• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, keby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 20. schôdzi Národnej rady.

    Je 9. 9. 1999 a je 9.09 hodín. Otváram tretí rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Benčat, pán poslanec Hort, pán poslanec Ištván, pán poslanec Lexa, pani poslankyňa Rusková, pán poslanec Slota, pán poslanec Topoli a pán poslanec Peter Weiss.

    Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

    Panie poslankyne, páni poslanci, rozpravu o bode programu Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky (Strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska), ktorú máte ako tlač 338, sme včera neskončili.

    Do rozpravy o tomto bode programu sa ústne prihlásili títo poslanci: už vystúpil pán poslanec Maxon, ďalej pán Gyurovszky, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Húska, pán poslanec Kalman, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Engliš, pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Krajči, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Slaný, pán poslanec Tatár a pán poslanec Brhel.

    Čiže ako ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Gyurovszky. Nie je prítomný, stráca poradie. Ďalší v poradí bol pán poslanec Jasovský a po ňom pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ja tiež musím konštatovať v zhode so včerajšími predrečníkmi, že ide o dôležitý materiál, a preto si myslím, že nielen pán podpredseda vlády, ale aj niektorí kľúčoví ministri by tu mali sedieť a mali by reagovať na názory, aj keď opozičných poslancov, ale zrejme ľudí, ktorí niečo poznajú a prešli praxou. Stalo sa však zlým zvykom, že aj na rokovania takých výborov, ako je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ministri nechodia bez toho, že by sa ospravedlnili, chodia na rokovanie výborov pomaly referenti, a to znamená, že asi aj na rokovania pléna Národnej rady sa nebude unúvať nikto z vlády prichádzať. Myslím si, že o hlasovaní je aj tak obyčajne rozhodnuté vopred a rokovať o budúcnosti Slovenska, Slovenskej republiky asi nie je dôležité, asi ide skôr o budúcnosť niekoho iného.

    Materiál som si preštudoval naozaj so záujmom, čakal som v ňom aj kapitolu, ktorá bude hovoriť o rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. Som presvedčený, že je potrebné hovoriť o transformácii právneho systému. Bol som rád, že je tu zastúpené poľnohospodárstvo, ale som hlboko presvedčený, že bez dopravnej infraštruktúry štát fungovať nemôže, to znamená, že bez tejto kapitoly nemôže byť ani akákoľvek koncepcia rozhodujúca a dôkladná. Myslím si, že sme prerokúvali svojho času programové vyhlásenie vlády. Bol som presvedčený, že toto programové vyhlásenie vlády bude materiálom, ktorý bude prijateľným z hľadiska strednodobej koncepcie, že to bude materiál, ktorý bude hovoriť o pohľade tohto štátu do budúcnosti. Neviem potom, aký bol dôvod na vznikanie tejto koncepcie a najmä koncepcie, ktorá je postavená tak vážne, tak nepopisne, ako je postavená táto. Myslím si, že o rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií toho bolo hovorené v poslednom období hodne zásluhou môjho nástupcu, myslím si, že ale o tomto rezorte mohlo byť napriek tomu popísané niečo aj v tejto koncepcii.

    Vrátim sa teda k rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Myslím si, že naozaj bez koncepcie tohto rezortu - a týchto koncepcií bolo vypracovaných niekoľko - nemôže existovať žiadna koncepcia hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. A napokon nie ani sociálneho rozvoja tohto štátu, pretože najmä cez tento rezort sú plnené mnohé sociálne poslania. Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že cieľom materiálu je na základe objektívneho hodnotenia súčasného stavu ekonomiky Slovenskej republiky stanoviť postupy, ktoré vedú k stabilizácii štátu. Ak sa štruktúrovanie materiálu odvíja od hodnotenia súčasnej situácie, pýtam sa, kde sú seriózne analýzy z oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií, a teda infraštruktúry. Nemôže byť predsa jedno, či na Slovensku budú fungovať veľké priemyselné celky - a to znamená, že budeme ľudí zvážať z veľkých vzdialeností -, alebo táto vláda deklaruje podporu malému a strednému podnikaniu. A to znamená, že rýchle systémy, rýchlodráhy snáď nebudú potrebné?

    V materiáli sa tradične objavujú chyby, o ktorých hovorí súčasná vláda a poukazuje na nich v súčinnosti s minulou vládou. Ale myslím si, že aj za obdobie posledného roka vzniklo mnoho chýb, ale o tých, je zaujímavé, že v tomto materiáli nie sú žiadne náznaky. Neurobila snáď táto vláda žiadne chyby? Skúsim na túto tému hovoriť v súvislosti s niektorými časťami tohto materiálu. Hovorí sa v tomto materiáli, že Slovensko dosiaľ nemalo svoju vlastnú hospodársku stratégiu. Ale ja dám teda otázku: Naozaj sme presvedčení, že prerokúvaním tohto materiálu už Slovensko svoju stratégiu bude mať? Je tento materiál dostatočným podkladom vôbec na vznik akejsi stratégie Slovenska?

    Stále je kritika, ak zoberiem napríklad stranu 4 tohto materiálu, že veľká časť investícií bola umiestnená neefektívne na infraštruktúru, do infraštrukturálnych projektov. Veľakrát som hovoril o význame diaľnic na Slovensku, veľakrát už bolo toho popísaného v médiách, snáď túto otázku rozoberať by bolo celkom zbytočné, ale skúsim predsa len pripomenúť to, čo hovoril vo vystúpení včera pán poslanec Kozlík. Koncepcia, ktorá vznikla v poslednom období v Maďarskej republike, je presne kópiou, ktorú vypracovala slovenská vláda pod vedením pána Mečiara. Koncepcia rozložená na obdobie 10 rokov, koncepcia rozložená presne v oblasti zdrojov, tak ako bola postavená slovenská koncepcia. Líši sa tento program len tým, že maďarská výstavba diaľnic pokračuje v smere na východ a pokračuje v smere na juh, bohužiaľ, žiadne cesty v smere na Slovensko sa nestavajú. Je náhodou, že Česká republika mimoriadne zrýchlila koridor v smere Frídek-Místek, napriek tomu, že slovenská vláda deklaruje, že poľská strana nemá záujem o prechod koridorov cez Slovensko? Prečo potom česká strana finišuje v smere sever - juh?

    Nemusím asi pripomínať vyhlásenia známych bankárov, ako pána Rotha a podobne, ktorý nás upozornil, že bez vyhovujúcej infraštruktúry sa tento štát rozvíjať nemôže a nemôže mať teda spracovanú ani vlastnú koncepciu. Otázka investorov, s mnohými som sa stretol, ktorí sa čudujú, prečo slovenská vláda nemá záujem o vstup investičných prostriedkov práve napríklad cez výstavbu diaľnic, prečo slovenská vláda ide inou cestou. Hovoríme a v tomto materiáli je veľakrát spomínaná otázka turizmu. Bez vyhovujúcej infraštruktúry tento turizmus nebude môcť existovať. V materiáli sa hovorí, že ho pripravovala slovenská vláda, slovenskí odborníci v spolupráci s Európskou úniou. Ja sa pýtam: Model európskych koridorov nebol spracovaný v súčinnosti s Európskou úniou? Nebolo celkom náhodou, že sme mali tvrdé rokovania aj s odborníkmi Európskej únie, nebolo celkom náhodou, že koridory prechádzali cez Slovensko?

    Dnešná situácia vo výstavbe diaľnic, a ja to musím dnes povedať, je naozaj veľmi zlá a veľmi zúfalá. Napriek tomu, že už rok je proklamovaný variant výstavby diaľnic, do diaľnic nevchádzajú žiadne peniaze. A treba, aby ste vedeli, že Slovenská správa ciest zatiaľ získala jediné zdroje, a to preklenovací úver zo Slovenskej sporiteľne v objeme 2 mld. korún. Viete si predstaviť, za akých úverových a úrokových podmienok sú tieto zdroje získané?

    Nič sa nehovorí o penále, ktoré nezaplatila Slovenská správa ciest dodávateľom, nič sa nehovorí o konzervácii diaľnic, ktorá je vyčíslená na sumu 20 mld. korún. Nič sa nehovorí o 30 tisícoch nezamestnaných, ich hodnotu včera vyčíslil pán Maxon. Zdroje, ktoré títo ľudia pohltia, a zdroje, ktoré mohli vyprodukovať, sú presne objemom, ktoré mohli byť použité na výstavbu diaľnic na Slovensku.

    Ja som bol trošku smutný, keď pán predseda vlády v máji v prilbe prerážal tunel Branisko. Bolo to, myslím, 1. mája, keď povedal, že tunel Branisko bude prioritou Slovenska. Dnes na tuneli pracuje niekoľko ľudí. Pritom len jeden kamión, ktorý by prešiel cez tunel Branisko, by ušetril na pohonných hmotách 3,5 litra nafty. Spočítajme si investíciu na dopravu v tejto oblasti a zistíme, čo to znamená. Myslím si, že odborníci, ktorí pracovali na Branisku, a odborníci, ktorí pracovali na diaľniciach, podobne ako mnohí mladí ľudia zo Slovenska, spájajú svoju existenciu so zahraničím, a nie som presvedčený, že je to dobré. A táto koncepcia, bohužiaľ, nedáva odpoveď na tieto otázky.

    Na strane 5 tohto materiálu je uvedený fakt, tak ako mnoho ostatných, že predchádzajúca vláda sa nepokúsila riešiť problémy napríklad štrukturálnymi reformami. Ja sa pýtam: Neboli pripravené štrukturálne reformy v oblasti slovenskej autobusovej dopravy? Neboli pripravené štrukturálne reformy v oblasti letísk? Viete, aká je dnes situácia v oblasti autobusovej dopravy, ktorá je na úplnom kolapse, ktorá je pripravovaná do privatizácie? Pýtam sa, ak Slovenská autobusová doprava hospodári so stratou, hospodári s mnohými rizikami, po privatizácii bude Slovenská autobusová doprava zisková? Viete, ako poklesol objem leteckej prevádzky na Slovensku? Viete, aká je dnes situácia v týchto oblastiach? Skutočne veľmi zlá a veľmi nešťastná.

    Spomenieme len príklad, o ktorom sa veľmi nehovorí. Slovenské aerolínie boli mnohokrát medializované. Som vďačný kolegom z hospodárskeho výboru, že sme donútili ministerstvo dopravy riešiť túto situáciu, ktorá bola 8 mesiacov úplne na dne. Viete o tom, že došlo k zániku TATRA AIR-u na Slovensku, spoločnosti, ktorá tu fungovala od roku 1991, že 7 pilotov odišlo pracovať do Švajčiarska, 2 piloti pracujú vo Fínsku? Viete, koľko stojí výcvik jedného pilota? Je to 9 pilotov a výcvik jedného pilota stojí mnoho miliónov korún. Títo piloti sú mimo Slovenska. Nemohlo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií namiesto ničenia Slovenských aerolínií snažiť sa o určitý holding na báze Slovenských aerolínií, TATRA AIR-u, R-Slovakie a ďalších leteckých spoločností, ktoré na Slovensku živoria? Viete o tom, koľko zarobili zahraničné letecké spoločnosti, ako napríklad R-Tunis, španielske aerolínie, Ukrajina Aeroflot, české aerolínie v tomto roku na Slovensku?

    Viete o tom, že len Slovenské aerolínie mali kontrahovaných 580 mil. korún na rok 1999 a o túto sumu prišli? Viete o tom, že len v minulom roku 33 mil. korún zaplatili Slovenské aerolínie na poplatkoch tomuto štátu? O tieto peniaze sme prišli. Berme to, že je to suma blížiaca sa k miliarde korún len v oblasti leteckej prevádzky. Takto sme hospodárili, ale v materiáli to nazveme trošku ináč, že predchádzajúca vláda. Iste, dá sa o tom aj takto rozprávať, ale ja sa budem veľmi pýtať, čo táto vláda. Myslím si, že nie takto by mala byť otázka transformácie, nie takto by mala byť postavená otázka transformácie.

    Na strane 6 sa v tomto materiáli hovorí o odkladaní zvyšovania poplatkov, teda taríf v pošte, v telekomunikáciách a v doprave v minulom roku. Ja sa pýtam, že na čo boli upravené poštové tarify? Viete, ako hospodári dnes Slovenská pošta? Ja dúfam, že nový pán minister si ju trošku všimne. V tomto materiáli je uvedená napríklad neochota ľudí na Slovensku dochádzať do zamestnania. Ale veď len v Banskej Bystrici dochádzajú na Generálne riaditeľstvo Slovenskej pošty štyria riaditelia z Bratislavy a piati z Prahy. Iste si viete predstaviť, že nedochádzajú autobusom ani vlakom a že dochádzajú služobnými motorovými vozidlami. A každý osobitne, samozrejme. Takže potom sa pýtam, načo úprava taríf? Z tohto dôvodu došlo k úprave taríf? Vraj došlo len k miernemu nárastu regulovaných cien. Od 1. 7. vzrástli mnohé ceny o jednu pätinu. To je mierny nárast cien? Všimnime si, ako dochádza k reálnemu poklesu mzdy, ako dochádza k iným nárastom. To zdražovanie, ktoré je tu, je úplne nekoncepčné, pretože zdražením napríklad cestovného nedochádza k zvýšeniu tržieb. Došlo k značnému poklesu cestujúcich do zamestnania, pretože dnes cestovné predstavuje približne až polovicu minimálnej mzdy a za tú sa už neoplatí dochádzať do zamestnania.

    Kapitola II má názov "Riešenie problémov pomocou ekonomických politík" a je tam uvedená taká podkapitolka "Krátke a strednodobé ciele hospodárskej politiky". Ja sa pýtam: Na základe čoho sú postavené ciele, ak neexistuje analýza problému? Bez analýzy problému stanoviť cieľ a stanoviť mechanizmus a prostriedky, ako sa k tomuto cieľu dostať, predsa nie je možné. Alebo mám snáď za analýzu problému považovať čierne knihy, na ktorých sa vybíjali ministerstvá niekoľko mesiacov? Čierna kniha ministerstva dopravy predstavovala smiešnych 8 strán. Z toho jedna strana bola tabuľka, ktorá hovorila o úveroch prijatých na výstavbu diaľnic. Viete, že dnes úrokové podmienky na výstavbu diaľnic, úver, ktorý pripravuje Slovenská správa ciest, má oveľa horšie úrokové podmienky, ako ho mala predchádzajúca vláda?

    Na strane 11 sa znovu hovorí o pokračovaní úprav regulovaných cien, po slovensky - ožobračovanie ľudí. Pretože regulované ceny bez iného mechanizmu, bez adresného poskytovania zliav a ďalších nemajú žiadnu logiku a nemajú žiadny význam. Ja súhlasím, že je možné otázku regulovaných cien postaviť trošku na inej báze, ale je to potrebné podporiť aj úplne iným mechanizmom.

    Na strane 18 sa hovorí o tom, že cenové dotácie štátu budú pokračovať len do tzv. koľajovej dopravy. Ako potom budeme riešiť otázku dochádzania ľudí napríklad v okrese Svidník, kde nie je ani kilometer, ani meter koľajníc? Ako títo ľudia budú dochádzať? Akým spôsobom, ak železnica tam nie je?

    Materiál hovorí v mnohom o podpore regionálneho rozvoja. Pod podporou regionálneho rozvoja si ja nepredstavujem zrušenie výstavby diaľnic v smere na Banskú Bystricu. Bol to región, ktorý nie je na tom dobre a diaľnica prechádza aglomeráciami, ktoré sú z hľadiska zamestnanosti alebo nezamestnanosti značne postihnuté. Myslíte si, že takéto rozhodnutia nemajú priamy vplyv na zamestnanosť? Prečo sa dnes špekuluje s tzv. rajeckým variantom na výstavbu diaľnic? Kto dal Slovenskej správe ciest prostriedky, aby bol vypracúvaný rajecký variant, keď dnes už diaľnica pokračuje v smere na Žilinu cez Bytču, kde tunel Ovčiarsko dnes je prerazený? Kto dá prostriedky na vypracovanie nezmyselných a zbytočných projektov?

    Na strane 19 sa hovorí o podpore investovania na Slovensku. Bohužiaľ, som skutočne skeptik, keď vidím, ako Doprastav, ako Banské stavby a ďalšie firmy rokujú so zahraničím, ako odchádzajú naši ľudia do zahraničia. Tá podpora v oblasti investícii, nie som o nej skutočne v tomto období presvedčený. Ja netvrdím, že je potrebné na všetko len úver. Ale sú mnohé iné mechanizmy, ale táto vláda nemá akosi myšlienky a nechce vyjadriť myšlienky, akým spôsobom vôbec podporiť investíciu na Slovensku.

    Strana 20 - Mzdová politika. Hovoril k tomu včera pán poslanec Maxon. Myslím si, že otázka mzdovej politiky bola veľmi rozobratá pred voľbami a súdny človek si asi svoju mienku o tom urobí. Ale je tam zaujímavá časť, ktorá hovorí o potrebe kontroly štátu cez zástupcov v dozorných radách a iných. V mnohých dozorných radách nám sedia aj štátni tajomníci ministerstva. Za svoju činnosť berú dokonca odmenu. Nie je to náhodou v rozpore s niektorými ustanoveniami príslušných zákonov? Podpora zamestnanosti - pýtam sa len, ako bude Slovensko riešiť problém odchodu 20 000 zamestnancov zo Železníc Slovenskej republiky? Je rok fungovania novej vlády. Nevidel som, bohužiaľ, materiály, ktoré by tento problém riešili, a nie sú pripravené žiadne podporné postupy na to, aby títo ľudia zo železníc mohli odísť.

    Strana 22 - znovu sa hovorí o vysokých cestovných nákladoch, o tom, ako je neochota cestovať na Slovensku. Ja sa pýtam: Kde cestovať? Kde majú ľudia cestovať? Kde je obrovský prepad alebo možnosť ďalšej práce? Možno snáď v Bratislave, ale Bratislavčania nemôžu uživiť celé Slovensko.

    Strana 26 hovorí o príleve zahraničných investorov. Na túto otázku asi v Národnej rade bolo diskutované takisto dosť. Zahraniční investori nie sú ani nebudú a tak ako to bolo, myslím, včera v niektorej tlači, pokiaľ nebudú reálne projekty - a výstup práve tejto koncepcie mal vyústiť do náznakov tých reálnych projektov -, ani zahraniční investori na Slovensko nebudú prichádzať.

    Potešil som sa strane 30. Tam sa konečne objavilo niečo z oblasti dopravy, pretože sú tam dve slová - dopravná infraštruktúra. O doprave predtým nebolo ani slovo. Hovorí sa na strane 32 o regionálnych programoch rozvoja, hovorí sa o rozvoji dopravnej infraštruktúry, ale hovorí sa najmä o rozvoji telekomunikačnej infraštruktúry. Vieme, ako strašne klesá hodnota telekomunikácií každý deň, každým dňom? Najmä s výberom poradcu na vstup strategického partnera do telekomunikácií, nezabezpečením tretieho operátora. Veď predsa nie je celkom náhodou, že cena na licenciu na Slovensku je 20 mil. dolárov. Prvá splátka mala byť 15. septembra. Ja počkám, či toho 15. septembra prvá splátka v dolároch nabehne na účet tohto štátu. Ale nie je náhoda, že rozdiel v Maďarsku je to až 320 mil. dolárov. Je to obrovský rozdiel. Je to 16-násobný rozdiel a nie je to skutočne náhodou, súvisí to skutočne s netransparentnosťou, s určitými politickými rozhodnutiami, súvisí to s tým, že z ministerstva odišlo mnoho odborníkov, ktorí mohli tieto veci riešiť a, bohužiaľ, dnes nie sú.

    Na strane 46 sa hovorí o vysokom vplyve štátu najmä v oblasti strategických podnikov. Spomínaná je tam napríklad Slovenská pošta. Ja sa pýtam: Ako vyriešime otázku 1 400 stratových pôšt na Slovensku? 1 400 je stratových, len 200 je v podstate ziskových. Zrušíme tie stratové pošty po privatizácii? Naši nezamestnaní budú dochádzať po podporu do susedných obcí? Veď to nie je celkom také jednoduché. Pošta plní sociálnu funkciu tohto štátu. A otázka privatizácie, je to jednoduché povedať, sú tam niektoré lukratívne činnosti, ale väčšina zdrojov sa skladá z halierov a z ťažkej a zložitej roboty. To isté som už spomínal, je to problém stratovej automobilovej dopravy a podobne.

    Na strane 47 - Prirodzený monopol - sa hovorí aj o vodnej doprave. Vie táto Národná rada vôbec, že pracovníci vodnej dopravy, Slovenskej plavby a prístavov, sa na nás obrátili s výzvou? Robí na túto tému niekto, aby sa nekalé manipulácie, ktoré tam vznikajú, nejakým spôsobom riešili?

    Strana 48, znovu sa vyčítajú regulované ceny v železniciach, v autobusovej doprave. Ako inak zabezpečiť dostupnosť pracovníkov do zamestnania?

    Strana 55 je stranou veľmi krásnou. Hovorí o rozvoji impulzov tohto materiálu. Nehnevajte sa, ja som skutočne o rozvojových impulzoch v tomto materiáli nikde nič nenašiel. Nemyslím si, že táto koncepcia, bohužiaľ, musím to tu povedať, je odborne na určitej výške. Neviem, prečo je takto spracovaná. Je spracovaná na objednávku. Zaujímalo by ma, koľko percent v tomto materiáli bolo vypracované pracovníkmi Európskej únie, koľko percent tými 7 odborníkmi, ktorí údajne na Slovensku na túto problematiku sú.

    Myslím si, že tento materiál nie je dôstojný prerokovania v Národnej rade, že vláda sa mala trošku viacej s týmto materiálom pozabávať. Tobôž aj preto, že mešká s týmto materiálom, tak ako vo väčšine materiálov, ktoré tu prerokúvame už štyri mesiace. Je to program, ktorý má byť a ktorý bol spracovaný len pre Helsinki na december 1999? Skutočne s týmto programom by som asi nešiel ani do vlády. Myslím si, že je škoda tu kľučkovať, a vyjadrili to aj niektorí koaliční poslanci vo svojich vystúpeniach, ktorí ako keby nechceli vidieť, že kráľ je nahý, že kráľ šaty nemá. Hovoria o tom, že materiál je, materiál skutočne je, ale jeho vypovedacia schopnosť je naozaj dosť slabá a má vážne slabiny, tak ako to konštatovali aj zástupcovia SDĽ. Lenže na Slovensku je to asi tak. Fínsky veľvyslanec na Slovensku konštatoval, že na Slovensku sa slová a činy rozchádzajú. Ale v tomto prípade, bohužiaľ, nie sú len činy alebo nechýbajú len činy, ale v tomto materiáli mi chýbajú aj slová.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Belohorská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán Hofbauer.

  • Boj o európske dopravne koridory sa začal hneď po roku 1990, ale Slovensko tam malo veľmi zlú šancu, pretože o týchto veciach rozhodovalo federálne ministerstvo dopravy a federálne ministerstvo spojov. Do roku 1993 Slovensko bola biela plocha bez akýchkoľvek trás železničných, diaľničných alebo telekomunikačných transeurópskych koridorov. Táto situácia sa zmenila ustanovením samostatného štátu. V roku 1993 delegácia vedená mnou v Nordwijku prvý raz presadila na konferencii ministrov dopravy európskych štátov požiadavku, aby tieto koridory boli napriamené a Slovensko neobchádzali. Konferencia ministrov dopráv túto požiadavku akceptovala do svojich materiálov, čo sa plne premietlo do následnej konferencie na Kréte v roku 1994, kde transeurópske koridory vedú územím Slovenska, ako smerom severo-južným, tak aj východo-západným. Zásadná podmienka je, aby sa aj budovali. Ich budovanie sa v rokoch 1994 - 1998 rozbehlo intenzívnym tempom, pretože to je podmienka, aby z koridoru na mape sa stal reálny koridor. Čiara na mape ostane len čiarou.

    Súčasný stav, keď výstavba koridorov bola zastavená, ich výstavba umŕtvená, vlastne sa dala zelená štátom, ktoré majú tendenciu na seba strhnúť transeurópske trasy. A pokiaľ sa tak stane - a všetko nasvedčuje tomu, že áno -, tak zo Slovenska opäť zostane biela plocha pre nezamestnaných a pre "gastarbeitrov" na svojom vlastnom území štátu. Ak toto je cieľom tejto vládnej garnitúry, tak je to cieľ zlý. A mňa nesmierne mrzí, že úsilie, ktoré sme vynaložili v tomto smere v rokoch 1993 - 1998, takýmto spôsobom sa znehodnocuje, čo kruto postihuje všetkých obyvateľov Slovenska. Menovite tých, ktorí bývajú v tej nezamestnanejšej časti Slovenska, a to je Spiš a od Hybe, Východnej smerom na východ - východniari.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcela by som sa pristaviť pri tej časti, keď pán poslanec hovoril o výbere operátora. Sme svedkami úplného zlyhania kontrolného mechanizmu tohto parlamentu. Pretože ak bol po škandále prinútený minister Palacka odísť zo svojej funkcie kvôli netransparentnému tendru, tak si myslíme, že zrazu výmenou ministra sa všetko vybavilo. A mňa veľmi prekvapilo, že nikto nezareagoval na to, že minister dva dni po príchode do svojej funkcie potvrdil tender na vybratie tohto operátora. Takže možno ak sa bude niekto zamýšľať nad rýchlou reakciou Fínov na exodus Slovákov, možno to bude prameniť aj z nedôvery voči tomuto štátu, kde prebieha takýto typ politiky.

    Možno by si mali uvedomiť aj naši kolegovia poslanci z opozície, že počúvajú tu rad za radom mimoriadne vážne slová a ja stále čakám, kto naberie z vás odvahu a po týchto vystúpeniach poslancov, ktorí svoje rezorty ovládajú, lebo boli ministrami, sa pozriete na svojich ministrov, ktorých tu vlastne ani nevidíme, a čakám na to, kto naberie tú odvahu a stiahne tento materiál, ktorý je skutočne hanbou tejto vlády.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči - procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda,

    hovoril som vám, že môj procedurálny návrh už bude oneskorený. Ja som chcel predniesť procedurálny návrh, aby ste dali slovo, ktoré sme včera istým aj naším nedopatrením upreli podpredsedovi vlády pánovi Miklošovi, aby vystúpil hneď ráno, aby sme mali znovu k čomu otvoriť plodnú rozpravu k tomuto nie celkom vydarenému materiálu. Ale zrejme pán podpredseda vlády počká na vhodnejší termín. Takže môj procedurálny návrh už bude o ničom.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska a po ňom pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    materiál, ktorý máme pred sebou, je označovaný ako strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja, teda je to predikčná, predvídacia, predpovedacia a zároveň programovacia práca. K jednotlivým bodom tejto práce už veľa hovorili kolegovia. Podstatným spôsobom hovorili k tomu aj pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon.

    Ja by som chcel upozorniť na to, že korene tejto koncepcie, podstata tejto koncepcie je naozaj celkom oprávnene spochybniteľná. Opiera sa totiž predovšetkým o závery liberálnych škôl v ekonomike, o chicagskú školu, či už práce pána Sachsa alebo ďalších - Friedmanna a Hayeka. A chcem povedať, že nikde, opakujem, nikde neboli tieto idey dobre realizované. Predstavme si, že napríklad transformačná koncepcia prijatá podľa tejto liberálnej školy je napríklad a bola realizovaná v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku Balcérovičovým postupom, v Rumunsku, Bulharsku a všade bez akýchkoľvek skutočne solídnych výsledkov, ale, samozrejme, s výrazným ruinóznym priebehom hospodárskych výsledkov a s neuveriteľne ťažkými sociálnymi dôsledkami na štát. Chcem povedať, že aj tam, kde sa dokonca dlho chválili, že sa to osvedčilo, hovorilo sa vtedy o Pinochetovom Chile, dávno spľasol tento ekonomický zázrak. Jednoducho ani tam táto metóda nebola rozumná a celé poňatie princípu čo najmenej štátu, čo najnižšiu a racionálnu verejnú a občiansku spotrebu, úspech neprinieslo. Neoliberalistické rady, priatelia, ťažko brať vážne na vedomie.

    Dovoľte mi, aby som uviedol, že v najväčšej ekonomickej mocnosti, v USA, žijú nad pomery všetci obyvatelia, 37 % prevyšuje spotreba obyvateľstva jej ročný príjem. To znamená, že široké vrstvy žijú nad pomery. Len preto, že ide o svetovú veľmoc, ktorá využíva aj výhody svetových peňazí, tak, samozrejme, môže takúto márnotratnú politiku veľmi dlho realizovať. Ale to nie je naozaj riešenie, ktorým by sme sa mali riadiť.

    Keď Max Weber kritizoval marxizmus, tak povedal o ňom jednu zaujímavú vetu a myslím, že by bolo dobré túto vetu prijať aj pre charakteristiku tohto materiálu. On povedal, že najhoršie na marxizme nie je tá lož, ale to príšerné zmiešanie pravdy so lžou. Ja vám môžem povedať, že kopu viet, keď budem posudzovať osihotene, môžem ich prijať ako dajme tomu všeobecne prijateľné výroky. Ale v celkovom kontexte je to jednoducho omyl. Napríklad to trvalé konštatovanie, že máme nadmernú verejnú spotrebu. Priatelia, čo môže robiť ekonomika podkapitalizovaného štátu, ktorá nesie hrozné dlhy z obdobia hospodárskej vojny, zbrojenia? Predsa musí, ak chce dobiehať, veľmi radikálnym spôsobom podporovať verejné investície, tobôž tam, kde sa chce priblížiť k Európe.

    Čo sa vlastne deje? Podľa koaličníkov Mečiarova vláda vzďaľovala Slovensko Európe. Ale ona mala najvyššie tempá rastu hrubého domáceho produktu, najnižšiu infláciu. Táto vychýrená Dzurindova vláda, táto približuje Slovensko k Európe tým, že z takzvanej prehriatej ekonomiky urobila zmrazenú ekonomiku a jednoducho vzďaľuje, na míle vzďaľuje Slovensko od výkonnosti európskej ekonomiky. Slovenská ekonomika sa takýmto podvýživeným spôsobom nemôže ďalej riadiť. Keď zoberieme rad za radom jednotlivé tézy tejto koncepcie liberalistického typu, tak to sú len zaklínadlá. Za nimi nestojí faktické prejavenie, pretože skutočne liberálny postup sa v rozvinutých kapitalistických krajinách takýmto spôsobom vôbec nerealizuje. Masívna takzvaná proexportná politika vyspelých štátov je celkom jasným podvodom v tom zmysle slova, že obchádza princípy liberalizmu a vytvára ekonomickú podporu zahraničia neprimeraným spôsobom. Takže keď pôjdeme rad za radom za touto problematikou, tak zistíme, že je jednoducho nevhodná.

    Je tam zmienka o tom, ako podporovať malé a stredné podnikanie. Ale, priatelia, ak to v kontexte toho, že za posvätnú kravu považujeme trend globalizmu, posudzujeme, tak predsa jasne vieme, že globalizmus je hrobár všetkej malej a strednej iniciatívy, pretože pohlcuje prakticky všetkých ostatných súperov a koniec koncov premieňa trh na monopolné rozhodovanie obrov, globálnych obrov, predátorov, ktorí takýmto spôsobom postupujú. Je celkom zrejmé, že tak či tak nebude možné ďalej takouto cestou ďalej postupovať.

    Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku prof. Maurice Allais už v roku 1988 upozornil, že tzv. denný kolobeh alebo kolobeh hmotných procesov na svete je už nie primeraný kolobehu nehmotných procesov a hmotné toky 42-násobne prevyšujú nehmotné toky. Hovoril, že tým sa vlastne odtrhli nehmotné toky od hmotných tokov a že tento trend musí viesť ku katastrofe. Ja si osobne myslím, že do nehmotných tokov bolo treba zaradiť aj veľmi radikálne a rýchlo rastúci rozsah nehmotných tokov toho typu, ako poznáme softvér, ako poznáme know-how, ako poznáme patentové poznatky. Ale rast nehmotných tokov nemôže byť už taký. Napríklad Chirak pri svojom stretnutí s vedcami o budúcnosti Francúzska v roku 1990 konštatoval, že nehmotné toky v roku 1990 už vzrástli na stonásobok hmotných tokov. Systémoví analytici to celkom jasne nazvali, že je to obchod s dlhmi, teda nie obchod s vytvorenými hodnotami, ale s prísľubmi hodnôt a mnohé z týchto hodnôt zďaleka sa nikdy hodnotami nestanú. Sú len špekulatívnymi bublinami, tak ako to oprávnene nazýva Maurice Allais.

    Ako chceme prispôsobiť naše peňažné ústavy, ktoré pochopiteľne musia byť tiež chudorľavé, keď sme v podkapitalizovanej krajine, metódam svetovej bankovej sústavy? Samozrejme, že je obrovský nepomer potenciálov medzi nami a nimi. Ale čomu sa chceme prispôsobiť? Veď v septembri minulého roku, keď praskla bublina okolo Long Ter Capital Management, tento hedžeovský americký fond pri hodnote svojho vlastného imania 4,8 mld. korún si požičal od svetových bánk 1 200 mld. dolárov. A ukázalo sa, že ich "vytuneloval". Guvernér rezervného amerického úradu, čiže Národnej banky, Greenspan povedal, že sme tesne unikli o vlások katastrofe amerického kapitálového trhu a tým aj svetového trhu.

    V takýchto rozbúrených vlnách špekulácie sa pohybujeme. Nie je to vôbec nijako vhodné, aby sme sa približovali epicentru týchto vĺn, pretože to je skutočne hra o katastrofu. Treba sa celkom vážne a seriózne vrátiť k osvedčeným spôsobom rozumného riešenia, kde štát prevezme v rozsahu nášho územia svoju správcovskú úlohu trhu a rozvinie ju legitímnym spôsobom a, samozrejme, totožným s podmienkami trhového hospodárstva a bude zabezpečovať ďalší priebeh.

    Z týchto dôvodov nemôžem podporiť túto koncepciu, ktorá sa opiera o predpoklady, ktoré hlavne svojou praxou ignorujú samotné veľké a takzvané úspešné ekonomiky. Tieto sa riadia inými spôsobmi a iným postupom. Viete, aj predikciu musíme robiť predvídane, ale musíme mať vnútornú skromnosť uvedomiť si, že všetky predvídania sú nepresné. Americký analytik Feeld povedal: Ostane väčšinou hanbou amerických systémových analytikov a prognostikov, že sme vlastne neboli v stave odhadnúť, kedy a ako sa zrúti takzvaný socialistický blok. Jednoducho boli predvídania a neboli v poriadku. Ja si myslím, že v tejto oblasti je naozaj veľmi trefný výrok jedného nórskeho analytika a prognostika Chrisa Randa, ktorý hovorí, že o všetkom, čo predpovedáme, či už je to plán, program, prognóza, môžeme s určitosťou povedať len jedno, že bude do určitej miery nepravdivé. Ja sa za toto podpíšem.

    Myslím, že treba s týmto rátať. Navrhujem postupovať nie podľa krajných odporúčaní krajinnej skupiny neoliberalistických vedátorov, ktorých odporúčania, keď sa použili, nezabrali. Sám Sachs bol napríklad zhrozený, aké dôsledky mali šokové terapie na ruskú ekonomiku. A viete, čo sa vlastne deje? Namiesto podpory stále hovoria, toľko a toľko Medzinárodný menový fond požičia Rusku. A zakaždým zároveň informujú, že takmer raz toľko sa vyvezie z Ruska miliárd dolárov. To je orientácia na špekulatívne postupy. To je orientácia na všelijaké obskúrne off shorové štruktúry, ktoré zavádzajú daňové raje a ktoré sú v podstate rozbitím svetovej ekonomiky, pretože celé kontinenty dávajú do rúk najväčších špekulantov.

    Mali by sme naopak seriózne zvážiť metódy "crisis managementu", akým spôsobom vedecky riešiť krízu. Najskôr treba situáciu analyzovať a potom navrhovať, a to podmienečným spôsobom navrhovať riešenia, ktoré vždy musia byť alternatívne, nemôžu byť monoriešeniami, nemôžu sa opierať o jediné pravidlo, pretože ekonomický svet je komplexný, je zložitý, potrebuje dokonca aj multidisciplinárne posudzovanie, ale takisto aj komplexné návrhy na riešenia musia byť veľmi rozmanité. Treba opustiť všelijaké tie rečičky o "menej štátu". Pri liečení národnej ekonomiky nemôže chýbať štát. Je to tak, ako keby sme navrhli, že zvažujme, či nemáme zmenšiť naše požiarne zbory alebo hasičské ochrany, keď horí, keď je požiar.

    Jednoducho, čím inším, akým nástrojom disponuje táto vláda okrem nástrojov možného, samozrejme, konformného, s trhovými podmienkami dirigizmu štátu pri záchrane? Veď ide o záchranu našej ekonomiky, to nie je nijako jednoduchý stav. Pri záchranných postupoch napríklad treba nevyhnutne usilovať o čo najširší konsens, o čo najširšie dohodnutie. Ale, priatelia, vystupujete s hlbokým pohŕdaním voči všetkým myšlienkam minulej vlády, ktorá však mala ekonomické výsledky a ktorá aj tú formu zadlženia podkapitalizovanej krajiny udržovala koniec koncov v mierach. Postup, ktorý zvolila koalícia tým, že avizovala hrôzostrašné pomery, ktoré potom sa spätne dostali do medzinárodného ratingu, je neprijateľný. Teraz sme v takej situácii, že rating, ktorý máme teraz, je špekulačný namiesto investičného ratingu. Úverové miery v špekulatívnom ratingu sú už pre nás podstatne horšie, než boli predtým.

    Všetky veci majú vnútornú súvislosť. My nemôžeme napríklad hovoriť, ako ideme predávať a akým spôsobom ideme predávať naše najlukratívnejšie kapacity a tým uspokojovať potrebu rozpočtu. To je katastrofa! To je predsa totálne prejedanie.

    Dovoľte mi, aby som vám uviedol jeden príklad, ako je nebezpečné, keď verejne sa avizujú niektoré ekonomické postupy. Teraz na jar 7. mája 1999 Eddy Churchee, guvernér Bank of England oznámil, že cedulová banka predáva väčšinu svojich zlatých rezerv, t. j. prinajmenšom 415 z celkovej sumy 715 ton zlata. Dovtedy, kým nevyriekol tieto slová, kurzová hodnota ceny zlata bola 289,25 dolára za jednu trojskú uncu. Keď však oznámil toto odhodlanie štátu, špekulanti stlačili cenu zlata na 261,20 dolára za trojskú uncu. Keď potom Bank of England predala spomínanú časť zlatej rezervy, tak už dostala o 27 dolárov za každú trojskú uncu menej a globálne, úhrnne o 600 mil. dolárov dostal menej štát. Guvernér Bank of England svojou prostorekosťou obral štát o 600 mil. dolárov. Takáto je pravda.

    Keď predsa hovoríme, ako chceme rozvinúť kapitálový trh, vieme, že kapitálový trh dávno neodráža reálne hodnoty, ale hodnoty špekulačné. Veď hodnoty, za ktoré sa kódujú jednotlivé akcie, lietajú podľa toho, ako špekulanti robia jednodenné a dvojdenné prudké nákupy alebo predaj akcií. Toto všetko ukazuje, že ekonomika musí byť rozumná a že nesmie otvárať priestor prieniku špekulácie k nám. My nemáme záujem o špekulatívny kapitál, to treba jasne a celkom nedvojzmyselne povedať. Keď máme záujem, tak nech príde investičný kapitál. A koniec koncov vidíte, ako sa hrnie.

    Takže vo svetle týchto skutočností navrhujem neprijať tento materiál, odmietnuť tento materiál pre základné podklady neoliberalistického vnímania takéhoto riešenia. Zahraničné odporúčania sú pre budúce obete, ale sami sa týmito odporúčaniami vo veľkej ekonomike neriadia. Buďme naozaj rozumní, naša zodpovednosť voči spoločnosti, voči Slovensku je jednoducho taká veľká, že ju nemôžeme zakryť tým, že teraz budeme plniť záujmy niekoho iného. My sme tu preto, aby sme plnili záujmy nás.

    Aj také vyhlásenie, pán podpredseda vlády, v ktorom ste nedávno povedali, že pokiaľ ide hospodárstvo, privatizáciu a tak ďalej, že máme voči zahraničiu aj isté záväzky a mali by sme na ne prihliadať, je otrasné. Priatelia, chápem, podpora predvolebného boja vyžaduje svoje zdroje, ale jednoducho toto nemôžete robiť, takéto záväzky na úkor slovenskej ekonomiky, slovenského národného hospodárstva sa nedajú robiť. Ubezpečujem vás, že vám nijako nebudú vďační. Prehltne sa to ako malina a budeme "krivkať" s maródujúcou ekonomikou na okraji poľa. Z takýchto dôvodov navrhujem tento program neprijať, odmietnuť ho. A pozývam k tomu aj koaličných partnerov.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman a po ňom pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    vážení prítomní,

    ešte včera som sa hlásil do diskusie, nepredpokladal som však, že to bude až dnes, keď som chcel poukázať na určitý rozpor v zákonnosti a postupe Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes budem hovoriť viac-menej z pohľadu dosahov politických, zahraničnopolitických, vnútorných a z prístupových pohľadov k tvorbe tohto dokumentu, ako aj k jednotlivým obsahovým častiam. K tým už bolo vznesených niekoľko pripomienok, niekoľko požiadaviek alebo návrhov, námetov na jeho doplnenie, resp. prepracovanie.

    Dovoľte mi, aby som charakterizoval aj ja tento dokument. Keď som ho prečítal alebo prelistoval, či preštudoval, napadla mi jedna myšlienka, že pred 40 rokmi v našich kinách chodili filmy, pretože ich bolo málo, tak niekedy pospájali 5 - 6 nejakých krátkych filmov alebo dokumentárnych filmov a celé to filmové predstavenie sa volalo "filmové všeličo". Lístok stál vtedy 1,20 Sk. Keď som si toto preštudoval a prečítal, tak mi napadlo, že aj toto je také "sociálno-ekonomické všeličo", ktoré má asi hodnotu 1,20 Sk pri dnešných cenách. Jednoducho je to materiál, ktorý nič nehovorí, nedáva žiadnu perspektívu, neorientuje podnikateľské subjekty, fyzické osoby, školstvo, jednotlivé odvetvia k tomu, ako sa naša spoločnosť bude vyvíjať. K čomu sa má jednotlivá osoba, jednotlivý človek, študent, pracovník pripravovať alebo zamerať na nastávajúce obdobie? Preto mi dovoľte povedať niektoré momenty. Vrátim sa k tomu, čo som hovoril včera, na čo však parlament nereagoval.

    Vážené dámy, vážení páni, už viackrát bolo poukazované na skutočnosť, že niektoré zákony sa prijímajú formálne a potom je snaha ich nedodržiavať. Na jeden takýto zákon som poukazoval aj pri jeho schvaľovaní v parlamente, je to zákon o tripartite, jednoducho povedané. Ten zákon okrem iného hovorí - a už nadobudol platnosť a po jeho platnosti sa prerokovala táto koncepcia vo vláde aj v tripartite, aj teraz v parlamente -, že ako súčasť tohto materiálu musia byť závery rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody, to znamená stanoviská, odporúčania, požiadavky sociálnych partnerov.

    Vieme - a včera to tlmočil aj pán kolega Maxon -, že boli zásadné pripomienky a požiadavky ako Asociácie zamestnávateľských zväzov, tak aj Konfederácie odborových zväzov. Pán podpredseda vlády je zároveň predsedom Rady hospodárskej a sociálnej dohody, takže iste najlepšie vie, čo všetko tam bolo vznesené, aké boli konkrétne závery. A takisto si myslím, som o tom pevne presvedčený, že vie, že súčasťou tohto materiálu mali byť aj závery Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Znamená to, že vlastne túto koncepciu prerokúvame v rozpore so zákonom.

    Ďalšia moja pripomienka vyplýva v súvislosti s hospodárskym a sociálnym rozvojom spoločnosti, ale najmä v súvislosti s pohľadom cieľa, ktorý je permanentne pretláčaný a ktorý je permanentne zdôrazňovaný, a tým je integrácia Slovenskej republiky do európskych štruktúr, najmä do Európskej únie. Vždy som chápal určitú koncepciu, určitý hlavný plán alebo určité hlavné zámery ako niečo na vrchole pyramídy, od ktorého sa bude odvíjať všetko ostatné. Preto som si myslel, že aj od tejto koncepcie budú jasné ďalšie koncepcie. Či už je to koncepcia riešenia nezamestnanosti, na ktorú sa materiál odvoláva, či je to koncepcia riešenia toho-ktorého odvetvia, alebo koncepcia toho-ktorého regiónu. Ale v tejto koncepcii mali byť načrtnuté základné zásady, zámery, ak nie už aj ciele pre jednotlivé oblasti, alebo jednotlivé tézy. Na základe týchto v parlamente schválených zásad, zámerov, cieľov sa mali potom odvíjať ďalšie rezortné, prierezové alebo regionálne koncepcie, plány a zámery.

    Neviem, ako bude kontrolovaný tento dokument. Neviem, akým spôsobom bude vychádzať trebárs národný program nezamestnanosti, národný program riešenia regionálneho programu a podobne. Takže je to určitým spôsobom, nie že určitým spôsobom, ale značným spôsobom pomýlené a je tu len predložený sumár zámerov. Nemožno hovoriť o koncepcii, ale o sumáre zámerov, čo asi chce vláda robiť. Tým spôsobom sa podľa môjho názoru opakujú tézy, ktoré sú obsiahnuté alebo ktoré boli schválené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.

    Tretia moja zásadná pripomienka je, a to by som dával do pozornosti skutočne všetkým poslancom Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že všetky zásadné dokumenty, a v každom prípade tento takým zásadným je, by mali byť prerokované aj naším výborom pre európsku integráciu. Tento výbor by mal byť vlastne odborným orgánom slovenského parlamentu pre to, že bude ostatným členom parlamentu dávať stanoviská, odporúčania alebo námety, či schvaľovaná koncepcia a zámery, zákony, v tomto prípade koncepcia je v súlade s integráciou Slovenska, je v súlade s integračnými zámermi asociovaných krajín, je v súlade s Asociačnou dohodou, ktorú sme podpísali, ale aj s ďalším vývojom, ktorý v Európskej únii a v jej zámeroch bude nasledovať.

    S hrôzou som zistil, že tento materiál týmto integračným výborom neprešiel. Kto iný posúdi zámery a porovnávacie možnosti, schopnosti a výsledky Slovenska vo vzťahu k asociovaným krajinám iných krajín alebo k samotnej Európskej únii? Z tohto pohľadu mi skutočne toto odborné stanovisko chýba. Nielenže mi chýba stanovisko, ale, vážené dámy, vážení páni, z tohto stanoviska, resp. z tejto koncepcie si neviem vôbec predstaviť, akým smerom sa budú viesť vyjednávacie rokovania alebo, ak chcete, negociačné rokovania, pretože my máme vytvorených 23 - aspoň dosiaľ neviem, že by boli zrušené - negociačných tímov, ktoré budú vyjednávať pozíciu Slovenska na vstup do Európskej únie.

    Vyjednávania sa budú viesť takým spôsobom, že to, čo nám páni v Európskej únii alebo v niektorých iných štruktúrach na jednotlivých negociačných rokovaniach povedia, to budeme prenášať domov a potom doma to budeme realizovať? Alebo máme vlastnú koncepciu, ktorú chceme presadiť a ktorou chceme obhájiť počas našich negociačných rokovaní v Bruseli, jednotlivých krajinách Európskej únie? Z čoho budú vychádzať naši odborníci, ktorí budú pripravovať vstup Slovenska do Európskej únie? Budú tam hovoriť o tom, že pripravujeme národný program rastu zamestnanosti, že pripravujeme regionálny národný program, že budeme riešiť fiškálnu politiku takým spôsobom, bankový systém takým spôsobom, že budeme riešiť stavebníctvo alebo, ja neviem, ktorýkoľvek rezort?

    V materiáli sa píše o tom, že sa stále držíme ťažkého priemyslu, ťažkej chémie, ale že je málo sofistického priemyslu a odvetví, kde by sme mohli využiť našu pracovnú silu. A čo keď práve do toho nás bude Európska únia tlačiť, aby sme si ponechali tento ťažký priemysel, pretože má aj nenegatívne vplyvy na životné prostredie a podobne? Môže to byť úplne opak. Z čoho budú teda naši negociátori vychádzať? Toto mi tu chýba a zasa sa len presviedčam - a toto je toho dôkazom -, že ideme vždy od jednej náhody k druhej, že nič nie je skutočne koncepčné, skutočne komplexné, že za každú cenu chceme niečo spraviť, len aby sme pre niekoho niečo urobili, v tomto prípade pre odborárov, v tomto prípade zároveň pre parlament, aby sa naplnili tézy programového vyhlásenia vlády, že takýto materiál bude prijatý. Ale on nič nehovorí a k ničomu nevedie.

    Prosím vás pekne, veľa sa hovorilo na tejto pôde vo vzťahu k školstvu. Ktorý rodič podľa tejto koncepcie zistí, na čo má pripravovať svoje deti? Ktoré stredné odborné učilištia zistia, že budú mať perspektívu, alebo že nebudú mať perspektívu? Ktoré stredné školy sa nájdu v tejto koncepcii? Ktoré vysoké školy sa v tejto koncepcii nájdu? Ktorý občan, ktorý má záujem ísť niečo študovať a niečo v živote dokázať, si nájde v tejto koncepcii, v čom sa bude Slovenská republika po roku 2002 vyvíjať, v akých odvetviach? Či to bude papierenský, sklársky, chemický a ja neviem ešte aký? Akú istotu pre občanov jednotlivých regiónov, ktoré sú dnes postihnuté vysokou nezamestnanosťou, dáva tento materiál, že sa nemusia sťahovať do Bratislavy alebo do Košíc, ale že v tom a v tom regióne môžu ostať, pretože možno po roku 2002 tam bude vytvorený taký podnik alebo budú riešené problémy, ktoré sú dnes veľmi pálčivé v tomto regióne, na ktorý sa vzťahuje. Toto všetko v tejto koncepcii chýba, v tejto koncepcii to nie je obsiahnuté.

    Aj z tohto pohľadu, vážené dámy, vážení pani, považujem túto koncepciu za veľmi formálnu, formálnu až urážajúcu, až takú, že uráža parlament jeho obsah, jeho kvalita, až takú, že vlastne k ničomu nevedie. Aj z tohto pohľadu sa pripájam k tým poslancom, k tým predrečníkom, ktorí hovorili, že materiál treba vrátiť na zásadné prepracovanie a potom opätovné predloženie do parlamentu Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kalmanovi za jeho vystúpenie.

    S faktickou poznámkou - pán poslanec Kužma. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán kolega Kalman,

    dá sa polemizovať o tomto materiáli, či by mal byť stručnejší, podrobnejší, či by tam malo byť viac údajov alebo menej údajov. Žiaľbohu, z vašej strany, ale aj zo strany predchádzajúcich kolegov sa mi zdá, že sa držíte hesla, že lepšie je byť generálom po bitke. Mali ste 4 roky, dosť času na to, aby ste predložili strednodobú koncepciu do parlamentu a potom sme mohli o nej takto diskutovať. Ja si myslím, že táto strednodobá koncepcia bude rozpracovaná rezortnými ministrami a tam nájdete konkrétne odpovede na svoje otázky, čo sa bude týkať rozvoja jednotlivých rezortov, či rezortu dopravy, či rezortu stavebníctva. A v ktorom regióne dôjde k oživeniu alebo k utlmeniu časti programov. Čiže nadväzne na tento materiál sa budú spracúvať, tak ako bolo povedané, jednotlivé strednodobé koncepcie jednotlivých ministerstiev.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kandráč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, výnimočne. Ale, prosím vás, stíhajte čas, ktorý je potrebný, aby ste sa prihlásili s faktickou poznámkou.

  • Pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegovia, kolegyne,

    dovolím si svoju faktickú poznámku zamerať na reálnosť predloženého dokumentu, pretože si myslím, že každý dokument koncepčného charakteru by mal spĺňať určité atribúty. A reálnosť, si myslím, je jedna z veľmi významných atribútov takéhoto dokumentu. Dovolím si upriamiť pozornosť na tri oblasti života. A to je vzdelávanie, školstvo, veda, výskum, vývoj a súdnictvo, ktoré v materiáli sú rozoberané.

    Dnes možno povedať z pohľadu reálnosti, že reálnosť cieľov, ktoré stanovuje tento dokument, je nulitná. Postup cieľov je veľmi otázny. Prečo? V tlači ste si veľmi dobre prečítali a z vystúpenia niektorých predstaviteľov exekutívy sami vidíte, že vlastne potierajú to, čo je v tomto dokumente. Školstvo, vzdelanie - doslova sa hovorí v dokumente, pružne budeme reagovať na potreby spoločnosti. Vysoké školy začali pružne reagovať, aby si pomohli v ekonomických ťažkostiach, no, samozrejme, reakcia predstaviteľov ministerstva školstva je taká, ako čítate v dennej tlači, sme tvrdo kritizovaní, ba dokonca sme považovaní za vydieračov. No tak toto by som si veľmi vyprosil, pretože sú to príliš silné slová. A môže sa stať, že naozaj na tých vysokých školách pomaly nebude mať kto pracovať. Vývoj, veda, výskum - iste veľmi interesantné ciele sú postavené pred túto oblasť života, ale nevyriešili sme základnú otázku, a to výchovu nových mladých vedeckých pracovníkov.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    skôr než pristúpim k vlastnému vystúpeniu, dovoľte mi niekoľko poznámok k tomu, čo tu odznelo zo strany poslancov koalície v rámci faktických poznámok.

    Pán poslanec Kužma, vy ste sa tu viac ráz vyjadrili, že toto je prvý koncepčný materiál, pretože pred ním nikdy žiadny nebol a žiadna Mečiarova vláda ho nepredložila. Zrejme nepoznáte materiály smerom dozadu, pretože od roku 1993 každý rezort vypracoval, prerokoval a schválil koncepčné materiály svojho rozvoja. Koncepcia rozvoja spojov, pôšt a telekomunikácií bola vypracovaná v roku 1993, takisto koncepcia rozvoja všetkých druhov dopráv, bolo to v horizontoch strednodobých, pretože v takých horizontoch treba uvažovať. A keď ste sa vy vysmievali z päťročných cyklov a odvolávali ste sa na nejaké projekty socializmu, tak to je smiešne, pretože veľké investičné celky sa môžu pripravovať len v nadväznosti na strednodobé jasné koncepcie, aby tí, ktorí to pripravujú, vedeli, čo majú pripravovať, kedy majú pripravovať a v akom rozsahu. Tieto koncepčné materiály boli za Mečiarovej vlády v rokoch 1993 a 1994 rozpracované, prerokované, schválené. V oblasti dopravy a spojov odvtedy nebol prijatý žiadny iný rozvojový materiál až do jesene minulého roku. Tento rezort v podstate pokračoval krok za krokom podľa týchto koncepčných materiálov, ktoré boli mimochodom prerokované aj v Národnej rade Slovenskej republiky vo výbore pre hospodárstvo a financie. Od jesene 1998 jednoducho všetky koncepčné materiály Mečiarovej vlády podľa vás boli zamietnuté, ale nové nevznikli. Takže to je to skutočné nóvum, ktoré tu je a ktoré je krajne vážne pre všetkých obyvateľov tohto štátu. Tak toľko azda len ako vsuvka pred samotným vystúpením.

    Dámy a páni, tlač číslo 338 - Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a Strednodobé priority v hospodárskej politike Slovenska som si zobral s veľkým záujmom a úprimne priznám aj v podstate s veľkým profesným záujmom, pretože je to materiál, ktorý ma zaujíma a ktorý musí zaujímať každého, kto má záujem o rozvoj tohto štátu. Nie je tajomstvom a nie je žiadnym prekvapením, že každá vláda má svoje vlastné predstavy, svoje vlastné ambície a predstavuje sa svojím vlastným napĺňaním týchto ambícii a predstáv. To je, myslím, celkom normálne. Ak súčasná vláda má predstavy odlišné od vlády predchádzajúcej, tiež to nie je možné považovať za nič nenormálne, pretože tak to jednoducho vo svete chodí. Koniec koncov, ak by sme po voľbách pokračovali my, aj my by sme bezpochyby korigovali rad svojich krokov, spresnili tie, ktoré sú a ukázali sa ako nie najšťastnejšie, a prehĺbili tie, ktoré sa ukázali ako optimálne. Takže z tejto stránky predloženie tohto materiálu bolo možné uvítať.

    So značnými rozpakmi ale už sa berie na vedomie fakt, že vláda s týmto materiálom prichádza prakticky rok po voľbách. Je september, v septembri vlani boli voľby. Táto politická garnitúra tvrdila, že všetko má pripravené, tímy expertov majú všetko nachystané, všetko je na stoloch, situáciu ovládate a len pristúpiť k moci a už to šliape. Zdá sa, že nie. Veď predsa prešiel záver minulého roka, posledný kvartál, a vy ste neboli schopní predložiť ani návrh štátneho rozpočtu, o ktorom ste tvrdili, že ho máte pripravený. Išlo sa do rozpočtového provizória. Prečo? Tento materiál, keď sa konečne predložil, tak je september, je rok po voľbách.

    Tento 74-stranový materiál vychádza z úvodu, z 8 strán rekriminácie východiskových podkladov, východiskových predpokladov stavu spoločnosti. Ale tie východiskové stavy spoločnosti sú odpísané iba z čiernych kníh, s ktorými ste sa zaoberali štvrťroka, a nie z reálneho stavu spoločnosti. Veď ak ste vychádzali z východiskových pozícií Mečiarovej vlády, čo tu zanechala, tak nie je možné do omrzenia opakovať, že sme všetko prehajdákali, prejedli a tento štát zadlžili, pretože to je táranie rovnakého druhu, ako za socializmu sa Američanom na všetko tvrdilo, vy ste síce lepší, ale utláčate černochov. S takouto demagógiou je možné postupovať azda mesiac po voľbách, ale teraz už nie.

    Vy viete veľmi dobre, že úvery, ktoré zobrala Mečiarova vláda, sa neprejedli, ale sú zabudované v tomto štáte a tento štát sa z nich zhodnotil. Tie veci prinášajú úžitok všetkým obyvateľom a fakticky sa samé splácajú. Mochovce sa splácajú výrobou energie. Gabčíkovo, spláca sa 15 mld. úverov, každoročne 3 mld. za vyrobenie elektriny. Takto by som mohol pokračovať krok za krokom. O týchto veciach tu niet, samozrejme, ani zmienky. Ani zmienky nie je, samozrejme, aj o tom, že my sme vám zanechali 8,4 mld. amerických dolárov devízových rezerv, že Slovenská republika mala najvyššiu mieru rastu hrubého domáceho produktu, klesajúcu nezamestnanosť a jednu z najnižších inflácií z bývalých postkomunistických štátov. O tom tu nie je ani zmienky, pretože sa vám to jednoducho nehodilo.

    Ale čo je oveľa závažnejšie, v tomto materiáli sa vôbec nenachádza ani zmienka reálnych východísk súčasného stavu, k akému vy ste sa dopracovali za tento kalendárny rok, čo ste pri moci. Veď za tento kalendárny rok z 8,4 mld. devízových rezerv ostalo 4,2 mld., 4,2 mld. devízových rezerv sa jednoducho prejedli. Prejedli sa, minuli sa na podporovanie padajúcej koruny. Akým spôsobom sa realizoval hospodársky rozvoj? No v prvom rade ste zrušili zákon o revitalizácii podnikov a začali ste rušiť a vypovedávať privatizačné zmluvy a dohody s podnikmi. A predovšetkým s tými, ktoré prosperovali. Nie s tými, ktoré mali problémy. Čiže vy ste zámerne a vedome ochromovali to, čo fungovalo. A za tohto stavu Slovenská republika sa dopracovala k pádu hrubého domáceho produktu, k rekordnému rastu nezamestnanosti. A na moje ohromenie vy sa s tým uzmierujete, že v budúcom roku nezamestnanosť zo súčasných 18,5 % vzrastie až na 21 % a potom následne vraj má nastať prudký rozvoj smerom nahor. Ja sa pýtam: Z čoho? Z tých bankrotovaných podnikov? Pretože tento materiál ako hlavný ťažiskový ekonomický ťah uvádza výlučne urýchlenie bankrotov podnikov. Bankrotované podniky a nezamestnaní budú dynamicky rozvíjať hospodárstvo tohto štátu? Už ste videli niekedy, aby mŕtvy tvor oživoval sám seba?

    V tomto materiáli v prvom rade chýbajú východiská súčasného reálneho stavu, ak je dnes 9. septembra, tak minimálne k tomu termínu august tohto roku. Pretože to sú reálne východiskové pozície, z ktorých vy môžete vychádzať, a nie odvolávať sa na roky 1998 a 1997 a, ja neviem, na čo všetko možné. Materiál síce uvádza v svojom názve, že ide o strednodobú koncepciu, o strednodobé priority, ale úprimne povedané, buď obsah nekorešponduje s názvom, alebo názov nezodpovedá obsahu, pretože ani jedno, ani druhé v tomto obsiahlom dokumente som jednoducho neobjavil. Nepodarilo sa mi objaviť rámcovanie, smerovanie nášho štátu v hospodárskej a sociálnej sfére ani vecné, ani časové, ani rámcové. Toto sú učebnicové traktáty, ktoré boli spísané teoretikmi, ktorí nikdy v živote žiadny podnik a žiadnu organizáciu neriadili. A tak to aj vyzerá. Chváliť sa tu, že to pripravilo 7 odborníkov z M.E.S.A. 10 a odborníci z akadémie vied, no tak, vážení, to je hrôzostrašná informácia, pretože to sú ľudia, ktorí v živote neriadili ani jediný priemyselný podnik, ani len výrobu zmrzliny, ani výrobu kornútkov na zmrzliny. A tak to aj vyzerá! Takže z tejto stránky ja by som toto hodnotil ako materiál nie koncepčný, ale materiál nekoncepčný, prípadne bezkoncepčný.

    Koniec koncov, akú váhu mu prikladá samotná vláda, to vidieť z toho, že materiál by mal uvádzať predseda vlády ako jej oficiálny predkladateľ, ako je uvedené na obálke materiálu. Za dva dni prerokúvania tohto kľúčového dokumentu sa pán Mikuláš Dzurinda v Národnej rade vôbec neobjavil. Ale neobjavili sa ani žiadni iní ministri zodpovední za rezorty a spovedajúci sa za chod alebo rozpad svojho rezortu. Ako je možné, že tu nie je ministerka financií Schmögnerová? Ako je možné, že za dva dni sme tu nevideli ministra hospodárstva Černáka? A ako je možné, že tu chýbajú takí ministri, ako je minister kultúry a minister školstva? Zdá sa, že to sú okrajové rezorty? Vôbec nie. Tento štát ak nevychová vzdelanú generáciu, tak nasledujúca generácia, to budú manufaktúrne odkázaní manuálni pracovníci ako gastarbeitri vo vlastnej zemi. Ako je možné, že sa tu neobjavila ministerka privatizácie pani Machová? V materiáli o privatizácii som objavil jedine krátku zmienku, že výnosy z privatizácie v budúcnosti budú použité na výdavkovú časť verejných financií. Táto vláda predkladá ako koncepciu, že finančné prostriedky získané v privatizácii sa jednoducho prejedia? My sme finančné prostriedky z privatizácie orientovali do investícii, do bytovej výstavby a z toho vlastne vznikol Štátny fond na rozvoj bytovej výstavby. Nevravím, že tam bolo veľa finančných prostriedkov, ale tým sa to vlastne naštartovalo.

    Dámy a páni, východiskové pozície tohto materiálu v podstate vychádzajú zo zastavenia verejných investícií, vychádzajú z bezbrehej liberalizácie podkapitalizovanej spoločnosti a podkapitalizovaného štátu. Jeden z cieľov oživenia hospodárstva sa uvádzajú bankroty. No ja som ešte teda v živote nevidel, aby bankrot čosi oživil. Bankrot, to je kar a pochovanie zosnulého. Predaj strategických odvetví. Ale strategické odvetvia nie sú určené na predaj! Tie sú určené predsa na príjem, aby sa z toho získavalo. Ak naším cieľom je taký postup, ako bol v Českej republike alebo v Maďarsku, tak to sú presne postupy odstrašujúceho príkladu. Akým spôsobom dopadla privatizácia a odpredaj kapacít českých telekomunikácií v Českej republike? Služby sa zdražili, zhoršili a technická úroveň klesla. To sú reálne zistenia českej vlády, po realizácii tých privatizačných krokov, na ktoré sa zastrája táto vláda. Ako dopadla privatizácia telekomunikácií v Maďarsku? No to je živelná pohroma! Maďarská vláda si musí platiť oznamovanie havarijných správ v cudzích telekomunikáciách, ktoré prevádzkujú svoje služby v maďarských kábloch zakopaných v maďarskej zemi. Čo je toto za nezmysel?

    Tomuto materiálu dominuje v podstate to, čo sa s toľkým hurhajom predvádza, a to je reprivatizácia, čiže slovensky povedané, politické výpalníctvo s cieľom uchvátenia sprivatizovaných podnikov a ich znovurozdelenia formou prebend svojim vlastným stúpencom. To je najhoršia forma, akú si viem predstaviť. V roku 1992, keď ako minister dopravy som preberal rezort, ktorý fakticky nebol vytvorený, bolo ho treba budovať, pretože federálne ministerstvo dopravy a federálne ministerstvo spojov zastrešovalo dominantné časti tejto problematiky, dostal som do vienka asi 40 slávnych privatizačných projektov Čarnogurského vlády s tým, aby som zvážil, ktoré z toho treba zmeniť, zrušiť. Ja som nezrušil ani jediný. Dôvod bol veľmi jednoduchý. Vychádzal som z reálneho faktu, že aj nie veľmi šťastne sprivatizovaný podnik, ktorý už má konkrétneho vlastníka, je stále lepšie prosperujúci ako ten, okolo ktorého sa vajatá, ktorý sa preberá naspäť a ktorý sa opätovne a spätne vracia do predprivatizačnej agónie. To robíte vy presne teraz. Tie podniky, ktoré sú preberané násilím, protizákonne a protiústavne cez kapitálový trh do Fondu národného majetku, to je ten najhorší postup, aký existuje. Za takéto podniky vlastne jestvujúci manažment nie je zodpovedný. A Fond národného majetku, to je kto? To je tá "cháska" na Drieňovej, ktorá sa medzi sebou hašterí a ktorú striedavo chcete odvolávať a neodvolávať? Tí majú byť zodpovední za chod týchto podnikov? Nedajte sa vysmiať!

    Dámy a páni, v minulých dňoch som sa hodne pohyboval po strednom Slovensku a navštevoval som také končiny, ktoré tí, ktorí vypracúvali tento koncepčný materiál, evidentne nenavštevujú. Môžem tlmočiť predstaviteľom vlády, že skutočne si aj dali zámer smerovanie Slovenska obrátiť o 180 stupňov a obrátiť ho smerom späť. To, čo som tam videl, to už nebola kapitalistická spoločnosť Dickensova zo začiatku alebo z konca minulého storočia, ale to už bol feudalizmus. To je jednoducho feudalizmu, do ktorého vy Slovensko obraciate, pretože doliny, obce, dediny a mestečká, v ktorých sú rozvrátené podniky, vami zbankrotované, vami vracané do Fondu národného majetku a vami deštruované, produkujú masovú nezamestnanosť. Tam sú ľudia buď na "sociálke", buď v predčasnom dôchodku, ale ani jediný práceschopný človek pracujúci, ani jediný zamestnaný, ani nie je kde sa zamestnať, okrem takých zamestnaní v lesoch a v tých družstvách, ktoré ešte neprebehli bankrotom a exekúciami. Ľudia, ktorí pred 30 rokmi zachraňovali na lazoch opustené roličky, tak dnes ich rozorávajú, aby si tam dopestovali zemiačiky a zeleninku, aby si mohli dochovať prasiatko na mäso a kravičku na mlieko. No kam vy smerujete tento štát a jeho obyvateľov? To je začiatok 19. storočia. To je rozpad feudalizmu. A vy ho vraciate naspäť tam, kde už dávno nebol.

    Takže, dámy a páni, tento materiál neposkytuje obraz o smerovaní, neposkytuje predstavu o koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Práve naopak, o bezkoncepcii sociálneho rozvoja. Takže najslušnejšie by bolo to, ak by vláda tento materiál stiahla a zvážila jeho prepracovanie. Pretože pripúšťam možnosť omylnosti a pripúšťam možnosť aj korekcie svojich vlastných krokov. Aj my sme ich robili a domnievam sa, že nie v dostatočnej miere. Mali sme ich robiť viac. Tento materiál je skutočne zrelý na zásadnú korekciu, pretože to, čo predkladá spoločnosti, to je jednoducho zavádzanie tejto spoločnosti, zavádzanie poslaneckej snemovne a zavádzanie aj občanov tohto štátu. A ako taký, ak dovolíte, nie je možné ho podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Hofbauerovi.

    K jeho vystúpeniu sú dve faktické poznámky. Posledný je pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážené plénum,

    z vystúpenia pána poslanca Hofbauera si treba povšimnúť dve myšlienky. Jednak poukázal na to...

  • Nepočuť, mikrofón bol vypnutý.

  • ... verejných financií, to znamená, že to, čo predáme do zahraničia, vlastne vzápätí prejeme, lebo budeme sanovať tie položky, na ktoré táto vláda nevie vytvoriť rozvojové programy. Ďalej, ďalší moment, na ktorý pán poslanec Hofbauer upozornil, že vlastne vstup zahraničného kapitálu, o ktorom sa v tomto materiáli tak honosne hovorí, je vlastne vstup kapitálu na výpredaj, a nie investičný kapitál. Pokiaľ si pamätám, pán podpredseda...

  • Znovu bol vypnutý mikrofón.

  • ... povedal, že na Slovensku dôjde k 70-per-

    centnej devalvácii.

    Pán podpredseda vlády, veľmi úspešne na tom táto vláda pracuje, budú veľmi lacno potom odpredané naše strategické podniky, ďalej znehodnotíte úspory našich občanov a vlastne tie makroekonomické ukazovatele, ktorým ste sa v minulosti smiali, že ich tak snažne naši ekonomickí experti držali, už pán poslanec Drobný včera na to ukázal, vlastne to bola garancia, že mena bola stabilná, že nedochádzalo k takým ekonomickým turbulenciám a k takému zvýšeniu nezamestnanosti.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

  • Myslím si, že nemusíme sa tu o plánovaní sporiť s pánom kolegom Hofbauerom. V jednej časti má pravdu, že v päťročných plánoch boli veľké investičné celky, ale boli aj v dlhodobých prognózach. To nám je jasné. Ale bol by som rád, keby sme si vysvetlili jednu vec, o ktorej som tu dvakrát hovoril, nie viackrát. Ja nespochybňujem, že rezorty u vás spracovali strednodobý rozvoj za bývalej vlády. Ja som povedal, že bývalá vláda nespravila koncepciu strednodobého rozvoja. A logika veci pri plánovaní hovorí, že vláda vytýči smer strednodobého rozvoja a rezorty dopracujú tento smer do konkrétnych vecí znova v strednodobom rozvoji. Lebo ak jednotlivé rezorty za vás tento program spravili, nespravil sa nadrezortný materiál a s týmito problémami sme sa často stretávali ako architekti pri veľkých územných celkoch. A tu je pravda.

    Čiže najskôr treba spracovať koncepciu, strednodobú víziu vlády ako celku a potom to vrátiť a dopracovať na rezorty. Samozrejme, ak dôjde k nejakým iným názorom v rezortoch alebo vo vývoji, tak sa prispôsobí tá strednodobá koncepcia vlády, lebo je fakt pravda, že plán a strednodobé plánovanie viac-menej platí len v momente schválenia. Už druhý deň naň vplýva časový faktor a iné veci, ktoré sa nedali zohľadniť. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že táto koncepcia je možná, aby bola rezortne dopracovaná, a je možné, aby strednodobú stratégiu tejto vlády dala verejnosti k dispozícii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Po ňom sa pripraví pán poslanec Mesiarik.

  • Vážený pán predsedajúci podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    mám pred sebou materiál tlač 338, ktorý má fantastický názov, pre mňa, Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. V zátvorke je strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska. Tu mi už akosi chýbajú v tomto názve priority sociálnej politiky. Prečo to hovorím? Pán Šimko tu spomenul scenár ekonomickej reformy schválený ešte za federácie. Ja som mal tú česť pretláčať v tomto období scenár sociálnej reformy. Napokon sa vžila myšlienka sociálnej trhovej ekonomiky, ktorá sa dostala určitým spôsobom aj do hláv, aké sú v "politickom gigante", ako hovoril pán Maxon. Som veľmi rád, že sa to dostalo aspoň do strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, do názvu, pretože už čo sa týka samotnej reformy verejného sektora, mám k tomu pripomienky, ktoré by som vám chcel povedať. Ja sa teda budem zaoberať len reformou verejného sektora a budem sa zaoberať len sociálnym systémom a dôchodkovým systémom.

    Základný koncepčný rámec transformácie sociálnej sféry je postavený na vybudovaní systémov sociálneho poistenia vrátane doplnkového poistenia a časti individuálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci. To sú v podstate tri piliere sociálneho systému, ktoré sú všeobecne známe, to sú však aj myšlienky koncepcie transformácie sociálnej sféry, materiálu, ktorý bol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky v minulom volebnom období.

    V rámci transformácie sociálnej sféry dochádza k transformácii doterajšieho systému sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ, keď som k tomu došiel, nevedel som, či ide o sociálne zabezpečenie z roku 1989 alebo 1998. Toto je, samozrejme, zabudované v koncepcii transformácie sociálneho systému, myslím to do roku 1989, ale ako čítam ďalej, v oblasti dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia za najzávažnejšiu zmenu možno považovať oddelenie ich financovania od štátneho rozpočtu a vytvorenie samotnej verejnoprávnej inštitúcie zákonom z roku 1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne od 1. januára 1993 a neskôr o zriadení Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní od 1. 1. 1995. S účinnosťou od 1. 6. 1996 bol zavedený systém doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov. Čiže potvrdzuje to moje tušenie, že ide o niečo, čo sa bude transformovať z obdobia do roku 1998.

    Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia založený na priebežnom financovaní sa ukazuje naďalej neudržateľný. Vzhľadom na zmeny demografických procesov dozrel čas na zásadnú reformu systému. Ale prečo je neudržateľný? Pretože nie je jasná hospodárska politika a hospodárstvo Slovenskej republiky upadá. Tu asi nikomu neprekáža to, že nikto neplatí. Dokonca sa hovorí, že to je doslova štátna disciplína, národný šport. A zvlášť platenie verejnoprávnym inštitúciám je skutočne veľmi zaujímavé pre "podnikateľov".

    Cieľom reformy sociálneho systému je uskutočniť prechod od dávkového systému k poisteniu, vytvoriť nový systém založený na odloženej spotrebe v čase, nie výlučne na solidarite v priestore. Systémovo doriešiť väzby na okolie systému, predovšetkým na sociálnu pomoc a zamestnanosť, harmonizovať nástroje sústavy. Neviem, ja mám pocit, že toto všetko bolo zakotvené v koncepcii transformácie sociálnej sféry a tu žiadne nové myšlienky nie sú, zvlášť keď hovorím o úvode, kde sa hovorí o troch pilieroch sociálneho systému.

    Takisto v dôchodkovom systéme sa hovorí o štyroch pilieroch, základný povinný systém priebežne financovaný a garantovaný štátom, základný povinný systém založený na kapitalizácii príspevkov podporovaný štátnou formou daňových úľav a kontrolovaný štátom, doplnkový dobrovoľný systém s kapitalizáciou príspevkov podporovaný a kontrolovaný štátom, individuálny systém komerčného poistenia do dôchodku. Ja to beriem doslova ako školské vyjadrenie pre študentov, ktorí sa v tejto oblasti vzdelávajú.

    Garancia základného piliera musí byť úplná, garancia druhého a tretieho piliera musí byť motivačná a garancia štvrtého piliera reglementačná. Štát musí stanoviť presné pravidlá. A tu sa pýtam: Aké pravidlá sú v tomto dokumente aspoň naznačené? A podľa mňa toto by tu malo byť. Samozrejme, že štát bude naďalej pôsobiť v sociálnom poistení ako tvorca legislatívy, ako platiteľ poisteného a tak ďalej a tak ďalej. Môžete sa to dočítať na strane 54. Osobne si myslím, že všetko je to strašne všeobecné, sú to staré známe veci zabudované už v dokumente, o ktorom som hovoril, Koncepcia transformácie sociálnej sféry, ktorý bol prerokúvaný v tomto parlamente v minulom období, ku ktorému sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Magvaši prihlásil, a ktorý jednoznačne hovorí o odstránení ingerencie štátu v tejto oblasti a zavedenie aj poistného systému a podobne.

    V závere tohto dokumentu je, samozrejme, hovorené aj o sociálnej sfére. A dovolím si opäť citovať niektoré myšlienky. "Vláda je toho názoru, že predkladaný dokument predstavuje zásadný obrat v prístupe tak k analýze príčin súčasných ekonomických a sociálnych problémov, ktorým musí slovenská ekonomika čeliť, ako aj k výberu opatrení a nástrojov, ktoré sú na ich riešenie najvhodnejšie." Pretože ide o prvý dokument tohto druhu na Slovensku, je pochopiteľné, že vyvolá rozsiahlu diskusiu, v ktorej sa budú kryštalizovať názory. Osobne si myslím, že skutočne tento dokument mal byť ináč prediskutovaný. Mala byť iná možnosť rozdiskutovať to priamo s tvorcami, a nie predložiť to hneď do parlamentu, pretože ja nevidím, aký zásadný obrat v prístupe k riešeniu sociálnych problémov je v tomto dokumente zakotvený. Podľa mňa žiadny.

    Keď zoberiem ešte aj dokument Koncepcia transformácie sociálnej sféry, v tom bol, to bol materiál, ktorý riešil, samozrejme, aj pracovnoprávne vzťahy. Proste bol komplexnejší. Ale tu toto chýba. Sú tu uvedené staré známe veci, dané do všeobecnej polohy a dané na papier, aby sme sa my v Národnej rade s týmto oboznámili. Bez akýchkoľvek návrhov na riešenie. Podľa mňa to nie je žiadna strednodobá koncepcia sociálneho rozvoja, prepáčte za výraz, pre mňa sú to "Rozprávky starej matere", pán podpredseda vlády. Toto ja neakceptujem a žiadam vás, aby ste si z Národnej rady nerobili, prepáčte za výraz, "srandu".

    Ak si vy, panie poslankyne, páni poslanci, dovolíte toto, ja si to vyprosím a neakceptujem takýto materiál, ktorý dehonestuje nielen Národnú radu, ale aj samotných spracovateľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Englišovi.

    K jeho vystúpeniu sú tri faktické poznámky. Posledná pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Prvý - pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, chcem sa vrátiť k tej myšlienke pána Engliša, keď hovoril, že materiál je nepresný, až zavádzajúci.

    Niekoľkokrát som vyzval pána podpredsedu, aby zabezpečil stanoviská sociálnych partnerov. Teraz sme dostali ďalšiu nepresnosť. Dostali sme dva záznamy z rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Jeden záznam je výpis z 9. 7. a z 12. 7. a jeden záznam zo 6. 8. 1999. Ale ani v jednom nie sú zhrnuté požiadavky sociálnych partnerov. Je to len jednoducho záznam alebo výpis, pričom v zázname zo 6. 8. sa jasne hovorí pri prerokovaní bodu 10, že Konfederácia odborových zväzov predložila 14 pripomienok vo svojom písomnom stanovisku. To znamená, že súčasťou tohto materiálu malo byť písomné stanovisko Konfederácie odborových zväzov, pretože to bol jeho záver, to boli požiadavky a závery Konfederácie odborových zväzov. Jednak preto, že je to v zákone, a jednak preto, aby parlament mohol zase konfrontovať, keďže záver uznesenia bol taký, že s pripomienkami, ktoré tieto požiadavky, pripomienky a odporúčania vlastne vláda na svojom rokovaní zohľadnila.

    My nemáme možnosť kontrolovať, porovnávať, možno sú zaradené všetky. Pán podpredseda, možno. Tak nám uľahčite toto rozhodnutie alebo toto presvedčenie. A možno, že nie je ani jedna. A z tohto pohľadu chceme, aby sa dodali tieto stanoviská. Pán podpredseda, vy máte právo zabezpečiť dodanie týchto stanovísk Asociácie, aj Konfederácie odborových zväzov. Znova pripomínam, v opačnom prípade rokujeme protiprávne.

  • Pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Aj ja by som sa chcela vyjadriť k tomu záznamu, ktorý tu bol presne teraz spomínaný.

    Nehnevajte sa, pán podpredseda vlády, ak vy alebo vaši pracovníci, lebo predpokladám, že po vašich pracovníkoch ste si tento záznam prečítali aj vy, skôr ako ste ho dodali zákonodárnemu zboru, najvyššiemu orgánu v tomto štáte. Vy sa opovážite nám dodať materiál, ktorý už v hlavičke má jednu zo závažných chýb. Jeden ekonóm si neskontroluje dátum, že tu máte napísané 6. 8. 19991? Môžem si myslieť, že tá jednotka je tam navyše, deviatka je tam navyše, alebo čo z toho?

    Pán podpredseda vlády, nehnevajte sa, ak sa na takéto niečo usmievate, tak za toto by školák v 2., 3., 5. triede dostal päťku. Už len v hlavičke primitivizmus, ktorý jednoducho je vidieť, že si neskontrolujete, lebo u jedného matematika, u jedného ekonóma rozdiel medzi tisíc a desaťtisíc je asi dosť veľký.

    Ďalej tu máte niekoľko takých veľmi zaujímavých vecí, ktoré ste stihli prerokovať. Bola by som skutočne veľmi rada, keby tu bol aj časový záznam. Za ako dlho ste takto závažné veci pre slovenský národ stihli prerokovať? Keď tu máte aj potom v záveroch, ktoré hovoríte, nedostatky, nedopracované veci. Pretože ak napríklad je tu program ozdravenia výživy obyvateľstva, návrh, to je téma, o ktorej sa dá hovoriť celý deň. Ak tu máte strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska, to, čo teraz tu prerokúvame dva dni, tam ste asi stihli za štvrť hodiny. Nedivím sa. Ak tam máte takých, ako máte tu, vážená koalícia, že tu je len jeden, dvaja...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Engliša, pretože sa s ním na sto percent stotožňujem.

    Naozaj jedno z najväčších sklamaní pre mňa v tomto materiáli bolo spracovanie sociálnej oblasti na stranách 50 až 54. Neprináša tento materiál skutočne absolútne nič nové. Na jednej strane oceňujem, že nadväzuje na kroky, ktoré boli schválené v roku 1995 v predchádzajúcom parlamente, už na citovanú transformáciu sociálnej sféry, ale keďže tu majú byť strednodobé horizonty a na strane 51 sa konštatuje, že reforma systému sociálneho poistenia počíta s perspektívou plného nábehu 20 - 25 rokov, ale v texte nenájdete, čo sa chce urobiť pre obdobie rokov 1999 až tých 2004 alebo 2005, na ktorý je zameraný materiál. Nič tu nie je nové. Je to pre mňa veľké sklamanie, pretože práve z rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či bol ten alebo onen minister, a zahŕňam tu aj ministrov, ktorí neboli naši, vždy vychádzali kvalifikované materiály. Ale tento spracovaný materiál vôbec nezodpovedá názvu. Nereaguje na tie pálčivé problémy, s ktorými zápasíme, predovšetkým zvyšujúcu sa nezamestnanosť. A rieši sa to iba reštriktívnymi programami, a nie rozvojovými.

    Takže túto časť naozaj, pán podpredseda, by som navrhovala, budem navrhovať vrátiť a prepracovať a predovšetkým aktualizovať, lebo je to všetko staré, to, čo sme tu už v parlamente počuli niekoľkokrát, nie je tu jedna nová myšlienka.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    po niekoľkých mesiacoch máme v parlamente dokument, po ktorom sme volali. Dokument veľmi vážny. A považujem tento bod rokovania tejto schôdze za skutočne najvážnejší bod rokovania a vôbec za najvážnejší bod rokovania Národnej rady v tomto roku.

    Myslím si, že nikto sa nemôže čudovať, ten, kto to myslí poctivo a čestne so Slovenskou republikou, že sa tu rozvinula od včera obeda veľmi zaujímavá diskusia. Diskusia náročná a kritická. Mňa však len jedno mrzí, pretože som predpokladal, že vzhľadom na krízový stav slovenskej ekonomiky nás takýto dokument začne spájať, že začneme obidve strany veľmi seriózne sa zamýšľať nad tým, ako pomôcť, ako prispieť k tomu, ako sa dostať z tejto zlej ekonomickej situácie. Žiaľ, včerajšie odpoludnie ukázalo, že, s prepáčením, mi to pripadá, ako keď sa dvaja malí chlapci hrajú na piesku, hádajú sa, kto ďalej, s prepáčením, začúra, ale ani jednému sa nedáva čúrať.

  • Hlasy z pléna.

  • Chcel by som niekoľko slov k tejto koncepcii. Čestne sa priznám, trošku ma udivuje zo strany predkladateľa uvádzanie dôvodu samotnej koncepcie, nielen uvádzanie v písomnej forme, ale aj tu v tejto sále i vo výbore, kde sme sa materiálom zaoberali. Na prvé miesto sa dáva uznesenie vlády, potrebnosť komunikácie s Európskou úniou. Ale ja si myslím, že na prvé miesto by sa malo dať to, že ekonomiku treba zachrániť, že treba, preboha, robiť rýchlo také kroky, aby sme ten prepad zastavili, pretože budú kruté následky aj v oblasti sociálnej. Chcem tým povedať, že takýto materiál by mal predovšetkým slúžiť Slovensku. A ako síce vážne, ale druhoradé by malo byť, čo si o tom myslí únia, čo si o tom myslia krajiny okolo nás. Nechcem to podceniť, ale predovšetkým by to malo byť o tom, čo treba robiť pre to, aby sme zastavili ekonomický prepad.

    Myslím si, že netreba opomenúť aj to, že poslanci Národnej rady od januára sústavne z jednej, druhej strany pripomínali, že treba niečo urobiť, treba pripraviť zo strany vlády dokument, ktorým sa začnú rozvojové impulzy. Takže to je podstata toho, prečo takýto dokument tu je.

    Pár slov k stránke obsahovej. Hovoríme tomuto materiálu Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Preto - keď som si to preštudoval, i vo výbore sme posúdili celý dokument, ale teraz hovorím za seba - za nedostatočné rozpracovanie považujem ciele a zámery v sociálnej oblasti, osobitne sociálnej siete. Niektoré veci pán poslanec Engliš načrtol, ktoré by mali byť rovnocenné s ostatnými hospodárskymi cieľmi. Myslím si, že určitý základ tam je, ale bude preto potrebné vypracovať materiál strednodobé priority sociálnej politiky minimálne s výhľadom do roku 2004.

    Problematike investícií takisto podľa môjho názoru nie je venovaná dostatočná pozornosť. Oblasť investičnej politiky je sústredená iba na vytvorenie právneho a inštitucionálneho rámca pre investície. Vláda v tomto dokumente nedáva jasné štrukturálne ciele, rovnako ako v ostatných súčastiach svojej hospodárskej politiky. Pre mňa za ťažko pochopiteľnú možno považovať skutočnosť, že z toho dokumentu vyplýva, že určitou prioritou národného hospodárstva sa stane obmedzovanie investovania. Chcem zdôrazniť - a myslím, že nikomu z vás to netreba zdôrazňovať -, že obmedzenie investovania prináša so sebou ďalšie prehĺbenie priepasti v technologickej oblasti, hoci zmiernené, podľa dokumentu, priamym zahraničným investovaním.

    Vláda v dokumente síce konštatuje, že existuje nevýhodná štruktúra exportného sektora národného hospodárstva a že sofistikované výrobky sú rozhodujúce pre rozvoj spracovateľského priemyslu, ale bez akejkoľvek bližšej konkretizácie aspoň najdôležitejších cieľov tejto činnosti. Je preto diskutabilné, čo a kam budeme vyvážať, keď predpokladáme, že v tomto období nedôjde ani k získaniu nových významných trhov, ani k významnejším teritoriálnym komoditným zmenám vývozu.

    Za málo pravdepodobný cieľ možno považovať uskutočnenie reformy trhu práce v tomto období, najmä jeho vzpruženie v dôsledku zvýšenia profesionálnej a hlavne priestorovej mobility pracovných síl.

    Podľa môjho názoru koncepcia nevytvára potrebné podmienky ani pre rozvoj regiónov, ich sociálnej infraštruktúry. Najmä vznik a rozvoj trhu s bytmi. Rovnako nerealizuje dôsledne zámery vo výstavbe bytov, príleve prostriedkov od priamych zahraničných investorov a nerieši problémy v malom a strednom podnikaní. Problematika rozvoja regiónov sa zužuje v podstate na zdôrazňovanie transparentnosti pomoci silných regiónov slabým a potreby vytvárania relevantných subjektov v regióne. Je snaha zmenšiť význam štátu v tomto procese, čo považujem za chybu. Život nám ukázal a svedčí o tom príklad konverzie zbrojného priemyslu vo viacerých podnikoch, kde napriek tomu, že uplynulo 10 rokov a niekde i viac od zrušenia špeciálnej výroby, nedošlo k oživeniu hospodárskej činnosti a tzv. krížové subvencovanie má stále významnú úlohu v zachovaní hospodárskej činnosti regiónu.

    V uvedenom dokumente by bolo vhodné aspoň orientačne kvantifikovať výnosy z privatizácie a ako časť rozpočtových príjmov, aby vláda mohla pripraviť komplex opatrení, ktorými by zabezpečila ich skutočné získanie do reálnych zdrojov štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že nám všetkým išlo o to, aby koncepcia viedla k urýchleným krokom k záchrane ekonomiky, išlo nám o to, a môj názor je, že sme, aspoň ja som chcel jasne počuť, čo bude ďalej, čo bude so strojárstvom, stavebníctvom, turistikou, poľnohospodárstvom, čo budeme rozvíjať, od čoho odídeme. Viem, že všetko to nebolo možné v tejto koncepcii, ale očakával som určité náznaky. Očakával som, že povieme, že zapojíme všetkých do rozvoja ekonomiky, do toho, aby sme sa z toho dostali.

    Poviem príklad. Naše zastupiteľstvá vo svete. Stojí to hodne finančných prostriedkov a myslím si, že títo ľudia by mali viac pracovať pre Slovensko. Ponúkať. Donášať trhy. Donášať ponuky. Ponúkať naše výrobky. A to by mohol byť už konkrétny krok azda v ďalšom rozpracovaní tejto koncepcie.

    Myslím si, že návrh, o ktorom rokujeme, by mohol byť takým dobrým základom na to, aby sme pokročili ďalej. A preto navrhujem, pretože zobrať len na vedomie tento materiál a tým to končí, tým nepomôžeme ekonomike, nepomôžeme ničomu. Navrhujem preto, aby sme v uznesení Národnej rady uložili vláde do októbrového rokovania Národnej rady dať stručný, jasný náznak, čo ďalej, konkrétne s termínom zodpovednosti, čo urobíme ako prvé kroky a kroky druhé v rámci toho, aby sa koncepcia začala napĺňať. Pretože prijatím a realizáciou takéhoto materiálu, o ktorom rokujeme, úprimne poviem, nemám pocit, že by tu bola záruka žiaduceho dlhodobého hospodárskeho rozvoja hospodárstva, najmä z hľadiska rozhodujúcich cieľov hospodárskej politiky, zamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne.

    Na záver chcem vysloviť presvedčenie, že pokiaľ by vláda takýto jasný, krátky, stručný úderný dokument predložila na októbrové rokovanie, že by sme my poslanci mohli - a tú zodpovednosť máme - dotvoriť svojimi návrhmi, skúsenosťami prispieť k tomu, aby sa veci dotvorili a aby sme jednoducho pokročili ďalej. Pevne verím, že v takom prípade by už neboli také žabomyšie vojny, ako, žiaľbohu, hlavne včera odpoludnia sme tu počúvali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci a panie poslankyne: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slaný, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Hofbauer a ako posledný pán poslanec Tatár. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Ako prvá pani poslankyňa Tóthová, prosím.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec uviedol, že tu k predloženému materiálu nie je dialóg. Ja by som položila otázku: Medzi kým má byť dialóg? Nedomnievam sa, že by tu mala byť politická prestrelka medzi poslancami vládnej koalície a opozície. Dialóg by mal byť medzi predkladateľom a poslancami. Ale s kým máme my tu, kde má byť dialóg, keď tu nie je predkladateľ, čo už pán poslanec Hofbauer hovoril, predkladateľ pán predseda Dzurinda, keď tu nie sú ministri, ktorí by mali vysvetliť, dopovedať, odpovedať. Pán podpredseda Mikloš tam sedí a už je mi trápne znovu povedať, že sa stále len usmieva a hrá na stratégiu, že vystúpi až na koniec, keď všetko zhodí, prípadne povie, že to nie je tak, ako sme uviedli. Lebo napríklad ja som povedala o jeho výroku o 70-percentnej devalvácii, ktorý urobil v Davose, pousmial sa, pokrútil hlavou. Keby vystúpil, tak mu odcitujem presne, ktorý deň to bolo, ktoré noviny to uviedli, kedy to povedal a všetko.

    Takže, áno, dialóg, ale z ktorej strany je vina, že tu dialóg nie je? Veď táto vláda nemá záujem o dialóg, nemá záujem hľadať riešenia. Pretože keby mala, tak tu sedia, vystúpia, povedia, niečo uznajú, niečo povedia, toto sa nedá uznať. A všetci hľadáme spoločné riešenia pre túto republiku. Mne je ľúto, že dve vlády predtým, do noci sedeli ekonómovia aj so zástupcami asociácie a tak ďalej a hľadali riešenia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na pána Mesiarika, najmä na pasáž o tom, že vláda v tejto strednodobej koncepcii nedáva zelenú investíciám. Ja by som ho chcel doplniť.

    Vláda jasne deklaruje, že budú obmedzené neefektívne verejné investície, lebo je ekonomicky dokázateľné, že verejné investície na to, aby vytvorili jedno pracovné miesto, potrebujú dva- až trikrát taký objem peňazí ako súkromné investície, čiže vláda ide obmedzovať verejné investície a vytvoríme priestor na mohutný rast súkromných investícií cez daňovú sústavu a ostatné legislatívne zákony, ktoré budú v dohľadnom čase prijaté. Takže tam bude motor rastu tejto ekonomiky, súkromné efektívne investície, ktoré vytvoria výkonné podniky a budú generovať nové pracovné miesta s vysokými príjmami.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šťastný, prosím, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcel by som povedať pánovi poslancovi Mesiarikovi, že mi je ľúto, že chápe kritiku, dokonca kritiku z jednej aj druhej strany ako žabomyšie vojny, alebo kritiku pre kritiku. Ja si myslím, že to nie je tak, pretože každý, kto chce zlepšiť to, na čom sa má podieľať, si môže z kritických pripomienok zobrať skutočne to pozitívne. A práve pre túto nekoncepčnosť koncepčného materiálu nebolo prijaté ani uznesenie v pôdohospodárskom, alebo platné uznesenie v pôdohospodárskom výbore, kde tá kritika aj zo strany koaličných poslancov sa niesla v tomto duchu.

    Ja sa preto pripájam skutočne k pánovi poslancovi Kalmanovi, ktorý viackrát vyzýval, aby ten materiál bol dopracovaný. A keďže nevieme ani výhrady Konfederácie odborových zväzov, myslím si, že je skutočne veľmi aktuálne, aby materiál bol stiahnutý. Nič nebráni tomu, aby bol dopracovaný a prerokovaný povedzme o mesiac, tak ako to navrhoval pán poslanec Mesiarik. Je škoda, že v tomto materiáli, ktorý je vo veľmi mnohých veciach rozporuplný v oblasti vedy, v oblasti pôdohospodárstva, v oblasti školstva, že sa nezhodnotia súčasné kroky, ktoré sa bezo sporu premietnu aj v tých strednodobých zámeroch a strednodobej koncepcii, kde sa nebude môcť určite to, čo je v súčasnosti na papieri, aj veľmi rámcovo, dodržať a splniť.

  • Pán poslanec Hofbauer, prosím.

    Prosím vás, vypnite mobily.

  • Pán poslanec Mesiarik,

    myslím si, že súčasným veľvyslancom krivdí, pretože sa domnievam, že pracujú ako včeličky, samozrejme, každý pre svoju koaličnú partiu a na tej ruvačke okolo reprivatizovaných podnikov je to aj evidentne vidieť. Nie je možné obísť napríklad nepochválením pána veľvyslanca Bútoru, pretože jeho pôsobenie sa prejavilo evidentne napríklad v prítomnosti pána Gabriela Eichlera a pána Johna Freeshkopha, čiže čerstvej hlavy vo Východoslovenských železiarňach, kde obetavo pracujú pre záujmy a záchranu týchto oceliarní až dovtedy, kým nebudú úplne potopené. Pán Eichler to dokumentuje aj tým, že skromne býva vo vile, má k dispozícii výlučne len desaťmiliónový plat a 100 tisíc dolárov mesačne a má k dispozícii iba dva mercedesy. Takže treba skutočne "poďakovať" týmto veľvyslancom za túto ich "obetavú a nezištnú" prácu v prospech Slovenskej republiky až do jej nie nehynúceho posledného klinca zatlčeného do rakvy. Amen.

  • Pán poslanec Mesiarik hovoril o tom, že by nás mal dokument spojiť. Ako to chcete dosiahnuť, keď nespája ani koalíciu? Mal by byť robený pre Slovensko, a nie pre Európsku úniu. S tým úplne súhlasím. Ale prosím vás, ako si môžete myslieť také niečo, keď za materiálom stoja spracovatelia z "politického gigantu", ktorému ide len o to, aby splnili úlohu a nemali čierny bod? On niečo navrhne, využije to vo svoj prospech a potom sa stratí z politickej scény a my sa s tým budeme boriť. My budeme znášať to, čo tento politický gigant a jeho predstavitelia tu presadzujú.

    Očakávali ste náznaky, že akou cestou sa pohneme? Žiadnou! Veď tento dokument je aj preto taký, aby všetko zahmlil. Aby nič nového nepovedal, nepovedal východiská, aby tí, čo ho predložili, mohli lavírovať tak, ako lavírovali v malej privatizácii, v kupónovej privatizácii a potom sa stratili a užívali s úsmevom svoje výsledky. A národ slovenský utrie labu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcel by som sa vo svojej faktickej poznámke k predchádzajúcemu rečníkovi vrátiť k obsahu stratégie. A keď sa diskutuje o potrebe detailov alebo o rozpracovaní, treba pripomenúť, že už sú hotové materiály, tak ako to bolo prednesené, ktoré dopĺňajú podľa harmonogramu stratégiu strednodobého rozvoja, a to je priemyselná politika, strednodobá finančná politika, politika reštrukturalizácie bánk a finančnej reštrukturalizácie podnikového sektora, politika zamestnanosti. Čiže toto je priestor, o ktorom bola reč v prejave pána poslanca Mesiarika, a toto je smer, ktorým vláda je pripravená pokračovať a ktorým sa v prípade okolností môže zaoberať aj parlament.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská.

  • Pán predsedajúci,

    dala by som procedurálny návrh, keby ste predsunuli hádam obedňajšiu prestávku, lebo guláš nám tu už vonia, nikto tu nie je. Napríklad aj Demokratická strana už tu má len posledného mohykána, je nás tu príliš málo na taký závažný materiál. Myslím si, že podpredsedu vlády to musí vyslovene dojať, že tu nemá ani jedného z ministrov.

  • Napriek tomu budeme pokračovať v rozprave, pani poslankyňa. A nebudeme ani hlasovať o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Aibeková bude mať slovo v rozprave a po nej sa pripraví pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nadviažem na slová pani poslankyne Belohorskej, pretože sa budem vyjadrovať k tomu, čo mi odborne prísluší - k zdravotníctvu a sociálnej problematike. Naozaj je mi úprimne ľúto, pán podpredseda vlády, že tu nemáte kolegov, ktorí by vás podporili v odpovediach na tieto otázky. Myslím si, že je to od nich neseriózne a považujem to za neseriózne aj od predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý vlastne by mal byť predkladateľom tohto materiálu. Takže poviem síce svoje výhrady, ale naozaj neočakávam od vás odpovede, pretože ťažko môžete aj vy obsiahnuť takú problematiku, ako je zdravotníctvo a sociálne veci. Ale dúfam, že kým sa skončí tento bod programu, že vám vaši partneri z vlády prídu pomôcť odpovedať na naše otázky.

    Začnem stranou 1 materiálu, pretože tu sa konštatuje - a myslím si, že pri hodnotení materiálu musíme z tohto vychádzať -, čiže na tej strane jeden sa hovorí, že predkladaný dokument, o ktorom rokujeme, predstavuje kľúčový dokument v procese približovania sa k nadobudnutiu plnohodnotného členstva v Európskej únii. A posledná veta v tomto odseku hovorí o tom, že ide teda o otvorený dokument, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky bude každoročne vracať a vyhodnocovať. Berte, prosím, preto aj moje pripomienky z tohto aspektu. Ja budem tie dve časti, čiže 2.2.4. Reforma verejného sektora, hodnotiť z tohto konštatovania na strane 1.

    Začnem teda, ak dovolíte, zdravotníctvom, ktoré je tu veľmi stručne spracované. A tiež ma prekvapilo a musím objektívne povedať, že vo výbore pre zdravotníctvo sme už prerokúvali niekoľko materiálov, ktoré sa týkali reformy zdravotníctva, a preto ma veľmi sklamalo, že tie dobré myšlienky, s ktorými som sa stotožnila ako opozičná poslankyňa, v tých materiáloch, tu, ako keby sa vyparili a nie sú. Začína sa o zdravotníctve deficitom a konštatuje sa, v akej je výške. Aj o tejto výške by sa dalo diskutovať, pretože rôzne materiály uvádzajú rôznu výšku deficitu. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že v ďalšej vete sa konštatuje, že táto zadlženosť je spôsobená nesystémovým riadením zdravotníctva v posledných rokoch. No to ma tiež veľmi prekvapilo, pretože objektívne treba povedať - a v mnohých materiáloch to bolo pomenované -, že problémy zdravotníctva nevznikli v roku 1994 alebo 1995. Ono postupne tento systém narastal, a preto keď sa hovorí o zadlženosti rezortu, hovorí sa o dvoch formách zadlženosti, o skrytej a takej, ktorú vieme pomenovať a vieme viac-menej aj vypočítať. A tá skrytá zadlženosť, tá sa nám tu pomaličky hromadila, bohužiaľ, 20, 30 rokov tomu dozadu. Preto sú naše zdravotnícke zariadenia v takom stave, v akom sú. Myslím aj budovy, investície, prístrojová vybavenosť atď.

    Čiže už s touto prvou časťou sa nedá súhlasiť, pretože ak chceme vyriešiť túto tzv. verejnú zadlženosť, ale my musíme predsa riešiť aj tú skrytú zadlženosť, inak sa nám nepodaria splniť ciele, ktoré si zdravotníctvo stanovilo.

    Ďalším takým prekvapujúcim konštatovaním je druhý odsek, kde sa hovorí: "Cieľom reformy zdravotníctva je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s čo najnižšími nákladmi." Prepáčte, ale toto sa nedá inak nazvať ako hlúposťou. Pri transformácii zdravotníctva ide o to, aby sa naozaj poskytla kvalitná zdravotná starostlivosť v zmysle ústavy a v zmysle platných právnych noriem, ale nie so zníženými nákladmi, s najnižšími nákladmi. To nikde vo svete neexistuje, aby ste mali najnižšie náklady, a pritom kvalitnú starostlivosť. Tento odsek mal znieť, že áno, musíme pristúpiť k ekonomizácii systému, ale nie najnižšie náklady a najvyššia kvalita. Veď to ani v trhovej ekonomike neexistuje, že najkvalitnejší výrobok si kúpite za najmenej peňazí. Prepáčte, ale toto je naozaj, nedá sa to inak nazvať ako hlúposťou. A toto škodí tomu materiálu. A keď to bude čítať Európska komisia, tak za čo nás budú považovať?

    V ďalších rokoch sa bude postupne znižovať deficit systému. Áno, s týmto súhlasím. S týmto súhlasím, aby sa kroky urobili tak, aby bol systém funkčný, aby bol ekonomicky nie taký náročný, ako je. Ale to sú presne pomenované kroky a tie kroky pomenoval ešte minister Rakús, pomenovali ďalší naši ministri, pomenované boli v minulom roku. Áno, ja súhlasím, že nie všetky kroky, ktoré boli pomenované, boli aj splnené. S tým absolútne súhlasím. Ale prečo potom kritizované právne normy, ktoré spôsobili to otvorenie sa nožníc, do dnešného dňa sú platné a nie sú ani predložené na novelizáciu? Za takmer rok sa v tomto urobilo veľmi málo.

    Napríklad veľmi dobrý krok, ktorý sa v ďalších materiáloch hovorí, je naozaj potrebný presun starostlivosti z nemocničnej starostlivosti do ambulantnej. To je veľmi dôležitý krok, pretože máme veľmi dlhú dĺžku ošetrovania v nemocniciach. Hádam najdlhšiu v európskych krajinách alebo teda z tých, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie, z tých z tej lepšej skupiny máme najdlhšiu. S týmto by som súhlasila. Ale to sa tu objavuje len nejako okrajovo. Správne sa hovorí - a to sa hovorí už roky - o viaczdrojovom systéme financovania. Ale k tomuto nebol urobený ani prvý krok, ale konštatuje sa väčší podiel súkromných zdrojov. Ale odkiaľ v súčasnej ekonomickej situácii? A keď, tak tu malo byť jasne pomenované, v ktorých rokoch by sa toto malo dosiahnuť a ako sa to rozkrokuje.

    Ďalej sa konštatuje už na strane 50, to jest v druhej časti, že by malo dôjsť alebo dôjde k zrovnoprávneniu štátnych a neštátnych subjektov. Ale veď toto zrovnoprávnenie je dávno urobené. Prijaté právne normy presne o tomto hovoria. Ďalej sa tu hovorí o privatizácii a tu sa konštatuje: "Preferované budú projekty založené na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti spojenej s efektívnym vynakladaním zdrojov." My však budeme o pár dní preberať materiál o privatizácii zdravotníctva. Tam je úplne iný systém. Tam je systém odštátnenia v prvej etape presunom na obce. Čiže k ničomu takémuto nedôjde, že budú projekty založené na kvalite a tak ďalej, pretože ak ide týmto systémom, že prejdú obvodné zdravotnícke strediská na obce, tak to nebude vychádzať z tohto, ale bude to vychádzať jednoducho z potreby a záujmu obce, či chce toto zdravotnícke zariadenie ďalej prevádzkovať a či chce do neho investovať peniaze. K tomu sa vyjadrím pri bode o privatizácii. Takže tu nebudem zaťažovať ani vás, ani ctenú snemovňu.

    Dalo by sa ešte dlho hovoriť o zdravotníctve, ale keďže ten materiál je pomerne krátky, tak som si dovolila ukázať na tie body, ktoré tu nemajú byť. A chýba mi tam napríklad konštatovanie, že naozaj je veľmi dôležité zastaviť zadlženosť zdravotníckych zariadení. To by mal byť prvý krok.

    Hovorila som už o presune starostlivosti z nemocničnej sféry do ambulantnej. Veľmi dôležité, na čom sa ešte nezačalo pracovať a čo nám ušetrí finančné prostriedky, to je odstrániť duplicitu výkonov. U nás máme taký systém, že pacient absolvuje rad vyšetrení, samozrejme, najskôr u svojho obvodného lekára. Ten ho pošle k špecialistovi. Tam sa konštatuje, že potrebuje ošetrenie v nemocnici, operáciu alebo ďalšie postupy a on znovu tie isté špeciálne výkony absolvuje v nemocnici, hoci ich absolvoval pár dní predtým. Toto mi tu absolútne chýba, že áno, treba urobiť kroky na ekonomizáciu, ale so zníženými duplicitnými výkonmi. Nakoniec pán minister správne v programovom vyhlásení vlády alebo v materiáloch, ktoré predkladal, konštatoval, že reforma sa nedá urobiť bez peňazí, že v prvej fáze naozaj to zdravotníctvo potrebuje viac, aby sa potom dostalo na takú úroveň, že bude potrebovať menej zdrojov na kvalitnú starostlivosť a kvalitné poskytnutie služieb pre občanov, pre pacientov.

    Teraz sa veľmi stručne dotknem ešte sociálneho systému, pretože ten tu bol rozobraný pánom poslancom Englišom. Ale zase budem vychádzať z tej prvej strany: "A pre sociálny systém v Bielej knihe sú jasne postavené dve prioritné úlohy, a to je zabezpečenie a zosúladenie systému bezpečnosti práce so systémom, ktorý je v Európskej únii." Tu musím kriticky povedať našim bývalým koaličným partnerom, že tento zákon bol pripravený. Dokonca bol už v parlamente a bol stiahnutý, pretože predovšetkým Združenie robotníkov Slovenska s tým nesúhlasilo. To nie je nijaké ohováranie, to je konštatovanie, ktoré si môžete nájsť zo zápisov z parlamentu. Čiže myslím si, že tento zákon, ktorý je už kvalitne urobený a ku ktorému sa pozitívne vyjadrili aj európske štruktúry, už tu v parlamente mal byť, pretože bol hotový. Začali sme, dokonca sme ho vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali. Bol na pléne, ale z pléna musel byť stiahnutý. Čiže ja by som v tom sociálnom systéme v nadväznosti na tú prvú stranu začala plniť túto prioritu. Čiže prijatie zákona, moderného zákona o bezpečnosti práce, ktorý bol naozaj veľmi dobrý. Ten tu už mal byť a nie je v legislatívnom pláne úloh ani na tento rok.

    Druhá prioritná úloha z Bielej knihy je rovnoprávne postavenie mužov a žien na trhu práce. Keď sa porovnávala, pretože my sme podpísali aj Európsku sociálnu chartu, tak sa konštatovalo, že Slovenská republika legislatívu má spracovanú tak, že je plne táto požiadavka pokrytá. Ale vyskytujú sa veľké problémy ešte v praxi, a preto bolo treba vytvoriť systém organizácií, ktoré by zabezpečovali toto legislatívne pokrytie. S veľkým prekvapením, aj keď tento sociálny systém je na stranách 50 - 54, s týmto som sa nestretla, ale stretla som sa s tým, čo som už kritizovala vo svojej faktickej pripomienke, a preto sa nebudem opakovať. Prekvapuje ma to o to viac, že naozaj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pracovali, a pokiaľ viem, aj pracujú dve negociačné skupiny, ktoré pravidelne chodia do Európskej komisie, zjednodušene povedané, "spovedať sa" z toho, čo sa urobilo a čo sa urobiť má.

    A, pán podpredseda vlády, tie výsledky týchto dvoch skupín boli veľmi dobre hodnotené už aj v októbri minulého roku. A pokiaľ mám informácie, tak veľmi dobre je hodnotená práca týchto skupín aj naďalej. Ale o tom, s čím sa máme pochváliť a čo sa urobilo a na čo treba nadviazať, o tom tu, bohužiaľ, nie je ani slovo. Nie je tu ani slovo o riešení situácie, o ktorej sa v poslednom čase začína hovoriť, a to je otázka zachovania alebo zvýšenia odchodu veku do dôchodku. To sa tu o tom ani nehovorí, ako sa tento systém bude meniť, či sa nebude meniť. Na jednej strane vyhlásenia pána ministra práce, ktoré som kritizovala, a na druhej tu o tom nemáte ani slovo, s akou postupnosťou, kedy sa začne a tak ďalej.

    A posledná časť, ktorej sa budem venovať, to je otázka nezamestnanosti. Už som vám dala otázku vo faktickej pripomienke a napriek tomu ešte veľmi stručne k tejto problematike. Pán podpredseda vlády, tu v programovom vyhlásení vlády je jasne povedané, že cieľom tejto vlády je dosiahnuť nezamestnanosť okolo 10 %, kým v politickom boji väčšina strán hovorila, že dosiahnuť nezamestnanosť pod 10 %, potom ste to zreálnili okolo 10 %. Keď ja som požadovala, aby bolo spresnené to percento, pretože ono je naozaj veľmi dôležité, či bude 15 alebo 13 %, viete, aký to má veľký zásah do ekonomiky. To vám nemusím hovoriť. Ale práve pre verejný sektor, o ktorom sa v časti 2.2.4. hovorí, je to naozaj podstatné.

    Keď som teda vystúpila, tak pán minister Černák zareagoval, že okolo 10 to znamená maximálne do 15 %. A ja dnes vidím, že priznávate, že nezamestnanosť bude oveľa vyššia. Tak tú otázku, ktorú som vám položila, tak podľa mňa sa potom malo prepracovať aj programové vyhlásenie vlády, pretože tie čísla, ktoré sú tu, nechcem byť skeptik, ale myslím si, že budú ešte horšie, ako sú tu naplánované. A myslím si, že toto je hlavné negatívum, pretože keď si pozriete tabuľky, ktoré vydáva či už Štatistický úrad, alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kým v 1994 ešte pred nástupom predchádzajúcej vlády bola nezamestnanosť 14,59 % a postupne sa znižovala až na tých 13,7 %, a to už vychádzam z vášho materiálu, tak teraz ide prudko hore, ale stále sa bude držať na tej úrovni 18 %. To je zničujúce číslo, zničujúce percento.

    Preto ma veľmi mrzí, že v tejto časti venovanej sociálnej problematike nie je vôbec tento systém rozpracovaný - ako znížiť nezamestnanosť a ako predovšetkým pracovať na aktívnej politike nezamestnanosti. Pretože to je dôvod, prečo má dnes problémy Národný úrad práce a prečo to riešite iba reštriktívnymi zákonmi. Národný úrad práce dnes rieši horko-ťažko iba pasívnu politiku nezamestnanosti, to znamená iba vyplácanie dávok. Vôbec nerobí v súčasnosti aktívnu politiku zamestnanosti. A o tomto v tejto časti, aj keď to je v iných častiach o rozvoji ekonomiky atď., lebo to všetko so všetkým súvisí, ale ja by som očakávala aj tu, pretože Národný úrad práce je úzko prepojený s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa toto objaví aj v materiáli.

    Hovorím, že som veľmi sklamaná týmito dvomi časťami. Navrhujem, vychádzajúc z tej vety na prvej strane, že ide o otvorený dokument, aby sa tieto dve časti dopracovali tak, aby boli v zhode s materiálmi požadovanými z Európskej komisie a Európskej únie. Inak sa nám tam naozaj vysmejú a utŕžime hanbu.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Aibekovej.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Zelník, pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s vystúpením pani poslankyne Aibekovej a chcem zdôrazniť, že skrytá zadlženosť v poslednom období sa neúmerne a rapídne zvyšuje. Treba si uvedomiť, že skrytá zadlženosť, to je otázka neopravovania budov, nerekonštrukcie prístrojovej techniky, nemožnosť vymaľovania, zatekajú strechy. To máte, ako by som to prirovnal k autu. Auto je hrdzavé, neopravujeme ho a potom, keď ho budeme chcieť opraviť, zistíme, že už ho nie je možné opraviť, že jednoducho jedna generálka stojí strašne veľa.

    Preto by sme nemali podceňovať skrytú zadlženosť a všetky opatrenia, ktoré sa robia v rezorte zdravotníctva, aby sa pred verejnosťou deklarovala akási úspora finančných tokov, ide práve na vrub enormného vnútorného zadlžovania rezortu zdravotníctva.

    Súhlasím s tou časťou, v ktorej hovorila pani poslankyňa, že cieľom reformy zdravotníctva je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s čo najnižšími nákladmi. No tak toto je skutočne riadny nezmysel a chcem pripomenúť, že u nás sa na jedného občana dáva na rok 280 USD, v zahraničí a v krajinách Európskej únie je to od 800 až 2 600 USD. Ja neviem, páni, na akú hranicu sa vy chcete dostať. Či to má byť Urundi-Burundi, lebo aj tam zrejme asi už budú dostávať viacej na pacienta. Ale ak niekto hovorí o tom, že musia byť náklady ešte nižšie, tak ideme niekde, kam by sme skutočne nechceli ísť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zareagujem na tú časť vystúpenia pani kolegyne Aibekovej, kde hovorila o duplicite výkonov. Laici by si mohli myslieť, že čo je to vlastne za chaos, že v medicínskej praxi môže byť duplicita výkonov. Nemyslite si, že azda môžeme amputovať dva razy tú istú končatinu. I keď pravda je taká, že áno. Amputuje sa somaticky a potom, keď zostáva fantómová bolesť, musíme amputovať predstavu tej končatiny hypnózou a inak. Ale to nie je duplicita výkonov. Duplicita výkonov sa u nás pandemicky vyskytuje v diagnostických úkonoch. A tento jav sa hodnotí v akreditačných postupoch zdravotníckych zariadení inde vo svete ako hrubo negatívny jav. Jediná momentálne možná obrana proti tomu je komputerizácia prostredia a počítačové siete, kde sa prenášajú prevažne informácie naozaj káblom a nie ani médiami. A vtedy je skutočne minimum duplicitných diagnostických výkonov.

    Ja som bol na akreditáciách v Spojených štátoch a videl som, že mnoho ráz aj akreditačné komisie si pletú duplicitu výkonov s follow up, so sledovaním. Len čo mám rozumne manažmentom navrhnuté sledovanie s odstupom času, tak už to nemôžem považovať za duplicitu výkonov. Tu je veľmi komplikované odborné posúdenie, čo to vlastne je. Ale u nás je to prapôvodne pospolná spoločnosť, ktorá robí naozaj duplicitu výkonov pandemicky, a na to peniaze nemáme. Mali by sme však peniaze na komputerové siete. Len, bohužiaľ, manažmenty nemocníc akosi vidia vo vstupnej 30-miliónovej položke veľkú investíciu. Ja si myslím, že to nie je veľká investícia. Tá by nás uchránila od pandémie duplicít. A tá pandémia duplicít je skutočne vyhodenie peňazí von oknom. To je, prosím vás, odborná téma a odborná téma by sa mala na dajakom užšom fóre prerokovať a naozaj vyriešiť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pán poslanec Zelník. Po ňom pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    povedal som vo faktickej poznámke, že súhlasím so svojou predrečníčkou, iba na jeden názor mám trocha iný pohľad, a to na otázku deficitu, ktorý sa stále vykazuje, a ako správne povedala, že opakovane sa hovorili rôzne čísla o tom, v akom stave sa zdravotníctvo nachádza. Preto nemôže byť problém, aby nám niekto povedal, takýto je stav na účtoch a takýto je deficit v zdravotníckych zariadeniach. Ja sa chcem spýtať, pretože sa budem venovať otázke zdravotníctva: Vážený pán podpredseda vlády, ako niekto môže spracúvať koncepciu strednodobého rozvoja, keď ani nevie pomenovať východiská? Ja vám to zdokumentujem. Budem hovoriť konkrétne.

    V materiáli na strane 49, kde sa hovorí o zdravotníctve, sa píše, a už sa to objavilo aj v materiáli a v správe o aktuálnej situácii v zdravotníctve, nie je to náhoda, že by to azda niekto, nejaký škriatok zapracoval a že by sa ten údaj tam dostal nejakým spôsobom náhodne, tu sa píše, že deficit systému povinného zdravotného poistenia dosiahol koncom roka 1998 13 mld. Sk. Pán podpredseda, vy ste ekonóm. To predsa nie je pravda! Boli tu prerokované v Národnej rade dve účtovné uzávierky dvoch poisťovní: Všeobecná zdravotná, ktorá má okolo 3 300 tis. poistencov, tá má deficit 2 mld.; Spoločná zdravotná poisťovňa má 700 tis. poistencov, tá má deficit 1 mld. Tu sme to my poslanci schválili, tieto dve účtovné uzávierky. Zostáva 1 milión poistencov. Odhadom sa hovorí, že Perspektíva a DRUZAP má 1,5 mld. deficit. To je 4,5 mld. deficitu zdravotných poisťovní, plus ostatné nech majú 2 mld. To je 6,6 mld. Ale tu si niekto pletie záväzky zdravotných poisťovní, ktoré sú samostatné právne subjekty, so záväzkami zdravotníckych zariadení, to znamená nemocníc, ktoré nemajú zaplatené faktúry za energie, za lieky a za ďalšie a ďalšie činnosti. Ak toto niekto nevie, prosím vás, odlíšiť, že tu sú dva samostatné právne subjekty, nemôže to zmiešavať, nemôže proste hovoriť o tom. Je mi to ľúto.

    Vážený pán podpredseda vlády, v decembri prijala vláda, bohužiaľ, zmätočné a nezmyselné opatrenia v rámci vyhlásenia krízového režimu v zdravotníctve. Bude to pomaly už rok, čo máte v rukách moc v štáte, a napriek dramatickému vývoju v zdravotníctve sa viac konštatuje tu v tejto strednodobej koncepcii, ako by sa teda nič nedialo, že systém financovania sa prebuduje na systém so zatvoreným koncom. Ja si myslím, že keď už iné nie, tak aspoň to malo byť napísané, že takýto systém financovania sa bude aplikovať od toho a toho času. Ale za 9 mesiacov hovoríme o tom, ako sa to robilo zle, a za 9 mesiacov ste neboli a ani teraz nie ste schopní v tejto koncepcii takéto niečo predložiť, pričom v nemocniciach, ako uvádza Asociácia nemocníc, vzniká strata.

    Zabudol som si zobrať ten článok, kde hovoria predstavitelia Asociácie nemocníc, že do konca tohto roku bude deficit okolo 3,7, 3,5 až 4,7 mld. Sk. My ak hovoríme o tom, že sme išli dole kopcom, tak, pán podpredseda, len teraz naberáme rýchlosť. Tu som očakával, že aspoň načrtne riešenie problémov tento materiál. Absolútne nič.

    V materiáli sa uvádza, že v systéme financovania dôjde k rozvinutiu viaczdrojového systému s podstatne väčším podielom súkromných zdrojov. Chcem povedať, že o tomto sa opakovane hovorí, keď sa chce niečo zahrať do autu, povie sa, ľudia, bude viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Čo to je viaczdrojové financovanie? Opakovane sme počuli, že budú prispievať mestá, obce. To by musela byť zmena daňového systému, aby tým obciam a mestám zostali nejaké peniaze, aby ony potom mohli recipročne dať na školstvo alebo na zdravotníctvo. Nič sa o takomto v tomto materiáli nehovorí. Teda aký zdroj zostáva? Zostáva zdroj - iba občan.

    Chcem zdôrazniť skutočnosť, že občan spolu so svojím zamestnávateľom prispieva dvoma tretinami v rámci výšky finančných zdrojov, ktoré sú pridelené do zdravotníctva. On sa na nich podieľa spolu so svojím zamestnávateľom dvoma tretinami. Je to veľmi jednoduché spočítať. 11 mld. tohto roku zaplatil štát za svojich neplatičov, za svojich poistencov a občania plus zamestnávatelia zaplatia v rámci povinného zdravotného poistenia okolo 32 mld. korún. My sa stále tvárime, že to sú zdroje, ktoré nám spadli alebo ktoré sme našli? To sú peniaze občanov! Musím upozorniť, že pri dnešnej ekonomickej situácii občana zvyšovanie spoluúčasti je pre väčšinu občanov už nemožné.

    Vážené dámy, vážení páni, už dnes nemajú niektorí pacienti na to, aby si mohli priplatiť na lieky. Spustili ste sociálnu eutanáziu. To znamená, že ten, kto bude mať nízky ekonomický príjem, ak ochorie, nebude mať na to, aby bol liečený. Toto nie je strašenie. Toto je už holá realita.

    V materiáli sa ďalej uvádza, že sa rozvinie zdravotná a ambulantná starostlivosť. Prosím vás pekne, čo doteraz to tu liečili šamani?

    Znova vám prečítam zo správy, ktorú sme prerokúvali na minulej schôdzi o aktuálnej situáciu v zdravotnej starostlivosti, kde sa píše: Poskytovanie zdravotnej starostlivosti praktickým lekárom pre dospelých sa zabezpečuje bez výraznejších problémov. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti praktickými lekármi pre dorast a deti sa rovnako zabezpečuje bez výraznejších problémov. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti u gynekológov je bez výraznejších problémov. Špecializovaná ambulantná starostlivosť, prihliadajúc k celkovej situácii, sieť špeciálnej ambulantnej starostlivosti je dostatočná, nie je dôvod na rozširovanie predovšetkým neštátnej. Napriek tomu je poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti zabezpečované bez výraznejšieho problému. Tu sa dočítavame, že bude potrebné rozvinúť to, čo nám vlastne už funguje.

    Pán podpredseda, ja som v tomto čase, keď sa zdravotníctvo nachádza v obrovských problémoch, nenašiel nič na týchto dvoch stranách, kde by som sa bol dočítal, aký bude mať ďalej zdravotníctvo vývoj, kam smerujeme, čo nás za tých 5 rokov bude čakať. Myslím si, že ani občan by si v tomto nič nenašiel a už vôbec nie zdravotnícky pracovník. Sú tu, samozrejme, frázy a ja neviem, dokedy sa budete za ne schovávať, ako napríklad zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, či dokonca približovanie sa moderným princípom financovania a fungovania zdravotnej starostlivosti v štátoch Európskej únie, keď de facto sa neustále znižuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pozrite sa, prosím, na dlhé čakacie lehoty v nemocniciach, na to, ako ľudia behajú od lekárne k lekárni, nevedia si zaplatiť za lieky alebo jednoducho tie lieky v lekárni ani nie sú.

    Pán podpredseda, prepáčte, ale toto je dôkaz neschopnosti toho, ktorý tieto podklady alebo ktorý tento materiál pripravil. A súhlasím s tými, ktorí hovoria o tom, že tento materiál treba vrátiť a treba ho prepracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Zelníkovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci: pán poslanec Tatár a pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Tatár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Zelník, očakával som, že keď ste komentovali potrebu rozvinutia ambulantnej starostlivosti, že vysvetlíte snemovni potrebu presunu toho, čomu hovoríme obložnosť, čiže prílišné rozvinutie nemocničnej starostlivosti primeraným dielom na ambulantnú starostlivosť, pretože, samozrejme, o toto ide.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

  • Pán kolega Zelník, keďže bol dlhé roky štátnym tajomníkom, mal obrovské skúsenosti, takže do systému vidí. A najmä vidí do systému transformujúceho sa, pretože niektoré veci, ktoré povedal, treba brať vážne, pretože mnohí z nás sme to nevideli tak, ako to videl on.

    Ja by som sa dotkol toho, čo nadhodil aj kolega Tatár, presunu starostlivosti do ambulantnej sféry. Priatelia, my sme boli naučení proste zdravotnú starostlivosť robiť na posteľovom fonde. Tak boli naučení pacienti, tak boli naučení lekári. A transformácia aj tohto prvku potrebuje čas. V mysliach ľudí proste neodznelo, že on potrebuje byť dobre vyšetrený na posteľovom fonde a dobre aj liečený. Priatelia, to musí prejsť hlavami lekárov, ale aj pacientov. Okrem toho dlhé hospitalizačné obdobia mali aj aspekt sociálny a majú ho stále, priatelia. Veď mnohé sociálne veci riešime aj v nemocniciach.

    Poisťovne sa tomu bránia. Tu by mal nastať konsenzus medzi zdravotnou poisťovňou a sociálnymi fondmi. Tie sociálne aspekty hospitalizácie, ktoré sú teraz nutné, a najmä teraz, keď ľudia nemajú peniaze na lieky, tento aspekt sa veľmi akcentuje. Takže si myslím, že proces transformácie, to je dynamika a tú dynamiku dnes nemožno brať staticky. Ak ju berieme staticky, pán kolega Tatár má pravdu, ale ak to berieme dynamicky, tak máme pravdu tí, ktorí hovoríme, že to musí mať svoj čas a naraz to nejde. Naraz redukovať a reštringovať posteľové fondy sa dotkne predovšetkým sociálne slabších. Veď povedzme hospitalizačný čas na neurológii 21 dní už dnes nie je pravdou, je 12 dní. Ale sociálne slabé vrstvy na to čakajú. Ako im to nahradíme, priatelia? Veď oni sa tam najedia vo vykúrených priestoroch a majú menšie náklady na svoje živobytie. Ale to by sa malo naozaj robiť na inej úrovni a naraz to takto jednoducho odstrániť nejde.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    V rozprave pred obedňajšou prestávkou ako posledný vystúpi pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    už dlhý čas prerokúvame materiál, ktorý tu prišiel do parlamentu pod názvom Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, a snažíme sa nájsť v ňom nejaké pozitívne východiská, ktoré očakávajú všetci občania Slovenskej republiky, ktorý očakávame aj my a na základe ktorého by sa mala situácia na Slovensku stabilizovať v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Žiaľbohu, z týchto vystúpení, ktoré dosiaľ zazneli, nevyplýva, že by tento materiál bol splnil očakávania, ktoré sme doň vkladali.

    Treba si hneď na úvod povedať, že je zarážajúce a ťažko vysvetliteľné, že tento materiál sa dostáva do Národnej rady Slovenskej republiky až dnes v septembri, keď termín predloženia tohto materiálu bol stanovený k 30. 6. 1999. Pýtam sa preto: Podľa čoho pracovala vláda dosiaľ, podľa akej koncepcie alebo akým spôsobom? Z toho mi jednoducho vychádza to, čo aj moji predchádzajú rečníci povedali, že sa pracovalo znovu na spôsob indícií, improvizácií, a jednoducho výsledok vidíme dnes priamo v hospodárskej politike Slovenskej republiky.

    Vyznieva to skutočne paradoxne, preto by som rád pripomenul slová ešte vtedajšej opozície, keď tvrdila, ako majú pripravené všetky zásadné koncepčné materiály, ako sú pripravení na prevzatie moci. Spomeňme len premiéra Dzurindu, ktorý sa pýšil prácou desiatich expertných skupín počas dvoch rokov, ktorí mali vypracovať tieto koncepčné materiály.

    Povedzme si aj druhú vec. Už v roku 1992 bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným M.E.S.A. 10, kde sú ľudia, ktorí pôsobili v tejto oblasti, ktorí sa touto oblasťou zaoberali a boli v nej títo ľudia:

    - Dzurinda, dnešný premiér,

    - ekonomický podpredseda vlády pán Mikloš,

    - Kinčeš, terajší generálny riaditeľ SPP,

    - Gabriel Palacka, bývalý minister dopravy,

    - pán Šebej, podpredseda DS a predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu,

    - pán Langoš, bývalý federálny minister vnútra a terajší predseda DS,

    - bývalí ministri z radov VPN - Dančo, Kučerák, Vavro a

    - český občan Hoffmann.

    Všetko odborníci naslovovzatí, ktorí mali čas od roku 1992 sa pripraviť.

    M.E.S.A. 10 sa zaoberala organizačným a ekonomickým poradenstvom, sprostredkovaním organizačných, ekonomických služieb a sprostredkovaním predaja tovarov v rozsahu voľnej živnosti. Čiže odborníci naslovovzatí.

    Kde sú ich výsledky práce? Alebo je to to čo, predložili ako Čierne knihy rezortov? Je to skutočne chudobné! Zase sa raz v konkrétnej praxi potvrdilo, že klamstvo je bežná pracovná metóda súčasnej vládnej garnitúry.

    Ďalší zarážajúci výrok, ktorý zaznel napríklad v tom, že pani ministerka Schmögnerová verejne deklarovala strednodobú hospodársku politiku a stotožnila ju s rozpočtovou politikou, čo je výsmech zdravého rozumu. Samotné rokovanie vlády, ktoré sa zaoberalo týmto materiálom, ocenilo kvality tohto veľdiela a prijalo materiály s pripomienkami dosť značného významu. Kvality boli ocenené aj verejne, kde tento materiál bol hodnotený ako určité skriptá, čo skutočne zodpovedá jeho nekonkrétnemu obsahu. Tento materiál bol naozaj veľmi dlho očakávaný. Výsledkom je však jedno veľké obrovské fiasko. Skutočnosť je trošku iná.

    Povedzme si, kde sa nachádza Slovensko dnes po 10 mesiacoch Dzurindovej vlády. Môžeme to zhrnúť do niekoľkých bodov:

    Historicky najnižšia úroveň slovenskej koruny.

    Historicky najnižší prílev zahraničného kapitálu na Slovensko.

    Historicky najväčšie straty pracovných príležitostí od začiatku reformy od roku 1991, keď nezamestnanosť prekročila magických 500 tisíc osôb.

    Úplný zánik aktívnej politiky zamestnanosti.

    Nedostatok finančných prostriedkov ani na vyplácanie podpôr a sociálnych dávok. Na krajských úradoch chýba približne 330 mil. Sk na vyplácanie dávok sociálnej pomoci na rok 1999.

    Nebezpečne rastúca inflácia, ktorá v júli 1999 stúpla na 13,6 %. Rekordný rast mesačnej inflácie vo výške 5,8 %.

    Najväčšie cenové posuny od vzniku Slovenskej republiky.

    Stagnovanie reálnych miezd, pričom za rok 1999 sa očakáva pokles reálnych miezd o 4 %.

    Najväčší prepad slovenskej úrovne absolútnej väčšiny obyvateľstva.

    Krach zdravotníctva, poľnohospodárstva, školstva, stavebníctva, kultúry a bytovej výstavby.

    Rekordných 30 tisíc nezamestnaných absolventov stredných škôl. Až 40 % nezamestnaných nepracuje 13 mesiacov. Enormne rastie počet dlhodobo nezamestnaných.

    Obrovský prepad rastu HDP v komparácii s obdobím roku 1994 až III. kvartál 1998.

    Obrovský deficit štátneho rozpočtu, ktorý sa nedá vyrovnať ani prijatím balíka opatrení, ktorý preniesli na plecia občanov.

    Najväčšie tunelovanie republiky, ktoré sa pripravuje predajom strategických podnikov.

    A najväčší prepad devízových rezerv od vzniku Slovenskej republiky aj tým, že je tu historicky najnižší rating Slovenskej republiky od jej vzniku.

    Toto sú výsledky, z ktorých treba vychádzať a na ktoré treba dať odpoveď aj v tomto materiáli. No, žiaľbohu, odpovede na tieto otázky tu nenachádzame.

    A treba sa ešte zastaviť pri jednom. Slovensko ako krajina, ktorá sa uchádza o prijatie do Európskej únie, mala by sa zaoberať aj podmienkami, ktoré predložila Európska únia a ktoré by sme mali splniť. Tá správne žiada o časový harmonogram jednotlivých opatrení na zlepšenie situácie na Slovensku v oblasti zdravotníctva, školstva, pretože chcú zosúladiť podporné programy so zámerom znížiť podiel verejných výdavkov na HDP počas piatich rokov na 35 až 40 % súčasného stavu. Akým spôsobom, kedy sa to chce zrealizovať? Na toto znovu tento materiál nedáva žiadnu konkrétnu odpoveď. Predpokladáme, že takto sa k tomu postavia aj predstavitelia Európskej únie, keď ocenia tento dokument.

    Keďže sa tu hovorí o strednodobej stratégii alebo koncepcii, bolo by veľmi dobré vedieť, či už sa vôbec pracuje, alebo je vypracovaná akási dlhodobá koncepcia smerovania Slovenskej republiky, pretože keď sa vypracúvajú už strednodobé plány, je predpoklad, že by mal existovať i plán dlhodobý. V podnadpise sa hovorí o strednodobých prioritách hospodárskej politiky. V materiáli sa však spomínajú len okrajovo. Chceme skutočne všetko postaviť len na malých a stredných podnikoch? Však sa pozrime okolo seba! Samé zlúčenia, akvízie, fúzie, ktoré idú do gigantických rozmerov. Či malé a stredné podniky, ak sa spoja do globalizácie, vyriešia exportnú výkonnosť Slovenskej republiky?

    Je veľmi smutné, že musím konštatovať na margo tohto materiálu jeho nízku úroveň, zlepenosť, bezkoncepčnosť, parciálne videnie. Je to v prevažnej miere len popisný materiál navyše s hlbokým politickým podtónom. Odborné videnie je postavené ha hlinených nohách. Odborná realita vás už začína dobehúvať a nepomôžu ani klamlivé výhovorky na predchádzajúcu vládu. Ak skutočne chcete vládnuť aspoň jedno volebné obdobie, tak aspoň v pude sebazáchovy začnite konať odborne. Realita vás skôr či neskôr dobehne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Krajčimu.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán poslanec Tatár, pán poslanec Hofbauer ako posledný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    je 11.55 hodín, o 5 minút končíme zasadnutie a pokračujeme hodinou otázok. Už dva dni tu preberáme dokument vlády a ja sa pýtam, prečo tu nebol, a bol by som rád, keby pán podpredseda vlády Mikloš to tlmočil pánovi predsedovi vlády, prečo tu nikto nebol, ani jeden minister.

    Pani ministerka, ja vás vítam, ale prišli ste na 5 minút. Prečo tu nebol minister pôdohospodárstva, prečo tu nebol minister hospodárstva, prečo tu nebola ministerka financií? Prečo tu pri tomto dokumente, ktorý je spoločný dokument vlády, sedí jedine podpredseda vlády Mikloš. Ja to považujem ako člen koaličnej vlády, teda ako poslanec koalície za vec, ktorá mi proste nesedí. To je kolektívne dielo. Prosím, keby ste to tlmočili pánovi predsedovi vlády.

  • Pán poslanec Tatár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pánovi poslancovi Krajčimu a teda všetkým, ktorí prípadne počúvali jeho a prípadne predchádzajúce komentáre, treba pripomenúť, že vôbec nebola reč o stratégii, o ktorej rokujeme, takže pripomínam, že by bolo dobré naozaj si to prečítať a diskutovať o stratégii.

    Ďakujem.

  • Skepsa pána poslanca Krajčiho o odbornej úrovni spracovateľov tohto materiálu, myslím, že nie je celkom namieste, pretože je tam celý rad renomovaných odborníkov, ktorí sa tam priamo alebo nepriamo podieľali. Napríklad pán Kinčeš z M.E.S.A. 10, v súčasnosti šéf plynární, pán Kasper, šéf reklamnej agentúry, to je "naslovovzatý odborník", a viceprezident slovenských plynární. Nakoniec páni Mikloš a Kaník sú renomovaní odborníci z prvej vlny privatizácie, kupónovej aj malej. A kde sa pohne občan Slovenska v Banskej Štiavnici alebo v Žiari nad Hronom, tak sa potkne o ich stopy, a veľmi mastné. Takže je to skutočne veľmi "hodnotný" materiál, samozrejme, v úvodzovkách.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prečítam ešte zoznam tých poslancov, ktorí sú ústne prihlásení do rozpravy: pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Slaný, pán poslanec Tatár, pán poslanec Brhel a pán poslanec Gyurovszky.

    Vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku. Rokovať budeme o 14.00 hodine hodinou otázok a odpovedí s členmi vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosil by som vás, keby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti.

    Prv ako pristúpime k bodu hodina otázok, chcel by som oznámiť členom poslaneckého grémia, že hneď po skončení bodu hodina otázok by sme sa zišli v zasadačke predsedu Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    za neprítomného pána ministra Pittnera bude odpovedať pán minister Čarnogurský, namiesto pána ministra Magvašiho pán minister Šagát, namiesto pána ministra Kňažka pán minister Ftáčnik, namiesto pána ministra Černáka pani ministerka Machová a namiesto pána ministra Macejka pani ministerka Machová.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Pán premiér, prečo ste sa tak smutne tvárili, keď ste sedeli vedľa hovoriaceho pána Bugára so slúchadlami na ušiach? Rozjímali ste o prijatom zákone o jazyku národnostných menšín?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Nie, pani poslankyňa, nerozjímal som. Pozorne som počúval pána Bugára, mysliac si, že by mal hovoriť po slovensky alebo aj po slovensky.

  • Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Samozrejme.

    Pán premiér, táto otázka vlastne nebola celá, to bola iba časť tej otázky. Nezmestila sa mi tam celá. Ja by som vám to doplnila. So slúchadlami na ušiach ste zrejme rozjímali o prijatom zákone o jazyku menšín alebo o tom, či sa máte dať na rýchlokurz maďarského jazyka, aby ste si príliš často nemuseli dávať alebo sedávať so slúchadlami na ušiach, pretože vo vláde máte skutočne dosť príslušníkov menšiny maďarskej. Toto som nemyslela ako vtip, pretože je to skutočne veľmi vážna vec. A tak ako to ja beriem, vážení, tak k tomu sa veľmi vážne stavajú aj občania.

    Ja to považujem za veľmi vážny incident, ktorý sa odohral na stretnutí premiérov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky s maďarskou mládežou na Slovensku, podotýkam, na území Slovenskej republiky. Mali by ste si uvedomiť, že vy ste v prvom rade premiérom Slovenskej republiky, premiérom vlády Slovenskej republiky, a nie nejaká nastrčená bábka, ktorou môže ktokoľvek a akokoľvek manipulovať. Ak, samozrejme, chcete byť tým premiérom vlády a občanov Slovenskej republiky. Je teda neprípustné, aby vo vašej prítomnosti ako premiéra slovenskej vlády na akomkoľvek podujatí, ktoré sa koná na zvrchovanom území Slovenskej republiky, si dovolil jeden z najvyšších slovenských ústavných činiteľov, ktorým je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Bugár, hovoriť v maďarskom jazyku.

    Preto sa vás pýtam, pán premiér, či podpredseda slovenského parlamentu pán Bugár na stretnutí v Blahovej, teda na území Slovenskej republiky, rečnil v maďarskom jazyku s vaším súhlasom.

  • Pani poslankyňa, čas vymedzený na doplňujúcu otázku ste vyčerpali. Ďakujem vám.

    Pán predseda vlády, nech sa páči.

  • Samozrejme, o súhlase nemôže byť ani reči. Reagoval som na situáciu, ktorá vznikla náhle. Domnievam sa, že podstatné v tom, čo ste povedali vo svojej doplňujúcej otázke, je to, či je potrebné ísť na rýchlokurz maďarčiny, aby sme si vzájomne rozumeli medzi Slovákmi a príslušníkmi národnostných menšín. Domnievam sa, že k vzájomnému porozumeniu môže dôjsť aj bez toho, že by sme chodili na rýchlokurzy maďarského jazyka, chce to len dobrú vôľu a pozitívne gestá z obidvoch strán, aby sa ovzdušie vzájomnej dôvery posilňovalo. A ja sa o navodzovanie takejto atmosféry usilujem a budem usilovať.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Hofbauera a znie: "So slúchadlami na ušiach v Blahovej, keď ste si nechali tlmočiť vystúpenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Bugára z maďarčiny, mali ste ešte pocit, že ste predseda vlády zvrchovaného štátu? Ak áno, tak akého?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Slovensko je zvrchovanou a suverénnou krajinou a nikto by o tom nemal pochybovať. Predstavitelia slovenského politického a verejného života, ale i občania Slovenska prispejú k posilňovaniu a upevňovaniu slovenskej štátnosti vtedy, keď sa budú usilovať o dobré spolunažívanie medzi slovenským národom a národnostnými menšinami a etnickými skupinami, keď sa budú usilovať o dobré vzťahy Slovenska s našimi susedmi, keď sa budú usilovať o začlenenie Slovenska do spolupracujúcej Európy. Pre posilňovanie dôvery medzi slovenským národom a národnostnými menšinami a etnickými skupinami je dôležité, aby obojstranne zaznievali pozitívne signály, aby išlo o obojsmernú otvorenú komunikáciu. Tak ako som už naznačil, o takúto obojsmernú otvorenú, pozitívnu komunikáciu sa usilujem aj ja ako predseda vlády Slovenskej republiky.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Pán premiér,

    poznáte voľajaký iný štát, v ktorom podpredseda parlamentu v prítomnosti predsedu svojej vlády nie je ochotný hovoriť úradným jazykom vlastného štátu? Poznáte voľajakého iného predsedu vlády, ktorý takúto vlastnú dehonestáciu akceptuje a nasadí si slúchadlá na účely tlmočenia do vlastného štátneho jazyka, a to na území vlastného štátu? Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Bugár svoje konanie v Blahovej zdôvodnil tým, že tam vystupoval nie ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako predseda Strany maďarskej koalície. Takže vy ste boli v Blahovej na rokovaní Strany maďarskej koalície? Na rokovanie v Blahovej vás ako predsedu vlády a premiéra Orbána teda pozývala Strana maďarskej koalície? Alebo vás do Blahovej pozval Viktor Orbán a Béla Bugár vám tam iba zapožičal slúchadlá? Pán premiér, ste presvedčený, že vaša vážnosť takýmito krokmi na Slovensku vzrastá?

  • Nie som hovorcom pána Bugára. Svoj názor som povedal a mám pocit, že som ho povedal na síce krátkom priestore, ale jasne. Do Blahovej som išiel s dobrým úmyslom prispieť k posilňovaniu dôvery medzi občanmi Slovenskej republiky, k tomu, aby sa ovzdušie medzi občanmi otepľovalo a aby som prispel k tomu, že všetci občania na Slovensku, ktorí tu žijú a ktorí tu platia dane, sa budú cítiť doma. A domnievam sa, že aj neformálne stretnutia takéhoto typu by mohli k posilňovaniu vzájomnej dôvery jednoducho prispievať.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Krajčiho a znie: "Aký je v súčasnosti deficit štátneho rozpočtu? Dodržíte, čo ste sľúbili v zákone o štátnom rozpočte?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • V príslušnom zákone o štátnom rozpočte na rok 1999, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. apríla 1999 po skončení rozpočtového provizória, sú celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 1999 rozpočtované sumou 179 900 mil. Sk a výdavky sumou 194 900 mil. Sk, takže schodok je určený sumou rovných 15 mld. korún. K 8. septembru, teda ku včerajšku, boli príjmy štátneho rozpočtu na úrovni 127 700 mil., čo predstavuje 71 % z ročného rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu boli vo výške 141 193 mil. Sk, čo predstavuje 72,4 % z celoročného zámeru. Schodok teda ku včerajšiemu dňu predstavoval výšku 13 492 mil. korún.

    Treba povedať otvorene, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka príjmy štátneho rozpočtu sú z jednej strany vyššie o 6 981 mil. Sk a výdavky rovnako vyššie o 9 819 mil., takže schodok k tomu istému obdobiu minulého roku je vyšší o 2 838 mil. korún. Je však rovnako potrebné povedať aj to, že na porovnanie rokov 1998 a 1999 je dôležité, že vo výdavkoch štátneho rozpočtu tohto roku bolo potrebné sanovať aj niektoré podlžnosti z roku 1998 a že v tohtoročnom rozpočte sa podľa môjho názoru prejavili aj dôsledky niektorých chybných praktických krokov, ale aj hospodárskej politiky vlády z predchádzajúcich rokov.

    V znížených príjmoch roku 1999 sa napríklad uplatňujú vratky dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb z roku 1998 až vo výške 6 400 mil. Sk, ktoré v roku 1998 zlepšovali príjmy štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte tohto roku oproti rozpočtu minulého roku uhradíme na účely štátneho dlhu viac o 5 720 mil. Sk. Na realizáciu štátnych záruk poskytnutých v predchádzajúcich rokoch sme museli vyčleniť v štátnom rozpočte na rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 viac o temer 2 mld. Sk. Uvediem ešte ďalší príklad. Na reštrukturalizáciu Investičnej a rozvojovej banky, na ktorú v dôsledku chýb v predchádzajúcom období uvalila Národná banka Slovenska nútenú správu v decembri 1997, sme do dnešného dňa vynaložili 5,7 mld. Sk, teda bezmála 6 mld. Sk, a to je iste, uznáte, veľmi vysoká suma. Čo je však veľmi významné a veľmi dôležité je to, že napriek tomu za 1. polrok 1999 sme dosiahli zámer znížiť fiškálny deficit štátneho rozpočtu a fiškálny deficit verejných financií oproti roku 1998. Fiškálny deficit štátneho rozpočtu k 30. júnu tohto roku dosiahol 1,87 % z hrubého domáceho produktu v bežných cenách a celého okruhu 2,43 % hrubého domáceho produktu v bežných cenách.

    Opatrenia, ktoré vláda prijala 7. januára tohto roku a 31. mája tohto roku, sa ukazujú ako účinné a je možné reálne predpokladať, že stanovené fiškálne ciele do konca roka 1999 udržíme.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec Krajči, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    z toho, čo ste povedali, jednoznačne vyplýva, že nie ste schopný splniť ten sľub, ktorý ste dali, a súčasný deficit vo výške 13,5 mld. Sk jednoznačne hovorí, že nedodržíte to, čo ste hovorili v zákone o štátnom rozpočte. Na to sme vás upozorňovali vtedy, keď bol tento zákon prijímaný. Okrem toho musím povedať, že kroky vašej vlády, ktoré vedú k tomu, že nenapĺňate sľuby, ktoré ste dávali občanom, kde ste hovorili o dvojnásobnom náraste miezd, o 150 tis. nových pracovných miestach, dnes strácajú na platnosti a občania vidia, že opak je pravdou. 20-percentná miera nezamestnanosti, ktorá hrozí do konca tohto roku, zdvojnásobenie zahraničných dlhov tejto vlády jasne svedčia o tom, že nie ste schopný zastaviť ten hospodársky úpadok, ktorý na Slovensku je.

    Pán predseda vlády, musím povedať, že nezvládate situáciu ako predseda vlády, a teda sa vás chcem opýtať, kto bude kompenzovať občanom Slovenskej republiky straty, ktoré im vznikli za vášho nekvalifikovaného vedenia tejto vlády, a akým spôsobom chcete kompenzovať občanom tie straty, ktoré vznikli z balíčka, ktorý ste na nich preniesli vo výške vyše 20 mld. Sk a tým si zlepšujete príjmovú časť štátneho rozpočtu. Je to katastrofa.

    Ďakujem.

  • Udržať predpokladaný rozpočtový deficit na úrovni 15 mld. Sk, samozrejme, nebude jednoduché, ale to, čo je zložitejšie, je skutočnosť, že prijímame opatrenia, ktoré by k tomu mali viesť. Napríklad viazanie prostriedkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Čo považujem za ešte dôležitejšie, je však nielen to, aby sme udržali deficit štátneho rozpočtu na úrovni tých 15 mld., ale aby sme sledovali celý verejný okruh, lebo vieme veľmi dobre, že do toho je potrebné zapojiť aj Fond národného majetku, rozpočty miest a obcí a štátnych fondov.

    Na rozdiel od minulosti my neklameme ako predchádzajúca vláda, ktorá síce znižovala deficit štátneho rozpočtu, ale na druhej strane schovávala mnohé výdavky do štátnych fondov. A z jednej strany do vyzeralo v štátnom rozpočte dobre, ale z druhej strany rástli úrokové sadzby v komerčných bankách, razantne sa zvyšovala disproporcia medzi vývozom a dovozom, čo potom, samozrejme, spôsobovalo ťažkosti v mnohých ďalších oblastiach.

    Opozícia je nervózna, lebo vidí, že sa nám darí stabilizovať kurz slovenskej koruny, že sa nám darí znižovať záporné saldo zahraničnoobchodnej bilancie, že prichádzajú celkom konkrétne zahraničné investície aj na stred Slovenska a na východ Slovenska, že všetky ukazovatele makroekonomiky, ale mnohé aj v jednotlivých regiónoch ukazujú, že vláda Slovenskej republiky sa úspešne borí s procesom stabilizácie hospodárstva, čím si vytvára dobré predpolie na oživenie v budúcom roku.

  • Ruch v sále.

  • Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Čas určený na odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný.

    Upokojte sa, páni poslanci.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Andel podpredsedovi vlády Miklošovi. Otázka znie: "Dala vláda podnet na prešetrenie možností, že tohtoročná, ale aj v druhej polovici roku 1998 devalvácia koruny bola čiastočne špekulatívna, dohodnutá medzi Národnou bankou Slovenska a podnikateľskými subjektmi, z ktorých vznikol neoprávnený prospech?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán podpredseda parlamentu Andel,

    na otázku, či dala vláda podnet na šetrenie ohľadom devalvácie koruny, či nebola čiastočne špekulatívne dohodnutá medzi Národnou bankou a podnikateľskými subjektmi, odpovedám, že vláda takýto podnet nedala, ani nepredpokladám, že vláda podobný podnet dávať bude, pretože podľa môjho názoru - a predpokladám, že aj názoru vlády - neexistujú na to žiadne relevantné dôvody.

    Čo sa týka pohybu kurzu a tlaku na znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej meny, tento vznikol už v roku 1998 ako dôsledok hromadenia nerovnovážnych javov v slovenskej ekonomike v dôsledku zlej nekoncepčnej hospodárskej politiky bývalej vlády, ktorá viedla k tomu, že narastanie deficitu, narastanie nerovnováhy vnútornej aj vonkajšej priviedlo k narastaniu devalvačných očakávaní, čo aj vplyvom ruskej krízy potom, keď tieto očakávania sa ešte zvýšili, viedlo k znehodnocovaniu meny už v priebehu funkčného obdobia bývalej vlády, keď Národná banka musela použiť ešte v treťom štvrťroku, v druhom a treťom štvrťroku minulého roka, teda počas vlády vládnej koalície HZDS, SNS a ZRS, asi 1 mld. dolárov devízových rezerv na intervenovanie proti depreciácii. Napriek tomu ten tlak bol trvalý, takže to prinútilo potom Národnú banku, aby od 1. októbra 1998 zrušila fluktuačné pásmo a aby prešla na floating.

    Ďalej je tu otázka aj na devalvačné tlaky v roku 1999, teda v tomto roku, kde sme netajili a sme aj zverejnili, že niektoré opatrenia makroekonomickej stabilizácie prišli neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Taktiež neistota spojená s prezidentskými voľbami zrejme viedla k tomu, že znovu narástli devalvačné očakávania, depreciačné očakávania, na čo však vláda reagovala veľmi pružne a efektívne tak, že potom tieto trendy boli zvrátené a v máji došlo k znehodnoteniu kurzu, ale od mája sústavne nasleduje trend posilňovania slovenskej koruny, ktorej kurz aj voči euru aj voči doláru už takmer dosiahol úroveň zo začiatku tohto roka.

    Čo sa týka politiky Národnej banky vzhľadom k výmennému kurzu, chcem povedať, že Národná rada schválila materiál, resp. vzala na vedomie materiál Správa o menovom vývoji v roku 1998, kde politika Národnej banky aj v tejto oblasti bola popísaná a nezazneli, pokiaľ viem, výhrady ani zo strany dnešnej opozície voči tomuto materiálu.

    Čo sa týka roka 1999, v parlamente je materiál Správa o menovom vývoji v I. polroku 1999, zatiaľ bol tento materiál, pokiaľ viem, prerokovaný v dvoch výboroch a žiadne výhrady tiež zatiaľ predložené neboli.

    Takže toto sú dôvody, prečo vláda nevidí dôvod, aby dávala preskúmavať takéto niečo.

  • Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda,

    ja som to myslel tak, že žiadna krajina s takou otvorenou ekonomikou ako Slovenská republika si nemôže dovoliť floating, plávajúci kurz. Práve si myslím, že niekto to zneužil. Viete veľmi dobre, údajne nejakých 7 firiem zarobilo úžasné miliardy, ktoré by, pánboh zaplať, do štátneho rozpočtu veľmi pomohli. Ja som nemal otázku smerom k vláde, či vláda o tom vie, v zákulisí to počujeme, či vláda toto ide šetriť. A skutočne tu sa čosi udialo, niekto na tom zarobil miliardy. To nie je útok proti vláde, práve naopak. Nebudem menovať tie firmy, 7 firiem zarobilo asi 35 mld. alebo 25 mld. Toto som sa pýtal, či vláda bude toto šetriť. Rozumiete? O to mi išlo.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    ja som otázke rozumel, tá otázka znie tak, či dala vláda podnet na šetrenie, preto som odpovedal, že nedala, a povedal som aj príčiny, prečo nedala. Ja nemám tie informácie. Ale je to možné, na každom výraznejšom pohybe ktorýmkoľvek smerom kurzu niektoré firmy zarábajú, niektoré firmy prerábajú, takže v tom by som nevidel nič neprirodzené. Ja viem, že existujú firmy, ktoré prerobili na tom, že predpokladali, že naša vláda napríklad ten vývoj nezvládne, niektoré firmy predpokladali, že bude trvalá devalvácia. A viem, že aj prerobili na týchto svojich nesprávnych predpokladoch. Čiže aj to vnímanie špekulatívneho kapitálu, viackrát sa to tu objavilo aj v diskusii k strednodobej politike, kde viacerí poslanci dnešnej opozície tvrdili, že potrebujeme poctivý kapitál a musíme sa vyhnúť špekulatívnemu kapitálu.

    Rád by som povedal, že rozlíšenie poctivého a špekulatívneho kapitálu je veľmi problematické a to, čo sa používa často na označenie špekulatívneho kapitálu, v skutočnosti možno neodborná neinformovaná verejnosť vníma nejako negatívne alebo pejoratívne. Ale operácie na peňažnom trhu sú normálnymi operáciami, ktoré povoľuje aj zákonodarstvo Slovenskej republiky. A aj na našom trhu operujú firmy, ktoré toto majú aj ako hlavný predmet činnosti. Ale ak by sme toto nechceli chápať a rešpektovať, tak sa obávam, že by sme potom nemohli chápať a rešpektovať ani základné princípy fungovania trhovej ekonomiky.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Pokladáte doterajší postup ministerstva v prípade Slovenskej automobilovej dopravy za správny?"

    Odpovedá pani ministerka Machová.

    Nech sa sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec,

    aj keď z vašej otázky nie je jasné, o aký postup ministerstva v prípade štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy vám ide, domnievam sa, že máte na mysli nové organizačné usporiadanie v štátnych podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy.

    V tomto prípade pokladám za prvoradé upozorniť na skutočnosť, že väčšina štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy hľadá nové prístupy, ktoré by umožnili vytvoriť dostatok zdrojov na pokrytie strát, ktoré vyplývajú z nedostatočných dotácií zo štátneho rozpočtu. V podmienkach regulovaných cien cestovného a medziročného zníženia dotácie do pravidelnej autobusovej dopravy sa rast cien vstupov negatívne prejavuje vo finančnej situácii týchto podnikov. Niektoré, najmä menšie podniky vyčerpali vlastné možnosti rozvoja klasickými prístupmi, ako je zvyšovanie tržieb a znižovanie nákladov, a napriek zavedeným úsporným opatreniam nedokázali výrazne zlepšiť svoju finančnú situáciu.

    Vzhľadom na to, že nie je možné zreálniť finančné pokrytie úbytku tržieb za výkony vo verejnom záujme v plnej miere zo štátneho rozpočtu a nie je to problém iba tohto roku, pri zohľadnení skutočnosti, že podniky vyčerpali už všetky opatrenia týkajúce sa zlepšenia hospodárskej situácie, v niektorých štátnych podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy je mimoriadne zložitá situácia. Ministerstvo preto pristúpilo k postupnému zlučovaniu štátnych podnikov SAD do väčších celkov, ktoré znamená, že z pôvodných 53 štátnych podnikov sa vytvára 17 väčších zlúčených celkov. V súčasnom období prebiehajú vlastné prípravné práce a jednotlivé kroky prípravy nového organizačného usporiadania štátnych podnikov SAD. Pri hodnotení plnenia podnikateľských zámerov zlúčených podnikov do väčších celkov je možné konštatovať, že vykonané opatrenia prinesú zlepšenie hlavne v oblasti skvalitnenia a zabezpečenia pravidelnej autobusovej dopravy v okrese zlúčeného podniku, v oblasti spolupráce so starostami obcí pri úprave obsluhy, pri vytypovaných smeroch a tiež skvalitňovanie riadiaceho aparátu. Tento proces nie je ešte ukončený, je pravda, že stanoviská a názory na jeho obsah a formy boli rôzne, ale v konečnom dôsledku správnosť rozhodnutia o novom organizačnom usporiadaní štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy preverí prax.

    Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Keď, žiaľ, nie je tu prítomný pán minister, ale aj napriek tomu. Samozrejme, zazneli tu niektoré argumenty, s ktorými nemôžem súhlasiť, pretože poznám menší podnik Slovenskej autobusovej dopravy, ktorý bol prakticky ziskový a pripája sa k väčšiemu, ktorý mal stratu 20 mil., tak s tým nemôžem súhlasiť.

    Ďalšia vec je, a to je moja ďalšia doplňujúca otázka, či je to príprava na privatizáciu SAD-ky.

  • Nech sa páči, pani ministerka.

  • Pán poslanec,

    určite viete, že vlastne už niekoľko rokov sa proces prípravy transformácie alebo transformácia Slovenskej autobusovej dopravy pripravoval a už aj v predchádzajúcom roku bol schválený zoznam podnikov, štátnych podnikov z tejto oblasti na privatizáciu. Z celého toho zoznamu na privatizáciu v podstate alebo do finále privatizácie dospelo len zlomok z týchto vytypovaných podnikov alebo z toho zoznam, ktorý nakoniec schválila aj Národná rada Slovenskej republiky. To, že tá organizačná zmena - vytvorenie väčších celkov -, ktorá znamená určitý ten transformačný krok, a ako ste povedali, naozaj možno v niektorých konkrétnych prípadoch popri tých pozitívnych môže priniesť aj určité negatíva k tomu zdravému jadru, ktoré možno pôsobí vo výnimočne dobrých podmienkach vzhľadom na geografické prostredie, vzhľadom na manažment a ďalšie skutočnosti, ale tie väčšie celky - aspoň tá predstava - naozaj môžu vytvárať aj lepší priestor na proces privatizácie, ktorý by však svojím obsahom a svojou formou mal rešpektovať, že ide o podniky, ktoré poskytujú služby verejnoprospešného charakteru, a preto aj určitá forma musí predstavovať rešpektovanie tohto vzťahu a mal by vytvoriť priestor nato, aby sa do privatizácie a do vytvorenia podmienok pre trhové pôsobenie týchto podnikov zapojil miestny kapitál, aby sa zapojili obce. Čiže dá sa povedať, že ten predstupeň - zlučovanie do týchto väčších celkov - môžeme považovať za jeden z prípravných krokov na privatizáciu.

  • Ďakujem.

    Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš ministrovi Magvašimu. Otázka znie: "Na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce mal poklesnúť počet pracovníkov. Na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce sú však prijímaní pracovníci. Aký je stav v plnení tejto úlohy?"

    Odpovedať bude pán minister Šagát.

    Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som odpovedal v mene pána ministra Magvašiho, ktorý pripravil písomnú odpoveď.

    Ďakuje pánovi Englišovi za otázku a vyjadrím sa takto. Od začiatku roku 1999 Národný úrad práce v rámci rozsiahlej zmeny organizačnej štruktúry znížil počet zamestnancov o 14 %. Generálne riaditeľstvo malo k 1. januáru 1999 kmeňový stav zamestnancov v počte 146.

    V rámci skvalitnenia činnosti a zefektívnenia riadenia boli vykonané organizačné zmeny k termínu 1. máj a 1. 7. 1999, ktorými boli vytvorené detašované pracoviská generálneho riaditeľstva na úrovni krajov, Inštitút vzdelávania, pracoviská AVP a oddelenie informatiky. Tieto boli obsadené zamestnancami, ktorí boli v stavoch krajských úradov práce a okresných úradov práce. Po vytvorení detašovaných pracovísk má generálne riaditeľstvo 180 zamestnancov, a to 119 zamestnancov priamo na generálnom riaditeľstve, 9 zamestnancov školiaceho strediska Vikartovce, 31 zamestnancov Inštitútu vzdelávania, 21 zamestnancov pracovísk APV a informatiky. Za obdobie 8 mesiacov sa teda znížil kmeňový stav zamestnancov na generálnom riaditeľstve o 12,3 %, t. j. o 18 osôb z pôvodného stavu 146 na súčasný stav 128 osôb.

    Ku koncu roku 1999 sa uvažuje s ďalším znížením stavu zamestnancov v rámci organizačných zmien, ktoré budú uskutočnené k 1. 10. 1999. I napriek celkovému zníženiu o 18 zamestnancov boli na generálnom riaditeľstve k 31. 8. prijatí noví zamestnanci, predovšetkým na neobsadené miesta, a to hlavne v oblasti informatiky, kde bol stav pracovníkov nízky.

  • Pán poslanec Engliš, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Pán minister,

    ja vás, samozrejme, nebudem trápiť, pretože toto nie je váš rezort, a myslím si, že pán Magvaši ako predseda predstavenstva by asi úplne inak reagoval, lebo je to jeho záležitosť, ale neviem, či ste náhodou nerozprávali aj o tom, že či všetci títo novoprijatí pracovníci dostali nové telefóny, pretože Národný úrad práce zmenil aj operátora. Je mi to trošku čudné, síce sa znižujú stavy na krajoch s tým, že sa to započítava do generálneho riaditeľstva. Akceptujem niektoré návrhy, ktoré tam boli, ale mám doplňujúcu otázku, či všetci novoprijatí pracovníci namiesto tých, ktorí boli vyhodení, dostali aj nové telefóny a či dostali všetci pracovníci nové telefóny namiesto starých euroteláckych. Je to možno otázka čudná, ale otázka preto, že sa jednoducho hovorí o šetrení na Národnom úrade práce a mrhajú sa prostriedky napríklad takýmto spôsobom.

  • Žiaľbohu, nemôžem odpovedať na túto otázku, nemám vedomosti o týchto skutočnostiach. Ja si myslím, že ich budem tlmočiť pánu ministrovi Magvašimu s tým, že on si ctí poslancov a pravdepodobne pri najbližšej príležitosti vám o týchto veciach dá úplné informácie.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre pána podpredsedu vlády Csákyho. Otázka znie: "O Slovenskom národnom povstaní ste napísali, že "partizáni po večeroch aspoň tak usilovne vraždili svojich rodákov ako okupanti". Trváte na tomto tvrdení vrátane detailov "po večeroch" (teda zákerne) "a aspoň tak usilovne" (množstvo obetí)?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vážený pán poslanec Dušan Slobodník,

    ďakujem za váš úprimný záujem ohľadne mojich po maďarsky napísaných kníh. Chcem vás informovať, že minulý týždeň ma navštívili dvaja moji bývalí spolužiaci z Gymnázia zo Šiah, ktorí ma požiadali, aby som im požičal prvú moju knihu, ktorá vyšla v roku 1991, pretože všetky moje písomnosti už prečítali, len túto knihu nie a údajne sa nemôžu zmieriť s tým, že mojím najusilovnejším čitateľom na Slovensku je pán Dušan Slobodník.

    Aby som dal odpoveď na vašu otázku, dovoľte mi, aby som dal túto odpoveď: Pán poslanec Slobodník, stojím za všetkým, čo som skutočne napísal.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Slobodník, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Pán podpredseda vlády,

    vy ste neodpovedali na podstatu tejto otázky. Vy ste neodpovedali na ten odsek, v ktorom som narátal 8 hlbokých urážok slovenského národa, lebo on bol gestorom Slovenského národného povstania. Odpovedzte mi na to, čo som sa vás pýtal. Nezahmlievajte to vašimi priateľmi zo Šiah, ktorí čítali to, čítali hento. Odpovedzte, či vaše tvrdenie zodpovedá tomu, čo si aj dnes ako podpredseda vlády, slovenskej vlády, myslíte.

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    asi pred dvoma týždňami som si v tejto sále bol nútený vypočuť rôzne ataky na moju osobu. Niektorí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, ako aj Slovenskej národnej strany tu citovali z údajných textov, ktoré som napísal ja. Niektorí priatelia zo slovenských koaličných strán mi na to povedali: Vieme, že si aj publicista a možno, že ti niekedy, s prepáčením, uletelo pero. Mohlo sa stať, že si určité slová použil voľnejším spôsobom, ale pre nás sú smerodajné tvoje oficiálne vyhlásenia.

    Dámy a páni, mohol by som hodnotiť takýto prístup mojich kolegov zo slovenských koaličných strán ako korektný, keby situácia bola pravdivá v tejto forme. Lenže situácia v tejto forme pravdivá nie je. Tvrdím, že tu pán Dušan Slobodník, poslanec Hnutia za demokratické Slovensko, zneužíva svoju poslaneckú imunitu a rozširuje v tomto parlamente taký text a také texty, ktoré som nepísal ja. Asi pred troma mesiacmi som sa dozvedel, že v tomto parlamente koluje text pod názvom "Maďari na Slovensku" bez mena autora. Je to nekorektný, silne zdeformovaný a zlomyseľný text, vydaný údajným vydavateľom na objednávku. Zďaleka nezodpovedá anglickému originálu a podľa môjho názoru má jeden jediný cieľ - vyvolať pochybnosti voči mojej osobe, možno aj voči SMK, koaličných partnerov. Autori tohto textu vedeli, že stokrát opakovaná lož sa môže stať pre niektorých pravdou.

    Lenže, dámy a páni, to nie sú metódy demokratov. Ja viem, že v tejto sále sú ľudia, ktorí takéto druhy machinácií si mohli usilovne osvojiť v niektorých táboroch v uplynulých desaťročiach. Sú to spôsoby cárskej tajnej služby z konca minulého a začiatku tohto storočia a takéto spôsoby využívali aj niektoré nedemokratické režimy v tomto storočí.

  • Hlasy v sále.

  • Najzaujímavejším a najznámejším takýmto produktom je Kniha siónskych mudrcov, ktorá vošla do dejín veľmi smutným spôsobom.

    Dámy a páni, ohradzujem sa proti týmto spôsobom a zopakujem, ak sa objaví táto publikácia s mojím menom, tak celý proces bude mať súdnu dohru.

    Teraz, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som dokončil.

    Už ako keby som počul niektoré reakcie možno aj televíznych divákov - je to možno skoro remíza. Dušan Slobodník tvrdí niečo a Csáky tvrdí niečo iné. Je to jedna ku jednej. Odhliadnuc od faktu, že takéto porovnanie môže byť dokonca urážkou pre niektorých občanov Slovenskej republiky, chcem povedať toto: Pán Dušan Slobodník mi vyčíta túto vetu, vyčíta mi dokonca, že som používal detail "po večeroch", teda zákerne. K tomu ste ma vyzvali.

    Pán poslanec Dušan Slobodník, tu pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a pred televíznymi kamerami vám ponúkam 100 tis. Sk, 100 tis. Sk, ak mi ukážete na strane 175 mojej knihy "Medzi dvoma svetmi", to znamená "Két világ között", slovné spojenie "po večeroch" v maďarskom jazyku. Na strane 175 skutočne píšem o Slovenskom národnom povstaní a píšem o tom, že Slovenské národné povstanie, ktorého antifašistická orientácia je neoddiskutovateľná, z určitého hľadiska bezpochybne malo aj charakter občianskej vojny, keď v určitých prípadoch povstalci použili vojenské násilie aj proti vlastným občanom niekedy s takou intenzitou, ako to robili cudzí okupanti. Priznám sa, pán poslanec, že keď som prvýkrát počul váš text, ktorý ste tu citovali, nepoznal som vlastnú vetu. Trvalo mi niekoľko minút, kým som prišiel na to, že maďarské slovo "esetenként" v určitých prípadoch, ktoré tam skutočne je, váš prekladateľ alebo deformátor pochopil a preložil ako slovo "esténként", "po večeroch". Je tam skutočne rozdiel len jedného písmena. A, vážený pán poslanec, tu pred verejnosťou opakujem svoju ponuku, ak mi dokážete, že tam je slovo "esténként", to znamená "po večeroch", ktoré mi teraz vyčítate, dám vám 100 tis. Sk.

    A, pán poslanec Slobodník, ak aj ostatné ďalšie vaše tvrdenia sa zakladajú na takom vysokom odborne fundovanom základe ako tieto tvrdenia, môžem sa k tomu potom v budúcnosti vrátiť.

    A na záver, ak dovolíte, tri vety. Pán poslanec, nemyslím si, že takéto spôsoby patria do tohto parlamentu a patria do demokratickej spoločnosti. Ak by sa ktokoľvek znížil z môjho okolia k takýmto metódam, ja by som sa veľmi, veľmi za to hanbil. Neviem, či "hanbiť sa", toto slovo má pre vás nejaký obsah. Ale zopakujem, ak ktokoľvek používa takéto metódy, ja by som sa za to veľmi, veľmi hanbil.

    Ďakujem pekne.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Cuper pre generálneho prokurátora Milana Hanzela. Otázka znie: "Kedy priznáte pred národom pravdu, že Michala Kováča mladšieho neuniesla Slovenská informačná služba, ale úplne iné tajné služby a zastavíte trestné stíhanie voči poslancovi Ivanovi Lexovi?"

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Cuper,

    skutočne nemám ani pred národom, ani pred Národnou radou zatiaľ dôvod niečo priznávať a najmä v tom smere, aký obsahuje vaša otázka. Ak sa preukáže, že spravodajská informačná služba neparticipovala na únose Michala Kováča mladšieho, nebude dôvod, aby sa v trestnom stíhaní pokračovalo proti jej bývalým príslušníkom či predstaviteľom. Z doteraz vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by to tak bolo. Domnievam sa, že k náležitému a objektívnemu zisteniu skutkového stavu bude nevyhnutné vypočuť všetky osoby, ktoré majú informácie o priebehu skutku. A prosím a apelujem, aby tieto osoby boli orgánom činným v trestnom konaní nápomocné, pretože neviem si dosť dobre predstaviť, aby sme sa iným spôsobom dopracovali k zisteniu toho, ako to skutočne bolo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Nech sa páči. Akože inak, nie?

  • Vážený pán generálny prokurátor,

    naozaj vy asi zrejme národ nepresvedčíte, že to bol opak. Ale mohli by ste urobiť to, že by pán prokurátor Generálnej prokuratúry vyhovel tomu, aby sa súhlasilo s tým, čo rozhodol sudca krajského súdu, ak pôjde na pojednávanie na Najvyšší súd. Ak ide o ďalšie osoby, ktoré spomínate, tak tie osoby, ak sú, nech sa prihlásia. Zatiaľ je zrejmé, že pán generál Ivor je zrejme v dôkaznej núdzi a znovu chce podviesť parlament jeho vyšetrovateľ tým, že žiada, aby sme zbavili bývalého premiéra mlčanlivosti, i keď sme ho podľa § 99 Trestného poriadku nikdy takou mlčanlivosťou nepoverili v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. A to je lex specialis, ktorý deroguje lex generalis, ktorým je zákon o štátnom tajomstve, na ktoré sa mylne pán vyšetrovateľ odvoláva. Takže znovu chcete podvádzať občanov tohto štátu aj parlament, pretože zjavne vyzerá, že nie naši, ale vaši, teda vyšetrovatelia pána Pittnera sú v dôkaznej núdzi a zrejme aj pán prokurátor tým bude mať menej dôkazov proti tomu, aby dokázal, že pán Lexa a Slovenská informačná služba uniesli pána Michala Kováča ml. do cudziny.

    Bolo by v prospech tohto národa aj upokojenia politickej situácie na Slovensku, ak už nechcete priznať - to, čo som žiadal - národu, zrejme vy asi to nemôžete, ale možno niekto iný áno, aby sa aspoň nepokračovalo v tej komédii, ktorá sa tu hrá.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

  • Pokiaľ som spomínal, že existujú isté osoby, ktoré majú informácie a ktoré treba vypočuť, vychádzam aj z toho, že aj vy, pán poslanec, musíte mať nejaké informácie, ak ste mi takúto otázku položili. Ale ide aj o iný problém, pokiaľ sa obracajú na parlament vyšetrovatelia. Žiaľ, je platná taká úprava, aká je s tým, že na parlament sa obracia príslušný orgán. Ja už som o tom hovoril v ústavnoprávnom výbore, že mali by sme urobiť takú úpravu, aby sa na parlament obracal prokurátor. Myslím si, že k tomu v legislatíve dospejeme. Budete, alebo vlastne už prerokúvate návrh novely Trestného poriadku, kde sa opäť vraciame k známemu to starému inštitútu - začatie trestného stíhania vo veci. A nazdávam sa, že v obdobných prípadoch nebude už taký problém, ako v tých, ktoré sme museli riešiť na pôde parlamentu.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Koľko odišlo policajtov z Policajného zboru od vášho nástupu? Koľko chýba policajtov v meste Bratislava a ako riešite tento stav?"

    Odpovedať bude minister Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec,

    od 1. novembra minulého roku do 31. júla tohto roku odišlo z Policajného zboru celkove 1 147 policajtov. Dodám prehľad za jednotlivé mesiace:

    - november 1998: odišlo 100 policajtov,

    - december 1998: 202,

    - január 1999: 72,

    - február 1999: 88,

    - marec 1999: 301,

    - apríl 1999: 171,

    - máj 1999: 109,

    - jún 1999: 101,

    - júl 1999: 103.

    Spolu, ako som povedal, 1 147. Z plánovaného počtu 1 439 policajtov v Bratislave predstavuje skutočný stav celkom 1 420 policajtov, z toho je v školách Policajného zboru 191 policajtov. Z uvedeného vyplýva, že v percentuálnom vyjadrení bola naplnenosť početných stavov v Bratislave ku dňu 31. júl tohto roka na 98,6 %. Z porovnania plánovaných a skutočných stavov vyplýva, že v Bratislave chýba iba 19 policajtov, čo predstavuje 1,4 %. Tento stav je riešený priebežne prirodzenou generačnou obmenou Policajného zboru a toho času si nevyžaduje prijímanie opatrení mimoriadneho charakteru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči - doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister,

    možno, že nebudete vedieť reagovať vy, ale odkážte svojmu rezortnému kolegovi potom, že tie čísla, ktoré ste povedali, síce nie sú celkom presné, ale blížia sa k tomu, čo skutočnosť hovorí. Pri celkovom počte 20 620 policajtov, čo sú tabuľkové miesta na Slovensku, chýba dnes tých 1 470 policajtov, ktorí nenapĺňajú početné stavy, plus asi 1 400 policajtov, ktorí nie sú v stave polície, to znamená, sú neobsadené tabuľkové miesta. Dohromady to je vyše 2 500 policajtov, to znamená, že o toľko policajtov menej pôsobí na uliciach Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby sa naplnili početné stavy policajtov, vymýšľa sa nová reorganizácia Policajného zboru a rušia sa okresy tretieho typu. Považujeme to za veľmi nezodpovedný krok a namiesto toho, aby sa využili momentálne možnosti, ktoré ukladá vláda Policajnému zboru, tieto sa nerešpektujú.

    V tej druhej časti otázky, čo sa týka Bratislavy, skutočnosť je možno taká, ako hovoríte, ale veľa policajtov je v školách, tam sa to dá presne zistiť, že ten rozdiel nie je 19 policajtov, ale zaujímavejšia situácia je v tom, že 80 % policajtov slúžiacich v Bratislave sú z vidieka, z okolia. Pre nich nie sú vytvorené žiadne sociálne podmienky, aby tu mohli žiť, a teda výkon služby vykonávajú tak, aby si sami aj privyrábali. Treba sa na to veľmi vážne pozrieť a zaoberať sa tým, pretože ešte počas nášho pôsobenia sme prijali materiál, ako riešiť otázku postavenia policajtov v Bratislave.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, minister Pittner vám odpovie písomne na vašu doplňujúcu otázku.

  • Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "V knihe Medzi dvoma svetmi hovoríte o tom, že maďarská menšina je najmierumilovnejšia v Európe. Aj po výčinoch v Dunajskej Strede, kde na štadióne vyhlásili Felvidék a Dunaszerdahely, po zneuctení na Bradle a v Komárne pamiatky Štefánika?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    ďakujem pekne za vašu otázku a váš úprimný záujem ohľadne mojej osoby. Chcem vás informovať o tom, že nemám informácie o tom, že v Dunaszerdahely vyhlásili na štadióne Felvidék. Obávam sa, že trošku predbiehate dobu, fašiangy budú až o polroka. Prípad Bradla patrí, samozrejme, do absolútne inej kategórie. Pán poslanec, dovoľte mi, aby som aj tu verejne sa ohradil proti tomu, čo sa tam stalo. Odsudzujem aj obsah nápisu, aj skutočnosť, že sa to stalo. Dovolím si však vyjadriť svoje presvedčenie, že išlo o cielenú provokáciu a pán predseda Strany maďarskej koalície má aj iné informácie o tomto čine. Ohľadne pamiatky Štefánika v Komárne nemám v tejto chvíli podrobnejšie informácie.

    Ďakujem.

  • Pán Slobodník, chcete dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Samozrejme, že chcem. Musím povedať, že ste sa snažili vykrútiť z tej prvej otázky, ale nezabúdajte, že v texte máte veci, ktoré sú trestné. Tu sedí pán generálny prokurátor. Vy ste spochybnili hranice schválené v Trianone a na parížskej konferencii v roku 1947 a pripísali ste Slovákom komplex menejcennosti za to, že vraj krivdíme Maďarom a že si uvedomujeme, že trianonské hranice z roku 1920 sú diskutabilné. To je váš výraz.

    A pokiaľ ide o tú menšinu, taký nápis bol, je to dokázané, bolo to aj v tlači, videl som to na vlastné oči, bolo to v prvom ligovom kole, keď tam bolo napísané Dunaszerdahely a bolo tam napísané Felvidék. To znamená, nehovorím, že to vyhlásili oficiálne, to by bol už iste priamy trestný čin, ale kde je tá "najmierumilovnejšosť" maďarskej menšiny?

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    domnievam sa, že maďarská komunita a niektorí zástupcovia maďarskej komunity sú skutočne mierumilovní. Dovoľte mi, aby som poukázal na to, že skoro s týždennou pravidelnosťou si vypočujem vaše názory, ktoré sú veľmi svojské a snažím sa na to kvalifikovaným spôsobom odpovedať. Domnievam sa, že to je to sila mojej osobnej mierumilovnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi. Otázka znie: "Možno pokračovať v trestnom konaní proti Ivanovi Lexovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci zavlečenia po výroku Ústavného súdu?"

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    položená otázka súvisí s ďalšími otázkami pánov poslancov Hofbauera, Húsku, Kozlíka, troma otázkami pána poslanca Cupera a otázkou pani poslankyne Tóthovej. Ide zrejme o výrok uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov z roku 1999 pod číslom 182, ktorým bol podaný výklad ustanovenia článku 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. Bez ohľadu na účinky rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii z 8. decembra 1999 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 147 a výklad článku 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky podaný Ústavným súdom k trestnému stíhaniu vo veci zavlečenia Michala Kováča ml. nikdy nebránila žiadna zákonná prekážka. Takouto prekážkou totiž nie sú rozhodnutia bývalého predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara o amnestii z 3. marca ani zo 7. júla 1998. Aboličné ustanovenia týchto amnestiálnych rozhodnutí sa na skutok zavlečenia Michala Kováča ml. nevzťahujú. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky toto svoje stanovisko zverejnila aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky 9. júla 1999. Rovnaký názor zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, spisová značka II Ústavný súd 69/99, ktorým bol odmietnutý jeden z podnetov pána poslanca Lexu na začatie konania pred Ústavným súdom. Existujú, viem, aj iné uznesenia rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sú obsahovo, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie, kontroverzné.

    Nemôžem prisvedčiť ani jednej strane, ani druhej strane. Momentálne v konaní pred Ústavným súdom je ďalší podnet, ktorý - rozhodnutím z 22. júla, ak sa nemýlim - Ústavný súd prijal na ďalšie konanie vo veci zavlečenia, a domnievam sa, že rozhodnutie Ústavného súdu bude tým významným, môže byť i významným prelomom, ktorý určí ďalší priebeh konania v tejto kauze. Všeobecne záväzný výklad podaný Ústavným súdom určuje spôsob udeľovania amnestie pro futuro. Generálny prokurátor nemá ústavné či zákonné splnomocnenie naprávať politickú ohavnosť, tak ako to žiada pán poslanec Cuper vo svojej otázke.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor.

    Čas vymedzený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Končím bod - hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pretože je potrebné, aby zasadli výbory, aby pripravili spoločné správy k ďalšiemu rokovaniu 20. schôdze, teraz prerušujem 20. schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny, aby mohli zasadnúť výbory.

    Prosím poslanecké grémium, aby sa teraz zišlo v zasadačke predsedu Národnej rady.

    Ďakujem.