vlády prispel k pozitívnemu vnímaniu Slovenska v zahraničí.

    Ďakujem.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády Csákyho. Otázka znie: "Domáhate sa vyrovnania protikladu medzi etnickou a politickou hranicou? Slovenská vláda má podľa vás ponúknuť toto vyrovnanie maďarskej? Čo tu navrhujete? S kým máme rokovať o hraniciach podľa vás diskutabilných a získaných nie celkom čisto?"

    Odpovedá minister Miklós.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne a poslanci,

    dovoľte mi prečítať odpoveď podpredsedu vlády pána Csákyho.

    Vážený pán poslanec,

    ďakujem vám za vašu otázku. Nedomáham sa vyrovnania protikladu medzi etnickou a politickou hranicou, len som písal o tom, že taká početná maďarská menšina žije v Slovenskej republike (a žila predtým v bývalej Česko-slovenskej republike) z toho dôvodu, že skutočná etnická hranica sa nachádza nie presne na politickej hranici. Som práve opačného názoru, pán poslanec, než ako sa snažíte vsugerovať vy, nie som za vyrovnanie etnickej a politickej hranice, ale za zabezpečenie adekvátnych menšinových práv pre každú menšinovú komunitu v Slovenskej republike.

    Koniec odpovede.

  • Pán poslanec Slobodník, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V tej istej vete, v tom istom článku sú takéto veci a bolo by dobre, aby ste dobre počúvali. Žiada od slovenskej vládnej moci uznať podstatu problému nespravodlivosti maďarského spoločenstva a žiada, aby sme pristúpili k rokovaniu.

    Na inom mieste tejto state, ja viem, pán Miklós na to nemôže odpovedať, ale musím to prečítať, píše: "Na druhej strane", prosím, počúvajte, "pomyselného rokovacieho stola sedia Slováci, ľud, ktorý v súčasnosti prežíva značne oneskorené anachronické obdobie svojej premeny na národ, a preto je v mnohých ohľadoch nevypočítateľný a nespoľahlivý. Ak berieme do úvahy prvky nevyhnutné na vyrovnanie, nemôžeme nebrať do úvahy skutočnosť, že Slováci, žiaľ, trpia silným pocitom menejcennosti, čo je predovšetkým nedostatkom vlastnej histórie, a preto zazerajú žiarlivo ako na Maďarov, tak i na Čechov."

    A ďalej sa tam píše, že my Slováci máme komplex horší ako trianonský, ku ktorému sa on priznáva, lebo vraj sme nie čistým spôsobom získali v roku 1920 územie obývané Maďarmi, a že naše hranice sú diskutabilné. Tak na to by asi pán Csáky zase odpovedal takou výhovorkou, ako odpovedal teraz, že jednoducho skreslil podstatu, na čo som sa ho spýtal, a nehovorí to, čo napísal v knihe, kde žiada vyrovnanie a slovenská vláda by mala ponúknuť rokovanie maďarskej vláde, aby sa etnické hranice stali skutočnosťou. To je urážka slovenského národa, to je urážka našich dejín, to je spochybnenie výsledkov druhej svetovej vojny.

    A ja sa pýtam pána podpredsedu, keďže tu nie je pán predseda, dokedy bude takýto človek vo vláde?

  • Chcete reagovať, pán minister?

  • Vážený pán poslanec,

    samozrejme, nemôžem komentovať to, čo ste čítali z knihy pána Csákyho, ale ja som presvedčený o tom, že drvivá väčšina Maďarov vôbec nerozmýšľa o vyrovnávaní politických a etnických hraníc, vrátane mňa, každý je však za to, aby sa zvýraznila nie bariérová, ale práve naopak, komunikatívna funkcia hraníc.

    Ďakujem pekne.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, verím, že po afére v Slovenskom olympijskom výbore zastavíte tok štátnych peňazí pre túto inštitúciu a pošlete tam finančnú kontrolu."

    Odpovedať bude pani ministerka Machová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    dámy, páni,

    vážený pán podpredseda, ktorý ste položili túto otázku pani ministerke Schmögnerovej, jej odpoveď je takáto:

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky priamo Slovenskému olympijskému výboru neposkytlo žiadne finančné prostriedky. Slovenský olympijský výbor je v prevažnej miere financovaný z prostriedkov Štátneho fondu telesnej kultúry, ktorý je v priamej pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Jedným zo zdrojov fondov sú aj prostriedky dosiahnuté pri prevádzkovaní lotérií a iných podobných hier. O poskytnutí a použití prostriedkov fondu rozhoduje minister školstva iba na základe rady fondu. Táto posudzuje, predkladá a odporúča na schválenie žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu a ich výšku. V rade fondu má ministerstvo financií jedného zástupcu. Podnet k vykonaniu kontroly v Slovenskom olympijskom výbore ministerstvo financií zatiaľ nedostalo. V prípade, že sa tak stane, zúčastnia sa jej pracovníci ministerstva financií.

    Toľko odpoveď pani ministerky.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem.

    Škoda, že tu nie je pani ministerka, ale dal som podobnú otázku aj ministrovi školstva, takže uvidíme, ako on zareaguje.

    Ďakuje pekne.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Klemens pre pána ministra Koncoša. Otázka znie: "Ako boli využité cca 60 mil. Sk uvoľnených z Fondu národného majetku pre rezort pôdohospodárstva?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán predseda,

    pán poslanec Klemens,

    Fond národného majetku Slovenskej republiky uvoľnil z dosiaľ neuhradených odvodových povinností voči Štátnemu fondu poľnohospodárstva a potravinárstva a táto povinnosť je nie 850, ale až 1 350 mil. korún, zatiaľ naozaj len 50 mil. korún. Celý objem bol použitý na prefinancovanie nákupu zberovej techniky a rekonštrukcie obilných skladov pred žatvou. Väčšinou sa uhrádzali viac-menej podlžnosti za žiadosti a zmluvy uzatvorené medzi žiadateľom a fondom v roku 1998, sčasti v roku 1999. Prehľad o poskytnutých financiách zo Štátneho podporného fondu, ale i z ďalších fondov, ktoré ministerstvo spravuje, bude po dnešnej porade vedenia ministerstva pôdohospodárstva, kde sme správu o hospodárení fondov prerokúvali, zverejnený jednak v Roľníckych novinách, v Agrárnych novinách, ale aj na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva, takže podrobne sa nielen vy ako poslanec alebo poslanci, ale aj občania, hlavne podnikatelia z poľnohospodárskeho a potravinárskeho komplexu, budú môcť oboznámiť s poskytovanými zdrojmi a s hospodárením fondu. Mrzí ma, že Fond národného majetku, ktorý od roku 1994 a roku 1998 sprivatizoval majetok štátu za viac ako 100 miliárd korún, je v pozícii, že nevie si plniť záväzky, ani teda záväzky do Štátneho podporného fondu.

    Ďakujem.

  • Pán Klemens, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Nemám doplňujúcu otázku.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Je pochopiteľné, že neboli financie na trojdielny televízny film, ktorý bude aj celovečerným filmom, Ako divé husi. Je dohotovený a treba len finančne na hudbu a kópie. Nie je záujem o financie, ktoré by film zarobil?"

    Za pána ministra bude odpovedať pán minister Ftáčnik.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani poslankyňa,

    dovoľte mi, aby som vám odpovedal na vašu otázku týkajúcu sa dokončenia filmu Ako divé husi v zastúpení pána ministra Kňažka. Pýtate sa, či nie je záujem o financie, ktoré by film zarobil. Situácia v Slovenskej kinematografii je mimoriadne vážna a dalo by sa povedať kritická. Pod jej súčasný stav sa podpísala netransparentná privatizácia Štúdia Koliba, ktoré za uplynulé obdobie prakticky znefunkčnilo výrobnú, technologickú bázu Slovenskej kinematografie a navyše pod rúškom realizácie distribučných projektov Knieža Pribina a Jánošík odčerpalo niekoľko desiatok miliónov zo štátnych zdrojov a zdrojov štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Vzhľadom na to, že ani jeden z týchto projektov sa zatiaľ do kín nedostal, Knieža Pribina sa napokon realizoval iba ako televízny film, sú tieto skutočnosti v súčasnosti predmetom kontroly orgánov ministerstva kultúry, ako aj daňovej kontroly.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, neurážajte sa, keď sa hovorí pravda, asi nemáte na to dôvod.

    Druhou príčinou stavu Slovenskej kinematografie je nedoriešená problematika mechanizmov na podporu jej tvorby, produkcie a distribúcie. Slovenská filmárska obec sa niekoľko rokov dožadovala legislatívneho riešenia tejto problematiky, ale zákon číslo 1/1995 Z. z. o audiovízii jej návrhy v celom rozsahu ignoroval. "Jediným jeho opatrením je ustanovenie povinnosti distribútorom vo svojej ročnej distribúcii uprednostniť zo všetkých ním použitých a šírených audiovizuálnych diel", to je citát zo zákona, "najmenej 30 % európskych audiovizuálnych diel, z toho najmenej 30 % slovenských audiovizuálnych diel." Potiaľ citát zo zákona. Pričom však zákon nerieši, kde ich má distribútor vziať.

    Napriek upozorneniam sa predošlé vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ani vláda nezaoberali vážnou technologickou a priestorovou situáciou siete kín v Slovenskej republike a ani neúmerným zaťažením distribútorov a prevádzkovateľov kín, ktorí okrem daní štátu odvádzajú aj miestne poplatky. Tým sa neúmerne zvyšuje cena vstupného na filmové predstavenia a následne klesá návštevnosť kín. Vzhľadom na známe finančné problémy sa na riešení situácie v Slovenskej kinematografii nemôže podieľať ani Slovenská televízia v takom rozsahu, ako je to obvyklé v niektorých európskych krajinách, napríklad v Českej republike. Dôsledkom uvedených skutočností je, že v súčasnosti na Slovensku nie je reálne zarobiť si na filme. Preto ten dlhý úvod, ktorý znervóznil niektorých vašich kolegov.

    A teraz k samotnému filmu Ako divé husi. Ako pani poslankyňa a členka bývalej vlády určite viete, že na financovaní projektu Ako divé husi sa v uplynulom období výrazným vkladom podieľala priamo vláda Slovenskej republiky. Za súčasnej finančnej situácie nie je mysliteľné, aby štát financoval všetky alebo takmer všetky náklady na tvorbu a výrobu filmu. Rovnako nie je a nemôže byť zámerom štátu a ministerstva kultúry orientovať svoju podporu iba na jeden projekt.

    Ministerstvo kultúry v tomto roku ustanovilo pre oblasť kinematografie dve komisie odborníkov, ktorých úlohou bolo rozhodnúť o pridelení finančných prostriedkov vyčlenených na podporu filmu zo štátneho rozpočtu. Prvou bola komisia pre kinematografiu a video štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, ktorá rozhodla o pridelení sumy 9 mil. Sk 15 subjektom. Druhou komisiou pre hraný film bola komisia pre hraný film, ktorá rozhodovala o pridelení sumy 6 mil. korún z prostriedkov priameho transferu trom projektom. Minister kultúry Slovenskej republiky v plnej miere rozhodnutia alebo návrhy odborných komisií akceptoval. Inými prostriedkami v súčasnosti ministerstvo kultúry pre túto oblasť nedisponuje. Ak sa komisie rozhodli podporiť iné projekty, mali na to zrejme odborné dôvody a zrejme zohľadnili aj skutočnosť, že projekt Ako divé husi už od štátu podporu dostal, a to štátnu dotáciu z rezervy vlády Slovenskej republiky v minulom období vo výške 22 mil. Sk.

    Na záver mi, vážená pani poslankyňa, dovoľte pripomenúť, že súčasná vláda Slovenskej republiky má v úmysle zaoberať sa komplexne problematikou audiovizuálnej kultúry, a teda aj problematikou slovenskej kinematografie. Svedčí o tom okrem iného aj skutočnosť, že v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 1999 sú zaradené zákony, ktoré majú riešiť situáciu Slovenskej televízie. Zákon o Slovenskej televízii práve v týchto dňoch predkladá ministerstvo kultúry do medzirezortného pripomienkového konania. Ministerstvo kultúry sa zároveň intenzívne zaoberá riešením situácie okolo Štúdia Koliba, aby pomohlo riešiť zabezpečenie funkčnej technickej a technologickej bázy Slovenskej kinematografie. Začali sa tiež práce na príprave nového zákona o audiovízii s koncepciou zabezpečiť ochranu a podporu národnej audiovizuálnej tvorby na Slovensku.

    Takže súhrnná odpoveď na vašu otázku znie. Ministerstvo kultúry má záujem na tom, aby výrobcovia slovenských filmov na nich aj zarobili. Nepredstavuje si však podnikanie v tejto oblasti tak, že štát zaplatí náklady na celú ich výrobu. Na Slovensku medzičasom vzniklo niekoľko filmov, ktoré dostali oveľa menšiu podporu od štátu. Museli sa naučiť kooperovať s inými subjektmi a so zahraničím. "Verím", píše pán minister Kňažko, "že aj tvorcovi filmu Ako divé husi prostriedky na dokončenie svojho projektu nájdu."

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister,

    vypočula som si, čo ste prečítali, to kňažkovské blablabla, ktoré bolo od veci a politicky ladené s nedokázanými indíciami. Chcem povedať, že spomínaný film je veľmi hodnotný. Propaguje Slovensko a na dokončenie treba financie len na pokrytie hudobného sprievodu a kópie. To znamená, že neporovnateľné sú už náklady na dokončenie. Dokončenie sa nerobí, pretože to bol film, ktorý akosi rozbehla Mečiarova vláda. Tak ako pri diaľniciach, aj tu nezmyselne uplatňujete politické kritériá, pretože ste aj pani Liptákovú, dramaturgičku tohto diela, prepustili a vlastne tu je celé len politické pozadie. Keby ste ho dokončili, získali by ste financie, ktoré vám tak žalostne chýbajú.

    Vy ste, pán minister, zastupujete pána ministra Kňažka, ale ten bol propagátorom akcie "Zachráňte kultúru". Vy ju nezachraňujete, keď ste pri moci, ale ju likvidujete. Pre kultúru došlo menej než 600 miliónov korún. Ďalej sa podporujú akcie, ktoré vlastne nedávajú príležitosť našim kultúrnym pracovníkom na umiestnenie a propagáciu slovenskej kultúry. Napríklad divadlo v Prešove uzavrelo zmluvu, keď ešte ministerstvo školstva malo štátny dozor v divadle v Prešove, s českým dramaturgom na dielo Dracula. Lístok 550 korún. A nájomné? 20 000 korún za večerné predstavenie. Piatok, sobota 30 000 vrátane energií...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcete reagovať, pán minister? Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa,

    nepoložili ste otázku, ja sa vám priznám len jednou vetou, že nie som priateľom uplatňovania politických metód tam, kde sa to nehodí, a kritizoval som predošlého ministra kultúry, ktorý niekoľkokrát prepisoval, a pod jeho príkazom sa prepisoval scenár k filmu Pribina, ktorý som tu spomínal, a robili sa presne podobné zásahy. Nebol som priateľom toho vtedy, nie som toho priateľom ani dnes. Vaše pripomienky, pani poslankyňa, budem tlmočiť pánovi ministrovi Kňažkovi, aby zvážil, či predsa nie je len vhodnejšie nejakým spôsobom napomôcť k dokončeniu filmu Ako divé husi.

  • Siedmu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady Andel pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Vážený pán minister, verím, že po afére v Slovenskom olympijskom výbore zastavíte tok štátnych peňazí pre túto inštitúciu a pošlete tam finančnú kontrolu."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    dovoľte mi, aby som vám odpovedal na vašu otázku. Slovenskému olympijskému výboru sú v roku 1999 poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na zabezpečenie úloh štátnej športovej reprezentácie a úloh športovo talentovanej mládeže spojených so štátnou športovou reprezentáciou Slovenskej republiky podľa materiálu Zásady a kritériá pre poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na účely športovej reprezentácie a prípravy športovo talentovanej mládeže v rokoch 1997 až 2000, ktoré boli schválené na uvedené účely v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999. Slovenský olympijský výbor všetky podmienky na poskytnutie dotácií zo štátneho rozpočtu na uvedené účely v roku 1999 plní a zabezpečuje úlohy v súlade so zmluvou uzatvorenou na rok 1999 medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Slovenským olympijským výborom. Zo strany doterajších finančných kontrol zameraných na použitie dotácií zo štátneho rozpočtu poskytnutých z kapitoly ministerstva školstva pre Slovenský olympijský výbor neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mali mať vplyv na pozastavenie dotácií zo štátneho rozpočtu. Podľa týchto skutočností nie je v smere poskytovania dotácií z prostriedkov kapitoly ministerstva školstva žiadny dôvod na pozastavenie poskytnutia finančných prostriedkov pre Slovenský olympijský výbor v roku 1999.

  • Pán podpredseda, chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Bohužiaľ, som smutný z tejto odpovede z toho dôvodu, že ak niekto využíva štátne peniaze v čase, keď šetríme všetci, počnúc Národnou radou až po dôchodcov, a niekto si robí za štátne peniaze tzv. štátny turizmus, keď zatvárame ihriská pre decká, nemáme toľko financií, aby sme ich späť dotiahli do telocviční, že nám prudko narastá kriminalita a drogová závislosť mládeže, keď niektorí ľudia, ktorí majú viac funkcií ako kalkulačka, si rozhodujú o niečom, pozri zloženie Štátneho fondu telesnej kultúry, keď sa hovorí o nepriehľadnom toku peňazí, tak potom tejto odpovedi nerozumiem. A neviem, kedy, pán minister, bola poslaná kontrola na Slovenský olympijský výbor. Áno, ak je všetko v poriadku, nikto sa nemusí ničoho báť. Ale chceme zverejniť a aby kontrola zistila, kto, ako, kedy používal alebo bol na zahraničných cestách, či tieto zahraničné cesty boli zmysluplné, alebo 38 mil. sme mohli dať radšej tým deckám.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    zákon o Štátnom fonde telesnej kultúry bol schválený v tomto parlamente a skonštruoval radu, do ktorej nominujú jednotlivé subjekty svojich zástupcov a týchto nie je možné odvolať iba zo zákonom stanovených dôvodov. Preto zloženie tejto rady zodpovedá v mnohom ešte zloženiu, vlastne ako bolo navrhnuté pred tromi či štyrmi rokmi, pretože to volebné obdobie, samozrejme, beží a zmeny, ktoré sa v ňom uskutočnili, vyplývali len z obmeny funkcionárov, kde príslušné združenie zaregistrovalo vzdanie sa funkcie konkrétneho člena rady a bol nominovaný nový. To znamená, vašu výhradu v tomto smere nemôžem celkom akceptovať.

    Ak máte na mysli konkrétne výhrady voči hospodáreniu Slovenského olympijského výboru, privítal by som, keby sme si o tom povedali buď osobne, alebo písomnou cestou, a ak sa ukážu závažné podozrenia zo zneužitia finančných prostriedkov alebo niečo podobné, ministerstvo školstva je pripravené poslať kontrolu. Ja som vás informoval o situácii tak, ako ju my vidíme do dnešného dňa, pretože vaša otázka nebola v tomto smere nijako konkrétna, takže nebolo možné reagovať na vecné výhrady, ktoré prípadne môžete mať k hospodáreniu Slovenského olympijského výboru. Ale ak ich máte, ja vás prosím, aby ste ich dali k dispozícii ministerstvu a my celkom vecne na ne zareagujeme písomnou cestou.

    Ďakujem pekne.

  • Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil znova podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Čo je na tom pravdy, že pripravujete sprivatizovanie kardiocentra Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená snemovňa,

    vážený pán podpredseda Národnej rady Andel,

    dovoľte mi teda, aby som odpovedal na vašu otázku.

    Privatizovať možno len tie zdravotnícke zariadenia, ktoré podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schválila vláda. Uznesením vlády číslo 556 zo dňa 30. júna 1999 vláda Slovenskej republiky schválila zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie v 1. etape. Ako parlamentná tlač číslo 313 je zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie, zaradený na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zozname nie je uvedené kardiocentrum detskej fakultnej nemocnice, a preto sa nemôže pripravovať ani jeho privatizácia.

  • Pán podpredseda, chcete zadať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán minister, vy viete oveľa lepšie ako ja, čo všetko sa pripravuje alebo deje, alebo o čom sa rozpráva. Ja som veľmi rád, pán minister, že teraz pred verejnosťou ste vlastne potvrdili, že táto privatizácia sa nepripravuje a sú to iba bohapusté reči.

    Ďakujem.

  • Deviatu z vyžrebovaných otázok položil znova pán podpredseda Národnej rady Marián Andel pre pána ministra Čarnogurského. Odpovedať bude pán minister Kanis. Otázka znie: "Vážený pán minister, doslova hráte šachy s niektorými sudcami, ako sa vám zachce, pričom nerešpektujete odporúčania a stanoviská sudcovského stavu. Prečo však mlčíte a nekonáte napríklad v prípade sudcu Pavla Rotha? Tento sudca prepustil vydieračov, ktorí v Poprade pod hrozbou fyzického násilia žiadali od podnikateľa 100 mil. Sk. Pri tejto kauze boli políciou použité pomerne nákladné operačné prostriedky a bolo nasadených veľa ľudí. Všetko vyšlo navnivoč. Popradská verejnosť a policajti sú pobúrení a pohoršení, a vy mlčíte."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    dovoľte mi, aby som vás zoznámil s odpoveďou pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského.

    Ako minister spravodlivosti, píše pán minister, musím konať v rámci zákona. Ten Slovenskej republike v ústavnom článku 141 ods. 1 zaručuje nezávislosť súdov pri ich rozhodovaní. Sudca je pri svojom rozhodovaní viazaný iba zákonom. Nikto, ani minister spravodlivosti nemôže stíhať sudcu za jeho rozhodnutie. To však nebráni ministrovi spravodlivosti, aby sa vo veci informoval. Tak to bolo aj v konkrétnom prípade. Podľa poskytnutej internej informácie o preskúmaní vzneseného obvinenia návrhu prokurátora po vypočutí obvinených a oboznámení sa so spisovým materiálom sudca nezistil konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali väzobné dôvody uvedené v návrhu prokurátora v § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Zároveň neboli zistené ani iné dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného poriadku. Toľko k tej časti otázky, ktorá sa týkala konkrétnej veci a ktorú rovnako ako aj iné trestné veci pán minister nepovažuje za vhodné komentovať prostredníctvom médií.

    Na margo vášho konštatovania v úvode položenej otázky si pán minister Čarnogurský dovoľuje pripomenúť, že stanoviská a odporúčania stavovského združenia sudcov nie sú pre ministra spravodlivosti záväzné a sú, ako už ich obsahový význam napovedá, iba stanoviskami a odporúčaniami pri riešení personálnych otázok v nadväznosti na kvalitu práce predsedov súdov.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Samozrejme, ak budem diktátorom, tak pre mňa žiadne odporúčania hocijakých kvalifikovaných odborníkov budú nezáväzné. To po prvé. Po druhé, ja som nepovedal, aby pán minister zasahoval do právomocí súdov, len som povedal, že mlčí. Po tom, čo ste mi, pán kolega, prečítali, mne je jasné, prečo mlčí. Len mi je ľúto tejto spoločnosti, že policajti a slušní ľudia budú naďalej v obavách, že takíto "vagabundi" sudcovia budú púšťať von ľudí, ktorí naďalej ich budú môcť terorizovať.

    Všetko.

  • Čas určený na odpovede na otázky pre členov vlády bol vyčerpaný, končím bod hodina otázok.

    Pán Cuper, máte procedurálny návrh?

    Zapnite pána poslanca Cupera.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh, aby počas hodiny otázok a odpovedí, najmä keď sú odpovede predsedu vlády, ste dali zastaviť časomieru, keď zasahujete do dialógu medzi predsedom vlády a poslancom, pretože len tak sa mohlo stať, že som ja nemohol odpovedať predsedovi vlády na jeho klamstvo, lebo to, čo prečítal pán podpredseda Mikloš, nebola odpoveď na otázku. A tento notorický luhár, ľudovo povedané, aj cigán...

  • Vypnite pána poslanca Cupera.

    Budeme pokračovať v 20. schôdzi hlasovaním, potom exekučným zákonom a voľbou sudcov.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Prosil by som všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 249), ktoré sme prerušili po uzavretí rozpravy v rámci tretieho čítania, v rámci ktorého boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pánom poslancom Oroszom a kde som ja z hľadiska istých procedurálnych pochybností požiadal ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sa zdržiavate mimo rokovacej sály, aby ste sa dostali na hlasovanie.

    Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby zopakoval návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Orosz.

    Prosím pánov poslancov, ktorí chcú diskutovať s pánmi ministrami, aby tak urobili mimo rokovacej sály, aby nerušili priebeh rokovania schôdze.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Ešte raz dôrazne žiadam všetkých, ktorí sa nezdržiavate v rokovacej miestnosti, aby ste sa dostavili na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    opakujem pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Orosz, poslanecký pozmeňujúci návrh podľa § 85 ods. 2 2 k tlači 249a, článok III. Tento návrh nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste prvý z dvoch pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Orosza.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Orosz ma informoval, že v poradí druhý pozmeňujúci návrh sťahuje. Takže o tomto návrhu nebudeme hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zostáva nám teda iba hlasovanie o návrhu zákona ako o celku v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, tak ako boli schválené v druhom a treťom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku, pretože bolo prerušené rokovanie o tomto bode. Využili ste svoje právo, na čo vás oprávňuje rokovací poriadok, aby zasadol ústavnoprávny výbor. Nikto sa neunúval toto plénum informovať so závermi ústavnoprávneho výboru.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rámci prestávky som sa informoval u predsedu ústavnoprávneho výboru o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru o tejto mojej požiadavke. V záujme urýchlenia rokovania Národnej rady som nepovažoval za potrebné, keďže som bol informovaný, aby Národná rada bola oboznámená so stanoviskom ústavnoprávneho výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime ešte k návrhu na schvaľovanie uznesenia k návrhu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu, ktorý máte uvedený ako prílohu k spoločnej správe, ako aj návrhu na uznesenie, ktoré bolo prednesené v rozprave. Ideme schvaľovať návrh na uznesenie.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrhy na hlasovanie.

  • Predkladám návrh na uznesenie k predmetnému zákonu, ktorý má tri časti. V prvej časti Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 249), so zmenami a doplnkami schválenými v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V druhej časti predkladám návrh uznesenia. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu v termíne do 15. novembra 1999.

    A v tretej časti Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov, resp. ich výmeny za akcie podnikov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona v termíne do 31. 12. 1999.

    Vážený pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o jednotlivých častiach uznesenia samostatne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán spoločný spravodajca, tak ako ho prijal výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toto hlasovanie nepovažujeme za platné.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Mikloško, prosím vás, aby ste sa sem dostavili.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, zopakujte ešte raz návrh uznesenia.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • V prvej časti návrhu uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje predmetný zákon, v druhej časti ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade koncepciu privatizácie s termínom do 15. novembra a v tretej časti Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade v spolupráci s Fondom národného majetku správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov, resp. ich výmeny za akcie podnikov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona v termíne do 31. 12. 1999.

  • Pán spoločný spravodajca, o prvom z bodov návrhu na uznesenie je zbytočné hlasovať, pretože návrh zákona sme schválili. Teda môžeme hlasovať o dvoch zostávajúcich bodoch návrhu na uznesenie.

    Odporúčate hlasovať osobitne o každom jednotlivo?

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať v poradí o prvom podanom návrhu na uznesenie. Pán spoločný spravodajca, prečítajte ešte raz návrh na uznesenie.

  • Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu v termíne do 15. novembra 1999.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, uveďte ďalší návrh.

  • Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov, resp. ich výmeny za akcie podnikov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona v termíne do 31. 12. 1999.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Oberhauser predložil ešte ďalší návrh na uznesenie. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste dali hlasovať aj o návrhu na uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Oberhauser v rámci rozpravy, o ktorom sme pri schvaľovaní pozmeňujúcich návrhov nehlasovali.

  • Je to možné, že sme nehlasovali, ale pán poslanec Oberhauser v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu uviedol štyri pozmeňujúce návrhy. O prvých troch sme hlasovali a zostala štvrtá časť pozmeňujúceho návrhu. V štvrtej časti pozmeňujúceho návrhu predkladá návrh na uznesenie v tomto znení: Ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov, resp. ich výmeny za akcie podnikov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona v termíne do 30. septembra 1999, pričom navrhuje novú vetu. "Predkladatelia sú povinní zabezpečiť, aby všetci vlastníci mali možnosť výmeny dlhopisov fondu za akcie fondu podnikov charakteru prirodzeného monopolu (§ 10 ods. 1), ďalej v Slovenskej sporiteľni, a. s., Bratislava, vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., Bratislava a v Slovenskej poisťovni, a. s., Bratislava."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Tým sme vyčerpali všetky návrhy na uznesenie, ktoré boli prednesené v rozprave.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Orosz predniesol stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme zaujali počas obedňajšej prestávky, alebo aby sa tomuto parlamentu ospravedlnil, že ho mal zasa chuť zavádzať. Preto sme tomu venovali prestávku a nemohli sme si dopriať ani obed.

    Ďakujem.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Cupera. Hlasujme o tomto návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás, keby ste si v pokoji prečítali § 145 zákona o rokovacom poriadku. Stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky smeruje k predsedajúcemu. Predsedajúci rozhodne podľa toho, aké stanovisko zaujme Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Predsedajúci rozhodol, že nedal hlasovať. Jednak na základe toho, že navrhovateľ stiahol svoj návrh, preto nebolo už o čom hlasovať. Stiahol ho v zmysle rokovacieho poriadku, ktorý mu umožňuje, aby pred hlasovaním mohol ktorýkoľvek poslanec, ktorý podá pozmeňujúci návrh, stiahnuť svoj návrh.

    Pokiaľ už chcete vedieť, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že pozmeňujúci návrh podaný v treťom čítaní, tak ako bol prednesený, nie je v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh. Je to pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V mene dvoch poslaneckých klubov - HZDS a SNS - žiadam, aby zvolal poslanecké grémium. Je to presne podľa rokovacieho poriadku. Nemusím ho citovať.

  • Budeme informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

  • Už je neaktuálny, pretože ste oboznámili snemovňu. Len chcem povedať, že aj keď predpis to neurčuje výslovne, zvyklosť je taká, že bola vždy snemovňa oboznámená. A myslím, že keď sa urobí práca, preruší sa rokovanie, zrejme ide o vážnu otázku a že poslanci by mali mať tú úctu, že budú informovaní o výsledku.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budem informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o žiadosti dvoch poslaneckých klubov zvolať poslanecké grémium.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho návrhu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 347. Súčasťou návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh odôvodnil podpredseda vlády Ľubomír Fogaš.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky a v zastúpení ministra spravodlivosti vám predkladám na rokovanie návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nazývaný tiež Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účelom a zmyslom predkladaného návrhu je urýchliť legislatívny proces a prijatie návrhu novely Exekučného poriadku a predísť tak hroziacim škodám a ochromeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Dôvodom je aj enormná zadlženosť zdravotníckych zariadení a obava, že vykonaním exekúcií voči týmto zariadeniam by sa situácia zhoršila natoľko, že by štát nemohol garantovať ústavou zaručené právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Podstata problému spočíva v nedostatku finančných prostriedkov v zdravotníckych poisťovniach na úhradu všetkých splatných záväzkov k dnešnému dňu voči zdravotníckym zariadeniam. Táto suma predstavuje zhruba 13 mld. korún.

    Vzhľadom na závažnosť uvedených skutočností sa domnievame, že sú splnené podmienky vyžadované § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie z dôvodu hrozby veľkých škôd konkrétne v zdravotníctve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Prosím povereného člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Ivanka, aby informoval plénum Národnej rady o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 1999 vystúpil pri rokovaní o návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako sú uvedené v tlači 347.

    Úvodom uvádzam, že predmetný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 358 zo dňa 13. 9. 1999. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval tento návrh na svojej 45. schôdzi výboru 14. 9. 1999 a prijal uznesenie číslo 146, s ktorým vás teraz oboznámim.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

    A. nesúhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 347);

    B. neodporúča návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 347), schváliť;

    C. poveruje mňa ako člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby som plnil úlohy spoločného spravodajcu o tomto návrhu;

    D. ukladá poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Ivankovi informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle tohto uznesenia ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po rozprave o tomto návrhu, aby nesúhlasila podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996. Z. z. o rokovacom poriadku so skráteným legislatívnym konaním o uvedenom návrhu zákona.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spoločných spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Brňák a pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Brňák, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    v súvislosti s bodom, o ktorom teraz rokujeme, aj keď to nebude mať konečný efekt a vlastne už na základe toho, ako postupoval parlament v blízkej minulosti, bude zrejme postupovať aj v tomto prípade tak, že jednoducho mechanicky odsúhlasí toto skrátené legislatívne konanie. Myslím si, že je potrebné, aby zaznel aj názor, ktorý jednoducho spochybňuje takýto postup, ktorý vláda si volí už pomerne mechanicky už ako nejaký technický prostriedok z hľadiska dosiahnutia sledovaného zámeru. A chcem jednoducho aspoň kvôli tomu, aby odznelo a bolo zavedené v zápisoch Národnej rady Slovenskej republiky, konštatovať, že ani v tomto prípade jednoducho nie sú splnené náležitosti tak, ako predpokladá § 89 rokovacieho poriadku. Tie všeobecné konštatácie, či už v súvislosti s týmto bodom, alebo s mnohými inými, na základe ktorých sa zdôvodňuje stav legislatívnej núdze, jednoducho neobstoja a myslím si, že aj pán podpredseda vlády veľmi vlažne obišiel dôvody nejakého bezpečnostného alebo hospodárskeho ohrozenia tejto spoločnosti v súvislosti s neprijatím alebo rozvážnejším rokovaním, takto to treba nazvať, rozvážnejším rokovaním o tomto návrhu zákona. Odznela len technická poznámka v spojitosti s predkladanou správou vo vzťahu k zdravotníctvu, teda že je tu nejaká vážna obava alebo vážne ohrozenie. Ale treba sa opýtať, či akurát dnes je toto ohrozenie, či nebolo pred týždňom, či nebolo pred mesiacom, či nebolo pred tromi mesiacmi, alebo pred ôsmimi mesiacmi a či skutočne celý komplex, ktorý sa navrhuje v tejto pomerne komplikovanej právnej norme z hľadiska jej novelizácie, odôvodňuje tento postup v skrátenom legislatívnom konaní.

    A svojho času vystúpil na pôde parlamentu poslanec Šimko, ktorý hovoril o tom, že na rozdiel od časov minulých táto vládna alebo táto parlamentná väčšina, táto vládna koalícia jednoducho plní iný typ a iný spôsob vládnutia, ako to bolo v minulosti. Hovoril o tzv. konsenzuálnom hľadaní a zjednocovaní vzájomne rôznorodých a rozporuplných názorov. A jednoducho nechcel povedať to, o čom si už dnes čvirikajú vlastne vrabce na streche, že tu nejde o konsenzuálnu demokraciu ani hľadanie nejakého správneho kľúča k tomu, čo má byť alebo nemá byť schválené, ale jednoducho tu vládne aj v oblasti legislatívy chaos a improvizácia, ktorá tu nevládla, dovolím si povedať, od roku 1990 na pôde tohto parlamentu.

    Myslím si, a tým chcem svoje vystúpenie v tomto skončiť, že vlastne každý právnik, každý politik, ktorý je zodpovedný, musí aj v súvislosti s touto normou zvažovať aj iné názory, ktoré sú vo vzťahu k celému, povedal by som, k celému zneniu a k celému obsahu teraz predkladanej novely zákona, pretože už dnes je zrejmé, že vzniká istá opozícia, istá oponentúra tohto materiálu. Najmä z radov notárov už dnes je zrejmé, že je veľmi tlak a že je úplne iné zdôvodnenie tých chýb, ktoré nastali a ktoré sa chcú riešiť aj týmto návrhom zákona, aj z radov samotných exekútorov.

    Už dnes vieme, že je to pomerne komplikovaná norma a na pôde ústavnoprávneho výboru sme sa zatiaľ predbežne zhodli v tom, že napriek tomu, že ide o skrátené legislatívne konanie, treba tam istý nevyhnutný čas na prerokovanie tohto návrhu, ktorý bude pochybný v zmysle intencií a stavu legislatívnej núdze, nazvem to takto krátko. Čiže už dnes je zrejmé, alebo sú také indície, že aj z radov legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady zrejme budú odborné a vecné pripomienky pomerne rázneho charakteru k celému tomuto materiálu, a napriek tomu ideme bez akýchkoľvek problémov. A čo mňa osobne veľmi mrzí, že to predkladá podpredseda vlády pán Fogaš, ktorý tejto problematike jednoducho musí rozumieť a musí vedieť, že teraz predkladaný právny predpis má vnútorné protirečenia, má problémy vecného a odborného charakteru, a napriek tomu ženieme zase parlament mechanickým spôsobom do prerokovania a rýchleho a razantného schválenia tohto materiálu.

    Čiže opätovne snažím sa aspoň z hľadiska možnosti, ktorú máme, apelovať na všetkých vás, ktorí máte jednoducho zdravý rozum a ktorí chcete hľadať riešenia, o ktorých hovoril aj pán poslanec Šimko, a nejakým spôsobom sa nestotožniť s istým valcom, ktorý prichádza aj zo strany vašej vlády, že jednoducho treba aj čas na prerokovanie tohto návrhu zákona, že nič nebráni tomu, aby v prípade vhodnej časovej konštelácie tento návrh pomerne rýchlo prešiel a bol rýchlo schválený, ale nie v zmätku.

    Už dnes sme svedkami toho, že na pôde parlamentu sa začínajú schvaľovať právne zmätky. Spomeniem príklad posledného vráteného zákona pánom prezidentom, keď jednoducho vzhľadom na istý kvalt, v ktorom žijeme, bol schválený právny zmätok. Z hľadiska účinnosti zákona musel ho riešiť osobitnými prostriedkami prezident Slovenskej republiky. Spomeniem predchádzajúci príklad, keď predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz v treťom čítaní zase dal návrh na odstránenie právneho zmätku, ktorý ak by bol schválený v zákone o strategických podnikoch, tak by zase vyvolal, neviem aké riešenie, pretože navrhoval účinnosť nie tak, ako predpokladá zákon o Zbierke zákonov, odo dňa vyhlásenia, ale odo dňa zverejnenia v Zbierke zákonov, čo je jednoducho protiprávne.

    Čiže tu chcem apelovať na vás, aby ste sa trocha posadili, aby ste začali trocha rozmýšľať a veci, ktoré jednoducho majú prejsť a majú byť schválené, nech sú prerokované, nech sú schválené, ale nech je potrebný čas na ich prerokovanie. A tento návrh zákona si podľa môjho názoru toto jednoducho žiada, toto si žiadajú aj mnohí, ktorí týmto krokom budú dotknutí.

    A spomeniem už celkom na záver príklad už spomínaných strategických podnikov, ktoré boli tiež predložené v kvalte skráteného legislatívneho konania, keď hrozila obrovská škoda pre spoločnosť, ak nebude tento návrh zákona schválený a prijatý takmer ihneď. A ukázalo sa, čuduj sa, svete, že nič sa nestalo, keď tento materiál mesiac, dva mesiace, tri mesiace, neviem, aký celkom dlhý čas spočíval na pôde parlamentu.

    Čiže ešte raz vás všetkých prosím, nepredkladám návrh na nejaké odlišné negatívne hlasovanie, ale jednoducho aby sme neodsúhlasili návrh na skrátené legislatívne konanie, aby sme v pokoji a za prítomnosti všetkých zainteresovaných odborníkov prerokovali tento návrh zákona aj k spokojnosti vládnej koalície, aj k spokojnosti všetkých tých, ktorí boli dotknutí niektorými kriminálnymi krokmi zo strany exekútorov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlásia poslanci uvedení na svetelnej tabuli, posledná pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým by som prosil, keby niekto našiel brošňu s tromi perlami, aby ju odovzdal pani poslankyni Tóthovej, čaká ho primeraná odmena.

  • Ruch v sále.

  • Teraz pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Vážim si stanovisko pána poslanca Brňáka, aj ja som proti skráteným legislatívnym konaniam, pretože naozaj niekedy sme sa nemali čas pripraviť seriózne na zákony, ktoré sme schvaľovali. Ale chcem tentoraz podporiť vládny návrh, že je ohrozená bezpečnosť štátu, a chcem podčiarknuť, že je ohrozená potravinová bezpečnosť štátu. To, čo sa nepodarilo zlikvidovať v poľnohospodárstve doteraz, presnejšie v rokoch 1991 - 1992, sa podarí zlikvidovať celkom určite do konca tohto roka, ak tento zákon nebude promptne prijatý. Totiž exekútori sa vrhli na všetko, čo je najvýkonnejšie, a vlastne aj na to, čo bráni zobrať úrodu, a dokonca aj na dotácie. A boli zistené mnohé, mnohé porušenia zákonov a práve preto, ak chceme tomuto zabrániť, musíme čo najskôr prijať zákon, aby boli dodržiavané zákony v tejto republike, napríklad zákon 240. V tomto prípade som za skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Pani poslankyňa Kadlečíková, ja s vami súhlasím a myslím si, že tento zákon je potrebný, ale myslím si, že nie je potrebné, aby bol prerokovaný a prijatý tak, že porušuje ustanovenia § 81 rokovacieho poriadku pre skrátené konanie. Nejdem čítať tento paragraf, pretože predpokladám, že všetci vieme, čo obsahuje. Pán poslanec Brňák nám tu napovedal, aké dôvody ho viedli k jeho vystúpeniu, čo všetko nás môže čakať pri zákone, o ktorom už dopredu vieme, že nie je perfektný, že nie je dobrý. Z tohto skráteného konania môže byť to, čo bolo pred niekoľkými minútami, keď sme schvaľovali zákon číslo 92, ktorý vláda predložila na skrátené konanie, a prerokúvame ho tretí alebo štvrtý mesiac. Takže načo zhon, keď aj tak koalícia nie je dnes dohodnutá o obsahu tohto zákona? Dajme ho na riadne konanie, prijmeme ho v riadnom procese a nebude problém.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovolím si reagovať, pán poslanec Brňák, na vašu poznámku o legislatívnom zmätku, ktorý vznikol pri zákone o správnych poplatkoch. Týkal sa účinnosti tohto zákona. Ja osobne vychádzam z toho, že zodpovednosť za kvalitu návrhov, ktoré vyjdú z parlamentu, majú všetci poslanci Národnej rady. Tak poslanci koalície, ako aj poslanci opozície. Ja osobne som nebol pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, ak ste si to, pán poslanec, nevšimli, tak ste v takej istej pozícii ako ostatní poslanci, a ak ste si to všimli a neupozornili na to, tak uplatňujete zásadu, čím horšie, tým lepšie. Toto je zásada, ktorú uplatňuje, podľa môjho názoru, Hnutie za demokratické Slovensko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán podpredseda vlády,

    chápem, že vaša úloha nie je ľahká predkladať takýto návrh zákona, navyše v skrátenom legislatívnom konaní, ale na druhej strane nedá mi práve využiť vašu prítomnosť a pripomenúť vám, že táto vláda sľúbila Európskej komisii v prvom polroku prijať 17 závažných zákonov ekonomického charakteru. Do 30. 6. bol prijatý jeden jediný, a to bol návrh zákona o používaní jazykov menšín. Ako čítam v návrhu tohto zákona, ktorý chcete predložiť na skrátené legislatívne konanie, tak tento návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Ja sa preto pýtam, blíži sa decembrový summit v Helsinkách, prečo sa tak strašne ponáhľate v skrátenom legislatívnom konaní prijímať zákony, keď máte vyše 15, 16 zákonov nesplnených, napriek tomu, že ste ich mali vo vlastnom legislatívnom pláne úloh.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Engliš je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

    odznelo tu už, že je tu skutočne veľa zmätkov, a ja si myslím, že tento zákon je skutočne a aj toto predkladanie je skutočne veľmi zmätočné. Podľa mňa nie je dôvod na skrátené konanie. Odznelo to už z úst aj mojich kolegov. Preto navrhujem dať to na riadne konanie, pretože neboli splnené ani základné zásady slušnosti. List pánovi predsedovi, ktorý posiela Slovenská komora exekútorov, nebol predložený. A je tu, hovorím, skutočne veľký zmätok a z toho titulu si dovoľujem vám ho prečítať, panie a páni poslanci.

    "Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    panie a páni poslanci,

    Slovenská komora exekútorov, ktorá má dnes 161 súdnych exekútorov a vyše 1 200 ďalších pracovníkov v týchto úradoch, si dovoľuje obrátiť sa na Vás pred schválením predkladanej novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, známy ako Exekučný poriadok, s prosbou, aby ste dôkladne zvážili a prípadne ešte raz prehodnotili navrhované zmeny v novele, ktoré by mohli ohroziť a zlikvidovať efektívnosť exekučných konaní a naplnenie ústavného práva občana na súdnu ochranu nielen nezávislým a nestranným súdom, ale aj jeho vykonateľným rozhodnutím pre občana, aby nevznikli impulzy pre násilné a nezákonné vymáhanie dlžôb.

    Prosíme, aby ste túto našu aktivitu smerom k Vám nechápali ako nadmernú a nežiaducu ochranu exekútorských záujmov. Sami pociťujeme v praxi, že niektoré postupy, ustanovenia i zákony súvisiace s Exekučným poriadkom treba upraviť a novelizovať. Dynamika v našom hospodárstve a následne aj v legislatíve je značná. Zbierame informácie, poznatky a skúsenosti a vyhodnocujeme ich. Sme prístupní diskusii i legislatívnym zmenám. Chceme však postupovať uvážene, aby sme nepoškodili to, čo je dobré a užitočné. Preto nemôžeme súhlasiť s niektorými navrhovanými zmenami v pripravenej novele, ktoré deformujú právne prostredie. Zmenami, ktoré zavedením odvolacích inštitútov v exekučnom konaní, ktoré sa začína na základe už raz právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, zaťaží súd. Zničí dynamiku exekučného konania, spomalí a možno úplne znemožní uspokojovanie priznaných nárokov veriteľov. Navrhovaná novela totiž akceptuje rovnosť účastníkov exekučného konania, hoci veriteľ, ktorého práva sú dotknuté, sa usiluje iba o dosiahnutie nepoškodzovania svojich zákonných práv.

    Predkladanou novelou sa má dosiahnuť právna a procesná čistota v exekučnom konaní. Umožňuje povinným, teda dlžníkom, podávať námietky a odvolania na súd proti úkonom exekútora v celom procese exekúcie.

    Položte si otázku, prečo a začo, čo sa za ten čas udeje s majetkom dlžníka. V pozícii veriteľa však nebýva iba podnikateľ, organizácia, poisťovňa, banka či daňový úrad, ale najčastejšie aj radový občan. Poznatky exekútorov získané v ich doterajšej praxi pri príprave tejto novely však neboli akceptované. Novelou Exekučného poriadku sa z exekučného konania stáva sporové konanie, čo pri súčasných stavoch na súdoch sa odzrkadlí v nekonečných časových horizontoch ukončenia exekučných konaní. Zdĺhavosť exekučného konania bude mať veľmi negatívne dôsledky nielen na domáce právne subjekty, ale hlavne na vstupujúci zahraničný kapitál.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie a páni poslanci,

    Exekučný poriadok bol vypracovaný v úzkej spolupráci s odborníkmi z praxe pôsobiacimi vo vyspelých demokraciách. Skúsenosti pri jeho vzniku boli čerpané z poznatkov a zo skúseností národných komôr Francúzska a Belgicka. Slovenská komora exekútorov je od roku 1997 riadnym členom Medzinárodnej únie súdnych exekútorov a súdnych vykonávateľov ako jej štyridsiaty šiesty člen. Konsolidované právo týchto krajín nepostrehlo v slovenskom Exekučnom poriadku také závažné zmeny, aby sa mohli stať príčinou na zúženie reálneho pôsobenia exekútorov, neúmerného rozširovania súdneho dozoru či nadmerných zásahov ministerstva spravodlivosti do princípov samosprávy exekútorov v porovnaní s inými právnickými profesiami a ich komorami na Slovensku.

    Zlepšujme, čo nie je dobré, alebo celkom dobré, ale nezhoršujme a nedeformujme dobré a efektívne. Dožičme novele dôkladnejšiu prípravu a diskusiu tak, aby zdokonalená právna úprava v exekučnom konaní zákonným spôsobom uspokojovala nároky oprávnených osôb, veriteľov, obsiahnuté v právoplatných a vykonateľných rozhodnutiach súdov, aby nebola porušovaná deklarovaná ústavnosť prijatého zákona.

    Záverom poznamenávame, že Slovenská komora exekútorov je ochotná zabezpečiť u nezávislých renomovaných právnych kapacít vypracovanie viac návrhov noviel uvedeného zákona, ktorý bude v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi.

    Doktor Ján Borovský, prezident Slovenskej komory exekútorov."

    Dovolím si vás na tento list upozorniť a skutočne žiadam, aby sme tento zákon neprerokovali v skrátenom legislatívnom konaní a aby sa mala možnosť aj Slovenská komora exekútorov v jednotlivých výboroch zúčastniť normálneho prerokovania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    niekoľko úvah veľmi stručných, stručných preto, že dnes ešte nehovoríme, resp. teraz nehovoríme o vlastnom obsahu zákona, ale hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní.

    Ja som ochotná uznať dôvody, že tento zákon je taký prepotrebný, ale nemôžem sa stotožniť so situáciou, ktorá nastala v parlamente Slovenskej republiky, že to, čo malo byť výnimočným stavom presne určeným podmienkami v zákone o rokovacom poriadku, sa stáva obvyklou metódou práce legislatívy súčasnej vlády. A to je zlé, pretože keď som robila legislatívu, dali sme niekoľko návrhov početne oveľa nižších na skrátené legislatívne konanie a už vtedy parlament odôvodnene poukazoval na to, že je to neželateľné, nie dobré. A boli to práve poslanci SDĽ vrátane pána podpredsedu vlády Fogaša, ktorí, keď som prišla do ústavnoprávneho výboru ako podpredsedníčka vlády pre legislatívu, veľmi ostro reagovali a odsudzovali takýto postup. Je mi veľmi smutno, že práve ten, kto odsudzoval takýto postup, je iniciátorom a predkladateľom, resp. má pod palcom legislatívu, ktorá sa v súčasnosti neželateľne takýmto javom akosi prejavuje.

    Je to neželateľné hlavne pri tomto zákone, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s Európskou asociáciou exekútorov. Pán Gilen, vtedajší prezident, bol osobne na Slovensku a koncepcia tohto zákona bola veľmi vysoko hodnotená. Návrh, ktorý je predložený, odchádza od tejto koncepcie. Návrh má viaceré legislatívne nedostatky. Nie je dopracovaný. Nie sú niektoré veci presne vyšpecifikované. Nie sú prerokované s komorou exekútorov.

    Ja sa vyjadrím k týmto otázkam pri druhom čítaní podrobnejšie. Len ako ukážku uvediem § 44, kde sa hovorí, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Bude to úkon, ktorý dozaista bude časovo náročný. A ak súd nezistí rozpor, sa hovorí, alebo návrh na vykonanie žiadosti, alebo návrh na vykonanie exekúcie so zákonom, spravidla do pätnásť dní poverí exekútora od doručenia žiadosti. Je len možné sa domnievať, či od doručenia žiadosti občana exekútorovi, alebo žiadosti exekútora na súd. To nie je jasné, pán podpredseda, pretože, pokiaľ to nie je výslovne uvedené, áno, tak to nie je presne vyšpecifikované. A lehoty, to je ten základný inštitút, kde musí byť presne určený začiatok plynutia lehoty, kde nemožno vychádzať zo súvislostí zákona, kde nemožno vychádzať z analógie, kde nemožno vychádzať z rozširujúceho výkladu. Takýchto príkladov uvediem viac, ale teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, preto len toľko.

    Ja si myslím, že treba opätovne uviesť to, čo už uviedla pani poslankyňa Keltošová, že súčasná legislatíva svojimi skrátenými legislatívnymi konaniami ide od tých otázok, ktoré sú prioritami aproximácie práva. Do roku 1998 slovenská aproximácia práva bola veľmi vysoko hodnotená. Viackrát v zahraničí, sú o tom písomné materiály, bol vyslovený kompliment Slovenskej republike za tie výsledky, ktoré dosiahla a ktoré dosiahla za nedostatočného stavu legislatívy.

    Nebolo vhodné hovoriť otvorene, ale dnes to už vyplýva z informácií, ktoré boli v našej tlači prevzaté z českej tlače a z informácií, vyjadrení vysokých činiteľov Európskej únie, že slovenská aproximácia legislatívy ďaleko predstihla kroky a výsledky Českej republiky. Dnes však, žiaľ, už toto tempo legislatíva stratila. Neaproximuje tie otázky, ktoré sú prioritami. A pokiaľ legislatíva ide podľa legislatívneho plánu, tak je to v minimálnom počte legislatívnych úloh, ktoré boli vytýčené a ktoré boli schválené vládou.

    Tento zákon nie je skutočne dobre legislatívnotechnicky dopracovaný. Bude v čítaní predložených viacej návrhov na spresnenie. Takéto spresnenia má už aj Kancelária Národnej rady. Ba dokonca osobne sa domnievam, že niekde nebude ani súladnosť s ústavou. Dôjde k diskriminácii, a to nie vzhľadom na to, že by nebola možná myšlienka, ktorá je do zákona navrhnutá, ale formulácia, ktorá je volená, nie je vhodná a navádza situáciu diskriminácie, ktorú ústava nepripúšťa.

    Preto som veľmi prekvapená, že tento zákon s dosť rozsiahlymi zmenami ide do skráteného legislatívneho konania, čo ak je taká naliehavosť, tak prečo legislatívna predloha nebola postúpená skôr. A mám vôbec obavy, či je tu odôvodnenie na skrátené legislatívne konanie, pretože zákon, ktorý nedávno bol schválený, a to novela zákona číslo 92 bola taktiež daná do skráteného legislatívneho konania a potom ako sa ukázalo, veľké nezhody medzi politickými subjektmi koalície urobili časový priestor, ktorý by bol adekvátny na riadne legislatívne konanie. A mám obavy, že tu dôjde k viacerým nezhodám aj s komorou exekútorov, ktorí, ako mne bolo tlmočené, nemali dostatočný priestor sa oboznámiť a vyjadriť k tomuto legislatívnemu návrhu.

    Zo všetkého, čo som uviedla, vyplýva jeden stručný záver, že by som odporúčala, aby tento legislatívny návrh išiel v riadnom legislatívnom konaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýta si záverečné slovo pán navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že skrátené legislatívne konanie slúži na to, aby sa legislatívny proces na pôde parlamentu začal a pokiaľ je to možné, urýchlil. Ono nemá limitovať čas, v ktorom má byť zákon schválený, ten závisí do značnej miery od vás.

    Vítam všetky pozitívne návrhy, ktoré tu odzneli, ktoré súvisia s tým, že je možné návrh meniť, ale v tomto štádiu to, samozrejme, nie je možné, pretože zákon ešte nie je v druhom čítaní a vy nemôžete predkladať pozmeňujúce návrhy. Aby to bolo možné, musíte schváliť skrátené konanie. Ja vás však chcem trošku vyviesť z omylu. Myslím si, že návrh na skrátené legislatívne konanie má byť naozaj výnimkou.

    Absolútne potvrdzujem to, čo som tvrdil aj v čase, keď som bol v opozícii, úprimne hovorím aj tu verejne, že ma mrzí, že často sa prichádza so skráteným konaním. Nie je to moje rozhodnutie, je to rozhodnutie vlády a ja ho rešpektujem tak ako v tomto prípade. V mnohých prípadoch by som možno rovnako ako vy hľadal dôvody, či je, alebo nie je naplnený príslušný paragraf rokovacieho poriadku, teda mám na mysli § 89 ods. 1, predovšetkým preto, lebo sú veci, keď je naozaj potrebné dlhodobejšie zákon študovať. V tomto prípade si myslím, že je návrh na skrátené legislatívne konanie podaný oprávnene. Hrozí 13 mld. škôd konkrétne, tých 13 mld. škôd sa dotýka konkrétnych ľudí a môže sa dotknúť konkrétne našich občanov. Myslím si, že to je konkrétne ohrozenie a niet iných zdrojov, než sú rozpočtové, teda nebude môcť prípadné škody, ktoré vzniknú, ak neskrátite legislatívne konanie, napraviť.

    Veľmi pozorne som počúval aj stanovisko pána doktora Brňáka, ktorý kultivovaným spôsobom sa snažil naznačiť, v čom môže byť problém. Myslím si, že opozícia z radov notárov v tomto prípade nie je namieste, lebo notári nie sú predmetom kritiky v súvislosti so zmenami, ktoré sú predkladané. Povinnosťou notára, pokiaľ o to požiadajú príslušné subjekty, je spísať zápisnicu a oni ich aj spisovali. Len si kladiem otázku, či problémoví neboli účastníci, ktorí si vyrobili pohľadávky, doslova vyrobili pohľadávky, ktoré si aj uznali a exekútor ich aj zexekvoval. Že boli postihnutí veritelia? Že boli postihnuté banky alebo že boli postihnuté súčasti štátneho rozpočtu? Že bol postihnutý štát? To nikoho akosi nezaujíma. Ale vás, vážení poslanci, to zaujímať musí aj v tejto súvislosti, veď ste predsa zástupcovia ľudu. Myslím si, že o to v tomto zákone ide. Preto sa žiada skrátené legislatívne konanie.

    Viete, veľmi ma mrzí, ale musím tu povedať prípad, keď krátko po svojom nástupe do funkcie sa mi tak trochu otvorili oči, keď som dostal do rúk exekučný titul, teda zápisnicu, v ktorej boli uvedené služobné cesty príslušných funkcionárov podniku, ktorý je v správe príslušných súkromných firiem, kde bol vyčíslený dokonca nákup pier, tašiek - a čo ja viem čoho dokonca - za niekoľko miliónov korún a to sa udávalo ako titul na nariadenie exekúcie. Veľmi ma mrzelo, keď súčasťou tej exekúcie za skoro 400 miliónov malo byť aj srdce jednej fabriky, ktorá dodnes je štátnym podnikom. A veľmi ma to mrzelo predovšetkým preto, lebo to nič iné nie je ako páchanie trestného činu poškodzovania veriteľa, pretože to tak je.

    A mrzí ma tiež to, a poviem to verejne, že veľmi málo prípadov aj v rámci trestného konania sa sústreďuje práve na takéto prevody, kde zo zadlženého podniku sa vyrobia pohľadávky, uznajú záväzky a zadlžený podnik zostane zadlženým, ale všetky aktíva sa medzitým prevedú do podniku iného. Aj o tom je tento návrh novely zákona, aj preto hrozia škody, aj preto hrozia špeciálne v zdravotníckych zariadenia. Totiž zdravotnícke zariadenia, ako ste si všimli, majú byť vyňaté z exekúcie, pretože je, žiaľbohu, kritický stav v týchto zariadeniach.

    To sú teda dôvody, ktorými tentoraz sa snažím aj ja vás presvedčiť. Jednoducho je namieste skrátené konanie. Na druhej strane by som bol rád, aby boli vypočutí i predstavitelia komory exekútorov. Bolo by veľmi dobré, aby aj oni prehodnotili túto novelu. Preto, pán poslanec Engliš, s vami súhlasím, len ma mrzí, že tak už neurobili. Mrzí ma to o to viac, že šesť mesiacov sa pracuje na novele tohto zákona. Tým nechcem povedať, že je dokonalá a nemožno v nej niečo ešte urobiť. Prečo nie? Len komora exekútorov mohla prísť aj s ofenzívou, t. j. s ofenzívou, ktorá by zamedzila tým negatívnym javom, ktoré sa, žiaľbohu, objavili. Hovorím žiaľbohu, pretože si nemyslím, že všetkých treba hádzať do jedného vreca. Ak teraz začína komora zhŕňať poznatky, zbierať poznatky, tak si myslím, že je to, žiaľ, trošku neskoro. Bolo potrebné povedať aj negatívne poznatky, pretože ony existujú.

    Ak sa kritizuje zavedenie odvolania, tak všetci právnici určite v tejto Národnej rade, ale aj iní vedia, že odvolanie je jediným opravným prostriedkom a bolo nedôvodne vylúčené práve v konaní podľa Exekučného poriadku, pričom v konaní o výkone súdnych rozhodnutí zostalo toto odvolanie ako jedna z možností obrany a ochrany povinného. Totiž keby to odvolanie existovalo, tak možno exekúcia, v ktorej sa hotoval niekto previesť zo štátnej firmy do súkromných rúk majetok v hodnote 400 miliónov korún proste len tak, by sa určite odvolala a výsledok by bol taký, že by to musel preskúmať nejaký orgán. O toto, prosím, ide.

    Ak sa pýta pani poslankyňa Keltošová, či ide o zákon, ktorým sa sleduje i v súvislosti s naším prijímaním do procesu súvisiaceho s integráciou v Európskej únii, musím povedať, že ku dňu, keď bude prebiehať hodnotenie, budú splnené všetky podmienky, ku ktorým ste sa aj vy a neskoršie aj táto vláda zaviazali. Budú splnené, pretože tie právne predpisy práve vy prerokúvate a od vás závisí, len či to bude k tomu náležitému dátumu i schválené. Sedemnásť ekonomických zákonov - budem tlmočiť túto pripomienku príslušným ministrom, ktorí dlhujú predloženie niektorých právnych predpisov, a som hlboko presvedčený, že z nich značná časť neovplyvní naše ďalšie integračné ambície.

    Pokiaľ ide o samotnú filozofiu predkladanej novely, áno, je to tak, túto novelu si vynútila súčasná doba. Jednoducho si ju vynútila prax. Filozofia toho zákona, tak ako bol pripravený, naozaj zodpovedala kritériám, ktoré sú kladené na zákony tohto druhu. A zopakujem presne to, čo som povedal pri jeho prijímaní. Ten zákon svojou podstatou, teda Exekučný poriadok svojou podstatou zodpovedá naozaj kritériám, ktoré sa dajú napĺňať. Žiaľ, naša spoločnosť nie je na napĺňanie pripravená a, bývalá pani podpredsedníčka vlády Tóthová, vy to tiež dobre viete. Jednoducho ukázalo sa, že inštitúty, ktoré boli v tomto Exekučnom poriadku, sa zneužívali na neprospech štátu, bánk, na neprospech nás všetkých. Aj preto je potrebné hľadať určité mechanizmy, urobenia nápravy a som rád, že aj vy, panie poslankyne, ste ich privítali.

    Myslím si, že netreba robiť z výnimky pravidlo. Aj ja si to myslím. K tomu je však potrebné vzájomne prispieť včasnou aktivitou. Ak sme boli doteraz hodnotení z hľadiska plnenia úloh harmonizácie nášho právneho poriadku vysoko, chcem ubezpečiť Národnú radu, že toto hodnotenie je v súčasnom období veľmi pozitívne, dokonca také pozitívne, že i osobný list, ktorý som dostal od zodpovedného funkcionára Európskej únie, hovorí o jasnom pokroku, dokonca zlepšení koordinácie prác, pokiaľ ide o prípravu právnych predpisov, tak, aby ony zodpovedali príslušným normám Európskej únie.

    Záverom vás chcem poprosiť, aby ste chápali dôvody tentoraz ako naozaj dôvody, ktoré sú opodstatnené na skrátené konanie, a vyšli v ústrety diskusii v rámci druhého čítania aj predloženiu eventuálnych pozmeňujúcich návrhov. Ostatné pripomienky, ktoré sa týkajú dĺžky prípravy legislatívneho procesu, v tomto prípade budem tlmočiť pánovi ministrovi Čarnogurskému, ktorý bol zodpovedný osobne za prípravu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Uveďte, prosím, hlasovanie o tomto návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    V zmysle uznesenia ústavnoprávneho výboru zo dňa 14. 9. 1999 odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby nesúhlasila podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku so skráteným legislatívnym konaním o uvedenom návrhu zákona.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toto hlasovanie považujem za zmätočné. Pán spoločný spravodajca, vy ste uviedli stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorý odporúča neschváliť skrátené legislatívne konanie. To je návrh uznesenia, ktorý predkladá ústavnoprávny výbor. Teda otázka je postavená negatívne.

    Ešte raz. Kto je za to, aby návrh zákona bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, hlasuje proti.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy a šum v rokovacej sále.

  • Nie je to subjektívne, to je pre vysvetlenie poslancom, aby vedeli, ako majú hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    To znamená, pán spoločný spravodajca, že ideme hlasovať teraz o návrhu...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Brňák, ja viem, že nebol, ale takto postavený návrh znamená, že Národná rada nevyslovila súhlas s tým, aby neschválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie o návrhu vlády.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Prezentujme sa a hlasujme. Je súčasťou materiálu, ktorý predložila vláda.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na základe takto schváleného uznesenia Národnej rady pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 344, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 359.

    Prosím, aby z poverenia vlády návrh zákona odôvodnil podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem vám za pochopenie potrieb prerokovať návrh zákona v skrátenom konaní. Dovoľte mi, aby som vám predložil sám zákon. Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 722 z 25 8. 1999 bol schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona vám predkladám na prerokovanie a schválenie.

    Predložená novela podstatne mení a zefektívňuje výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a nad činnosťou samotných súdnych exekútorov. Opodstatnenosť dohľadu vyplýva zo skutočností, že štát preniesol na exekútorov časť oprávnení patriacich nezávislej súdnej moci. Do prijatia tohto zákona totiž výkon rozhodnutia, nazývaný tiež exekúcia, mohol uskutočňovať iba súd. Prenesenie časti právomocí je dostatočným dôvodom na to, aby štát súčasne určil, akým spôsobom sa tieto oprávnenia vykonávajú a zároveň mal možnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia o štátnom dohľade, ktoré bolo predmetom rôzneho výkladu, novela vymedzuje a upresňuje, ako sa štátny dohľad vykonáva a v tejto súvislosti ustanovuje, čo sú exekútori pri výkone štátneho dohľadu povinní. Navrhovanou novelizáciou sa rozširuje súdny dozor nad činnosťou súdnych exekútorov a to tým, že sa podstatne rozširuje možnosť podania opravných prostriedkov proti úkonom exekútora, o ktorých má rozhodovať súd. V tom sú aj garancie nezávislosti rozhodovania i preskúmania prípadných nesprávností pri predkladaní návrhov na exekúciu.

    V čom tieto zmeny spočívajú.

    1. Podstatná zmena oproti predchádzajúcemu platnému právnemu stavu, podľa ktorého platí limitovaný počet exekútorov a sídlo ich exekútorských úradov, je direktívne určené ministrom spravodlivosti, táto zmena spočíva v tom, že podľa novelizovaného ustanovenia sa v záujme vytvorenia podmienok na zdravú konkurenciu umožňuje, aby za exekútora bol vymenovaný každý, kto splní exekučným poriadkom stanovené podmienky na získanie tejto funkcie.

    2. Zákon upresňuje aj podmienky vzdelania na vymenovanie za súdneho exekútora. Ide o zvýšenie kvalifikovanosti tohto zboru. U všetkých exekútorov je, vzhľadom na ich postavenie a vysokú mieru zodpovednosti, nutné požadovať od nich vzdelanie, ktoré získali na Právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo majú uznaný, teda nostrifikovaný doklad o právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Novelizácia zároveň umožňuje exekútorom, ktorí túto podmienku nespĺňajú, získať predpísané právnické vzdelanie v primeranom čase. Nechceme teda likvidovať tých, ktorí zatiaľ nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, ale, naopak, vytvárame priestor na to, aby sa kvalifikovali.

    3. V novele Exekučného poriadku sa vypúšťajú notárske zápisnice ako exekučný titul. Dôvodom je skutočnosť, že notárske zápisnice sú často zneužívané ako prostriedok na tunelovanie spoločností, na tunelovanie podnikov, keď povinní v notárskej zápisnici uznávajú pohľadávky, ktoré reálne neexistujú, ktoré možno existovali len vo faktúrach a kde peniaze ani vzájomne nepretiekli, prípadne sa existencia týchto pohľadávok javí ako pochybná.

    4. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty povinných, ako aj oprávnených dopĺňa sa Exekučný poriadok novou samostatnou časťou, v ktorej je upravená problematika vybavovania sťažností a disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora. Zavádza sa nový inštitút odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá má posilniť štátny dohľad nad represívnym orgánom kontroly exekútorov a zabezpečiť tak objektivitu konania odvolacej disciplinárnej komisie.

    5. Ďalšie zmeny Exekučného poriadku spresňujú zákonné ustanovenia, ktoré v doterajšej aplikačnej praxi spôsobujú problémy najmä v dôsledku nejednotného výkladu a zároveň upresňujú a rozširujú procesné postupy, čím sa zvyšuje zákonnosť postupov pri exekúciách, ako aj právna ochrana tak povinných, ako aj oprávnených formou odvolania sa.

    Chcem vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ubezpečiť, že návrh zákona predpokladá skvalitnenie tohto procesu a nie jeho znemožnenie. Chceme dosiahnuť, aby vykonateľnosť práva sa stala účinnou, ale aby sa pritom dodržali aj všetky pravidlá hry, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov.

    Prosím vás preto o schválenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výboru pánovi poslancovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o stanovisku.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 344).

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona podstatným spôsobom oproti doterajšiemu stavu vytvára podmienky na zdravú konkurenciu, keďže umožňuje, aby za exekútora bol vymenovaný každý, kto splní Exekučným poriadkom stanovené podmienky pri výkone tejto funkcie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 359 z 13. septembra 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. 9. 1999 a gestorský ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote do 29. 9. 1999.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov písomne. Ústne sa hlásia do rozpravy traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Orosz. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    ak ide o skvalitnenie procesu, ako povedal pán podpredseda vlády Fogaš, ktorý v podstate podporil aj moju myšlienku o zohľadnenie názorov aj Slovenskej komory exekútorov, tak si myslím, že komora exekútorov by mala byť účastná ďalšieho prerokúvania. Komora totiž podľa vyjadrenia predstaviteľov komory nemala možnosť zodpovedne sa teda vyjadrovať k tomu, resp. neboli akceptované ich návrhy zodpovedným za spracovanie novely zákona, pánom ministrom Čarnogurským. Som za to, aby poznatky exekútorov z ich doterajšej praxe boli prehodnotené pri prerokúvaní návrhu novely vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky: v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo a privatizáciu a výbore pre pôdohospodárstvo.

    Môj návrh znie: Návrh uznesenia ukladá povereným výborom Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať novelu zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za prítomnosti zástupcov Slovenskej komory exekútorov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Englišovi.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    keďže ide o prvé čítanie, opätovne sa zameriam len na všeobecné otázky, nepôjdem do jednotlivých znení ustanovení tohto predloženého legislatívneho návrhu. Chcem uviesť a nadviazať aj na otázku, ktorú pán podpredseda vlády uviedol vo svojom úvodnom slove, že zdravotnícke zariadenia majú byť vyňaté z exekúcie. Túto myšlienku upravuje § 235.

    Vážené plénum, vážený pán podpredseda vlády, mne je jasné, čo sa týmto sleduje. Ale mne je aj jasné, že dochádza tu k diskriminácii subjektov, voči ktorým tento zákon má pôsobiť. A v zmysle Ústavy Slovenskej republiky to nie je možné, pretože tu dochádza k jednoznačnej diskriminácii. Jeden zákon nemôže platiť na množinu subjektov a na jeden-dva subjekty nie. Keby ste sa legislatívne týmto návrhom pohrali, mohli ste povedať, že pohľadávky v oblasti zdravotníctva nemôžu byť predmetom, čo je o niečom inom, ako znenie, ktoré ste predložili. Už aj preto opakujem svoje vystúpenie, ktoré pred chvíľou bolo k skrátenému legislatívnemu konaniu, že tento legislatívny návrh je nekompetentný, neodborne spracovaný, pretože to, čo sa dá spraviť, sa robí takým neohrabaným spôsobom, že dochádza k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, lebo v tomto znení je to jednoznačná diskriminácia, ktorú naša ústava nedovoľuje.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť taktiež k vášmu úvodnému slovu, pán podpredseda vlády, že ste povedali, že podľa novej úpravy bude možné, aby exekútorov uskutočňovali len osoby s príslušným vzdelaním, a že nelikvidujete neprávnikov, ktorí dosiaľ vykonávajú funkciu exekútorov a dávate im čas na doplnenie vzdelania. Znovu upozorňujem na nelogickosť tohto koncepčného prístupu, pretože nie je mi jasné, kde si tí neprávnici-exekútori už dnes vymenovaní, majúci svoje kancelárie, majú doplniť právnické vzdelanie, keď ani jedna právnická fakulta na Slovensku nemá a neotvára diaľkové štúdium práva. Neviem, ako si to mienite realizovať, pretože pokiaľ sa zapíšu do denného štúdia, musia zavrieť kanceláriu a 5 rokov byť študentom denného štúdia. Čiže opätovne je tu myšlienka, ktorú ja vidím nerealizovateľnú, a teda chcem vás požiadať, pán podpredseda, vy zrejme máte nejakú predstavu, aby ste ju tu pred touto ctenou snemovňou zverejnili.

    A ďalšiu koncepčnú otázku, nezdá sa mi celkom logické, aby sídlo exekútora si určoval sám exekútor. Som ako poslankyňa, pracujem pri výbore pre ľudské práva a národnosti a myslím, že práva občanov na to, aby mali dostupné kancelárie exekútorov, nebudú tu dostatočne chránené, pretože nie som si celkom istá, či na východnom Slovensku v niektorom okrese bude exekútor ochotný mať svoju kanceláriu, či sa exekútori nebudú sústreďovať v sídlach súdov a či teda dostupnosť týchto služieb bude dostatočná.

    A posledná poznámka, nie celkom súhlasím s názormi, ktoré vinia exekútorov z toho, že sa určité pohľadávky realizujú, že dochádza k úniku financií a ďalším, teda negatívnym javom, ktoré tu boli prezentované. Vážení uvedomme si, čo robia exekútori. Exekútori vlastne realizujú súdne rozhodnutia. A keď sa realizuje niečo, čo nie je želateľné, potom asi ste chceli povedať, že vecne súdne rozhodnutia nie sú želateľné. No keď ste to nepovedali, tak potom nemôžete zazlievať, že sa niečo realizuje, čo bolo rozhodnuté súdom. Predsa v právnom štáte musí byť prioritná efektívnosť realizácie rozhodnutí, pretože azda nebudeme chcieť situáciu, že súdne rozhodnutia budú vydávané a nebudú realizované. V právnom štáte prioritnou požiadavkou je, aby rozhodnutia tak súdnej moci, ako výkonnej moci, keď boli vyrieknuté, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, boli aj realizované. Predsa právnym štátom nie je štát, kde sa tieto rozhodnutia nerealizujú. Asi niekde inde bude zakopaný pes a asi nejaké iné súvislosti bude treba ošetriť.

    A posledná úplne koncepčná pripomienka, dnes bola schválená novela zákona o bankách. Novela zákona o bankách vo svojich ustanoveniach zahŕňa ustanovenie, ktoré vlastne nadväzuje na súčasný platný zákon o exekútoroch, že exekučným titulom je aj notárska zápisnica. V tomto návrhu, ktorý dávate do skráteného legislatívne návrhu, sa navrhuje, aby notárska zápisnica nebola exekučným titulom.

    Vážený pán podpredseda, aká je kvalita dnešnej práce legislatívy, keď pred chvíľou schválime jeden zákon, potvrdíme, čo o chvíľu prídete navrhovať, že to máme vypustiť. Veď to je absolútny chaos. Tak ako máte chaos v politike, v riadení tohto štátu, taký chaos je aj v legislatíve a mne ako bývalej podpredsedníčke vlády pre legislatívu je veľmi smutné, že slovenská legislatíva, ktorá mala a dosiahla určitú úroveň, dnes ide dolu vodou. Pretože nikto ma nepresvedčí o tom, že pred chvíľou schválený zákon nadväzuje na niečo, čo za chvíľu idete rušiť. To proste nevie pravá ruka, čo robí ľavá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej sú dvaja páni poslanci: pán poslanec Orosz a pán poslanec Osuský. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Orosz, máte slovo.

  • Ak dovolíte krátku repliku na vystúpenie pani profesorky Tóthovej. O kvalite legislatívy v minulom volebnom období svedčí 18 zákonov, ktoré boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Osuský sťahuje svoju faktickú poznámku.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Orosz ako posledný prihlásený ústne.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa pripojil do rozpravy v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa doplňuje zákon Národnej rady číslo 233/1995, tzv. Exekučný poriadok, ako aj k zmene ďalšími predpismi.

    Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že tento zákon je nie dobre spracovaný a pôsobí nám v praxi, najmä v poľnohospodárstve, značné problémy. Myslím, že toto bolo zvýraznené a je to treba skutočne brať do úvahy. Mnohé exekúcie, ktoré prebehli v doterajšom období v poľnohospodárskych podnikoch, spôsobili mnohé skutočné škody na majetku, ktoré nemuseli byť, a dostali tak hlavne oprávnené osoby, ktoré majú vydané takzvané podielnické listy, do takého stavu, že vlastne dnes už nemajú žiadny majetok. Z tohto pohľadu bude nutné veľmi dôsledne, kvalifikovane posúdiť navrhovanú novelu. A preto by som chcel požiadať ako predkladateľa, tak aj, pochopiteľne, pána spravodajcu, ktorý navrhol tu v mene rozhodnutia, alebo návrhu pána predsedu, aby sme v termíne, myslím, do 24. tohto mesiaca vo výboroch posúdili túto novelu. Považujem to za veľmi krátky čas. Ja si myslím, že v tom skrátenom legislatívnom konaní je podľa mňa nutné, aby aspoň 15 dní bolo na to, aby sme si mohli skutočne overiť s praxou hlavne výsledky a dôsledky navrhovaných zmien, aby sme mohli preniesť do výborov kvalifikované návrhy.

    A preto dávam návrh, aby táto lehota bola upravená a v parlamente schválená v tom zmysle, aby podľa § 74 ods. 2 výbory prerokovali túto novelu do 30. 9. a gestorský výbor do 5. 10. Myslím si, že tieto termíny by nebránili tomu, aby na nasledujúcej schôdzi Národnej rady, ktorá sa plánuje v októbrovom termíne, mohol tento zákon prísť do schválenia a stihol by aj to, čo sa navrhuje v mene vlády, jeho účinnosť od 1. 11. Takže by som chcel skutočne poprosiť a požiadať, aby tieto termíny neboli kvaltom za prijatie akejkoľvek novely, ale aby boli rozumom za prijatie novely, ktorá prinesie takú zmenu, ktorá v tomto konaní bude na prospech štátu, na prospech podnikateľov a na prospech aj exekútorov.

    Sú tam mnohé veci, nad ktorými sa treba zamyslieť. Napríklad poviem len v takom § 114a, kde sa hovorí, ktoré veci sa exekúciou u povinného majú postihnúť a ktoré nemajú hlavne a ktoré majú slúžiť na tzv. nevyhnutnú mieru podnikateľskej činnosti. No je to terminus technicus, ktorý, myslím si, aj súdom, ktoré budú rozhodovať, alebo v odvolacích konaniach budú pôsobiť veľké problémy a budú teda závisieť v mnohom od určitých subjektívnych stanovísk. Takže bude treba tu precizovať tieto veci a skutočne sa nad nimi zamýšľať, aby odvolacie konania, proti ktorým už nie je žiadny opravný prostriedok, vychádzali kvalifikovane aj z kvalifikovaného zákona.

    Po druhé si myslím, že sa tu vypúšťajú špeciálne veci, ktoré boli v tomto zákone modifikované vo vzťahu k rastlinnej a živočíšnej výrobe a teraz vo vzťahu ku kúpnym a predajným zmluvám tiež budeme musieť toto posúdiť veľmi dôsledne, či teda prijať ten návrh, ktorý v dôvodovej správe odôvodňuje toto vypúšťanie z predmetnej novely, alebo navrhnúť takú modifikáciu, ktorá práve poľnohospodárstvu vyjde z hľadiska budúcnosti viac v ústrety. Takže ešte raz by som chcel požiadať snemovňu, aby prijala tento môj návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave pánovi poslancovi Delingovi.

    Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    všetci sa asi zhodneme v tom, že vláda nám predložila návrh, ktorý má mimoriadne závažný spoločenský dosah. Význam tejto novely zákona zvyšuje aj našu zodpovednosť pri jej prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Dôvody, ktoré viedli k schváleniu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v septembri 1995, boli spoločensky opodstatnené. Sledovalo sa tým jednak odbremenenie súdov a najmä zvýšenie efektívnosti exekučnej činnosti, efektívnejší výkon súdnych a iných vykonateľných rozhodnutí, ktoré môžu slúžiť ako exekučný titul. Skutočnosť, že v relatívne krátkom čase máme pred sebou už piatu novelu tohto zákona, vzbudzuje závažné otázniky o kvalite tohto zákona schváleného v roku 1995.

    Ak by som chcel vystupovať vyslovene politicky, mohol by som konštatovať, že bývalá vládna koalícia odviedla nekvalitnú prácu a spôsobila tým závažné spoločenské škody. Takýto prístup by však zrejme nebol dostatočne objektívny. Je žiaduce totiž zdôrazniť, že zákon číslo 233/1995 Z. z. zaviedol do nášho právneho poriadku nový inštitút súdnych exekútorov, z ktorých činnosti sme nemali domáce praktické poznatky. Napriek tomuto objektivizujúcemu pohľadu sa neviem zbaviť pochybností v hľadaní odpovede na otázku, či nevidieť vo vytvorení veľmi širokého a flexibilného priestoru pre činnosť súdnych exekútorov aj určitý zámer. Na túto otázku by možno vedel odpovedať kvalifikovane bývalý minister spravodlivosti pán Liščák. Ten ale medzi nami, žiaľ, alebo možno, chvalabohu, teraz nie je prítomný.

    V prvej časti predkladanej novely sa výrazne posilňuje štátny dohľad nad činnosťou súdnych exekútorov, stanovujú sa konkrétne formy a metódy tohto štátneho dohľadu. V tejto časti novely cítiť zjavnú nedôveru k doterajšej činnosti súdnych exekútorov a tiež komory exekútorov. Tento zásah do platného zákona je pravdepodobne poznamenaný aj konkrétnymi negatívnymi poznatkami z aplikačnej praxe. Žiaľ, v dôvodovej správe o tejto problematike nie je dostatočná zmienka, možno ju čítať len medzi riadkami. A ani pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom slove túto problematiku zvlášť nezvýraznil. Z tohto hľadiska by sa žiadalo, keď nie v záverečnom slove, tak potom v rámci druhého čítania, aby nás gestorské ministerstvo, gestorský minister, ktorý, verím, že bude prítomný na rokovaní orgánov Národnej rady, informoval aj o týchto skutočnostiach.

    Ak som už pri otázkach, ktoré kladiem predkladateľovi, žiada sa opýtať, či pán podpredseda vlády má poznatky o tom, či gestorské ministerstvo neuvažuje o zmene vykonávacích predpisov k tomuto zákonu. Zaujíma ma osobitne vyhláška upravujúca odmeňovanie súdnych exekútorov, i keď si ako právnik uvedomujem náročnosť exekútorskej činnosti a potrebu materiálnej zainteresovanosti exekútora na efektívnom vymáhaní pohľadávok. Poznatky z praxe, názory občanov, ktorí sa ocitli v postavení oprávnených, respektíve povinných, sú také, že vzniká otázka, či nenastal čas, aby sa prehodnotila adekvátnosť stanovenej výšky odmien exekútorov.

    Časť novely upravujúca procesnoprávne otázky výkonu exekučnej činnosti je podľa môjho názoru veľmi potrebná. Podľa môjho názoru sleduje dva základné ciele. Po prvé stanovenie právnych bariér na odstránenie možností tunelovania podnikov prostredníctvom exekučnej činnosti, o čom zrejme sú z praxe určité poznatky. Ten druhý dôvod smeruje k zvýšeniu ochrany práv, respektíve presnejšie vyváženie ochrany práv povinných a oprávnených. Toto je tiež veľmi potrebné. Konštatujem to napriek tomu, že si uvedomujem, že takéto zásahy do tohto zákona zrejme budú mať negatívny vplyv na rýchlosť exekučného konania.

    Na druhej strane je však potrebné povedať, že v novele zákona je obsiahnutý celý rad ustanovení, ktoré vzbudzujú určité otázniky, možno aj s ústavnoprávnym dosahom a možno aj v súvislosti s približovaním nášho právneho poriadku k právu Európskej únie. Tieto otázky nechcem v rámci prvého čítania otvárať, zrejme budeme tomuto venovať pozornosť nielen pri rokovaní gestorského, ale aj ostatných výborov, ktorým bude tento zákon pridelený. Vzhľadom na závažnosť a rozsiahlosť predkladanej novely sa z profesionálneho hľadiska ako predseda gestorského výboru nemôžem aj pri chápaní širších politických súvislostí prihovárať za stanovenie krátkej lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v rámci druhého čítania. Za týchto okolností bude totiž veľmi ťažko možné garantovať zo strany gestorského výboru ústavnoprávnu, vecnú a legislatívnu čistotu tohto návrhu zákona.

    Naše skúsenosti z predkladania vládnych predlôh zákonov v poslednom období, žiaľ, nie sú pozitívne. V tomto smere sa stotožňujem s tým, čo uviedla pani poslankyňa Tóthová. Aj z toho hľadiska sa prihováram za to, aby tá lehota na prerokovanie návrhu zákona bola...

  • Hlas z pléna.

  • Nie, ja som reagoval na pani poslankyňu Tóthovú. Ja sa prihováram za to, aby tá lehota na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní bola minimálne stanovená v takom rozsahu, ako navrhol pán spravodajca.

    Dovoľte mi ešte v závere uviesť dva návrhy, jeden procedurálny. Odporúčam, aby tento návrh aj vzhľadom na dôvody, ktoré boli uvedené v rámci skráteného legislatívneho konania, bol pridelený aj výboru pre zdravotníctvo. A môj záverečný vecný návrh smeruje k tomu, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, aby tento návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Orosza sa hlásia dve panie poslankyne: pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Ako prvá pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

    Mikrofón pre pani poslankyňu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja by som nebola reagovala na pána poslanca, keby nebol odporúčal, aby tento návrh išiel aj výboru pre zdravotníctvo. Ja nesúhlasím s týmto návrhom, skutočne nám podsúva aj vedenie parlamentu také návrhy zákonov, s ktorými nemáme nič spoločné, respektíve v celom niekoľkostránkovom zákone je jedna veta. Náš výbor má aj iné problémy a má ich dosť a potom nemáme dosť času na to, aby sme sa zaoberali tým, čo je pre nás prioritné. Tak ja by som vás prosila, aby ste nedávali výboru pre zdravotníctvo také návrhy zákonov, ku ktorým skutočne máme minimálny, alebo žiadny vzťah.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda výboru nám tu predviedol takú známu slovenskú rozprávku, ktorá hovorí o tom, že má prísť aj peši, aj vozom, aj nahá, aj oblečená. Presne to isté ste nám tu predviedli. Najprv ste súhlasili so skráteným legislatívnym konaním pri tomto zákone. Ako profesionál však cítite, že ste dali priechod politickému rozhodnutiu a nie profesionálnemu, a tak tu podsúvate, že teda si prajete, aby ten čas bol dostatočne dlhý počas druhého prerokúvania. Nuž, nemusíte sa obávať, kolegovia sa vám o to postarajú. Mne prekáža však iné, že sa neviete zasadiť, aby sa riešili v skrátenom legislatívnom konaní zákony, ktoré potrebuje tento štát veľmi urgentne, a to je riešenie situácie v zdravotníctve, ale, naopak, zákonom, ktorý ľuďom nepomôže nič, čo sa týka zlepšenia situácie v zdravotníctve. Ešte dáte príkaz poslancom, aby sa teda nestarali do toho, aké sú prevádzky v nemocniciach, ako je nevyhovujúci Liečebný poriadok, ako sú ľudia objednávaní dva roky dopredu, ešte tým dáte prerokúvať tento zákon. Nuž nežiadajte od lekárov, aby boli takými odborníkmi ako ste vy právnik, že uprednostníte politické rozhodnutie pred rozhodnutím profesionálnym.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že vystúpili všetci poslanci, ktorí boli ústne prihlásení do rozpravy k tomuto bodu, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť v rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že rozprava naznačila, že vlastne sú tu dve veci, ktoré sa tu nastoľujú, a to je po prvé umožniť komore exekútorov zúčastniť sa pri prerokovaní návrhu zákona. To závisí, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, od vás a ja sa prihováram za to, aby počas rokovania mohli byť prítomní na rokovaní výborov, myslím si, že to je úplne normálna požiadavka.

    Bolo by dobré, aby sme rovnako zvážili tie ustanovenia, ktoré sú diskusného charakteru, tak ako to naznačil pán poslanec Delinga. Tam ide o veci vylúčené z výkonu rozhodnutia, ktoré obsahuje, samozrejme, každý právny predpis, ktorý obsahuje exekúcie, pretože je to jedna zo základných zásad, princípov. A ten princíp je vlastne ochrana povinného. Aj v tomto zákone musí byť zabezpečený nejaký mechanizmus ich fungovania, či sú to spoločnosti alebo fyzické osoby. Samozrejme, že to všetko možno zvážiť, pretože rozsah výpočtu vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia vždy závisí od toho, aké sú možnosti a potreby spoločnosti. Pretože ak sa povie, že sú to veci nevyhnutné na výkon povolania, u lekára to bola možno pred 10 rokmi jednoduchá brašna a dnes to môže byť povedzme brašna vybavená prístrojmi, ktoré sú primerane drahé. Takže súhlasím s tým, aby sme o týchto otázkach i na pôde parlamentu plnohodnotne diskutovali.

    Na druhej strane si myslím, že niektoré vystúpenia presiahli rámec toho, čo sa dotýka zákona. Vystúpenie poslankyne Tóthovej, to bola viac polemika so mnou ako so zákonom. Škoda, že tu nesedí, lebo by som musel konštatovať, že zrejme zákon nečítala, lebo ak je systémovo pripomienkou starostlivosť o to, kde nadobudnú exekútori dodatočne svoje vzdelanie, tak mi je to úsmevné, aby som sa vyjadril jej rečami. Myslím si, že zdravotnícke zariadenia nie sú vylúčené veci z výkonu rozhodnutia, ale je to vyňatie z pôsobnosti tohto zákona. Ide o vecné vylúčenie pôsobnosti tohto zákona v tejto exekúcii. Inak zdravotnícke zariadenia a pohľadávky voči nim budú predmetom riadnej súdnej exekúcie, takže nemýľte si, pani poslankyňa, pojmy s dojmami, to je nekorektné.

    Čo sa týka obcí, čo sa týka vyňatia takéhoto vecného, žiaľbohu, musel by som vymenovať veľa zákonov, kde štát si znížil napríklad základ na výpočet poistného, kde sa vyňali z exekúcií obce, mestá, čo ja viem čo všetko, jednoducho preto, lebo to je spoločensky potrebné. Ale toto sú všetko veci, ktoré boli vyňaté zákonmi, ktoré boli prijaté v minulom volebnom období a ja ich nechcem v tejto chvíli ani spochybňovať, lebo je to trápne. Myslím si, že každá právnická fakulta má možnosť otvoriť diaľkové štúdium a má možnosť i vzdelávať ďalších, keď chce.

    Novela nemá znížiť počet výkonov súdnych rozhodnutí, naopak, v súčasnosti sa sleduje zvýšenie. Veď konečne ste prijali novelu zákona číslo 511, ktorý zvyšuje alebo umožňuje dokonca viesť daňové exekúcie. Prijmú sa opatrenia v súvislosti s Občianskym súdnym poriadkom a tu sa tiež vlastne umožňuje spružniť ten postup, len musí byť zákonný a nesmie dochádzať k narušovaniu základných princípov.

    Exekučný titul a notárska zápisnica. Bolo by namieste, aby ste si, pani poslankyňa, pozreli, že tento titul je vylúčený v tomto zákone. Bodka. Bodka jednoducho, lebo keby ste čítali aj iné právne predpisy, asi by sme mali aj iný názor. Nechcem sa k tým veciam vyjadrovať, lebo je smiešne, keď po povrchnom prečítaní prvej či druhej strany sa tu vyjadruje inak erudovaná osoba o veciach tak plytko.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré som dostal, dôvodová správa, aplikačná prax, súhlasím s vami, pán poslanec, a ja verím, že pán minister Čarnogurský sa zúčastní prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní, aj vo výboroch vám budú môcť byť oznámené skutočnosti, ktoré nás vedú k tomu, aby sa sprísnil dozor a dohľad nad výkonom exekučnej činnosti. Týchto poznatkov je dosť, jeden z nich som tu už povedal i ja. Či sa uvažuje o zmene vyhlášky, o zmenách exekútorov, áno, je to tak, zmena odmeňovania exekútorov sa pripravuje, bude to súčasť zrejme širších opatrení, ktoré súvisia so znížením záťaže pri vymáhaní pohľadávok či už štátu, právnických alebo fyzických osôb.

    Pokiaľ ide o lehoty, ktoré navrhujete na prerokúvanie, nuž, vážená Národná rada Slovenskej republiky, návrh zákona je vo vašich rukách a vy rozhodnete o lehotách. Ja vám odporúčam vymedziť si taký čas, aby ste zákon v rámci skráteného konania mohli posúdiť čo najlepšie, aby sme právny predpis, ktorý bude publikovaný v Zbierke zákonov, mohli považovať za zdarný výsledok spoločnej práce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko spravodajca. Áno.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    v rozprave vystúpili celkom 4 poslanci, z toho pán poslanec Engliš predložil návrh na prijatie uznesenia, ďalej poslanec Delinga navrhol predĺžiť lehotu na prerokovanie vo výboroch Národnej rady a pán poslanec Orosz predložil návrh na rozšírenie výborov, ktorý má prerokovať tento vládny návrh zákona. Toľko.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu pána spravodajcu, ktorý bol práve uvedený.

    Prosím, hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Skúsime znova hlasovanie. Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Prosím, budeme znova hlasovať o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 prideliť vládny návrh zákona...

  • Pán spravodajca, predložte aj návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 344), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a z rozpravy vyplynul návrh prideliť ho aj Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

  • Budeme hlasovať o tejto časti návrhu. Páni poslanci, prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do, tu je pozmeňujúci návrh pána poslanca Delingu, v lehote do 30. 9. a gestorský výbor do 5. 10. 1999.

  • Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Delingu. Áno, pán spravodajca?

    Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Tento návrh neprešiel.

    Ďalej, nech sa páči.

  • Je tu návrh z výboru. Za gestorský výbor navrhujem lehoty do 24. 9. 1999 pre výbory a pre gestorský ústavnoprávny výbor do 29. 9. 1999.

  • Budeme hlasovať o týchto návrhoch pána spravodajcu. Prosím, hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Zároveň konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem za slovo.

    Ďalej je tu návrh na prijatie uznesenia. Uznesenie navrhol pán poslanec Engliš. Odporúča povereným výborom Národnej rady prerokovať novelu zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) za prítomnosti zástupcov Slovenskej komory exekútorov.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

    Všetko, pán spravodajca? Ďakujem.

    Pán poslanec Gašparovič, máte slovo, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chcem len upozorniť, že to neznamená, keď sme toto neprijali, že teraz zástupcovia komory nebudú môcť prísť do výborov. Nemuseli sme o tom hlasovať, samozrejme.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, na základe požiadavky troch poslaneckých klubov vyhlasujem teraz 15-minútovú prestávku.

    Prosím, slovo má ešte pán poslanec Kováč.

  • Prosím poslancov klubu SDK, aby sme sa ihneď teraz zišli v klubovej miestnosti.

  • Ďakujem, pokračujeme o 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 20. schôdzi Národnej rady. Prosil by som poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany, aby prišli do rokovacej miestnosti.

    V rokovaní pokračujeme bodom

    návrhy na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Návrhy kandidátov a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 350.

    Chcem pripomenúť, že z vymenovaných 10 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky 9 sudcom uplynie funkčné obdobie v januári 2000, preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky navrhla prezidentovi Slovenskej republiky 18 osôb, z ktorých prezident vymenuje 9 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky na funkčné obdobie siedmich rokov.

    V rokovaní o návrhoch na kandidátov na sudcov Ústavného súdu na schôdzi Národnej rady budeme postupovať podľa článku 5 schváleného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Ladislava Orosza, aby podal Národnej rade stanovisko k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám v súlade s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na voľbu 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ako je známe, 21. januára 2000 sa skončí funkčné obdobie 9 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení v roku 1992 a vymenovaní do svojich funkcií dňom 21. 3. 1993 vtedajším predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, ktorý zastupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky vtedy ešte nezvoleného prezidenta Slovenskej republiky.

    Podľa platného zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pre ním a o postavení jeho sudcov predkladá Národná rada Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na funkciu sudcov najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia sudcov skôr vymenovaných, to znamená v našom prípade najneskôr do 21. októbra 1999.

    V súlade s týmito skutočnosťami sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky obrátil svojím listom z 15. júla 1999 na všetky subjekty, ktoré sú podľa § 11 ods. 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. oprávnené navrhovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, aby tieto subjekty predložili svoje návrhy do 20. 8. 1999. Subjektmi oprávnenými predkladať návrhy sú podľa platnej úpravy poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor, záujmové organizácie právnikov a vedecké inštitúcie.

    Podľa článku 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 11 ods. 3 zákona číslo 38/1993 Z. z. musia navrhnutí kandidáti na sudcov spĺňať tieto podmienky:

    Musia byť štátnymi občanmi Slovenskej republiky, musia byť voliteľní do Národnej rady Slovenskej republiky, musia dosiahnuť vek 40 rokov, musia mať skončené právnické vzdelanie a musia byť najmenej 15 rokov činní v právnickom povolaní. Z formálneho hľadiska potom musia návrhy na kandidátov na sudcov obsahovať základné údaje o navrhovanom kandidátovi, ktoré potvrdia splnenie už mnou vymenovaných zákonných, resp. ústavných podmienok.

    Na základe spomínaného listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky doručených v stanovenom termíne 34 návrhov na 28 kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zoznam kandidátov na sudcov a označenie navrhovateľov máte uvedené v parlamentnej tlači. Napriek tomu, ak dovolíte, za účelom zaznamenania týchto skutočností v zázname o schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ich teraz prečítam. Ústavnoprávnemu výboru boli doručené tieto návrhy:

    Pán Juraj Babiak - navrhovateľom je prezident Združenia sudcov Slovenska pán Rohárik. Výkonná riaditeľka národnej...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda ústavnoprávneho výboru, ja si myslím, že všetci majú pred sebou zoznam, z hľadiska racionality bude dobré, ak sa to nebude čítať. Treba uviesť, že všetky veci sú v poriadku, koľko je a hlasovací lístok dostaneme a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ja súhlasím s týmto návrhom, chcel som to uviesť len z hľadiska záznamu o tejto schôdzi. Bude tam teda odkaz na parlamentnú tlač číslo 350.

    V súvislosti s tými návrhmi, ktoré máte uvedené v tlači číslo 350, chcem ešte upozorniť na list pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Cagalu zo 14. septembra 1999, v ktorom oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že sťahuje návrh na voľbu kandidáta doc. JUDr. Juraja Kolesára, CSc., teda sťahuje návrh, ktorý predložil dňa 17. 8. 1999. Svoje rozhodnutie odôvodňuje takto: Svoje rozhodnutie na stiahnutie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky odôvodňujem vzájomnou dohodou s kandidátom, že tento návrh nebude predmetom rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s týmto návrhom neodporúčam, aby sa o pánovi Kolesárovi hlasovalo v tajnej voľbe. Tento návrh je platný a treba ho brať do úvahy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky postupuje Národná rada Slovenskej republiky a jej orgány podľa Ústavy Slovenskej republiky, príslušných ustanovení zákona číslo 38/1993 Z. z., zákona číslo 350/1996 Z. z. a Volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol schválený 7. februára 1997 uznesením číslo 551. Podľa tohto volebného poriadku je úlohou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať všetky návrhy na kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorému boli predložené, a to najmä s ohľadom na posúdenie, či spĺňajú formálnoprávne podmienky a náležitosti, ktoré sú požadované platnými právnymi predpismi.

    Vychádzajúc z tejto úlohy, ústavnoprávny výbor na svojej 44. schôdzi 9. septembra 1999 prerokoval všetky návrhy a skonštatoval, že všetci navrhnutí kandidáti spĺňajú predpoklady na navrhnutie a vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sú stanovené ústavou a príslušným zákonom číslo 38/1993 Z. z. Ústavnoprávny výbor ďalej odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložiť návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sa pri voľbe postupovalo podľa Volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. 2. 1997.

    Podľa tohto volebného poriadku sa kandidátmi na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky stanú tí 18 kandidáti, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však musia dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Ak v prvej voľbe nezíska 18 kandidátov požadovaný počet hlasov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postúpia všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvej voľbe z prvého kola volieb, to znamená tí, ktorí dosiaľ neboli zvolení. Ak by sme ani v opakovanej voľbe nezvolili 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, bolo by potrebné vykonať tzv. novú voľbu, pri ktorej by sme však už volili z novonavrhnutých kandidátov.

    Dovoľte ešte poznámku k počtu navrhovaných kandidátov. Ako ste si všimli, predkladám vám návrh na voľbu 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky i zákon číslo 38/1993 Z. z. hovorí o voľbe 20 kandidátov. K tomu je potrebné dodať, že k 21. 1. 2000 sa uvoľní nie 10, ale 9 funkčných miest sudcov Ústavného súdu, keďže sudca Dobrík bol za sudcu Ústavného súdu vymenovaný v medziobdobí roku 1997. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dospel po krátkej diskusii k záveru, že vo vzťahu k príslušným ustanoveniam Ústavy Slovenskej republiky a zákona číslo 38/1993 Z. z. je potrebné uplatniť extenzívny výklad, pretože v opačnom prípade, t. j. pri uplatňovaní doslovného výkladu by sme sa dostali do situácie, keď by nebolo možné podľa platnej dikcie Ústavy Slovenskej republiky a príslušného zákona ďalej postupovať bez ich porušenia. V prípade potreby na tieto skutočnosti môžem ešte zareagovať podrobnejšie v rozprave.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu. Národná rada k návrhom na kandidátov nezaujíma stanovisko, poslanci svoje stanovisko vyjadria v hlasovaní. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz by som zopakoval niektoré skutočnosti, ktoré sú dôležité.

  • Hlasy v sále.

  • Všetko je jasné z hľadiska hlasovania? Čiže podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

    Predtým ako začneme hlasovať, chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u 18 kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním alebo ak alternatívu "za" uvedie pri väčšom počte kandidátov, ako treba zvoliť. Hlasovací lístok je neplatný aj vtedy, ak je menený alebo doplňovaný.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Všetci ste využili svoje právo voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu? Nepočujem, že by niekto nebol hlasoval. Dvaja páni poslanci.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby zistili výsledky hlasovania, spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Keďže zrejme zratávanie hlasov pre jednotlivých kandidátov na volebných lístkov bude komplikované, odporúčam prerušiť teraz rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny a zajtra o 9.00 hodine volebná komisia a overovatelia vyhlásia výsledky volieb.

    Ešte pre informáciu, zajtra by sme pokračovali vyhlásením výsledkov volieb, uskutočnením druhého kola hlasovania v prípade, ak nebude zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A ďalej budeme pokračovať v rokovaní správou mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu v Žiline, týkajúcej sa zbavenia imunity pána poslanca Slotu, vládnym návrhom zákona o zriadení armády, uzatvorením Memoranda o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva o využívaní výcvikového priestoru. Ďalším bodom programu, a to návrhom skupiny poslancov o Fonde detí a mládeže a návrhom skupiny poslancov na vydanie zákona o rokovacom poriadku.

    Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.