• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram prerušenú 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Fico, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Krajči, pán poslanec Krumpolec, Maňka, Lexa, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Slobodník, Slota a pán poslanec Šepták. Na zahraničnej pracovnej ceste sú pán predseda Národnej rady Migaš a poslanci Národnej rady Hoffmann, Hudec, Švantner, Duka-Zólyomi a Weiss.

    V zmysle schváleného programu Národnej rady sme mali pokračovať bodmi 23, 24, 25 a 26, ktoré má predkladať pán minister vnútra. Ešte predtým sme prerokovali sedem zákonov, o ktorých sme nehlasovali, preto by som hlasovaním procedurálne odporučil, aby sme začali rokovanie dnešného dňa hlasovaním o prerokovaných bodoch, potom budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý včera podal pán poslanec Orosz, aby sa 20. schôdza Národnej rady skončila dnes o 16.00 hodine. Po tomto schválení procedurálnych návrhov by sme postupovali tak, ako rozhodne plénum Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že dnešnú schôdzu začneme hlasovaním o tých bodoch, o ktorých sme rokovali v priebehu včerajšieho dňa s tým, že začneme s novelou zákona o Trestnom poriadku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, plénum nie je v tejto chvíli uznášaniaschopné.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Mám na vás skôr procedurálnu otázku. Viem, že je to neaktuálne, ale predsa by som prosil informáciu, tak ako ste sľúbili. Približne pred tromi dňami ste z miesta, kde sedíte, povedali, že vstúpite do rokovania s vedením Slovenskej televízie a budete verejne informovať parlament. Vzhľadom na to, že je piatok a doteraz ste tak neurobili, dovoľte mi, aby som sa spýtal, či ste vstúpili do rokovania so Slovenskou televíziou a ako sa to skončilo. Viem, že je to neaktuálne, ale tá informácia ma zaujíma aj v tomto prípade.

  • Pán poslanec, telefonoval som s pánom riaditeľom Materákom. Som dohodnutý, že sa stretneme na budúci týždeň a budeme rokovať o všetkých problémoch, nielen o tom, ktorý ste spomenuli s procedurálnou požiadavkou vysielať v priamom prenose rokovanie o bodoch číslo 25, 26 a 27, ak sa dobre pamätám. O výsledku rokovania s pánom Materákom vás budem osobne informovať.

    Páni poslanci, poprosil by som o jedno porozumenie pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o Trestnom poriadku. Včera počas rozpravy nebol prítomný, hoci chcel byť, pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu pán predseda Najvyššieho súdu. Z prostredia Najvyššieho súdu je požiadavka, aby sme sa vrátili do druhého čítania, pretože v návrhu je jedna chyba, ktorú treba odstrániť. Využijem tento čas na to, ak je váš všeobecný súhlas, aby pán minister mohol otvoriť rozpravu a pán spoločný spravodajca podať pozmeňujúci návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Budeme hlasovať o tom, že budeme teraz rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložený návrh novely Trestného poriadku obsahuje aj určité nové prerozdelenie trestných činov, o ktorých súd rozhoduje na krajskom súde ako na prvom stupni. Čiže inými slovami normálny priebeh súdneho konania vyzerá tak, že prvostupňovým súdom je okresný súd a odvolacím súdom je krajský súd, ale pri niektorých závažnejších trestných činoch ako napríklad vražda a niektoré ďalšie, prvostupňovým súdom je krajský súd a odvolacím súdom je Najvyšší súd. Samozrejme, toto rozdelenie trestných činov je predmetom trvalých diskusií, to znamená, ktoré trestné činy majú znamenať, že začiatok súdneho konania je na krajskom súde a pokračuje to na Najvyššom súde a vždy spravidla pri každej novele Trestného poriadku sú určité malé zmeny.

    Aj pri príprave tejto novely Trestného poriadku boli diskusie o tom, ako rozdeliť trestné činy. Nakoniec diskusia sa sústredila najmä medzi ministerstvo spravodlivosti a Najvyšší súd a nakoniec bolo rokovanie medzi predsedom Trestného kolégia Dr. Lipovským a generálnym riaditeľom sekcie trestného práva na ministerstve spravodlivosti Dr. Šándorom o tom, ako má vyzerať toto rozdelenie a oni dosiahli dohodu, tá dohoda je predmetom tohto zápisu a je pretavená do pozmeňujúceho návrhu k Trestnému poriadku, ktorý predloží pán poslanec Fico.

    Chcem povedať, že podporujem tento pozmeňujúci návrh, pretože na základe kvalifikovaných odborníkov vyjadruje zhodu o tom, aké má byť toto rozdelenie začiatku trestných konaní, myslím, medzi okresný súd a krajský súd, prinajmenšom v tomto štádiu vývoja trestného práva, ale aj stupňa kriminality, ktorý je. Pri tomto rozdelení nejde len o nejaké rýdzo akademické hľadiská, čo ja viem, aká je trestná sadzba, aký je závažný trestný čin a podobne, ale aj koľko trestných činov danej kvalifikácie sa v súčasnosti deje, a to znamená, akým spôsobom budú približne zaťažené okresné súdy, akým spôsobom budú zaťažené krajské súdy. To znamená, že tento pozmeňujúci návrh bude podaný a navrhujem, aby bol schválený.

    K spoločnej správe chcem uviesť, že okrem bodu 3 schvaľujem ostatné body spoločnej správy. Bod 3 spoločnej správy nepodporujem, pretože tento bod zasahuje nekoncepčne do súčasného stavu Trestného poriadku. Áno, v súčasnosti sa robia práce na rekodifikácii aj Trestného poriadku. To znamená, že aj tento Trestný poriadok bude platiť približne do roku 2001 podobne ako novela Trestného zákona alebo celý v súčasnosti platný Trestný zákon. A komisia, ktorá pripravuje nový Trestný poriadok, samozrejme, zapracuje aj ideu, ktorá je základom pozmeňujúceho návrhu pod bodom 3 spoločnej správy, ale v súčasnom období by takýto zásah predstavoval, nazvime to nesystémovým vstupom do súčasného Trestného poriadku.

    Toľko. Navrhujem, aby ste po prijatí týchto pozmeňujúcich návrhov schválili novelu Trestného poriadku.

    Ďakujem.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v zmysle toho, čo pred niekoľkými sekundami povedal minister spravodlivosti, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka bodu 3 predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom, čiže o Trestnom poriadku. Ide o novelizáciu týkajúcu sa § 17, ktorý určuje rozsah pôsobnosti krajského súdu ako súdu prvého stupňa a na základe dohody medzi ministerstvom spravodlivosti a Najvyšším súdom došlo k dohode na vyčlenení niektorých trestných činov z navrhovaného okruhu v novele zákona. Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby sme v bode 3, to sa týka § 17 druhá veta návrhu, vypustili trestné činy prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 4 a 5, nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 5 - 7, hrubého nátlaku podľa § 235d ods. 2 - 5, neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 249a ods. 4 a 5 a legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 3.

    Ako druhý bod tejto zmeny navrhujem, aby sme na koniec § 17 pripojili takúto vetu: "Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie podľa predchádzajúcej vety aj vtedy, ak sa konanie páchateľa posudzuje len podľa jedného z uvedených odsekov trestného činu."

    Táto novelizácia, ktorá je navrhovaná, odstraňuje určité problémy pri výklade § 17 a myslím si, že môže zaviesť v tomto smere určitý poriadok. Návrh podpísalo v zhode s rokovacím poriadkom potrebných 15 poslancov Národnej rady, je odôvodnený, takže spĺňa všetky kritériá na to, aby sme mohli o ňom hlasovať ako o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol podaný v rámci rozpravy k tomuto bodu programu. Súčasne by som odporúčal, pretože tieto dva body na seba nadväzujú, aby sme o nich hlasovali spoločne.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, o vystúpenie v rozprave požiadal pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predtým ako vystúpi, dám hlasovať o tom, či snemovňa súhlasí s tým, aby pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vystúpil počas rokovania o tomto bode programu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v stručnosti len zareagujem už aj na prezentovaný pozmeňujúci poslanecký návrh. Podstata celého problému je v tom, že rozsah trestných činov, ktoré by sa mali v prvom stupni pojednávať na krajských súdoch, by vyvolal, samozrejme, nárast odvolacej agendy na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Len na ilustráciu: My sme tento návrh nedostali na pripomienkovanie v riadnom pripomienkovacom procese zrejme nejakým nedopatrením, pretože ten prvý z marca sme dostali. Dozvedel som sa o ňom potom, tak sme začali rokovať s pánom ministrom aj na úrovni predsedu trestného kolégia. Došlo k dohode, ktorá sa teraz prezentovala ako pozmeňujúci návrh, ale aj tak by som chcel rozšíriť tento pozmeňujúci návrh, aby sa vypustil z tohto paragrafu aj trestný čin podľa § 247 ods. 5 a 6, pretože je tam trestná sadzba 2 až 8 rokov. To je vysoko frekventovaný trestný čin. Keby sa o tomto trestnom čine pojednávalo na prvom stupni skutočne na krajských súdoch, tak nám odvolacia agenda narastie tak, že by sme museli rozšíriť počet trestných sudcov v trestnom kolégiu minimálne o 2, 3 sudcov. A na to nemáme systematizované miesta. Už teraz je veľký počet sudcov trestného kolégia, vôbec sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je 87. Podľa môjho názoru toto je v rozpore aj s našimi tendenciami a snahami, pokiaľ ide o aproximáciu a implementáciu trestného práva k právnemu poriadku Západoeurópskej únie. Veď samotná rekodifikácia razí tendenciu, že všetky trestné činy prejdú na okresné súdy, čím sa vyhneme najväčšiemu nedostatku, ktorý sa nám vytýka Európskou úniou, Radou Európy v tom smere, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje o tej istej veci na dvoch stupňoch.

    Len na ilustráciu som si urobil sondáž na vytypovaných okresných súdoch v trestných veciach, kde to vychádza tak, že trestné senáty robia v priemere 12, 13 vecí a na Najvyššom súde Slovenskej republiky v priemere 16 vecí. Pritom optimálny stav by mal byť, že by sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky pojednávalo v rozsahu 6 až 8 vecí, aby sa trestné kolégium mohlo sústrediť na zovšeobecňujúcu činnosť, na judikačnú činnosť, po ktorej okresné a krajské súdy prahnú. Nám potom neostáva čas a sme de facto v tomto smere znefunkčnení. Čiže už by som vás len prosil, aby som dlho nerozprával, aby ste tento pozmeňujúci návrh, i keď bola dohoda, ktorú minister prezentoval, medzi predsedom trestného kolégia a riaditeľom trestnej sekcie na ministerstve, aby tiež bol do tohto pozmeňujúceho návrhu zahrnutý aj § 247 ods. 5 as 6, aby sa nedostal na pojednávanie a do kompetencie krajských súdov v prvom stupni.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Do rozpravy som nedostal žiadne ďalšie prihlášky ani písomné, ani ústne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Páni poslanci, pani poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu zákona. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ako spoločný spravodajca pri predkladaní spoločnej správy som navrhol v súlade s odporúčaním gestorského výboru, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1 až 6 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme o bode 3 spoločnej správy hlasovali osobitne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodu 3.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť body 1, 2, 4, 5 a 6.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 4 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pokiaľ ide o bod 3, pán predsedajúci, dovolím si vysloviť názor, že ide o najužitočnejší bod celej novelizácie Trestného poriadku a domnievam sa... Gestorský výbor odporúča schváliť toto ustanovenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Prosím, uvádzajte pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave.

  • V rozprave, pán predsedajúci, som podal dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú § 17 Trestného poriadku. Odporúčam, aby sme o obidvoch bodoch hlasovali spoločne.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme spoločne o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pán poslanec Fico.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, o všetkých návrhoch, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a podané v rozprave, sme hlasovali, ale keďže v rozprave boli schválené pozmeňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu len vtedy, ak budeme o tom teraz hlasovať. Mám splnomocnenie na podanie takého návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, aby sme pokračovali tretím čítaním hneď teraz o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov.

    Pán poslanec Orosz sa hlási ústne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    moje vystúpenie je na základe § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Malo by ísť o opravu gramatickej, resp. legislatívnotechnickej chyby - v § 17 druhá veta, teda ide o bod 3 návrhu, je v štvrtom riadku odspodu slovíčko "úplatku", "podvodného úplatku" podľa § 250e. Je zjavné, že namiesto slova "úplatku" tam má byť slovo "úpadku", tak ako znie príslušná skutková podstata trestného činu. Takže prosím o opravu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k oprave legislatívnotechnického odstránenia chyby, ktorá je v texte zákona. Pýtam sa, či má ešte niekto iný návrh. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Budeme hlasovať o podanom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Orosz v rámci tretieho čítania. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku vrátane schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade, aby sme tento zákon schválili.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz by som odporučil, keby sme hlasovali o tých procedurálnych návrhoch, ktoré som podal ja a ktoré podal pán poslanec Orosz. Ten môj smeruje k tomu, aby sme pokračovali v rokovaní hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch a potom po odhlasovaní prerokovaných bodov by sme pristúpili k prerokúvaniu bloku návrhov, ktorých predkladateľom bude pán minister vnútra a prvý z nich by bol komplexný program boja so zločinnosťou (tlač 257).

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Teraz dám hlasovať o návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhol, aby sme rokovanie 20. schôdze Národnej rady skončili dnes o 16.00 hodine s tým, že ak neprerokujeme všetky body programu 20. schôdze, budú zaradené na rokovanie 22. schôdze so začiatkom 19. októbra 1999.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Začneme hlasovaním o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport na odvolanie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry (tlač 293).

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

    V súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport bol podaný návrh, aby sme o odvolaní člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu výboru hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že Mgr. Marián Kapusta listom doručeným 15. júna 1999 sa vzdal funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry,

    B. odvoláva na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport podľa § 2 ods. 11 zákona číslo 264/1993 Z. z. o Štátnom fonde telesnej kultúry v znení neskorších predpisov Mgr. Mariána Kapustu z funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry,

    C. žiada vládu Slovenskej republiky, aby podľa § 2 ods. 11 a § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 264/1993 Z. z. podala Národnej rade návrh kandidáta na voľbu člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry."

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým odvolala Mariána Kapustu z funkcie člena dozornej rady Štátneho fondu telesnej kultúry.

    V poradí ďalším hlasovaním je hlasovanie o petícii občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat (tlač 306).

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 133 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

    A. prerokovala petíciu občanov za zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat,

    B. berie na vedomie petíciu občanov za zmenu § 5 zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat,

    C. odporúča vláde Slovenskej republiky, aby zvážila návrh na novelizáciu § 5 zákona číslo 115/1995 Z. z. a prípadný návrh zaradila do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000."

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k petícii občanov na zmenu § 5 zákona Národnej rady číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu vyhlásenia k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov,

    ktorý ste dostali ako tlač 291. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, tak ako máte uvedené v tlači číslo 291 s tým, že Národná rada vyslovuje súhlas s vyhlásením k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov, tak ako máte uvedené v prílohe tohto uznesenia.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prosím, aby ste dávali pozor, pán poslanec, vedeli by ste, o čom sa hlasuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov.

    Budeme pokračovať ďalším hlasovaním o výročnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1998. Tlač máte pod číslom 317.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie podľa § 4 písm. e) zákona číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1998."

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k výročnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu za rok 1998 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1998.

    Teraz budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 31. júla 1999, ktoré máte v tlači 328.

    Budeme hlasovať o tomto uznesení:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

    1. písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 31. júla 1999,

    2. vyjadrenie poslanca Národnej rady pána Alojza Engliša na svoje interpelácie pod číslom 12, 13, 14, 15 a 16, ktoré považuje za neuspokojivé.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Ivanka, spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 344, aby uvádzal jednotlivé hlasovania v poradí, tak ako boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Prvým hlasovaním bude hlasovanie o návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zákona:

    a) spoločne k bodom 2, 3, 4, 6, 8 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča body 2, 3, 4, 6 a 8 uvedené v spoločnej správe schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body 2, 3, 4, 6 a 8 spoločnej správy sme schválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Šum v sále.

  • Procedurálny návrh počas hlasovania nemôžete dať. Mohli ste ho podať v rámci rozpravy.

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca Delingu.

  • Pán podpredseda, pri svojom uvádzaní návrhov na hlasovanie som omylom dal vyňatie na osobitné hlasovanie nie bod číslo 9 zo spoločnej správy, ale bod číslo 5. Preto by som chcel poprosiť ctenú snemovňu, aby tento môj omyl vzala do úvahy a ja som skutočne myslel vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 9 zo spoločnej správy, nie bod číslo 5.

    A okrem toho k svojmu hlasovaniu potom budem mať tiež úpravu, pretože chcem, aby sa o niektorých bodoch hlasovalo po častiach.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie, tak ako v rámci rozpravy o procedurálnych návrhoch odzneli návrhy na postup pri hlasovaní o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že prešiel bod 4 zo spoločnej správy, nebudeme hlasovať už o bode 5 zo spoločnej správy, čiže teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 1, 9 a 10. Gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

  • Páni poslanci, pán poslanec Delinga odporúčal vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 9.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, buďme navzájom voči sebe objektívni. Taký istý návrh som podal ja pri hlasovaní o spoločnej správe, keď sme prerokúvali novelu zákona o Trestnom poriadku.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ale ak som tomu dobre rozumel, tak pán poslanec Delinga povedal, že sa pomýlil, že bod 9 nedáva na osobitné hlasovanie.

  • Šum v sále.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode 1 a 10 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor neodporúča prijať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že body 1 a 10 spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 9. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť, odporúča neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Hlasovať jednotlivo o bodoch 7 a 11. Gestorský výbor odporúča schváliť bod 7.

  • Prosím, hlasujme jednotlivo o bodoch 7 a 11. Hlasujeme najskôr o bode číslo 7.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Bod 7 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 11 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že bod 11 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec, tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy a o bode číslo 5 sme nehlasovali.

  • Vysvetlenie spravodajcu.

  • Áno. Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu. Budeme hlasovať osobitne. Má 5 pozmeňujúcich návrhov.

    Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Delingu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Teraz hlasujeme o bode 2 pozmeňujúcich návrhov.

  • Prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Konštatujem, že v poradí druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Delingu sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

    Pán poslanec Delinga sa hlási. Zapnite pána poslanca.

  • Pán podpredseda, navrhujem, aby sa o tomto bode hlasovalo po častiach, to znamená, aby sa hlasovalo ako o jednej časti o slovách, ktoré treba vypustiť, t. j. "na jatočné účely", a o tých zostávajúcich slovách aby sa hlasovalo osobitne ako o samostatnej časti. Čiže, aby sa o tomto bode hlasovalo po častiach na dvakrát.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o treťom pozmeňujúcom návrhu o prvej časti. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Návrh sme schválili.

  • Pristúpime k druhému hlasovaniu o treťom návrhu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, mne sa zdá, že toto hlasovanie je zmätkové. Nemôžeme takto rozdeliť podaný pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Delinga podal ako jeden podaný pozmeňujúci návrh, ktorý takýmto hlasovaním vlastne upravujeme do celkom inej normatívnej podoby, ako bol pôvodne podaný, pán spoločný spravodajca. Nemôžeme takto hlasovať, pán poslanec Delinga, pretože vy meníte svoj pôvodne podaný pozmeňujúci návrh tak, že ho žiadate rozdeliť na dva samostatné návrhy. To nejde, pretože je to nový návrh, ktorý nebol podaný v rozprave v takto formulovanej podobe, ako o ňom žiadate hlasovať vy. Žiaľ, nejde to. V zmysle rokovacieho poriadku nemôžem pripustiť vami teraz navrhované hlasovanie v priebehu hlasovania.

    Pán poslanec Delinga sa ešte chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Vážená snemovňa,

    navrhol som takúto úpravu. Vo vládnom návrhu v bode 52 je uvedené, že v § 115 ods. 3 sa pripájajú slová "chovné zvieratá, t. j. dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany na jatočné účely". Ja som navrhol vypustiť tri slová "na jatočné účely". To bol k tomuto jeden návrh. A potom som navrhol doplniť ako druhý návrh k tomu ešte "traktory a mechanizmy potrebné na zabezpečenie základnej agrotechniky v rastlinnej výrobe".

    Formálne v podstate ide o dva návrhy, ktoré sú k tomu istému bodu, teda k jednému bodu vo vládnom návrhu. Čiže preto som aj navrhol, aby sa o každom hlasovalo zvlášť, ale keďže tu ide o dve rôzne veci, ide o živočíšnu výrobu a rastlinnú výrobu, tak som ešte dodatočne navrhol, aby sa o každej časti v tomto návrhu hlasovalo zvlášť. Myslím si, že je to správne, že je to logické a je to v poriadku. Preto si myslím, že je potrebné hlasovať o každej časti tohto návrhu zvlášť, a preto je potrebné považovať každý za osobitný návrh.

  • S tým rozdielom, pán poslanec, že ide o jeden ucelený návrh. Po častiach budeme hlasovať, ale potom budeme musieť hlasovať ešte o vašom podanom pozmeňujúcom návrhu ako o celku.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Myslím si, že treba postupovať podľa § 7 ods. 3, to znamená, že na návrh poslanca je možné, aby sa o pozmeňujúcom návrhu, ktorý treba chápať ako oddelený pozmeňujúci návrh, hlasovalo zvlášť. Každý z tých bodov je jeden pozmeňujúci návrh. Ak navrhuje, aby sa hlasovalo po častiach, treba hlasovať po častiach, ale ak neprejdú všetky časti, tak treba potom ešte o návrhu hlasovať ako o celku. To znamená, že ak prejdú obidve časti, netreba, ak prejde iba jedna z tých častí, tak potom treba hlasovať ako o celku a má to ten zmysel, aby sme neschválili niečo zásadné, čo by chýbalo. Prečítajte si § 37 ods. 3. Je to pravda.

  • Pán poslanec Delinga, trváte na hlasovaní po častiach? Áno. Budeme postupovať podľa § 37 ods. 3, to znamená, pán spoločný spravodajca, uveďte druhú časť.

  • Budeme hlasovať o druhej časti pozmeňujúceho návrhu.

  • Druhá časť, t. j. doplniť "traktory a mechanizmy potrebné na zabezpečenie základnej agrotechniky v rastlinnej výrobe, ako aj nakúpené osivá a chemické ochranné prostriedky".

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

    Keďže prvú časť pozmeňujúceho návrhu sme schválili a druhú neschválili, podľa § 37 ods. 3 budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Delinga, ako o celom pozmeňujúcom návrhu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ak neprejde, neschválili sme tretí pozmeňujúci návrh.

  • Prosím, nehlasujme. Toto hlasovanie nepovažujem za platné. Vysvetlite, pán spoločný spravodajca, ešte raz techniku hlasovania.

  • V prvej časti sme odsúhlasili, v druhej časti sme neodsúhlasili, čiže teraz budeme hlasovať o treťom návrhu. Ak neprejde, tak tretí bod sa nebude považovať za prijatý.

  • Páni poslanci, prosím o trpezlivosť, potrebujeme minimálne 5 minút poradiť sa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, po improvizovanom rokovaní časti ústavnoprávneho výboru sme dospeli k záveru, že je možné hlasovať takto oddelene. V prípade, že tento návrh netvorí ucelený celok a niektorá z častí sa schváli, tak nie je ďalej potrebné hlasovať o návrhu ako o celku. Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby prerušili rokovanie v kaviarni a dostavili sa do rokovacej miestnosti.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali ďalšie hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pán poslanec Delinga.

    Ešte raz prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Pristúpime k štvrtému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Delingu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o štvrtom podanom návrhu pána poslanca Delingu.

    Páni poslanci, máte rozdané pozmeňujúce návrhy v laviciach. Hlasujeme o štvrtom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu, ktorý navrhuje v bode 71 v § 145 ods. 1 v tretej vete nahradiť slová "dve tretiny" číslicou "75 %".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Ivanko.

  • Pristúpime v poradí k piatemu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Delingu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o piatom návrhu, ktorý smeruje k § 218 ods. 1. Pán poslanec navrhuje nahradiť slová "dvoch mesiacov" slovami "do jedného mesiaca".

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej, pán spoločný spravodajca.

  • Druhý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Orosz.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kresáka.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kresáka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh pána poslanca Kresáka sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Maňka.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Maňku. Pán poslanec Maňka podal dva návrhy.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu k bodu 4 a k bodu 14.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať v poradí o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Maňku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom podanom návrhu pána poslanca Maňku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Pán poslanec Zajac zobral svoj návrh späť.

    Tým sme vyčerpali všetky body z pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Pýtam sa ho, či ho gestorský výbor splnomocnil na odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Áno, uznesením číslo 152 ma poveril gestorský výbor, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, o tomto návrhu gestorského výboru dávam hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa nehlási nikto z poslancov. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o návrhu vlády na voľbu sudcov Slovenskej republiky na štvorročné obdobie.

    Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy Národná rada uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania.

    Ústavnoprávny výbor podal návrh, aby Národná rada o návrhu na voľbu sudcov hlasovala verejne.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského ústavnoprávneho výboru hlasovať o voľbe sudcov verejne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh na verejné hlasovanie Národná rada schválila.

    Pristúpime k hlasovaniu o voľbe sudcov Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1, § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov volí sudkyne Slovenskej republiky Mgr. Andreu Melicherovú a Mgr. Martinu Valentovú za sudkyne Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie."

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Mgr. Andreu Melicherovú a Mgr. Martinu Valentovú za sudkyne Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body.

    Môžeme pokračovať v rokovaní, tak ako máme uvedené v programe 20. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Petrák - procedurálny návrh.

  • V mene troch poslaneckých klubov SOP, SDK a SMK dávam procedurálny návrh na rozšírenie programu schôdze o bod zmena v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodnej parlamentnej organizácii.

  • Pán poslanec, keby ste to uviedli ešte raz zrozumiteľnejšie, pretože páni poslanci nepočuli.

  • V mene troch poslaneckých klubov SOP, SDK, SMK dávam návrh na rozšírenie programu dnešnej schôdze o bod zmena v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodnej parlamentnej organizácii.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zaradenie nového bodu programu, ktorým je

    návrh na zmenu v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodnej parlamentnej organizácii.

    Pani poslankyne, páni poslanci, návrh na uznesenie ste dostali ako tlač číslo 380 s tým, že Národná rada berie na vedomie vzdanie sa Jirka Malchárka z členstva Stálej delegácie v Medzinárodnej parlamentnej organizácii Severoatlantického zhromaždenia a Národná rada navrhuje, vymenúva Dianu Dubovskú za členku Stálej delegácie parlamentnej organizácie Severoatlantického zhromaždenia.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby podľa rokovacieho poriadku pri hlasovaní o tomto materiáli bola zadržaná 24-hodinová lehota.

  • Hlasy v sále.

  • Nemáme to, nemáme to. Možno večer, keď sme odišli z rokovacej sály.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o tom...

  • Tak potom môžeme hlasovať až večer, pretože 24 hodín je až potom.

  • Pani poslankyne, pánu poslanci, dávam hlasovať o skrátení 24-hodinovej lehoty.

  • Hlasy v sále.

  • Plénum Národnej rady si nežiada hlasovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte priložené k tlači 380.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme pokračovali tak, ako bol odsúhlasený program, pretože možno aj v parlamente nehlasovať, keď je na to všeobecná zhoda, ale nemôžete povedať, že plénum si neželá hlasovať. To sa jednoducho nedá urobiť.

  • Pán poslanec Cabaj, chcel som dať hlasovať nie o návrhu na uznesenie, ale o procedurálnom návrhu. A v zmysle rokovacieho poriadku, pokiaľ nie je iný návrh a nikto...

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa protestovala len proti lehote, ale zhodne sme konštatovali, že zrejme pani poslankyňa v tej kope materiálov, ktorú máme na stole, prehliadla, že takýto návrh bol už v laviciach včera.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 380.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie k zmene v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodnej parlamentnej organizácii.

    Ďakujem pánom poslancom.

    Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    komplexný program boja so zločinnosťou.

    Materiál ste dostali ako tlač 257 a spoločnú správu výborov ako tlač 257a.

    Komplexný program boja so zločinnosťou uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    materiál, ktorý predkladám na rokovanie tejto schôdze, patrí oprávnene medzi najsledovanejšie dokumenty, ktoré budú v tomto roku predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky v bezpečnostnej oblasti.

    Komplexný program boja so zločinnosťou sa vláda zaviazala predložiť Národnej rade Slovenskej republiky už vo svojom programovom vyhlásení. Spracovanie materiálu do súčasnej podoby iste nebolo jednoduché. Je výrazom ústretovosti všetkých zainteresovaných subjektov, aby táto úloha bola splnená. Súbor podkladov zaslaných všetkými zainteresovanými subjektmi kládol vysoké nároky na čas a odbornosť. Bolo potrebné preklenúť rozdielne názory a požiadavky. Všetkým je zrejmé, že každý z rezortov sa trápi s vlastnými problémami. Toto boli hlavné príčiny, že proces tvorby materiálu sa skomplikoval tak, že som ako minister vnútra požiadal pána premiéra o predĺženie termínu jeho predloženia do vlády.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    napriek ťažkostiam, ktoré pri tvorbe materiálu vznikli, si myslím, že predkladaný materiál svojím obsahom splní nielen vaše očakávania, ale aj očakávania občianskej verejnosti. Nasvedčuje o tom aj jeho doterajšie prerokúvanie a podpora či už v gestorskom výbore pre obranu a bezpečnosť alebo vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Je zrejmé, že tento dokument nemôže riešiť detailne všetky problémy, ktoré nastolili jednotlivé rezorty vo svojich podkladoch. Vytvára však základný rámec na účinnejšie a efektívnejšie pôsobenie v boji proti zločinu.

    Komplexný program boja so zločinnosťou je pre participujúce orgány štátnej správy základom na rozpracovanie vlastných harmonogramov zameraných na plnenie úloh vo vlastných podmienkach. Je však aj východiskovým dokumentom na konkrétny rezortný realizačný projekt potlačovania organizovaného zločinu. Tento je v etape záverečného spracovania a bude prerokovaný v krátkom čase na porade vedenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Materiál sa v úvode zaoberá stavom a analýzou trestnej činnosti v Slovenskej republike s dôrazom na výskyt a formy organizovanej kriminality. Ďalej sú v texte uvedené opatrenia prijaté v boji so zločinnosťou na Slovensku od roku 1992.

    Zo základných cieľov dokumentu vyplýva ďalší text, v ktorom sú definované subjekty programu. Nosné časti predkladaného materiálu hovoria o základných predpokladoch boja so zločinnosťou a stanovujú konkrétne úlohy jednotlivým subjektom. Záver materiálu je zovšeobecňujúceho charakteru, poukazuje na chyby v minulosti. Relatívne samostatnou súčasťou je rámcový návrh na zriadenie národného koordinačného orgánu na boj so zločinnosťou.

    Vážená Národná rada,

    predpokladám, že každému z nás bez ohľadu na politickú príslušnosť, či sme členmi koalície alebo opozície, záleží na bezpečnosti nás všetkých. Všetci si uvedomujeme narastajúcu kriminalitu v našej spoločnosti, ktorá pretrváva, mení len svoje formy a metódy. Násilie, nástup organizovaného zločinu a závažné formy ekonomickej a finančnej kriminality ohrozujú nielen demokratické princípy a stabilitu nášho štátu, ale aj dôveru voči Slovensku v zahraničí.

    Z predkladaného programového dokumentu plynú úlohy, ktoré bude treba plniť po jeho prerokovaní v parlamente. Dokument naznačuje cesty odstraňovania pretrvávajúceho rezortizmu a neoptimálne rozloženie síl a prostriedkov v boji proti kriminalite. Navrhovaný koordinačný orgán boja proti kriminalite je jedným z krokov, ktorými smeruje Slovenská republika do európskych štruktúr.

    Z týchto dôvodov odporúčam plénu, aby materiál vzalo na vedomie na tejto schôdzi. Prijatím tohto materiálu sa vytvoria podmienky na okamžitú realizáciu krokov, ktoré sú v ňom naznačené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Palkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto materiálu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania komplexného programu boja so zločinnosťou.

    Komplexný program boja so zločinnosťou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 264 z 18. júna 1999 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania návrhu vo výboroch: Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol komplexný program boja so zločinnosťou rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelený na prerokovanie, predložený návrh prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s komplexným programom boja so zločinnosťou. Výbory v stanovenom termíne prerokovali komplexný program boja so zločinnosťou okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý uvedený materiál prerokoval dňa 17. septembra 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto informácie.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne prihlasujú títo páni poslanci: Tarčák, Andrejčák, Benkovský, Cuper, Vavrík, Šebej, Vrždák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vážený pán minister,

    už niekoľkokrát sa predkladá do Národnej rady materiál, ktorý má hovoriť o tom, ako si slovenská spoločnosť, Slovenská republika poradí so zločinnosťou. Bohužiaľ, aj dnešný materiál, ktorý máme, cez optimistické vyjadrenia pána ministra musíme posudzovať predovšetkým z toho, aký dosah bude mať tento materiál. Myslím si, že neurobím chybu, ak poviem, že cez niektoré klady, ktoré sa v jednotlivých oblastiach podarilo dosiahnuť, výsledný úžitok bude hodnotený ako o ničom. O ničom preto, že tam, kde treba povedať parlamentu konkrétnu cestu, konkrétny spôsob, tam sa začína teória. Tam sa začínajú reči o tom, ako je to blízko nás, ale v podstate nie je povedané ako napríklad zahraničnú skúsenosť alebo teoretickú polohu, ktorú materiál vyzdvihuje, mienime na Slovensku realizovať.

    Je pravdou, že vo výbore pre obranu a bezpečnosť nebola veľká debata, pretože jednoznačne nebola ochota ani počúvať. Preto by som aspoň veľmi stručne chcel povedať, že, bohužiaľ, tento materiál nedáva žiadnu záruku zlepšenia stavu. Vyhýba sa tomu, že vedenie ministerstva vnútra, vedenie niektorých služieb aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby dáva politické pokyny a označuje v rozpore s ústavou ľudí za vinníkov a že mieni v Slovenskej republike tento komplexný pogrom zastaviť. A teda vnáša ľuďom do vedomia, že môžu kohokoľvek verejne označovať ako zlého alebo že má podiel na zločinnosti. Tento týždeň máme v Národnej rade ďalšie dôkazy a nič sa nedeje. Ani ústava neplatí. Nehovorí nič o tom, že štátne orgány nebudú v budúcnosti už smieť rovnako ako politické vedenie označovať ľudí za vinných napriek tomu, že už vyše roka nie sú schopní to dokázať. Napríklad generál Ivor, ale aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby takéto kroky robili a v komplexnom programe nie je ani zmienka o tom, že sa to už na Slovensku tolerovať nebude.

    Nie je tu zmienka ani o tom, že sa na Slovensku v budúcnosti nebudú smieť dávať pokyny, čo treba šetriť a čo netreba šetriť prostredníctvom médií, ale bude to pokyn na základe právomocí príslušných štátu zodpovedných ľudí. Ale, bohužiaľ, nie je tam oveľa viac, a je to vplyv na našu mládež. Cez rozprávanie k materiálu alebo písanie materiálu o tom, ako budeme pôsobiť, bohužiaľ, nie je ani naznačené, čo urobíme s premiérami filmov, kde sa vraždí, kde je teror a veľmi tvrdý sex je dennodenne mladým ľudom podsúvaný. Nie je ani zmienka o tom, že by sme v budúcnosti trebárs prešli na taký spôsob, ako majú v Spojených štátoch, kde takto zvrhlé filmy vo verejnej televízii jednoducho neexistujú. Sú len na platených a zakódovaných programoch. Ani v jedinom americkom hoteli neuvidíte filmy, ktoré sú u nás v televízii. Mohol by som tak menovať viac štátov Európy.

    Teda ak budeme robiť ovplyvňovanie mladých predovšetkým na základe povyšovania schopností zabiť alebo spôsobu zabíjať a vydávať to za hrdinstvo, nedopracujeme sa k zníženiu zločinnosti. Preto všetky ostatné kroky, ktoré v tomto programe sú, vyvolávajú taký pocit alebo názor, že je urobený zase materiál, do ktorého sme sa mohli pustiť len preto, lebo bol tak urobený. Trošku ho zlepšíme, poprehadzujeme odseky, dáme tomu nové názvy, nové mená, budeme o tom nanovo hovoriť, ale vlk sa nažerie a koza zostane celá.

    Myslím si, keďže vieme, že ho schválite aj tak, nakoniec naše rokovanie je aj dnes dôkazom toho, materiál bude prijatý. Nebudeme ani odchádzať z Národnej rady, ani rozpúšťať politickú stranu, pretože zase prijmete niečo, o čom budete tvrdiť, že je dobré a nebude to mať pre Slovensko úžitok. Ale, bohužiaľ, naši odborníci budú musieť pracovať na tom, až sa táto vaša vláda skončí, tak bude potrebné prijať skutočný komplexný program, ktorý bude účinný a zabráni takýmto machináciám, ktoré som spomínal. Preto neodporúčam tento komplexný program prijať, a pretože ho prijmete, neodporúčam sa spoliehať na to, že nám urobí poriadok v Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Hofbauer.

  • Poslanca Andrejčáka by som rád doplnil o taký detail, ktorý odznel pred pár dňami v televízii, kde minister spravodlivosti predznačil diferencovaný prístup ku konkrétnemu prípadu. Ak v prípade hlasovania o správaní sa k akciám VSŽ zástupcovia Priemyselnej banky budú postupovať pozitívne, ich postup sa bude hodnotiť ináč, ak by pristupovali opačne, teda negatívne. Tak buď nejaká vec platí, alebo neplatí. Buď je kladná, buď je záporná. Ale sám minister spravodlivosti predznačil možnosť buď tak, alebo onak podľa toho, či bude postupovanie a hlasovanie v súlade s predstavou vládnej koalície, alebo nebude v súlade s predstavou vládnej koalície. Takže všetky tieto zbožné predsavzatia o boji s organizovaným zločinom sú smiešne a trápne za stavu, keď kľúčoví predstavitelia vlády sami deklarujú svoju individuálnu predstavu k takzvanému právu, ktoré je právom vtedy, ak im vyhovuje, a nie je právom vtedy, ak im nevyhovuje.

  • To vy hovoríte.

    Pán poslanec Benkovský je ďalší v poradí.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k predloženému materiálu, komplexnému programu boja so zločinnosťou a zároveň hneď v úvode vás všetkých požiadal, aby sme podporili tento predložený návrh, aby ho parlament ako celok vzal na vedomie. Mám na to hneď niekoľko dôvodov.

    Účinný boj so zločinnosťou v našej spoločnosti je celospoločenskou požiadavkou. Každý z nás, ktorí sme boli zvolení v parlamentných voľbách v uplynulom roku, sme sa vo volebných programoch svojej strany zaviazali aj na aktívny boj v oblasti boja proti organizovanému zločinu. Preto osobne vítam a kvitujem snahu vlády Slovenskej republiky v tom, že napĺňa jeden z dôležitých, ak nie jeden z najdôležitejších bodov svojho programového vyhlásenia, ktorým boj so zločinom nesporne je. Svojím širokým rámcom napĺňa tiež očakávanie občianskej verejnosti a vytvára základné predpoklady na účinnejšie a efektívnejšie pôsobenie v boji proti zločinu. Každý z nás tiež vie, že na to, aby bol boj so zločinom osobitne organizovaným, účinným, je potrebné, aby okrem technickej, materiálnej, finančnej a personálnej podpory bol aj cieľavedome a účinne koordinovaný.

    Tak z médií, ako aj z vlastných poznatkov a skúseností zároveň vieme, že sa nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti vyskytuje množstvo prípadov, keď trestná činnosť nie je odhalená a páchateľ potrestaný práve preto, že zlyháva koordinácia a spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. orgánmi štátnej správy a inými orgánmi, ktoré by mali spolupracovať. Preto zužovanie boja so zločinnosťou na jeden rezort je, myslím si, veľmi nesprávne a nezdravé. Práve z tohto dôvodu zostáva mnoho kriminálnych prípadov neobjasnených a ich páchatelia unikajú trestnej zodpovednosti a zaslúženému trestu.

    Osobne ma zaujala jednak analytická úvodná časť materiálu, ktorá popisuje najzávažnejšie formy páchania trestnej činnosti, ale aj stručnú charakteristiku organizovanej kriminality, organický projekt, keď pôsobí stavanie základných cieľov programu a definovanie okruhov subjektov, ktoré v ňom majú pôsobiť. Osobne tiež oceňujem, že predložený program sa snaží o to, aby sa do boja so zločinnosťou zapojili všetky subjekty spoločnosti, nielen štátne orgány. Určenie hlavných predpokladov úspešnosti boja so zločinnosťou rámcovo poukazuje tiež na tie oblasti, ktoré bude potrebné podporiť preto, aby sa naplnili základné zámery spoločnosti v boji so zločinom. Materiál vo svojej nosnej časti stanovuje tiež hlavné úlohy v oblasti legislatívy, inštitucionálnej, materiálno-technickej a personálneho zabezpečenia v oblasti spolupráce a s účinnosťou v oblasti koordinácie. Preto na jednej strane rešpektujem názor pána poslanca Andrejčáka, ale nestotožňujem sa s ním. Nemožno zužovať boj proti organizovanému zločinu a kriminalite ako takej na ministerstvo vnútra, či riešiť v takomto koncepčnom materiáli otázku filmov či konkrétnych firiem, ako o nich hovoril.

    Vážené poslankyne, páni poslanci, myšlienka zriadenia národného koordinačného orgánu určeného na boj proti zločinu ma veľmi zaujala. Moje osobné skúsenosti s prácou v rôznych odborných komisiách, resp. v poradných orgánoch, ma presviedčajú o skutočnej potrebe zriadenia takéhoto orgánu, pretože činnosť v nich je sporadická a málo operatívna. Málo operatívne a často aj málo efektívne sú aj výsledky z rôznych medzirezortných stretnutí. Navyše organizovanie takýchto podujatí je náročné, vytrháva odborníkov z jednotlivých rezortov a z jednotlivých oblastí a zo spoločenskej praxe. Nie vždy sa dá zabezpečiť účasť tých istých renomovaných odborníkov. Preto vás všetkých bez ohľadu na politickú príslušnosť vyzývam, aby ste podporili myšlienku zriadenia takéhoto stáleho orgánu. Tento by okrem účinnej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi zabezpečoval aj jednotnú prezentáciu problematiky boja so zločinnosťou na Slovensku voči zahraničiu, sústreďoval, analyzoval poznatky a skúsenosti, spracúval zásadné analytické výstupy, ročne vyhodnocoval realizáciu úloh vyplývajúcu z komplexného boja so zločinnosťou a predkladal návrhy na aktualizáciu, prípadne prijímanie nových úloh, tak ako sa to rámcovo aj v navrhovanom predkladanom materiáli hovorí.

    Celkom na záver by som odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie smerom k vláde Slovenskej republiky, a to:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady kontrolnú správu o realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou s termínom do 1. 6. 2001."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci, v prvom rade si vyprosím, aby ste komentovali moje vystúpenie vo faktickej poznámke. Vy tam nie ste na to, aby ste reagovali na faktické poznámky, ale riadili schôdzu.

  • Pán poslanec, vyprosujem si, aby ste vo faktickej poznámke reagovali na mňa, ale reagujte na ostatného rečníka, nie na to, čo hovoria druhí poslanci. Nech sa páči, pán poslanec, reagujte na ostatného rečníka.

  • To, čo teraz predviedol môj predrečník, ktorý dal maximálnu podporu Ústavu národného koordinačného orgánu pre boj proti zločinnosti, dokumentuje dve veci. Ak nejaký inštitút a inštitúcia nefunguje, tak sa zriadi na jej činnosť komisia. Ak nefunguje vláda ako celok, tak sa zriadi koordinačný orgán. A toto je predvedené tu.

    Táto vláda už zriadila nesmierne množstvo orgánov, organizácií a podporných orgánov, ktoré neznamenajú nič iné, len ďalšie stabilizovanie pozícií koaličných politikov v týchto inštitúciách, o ktorých je dopredu známe, že budú nefunkčné, pretože majú riešiť to, čo nevie riešiť samotný orgán vlády, ktorý je na to ustanovený. Domnievam sa, že taký orgán ako národný koordinačný orgán je nezmyslom. Buď dokumentuje to, že ministerstvo vnútra svoju činnosť robiť nevie, alebo dopredu vyjadruje nedôveru ministerstvu vnútra, o čom pochybujem, pretože na rozdiel od týchto pochybností sa domnievam, že minister vnútra Pittner nie je nekvalifikovaný a nie je neznalý odborník v tejto oblasti. Naopak, považujem takéto ustanovenie nového orgánu, nejakého nadrezortného, nadvládneho za naprosto zbytočné.

  • Pán poslanec Cuper je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    nikto z nás starších takmer po celý život nemal skúsenosti s organizovaným zločinom. Prežili sme väčšinu života v zatvorenej spoločnosti, kde otázky organizovaného zločinu, ak nespomeniem perzekúcie z päťdesiatych rokov, neboli tým problémom, ktorý by trápil spoločnosť, pretože v podstate všetci sme boli neslobodní. Všetci sme nesmeli cestovať, až na nejaké výnimky, a všetci sme sa museli podriaďovať režimu, ktorý vo svojej podstate nebol demokratický a otvorený.

    Novembrovým prevratom v roku 1989 sa situácia zmenila. Boli odstránené ostnaté drôty okolo Slovenskej republiky alebo vtedy Československej republiky. Bývalé Česko-Slovensko a po ňom aj nástupnícky štát Slovensko, teda slovenská spoločnosť sa stala otvorenou spoločnosťou, kde so všetkým tým, s čím je spojená západná demokracia a západný systém hierarchie hodnôt, začal prenikať aj organizovaný zločin. Všetky predchádzajúce aj terajšia vláda hľadajú spôsob, ako tomu nebezpečenstvu čeliť. Nie je to ľahká úloha. Tých programov boja s organizovaným zločinom bolo už niekoľko. Ich účinnosť nebola taká, ako by si to žiadala situácia, do ktorej sa naša otvorená spoločnosť dostala.

    Tento program alebo tento materiál, ktorý predkladá minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner, treba hodnotiť ako jeden z pokusov vybudovať filozofiu, ale aj inštitucionálnu bázu toho, čomu sa hovorí boj proti organizovanému zločinu. Pred dvoma dňami sme schvaľovali jeden zákon alebo novelu zákona o Slovenskej informačnej službe a už sa tam vlastne prejavil tento problém. Problém, ktorý bol tu alebo o ktorom sa už diskutovalo, to je problém inštitucionálnej bázy boja proti organizovanému zločinu.

    Bolo povedané aj pánom ministrom vnútra, že to nemôže byť záležitosť jedného rezortu, ale proti organizovanému zločinu musí bojovať celá vláda, parlament, všetky štátne, ale i neštátne inštitúcie. Tento širší program by som chápal ako vytvárenie inštitucionálno-filozofickej úrovne, pretože v podstate ak tu bolo hovorené pánom Benkovským o vybudovaní Národného koordinačného orgánu boja proti organizovanému zločinu, tak tento by sa dal chápať iba ako priestor, kde by sa mohla utvárať filozofia, kde by sa mohli prediskutúvať filozoficko-právne rámce budúcich právnych úprav boja proti organizovanému zločinu. Ale nemôže to byť akčný program alebo inštitucionálno-akčný program, pretože táto inštitucionálno-akčná báza vyzerá celkom inak v krajinách, ktoré majú vážny problém s organizovaným zločinom a kde sa proti nemu bojuje na inštitucionálnej báze, či už je to Španielsko alebo Taliansko. Práve preto som hovoril už pri schvaľovaní zákona o Slovenskej informačnej službe, že nie je šťastným riešením, ak sa do boja proti organizovanému zločinu týmto spôsobom, ako to urobil zákon o Slovenskej informačnej službe, vťahuje aj Slovenská informačná služba, kde sú jej úlohy celkom iné ako úlohy ministerstva vnútra.

    Hovoril som aj o tom, že ak má byť boj proti organizovanému zločinu účinný, je potrebné budovať také inštitucionálne zázemie, ako je trebárs v Španielsku alebo Taliansku, kde sú vyčlenené osobitné orgány v rámci inštitúcie ministerstva vnútra s osobitným ochranným režimom aj s osobitnými právomocami, ktoré môžu účinne bojovať proti organizovanému zločinu. Len tak sa dá potom naplniť praktická stránka alebo právnicko-inštitucionálna stránka boja proti organizovanému zločinu. Hovoril som, že v Španielsku je zložka tajnej polície v rámci ministerstva vnútra, na ňu nadväzujú vyšetrovacie orgány, prokuratúra a súdne inštitúcie s osobitným režimom ochrany ľudí alebo pracovníkov týchto inštitúcií aj s osobitnými právomocami, ktoré môžu bojovať, i keď hovorím, tie výsledky ani tam nie sú také, že by bolo možné hovoriť o likvidácii alebo úplnej likvidácii organizovaného zločinu. No výsledky musia byť hmatateľné a spoločnosť sa proti organizovanému zločinu musí brániť, pretože ak to nebude robiť vláda, ak to nebudú robiť štátne inštitúcie, tak organizované skupiny môžu prerásť ľudovo povedané nad hlavu štátnym inštitúciám a ony vlastne môžu rozhodovať o tom, že bude v Slovenskej republike vládnuť niekto celkom iný ako vláda Slovenskej republiky. Na to, aby toto všetko, táto inštitucionálna praktická báza fungovala, je potrebné, aby nebol rozpor aj v samotných štátnych inštitúciách, a to na najvyššom rangu medzi tým, čomu sa hovorí praktické kroky, a tým, čo sa hlása na verejnosti.

    Dobre vieme, že programové vyhlásenie vlády Mikuláša Dzurindu, ale aj ďalšie dokumenty hlásajú demokraciu, právny štát, hlásajú snahu o boj proti organizovanému zločinu, ale skutočnosť je niekde celkom inde. Prinajlepšom treba povedať, že vstup tejto vlády do vládnutia na Slovensku nebol príliš šťastný. Už samotný premiér sa dopustil závažného protiústavného kroku, keď zrušil amnestiu danú svojím predchodcom, čím spustil, dalo by sa povedať, organizovaný boj na štátnej úrovni proti jednej inštitúcii, ktorá mala práve poslanie alebo ktorú aj návrh pána poslanca Palka chce zapojiť do boja proti organizovanému zločinu, t. j. Slovenskej informačnej službe. Nebolo šťastné, ak aj tento parlament pritom asistoval, že bol zatvorený riaditeľ Slovenskej informačnej služby, že boli zavretí ďalší pracovníci Slovenskej informačnej služby, ktorým zločiny, z ktorých sú obviňovaní, nikdy neboli dokázané ani nemôžu byť, pretože sa ich nedopustili.

    Nie je mysliteľné, aby sa pokračovalo v tejto celonárodnej schizofrénii, aby sa títo ľudia neustále obviňovali, aby boli zaťahovaní. Boli tu pokusy zaťahovať do týchto praktík bývalého premiéra, a to rôznymi protiprávnymi spôsobmi, keď vyšetrovateľ žiada v zmysle zákona o utajovaných skutočnostiach, aby bývalý premiér Vladimír Mečiar bol zbavený mlčanlivosti. Pritom každý právnik vie, že tu platí nie zákon o utajovaných skutočnostiach a štátnom tajomstve, ale Trestný poriadok § 99, ale aj samotný Trestný poriadok, ale aj samotný zákon o štátnom tajomstve a utajovaných skutočnostiach jednoznačne žiadajú, aby ten, kto má svedčiť v nejakej trestnej veci, bol predovšetkým v prvom rade poverený ochraňovať takéto štátne tajomstvo, takže prinajlepšom by musel o ňom vedieť, musel by ho dať do zoznamu príslušného ministerstva alebo rezortu alebo vlády, do zoznamu utajovaných skutočností a tento zoznam sa vždy uverejňuje v Zbierke zákonov formou oznámenia a samotný zoznam leží na príslušnom rezorte.

    Toto všetko aj v prípade kauzy Lexa chýba. Bývalá vláda Slovenskej republiky nikdy nepoverila pána Mečiara, aby ochraňoval únos Michala Kováča ml. ako štátne tajomstvo, pretože sám sa o ňom určite dozvedel asi vtedy ako my ostatní, to znamená z médií. Toto je rozpor teórie s praxou, ktorú táto vláda hlása, ale aj v praktickej rovine ju realizuje. Mohol by som uvádzať aj ďalšie kauzy, korupčné aféry na Úrade vlády, mohol by som uvádzať pokus kriminalizovať bývalú štátnu správu, čierne knihy, množstvo podaní na súdoch, ktorým sa nevyhovie vrátane včerajšieho, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že bývalý štátny tajomník pán Ladislav Polka sa nijakého protiprávneho konania nedopustil pri výpočte odchodného za výsluhu rokov. Som zvedavý, kto sa tomuto človeku ospravedlní za to, že bol médiami perzekvovaný, politicky znemožňovaný.

    A toto sa deje aj ďalej. Presne v teórii, ktorú kedysi popisoval veľký americký teoretik Oliver Vendelín Holmes, ktorý hovorí o tom, že sa môže celkom dobre v spoločnosti vypracovať teória zlého muža a médiá môžu k tomu prispievať celkom slušnou formou. Takže v programe boja proti organizovanému zločinu prinajlepšom chýba aj pasáž, kde by sa hovorilo aj o tom, že sa majú nájsť účinné prostriedky, aby sa do tohto boja zapojili aj médiá, ale nie takou formou, ako dnešné vydanie denníka Nový Čas, v ktorom sa znova biľaguje poslanec opozície Jozef Tarčák a kladie sa mu za vinu niečo, čoho sa v živote nedopustil, čo je zjavným ospravedlnením, teda snahou vládnej koalície ospravedlniť počínanie jedného z terajších šéfov Fondu mládeže pána Kruglu.

    A už absolútne zarážajúco pôsobí, ak pán Róbert Čuleň zľahčuje skutočnosť, že jeden z poslancov vládnej koalície prejavoval celkom zreteľne úmysel, aj keď hračkou, voči mojej osobe, keď som stál za týmto mikrofónom a mieril mi červeným svetlom na čelo. To si všimol človek, ktorý prežil celý život v demokracii alebo značnú jeho časť, pretože žil v Kanade, nahral túto skutočnosť v televízii, zaslal mi ju. Je uložená v našom poslaneckom klube v trezore. Znovu chcem zdôrazniť pánu Ošváthovi, ale aj pánu Róbertovi Čuleňovi, ktorý zrejme týmto spôsobom vyjadruje svoj postoj k mojej osobe, pretože som sa mu nechcel nechať zneužiť pred voľbami v Markíze, o čo sa snažil tým, že bol niekoľkokrát v parlamente za mnou a žiadal ma, aby som išiel do Markízy do Sita. Nikdy som to neurobil, pretože Markíza bola zneužívaná práve na politické ciele a ja som v jeho intenciách v tomto zneužívaní nechcel účinkovať.

    Zaráža ma potom taká skutočnosť, keď sa niečo zľahčuje. Nejde o to, čím mieril, pán poslanec Ošváth, ide o úmysel, o nenávisť z jeho strany. Aký je rozdiel v tom, ak niekto uskutoční lúpež s detskou hračkou? Len v tom, že pri výmere trestu sa zohľadní skutočnosť, že to chcel spáchať nespôsobilým predmetom. Ale úmysel, pán Palko, aj keď sa usmievate, úmysel sa nedá odoprieť a naozaj, ak sa bude týmto spôsobom pokračovať a vyrábať naďalej z poslancov a politikov opozície zlých mužov, jeden príklad za všetky máme v osobe bývalého premiéra pána Mečiara. Ako chcete presvedčiť ľudí o úprimnosti svojich slov, o snahe, že chcete bojovať proti organizovanému zločinu, keď organizovane terorizujete politiku alebo politikov opozície a robíte na nich organizovaný politický nátlak cez médiá, ktoré ovládate? A to je 97 %.

    Potom v tejto spoločnosti naozaj nemôžeme nikdy dospieť k tomu, aby sme sa cítili bezpečne. Ak už ide o zastrašovanie červeným svetlom, pretože také majú aj zameriavače na najlepších zbraniach alebo na najmodernejších, ktoré fungujú, pán minister vnútra, chcem vám povedať, že som to prežil nielen v tomto parlamente z tej tretej lavice, prežil som to aj pri prerokúvaní vydania Ivana Lexu do väzby, keď som sa ráno vracal o 4.30 hodine. Stalo sa to presne pred vchodom do môjho paneláku. Niekto stál za múrom a mieril ním na mňa. Takže tomu zastrašovaniu z parlamentných lavíc a na uliciach sa môže hovoriť celkom dobre tiež organizovaný zločin a boj proti politicky nepohodlnej opozícii, ktorá sa snaží tomuto národu povedať pravdu, ktorá sa mu snaží povedať, že bol oklamaný terajšou vládnou koalíciou, volebnými sľubmi, ktoré nie sú splniteľné.

    A preto, pán minister, nesmiete sa na mňa hnevať, nie celkom dôverujem tomu materiálu, ktorý predkladáte. Svoje výhrady som povedal, najmä na inštitucionálnej báze a myslím si, že pokiaľ sa na nej neurobí poriadok, neurobí sa poriadok v morálnej oblasti, lebo nielen právne a inštitucionálne záruky boja proti organizovanému zločinu tu musia byť, ale predovšetkým musí vyspieť morálka vrátane politickej morálky, musíme si zvyknúť hovoriť pravdu na verejnosti, ale aj potom ju naplniť takými istými činmi v praktickopolitickej rovine. Biľagovaním a dehonestovaním opozície v tomto štáte nič nedosiahnete, lebo tomu, že by sme boli v tomto štáte netvormi len my, verí už iba zrejme Róbert Čulen a niektorí ďalší redaktori z Nového Času.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vavrík.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    spoločensko-politické zmeny, ktoré sa odohrali v roku 1989, priniesli so sebou nielen rad pozitívnych zmien, ale pochopiteľne aj negatíva. V historickom kontexte nárast kriminality a inej protispoločenskej činnosti nie je ničím výnimočným. Kriminalita je podmienená sociálne a jej rast je sprievodným javom všetkých veľkých zmien. Z tohto hľadiska je zákonité, že sa prejavil prudký vzostup aj v našej republike. Možno si stačilo uvedomiť túto historickú pravdu hneď na začiatku našej cesty a pripraviť sa na tvrdú realitu. Eufória na jednej strane, krivé pohľady na všetko uniformované na druhej strane urobili však svoje.

    V oblasti boja s kriminalitou sa upustilo aj od tých niekoľkých aktivít preventívneho charakteru, ktoré sa realizovali. Poľavilo sa v represii, pričom demokraciu si každý občan predstavoval po svojom. Muselo byť zrejmé, že okrem nárastu takpovediac vlastnej domácej kriminality otvorením sa okolitému svetu okrem z toho vyplývajúcich pozitív budeme musieť čeliť aj negatívnym javom prichádzajúcim spoza našich hraníc. Opatrenia, ktoré sa mohli a mali vykonať, sa zanedbali alebo boli nedostatočné. Varovaním bola aj prognóza vývoja kriminality na Slovensku do roku 1995 a výhľadovo až do roku 2000, ktorú vláda dostala už v máji 1990. Jej cieľom bolo načrtnúť hlavné predpokladané vývojové smerovanie kriminality výhľadovo až do roku 2000.

    Neskoršie už v spomínanom roku 1995 bol riešiteľským kolektívom Akadémie Policajného zboru v Bratislave vypracovaný prognostický scenár strednodobého vývoja kriminality v Slovenskej republike, ktorý už na základe vývoja kriminality a inej protispoločenskej činnosti od roku 1980 do roku 1995 predložil dokonca niekoľko variantov ďalšieho predpokladaného vývoja v tejto oblasti, a to variant optimistický, realistický, pesimistický, ale aj variant varovný. Dnes stojac takpovediac na prahu roku 2000 musíme, bohužiaľ, konštatovať, že sme svedkami pesimistického až varovného variantu. Z tohto pohľadu je možno zarážajúce, že o komplexnom programe boja so zločinnosťou rokujeme až dnes, a nie v minulých rokoch. Všade vo svete je pritom jasné, že kriminalita, tým skôr organizovaný zločin sú fenoménmi, ktorým je lepšie predchádzať alebo riešiť ich následky. A po druhé, je to protivník, proti ktorému sa musí postaviť celá spoločnosť v jednotnom a koordinovanom zápase nielen na národnej, ale dokonca aj na medzinárodnej úrovni.

    Nepochybne z tohto dôvodu aj predvstupový pakt v organizovanom zločine medzi členskými štátmi Európskej únie a kandidátskymi krajinami strednej a východnej Európy a Cypru schválený 28. mája 1998 si vyžaduje aj od nás vytvorenie národného kontaktného pracoviska, ktoré bude multidisciplinárnou integrovanou skupinou, ktorá na národnej úrovni bude koordinovať boj s organizovaným zločinom a bude partnerom pre obdobné pracoviská všetkých členských štátov Európskej únie. To je inak aj nepriama odpoveď na faktickú poznámku kolegu Hofbauera, že takáto dohoda bola uzatvorená medzi členskými krajinami, čiže to nie je výmysel ministerstva vnútra.

    Niekoľko krátkych poznámok k samotnému programu.

    Myslím si, že program je spracovaný na vysokej a odbornej úrovni. Detailne rozoberá jednotlivé problémy, niekde až učebnicovo vysvetľuje pojmy. V analýze pracuje s konkrétnymi číslami, kde by som však chcel pripomenúť a zdôrazniť, že stále ide o zistené trestné činy. Iste aj pán minister vie, že práve v tejto oblasti organizovaného zločinu odborníci, bohužiaľ, odhadujú latenciu pohybujúcu sa v niekoľkých stovkách percent.

    Dovoľte mi ešte pár poznámok k niektorým hlavným predpokladom úspešnosti boja so zločinnosťou, tak ako je to uvedené v materiáli.

    Jednu malú poznámku k právnym predpokladom. Tvorba a uvádzanie nových zákonov do praxe nie je, samozrejme, jednoduchý proces a hlavne nie rýchly, ale musím konštatovať, že snahou vlád, ktoré tu po roku 1990 boli, konkrétne v roku 1992 sa začalo hovoriť o príprave zákona o prevencii kriminality. Dnes sa končí rok 1999 a tento zákon zatiaľ nebol predložený, i keď mám informácie, že ministerstvo spravodlivosti a najmä Rada vlády na prevenciu s kriminalitou už pristúpila k spracovaniu návrhu tohto zákona a osobne očakávam, že v budúcom roku budeme mať možnosť sa k nemu v parlamente vyjadriť a považujem ho za veľmi dôležitý.

    Dovolím si mať aj trošku kritické poznámky k materiálno-technickému zabezpečeniu, čo je tiež jeden z predpokladov úspešnosti boja so zločinnosťou. Citujem vetu z materiálu: "Úroveň materiálno-technického zabezpečenia subjektov boja so zločinnosťou vyplýva z ekonomických možností štátu." Áno, táto veta je pravdivá, ale myslím si, že materiál alebo následné materiály, a určite pán minister nás s nimi oboznámi, by mohol obsahovať, s akými približnými čiastkami sa pri realizácii programu uvažuje, to v predloženom materiáli nie je a predpokladám, že v budúcnosti sa tieto čísla dozvieme. Na niekoľkých miestach sa totiž uvádza, že pri realizácii projektu bude potrebné vychádzať z možností pridelených rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé rezorty. Predpokladám, že keby tieto prostriedky boli dostatočné, dávno by sa napríklad nakúpila pre Policajný zbor nová technika či už automobilová, výpočtová, či už kvalitné prostriedky na výkon operatívno-pátracej činnosti a podobne. Takže pôjdeme do výšky pridelených prostriedkov alebo budeme sa spolu všetci snažiť a zabezpečíme všetky potrebné prostriedky a koľko ich je potrebné zabezpečiť, by malo ministerstvo vnútra navrhnúť a my by sme mali tieto požiadavky ministra vnútra pri tvorbe rozpočtu na ďalší rok tvrdo podporiť.

    Možno azda pár slov na záver. Vážený pán minister, možno by ste v záverečnom slove mohli spomenúť, v materiáli mi totiž osobne chýba istá etapizácia, resp. časový horizont plnenia jednotlivých úloh. Ak by to bolo možné, aká je predstava vášho ministerstva a vlády a časový horizont, to by asi všetkých poslancov zaujímalo a bolo by vhodné o tom hovoriť.

    Na záver mi dovoľte povedať, že náš poslanecký klub podporí Program boja s organizovanou zločinnosťou a ostatných kolegov tiež žiadam o podporu tohto materiálu.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďalší v poradí v rozprave vystúpi pán poslanec Vrždák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    po politických a spoločenských zmenách, ktoré sa udiali v krajinách strednej a východnej Európy, začal nebývalý nárast všeobecnej kriminality, ale aj nárast organizovanej kriminality. Tento jav bol spočiatku do značnej miery ovplyvňovaný rozpadom veľkého socialistického bloku. Vytvárala sa nová politická, ale aj hospodárska realita, ktorej, ako sa ukázalo, sa najrýchlejšie prispôsobili zločinci.

    Z doterajších poznatkov možno konštatovať, že vo všetkých týchto krajinách využívajú páchatelia zločinov šance, ktoré im poskytuje najmä nedokonalá legislatíva, ale aj nízka pripravenosť policajných zložiek na tento nový jav, a to vo všetkých úsekoch činnosti. Samozrejme, tento jav, žiaľ, neobišiel ani Slovenskú republiku. Vzrástli u nás už existujúce formy trestnej činnosti ako veksláctvo, prostitúcia, lúpežné prepady, falšovanie a pozmeňovanie peňazí a iné, nielen z kvantitatívnej stránky, ale najmä z kvalitatívnej stránky, čím sa tieto druhy trestnej činnosti zaradili k formám organizovaného zločinu. K uvedeným formám sa postupne pridružili iné formy ako pašovanie cigariet a alkoholu, organizované krádeže motorových vozidiel, obchod so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami, vydieranie a výpalníctvo, ale aj obchod s bielym mäsom, prevádzačstvo cez štátne hranice a v neposlendom rade aj vraždy na objednávku.

    Doterajšie poznatky a skúsenosti z policajnej praxe potvrdzujú závery, že väčšina týchto foriem a metód páchania trestnej činnosti prenikla na naše územie zvonka. Ako vyplýva z pravidelných a operatívnych hodnotení bezpečnostnej situácie v rámci Slovenskej republiky, stav nárastu trestnej činnosti je ovplyvňovaný okrem iného i celkovou činnosťou bezpečnostných zložiek a ich jednotlivých subjektov, ktorých cieľom je najmä objasňovať, stabilizovať a znižovať nárast celkovej kriminality za predpokladu, že stanovené úlohy budú všetky zainteresované subjekty plniť včas a kvalitne. Všetko nasvedčuje o tom, že s kriminalitou musíme žiť a prijímať ju ako nevyhnutnú daň nového smerovania vývoja spoločnosti, nie však sa s ňou zmieriť, ale účinne sa jej brániť všetkými dostupnými spôsobmi a prostriedkami.

    Jedným z nich je aj prijatie teraz prerokúvaného komplexného boja so zločinnosťou, ktorý sa zaoberá jednak formami organizovanej trestnej činnosti a genézou doteraz vykonaných opatrení, ako i stanovením cieľov programu a konkrétnych úloh pre všetky zainteresované subjekty. Komplexný program boja so zločinnosťou, ako aj samotné úlohy majú široký záber do všetkých oblastí, v ktorých dochádza k páchaniu akejkoľvek trestnej činnosti s dôrazom na trestnú činnosť s prvkami organizovaného zločinu. Aby všetky úlohy postupne realizované orgánmi štátnej správy boli účinné, je potrebné v prvom rade bojovať proti veľmi nebezpečnému a nežiaducemu javu, a to korupcii. Ak neprijmeme včas rázne opatrenia, tak sa korupcia rozšíri a zakorení celoplošne. Zvlášť nebezpečnou je pre spoločnosť vtedy, ak nositelia výsostných práv v spoločnosti, ako súdnictvo, prokuratúra, polícia, daňoví úradníci i úradníci všeobecnej štátnej správy sú konfrontovaní s korupciou. Dosiahnuť pozitívny stav pri odstraňovaní korupcie znamená, ako je konštatované v programe, vytvárať účinné zábrany, a to najmä v zdokonaľovaní kontrolných a inšpekčných mechanizmov.

    Komplexný program boja so zločinnosťou charakterizuje všetky subjekty účastné na boji so zločinnsťou, a to nielen v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj iných rezortov. Avšak opatrenia na odstránenie korupcie uvedené v úlohách sú zamerané iba do radu príslušníkov Policajného zboru a zamestnancov rezortu vnútra. Osobne mi tu chýbajú opatrenia zamerané aj do ďalších rezortov účastných na tomto boji.

    Z uvedených dôvodov chcem navrhnúť dve opatrenia, ktoré by bolo možné zapracovať pri realizácii. Ako prvé vytvoriť kontrolný, resp. inšpekčný orgán s patričnými právomocami, ktorý by bol schopný eliminovať korupciu nielen v Policajnom zbore, ale aj vo všetkých subjektoch podieľajúcich sa na realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou, ako sú súdy, prokuratúra a ďalšie orgány štátnej správy. Po druhé, vyčleniť na okresnej či krajskej prokuratúre prokurátora alebo prokurátorov, ktorí by riešili iba prípady spojené s organizovaným zločinom.

    Celkom na záver si dovolím vysloviť želanie všetkým nám, všetkým občanom tohto štátu a zároveň i presvedčenie, že nasledujúce roky sa ponesú v znamení kvalitnej a vysokoprofesionálnej práce všetkých zainteresovaných subjektov pri znižovaní kriminality a že tento postup bude podporovať každý, komu záleží na našej budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tarčák.

  • Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto bodu, i keď nezvyknem, ale keďže sa v poslednom období - a iste ste to zaregistrovali aj vy, pán minister -, rozpútala okolo mojej osoby nechutná aféra, ktorá ma istým spôsobom v niektorých médiách spája v súvislosti s nejakými drogami, tak musím vystúpiť minimálne v tom zmysle, aby som objasnil aspoň tie skutočnosti, ktoré sa nezhodujú v médiách, lebo ja žiadne iné informácie nemám. A keďže ide o útok nielen na moju osobu, ale aj na poslanca Národnej rady, myslím si, že je to v záujme nás všetkých, pretože obeťou takejto nechutnej aféry sa môže stať ktokoľvek z nás.

    V súvislosti s prerokúvaním zákona o Fonde detí a mládeže sa rozpútala kauza alebo rozpútava okolo osoby pána Kuglu. Verejne vyhlasujem, s pánom Kuglom som sa stretol asi dvakrát alebo trikrát počas volebnej kampane, keď pripravoval mítingy pánu Harachovi, teda Demokratickej únii. Boli to stretnutia s mladými ľuďmi na jednotlivých vysokých školách. V celom probléme, ktorým sa spúšťa novela zákona, pán Kugla je bezvýznamná osoba v tom zmysle, že zákon nepredkladá pán Kugla, ale skupina poslancov, a on nemá žiaden dosah na legislatívnu tvorbu. Po ďalšie, pán Kugla má v tomto zákone také postavenie, že je predsedom Fondu detí a mládeže ako jeden z neviem či siedmich alebo deviatich členov. Jeho právomoc rozhodovať o zmluvách, ktoré sú uzavreté medzi jednotlivými nájomcami, nesúvisí priamo s jeho osobou, pretože o tom rozhoduje predstavenstvo - napríklad o tých, ktoré sa spájajú s mojou osobou, predstavenstvo akciovej spoločnosti Hotely Slovakia. Čiže tento človek v celom tomto procese nehrá žiadnu rolu a nemôže byť pre nikoho zaujímavý z nijakých pohnútok, lebo on v tomto procese jednoducho nezohráva žiadnu úlohu.

    Napriek všetkému sa spustila nechutná kampaň, ktorá smeruje k tomu, ktorá ma počas dvoch dní obviňuje tým, že v záujme hájiť nájomcov, tých, ktorí to majú prenajaté, som niekde v pozadí, ale, samozrejme, elegantne rečami doložené, aby som nebol priamo obvinený, môžem stáť ja a spúšťa sa aféra, že podhadzujem niekomu drogy. No a vrcholom toho všetkého uváženia je to, keď dnes čítam v novinách pre zmenu zasa inú úvahu od toho pána, že nevylúčil prepojenie na šéfa Markízy pána Ruska a že máme nejaký spoločný záujem o prenajatie hotelov, a dva dni na to som zasa na druhej strane, hájim tých druhých, ktorí to majú prenajaté. No tak potom neviem. To je skutočne nezmysel na zváženie. Verejne vyhlasujem, s pánom Ruskom som sa fyzicky nestretol, nepamätám kedy. Možno pred rokom, dvoma som sa s ním stretol počas dovolenky. Ešte raz, fyzicky sme sa posledné dva roky naisto nestretli. V živote som sa s ním ani s nikým iným nebavil o ničom, čo by malo súvis s touto kauzou. Verejne zároveň vyhlasujem, áno, niektorých nájomcov jednotlivých hotelov poznám, stretávam sa s nimi a neviem a nemám žiadnu indíciu o tom, že by boli previazaní na nejakú mafiu.

    Pánu Bajanovi chcem povedať len jedno. To, z čoho ma obviňuje, že som zodpovedný za to, že odišiel tento majetok mafii, budem riešiť súdnou cestou. Len mu chcem pripomenúť alebo vám verejne povedať, že nájomca Juniorhotela Bratislava je ten istý, ktorému pred troma mesiacmi pán Bajan odpredal reštauráciu Meteor a ktorému takisto odpredal niektoré nehnuteľnosti tu prítomný primátor pán Kresánek. Aká súvislosť s čím, neviem. Neviem o žiadnom prepojení na mafiu. Kto vie, nech sa páči, nech koná.

    Ďalej chcem zdôrazniť v tejto súvislosti, keď som analyzoval len to, čo ide médiami, že to smeruje k dvom smerom. Prvá terminológia, ktorú radi používate, ešte raz zdôrazňujem, že pán Kugla, povedané v reči, čo sa používa teraz v posledných rokoch, je človek pána Haracha, lebo som ho stretol len a len na volebných stretnutiach, keď sme boli spolu s Harachom u študentov. Tiež je zaujímavé, prečo pán Harach verejne klame, pretože hovorí, že zmluvy sú absurdné. Dal podnet na Generálnu prokuratúru, ale hovorí o zmluvách, ktoré nemajú nič spoločné s tými, ktoré sú uzavreté. Verejne zavádza a klame, keď hovorí o tom, že odpisová povinnosť na tých hoteloch je vo Fonde detí a mládeže. Nie je to pravda. Odpisová povinnosť je na strane nájomcu takisto, ako je povinnosť platiť daň z nehnuteľností nájomcu za tento objekt či hotel, či nejaký iný objekt. To isté, čo sa týka poistky. Čiže suma, ktorú platí nájomca, pozostáva minimálne zo štyroch častí. Prvá je nájom, ktorý platí vopred na polroka dopredu. To sú tie 3 milióny, keď zoberieme Juniorhotel Jasnú, 3 milióny alebo viac, lebo je tam zakomponovaný koeficient inflácie. K tomu je jeho povinnosťou odpisovať majetok, platiť poistné a daň z nehnuteľností. Kto sa trochu vyzná v ekonomike, môžeme hovoriť o sume 6 - 7 miliónov korún platí nájomca Juniorhotela napríklad v Tatrách, kde je obrat okolo 30 miliónov korún. Prosím vás, ak je nejaký ekonóm, ktorý ma presvedčí o tom a nájde niekoho, že to zoberie ešte za lepších podmienok pre fond, prosím.

    Nikdy nikto z tých nájomcov, čo poznám, nebol proti tomu, aby sa vrátil. Naopak, na stretnutí, kde bol predseda Fondu detí a mládeže a ďalší predstavitelia fondu, ako aj ich právni zástupcovia, ten, čo ho poznám, ponúkol, že odovzdá tento majetok kedykoľvek len s tým, aby sa to urobilo tak, ako sa to stalo, keď to preberal. To znamená, aby niekto prebral záväzky za zamestnancov, ktorí sú v týchto zariadeniach, aby odkúpil tak ako on majetok, inventár, ktorý slúži len predmetu činnosti tohto a, samozrejme, aby mu boli uhradené investície, ktoré investoval zo svojich vlastných zdrojov do tohto zariadenia a zlepšoval hmotný stav jednotlivých zariadení. A môže sa to skutočne stať zajtra. Neprekáža, čo budete robiť ďalej, máte na to silu. Prosím. Čiže nie je pravda, že by som stál za niekým, kto sa nejako krvopotne toho drží, a ešte raz hovorím, môj vzťah k nemu je len to, že ho poznám. Ale poznám x ľudí, tak ako iste každý z vás, a to by som musel byť potom za každým väčším podnikom, lebo poznám niektorých ľudí či z ekonomiky, financií a politikov takisto viacerých z vás.

    Čiže to je jedna niť, ktorá sa tiahne týmto celým, pretože pán Harach sa dopúšťa ešte ďalších vecí, kde verejne zavádza, čo u mňa vzbudzuje podozrenie. Prečo? To sa dá vecne dokázať, že klame. Tiež vzbudzuje u mňa podozrenie, prečo sa naaranžoval celý bod prerokovania tohto materiálu na utorok ako prvý bod. No keď som si to dal do súvislosti, získavam presvedčenie, ktoré môžem sformulovať vašou terminológiou ako jednu z hypotéz, že to bol zámer predstaviteľov Demokratickej únie, aby preklenuli kauzu Černák tým, že sa spustí kauza s nejakým podhodením drog. Dnes ma znovu obviňuje, za to budem, samozrejme, trestne stíhať pána Kuglu, že som rozširoval informáciu po parlamente predtým, než mu to tam niekto dal, to je Nový Čas dnes, kedy to tam dal, že som už rozširoval po parlamente, že mu niekto dal drogy. Vážení, tvrdil včera v médiách, že drogy mu ktosi podsunul v pondelok o 22.00 hodine. Ja som v pondelok v parlamente nebol, neboli ste tu ani vy. Takisto ako minulý týždeň tiež o tejto informácii som sa nedozvedel do môjho vystúpenia v stredu. Až po mojom vystúpení v stredu som sa dozvedel, že sa niečo také stalo. A on ma obviňuje, že je otázne, ako som vedel, že mu niekto hodil drogy. Či už hodil alebo nehodil, to nechám na zváženie, samozrejme, orgánom činným v trestnom konaní, aby tomu urobili jasno. On ma obviňuje, že som to šíril medzi poslancami ešte predtým. To sú nehoráznosti, ktoré smerujú... a výsledok je len jeden: buď niečo kamuflovať, buď ma zámerne nejak očierniť, ale verejne vám vyhlasujem, že nikomu som v živote neublížil a nemám nepriateľa. Ak niekto chce urobiť zo mňa gaunera, prosím, pán minister, ale aby ste preriešili tento prípad, lebo som si vedomý toho, že to môže byť zajtra hocikto z vás.

    Čiže to je jedna vec, ktorá smeruje k Demokratickej únii. Ak nejakú druhú sleduje, že je za tým Markíza a jej riaditeľ a ľudia okolo neho, prosím. Nevylučujem to, ale ešte raz zdôrazňujem, nestretol som sa, nerozprával som sa. A čo sa týka tohto samotného zákona, je mi jedno, kedy sa prerokuje. Skutočne som povedal, mal som k nemu výhrady v tom zmysle, že nie je dobre zostavený, že v niektorých ustanoveniach je v rozpore s ústavou a koniec koncov to potvrdí aj Legislatívna rada vlády, keď si myslím, že neodporučila tento materiál alebo minimálne v niektorých bodoch mala výhrady, to tvrdím i ja. Povedal som, že keď sa tam dostanú ustanovenia, ktoré budú v záujme toho, aby sa s týmto majetkom nakladalo ešte efektívnejšie, tak to podporím aj ja i celý náš klub. Viem, že možno ste netrpezlivý, pán Palko, ale skutočne, možno sa na to dívate tak, že vás sa to netýka a všetko je v poriadku.

    Áno, smerujem k záveru. Čiže vás prosím, pán minister vnútra, aby ste sa touto otázkou, ak je možné, zaoberali čo možno najrýchlejšie, aby sa prešetrila celá kauza. Mám čisté svedomie. Tú špinavosť, ktorú spustili niektoré médiá, beriem ako súčasť diskriminačnej kampane voči mojej osobe a, samozrejme, Hnutiu za demokratické Slovensko, ako výsledok neschopnosti riešiť problémy, ktoré bezprostredne zaujímajú Slovensko, riešiť hospodárske problémy a chce sa možno prekryť nejaká iná kauza. Ukazuje sa, že možno v priebehu včerajšieho dňa celkom v tichosti prebehla cez likvidáciu skrytá privatizácia Dunajplavby. Neviem, či má toto nejaký súvis, či to bol účel. Jednoducho sa to udialo, čítal som o tom v novinách Pravda. Takže dávam to do súvislosti.

    Na záver chcem povedať, že, samozrejme, budem sa brániť, ako budem vládať proti týmto očierňovačkám. Budem žiadať médiá, aby uviedli skutočnosti také, aké sú, ale moje možnosti sú veľmi skromné. Preto vás žiadam, pán minister, aby ste konali.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tarčáka sa prihlásil pán poslanec Bajan.

  • Samozrejme, nedá mi nereagovať. Na veľa vecí z toho nemôžem reagovať, lebo to boli dosť nesúvislé poznámky. Ale len k jednej časti.

    Pozývam kolegu Tarčáka k nám na úrad, aby si pozrel materiály týkajúce sa akéhokoľvek prevodu obecného majetku, lebo našťastie prevod obecného majetku má lepšie pravidlá ako prevod štátneho majetku a hlavne sa realizuje pod dohľadom poslancov. Takže len toľko.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, mal som v úmysle do vyhlásenia dopoludňajšej prestávky skončiť rozpravu o tomto bode programu. Keďže je do rozpravy ešte prihlásený pán poslanec Šebej, ktorý má teraz zahraničné prijatie spolu s pánom spoločným spravodajcom, prerušujem v tejto chvíli rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Otváram odpoludňajšie rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

    Ako posledný do rozpravy k bodu, ktorý prerokúvame, sa prihlásil pán poslanec Šebej.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán minister je v rokovacej sále, len nesedí na svojom mieste.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Národná rada Slovenskej republiky strávila mnoho hodín prerokúvaním strednodobého plánu ekonomického rozvoja Slovenska a domnievam sa, že to boli plodne strávené hodiny. Prial by som si však, aby dokumentu, ktorý máme pred sebou, a je ním komplexný program boja so zločinnosťou (tlač číslo 257), náš parlament venoval rovnakú vážnosť a pripísal mu rovnakú dôležitosť.

    Hneď na počiatku svojho vystúpenia by som veľmi rád vyjadril podporu tomuto programu a vyjadril by som rád i svoj názor, že program je veľmi dobre spracovaný a myslí naozaj na všetky dôležité aspekty boja s kriminalitou. Prečo sa domnievam, že je komplexný program boja so zločinnosťou rovnako dôležitý ako strednodobý plán hospodárskeho rozvoja hospodárskej politiky? Žiadne plány hospodárskeho rozvoja sa nemôžu v plnej miere uskutočniť v prostredí, ktoré je mrzačené faktormi, ako je organizovaný zločin a korupcia. Jednoducho v žiadnej krajine sa nemôže dariť, ak v nej nefunguje slobodný trh, ak nielen život, ale predovšetkým majetok občana a jeho hospodárska činnosť nie je účinne chránená.

    Dovoľte mi, aby som ešte poznamenal, že už dnes je jasné, že časť toho, čo zažívame na vlastnej koži v podobe cien v obchodnej sieti, v reštauračných zariadeniach a tak ďalej je, samozrejme, deformované organizovanou kriminalitou. Je absolútne jasné, že ak drobný podnikateľ, ktorý prevádzkuje malý obchod alebo reštauračné zariadenie, ak je vydieraný, ak musí platiť výpalné, a pokiaľ ma moje zdroje neklamú, tak v Bratislave alebo vo väčších slovenských mestách sa ťažko nájde nejaký malý podnik, kde ľudia nemusia platiť výpalné, tak si môžete zrátať, že ak chce obchodník prežiť, tak to výpalné sa ocitne v maloobchodných cenách. Ale to nie je všetko.

    Materiál, ktorý predložilo ministerstvo vnútra, obsahuje niekoľko dôležitých konštatovaní, ktoré by nemali zostať nikomu ľahostajné, a myslím si, že by sme ich nemali obchádzať v čomkoľvek, čo budeme robiť v budúcnosti. Jedno je konštatovanie, že korupcia je aj významným prostriedkom upevňovania moci kriminálneho prostredia pôsobiaceho vo sfére organizovaného zločinu. Jej výskyt zaznamenávame vo všetkých orgánoch s rozhodovacou právomocou.

    Dámy a páni, právny systém štátu vo svojich absolútnych základoch právnej istoty, právny štát ako taký si nezaslúžia tieto mená, ak štátne orgány sú zraniteľné, ak sú korumpovateľné a môžete si byť istí, že najväčším zdrojom korupcie obyčajne býva, samozrejme, tá zložka spoločnosti, ktorá má najviac peňazí, a tou zvykne byť organizovaný zločin. V konečnom dôsledku, ak tento komplexný program, ktorý predložilo ministerstvo, nebude úspešný, tak môžeme byť svedkami čohosi, čo teraz zažíva na vlastnej koži Rusko. V Rusku už ťažko samotní obyvatelia vedia rozlíšiť organizovaný zločin od podnikateľského prostredia a obidve tieto sféry od politickej sféry. Vznikol taký neuveriteľný prepletenec politickej moci, hospodárskej moci a moci skrytej, temnej, kriminálnej, že tá krajina v podstate ochrnula vo svojej samotnej podstate.

    Každý, kto sa pohybuje po Európe a po svete (po západnej Európe myslím), musel byť svedkom obrovského prílevu takzvaných nových Rusov. Západné výletné strediská, rekreačné strediská, módne miesta, kam chodili predtým bohatí ľudia zo Západu, sú zaplavené ruskými podnikateľmi, ktorí okolo seba hádžu neuveriteľným množstvom peňazí, ktoré nemôžu mať jednoducho legálny a čistý pôvod. Rusko je krajina, ktorá je v danom okamihu v takej hlbokej biede a v takej hospodárskej kríze, že jediné vysvetlenie pre toto bohatstvo je korupcia a organizovaný zločin. Ak Slovensko nechce byť krajinou, v ktorej väčšina štátnych zamestnancov a zamestnancov veľkých podnikov mesiace nedostáva mzdy, ak Slovensko nechce byť krajinou, kde vládnu mafiáni, tento program musí byť úspešný.

    V materiáli je preto veľmi správne poznamenané, že organizovaná kriminalita je nielen dlhodobá a plánovaná trestná činnosť, ale jedným z jej cieľov, a to nás učí história aj v iných krajinách i na Západe, je získanie vplyvu na verejný život. Tento vývoj majú za sebou mnohé krajiny. Spomeňte si, ako sa zrútil politický systém v Taliansku a ako sa s tým borila a dodnes borí Amerika. Je preto v životnom záujme nielen politikov, ale celej krajiny, aby hydra organizovaného zločinu a korupcie bola zahubená.

    Preto som veľmi privítal, keď medzi subjektmi boja so zločinnosťou sa okrem médií, ktoré majú úžasnú moc - Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a ďalších prostriedkov masovej komunikácie - ocitli aj organizácie tretieho sektora. Chcem povedať, že špeciálne Spojené štáty americké majú za sebou dlhú históriu občianskej svojpomoci. Ak je niečo zaujímavé na tejto krajine, ktorá je tak odlišná od všetkého, čo poznáme v Európe, tak je to schopnosť ľudí na občianskej úrovni mimo štátnych inštitúcií sa organizovať, spájať sa, združovať v boji proti čomusi, čo ide proti ich záujmom. Najväčším nepriateľom vydieraného podnikateľa, ohrozovaného človeka, človeka, ktorý je vystavený bezpráviu, je jeho samota, to, že nenachádza okolo seba pomoc, to, že nemá istotu, keď sa obracia na štátne orgány. A najväčšou pomocou človeka, ktorý je vystavený zločinu, organizovanému zločinu, keď nájde okolo seba ľudí, ktorí sú schopní sa postaviť do jedného radu s ním a pomôcť mu.

    Preto by som veľmi rád apeloval na ministerstvo, aby podporovalo a stimulovalo účasť organizácií tretieho sektora, vznik nových občianskych združení, ktorých povedal by som centrálnou náplňou činnosti a zmyslom bude pomoc medzi občanmi navzájom a spolupráca s orgánmi štátu v boji proti organizovanému zločinu. Ale toto celé nemôže byť úspešné bez verejnej podpory v tom najširšom zmysle slova. Preto by som rád v budúcnosti videl, keby sa súčasťou tohto komplexného programu stal absolútne premyslený boj o verejnú podporu, o verejnú mienku, keby na ministerstve vnútra a prípadne aj na ďalších inštitúciách vznikol tím odborníkov, ktorí celkom systematicky, tak ako napríklad teraz ministerstvo zahraničných vecí, sa snaží rozvinúť kampaň, ktorá objasňuje, povedal by som, všetky aspekty Európskej integrácie, keby sa vyvinula systematická mediálna kampaň na podporu boja proti organizovanému zločinu, keby jednoducho médiá dostávali čosi, ako povedal by som pripravené materiály, ktoré majú skoro až osvetový charakter.

    Pán poslanec Andrejčák sa tu zmienil o deštruktívnom a zničujúcom vplyve niektorých filmových produkcií, ktoré sú bežne prítomné v televíznych kanáloch. Domnievam sa, že z veľkej časti mal pravdu. Ale tá kriminalita, s ktorou máme do činenia, nie je tou najnebezpečnejšiou kriminalitou, nie je len kriminalitou, povedal by som, pouličných násilníkov, ktorí vidia niekde v televíznom filme tretej kategórie recept na to, ako niekomu ublížiť alebo ako ho zabiť. Ten problém je širší a hlbší, a to, s čím máme do činenia v oveľa väčšej miere, je kriminalita, ktorá nemá tieto brutálne a krvavé podoby a je nevyhnutné zmeniť aj pohľad spoločnosti, hlavne pohľad mladej generácie na osobu zločinca.

    Veľmi stručne vám poviem, čo som zažil na vlastnej koži. Možno niektorí viete, možno nie, že som roky veľkú časť svojho voľného času trávil najskôr ako pretekár, neskôr dlhé roky aj tréner, dokonca aj tréner reprezentácie v slovenskom karate. Už pred rokom 1989 začali mnohí chlapci, ktorí trénovali v mojom oddiele aj v iných oddieloch, sa zamestnávať ako biletári a vyhadzovači v rôznych nočných kluboch. Už vtedy som sa na to pozeral s veľkou nevôľou a nechuťou tušiac, že je to priamo cesta ku kariére kriminálnika. Nemýlil som sa a v dnešných časoch je to tak, že všetky športy, ktoré vychovávajú alebo pripravujú mladých mužov z fyzickej stránky na niektorú formu boja, zápasnícke oddiely, karatistické oddiely, kickboxing, džudo, tie všetky prv alebo neskôr sa stávajú zásobárňou nielen bezpečnostných služieb a bodygardov, ale predovšetkým ľudí, ktorí tvoria tú tupú a silnú ruku organizovaného zločinu.

    Musím sa vám priznať, že som sa na toto patologické ochorenie čohosi, čo som predtým považoval za relatívne vznešený šport alebo bojové umenie, díval s nechuťou a prinútilo ma to s celým tým prostredím v podstate prerušiť styky, pretože som stratil orientáciu, kto je kto. Celé je to len možno kvôli tomu, že pre mladých ľudí, pre mladých mužov je celkový dojem obávaného násilníka v službách niekoho veľkého stále atraktívnym sociálnym modelom. Domnievam sa, že súčasťou tohto komplexného programu, tohto boja musí byť jednoducho demystifikovanie tejto sociálnej role, demystifikovanie proste tejto machovskej, tejto zdanlivo chlapskej podoby kariéry. So zdesením som pozoroval, že sa do takýchto aktivít zaplietli a dostali ľudia, ktorí mali všetky predpoklady byť úspešnými architektmi, inžiniermi, lekármi, mnohí z nich skončili vysoké školy a skutočne skončili ako gorily po boku významných kriminálnikov, v lepšom prípade ako pracovníci bezpečnostných služieb. Treba niečo urobiť aj pre to, aby sa vrátili veci z hlavy na nohy a aby sociálnymi vzormi prestali byť tieto bezduché a hlúpe modely, ktoré naozaj môžu mať pôvod v akčných filmoch.

    Na záver by som chcel povedať len toľko, že tento program, ktorému by som chcel vysloviť všetku svoju podporu, bude naozaj úspešný len vtedy, keď nielen verejnosť, ale ani politické subjekty mu nebudú klásť pod nohy zbytočné prekážky a keď napríklad aj pri konštrukcii štátneho rozpočtu zváži poslanecké grémium i vláda skutočnosť, že sa nám môže stať, že ani naše hospodárske úmysly sa nám nepodarí uskutočniť, ak nebude úspešný práve tento program. A ak ministerstvo vnútra usúdi, že je potrebné zabezpečiť viac prostriedkov na boj so zločinnosťou, tak treba vedieť, že toto je jedna z priorít, možno väčších ako zdravotníctvo a školstvo, pretože je to hra o našu budúcnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šebeja sa hlásia dvaja páni poslanci: Cuper a Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na tie časti vystúpenia pána poslanca Šebaja, kde horlí za to, aby sa na potieraní organizovaného zločinu okrem legitímnych štátnych inštitúcií podieľali aj organizácie tretieho sektora. Chcem povedať, že už máme zlé skúsenosti s civilno-bezpečnostnými službami, ktoré ako legitímne a zákonom povolené organizácie často prerastali do mafiánskeho podhubia. Osobne nemám dobré skúsenosti s organizáciami tretieho sektora a ťažko je rozlišovať medzi terorom duševným a fyzickým, pretože obidva sú rovnaké. Takže som proti tomu, aby sa suverenita štátnych orgánov Slovenskej republiky a ich legitímny boj proti tým, ktorí chcú nahradiť suverenitu štátu, nahrádzala nejakými organizáciami, ktoré sú často financované z nedefinovateľných zahraničných zdrojov a ktoré slúžia na presadzovanie politických záujmov istej skupiny ľudí, ako to bolo pred voľbami, keď organizácie tretieho sektora nepokryte a jednoznačne prenasledovali kandidátov vládnej koalície po celom Slovensku, až sme museli žiadať pred nimi často aj ochranu legitímnych štátnych orgánov.

    Takže v tomto zmysle, pán minister vnútra Slovenskej republiky, dúfam, že nebudete akceptovať, aby ste do programu boja s organizovanou zločinnosťou na Slovensku zapájali aj organizácie tretieho sektora. Najprv musí byť jasné, skade sú financované, pretože legitímne politické strany majú byť financované zásadne zo zdrojov vlastného štátu. A tu nie je vyjasnený zdroj financovania.

    Ďakujem.

  • Domnievam sa, že s prevažnou väčšinou vystúpenia pána poslanca Šebeja je možné bezvýhradne súhlasiť. Ale takisto sa domnievam, že ho treba doplniť o niektoré ďalšie veci. Spoločenská náročnosť a latka súčasnej náročnej spoločnosti musí byť postavená tými najvyššími kruhmi. A v tom smere súčasné vládne vedenie a aj koaličné vedenie neposkytuje pozitívny vzor pre pozitívne správanie sa v tejto spoločnosti. Tak ako prebieha vládna korupcia, vládny klientelizmus a vládny lobizmus v rezortoch dopravy, hospodárstva, financií a Fondu národného majetku, vážení, to je tuhý tabak, ktorý neexistoval od roku 1989 do súčasnosti. Zbytočne krútite hlavou, pán Hrušovský.

    Ďalej takisto by som chcel pripomenúť zákony, ktoré sme prijali a schválili v súčasnosti v krátkom slede - pozícia agenta - provokatéra, pozícia utajeného svedka, vzájomná previazanosť štátnej polície, ministra vnútra a tajnej spravodajskej služby SIS s využívaním všetkých týchto metód priamo na súdnictvo, s politickým previazaním na ministra spravodlivosti. Vážení, tu sa vytvára taký zlepenec, ktorý má obdobu len pri prepojení Sicherheitsdienstu a Gestapa. To riziko tu je. Či sa naplní, ukáže čas, ale skôr sa naplní, ako nenaplní, pretože súčasná posadnutosť v boji s politickým vnútorným nepriateľom, tak ako sa predvádza zo strany silových orgánov vlády, dokumentuje, že nejde o boj proti kriminalite, ale o kriminalizáciu politických partnerov. Toto považujem za veľmi poľutovaniahodné, kde sa latka spoločenskej citlivosti posúva do celkom inej polohy a kde sa vlastne z prenasledovania stáva hrdinstvo. Pozrite na útok na moju osobu, ktorý bol dokonale zahladený a konanie útočníka sa posudzovalo ako priestupok.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Áno.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    mám po dohode s predsedajúcim len 15 minút na to, lebo musím prijať zahraničnú návštevu.

    Táto diskusia opäť ukázala to isté, čo tu bolo aj pred voľbami, že pokiaľ ide o bezpečnosť, tak až na povinné cvičenia opozície či vtedajšej našej alebo terajšej, fakt je, že táto bezpečnostná stránka nás všetkých zaujíma a aj zo strany opozičných poslancov sú tu veci, ktoré stoja za to, aby sme si ich všimli v našej práci, teda v práci koalície alebo priamo rezortu vnútra. Ale najskôr chcem reagovať na pripomienky tých pánov poslancov z koalície, ktorí vystúpili. Ďakujem im za ich podporu a chcel by som len stručne k jednotlivým pánom poslancom povedať toto.

    Pán poslanec Benkovský, dokonca by som chcel, aby som dával tú správu polročne, čiže nie k 1. 6. 2001, ale polročne tak, aby parlament mal pomerne čerstvú aktuálnu informáciu o stave a aby mohol prípadne aj korigovať naše zámery.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Vavríka, to, čo naniesol ako otázky alebo pripomienky - áno, zistené trestné činy sú len špička ľadovca, najmä pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu. Organizovaná kriminalita je stále viac sofistikovaná, stále viac je produktom veľmi premyslených operácií, s ktorými, ak sa máme boriť, tak budeme potrebovať aj novú generáciu, doslova vám vravím, novú generáciu policajtov. Pretože také trestné činy, aké sa dejú v oblasti ekonomickej kriminality, častokrát ani profesijne orientované kontrolné orgány na jednotlivých ekonomických útvaroch a rezortoch nevedia dosť dobre odsledovať. No a čo s policajtom, ktorý bol vychovávaný na odhaľovanie vrážd, na odhaľovanie lúpeží a podobne? Toto je jeden z problémov, ktorý pred nami stojí a ktorý riešime aj v našom rezortnom školstve.

    Čo sa týka tej otázky, chcem povedať, áno, my si to uvedomujeme a odhadujem, že pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu takého rádu, ktorá zasahuje až tak, ako to hovoril pán poslanec Šebej, do problematiky riadenia štátu, do bankovníctva, do rôznych hospodárskych sfér, taká kriminalita podľa mňa odhadujem po konzultáciách s mojimi spolupracovníkmi, ktorí o tom často hovorievajú, je aspoň 30-násobok toho, čo odhalíme pri trestnej činnosti. To sú tie rôzne ťahy predchádzajúcich činiteľov vo Fonde národného majetku, v bankách a tak ďalej.

    Ale, aby som nehovoril len nejako na našu adresu. Vo februári som bol v Štrasburgu, kde vtedajší minister vnútra Ruska pán Stepašin, ktorý sa potom stal premiérom a už teraz nie je premiérom, nás celú jednu noc pri voľnej diskusii informoval o tom a varoval, akým spôsobom vidí a oni vidia problém organizovaného zločinu. Hovoril napríklad o tom, že 80 % bánk v Rusku je pod kontrolou mafií, že v zahraničí vystupujú častokrát Rusi a oficiálne sa tvária, že zastupujú ruské záujmy a jednoducho nezastupujú oficiálne ruské záujmy. Zastupujú záujmy svojich gangov. Tak sa i Jeľcin zbavil istého človeka, ktorého sme tu mali za nášho priateľa. A tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. Jednoducho, naozaj tento problém tu je a uvedomujeme si jeho rozmer.

    Ďalej chcem povedať o problematike ekonomických možností a etapizácie, čo dal pán poslanec Vavrík. V čiernej knihe rezortu sme napočítali, že na to, aby polícia mohla byť vybavená na súčasnej úrovni, dlhuje štát polícii 9 mld. Sk. To je otázka výstroja, výzbroje, spojovacej techniky, špeciálnych technických zariadení a podobne. Snažíme sa to riešiť rôznymi cestami. Mám od pani ministerky financií prisľúbené určité riešenie v rozpočte na rok 2000, ale to, samozrejme, je len zlomok, a uvedomujem si, že dávajú, čo môžu vzhľadom na naše hospodárstvo. Ale máme prísľub, ktorý pred dvoma dňami, keď som otváral OCTOPUS 2, ambasador pán Rochelle povedal, že je veľmi nádejné, že dostaneme okolo 5 mil. ECU na vybavenie polície. Ak by sa to realizovalo v krátkom čase, tak máme zasa jednu veľkú šancu. Ale chcem povedať, že to platí v rámci tohto programu, platí to pre všetky rezorty, pretože každý rezort, ktorý je zapojený do tohto programu, si vypracuje svoj vlastný rezortný plán. My ho máme už spracovaný tak, aby sme mali predstavu, ktoré etapy, v ktorom čase a s akými finančnými nákladmi to chceme dosiahnuť.

    Priznám sa, ako to povedal Markovič v jednej relácii, naozaj naši policajti ešte chodia v uniformách, ktoré pamätajú Brežneva ako pioniera. Ešte stále je tu ten psychologický moment a psychologický moment veľmi zle pôsobí na občanov. Vidíme, ako inak sa stavajú občania k príslušníkovi, ktorý je už dnes aj u nás oblečený do inej uniformy, ktorá už neevokuje predstavy, čo sme tu mali z minulosti.

    Pán poslanec Vrždák - opatrenia do ďalších rezortov, možno ste si nevšimli, ale je to v tom materiáli, kde každý rezort predloží svoj vlastný rezortný program boja s organizovaným zločinom a tam budú premietnuté aj tie opatrenia. Chybou je, že samoočisťovací mechanizmus má jedine polícia. Polícia, ktorá opäť obnovila funkciu inšpekcie ministra, ktorá je takou políciou v polícii. Žiaľbohu, nič takéto nemá prokuratúra, nič takéto nemá súdnictvo, a potom samoočisťovací proces, samozrejme, je nenáležitý.

    Špecializácia, áno, hneď ako som nastúpil, v rámci boja proti organizovanému zločinu som zriadil špecializované odbory, špecializované tímy, dokonca špecializované komandá, ktoré pracujú pod režimovým utajením. A tieto špecializácie sú významné aj v tom, že tam nepracuje už len kriminálna služba a potom až to dá vyšetrovačke, ale sú to zmiešané tímy podporných systémov, kriminalistov, vyšetrovateľov a máme dohodu, ktorá neviem, či sa bude plniť, s Generálnou prokuratúrou, že v niektorých prípadoch by Generálna prokuratúra alebo jej pracovníci vstupovali do kontaktu s nami ešte predtým, než bude vypracované podanie obvinenia a podobne, aby sa urýchlil tento proces. Pravdepodobne tá špecializácia bude musieť prijať ešte aj iné formy, než aké nateraz máme, najmä pokiaľ ide o všetky orgány činné v trestnom konaní.

    Ale nemôžem s vami, pán poslanec, súhlasiť v tom, že častokrát robíme chybu a že tvrdíme aj koalícia, aj opozícia, že organizovaný zločin prišiel k nám zvonka. To vôbec nie je pravda. Aj za socializmu sa kradlo. Lenže za socializmu ten, kto kradol, korupčníčil, tak si najnajvýš kupoval v Tuzexe pijatiku, stravu, menil autá a postavil si vilu alebo ešte chatu. Ale peniaze za socializmu neboli tovarom. Tovarom sa stali až v podmienkach trhového hospodárstva a práve tá ekonomická transformácia, ktorú tu prišla a ktorá celkom od základu mení vlastnícke vzťahy, prináša so sebou aj toto riziko. Keby sme išli dozadu, tak zistíme, že možno stáročia trvalo, než sa z vtedajších pirátov stali dnešní anglickí lordi. A takisto bude stáročia trvať, než sa vnuci našich privatizérov stanú džentlmenmi. Nateraz si, s prepáčením, krochkajú ako prasce v žite počnúč svojimi frajerkami, drahými autami, vilami v Španielsku a podobne. Ale, áno, súhlasím, platí to pre všetkých privatizérov, ale hlavne pre tých, ktorí sú privatizéri.

    Táto tendencia, žiaľbohu, tu je a musím povedať, že privatizácia nikde v týchto postkomunistických krajinách neprebehla spravodlivo. Nedá sa ani spravodlivo realizovať. Ide len o mieru nespravodlivosti a na tú poukazujem. Miera nespravodlivosti je krajina od krajiny iná a v našich podmienkach za uplynulé štyri roky nadobudla celkom obludné rozmery, o čom viete. Pokiaľ ide o problematiku ešte toho vnútorného stavu, napríklad drogy - vôbec nie je pravda, že drogy k nám začali chodiť až teraz po roku 1989. Chcem upozorniť na knihu, starší to poznáte, generála Šejnu, tzv. ďatelinkového, ako ho vtedy nazývala komunistická propaganda, ktorý ušiel z republiky a potom tam vydal knihu a v knihe v osemdesiatych rokoch sa písalo o tom, ako v Petržalke bolo vybudované stredisko školenia dílerov drog pod záštitou KGB a ŠtB a ako sa tu z rôznych ostatných komunistických krajín školili na tom a o tom, ako tieto drogy šikovať smerom na Západ, získavať devízy a za ne potom nakupovať strategický tovar. Samozrejme, malo to aj svoj politický rozmer. Ani drogy sa u nás neobjavili až po roku 1989 a tí, ktorí poznáte Solženicynove knihy a spomienky, viete, ako v časoch gulagov práve vďaka všelijakým i drogám niektorí prežívali, ale aj hynuli. Je to problém, ktorý presahuje spoločenský systém.

    Pokiaľ ide o problematiku, ktorú spomenul pán poslanec Šebej, musím povedať, že naopak, ako je názor pána poslanca Cupera, myslím si, že bez spolupráce s občanmi i s tretím sektorom polícia bude slepá a hluchá. Ide o to, ako si získať dôveru našich občanov. Je to napríklad tá organizácia, ktorá v spolupráci so Svetovou bankou skúma korupciu a stav korupcie u nás. A korupcia je základ organizovaného zločinu. Mne je jedno, či ich platí Svetová banka alebo ich platí Soros alebo ja neviem kto. Pre mňa je dôležité, či plnia funkciu kontroly a či nám dávajú vierohodné informácie. A to robia.

    Takisto pokiaľ ide o médiá. Naozaj, aj ja som teraz rozhodol prijať jedného slovenského básnika za pracovníka Policajného prezídia, človeka, ktorý nikdy s políciou nerobil, ale má dobrý program, dobré predstavy na publics relation, na to, aby nám umožňoval na kultúrnej a inteligentnej úrovni kontakt s verejnosťou.

    A teraz chcem prejsť k našim pánom poslancom z opozície.

    Pán poslanec Andrejčák hovorí, že sa vlastne nič nové nerobí, že sa opakujú veci a tak ďalej. Vy, ktorí ste starší, viete, že sa naozaj opakujú. V roku 1991 som založil Úrad na boj na ochranu ekonomických záujmov Slovenska. Vznikla z toho finančná polícia so svojimi programami. V roku 1994 sme prijali komplexný zákon o boji proti organizovanému zločinu, kde boli vám známe inštitúty. Žiaľbohu, Mečiarova vláda ich ignorovala, zaviedla program Čisté ruky, ktorý sa skončil fiaskom. A až ku koncu, keď to už začalo byť hrozivé, niektoré inštitúty sa začali oprašovať. Aj tento program sa poúča z predchádzajúcich krokov, a nie je to program, ktorý by vznikol na zelenej lúke. Nadväzuje na skúsenosti z minulosti. Ale nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Andrejčákom v tom, keď nedostatok tohto programu vidí v tom, že vláda dáva politické pokyny polícii a že sa vyhlasujú ľudia za vinných, keď ešte súd nerozhodne a podobne.

    Viem, o čo vám ide, pán poslanec. Ale ak by sme mali o takýchto ľuďoch hovoriť, až keď ich súd odsúdi, to môže trvať aj päť, šesť rokov. Dovtedy je nevinný. A my o ňom netvrdíme, že uniesol Kováča, zabil Remiáša a tak ďalej. Hovoríme o tom, že je z toho podozrivý, a to je rozdiel, a to je v súlade s Trestným poriadkom. Sme povinní informovať verejnosť o stave vyšetrovania potiaľ, pokiaľ neprichádza k takým informáciám, ktoré by znemožnili priebeh vyšetrovania. Ak je podozrivý, môže byť, pán poslanec, vznesené obvinenie, ale to ešte nie je dôkaz o vine. Je to len vznesenie obvinenia. Teda ide do kolúznej väzby, ak sú tu iné dôvody, pre ktoré kolúznu väzbu na neho uvedú.

    Chcem len povedať, že si viem predstaviť, že vám ako politickej strane alebo hnutiu, z ktorého títo ľudia pochádzajú, bolo milšie, keby sa o tom hovorilo, až keď budú odsúdení, až keď ľudia vlastne ani nebudú vedieť a pamätať si, čo to vlastne bolo. My sme povinní informovať, či je to Peter alebo Pavol, či je to od vás alebo od nás, o stave vyšetrovania a, samozrejme, s prezumpciou neviny.

    Súhlasím s pánom poslancom Andrejčákom v tom, že pokiaľ ide o vplyv nevhodných filmov, a naozaj sú nevhodné, že to nemôže jednoducho takto pretrvávať. Ale aj preto je do tohto programu zahrnuté ministerstvo kultúry, cirkvi a tretí sektor, aby aj v tomto smere vypracovali svoje aktivity, ktoré by takéto riziká eliminovali.

    Pán poslanec Cuper mal veľmi zaujímavé úvahy o inštitucionálnej báze. Naozaj, objektívne riziko určitého zneužitia tajnej služby v spolupráci s políciou môže byť. To sa, žiaľbohu, stalo vo viacerých krajinách. A pripúšťam túto možnosť aj u nás. Preto je také dôležité, aby tu fungovala kontrola, kontrola nezávislá od týchto orgánov, kontrola parlamentu, kontrola verejnosťou. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako čeliť riziku organizovaného zločinu, ktorý narúša až základy štátu, ak by nemala byť v tom zahrnutá aj činnosť spravodajskej služby, v danom prípade Slovenská informačná služba. Slovenská informačná služba nemá policajné oprávnenie. Slovenská informačná služba má možnosť robiť len spravodajské aktivity. A preto za predpokladu nezneužitia je to plus, a nie mínus.

    Veľmi ma roztrpčilo to, čo som počul a čo som čítal a o čom hovoril aj pán poslanec Cuper, o strašení tým naznačením červenej bodky. Je to hnus. Naozaj by sa to nemalo robiť. Najmä nie v parlamente. Veď sme azda s rozumnými ľuďmi, a nie s nevychovanými deťmi. Samozrejme, chcem vám povedať, že to neplatí len o ňom. Keď za mnou prišiel pán poslanec Gajdoš, Andrejčák a pán poslanec Krajči, pretože sme ich k tomu vyzvali, aby urobili v istej súvislosti bezpečnostné opatrenia okolo predsedu hnutia pána Mečiara, kde to bolo veľmi aktuálne, tak sme o tomto hovorili na úrovni ministerstva vnútra a urobili sme príslušné opatrenia.

    Uvedomujem si, že každý jeden politický atak alebo aj kriminálny atak voči politikovi znižuje dôveryhodnosť vlády a je proti občanom, proti nám, ktorí sme momentálne v koalícii. Z tohto dôvodu je mi ľúto, že ste takto neprotestovali v časoch, keď poslanca Mikloška prepadli a zrazili na zem, keď dvoch novinárov zbili, keď im rozmlátili auto, keď mňa obliali výkalmi a dnes máme zatvorených ľudí, ktorí o tom vypovedajú, aj to, kto to urobil. Je mi ľúto, že ste vtedy o tom nehovorili. Ale to je minulosť. Jednoducho chceme zachovať povinnosti, ktoré nám plynú bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo vtedy sme boli z opozície.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Tarčáka, hovoril som s ním na chodbe o istých veciach, o ktorých nebudem hovoriť, pretože sú dôverného charakteru, týkajú sa jeho a dohodli sme sa. Naozaj musíme veľmi, veľmi opatrne postupovať v tejto situácii, pretože proti nám stojí jedno kvalifikované a jedno veľmi inteligentné podhubie. To nie sú žarty. Tu sa dejú veci, ktoré keď raz budeme mať možnosť si to v pokoji prečítať, nebudeme veriť, že sme tu žili.

    Záver. Pán poslanec Šebej to už naznačil vo svojom slove o tom, čo všetko vlastne napomáha zločin - od ekonomiky, politiky až po masové športy. Bývalý Sovietsky zväz pripravoval oddiely, ktoré nazýval SPECNAZ, oddiely Specialnovo naznačenia. Oddiely, ktoré pochádzali zo športovcov a ktoré boli cvičené pre prípad vojny. Žiaľbohu, s týmito ľuďmi alebo s inštruktormi, ktorí sa z nich medzitým dnes už vzhľadom na vek stali, sa stretáme aj v organizovanom zločine. Budete o tom počuť v krátkom čase. A títo ľudia sú tou surovou silou, ktorá nie je našou najvážnejšou prekážkou. Tou najvážnejšou prekážkou sú mozgy, ktoré sa podujali konať pre organizovaný zločin. A preto som rád, že prijímate tento program a že nám v tomto dávate predpoklad na to, aby sme mohli tento program naplniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal uznesenie, ktoré je potrebné prijať k správe, ktorú sme prerokúvali.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam návrh uznesenia, ako ho navrhuje gestorský výbor.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnému programu boja so zločinnosťou

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s komplexným programom boja so zločinnosťou."

    Z rozpravy vyplynul jeden návrh, ktorý predniesol pán poslanec Benkovský a ktorý považujem za doplňujúci. A znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady Slovenskej republiky správu o realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou do 1. 6. 2001."

    Pán poslanec Benkovský, keď ste tu neboli, tak pán minister Pittner navrhoval, že by bol rád, keby to bolo už do 1. 6. 2000. Súhlasíte s tým?

  • Súhlasná odpoveď poslanca z pléna.

  • Dobre.

    Čiže, mali by sme teraz hlasovať o doplňujúcom návrhu, že Národná rada žiada vládu, aby predložila do Národnej rady správu o realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou do 1. 6. 2000.

  • Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Benkovský.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, nie je nás dosť, prerušujem rokovanie schôdze na 15 minút. Po 15 minútach budeme hlasovať.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, ktoré podal v rozprave iný pán poslanec ako pán spoločný spravodajca, o ktorom sme sa pokúšali hlasovať, avšak pre neprítomnosť poslancov v rokovacej miestnosti sa hlasovanie neuskutočnilo, a preto žiadam všetkých neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli ešte raz hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najprv budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý dal pán poslanec Benkovský a znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady Slovenskej republiky správu o realizácii komplexného boja proti zločinnosti do 1. 6. 2000."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Ešte raz prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Je tu reklamácia pána poslanca Šebeja, že mu nefunguje hlasovacie zariadenie. Moment, ešte raz.

    Pán poslanec Šebej, je už všetko v poriadku?

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím skrutátorov, aby si začali plniť svoju funkciu. Evidentne je v snemovni viac prítomných poslancov.

    Prosím, prezentujme sa a ešte raz hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali teraz hlasovať o uznesení ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uznesení k bodu, ktorý sme prerokovali ako celok.

  • Pán predsedajúci, osobne považujem uznesenie, ktoré sme prijali, uznesenie pána Benkovského za uznesenie k celej správe. Čiže nevidím dôvod, prečo by sme prijímali ďalšie uznesenie.

  • Nie, pán poslanec Mikloško, my musíme prijať uznesenie, ktoré odporúča gestorský výbor k tomuto bodu programu, ktorý sme prerokovali. Nie je možné skončiť tento bod neprijatím uznesenia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Prosím pánov skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Pán poslanec Mikloško, vy nie ste skrutátor. Pani poslankyňa Kolláriková je oficiálna skrutátorka. Pardon, pán poslanec Kužma. Pá poslanec Kužma, súhlasí počet prítomných zistených pánom poslancom Mikloškom a vami zisteným počtom?

    Prosím, aby teraz nikto z poslancov neodchádzal z rokovacej sály. Počet poslancov prítomných v rokovacej sále je, pán Mesiarik, 81.

    Prosím, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

    Kto je za návrh uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, nech zdvihne ruku.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Pýtam sa: Kto je proti?

    Zdržal sa niekto hlasovania? Nie.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnému programu boja so zločinnosťou.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pána ministra Pittnera prosím, aby uviedol ďalší bod rokovania 20. schôdze Národnej rady, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 258. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 258a.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Európska charta miestnej samosprávy sa považuje za významný dokument Rady Európy už od jej prijatia týmto orgánom v roku 1985. Je prvým mnohostranným právnym dokumentom, ktorý definuje a chráni zásady miestnej samosprávy v duchu princípu subsidiarity, pričom je jedným z pilierov demokracie, ktorej ochrana a rozvoj sú hlavnými úlohami Rady Európy.

    Úvahy o podpise a ratifikácii charty sa u nás datovali od roku 1991. Orgány miestnej samosprávy reprezentované najmä Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky vzniesli čoskoro po ich vzniku požiadavku, aby Slovenská republika Európsku chartu miestnej samosprávy podpísala a ratifikovala a túto požiadavku opätovne nastoľovali.

    Z výsledkov právnej analýzy uskutočnenej ministerstvom vnútra v rokoch 1997 - 1998 a zohľadňujúcej právne, politické a ekonomické dôsledky podpisu a ratifikácie charty vyplynulo, že náš právny poriadok už bez zmien umožňuje Slovenskej republike zaviazať sa k 20 ustanoveniam prvej časti charty, z toho k 12 ustanoveniam s chartou zvlášť určeného súboru 14 ustanovení charty.

    Keďže na ratifikáciu charty je potrebný záväzok dodržiavať práve 20 ustanovení prvej časti charty a z toho len 10 s chartou zvlášť určeného súboru, nemal byť z hľadiska nášho právneho poriadku problém chartu podpísať a ratifikovať. Predchádzajúca vláda si síce dala do plánu práce na rok 1998 i predloženie návrhu na podpis charty a ministerstvo vnútra jej ho v určenom termíne, teda v júni 1998 aj predložilo, ale až do skončenia svojho pôsobenia návrh neprerokovala a chartu nepodpísala.

    Nová vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala odporúčať ratifikáciu charty s nevyhnutným rozsahom záväzkov a zaoberať sa aj možnosťami implementácie ďalších ustanovení charty do vnútroštátneho práva. Po opätovnom medzirezortnom prerokovaní vláda uznesením číslo 97 z 3. februára 1999 s podpisom charty súhlasila s vyhlásením, že Slovenská republika sa pri ratifikácii zaviaže dodržiavať potrebný počet špecifikovaných 20 ustanovení vrátane potrebného počtu chartou osobitne určených ustanovení.

    Hoci záujmové združenia miest a obcí navrhovali, aby sme sa zaviazali dodržiavať širší okruh ustanovení charty, vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením zatiaľ minimalizovala okruh záväzkov, ktoré sa majú prijať. Vychádzala pritom z presvedčenia, že by bolo zbytočné odďaľovať podpis a ratifikáciu charty až do obdobia po realizácii ďalšej podstatnej decentralizácie a modernizácie miestnej verejnej správy, ktorá by umožnila dodržiavať širší okruh záväzkov.

    V týchto intenciách a so spomenutým vyhlásením Slovenská republika 23. februára tohto roku chartu podpísala. Ďalším uznesením číslo 453 z 2. júna toho roka poverila predsedu vlády predložiť chartu Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu, odporúčala prezidentovi republiky chartu po vyslovení súhlasu ratifikovať, ale súčasne uložila aj úlohy na ďalšie obdobie plynúce zo vzájomných súvislostí medzi reformou verejnej správy a rozsahom záväzkov vo vzťahu k charte, aby sa v nadväznosti na decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy potom dodatočne mohol okruh záväzkov Slovenskej republiky primerane rozšíriť. Takýto postup charta umožňuje a predpokladá.

    Na základe toho teraz vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vo výboroch návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy s tým, že pri ratifikácii sa Slovenská republika zaviaže dodržiavať jej ustanovenia uvedené v návrhu uznesenia.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Kvardu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedenej charty.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy (tlač 285).

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy (tlač 285) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 311 z 22. júla 1999 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a gestorskému výboru do 3. septembra 1999.

    Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy (tlač 285) pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas.

    Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 30. augusta 1999 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh v treťom čítaní schváliť.

    Zároveň určil ako spoločného spravodajcu výborov člena výboru poslanca Józsefa Kvardu.

    Konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanovenej lehote neboli predložené.

    Preto žiadam, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie spoločnej správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa za klub poslancov SMK prihlásil pán poslanec Kvarda, po ňom písomne sa prihlásil pán poslanec Sopko.

    Dávam slovo pánu poslancovi Kvardovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    vo všeobecnosti princíp subsidiarity znamená spoločensko-politický princíp, ktorý sa v práve Európskeho spoločenstva po prvýkrát objavil v texte Zmluvy o Európskej únii. Podstata tohto princípu spočíva v spôsobe rozdelenia kompetencií medzi rôznymi úrovňami štátnej štruktúry a spoločnosťou. Podľa neho primárne na plnenie určitej úlohy je oprávnený subjekt na najnižšom stupni hierarchie daného systému, lebo sa tento považuje a priori za najvhodnejšie vybaveného na splnenie danej úlohy. Len nespôsobilosť riešiť dané úlohy týmto subjektom oprávňuje subjekt na vyššom stupni, aby ten predošlý zastupoval.

    Na základe modernej koncepcie princípu subsidiarity sa považuje Encyklika pápeža Pia XI Quadragesimo anno z roku 1931, encyklika, ktorá hľadala optimálny a fungujúci model spoločenského poriadku. Ďalšia pápežská Encyklika Pacem in terris z roku 1963 už zdôrazňovala úlohu princípu subsidiarity ako všeobecného princípu organizácie spoločnosti. Tieto myšlienky významne ovplyvnili európske filozofické a politické myslenie, ako i spoločenskú prax pri riešení záležitostí celého štátu a spoločnosti.

    V teoretickom časopise pre otázky štátu a práva v čísle 3/95 Monika Novotná v príspevku Princíp subsidiarity v práve Európskych spoločenstiev píše toto: "Vysvetlenie podstaty princípu subsidiarity a jeho funkcie pri regulácii spoločenských vzťahov poukázalo na jeho možnosť využitia v politicko-právnom kontexte. Regulácia politických a právnych vzťahov prostredníctvom hľadiska subsidiarity sa stala jedným z možných riešení spoločenskej krízy, s ktorou sa stretávali mnohé európske štáty po druhej svetovej vojne." Princíp subsidiarity preto bol síce implicitne, ale predsa zakotvený aj do Zmluvy o Európskej únii v článku 3b zmluvy, teda do rímskej zmluvy ako všeobecný princíp práva Európskych spoločenstiev.

    V Európskom parlamente 14. februára 1984 bola schválená Zmluva o Európskej únii, kde sa už explicitne zakotvuje tento princíp. Stála konferencia miestnej a regionálnej samosprávy pri Rade Európy prijala v roku 1997 odporúčanie číslo 34. Ide o dokument pod názvom Európska charta regionálnej samosprávy. V tejto takzvanej regionálnej charte v časti jej preambuly v odseku 4 je uvedené, že členské štáty Rady Európy sú presvedčené, že princíp subsidiarity je veľkým prínosom k rozvoju demokracie v Európe založenej na rovnakej legitimite rôznych úrovní mocí - miestnej, regionálnej, národnej a európskej.

    V odseku 5 sa ďalej konštatuje, že regionálna charta a Európska charta miestnej samosprávy sa dopĺňajú pri aplikácii princípu subsidiarity v prospech regionálnych a miestnych samospráv. Stojí za zmienku aj odsek 6 úvodnej časti charty, teda preambuly regióny, kde sa hovorí o tom, že región vytvára úroveň moci, ktorá je vhodná na realizáciu subsidiarity a je považovaná za základný princíp, ktorý je potrebné rešpektovať, a to, pokiaľ ide o európsku integráciu, ako aj vlastnú organizáciu štátov, pričom regionalizácia nesmie byť dosiahnutá na úkor nezávislosti miestnych samospráv, ale naopak, musia ju sprevádzať opatrenia v ich prospech. Konkrétne táto zásada je v článku 3 ods. 1 zakotvená takto: "Regionálna samospráva označuje právo a schopnosť vyššieho územného celku vlastnými volenými orgánmi administratívne umiestnenými medzi ústrednou vládou a samosprávnymi obcami spravovať na vlastnú zodpovednosť a v prospech jej obyvateľov podstatnú časť záležitostí verejného záujmu v zhode s princípmi subsidiarity.

    Problematike princípu subsidiarity som sa venoval hlavne preto, lebo v decembri minulého roka pán minister vnútra predložil na rokovanie vlády na podpis Európsku chartu miestnej samosprávy v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z novembra 1998, ale vláda 3. februára 1999 vyslovila súhlas s podpisom charty s tým, že sa Slovenská republika zaviaže pri ratifikácii dodržiavať len nevyhnutný rozsah ustanovení charty, teda celkom 20 ustanovení. Vláda pri ich schvaľovaní uplatňovala rôzne výhrady v súvislosti s niektorými ustanoveniami tejto významnej medzinárodnej listiny, podotýkam v súlade s článkom 12 charty. Bola vznesená výhrada aj pri uplatňovaní článku 4 ods. 3 a 5 charty, kde sa hovorí, že vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú v podstate tie orgány, ktoré sú občanovi najbližšie a pri delegovanej právomoci majú právo tieto miestne orgány prispôsobiť ich vykonávanie miestnym podmienkam.

    Takto je vyjadrený princíp subsidiarity v charte, čomu sa vláda nehodlá zaväzovať ani napriek tomu, že v predkladacej správe tlače 285 návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy píše: "Charta je vyvrcholením série iniciatív a mnohoročných úvah o miestnej samospráve na pôde Rady Európy. Charta sa opiera najmä o princíp subsidiarity. Jeho definícia sa nachádza v článku 4 charty, pričom sa prezentuje ako norma všeobecného rámca, ktorý sa signatárske štáty zaväzujú začleniť do svojej legislatívy."

    Uvedený princíp je vyjadrený aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky z novembra 1998, kde sa hovorí o tom, že vláda bude riešiť optimálne usporiadanie verejnej správy tak, aby sa zabezpečili základné potreby občanov, čo si, samozrejme, vyžiada pokračovať v decentralizácii kompetencií štátu na nižšie zložky verejnej správy s primeraným zabezpečovaním finančných zdrojov pri rešpektovaní princípu subsidiarity.

    Vo vyhlásení vlády je aj toto: "Nadväzne na presun kompetencie na územnú samosprávu bude riešiť vláda aj finančnú samostatnosť s cieľom jej posilnenia a stanovenia stabilných finančných zdrojov a tokov tak, aby bol obmedzený zásah štátu dotyčným systémom do finančnej samostatnosti obcí."

    Napriek uvedenej skutočnosti vláda nemôže akceptovať ani článok 9 ods. 1 charty, kde sa hovorí o tom, že miestne orgány majú právo na primerané finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí. Podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky v liste ministrovi vnútra z 15. januára 1999 navrhol, aby sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať aj článok 9 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy, kde ide o ekonomickú samostatnosť, a okrem toho dal na zváženie akceptovať aj článok 4 ods. 3 charty, kde práve ide o rešpektovanie všeobecnej základnej zásady subsidiarity.

    Na záver mi dovoľte, vážený parlament, stručnú poznámku. Európsku chartu miestnej samosprávy do konca októbra minulého roka zo súčasného počtu 40 členských štátov Rady Európy podpísalo 36 štátov, okrem Andory, San Marína, Slovenska a Švajčiarska, z nich už nadobudla platnosť v 30 štátoch, pričom 10 štátov sa zaviazalo dodržiavať v celom rozsahu všetky jej ustanovenia. V prípade článku 4 ods. 3 dva štáty sa nezaviazali dodržiavať a článok 9 ods. 1 sa zaviazali dodržiavať všetky signatárske štáty.

    Považoval som za potrebné vysloviť určitý názor v súvislosti s niektorými výhradami vlády Slovenskej republiky pri procese ratifikácie. I napriek uvedeným skutočnostiam poslanci klubu Strany maďarskej koalície podporia vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kvardovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy sa nenapĺňa len Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ale niekoľkoročné úsilie obecných samospráv a Združenia miest a obcí Slovenska. Slovenská republika sa zaväzuje dodržiavať niektoré záväzné ustanovenia charty a vysoko oceňujem, že vláda Slovenskej republiky zvážila a rozhodla, že nie sú dôvody ratifikáciu charty ďalej odďaľovať. Za mnohé rozhodnutia súčasnú vládu kritizujeme, ale v tomto prípade treba jej rozhodnosť oceniť. Podpísanie ratifikácie Európskej charty miestnej samosprávy, významného dokumentu Rady Európy je nevyhnutnou súčasťou reformy verejnej správy v Slovenskej republike, pretože náš systém by mal spĺňať požiadavku kompatibility s európskym modelom aj s európskym štandardom a musí rešpektovať princípy tejto charty. Napĺňanie 20 ustanovení charty a systém obecného zriadenia v Slovenskej republike predstavuje dobré východisko a umožňuje presadiť zámery reformy verejnej správy aj požiadavky obecných samospráv.

    Právo občanov podieľať sa na riadení vecí verejných je jedným z demokratických princípov, ktoré uznávajú všetky členské štáty Rady Európy, a to v podstate ide v textoch Európskej charty miestnej samosprávy, ktoré nebudem citovať, pretože sú obsahom písomnej tlače, ktorú máme pred sebou.

    Ak si prečítame niektoré články Európskej charty, zistíme, že nie je to nič nové pod slnkom. Sú to známe tézy, všeobecne známe témy. Sú to témy, o ktorých sa diskutuje storočia po celom svete, to znamená, počas celého obdobia, keď sa v rámci spoločenstiev vyvíjali vládne inštitúcie. Tieto témy sú aktuálne vo všetkých krajinách bez ohľadu na to, či je to krajina bohatá alebo chudobná, bez ohľadu na formu demokracie a odlišnosti krajín. Ratifikácia Európskej charty nie je ničím iným ako významným oporným bodom na presadzovanie požiadaviek obecných samospráv v oblasti presunu kompetencií z orgánov štátu na orgány samosprávy obcí. Týmto naším schvaľovacím aktom završujeme proces začatý v Európe, ako spomínal pán minister, v roku 1985.

    V období od roku 1985 do roku 1999 bol dostatočný časový priestor na úpravu tých legislatívnych noriem, ktoré neboli v súlade s chartou. Ak sme niečo zmeškali, budeme to musieť v tomto období dobiehať.

    Preto ešte raz chcem na záver oceniť tento krok vlády Slovenskej republiky aj úsilie pána ministra Pittnera a som presvedčený, že to prispeje k úspešnému postupu reformy verejnej správy a zvlášť decentralizácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa, kto sa chce k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Pán poslanec Bohunický. Končím možnosť uplatnenia ďalších ústnych prihlášok k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Bohunický, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážený pán minister,

    dobrý deň samospráva,

    ctená snemovňa,

    prečo takéto netradičné oslovenie. Dnes prerokúvame návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s rafitikáciou Európskej charty miestnej samosprávy. Je preto namieste osloviť aj subjekt, ktorého sa ratifikácia týka, teda samosprávu, a to takým istým pozdravom ako pri štarte do nového štvorročného obdobia. Ratifikačný proces sa začal v súlade s programovým vyhlásením vlády 29. 12. 1998, keď minister vnútra predložil návrh na podpis charty na rokovanie vlády. Vláda Slovenskej republiky 3. februára súhlasila s podpisom charty s tým, že Slovenská republika sa zaviaže pri ratifikácii dodržiavať len nevyhnutný rozsah ustanovení charty, celkove 20 z 30 ustanovení. Sú to tie články, pre ktoré už platné právne predpisy vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú a bezo zvyšku umožňujú dodržiavanie. Zaviazanie sa dodržiavať aj ďalších 10 ustanovení charty bude v značnej miere závisieť od troch vecí:

    1. úspešného ukončenia reformy verejnej správy,

    2. zabezpečenia finančných zdrojov pre miestnu samosprávu,

    3. pokračovania legislatívneho procesu dotýkajúceho sa samosprávy.

    Ako potvrdili výsledky právnej analýzy, Slovenská republika spĺňa podmienky, aby mohla bez zmeny súčasného právneho poriadku chartu ratifikovať. Výsledok analýzy je dôkazom nielen kvality právneho poriadku v tejto oblasti, ale najmä životaschopnosti samotnej obecnej samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska sa od svojho vzniku usilovalo o pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy. V trpezlivom dialógu od roku 1991 prichádzalo k zlaďovaniu rozdielov stanovísk medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska. Kým v roku 1996 bolo registrovaných 8 rozdielov z 30 článkov, v roku 1999 boli rozdiely stanovísk medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska odstránené.

    Ratifikáciou získava samospráva ďalšie možnosti na napĺňanie jej poslania. Bude to najmä v súvislosti s naplnením článku 9 - finančné zdroje miestnych orgánov. Súčasné zdroje totiž nepostačujú na zabezpečenie zákonom stanovených úloh. Vláda k článku 9 ods. 2 pristupuje bez výhrad. Združenie miest a obcí uvítalo tento záväzok vlády Slovenskej republiky s tým, že potreby finančných zdrojov budú systémovo riešené na celé funkčné obdobie orgánov samosprávy. Systémové riešenia mali byť viditeľné už pri rozpočte tejto kapitoly na rok 2000.

    Ctená snemovňa, chcem ešte raz poďakovať vláde za kroky smerujúce k ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy. Som presvedčený, že pri vyslovení súhlasu s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy sa zjednotí opozícia i koalícia. Naplní tak požiadavky samosprávy a najmä jej hlavného predstaviteľa Združenia miest a obcí Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či si žiada vystúpiť k rozprave. Nie.

    Žiada si slovo spoločný spravodajca? Nie.

    Páni poslanci, pani poslankyne, hlasovať o tomto návrhu budeme neskôr. Ďakujem zatiaľ pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a doplnkového protokolu k dohovoru.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 286. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 286a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi bol otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy v Madride 21. mája 1980. Nadobudol platnosť 22. decembra 1981. Dohovor podpísalo vrátane Slovenskej republiky 27 členských štátov Rady Európy. Zatiaľ nadobudol platnosť v 22 štátoch, ktoré ho ratifikovali.

    Cieľom dohovoru je podporiť a uľahčiť uzatváranie cezhraničných dohôd medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v rámci ich príslušných právomocí. V súlade s dohovorom sa zmluvné strany zaväzujú hľadať spôsoby na odstraňovanie prekážok cezhraničnej spolupráce a poskytovať orgánom zapájajúcim sa do medzinárodnej spolupráce rovnaké možnosti, aké by mali, keby pôsobili v čisto národnom kontexte.

    S cieľom zohľadniť rozdiely medzi právnymi a ústavnými systémami členských štátov Rady Európy dohovor uvádza celý rad vzorových dohôd, ktoré miestnym a regionálnym orgánom štátu umožňujú realizovať cezhraničnú spoluprácu v kontexte, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám.

    Vláda Slovenskej republiky ešte uznesením číslo 26 z 20. januára 1998 súhlasila s výhradami k článku 3 ods. 2 a článku 5 (body B1 a B2 uznesenia) s podpisom Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, ako aj Doplnkového protokolu k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi.

    Obsah týchto výhrad, ktoré materiál predložený ministerstvom vnútra obsahoval, vláda nešpecifikovala. Preto ho bolo potrebné konkretizovať. Keďže v rámcovom dohovore sa možnosť výhrad nespomína a v článku 9 doplnkového protokolu sa výhrady k doplnkovému protokolu označujú za neprípustné, navrhlo ministerstvo nahradiť ich vyhláseniami, resp. notifikáciou, ktoré, naopak, napríklad článok 8 ods. 1 doplnkového protokolu výslovne vyžaduje. Na základe magnetofónového záznamu z rokovania vlády zo dňa 20. januára 1998 a vo vzťahu k celkovému kontextu oboch dokumentov navrhlo ministerstvo vnútra formulovať vyhlásenia k článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru a k článku 5 doplnkového protokolu.

    Vo vzťahu k článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru sa formuloval návrh vyhlásenia tohto znenia: "Vláda Slovenskej republiky odvolávajúc sa na ustanovenie článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru vyhlasuje, že jeho uplatňovanie podlieha uzavretiu medzištátnych dohôd."

    Tento návrh vyhlásenia bol motivovaný snahou vyjsť v ústrety z výhrady vlády s nedefinovaným obsahom a vyjadroval vlastne len úmysel využiť oprávnenie, ktoré článok 3 ods. 2 rámcového dohovoru každému štátu aj bez akéhokoľvek vyhlásenia dáva.

    Článok 8 ods. 1 doplnkového protokolu výslovne vyžaduje, aby každá zo zmluvných strán pri podpise alebo pri ratifikácii vyhlásila, či bude uplatňovať ustanovenia článku 4 i článku 5 doplnkového protokolu alebo len ustanovenia jedného z nich. Článok 4 doplnkového protokolu určuje len určité modality právnej subjektivity orgánov cezhraničnej spolupráce vytvorených spolupracujúcimi územnými celkami alebo orgánmi. Naproti tomu uplatňovanie článku 5 doplnkového protokolu by umožňovalo, aby opatrenia spoločného orgánu cezhraničnej spolupráce vytvoreného spolupracujúcimi územnými celkami alebo orgánmi mali rovnakú právnu silu a účinky, ako keby boli prijaté územnými celkami alebo orgánmi, ktoré uzatvorili dohovor o cezhraničnej spolupráci, a teda spoločný orgán by mohol namiesto týchto územných celkov alebo orgánov rozhodovať aj o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach fyzických a právnických osôb, čiže vykonávať namiesto nich miestnu verejnú správu.

    Takáto úprava sa však v podmienkach Slovenskej republiky nepovažovala za žiaducu ani za únosnú. Keďže podľa článku 8 ods. 1 doplnkového protokolu každá zo zmluvných strán musí uplatňovať ustanovenia aspoň jedného z článkov 4 a 5 doplnkového protokolu, navrhlo sa vyhlásenie tohto znenia: "Vláda Slovenskej republiky odvolávajúc sa na ustanovenie článku 8 ods. 1 doplnkového protokolu vyhlasuje, že bude uplatňovať len článok 4 doplnkového protokolu."

    V článku 5 rámcového dohovoru sa nenavrhlo formulovať výhradu ani vyhlásenie, keďže výhrada k článku 5 sa v uznesení vlády uvádzala v odseku vzťahujúcom sa na doplnkový protokol a obsahovo sa neviazala na rámcový dohovor.

    V súlade s uvedenými návrhmi vláda prijala uznesenie číslo 507 zo 4. augusta 1998, ktorým súhlasila s podpisom rámcového dohovoru i doplnkového protokolu s navrhnutými vyhláseniami a upravila niektoré termíny určené ešte jej predchádzajúcim uznesením číslo 26 z roku 1998. S uvedenými vyhláseniami 7. septembra 1998 veľvyslankyňa Slovenskej republiky pri Rade Európy podpísala v mene Slovenskej republiky v Štrasburgu rámcový dohovor i doplnkový protokol.

    Nová vláda Slovenskej republiky, ktorá sa vytvorila po septembrových voľbách v roku 1998, na návrh ministra vnútra uznesením číslo 72 z 27. januára 1999 schválila správu o podpise rámcového dohovoru i doplnkového protokolu, ako aj návrh na ďalšie opatrenia a poverila predsedu vlády predložiť oba dokumenty Národnej rade na vyslovenie súhlasu a odporúčala ich prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať, avšak len s vyhlásením podľa článku 8 ods. 1 doplnkového protokolu, že bude uplatňovať článok 4 doplnkového protokolu.

    Nová vláda teda neodporúčala prezidentovi Slovenskej republiky pri ratifikácii uplatniť vyhlásenia k článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru požadované predchádzajúcou vládou a súčasne uložila ministrovi zahraničných vecí pri uložení ratifikačnej listiny odvolať vyhlásenie k tomuto článku urobené pri podpise 7. septembra 1998. Takéto vyhlásenie bolo totiž celkom zbytočné už zo spomínaného dôvodu, pretože signatárskym štátom rámcového dohovoru možnosť upravovať cezhraničnú spoluprácu územných celkov alebo orgánov uzatvorením medzinárodných zmlúv o cezhraničnej spolupráci výslovne priznáva práve uvedený článok a odsek bez akéhokoľvek vyhlásenia.

    Na záver považujem za potrebné spomenúť, že ministerstvo vnútra už medzirezortne prerokovalo a pripravilo na rokovanie vlády aj návrh na podpis vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikáciu Protokolu číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce. Protokol číslo 2, ktorý Rada Európy otvorila na podpis 9. novembra 1995 a dosiaľ nadobudol platnosť v šiestich z jej členských štátov, výslovne ustanovuje oprávnenie územných celkov alebo orgánov uzatvárať dohody o cezhraničnej spolupráci aj s inými ako susediacimi celkami a orgánmi.

    Rámcový dohovor a doplnkový protokol síce priamo neobmedzovali cezhraničnú spoluprácu len na susediace celky, ale Protokol číslo 2 už výslovne s označením interregionálna spolupráca ustanovuje možnosť spolupráce medzi nesusediacimi územnými celkami a orgánmi, a to aj medzi celkami a orgánmi navzájom nesusediacich štátov.

    Pokúsime sa Protokol číslo 2 čo najskôr predložiť a a prerokovať vo vláde a potom ho podpísať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Melániu Kolláriková, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzatvorením uvedeného memoranda.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a Doplnkového protokolu k dohovoru (tlač číslo 286).

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a Doplnkového protokolu k dohovoru (tlač 286) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 312 z 22. júla 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a gestorskému výboru do 3. septembra 1999.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu návrh prerokoval v stanovenej lehote a vyslovil s ním súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote návrh neprerokoval a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorskému výboru do času prerokúvania spoločnej správy nedoručil svoje uznesenie.

    Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 30. augusta 1999 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh v treťom čítaní schváliť. Zároveň určil ako spoločnú spravodajkyňu výborov členku výboru poslankyňu Melániu Kollárikovú.

    Konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanovenej lehote predložené neboli.

    Pán predsedajúci, žiadam vás otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem spoločnej spravodajkyni za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný sa písomne prihlásil pán poslanec Sopko, ktorému dávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    Slovenská republika sa zaväzuje hľadať spôsoby na odstraňovanie prekážok cezhraničnej spolupráce, uznáva právo územných celkov uzatvárať cezhraničné dohody o spolupráci. Je to veľmi dobrá správa. Aj v tomto prípade by som chcel oceniť úsilie vlády Slovenskej republiky, ktorá završuje dlhoročné úsilie deklarovanej zahraničnopolitickej orientácie a veľmi jasne formuluje politiku štátu v oblasti regionálneho rozvoja.

    Čo rozumieme pod pojmom cezhraničná spolupráca? Predovšetkým všetky aktivity zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov obyvateľstva žijúceho na územiach nachádzajúcich sa na opačných stranách spoločnej štátnej hranice, a to je problém, ktorý je stredobodom pozornosti po roku 1989 aj v Slovenskej republike. Dnes s odstupom desiatich rokov tohto úsilia už nemáme pochybnosti o tom, že mnohoraké aktivity v tejto oblasti prinášajú prospech zúčastneným stranám. Tak je to v krajinách Európskej únie, ale aj v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či ide o severnú, južnú, východnú, či západnú hranicu.

    Určitá prax v tejto oblasti existovala aj predtým a existuje aj dnes, ale týmto schvaľovacím aktom dávame tomu oficiálny základ. Nie je to len politická vôľa vlády Slovenskej republiky, ale aj forma praktickej pomoci existujúcim zahraničným aktivitám, na ktorých sa zúčastňovali obce a mestá, ale aj okresy a kraje s vyhliadkou budúcej existencie samosprávy vyšších územných celkov. Konkrétne formy spolupráce už existujú v oblasti turizmu, miestnych tradícií, zvykov, náboženských podujatí, kultúry, rekreácie a športu. To sú najrozšírenejšie aktivity a treba povedať, že je to taký prvý základný stupeň spolupráce. Nadviazané kontakty v oblasti cezhraničnej spolupráce je žiaduce rozšíriť o vyššie formy, to znamená o aktivity v hospodárskej, ekonomickej či finančnej oblasti tak, aby sa to prejavilo v konkrétnom uľahčení života obyvateľov pohraničných oblastí.

    Takmer každá obec ležiaca na území pohraničných okresov sa určitým spôsobom zúčastňuje na cezhraničnej spolupráci, ale je to založené predovšetkým na osobných kontaktoch a na spontánnosti miestnych aktivistov. Tieto vzťahy treba povýšiť a umocniť v rámci vymedzeného právneho rámca na rozvíjanie cezhraničnej spolupráce, ale aj rozšíriť na nesusediace regióny. Podpisovanie dohovoru vládou Slovenskej republiky znamená, že už v podstate došlo k zosúladeniu ustanovení dohovoru s vnútroštátnym právnym poriadkom, a pokiaľ viem, na tom sa veľmi významne podieľali aj organizácie samospráv miest a obcí. Schvaľujeme preto veľmi prospešnú vec a verím, že všetci tento súhlas podporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem zatiaľ pani spoločnej spravodajkyni.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 316. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 316a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložený návrh zmluvy je jeden z ďalších krokov smerujúcich k vytvoreniu komplexného zmluvného systému a rozvoja priateľských vzťahov so susednými štátmi. Vypracovanie návrhu zmluvy vyplynulo zo zámerov stretnutia ministrov vnútra Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré sa uskutočnilo 16. a 17. marca v Bratislave, kde bolo konštatované, že súčasná zmluvná úprava v oblasti hraničného vybavovania nevyhovuje potrebám a podmienkam polície oboch krajín.

    S uzavretím predloženej zmluvy vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 139 zo dňa 17. februára tohto roku. Zmluva bola uzatvorená počas stretnutia ministrov vnútra v Bratislave dňa 24. mája tohto roku.

    Pri príprave nového návrhu boli využité skúsenosti z prijatia podobnej zmluvy medzi Českou republikou a Nemeckou spolkovou republikou. Dôraz sa kládol predovšetkým na to, aby nová zmluva svojimi ustanoveniami pokryla oblasti praktických činností všetkých orgánov, organizácií, ale aj ostatných fyzických a právnických osôb pôsobiacich na hraničných priechodoch.

    Cieľom zmluvnej úpravy je predovšetkým uľahčiť a urýchliť hraničné vybavovanie cestujúcich a tovaru pri dodržaní všetkých vnútroštátnych právnych predpisov oboch zmluvných strán platných v tejto oblasti. Zmluvou sa zmluvné strany zaväzujú, že vykonajú všetky potrebné opatrenie na uľahčenie a urýchlenie hraničného vybavovania cestujúcich a prepravovaného tovaru.

    Zmluva upravuje vlastný výkon hraničného vybavovania a ukladá príslušným orgánom zmluvných strán vzájomne dohodnúť podrobné podmienky hraničného vybavovania kontrolných orgánov jednej zmluvnej strany na územní druhej zmluvnej strany. Zmluva ďalej podrobne rieši otázky aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov pri kontrolnej činnosti na území druhej zmluvnej strany, ich súčinnosť a právomoci vrátane postupu pri ich porušení.

    Predložený návrh zmluvy je v súlade so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktoré už Slovenská republika uzavrela.

    Na základe uvedeného preto odporúčam Národnej rade, aby s predloženým návrhom vyslovila súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto

    určené pre navrhovateľov.

    Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Vieru Ruskovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzatvorením uvedeného memoranda.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení kolegovia,

    z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej, železničnej a vodnej doprave (tlač 316).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojím rozhodnutím číslo 334 zo dňa 19. augusta 1999 návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory predložený návrh prerokovali okrem Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory s návrhom vyslovili súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča plénu Národnej rady Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem spoločnej spravodajkyni za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Vážení kolegovia, kolegyne, písomne nebol prihlásený žiaden poslanec ani poslankyňa Národnej rady. Pýtam sa, či sa chcete ústne prihlásiť. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Prosím vás, podajte návrh na uznesenie, pani poslankyňa.

  • Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

    Páni poslanci, pani poslankyne, prosím vás, aby ste sa pripravili na hlasovanie, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predmetnom návrhu na uznesenie. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

    Prezentovalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná.

    V zmysle rokovacieho poriadku vyhlasujem do 16.00 hodiny prestávku.

  • Po prestávke.

  • Konštatujem, že stále nie je dostatok poslancov na hlasovanie o bodoch, ktoré sme predtým prebrali, a preto vyhlasujem 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za ukončenú.

    Ďakujem pekne.

  • Rokovanie schôdze sa skončilo o 16.05 hodine.