• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Andrassy, Balek, Benčat, Cagala, Engliš, Ištván, Jasovský, Lexa, pani poslankyňa Malíková, ďalej poslanci Prokeš, pani poslankyňa Rusková. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Oľga Keltošová a Vojtech Tkáč.

    Žiadam pani poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Ešte doplnenie. O ospravedlnenie požiadal taktiež pán poslanec Sopko.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    rozpravu o bode programu strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 338, sme včera neskončili.

    Do rozpravy o tomto bode programu sú ešte ústne prihlásení títo poslanci: Prokopovič, Slaný, Tatár, Brhel a Gyurovszky, ktorý stratil poradie.

    Ako prvý dnes vystúpi v rozprave pán poslanec Prokopovič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený podpredseda vlády,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som ako poslanec, nie ako spravodajca vystúpil v rozprave k tomuto bodu. Nebudem sa vyjadrovať, aj keď sa mi to trošku žiadalo na margo rozpravy, ktorá tu dosiaľ bola, ale právo spravodajcu využijem potom na záver a dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpil k určitým častiam strednodobej stratégie, ktorá sa týka malého a stredného podnikania, pretože na rozdiel od viacerých poslancov, ktorí hovorili, že stratégia je neúplná, nič sa z nej nedá vybrať, myslím si, že kto chce a hľadá, to svoje miesto si tam nájde, aj keď môže mať k tomu určité výhrady, doplnky. Myslím si, že každý si tam môže svoje nájsť.

    Vo svojom vystúpení som sa zameral na dva okruhy problémov alebo dva body, ktoré rieši v časti aj táto stratégia, a to je oblasť daňová, ktorá sa dotýka malých a stredných podnikateľov, a potom v druhom bode politika zamestnanosti, trhu práce, úloh a možností malého a stredného podnikania pri efektívnom riešení vysokej nezamestnanosti.

    Začnem zmenou daňového systému. Na úvod citujem niekoľko slov priamo zo strednodobej koncepcie. Citujem: "Príjmová stránka však signalizuje závažnejšie problémy vo výbere daní a poistného, ktoré nesúvisia iba s nízkou daňovou disciplínou a celkovými poruchami peňažného obehu v ekonomike, ale aj s nastavením parametrov daňového systému a jeho celkovou štruktúrou." Pochopil som to asi tak, že sa tým myslí zásadná prestavba celého daňového systému. Ale chcem zdôrazniť, že ak chceme robiť niečo podobné, musí to byť skutočne zásadná prestavba daňového systému a nie iba nejaká kozmetická úprava, ktorých svedkami sme boli viackrát v uplynulých rokoch. Myslím si, že táto daňová sústava je každému jasná, platí od 1. 1. 1993. Odvtedy bola párkrát novelizovaná, ale množstvo ustanovení v jednotlivých zákonoch, niektoré aj celé zákony už nevyhovujú súčasnej etape transformácie našej ekonomiky, či by sme začali rozoberať zákon o dani z príjmu, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z nehnuteľností, o spotrebných daniach, ktoré boli takisto mnohokrát novelizované. Je tu už absolútne potrebná rekonštrukcia, zásadnejšia prestavba.

    Čo by malo byť cieľom tejto prestavby? Hovorím to v kontexte s časťou o malom a strednom podnikaní v strednodobej koncepcie.

    1. Jej cieľom by malo byť zníženie daňového zaťaženia jednak obyvateľov Slovenskej republiky, ale aj podnikateľských subjektov na takú mieru, ktorá by ich demotivovala vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. V praxi sme v mnohých prípadoch svedkami, keď vysoké daňové a odvodové zaťaženie demotivuje podnikateľov k riadnemu plateniu daní, k riadnemu vykazovaniu daňového základu, pretože ako poznám konkrétne podnikateľské subjekty, v prípade, že by skutočne poctivo a čestne vykazovali, dostali by sa veľmi skoro na okraj svojej existencie. Takže nechcem ich tým ospravedlňovať, samozrejme, ale momentálna legislatíva a zaťaženie, aké je, ich vedie k tomu, že sú nútení hľadať ohnutý paragraf a také chodníčky aj v daňových zákonoch, aby sa im jednoducho vyhli.

    2. Jej cieľom by malo byť aj aktuálne alebo akútne zjednodušenie správy a výberu daní z obidvoch pohľadov, jednak zo strany výbercu daní, ale jednak aj toho daňového subjektu. Zo strany podnikateľských subjektov sa to dá riešiť aj jedným krokom, ktorý momentálne skupina poslancov pripravuje, a to je príprava zákona o tzv. daňových licenciách a paušálnej dani, ktorá bude riešiť aj otázku maximálne zjednodušeného účtovníctva pre malých a stredných podnikateľov, hlavne pre tých malých do určitého obratu. Naozaj by to malo napomôcť. Je to v štádiu prípravy už paragrafovaného znenia, takže som v tomto smere optimista a je možné, že na októbrovej schôdzi to už dostaneme do programu.

    Z hľadiska správcu dane je potrebné urobiť aj trošku hlbšiu rekonštrukciu zákona číslo 511 o správe daní a poplatkov. Medzi drobnými podnikateľmi tomu hovoríme, že je to biblia daňového úradníka, pretože podľa tohto zákona číslo 511 sa prakticky vykonávajú všetky kontroly, celé daňové konanie vo vzťahu daňový subjekt - správca dane. A je tam ešte stále množstvo ustanovení a napriek viacerým našim atakom sme zatiaľ nenašli zhodnú cestu s príslušnými rezortmi. Konkrétne spomeniem napríklad ustanovenie § 2, ktoré v jednej svojej časti hovorí o tom, že správca dane hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy. Je to až taká liberalizácia z pohľadu daňových úradníkov, že mu umožňuje rozhodnúť sa akokoľvek a bez akéhokoľvek postihu. Myslím si, že v tomto smere bude potrebné zákon číslo 511 skutočne prepracovať ako celok, a to nielen nejakými kozmetickými úpravami, a za účasti tých subjektov, ktorých sa dotýka, teda zástupcov daňových subjektov.

    3. Bude potrebné zabezpečiť v rámci zásadnej prestavby daňového systému zjednodušenie, spriehľadnenie a, podotýkam, hlavne zjednoznačnenie celej daňovej legislatívy. Nebudem hovoriť o všetkých zákonoch, azda spomeniem len dva najhlavnejšie, ktoré majú najširší záber v podnikateľskej sfére, a to je zákon o dani z príjmu a zákon o dani z pridanej hodnoty. Je veľmi veľa prípadov a osobne mám taktiež príklady z vlastnej doterajšej praxe ako drobný podnikateľ, že daňový zákon, ktorý schválime, sa dnes vysvetľuje, určité ustanovenia sa vysvetľujú jedným spôsobom ako v priebehu ďalších rokov. Pokiaľ sa pamätáte, pred niekoľkými mesiacmi sme schválili novelu príslušného zákona, ktorý umožňuje robiť daňové kontroly päť rokov dozadu a teda v priebehu piatich rokov prejde množstvo rôznych predpisov, vykonávacích vyhlášok, vykonávacích predpisov cez metodické usmernenia, ktoré potom tieto jednotlivé ustanovenia vysvetľujú trošku inak.

    Spomínal som, že aj mne osobne sa stalo, že som robil daňové priznania a teda aj daňový základ som stanovoval podľa tohto zákona, ale v priebehu dvoch-troch rokov prišlo určité usmernenie a o tri roky pri kontrole mi niektoré veci z dane, teda z nákladov mi niektoré výdavky vybrali, pretože medzitým prišlo usmernenie, ktoré trošku inak vysvetľovalo príslušný paragraf. Takže v tomto smere bude úlohou v prestavbe daňového systému okrem zjednodušenia, sprehľadnenia hlavne zjednoznačniť, aby nebolo možné rôznym výkladom zjednoznačniť daňovú legislatívu.

    Veľkou pomocou v tomto smere by mala byť aj podnikateľskou verejnosťou dlho očakávaná Rada vlády pre malé a stredné podnikanie, ktorá bola zriadená minulý mesiac. Už začína fungovať a sú v nej aj zástupcovia malej a strednej podnikateľskej sféry, takže je tu určitá záruka, že keď bude prechádzať legislatíva cez tento orgán, práve tieto veci vyčistí a podstatne prispeje k spomínanému výsledku.

    4. A štvrtý cieľ, ktorý by mala daňová prestavba splniť - je to môj subjektívny názor, ale konzultoval som ho aj s viacerými odborníkmi malého a stredného podnikania -, je presun zdanenia od príjmov smerom k zdaneniu spotreby. Čo sa tým myslí? Keď sme diskutovali o problematike daňovej legislatívy s odborníkmi z Rakúska, z Nemecka a hlavne s odborníkmi z Rakúska sme sa zhodli v tom, že u nás sú daňové kontroly vykonávané neefektívne, pretože sa nekontroluje to, čo by sa malo, a nekontroluje sa to, čo je pre štát dôležitejšie, teda spotreba. V Rakúsku je napríklad absolútne bežné, že drobného podnikateľa, fyzickú osobu kontrolujú daňové úrady raz za osem rokov. Tiež je u nich limit, keďže môžu kontrolovať do troch rokov, ale oni ho jedno, dve obdobia nechajú, raz za osem rokov skontrolujú, ak nájdu niečo závažné, samozrejme, posvietia si naňho a kontrolujú ho častejšie. Ale ak nie, úplne im stačí skontrolovať ho raz za osem rokov, pretože, ako nám povedali, náklady, ktoré majú na kontrolu drobného subjektu, v prípade, že mu aj nájdu nejaké malé nedostatky niekoľko tisíc korún, je to omnoho nižšie ako náklady, ktoré na kontrolu skutočne majú.

    V tomto smere je u nás trošku iná filozofia kontroly a mala by sa presunúť smerom k spotrebe. Malo by sa dôslednejšie kontrolovať majetkové priznanie. A v prípade, že je nárast majetku enormný, malo by to byť podložené daňovým priznaním príjmov, daňovým priznaním o príjme, legalizovanom príjme, o zaplatených daniach, aby sa dalo porovnať, či ten prírastok majetku je skutočne krytý zdaneným príjmom. Nie opačne, že sa len bazíruje a maximálny dôraz sa kladie, či je správne urobené daňové priznanie, či sú všetky bločky v poriadku, či majú príslušné pečiatky a podobne, čo je podľa mňa bezpredmetné alebo menej dôležité. Toľko k tej prvej oblasti.

    Druhá oblasť, ktorá ma v strednodobej koncepcii zaujala, je pomerne obšírne rozpracovaná, ale vidím tam veľké nebezpečenstvo aj napriek tomu, že sú tam niektoré opatrenia a prijmú sa aj ďalšie opatrenia, ešte je tam veľké nebezpečenstvo, že táto sféra bude málo efektívna, tak ako málo efektívna je podľa môjho názoru aj doteraz. A je to politika zamestnanosti a podiel národných úradov práce na znižovaní nezamestnanosti, alebo zvyšovaní zamestnanosti na Slovensku.

    Materiál konštatuje, že jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý bude mať rozhodujúci pozitívny vplyv na úroveň nezamestnanosti alebo zamestnanosti popri zvýšenom prílive zahraničných investícií, je hlavne rozvoj malých a stredných podnikov, čo podľa môjho názoru aj môže spolu úzko súvisieť. Materiál konštatuje, že, citujem: "Zároveň je potrebné prehodnotiť efektívnosť a činnosť národných úradov práce, jeho inštitucionálne usporiadanie." Aká je teda momentálne situácia v kontexte národných úradov práce a nezamestnanosti, je podiel úradov práce na znižovaní nezamestnanosti a aktivity národného úradu práce voči podnikateľom pri jej znižovaní? Myslím si, že nebude potrebné, aby som teraz robil školenie o aktívnej, pasívnej politike zamestnanosti, čo je aktívna, čo pasívna, ani pomer, aký vynakladáme momentálne na aktívnu a pasívnu formu podpory v zamestnanosti. Sústredím sa iba na dve časti foriem aktívnej zamestnanosti, a to sú dotácie na novovytvorené pracovné miesta a rekvalifikácie.

    Akým systémom sa udeľujú alebo prideľujú dotácie na novovytvorené pracovné miesta? Pri každom národnom úrade práce je vytvorený tzv. správny fond, ktorý pozostáva z 9 osôb a spravidla ho vedie prednosta okresného úradu, kde sú zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov a štátnej správy. Myslím si - môj názor je po skúsenostiach, ktoré z fungovania týchto výborov mám, a teraz je to jedno, či hlavné slovo mala pri tom terajšia koalícia, či opozícia, či to bolo pred dvomi rokmi, či pred rokom -, že tieto výbory neplnia funkciu, ktorú by mali, pretože nikde nie je zabezpečená absolútna objektivita pri prideľovaní prostriedkov, zvlášť, keď je tých prostriedkov veľmi málo a je vybavená prakticky každá siedma-ôsma žiadosť. Je potrebné premyslieť iný systém poskytovania dotácií na novovytvorené pracovné miesta.

    Z prostredia drobných podnikateľov sme už viackrát navrhovali, aby boli stanovené jednoznačné podmienky, aby bol nárokový systém. Nech budú podmienky stanovené akokoľvek tvrdo, nech budú akokoľvek tvrdé, keď ich príslušný podnikateľský subjekt splní, mal by mať nárok na pridelenie dotácie na skutočne novovytvorené pracovné miesta. Teda nie aby stále čakal, či komisia láskavo rozhodne, že mu to patrí, alebo nie, a nakoniec zistí, ako v mnohých prípadoch, že peniaze, ktoré sú určené na aktívnu politiku zamestnanosti, sa pridelili veľkým štátnym kolosom, lebo tie urobili bu, bu, bu, ak nám nedáte, prepustíme päťsto ľudí, tak okamžite všetky prostriedky, ktoré mali ísť na novovytvorené pracovné miesta, sa im pridelili. Nie je to žiadna chiméra, je to skutočne fakt, je to realita a môžeme to dokladovať z viacerých okresov.

    Čo sa týka rekvalifikácie, taktiež podľa môjho názoru neplní účel a bude veľmi dôležité aj pri rozpracovaní strednodobej koncepcie v oblasti znižovania nezamestnanosti klásť na rekvalifikáciu trošku väčší dôraz, hlavne na formy, na efektívnosť foriem jej realizácie, ako to bolo doteraz. Ako drobnému podnikateľovi je mi trošku divné, že sa stanoví pre celé Slovensko na príslušný rok - pokiaľ som informovaný od riaditeľov národných úradov práce v regiónoch - určitý program a povie sa, budeme rekvalifikovať v tomto roku také a také profesie. Veď je to nezmysel. Veď v každom regióne je celkom iná špecifická situácia. V každom regióne sú potrebné iné profesie. Niekde sa môžu prekrývať, ale vo väčšine prípadov je situácia všade trošku iná. Teda rekvalifikácia sa nemôže robiť na základe vyhláseného programu. A každý riaditeľ, len aby splnil všetky podmienky, aby bol dobrý, urobí si čiarku a túto rekvalifikáciu urobí bez ohľadu na to, či je podnetná, alebo nie. Tu by mala byť omnoho väčšia spolupráca medzi národným úradom práce a podnikateľskými subjektmi. Rekvalifikácia by sa podľa nášho názoru mala robiť na základe požiadavky podnikateľských subjektov. Keď požiadam národný úrad práce o rekvalifikáciu, zaviažem sa na niekoľko rokov či zváračov, či nejaké iné profesie, napríklad železiarov, zamestnávať ich niekoľko rokov, a teda z úradu práce ich zoberiem. Vtedy rekvalifikácia splní svoje poslanie. Ale pokiaľ rekvalifikujeme na určitú profesiu a zistíme, že tí ľudia nám zostávajú na úrade práce, tak nehnevajte sa, je to absolútne neefektívne.

    Poviem len jeden prípad. Pred koncom minulého roka som bol v jednom okrese a pýtal som sa, aká je najväčšia požiadavka na rekvalifikáciu. Samozrejme, aj som to očakával, bola to výpočtová technika a účtovníctvo. Povedali mi - a bol to malý okres, môžem povedať okolo 60 - 70 tisíc ľudí - a povedali mi, že rekvalifikovali v minulom roku 35 osôb. A keď som sa spýtal, koľko našlo uplatnenie, tak odpoveď znela 6. Dvadsaťdeväť zostalo na úrade práce. A keď som sa pýtal - to bola najväčšia bomba -, keď som sa pýtal na to, aký bude v tomto roku najrozšírenejší rekvalifikačný kurz, tak povedal, že na základe žiadosti práve výpočtová technika a účtovníctvo. Takže v tomto zmysle absolútne svoje poslanie neplní.

    Tu si dovolím aj jednu kritickú poznámku na adresu súčasných vedení národného úradu práce. A skutočne teraz to neberte vôbec politicky, nemyslím tým príslušníka opozície, koalície, ale v mnohých prípadoch sú vo vedení národných úradov práce ľudia, ktorí sú tam 6, 7, 8 rokov. Prežili aj Moravčíkovu vládu, predchádzajúcu vládu, sú tam teraz. Nezamestnanosť im stále stúpa. Nemajú žiadne výsledky, ale sú naďalej vo funkciách. Pýtam sa, či nie je potrebné to prehodnotiť a dať tam šikovnejších ľudí, možno mladších, ktorí budú mať za sebou aj nejaké výsledky.

    Ťažko môžeme ovplyvňovať odtiaľto aj personálnu politiku, keď osobne si myslím, že nenachádzame pochopenie ani v najvyšších úradoch Národného úradu práce. Konkrétne ja som sa dva mesiace snažil stretnúť s riaditeľom Národného úradu práce a riešiť niektoré otázky zamestnanosti na východe. Žiaľ, pán riaditeľ na mňa nemal čas. Ťažko potom žiadať, aby bol iný prístup na jednotlivých okresoch.

    Som rád, že v predloženej koncepcii, ktorú sme dostali, je záväzok vlády Slovenskej republiky, pokiaľ som to pozorne čítal, schváliť ešte do konca roka národný plán zamestnanosti, ktorý má byť postavený na štyroch pilieroch. Jedným z nich je aj rozvoj podnikania. Ďalej sa tam konštatuje, že hospodárska politika a reformy zamerané na hospodársky rast budú doplnené opatreniami na podporu tvorby pracovných miest a podporu tohto segmentu ekonomiky, ktorý je hlavným zdrojom nových pracovných miest, a to je práve malé a stredné podnikanie. Je to pre mňa záväzok vlády voči malým a stredným podnikateľom a budem ho v nasledujúcom období aj verejne kontrolovať a hodnotiť.

    Na záver mi dovoľte konštatovať, že predložený materiál chápem ako akýsi návod či postup, ktorý by mal viesť k stabilizácii slovenskej ekonomiky a následnému prechodu nášho hospodárstva na zdravý ekonomický vývoj. Z dôvodu, že ho beriem skutočne ako návod, ako koncepciu, ho hodnotím pozitívne a odporúčam kolegom, aby ho podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slaný, po ňom pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    milé kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame strednodobú koncepciu hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Východiská tejto koncepcie sú jasné, keďže vieme, že platobná neschopnosť podnikov je v objeme 350 mld. korún. Nesplácané úvery, ktoré sú klasifikované, sú v objeme radovo 97 mld. korún, čo znamená, že Slovensko musí začať proces likvidácie týchto dlhov a pomer 50 - 60 % týchto dlhov k HDP by mal klesnúť na úroveň 5 %. To znamená, že bude prijatá séria zákonov, ktoré od 1. januára naštartujú proces, ktorý by mal v priebehu roka, dvoch tieto dlhy akože zlikvidovať a bude značný tlak na sociálnu sféru, pretože či chceme, alebo nie, značné bremeno reformy bude znášať i obyvateľstvo tohto štátu.

    My ako poslanci Národnej rady si musíme povedať jasný cieľ, ako toto bremeno eliminovať a zvoliť takú stratégiu, aby reforma bola čo najrýchlejšia a s čo najmenšími stratami. Preto súhlasím s líniou na jednej strane, kde budú prijímané zákony, ako je zákon o konkurze, zmena Obchodného zákonníka, proste séria zákonov, ktoré budú tento proces riešiť. Ale na druhej strane si myslím, že je dôležité, aby bola zároveň uskutočnená priamo s tým súbežne reforma daňového systému, a to tým smerom, aby sme sa zamysleli nad systémom daní, ktorý je na Slovensku, pretože podnikateľská sféra má jasne dokázané, že daňové zaťaženie a úrokové miery sú demotivačné a pôsobia deprimujúco na slovenskú podnikateľskú sféru. Z toho hľadiska je veľmi dôležité, aby pokles daňového zaťaženia bol výraznejší, to znamená od 1. januára 2002. Priame dane by mohli byť znížené na úroveň 30 % a v roku 2001 by to mohlo byť nad úroveň 20 %.

    Ale na druhej strane, ak to chceme uskutočniť, musíme znížiť i výdavky štátneho rozpočtu. Ide to ruka v ruke a tu je hlavný kameň úrazu, ktorý budeme musieť v spolupráci s vládou vyriešiť. Čiže je tu veľká úloha pre ministrov vlády, aby urobili reformu vo svojich rezortoch, aby si určili priority, ktoré je potrebné financovať zo štátneho rozpočtu, a tie oblasti v rezortoch, ktoré musia ísť čiste na trhový princíp, musia oddeliť, jednoducho musíme znížiť náklady na výdavky štátneho rozpočtu.

    Ďalší prvok, ktorý vidím v daňovej sústave, je, že je demotivačný tým, pretože podnikatelia jasne hovoria, že sú pre nich prijateľné 20-percentné priame dane, a vyhýbajú sa týmto daniam, a to takým spôsobom, že buď robia obchody medzi jednotlivými firmami mimo úrovne Slovenskej republiky, alebo prostredníctvo daňových poradcov sa im to oplatí, lebo náklady, ktoré sú s tým spojené, sú nižšie ako priznanie skutočnej dane.

    Preto keď chceme v prvej fáze znížiť dane a nemôže byť taký šokový nárast na štátny rozpočet a na obyvateľstvo, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či by nebolo vhodné zaviesť kombinovaný systém daní. To znamená, zdaňovať majetok výraznejším spôsobom, teda nehnuteľnosti, výrobné jednotky, pri ktorých je veľmi jednoduchá kontrola, pretože na základe listov vlastníctva sa to dá skontrolovať veľmi jednoducho, a ďalšiu zložku priamych daní by sme mali ako v doterajšom systéme. Systém kombinovaných daní je zavedený v mnohých vyspelých trhových ekonomikách a má obrovskú výhodu, lebo je jednoduchý a ľahko kontrolovateľný i zo strany štátu a neumožňuje takú mieru daňových únikov, ako je to v terajšom období. To znamená, ak by sme prijali tento kombinovaný systém súbežne s tým, že by sme znižovali priame dane na úroveň účtovníctva ako zdaňovania príjmov, mohli by sme dospieť k tomu, že celkové percentuálne zaťaženie zisku by sa nám znižovalo, a pritom výnos dane by sa zvyšoval, keďže by bolo priznanie dane oveľa vyššie a náklady zo strany štátu na jej kontrolu by sa radikálne znížili.

    Vo svojom diskusnom príspevku by som sa chcel zamerať i na druhú oblasť, a to je oblasť poľnohospodárstva. Oblasť poľnohospodárstva je jednou z najdôležitejších oblastí pri začleňovaní sa krajín do spoločenstva, do Európskej únie. Keďže poľnohospodárstvo je veľmi zložitý mechanizmus a Európska únia má zavedený systém zložitých agrárnych nástrojov, prostredníctvom ktorých organizuje svoj trh a podporuje domácich agrárnych výrobcov, to znamená, že slovenské poľnohospodárstvo musí prejsť rozsiahlymi zmenami. Od toho, ako rýchlo sa nám to podarí, závisí i naše začlenenie sa do Európskej únie.

    Ďalší problém, ktorý vidím v poľnohospodárstve, je, že pri začleňovaní sa do Európskej únie je pre nás dôležité, aby objem vyrobených potravín na území Slovenskej republiky bol čo najvyšší, keďže po vstupe do Európskej únie sa bude percentuálne znižovať, lebo kvóty, ktoré nám pridelí Európska únia, budú potom radovo o 20 až 30 % nižšie, ako je skutočný stav tej-ktorej krajiny. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité, aby slovenské poľnohospodárstvo používalo také nástroje podpory, aby bola iniciovaná čo najväčšia produkcia. Slovenské poľnohospodárstvo už nemá ten problém, ako malo v rokoch 1991 - 1992, keď malo veľkú nadprodukciu, ale slovenské poľnohospodárstvo je v opačnej situácii. Veľký objem potravín, ktoré sa uplatňujú na slovenskom trhu, sú z dovozu a tým nie je problém báť sa, že nadprodukcia, ktorá by bola iniciovaná, sa nebude môcť realizovať na domácom trhu. Len treba urobiť smeny v terajšej agrárnej politike, hlavne v dotačnej politike, a to, aby sme čím skôr naštartovali zdravý rast tohto rezortu, lebo je v dosť zlom stave.

    Chcem povedať toto. Mnohí vedú spory o tom, aká má byť výška dotácií, alebo nemá byť, a mnohí kritizujú i predstaviteľov SDK, že nie sme za zvýšenie dotácií. Otvorene hovorím, že SDK je za zvýšenie dotácií do poľnohospodárstva, ale takých dotácií, ktoré budú priamo viazané na poľnohospodársku produkciu. To znamená, budú iniciovať zvyšovanie výroby, zvyšovanie zamestnanosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti domácej slovenskej agrárnej produkcie proti európskej produkcii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Pardon, faktické poznámky - pani poslankyňa Podhradská a posledný pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    K vystúpeniu pána poslanca Slaného by som chcela povedať len dve kratučké poznámky. Naozaj ma šokuje, ak človek, ktorý si hovorí, že je expert v tejto oblasti - inak nevidím dôvod, prečo by sa k nej vyjadroval -, povie, že slovenskí pôdohospodári, poľnohospodári sa nemusia ničoho obávať, ich situácia nie je až taká dramatická, lebo na náš trh prichádza dostatočné množstvo potravín zo zahraničia, takže všetko je v pohode. Je šokujúce počuť to z úst poslanca Národnej rady. Myslím si, že po tomto jeho vyjadrení naši pôdohospodári budú naozaj pokojne spávať.

    A ďalšia vec, ktorú naznačil, a v tom s ním súhlasím - vieme, že prax v niektorých štátoch, teda v členských štátoch Európskej únie, je taká, že pôdohospodári dostávajú peniaze aj za to, že nič nerobia, že nič nepestujú, nič nedochovajú na svojich farmách, na svojej pôde. Aj to je "pekná vízia" pre slovenského pôdohospodára, keď sa má dnes tešiť na to, že v budúcnosti, keď budeme členmi Európskej únie, bude dostávať "dotácie", resp. príspevky z Európskej únie za to, že na pôde nebude nič pestovať, aby náš trh mohli zaplavovať výrobky zo zahraničia. Máme sa na čo tešiť, skutočne, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    mám taký dojem, že navrhované inštitucionálne a štrukturálne reformy, ktoré sa v tomto materiáli uvádzajú, v žiadnom prípade nie sú samospasiteľné a ani zďaleka nám nevyriešia problémy našej ekonomiky. V tomto materiáli mi chýba úvaha o zmenách štruktúry slovenského priemyslu a najmä vzťah priemyslu k tvorbe a ochrane životného prostredia. Skutočne, čo mi najviac chýba, to sú práve úvahy o životnom prostredí. Problematika životného prostredia je zakamuflovaná v podkapitole regionálna politika, a tá je uvedená na štyri a pol strany a životné prostredie sa tam skutočne spomína len v niektorých vetách. Pritom vieme, že náš priemysel je vysoko surovinovo náročný, závislý od dovozu zo zahraničia, produkuje obrovské množstvo odpadov - tuhých, tekutých, kvapalných, veľmi zaostávame v infraštruktúre a to sú všetko aj možnosti tvorby pracovných miest, ale sú to aj podmienky integrácie do Európskej únie. S našou súčasnou situáciou, či už zabezpečovania vody, alebo odkanalizovania, sa do Európskej únie asi ťažko dostaneme. Tieto skutočnosti, alebo to, čo hovorím, svedčí o tom, že vláda problematiku životného prostredia buď neovláda, alebo ju ignoruje. Pretože podľa prerokúvaného materiálu jednoznačne vidieť, že tejto problematike sa nevenovala pozornosť. Nie je predsa možné, že v čase, keď ochrane a tvorbe životného prostredia sa venuje veľká, veľmi veľká pozornosť v celom svete, dokonca aj v rozvojových krajinách, na Slovensku ju zanedbávame. Keď si uvedomím, že pri vláde pracuje komisia pre trvale udržateľný rozvoj, tak môžem povedať, že z tohto hľadiska, pohľadu na životné prostredie, je materiál chabý.

  • Pán poslanec Baco je posledný s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Slaný sa vyjadril vo svojom vystúpení k poľnohospodárstvu a povedal, že dotácie KDH alebo koho zastupuje v tomto parlamente, SDK, neviem, by sa mali hlavne orientovať na produkciu. Chcem poukázať práve na tomto príklade, ako to nemôže fungovať, keď takéto názory padajú zo strany predstaviteľa KDH.

    Keď sme mali na začiatku transformácie dotácie viazané na produkciu, obhajovali sme tento systém a bolo to práve KDH, ktoré zrušilo, využilo všetok svoj vplyv na to, aby sa dotácie viazané na produkciu zrušili. Prosím vás, ako sa takéto salto mortale dá urobiť v priebehu jedného desaťročia dvakrát? Tomu nerozumiem. Potom, samozrejme, je výsledok taký, aký je, že poľnohospodárstvo je v nerevitalizovateľnej podobe a ide smerom, ktorý znamená definitívny koniec.

    Čo sa týka ďalších vyhlásení, akože keď pôjdeme do Európskej únie, budeme mať o 20 - 30 % znížené limity. Chcem povedať, že máme už dohodnuté v predbežných negociáciách v Európskej únii, že napríklad výrobu mlieka, výrobu hovädzieho mäsa, stavy dobytka, stavy oviec budeme mať kvótované na vyššej úrovni, ako je doteraz. Chcem povedať len to, že sa doteraz nespalo a v Európskej únii sa rokovalo. Pán poslanec, je mi ľúto, trošku si to ešte celé preštudujte a možno zistíte, čo vlastne neviete o agrárnej politike.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Tatár, po ňom pán poslanec Brhel.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    budem sa snažiť urobiť len niekoľko poznámok k diskusii, ktorá prebieha tretí deň a, samozrejme, k strednodobej koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

    Predovšetkým - a to je k diskusii - odporúčam každému a nielen poslancom, ale každému, kto má záujem, prečítať si naozaj ten text a som presvedčený, že potom by sme všetci hovorili k veci a diskusia by vyzerala inak. Viete o tom, že keď chcel vystúpiť podpredseda vlády, tak sa tu objavila z opozičných radov epidémia faktických poznámok, niečo ako epidémia v nejakej materskej škôlke. Samozrejme, ani jedna z nich nebola vecná a opoziční rečníci, keď hovorím, že nehovoria o podstate veci, tak napádajú osobu, predkladateľa, napádajú jeho doterajšiu prácu, napádajú jeho politickú príslušnosť. Musím povedať, že podpredseda vlády Ivan Mikloš je moderný ekonóm a počas posledných 10 rokov sme tu nemali dostatok koncepcie a dôrazu a, žiaľ, z miesta sme sa preto veľmi nepohli.

    K politickej príslušnosti treba povedať, že Demokratická strana je za dôslednú zmenu aj v ekonomickej oblasti a naším prvoradým cieľom je dosiahnutie ekonomického rastu. To je jediný reálny nástroj na zvýšenie životnej úrovne a na to, že ako kľúčové je potrebné reštrukturalizovať ekonomiku, privatizovať strategické podniky, zásadne podporiť malé a stredné podnikanie, znížiť daňové zaťaženie a rozsiahlo reštrukturalizovať banky a podnikový sektor, podporiť a nastoliť skutočnú transparentnosť rozhodovania. Ale strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja nie je nijakou straníckou politikou, je to politika zodpovednosti vlády za obrat v našej ekonomike.

    Keď sa vrátim k samotnej stratégii, k samotnej strednodobej koncepcii, treba veľmi jasne povedať, že text je jasný, zrozumiteľný a nie je v ňom nič nesplniteľné. Na druhej strane celkom jasne ukazuje, že, samozrejme, nemožno očakávať žiadne pečené holuby. Je to scenár návratu Slovenskej republiky medzi úspešné krajiny. Stratégia naznačuje zreteľný obraz východísk a krokov do budúcnosti. V strednodobej koncepcii sa naznačujú nevyhnutné zmeny a popisujú sa zásadné systémové zmeny, ktoré sú rozvojovými krokmi. Chcel by som zdôrazniť, že podstatné je aj dodržať nejaký rozpis, nejaký harmonogram, časový plán, a to tak, že isté základné zmeny je nutné dokončiť už v tomto roku, v roku 1999, a tie ostatné najneskôr do konca budúceho roka. No a tieto rozvojové zámery v diskusii ani nikto nespochybnil. K rozvojovým nástrojom a impulzom sú pripravené materiály, ako je priemyselná politika, strednodobá finančná politika, reštrukturalizácia bánk, finančného sektora, podnikovej sféry, politika zamestnanosti a budú pripravené ďalšie materiály. Spolu s reformou verejných financií verejného sektora, s rozpočtovou reformou a s transparentnosťou procesov rozhodovania sú to zásadné nástroje rozvoja.

    Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja vytvára dobrý predpoklad na úspech vlády, ale predovšetkým na úspech Slovenskej republiky. Jej realizácia skutočne môže priniesť trvale udržateľný rast. Je to záväzok zodpovednej vlády, a preto nielen ju treba podporiť v parlamente, ale ju treba aj bez otáľania realizovať.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Tatára - - posledný pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nedá mi, aby som predsa len nezareagovala na vystúpenie pána poslanca Tatára. Kritizoval spôsob, ktorým sa diskutovalo v minulých dňoch a hodinách o tomto materiáli a povedal, že diskusii chýbala vecnosť. Na rozdiel od neho si myslím, že diskusia bola vecnejšia a konštruktívnejšia ako celý predložený materiál dohromady, o ktorom diskutujeme.

    Pán poslanec Tatár, tvrdíte, že v koncepcii sú načrtnuté jasné ciele ekonomickej politiky tejto vlády. Keby to tak bolo, boli by sme spokojnejší. Myslím si, že táto koncepcia je práve preto taká, aká je, taká nekoncepčná, aby zahmlila ciele. Inak si myslím, ak sa povie, že sa budú privatizovať strategické podniky a keby sme chceli naozaj, aby naše ciele boli transparentné, tak by nám pán podpredseda vlády Mikloš povedal a vysvetlil, prečo potrebujeme privatizovať strategické podniky, tak ako to urobil v súvislosti s aktivitami pána Mojžiša z Bystrice, ktorý rozbehol Vašu vlnu privatizácie. Pán Mikloš sa ohradil proti tomuto projektu vyjadrením v tom zmysle, že by sme nemali zabúdať, aké máme záväzky voči americkej strane a musíme na ne prihliadať. Jemu sa to dnes nepáči, že ho citujeme v tomto duchu, ale, žiaľ, povedal to. Nedal si pozor. Bol vtedy úprimnejší ako za celé hodiny, čo tu sedí a usmieva sa na nás svojím oslnivým úsmevom.

    A ešte jednu vec. Viete, koncepcia by mala vlastne hovoriť, ako chce vláda riadiť túto krajinu. Myslím si, že táto koncepcia skôr svedčí o tom, ako vláda Slovenskej republiky túto krajinu "doriadi" k nepoznaniu.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Pán Tatár,

    tvrdíte, že napádame osoby a nie samotnú koncepciu, za ktorou stojí podpredseda vlády pán Mikloš. Pán podpredseda vlády Mikloš je veľmi tvrdý, arogantný pravicový ekonóm, ktorý v živote nemôže predložiť jasnú trasparentnú koncepciu ekonomického rozvoja tohto štátu, pretože jeho jedinou úlohou, s ktorou išiel do vlády, je pretransformovať to, čo ostalo a čo má nejakú významnú hodnotu, do rúk zahraničných monopolov alebo zahraničných záujemcov, ktorí vás podporovali vo voľbách za peniaze, a ktorí ste klamali tento národ, aby ste sa dostali a zmocnili sa rozhodujúceho majetku z hľadiska existencie celého slovenského národa. Vašou úlohou je rozdať - ako bolo povedané pani Podhradskou - Američanom to, čo ešte ostalo, alebo iným západným záujemcom. A to, o akú transparentnú privatizáciu ide, nám pán Kaník predviedol na Nafte Gbely. Nie je náhoda, že je to človek z vašej ministrany, ktorého teraz silou-mocou obhajujete, aby zostal aj naďalej, pretože vy s 1,6 % spoločenskej alebo voličskej podpory ste ovládli takmer všetok strategický majetok na Slovensku. Divím sa aj ostatným stranám vládnej koalície, že vás do toho pustili, lebo teraz rozhodujete o tom, kde a čo sa rozdá do zahraničia. Je to veľmi vážny problém, ktorým sa treba zaoberať a je potrebné ho stransparentniť občanom Slovenska.

  • Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Tatára v tom zmysle, že ma zaujala stať alebo statička, kde si pán poslanec Tatár dovolil objektívne hodnotiť vecnosť alebo nevecnosť faktických poznámok. Pán poslanec Tatár, verejne som vás usvedčil v tomto parlamente z toho, že ste klamali. Vy ste mi absolútne nevyvrátili moje ani nie podozrenie, to nie je podozrenie, to je jeden obyčajný holý fakt. Vy ste v tomto parlamente klamali a dodnes ste sa tomuto parlamentu za to neospravedlnili, hoci od toho času ubehlo už niekoľko mesiacov. Pýtam sa, ako vám ja, ktorý viem o tom, že ste klamali a vedia to aj moji kolegovia, ako vám môžeme napríklad v tejto chvíli veriť.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    poslanci opozície si už zrejme zvykli na to, že to, čo hovoríme my, je nepravda, sú to bludy a táranie. Pozorne som počúval pána poslanca Tatára a nepočul som skutočne nič nové. V podstate len frázy, frázy a frázy. Ale aby som bol konkrétny, odcitujem niečo zo záveru tohto dokumentu. Dokument sa nesnaží identifikovať perspektívne rozvojové odvetvia a výroby, ktoré by štát podporoval alebo zvýhodňoval. Prioritou strednodobej hospodárskej politiky je preto uvoľniť čo najviac bariéry, ktoré v súčasnosti bránia dynamickým štrukturálnym zmenám. No a čo nám donieslo uvoľňovanie týchto bariér? Zahraničný kapitál prišiel? Neprišiel alebo len vo veľmi obmedzenom množstve. Prišiel len tam, na ktorý boli spracované programy ešte z nášho pôsobenia.

    Zaťaženie podnikateľov je také veľké, že mnohí prichádzajú do krachu. A keď človek sleduje dennú tlač, zrejme krachy čakajú v blízkej budúcnosti mnohé ďalšie podniky. Pre občanov priniesol také vysoké sociálne zaťaženie, že občania začínajú nielen frflať, ale vychádzajú do ulíc. Doprial by som vám, pán podpredseda vlády, zúčastniť sa na manifestácii učiteľov alebo počúvať učiteľov, čo hovoria o vašej politike. V konečnom dôsledku politika vašej vlády nesmeruje nikde inde, len ku krachu. Počas vášho deväťmesačného pôsobenia sa zvýšil počet nezamestnaných asi o 150 000, oficiálne už máme 19,1 %. Už je to 510 995 obyvateľov, a to sú podľa môjho názoru nie celkom úplné čísla a týchto by mal uživiť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel a po ňom pán poslanec Gyurovszky ako posledný prihlásený.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    vo svojom vystúpení sa chcem venovať tej časti, ktorá hovorí o podpore konkurencieschopnosti, o reforme podnikového sektoru, čiastočne privatizácie a čiastočne transformácie, proste prirodzených monopolov. V častiach, ktoré som z toho materiálu spomínal, vyplýva, že ako jedny z rozhodujúcich inštitútov úspechu podpory konkurencieschopnosti sa spomínajú dve veci: na jednej strane sú to bankroty, na druhej strane priame zahraničné investície. Chcem sa venovať časti, ktorá hovorí o priamych zahraničných investíciách.

    Reálnym faktom na Slovensku je, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sú investície vo výške približne jednej tretiny, to znamená trojnásobne nižšie, a nebadať nejaké signály o tom, že by sa tento stav mal zlepšiť. Preto vzniká logická otázka, prečo je to tak a prečo materiál, hoci teoreticky správne, za ťažiskový považuje prílev zahraničných investícií, ale v praxi sa nekoná. Asi treba vychádzať z motívov, ktoré vedú investora investovať v danej krajine. Podľa môjho názoru je to predovšetkým nie tak pracovná sila, veľkosť trhu, ako v prvom rade politická stabilita, hospodárska stabilita. A toto zrejme odrádza zahraničných investorov, lebo Slovensko dnes nepredstavuje krajinu, ktorá by bola politicky a hospodársky stabilizovaná predovšetkým v dlhodobom pohľade. Pretože každá investícia má určitý cyklus, niekoľkoročnú návratnosť a ten, kto ide investovať, ide investovať preto, aby sa investícia vrátila, samozrejme, čo najlepšie zhodnotená. To je kľúčový problém, ktorý materiál nejakým spôsobom nespomína. Obchádza ho ako veľké investičné riziko existujúce v súčasnosti na Slovensku.

    Ďalej materiál vôbec nespomína taký fakt, ako je reprivatizácia. Reprivatizácia, to znamená zmena vytvorených vlastníckych pomerov a vzťahov, ktorá sa zakrýva do určitého politického a morálneho rúška, čím sa, samozrejme, sledujú celkom iné ciele a mimoriadne sa zvyšuje investičné riziko na Slovensku, pretože minimálne do skončenia súdnych sporov, ktoré sa reprivatizáciou odštartujú, budú investori vyčkávať, nielen zahraniční investori, ale mám obavu, že aj domáci investori budú vyčkávať, kým sa situácia celkom nevykryštalizuje, a to podľa mňa bude trvať na takto odštartovanej reprivatizácii niekoľko rokov.

    Ďalej materiál celkom zabúda na infraštruktúru ako podstatnú súčasť investičného rozhodovania každého investora, aj zahraničného investora, čo je podľa mňa systémová chyba. Domnievam sa, že robustná infraštruktúra nie sú len diaľnice, ale energetická infraštruktúra, otázka zásobovania energiou - plynom, vodou, parou, službami akéhokoľvek typu - je pri investovaní podstatnou súčasťou a vôbec si nemyslím, tak ako tvrdí materiál, že len zlepšením inštitucionálneho a právneho alebo, ak chcete, regulačného rámca sa podarí zvýšiť prílev zahraničných investícií. Zadarmo sa to konať nebude. Vo svete sú známe prípadové štúdie, X prípadových štúdií, keď zahraniční investori prišli len preto, že daná krajina bola ochotná vystavať letisko, potiahnuť železnicu alebo urobiť novú diaľnicu. Nemyslím si, že bez tejto investičnej predprípavy sa podarí splniť cieľ, ktorý si materiál kladie, a to je zvýšiť prílev zahraničných investícií, čo považujem za určitú systémovú chybu v prístupe k celej koncepcii materiálu. Navyše osem, deväť desatín zahraničných investícií, ktoré sa vo svete realizujú, sa realizujú medzi vyspelými krajinami, čiže tečú z krajiny priemyselne vyspelej do krajiny priemyselne vyspelej. Už to samo signalizuje, čo zahraničný investor očakáva, aké podmienky. Znovu opakujem, zadarmo to nebude. A materiál nehovorí nič o tom, ako chce zlepšiť investičnú infraštruktúru na Slovensku.

    Ďalej v časti, ktorá hovorí o makroekonomickom rámci, sa hovorí o tom, že potrebný čistý prílev, prírastok čistých investícií a investičného majetku potrebného na zabezpečenie predpokladaného tempa rastu HDP má byť z jednej šestiny krytý zahraničnými investíciami a z päť šestín domácimi zdrojmi. Ak jedným dychom hovoríme, že polovica podnikov je zrelých na bankrot, tak si myslím, že to opäť nie je reálne dosiahnuteľné, že pomer treba minimálne zmeniť alebo uvažovať aj o zahraničných úverových zdrojoch, lebo len z domácich zdrojov to nebude možné, aj keby sa výdavková časť štátneho rozpočtu akokoľvek znižovala.

    Je tu ešte jeden problém. Samotná disproporcia v materiáli je v tom, že v časti, ktorá hovorí o strategických a prirodzených monopoloch, sa uvádza to, že prípadné príjmy z privatizácie týchto monopolov sa použijú na zmiernenie tlaku na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, čo opäť považujem za systémovú chybu. Ak hovoríme, že podniková sféra je podkapitalizovaná, tak peniaze prípadne plynúce z akejkoľvek privatizácie by mali zostať predovšetkým v podnikovej sfére. Nemali by sa transferovať do štátneho rozpočtu a odtiaľ prerozdelovať, pretože v tej politickej situácii, v akej sa nachádza koalícia, budú použité podľa mňa na sanovanie neefektívne fungujúcich predovšetkým sociálnych štruktúr - zdravotníctvo, celá sociálna sféra, školstvo - a podnikom sa opäť nedostanú, zoberú sa a nebudú ich mať na potrebnú reštrukturalizáciu. To znamená, že by malo ísť nie o predaj v klasickom zmysle slova, ale o navyšovanie tak, aby zdroje, ktoré prídu, zostali priamo v tých podnikoch a cestou zvyšovania výkonnosti týchto podnikov, zvyšovania zisku a zdaňovania sa sanoval štátny rozpočet, ale nie priamo transfermi z predaja do štátneho rozpočtu a odtiaľ na vykrývanie neefektívne fungujúcich systémov, ktoré majú jediný cieľ, udržať túto vládu dlhodobo pri moci. Tam som skôr za jednoznačné navyšovanie, nie predaje.

    Vrátim sa ešte k infraštruktúre, aby som to podporil jedným jediným príkladom. V oblasti zahraničných investícií bojujeme spolu s krajinami, ktoré sú okolo nás: Česko, Maďarsko, Poľsko. Len voči Čechám máme deficit v diaľniciach 200 km. Ak povieme, že kilometer diaľnice stojí 250 mil. Sk, tak máme deficit 50 mld. len v diaľniciach. Tu narážam na otázku zahraničnej zadlženosti. Tvrdím, že nie je nejako katastrofálna. Rozoberal to tu podrobne aj pán poslanec Maxon. Čiže nevidím žiadny dôvod na to, aby sme sa v rámci projektov, ktoré by mali viesť k zvýšeniu investičných aktivít na Slovensku, obrátili aj na úverové zdroje v zahraničí. Bohužiaľ, možno budú drahšie, ako sa to ukázalo pri emisii eurobondov, ktoré robilo ministerstvo financií, to bude drahšie, ako bola emisia eurobondov počas Mečiarovej vlády.

    Ďalšia, myslím si, nevyváženosť v materiáli je v jednej veci. Je štatistické pravidlo, že na korunu zahraničných investícií sa viažu približne 2 až 3 koruny dovozov. Pritom materiál uvažuje s hraničnou hodnotou až 700 mil. USD ročných zahraničných investícií na Slovensku, čo bude znamenať minimálne 1 mld., 1,5 mld. dovozov v dolároch, to znamená okolo 50 až 60 mld. korún zvýšených dovozov, a materiál ráta so znižovaním deficitu obchodnej bilancie. Myslím si, že to treba tiež lepšie premyslieť, lebo tvrdím, že pokiaľ sa podarí zvýšiť zahraničné investície, bude to znamenať deficit zahraničného obchodu, čo je celkom bežný jav aj v Maďarsku, Poľsku, aj v Českej republike.

    Čo sa týka obchodu ako takého, bohužiaľ, v materiáli je celkom opomenutý. Pár fráz uvedených v časti, ktorá sa týka podpory konkurencieschopnosti, akože urobíme komplexný program na podporu exportu, hoci vieme, že Eximbanka nemá peniaze a pomaly likviduje Fond na podporu zahraničného obchodu, pár fráz o tom, že tu bude akási politika v oblasti teritoriálnej a komoditnej štruktúry, je nezmysel, pretože ak 82 % HDP produkujú súkromné podniky, dnes im nikto nemôže prikázať, kam budú exportovať a komu budú predávať. Sú to staré klišé, ktoré sa uplatňujú niekoľko rokov, a bojím sa, že obchodu sa seriózne opäť nikto nevenuje. Nestačí tvrdiť, že úspešnosť exportu a exportnej výkonnosti bude zabezpečená okamžite tým, že sa zreštrukturalizuje podnikový sektor. Obchod samotný má svoje špecifiká, ktorým sa treba venovať aj v oblasti technických prekážok obchodu a ochrany vnútorného trhu, čo je celkom legitímna záležitosť, kompatibilná s pravidlami WTO a využíva ju aj každá priemyselne vyspelá krajina. Nechcem uvádzať technické, teda obchodné vojny, ktoré sa dejú medzi priemyselnými krajinami len na báze toho, že si každý chráni svoj vnútorný trh.

    Čo sa týka prirodzených monopolov, predpokladám, že k tomu bude ešte samostatná diskusia pri zákone číslo 92/1991 Zb. Znovu sa k tomu vrátim. Je scestné a podľa mňa chybné uvažovať o privatizácii prirodzených monopolov na vykrývanie výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Je scestné vôbec uvažovať o privatizácii niektorých prirodzených monopolov. Tvrdím, že niet jediný dôvod na privatizáciu napríklad Slovenského plynárenského priemyslu. Slovensko je po Ukrajine druhá najväčšia tranzitná krajina v oblasti plynu. Prepravujeme 90. mld m3 zemného plynu, čo je 27 % spotreby západnej Európy. SPP má nielen obchodný a ekonomický význam. Má skutočne štátnopolitický význam. Je to kapitálovo silná firma. Pán minister Černák hovorí, že je konsolidovaná, nemá problém. Dnes vstúpi do Nafta Trade bez akýchkoľvek problémov. Privatizácia, panická privatizácia pod tlakom štátneho rozpočtu bude znamenať zlé ceny a bude znamenať devastáciu toho, čo tu je. Niet jediný dôvod na privatizáciu Transpetrolu. Firma, ktorá má rentabilitu 50 %, rentabilitu tržieb, nepotrebuje žiadne nové know-how a technológie, vie si to všetko zabezpečiť z vlastných zdrojov, prípadne z úverov, pretože jej úverová zaťaženosť je minimálna, je pár percent. Niet dôvod ju privatizovať.

    Čo sa týka energetiky, podľa mňa je nezmyslom len z čisto účtovného hľadiska rozbiť existujúcu štruktúru energetiky, ktorá je. Treba sa skôr venovať tomu, že sa zriadi regulačný orgán nie po prípadnej privatizácii, ale pred, aby dohliadal na hospodárnosť a efektívnosť fungovania prirodzených monopolov, to sa týka aj Slovenských elektrání. Ak dnes energetická sústava Slovenska produkuje 22 TWh, ak ju budeme rozbíjať na menšie celky, nebude konkurencieschopná. Najmenšie energetické celky v Európe fungujú približne na kapacite 15 TWh. Menšie nemajú zmysel.

    Bližšie k privatizácii a jej porovnaniu s niektorými krajinami Európy, ktoré určite viacerí poznáte, sa vrátim pri zákone číslo 92.

    Na záver si myslím alebo odporúčam a prikláňam sa k tým pripomienkam, ktoré odzneli nielen z radov opozičných poslancov, ale aj koaličných poslancov, aby materiál bol vrátený na prepracovanie, aby boli premyslené reálne dosahy, ktoré sa dajú z toho materiálu dedukovať, aby boli lepšie previazané, a potom bol opäť vrátený do Národnej rady na prerokovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Brhela - posledná prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Podhradská.

    Prvý je pán poslanec Kužma.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Brhel, musím povedať, že s množstvom vašich názorov súhlasím. Ale treba povedať, že tento materiál, táto strednodobá koncepcia má aj určité prednosti, v ktorých dáva jasné smerovanie ekonomiky. Keď si zoberieme len takú privatizáciu bánk, kde na ozdravenie bankového sektora sa odhaduje potreba 90 až 100 mld. korún, ktoré nemáme. Ďalej chcem povedať, spomenuli ste len podniky strategické, špičkové, ale celkove je zamrznutých na Slovensku približne 350 mld. korún. Je to 50 % HDP. Tieto veci sú v zásade nedobytné, nie je ich možné rozhýbať, musíme, teda Národná rada, ktorá je zodpovedná za legislatívu, musí upraviť zákon o bankrote, zmeniť daňové zákony, ktoré budeme musieť znižovať, zmeniť Občiansky zákonník, zmeniť Obchodný zákonník, zmeniť a novelizovať zákony o bankách. Toto je vlastne spoločná cesta, ktorou môžeme dospieť do obdobia 4 až 5 rokov k oživeniu slovenskej ekonomiky. Myslím si, že vytrhávanie jednotlivých a teraz prosperujúcich podnikov nepomôže celkovej slovenskej ekonomike. Z tohto dôvodu si myslím, že materiál dáva návod, ako ísť, samozrejme, cez rezortné, strednodobé, krátkodobé plánovanie, a hlavne to, čo v parlamente musíme spraviť, aby sa táto ekonomika oživila. Odporúčam ho dopracovať ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené plénum,

    chcela by som vyzdvihnúť vystúpenie pána poslanca Brhela, ktorý podľa môjho názoru veľmi konkrétne a erudovane poukázal na určité kroky vlády, ktoré boli nerozumné, nesystémové. Je úplne katastrofálne, že riešenie otázky diaľnic sa riešilo nie ekonomicky, ale politicky. Politicky z toho dôvodu, že bývalá vláda v tomto smere urobila veľký posun, že sa vlastne otvárali ďalšie úseky diaľnic, tak bolo zrejme potrebné to politicky likvidovať. Keď sa pozrieme na okolité štáty, budem hovoriť o Maďarsku, nasadilo veľké tempo budovania diaľnic za požičané financie zo zahraničia a požičia si takmer takú sumu, ak nie väčšiu, akú malo požičanú Slovensko, pritom v porovnaní zadlženosti s Maďarskom nie sme na tom v zahraničnej zadlženosti horšie. Neviem, či súčasná vláda pochopila, čo sú to diaľnice, čo to znamená pre rozvoj ekonomiky. Politické riešenie bolo nevhodné.

    Ďalej by som chcela opätovne upozorniť, tak ako to už urobil pán poslanec Kalman, že sme dostali len záznam zo zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody a je to v rozpore so zákonom, pretože v parlamente majú poslanci právny nárok na to, aby dostali stanoviská, aby tento parlament vedel posúdiť na základe aj odborných stanovísk, aký charakter a akú kvalitu materiál má.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Brhela a aj iných poslancov opozície často odznieva, že naše hlasy sú hlasy kuvičie a upozorňujeme na niečo len z nášho politického negativistického pohľadu. Dámy a páni, nie je to tak. Pripomeniem iba rokovanie a predovšetkým závery rokovania Medzinárodného olympijského výboru pri zvažovaní kandidatúry jednotlivých štátov na konanie olympiády. Zo 6 štátov Slovenská republika sa umiestnila na hanebnom šiestom mieste. A dôvody? Prvý dôvod: politicky nestabilná situácia. To sa týka konštatovania tejto vlády a tohto vládneho zoskupenia. Hneď za tým druhý dôvod - nedobudovaná infraštruktúra štátu. Dámy a páni, toto je dostatočný dôvod na to, aby Olympijský výbor s takýmto štátom ďalej ani nedebatoval. A domnievam sa, že v tejto situácii je pre Slovensko celkom bezpredmetné uchádzať sa o ďalšie dve olympiády, pretože do štátu, ktorý nemá dobudovanú infraštruktúru či už diaľničnú, či moderné a rýchle železnice alebo všetky ostatné líniovody, je bezpredmetné, aby sme tvrdili, že sme moderný a vyspelý štát.

    A čo sa týka želaného naštartovania rastu hospodárstva po roku 2000 a 2001, obávam sa, že nenastane, pretože v tomto materiáli ako jediný oživovací a dominantý moment sú uvádzané bankroty. Prvé, čo táto vláda spravila po nástupe, bolo zlikvidovanie zákona o podpore investícií, o oživovaní podnikov a revitalizácii podnikov. Takže zbankrotované podniky sa budú revitalizovať samy od seba a nezamestnaní budú rozkrúcať hospodársky chod toho, čo nemajú? Páni, toto sú ilúzie, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, preto sa domnievam, že to nie je dobrý materiál.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážený parlament,

    prikláňam sa k názoru pána poslanca Brhela a takisto navrhujem, aby bol materiál vrátený na prepracovanie. Samozrejme, moje hlavné dôvody sú tie, ktoré som uviedol vo svojej prvej faktickej poznámke. Materiál absolútne nevenuje pozornosť problematike a koncepcii životného prostredia, neuplatňuje zásady trvalo udržateľného rozvoja.

    Včera či predvčerom sme počuli názor jedného pána poslanca, myslím si, že to bol pán poslanec Engliš, že tento materiál mu pripomína rozprávky starej matere. Nesúhlasím s ním. To nie sú rozprávky, pretože rozprávky našich starých mám sa končili dobre. Dobro víťazilo nad zlom, boli optimistické. A čo prináša tento materiál? Smutnú perspektívu úpadku hospodárstva, vysokú nezamestnanosť a rast sociálnych problémov. Naznačuje smutnú bezvýchodiskovú situáciu pre občanov predproduktívneho a poproduktívneho veku. Teda udalosti, ktoré nás v najbližších rokoch očakávajú, sú pochmúrne, závery sú žalostné a pre Slovensko a jeho obyvateľov kruté až tragické. Koncepty hospodárskeho a sociálneho rozvoja: Namiesto reality sú uvádzané skôr zbožné želania a to je charakteristika iného literárneho žánru, balady; balady najvýznamnejšieho slovenského cyklistu a jeho pelotónu, ktorý si hovorí vláda. Aj táto balada s najväčšou pravdepodobnosťou, tak ako je to pre balady charakteristické, sa skončí tragédiou. Tragédiou ekonomiky Slovenska a života jeho obyvateľov.

  • Pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Brhel vo svojom vystúpení hovoril veľmi krátko aj o privatizácii strategických podnikov. Hovoril o tejto pripravovanej privatizácii z rôznych aspektov, ale myslím si, že jeden aspekt nespomenul. Je viac ako zrejmé, že privatizácia strategických podnikov sa chystá najmä kvôli tomu, aby sa súčasná vláda udržala pri moci. Jednoducho si potrebuje predajom strategických podnikov do zahraničia sanovať výdavkovú časť štátneho rozpočtu, lebo nezvládla situáciu. Voličom sľubovala, že bude vládou, ktorá bude šetriť, a rozhadzuje, ako keby mala peňazí dostatok. Jediný, kto má šetriť a kto si má uťahovať opasky, je občan.

    A ešte jednu vec by som rada podotkla. Súhlasím s pánom poslancom Kužmom. Naozaj na ozdravenie bánk treba približne 100 mld. korún, len pán poslanec akosi zabúda na jeden veľmi dôležitý fakt. Odborníci odhadujú straty, ktoré boli spôsobené chybnými rozhodnutiami súčasnej vlády v období, odkedy riadi táto vláda štát, teda približne 10 až 11 mesiacov, na 150 mld. korún. Myslím si, že keby tieto chyby neboli, mali by sme peniaze aj na oživenie bánk a nemuseli by sme sa dnes trápiť, ako z tejto šlamastiky von.

    Pán poslanec Kužma hovoril, že táto koncepcia naznačuje cestu riešenia a bude trvať 4 - 5 rokov, kým sa oživí slovenská ekonomika, a považuje túto koncepciu za správnu cestu. Myslím si, že ak pôjdeme touto cestou, tak slovenská ekonomika sa neoživí ani za 40, ani za 50 rokov, naopak, možno bude trvať 40 až 50 rokov, kým dáme marazmus, ktorý spôsobí súčasná vláda, do poriadku.

  • Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Gyurovszky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    SMK víta vypracovanie strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Slovenskej republike. Každá krajina potrebuje ucelenú víziu a nazdávam sa, že tento materiál to v podstate spĺňa. Koncepcia má, samozrejme, svoje nedostatky, ktoré spočívajú hlavne v nesúrodosti jednotlivých kapitol. Celkovo však materiál hodnotíme ako dobrý východiskový bod na ďalšiu diskusiu a podrobné rozpracovanie.

    V tejto súvislosti by som chcel oceniť môjho predrečníka, myslím si, že takýto triezvy prístup je možný a môže viesť k zmysluplnému dialógu, aj keď s mnohými jeho vecami nesúhlasím, ale v každom prípade na tomto základe je možná spolupráca opozície a koalície v zásadných otázkach, ktoré majú význam pre Slovenskú republiku. Hospodárska a sociálna situácia je, ako to všetci vieme, veľmi vážna. Okrem aktuálnych a bežných ťažkostí, ako je deficit verejného sektora, vysoký zahraničný dlh, prebujnená administratíva, príliš veľká miera štátneho prerozdelenia, krachujúce podniky a banky, sú tu oveľa dôležitejšie a systémové faktory. Ide o celkovo zdeformované trhové prostredie, neúčinný, neefektívny sociálny, dôchodkový a zdravotný systém a celkom zanedbaná reštrukturalizácia finančného a podnikového sektora. Stav slovenského hospodárstva mi pripomína chorého človeka s ťažkými vonkajšími príznakmi, ktorému vo vnútri zlyhal imunitný systém. V takom stave nie je účinné lokálne liečiť vonkajšie príznaky, tu treba ozdraviť celkový stav, aby zdravý organizmus bol schopný bojovať s prichádzajúcimi chorobami a bol schopný produkovať nové hodnoty.

    Prerokovaná koncepcia v základných rysoch spĺňa požiadavky kladené na takýto scenár. Oceňujem, že v tomto materiáli je aj časový prehľad hlavných reforiem a politiky, aby sme získali základnú predstavu o tom, čo kedy sa má uskutočniť. V podstate súhlasíme s hlavnými bodmi, ktoré sú uvedené, to znamená reforma generačného sektora, reforma v podnikovom sektore, fiškálna politika, menová politika, reforma trhu práce, reforma verejného sektora. Nazdávame sa, že reformy, ktoré sú vymenované aj s časovým harmonogramom, vytvárajú predpoklad na celkové ozdravenie slovenského hospodárstva až na jednu výnimku. V reforme verejného sektora je to rozpísané vlastne na 4 roky, no nazdávame sa, že pre reformu verejného sektora sociálny systém, dôchodkový systém a zdravotnícky systém potrebuje oveľa radikálnejšie zmeny z toho dôvodu, že systémy, ktoré sú tu vybudované, sú neefektívne a jednoducho podľa nášho názoru vytvárajú predpoklad na vytváranie ďalšieho deficitu a koniec koncov k znefunkčneniu celého systému, ktorý bol vybudovaný a ktorý aj v ďalšom budeme potrebovať.

    Z tohto scenára by som vyzdvihol zásadnú prestavbu daňového systému. Nechcem ísť do nejakých podrobností, hovoríme o scenári a hovoríme o nejakej vízii, ale tento bod spolu s reformou finančného sektora, podnikového sektora považujeme za veľmi dôležitý. Náš daňový systém je neefektívny, príliš drahý a vo veľkej miere zaťažuje tak občanov, ako aj podniky.

    Celkovo teda ide o zásadný materiál, ktorý sa teší podpore poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície. Dôležité sú však ďalšie kroky. Nie sme totiž za to, aby materiál bol iba nejakým rétorickým cvičením, ktorý si odfajkneme, a potom život pôjde ďalej. Preto by som aj ja veľmi privítal, keby tu boli ministri, ktorých sa to bezprostredne týka, minimálne minister hospodárstva, pôdohospodárstva, ktorý tu je, a ďalší ministri, ktorých sa to týka, aby aj oni mohli obhajovať materiál, ktorý sa dotýka ich rezortu.

    Obávam sa, resp. mám obavy, či materiál nebude len materiálom, ktorý prerokujeme, a potom nebude pre nikoho záväzný. Teraz sa pýtam, pre koho bude materiál záväzný, do akej miery je previazaný na legislatívu a na ďalšie kroky vlády a do akej miery sa bude uskutočňovať. V každom prípade je k tomu potrebná zmena legislatívy, jasná politická vôľa, pevné kroky a schopnosť nestratiť cieľ a nezmäkčovať tento scenár.

    Nechcem teraz hovoriť o ďalších konkrétnostiach, lebo o tom by sme chceli hovoriť vtedy, keď budú Národnej rade predložené, resp. keď vláda o tom bude rozhodovať, ale prízvukujem, že tento materiál nesmie ostať rétorickým cvičením, ale musí sa uskutočniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Je jediná faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Gyurovszkého.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Doplnil by som pána poslanca Gyurovszkého iba jednou poznámkou, že veľmi často sme počuli požiadavky na úsporu štátneho aparátu, úradníkov a celej štátnej byrokracie. Mňa to dosť rozveseľuje, pretože súčasne žiadame zvýšenie bezpečnosti na uliciach a súčasne ministrovi vnútra dávame úlohu, aby znižoval aparát, to znamená, aby bolo menej policajtov. A takto je možné postupovať ďalej: zlepšenie výberu daní, ale zníženie daňových úradníkov. To sú také schizofrenické odporúčania a rady, ktoré sa navzájom vylučujú.

    Ale čo tu neodznelo ani raz, je pozretie sa predovšetkým do vládnucej špičky. Domnievam sa, že obrovské rezervy sú predovšetkým vo vedení parlamentu a v samotnej vláde. Vláda nikdy predtým nemala také kvantum podpredsedov vlády ako teraz, pričom plní len takú funkciu, aby boli všetky koaličné strany zastúpené minimálne podpredsedom a počet rezortov nevyplýva z reálnej potreby štátu a národného hospodárstva, ale zase sú uspokojované ambície jednotlivých koaličných partnerov. Presne to isté je v Národnej rade. Nesedím v Národnej rade prvý raz a štandardný počet výborov býval 10. Teraz je ich 18. Sú štyria podpredsedovia. Pýtam sa načo? Však toto sú doslova vyhodené peniaze, pretože všetci predsedovia, podpredsedovia, zástupcovia predsedov, dvaja podpredsedovia výborov, to všetko sú peniaze navyše. Teraz sa idú kupovať nové BMW do Národnej rady. Opäť sa pýtam, načo a komu? Treba vyhodiť 30 mil. korún? Netreba ich radšej dať na niečo rozumnejšie a cieľavedomejšie? Obávam sa, že toto neodznelo ani od jedného koaličného a, bohužiaľ, ani od opozičného poslanca. Rád by som upriamil na to pozornosť, pretože to považujem za dosť závažné.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce reagovať na rozpravu pán navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi reagovať na bohatú, veľmi bohatú diskusiu, v ktorej odznelo veľa rôznych, rôznorodých názorov, preto považujem za svoju povinnosť vyjadriť sa ku všetkým alebo aspoň k dôležitejším veciam, lebo ku všetkým by to zrejme nebolo ani možné. Najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval za všetky vecné pripomienky a chcem zdôrazniť, že tento materiál je naozaj otvoreným materiálom v tom zmysle, že jeho ďalšie rozpracúvanie bude permanentnou činnosťou.

    Ale predtým ako začnem hovoriť, chcel by som mať ešte jeden možno procedurálnejší návrh. Často tu zaznievalo aj z úst pani poslankyne, ktorá práve odchádza, pani poslankyne Podhradskej, že sa usmievam, že sa dokonca arogantne usmievam. Chcel by som vysvetliť, že som týmto spôsobom reagoval vždy vtedy, keď som zásadne nesúhlasil s tým, čo najmä opoziční - teda nehovorím, že všetci opoziční poslanci -, ale niektorí poslanci hovorili. A chcel by som vám ako opozičným poslancom ponúknuť ten istý spôsob reakcie, pretože zatiaľ som v parlamente zakúsil len to, že ak vy s niečím nesúhlasíte, tak kričíte, búchate, čo nielenže je menej kultúrny spôsob reakcie a najmä to neumožňuje tým, ktorí takto reagujú, počuť, čo vystupujúci rozpráva. Takže potom vyznieva dosť čudne reakcia, keď sa vlastne reaguje na niečo, čo sa nevníma. Úsmev umožňuje počuť, čo tá druhá strana rozpráva, a umožňuje teda reagovať, myslím si, so znalosťou veci.

  • Budem totiž hovoriť určite aj veci, s ktorými nebudete súhlasiť, ktoré sa vám nebudú páčiť. A aby ste ich mohli posúdiť a počuť, veľmi rád by som privítal takýto spôsob reakcie.

    Najskôr by som sa, ak mi dovolíte, vyjadril k niektorým veciam, ktoré sa viackrát opakovali vo vystúpeniach nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov, a preto si myslím, že najskôr sa treba venovať práve tým.

    Viackrát zaznelo, že materiál prišiel neskoro, čo je iste pravda v tom zmysle, že každá vláda by bola rada, keby mala takýto materiál čo najskôr.

    Na druhej strane chcem znovu zdôrazniť, že taký materiál slovenská vláda vypracovala po prvýkrát v histórii, že minulá vláda, ktorá tu vládla 4 roky a predtým v podobnom zložení, dlhé obdobie takýto materiál nemala a nikdy nevypracovala. A potom by som chcel povedať aj to, že vypracovanie takéhoto materiálu nie je jednoduchá činnosť ani z časového hľadiska. Možno najlepšie je medzinárodné porovnanie, pretože podobné materiály boli pracované aj v iných krajinách, aj podobný mechanizmus v spolupráci s Európskou komisiou, napríklad v Maďarsku, v Slovinsku, v Českej republike, teraz sa pripravuje v Bulharsku. Vo všetkých týchto krajinách vypracovanie tohto materiálu trvalo okolo dvoch rokov. Takže skutočnosť, že u nás sa vypracoval za pol roka, nepovažujem za nedostatok, ale považujem za prednosť, i keď uznávam, že to krátke obdobie mohlo priniesť so sebou aj niektoré problémy, aj preto sme sa vo vláde zhodli, že materiál sa bude ďalej rozpracúvať.

    Ďalšou veľmi častou výhradou je, že materiál nie je dostatočne konkrétny. Chcem zdôrazniť, že charakter tohto materiálu je taký, že záber, ktorý vlastne postihuje - ak by sa malo ísť do vysokej miery konkrétnosti -, tak by tento materiál musel mať 600, 700, 800 strán. Teda v tomto materiáli nebolo ani zámerom, ani účelom podrobne rozpracúvať a navrhovať jednotlivé kroky a opatrenia v jednotlivých rezortoch. Tieto veci sú rozpracované v ďalších materiáloch, o ktorých sa už vo vláde diskutuje, ako je priemyselná politika, ako je strednodobá finančná politika, ako je koncepcia zamestnanosti a tak ďalej.

    Ďalej je tu otázka filozofie tohto materiálu. Zaznelo to, myslím si, aj teraz vo faktickej poznámke pána poslanca Zlochu, ktorý citoval zo záveru materiálu, že nebolo jeho ambíciou hovoriť o odvetviach a napríklad o tom, v akom zmysle by sa mala vyvíjať štruktúra priemyslu. Znovu opakujem, toto je viac rozpracované v priemyselnej politike, ale predovšetkým treba povedať aj to, že charakter hospodárskej politiky a priemyselnej politiky, ktorú chceme robiť, nie je selektívny v tom zmysle, že by vláda určovala, že tieto odvetvia budú prioritne rozvíjané, iné odvetvia budú utlmované.

    Chcem pripomenúť, že počas minulej vlády sa trikrát schválila taká priemyselná politika vo vláde, ktorá bola do značnej miery stavaná práve na takom selektívnom prístupe, ktorý hovoril, ktoré odvetvia treba prednostne rozvíjať, ktoré utlmovať, a tieto priemyselné politiky si dali ešte v roku 1995 za ambíciu zvýšiť podiel sofistikovanej produkcie z vtedajších 15 - 16 % na 35 - 40 %. Musím povedať, že ma to neprekvapilo. Táto ambícia sa absolútne nezrealizovala. Podiel sofistikovanej produkcie na exporte v roku 1998 bol presne taký istý ako v roku 1995. Aj tieto priemyselné politiky počas minulej vlády ukázali absolútnu neefektínosť a neschopnosť selektívnych priemyselných politík uskutočniť efektívnu reštrukturalizáciu ekonomiky a priemyslu. To sa týka aj výhrad, že chýbajú odvetvové priority a podobne.

    Veľmi často tu zaznievali isté pravo-ľavé súvislosti - musím povedať, že to považujem za dosť priehľadnú taktiku opozície vniesť rozkol do vládnej koalície -, kde viacerí poslanci tvrdili, že táto koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky je pravicovou politikou. Musím povedať, že takéto tvrdenia považujem za absolútny nezmysel. Táto koncepcia hospodárskej politiky je modernou koncepciou hospodárskej politiky, ktorá je založená na princípoch, ktoré sú dnes všeobecne uznávané v oblasti hospodárskej politiky tak stranami napravo od stredu, ako stranami stredovými, či modernými ľavicovými stranami. Myslím si, že veľmi jasným dôkazom je najnovšia deklarácia alebo vízia premiérov Blaira a Schrödera, ktorých, celkom určite so mnou budete súhlasiť, môžeme považovať za lídrov modernej európskej a svetovej ľavice, a táto deklarácia je založená na poznatkoch a skúsenostiach nielen teoretických, ale aj praktických z ekonomickej vedy a hospodárskej politiky. Tieto skúsenosti hovoria o potrebe a nevyhnutnosti znižovania vplyvu štátu, znižovania podielu štátu na verejných výdavkoch, zvyšovania osobnej zodpovednosti, zväčšovania priestoru na konkurenciu, zvyšovania pružnosti trhu práce a tak ďalej. Takže v tomto zmysle naozaj rozprávať o tom, či materiál má pravicový alebo ľavicový charakter, považujem za absolútne neopodstatnené.

    Ďalej ešte najmä z úst viacerých opozičných poslancov zaznievalo, že tento materiál vychádza z monetaristických a liberálnych doktrín. Nie je to pravda. Je pravdou, že scenár ekonomickej reformy, ktorý spomínal aj poslanec Šimko vo svojom vystúpení, vychádzal z týchto monetaristických princípov, ale už skúsenosti aj po kríze v Rusku, aj v iných krajinách ukázali, že problém je naozaj širší, že je potrebné popri makroekonomickej stabilizácii, ktorú treba robiť aj na princípe monetaristickej ekonómie, je veľmi potrebná a kľúčová premena inštitúcií. Takže tento materiál je založený nie na monetaristickej ekonómii, je založený na inštitucionálnej ekonómii, novej inštitucionálnej ekonómii, ale predovšetkým je založený na teoretických poznatkoch, ale aj praktických z toho, aká hospodárska politika je efektívna aj v trasformujúcich sa krajinách, aj v krajinách rozvinutých.

    Čo sa týka tripartity, taktiež viackrát zaznelo, že nebol dodržaný alebo dokonca bol porušený zákon tým, že poslanci nemali predložené závery tripartity. Ospravedlňujem sa, že boli predložené neskôr. Tá výhrada bola opodstatnená, lebo mali byť naozaj predložené spolu so zákonom. Ale nesúhlasím s tým, že by závery, ktoré máte k dispozícii, neboli dostatočným naplnením zákona o tripartite. Zákon o tripartite v tomto zmysle hovorí, odcitujem, čo sú závery rokovania plenárneho zasadnutia, že "sú to dohody, stanoviská, odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie orgánu, ktorý materiál ďalej prerokúva alebo o ňom rozhoduje". To, čo sa vlastne predkladá Národnej rade, ďalej upresňuje rokovací poriadok tripartity, ktorý v článku 7 ods. 6 hovorí: "Ak sa materiál po prerokovaní vládou Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgánom, pripoja sa k stanovisku vlády aj závery z rokovania plenárneho zasadnutia." Závery z rokovania plenárneho zasadnutia, to je to, čo ste dostali.

    Tripartita prerokúvala tento materiál dvakrát, raz v júli a raz v auguste. Závery sú priložené, sú totiž jediné, čo predstavuje naozaj oficiálny záver, pretože len tieto závery sú podpísané aj predstaviteľmi asociácie, konfederácie a vlády. Tripartita sa nezhodla, nie je záverom tripartity, že sa zapracujú podmienky odborových zväzov. Záverom tripartity je, že Konfederácia odborových zväzov súhlasila s pripomienkami alebo súhlasila s podmienkou zapracovania pripomienok, čo som aj oznámil. Keď som tento materiál uvádzal, tak som povedal, že od konfederácie sa nám podarilo získať len podmienečný súhlas s tým, že tento materiál sa bude ďalej dopracúvať a niektoré z požiadaviek tam budú aj zapracované. Preto si dovolím jednoznačne sa ohradiť voči tvrdeniam pána poslanca Maxona, ktorý ma obvinil z klamstva ohľadom záverov tripartity. Klamal pán poslanec Maxon.

    Čo sa týka toho, či je materiál viac pre Európsku úniu alebo pre našu potrebu, to tiež viackrát zaznelo. Chcem povedať, že to nie je vo vzájomnom rozpore. Vstup do Európskej únie, ale najmä v súčasnosti pričlenenie sa Slovenska k prvej skupine asociovaných krajín je životnou potrebou slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Dá sa to veľmi jasne ukázať a veľmi jasne dokázať aj na číslach. Keď dnes takmer 90 % exportu Slovenska ide do krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, alebo sú v prvej skupine asociovaných krajín, ak by Slovensko vstúpilo neskôr ako tieto krajiny, ocitlo by sa mimo priestoru alebo v nevýhodnejšom postavení voči priestoru, do ktorého ide dnes takmer 90 % slovenského exportu. Myslím si, že tieto čísla hovoria jasne a hovoria o tom, čo je životným záujmom slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska chcem zároveň povedať, že princípy, na ktorých funguje rozvinutá trhová ekonomika aj v Európskej únii, sú princípmi, ktoré sú v prospech slovenskej ekonomiky, pretože sú to princípy, ktorých naplnenie je predpokladom ozdravenia slovenskej ekonomiky.

    Ďalej, veľmi častým námetom na diskusiu je to, čo je možno zo všetkého najdôležitejšie, či sú v tomto materiáli zapracované dostatočné rozvojové impulzy, ktoré pohnú slovenskou ekonomikou. Som presvedčený, že sú. Ak niekto predpokladá, že rozvojovými impulzmi je expanzívna rozpočtová politika a verejné investície, často veľmi neefektívne hradené na úkor rastúceho vnútorného a vonkajšieho zadlženia, tak musím povedať, že je to cesta do pekla. Presne táto cesta nás doviedla počas štyroch rokov do dnešnej situácie, keď musíme urobiť makroekonomickú stabilizáciu aj za cenu znižovania výdavkov, aj za cenu škrtenia, aj za cenu niekedy veľmi nepopulárnych drastických opatrení.

    Skutočnými rozvojovými impulzmi je napríklad zníženie úrokových sadzieb. Úrokové sadzby, vysoké úrokové sadzby majú príčinu práve v tom, že to bola expanzívna rozpočtová politika, ktorá musela byť potom neutralizovaná reštriktívnou monetárnou politikou. Takže ak dnes vyhlasujeme, že chceme znížiť fiškálny deficit, tak to vyhlasujeme aj preto, lebo len to umožní znížiť úrokové sadzby, dostať viac peňazí do reálnej ekonomiky. Takisto vytláčanie súkromných investícií štátnymi - práve preto, že sa tu žilo na dlh, v poslednom roku takmer celý nový prírastok peňazí do ekonomiky bol spotrebovaný štátom, takže do súkromnej sféry sa nedostali takmer žiadne nové peniaze, čo je dôvodom toho, že ekonomika sa nereštrukturalizuje a nerozvíja. Pán poslanec Slaný veľmi presne upozornil na to, že je oveľa nižšia miera efektívnosti štátnych investícií oproti súkromným.

    Ďalej sú to nižšie dane a poplatky. Áno, daňové poplatkové zaťaženie je na hrane. Nemôžeme ísť ďalej týmto smerom. V materiáli sa jasne hovorí, že chceme zásadne znížiť daňové zaťaženie, že chceme znížiť daňové zaťaženie právnických osôb aj fyzických osôb. Chceme prijať daňové licencie, ktoré zásadným spôsobom zmenia podmienky pre malé a stredné podnikanie a budú mať aj efekty na znižovanie nezamestnanosti. Ďalej je to tvrdé rozpočtové obmedzenie, ktoré postupne zavádzame, ktoré znemožní tunelovanie podnikov, vykrádanie podnikov, ktoré znemožní fungovanie na úkor rastúceho neplatenia svojich dlhov. Dve čísla, ktoré poviem, jasne svedčia o tom, kam sa dostala slovenská ekonomika za posledných šesť rokov. V roku 1992 bola platobná neschopnosť v slovenskej ekonomike na výške 19 mld. korún, dnes je na úrovni 370 mld. korún, resp. ku koncu minulého roka bola na úrovni 370 mld. korún. V bankách v rokoch 1992 - 1993 po tom sanovaní časti bánk neboli takmer úvery nesplácané, ktoré by neboli kryté oprávkami. Dnes je 140 mld. korún v bankách stratových úverov, z ktorých až 100 mld. nie je krytých oprávkami, čo budú musieť kryť daňoví poplatníci. Takto sa majú veci a toto je hlavná prekážka rozvoja slovenskej ekonomiky.

    Takže ozdravenie makroekonomických základov a zároveň tvrdé rozpočtové obmedzenie, ako aj prílev zahraničných investícií môže priniesť naozajstné rozvojové impulzy. Ak by sme pokračovali cestou, akou sa išlo posledné štyri roky, dôsledkom nemôže byť nič iné než krach ekonomiky a prepad nie do relatívnej recesie, teda do zníženia tempa ekonomického rastu, ale do mínusových hodnôt, do zásadných mínusových hodnôt so všetkými dôsledkami, ktoré to so sebou nesie.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa nie ku všetkým, ale možno väčšine jednotlivých príspevkov a rečníkov. Pán poslanec Andel hovoril, že to nemá ani úroveň stredoškolských skrípt a chcel to dokumentovať tým, že čísla, ktoré sú v prílohách, vraj nesedia. Pán podpredseda tu nie je, ale musím povedať, že sedia. Zrejme jeho kolegovia by si to mali pozrieť presnejšie. Totiž tie čísla medzi tabuľkou 3.1 a 3.2 nie sú presne o tom istom. V tabuľke 3.1 sú po jednotlivých rokoch a v tabuľke 3.2 sú priemery za 2 roky a potom za 3 roky. Takže čísla ani nemôžu sedieť, lebo nie sú presne o tom istom, ale keď si pán podpredseda alebo jeho experti priemery jednotlivých rokov prepočítajú, tak zistia, že čísla sú presné a sedia. Rovnako čísla, ktoré sa týkajú rastu, ale nechcem zdržiavať týmito drobnosťami. Chcem len povedať, že kvantifikácie, ktoré sú uvedené v prílohe, sú korektné a nie sú tam žiadne chyby a nedostatky, na ktoré podpredseda parlamentu upozorňoval.

    Pán podpredseda hovoril veľmi veľa a myslím si, aj vecných a takých námetov, ktoré sú pozitívne a z ktorých aj mnohé rozpracúvame v iných materiáloch, alebo ktoré chceme zapracovať, ale väčšinou to boli odporúčania do takej miery konkrétnosti, ktoré nemôžu byť spracované v takomto materiáli a ktoré sa pripravujú v iných materiáloch, v novelách zákonov alebo v iných koncepciách. Pán podpredseda sa pýtal, a to je, myslím si, dôležité, na akú úroveň, lebo sa tam spomína, že by sa mala presiahnuť 50-percentná úroveň priemeru Európskej únie, ide o hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa podľa tarify kúpnej sily, kde dnes sa nachádzame na úrovni 47 - 48 % priemeru Európskej únie, v roku 2004 by to malo byť asi 53 %, takže aj z tohto hľadiska si myslím, že sa predpokladá evidentný pokrok, a nie ako to často bývalo hodnotené: pokles, fatálny pokles, recesia, deštrukcia.

    K vystúpeniu pána poslanca Kozlíka. Možno sa pristavím pri ňom podrobnejšie, pretože to bolo vlastne vystúpenie za celý klub poslancov HZDS a zároveň v tomto vystúpení bolo aj množstvo vecí, ktoré musím jednoznačne odmietnuť a musím povedať, že toto vystúpenie nemôžem hodnotiť inak ako prejav skôr politickej demagógie, ako prejav vecného ekonomického posúdenia tohto textu.

    Pán poslanec hovoril o tom, že sa dosahujú katastrofálne výsledky, že hospodársky a sociálny rozvoj sa nedá zabezpečovať v nerastúcej ekonomike, teda tvrdil, že sme v nerastúcej ekonomike. Tvrdil, že dochádza k zmrazeniu ekonomiky, tvrdil, že jediným východiskom je vyhnúť sa recesii, pričom už v recesii sme, a tvrdil, že pád sa bude ďalej prehlbovať. Tak na margo týchto tvrdení musím povedať, že to jednoducho nie je pravda. Včera boli zverejnené čísla o vývoji hrubého domáceho produktu v Slovenskej republike v prvom polroku tohto roku, v druhom štvrťroku a zároveň za celý prvý polrok, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že to, čo hovoril pán Kozlík a čo som teraz citoval, pravda nie je. Ekonomický rast v druhom štvrťroku dosiahol úroveň 2,9 % a za celý prvý polrok 2,4 %, pričom pozitívne treba hodnotiť aj štruktúru hrubého domáceho produktu, ktorá bola ťahaná najmä rastom zahraničného dopytu, teda rastom exportu, čo potvrdzuje aj vývoj v oblasti deficitu zahraničného obchodu, kde najmä po prijatí ozdravných opatrení sa tento vývoj stabilizuje a ukazuje sa, že budeme schopní dosiahnuť ciele, ktoré sme si dali na celý rok, teda zníženie deficitu obchodnej bilancie približne na polovicu úrovne v minulom roku.

    Ďalej sa hovorilo, teda pán poslanec Kozlík hovoril, že tento materiál je negativistický, že sa vracia len do minulosti a jednostranne negatívne hodnotí to, čo sa tu dialo. Nemôžem s tým súhlasiť. Myslím si, že kvantifikácia jasne hovorí, že to nie je pravda. Tento materiál sa zaoberá minulosťou na ôsmich stranách a som presvedčený, že ide o veľmi stručnú a vecnú analýzu a na 66 stranách textu sa zaoberá tým, čo chceme v hospodárskej politike robiť do budúcnosti. Tak ak niekto tvrdí, že materiál je celý o tom, čo tu bolo, a že to chápe a vníma jednostranne negativisticky, tak musím povedať, že to jednoducho nie je pravda.

    Ďalej veľmi často opakovaným argumentom je, že vláda nepripravila štátny rozpočet dostatočne včas a že to je chyba a vina tejto vlády, pričom to hovoria tí, ktorí, keď nastúpili k moci po voľbách v roku 1994, tak našli pripravený štátny rozpočet od predchádzajúcej Moravčíkovej vlády a napriek tomu neschválili štátny rozpočet, ale išli cez rozpočtové provizórium. Pritom keď nastúpila k moci naša vláda, nenašla pripravený štátny rozpočet, pretože predchádzajúca exekutíva jednoducho nič nespravila v tejto oblasti, nepripravila práce tak, aby bolo možné schváliť štátny rozpočet v normálnom termíne.

    Ďalej sa hovorilo o tom, pán Kozlík hovoril o tom, že je tu nedôvera zahraničných investorov, že je tu pokles kurzu, viacerí páni poslanci to potom opakovali. Pán poslanec Krajči povedal, že je tu historicky najnižší prílev zahraničného kapitálu. Musím povedať, že to jednoducho nie je pravda. Historicky najnižší prílev tu nie je, lebo v prvom polroku tohto roka dosiahol prílev zahraničných investícií vyše 4 mld. korún, pričom je pravdou, že v prvom polroku minulého roka to bolo viac, bolo to takmer 7,6 mld. korún, ale zároveň napríklad v prvom polroku 1997 počas vašej vlády to bolo 1,6 mld. korún, teda ani nie polovica, asi 40 % toho, čo bolo v prvom polroku tohto roku. Nedá sa vyvodzovať veľa záverov z toho, ako je to v ktorom polroku pri tom malom množstve investícií, ktoré sem prichádzajú najmä v porovnaní s okolitými štátmi, lebo niekedy stačí jedna investícia, aby sa to číslo vyhuplo. Tak to bolo aj v prvom polroku minulého roka.

    My nie sme spokojní s tým, aký je prílev zahraničných investícií na Slovensko, ale musím povedať, že chceme a robíme všetko pre to, aby sa situácia v tejto oblasti zásadne zmenila a zlepšila, kým vaša vláda robila všetko pre to, aby sem nechodili zahraničné investície, a to je, myslím si, dosť zásadný rozdiel.

    Čo sa týka privatizácie strategických podnikov, keď viacerí opoziční poslanci tvrdili, že jediným cieľom tejto privatizácie je rozpredať, čo sa dá, a kryť výdavky štátneho rozpočtu, musím povedať, že to zasa je veľmi jednostranné, veľmi účelové videnie. To, že diskutujeme o tom, či majú byť percentá obmedzenia privatizácie v SPP alebo v energetike, alebo inde, neznamená, že chceme v týchto podnikoch privatizovať majoritu, a to vôbec ešte nehovorí o tom, či ich vôbec chceme privatizovať. Hovoríme o tom, či má byť naša legislatíva legislatívou štandardnou a čistou. A také veci, ako je privatizácia takýchto typov podnikov, sú, samozrejme, veľmi zložitou záležitosťou. Ale práve my pristupujeme k tejto privatizácii štandardným a čistým, prehľadným spôsobom. Najlepšie o tom svedčí to, koľko medzinárodných tendrov sa uskutočnilo počas vašej vlády. Zatiaľ jedinú vec, ktorú privatizujeme, sú Slovenské telekomunikácie, ktoré sa uskutočňujú podľa tendra. Áno, vznikli pochybnosti. Ak vznikajú pochybnosti, opakujem, len pochybnosti o korektnosti tohto procesu, tak sa u nás z toho vyvodzujú aj politické dôsledky, kým vo vašej vládnej koalícii, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to bolo presne naopak. Ten, kto bol aktívnejší v tejto oblasti, tým bol jeho vplyv a reálna pozícia silnejšia.

    Ďalej bola výhrada, že sa snažíme o panickú privatizáciu. Je to absolútny nezmysel. Opakujem, jediná vec, ktorá sa zatiaľ privatizuje, sú Slovenské telekomunikácie. Privatizácia bánk je nevyhnutná aj preto, že po vás, páni, ostali v bankách nekryté úvery vo výške asi 100 mld. korún, ktoré budú musieť kryť daňoví poplatníci. To je jeden z vašich darčekov, ktorý ste zanechali tejto krajine. Aj tam budeme postupovať na základe medzinárodných tendrov tak, aby sa banky ozdravili, nie tak, ako ste to urobili napríklad v Investičnej a rozvojovej banke vy, že ste túto banku darovali jednému zo svojich klientov, ktorý ju jednoducho vykradol, a stalo sa, že štát musí platiť miliardy korún na to, aby sa táto banka sanovala.

    Čo sa týka toho, že tento materiál - viackrát sa to opakovalo - nedáva žiadnu odpoveď na to, ako ďalej v infraštruktúre, ako ďalej v diaľniciach, toto nie je koncepcia rozvoja diaľnic. Toto je koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky. Vláda schválila koncepciu rozvoja diaľnic, v ktorej hovorí, že do roku 2002 sa na budovanie diaľnic vynaloží 32 mld. korún, teda ročne 8 mld. korún, čo môžete namietať, že to nie je dosť, ale v dnešnej situácii, v ktorej ste zanechali ekonomiku, jednoducho viac venovať na tieto účely nie je v silách a možnostiach našej ekonomiky. Ak si niekto myslí, že sa diaľnice dajú stavať tak, ako ste to robili vy, že pôvodná koncepcia bola do roku 2015, a potom jeden rozšafný minister škrtol jednotku a povedal do roku 2005, tak jednoducho je na omyle a dnešný stav je toho jasným dôkazom.

    Viackrát sa hovorilo, že som mal vraj povedať, že máme voči zahraničiu záväzky v oblasti privatizácie strategických podnikov. Nie je to pravda. Všetci, ktorí toto hovorili, buď nevedia, čo hovoria, alebo vedome nehovoria pravdu. K privatizácii pána Mojžiša som sa vyjadroval pre televíziu Markíza a to, čo som povedal, je na zázname v Markíze a veľmi rád budem s kýmkoľvek z vás konfrontovať svoje vyjadrenie. Jediné, čo som na túto tému povedal, je to, že ak chceme byť súčasťou vyspelého sveta, ak chceme byť napríklad členmi Európskej únie a OECD, tak nemôžeme robiť to, čo ste robili vy, že ste diskriminovali potenciálnych zahraničných záujemcov, že ste všetko rozdávali svojim klientom, pričom nakoniec to aj tak skončí v zahraničí a rozdiel je v tom, že výnos nebude mať štát, ale vaši klienti. Takže jediné, čo som povedal, je, že napríklad zákon o strategických podnikoch, tento zákon o zachovaní strategického záujmu štátu, ľudovo nazývaný zákonom o strategických podnikoch, je nezmyslom, je kamuflážou, je figovým listom, ktorý ste vymysleli, je prekážkou nášho vstupu do OECD. Ak máme ambície vstúpiť do OECD a byť súčasťou týchto medzinárodných štruktúr, máme isté záväzky v náprave deformácií, ktoré ste vytvorili a ktoré bránili zahraničným investorom v rovnoprávnom a súťažnom prostredí sa uchádzať o investície.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Bárdos zo Strany demokratickej ľavice - je pravdou, že v tomto materiáli nie sú podrobne rozobraté ďalšie kroky v oblasti toho, čo sa bude robiť s doterajšou privatizáciou, ale toto je rozpracúvané v konkrétnejších materiáloch. Chcem len informovať, že do konca septembra by sme v tejto oblasti mali prijať jasné stanoviská.

    Ďalšia výhrada, ktorá zaznela a ktorá zaznela od viacerých, bola, že sa veľa hovorí o bankrotoch a akosi sa veľmi spoliehame na to, že bankroty ozdravia a rozhýbu túto ekonomiku. Vláda prijala špeciálny materiál, ktorý sa volá návrh alebo Koncepcia reštrukturalizácie a privatizácie bank a finančnej reštrukturalizácie podnikového sektora. Bankrot sa chápe s určitým negatívnym nádychom len ako likvidácia. Pritom je pravdou, že podľa dnešného právneho stavu, ktorý tu doteraz platil, jediným spôsobom bankrotu je vlastne rozpredaj majetku podniku, rozpredaj aktív. Ale práve to, čo navrhujeme my, je, aby proces bankrotu mohol prebiehať aj prostredníctvom takzvanej finančnej reštrukturalizácie alebo reštrukturalizácie pasív, ktoré by umožnili ozdravenie podniku bez toho, aby sa musela zastaviť výroba a rozpredávali jednotlivé majetkové aktíva. Typickou ukážkou podnikov, ktorým by to mohlo pomôcť, sú podniky ako napríklad Východoslovenské železiarne, Nafta Gbely, ktoré majú obrovské problémy, sú zaťažené veľkými dlhmi aj v dôsledku toho, ako boli sprivatizované a potom spravované, ale ktorých hodnota, ak by sa išlo tým klasickým a doteraz jedine možným spôsobom rozpredaja aktív, by klesla na zlomok skutočnej hodnoty, pretože by stratili trhy, zastavila by sa výroba a tak ďalej.

    Spôsob, ktorý chceme navrhovať a ktorý aj tento materiál spomína, je, aby sa prostredníctvom tejto finančnej reštrukturalizácie vyvlastnili doterajší vlastníci, ktorí nedostatočne spravovali svoj majetok, aby ťarcha za reštrukturalizáciu naozaj neležala len na daňových poplatníkoch a obyčajných občanoch, ale aj na vlastníkoch, ktorí sú za to do značnej miery zodpovední, aby sa posilnil vplyv veriteľov v týchto problematických podnikoch a aby pod kontrolou veriteľov prebehlo skutočne ozdravenie a aj nájdenie investora, ktorý tieto podniky bude dlhodobo rozvíjať. Čiže v tomto zmysle systém, nový systém bankrotov alebo konkurzov a vyrovnaní by mal mať naozaj oveľa väčší pozitívny efekt a pozitívny náboj, náboj ozdravenia.

    Ďalej v stanovisku, ktoré bolo asi stanoviskom celého klubu SDĽ, bola výhrada, že tam chýba kvantifikácia, identifikácia zdrojov na riešenie problémov. Áno, musím povedať, že táto výhrada je opodstatnená a jedna z vecí, ktoré chceme pri ďalšom rozpracúvaní tohto materiálu robiť, je práve klásť dôraz na kvantifikáciu najmä vo väzbe na znižovanie fiškálneho deficitu a verejných výdavkov.

    Ďalej k oblasti poľnohospodárstva - myslím si, že veľmi vecne k tomu vystúpil aj pán poslanec Slaný - chcem povedať, že poľnohospodárstvo považujeme za prioritu, aj preto tu je. Iné odvetvia, rezorty - poslanec Jasovský sa pýtal, prečo tu nie je napríklad rozobratá doprava a spoje. Uvažovali sme, či vôbec dať nejaký rezort do tohto materiálu, nakoniec sme sa rozhodli jedine tam dať poľnohospodárstvo najmä kvôli špecifickému postaveniu a aj kvôli tomu, že chápeme a rešpektujeme citlivosť a istú prioritu tohto odvetvia. Zároveň chcem povedať, že vidíme značné rezervy vo zvyšovaní efektívnosti a v znižovaní nehospodárnosti v tomto sektore. Keď pán poslanec Baco rozprával napríklad o tom, koľko dotácií tam išlo, tak zároveň sa treba opýtať, ako tie dotácie boli rozdeľované, ako prispeli k tomu, či sa zvyšovala, alebo nezvyšovala efektívnosť poľnohospodárstva, komu boli tieto dotácie prisudzované, akým spôsobom sa využíval vplyv aj samotného pána poslanca Baca na privatizáciu a na rozdeľovanie vplyvu a majetku v tomto rezorte a vtedy by situácia vyzerala celkom inak, ako bola vykreslená jeho očami.

    Myslím si, že pán poslanec Šimko spomenul veľmi dôležitú vec, lebo pohľad musí byť hlbší, nemôže ísť iba o makroekonomickú stabilizáciu, musí ísť aj o inštitucionálne zmeny. Spomenul veľmi dôležitú vec, ktorou je mravný rozmer, kde som presvedčený o tom, že dochádza k náprave jednoducho preto, lebo dnes existuje vôľa, aj keď sú problémy, ale existuje vôľa tieto problémy riešiť, riešiť problémy korupcie, riešiť problémy neprehľadnosti a podobne.

    Musím reagovať na absolútne nezmyselné a neopodstatnené obvinenie pána poslanca Krajčiho, ktorý tvrdil, že my sme vykrádali v malej privatizácii a v kupónovej privatizácii. Pán poslanec tu nie je, ale napriek tomu na to musím reagovať, pretože ide o nehoráznosť a nič iné. A je nehorázne počuť to najmä z úst pána poslanca.

    Po prvé, z malej privatizácie štát získal prostriedky za vyše 12 mld. Sk, teda viac ako z veľkej privatizácie počas 4 rokov, keď vaša vládna koalícia sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote okolo 120 mld. Sk. Reálny príjem z tohto bol menší ako reálny príjem štátu z malej privatizácie v rokoch 1991 - 1992. A ak potom niekto tvrdí, že veľa z toho bolo privatizované za úvery, ktoré boli zobrané v bankách, a potom úvery neboli platené, tak áno, to je síce pravda, ale opýtam sa, aké to boli banky, ktorým sa neplatilo. Boli to väčšinou štátne banky. Kto vládol v období, keď sa neplatilo týmto bankám, a prečo neprijal dostatočné opatrenia, aby sa tento problém riešil? Vládla vaša vládna koalícia.

    Čo sa týka kupónovej privatizácie, presne to isté. V kupónovej privatizácii nedopadli veci tak, ako sme predpokladali, že dopadnú. Ale kto je za to, páni a dámy, zodpovedný? Počas našej vlády sa rozdelili akcie v kupónovej privatizácii. To, že potom nebol dostatočne vykonávaný dohľad nad činnosťou kapitálového trhu, veď vy ste vládli. Ten, kto je považovaný za hrobára slovenského kapitálového trhu, pán Magula, ktorý bol vaším funkcionárom, vaším reprezentantom, bol zodpovedný aj za túto oblasť, a ak vtedy dochádzalo k nejakým neprávostiam a k tunelovaniam, tak jednoducho vy ste boli za to zodpovední, aby sa tak nedialo. Takisto veľkým impulzom toho, aby sa transformovali fondy, boli likvidačné opatrenia hrobára slovenského kapitálového trhu, vášho reprezentanta Magulu ako štátneho tajomníka ministerstva financií. Dnes každé horekovanie nad tým, že v kupónovej privatizácii dochádzalo k tomu alebo onomu, je, žiaľbohu, len pohľad do krivého zrkadla na vlastnú tvár.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Šeptáka, išlo, musím povedať, o veľmi vecné vystúpenie a mnohé z vecí, ktoré naznačil, považujem za dôležité a predpokladám, že budú aj ďalej rozpracúvané. Bola otázka, aké kroky chceme robiť v oblasti eliminácie korupcie, aké opatrenia na zníženie inflácie, ako znížiť daňové zaťaženie. K daňovému zaťaženiu som hovoril, k eliminácii korupcie pripravujeme národný program boja proti korupcii. Schválili sme v tomto parlamente množstvo noviel zákonov, ktoré obmedzujú priestor na korupciu, napríklad sme zrušili akcie na doručiteľa, za ktorými sa skrývali vaši privatizéri, často previazaní s bývalou politickou mocou. Zmenili sme Obchodný zákonník a zákon o cenných papieroch tak, že sa posilňujú právomoci minoritných akcionárov a znižuje sa riziko zneužívania postavenia majoritných akcionárov. Oblasť boja proti výpalníctvu - napríklad v prvom polroku tohto roku bolo zatknutých 7-krát viac výpalníkov ako v prvom polroku minulého roka. Vyšetrujú sa mnohé závažné trestné činy ekonomického charakteru a tak ďalej. Ďalej bola pripomienka a otázka od pána poslanca Šeptáka, čo budeme robiť s exekúciami. Onedlho budete, predpokladám, mať vládny návrh novely, ktorá by mala tento problém riešiť práve v tom smere, aký naznačil aj pán poslanec Šepták.

    K vystúpeniu pána poslanca Maxona. Začnem najskôr tým, čo hovoril pán poslanec Delinga, že prioritou v poľnohospodárstve by malo byť zabezpečenie potravinovej sebestačnosti. Na to reagoval kriticky pán poslanec Osuský, ktorý povedal, že to považuje za anachronizmus, čo veľmi ostro napadol pán poslanec Maxon, ktorý, musím povedať, ho napadol absolútne nekorektne a je to typický príklad toho, ako sa prekrúcajú slová. Pán poslanec Delinga hovoril o potravinovej sebestačnosti, pán poslanec Osuský povedal, že potravinová sebestačnosť je anachronizmom, na čo ho napadol pán poslanec Maxon, ktorý povedal, že potravinová dostatočnosť a bezpečnosť je predsa obsiahnutá aj v Spojených štátoch amerických.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je zásadný rozdiel medzi potravinovou sebestačnosťou a potravinovou dostatočnosťou alebo bezpečnosťou. Kto tento rozdiel nechápe, mal by si na chvíľu nad to sadnúť. Nemienil som sa prihlasovať do rozpravy počas rozpravy, ale musím povedať, že na vystúpenie pána poslanca Maxona som chcel reagovať okamžite, pretože bolo doslova ohňostrojom demagógie. Hovoril som už o potravinovej sebestačnosti alebo dostatočnosti.

    Ďalej pán poslanec povedal, že som mal povedať, že všetky materiály boli vypracované len sedemčlennou skupinou. Nie je to pravda. Vo výbore som povedal, že jedným z problémov uskutočňovania hospodárskej politiky tejto vlády je aj kvalita a kapacita štátnej správy a že mnohé veci sú také zložité a komplexné, že na to, aby sa vypracovali kvalitne, je kapacita a kvalita štátnej správy obmedzená a práve preto musíme využívať aj externé kapacity. Je to najmä v oblastiach, ktoré sú zložité, ako je reštrukturalizácia bánk, ako je finančná reštrukturalizácia podnikového sektora, ako je priemyselná politika, ako je hospodárska politika, tu využívame aj externé kapacity a v tých externých kapacitách je malá skupina ľudí. Ale musím vás upokojiť, nie je to skupina z M.E.S.A. 10, som tam jediným človekom, ktorý môže byť spájaný so spoločnosťou alebo s inštitúciou M.E.S.A. 10.

    Zase prekrúcanie slov. Pán poslanec Maxon ma obvinil, že som ho obvinil z toho, že rozpráva detinské nezmysly. Nikdy som nič také nepovedal. V televízii som povedal, že jeho analýza, politologická analýza dnešnej vládnej koalície je detinskou a účelovou analýzou a čísla, ktoré prezentoval, aby dokázal. 150-miliardovú škodu som označil za nezmysly a hneď som aj vecne reagoval, prečo ich považujem za nezmysly. Takže to je ďalšia konštrukcia, ďalšie vytrhávanie veci z kontextu a jednostranné prezentovanie reality tak, ako to vyhovuje tým, ktorí ich prezentujú. Takisto povedal, že som klamal v záveroch tripartity, čo jednoznačne odmietam a ohradzujem sa voči takémuto obvineniu, a to, že som neklamal, doložil som aj na záveroch tripartity. Ďalej pán poslanec Maxon povedal pár čísel, vraj veľmi dramaticky poklesli devízové rezervy počas našej vlády o 4,2 mld. korún a že to znamená na jedného pracovníka v národnom hospodárstve 90 000 korún straty. Obe tieto tvrdenia nie sú pravdivé a presne vám poviem, aký bol vývoj devízových rezerv.

    Od začiatku roka 1998 do konca augusta tohto roka síce poklesli devízové rezervy Slovenskej republiky o 4,4 mld. korún, to je jediné pravdivé na výroku pána Maxona, ale zároveň z hľadiska štruktúry je pravdou toto: z týchto 4,4 mld. USD devízových rezerv k poklesu o 1,6 mld. došlo ešte počas vašej vlády, ešte prv, než sme nastúpili do vlády my. To je po prvé. Počas vlády Mikuláša Dzurindu došlo k poklesu o 0,8 mld. USD, teda o polovičku oproti poklesu, ku ktorému došlo ešte počas vašej vlády. Ďalšie 2 mld. sú len účtovným poklesom devízových rezerv, pretože na jar tohto roku bol zrušený inštitút takzvanej devízovej pozície pre menové účely, keď banky museli držať rezervy práve z hľadiska dodržania tohto inštitútu. Čo znamenalo, že účtovne boli škrtnuté 2 mld. v oblasti devízových rezerv, ale aj v oblasti zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky. Takže ak hovoríme o tomto roku, tak v tomto kalendárnom roku došlo len k účtovnému poklesu o 2 mld. a v tomto roku nedošlo k poklesu devízových rezerv od začiatku roka do konca augusta, aj keď vývoj bol taký, že výška sa menila, klesala a stúpala.

    Nedá mi než povedať, že jednoducho nebola pravda, čo rozprával pán Maxon a čo chcel prezentovať verejnosti, ako sme znížili devízové rezervy. Ale zároveň musím povedať, toto treba chápať tak, že keď sa znížia devízové rezervy, o koľko príde jednotlivý občan, je absolútnou neznalosťou veci. Zníženie devízových rezerv znamená, že sa zmenia aktíva v cudzej mene na aktíva v slovenskej mene. Ale tie peniaze sa nevyparia, možno okrem nejakej straty, ktorá môže vzniknúť z kurzových rozdielov. Takže je to len ďalší dôkaz toho, že sa jednoducho často zo strany opozičných kvázi expertov rozpráva do vetra a jediným účelom tohto šibrinkovania s číslami je zavádzať verejnosť a zavádzať verejnú mienku.

    Ďalej pán poslanec povedal, že napríklad výkonnosť slovenskej ekonomiky by bola a bude podľa tohto materiálu v roku 2000 asi 78 % oproti rokom počas druhej Mečiarovej vlády. Zasa to nie je pravda, zasa je to nezmysel. Výkonnosť ekonomiky sa meria hrubým domácim produktom, nie rastom, ale objemom hrubého domáceho produktu, a keďže neočakávame pokles hrubého domáceho produktu, hovoril som, ako sa vyvíja HDP v prvom polroku, tak je absolútnym nezmyslom hovoriť, že výkonnosť ekonomiky bude o takmer štvrtinu nižšia v roku 2000, ako bola počas obdobia vašej vlády. Zasa to nemôžem hodnotiť inak než tak, že to je buď neznalosť toho, o čom sa hovorí, alebo zámerné zavádzanie, aby sa v čiernych farbách vykreslila hospodárska politika dnešnej slovenskej vlády.

    Pán poslanec Jasovský spomínal odvetvie dopravy, telekomunikácií. Vysvetlil som, že tieto veci budú riešené inde, schválili sme koncepciu rozvoja diaľničnej siete. A pán poslanec Kozlík hovoril o tom, že tie podniky nie sú na tom tak zle, ako sa to snažíme vysvetliť, že napríklad SPP je v dobrej kondícii. Ale, vážení, SPP len za jediný rok má príjmy z tranzitu plynu vyše, myslím, že do 25 mld. korún. Len z tranzitu plynu. Čiže to, že tento podnik dnes má prostriedky a nie je v problémoch, nie je zásluhou toho, že bol v minulosti dobre spravovaný, ale trvám na tom, že v minulosti bol spravovaný zle a že bol jednoducho vykrádaný a to isté platí aj o Východoslovenských železiarňach alebo iných podnikoch.

    Aj pán poslanec Jasovský sa nám snažil vyčísliť v čiernych farbách, kam dnešná vláda vedie slovenskú ekonomiku, ale práve počas jeho ministrovania stúpol dlh v jedinom štátnom podniku v Železniciach Slovenskej republiky - počas ministrovania pána Rezeša a pána Jasovského - z 300 mil. korún na 30 mld. korún. Jediný slovenský podnik za 4 roky z 300 mil. korún na 30 mld. Sk. To znamená, že len Železniciam Slovenskej republiky vznikol počas posledných 4 rokov dlh, ktorý znamená na každého občana Slovenskej republiky vrátane dojčiat dlh vo výške 6 000 Sk.

    Pán poslanec Húska hovoril ohľadom toho, či je tento materiál založený na chicagskej škole a kritizoval, že chicagská škola sa nikdy nezrealizovala. Hneď na začiatku som hovoril, že tento materiál nie je založený ani na chicagskej škole, ani na monetarizme, tento materiál je založený na poznatkoch aj teoretických, aj praktických a je založený aj na inštitucionálnej ekonómii. Pán poslanec, na novej inštitucionálnej ekonómii, ktorá, myslím si, veľmi jasne rozoberá príčiny, ktoré sú omnoho hlbšie, príčiny problémov, v ktorých tranzitívne ekonomiky sú. Súhlasím s vami v tom, že monetaristický pohľad alebo neoliberálny pohľad, ktorý vlastne zdôrazňoval len makroekonomickú stabilizáciu, bol zjednodušený pohľad, ktorý nešiel po skutočných príčinách, aj keď opatrenia, ktoré tento smer navrhoval, boli potrebné, len neboli dostatočné aj z hľadiska ďalších vecí.

    Pán poslanec hovoril o tom, že nejde dokopy to, že sa chceme začleniť do globálnych trendov ekonomického globalizmu a zároveň chceme podporovať malé a stredné podnikanie. Musím povedať, pán poslanec, že tam nie je žiaden rozpor. Rozpor je len pri veľmi povrchnom hodnotení toho, čo sa nazýva globálnym ekonomickým trendom alebo globálnymi ekonomickými tendenciami. Dochádza síce k rastu vplyvu veľkých svetových koncernov, ale zároveň sa nezvyšuje, naopak, znižuje priemerná veľkosť jedného podniku. Takže nie je v rozpore to, že v globalizujúcej svetovej ekonomike nadobúdajú väčšiu silu väčšie koncerny a nie je to v rozpore s tým, že malé a stredné podnikanie je čím ďalej tým dôležitejšie aj vo vyspelých krajinách, tak ako nie je v rozpore to, že v reforme verejnej správy sa presúvajú nejaké kompetencie na nadnárodnú úroveň, napríklad na európske inštitúcie alebo medzinárodné inštitúcie a zároveň sa posilňujú kompetencie miestnej a regionálnej samosprávy. Jednoducho tie tendencie vo svetovom ekonomickom a spoločenskom vývoji nie sú také ploské, ako sú často zjednodušene vnímané.

    Ďalej bola výhrada, že na míle vzďaľujeme slovenskú ekonomiku od európskej úrovne. Povedal som, v tom materiáli je kvantifikované, že dnes je tá úroveň približne 48 % priemeru Európskej únie a o 5 rokov by mala byť asi 53 %. Môže sa nám to zdať málo, ale zároveň by sme mali rešpektovať dve veci. Po prvé ani vyspelé európske krajiny nestoja, rastú a rozvíjajú sa a po druhé naozaj sa musíme vysporiadať s tým veľmi negatívnym dedičstvom, ktoré máme. Veľmi súhlasím s pánom poslancom Húskom v tom, keď hovoril, že každé predvídanie je nepresné a skutočnosť je vždy nakoniec iná ako predvídania. Je to tak, je to presne tak a aj preto hovorím, že tento dokument chceme ďalej rozpracúvať a aktualizovať.

    Súhlasím tiež s pánom poslancom Kandráčom, ktorý hovoril, že sa v tomto materiáli zaväzujeme, že budeme pružne reagovať na oblasť potrieb školstva a že dnes to celkom nekorešponduje s tým, ako sa nie vláda, no ministerstvo školstva zatiaľ stavia k aktivitám vysokých škôl. Za seba musím povedať, že sa nestotožňujem so stanoviskom ministerstva školstva. Pevne verím, že je potrebné uvoľniť priestor na takéto aktivity, ale zároveň problémom je, ak je tam problém s ústavou alebo so zákonmi, mali by sme čo najskôr zmeniť pravidlá hry tak, aby v tej mizérii, ktorá dnes je, sa neobmedzovali možnosti rozšírenia prístupu k štúdiu aj minimálnym hradením týchto nákladov. Takže naozaj s tým súhlasím a myslím si, že sa nedá s tým nesúhlasiť.

    Pán poslanec Hofbauer hovoril, a to je, myslím si, dôležité, že nie je pravda, že predtým neexistovali koncepcie, lebo každý rezort od roku 1993 vypracúval koncepcie. S tým súhlasím, pán poslanec, len problém je, že nebola celková koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky. A potom programové vyhlásenie má každá vláda, problémom je len to, že ak neexistuje celková rámcová koncepcia, ktorá by zosúlaďovala jednotlivé oblasti, skôr či neskôr sa môžu dostať do rozporu a vaše sa aj dostali. Jednoducho nie je možné na jednej strane tvrdiť, že chceme ísť do Európskej únie a do medzinárodných štruktúr a na druhej strane robiť konkrétne kroky v konkrétnych odvetvových a iných politikách, ktoré sú v rozpore s touto ambíciou a ktoré v konečnom dôsledku znamenali vyradenie Slovenska z prvej skupiny krajín.

    Ďalej bola výhrada od viacerých poslancov, že chceme výnosy z privatizácie používať vo výdavkoch. To znenie, treba si ho podrobnejšie prečítať, je na strane 47 a hovorí, že chceme aj z týchto zdrojov kryť tlaky vo verejných výdavkoch, ale zároveň hovoríme, a to je dôležité, že chceme znižovať podiel verejných výdavkov na HDP, a zároveň hovoríme, že budeme musieť kryť mnohé výdavky, ktoré nie sú trvalé, ktoré sú dočasné. Napríklad ideme robiť reformu dôchodkového systému. Prekonanie medziobdobia pri transformácii z priebežného na fondový systém je zdrojovo také náročné, že si to vyžaduje obrovské prostriedky, a to sú verejné výdavky. Čiže máme na mysli to, že tlak, ktorý bude daný aj tým, že potrebujeme znižovať verejné výdavky, aj tým, že tam budú náklady, niektoré aj dočasné, na takéto reformné kroky, tak to chceme kryť aj z príjmov privatizácie. Možno to tam nie je uvedené dostatočne presne v tomto zmysle, no budeme sa snažiť to v tomto zmysle dopracovať.

    Pani poslankyňa Tóthová hovorila, že som mal v Davose povedať, že bude 70-percentná devalvácia. Zasa musím povedať, že to nie je pravda. Povedal som a na tom trvám, že ak by sme nerobili nevyhnutné opatrenia, ktoré treba robiť, tak by sme sa nevyhli vysokej devalvácii, ktorú koncom minulého roka odhadovala Národná banka, že ak sa neurobia potrebné ozdravné opatrenia, tak môže dosiahnuť až 70 %. Čiže prosím, naozaj nevytrhávajte z kontextu to, čo sa povie a nedeformujte tie vyhlásenia, lebo potom, samozrejme, vyznievajú celkom inak. Ale potom sa to nedá nazvať inak ako demagógiou a snahou proste stokrát opakovanú lož urobiť pravdou.

    Pán poslanec Engliš hovoril, pýtal sa, prečo je neudržateľný priebežný systém. No to bolo známe už počas vašej vlády, že je to dané demografickými zmenami a samotnou efektívnosťou a výkonnosťou tohto systému a nikomu neprekáža, že nikto nikomu neplatí. Ale nikto nikomu neplatí, veď reťaz platobnej neschopnosti tu nevznikla teraz. Spomenul som, že od roku 1992 do konca roku 1998 vzrástla z 19 na 370 mld. korún. Toto bolo počas vašich vlád. Dnes nikto nikomu neplatí a my potrebujeme urobiť zmeny, ktoré sú naznačené v tomto materiáli, aj preto, aby sme zvýšili aj platobnú disciplínu, aby sme zaviedli tvrdé rozpočtové obmedzenia, aby konkurzy a vyrovnania boli také pružné, že nebudú zmrazené obrovské zdroje v nefungujúcich a neefektívnych podnikoch.

    Pán poslanec Mesiarik vyčítal tomuto materiálu, že v ňom nie je dostatočne podrobne rozpracovaná sociálna politika a ja s ním súhlasím. Aj vo vláde sme sa zhodli na tom, čo ste navrhli aj vy, že by mal byť takýto dokument možno špeciálne spracovaný ako koncepcia reformy sociálneho systému tak, aby to mohlo byť rozpracované podrobne. Zatiaľ bola spracovaná a prediskutovaná koncepcia zamestnanosti a národný program zamestnanosti.

    Musím povedať, že pani poslankyňa Aibeková podľa môjho názoru vo veľmi vecnom vystúpení poukázala na viaceré problémy, ktoré tam možno nie sú zachytené. Súhlasím, pani poslankyňa, s tým, že naozaj problém zdravotníctva nie je len problémom posledných rokov, že to naozaj vznikalo veľmi dlho. Ale chcel by som to možno vysvetliť. Vy ste povedali, že je nezmyslom znenie "najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu". Tým sa, samozrejme, nemyslí, že by som chcel adidasky za 5 korún, ale myslí sa tým alebo ako alternatíva tohto výroku by mohlo byť napísané "najvyššia efektívnosť". Lebo znakom najvyššej efektívnosti je čo najvyššia kvalita za čo najnižšiu cenu. Áno, môže sa to preformulovať. Že tam nie je zmienka o odchode do dôchodku, zase je to pravda, lebo proste sa s tým verejne prišlo až po čase, keď bol tento materiál spracovaný, ale určite pri aktualizácii do konca októbra to tam bude rozpracované podrobnejšie.

    Taktiež k tomu, že v programovom vyhlásení máme zámer znížiť nezamestnanosť na úroveň okolo 10 % a tento materiál hovorí, že to bude asi 15,7 % v roku 2002, myslím, 15 %, ale to nie je podstatné. Súhlasím s tým, že tento materiál ukázal, že situácia je zložitejšia, ako sme možno predpokladali vtedy, keď sme odhadovali nezamestnanosť. Ale či treba preto prepracovať programové vyhlásenie, to neviem posúdiť, môžem len pripomenúť, že aj vy ste v programovom vyhlásení predpokladali nezamestnanosť pod 10 %. Skutočnosť bola o dosť vyššia a neprepracúvalo sa programové vyhlásenie. No, nie je to pod 10, iste uznáte.

    Čo sa týka vystúpenia ohľadom zdravotníctva, chcem povedať, že tiež aj ja osobne mám názor, že treba a v tých dopracovaných verziách sa pokúsime, aby to bolo omnoho konkrétnejšie. Pripravuje sa koncepčný materiál o transformácii zdravotníctva, takže predpokladám, že to bude zapracované.

    Pán poslanec Krajči sa pýtal, podľa čoho sme pracovali doteraz, keď taká koncepcia nebola schválená. To ja by som sa rovnako mohol spýtať, podľa čoho ste pracovali 4 roky. K vyhláseniam typu, že klamstvo je pracovná metóda tejto vlády, myslím si, že sa ani nemá zmysel vyjadrovať, najmä ak vieme, kto to hovorí. Je taký film, ktorý sa volá Počúvaj, kto to hovorí.

    Pán poslanec Gyurovszky sa pýtal - to je závažná vec -, aká je záväznosť tohto materiálu, aká je jeho previazanosť na legislatívu a iné zámery. Myslím si, že je to veľmi dôležité. Inými slovami, aká je záruka, že táto hospodárska politika sa bude realizovať. No zárukou by malo byť, že po prvé bola schválená vo vláde. Nie je pravda, ako to tu niekto - ospravedlňujem sa, neviem, kto presne, ale niekto z opozičných poslancov - povedal, že bolo strašne veľa pripomienok, že to kritizovali externé inštitúcie. Nie je to pravda. Tento materiál sa prerokoval v hospodárskej rade viackrát. Bol prijatý konsenzom a vo vláde bol prijatý v tomto znení bez pripomienok a s konsenzom bez hlasovania. Čiže to by mal byť prvý predpoklad toho, že sa to bude plniť.

    Druhý predpoklad je, že sa vypracúvajú jednotlivé čiastkové politiky, ktoré sú pripravované v súlade s princípmi tohto dokumentu, teda tejto strednodobej koncepcie hospodárskej a sociálnej politiky a v súlade s tým alebo nadväzne na to sú pripravované aj legislatívne zmeny. Napríklad balík zákonov, ktoré vytvoria predpoklady na finančnú reštrukturalizáciu podnikového sektora, sa pripravuje spoločne, teda nie po jednom, lebo sú veľmi dôležité vzájomné väzby. A súhlasím tiež s pánom poslancom Gyurovszkým v tom, že je asi potrebné klásť väčší dôraz na reformu verejného sektora, pretože inak nebudeme schopní naplniť to, čo považujem za jedno zo základných cieľov tohto materiálu. Ten cieľ je vyjadrený tým, že chceme znížiť podiel verejných výdavkov na HDP z dnešnej úrovne vyše 50 % na úroveň okolo 35 až 40 % a zároveň chceme znižovať daňové zaťaženie. Ale toto je možné len vtedy, ak sa uskutoční zásadná reforma v oblastiach verejných výdavkov v jednotlivých rezortoch tak, aby mohli fungovať omnoho, omnoho efektívnejšie.

    No ešte poviem azda jednu vec, na ktorú som zabudol, a to je vývoj priemyslu. Pán Kozlík hovoril, že vývoj priemyslu je katastrofálny. V najnovšie vydanej štatistickej správe Štatistického úradu sa hovorí, že vývoj v priemysle bol priaznivejší ako pred rokom za prvý polrok tohto roka. Tržby v priemysle medziročne vzrástli v stálych cenách v každom mesiaci tohto roku, v marci o 5,8 %, v máji 5,3 %, najmenej v apríli. Ale vzrástli aj za celý prvý polrok.

    Myslím si, že tieto čísla, fakty a argumenty jasne svedčia o tom, že, žiaľbohu, musím povedať, v mnohých diskusných príspevkoch zo strany opozície neprevládlo vecné hodnotenie tohto textu. Veľmi ďakujem tým poslancom aj z opozície, od ktorých som vecné hodnotenie počul a videl. Môžem spomenúť aj príspevok pána poslanca Brhela a naozaj sa budeme snažiť tieto vecné námety a pripomienky, ako aj, samozrejme, všetky námety a pripomienky klubov alebo poslancov vládnej koalície ďalej zapracovať do tohto dokumentu pri jeho ďalšom rozpracúvaní v nadchádzajúcom období.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    keďže pán podpredseda vlády uplatnil rad účelových demagogických tvrdení, chcem dať procedurálny návrh, aby ctená snemovňa odsúhlasila výnimočne faktické pripomienky k tomuto vystúpeniu. Prosím hlasovať ihneď.

  • Pán poslanec, nemôžem dať hlasovať v rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý umožňuje vystúpiť s faktickou poznámkou iba na rečníka, ktorý vystúpil v rozprave. Pán podpredseda vlády vystúpil v záverečnom slove, takže, žiaľ, o vašom procedurálnom návrhu nemôžem dať hlasovať.

    Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda zvoláva o 11.40 hodine poslanecké grémium.

  • Hlasy z pléna.

  • Potom môžete dať, pani poslankyňa, procedurálny návrh.

  • Po prestávke.

  • Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti. Osobitne by som prosil poslancov Strany demokratickej ľavice, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti. Pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spravodajca, sme pripravení hlasovať? Nech sa páči, máte slovo, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    v priebehu rozpravy napriek tomu, že ústne bolo vznesených viacero návrhov, resp. pozmeňujúcich návrhov, iba jeden jediný pozmeňujúci návrh, a to pozmeňujúci návrh pána poslanca Delingu spĺňa náležitosti § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku, teda bol podaný písomne so zdôvodnením. Pán poslanec Delinga vo svojom pozmeňujúcom návrhu odporúča oproti návrhu na uznesenie, ktoré som predniesol na záver svojej správy o prerokovaní vo výboroch, aby sa v navrhovanom uznesení zrušili body A a B a aby sa prijalo uznesenie spoločným textom. Prečítam ho, aby to bolo jasné. Pán poslanec Delinga navrhuje uznesenie k tomuto bodu v takomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky prerokovala Strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky (Strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska) a odporúča vláde Slovenskej republiky skonkretizovať strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky (strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska) na všetkých odvetviach s určením vecného a časového postupu do roku 2004."

    Čiže rozdiel je, že nie "berie na vedomie", ale "prerokovala", nemá jednotlivé body a z pôvodného návrhu vypadol bod predkladať strednodobé odvetvové koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky príslušným výborom na informáciu. To podľa jeho návrhu z toho vypadá.

    Čiže odporúčam, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu, tak ako ho uviedol spoločný spravodajca, čiže o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalej hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Odporúčam, aby sme teraz hlasovali, keďže to bol jediný pozmeňujúci návrh, o texte uznesenia, tak ako som ho predniesol v závere informácie o rokovaní výborov. Prečítam ho, je to len niekoľko riadkov, aby bolo jasné, o čo ide.

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky (strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska);

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky

    1. ďalej konkretizovať strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky (strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska) - termín október 1999,

    2. predkladať strednodobé odvetvové koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky príslušným výborom pre informáciu."

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu uznesenia, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o strednodobej koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

  • Áno. Procedurálny návrh som dala ešte predvčerom večer, aby sa hlasovalo o vrátení materiálu na dopracovanie. Pán predseda, týmto sa sťažujem, že sa porušil rokovací poriadok. Predsa nie je možné o tomto procedurálnom návrhu dať hlasovať až vtedy, keď je už všetko odhlasované. Viem, že to nie je vaša chyba, pán predseda Národnej rady, ale je to chyba všetkých, ktorí viedli rokovanie. Nie je predsa možné, aby sa jeden procedurálny návrh s takýmto obsahom absolútne zámerne ignoroval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

    Dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky Jozefovi Kvardovi a prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    vážení páni ministri,

    vážená Národná rada,

    navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov (tlač číslo 324), prerokovať v druhom čítaní.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, počuli ste návrh na prvé hlasovanie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, tak ako ho uviedol spoločný spravodajca Kvarda.

    Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 337 z 20. augusta 1999 a môjho doplňujúceho návrhu ako spravodajcu prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Uveďte ešte gestorský výbor. Ruším hlasovanie. Prosím vás, zrušte hlasovanie na tabuli.

  • Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 13. októbra 1999 a gestorský výbor do 15. októbra 1999.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kvarda. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v mene štyroch poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP podávam návrh, aby sme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní rokovali na budúci týždeň v utorok. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedeným návrhom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny a budeme pokračovať bodom programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o správe štátnych hraníc. Tento bod uvedie minister vnútra pán Pittner. Budeme pokračovať o 13.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v 20. schôdzi Národnej rady.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o správe štátnych hraníc.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 314. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 338.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá podľa § 71 a nasledujúcich zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania návrh zákona o správe štátnych hraníc.

    Správa štátnych hraníc prešla od 1. januára 1993 do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uvedeným dňom Slovenská republika vstúpila do záväzkov, ktoré jej vyplynuli z mierových a medzinárodných zmlúv uzavretých mierovými mocnosťami a predchádzajúcim štátom. Na ich základe je vymedzený priebeh štátnych hraníc so susednými štátmi a určené práva a povinnosti zmluvných strán pri spoločnej správe a údržbe vyznačenia štátnych hraníc.

    Výkon štátnej správy na tomto úseku upravuje doteraz platný zákon číslo 245/1921 Zb. o štátnych hraniciach, prijatý Národným zhromaždením Československej republiky dňa 30. júna 1921. Je to jeden z najstarších právnych predpisov, ktorý Slovenská republika prevzala do svojho právneho poriadku. Tento zákon napriek mnohým politickým a spoločenským zmenám nebol dosiaľ novelizovaný a teda nezodpovedá súčasným požiadavkám. Doteraz upravuje úlohy rozhraničovacích komisií, práva a povinnosti vlastníkov a užívateľov hraničných pozemkov a určuje sankcie za neplnenie povinností, ktoré majú trestať už neexistujúce politické úrady na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Na základe týchto dôvodov sa navrhuje zákon číslo 245/1921 Zb. zrušiť a správu štátnych hraníc upraviť podľa predloženého návrhu zákona.

    Návrh zákona ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku správy štátnych hraníc. Určuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri vytyčovaní, vyznačovaní, zameriavaní a udržovaní vyznačenia, ako aj pri kontrole vyznačenia štátnych hraníc. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy zákon vymedzuje aj nevyhnutný okruh základných pojmov.

    Navrhovaná právna úprava vychádza z princípu suverenity a nedeliteľnosti štátneho územia Slovenskej republiky. Plne rešpektuje spôsob a formu určenia štátnych hraníc podľa platných zmlúv o štátnych hraniciach, ktoré Slovenská republika uzavrela alebo ktorými je viazaná. Zakotvuje povinnosť štátne hranice vyznačiť a definuje spôsoby ich vyznačenia. Zákon dôsledne rešpektuje ústavné a zákonné práva fyzických osôb a právnických osôb dotknuté správou štátnych hraníc, a to najmä ich vlastnícke práva. V súlade s ústavou upravuje náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré tak ako doteraz musia tieto osoby strpieť v súvislosti s výkonom štátnych hraníc. Dôraz kladie aj na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny.

    V súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky sa upravuje pôsobnosť ministerstva vnútra vo veci vydávania preukazov oprávneným fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré budú poverené výkonom prác a ich kontroly na štátnych hraniciach a v ich bezprostrednej blízkosti. Preberá doterajšiu právnu úpravu o práve týchto osôb vstupovať a vchádzať na nehnuteľnosti na štátnych hraniciach. Pre osoby vykonávajúce práce na štátnych hraniciach súvisiace so správou štátnych hraníc sa ustanovuje oznamovacia povinnosť o výkone prác vo vzťahu k vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti a zainteresovaným štátnym orgánom.

    Doterajšia povinnosť fyzických osôb a právnických osôb vyžiadať si pred začatím stavieb, stavebných, technických a iných opatrení na štátnych hraniciach stanovisko, či pri výkone týchto činností nedôjde k ohrozeniu alebo narušeniu priebehu štátnej hranice alebo jej vyznačenia, je daná do súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky a preberá záväzky z medzinárodných zmlúv o spoločných štátnych hraniciach. Návrh zákona vymedzuje skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov na úseku správy štátnych hraníc a sankcie za ne. Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa v plnom rozsahu zruší zákon číslo 245/1921 Zb. o štátnych hraniciach, ako aj ustanovenie § 44 zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tiež s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    návrh zákona o správe štátnych hraníc prerokovala 6. júla tohto roku Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a odporučila vykonať v ňom niektoré menšie úpravy, ktoré boli do návrhu zapracované ešte pred rokovaním vlády.

    Vláda schválila návrh zákona 4. augusta tohto roku bez pripomienok. Z uvedených dôvodov odporúčam návrh zákona o správe štátnych hraníc podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu poslancovi Vladimírovi Faičovi.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o správe štátnych hraníc ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 19. augusta, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitostí podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť, že je aktuálny a veľmi potrebný, pretože ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri správe štátnych hraníc.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o správe štátnych hraníc prerokovať v druhom čítaní.

    Odporúčam, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa, žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podávať ústne prihlášky do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister nechce vystúpiť, pán poslanec tiež nie.

    Budeme hlasovať o tomto bode programu neskôr.

    Ďakujem, pán minister. Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím pána ministra Harnu, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Chcem pripomenúť, že Národná rada na svojej 17. schôdzi vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 282 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 282a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister výstavby a verejných prác István Harna. Prosím pána ministra, aby urýchlene prišiel do rokovacej miestnosti a uviedol návrh zákona.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Prosím pána ministra, aby uviedol návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov do druhého čítania.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov do druhého čítania. Na dnešné rokovanie predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona vám bol predstavený v prvom čítaní na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto mi dovoľte, aby som vás oboznámil s niektorými zmenami, ktoré sú navrhované v porovnaní s platným zákonom o verejnom obstarávaní.

    Na začiatku by som vás chcel oboznámiť s problémom, ktorý rezonoval pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vznikol jeho porovnávaním s terajším platným znením zákona o verejnom obstarávaní. Predložený návrh zákona je nielen koncepčne, ale aj vecne odlišným zákonom. Zákon číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 1994, riešil postup výberu zmluvného partnera iba pre subjekty, ktoré vynakladajú finančné prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí. Z toho dôvodu sa zákon o verejnom obstarávaní nesprávne chápe ako nástroj, ktorým sa zabezpečuje efektívne vynakladanie týchto finančných prostriedkov.

    Z hľadiska filozofie predloženého návrhu zákona je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že sa pod proces verejného obstarávania vzťahujú aj subjekty, ktoré nevynakladajú finančné prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obcí. Verejné obstarávanie sa tu chápe ako proces výberu zmluvného partnera, pričom efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov obstarávateľa je potrebné zabezpečovať už v štádiu rozhodovania o predmete obstarávania, teda pri príprave rozpočtu na nasledujúci rok.

    Aplikácia ustanovení zákona je iba jednou z podmienok efektívnosti. Dôsledná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní ešte nezaručuje, že nebudú uzatvorené zmluvy napríklad na zabezpečovanie nadštandardných alebo zbytočných tovarov, čo sa zásadne prejavuje v hodnotení efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov. Efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obcí musí zabezpečiť zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý v súčasnosti rieši hospodárenie s finančnými prostriedkami iba veľmi všeobecne. Je však potrebné zabezpečiť a prijať takéto pravidlá aj pre ďalšie subjekty, ako napríklad pre verejné inštitúcie, zdravotné poisťovne alebo podnikateľov pôsobiacich na trhu ako prirodzené monopoly v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií. Teda je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto prostriedky vynakladali efektívne.

    Ďalším dôležitým opatrením predkladaného zákona je, že sa podstatne rozširujú kompetencie a inštitút štátneho dohľadu aj na časové obdobia a kroky zamestnávateľa, v ktorých nemohol doteraz zasiahnuť do priebehu súťaže v rámci verejného obstarávania. Je veľmi dôležité, aby boli vytvorené podmienky napríklad na možnosť zrušiť metódu verejného obstarávania v prípade, ak obstarávateľ porušil zásady transparentnosti, nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Veľmi dôležitou úpravou je aj zákaz uzavretia zmluvy v prípade, ak bola na postup obstarávateľa doručená sťažnosť. Významnou zmenou v porovnaní s terajším platným znením zákona je povinnosť zverejňovať všetky metódy verejného obstarávania s výnimkou rokovacieho konania bez zverejnenia. Tým sa zaručuje maximálna informovanosť a transparentnosť pre všetkých podnikateľov, ktorí môžu požadovaný predmet obstarávania dodať, čo významnou mierou podporuje vytváranie konkurenčného prostredia.

    V tejto súvislosti predpokladáme, že zvýšený záujem podnikateľov o účasť vo verejnom obstarávaní vyvolá aj zrušenie platnosti metódy verejného obstarávania pri účasti najmenej troch uchádzačov. Táto podmienka vyvoláva v súčasnosti nezáujem uchádzačov v súťaži, v ktorej nemajú garanciu úspešnosti. Z úprav smerujúcich k zjednodušeniu a skvalitneniu procesu verejného obstarávania je možné poukázať najmä na odstránenie administratívnej náročnosti pri preukazovaní spôsobilosti uchádzačov na účasť v súťaži. Vedením zoznamu podnikateľov pre verejné obstarávanie, ktorí spĺňajú podmienky účasti vyplývajúce zo zákona, sa odstráni jedna administratívna prekážka uchádzačov, najmä vo verejnej súťaži, ktorým je prácne získavanie dokladov požadovaných obstarávateľom pri každej účasti uchádzača v súťaži, a to aj u toho istého obstarávateľa.

    Jedným z ďalších nástrojov smerujúcich ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania je požadovanie odbornej spôsobilosti pre verejné obstarávanie. Tým sa zabezpečí, aby pri účasti zahraničných uchádzačov vo verejnom obstarávaní nevznikli zbytočné medzinárodné spory z titulu nedodržania ustanovení zákona. Medzinárodné skúsenosti potvrdzujú, že nie je vhodné, aby bolo verejné obstarávanie zaradené do rezortného ministerstva. Na odstránenie možnosti vzniku rezortizmu v tejto oblasti a na skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa týmto zákonom zriadi samostatný úrad pre verejné obstarávanie. Jeho kompetencie sú orientované predovšetkým na nezávislé rozhodovanie sporov vo verejnom obstarávaní.

    Z ďalších úloh, ktoré bude tento úrad vykonávať, možno spomenúť najmä zabezpečovanie dôslednej kontroly obstarávateľa pri organizovaní verejného obstarávania, kontrolu obsahu oznámení, vydávaní osobitného periodika verejného obstarávania, v ktorom budú zverejnené okrem oznámení o začatí a o výsledku verejného obstarávania tiež aj oznámenia a rozhodnutia úradu pre verejné obstarávanie. Okrem činností uvedených v návrhu zákona o verejnom obstarávaní bude tento úrad zodpovedať za vypracovanie podporných prvkov pre verejné obstarávanie, ktorými sa zjednoduší proces verejného obstarávania, ako napríklad vzorové súťažné podklady alebo vzorové obsahy zmlúv na dodanie tovarov, služieb a verejných prác.

    Z ďalších problematických okruhov, ktoré boli riešené pri prerokovaní tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, si vás dovoľujem upozorniť najmä na tie, ktoré boli vyslovené vo viacerých výboroch a ktoré si vyžadovali podrobné vysvetlenie. Je to napríklad požiadavka na zvýšenie počtu členov komisie na vyhodnotenie ponúk z 3 na 5 až 7 členov so spresnením ich minimálnej percentuálnej účasti pri hodnotení. Táto požiadavka nie je vhodná, lebo každý člen komisie v súlade s § 35 ods. 8 návrhu zákona hodnotí každú ponuku samostatne na základe vopred oznámených súťažných kritérií. Vzhľadom na to, že sa hodnotenie vykonáva hlasovaním, zvyšovanie počtu členov komisie neovplyvní kvalitu vyhodnotenia. Súčasne je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že obstarávateľmi sú aj malé obce, ktoré nemajú dostatočný počet vlastných odborníkov a pre ktoré môže mať povinnosť zabezpečiť viacčlennú komisiu z externých odborníkov negatívny dosah na ich hospodárenie. Názor, že členom komisie na vyhodnotenie ponúk musí byť osoba odborne spôsobilá na verejné obstarávanie, nie je správny. Odborne spôsobilá osoba na verejné obstarávanie sa využíva na organizovanie a kvalitné vykonávanie metód a postupov verejného obstarávania. Nemusí však byť odborníkom zodpovedajúcim na posudzovanie predmetu obstarávania, čo sa však od člena komisie na vyhodnotenie ponúk vyžaduje.

    Ďalšia požiadavka na rozšírenie o ďalšie subjekty, ktoré budú aplikovať pri výbere zmluvného partnera tento zákon, napríklad obchodné spoločnosti s majoritnou účasťou obce, zvýši záujem o účasť zahraničných podnikateľov uchádzať sa so svojou ponukou na uzavretie zmluvy na predmet obstarávania. Toto by mohlo mať pre ekonomiku Slovenskej republiky viac negatívnych vplyvov, ako napríklad zníženie používania tuzemských zdrojov, tovarov a kapacít. Tieto vplyvy majú aj sekundárny dosah na sociálne prostredie, najmä na zamestnanosť a širšie otvorenie trhu verejného obstarávania.

    Ďalšia požiadavka na doplnenie ďalších obmedzení účasti uchádzačov vo verejnom obstarávaní nad rámec smerníc Európskej únie, ako napríklad environmentálne hľadiská, môže vyvolať negatívne hodnotenie Slovenskej republiky s poukázaním na zavedenie diskriminačných prvkov v našej legislatíve. Požiadavku na účasť Transparens International v komisiách na vyhodnotenie ponúk je možné akceptovať v prípade, ak budú jej členovia vymenovaní obstarávateľom. Ďalšiu ich požiadavku na zavedenie povinného zverejňovania a oznámenia súťažných podkladov alebo iných dokumentov súvisiacich s verejným obstarávaním na internete je možné riešiť v splnomocnení vlády na vydanie nariadenia vlády. Čiže spresnilo by sa to v nariadení vlády.

    Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov svojím obsahom patrí medzi priority uvedené v článku 68 Európskej dohody o pridružení, v ktorom sa členské štáty Európskej únie a Slovenská republika zaviazali k otvoreniu možností zmluvného zadávania verejných objednávok na základe nediskriminácie a reciprocity. Obsah návrhu zákona je aj predmetom odporúčaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie v súlade s kapitolou 12 Bielej knihy upravujúcou oblasť verejného obstarávania. Z nej vyplýva, že jedným zo základných princípov jednotného trhu je vytvorenie rovnakých možností na získanie verejných objednávok pre všetky subjekty. Podmienkou vytvorenia týchto možností je stanovenie nediskriminačných a transparentných pravidiel súťaže v rámci verejného obstarávania. V práve Európskej únie je problematika verejného obstarávania upravená v zmluve o založení EHS v roku 1957 v znení Maastrichtskej zmluvy o Európskej únii z roku 1992 a ich zmien Amsterdamskou zmluvou z roku 1997. V sekundárnej legislatíve je verejné obstarávanie doteraz upravené 6 smernicami Európskej únie a 2 dodatkami k nim.

    V súvislosti s približovaním práva Slovenskej republiky k Európskej únii prijala vláda Slovenskej republiky záväzok prijať novú legislatívu upravujúcu verejné obstarávanie v nasledujúcich dokumentoch: Národný program prispôsobovania legislatívy Slovenskej republiky právu Európskej únie v oblasti vnútorného trhu, Národný program na prijatie acquis communautaire, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Týmito dokumentmi sa Slovenská republika zaviazala, že pripraví novú legislatívnu úpravu procesu verejného obstarávania, v rámci ktorej budú riešené všetky základné princípy európskeho systému verejného obstarávania a riešená problematika vytvorenia nezávislého orgánu dohľadu nad verejným obstarávaním. Preto vláda Slovenskej republiky prijala aj úlohu číslo 60 uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 52 z 20. januára 1999, ktorou sa zabezpečuje splnenie uvedených úloh a zámerov.

    V rámci pracovnej skupiny číslo 1 Voľný pohyb tovaru sa 26. marca 1999 uskutočnil v Bruseli za účasti zástupcov Európskej komisie a zástupcov Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky bilaterálny skríning k verejnému obstarávaniu. Na tomto rokovaní zástupcovia Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky poskytli potrebné informácie o zmenách, ktoré sa v návrhu zákona upravujú.

    Na záver chcem zdôrazniť, že návrh zákona bol predložený na posúdenie Európskej komisii a firme IAH, ktorá je vybraná Európskou komisiou ako právny poradca na implementáciu práva Slovenskej republiky v oblasti verejného obstarávania, ktorých zásadné pripomienky boli premietnuté do návrhu zákona. Preto verím, že svojím rozhodnutím podporíte jeho prijatie v navrhovanom znení vrátane zmien a doplnení vyplývajúcich z prerokovania v 10 výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov Lászlóovi Hókovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a odôvodnil návrh gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a tým podal spoločnú správu k prerokúvanému návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú sme dostali ako tlač 282a, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 371 zo 7. júla 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999, a to týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 132 z 9. septembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona 8. septembra 1999 a uznesením číslo 131a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 7. septembra 1999 a uznesením číslo 182 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 24. augusta 1999 a uznesením číslo 61 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 30. augusta 1999 a uznesením číslo 61 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona 26. augusta 1999 a uznesením číslo 58 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona 7. septembra 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 2 až 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol výbor uznášaniaschopný, žiaľ, z celkového počtu 12 bolo prítomných len 5 poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval vládny návrh zákona 30. augusta 1999 a uznesením číslo 71 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona 9. júla 1999 a uznesením číslo 60 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval vládny návrh zákona 30. augusta 1999 a uznesením číslo 8 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 9. septembra 1999 a uznesením číslo 122 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Máte to v tlači 282a. Ide o 74 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať nasledujúcim spôsobom: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 13, 14, 16, 18, 19, 24, 29, 32, 34, 36, 37, 38, 41, 42, 44, 45, 46, 49, 50, 55, 59, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73 a 74 hlasovať spoločne s návrhom schváliť. O bodoch 6, 7, 11, 12, 15, 17, 20, 21, 22, 23, 25, 26, 27, 28, 30, 31, 33, 35, 39, 40, 43, 47, 48, 51, 52, 53, 54, 56, 57, 58, 60 a 71 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu, lebo predložený návrh je prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužívajú.

    Gestorský výbor zároveň navrhuje na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku toto odporúčanie:

    Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor zároveň so svojím uznesením číslo 132 z 9. septembra 1999 poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predseda. Teraz vás žiadam, aby ste otvorili rozpravu o predloženom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Ivan Šimko a Peter Tatár.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Šimko, po ňom pán poslanec Tatár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr na úvod by som chcel povedať predovšetkým niekoľko poznámok o tom, že tento zákon je mimoriadne dôležitý práve pre akúsi politickú morálku, pretože tam, kde štát platí, platí nie z vlastných prostriedkov, resp. nie z prostriedkov, ktoré by si sám zarobil, ale platí z prostriedkov, ktoré predovšetkým vybral z daní všetkých občanov, a preto ak platí, tak majú občania právo vedieť, za čo platí a či platí za také výrobky, služby a podobne, ktoré sú najlepšie, a nie za tie, ktoré povedzme vyhovujú nejakým štátnym úradníkom.

    Preto tento proces býva v demokratických krajinách upravený veľmi citlivo a veľmi transparantne, a preto je potrebné takýto zákon o verejnom obstarávaní neustále zlepšovať a je potrebné, aby vylúčil čo i len podozrenie alebo pokušenie pre štátnych úradníkov, aby zneužívali to, že sú správcami verejných prostriedkov, na svoje osobné ciele. Z toho dôvodu sa to nazýva tiež verejným obstarávaním, lebo je potrebné, aby tento mechanizmus umožňoval kontrolu verejnosti.

    Myslím si, že zákon, ktorý vláda predložila, spĺňa základné požiadavky na túto normu. Napriek tomu sa však v spoločenskej diskusii o ňom vyskytujú niektoré ďalšie požiadavky na väčšiu účasť verejnosti v tomto procese a v súlade s týmito požiadavkami sme sa pokúsili sformulovať dva pozmeňujúce alebo dva súbory pozmeňujúcich návrhov. Jeden predkladám ja a jeden pán kolega Tatár, z ktorých jeden je takpovediac prísnejší a druhý ponecháva obstarávateľovi do istej miery väčšiu vôľu na to, aby sa rozhodol, či tento mechanizmus využije tak, ako ho navrhnem, alebo či dokáže zdôvodniť, povedzme pred prípadnými podozreniami, prečo ho nepoužil. Teda návrh, ktorý predkladám, je:

    1. V § 34 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:

    "(2) Obstarávateľ môže na zabezpečenie otvorenosti procesu obstarávania vymenovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky."

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

    2. V § 83 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:

    "(4) Podrobnosti o zverejňovaní predbežných oznámení, oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, súťažných podkladov a výsledkov verejného obstarávania ustanovení nariadenie vlády Slovenskej republiky."

    Pokiaľ ide o prvý návrh, ten vlastne zabezpečuje účasť akéhosi pozorovateľa pri verejnom obstarávaní s tým, že tento pozorovateľ sa môže zúčastniť vlastne na verejnom obstarávaní za predpokladu, že s ním obstarávateľ súhlasí, že ho vymenuje, on sa stáva vlastne členom komisie, ale bez toho, že by sám vyhodnocoval ponuku. Je členom, ktorý sa môže povedzme zúčastniť na diskusii a podobne, a má všetky ostatné práva s výnimkou práva vyhodnocovať ponuku.

    Pokiaľ ide o druhý bod, o ňom už hovoril vo svojom úvodnom vstupe aj pán minister. Ide v postate o nariadenie vlády, ktoré jednak môže stanoviť rozličné podrobnosti tohto procesu, ale môže taktiež zabezpečiť požiadavku, ktorá sa dnes už v spoločnosti zjavuje, aby sa vyhlasovali, zverejňovali tieto oznámenia aj prostredníctvom elektronickej siete internetu. Aj keď si uvedomujeme, že v tejto chvíli, ak by sme takéto niečo priamo vložili do právneho predpisu, do zákona, vlastne by sme urobili takpovediac trošku prirátsky vstup s niečím, čo ešte nie je súčasťou nášho právneho poriadku, čo je nepochybne moderný prístup a treba sa tým v blízkej budúcnosti zaoberať. Ale myslíme si, že nepatrí do tejto právnej normy, ale treba sa touto otázkou zaoberať predovšetkým vo všeobecnej norme, ktorú zatiaľ nemáme a ktorá sa zatiaľ pripravuje ako poslanecká iniciatíva, v norme, ktorá bude upravovať poskytovanie informácií orgánmi štátu a orgánmi územnej samosprávy.

    Obidva tieto návrhy sme prerokovali so zástupcom predkladateľa pánom ministrom Harnom. Pán minister Harna sa vyjadril, že akceptuje oba návrhy, tak prosím ctené kolegyne a vážených kolegov o podporu tomho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem predovšetkým vyzdvihnúť, že budeme môcť čoskoro schváliť tento zákon. Chcem ho celý podporiť. Po ďalšie chcem podporiť pozmeňujúce návrhy môjho predrečníka pána poslanca Šimka a pridať ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý je podobný alebo ide vlastne rovnakým smerom, ako bol predchádzajúci návrh, a to je využívať verejné peniaze pod dohľadom verejnosti.

    Môj pozmeňujúci návrh je tiež pre § 34, ktorý hovorí o zostavení komisie pre verejné obstarávanie. Navrhujem doplniť nový odsek 2, ale v prípade, že bude prijatý, a verím, že bude prijatý pozmeňujúci, doplňujúci návrh pána poslanca Šimka a ostatných poslancov, ktorí sú pod ním podpísaní, tak potom by môj i ďalších poslancov pozmeňujúci návrh mal číslo 3 a pôvodné odseky 2 a 3 sa prečíslujú na odseky 4 a 5.

    Návrh znie: Do § 34 doplniť nový odsek:

    "Obstarávateľ je povinný vymenovať najmenej jedného člena a najviac jednu tretinu členov komisie z občanov Slovenskej republiky na základe ich vlastného požiadania. Títo občania nesmú byť objednávateľom ani zaujatí vo vzťahu k objednávateľovi a vzťahujú sa na nich požiadavky podľa § 34 ods. 4 a a 5." Dnešné pôvodné odseky 2 a 3.

    Analogický návrh - odporúčam doplniť do § 55, ktorý hovorí o zostavovaní poroty a ten návrh znie: Doplniť nový odsek 2:

    "(2) Obstarávateľ je povinný vymenovať najmenej jedného a najviac jednu tretinu členov poroty z občanov Slovenskej republiky na základe ich vlastného požiadania. Títo občania nesmú byť objednávateľom ani zaujatí vo vzťahu k objednávateľovi a vzťahujú sa na nich požiadavky ako na člena komisie na vyhodnocovanie ponúk podľa § 34 ods. 3 a 4, resp. 4 a 5."

    Cieľom tohto návrhu je čo najviac rozšíriť nezávislú kontrolu procesu verejného obstarávania. Pre objednávateľa to zakladá povinnosť v prípade, že prihlásení občania spĺňajú podmienky, a to je bezúhonnosť, odbornosť v predmete obstarávania, vylúčenie konfliktu záujmu vo vzťahu k uchádzačovi a podľa tohto návrhu aj vo vzťahu k objednávateľovi, že musí vymenovať, ak sú takí prihlásení, najmenej jedného a najviac jednu tretinu. Nezakladá to povinnosť obstarávateľa vymenovať ich napríklad v poradí, ako sa prihlásili, ani žiadne iné kritérium, ktoré zatiaľ nie je dané. Myslím si, že by bolo dobré prijať oba pozmeňujúce návrhy na doplnenie komisie, pretože jeden umožňuje nezávislé pozorovanie, monitorovanie otvorenosti, transparentnosti procesu verejného obstarávania a druhý umožňuje nezávislým odborníkom priamo sa podieľať v komisii na výbere.

    Chcem požiadať o podporu oboch pozmeňujúcich návrhov, aj pána poslanca Šimka, aj toho, ktorý predkladám ja zároveň so skupinou poslancov, pretože sa s ním stotožnili poslanci zo všetkých štyroch klubov vládnej koalície, a zároveň chcem podporiť celý návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco.

  • Chcel by som zareagovať, aby ste, pre boha živého, neakceptovali návrh, ktorý predložil pán poslanec, pretože ak dáme do kritérií na výber niekoho v konkurze jeho odbornosť, tak môžem povedať, že členovia HZDS sú všetci neodborníci, lebo ak existujú aj nejakí sympatizanti, to znamená tretina obyvateľov Slovenska, ak existujú objektívne kritériá, aby som posúdil odbornosť niekoho, kto je vlastníkom firmy a zamestnáva odborníkov, dajme tomu on nemusí byť ani odborníkom v danej problematike. Je to ďalší z krokov, ktorým sa Demokratická strana snaží ovládať celú koalíciu. Vytvára si kritériá, také kriteriálne prostredie, aby si tam potom mohla napchať svojich ľudí, podobne ako v radách, ktoré ovládajú médiá a takto manipuluje celou spoločnosťou.

    Prosím vás, kritériá na výber musia byť parametrizovateľné. Kritériá, ktoré sú založené na tom, že niekto si bude myslieť, že niekto je odborník alebo nie je odborník, tam nemôžu byť. Ak ich tam niekto chce dostať, tak iba preto, aby mohol neobjektívne pôsobiť v takomto orgáne, aby si mohli presadzovať svoje úzke osobné alebo skupinové záujmy. A toto Demokratická strana veľmi šikovne krok po kroku robí. Dá sa povedať, že 1 % politickej sily dnes ovláda 50 % ekonomiky a spoločenského života na Slovensku. Pozor na tento návrh. Prosím vás, neodhlasujte ho.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce reagovať na rozpravu pán minister? Nie. Ďakujem.

    Pán spravodajca? Nie.

    Hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy budeme neskôr.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 292. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 296.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslankyňa Mária Angelovičová.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie zákona o verejnom obstarávaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (tlač číslo 292).

    Cieľom predloženého návrhu je umožniť osobe uzatvárajúcej manželstvo zachovať si svoje pôvodné priezvisko, ktorým sa stala známou v určitom profesionálnom či územnom spoločenstve alebo spoločenskom postavení a zároveň chce uzatvoriť manželstvo aj prijatím priezviska manžela. K nadobudnutiu spoločných priezvísk manžela sa vyžaduje súhlasná vôľa oboch manželov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, doterajšie platné zákony týkajúce sa tejto problematiky dávajú možnosť osobám uzatvárajúcim manželstvo dohodnúť sa na spoločnom priezvisku, ktoré je priezviskom jedného z nich, alebo možnosť ponechať si svoje doterajšie priezvisko. Neumožňujú žene v úradnom styku zvoliť si dve priezviská, napríklad priezvisko muža a svoje doterajšie priezvisko, a tým sa vlastne žena dostáva do nerovnoprávneho postavenia voči mužom, lebo práve ona je prinútená takto voliť medzi tradíciou obvyklé, až na malé výnimky, a svojím predchádzajúcim životom, t. j. svojím predchádzajúcim budovaním kariéry. V dôsledku tejto skutočnosti, ak si potom žena zvolí alternatívu, že naďalej bude používať svoje doterajšie priezvisko, vlastne ignoruje tradíciu, je to vlastne nepísaný zákon, čo oprávnene môže u jej manžela vyvolať nedôveru a nedorozumenie v tom zmysle, že jeho budúca manželka si ho nedostatočne váži, keďže nechce používať jeho priezvisko.

    Na druhej strane, ak vyhovie tradícii, stráca sa zo svojho profesionálneho života ako osobnosť, zrieka sa svojho úspešného postupu v povolaní, vzdáva sa akýchkoľvek výsledkov svojej doterajšej činnosti a môže si odznova budovať svoju kariéru pod novým menom, pod ktorým ju pozná iba najbližší okruh ľudí, ale už nie v pôvodnom profesionálnom či územnom spoločenstve, ku ktorému ju spájalo pôvodné meno.

    V Českej republike je umožnené používať dve priezviská a podľa môjho názoru tento príklad je nasledovaniahodný. V Slovenskej republike sa vyskytujú dve priezviská najmä v oblasti kultúry, vedy a výskumu. Používajú sa aj vo svete. Uvediem z mnohých iba dva príklady z politického života. Exmanželka prvého černošského prezidenta Nelsona Mandelu pani Madikizelová-Mandelová alebo prvá prezidentka zvolená v lotyšskom parlamente pani Vikeová-Freibergová.

    Práve v Európskej únii je problematika zákonom neupravená. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku číslo 2964/1999 vyjadrila nesúhlas s predloženým návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákon číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

    Podľa stanoviska vlády Slovenskej republiky predložený poslanecký návrh má viaceré vážne nedostatky z právneho a legislatívnotechnického hľadiska. Návrh zákona podľa uvedeného stanoviska vlády nie je legislatívne dobre riešený. Toto stanovisko vlády Slovenskej republiky predkladatelia návrhu na vydanie zákona akceptujú a osvojili si ho. Nedostatky sú ľahko odstrániteľné.

    Z vecnej stránky predkladaný návrh na vydanie zákona má svoje opodstatnenie. Som o tom hlboko presvedčená, a preto chcem z tohto miesta v mene skupiny poslancov vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o vyjadrenie podpory na schválenie tohto návrhu na vydanie zákona a jeho postúpenie do druhého čítania.

    Ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu poslancovi Kovačičovi.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh skupiny poslancov bol poslancom Národnej rady doručený dňa 7. júla 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a zákona číslo 91/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (tlač 282), prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predseda, odporúčam otvoriť k danej problematike rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    moje vystúpenie bude veľmi krátke, stručné a verím, že vás veľmi nepobaví. Ale keď pani poslankyňa, predkladateľka ako jeden z hlavných dôvodov uviedla zrovnoprávnenie žien s mužmi v otázke priezviska, ja sa pýtam, či neuvažovala o zrovnoprávnení aj mužov v tomto návrhu v prípadoch, keď oni prijmú priezvisko svojej manželky. Aby sme tu nemali zase reťazovú reakciu.

  • Prítomným pánom ďakujem za potlesk.

    Pretože nie sú ojedinelé prípady, keď muž sa zriekne svojho priezviska a sleduje priezvisko svojej manželky. Potom argument, ktorý ste uvádzali - vzhľadom na ekonomiku času to nebudem všetko opakovať -, myslím si, že by bolo náležité dať túto možnosť zákonne aj mužom a potom by sme mohli povedať, že skutočne sme urobili krok do legislatívy, ktorý obe strany dostáva na pozíciu, ktorá je rovnoprávna.

    K obsahu predmetného legislatívneho návrhu nemám žiadne ďalšie vecné pripomienky, aj keď si myslím, že nie toto je problém, ktorý najviac trápi slovenské ženy, teda viac ich bude trápiť perspektíva zvýšenia veku odchodu do dôchodku, ale nechcem o tom hovoriť, pretože predsedajúci by ma asi veľmi správne zastavil, že to nie je predmetom legislatívneho návrhu. Obsah môjho vystúpenia tkvie v tom, že chcem inšpirovať pani predkladateľku, aby pani poslankyňa zvážila a uvážila to, čo som povedala.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Hlasovanie k tomuto bodu uskutočníme neskôr.

    Ďakujem pani poslankyni Angelovičovej, pánu poslancovi Kovačičovi.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Mesiarika a Ľubomíra Dzuráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána Mesiarika, aby uviedol tento návrh zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážení hostia,

    predkladám ctenej snemovni návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali v tlači 300. Týmto návrhom chceme a navrhujeme s kolegom poslancom v § 3 citovaného zákona ustanoviť 1. október ako pamätný Deň energetiky.

    Vážené poslankyne, poslanci, návrhom na ustanovenie určitého dňa v roku ako pamätného dňa energetiky by bolo vhodné právnou normou reagovať na historický vývoj energetiky Slovenskej republiky, na jej význam, určujúce postavenie a vyspelosť hospodárstva ekonomiky štátu aj vzhľadom na extrémnosť podmienok, v akých sa energetika vykonáva, rodí, transformuje a v akých podmienkach zamestnanci energetiky pracujú.

    Prijatím takejto normy by sme chceli čestne, úprimne a primeranou formou prejaviť spoločenské ocenenie práce v energetike Slovenska a legislatívne upraviť doteraz len tradíciou pripomínanú významnú udalosť v živote spoločnosti, akou bolo napríklad dokončenie plošnej elektrifikácie Slovenska. Prečo práve 1. október? Spomeniem len tri veľmi významné udalosti, a to 1. október 1920, keď vlastne na Slovensku začala pôsobiť prvá spoločnosť, ktorá začala energetiku organizovane vyvíjať, vykonávať, vyrábať. V roku 1942 vznikla účastinná spoločnosť Slovenské elektrárne. Ale čo považujeme za najdôležitejšie, je, že v prvých októbrových dňoch v roku 1960 bola elektrifikovaná posledná dedina, posledná obec alebo celé Slovensko.

    Chcel by som požiadať, vážené poslankyne, poslanci, aby ste zvážili náš návrh aj napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky nás nepochopila a nesúhlasí s týmto návrhom z dôvodu, že v návrhu spomíname raz deň energetikov, raz deň energetiky. Chcem pripomenúť, že navrhujeme Deň energetiky a pojem deň energetikov sa spomínal len v dôvodovej správe ako historická udalosť, že energetici si takýto deň bez toho, že by to bolo v zákone, uctievajú. V návrhu je jasné, že chceme navrhnúť Deň energetiky, a nie energetikov.

    Vláda pripomína, že k tomuto návrhu by mala byť určitá historická udalosť. Spomenul som tri, no je ich viac. Ale skutočne za tú najvážnejšiu udalosť považujeme deň, keď u nás došlo k plnej elektrifikácii. A ako je to vo svete? To je ďalšia pripomienka vlády. Môžem vám zodpovedne povedať a do ďalšieho čítania pripravíme, ak chcete, konkrétne návrhy aj písomne, že krajiny Európskej únie v mnohých prípadoch a vo väčšine takéto niečo majú. Zdôvodnenie vlády, že by si aj ďalšie rezorty pýtali také dni, čo by znamenalo infláciu pamätných dní, myslím si, že neobstojí. Porovnávať elektrifikáciu, energetiku, energiu ako takú, ktorá doniesla sociálnu, ekonomickú revolúciu a tak ďalej, nie je možné porovnávať s tým, ako pripomína vláda, že by si mohli svoj deň pýtať aj "textiláci" alebo nejaké iné manufaktúry.

    Preto vás prosím a vyzývam, zvážte tento návrh, a už keď nemôžeme dať týmto 22 000 ľuďom niečo iné, pretože je problém v pokladni, je problém v ekonomike, dajme im aspoň toto spoločenské uznanie. Prosím, aby ste podporili návrh do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá poslancovi Františkovi Mikloškovi, aby vystúpil k uvedenému návrhu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 300), predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 303 z 12. júla 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 69 z 30. augusta 1999.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenia a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave neodporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Dzurák, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Hlási sa aj pán poslanec Mikloško, čiže traja poslanci, prvý pán poslanec Dzurák, posledný pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Dzurák.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pán poslanec Mesiarik zdôvodnil historický návrh na pamätný Deň energetikov. Chcel by som sa vyjadriť trošku odborne ako človek, ktorý má elektrotechnické vzdelanie a pracoval 25 rokov v tomto odbore, ale napriek tomu sa nevzťahuje pamätný Deň energetikov na mňa, lebo nie som a nikdy som nerobil v elektrárňach ani v rozvodných závodoch.

    Podľa môjho názoru energetiku nemožno porovnávať s inými odvetviami národného hospodárstva. Energetika je totiž jeho tepnou, jeho základným zdrojom. Nič v histórii ľudstva dosiaľ tak pozitívne nezmenilo život ako elektrická energia. Jej zavedenie do výroby, domácností a vôbec do života celkom zmenilo a spríjemnilo náš život. Začala sa doslova elektrotechnická revolúcia, ktorá pokračovala úžasným rozvojom vedy a techniky, ktorých výsledky sú pre nás dnes už úplnou samozrejmosťou. No skúste si len na chvíľu predstaviť, že by Bratislava bola čo len 24 hodín bez elektrickej energie. Ak nieto vody, tú môžeme doviezť, ak nieto elektriny, je to kolaps. Preto elektrická energia je nielen prioritou súčasnosti, ale dovolím si povedať, i prioritnou energiou budúcnosti. Možno i preto, že sa dá vyrábať z viacerých zdrojov a jej rozvod je ekologicky úplne čistý. Navyše je to nevyčerpateľný zdroj energie a do budúcnosti veľmi perspektívny a rozvíjateľný.

    No nielen dôležitosť elektrickej energie je dôvodom nášho návrhu na pamätný deň. Deň energetikov z odborného hľadiska osobne vnímam ako morálne ocenenie vysokej odbornosti, spoľahlivosti a zodpovednosti. Je to vzdanie úcty tým, ktorí stáli pri zrode výroby rozvodu elektrickej energie, i tým, ktorí to postupne všetko rozvíjali, zdokonaľovali, ako aj tým, ktorí dnes za každých podmienok zabezpečujú jej výrobu a rozvod. Deň energetikov bude sviatkom, ktorým morálne oceníme ľudí v každom regióne, v meste či väčšej obci, lebo rozvodné siete sú jednoducho všade. Myslím si, že prijatím tohto návrhu vôbec nepodceníme iné odvetvia nášho hospodárstva, len zvýrazníme jeho hlavnú životodarnú tepnu, a to je elektrická energia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu nášho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážení páni poslanci,

    je to moje najkrajšie a najkratšie vystúpenie v tomto parlamente. Vážení páni poslanci, tento parlament sa začína zahlcovať všelijakými podivnými návrhmi zákonov, ale to, čo by sa tu malo riešiť, je ekonomika, ktorá sa rieši len okrajovo. Pýtam sa predkladateľov návrhu, na čo nám bude Deň energetikov, keď všetky energetické zariadenia vrátane rozvodných sietí táto vláda chce odovzdať do rúk zahraničným monopolom ich privatizáciou. Takže naozaj, vážený pán Dzurák, nám ostane iba Deň energetikov. Želám vám, aby ste ho vždy zdarne oslávili. Ja si energetikov vážim, pretože môj brat je v železiarňach, už 33 rokov robí elektrikára v teplárni, takže aj jemu potom želám, ak to schválite, aby to dobre oslávil, ale ja sa určite s vaším návrhom nestotožňujem.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Dzurák ako posledný.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Cuper, že také ľahké neviete. Ten Deň energetikov bude na to, aby sa zahraniční privatizéri prišli predstaviť tomuto národu.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurák.

  • Pán poslanec Cuper, nebol by som taký pesimistický. Myslím si, že keď podporíte tento návrh na pamätný deň, že jednoducho spoločne tú energetiku uhájime, spoločne ju určite uhájime. Len by sa žiadalo aj od vás trochu viac podpory pre nás.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som prečítal všetky pamätné dni, ktoré existujú na Slovensku. 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva, 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, 4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - zrušený od 11. 7. 1996, 7. jún - výročie Memoranda národa slovenského, 5. júl - Deň zahraničných Slovákov, 17. júl - výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, 4. august - Deň Matice slovenskej, 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady, 6. október - Deň obetí Dukly, 27. október - Deň Černovskej tragédie, 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra, 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa, 31. október - Deň reformácie, 17. november - Deň boja proti totalite, 30. december - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.

    Z dôvodu, že koncepčne Deň energetikov vôbec nezapadá do pamätných dní, neodporúčam, aby sa niečo takéto zavádzalo, alebo keď, tak potom si musí nejaká zvláštna komisia sadnúť a povedať, akým spôsobom v našom kalendáriu chce chápať pamätné dni. Ale otvárame niečo, čo je nesystémové, a preto si myslím, že nie z neúcty voči energetikom alebo z neúcty voči navrhovateľom, ale jednoducho to systémovo treba premyslieť a potom prípadne pokračovať ďalej.

    Z tohto dôvodu neodporúčam, aby návrh išiel do druhého čítania.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška - pán poslanec Baco, pán poslanec Zlocha ako posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco.

  • Chcel by som poprosiť pána poslanca Mikloška, aby si to ešte rozmyslel, či nezmení svoj názor. Ponúkol by som mu za poľnohospodárov, že by sme boli ochotní zameniť Deň poľnohospodárov za platy energetikov. Vzdáme sa Dňa poľnohospodárov, áno, v prospech Dňa energetikov, keď nám energetici umožnia, aby sme mali v poľnohospodárstve také platy ako v energetike. Pretože v energetike sú 2,5-násobne vyššie platy ako v poľnohospodárstve. Vôbec týmto nechcem bagatelizovať prácu energetikov, nechcem ju vyzdvihovať nad prácu poľnohospodárov, naopak, veľmi si tú prácu vážim. S energetikmi spolupracujeme najmä v oblasti vodného hospodárstva a vodnej energetiky. Ale chcem ešte raz povedať, že skutočne je to niečo celkom nové v našich pamätných slávnych a slávnostných dňoch oproti tomu, čo máme zavedené v systéme. Je to mimo tohto systému. Otvára to celkom nový priestor. Chcel som tým jemne naznačiť, že keby bol Deň energetikov, myslíme si, že by mal byť potom Deň poľnohospodárov, potravinári by mohli chcieť Deň potravinárov, vodári vodárov, obuvníci obuvníkov a tak ďalej. Nebagatelizujem to, len ak by sa mal tento návrh realizovať, tak vyvolá, samozrejme, celú reťaz ďalších opodstatnených a veľmi seriózne zdôvodniteľných návrhov. Podporujem názor pána poslanca Mikloška.

  • Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    vážení poslanci Národnej rady,

    nekontroloval som si označenie pamätných dní v kalendári, ale pokiaľ si dobre pamätám, za socializmu sa oslavovalo veľké množstvo rôznych dní, ktoré boli venované stavbárom, baníkom, geológom, ale v tom čase aj energetikom. Dokonca sme ich spolu oslavovali, pán poslanec. Bol to vtedy pamätný deň? A prečo chceme teraz určiť jeden deň 1. október osobitne energetikom? Viem, že energetici robia záslužnú prácu, veď nakoniec energia hýbe naším priemyslom a dodáva teplo aj energiu do našich bytov. Ale napriek tomu si myslím, že potom každá profesia bude chcieť mať svoj pamätný deň. Myslím si, že poľnohospodári napríklad nemajú osobitne určený a v kalendári zaznamenaný pamätný deň, napriek tomu oslavujú dožinky.

    Tak si myslím, že osobitne určovať pamätný deň nie je potrebné. Ale energetici tak či onak zrejme spolu s baníkmi v týchto dňoch oslavujú svoju prácu.

  • Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    pán predseda,

    treba povedať niekoľko slov, lebo mám taký pocit, že sa nepochopil náš návrh, že sme neboli pochopení, a mrzí ma jedno, že nevieme doceniť a nevieme skutočne pochopiť, že zmiešavať dokopy jedno s druhým je veľmi ťažké a asi sme slabo vysvetlili a nepresvedčili vás, že energetika je skutočne vec, ktorá nás prebudila k súčasnému životu, životnej úrovni. Tiež nikomu nevyčítam, koľko je či už takých alebo onakých sviatkov. Dalo by sa veľa vyratúvať a pozerať do kalendára alebo do knihy. Myslím si, že to málo, čo môžeme dať, by nás nezabilo.

    A filozofia, že neriešime podstatné veci, že chceme také maličkosti, prosím, aj to je filozofia. Dva dni sme riešili ekonomický zákon alebo koncepciu, nie zákon, ale koncepciu. Ale keď môžeme aspoň niečo urobiť, to, čo nestojí toľko, na čo nemáme peniaze, čo nestojí skoro nič, vidíte, vzájomne sa už nejako nechápeme. Ešte raz prosím, aby sme dobre zvážili takúto možnosť, takéto, povedal by som, spoločenské gesto. Nevidím to ako infláciu. Nevidím to ako nebezpečenstvo. Energetici si rovnako budú svoj sviatok oslavovať, určite áno, alebo si nájdu deň, to si môžeme aj my kedykoľvek, keď si povieme, že ideme niečo osláviť. Ale myslím si, že toto odvetvie rozhýbalo život a ešte bude dlho hýbať, a to nie je elektrická energia, to je energia, energetika ako taká a zaslúži si pozornosť. Zdôrazňujem, mnohé krajiny únie to majú a nemajú pocit, že by niekoho diskriminovali. Prosím, zvážte ešte raz náš návrh.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem, pán poslanec.

    Hlasovať budeme v spoločnom bloku všetkých zákonov, ktoré sme dnes prerokovali.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 318.

    Prosím pána poslanca Bohunického, aby uvedený návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    ctená snemovňa,

    predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Niet azda v slovenských dejinách rozporuplnejšieho dňa, ako je 28. október, pred časom až trojjediný sviatok oslavovaný skôr ako Deň znárodnenia či Deň podpisu Zmluvy o česko-slovenskej federácii, menej už ako Deň vzniku prvej Česko-slovenskej republiky. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa v roku 1993 tento deň stal na Slovensku celkom obyčajným, akoby 75 rokov našej novodobej histórie zmizlo.

    V našej rodine a v mojom okolí sa vždy s úctou hovorilo o 28. októbri 1918 ako o vzniku nášho spoločného štátu. Viem, že každý národ si váži svoje dejiny, svoju históriu a k tej našej patrí 28. október minimálne tak, ako ktorýkoľvek z 15 pamätných dní Slovenskej republiky.

    Vo všeobecnej časti dôvodovej správy predkladanej novely zákona číslo 241 spomínam iba niektoré historické skutočnosti, ktoré 28. októbrom 1918 zavŕšili spoločné úsilie českého a slovenského národa o vytvorenie spoločného štátu. V súčasnosti je ťažké veštiť, aké by boli osudy slovenského národa v dynamicky a bolestne sa vyvíjajúcej Európe. Jedno je však isté, bez 28. októbra 1918 by ťažko vyústil vývoj slovenskej štátnosti do vzniku samostatnej zvrchovanej Slovenskej republiky. Vznik Česko-slovenskej republiky je teda významný medzník v slovenských dejinách. História, ale i súčasnosť nás preto zaväzujú, aby sme na pôde Národnej rady Slovenskej republiky schválili 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu za pamätný deň Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Spoločným spravodajcom pri tomto bode je opäť pán poslanec Mikloško. Prosím, aby vystúpil k tomuto návrhu zákona.

  • Dostali sa mi tie najkomplikovanejšie zákony, pokúsim sa s tým nejako vysporiadať.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    kolegyne, kolegovia,

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Buhunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 318), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 318 z 11. augusta 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 70 z 30. augusta 1999.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktoré dopĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 318 z 11. augusta 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, za gestorský výbor a tak ďalej... To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Húska, pán poslanec Tatár, pán poslanec Mikloško. Posledný ústne prihlásený je pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    chcel by som najskôr urobiť jedno rozhodné vyhlásenie, že si myslím s veľkou väčšinou slovenskej spoločnosti, že česko-slovenský štát bol skutočne záchranným zariadením tak pre český národ a českú spoločnosť, ako pre slovenský národ a slovenskú spoločnosť. Považujem to naozaj za veľmi dôležitý štátotvorný akt, ktorý nám pomohol v podstate dobehnúť obdobie, ktoré bolo pre nás veľmi kruté, hlavne počas veľmi tvrdého asimilačného tlaku v bývalom Uhorsku. V tomto zmysle slova považujú všetci uvážliví ľudia na Slovensku Česko-slovenskú republiku za veľmi dôležitý štátny útvar, ktorý nám pomohol aj kultúrne, aj štátoprávne, aj politicky dozrieť.

    Ale, priatelia, práve z tých dôvodov si myslím, že nemáme čo robiť nejaké, povedal by som, devotné akty. Veď my 30. október, v ktorom sa hlási Slovensko ako dobrovoľný prihlasovateľ k vytvoreniu spoločnej Česko-slovenskej republiky, máme za pamätný deň. Týmto aktom práve vyjadrujeme skutočnosť, že sme sa pozitívne postavili k vytvoreniu nového štátneho útvaru v priestore bývalej dunajskej monarchie. A v tomto zmysle slova je celkom oprávnené, aby sme oslavovali naše rozhodnutie o pristúpení do vtedajšieho spoločného štátu, a nie aby sme oslavovali vtedy, keď v podstate naozaj ani naše politické špičky sa nezúčastnili na tomto akte a bol to akt českého národa. Je celkom oprávnené, že český národ sa k tomuto aktu takto stavia. A náš 30. október vyjadruje naše vtedajšie odhodlanie rozviazať vzájomné tisícročné vzťahy s Uhorskom a vojsť do Česko-slovenskej republiky. Nie je dôvod, aby sme z týchto dôvodov prenášali alebo dokonca rozmnožovali počty pamätných dní. My si predsa preto nebudeme menej ctiť samotný význam vzniku Česko-slovenskej republiky. Priatelia, ani politicky to nie je správne formulované a v takomto zmysle vás ako navrhovateľov nebudú správne chápať ani ľudia.

    Som presvedčený o tom, že nemáme dôvod, aby sme zakrývali náš pozitívny vzťah k vzniku tohto štátu, a nemáme dôvod, aby sme nejakým spôsobom zoslabovali našu suverénnu vôľu vtedajšieho politického telesa, Slovenskej národnej rady, ktorá urobila vyhlásenie o rozviazaní vzťahu s Uhorskom a o pristúpení do Česko-Slovenska. Z týchto dôvodov považujem návrh za neadekvátny, politicky nešikovný, a preto ho neodporúčam prijať.

  • S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Cuper a pán poslanec Tatár.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Tatár sa prihlásil ako druhý do rozpravy. Takže prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tatár a posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi len pripomenúť, že dátum Martinskej deklarácie je nie 29. október, ale 30. október 1918.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Števček, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcel by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána Húsku, kde hovorí, že Česko-slovenská republika Slovákom pomohla národne a politicky dozrieť. To je absolútna pravda, iba dodávam, že každý historik musí potvrdiť, že dozrievanie národného a politického vedomia slovenského národa sa dialo práve v polemickom vzťahu k českému národu, ktorý čoskoro po roku 1918 prejavil aj svoje imperiálne, ak nepoviem, priam imperialistické vzťahy k Slovensku. V deklarácii, ktorá sa tu spomína, sa napríklad veľmi zaujímavo a pekne hovorí o osobnosti slovenského národa a o jeho národných právach. O osobnosť slovenského národa pripravovala celá Česko-slovenská republika Slovákov veľmi premysleným spôsobom. Nech už pripomenieme jazykové záležitosti, potom neskôr autonómiu, po roku 1945 zase nech spomenieme kampaň proti buržoáznemu nacionalizmu, kampaň za neuznanie Slovenského národného povstania a tak ďalej a tak ďalej. Nejde skutočne o výpis činov a výčinov českého vzťahu k Slovákom, ide o fakt, že históriu Slovákov a ich celých dejín si treba vážiť; a nie je ešte jednoducho politický čas na to, aby sme si s láskou pripomínali 28. október, pri všetkom pozitívnom, čo sa tu povedalo, pravdaže. Bude to možno o nejakých 100 rokov.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Húsku, kde hovoril, že Slováci dozreli alebo mali možnosť dozrieť v prvej Česko-slovenskej republike. Myslím si, že by boli dozreli aj vo vlastnom štáte, a nevidím nijaký dôvod na to, tak ako to povedal aj pán profesor Števček, aby sme oslavovali deň, keď sa český národ stal imperiálnym národom a Slováci prešli z jedného područia, z maďarského do českého.

    Nemyslím si, že by niektorý národ oslavoval svoje začlenenie do koloniálnej sústavy niektorého iného národa. Ak by sme touto filozofiou išli, tak by sme u našich proletárskych internacionalistov mohli dosiahnuť aj to, že by sme potom mohli oslavovať aj ďalšie začlenenie alebo prvé začlenenie, to znamená nastúpenie svätého Štefana na uhorský trón a jeho ustanovenie za uhorského kráľa, alebo potom aj niektoré ďalšie ako Víťazný február a ďalšie sviatky, ak by sme išli touto filozofiou. Nemám nič proti českému národu. Myslím si, že postavenie Slovákov sa naozaj diametrálne zlepšilo od koloniálneho vzťahu Maďarov, keď sme boli v ich područí, ale nebol to dôvod na nejakú vážnu oslavu, pretože máme iné sviatky, ktoré by si zaslúžili oslavu, ako napríklad vznik prvej Slovenskej republiky alebo vyhlásenie slovenskej autonómie, ale rozhodne nie za pamätný deň 28. október, to rozhodne nemienim podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár a po ňom pán poslanec Mikloško ako posledný.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi v mene Demokratickej strany podporiť návrh na 28. október ako pamätný deň, ale chcem ešte poznamenať, že pre nás, pre Demokratickú stranu, ale myslím si, že nielen pre nás, je to širšie. Sú štyri významné dátumy v tomto storočí, o ktorých si myslíme, že aj pre budúcnosť by sa tam mali uberať pamätné dni a štátne sviatky Slovenskej republiky. Je to 28. október 1918 - vznik Česko-slovenskej republiky, ktorý pre Slovenskú republiku znamenal štátnosť, znamenal vymedzenie územných hraníc, znamenal úradné používanie slovenského jazyka a v neposlednej miere znamenal demokraciu a rozvoj demokracie a jej inštitúcií.

    Ďalším dátumom je 29. august 1944 - Slovenské národné povstanie, dátum zápasu proti fašizmu, ktorý aj u nás doma, aj vo svete je oceňovaný ako návrat Slovenska medzi demokratické európske krajiny. Treba povedať, že to bol naozaj široký, nie nejakou jednou politickou stranou - a hovorím to aj preto, že Demokratická strana vznikla v Slovenskom národnom povstaní - modifikovaný alebo vedený boj, ale celonárodný boj, ktorý patrí k tým štyrom najvýznamnejším dátumom.

    Ďalší dátum bol 17. november 1989, a to je čerstvé výročie konca komunizmu, kde si verejnosť aktívne vynútila v Česko-slovenskej republike, ale aj na Slovensku prechod do otvorenej spoločnosti a do ďalšieho návratu medzi európske demokratické krajiny.

    A posledným dátumom je 1. január, vznik Slovenskej republiky, ku ktorému treba povedať, že ozaj hodnotným a pamätným dňom pre všetkých bude vtedy, keď tu bude naozaj právo a vláda zákona a právny štát a dobudované demokratické inštitúcie, o čo sa minimálne v tomto volebnom období, dúfam, definitívne zaslúžime. Z tohto hľadiska, hovorím v mene Demokratickej strany, očakávame, že v budúcnosti budú usporiadané aj štátne sviatky Slovenskej republiky, a preto podporujeme tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky - páni poslanci Osuský, Húska, Cuper a Zlocha. Posledná je pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcel by som podčiarknuť štyri pamätné dni v dejinách demokratického vývoja národov žijúcich na našom území v tomto storočí. Ale hneď by som chcel konštatovať, že na rozdiel od poslancov, ktorí vystupovali predtým, som hlboko presvedčený, že 28. október je i slovenským sviatkom. Ak by sme tvrdili, že nemá s nami nič spoločné - a v tom teda dopĺňam pána poslanca Tatára -, tak by to bol sebaklam.

    V tých dňoch okolo 28. októbra 1918 sa na udalostiach, ktoré otvorili možnosť slovenským národovcom a demokratom pripojiť sa v Martinskej deklarácii k vízii spoločnej demokratickej Česko-slovenskej republiky, proste na všetkých tých udalostiach, ktoré to umožnili, podieľali aj Slováci. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli významné výročie Štefana Osuského. Ale nepochybne k 28. októbru pracovali i Šrobár a, samozrejme, Milan Rastislav Štefánik. Štefánik nebol v Martine a možno ani nevedel, že sa zrodila Martinská deklarácia, ale napriek tomu to, k čomu spel, našlo svoje vyjadrenie 28. októbra. Je hrubým prekrúcaním faktov tváriť sa, že 28. október nemá s našimi dejinami nič spoločné. Je to omyl a je hanba, že ľudia, ktorí, keď treba, sú ochotní ťahať Štefánika za nohy, popierajú tento dátum. Ešte raz hovorím, i jeho snaha a jeho boj, ktorý roky zvádzal, sa naplnil 28. októbra 1918 a všetko ostatné je bohapustá lož.

  • Znovu chcem zdôrazniť, že nebudem znehodnocovať význam 28. októbra, ale podstata je taká, že až dňom nášho suverénneho vystúpenia sme sa prihlásili k česko-slovenskému štátu, nie 28. októbra, my sme sa prihlásili k vytvoreniu spoločného štátu na troskách dunajskej monarchie. To je ten princíp, na ktorom sme postupovali. A ubezpečujem vás, že vieme aj pozadie, keď sa 30. októbra podpisovala deklarácia, vieme, akým čudesným spôsobom sa do poslednej redakcie vpašoval napríklad výrok o jedinom československom národe, ktorý tam pôvodne vôbec nebol a ktorý práve zásluhou skupiny okolo Vavra Šrobára sa do tohto textu dostal. Máme dôvod uctievať si významnosť prvej republiky, nemáme dôvod, aby sme to spravili ako nejaký súťažný dátum povedľa 30. októbra. To nie je vôbec správne.

    A malá poznámka pánu poslancovi Tatárovi. Keď už hovorí, že teraz, počas týchto štyroch rokov, dôjde k definitívnemu dotvoreniu demokracie na Slovensku, priatelia, takýchto definitívnych druhov bola už kopa. Niekto hovoril o tisícročných ríšach, ktoré budú vybudované na určitom princípe aktu. Žiaden štátny útvar nie je dokonalý a dúfam, že spoločnosť je vždy v stave ho zdokonaľovať, a myslím si, že je v našom spoločnom záujme, aby bol slovenský štátny útvar demokratický a budeme k nemu prispievať.

  • Pán poslanec Cuper vystúpi ako ďalší.

  • Vážený pán predsedajúci,

    len skutočnosť, že pán Tatár nie je štátovedne vzdelaný, môže ospravedlniť nepresnosti v jeho vystúpení. 28. október neznamenal pre slovenský národ štátnosť, štátnosť vznikla až oveľa neskôr, pán poslanec Tatár, ale znamenal československú štátnosť s jednotným československým národom a taký predsa neexistoval. Snažili sa ho vytvoriť počas celého fungovania prvej Česko-slovenskej republiky. Tvrdili ste, že znamenal aj pre slovenský národ jazyk. Sú známe pokusy o zavedenie československého jazyka a likvidáciu slovenčiny, administratívnu prevahu alebo zavedenie administrovania českej byrokracie a mohol by som pokračovať ďalej. To iba vo vašich otvorených hlavách, v otvorených spoločnostiach môže fungovať taká predstava o štáte. Ale Hegel jasne povedal, že v dejinách sú iba národy, ktoré majú štát civilizovaný alebo necivilizovaný. Slováci si na štát museli počkať ešte nejaký čas, pretože po 28. októbri boli oklamaní. Československý štát nemal byť jednotným štátom. Všetky dokumenty, pán Tatár, hovorili o súštátí Čechov a Slovákov, ale zo súštátia bol jednotný československý štát, v ktorom sa takisto upierali práva Slovákom, ako sa upierali počas maďarskej monarchie, alebo počas rakúsko-uhorskej monarchie, ak chcete.

    Tak nevidím nijaký dôvod na nejaké bombastické oslavy tohto dňa ako nejakého pamätného dňa. Pre mňa to určite pamätný deň nebude, aj keď si ho uzákoníte. Vy ste v tomto parlamente uzákonili oveľa viac...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    musím sa priznať, že zatiaľ neviem, nie som rozhodnutý, či podporím tento návrh, alebo nie. Určite v každom takomto návrhu sa nájde dosť argumentov pre aj proti. Plne súhlasím s tým, že Česko-Slovensko nebolo štátom Slovákov. Slováci boli súčasť Česko-Slovenska a nakoniec ako národnosť sa neuznávali, bol československý národ. Ale určite je možné si položiť aj otázku, kto koho potreboval. Vie sa o tom, že pôvodne českí politickí predstavitelia nemali záujem zahrnúť do českého štátu aj Slovensko, ale keď s hrôzou pri príprave hraníc zistili, že je Čechov menej ako iných národov, teda Nemcov a iných, tak potom postupne rozširovali hranice na východ a dostalo sa to až k hraniciam Ukrajiny.

    Ale na druhej strane treba kladne hodnotiť vplyv Česko-Slovenska na Slovákov. Jednoznačne Slováci prešli z polofeudálnych pomerov Rakúsko-Uhorska do štátu, ktorý sa tvoril na demokratických princípoch. Nemôžem si pomôcť, ale mám trochu obavy, keby sme v tom čase chceli zakladať samostatné Slovensko, či by sme to dokázali. V literatúre sa uvádza, že sme mali sotva pár lekárov, štátnych úradníkov. Maďarská štátna správa prakticky ušla a štátnu správu počas prvých dní, prvých rokov Česko-Slovenska prišli k nám robiť českí odborníci. Boli tu lekári, železničiari, v podstate nám pomáhali tvoriť tento štát. Ale na druhej strane netreba zabudnúť aj na to, že v spoločnom štáte Slováci cítili veľa krívd, ktoré boli robené. Preto bude potrebné zvážiť, či si tento deň budeme pripomínať ako pamätný.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som k vystúpeniu pána poslanca Tatára povedať naozaj len jednu veľmi krátku poznámku a cítim povinnosť ju povedať aj kvôli môjmu otcovi, ktorý bol členom Demokratickej strany. Mám na mysli tú Demokratickú stranu, ktorú spomínal pán Tatár v súvislosti so Slovenským národným povstaním. Myslím si, že je viac ako opovážlivosť, keď sa dnešná Demokratická strana porovnáva, resp. hlási k tej Demokratickej strane, ktorú pán Tatár spomínal, lebo Demokratická strana, ktorá existuje dnes, nie je Demokratickou stranou. To by si mal pán Tatár dobre uvedomiť. Napokon o tom, že mám pravdu, svedčí aj to, že Demokratická strana po vojne v roku 1946 vo voľbách získala viac ako 50 % hlasov na Slovensku. Dnešná Demokratická strana má u slovenského občana dôveru vo výške 1 %. Takže rada by som poopravila pána Tatára v tomto zmysle a chcem sa v jeho mene ospravedlniť svojmu otcovi za to, že hovorí o oboch Demokratických stranách so znamienkom rovná sa.

  • Pani poslankyňa Podhradská bola posledná s faktickou poznámkou.

    Pán spoločný spravodajca sa ešte hlási do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    pán poslanec Bohunický svojím návrhom otvoril veľmi zaujímavý problém a mne je osobne ľúto, že podstatná časť tej strany, ktorá stála pri zrode Slovenskej republiky, tu nie je prítomná. Nedávno som bol na jednom stretnutí v Zichyho paláci, kde v diskusii vystúpil známy slovenský exulant, básnik, publicista Imrich Kružliak. Imrich Kružliak vtedy povedal vetu, ktorú som si zapamätal. Povedal: "Vážení páni a dámy, od roku 1918 do roku 1928 vyrástol na Slovensku jeden sebavedomý národ," a potom ešte dodal, "bohužiaľ, od roku 1989 do roku 1999 sebavedomie Slovákov klesá." V tom je zaujímavosť návrhu zákona, že tento návrh zákona siaha priamo k podstate toho, ako chceme chápať koncepciu svojich dejín.

    Vážené dámy a vážení páni, 28. október patrí k slovenským dejinám neodlučne a nehovoríme, že je to deň, ktorý znamenal, povedal by som, podstatné, znamenal niečo podstatné pri vzniku slovenskej štátnosti. Ale kde vy chcete začať slovenské dejiny? Chcete ich začať 14. marcom 1939 alebo ich chcete začať dokonca 1. januárom 1993? Veď to je niečo absurdné. Absurdné a urážajúce. A preto si osobne myslím, ak máme reagovať na tú druhú stránku výroku Imricha Kružliaka, že naše sebavedomie klesá, tak osobne si myslím, že treba podstatne ináč uchopiť koncepciu slovenských dejín. A naozaj si myslím, že k pamätným dňom Slovenskej republiky patria aj dni súviasiace so svätým Štefanom, aj ďalšie dni v rámci Uhorska, kde sme žili a kde ten národ postupne išiel svojimi dejinami až povedzme k míľniku, ku ktorému sa dostal dnes.

    Teda tento zákon otvára problematiku vôbec koncepcie slovenských dejín aj dejín slovenskej štátnosti. A z tohto dôvodu si myslím, že rok 1918 bol míľnikom, na ktorý hodno spomínať, a preto bez najmenších problémov, naopak, s istou hrdosťou budem za tento deň hlasovať.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky - pán poslanec Cuper a pani poslankyňa Podhradská.

    Pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Mikloško, nikto predsa nespochybňuje, že rok 1918 bol práve tým, že vznikla Česko-slovenská republika a umožnilo sa slovenskému národu nastúpiť na cestu, ktorá vyústila do toho, čo sa zavŕšilo 1. januára 1993. Tu nehovoríme o roku 1918, tu vedieme spor, pokiaľ som to správne pochopila, o konkrétnom dátume.

    Keď ste hovorili o poklese sebavedomia Slovákov, myslím si, že aj to, že nemáme odvahu navrhnúť práve 29. október za pamätný deň, ale chceme navrhnúť 28. október za pamätný deň, je prejavom nedostatku sebavedomia slovenského národa.

    Viete, poviem to na inom príklade. Mohli by sme spomenúť napríklad 17. november 1989. Súhlasím, že to bol veľmi významný deň, ale myslím si, že na Slovensku všetky pohyby, ktoré vyústili do zmien, sa začali 16. novembrom, a nie 17. novembrom. Napriek všetkému hovoríme stále o 17. novembri, a pritom vieme, že študenti na bratislavských uliciach protestovali už o deň skôr. Aj to je nedostatok slovenského sebavedomia.

  • Pán poslanec Mikloško sa ešte hlási ako spoločný spravodajca.

  • Ale mám len faktickú poznámku.

  • Ako spravodajca, pán poslanec, môžete vystúpiť kedykoľvek.

  • Áno, kedykoľvek.

    Pani poslankyňa, prosím vás, čo ste mysleli 29. októbrom?

    Nepočúva ma.

  • Čo ste mysleli 29. októbrom? Veď to je pamätný deň. Ale deň narodenia Ľudovíta Štúra. Takisto 30. október je tiež pamätný deň, a je to deň práve vami myslenej alebo mienenej deklarácie. Čiže to už sú pamätné dni, tak, prosím vás, ako roduverná Slovenka si to trošku preštudujte.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Milé kolegyne,

    vážení kolegovia,

    niekoľko poznámok k prvému čítaniu.

  • Chcel by som pánu poslancovi Húskovi povedať presne tú paralelu, o ktorej hovorili a pomohli mi ju obhájiť aj spravodajca, aj pán Zajac. Skutočne si myslím, že ak by nebolo 28. októbra, tak 200 deklarantov v Martine by sa akosi nemalo k čomu pridať. Čiže znovu hovorím, áno, aj predtým boli už kroky k štátnosti, ale 28. október je začiatkom, významným začiatkom ďalších krokov k štátnosti, ktoré vyústili do 1. 1. 1993. Takže bez tohto dňa by pravdepodobne bolo ťažko ďalších dní. Preto si myslím, že tento deň si treba pripomenúť ako pamätný deň.

    Zároveň, keď som počúval polemiku o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a spomenul som si, ako poslanec Federálneho zhromaždenia, ktorý rozdeľoval Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, prijímal zákon o rozdelení - tak sa volal ten zákon -, všimol som si tam zákon z 23. apríla 1990 o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Ten zákon hovorí - je krátky, dvojparagrafový -, na ocenenie zásluh Milana Rastislava Štefánika na vzniku samostatného česko-slovenského štátu nech je v budove Federálneho zhromaždenia umiestnená pamätná tabuľa s týmto výrokom: "Milan Rastislav Štefánik sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov". Je tam ešte jedna takáto tabuľa a tá je venovaná Tomášovi Garriqueovi Masarykovi. Čiže v dejinách je miesto Milana Rastislava Štefánika späté aj s 28. októbrom 1918.

    Chcem pripomenúť snemovni ešte jedného politika, ktorý, žiaľ, tragicky zahynul krátko po rozdelení Česko-Slovenska. Bol to Roman Zelenay. Roman Zelenay bol predseda Snemovne národov. Bol to politik Hnutia za demokratické Slovensko, a keď sme na poslednej schôdzi hovorili o tom, že síce naše štátnosti sa rozdeľujú, tak povedal pamätné, že by sme sa mali zísť, Snemovňa národov, po 10 rokoch v budove Federálneho zhromaždenia, aby sme si pripomenuli nielen deň rozdelenia, ale aj deň vzniku slovenskej štátnosti. Myslím si, keď som rozmýšľal aj o tomto dni a keď som predkladal tento deň, spomenul som si vtedy aj na Romana Zelenaya. Napriek tomu všetkému som naďalej prístupný v druhom čítaní a verím, že v druhom čítaní bude ešte k tomuto diskusia, som prístupný na pozmeňujúce návrhy, čo sa týka názvu, pretože už sa niektorí ohradili voči názvu, že nie je príliš vhodný, ale to azda až do druhého čítania.

    Pekne ďakujem za pomoc pri obhajobe tohto dňa.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Hlasovať o tomto prerokovanom návrhu zákona budeme, tak ako o všetkých ostatných, na pokračujúcej schôdzi Národnej rady v utorok.

    Ďalším bodom programu rokovania je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej políci v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 301. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 305.

    Teraz prosím, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil predmetný návrh zákona pán poslanec Roman Vavrík.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    ctené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších právnych predpisov.

    Zákon o obecnej polícii, ktorý bol prijatý a uverejnený v Zbierke zákonov roku 1991, mal predovšetkým v záujme vyriešiť zvýšenie bezpečnosti a istôt občanov. V tomto zákone boli vymedzené základné inštitúty oprávnenia a povinnosti zamestnancov obecnej polície a bolo v ňom tiež vymedzené postavenie obecných polícií medzi zložkami štátnej správy a samosprávy. V priebehu realizácie tohto zákona prax ukázala, že niektoré oprávnenia dané obecnej polícii nebolo možné v praxi realizovať. Preto sa nám, skupine poslancov, javilo nevyhnutné pristúpiť k úprave tejto právnej normy vo viacerých prípadoch, keď na jednej strane sú odstránené nedokonalosti, na druhej strane novela reaguje na zmeny v spoločnosti a na zmeny v bezpečnostnej situácii, ktoré v čase vzniku pôvodného zákona nebolo možné predvídať.

    Celá problematika novely zákona o obecnej polícii bola pri svojom vzniku pravidelne konzultovaná s ministerstvom vnútra, ktoré sa s navrhovanými úpravami stotožnilo. V novele reagujeme aj na zmenu pojmoslovia, napríklad pracovník dnes podľa Zákonníka práce zamestnanec, ďalej osoba zadržaná, na druhej strane osoba, ktorej je obmedzená osobná sloboda a podobne. V ďalších prípadoch ide o danie možnosti zamestnancom obecnej polície realizovať zákonom udané oprávnenia aj v praxi, keď napríklad prípady zistenia priestupkov vodičov, ktorí so svojím vozidlom vojdú do pešej zóny alebo vojdú do ulice, kde je vjazd zakázaný, môžu takéto vozidlo zastaviť.

    Zákon dovoľoval zamestnancom obecnej polície predvolať na poskytnutie vysvetlenia počas objasňovania priestupku občana, no nebola ďalšia možnosť vynútiť si akceptovanie tohto predvolania v prípade, ak sa občan nedostavil. Zákon v pôvodnej podobe neposkytoval rovnakú ochranu všetkého majetku na území obce a taktiež je doplnená úloha ochraňovať život a zdravie občanov a iných osôb v obci. V navrhovanej úprave je taktiež zohľadnená možnosť zakročiť v prípade, ak zamestnanec obecnej polície zistí osobu alebo vec, prípadne dopravný prostriedok, po ktorom je vyhlásené pátranie.

    V súčasnosti dochádza najmä vo väšších mestách a obciach k značným problémom pri dodržiavaní pravidiel cestnej premávky, najmä pri parkovaní motorových vozidiel, keď vodiči ponechávajú svoje autobomily na akomkoľvek mieste i v rozpore s predpismi o premávke na pozemných komunikáciách, prípadne ich zaparkujú na verejnej zeleni, čím poškodzujú životné prostredie. Zamestnanec obecnej polície mohol takéto veci postihnúť len v prípade, keď sa vodič nachádzal pri svojom automobile. Použitím technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla prakticky donúti vodiča niesť následok za svoje protiprávne konanie.

    Zákon o obecnej polícii vo svojej pôvodnej podobe pozná iba použitie zbrane výstrelom, neoprávňoval však zamestnancov obecnej polície použiť varovný výstrel alebo hrozbu zbraňou. Preto tieto inštitúty sú zapracované do novely zákona v snahe i pri použití zbrane maximálne šetriť zdravie osoby, proti ktorej zamestnanec obecnej polície zakročuje.

    Situácia a prax ukazuje potrebu určitej jednotnosti rovnošaty zamestnancov obecných polícií na celom území Slovenskej republiky, aby verejnosť vedela rýchlo identifikovať príslušnosť k tejto zložke. Táto potreba je zrejmá najmä v prípadoch, keď zamestnanec obecnej polície v styku s cudzincami, ktorí sa vlastne stretávajú v každej obci s inou uniformou, a v takýchto prípadoch môže prísť k rôznym nedorozumeniam a v krajnom prípade i ku konfliktom. Preto sa javí potrebné rovnošatu obecných polícií v maximálnej miere zjednotiť.

    V neposlednom rade je novelou zákona o obecnej polícii upravená spolupráca s inými orgánmi štátnej správy na omnoho širšom základe ako doteraz.

    Novinkou je možnosť overenia údajov v evidencii osôb motorových vozidiel a vecí, ktorá napomôže v prípadoch hľadaných osôb. Často sa totiž stávalo, že zamestnanec obecnej polície komunikoval s vodičom, ktorý spáchal priestupok s ukradnutým automobilom, a nemal možnosť overiť si túto skutočnosť. Možnosťou vstupu do evidencií sa docieli zefektívnenie a zrýchlenie práce obecných polícií.

    Navrhovatelia v posledných častiach zákona uvažujú o povinnom stredoškolskom vzdelaní zamestnancov obecnej polície a o povinnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti, aby bol daný základ na využívanie týchto právomocí, ktoré touto novelou sa navrhujú obecným políciám udeliť, aby bola možnosť kvalitného vzdelania, a tieto kompetencie by mali požívať vysoko vzdelaní odborníci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tejto novely pri posudzovaní o postupe do druhého čítania.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu poslancovi Vavríkovi, ktorý odôvodnil za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pre územnú správu a národnosti pánu poslancovi Kovačičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyni, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu skupiny poslancov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Návrh skupiny poslancov bol poslancom Národnej rady doručený dňa 12. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Ústne sa do rozpravy nehlási taktiež nikto z poslancov. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu, ako aj za spravodajskú správu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, neviem, či by ste ešte súhlasili, aby sme prerokovali v poradí ďalší návrh zákona, návrh zákona o vysokých školách.

    Prosím pána poslanca Osuského, ktorý za skupinu poslancov uvedie návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 309, a rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom Národnej rady.

    Pán poslanec Kandráč má procedurálny návrh ešte predtým, ako udelím slovo pánu poslancovi Osuskému.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že ide o veľmi závažný zákon, dávam návrh, aby sme skončili, tak ako sme sa dohodli, o 16.00 hodine a pokračovali v utorok týmto zákonom.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je v snemovni všeobecný súhlas s tým, aby sme využili ešte čas na to.

  • Všeobecný nesúhlas.

  • Nie. Pán poslanec Osuský, je mi ľúto, budete si musieť počkať s uvedením tohto návrhu zákona do utorňajšej schôdze.

    Prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

    Budeme pokračovať v utorok o 10.00 hodine.