• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Migaša otvoril rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne ma pán predseda požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty.

    Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pred navrhovaním bodov programu prezentovali.

    Prezentovalo sa celkom 91 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi a na dnešnom rokovacom dni požiadali tieto panie poslankyne a páni poslanci: Andrassy, Benčat, Brhel, Hort, Ištván, Kotian, Lexa, Orava a pani poslankyňa Rusnáková.

  • Hlas z pléna.

  • Prepáčte, pani poslankyňa Rusnáková je tu, pani poslankyňa Rusková požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti, ospravedlňujem sa.

    Na zahraničnej služobnej ceste sú okrem pána predsedu pán poslanec Robert Fico a pani poslankyňa Keltošová.

    Na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Mušková. A náhradníkmi budú pán poslanec Hóka a pán poslanec Dušan Švantner.

    Chcel by som poprosiť všetkých pánov poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovacom dni overili svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 20. schôdze tak, ako vám bol pred schôdzou rozdaný.

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu, chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru správu o menovom vývoji, ktorú máte pod bodom 46, uvedie guvernér Národnej banky Slovenska a výročnú správu o činnosti Študentského pôžičkového fondu, bod 63, uvedie predseda rady fondu. Na to, aby pán guvernér Národnej banky a predseda rady Študentského pôžičkového fondu mohli materiály v Národnej rade uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili spolu so schválením programu ako celku, pokiaľ niekto z pánov poslancov nepredloží iný návrh.

    Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 20. schôdze Národnej rady.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Pýtam sa, či niekto z prítomných pánov poslancov má návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pán poslanec Brňák.

  • Navrhujem, pán predsedajúci, aby sme zaradili ako nový bod rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky informáciu ministra vnútra Slovenskej republiky o stave vyšetrovania niektorých výrazných prejavov smerujúcich k hanobeniu príslušníkov slovenského národa. Mám na mysli predovšetkým tie posledné veci, ktoré sa dotýkajú hanlivých a hanobiacich nápisov na mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ako aj na soche generála Štefánika v Komárne. Navrhujem zaradenie tohto bodu, ktorý je, myslím, vcelku dôležitý, aj preto, že doteraz nikto z významnejších slovenských politických predstaviteľov nereagoval na tieto veci, navrhujem ho zaradiť ako prvý bod v utorok, na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v utorok ako prvý bod.

  • Vážený pán podpredseda,

    navrhujem, aby bod programu číslo 40 bol preradený ako bod programu číslo 1. V tomto bode sa hovorí o odobratí mojej imunity a z toho titulu, že imunitný výbor v podstate v tom prvopočiatku v noci zasadal, pretože to tak veľmi chcel urýchliť a je dosť podivné, že toľko mesiacov sa odročuje odobratie mojej imunity, ja budem veľmi rád, keď sa tak rozhodne ten slávny a spravodlivý parlament už na dnešnom rokovaní - ako bod číslo 1.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že viacej návrhov na doplnenie, resp. zmenu programu nie je, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhoch na zmenu programu.

    Prvý návrh podal pán poslanec Brňák, ktorý žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky zaradila na utorok budúceho týždňa ako prvý bod prerokúvaný v tom týždni informáciu ministra vnútra o stave vyšetrovania niektorých závažných trestných činov súvisiacich s hanobením významných predstaviteľov slovenského národa.

    Pán poslanec Brňák, tak môže byť návrh?

  • Súhlas poslanca z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, budeme o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    V poradí druhý pozmeňujúci návrh k bodu programu podal pán poslanec Slota, ktorý žiada, aby sme preradili rokovanie o bode číslo 40 ako prvý bod rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Týmto návrhom sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy k programu schôdze Národnej rady.

    Dávam hlasovať o programe 20. schôdze ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu schôdze prvým bodom je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady.

    Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Viliama Sopka, aby podal správu výboru.

    Ešte pred podaním správy by som chcel poprosiť všetkých pánov poslancov o vypnutie mobilných telefónov.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 298 z 1. júna 1999 vzala na vedomie, že podľa článku 103 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky Rudolf Schuster bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, 26. mája 1999 prestal odo dňa zvolenia vykonávať funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, že v súlade s ustanovením článku 103 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Rudolf Schuster listom z 31. mája 1999 v zmysle článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady dňom 29. mája 1999. Podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je funkcia poslanca nezlučiteľná s funkciou prezidenta. Dňom, keď sa poslanec ujme tejto funkcie, zaniká jeho mandát poslanca.

    Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1999 Z. z. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidačnej listine s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 48 ods. 5.

    Strana Občianskeho porozumenia listom predsedu Pavla Hamžíka zo dňa 6. septembra 1999 oznámila, že na uprázdnený mandát poslanca Rudolfa Schustera určila náhradníčku pani Dr. Katarínu Čižmárikovú.

    Pani Dr. Katarína Čižmáriková sa narodila 26. júla 1951 v Komárne. Pôvodným povolaním je novinárka, teraz pracuje ako tlačová tajomníčka a hovorkyňa prednostu Krajského úradu v Košiciach. Je poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Košiciach i Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Košice, Dargovských hrdinov. Je vydatá, má dve dospelé deti, býva v Košiciach.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 17. schôdzi 7. septembra 1999 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčasti, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, preskúmal platnosť jeho nastúpenia a nevykonávania funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil predsedu výboru, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. septembra 1999 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

    A. dňom 29. mája 1999 zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, ktorý bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky;

    B. na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Schustera nastupuje dňom 7. septembra 1999 podľa určenia Strany občianskeho porozumenia náhradníčka pani Dr. Katarína Čižmáriková."

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko predniesol návrh uznesenia Národnej rady o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníčky Kataríny Čižmárikovej na uprázdnený mandát poslanca Rudolfa Schustera.

    Osvedčenie o tom, že pani Čižmáriková sa stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky 7. septembra 1999, jej bude odovzdané po zložení sľubu.

    Pristúpime teraz k

    sľubu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podá ruku. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie

    sľubu.

    Prosím pani Čižmárikovú, aby predstúpila pred rečnícke miesto a zložila Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

    Zároveň prosím pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Igora Presperína, aby prečítal text sľubu.

    Zároveň by som prosil všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby počas skladania sľubu stáli.

  • "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Ďakujem a želám pani poslankyni veľa úspechov v jej náročnej poslaneckej činnosti.

    Prosil by som o chvíľku strpenia, aby pracovníci výpočtovej techniky mohli pripraviť hlasovaciu kartu pre pani poslankyňu Čižmárikovú, aby mohla ako poslankyňa hlasovať.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Klub poslancov Strany občianskeho porozumenia navrhuje, aby poslankyňa Čižmáriková bola zaradená do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Súčasne klub navrhuje, aby na miesto poslanca Schustera bol do Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby zaradený poslanec Ferdinand Petrák.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Takisto som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslankyne Čižmárikovej do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovená rokovacím poriadkom tajná voľba. Preto podávam návrh, aby sa voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky vykonala verejne s tým, že o každom návrhu budeme hlasovať osobitne.

    Dávam o tomto návrhu hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, podľa ktorého o zaradení poslancov do výborov budeme hlasovať verejne.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu, aby pani poslankyňa Čižmáriková bola zaradená za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme zvolili pani poslankyňu Čižmárikovú za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu, aby poslanec Petrák bol zvolený za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila Ferdinanda Petráka za člena výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ďalej klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície navrhuje, aby poslankyňu Annu Záborskú odvolala Národná rada z výboru pre sociálne veci a bývanie a zároveň navrhuje zaradiť pani poslankyňu Záborskú do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej klub navrhuje odvolať poslanca Františka Halmeša z výboru pre ľudské práva a národnosti a zaradiť ho do výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu na odvolanie poslankyne Anny Záborskej z členstva vo výbore pre sociálne veci a bývanie a o návrhu na odvolanie pána poslanca Františka Halmeša z členstva vo výbore pre ľudské práva a národnosti.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala Annu Záborskú z funkcie členky výboru pre sociálne veci a bývanie a poslanca Františka Halmeša z funkcie člena výboru pre ľudské práva a národnosti.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej koalície na voľbu poslankyne Anny Záborskej do Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a na voľbu poslanca Františka Halmeša za člena Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila poslancov za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu rokovania 20. schôdze je

    vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,

    ktorý budeme prerokúvať v prvom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 305. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 309.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister hospodárstva pán Ľudovít Černák.

    Prosím pána ministra, aby návrh odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    výbory Národnej rady Slovenskej republiky v súčasnom období prerokúvali návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o preukazovaní zhody. Tento zákon výrobcom umožní liberálnejší prístup na trh s výrobkami bez ich povinného schvaľovania či certifikácie, s výnimkou tzv. regulovanej oblasti z hľadiska bezpečnosti a zdravotnej neškodlivosti výrobkov. Takéto riešenie si však vyžaduje prísnejšie posudzovanie zodpovednosti výrobcov za výrobky, ktoré uvádzajú na trh. Návrh zákona o zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobí výrobca uvedením vadného výrobku, ktorý uvádzam, bude tou právnou normou, ktorá upraví túto zodpovednosť. Bude prísnejšia, ako bola doteraz upravená podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

    Podľa doterajšej právnej úpravy bola zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom založená na princípe zavineného porušenia právnej povinnosti. Na uplatnenie zodpovednosti sa teda vyžadovalo, aby boli splnené dve podmienky, že škoda, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti, ktorú výrobcovi ukladal právny predpis, a zároveň bola zavinená, t. j. spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, pričom zavinenie sa predpokladalo, ale ten, kto škodu spôsobil, sa mohol zodpovednosti zbaviť, ak preukázal, že škodu nezavinil.

    Navrhovaná právna úprava je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, tak ako je to napríklad pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov alebo pri zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Pri posudzovaní zodpovednosti výrobcu nebude potrebné preukazovať, či výrobca porušil právny predpis alebo technickú normu, ak bol výrobok vadný. Ani objektívna zodpovednosť výrobcu však nie je absolútna. A v prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone, konkrétne v § 5 ods. 1 písm. a) a e) sa uvádzajú dôvody, kedy sa výrobca zodpovednosti zbaví. Objektívna zodpovednosť výrobcu sa bude vzťahovať iba na tie výrobky, ktoré sú určené na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a ktoré poškodenej osobe na tento účel aj slúžili.

    Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadnými výrobkami, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, sa bude posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy zodpovednosti za škodu. Podľa doterajšej právnej úpravy zodpovednosti za škodu sa budú posudzovať tiež tie prípady, kde škoda nie je vyššia ako 5 000 Sk.

    Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom je úplnou implementáciou smernice Európskej únie číslo 85/374 EHS o zbližovaní zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za výrobok, jej zmeny vykonanej smernicou Európskeho parlamentu.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    som presvedčený, že navrhovaný zákon z hľadiska predmetu a spôsobu právnej úpravy ako lex specialis vhodne precizuje ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, že posilní istotu spotrebiteľov a uľahčí im uplatnenie práva na náhradu v prípadoch, keď im bola škoda spôsobená vadným výrobkom. Preto sa uchádzam o vašu podporu pri prerokúvaní a schvaľovaní tohto vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. A sme pripravení zdôvodniť ho vo výboroch.

    Ďakujem vám za podporu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Hóka ma poprosil ako spoločný spravodajca, aby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode programu, pretože dopracúvajú spoločnú správu výborov. A prosil by som o súhlas, keby pán minister hospodárstva mohol uviesť dovtedy, kým spoločnú správu výborov budeme mať k dispozícii, ďalší bod programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pýtam sa ctenej snemovne, či je s takýmto postupom súhlas.

  • Súhlasné hlasy zo sály.

  • Pán minister, prosím vás, aby ste uviedli vládny návrh zákona, ktorý som spomenul, ktorý budeme prerokúvať ako ďalší bod programu.

    Vládny návrh zákona, panie poslankyne, páni poslanci, ste dostali ako tlač 319 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 319a.

    Prosím, aby teraz z poverenia vlády pán minister Černák uviedol vládny návrh zákona.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Je to zákon, ktorého novelu predkladá vláda. A prečítam vám veľmi podrobne, prečo je potrebné novelizovať zákon o ochrane spotrebiteľa.

    Počas môjho úvodného slova stihnú pripraviť správu aj k jednému, aj k druhému. Takže budem vás relatívne podrobne informovať o zámeroch vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni poslanci,

    zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť 1. 1. 1993. Za jeho šesťapolročné pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa prax ukázala, že táto právna norma je stále živá a podlieha potrebe jej ďalšej a ďalšej úpravy. Jednou z potrieb, ktorá je previazaná aj na Európsku úniu, je potreba zmeny prístupu filozofie zákona v tom zmysle, že občan spotrebiteľ musí na spotrebnom trhu kupovať alebo inak nadobúdať do vlastníctva iba bezpečný výrobok. Táto skutočnosť sa premietla aj v predkladanom návrhu zákona, keď na rozdiel od predchádzajúceho znenia sa vymedzuje definícia bezpečného výrobku v novom ustanovení, teda na rozdiel od predchádzajúceho znenia sa dáva v novom ustanovení v § 6a. Táto skutočnosť bezprostredne nadväzuje aj na zákon, ktorý som uvádzal v predchádzajúcom bode, a to na návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom (tlač 305). Nadväzuje aj na zákon o technických požiadavkách na výrobky, a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa bude prerokúvať ešte na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky tieto tri zákony z pohľadu bezpečného výrobku do seba zapadajú. Skutočnosť, že zákon má charakter zmiešanej právnej normy, a to normy verejnoprávnej s prvkami normy civilnoprávneho predpisu, sa premietla do faktu, že predkladateľ návrhu zákona sa snaží v negatívnom ponímaní definovať dobrý mrav. Vychádza to zo skutočnosti, že na území Slovenska už od roku 1811 v rámci Všeobecného zákonníka občianskeho sa tento pojem používa, hoci doteraz nebol definovaný. Predkladateľ návrhu zákona vychádza zo zmyslu zásady, čo je proti dobrým mravom, nemôže byť nárokované ex bona fide. Pojem dobrého mravu hrá v súkromnoprávnom prostredí, ale aj vo verejnoprávnom prostredí podstatnú úlohu akéhosi barometra spoločenského cítenia.

    Nespochybniteľným a samozrejmým jadrom dobrých mravov sú od pradávna hodnoty, ktoré stmeľujú a udržujú pohromade spoločenstvo ľudí. Ide najmä o zmysel pre povinnosť, prirodzenú úctu k právam a povinnostiam iných, bezpečný prirodzený rešpekt k človeku ako súčasti spoločnosti.

    Z hľadiska myšlienky prirodzeného práva podľa nášho názoru existuje medzi právnym systémom a morálkou veľmi úzky vzťah. Z pohľadu verejnoprávnej normy a normy súkromnoprávnej, i obchodnej, dobré mravy sú východiskom na korekciu neprijateľných, neférových zmluvných ustanovení začlenených do zmlúv na základe nerovného postavenia a vyjednávacích schopností zmluvných strán. Aj napriek existencii zvláštnych zákonov zostáva dobrý mrav účinným nástrojom ochrany ekonomicky slabšej strany pred zneužitím a využitím tohto ekonomického postavenia.

    Vychádzajúc z týchto odpradávna platných tradícií a z tradícií obchodovania, ktoré sa postupne, ale isto vytvárali na území Slovenska v zákonnej forme od roku 1956 prostredníctvom Obchodného zákonníka, boli dobré mravy postavené na tradíciách morálky. Aj v súčasnej dobe, keď amorálnosť je povýšená v obchodných kruhoch na zvyklosť, je potrebné sa s týmto problémom vyrovnať.

    Preto vláda Slovenskej republiky v predkladanom návrhu zákona zákonnou formou vyhlasuje, že všetko, čo je spôsobilé privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržiavaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a všetko to, čo využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody, nebude podliehať pod právnu ochranu a bude považované za konanie v rozpore s dobrým mravom. Na základe takto postavenej negatívnej definície bude možné využiť túto definíciu orgánmi súdov alebo orgánmi miestnej štátnej správy.

    Spotrebiteľ je v našom právnom poriadku chránený nielen zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom, Trestným zákonom, ale aj zákonom o priestupkoch. Využitie definície dobrého mravu sa bude dať preto využiť aj v týchto odvetviach práva, ako aj v obchodnoprávnych a podnikateľských konaniach.

    Predkladaná novela návrhu zákona na základe princípov zjednocovania krajín Európskej únie upravuje aj náležitosti označovania výrobkov vo všeobecnom zmocňovacom ustanovení zapracovanom do § 10 v novom odseku 6.

    Informačné povinnosti pre spotrebiteľa, dámy a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa poskytnú v písomnej forme, budú poskytované v štátnom jazyku, čím sa dosiahne súlad medzi zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o štátnom jazyku. Na túto úpravu legislatívne nadväzuje aj úprava § 24 ods. 4, kde sa do sankcií vkladá aj možnosť uloženia sankcie za porušenie informačných povinností poskytovaných v štátnom jazyku. Táto úprava nadväzuje aj na nedávno schválený a od 1. septembra účinný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorým sa zrušili sankcie upravované pôvodným § 10 zákona číslo 270, a sankcie sú ukladané podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

    Ďalšie legislatívnotechnické úpravy návrhu zákona si vyžiadala reálna prax. Poznatky o tejto praxi sa získali od ôsmich krajských úradov a jedenástich okresných úradov miestnej štátnej správy, ako aj od predstaviteľov Slovenskej obchodnej inšpekcie.

    Problémovým sa javí niekoľko oblastí z hľadiska návrhu, ktorý je pred vami predložený.

    Vážené dámy a páni, s ohľadom na to, že v súčasnej dobe sa okrem iného pracuje aj na zákone o podomovom a zásielkovom predaji a predovšetkým zásielkový predaj sa bude realizovať prostredníctvom takzvaných typových zmlúv, bolo potrebné novelizovať ustanovenia o typových zmluvách. Novo navrhovaným znením § 23a sa prihliada na definíciu dobrého mravu uvedeného v § 6 ods. 3, pričom typové zmluvy vychádzajúce z tejto definície nesmú obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku, alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu.

    Takto definované podmienky, ktoré nesmie obsahovať typová zmluva, sa do nášho právneho poriadku zapracúvajú od roku 1951 prvýkrát, keď do tohto obdobia platil zákon číslo 111/1927 o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalých obchodných praktikách. Toto vymedzenie podmienok typovej zmluvy fakticky zamedzí možnostiam uskutočňovania lavínových obchodov, organizovania a uskutočňovania takzvaných pyramídových hier a pomôže orgánom činným v trestnom konaní pri definovaní skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier s prihliadnutím aj na zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.

    V nadväznosti na potreby praxe a realitu zániku odborných úradov miestnej štátnej správy bolo potrebné vykonať aj legislatívne úpravy v zákone číslo 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa a v zákone číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení živnostenského zákona. V zákone číslo 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa ide o najzávažnejšiu úpravu v tom, že sa vypúšťa § 8 a tento sa systémovo začlenil do § 23 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného § 23 je najpodstatnejšia skutočnosť, že výrobcovia, dovozcovia alebo predávajúci musia na základe nariadenia orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinnosti ustanoveným zákonom, publikovať upozornenia na riziká výrobkov a v prípade ohrozenia života, zdravia alebo majetku spotrebiteľov môžu dozorné orgány zakázať dodávania a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb, nariadiť účinné a bezprostredné stiahnutie výrobkov z obehu, ak je to potrebné, a navrhnúť dokonca aj jeho zničenie na náklady kontrolovanej osoby, ako aj uzavrieť prevádzkareň až do vykonania nápravy.

    Vážené dámy a páni poslanci, v zákone číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení živnostenského zákona bolo potrebné upraviť predovšetkým periodicitu konania príležitostného trhu. Niektoré obce povoľovali konanie príležitostných trhov fakticky neobmedzene a príležitostný trh tak nadobúdal charakter stálych trhovísk, pričom sa obchádzali dôležité ustanovenia o predaji niektorých druhov tovarov len v stánkoch s trvalým stanovišťom a ďalšie ustanovenia zákona.

    Vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky sa predloženým návrhom zákona uchádza o vašu priazeň vo viere, že aj vaším pričinením občan spotrebiteľ na prelome tisícročia sa dostane na úroveň takej právnej ochrany pri poskytovaní služieb a pri predaji výrobkov, aká mu právom prináleží. Prosím vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, by sme sa vrátili k prvému prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým je zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.

    Prosím pána poslanca Lászlóa Hóku, aby podal informáciu o prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výbore a aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý ste dostali ako tlač 305, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 305) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. júla 1999, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že prijatím právnej úpravy v súlade so smernicou 85/374 EHS bude aj do nášho právneho poriadku zavedený inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom ako osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej má výrobca voči poškodenému spotrebiteľovi povinnosť nahradiť škodu aj vtedy, keď medzi nimi nie je zmluvný vzťah.

    Návrh zákona o zodpovednosti výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom prenáša zodpovednosť priamo na výrobcu a súčasne zjednodušuje rozhodovanie o nárokoch poškodených osôb. Takáto koncepcia umožňuje odklon od priameho zasahovania štátnych orgánov do rozhodovania výrobcov o tom, ktoré výrobky vyrobia a ponúknu spotrebiteľom vrátane využívania kontrolných mechanizmov vo výrobnej fáze.

    Koncepcia objektívnej zodpovednosti poskytuje výrobcom liberálnejší prístup na trh výrobkov, ale súčasne na nich prenáša aj rozhodovanie o miere úspechu v konkurenčnom prostredí domáceho a medzinárodného trhu a plní tiež funkciu garancie výroby bezpečných výrobkov, ktoré majú svojimi vlastnosťami slúžiť spotrebiteľovi a nespôsobovať mu pri riadnom užívaní škodu. Myslím si, že navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj obmedzenie nekalej súťaže a motiváciu na zvyšovanie úrovne výroby výrobkov a ich prezentácie. Vytvorí sa aj lepší predpoklad na uplatnenie našich výrobkov na medzinárodnom trhu, i väčšia dôvera k výrobkom, pri ktorých sa uplatňuje zodpovednosť výrobcu za škody spôsobené vadným výrobkom.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem spravodajcovi pánovi poslancovi Hókovi. Prosím, aby zaujal miesto vo svojej poslaneckej lavici, pretože pristúpime k informácii o rokovaní o druhom prerokúvanom návrhu zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Prokopoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania gestorského výboru o tomto vládnom návrhu zákona a aby navrhol návrh na uznesenie, ktoré odporúča gestorský výbor.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 261), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 261) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. júna 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Aj z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti a nič nebráni jeho prerokovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu tohto zákona.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh spravodajcu gestorského výboru k návrhu zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu a o zmene zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona, ktorý uviedol pán minister ako prvý v poradí, a to je zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami. Pán poslanec Prokeš. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov do rozpravy. Pán poslanec Prokeš je jediný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    právny štát znamená predovšetkým, že zákonodarný orgán a vláda rešpektujú zákony. Odtiaľ všetko začína, tam sa aj všetko končí. Jeden zo zákonov, ktoré sme prijali, je aj zákon o štátnom jazyku. A zdá sa, že vláde vôbec neprekáža, keď nám predkladá návrhy zákonov, ktoré porušujú zákon o štátnom jazyku, pretože tam je kodifikovaná spisovná slovenčina, a nie slangová slovenčina. Jazyk slovenský nepozná výraz "vadný". Len ako slangový výraz v zmysle chybný, poškodený. Takže prosím pána ministra, aby bol taký láskavý, aby sa postaral, aby tento zákon, ktorý máme predložený, bol v tomto zmysle, v zmysle slovenského, spisovného slovenského jazyka prepracovaný.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokeš bol jediný prihlásený do rozpravy o vládnom návrhu zákona za škodu spôsobenú vadnými výrobkami. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa teraz, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Pán podpredseda Andel. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán podpredseda Andel, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení sa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zákonov má viacero nedostatkov. Chcel by som v prvom rade vyjadriť svoj zásadný nesúhlas s § 6 tohto zákona, zdroje fondu, takisto s § 10 ods. d) a a článkom II, ktoré navrhujem z novely vynechať.

    Zdôvodnenie: Uvedenými ustanoveniami sa ruší jediný fungujúci a dynamicky sa rozvíjajúci systém podpory exportu, ktorý navyše na princípe solidarity umožňoval výraznejšiu podporu malých a stredných podnikateľov čiastočne z príspevkov veľkých exportérov a dosiahnuť významnú reštrukturalizáciu exportného portfólia. Fond na podporu zahraničného obchodu je novým typom organizácie. Vyplýva to z faktu, že zodpovedá princípu verejno-súkromného partnerstva a spôsobu financovania. V jednej organizácii sa spojili sily vládnej moci, ako aj súkromného podnikateľského sektora, aby podporili konkurencieschopnosť našich výrobkov na zahraničných trhoch, export slovenských výrobkov a propagáciu slovenského hospodárstva v zahraničí.

    To nie je ľahká úloha. Preto je prirodzené, že sa len postupne kryštalizujú jeho nástroje a sústavne narastá vplyv. Fondu si vytýkané viaceré nedostatky, a to hlavne z pozície Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pána Černáka. Je to tak preto, že fond svojimi aktivitami obnažil viaceré nedostatky v efektívnosti práce obchodno-ekonomických oddelení a v spôsobe zabezpečovania a úrovne ich materiálneho vybavenia a financovania. Fond za svoj krátky čas vybudoval mimoriadne progresívny informačný systém, možno povedať, svetovej úrovne, sieť delegatúr, a to na personálnej a materiálnej úrovni, ako aj vyburcoval zamestnávateľov ku koordinovanej podpore vývozu. Takéto výsledky dosiahli v minulosti podobné inštitúcie vo vyspelých ekonomikách za výrazne dlhší čas a s vyšším podielom štátnej finančnej podpory. Pritom takáto podpora trvala v európskych krajinách 8 až 12 rokov.

    Dámy a páni, navrhujem, aby sa spôsob financovania Fondu na podporu zahraničného obchodu zachoval s tým, že príspevok štátu by sa každoročne dohodol s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby činnosť fondu bola harmonizovaná s jeho politikou podpory exportu.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Andel bol posledný alebo aj jediný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona na podporu zahraničného obchodu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím rozpravu o poslednom z bloku prerokúvaných návrhov zákonov, prosím pána poslanca Prokopoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

    v gestorskom výbore a aby predniesol návrh na uznesenie a odporúčanie ako Národná rada má postupovať pri prerokúvaní tohto bodu programu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 319), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 319) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. augusta 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Aj z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona spĺňa potrebné náležitosti a nič nebráni jeho prerokovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko gestorského výboru, ktoré predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Prokopovič.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Teraz by som požiadal spoločného spravodajcu pána poslanca Hóku, ktorý je spoločným spravodajcom k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vrátime sa k prerokúvaniu tohto bodu programu a hlasovaniu o jednotlivých návrhoch na uznesenie.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra Černáka, či sa chce k rozprave vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Tak ako som naraz uviedol všetky tri zákony a postupne sa otvárala rozprava, myslím, že by som sa mohol veľmi telegraficky vyjadriť naraz ku všetkým trom.

    Pripomienka pána Prokeša je zaujímavá a aj moji kolegovia ju konzultovali s jazykovedným ústavom a budeme ešte raz konzultovať. "Vada" a "vadný" sú slovenské slová. Výrobok, ktorý je zlý, je zlý. Ten jednoducho nefunguje. Výrobok, ktorý je poškodený, javí známky poškodenia. Ale výrobok, ktorý má nejakú vadu, aj po slovensky je vadný. Ale opätovne to ešte raz prekonzultujeme, pretože najmä názvy zákonov automaticky podliehajú korekcii a diskusii s jazykovedným ústavom a s príslušnými inštitúciami.

    Pán kolega, resp. pán podpredseda Andel urobil stručnú analýzu a jeden návrh.

  • Pán minister, prepáčte, musím vás však prerušiť, pretože nehlasovali sme o zlúčení rozpravy k týmto prerokúvaným bodom programu, preto pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona budete sa môcť vyjadriť aj k vystúpeniu pána podpredsedu Andela.

    Teraz by som chcel poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Budeme hlasovať jednotlivo o všetkých troch doteraz prerokúvaných vládnych návrhoch zákona, ktoré odôvodnil minister hospodárstva pán Černák. Prosím, dostavte sa na hlasovanie.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Hóku, aby uvádzal jednotlivé návrhy na uznesenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona nasledujúce uznesenie v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča hlasovať najskôr o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prednesenom návrhu uznesenia a o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zároveň mi dovoľte, aby som predniesol návrh na pridelenie zákona do výborov a lehotu na prerokúvanie zákona vo výboroch.

    Na základe rozhodnutia číslo 309 predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 21. júla 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom (tlač 305) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. A určiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999.

  • Počuli ste návrh.

    Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhov na uznesenie.

    Teraz prosím pána poslanca Prokopoviča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Prokopovič, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • V rozprave vystúpil pán podpredseda Andel, ktorý urobil jeden návrh a stručnú analýzu. Pri tej stručnej analýze kritiku fondu videl v tom, že je tam možná povedzme závisť a súťaživosť, že delegáti fondu sú technicky, materiálne lepšie vybavení, to znamená, že majú lepšiu kanceláriu, lepšie auto a povedzme počítačové vybavenie. Problém nie je v tom. Táto sieť bola od začiatku budovaná ako duálna sieť štátnej sieti. Ja osobne si myslím, že aj po prijatí takejto novely zákona, ako je navrhnutá, budeme musieť efektívne racionalizovať sieť delegátov. Poviem konkrétne príklady. Ak delegát, štátny "obchoďák" je vo Varšave, tak nech je delegát fondu v Poznani alebo inom priemyselnom centre. Ďalšia veľká krajina, povedzme India. Ak obchodný delegát je v Dillí, tak nech je delegát fondu v Bombeji, aby to bolo lepšie územne pokryté, aby sa vzájomne dopĺňali, aby si informácie vymieňali. Aj tak vytvorenie delegátskej siete bolo vtedy východisko z núdze a vzhľadom na to, že nebol dostatok prostriedkov v štátnom rozpočte, riešilo sa to nepriamo, ale znovu na úkor daní, znovu parafiškálom, znovu dodatkovými odvodmi.

    Budeme vo výboroch veľmi pozorne diskutovať, a ak prejde vo výboroch návrh, aby štát dobrovoľne prispieval dohodnutou výškou, je to prijateľné riešenie, ale je potrebné najprv si vo výboroch veľmi podrobne rozdiskutovať účel fondu, pôsobenie a potom nájsť také riešenie, ktoré je najvýhodnejšie z hľadiska spotrebiteľa, teda podnikateľskej sféry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na uznesenie, ktoré ho splnomocnil predniesť v Národnej rade gestorský výbor.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie:

    "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada odporúča prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. júna 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 261), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999.

  • Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

    Tým sme odhlasovali všetky uznesenia k prerokúvanému bodu programu.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    K tomuto bodu programu nebola rozprava. Preto, pán minister, nemáte sa k čomu vyjadrovať.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli hlasovania.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie:

    "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 319), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktoré predložil spoločný spravodajca z poverenia gestorského výboru o návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je

    vládny návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Chcem pripomenúť, že Národná rada na svojej 17. schôdzi odsúhlasila, aby tento vládny návrh zákona bol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 284 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 284a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister hospodárstva Ľudovít Černák.

    Prosím pána ministra, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nutnosť vypracovania novej právnej úpravy v oblasti skúšobníctva a posudzovania zhody výrobkov vyplýva z požiadaviek Komisie Európskej únie vyžadovaných v rámci implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do národnej legislatívy Slovenskej republiky najneskôr do konca roku 2002.

    Prijatím tohto zákona sa zabezpečí predpisová základňa nevyhnutná na uplatňovanie princípov voľného obchodovania medzi Slovenskou republikou, Európskou úniou a štátmi Európskeho združenia voľného obchodu, čo je jedným zo základných predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie. Zákon je potrebné prijať do termínu opätovného hodnotenia stavu pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii tak, aby jeho prijatie mohlo byť pozitívne zhodnotené v nasledujúcej pravidelnej správe komisie, ak má táto správa naplniť naše očakávania a odporučiť preradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny kandidátskych štátov. Nevyhnutnosť prijatia tohto zákona bola vyjadrená nielen na ostatnom asociačnom výbore, ale opätovne deklarovaná aj zástupcami komisie na bilaterálnom skríningu pracovnej skupiny 1 Voľný pohyb tovaru.

    Význam navrhovaného zákona treba zároveň vidieť v tom, že nový právny predpis je v súlade s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a bude pôsobiť preventívne v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie alebo majetok, ale tiež životné prostredie. Zákon vytvorí slovenským exportérom podmienky na úspešný vývoz do štátov Európskej únie, Európskeho združenia strednej a východnej Európy a v rámci Svetovej obchodnej organizácie aj do celého sveta. Spracovaný návrh zákona obsahuje systém posudzovania zhody vlastností výrobkov s predpísanými požiadavkami, jeho mechanizmy a vytvára predpoklady na splnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky ku koncepcii štátnej politiky pre oblasť technickej normalizácie, metrológie, autorizácie, akreditácie, certifikácie a skúšobníctva, podľa ktorého treba zabezpečiť samofinancovanie činností v týchto oblastiach.

    Navrhovaný zákon nahradí doterajší zákon číslo 142/1991 Zb. o československých technických normách v znení neskorších predpisov a zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov. Náhrada spočíva v akceptovaní princípov, ktoré platia v štátoch Európskej únie a ktoré sa pripravujú alebo už boli realizované aj v obdobných transformujúcich sa štátoch.

    Zákon spolu s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú v súčasnosti v Národnej rade Slovenskej republiky na prerokúvaní vrátane zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom a novely zákona o ochrane spotrebiteľa spolu s využitím súčasnej štruktúry vytvorenej na zabezpečenie činnosti národného normalizačného orgánu a výkonom štátneho skúšobníctva, majú za cieľ vytvoriť taký legislatívny rámec, ktorý zvýši úroveň právom chránených záujmov občanov a štátu.

    V rámci prerokúvania vo výboroch v Národnej rade Slovenskej republiky najviac rezonovala otázka prechodu od súčasného stavu na nový princíp, na nový prístup. V prílohe návrhu zákona je priložených 5 návrhov nariadení vlády, ktoré spoločne s § 12 tohto zákona zabezpečia plynulý prechod na nový prístup. Ak bude zákon účinný od 1. januára 2000, bude možné postupne prijímať nariadenia vlády, ktoré budú uvoľňovať jednotlivé skupiny určených výrobkov, a tiež v rámci nariadenia vlády je možné ponechať pominúť certifikáciu do obdobia, keď bude občan a spoločnosť pripravená na prechod až po vstup Slovenskej republiky do Európskej únie alebo po prístupe k Protokolu o európskom posudzovaní zhody k Európskej dohode o pridružení. Preto vás prosím o nemenenie účinnosti zákona a o podporu vládneho návrhu zákona. Mechanizmy obsiahnuté v § 12 a v prílohe zákona sú dostatočné. Dámy a páni, prosím vás o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi Ľudovítovi Černákovi za odôvodnenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Hókovi a prosím ho, aby informoval snemovňu o prerokúvaní tohto návrhu zákona v gestorskom výbore a aby informoval Národnú radu o stanovisku, ktoré zaujal tento výbor k prerokúvanému bodu programu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výboru, aby som predniesol spoločnú správu výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Návrh ste dostali v tlači číslo 284, spoločná správa je pod číslom 284a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 373 zo 7. júla 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 134 zo dňa 2. septembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 31. augusta 1999 a uznesením číslo 132 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 24. augusta 1999 a uznesením číslo 171 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 24. augusta 1999 a uznesením číslo 60 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 30. augusta 1999 a uznesením číslo 62 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona 26. augusta 1999 a uznesením číslo 59 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval vládny návrh zákona 30. augusta 1999 a uznesením číslo 9 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť aj s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 7. septembra 1999 a uznesením číslo 124 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v bode III tejto správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Obsahujú ich body 1 až 28 spoločnej správy gestorského výboru a gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Zároveň gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po rozprave ihneď pristúpiť k tretiemu čítaniu, lebo predložený návrh je prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 nepoužijú.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Súčasne gestorský výbor svojím rozhodnutím číslo 134 zo 7. septembra 1999 spoločne rozhodol a určil spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Vážený predsedajúci, žiadam vás, aby ste uviedli teraz rozpravu k tým návrhom, ktoré som predniesol.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási k prerokúvanému bodu programu niekto ústne. Dvaja páni poslanci. Takže v poradí pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Vyhlasujem skončenie možnosti prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    Pán poslanec Mesiarik vystúpi v rozprave ako prvý.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    pán minister,

    chcel by som predovšetkým oceniť návrh, ktorý vláda predložila a už v druhom čítaní sa ním zaoberáme, pretože skutočne treba povedať, ak ho schválime, dostaneme sa o kus ďalej. Vyrovnáme sa s krajinami Európskej únie v takej významnej oblasti, ako je táto oblasť.

    Mám jedno malé odporúčanie. V § 30 v ods. 1 a ods. 7 - v týchto odsekoch je odvolávka číslo 12. Odporúčam, aby sa v tejto odvolávke číslo 12 pod čiarou doplnil tento text: "Zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. a zákon číslo 103/1998 Z. z." Chcem to odôvodniť tým, že toto doplnenie jednoznačne dá odpoveď podľa článku II vládneho návrhu, podľa ktorého aj orgány podľa zákona 174/1968 v znení neskorších predpisov sú orgány dohľadu oprávnené ukladať ochranné opatrenia (§ 31) a pokuty (§ 32). Činnosti, ktoré vykonávajú dozorné orgány rezortu Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky, inšpektoráty bezpečnosti práce a samotný Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky sa môžu končiť pokutou alebo iným rozhodnutím. To všetko je platné. Týmto však, ak by sme doplnili tento odkaz o moje odporúčanie, jednoznačne bude stanovené, že aj tieto veci sa vzťahujú na tento zákon. Zdôrazňujem, ide o bezpečnosť práce, o to viac by bolo potrebné tento odkaz dolu pod tú čiaru zahrnúť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zólyomi, nech sa páči, ako druhý v poradí prihlásený do rozpravy.

  • Pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    ctený snem, Národná rada Slovenskej republiky rokuje o veľmi dôležitej, musíme konštatovať, aj o veľmi zložitej právnej norme, ktorá svojimi ustanoveniami zasahuje do viacerých oblastí, resp. rezortov nášho exekutívneho systému. Rokuje sa o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody, ktorý je novým právnym predpisom v oblasti skúšobníctva, posudzovania zhody výrobkov s technickými požiadavkami na výrobky a technickej normalizácie. Z toho vyplýva, že rieši otázky a ustanovuje pravidlá v takých dôležitých oblastiach, ako je akreditácia, presnejšie akreditačná činnosť, autorizácia a posudzovanie zhody určených výrobkov. Ďalej v oblasti normalizácie a skúšobníctva a v neposlednom rade v oblasti dohľadu na určené výrobky, ktoré sú uvedené na trh.

    Tento nový zákon je veľmi potrebný hlavne preto, lebo za uplynulých takmer 10 rokov sa vytvárajú a budujú u nás nové ekonomické podmienky na princípoch trhového mechanizmu, z čoho vyplýva aj nevyhnutnosť právnej úpravy zásad a podmienok, v zmysle ktorých sa môžu uvádzať výrobky na trh. Za týchto nových podmienok treba presne definovať spôsoby, ako ochraňovať nielen trh na Slovensku, ale aj spotrebiteľa a výrobcu. Paralelne sa musia určiť aj povinnosti výrobcov, dovozcov a distribútorov výrobkov takými novými predpismi, ktoré sú kompatibilné s normami platnými v členských štátoch Európskej únie. Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah, je samozrejmé, že je načase zrušiť doteraz platné zákony, ktoré sú už zastarané a nevyhovujú novým ekonomickým a technickým podmienkam. To znamená, že zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve a zákon číslo 142/1991 Zb. o československých technických normách. Tieto právne predpisy ešte zodpovedajú centrálne riadenej ekonomike bývalého režimu.

    Chcem zdôrazniť, že tento nový zákon je potrebný nezávisle od tých požiadaviek, ktoré vyplývajú z jednoznačných integračných snáh Slovenskej republiky do európskeho politického a hospodárskeho spoločenstva, čiže do Európskej únie. K tomu treba akceptovať predpoklady a naplniť očakávanie Európskej únie, presnejšie Európskej komisie. A to je druhá stránka nevyhnutnosti prijatia predloženého zákona, ktorý musí byť v súlade s už aplikovanými právnymi predpismi Európskej únie v tejto danej oblasti.

    Chcem podčiarknuť, že v rámci implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do právneho systému Slovenskej republiky je nevyhnutné prijať predloženú právnu normu. Prijatím zákona, ktorý je novou právnou úpravou v oblasti skúšobníctva a posudzovania zhody výrobkov, sa má zabezpečiť legislatívno-právny základ na realizáciu zásad voľného obchodu medzi Slovenskou republikou a členskými krajinami Európskej únie, resp. krajinami voľného obchodu. Som presvedčený, že odsúhlasením zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody Národnou radou Slovenskej republiky do jesenného hodnotenia pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii sa docieli, že Európska komisia bude tento skutok pozitívne hodnotiť, čo bude jedným z dôležitých parametrov, aby helsinský samit odporučil začatia konkrétnych integračných rozhovorov so Slovenskou republikou medzi kandidátskymi krajinami prvej skupiny.

    Je veľmi dôležité, aby Slovenská republika zbližovala svoj právny poriadok s právnym systémom krajín Európskej únie aj v tejto oblasti. Z doterajších skúseností už vieme, že rýchlosť zbližovania a plné prijímanie je individuálne a každá krajina vrátane krajín Európskej únie postupne prijímala globálnu koncepciu a modulárny systém v oblasti technických požiadaviek na výrobky a posudzovaní zhody.

    Prijatie nového zákona je takou veľkou zmenou právneho poriadku v oblasti uvádzania výrobkov na trh, že je potrebné naplňovať určité prechodné obdobie, aby sa mohli všetci zainteresovaní prispôsobiť k zmeneným podmienkam. Prechodné obdobie bolo aj v krajinách Európskej únie a obyčajne trvalo niekoľko rokov. Zákon predstavuje veľmi náročnú koncepciu a vyžaduje z odbornej stránky pripraveného dovozcu a výrobcu, resp. z právnej stránky pripravenosť spotrebiteľa. Zavedenie nových právnych predpisov vyžaduje v oblasti kontroly na trhu vybudovanie orgánov dozoru na trhu v súlade so systémom zhodným v krajinách Európskej únie. Ak by došlo k plnému otvoreniu trhu, to by malo za následok, že sa na trh dostanú bez kontroly výrobky nekvalitné a nebezpečné, čo si v konečnom dôsledku odnesú spotrebitelia.

    Vážené poslankyne, poslanci, predložený zákon ráta s určitým prechodným obdobím, počas ktorého pri platnosti zákona pomocou ustanovení predloženého zákona vyplývajúcich z vládnych nariadení sa bude riešiť prechod v jednotlivých oblastiach na nové podmienky tak, aby v zmysle požiadaviek komisie Európskej únie sa implementácia európskej legislatívy do právneho poriadku Slovenskej republiky zavŕšila najneskôr do konca roku 2002. Za tri roky sa musí postaviť na nohy celá konštrukcia a mechanizmus, ktorý je zahrnutý v predloženom návrhu zákona. V prechodnom období sa nemá plne otvárať trh, ale za účinnosti sérií vládnych nariadení len postupne, a to do 31. decembra 2002.

    Nariadeniami vlády sa postupne majú realizovať prechody a zmeny technických požiadaviek na rôzne skupiny výrobkov. Priložené návrhy nariadení vlády Slovenskej republiky zatiaľ zahrňujú podrobnosti technických požiadaviek v štyroch presne určených skupinách výrobkov. Piata oblasť je vlastne tzv. zberný kôš pre ostatné, resp. iné určené výrobky.

    Podľa môjho názoru musíme byť pripravení aj na to, že aspoň do roku 2002 postupne bude treba aj doplniť a modifikovať uvedené a v budúcnosti prijaté právne predpisy. Budúce tri roky postupne ukážu, čo všetko treba zmeniť. Európska únia má momentálne 48 smerníc, ktoré sa postupne upravujú a zlepšujú.

    Ako doplnenie tejto úvahy by som chcel podotknúť, že v susedných krajinách, napríklad v Maďarsku a v Českej republike, podobný zákon už bol prijatý a to v súlade s požiadavkami Európskej únie. Súčasne v prechodnom období sú direktívy Európskej únie zavádzané postupne.

    Vážená Národná rada, intenzívne sa diskutuje o tom, kedy by mal zákon nadobudnúť účinnosť. 1. októbra 1999 alebo neskoršie 31. decembra 2002, ktorý termín sa zhoduje s požiadavkami Európskej komisie na dokončenie implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do legislatívno-právneho systému Slovenskej republiky. Ak by sa uvažovalo o prechodnom období bez účinnosti predloženého návrhu zákona, tak by sa vládne nariadenia ťažko mohli realizovať, lebo by sme sa mali riadiť v zmysle doteraz platných zákonov, to znamená zákonom číslo 30/1968 Zb. a zákonom 142/1991 Zb., ktoré sú zastarané a nevyhovujú súčasným podmienkam trhového hospodárstva.

    Podporujem v spoločnej správe uvedený návrh na termín nadobudnutia účinnosti zákona, a to od 1. januára 2000. Okrem predchádzajúcich argumentov aj nasledujúce úvahy ma viedli k tomuto presvedčeniu, aby v prechodnom období bolo vytvorené právne povedomie výrobcov, dovozcov a distribútorov. Je nevyhnutné, aby súčasne platil aj zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorého prvé čítanie sme absolvovali, a taktiež novela zákona o ochrane spotrebiteľa. Prerokovaný návrh zákona a uvedené dva zákony totiž tvoria organický celok, navzájom sú prepojené a navzájom sa podmieňujú. Zo súčasného stavu vyplýva, že je veľká pravdepodobnosť, aby spomínané dve právne normy boli prijaté Národnou radou Slovenskej republiky ešte do konca tohto roku a nadobudli účinnosť 1. januára 2000.

    Vážená Národná rada, predložený návrh zákona sa pripravuje päť rokov. Bol riadne pripravený, dokonca paragrafované znenie zákona predchádzal aj návrh zásad zákona ešte v zmysle predchádzajúceho rokovacieho poriadku. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky spracoval danú obšírnu oblasť na vysokej odbornej úrovni. Pritom bolo treba akceptovať a rozpracovať množstvo pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania a z niekoľkých rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a taktiež sériu pripomienok a doplnení Európskej komisie. Predstavitelia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, resp. odborníci a experti z uvedených oblastí si uvedomujú, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona čaká na nich veľmi zložitá a zodpovedná systematická práca. Totiž súčasná situácia na trhu u nás nie je jednoduchá. Výrobcovia v 60 % výrobkov na vnútornom trhu sú neznámi alebo veľmi ťažko identifikovateľní. Sú to subjekty mimo krajín Európskej únie, dovoz realizujú dovozcovia alebo díleri, ktorí obvykle nie sú autorizovaní zástupcovia výrobcu, a preto je ťažko uznávať posúdenie o zhode či vyhlásenie o zhode od takýchto subjektov z dôvodu, že nespĺňajú potrebnú odbornú a technickú spôsobilosť. Ďalej medzi spotrebiteľskou verejnosťou v Slovenskej republike chýba povedomie, aby pri kúpe výrobku požadovali od predávajúceho dôkazy o tom, že výrobok je bezpečný a kvalitný, napríklad značka zhody, certifikát a podobne. Nie je vylúčené, že prijatie legislatívy a postupné presadzovanie požiadaviek Európskej únie na určité obdobie vytvorí nevyvážený stav, to znamená na jednej strane požiadavku na postupné plné uvádzanie C značky v prechodnom období, keď ešte Slovenská republika nie je plným členom Európskej únie. Na druhej strane skúšobné a certifikačné orgány Slovenskej republiky C značku vydávať nebudú môcť, pokiaľ Slovensko nebude členom Európskej únie.

    To som vymenoval len niektoré problémy a ťažkosti, ktoré budeme musieť prekonať v prechodnom období s predloženým návrhom zákona a následne veľmi racionálnym a dôsledným uplatňovaním vládnych nariadení.

    Vážená Národná rada, v záverečnej časti môjho vystúpenia by som vás chcel požiadať, aby ste podporili doplňujúce a pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť. Avšak mám jeden problém a súčasne musím vás upozorniť na chyby a nedostatky, ktoré sa dostali do niektorých pozmeňujúcich návrhov spoločnej správy. Podotýkam, že vo výbore pre európsku integráciu boli odsúhlasené v bodoch číslo 7, 22 a 23 texty iného znenia, ako sú uvedené v spoločnej správe. Som prekvapený, že gestorský výbor neakceptoval presné znenia návrhov z výboru pre európsku integráciu. Preto predkladám ctenej snemovni vo výbore pre európsku integráciu odsúhlasený pozmeňujúci návrh, tieto úpravy. Takže v zmysle uznesenia výboru pre európsku integráciu navrhujem nové texty v bodoch 7, 22 a 23, a to.

    Po prvé, navrhujem zmeniť text bodu číslo 7 takto...

  • Áno, § 8. V § 8 ods. 2 a 3 upraviť na znenie:

    "2) Úrad ako oznamovacie miesto zabezpečuje

    a) informovanie o návrhoch technických predpisov, slovenských technických noriem a postupov posudzovania zhody do zahraničia,

    b) informovanie o autorizovaných osobách,

    c) informovanie o obdobných návrhoch zahraničných technických predpisov uverejnením vo Vestníku.

    (3) Úrad oznamuje orgánom Európskych spoločenstiev v rozsahu ustanovenom medzinárodnými zmluvami

    a) stanoviská o tom, že v Slovenskej republike bolo preukázateľne zistené, že harmonizovaná európska norma nespĺňa základné požiadavky uvedené v technických predpisoch vydaných orgánmi Európskych spoločenstiev, prípadné iné skutočnosti týkajúce sa technických noriem,

    b) autorizované osoby poverené na plnenie úloh notifikovaných orgánov pôsobiacich v rámci Európskej únie,

    c) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia pri určených výrobkoch vrátane tých výrobkov, ktoré majú pôvod v štátoch, s ktorými je uzatvorená príslušná medzinárodná zmluva."

    Po druhé, upraviť znenie bodu 22 takto: V § 19 odsek 4 upraviť na znenie: "Veľkosť a spôsob umiestnenia slovenskej značky zhody určeného výrobku musia byť zvolené tak, aby značka nebola prekrývaná ani nemohla byť spochybňovaná iným označením výrobku tak, aby nemohlo dôjsť k zámene iného označenia za slovenskú značku zhody ani k uvedeniu do omylu."

    Po tretie, upraviť text bodu 23 takto: V § 20 ods. 1 druhú vetu doplniť textom znenia: "Ak sa zaviaže plniť podmienky jeho používania." Čiže to je malá úprava textu.

    Toto je znenie uznesenia výboru pre európsku integráciu, a preto prosím, aby to ctený snem akceptoval. Môžem povedať, že tieto texty sú presnejšie ako tie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a tieto upravené texty boli veľmi dôkladne prerokované aj s predstaviteľmi Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.

    Vážená Národná rada, ešte na záver: Máme pred sebou veľmi dôležitý návrh zákona, ktorý má zabezpečiť a urýchliť nielen náš prechod na trhové hospodárstvo, ale aj pripojenie sa Slovenskej republiky k politickej a ekonomickej štruktúre Európskej únie. Prosím vás, aby ste podporili uvedené pozmeňujúce návrhy, a som presvedčený, že váš kladný postoj k predloženému návrhu zákona umožní, aby táto právna norma nadobudla účinnosť od začiatku budúceho roku.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec, mám tomu rozumieť tak, že ak navrhujete zmeny dotknutých ustanovení navrhovaného zákona, že navrhujete zároveň aj vyňať na samostatné hlasovanie body 7, 22 a 23 spoločnej správy? Pretože pán spoločný spravodajca navrhol hlasovať spoločne o všetkých bodoch spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za upozornenie.

    Áno, iné riešenie asi nebude, lebo prakticky v týchto bodoch sú teraz predložené dva návrhy: návrh z výboru pre európsku integráciu a ten návrh, ktorý je v spoločnej správe. Tak skutočne prosím vyňať na osobitné hlasovanie tieto tri body, takže paralelne mám hneď teraz aj ďalší návrh.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za prednesenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bol posledný prihlásený rečník do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy poslankyne a páni poslanci,

    to, že v spoločnej správe je množstvo bodov a prakticky všetky odporúča gestorský výbor odsúhlasiť, znamená, že tuho pracovali a vybrúsili znenie do posledného slovíčka. Pripomienku, ktorú dal pán poslanec Mesiarik, považujem za odôvodnenú a dokonca si myslím, že netreba ani o nej hlasovať, pretože nemení text zákona, nie je to pozmeňujúca pripomienka, ale v odvolávke pod čiarou, ktorá začína slovami "napríklad", žiada ešte kvôli spresneniu vymenovať ďalšie dve právne normy. Myslím si, že je to vec legislatívnotechnická, a odporúčam, aby potom v čistopise legislatívci akceptovali návrh pána Mesiarika tým, že je to slovo "napríklad", bude to jasnejšie, že sa to týka aj týchto právnych noriem a nemusí Národná rada o tom hlasovať, pretože inak by muselo byť 15 podpisov poslancov. Je to vec legislatívnotechnická.

    Ja si dokonca myslím a bol by som rád, keby ma najmä právnici a ústavní právnici počúvali, že aj pripomienky pána Duku-Zólyomiho sú svojím spôsobom riešené. Keď výbor pre integráciu uznesením prijal nejaký text a ten text sa nezjavil v spoločnej správe, bolo by potom potrebné zrejme normálnym štandardným mechanizmom meniť príslušné ustanovenia. Ale ak si vysvetľujeme, že úrad ako oznamovacie miesto zabezpečuje dve činnosti a potom mu vyplýva z ods. 3, že úrad oznamuje orgánom Európskych spoločenstiev ďalšie činnosti medzi iným aj autorizované osoby, ja si myslím, že implicitne vyplýva z toho, že musí viesť aj evidenciu o tých osobách, aby ju mohol Európskym spoločenstvám oznamovať. Takže pripomienku pána Duku-Zólyomiho k bodu číslo 7 by som neodporúčal meniť, možnože by to bolo presnejšie, ale z ods. 2 a ods. 3 jednoznačne vyplýva, že úrad ako oznamovacie miesto ak má oznamovať Európskym spoločenstvám autorizované osoby poverené na plnenie úloh notifikovaných orgánov, vyplýva to, že musí mať o nich aj nejakú evidenciu. Takže bez toho, že by to bolo uvedené, v slove "zabezpečuje" je to obsiahnuté.

    Osobne si myslím, že tie ďalšie dve úpravy v bode 22 a 23 sú skôr jazykovo-technického charakteru. V bode 22 odporúča zmeniť jednotné číslo na množné a veľkosť a spôsob umiestnenia slovenskej značky musí byť zvolená tak, takže tam je veľkosť a spôsob. Či sa to množné číslo vzťahuje na tieto dve slová alebo na značku, osobne si myslím, že musí byť zvolená, tak je presnejšie. A zmeniť to do množného čísla by nebolo asi potrebné.

    Z pohľadu zmeny na plnenie podmienok alebo plniť podmienky, myslím si, že je to právne rovnako silné. A aj tá dikcia, ktorá je v bode 23, zaviaže sa na plnenie podmienok, je právne taká istá, ako keď zaviaže plniť podmienky. Takže môj názor, pán spoločný spravodajca, je, že keď sa odhlasujú všetky návrhy, tak ako sú v spoločnej správe, ako ich gestorský výbor odporúča schváliť, kvalita zákona bude dostatočná.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom vládnom návrhu zákona.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave, ktorá odznela. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prosím preto, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov, a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania, tak ako sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, s tým, že pán poslanec Zólyomi navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body 7, 22 a 23 spoločnej správy. Vy ste odporúčali, aby sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy naraz. Musíme rešpektovať procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Preto uvádzajte hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, upokojte sa, páni poslanci. Prosím o pozornosť, budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako to bolo prenesené v spoločnej správe, s tým, že body 1 až 29 gestorský výbor odporúča schváliť.

  • S tým, že vynímame na samostatné hlasovanie body...

  • Áno. Na návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho, aby sme body 7, 22 a 23 vybrali na osobitné hlasovanie s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol on.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili body 1 až 6, 8 až 21 a 24 až 29 spoločnej správy výborov.

    Uvádzajte ďalšie hlasovania, pán spoločný spravodajca.

  • Z rozpravy vyšiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho, ktorý žiada v bode 7 spoločnej správy zmeniť v odseku 2...

  • Nemusíte, pán spoločný spravodajca, uvádzať text tohto pozmeňujúceho návrhu. Najskôr musíme hlasovať o prijatí, respektíve neprijatí bodov 7, 22 a 23 spoločnej správy.

  • Čiže budeme hlasovať o tom, či prijímame osobitné hlasovanie o bodoch 7, 22, 23 spoločnej správy.

  • Takže budeme teraz hlasovať. Pán spoločný spravodajca, pokiaľ som dobre rozumel - prosím, aby ste trošku hlasnejšie hovorili do mikrofónu -, môžeme spoločne hlasovať o všetkých troch bodoch zo spoločnej správy, ktoré žiadal pán Árpád Duka-Zólyomi vyňať na samostatné hlasovanie. Áno?

  • Pán spoločný spravodajca odporúča, aby sme hlasovali o všetkých troch bodoch, teda 7, 22 a 23 spoločnej správy, spoločne.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že body 7, 22 a 23 spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, aby sme tak, ako boli v poradí podané pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Zólyomi, hlasovali spoločne o všetkých troch podaných pozmeňujúcich návrhoch.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Teraz pristúpime k bodu číslo 7. To znamená v § 8 ods. 2 a 3, tam došlo k zmene. V odseku 2 žiada pán poslanec doplniť bod informovanie o autorizovaných osobách.

  • Nemusíte to prednášať. Máme k dispozícii predložené návrhy. Odporúčam, aby sme hlasovali o všetkých troch podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Zólyomiho.

  • Ak s tým pán poslanec súhlasí.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predložených návrhoch.

  • Čiže o predložených návrhoch pána poslanca Duku-Zólyomiho budeme hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Zólyomiho sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže predložený návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte predložený ako tlač číslo 284.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Chcem pripomenúť, že v rámci tretieho čítania je možné v rozprave podávať iba návrhy na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, ktoré smerujú k odstráneniu prípadných nedostatkov v predloženom návrhu.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal písomné žiadosti do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem navrhovateľovi pánovi ministrovi Černákovi, pánovi spoločnému spravodajcovi Hókovi za spoluprácu pri prerokúvaní vládnych návrhov zákonov.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Skôr ako pristúpime k prerokúvaniu tohto bodu programu, mal by som jeden návrh na spôsob prerokúvania ekonomických zákonov, ktoré predkladá pani ministerka financií. Odporúčam, ak Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie o predložených návrhoch zákonov, ktoré budeme prerokúvať, odporúčam, aby sme hlasovanie o jednotlivých návrhoch, ktoré uvedie pani ministerka financií, vykonali naraz po rozprave, ktorá bude k týmto návrhom zákonov. Predpokladám, že by sme sa mohli dohodnúť na hlasovaní o 18.00 hodine. Je súhlas snemovne s takýmto postupom?

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pozornosť. Pani ministerka financií uvedie v poradí prvý zo série ňou predkladaných vládnych návrhov, ktorý je

    vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 307. Súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Nech sa páči, pani ministerka, prosím o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

    Dovoľte mi, aby som na úvod povedala, že neberte to, prosím, ako nadužívanie vašej trpezlivosti alebo dobrej vôle pristupovať k skrátenému legislatívnemu konaniu. Veľmi rada by som zdôvodnila, prečo sme v tomto prípade prišli s návrhom, aby sa návrh novely zákona o bankách prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, opierajúc sa o § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Aby som mohla zdôvodniť tento návrh, je potrebné aspoň stručne vedieť, čo je obsahom návrhu novely zákona. A zároveň si asi treba povedať, že tento návrh novely zákona skutočne mal prísť nie v roku 1999, ale v mnohých častiach v roku 1997, určite najneskôr v roku 1998. Vtedy však nebol predložený na prerokovanie a je predložený dnes novou vládnou koalíciou.

    Čo tento zákon rieši a prečo je dôležitý, aby sme ho prijali tak, aby účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia? Predovšetkým je to zákon, ktorý má vytvoriť jednu z podmienok na rozbehnutie veľmi dôležitého projektu, projektu reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila nedávno na svojom zasadnutí. Možno netreba v tejto chvíli zdôrazňovať, ako je nevyhnutné, aby sa tento projekt skutočne začal realizovať čím skôr. Sú do neho zapojené najvýznamnejšie slovenské finančné inštitúcie, ako je Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka. Obidve sú pomerne dosť v zložitom stave, v dosť kritickej situácii a je nevyhnutné, aby tento projekt sa začal realizovať okamžite.

    Novela zákona vytvára predpoklady na posilnenie bankového dohľadu. Myslím si, že všetkým je nám známe, že nedostatočné kompetencie bankového dohľadu sa podieľajú značným dielom práve na tom, aká je situácia v slovenskom bankovom sektore. Najfrapantnejší prípad je určite Investičná a rozvojová banka, kde jeden z dôvodov, prečo došlo k takému nepriaznivému vývoju, bolo aj to, že Národná banka Slovenska vlastne nemala kompetencie dostatočne zasiahnuť do vlastníckej štruktúry a uskutočniť niektoré opatrenia v Investičnej a rozvojovej banke napriek tomu, že bolo evidentné, že bolo potrebné tieto opatrenia realizovať. Práve posilnením bankového dohľadu Národnej banky Slovenska by sa mal vytvoriť jeden z ďalších predpokladov, aby sa analogická situácia ako v Investičnej a rozvojovej banke podľa možnosti už neopakovala.

    Tretí z dôvodov je, že tento návrh novely zákona rieši v časti hypotekárneho bankovníctva možnosť bonifikácie hypotekárnych úverov. Tí, ktorí sme sedeli v prvom volebnom období v Národnej rade, si určite spomínate na prerokovanie zákona o bankách, kde pri jeho prerokovaní vtedajšia vládna koalícia sa zaviazala, že pripraví podmienky na bonifikáciu úrokov z hypotekárnych úverov. Nestalo sa to a myslím si, že v snahe podporiť rozvoj bývania prostredníctvom hypotekárneho úverovania je skutočne dôležité, aby sme na to mali aj legislatívne podmienky. V rozpočte už na rok 1999 sme s nejakou malou sumou na bonifikáciu úrokov hypotekárnym úverom počítali.

    Ďalší z dôvodov súvisí so záväzkom Slovenskej republiky, ktorý mal byť splatný do konca roku 1998 a ktorý znamená prelomenie bankového tajomstva v zmysle Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Tento dohovor Slovenská republika podpísala v Paríži a zaviazala sa, že do konca roku 1998 vytvorí na jeho platnosť aj príslušné legislatívne prostredie. Návrh novely zákona o bankách bol pripravený už v minulom roku, ale nebol napokon prerokovaný a nebol predložený ani do Národnej rady. To znamená, že tento záväzok sme zatiaľ neboli schopní splatiť.

    Iste by som mohla pokračovať aj ďalej v zdôvodňovaní, prečo je dôležité, aby sme čo najrýchlejšie túto novelu zákona prijali. Možno poviete, že sme ju mali rýchlejšie pripraviť. Myslím si, že nejde o triviálnu novelu. Bolo potrebné ju koordinovať aj s prípravou projektu reštrukturalizácie finančných inštitúcií, pretože niektoré súvislosti som už aj naznačila, a preto pravdepodobne ani s väčším alebo najväčším vypätím síl by sme neboli schopní túto novelu pripraviť v takejto podobe skôr, aby sme nemuseli voliť skrátené legislatívne konanie.

    Z týchto uvedených dôvodov by som prosila, aby ste podporili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie novely zákona o bankách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vo výbore Národnej rady.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 307).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 3335 z 19. augusta 1999 pridelil návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 3. septembra 1999. Výbor na svojej 20. schôdzi dňa 30. augusta tento materiál prerokoval a v prijatom uznesení číslo 176 predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    To je všetko, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za podanie informácie o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Benkovský. Chcem informovať, pán poslanec, že prerokúvame návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, nie ešte meritórny zákon. Pán poslanec Benkovský je jediný a posledný prihlásený ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov. Považujem za potrebné ako člen gestorského Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, aby som v niekoľkých poznámkach zaujal stanovisko k predmetnému návrhu.

    Musím, žiaľ, konštatovať, že na jednej strane vláda Slovenskej republiky mala dostatočný časový priestor na prípravu tohto zákona. Prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní neprispieva k tomu, aby bol vytvorený priestor na seriózne posúdenie a kvalifikované pripomienkovanie navrhovaných zákonov. Na strane druhej si uvedomujem, aké obrovské množstvo úloh sa v legislatívnom procese zanedbalo a predovšetkým prístupové procesy k Európskej únii, ale i vytvorenie legislatívnych podmienok na ozdravenie ekonomiky, oživenie podnikovej sféry, zdokonaľovanie správy daní či reštrukturalizácia bánk si vyžadujú aj takéto neštandardné postupy. Som si tiež vedomý, že často jedným dychom kritizujeme skrátené konania a zároveň i pomalosť transformačných zmien a procesov, prijímania zákonov vytvárajúcich právny rámec na ekonomický a sociálny rozvoj. Domnievam sa, že práve toto sa týka aj prerokúvaného návrhu zákona.

    Možno, samozrejme, diskutovať o tom, či neprijatie skráteného konania ohrozí štát, ľudské práva, či hrozia štátu značné hospodárske škody. Na čom sa však pravdepodobne zhodneme viacerí, je fakt, že navrhovaný zákon o bankách vytvára predpoklady na efektívnejšie riešenie a výraznejšie obmedzenie negatívnych javov v bankovom sektore i účinnejší výkon bankového dohľadu. Najpodstatnejšie dôvody, ktoré mňa osobne vedú k podpore skráteného legislatívneho konania, sú v naliehavej potrebe ozdravenia bánk, ich reštrukturalizácii s následným pozitívnym dosahom na sociálno-ekonomický rozvoj Slovenskej republiky. Po druhé v potrebe vytvorenia predpokladov na plnohodnotné hypotekárne úverovanie ako jednej z možností oživenia bytovej výstavby.

    Domnievam sa, že je potrebné zdôrazniť, že narastanie negatívnych javov v bankách nesúvisí len s neexistujúcou legislatívou, ale predovšetkým s nedostatočnou kontrolou a nedostatočným vynucovaním dodržiavania. Ak teda chceme reguláciu, tak potom treba zvážiť každý navrhovaný krok. Nadmerná regulácia môže predstavovať obmedzenie pre obchodnú aktivitu bánk, zúženie jej priestoru a tým i stratu konkurencieschopnosti. Upozorňujem na túto skutočnosť práve preto, aby sa v prípadoch, keď príslušná regulácia prekračuje rámec daný Európskou úniou, zvažovalo jej uplatnenie a trvanie.

    Druhá, tiež všeobecná poznámka vyplýva zo skutočnosti, že ak Slovenská republika chce splniť predpoklady na členstvo v OECD a v Európskej únii, to okrem iného by malo znamenať, že v zákone o bankách by mali byť ponechané tie regulácie, ktoré obmedzujú a prísnejšie kontrolujú pôsobenie bánk z krajín, ktoré majú nedostatočné opatrenia proti kriminalite a praniu špinavých peňazí, ako i bankové systémy sú nestabilné.

    Konkrétne pripomienky a pozmeňujúce návrhy, samozrejme, uplatním v druhom čítaní. Preto záverom chcem len zopakovať, že vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol, podporím návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Husár - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.

  • Dovolím si tvrdiť, že som pochopil význam a potrebu návrhu tohto zákona a považujem ho osobne za nemenej dôležitý ako predložený návrh novely zákona číslo 92. Ale pokiaľ, pán kolega, kritizujeme skrátené legislatívne postupy, práve na tomto príklade chcem poukázať, čo kritizujeme. Kritizujeme skutočnosť, a kritizujem ju aj teraz, že od júna, keď sme si vypočuli, aké škody vzniknú Slovenskej republike, ak neprerokujeme túto novelu v skrátenom legislatívnom konaní, dodnes nebola novela prerokovaná, nie tobôž prijatá. Na toto sme potrebovali skrátené legislatívne konanie pri deväťdesiatdvojke? Pýtam sa, ak je pravda, čo navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, kto bude znášať škody, ktoré vznikli zo skutočnosti, že tento návrh nebol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, ale skôr v "predĺženom" legislatívnom konaní je dosiaľ neprijatý.

    Takže, prosím, nezhadzujte aj naše prístupy k jednotlivým legislatívnym návrhom, čo ste si mohli nakoniec overiť skutočnosťou, že v tomto prípade nenamietame.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pýtam sa, či sa chce pani ministerka vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač 297.

    Z poverenia vlády návrh na skrátené legislatívne konanie uvedie pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som uviedla návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona číslo 386/1996 Z. z., u vás tlač číslo 297. Predkladám tento návrh na základe záverov z rokovania vlády Slovenskej republiky dňa 14. 7. a opieram sa opakovane o zákon o rokovacom poriadku, o paragraf, ktorý vo vymedzených prípadoch umožňuje súhlasiť s urýchleným, respektíve so skráteným legislatívnym konaním.

    Aký je dôvod, aby sme tento zákon schválili čím skôr? Určitým nedostatkom, ktorý vznikol, bolo to, že ste pôvodný návrh v tlači 98 dostali s účinnosťou od 1. 1. 2000. Bola to chyba, za ktorú sa ospravedlňujem, a preto by som prosila, aby ste brali do úvahy prílohu k tlači 298, kde je napísané, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 1999, tak ako to vzniklo po opakovanom prerokovaní vo vláde 14. 7. 1999.

    Prečo sa vláda rozhodla skrátiť a urýchlene pristúpiť k tomu, aby tento vládny návrh zákona Národná rada prerokovala a podľa možnosti aj schválila? Reagovali sme tým na vývoj situácie, ktorá je v stavebnej výrobe, kde v porovnaní s rokom 1998 spomedzi ostatných odvetví došlo k najväčšiemu prepadu. Samozrejme, že ani nikto z nás nemôže mať z tohto radosť, ale treba si uvedomiť, aj aké dôvody viedli k tomu, že došlo k výraznému spomaleniu, respektíve k poklesu stavebnej produkcie.

    Tie dôvody sú spojené jednak s nevyhnutnosťou spomaliť realizáciu koncepcie diaľničnej výstavby, ale aj v dôsledku toho, že sa nám nepodarilo ešte zatiaľ rozbehnúť dostatočne realizáciu jednej z dôležitých priorít vládnej politiky, a to je stavanie bytov. Práve s touto otázkou bytovej výstavby súvisí aj prijatie novely zákona a snaha urýchliť jeho účinnosť od 1. októbra 1999. Tento zákon vlastne umožní zapojiť do stavebného sporenia opakovane takzvaných priateľských sporiteľov a po druhé i právnické osoby, čím sa vlastne pre nich umožní prístup k úverovým zdrojom a reálne sa vytvorí priestor na rýchlejšie rozbehnutie stavania bytov.

    Predpokladáme, že rozvojom stavebníctva a bytovej výstavby sa následne oživia aj ďalšie odvetvia, ktoré priamo alebo nepriamo sa podieľajú na bytovej výstavbe. To by malo napomôcť k zamedzeniu ďalšieho poklesu hrubého domáceho produktu, respektíve k ďalšiemu spomaleniu rastu hrubého domáceho produktu. Predpokladáme, že rozvoj bytovej výstavby a stavebnej činnosti s ňou spojenej pomôže vytvoriť nové pracovné príležitosti, zastaviť rast nezamestnanosti, a tým znížiť aj nároky na vyplácanie podpory v nezamestnanosti.

    Stavebné sporiteľne z titulu predloženého návrhu novely zákona avizujú, že po prijatí tejto novely znížia podiel finančných prostriedkov potrebných na získanie úverových zdrojov z doterajších 50 % na 20 %. Tým sa stavebné úvery sprístupnia širšiemu okruhu občanov, ako je to doteraz.

    Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti sa nazdávame, že v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku je potrebné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o stavebnom sporení.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som aj v tomto prípade požiadala o podporu skráteného legislatívneho konania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Bajanovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. (tlač 298), a zároveň upozorňujem aj na dodatok k tlači 298, čo máte v laviciach.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ako už spomenula pani ministerka, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Opakujem a upozorňujem opäť na dotlač, ktorú máme v laviciach, a to je účinnosť k 1. októbru 1999.

    V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, tak ako ho máme v laviciach.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi zaujať v krátkosti stanovisko aj k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktoré smeruje k prerokovaniu vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.

    Hneď úvodom chcem povedať, že sme v Národnej rade viackrát nedôsledne uplatňovali rokovací poriadok v prípadoch skrátených legislatívnych konaní. Teraz však ide skutočne o záujmy občanov. Preto i napriek zdĺhavému postupu vlády, ale vzhľadom na závažné dôvody, ktoré ďalej uvediem, návrh na skrátené legislatívne konanie podporujem.

    Na jednej strane chápem peripetie s touto novelou, ktorá bola v zásade pripravovaná a prerokovaná vládou už 7. 10. 1997, predpokladám dôvody, ktoré viedli bývalého premiéra k nepodpísaniu vládou schváleného návrhu, i zmeny v kompetenciách medzi Ministerstvom výstavby a verejných prác Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Na strane druhej je zarážajúce, že ministerstvo výstavby a verejných prác predložilo podľa prekladacej správy návrh novely zákona o stavebnom sporení na medzirezortné pripomienkovanie ešte koncom januára tohto roku, ale vláda nám ho predložila až v mesiaci júl a na rokovanie sa dostal dnes. Ak by mal takýto postup pokračovať, potom skutočne do budúcnosti ťažko hovoriť o skrátených legislatívnych konaniach.

    Na druhej strane na obhajobu predloženého návrhu z formálneho hľadiska treba uviesť, že nejde o obsiahly či príliš zložitý zákon. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa s ním mohli podrobne zoznámiť a konzultovať ho vzhľadom na to, že do Národnej rady bol predložený ešte pred parlamentnými prázdninami.

    Podstatné sú však i obsahové dôvody, prečo podporujem skrátené legislatívne konanie.

    Po prvé, ide o reakciu na oprávnené požiadavky občanov v oblasti vytvárania podmienok na riešenie bytovej situácie, osobitne u mladých rodín. Pritom tieto ciele proklamovala Strana demokratickej ľavice, ale i väčšina politických strán vo svojich volebných programoch. A sú, samozrejme, i súčasťou vládneho programu.

    Po druhé, návrh umožní urýchliť bytovú výstavbu, v nadväznosti s tým i postupný rozvoj ďalších odvetví, aj keď len ako sprievodný jav. V dlhšom časovom horizonte môže viesť i k zvýšeniu zamestnanosti najmä v oblasti stavebníctva, v nábytkárstve a v oblasti služieb.

    Po tretie, zákon rozširuje okruh stavebných sporiteľov tzv. priateľských, čím umožňuje akumuláciu finančných zdrojov cestou zapojenia právnických osôb do stavebného sporenia a tiež umožní im prístup k úverovým zdrojom, a tým i k intenzívnejšej bytovej výstavbe.

    A nakoniec po štvrté, začiatkom júla sme na pôde Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokovali okrem iného i s generálnym riaditeľom Prvej stavebnej sporiteľne. Ten informoval výbor o pripravovaných aktivitách sporiteľne a predložil konkrétny postup ich realizácie. V úvode zoznamu projektov sa konštatujem, že sporiteľňa odo dňa účinnosti novely zákona okamžite spustí programy na podporu bytovej výstavby, ktoré podľa môjho názoru môžu viesť k jej výraznému oživeniu. Ako z vecného, ale najmä z časového hľadiska z pripravovaných programov vyplýva, môžu sa reálne využiť len v prípade, ak zákon nadobudne účinnosť tak, ako sa tu uviedlo, najneskôr 1. októbra 1999.

    Vzhľadom na všetky uvedené dôvody podporujem návrh na skrátené legislatívne konanie a budem zaň hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada vyjadriť sa k rozprave pani ministerka. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Bajana, aby uviedol hlasovanie o návrhu, ktorý predložil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Chcel by som poprosiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie na skrátené legislatívne konanie, ktoré prerokúvame.

    Pán poslanec Bajan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ako som už spomenul, gestorský výbor schválil a odporúčal predmetný návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní s termínom ihneď.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prerokúvaním návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady číslo 386/1996 Z. z., v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme opäť o návrhu pána spoločného spravodajcu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prerokúvaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a skúsme hlasovať. V prípade, že nás nebude dosť, vyhlásim 15-minútovú prestávku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím teraz pána poslanca Maňku, spoločného spravodajcu k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k prerokúvaniu zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, aby uviedol hlasovanie.

    Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály, budeme hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • V mene výboru pre financie, rozpočet a menu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosil by som pánov poslancov a panie poslankyne, aby neopúšťali rokovaciu sálu, pretože čas na rokovanie o jednotlivých bodoch programu je kratší, ako sme predpokladali, preto aj hlasovanie a frekvencia hlasovaní musí byť taká, že musíme hlasovať častejšie. Prosím naozaj, aby sme sa nerozchádzali z rokovacej sály.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Na základe návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odsúhlasila Národná rada, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 308. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 336.

    Z poverenia vlády vládny návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh novely zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov bol pripravený Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska. Ide o významnú novelu zákona o bankách, v ktorej sa upravujú a riešia viaceré smery činnosti bánk.

    Chcela by som upozorniť predovšetkým na posilnenie postavenia bankového dohľadu Národnej banky Slovenska, na otázky hypotekárneho bankovníctva, ale uvediem postupne aj ďalšie.

    V predloženej novele zákona sa upresňujú a sprísňujú viaceré opatrenia na nápravu, ktoré sa dotýkajú bankového dohľadu a zároveň umožnia Národnej banke Slovenska zlepšiť a zefektívniť bankový dohľad. Medzi iným Národnej banke Slovenska sa umožní uložiť bankám a pobočkám zahraničných bánk - v prípade, že neplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákonov, vyhlášok a opatrení Národnej banky Slovenska - zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ďalej možnosť odvolať vedúceho zamestnanca, člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady. Rozširujú sa významne kompetencie Národnej banky Slovenska aj pri znižovaní základného imania príslušnej banky. Novým ustanovením pri posilnení bankového dohľadu je ustanovenie § 26a, na základe ktorého Národná banka Slovenska bude môcť pozastaviť výkon hlasovacích práv tých akcionárov, ktorí získali svoj podiel na banke bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 1 písm. a).

    Chcela by som sa trošku vrátiť do histórie. Pokiaľ si spomínate, spôsob zmeny vlastníckych vzťahov, ktorý sa realizoval v Investičnej a rozvojovej banke, v prvom prípade, keď Východoslovenské železiarne spolu so spoločnosťami spojenými s VSŽ chceli získať väčšinu v Investičnej a rozvojovej banke, Národná banka Slovenska to zamedzila. Pri nasledujúcom však jej opatrenie pri opakovanom pokuse o zmenu štruktúry vlastníkov jej rozhodnutie bolo evidentné, že nebude rešpektované, a napokon sa aj ukázalo, že Národná banka Slovenska môže síce vyjadriť nesúhlas s novu štruktúrou akcionárov, ale nemá žiadne prostriedky, ktorými by sankcionovala prípadné nedodržanie tohto nesúhlasu. Práve týmto ustanovením § 26a sa Národná banka Slovenska aj z tohto hľadiska vybavuje novými kompetenciami. Chcem povedať, že toto ustanovenie je v súlade s požiadavkami Európskej únie.

    Dôležitým ustanovením v predloženej novele zákona je navrhnutý ods. 3 v § 2. Tento odsek ustanovuje ďalšiu legislatívnu prekážku pri vykonávaní bankových činností nebankovými subjektmi. Netreba azda zdôrazňovať, že je mimoriadne dôležité, aby sme vytvorili legislatívne zábezpeky toho, aby sa nezneužívali dôverčiví občania, ktorí vkladajú svoje peňažné prostriedky do nebankových finančných inštitúcií a často o ne dochádzajú. Týmto ustanovením sa preto jednoznačne upravuje, že nikto nemôže poskytovať úvery v rámci predmetu svojho podnikania z akýchkoľvek návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy. Ak takéto nebankové subjekty budú vykonávať aj bankové činnosti bez povolenia pôsobiť ako banka, budú postihované za nedovolené podnikanie podľa Trestného zákona.

    V predloženom návrhu sa ďalej rozširujú bankové činnosti tak, že banky a pobočky zahraničných bánk budú môcť vykonávať aj sprostredkovateľskú činnosť v bankovníctve a poisťovníctve, ak ju budú mať povolenú v udelenej licencii. Bankám sa tiež umožní, aby mohli vykonávať aj niektoré nebankové činnosti súvisiace so zabezpečením prevádzky so súhlasom Národnej banky Slovenska. Návrh novely obsahuje tiež upresnenie definície bankového obchodu, spôsob preukazovania totožnosti klienta pri bankových obchodoch a upresnenie definície bankového tajomstva. Rozširujú sa tiež dôvody, kedy možno bankové tajomstvo prelomiť, súvisiace s vykonávaním Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Upresňujú a doplňujú sa ustanovenia upravujúce konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska.

    V časti o hypotekárnom bankovníctve sa navrhuje zavedenie štátneho príspevku na zníženie úrokov z hypotekárnych úverov, a to vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte. Na rok 1999 sa navrhuje štátny príspevok vo výške 6 % ročne v prechodných ustanoveniach tohto zákona.

    V súvislosti s riešením problematiky hypotekárneho bankovníctva návrh predloženého zákona obsahuje návrhy noviel Občianskeho zákonníka a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zámerom vlády je na jednej strane zvýšiť dostupnosť hypotekárnych úverov tak, aby občan za dlhodobý úver neplatil viac ako 7,5 - 8 % úrokov ročne. Právnickým osobám bude sa môcť poskytovať hypotekárny úver bez nároku na štátny príspevok. Významné je aj povolenie, aby hypotekárne úvery mohli poskytovať aj pobočky zahraničných bánk. Je to dôležité nielen z hľadiska väčšej ponuky na trhu hypotekárnych úverov, ale aj z pohľadu prístupového procesu do OECD a Európskej únie. Zmenami v Občianskom zákonníku a zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sleduje zámer zakotviť do zákona právnu istotu hypotekárnych bánk ako aj majiteľov hypotekárnych záložných listov, uspokojiť svoju pohľadávku v prípade neplnenia povinností zo strany poberateľa hypotekárneho alebo komunálneho úveru v rámci realizácie záložného práva.

    Vážená poslanecká snemovňa, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore a o návrhoch na uznesenie k predloženému návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 308), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi, spoločnému spravodajcovi výborov, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Mesiarik, máte slovo.

  • Vážená pani ministerka,

    vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    chcel by som len veľmi stručne ako podpredseda výboru pre sociálne veci a bývanie zdôrazniť, že konečne po určitom čase váhania, hľadania cesty je tu určitý návrh zo strany vlády, ako pomôcť mladým ľuďom, občanom v strednom veku, tým, ktorí majú katastrofálne problémy s bývaním, zapojiť sa do stavebného sporenia. Ja chcem len zdôrazniť, pretože dúfam, že tento zákon v druhom čítaní sa nestane politickým bojom alebo bojom za nejaké zháňanie bodov na voľby pre preferencie strany, ale že konečne nájdeme nejaké vzájomné porozumenie a budeme spoločne pokračovať v tom, čo začalo, dá sa povedať, tak intenzívnejšie v roku 1996 cez Štátny fond rozvoja bývania, cez...

  • Pán poslanec Mesiarik, prepáčte, že vám skáčem do reči, ale prerokúvame návrh zákona o bankách.

  • Ja sa ospravedlňujem. Prídem ešte raz.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za odporúčanie a prednesenie stanovísk gestorského výboru.

    Pokračujeme prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 298. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona predsedom Národnej rady na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu číslo 304.

    Z poverenia vlády návrh zákona odôvodní pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady číslo 386/1996 Z. z., reaguje na potrebu zintenzívniť podporu bytovej výstavby, údržby a modernizácie bytov zo strany štátu, ako aj stavebného sporenia fyzickými a právnickými osobami.

    Novelou zákona o stavebnom sporení dôjde ku zmenám oproti platnému právnemu stavu v tom, že okruh stavebných sporiteľov sa rozširuje z fyzických osôb aj na právnické osoby, čím sa do bytovej výstavby zapoja aj obce, prípadne ďalšie právnické subjekty. Ďalšou významnou zmenou je to, že sa obnovuje inštitút priateľských sporiteľov, zrušený zákonom číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997.

    Okrem uvedených zmien sa rozširuje pre stavebné sporiteľne podnikateľský priestor taxatívne určenými ďalšími činnosťami, ako napríklad obchodovanie s hypotekárnymi záložnými listami, komunálnymi obligáciami a cennými papiermi - štátne dlhopisy, štátne pokladničné poukážky. Ďalej poskytovanie záruk iným komerčným bankám na stavebné úvery, hypotekárne alebo komunálne úvery a prijímanie od iných bánk vklady, vykonávanie platobného styku a poradenstva. Zároveň sa vyhlášky číslo 400/1992 a číslo 108/1997, ktorým sa vykonával zákon o stavebnom sporení, zrušia s tým, že ich ustanovenia sa premietajú priamo do zákona.

    Z dôvodu predídenia hospodárskym škodám, ktoré by mohli hroziť štátu v dôsledku súčasnej recesie stavebníctva a v dôsledku toho, že by dochádzalo k zníženému zapojeniu do stavebného sporenia, sme sa rozhodli rozšíriť i možnosť zapojenia sa do stavebného sporenia právnickým osobám. Utvára sa pre nich prístup k úverovým zdrojom na bytovú výstavbu. A zároveň navrhujeme aj to, aby tento zákon vzhľadom na jeho dôležitosť, odvolávam sa znovu na tú prílohu, ktorú ste dostali, bol účinný už od 1. októbra 1999.

    Predpokladáme, že tento zákon prispeje k tomu, aby sa vniesol určitý taký významný rozvojový impulz do stavebníctva a že tak, ako som už uviedla pri zdôvodňovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie, môže to prospieť aj nadväzujúcim odvetviam, ktoré priamo alebo nepriamo sa podieľajú na bytovej výstavbe, prípadne na výrobe zariadení do bytov a tak ďalej a tak ďalej. Nazdávame sa, že tým by sa vytvorili nové pracovné príležitosti, znížila by sa nezamestnanosť a zároveň by sa aj mohli poklesnúť nároky na vyplácanie podpory v nezamestnanosti, prípadne nároky na vyplácanie sociálnych dávok.

    Tak ako som už uviedla v úvodnom slove, chcem len zopakovať, že veľmi pozorne prerokovanie tohto zákona sledujú stavebné sporiteľne, a som rada, že aj vo výbore ste mali možnosť hovoriť s riaditeľom jednej z týchto stavebných sporiteľní. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by sledovali i poslanci, či stavebné sporiteľne, tak ako vopred oznamovali, skutočne po schválení tejto novely zákona rozšíria možnosti na získavanie úverových zdrojov. To je vlastne zámer, aby k tomu došlo ešte pred koncom tohto kalendárneho roka.

    Keďže ustanoveniami tohto zákona sa budú upravovať aj právne vzťahy zo zmlúv uzavretých pred 1. 10. 1999, zvýši sa čerpanie prémie, predpokladáme, o 300 mil. korún. Predpokladáme, že je to jeden z rozvojových zámerov, ktorý by sme mohli aj takýmto spôsobom kryť. Na druhej strane sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu, keďže každá investovaná koruna do rozvoja bývania by mala zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu podľa určitých predpokladov zhruba o 43 halierov. Zároveň vytvorí podmienky aj na dodatočné uvoľnenie finančných zdrojov, ktoré sú viazané v tejto chvíli v stavebných sporiteľniach a ktoré by sa mali vo forme úverov a medziúverov použiť na financovanie bytovej výstavby.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Bajanovi, spoločnému spravodajcovi gestorského výboru, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. (tlač 298), aj s tým dodatkom, ktorý som spomínal ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 78 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam tiež stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, o ktorej všetci vieme a ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu, teda vrátiť stavebné sporenie z hlavy na nohy.

    Vážený pán predsedajúci, v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán podpredseda, odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Mesiarik, teraz je priestor na odbornú diskusiu. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Je požiadavka, aby ste pokračovali tam, kde ste prestali, pán poslanec.

  • Budem pokračovať. Nebudem oslovovať už ani vedenie tejto schôdze.

    Vážená pani ministerka,

    to sa patrí, chcel by som pokračovať, teda pár slovami a ospravedlňujem sa za vstup do predchádzajúceho bodu.

    Chcem len povedať, že škoda, že tento návrh neprišiel skôr. Škoda, že vláda skôr, ešte v 1. polroku nepredložila takýto návrh, pretože po našom rokovaní s Prvou stavebnou sporiteľňou, tak ako ste sama povedali, Prvá stavebná sporiteľňa prichádza a bola by prišla skôr s veľmi významnými ponukami, presne ako ste v dôvodovej správe uviedli, ktoré výrazne ovplyvnia jednak možnosť tých, ktorí čo sú slabšie finančne vybavení, zapojiť sa do bytovej stavby. Ale som rád, že myslia v tomto prípade aj na tých, ktorí sú postihnutí povodňami alebo inými katastrofami v určitých územiach na Slovensku.

    Nebudem vyratávať tu pred Národnou radou, čo všetko je možné týmto krokom realizovať v prospech bytovej výstavby. Je toho skutočne hodne. Budem len rád, kde som skončil v polovici môjho diskusného príspevku, aby sa tento návrh nestal v druhom čítaní politickým bojom, ale aby sme mysleli na to, že chceme občanom - obidve alebo všetky štyri alebo päť strán pomôcť.

    Ďakujem.

  • Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika pani ministerka financií. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Bajan, s odporúčaním prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia s vyslovením súhlasu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto za rečníckym pultom.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam súčasne v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 304 z 12. júla 1999 prideliť v druhom čítaní na rokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď, to jest na tejto 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

  • Áno, mám procedurálny návrh, aby predmetný návrh bol prerokúvaný aj vo výbore pre ľudské práva a národnosti.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila tento návrh.

    Prosil by som pánov spoločných spravodajcov, aby v rámci prednášania uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky na odporúčanie prideliť návrh jednotlivým výborom uviedli tento návrh hneď, keď vystúpia so spravodajskou správou, aby v prípade mohli poslanci v rámci rozpravy potom vystúpiť s takýmto návrhom.

    Pani poslankyňa Tóthová, ale spoločnú správu výborov máte v laviciach a v návrhu spoločnej správy je aj návrh na pridelenie výborom s menovitým zoznamom výborov, ktorým odporúča Národná rada prideliť tento návrh zákona. Teraz nebudeme o tom diskutovať.

    Prosím, pán poslanec Maňka ako spoločný spravodajca k druhému prerokúvanému návrhu zákona, aby ste uviedli návrh na uznesenie. Tak ako som odporučil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám ešte jednu poznámku. Zajtra o 12.00 hodine rokuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a keby niekto chcel dávať pripomienky, je možnosť na tento výbor prísť. Bude to pragmatickejšie ako potom tu v pléne v druhom čítaní. To isté zrejme platí aj o návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Bajan. Je takáto možnosť, aj keď je to možnosť náhradná.

    Ak dovolíte, budem navrhovať hlasovanie v dvoch etapách.

    Prvá - v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Môžeme dať hlasovať, pán predsedajúci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 336 z 19. augusta 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ďalším dvom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď, to jest na tejto 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pani ministerke financií za uvedenie obidvoch vládnych návrhov zákonov, ako aj spoločnému spravodajcovi za uvedenie stanovísk gestorského výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle schváleného programu rokovania 20. schôdze Národnej rady by sme mali pristúpiť k prerokúvaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Dovoľte mi, aby som v mene troch poslaneckých klubov navrhol presunutie tohto bodu programu a jeho prerokúvanie na piatok tento týždeň ako 1. bod rokovania programu schôdze Národnej rady.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím, skúsme sa ešte raz prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 260 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 260a.

    Prosím teraz ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku pani Máriu Machovú, aby z poverenia vlády návrh odôvodnila.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesla návrh na novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Prílohou predloženého návrhu zákona je aj vykonávací predpis, ktorý bol predložený na prerokovanie v komisii Legislatívnej rady vlády pre občianske a obchodné právo s tým, aby nadobudol účinnosť spolu so zákonom.

    Predloženou novelou sa sleduje jeden podstatný cieľ - zvýšiť transparentnosť predaja majetku likvidovaného podniku zavedením povinnosti vopred vykonať dražbu predávaného majetku a až po neúspechu tejto formy hľadať iné možnosti speňaženia majetku a ukončenie likvidácie podniku. Zákon preto navrhuje vykonať len jednu opakovanú dražbu. Predkladateľ pri návrhu tohto ustanovenia vychádzal zo skúseností, ktoré sa nadobudli s procesom likvidácie v predchádzajúcom období a predovšetkým z rôzneho právneho výkladu § 47b ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý spôsobil, že predaj vecí prednostne na verejnej dražbe nebol považovaný za povinnosť likvidátora, ale len za jednu z jeho možností, ako postupovať podľa vlastného uváženia. Na druhej strane však niektorí likvidátori neúmerným počtom verejných dražieb predlžovali proces likvidácie, ponúkali ten istý majetok v dražbe niekoľkokrát, čo, samozrejme, znamenalo podstatné znižovanie ceny a predlžovanie tohto procesu bez akéhokoľvek efektu.

    Zákon tiež taxatívne vymenúva niektoré veci, ktoré nemusia byť predmetom dražby, napríklad hnuteľné veci malej hodnoty. Ale pozemok, ak vlastník budovy, ktorá je na tomto pozemku postavená, má záujem tento pozemok kúpiť, alebo v opačnom prípade budova, ak vlastník pozemku, na ktorom je postavená, chce byť vlastníkom aj budovy.

    Upravujú sa tiež kompetenčné vzťahy medzi zakladateľským ministerstvom, ministerstvom privatizácie a likvidátorom tak, že od vstupu podniku do likvidácie po účinnosť zákona funkciu zakladateľa podniku prevezme ministerstvo privatizácie a bude tak jediným metodickým riadiacim a zodpovedným orgánom za priebeh a výsledok likvidácie podniku. Opäť dôvodom k takémuto návrhu sú skúsenosti, ktoré sa nadobudli v procese likvidácie, a najmä roztrieštenie rôznych kompetencií medzi rôzne orgány štátnej správy znamenalo predlžovanie tohto procesu a vysokú administratívnu náročnosť.

    V legislatívnom procese tento návrh zákona bol predložený, teda v zmysle legislatívneho procesu prípravy novely zákona o štátnom podniku boli do návrhu zapracované všetky stanoviská pripomienkujúcich orgánov a takisto návrh zákona prešiel rokovaním v tripartite.

    V spoločnej správe, ktorá je k dispozícii, sú uvedené jednotlivé pozmeňujúce návrhy, s ktorými vyslovujem súhlas, pretože zásadne nemenia filozofiu tohto zákona a majú skôr charakter technickolegislatívnych pripomienok.

    Preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona, ktorý prerokúvame v druhom čítaní.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánovi poslancovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru pre plénum Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 260), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 260), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 353 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore do 3. septembra 1999, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady uznesením číslo 131 zo 7. septembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v tomto uznesení, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 31. augusta 1999 a uznesením číslo 130 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 24. augusta 1999 a uznesením číslo 168 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vlády návrh zákona 30. augusta 1999 a uznesením číslo 60 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 7. septembra 1999 a uznesením číslo 121 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som pred chvíľou citoval, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, nebudem čítať jednotlivé návrhy, len skôr ich scharakterizujem. Máte ich pred sebou v spoločnej správe, ktorú ste dostali. Teda po prvé k bodu 1 k § 15 ods. 4, ide o vypustenie tam určitého administratívneho úkonu, ktorý nemá dosah...

  • Pán poslanec, prosil by som vás, nemusíte čítať jednotlivé body zo spoločnej správy, páni poslanci ju majú všetci k dispozícii.

  • Ja som to práve hovoril, len som chcel prečítať, o ktorý ide. Čiže bod 1 gestorský výbor odporúča schváliť. Bod 2, ktorý sa týka § 6, takisto gestorský výbor odporúča schváliť. Po tretie bod 7 taktiež gestorský výbor odporúča schváliť. Čiže zhrniem to: gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, hlasovať spoločne, čiže o bodoch 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, ak bude všeobecný súhlas v snemovni, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, pristúpili k prerokúvaniu ďalšieho bodu, ktorým je vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch a periodických publikáciách, a po prerokovaní tohto, prípadne ďalšieho bodu by sme pristúpili k hlasovaniu o obidvoch návrhoch zákonov. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasné hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne pani ministerke aj pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime teda k prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel, ktorý budeme prerokúvať v prvom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 323. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 332.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnil minister kultúry pán minister Kňažko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    predkladaným návrhom zákona sa upravujú najmä tie ustanovenia pôvodnej právnej úpravy, ktorými sa povinnosť vydavateľov periodických publikácií a neperiodických publikácií, t. j. odovzdať povinný výtlačok, rozšírila aj o jeho elektronickú formu. Takto všeobecne formulovaná povinnosť vzťahujúca sa aj na publikácie, ktoré neboli pôvodne vydané v elektronickej forme, sa v praxi prejavovala problematickou realizáciou a znamenala neúmerné zvýšenie finančných nákladov na vydanie každej publikácie s nepriaznivými dôsledkami na vydavateľskú činnosť a následne aj na celkový rozvoj knižnej kultúry na Slovensku.

    Z uvedených dôvodov sa predmetné ustanovenia upravujú tak, že oprávneným subjektom sa odovzdáva povinný výtlačok vo forme, v akej bol pôvodne vydaný. Ak vydavateľská zmluva zahŕňa aj elektronickú alebo aj inú formu vydania publikácie, je aj takéto vydanie predmetom uloženej povinnosti. Navrhované znenie ustanovení vytvára v súčasnosti možný a najmä reálny priestor na napĺňanie zámeru postupného budovania modernej informačnej spoločnosti.

    Predkladanou úpravou sa novo špecifikujú oprávnené subjekty, právnické osoby, ktorým sa povinný výtlačok odovzdáva. Počet odovzdávaných povinných výtlačkov určeným subjektom sa upravuje s cieľom priblížiť sa úpravám v okolitých krajinách, kde sa povinný výtlačok odovzdáva predovšetkým takým subjektom, ktoré plnia úlohu národných knižníc, národných bibliografických centier.

    Doterajší rozsah oprávnených subjektov bližšie špecifikovaných v prílohách zákona sa považuje z pohľadu vyspelých európskych krajín za nadštandardný. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že poslaním povinného výtlačku je predovšetkým uchovávanie hodnôt národného kultúrneho dedičstva, pričom sa využíva najmä na archivačné, dokumentačné a hodnotiace účely.

    Použitie povinného výtlačku napríklad formou prezenčnej alebo absenčnej výpožičky ide nad rámec praxe zaužívanej v krajinách Európskej únie, kde sa povinný výtlačok odovzdáva na účel zabezpečovania a uchovávania kultúrnych hodnôt krajiny. Úpravu niektorých ďalších ustanovení platného zákona si vyžiadala ich aktualizácia a vzájomné zladenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Budajovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore.

    Pán poslanec Budaj.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vládny návrh o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel predseda Národnej rady navrhol rozhodnutím číslo 332 na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a špor, výboru pre kultúru a médiá.

    Gestorským sa stal výbor pre kultúru a médiá a ten ma poveril, aby som v prvom čítaní podal spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Predovšetkým to, aby sa vydavatelia, najmä málo nákladových publikácií, nezaťažovali prepisovaním pri povinných výtlačkoch - v prípade, že ich vydávajú v elektronickej podobe - do písomnej podoby a opačne. Zákon uľahčuje ich povinnosť.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu. Zdôvodňuje spomenutú potrebu novej úpravy a prípadného vplyvu na štátny rozpočet.

    V návrhu zákona nájdete aj počet povinných výtlačkov. Priemerný počet povinných výtlačkov v okolitých štátoch a vo vyspelých štátoch Európskej únie je nižší a predpokladám, že v druhom čítaní aj v mojom výbore, ale aj medzi vami vzbudí tento návrh ešte diskusiu.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhuje v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady pána Migaša výbor pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho spomenuté výbory, ktorým bude návrh pridelený, prerokovali v lehote do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra 1999.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Budajovi, spoločnému spravodajcovi výborov. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či chce v rozprave niekto vystúpiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sa zdržiavate mimo rokovacej sály, aby ste sa sem dostavili, budeme hlasovať o prerokúvanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Prosil by som, ak niektoré poslanecké kluby majú rokovania, aby prerušili rokovanie svojich klubov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať bez toho, že by sme hlasovali.

    Prezentovalo sa 60 poslancov.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keďže vidím, že Národná rada nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná, odporúčal by som, aby sme pokračovali v rokovaní ďalšími bodmi programu a potom hlasovali o jednotlivých návrhoch prerokúvaných zákonov, ale naozaj by som prosil o dochvíľnosť.

    Teraz bude nasledovať skupina sociálnych zákonov, ktoré predkladá pán minister Magvaši, keby sme prerokovali tieto návrhy zákonov a hlasovali potom o 18.30 hodine o všetkých prerokovaných návrhoch zákonov, ktoré do tohto termínu prerokujeme.

    Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasné hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    v poradí ďalším návrhom, ktorý budeme v zmysle schváleného programu 20. schôdze Národnej rady prerokúvať, je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 325. Návrh na pridelenie vládneho návrhu na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 343.

    Prosím, aby z poverenia vlády návrh zákona odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predstupujem pred vás na prvé čítanie so štyrmi novelami zákonov, resp. s troma novelami a s jedným novým zákonom. Verím, že úspešne absolvujeme dnešné neskoré popoludnie.

    Predkladám teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Účelom tohto vládneho návrhu zákona je najmä premietnutie nevyhnutných zmien vyplývajúcich z transformácie ekonomiky do Zákonníka práce a potreba zosúladiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce so smernicami Európskej únie. V rámci zosúladenia pracovného práva s právom Európskej únie sa v Zákonníku práce precizujú niektoré právne inštitúty, ale aj ustanovujú nové právne inštitúty, ktoré majú zabezpečiť zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu sociálnoprávnu ochranu.

    Je navrhnutá právna úprava, ktorá by umožňovala uspokojovať nároky zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, pretože doterajšia právna úprava prednostného uspokojovania pracovných nárokov až v rámci konkurzného konania sa javí ako nedostatočná. Vládny návrh zákona predpokladá uspokojovanie nárokov zamestnancov prostredníctvom garančného fondu, ktorého zriadenie sa navrhuje v novele zákona o zamestnanosti. Preto táto novela Zákonníka práce úzko súvisí aj s ďalším bodom programu, a to novelou zákona o zamestnanosti.

    V súlade so Smernicou rady číslo 80/987 Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa navrhuje upraviť aj pojem platobnej neschopnosti zamestnávateľa, deň vzniku platobnej neschopnosti, peňažné nároky zamestnancov a ich výšku, ktorá sa vyplatí z garančného fondu.

    Rovnako v súlade so Smernicou rady číslo 98/59 Európskeho spoločenstva sa precizuje inštitút hromadného prepúšťania, ktorým sa rozumie rozviazanie pracovného pomeru z organizačných dôvodov najmenej s 20 zamestnancami v období 90 dní. V tejto súvislosti sa navrhuje aj odškodnenie zamestnancov vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak zamestnávateľ nesplní povinnosť pri hromadnom prepúšťaní.

    Doterajšia aplikačná prax potvrdila, že absolútny zákaz nočnej práce žien sa stáva prekážkou v zamestnávaní žien, a preto sa navrhuje zrušiť tento zákaz. Zároveň sa upravujú podmienky výkonu nočnej práce najmä z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež z hľadiska zabezpečenia rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky. Navrhuje sa ustanoviť vecné dôvody, pri ktorých existencii bude môcť zamestnávateľ uzatvárať pracovný pomer na čas určitý, a ustanovujú sa aj kategórie zamestnancov, s ktorými možno takýto pracovný pomer uzavrieť neobmedzene.

    Podstatou navrhovaných zmien v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zosúladenie tejto právnej úpravy s požiadavkami vyplývajúcimi z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a smerníc Európskej únie. Osobitne sa zdôrazňuje povinnosť zamestnávateľa v súvislosti so znižovaním rizík práce a zvyšovaním zodpovednosti zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

    Chcel by som vás zároveň informovať, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje nový Zákonník práce, ktorý predpokladáme, že predložíme ešte tohto roku do Národnej rady. Ale pretože ide o úplne novú zásadnú zmenu pracovného práva v Zákonníku práce, tento Zákonník práce predpokladáme, že nadobudne účinnosť až 1. 1. 2001. To znamená, že táto novela Zákonníka práce, ktorá tu je predkladaná, by mala mať rozhodujúcu svoju funkčnosť vlastne počas celého roku 2000.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Mesiarikovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní gestorského výboru o rokovaní o tomto návrhu.

  • Vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vládneho zákona ma určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 86 z 26. augusta t. r. V súlade s § 73 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenia súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôvody potreby novej právnej úpravy, ďalej hospodárskeho a finančného dosahu a vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je vytvoriť potrebné predpoklady na uplatňovanie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a zároveň prehĺbiť sociálnoprávnu ochranu zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch.

    Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a pre rozporné stanoviská opätovne prerokovaný v rade podľa § 6 ods. 7 zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve. Chcem podotknúť, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky má výhrady k vymedzeniu pojmu hromadné prepúšťanie, tak ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla návrh postúpiť do druhého čítania.

    Pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil k prerokúvanému bodu programu žiadny poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie správy gestorského výboru k prerokúvanému bodu programu. Tak ako sme sa dohodli, hlasovať budeme po prerokovaní ďalších návrhov zákonov, ktoré uvedie pán minister Magvaši.

    Ďalším návrhom, druhým v poradí je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 326 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 344.

    Z poverenia vlády vládny návrh zákona uvedie pán minister Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, je po prvé v súlade s právom Európskej únie a dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce zriadiť garančný fond na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopný.

    Po druhé na základe získaných poznatkov z uplatňovania zákona o zamestnanosti upresniť a sprísniť jeho ustanovenia v záujme vyššej motivácie a podpory úsilia evidovaných nezamestnaných hľadať si a prijímať vhodné zamestnanie ponúkané okresným úradom práce a vytvoriť podmienky na účelnejšie a hospodárnejšie vynakladanie finančných prostriedkov získaných z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti.

    Po ďalšie vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby zamestnávatelia, ktorí nemôžu zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, mohli dodržať povinný podiel zamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím aj náhradným plnením, a to zadávaním zákaziek chráneným dielňam a chráneným pracoviskám.

    Po ďalšie prijať ďalšie opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím vrátane zintenzívnenia aktivít okresných úradov práce zameraných na hľadanie zamestnania pre týchto občanov.

    A po ďalšie zamedziť diskriminácii pri inzerovaní voľných pracovných miest.

    Vládny návrh zákona sprísňuje podmienky zaraďovania občanov do evidencie nezamestnaných a vyraďovania občanov z tejto evidencie, podmienky poskytovania podpory v nezamestnanosti a znižuje výšku podpory v nezamestnanosti. Navrhovaná právna úprava predpokladá zníženie výdavkov na podporu v nezamestnanosti o 1,2 mld. Sk s dosahom do rozpočtu Národného úradu práce.

    Na základe analýzy dostupných štatistických údajov a kvalifikovaných odhadov o skutočnom počte občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím sa navrhuje znížiť povinný podiel zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo 4 % na 3 % z celkového počtu zamestnancov a povinný podiel zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím sa navrhuje určiť na 0,2 % z celkového počtu zamestnancov.

    V súvislosti so zriadením garančného fondu vzniknú nároky na zamestnancov Národného úradu práce. Predpokladá sa, že správu a prevádzku garančného fondu budú zabezpečovať v priemere dvaja výkonní zamestnanci na každom okresnom úrade práce a dvaja zamestnanci na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce. Pôjde spolu o 160 zamestnancov. V súvislosti so zmenami v poskytovaní podpory v nezamestnanosti podľa § 46 až 56 môžu vzniknúť zvýšené nároky na dávky sociálnej pomoci, ktorých zdrojmi je štátny rozpočet, ktorý odhadujeme na 450 mil. Sk.

    Chcem vás požiadať, vážené poslankyne a páni poslanci, o podporu v prvom čítaní a posunúť rokovanie do druhého čítania.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Rusnákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma uznesením číslo 88 zo dňa 26. 8. 1999 určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vládneho zákona. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 § a 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, dôvody potreby prijatia novej právnej úpravy, predpokladaných nárokov na štátny rozpočet vo forme účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu do garančného fondu. V roku 2000 sa predpokladá 210 mil. Sk a v roku 2001 vo výške 360 mil. Sk. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z dôvodovej správy, jedným z účelov predloženého návrhu zákona je v súlade s právom Európskej únie a dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce zriadiť garančný fond. Garančným fondom sa zabezpečí uspokojovanie nárokov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopným. Druhým účelom je sprísnenie podmienok zaraďovania občanov do evidencie nezamestnaných a vyraďovanie z tejto evidencie a sprísnenie podmienok poskytovania podpory v nezamestnanosti.

    Významnou navrhovanou zmenou je návrh znížiť povinný podiel zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo 4 % na 3 % a občanov s ťažším zdravotným postihnutím z 0,5 na 0,2 %. Návrh zákona bol v súlade s § 3 ods. 2 zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Z dôvodov rozporov sociálnych partnerov bol opätovne prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Dohoda bola dosiahnutá iba s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Konfederácia odborových zväzov zaujala stanovisko, ktoré je v dôvodovej správe na stranách 22 a 23. Nesúhlasí s tými ustanoveniami, ktoré navrhujú zníženie podpory v nezamestnanosti, zníženie maximálnej výšky podpory v nezamestnanosti.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 344 z 23. augusta 1999 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. októbra 1999 a gestorský výbor v lehote do 15. októbra 1999.

    Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásili žiadni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Drobný, pán poslanec Rusnák. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Engliš - ako prvý.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    predložená novela zákona, samozrejme, nerieši zamestnanosť v Slovenskej republike. Ak si to niekto myslí, tak je na veľkom omyle. Ak sa do riešenia nezamestnanosti, alebo teda zamestnanosti nezapojí celá vláda a ďalšie inštitúcie, tak bude nezamestnanosť stúpať, samozrejme, ďalej. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže vyriešiť tento problém samo a Národný úrad práce zodpovedný za politiku trhu práce ani len toľko. Celá novela zákona 387/1996 Z. z. nerieši teda problém zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorý sa hrozivo blíži k 20 %.

    Novela zákona o zamestnanosti, ktorú nám tu pán minister Magvaši predkladá, rieši len problém financií v Národnom úrade práce a, samozrejme, možnosť použitia v riešení politiky trhu práce. V skrátenej forme sa to dá povedať: Niet peňazí, upravíme zákon a Národný úrad práce prežije. Samozrejme, že niektoré opatrenia sú nutné, aby sa nemrhalo prostriedkami, niektoré aj podporujem, pretože postihujú vlastne lajdákov. Zásadne však nemôžem súhlasiť, aby do jedného vreca boli hádzaní slušní ľudia, ktorí pracovali 25 a viac rokov, s lajdákmi, ktorí nikdy nepracovali ani nikdy nebudú. Novela je vyslovene reštrikčná a nerieši systémové opatrenia na zníženie nezamestnanosti.

    Pozitívne hodnotím lekársku posudkovú činnosť. Sprísnenie evidencie nezamestnaných občanov je možné hodnotiť pozitívne, aj keď teda k paragrafovanému zneniu bude možnosť diskutovať v druhom čítaní, ak prejde tento návrh. Zásadne odmietam, aby odstupným alebo odchodným bola riešená nezamestnanosť v tomto štáte. A riešená v podstate neschopnosť oživiť hospodárstvo v tomto štáte na úkor občanov, ktorí nie vlastným pričinením prišli o prácu, o svoje zamestnanie.

    Takisto zásadne odmietam zníženie výšky podpory a dĺžky poberania podpory. Tu sa musí oddeliť, tak ako sa hovorí, plevel od zrna, nie spoločne hodiť do jedného vreca tých, ktorí poctivo pracovali celý život a po päťdesiatich rokoch veku prišli o zamestnanie, a tých, ktorí pracujú len preto, aby vyhoveli požiadavkám zákona, a opäť po určitom čase poberali podporu v nezamestnanosti. Veľmi dobre viete a ja zo svojej praxe môžem povedať, že človek po päťdesiatke má obrovský problém sa zamestnať. A tí, ktorí máte s tým do činenia, to veľmi dobre viete. To sa musí riešiť úplne inak. Bude možnosť, samozrejme, opäť zdôrazňujem, ak sa to dostane do druhého čítania, to vyriešiť, ale takto, ako je to v novele zákona, to zásadne odmietam.

    Čo sa týka garančného fondu, podporujem jeho zriadenie. Myslím si, že to je dobrá myšlienka, po ktorej sa dlho volalo. Samozrejme, že pripomienky zamestnávateľov k tomu sú a budú. Výšky odvodov sa však musia zladiť. Opäť bude možnosť, ak to prejde do druhého čítania, sa k tomu vyjadriť a dať aj pozmeňujúce návrhy.

    Záverom svojho vystúpenia konštatujem, že novela zákona 387/1996 Z. z. o zamestnanosti je len čiastočná, neriešiaca nezamestnanosť v Slovenskej republike. Navrhované riešenia sú čisto reštrikčné voči nezamestnaným s cieľom zlepšiť finančný stav v Národnom úrade práce. Podotýkam, že neboli vôbec dotknuté iné možnosti zlepšenia financovania Národného úradu práce, čo svedčí o tom, že súčasné vedenie Národného úradu práce pracuje nekoncepčne a vedie Národný úrad práce k úpadku, čo bude mať, samozrejme, obrovské následky v najbližšom období. A obávam sa, že hrozí až rozpad celého systému poistenia nezamestnanosti, a ak sa nebudú hľadať aj iné formy riešenia financovania trhu práce, už aj vzhľadom na neplatičov, na pohľadávky Národného úradu práce u zamestnávateľov.

    Preto odporúčam novelu zákona prepracovať s využitím ďalších možností financovania činnosti Národného úradu práce a vôbec trhu práce práve s orientáciou na získanie finančných zdrojov od tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti v zmysle dnešného, súčasného zákona 387 o zamestnanosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte aj mne sa vyjadriť k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    V parlamente sa pohybujem vlastne od začiatku prijatia právnych noriem súvisiacich so zamestnanosťou, preto som mala možnosť porovnávať, ako sa postupne menili a upravovali. Musím hneď na začiatku konštatovať, že oceňujem, že pán minister konečne ustúpil od predkladania návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a predkladá návrh v rámci riadneho legislatívneho konania. Myslím si, že je to dobré pri sociálnych zákonoch. Predtým som ho kritizovala, keď dával tie skrátené konania, pretože naozaj k týmto zákonom treba pristupovať veľmi citlivo a veľmi dobre ich zvážiť. Dúfam, že takto sa naozaj vytvoril priestor na to, aby sa ešte o navrhovaných zmenách diskutovalo.

    Kto si pozrel podrobne tento návrh zákona, tak zistil, že predložený vládny návrh predkladá 69 zmien. A ja musím povedať, podobne ako pán poslanec Engliš, že som vyslovene objektívne pristupovala k týmto zmenám a že som sa na to nepozerala cez okuliare nejakej politickej demagógie. Preto mnohé navrhované návrhy podporím. Voči viacerým mám však vážne výhrady a nebudem ich podporovať, pretože ich nepokladám za opodstatnené. A vlastne problém neriešia, iba ho oddiaľujú.

    Pán minister, prekvapilo ma, že ste nenavrhovali zrušenie krajských úradov práce, keďže v predchádzajúcom volebnom období práve SDĽ kritizovala zriadenie krajských úradov práce a považovala ich za zbytočný medzičlánok. Som však rada, že ste svoje záporné stanovisko prehodnotili a v § 6 odporúčate, aby sídla a územné obvody krajských úradov práce a okresných úradov práce určovalo predstavenstvo. Takto síce môže dôjsť aj k ich redukcii, ale nie k celoplošnému zrušeniu. A dúfam, že dôjde k redukcii iba po zvážení naozaj všetkých kritérií, keďže rozhodovať sa bude v tripartitnom zastúpení úradov práce.

    Podporím návrh na zriadenie garančného fondu na uspokojenie nárokov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopným. Vieme, aká je v súčasnosti situácia, a tento garančný fond je naozaj potrebný. Nakoniec mali zriadenie tohto fondu v predvolebnom boji vo svojich programoch viaceré strany. Musím povedať, že aj HZDS. Tak preto tento krok budeme podporovať.

    Podporujem návrh na zamedzenie diskriminácie pri inzerovaní voľných pracovných miest, ako aj niektoré sprísnenia týkajúce sa napríklad spresnenia definície vhodného zamestnania v § 32, lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej Národným úradom práce na účely sprostredkovania vhodného zamestnania pre evidovaných nezamestnaných, vyraďovanie z evidencie nezamestnaných občanov, ktorí odchádzajú do cudziny na čas dlhší ako tridsať dní, ako aj sprísnenie podmienok na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti absolventov škôl a občanov, ktorí sú hmotne zabezpečení výsluhovým dôchodkom alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, ktorí budú zaradení do osobitnej evidencie občanov hľadajúcich zamestnanie.

    Myslím si, že pri tých absolventoch škôl, ktorí využili tak trochu medzeru v zákone a hoci boli prijatí na ďalšie štúdium, napríklad stredoškoláci, tak využili aj branie podpory. Myslím si, že tento krok treba naozaj pochváliť a treba s ním súhlasiť.

    Súhlasiť sa dá aj s predĺžením času platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti pri uplatňovaní vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti. Podporím teda všetky tie sprísnenia, ktoré sa dotknú občanov, ktorí zneužívali podporu v nezamestnanosti, a tých, ktorí sú riešení inými finančnými náležitosťami.

    Rozhodne však nepodporím body 34 a 35, týkajúce sa § 50 a 51, teda bodov, ktoré smerujú k zníženiu podpory v nezamestnanosti a k skráteniu času vyplácania podpory v nezamestnanosti.

    Chápem situáciu v Národnom úrade práce. Myslím si, že to veľmi presne vystihol pán poslanec Engliš, ktorý pomenoval tú úsporu 1,2 miliardy, alebo v takejto nejakej výške, že to naozaj nerieši problém nezamestnanosti. Nakoniec, aj vy, pán minister, ste boli poslancom a pamätáte si, že doteraz vždy pri riešení problematiky nezamestnanosti a výšky podpory v nezamestnanosti sa táto dávka zvyšovala. Za ostatné roky došlo vždy k zvýšeniu. A viem, že nie ste v ľahkej situácii, pretože váš klub SDĽ podporoval ešte ďalšie zvýšenie. Vždy to, ktoré bolo navrhované v zákone, sa vám tak trošku málilo a chceli ste viac.

    Nakoniec keď si porovnáme Českú republiku, kde aj mnohé zákony sú veľmi podobné našim, pretože vyšli vlastne z toho istého sociálneho základu, tak tam dnes podpora je vo výške viac ako 8 tisíc. Keď vy navrhujete z 5 400, ktoré bolo doteraz, na 4 800, čiže dôjde k prudkému poklesu. A toto nevidím ako dobrý krok.

    Najviac ma mrzí, že sa tento problém dotkne žien. Vy veľmi dobre viete, ktorí sa venujete tejto problematike, nakoniec stačí si pozrieť tabuľky, že ak sa rieši prepúšťanie zamestnancov, prvé sú prepustené ženy. Ženy tvoria viac ako 50 % nezamestnaných. O to v zložitejšej situácii je žena, ak je živiteľkou rodiny a je sama, pretože rozvodovosť v Slovenskej republike je vysoká, naďalej nám stúpa. A keď je manžel nezamestnaný, stane sa ona nezamestnanou, nedostáva vlastne ani príspevok na deti, ktoré by mal manžel platiť. Čiže žije vlastne len, kým je na podpore, z podpory, potom neskôr zo sociálnych dávok a rodinných prídavkov. Takže táto novela vlastne duplicitne postihne ženy. Navyše navrhované kroky neriešia problém rastúcej nezamestnanosti, ale postihnú aj tých občanov, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu hlavne v regiónoch, kde je vyššia ako 30-percentná nezamestnanosť.

    Ako, pán minister, vysvetlíte občanom v preddôchodkovom veku, ktorí nemajú nárok na predčasný odchod do dôchodku a nemajú ani šancu uplatniť sa na trhu práce, že im znížite príspevok, na ktorý si nadpracovali celoživotnou prácou, a navyše im ho, skôr ako ho dostanú, odčerpáte balíčkami ekonomických opatrení?

    Ja si cením, pán minister, keď ste pred pár dňami na televíznej obrazovke priznali, že vláde sa nepodarilo za tristo dní vlády riešiť problém zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Tá skutočne rastie rapídnymi skokmi a hrozí nám v budúcom roku, vo februári, 22-percentná nezamestnanosť. To slovenská ekonomika neunesie. A ani tento zákon ju nevyrieši. Jediným riešením nie sú reštriktívne opatrenia, ale jediným východiskom je oživenie slovenskej ekonomiky.

    Záverom sa ešte vrátim k tým ženám. Veľmi ma prekvapilo vaše vyjadrenie, pán minister, vo včerajšej tlači, a ja budem citovať, aby som bola presná. Na otázku, či sa zaoberáte a či budete podporovať zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, tu ste sa práve vyjadrili takýmto spôsobom: "Priestor tu existuje, najmä u žien, ktoré sa dožívajú priemerne 76 rokov, no do dôchodku idú ako 54-ročné. Aj z osobnej skúsenosti viem, že päťdesiatročné ženy sú ešte v plnej sile. Sú veľmi skúsené. A na rozdiel od mladších majú dokonca výhodu, že nie sú viazané malými deťmi. Preto bude treba s predĺžením veku odchodu do dôchodku začať u žien."

    Považujem tieto vaše vyjadrenia naozaj, pán minister, za veľmi neseriózne. Navyše od ministra sú aj nepresné, pretože ženy neodchádzajú do dôchodku vo veku 54 rokov. Tam je diferenciácia podľa počtu detí. Je to, ak nemá žena deti, 57 rokov a potom podľa počtu detí, pri jednom dieťati 56 rokov, potom 55, 54. Čiže 53 rokov je najnižšia možná hranica pri počte detí. Takže boli ste jednak nepresný, ako minister a myslím si, že ak sa má uvažovať o zvýšení veku odchodu do dôchodku, tak musí byť o tom najskôr diskusia, a keď, tak musí byť aj u mužov, ale nie vytrhnute u žien. To, že sa ženy dožijú 76 rokov, je možno práve preto, že máme ten život ťažší a že sme lepšie prispôsobivé všetkým tým podmienkam. Je pekné, že hovoríte, že 50-ročné ženy sú ešte v plnej sile, ale chcela by som vidieť, ako by na to reagovali matky, ktoré vychovali 5, 6, možno aj viac detí, pracujú v jednej smene na pracovisku a potom v ďalšej smene doma.

    Myslím si, že toto boli veľmi nešťastné vyhlásenia, s ktorými nikdy nebudem súhlasiť, a dúfam, že podporu nájdeme nielen v ženskej časti Národnej rady Slovenskej republiky, ale že aj rozumní muži nebudú s týmito vašimi vyjadreniami súhlasiť a že aj vaši kolegovia v poslaneckom klube SDĽ dajú tieto vaše vyjadrenia na pravú mieru a že s týmito krokmi skutočne nezačnete, pretože nie je na to ani vhodný čas a nemôže dôjsť k diskriminácii, že začnete iba so ženami. Ja dúfam, že pri druhom čítaní aspoň niektoré návrhy podporíte, a hovorím, som za rozumný kompromis, že naozaj to, čo sa dá podporiť, podporíme, bez ohľadu na to, či sme v opozícii alebo v koalícii. Ale krokmi, ktoré neriešia problém nezamestnanosti, ešte zhoršia situáciu rodín, hlavne na východnom Slovensku, kde sú často aj štyria členovia rodiny nezamestnaní, nevyriešite ten problém, že im ešte vezmete finančné prostriedky.

    Takže ja dúfam, pán minister, že zvážite ešte aj vy v druhom čítaní a prehodnotíte tieto svoje návrhy týkajúce sa zníženia príspevku a skrátenia času príspevku v nezamestnanosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej sa hlási päť poslancov, posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem sa pripojiť k vyjadreniu pani poslankyne Aibekovej. V tomto zákone skutočne sú protisociálne opatrenia. Riešenie veci, ktoré sa nemá riešiť tým spôsobom, ako sa rieši v tomto zákone. Riešenie nezamestnanosti a finančných prostriedkov nie je v znižovaní dávok, ale vo vytváraní pracovných príležitostí, rozvojových programov.

    A pokiaľ ide o ženy, ich skorší odchod do dôchodku, pán minister, s tým nemôžeme súhlasiť. A ja protestujem proti takémuto návrhu. Keď som robila legislatívu a aproximáciu, toto požadovala Európska únia. A my sme veľmi úspešne bojovali proti tomu, pretože situácia žien na Slovensku, kde nie sú príslušné služby na podporu domácich prác, vykonávajú druhú smenu, natoľko sú ženy zaťažené, že ešte predĺženie veku odchodu do dôchodku je nesociálne a skutočne mala byť o tom verejná diskusia. Ja verím, že ani jeden poslanec v opozícii toto nepodporí, aspoň ženy z klubu HZDS už dali aj vyhlásenie, že v žiadnom prípade nepodporia tento návrh a sú proti uvažovaným úvahám, čím chcete riešiť nezamestnanosť. Nemáte to v tomto legislatívnom návrhu, ale vyjadrujete sa, že chcete tým riešiť otázku nezamestnanosti. Tak toto nie je cesta. Toto je skutočne cesta do pekla. A aj riešenia v tomto zákone sú neprijateľné.

  • Ďakujem pekne.

    Mňa veľmi mrzí, že už druhý minister z klubu ministrov SDĽ sa dopúšťa takýchto útokov na ženu. A prosila by som pána ministra, ja verím, že mu to môže byť desaťkrát smiešne, ale sú to príliš vážne veci - zamestnanosť žien, veľakrát osamelých matiek, tie zrobené ženy, na to, aby sme sa tu usmievali. Už pán minister Koncoš sa na margo žien vyjadril, že žena patrí tak ako roľa tomu, kto ju obrába, a vy nám tu teraz idete zavádzať tieto praktiky. Zamestnanosť žien je u nás veľmi vysoká v porovnaní s inými štátmi. A, pán minister, ak sa chceme priblížiť Európskej únii, tak sa musíme priblížiť Európskej únii aj s inými pravidlami. Tam tie ženy a muži robia veľakrát úplne z iného dôvodu, a to je demografická štruktúra obyvateľstva. U nás to ideme robiť kvôli tomu, že v Sociálnej poisťovni nie sú peniaze. A ale vy si musíte uvedomiť, ak predĺžite vek odchodu do dôchodku u žien a súčasne ženy prepúšťate z prefeminizovaných odborov, ako je napríklad školstvo, tak potom budete platiť podporu v nezamestnanosti a budete znášať možno mnohé iné ťažkosti a mnohé iné problémy. Takže skôr by sa vám patrilo, keby ste trošku pohli rozumom alebo možno oprášili niektoré projekty verejnoprospešných prác a aktívnej zamestnanosti, pretože rozdiel medzi minimálnou mzdou a podporou v nezamestnanosti je veľmi malá. A ja si dovolím vám doniesť potom materiály aj z terajšieho prerokúvania napríklad odporúčania Rady Európy, ktoré bude o 14 dní, a to je úcta k starším...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ja by som chcel podčiarknuť to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková vo vzťahu k riešeniu sídla a územných obvodov krajských úradov práce a okresných úradov práce. Jednak si myslím, že to, čo povedala, že bol odpor voči krajským úradom práce, je už za nami, pretože predkladatelia pri diskusiách vo výbore jasne naznačili, že krajské úrady práce majú svoje opodstatnenie jednak z titulu, povedal by som, postavenia Národného úradu práce a ich výkonných orgánov v regiónoch, ale jednak aj z toho, že výkonné orgány v kraji jednoznačne vedia lepšie posúdiť situáciu vo vzťahu k riešeniu nezamestnanosti alebo k riešeniu politiky trhu práce ako orgány z Bratislavy. Myslím si, že niektorí ľudia, ktorí nevedia, kde je okres Sobrance, nemôžu teda posudzovať, pretože som mal tú možnosť vo svojej praxi zistiť, nemôžu posudzovať situáciu v daných okresoch. Takže musím podotknúť, alebo teda podčiarknuť to, že táto situácia u predkladateľov je vyriešená, pretože jednak pochopili, že riešenie cez krajské úrady je oveľa lepšie ako z centra, jednak sa tým odstraňuje určitá korupcia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov z centra a jednak si myslím, že pochopili aj to, že postavenie v kraji cez krajský úrad a postavenie v kraji cez nejakú úradovňu generálneho riaditeľstva vo vzťahu trebárs k prednostovi kraja by bolo absolútne neporovnateľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vo vystúpeniach rečníčky zazneli sčasti protichodné názory oproti tomu, čo tu teraz prezentovali zástupcovia opozície vo svojich faktických poznámkach, predovšetkým vo vzťahu ku krajským úradom, ale aj k tomu, či znižovanie podpory v nezamestnanosti je motivujúcim, teda sociálnym alebo protisociálnym činom v tomto zákone.

    Chcem povedať, že tento zákon si kládol okrem iných dva ciele. Jeden je, a pochopiteľne to tu zaznelo a treba to priznať, že fond zamestnanosti sa vyčerpáva a že dokonca čerpá aj zo zdrojov, rezervných zdrojov určených na pasívnu politiku, teda na podporu v nezamestnanosti a že zo zákona je to nároková dávka, to znamená, že inak to musí pri insolventnosti sanovať štát. Ale každý podporu dostať musí, kto má nárok, to je prvý moment. A že nezostávajú peniaze na aktívnu politiku, čo by bolo, samozrejme, logické, aby sa podporoval vznik nových pracovných miest, rekvalifikácie, verejnoprospešné práce, ale na to peniaze, žiaľ, nie sú. Takže ak sa peniaze ušetria, tak budú použité týmto smerom.

    A druhý cieľ, a to je tá protichodnosť, čo tu zaznela, je motivácia. Naznačili ste, že je nevyhnutný väčší rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami a podporou. Naozaj, pokiaľ v štáte nie je rozdiel v kvalite života toho, kto poctivo pracuje, a medzi tým, kto pracovať môže a nepracuje, tak, samozrejme, nemôžeme hovoriť o motivácii.

    Čo sa týka krajských úradov práce, je samozrejmé, že pán poslanec Engliš má na to odlišný názor, ale súčasný Národný úrad práce znížil na všetkých úradoch práce možno o 20, o 30 % ľudí už doteraz a kompetencia predstavenstva v budúcnosti bude, že môže inak štruktúrovať aj územné orgány, aby to zodpovedalo trhu práce v jednotlivých regiónoch.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcela by som doplniť pani poslankyňu Aibekovú, že ja vidím príčinu nezamestnanosti aj v tom, že vláda zastavila všetky rozvojové programy, počnúc výstavbou diaľnic a končiac trebárs vodným dielom Žilina. Týmto spôsobila krach mnohým firmám, nielen stavebným, ale napojených na nich ďalším. Tieto už, samozrejme, nemali možnosť alebo nemohli napĺňať rozpočet odvodmi z daní, ale naopak, práve prepustení zamestnanci ho zaťažili ako nezamestnaní. Teda nie Mečiarova vláda, ale neschopnosť terajšej vlády spôsobila stav, v akom sa Slovensko teraz nachádza. Vláda problémy v hospodárstve a tým aj v zamestnanosti, ktoré zapríčinila, rieši reštrikciami v neprospech občanov Slovenskej republiky. Posledné informácie o zvyšovaní veku žien pri odchode do dôchodku sú ďalším z nešťastných riešení. Takým, ako je teraz v poslednom rade, teda z toho celého radu, prepúšťanie pracovníkov školstva, v štátnej správe, zvyšovanie úväzkov učiteľov a potom ich následné prepúšťanie od nového roku. Nemôžeme sa tiež rovnať s vyspelými demokratickými štátmi, pretože naši obyvatelia sa dožívajú v priemere o desať rokov menej ako oni. Takže skutočne prepúšťať ďalších ľudí nie je správnou cestou, lebo obrovské množstvo mladých ľudí hľadá prácu a nemá ju.

  • Pán poslanec Drobný je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    je veľmi sympatické, keď s takouto novelou zákona číslo 387/1996 Z. z. vystúpi rezortný minister, ale ja ako človek praxe sa pýtam: Táto kozmetická úprava nakoľko je sympatická skutočne? A mne je veľmi blízka, lebo som neurológ a viem, čo to znamenalo uvádzať ľudí zdravotne hendikepovaných do výrobného procesu. Ale, priatelia, keď sú plné ulice zdravých nezamestnaných, tak ja už mám ten hlavný motív enormne zmenšený a enormne som v nevýhode. Ja to robím aj napriek tomu, takže, pán minister, si mi sympatický aj napriek tejto výhrade.

    Prosím vás pekne, máme hendikepovaných, zdravotne hendikepovaných, len zoberiem jednu kategóriu, každý rok nám pribúda 39 tisíc ľudí na Slovensku, ktorí sú hendikepovaní po mozgových cievnych príhodách. My sme s profesorom Bartkom mali vypracovaný reedukačný program. Ten reedukačný program mal obrovský pacemaker, mal proste hnací motor - povinnosť pracovať. To, bohužiaľ, velvet revolúcia odstránila a teraz tento motor nám tu chýba. Ten človek vedel, že má nad sebou Damoklov meč, že sa musí naučiť pracovať. To bola obrovská motivácia, aj keď bola teda represívna, a on to však cítil a vedel sa zaradiť do reedukačných ústavov. Reedukačné ústavy v Horných Losinách, Reedukačný ústav Kováčová robili a napájali sme na to vedeckú prácu, boli z toho výskumy, ktoré boli porovnateľné s kultúrnym svetom, a boli sme na to hrdí a pyšní. Ale vždy mi chýbalo jedno. V porovnaní s kultúrnymi krajinami sme mali malý spoločenský produkt aj v Česko-slovenskej republike. Ten produkt bol malý, oni mali obrovský. Oni mali jeden obrovský predstih pred nami. Vedeli zabezpečiť produktívnych ľudí, fungujúce programy. A tie im vyrobili aj na takúto činnosť. My sme to nikdy nevedeli urobiť dokonale ani za federácie, boli sme polovičatí. Nemali sme dostatok peňazí na to, aby sme to skutočne mohli realizovať.

    Preto, pán minister, ja sa dotknem niektorých vecí. Napríklad reedukácia zdravotne hendikepovaných ľudí, to je enormne, povedal by som, jemná odborná robota, ktorá potrebuje obrovské tímy. Tie sa nám rozpadli, tie už teraz nefungujú. V Kováčovej to funguje len parciálne. Ten ústav bol svetovo vybudovaný, ale on sa, bohužiaľ, scvrkol. A teraz to ako budeme robiť? A keď to budeme robiť už len na kolene, priatelia, nemáme prostriedky na to, aby sme mohli začať jednu vec. Nemáme napríklad peniaze na aktívnu podporu zamestnanosti. Aj pasívna podpora zamestnanosti má redukované prostriedky. Teda ja vidím, povedal by som, túto vec takto: Začnime to skorej z toho, tie rozvojové programy a vyrobiť peniaze na to a potom mi to nebude pripadať ako charitatívna činnosť. Toto je, povedal by som, takáto veľmi dubiózna vec.

    Druhá vec, zamestnanie absolventov vysokých škôl a stredných škôl. Priatelia, nehovorí sa tu o inštitúte rezidentúry. Mali by sme aj tento inštitút zaviesť. Rezidentúra - neplatení absolventi vysokých škôl a stredných škôl nesmú stratiť profesionálnu zručnosť myslenia, zručnosť konania a idú do zamestnania ako neplatení alebo povedzme čiastočne platení zo sociálnych fondov a zabezpečujú si zdokonaľovanie profesionálnych návykov v myslení, konaní, výkonoch atď. Takáto okolnosť by sa tam mohla do tej novely zákona implementovať a ja si myslím, že by bola tiež čiastkovým príspevkom k politike zamestnanosti.

    Tieto dve okolnosti, priatelia, snažme sa, aby sme vychádzali z reálnej podstaty. Z reálnej podstaty vyrobených dobrých, čistých peňazí aj pre takúto činnosť. Ak to nebude, tak tá novela zákona je na vode a tá novela zákona skutočne bude len, povedal by som, mejkapom, ktorým si splníme jednu čiarku za novelu zákona, ale nebude to mať dôraz, nebude to mať efekt, nebude to proste úderné a nebude to také, ako sme si to my predstavovali. Za totality sme vytýkali tomuto štátu a federácii to, že nebol výkonný. V roku 1974 sa mi zdalo, že to bude výkonné a potom to naraz kleslo a my sme strácali peniaze na projekty a nemohli sme ich realizovať. A teraz peňazí, samozrejme, je absolútne nedostatok. Takže ja vidím tú novelu, pán minister, i keď je sympatická, povedal by som, málo reálnu a, bohužiaľ, zdravotne hendikepovaní ľudia, ja ho vypiplem, ale nemá ho kto zamestnať, pretože on chce zamestnať len zdravých, aj to nie všetkých.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Drobného vystúpi päť pánov poslancov, posledný pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na pána poslanca Drobného a uviesť, že v tých myšlienkach, ktoré hovoril, je neprijateľný aj § 113, ktorý sa týka občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Pokiaľ dosiaľ bola vyššia percentuálna povinnosť zamestnať týchto občanov, teraz pán minister ju znižuje na 3 %. Vážení, kde sú tie časy, keď sme hovorili, že týmto ľuďom táto nová spoločnosť zlepší situáciu? Kde sú tie časy, keď na billboardoch ste boli s nápisom Lepšie žiť? Myslíte, že táto skupina si nezaslúži, aby bola povinnosť ich zamestnať? Veď to sú ľudia postihnutí, ktorí nemajú možnosť podnikať nejako mimoriadne. Majú obmedzené možnosti svojej realizácie. Tak štát je povinný pre túto skupinu niečo urobiť. Je to predsa naša povinnosť.

    Len toľko, pán minister. Zvážte tento § 113 a neriešme naše problémy práve na úkor tejto skupiny. Je to nemorálne, je to neetické. My by sme skôr mali tejto skupine pomáhať. A potom podtón tejto novely, že prinúťme, nedopusťme, aby ľudia poberali tieto podpory tam, kde môžu pracovať. Prosím vás pekne, dnes už takto situácia nestojí. Je to na výsmech, pretože aj tí, čo chcú, nemôžu.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pána poslanca Drobného práve o podporu riešenia buď cez verejné práce, alebo cez neplatené práce. Dajú sa dokonca kombinovať obidve riešenia - buď zabezpečiť udržanie pracovných návykov, alebo získavanie pracovných návykov. Vieme, že hlavne mladí ľudia, ktorí sa vôbec nedostanú do pracovného procesu, veľmi rýchlo v tej svojej najprv naivnej dočasnej nezamestnanosti sa dostávajú do návykov, ktoré sú potom už nevratné. Veľmi ťažko sa osvojujú návyky systematickej práce, systematického rozvrhu pracovného dňa, a teda z týchto dôvodov by som veľmi odporúčal, aby sa zaviedol aj princíp možného stážovania ako neplatenej alebo podporne platenej práce pre ľudí, aby sa vytvorili bezplatné pracovné režimy na odborných pracoviskách a aby títo ľudia mali možnosť získavať pracovné návyky a udržali si vysokú sociabilitu, vysokú súdržnosť s ľuďmi z práce.

    Ďakujem.

  • Nesporné sú tie argumenty, ktoré zazneli v slovách pána poslanca Drobného, týkajúce sa dvoch rozmerov, a to je starostlivosť o ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou i absolventov a ich pracovné návyky sú správne a musíme sa s nimi stotožniť, ale opakujem, že podmienkou na to, aby sme to mohli uskutočniť, sú zdroje vo Fonde zamestnanosti. Tieto zdroje sa v súčasnosti čerpajú len na pasívnu politiku zamestnanosti. Viem, že to má súvislosť s vyberaním zdrojov, s rozvojom ekonomiky. Ale z tých zdrojov, ktoré úrad práce má k dispozícii, môže použiť na ten spôsob, ktorý ste naznačili, len vtedy, keď má aj prostriedky na aktívnu politiku. Na zamestnávanie absolventov, na ich stimuláciu, na ich podporu, na podporu zamestnávateľov, aby prijímali absolventov. Ale to nemôže byť teraz, keď podpora vyčerpá všetky peniaze, ktoré vo Fonde zamestnanosti sú. Aj o tom je zníženie výšky podpory. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Čo umožňoval súčasný zákon? Bol úplne protichodný tomu, čo hovoríte. Absolventi škôl mali tento rok, 10-tisíce absolventov, prázdniny za 3 200 Sk na mesiac. Vieme o tom všetci. Skončili školu a všetci skončili na úrade práce, mali krásne dva mesiace. Navrhovaný zákon to rieši tak, že prázdniny budú súčasťou školského roka a že oni budú poberať, teda ich rodičia, prídavky na deti. Ale to, myslím si, je podstatné zlepšenie situácie pre absolventov a bude ich to motivovať nie prázdninovať, alebo poberať 3 200 Sk, ale hľadať si zamestnanie. Veď to bolo nedostatkom tohto zákona a takýchto nedostatkov, ktoré sa odstraňujú týmto zákonom, je veľa. Mám veľa návrhov v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti, ako to zlepšiť. Myslím si, pán minister, že to môžeme dosiahnuť sčasti v tomto zákone, ale sčasti potom v inej novele, kde sa môže principiálne meniť aktívna politika zamestnanosti, aby naozaj výraznejšie motivovala zamestnávateľov na vytváranie nových pracovných miest.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tak ako načrtol aj pán poslanec, ktorý nám hovoril o zamestnanosti, napríklad k absolventom, systémom rezidentov, je to mimoriadne dôležité. Skutočne nebudem hovoriť za iné odbory, poviem za odbor medicíny, aby absolventi lekárskych fakúlt nestrácali vedomosti, je mimoriadne dôležité nie ich nechať na nezamestnaneckej podpore, ale zamestnať ich. A my už sme to mali, predsa tento systém zamestnávania absolventov za Mečiarovej vlády bol. Ale tak ako aj povedali moji predrečníci v pripomienkach, nemáte peniaze na aktívnu zamestnanosť a tú jednoducho nemáte preto, že ekonomiku vediete do kolapsu tým, že sa zabrzdili všetky rozvojové programy tým, že zahraničný kapitál vlastne dáva nám otázky ako v anglických časopisoch. Jeden ma napríklad skutočne mimoriadne zarazil, kde Angličania dávajú otázku: "Chcú Slováci naozaj zahraničné investície?"

    Takže bolo by treba, pán minister, neprijať také jednoznačné vyjadrenie, že predĺžime vek odchodu žien do dôchodku. Garantujem vám, že aj keď sa vám zdá päťdesiatnička alebo 54-ročná žena, ktorá odchádza do dôchodku, to znamená, že porodila 3 deti, ak sa vám zdá, že je ešte dostatočne výkonná na to, aby zvládla zamestnanecký pomer, nie je to tak. Skutočne, pán minister, ja si vyprosím vaše úškrny, ale porovnajte ju s 54-ročnou ženou niekde v západnej Európe. Pozrite sa na systém ich služieb, na polotovary a na všetko to, čo tej žene pomáha. A, samozrejme, aj na plat a príjem jej manžela. Takže ak nie sú peniaze na aktívnu zamestnanosť, treba sa zamyslieť, ale nie len u vás, ale vo vláde.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    ja nemôžem nič iné iba v podstate podporiť alebo dať taký pozitívny názor na vystúpenie pána Drobného a som rád, že otvoril pri tejto chúlostivej veci aj takú citlivú skupinu ľudí, ako sú zdravotne postihnutí. Len chcem zdôrazniť jedno. Bolo by asi veľmi zlé, keby sme si namýšľali, že takýmto zákonom, alebo vôbec zákonom o zamestnanosti by sme týchto ľudí riešili. To môže byť čiastkové riešenie, síce veľmi významné, môže byť na určitú podporu, keď sú prostriedky v tomto poisťovacom systéme, pretože je to poisťovací systém. A postupne zabúdajme na aktívnu politiku zamestnanosti, pretože štát by mal byť aktívnejší, a nie Fond zamestnanosti, nie Národný úrad práce.

    Vidíte, koľko peňazí sa nevracia, čo sme za tých 8 rokov narobili, ale o túto časť obyvateľov by sme sa mali starať skutočne komplexne, aj v iných normách, ako to už predo mnou jeden rečník povedal. Jedno, čo chcem zdôrazniť - a asi to pán Drobný naznačoval -, nepohneme sa ďalej, pokiaľ nebudeme mať aktivity rozvojové, aktivity na tvorenie nových pracovných miezd. Žiadnym iným zákonom ani poistením by sme nenahradili, nenahradíme, keď nám pôjde nezamestnanosť do 600 alebo 700 tisíc. Takže toto ja tiež chápem ako nutnosť. Toto nie je záchrana toho, čo nás čaká a budeme pokračovať ďalej. Je to prvý krok aj v prospech tých zdravotne postihnutých, pretože máme veľa sťažností. Keď nemá šancu sa kde odvolať, dnes vidíte, zavádzame tak posudkové lekárstvo a to bude veľký prínos aj pre týchto ľudí, veľká ochrana.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, máte procedurálny návrh? Neboli ste prihlásená s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Rusnák je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Reakcia poslankyne Rusnákovej.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, ja som bol v tom, že pán poslanec Mesiarik je posledný.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa vyjadriť tiež k zdravotne postihnutým občanom, ktorých sa táto novela zákona týka tým, že sa znižujú 4 % na 3 %. Nie je to zámer, ktorý by chcel poškodiť zdravotne postihnutých a ich zamestnávanie, ale ide o objektívny fakt, ktorý jednoducho ministerstvo zobralo na vedomie. Ja som si robila poslanecký prieskum práve v súvislosti s týmto a musím povedať, že mnohé právnické osoby, firmy a štátna správa nie sú schopné zamestnať toľko ZPS-károv, koľko im predpisuje zákon, pretože ich často spolu toľko v okrese fyzicky ani nie je, koľkí by mali byť zamestnávaní. Čiže štát vlastne "trestá" verejnú správu, podniky a firmy za to, čo ony nevedia naplniť. Konkrétne v školstve napríklad v jednom priemernom okrese je odvod za ZPS-károv 700 tis. Sk, pričom v okrese sú takí zdravotne postihnutí, ktorí sa v školstve jednoducho ani nemôžu prijať do pracovného pomeru. Ak by sa stavy nenaplnili, tak napríklad odbory školstva by museli zaplatiť pokutu pol milióna korún. Štát nemôže nútiť firmy a podniky, ktorých by sa to týkalo, k dodržiavaniu takého zákona, ktorý je nenaplniteľný. Čiže pán minister len dáva zákon do súladu s objektívnymi podmienkami, ktoré v okresoch a krajoch sú. Nie je v tom žiadny iný zámer. V rozprave v druhom čítaní potom vystúpim aj s konkrétnymi číslami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    na dnešnej schôdzi prerokúvame jeden z dôležitých zákonov. Ja si myslím, že nikto z nás nepochybuje, že v dnešnej zložitej sociálno-ekonomickej situácii je takáto novela veľmi potrebná. Samozrejme, že ma neteší, že sme nútení reagovať na ňu takýmto spôsobom. Nepovažujem to za konštruktívne riešenie nahromadených problémov spôsobených predovšetkým úpadkom slovenskej ekonomiky a ich dlhodobým neriešením. Na ilustráciu súčasného stavu zamestnanosti obyvateľstva treba použiť aspoň niekoľko čísiel. Ako všetci dobre vieme, k 1. augustu tohto roku bolo celkove evidovaných v Slovenskej republike 510 955 nezamestnaných občanov. Alarmujúci stav je však najmä na východnom Slovensku. Ja spomeniem len Prešovský kraj s 25,96 % a Košický s 26,79 % vedú túto nepopulárnu tabuľku na Slovensku, kým napríklad nezamestnanosť v Bratislavskom kraji napriek zvýšeniu je 6,78 %.

    Keď sa vrátim do Prešovského kraja, treba povedať, že hranicu 30 % prekročili okresy Stropkov a Vranov, a pritom žiadny z okresov nie je pod 20 % nezamestnanosti. Samozrejme, že navrhnutá novela nerieši a nemôže ani riešiť tento problém dokonale. Problém môže riešiť len ozdravená ekonomika, ktorá poskytne viac pracovných príležitosti a možností. Novela však napomôže - a o tom som presvedčený - účelnejšie nasmerovať obmedzené finančné prostriedky k tým, ktorí to najviac potrebujú. Domnievam sa, že je len na škodu, že sľubovaná a vládou predložená strednodobá koncepcia prišla neskoro a navyše podľa môjho názoru nedáva návod na riešenie konkrétnych problémov v oblasti zamestnanosti.

    Zriadením garančného fondu vychádzame v ústrety sociálnemu partnerovi - Konfederácii odborových zväzov - a garantujeme vyplatenie mzdy aj u nesolventných zamestnávateľov, samozrejme, po obmedzený čas. Reštrikčnosť navrhnutých opatrení pri vyplácaní podpory v nezamestnanosti má postihnúť tých, ktorí ju zneužívajú. Občania od tejto novely očakávajú predovšetkým odstránenie práce načierno. To si treba povedať, to je prax, postih voči tým, ktorým sa pracovať nechce, ale aj tým, ktorí odmietajú ponúknutú primeranú prácu. Získané prostriedky bude možné použiť na aktívnu politiku zamestnanosti a umožniť pracovať tým, ktorí pracovať ozaj chcú.

    Chcem spomenúť ešte jeden fakt. Aj starostovia našich obcí majú tiež svoje predstavy o efektívnom využití nezamestnaných pri verejnoprospešných prácach. Samozrejme, nedá sa to všetko riešiť teraz. Ja verím, že v druhom čítaní kolegovia, kolegyne vystúpia aj s pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme, samozrejme, spoločným úsilím zlepšili túto novelu o zamestnanosti. Ja osobne verím, že prijatá novela bude prvým krokom na ceste k zastaveniu nepriaznivého vývoja v zamestnanosti. Nasledovať však musia opatrenia, ktoré budú nezamestnanosť postupne znižovať. Ja však za najhoršie riešenie by som považoval, keby sa pri prerokúvaní tejto novely vytĺkali politické body. Občania od nás poslancov predovšetkým očakávajú niečo úplne iné.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rusnáka sa hlási sedem pánov poslancov. Posledný pán poslanec Cuper.

    Prvá - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, ja som naozaj vo svojom vystúpení nepoužívala politické kritériá. Práve naopak, vidíte, že sme sa vo svojich vystúpeniach v mnohých veciach zhodli. A myslím si, že tak by to malo byť. Hľadajme spoločné. Nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že táto novela postihuje tých, ktorí nechcú pracovať. Áno, čiastočne súhlasím, ale máme 510 000 nezamestnaných. Vy sám ste si vlastne tieto slová vyvrátili tými počtami nezamestnaných. Predsa nechcete tvrdiť, že 20 % alebo 30 % nezamestnaných v niektorých okresoch sú všetko ľudia, ktorí nechcú pracovať. Veď to tak nie je! Sú to ľudia, ktorí chcú pracovať. Práve v tom je nedostatok tejto novely, že rovnako tým znížením príspevku postihne tých, ktorí nechcú pracovať, ale aj tých, ktorí zúfalo hľadajú prácu a nenájdu ju.

    A v závere, keďže som videla, ako pán poslanec Weiss nesie článok, ktorý sa tiež týka odchodu žien do dôchodku, kde sa tvrdí úplne klamstvo, že nepopulárne opatrenie podporí aj opozícia. Opozíciu tvorí aj SNS. Na to by mohli oni reagovať, že vôbec to nepodporujú, ale za HZDS môžem povedať, že nepodporíme tieto kroky a tieto slová, ktoré boli uverejnené v dnešnom SME, nereprezentujú názor celého klubu HZDS. Preto sme ho tu my verejne prezentovali. Sú to veci, o ktorých naozaj treba diskutovať veľmi citlivo a nie takými radikálnymi rezmi. Toto som si dovolila ešte dodať, pretože predpokladám, že pán minister túto kartu vytiahne.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež chcem zareagovať na to, čo sme si tu vypočuli, a chcem upozorniť pána poslanca, že si skutočne nemyslím, že 20 % nezamestnaných ľudí - a napríklad včera, predvčerom zo zavretých fabrík ľudí, ktorí sa dostali do tejto záchytnej sociálnej siete, že sú ľudia, ktorí nechcú pracovať. A práve preto, že nevieme postihnúť tých, ktorí sa tam dostali a ktorí nechcú pracovať, my postihujeme všetkých takýmto reštrikčným opatrením. Ak vznikla situácia, ktorá vznikla, vláda namiesto toho, aby vymýšľala, akým spôsobom tým ľuďom pomôcť, ju chce riešiť reštrikciou, pretože predĺženie odchodu veku do dôchodku je presne opačný inštitút ako pomoc obyvateľstvu. Tak tam je tá politika len na vašej strane. My sa snažíme skutočne urobiť to, v čom ste nás vyzvali poslednou vetou. To, čo čakajú od nás občania. Preto vám ponúkame a hovoríme o tom, že sme zamestnávali absolventov a podpora v nezamestnanosti išla ich zamestnávateľom, že inštitút predčasného dôchodku bol vlastne riešením pre týchto nezamestnaných ľudí. Veď do predčasného dôchodku neodchádzali zamestnanci z prosperujúcich firiem. Odchádzali zamestnanci tam, kde bol potrebný prirodzený úbytok, kde sa znižovali stavy pracovníkov. Ďalej verejnoprospešné práce. Ak chceme ísť do Európskej únie, nesmieme zabudnúť, že Európska únia sa panicky bojí štátov, ktoré prekročia magickú hranicu 20 % nezamestnaných. A tú už máme.

  • Chcel by som podporiť myšlienky, ktoré povedal pán poslanec Rusnák. To je tiež jeden zo zdrojov alebo možností získania financií, pretože povedzme si na rovinu, čiernu prácu je skutočne problém odstrániť. Ale napriek tomu povedzme si na rovinu, možnosti čiernej práce využívajú ako zamestnávatelia, tak zamestnanci. Doslova zamestnávatelia zneužívajú situáciu na trhu práce a nezamestnaní si mnohokrát ani neuvedomujú, ako sú využívaní a zneužívaní. Na východoslovenských dedinách v niektorých dedinách pravidelne ráno odchádzajú ľudia, ktorí sú nezamestnaní, niekde inde, kde sa zamestnávajú načierno. A voči tomuto ani táto novela zákona nejakým spôsobom nebojuje.

    My vieme, pri diskusiách vo výbore sme hovorili o tom, že sa pripravuje veľká novela alebo novela, ktorá bude zahrnovať aj tieto veci. Ale tu, keď sa zamyslíme nad tým, že čierna práca je ďalšou možnosťou zdroja, malo by to byť aj v tejto malej novele, ak to tak môžem nazvať, zakotvené. Mali by byť opatrenia, ktoré by znižovali čiernu prácu a zabraňovali zneužívaniu nezamestnaných, pretože stavovské organizácie zamestnávateľov jednoducho proti tomu nebroja. Okrem toho, myslím si, ani daňové úrady si neplnia tu svoje povinnosti, ktoré by mali, pretože jednoznačne sú to daňové úniky, odvodové úniky. V podstate to, že stavovské organizácie podnikateľov to nechávajú tak, je to znevýhodnenie tých poctivých podnikateľov, ktorí to myslia vážne a ktorí podnikajú tak, ako im to legislatíva káže. Myslím to v tom dobrom zmysle slova, nezneužívajú platnú legislatívu, povedal by som, pre svoju čiernu prácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť vystúpenie pána Rusnáka a myslím, že nakoniec všetci, čo vystúpili v rozprave, neboli a priori proti tejto novele zákona. Myslím, že v tomto treba hľadať tú prioritu. A ja by som bol veľmi rád, keby sme v tom druhom čítaní neskĺzli k tomu, čo bolo v tomto prvom, k nejakým tým, nechcem povedať, populistickým, ale niekedy vyložene možnože straníckym rečiam. Lebo viete hovoriť o tom, že táto novela je proti ZPS-kám, to skutočne je pritvrdé hodnotenie, lebo niektoré samotné závody majú problémy s vlastnými ľuďmi, ktorí majú zníženú pracovnú schopnosť a dokážu ich zamestnávať len za veľmi ťažkých podmienok. Tak si myslím, že táto novela jednoducho nemôže riešiť všetkých ZPS-károv v rámci Slovenska.

    Po druhé. Skĺznuť tu k odchodu žien do dôchodku, predsa táto novela opäť nerieši odchod žien do dôchodku, tak si myslím, že zbytočne chodíme po iných cestičkách, ako by sme mali ísť po tej filozofii tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rusnák uviedol, že táto novela odstraňuje čiernu prácu, teda pomáha. Nie je tak, pretože čiernu prácu zabezpečí jedine prax, dobrá práca príslušných úradov. Ďalej bolo povedané, že tento zákon postihuje tých, čo nechcú pracovať. Už aj pani poslankyňa Aibeková na to reagovala. Prosím vás pekne, nehovorte o tých, čo nechcú pracovať. Áno, sú takí, ale prevažná väčšina dnes sú ľudia, čo chcú, vedia a potrebujú pracovať, takmer 50 % sú to mladí ľudia dnes už do 30 rokov a táto spoločnosť pre nich nevie zabezpečiť pracovné príležitosti.

    A ďalej by som chcela uviesť, opätovne hovorím, 3-percentné zníženie u osôb so zníženou pracovnou schopnosťou je nehumánne. Predsa je na smiech, že znižujeme preto, lebo podniky nevedia naplniť túto kvótu. Pravý opak je pravdou. Je veľa záujemcov so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní, a pokiaľ by aj bol niekde taký prípad, predsa stačí ustanovenie, pokiaľ nie je na úrade práce evidovaný občan so zníženou pracovnou schopnosťou, že príslušné podniky v regióne nemusia platiť sankciu. A potom nepoškodíme tieto osoby a urobíme zadosť takzvanej praxi. Ale pokiaľ ja mám listy od občanov, viem, že mnohí mi píšu, aby sme im pomohli získať pracovnú príležitosť, lebo sú osoby so zníženou pracovnou...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Ja podporujem vyjadrenie pána poslanca Rusnáka o tom, aby politické strany pri návrhu tohto zákona nevytĺkali politický kapitál, ako to predviedla pani Tóthová, pani Mušková. Veď vyjadrenie ich kolegyne pani Oľgy Keltošovej je jasné, ktorá uviedla, že aj predchádzajúca vláda počítala so zvýšením...

  • Ruch v sále.

  • ... veku odchodu do dôchodku na úroveň bežnú v Európskej únii. Je už len otázka odborného hľadiska, či je to technika zvýšiť to postupne alebo naraz. Preto privítam konštruktívne návrhy, ktoré zlepšia predložený návrh, ale nerobiť z toho politický kapitál.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem môjmu kolegovi pánovi poslancovi Rusnákovi povedať, že ho chápem, že obhajuje vlastného ministra, ale už ho vôbec nechápem, prečo nás upozorňuje, že nemáme z toho vytĺkať politický kapitál. V parlamente, v každom parlamente sa vytĺka aj politický kapitál v podobe preferencií. Hodnotia ním občania činnosť jednotlivých politických subjektov. Vám chcem, pán poslanec Rusnák, však pripomenúť, že sa vám divím, že obhajujete túto vládu, ktorá týmito pravicovými opatreniami chce zvaliť všetku ekonomickú neschopnosť tejto vlády na bedrá tých najchudobnejších a práve tých je na východnom Slovensku najviacej. Nesúhlasím s takými skvostnými opatreniami, ktoré všetkých občanov hádžu do jedného vreca.

    Urobil to už pán Čarnogurský v novele Trestného zákona, keď zaviedol slovenské trestné zákonodarstvo niekde pred rok 1989, keď sme znovu zriadili skutkové podstaty, ktoré umožňujú poslať niekoho za neschopnosť doma, teda platiť alebo vracať dlh. To bolo ešte za feudalizmu. Francúzska revolúcia to zrušila. Vy teraz chcete povedať, že všetci občania, a aj na východnom Slovensku, nechcú pracovať alebo že sa im nechce pracovať. To predsa nie je pravda! Teda ak niekto chce vytĺkať politický kapitál, pán poslanec Rusnák, tak to ste práve vy. A ja sa divím Strane demokratickej ľavice, ľavicovému subjektu, ktorý obhajuje neschopnú pravicovú politiku pána Mikloša, a aj pani Schmögnerovej, ktorá je vyslovene protiľudová a len pre tých najbohatších, a to ešte zo zahraničia. Takže občania čakajú niečo iné, pán Rusnák.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Magvaši.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    samozrejme, problematika zamestnanosti je dnes kľúčovou otázkou slovenskej spoločnosti a nakoniec aj z prieskumu verejnej mienky vychádza, že dnes občania postavili problematiku zamestnanosti za kľúčový problém svojho vlastného bytia. Teda nečudujem sa takejto diskusii k tomuto zákonu, i keď, samozrejme, vieme, na aký účel bol zákon o zamestnanosti v roku 1996 vytvorený, jasne sa dokonca v prvej časti tohto zákona definuje, čo je politika zamestnanosti, čo je politika trhu práce a čo rieši vlastne tento zákon.

    Teda rad vecí, o ktorých sa tu rozprávalo, ide nad rámec tohto zákona. Ja chápem, že je to inak pochopiteľne spoločensky závažná vec a že sa teda nakoniec niektoré veci toho dotýkajú. Chcel by som jasne formulovať, že určite tento zákon nemôže riešiť zamestnanosť, že zamestnanosť sa rieši predovšetkým hospodárskou politikou a tak, ako je to aj formulované v prvej časti samotného zákona, kde sa jasne formuluje, aké nástroje sa používajú v tomto zákone predovšetkým na riešenie politiky trhu práce.

    Chcel by som upozorniť na to, že sa tu stále hovorí, že zákon je príliš reštrikčný. Musím povedať obrátene, že v roku 1996 tento zákon bol trošku naladený na inú sústavu a obyčajné matematické prepočty a potvrdenia, teda vlastne aj celosvetové, ukazujú, že pri dlhotrvajúcej priemernej miere nezamestnanosti okolo 11 - 12 % takýto spôsob, ako tento návrh zákona bol v roku 1996 konštituovaný, vtedy môže takýto systém fungovať. Samozrejme, ak sa dostaneme do miery nezamestnanosti 14,5 %, aká bola od roku 1996 do roku 1998, tri roky 14,5 %, prekročil sa tento rámec a vlastne celý tento systém stratil už svoju základnú fundamentálnu možnosť. A, samozrejme, ďalšie navŕšenie miery nezamestnanosti ďalej ešte len spôsobilo ohrozenie fungovania tohto zákona ako celku.

    Po druhé, oproti všetkým krajinám okolo nás, či v Poľsku, alebo Maďarsku, či Česku, naladenie dĺžky poberania podpory, ale aj výšky poberania podpory bolo nadštandardné oproti všetkým týmto okolitým krajinám. Pokiaľ sa nám tu teda vytýka, že prechádzame na nejaký systém, že krátime 5 400 Sk, chcel by som uviesť, že zavádzame úplne iný, nový inštitút, že zavádzame inštitút 1,5-násobku životného minima, kde životné minimum sa podľa zákona valorizuje, to znamená, že zachytávame nárast životných nákladov aj pre toho, kto poberá podporu.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, v doterajšom návrhu zákona je taxatívne povedaných 5 400 Sk, ale je 5 400 Sk napísaných ako taxatívna záležitosť.

    Takže ja by som chcel upozorniť, že tento náš zámer vychádzal predovšetkým z jedných skúseností, z medzinárodných skúseností, ktoré hovoria, že občan, ktorý stratí zamestnanie a pokiaľ do obdobia 6 - 9 mesiacov si znovu neobnoví prácu, tak sa dostáva do stavu určitej letargie a...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja by som prosil, keď ste vy rozprávali, pani poslankyňa Belohorská, ja som bol ticho. Buďte trošku slušná.

    Takže obrátene, práve znížením lehôt, ak tieto lehoty schádzajú na takú úroveň, aká je v Poľsku, ako je v Česku, ako je v Maďarsku, ktorá vychádza zo skutočných poznaní, ako sa správajú nezamestnaní ľudia, chceme vytvoriť motiváciu ľudí. A musím povedať, že aj napríklad sprísnenie zákona o sociálnej pomoci nám ukázalo, že dnes tí občania, ktorí sa dostali, zaradili sa do stavu hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov, oveľa dôraznejšie si začínajú sami aktívne hľadať zamestnanie. Ja si myslím, že práve naladenosť systému, ktorý zabezpečoval dlhodobú určitú podporu pre ľudí, vytvára podmienky na to, že ľudia strácali v určitej fáze motiváciu, a práve tento zákon, týmito riešeniami chce riešiť, aby si ľudia uvedomili, že stratili zamestnanie, a práve v tej prvej fáze straty zamestnania si hľadali svoje vlastné zamestnanie.

    Samozrejme, bola tu diskusia ohľadom zdravotne postihnutých. Ja by som chcel povedať, že neviem, z akých analýz vychádza pani poslankyňa Tóthová, ale naše analýzy hovoria iné, a preto sme nastavili počet 3 %. Po skutočne hĺbkovom preskúmaní sa ukazuje, že je to približne, že sa to pohybuje od 2,8 do do 3,1 % na Slovensku, a preto sme dali číslo 3 %. Ale treba ten zákon čítať do konca, pretože sa tam navrhuje tzv. možnosť náhradného plnenia vo výrobných jednotkách, ktoré sú vytvorené z počtu zdravotne postihnutých občanov, čo je oveľa správnejšie, oveľa lepšie, pretože sa môžu vytvoriť pre týchto ľudí bezprostredne lepšie podmienky, ako tak, že sa musia umelo vytvárať, a dokonca sa nedajú vytvárať podmienky u niektorých zamestnávateľov. Takže treba čítať návrh zákona komplexne, celkom. A vôbec nesúhlasím s vaším názorom, pani poslankyňa Tóthová, že je to v tomto diskriminačné.

    Škoda, že tu nie je pani poslankyňa Mušková, pretože vodné dielo vôbec nefinancuje štát, ale vodné dielo financuje súkromná spoločnosť Vodné dielo, a. s., takže je neoprávnené napadnutie, že nedokončenie Vodného diela Žilina je výsledkom nefinancovania štátom.

    A, samozrejme, nad rámec tejto novely zákona, pretože predmetom novely zákona vôbec nie je dôchodkový vek žien, ktorý sa tu postavil, ja to tu nebudem príliš rozoberať, pretože to patrí do niečoho iného. A ešte sa tu stretneme v parlamente, samozrejme, pri predložení koncepcie reformy sociálneho poistenia a potom myslím si, že to v celej súvislosti a komplexne posúdime.

    Chcel by som predsa len prečítať, vy ste čítali len časť, pani poslankyňa Aibeková, ja prečítam to, čo je napísané v dnešnom SME na strane 2: "Ako uviedla poslankyňa HZDS Oľga Keltošová, so zvýšením veku odchodu do dôchodkov na úroveň bežnú v Európskej únii počítala aj predchádzajúca vláda. Z odborného hľadiska je to nevyhnutné. Otázka je len technika, či tento vek zvyšovať postupne alebo naraz." Ja si pani Keltošovú vážim. Skutočne, že je odborníčka.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce stručne k rozprave vyjadriť ešte pán poslanec Rusnák.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    skutočne krátko musím zareagovať, pretože ste tu postavili do svetla jednak mňa ako spoločného spravodajcu, ale ja som vystupoval ako riadne diskutujúci, a potom ste postavili celé naše ministerstvo a celú koalíciu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Rusnák ako spoločný spravodajca zaujíma stanovisko k rozprave, pani poslankyňa.

  • Stanovisko k diskusii.

    A ja by som len chcel vás pekne poprosiť, aby ste neprekrúcali moje slová. Ja som jasne a zreteľne povedal, a to vám môžem ešte zopakovať, občania od tejto novely očakávajú predovšetkým odstránenie práce načierno, občania očakávajú postih voči tým, ktorým sa pracovať nechce, voči tým, ktorým sa pracovať nechce. Ja som nehovoril, pán Cuper, že proti všetkým tým, ktorí sú nezamestnaní na východnom Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    je 19.11 hodín, prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

    Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov, ktoré Národná rada dnes odpoludnia prerokovala.

    Pokračujeme ráno o 9.00 hodine pokračujeme.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí boli určení ako spoloční spravodajcovia, aby boli všetci prítomní o 9.00 hodine.